• Pekné popoludnie, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 21. schôdze.

    Chcem vás požiadať o prezentáciu. Poprosím vás o prezentáciu, dámy a páni.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 119 poslankýň a poslancov, sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi na 21. schôdzi budú páni poslanci Rastislav Čepák a Viliam Novotný. Náhradníkmi budú poslanci Milan Halúz a Martin Poliačik.

    O ospravedlnenie požiadal pán poslanec Beblavý, Csicsai, Fecko, Mikloš a pani poslankyňa Tomanová.

    Dámy a páni, návrh programu schôdze vám bol rozdaný, máte ho, chcem informovať, že je tam ešte jedna zmena. Pán minister pôdohospodárstva ma pred chvíľočkou požiadal, aby sme vládny návrh novely zákona o podmienkach držania psov, je to tlač 296, prerokovali až na septembrovej schôdzi, je to bod 27, ktorý máte v tomto návrhu programu, takže nebudeme o tomto bode na 21. schôdzi rokovať.

    Súčasťou programu sú správy, materiály, ktorých predkladatelia získavajú súhlas na vystúpenie a uvedenie schválením programu.

    Pristúpime teraz k schvaľovaniu programu, ešte predtým, to sú procedurálne návrhy alebo návrh na zmenu? Pán poslanec Vašečka, procedurálny? Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predseda, dňa 24. mája som doručil do podateľne Národnej rady návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na odvolanie Jaroslava Bašku z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Bol zaevidovaný pod číslom parlamentnej tlače 534. S počudovaním konštatujem, že nie je zaradený v programe 21. schôdze Národnej rady, hoci som splnil všetky zákonné náležitosti. Žiadam vás, pán predseda, aby ste tento bod zaradili do programu schôdze vy osobne teraz. Ja rešpektujem dohody o obsadení výborov, ale ja chcem v rozprave povedať veci, ktoré s touto záležitosťou súvisia. Môžem dokončiť?

  • Pán poslanec, podľa zákona, kde, zákon o rokovacom poriadku stanovuje taxatívne, akým spôsobom pri splnení akých podmienok sa stáva tento návrh súčasťou programu schôdze, o iných materiáloch rozhoduje predseda Národnej rady. Takže nebude na základe môjho rozhodnutia tento bod, ale ak ho chcete navrhnúť, budeme o tom hlasovať, samozrejme. Dovolím si navrhnúť, aby sme hlasovali potom, postupne, ako odznejú všetky návrhy.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme spojili rozpravu k bodom 7, 57 a 58, čísla tlačí 587, 569 a 571. Keďže všetky tri body sa týkajú toho istého zákona a v zásade riešia tú istú vec, tak efektívnejšie by bolo asi sa o nich porozprávať naraz, ako to rozdeliť na tri rôzne rozpravy. Ide o zákon o hlásení pobytu, ktorý vrátil pán prezident, a dve novely, ktoré navrhujú poslanci.

  • Pán poslanec, nie je možné spojiť zákon, ktorý vrátil pán prezident. Tie ostatné dva, ani rozpravy. Tam sa, Národná rada rokuje len o pripomienkach pána prezidenta, takže navrhujem samostatne rokovať o zákone, ktorý vrátil pán prezident, a potom ste navrhovali spojiť ešte ktoré? 57, 58, môžme.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh na to, aby sme v bode číslo 1, to znamená pri voľbe generálneho prokurátora, umožnili vystúpiť vášmu kandidátovi pánovi doktorovi Čižnárovi a zároveň vás chcem poprosiť, aby ste ho sem pozvali. Zdôvodnenie je také, že je úplne zrejmé, že prvýkrát od roku 1989 budeme mať generálneho prokurátora, za ktorého budú hlasovať len členovia jednej strany. Myslím si, že je férové v tento prelomový okamžik na pôde parlamentu sa s týmto človekom zoznámiť tak, aby sme mu mohli klásť otázky, tak, aby sme sa ho naozaj opýtali, či vie, do čoho ide, tak, aby sme urobili všetko preto, aby sme ochránili demokraciu a právo v tejto krajine. Upozorňujem na to, že Ústavný súd nerozhodol o námietkach doktora Čentéša, preto tu lámeme právo cez koleno a aspoň ako poslanci opozície máme právo sa podívať kandidátovi vášmu do očí a opýtať sa ho, čo si o tom myslí.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, nemôžem dať doplnenie bodu programu, že chcem dať to, aby 1. 9. už nebol štátnym sviatkom viacej, musím to dať ako samostatný návrh zákona, ale čo môžem dať a chcem, aby sa dalo o tom hlasovať, aby na Deň ústavy nebol deň otvorených dverí. Po dnešnej voľbe generálneho prokurátora to bude vzbudzovať také zvláštne asociácie, čiže hlasovanie o tom, že deň otvorených dverí nemôže byť spojený s Dňom ústavy.

  • Pán poslanec, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam návrh na zaradenie bodu návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada žiada ministra financií Slovenskej republiky o predloženie správy o výsledkoch arbitráže vo veci zákazu zisku medzi Slovenskou republikou a zdravotnou poisťovňou Union a rizikách možných prehratých súdnych sporov pri pripravovanom vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Zároveň žiadam o skrátenú lehotu na predloženie správy do 15 dní vzhľadom k závažnosti a aktuálnosti problematiky.

    Odôvodnenie: Slovenská republika v decembri minulého roku prehrala arbitráž s akcionárom zdravotnej poisťovne Union za protiústavný zákaz zisku zdravotných poisťovní z roku 2007, ktorý realizovala prvá Ficova vláda. Koncom mája tohto roku luxemburský súd Slovensku zablokoval 29,5 milióna eur na účtoch. Na výbore pre zdravotníctvo som sa snažil opakovane vyžiadať správu aj realizovať poslanecký...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Navrhujem doplniť program 21. schôdze Národnej rady o komplexnú informáciu o stave prípravy partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou vo veci nového plánovacieho obdobia a finančného rámca EÚ na roky 2014 až 2020. Zároveň navrhujem, aby súčasťou tohto nového bodu programu schôdze bola aj informácia o stave prípravy jednotlivých operačných programov. Ďakujem pekne.

  • Budeme teraz hlasovať o návrhoch, ktoré zazneli.

    Ako prvý návrh bol, pán poslanec Vašečka, ja som vám odpovedal, čiže dávate návrh prijať uznesenie, kde Národná rada odvoláva pána poslanca Bašku z funkcie predsedu brannobezpečnostného. Žiadate prijať uznesenie? Odvolať.

  • Reakcia z pléna: Návrh som dal už do podateľne.

  • Zaradiť bod prijatie uznesenia, ktorým Národná rada. Dobre. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 38 za, 81 proti, 4 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Poliačik, čiže ten zákon, ktorý vrátil pán prezident nevieme, ale 57, 58 môžme. Čiže môžme dať? Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Čiže budeme mať spojenú rozpravu o bodoch 57 a 58.

    Pán poslanec Frešo žiada umožniť vystúpiť pánovi kandidátovi na post generálneho prokurátora, pánovi Čižnárovi.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 71 proti, 9 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina, organizácia dňa otvorených dverí je síce v kompetenciách Kancelárie Národnej rady, ale dobre, ideme hlasovať o tom. Pán poslanec Hlina nechce, aby Kancelária Národnej rady organizovala tradičný deň otvorených dverí 1. septembra.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 5 za, 79 proti, 8 sa zdržali, 18 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Novotný žiada o, ministerstvo financií o správu o výsledkoch arbitrážneho konania na základe sporu o zákaze zisku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 za, 80 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    A pán predseda výboru pre životné prostredie pán poslanec Huba žiada informáciu o stave vyjednávania partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou o finančnom rámci v rokoch 2014 - 2010.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 bolo za, 73 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Dámy a páni, hlasovali sme o návrhoch na zmenu a doplnenie programu. Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 21. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 15 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh programu 21. schôdze sme schválili.

    Dámy a páni, chcem vás informovať, že o prvom bode programu, čo je návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, budeme hlasovať po ukončení rozpravy a jeho prerokovaní. O ďalších bodoch programu 21. schôdze budeme hlasovať tak, ako je to obvyklé. Vždy o 11.00 ráno a o 17.00 hodine popoludní, pokiaľ nedôjde k inej dohode.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o prvom bode programu, ktorým je

    návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Je to parlamentná tlač číslo 592. Chcem vás informovať, že poslanci v zmysle zákona podali návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Stanovisko ústavnoprávneho výboru k návrhu podá poverená členka pani poslankyňa Anna Vitteková. Poprosím ju, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 150 Ústavy a zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, aspoň 5 rokov vykonával justičnú prax a s vymenovaním súhlasí. Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 563 z 5. júna 2013 vyzval poslancov, aby predložili návrhy kandidátov, určil formálne náležitosti návrhu a lehotu na ich predloženie. V určenom termíne bol predsedovi Národnej rady predložený jeden návrh, ktorý obsahoval požadované náležitosti a príslušné dokumenty. Navrhnutý bol doktor Jaromír Čižnár. Predseda Národnej rady následne rozhodnutím číslo 568 zo 14. júna 2013 pridelil návrh ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska. Výbor rokoval o návrhu na 42. schôdzi 17. júna 2013, na ktorú pozval aj navrhovaného kandidáta. Kandidát sa rokovania zúčastnil, predstavil zámer svojho pôsobenia vo funkcii a odpovedal na otázky členov ústavnoprávneho výboru. Výbor uznesením číslo 258 prijal k predloženému návrhu stanovisko. Konštatoval, že navrhnutý doktor Jaromír Čižnár spĺňa podmienky voliteľnosti ustanovené zákonom, a odporučil vykonať voľbu podľa § 39 v spojení s § 123 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov. Základné údaje o navrhovanom kandidátovi sú uvedené v predkladanom materiáli, ktorý máte vo svojich laviciach.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky: za klub OĽaNO pán poslanec Matovič, za klub MOST - HÍD pán poslanec Gábor Gál, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská. A potom mám ešte písomné prihlášky od pánov poslancov Hlinu, Lipšica, Kadúca a Poliačika.

    Pán poslanec Matovič, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia. Ja by som možno začal trošku inak, ako asi budú hovoriť moji kolegovia. A začal by som možno takou exkurziou do marca minulého roku, tesne po voľbách. Kedy hneď v prvý deň, vlastne kedy boli výsledky volieb oznámené, možno vy v SMER-e nie, ale myslím, že tí ostatní, ktorí SMER nevolili, a možno aj voliči SMER-u boli veľmi milo prekvapení z toho, ako Robert Fico vystupoval. Že zrazu ten Robert Fico, starý známy z prvej vlády Roberta Fica, sa akosi vyparil, sublimoval. Prišiel nejaký druhý, ktorý bol veľmi ústretový a ktorý hlásal pomaly bratstvo všetkých nás tu na Slovensku a veľmi ústretové kroky voči opozícii. Ako prenechá opozícii možnosť kontrolovať vládu, ako prenechá možnosť nominovať si svojho človeka do ÚVO, ako prenechá možnosť nominovať si človeka do NKÚ. Ako je ochotný sa podeliť o moc. A minimálne keď nie o tú výkonnú, tak tú kontrolnú prenechá opozícii, lebo to jednoducho je právo opozície. A on sa takto rozhodol a takto to je správne. Priznám sa sám za seba, že som tomu uveril. Argumentovali komentátori tým, že možno preto, lebo už nemusí uzatvárať nejaké dohody so svojimi koaličnými pofidérnymi partnermi, a preto sa môže správať omnoho ústretovejšie, ľudskejšie a že teraz až ukazuje pravú tvár. Že vlastne vtedy, keď vládol so Slotom a s Mečiarom, že vtedy to nebol skutočný Robert Fico, vtedy to nebol skutočný SMER. Vtedy to bol nejaký dôsledok práve tých kompromisov s týmito zločincami, s ktorými vládol. Ale teraz vlastne zrazu už Robert Fico a SMER bude, ukáže tú pravú tvár a bude voči opozícii ústretový.

    Dnes už tomu zďaleka neverím, lebo najlepšie slová sú skutky. A svoje skutky behom toho roka ste ukázali. ÚVO už dávno ovláda SMER, cez svoju vlastnú nominantku ste si túto veľmi dôležitú kontrolnú inštitúciu podmanili. Vaši ľudia dnes vedú Policajný zbor, Ústavný súd, Najvyšší súd, Finančnú správu, Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo, Úrad pre verejné obstarávanie, Národný bezpečnostný úrad. Demokraciu ste si za ten rok jednoducho pomýlili s totalitou. Ovládli ste úplne všetko. A tu som vám to tak trošičku znázornil.

  • Vystupujúci rozbalil plagát.

  • Toto ste urobili zo Slovenska.

    Namiesto demokracie ste zaviedli totalitu. Áno, počujem od pána poslanca Galisa, že ste vyhrali voľby. Ale demokracia nie je, že víťaz berie všetko. Demokracia nie je právo silnejšieho. Demokracia je, áno, vládnuť, ale s rešpektovaním menšiny. S rešpektovaním, vždy s rešpektovaním tých slabších. Vy ste si Slovensko vymaľovali komplet načerveno. Vy máte vládu, máte svojho prezidenta, máte svoj parlament a máme tu deväť kontrolných inštitúcií, tých najkľúčovejších, z ktorých všetky vlastne ovládate vy.

    Dobre, môžeme sa baviť ešte o Generálnej prokuratúre, ešte dnes. Možno do piatej. A môžeme sa ešte chvíľku baviť o NKÚ. Ja som si istý, že čoskoro vymaľujete aj NKÚ. A de facto človek, ktorý ho dnes vedie. Som rád, že kolega Jasaň prikyvuje, že ovládnete aj to NKÚ. Som si istý, že jednoducho takto to vymaľujete a dokonáte svoje dielo.

    Zaviedli ste späť totalitu. Slovensko ste vrátili 23 - 24 rokov späť. Vtedy, keď tu vládla jedna strana. Opojili ste sa mocou. A tá moc vám nedáva spávať. A ja si teraz naozaj kladiem otázku, či to bol úmysel. Či od začiatku ste mali takýto plán, alebo jednoducho tá moc vám v priebehu toho roka tak zachutila, že zrazu ste si povedali: A prečo sa deliť? Jeden váš vysokopostavený člen používa, že je to systém, že silnejší pes a tak ďalej. Ale ja si myslím, že takýto systém by to nemal byť. Demokracia je naozaj o tom, že musím si. Možno, poviem vám to obrazne. Tak ako malí chlapci, keď sa stretnú na parkovisku a jeden z nich je o hlavu väčší. Tak aj ten, demokratické to bude vtedy, keď ten väčší bude rešpektovať toho menšieho a s ním sa možno o tie hračky podelí. Alebo dovolí mu kedy-tedy na to pieskovisko prísť.

    Ale predpokladám a veľmi ma mrzí, že vaši voliči a vašim voličom toto nevadí. Prečo to tak je, je pre mňa trochu záhadou. Ale asi jediná odpoveď je tá, že zrejme preto, lebo slovíčko demokracia a spravodlivosť je v ich rebríčku hodnôt preklate nízko. Jednoducho, pre nich je asi najpodstatnejšie, je to, čo počujú niekde v televízii. Že vidia svojho Pána Boha v televízii, ktorý im povie, ako na nich myslí, ako pre nich všetko urobí. Asi je pre nich najpodstatnejšie to, koľko zarobia a koľko budú mať v peňaženke. Ale demokracia je niečo, je hodnota, ktorú od vás nevyžadujú, lebo sami jej neveria. Je to niečo abstraktné, ktoré im nič nehovorí a neznamená pre nich hodnotu. Toto je jediný podľa mňa spôsob, alebo dôvod, prečo vaši ľudia vám dokážu takéto niečo tolerovať.

    Neverím tomu, ak by pravicoví voliči videli, že pravica by získala moc a takýmto spôsobom by vulgárne premaľovala demokraciu na totalitu, že by pravicoví voliči pravicovým stranám toto tolerovali. Sami - aj keď by síce drukovali tej pravici - by zistili a by cítili, že je tu niečo ohrozené. A že pravdepodobne má zmysel, ak tú výkonnú moc v štáte aj kontrolujú niektoré tie kontrolné inštitúcie. A že tie kontrolné inštitúcie majú nejaký zmysel.

    Vo vašich voličoch to nebadám. Stále vaše percentá sú úžasné. Stále môžete byť so sebou spokojní. Ale jediná odpoveď pre mňa je, že vaši voliči jednoducho demokraciu v rebríčku hodnôt nemajú. A keď ju majú, tak ju majú veľmi, veľmi nízko. Vytvárate postupne systém, ktorý bude teda veľmi zvláštny. Vy sami sa budete vyšetrovať, vy sami sa budete obviňovať, vy sami sa budete súdiť. Jednoducho, ovládnete všetky zložky kontrolné štátu, ovládnete súdy, ktoré ovládnuté už de facto máte. A takýmto spôsobom vytvoríte prostredie, v ktorom, znova si kladiem otázku. Prečo ho vytvárate? Vytvárate ho preto, lebo sa bojíte svojej minulosti? Alebo vytvárate si svoje zázemie do budúcnosti, aby ste mohli páchať ešte väčšie svinstvá, ako ste páchali spolu s Mečiarom a Slotom počas prvej Ficovej vlády? Ja sa obávam, že jedno aj druhé je pravda. Že sa bojíte aj svojej minulosti a chystáte si podhubie do budúcnosti. Na to, aby ste mohli páchať ešte väčšie svinstvá, ako ste doteraz páchali. Inak neexistuje iný rozumný dôvod, aby ste takéto niečo robili. Obávate sa, alebo Robert Fico sa bojí hlasu podobného Ficovi. A potrebuje mať na poste generálneho prokurátora človeka, ktorý nikdy takúto nahrávku nevyšetrí a naveky ju ututlá do nejakého najposlednejšieho trezora na Generálnej prokuratúre. Obávate sa ostatných káuz, v ktorých ste, alebo iných káuz, v ktorých, na ktorých ste sa podieľali a kde vám zárukou toho, že nikdy nebudú vyšetrené, bude zrejme iba ten človek, ktorého si sami vyberiete a dosadíte na post generálneho prokurátora.

    Jasné, čítal som si dnes vaše vyjadrenie, vlastne dnes to bolo čítať, pravdepodobne ste dostali v nejakom manuáli. Dnes to teda už kolega Galis spomenul, vyhrali ste voľby a konáte zákonne. Ale konať zákonne neznamená, že konáte morálne. Viem, žiaden zákon vám, žiaden zákon neporušíte zrejme tým, že budete voliť, ale porušíte morálne právo kandidáta Čentéša byť čestne vymenovaný za generálneho prokurátora. A viete sami, že Ústavný súd by mal najprv rozhodnúť o tom, či má byť, alebo nemá byť, alebo či prezident mal konať, alebo musí konať. A sami ste, alebo ústami vašich predstaviteľov ste sľubovali, že počkáte si na toto rozhodnutie. Dnes zrazu nie, lebo jednoducho moc vám zachutila, opojili ste sa s ňou, možno ste sa s ňou opili a dnes to chcete vyvalcovať dokonale.

    Pán Kolesík tam stojí. Hovorí sa o vás, že 83 Kolesíkov. Ja si to nemyslím. Pevne verím, že sú medzi vami ľudia, ktorí cítia, že dnes je naozaj moment, kedy už lámete demokraciu cez koleno, kedy už od zajtra alebo od toho hlasovania, ktoré pri Generálnej prokuratúre by ste spáchali, zrazu Slovensko nebude demokratický štát, ale bude totalitný štát, kde bude vládnuť jedna strana a kde bude ovládať všetky zložky štátu, či výkonné, či kontrolné, či súdy, či zákonodarnú moc. Toto nie je demokracia. Demokracia je vláda s ľuďmi a v záujme ľudí. Je v záujme ľudí, aby jedna strana aj prijímala zákony, vykonávala zákony, kontrolovala sa, stíhala sa, súdila sa? Je to v záujme ľudí? Je to demokratické? Nie je to demokratické. Ja neviem, ako veľmi malú nádej si sám sebe dávam, ale naozaj verím, že nie je vás 83 Kolesíkov, ktorí si urobia čokoľvek, čo vám prikáže niekto. V tomto prípade, keď vám niekto prikáže, že máte voliť vášho generálneho prokurátora, vám zároveň hovorí, že zničte na Slovensku demokraciu, zničte hodnotu, za ktorú tu ľudia na námestiach riskovali a nevedeli, či riskujú životy, či nedopadnú tak ako v Rumunsku, či nepošle na nich Ceausescu eštebákov. Nevedeli, čo riskujú, ale bojovali za jednu hodnotu - a to bola demokracia.

    Ak odhlasujete, ak pôjdete voliť vášho generálneho prokurátora, nech by bol akokoľvek dobrý, ale ak pôjdete takýmto spôsobom za tejto situácie voliť vášho generálneho prokurátora, pošliapete všetko to, za čo aj podľa mňa aj niektorí z vás alebo vaši známi, vaše rodiny, ale určite mnohí z opozície na námestiach svojho času štrngali, ale nielen teda z nás politikov, ale hlavne ľudia na Slovensku.

    Možno práve preto, aby ste si uvedomili, čo páchate, my sme sa snažili dnes trošku zladiť tak aj smútočnejšie, ono to nie je vidieť, ale máme každý oblečené alebo sa snažili obliecť si biele a čierne veci. Lebo naozaj, keď dnes urobíte to, čo chcete urobiť, pochováte demokraciu.

    Druhý taký symbolický krok, ktorý chceme spraviť, tak chceme vám symbolicky zabrániť k vašej voľbe. Žiaden fyzický útok voči vám. Vôbec sa vám nebudeme fyzicky stavať do cesty, ale natiahneme v jednom aj v druhom koridore, cez ktoré sa chodí voliť, dva transparenty, na ktorých je napísané podľa mňa veľmi jednoduché a pochopiteľné heslo. "Demokracia je krehká ako papier a ak urobíš krok, tak vrátiš Slovensko do totality." Tento transparent vám budeme držať tam bližšie ešte k tým zástavám, tade, kade sa chodí voliť. Budeme ich tam držať počas celej dnešnej rozpravy aj v čase, keď pôjdete voliť. Jednoducho, keď budete chcieť ísť voliť, budete musieť nájsť toho jedného Kolesíka medzi vami, ktorý pôjde roztrhať ten papier. Je to obyčajný papier, žiadna finta na vás, ktorý bude musieť roztrhať ten papier, aby ste mohli ísť voliť.

  • Smiech v sále.

  • Preto, aby ste si uvedomili, aký zásadný krok urobíte. Môžte sa stokrát smiať a môžte si teraz losovať, tak ako si vtedy, keď Ježiša križovali, keď si tam tí hádzali lós o jeho šaty, presne tak si dnes môžte vy tam v salóniku hádzať lós o to, kto pôjde roztrhať ten papier. Symbolicky roztrhaním toho papieru, ten, ktorý roztrhá papier, a pôjdete voliť, demontujete demokraciu na Slovensku, zrušíte demokraciu a zavediete späť totalitu. Zavediete Slovensko 25 rokov späť pred november ´89. Čiže nebojte sa, je to papier. V pohode ho roztrháte, ale ten, kto ho pôjde roztrhať, bude konať za každého jedného z vás, preto, aby ste si uvedomili, aká krehká je demokracia, aby ste si uvedomili, že dnes naozaj je to o veľmi malom kroku na to, aby ste Slovensko vrátili späť do totality a zobrali mu demokraciu, veľmi ťažko vybojovanú hodnotu na námestiach v novembri ´89.

  • Faktické poznámky páni poslanci Muňko, Číž, Vaľová, Bagačka, Jurinová, Jasaň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec, vás už nikto neberie vážne. Volili ste generálneho prokurátora, keď bolo predbežné opatrenie Ústavného súdu, len nebolo publikované. Mohli ste zvoliť generálneho prokurátora, mohli ste zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, nič vám to nebránilo. Bránilo vám to len jedno, že ste sa nevedeli na ničom dohodnúť a že ste tu mali šarvátky vo vládnej koalícii. Výsledok je to, čo tu dneska prezentujete. Samozrejmá vec, vy musíte prezentovať, pretože vo vašej strane sú ďalší, ktorí zakladajú stranu a vám už zobrali tému. Pokiaľ budete ďalej vystupovať, už strácate, už to nie je ten Matovič, ktorý bol za vlády pani Radičovej. Uvedomte si, že každé čaro má určitý, určitý čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Matovič, mne je trošku ľúto vašich voličov. Na margo toho, čo ste tu rozprávali, pretože neviem, tento prejav, ktorý ste tu predniesli, vás má prezentovať ako seriózneho, dôveryhodného politika? Páchame svinstvá, čo ja viem čo a tak ďalej. Týrame menšinu so všetkým. Pán Matovič, sedeli ste tu v roku 2010, keď moja strana mala 35 % zhruba hlasov. Prečo vtedy ste nevystúpili s obranou nás, práv, utláčané menšiny, a bezuzdne a surovo s tými 78 ste si podmanili všetky zásadné otázky života krajiny tak, že po 1,5 roku voliči vám jednoznačne vystavili za to účet? Nehanbíte sa, pán Matovič? Na čo a tento typ čomu slúži a čo pomôže veci, ktorú tu dneska ideme prerokovávať? Viete, pre človeka, ktorý bojuje za nejaké hodnoty, musí byť typické, že okolie vidí, že dlhodobo za ne bojuje, že imanentne sú súčasťou jeho osobnosti a že mu okolie dôveruje. Podľa môjho názoru ste týmto prejavom akurát tak strápnili svoje vlastné spoločenstvo, ktoré ste sem do parlamentu dostali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mňa zaujali, pán kolega Matovič, také výroky "máte svoj parlament". No snáď nechcete povedať, že my máme svoj parlament, že nás chcete obviniť z toho, že sme ovplyvnili tisíce voličov. Ja si myslím, že ľudia si zvolili demokraticky, koho chcú mať v parlamente, kto koľko dostal hlasov a mandátov. Takže z toho nás, prosím vás pekne, už neobviňujte, lebo nás dokážete obviniť zo všetkého.

