• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Miroslav Beblavý, Gabriel Csicsai, Martin Fecko, Dušan Galis, Ivan Mikloš, Viera Tomanová, Marián Záhumenský.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy, tlač 483.

    Pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír už zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločným spravodajcom výboru pre hospodárske záležitosti je pán poslanec Přidal, ktorý tiež už zaujal svoje miesto.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Igor Matovič, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, síce nevidím žiadnu, kolegovia, trošku som sa zadýchal, tak prepáčte, nebudem sa opakovať po vystúpeniach, ktoré už zazneli včera, a výhrady, ktoré zazneli, ale chcel by som pána ministra upozorniť na jednu podľa mňa dieru, ktorú tam, pevne verím, že neúmyselne má, a to je, je to článok III novely tohto zákona, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. A v tomto článku vlastne sa navrhuje to, aby obmena, zámena štátnych hmotných rezerv nebola predmetom zákona o verejnom obstarávaní a ak by sme takýmto vlastne, ak by sme tento článok schválili alebo teda tento návrh zákona s týmto článkom schválili, zaznamenalo by to asi to, že, pardon, musím sa trochu vydýchať ešte.

  • Krátka pauza. Hlasné výdychy.

  • Ako je nás tu 5 a pol, tak si myslím, že nikomu nevadí, že chvíľku sa vydýcham. Dobre, vy, pán minister, sa choďte napiť.

  • Povedané so smiechom. Reakcie v pléne.

  • Dobre. No ale však, pán minister, dúfam, že ma bude počuť aj za rohom.

    Čiže ide o to, že navrhovanou zmenou by nastala vlastne celkom zaujímavá paradoxná situácia, že správca štátnych hmotných rezerv by čokoľvek mohol nakupovať bez verejného alebo teda bez výberového konania mimo zákona o verejnom obstarávaní za jedinej podmienky, že ak obmieňa alebo nakupuje hmotné rezervy, tak ten nový nákup bude výhodnejší ako ten pôvodný. Čiže má niečo nakúpené napríklad za 50 mil. eur, ak teraz to isté zoženie za 49 999 990 eur a 99 centov, čiže o jeden jediný cent lacnejšie, tak môže obísť zákon o verejnom obstarávaní a môže to nakúpiť priamo od konkrétne vybraného dodávateľa. Argumentácia, ktorá sa nachádza v zdôvodnení v dôvodovej správe síce vyzerá ako uveriteľne, že vlastne vzhľadom na to, že dnes nákup alebo tá obmena zásob v štátnych hmotných rezervách podlieha pravidelným cyklom, takže vlastne v tom čase potom automaticky nejako že ceny na trhu rastú preto, lebo trh zistí alebo dopredu vie, že štátne hmotné rezervy budú musieť obmeniť svoje rezervy, a preto potom nejako umelo sa navyšujú ceny. Pripadá mi to síce napísané na písmenkách, to vyzerá uveriteľne, ale pripadá mi to dosť smiešne si predstaviť, že zrazu cena ropy na svetových trhoch začne rásť kvôli tomu, lebo štátne hmotné rezervy na Slovensku idú obmeniť nejaké svoje alebo doplniť svoje zásoby, alebo že cena pšenice začne rásť kvôli tomu, že teda Slovensko si ide obmeniť pár tisíc alebo desiatok tisíc ton pšenice v rezervách. Čiže dôvodovka, si myslím, že je čisto účelovo vymyslená, aby sme tu navodili dojem nejakého ohrozenia alebo situácie, v ktorej dnes nakupujeme neúmerne drahšie, a preto odrazu obmenu zásob v štátnych hmotných rezervách vylučujeme zo systému, ktorý nám zabezpečuje súťaž, ktorý nám zabezpečuje transparentnosť, prehľadnosť, čiže zo systému verejného obstarávania.

    Čiže ešte raz, návrh, ktorý máme, uzákoňuje, je to článok III, zabezpečí, ak sa schváli, že čokoľvek bude sa môcť obmeniť za jedinej podmienky, že nová cena bude nižšia, nič sa nehovorí o tom, o koľko nižšia, nič sa nehovorí o tom, že či bude vyššia, ako je tržná cena, alebo bude nižšia, ako je tržná, alebo bude tržná, nič, iba či bude nižšia za podmienky, ak bude nižšia, ako je, ako boli nakúpené predošlé zásoby v štátnych hmotných rezervách. No a tu by som sa pána ministra chcel teda opýtať vzhľadom na to, že myslím si, že vcelku zodpovedne doteraz sa snaží strážiť peniaze v štátnej kase, že či mu to nepripadá priestor na to, že zrazu nám tu znova vzniknú situácie, platinové sitká a pod., keďže podmienku, ktorú v zákone máte, alebo podmienka nič nehovorí o tom, ako výhodne majú byť nakúpené, iba že majú byť výhodnejšie nakúpené, ako sú staré zásoby v hmotných rezervách. Čiže neviem, či ste ma, pán minister, počuli alebo nie, zopakujem. Ak by sme podľa tohto postupovali, povedzme že ide uplynúť nejaká záručná doba na pšenicu a ide sa kúpiť za 50 mil. eur pšenica, doteraz muselo byť na to verejné obstarávanie, podľa toho, čo navrhujete v článku III, bude stačiť, že tú pšenicu niekto nakúpi o jeden jediný cent lacnejšie, hoci bude možno o 20 mil. eur drahšie, ako je tržná cena, bude môcť nakúpiť, nikto ho nebude môcť za to zodpovedného človeka potrestať, lebo to bolo výhodnejšie, ako boli doteraz nakúpené zásoby v hmotných rezervách.

    Za situácie, kedy ceny komodít dosť výrazným spôsobom na trhu klesajú, mi to pripadá vyslovene, vyslovene priestor na obrovskú korupciu konkrétneho zodpovedného úradníka, lebo vlastne my mu umožníme, aby nakupoval mimo verejného obstarávania, a všetko, čo teraz na tom, na tom v tých zásobách mám, mám nakúpené vlastne za relatívne vysoké ceny komodít. Teraz bude stačiť, že o jeden jediný cent celý balík, celý obnos, ktorý bude chcieť vymeniť, nakúpi lacnejšie, všetko bude v poriadku, všetko bude v súlade so zákonom a máme tu nieže platinové sitká, ale platinové sitká na desiatu. Zrazu nakúpi niečo, možno o 50 % drahšie, ako bude aktuálna tržná cena, lebo ceny komodít dosť výrazne klesli, ale všetko bude v poriadku. A ja naozaj iba v dobrom pánovi ministrovi chcem, chcem ho upozorniť na tento paragraf, že asi až takýto úmysel nemal, a chcel by som teda upozorniť aj na to, že tento článok sa tam dostal tak zvláštnym, pokútnym spôsobom mimo pripomienkového konania. Čiže v pripomienkovom konaní, medzirezortnom pripomienkovom konaní nikde takýto úmysel nefiguroval, zrazu niekde na poslednú chvíľu sa to tam dostalo, ale obávam sa, že niekto si vytvára obrovský priestor na korupciu, že bude môcť nakupovať od konkrétneho vybraného dodávateľa, od konkrétneho kamaráta, ktorý mu to dodá iba o trochu lacnejšie, ako je to tam doteraz nakúpené. Nikto ho nebude trestať za to, že to nakúpil 20, 30, 50, 100 % drahšie, ako je aktuálna tržná cena. Čiže z tohto dôvodu by som chcel pána ministra poprosiť, či by nevedel možno prípadne posunúť hlasovanie na 17.00 hodinu a snažiť sa vyriešiť tento problém nejakým spôsobom, aby takáto situácia nenastala.

    Zároveň by som v tejto súvislosti, ak by pán minister nemal iné riešenie, ako teda to vyriešiť, túto prípadnú dieru, tak prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate tento článok III z preventívnych dôvodov vypúšťa, a možno vy by ste si potom vedeli do nejakého iného zákona dať túto novelu zákona o verejnom obstarávaní a vyriešiť to a vtedy by sme možno nemuseli posúvať hlasovanie o tom návrhu zákona.

    Čiže dovolím si prečítať teda návrh, teda pozmeňujúci návrh Igora Matoviča a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.

    1. Článok III sa vypúšťa. Nasledujúce články IV až VII sa označujú ako články III až VI.

    Odôvodnenie:

    V článku III sa zavádza výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má umožniť, aby sa obmena alebo zámena akýchkoľvek štátnych rezerv, čiže nielen ropy a ropných výrobkov, ale napr. nákup pšenice, cukru a iných dôležitých komodít uskutočňoval mimo zákona o verenom obstarávaní. Takéto ustanovenie považujeme za nebezpečné, lebo práve zákon o verejnom obstarávaní a procesy v ňom nastavené dávajú záruku, že štát bude efektívne hospodáriť s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Akékoľvek výnimky z tohto zákona dávajú zámienku na netransparentné nákupy zo strany akýchkoľvek subjektov a špeciálne Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu je síce uvedené, že podľa zákona o verejnom obstarávaní sa bude postupovať, ak nákupná cena by mala byť vyššia ako predošlá obstarávacia cena, ale takýmto krokom môžeme zafixovať natrvalo jednu cenu bez možnosti, aby sa mohli aj iné subjekty zapájať do súťaží a poskytovať lacnejšie ceny za jednotlivé komodity.

    Rovnako nepovažujeme za vhodné, keď sa novelou týkajúcou sa výlučne úpravy ropy a ropných výrobkov dáva nepriamou novelou výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre celú oblasť štátnych rezerv, čiže nielen pre nákupy ropy. Aj z dôvodu, že tento článok nebol predmetom pripomienkového konania návrhu zákona, navrhujeme, aby bol v celom rozsahu vypustený.

    Dovolím si teda iba naozaj konštruktívne zopakovať ten problém.

    Ak by sme to schválili, dnes za draho nakúpené hmotné rezervy, by sme obmieňali za rezervy, ktoré by mohli byť iba o symbolickú sumu nižšie nakúpené, ale zároveň nič by nás netlačilo vzhľadom na to, že by to išlo mimo zákona o verejnom obstarávaní, aby boli tieto rezervy obmenené za tržné ceny a boli vlastne ceny vysúťažené.

    Paradoxne by vlastne nastala situácia, že v čase, ak by ceny na trhu komodít klesali, by sme obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, čiže nakupovali by sme mimo zákona alebo vlastne by sa dalo nakúpiť lacnejšie aj za symbolickú cenu, o symbolickú cenu lacnejšie, a v čase, ak by vlastne ceny komodít na trhu rástli, tak všetko by sme nakupovali cez verejné obstarávanie. Viem, že môže nastať situácia, že môže byť výkyv v cenách hmotných rezerv alebo teda môže byť zaujímavá ponuka na trhu a bolo by dobré tam dať nejakú tú dynamiku alebo možnosť aktuálne zareagovať na dobrú ponuku a obmeniť hmotné rezervy, ale skôr sa obávam, že sa obmieňajú hmotné rezervy naozaj v dosť jednoznačne určených nejakých harmonogramoch, teda v časoch, a nejaké tie záručné doby a pod. pravdepodobne sú dopredu jasné a tým pádom mi nepripadá úplne účelné ísť touto cestou. Úprimne priznám, neviem aký iný spôsob by zabezpečil to, že sa bude nakupovať naozaj efektívne a zároveň v čase dobrej ponuky sa dá využiť táto ponuka, a teda zároveň aj teda transparentne a za najlepšiu cenu, ale tak ako to je naformulované, myslím si, že nejaký úradník si urobil, mu trošku tá robota odpadla od ruky alebo to niekto urobil úmyselne a nachystal si tam takúto dieru, aby naozaj budúce kauzy, platinové sitka a pod. sa robili opäť akože zákonne a nikto nemohol byť za to postihnutý. Ďakujem veľmi pekne.

    K druhým veciam hovoriť nebudem. To, že v podstate privatizujete, čo ste svojho času hovorili, že ani za svet robiť nebudete, to už vám tu kolegovia pripomenuli, ja by som na vašom mieste úplne úprimne priznal: "Áno, privatizujeme, lebo sme sa takto rozhodli, peniaze takéto potrebujeme, vymysleli sme iný model." Nie je na tom nič zlé, len treba si to priznať, ale hovorím, chcel som zdôrazniť hlavne tento problém v návrhu zákona, lebo si myslím, že je veľký. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou páni poslanci Chren a pani poslankyňa Mezenská, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou a, pán poslanec Kamenický, chcete? Tak pán poslanec Kamenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja by som ti chcel poďakovať za to, že si si všimol túto vec v zákone, ktorým sa privatizujú štátne ropné rezervy, čo už samo osebe, samozrejme, nie je zlé, ako si povedal, treba to len priznať, a čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, bude treba extrémne dôsledne sledovať hlavne cenu, za ktorú potom tie štátne ropné rezervy budú prevádzané, pretože sa jedná o stovky miliónov eur z peňazí nás všetkých. Čo je ale oveľa dôležitejšie, ja neverím, že takéto články, ako je článok III, sa do nejakého zákona dostávajú nejako neúmyselne alebo náhodou. Za takýmto konaním a za takýmito zmenami zákona je vždy úmysel a v tomto prípade zjavne úmysel vytvárať si priestor pre nejakú potenciálnu zlodejinu zo štátnych hmotných rezerv, ale, bohužiaľ, v minulosti za každej vlády sa často stávalo jednoducho obchodnícky nástroj, na ktorom sa zarábalo dvakrát, čo najdrahšie nakúpiť, a potom, naopak, ešte čo najlacnejšie predať a veľmi často sa na to zneužívali rôzne tie režimy vyhradené, dôverné, v ktorých prebiehali nákupy, ktoré absolútne takto prebiehať nemuseli, a toto mi naozaj trošku pripomína ako také hľadanie novej cesty a nového spôsobu ako obchádzať transparentné verejné obstarávanie. A tento článok ide jednoducho do priameho rozporu s tým, čo prezentoval napr. pán minister vnútra Kaliňák pri novele zákona o verejnom obstarávaní, kde práve prezentoval snahu, že o každom obstarávaní by sa malo dozvedieť čo najviac ľudí, pretože to vytvára priestor pre vznik čo najväčšej konkurencie a pre pokles ceny a tu sa práve tým, že by sa niekto o obstarávaní mal dozvedieť, argumentuje v neprospech toho, aby sa obstarávanie uskutočnilo. Čiže je to akoby na hlavu postavené oproti novele zákona o verejnom obstarávaní, a preto absolútne súhlasím a dúfam, že aj celý tento parlament schváli tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

  • Pri tej príležitosti vzneseného apelu na efektivitu a racionálnosť obstarávania štátnych hmotných rezerv núdzových zásob ropy a iných produktov, chcem upozorniť a občerstviť ešte raz ten môj včerajší odkaz na tri veci, ktoré si žiadam, aby od ministra financií boli vysvetlené, objasnené:

    - Akým spôsobom, na aké rozvojové aktivity sa použije 480 mil. eur? Lebo túto otázku nemám zodpovedanú, znova to opakujem, nebola zodpovedaná ani na hospodárskom výbore, nie je zodpovedaná ani v priebehu včerajšieho dňa.

    - Taktiež ma zaujíma, akým spôsobom bude riešený konflikt záujmov, keď ten, kto bude predkladať návrh na vykrytie nákladov spojených s prevádzkovaním a udržiavaním, bude zároveň aj rozhodovať o tom, aká bude výška týchto nákladov?

    - A akým spôsobom sa chceme pri tejto privatizácii núdzových zásob ropy vysporiadať s tým, že tento štát stráca ročný príjem 60 mil. eur?

    Ja využijem tú príležitosť, že je tu aj zástupca Najvyššieho kontrolného úradu. My sme boli včera v rámci hospodárskeho výboru práve na, rokovali sme v priestoroch Najvyššieho kontrolného úradu a viem, že do predmetu záberu Najvyššieho kontrolného úradu patria aj štátneho hmotné rezervy. Voči tejto otázke, pán predseda, ani vy, dúfam, že neostanete rezervovaný, nezastanete rezervovaný postoj. Ide tu o viac ako pol miliardy eur. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja musím opäť zareagovať, lebo skutočne tu sa stále opakujú zo všetkých strán slová privatizácia a pod. Ja som to včera spomínal, skutočne ja nechápem, keď sa tu hovorí o privatizácii a pán Miškov príde a ide tu riešiť nejakú elektronickú aukciu. Podobne ako Igor Matovič sa snaží teda za nejaké trhové ceny. Samozrejme, ja to chápem, že chcete čo najviac pre ten štátny rozpočet, čo je aj určitým cieľom. Ale jedná sa tu skutočne o prevod vlastníctva núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na agentúru, a práve tento model je tzv. belgický model, čiže nie je to model, ktorý by uprednostňoval kontrolu nad zásobami práve v privátnych rukách, ale práve je tu agentúra, ktorej väčšinový podiel hlasovacích práv má práve štát, to znamená prostredníctvom štátnych hmotných rezerv a Transpetrolu.

    Čiže ja skutočne nechápem, prečo sa tu hovorí stále o privatizácii. Podľa mňa to je absolútny, absolútny nezmysel a snažíte sa tu navodiť nejakú politickú atmosféru, že my tu robíme niečo nekalé. Ja si práve, že myslím, že tento model je nastavený veľmi dobre a nie je to model, je to aj nemecký, aj rakúsky model, ale tie práve, že sa opierajú o privátne držanie núdzových zásob ropy, preto tu bol aj ten belgický model zakomponovaný. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Matovič? Áno, nech sa páči.

  • Pôjdeme od konca. Kolega Kamenický, netreba sa tomu brániť. Ja neviem, nechápem úplne to, že sa bránite slovíčku privatizácia. Je to jednoducho privatizácia, lebo keď hovoríš, že väčšina vlastne zostane v rukách štátu, štát bude mať dosah cez Transpetrol, Správu štátnych hmotných rezerv, cez agentúru, tak vlastne a iba tým pádom opačne hovoríš, že menšina bude v privátnych rukách. Tak hovoríš, jak keby SPP, keďže tam bola sprivatizovaná menšina, že to nebola privatizácia. Vy, hovoríte 10 rokov, že SPP bolo privatizované, hoci bol privatizovaný iba menšinový balík akcií. Tuto takisto bude, podľa toho, čo hovoríte, iba menšinový balík hmotných rezerv sprivatizovaný alebo pôjde do súkromných rúk - to znamená privatizácia. Netreba sa toho báť. Sám si použil to, že vlastne bude to v privátnych rukách alebo v privátnom vlastníctve. Keď sa niečo dostane zo štátneho vlastníctva do privátneho vlastníctva, nazýva sa to privatizácia. To už aká to je miera, že či je to úplná, čiastočná a pod., to už je iba otázka miery, ale privatizácia je to tak či tak. Ale to my vám a myslím si, že nikomu z pravice, nemôže očakávať od pravicových politikov, že budú vyčítať niekomu, že štát sa zbavuje vlastníctva v prospech efektívnejšieho súkromného možno vlastníka. Čiže nikto vám nebude vyčítať privatizáciu, my vám iba vyčítame to, že sa snažíte to zabaliť, ako kebyže to privatizácia nie je, ako kebyže nepáchate to, voči čomu ste tu 10 rokov na barikádach bojovali. Nie, vy privatizujete štátne hmotné rezervy, privatizujete núdzové zásoby ropy, treba to takto pomenovať, netreba sa toho báť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým dobré ráno vo váženej Národnej rade. Ja by som chcel najprv zareagovať vecne na pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli dnes a včera na rokovaní pléna Národnej rady.

    Chcem povedať, že chcem sa obrátiť aj na spravodajcu, aby posunul hlasovanie o tomto zákone. Ak by to bolo možné, tak asi, asi o týždeň, ak to bude proste možné, tak pretože s plnou vážnosťou chcem povedať, že sa chcem, chcem, aby pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli včera a dnes, aby boli preskúmané. Zároveň si nemôžem, samozrejme, odpustiť poznámku, že keby bol osobitne pozmeňovací návrh pána bývalého ministra hospodárstva, pána Miškova, keby bol úprimný, tak by zaznel už na, na výbore, na gestorskom výbore, kde podľa mňa takýto pozmeňovací návrh patrí, aby sa k nemu predkladatelia zákona a tí, ktorí na ňom skutočne robili, a robili na ňom tri rezorty a štátne hmotné rezervy, aby sa k nemu vedeli vyjadriť. Samozrejme, takto zareagovať behom pár hodín, behom noci zodpovedne, politicky by som na to reagovať vedel, že by som ho odmietol, ale vzhľadom na to, že sa týka veľmi citlivých oblastí, týka sa naozaj oblastí, oblastí obstaravánia hmotných rezerv, a keďže sme v krajine, v ktorej doteraz veľmi málo šéfov hmotných rezerv bolo obvinených, nebolo obvinených z toho, že by nehospodárne narábalo so štátnym majetkom, chcem podotknúť, že žiadny z nominantov SMER-u nikdy nebol z takýchto deliktov obvinený, ale nominantov iných strán, iných vlád, boli obvinení, tak chcem sa tejto veci venovať a sľubujem, že sa do týždňa, do týždňa budem vedieť aj odborne vysporiadať s návrhom na elektronickú aukciu a určite so záležitosťou, ktorú dneska vzniesol aj Igor Matovič, pretože popravde nevidím dôvod, aby v zákone o, novom zákone o štátnych hmotných rezervách alebo o riešení núdzových zásob ropy, boli riešené otázky verejného obstarávania, ktoré sa týkajú štátnych hmotných rezerv, lebo týmto zákonom, novým systémom riadenia núdzových zásob ropy sa odpája z práva núdzových zásob ropy od štátnych hmotných rezerv ako takých.

    Čiže riešenie problému obstarávania na štátnych hmotných rezervách si vieme naozaj predstaviť riešiť aj v inom zákone, začo ani ja gestorsky nezodpovedám, naozaj bez nejakej dávky alibizmu a, samozrejme, mám prvotný záujem na tom, aby sme šetrili výdavky na akomkoľvek obstarávaní a aj na fungovaní štátnych hmotných rezerv. Takže ako minimum si viem predstaviť aj pozmeňovací návrh, ktorý tu zaznel, to znamená, že bola vypustená časť, ktorá sa týka verejného obstarávania.

    Druhá možnosť je tá, že zdôvodním, samozrejme, jasne zdôvodním, prečo to je tak, ako je to v zákone uvedené. Opakujem, chcem požiadať o odloženie hlasovania minimálne o týždeň, na budúci utorok napríklad. Ale to už je, samozrejme, vo vašej kompetencii.

    Čo sa týka debaty, ktorá zaznela včera, dnes a zajtra (povedané so smiechom), včera, dnes a na prvom čítaní, musím povedať, že je to taká kombinácia, je to klasická kombinácia pochvaly a hanenia, je to, na čo som ja tu už akože u vás zvyknutý, a je to istá dávka možno slušnosti z vašej strany, ale musím povedať, že vám na to nemôžem skočiť, samozrejme.

  • Povedané so smiechom.

  • Je to, vy veľmi dobre viete, takto, tá vedomosť o tomto probléme, ktorá je vysoko odborná a veľmi komplikovaná, musím povedať, že ja som sa možno zúčastnil desiatich mítingov v rôznych skupinách ľudí, sú tam: externí poradcovia, Price Waterhouse, bankári do toho zamontovaní, rezort hospodárstva, rezort spravodlivosti, rezort financií, štátne hmotné rezervy, je to náročná odborná problematika. Ale ja vám chcem len pripomenúť jednu vec. Keď som minulý rok sa tu rozčuľoval o tom, že, že v rozpočte neboli kryté prostriedky na plnenie európskej smernice, čo sa týka objemu štátnych núdzových zásob ropy pre rok 2012, tak som dostával odpoveď od kolegov, ktorí predtým boli nominovaní na rezort financií, že nehovorím pravdu, pretože bol zanechaný minulou vládou koncept, ktorý mal riešiť takéto náklady. Ináč tieto náklady boli pôvodne odhadované na výšku 96 mil. eur a následne, následne bol tento problém vyriešený bez dodatočných nákladov na štátny rozpočet, a to tak, že sa použila naozaj kapacita, kapacita, transportná kapacita Transpetrolu, to znamená štátnej firmy a 68-tisíc ton ropy, ktoré by sme inak museli nakúpiť a museli by sme mať výdavok zo štátneho rozpočtu, sa riešila novelou, ktorý tu niekto spochybňoval, pretože to je presne tá novela, ktorá umožnila v núdzových prípadoch súkromnej firme, ktorou je Transpetrol, priatelia, ktorou je nikto iný ako Transpetrol. Môžte si to proste pozrieť, môžte si zavolať hocikoho zo štátnych hmotných rezerv, môžte si, môžte si preliezť zdola nahor všetky kontrakty, ktoré štátne hmotné rezervy majú, ale kľúčová novela o štátnych hmotných rezervách, ktorá sa týkala núdzových zásob ropy minulý rok bola spojená s tým, aby sme ušetrili štátne výdavky. To znamená, nevydali sme ani euro navyše a objem ropy, ktorý sa nachádza, po slovensky v rúre, ktorú spravuje Transpetrol, bola, tento objem bol zapožičaný štátnym hmotným rezervám pre prípad núdze a jej použitia. A na to bolo potrebné urobiť tú novelu, ktorú tu niekto v tejto miestnosti zo strany opozície nazýva ako hmlistú, otváranie si cesty na privatizácie, zisky a podobné veci.

    Veľmi cynické je na tom to, že často to hovoria ľudia, ktorí, ktorých nominanti v minulých obdobiach hochštaplersky sa správali k správe verejného majetku. Nechcem sa ja naozaj spúšťať do nízkych, veľmi nízkych debát o tom, kto čo robil na štátnych hmotných rezervách v minulosti. A ten cynizmus ten prítomný tu určite, určite bol.

    Takže to je k tomu, k tej hmle a k tej, k tej, podivnému legislatívnemu procesu, ktorý podľa niekoho teda začal minulý rok a teraz pokračuje tento rok. Ten proces je náročný. Je náročný preto, že meníme systém, systém správy núdzových zásob ropy a ten systém ináč, musím povedať, že nevonia ani možno všetkým, všetkým vnútri štátnej správy, pretože musíte si uvedomiť, že štátne hmotné rezervy prídu o, o časť svojej práce. A z tohto pohľadu, čo z tohto pohľadu možno tento koncept má aj svojich odporcov, lebo je to tak. Proste, lebo v štáte, ak niečo funguje 20 rokov, a nemusí fungovať najlepšie z pohľadu správy štátneho majetku a z toho, že niekto má vplyv, tak niekedy tá zmena nemusí voňať. A ja stále hovorím a priznám sa k tomu, že kľúčovým motívom na zmenu systému, zmenu systému, ktorý funguje v tejto podobe už len v dvoch krajinách Európskej únie, v Českej a Slovenskej republike, kľúčovým motívom je, je fiškálna konsolidácia, to znamená zníženie deficitu. Ak niekto hovorí o tom, že tu hovoríme o pol miliarde eur, ktorá je nejakým spôsobom, by mala zmiznúť, a akým spôsobom sa má dokonca použiť, ja to poviem, ja rád hovorím pravdu, tie peniaze sa nemajú použiť na nič iné, len na zasypanie jamy a tou jamou sa volá deficit, pretože ak 500 mil. eur sa stane príjmami štátneho rozpočtu v tomto roku, tak týchto 500 mil. eur, ktoré získame s tým, že naozaj umŕtvené peniaze v rope, ktoré, vážená poslankyňa Mezenská, nie sú už u pána Kičuru niekde v skrini, ani na nich nesedí, ale sú v zásobníkoch napríklad Slovnaftu, fyzicky na nich, na nich ani dnes štát nesedí. Oni sú zásobníkom, všetky tieto zásoby, sú v zásobníkoch Slovnaftu a sú v zásobníkoch Transpetrolu. Prečo sú v zásobníkoch súkromných, aj v súkromných firiem? No preto, že niekto pred iks rokmi zase sprivatizoval, predal za 5 korún zásobníky, ktoré štát vlastnil v minulosti. Takže teraz si ich musí štát prenajímať. Toto je tá podstata. Keď tu chcete sa mávať o tom, kto je čo, a že čo máme priznať, aká privatizácia, aká onaká. Štát nemá vlastné zásobníky, pretože ich niekto za 5 korún niekde na Záhorí pustil niekomu. No tak ich musí, musí ukladať, nie preto, žeby mal z toho zábavu, ale preto, že je viazaný európskou legislatívou, pretože, pretože zásoby ropy sa týkajú toho, čomu, čomu sa hovorí základná energetická bezpečnosť. Ale vytváranie dojmu toho, že zásoby ropy sú nejaká otázka nejakej, nejakého štátneho zlata, je to proste tovar, je to proste tovar, ktorý povinne musíme držať. Musíme ich držať evidenčne a musíme ho mať k dispozícii v čase krízy. A to, čo sa deje týmto zákonom, nie je nič iné, lenže sa prevádza táto povinnosť, de facto sa prevádza táto povinnosť na všetkých dovozcov týchto ropy a ropných produktov. A títo dovozcovia budú musieť platiť službu za službu, ktorú im poskytne agentúra.

    Mohol by som vám pripomenúť, že predchádzajúca vláda zaviedla bájny poplatok 2 centy ku každému litru pohonnej hmoty zákonom a vyhláškou, ktorý putuje do štátneho rozpočtu a dnes predstavuje príjmy 61 mil. eur. Časť týchto peňazí ide na správu štátnych hmotných rezerv. To je celý zázrak, to je celý zázrak. Tento poplatok sa ruší a bude nahradený tržbou, ktorú bude musieť platiť títo, budú musieť platiť agentúre všetci dovozcovia ropy a ropných produktov. Ja viem, že je to komplikovaná abstrakcia pre mnohých. Ja viem, že je to proste priestor na to, aby sa vytvárali legendy, aby sa, aby niekto s veľkým buchotom a krikom mohol oznamovať obrovské objavy. Ale pravda je veľmi jednoduchá, pravda je tá, že nemáme na to dnes, aby sme si mohli dovoliť luxus navyšovať, tak ako nám to, európska legislatíva stále bude po nás požadovať. Pretože aká je situácia vo svete? Situácia vo svete je tá, že sa postupne vyčerpávajú rezervy ropy hlavne. To znamená, že dá sa predpokladať, že objem rezerv bude stále vyšší, aspoň trend posledných rokov o tom, o tom hovorí. A my dnes nemáme na to, peniaze na to, aby sme každý rok vyčlenili 30, 50, 100, 200 mil. eur na to, aby sme, aby sme plnili nejakú smernicu a aby nebolo voči nám začaté konanie ohľadom enfranchisementu a nemali z toho následné, následné škody. Ale túto povinnosť, kde sa, kde sa v podstate na konečného zákazníka prenáša, prenáša v dnešnom prípade dvojcentová záťaž pri každom jednom litri benzínu alebo nafty, ste, priatelia, zaviedli pred, väčšia časť opozície, samozrejme, počas minulého vládnutia. Takže otázky o tom, že niečo hmlisté, že sú to nejaké gaťafáše a že sú to proste otázky, otázky nejakého, nejakého hmlistého oceňovania. Hovorím s plnou vážnosťou. Je to proces, ktorý je, ktorý je komplikovaný, je to zavedenie nového systému, nového systému, ktorý nemá, nemá genetický kód ani Slavkova, ani žiadnych ďalších géniov politických v tejto krajine, ale má genetický kód pochádzajúci z Nemecka a Belgicka, pretože inšpiráciou bol nemecký a belgický model správy núdzových zásob ropy.

    A, samozrejme, že tento proces treba odsledovať, a plne súhlasím s tým, aby výboru hospodárskemu alebo tomu, ktorý si, ktorý sa zvolá a bude mať takúto požiadavku, boli predložené napr. listinné dôkazy o inventúre celých hmotných zásob ropy a ropných produktov. Nie som na to odborník, ak je to predmetom nejakého, nejaké tajomstva z hľadiska bezpečnosti štátu, tak poslanci určite v nejakej forme neverejného konania sa môžu dostať aj k týmto informáciám, o tom som presvedčený. Nemám s tým najmenším problém. A my sa ako rezort financií, samozrejme, budeme tiež zaujímať o to, presne aký, aký je stav štátnych hmotných rezerv v oblasti ropy a ropných produktov, a budeme sa zaoberať aj otázkou, aby, aby cena, ktorá je tiež veľmi, veľmi zaujímavým, zaujímavým faktorom danej veci, bola čo najvyššia. Pretože nikto iný v tejto krajine asi dnes by nebol šťastnejší, keby, keby mal pán Miškov pravdu a tá cena by nebola 500 mil., ale bola by 600 alebo 700 mil. Problémom je, že my nejdeme rozpredávať ropu, ktorá je dnes definovaná ako núdzové zásoby ropy. My ju ideme predávať konkrétnej, prevádzať za peniaze konkrétnej agentúre, v ktorej bude, tak ako to hovoril pán poslanec Kamenický, dobrovoľným členom združenia aj Transpetrol, aj štátne hmotné rezervy, aj Slovnaft, aj ďalší každý dovozca ropy alebo niekto, kto sa v tomto biznise, biznise hýbe, a bude sa spolurozhodovať aj na fungovaní tejto agentúry a bude zo zákona plniť povinnosti, ktoré dnes má, majú štátne hmotné rezervy. Čiže to, čo sa deje v skutočnosti, je zákonom prevedená povinnosť spravovať núdzové zásoby ropy zo štátu na agentúru, v ktorej štát bude mať zastúpenie a v ktorej bude musieť konsenzuálne rozhodovať so zástupcami voľného trhu. A to je kľúčová podmienka na to, aby sme, aby sme správu o núdzových zásob ropy dostali mimo verejných financií.

    Takže opakujem, prosil by som o posunutie hlasovania, záverečného hlasovania o tomto zákone o týždeň, aby sme sa vedeli vysporiadať s otázkami článku III ohľadom verejného obstarávania, aj pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Miškova, takisto možno aj otázka, ste tu, otázka zvolania výboru, otázka ďalších dotazov, všetko je namieste a každý ďalší, ak je vedený dobrým úmyslom, samozrejme. Ak je vedený otázkou škandalizácie, tak sa nikam nedostaneme. Ale chceme všetci získať viac informácií, ten priestor tu stále je.

    Otázka, otázka inventarizácie zásob, tá je absolútne namieste. K všetkým informáciám sa tak ako rezort financií bude chcieť dostať, sa môžu dostať aj členovia, členovia výboru.

    Otázky spôsoby oceňovania, spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov, ktoré budú musieť byť dané agentúre určite kryté úverom, lebo nikto pol miliardy takto asi nenosí v taške okrem niektorých (povedané so smiechom) predstaviteľov českej politickej scény, ale, ale bude ich musieť určite nájsť nejakým spôsobom v krytí, to krytie z hľadiska bankových úverov. Takže všetky tieto otázky sú z jednej strany legitímne, určite na ne vieme v kolektíve, ktorý robil na zmene tohto systému, odpovedať a všetky tie pochybnosti, pokiaľ nie sú, pokiaľ sú vedené len z nevedomosti a nie sú vedené tieto pochybnosti z hľadiska zlého úmyslu a politického legitímneho zámyslu veci spochybňovať, na ne sme pripravení odpovedať aj dnes, aj o týždeň, aj, samozrejme, počas celého toho procesu, ktorý budete môcť sledovať, a určite, keďže ide o takýto objem peňazí a o takýto objem dnes majetku, ktorý sa prevádza, bude sprevádzať zo správy agentúry oňho bude záujem aj mediálny, aj odborný, aj z hľadiska kontroly a kontrolných mechanizmov opozície úplne legitímny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Áno, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave k tomuto bodu programu včera a dnes, ako spoločný spravodajca výboru pre hospodárske záležitosti k tomuto vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem, aby sme o tomto bode programu hlasovali na budúci týždeň v utorok 25. júna, popoludní o 17.00. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.

    Návrh má tlač 526 a spoločná správa výborov má tlač 526a.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačou 532.

    Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 prerokovala vláda 15. mája tohto roku a takisto schválila uznesenie číslo 232 a zároveň ma vláda poverila, aby so uviedol tento závažný dokument pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje od roku 2011 najmä výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenska v metodike ESA 95 hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe a vzťahy štátneho rozpočtu územnej samospráve. Informácie o majetku a záväzkoch sú predmetom súhrnnej výročnej správy Slovenska za rok 2012, ktorá bude preložená, predložená na rokovanie Národnej rady v novembri tohto roku, ako úplná novinka, ako forma v podstate účtovnej závierky nejakej korporácie, takže, takže preukázateľnosť a overiteľnosť dát, s ktorými pracuje verejnosť a s ktorými budete pracovať vy ako poslanci, bude postupne, v postupných rokoch potvrdená vlastne výrokom audítora. Je to naozaj projekt, na ktorom sa pracovalo 7 rokov naprieč asi troch alebo štyroch dokonca vlád, a v každom prípade ten projekt mal zmysel z pohľadu toho, že údaje, ktoré zberáme, sú čoraz presnejšie a naozaj aj overiteľné treťou stranou.

    Výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky metodiky ESO 95.

    Podľa metodiky ESO 95 hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2012 so schodkom 4,35 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roka dosiahol úroveň 52,1 % HDP. Tieto údaje treba chápať ako predbežné, nakoľko podľa nariadenia o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, predkladajú plánované a skutočné výsledky, sa predkladajú dvakrát ročne, po prvýkrát 1. apríla bežného roku, kedy sa predloží odhad schodku za uplynulý rok, a druhýkrát do 1. októbra bežného roku, kedy sa predkladá aktuálny schodok za uplynulý rok. Hovorím v podstate o prvej a druhej, o jarnej a jesennej notifikácii Eurostatom, notifikácii výsledkov hospodárenia Eurostatom.

    Porovnanie s rokom 2011. Schodok verejných financií za rok 2011 po revidovaní údajov Eurostatom v marci 2013 dosiahol až 5,1 % čo znamená, že medziročne sa schodok znížil o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy oproti roku 2011 sa zvýšil o 8,8 %. V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2012 skončilo schodkom vo výške 3 106,900 mil. eur, čo je o 216, skoro 217 mil. eur menej, než sa rozpočtovalo. Na schodok financií verejnej správy malo pozitívny vplyv najmä:

    - úspora na transfere pre Sociálnu poisťovňu vo výške 372 mil. eur,

    - úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenska a Európskej únie vo výške 221 mil. eur,

    - lepšie hospodárenie územnej samosprávy v porovnaní s rozpočtom o 158 mil. eur,

    - prebytkové hospodárenie verejného zdravotného poistenia oproti rozpočtovanej úrovni o 149 mil. eur,

    - hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré skončilo oproti schválenému rozpočtu lepšie o 45 mil. eur.

    Ak chceme hovoriť o faktoroch, ktoré mali negatívny vplyv, tak to boli hlavne:

    - nižšie akruálne daňové príjmy štátneho rozpočtu o veľmi nepríjemných až neuveriteľných 658 mil. eur,

    - nižšie príjmy z dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu vo výške 45 mil. eur,

    - nižšie nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, napr. výpadok príjmov z predĺženia telekomunikačnej licencie, ktorá bola rozpočtovaná vo výške 24 mil. eur, nenaplnený príjem z digitálnej dividendy vo výške 40 mil. eur a časové rozlíšenie prijatých úrokov spolu s vylúčením alikvotného úrokového výnosu vo výške 117 mil. eur. Faktory pozitívne a negatívne sú, samozrejme, vybrané, nie sú kompletné, nie je to zoznam kompletných zlepšujúcich a zhoršujúcich faktorov.

    Výsledok hospodárenia s verejnými financiami významne poznamenali aj problémy finančnej správy s informačným systémom na prelome roku 2011 a '12. Nefunkčnosť tohto systému spôsobila výrazné problémy pri vratkách nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, čo sa prejavilo nielen pri ich výpočte, ale aj pri dodržiavaní zákonných termínov. Dôsledok tejto situácie sa odzrkadlil v nerovnomernom vykazovaní príjmov v rokoch 2011 a 2012 s pozitívnym vplyvom na rok '11 a s negatívnym vplyvom na rok 2012. Toto ešte bude otázka, samozrejme, aj jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia za rok 2012 Eurostatom. Negatívne bol schodok ovplyvnený taktiež zhoršením hospodárenia štátnych fondov a zhoršením hospodárenia na mimorozpočtových účtoch.

    Ak hovoríme o dlhu, maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol ku koncu nového roku hodnotu 30, vyše 37 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte, hrubý domáci produkt predbežne odhadujeme na úrovni 71,5 mld. eur, predstavuje úroveň 52,1 %, čiže podiel, podiel dlhu na HDP vo výške 52,1. Konsolidovaný dlh sa oproti roku 2011 zvýšil o 7 333 mil. eur a jeho pomer k HDP je teda vo výške predbežne 8,8 % HDP. Zvýšený pomer u dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 24,5 % pri raste HDP v bežných cenách o 3,4 %. Rozhodujúcu časť až 97 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe rezortu financií. Ten dosiahol ku konca roka 2012 menovitú hodnotu 36, vyše 36 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 7 395 mil. eur, teda o 20,7 %.

    Hlavnou príčinou zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu, predzásobenie sa na finančných trhoch z dôvodu doplnenia finančných rezerv slúžiacich pre účely riadenia likvidity a zvýšenia podielu Slovenska na záväzkoch Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. EFSF alebo dočasného eurovalu. Pri porovnaní predbežných výsledkov Slovenska a ostatných krajín Európskej únie a eurozóny možno na základe výsledkov Eurostatu konštatovať nasledovné.

    V rámci Európskej únie dosiahlo 8 krajín vyšší deficit a 17 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže ak by sme hovorili o nejakom rebríčku, tak Slovensko je na 9. mieste s deficitom a na 18. mieste s dlhom. V rámci eurozóny dosiahlo 6 krajín vyšší deficit a 14 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže 7. miesto v rámci eurozóny s deficitom a 15. miesto z hľadiska dlhu.

    Ešte mám povinnosť vás informovať o výsledkoch štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, kde príjmy štátneho rozpočtu roku 2012 dosiahli úroveň 11 833 mil. eur a výdavky 15 641 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom už spomínaných 3 811 mil. eur.

    Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli nižšie ako rozpočtovalo v pôvodne schválenom rozpočte, a to o 1 795 mil. eur a dokonca aj v upravenom rozpočte o 741 mil. eur nižšie.

    Výdavky štátneho rozpočtu boli tiež nižšie ako v schválenom rozpočte o 1 660 mil. eur a oproti upravenému rozpočtu o 779 mil. eur nižšie.

    Schodok štátneho rozpočtu vo výške 3 811 mil. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu vyšší o 135 mil. eur. Podmienky, kedy je možné schodok štátneho rozpočtu určený zákonom prekročiť, ustanovuje zákon o rozpočtových pravidlách, vo vzťahu k upravenému rozpočtu je však vykázaný schodok nižší o 38 mil. eur.

    Schodok štátneho rozpočtu za rok 2012 vykázaný na hotovostnom princípe bol krytý, ako, tak ako je to uvedené v zákone finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316 mil. eur, z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 286 mil. eur, finančnými zdrojmi zo Štátnej pokladnice v hodnote 909 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.

    Odporúčam, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu na rok 2012. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle príslušných paragrafov predkladá vypracované stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov, vybraných rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012, ako aj analýzy vyžiadaných informácií, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2012 dosiahli čísla tak, ako uviedol pán minister financií.

    Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2012 medziročne spomalil o 1,2 percentuálneho bodu na úroveň 2,0 %, avšak v porovnaní s priemerom Európskej únie bol o 2,3 percentuálneho bodu rýchlejší. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahnutá úroveň výkonnosti ekonomiky Slovenska v roku 2012 je odrazom úrovne zosúladenia makroekonomických nástrojov hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.

    Hospodárenie subjektov verejnej správy sa podľa predbežných údajov skončilo deficitom vo výške 3,1 mld. eur, čo predstavuje schodok vo výške 4,3 % hrubého domáceho produktu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že hlavný rozpočtový cieľ vlády Slovenskej republiky za rok 2012 bol splnený.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe posúdenia charakteristík a parametrov dlhu konštatuje, že je zabezpečené priebežné plnenie zámerov a cieľov definovaných stratégiou riadenia štátneho dlhu. Konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2012 hodnotu 37,2 mld. eur. Jeho podiel na hrubom domácom produkte predstavoval teda číslo 52,1 %. Zároveň Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že úroveň dlhu zakladá sankčnú povinnosť podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

    V oblasti príjmov štátneho rozpočtu došlo v roku 2012 k výpadku 682 mil. eur na strane daňových a odvodových príjmov. Dôvody boli spomenuté vo vystúpení pána ministra. Na tomto výpadku sa, samozrejme, v najväčšej miere podieľala daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov právnických osôb a spotrebné dane. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na nutnosť eliminácie výpadku príjmov, najmä dane z pridanej hodnoty, ktorý má Slovenská republika jeden z najvyšších v Európskej únii.

    Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že stanovovanie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov, ako aj samotné vyhodnotenie programového rozpočtovania vykazovalo v roku 2012 prvky formálneho charakteru. V tejto súvislosti bude potrebné stanoviť pri programovom rozpočtovaní jednoznačné ukazovatele, ktoré umožnia merať a hodnotiť výsledky činnosti rozpočtových kapitol a cieľov vlády v súlade so strategickým programom vlády Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad na základe analýzy základných ukazovateľov ekonomiky Slovenska v roku 2012 pozitívne hodnotí snahu vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií a znižovanie miery nezamestnanosti.

    Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2012 vo vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovných jednotiek.

    Vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie, aj napriek viacerým pozitívnym zmenám, je súčasný systém implementácie prostriedkov stále značne zložitý a najmä administratívne náročný. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia II. programovacieho obdobia je k 31. 5. len 42 %. Aj z tohto dôvodu je potrebné mobilizovať všetky zložky systému finančného riadenia a kontroly k snahe o maximalizáciu využitia disponibilných zdrojov.

    Na základe kontroly účtovných závierok obcí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že kontrolou zistené nedostatky neboli významné, a teda neovplyvnili výsledky vykázané v účtovných a finančných výkazoch ako celku.

    Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky však boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj územnej samosprávy a zákona o obecnom zriadení.

    Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

    A teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.

    Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 508 z 21. mája 2013 výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Gestorskému výboru výbory predložili výsledky jeho prerokovaní štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a jeho kapitol. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Gestorský výbor splnomocnil predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady pre sociálne veci dodatočne.

    Výsledky rokovania výborov:

    K návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokovali určené výbory:

    - výbor pre financie a rozpočet uznesením 174 zo dňa 13. júna 2013,

    - výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 100 zo dňa 4. júna 2013.

    Uvedené výbory odporučili Národnej rade:

    1. schváliť

    a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. apríla 2013 dosiahol 4,3; 4,35 %;

    b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. apríla 2013 dosiahol k 31. decembru 2012 sumu 37 244,5 mil. eur, čo predstavuje 52,1% hrubého domáceho produktu;

    c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 11 830 mil. eur, výdavky 15 640,7 mil. eur a schodok 3 810,7 mil. eur;

    2. zobrať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2012 vo výške 3 810,7 mil. eur bol k 31. decembru 2012 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316,0 mil. eur a z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 285,8 mil. eur, finančnými zdrojmi Štátnej pokladnice v hodnote 908,9 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.

    K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok:

    - výbor pre financie a rozpočet,

    - ústavnoprávny výbor,

    - výbor pre hospodárske záležitosti,

    - výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie,

    - výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

    - výbor pre zdravotníctvo,

    - výbor pre obranu a bezpečnosť,

    - zahraničný výbor,

    - výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport,

    - výbor pre kultúru a médiá,

    - výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny,

    - osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS,

    - osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ.

    Výbor pre sociálne veci výsledok prerokovania predloží dodatočne.

    Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Gestorský výbor uznesením č. 189 zo dňa 17. júna 2013:

    1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,

    2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012,

    3. určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov, splnomocnil ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výboru pre sociálne veci dodatočne, poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy, tejto spoločnej správy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Páni poslanci Sulík a Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Máme teda návrh záverečného účtu na stole a treba povedať, že keďže sa to týka roku 2012, bol to ten rok, kedy sa menila vláda, a, samozrejme, nie je možné za hospodárenie dať zodpovednosť iba jednej vláde, keďže boli dve. Navyše prvé tri mesiace to bola vláda už bez mandátu od voliča. Napriek tomu by som rád upozornil na niekoľko rizík a na možný vývoj do budúcna preto, lebo takto o rok tu budeme stáť opäť a potom to už bude len zodpovednosť vládnej strany.

    Po prvé dozvedeli sme sa, že príjmy štátneho rozpočtu boli 11,8 mld. eur, výdavky 15,6. Pri príjmoch 11,8 boli výdavky 15,6. Takto keby hospodárila firma, a to roky po sebe, tak dávno skrachovala. Len vlády Európskej únie - alebo teda aj celosvetovo je to obvyklé - si zvykli tento deficit, v našom prípade 3,8 mld. eur, dávať do porovnania s hrubým domácim produktom, a nie s príjmami alebo s výdavkami. A tam to číslo už vôbec neznie nebezpečne, tam je to 4,3 %. Keby sme ale to dali do porovnania s príjmami, tak by sme zistili, že výdavky sú o 33 % vyššie ako príjmy, toto je stav, ktorý okrem štátov nedokáže nikto udržať.

    Keď si teraz pozrieme na verejný dlh, tak ten bol za minulý rok 52,1 % ku teda, ku 31.12.2012 bol 52,1 % a deficit, ako už bolo povedané, 4,3. V normálnom prípade by súčet všetkých deficitov mal tvoriť verejný dlh. To znamená, keď sme mali deficit, čo je dlh za bežný rok, za rok 2012, 4,3 %, a na konci roku verejný dlh 52, tak logicky by mal byť na začiatku toho roku alebo na konci predošlého verejný dlh 52 mínus 4,3. To je 47,8 %. Čiže v normálnom prípade, keby celá Európska únia a eurozóna sa neklamali, tak bol by koncom roka 2011 verejný dlh 47,8 %. K tomu dôjde deficit za rok 2012 4,3 a to dá spolu 52,1. Lenže to tak nie je.

    Pani predsedajúca, mohla by pani Vaľová niečo, pán predsedajúci, keby pani Vaľová mohla netelefonovať, lebo počuť ju až sem a ruší ma to. Ďakujem pekne.

    Čiže v roku 2011 nebol dlh, koncom roka 2011 nebol 47,8 ale 43. To znamená, náš verejný dlh stúpol o 8 %, o vyše 8 %, o vyše 8 percentuálnych bodov, aby som bol presný, ale deficit je len 4,3. No jednak je tam aj už spomínané predzásobenie, ktoré, keď naozaj sú nízke úroky, tak dá sa odôvodniť a môže to byť aj rozumný krok, ale nie je to len ono. Sú tam napríklad aj záruky vystavené v rámci dočasného eurovalu na Grécko a na španielske banky a to je to, čo vyhnalo náš verejný dlh vyše na čiastku, teda na číslo vyše 50 %. Koncom roku 2010 bol verejný dlh 41 %. Koncom roku 2011 bol verejný dlh už 43 %. Teraz, koncom roku 2012, je verejný dlh už 52 %, nehovoriac o tom ešte, že, že ešte 6 rokov dozadu bol verejný dlh pri 27 percentách. My sa doslova rútime k hranici 60 %, kedy nastúpia rôzne, rôzne opatrenia, ktoré, samozrejme, platia pre malé krajiny. Veľké krajiny ako Francúzsko si vyžiadajú odklad a dostanú odklad a vec je vybavená, ale tie mechanizmy nás postihnú v plnom rozsahu.

    No treba sa teraz aj pozrieť, aký bude rok 2013, čo sa bude diať s naším verejným dlhom a s naším deficitom, podľa toho k čomu sme sa zaviazali by sme mali mať deficit pod 3 %. Táto suma je dosť vážne ohrozená, resp. bude dosiahnutá len vďaka jednorazovým opatreniam. Jednorazové opatrenia sú také, že v tomto roku budú predané licencie, bude sprivatizovaná ropa, teda ropné zásoby, možno nejaké mimoriadne dividendy. Tieto tri čiastky sú tie, ktoré zachránia ministerstvo financií pred blamážou a ktoré mu umožnia dosiahnuť 3 %.

    No daňové príjmy, daňové príjmy sa vyvíjajú veľmi zle. A tam sú dva dôvody, jednak áno, treba povedať, daňová správa nebola odovzdaná v lepšom stave ako prevzatá, to som povedal, myslím si, že celkom kulantne voči našej bývalej koalícii, áno, ale to je len časť. By som sa nesmial príliš rýchlo, pán minister, lebo to je len časť dôvodov, prečo tie daňové príjmy sú výrazne nižšie, ako by mali byť.

    Druhá časť to sú tie, to je ten smrteľný koktail, ktorý na jeseň minulého roku namiešala socialistická vláda, kedy zvýšila dane podnikateľom, zvýšila dane akože tým hnusným milionárom s nehoráznym príjmom 2 750 eur mesačne, kedy zaviedla socialistický daňový Zákonník práce a ďalšie škodlivé, doslova škodlivé opatrenia. Už v minulom roku bol výber daní nižší o 700 miliónov eur, ako bol plán. Tento rok bude opäť nižší ako už ten revidovaný plán a to súvisí s tým preto, lebo tieto škodlivé opatrenia, tento smrteľný koktail sa, samozrejme, premieta do rastu hrubého domáceho produktu. Päťkrát musela, štyrikrát, prepáčte, musela táto vláda korigovať rast hrubého domáceho produktu. Začalo to pri 2,2 % a klesalo, klesalo, pred pár dňami to bolo 0,5 %. To je nič! To je štatistická chyba!

    Ekonomika Slovenskej republiky nerastie. Nerastie vďaka škodlivým socialistickým opatreniam, ktoré zabíjajú podnikanie, ktoré sťažujú podnikateľom život, ktoré zvyšujú dane. Zvyšujú dane, ale nezvyšujú výnos z daní. Napríklad pri fyzických osobách bola do konca minulého roku daň z príjmu 19 %, tento rok je to 19 %, ale pre tých hnusných milionárov s neskutočným príjmom 2 750 eur mesačne je to 25 % nad tú sumu. Človek by si mohol myslieť, že dobre, no tak keď už sú to také ideologické socialistické opatrenia, dobre, tak aspoň by mal byť ten výnos vyšší. No ale nebude, aspoň táto vláda s ním neplánuje. Minulý rok bol výnos z dane z príjmu fyzických osôb na úrovni 2,7 % HDP, tento rok plánuje ministerstvo financií 2,6; prepáčte, a tento rok plánuje rovnakých 2,6 %. Tu je len ideológia a ukazuje sa, že škodí preto, lebo pri vyšších sadzbách ani len ministerstvo financií neráta s vyšším výnosom. Tu išlo len o to, aby bola ukojená závisť voličského elektorátu strany SMER.

    Pozrime sa na ďalšie veľké riziko, ktoré sa skrýva v slovenskom štátnom rozpočte. To je samotný deficit, ktorý je na úrovni 4,3 %. Tento rok to teda bude, vďaka tým jednorazovým príjmom licencie, privatizácia ropných rezerv a mimoriadnych dividend, povedzme, že sa ho podarí dostať do oblasti 3 %.

    Existuje ale pojem, ktorý sa volá primárny deficit. Celkový deficit je vrátane úrokov, ktoré platí krajina za to, že si požičiava peniaze. Ako sme počuli, Slovensko má požičaných 37 mld. eur za veľmi nízky úrok.

    Pán Duchoň, vy viete, aký je aktuálny úrok alebo teda priemerný, náhodou? Tri percentá, štyri? Povedzme. Možnože pán minister bude vedieť. Aký je priemerný úrok na dlh čo platí Slovenská republika z tých 37? Povedzme tri.

    Čiže keď si teraz predstavíme, že verejný dlh je 37 mld. eur a úroky, ktoré platí slovenský štát za tento dlh, sú v priemere 3 %, tak vychádza to asi približne na 1 mld. eur. Treba povedať: iba jednu miliardu eur. Celkový dlh totiž, celkový deficit bol 3,8; ako sme sa dozvedeli. Odrátajme z toho tú jednu miliardu, ktorú platíme na úroky a ostane 2,8 mld. eur, tzv. primárny deficit. Tých 2,8; keď prerátame spätne na HDP, tak sa dostaneme k čiastke, ktorá je výrazne cez 3 %, a týmto je Slovensko rekordér alebo teda patrí medzi krajiny, ktoré produkujú najvyšší deficit. My sme možno druhí alebo tretí v Európskej únii, čo sa týka primárneho deficitu. Môžme síce povedať, že no veď je to v pohode preto, lebo boli sme, 8 krajín v Európskej únii má vyšší deficit ako Slovensko a 17 krajín má vyšší dlh. Áno, ale keď sa pozrieme na primárny deficit, tak možno jedna krajina alebo dve krajiny majú vyšší deficit. Slovensko je možno 3. v poradí, možno druhé. Toto je veľmi nebezpečné, lebo znížiť primárny deficit je mimoriadne ťažké preto, lebo väčšina výdavkov, ktoré štátny rozpočet má, možno 70 %, sú tzv. mandatórne výdavky, to znamená, výdavky robené na základe veľakrát nezmyselných zákonov.

    Kočíkovné. Aby sa skrátka vládna strana SMER na čele s pani Tomanovou ako vtedajšou ministerkou sociálnych vecí zapáčila voličom, vymysleli kočíkovné, 25-tisíc na prvé tri deti. Vtedy korún. 25-tisíc korún. To, samozrejme, ide do výdavkov rozpočtu. A takýchto výdavkov, takýchto mandatórnych je tam viac ako dve tretiny. A tu je veľké riziko, ktoré tkvie v slovenskom rozpočte preto, lebo máme pomerne nízky dlh ešte stále, a to vďaka pravicovým vládam, ktoré Slovensko malo. A aj deficit, a aj úroky úroky, ktoré platíme sú veľmi nízke, preto sú celkové úroky, ktoré platíme, nízke, a preto je tá časť primárneho deficitu nebezpečne vysoká. A keď dôjde k zvýšeniu úrokov alebo sa bude pokračovať zvyšovaniu dlhu, tak Slovensko bude presne na gréckej ceste. Toto riziko tu jednoducho je.

    Na záver mi dovoľte povedať môj odhad na tento rok. Ako som už vravel, HDP sa nachádza pri, momentálne aktuálny odhad ministerstva financií je plus 0,5 %. Predpokladám, že ani toľko to nebude. A keď áno, tak s odretými ušami. Čoskoro sa dozvieme nové daňové prognózy. Tie budú zrejme opäť raz na nižšej úrovni preto, lebo tie výpadky daní budú pokračovať. V akom stave je daňová správa momentálne ja neviem posúdiť, ale každopádne už vyše roka je za ňu zodpovedná strana SMER, čiže už sa nebudú môcť na nikoho vyhovárať. Ale tá druhá časť, ktorá spôsobuje výpadky na daniach, tá bude čoraz silnejšia a silnejšia a to sú tie nebezpečné opatrenia, to je ten smrteľný kokteil, počnúc Zákonníkom práce, cez vyššie dane pre podnikateľov, cez zdravotné odvody z dividend, úplne nezmyselne stanovené. Toto bude ubíjať naše hospodárstvo, čo bude vidieť nielen na tom, že rast ekonomiky nebude, ale aj na tom, že výnosy z daní budú čoraz nižšie a zachránia ich akurát nejaké jednorazové príjmy. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Sulíka je jedna faktická poznámka.

    Daniel Duchoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Čo sa týka spomalenia rastu HDP, naozaj treba si uvedomiť, myslím, že všetci to vnímajú veľmi jasne, že otvorenosť našej ekonomiky je do takej miery veľká, že dnes celosvetový alebo európsky pokles produkcie a spotreby v dôsledku krízy je absolútne zjavný. Jediný príklad - európska spotreba alebo európska... ukazovateľ, čo sa týka nákupu nových áut, je rekordne nízky tento nákup nových áut. To znamená, vyspelé krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a tak ďalej majú rekordný nízky ukazovateľ nákupu nových áut, čo sa, samozrejme, odráža aj z hľadiska vývozu a produkcie našich automobilových fabrík. To znamená, stále treba zdôrazňovať, že toto je podstatný faktor, ktorý vplýva aj na to, že sa koriguje HDP, samozrejme, teraz smerom dole. Ďakujem.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pán Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Duchoň, vyhovárať sa na krízu, to je taká naučená pesnička, ale nie je to tak, resp. nie je to tak v celom rozsahu.

    Po prvé. Tá ekonomika v celej Eurozóne stagnuje, to je pravda. A to preto, lebo v celej eurozóne sa robia socialistické opatrenia. Krajiny ako Francúzsko chcú zaviesť 75 % daň z príjmu a pod. Ale Slovensko ako malá a aj ako otvorená ekonomika má šancu si z toho síce stagnujúceho koláča si odkrojiť kúsok viac. Toto sa už raz Slovensku podarilo v roku 2004, 2005, kedy smelými reformami dokázalo viac zlepšiť podnikateľské prostredie ako okolité krajiny, a z toho profitovalo a slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ako rástli ekonomiky okolitých krajín alebo ekonomiky celej eurozóny. Preto je to len výhovorka a dalo by sa tu niečo robiť. Dalo by sa výrazne zlepšené podnikateľské prostredie a potom áno, nech sa kľudne európska... alebo eurozóna, alebo Európska únia nech stagnuje alebo nech sa nachádzajú v recesii, Slovensko by dokázalo napriek tomu rásť. Čo sa týka áut, nie som si úplne istý, ale neviem, či náhodou práve minulý rok Slovensko nezaznamenalo historicky najvyššiu produkciu áut. To po prvé.

    Po druhé. U nás sa vyrábajú napríklad v Bratislave veľmi luxusné autá, ktoré sa exportujú do celého sveta, kde, napr. do Ázie, kde o kríze nič nevedia. Takisto v Amerike, si myslím, aj Amerika už je na tom lepšie a nakoniec z pohľadu celého sveta bude Európska únia práve nejaký zabudnutý kút preto, lebo ovládol, rozmohol sa tu socializmus. O to skôr musí Slovensko bojovať proti tomuto vývoju a má tu možnosť. Len, žiaľ, vaša vláda to nerobí.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi pár poznámok na tému štátneho záverečného účtu za rok 2012.

    Z tohto dokumentu vidíme zopár zaujímavých čísiel. Tak ako uviedol pán minister, pôvodne zákon o štátnom rozpočte predpokladal schodok verejnej správy na úrovni 4,64 %. Nakoniec to číslo je 4,35 % HDP. Chcem upozorniť, že aj z programu stability, ktorý predložila vláda nedávno do parlamentu, sme sa dozvedeli, že konsolidačné opatrenia prispeli k tomuto výsledku čiastkou 0,3 % HDP. Hovorím to najmä preto, aby sme si uvedomili, že rozpočet, tak ako bol pripravený minulý rok, bol pomerne často terčom kritiky súčasnej vlády jednej strany. Dokonca si pamätáme, že premiér a vtedy za asistencie pána ministra ho teatrálne trhal a hovoril, že musia robiť zásadné opatrenia preto, že rozpočet je nanič. Takže ešte raz tu poviem. Rozpočet bol pripravený na úrovni 4,64. Skončil 4,35, pričom konsolidačné opatrenia mínus 0,3 %. Inými slovami, dámy a páni, keby vláda nič nerobila, tak rozpočet skončí tak, ako bol pripravený. Znamená to, že bol pripravený dobre a že bol pripravený zodpovedne.

    Ale znamená to aj druhý fakt. A druhý dôkaz, ktorým sa vláda usvedčila týmto dokumentom a takisto aj programom stability, a to je skutočnosť, že roztrhanie rozpočtu slúžilo len a len ako zámienka pre to, aby vláda mohla siahnuť na peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Pamätáme si, že to urobili práve vtedy, keď chceli otvoriť druhý pilier a keď chceli v zásade poškodiť sporiteľom v druhom pilieri a keď takto znížili drasticky penzie budúcim dôchodcom z druhého piliera o 55 %. Bolo to nielen zásadne zlé a zásadne škodlivé opatrenie, ale súčasné dokumenty vlády ju usvedčujú z toho, že sama vtedy klamala. Svedčí o tom aj predložený dokument, ktorý prerokovávame dnes. Tie konsolidačné opatrenia, tak ako vláda tu o tom hovorí, na úrovni 217 miliónov eur sa skladali predovšetkým z toho, čo zobrala z druhého piliera vláda, plus bankovej dani. Čiže toto bola podstatná časť konsolidácie. Je pravdou, že tak ako hovoril pán minister, daňové príjmy sa vyvíjali horšie, osobitne boli sme svedkom toho najmä na konci roka, že problémom bola daň z pridanej hodnoty. Výsledkom tohto vývoja bola skutočnosť, že celkové príjmy štátu, celkové príjmy štátneho rozpočtu na konci roka 2012 boli nižšie ako na konci roka 2011. To je podľa môjho názoru alarmujúci fakt, ktorý je poučením aj do tohto roka, aj do rokov budúcich, pretože ak má krajina prosperovať, nemôže si dovoliť nižšie príjmy. Ak má každá firma prosperovať, musí sa starať o svoj rozvoj a nielen sa pozerať na stránku úsporných opatrení, čo je nepochybne potrebné, ale aj starať sa o svoj rozvoj. Štátny záverečný účet za rok 2012 hovorí, že Slovensko má čo zlepšovať a hovorí aj o tom, že tak, ako to pán minister uviedol, že dlh dosiahol rekordnú úroveň 52,1 %.

    Ja chcem pri tejto príležitosti len upozorniť na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože vieme, že pri tejto čiastke, keď sa prekročí hranica 50 %, tak vláda má predložiť do parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu. Je pravdou, že nie je tam nejaký časový rámec, ale chcem upozorniť aj pána ministra aj pri tejto príležitosti na túto povinnosť. A vidím, že už nejaký materiál mi ukazuje, takže teším sa na jeho prerokovanie, pretože ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti je zákon, na ktorý sme všetci hrdí. Prijali sme ho sme ho ako jedna z prvých krajín v rámci Európskej únie a mali by sme ho dodržiavať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Štefanca sú faktické poznámky tri.

    Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Problémom, ktorý pred nami je, je opakovane to isté a to je zlá hospodárska politika vlády. Zlé nastavenia, zlé opatrenia, ktoré použila na konsolidáciu, a tieto opatrenia vyvolávajú spomaľovanie rastu alebo, rovno povedané, zastavenie rastu. Rútime sa do recesie. To je ten problém. A tuto len tak ako štatisticky si zobrazujeme so spätnou alebo s pohľadom späť, ako sa to prejavuje. Ten trend je jednoznačný a tak, ako sme na to mnohokrát upozorňovali hneď od samého začiatku, všetky tieto výstrahy sa napĺňajú. Rastie nezamestnanosť, hospodársky rast je na nule takpovediac. Jednoducho SMER ako vždy, krajinu ťahá dole po hospodárskej stránke. A nijaké výhovorky na krízu a nijaké výhovorky na to, že všade je to tak, nie sú opodstatnené. Pretože nie je to všade tak. Mnohokrát som tu povedal, zdôvodnil a ukázal na príkladoch, že sú krajiny, kde to je ináč. A tie krajiny oproti nám sú odlišné len v jednej veci. Nerobia takéto socialistické opatrenia, ako robí slovenská vláda pod vedením SMER-u. To je to, čo odlišuje úspešné krajiny od neúspešných, že SMER, keď sa zaradil do socialistického šíku, ktoré znamená absolútne zhumpľovanie ekonomiky národnej a európskej, je to jeho rozhodnutie, ale trpia tým všetci občania, ktorí tu žijú, a trpieť budú, pokiaľ tá politika bude pretrvávať, to znamená, pokiaľ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Daniel Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Zareagoval by som k tomu rozpočtu 2012, a teda k tomu deficitu, ktorý sa dosiahol. Nie je pravda, že keby sa neprijali dodatočné konsolidačné opatrenia, by ten deficit bol tak, ako ste ho plánovali vy. Určite by bol vyšší, rádovo cez 5 %. Okrem toho, že sa teda prijali dodatočné konsolidačné opatrenia, sa dosiahla ešte aj úspora na strane výdavkov, ako sme tu aj počuli v prejave, na úrovni 780 mil. eur. To znamená, sú to podstatné faktory, ktoré keby neboli, tak jednoducho ten deficit by bol určite, určite, určite väčší, vyšší ako 4,6.

  • Ďakujem pekne. No, pán Štefanec, som rád, že ste pripomenuli to teatrálne trhanie rozpočtu. Ten, to konsolidačné, to konsolidačné úsilie bolo predsa vyčíslené v programe stability vo výške 0,3%, tak nerozumiem, pán Duchoň, prečo spochybňujete. Každopádne to teatrálne trhanie rozpočtu ešte, čo je teda už úplne výsmech, že človek, ktorý o ekonomike nemá ani páru, a síce tam váš veľký vodca, že tento si dovolí trhať rozpočet. No je to celé na smiech. No ale to všetko bola minulosť, keď sa pozrieme do budúcnosti, tak sú to práve tie opatrenia vašej vlády. To sú tie socialistické opatrenia, ktoré nás už teraz dostávajú momentálne do stagnácie, ale je tu určité riziko, že aj do recesie. To znamená, že dva štvrťroky po sebe bude rast HDP negatívny, tesne, tesne to lížeme na hrane teraz. Možno už budúce odhady, ktoré predloží Inštitút finančnej politiky budú hovoriť o negatívnom raste. Preto ešte raz na vás apelujem, že spamätajte sa a napravte aspoň niektoré veci. A keď už vám ideológia nedovolí zmeniť takú vec, ako je tá milionárska daň, tak začnite robiť aspoň rozumné opatrenia a uvediem jeden, jediný príklad, je to zvýšenie povinnej hranice pre, teda hranice pre povinný audit. Dnes to musia robiť firmy už pri nejakom 1,3 mil. eur obrate, musia mať povinný audit, ktorý, samozrejme, stojí iks, iks tisíc eur. Európska únia požaduje hranicu, ktorá je výrazne vyššie. Keby sme sa pohli na tie hranice, čo požaduje Európska únia, tak vyše 4-tisíc firiem oslobodíte od tejto nezmyselnej byrokratickej povinnosti. A takýchto opatrení by ste vedeli prijať desiatky. Stačí si pozrieť našu webovú stránku. Ďakujem.

  • Nech sa páči s reakciou, Ivan Štefanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Pán poslanec Duchoň, že nechceme spochybňovať vládne materiály. Veď ja som čerpal z materiálov, ktoré predkladá vaša vláda do tohto parlamentu, a v programe stability je jasne uvedené, že konsolidačné opatrenia predstavujú 0,3 % HDP. Takže toto sú vaše údaje, ktorými vy sa prezentujete.

    A k tomu, čo hovorili páni poslanci Sulík a Kaník. Áno, áno, je to presne tak, že opatrenia súčasnej vlády zabrzdili ekonomickú aktivitu. To je ten problém, že klesajú príjmy štátneho rozpočtu, o čom svedčí aj tento návrh záverečného účtu za minulý rok, kde príjmy klesali medziročne. Táto hrozba je tu aj do budúcna. Jednoducho, keď krajina nemôže prosperovať, pokiaľ nebude rásť, na jednej strane sa musia prijať úsporné opatrenia, na druhej strane sa musia prijať opatrenia pre podporu rastu. Lenže to, čo robí súčasná vláda, to sú opatrenia proti rastu: zvyšovanie priamych daní, zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, zhoršenie pružnosti na trhu práce, zvýšenie administratívy. To všetko vyháňa prácu z našej krajiny, brzdí hospodársky rast a spôsobuje nielen to, že máme viac a viac nezamestnaných, ale aj že tým, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria pracovné miesta alebo ktorí pracujú ako zamestnanci, tak tým sa žije ťažšie, že ľuďom sa žije jednoducho horšie. Bohužiaľ, ten spôsob ekonomickej politiky, ktorý ste zvolili, tak devastuje Slovensko, pretože vedie k tomu, že máme menej práce a aktivita sa brzdí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa na základe rokovacieho poriadku prihlásil pán minister financií. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi ešte v rozprave teda vystúpiť raz a aj zareagovať na mnohé veci.

    A zrejme budem musieť sa vyjadriť aj k, samozrejme, aj k výtkam, ktoré sa majú týkať vývoja verejných financií v roku 2013, lebo naozaj ekonomika je tá oblasť, kde všetko je so všetkým spojené, nielen vo vesmíre, ale v ekonomike obzvlášť. Takže, takže, samozrejme, situácia a otázka štátneho záverečného účtu za rok 2012 má svoju spojitosť aj s rokom 2013.

    Dámy a páni tá situácie je na Slovensku, v Európe, vo svete zložitá. ja musím povedať, že pre mňa pred 2 týždňami návšteva v Paríži a účasť na ministerskej schôdzke OECD, ktorá je pravidelne každý rok v okolo mája v Paríži, predstavovalo nepríjemné prebudenie zo situácie, ako je vnímané, ako je vnímaná situácia vo svete z hľadiska možného úniku z pasce, ktorú voláme, voláme kríza. To stretnutie v Paríži bolo unikátne tým, že na jednom mieste sa na dva dni stretli ministri financií, práce a ministri hospodárstva krajín OECD. A viete, že krajiny OECD nie sú reprezentované krajinami Európskej únie, ale aj krajinami Ázie, Ameriky, Austrálie, naozaj veľký pel-mel z celého sveta. Tá situácia a tá atmosféra toho rokovania potvrdzuje o tom, že sme naozaj ďaleko od toho, aby sme mohli povedať, že nastáva obdobie trvalého jasného a silného oživenia. Viete veľmi dobre, že všetky prognózy, patrím tým, ktorý chytá istú nervozitu pri slove prognóza, pretože naozaj od roku 2011, od koncu roku 2011, každá jedna prognóza priniesla zníženie jednak hospodárskeho rastu a zníženie príjmov. Ak by som to mal narátať, tak postupné znižovanie prognózy daňových príjmov od roku, konca roku '11, hovorím to tak naschvál, lebo to tak pravdou aj je, až dodnes predstavuje stratu príjmov v objeme 3,5 mld. eur oproti očakávaným príjmom. To je proste šialené číslo, šialené číslo. A hovorím o tom preto, a preto aj musím zdôrazniť rok 2011, lebo to nemá priamu, táto informácia nemá priamu prepojitosť len na opatrenia, ktoré sa, ktoré sa týkajú vývoja ekonomiky v Slovenskej republike. A, bohužiaľ, nemá nad tým ani priamu kontrolu vláda Slovenskej republiky a akákoľvek vláda typu krajín, veľkosti krajín, ako sme, ako sme my. A tu musím povedať, že reakcie, o ktorých hovoríte, opäť to je to isté, stále ten istý rodný list tých vyjadrení, sčasti pravdivé, sčasti, sčasti z hľadiska zlého úmyslu pod, proste pod, nám tu dávate a snažíte sa nám podhadzovať argumenty, o ktorých snáď možno môžte veriť, ale musím, musím s nimi polemizovať.

    Napríklad Richard Sulík aj v posledných dňoch v podstate na svojich stránkach blogu, ktorý má tiež informáciu o tom, ako sa rúca na základe hospodárskej politiky rast. No musím vám povedať a mám na to aj reakciu a budem vám citovať, budem vám citovať materiál Inštitútu finančnej politiky ako reakciu na tento blog:

    "Hlavným dôvodom zhoršenia prognóz oproti minulého roku je zhoršenie vonkajšieho prostredia. Ak by sa vývoj vonkajšieho prostredia vyvíjal v súlade s predpokladmi, rast HDP by dosiahol úroveň 2,5%. Stále by sme mohli hovoriť o 2,5%. Vývoj vonkajšieho prostredia bol oveľa horší, ako očakávala júnová prognóza z roku 2012. Predpoklady vonkajšieho prostredia na rok 2012 a '13 boli optimistickejšie ako realita, keďže v priebehu roku 12 sa ďalej prehlbovala daňová kríza v eurozóne a mnohé krajiny sa dostali do recesie. Taktiež došlo k oslabeniu svetového rastu HDP, s čím súvisí celkové oslabenie medzinárodného obchodu. Zároveň výraznejšie stúpla nezamestnanosť v periférnych krajinách a v eurozóne dosiahla historicky najvyššiu úroveň za posledných 20 rokov." To je realita. "Spomalenie na konci roka 2012 pocítili aj krajiny jadra eurozóny, vrátane Nemecka. IFP v júni v 2012 na základe prognóz medzinárodných inštitúcií odhadol rast váženého HDP obchodných partnerov na úrovni 1,4 % a váženého importu až 4,8 %. Ale podľa poslednej prognózy z júna tohto roku to má byť pokles váženého HDP o 0,2 a nulový rast vážených importov. Čiže modelové situácie, ak by sme nahradili aktuálny predpoklad v raste zahraničného dopytu z aktuálnej júnovej prognózy hodnotami, ktoré boli predpokladané pred rokom, tak na základe týchto z dnešného pohľadu optimistických predpokladov vývoja v zahraniční by sa prognóza reálneho rastu HDP zdvihla opäť na úroveň 2,5 %."

    Možno príliš odborné, ale z hľadiska charakteru našej ekonomiky úplne jasné. Ja som vám už tu niekoľkokrát kázal, bránil som sa z toho pohľadu, že rozhodnutie o tom, v akom type ekonomiky žijeme, sme urobili konsenzuálne naprieč niekoľkých vlád za posledných 20 rokov. Prešli sme ťažkým obdobím reštrukturalizácie nášho priemyslu, išli sme možno najľahšou cestou, to znamená cestou zmeny ťažkého metalurgického priemyslu, výroby zbraní na engineering, na nástrojárstvo, na čo máme najlepšie a mali sme vždycky najlepšie predpoklady. Výsledkom je, samozrejme, absolútna otvorenosť tejto krajiny. Slovensko v minulom roku dosiahlo najvyššiu mieru otvorenosti vo svojej histórii, 186 % HDP. Zoberte si krajiny, jasné, že sme, každý sme iný. Poľsko má otvorenosť na úrovni 60 %, Francúzsko podobné čísla. Spojené štáty americké sú uzavreté oproti nám. Otvorenosť ekonomiky je obrovská výhoda v čase globalizácie a úspešnej konjunktúry a tieto časy máme nadlho preč. Áno, Slovensko je dôkazom pozitívnych dopadov globalizácie v ekonomike. Preto k nám prišli zahraniční investori, preto k nám prišli využívať aj, samozrejme, komparatívne výhody našej ekonomiky založenej na nízkej pracovnej mzde, bohužiaľ, a relatívne vysokej, vysokej edukácie pracovnej sily. O 186 %, o 86. A pritom aj na HDP máme vyše 80 % podielu hrubého domáceho produktu pochádza z vývozu. Ak máte problém, veď to je úplne logické. Ak máte problém so zrušením objednávok, a tie firmy, ktorých absolútna väčšina našich firiem je založená na tom, že vyváža, a náš vývoz je zase z vyše jednej, vyše 20 % zase viazaný napr. na Nemecko, tak je vedecky, normálne vedecky dokázané, že akýkoľvek, akákoľvek nálada v ekonomike Nemecka sa prenáša s opozdením troch až štyroch mesiacov na Slovensko. A tu vás musím upozorniť na to, že v Nemecku bol znížený rast z postupne z čísla okolo 1%, postupne sa prekĺzol v tomto roku až na 0,3 %. Čiže údaje o makro sú do absolútnej miery vo výške 70% závislé od vonkajšieho prostredia ako takého.

    Čiže súboj je legitímny. Je úplne jasné, že sa pozeráme na vývoj v krajine aj z hľadiska ideologických báz, na ktorých sme postavení. Toto je legitímna, legitímna prekáračka z tohto pohľadu, len život, život má svoje, samozrejme, svoje zásady. A ak máme my problém a máme dlhodobý problém, je problém slabého domáceho dopytu. A ten, ten bol, mal, bol malou váhou na raste našej ekonomike aj v minulosti. Vždy to bolo tak. Prečo? Pretože podiel miezd na našom domácom produkte bolo vždycky nižší ako priemer v iných krajinách Európy. Takže to, že sa nachádzame v roku 2013, a to, že si mnohí z vás nechcú uvedomiť jednu realitu, že rok 2013 je po roku 2009 druhým najhorším rokom vo fungovaní modernej slovenskej ekonomiky od jej vzniku roku 1989. Je to tak. Nie takým prehĺbením, lebo rok 2009 bol poznamenaný prepadom HDP z + 6 do - 5. Tento prepad nie je taký nejaký prudký, ktorý očakávame v roku 2013, ale je to druhý najhorší rok. A s tým, k tomuto, samozrejme, reaguje, na to, samozrejme, reagujú aj príjmy krajiny, aj nálada medzi ľuďmi, veď si priznajme a opakujem to, že veľká dávka frustrácie či politických elít, či odborných analytikov, ktorí sa musia prezentovať prognózami, či v podnikateľskej obci, či zamestnancov, alebo zamestnávateľov, je na mieste. Sme piaty rok v kríze. Sme piaty rok v kríze a ťažko hľadáme odpoveď na ňu, ako z nej von, ak sme tak citliví a tak závislí od vývoja v zahraničí, na ktorý máme minimálny, minimálny vplyv.

    Ak hovoríme o otázkach dlhu. Dovoľte mi, pán Štefanec vlastne pripomenul ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme spolu predkladali v Národnej rade v minulom roku. Dovoľte mi, aby som vám prečítal časť listu, ktorý som, ktorý sme nechali doručiť včera do kancelárie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý s ním potom naloží v spolupráci, samozrejme, s vami takým spôsobom, ako, ako chcete.

    Takže zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrenia na jeho zníženie. Dňa 22. apríla roku 2013 zverejnila Európska komisia prvú notifikáciu hrubého dlhu Slovenskej republiky. A podľa tejto jarnej notifikácie dosiahol dlh verejnej správy roku 2012 to známe číslo 52,1 % podielu na hrubom domácom produkte. Dlh verejnej správy prekročil hranicu 50% podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahol úroveň 53 % podielu na hrubom domácom produkte. Výsledok usporenia radí Slovenskú republiky po Estónsku a Luxembursku na tretie miesto rebríčku krajín eurozóny s najnižším podielom dlhu na HDP. V zmysle ústavného zákona, ak výška dlhu verejnej správy dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií musí zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu a vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. V nadväznosti na vyššie uvedené vám týmto zasielam odôvodnenie tejto aktuálnej výšky. Hrubý dlh verejnej správy vyjadrený ako podiel veľkosti ekonomiky kontinuálne narastá od roku 2009. V každom roku skončilo hospodárenie štátneho rozpočtu so schodkom, čo následne zvyšovalo objem dlhu krajiny. Okrem deficitu prispelo k zmenám dlhu viac, viacero ďalších často protichodných faktorov. Graf uvedený, graf, ktorý uvidíte v prílohe, ak vám bude distribuovaný tento list, sumarizuje vývoj jednotlivých zložiek verejného dlhu od roku '11 až do roku '16. A hoci dlh roku 2011 stúpol o 2,3 % HDP a v roku 2012 o 8,8 % HDP, tieto výsledky boli do veľkej miery ovplyvnené práve externými faktormi mimo deficitu verejnej správy. V prípade, že by v týchto rokoch nedošlo k zmenám v hotovostnej pozícii štátu a ku garanciám a príspevkov v rámci EFSF a ESM, dlh v roku '11 by stúpol o 3,4 % HDP, kým v roku 2012 len o 3 % HDP. Vývoj v roku '11 bol okrem deficitu verejnej správy a rastu ekonomiky determinovaný aj dvoma ďalšími faktormi. Hrubý dlh verejnej správy bol nižší o 903 mil. eur kvôli zníženiu hotovosti na účtoch verejnej správy, tzv. rezerva likvidity, spôsobenej najmä politickou neistotou po páde vlády a turbulenciami na európskych finančných trhoch. Mierne negatívne vo výške 173 mil. eur tam pôsobili záväzky do európskych stabilizačných nástrojov. Rast nominálneho HDP v roku 2011 prispel k poklesu podielu dlhu na HDP o 1,9 percentuálneho bodu. Hrubý dlh verejnej správy sa v roku '12 v nominálnom vyjadrení zvýšil o 7 mld. 333 mil. eur, čo zodpovedá tej miere 8,8 %. V najväčšej miere sa na náraste podieľa hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 3,800; 3,8 mld. eur. Čo predstavuje 5,3 % HDP. Druhým výrazný faktorom nárastu hrubého dlhu o 2 mld. 51 mil. eur, to jest 2,9 % HDP, bolo dozásobenie rezerv ARDAL-u slúžiacej na účely riadenia likvidity a zvýšením aktív verejnej správy prostredníctvom emisie cenných papierov.

    Turbulencie na politickej scéne a nepriaznivé podmienky na finančných trhoch na konci roku '11 neumožňovali emitovať dlhopisy za rozumných podmienok a potreby financovania štátneho dlhu boli v roku 2011 kryté na úkor znižujúcej sa rezervy. V priebehu roku 2012 nástup stabilnej vlády s kredibilným fiškálnym zámerom a pozitívny obrat na finančných trhoch vytvorili priestor pre opätovné doplnenie rezervy, čo sa, samozrejme, ale odzrkadlilo na výšku, na výške dlhu roku 2012.

    Hotovosť na účtoch verejnej správy sa medziročne zvýšila o 2 mld. 619 mil. eur, o 3,7 % HDP. Takéto zvýšenie bolo spôsobené aj zmenami hotovosti iných subjektov, ktoré nie sú zapojené do systému štátnej pokladnice. Tretím najvýraznejším faktorom nárastu bolo zvýšenie podielu Slovenska na trhu EFSF vo výške 1,321 mil. eur. Na výšku hrubého dlhu majú vplyv aj vklady Slovenska do ESM vo výške 264 mil. eur. V menšej miere zvýšil dlh aj diskonty pri emisii nových dlhových nástrojov. Zároveň došlo k prevzatiu záväzkov zdravotníckych zariadení v celkovej výške 130 mil. eur, to je 0,2 % HDP. V prípade ostatných subjektov verejnej správy došlo k poklesu dlhu o 62 mil. eur., o 0,1 % HDP, najmä z dôvodu zníženia dlhu vyšších územných celkov a obcí. K Poklesu podielu na HDP prispel aj rast nominálneho HDP v roku 2012, samotnej základne na výpočet tohto podielu, o 1,4 % HDP.

    Ak hovorím o opatreniach, znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovacom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy, rastu a ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovanie deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu pri rešpektovaní obmedzených daných národnými rozpočtovanými pravidlami. Na rok 2013 bol stanovený, schválený a schválený rozpočet so schodkom 2,9 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. Cieľová hodnota deficitu v roku '14 bola preto stanovená na úroveň 2,6 % HDP, v roku '15 na 2,0 % HDP a v roku '16 na úroveň 1,3 % hrubého domáceho produktu. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2015 vo výške 56 % HDP, a v roku 2016 by mohlo dôjsť k poklesu na úroveň 55,9% hrubého domáceho produktu. Toľko hovoria dnes prognózy.

    Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 %, zároveň by bol splnený hlavný fiškálny cieľ na roku '13 v podobe deficitu vo výške 2,9 %, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne rásť o 9 %. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast, nominálny, nie reálny, na úrovni 1,6.

    K návrhu rozpočtu verejnej správy na roky '14 až '16 sú už v súčasnosti zapracované niektoré konkrétne opatrenia, najmä: zmrazenie osobných výdavkov, zmrazenie prevádzkových výdavkov už aj na rok '13, aj na rok '14 vo východiskách rozpočtu. Zároveň návrh rozpočtu '14 až '16 obsahuje aj jednorazové opatrenia, a to príjem z predaja núdzových zásob ropy, ktorý sme hovorili dnes ráno, a v dôsledku zmeny pôsobenia a zabezpečenia týchto týchto núdzových zásob ropy. V príprave rozpočtu sa pracuje na ďalších opatreniach, ktoré budú musieť byť realizované v rokoch '14 až '16. Ide hlavne o zmenu fungovania verejnej správy, poskytovaných služieb z vertikálneho na horizontálny integrovaný model s ohľadom na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovaných služieb. Ide o známu reformu ESO. Ide o zlučovanie a zefektívnenie prierezových činnosti za účelom priameho znižovania prevádzkových výdavkov verejnej správy. Ide o optimalizáciu počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, ide o verejné obstarávanie, obstarávanie tovarov a služieb, o organizačné a procesné zmeny na finančné správy. Takisto pri realizácii investičných programov sa naozaj musíme pohnúť z hľadiska, z hľadiska čerpania európskych fondov. Ide o opatrenia v oblasti zdravotníctva, ktoré, ktoré musia doniesť, doniesť zníženie výdavkov financovania zdravotníctva ide aj o prostriedky vykladané na sociálne dávky, ktoré predstavujú významnú časť výdavkov štátneho rozpočtu a otázka ich efektívnosti a adresnosti.

    Dámy a páni, je úplne jasné, že tá dráma ohľadom vývoja štátneho rozpočtu neskončí ani v roku 2013, a z hľadiska atmosféry, v ktorej, v ktorej žijeme, bude každý ďalší jeden rok obrovskou skúškou pre akúkoľvek vládu, ktorá by tu bola, pretože, ako ja zvyknem hovoriť, nohy nám trčia spod periny už celé roky. A v podstate, ak sa tu niekto, je prekvapený z toho, že je tu rozdiel medzi výdavkami a príjmami v tejto krajine, vždy bol rozdiel medzi výdavkami a príjmami, ten negatívny. Táto krajina nemala nikdy ani čo len vyrovnaný rozpočet. Pravdou je, že sme sa všetci zhodli a zaviazali k tomu, že dôjdeme k splneniu tzv. strednodobého cieľa, ktorý prichádza, ten záväzok práve z Bruselu, ktorý je toľkokrát aj preklínaný, ale zaviazali sme sa, že v strednodobom horizonte dosiahneme štrukturálne podobne vyrovnaný rozpočet. A ja vám garantujem, že to bude veľmi ťažká cesta dosiahnuť tento cieľ a že sa k tejto téme budeme musieť ešte mnohokrát stretnúť, a pevne verím, že nebude rozhodovať len politika, ale snáď niekedy aj zdravý rozum z oboch strán. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády sú faktické poznámky. Spolu šesť. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.

    Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem. Pán minister, čo sa týka tých prognóz, no tam sa zhodneme, len mi to tak pripadá, že tí, čo tie prognózy píšu, tak síce týždeň alebo neviem koľko počítajú, ale do tých výpočtov zapracúvajú vaše sny, túžby a želania, ktoré sú v príkrom rozpore s realitou. A potom, samozrejme, čo prognóza, to horší výhľad. Ale to my sme na začiatku povedali, kam to bude smerovať, pretože zdravý ľudský rozum nepustí a dva a dva vždy budú štyri. Ja som vám dal krištáľovú guľu, keď sme tu rozpočet prerokúvali, a tá by vám lepšie poslúžila ako odvolávanie sa na prognózy. A zdravý rozum, ľudský rozum hovorí, keď vy zvýšite rôznymi cestami náklady firmám, keď zvýšite dane, odvody, zhoršíte podmienky na trhu práce, keď odmietate odstraňovať bremená, ktoré majú, aj také tie jednoduché, zdravotná služba pre všetkých povinná, tu spomínané audity a takých by sme vymenovali ďalšie. Samozrejme, že tým firmám a tým podnikovému sektoru sťažujete situáciu a zvyšujete náklady. A potom keď súťažia na zahraničných trhoch a ten zahraničný odberateľ má možnosť si vybrať ten istý výrobok alebo podobný s nižšími nákladmi ako slovenskú firmu s vyššími, pretože aj vy ste im zvýšili náklady, tak, samozrejme, že tá firma stratí zákazku. Ale vy vidíte len tú koncovku, tú javovú formu, ako sme sa to dakedy učili, len ten jav, nevidíte podstatu. A to, že je tu otvorená ekonomika, to my všetci vieme. Ale tak porovnávajme sa s ďalšími otvorenými ekonomikami, ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, ktoré idú inými cestami a dosahujú pozitívne výsledky. A sú to menšie krajiny, s menším trhom, ako máme my, a nemajú dlhy. A domáci dopyt, keď vy zabijete tým, že ľuďom zoberiete peniaze a zoberiete prácu, tak darmo vy voláte a túžite po jeho oživení, keď ho sami vraždíte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Richard Sulík.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. No, pán minister, oceňujem, že si vystúpil v rozprave, je možné reagovať faktickými poznámkami a tiež ma teda teší, že moja stránka vzbudila pozornosť a je teda čítaná aj na ministerstve financií. Nechám vám tam možno niekedy odkaz.

    Spomenul si, že pár rokov dozadu sme mali prepad z plus 6 na mínus 5 %. Vtedy aj tie prognózy tak boli. A vtedy, a to tebe slúži ku cti, sa oveľa nezodpovednejšie pristupovalo k rozpočtu pod vedením Jána Počiatka, kedy bolo jasné, že rast nebude, bude prepad a on si ešte navrhoval plus 6 % a iné kozmonautické čísla. Napriek tomu opäť raz z tvojich slov počúvam, z tvojich úst počúvam vyhováranie sa na krízu. Hovoríš, no tak veď keď jednoducho prestanú zo zahraničia chodiť objednávky. No tak tuná mám z 1. apríla článok v Pravde tohto roku, ktorý konštatuje, že o 45 % stúpla výroba áut na Slovensku. My sme svetová veľmoc medzičasom, 171 áut na tisíc obyvateľov. Tento rok to má ďalej rásť. Tento rok to má mierne rásť. To sú čísla, ktoré Zväz automobilového priemyslu uverejnil. Ja by som sa príliš nevyhováral na to, že vonku je kríza, ekonomika je otvorená a my chudáci nevieme nič robiť. Navyše Inštitút finančnej politiky tiež konštatuje, že je nízka domáca spotreba, no ale tá je nižšia práve kvôli tým socialistickým opatreniam. Ľudia jednoducho konajú zodpovednejšie ako vlády, a síce, keď vidia, že môže byť zle, no tak viacej šetria a menej míňajú. Nepozerajte tak neveriacky na mňa, pán Duchoň. Ľudia, keď vidia, že je zle, ľudia nie sú vláda, že a čo, ideme míňať 8 % deficity.

  • Povedané so smiechom.

  • No a na záver. Áno, Peter, máš pravdu, vždy boli deficity. Ale je rozdiel, či je deficit 2 %, alebo 8. A vaša vláda produkovala 8...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Ivan Štefanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, v otvorenosti ekonomiky, tam niet najmenších pochýb. Aj tie čísla, samozrejme, sedia, čo ste uviedli. Len donekonečna naozaj výhovorky na vonkajšie prostredie neobstoja, pretože keby tomu tak bolo, no tak vláda nemusí nič robiť. Žiadna vláda by nemusela nič robiť. Ale vláda má veľký vplyv na to, ako bude krajina vyzerať, či budeme mať viac alebo menej nezamestnaných, aké budú ľudia a firmy platiť dane, odvody. No a tieto vplyvy zásadne zmenili tvár Slovenska, bohužiaľ, k horšiemu tým, že ste zvýšili dane, zvýšili odvody, zhoršili trh práce. Máme aj najvyššie ceny elektriny pre firmy v rámci Európskej únie. Aj to je problém pre našich zamestnávateľov. No len pripomínam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je od roku 2006 pod vedením vášho nominanta, čiže takisto to má politické súvislosti. Toto sú všetko negatívne vplyvy, ktoré sa odrážajú potom, samozrejme, aj v štátnej kase. V neposlednom rade spomínali ste slabý domáci dopyt. Áno, je to pravda. Lenže tak ako moji kolegovia predrečníci, ja musím upozorniť na to, že keď ľuďom sa zvýšia dane, no tak, samozrejme, majú menej na ruke, menej míňajú, takže aj tu vidím priamu súvislosť medzi tým, aká je spotreba a aké sú potom príjmy v štátnej kase. Jednoducho treba urobiť zásadný obrat. Máme iné názory na ekonomickú politiku, to je legitímne, ale to, čo ja a moji kolegovia dlhodobo kritizujú, že ozaj neexistuje tu podpora ekonomickej aktivity. Skôr to, čo vláda robí, tak brzdí ekonomickú aktivitu. Bohužiaľ, je to začarovaný kruh, ktorý sa následne prejaví aj v štátnom rozpočte. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Ivan Švejna.

  • Ďakujem. Dovoľte mi sa vyjadriť hlavne k pojmu otvorenosť, pretože tento pojem sa veľmi často používa a v skutočnosti faktom zostáva to, že Slovenská ekonomika je otvorená, ale, žiaľbohu, pre mňa bolo veľmi veľkým prekvapením, keď počas prvej Ficovej vlády vlastne to, že Slovenská ekonomika je otvorená, sa to popieralo a, žiaľbohu, z toho dôvodu aj vtedy sa neprispôsobila k momentálnej situácii, ale teraz zase je to kyvadlový efekt. To znamená, že v argumentácii, že my slovenská ekonomika sme najväčšia otvorená, dokonca niektorí politici SMER-u hovoria, že 6. najväčšia otvorená na svete. Zase tiež netreba preháňať túto argumentáciu, pretože je to neúmerné. Ono totiž, čím menšia ekonomika, tak tým je otvorenejšia. Povedzme Vatikán, Andorra, akákoľvek menšia ekonomika jednoducho je otvorenejšia a v argumentácii, že veľké krajiny - ja neviem, Poľsko, Rusko, USA - sú menej otvorené, no logicky, pretože sú väčšie krajiny. Takže netreba, netreba toto, tento argument používať, že však my nič, my za to nemôžme, proste my sme príliš otvorená ekonomika.

  • Dokončíme faktické poznámky. Nech sa páči, Jozef Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. No pán minister financií nám tu teraz predviedol taký jeden zdatný marketingový ťah. Ja som vychádzal z toho, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme prijali v uplynulom volebnom období, je tak závažným dokumentom, že pri porušení alebo dosiahnutí toho prvého ochranného pásma, kedy verejný dlh je vyšší ako 50 a menej ako 53 % HDP, minister financií v zmysle tohto zákona doručí parlamentu list. Ja vám, pán minister, za to, že je to tak závažná vec, to prelomenie prvého ochranného pásma, že k tomuto bodu, predpokladám, že aj na vašu žiadosť, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradí tento list ako samostatný bod programu, ku ktorému bude otvorená rozprava. Mne to príde naozaj veľmi neslušné, keď takýto list je zrazu prečítaný na koniec rozpravy k prerokovaniu úplne iného bodu, ktorý sa volá štátny záverečný účet za rok 2012 a niekoľko málo minút pred hlasovaním pán minister prednesie tento list, z ktorého sme sa nedozvedeli absolútne nič nové, len to, že parafrázujúc - nielen v kozme všetko so všetkým súvisí, v ekonomike zvlášť - a zrazu akože povinnosť uložená zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je týmto splnená.

    Takže ešte raz poprosím, poprosím, pán minister financií, skúste sa dohodnúť s predsedom parlamentu pánom Paškom, aby tak závažnú vec, ako je prelomenie prvého ochranného pásma, zaradil ako samostatný bod rokovania, aby k vášmu listu, ktorý ste teraz predniesol, sme mohli mať normálnu slušnú, korektnú, rozpravu. Ďakujem pekne.

  • S poslednou faktickou nech sa páči, Ľuboš Blaha.

  • Pán minister, chcel by som sa poďakovať za korektný príhovor, ale najmä za to, že ste spomenuli ten globálny kontext, lebo ten je tu naozaj kľúčový. Tu naozaj nejde iba o problém Slovenska, ale o problém globálny. Problém, že naozaj rast sa zastavil a že za posledných 30 rokov ten recept, ktorý ponúkali pravicové strany a pravicoví politici po celom svete, to znamená deregulovať, liberalizovať atď., prestalo to fungovať. Dnes to už naozaj nefunguje. Narástla obrovským spôsobom nerovnosť, chudoba a sociálne vylúčenie v celom svete a dneska žneme ovocie tohto celého stavu. To znamená, že ľudia nemajú si za čo kupovať tovary, preto stojí výroba, stojí zamestnanosť atď.

    To znamená, že sú tu teraz dve možnosti - buď pokračovať v tejto pravicovej ceste, znižovať sociálne štandardy, vidíme, že ľudia v celom svete, vidíme to v Brazílii, vidíme to v Turecku, vidíme to v Španielsku, sú v uliciach, lebo sú nespokojní so svojimi sociálnymi štandardami, a vy navrhujete, aby sme ich ešte znižovali, aby sme vytvorili úžasné podnikateľské prostredie. Ale pre koho tí podnikatelia majú vyrábať, keď ľudia nemajú peniaze, to nepoviete. Čiže základné poučky neoliberalizmu, ktoré tu dokola točíte, nikam nevedú, páni kolegovia.

    Druhá cesta je tá cesta ľavice - prerozdeľovať, viac solidarity a dávať peniaze od bohatých chudobným, aby chudobní mali peniaze, aby mali prácu, aby mohli naštartovať ekonomiku.

  • Reakcie z pléna.

  • Keď toto konečne pochopíte, páni kolegovia, prestanem vás považovať za provinčných, provinčných ideológov neoliberalizmu a za... (reakcie z pléna), pán kolega Sulík, prosím vás pekne, áno, nech žije Marx.

  • Povedané so smiechom.

  • Ruch v sále a potlesk. Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne za zaujímavý záver tohto dopoludnia. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Celý bod bude pokračovať po hlasovaní, ku ktorému vyhlasujem krátku prestávku na prípravu. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Pekné dopoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Panáčka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Je to tlač 545.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), tlač 545.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Igor Hraško a Jozef Viskupič, neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 96 bolo za, 38 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny,

    ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 bolo za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Mojš bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 203 o kolektívnom investovaní, je to tlač 462.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, tlač 462.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 - 28 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 56 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 88 bolo za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 85 bolo za, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 203 o kolektívnom investovaní.

    Dámy a páni, o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov budeme vzhľadom na rozsah pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní hlasovať budúci týždeň v utorok 25. o 11.00 hodine.

    Chcem vás ešte informovať, že...

  • Reakcia z pléna. Krátka pauza.

  • Teraz budeme rokovať o 4. bode.

    Chcem vás ešte informovať, že ma požiadala vláda o stiahnutie návrhu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý mal predkladať pán minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, ktorý je práceneschopný (potlesk), takže budeme o tomto návrhu rokovať až na septembrovej schôdzi a chcem vás požiadať o zmenu programu

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, pán poslanec, poprosím vás.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Kaník.

    Chcem vás požiadať, dámy a páni, o zmenu programu a navrhujem, aby sme, aby sme, aby sme o novele Trestného zákona, ktorú vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, rokovali budúci týždeň v utorok 25. júna od 9.00 hodiny. Je všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne.

    Takže procedurálny návrh pán predseda výboru Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda, nechcem procedurálny návrh, len chcem pripomenúť kolegom zo zahraničného výboru, že o 12.00 hodine máme výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vzhľadom na práceneschopnosť pána ministra Richtera v súlade s tým, ako vláda požiadala o stiahnutie zákona o kolektívnom vyjednávaní, navrhujem, aby sme z programu schôdze vypustili aj body 14 a 15, to znamená návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a návrh zákona o inšpekcii práce.

  • Máte tri poslanecké kluby na návrh na vyradenie bodu programu?

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Pán predseda výboru Blaha.

  • Ďakujem pekne, iba by som rád pripomenul členom európskeho výboru, že budeme mať zasadnutie o 12.00 h v miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ja by som taktiež pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude o 13.00 hodine v miestnosti č. 147. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vyhlasujem krátku prestávku do 11.20 hodiny a budeme pokračovať v rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, zaujmite svoje miesta, vy, ktorí máte záujem o rozpravu. Budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím, pán minister, chcete záverečné slovo? Nechcete. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 275 o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 463.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 463.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za pochopenie, že môžem s týmto bodom hneď kontinuálne predstúpiť pred vás. Ide o navrhovanú novelu zákona, ktorou dochádza k zmene správcu ústredného portálu verejnej správy. Podľa súčasnej právnej úpravy je správcom ústredného portálu rezort financií, z dôvodu zmeny gestorstva projektu naviazaných na ústredný portál verejnej správy financovaný z eurofondov sa navrhuje, aby správcom ústredného portálu po dohode medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a ministerstvom financií týmto gestorom bol Úrad vlády Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán podpredseda vlády. Dámy a páni, poprosím vás.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Dôvodom prechodu je aj celkové zjednodušenie procesov pri realizácii projektu elektronickej služby spoločných modelov ústredného portálu verejnej správy a prístupových komponentov.

    S predloženým návrhom sa upravuje aj ďalšie ustanovenie zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch a napríklad sa rozširuje vymedzenie základných pojmov používaných v zákone a mení sa okruh zodpovedných osôb za vytváranie správu a rozvoj informačného systému verejnej správy.

    Toľko na úvod, myslím si, že tento zákon nadväzuje aj na debatu o včerajšom, včerajšie prvé čítanie zákona o e-Governmente presne v duchu toho, čo hovoril aj pán poslanec Viskupič. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Poprosím pána poslanca Panáčka, aby ako určený spravodajca podal informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 576 z 15. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 463, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 239 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 80 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto - hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola schválená v druhom čítaní uznesením výboru č. 106 z 19. júna 2003 (pozn. red.: 2013).

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto má záujme vystúpiť v rozprave?

    Pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ja len veľmi kratučko, keďže včera sme sa bavili aj na tému ústredného portálu verejnej správy, ktorý máme už, ktorý je alebo odomyká jednu z ciest, ako sa postaviť k e-Governmentu. A tento nie veľmi rozsiahly návrh, ktorý sa dá v duchu toho, že by sme sa mohli pozerať na, keďže to má byť ústredný portál verejnej správy, nie celkom úzko rezortne, na tému e-Governmentu a zavádzania, tak sa posúva mimo rezort financií na úrad vlády. Má to svoju vnútornú logiku. Myslím si, že na základe nejakých historických sporov, ktoré, ktoré sme tu mali možno viac pod politickou gesciou ako pod vecnou, si myslím, že by tam mohol patriť, i keď, keďže tu máme ministra vnútra možno z hľadiska agendy, ktorý ústredný portál verejnej správy by mohol plniť a na základe toho, aké obrovské databázy, napr. databáza obyvateľstva a pod. by mohli byť k tomuto príslušné, a vychádzajúc z toho pandantu v Českej republike, kde svojho času minister Langr takisto z pozície ministra vnútra zavádzal proces e-Governmentu a zavádzal niečo obdobné ako, ako je ústredný portál, ktorý, keď poviem, tak laicky sedel na, pôvodne na vnútre, či by aj možno toto nebola cesta, ale myslím si, že cesta nadrezortného stavania alebo nájsť teda nejaký rozmer nadrezortnosti pri ústrednom portáli verejnej správy a dať ho na úrad vlády, sa dá z nášho pohľadu, ak hovorím za naše hnutie, privítať a dúfam, že to prispeje k tomu, že konečne ústredný portál verejnej správy budeme mať, čo je asi to najdôležitejšie z hľadiska občana a možno viac ho tým pádom bude zaujímať vecnosť a konkrétne funkcionality ústredného portálu ako nejaké politické spory a kompetenčné spory. Takže toto môžme privítať, mňa by potom zaujímalo pri tom, koľko bude teda nákladová položka pri tomto, keďže to sú otázky aj z nášho klubu, a v rámci krátkosti času k tejto téme ju tuná pokladám ja. Ďakujem.

  • Faktická poznámka na vaše vystúpenie nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu.

    Budeme pokračovať

    vládnym návrhom zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to vládny návrh zákona pod číslom 476.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dnes tu stojíme pri prerokovaní v druhom čítaní zákona, ktorý tvorí druhú etapu reformy ESO, reformy miestnej štátnej správy.

    Na úvod niekoľko údajov, ministerstvo vnútra predstavilo na úvod tohto volebného obdobia niekoľko zásadných a štrukturálnych reforiem, ktoré má v pláne vykonať počas tohto obdobia a pred mojím bodom tu boli diskusie ohľadne konsolidácie verejných financií, rád by som teda dal iba do pozornosti, aby sme vedeli, že každý rezort sa snaží podieľať na tejto konsolidácii vlastným prispením, a prednedávnom sme aj v tejto snemovni schválili zákon, ktorý urobil reformu sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov, najzásadnejšiu za posledných 15 rokov, ktorá sama osebe prináša úsporu 200 mil. eur a je teda významným príspevkom ku konsolidácii verejných financií.

    Rovnako tak môžeme hodnotiť aj reformu verejného obstarávania, ktorá však svoje úspory prinesie v nadchádzajúcich mesiacoch a bude predovšetkým pre nás všetkých znamenať rýchlejšie nalievanie finančných prostriedkov z európskych fondov priamo k slovenským podnikateľom, priamo do našich obcí a miest a nielen budú, bude pretvárať obraz Slovenska, ale aj výrazným percentom sa bude podieľať na raste hrubého domáceho produktu.

    Treťou z reforiem, ktorú ministerstvo vnútra predstavilo v rámci tohto volebného obdobia, je reforma verejnej správy, resp. reforma miestnej štátnej správy, ktorú všeobecne nazývame skratkou ESO, teda efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa. Táto reforma si vytýčila za cieľ predovšetkým dva hlavné body, tým jedným je priblíženie samotnej štátnej správy nielen občanom, ale aj podnikateľom, na druhej strane vytvorenie dostatočnej rezervy v rámci konsolidácie verejných financií na úrovni 700 mil. eur. Táto čiastka však už pre túto chvíľu nie je úplne aktuálna. Ukázalo sa, že vývoj v Európe a vo svete nie je priaznivý, a napriek tomu, že sme robili plány v roku 2012 na určité rasty a oživenie, spätné oživenie ekonomiky, boli sme donútení zvýšiť úsilie a, samozrejme, aj zväčšiť akceleráciu samotných šetriacich procesov. Dnes teda sme presvedčení, že samotná reforma verejnej správy musí usporiť viac ako 700 mil., a aj sa k tejto čiastke približujeme. Ak si pamätáte, ten základný výpočet bol, že do roku 2013, do rozpočtu roku 2013 prispeje reforma verejnej správy čiastkou 50 mil., tak v tejto chvíli sme boli nielen donútení, ale, samozrejme, aj aktívne sme museli pristúpiť k zlepšeniu a k zintenzívneniu konsolidácie verejných financií, a preto reforma ESO v roku 2013 prispeje až 127 mil., tak aby sme na ďalší rok mohli pokračovať na úrovni približne 220 mil. eur. Čiže tá časť, ktorá sa dotýka úspor, napreduje, ministerstvo vnútra je v úzkej spolupráci s ministerstvom financií a, samozrejme, sa to odzrkadľuje v jednotlivých rozpočtoch jednotlivých rezortov.

    Druhá etapa reformy ESO nadväzuje na prvú a preberá predovšetkým rozhodnutia, ktoré považujeme za správne a ktoré sa v prvých mesiacoch životnosti prvej etapy naozaj osvedčili. Pristúpili sme teda k tomu kroku, ktorý na jednej strane ruší 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 z nich malo právne postavenie rozpočtovej organizácie a zároveň zriaďujeme okresné úrady v 72 okresoch Slovenskej republiky. Pristupujeme teda k tomu, aby okresné úrady so všetkými funkciami, a teda výkonom exekutívy priamo v regiónoch, boli čo najbližšie občanovi. To je sprevádzané aj, samozrejme, vybudovaním adekvátneho počtu úradovní alebo klientskych centier, ako sa interne tieto úradovne nazývajú, ktoré majú postupne začať vybavovať všetku agendu pre občanov. Samozrejme, podarilo sa nám zároveň, častokrát zaznievali pri prvej diskusii otázky, akým spôsobom chcete financovať reformu, nebude financovanie tejto reformy nákladnejšie ako úspory, ktoré samotná reforma prinesie. Samozrejme, nastavenie takýchto reformných krokov predpokladá ich dlhodobú životnosť, a teda že sa vo svojom, vo svojej zmene osvedčia a bude môcť aj nasledujúca vláda, aj ďalšie, už len pilníkovať a vylepšovať samotné funkcionality. Preto vlastne od januára 2014 chceme spustiť prvých, odhadujem, približne 15 pilotných klientskych centier, ktoré postupne budú dopĺňané v priebehu roku 2014 tak, aby na konci roka sme mohli mať k dispozícii všetkých 72, a boli sme pripravení ku koncu roku 2014 aj v roku 2015 otvoriť ďalšie úradovne v niektorých excentricky uložených väčších mestách alebo väčších obciach, tak aby občan naozaj nemusel precestovať a prevybavovať počas svojho života dve dovolenky len na kontakt s úradom a nemusel zbytočne preinvestovať z vlastného rozpočtu viac ako 2-tisíc eur.

    Z tohto dôvodu teda pripravujeme ďalšie zlučovanie špecializovanej miestnej štátnej správy, ktorá nakoniec bude predovšetkým lacnejšia, ale bude môcť si začať vymieňať postupne implementáciou elektronických služieb, vymieňať si informácie o občanoch a nebude musieť obiehať občan, ale obiehať bude informácia. To je asi najzákladnejší leitmotív tej časti reformy, ktorú predstavujeme aj dnes, aby sme v budúcnosti ušetrili občana od zbytočného cestovania po úradoch a vybavovania si jednotlivých záležitostí.

    Častokrát sa tu hovorí o kvalite podnikateľského prostredia. Chcem teda iba zvýrazniť, že popritom, že už v roku 2008 sme začali s reformou predovšetkým v oblasti zakladania a otvárania nových živností alebo spoločností tým, že sme zriadili jednotné kontaktné miesta, na ktorých je možné vybaviť nielen nahlásenie do zdravotnej alebo Sociálnej poisťovne, ale aj register trestov, ostatné veci, ktoré sa mimoriadne osvedčili v minulosti, ale chceme postupne k tomu pridávať aj ďalšie povoľovacie konania tak, aby boli vybavené, keď už nie na počkanie, ale minimálne vo veľmi skrátenej dobe a na jednom mieste.

    Ukázalo sa, že síce už je dneska jednoduché založiť podnik, založiť si živnosť alebo spoločnosť, ale otvorenie prevádzky sprevádza niekoľko desiatok povolení, ktoré opätovne musí podnikateľ postupne veľmi prácne získavať, tak aby mohol vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť, dajme tomu, služby vo svojom okrese a vo svojej obci. Práve aj táto časť bude klásť dôraz na to, aby sme tento obeh podnikateľa alebo občana minimalizovali.

    Verím, že tento zákon nájde u vás podporu a že budeme môcť pristúpiť aj k ďalším etapám, pretože celkovo je ich približne asi 5, v ktorých chceme znižovať byrokraciu, zvyšovať efektivitu, znižovať náklady a zlepšovať služby pre občanov. Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pána spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 562 zo 14. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 245 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 171 z 13. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 166 z 11. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 148 z 5. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 102 z 8. júna 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 105 z 19. júna 2013.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa... (krátka pauza), nebol mi doručený, ja sa ospravedlňujem.

  • Krátka pauza.

  • Tak poďte pán poslanec Zajac, nech sa páči.

    Bol ešte niekto, dámy a páni, písomne prihlásený? Nie. Takže poprosím zatiaľ, keďže pán poslanec Zajac bol písomne prihlásený, potom vám dám možnosť sa prihlásiť ústne, keď skončíme.

  • Vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, pravdepodobne tým drobným zmätkom došlo preto, že tento bod je predsunutý a viacerí sme o tom nevedeli. Dobre. K samotnému návrhu zákona som sa už v prvom čítaní vyjadril, preto moje výhrady len stručne pomenujem najprv a potom dám jeden pozmeňujúci návrh.

    Moje výhrady k tomuto návrhu zákona: Pán minister neustále hovorí o tom, že ruší 248 úradov miestnej štátnej správy, ja neustále hovorím, že on spája tých 248 úradov pod okresné úrady, čiže nie je to o zrušení, je to o spájaní. Ľudia zostanú na svojich miestach, úradníci zostanú v tých istých kanceláriách, vymenia sa tabuľky, vymenia sa pečiatky aj podľa dôvodovej správy nikto nepríde o miesto. Tento zákon je o centralizácii štátnej správy, to znamená o politizácii štátnej správy. Dáva obrovskú moc okresným prednostom, týchto okresných prednostov okresných úradov - o nich rozhodne strana a vláda, okresné predsedníctva SMER-u budú o nich rozhodovať. U týchto okresných prednostov si budú môcť všetci biznismeni v tom okrese, keď budú potrebovať rozhodnutie úradu, a to je jedno, či sa bude dotýkať skládky komunálneho odpadu, spaľovne, alebo zápisu do katastra, u týchto okresných prednostov si budú môcť vybaviť všetko. Pán minister v prvom čítaní hovoril, že jednotné kontaktné miesta urobia tú dobrú vec, že občan sa nedostane do styku s úradníkom a tým pádom nebude dochádzať ku korupcii, ale u jedného človeka v okrese sa bude dať vybaviť všetko.

    Ďalej nám vadí viacerým to, že hovoríme o efektívnejšom využívaní verejných financií, a pritom týmto zákonom ideme zriadiť nových 23 okresných úradov, to znamená nových 23 prednostov okresných úradov. Ďalej ideme zriadiť nových 43 odborov na týchto okresných úradoch. Do dneska v týchto okresoch - sú to menšie okresy, 23 okresov - boli len vysunuté pracoviská obvodného úradu a takisto vysunuté pracoviská niektorých úradov. My z nich týmto zákonom, teda vy z nich týmto zákonom idete zriadiť 23 nových prednostov a 43 nových vedúcich odborov. Mimochodom, v zákone v § 3 ods. 4 máte sami napísané: "Okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činnosti štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod." To znamená, ak by ste naozaj chceli šetriť verejné financie, podľa tohto paragrafu mohli ste si zriadiť vysunuté pracoviská tak, ako to bolo doteraz, a mohli zostať 49 okresných úradov. Myslím si, že tieto obvodné, do dneska to boli obvodné úrady, tie v tých menších okresoch vedeli zabezpečiť výkon činnosti štátnej správy, to znamená aj včera na výbore ste spomínali napríklad povodne alebo snehové kalamity, tieto veľké okresy to dokázali zabezpečiť. Nie je nutné zriadiť nato okresné úrady a jednotlivé odbory. Úsporu definujete na úrovni, zrušením teda 2,2 milióna eur, a to tým, že neobsadíte dnes neobsadené miesta, a na úrovni štátnej správy 9,3 milióna, a to tým, že presunutie podporné činnosti z ostatných ministerstiev pod ministerstvo vnútra. A podľa vašej dôvodovej správy nikto nepríde o miesto a na ministerstve vnútra nikoho ďalšieho nezamestnáte. Pýtal som sa v prvom čítaní, pýtam sa znova, na ministerstve dopravy sa má znížiť rozpočtová kapitola o 4,6 mil. eur, to tam naozaj nikto nepríde o miesto, naozaj túto činnosť budete robiť na ministerstve vnútra bez toho, aby ste prijali jedného človeka naviac?

    Odvolacím, ďalšia vec, ktorá mi vadí, odvolacím orgánom na sídle kraja, teda na na okresnom úrade v sídle kraja bude v druhom stupni orgán, ktorý si zriadi príslušný odbor na tom okresnom úrade. To znamená, v prvom stupni rozhodne okresný úrad o určitej veci a odvolacím orgánom bude ten istý úrad - možno na tej istej chodbe, len o dvere ďalej - pod tým istým prednostom okresného úradu. Aké bude nezávislé rozhodovanie na tom druhom stupni? Myslím si, že všetci si vieme dať odpoveď, že to rozhodnutie bude také isté, ako v prvom stupni. Aby, aby sa aspoň čiastočne symbolicky oslabila moc prednostov okresných úradov, v závere podám pozmeňujúci návrh, ktorý aj vysvetlím.

    Teraz by som chcel niečo povedať ku auditu verejnej správy, ktorý má byť tento mesiac byť ukončený. Podľa, podľa mojich znalostí a rád by som videl ten audit štátnej správy, verejnej správy, ktorý by mal tieto veci zadefinovať, podľa mojich poznatkov sú určité činnosti na VÚC-kách, rozhodovacie, administratívne činnosti, ktoré by sa možno po tomto audite dali spojiť s rozhodovaniami na týchto budúcich okresných úradoch, ale sú to skôr také administratívne rozhodovania, ktoré by sa dali spojiť, lebo v záverečnej reči po prvom čítaní ste povedali okrem iného, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna zo slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Vidím tu jedného župana za SMER, druhého župana za SDKÚ, no neviem, či by s vami súhlasili. Medzitým pán premiér Fico na sneme ZMOS-u povedal, že treba urobiť 3 vyššie územné celky so silným vplyvom štátu a v žiadnom prípade nie v Bratislave. To sú jeho slová zo snemu ZMOS-u. Keď si tieto výroky spojím, tak mi z toho vychádza, že chcete urobiť znova krajské národné výbory, 3 na Slovensku, lebo silný vplyv štátu. Ako si to mám vysvetliť? Som presvedčený, že vyššie územné celky robia svoje kompetencie lepšie, ako keby ich robil štát. Napríklad, ako príklad uvediem cesty druhej a tretej triedy. Dneska štát spravuje cesty prvej triedy. A prvej triedy, prvej triedy má na starosti štát, ale cesty druhe a tretej triedy majú na starosti VÚC-ky. Som presvedčený, že keby to mal na starosti štát, vyzerali by cesty druhej a tretej triedy oveľa horšie. A mohol by som takto pokračovať pri DSS-kách, mohol by som takto hovoriť o stredných školách, ak by to mal riadiť štát, bolo by to horšie. Rozhodovania v štáte, čím idú na nižšiu úroveň na regionálnu úroveň, tým lepšie pre občanov. To, čo riadi štát, riadi vždycky menej efektívne ako to, čo sa rozhoduje v regióne alebo na komunálnej úrovni.

    Názor KDH - aj môj osobný - bol, keď sa zriaďovali vyššie územné celky, že pre Slovensko by boli najvýhodnejšie 12 vyšších územných celkov podľa prirodzených regiónov. Rozhodlo sa nakoniec o ôsmich, tie fungujú 12 rokov. Niekde fungujú lepšie, niekde horšie, niekde sa zadlžujú viacej, inde menej, ale som presvedčený, že ich spájanie by bolo znásilňovanie regionálnej správy. Dnes fungujúci systém regionálnej správy treba vylepšovať, tomu sa nikto nebráni, ale nie znásilňovať. A v rámci toho vylepšenia, pán minister, veľmi rád by som povedal, budem hovoriť konkrétne o VÚC-ke v Prešovskom kraji, v rámci toho vylepšenia by bolo potrebné, aby základná vec, voľby do vyšších územných celkov boli demokratické, aby voľby v Prešovskom kraji do vyšších územných celkov nebol nákup hlasov v rómskych osadách ako v supermarkete. Preto by som vás chcel požiadať ako ministra vnútra, aby ste s pomocou všetkých bezpečnostných zložiek v tomto štáte zabezpečili demokratický priebeh volieb v Prešovskom kraji. Nákup voličských hlasov je posledné tuším dva roky už trestným činom. Ak takto masívne sa nakupujú hlasy v rómskych osadách v Prešovskom kraji, tak to z nás robí rozvojovú alebo banánovú republiku. Toto sa deje na Ukrajine, a preto tam musia chodiť pozorovatelia OBSE, niektorí moji kolegovia boli na voľbách na Ukrajine kvôli tomu. Chceme sa tomu vyhnúť, a preto vás žiadam takto verejne, aby ste zabezpečili demokratický priebeh volieb, aby sa táto trestná činnosť takto masívne nediala pri týchto voľbách. Vy sám ste sa vyjadroval ku VÚC-kam pri záverečnej reči, preto mi dovoľte, aj mne sa tomu vyjadriť a súvisí to zriadením verejnej správy a s auditom verejnej správy, veci spolu súvisia.

    Vrátim sa naspäť ku prednostovi okresného úradu, ktorý je alebo bude podľa tohto zákona okresným gubernátorom. Aby som aspoň čiastočne znížili jeho vplyv, pripravil som pozmeňujúci návrh, aby nie prednosta okresného úradu na návrh príslušného ministerstva, ale príslušné ministerstvo vymenovávali vedúcich odborov. Prečítam tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 476:

    1. V čl. I, § 2, ods. 4 sa doterajší text "vymenuje prednosta okresného úradu na návrh vedúceho ústredného orgánu štátnej správy" nahrádza novým textom, ktorý znie "vymenúva a odvoláva vedúci ústredného orgánu štátnej správy".

    Toľko pozmeňujúci návrh, odovzdám ho spravodajcovi.

    Žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ale zákon ako celok KDH ani ja osobne nemôžme podporiť.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne, aj keď pán poslanec Zajac sa tiež prihlásil len ústne.

    Pán poslanec, potom keď sa píšete druhýkrát, tuto je dôkaz, že ste neboli písomne, možno ste sa napísali k úplne inému zákonu. Ale dobre, tak len na budúce, aby nevznikali nedorozumenia. Takže najprv faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, končím možnosť sa prihlásiť. Šiesti páni poslanci.

    Pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec, podľa vašej logiky, ktorú ste teraz predstavili vo vašom vystúpení, napr. odvolacie konanie je kvalitnejšie už len preto, že sa nenachádza odvolací orgán na tej istej chodbe, ale nachádza sa na inej adrese, prípadne v inej nehnuteľnosti, vtedy je kvalitnejšie odvolacie konanie. Pochopil som túto logiku, ako ste to vysvetlili, a potom som zachytil ešte takú logiku, ktorú ste povedali, že v podstate všetko si budeme rozhodovať my, lebo budeme všetko obsadzovať, voliči rozhodnú o tom, kto bude riadiť štát, vo voľbách a vy veľmi dobre viete, že keď ste boli pri vláde, rovnako pri presadzovaní svojho volebného programu ste cez štátnu správu robili nominácie a robili ste ich, no, môžeme povedať, veľmi čudne. A teraz sa tvárite, ako keby sa vás to vôbec netýkalo. Ale vo vašom vystúpení som nezachytil absolútne žiadny návrh, ako to riešiť, žiadny návrh ako riešiť situáciu, ktorá nastala práve na základe vašich reforiem, kde ste aj vy, vaša strana boli. Lebo tu vznikli, namiesto 79 okresov nám tu vzniklo niečo cez 40 obvodných úradov, obvodné úrady, ktoré boli tak poprepájané, že napríklad niektorú agendu, poviem, z kraja žilinského pre Kysucké Nové Mesto robí obvodný úrad v Čadci a niektorú agendu pre Kysucké Nové Mesto robia v Žiline. No veď v tomto sa nerozumie žiadny občan, a preto tento návrh, ktorý prichádza z dielne ministerstva vnútra, chce zjednodušiť, stransparentniť a hlavne zamedziť tomu, aby ľudia chodili ako "Marek po pekle" v úvodzovkách z jedného úradu na druhý a ich šikanovali. Myslím si, že tento návrh je dobrý a vy ste nič neponúkli lepšieho, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja by som len k tomu vášmu názoru na členenie, na územné členenie Slovenska a k tomu, čo je zažité, vžité a nevžité. Značná, značné množstvo právomocí bolo už presunuté na obce a ako racionalizačný prvok každý rozumný človek, ak sa nad tým zamyslí, považuje a zvlášť v, na prvý, po prihliadnutí na veľkosť nášho štátu, považuje za racionálne 3 územné celky. Áno, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský kraj. A tento racionalizačný prvok zaviedol už Jozef II., osvietený panovník. Socializmus sa k tomu, za socializmu sa k tomu len vrátili, pretože boli ľudia na to, ktorí hľadali to najracionálnejšie delenie územné z hľadiska správy. Ďakujem.

  • Ja by som sa, pán poslanec, chcela dotknúť tých nových okresných úradov a ako vám vadia nové okresné úrady. Ale nechápem, prečo vám nevadili pred 10 rokmi, keď za vlády pána Dzurindu boli zobraté a boli zobraté takým okresom, jak u nás napríklad Partizánske, 43-tisíc ľudí, 24 dedín a momentálne, aby ste vedeli, jak u nás napríklad taká správa, konkrétne by vám to vedeli povedať obyvatelia. Všeobecná zdravotná poisťovňa je mimo náš kraj. Chodíme do Topoľčian. Sociálna poisťovňa je v Prievidzi. Doprava je v Prievidzi, 40 km ľudia musia chodiť. Tri detašované pracoviská sú na úrade práce, kde chodia pracovníci z Prievidze jeden deň. Nosia sa pečiatky, nosia sa papiere do Prievidze, aby rozhodnutia, ledva stíhajú úradníci rozhodnutia, aby neporušili zákony. Čiže naozaj opýtajte sa občanov, či toto bolo a je vhodné.

    A hovoriť o tom, že bude viac nejakých tých vyvolených. Veď, preboha, pozrite na úrady práce. Na úradoch práce napríklad v Partizánskom 150 zamestnancov, 140 a máte tam 13 vedúcich, 3 riaditeľov. Preboha, ako kde sme to?! Veď nemôže byť napríklad vedúci odboru, kde sú traja zamestnanci. Ja tomuto fandím a naozaj mal by sa spraviť poriadok, mali by sa zjednodušiť veci. Není možné, aby napríklad zo sociálky vedľa do dverí musel človek utekať si nové potvrdenia hľadať si. Naozaj nie je to prepojené a obyvateľa sú tomuto nadšení a ja tiež. Ja len držím palce, aby sa to všetko zvládlo, aby všetko dopadlo tak, že rozhodnutia všetko sa bude dodržiavať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Zajac, mal si absolútnu pravdu, keď si hovoril o tom, že v podstate sa nič neudeje, len sa spoja jestvujúce úrady. Všetci zostanú sedieť na vlastných stoličkách v rovnakých budovách. Žiadna reforma, rovnako ako to bolo pri rušení krajských úradov, kde sa absolútne nič nezmenilo, v podstate sa ani nič neušetrilo. Takisto aj centralizácia v tomto prípade určite nebude, určite nebude, pozitívnym krokom z hľadiska toho šetrenia, efektívnosti, efektívnosti, čo by malo byť hlavným motívom každej reformy. Áno, prednosta okresného úradu bude gubernátor, ktorý paradoxne bude ale riadiť svojich pracovníkov len v pracovno-právnom vzťahu, ale v odborných veciach ostáva naďalej gestorom centrálny orgán štátnej správy, to znamená jednotlivé ministerstvá. Bohužiaľ, ale týmto zákonom alebo týmito krokmi, ktoré sa dejú v miestnej štátnej správe sa paradoxne znižuje potenciálna možnosť ďalšieho reálneho udržateľného zefektívňovania štátnej správy. Totiž perspektíva toho šetrenia v budúcnosti by mohla byť v tom, že jednotlivé rezorty, to znamená, ten, ktorý riadi tú špecializovanú štátnej správu, by mohol robiť reformu tak, aby zefektívnil svoje pôsobenie v území. Kdežto s centralizáciou v okresnom úrade, kde tie pavúky budú stále rovnaké, tá efektívnosť prakticky do budúcnosti sa vylučuje. Čiže ak sa tie úrady jednoducho takýmto spôsobom zriadia, až ďalšou zmenou bude možné zefektívňovať ďalšie činnosti. A ak teda budú zberné miesta a výkon rozhodnutia bude niekde inde, tak je úplne jedno, v akom úrade sedí a v ktorom meste sedí. Dôležité je ten prístup k občanovi, čo hovoril pán minister, v tom zbernom mieste.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, no ja s vami nesúhlasím. Podľa môjho názoru práve štát by mal vychádzať občanovi v ústrety a to sa deje aj touto reformou. Dokonca ja vítam túto reformu, prichádza aj veľmi vhod, nakoľko po dlhom čase od rôznych odborných a verejných diskusií, že máme prebujnelú štátnu správu, dochádza teda k jej reforme, ktorú dokonca víta dokonca aj odborná verejnosť.

    Pán Zajac, ja vám dám dokonca do pozornosti obdobie rokov 1996 až 2003, kedy Slovensko malo až 79 okresných úradov. Dokonca v tomto období, časť toho obdobia bolo aj KDH pri moci a malo svojho ministra vnútra. Čiže nedovolím si tvrdiť alebo na vašom mieste, že práve táto reforma, tento návrat k okresným úradom, ktorý je efektívny, lebo v podstate nebudú to tie okresné úrady ako kedysi boli, ale je to jednoducho vec, ktorá tu už bola a ktorá teraz prichádza efektívnejším spôsobom a lepším spôsobom.

    Čiže ak kritizujete okresné úrady, tak kritizuje aj samotné KDH, ktoré tie okresné úrady počas časti svojej vlády v tomto období 1996 až 2003 malo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Zajac, zdvíha ma zo stoličky a uráža, keď tu tárate holé nezmysly a hlúposti o demokratickosti alebo nedemokratickosti volieb v Prešovskom samosprávnom kraji. Každý z nás má svoje skúsenosti z kampaní, mám ich aj ja, máme aj fakty, máme aj veci, kto tie hlasy kupoval alebo nekupoval. Uráža ma to. Prosím vás, toto by ste si dovoliť nemali.

    K samotnému vášmu vystúpeniu a k predmetnému návrhu zákona:

    Ja som presvedčený, že Slovensko tento zákon potrebuje a malo ho mať už skôr. V roku 2006 - 2010 som pôsobil ako prednosta obvodného úradu a obvodný úrad mal 77 zamestnancov. Niekedy dávno boli integrované okresné úrady, silné okresné úrady, a Okresný úrad v Poprade mal okolo 360 ľudí, čiže toto tu už niekedy bolo. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu pán Nižňanský robil reorganizáciu miestnej štátnej správy a rozbil sa integrovaný systém silných okresných úradov. Stačilo iba pozorne počúvať pána ministra vnútra, pozorne počúvať a dostali by množstvo odpovedí na vaše otázky. Ja som presvedčený, že tá úspora finančných prostriedkov tu bude. Bude zbytočne odbúraná administratíva aj byrokracia, zvýši sa efektivita práce a hlavne občan vyrieši všetko pod jednou strechou.

    Prosím vás, skončite s tou mantrou politických nominácií, pretože keby ste mali v rukách zákon o štátnej službe, zákon o štátnej službe píše priamo, že prednosta je politický nominant v štátnej službe. Politický nominant v štátnej službe, ktorého menuje vláda Slovenskej republiky. Vždy to tak bolo, aj keď ste boli pri moci vy, aj keď sme teraz pri moci my, a vždy to tak bude ďalej. Veď prednosta okresného úradu zabezpečuje miestny výkon štátnej správy. Je malý "predseda vlády" v regióne. Toto není o tom, že po nadobudnutí platnosti tohto zákona vytvoríme gubernátorov a silných, nesmierne silných okresných, okresných prednostov, ktorí budú rozhodovať o bytí a nebytí ľudí. Vo svojom pozmeňujúcom návrhu chcete, aby vedúci odborov neriešil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Zajac, vaša reakcia.

