• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

    Otváram desiaty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Juraj Blanár, Martin Fronc, Dušan Galis, Igor Choma, Maroš Kondrót. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Andrej Kolesík.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má tlač 577. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 554.

    Dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 577.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, schôdza Národnej rady speje k svojmu záveru, napriek tomu si ešte dovolím predložiť posledné dva poslanecké návrhy zákonov, o ktorých budeme rokovať v priebehu dnešného doobedia. Ten prvý, tak ako bol uvedený, je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Dámy a páni, darovanie krvi je jednou z činností Slovenského Červeného kríža. Hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s hematologicko-transfúznymi oddeleniami a Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky.

    Osoby, ktoré dobrovoľne darujú krv, sú oceňované formou plakiet a medailí. Kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce, máte to uvedené v dôvodovej správe predmetného poslaneckého návrhu zákona, napriek tomu z úcty týmto ľuďom si, myslím, môžem dovoliť v tejto chvíli prečítať, koľko odberov je potrebných na ktorý stupeň ocenenia medailou alebo plaketou, lebo niekedy o týchto neznámych hrdinoch, o ktorých sa veľmi málo rozpráva, málo hovoríme aj v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Takže:

    - Bronzová Janského plaketa sa udeľuje u žien za 10 dobrovoľných darovaní krvi, u mužov za 10 dobrovoľných darovaní krvi,

    - Strieborná Janského plaketa sa udeľuje u žien za 20 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 20 dobrovoľných darcovstiev krvi,

    - Zlatá Janského plaketa sa udeľuje u žien za 30 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 40 dobrovoľných darcovstiev krvi,

    - Diamantová Janského plaketa sa udeľuje u žien za 60 dobrovoľných darcovstiev krvi, u mužov za 80 darovaní krvi,

    - Kňazovického medaila sa udeľuje u žien za 80 darovaní krvi, u mužov za 100 darovaní krvi.

    A potom ešte existuje tzv. Pamätná plaketa doc. MUDr. Vladimíra Krišla, CSc., ktorá sa udeľuje za rozvoj darcovstva krvi.

    Teda to, čo chcem povedať na úvod svojho vystúpenia k odôvodneniu predmetného poslaneckého návrhu zákona, je, že dnes dobrovoľných darcov krvi, týchto neznámych hrdinov, odmeňujeme plaketami a medailami.

    Ale, dámy a páni, myslím si, že nemusím dlho krasorečniť, aby ste pochopili a vnímali a podľa mňa aj cítili, že títo dobrovoľní darcovia krvi si okrem medailí a plakiet zaslúžia určite väčšie ocenenie. A nemyslím len morálne ocenenie, ktoré by mali požívať v našej spoločnosti, ale určite aj poďakovanie slovenského zdravotníctva za to, že práve vďaka týmto neznámym hrdinom dokážeme v slovenskom zdravotníctve zachraňovať doslova tisícky životov, dokážeme uzdravovať tisícky ľudí. Teda som o tom presvedčený, že okrem ocenenia v podobe už spomínaných plakiet a medailí si určite dobrovoľní darcovia krvi zaslúžia oveľa viac.

    Preto v tomto návrhu zákona navrhujem ich oslobodenie od poplatkov. Návrhom zákona sa rozširuje okruh osôb, ktoré by mali byť oslobodené od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Dobre viete, že v zmysle platného zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je zdravotná starostlivosť na Slovensku poskytovaná bezplatne. To slovo "bezplatne" je veľmi zavádzajúce, teda je poskytovaná tak, že je uhrádzaná formou zdravotného poistenia.

    Napriek tomu, teraz vynechám to, za čo všetko sa v slovenskom zdravotníctve dosť netransparentne vyberajú finančné prostriedky, ale budem hovoriť len o tom, čo je v zákone uvedené, napriek tomu existujú tzv. poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré, Ústavný súd povedal, že sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sú to poplatky, ktoré pacient za službu hradenú z verejného zdravotného poistenia napriek tomu musí zaplatiť. Sú to poplatky za recept, za lekársky poukaz, za dopravnú zdravotnú službu, za prednostné ošetrenie a nadštandardný pobyt.

    A ja práve navrhujem týmto poslaneckým návrhom zákona, aby dobrovoľní darcovia krvi boli oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda aby boli oslobodení od poplatku za recept, za lekársky poukaz, za dopravnú zdravotnú službu, za prednostné ošetrenie a za nadštandardný pobyt, a to už od držiteľov minimálne Bronzovej Janského plakety.

    V druhej časti tejto malej, ale podľa mňa pomerne významnej novely, ktorá rieši problém, ktorý akosi nemáme riešený v slovenskej legislatíve v súčasnosti, je, že uvažujem o tom, ako by sme ďalej pomohli predovšetkým starším dobrovoľným darcom krvi. Mnohokrát ma oslovujú títo ľudia a určite oslovili aj mnohých z vás, poslancov Národnej rady, oslovovali aj niektorých ministrov zdravotníctva, ako vyriešiť ten problém, do ktorého oni sa reálne dostanú.

    To znamená, predstavte si človeka, ktorý má 70 rokov, v podstate musel byť celý život zdravý, keď bol dobrovoľný darca krvi, má 60, 70, 100 dobrovoľných darovaní krvi, áno, máme aj takýchto hrdinov na Slovensku, no a teraz je v situácii, že potrebuje si liečiť už mnohé svoje ochorenia, no vek sa jednoducho podpísal aj na jeho zdravotnom stave a dopláca za lieky. A dopláca za lieky. A právom sa pýta, že: "No tak celý život som pomáhal slovenskému zdravotníctvu a nechcel som od neho nič a aspoň teraz, aspoň symbolicky by slovenské zdravotníctvo nemohlo niečo urobiť pre mňa, keď ja ho tak veľmi potrebujem?" Aj preto som v predchádzajúcej časti hovoril o tom, že aspoň symbolicky nech má takýto pacient, ktorý bol dobrovoľným darcom krvi, nárok na nadštandardný pobyt v nemocnici a nech si zaňho nedopláca. Nech má nárok na prednostné ošetrenie na ambulancii a nech si za to nedopláca. Nech nedopláca za recept, lekársky poukaz alebo dopravnú zdravotnú službu. Tu nejde o veľa peňazí, tu ide hlavne o tú symboliku.

    A v tejto druhej časti, aby som sa teda dostal k nej, hovorím o tom, že navrhujem rozšíriť okruh poistencov, na ktorých sa vzťahuje tzv. limit spoluúčasti o držiteľov týchto plakiet a ocenení.

    Limit spoluúčasti krátko opíšem len pre osvieženie pamäti. Ide o opatrenie, ktoré bolo zavedené za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, mali sme ho vo volebnom programe už v roku 2009 a 2010 aj my SDKÚ - DS. A ide o opatrenie, ktoré v zákone definuje ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept. Dnes je v zákone napísané, že zdravotne ťažko postihnutý alebo dôchodca do určitého príjmu má ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept. Funguje to reálne tak, že ak za kvartál, za štvrťrok, minie na doplatkoch za lieky predpísané na recept viac ako 30 eur v prípade zdravotne ťažko postihnutého alebo viac ako 45 eur v prípade dôchodcu, tak ďalšie finančné prostriedky, ktoré minie na doplatky, mu vráti jeho zdravotná poisťovňa. Tento mechanizmus, limit spoluúčasti alebo ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, už si vyberte, ktorý názov je vám bližší a zrozumiteľnejší, sa zaviedol, v praxi funguje, ani nová vláda, ktorá vzišla po voľbách, vláda Roberta Fica, nezrušila tento ochranný mechanizmus, pretože je podľa mňa aj solidárny, aj spravodlivý, treba chrániť najslabších. Úlohou verejného zdravotného poistenia je aj to, aby sme nastavili niekde limit, do ktorého by mala spoluúčasť fungovať.

    To, s čím prichádzam v tejto poslaneckej novele zákona, je, aby sa limit spoluúčasti, teda ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, vzťahoval aj na dobrovoľných darcov krvi, a to tak, že ochranný limit na doplatky za lieky za štvrťrok vo výške 45 euro, aby sa vzťahoval na dobrovoľných darcov krvi, držiteľov minimálne Bronzovej Janského plakety a ochranný limit 30 euro na dobrovoľných darcov krvi, držiteľov minimálne Zlatej Janského plakety.

    Toľko teda môj poslanecký návrh zákona, snažil som sa ho čo najjednoduchšie vysvetliť pre všeobecnú zrozumiteľnosť.

    Na záver mi dovoľte ešte povedať obľúbené formulky predkladateľa. Teda vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vplyvov. Nemá vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.

    Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, toľko teda môj poslanecký návrh zákona o darcoch krvi, ho volám, aj keď on sa volá ináč podľa slovenskej legislatívy. Ja si myslím, že snažím sa týmto návrhom zákona riešiť také biele miesto v našej legislatíve, také "ďakujem", ktoré by slovenské zdravotníctvo týmto mnohokrát bezmenným a neznámym hrdinom malo dať za to, čo urobia pre slovenské zdravotníctvo a čo urobia pre nás. Pretože tá krv nie je určená pre slovenské zdravotníctvo, ale je určená pre ďalších pacientov. Ako lekár chirurg vám poviem, že len a len vďaka tejto krvi vieme mnohokrát v prípadoch tisícov pacientov zachraňovať život a vracať zdravie. Preto si myslím, že darcovia krvi si takéto "ďakujem" formou oslobodenia od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochranným limitom na vysoké doplatky za lieky predpísané na recept od nás určite zaslúžia.

    Poprosím vás preto o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Ivanovi Uhliarikovi, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka parlamentu. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.

    Vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášku, alebo do rozpravy sa hlásia pán poslanec Mičovský, pán poslanec Hraško a prihlásil sa pán spravodajca Uhliarik. Poprosím vás, dajte ho na tabuľu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Krátko by som chcel podporiť tento návrh, ktorý dal navrhovateľ poslanec Novotný, a poviem prečo.

    Spomínali sme tu zákon, ktorý zavádzal po 20 rokoch histórie nového slovenského zdravotníctva, ak by som mohol takto povedať, limity na doplatky pre zdravotne ťažko postihnutých a dôchodcov. Vychádzalo to z filozofie a z prizmy toho, že ľudia, ktorí platili celý život zdravotné poistenie, v tomto prípade dôchodcovia, nemôžu za to, že ten sociálny systém za socializmu bol relatívne nespravodlivý a po celom životnom úsilí, pracovnom procese majú mnohokrát dôchodky na hranici životného minima.