    Potom rozprávate o naši voliči, vaši voliči. My nerozlišujeme ľudí, sú to občania. Sú to občania, žiadni voliči. Občan sa môže dnes rozhodnúť, že volí vás, zajtra nás alebo neviem koho, tak nerozlišujte občanov naši, vaši voliči.

    A ja by som vám ešte niečo poradila. Ak chcete, aby vás tí ľudia viacej rešpektovali, tak nerobte divadlo, teátrum, aby sme tu celý mesiac sedeli v parlamente, aby ste sa pred kamerami presne takto ukazovali, lebo toto je pre šoubiznis, fantázia, čo robíte. Ale nepôjdete reálne medzi ľudí, aby ste sa s nimi porozprávali, a nechcete chodiť medzi ľudí, lebo keby ste chceli, tak práca poslanca nie je len robiť teátro a šou, ale práca poslanca je ísť medzi ľudí počas týždňa a rozprávať s nimi. Normálne vyjsť do ulíc, tam, kde sa ľudia pohybujú, a rozprávať s nimi.

    A ešte takú poznámku, lebo mňa to naozaj, ak argumenty dochádzajú, mňa to naozaj urážajú také tie teátra. A keď som čítala v starom Ríme, že kedy zanikol starý Rím, tak jedna z vecí bolo napísané, ak začnú ľudia oslavovať nie tých, ktorí pracujú, a vážiť si tých, ktorí naozaj pracujú, ale začali oslavovať komediantov a hercov a umelcov a rôznych tých, ktorí začali jednoducho udeľovať tú cestu, tak potom skutočne došlo aj k tomu zániku. Tak ja vás poprosím, argumenty, choďte medzi ľudí, lebo divadlo robiť pred kamerami celý mesiac je veľmi ľahko, ale naozaj vidíte, že tých ľudí nedokážete presvedčiť, tak ich presviedčajte argumentami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež by som sa pripojil teda ku kolegyni a chcel som povedať na celé to vystúpenie len jednu vetu: Naozaj trápne a úbohé divadlo.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • No ja na rozdiel od svojich kolegov som si istá, že dnes skutočne pochováme demokraciu, a rovnako si myslím, že tak, ako je napísané na bilbordoch, je skutočne taká krehká a stačí malý krok a sme späť v totalite. Bohužiaľ, túto pečať, ktorú dnes dávate nášmu systému, tú vám už nikto nevezme z čela. Budete ju mať vyrytú veľmi dlho. Proces ste spustili, môžeme povedať len: Bohužiaľ. A rovnako potrebujem povedať, že moc vás neoprávňuje k tomu, aby ste pošliapavali zákony.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Matovič, demokraciu ste pošliapali vy vtedy, keď ste mali vládnu väčšinu a neboli ste schopní v tajnej voľbe zvoliť svojho generálneho prokurátora. A po tej voľbe alebo fraške, ako to povedala bývalá pani premiérka, ste vy povedali, že štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Tak preto ste účelovo zmenili, účelovo zmenili formu voľby z tajnej na verejnú. Takže nehovorte vy tu o nejakej demokracii. Hovoríte, že my chceme silou moci niečo dosiahnuť. To nie je sila moci, ale to je vaša neschopnosť. Tú šancu ste mali, no jednoducho ste ju nevyužili a dokonca ste došli až tak ďaleko, že ste povalili vlastnú vládu. Takže nerozprávajte tu vy niečo o nejakej demokracii, lebo z vašich úst to naozaj neznie vôbec, ale vôbec seriózne.

    Ďakujem.

  • Kolegovia zo SMER-u - pán Muňko, Číž, Vaľová, Bagačka, Jasaň - môžete použiť tisíc slov, desaťtisíc slov, milión slov, môžte sa snažiť použiť akékoľvek akože argumenty, jednoducho neprekryjete to, že dnes, keď si zvolíte svojho generálneho prokurátora, vrátite Slovensko späť do totality. Nemá zmysel nič iné vám argumentovať späť. Jednoducho, vy si nájdete milión výhovoriek, milión akože argumentov, prečo to urobiť musíte, prečo to je správne a prečo sme nevyužili šancu, keď my sme vládli, ako hovorí pán Jasaň. Ničím to neprekryjete, ak dnes to spáchate, vrátite Slovensko 25 rokov späť. Nič iné neurobíte.

  • Za klub MOST - HÍD pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi hneď na úvod citácie z ústavy.

    Prvá hlava, prvý oddiel: Základné ustanovenia. Čl. 2 ods. 2. "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."

    Piata hlava: Zákonodarná moc. Čl. 72. "Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky."

    Šiesta hlava: Výkonná moc. Čl. 101, ods. 1: "Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov."

    Tá istá hlava, výkonná moc stále, čl. 102 ods. 1: Prezident, písmeno t, "vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov."

    Ôsma hlava: Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv, čl. 150: "Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."

    Prečo tieto citácie? Lebo ako základný dokument našej republiky jasne vymedzuje pozície jednotlivých ústavných orgánov a kým nedôjde k zmene v ústave, platí to, že Slovenská republika je parlamentná demokracia, a nie prezidentská. Prečo to prízvukujem? Lebo je tu jedno právoplatné rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a tiež jeden prezident, ktorý toto rozhodnutie nerešpektoval, nerešpektuje a tým prekračuje svoje právomoci. A tým vznikol stav, ktorý tu máme dnes, a stav, ktorý by mal doriešiť Ústavný súd, a teraz z toho vy - vládna väčšina - robíte ešte väčší problém. Nie, aby sa celá záležitosť rozuzľovala, ale s týmto bodom programu sa to viac zamotáva.

    Zaradiť bod programu návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je zlé rozhodnutie. Veľmi zlé rozhodnutie, lebo Národná rada Slovenskej republiky má zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora. Je to právoplatné uznesenie Národnej rady o zvolení kandidáta na generálneho prokurátora. Problém je iná vec, a to, že ho Ivan Gašparovič prekročením svojich právomocí odmieta vymenovať. Ale to, tento fakt nič nemení na skutočnosti, že uznesenie je platné. Nie je zrušené, a nie je možné ho zrušiť. A dokonca aj samotný Ústavný súd nie v jednom svojom rozhodnutí túto platnosť voľby, ústavnosť, zákonnosť tejto voľby potvrdil.

    Na druhej strane, Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. októbra 2012 povedal, citujem: "Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa, zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý bude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov." Koniec citácie.

    Čiže Ústavný súd stanovil dve podmienky na nevymenovanie. Nesplnenie zákonných predpokladov u kandidáta, závažné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidáta, to je tá druhá podmienka. O prvej podmienke, že kandidát docent Čentéš vtedy nespĺňal zákonné predpoklady, nemôže byť ani reč. Ani v prípade, keď má niekto veľmi čierne videnie a je tu pár, zopár takých kolegov. Čo sa týka druhej podmienky, tá tiež nie je splnená a nemôže byť splnená, keďže sa na osobu kandidáta nevzťahujú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Docent Čentéš robil aj predtým a robí aj doteraz na Generálnej prokuratúre ako prokurátor. Tak nechápem toto vaše rozhodnutie vo svetle, že Ústavný súd má na stole celý spor. Ústavný súd by vedel celú záležitosť vyriešiť a spraviť za to bodku a až potom by sme mali vecami hýbať ďalej, ak sa vyvinie vôbec situácia tak, že bude sa treba niekde pohnúť. Takže nechápem stále, prečo chcete zvoliť ešte jedného kandidáta. Chcete mať náhradníka? Asi nie. Vy chcete mať vlastného straníckeho kandidáta, vlastného straníckeho generálneho prokurátora.

    No ale, samozrejme, treba odstaviť toho zvoleného. A tu už vidím vážny problém pri tej dnešnej voľbe. Ešte raz prízvukujem, bola tu tajná voľba generálneho prokurátora skoro pred dvoma rokmi, chýba, máme navyše jeden deň, 17. jún 2011, k čomu sa netreba vracať, lebo to rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 5. októbra 2011, Ústavný súd jasne povedal, že voľba kandidáta na post generálneho prokurátora konaná dňa 17. júna 2011 sa udiala v zmysle ústavy, ako aj príslušných zákonov.

    Každý, kto spochybňuje toto rozhodnutie Ústavného súdu, spochybňuje celý náš právny systém, ako aj to, že Slovenská republika je právny štát. Nemusí sa nám páčiť každé rozhodnutie Ústavného súdu a mne sa nie všetky páčia, ale musíme ich rešpektovať. Musíme ich rešpektovať bez ohľadu na to, že aké stranícke tričko obhajujeme v Národnej rade. To, že napriek tomu nemáme vymenovaného generálneho prokurátora, je už zodpovednosťou prezidenta, ale aj na to je tu riešenie. A to konanie pred Ústavným súdom, ktoré prebieha. Prečo sa nepočká na toto rozhodnutie? Počkajme na rozhodnutie, vyriekneme, budeme mať jasno a môžeme nastoliť čisté riešenia. No prečo nie? Lebo sa môže stať, že nakoniec generálnym prokurátorom predsa len bude docent Čentéš, a to je pre vás už nedobré. To ste chceli predbehnúť, predbehnúť to, aby sa nemohli udiať napríklad také veci ako teraz v Českej republike, lebo ten človek, docent Čentéš, nie je zaviazaný nikomu, nebude hovoriť jedna strana, ani nevie, kto ho volil.

    Tu bude jasne stranícka farba. Stále neviem, na druhej strane, čo sa deje na Generálnej prokuratúre, že treba ihneď konať aj za cenu vtedajšieho skráteného legislatívneho konania, keď sme hrubo násilnícki, nie my, vy vládna väčšina ste znásilnili právny poriadok a zmenili ste zákon o Ústavnom súde. Nevieme, ale vieme to, že ste potrebovali vyšachovať docenta Čentéša z hry, aby ste tam mohli dosadiť vlastného človeka, ktorého vyberie tá správna politická strana, tá vaša. Vyše roka máte vládnu väčšinu, máte prezidenta akoby člena SMER-u, spriaznenú dušu na čele Ústavného súdu aj na čele Najvyššieho súdu, máte svojho nominanta na úrade verejného obstarávania a čochvíľu sa dopracujeme k tomu, že budete mať aj šéfa NKÚ. Ale taký zmätok, čo máte pri poste generálneho prokurátora, som už dávno nevidel.

    Dlhú dobu ste nechali celú záležitosť na pleciach prezidenta, nech spraví za vás tú špinavú robotu, nech ho nevymenuje, nech odďaľuje to vymenovanie docenta Čentéša za generálneho prokurátora. Ono však, samozrejme, bola to terciálna záležitosť, celá vec nesúrila, ale, apropo, budem veľmi zvedavý, že keď zvolíte pána doktora Čižnára za kandidáta za generálneho prokurátora, aká to bude terciálna záležitosť. Budeme rok a pol čakať, alebo sa zachová stranícky akoby člen SMER-u a ako v prípade Štefana Harabina a vymenovanie bude do 24 hodín?

    No ale keď už Ústavný súd dokopal toho nášho prezidenta k tomu, aby konal, aby niečo s tým spravil, tak znásilnila sa zas ústava, prezident sa postavil na zadné, on ho nevymenuje. Bolo, SMER zas povedal, že áno, treba počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, aby to bolo všetko čisté, máme síce kandidáta, chceli by sme ísť do volieb, ale budiš. Ale keďže sa na Ústavnom súde veci pohli, tak ste sa zas zľakli a zmenili ste zákon o Ústavnom súde, lebo to rozhodnutie vypadlo z rúk tých správnych ústavných sudcov. A nedajbože by ešte bolo rozhodnutie také, ktoré vy absolútne nechcete. Dokonca ste kvôli tomu spravili z vlastného šéfa klamára, keďže premiér viackrát vyhlásil, že zákonnú zmenu kvôli tomu nebude iniciovať. Citujem: "Nevidím priestor, že by SMER sám zmenil zákon, veď by ste prví v denníku SME mali titulky Koniec demokracie."

    Potom ďalšia situácia od premiéra. Žiadne zrýchlené konanie, pôjde to do normálneho prvého čítania na májovú schôdzu. No potom sa to celé odôvodnilo tým, že sa robí niečo nekalé, veľmi vážne na Generálnej prokuratúre. O čom vie len on ako predseda vlády, nik iný, a to treba riešiť. Ale stále ste ešte chceli riešiť túto záležitosť na Ústavnom súde, ešte sa nerozprávalo o tom, že tu nie je zákonná prekážka na voľbu nového kandidáta.

    Ešte ste videli vtedy tú zákonnú prekážku, tú právnu prekážku, chceli ste to stále riešiť na Ústavnom súde. Zmenili ste zákon, ale zas sa stala taká chybička, že Ústavný súd pozastavil účinnosť tohto zákona. Ešte v ten deň, keď sme mali tlačovku k tomu, že vítame rozhodnutie Ústavného súdu, že pozastavil predbežným opatrením účinnosť vami prijatej novely zákona, premiér vyhlásil, že nie je tu právna prekážka, aby ste volili nového kandidáta. Lebo iná možnosť už tu nebola. Prečo ste nezvolili na januárovej alebo februárovej, marcovej, aprílovej, májovej schôdzi svojho kandidáta, keď ste už vedeli, že prezident ho odmietol vymenovať? Nečakali ste, lebo ste na Ústavnom súde mali rozohratú určitú hru. No ale tá nevyšla. Tá hra nevyšla, a teraz idete znásilňovať právny poriadok. Akoby čarovným prútikom sa zrazu otvorila cesta, nič sa nestalo, nijaký nový zákon prijatý nebol, ako aj potvrdil pán doktor Čižnár, právne sa nič nezmenilo od januára a zrazu je tu právne čistá cesta, aby ste si zvolili vlastného kandidáta.

    Aj napriek vyhláseniu predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Madeja, ktorý by, ako by vymazal článok 127 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, Ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Čiže Damoklov meč tam pre SMER v ústave a v možnom rozhodnutí Ústavného súdu je, stále je. No a preto sa pristúpilo k tomuto drastickému riešeniu, znásilneniu, k znásilneniu práva, ústavy, uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže všetkého, čo vykazuje znaky právneho štátu. A vy týmto spôsobom chcete nastoliť poriadok na Generálnej prokuratúre? Nezákonnosťou chcete nastoliť zákonnosť? Určite nie, vy chcete mať len vlastného generálneho prokurátora. Priveľká škoda doktora Čižnára, že vlastne do istej miery sa stane obeťou tejto vašej snahy. Ako bude doktor Čižnár vnímaný, ako bude posudzovaný? Ako ten, ktorého SMER presadil aj za cenu znásilnenia právneho poriadku, ako ten, ktorého zvolila štátostrana. Ako potom zmije túto pečiatku?

    Za normálnych okolností by sme sa teraz bavili o odborných znalostiach, o organizačných schopnostiach, o víziách doktora Čižnára, ale za týchto okolností to nemá význam, lebo celá vec je poznačená tým, že je tu právoplatne rozhodnuté, je právoplatne zvolený kandidát na generálneho prokurátora a že Ústavný súd ešte nerozhodol o jeho sťažnosti, tak treba vyčkať. Na druhej strane doktor Čižnár vedel, dobre vedel a vie, že do čoho išiel a ešte len ide. Osobne som mu povedal na ústavnoprávnom výbore, že nesmierne si cením jeho postoj v januári, keď povedal, že za týchto okolností nebude kandidovať. Považujem to za správne rozhodnutie, čestné, chlapské. O to viac ma prekvapil teraz, že aj napriek tomu, že za tých pár mesiacov sa nič nezmenilo, právne už vonkoncom, čo sám aj on potvrdil, ide do tejto voľby. Je to škoda, lebo na posúdení jeho prokurátorskej práce už bude ten červený, smerácky punc. Nebudem preto hodnotiť osobu pána doktora Čižnára, lebo to nie je a nemôže byť témou tohto bodu programu. Témou problémov tohto bodu je samotná voľba a nie osoba, tá voľba nemá byť, nemá prečo byť.

    Počul som hlasy v SMER-e, že túto záležitosť, ak bude vymenovaný docent Čentéš, elegantne vyriešime síce zmenou ústavy, čo je troška problematické, ale zmenou prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Áno, to by mohlo byť elegantným riešením, ako sa zbaviť pána docenta Čentéša lege artis, kebyže zmeníte zákon, ale nestalo sa tak. Vtedy ani v tom najhoršom sne ma nenapadlo, že sa odhodláte k takémuto brutálnemu kroku. Je to hanba, hanba pre vás, ale, bohužiaľ, je to hanba aj pre celú krajinu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni Simon, Podmanický, Solymos, Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Gál, snáď by som ťa doplnil o jeden taký postreh. Dva roky pán docent Čentéš čaká na svoje vymenovanie. Dva roky je dostatočne dlhá doba, aby sa preukázal, aký je to človek, aký je to chlap. Čentéš uspel nie politicky podľa mňa, ale uspel pred občanmi tejto krajiny. Za dva roky takmer pod drobnohľadom médií, pod preverovaním a pod presvieťovaním a neviem čím všetkým tento prokurátor presvedčil, pretože na ňom nenašli nič zlého, nič, čo by ho oprávňovalo, oprávňovalo kohokoľvek ho nevymenovať do tejto funkcie. Iba prezident tejto krajiny sa postavil nad ústavu, nad zákony, ako keby naňho tieto právne akty sa nevzťahovali, na čo sľuboval, a dal jednoduchú zámienku tejto vláde, strane SMER, aby si zvolili svojho vlastného prokurátora. To, že tento postup je zlý, vedel a vie aj predseda vlády, ktorý hovoril, že voliť dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne o predbežnom opatrení, sa nebude v Národnej rade. To isté povedal, tak ako pán kolega si správne povedal, aj pán Čižnár. Čo sa zmenilo? Nič, len to, že SMER chce valcovať a chce mať stranu jednej, chce mať absolútnu moc jednej strany v tejto krajine. A už len zapracovať toto aj do ústavy, tak ako to mala komunistická strana, už len toto nám chýba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nedá sa reagovať vecne na všetky argumenty, ktoré ste používali, ale dovolím si zareagovať na jeden, ktorý ste použili. Povedali ste, že nie sú okolnosti, ktoré by spochybňovali schopnosť Jozefa Čentéša vykonávať funkciu generálneho prokurátora v nadväznosti na to, že prezident sa oprel o dôvody, ktoré spochybňujú schopnosť Jozefa Čentéša vykonávať funkciu generálneho prokurátora.

    Pán poslanec, to je možno vec názoru, ale ja si myslím, že sú okolnosti, ktoré diskvalifikujú Jozefa Čentéša z vykonávania funkcie generálneho prokurátora, a ak ich pán prezident použil, bolo to jeho plné právo, ústavné právo, ktoré mu priznal aj Ústavný súd. Chcem pripomenúť, že pán docent Čentéš sa diskreditoval v situácii, keď robil výpoveď, výsluch poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča o podozreniach z korupcie pri kupovaní hlasov poslancov a omylom, podľa jeho argumentácie omylom, skartoval jeho výpoveď a musel urobiť druhú. Povedal omylom, ale zaujímavé je, že omylom skartoval a zároveň omylom aj vymazal z počítača. No viete, ak je mýliť sa ľudské, tak by som to chápal, keby omylom skartoval, ale zostala by mu záloha v počítači, vytlačil by druhýkrát, bolo by všetko v poriadku. Ale on najskôr omylom skartoval a potom omylom aj vymazal z počítača. No buď sa tak často mýli, že každý úkon, ktorý robí, tak popletie, to je jasná okolnosť, ktorá ho diskvalifikuje z vykonávania funkcie generálneho prokurátora, alebo to urobil úmyselne, čo si myslím aj ja, ale vzhľadom na to, že lživo klamal o tom, že to urobili jeho sekretárky, čo napokon dementoval a opravil, ale však môžeme pokračovať ďalej.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne kolegovi Gálovi za jeho príspevok v tejto debate. Myslím si, že počas tých dvoch rokov, ako sa venujeme voľbe generálneho prokurátora, už v tejto téme odznelo skoro všetko. Fakty ale ostávajú a nepomáha im prikrášľovanie, prekrúcavanie a ospravedlňovanie. Povedzme si úprimne takto medzi sebou, čo to tu dnes vlastne robíme, kolegyne a kolegovia? Parlament riadne zvolil generálneho prokurátora, prezident spochybní voľbu a nevymenuje ho. Ústavný súd ešte nerozhodol o námietkach pána Čentéša, odrazu, ktovie prečo, sa hrozne ponáhľate a volíte nového generálneho prokurátora. Čiže čo to vlastne robíte, kolegyne a kolegovia? SMER finalizuje proces získavania všetkej moci na Slovensku, navodzujete neprávny stav, keď v krajine budú dvaja riadne zvolení generálni prokurátori. Šliapete, páni kolegovia, kolegyne zo SMER-u, po parlamentnej demokracii. Z parlamentu a z jeho legitímnych rozhodnutí robíte divadlo, ktoré nemá obdobu.

    Dúfam, že si uvedomujete, kolegyne a kolegovia, že porušujete svoj poslanecký sľub, hlavne jeho poslednú vetu: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Neviem, ako vám, ale mne by sa s týmto vedomím hlasovalo veľmi zle. Ako sme už avizovali, nechceme sa stať spoluvinníkmi tohto bezprávneho konania, takže poslanci za MOST - HÍD sa nezúčastnia voľby nového generálneho prokurátora.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No pekne ste to zhrnuli, pán Gál, všetky tie vecné argumenty, s tým sa dá len súhlasiť a máte teraz vy sám možnosť vidieť, že jediný protiargument od kolegov zo SMER-u je ten, že docent Čentéš skartoval nedopatrením a zároveň zmazal z počítača nejakú výpoveď, o ktorej človek, ktorý vypovedal, teda Igor Matovič povedal, že sa nič obsahom nezmenilo. Toto je tak smiešny, tak úbohý dôvod, že človek môže len skonštatovať, je to smutné, k akej silnej koncentrácii moci dochádza. A možno si kolegovia zo SMER-u uvedomia, že takto silno koncentrovať moc do rúk jedného človeka, to sme tu už raz zažili, teda nie my, ale aj my trochu, ale v Európe najmä pred 70 rokmi alebo 80 rokmi. Otázka je, či toto je naozaj ten správny postup.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické poznámky, vážení kolegovia. Čo sa týka tej podmienky, však skoro ste sa všetci točili okolo toho, že pán docent Čentéš spravil nejakú chybu, to je ako s čiapkami, niekto má čiapku, alebo nemá čiapku. Kebyže nespravil túto chybu, tak určite niekto nájde nejaký iný dôvod. To bola len taká symbolická vec, že áno, toto môžem naňho vytiahnuť. Hlavná vec je, že potreboval SMER, aby ho kvázi člen SMER-u nevymenoval, aby mohli mať vlastného straníckeho kandidáta. A pán docent Čentéš stále robí, pán poslanec Podmanický, na Generálnej prokuratúre. Za túto vec nebol ani disciplinárne stíhaný, lebo, bohužiaľ, stáva sa to aj na Generálnej prokuratúre, aj na iných prokuratúrach, aj na súdoch, že niekto skartuje, čo nemá. Ale keď hovoríte, že to je taká veľká vec, tak už dávno by nemal robiť na Generálnej prokuratúre. Asi áno, pán doktor Číž nám tiež povedal, že ho považuje za odborníka, že by ho rád videl vo svojom tíme, tak si to potom nejako zrovnajte v tom vašom SMER-e, že koho považujete za odborníka a koho nie. A keď takáto ľudská chyba sa vyčíta docentovi Čentéšovi, tak koľko takýchto chýb spravil, alebo podobných chýb spravil pán prezident, koľkokrát sa preriekol, akú blamáž nám robí stále a stále. Ale ja mu to nevyčítam, ja mu to nevyčítam, lebo kto robí, robí aj chyby, robíte chyby aj vy, aj ja robím chyby, možno aj každý deň, ale o to sa nejedná, či som odborník, alebo nie, ale či som...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Žitňanská za klub SDKÚ - DS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tak som sa zapozerala na tie prázdne lavice poslancov SMER-u, ako keby mali nejakú zábranu pri tom byť, keď budú voliť generálneho prokurátora. Dnešná voľba generálneho prokurátora, ak sa uskutoční - a asi sa uskutoční -, je podľa mojej mienky istým bodom zlomu aj pre túto krajinu, pretože záver príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora po viac ako dvoch rokoch neurobí právo, ale politická sila. Medzi politikou a právom býva občas určité pnutie, to sa proste stáva a stáva sa to aj v štandardných demokraciách. To je proste tak, že z času na čas jedna zložka moci zlyhá aj v zabehaných demokratických krajinách, ale vždy je tu nejaká iná zložka moci, ktorá to zlyhanie koriguje. A o tom je právny štát, že vždy je tu nejaká ďalšia zložka, ktorá tie omyly alebo zlyhania, alebo zneužitie moci a pošliapanie práva koriguje. My sme dnes ale vo veľmi vážnej situácii, pretože tento príbeh vypovedá o niečom inom, tento dvojročný príbeh. Chce sa mi povedať, že tragédiou tohto príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora, a teda svojím spôsobom aj tragédiou Slovenska v tejto chvíli je, že postupne zlyhali všetky ústavné orgány, ktoré s touto kauzou mali niečo do činenia. A dnes vlastne ako definitívnu bodku sa chystá za tým dať parlament, zase zlyhaním, a vlastne už nebude ústavný orgán, ktorý by mohol dať nejakú korekciu týmto zlyhaniam, iba ak si pomyslíme, že tu máme prezidenta, ktorý môže doktora Čižnára nevymenovať a takto korigovať zlyhanie parlamentu.