  • Ďakujem všetkým vystupujúcim. Začnem od konca. Pán Šuca, ja s tým plne súhlasím, že prednosta doteraz obvodného alebo teraz okresného úradu je nominantom vlády, je politickým nominantom vlády. Ide o to, že doteraz nemal všetky úrady pod sebou a nemal priamy vplyv na nich. Teraz bude mať vplyv na všetky úrady v okrese. To tomu vytýkam.

    Pán Martvoň, dobre ste povedali. Od roku 1996 do roku 2003, to znamená zdedili sme po Mečiarovi a zmenili sme to. 76 úradov ste spomínali, teraz zavádzate 72.

    Pani Janíková, úrady práce tento zákon nerieši. Neviem, k čomu ste sa vyjadrovali.

    Pán Blanár. Pán Blanár, čakal som od vás, že obhájite si svoje pôsobenie na VÚC-ke v Žilinskom kraji, ani ste sa k tomu nevyjadrili, lebo podľa vyjadrenia pána Fica by váš kraj by sa mal zlúčiť s Banskobystrickým krajom. Je to správne takéto zlúčenie, ak vaša zadlženosť je napríklad, teraz si vymýšľam, 20 %, Banskobystrického kraja bude 50 %? Je to správne teraz po 12 rokoch fungovania a VÚC-iek ich zlúčiť? Alebo ako pán povedal, pán minister v záverečnom slove po prvom čítaní alebo úplne zrušiť všetky VÚC-ky? A všetko bude riadiť štát?! Preto som čakal, že pán Blanár ako župan sa k tomu vyjadrí.

    Odvolacie konanie na inej adrese, ale aj pod iným prednostom, aj pod iným prednostom tak, aby nemohli vplývať v prvom a druhom stupni tí istí prednostovia. Takže... a ešte chcem povedať, vzniknú dve kategórie okresných úradov. Aj teraz nebudú všetky okresy rovnaké. Určité okresy budú mať len niektoré činnosti a potom tie veľké okresy budú mať všetky činnosti. Takže občan bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dámy a páni, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Chren a Hraško sú prihlásení do rozpravy. Ešte dávam možnosť sa prihlásiť. Je tam Jožko, dobre, takže ešte pán poslanec Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Prerušujem rokovanie a budeme po obedňajšej prestávke pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy, tlač 376.

    Poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Milana Panáčka, aby taktiež zaujal svoje miesto určené pre spravodajcu. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci: Lucia Žitňanská, Martin Chren, Igor Hraško a Jozef Mikuš.

    Poprosím, pani poslankyňa Žitňanská. Nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Chren, nech sa páči. Dobrú chuť.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctení kolegovia prítomní v sále, predložený zákon je súčasťou reformy, na ktorú už naozaj čakáme veľmi dlho.

    Myslím si, že úplne od začiatku, keď sa, keď bola reforma ESO predložená, keď sme o nej veľmi intenzívne debatovali na rôznych úrovniach a debatovali sme teda o jej záveroch a o tom, čo má dosiahnuť, musím naozaj povedať, že úplne od začiatku celému tomuto zámeru a cieľom fandíme. Je to vec, ktorá je naozaj veľmi potrebná, ktorej sa nevieme dočkať. Priblíženie úradov k občanom, zefektívnenie, zoštíhlenie fungovania celej štátnej správy je naozaj obrovským krokom, ktorý ak sa podarí splniť, tak to bude reforma porovnateľná s tým, čo môže priniesť pre Slovensko, ako boli niektoré zásadné reformy z minulosti, ako napr. zavedenie rovnej dane alebo dôchodková reforma. Je to jednoducho zásadná vec.

    Veľmi intenzívne sme teda o zámeroch a cieľoch reformy debatovali, diskutovali a stále na ňu čakáme. A musím povedať, že po roku debát, a myslím, že toto je už druhý alebo tretí zákon, ktorý je predložený do parlamentu, ktorý sa týka ESA ako reformy, stále čakáme. A stále sme sa ešte tak úplne nedočkali. A je, samozrejme, úplne logické, že taká zásadná štrukturálna zmena, ako je reforma ESO, musí prebiehať vo viacerých fázach, vo viacerých etapách. Už veľakrát sme počuli, toto je prvý, druhý, tretí zákon. Počkajte, príde ten ďalší, tam sa to všetko zmení, ale je tu ten dnes ďalší zákon s stále ešte v ňom tie zásadné zmeny, ktoré by mali priniesť všetky tie dobré veci, ktoré sa od ESA očakávajú, neprišli. Dovoľte mi rozobrať v pár bodoch, prečo si myslím, že zatiaľ ešte stále neprišli.

    Po prvé. Ani tento zákon neprináša to, na čo tak netrpezlivo čakáme, to skutočné priblíženie sa úradov k občanom. Áno, ja viem, že prídu klientske centrá, že bude v budúcnosti všetko dobre fungovať, ale stále ešte jednoducho tie úrady, s ktorými človek, bežný občan prichádza najviac do kontaktu, je to možno 90 % kontaktu, sú: úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia. Toto sú z hľadiska občana pri jeho styku so štátnou mocou tie úrady, s ktorými prichádza najčastejšie a najviac do kontaktu. To sú najnavštevovanejšie úrady. Ja viem, že Sociálna poisťovňa ani nie je úrad, že je to verejnoprávna inštitúcia. Ale keď sa občan pozrie na štát, tak Sociálna poisťovňa je jednou, je jedným úradom. Úrad práce, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia.

    Ak by sme teda chceli poskytovať občanom lepšie služby a priblížiť im úrady, a tie, na ktorých vybavujú najviac vecí a najčastejšie, tak reforma by sa mala začať zaoberať v prvom rade týmito štyrmi inštitúciami. Tie ani v dnešnom zákone nijako zapracované nie sú. Nie sú touto reformou nijako dotknuté, nie sú na ňu nijako naviazané. Namiesto toho, aby sa naozaj mohli dostať k týmto najfrekventovanejším orgánom, tak zlučujeme tak zásadné a frekventované kompetencie, ako je civilná ochrana, hospodárska mobilizácia a obrana štátu. A moja otázka je, že koľko občanov ročne navštívi úrad vo väzbe na tieto tri kompetencie? Úplne zanedbateľné minimum. Samozrejme, chcem byť korektný. Sú tam aj živnostenský úrad alebo odbor po novom či kataster nehnuteľností, čo sú predsa len častejšie navštevované úrady, ale obidva z nich sú menej frekventované, než tie štyri inštitúcie, ktoré som vymenoval a ktoré by teda zo zásadnej reformy verejnej správy nemali byť vynechávané. Cieľom reformy ESO, totiž tak nám bola prezentovaná a tak nám to bolo prisľúbené, je primárne lepšia a integrovaná služba pre občana. Preto by sa mala dotýkať táto reforma tých úradov, s ktorými občan prichádza najčastejšie do styku.

    Druhá pripomienka k tomuto konkrétnemu, už návrhu zákona, nielen k celkovému tomu, čoho sme sa stále ešte pri reforme ESO nedočkali, je taká určitá bezkoncepčnosť, resp. koncepčnosť postavená na akomsi návrate do minulosti so všetkými problémami, ktoré so sebou prináša a ktoré s tým súvisia. Tento zákon, tak ako aj predchádzajúca zmena, sú naozaj vydávané za súčasť najväčšej reformy vo verejnej správe. V skutočnosti sa však ukazuje, že stále nejde o žiadnu nejakú systémovú zmenu, stále ide len o také to premaľovávanie tabúľ. Doposiaľ. Stále čakáme a stále veríme, že príde aj zásadnejšia zmena, ale doposiaľ aj v tomto zákone stále je to len také - škatule, hýbte sa. Navyše, čo mi vadí na rozdiel od toho, keď sa reforma ESO naozaj spúšťala a keď sme o tých jej zámeroch a o tom, čo všetko má obsahovať, veľmi intenzívne, hlboko diskutovali, organizovali sa aj semináre, aj na pôde nášho výboru pre verejnú správu, k tomuto konkrétnemu zákonu, týmto predstavovaným zmenám nepredchádzala žiadna širšia odborná diskusia. Stretnutie v Papierničke sa tam nedá počítať naozaj a hlavne žiaden koncepčný dokument. Chcem upozorniť, že všetky predchádzajúce vlády skôr než začali meniť usporiadanie miestnej štátnej správy, najprv prerokovali a schválili koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, kde boli uvedené aspoň náznaky argumentov pre a proti. Tieto dokumenty by ste, pán minister, mali poznať. Vždy to boli rezortné dokumenty, čiže materiály Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Viete, keď sa hovorí o tom, že občania by mali rozumieť politike, tak veľmi často, zrejme najčastejšie problém nie je v tom, že by občania nerozumeli tomu, čo my prijímame, aké zákony prijímame, čo robíme. Ten najväčší problém sa ukrýva v tom, že len málokedy občania chápu tie dôvody, prečo prijímame zmeny, ktoré prijímame, prečo robíme také rozhodnutia, ako robíme. A ustanovenie nového, napr. počtu úradov, je presne takýmto príkladom. Podstatou tohto návrhu zákona je návrat k centralizácii moci v oblasti miestnej štátnej správy pod rezort vnútra. Vecne budú síce okresné úrady síce riadené príslušným rezortom, ale to je v skutočnosti chiméra, ktorá sa už v minulosti ukázala ako nefunkčná. Veď koniec koncov práve jedným z dôvodov ustanovenia špecializovanej miestnej štátnej správy, ktoré bolo schválené v roku 2003 a účinné od 1. januára 2004, boli práve žiadosti a sťažnosti jednotlivých rezortov na spôsob riadenia ministerstvom vnútra.

    Ďalší odborný argument sa týka financovania. Politické nominácie pri takomto usporiadaní sú vždy problémom v rámci koaličných vlád. Čiže takto navrhované riešenie riadenia miestnej štátnej správy špecializovanej má z minulosti známe problémy vecné, finančné a politické. A keď sa pozeráme na ten dôvod, tak je to presne opačný dôvod, ktorý pred niekoľkými rokmi viedol k ich rozdeleniu, tak integrácia vlastne popiera všetky tie dôvody, ktoré viedli predtým k rozdeleniu úradu.

    Ďalšie také nevyargumentované opatrenie - neexistuje dobre vyargumentovaný dôvod, prečo organizovať miestnu štátnu správu v územnom a správnom členení na okresy z čias Vladimíra Mečiara, čiže z roku 1996. Už sa ukázalo a jasne sa preukázalo, že miestna štátna správa sa dá dosť dobre organizovať v rámci 50 bodov území, dnešné obvodné úrady. Počet 72 okresných úradov, ktorý je teda vyšší oproti súčasnému stavu, je jednoducho zbytočný a nezmyselný okrem posilňovania politickej moci centrálnej vlády v území a viacerých politických nominantov, viacerých stoličiek pre budúcich politických nominantov. Keď sme mali na Slovensku, myslím, 38 okresov, tak sme dokázali štátnou správou pokryť 38 okresov a nebol žiaden problém s ich fungovaním. Teraz máme 50 bodov, 50 obvodných úradov a nie som si vedomý žiadneho, ani jediného problému, nejakej situácie, kedy by týchto 50 uzlov jednoducho nestačilo. A teraz rozširujeme ten počet na 72 a nerozumiem tomu dôvodu. A vadí mi, že to nebolo nijakým spôsobom diskutované, že nebola predložená koncepcia, vadí mi, že jednoducho neboli predložené dôvody na rozšírenie tohto počtu z 50 na 72. Skutočné a reálne dôvody, ktoré by povedali, áno, mali sme tu 50 bodov a toto, toto nefungovalo, boli príliš ďaleko občanom alebo nepodarilo sa nám skoordinovať nejaké zložky, a preto ich musí byť viacej, musia byť viac rozptýlené po území. Takéto dôvody sme dodnes nepočuli. Výsledkom bude, že budeme mať o tých, myslím, 22 úradov viac, 22 šéfov, cez 40 nových odborov viac, a nevieme prečo.

    Tu ešte dodám, že navyše v čase, keď sa v roku 2003 špecializovaná štátna správa vytvárala, tak okolo 90 % agendy dovtedajších okresných úradov boli sociálne veci a tie sa oddelili a ani dnes nie sú integrované v rámci týchto integrovaných služieb. Prečo asi? Pretože integrácia nemusí byť vždy tým najlepším riešením.

    No a posledná moja taká výhrada sa týka správneho konania. Správne konanie má byť v zásade vždy dvojinštančné. Teda voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy na prvom stupni má byť možnosť podať opravný prostriedok, odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán vyššieho stupňa. Keby som mal odcitovať zákon o správnom konaní podľa § 58 ods. 1: "Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal." Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ rozhodne okresný úrad, a je jedno, či sa tak stalo v rámci určitého útvaru, okresného úradu, stále je to okresný úrad, v odvolacom konaní by mal rozhodnúť orgán zásadne iný, než je okresný úrad. Tváriť sa, že v odvolacom konaní, tak ako je predložené v tomto návrhu zákona, rozhodne niekto iný, je chiméra, nehovoriac už o zaujatosti, predpojatosti a podobne. Čiže toto je taká moja vyslovene špecifická odborná výhrada voči predloženému návrhu zákona. Summa summarum, chápem kroky, chápem prečo a čo je napísané v tomto návrhu zákona, nájde sa zopár odborných výhrad.

    To, čo mi na tomto návrhu zákona azda najviac vadí, sú dve veci. To, že na tú skutočnú radikálnu reformu ešte stále čakáme, a som veľmi zvedavý na výsledky auditu verejnej správy a veľmi sa teším na to, keď konečne začneme pracovať aj reálne s kompetenciami a nielen s premaľovávaním tabúľ na jednotlivých úradoch, ale, pán minister, čakáme už vyše roka a stále verím a dúfam, že sa dočkáme, ale čím dlhšie budeme čakať, tým menej sa už budeme môcť spoliehať na vaše sľuby, že veď nabudúce, budúci rok, ten ďalší rok, o pár mesiacov.

    A vadí mi to, že niektoré zmeny, ktoré sú pomerne zásadné, nie sú, neboli dostatočne diskutované a neboli dostatočne najmä odôvodnené. To sa týka najmä toho počtu okresných úradov a týka sa to v podstate aj toho základného zámeru, ktorým je tá úplná integrácia.

    Na druhej strane ma tento návrh zákona napĺňa optimizmom aspoň v jednej veci, pretože približne pred rokom sme tu v tomto parlamente debatovali o jednom mojom návrhu zákona, ktorý sa týkal predĺžených otváracích hodín úradov v prospech občanov a vtedy som od vás, pán minister, dostal chlapské čestné slovo, že v rámci reformy, aj keď nie špeciálnym zákonom, tak vaším rozhodnutím, rozkazom ministra, takéto niečo zavedieme. Viem, že sa na vašom ministerstve začala táto zmena pripravovať, a viem, že bola odložená s tým, že sa uskutoční, keď vojde do platnosti tento zákon. Tak napĺňa ma optimizmom prerokovanie tohto zákona dnes tu, v snemovni, aspoň v tom, že sa dočkáme aj naplnenia tohto nápadu, nášho spoločného naplnenia a že teda dúfam, že o pár týždňov vydáte ten rozkaz, a jedna z pozitívnych zmien, o ktorej sa tu nehovorí, ale bude prinesená týmto zákonom, bude to zavedenie štandardných predĺžených otváracích hodín na úradoch na celom Slovensku v prospech občanov.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren, budem sa snažiť reagovať na niektoré vaše pripomienky, poznámky, s ktorými nesúhlasíme.

    Konkrétne to, čo vyčítate pánovi ministrovi, že táto reforma trvá vyše roka. No, myslím si práve, že za ten vyše alebo teda niečo cez rok práve toho stihol až veľa. Keď poukážem na to, čo sa dialo pri Nižňanského reforme, kde koncepciu miestnej štátnej správy schválila vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2000 a VÚC-ky boli, až vznikli v roku 2002 a obvodné úrady vznikli až v 2004, myslím si, že kebyže pán minister postupuje časovo tak ako pán Nižňanský, tak ešte stále má toho času dosť. Čiže to je prvý príklad.

    Čo sa týka vášho argumentu, že nevenuje sa najfrekventovanejším orgánom a teda miestnym orgánom štátnej správy, no ja si dovolím s vami nesúhlasiť. Je to skôr uhol pohľadu, lebo pre mňa najfrekventovanejšie sú práve finančné úrady, finančná správa, ktorú ste vy zlúčili, čo bolo vtedy, za vašej vlády, teda dá sa povedať, dobrá vec. Taktiež sociálne a zdravotné poisťovne, čo sú ale už nie miestne orgány štátnej správy, ale sú to, dá sa povedať, pobočky alebo teda verejnoprávne inštitúcie. Čiže je to uhol pohľadu a podľa môjho názoru je množstvo ľudí, ktorí vôbec nechodia na úrady práce, lebo nemajú dôvod. Chodia skôr častejšie na správy katastra alebo v kuse navštevujú živnostenské úrady. Čiže tá otázka frekventovanosti úradov je iba otázka uhla, uhla pohľadu.

    Čo sa týka vašej kritiky, že prečo stále sa drží ministerstvo koncepcie a okresov z roku 1996, no, znova si dovolím nesúhlasiť, lebo Slovenská republika a jej územie má dlhodobú tradíciu okresov. Dovolím si upozorniť, okresy na území Slovenskej republiky, teda Slovenska, na území Slovenska vznikli v roku 1923, kedy fungovali popri veľžupách. V rokoch 1928 až 1938 a v rokoch 1945 až 1948 okresy fungovali popri krajinskom zriadení. Rok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, chcel by som naozaj vás požiadať tak kolegiálne o trpezlivosť. Zbytočne tlačíte na pílu, že pán minister neprišiel. Ako vy by ste boli asi najradšej, aby tu vzniklo zemetrasenie a nebodaj by tu niečo nefungovalo. Viete, keď sa rekonštruuje dom a musíte zabezpečiť aj život v tom dome, nie je to jednoduché. A práve preto si cením, že to musí byť naozaj urobené trpezlivo.

    Vy máte vo svojom prejave množstvo protirečení a dovoľte mi, aby som na ne poukázal. Na jednej strane kritizujete, že je to centralizované a že to v podstate kopíruje ten bývalý režim, a na druhej strane používate 38 okresov, ktoré tu ešte za socializmu fungovali ako dobrý príklad toho, že tie obvodné úrady, ktoré sú tu dnes v počte 47, vy ste hovorili 50, že sú dobrým príkladom, ako to môže fungovať. Nuž, pán poslanec, nefunguje to. Vy ste boli niekedy v niektorom okrese? Ako poviem vám príklad, napr. Kysucké Nové Mesto, kde občania pre jednu kompetenciu musia chodiť do Žiliny na obvodný úrad a pre ďalšiu kompetenciu musia chodiť do Čadce. Choďte sa tam, prosím vás, pozrieť. Ak toto pokladáte za vec, ktorá naozaj funguje, tak to nie je, nie je v poriadku. No preto, že určitá kompetencia bola presunutá pod obvodný úrad pre Kysucké Nové Mesto do Žiliny a ďalší obvodný úrad do Čadce. A toto naozaj nie je funkčné.

    Čiže, pán poslanec, hovoriť o tom, že je to nekoncepčné a že stále čakáte na ďalšie návrhy, a potom druhým dychom priznáte, ale je logické, že sa, že to musí prebiehať v etapách, sami priznávate, že to musí prebiehať v etapách. Ja som vám to už pripomenul, keď sa rekonštruuje dom a musíte zabezpečiť v ňom aj normálnu, bežnú prevádzku, tak to musíte robiť po etapách, postupne, a pritom zabezpečiť, aby všetko fungovalo. A to si myslím, že v súčasnosti sa robí.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Chren, na jednej strane ma teší, že máte takú dôveru a oceňujete a fandíte tejto reforme, no len opakovane ste sa dotkol, že stále na niečo čakáte. Nuž správne, pán minister to tu už niekoľkokrát vysvetlil, že momentálne sme v druhej etape. Tých etáp bude možno 5 alebo 6, aj dneska to zdôraznil.

    Takto dobre, ako vy ste hovorili, že dobré veci ešte neprišli, však prídu. Prosím vás pekne, ja chcem na jednu otázku zareagovať. Ja osobne si nemyslím - a mám s tým aj vlastné skúsenosti -, že tá decentralizácia z 2003, keď od 1. 1. 2004 vznikla špecializovaná štátna správa a z večera do rána vzniklo 64 špecializovaných krajských úradov, v každom kraji osem, 8 krát 8 je 64, až potom vznikla, prosím vás pekne, situácia, keď občania doslova sa nevedeli zorientovať, čo kde je a kde, kam by mali ísť. Ja vám poviem príklad z Nitry. To boli také pozície, bol som svojho času ako prednosta Krajského stavebného úradu, že, že starostovia prišli do Nitry, zobrali si taxík, lebo nevedeli, kde ten úrad vlastne leží. Ležal niekde uprostred sídliska na Chrenovej a tak ďalej a tak ďalej. Čiže osobne si myslím, nedokážem to v tejto krátkej faktickej poznámke vysvetliť, že práve tento systém, ktorý momentálne sa nastoľuje, ten správny, jedine tento môže priniesť tie očakávané efekty, o ktorých tu pán minister hovoril, pretože to nie je otázka, jak pán kolega Zajac doobedu hovoril, koľko ľudí budú tam a čo usporíme na mzdách alebo nie, tie efekty sú inde. Tie efekty sú vo využívaní majetku, v ďalších službách, doprave, telekomunikáciách, poisteniach, mohol by som to tu vymenovať. Tam sú tie efekty a oni sa určite dostavia, len, tak ako kolega Blanár povedal, buďme trošku trpezliví. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Páni kolegovia, tak ako som povedal na začiatku, tak ako bola reforma ESO predstavená, ako boli predstavené jej zámery a ciele, tak som jej veľkým fanúšikom a snažím sa byť naozaj aj trpezlivý. Problém je, že po tej veľkej diskusii o zámeroch a cieľoch teraz prichádzajú tie jednotlivé etapy, ktoré nenapĺňajú to, čo bolo, zatiaľ nenapĺňajú to, čo bolo prisľubované, a navyše už pri nich chýba taká tá zásadná a hlboká diskusia, ktorá by možno aj pomohla ozrejmiť, prečo sa niektoré rozhodnutia robia, tak ako sa robia.

    K pánu kolegovi Blanárovi, škoda, že tu už nie je, počet okresných úradov nijako neovplyvní to, že koľko sa občania nabehajú. Veď predsa na toto budeme mať internet, na toto budeme mať klientske centrá. Tie servisné organizácie, ktorými majú byť okresné úrady, tie back officey, tých môže byť aj 8, môže ich byť aj 16, mohlo by ich byť 38, to, čo kritizujem, je, že nie je zdôvodnené, prečo ich má byť práve toľko, čo okresov, keď doteraz ich v pohode fungovalo 50 a v minulosti ich fungovalo ešte menej, až do roku '96 sme tu mali 38 okresov.

    K pánu Martvoňovi poviem len, že sa mýli, Viktor Nižňanský nemal nič s miestnou štátnou správou, on robil na koncepcii decentralizácie, ktorá s tým nesúvisela, tá sa robila na ministerstve vnútra.

    No a čo sa týka navštevovania úradov, no, ja som presvedčený, že tie štatistiky, ktoré mám z pohľadu občana, sú správne. Viete, na ten živnostenský úrad spravidla idete dvakrát. Prvýkrát, keď zakladáte a druhýkrát, keď rušíte živnosť. Ja chápem, že návštevnosť sa počas vašej vlády výrazne zväčšila, pretože počet zanikajúcich podnikateľov, ktorí krachujú a nedokážu ďalej podnikať, rapídne narastá, a že sa teda aj návštevnosť živnostenských úradov zvýšila, ale to sa naozaj netýka bežného priemerného občana.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Hraško. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, milí občania, máme tuná ďalšiu etapu reformy verejnej správy a je to vlastne k návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Je nutné povedať, že toto všetko sú kroky správnym smerom. Aj celá reforma verejnej správy má smerovať k väčšej efektivite vynaloženia verejných prostriedkov. Aj tie kroky, ktoré sa už doteraz urobili, sú tam, samozrejme, veľa pozitívnych krokov, sú tam možno aj malé negatívne prvky, ale tie sa časom budú dať určite svojím spôsobom vyriešiť.

    To, čo tuná bolo povedané, pokiaľ sa združujú úrady, ktoré kedysi boli spolu, potom sa rozdrobili a teraz sa zase idú spájať, samozrejme, prišlo sa procesom na to, že ten model spojených úradov má čosi do seba, človek nemusí behať, dokáže vybaviť veci na jednom mieste, ale na druhej strane, ak máme mať jedno miesto, ktoré je kontaktným bodom pre občana, tak na druhej strane si myslím, že skutočne netreba až toľko tých úradov, o ktorých hovoril vlastne v predchádzajúcom príspevku aj kolega Martin Chren. Možno by ich skutočne stačilo 38-40? Pretože ak budú údaje odosielané z toho centra kontaktu s klientom niekam na úrad, ktorý bude spracovávať celú tú agendu, tak v podstate tomu človekovi, ktorý sedí na tom kontaktnom mieste, je jedno, do ktorého úradu to pošle, hovorili sme to vlastne aj včera pri e-governmente, že pokiaľ budú, bude sa komunikovať elektronickou formou, tak on, jemu je jedno, kam zašle, vlastne je to len jedna adresa, v podstate v e-maile, v tej elektronickej schránke, či ten úrad je tam alebo tam alebo či sú dva. Možno sa opäť môžeme polemizovať nad tým, že budúcnosť ukáže skúsenosti, či tých úradov bude treba toľko, alebo ich možno stačí menej. Ale to sú všetko otázky, ktoré sa dajú riešiť časom. Dôležité je teraz urobiť krok pre občana, aby skutočne nemuseli ľudia behať z miesta na miesto, nemuseli míňať čas, dovolenky atď.

    Čo mňa trošku zaujalo v pozmeňujúcom návrhu alebo teda v pozmeňovacích návrhoch, lebo mali sme ich vlastne už niekoľko a dneska sme dostali na výbor jeden, ktorý čiastočne menil tie pôvodné, doplnili sa vlastne do orgánov úradu podpredsedovia, ktorí v prvom prípade boli nazvaní len podpredsedovia úradu, potom sa to vylepšilo o slovo dvaja, pretože potom v § 110 (reakcia z pléna), áno, to som sa chcel opýtať, že či by ich mohlo byť aj viacej teoreticky alebo... (reakcia z pléna). Jasné. Už keď sú určení dvaja, tak môžu byť len dvaja alebo teda presne dvaja.

    Možno by stálo do budúcnosti takisto za to pouvažovať nad tým, či aj podpredsedov úradu má vymenúvať a odvolávať vláda, či to nestačí, aby to povedzme robila trebárs tá rada. Rada má 9 členov, ktorí sú takisto menovaní úradom vlády, a nech si oni spomedzi seba vyberú tých najlepších, ktorí by dokázali povedzme zastúpiť toho predsedu v prípade jeho neprítomnosti. To len dávam ako otázku, nie je to nevyhnutné, ale, samozrejme, nie je to ani zlý krok, ani nič, čo by malo byť nejako v rozpore s tým návrhom, hovorím, prax ukáže a skutočne presvedčíme sa o tom možno už pri aplikácii toho zákona zavedením priamo do praxe, že či to bude alebo nebude treba.

    No a potom tam bolo ešte, ma zaujala tá polemika o tom počte 9, že vlastne pri hlasovaní bude treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 5, ak bude 5 prítomných, z toho nadpolovičná väčšina sú traja hlasujúci, z toho dvaja podpredsedovia, to je len zase taká polemika o číslach, ale hovorím, nie je to v rozpore s ničím, takže len ma to zaujalo. Takže opäť dobrý krok, bude treba vychytať muchy, bude sa treba na to sústrediť a naozaj pri tej efektivite sa sústrediť na to, aby sme zistili, či tých úradov, ktoré budú zabezpečovať to zázemie pre obyvateľov, bude treba v takom veľkom počte povedzme tých 72 okresov alebo bude stačiť menšie množstvo, pretože tam si myslím, že môže byť tá efektivita preukázateľná, pretože skutočne ak klientske miesto môže byť na pošte alebo na mestskom, alebo obecnom úrade a odtiaľ sa budú zasielať požiadavky na vytiahnutie listiny, zápis do nejakého registra, tak v podstate tým, tomu kontaktnému miestu je jedno, či to pošle tam alebo tam, alebo tam, a tam už naozaj počet úradov nehrá veľkú rolu, tam ide o to, aby na tom úrade bolo sústredených, vlastne sústredený archív a všetky dokumenty, ktoré sú potrebné a, samozrejme, databázy budú tiež umiestnené len na nejakých serveroch, ktoré nebudú na tých daných úradoch, ale budú niekde inde a tie údaje sa budú sťahovať tiež len cez nejaké koncové zariadenie, ktoré bude mať možnosť vytlačiť a potvrdiť, verifikovať tie dané listiny, aby boli spôsobilé na právne úkony. Takže len toľko ku tomuto zákonu, ináč si myslím, že je možné ho týmto spôsobom odsúhlasiť a, samozrejme, budeme potom dohliadať na to, aby tá efektivita, ktorá bola aj deklarovaná pri tomto zákone, aby bola skutočne zachovaná. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca. Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Mikuš, pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené aj kolegyne, kolegovia, pán minister, hovoríme tu o veľmi vážnom návrhu zákona v zmysle zapadnutia do súkolia zákonov, ktoré boli a ktoré ešte prídu. A, bohužiaľ, už pri druhom alebo treťom konštatujeme, že nevieme ako vyzerá ten motor, z ktorého sa tie kolieska skladajú.

    No povedzme si takú najdôležitejšiu vec, že čo to teda tá štátna správa je. Štátna správa je výkon štátnej moci a miestna štátna správa je výkon štátnej moci v území. Kompetencie sa nemenia ani v tomto zákone a nemenia sa ani v celej koncepcii ESA, kde po tej odbornej stránke riadiacim činiteľom je ústredný orgán štátnej správy, to znamená príslušné ministerstvo. To, akým spôsobom sa robí ten výkon štátnej moci v území, to znamená, aká je tá miestna štátna správa, samozrejme, je predmetom každého štátu, je predmetom skoro už každej vlády a zdá sa, že ak si neurobíme nejakú jednotnú a dobre rozdiskutovanú koncepciu, tak ani k nejakej slušnej alebo efektívnej štátnej správe nedôjdeme. Ako príklad použijem napríklad inšpektoráty práce. Istý minister si zmyslel, že ich bude 8, dovtedy fungovali 4 a fungovali veľmi dobre, vláda prijala, a to nehovorím, že to bola vláda SMER-u.

    Policajné riaditeľstvá boli v každom z malých okresov a sami policajti zistili v istom okamihu, že to je jednoducho nezmysel, že to jednoducho neutiahnu, máme len 3 správy alebo 4 finančnej kontroly a fungujú, nedávno Najvyšší kontrolný úrad zriadil 8 svojich pobočiek alebo svojich pracovísk v území, ale tieto kroky niektoré sa robili na základe analýzy pre a proti a niektoré z pozície možného rozhodnutia buď ministra, alebo, alebo, určitého, určitého subjektu. Čo tým chcem povedať?

    Bola tu spomenutá reforma verejnej správy, o ktorej si myslím, som, teda nieže si myslím, ale som presvedčený dodnes, že to bola jedna z tých jedných z najúspešnejších reforiem, ktoré sa v tomto štáte spravili. Prečo? Pretože koncepcia sa rozdiskutovávala cez ZMOS a cez všetky inštitúcie v tomto štáte dva roky - odpoveď, myslím, kolegovi Marvoňovi, prečo obvodné úrady vznikli vtedy, prečo župy vznikli vtedy, ale koncepcia sa začala tvoriť v roku '90, asi 2000 a diskutovalo sa o nej.

    A to je možno odpoveď aj kolegovi Blanárovi, že ak chceme postaviť ten dom, najprv musíme mať projekt so všetkým všudy. Až potom môžme začať stavať kúpeľňu alebo chodbu. Ale, bohužiaľ, v tejto reforme zatiaľ, tak ako hovoril kolega Chren, toho projektu sme sa zatiaľ nedočkali. Dočkali sme sa, aký dom chceme, čo by ten dom mal mať, ako by mal vyzerať, ale ako ho postavíme, to sme sa zatiaľ nedozvedeli a ten konečný stav zatiaľ ani vcelku nevieme. A možno aj to je odpoveď na tú otázku, že, ktorú dal kolega Chren, že stále čakáme. Preto, keďže nemáme ten projekt, počúvame aj z úst predsedu vlády - 3 kraje, teda župy, sú župy vôbec potrebné? Alebo v župách posilníme vplyv štátu, akoby nejaké vytvorenie, vrátenie sa ku bývalým krajom? To preto, lebo nehovoríme o projekte. Môžme strieľať takéto názory, hodiť kocku medzi alebo kocky medzi ľudí, medzi starostov, medzi občanov, hrajte sa, vyvaďte sa, uvidíme, čo z toho bude. Ak sa vrátim k tej reforme verejnej správy alebo decentralizácii verejnej správy, tak tam sa hovorilo nielen o počtoch, ale hlavne o kompetenciách a o vyfinancovaní tých kompetencií. A pamätám si, bol so vtedy v samospráve, ako samospráva trvala na tom, že najdôležitejšie na tom je, peniaze, ako hovorí pán minister.

  • Povedané so smiechom.

  • Samozrejme! Ale to, akým spôsobom napríklad zvláda samospráva alebo VÚC-ka, alebo štát svoje kompetencie, možno najlepšie vidíme na školách. Si povedzme alebo pozrime sa, ako vyzerajú základné školy, ktoré patria pod miestnu samosprávu, ako vyzerajú z hľadiska budov, ako vyzerajú stredné školy, ktoré spadajú pod župy, a ako vyzerajú vysoké školy. A to štát sa zadlžuje najviac, župa trošku menej a samosprávy najmenej.

    No ale chceme siahnuť aj na samosprávy alebo teda minimálne na regionálnu samosprávu, a preto si myslím, že teraz nejde ani v tomto ESE, ani v tomto zákone, ktorý tu máme, o reformu, ide len o iný spôsob riadenia. Doteraz sa riadili špecializovaná miestna, špecializovaná štátna správa priamo cez ministerstvá, teraz sa to zakryje a vznikne hybrid, ktorý sa ukázal v minulosti ako nie veľmi dobrý alebo nie veľmi šťastný, že z pracovnoprávneho vzťahu riadi človek, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, človeka, ktorý v pracovnoprávnom vzťahu pod neho podlieha, ale v odbornom a v riadiacom z hľadiska svojej odbornosti je riadený úplne iným ministerstvom. Preto vznikla myšlienka špecializovanej štátnej správy a treba povedať, aj preto vzniklo rádovo alebo iné počty tých úradov špecializovanej štátnej správy oproti tomu, čo bolo, čo bolo povedzme predtým z hľadiska obvodných úradov. A teraz sa tu zastavím a pôjdem ďalej. Sme v tomto stave, špecializovaná..., alebo boli sme.

    Špecializovaná štátna správa alebo vznik špecializovanej miestnej štátnej správy predpokladal, že každé ministerstvo si urobí svoj audit a svoj výkon moci v území bude vykonávať samo tak efektívne, ako uzná za vhodné. Keby sa bolo pokračovalo v tomto, uznávam, že sa v tom nepokračovalo ani za predchádzajúcej vlády, pretože sa riešili, treba povedať, aj iné veci alebo bolo treba riešiť iné veci a tá vláda bola krátka, ale my teraz toto všetko hodíme za hlavu a premaľujeme úrady a z tohto zákona, ktorý máme dnes na stole, nevznikne v podstate nič. Nevznikne väčšia efektivita a predpokladám, že ani nevznikne to, o čom tu hovoril kolega Blanár, že sa vyrieši, aby úrad bol bližšie k občanovi. V tomto návrhu zákona to ešte zatiaľ sa riešiť nebude. Ale principiálne, ak pôjdem ďalej v tých myšlienkach, ak teda majú vzniknúť klientske centrá, čo pán minister už vie, že veľmi oceňujem a chválim túto myšlienku, pretože to je priblíženie sa k občanovi, je úplne jedno, kde sa bude robiť výkon rozhodnutia. Je to prakticky jedno, dokonca si myslím, že klientske centrum a čím menej miest výkonu rozhodnutia veľmi ovplyvnia alebo znížia silu ovplyvňovania toho rozhodnutia. Dnes, ak to všetku, ten výkon rozhodnutia na tých úradoch okresných, ktoré bude riadiť ten jeden šéf, ktorý bude pracovnoprávnom vzťahu nadriadený človeku, ktorý výkon rozhodnutia robí na základe úplne iných predpisov a z úplne iného rezortu, z ktorého nie je, no jednoducho ten vplyv tam môže byť.

    A teoreticky ešte raz. Vítam, súhlasím s tým, že klientske centrá približujú úrady k občanovi, to ešte, ako budú vyzerať a kde budú, to ešte zatiaľ nevieme, môžme len tušiť, ale nebude to jednoduché, pretože zase vybudovať miesta, ak to bude robiť len cez ministerstvo vnútra, bude jednoducho ťažké a hneď sa vrátim aj na spôsob riešenia, ale to nezáleží na tom, ako som tu počul aj pred chvíľočkou jednu kolegyňu zo SMER-u, že nám ste zobrali úrad. No jednoducho, aby bola efektívna štátna správa, nemôže to záležať od lobingu, že chceme v každom okrese mať okresný, obvodný úrad, ako to bolo v minulosti. A práve vznik špecializovanej štátnej správy toto eliminoval, pretože to bolo pod gesciou konkrétneho ministerstva, ktoré si mohlo riadiť to svoje, ten svoj výkon štátnej moci v území, ako uznalo za vhodné.

    A teraz sa spýtam. Keď náhodou dôjde, čo asi dôjde, predpokladám, že určite, k tlaku ministerstva financií na znižovanie peňazí a ten tlak príde z ministerstva vnútra na predsedu okresného, na, áno, prednostu okresného úradu. No ako tento bude pristupovať k jednotlivým, teda, samozrejme, myslím v pozícii zabezpečenia, nie z pozície platu, ktoré si, predpokladám, že pôjdu cez rezortné ministerstvá. No akým spôsobom? No takým, ako to riešia napr. samosprávy alebo ako to riešia, ako to riešia župy, že to, čo ten dotyčný pán si zmyslí, že je asi najmenej dôležité, tak to bude jednoducho kresať. Keby to bola špecializovaná, napr. v iks rezorte, ale možno minister toho iks rezortu si myslí, že práve tam je to veľmi dôležité. Kto to bude riešiť? No, nechcem zachádzať do detailov. Toto sa má riešiť v tom projekte, v tej koncepcii, v tej vízii, v tej diskusii s tými zainteresovanými a vtedy by sme prišli na, na určite efektívnu a štátnu správu bližšiu, bližšiu k občanovi, ak teda to je ten náš hlavný cieľ. Nechcem tu už rozoberať tie veci, ktoré rozoberali moji kolegovia, ale ozaj stojí otázka alebo niekoľko otázok. Prečo 72? Prečo nie 30? Prečo nie 22? A keď 22, prečo nie 22 žúp? Prečo ten prednosta okresného úradu nemôže byť napr. župan alebo primátor? Prečo nedať časť kompetencie tej miestnej štátnej správe, buď župe, alebo, alebo samospráve a riešiť to komplexne. Všetci vieme, že samospráva miestna je pravdepodobne neudržateľná v takomto stave, v akom je. Už sú tu náznaky riešiť nejaké stavebné úrady, možno vznikne situácia, kedy sa strelí zase zboku a povie sa na nejaký iný úrad alebo iné, iné nejaké čiastkové riešenie.

    Bohužiaľ, toto sú tie salámové, salámové riešenia, ktoré, opäť sa vrátim, aj Martin Chren niečo, niečo spomenul, pretože veľa povedal toho, čo rozmýšľam a mám vo svojej mysli aj ja. To sú tie strely od pása, ktoré, keď nemáme ucelený projekt, tak potom jednoducho nevieme, ako stavať a riešime to čiastkovo. Poznáme príklady, ako sa stavali stavby za komunizmu, vybudovali sa základy a nebola dopredu jasne zafinancovaná stavba. Tak sa vykopali základy, zabetónovalo sa, čakalo sa kedy, však, hádam, keď už základy máme, tak nám dajú peniaze. Aj dnes ešte máme takéto stavby, mám aj konkrétne v mojom rodnom meste takú stavbu, ktorá tam je 15 rokov takýmto spôsobom, mysliac, budovaná.

    Takže ja, samozrejme, nechcem konkrétne hovoriť, lebo konkrétne, no vzniknú dva druhy okresných úradov, aj to len preto, že jednoducho je taký stav dnes, že nie vo všetkých úradoch máme všetky úrady, no tak zvýšime počet o nejakých koľkých? 23 či koľko? Životné prostredie dáme na každý úrad, a keďže v tých lesných možno nie je treba toľko a tých dopravných, tak spravíme v podstate dva druhy okresných úradov. Predpokladám, že nemáme ako štát peniaze na to, aby sme ich dávali do jednej budovy, takže zostanú všetci sedieť na jedných stoličkách pod jednou strechou, len to riadenie bude z jedného miesta. Nebudem sa už ďalej rozvíjať, myslím si, že kým prídeme, a to chcem poprosiť možno pána ministra, kým prídeme k rokovaniu ďalších zákonov, možno by chcelo ten konečný stav, ten, tú víziu, akým spôsobom by to malo fungovať, presne, akým spôsobom by to malo fungovať aj z hľadiska budov, aj z hľadiska toku financií, aj z hľadiska spôsobu rozhodovania, aj z hľadiska klientskych centier, z hľadiska putovania alebo resp. toku toho materiálu aspoň čiastočne, aj keď viem, že asi sa to úplne nedá, ale aspoň čiastočne, aby sme vedeli, a potom tie jednotlivé návrhy zákonov ako čiastkové plnenie toho projektu by mohli určite zmysluplné, zmysluplnejšie a určite čitateľnejšie, ako to vidíme dnes. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca tri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikuš, no ja mám pocit taký, že iba zbytočne občanov strašíte. Samozrejme, budem sa snažiť odborne na to, na vás reagovať, nakoľko mali ste odborné vystúpenie.

    No práve ten hybrid, čo ste kritizovali, to je, dá sa povedať, argument proti tej centralizácii, čo zasa vaša kolegyňa z SDKÚ kritizuje alebo na to poukazuje. Tu si dovolím poukázať na to, že personálne bude riadiť ministerstvo vnútra tých bývalých zamestnancov špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy, čo prejdú pod obvodné úrady, ale metodicky a odborne ich budú ďalej riadiť špecializované ministerstvá. Je tu niečo, čo tu ešte nebolo. Čiže nedá sa hovoriť o jednej osobe, že to bude celé riadiť, keď metodicky a odborne ich riadi iný zasa minister a iné špecializované ministerstvo. Čiže netreba pristupovať k tomu, žeby niekto išiel zneužívať tú štátnu správu alebo žeby úradníci išli páchať protizákonné veci a niekomu vychádzať v ústrety.

    Zároveň si dovolím upozorniť na jednu takú vec, no keď namietate, že jeden úradník alebo teda jeden odbor, a teda jedna vec by bola vydaná nejakým rozhodnutím, na základe nejakého vplyvu, a že potom odvolacie konanie sa znovu uskutoční v rámci nejakého vplyvu niekoho. No máme tu jeden krásny, demokratický inštitút, ktorý sa nazýva súdny prieskum rozhodnutí. Čiže ten súdny prieskum rozhodnutí, ktorý, pokiaľ je porušený zákon, prichádza v úvahu práve aj v takýchto prípadoch zlyhania úradníkov, pri ktorých, pri takom množstve tisícoch úradníkov, sa nedá tomu vyhnúť, a práve rieši to nezávislá súdna moc, ktorá je mimo výkonnej moci, čiže ja si myslím, že momentálne ten systém, ako je nastavený, je v poriadku a nemáme sa čoho, o čo obávať oproti tomu, čo platí dnes alebo čo platilo, alebo bude platiť v budúcnosti, alebo platilo v minulosti.

    Čiže ja si myslím, že ministerstvo vnútra to odborne výborne pripravilo, túto koncepciu a dá sa krásne v praxi čakať, aký to bude mať dopad, ale myslím si, že to bude, môžme čakať pozitívne dopady v prospech občana. Týmto to chcem pochváliť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikuš, asi len tým, že si sa nedostal k správnym informáciám, ti umožnilo hovoriť, že koncepcia decentralizácie verejnej správy z rokov 1999 - 2002 bola niekedy prerokovaná v nejakom relevantnom orgáne, a to je vláda alebo parlament, pretože nikdy sa tak nestalo, a ja poviem aj, prečo sa tak nestalo.