    Preto sme zaviedli, keď som bol ministrom, za Radičovej vlády, každý dôchodca, ktorý má určitý príjem a zaplatí doplatky väčšie ako 45 eur za štvrťrok, že zdravotná poisťovňa mu vráti tieto doplatky priamo na účet. To, čo je dobré v tomto návrhu, je, že zdravotná poisťovňa to nedáva z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť, ale zo svojho zisku.

    Podobne podobnou filozofiou sme pristúpili aj k zdravotne ťažko postihnutým, len s tým rozdielom, že nikto z nás nemôže za to, akým spôsobom sa narodí alebo akým nešťastím, životným nešťastím ho nejakým spôsobom život prikvačí, ľudovo povedané, a preto sme dali do tejto skupiny ľudí zdravotne ťažko postihnutých, aj keď si nemuseli platiť celý život zdravotné poistenie, pretože veľmi často zdravotne ťažko postihnutí sú aj deti. A v tomto prípade ten limit je 30 eur.

    Na minulej schôdzi som chcel dať návrh zákona, novelu tohoto zákona, ktorý by mal rozšíriť túto skupinu ľudí na iné skupiny obyvateľstva: nezamestnaných, ženy na materskej dovolenke, deti, poberateľov vdovských, sirotských dôchodkov a tak ďalej. Ten dôvod, prečo som rozšíril túto, alebo navrhoval rozšíriť túto skupinu, bol ten, že všetky tri zdravotné poisťovne skončili rok 2011 a rok 2012 v zisku. Takýmto spôsobom som chcel aj nepriamo poukázať na to, že súčasné ministerstvo zdravotníctva pod vedením pani ministerky Zvolenskej chce vyvlastniť tieto poisťovne za obrovské stámilióny a tieto peniaze, ktoré dáva akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, sa mohli použiť na oveľa lepší účel. V každom prípade rozšírenie tohto limitu by znižovalo zisk týchto zdravotných poisťovní, či už štátnych, alebo súkromných.

    Neprešiel tento návrh, možno aj vo filozofii tej, a dúfam, že iba vo filozofii tej, pretože neprešiel s podporou poslancov SMER-u, že vo filozofii tej, že títo ľudia v podstate ako keby si to nezaslúžili, lebo keďže sú nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní, neprispievali na zdravotnú starostlivosť, keď sú deti, nech, skrátka, za nich platia rodičia a tak ďalej atď.

    Keby som aj rešpektoval túto filozofiu a rešpektoval to možno aj vo svetle tom, že nie sú peniaze na "rozdávanie", prosím vás teraz a žiadam vás ako opozičný poslanec, vás, poslancov vládnej koalície, o to, aby ste v tomto prípade, ktorý sme tu dnes počuli, v prípade darcov krvi, dobrovoľných darcov krvi, túto filozofiu na tento zákon neaplikovali. A to znamená, podporili tento zákon alebo rozšírili okruh týchto ľudí, ktorí budú dostávať naspäť doplatky za lieky, práve o túto skupinu obyvateľstva. Je to relatívne málo ľudí. To znamená, záťaž pre zdravotné poisťovne je relatívne nízka a aj peniaze, ktoré vlastne odbudnú z ich ziskov, sú relatívne malé.

    Tento zákon ale ide v súlade s filozofiou toho pôvodného návrhu, ktorý sme chceli dať a ktorý vlastne aj SMER a súčasné ministerstvo zdravotníctva zachovalo. A to je filozofia tá, že v prípade, že človek aktívne nejakým spôsobom prispieva do zdravotníctva, v tomto prípade zadarmo dáva dobrovoľne to najcennejšie, čo má, čiže krv, niekoľko desiatok krát možnože za celý život, tak potom si morálne zaslúži určitú satisfakciu, ktorú by sme my ako politici týmto ľuďom mohli poskytnúť.

    Hovorím to aj preto, že títo ľudia sa rozhodli dať krv na Slovensku a nie v Rakúsku alebo v krajinách, kde za darcovstvo krvi dostávajú peniaze. Lebo keby sme sa pozerali na darcovstvo touto prizmou, tak tí ľudia by si teoreticky na tie budúce doplatky tým, že predajú svoju krv, niekoľkonásobne zarobili. Ale je práve treba oceniť tých ľudí, dneska sme počuli, že naozaj je to adekvátne oslovenie "hrdinovia", oceniť tých ľudí, ktorí majú ten zdravotný stav taký, že sa oň starajú, že jednoducho sa rozhodnú pomôcť iným a dať svoju krv práve dobrovoľne a zadarmo.

    Preto už len na záver vás prosím a žiadam, milí vládni poslanci, pretože na vás to bude dnes stáť, aby ste v tejto filozofii pokračovali a tento zákon podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, napadla ma jedna taká úvodná poznámka, že život to mnohokrát dokáže, že tie najdôležitejšie veci, ktoré sú ozaj rozhodujúce, odznievajú na záver dlhých úvah schôdzí, rokovaní, a aj keď viem, že to nebude úplne presné, po našej, myslím, 21. schôdzi ako keby prišiel zákon, ktorý po množstve slov, ktoré tu boli vyslovené, bol zákonom, ktorý je možno najdôležitejší. Ja viem, možno je to nadsádzka, ale možno nie darcovstvo krvi, ale možno prijímanie krvi je to, čo už dnes večer môže potrebovať ktokoľvek z nás, a my ani netušíme, že tie slová, ktoré tu zaznievajú na tému ocenenia alebo teda návrhu, ako vyzdvihnúť obrovský spoločenský význam darcov krvi, ako rýchlo sa môžu pretaviť do niečoho, keď už nerozhodujú slová, ale sekundy, možno v duchu populárneho seriálu, ktorý práve, myslím, teraz začali opäť po mnohých rokoch vysielať, volá sa Sanitka.

    Ešte jedna úvodná poznámka. Kedysi som počul takú zaujímavú vetu, že vyspelosť krajiny sa dá merať rôznymi spôsobmi. A jeden z tých, ktorý je taký najviac uchopiteľný, je to, že aké množstvo darcov krvi máme v tej krajine a aké sú tam čisté verejné WC. Že to sú dva parametre, ktoré rozhodujú o tom, ako si môžme veľmi rýchlo urobiť predstavu o vyspelosti tej-ktorej krajiny. Myslím, že nie sme úplne nevyspelí z pohľadu týchto dvoch kritérií, ale aj tak sa domnievam, že tie percentá ľudí, ktorí v živote aspoň raz darovali krv, sú v porovnaní možno s okolitými krajinami alebo s európskym priemerom ešte stále nie dostatočne veľké na to, aby sme si mohli povedať, že sme nejaký líder v tejto oblasti a že nám patrí možnože postavenie, keď už môžme byť spokojní.

    A preto veľmi vítam tento návrh, lebo sa domnievam, že ukazuje tú možnosť, ako množstvo slov pretaviť do konkrétnych činov. A toto je práve ten čin, ktorý môžme považovať za rozhodujúcu ukážku nášho prístupu k zdravotníctvu. Koľkokrát toto kľúčové slovo "zdravotníctvo" tu zaznelo aj na tejto schôdzi. Koľkokrát sme sa možno oprávnene vyjadrili k tomu, čo považujeme za dôležité. Bavili sme sa o výmenných lístkoch. Povedali sme, že nie sú až také dôležité. Bavili sme sa o tom, že nie zdravotné poisťovne a termíny, ale nárok pacienta na to, aby v primeraných lehotách mu boli poskytnuté štandardné úkony bez ohľadu na to, kde sa nachádza a akú má poisťovňu, a v primeraných termínoch. Áno, to je oveľa dôležitejšie.

    No ale v rámci podpory takéhoto zákona máme možnosť ukázať, že takéto debaty, diskusie o výmenných lístkoch, o DRG, o všetkom, čo súvisí so zdravotníctvom, myslíme ozaj vážne a jeden konkrétny čin, podpora takéhoto zákona a podpora darcov krvi, sa môže v takejto súvislosti ukázať ako oveľa dôležitejší ako tisíc rôznych, možno aj dobre myslených slov.

    Preto sa veľmi pripájam k tomu, čo tu už zaznelo, aby sme pri podpore tohto zákona naozaj, možnože úplne výnimočne, lebo už som počul, že ani jeden opozičný zákon nebude schválený, že naše návrhy sú teda vyslovené, ale dopredu odsúdené na neúspech.

    No skúsme sa zmeniť z poslancov na ľudí, ktorí dnes večer budú potrebovať krv. Povedzme si, že ozaj teraz nebudú rozhodovať ani palce, ani politické kluby a že bude rozhodovať človečenstvo. Že bude rozhodovať potreba nahradiť množstvo slov, ktoré sme tu už vyslovili konkrétnym činom. Činom, ktorý premieňa každého darcu krvi, ak prijmeme tento zákon, na človeka hodného istého spoločenského uznania.

    Pozrite, ja si spomínam na časy, keď som pred mnohými desaťročiami začínal s darcovstvom krvi, že vtedy sa vždycky, tam zaznela otázka: "Chcete dvesto korún alebo budete bezplatný?" Nikdy nás nenapadlo pýtať si dvesto korún, a to sme bolo sopliaci. Ja si myslím, že aj v starom režime práve táto vec bola vysoko oceňovaná a iste vyplývala z nedostatku krvi. Ale tej krvi je nedostatok aj teraz.

    Môj syn tiež akože, možnože máme to v rodine, pravidelne ho v Prahe volajú, keď potrebujú krv, lebo má nejaké špeciálne parametre v tej krvi. A už niekedy ho až ľutujem, že veď ozaj stačí štyrikrát do roka.

    Ale ako vlastne vysloviť, že nedávajme, veď to, netreba to preháňať. Keď to je jedna z tých mála vecí, ktorá môže ukázať, že to myslíme s tým, že nás zaujímajú aj veci za plotom viac ako tie, len čo máme vo vlastnom dvorečku. Koľko je foriem dobročinnosti? Koľko je foriem podpory? A tu zvlášť. Ja viem, na poslancov sa to valí. Každý má kopu výziev, ako pomôcť, ako podporiť, ako byť súcitný.