  • Dámy a páni, ak aj na začiatku niekde veľmi dávno pred dva a pol rokom parlament spravil chybu, korigoval to Ústavný súd vtedy a veľmi rýchlo, veľmi pružne. Aj nastala náprava, pretože voľba sa opakovala podľa rozhodnutia Ústavného súdu, a preto tu dnes máme jedno legitímne rozhodnutie tohto parlamentu, urobené v tajnej voľbe inak, čo treba povedať. Ale po 17. júni, kedy bol zvolený doktor Čentéš, tak to už tak nie je, pretože najskôr zlyhal úrad prezidenta, jednoducho preto, že nekonal. Ja považujem za zlyhanie ústavného orgánu, keď parlament rozhodne a prezident nekoná mesiace, nerozhoduje mesiace bez ohľadu na to, ako by nakoniec rozhodol, ale nekoná. Aktéri sa potom obrátili na Ústavný súd, aby si vynútili konanie prezidenta, a Ústavný súd zase nekonal. Vtedy to už nešlo rýchlo, vtedy to už išlo veľmi pomaly. Aj tu vidím zlyhanie Ústavného súdu, že aj v podaní doktora Čentéša, o podaní poslancov Národnej rady rozhodoval tak dlho, ako rozhodoval. Nakoniec sme sa dočkali rozhodnutia Ústavného súdu, pokiaľ ide o podanie poslancov, a prezident rozhodol, rozhodol veľmi sporným spôsobom a spôsobom, ktorý dáva vážne pochybnosti, či sa zmestil do aj tak už tak široko nastavených mantinelov Ústavného súdu, ktorými Ústavný súd vlastne vybočil z rámca svojej doterajšej judikatúry. Rozhodnutie prezidenta je spochybnené a len Ústavný súd v tejto chvíli môže povedať, či prezident konal v rámci ústavných mantinelov, alebo či konal svojvoľne. A zase to trvá strašne dlho, čiže zase nám Ústavný súd zlyháva.

    Ja viem, že sú to veľmi vážne slová, ktoré teraz hovorím, ale keď hovoríme o tom, že dva roky, včera to boli dva roky, čo nie je rozhodnuté vo veci doktora Čentéša, to je naozaj strašne dlho, pretože neobsadenie pozície generálneho prokurátora viac ako dva roky je neuveriteľne dlho. A pokiaľ ústavné orgány si neplnia svoju povinnosť v takejto prioritnej otázke konať a rozhodovať urýchlene, tak proste zlyhávajú, pretože si neuvedomujú svoju zodpovednosť za riadny chod iných ústavných orgánov, na kreovaní ktorých jednoducho participujú. Takže tu zlyhávajú v tejto kauze ústavné orgány a samozrejme, že politicky vo vzduchu visí otázka, v čí prospech zlyhávajú. A neviem, či si môžem dovoliť dať priamu odpoveď, ale poviem fakt. Tieto ústavné orgány sú zložené poväčšine z nominantov strany SMER, hovorím aj o Ústavnom súde. A teraz ide parlament riešiť situáciu, vlastne ďalším zlyhaním v rade, pretože nestačí jednoducho povedať, že sťažnosť Čentéša na Ústavnom súde nemá odkladný účinok. Pretože platí to, čo povedal doktor Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, teraz citujem: "V právnom štáte je nemysliteľné nevyčkať na výsledok. Ak by dal Ústavný súd Čentéšovi za pravdu, aká bude náprava?" Doktor Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu, sa pýta, aká bude náprava. A ja sa pýtam poslancov SMER-u: Vážení kolegovia, aká bude náprava, ak sa tak stane? A myslím si, že je legitímne dostať odpoveď, akurát, že tá odpoveď neexistuje. Pretože náprava neexistuje a to je ten problém! Preto hovoríme, že - a poviem to ústami iného rešpektovaného ústavného právnika, bývalého sudcu Ústavného súdu bývalého Československa doktora Trimaja, ktorý povedal, že dnes sa v parlamente nehrá o Čentéša, ale o ústavnosť a charakter štátu.

    Takže, páni poslanci, najskôr dajte odpoveď, aká bude náprava, a keď ju poznáte, tak potom môžte voliť. A keďže tú odpoveď nemáte, tak dnes, keď budete voliť, tak bude to, bude to vlastne zlyhanie parlamentu v tejto chvíli a parlament ste vy dnes, páni poslanci SMER-u a dámy poslankyne zo strany SMER, pretože vy máte väčšinu.

    Dámy a páni, včera sa nám na ústavnoprávnom výbore predstavil pán doktor Čižnár. Ja verím tomu, že mnohí z divákov možno mali z toho aj celkom príjemný pocit, pán doktor Čižnár sa prezentoval ako prokurátor znalý svojej práce, tak, tak chlapsky demonštroval, že urobí poriadok na prokuratúre. Bolo z toho zrejmé, že nemá rád otázky, najmä nepríjemné otázky, nerád odpovedá na nepríjemné otázky. Ale mňa zaujali dve odpovede. Tá jedna otázka sa týkala, aký má pohľad na súčasné ústavné a systémové postavenie prokuratúry v našom štáte. A tá odpoveď bola veľmi jednoznačná, pán doktor Čižnár považuje dnešné ústavnoprávne zakotvenie a systémové nastavenie prokuratúry za správne. Ja si myslím, že to je otázka hodná diskusie, pretože myslím si, že je dosť ľudí, ktorí to vidia inak. Ja to vidím inak. A viem, že sú aj niektorí prokurátori, ktorí to vidia inak.

    A potom ma ešte zaujala odpoveď na otázku, ktorá sa týkala jeho predchádzajúceho vyjadrenia z januára tohto roku, keď sa pán doktor Čižnár vyjadril, že neprijme kandidatúru, kým Ústavný súd nerozhodne o predbežnom opatrení. Hovoril už o tom pán poslanec Gál. Za prvé ma zaujalo jeho vysvetlenie, prečo to vtedy povedal, pretože neargumentoval právom, ale povedal, že, som si zapisovala, tak odcitujem, že "chcel som byť korektný k doktorovi Čentéšovi". Ale zaujala ma aj odpoveď na otázku, či sa odvtedy niečo právne zmenilo na situácii, keď svoj postoj zmenil. Odpoveď bola jednoznačná: "Nie, právne sa nezmenilo nič. Zmenili sa okolnosti." A ja považujem najmä túto druhú odpoveď za pomerne závažnú, pretože pán doktor Čižnár sa prezentuje ako správny chlap na správnom mieste generálneho prokurátora. A ja musím povedať, že ja by som videla radšej na pozícii generálneho prokurátora človeka, ktorý možno viac ako silu a okolnosti ctí právo a má cit pre delikátnosť, právnu delikátnosť tejto situácie, v ktorej sa práve teraz nachádzame. Pretože ten, kto nemá cit pre právnu delikátnosť tejto situácie, v ktorej sa nachádzame, tak mi nedáva garanciu, že dokáže mať na tom piedestáli najvyššie, vždy a za každých okolností na najvyššej priečke postavené právo, a to očakávam od generálneho prokurátora. Takže nášmu budúcemu generálnemu prokurátorovi nechýba odpoveď na otázku doktora Mazáka, a preto pre mňa to vlastne diskvalifikuje tohto kandidáta z tejto funkcie.

    Dámy a páni, áno, vnímam túto situáciu, alebo dnešná, dnešnú voľbu generálneho prokurátora ako bod zlomu práve preto, čo som povedala, a síce, že ste sa rozhodli uprednostniť politickú silu pred právom, čo je v konečnom dôsledku - a znovu sa vrátim k tomuto, teraz naozaj nejde o Čentéša -, čiže v konečnom dôsledku zlé pre Slovensko a pre nás všetkých a môže sa nám to všetkým veľmi zle vrátiť. Pretože dnes je v nejakej situácii neistoty doktor Čentéš, ktorú mu vyrieši sila a nie právo, zajtra môžem byť v takej situácii ja, pozajtra môžte byť v takej situácii ktorýkoľvek z vás a budete sa domáhať práva, dámy a páni. A možnože rozhodne sila. A otázka, či podľa práva a spravodlivosti.

    Ja som bola v nedeľu v diskusnej relácii s predsedom ústavnoprávneho výboru s pánom Madejom a on mi povedal, že poslanci SMER-u, verejne mi to povedal, poslanci SMER-u sa budú rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia v tajnej voľbe. Čo si myslím, že je dobré, pretože v zlomových momentoch individuálna zodpovednosť je to, čo zohráva kľúčovú rolu, aj keď možno individuálne rozhodnutie nedokáže zvrátiť výsledok, tak môže mať veľký význam do budúcnosti. Preto si dovolím v duchu toho, čo povedal pán poslanec Madej, apelovať na individuálnu zodpovednosť každého jedného poslanca strany SMER, ktorí dnes budú rozhodovať. Preto si dovoľujem apelovať na pani predsedníčku klubu pani poslankyňu Laššákovú, a preto si dovoľujem osloviť aj individuálne pána poslanca Číža, aj pána poslanca Faiča, aj pána poslanca Glendu, aj pána poslanca Kubánka, nie sú tu, ale ten svoj hlas budú musieť nakoniec dať. A aj pána poslanca Andreánskeho, aj pána poslanca Babiča, Bagačku, pána poslanca Baláža, pána poslanca Bašku, tiež tu nie je, pána poslanca Blahu, tiež tu nie je, pána poslanca Blanára, kolegu Brixiho, pána poslanca Bublavého, pána poslanca Cicoňa, môjho kolegu z ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Čepáka. Každý jeden z vás bude musieť ten hlas dať, alebo nedať. Pána poslanca Daniša, pána poslanca Demiana, pána poslanca Duchoňa, pána poslanca Fitza, pani poslankyňu Gabániovú, pána poslanca Galisa, aj pána poslanca Gašparoviča, pána poslanca Gažiho, pána poslanca Géciho, pána poslanca Gogu, pani poslankyňu Grečkovú, pána poslanca Halúza, pána poslanca Hambálka, pána poslanca Holevu, pána poslanca Hrehu, pani poslankyňu Hufkovú, pána poslanca Chomu, pani poslankyňu Janíkovú, áno, dovolím si osloviť aj pána poslanca Jánoša, aj pána poslanca Jarjabka, dnes mi tu chýba, pána poslanca Jasaňa, pána poslanca Ježíka, pána poslanca Kamenického, pána poslanca Kéryho, pána poslanca Kolesíka, pána poslanca Kondróta, pani poslankyňu Košútovú, pána poslanca Kovačócyho, pána poslanca Krajkoviča, pani poslankyňu Kučerovú, pána poslanca Lebockého, pani poslankyňu Liškovú, pána poslanca Lukšu, predsedu ústavnoprávneho výboru Madeja, môjho kolegu z akademickej obce pána poslanca Mamojku, nie je tu, pána poslanca Martináka, pána poslanca Martvoňa, pána poslanca Matejičku, pána poslanca, pani poslankyňu Mazúrovú, pána poslanca Mojša, pani poslankyňu Müllerovú, pána poslanca Muňka, pána poslanca Náhlika, pani poslankyňu Nachtmannovú, pani poslankyňu Obrimčákovú, pána poslanca Panáčka, predsedu Národnej rady pána Pašku, pani poslankyňu Pavlovičovú, pána poslanca Petráka, pána poslanca Petráša, pána poslanca Petra, pána poslanca Podmanického, pána poslanca Puciho, pána poslanca Rašiho, pani poslankyňu Roškovú, pána poslanca Senka, pána poslanca Suska, pani poslankyňu Šedivcovú, pána poslanca Šuca, pani poslankyňu Tomanovú, pána poslanca Valockého, pani poslankyňu Vaľovú, pána poslanca Vargu, pani poslankyňu Vittekovú, pána poslanca Záhumenského, podpredsedníčku parlamentu pani Zmajkovičovú aj pána poslanca Želiezku, ktorí všetci budú musieť prevziať individuálnu zodpovednosť za dnešné hlasovanie, aby nedopustili kvôli budúcnosti Slovenska, aby politická sila nadlho vyhrala nad právom, a nezúčastnili sa tejto voľby generálneho prokurátora.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami deväť, desať, osem pánov poslancov. Neviem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, ale prečítam ich všetkých. Páni poslanci Štefanec, Susko, Vášáryová, Madej, Kadúc, Novotný, Kéry, Hlina. Nie, Kéry je posledný. Dobre.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská hovorila o tom, ako zlyhávajú ústavné orgány. Ja si dovolím spresniť, že najskôr zlyhal pán prezident, ktorý za dva roky nevymenoval legitímne zvoleného generálneho prokurátora napriek tomu, že do 24 hodín vymenoval svojho času Štefana Harabina za šéfa Najvyššieho súdu. Takže evidentne má dvojaký meter na iné vymenovania. Zlyhávajú ústavné orgány a koncentruje sa moc, ktorá na jednej strane je legitímna z výsledku parlamentných volieb, ale evidentne sme svedkami, že dnes vláda jednej strany svoju moc zneužíva. Zneužíva ju preto, pretože ide do oblastí, kde normálne politika nepatrí. Vláda jednej strany si obsadzuje svojimi chápadlami všetky pozície v štáte. Je to nebezpečné, a neštíti sa ísť aj proti ústave. Podľa môjho názoru takáto protiústavnosť v parlamente tu nebola od čias Vladimíra Mečiara a známeho prípadu Gaulieder. A tak, ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, je veľkou hrozbou, že na to doplatia všetci občania. Slovenskí občania veľmi často úplne oprávnene sa sťažujú na to, že zlyháva elementárna spravodlivosť v našej krajine, ale je treba povedať, že keď budú zlyhávať poslanci vládnej strany a keď budú takto exemplárne lámať cez koleno právny štát, tak spravodlivosť v krajine fungovať nemôže. Takže začína to práve dnes pri voľbe generálneho prokurátora.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská, z vášho vystúpenia v zásade vyznelo, že včera na ústavnoprávnom výbore pán doktor Čižnár v zásade povedal, že na prokuratúre je všetko v poriadku a že prokuratúra je v poriadku tak, ako je. Hovorím, že vyznelo to z toho vystúpenia takto. Musím povedať, že to nie je tak. My sme sa bavili a konkrétne na moju otázku na postavenie prokuratúry v právnom systéme pán doktor odpovedal, že áno, že je za to, aby prokuratúra v systéme práva bola v súčasnom postavení, tak ako je, na rozdiel od iných krajín, kde je v postavení štátneho zastupiteľstva. To je pravda. Na druhej strane však naznačil viaceré organizačné alebo vnútorné organizačné zmeny, ktoré by v prípade, ak bude zvolený, určite urobil za účelom zefektívnenia a zlepšenia práce prokuratúry. Takže nevytvárajme dojem, že z jeho pohľadu na prokuratúre všetko ide tak, ako má ísť, že to je jeho názor.

    A druhá otázka. Spomínali ste pána doktora Mazáka, jeho názory ako ústavného právnika. No ja by som mohol citovať aj iných právnikov, ústavnoprávnych právnikov uznávaných, či už ide o pána docenta Kresáka alebo doktora Drgonca, ktorí takisto vyhlásili, že nič nebráni voľbe nového prokurátora, že neexistujú žiadne právne a zákonné prekážky na to, aby mohol byť zvolený nový generálny prokurátor.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ja viem, že ľudstvo sa zrejme nepoučuje zo svojich vlastných chýb, ale možnože by bolo dobré, keby sme si predstavili, ako tu na týchto istých miestach sedeli poslanci HZDS, SNS a Ľuptákovej strany a opití mocou volili. Dnes, dnes sa snaží pani Keltošová vo svojom rozhovore očistiť sa nejakým spôsobom Aj tu sedia medzi nami niektorí poslanci, ktorí ešte boli a zažili tieto časy a volili takto. Mám pocit, že sa hanbia? Nie. Spupní sú, ale to nič nemení na tom, že majú na sebe biľag, biľag, ktorý z nich už nikto nezmyje. A mne je jedno, čo si myslia tí starší ľudia, tí v živote nepochopia, ale tu nám vyrastá nová mladá generácia. A tá bude s týmto biľagom žiť. S biľagom človeka, ktorý nemyslí na dobro Slovenskej republiky, ktorý si neváži právny štát a ktorý podkopáva demokratický režim Slovenskej republiky. Oni s tým budú žiť celý život! A nech je výstrahou to, čo dnes píšu o Mečiarovi noviny, že to bol iba obyčajný táraj. A ja si pamätám týchto mladých ľudí, ktorí tu sedia v tomto parlamente, keď tu v minulom období Mečiar rečnil, ako strašne sa im to páčilo, ako sa mu smiali, ako mu tlieskali. Mali pocit, že to je niekto. Páni, vtedy ste tlieskali tárajovi, a to si dnes dovolia napísať bežne noviny. S týmto biľagom budete žiť do konca života!

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, ďakujem veľmi pekne aj za to, že ste na mňa nezabudli, keď ste spomínali kolegov. Napriek tomu ako k dáme si dovolím tak čo najmilšie povedať, že to vymenúvanie kolegov mi pripomenulo jedno porekadlo, že keď politik už nemá čo povedať, tak začne čítať telefónny zoznam. A mne už tam chýbali k tým menám kolegov len ich telefónne čísla.

    Ja by som len chcel povedať, že ako ste povedali, trvám na tom, že ja aj moji kolegovia sa cítia slobodní pri tejto voľbe na rozdiel od vás a od kolegov z pravice. Vy ste, pani poslankyňa, a vaši kolegovia, keď ste boli v minulom volebnom období vo vláde, urobili toľko prešľapov, že nemôžete povedať, že príčinou toho, že sme dnes tu, boli zlyhania štátnych orgánov. Sú to najmä zlyhania vaše. Veď prvá voľba alebo jedna z prvých volieb kandidáta na generálneho prokurátora sú voľby, ktoré aj vaša expremiérka nazvala fraškou. Boli to sváry pravice, pravicovej vládnej koalície, ktorá začala tieto všetky problémy. Spôsob voľby, keď ste sa vy a vlastne vaši kolegovia kontrolovali navzájom medzi sebou, keď ste kvôli tomu menili zákon o rokovacom poriadku, aby ste sa mohli vodotesným systémom verejne, už potom neskôr, kontrolovať. Keď ste obchádzali rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Kým rozhodol Ústavný súd a prišlo rozhodnutie do Zbierky zákonov, ste rýchlo zorganizovali voľbu. Aká bola vaša úloha ako ministerky spravodlivosti posunúť publikáciu tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov? Mnohé ďalšie prešľapy, ktoré boli, nás dostali len sem. A my chceme konštruktívne diskutovať o navrhnutom kandidátovi.

  • Chcel by som veľmi pekne poďakovať za tento prejav pani Žitňanskej a ja hlavne oceňujem to, že aj keď sa niektorým javí, že neexistujú zákonné dôvody pre to, aby bola voľba, tak tu bolo krásne vyjadrené to, aké je tzv. materiálne jadro ústavy, kde patria isté základy, princípy právneho štátu. To bolo z toho presne cítiť, ako by to malo byť a na čom má byť každý demokratický právny štát postavený. A týmto, čo sa tu práve teraz deje, je možné, že vy tie princípy pošliapete do takej miery, že už nebude cesty späť. Včera, keď prišiel pán Čižnár na výbor, ja som, musím sa priznať, že som z neho mal dobrý pocit, bol to rázny človek, odborník, spravil na mňa celkom dojem. Ale tu nejde o osobu pána Čižnára. Tu ide, tu ide práve o ten princíp, o princípy právneho štátu, ktoré vy niektorí možno aj nevedome porušíte. Ja, mrzelo ma, keď som sa pýtal, že prečo nepočkáme ešte nejaký čas, keď už sme čakali dva roky na generálneho prokurátora, prečo nepočkáme a čo sú tie dôvody, čo nás núti k tomu, aby sme volili generálneho prokurátora. O tomto som sa, na toto som odpoveď proste nedostal a to mi bolo strašne ľúto. Čiže ja doteraz neviem, čo sa deje. A myslím, že si to ľudia zaslúžia vedieť.

    Vážení páni poslanci SMER-u, vy nás stále ignorujete. Ignorujete nás vo výbore, v pléne a my sa tu pokúšame hrať zápas o charakter právneho štátu, ale, žiaľ, sme iba náhradníci. Z tohto dôvodu my štafáž robiť nebudeme a tejto voľby sa nezúčastníme.

  • Na rozdiel od mojich predrečníkov chcem poďakovať pani poslankyni Lucii Žitňanskej, že povedala mená všetkých 83 poslancov strany SMER. Mnohí si totižto užívajú anonymitu v tomto poslaneckom zbore, nepočuť o nich, nevidno ich, mnohých ani nepoznáme, keby sme im chceli priradiť tváre k menám. Ale bude to práve týchto 83 ľudí, ktorých vymenovala pani poslankyňa Žitňanská, ktorí sa dnes pokúsia znásilniť demokraciu a s veľkou pravdepodobnosťou túto demokraciu aj znásilnia. SMER si dnes zvolí svojho generálneho prokurátora. Svojho smeráckeho, ľavicového, strane poslušného generálneho prokurátora. Takto to treba jasne povedať. Napriek tomu, že tento parlament pred dvoma rokmi zvolil legitímne generálneho prokurátora, pretože to konštatoval Ústavný súd. Potom nastal rad zlyhaní ústavných orgánov, ktoré veľmi presne pomenovala pani poslankyňa Žitňanská. A priznám sa, že bežní ľudia po dvoch rokoch už ani nevedia, kde je vlastne pravda. V Spišskej Novej Vsi na verejnej diskusii sa ma jeden občan opýtal, že prečo sa radšej nevenujeme problému nezamestnanosti na východe a riešime stále toho generálneho prokurátora. Myslím, že to pomenoval presne. Ľudia otupeli v pozornosti pri obrane demokracie. A dnes to Robert Fico a strana SMER v tejto snemovni chladnokrvne využijú.

    Dnešný deň, dámy a páni, nie je len horúcim júnovým dňom, dnešný deň je bojom o charakter tohto štátu. Chcem poprosiť mojich 83 kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia, aby si dobre rozmysleli, aký charakter má mať tento štát.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa, povedali ste mnohé, ale na niektoré veci ste úmyselne zabudli alebo jednoducho nevypovedali. A mrzí ma, že ste sa nevrátili aj k spôsobu voľby pána Čentéša, na ktorú aj vaša premiérka povedala, že to bola fraška. Tajná voľba, pri ktorej ste vymysleli tzv. Radičovej kód a tým naozaj pošliapali slobodu tajnej voľby. Pripadá mi úplne absurdné, keď strana SDKÚ - DS vašimi ústami ide poúčať stranu SMER - sociálna demokracia naozaj o demokracii. A poviem posledný príklad. V Nitrianskom kraji odvolali ste svojho krajského predsedu len za to, že vyjednával koalíciu so stranou SMER - sociálna demokracia. Tak to je naozaj skutočná demokracia! Pripadá mi také to slovenské: Povedala sova vrabcovi, že má veľké oči.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. A dobre sme spravili, pán poslanec Kéry.

    Pán poslanec Susko, ja som hovorila, že sa stotožňuje pán doktor z toho, čo povedal, s ústavným a systémovým postavením. To, myslím, sedí. A k tomu, že neexistujú právne prekážky, veď to nerozprával ani doktor Mazák, len hovorí, že nestačí, lebo nevieme, ako rozhodne Ústavný súd. A ak náhodou rozhodne v prospech Čentéša, tak nie je prostriedok nápravy. A v slušnom demokratickom, právnom štáte sa nerobia kroky, keď nevieme, ako ten proces nakoniec skončí, ak neexistuje možnosť nápravy. O tom som sa snažila hovoriť.