    Koncepcia bola síce na papieri spravená, ale nebola ani vo vláde, ani v parlamente nikdy prerokovaná a už vôbec nie schvaľovaná, pretože v tejto koncepcii sa uvažovalo napr. s 12 až 16 župami, ale koaličný partner vtedajší, SDĽ-ka, mala návrh na 3 až 8. Nebola tam, bola tam časť miestnej štátnej správy, kde sa absolútne neuvažovalo s tým, žeby bola atomizácia, a absolútne sa neuvažovalo s tým, že by boli rušené okresné úrady. Ďalej decentralizácia kompetencií nebola ničím verifikovaná, ničím, bola jednoducho ako akt schystaná, že je treba decentralizovať a decentralizovať skoro všetko. Ani náznakom neboli jasné ciele, čo sa týka komunálnej reformy, a, samozrejme, kompetencie išli na všetky obce. A čo sa týka celej reformy, tak celá reforma išla len cez jednotlivé zákony.

    Ešte raz opakujem, nikdy nebola koncepcia prerokovaná ani vo vláde, ani v parlamente. Máš zlé informácie, hoci si celé svoje vystúpenie postavil na tomto fakte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Mikuš, nuž ja, viete čo, ja som veľmi sklamaný, aby som bol úprimný, a to som vás pozorne počúval, tieto vaše vyhlásenia. Nedosiahneme nič, nevzniknú žiadne efekty, nedostaneme sa tam, kde chceme, nemáme projekt. Ako chceme stavať dom, keď nemáme projekt? Nuž o tom by som vám veľa vedel hovoriť, lebo celý život som sa tým živil. Tak chcem vám povedať, že zásadne nesúhlasím s týmito vašimi prehláseniami. Vy ste poznačený, každý sme poznačený tým prostredím, kde sme robili. Vy ste robili, ako ste sám povedal, v samospráve. Naopak, myslím si a mám aj osobnú skúsenosť v tých rokoch po 2004, keď prišlo k tej decentralizácii, že toto bol práve krok späť. A keď chceme, ešte raz sa opakujem, dosiahnuť tie efekty, o ktorých tu pán minister hovorí, nezbytne musíme kráčať týmto smerom.

    No a len taká krátka poznámočka. Nuž neviem, možno nejaké tie jamy ostali, možno aj vo Zvolene alebo v Bystrici, ale väčšina tých jám bolo zastavaných, takže nemyslím, že to bol sprievodný jav za komunizmu, že sa vykopala jama, a potom sme nevedeli, čo s tým. Tak to je ozaj úsmevné. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikuš, s reakciou nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Pán kolega Martvoň, nestraším, dokonca som skončil celkom optimisticky.

  • Povedané so smiechom.

  • Pán kolega Faič, pán kolega Faič, som rád, že chodíš na moje vystúpenia, som si všimol. Koncepcia verejnej správy bola schválená vo vláde v roku 2000. Koncepcia verejnej správy bola na regionálnych ZMOS-och a na veľkom ZMOS-e prediskutovaná asi rok a jednomyseľne v samospráve bola prijatá po tom, ako dávno dopredu, ako prišiel zákon do parlamentu, bolo jasné, ako bude samospráva ufinancovaná alebo ako budú zafinancované tie kompetencie. Musíš to vedieť, že v tom čase bol štát voči samospráve veľmi benevolentný, dal im na tie kompetencie, ktoré vykonával dovtedy štát, plus 11 % na prevádzku a 8 % naviac na mzdy.

    No a, pán kolega Daniš, tento zákon, tento konkrétny, ktorý tu dnes máme, nerieši úsporu, dokonca zvyšuje počet zamestnancov. Uvidíme, môžme to prehodnotiť o rok, o dva, o tom som hovoril. Ja tvrdím stále, my vieme, v tom ESE a v tých diskusiách, ktoré sú tu už dva roky alebo koľko, o tom, čo by sme chceli. Jasné, vieme, čo chceme. Chceme takú, efektívnu, štíhlu, neviem akú, ale nevieme ako. A vy ste povedali, že ste si istí, že týmto smerom dosiahneme ten výsledok. Vy viete, aký je to smer v tom zmysle, že viete, aký príde ďalší zákon a čo bude riešiť? No predpokladám, že, predpokladám, že neviete. Nevieme. Ministerstvo uzná, že v ktorom balíčku a ktorú kompetenciu prihodí v nasledujúcom zákone.

  • Ďalšia, ktorá vystúpi v rozprave, pani poslankyňa Žitňanská Lucia stratila poradie už druhýkrát. Takže uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, som naozaj rád, že po dvoch dňoch emócií, ktoré, si myslím, neboli vždy namieste, sme sa dneska dostali k vecnej diskusii a chcem aj oceniť celú diskusiu, poďakovať kolegom zo SMER-u, ktorí sú profesionáli v oblasti verejnej správy a podieľajú sa svojím spôsobom aj na tejto reforme, ale aj kolegom z opozície, ktorí svojimi príspevkami prispeli do tejto diskusie.

    Na úvod, predtým, než sa povenujem všetkým vystupujúcim, by som rád zdôraznil, spomenul to aj pán poslanec Mikuš, aj pán poslanec Chren, že sú v takom očakávaní. Ministerstvo vnútra historicky - a máte možnosť mať so mnou skúsenosť za roky 2006 - 2010 - nerado dáva sľuby, ktoré nesplní, vrátane takých vecí, ako ministerstvo vnútra bolo jedno z mála rezortov, ktoré urobilo 20 % prepúšťanie a dodržalo tieto pravidlá, skresalo mnoho finančných prostriedkov aj v tých rokoch. Čiže vždy sme sa dostali do situácie, kedy máme radi výsledky. A výsledky, či už to bol Schengen, či už to bolo zrušenie víz, cestovanie do Spojených štátov, či už to bola reforma sociálneho systému v ozbrojených zložkách, ktorá bola naozaj najzásadnejšia, to všetko boli veci, ktoré dovtedy, buď keď naznačila vláda, že ide spraviť, nezvládla vlastne búrku nevôle, nediskutovala s tými, ktorých sa to týkalo, alebo ju neurobila vôbec. Preto nadviažem na to, že my sme jasne povedali v úvode, keď sme začínali s reformou ESO, čo sa kedy bude diať. A zatiaľ sa tie veci presne tak dejú, ako sme ich popísali. To znamená, začíname niektoré kroky od 1. januára 2013, to predsa už začalo, niektoré veci máme od 1. októbra 2-tisíc..., teda áno, 2013 a niektoré máme od 1. januára 2014. Niečo máme v priebehu roku 2014, niečo je od 1. januára 2015, a to práve preto, aby sme sa vyhli situácii, aká vznikla na daňovej správe v roku 2010, '12, pardon.

    To je práve, kedy sa urobí typická reforma bez širšej, hlbšej diskusie, kedy sa proste povie, toto je skvelý nápad, ktorý pri realizácii zlyhá. Celá reforma ESO je postavená na viacerých skúsenostiach, ktoré sme si osvedčili už v rokoch 2006 - 2010, napr. keď hovoríme o klientskych centrách, klientske centrá nie sú úplný výmysel. Je to vec, ktorú sme zaviedli v dvoch prípadoch. Zaviedli sme to v prípade obvodných úradov, kde osobitne pre živnostníkov sme chceli zjednodušiť podnikanie, to už som dneska hovoril. To znamená, živnostník príde na živnostenský úrad, automaticky mu je získaný register trestov, je nahlásení do jednotlivých poisťovní a je vlastne oslobodený od ďalšej administratívy, ktorú predtým musel vykonávať.

    Druhým príkladom je vybavovanie dokladov občanov a celej dokladovej agendy. Určite si spomeniete, že ešte pred piatimi rokmi alebo pred desiatimi rokmi bola strata dokladov jednou z najväčších nočných môr, ktoré mohol občan zažiť, pretože obnovenie všetkých, celej dokladovej agendy: vodičského preukazu, občianskeho preukazu, pasu, rodných listov a všetkých možných ďalších vecí trvalo týždne. Dva-tri dni dovolenky každý potreboval na to, aby sa vedel k týmto dokladom naspäť dostať. Pamätám si tisíc žiadostí občanov, ktorí prišli o svoju peňaženku, zoberte si všetky peniaze, ktoré tam sú, len doklady nám, prosím vás, vráťte.

    Situácia sa dramaticky obrátila. Dneska stačí prísť s príslušnou hotovosťou, ktorú treba zaplatiť za poplatok, na mieste ten poplatok zaplatíte, nemusíte to naháňať pri pošte, na mieste ste odfotení, odobraté všetky informácie, ktoré sú potrebné v prípade biometrického pasu napríklad, a zároveň ste v priebehu niekoľkých dní informovaný SMS správou o tom, že vaše doklady sú spracované, môžte si ich prísť vyzdvihnúť, pri niektorých dokonca je možné ich zaslať poštou priamo domov. Takto si predstavujem službu pre občana. A myslím si, že každý, kto dnes porovná vybavovanie dokladov, ktoré sme zaviedli od roku 2008, s dobou predtým, vidí ten zásadný rozdiel. Nepísalo sa o tom veľmi v novinách, lebo veď o úspešných projektoch ministerstva sa píše málokedy, radšej sa skôr vyzdvihujú tie ostatné veci, ktoré bývajú označované ako pochybenia polície. A takýmto spôsobom, to znamená, nie na zelenej lúke, ale už na doterajších skúsenostiach staviame na túto reformu.

    Preto sa napríklad pristavím pri poslancovi Zajacovi, ktorý si viackrát vo svojom vystúpení zásadne protirečil. Na jednej strane hovoril, že my tie úrady nerušíme, ale v podstate ich len nejakým spôsobom zlučujeme a na druhej strane mu vlastne prekážalo, že tieto, že teda robíme málo, že mali by sme ich úplne zrušiť, na druhej strane mu prekážalo, že v tých odborných úradoch a špecializovanej samosprávy je dôvod, aby existovali. Veď my redukujeme z celkového počtu 900 na 72, ale iste, vie si niekto predstaviť, mám tu dokonca, 960 ich bolo. Vie si niekto predstaviť situáciu, že jednoducho zamkneme, všetko vypneme a nanovo sa to prejde zo dňa na deň. No veď to má nejakú svoju postupnosť. To znamená, my sme presne ešte pred rokom jasne definovali, akým spôsobom budeme transformovať tú štátnu správu, a že máme dve hlavné línie ESA. A tá hlavná línia je služba občanovi a úspora. O kompetenciách sme nehovorili nikdy. O kompetenciách chceme hovoriť po tom, čo máme jasne stanovenú štruktúru, ako míňame výdavky, a môžme ukázať samospráve, ale aj VÚC-kam, že pozrite sa, pokiaľ váš stav, aby obslúžil tisíc vašich zamestnancov, stojí pri mzdovom účtovníctve 2,5-tisíc eur mesačne, štát robí tú istú službu za 500 eur. Tak vy musíte sami v samospráve uznať, že teda keď to budete robiť štátnym modelom alebo dokonca túto službu bude preoutsourcovať štát, tak ušetríte 2,5-tisíc na tejto jedinej drobnosti, čo je ročne na úrovni 25-tisíc eur. Čiže toto je hlavná úloha a tie kompetencie, teda z auditu, o ktorom sa tu hovorí, ktoré ale tento zákon nerieši úmyselne, môžme potom začať diskutovať, ako ich budeme distribuovať. Možno sa ukáže, že školský úrad na vyššom územnom celku je to najlepšie riešenie, aké existuje, a štát sa vzdá svojich kompetencií na školách a aj jednotlivé obce. Pretože si povedia, je najlepšie to, aby to bolo na jednom mieste, je to najlacnejšie a najefektívnejšie. Čiže z tohto pohľadu, samozrejme, nám ide práve o tú časť, ktorá hovorí o lacnejšej štátnej správe.

    Hovoril pán poslanec Zajac, že ostávajú ľudia, nuž teda vlastne ich nevyhadzujeme a že on by to tak chcel vidieť. No toto je to, kde sa my zásadne líšime, kde sa táto časť samotnej snemovne líši od tejto časti snemovne, kedy ja som proti tomu, aby sme ľudí vyhadzovali len preto, lebo si myslíme, lebo si myslíme, že nie je reforma - to tu viackrát zaznelo pri prvej etape ESA - nemôže to byť reforma bez toho, aby ste vyhadzovali ľudí. Tak to tu povedali viacerí od vás. Kto sa k tomu nehlásite, môžete ich poprieť. A ja tvrdím, že je možné urobiť reformu, ktorá bude lacnejšia, bez toho, aby som ľudí v regiónoch pripravil o prácu, pretože si myslím, že vedia mať tú prácu ešte efektívnejšiu, naopak, dokážu byť omnoho väčším prínosom pre samotných občanov, ale aj samotný štát.

    Citovali ste jeden paragraf zákona a to tak naznačuje presne, akú hĺbku dávate štúdiu toho zákona, že si môže vytvárať svoje pobočky. No ale to sú práve tie klientske centrá. To sú tie klientske centrá, to je paragraf o klientskych centrách, to sú ony, nie pobočky samotného úradu. A všimnite si, viacerí ste povedali, veď nám stačilo 50 úradov. Áno, ale viete, koľko v skutočnosti úradovní mali jednotlivé úrady? Áno, oni mali centrálu, ktorá sa volala, ja neviem, Obvodný úrad životného prostredia v Rimavskej Sobote, mal svoje vysunuté pracoviská aj v Revúcej, aj, aj ešte mali Revúcu, Rimavská mala Revúcu a Lučenec mal Poltár. Čiže v tomto prípade sa bavíme, že my nedávame viacej ľudí. A keď ste povedali, pán poslanec Mikuš, že bude viacej ľudí, no nebude viacej ľudí. Nebude viacej ľudí, ja vám hovorím, že nebude. Pozrite si rozpočet, ktorý hovorí jasne, že máme menší počet administratívnych pracovníkov v roku 2013, čiže ich bude menej. To, že dovtedajší vedúci prevádzky toho strediska bude, to už je vec iná, že sa mu zmení, ale viac ich nebude. A to práve hovorím, že neschopnosť vykonávať tú štátnu správu z veľkého okresného mesta, a možno, neviem, pán poslanec, ale z ktorého okresného mesta pochádzate, asi je veľké, tak práve vytvárali tým, že dávali pracoviská do tých úradov. Aj Humenné, to je taký dobrý príklad, Humenné má, Humenné má vlastne Medzilaborce a má Sninu. A v podstate aj v Medzilaborciach, aj v Snine sú pobočky sú tých úradov. A prečo sú tam? No preto, lebo nie všetko o klientskom centre. Klientske centrum vykonáva klasický bankový front office. To znamená, prídu občania, občania podajú žiadosti, vyrieši nejaké sťažnosti, otázky, čo sa dá na počkanie. Postupom času by malo byť vlastne čím ďalej tým viac funkcionalít na vybavenie na počkanie, ale potom sú aj žiadosti, kde nevyhnutné v zmysle či už zákona o správnom konaní, alebo jednotlivých osobitných špecializovaných zákonoch, tzv. miestne zisťovanie. Osobitne úrad práce a sociálnych vecí je ten, ktorý nevyhnutne má miestne zisťovanie. Čiže vlastne sťahovanie úradov iba do veľkých centier slovenských bude znamenať, že jednotliví úradníci budú mať čím ďalej tým menšiu znalosť o problémoch v teréne. Čiže ten samotný úrad, tá výroba rozhodnutí, ten back office, o ktorom hovoríme, nemá len vypracovávanie rozhodnutí, ale aj reálny výkon štátnej správy v regióne, a preto je nevyhnuté, aby bol znalý problémov.

    Ja uprednostňujem, napr. aby aj civilná ochrana, o ktorej, pán poslanec Chren, však nehovorili ste o nej škaredo, ale ani nie pekne, má zásadný význam. Keď si zoberiete, môžete sa ísť do Devína, to je tu kúsok, opýtať sa, koľkokrát občania počas práve týchto problémových dní kontaktovali aj civilnú ochranu, ktorá samozrejme mala na starosti zabezpečenie všetkých mimoriadnych výdavkov, ako boli vrecia, piesok, zabezpečiť najbližší piesok, teda ťažisko piesku, priestor pre ťažbu piesku, kameňolom, a poprípade ďalšie organizácie, ktoré poskytujú vlastne tú súčinnosť, preto aby boli občania ochránení. Možno tam nechodí každý deň, ale je rád, že existuje, pretože po dobrom zásahu takéhoto krízového manažmentu nemusí si stavať dom nanovo, čo je teda rozhodujúce v mnohých prípadoch.

    Ale v každom prípade sú aj funkcionality, vy ste vymenovali štyri, teraz hovorím o pánovi poslancovi Chrenovi. Áno, úrad práce, sociálnych vecí - predpoklad jeho integrácie budúci rok práve preto, aby tá príprava bola dokonalá, a aj najmä preto, že v prípade úradovní alebo klientskych centier, ako im hovoríme, je to rozdielny druh činností, ktoré poskytujú. Tieto dve sa líšia najviac, úrad práce a klienti úradu, kde je práca a sociálne dávky, dve rozdielne veci, a, samozrejme, alebo teda zamestnanosť a politika zamestnanosti a potom, samozrejme, všetky ostatné typické funkcionality štátu, kedy sa vydávajú povolenia, žiadosti a pod. Čiže tam tá príprava je práve preto dlhšia, že chceme, aby tá kvalita bola ešte, ešte lepšia. Ale Sociálna poisťovňa, polícia a daňový úrad budú súčasťou úradovní, samozrejme. Čiže v tom nemáte pravdu, len na to nepotrebujem meniť zákon.

    Od začiatku to vysvetľujem, že nie všetky veci, ktoré sa udejú v klientskych centrách, je nevyhnutná zmena zákona, a preto vám hovorím, že aj častokrát sa pýtate, no ale vy v tomto zákone máte 11 mil. v rámci úspor. No iste, lebo toto sú priamo úspory, ktoré sa viažu na text toho zákona. Ale všeobecné úpravy a štrukturálne zmeny, ktoré robíme v rámci ESA, nemusia vždy vyžadovať legislatívnu zmenu. Stačia zmenu, ktorú robíme vnútri, v štruktúre, veď nakoniec aj samotné ministerstvo vnútra sa zásadným spôsobom prebudovalo k 1. januáru 2013, málokto si to vonku všimol, ale vnútorná zmena je dramatická, pretože sme vlastne zrušili rozpočtové organizácie krajských riaditeľstiev, hasičov a pod. Bola tu taká zmienka raz v parlamente o tom, že či sa nebojíme, že to prestane byť funkčné, keď to nebude, keď to nebude rozpočtová organizácia. A keď som sa potom opýtal, že prečo si myslíte, pretože Policajný zbor nikdy rozpočtovou organizáciou nebol a funguje, tak potom už vlastne tie argumenty odišli. Čiže my sme urobili obrovské množstvo vnútorných zmien, ktoré vlastne prinášajú tie zásadné úspory, o ktorých sme hovorili na úrovni tohto roka, roku 2013. Namiesto 50 plánovaných mil. je to 127 mil., pretože situácia ekonomická sa nevyvíja tak, ako by sme si všetci predstavovali, najmä u našich západných susedov alebo teda štandardných odberateľov našich produktov.

    Pozriem ešte poznámky. Áno, táto druhá etapa, ktorá vlastne, jej najzávažnejšie veci, je zriadenie 72 okresných úradov, častokrát býva položená otázka, prečo ich je 72. Je ich preto, lebo toľko ich máme. Veľmi jednoduchá odpoveď. Toľko je u nás okresov, a preto ich nie je 75, ako je celkový počet, pretože Bratislava a Košice, samozrejme, majú väčší počet okresov ako samotné mesto, ale tam si nemyslíme, že je nevyhnutné mať viacero okresných úradov. Čiže mimo Bratislavy a Košíc každý okres, ktorý máme a ktorý poznáme ako tzv. značkový okres, má svoj okresný úrad. To znamená aj Turčianske Teplice, aj, aj Krupina, aj Detva, aj Poltár, aj Medzilaborce, aj Snina. Práve preto, že sú to okresy, ktoré sme zriadili a nikdy ste ich nezrušili, nikdy a, naopak, tou organizáciou a povedzte mi, pán poslanec jeden alebo druhý, alebo všetci traja, tak sedíte v takom peknom rohu, nie je to chaos, keď občan Šale na jednej časti patrí do Nitry a pre všetky veci si musí chodiť vybavovať do Nových Zámkov alebo do Nitry, právne veci však si musí chodiť vybavovať do Trnavy, pretože je súčasťou trnavského súdneho regiónu, a má teda asi 7 alebo 8 miest, kde má mať vybavovanú svoju agendu? Čiže tá reforma, ktorá bola taká chválená pánom Nižňanským a ostatnými vecami, bola podľa vás dokonalá? To, čo tu vymenovala pani poslankyňa, že občan musí chodiť proste z Partizánskeho raz do Bánoviec, raz do Trenčína, raz do Topoľčian, raz do Nitry, podľa toho, akú vec ide vybavovať, je podľa mňa absurdná. Môžme sa baviť o tom, či je to ideálne, že v každom okrese chceme mať okresný úrad, samozrejme, prispôsobený veľkosťou danému okresu. Určite krupinský okres a krupinský okresný úrad nebude dosahovať kapacity nitrianskeho, o tom nikto nepochybuje, bude prispôsobený svojou veľkosťou aj tomu, akú časť občanov Slovenskej republiky obsluhuje. Ale stále trvám na to, že zásadným princípom reformy ESO je, aby obiehala informácia, nie občan. On má na to jedno svoje miesto, kam proste príde. A prečo existuje aj okresný úrad v danom sídle? Je preto, lebo on sa skladá len z tých úradovní, ktoré tam doteraz boli. Pretože aj v tom čase, keď ich bolo 50 alebo 35, tak aj v tom čase chválenom z vašej strany, čo ma občas prekvapuje, málokedy býva, že pravica pochváli systém pred rokom '89, tak aj v tom čase mali jednotlivé okresné úrady svoje pobočky. Aj teraz to platí. Čiže my len z tých pobočiek tvoríme, pretože aj vtedy bol ten pocit, že nevyhnutné je urobiť ten výkon bližšie k občanom možno nie kvôli tomu, aby menej cestovali, ale kvôli tomu, aby bola dokonalá miestna znalosť alebo znalosť miestnych pomerov, ktoré sú nevyhnutné na správne rozhodnutie, to je najpodstatnejšie. Pán poslanec Zajac tu ešte potom poplietol niečo s kupovaním hlasov, čo teda nesúvisí s reformou ESO. Stačí keď prestanete vo svojom regióne kupovať hlasy pre vašu stranu a bude po probléme.

  • Samozrejme, rozumiem, niekedy nespokojnosť a to je také kritické slovo, ale nemám ich veľa, toto je jedno z tých kritických slov, ktoré..., ja rozumiem tomu, prečo taký niekedy u niektorých ten odpor k tomu je, pretože áno, chápem, koaličná rada bude mať toho menej, čo na rozdeľovanie. Z toho bude veľká nervozita. Ono je to jednoduchšie, preto táto reforma sa ľahšie robí, keď je strán menej vo vláde, ale toto bude komplikované, toto bude komplikované, ale...

  • Smiech v sále.

  • V tom ste ale predsa len po tých rokoch skúsení, takže ja si myslím, že z toho nakoniec vykorčuľujete. No poďme ale opätovne k tej práci.

    Povedal som pánovi poslancovi Chrenovi, že tie orgány, ktoré chcel, najčastejšie sú navštevované, že budú súčasťou úradovní. Čiže tak ako sú jednotlivé etapy prípravy ESA, samotné ESO v praxi bude mať niekoľko verzií, už som to raz hovoril. Začíname ESO 1.0 a predpokladám, že v periódach 3 až 6 mesiacov bude vznikať nová verzia, ktorá bude prinášať, ktorá bude prinášať nové funkcionality, čiže prejdeme zrazu z papierového podoby výmeny informácií na katastri, na elektronické výmeny informácií, ktoré ďaleko zrýchli niektoré služby katastra, lebo ich projekt má vlastne finalizovať niekedy v polke roku 2014, čiže vlastne môžme za určitý čas už poskytovať tie informácie omnoho rýchlejšie. Čiže myslím si, že ten rozdiel v tých jednotlivých verziách ESA bude predovšetkým v otázke rýchlosti a koľko služieb bude schopná úradovňa urobiť na počkanie. To je najpodstatnejšie. Pretože, samozrejme, sú rozhodnutia ako stavebné a pod., ktoré nie je možné urobiť na počkanie.

    V tretej etape, ktorá ešte len príde, teda pýtali ste sa aj na budúcnosť, samozrejme, platí, že už nebudú len ďalšie úrady na integráciu, pretože ideme postupne, a vrátim sa k 1. januáru tohto roka, nepočul som ani z jedného z vašich vystúpení a to ma veľmi teší, to ma veľmi teší a za to sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, aj mojím kolegom, aj opozícii, že školské úrady už medzičasom sú súčasťou ministerstva vnútra. A nepočul som počas tejto rozpravy ani jednu sťažnosť po polročnom fungovaní.

    Uznávam, že vždy pri nejakom prechode existuje nejaká logistická chybička, tu nie je načas toner, tu nie je načas papier atď., to ale nesúvisí s rozhodovaním. Nikto sa nesťažoval na to, žeby mal menej kompetencií alebo žeby mal k dispozícii menej, možnosť menej kvalitne a nezávisle rozhodovať. To, čo povedal pán poslanec Mikuš, že on, že čo keď ten prednosta usúdi, že tomuto odboru dá menej alebo tomuto dá viacej. No to tak nie je. To je presne to, čo vy si myslíte, že sa veľmi podobá len preto, lebo zriaďuje okresné úrady, sa podobá tej verzii, ktorá fungovala počas rokov '95-'98. Ale to nie je pravda. Ministerstvo naďalej rozhoduje o tom, akým spôsobom bude investovať, a používa na to svoj odbor, ktorý na príslušnom okresnom úrade má. Preto aj financovanie školských olympiád, financovanie dotačných mechanizmov pre školy, to všetko naďalej má v pôsobnosti a rozhoduje príslušné ministerstvo školstva cez toho svojho šéfa odboru, ktorý vlastne rozhoduje, čiže on má nezávislé rozhodnutia. Prednosta okresného úradu nevie nahradiť jeho rozhodnutie. Nevie nahradiť jeho rozhodnutie, to je najpodstatnejšie.

    A polročná funkcionalita školských a stavebných úradov pod ministerstvom vnútra a nikto ani nevie, že sa tá situácia zmenila, je pre mňa tá najlepšia správa, ktorú ste mi dnes mohli dať, pretože vidíme, že tento zákon ako nasledovník prvej etapy ide naozaj dobrým smerom, a je všetko, keď nie v najlepšom, ale v dobrom poriadku.

    Posledné ešte dve poznámky, áno, je to, bola to otázka smerom k daňovej správe ešte. Daňová správa, samozrejme, je najnavštevovanejšia, ale predovšetkým z pohľadu podnikateľov, bežný zamestnanec z nej má minimálne kontakty, a preto pri počte vyťažených zákazníkov je to ďaleko menej okupovaná, okupovaná inštitúcia ako dajme tomu kataster. Ale takisto platí dohoda, v mnohých prípadoch budeme pôsobiť v priestoroch daňových správ, lebo využívame priestory, ktoré sú v okrese najlepšie. Ale určite chceme, aby kontakt medzi podnikateľom a, samozrejme, občanom bol aktívny, možný aj v úradovniach. Čiže naozaj, aj keď sú to verejnoprávne inštitúcie, môžme ich formálne nazývať úrady, Sociálnu poisťovňu mám na mysli alebo zdravotnú, chceme, aby vlastne tá úradovňa poskytovala celú škálu, celú škálu služieb, a dokonca aj do momentu zlúčenia, napr. úradu práce, sociálnych vecí, ak jednoduché podanie, samozrejme, môže byť vždy náš úrad sprostredkovateľom.

    Čo je ešte veľmi dôležité - a vrátim sa k tomu, aby som na to nezabudol - v rámci toho, že obiehať má informácia, nie občan, tak, samozrejme, pán poslanec Mikuš, vy máte určite trvalé bydlisko ešte stále v Banskej Bystrici, nie stále, ale vo Zvolene, prepáčte. Ježiš! Tak to bola veľká chyba, za toto sa verejne ospravedlňujem, už sa to nikdy nebude, nikdy sa to nebude opakovať.

  • Povedané so smiechom.

  • Čiže máte svoj trvalý pobyt vo Zvolene, ale to je tým, že mi nenahlásil, čiže... (povedané so smiechom, reakcie z pléna a potlesk), čiže platí, že trvalý pobyt máte vo Zvolene. Ale svoju pracovnú činnosť popritom, keď sa teda v prestávkach parlamentu venujete svojim voličom, tak počas zasadnutia parlamentu ste, samozrejme, v Bratislave a takých prípadoch je mnoho, nielen, samozrejme, v našej oblasti práce, ale v pracovných povinnostiach, kedy ľudia chodia na týždňovky pracovať do úplne iného mesta. No ale domov sa vracia v sobotu, v nedeľu, a preto už nemá čas vybavovať svoju bežnú agendu, čiže buď si zoberie dovolenku, aby sa vrátil o deň skôr a stihol niečo vybaviť, alebo teda potom niektoré veci naozaj mu ujdú a častokrát sa nám potom stane, že sa dostane do predĺženia, teda myslím platenie nejakých poplatkov sociálnych alebo zdravotných, prichádzajú nejaké pokuty a sankcie. A táto reforma práve prináša možnosť, aby - pracujem v Bratislave, bývam vo Zvolene - tak po pracovnej dobe môžem aj na základe niektorých predĺžených hodín, ako tu spomínal poslanec Chren, môžem ísť a vybaviť si veci v Bratislave, napriek tomu, že tu nemám trvalý pobyt. To je najpodstatnejšia zmena. A ja si myslím, že to je ten krok, ktorý hovorí priamo o tom, že áno, v tom úvode do plnej elektronizácie to bude trvať o niečo dlhšie, ale stále platí, že príde na bratislavský úrad, na bratislavskú úradovňu občan s trvalým pobytom ľubovoľne na Slovensku a môže si všetky svoje veci vybaviť bez toho, aby mu hrozili nejaké úroky alebo iné sankcie z omeškania pre vybavenie veci.

    Čiže chcem sa poďakovať ešte raz za podporu, ja by som bol veľmi rád, keby ste nabrali a možno aj tej odvahy trošku túto reformu potisnúť. Myslím si, že potom, ako príde tá tretia etapa, v ktorej už bude aj časť zrušovaných úradov bez náhrady, čiže aj na tzv. ústrednej úrovni, už to nebude len o miestnej, to bude dochádzať vlastne k tomu, aby sme mohli niektoré úrady zrušiť buď k 1. januáru alebo v priebehu roku 2014.

    A, samozrejme, tú tému, ktorú sme otvorili ohľadne vyšších územných celkov, to je téma, ktorá bude teraz vychádzať aj pri audite kompetencií, ktoré sa potom premietnu sčasti aj do štvrtej etapy ESA. Samotné ESO je živá reforma, ktorá sa bude tvoriť a meniť podľa potrieb občanov, pretože ona plní svoju úlohu do roku 2016 v oblasti konsolidácii verejných financií. To áno. A potom už sa bude čisto zameriavať na skvalitnenie služieb a na svoje efektivity. Možnože niektoré úrady pôjdu do útlmu, možno, si myslím, že niektoré úrady je záhodno naozaj zrušiť a môžu kľudne jeho kompetencie prebrať niektoré iné, pretože nie sú natoľko odborné alebo natoľko rozdielne.

    Poviem vám príklad. Ministerstvo pôdohospodárstva, to je to, čo ste hovorili, že rezortné ministerstvá mali vždycky jeden taký vystrčený, vystrčené chápadielko v tom okrese, aby predĺžená ruka ich práce má 7 alebo 8 rôznych, rôznych líniovo riadených organizácií v regiónoch: pozemkový úrad, lesný úrad, Slovenský pozemkový fond, ktorý v podstate patrí do jeho kompetencie, kataster, Poľnohospodárska platobná agentúra, Agentúra pre rozvoj vidieka, je tam ešte krízový manažment ministerstva pôdohospodárstva vo väčších okresoch a ešte som na jednu inštitúciu zabudol určite (reakcia z pléna), áno, veterina, samozrejme, veterinárna správa, veterinárna inšpekcia. Čiže toto sú veci, kde jedno ministerstvo má 8 vlastných líniových štruktúr, ktoré majú vlastné financovanie, vlastné rozpočty, vlastné všetky veci, aby zabezpečili výkon svojich funkcií v regiónoch. No tak to je podľa môjho názoru akože naozaj zbytočné.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • To nie je pravda, lebo tá inštitúcia bude jedna a postupne všetky ostatné svoje jednotlivé úlohy, ktoré plní v regióne, vlastne prejdú na jedno miesto a za jedno financovanie, za jednu logistiku. To je najpodstatnejšie. To sú vlastne tie peniaze, ktoré sa snažíme šetriť. Nechcem vás dlhšie zdržiavať od ďalších bodov.

    Veľmi pekne sa vám ešte raz poďakujem za vecnú diskusiu a teším sa na ďalšie etapy a na to, že čoskoro začneme všetci vybavovať v nových, v nových úradovniach. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje druhé čítanie o

    zákone zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál má parlamentnú tlač 587.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kubánkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 565 zo 7. júna 2013 pridelil zákon zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky doručený 7. júna 2013 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň určil k predmetnému zákonu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský.

    Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní prijala zákon s týmito pripomienkami, ktoré sú odôvodnené v časti II a uvedené v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 7. júna 2013 nasledovne:

    V čl. I sa vypúšťa sedemnásty bod.

    Doterajší osemnásty bod až tridsiaty deviaty bod sa označujú ako sedemnásty bod až tridsiaty ôsmy bod.

    Čl. IV znie:

    „Čl. IV

    Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. 1 bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014.“

    Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon uznesením č. 255 z 11. júna 2013, odporučil zákon schváliť s touto pripomienkou prezidenta republiky Slovenskej republiky.

    Čl. IV znie:

    "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. 1 bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014."

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval zákon s uznesením č. 101 z 18. júna 2013, odporučil zákon schváliť s týmito pripomienkami prezidenta republiky Slovenskej republiky:

    Čl. 1 - sa vypúšťa sedemnásty bod.

    Doterajší 18. bod až 39. bod sa označuje ako 19. bod až 38. bod.

    Čl. IV znie:

    "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. 1 bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014."

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákonu.

    Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol zákon zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pridelený na 21. schôdzu výboru 19. júna 2013, súhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky a odporučil zákon schváliť s pripomienkami. Zároveň poveril spoločného spravodajcu výborov Stanislava Kubáneka predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 104 zo dňa 19. júna 2013.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Za klub OĽaNO vystúpi pán poslanec Jozef Viskupič, ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy páni poslanci Peter Osuský zo strany Sloboda a Solidarita a pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, keď sme, keď som rozmýšľal nad touto témou, ktorá rozhodne bude, je troška podľa mňa absurdná, ako, ako ona vznikla a čo, čo sa vlastne stalo. Mám pocit, že na Slovensku nebol karikaturista alebo človek, ktorý sa venuje vtipom, dokonca som zaznamenal v jednej speváckej reality show, moderátor tejto speváckej reality show sa rozhodol, že teda ohlási svoj pobyt ministrovi vnútra, že sa nachádza viac ako 13 hodín mimo územia Slovenska a pod., čiže stalo sa tým, že možno aj chybou hlasovania vládnych poslancov a následne aj samotnú tému, ktorá upozornila na to, že budeme alebo chceme alebo ministerstvo chce, alebo tí, ktorí mali legislatívnu iniciatívu v tomto bode chcú od občanov, aby bolo presné a jasné, že majú povinnosť hlásiť svoj pobyt, ak sa nachádzajú mimo územia Slovenska viac ako 90 dní, keďže dovtedajšie znenie zákona nebolo celkom jasné, a tá povinnosť menená, ktorá hovorila slovkom ohlásiť, sa jasne definovala.

    Pán prezident nadobudol dojem, že to ide nad rámec, tak ako spomína on v dôvodovej správe zmenu, kedy hovorí, že, že navrhovaná zmena ukladá priamo povinnosť občana, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnej ohlasovni pobytu. S týmto odôvodnením však nemožno súhlasiť. Ak by platilo toto odôvodnenie, bolo by treba v § 9 v časti vety za bodkočiarkou tiež slovo "uvedie" nahradiť slovami "je povinný uviesť". Konštatovanie v poslednej vete osobitnej časti správy v § 9 vo vládnom bodu neobstojí ani vo vzťahu napríklad v § 2, kde občan hlási miesto začiatok a skončenie svojho pobytu ohlasovni, čiže by sa muselo zmeniť na má povinnosť ohlásiť a pod. Mne sa ale zdá aj napriek týmto pozmeňujúcim alebo tejto, tejto iniciatíve pána prezidenta, ktorý v podstate robí to, že povinnosť nahlasovať svoj pobyt dáva do predchádzajúceho stavu.

    Tak ako to tí, ktorí v tejto snemovni sa hlásime k liberalizmu, cítime, myslím si, že je omnoho lepšie postaviť túto, túto podmienku do, do miery dobrovoľnosti. Myslím si, že existujú prípady, kedy občan môže vyhodnotiť to, že je dobré, aby dal kompetentným orgánom alebo ohlasovni vedieť, do akej miery chce, aby štátne orgány vedeli, a podľa mňa sme sa mohli vydať cestou, keď nie ohlási, tak mohlo, mohlo sa aj ministerstvo predtým dostať do polohy, že môže ohlásiť. Táto téma sa mi zdá v dobe facebookov, fordsquareov a všetkých možných sociálnych sietí, ktoré majú v sebe funkcionalitu tú, že tak ako ja a možno mnohí iní, ktorí disponujú technickými zariadeniami, ktoré automaticky ohlasujú polohu pri zadaní statusu na Facebook, kde alebo existuje iná utilita, ktorá mne a stovkám mojich priateľov, ktorí sú v tejto utilite združení, umožňuje to, kde sa presne nachádzame, môžme obohacovať toto fotkami, tak v tejto dobe sa mi zdá trošička absurdné, že, alebo až teda smiešne, tak ako vzniklo obrovské množstvo vtipov na túto vládnu, vládnu iniciatívu, že niekto má problém teda hlásiť pobyt. Rozdiel však medzi tým, že ja používam tieto aplikácie - a keď chcem, tak môžem -, je presne v tomto jednom bode. Je v bode, že štát si odrazu vymyslel povinnosť a nadelil občanom pod možnou pokutou, ktorá bola síce vo fakultatívnej polohe, ale pod pokutou 33 eur, že ak si nesplní štátom nakázanú povinnosť ohlásenia svojho pobytu, ktorý trvá viac ako 90 dní, tak sa vystavuje tomuto riziku.

    Čo to spôsobilo spoločnosti okrem teda vtipov? Bola to obrovská zmluva, vzbura proti tomuto a spoločnosť možno nie celkom oprávnene, pretože v danom zákone sa nachádza mnoho aj dobrých vecí, napr. nahlasovať túto polohu svoju mailom, zavádzajú sa aj iné veci, ktoré môžu uľahčiť život, takisto spomínaná iniciatíva ESO. Čiže keďže toto celé garantoval minister vnútra, odrazu spoločnosť nadobudla pocit, že niekto im ide po krku viac, ako dokážu akceptovať, a zavádzať povinnosť tam, kde, si myslím, že stačí možnosť, sa celkom slušne ministerstvu vypomstila. Ja by som sa chcel, keďže na túto schôdzu som sa pripravoval komplexne a zbadal som dva návrhy z opozičných, teda škoda, lebo možno je ohrozené tým pádom ich prijatie, ale prihováral by som sa, či už prezidentské veto bude alebo prezidentská poznámka, prezidentský návrh bude prijatý alebo neprijatý, lebo v tejto miere podľa mňa ideme z dažďa pod odkvap alebo z blata do kaluže, aby si zvážili ctení poslanci, myslím, že kolega, ktorý je prihlásený za mnou, bude o tom hovoriť viacej, keďže je to z ich dielne, aby si zvážili túto legislatívnu iniciatívu z liberálneho klubu SaS, ktorá teda pravdepodobne viacej vychádza v ústrety občanovi v miere možnosti nahlasovania, ak on vyhodnotí, že, že je dôležité pre neho, aby sa vyhol možným exekučným konaniam bez jeho prítomnosti alebo iným, iným konaniam, ktoré vyžadujú jeho prítomnosť, resp. ktoré vyžadujú to, aby bolo možné ho dohľadať, tak aby mohol či už mailom, alebo priamo nahlásiť svoju, svoju, zamýšľané miesto pobytu a tým pádom ho štátne orgány budú môcť nájsť.

    Ja sa, keďže sú tu dve, prihováram za to, že skutočne sa mi zdá teraz, keďže iniciatíva pána prezidenta uvádza stav, ktorý aj samotný minister vnútra pri ohlasovaní zavádzania povinností hovoril, že nie je dobrý a nie je terminologicky vyčistený zákon a slovko ohlási nestačí a chcel zaviesť povinnosť ohlásiť, tak na základe obrovského ohlasu z verejnosti by mohol byť využitý štatút toho, že či už bude platné hocičo, prijať v prvom čítaní tuná do pléna predložený návrh z dielne teda SaS, keďže sa to stalo, a urobiť z povinnosti možnosť.

    Druhý návrh hovorí o tom, aby sa táto situácia, aby, aby vôbec neprichádzalo k takejto ani možnosti, ani povinnosti. Tu si myslím, že skôr zodpovedné, rešpektujúcu mieru slobody občanov je návrh zaviesť možnosť. Zdá sa mi, že vôbec ten celkový prístup k povinnostiam občanov by mal byť aj na základe tohoto príkladu omnoho citlivejší. A aby nebola vystavovaná či už agenda parlamentu, alebo vládna možným posmeškom, aby sa ministerstvo do budúcna vyvarovalo vecí, kedy zavádzajú povinnosti nad akceptovateľnú mieru a zároveň vzbudzujú možno na úkor aj zákonov, ktoré sú, kde majú obrovské ambície v zmysle svojich záväzkov, či už programového vyhlásenia vlády a pod., pretože potom aj samotná reforma ESO sa stáva predmetom mnohých vtipov a nie je dobré sa vydávať cestou toho, že občania dostávajú viacej povinnosti ako sú ochotní akceptovať.

    Takže by som sa prihováral, z hľadiska prezidentskej námietky sa mi zdá, že veľmi túto situáciu nevyriešime, skôr by som sa prihováral za to, aby sme skutočne občanom dali možnosť sa rozhodnúť, či svoj pobyt, ktorý bude trvať viac ako 90 dní, ohlásia alebo nie. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickým poznámkami.

    Ďalší písomne, ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Osuský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, keď som v prvom čítaní návrhu zákona, o ktorom hovoríme, ponúkol pánu ministrovi, aby sa mnou uvažovaných pozmeňovacích návrhov ujali jeho spolustraníci a zabezpečili tak ich priechodnosť, tak ma ubezpečil, že to môžem urobiť aj ja s rovnako pozitívnym výsledkom. Ukázalo sa, že ten výsledok nebol pozitívny. Priznám sa, že keď som ako jediný v tejto snemovni vystúpil s pozmeňovacími návrhmi i so zmieneným pozmeňovacím návrhom § 9, netušil som, že sa z tohto podľa mňa celkom štandardného, mne sa zdalo rozumného, ale nijak nie dramatického pozmeňovacieho návrhu stane načas mediálna záležitosť. Nerobil som to preto, tak ako iné veci nerobím z takých dôvodov.

    Pán prezident zdanlivo splnil výzvu viac než 3 000 občanov, ktorí sa naňho obrátili prostredníctvom petície na Changenete, aby zákon, ako bol schválený, nepodpísal. Pravda ale je, že v zákone, ktorý vrátil, si praje, aby bol v paragrafe zachovaný, v § 9 zachovaný status quo. Teda status quo - a to namietali niektorí oponenti - tu platí roky a nikomu nevadil. Áno, pretože zaň nebola sankcia a bolo to mŕtvonarodenie, narodené poriadkumilovnosti, dieťa poriadkumilovnosti, ale, samozrejme, že nariaďovať niečo a nevymáhať to, je málo zmysluplné. Vtedy som si dovolil § 9 ako taký navrhnúť úplne vynechať.