    Ja si myslím, že lepšej formy, ako byť darcom krvi, asi ani niet. A preto to, čo navrhol pán poslanec Novotný, aby štát našiel doslova, ja to vidím, v tom symbolický len rozmer, žiadne veľké peniaze v tom nie sú, aby našiel silu na to, aby povedal: "Áno, vážený darca, si pre nás dôležitou osobou. Vieme, že na tebe stojí množstvo našich odborných úkonov, aby sme vedeli zachraňovať životy," je tak primerané, tak prirodzené, tak potrebné, že ozaj opakujem na záver svojho vystúpenia apel. Skúsme sa v tomto jednom jedinom prípade na záver tejto schôdze zjednotiť. Nepozrime sa na toho, kto nám ako káže hlasovať, neuvažujme v politických rovinách, uvažujme v rovine človeka, ktorý dnes večer bude potrebovať krv, lebo ho pred parlamentom zrazí auto. A povedzme si, ak takí ľudia, ktorí sú ochotní dať krv, nebudú, môj život možno už večer bude patriť histórii.

    Ja viem, že to je trocha dramatický obraz, ale to sa deje aj v tejto chvíli. Aj tejto chvíli práve niekomu dávajú niečiu krv. Zachraňujú životy. A nemáme vysoké percento ľudí, ktorí sú ochotní krv darovať, aj keď neni medzi najnižšie, nepatrí v Európe. Myslím, že tam je nejakých 35 % ľudí, ktorí už darovali krv.

    Takže urobme toto gesto, absolútne nepolitické, ľudské. Obyčajne z tohto miesta často vyzývame svojich partnerov politických, aj oponentov, aby sa zjednotili. Ale teraz to má akúsi vyššiu kvalitu, vyššiu potrebu, vyššiu úroveň.

    A preto sa veľmi prihováram za to, aby sme ľuďom, ktorí sú darcovia krvi, poďakovali týmto spôsobom, ako navrhuje predkladateľ, a najmä aby sme inšpirovali tých, ktorí tak ešte nikdy neurobili, k tomu, aby sa tak rozhodli. A aby percento tých 35 možno stúplo na 50. Je to veľmi praktická a racionálna požiadavka a ja vám ďakujem za to, že ju možno vypočujete.

    Ďakujem predkladateľovi.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Uhliarik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Chcel by som vyzdvihnúť práve to jedno, jeden headline, ktorý pán poslanec Mičovský hovoril, a tým je bezplatnosť. Naozaj, títo ľudia, ktorí dávajú bezplatne krv, nedávajú to kvôli tej Tatranke a pol litra minerálky, ktoré za to dostanú, ale kvôli tomu, že chcú pomôcť ľuďom.

    Práve letné obdobie sa vyznačuje najkritickejším nedostatkom v zásobovaní krvou aj preto, že tí pravidelní darcovia chodia na dovolenky, prípadne sú to študenti a chodia domov a tak ďalej.

    Ešte raz žiadam a prosím poslancov SMER-u, aby sa v tomto prípade naozaj riadili, tak ako povedal poslanec Mičovský, tým, že nie je to zákon možno z opozičnej dielne, ale je to zákon o darovaní krvi a o tom, že môže pomôcť hocikomu z nás. V prípade, že aj napriek tomu sa budete politicky nejakým spôsobom musieť podriadiť a budete to posudzovať politicky ako opozičný návrh, žiadam a prosím vás, aby ste aspoň darovali krv práve v tomto období a na sklonku tejto 21. schôdze. Pár sto metrov odtiaľto je na Kramároch Národná transfúzna služba a aspoň takýmto spôsobom pomohli ľudom, ktorí to najviac budú potrebovať.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Mičovský? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško, ktorý je posledný ústne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, páni navrhovatelia, začnem s tým, že opäť poviem, že aj ja som jeden z tých, ktorý tento zákon privítal a jednoznačne ho podporím. Teraz by sa mohli niektorí kolegovia poslanci z vládnej strany, ktorí zvyknú oponovať, keď je niekto v konflikte záujmov, že: "No jasné, veď sa to týka aj teba." Áno, týka sa to aj mňa. A v prípade schválenia by sa ma tento zákon pozitívne dotkol, pretože som tiež darca krvi. Ale ja som netušil pred tými ix rokmi, keď som začal darovať krv, že niekedy budem sedieť v parlamente a že budem schvaľovať takýto zákon. Takže myslím si, že túto vec môžme odložiť bokom.

    Teraz sa dotknem druhej veci, pretože u nás na Slovensku vo všeobecnosti platí, že spoločnosť si veľmi málo váži dobrovoľníkov. Dobrovoľníkov, tí, ktorí dokážu pracovať zadarmo, len s tým, že sú nadšení niečím a nepotrebujú byť za to ani nejakým spôsobom veľmi odmeňovaní. A ku takým dobrovoľníkom patria aj bezplatní darcovia krvi. Mnoho ľudí sa ma pýta, že: "No a čo máš z toho, keď daruješ krv?" Ja hovorím: "Úplne fantastický pocit. Pocit, že dokážem zachrániť život niekomu, koho ani nepoznám." A tento pocit možno pozná málo ľudí. Málo ľuďom sa možno podarilo priamo zachrániť nejaký ľudský život. Aj s tým mám osobnú skúsenosť. Ale zachrániť život niekomu neznámemu, to teší potom o to viacej. Lebo niekedy to môže byť starší človek, niekedy to môže byť človek, ktorý sa zranil pri dopravenej nehode vážne a je v najlepšom svojom rozvoji svojich síl. A, žiaľ, takýto zásah by ho mohol zo spoločnosti vylúčiť. Niekedy sú to malinké deti, ktoré potrebujú takúto pomoc.

    Nie je to len, samozrejme, krv, sú to aj ďalšie výrobky, ktoré sa z krvi vyrábajú a týmto pomáhajú. Čiže nie je to len taká priama transfúzia krvi, keď je niekto napichnutý na ten krvný balíček alebo tú krvnú konzervu, ako sa to hovorí, ale sú to mnohokrát aj výrobky. Niektorí, pretože chodia na transfúznu službu alebo na transfúznu stanicu, chodia darovať krv. To je také, by som povedal, rýchly proces. Okrem toho, že teda sú tie predodberové vyšetrenia, do piatich minút ste stečený a odchádzate preč. Dáte si potom ten keks, ako to už bolo spomínané, nejakú tú minerálku, prípadne čaj alebo kávu, a odchádzate spokojný.

    Ale potom sú ľudia, ktorí si chodia posedieť na dlhšie do tej Národnej transfúznej služby. Chodia si posedieť ku špeciálnemu prístroju, ktorý sa volá separátor, a tam sa separujú krvné doštičky. Tá krv sa musí z toho človeka vytiahnuť, odseparovať krvné doštičky a zvyšná krv sa mu vracia naspäť. Tento proces trvá zvyčajne okolo hodiny. A ja som sa dozvedel, keďže v poslednom čase chodím viac-menej na túto cytaferézu, som sa dozvedel, že takýmto spôsobom človek dokáže pomôcť až dvom ľuďom. Čiže klasický odber sa berie za jeden odber, pretože dokáže pomôcť jednému človeku, ale separátor dokáže pomôcť vlastne, alebo teda odber zo separátorom, cytaferéza, dokáže pomôcť až dvom pacientom. Aj takýchto ľudí je málo. Niektorí možno sa boja, možno nechcú až taký dlhý čas stráviť na transfúzke, ale takýchto ľudí by sme mali tiež nejakým spôsobom podnietiť k tomu, aby sa nebáli. Čiže najprv ich podnietiť k tomu, aby darovali krv, a potom ich usmerniť k tomu, že aj toto je jedna z možností, aj keď to trvá trošku dlhšie, ale má to svoj význam. A možno niekedy aj väčší, pretože tie krvné doštičky sú mnohokrát potrebnejšie.

    Tí darcovia krvi mali kedysi nejaké výhody ešte do roku 2002, kedy boli tieto výhody zrušené, úplne všetky. Ja si pamätám, že moji kamaráti, ktorí mali Zlatého Janského plaketu, sa vozili v autobusoch MHD zdarma. Nepripadá mi to síce ako veľká výhoda, ale pomôže, pokiaľ človek nemá k dispozícii auto a že naozaj využíva tú verejnú dopravu. Boli isté výhody pri tom, že sa neplatili dvadsaťkorunáčky za predpisy a podobné záležitosti. Boli uprednostnení v určitých výkonoch. A toto bolo jediné poďakovanie, á, ešte som zabudol jedno, mohli si odpisovať zo základu dane, myslím, že vtedy to bolo 2 000 korún za jeden odber, to znamená, že 8 000 korún si mohli odpísať zo základu dane počas jedného roka. Lebo zvyčajne, keď máte odber, tri mesiace máte rekonvalescenciu, to znamená, že štyrikrát do roka môžete štandardným spôsobom darovať krv. Pri cytaferéze je to viackrát, pretože tam sa tie krvné doštičky obnovujú o čosi rýchlejšie.

    To znamená, že toto boli výhody, ktoré mal ten dotyčný, že bezplatne daroval svoju najvzácnejšiu tekutinu. Bolo to tuná už spomínané, ten, kto si potrebuje riešiť svoju finančnú situáciu a vidí v tom isté finančné ohodnotenie z darovania krvi, mnohokrát sa vykašle na naše zdravotné transfúzne služby, zbehne do Rakúska, kde za to slušným spôsobom platia. To znamená, že na Slovensku nám naozaj ostávajú len tí, ktorí chcú nezištne pomôcť takýmto spôsobom. Tí to nerobia pre ocenenie, tí to nerobia pre výhody, tí to robia preto, že to chcú a že ten pocit pomoci majú v sebe tak nejak už zakorenený. Nezištnej pomoci.

    To znamená, že takýmto ľudom by sa naozaj malo nejakým spôsobom poďakovať. Poďakovať, pretože nikto im nepoďakuje. Pardon, ďakuje sa im vždy, keď dostávajú ocenenie, tú Janského plaketu. Ale to je v podstate jediný spôsob poďakovania za to, že na Slovensku darujú krv, ktorá pomáha občanom Slovenskej republiky.

    Pokiaľ túto krv na Slovensku nemáme, musíme ju dovážať. A pokiaľ za ňu v Rakúsku dobre platia, za darovanie, koľko asi potom stojí nás, keď ju musíme kupovať? Nemyslíte si, že potom sú to vyššie výdavky na našu zdravotnú starostlivosť? Takže ja si osobne myslím, že je lepšie, keď krv našim občanom dáme od našich občanov. A nemusíme ju kupovať.