    Pán poslanec Madej, raz pre vždy. A podsúva to aj váš premiér a teraz ste to použili aj vy. Raz pre vždy. Ja ako ministerka spravodlivosti som nikdy nezdržovala publikovanie žiadneho zákona ani nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Ústavný súd vtedy 15. júna rozhodol, v parlamente vtedy prebehla 17. júna voľba. Spýtajte sa pani Macejkovej, prečo rozhodnutie Ústavného súdu podpísala 22. júna. Môžte si to overiť z verejných zdrojov. Neviem, prečo ho podpísala nie hneď 15. júna, ale až 22. júna a prečo nám to poslala do Zbierky zákonov až potom, keď prebehla voľba v parlamente. Neviem, ale nepodsúvajte, to si vyprosím, že ja som niečo zdržovala na Zbierke zákonov. Raz pre vždy. To sú fakty a sú dohľadateľné verejne.

    Pán poslanec Madej, ja na rozdiel od vás poslancov SMER-u nepovažujem za telefónny zoznam, ale za volených zástupcov, ktorí majú svoju individuálnu zodpovednosť. Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ, ktorý zároveň, ako mi oznámil, vystúpi aj za klub poslancov KDH. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, prvá veta alebo prvý článok a prvá veta prvého článku Ústavy Slovenskej republiky znie: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Je dosť krátka na zapamätanie, ale veľmi dôležitá ako výzva, lebo je Slovenská republika takýmto štátom naozaj? V tejto debate totiž ani nejde na prvom mieste tak o generálneho prokurátora, ale o charakter štátu. O kultúru nielen politiky, ale národa. To nie sú témy len pre politikov, ale pre všetkých občanov.

    18. jún 2013 je dnešný dátum. Obávam sa, že bude pamätaný ako čierny deň pre slovenskú ústavnosť. Nebude prvý, lebo takých dní sme tu mali. Tu dokonca, v tejto sále. Hlavnými aktérmi tých čiernych dní slovenskej ústavnosti boli niektorí, pripomeniem, dominantne, pravidelne Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, strana HZDS vtedy vládnuca, dominantná, valcujúca. Takto rozhodli v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska o mandáte Františka Gauliedera. Takto rozhodli v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska o mandáte Emila Spišáka.

    Teraz sme v podobnej situácii. Je tu mandát Jozefa Čentéša, o ktorom Ivan Gašparovič, Robert Fico a vládnuca strana SMER chcú rozhodnúť voľbou ďalšieho kandidáta na vymenovanie v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska. Tomu valcu predtým sa hovorilo valec zo Zlatej Idky. Aké typové označenie si dáte vy, kolegovia? Valec zo Súmračnej?

    Článok 1, prvá veta: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Zvrchovanosť je vyjadrovaná pôsobením tohoto parlamentu, ktorý volia občania v priamych voľbách. Ja som presvedčený, že to znamená zodpovednosť, nielen moc, lebo sloboda, aj sloboda mandátu sa viaže na zodpovednosť za výkon mandátu. To nie je právo na svojvôľu. Demokracia nemôže byť vládou väčšiny, ale rešpektovaním všetkých dôležitých predpokladov pre ústavnosť, pre práva, pre vládu zákona, nie totalitu väčšiny.

    A to tretie, právny štát. Áno, je to o tom, ako sa majú správať, konať, rozhodovať ústavné orgány, nie vo svojom, ale vo verejnom záujme. Po druhé je o tom, aby bolo možné obhájiť záujmy jednotlivcov, občanov pred svojvôľou ústavných, štátnych orgánov, orgánov moci. A pri sporoch, pri týchto právach arbitrom najvyšším, posledným, finálnym je Ústavný súd ako rozhodca na ihrisku.

    Ústavný súd vo veci Jozefa Čentéša, jeho nevymenovania, respektíve sťažnosti na nevymenovanie, koná. Ústavný súd koná, kandidát teda existuje. Nie preto, že to ja hovorím alebo KDH, alebo opozícia, alebo médiá, ale preto, lebo to potvrdzuje najvyšší orgán ochrany ústavnosti. Je nemysliteľné nečakať na výsledok konania v právnom štáte! Je to nemysliteľné, u niektorých však mysliteľné. To je čosi podobné, ako keď niektorí vybehnú na ihrisko počas zápasu, ktorý prebieha, a začnú hrať ďalší. Ak to chcete v športovej terminológii.

    Som rád, že Lucia Žitňanská prečítala zoznam, ktorý nie je telefónnym, ale veľmi dôležitým pre demokraciu na Slovensku. Zoznam tých, ktorí rozhodnú, lebo názor tých ostatných je evidentný aj z tejto diskusie. Pretože všetci sme skladali tu sľub na ústavu, ktorého posledná veta znie: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Ten sľub nie je prázdny. To je záväzok. Ten sa nielen skladá, ale má napĺňať. Načo sú také sľuby, ktoré sa len skladajú? Pre koho sú dobré? V ktorom spoločenstve? Ani v rodine, ani vo firme, ani v parlamente a v štáte.

    Priatelia, z každej krízy alebo patovej situácie, to je ten termín, ktorý rozšíril váš predseda a chytili sa toho aj mnohí v médiách. Patová situácia na Ústavnom súde. Neuveriteľné! Dvaja sudcovia vylúčení z trinástich, a to je pat? Toto je pat? Z každej krízy, z každej situácie, z každej križovatky vedie cesta, rozumná cesta, perspektívna, cez zdravý rozum a svedomie. Na to netreba ani veľa papierov, ani veľa rečí, len zdravý rozum a svedomie. A čo to zároveň znamená? Nestavať moc nad právo. Naopak, oprieť sa o právo, ktoré vychádza z pravdy alebo spravodlivosti. Vám však ide o moc, vám nejde o právo. Pretože zámer bol jasný od začiatku, možno niektorí nadbiehali tým slovám, slová sa menili, ale zámer bol od začiatku jasný: Mať svojho generálneho prokurátora. Motto dvoch rokov, keďže dnes už začína tretí rok od 17. júna 2011, bolo: Čentéš generálnym prokurátorom? Nikdy. Generálny prokurátor Čentéš? Nikdy.

    Tak sa chová moc. A tie slovíčka, dôvodenia, súvislosti tomu len prispôsobuje. Ľudia si zaslúžia pravdu a pravda vás dostihne. To som tu odkazoval pri téme obžaloby prezidenta republiky, ktorý podľa mňa a podľa mnohých svojvoľne nevymenoval platne zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora. Tento výrok, že "generálny prokurátor Čentéš? Nikdy!" možno úspešne pripísať prezidentovi republiky Ivanovi Gašparovičovi, ale líniu takéhoto konania možno pripísať aj ďalším osobám. Dve pomenujem: Robert Fico a Ivetta Macejková. Od júna 2011 Ivan Gašparovič hľadal dôvody na vyriešenie podľa neho terciálnej otázky. Neviem, či primárna bol hokej, nejaké preteky, niečo iné, ale tú terciálnu otázku riešil tak, aby nevymenovanie bolo odpoveďou. Nevymenovanie generálneho prokurátora. Vtedy na úvod týchto dvoch rokov tu v parlamente Robert Fico vyhlásil, že ak SMER bude po voľbách vo vláde, nebude rešpektovať zvoleného generálneho prokurátora a že si zvolí svojho prokurátora, svojho kandidáta na tento post, a od toho momentu robil všetko pre naplnenie tohto zámeru.

    Po dehonestujúcom, tom predsilvestrovskom vyhlásení a rozhodnutí prezidenta, že nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, Robert Fico povedal, že s novou voľbou počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša. Potom došlo k sérii námietok pred Ústavným súdom o zaujatosti sudcov aj zo strany kandidáta Jozefa Čentéša, ale, čuduj sa svete, aj zo strany Ivana Gašparoviča. Toho Ivana Gašparoviča, ktorý si vyberal z dvojice vždy konkrétnu osobu, ktorú vymenoval, tento prezident namietol takto väčšinu z trinástich sudcov. To je nehodné, nedôstojné prezidenta republiky, ale charakteristické pre mocenský zápas. Charakteristické pre politickú dráhu Ivana Gašparoviča. Keď už plénum Ústavného súdu mienilo vec legitímne a vo svojej kompetencii bez zasahovania vyriešiť, bolo to 30. apríla, predsedníčka Ústavného súdu neumožnila toto konanie, rokovanie s odôvodnením, že v ten deň rokuje aj vláda a na jej programe je konkrétny návrh, riešenie, a to novela zákona o organizácii Ústavného súdu. Toto konanie je proti nezávislosti, proti autorite a, samozrejme, aj očakávanej statočnosti inštitúcie, o ktorej je reč. Táto novela totiž mala zabezpečiť, aby o ústavnej sťažnosti doktora Čentéša rozhodol senát s tými dvoma sudcami, ktorí už boli právoplatne a definitívne vylúčení z ďalšieho konania a rozhodovania v tejto veci. Vtedy Robert Fico vyhlásil, že o tomto návrhu sa bude rokovať v riadnom konaní, v riadnom legislatívnom procese. Jeho slovo však, ako už veľakrát predtým, domyslite si budúcnosť, už o pár dní neplatilo. Už o pár dní neplatilo a novelu, tú ste, kolegovia zo SMER-u, schválili bleskovo v priebehu jedného-jediného dňa.

    Prezident Ivan Gašparovič novelu podpísal, aj keď zrejme váhal, urobil tak posledný deň a, hľa, predsedníčka Ústavného súdu ešte pred účinnosťou zákona pridelila vec práve tomu senátu, o ktorom zamýšľala, zamýšľali ste, aby vec znovu riešil. Opozícia následne napadla tento mechanizmus, túto novelu na Ústavnom súde a požiadala o pozastavenie jej účinnosti. Vtedy sa prezident uchýlil k neobvyklému vyhláseniu. To arogantné vyhlásenie, že Čentéša nikdy nevymenuje, nikdy nevymenuje. Tým akoby Ústavnému súdu rovno napľul do tváre. Pretože to znamená, že nebude čakať, respektíve nebude ani rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Vyhlásenie prezidenta si v momente osvojil Robert Fico. Veď ide o vyjadrenie Ivana Gašparoviča, akoby člena SMER-u. Na jeho základe vyhlásil, že Čentéš už nie je kandidátom, kandidát neexistuje a voľba sa musí uskutočniť najneskôr na jeseň.

    O stave na Generálnej prokuratúre má totiž závažné informácie, ale nechce o nich hovoriť, dokonca ani na parlamentnej pôde. Jednoducho, bolo už toho dosť, treba vedenie rýchlo vymeniť. To vedenie, ktorého kľúčovou postavou je Dobroslav Trnka. Ten Trnka, ktorého ste tu opakovane navrhovali, podporovali, obhajovali, presadzovali ako kandidáta na generálneho prokurátora, teda na hlavu, naspäť hlavu Generálnej prokuratúry.

    Prišiel 5. jún. V tom sa plénum Ústavného súdu vďaka postoju väčšiny, aj tam rozhoduje väčšina, našla sa väčšina statočných, prijalo novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom na ďalšie konanie a pozastavilo jej účinnosť. Ak si snáď niekto myslel, že právnická elita SMER-u povie, prepáčte, alebo sorry, alebo sa ospravedlní, veľmi sa mýli. Lebo podľa Roberta Fica ide totiž len o odborné rozhodnutie a jeho výsledkom je, že Národná rada, rozumej SMER, bude voliť kandidáta na generálneho prokurátora ihneď. Ihneď na júnovej schôdzi, ešte v ten deň boli vyhlásené voľby. Nasledujúce zasadnutie pléna Ústavného súdu, ktoré bolo ohlásené na minulú stredu, na 12. jún, bolo pre istotu - dopĺňam istotu SMER-u - zrušené. A kým? Ivettou Macejkovou. Veď čo keby sa väčšina sudcov opäť našla a prijala nejaké predbežné opatrenie o zákaze novej voľby. Ivetta Macejková, Robert Fico a Ivan Gašparovič konajú koordinovane, ba v zhode.

    Prezident Ivan Gašparovič práve týmto konaním a premiér Robert Fico dali jasný signál: Ústavný súd je zbytočný, ak nekoná v súlade s ich záujmom. Ústavný súd je zbytočný, ak nekoná v súlade s ich záujmom. Tam v Košiciach to SMER v rukách plne nemá. Tu v parlamente áno. Tu je poslušná a pohodlná väčšina jednej strany. Už veľmi dávno, priatelia, generálny prokurátor u nás nebol určovaný jednou jedinou stranou. Blížite sa k tomu. Legálnosť voľby ešte neznamená jej legitímnosť. Základy právneho štátu, ak v ňom v prípade Slovenska, o ňom ešte možno hovoriť pod vládou SMER-u na čele s prezidentom Gašparovičom, sa otriasajú čoraz silnejšie.

    Naozaj, bývalý predseda Ústavného súdu má pravdu v tom, čo vyjadril vo vete: "Novej voľbe už nič nebráni okrem úcty k právu, k právnemu štátu a k zodpovednej budúcnosti." Ale komu a koľkým na tom ešte záleží? Naozaj záleží?

    Dámy a páni, chcem vám povedať, že Kresťanskodemokratickému hnutiu na tom záleží. Na právnom štáte a na zodpovednej budúcnosti. A záleží nám na tom od novembra 1989. Keby to tak nebolo, už tu nie sme, ako mnohé iné strany. Ak vám, kolegovia zo SMER-u, nebude na tom záležať, nebudete tu, lebo moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. To je citát od múdreho človeka, ale je veľmi charakteristický pre demokraciu, ktorá sa môže otočiť na vládu väčšiny bez ohľadu na súvislosti, lebo moc vie aj ničiť. Nielen ideály, ale aj vzťahy.

    Nás KDH Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom posielali do minulosti. Ivan Gašparovič ako súčasný prezident mohol odísť so cťou. Odíde aj tak, ale odíde s hanbou. Robert Fico a SMER ako veľká, mohutná strana, ako taký Goliáš, si môže vybrať cestu práva alebo cestu moci. Mám obavu, že už ste si vybrali, aj dnes si vyberáte a že je to, žiaľ, cesta moci, nie cesta práva.

    Priatelia, dnes tu ide naozaj o charakter štátu a ústavnosť Slovenskej republiky. KDH bude oponovať zneužívaniu moci a bude pevne obhajovať ústavnosť, preto sa poslanecký klub KDH, podobne ako ostatní opoziční poslanci, nezúčastní na voľbe ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora, vášho smeráckeho kandidáta.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci, piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hrušovský, poprosím vás, ale stlačte si trojku, lebo budete mať len minútu.

  • Reakcia v sále.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Pán podpredseda Národnej rady, urobil si vo svojom vystúpení istý analytický exkurz do vývoja celého tohto príbehu ohľadne voľby a nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora. Aj ja som si vnútorne urobil istú analýzu hľadania zodpovednosti, kto za to môže, že dnes sme sa ocitli v tejto situácii, ktorá, tak ako povedala Lucia Žitňanská, je istým zlomovým okamihom v ďalšom fungovaní zastupiteľskej demokracie na Slovensku.

    Dámy a páni, možno prekvapím, ale ja nevidím hlavného vinníka v strane SMER. Ja nevidím hlavného vinníka v Ústavnom súde. Ja vidím hlavného vinníka v prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý flagrantným spôsobom odmietol rešpektovať naše rozhodnutie. Ten zlomový okamih dnešného rozhodnutia, dnešného dňa je, viete v čom? V tom, že budú prijaté dve právoplatné uznesenia Národnej rady o voľbe dvoch kandidátov na generálneho prokurátora a z nich si prezident republiky môže vybrať. Vieme, a ako si bude vyberať a ako sa bude rozhodovať? A viete prečo? Pretože to prvé prijala politická garnitúra, s ktorou on nesympatizuje, a že si vyberie podľa rozhodnutia tej druhej politickej garnitúry, ktorej síce nie je členom, ale je viacej ako sympatizantom. A v tomto vidím ten zlomový okamih a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Aj ja chcem zdôrazniť to, čo považujem za dôležité z vystúpenia kolegu Jána Figeľa, že SMER otočil. Napriek neskončenému podaniu na Ústavnom súde ide voliť generálneho prokurátora, hoci Robert Fico ešte nedávno hovoril, že tak neurobí. Čo sa stalo? Zmenilo sa niečo v SMER-e? Nie. Ja si myslím, že sa zmenilo niečo na Ústavnom súde. Robert Fico nemá istotu, že Ústavný súd rozhodne, ako chce Robert Fico. Preto sa Robert Fico rozhodol zvoliť svojho generálneho prokurátora za každú cenu. Ale Robert Fico to neurobí sám. On na to použije poslancov, 83 poslancov SMER-u a v tomto prípade naozaj je zodpovednosť na vás, páni poslanci. Ak pre históriu chcete zostať ako handry na každé použitie, tak neuveriteľným spôsobom dehonestujete Národnú radu. A to je neuveriteľná bieda!

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Figeľ, chcel by som poďakovať za vaše vystúpenie, aj že ste zhrnuli stanovisko nášho poslaneckého klubu. Žiaľ, ako je vidieť v sále, poslanci SMER-u nemajú záujem diskutovať, nezapájajú sa do rozpravy. Oni dostali úlohu a majú záujem len prísť a odhlasovať to, čo politické grémium strany SMER, o čom rozhodlo. Musím povedať, že pri predstavení kandidáta Čižnára pri jeho prvom stanovisku, keď povedal, že som ochotný a budem kandidovať až po tom, čo Ústavný súd rozhodne o sťažnosti pána Čentéša, som tohto človeka obdivoval v tom, že som cítil, že má nielen úctu k právu, ale aj odvahu. Odvahu to povedať a dať si podmienku, kým sa nevyjasnia právne podmienky, tak kandidovať nebudem. Tá otázka je ale dnes pre vás, páni poslanci SMER-u: Čo viedlo pána Čižnára k zmene stanoviska? Ak to bol osobný prospech, že získa novú funkciu, neobávate sa, že ako generálny prokurátor v mene osobného prospechu bude meniť svoje stanoviská? Ste ochotní sa pod takúto zmenu stanoviska podpísať aj hocikedy v budúcnosti?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Domnievam sa, že vo vystúpení pána podpredsedu Figeľa zaznelo viacero podstatných myšlienok, ale k jednej by som sa vrátil. Slovensko je demokratická krajina, demokratický štát. Tak hovorí ústava, ale demokracia nie je o zvrchovanosti a mašinérii väčšiny, nie je o hlasovaní. Skutočná demokracia je o zmýšľaní a bytí. Problém generálneho prokurátora, ktorý tu už toľko mesiacov existuje, ma šokuje, že ste sa nepokúsili, aspoň pokúsili hľadať isté riešenie aj s druhou časťou politického spektra, ktorá dnes sedí v opozičných laviciach. Ma to len presviedča o tom, že sa snažíte absolutizovať moc a obsadiť všetky dôležité funkcie v štáte. Ale absolútna moc ničí a nechcem byť zlý prorok, ale absolútna moc zničí potom aj vás stranu SMER a, žiaľbohu, pri tom bude ničiť aj krajinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda Figeľ, na celú spŕšku vašich výhrad a pochybností o dnešnej voľbe chcem zopakovať doslova pár všeobecne známych poznámok. Za prvé, voľbe nového generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky nestojí v ceste žiadna ústavnoprávna prekážka. Tvrdia to odborníci na ústavné právo. Za druhé, Čentéš už nie je kandidátom. Prezident Slovenskej republiky ho totiž v súlade s Ústavou Slovenskej republiky odmietol vymenovať, na čo mal plné oprávnenie potvrdené Ústavným súdom Slovenskej republiky. Od tohto okamihu už docent Čentéš nie je žiadnym zvoleným kandidátom. Prezident týmto ukončil procedúru voľby docenta Čentéša ústavným postupom. Usudzujem preto, že dnešnej voľbe generálneho prokurátora nič nebráni.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Figeľ s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Je jedno múdre rímske príslovie alebo princíp, ktorý je princípom práv: V pochybnostiach nekonať, respektíve v pochybnostiach má konať ten, ktorý je na to určený. A práveže Ústavný súd, ktorý koná, toto, čo vy hovoríte, nepovedal. Toto vám naklepali na Úrade vlády, ale toto nie je výrok Ústavného súdu. Odborníci tvrdia. Ktorí odborníci? Akých chcete. A právnici? Čo zaplatíte, to vám obhája. Nechcem, nechcem defamovať všeobecne, ale Ústavný súd, Ústavný súd je tým orgánom, ktorý je strážcom ústavnosti. A zároveň, že prezident v súlade s ústavou niečo rozhodol, môže vyjadriť, potvrdiť práve Ústavný súd. Ale vy naňho nečakáte, ale ste sa rozhodli po tom, čo Ústavný súd 5. júna ukázal, že inak zmýšľa než táto osemdesiattrojka, že idete riešiť problém sem, a to je politický, mocenský postup.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hlina.

    Ak dovolíte, pán poslanec, ešte predtým, ako vystúpite v rozprave, by som pozdravila na balkóne účastníkov, mladých účastníkov projektu Spoznávame Vysoké Tatry. Vitajte!

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, z pohľadu, z pohľadu taktiky už nie je čo pokaziť, lebo už je to dané. Čo bude, bude, takže si dovolím byť trošku slobodnejší a nebudem taktizovať, mierne to zanalyzujem. A skôr, ako začnem, tam som si prečítal, teraz, desať minút dozadu, status pána Chmela, ktorí ho poznáte, ktorí nie, niekedy sa to dá čítať. A on napísal ale naozaj vystihujúcu vec, že pred Národnou radou sú tri skupiny demonštrantov, ktorí pokrikujú na seba jeden na druhého, že s tými druhými nič nemajú. A je to také surrealistické. A ja som si dal tú prácu, som tam bol a v zásade si to myslím tiež. Ono je to totižto aj našou vizitkou, vážení. Ja som sa tam teda bol pozrieť, ale tu, ak sme chceli vyhrať boj, mali sme bojovať. A bojovať znamená to, že nie dneska tam budú tri bezprizorné skupiny, ktoré budú na seba pokrikovať a bude to celé pôsobiť pitoreskne. Tu mala byť pred týždňom jedna veľká demonštrácia bojovníkov za demokraciu, lebo za tú sa bojuje. My, čo sme ju dostali zadarmo, si to neuvedomujeme, ale za demokraciu sa bojuje. A vy ste mali, KDH malo dať 5-tisíc euro, SDKÚ 5-tisíc euro, MOST - HÍD 5-tisíc na autobus, na bagety, mali ste tým ľuďom pomôcť, mali ste im vytvoriť logistickú podporu, a nie sa spoliehať, že tam tí chudáci, bedáci, v tom teple tam stoja a bojujú za demokraciu a vy tu dáte dve-tri patetické reči a ste za demokratov. A keď voľba prebehne, vám garantujem, že niekto z vás pôjde odniesť bedničku šampanského. A keď nie sám, tak niekoho pošle.

    Vážení, ak sme chceli vyhrať boj o demokraciu, tak to niečo stojí. Každá demokracia, keď sa má vybojovať, treba priniesť aj obetu. Obetu v tom, že vytiahnem z vrecka 100 euro, 200 euro, z pokladničiek, z kasy vytiahnem 100, 200 euro, pomôžem tým ľuďom. Kto chce ísť do Bratislavy? Kto chce ísť bojovať za to, aby, cítite to, že to bude niečo protidemokratické? Cítite? Chcete? Poďte!

    Prečo sa spoliehate, že niekto po tom všetkom, čo sa tu udialo v tejto krajine, niekto po tom všetkom uverí tomu a príde a zaplatí si ícéčko z Popradu? Tam bolo naše miesto, vážení! Tuná plačeme už zbytočne. Tuná už plačeme zbytočne. Tam bolo naše miesto, to sme mali zvládnuť, nezvládli. Nezvládli! Môžme sa z toho poučiť do budúcna. Dneska bude zvolený generálny prokurátor. A ja som to tušil, ja som to týždeň dopredu, preto, viete, čo je umenie možného? Ja viem, že tu sa svätí demokrati budú hnevať. Umenie možného je aspoň niečo. Lebo aspoň niečo je viacej ako nič. Tí, ktorí tomu rozumiete, tak rozumiete, ktorí nie, to nepochopíte nikdy. Aspoň niečo je viacej ako nič. Aspoň niečo je to, čo dokopal včera či predvčerom, včera pán Procházka pána Čižnára, kandidáta k tomu, že tak vajatavo síce, ale nejako potom sa to celé poplietlo, k nejakému prehláseniu, sľubu, o tom, že čo urobí, keď. To môžme potom spätne analyzovať, ako to vlastne povedal, ale je to aspoň niečo, je to zádrapka, je to niečo, lebo bez Procházkovho, že by to vôbec povedal, nemáte nič. Aj ja som sa ho pýtal, že či by bol ochotný a schopný, či je veľký na to, že by urobil gesto pre Čentéša v tom, že by ho vymenoval za prvého námestníka. Tiež sme sa nedopracovali k jednoznačnej odpovedi, čo je možno pre túto chvíľu lepšie ako nič. Ja viem, že vy bojujete za demokraciu, ale za demokraciu sa bojuje dneska pred parlamentom, chudáci v tom teple tam bojujú. Ani vodu ste im neboli zaniesť! Tam sa bojuje za demokraciu, tam ste mali vyhrať ten boj. Mali ste mať tisíc ľudí pred parlamentom, mali ste zaplatiť autobusy, bagety a minerálku a vám garantujem, že Fico by to nepostavil, keby vedel, že sa toto udeje. On vedel o tejto úbohosti. Vedel, že na čo sa zmôžeme. Pár patetických rečí, toto, hento, tamto, demokracia, neviem čo. Za demokraciu sa bojuje, vážení, lenže to tu málokto z vás vie! Tam sme spravili prvú a obrovskú chybu, preto dneska generálny prokurátor bude zvolený. Budeme, bude dneska zvolený a potom čo s tým, vážení, lebo aj o tom to je. Čo s tým?