    Teraz nech je to možno chápané kolegami z vládnucej strany možno ako gesto v ústrety ministrovi vnútra, že to, čo si vám budem, čo si vám dovolím predložiť ako bod 57 a tlač 569 v priebehu tejto schôdze, je ošetrenie § 9 v zmysle, ktorý sa mi zdá pre občana najprijateľnejší. Nebude mať pán minister vnútra pocit, že musí spraviť to, čo je zdanlivo tiež akceptované a čo predkladajú iní autori, že sa § 9, tak ako som to pôvodne navrhoval, vynechá. Ja som sa rozhodol po istej úvahe, že existujú občania, existujú situácie, do ktorých tí občania aj vedome idú, keď je dobré, aby ich vlasť, Slovenská republika a jej zodpovedné orgány, ich ako držiteľov pasu, ktorý je predsa garanciou občanovi, že ten štát, kdekoľvek na zemeguli občan je, nad ním drží ochrannú ruku, aby tento občan mal možnosť právo oznámiť cestou štandardného postupu ohlasovne - alebo ak raz po rokoch to bude reálne možné i elektronickým podpisom - to, že napríklad, a vieme z ostatných mesiacov, že odchádza ako odborník v oblasti rafinérie ropy do južného Sahelu, kde mieni venovať svoju kvalifikáciu a pracovnú schopnosť napríklad práci v tamojšej rafinérii na úväzok pol roka, čo je viac ako 90 dní. Ako sa ukázalo, boli tam mnohí robotníci, technici, inžinieri z rôznych kútov sveta, ktorí v čase, keď sa tam vyberali, možno netušili, že ich tam budú čakať boje s islamistickými vzbúrencami. A oni sa stali ako Pontský Pilát odrazu v strede diania, ktoré si nepochybne neželali. Samozrejme, existujú zóny, kde je riziko ísť. Ale i niekedy tam povinnosť volá a niekto tam ide. Inokedy - ako v prípade južného alebo severného Mali - to bola zase zóna, ktorá roky nebola zónou nepokojov, a skutočne tam tí ľudia mohli byť zaskočení.

    Všetci sa pamätáme na dramatické osudy našich expertov z fabriky, ktorých zachytili prudká občianska vojna v Angole pred mnohými desaťročiami, a ich púť pralesmi a horami Angoly v paľbe a medzi proti sebe bojujúcimi skupinami občianskej vojny. Ale rovnako si viem predstaviť odborníka na kultúru Olmékov, Toltékov či Mayov, ktorý pôjde do, by som povedal, historického centra týchto kultúr, do oblasti Hondurasu písať alebo hľadať podklady pre svoju doktorskú dizertačnú prácu, ktorá je naplnením jeho celoživotného štúdia, a, samozrejme, ako sa dozvedáme v ostatných dňoch, po pomerne výraznej vládnej a iste aj odôvodnenej represii proti drogovým gangom, ktorá prebiehala v Mexiku v ostatných rokoch, sa význačná časť zlého diania presunula do vtedy nie veľmi do tejto veci involvovaného Hondurasu. A ozaj ak by ten človek chcel ísť do krajiny, kde možno v danej zóne je teraz kľud, ale vieme, ako je to s kľudom. I tí turisti, ktorí boli postrieľaní pred rokmi v chráme bohyne Hatšepsovet v Egypte, netušili, že kráčajú v ústrety smrti, lebo dovtedy v tej oblasti neboli žiadne dramatické teroristické akty. Tak i tento vedec, historik či archeológ môže mať oprávnene pocit, že bude dobré, keď jeho vlasť a jej orgány budú vedieť, že sa nachádza v Hondurase. Uviedol som tie dve krajiny ako príklad technika či vedca.

    Ale ešte raz. Nech je slobodným rozhodnutím občana ako naloží so svojou cestou vo vzťahu k svojej vlasti. A tá vlasť mu má byť na pomoci, ak si to želá. Preto, nech už vládna koalícia rozhodne o návrhu prezidenta akokoľvek uzná za vhodné, dovolím si opäť ponúknuť to, čo som ponúkol ministrovi Kaliňákovi i predtým. Toto riešenie, ktoré iste každý uzná, nemá nijaký stranícky nádych. Neznamená výhodu pre nijakú z prítomných politických strán, ale znamená podľa mňa slušnú a férovú opciu pre občana, ktorý chce mať oporu vo svojom štáte pri svojom pobyte v zahraničí.

    Keď kolega Poliačik navrhol pri tvorbe a poriadaní programu tejto schôdze, aby sa bod 7 spojil s bodom 57 a 58, lebo meritum je podobné, bolo to odmietnuté. Nuž tak to ešte pár dní potrvá, kým prídeme k bodu 57 znova, ale prosím už preventívne kolegov v snemovni, aby zvážili, že tento návrh nie je ničím ako prostým vyhovením hádam celkom štandardnému nároku a potrebe občanov našej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia. Trošku ma rozptýlil pán predseda Sulík, musím sa skoordinovať, aby som niečo nepovedal zle.

  • Povedané so smiechom.

  • K tomuto vážnemu zákonu naozaj je nevyhnutné niečo povedať, ale aj vo svetle aktuálnych udalostí, ktoré tu sú, poviem. Ak, a ja som nikdy nebol priateľom konšpiračných teórií, častokrát naozaj vyznie smiešne, ale kopu ľudí a veľa ľudí aj ja poznám, sú. Nuž dávam námet, či prípadne by sa, keď stretnú nejakého člena, funkcionára SMER-u, či by sa ich prípadne nespýtali, že či náhodou to nie je nejaká konšpirácia? Ak niekedy dávnejšie sa vytvárali zmluvné dokumenty na, princípom loydovskej poisťovne, ktorá poistí všetko, tak to bol zmluvný dokument, ktorý zazmluvnil všetko. Ja som to aj včera hovoril v tej faktickej. Už mi len chýbalo, že zazmluvní - a tento kandidát si bude myslieť toto - hej, čiže to bude taký RoboCop, čiže on už bude aj vedieť, čo si má myslieť. To už tam zatiaľ ešte definované v tej, v tom zmluvnom dokumente nebolo, ale bolo tam v tej preambule zacitujem, že: "pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb a nastolenie nového poriadku na Slovensku". A to je to vo svetle aj zákona tohto, o ktorom sme tu, priatelia konšpiračných teórií vedia, o čom hovorím. To znamená, že štát má tendenciu a chuť kontrolovať a nastoľovať nové poriadky. No tak keď by sme ju rozvinuli tú teóriu new order, toho nového poriadku a svetového poriadku, čiže pred, keď pred niekoľkými rokmi niekto v mene strany SMER podpisoval zmluvné dokumenty, ktorého účelom bolo vyhrať voľby a nastoliť nový poriadok na Slovensku, tak vo svetle tohto je toto je len logickým dôsledkom pokračovania, hej. To znamená, tých zväzovaní občanov a ľudí krajiny za účelom ich podrobenia. Tie spiklenecké teórie, na internete je ich toľko, že nestihnete to ani zaregistrovať, koľko ich je, ale v zásade sa v tomto zjednocujú. To znamená, sú za tendenciu plne kontrolovať toho občana. Takže na to som chcel upozorniť a ale chcel by som dať aj taký návrh na konci, že ja som teda nie priateľ. To možno bola niekoho prehnaná iniciatíva a možno čítal viac, ako, ako musel. Ale možno aj nie. Ja neviem. Viete, v tejto krajine naozaj neviem už čomu mám veriť. Avšak uzatvoriť zmluvný dokument, kde nastoľujete nový poriadok, je, buď je to na úrovni mimoriadnej odvahy s vedomím si, že to je hlboko skryté, skonšpirované, alebo na úrovni takého bláznovstva. No neviem v tejto chvíli to vyhodnotiť, ale niečo z toho to určite bude. Takže ak takýto dokument existuje, je pre spoločnosť nevyhnutné poznať, že nakoľko je relevantný, aj nakoľko teda tá snaha prepašovať sem tých 90 dní bola len nevinnou, nevinnou, doplnením vymáhateľnosti niečoho, čo, ako pán kolega hovoril, že sa len narodilo a už bolo mŕtve, hej. Čiže aj sa mi to ťažko hovorí. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí by o konšpiráciách vedeli vypovedať, ale pre túto chvíľu by som rozvinul tú teóriu a schválne by som chcel, že by vás, ľudí zo SMER-u, sa na to pýtali. Lebo naozaj potom, keď to nevysvetlíte alebo nedovysvetľujete, tak to môže byť pre vašich voličov mimoriadne možno aj skľučujúce poznanie, že vy vlastne nastoľujete vládu nového poriadku, ktorá je vládou za účelom ovládnutia svetových špičiek a neviem čoho, za kontrolou...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Už to dopoviem. To súvisí s tým, tak potom to tým ľuďom treba ísť do Hriňovej a neviem kde všade prípadne dovysvetľovať, hej, že čo je zmyslom vašej politiky, či ste politickou stranou, alebo ste sektou? Lebo toto robia sekty, sekty...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, až dovolíte, chcem vás upozorniť, že podľa § 90 zákona o rokovacom poriadku rokujeme o prezidentom vrátenom zákone a v rámci rozpravy sa venujte len pripomienkam, ktoré pán prezident uplatnil pri vrátení zákona. Dobre? Takže nehovorme tu o nejakej zmluve, o nejakom novom právnom poriadku, ale venujte sa tým pripomienkam, ktoré dal pán prezident. Poprosím vás.

  • Dobre. Pán prezident, čo som si zbežne pozrel to odôvodnenie, hovoril, že sa mu to zdá nenáležité, vyžadovať tú povinnosť hlásiť sa, obťažujúcu. A ja dopĺňam v zmysle konšpiračných teórií ako vedomé chcenie, poznanie a plnej kontroly. Čo to s tým súvisí? To všetko zo všetkým súvisí, pani kolegyňa, určite.

    Prosím vás pekne, takže ak nie ste sektou, potom by bolo naozaj dôležité to dovysvetľovať, že ten zákon sem prišiel náhodou, proste sa to stalo tak, jak veľa vecí sa stane, hej. To, čo podpísal Flašík, ste o tom nevedeli, a preto ste ho poslali do vyhnanstva a ste to akože vyriešili. Len mi zodpovedzte potom na jednu otázku, že prečo sa vrátil? Pán Flašík je späť a dokonca v plnej sile nominoval svoju ženu za županku a ide to tu všetko asi nastoliť, ten nový poriadok. Možno existujú iné zmluvné dokumenty aj vo svetle tohto zákona, ktorý tu kolega Kaliňák predložil, ktoré začnú nastoľovať ten nový poriadok na Slovensku, už keď nie na celom, že vtedy sa to prerušila, tá šnúra, tak teraz v Bratislavskom kraji, no. Čiže ja si myslím, že občan by si zaslúžil poznať, že prehlásenie pána ministra, myslím, niečo v tom zmysle povedal, že to bolo nie celkom úmyselné. Možno by som bol aj tomu chcel aj veriť. Ale myslím, že by to malo byť zodpovednejšie prehlásenie, že to nebolo v zmysle new order, že chcete nový svetový poriadok, ale bol by dobré, ja by som na to zabudol alebo neotváral, keby Flašík nenominoval svoju ženu teraz, viete, že to nechajme ako zabudnutú vec. Keď však ožil a je späť, tak potom je dôležité naozaj aj, ale aj pre vás kľúčovo, aj pre občanov, aj ľudí, aj pre mňa je dôležité poznať, že či chcete alebo nechcete nastoliť nový poriadok na Slovensku? Dá sa to veľmi jednoducho, že pán Flašík prehlási, že nie, že nie sú, lebo on to síce prehlásil, ale tým to preňho skončilo. A to nestačí. Takže tá výzva by mala byť logickejšia, pokiaľ nechcete byť sektou. Lebo ja sa, poviem otvorene rozhodujem, že ako komunikačne spracovávať ďalšie výstupy, že či SMER je alebo není sekta, či môže, lebo včera ste si zvolili generálneho prokurátora, generálny prokurátor podľa zákona, § 2, môže dať návrh Najvyššiemu súdu na rozpustenie, ak strana svojou činnosťou porušuje princípy ústavy. Nuž dovčera to bolo ťažké, dneska sa to už dá alebo teda vymenovaním pána Čižnára, čiže on by mohol dať, niekto by ho mohol vyzvať, možno by sme si to na tom testli. Viete, keď Slovenskú pospolitosť rozpustili, ja som si pozeral v dôvodovej správe, že prečo. Tak nič v zlom, ten zmluvný dokument, pokiaľ sa teda jasne nepreukáže, že je paškvil, jak to tu včera bolo, tak je minimálne na tej istej úrovni, ak nie vyššie, hej. Nastoľovanie nového svetového poriadku je určite proti demokratickým zriadeniam a vôbec systému demokratických štátov. Čiže toto je kľúčová odpoveď minimálne pre mňa,

    neviem, koho to bude ešte trápiť, že či ste alebo nie ste sekta, či by vás mal generálny prokurátor rozpustiť, alebo nie? Tak pán Flašík by si mal dať tú robotu, keď chce už nominovať svoju manželku za županku a vy ste mu ho s pompou schválili a preberáte za ňu zodpovednosť, že či tie podpisy na tej zmluve - a ony nie je jeden, tam ich je niekoľko, dokonca sú rukou. Čiže tam môžme byť celkom verifikovateľní v tom, že či to podpísal alebo nepodpísal. Nuž ale potom, keby podpísal, vážení, potom by som očakával od vás jednoznačné, jednoznačný prístup, že kandidatúra pani Flašíkovej sa okamžite stiahne. To myslím, že si slovenská verejnosť alebo vôbec aj ľudia tejto krajiny zaslúžia, aby tu nám nekandidoval niekto, kto je v príbuzenskom vzťahu s niekým, kto tu nastoľuje nový svetový poriadok (povedané so smiechom), s tým, ktorí vedia možno niektorí viac, niektorí menej, nechcem to rozvádzať. Až, fakt je to až smiešne, ale smiešne je v prvom rade to, podpísať taký zmluvný vzťah. Ja som ochotný veriť, že to bol paškvil, že to nie je pravda, že SMER nie je sekta, že vás netreba rozpustiť. Ale na to, aby sme týmto pochybnostiam predišli, tak tých možností nie je veľa. Pán Flašík by sa mal zahrať konečne na chlapa, nie jak vtedy, keď sa bál brániť svoju ženu pred Slotom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, naozaj držte sa témy a nerozvádzajte tu zmluvu s pánom Flašíkom! Nesúvisí to absolútne s prerokovaným návrhom!

  • Pre ľudí tejto krajiny je dôležité vedieť, či SMER je sekta, alebo nie je sekta...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Z dostupných dokumentov sa vytvára dôvodné podozrenie, že SMER môže byť sekta. Tak vám dávam návod, ako to vyvrátiť, vážení, veľmi jednoduché...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale nesúvisí to s prerokovanou vecou! Až naozaj sa nebudete držať témy, požiadam, aby vás vypli.

  • Už ste ma raz vypli. Skúste ešte raz.

  • Nech sa páči! Prosím vás, vo svetle tohto zákona, ktorý vám už prezident váš, z vášho klubu vrátil, hej, lebo už aj on uznal, že čo je veľa, je moc, tak aj vo svetle tohto toto ožíva znova. Aj ožíva aj návratom mediálneho mága. To je úplne namieste, čo tu hovorím. To má príčinnú súvislosť. Jedno s druhým, to má príčinnú súvislosť. A pokiaľ nechcete byť sektou, verím, že nie len pre mňa, ale aj pre ostatných obyvateľov tejto krajiny, tak prosím vás, urobte veciam zadosť. Vyzvite vášho straníckeho, čo on vlastne tam je, nech sa k tomu postaví jasne. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci, traja: pán poslanec Osuský, Kuffa a Galko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No ja nie som priateľom konšpiračných teórií. Celý život ich odmietam. Keď som sa Božím riadením doslova ocitol na Národní tříde 17. novembra '89, tak som tam nebol ako obeť manipulácie slobodomurárskou lóžou ani neskôr sa ma neujali ani Soros, ani Bilderberg, ba ani dokonca CIA a Mosad. Myslím si, že pri takýchto zákonoch ide skôr možno o taký zvláštny pocit zdanlivo neobmedzenej sily, ktorá nám umožní odmietnuť čokoľvek, i keď je to podané v prospech veci, ako pekne Rusi hovoria - na póľzu déla. Pretože i pána ministra Čaploviča sme pri niektorých krokoch vopred snažně žádali, aby som použil slová prezidenta Havla, snažne žádali, aby neurobil to, čo nakoniec urobil, ale nedá sa povedať, že nebol varovaný. A ja som venoval dosť času a kyslíka na to, aby som pána ministra vnútra varoval, k čomu to povedie. A ono to k tomu poviedlo. No nebolo to žiadne veľké proroctvo z mojej strany a mrzí ma, že pán prezident, keď sa už dal do snahy pomôcť veci, to urobil tak, že vlastne tej veci nepomohol. Ale prosím, no urobil to tak, ako to urobil, a je teda na nás podľa mňa, aby sme tej veci konečne pomohli bez ohľadu na to, že to predloží poslanec Osuský ako tlač 569, lebo skutočne na hrob si to číslo tlače nevyryjem.

  • Ďakujem za slovo. Pripomína mi to nedávno minulosť, keď sme sa za hranice možno blízkeho Rakúska museli pozerať s nejakou veľkou túžbou, a ako je, ako bola veľmi zdanlivo vzdialená pre nás táto krajina. Čosi podobné, keď by som sa vzdialil zo svojej vlasti na viac ako 90 dní, aby som to hlásil a pod hrozbou pokuty bol tlačený k tomu, aby som nahlásil, že kde sa nachádzam. Myslím si, že v časoch, kedy sa otvárame svetu, aj Európa, kedy aj naše deti chodia na štúdiá do zahraničia, veľakrát sa vydajú, oženia následkom ako toho dlhšieho pobytu, teda ten mix je tuná veľký a nahlasovať takúto zmenu pobytu zdá sa mi to nejaké veľmi aj nespravodlivé. A dokonca ešte aj pod hrozbou pokuty dostať 33 eur, keby to boli aj 3 eurá, hej, tak aj symbolicky keby to len bolo ako-tak dané, tak je to čosi veľmi urážajúce pre toho občana. Kedysi sloboda prejavu bola problémom a za to, že človek mal nejaký iný názor ako ktosi iný, bol perzekvovaný, bol väznený. Dneska tiež, keď by som sa kdesi vzdialil do nejakej krajiny, slobodne teda sa rozhodnem a nenahlásim zmenu tohto pobytu, aby som dostal sankciu, je to úplne absurdné. Mediálnemu mágovi, ktorého kolega tuná spomínal, sa nevyjadrujem.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja ho nepoznám, nedokážem sa k tomu takto vyjadriť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, no ja by som si dovolil zareagovať pár poznámkami. Ja, keďže nemôžem reagovať na pani Laššákovú, tak ja by som si dovolil povedať vám, pán Hlina, k tomu vášmu vystúpeniu, že ak teda budete chcieť, tak jej to aj povedzte, ja jej to odkážem, čo hovorím, že v podstate vy ste rozprávali k veci, lebo je tomu len chvíľa alebo teda pár hodín, čo sa mi pani Laššáková škerila do ksichtu, keď som sa rozčuľoval, že pán Podmanický reagoval vo faktickej poznámke na mňa a vysvetľoval mi, že to je parlamentná prax, že to sa tak robí a že on je vlastne šikovný. Takže jej povedzte, že aj vy ste boli šikovný a nebolo by od nej férové, keby vám vypínala ten mikrofón, pretože ste v podstate použili presne tú istú fintu.

    A teraz by som zareagoval na priamo na to, čo ste hovorili. Ja chápem aj pani Laššákovú, môžte jej to kľudne tiež odkázať, aj niektorých poslancov SMER-u, pretože určite sú aj medzi nimi slušní ľudia, aj ju pokladám za slušného človeka, že sa musia strašne sprosto cítiť, keď vlastne teraz sa vyťahujú takéto špinavosti na povrch, keď sa vyťahuje takáto zmluva a keď sa vlastne ukazuje, že strana SMER bola založená podvodom, 30 miliónov, 40 miliónov, také štátne funkcie, také predané funkcie, také dozorné rady, miesto štátneho tajomníka, no premiéra Nečasa naháňajú za to, že ponúkol nejakej dozorné rady trom ľuďom za to, že sa vzdajú poslaneckého mandátu. No to potom by tu tie poslanecké lavice SMER-u boli poloprázdne, keby my sme išli podľa toho. Takže nečudujem sa im, že sa takto zle cítia. Budú si to musieť, žiaľ, vytrpieť a vám pán Hlina len odporúčam, aby ste to robili ďalej, pretože dnes ste to urobili šikovne a podľa mňa sú to tak vážne veci, že o nich jednoducho treba rozprávať. Ja som rád, že som medzi čestnými ľuďmi, a SMER-áci si vybrali tú svoju spoločnosť sami. Tak nech trpia. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči s reakciou, pán poslanec Hlina.

  • Ja s pani Laššákovou dobre vychádzam, ona ma dokonca, my máme už aj takú historickú skúsenosť, že ma na 25. výročie sviečkovej demonštrácie vypla, obraz aj zvuk, len ste zabudli pustiť tú markízu anjelov. To sa bude pamätať dlho. Ale ináč myslím, že celkom dobre. Ja keby som rozvinul tie konšpiračné teórie, na ktorí ľudia niektorí fakt reagujú a silno reagujú dneska zverejnili koncepciu ministerstva spravodlivosti, počet väzníc má stúpnuť (povedané so smiechom), proste kopu okolností. To keby niekto chcel, chcel fakt, že tunovať, tak to vytunuje. Vážení, k metódam manipulatívnym systémom práce patrí aj to vymývanie mozgov, brainwashing. A nechcem to rozvinúť, že ako sa komu darí, ale nakoniec ľudia prídu o všetko pre svojich vodcov a ešte tomu tlieskajú. No, že ja by som bol nerád, keby sme sa dožili, že ešte prídeme o Chopok a ešte tomu niektorí vaši členovia alebo sympatizanti, budú tomu tlieskať. Lebo zdá sa, že aj k tomu, k takejto absurdite sa pomaličky, ale isto blížime. Ja chcem stále veriť tomu, že to je proste vec, ktorú si niekto na seba zobral, takže s tým nikto nesúhlasil od vás, že SMER nie je sekta. Ja chcem tomu veriť, ale ten kto vám to takto celé pokazil, teraz sa to tu zjavilo a on je tiež späť, tak nech sa k tomu chlapsky vyjadrí, aby sme vedeli s kým máme tu česť, že o čo ide. Že o čo ide v SMER-u, o čo ide Flašíkovi, o čo, viete, pokiaľ niekto chce nastoľovať nový poriadok, nech sa páči. Otázka stojí, že či mu to umožňujú zákony, a otázka stojí, že či to občania tejto krajiny chcú. Ďakujem.

  • Nech sa páči, páni poslanci, teraz sa môžte prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa či sa chce vyjadriť pán spravodajca? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k 1. čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 541. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 516.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov predkladám z dôvodu nutnosti reagovať na problémy aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú predovšetkým systému výmazu štátnych podnikov z obchodného registra.

    Vzhľadom na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnosti neobsahuje právnu úpravu riešenia výmazu štátneho podniku z obchodného registra po zrušení, resp. po skončení konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku na účely úhrady výdavkov a odmenu konkurzného správcu, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, tak ako to je ustanovené v Obchodnom zákonníku pre obchodné spoločnosti. Súdna prax sa v tejto otázke rozchádza. S cieľom riešiť túto situáciu ministerstvo navrhuje takú právnu úpravu, ktorou sa zrovnoprávni postavenie štátneho podniku pri jeho výmaze z obchodného registra s postavením obchodných spoločností podľa Obchodného zákonníka v tej istej situácií a ktorou sa zosúladí a zjednotí postup súdu pri výmaze štátneho podniku a obchodných spoločnosti z obchodného registra.

    Ministerstvo hospodárstva nenavrhuje všeobecnú zmenu kompetencii uložených pôvodným zákonom, ale spresňuje postavenie podniku tak, aby mohol zastupovať vlastníka, Slovenskú republiku, pred súdmi a orgánmi verejnej správy a v súvislosti s majetkom, s ktorým hospodári.

    S ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sa taktiež navrhuje zosúladenie právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom podniku so znením Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za účelom zamedzenia porušovania jeho článku č. 6 ods. 1 tak, aby pohľadávky alebo iné práva, ktoré neboli prihlásené v lehote určenej likvidátorom pri vstupe štátneho podniku do likvidácie, nezanikli.

    Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti alebo životné prostredie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, požiadal by som vás o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 516 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor a

    - Výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tento zákon má za cieľ poukázať na postup, ktorý je potrebné použiť pri likvidácií štátnych podnikov.

    Keď sa pozrieme na samotný zámer tvorcu tejto novely a keď sa pozrieme aj na technické prostriedky, ktoré k tomu použil, tak ja osobne - bez toho, aby som sa cítil byť odborníkom práve na tento zákon - môžem asi s čistým svedomím povedať, že tam nenachádzam také rušivé prvky, ktoré by mi neumožňovali za tento zákon možno aj zahlasovať. Ale! Je tu jedno ale, ktoré jednoducho keď vidím 3 jednotky, keď vidím číslo zákona 111 o štátnom podniku z roku 1990, tak vždy si kladiem otázku, čo sú to vlastne za štátne podniky? Čo sú to za podniky? Často býva u nás akési synonymum štátny podnik, podnik v likvidácií, podnik odsúdený na zánik, podnik riadený nekvalitne, podnik, ktorý akosi zaostáva na trhu podnikateľských subjektov. A to určite je niečo, s čím ja osobne nikdy nebudem súhlasiť. Preto si myslím, že ak už prichádzajú do siene zákonnosti takéto návrhy, tak by mali prísť návrhy oveľa dôležitejšie, ako je práve ten, ktorý poukazuje síce do istej miery neoprávnené, ale predsi len zanedbateľné techniky, ktoré sa majú použiť pri likvidácii podniku v prípade, že teda táto likvidácia je na programe dňa, a teda aby sme odstránili istú nejednotnosť, ktorú skutočne prax na ňu poukázala. Ja si myslím, že ak sa vôbec dostávame do situácie, že nejaký štátny podnik je v likvidácii, tak sa musíme spýtať nie na to, ako ho zlikvidovať, ako nájsť techniku likvidácie, ale musí tu byť vyslovená oveľa dôležitejšia otázka. Prečo sa vlastne štátny podnik dostáva do likvidácie? Ozaj preto, že je to skupina podnikov druhej kategórie? No nie, štátny podnik by vôbec nemal byť ani len hypoteticky ohrozený tým, aby bol likvidovaný, pretože tu sa musíme ponoriť hlbšie. Prečo vlastne štát vytvára svoje štátne podniky? Preto, aby konkuroval podnikateľských subjektom a aby sa snažil generovať zisk, ktorý potom použije na nejaké štátnotvorné, štátnopovinné, štátnopoužiteľné cieľe? Určite nie. Štát takéto podniky vytvára jednoducho tam, vtedy, a preto, aby v priestore, ktorý je pre štát a jeho obyvateľov veľmi dôležitý, túto dôležitosť nielen priznal, ale aj uchopil a spracoval do podoby, ktorá je veľmi dôležitá. To znamená, aby poukázal na to, že to je oblasť, kde sa nemôžeme pohrávať s nejakými ziskotvornými predstavami, na ktoré majú právo podnikateľské subjekty, ale ktorej, teda tejto oblasti priznáva takú veľkú vážnosť, že ju musí posúdiť a zaradiť do kategórie správy formou štátneho podniku. To znamená pravý opak. Nie podnik akejsi druhej kategórie, ale podnik prednostnej kategórie. Veď sa len pozrime na ten zoznam, ktorý nám tam ešte ostáva: pošta, správa diaľnic, Vodohospodárska výstavba, lesy, lesy vojenské. Už len pri vymenovaní týchto podnikov je jasné, že sa tu hovorí o niečom, čo nemôže byť predmetom hrania sa na podnikateľské ziskotvorné ambície, ale niečo, čo je pre našu krajinu nesmierne dôležité. A práve tu chcem zdôrazniť práve moment, že takáto dôležitosť musí byť vyjadrená v tom, že štát takémuto podniku priznáva vysokú vážnosť a chce, aby bol takýto podnik spravovaný naprosto bezchybne. Ja použijem iný výraz, aby takýto podnik bol vzorový. A môžeme to dotiahnuť ešte do ďalšej podoby, aby takýto podnik bol riadený tak, že by ho likvidácia, teda krach, a teda to, čo je premetom tejto novely, ani len hypoteticky nemohlo ohroziť.

    Ja viem, že zachádzam za filozofiu toho, čo mali predkladatelia tohto zákona na mysli. Ale nemôžem v tejto súvislosti nezdôrazniť práve to, že ak do tejto vážnej snemovne prichádza téma likvidácie a techniky zvládnutia likvidácie štátneho podniku, tak nad ňou oveľa, oveľa vyššie je práve náš spoločný záujem, aby sa štátny podnik nikdy nemohol stať predmetom likvidácie, pretože pre nás prestavuje tento podnik predmet vysokého záujmu, ktorý nemôže byť vyjadrený v zisku, ale absolútnej potrebnosti pre občanov tohto štátu. A preto by som chcel poukázať aj na to, že to vzorové riadenie takéhoto podniku musíme vedieť nejakým spôsobom aj zabezpečiť, a tu sa dostávame k tým nešťastným politickým nomináciám, ktoré bývajú často príčinou toho, že podnik štátny býva ozaj reálne posúdený ako podnik, ktorý nenapĺňa to, čo zakladateľ doň vložil, príslušné ministerstvo a oprávnene potom prichádza do hry mechanizmus, ktorý tu práve priniesol pán minister vo svojom návrhu, ktorý, ako som už zdôraznil, má svoju vecnú a technickú správnosť.

    Ja som presvedčený, že nás všetkých - a pána ministra toto zahrňujúc - musí zaujímať práve tento pohľad, aby sa podniky nemohli likvidovať, pretože ten záujem je veľmi vysoký, a aby tá vzorovosť riadenia bola zakomponovaná práve do mechanizmov, ktoré nepripustia nič také. A keď už nevieme to riadenie takýmto spôsobom zabezpečiť, no tak potom sa musíme dohodnúť na tom, že zakladatelia musia, ak zlyhali pri rozhodnutí o tom, kto má riadiť podnik, lebo ľudia sú vždy omylní, aby sme do toho vniesli aspoň pokus o neomylné kontroly týchto ľudí. A ak zlyháva aj to, lebo aj kontrolu vykonávajú ľudia, tak potom sa musíme zamyslieť nad tým, že v princípe musíme do zákona, ktorý má tie tri jednotky, vniesť niečo, čo bude ešte nad omylnosťou riadiacich aj kontrolných pracovníkov. A my niečo také poznáme a my to vieme aj pomenovať. A to je vec, ktorá sa vždy zjaví, keď sa rozprávame o podnikoch, ktoré sú štátne a ktoré údajne nie sú schopné byť spravované riadne - so starostlivosťou riadneho hospodára.

    Ak zlyhali politické nominácie, ak zlyhali nominácie, aj keď vieme, že sú vždy v zásade politické v štátnych podnikoch, nuž potom sa pozrime na ten kameň mudrcov, ktorý sa dá do toho vložiť a ktorý naozaj je tým riešením, ktoré by sme mali prednostne pri tomto zákone vždy spomenúť. A to je úplne jednoduchá vec. Ja ju pomenujem. Je to osobná hmotná zodpovednosť tých, ktorých poveríme riadením štátneho podniku. Zdá sa to jednoduché, ono to jednoduché aj je. A najmä je to účinné. Ak postavíme do štátnych podnikov ľudí, ktorých poveríme tým, aby ich riadenie vzorového podniku bolo vzorové, tak ju úplne pokojne môžeme vystaviť požiadavke, že ak vedome pri správe tohto štátneho podniku zlyhajú, a prax ozaj potvrdzuje, že často zlyhávajú a vedome, nuž, že odmenou im nebude vysielací poukaz na miesto do Bruselu, alebo do exekutívy, alebo do nejakého zaujímavého dozorného orgánu, ale že im bude vystavený odkaz na najbližší súd, ktorý posúdi mieru ich viny a ktorý v prípade, že štátny podnik riadili nezodpovedne, vedome nezodpovedne, tak budú musieť v rámci princípu hmotnej zodpovednosti za takéto riadenie túto škodu uhradiť v plnom rozsahu. A ak ich zvyšný život už na to nebude stačiť, tak potom ich dlžoby sa stanú aj predmetom dedičského konania, pokiaľ dedičia takéhoto poručiteľa neodmietnu.

    Ja viem, som ďalej za tým, ako hovorí návrh tohto zákona a ospravedlňujem sa za to. Ale nemohol som poukázať práve na túto súvislosť, práve z toho dôvodu, že to je niečo, čo pri tej stojedenástke musíme vždy povedať.

    A odpoviem ešte aj na tú výhradu, ktorá sa tu často zjavuje:

    "Pán poslanec Mičovský, nevymýšľajte si takéto pravidlá. Veď ak by ste dali takúto požiadavku, že ten, čo vedome porušil pravidlá riadenia podniku, za ktorý mal zodpovedať starostlivosťou riadneho hospodára, že ten nepôjde do Bruselu, ale že ten pôjde do basy, nuž kto by vám zobral vôbec správu takéhoto podniku do rúk?" A ja mám na to odpoveď. Ja viem, kto by ju zobral. Každý, kto by sa cítil slobodný a mohol by povedať áno. Takýto zákon mne riaditeľovi, mne generálnemu riaditeľovi štátneho podniku vyhovuje, pretože viem, že nik, kto ma poverí touto úlohou, ma nebude môcť neoficiálne potichu poverovať ďalšími úlohami, ktoré bývajú so správou štátnych podnikov spojené. Úlohami, ktoré pracujú proti tomu, aby bol podnik riadený správne a ktoré zabezpečujú, aby generálny riaditelia namiesto toho, aby podnik riadili, tak ho doriadia. A takýto človek, ktorý by mal takúto oporu v takomto zákone by mohol povedať, ale áno, veď ja vlastne som oslobodený takýmto znením, pretože môžem smelo povedať: "Pán zakladateľ, páni politici, som možno politická nominácia, ale s takýmito požiadavkami na mňa nechoďte, pretože ja svojim deťom takéto dedičstvo, aby za mňa splácali škody, jednoducho neporučím."

    A to je to podstatné, čo som chcel zdôrazniť, a priznám sa, urobil som to mierne účelovo, ale ja si myslím, že s dobrým úmyslom, pretože uplynie len niekoľko málo dní, keď bude zákon s tromi jednotkami opäť v tejto sieni zákonnosti. Bude tu predložený zákon, ktorý sa venuje novelizácie, novelizácii zákona 111 o štátnom podniku z pohľadu jedného z významných štátnych podnikov, a to sú Lesy Slovenskej republiky. Zákon, resp. jeho novela, ktorá má možnosť práve poukázať na to, že štátne podniky naozaj vieme a máme a musíme riadiť inakšie, ako sme boli doteraz na to zvyknutí. A preto som presvedčený, že keď budeme tu hovoriť o niekoľko dní o tlači 540, kde sú tiež tie tri jednotky, takže máme možnosť tento, opakujem do tretice, správny návrh, ktorý tu pán minister doniesol, obrátiť naopak a povedať si dobre, hoc to aj schválime, ale ak schválime aj 540, otvoríme dvere k tomu, aby sa nemohlo stávať, že štátne podniky budú považované za nejakú nedôstojnú, nefunkčnú, neschopnú časť prostredia, ktoré štát vytvára na správu svojho územia, ale, naopak, že tento štátny podnik a všetky štátne podniky sú tu práve nato, načo ich zriaďovatelia zriadili. Nato, aby slúžili tejto krajine tam, kde peniaze nie sú ani na prvom, ani na druhom, ani na treťom mieste, ale kde na tom prvom mieste je užitočná, rozumná, zmysluplná a trvalá správa krajiny, ktorá musí slúžiť nám všetkým. Verím, že ten zákon bude prerokovaný s istým súhlasným pohľadom, aj kvôli tomu a tým aj zakončím, bude to citát pána predsedu vlády Roberta Fica z roku 2006, keď sa vlastne sám dovolával, aby sa štátny podnik - konkrétne štátny podnik Lesy Slovenskej republiky - riadil zásadne inak, ako to bolo dovtedy, a ten citát znie nasledovne: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by mal fungovať. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia lesov ako takých a nájsť pre ne nový model."

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, som rád, že vám môžem oznámiť, že som naprosto v súzvuku s vtedajším aj súčasným premiérom tejto krajiny a že teda myslím, že v tejto súvislosti môžeme sa pozrieť - a bude to už druhýkrát v tejto sieni, lebo raz tu už bola táto, tento pokus - môžeme sa pozrieť na jeden štátny podnik novými očami, očami správy, ktorá má byť ukážková, a keď taká bude a môže byť a my to vieme, pán minister, uisťujem vás, že potom vaša novela, aj keď bude schválená a prijatá, bude mať tú smolu a šťastie, to je vec pohľadu, že ju nikdy nebude musieť uplatniť.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú, tri, štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Šedivcová.

  • Vážený pán kolega. Ja si dovolím zareagovať na tú časť vo vašej rozprave, kedy hovoríte, že štátny podnik má dbať o to alebo štát má dbať o to, aby sa štátny podnik nikdy nemohol dostať do likvidácie. Tu by som si naozaj dovolila oponovať. Ako je potom možné, keď sa často dostávajú do likvidácie aj súkromné podniky? Podľa vás, samozrejme, súkromné podniky by mali byť lepšie riadené ako štátne podniky. Podľa vás teda alebo podľa pravice, sú tam kvalitnejší manažéri, takže ako je možné, že toľko súkromných podnikov sa dostáva do likvidácie? Pretože naozaj sú objektívne príčiny, kedy treba aj štátny podnik pustiť do likvidácie, napr. vyťažia sa ložiská a treba podnik nejakým spôsobom zlikvidovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj nie je to možné celkom udržať (povedané so smiechom), aby sa podnik nedostal do likvidácie. Ale skôr ide o tie politické nominácie, ktoré tu stále sú. Raz je jedna vláda, raz druhá. Ono veľakrát sú tam nominovaní ľudia do orgánov spoločnosti či dozorných rád, predstavenstiev. Nechcem povedať, že sú to neodborníci, ale sú to veľakrát prospechári. No a dovolím si povedať, že veľakrát sú to naozaj zlodeji, ktorí tam idú cielene, aby aj tento podnik položili na kolená, hej. A toto je ten veľký problém, ako sa tomu, ako ubrániť. Aj keď je to veľmi zložité a veľmi ťažké, lebo každý si tam tlačí tých svojich ľudí. Ale mali by to byť predovšetkým odborníci, ale nielen to, lebo to je veľmi málo, ale morálne na úrovni ľudia, ktorým bude záležať na tom, aby ten podnik bol zveľaďovaný. Ale ono, zdá sa, že v tých štátnych podnikoch, kým budú štátnymi podnikmi, nikdy to nebude problém. Rovnako áno, aj súkromný podnik alebo súkromná firma môže hospodáriť tak, že sa dostane do likvidácie. To je jedno, či je štátny alebo či je súkromný. Ale prax, životná skúsenosť ukazuje to, že veľakrát tak, jak sa hovorí, že z cudzieho krv netečie, tak tie štátne podniky sú oveľa horšie hospodárené. A hospodári sa v nich, veľakrát sa tam naozaj šafári, vyplácajú sa rôzne odmeny. A všelijakým takým nekalým spôsobom sa tuneluje tento podnik. Veľakrát, aj keď ten generálny riaditeľ štátneho podniku, akciovej spoločnosti, možno je dobrý manažér a dobrý človek a takto, ale keď predstavenstvo a dozorná rada ho má takto, takéhoto riaditeľa pod krkom, tak veľa sa na nič nezmôže v takom štátnom podniku. Tak ja skôr vidím ten problém v tom kontexte tých orgánov v tých orgánoch spoločnosti, akí ľudia sú nominovaní v tých štátnych podnikoch.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán Mičovský, vašou obhajobou štátnych podnikov ste sa dostali do pozície, kedy poslankyňa SMER-u pani Šedivcová zastupuje pravicovejší názor. Ja by som na toto moc hrdý nebol. Štátne podniky, to je jednoducho anachronizmus, obzvlášť v dobe, v tejto dobe, v ktorej žijeme, a na Slovensku a treba ich nieže rušiť, keď sa dostanú do likvidácie, treba ich cielene likvidovať, tie štátne podniky. To je úplne nezmysel, aby to, čo dokáže robiť súkromný sektor, aby to vyrábal štát alebo robil štát, prevádzkoval štát. Nákladná železničná doprava - si pozrite, koľko to stojí peňazí, štátny podnik, dávno to malo byť predané. Neviem teraz presne posúdiť štátne lesy. Je možné, že tam môže byť výnimočná situácia, keď je to naozaj..., oprávňuje, aby to bol štátny podnik a chcem veriť, že to, čo ste, ten váš play order pre zachovanie štátnych podnikov, že teda hovoríte najmä pod vplyvom toho, že pochádzate zo štátnych lesov, o tom sa možno dá diskutovať, ale všetky ostatné štátne podniky - čím skôr zrušiť, tým lepšie. Sám som zažil, že v OLE, čo OLO nie je štátny podnik, ale predsa len verejné vlastníctvo, ako tam došli ľudia po mne a vybrali to jak zlatú hus, a preto teda dúfam na rozdiel od vás, že ten zákon, ktorý pán Malatinský tu navrhuje, že bude často využitý a že tu jednoducho už...

    A potom nebude ani problém s nomináciami, na čo sa tu sťažoval pán Kuffa. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega poslanec, toto je zákon technickej povahy. V podstate si to na začiatku povedal, to je zákon technickej povahy, čiže rozvíjať nejaké úvahy dokola možno vhodnej kúpy môžme, ale nie na pôde Národnej rady. Väčšina štátnych podnikov a možno všetky, ktoré dneska fungujú, sú pozostatkom starej doby. Neviem, či vznikol nejaký nový štátny podnik, ale sú to štátne podniky, ktoré ťahali ekonomiku v Slovenskej republike, Československej republiky za doby budovania socializmu vyše 40 rokov a nepadala životná úroveň stále dole tých 40 rokov od vojny, skôr naopak. Čiže štátny podnik vie manažovať svoju právomoc, ktorú mal, robili to tie manažmenty, robili to dobre v inom spoločenskom zriadení.

    Akosi ušlo vašej pozornosti, že zanikajú a krachujú aj privátne firmy, súkromné firmy, aj vaša firma môže skrachovať. Firma, do ktorej vy dáte svoje peniaze, budete si ju sám manažovať, nevyjde to. Čiže je nejaký mechanizmus, ktorý tú vašu firmu privátnu zlikviduje. Takisto môže zaniknúť aj štátny podnik, ak sa napríklad vyťaží soľ. Štátny podnik - soľné bane. Vyťaží sa soľ, čo s tým podnikom budete robiť? Môže tam byť perfektný manažment, treba ho zlikvidovať. Technická otázka. Minie sa uhlie - štátny podnik handlovské bane - minie sa uhlie, čo s tým? Treba ho zlikvidovať. Môžu pestovať mrkvičku, ale nebudú sa volať Handlovské bane, štátny podnik. Takto sa na tomto dohodnime, že nie je zlý manažment štátnych podnikov a nie dobrý privátnych alebo hore-dole a jedným slovom tvrdíte, že sú aj dobrí manažéri a boli aj dobrí manažéri. Takže akosi mi to nesedí v tomto. Je to zákon technickej povahy, treba ho podporiť.

  • S reakciou na faktické poznámky nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No možno, aby sme odpovedali tak globálne všetkým, tak sa treba pozrieť na to, aký je ten zásadný rozdiel aspoň v mojom chápaní medzi tými podnikateľmi v súkromných podnikoch a medzi tými štátnymi. Podnikateľ v každom súkromnom sektore bude rozhodovať skutočne cez prizmu zisku. Je to jeho legitímnym cieľom a snaží sa svoju pozornosť zamerať na tú škulinu na trhu, kde cíti, že možnosť generovať zisk je relatívne tá najlepšia.

    Štátny podnik je absolútne v inej rovine. Štátny podnik je tu nie kvôli tomu, aby našiel priestor pre generovanie zisku, ale aby zabezpečil fungovanie vecí, ktoré jednoducho nie je možné z pohľadu zisku považovať za prednostné, za hodné pozornosti. Ja viem, tie lesy mi ozaj pasujú možno najviac, ale keď hovoríme o inom štátnom podniku, aby som si pomohol, Vodohospodárske stavby, no ja sa spytujem, ktorý súkromný podnikateľ sa pustí do budovania priehrad, aby zabezpečil veci, ktorých návratnosť, ak vôbec, tak sa dá počítať na desiatky, ak nie na stovku rokov. Chcem poukázať práve na to, že vždy budú v spoločnosti oblasti, kde je potrebné dať absolútnu prednosť správnej správe konkrétneho predmetu ako zisku, a tam je, pani poslankyňa Šedivcová, aj odpoveď práve pre vás, že vlastne ten základný rozdiel je v tom, že v súkromnom sektore sa riskuje a likvidácia ľahko môže prísť do hry, lebo dobré úmysly môžu rýchlo skončiť, a v štátnom podniku sa riskovať nesmie. Nevravím, že tam neexistuje podnikateľské riziko. Hovorím, že tam musíme mať ľudí, manažment, ktorí nič také nepripustí.