    Ako už bolo spomínané, prichádza letná sezóna a transfúzne stanice vždycky majú v letných mesiacoch problém s krvou, pretože väčšina ľudí odchádza preč, a pokiaľ sa vrátia, a možno boli na dovolenkách v trópoch, kedy vlastne nemôže človek darovať, musí si dať skontrolovať, samozrejme, najprv krv, urobiť nejaké vyšetrenia a z toho vyplynie teda, či môže, alebo nemôže, je tam určitá doba, kedy sa teda vylučuje z darovania, najmä keď sa ide do trópov a podobne. Nebodaj, že ho tam ešte niečo poštípe a podobne. Takže toto sú mesiace, kedy naozaj tej krvi je málo.

    Aj študenti, ktorí cez rok daruvávajú na vysokých školách tam, kde študujú, tak v letných mesiacoch odchádzajú domov, aj keď tam určite majú možnosti darovať, ale chodia väčšinou po brigádach, potrebujú si zarobiť nejaké to euro navyše, aby mali na prilepšenie, a vtedy ich asi netrápi nejaké darovanie krvi.

    Preto si myslím, že je dobré, keď prichádzame opäť, pretože v roku 2009 prišla jedna poslankyňa, Tóthová, s návrhom aspoň teda urobiť daňovú úľavu tým, ktorí darujú krv, vo výške 65 eur za opäť maximálne 4 odbery. Ale iná výhoda tam nebola.

    Toto, si myslím, čo navrhuje pán Novotný, má svoje opodstatnenie a naozaj ten, ktorý nevyužíva zdravotný systém tým, že platí odvody, ale nevyužíva, pretože nebýva často chorý, nechodí ku tomu lekárovi, to znamená, že len prispieva do toho zdravotného systému, on možno bude čerpať, keď bude niekedy starší, v tom dôchodcovskom veku. Možno to niektorých prikvačí viacej, ale tým, že prispieva a dokonca prispieva dvojnásobne, pretože keď bezplatne daruje krv, tak naozaj prispieva tomu nášmu zdravotnému systému, tak by sme mu v prípade čerpania tej zdravotnej starostlivosti mali umožniť nejaké výhody. Pretože on dobrovoľne daruje, bezplatne. Vždy to máte na tej legitimácii napísané: bezplatne.

    Aby ste verili, že je to naozaj tak (rečník vybral svoju legitimáciu odberu krvi), tu je to vždycky napísané, v tejto poslednej kolónke, že bezplatne. Tí, ktorí chodia darovať krv, to poznajú. Pri cytaferéze sa to nepíše, lebo tam ide cytaferéza.

    Takže naozaj tento zákon je dobrý. A po dlhých, dlhých rokoch od roku 2002 máme konečne možnosť oceniť tých, ktorí naozaj nezištne, bezplatne darujú najvzácnejšiu tekutinu hneď po vode na svete.

    Takže ja som za to, aby sme všetci spoločne podporili tento návrh bez toho, kto má aké stranícke tričko, pretože tu sa nejedná o to, či je niekto sprava, zľava, zo stredu, zhora, zdola, tu sa jedná o ľudí, o ľuďoch, ktorí dokážu nezištne pomáhať iným a mnohokrát ani nevedia komu.

    Takže ja som rád, že takýto zákon prišiel, a chcem sa poďakovať pánovi Novotnému, že takýto zákon predložil. Vyjadrujem mu svoju plnú podporu a dúfam, že tento zákon dostane plný počet poslaneckých hlasov, ktoré budú za takýto zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou páni poslanci Kaník a Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja s potešením počúvam tie výzvy k tomu, aby sme sa pozerali na tento zákon nie cez stranícku optiku. Žiaľbohu, takýchto zákonov tu už bolo viacej, nie s touto témou, ale takých, ktoré riešili naozaj reálne každodenné problémy ľudí a ktorých jednoduché schválenie by znamenalo významné zlepšenie kvality života pre všetkých, ktorí žijú na Slovensku. Ani raz sa, žiaľbohu, nestalo, že by napriek výzvam sme prelomili ten stranícky, tú stranícku mašinériu a presvedčili našich kolegov z vládnej strany, aby sa na to nedívali cez stranícke okuliare.

    Zostáva mi dúfať len, že tentokrát tak do prázdnin, do leta budeme môcť zakončovať s takou lepšou správou. Ešte tu máme jeden zákon, ktorý je takisto veľmi dobrý, veľmi potrebný, pomôže konkrétnej skupine, ktorá nespravodlivo je dotknutá, no tak som zvedavý aj pri tom druhom zákone, ako sa zachová vládny SMER.

  • Okrem plakiet, ktoré patria ocenením podľa kategórie, samosprávy, obce si považujú bezplatných darcov, darcov krvi podľa počtu odberov, a odmeňujú svojich občanov aj vecným, vecným darom alebo finančnou čiastkou. A aj bez príslušného zákona. A ja mám radosť, že moja rodná obec toto robí už vyše 10 rokov, že oceňuje svojich občanov, ktorí bezplatne darujú krv.

    Pán poslanec Hraško, spomínal si, že v minulosti si viac cenili týchto bezplatných darcov. Áno, máš pravdu. Ja si pamätám, že najviac si cenili bezplatných darcov hlavne do roku ´89.

    A viete, mrzí ma, že tento zákon, pán kolega Novotný, podávate až teraz, keď ste v opozícii, a mali ste možnosť s týmto zákonom už oveľa skôr prísť, aby sme si oceňovali bezplatných darcov. A škoda, už ten zákon mohol dávno byť v platnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj kolegovi Kaníkovi, že ocenil môj prístup.

    No a na kolegu Bublavého, priznám sa, že s ocenením typu, ktorý si spomenul, kolega Bublavý, som sa ja nestretol. Takže je toho asi veľmi málo, dá sa povedať, možno sú to také smietky. Bolo by dobré, keby si naozaj primátori, starostovia vážili ľudí, ktorých majú vo svojich obciach, mestách, ktorí okrem toho teda, že dostávajú ocenenie Janského plaketu a ku tomu nejaké pero, nejaký prívesok a nejaké občerstvenie, aby dostali aj nejaký hodnotnejší vecný dar. Ale naozaj nestretol som sa s tým vo veľkej miere.

    No a čo sa týka predkladania tých zákonov, tak od roku 2002, kedy boli tie výhody pre darcov krvi zrušené, tu sa vystriedalo niekoľko vlád. Takže aj vládny SMER mal tie možnosti. Takže je pekné síce o tom rozprávať, ale takisto neboli navrhnuté.

    To, čo nebolo navrhnuté kedysi, už môžme len oplakávať, ale teraz tu ten zákon je a máme možnosť ho podporiť úplne všetci. Takže naozaj nevnášajme do toho politikárčenie, je to zákon, ktorý má oceniť našich občanov. Nie oceniť vládnu stranu alebo opozičných poslancov, alebo kohokoľvek iného. Má oceniť dobrovoľných darcov krvi.

    Takže ja ďakujem pekne a ešte raz sa zasadzujem za to, aby sme tento zákon schválili.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne všetkým rečníkom, ktorí vystúpili doobeda v rozprave, a ďakujem pekne za množstvo podporných slov, v podstate som ani nezachytil iné, ako podporné stanovisko k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Možno niekoľko poznámok k tomu, čo ste povedali, a na záver taký krátky apel.

    Začnem možno od konca, lebo tak sa to lepšie pamätá, lebo logicky sa mi to tak skladá.

    Pán poslanec Bublavý, áno, tak vnímam to, že tiež v princípe nemáte nič proti tomu, aby sme dobrovoľných darcov krvi v akejsi forme odmeňovali. Naozaj sú samosprávy, ktoré si na to nájdu nejaký model. Ja som o tom diskutoval aj s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva, že ako, ako vlastne pomôcť týmto ľudom, pomôcť, ako sa poďakovať týmto ľudom za ich prínos. Pomôcť, oni nepotrebujú od nás pomoc, oni pomáhajú nám. Ale ako im povedať "ďakujem".

    A, áno, sú tu také možnosti, zorganizovať nejaký koncert, zorganizovať nejaký výlet povedzme pre týchto ľudí alebo nejakú takúto formu hľadať prostredníctvom samosprávy. Musím ale povedať, že to, že vo vašej obci je to takto zorganizované, klobúk dole. Žiaľ, takých obcí asi nie je veľa na Slovensku, čo povedal aj pán poslanec Hraško.

    Čo sa týka toho, prečo som tento návrh zákona nepredložil, keď sme boli vládnou koalíciou, no boli sme vládnou koalíciou 17 mesiacov, a keby sme boli vládnou koalíciou 4 roky, predložil by som tento návrh zákona. Aktivisti zo Slovenského Červeného kríža v Košiciach dobre o tom vedia, že sa spolu rozprávame niekedy od roku 2008, keď oni prvýkrát oslovili ešte vtedy pána ministra Rašiho a začali hľadať riešenie najprv vládnym návrhom zákona a potom hneď po zmene vlády, keď prišla vláda Ivety Radičovej, som spolu, sme spolu komunikovali a hľadali sme ten model, ako to vyriešiť. Nie je to také celkom jednoduché. Pretože keby som mal byť úplne spravodlivý, tak trebalo by povedať, že ak niekoho oslobodíte od nejakého poplatku, tak musíte povedať, ktoré funguje, tomu, kto oslobodí od poplatku.

    Čiže skôr vnímam tento návrh zákona ako upozornenie na problém a otvorenie diskusie, ktorú tu budem pravidelne otvárať, lebo myslím si, že je záhodné(záhodno) diskutovať o tejto téme.

    Poviem úprimne, že aj v období 2002 až 2006, keď bol ministrom zdravotníctva Rudolf Zajac, táto diskusia prebiehala intenzívne v roku 2005 a bolo pripravené riešenie, aby dobrovoľní darcovia krvi neplatili tých pamätných 20 a 50 korún. Len vláda tiež skončila skôr, než sa to zmenilo v legislatíve. Takže táto diskusia tu bola a opakovane sa vracia.

    Ja prichádzam teraz s takýmto riešením, som otvorený v druhom čítaní na pozmeňovacie návrhy, povedzte ako ináč, či to je dobré takto, či sa to nedá riešiť ináč.