    V zásade nikoho nemožno odvolať. Viete, keď niekde máte nikoho, tak ho ani neviete odvolať. My dneska nemáme generálneho prokurátora, čiže ho nemôžme odvolať. My máme dneska prvého námestníka, ktorého môže odvolať iba generálny prokurátor. To znamená, to je fakt situácia ad absurdná. A zdá sa, že možno niekomu vyhovuje. V konečnom dôsledku možno niekomu vyhovuje, že takto plahočiť sa, takto sa prekotúlavať, možno rok, dva, možno to niekomu naozaj vyhovuje, ja neviem. Takže ak je tam po dnešnej voľbe, tam bude niekto, tak to vytvára predpoklad, lebo niekoho môžte odvolať. Nikoho nemôžte odvolať. Niekoho môžte. Ťažko, ale môžte, aj podľa existujúceho zákona. Ale potom sú tu voľby a voľby treba vyhrať, vážení. A keď vyhráte voľby, môžte, ako pán Lipšic avizoval, môžte skrátiť volebné obdobie. Môžte. To je tiež, to patrí k demokracii, bude krik okolo toho, ale môžte. Akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %, vážení. To je, včera som vám to tu aplikoval v praxi pri tuná poslaneckom kolegovi, ktorý tu dnes nie je. O tom to je. To sú naše možnosti, to je výsledok, to je záverečná bilancia tohto akože boja dvojročného. Tento váš akože boj dopadol, tak ako dopadol, vážení. Vonku sa pražia v teple pätnásti ľudia, ani vodu ste im neboli zaniesť.

    Ak dneska zvolia, teda zvolia generálneho prokurátora, naše možnosti, rekapitulujem, sú také, ak im niektorý z vás nepôjdete zaniesť bedničku šampanského, alebo nepošlete niekoho, kto pôjde pre istotu zaniesť bedničku šampanského, lebo jeden nikdy nevie, potom môžme čo urobiť? Môžme toho generálneho prokurátora tak skutočne, ale tak skutočne kontrolovať. Skutočne zistiť, či napĺňa to, čo na tom ústavnoprávnom výbore hovoril. Tak skutočne a budeme mať aj podporu verejnosti, lebo celé toto, viete, v čom je, ja vidím význam? Vo všetkom zlom je niečo dobré. Viete, v čom je význam tohto dnešného, že vlastne sa takto udialo, ako udialo? Že ľudia vôbec vnímajú, že generálny prokurátor existuje, vážení. Však keby nie Trnku, tak ani nevieme, kto vie, že bol nejaký Vaľo alebo Hanzel, viete, že to proste ľudia ani nevnímali, že takáto funkcia existuje a že má takú obrovskú moc. Tak tešme sa z toho úspechu, že sa to už, začínajú si to uvedomovať. Ľudia si začínajú uvedomovať, že existuje niekde nejaká inštitúcia, nejaká persóna, ktorá má obrovskú moc v tomto štáte, ktorá sa k tej moci dostala voľbou z tohto parlamentu a rozhoduje o veľa veciach. S tým sa dá pracovať, vážení! Pokiaľ nezanesieme bedničku šampanského, s tým sa dá pracovať. Už po dvoch týždňoch sa dá pracovať od voľby. Keď zistíme, že niečo niekto neurobil, mal a neviem čo a budeme tvrdí, budeme nemilosrdní, nekompromisní a budeme tu trieskať a búchať, možno obrazne hovorím, nie reálne, a budú sa báť. Pokiaľ nezanesiete bedničku šampanského. To chcem na to upozorniť, vážení! Stav je taký, aký je, treba si priznať chybu, treba vyhrať voľby. Pre túto chvíľu sa treba tešiť z toho, že pán Procházka vôbec niečo zadefinoval, i keď by ste ho utopili ako mača vo vedre vody. Treba sa tešiť, keby možno naozaj Čentéša, pána Čentéša, i úplne ideálne by bolo, keby ho nominoval do funkcie prvého námestníka, lebo to by bolo také zaujímavé, lebo potom keby náhodou musel odstúpiť kvôli tomu, čo zadeklaroval, síce tak vajatavo, však, pani Žitňanská, ale keby niekto moc tlačil, možno, ale možno by morálne to nezniesol a ustúpil, tak v konečnom dôsledku by tým generálnym prokurátorom v zásade bol ako prvý námestník. Čiže konečne by bol pán Čentéš, ale to sme mali možnosť zatlačiť, zapučiť, viete, v konečnom dôsledku on by sa ním takto stal a potom by mohla prebehnúť ďalšia voľba pred voľbami, tých scenárov je niekoľko, ako by to celé mohlo alebo, mohlo, ale nemuselo prebehnúť.

    Teraz sa tešme, ak pána Čentéša bude funkcia vyššia, ako je teraz, úplne ideálne by bolo, keby bol prvý námestník, vytvorí sa tandem v určitej tenzii, v takom napätí. A my sa budeme tešiť, že sa tu darí, že je tu lepšie, dozvieme sa, zistíme ten progres, zistíme, že sa vetrá, možno, keď nám na tom bude záležať. To ešte ďalší nevyhnutný predpoklad na to, že nielen teraz a dneska sme tu všetci bojovníci za spravodlivosť. Od zajtra budeme zisťovať, že či chutilo šampanské. To je to proste, byť konzistentný a plnohodnotný v tom. Takto sú karty rozdané, vážení, to je demokracia. Je aj toto demokracia, čo nám tu predvádzajú dneska, aj to je určitým spôsobom demokracia. Môžme tu nad tým analyzovať dva dni, tri dni, vážení. Dva dni, tri dni. Mali sme x možností, ako to zmeniť. Oni urobili v zásade to, nič v zlom, no pri tomto si hryznem do jazyka.

    Skončím s tým, že očakávam, teda ja za seba poviem, vážení, ani nepošlem nikoho, ani esemesku nepošlem, ani šampanské nepošlem, nič nepošlem, prosím vás, prípadne aj vy keby ste, to nás bude oprávňovať v tom druhom kole byť ostrí, nemilosrdne, bez zľutovania. To bude tá naša kostra, na ktorej budeme stáť. A to bude aj to, čo v konečnom dôsledku aj dodá silu tým ľuďom, ktorí teraz vonku tam chudáci v tom teple stoja a nikto si ich nevšíma, ani vodu ste im neboli zaniesť. To už nehovorím o tom, že ste im mali pomôcť, aby sem vôbec prišli. Lebo aj to je demokracia.

    Pardon, ospravedlňujem sa, že som to možno poňal z iného rohu, ako sa čakalo. Ale takto to vnímam, lebo to je reálny stav.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec, priznám sa, že niekedy sa vás dá počúvať a tentokrát to bolo naozaj veľmi dobré vystúpenie, pretože ste presne popísali to neskutočné farizejstvo tých vašich kolegov, ku ktorým sa raz hlásite a raz sa nehlásite, ako vlastne postupovali pri voľbe generálneho prokurátora. Ja vám len pripomeniem zopár takých zaujímavých citácií.

    Pani Radičová 5. 2. 2011 sa vyjadrila, priama reč: "V mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší, voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou."

    Pán Matovič, donedávna váš kolega, ktorému ste grupovali: Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či to je pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa tomu hovorilo pomaly, už aj sa o tom hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali. A môžme pokračovať ďalej, keď pán Sulík v rozhovore s pánom Kočnerom na jednom videozázname hovoril o tom, že prečo poslanci zradili pri voľbe, hovoril: No hovorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká suma hodila, chodila po parlamente večer. No a môžem pokračovať ďalej. Pán Figeľ hovoril na motívy spôsobu voľby, koaličnej voľby generálneho prokurátora k obštrukciám, zjavnej kontrole lístkov, ohýbaniu a lámaniu demokratických pravidiel: "Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády", tým vlastne potvrdil, že to bola vaša stranícka úloha, aby ste podržali tú koalíciu pani Radičovej, keby ste zvolili niekoho iného. A teraz vôbec neobhajujem pána Trnku. No a, čiže môžem pokračovať ďalej, teraz ste dostali jasne vysvedčenie od pána Hlinu, páni kolegovia. A ja len na adresu pána Hlinu sa chcem spýtať, dúfam, že ste im vy tú vodu podali, keď títo kolegovia nie, ale asi predpokladám, že oni sú zodpovední, oni...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. V čom osobne vidím hlavné riziko súčasnej situácie na Slovensku, to je návrat tendencií z päťdesiatych, sedemdesiatych a polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a zároveň aj nedostatok odhodlania týmto tendenciám čeliť. A nemyslím tým rovinu rýdzo politickú či ústavnoprávnu, ale možno ešte viac rovinu hodnotovú a paradigmatickú. A nech nás nemýli skutočnosť, že formy a prejavy tohto pokusu o dejinný návrat sú neraz veľmi sofistikované a zaobalené do krásnych slov. V nadväznosti na predrečníka musím konštatovať, že často sa v podobných situáciách, ako je tá dnešná, dovolávame občana a obávame sa o jeho rezignáciu, vyzývame ho, aby nemlčal. Ale ak očakávame, že bude protestovať občan, od nás príslušníkov politickej opozície sa zaujatie jednoznačného postoja nielenže očakáva, ale je to jednoducho naša povinnosť.

    A na záver, nechcem sa opakovať, ale musím zdôrazniť, že ak by sme dôrazne nereagovali, alebo len vlažne reagovali na túto zjavnú svojvôľu, ktorá sa tu chystá, nabudúce by prišla ešte väčšia. A to, že by nás v budúcnosti už nikto slušný nevolil, by bol ten najmiernejší trest, oveľa väčším trestom by bolo oprávnené pohŕdanie zo strany ľudí, na ktorých nám záleží. A toho sa asi nikto z nás nechce dožiť, a preto vám želám nielen pekný deň, ale aj zodpovedné rozhodnutie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ďakujem. Kolega Hlina, ja som ťa počúval a v istej chvíli som si urobil takú poznámku, že surrealizmus, lebo presne takéto slovo si použil. Ja keďže som ctiteľ i tohto smeru, i André Bretona, a dokonca aj tých pokračovateľov Tristana Tzaru a jeho dadaizmu, sa obávam, že to, spôsob, akým si nasmeroval tú svoju úvahu, má silne surrealistické, ba až dadaistické črty. Obávam sa, že si si poplietol bránku. Ja viem, že o slobodu treba stále zápasiť, ale myslím, že to po roku 1989, to, ako si to vyhodnotil, bolo trošku také dehonestovanie celého toho veľmi náročného, zložitého, konfliktného, dramatického úsilia, zober si len roky zápasu s mečiarizmom a so všetkými tými deviáciami štátneho teroru. Ja viem, že tá energia, zápas o slobodu má byť stále v nás, ale podľa mňa takto paušálne to zjednodušiť je naozaj veľmi dadaistické. Je črtou dadaizmu alebo surrealizmu, že spája reálne veci alebo relikty do ireálnych súvislostí, obávam sa, že presne to si spravil aj vrátane toho šampanského. Neviem, či sa ti o tom snívalo, ale podľa mňa to je haluz a fantazmagória.

  • Alojz, len jedna vec by ma zaujímala. Pýtal si sa tých ľudí, tých tam vonku, či by im to náhodou neprekážalo, keby im politické strany autobusmi nazvážali štatistov do demonštrácie? Pretože mne sa stalo, že som len jednému z nich niekedy lajkol nejaký status na Facebooku a už mi písal, či by som to nemohol stiahnuť, lebo potom ho budú spájať s konkrétnou politickou stranou. Oni tam stoja sami za seba a my by sme mali byť ich hlasom tu vnútri. Nemám nič proti tomu, keď im niekto zanesie minerálku, ale určite by malo mať svoje hranice to, či si preberieme aktivity slobodných občanov a budeme na ne dávať politické nálepky.

    A len, čo sa týka nás dvoch, tak sám vieš, že ja určite nemám strach, aj keď je to nepríjemné niekedy vystúpiť pred ľuďmi a povedať im, čo sa ide diať. Posledný večer pred voľbami sme boli spolu na poslednej demonštrácii Gorila, kde už bol veľmi rozzúrený dav. Ja som vtedy ľuďom povedal, že musia ísť na druhý deň k voľbám, lebo ak nepôjdu, tak sa stane presne to, čo sa nakoniec stalo. Čo si urobil ty na tej demonštrácii?

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono je dobré, keď ľudia poznajú Bretona, Apollinaira, Luisa Bunuela. Ja som, o nich viem svoje. Problém je, keď v ich svete zotrvajú, lebo ten reálny svet je častokrát trošku inde, ale je dobré sem-tam sa k tomu surrealizmu aspoň na chvíľku si v ňom oddýchnuť, ale to bolo také milé.

    To preto ten status som tam spomenul, že naozaj to vystihuje tú našu mizériu, mizériu. Je to mizéria, hej. To je, tri skupinky ľudí, ktoré sú tam, a tak to proste je. A tu pán kolega Poliačik tomu dáva. Áno, je to tak, oni sa už štítia jak pohlavnej choroby politikov. Ale prečo sa štítia? Viete, to je aj preto, že proste tak boli častokrát už poučení, hej, že. Tu nemáte krištáľovú pannu, hej. Tu máte všetkých, proste to rozoberiete, to je jak, na konci je, je to dosť, dosť čudné, ale hovorím, že aspoň zadeklarovať, keď už sa, keď tu sa nejedná o to, že či bude DPH 19 alebo 18 %, keď sa jedná o demokraciu, o hodnoty, o vec, tak povieme, áno. Keď ideme do detailu a do všetkých možností, ktoré tu sú, že to by muselo niekoho napadnúť. To by musel povedať pokladníkovi, daj päťtisíc euro na autobusy. Ja viem, že teraz, jaké autobusy, no na to, aby, áno, je. Ten menpower, to, ľudia, to je to, čoho sa politik bojí. Politik sa bojí volieb a ľudí v uliciach. A tých ľudí tam dostanete kvôli niečomu, za niečo, nie za svetový mier, častokrát ako tu sa o svetovom mieri. Dajte im niečo, čo môžu uchopiť, čo môžu vyhrať a povzbudí ich to do ďalšieho. Povzbudí a možno na druhýkrát si aj zaplatia ten autobus. Ale pre tentokrát robiť skutočný boj, skutočný, a nie sa len tváriť, tak je aj toto nevyhnutnou podmienkou.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec je písomne prihlásený do rozpravy a pripraví sa pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr mal predsa len pár predbežných poznámok a potom by som rád vo svojom vystúpení sa zamyslel nad otázkou, prečo potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora.

    Je zaujímavé, že pri tak vážnej téme nevystupujú v princípe žiadni poslanci zo strany SMER. Možno na záver príde ešte nejaké také polodivadelné predstavenie od niekoho z vlády. Možno príde aj pán Fico, uvidíme. Ale to, že sa poslanci SMER-u nezapájajú do rozpravy, tiež o niečom svedčí. Tých pár predbežných poznámok je k tomuto:

    Kandidát na generálneho prokurátora pán Čižnár povedal, že kvôli tomu, teda aj kvôli tomu ide teraz voľba, zmenil svoj názor, že počká na rozhodnutie Ústavného súdu, že to rozhodnutie trvá príliš dlho. Ale prečo ono trvá príliš dlho? Keď všetci už dnes vieme, že osem sudcov Ústavného súdu z trinástich bolo ochotných hlasovať za riešenie, ktoré by spriechodnilo rozhodovanie o ústavnej sťažnosti pána Čentéša, len o ňom nedala pani Macejková ako šéfka Ústavného súdu hlasovať? Čiže vaša šéfka Ústavného súdu zablokuje riešenie na Ústavnom súde a pán Fico potom príde a povie: Vidíte je to zablokované, musíme s tým niečo robiť. A pán Čižnár povie: Je to zablokované, musím preto zmeniť svoj názor. To je absurdná fraška, podľa mojej mienky. Tí, čo, tá partia, ktorá spôsobí problém, tvrdí, že teraz kvôli tomuto problému musíme zlomiť ústavu cez koleno.

    Druhá poznámka. Často teraz v médiách rezonujú, a to sú aj názory kolegov zo SMER-u, ale veď pán Čižnár má podporu šiestich zo siedmich krajských prokurátorov. No je to takto. Krajskí prokurátori sú menovaní a kedykoľvek odvolateľní, hádajte kým? Generálnym prokurátorom. Napriek tomu, že mnohí právnici nemajú radi matematiku, väčšina vie, že 83 zo 150 je väčšina, ktorá zvolí pána Čižnára dnes za generálneho prokurátora, a pán Gašparovič ho zajtra zrejme vymenuje. Čiže nedivím sa až tak veľmi, že krajskí prokurátori tvrdia, že súhlasia s tým, aby pán Čižnár sa stal generálnym prokurátorom.

    Poznámka tretia. Už to spomínala aj pani poslankyňa Žitňanská, že na vypočutí na ústavnoprávnom výbore povedal pán Čižnár, že systém prokuratúry je v princípe fajn. A tvrdím to už dlhé roky, tvrdím to minimálne jedenásť rokov, ten systém fajn nie je. Slovensko má sovietsky model prokuratúry, ktorý sem prišiel v roku 1950 po sovietskom vzore. Áno, boli nejaké zmeny urobené, ale skôr minimálne. Poviem to na takom klasickom prípade. Nejde až tak o to, či bude prokuratúra pod ministerstvom spravodlivosti, ale o to, aké je postavenie, procesné postavenie prokurátora. Je úplne paradoxné a trošku absurdné, že vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý má menšiu právnu kvalifikáciu, menej dobré vzdelanie väčšinou, nie tak kvalifikovanú prax, je procesne výrazne nezávislejší ako ktorýkoľvek prokurátor v tejto krajine, ktorému môže jeho nadriadený kedykoľvek spis odňať, dať pokyn. A deje sa to. A deje sa to nielen v tých mediálne známych kauzách, deje sa to dennodenne, na okresoch, na krajoch sa stíhania zastavujú, zametajú sa veci pod koberec, sú v šuflíkoch. To je, žiaľ, dnešný stav prokuratúry, a to je systém prokuratúry, ktorý, ako sa vyjadril pán Čižnár, on meniť nechce. Aj keď tie odbory na Generálnej prokuratúre, to nie je také podstatné, ide o systém, a ten na Slovensku je systém sovietskej prokuratúry. Aj to podľa mojej mienky niečo hovorí o tom, ktorým smerom, ktorým smerom sa prokuratúra bude uberať.

    A teraz k tej otázke avizovanej. Prečo potrebuje Fico svojho generálneho prokurátora? Pretože potrebuje istotu. Istotu, že v prípade núdze sa bude mať na koho spoľahnúť a ľudia, ako to boli avizované v kampani, si predsa zaslúžia istoty, najmä politici. Napr. istotu, že podozrivé financovanie SMER-u nikto nikdy nebude vyšetrovať, že tzv. Blaškovu zmluvu nebude skúmať grafológ, že zvukový záznam s hlasom, v úvodzovkách, podobným Ficovi, nikto nebude skúmať.

    Je tu taký citát z dnešných HN-iek pána premiéra. "Jaromír Čižnár je dobrá voľba aj v svetle ostatných udalostí v Českej republike."

  • Smiech v pléne.

  • Ako to pán premiér myslel? Preto potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora.

    Tak si pripomeňme, o čom je tzv. Blaškova zmluva, ktorej originál s originálnymi podpismi som odovzdal pred dva a pol rokmi vyšetrovateľovi Úradu boja proti korupcii. Ide o dohodu medzi nebohým podnikateľom Ľubomírom Blaškom a niekdajším mediálnym mágom SMER-u Fedorom Flašíkom.

    V roku 2002 sa podľa tejto zmluvy dohodli, že za 32 mil. korún dostane podnikateľ Blaško tri miesta na kandidátke strany SMER, post štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov a tri miesta v riadiacich orgánoch štátnych podnikov. Pre úplnosť by som rád túto zmluvu prečítal.

    "Zmluva o spolupráci. Zmluvné strany Ľubomír Blaško (ďalej ako sponzor) a Fedor Flašík, koordinátor financovania volebnej kampane politickej strany SMER (ďalej ako koordinátor).

    Čl. 1. Zmluvné strany spoločne prehlasujú, že ich spolupráca, ktorá bola zahájená v lete v roku 2000, pokračuje úspešne naďalej a obe strany majú záujem na jej trvaní aj v budúcnosti. V rámci spolupráce sponzor podporuje rozvoj aktivity strany najmä pravidelnými finančnými príspevkami, ktoré ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú 16 mil. slovenských korún, ako aj prostredníctvom svojich odborníkov, ktorí sa podieľajú na tvorbe stanovísk a dokumentov strany najmä v hospodárskej oblasti.

    Koordinátor pravidelne informuje sponzora o relevantných politických a hospodárskych postojoch strany a poskytuje mu priestor na ich spoluvytváranie.

    Čl. 2. Pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb 2002 a nastolenie nového poriadku na Slovensku, na ktorom obom stranám záleží, koordinátor vypracoval rozpočet na pokrytie aktivít volebnej kampane, v rámci ktorého sa so sponzorom dohodli na mimoriadnom príspevku, okrem pravidelných mesačných príspevkov vo výške pol milióna korún, vo výške 16 mil. korún, ktorý sponzor poskytne koordinátorovi v nasledovných splátkach. 7 miliónov do 30. apríla, 4 milióny do 30. mája, 3 milióny do 30. júna, milión do 30. júla, 9 miliónov do 31. augusta.

    Čl. 3. Vzhľadom k vyššieuvedenému sa obe strany dohodli, že táto zmluva predstavuje jednoznačné pristúpenie sponzora k predchádzajúcim zmluvným vzťahom koordinátora s inými sponzormi a jeho finančné príspevky za prinajmenšom rovnocenné s príspevkami iných sponzorov.

    Čl. 4. Obe strany sa súčasne dohodli, že ako protihodnotu koordinátor poskytne sponzorovi možnosť určiť spomedzi členov strany - prednostne členov predsedníctva, resp. tieňovej vlády - troch kandidátov do prvej dvadsiatky kandidátnej listiny strany pre voľby do Národnej rady a v prípade účasti strany vo vláde po parlamentných voľbách minimálne tri posty v najvyšších riadiacich orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu v oblasti energetiky a železníc." Rukou pripísané a podpísané "a jednu pozíciu štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov".

    "Čl. 5. V prípade prevzatia finančného záväzku (ktorý koordinátor voči strane eviduje) sponzorom a jeho úhradu spoločne a rovnomerne so svojím príspevkom, vzniká sponzorovi nárok na určenie kandidátov podľa čl. 4, alikvotne výške úhrady záväzku koordinátora.

    A čl. 6. Obe strany uzatvorili túto zmluvu v dobrom úmysle, nie v akejkoľvek tiesni, alebo súc akýmkoľvek spôsobom obmedzení, či pod nátlakom. Jej platnosť končí splnením záväzkov oboch zmluvných strán. V Bratislave 26. apríla 2002."

    Sponzor podpísaný pán Blaško, koordinátor podpísaný pán Flašík. Porovnanie podpisov s verejne dostupnými podpismi bolo tiež publikované.

    Tých 32 miliónov korún, samozrejme, v účtovníctve SMER-u nikde nenájdete, nikde nie sú vykázané, nikde neboli zdanené. Inými slovami, ide o čierne peniaze. Prípad zrelý na trestné stíhanie a čo si myslíte, dámy a páni, ako dopadlo vyšetrovanie tohto prípadu? Potom, ako začala polícia trestné stíhanie, na druhý deň prokuratúra uznesenie zrušila. Čo by na to asi povedal vrchný štátny zástupca v Olomouci? Ale takého na Slovensku, samozrejme, nechcete. Prokuratúra sa uspokojila s tvrdením Fedora Flašíka, že podpis nie je jeho, a trestné stíhanie tým pádom skončilo. Pritom stačilo osloviť grafológa a SMER by mal vážny problém. Minimálne v podobe krátenia dane a korupcie. Ak niekedy bol krištáľovo čistý dôkaz o politickej korupcii, tak tu je. Originál zmluvy som osobne odovzdal pred dva a pol rokmi Úradu boja proti korupcii.