    Tak toto je ten základný rozdiel a môžme sa o tom ešte pobaviť pri tej ďalšej stojedenástke. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská, so svojím príspevkom.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím sa, dovolím si aj ja zapojiť sa do diskusie o predloženom návrhu zákona o štátnom podniku, a to asi s tým postojom, že rovnako ako môjho kolegu pána Mičovského po formálnej stránke alebo ako vy vravíte, pán spravodajca, po tej technickej stránke naozaj vo všeobecnosti k tomuto zákonu nie je možné mať nejaké zásadné výhrady, lebo však kto by nevítal to, že sa právne ujednocuje právny výklad alebo rovnaké pravidlo ako pre obchodnú spoločnosť, tak aj pre štátny podnik, ktorý nemá dostatočný majetok, a teda naozaj nie je možné robiť nič iné ako ho postúpiť do likvidácie, do konkurzu alebo do konkurzného konania. Rovnako tak je možné rozumieť tomu, že sa tu vyhraňujú a presne určujú, definujú pojmy, čo je to zlúčenie, kedy dochádza k splynutiu alebo rozdeleniu usporiadania rôznorodých podnikov aj s majetkovou účasťou štátu. Ale z ideového hľadiska a z politického hľadiska, ktoré mi nedá obísť v tejto chvíli a pri prerokovaní tohto zákona, naozaj aj vo mne vzbudzuje takto nastavený obsah zákona, vzbudzuje vo mne rozpor, a to v tom zmysle, že ja napríklad sa nehlásim ani nie som sociálnou poslankyňou, prípadne socialistickou poslankyňou. Najradšej som, keď teda by som nedostala žiadnu politickú alebo ideologickú nálepku, ale je pre mňa naozaj zarážajúce, že sociálna vláda, ktorá vlastne má záujem posilňovať vplyvy štátu vo všetkých dimenziách, vo všetkých segmentoch a odvetviach či už hospodárskych, alebo nehospodárskych, prílišnú pozornosť v zákone o štátnom podniku venuje práve technickej a formálnej stránke vysporiadania sa s podnikom, so štátnym podnikom, ktorý ide do likvidácie. Tak ako to už aj povedal, myslím, pán poslanec Kuffa, boli sme viackrát svedkami a možno aj budeme naďalej svedkami toho, ako účelovo boli tie-ktoré štátne podniky alebo štátne organizácie obrané o majetok. Nehospodárili efektívne a tak už nezostávalo nič iné, ako ich dostať len do likvidácie, a vzápätí tie isté spoločnosti dokonca alebo teda tie štátne podniky dokonca s tými istými, ale už súkromnými riadiacimi persónami odrazu, keď sa dostali do súkromných rúk napredovali, rozvíjali sa, boli v progrese, dokonca boli vysoko ziskové. Berúc v úvahu aj liberálnejšie postoje, ktoré tu odprezentoval pán poslanec Sulík, ja si naozaj myslím, že sú odvetvia, kde nie je vhodné a dobré, ako ukázala aj niekoľkoročná prax po páde socialistického režimu, že je dobré, ak sa do určitých odvetví ruka štátu nepredĺži, ak naozaj sa to riadi vlastným súkromným alebo komerčným prostredím. Ale zastávam názor a ten som už niekoľkokrát aj odprezentovala, že sú určité oblasti, sú odvetvia, kde si ani ja napriek tomu, že nie som socialistickou poslankyňou alebo poslankyňou, ktorá sa hlási k prílišným sociálnym ideológiám, kde si ja neviem predstaviť vplyv a reguláciu štátu. Do tejto oblasti určite patrí energetika. Patrí tu aj to, čo sa zastával pán poslanec Mičovský, lesné hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, doprava a spoje. To sú zatiaľ len také vymenované prvotné oblasti, prvé oblasti, v ktorých ja si naozaj neviem predstaviť, aby štát nemal svoj vplyv, nemal svoje posilnené kompetencie, dohľad a aby aj tieto oblasti nereguloval tak, aby pre obyvateľstvo, ktoré vo forme daní tento samotný štát podporuje a financuje, aby pre nich nezabezpečoval dostupné, prístupné služby.

    V samotnom návrhu zákona ma okrem toho vlastne zaujalo aj to, že sa tu venuje prílišná pozornosť práve na ochranu a ošetrenie práv tých subjektov, ktoré si nestihli v lehote určenej likvidátorom uplatniť pohľadávky alebo aj iné práva, ktoré im v podstate touto lehotou pri likvidácii štátneho podniku zanikli. Dokonca ma zaráža, že ako keby tento vládny návrh bol advokátom takýchto neuplatnených alebo zaniknutých pohľadávok práve tým, že lehota, ktorá sa tu určuje, sa naťahuje až na lehotu 90 dní. Tak toto je taký postoj, ktorý ma rovnako zarazil, že v podstate bola by som veľmi nerada, ak by takto prijatý zákon s takýmto technickým základom a s takouto technickou formou slúžil, nedajbože, na to, že vo forme uplatnenia týchto pohľadávok a predĺženej lehoty tu dôjde k nejakému tunelovaniu alebo teda netransparentnému vyplácaniu pohľadávok, ktoré môžu mať takúto skrytú formu.

    No a rovnako, ako to bolo povedané, ja si myslím, že už bez ohľadu na to, či daný podnik spravuje štát alebo to spravuje súkromný sektor, ja si myslím, že aj to, akým spôsobom fungujú, nakoľko napredujú štátne podniky, je len a len odrazom a vizitkou samotného štátu. Teda odrazom a vizitkou toho, kto v tomto štáte vládne a kto tento štát riadi, takže ak tuná budú silnieť nejaké tendencie vo forme či už vyraďovania majetkových účastí, alebo aj samotného zákona o núdzových zásobách ropy, ktoré prechádzajú do zvláštnej formy privatizácie alebo, nedajbože, budeme svedkami čoraz väčšieho počtu zlikvidovaných štátnych podnikov, pre mňa to bude len signálom toho, že táto vláda a tento štát pod riadením tejto vlády nielenže nezvláda riadenie štátnych podnikov, ale nezvláda ani riadenie krajiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský. Pán poslanec Mamojka, vy ste už boli po, hej?

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No vzniká tu ozaj taká celkom zaujímavá situácia a možno, že treba sa z nej aj trocha potešiť, aj ju mierne analyzovať, lebo naozaj ako keby socialistická vláda mala istý záujem podporiť zánik štátnych podnikov a tu akýsi ten pravicový alebo neviem aký živel poukazuje na to, že teda jednoducho takéto niečo je nesprávne a že treba tie štátne podniky jednoznačne považovať za zlé. Takže ako keby sme si vymenili trocha úlohy, ale ja chcem poukázať na tú časť vystúpenia pani poslankyni Mezenskej, kde veľmi pekne vlastne povedala, že je to otázka, aspoň ja som si to tak preložil, miery, otázka istých argumentov a parametrov. Možno ak z môjho vystúpenia vyznelo, že jednoznačne, dobre, ustupujem, možno nie vždy a všade, určite, ak sa vyťažia ložiská alebo určite ak to môže suverénne prebrať súkromný sektor, ja mu verím tiež, ale opätovne zdôrazňujem, že sú, boli a aj ostanú oblasti, kde nikdy nebude možné nadradiť záujem štátu nejakému podnikateľskému záujmu, resp. podriadiť tento záujem, a urobiť z toho predmet, ktorý bude jednoznačne smerovať k potlačeniu správnej správy veci verejných. Toto musíme mať na mysli a túto oblasť by som chcel zdôrazniť. Takže štátne podniky by nemali byť predmetom boja medzi pravicovým a ľavicovým videním krajiny, ale mali by báť pochopením správnej miery, že vždy budeme potrebovať štátne podniky, ktoré budú spravovať veci nie z pohľadu zisku, a všetko ostatné môže ozaj sa toho ujať vyspelý a schopný podnikateľský sektor. Takže možno miera, jej hľadanie, je to, čo by nás malo spojiť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Poprosím mikrofón pre pána poslanca Sulíka.

  • Ďakujem pekne. No, pani Mezenská, možno je to trochu zvláštne, keď socialistická vláda predkladá zákon na uľahčenie zániku štátnych podnikov, ale, preboha, len to nekritizujme, ale tešme sa a buďme radi, že to tak je. Možnože naozaj štát musí mať nejaký štátny podnik, neviem to teraz takto posúdiť, ale je toho prekvapivo málo. Pozrite si napríklad telekomunikácie, to je, ešte 20 rokov dozadu bol štátny podnik a tu bol problém dostať linku. Tu sa čakalo dva roky na telefónnu linku, odkedy to je súkromné, tak to funguje a za rozumnú cenu. Pozrite si nemocnice, nemocnica, ktorá je súkromná, a nemocnica, ktorá je štátna, aký je tam bordel a jak tam nič nefunguje, toaletný papier tam nie je, v súkromnej nemocnici sa vám to nestane. Takisto si pozrite iné veci, kde konkuruje štát voči súkromníkom. Súkromné školy - prečo musí štát mať školy? To je úplná hlúposť! Pokiaľ sa nájde človek, ktorý je to ochotný prevádzkovať súkromne a dodrží štandardy, tak nech to robí, buďme radi. Štát nech nepchá nos do vecí, ktoré dokáže riešiť súkromný sektor.

    Áno, môžu byť niektoré výnimky, ale tých je prekvapivo málo a tu teraz obhajovať, že je super mať štátne podniky, to je, ja snáď nežijem v 21. storočí a v strede Európy, keď no možno, že tá Európa áno, lebo je na ceste do socializmu, ale skutočne nechcime mať štátne podniky a buďme radi, že sa uľahčí ich zánik. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mamojka s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. No ono to, čierno-biely pohľad na to, či je to súkromné alebo štátne vlastníctvo je hodne chorý, pretože typ alebo druh, alebo forma vlastníctva ešte nezabezpečuje prosperitu ani krach. Ústava naša pozná absolútne rovnoprávne formy vlastníctva, už ich ani nerozlišuje, ale rovnoprávnym vlastníkom je štát, právnická osoba , fyzická osoba, neprirozuje vlastníctvo štátu, to po prvé.

    Po druhé len pripomínam, začínam od konca v tých dvoch minútach, kde začala svetová ekonomická kríza, v štátnych podnikoch? Enron a ostatné, to sú všetko akciové spoločnosti a súkromné firmy.

    Po druhé štátny podnik je podnikateľom aj podľa nášho právneho poriadku nielen formálne, ale aj vecne. Má absolútnu samostatnosť, aj keď hospodári s majetkom štátu, má ho v správe, ale má rovnaký obsah správy ako plnohodnotný vlastník.

    Po ďalšie. Otázka, otázka zodpovednosti-nezodpovednosti, prosím vás, to je otázka práva, sankcií a preventívnych funkcií práva voči manažérom či súkromných firiem, alebo riaditeľmi štátneho podniku. Ak bude fungovať primeraná prevencia aj represia práva, aj primeraná podnikateľská morálka, vôbec to nie je o forme vlastníctva. Buď sú tam špičkoví, kvalitní odborníci a morálni ľudia, alebo je tam bordel. To otázka vlastníctva vôbec nie je a fetišizovať súkromné vlastníctvo za každú cenu je hlúposť s tým, že kolegyňa neviem ktorá povedala, je to pravda, štát má svoje úlohy funkcie organizačnú, sociálnu aj inú a sú oblasti, kde jednoducho podnikateľ, pre ktorého je prioritný zisk, jednoducho fungovať nebude. A tam túto medzeru musí zaplniť štátny podnik, ktorý má istú mieru povinnej obetavosti a funkcií aj sociálnych. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Mezenská.

  • Reagovať na to, čo tu odznelo zo strany kolegov, no, pán poslanec Sulík, ak by všetko mal riadiť trh, tak potom, tak na čo by tu bol parlament, na čo by boli úrady, ministerstvá, ako ľahko by sme zracionalizovali verejnú správu, možno by sme zredukovali aj samotný parlament na jednu tretinu, ak by sme mali všetko nechať na trh. Takže sa skúsme zamyslieť nad tým, že či to, čo hovoríme, aké postoje vlastne vyjadrujeme, či to nie je kontradiktórne k tomu, k akej ideológii sa hlásime. Ja stále budem toho presvedčenia, že ak efektívna a transparentná bude vláda, tak transparentné a efektívne bude aj riadenie štátnych podnikov. Ak dnes štátne podniky budú dochádzať do likvidácie, bude to pre mňa jasným zrkadlom a vizitkou toho, že štát a štátne podniky nie sú spravované dobrou hlavou. Ryba smrdí od hlavy, to platí oddávna.

    A v neposlednom rade ja by som naozaj privítala namiesto technickej úpravy a formálnej úpravy v zákone o štátnom podniku nabudúce namiesto techník, ako sa vysporiadať s likvidáciou, určenie techník a pripravený zákon s návrhom, ako zveľaďovať a ako rozvíjať práve štátne podniky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, ja len veľmi krátko. Samozrejme, že aj ste to v tých príspevkoch spomenuli, je to technický zákon, ktorý má umožniť odstrániť tie nedostatky, ktoré má štátny podnik dneska pri likvidáciách voči akciovým spoločnostiam. My majme na pamäti, že my sme v tejto snemovni odsúhlasili transformáciu spoločností a štátne podniky, ktoré boli rôznymi zákonmi privatizačnými zmenené na akciové spoločnosti, odpredané zahraničným akcionárom a pod., a tie staré štátne podniky zostali. Tie štátne podniky treba už konečne zlikvidovať a nemáme pružnú a dobrú legislatívu, aby sme to mohli spraviť v správnom čase. Určite tento zákon není na to, že teraz ideme likvidovať štátne podniky, ktoré asi ešte dlho štátne budú musieť byť, a dúfam, že aj budú prosperovať s tými manažmentmi, ktoré dúfam, že budú, budú vhodne vyberané. Takže, ja chcem len to povedať, že tento zákon mal, mal túto technickú záležitosť na starosti a my, keďže na ministerstve máme na starosti ešte tieto postprivatizačné likvidácie, tak nás sa tento zákon dotýka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 546, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 521.

    Nech sa páči pán minister, odôvodnite návrh.

  • Ďakujem. Tak, vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.

    Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu udelenia akreditácie a precizovania druhov správnych konaní. Ustanovuje sa možnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe rozhodnúť o zmenách v rámci udelenej akreditácie na základe dokumentov predložený akreditovanou osobou alebo získaných akreditačným orgánom.

    Návrh zákona ďalej upravuje pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby o činnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Precizuje kompetencie riaditeľa s ohľadom na efektívnosť riadenia akreditačného orgánu a dozornej rady s ohľadom na transparentnosť a kontrolu akreditačného orgánu, ako aj ustanovenie o výkone kontroly v Slovenskej národnej akreditačnej službe.

    S ohľadom na predchádzajúce zmeny sa precizujú aj sankcie za nedodržanie povinností ustanovených týmto zákonom. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ostatnými všeobecnými záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktoré je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Samozrejme, na zákon bol viac-menej spracovaný Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.

    Ja by som vás poprosil, vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, o podporu navrhnutého zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Františkovi Petrovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 546. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaním spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 31. mája 2013, č. 521, podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa kto z pánov poslancov sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto nevyužil možnosť, uzatváram možnosť teda prihlásiť sa a zároveň aj vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Rovnako nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon).

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 542, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 517.

    Dávam slovo pánovi ministrovi hospodárstva, aby nám vládny návrh zákona uviedol. A prosím zároveň ešte o kľud v miestnosti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona by mal upraviť spôsob orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie a používanie biocídnych výrobkov a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní a tým vytvoriť podmienky pre uplatňovanie tohto nariadenia Európskej únie v Slovenskej republike.

    V podmienkach Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátnej správy v danej oblasti ministerstvo hospodárstva a jeho Centrum pre chemické látky a prípravky, pričom nariadenie Európskej únie č. 528/2012 predpokladá rovnocennú spoluprácu príslušných orgánov jednotlivých členských štátov pri hodnotení biocídnych výrobkov a ich účinných látok, pre ktoré majú členské štáty zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaného a skúseného personálu. Aj v tejto súvislosti bol návrh zákona spracovaný v úzkej spolupráci s už spomínaným centrom.

    Predložením návrhu zákona sa s účinnosťou od 1. septembra 2013 ruší zákon č. 217/2003 Zb. o podmienkach uvedených biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rušia sa predpisy vydané na jeho vykonanie preberajúce ho právnu, do právneho systému Slovenskej republiky smernicu 98/8 ES, ktorá sa nariadením EÚ 528/2012 k uvedenému dátumu účinnosti taktiež zruší.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv sa predpokladá v prípade, ak bude centrum zabezpečené potrebným počtom kvalifikovaných zamestnancov, ktorí môžu vykonať činnosti spojené s hodnotením biocídnych výrobkov a účinných látok podľa nariadenia Európskej únie a centrom sa bude môcť aktívnejšie zapojiť do procesu hodnotenia biocídnych výrobkov pre podnikateľov v rámci Európskej únie.

    Do štátneho rozpočtu môže byť v takom prípade odvádzané okrem ročných platieb za biocídne výrobky sprístupnené na trhu Slovenskej republiky i ďalšie finančné prostriedky za odborné služby, ktoré centrum poskytne podnikateľovi na jeho žiadosť. Navýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest, centra a ministerstva hospodárstva v rokoch 2014 až 2016 zabezpečí rezort hospodárstva 7 miestami v rámci voľných miest rezortu a ďalších 7 štátnozamestnaneckých miest zabezpečí reorganizáciou a racionalizáciou činnosti príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

    Finančné náklady na uvedené štátnozamestnanecké miesta sú rozpočtovo kryté, avšak návrh zákona by mal umožniť ich financovanie z úhrad platieb centru, ktoré je možné vyberať podľa § 80 ods. 2, a tak, aby príslušnému orgánu pokryli náklady za poskytnuté služby.

    Návrh zákona je v súlade so všetkými, s ústavou a so zákonmi a ja vás žiadam, vážené poslankyne, poslanci, o podporu uvedeného zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam ešte slovo pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi ako spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), tlač 542. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. mája 2013 č. 517 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:

    - ústavnoprávny výbor,

    - výbor pre financie a rozpočet,

    - výbor pre hospodárske záležitosti,

    - výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - výbor pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je prihlásený za klub SaS pán Peter Osuský, ktorý prednesie svoju reč po hlasovaní.

    Takže vyhlasujeme krátku prestávku, 3 minúty, kým začne hlasovanie.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po trojminútovej prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pán poslanec Štefanec, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST - HÍD navrhujem zaradiť do programu 21. schôdze Národnej rady osobitný bod, opatrenia vlády na zníženie rekordného dlhu.

    Odôvodnenie je nasledovné. Pán minister financií dnes ráno informoval, že podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti už doručil do Národnej rady list, v ktorom vysvetľuje rekordné zadlženie krajiny a následne opatrenia na zníženie dlhu. Keďže táto problematika je natoľko závažná, že nemôže zostať založená v kancelárii, navrhujeme ju prerokovať v osobitnom bode schôdze Národnej rady.

    Žiadam vás preto, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v súlade s rokovacím poriadkom chcem podať procedurálny návrh, aby rokovanie o bode č. 26, čo je tlač 478, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, bol presunutý až na koniec 21. schôdze a odôvodňujem to tým, že tento návrh je pomerne rozsiahly a v spojení so spoločnou správou výboru pre zdravotníctvo, ktorý má vyše 130 bodov, môže spôsobiť prijatie značne zmätočnej vnútorne protirečivej a pravdepodobne aj retroaktívnej právnej normy, čo, myslím, nie je v našom záujme.

  • Ďakujem pekne. No dnes vystúpil podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír na konci rozpravy k úplne inému bodu, ktorý sa volal prerokovanie štátneho záverečného účtu za minulý rok 2012 a z ničoho nič teda vytiahol ten spomínaný list v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Všetkým prítomným poslancom v sále neostávalo nič iné, len reagovať v 2-minútových faktických poznámkach. Ja si myslím, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti si zaslúži, aby tento list, ktorý hovorí nielen o tom, že prečo sa náš verejný dlh dostal a prelomil to prvé ochranné pásmo, ale má priniesť v prvom rade opatrenia na zníženie verejného dlhu, že si zaslúži, aby bol zaradený ako samostatný bod rokovacia. Predovšetkým to odôvodňujem tým, aby bola možná rozprava k tomuto bodu, nie 2-minútové faktické. Ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať o návrhoch, najprv o návrhu pána poslanca Štefanca, samozrejme, ktorý je veľmi podobný ako návrh pána poslanca Kollára. Páni určite o tejto problematike budeme hovoriť, ale budeme teraz hlasovať o vašom návrhu, pán poslanec Štefanec.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 bolo za, 74 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mihál, ja s vami súhlasím, potreboval by som konzultovať s pani ministerkou a nájdeme vhodný čas, aby, súhlasím, je tam rozsah, ktorý, budeme hlasovať o tom. Hlasujeme o vašom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 75 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Návrh pána Kollára.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 52 za, 75 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch. Chcem vás ešte, dámy a páni, informovať, že v zmysle čl. 5 ods. 1 a 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov zobrala pani poslankyňa Mária Ritomská späť svoj návrh kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Keďže tento bod nespĺňa podmienky, nie sú kandidáti, stal sa bezpredmetným a nebudeme o ňom rokovať.

    Poprosím pána Daniela Duchoňa, aby uviedol hlasovanie o uznesení k

    návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2012.

    Je to tlač 526.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k štátnemu, k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2012, tak ako je uvedený v prílohe spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 bolo za, 18 proti, 42 sa zdržalo.

    Uznesenie sme prijali, ďakujem.

    Pán poslanec Panáček uvedie hlasovanie v druhom čítaní o návrhu zákona č. 275 o informačných systémoch verejnej správy, tlač 463.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 463.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Jozef Viskupič. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli podané. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ktorá bola rozdaná dnes, dajte, prosím, najprv hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 84 za, 14 proti, 39 sa zdržalo.

    Ďalej, máme súhlas.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Odhlasovali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy. Vzhľadom k tomu, že pozmeňujúce a doplňujúce návrh boli podané dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 84...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán spravodajca, neboli žiadne návrhy, takže budeme hlasovať. Zazneli v rozprave nejaké? Nie, tak nemusíme hlasovať o žiadnom skrátení lehoty.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Budeme hlasovať, že prerokujeme.

  • Dajte, prosím, hlasovať, aby sme prerokovali zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za, 9 proti, 46 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 86 za, 8 proti, 44 sa zdžalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme novelu zákona č. 275 o informačných systémoch verejnej správy.

    Ešte raz poprosím, pán poslanec, uviesť aj hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy, tlač 476.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci: Pavol Zajac, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh a ďalší poslanci: Martin Chren, Igor Hraško a Jozef Mikuš.

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktorá bola rozdaná dnes, dajte, prosím, najprv hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 3 sa zdržali.

    Máte súhlas.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 6 proti, 55 sa zdržalo.

    Body sme schválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 79 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Vzhľadom k tomu, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané dnes, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

  • Už sme hlasovali na začiatku, pán spravodajca, budeme hlasovať. Odhlasovali sme všetky návrhy, ktoré odzneli?

    Takže hlasujeme, aby sme prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 27 proti, 31 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

    A záverečné hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 28 proti, 31 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy.

    Pán poslanec Kubánek uvedie v druhom čítaní, v druhom a treťom čítaní hlasovanie o zákone zo 16. mája 2013, ktorým sa mení zákon č. 253 o hlásení pobytu občanov. Tento zákon vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade. Je to tlač 587.

  • Hlasovanie o zákone zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 587.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Jozef Viskupič, Peter Osuský.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás. Ďakujem pekne.

  • Prosím, dajte hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky I. a II., ktoré sú uvedené v spoločnej správe, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržali.

    Pripomienky pána prezidenta sme schválili.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu.

    Pán poslanec Osuský to je pravdepodobne asi. Nie.

    Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o vrátenom zákone ako celku v znení schválených pripomienok prezidenta republiky s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 85 za, 81 proti, 52 sa zdržalo.

    Po opätovnom prerokovaní sme schválili zákon č. 253 o hlásení pobytu občanov.

    Pán poslanec Kondrót uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu zákona č. 111 o štátnom podniku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, nepredložili žiaden návrh, a preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 82 za, 1 proti, 45 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - ústavnoprávnemu výboru a

    - výboru pre hospodárske záležitosti;

    a aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 117 za, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Petro uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 505 o akreditácii orgánov posudzovania zhody, tlač 546.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 546.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda v rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný pozmeňujúci návrh.

    Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 86 za, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti;

    a aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti;

    a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 123 za, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Odhlasovali sme prerokované body.

    Dámy a páni, vyhlasujem krátku prestávku do 17.31 hodiny a budeme pokračovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, je to zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh. Otváram rozpravu. Máme písomnú prihlášku od pána poslanca Osuského.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), tlač 542.)

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážená snemovňa, zdanlivo by sa mohlo a očividne sa jedná o nekonfliktnú...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás, otvorili sme rozpravu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ak nemáte záujem o rozpravu, poprosím vás, opusťte radšej sálu.

  • ... o nekonfliktnú a akýmsi spôsobom štandardnú položku aplikácie európskych noriem. Navrhuje sa schváliť nový zákon a zrušiť doterajší zákon z dôvodu, že na úrovni Európskej únie bola regulácia smernicou nahradená reguláciou nariadením, ktoré je priamo účinné. Z môjho pohľadu, z pohľadu euromelancholika, ide o klasický príklad snahy Európskej únie regulovať všetky aspekty hospodárstva v členských krajinách. Mám pocit, že nie je nevyhnutné, aby boli biocídne výrobky regulované takto podrobne. A už vôbec nie je nevyhnutné, aby boli regulované z úrovne Európskej únie. Prečo by v Európskej únii museli byť jednotne upravené a regulované napríklad dezinfekčné prípady na spotené nohy, prípravky na spotené nohy, konzervačné prípravky a repelenty. Doteraz bola problematika na úrovni Európskej únie upravená smernicou, ktorá sa premietla do legislatívy členských krajín. Po novom je problematika upravená nariadením, ktoré je priamo účinné. Podľa mňa ide o rozširovanie pôsobnosti Európskej únie nad nevyhnutnú mieru. Ak bola doteraz dostačujúca regulácia smernicou, ktoré si členské krajiny transponovali do svojich právnych poriadkov, nezdá sa mi nevyhnutná regulácia prostredníctvom priamo účinného nariadenia. V zozname výrobkov, o ktorých ide, sú výrobky, ktoré dokonca i ako lekár-dermatovenerológ som používal pri liečbe svojich pacientov dlhé desaťročia, a mám taký pocit, že to fungovalo. A takisto sme zase mali obete, pacientov alergických na konzervačné látky, na gumu, pryš a polymérne materiály. Lebo pre niekoho sú tie konzervancie, ako to už tak chodí, s chemikáliami alergogénne.

    A teraz budeme regulovať. No v zásade, ako som povedal, sa s takýmto niečím už zmierujeme celkom automaticky a bez reptania. A nepochybne ani ja necítim dôvod tiahnuť na barikády kvôli takémuto niečomu. Len jímá ma taký zvláštny pocit, že už nebude ničoho, čo by sa priamo nenariaďovalo a neregulovalo, a len tak hádam na záver takého trošku nostalgického povzdychu za časmi, keď sme žili celkom dobre aj bez takejto regulácie, poviem zopár štatistických údajov.

    Zákon č. 217/2003, ktorým bola transponovaná smernica, pozostával zo 14 759 slov. Tie dve nariadenia vládne k tomu a jedna vyhláška mali spolu 24 990 slov. Spolu sme teda biocídne látky akýmsi spôsobom držali na uzde 39 769 slovami. Teraz ale, ako hovorí babička, pořádek musí bejt. A tak máme nariadenie Európskej únie č. 528/2012, ktoré je priamo účinné, a ono samé už obnáša 50 800 slov. Zákon, ktorý navrhujeme, má 7 000 ďalších. A nariadenie vlády, ktoré k nemu navrhujeme, má 2 800. Sumárny výsledok je hrdých 59 880 slov. Ja som starší človek a pamätám sa, ako kedysi napísalo zopár československých intelektuálov Dva ticíce slov. Malo to za následok návštevu bratov na tankoch a vylízali sme sa z toho 30 rokov. Nemyslím si, že z výrobkov typu akaricídy, piscitídy, moluskocídy alebo iné cídy sa budeme tiež dlho vylizovať. Len mám taký zvláštny pocit, či to, čo je veľa, nie je príliš. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je o rozpravu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán minister, chcete reagovať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister hospodárstva uvedie teraz vládny návrh na zaradenie majetkovej účasti ministerstva pôdohospodárstva na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie. Je to tlač 591.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, tlač 591.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, návrh na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie vypracovaný v súvislosti s plánovaným cezhraničným zlúčením UniCredit Bank Slovakia, a. s. a UniCredit Bank Czech Republic, a. s. predkladám v súlade so zákonom č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Hlavnými dôvodmi na zaradenie je 0,37 % majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia do zoznamu majetkových účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie sú:

    - nevýhodný výmenný pomer akcií, ktorý je indikatívny, výmenný pomer akcií 1 : 0,2009 v neprospech zanikajúcej spoločnosti,

    - nemožnosť efektívne sa podieľať na riadení nástupníckej spoločnosti a

    - pokles hodnoty majetkovej účasti v nástupníckej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti v zanikajúcej spoločnosti.

    Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predloženým návrhom bude vypracovaný privatizačný projekt na akciový podiel v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý po úplnom doriešení podmienok predaja akcií predloží ministerstvo hospodárstva na schválenie vláde Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, poprosím vás o informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, tlač 591.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. júna 2013, č. 569 pridelil návrh na prerokovanie:

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu rokoval 18. júna 2013 a prijal uznesenie č. 153.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 19. júna 2013 a prijal uznesenie č. 186.

    Výbory v týchto uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na zaradenie majetkovej účasti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona č. 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s návrhom na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru z 19. júna 2013, č. 187. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto chce vystúpiť ústne? Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kollár a pani poslankyňa Mezenská.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, k predloženému bodu rokovania mám zopár otáznikov alebo otázok, ktoré, pevne verím, že pán minister hospodárstva zodpovie vo svojej záverečnej reči.

    1. Nikto nepochybuje o tom, že je slobodou vôľou UniCredit Bank Slovakia rozhodnúť sa o tom, že ruší stopercentnú dcéru na Slovensku, ktorá bola vybavená vlastným kapitálom, vlastným imaním a že teda tá slovenská UniCredit Bank splynie, spojí sa s českým UniCreditom. Inými slovami na Slovensku už bude pôsobiť len pobočka zahraničnej banky. Zahraničnej, lebo ten nový subjekt má sídlo na území Českej republiky. Myslím, že to sú normálne slobody, ekonomické slobody, ktoré tu všetci v sále uznávame.

    No a teraz začína ten problém, ktorý vyvoláva u mňa dosť závažné 3 otázky.

    1. Pán predkladateľ, pán minister hospodárstva, uviedol, že dôvodom prečo sa navrhuje nesúhlasiť s uvedenou transakciou jak na mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia, tak na mimoriadnom, tak na valnom zhromaždení, že dôvody sú tri. Po prvé nevýhodný výmenný pomer akcií. Rozumiem tomu správne, pán minister, že ak uvádzate pomer 1 : 0,2009; to znamená, že za jednu akciu UniCredit Bank Slovakia dostanete 0,2 akcie nového zlúčeného subjektu - predpokladám, že odpoveď je áno - alebo pre zjednodušenie na jednu akciu nového subjektu bude potrebovať 5 akcií slovenskej UniCredit Bank. Ešte to poviem úplne zrozumiteľne. Dnes má Slovenská republika cez ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v Unibanke 0,37% podiel na základnom imaní, čo predstavuje v absolútnom vyjadrení približne 140-tisíc kusov akcií. Ak potrebujeme 5 starých akcií na jednu novú, to je ten pomer 1 : 0,2; tak potom približne za tých 140-tisíc kusov akcií by sme dostali rádovo niekde 28 alebo koľko tisíc tých akcií nových toho sfúzovaného subjektu. Fajn.

    A teraz sa pýtam, odkiaľ ste zobrali tvrdenie, že tento pomer je nevýhodný? Na základe čoho to tvrdíte, keď akcie UniCredit Bank Slovakia nie sú kótované na burze cenných papierov? Ako viete povedať, že tento pomer je pre Slovenskú republiku nevýhodný? Ja by som si takéto tvrdenie naozaj nedovolil len tak vypustiť z úst.

    Druhý dôvod, prečo hovoríte, že ste proti uvedenej transakcii, ten z nej citujem: "nemožnosť efektívne sa podieľať na riadení nástupníckej spoločnosti". No ak doposiaľ ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vlastnilo na slovenskej UniCredit Bank 0,37 %, ako sa podieľalo efektívne, podčiarkujem ešte, na riadení tejto spoločnosti? Veď veľmi dobre viete, že to je tak miniatúrny podiel, že reálny vplyv na riadenie spoločnosti je hraničiaci s nulou. Je nulitný ten vplyv. Tak pýtam sa, načo to vyplakávanie, že sa nebudeme môcť efektívne podieľať na riadení tej novej spoločnosti, kde budeme mať ešte nižší podiel. Nerozumiem.

    No a tretí dôvod, prečo ste proti tej transakcii, že je pokles hodnoty majetkovej účasti v nástupníckej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti v zanikajúcej spoločnosti. A tu sa mi želá urobiť jeden taký krátky exkurz do ekonómie. Možno to nebude nič nové ani pre vás, pán minister, ale určite viete, že v takomto prípade sa posudzuje jedno, rieši o jeden pomerový ukazovateľ, ktorý sa volá market value to book value. Aby sme hovorili slovensky na pôde tejto snemovne market value znamená trhovú kapitalizáciu, trhovú cenu akcií, ale opakujem, len v prípade, že akciová spoločnosť je na kótovanom trhu, na burze. A proste burzový lístok, ktorý sledujete v Českej televízii, pretože slovenská burza spí, drieme, tu sa nedeje na kapitálovom trhu takmer nič, ale keď si pozriete Českú televíziu, tak nájdete v tých spravodajských televíziách o ekonomike, ako sa včera pohli v priebehu dňa, ako sa dnes pohli v priebehu dňa akcie ČEZ-u, Komerční banky atď. No tak v kurzovom lístku vidíte, aká je reálna trhová hodnota akcií. Book value znamená účtovnú hodnotu akcie, alebo ak chcete, ak si pozriete poučky z ekonómie, tak účtovná hodnota jednej akcie sa vypočíta, ak si zoberiete čistú hodnotu aktív spoločnosti, čistú hodnotu to znamená zníženú o depreciation alebo o oprávky, o opravné položky, pretože každé aktívum sa v čase znehodnocuje. V prípade bánk medzi aktíva patria aj úvery, a keď tie úvery sa nesplácajú alebo sú v ohrození, tak sa tiež musia vytvárať opravné položky. Čiže sa tá čistá hodnota takéhoto aktíva znižuje alebo to aktívum sa znehodnocuje. Tento MET value si ešte znížite o nehmotné aktíva, to je hodnota patentov, goodwillu a ďalších a ďalších. Toto si ešte znížite o pasíva alebo o záväzky spoločnosti a dostávate tzv. book value, ktorú keď si tú účtovnú hodnotu vydelíte počtom akcií, tak zistíte, že účtovná hodnota jedného kusa akcie príslušnej akciovej spoločnosti je XY, no.

  • Ruch v sále.

  • A ešte to poviem úplne zrozumiteľne aj pre tých, ktorí sa nezapodievajú ekonómiou. Book value vlastne znamená, tá účtovná hodnota, akú náhradu by dostali akcionári, ak by teoreticky tá akciová spoločnosť dnes zanikla.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Ja viem, že o tieto témy dámy sa nezaujímajú, ale poprosím vás, pán predseda, keby ste zjednali poriadok v rokovacej sále.

  • Páni poslanci! Prepáčte, prepáčte, pán poslanec Kollár. Poprosím vás. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. No takže účtovná hodnota akcie znamená, akú hodnotu by získali akcionári v prípade, žeby došlo k likvidácii spoločnosti dnes, v prítomnom čase. A teraz sa dostávame k meritu veci. Ak si teda porovnáme tú trhovú hodnotu akcií, čo som už povedal, je cena kótovaná na Burze cenných papierov a porovnáme si to s účtovnou hodnotou akcií, tak vám poviem možno desať-dvanásť príkladov kľúčových systémových svetových bánk, kde sa tento ukazovateľ nachádza. V prípade Intesy BCI je na hodnote 0,41. Inými slovami: akcie BCI Intesy sa obchodujú na Burze cenných papierov za 40 % tej účtovnej hodnoty akcií, ešte inými slovami: sú podhodnotené dnes na tej burze, lebo kríza. Ten istý ukazovateľ v prípade Société Générale je 0,44, v prípade BNP Paribas 0,62 a v prípade Raiffeisenu rakúskeho 0,61, v prípade Erste Rakúsko 0,74, v prípade KBC 0,7, v prípade Deutche Bank 0,57, v prípade americkej City Bank 0,6, v prípade Bank of Amerika 0,53, v prípade Credit Swissu 0,81, v prípade Santanderu 0,84, v prípade HSBC 1,03. A viete, čo vám ponúka dnes slovenský UniCredit Bank? 1,06. A ja sa pýtam, odkiaľ ste nabrali to, inými slovami ponúka o 6 % viac, ako je účtovná čistá vnútorná hodnota týchto akcií. Tak odkiaľ ste zobrali tvrdenie, pán minister, že ten pomer 1 k 0,2 je nevýhodný, že sa zníži hodnota našich majetkových účastí na novej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej spoločnosti, teda UniCredit Bank Slovakia? Odkiaľ tieto tvrdenia vlastne vznikli? To si úradníci tak na ministerstve vycucali z prsta, že ideme hlasovať proti, lebo sme proti takémuto zlúčeniu?

    A teraz vám možno pokúsim pošepnúť odpovede na, na tieto otázky. Presne ako ste povedali v zdôvodnení, chystáte sa urobiť tri kroky. Po prvé spracovať privatizačný projekt. Trošku ma zamrazilo, že ideme robiť privatizačný projekt na 0,37 % akcií v akciovej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia. Chápem zmysluplnosť privatizačných projektov, keď sa predávalo SPP, elektrárne a ďalšie. Pre tých z vás, ktorí chcú mať absolútne čísla, ideme predávať 140-tisíc kusov akcií, to už som hovoril. UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvanásť, zaokrúhľujem teraz čísla, 12 eur za jeden kus. Nominálna hodnota tých akcií je 6 eur, čo UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvojnásobok nominálnej hodnoty tých akcií. A keď si dáte 140-tisíc kusov krát 12 eur, tak máte vlastne výnos z tohto obchodu v hodnote 1 750 000 eur. My ideme na túto sumičku urobiť privatizačný projekt. Pýtam sa, chceme niekoho nechať zarobiť na privatizačnom projekte, lebo ten nebude zadarmo. A nielen to, my chceme urobiť ešte ďalšiu vec, chceme si nechať spracovať znalecký posudok. Kto ho bude robiť, ten posudok? A bude tiež zadarmo? No, nebude, bude niečo stáť a zrejme to nebude sumička malá.

    A po tretie, lebo to sa tak pekne stupňuje. Ak znalecký posudok ukáže, že ponúkaná cena tých 12 eur za kus je neprimeraná, pôjdeme k súdu a budeme sa súdiť. Ja sa pýtam, kdo bude zastupovať záujmy Slovenskej republiky a hlavne za koľko? Lebo to tiež nebude zadarmo. Mám vážne obavy, pán minister, že ak sa takto stretneme po ukončení tejto transakcie, tak cena, ktorú zaplatíte za privatizačný projekt, za znalecký posudok a, nedajbože, že dôjde aj k tomu skutočne súdnemu sporu a konaniu na súde, tak advokátom, ktorí budú zastupovať záujmy Slovenskej republiky, ktorých vyplatíte, súčet týchto troch plnení, som presvedčený o tom, bude vyšší ako 1 750-tisíc eur. Ešte raz. My nejdeme privatizovať elektrárne ani SPP, ideme predať takúto maličkú omrvinku, ideme predať akcie, tie zbytkové, ktoré tam kedysi malo ešte ministerstvo poľnohospodárstva, tak sa vtedy volalo, na pôvodnej Poľnohospodárskej banke a potom cez rôzne fúzie Bank Austria, Creditantstalt, HypoVereinsbank to postupne vzniklo až na UniCredit, no a tam ostala z toho, z tej histórie, z tej genézy taká maličká omrvinka. Ono to číslo sa zdá ohromné, že 140 000 kusov, ale ten kus má nominálnu hodnotu 6 eur. Ponúkajú nám za to 12 eur. Ak sa pozrieme na market value to book value, ponúkajú nám viac, ako je ten istý ukazovateľ v prípade United Bank of Swisserland, jednej z najlepšej momentálne bánk, najzdravšej bánk v Európe. Ponúkajú nám viac, ako je v prípade HSBC, tiež veľmi veľkej systémovej svetovej banke. A my hovoríme nedáme, nepredáme, ponúkate nám málo a my predsa nechceme stratiť vplyv na efektívnom riadení spoločnosti. Akcionár, ktorý vlastní 0,37 percenta základného imania, nechce stratiť efektívny vplyv na riadení.

    Tak skúste, pán minister, možno poznáte odpovede na tieto moje otázky. Ja ich ešte pre zosumarizovanie, predsa len zopakujem. Na základe čoho ste dospeli k tvrdeniu, že nám klesne hodnota majetkovej účasti na tej novej spoločnosti, oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej UniCredit Bank Slovakia? Na základe čoho takéto tvrdenie? Z čoho vzniklo. Po druhé. Prečo sa domnievate, že výmenný pomer 1 k 0,2009 je nevýhodný.

    A po tretie, skúste si len tak tipnúť, koľko bude stáť privatizačný projekt, koľko bude stáť znalecký posudok a koľko bude stáť prípadné zastupovanie Slovenskej republiky na súdnych sporoch. Mám vážne obavy, že to bude suma vyššia ako je tá, ktorú Slovenská republika z celej transakcie môže dnes získať. To je 1 750 000 eur. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú, pani poslankyňa Mezenská do rozpravy.

  • Vážení prítomní poslanci, pán predseda, pre mňa je zaujímavé, zaujímavý takýto ekonomický exkurz, takáto analýza, ktorú spracoval poslanec Kollár, pretože tá okrem tých dôvodov, nad ktorými som sa aj ja zamyslela na dnešnom hospodárskom výbore, sa pripája k mojim pochybnostiam o zmysluplnosti predkladaného zákona. Ja som sa však ale venovala analýze nie tak z ekonomického hľadiska, ako skôr z hľadiska zmyslu celého tohoto vyradenia majetkovej účasti štátu z UniCredit Banky. Pýtala som sa, ak aj vlastne ten percentuálny podiel majetkovej účasti štátu predstavuje skoro zanedbateľnú časť, 0,37 %, predsa len v tom finančnom vyjadrení, ako tu aj potvrdil v svojom vystúpení pán poslanec Kollár, vo finančnom vyjadrení to predstavuje 1,7 mil. eur a považujúc takýto príjem za príjem kapitálového druhu pre mňa by bolo zaujímavé, ak by sa zisk alebo takýto príjem do štátnej pokladne účelovo viazal na ten segment, v ktorom sa takýto finančný objem vytvoril. Poznám problémy poľnohospodárov, pretože aj v spolupráci s poslancom Martinom Feckom sme uskutočnili niekoľko rokovaní s poľnohospodármi malými, strednými a tí sa v podstate najviac zo všetkého sťažujú práve na nedostatočnú podporu zo strany štátu. A hoci v tom percentuálnom podiele to vyzerá veľmi chabo, v tom finančnom vyjadrení, ja som presvedčená o tom, že ak by sme takúto sumu ponúkli a účelovo viazali z takéhoto prevodu alebo z takéhoto vyradenia majetkovej účasti štátu v konkrétnej UniCredit Banke na konkrétne adresné podporné programy, bola by to jednak obohacujúca dôvodová správa a dával by mi tento návrh zákona nejaký zmysel. V tomto prípade, keď toto účelové viazanie tu nie, tak ako nebolo napríklad aj pri ďaleko väčšom objeme 480 mil. pri núdzových zásobách ropy, mi táto správa aj potom, čo predniesol poslanec Kollár, nedáva žiaden zmysel. Rovnako som sa aj ja pri rokovaní na hospodárskom výbore zamyslela, že ak doteraz niekoľko rokov mal štát a nejakým spôsobom neprehodnocoval štát svoju účasť v UniCredit Banke, prečo odrazu teraz túto účasť spochybňuje. A tu opäť len zdôrazním a podčiarknem to, čo si žiada reálny život a reálna prax, život poľnohospodárov, je to práve nedostatočná podpora možno aj konkrétnych podporných finančných programov, konkrétnych finančných inštitúcií, cez ktoré by segment poľnohospodárstva a možno aj vidiek s tým spojený, cez ktoré by mohol ožiť a mohol by sa rozvíjať. Takže ak štát ruší takýto program a takéto zastúpenie v konkrétnom bankovom alebo finančnom inštitúte, je to pre mňa aj signálom toho, že pokiaľ nemá pripravené nejaké substitučné programy, tak nemá reálny záujem na to, čo sa všeobecne proklamuje, čo mám možnosť vypočuť si nielen na hospodárskom výbore, ale aj na výbore európskych záležitostí, ako veľmi tejto vláde záleží na ozdravení vidieka, na ozdravení poľnohospodárstva, na priamej konkrétnej podpore malým a stredným poľnohospodárom.