    Pán poslanec Kaník, áno, máš pravdu, toto nie je politický návrh zákona, miesto mňa by tu mohol kľudne stáť aj pán poslanec Bublavý alebo pani poslankyňa ktorákoľvek, alebo pán poslanec ktorýkoľvek zo SMER-u, alebo pán poslanec, alebo páni poslankyňa z Obyčajných ľudí. V tomto nie je žiadna politika, v tomto je skôr poďakovanie slovenského zdravotníctva a slovenskej spoločnosti pre dobrovoľných darcov krvi, ktoré vnímam, že je takým bielym miestom.

    Máme tu, dámy a páni, dlh. Máme morálny dlh, ktorý môžme riešiť tak, že sa budeme tváriť, že ocenenie formou plakiet a medailí je to jediné, čo môžme urobiť pre dobrovoľných darcov krvi, prípadne ich zavolať na nejaký koncert. Ale osobne si myslím, že slovenské zdravotníctvo na týchto dobrovoľných darcov krvi, ktorí dobrovoľne darujú to najcennejšie, čo majú, životodarnú tekutinu krv, vďaka ktorej v slovenskom zdravotníctve zachraňujeme tisíce životov, vďaka ktorým v slovenskom zdravotníctve prinavraciame zdravie tisícom ľudí, by si malo spomenúť.

    Pán poslanec Uhliarik, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Pán poslanec sa venoval skôr rozšíreniu ochranného limitu na doplatky za lieky a teraz budem chvíľu systémový. Naozaj, to riešenie, ktoré bolo schválené za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, považujem za dobré riešenie. Považujem to za dobré riešenie a poviem aj prečo.

    Pozrite sa, fungujeme v solidárnom systéme verejného zdravotného poistenia. Fakt. Keď sme v solidárnom systéme verejného zdravotného poistenia, znamená, že každý prispieva podľa výšky svojho príjmu, aj keď si myslím, že aj tu by tá solidarita mala mať nejakú hornú hranicu, o ktorej sa tu prieme pri iných návrhoch zákonov, ale takisto dôležité je ochrániť tých najslabších v tomto systéme, aby dostali zdravotnú starostlivosť. A to vám hovorím ja ako "zlý" pravicový politik. Tak má fungovať verejné zdravotné poistenie. Lebo ak nechceme, aby tam fungovalo, tak robme iný model zdravotného poistenia. Robme kapitálové zdravotné poistenie, budeme mať každý životnú poistku aj v zdravotnom poistení. Dá sa ísť aj iným modelom. Len keď máme verejné zdravotné poistenie, tak súčasťou takéhoto systému má byť aj ochrana pred vysokými doplatkami za zdravotníctvo.

    My sa v zdravotníctve často tvárime, že je bezplatné. V skutočnosti ale bezplatné nie je. A reálne v platnej legislatíve, a teraz nemyslím na nejaké poplatky, ktoré nemáme nikde evidované, ale myslím na legálne poplatky, sa tu platia poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale aj doplatky za lieky predpísané na recept. Nehovorím o cenách liekov, ktoré kupujete v hotovosti v lekárni. Ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept je o tom, aby zdravotne ťažko postihnutý a dôchodca do určitého príjmu bol chránený pri katastroficky vysokými doplatkami, ktoré už ohrozujú jeho reálny rozpočet. To, čo navrhujem, je, aby sa táto kategória rozšírila aj o držiteľov Janského plakety. Do úrovne 45 eur za štvrťrok by mali byť chránení od doplatkov za lieky, teda nad úroveň 45 eur by mali byť chránení na doplatky za lieky predpísané na recept držitelia minimálne Bronzovej Janského plakety a od úrovne 30 euro držitelia Zlatej Janského plakety. Myslím si, že je to elegantné riešenie.

    Ale vrátim sa k tomu, čo povedal pán poslanec Uhliarik. Pozrite sa, ak nám to situácia dovoľuje, tak zvyšujme ochranu pacientov v systéme. Ak sú všetky zdravotné poisťovne v kladom hospodárskom výsledku, tak použime tento kladný hospodársky výsledok v prospech pacientov.

    To chcem doplniť k vystúpeniu pána poslanca Uhliarika. To by mala byť naša stratégia. Nie znárodniť zisk, znárodniť zdravotné poisťovne, vymyslieť protiústavnú novelu zákona, aby nesmeli mať zisk. Veď nech majú zisk. Keď to je dobré, nie? Keď firma je v kladnom hospodárskom výsledku, keď banka, v ktorej sú finančné prostriedky, je v kladom hospodárskom výsledku, keď vaša poisťovňa, v ktorej máte finančné prostriedky, je v kladom hospodárskom výsledku, to je dobré, nie? To hospodári dobre. Či radšej by ste chceli mať vaše poistné v stratovej firme, ktorá je pred krachom? Myslím, že nie. Každý by chcel mať v dobre hospodáriacej firme svoje finančné prostriedky. Čiže to je, to sedí.

    No len teraz ide o to, čo s tým kladným hospodárskym výsledkom? A ja hovorím, využime ho v prospech pacientov. Napríklad tým, čo navrhol na minulej schôdzi pán poslanec Uhliarik, aby sa rozšíril ochranný limit na doplatky za lieky na ďalšie skupiny poistencov. Dnes to navrhujem pre držiteľov Janského plakiet. Ale napríklad aj tým, čo som navrhoval ja v januári, aby sme čakacie zoznamy viedli na všetku plánovanú zdravotnú starostlivosť, na ktorú sa dnes čaká, aby maximálna čakacia lehota bola 12 mesiacov. To je niečo, čo využije kladný hospodársky výsledok, lebo zdravotné poisťovne ho budú musieť rýchlejšie dávať do nemocníc. Do slovenských nemocníc.

    Ale, dámy a páni, ktorí ste tu boli v predchádzajúcom funkčnom období, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že zisk zdravotných poisťovní je protiústavný a my sme ho znovu dali do slovenskej legislatívy, dali sme veľmi striktné podmienky, za akých môže zdravotná poisťovňa dosahovať zisk. A boli to podmienky v prospech pacientov. V prospech finančných prostriedkov, ktoré majú ísť do zdravotnej starostlivosti.

    Čiže ja si myslím, ak si to dnes môžme dovoliť, lebo poisťovne sú v kladom hospodárskom výsledku, tak využime tento kladný hospodársky výsledok napríklad tým, že zavedieme čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, aby pacient vedel, kedy dostane zdravotnú starostlivosť, a táto bola uhradená. Alebo napríklad tým, že rozšírime ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept aj o ďalšie skupiny ľudí, ktorí nie sú na tom dobre zo sociálneho pohľadu, alebo napríklad aj pre držiteľov Janského plakiet.

    Na záver, ak dovolíte, som si nechal pána poslanca Mičovského a pána poslanca Hrašku. Obidvom vám chcem veľmi pekne poďakovať za vaše vystúpenie a aj za to, že keď som hovoril v úvodných slovách, že máme neznámych hrdinov, tak dvaja neznámi hrdinovia sa veľmi skromne priznali k tomu, že sedia medzi nami. Takže aj za slovenské zdravotníctvo, aj za slovenskú spoločnosť jedno veľké ďakujem za to, čo robíte.

    A nemyslím si, že ste teraz v konflikte záujmov. Naopak. Potešilo ma, že ste vystúpili, že ste nezostali mlčať. Pretože títo ľudia niekedy sú veľmi skromní. Ja to poznám. Oni prídu a povedia vám, že tak ja mám toľko a toľko darovaní krvi, až, no, poviem vám úprimne, keďže ja mám nejaký zdravotný, malý zdravotný hendikep a nemôžem byť darca krvi, tak až-až onemiem, až neviem, na to čo povedať. Predsa niektorí to robia desiatky rokov. To je proste niečo neuveriteľné.

    A oni vlastne, oni vlastne ani nič nechcú. To je na tom to najkrajšie. Oni ani nechcú od nás, aby sme riešili niečo rozsiahle v slovenskej legislatíve. Oni chcú možno len niekedy také ľudské ďakujem. Niekedy. Aj preto som prišiel s tými poplatkami za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Niekedy sa ich tak možno dotkne, že on príde, tíško si sadne do čakárne a nevrlý zdravotný personál niečo naňho zareve a buchne dverami. A možno sedí niekoľko hodín v čakárni, nie že by to neodsedel, sedí niekoľko hodín v čakárni medzi ľuďmi, ktorí len poberali zo sociálneho a zdravotného systému, tí ho predbiehajú. A on, ktorý dal tak veľa, ktorý dal sám seba pre slovenské zdravotníctvo, nikoho nezaujíma. S tým by sme mali niečo robiť. Trápi ma to. Trápi ma to.

    A možno toto riešenie, ktoré navrhujem, nie je najoptimálnejšie, ale cítim to, že nejaké riešenie by sme mali poskytnúť.

    A naozaj sa chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Mičovskému, aj pánovi poslancovi Hraškovi za ich vystúpenie aj za to, že sú dobrovoľnými darcami krvi a sú takýmito neznámymi hrdinami, ktorí sú už teraz pre nás v tejto chvíli známi. A majú pravdu aj v tom, že v tejto chvíli, keď tu hovorím, je 10.03 hod., myslím si, že v desiatkach slovenských nemocníc prebieha plánovaný operačný program, ako chirurg vám hovorím, že každý väčší operačný výkon cez dve hodiny, kde očakávate väčšie straty krvi, sa nemôže urobiť bez toho, aby ste objednali krv z krvnej banky a mali ju pripravenú v rezerve. Ona už tam čaká v tej krvnej banke pre toho konkrétneho pacienta, ktorý v tejto chvíli leží na operačnom stole a je operovaný. A možno sa nepoužije tá krv, lebo chirurg bude veľmi zručný a nebudú také veľké straty krvi, možno sa podá, až jak príde z operačného sálu na izbu a potom pri kontrole krvného obrazu je potrebné objednať túto krv. Hovorím o tom preto, aby ste si predstavili, ako veľmi potrebujeme v slovenskom zdravotníctve na plánované zdravotné výkony krv. A je možné, že, verím, že v tejto chvíli sa také nič nedeje, je 10.04 hod., že dnes mal byť niekto operovaný s plánovaným operačným výkonom, otec alebo mama z rodiny, a nemôže byť operovaný len preto, lebo nemá krv. Jednoducho anestéziológ neuspí pacienta, keď si nie je istý, že je preňho objednaná krv a je k dispozícii v krvnej banke, pretože by mohli nastať vážne problémy počas operácie, samozrejme, pri väčších výkonoch. Hovorím o presne indikovaných výkonoch. Nejdem vás tu medicínou zabávať ďalej.