    Podobne ako v prípade hlasu Roberta Fica. Áno, Roberta Fica. Prestaňme sa už tváriť, že ide o hlas podobný Robertovi Ficovi. Nie je podobný Robertovi Ficovi, je to jeho vlastný hlas. A nech ma pán Fico zažaluje na súde a môžeme sa tam stretnúť aj so znalcom, ktorý potvrdí alebo vyvráti moje tvrdenie. Robert Fico na tejto nahrávke, ktorá je zrejme len časťou súvislejšieho cyklu, hovorí, že zabezpečil vlastnou hlavou, citujem: "na tento rok 35, na budúci rok 40 plus teda ďalšie veci", koniec citátu. Aké sú tie ďalšie veci? O aké veci mohlo ísť a kde sú tie veci vykázané a kedy boli zdanené? Nikdy.

    Dámy a páni, preto potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora. Preto Robertovi Ficovi vyhovuje, že na čele Generálnej prokuratúry bol doteraz priateľ podnikateľa z mafiánskych zoznamov. Preto Robertovi Ficovi vyhovuje, že na čele Najvyššieho súdu je priateľ bosa albánskej drogovej mafie. Robert Fico jednoducho potrebuje mať v kľúčových pozíciách našej justície svojich ľudí.

    Keď tu spomínal pán poslanec Blanár rozhovory pána Sulíka a pána Kočnera o 300-tisíc, ktoré mali dostať šiesti poslanci, že budú hlasovať za pána Trnku. Pán poslanec, vy ste hlasovali za koho v tom čase? Až 62 poslancov SMER-u hlasovalo za koho znovu a znovu a znovu? Ústava Slovenskej republiky prestáva platiť. Generálneho prokurátora na Slovensku nevyberá parlament, generálneho prokurátora na Slovensku dnes vyberajú oligarchovia, miliardári, ktorí si pre seba a tých svojich potrebujú zaručiť beztrestnosť. A preto potrebujú na čele prokuratúry svojho človeka.

    Títo istí ľudia sa za vlády Ivety Radičovej pokúsili ovplyvniť voľby v prospech Dobroslava Trnku. Nevyšlo im to o jeden hlas. Asi mali väčšie problémy s matematikou. Parlament zvolil Jozefa Čentéša, ale títo ľudia sú, boli a sú dostatočne silní na to, aby zabránili vymenovaniu riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Ak dnes ktorýkoľvek prokurátor na Slovensku súhlasí s kandidatúrou na tento post, stáva sa bábkou v rukách oligarchov, ktorí si pre seba a tých svojich potrebujú zaručiť beztrestnosť.

    Generálna prokuratúra pod vedením nominanta slovenských oligarchov nebude Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Bude generálnou prokuratúrou Roberta Fica a oligarchov, ktorí ho ovládajú. Hovorím veľmi otvorene, už som to avizoval. Ak dôjde o dva a pol roka k zmene vlády, tak som presvedčený o tom, že jednou z prvých priorít bude nielen systémové zmeny v postavení prokuratúry, ale aj výmena najvyššieho prokurátora tejto krajiny.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami osem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, chcem vám povedať, že to, čo ste tu prečítali, pokladám za mimoriadne vážne. Všetci vieme, že pred pár dňami som zháňal podpisy na odvolanie ministra Glváča za, za vec, ktorá sa javí v porovnaní s týmto ako úplne tuctová alebo teda poviem taká výrazne menšia alebo slabšia. Podarilo sa mi ich získať len 25, päť podpisov mi chýbalo. Vy ste boli tiež jeden z tých, ktorí to podpísali, čo ste to podpísali, chcem vám za to poďakovať. Spravme taký pokus, dnes bude zvolený pán Čižnár za generálneho prokurátora. Zoberme túto zmluvu, napíšme oficiálny list pánovi Čižnárovi a dajme ho podpísať všetkým 150 poslancom tohto parlamentu.

    Nie je žiadne horné ohraničenie, koľko poslancov by malo tento list podpísať, urobme to. Je tu obrovské množstvo poslancov zo SMER-u, ktorí vám alebo ktorí nám off record tvrdia, že im vadí častokrát to, čo sa v SMER-e deje. Že im vadia špinavé biznisy ich politických špičiek, ktoré sa časom dostávajú na svetlo sveta. Dajme im tú možnosť a dajme možnosť aj politikom zo strán opozície, ktorí sú v politike už trošku dlhšie, ktorí tiež tvrdia, že sú za to, aby sa všetko vyšetrilo. Spravme to, zoberme tú zmluvu, napíšme list, oficiálny list a dajme to podpísať všetkým 150 poslancom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, pán Lipšic, sú to veľmi nepríjemné veci, o ktorých ste hovorili. Nahrávka, originál zmluvy, kde ide o 32 miliónov korún, v nahrávke o 40 a ďalšie veci. Ja by som sa hanbil, by som sa od hanby prepadol pod čiernu zem, byť poslancom za stranu SMER a teraz tu musieť sedieť a počúvať rukolapné dôkazy. A prekvapuje ma, že tí páni, ktorí tu sedia, že akoby im to nevadilo, že veď čo, to sa, taká je politika zrejme. Lenže nie je, toto je presne ten suterén.

    Aj SDKÚ mala problém s financovaním, ale Dzurinda mal aspoň toľko chochmesu, že odstúpil, keď nevedel niektoré veci vysvetliť.

    Ale čo robíte vy, ctení kolegovia zo SMER-u? Pozrite, ako vaša strana vznikla, 32 miliónov od sponzora Blaška, 40 miliónov vlastnou hlavou. Ako sa cítite? Musí to byť predsa úplne strašidelné, byť poslancom za stranu, ktorá vznikla v rozpore so zákonom, ktorá vznikla na základe podvodu.

    A, pán Blanár, vy tu spomínate nejaký môj, môj, nahrávku, kde ja som nahraný, nahratý s Mariánom Kočnerom. Áno, bohužiaľ, no tak sľúbil mi, že prezradí, kto sú zradcovia, no tak som išiel, nahral si aj mňa. To sa skrátka môže stať, keď človek naletí nečestnému človekovi. Ale to je nič oproti tomu, že vy, pán Blanár, ste tu za stranu SMER, ktorá vznikla, ktorá vznikla na základe podvodu, tak ako vám tu pán Lipšic pred chvíľočkou dokázal.

  • Reakcie z pléna.

  • Reagujem na rečníka, že sa nehanbíte, taká zmluva, onaká nahrávka. V týždennom takte nejaká kauza. Toto je strana SMER, tak nemusíme sa čudovať, že taký Čentéš na čele prokuratúry, ako sme počuli, sovietskeho modelu, ten by teda slušne vám...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono sa to myslím hovorilo, že tá Lloyd, tá poisťovňa, že dokáže poistiť všetko. Aj zmluvná voľnosť, že čo sa dá zmluvne upraviť, asi tiež veľa vecí, to naozaj musel prísť reklamný mág pán Flašík, že zmluvne upraviť toto, čo čítal kolega, to je nonsens, už mi tam len chýbalo, som si to poznačil, a kandidát si bude myslieť toto. Viete, že to ešte sa malo zmluvne upraviť, aby teda nevznikali pochybnosti, že naozaj do toho vyhlásenia toto uviesť, to rozum stojí.

    Ale vážení, takto, že s čím na vás ísť a ako na vás ísť, keď budete niekde tárať v Hriňovej, že čo ste. Prosím vás, v tej preambule bolo napísané, že keď nastolíte nový poriadok, to je new order, to je, ja vám to prečítam, to je teória spiknutia, podľa ktorej sa usiluje elitná skupina najvplyvnejších ľudí o svetovú moc ovládnutím štátnych špičiek a najvyšších štátnych miest. Vážení, a vy ste čo, SMER, vy ste politická strana, alebo ste nejakí spiklenci? Vy ste sekta, vážení! Pozor, to je vážna vec. Vy ste tu normálne združení za účelom spiknutia a vytvorenia nového poriadku, však to je zmluvný dokument. Nebláznite, kde je Mišo Bagačka, preboha, však to mu nezjedia ani u neho doma. To, toto vyzerá, že ste SMER. Pozor, to musíte na to odpovedať. To je naozaj skutočne vážna vec. Pokiaľ pán Flašík teraz nominuje svoju ženu za župana, podpisuje zmluvy o new order, o novom poriadku, že nastolenie nového poriadku. Však to je to, to popiera princípy, však to je normálne trestný čin. Však pospolitosť rozpustili kvôli tomu. Slovenskú pospolitosť rozpustili, že teda nastoľovala niečo iné, ako je parlamentná demokracia.

    SMER by mali rozpustiť, vážení, pokiaľ v tom čase niekto takéto niečo podpísal! Však to je proti demokracii, proti tomu, čo skutočne tu chceme byť. To je vážna vec!

  • Ďakujem pekne, ja by som poprosil...

  • Hlasy z pléna.

  • Poprosil by som ešte raz čas, aby sa poslanci mohli ukľudniť. Ďakujem pekne. Môžem?

  • Ďakujem pekne. Ja sa vrátim k tomu, o čom hovoril pán poslanec Lipšic. Štyri poznámky, ak dovolíte.

    Pán poslanec, vy stále hovoríte o dôsledkoch istej situácie, ktorá nastala, ale zabúdate akosi na príčiny. A tá príčina bola vlastne opäť vo vašej nedohode. Prvú kandidatúru na doktora Trnku dal pán poslanec Janiš, ak si dobre spomínam.

    Po druhé, Iveta Radičová hovorila o fraške pri voľbe generálneho prokurátora Čentéša. O tom ste nehovorili, možno ste sa s ňou nezhodli. Iveta Radičová hovorila o fraške.

    Po tretie, spochybňujete nového kandidáta na generálneho prokurátora a celú prokuratúru bez toho ešte, aby vznikla. Proste to sa mi zdá dosť nekorektné, nehnevajte sa, z vašej strany. Ešte neviete, čo bude, ale už viete, hej.

    Po štvrté, láskavo si uvedomte, pán poslanec Lipšic, že nového generálneho prokurátora nezvolí strana SMER, ale zvolí ho väčšina v tomto parlamente, o ktorú ste sa vy postarali vaším mizerným vládnutím. To si láskavo uvedomte, keď tam budete stáť pri tomto pulte, to je väčšina v tomto parlamente. To nie je rozhodnutie strany SMER, že je tu väčšina v tomto parlamente, to ste zavinili vy vaším hlúpym, vaším zlým vládnutím, ktoré vám Slovensko zrátalo. Tá väčšina v tom parlamente vyzerá tak, ako vyzerá. Tak buďte taký láskavý a láskavo to zoberte na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, v podstate ja pôjdem trošku v inom štýle, ako ste možno zvyknutý. Vy ste tu spomínal systém sovietskej prokuratúry. Ja si dovolím s vami v tom, že by to, tento systém Slovenská republika mala, nesúhlasiť. Kebyže ho máme, tak už v ´93 by nás neboli prijali do Rady Európy. Myslím si, že možno nejaké prvky toho sovietskeho systému prokuratúry ako také zostali, ale všade, vo všetkých komentároch je jasne konštatované, že silné postavenie prokuratúry od toho ´89 roku upadalo a nakoniec tá prokuratúra nemá také postavenie, ako má povedzme v tom sovietskom systéme.

    Čo sa týka tohto vášho argumentu, dovolím si poukázať aj na to, že aj správa Benátskej komisie z roku 2010, ktorá jasne rozoberala, analyzovala systémy prokuratúry ako takej v členských štátoch Rady Európy, Slovensko nespomenula ani jedným slovom, že by malo takýto systém. Samozrejme, uvádza tam, že sú rôzne systémy, ktoré sa zbližujú, ovplyvňujú ako také, ale sovietsky systém jedine, čo vytkli, tak bol štát Ukrajina, ktorý v podstate, alebo Rusko nerozoberali teda.

    Čo sa týka ešte generálneho prokurátora, ja si dovolím poukázať iba na to, že vzhľadom na to, že dva roky sa tu nič, alebo teda sa tu všetci iba hádajú ohľadom toho, myslím si, že občania sú už z toho unavení a každý z občanov chce, aby tá Generálna, tá Generálna prokuratúra už mala svojho pána. A ja som osobne toho názoru, že my teraz si myslíme, že Rada prokurátorov nám odporučila odborníka, toho ja osobne aj podporím. Vy keď máte iný názor, tak ako ste avizovali, ak budete pri moci o dva a pol roka, myslím si, že tiež nebudete nejako extra dlho diskutovať, urobte si potom po svojom. Pre mňa je dôležité...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy chcete každým svojím vystúpením za každú cenu šokovať. Na to sme si už zvykli, ale čoraz menej vám to ide, pán poslanec. Vy tu vytiahnete nejaký pamflet, ktorých si hocikto, pán poslanec, narobí koľko chce. Dnes nie je problém ani podpis napodobniť. Vy si myslíte, že, alebo niekto má uveriť tomu, že podpíše takúto hlúpu zmluvu a potom ju odovzdá vám a vy máte originál a potom sem s tým prídete? Originál si uchovávajú len účastníci zmluvy, tak sa priznajte, ak ste účastník takej zmluvy, potom to bude zaujímavé. Ale prosím vás, s takýmito nezmyslami nás tu naozaj nekŕmte, to nemá absolútne úroveň, čo tu predvádzate.

    Spomínali ste priateľa podnikateľa z mafiánskych zoznamov. No ja tu jedného priateľa podnikateľa z mafiánskych zoznamov vidím, sedí tam dole. Je to pán poslanec Sulík, ktorého ste vy nominovali na predsedu parlamentu. To vám nevadilo, pán poslanec? Vám nevadí sa podpisovať s priateľom podnikateľa z mafiánskych zoznamov pod jednu listinu, tak ako ste to urobili včera? To je všetko v poriadku, to nevidíte? Vy ste sa s ním nestretávali, vaša strana KDH nepodporila tohto priateľa podnikateľa z mafiánskych zoznamov, to sú vaše slová.

    No a za pána Trnku sme hlasovali preto, lebo bývalá pani premiérka veľmi uvedomele povedala, že ak bude zvolený Trnka aj hlasmi jej poslancov, tak že odstúpi. No prepáčte, ale to sme si nemohli nechať ujsť takúto príležitosť zvrhnúť tak neschopnú vládu. Takže áno, to sme privítali a stál nám za to aj pán Trnka, aby skončila tak neschopná vláda, ktorá narobila Slovensku toľké škody. A vrchný štátny zástupca z Olomouca, prečo ste ako minister vnútra neposlali policajnú eskortu k pánovi Galkovi, našej pani Nagyovej v nohaviciach?

  • Pán poslanec, naozaj vaše vystúpenie je veľkou snahou upútať a byť naozaj ten najspravodlivejší medzi spravodlivými. My by sme rovnako mohli otvárať tému, ale nemám na to dôkazy, tak ako vy nemáte, pretože taký pamflet si môže hocikto vyrobiť po tzv. biznise za 20 miliónov na ministerstve počas Lipšicovho pôsobenia. A lietajú tam rôzne veci. Môžete si prečítať napríklad jeden časopis alebo presnejšie týždenník Extra plus alebo iné, ale toto by sme mohli rozoberať zoširša. Ale to nerobíme, pán poslanec! My to nerobíme. Namiesto toho, aby ste vy povedali niečo, komentár k tomu, čo pán Sulík povedal, keď sa zo stretnutia, s pánom Kočnerom stretol, to ste vôbec nepovedali. Alebo že by ste okomentovali to, čo povedala vaša pani premiérka, ktorej ste predtým slúžili. Nepovedali ste to. Jedine, čo ste robili, ste útočili na stranu SMER, na nášho predsedu. A všetko to, čo tu robí, je absolútne najhoršie, čo môže. Toto je niečo, čo ste si zobrali z vašej predchádzajúcej strany. Bohužiaľ, pán Lipšic, vás to bude asi prenasledovať neustále, to farizejstvo, ešte aj teraz. A neviem, či sa dokážete z toho vyvliecť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Lipšic, my sme nejakú dobu sedeli spolu v ústavnoprávnom výbore, čiže sa jeden druhého aj spôsob argumentácie relatívne dobre poznáme. Ja som bol vo vašom prípade zvyknutý, že vaša argumentácia sa vždy zakladala na odborných faktoch, pokiaľ tieto fakty existovali. Dnes ste nepredložili žiaden odborný fakt, prečo by voľba generálneho prokurátora nemala dnes prebehnúť. Vy ste sa uchýlili len k obyčajnému politikárčeniu a určitým teóriám, fikciám, ktoré ste tu prezentovali.

    Moja prvá otázka znie: Prečo ste z pozície ministra vnútra všetky tieto fakty nevyriešili? Mali ste na to všetky možnosti. Prečo ste si nezvolili svojho generálneho prokurátora, keď ste mali 79 hlasov jeden a pol roka? Mali ste na to dostatočný počet hlasov a mali ste aj dostatočný priestor na to. Mohli ste to urobiť bez škandálov a na prvý pokus a bez rôznych pochybností.

    Ak sa zakrývate odbornými faktami, tak sa vás chcem spýtať, prečo ste nikdy nenapadli spôsob voľby Jozefa Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora, keď dobre viete, že bolo vydané predbežné opatrenie Ústavného súdu a vy ste toto opatrenie predbežného súdu obišli tým, že ste posunuli voľbu pred zverejnenie vo Vestníku. Ako pri človeku, ktorý má jasné morálne zásady, ktorý celý život vystupuje v jednej línii, mi tu niečo nesedí. Takže dneska nehovoríte pravdu, ja by som priam povedal, dneska to nie ste vy, ten Lipšic, ktorého presného, právne jasného a zásadového poznám. Dneska iba fabulujete.

  • S reakciou pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • No, som naozaj veľmi prekvapený, ako je tu polemika o konkrétnom dôkaze, to nie je fabulácia, ktorý som v origináli predložil. Na Slovensku aj vo svete sú znalecké skúmania, ak hovoríte, že ide o podvrh, pán poslanec Podmanický, ktoré vedia potvrdiť, či podpisy, sú na obidvoch stranách pri každom článku, sú pravé alebo falošné. Ja si pamätám pred pár rokmi, keď ma tuná obviňovali poslanci, možno aj vy, pán poslanec Podmanický, že prepis rozhovoru Harabin - Sadiki je podvrh, až kým ho nepotvrdila prokuratúra. Ja nezvyknem fabulovať. A predložil som ešte raz, žiadnu kópiu, žiadnu fotku, originál, originálne podpisy, ktoré znalecké dokazovanie môže potvrdiť alebo vyvrátiť, či to je pamflet, alebo to je realita. Ale poviem vám jednu vec. Prokuratúra to stopla. A poviem vám jednu vec, pán poslanec Jarjabek, aj preto dnes máte väčšinu v tomto parlamente, lebo prokuratúra takéto kauzy viaceré stopla a nič sa s nimi neudialo, aj preto máte väčšinu dnes v parlamente.

    A ešte k voľbe pána Čentéša vám poviem druhú vec. Áno, voľba bola zmanipulovaná, ale v prospech pána Čentéša? Nie. V prospech pána Trnku. Šesť poslancov vtedajšej koalície hlasovalo za pána Trnku v tajnom hlasovaní, aj keď hrozil pád vlády. Prečo? Lebo sa im viac páčil pán Trnka, že mal dobré záhorácke vtipy, tak položíme vládu? Nie. V tom mohli byť len peniaze alebo vydieranie. Ak sa k tomuto kandidátovi, pán poslanec Podmanický, hlásite ešte verejne dnes, že aké to bolo, stálo by to za to, máte ďalších sedem rokov pre Slovensko, tak mi je to veľmi, veľmi ľúto.

  • Ruším, resp. posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, počuli sme od právnikov dôvody, prečo dnes generálny prokurátor nemá byť volený. Počuli sme celú genézu toho príbehu, počuli sme jasné pomenovanie tých bodov, kedy niekto zlyhal, počuli sme, ako sa pomaly a plíživo mení podstata právneho štátu na Slovensku.

    A keď som tu dnes videl študentov a deti na balkóne, rozmýšľal som, akým obrazom, čím by sme mohli reálne zobraziť to, čo sa na Slovensku deje. A pozrel som sa na ten obrovský znak za nami, čo by na ňom malo byť po novom a napadol ma jeden tvor. Ten tvor by mal obrovské množstvo chápadiel, chápadlá, ktoré možno dočiahli až na pána poslanca Janiša, keď prišiel s Trnkom do parlamentu, možno dočiahli na pána poslanca vtedajšieho Sidora, ktorý neskôr vypovedal, že nemohol pri generálnom prokurátorovi hlasovať tak, ako chcel. Možno na ďalších poslancov, ktorí zahlasovali za pána Trnku napriek tomu, že verejne deklarovali niečo iné. Chápadlá, ktoré sa pomaly rozliezli do všetkých mocenských štruktúr tohto štátu. NKÚ, NBÚ, ešte nie sú, budú, Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, Ústavný súd, vláda, polícia, všade. Hrubšie, tenšie, niektoré šteklia, niektoré škrtia, niektoré len držia za nohu, aby sa niekto nemohol pohnúť, ale rozlezené sú všade.

    Ten tvor by mal mať krídla. Krídla, pod ktoré niektoré svoje chápadielka prikryje, aby sa stali nedotknuteľné, nepotrestateľné, nevystopovateľné. Ten tvor by mal byť slepý, ale nie tak ako spravodlivosť, ktorá má rozhodovať len podľa toho, čo je správne. On je slepý kvôli tomu, že on nepozerá, či je niekto dobrý, alebo zlý. Pozerá len na to, či niekto sa dotýka jedného z jeho chápadielok, alebo nie. Tento tvor, hydra okrídlená a slepá, by mala byť na tom znaku, lebo to je tvor, ktorý bude oddnes symbolizovať právny štát na Slovensku. Tento tvor bude ovládať životy všetkých občanov tohto štátu. Už nepôjde o to, či je niekto v práve, alebo nie, pretože rovnako ako v prípade, o ktorom hovoril pred chvíľkou pán kolega Lipšic, alebo v prípadoch, o ktorých svedčia Biele vrany, už nepôjde o to, či je niekto v práve, alebo nie, už pôjde iba o to, či je uviazaný na jednom z tých chápadielok, alebo nie.

    Prezident tohto štátu sa stal jedným z tých chápadiel. Človek, ktorý má symbolizovať všetkých občanov a reprezentovať ich, sa stal jedným z chápadiel tejto hydry, okrídlenej a slepej. Prezident pošliapal to, na čo sme my všetci poslanci prisahali, sľubovali. Pošliapal najvyšší zákon tohto štátu a vy, páni kolegovia zo SMER-u, ste nedali možnosť Ústavnému súdu rozhodnúť o tom, či sa tak stalo, alebo nie. Preto môžem naďalej tvrdiť, že podľa mňa to tak bolo. Lebo vy ste jedinému orgánu, ktorý mohol povedať, či to tak bolo, alebo nie, znemožnili o tom rozhodnúť, keď ste neposunuli žalobu na prezidenta štátu na Ústavný súd.

    Na Ústavný súd boli podávané účelové podania niekoľko mesiacov po udalostiach, ktoré mali šetriť len preto, aby sa o Čentéšovi rozhodlo čo najneskôr. A potom boli podávané účelové námietky proti jednotlivým sudcom, aby bol Ústavný súd zablokovaný. A účelovo sa nerozhodovalo o niektorých veciach len preto, aby sa mohol generálny prokurátor nakoniec nasilu ísť voliť v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Celá slovenská spoločnosť je prelezená touto hnilou hydrou s krídlami, a slepou, pri ktorej už nepôjde o to, čo je právo, pri ktorej najvyšším kritériom rozhodnutia bude len moc. Osemdesiaty deviaty rok znovu ostáva nepovšimnutý. Znovu zabúdame na to, prečo naši rodičia a starí rodičia a možno aj mnohí z vás stáli na námestiach. Stará komunistická klika sa dostáva naspäť k moci a definícia demokracie ako síce vlády väčšiny, ale tá, ktorá vždy má rešpektovať svoju vlastnú opozíciu a menšinu vo svojom štáte, je pošliapavaná. Je možné, že kolegovia zo SMER-u dnes nebudú musieť roztrhnúť jeden z týchto dvoch papierov, lebo ich predseda parlamentu vpustí do svojho traktu zadnými dverami. Je možné, že sa to stane, že si nakoniec generálneho prokurátora zvolia a budú si mädliť ručičky, ako to tomu Matovičovi ukázali, že obišli jeho transparenty. Ale to, že ostane znásilnený právny štát a že pre mnohých občanov tohto štátu sa symbolom stane slepá, okrídlená, mnohovrstevnatá hydra, ktorá škrtí právo v tomto štáte, ostane nezmeneným faktom.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič, s prvou.