    Z toho dôvodu taktiež, samozrejme, pochybujem o zmysluplnosti a význame tohto návrhu. Ak má opäť len slúžiť na to, že prekutrávame a presvecujeme všetky komory, v ktorých sa ešte nachádzajú aké-také zdroje, aby sa uvoľnili do štátneho rozpočtu na konsolidáciu verejných zdrojov, na znižovanie štátneho dlhu, tak sa obávam toho, že naozaj v tej čiernej diere, ktorou dnes označujem štátnu pokladňu, sa takéto zdroje znova raz stratia.

    Hlásim sa k tomu, aby v druhom čítaní, a ja ten návrh prednesiem možno spoločne aj s poslancom pánom Feckom, aby v druhom čítaní, keď už nič iné, ak sa nezamyslíme nad zmysluplnosťou tohto pripraveného zákona, aby to bolo doplnené aspoň na to účelové viazanie takto získaných príjmov kapitálovej povahy, aby toto bolo použité na rozvojové aktivity a konkrétnu adresnú pomoc poľnohospodárom. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec. Pani podpredsedníčka, poďte viesť schôdzu.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, myslím si, že si povedala to, čo som mal aj ja na srdci, a ja by som bol veľmi rád, keby všetky financie, ktoré z príslušného rezortu idú nejakým spôsobom do štátnej kasy, aby sa do tohto rezortu aj vrátili, zvlášť pre poľnohospodárov, ktorí, tvrdím, že sú na chvoste chvosta a v mnohých veciach ťaháme za krátky koniec. Žiaľ, tendencia, ako som mal možnosť sa v nejakých debatách aj s pánom ministrom rozprávať, nie je ružová ani v tomto roku pre našich poľnohospodárov a nebude ani v budúcich, takže stopercentne sa hlásim k tomu, aby to bolo účelovo viazané, a som rád, že pán kolega Kollár dal nám ten exkurz ekonomický, ktorý proste ešte ozrejmuje ďalšie veci a ako spomínal, že to bude sa ešte viacej, ako je z toho, plynú tie rôzne ďalšie náklady, tak si teraz kladiem otázku, že čo to vlastne za tým všetkým by malo byť? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne a poslanci, ja by som len krátko chcel povedať k tým poznámkam, čo tu boli povedané.

    Samozrejme, dnešný podiel 0,37 % je dávno postrádajúci zmysel pre ten účel, ktorý asi ministerstvo hospodárstva niekedy na začiatku, ministerstvo pôdohospodárstva malo asi na začiatku, keď vstupovalo do tejto banky, a tá banka vtedy mala presne ten účel, ktorý malo podporovať slovenské poľnohospodárstvo. Tými rôznymi transformáciami a vstupmi rôznych bánk, tak sa tento záujem, samozrejme, rozriedil a komerčný účel banka si určuje sama a, samozrejme, ten je dneska od toho poľnohospodárstva dosť do značnej miery vzdialený a funguje ako klasická, klasická komerčná banka. Ministerstvo pôdohospodárstva dnes tieto aktivity chce využívať modelmi, ktoré štartuje s rozvojovou bankou, kde i má ten štát podiel a môže tieto procesy podporiť.

    Privatizácia, ktorá, bohužiaľ, spadá pod tento zákon, tak dáva nám nie celkom šťastné nástroje na to, ako ten proces spraviť, a myslím, že sme v medziach zákona spravili, aj keď ten privatizačný projekt tu zveličene nazývame ako, akože by sme ho museli urobiť ako pri Slovenských elektrárňach, tak myslím si, že ten projekt bude adekvátny tej transakcii, ktorá sa ide robiť a že sa toto, že sa toto, samozrejme, zvládne. Tie procesy, verím, bude riešiť ministerstvo pôdohospodárstva, náš, teda poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Náš rezort je v tejto chvíli predkladateľom názora, ale oni vedú aj rokovania, aj tie diskusie o tom, ja pevne verím, že celý proces zvládnu tak, aby bol ten zisk najväčší. Tieto peniaze prídu do štátneho rozpočtu a samozrejmá vec, štátny rozpočet na poľnohospodárstvo prideľuje peniaze a dúfam, že teda zohľadní aj takýto príjem pri podpore poľnohospodárstva ako takého a týchto projektov.

    Takže ja chcem len povedať, no a teraz k tomu, čiastočne k tej výhodnosti a nevýhodnosti. Pravdou je, že aj ten podiel nám poklesol práve tým rozrieďovaním, ako vstupovali tie jednotlivé banky do toho, tak toto je ďalší proste postup a teraz sa ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka rozhodlo, že už to proste, treba ten proces zastaviť. Možnože sa to už mohlo urobiť dávno v minulosti a spravovať štátom takýto, takýto drobný podiel, je podľa mňa neefektívne. Tá hodnota akcií, všetko to pán poslanec spomenul, ja s tým, ja s tým súhlasím. Podľa tých analýz by potom, po zlúčení hodnota tej akcie bola 46 českých korún, čož z toho mi vychádza, že je, že je ten pokles evidentný, a preto sme to aj v tom úvodnom slove spomenuli.

    Ale na druhej strane, keby sme, keby sme, samozrejme, tú transakciu opakovali a všetky tie indikátory spomenuli, jak ste, jak ste spomínal, a nechcem sa v tom tromfovať, pán poslanec je veľmi skúsený bankár, takže presne tieto výpočty hodnôt ovláda určite lepšie ako ja, ale myslím si, že tá transakcia je zmysluplná, ju teraz urobiť. A určite ju musíme urobiť tak, aby štát odišiel z tejto transakcie čo najlepšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca nevyužil možnosť záverečného slova.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 543. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 518.

    Prosím pána ministra Boreca, aby v zastúpení tento vládny návrh predniesol.

    Poprosím vás, páni technici, alebo, pán minister, pomôžte nám nájsť, áá, už máme pána ministra. Takže nech sa páči, pán minister, rovno vám dávam slovo.

  • Dobrý deň prajem. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, uvádzam návrh zákona v prvom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a predkladá sa v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia.

    O transformácii doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie sa za posledných takmer 10 rokov vo väčšine oblastí, ktoré zákon upravuje, okrem oblasti odplát, neuskutočnila výraznejšia zmena.

    Predkladaná novela prichádza so zmenami, ktoré reflektujú potrebu úpravy zákona z dôvodu dynamického vývoja externého finančného prostredia, ako i z dôvodu potreby upravenia vlastného interného nastavenia tak, aby bol systém doplnkového dôchodkového sporenia atraktívny pre všetkých, ktorí naň prispievajú, a zároveň plnil účel, na ktorý je určený, a to možnosť pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia získať lepší doplnkový príjem v starobe, ako i v prípade skončenia vykonávania rizikových prác.

    Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení prináša zmeny v štyroch hlavných oblastiach, ktorými sú: oblasť dávok vyplácaných v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, ďalej oblasť informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností, potom oblasť investovania a riadenia rizík a napokon ako i celá rada prierezových opatrení vedúca k zatraktívneniu doplnkového dôchodkového poistenia.

    Aby systém doplnkového dôchodkového sporenia mohol plniť svoj účel, musí byť dostatočne výkonný a efektívny a musí byť vytvorený predpoklad, aby dávky vyplácané z tohto systému boli naozaj v čo najväčšej miere využívané na lepší príjem účastníka v starobe, resp. po skončení výkonu rizikových prác. V opačnom prípade by išlo nielen o neefektívne narabánie s prostriedkami tých, ktorí do systému doplnkového dôchodkového sporenia priamo prispievajú, ale i s prostriedkami všetkých daňovníkov, ktorí doplnkové dôchodkové sporenie nepriamo podporujú cez daňové úľavy poskytované v rámci tohto systému.

    Predkladaná novela zákona preto navrhuje sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného, ako i doplnkového výsluhového dôchodku. Zvýšenie veku, od ktorého sa oba dôchodky vyplácajú tak, aby účastníci čerpali prostriedky v starobe, resp. po skončení výkonu rizikových prác, a nie ešte počas svojho ekonomicky aktívneho obdobia. S tým súvisí zrušenie dávky odstupného, ktorá je nahradená dávkou predčasný výber. Účastník si tak po splnení podmienok môže podobne, ako doteraz, vybrať prostriedky vrátane výnosov, ktoré sám do svojho doplnkového dôchodkového sporenia vložil. Nárok na príspevky zamestnávateľa, pričom ide aj vrátane, o vrátane výnosov plynúcich z týchto príspevkov, získava účastník však až po splnení zákonných podmienok na výplatu ostatných dávok doplnkového dôchodkového sporenia, t. j. najmä v starobe, resp. po skončení vykonávania rizikových prác.

    Zrušenie neefektívnych a nepružných dávkových plánov a úprava informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností vedú k zníženiu nákladovosti systému doplnkového dôchodkového sporenia. Informačné povinnosti, ktoré neboli dostatočne adresné a poskytovali účastníkom nízku pridanú hodnotu a zbytočne predražovali tento systém, sú v novele predkladaného zákona nahradené. Príkladom môže byť presun povinností zverejňovania informácií z tlačenej z podoby v periodikách do elektronickej podoby na webových stránkach doplnkových dôchodkových spoločností. Ešte výraznejšou zmenou je však zavedenie dokumentu Kľúčové informácie, ktoré poskytnú účastníkom v prehľadnej a stručnej podobe všetky potrebné informácie, ktoré pre svoje investičné rozhodnutie potrebujú a nahradia ťažkopádny a neadresný dokument Informačný prospekt. Zavedenie dokumentu kľúčových informácií vytvára predpoklad nielen pre lepšiu finančnú gramotnosť účastníkov, ale i pre zvýšenie záujmu aktívnejšie sa starať o svoje prostriedky vložené do doplnkového dôchodkového sporenia. Takýmito zmenami sú i zmena subjektu, ktorý bude určovať výber doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zo zamestnávateľa na zamestnanca, povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poskytnúť účastníkov pasívny elektronický prístup k svojmu osobnému účtu, ako i povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre účastníka možnosť sporiť si vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch súčasne bez potreby uzatvorenia ďalšej účastníckej zmluvy.

    Krokom, ktorý vytvára predpoklad pre aktívnejší záujem účastníkov o manažment svojich prostriedkov v doplnkovom dôchodkovom sporení, je i skrátenie obdobia, počas ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup z troch rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy na jeden rok, obdobne, ako je tomu i v druhom pilieri.

    Predkladaná novela zákona nezostáva len pri úprave odplaty za prestup. Vzhľadom k tomu, že slovenský tretí pilier patrí v porovnaní s obdobnými systémami v rámci Európskej únie k najdrahším, a vzhľadom k tomu, že priemerná čistá výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov i z dôvodu vyšších odplát nedosahuje úroveň inflácie, pre informáciu priemerná výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov za posledných 6 rokov dosiahla 1,4 %, zatiaľ čo priemerná inflácia bola v rovnakom období na úrovni 2,9 %, tak predkladaná novela zákona reflektuje túto skutočnosť úpravou naprieč celým spektrom odplát poskytovaných doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam.

    Ďalšou zaujímavou zmenou, ktorá zatraktívňuje systém doplnkového sporenia, je určite i znovuzavedenie daňovej úľavy v podobe nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka do výšky 180 eur ročne, na ktorú účastníkom vznikne nárok po splnení zákonom stanovených podmienok.

    V neposlednom rade prináša novela zákona i zmeny v oblasti investovania a riadenia rizík, ktoré reflektujú zmeny, ktoré sa udiali vo finančnom svete v posledných rokoch a optimalizujú možnosti investovania doplnkových dôchodkových spoločností, ako i zavádzajú účinnejší a efektívnejší, efektívnejší systém vnútornej kontroly riadenia rizík.

    Toľko úvodom, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, tlač 543, a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 518 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil predkladateľ zákona, navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - ústavnoprávnemu výboru,

    - výboru pre financie a rozpočet,

    - výboru pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem vám, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sú písomne prihlásení za klub KDH pán poslanec Július Brocka a ďalej je prihlásený pán poslanec Jozef Mihál zo strany SaS.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, niečo tu nesedí, na začiatok by som chcel povedať, pretože my sme dnes v pléne odsúhlasili, že nebudeme rokovať o zákone ministra Richtera o kolektívnom vyjednávaní, pretože pán minister je chorý, a súhlasili sme, plénum aj opozícia, ale napriek tomu pokračujeme v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov, ktoré mal predkladať minister Richter. Čiže niečo tu nesedí, ja si myslím, že vláda chce jednou ranou dve muchy vybaviť. Ten zákon, ktorý stiahli teda sme z rokovania o kolektívnom vyjednávaní, na tom zákone nemá záujem práve v čase krízy tá skupina sociálnych partnerov, ktorí chcú viac zamestnávať a ktorí chcú, aby boli na Slovensku lepšie podmienky na zamestnávanie, najmä teraz v čase krízy. A ten zákon naozaj, to bol len, by som povedal, plnenie sľubu strany odborovým bosom a tým, ktorí im pomáhali v kampani, že toto vrátia späť z prvej Ficovej vlády. Ja by som si želal, lebo súhlasím s tým, že sme to stiahli, ale myslím si, že do septembra je málo. Najlepšie by bolo, keby ten návrh vláda úplne stiahla a vôbec ho nepredložila, kým si myslíme, že kríza existuje, finančná, dlhová, lebo to nie je dobrý návrh zákona, a preto by som dal aj taký verejný prísľub, že keby tá vláda stiahla ten zákon úplne, tak by som sa angažoval v poslaneckom klube KDH, aby napríklad sme podporili tento návrh zákona, ktorý predkladá pán minister Borec. Nemám výhrady voči tomu, že ho predkladá pán minister Borec preto, lebo v podstate návrh, ktorý prerokúvame, to je návrh, ktorý nevypracovali ľudia na ministerstve sociálnych vecí. Ja si myslím, že to je tak zložitý a náročný zákon, že museli sa využiť externé zdroje alebo kapacity, a preto v podstate je to jedno, ktorý minister tento návrh zákona predkladá.

    Ja by som v úvode chcel povedať, keďže to je prvé čítanie, možno len niekoľko myšlienok, že tretí dôchodkový pilier, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení, hoci je tretí, bol skôr ako druhý dôchodkový pilier. On má takú históriu, že v 90. rokoch, keď sa rušili pracovné kategórie, to bol inštitút v našom dôchodkovom systéme, ktorý garantoval niektorým skupinám zamestnancov vyššie dôchodky, pretože pracovali v sťaženom prostredí, v zdraviu škodlivom prostredí, a keďže vtedy zamestnávatelia a štát nemal na to, aby im primerane zvýšil mzdy, tak oni boli kompenzovaní tým, že mohli odísť skôr do dôchodku alebo odchádzali do dôchodku výhodnejšie, napr. že sa im výhodnejšie dôchodok počítal. A cez tie tzv. pracovné kategórie. A keďže to bol inštitút, ktorý bol umelý, v trhovej ekonomike neudržateľný, tak jednoducho tretí dôchodkový pilier bol práve náhrada v istom zmysle za tie pracovné kategórie. A tretí pilier - tak ako ho poznáme aj teraz -, lebo on bez veľkých zmien vlastne fungoval až do dnešných chvíľ, znamená, že, a vlastne bol to aj lobing predstaviteľov zamestnancov a súhlasili s tým aj zástupcovia zamestnávateľov, že ten zamestnanec, ktorý si zo svojho príjmu odloží časť peňazí na doplnkový dôchodok, tak zamestnávateľ mu doplatí alebo rovnako sa mu bude skladať na jeho doplnkový dôchodok, čiže napr. keby som sa nevracal ku korunám, ale teraz hovoril o eurách, tak kto má 1000-eurový mesačný príjem a 2 % si odvádza na svoje doplnkové dôchodkové sporenie, tak zamestnávateľ mu odvádza 2 %, 20 eur si odvádza zamestnanec, zamestnávateľ rovnakú sumu na jeho doplnkový dôchodok. Čiže k 20 eurám ďalších 20 eur zamestnávateľ. No nikde vám žiadny finančný ústav nezhodnotí vašich 20 eur, ako sa to stane napr. pri doplnkovom dôchodkovom sporení. Doplnkové dôchodkové sporenie bolo doteraz výhodné aj pre správcov, pretože je to dávno, vtedy ešte nebola skúsenosť s tým, ako to je s optimálnymi, by som povedal, výnosmi a za správu týchto prostriedkov, odplata týmto spoločnostiam a bola veľmi, veľmi atraktívna, čiže správcom sa to oplatilo. Keďže sa to oplatilo aj sporiteľom, práve preto výrazné zhodnotenie od zamestnávateľov, a keďže ministri sociálnych vecí alebo ekonomickí ministri predchádzajúcich vlád boli zamestnaní inými problémami, tak tento tretí pilier bol tak akoby bokom pozornosti a záujmu, čo najmä dnes v ťažkých časoch sa ukazuje, že už nemôže tak ďalej byť, pretože je to nevyvážené, aby na jednej strane napríklad štát umožňoval niekomu takto zarábať, teraz myslím tým aj správcov, aj sporiteľov, a na inej strane iným, ktorí potrebujú väčšiu pomoc, tak pre tých štát nemá. A keďže už máme aj skúsenosť z fungovania s kapitálovými trhmi, vieme, ako to funguje pri zhodnocovaní prostriedkov cez druhý pilier, tak jednoducho využitím skúsenosti z druhého, ktoré sa premietli do novely tohoto zákona, môžeme upratať aj tretí pilier. Čiže mne sa to, ja som teda rád, že sa ideme aj tretiemu pilieru venovať. A aj keď vláda hovorí, že chce ho zatraktívniť a prišla s myšlienkou, ktorá je taká, by som povedal, trošku populistická, že opäť sa zavádza to, čo bývalá pravicová vláda zrušila, že aby prilákala nových klientov do tretieho doplnkového piliera, tak budú mať daňovú úľavu napríklad. Ja si myslím, že to je teda smiešne, smiešne aj z pohľadu veľkosti tej úľavy, a ja si myslím, že ten tretí pilier takúto ani nepotrebuje. Očakávam, že do druhého čítania kým to prejde, tak sa ešte budú obce viac ozývať, že je to siahanie na ich príjmy, pretože cez daň z príjmov, to znamená, že ich výnosy budú mierne nižšie, aj keď ten dopad na verejné financie nie je v miliónoch, je možno v sto tisícoch eur, takže práve preto, že 180 eur nezdaniteľné minimum za celý rok deleno 12, čiže 15 eur nie je nižšia daň, ale nezdaniteľné minimum, čiže daň z toho je 3 eurá aj niečo, no čiže to kvôli tomu určite nezačnú ľudia húfne vstupovať do tretieho dôchodkového piliera.

    Skôr to beriem, že to je taký symbol a neviem, či to nie je tak aj na truc, že pravicová vláda to zrušila, lebo teda šetriť treba a mali by sme okresávať všetky výdavky, ktoré sú zbytočné, ktoré sú neefektívne, nehovoriac o tom, že na to štát ani nemá. Aj preto, že tretí pilier, to nie je jediná forma zabezpečenia na starobu. Sú rôzne formy. Sú dneska ľudia rôznym spôsobom, tí, ktorí sa zodpovedne stavajú k svojej budúcnosti, aj k starobe, tak kto môže, má aj životné poistenie, iní majú stavebné sporenie, investujú do nehnuteľností, investujú do vzdelania, investujú do umenia teraz s vidinou, že to sú veci, ktoré nestrácajú na hodnote v budúcnosti, a že keď sa človek, keď tie veci speňaží, tak môže si takto pomôcť k dôchodku, niekto investuje do detí, že sa deti, teda spolieha sa na to, že deti sa o neho postarajú a v našej spoločnosti sú aj ľudia, ktorí sa spoliehajú na Pána Boha. Že aj ten sa postará, napríklad tí, ktorí žijú veľmi nezištne a venujú sa proste šíreniu alebo obetujú celý svoj život v prostredí, kam nedostanete ľudí za peniaze.

    Čiže tých možností je viacero a ja si myslím, že štát by mal vytvárať také spravodlivé prostredie, to znamená, mal by podporovať všetky formy a ľudia by si mali sami vybrať. Je teraz tak alebo taká situácia, že niekto ťaží zo všetkých výhod. Viete, že ťaží z podpory hypotekárnych úverov, ťaží z podpory stavebného sporenia, ťaží z podpory tretieho piliera, ťaží z podpory životného poistenia, možno že v druhom čítaní presadí niekto, že aj životné poistenie treba bonifikovať, niekto ťaží z toho, že štát za neho platí na dôchodok poistné odvody, proste niekto má všetky tie výhody a sú nevyvážené a ja si myslím, že teraz je ten čas, že opozícia nebude kritizovať vládu za to, že robí aj nepopulárne opatrenia, keď sú správne, rozumné a spravodlivé.

    Nemám zásadné výhrady voči tomuto návrhu a do druhého čítania verím, že prejde, a v druhom čítaní Kresťanskodemokratické hnutie určite príde s pozmeňovacími návrhmi, ktoré ho môžu ešte vylepšiť. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    Takže dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, je veľká škoda, že tu nie je pán minister Richter, je mi zároveň ľúto, že sa mu stala takáto nešťastná udalosť, autonehoda, za ktorú nemôže, a nemáme ho tu teraz prítomného v sále, pán minister spravodlivosti Borec ho teda zastupuje.

    Pán kolega Brocka už povedal k tomu svojich pár slov, ja chcem povedať trošku inak. Keby sa urobila určitá hitparáda návrhov zákonov z dielne ministerstva práce v tomto volebnom období, tak tento návrh zákona by bol u mňa jednoznačne na 1. mieste a potom dlho, dlho nič. Je to skutočne dobrý návrh. Som rád, že tretí pilier bude takýmto spôsobom modifikovaný, samozrejme, dá sa debatovať o mnohých ustanoveniach zákona, ktoré by možno mohli byť lepšie, ale to je, samozrejme, možno subjektívny môj názor. Toto novela mala byť už dávno na stole, tak ako pán kolega Brocka hovoril, vždy ministri vrátane mňa mali množstvo, množstvo iných povinností, venovali sa iným problémom v tomto komplikovanom rezorte. Takže dobre, že konečne tu máme zásadnú novelu zákona o treťom dôchodkovom pilieri. Ja pripomeniem niektoré najdôležitejšie body, ktoré sú možno troška kontraverzné.

    Je to sprísnenie podmienok vyplácania týchto dôchodkov, kde doteraz napr. stačilo dosiahnuť 55 rokov veku a za podmienky splnených desiatich rokov sporenia bolo možné už čerpať dávku. To mohlo pomôcť možno ľuďom vo vyššom veku v prípade straty zamestnania, zníženia príjmov. Táto novela striktne trvá, vlastne prináša pravidlo dosiahnutia dôchodkového, resp. veku pre predčasný starobný dôchodok, čo môže niektorých ľudí možno poškodiť. Je to diskutabilné, ale je to fakt.

    Ďalšia taká zásadná zmena je zrušenie odstupného. Čiže keď niekto bol v ťažkej finančnej situácii, mal tu nasporené určité prostriedky, mohol si týmto spôsobom pomôcť tým, že zrušil jednoducho svoju účasť v treťom pilieri, a tak prišiel k finančným prostriedkom. Negatívnym faktom na tom ale bolo to, že 20 % prostriedkov si ponechala dôchodková spoločnosť, čo tiež nebolo fajn. Tu máme, naopak, možnosť predčasného výberu prostriedkov, ktoré si sporiteľ nasporil, čiže nie zamestnávateľ, ale sporiteľ, čiže do istej miery je to nahradené týmto inštitútom. Z tohto pohľadu to možno aj je lepšie, ako to by možno chcelo dlhšiu diskusiu.

    Veľkým pozitívom z môjho pohľadu je zrušenie tých nešťastných administratívne neprehľadných pre sporiteľov dávkových plánov. Takto to bude lepšie, ako je to v návrhu. Zároveň sa zlepší informovanosť ďalšími opatreniami, čiže sporitelia budú lepšie vedieť, čo sa vlastne s ich prostriedkami deje a, samozrejme, veľkým pozitívom sú znížené poplatky, znížené odplaty v prospech správcov, ale v neprospech sporiteľov, v neprospech občanov. Takže to je výborné. Výborné opatrenie je aj možnosť sporiť si vo viacerých dôchodkových fondoch, čiže tu sa kopíruje tá idea, ktorá sa presadila pred dvoma rokmi v druhom dôchodkom pilieri. Takisto som rád.

    Rád som aj novým možnostiam investovania, to že sa zavádzajú rôzne nástroje, ktoré sú prebraté z tých najlepších skúseností z pohľadu kolektívneho investovania, ako je napr. systém riadenia rizík, a určite pozitívne je aj zvýšenie pozície regulátora, posilnenie pozície Národnej banky Slovenska v tomto systéme.

    Tu chcem povedať jednu myšlienku, ktorú mi vnukol kolega Kaník, tu už nie je, ale mal dobrý postreh, čiže budem to tlmočiť, túto jeho myšlienku. Zaujímavé je, že pokiaľ išlo o druhý pilier, tak donedávna druhý pilier bol dosť zásadným dejiskom politického boja pravica - ľavica, resp. SMER verzus súčasná opozícia, kde napr. SMER veľmi tvrdo argumentoval tým, aký je ten druhý pilier pre sporiteľov nevýhodný, správcovské spoločnosti sú zlé, sporiť sa neoplatí, je to nanič. Tak zaznievali tak medzi riadkami náznaky, že by to bolo dobré aj zrušiť. Pokiaľ ide o tretí pilier, tak tu sa takýto ideologický, lebo je to ideologický, žiadny iný takýto súboj sa nekoná. No zo strany stredopravých strán súčasných opozičných to je úplne prirodzené, pretože tak ako podporujeme existenciu druhého piliera, podporujeme aj existenciu tretieho piliera a ja osobne, kade chodím, tade ľuďom odporúčam, sporte si na dôchodok, pretože ten dôchodok, ten dôchodkový vek raz príde, zostanete bez financií, bude sa vám žiť ťažko, preto si treba sporiť. Preto treba podporiť aj tretí aj druhý pilier. Čiže je mi veľmi ľúto, keď sa takto vrátim trošku dozadu v čase, že tak ako tu je súzvuk tých pár ľudí, ktorí sú tu z jednej-druhej strany a chceme všetci podporiť tretí pilier, že pokiaľ šlo o druhý pilier, tak až do minulej jesene, to bolo kolbište politického boja a trošku to posuniem, preto som rád, že aj pokiaľ ide o druhý pilier, schádzame sa hoci nepravidelne a hoci sme sa už dva mesiace nevideli, schádzame sa ako určitá prierezová pracovná skupina ľudí, ktorí do toho vedia, čo povedať, s pánom štátnym tajomníkom Burianom a pomaly ale verím, že iste pripravujeme návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, kde teda všetci zo všetkých strán uznáme dôležitosť a pozíciu druhého dôchodkového piliera.

    Dobre, vrátim sa ale k tretiemu pilieru, k zákonu, ktorý máme tu v rozprave. Ešte pokiaľ ide o to daňové zvýhodnenie, neodpustím si podpichnúť, tých 180 eur zníženia základu dane je zníženie základu dane. Z hľadiska samotnej nižšej dane to v prepočte znamená daň nižšiu o 34,20. Čiže v podstate je to tá suma plus-mínus, ktorú živnostník platí na vyšších odvodoch každý mesiac do Sociálnej, zdravotnej poisťovne, neodpustím si teda poznámku, že toto je taká malá kostička, aby teda bolo o čom hovoriť, pán minister Richter, aby mal o čom hovoriť, že oni predsa dane nezvyšujú, odvody nezvyšujú, ale aj znižujú, lebo zaviedli takúto úžasnú veľmi dôležitú daňovú úľavu, 34,20 ušetrí na dani ten, kto je v treťom pilieri. Ako naozaj, klobúk dole pri tej jednej miliarde eur, ktorú ročne vytiahnete od občanov Slovenskej republiky deštrukciou druhého piliera, zvýšením daní a odvodov, tých 34,20 je naozaj, nepoviem, že mucha slonovi, to je blška, taká mik, to je taký ten atóm jeden, ten elektrón slonovi, z ktorého by sa mal najesť. Jednoducho toto našich občanov nezachráni a čisté príjmy im nezvýši.

    Dobre, táto novela, ak to uzavriem, je v zásade dobrá. Možno v druhom čítaní príde ešte k určitým zlepšeniam, ktoré budem vítať, a som rád, že tento zákon máme v parlamente.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Mihál. Takisto sa stotožňujem s tým, že tento zákon je posunom vpred a naozaj má pomôcť tým, ktorí sú zodpovední voči samým sebe a voči svojim rodinám a sú naučení starať sa o to, aby prežívali nielen v súčasnosti, ale prežili aj v budúcnosti. To znamená, že tí, ktorí pracujú a majú si z čoho odkladať, aby im to bolo umožnené a aby mali tú formu uľahčenia toho sporenia tým, že tú daňovú úľavu dostanú. Áno, je to zatiaľ málo, ale ako som už aj inde povedal, aj po malých krôčikoch sa dá kráčať k cieľu, a toto je jeden takisto z takých malých krôčikov, ako ste hovorili, prídeme do druhého čítania, veci sa dajú určite vylepšiť. Budem rád aj ja, ak budeme môcť spoločne konzultovať tieto veci aj s ministerstvom a naozaj nájsť optimálne riešenie, aby skutočne to tých ľudí motivovalo sporiť si na svoju budúcnosť, do svojho dôchodku.

    Takže ďakujem vám veľmi pekne a takisto podporujem takýto krok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam možnosť poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť a vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Chce zaujať navrhovateľ svoje stanovisko?

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vzhľadom na pomerne vecnú diskusiu ja len veľmi krátko. Chcem oceniť vystúpenia oboch pánov poslancov, chcem oceniť aj to, že ocenili, že SMER vie pripraviť aj niečo dobré, ja si to veľmi vážim a ja verím, že takto vecne budeme rozprávať aj o iných zákonoch.

    Na začiatok chcem vysvetliť, prečo sme stiahli zákon o kolektívnom vyjednávaní a nestiahli sme tieto ostatné zákony. Práve preto, páni poslanci, pretože sme predpokladali, že tento zákon, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení bude vami prijatý pozitívne, že tu nebude nejaká siahodlhá diskusia, na ktorú by bol potrebný, na ktorú by bola potrebná prítomnosť pána ministra, aby vedel zareagovať z pozície rezortu. Takže to bol dôvod, prečo ten zákon o kolektívnom vyjednávaní sa oddialil, aby keď bude v parlamente, aby tu bol prítomný pán minister, takže netreba za tým hľadať niečo iné. Na adresu pána poslanca Brocku chcem len toľko povedať, že zákon alebo návrh zákona vypracovali odborníci na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Národnou bankou Slovenska. Takže neboli pozývané nejaké externé spoločnosti, boli to predovšetkým tieto dve inštitúcie.

    Pán poslanec Mihál povedal, že táto novela mala byť už dávno na stole. To je pravda. Myslím si, že treba oceniť, že v podstate po roku fungovania tejto vlády je táto novela na stole a je pripravená veľmi dobre a veľmi kvalitne. Bola tu taká otázka, že sa, alebo taká poznámka, skôr taká neurčitá, že sa sprísňujú podmienky vyplácania. Áno, je to doplnkové dôchodkové sporenie, takže je to určené predovšetkým na to doplnenie tej náhrady príjmu v starobe, čiže to je účel, aby keď človek prestane byť ekonomicky aktívny z dôvodu veku, aby mal ten náhradný príjem lepší. Zároveň však platí zásada, že to, čo sa dohodlo v pôvodných zmluvách, teda tých 55 rokov, to zostáva v platnosti, takže tí pôvodní klienti, ktorí si sporia, tým zostáva tá pôvodná veková hranica.

    Čo sa týka druhého piliera, áno, bolo to bojisko v minulom roku, ale správne ste povedali, pán poslanec, že bola to taká ideologická vojna, že možno aj za každú cenu bojovať v tom lete a dokázať, že, používali sa veľmi tvrdé slová, že sa kradnú dôchodky, čo vôbec nebola pravda, napokon prijali sa aj niektoré pozmeňujúce návrhy opozície, ale hlavne, čo ste správne povedali, vedie sa diskusia o ústavnom zákone a ja to chcem opäť oceniť, je to dôkaz vyspelosti našich politikov či z ľavej, alebo z pravej strany, že začíname diskutovať o týchto zásadných veciach v štáte, že ich upravíme konsenzom čo najväčšej skupiny ľudí. Tak by to malo byť možno aj v iných otázkach a toto je dobrý smer a ja si myslím, že treba v tom pokračovať, a verím, že ako objektívne a úprimne vám hovorím, že verím, že bude výsledok, ten ústavný zákon, aby bola stabilita pre našich občanov.

    Zníženie základu dane. No, máte pravdu, pán poslanec, nie je to veľa, ale dôležité je, že sa znova zavádza tento inštitút. To je dôležité, že tento inštitút dostávame do celého alebo do tohto zákona a so zlepšovaním sa hospodárskej situácie, verím, že sa bude dvíhať aj tá výška tej daňovej úľavy, čiže treba to podľa mňa oceniť a nie opľuť, lebo je to krok, ktorý ide, ide vpred, je lepší, aj keď je malý, ako povedal pán poslanec Hraško, ale je to pozitívna vec a hlavne zavádza sa tento nový inštitút, resp. staronový inštitút naspäť do tohto zákona a to je pozitívne.

    Takže ďakujem veľmi pekne a verím, že v druhom čítaní bude tá diskusia už za prítomnosti pána ministra Richtera a že bude prebiehať v rovnako konštruktívnom duchu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 544. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 519.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ešte predsa len som chcel poďakovať v mene vlády za vecnú diskusiu k predchádzajúcemu bodu a dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona a predkladá sa na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je podporiť zamestnanosť zabezpečovanú v pracovnoprávnych vzťahoch a orientovať činnosť orgánov inšpekcie práce na dozor a poradenstvo v pracovnoprávnych vzťahoch a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na ten účel sa navrhuje najmä:

    - rozšíriť vymedzenie závažných porušení pracovnoprávnych predpisov o presiahnutie rozsahu evidovaného pracovného času pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti,

    - zvýšiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých osôb a tiež

    - zvýšiť poriadkovú pokutu,

    - zrušiť pôsobnosť orgánov inšpekcie práce v niektorých záležitostiach trhového dohľadu vykonávaného podľa osobitných predpisov.

    Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie súvisiace zákony, a to zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom sa najmä navrhuje, aby sa zamestnanci ústredia práce a úradov práce vykonávajúcich kontrolnú činnosť, preukazovali preukazom kontrolóra, ktorý im bude vydávať ústredie práce a úrady práce, a ďalej zákon č. 82/2005 Z. z . o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v ktorom sa najmä navrhuje upraviť prechod povinností splatiť administratívnu pokutu uloženú za nelegálnej zamestnávanie na právnickú osoby alebo fyzickú osobu podieľajúcu sa na predmetnej dodávke práce, tovaru alebo poskytovanie služieb a to aj v prípade nelegálneho zamestnávania občana Slovenskej republiky alebo občana iného členského štátu Európske únie a nielen v prípade nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny.

    Návrhom zákona sa tiež reaguje na poznámky z aplikačnej praxe a na úpravy súvisiacich právnych predpisov.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podal spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 519 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s paragrafom 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,

    pričom za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým boli, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorský výbor do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za klub OĽaNO vystúpi pani podpredsedníčka Erika Jurinová, za klub KDH pán poslanec Brocka a Jozef Mihál zo strany Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, stáva sa veľmi často, že v poslednej dobe naozaj často, že sa venujeme inštitúciám, ktoré by akoby, ľudovo povedané, znepríjemňujú život práve občanom. Od daňových zákonov cez prísnejšie kontroly vo všetkých oblastiach. Či už dané zmenu považujeme za opodstatnené alebo nie, tvrdením, že parlament sa venoval hlavne, tvrdenie, že parlament sa venoval hlavne represii, skutočne platí.

    Preto v prvom momente som sa potešila, keď vláda otvorila zákon o nelegálnom zamestnávaní, ktorý zároveň ošetruje aj fungovanie inšpektorátu práce. Inšpektorát práce má alebo mal by mať dôležitú úlohu v systéme ochrany práv pracujúcich, či už sa bavíme o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práce alebo kontroly dodržiavania pracovnoprávnej legislatívy, inšpektorát môže zohrávať kľúčovú úlohu pri ich ochrane. Je však zvláštne, že sociálna vláda na tento aspekt fungovania inšpektorátu práce v tejto novela akosi zabudla.

    Vláda od začiatku legislatívneho procesu pri tejto novele hlavne deklarovala, že jej hlavným cieľom je boj proti nelegálnej práci. Zákon posilňuje právomoci v tejto oblasti a okrem iného zvyšuje pokutu za nelegálne zamestnávanie. Všetko sa to deje v rámci deklarovanej snahy vlády proti daňovým únikom. Mimo zmeny v oblasti nelegálnej práci je jedinou skutočnou alebo akčnou zmenou možnosť predĺžiť si lehotu na začatie konanie z 30 na 60 dní. Okrem tohoto novela prináša prakticky len málo, mále legislatívno-technického zmeny.

    Dôrazom na nelegálnu prácu by som rozumela, ak by to bola jediná problémová oblasť vo fungovaní inšpektorátu. Rieši sa to totiž ako najdôležitejšia vec. Prípadne ak by novela riešila aj iné aspekty jej fungovania. Nie je však tomu tak, pretože oblasti na zlepšovanie je viac než dosť. Dovoľte, aby som oblasti, kde vidím priestor na zlepšenie, ilustrovala na konkrétnom, skutočnom prípade, ktorý iste všetci poznáte. Ide o krach spoločnosti Slotex a nevyplácanie miezd jej zamestnancom. Prípad vyvolal vzhľadom na svoj zložitý a problematický vývoj pozornosť napríklad a nielen zo strany verejnej ochrankyne práv, ktorá v tejto súvislosti vydala aj špeciálnu správu. Jedným z prvých orgánov verejnej moci, ktorý s týmto prípadom prišiel ku kontaktu alebo do kontaktu, je práve inšpektorát práce. Vo veci Slotexu som interpelovala aj ministerstvo práce, dokonca aj pána ministra Boreca. Komunikovali sme aj s konkrétnymi inštitúciami v tejto veci zapojenými a moje zistenia boli značne neuspokojivé.

    Prvý anonymný podnet na nevyplácanie mzdy bol v prípade Slotexu doručený 28. 5. minulého roku, 5. 8. inšpekcia uzavrela svoje prvé šetrenie, kde zistila nedostatky. Ich napravenie však neboli skontrolované. Druhý inšpekcia, na základe iného podnetu, ktorý inšpektorát práce dostal, bolo 26. 7., začala až 7. 8. a najzarážajúcejšie je, že aj v tomto prípade naša inšpekcia pochybenia v rámci tohto šetrenia, ktoré ukončila 25. 10. K udeleniu pokuty došlo až 18. 12.

    Dámy a páni, v jednom skutočne z najexponovanejších prípadov nevyplávania mzdy trvalo 7 mesiacov, kým od podania podnetu došlo k udeleniu pokuty vo výške 5-tisíc euro.

    Uvedomme si tu dôležitú vec, nejedná sa o to, že akým, akou farbou sú namaľované hrany, ale ide o nevyplácanie miezd 43 zamestnancom. Títo zamestnanci boli posunutí na hranu existenčného prežitia a jedna zo základných organizácií, ktorá im mala pomôcť, tak konala 7 mesiacov. Myslím, že sa všetci zhodneme, že takáto dĺžka je práve v takomto závažnom prípade značne neprípustná. Nechcem ani vidieť koľké, koľko šetrenie trvá v menej exponovaných prípadoch. Je to o to závažnejšie, že za posledných 5 rokov bolo vyše 2 500 inšpekcií, pri ktorých bolo zistené nevyplatenie mzdy. Veľmi ma preto mrzí, že ministerstvo namiesto toho, aby lehoty sprísňovalo, prináša možnosť ich rozvoľnenia.

    Páni kolegovia, pani kolegyne, som presvedčená o tom, že práve naopak, do tohto zákona potrebujeme dostať určité lehoty pre vážne prípady, ako je napríklad aj masové nevyplácanie mzdy, kedy by inšpekcia mala mať povinnosť konať veľmi rýchlo. Mesačné zdržanie medzi podpismi na formulároch by mali byť takisto absolútne neprípustné.

    Je dôležité ale poznamenať, že inšpekcia má v prípade, keď vidí podozrenie na nevyplácanie miezd, podať trestné oznámenie na zamestnávateľa. A je pre mňa prekvapivé, že tak inšpekcia v tomto prípade neurobila, aj keď sa tento príklad ukázal ako exemplárna ukážka podvodného tunelovania. Každopádne, už po dnešnom stretnutí môjho kolegu alebo spolupracovníka viem, že už existujú interné predpisy, ktoré im toto prikazujú. Inšpekcia sa v tomto prípade bránila tvrdením, že nemala možnosť skontrolovať skutkový stav veci, teda či mal v danej dobe subjekt dostatok finančných prostriedkov na účte. Inšpekcia si výpisy žiadala, nedostala ich, konštatovala slabú súčinnosť zo strany zamestnávateľa. Litera zákona bola naplnená. Otázka je, že či to skutočne stačí.

    Dámy a páni, zamestnávateľ má povinnosť podať všetku dokumentáciu potrebnú pre inšpekciu, ale ak k tomu nedôjde, tak sa inšpekcia uspokojí so správnou pokutou? Zamestnanci ostávajú opäť na poslednom mieste a to sme stále ešte v medziach zákona, bohužiaľ. Je pritom jasné, že štát, ktorý keď ide napríklad o veci ako kontrola výboru daní je ochotný vybaviť finančnú správu ešte aj právomocou odpočúvať, no ak ide o obyčajné nevyplácanie 300-eurových miezd, tak téma efektívneho výkonu verejnej moci už nie je pre štát zaujímavá. Opäť nejedná sa o ojedinelý jav. Neposkytnutie súčinnosti inšpekcii bolo zistené v stovkách iných prípadov v posledných rokoch. A tu sa natíska otázka, prečo túto oblasť zákon neošetruje?

    Som presvedčená, že ak máme takúto inštitúciu, inšpektorát práce, občania si zaslúžia inšpekciu, ktorá bude schopná efektívne chrániť ich práva aj v tak citlivej oblasti, ako je nevyplácanie mzdy. V priebehu mojej komunikácie s relevantným orgánmi som narazila na niekoľko systémových zlyhaní, ktoré idú nad rámec jedného prípadu. V žiadnom prípade mi teraz nejde o ukazovanie prstom na vinníkov, toto je iba výsledkom malého záujmu o túto oblasť skrz niekoľko vlád. Podstatné je však riešenie problémov.

    Preto budem rada, ak sa aj vzhľadom na to, čo ste si vypočuli, dostanú do zákona zmeny, ktoré tento stav pomôžu riešiť, ktoré budú viesť k efektívnejším nástrojom na vymáhanie nevyplatenej mzdy a ochrany zamestnancov. Dôležité je, aby sa našli určité prienikové miesta, na ktorých, na ktoré dnes nemá nikto dosah alebo presahujú možnosť riešenia jednotlivých inštitúcií. Tiež tu musím poznamenať, že táto téma sa netýka len inšpektorátu práce. Problémy môžeme vidieť aj v prípade Sociálnej poisťovne, polície, či stavu nášho konkurzného práva. Preto som možno aj rada, že tu sedí pán minister spravodlivosti. Vie, že sme boli spolu a hovorili sme o tejto téme, poslali sme interpeláciu, na ktorú nám odpovedal a sám nám hovoril, že existujú možné riešenia. Ale ja sa pýtam, ak existujú riešenia, prečo nerobíme s tým, aby sa, s tým nič, aby sa naozaj uplatňovali. Kde máme registre spomínané, ktoré by pomohli identifikovať, kto je vhodný podnikateľ a ktorý nie? Prečo sa toto neurýchľuje?

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktický poznámky. Vzhľadom na to, že je 19.00 hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode. Zajtra ráno budeme pokračovať vystúpením písomne prihláseného pána poslanca Brocku za klub KDH.

    Prajem vám pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.