    Tým len chcem povedať, že to, že darujete krv, to nie je len o autonehode. Niekedy sa to tak kreslí. To nie je len o veľmi vážne chorom pacientovi, lebo niekedy v médiách dostanete len túto informáciu, že to je len pre takého konkrétneho pacienta, že ten a ten potrebuje krv, a tak vyzývajú darcov krvi. Určite to zachytíte v letných mesiacoch, keď médiá potrebujú občas niečo také mimoriadne, tak sa o tom často píše. Ale to nie je len o tom. To je o tom, že plánovaný chirurgický, operačný výkon, ktorý je, veľmi to zjednoduším, dlhšie ako dve hodiny a očakáva sa väčšia strata krvi, by sa nemal robiť a nerobí sa bez toho, aby bola objednaná krv. Tá musí byť jednoducho k dispozícii. A tá by nebola k dispozícii, keby nebolo tisícok dobrovoľných darcov krvi v celej tejto našej malej vlasti, ktorí dobrovoľne darujú krv a nič za to nechcú. Určite ju nedávajú pre Tatranku a minerálku.

    Môj návrh zákona je o tom, aby slovenské zdravotníctvo a slovenská spoločnosť akýmsi spôsobom vedela poďakovať týmto neznámym hrdinom - dobrovoľným darcom krvi, aby boli oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda od poplatkov za recept, za lekársky poukaz, za dopravu, za prednostné ošetrenie na ambulancii a za nadštandardný pobyt v nemocnici, a aby sa na nich vzťahoval ochranný limit na doplatky za lieky predpísané na recept, a to do výšky 45 eur minimálne v prípade nositeľov Bronzovej Janského plakety a vo výške 30 eur minimálne od nositeľov Zlatého Janského plakety.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 578. Návrh na jeho pridelenie, na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 555.

    Opäť dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 578.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, prichádza technický návrh zákona, ktorý sa dotýka, samozrejme, určitej skupiny poberateľov dôchodkov, ktorým sú nespravodlivo valorizované dôchodky podľa nového systému. Preto prichádzam s konkrétnym malým technickým riešením. A takisto by som chcel podčiarknuť, že nie je politická, ani to nebudem politicky interpretovať. Je to možno malá spravodlivosť pre určitú skupinu ľudí.

    Teda dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene môjho spolupredkladateľa pána poslanca Kaníka predložil novelu zákona o sociálnom poistení. Novelou č. 252/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, bol schválený mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu, ktorý bol pre rok 2012 ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. Toľko na úvod, aby ste vedeli, o čom chcem hovoriť.

    Dostal som jeden podnet od konkrétnej občianky, vdovy, z mesta Detva, ktorá poberá vdovský dôchodok a správne poukázala na to, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 spomínanej novely diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom.

    Veľmi, budem sa snažiť hovoriť pomerne jednoducho, lebo keď prečítam to komplikované technické zdôvodnenie, ktoré je aj v dôvodovej správe, aby bolo presné, tak možno mi nebudete všetci celkom dobre rozumieť.

    Treba povedať, že systém výpočtu valorizácie o pevnú sumu je postavený na tom, že sa vypočíta táto suma z priemeru všetkých dôchodkov daného typu. Veľmi jednoducho. Takto to funguje. Čiže zoberú sa všetky starobné dôchodky, vypočíta sa priemer, zoberú sa všetky starobné dôchodky v súbehu, vypočíta sa ich priemer a určí sa pevná suma. Suma je jednotná, pretože cieľom zákonodarcu v roku 2012 bolo, aby sme zvyšovali o pevnú sumu dôchodky vo všetkých kategóriách, aby sa tým vyrovnávali tie nižšie dôchodky s tými vyššími, keď to tak mám veľmi jednoducho povedať.

    No, lenže niekde sa vlúdila chybička a musím povedať, že táto statočná žena, táto vdova s deťmi, pani Mária, ma na to upozornila. A v prvej chvíli som to bral ako jeden z tých mnohých listov, ktoré prídu, viete, k poslancom a prečítate si a mnohokrát sa ľudia len tak sťažujú, lebo už sa sťažovali všade, tak sa sťažujú aj vám. No ale keď sme to začali počítať s mojimi ľuďmi z môjho tímu, tak prišli sme na to, že ona má naozaj pravdu, že sa vlúdila chybička pri tých najlepších predsavzatiach, ktoré mali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vlastne týmto nespravodlivo nastaveným výpočtom valorizácie vznikli dva problémy. Ten prvý problém je, že zákon určuje pevnú sumu valorizácie pre vdovy a vdovcov z priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Vypočítaná pevná suma valorizácie je teda nižšia z dôvodu nižšej výšky priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu ako pri rovnakom veľkom starobnom dôchodku.

    Vysvetlím. Ak daný dôchodca, daná vdova poberá vdovský aj starobný dôchodok, oba sa valorizujú o pevnú sumu, tak v porovnaní s inou dôchodkyňou, ktorá mala pred valorizáciou rovnako vysoký starobný dôchodok, sa tejto vdove valorizuje tento dôchodok o nižšiu sumu v súčte. Chybička. No že? Tak pevná suma je o tej najväčšej "spravodlivosti" pri valorizácii. A tu sa vlúdila chybička. Konkrétne v tomto prípade som to aj vypočítal, čiže vdovám s nízkym starobným dôchodkom, k tomu sa ešte vrátim, že to je dôležité, teda má vdovský a starobný dôchodok, jeden z tých dvoch sa kráti o 50 % podľa platnej legislatívy. Vdovy, ktoré majú nižší starobný dôchodok a ten sa kráti o 50 %, sa týmto omylom dokonca ich starobný a vdovský dôchodok spolu zvyšujú o nižšiu sumu, teda zvyšujú sa o 10,80 euro ako rovnako nízky starobný dôchodok dôchodkýň, ktoré vdovský dôchodok nepoberajú. Ten sa valorizuje o 11,20 euro. Áno, vy mi teraz poviete, nie je to veľký rozdiel, ale je to chybička. Čiže dôchodkyňa, ktorá poberá starobný dôchodok, valorizuje sa jej o 11,20. Dôchodkyňa, ktorá má rovnako vysoký dôchodok, ale v súčte, v súbehu vdovského a bývalého 50 % kráteného nižšieho starobného, ten sa valorizuje o 10,80 euro. Čiže to je prvý problém.

    Druhý problém, ktorý nastal pri chybne vypočítanej valorizácii dôchodkov, je ten, že vznikli dve kategórie vdov. Máme vdovy s nízkym starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti starobný dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia valorizovali dôchodkové dávky už o spomínaných 10,80 euro. A vdovám s vyšším starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, sa v roku 2012 valorizovali dôchodkové dávky pevnou sumou o 14,40 euro. To už nie je taký zanedbateľný rozdiel.

    Čiže máte znovu dve vdovy, majú úplne rovnaký dôchodok, len je v súbehu súčtom vdovského a starobného, jednej sa krátil starobný, druhej sa krátil vdovský, pretože to má svoj výpočet, prečo jeden, prečo druhý. Obe majú dnes alebo mali rovnakú výšku dôchodku, ale jednej sa valorizoval po novom prepočte o 10,80 euro a druhej o 14,40 euro.

    Keďže je valorizácia nastavená takýmto modelom na 5 rokov, tak ten rozdiel medzi týmito dvoma vdovami, ktoré mali úplne rovnaký dôchodok v súčasnosti a začal sa takto nespravodlivo valorizovať v priebehu 5 rokov, sa zvýši na rozdiel až 600 euro. A keď si niekto teda myslí, že 600 euro je málo pre vdovu, tak nemyslím si to a myslím si, že túto chybu by sme mali opraviť.

    Ja ponúkam riešenie. Ponúkam inú filozofiu na úpravu výpočtu tejto valorizácie. Navrhujem, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok, starobné, vdovské a invalidné, určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky, až následne sa nižšia z tých súm znížila o 50 %. Teda navrhujem rovnaký postup ako pri určovaní krátenia nižšieho dôchodku pri dôchodkoch vyplácaných v súbehu. Toľko návrh zákona.

    Na záver mi dovoľte ešte povedať obligatórne formulácie. Keďže dochádza len k zjednoteniu výpočtu zvyšovania dôchodkových dávok a prerozdelenie celkových nákladov na valorizáciu dôchodkov, návrh by nemal mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, keďže odstraňuje nespravodlivú kategorizáciu poberateliek vdovských dôchodkov a zabraňuje nespravodlivému prepadu príjmov jednej skupiny vdov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.

    Dámy a páni, iste uznáte, že ide o technický návrh zákona, ktorý vylepší určovanie pevných súm na valorizovanie dôchodkov a hlavne dosiahne to, čo bol pôvodný zámer navrhovateľa - spravodlivosť. Tak myslím si, že je úplne logický, že keď majú dve osoby, ktoré poberajú dôchodok, dnes rovnaký dôchodok a po prepočte valorizovania o pevnú sumu, ktorá by mala byť rovnaká, sa jednej skupine zvyšuje viac ako druhej skupine, tak zrejme tento prepočet nie je postavený spravodlivo, preto navrhujem trochu iný a jednoduchší vzorec, ktorý by v rámci existujúcich zdrojov v sociálnom poistení určených na výplatu týchto sociálnych dávok, výplatu týchto dôchodkov mal zabezpečiť väčšiu spravodlivosť.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, podpredsedníčke Národnej rady pani poslankyni Erike Jurinovej. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač má č. 578, a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 555 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ zákona.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavnou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, skončila som, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, ako kolega Vilo Novotný povedal, je to síce technický návrh zákona, ale veľmi dôležitý, lebo naozaj tento systém, dôchodkový systém je tak komplikovaná vec, taký mechanizmus, ktorý sa skladá z množstva súčiastok, že, áno, môže sa stať, že sa nedomyslí niektorá okrajovejšia, zdanlivo okrajovejšia, záležitosť, ktorá má ale zásadný význam. A keď vieme, že takáto vec sa stala a naozaj nie je najmenší argument na to, aby pretrvávalo takéto nastavenie systému, ktoré bez akejkoľvek opodstatnenosti vytvára dve skupiny ľudí v súčasnosti. Iné je, keď máme veci, ktoré sa veľmi ťažko odstraňujú do minulosti.