  • Áno, ten obraz sedí, slepá, okrídlená, chobotnicami rozvetvená hydra, ktorá, ktorá sa nám udomácni ešte lepšie, ak prebehne táto voľba. Ja by som chcel tým, že sme, Martin, obaja skrutátori a dozeráme na priebeh volieb, takisto aj môj kolega Janko Mičovský a myslím aj ostatní kolegovia z iných opozičných klubov, ktorí dohliadajú na proces volieb, na protest proti tejto voľbe sa odmietame zúčastniť dozerania na ohnutie demokracie, pošliapanie ústavy. A to môže, táto voľba predbieha dobu, kedy nedovolili, tak ako si spomínal, rozhodnúť Ústavnému súdu o veci, či prezident, tak významná ústavná funkcia, ktorá v našom štáte je, konal svojvoľne, alebo svojvoľne nekonal. Je to protest, aby si túto voľbu strana SMER urobila až do dôsledku sama.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči s ďalšou poznámkou, Ján Mičovský.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Poliačik, hovorili ste o symbole a ja mám symboly rád. Dovolím si doplniť do tvojho symbolu takú päťstupňovú pyramídu a nájdeme tam aj isté prepojenie. Ten základný stupeň, to je demokracia. A ja chcem povedať, že nebojím sa, že by aj po dnešnom dni tento základný stupeň sa nám potopil kdesi pod hladinou. Priznajme našim kolegom zo SMER-u, že zrejme to nebude úplne nedemokratické, keď si zvolia svojho generálneho prokurátora. Avšak na tom ďalšom stupienku nachádzam etiku politickej reprezentácie, a tá sa dnes dostane do agónie.

    Na treťom stupni by som si dovolil porovnať tie dve hlavné postavy tohto smutného príbehu, čo ich spája. Spoločné začiatočné písmená, áno, možno aj ľudská, aj odborná kvalita, ale rozdiel je tu v pozadí, ktorý sem prináša do tohto zaujímavého dramatu. Jeden síce prichádza zo zbabranej, ale právne čistej voľby, druhý má pozadie právne neisté.

    Nuž, na štvrtom stupni nachádzam vetu z rímskeho práva, že v prípade pochybností v prospech obvineného, dovolím si to pretransformovať, v prípade pochybností v tomto prípade v prospech človeka, ktorého pozadie právne je zbabrané, ale čisté.

    A na tom vrchole party nájdeme prepojenie spoločné. Tam vidím aj ja tú chobotnicu, ktorá má v jednom chápadle nástenku, v druhom daňové riaditeľstvo, v treťom nejaké podobné hlasy. A vieme, že tých chobotov je ohromne veľa, a bojím sa, že to je symbol, ktorý je a naše dve vystúpenia smutne spája.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Jozef Mikloško. Jozef, ideš.

  • Áno, už mám zvuk, dobre. Ja by som doplnil tuná kolegu v súvislosti s pánom naším prezidentom. Samozrejme, si ho, našu hymnu, zástavu, jeho, prezidenta si treba ctiť, ale už náš prezident prekročil svoje limity. A práve na Generálnu prokuratúru má dlhodobú smolu. Bol ním, generálnym prokurátorom, do 2. marca ´92, keď bol neslávne odvolaný, pretože veci nechal ležať, nekonal, nevyšetroval. Sedel vo federálnej vláde, ale vždy mlčal, nepovedal ani jedno proslovenské slovo. Ako povedal vtedajší prezident, nereflektoval volania doby po silnejšom ťahu proti vyšetrovaniu komunizmu.

    Po víťazstve Mečiara v ´94, keď tu bola noc dlhých nožov, keď vyhodili všetkých funkcionárov opozície, Slovensko malo prvýkrát možnosť zaniesť pápežovi vianočný stromček a tam predseda Národnej rady Gašparovič 17. decembra ´94 pri sadení slovenskej lipky vo Vatikáne povedal také zaujímavé vety, že "tu kedysi krutovládcovia Ríma mučili kresťanov. Umučený kresťan nemal nenávisť v srdci, pretože mučeník je ten, ktorý miluje pravdu, za ktorú zomiera, miluje aj svojho nepriateľa. Nech je slovenská lipka symbolom tolerancie a lásky. Tak ako hovorí evanjelium sv. Matúša, milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia" a tak ďalej, a tak ďalej.

    Poviem, tých škandálov bolo strašne veľa. Nechcem ich spomínať, neústavné zákony - bolo ich 23, divoká privatizácia, odoberanie mandátu poslanca a tak ďalej. Prezidentovi dva roky nezáležalo na funkčnosti Generálnej prokuratúry, paralyzoval ju a nekonaním porušil a porušuje ustanovenie ústavy, ktoré mu ukladá, aby zabezpečil riadny chod ústavných orgánov. Moja skromná rečnícka otázka je, prečo sa nepočkalo a nepočkal na výrok pani Macejkovej, prezidentovej pravej ruky, ktorá vlastne vždy urobí, čo sa od nej očakáva, a vtedy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči s reakciou, Martin Poliačik.

  • Ďakujem, ďakujem kolegom za podporné stanoviská. Áno, pridávam sa k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič. Skrutátori by mali byť v parlamente na to, aby dohliadali na legitímne voľby. Tým, že túto voľbu za legitímnu nepovažujeme, nemá zmysel na ňu dohliadať. Ona sa nemá diať. Ale tá voľba nemá byť. A preto ani ja ako skrutátor sa tejto voľby nezúčastním a chápem kolegov z opozície, že nebudú spolupracovať na takom niečom, ako sa tu ide páchať.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme skončili písomnú časť prihlásených do rozpravy, chcem sa teraz spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Richard Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne pár slov pridať k tejto voľbe. Predtým, ako k tomu dôjdem, rád by som reagoval na pána Podmanického, ktorý teda pánovi Lipšicovi vyčítal, že ako mohol spolupracovať so mnou, keď ja som sa stretával s mojím priateľom podnikateľom z mafiánskych zoznamov. Pán Podmanický, pán Kočner nie je môj priateľ. Vidieť to aj na tom, že priatelia sa navzájom nenahrávajú potajomky a potom to nezverejňujú. Pán Kočner bol zdrojom a možnosťou pre mňa zistiť, kto boli tí zradcovia, ktorí boli kúpení alebo vydieraní v koalícii. No ale, keď už o tom hovoríte, tak možno by stálo za to sa zamyslieť, že vaša kandidátka na bratislavskú županku je veľmi dobrou priateľkou, 30-ročnou, podľa jej vlastných slov, možnože to by stálo viac za úvahu.

    No ale späť k voľbe generálneho prokurátora. Áno, bola to fraška. Tam to bolo divadlo, ktoré koalícia predvádzala, a bolo to aj sprevádzané rôznymi mocenskými bojmi a intrigami a tak ďalej, veď začalo to tým, že poslanec koalície, pán poslanec Janiš dal návrh na, na pána Trnku. S týmto jednoducho musíme súhlasiť, vtedajšia koalícia tam robila veľmi zlú figúru pri tom celom. No ale nemení to nič na veci predsa, že nakoniec bol pán docent Čentéš riadne zvolený a v tajnej voľbe. V tejto súvislosti som sa, som tu, neviem presne od koho, počul, možno ste to boli vy, pán Podmanický, že veď to je ten Sulíkov paradox, že nepočkali sme, teda respektíve, že sme sa ponáhľali preto, lebo Ústavný súd chcel vydať predbežné opatrenia, aby, sme sa rýchlo ponáhľali, aby sme ten Ústavný súd predbehli. Dovoľte mi, prosím vás, vysvetliť, že ako k tomu došlo. Koalícia vtedy chcela spraviť, chcela zmeniť voľbu z tajnej na verejnú a chcela voliť prokurátora verejne. Tu bolo, tu bola podaná sťažnosť alebo návrh na Ústavný súd, aby vydal predbežné opatrenie a Ústavný súd to predbežné opatrenie chcel vydať v zmysle, že parlament musí voliť tajne preto, lebo už raz tajne voliť začal. No a čo som spravil ja ako vtedajší predseda Národnej rady, že som vyhlásil tajnú voľbu? Veď ja som spravil presne to, čo po nás Ústavný súd chcel, a nie v rozpore s jeho rozhodnutím. Čiže vyčítať vládnej koalícii, že vy ste sa ponáhľali, to je nepodstatné. Podstatné je, že sme zvolili tajne.

    A ako vravel dnes už Paľo Hrušovský, najväčšie zlyhanie je u prezidenta. A, ctení poslanci SMER-u, vy podporujete toto nesprávne konanie prezidenta, ktorý je teda všetkým iným než morálnou autoritou, sme to tu práve počuli, či už noc dlhých nožov, alebo nekonanie, keď on sám bol generálnym prokurátorom a tak ďalej, a hráte túto hru spolu s ním. Chápem, že to možno vyhovuje, ale oveľa viac chápem argumenty, ktoré uviedol Daniel Lipšic, že jednoducho keby tam náhodou zasadol prokurátor, ktorý začne vyšetrovať, tak viacerí ľudia, ktorí používajú vlastnú hlavu na obstarávanie peňazí, by sa možno zapotili, aj z opozície, pani Vitteková, presne tak.

    No keď sa zamyslíme nad tým - viackrát to tu dnes odznelo -, že veď čo chcete, my máme 83 hlasov a jednoducho si zvolíme, koho my chceme. Tak bol by som veľmi opatrný, aby pri tvrdení, že veď pokiaľ je niečo demokratické, je to správne a jednoducho musíme na všetko uplatniť demokratické princípy. Preto, lebo čo sa stane, keď necháme dvoch vlkov a jednu ovcu úplne demokraticky rozhodnúť, čo bude na večeru? A práve preto existuje, existuje množstvo ustanovení v našej legislatíve, ktoré obmedzujú demokratické princípy. Napríklad základné práva a slobody. Tie má každý, jedno, čo väčšina rozhodne. To je obmedzenie demokratického princípu. Takisto máme Ústavný súd, ktorý rozhodne, že nejaký zákon, ktorý bol demokraticky prijatý, čiže väčšinou, nie je v súlade s ústavou a tým pádom nie je platný; opäť je to narušenie toho princípu demokracie. A tieto obmedzenia sú veľmi dôležité a bol by som veľmi opatrný pri argumentácii, že čo, veď nás je 83 a my si môžme robiť, čo chceme. No nemôžte si robiť, čo chcete, obzvlášť vtedy nie, keď tých 83 poslancov vzniklo na základe klamstva. Boli sľúbené ľuďom istoty, ľudia v domnení, že dostanú nejaké istoty, dali hlasy, ale nakoniec istoty budú len pre vybraných.

    No a preto je táto situácia veľmi ošemetná. Aj preto, že máme tu nejakú nahrávku, kde hlas podobný Robertovi Ficovi zháňa hlavou vlastnou 40 miliónov korún. Nejaká zmluva, ktorá existuje ako originál, ktorá nebola posúdená, že teda či je, či tie podpisy sú, alebo nie sú pravé, bola jednoducho len tak zametená pod koberec. Toto sú zlyhania právneho štátu! O to viac by sme mali byť opatrní povedať, že demokracia alebo demokratický princíp je nadovšetko. Chcel by som pripomenúť, že aj Adolf Hitler bol zvolený čiste demokraticky. Väčšina jeho krokov bola demokratická a vieme, ako to dopadlo. Preto osvietený štátnik by konal veľmi opatrne, toto možno nemôžme chcieť od Roberta Fica, ale chcem veriť, že aj jemu hovorí niečo ako deľba moci v štáte.

    Dnes vám tu Igor Matovič ukázal plagát, kde systematicky strana SMER obsadzuje všetko. Tento, tento postup v zmysle víťaz berie všetko - a toto sme my nerobili vo vládnej koalícii. Napriek všetkým možným problémom, ktoré tá koalícia mala, v tomto konala o triedu štátnickejšie, ako konáte vy teraz. Tak chcem teda veriť, že docentovi práv Robertovi Ficovi hovorí niečo deľba moci v štáte. Tento princíp má stovky rokov a ľudstvo pochopilo, spoločnosti pochopili, že jeho uplatňovanie je dlhodobo, z dlhodobého hľadiska lepšie ako neuplatňovanie. No chcem teda dúfať, že aj vás by mohlo niečo ešte osvietiť v posledných minútach pred samotnou voľbou.

    K samotnému kandidátovi pánovi Čižnárovi sa neviem vyjadriť. Viem iba toľko, že má pomerne dobrú alebo dobrú povesť a veľmi som uznal, keď, uznával, keď povedal, ja sa nechám zvoliť, alebo ja budem kandidovať, keď bude všetko jasné. Keď nebudem zvolený za pochybných okolností. A, bohužiaľ, teraz zmenil názor, to o to väčšie sklamanie preto, lebo ako často zmení názor, keď pôjde do tuhého? Keď pôjde napríklad o to, že má vyšetrovať ilegálne financovanie politických strán? Robert Fico sa vyjadril, že pán Čižnár často nepozná zľutovania. No to bohate stačí na to, aby, aby zľutovanie poznal v pár vybraných prípadoch a inak nemusí. Toto je to veľké zlo.

    Ja by som na záver môjho krátkeho prejavu ešte rád povedal pár slov k tej našej sovietskej prokuratúre. Ja si nemyslím, že toto je nejaký veľký problém. Koniec koncov, môžme zrušiť možno nejaké jedno-dve pravidlá, že nadriadený prokurátor nesmie odobrať spis, ale pokiaľ by tam bol zvolený človek, ktorý bude mimo pochybností, tak na to, aby sa ten systém celkovo vylepšil, to môže byť, to môže byť kľudne aj výhoda.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Páni poslanci Podmanický, Jurinová, Matovič, Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, potešilo nás, že Marián Kočner už nie je váš priateľ, len ste zabudli použiť slovíčko už. Povedali ste, pán Kočner nie je môj priateľ, mali ste správne povedať, pán Kočner už nie je môj priateľ za to, čo mi urobil, že ma nafilmoval. No ale v čase, keď bol u vás na raňajkách, tak zrejme bol vaším, respektíve vy ste boli u neho na raňajkách, tak zrejme bol vaším priateľom, pretože k nejakým neznámym, len sporadicky stretávaným ľuďom sa nechodieva na raňajky a nerozoberajú sa najdôležitejšie politické otázky štátu. Takže či sa vám to páči, alebo nie, ako povedal pán poslanec Lipšic, priateľ podnikateľa z mafiánskych zoznamov ste vy, pán Sulík, respektíve boli ste v tom čase.

    Ja vám osviežim pamäť. Marián Kočner vo videozázname, otázka je: Prečo zradili? Richard Sulík odpovedá: Hovorí sa, že za peniaze. Tristotisíc eur, taká suma chodila po parlamente včera. A tak ďalej. Takže, ale to nie je váš najväčší problém, pán poslanec, oveľa väčší problém je, že ste verejne vyhlásili, že ste zabezpečili vodotesný systém, aby bol zvolený nový kandidát na generálneho prokurátora, tak ste to doslova povedali. Taký, povedal by som, priťažujúca okolnosť pre vás je skartovanie hlasovacích lístkov, ktoré by mohli definitívne potvrdiť takzvanej Radičovej kód, ktorý ste použili. Skrátka, pán poslanec, ako predseda parlamentu ste hrubo zneužívali svoju funkciu, stretávali ste sa s pochybnými ľuďmi na raňajkách a vy nám dnes chcete rozprá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som presvedčená, že to, čo dnes vidíme, je skutočne veľmi zlý postup, a v situácii, kedy ešte ani nevieme, ako Ústavný súd rozhodne, sa púšťame do voľby nového generálneho prokurátora. Napadá ma otázka, že či vy už teda viete, ako Ústavný súd rozhodne, či máte interné informácie priamo z Ústavného súdu. Čo budete robiť, ak Ústavný súd rozhodne v prospech žiadosti doktora Čentéša? Tento scenár, prípadne aj iné rozhodnutia zo Štrasburgu možno aj otvárajú cesty, pri ktorých vôbec nevieme, ako môžeme ďalej dopadnúť, kam budú tieto cesty viesť, či budeme mať dvoch generálnych prokurátorov, alebo budeme platiť pánovi Čentéšovi miliónové odškodné. Už sme videli v prípade zdravotných poisťovní, že vás veľmi netrápi rozhodnutie súdov. Takže asi v takomto duchu budete postupovať aj teraz.

    Každopádne chcem povedať, že vidíme tu všetci, že sa porušujú základné princípy právneho štátu.

  • Richard, tak ako ty, myslím si, že naivne sa spoliehaš, že možno na poslednú chvíľku sa nájde pár ľudí v SMER-e, ktorí si povedia, že to nespáchajú. Ja sa rovnako naivne na to spolieham, a preto sme tu aj tie transparenty dali. A takisto sa spolieham aj na to, že keď sa aj rozhodnú spáchať tento krok, tak ho urobia naozaj, hrdo na to, že ho spáchajú, a pôjdu rovno cez tie koridory a nebudú sa snažiť ho obísť cez koridor predsedu parlamentu. A keď teda to spáchať chcú, tak že tie transparenty roztrhajú. Myslím si, že ten moment bude veľmi dôležitý a som fakt zvedavý teda, že či spáchajú hriech priamo, alebo pokútne, tajne a zbabelo?

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy rada oznámila, že poslanci opozície sa tejto voľby nezúčastnia v žiadnej podobe a odchádzame zo sály.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať ešte chce pán poslanec Sulík. Takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán Podmanický, vyčítate mi teda, že som nechal skartovať lístky po voľbe. Keby ste si prečítali volebný poriadok, tam by ste sa dočítali, že som to bol povinný urobiť. Nechal som skartovať volebné lístky, lebo mi to prikazoval volebný poriadok. Tak ešte aj toto mi vyčítať už je trochu smiešne.

    No a k tomu, že som chodil k pánovi Kočnerovi na raňajky. Tak áno, chodil som k nemu, lebo nechcel som byť videný s ním. Mal som obavy o moju povesť. Žiaľ, nenapadlo mi, že ma bude nahrávať. Ale ako som sa s ním spoznal, pán Podmanický? Váš stranícky kolega pán Počiatek ma o to poprosil, aby som sa s jeho priateľom stretol. To bolo začiatkom jesene 2006.

    A ešte raz, vaša kandidátka na županku sa hrdo hlási k priateľstvu k tomuto pánovi. Tak vy si to ujednoťte v tej vašej hlavičke, že či chcete pána Kočnera stavať do veľmi negatívneho svetla, lebo vaši ľudia majú s ním ďaleko viac kontaktov a hlásia sa k nemu, ako ja.

    Prajem vám pekný deň, pán Podmanický, a veľa šťastia pri voľbe.

  • V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo predseda Národnej rady. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Pekný deň, dámy a páni. Ja už som zažil veľa útekov z tejto sály, už som tu dlho. Je zaujímavé, že história vždy ale potvrdila, že vtedy, keď Slovensko potrebovalo naozaj názor a postoj, ste zutekali ako potkany z potápajúcej sa lode a robíte to dnes tak isto.

  • Potlesk v sále.

  • Nevadilo by mi to vôbec, ak by som po tejto relatívne krátkej debate, a priznám sa, že je to z môjho pohľadu veľký prejav neschopnosti opozície, pretože my ako opoziční poslanci - a zažili sme tu dve obdobia - sme dávali vždy najavo svoj názor a svoj program a takéto rozpravy sme viedli trošku jednak inteligentnejším a obsažnejším spôsobom.

    Ale poďme späť k tomu déja vu. Ešte aspoň vy, pán Sulík, by ste tu na chvíľku mohli ostať, lebo chcem vám dať jeden odkaz, ktorý tu ešte neodznel. Keď o chvíľku prebehne tajná voľba, neuveríte, ja nemám pripravenú žiadnu pečiatku, aby som pečiatkoval volebné lístky a kontroloval vlastných poslancov.

  • A hlavne žiadna prokuratúra ma nebude naháňať tak ako vás, že kde tá pečiatka je a čo to malo znamenať, akým spôsobom ste sprznili akt tajného hlasovania.

    Ale poďme, dámy a páni, k tej podstate. Myslím, že to bolo pri nezmyselnej, alebo návrhu, nezmyselnom návrhu na obžalobu pána prezidenta, kedy som si dovolil vám pripomenúť - lebo vám treba len pripomínať - a to prostredníctvom videozáznamu, čo sa dialo počas tej frašky, tej škandalóznej voľby a čo boli tie dôvody, prečo pán prezident úplne legitímne využil svoje ústavné právo a na základe nálezu Ústavného súdu povedal, prečo vami škandalózne zvolený kandidát pán docent Čentéš nikdy nebude vymenovaný za generálneho prokurátora. A nebudem to opakovať, lebo to tu zaznievalo, ale veľmi dobre si pamätám jeden výrok a to je tá podstata úplne diametrálne iná, odlišná podstata vnímania demokracie. A potom si dovolím taký malý politologický exkurz, že tu z tohto miesta som povedal: Dámy a páni z koalície, máte legitímnu väčšinu. Získali ste ju legitímne v demokratických parlamentných voľbách a ja vám dávam slovo ako predseda vtedy najväčšieho opozičného 62-členného poslaneckého klubu, že budeme rešpektovať kohokoľvek, koho si zvolíte. Ešte raz. Máte legitímnu väčšinu, ktorú ste získali vo voľbách, len ho, preboha, a teraz to budem citovať, lebo si to pamätám, zvoľte spôsobom, aby nikto nikdy v budúcnosti nemohol spochybniť tohto kandidáta, ktorého ste si ako legitímna väčšina, ktorí ste vzišli z volieb, zvolili.

    Čo ste urobili, pán Sulík?

  • Reakcia z pléna.

  • Urobili ste, urobili ste, volá sa to dodnes Sulíkov paradox. Donekonečna omieľate tú floskulu o tom, ako Ústavný súd povedal, že to bola legitímna voľba. Ústavný súd to nikdy nepovedal. Ústavný súd, zhrniem to, povedal, že ste dospeli k ústavno konformnému riešeniu protiprávnym spôsobom. A už sa k tomu nebudem viacej vyjadrovať.

    Čo ma ale veľmi mrzí - a chcem trošku využiť túto situáciu, sledujúc aj včerajšiu rozpravu a nakoniec aj dnešnú -, že sa začínajú v slovenskom politickom systéme rozvíjať dve také zvláštne tendencie. Jedna je taká výlučne národná, nie že by ma to tešilo, a teraz to trošku odľahčím. Keď som vás tu počúval a štátostrana a väčšina, nedemokratická väčšina a všetko si chcete urobiť, tak som sa obrátil na skúsenejších kolegov a povedal som, že asi by sme mali začať vážne uvažovať zaviesť do ústavy a do volebného systému nielen minimálnu percentuálnu hranicu, ktorú musí politický subjekt prekročiť, ale ak by som prijal vaše fantastické politologické exkurzy o tom, aké je to šialené, akí sú tí ľudia na tom Slovensku nezodpovední, že si dovolia niekomu dať skoro 45 percent! Zaveďme, pán Sulík, čo ja viem, koľko ste schopní? Šesť percent urobíte? Dajme, dajme, že sedem percent bude.

  • A bude svätý pokoj. Mám len jednu obavu. Mám len jednu obavu, že by to veľmi, dovidenia, že by to neprospelo atomizácii stredopravého politického priestoru. Jednoducho neviem, koľko by tých strán bolo. Tých lídrov je tam veľa. Tých ambicióznych, ktorí nie sú schopní udržať ani 300-chlapovú stranu, nieto 17-tisícovú stranu, ktorá je schopná konzistentne 15 rokov nielen ľuďom ponúkať reálnu sociálnodemokratickú alternatívu, ale ju aj reálne v živote plniť. Lebo keby to tak nebolo, v živote nemôže takýto politický subjekt fungovať a v živote nemôže dostať tak výraznú podporu a v živote si ju nemôže udržiavať 14 rokov.

  • Toto je problém stredopravého priestoru, a preto za rok a pol nepočujete jednu programovú alternatívu. Nič. Dokolečka, dokola, takí, hentakí, onakí, zlí, zlodeji, mocenskí, boľševici, neviem čo všetko.

    Čo ale ma ešte viac mrzí a včera to vyšlo úplne najavo, a to je tá druhá tendencia, ktorá nie je len špecifikom Slovenska. Dokonca seriózna politológia už tomu hľadá názov. Aj ho našla. Hovorí tomu politainment a sú to presne špecifické subjekty, ktoré sa implementujú do politických systémov nie na základe konzistentnej ideológie a konzistentného programu, ktorý potom v prípade získania podpory a moci sú schopní realizovať v prospech občana, ale všelijakými predstaveniami pred kamerami, v žiari reflektorov, rôznymi symbolmi, gestami. Všetko sa dozviete od týchto ľudí, len nie to, čo by s tou krajinou robili, keby vládli. A ak náhodou tú možnosť mali, tak sa tá krajina rozkladala zázračným geometrickým tempom.

    Ešte raz opakujem, nie je to slovenské špecifikum, bohužiaľ. Áno, vyplýva to z dezilúzie občana. Demokracia má svoje úskalia. Ale nech nám prestanú vykladať ľudia, ktorí nie sú schopní ani len udržať párchlapovú stranu pokope, nie sú schopní udržať moc, nie sú schopní spravovať krajinu. To, že strana, ktorá je schopná roky ponúkať alternatívu, vládnuť, ponúkať schopných ľudí, legitímne realizuje svoj mandát, ktorý získala legitímne na základe demokratických parlamentných volieb.