    Lebo, áno, máme zdedené z minulosti problémy, ktoré dnes aj pri všetkej snahe sa jednoducho odstrániť nedajú. Jedna z takých vecí vznikla vtedy, keď reformou dôchodkového systému, ktorú som pripravil, sme významne zlepšili dôchodky pre všetkých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku po reforme. Žiaľbohu, a samozrejme nevedeli sme odstrániť nedostatky spôsobené desiatkami rokov predtým zlým, starým, nespravodlivým, rovnostárskym systémom. Ale, samozrejme, vždy takáto vec, a keď sa stane a nie je nevyhnutná, tak ju treba okamžite odstrániť, ako sa na ňu príde.

    Takže toto je presne ten prípad, kedy by bolo veľmi cynické pozrieť sa na to z uhla pohľadu, že navrhli to opoziční poslanci, tak musíme proste ísť ako valec a nerešpektovať to, že to je naozaj vec, ktorá pomáha ľuďom, ktorá odstraňuje nezmyselnú diferenciu, ktorú práve novela zákona, ktorý prijala táto vláda, vytvára a jednoducho treba tieto veci dať do poriadku.

    Tak ja vás prosím, kolegovia, nie žiadam, ja vás prosím, aby ste naozaj ukázali, že fungujete nielen ako hlasovacia mašinéria, ale sa pozeráte na veci aj normálnym, ľudským pohľadom, tak ako viete povedať v kuloároch, keď sa rozprávame, tak rovnako sa pozerajte na tieto veci, aj keď sedíte za hlasovacím zariadením, a poprosím vás, podporte tento návrh zákona, pretože pomôže veľkej skupine ľudí, ktorá bez akéhokoľvek dôvodu a logického opodstatnenia, keby sme tento návrh zákona, túto novelu neschválili, by bola ďalej poškodzovaná bez akéhokoľvek dôvodu.

    A už dopredu vravím, že nehrajme sa teraz na to, že sa niekto prihlási do diskusie alebo vo faktickej poznámke začne teraz: "A čo ste robili vy a prečo ste vy vtedy nespravili toto a prečo sa nestalo hento alebo tamto?" Všetci sme ľudia, ktorí, keď niečo robia, urobia aj chyby, ale keď chybu vidíme, tak nie je odstránením a riešením to, že poukážeme či na vymyslenú, alebo aj reálnu chybu niekoho druhého, že budeme vyťahovať hocičo, či reálne, či vymyslené z minulosti, ale, jednoducho, keď tu chyba je a uzná sa, že to chybou je, tak ju jednoducho odstránime. A až to chyba nie je, tak, prosím, vysvetlite, prečo to chyba nie je. Prečo majú mať dve vdovy rozličné valorizácie, prečo majú mať dve vdovy, ktoré inak majú rovnakú pracovnú históriu, zásahom do budúcnosti stále väčší a väčší rozdiel v priznaných dôchodkoch.

    Ja myslím, že žiaden takýto argument, dôvod, logické opodstatnenie takého stavu nie je, a preto vás prosím, podporte tento návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Hufková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, nejdem nikomu nič vyčítať, to v prvom rade, a uvedomujem si, že tieto uvádzané problémy, ako ste povedali, nezmyselnú diferenciáciu výpočtu dôchodkov u vdov, bude minister riešiť novým veľkým zákonom o sociálnom poistení, ako povedal.

    V druhom rade chcem povedať, že nie je to len problém vdov, teda ten výpočet u vdov, ale aj výpočet invalidných dôchodkov pre mladých občanov, ktorí nikdy nepracovali, pretože u mladých invalidov sa vypočítava dôchodok percentom z priemernej mzdy v národnom hospodárstve a u predtým pracujúcich zo mzdy za odvedenú prácu. Mladí nepracujúci invalidi majú omnoho vyšší dôchodok ako pracujúci občania pred nárokom na invalidný dôchodok. Je to určite anomália, na ktorú som upozornila nielen ja, ale viacerí poslanci, napríklad aj pani poslankyňa Vaľová, a bude sa to riešiť vládnym návrhom zákona.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Kaník. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne obom pánom a pani poslankyni, ktorí na mňa reagovali.

    No, ja len, aby sme sa náhodou neuviedli do omylu, lebo nechcem znovu politikárčiť, ale teraz ide o technické riešenie toho problému. Pani poslankyňa hovorí, že pán minister o tom vie a chce to riešiť vo veľkej novele zákona o sociálnom poistení. No ja som zas, skôr ako som predložil tento poslanecký návrh zákona, sa obrátil interpeláciou na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a pýtal som sa na to isté, či o tom vie. To je prvá vec. A aké nápravné opatrenie sa pripravuje.

    No, dostal som túto odpoveď, čítam vám z odpovede na moju interpeláciu, ktorú mi poslal pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, len jeden krátky odsek: "V nadväznosti na zákonom riešený súbeh nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa pri zvyšovaní dôchodkov pevnou sumou riešilo aj zvyšovanie dôchodkov podľa toho, či je dôchodok vyplácaný v plnej sume alebo v sume jednej polovice, t. j. k dôchodkom vyplácaným v plnej sume patrí zvýšenie, ktoré sa odvíja od priemernej mesačnej sumy príslušných dôchodkových dávok vyplácaných v plnej sume a k dôchodkom vyplácaným v sume jednej polovice patrí zvýšenie, ktoré závisí od priemernej mesačnej sumy príslušných dôchodkových dávok vyplácaných v sume jednej polovice."

    Čiže len popis toho, čo sa deje, ako sa to vypočítava.

    Teraz ide záverečná veta: "Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o omyl, ani o nedopatrenie pri výpočte zvyšovania dôchodkov." Tak som to totižto v interpelácii nazval ja, že zrejme ide len o omyl, o nedopatrenie, akože ten vzorec bol možno dobre vymyslený, len nefunguje dobre, v praxi sa ukazujú diferencie. Ale odpovedá mi pán minister, že "sa nejedná o omyl, ani o nedopatrenie pri výpočte zvyšovania dôchodkov". "Zvyšovanie pevnou sumou dôchodkov v súbehu rešpektuje kritérium zákonného riešenia súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov."

    Čiže, dámy a páni, a ja by som to rád odložil na to, že to vyrieši ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo o probléme vie. Len ministerstvo mi na moju interpeláciu odpovedalo, že je to tak, ako to je, a je to tak správne. To je odpoveď ministerstva.

    A keď už mám slovo aj k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník, keď ma dokážete sledovať, tak ja vám veľmi krátko vysvetlím, ako to funguje dnes a ako navrhujeme s pánom poslancom Kaníkom, aby to fungovalo.

    Ešte raz, ak sa vláda rozhodla o valorizáciu pevnou sumou, ktorú vypočíta na základe priemeru všetkých dôchodkov, nech sa páči, je to rozhodnutie, rešpektujem, ale nie je v závere tento výpočet nastavený správne.

    Takže dnes sa to počíta tak, že sa zoberú všetky starobné dôchodky a vypočíta sa pevná suma na základe priemeru všetkých starobných dôchodkov. Dnes sa zoberú všetky invalidné dôchodky a vypočíta sa pevná suma valorizácie na základe výpočtu alebo priemeru všetkých invalidných dôchodcov.

    No ale teraz problém nastáva v súbehu a ten riešim, len súbeh riešim. Problém nastáva v súbehu. Čiže vdova alebo vdovec má nárok na vdovský dôchodok aj svoj starobný dôchodok, teda vypočíta sa, keď sa určuje vdovský dôchodok, 60 % dôchodku manžela, manželky a starobný dôchodok, na ktorý má nárok na základe počtu odpracovaných rokov. Jeden z nich je vyšší, ten, ktorý je vyšší, sa kráti o 50, pardon, ten, ktorý je vyšší, zostáva a ten, ktorý je nižší, sa kráti o 50 %. Takto vznikne konečná suma.

    A teraz ministerstvo novelou zákona o sociálnom poistení pristupuje k valorizácii, a teraz pozor, zoberú sa všetky vdovské dôchodky, ktoré sú v súbehu krátené, a vypočíta sa pevná suma ich valorizácie na základe ich priemeru. Potom sa zoberú všetky vdovské dôchodky, ktoré v súbehu nie sú krátené, a vypočíta sa pevná suma ich valorizácie na základe ich priemeru. Potom sa zoberú všetky starobné dôchodky v súbehu, ktoré nie sú krátené, a vypočíta sa pevná suma valorizácie na základe ich priemeru. Potom sa zoberú všetky starobné dôchodky v súbehu, ktoré sú krátené, a vypočíta sa pevná suma valorizácie na základe ich priemeru.

    A teraz vznikajú kombinácie, vdova, ktorá má nižší starobný ako vdovský dôchodok v súbehu, vdova, ktorá má vyšší starobný dôchodok ako vdovský dôchodok v súbehu. A tieto sumy, ktoré sa vypočítali, sa im sčítavajú a tak vznikne tá diferencia, že vdova s nižším starobným dôchodkom dostane valorizáciu pri rovnakej výške dôchodku 10,80 a vdova s vyšším starobným dôchodkom ako vdovským dostane valorizáciu o 14,40. Tu nastal ten problém, ten výpočet je zbytočne komplikovaný.

    My jednoducho navrhujeme s pánom poslancom Kaníkom, aby sme vypočítali pevnú sumu valorizácie na základe priemeru všetkých invalidných, všetkých starobných, všetkých vdovských, vdoveckých dôchodkov a potom v súbehu ten dôchodok, ktorý sa kráti, tak suma, o ktorú pevná suma, o ktorú sa má valorizovať, aby sa takisto krátila o polovicu.

    Jednoduché. A vyjde to presne. To je celé.

    Neviem, či ste ma stíhali sledovať, musím povedať, že nie je to vôbec jednoduché, si to zapamätať a hlavne to interpretovať, keď to nechcete čítať, ale pokúsil som sa o to, aby ste videli, že systém, ktorý fungoval alebo ktorý funguje v súčasnosti, mal určite dobrý motív, snažil sa byť maximálne spravodlivý, ale práve tým, že ako veľmi rozdeľuje tie kategórie na malé skupiny, sa stal nespravodlivým. Pretože, opakujem, máte vdovu, ktorá dnes má dôchodok, a jej susedu cez chodbu, ktorá má taký istý dôchodok na cent presný, príde valorizácia o pevnú sumu, ktorá má byť spravodlivá, a rozdiel medzi nimi je 10,80 a 14,40. Za päť rokov tento rozdiel môže dosiahnuť, keďže je to nastavené na päť rokov, môže dosiahnuť až 60 euro. No je to spravodlivé? No nie je to spravodlivé.

    Preto navrhujeme podľa mňa omnoho jednoduchší model, ktorý kopíruje do určitej miery aj to, čo som povedal na začiatku, ako sa dôchodky vypočítavajú. Pretože dôchodky sa vypočítavajú tak, že sa určí vdovský dôchodok, 60 % dôchodku manžela, manželky, určí sa starobný dôchodok a ten, ktorý je nižší pri porovnaní, sa kráti o 50 %. To isté bude s valorizovanou sumou. Čiže bude valorizovaná pevná suma na základe priemeru všetkých vdovských dôchodkov, vypočítaná suma, pevná suma na základe, o ktorú sa má valorizovať, na základe priemeru všetkých starobných dôchodkov a v súbehu, ktorý dôchodok sa u daného dôchodcu kráti, tak tá suma sa bude krátiť na polovicu. Jednoduché a vyjde to presne. Nebude nespravodlivosť.

    Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Chce v rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V krátkosti by som zhrnula teda to, čo sme tu počuli.

    Myslím si, že veľmi logický návrh prišiel opäť z lavíc našich kolegov hlavne v tom, že ich hlavným cieľom a úlohou je skutočne odstrániť dvojkoľajnosť, ktorá možnože aj pri snahe o dobré nastavenie parametrov v systéme sa nepodarila. Je fakt, že takto nám vznikajú dve kategórie ľudí, ktorí majú, ktorí sú akoby diskriminovaní pri relatívne rovnakom nastavení valorizácie. Takže v tomto prípade veľmi sa prikláňam ku spôsobu, akým chcú tento nerovnovážny stav kolegovia vyriešiť.

    Všetci vieme, že novela zákona o sociálnom poistení a rovnako aj o dôchodkovom poistení bola veľmi zložitá a je veľmi zložitá, preto veríme, že nie úmyselne bola takáto nuansa do zákona zapravená. Preto by som vás aj ja požiadala o podporu tohto návrhu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11.00 hod., kedy budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ruch v sále.

  • Pekné predpoludnie. Pán poslanec Hlina, buďte taký dobrý, choďte si sadnúť na miesto. Budeme hlasovať. Poprosím vás, pán poslanec, keby ste nám aspoň zdelili svoju bolesť, ktorú máte, aby sme sa vedeli podeliť s vami o ňu.

  • Bez problémov, bez problémov vám ju poviem. Vážený pán predseda, vy môžte prijať zákon, že vám patrí Slovensko, ale nemôžte to odhlasovať bez toho návrhu zákona. Vy môžte prijať zákon, že zmeníte rokovací poriadok, ale nemôžte si odhlasovať to, čo ste si odhlasovali.

    Ja mám pripravené interpelácie, ktoré chcem predniesť za účasti vlády. To je celé. A vám garantujem, že sa odtiaľto nepohnem, kým to nevyriešite tak, aby som bol spokojný.

  • Smiech v sále a reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, skúste trošku zobrať ohľad, že, dobre, ja s vami to budem riešiť, samozrejme, som rád vaším terčom, ale berte ohľad, že je tu ďalších ešte 149 kolegýň a kolegov, radi by sme odhlasovali to, čo sme prerokovali, a vrátime sa k tomu. Dobre?

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Pán predseda, tento parlament, poslanci tohto parlamentu zastupujú nie iba vašich známych a známych ich známych, ale zastupujú 5,5 mil. občanov, aj z ich prostriedkov je platený. Existuje rokovací poriadok, ktorý vy ste porušili, a ja chcem predniesť interpelácie, tak ako to rokovací poriadok hovorí, za účasti vlády.

  • Pán poslanec, už minule som vám povedal, že vláda tu nebola, vy ste nechceli predniesť interpeláciu len pred niektorými ministrami, nepodali ste ju ani písomne, na čo máte právo, plénum rozhodlo, že budeme pokračovať vo štvrtok.

    Keďže schôdza prebehla a prerokovali sme program, budete mať možnosť na najbližšej schôdzi počas pravidelného bodu interpelácie, tak ako sa na tom zhodla väčšina v tejto Národnej rade, pokračovať a predložiť aj ústne svoju interpeláciu, ak ju nechcete alebo ak nechcete využiť svoje právo a poslať ju v písomnej podobe, tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku.

    Teraz vás poprosím, my skutočne by sme chceli hlasovať, tak keby ste mohli zaujať svoje miesto.

  • Pán predseda, ja verím, že vy chcete ísť hlasovať, vidím, že vám to ťažko ide z úst, žiaľ, postavte sa k tomu tak, jak máte. Ja mám právo predniesť interpeláciu pred vládou Slovenskej republiky. Mne to právo bolo odopreté, žiadam a vyžadujem ho, aby mi bolo naplnené. To je celé.

    Na budúcu schôdzu si môžte zmeniť rokovák, ako chcete, dajte si, že budete rokovať pred Euroveou, bez vlády, bez nikoho, že tu budú iba upratovačky, nech sa páči. Teraz je platný tento rokovací poriadok a ja chcem ten bod dokončiť, mám pripravené interpelácie, chcem ich predniesť. To je celé.

  • Pán poslanec, veď vy ste namietali a teraz tu nie je tiež vláda, takže nie sú naplnené podmienky, nie je bod programu, nie je tak...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, buďte taký láskavý.

  • Pán predseda, predstavte si, že nebudem tak láskavý, i keď sa tu budú všetci na mňa hnevať, lebo tento parlament si robí naozaj, čo chce. A ja už aj takouto formou na to upozorním, že sa s tým nemienim na tom ďalej podieľať. Nemienim.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, ešte raz vás chcem požiadať, aby ste zaujali miesto. Viete, vy tiež sa tu oháňate zákonom, postavíte sa niekde, mali ste sa prihlásiť, dať návrh na procedúru, oháňate sa tu zákonom o rokovacom poriadku, sám ho porušujete len v eufórii svojej predstavy o slobode, kde vy môžte na úkor svojej predstavy obmedzovať každého iného.

    Ešte raz vás chcem požiadať, zaujmite svoje miesto, 149 kolegýň a kolegov tu čaká, aby mohli odhlasovať prerokované body v zmysle zákona, ktorým sa tak oháňate. A ak naozaj považujete za postup, ktorý som zvolil minulý týždeň, za porušenie zákona, obráťte sa, môžte na ústavnoprávny výbor, alebo choďte na Ústavný súd. Len prestaňte fyzicky upútavať a vnucovať absolútnej väčšine svoju predstavu života. Nič iné od vás nechcem.

    Takže buďte taký láskavý, choďte na miesto, ja tú radosť vám neurobím, aby som vás nechal vyviesť, aj keď by som to mohol urobiť. Ale viete, no...

  • No, pán predseda, ešte vám chýba potlesk, ja už len čakám, kedy kto začne tlieskať.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Pozrite, kamery bežia, už budete, pán Hlina, určite minimálne desať minút vo všetkých médiách, cieľ ste si splnili.

  • Nie. Nejde o kamery, mne to je úplne jedno, pán predseda, či kamery-nekamery.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Robíte si s týmto parlamentom, čo chcete. Nie je to prvýkrát, nie je to druhýkrát, je to veľakrát. Odhlasujte si, že Slovensko patrí vám na základe zákona, ale nemôžte si teraz dať hlasovať o tom, že Slovensko patrí vám.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Přidal je spravodajcom, ktorý bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní (tlač 555).

    Pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Ešte pán poslanec Hraško, pred tým ešte. Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, porušili ste rokovací poriadok a tým ste znemožnili nielen pánovi Hlinovi, poslancovi, vystúpiť v rozprave, ale aj mne, ktorý som bol takisto nachystaný, a možno ešte aj ďalším poslancom, ktorí boli nachystaní do tejto rozpravy. V septembri už to možno nebude mať ten správny efekt, pretože ja som to podal, svoju interpeláciu, písomne, ale chcel som ju predniesť osobne, čo pre mňa má určitý význam.

    Preto sa chcem opýtať, že keď porušujete vy rokovací poriadok ako predseda parlamentu, aké kroky vyvodíte z tohto porušenia do budúcnosti? Žiaľ, nemám to dať ako procedurálny návrh, pretože vy ste predseda parlamentu a vy ste porušili rokovací poriadok a vaša vláda tu nebola prítomná, bola prítomná dovtedy, kým nezačali interpelácie, potom zrazu zmizla. Takže vláda tu bola, ale nebola prítomná v rokovacej sále.

    Takže ja by som vás poprosil, aby ste nabudúce naozaj požadovali od členov vlády, aby tuná boli prítomní tí, ktorí tu prítomní byť majú.

  • Dobre, keďže nemám o čom dať hlasovať...

    Pán poslanec Přidal.

  • Pán predseda, je zvykom, že sa dáva hlasovať tam od toho ambónu. Tak jednoducho ja nepredpokladám, že by ma pán kolega Hlina pustil, a ja sa s ním, tak ako ste sa tu vy s nimi bili, vy s ním bili, aspoň niektorí poslanci, biť nebudem.

    V prípade, že bude uvoľnený ten priestor, ja som ochotný dať hlasovať, ale jednoducho vyriešite a vyriešte si to vy. Ja to riešiť nebudem.

    A myslím, že pán poslanec Hlina má svojím spôsobom pravdu, lebo bol tu jeden minister a naozaj tu mala byť vláda.

    Až to vyriešite a ten priestor bude voľný, ja veľmi rád si svoju poslaneckú povinnosť splním.

  • Nič, pán poslanec? Beriem na vedomie. Aj, pán Hraško, je to váš právny názor. Môj je iný aj väčšiny bol iný, tak...

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Chvíľočku, dámy a páni, vyriešime to.

  • Dámy a páni, v zmysle § 24 ods. 8 dávam návrh, aby sme ukončili rokovanie schôdze, je 11.17 hod., budeme hlasovať o prerokovaných bodoch na nasledujúcej schôdzi. Hlasujeme. Túto schôdzu končím.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 76 za, 42 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem schôdzu za skončenú.

    Poprosím vás, na 13.00 hod. som zvolal na základe požiadavky skupiny poslancov schôdzu s návrhom programu, ktorý uviedla skupina poslancov. Ďakujem pekne.

    Hlasovanie bude na nasledujúcej riadnej schôdzi.

  • Rokovanie 21. schôdze NR SR sa skončilo o 11.18 hodine.