  • Viete, opäť k tomu politainmentu, tej politickej zábave. A to by som ešte bral. To sme robili aj my, aj keď nie spôsobom, ku ktorému sa o chvíľu vrátim. Používali sme symboly, používali sme transparenty. Pamätám si, že sme tu natiahli slovenskú zástavu, ale nikdy, nikdy sme v záujme našej symboliky, ktorá bola veľmi zrozumiteľná pre ľudí, ktorých tu v tejto Národnej rade reprezentujeme, neprekračovali určité miery. Nielen vnútorného správania, ale aj politického správania.

    A dávajte transparenty! Ale to, akým slovníkom začína táto Národná rada viesť zo strany drahých niektorých, aby som sa ospravedlnil Ľudovi Kaníkovi, zo strany opozície takzvanú demokratickú rozpravu, ma privádza naozaj do zúfalstva.

    Myslel som si, keď som tu stál po zvolení za predsedu parlamentu a veľmi otvorene som ponúkol určitú vyššiu mieru spolupráce a konsenzu, že nájdem odozvu. Žiaľ, okrem štandardných politických strán, ktoré tu, chvalabohu, sedia a dúfam, že tu ešte dlho budú sedieť bez ohľadu na to, ako ľudia v budúcich parlamentných voľbách rozhodnú, či chcú pravicovú vládu, alebo stredopravicovú, alebo ľavicovú, len nech sú to, preboha, normálne štandardné politické subjekty, ktoré neponúkajú ľuďom divadlo pred kamerami, ale sú schopní ponúknuť im idey, myšlienky a reálne realizovať program.

  • Nie je doba na zábavu. Ani na politickú. A budem, pokiaľ budem predsedom parlamentu, bojovať proti tendenciám a či sa to páči, alebo nie, a či ma médiá budú označovať akýmikoľvek prívlastkami, pokúsim sa s tým vysporiadať. Jednoducho nedovolím dehonestovať Národnú radu Slovenskej republiky vulgarizmami a krčmovými príhovormi, ktoré za normálnych okolností ani v tej krčme by nikto nepočúval.

  • Dámy a páni, niektorí zo skrutátorov sa vyjadrili, že sa nezúčastnia. Nuž chcem len pripomenúť, že Národná rada má určité pravidlá. Sú koncipované v zákone, v určitých vnútorných imanentných procesoch a aj skrutátor je človek, ktorý na základe proporcionality volebného výsledku, na základe konsenzu celej Národnej rady dostáva mandát na výkon tejto funkcie. Áno, rešpektujem, dobre, povedali, hentaké, onaké, nezúčastnia sa.

    A teraz k tomu politainmentu. Chcem požiadať kolegov z OĽaNO, ktorí držia tie transparenty, aby si uvedomili, že idú v zákonnej voľbe, lebo nikto nikdy nespochybnil zákonnosť tejto voľby, idú zákonnej voľbe brániť nezákonným spôsobom. Výkon každého poslaneckého mandátu je slobodný a je štrukturovaný a je naplnený obsahom. A tajné hlasovanie alebo akékoľvek iné hlasovanie jednoducho je slobodné a nikto, nikto nemá právo slobodu iného obmedzovať na základe akýchkoľvek svojich predstáv. Ja vás chcem veľmi pekne požiadať, aby ste odtiaľ odišli.

  • Lebo by to bolo také isté, čo, samozrejme, vy môžte, ale my nemôžme, lebo oni sú dobrí, to smerujem teraz k médiám, a my sme tí zlí, oni sú všetci demokrati, oni môžu przniť voľbu, oni môžu nerešpektovať ústavu, Sulík môže pečiatkovať lístky, všetci si môžu ukazovať lístky, fotiť, to je všetko v poriadku, to je absolútne a legitímne zvolený kandidát, ale my nemôžme štandardným zákonným spôsobom, na ktorom sa zhodli ústavní právnici. Ja som sa pobavil, niekoľkokrát som to hovoril, viete, že ako predseda parlamentu som hovoril, že sme mali začať voliť. Alebo moja povinnosť bola voliť nového kandidáta. Pre mňa ten proces skončil, jednoducho my ponúkame kandidáta, my nevolíme generálneho prokurátora. Keď niektoré protivládne médiá raz písali, že ako si to dovolím vypísať tú voľbu, keď som ju vypísal, a potom, keď som ju nevypísal, tak zase písali, ako si to dovolím porušovať tú ústavu a nevypísať tú voľbu.

    Chcem vás poprosiť, kolegovia z OĽaNO, aby ste umožnili slobodný výkon mandátu, aby ste vy, ktorí tu máte plné ústa rečí o tom, aké čo je demokratické a čo nie je demokratické. Ja, ešte raz, uznávam symboly, dajte si ho nabok. Nikdy sme vám nezasahovali a keď ste používali priestor pred rečníckym pultom, využite celú sálu na symboly akékoľvek chcete, pokiaľ nebudú nikoho urážať, máte právo na svoj názor, my to rešpektujeme, len prosím vás, celý čas dnešné poobedie ste hovorili o zákonnosti, o demokracii. Nebráňte nezákonným spôsobom zákonnému tajnému hlasovaniu, ktoré chcú slobodne vykonať poslankyne a poslanci, ktorí tu sedia na základe výsledku demokratických a slobodných parlamentných volieb. O nič iné vás nežiadam.

    Aký by bol rozdiel, keby som toho skrutátora - ktorý, osobne si myslím, ak prijal ten mandát po volebnom výsledku a je jedno, či je z opozície, alebo z koalície - uviazal na obojok a pritiahol by som ho do tej volebnej miestnosti? No asi by sa vám to nepáčilo. Aký je rozdiel, že vy chcete brániť poslankyniam a poslancom vo vykonaní slobodného mandátu?

    Dámy a páni, som presvedčený, že ľudia na Slovensku čakajú konečne, aby sa tento problém, ktorý vyrobili tí, ktorí dnes sa hrajú na tých krásnych, čistých, čestných, ušľachtilých a vedel by som polhodinu vymenovávať všetky tie pozitívne prívlastky. Poďme už konečne ponúknuť pánovi prezidentovi kandidáta, na ktorého ľudia čakajú. Urobme tak normálnym, zákonným, legitímnym spôsobom a tým je tajné hlasovanie. A verím, že sa opäť po tých hodinách rečí začneme venovať vládnym návrhom zákona a zákonov, ktoré riešia problémy ľudí, lebo my sme tu na to, aby sme riešili problémy ľudí na Slovensku. A nie problémy neschopných predstaviteľov stredopravých strán, ktorí, ak zavedieme vrchný limit na voľbu, aby náhodou nemohol niektorý z politických subjektov získať legitímne väčšinu, tak sa budú štiepiť už nie ani ako atóm, ale ako neutrón. Chcem vás požiadať, aby sme teraz hlasovali o návrhu na vykonanie tajnej voľby a aby sme potom uskutočnili tajné hlasovanie.

    A ešte raz vás chcem poprosiť, kolegovia z OĽaNO, a môžte rozprávať, čo chcete, aby ste uvoľnili priestor, aby sme tak, ako to býva obvykle, mohli slobodne vykonať to, na čo máme právo z ústavy, a to voliť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán predseda, už by som tu nesedel, keby ste tak plamenne nezačali hovoriť. Zostal som tu len chvíľu, aby som videl, ako budete trhať tie transparenty, aby som si to zdokumentoval. Ale vaša plamenná reč ma prinútila zareagovať, pretože jej cieľom bolo odviesť, odviesť tému od podstaty veci. Pretože podstata veci je, že tu sa práve ďalším krokom mení štandardná demokracia západného typu na demokraciu ruského typu. Kde väčšina znamená, že má všetko.

  • Reakcie z pléna.

  • Znamená, že obsadzuje všetky, absolútne všetky úrady, ktoré existujú, bez ohľadu na rešpektovanie rozloženia politických síl. Demokracia, ktorá nemá nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré môžu korigovať valec väčšiny, sa stáva tyraniou väčšiny a nie demokraciou. O to tu ide, a preto my opozícia sa nezúčastňujeme a neparticipujeme na tomto, na tejto premene liberálnej demokracie na neliberálnu demokraciu, ktorá sa tiež môže nazývať demokraciou, lebo je o väčšine. Je o názore väčšiny, ale je ďaleko od slobody. Je prvým krokom k strate slobody, tak ako mnoho režimov, ktoré pošliapavali ľudské práva, zničili budúcnosť jednotlivých krajín. Vznikli na základe demokratickej vôle väčšiny. Ale práve kultúra skutočnej demokracie je postavená na tom, že rešpektujeme nezávislosť kontrolných úradov, kontrolných orgánov, ktoré vy nerešpektujete a postupne ich všetky obsadzujete vlastnými ľuďmi.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda, mala som chvíľku pocit, že sedím na vašom predvolebnom mítingu, dokonca aj tlieskanie vašich ľudí ma v tom chvíľku podporilo. Druhý pocit som mala, že som na nejakom politologickom školení. Ale v podstate môžem povedať, že išlo o dlhý demagogický monológ. Myslím si, že sme tu rovnako zvolení legitímne tak ako aj vy, aj členovia vášho poslaneckého klubu. Preto vás poprosím, aby ste nás nedehonestovali. O samotnom dehonestovaní tohto parlamentu ste aj sám hovorili a súhlasím s tým, že niekedy sú tu, alebo častokrát sú tu veci, ktoré sa mne samej veľmi zle počúvajú. Dochádza k osobným stretom, k rôznym osobným invektívam. Ale podľa toho, čo ste povedali, ja som od vás ešte nepočula ani raz priamo tu v parlamente výzvu, aby sa toto nedialo. Pretože sa to deje aj z úst vašich poslancov, nielen opozičných! Nikto, myslím, nespochybňoval, že ide teraz o nezákonnosť voľby. Zväčša išlo o apel, aby ste sa správali - nie nemyslím teraz vy, ale celý klub - aj podľa určitých morálnych pravidiel. Pretože toto bolo najviac napádané práve dnes v pléne. Nikto nebráni hlasovaniu. Reagujem na to, že ste povedali, vyzvali ste našich poslancov, aby odišli s transparentmi, alebo teda nebránili slobodnej voľbe. Nikto im naozaj nebráni v tej voľbe. Pretože tie transparenty sú robené z papiera, ktorý sa veľmi ľahučko dá roztrhať, a práve v tom je tá symbolika.

  • Smiech a piskot.

  • Áno, kľudne, v tom je tá symbolika, ktorú tu chceme, aby ste prekonali teda toto a roztrhali to a tým dali najavo, že tú totalitu myslíte vážne.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja si myslím, že ti ďakujeme za celý klub, že si vlastne zaujal k tomuto postoj ako predseda parlamentu a že si kultúrne požiadal pána Matoviča a ostatných, aby odstránili transparenty. Tak ako ostatní poslanci pred chvíľou povedali, čo si želajú. No želajú si to, aby sme tie transparenty potrhali, aby jednoducho pán Matovič s pánom Hlinom mohol súťažiť, pán Matovič bude držať transparenty, pán Hlina búchal topánkou a nechcel pustiť poslancov, čiže je to boj v klube alebo v strane OĽaNO kto z koho. A takúto šou a takéto divadlo vlastne ponúkajú títo poslanci občanom, pretože inak sa do televízie nemôžu dostať, pretože jej argumenty zrejme nie sú zaujímavé pre médiá. Takže ja si myslím, že si veľmi pekne povedal, že my to nechceme ani trhať, my nechceme ani brániť, ale zase si myslím, že nemali by brániť ani nám, aby sme išli normálne voliť, aby každý mohol vyjadriť svoj postoj. Postoj, ako sa rozhodne pri voľbe. Pretože táto voľba bude určite demokratická.

    A ja by som poprosila týchto pánov poslancov a pozývam ich týchto aj medzi našich ľudí, nech idú medzi ľudí a nech prestanú tu celý mesiac robiť teatro a šou medzi, vlastne pre médiá, pretože občanov Slovenskej republiky skutočne zaujímajú ich názory aj niečo iné. Ale ani jeden z vás nepríde medzi ľudí, ale ani jeden z vás nepáchne medzi ľudí, ale celý mesiac tu budete stáť s transparentami, budete si obliekať tričká, budete búchať topánkami a budete hrať zo seba hercov, divadelníkov a budete tu robiť cirkus.

    A, pán Matovič, vám sa tiež čudujem, pretože keď som čítala v SME-čku 1. 8., že pán Čentéš skartoval vaše materiály, dodnes neviem, kde je vaša výpoveď, pán Matovič. Prečo ste ju tu nevyvesili na transparent, čo ste vypovedali u generálneho prokurátora?

  • Smiech a potlesk.

  • Čo ste vypovedali, prečo ste nechali skartovať materiály a tie materiály sú skartované?

    Pán predseda parlamentu, veľmi vám ďakujem,

  • Reakcie z pléna.

  • že ste zachovali slušnosť a že ste týchto pánov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dovolím si skonštatovať, že išlo o výstižné vystúpenie, ktoré konečne nastavilo týmto ľuďom z pravice ich zrkadlo a teda ich krásny obraz, akí sú. A dôkazom je to, že zľakli sa toho obrazu a odišli z tejto sály. No samozrejme, hrajú sa akože na pravicové strany a postupujú ešte stále podľa manuálu, ktorý majú od pána Sorosa z deväťdesiatych rokov, len zabudli trošku si ten manuál, ktorý majú a ktorý už postupujú ním, cezeň 20 rokov, aktualizovať si. A je, myslím si, stále smutné, že občania toto musia trpieť na Slovensku, takéto akože demokratické pravicové strany, ktoré keď sa dostanú k moci a majú prejaviť zodpovednosť, tak sa iba hádajú a jednoducho destabilizujú celé Slovensko. Vzhľadom na to, že nám tu takto bránia, aby sme išli hlasovať, ja by som si dovolil dať taký technický návrh, že či by sme nemohli ísť hlasovať cez trakt predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, teda odzadu.

  • Ale, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán predseda, za vaše slová. Už v období antiky velikáni ducha prízvukovali, že sloboda človeka končí tam, kde začína sloboda druhej ľudskej bytosti. Vážení páni, ktorí stojíte s transparentmi, vaša sloboda konania končí tam, kde začína sloboda druhého. Teda nemáte právo nikoho obmedzovať. Ja osobne chcem teraz voliť na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Určite tam nebudem šaškovať trhaním papiera. Ak odtiaľ neodídete, je to ozaj z vašej strany totálna drzosť a neokrôchanosť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajkyňa? Nech sa páči. Ale tuto sa postav, pani spravodajkyňa, od rečníckeho pultu. Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia. Dnes sme mali možnosť vidieť konečne jednotnú opozíciu. Možno sme ju videli dnes naposledy.

  • Osobne si myslím, že voľba prokurátora dnešným dňom vlastne stráca ich možnosť sebareprezentácie a tým pádom aj jednoty, ak akási ešte bola. Takže ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a potom budeme hlasovať o tajnej voľbe, teda že voľba generálneho prokurátora, kandidáta na generálneho prokurátora sa vykoná tajne a vykoná sa tajná voľba.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím vás ešte, dámy a páni, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú, aby sa voľba kandidáta na post generálneho prokurátora vykonala tajným hlasovaním. A potom vás chcem požiadať ešte o súhlas so zmenami programu 21. schôdze. Skontrolujte si svoje registračné.

  • Zaznievanie gongu.

  • Registráciu svojich karát. A budeme hlasovať teraz o návrhu skupiny poslancov, aby sa voľba vykonala tajným hlasovaním. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, všetci boli za.

    Voľbu vykonáme tajným hlasovaním.

    Ešte vás chcem poprosiť o zmenu programu 21. schôdze. Chcem vás požiadať, aby sme vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy, je to tlač 476, prerokovali po bode číslo 6. Čiže v schválenom programe, tak ako sme ho o 13.00 hodine schválili, presúvame na, tlač 476 za bod 6. Sú to body, ktoré bude uvádzať pán minister financií Peter Kažimír. A potom príde pán podpredseda vlády, minister vnútra Robert Kaliňák. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je. Takže budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Všetci boli za. 82 prítomných poslankýň a poslancov.

    Ďakujem.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Poprosím, aby ste pri označovaní volebného lístka zakrúžkovali možnosť, ktorú považujete za správnu. Poprosím overovateľov, aby zaujali svoje miesta tak, aby, samozrejme, aby si prevzali volebné lístky ako prví. A pristúpime k tajnému hlasovaniu. Poprosím vás, aby ste využili vchod zboku. Nebudeme politainment, ktorý tu zažívame, podporovať, tak poprosím vás. Otváram tajné hlasovanie.

    (Tajné hlasovanie)

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, využil už každý svoje volebné právo? Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku a budeme o pol šiestej pokračovať ďalej v programe, a to prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vitteková, oboznámte nás s výsledkom volieb.

  • Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 18. júna 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 82 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 82 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol žiadny neplatný.

    Z 82 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - o návrhu na voľbu Jaromíra Čižnára za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky hlasovalo za 82 poslancov, proti nebol žiadny poslanec, zdržal sa hlasovania žiadny poslanec.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky zvolený Jaromír Čižnár.

  • Zároveň overovatelia ma poverili ako člena oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Vittekovej.

    Konštatujem, že Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie za generálneho prokurátora kandidáta Jaromíra Čižnára.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 545, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 520.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), tlač 545.)

  • Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem, dovoľte mi zmeniť tému, ďakujem takisto za slovo pani podpredsedníčke. Dovoľte mi, aby som v prvom čítaní pred vás predstúpil s vládnym návrhom zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tzv. zákon o e-governmente, ktorý vám dnes predkladám. Tento návrh zákona predstavuje naozaj prelomovú právnu normu v komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou mocou. Až do súčasnosti väčšina komunikácie prebiehala v listinnej, tzv. papierovej podobe. Až na malé výnimky predstavovala naozaj nosnú formu komunikácie medzi štátom a občanom. Týmto zákonom tieto pomery meníme. Zavádzame elektronickú komunikáciu ako hlavnú formu komunikácie s verejnou mocou a zároveň ju zjednodušujeme, zrýchľujeme a zjednocujeme.

    Cieľom tohto zákona pritom nie je nahrádzať existujúce právne predpisy, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k listinnému spôsobu výkonu verejnej moci. Do slovenského právneho poriadku zavádzame úplne nové inštitúty, ako napríklad zaručenú konverziu dokumentov, spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, elektronické schránky, elektronické podanie a doručovanie, elektronickú identifikáciu a autentifikáciu, integrované obslužné miesta, referenčné registre, akreditovaných platcov a podobne, to všetko v právnom prostredí, ktoré mu doteraz chýbali a sú, ktoré chýbali, a nevyhnutné identifikácie takéhoto spôsobu komunikácie. Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom upraveným v platnom práve buď výlučne na listinný spôsob výkonu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, ale ich úprava je fragmentovaná, nejednotná.

    Ide najmä o architektúrny informačný systém pre elektronický výkon verejnej moci, ide o podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom, ide o elektronické podanie a elektronický úradný dokument, ide o elektronické doručovanie. Veľmi významnou spoločenskou črtou zavŕšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát a tým zvýšený komfort u občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s úradmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie, spôsobené opakovaným poskytovaním rovnakých údajov rôznym úradom. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktorú si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registru verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov, ktoré sú vedené inými orgánmi verejnej moci.

    Služby e-governmentu bude možné využívať cez ústredný portál verejnej správy, čiže centrálne prístupové miesto k všetkým, naozaj k všetkým zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulom. Špecializované portály konkrétnych orgánov verejnej moci cez integrované obslužné miesto, čo je reálne, naozaj reálne miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta a ústredné kontaktné centrum. To všetko bude slúžiť na poskytovanie informácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci. Bežným úkonom na strane verejnej správy, podnikateľov a domácností by sa mala stať aj pravidelná kontrola využívania elektronickej schránky, do ktorej budú zasielané elektronické dokumenty vrátane dokumentov určených na doručenie do vlastných rúk. Nový zákon bude de facto virtualizovať administratívne konanie, avšak s právne, naozaj s právne záväznými účinkami, tak ako ich poznáme zo súčasnosti.

    Má ambície tento zákon, má ambície výraznou mierou zvýšiť úroveň informatizácie Slovenska a predstavuje aj výrazný príspevok k modernizácii a zefektívneniu fungovania verejnej správy a ja pevne verím aj s nižšími nákladmi na jej fungovanie.

    Ďakujem, toľko na úvod.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Milanovi Panáčkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 545). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Hraško a Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý je veľmi dobrý a už dlhú dobu veľmi potrebný, preto vítam iniciatívu vlády, ktorá už konečne vlastne pristúpila k predloženiu takéhoto zákona do Národnej rady na schválenie. E-government v mnohých krajinách uľahčuje činnosť obyvateľom, a dokonca aj v rámci komunikácie štátnym inštitúciám, takže aj u nás si myslím, že dokáže pomôcť do budúcnosti jednak uľahčiť prístup k dátam, k informáciám, k výpisom, k dokumentom, ktoré potrebujú obyvatelia, a, samozrejme, aj v komunikácii navzájom medzi úradmi, čo súvisí, samozrejme, aj s ďalšou etapou programu ESO. E-government, tento vlastne zákon, ktorý bude umožňovať elektronickú komunikáciu, je prebratý, dá sa povedať, zhruba z 80 percent z Českej republiky. Čo si myslím, že je na druhej strane veľmi dobré, pretože som mal možnosť zoznámiť sa s fungovaním e-governmentu v Českej republike osobne a myslím si, že to funguje na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, aj tam boli muchy, ktoré sa snažia v Českej republike vychytať, ale pokiaľ sa, samozrejme, vychytajú u nás už dopredu, tak môžme napredovať omnoho rýchlejšie, pokiaľ, samozrejme, to tempo sme doteraz mali, by som povedal, trochu pomalé.

    V každom prípade by som upozornil na jednu vec: Pri kopírovaní toho zákona sa neskopíroval alebo neupravil sa ešte ďalší zákon, pretože elektronické doručovanie ako také je v Českej republike nadradené nad ostatné typy doručovania. To znamená, že je, má prioritu a je povinné, to znamená, že elektronická komunikácia má prednosť pred inými typmi komunikácie a doručovania. Toto ale je ošetrené v inom zákone, v Českej republike je to v správnom poriadku. To znamená, že by som buď poprosil teda pána ministra, aby sa to zapojilo aj u nás, prípadne môžme dať nejaký takýto pozmeňovák, ale myslím si, že to bude v pohode. Takže zakotviť aj tuná, pretože pokiaľ by si mali úradníci v štátnych úradoch vybrať a nie je tam jednoznačné určené, že elektronická komunikácia má prednosť alebo teda doručovanie má prednosť pred klasickým doručovaním, tak mohli by si vybrať spôsob, ktorý je pre nich, pre nich zaužívaný, a ťažšie by sa potom mohlo pristupovať vlastne na tú elektronickú komunikáciu a vlastne využívať ten systém práve na to, na čo je postavený.

    Takže ja si myslím, samozrejme, sú tam ešte ďalšie drobnosti, ktoré do budúcnosti určite budeme sledovať, možno sa k nim vyjadrí môj kolega Viskupič, pretože elektronizácia štátnych služieb alebo teda služieb štátu pre občana má mnoho takých tmavých zákutí, z ktorých by sa mohli vyvŕbiť v budúcnosti isté nezrovnalosti, tak budeme, samozrejme, dohliadať na to, aby proces nasadzovania tohto informačného systému alebo zavádzania kompletného e-governmentu bol v súlade s potrebami občanov Slovenskej republiky. Takže pokiaľ sa zapracujú tie, tieto drobnosti, o ktorých som tu ja hovoril, teda aby to, teda doručovanie, elektronické doručovanie bolo prioritné, tak za týchto okolností som ochotný podporiť zákon a postúpiť ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako ste povedali, meníme tému a zákon o e-governmente na začiatku by som chcel konštatovať - tu pravdepodobne sa asi zhodneme aj s pánom ministrom, aj s ostatnými, ktorí sú pri tejto téme zainteresovaní -, meškáme. Týka, tak ako bolo uvedené slovami pána ministra na začiatku, e-government by mal v prvom rade zabezpečiť uľahčenie života občanom a zefektívniť prácu verejnej štátnej správy na všetkých rôznych úrovniach. Možno tak ako, myslím, že to bolo české heslo pri zavádzaní ich obdoby našich integrovaných obslužných miest, ktoré boli spomínané, volajú sa, myslím, checkpointy, vtedy hovorili, že nech neobieha občan, ale nech obieha informácia. V tomto bode je dobré, že vláda pristupuje po relatívne krátkom teda, ešte v prvom, prvej polovici svojho vládnutia k tomu, že prichádza aj s legislatívnym rámcom úpravy tohoto, tohoto rozmeru, ktorý potrebujeme najprv do našej legislatívy upraviť a následne môže prikročiť k tomu, aby sme realizovali veľmi chvályhodný zámer, a to je, nech neobieha občan, ak štátna správa disponuje informáciami o ňom, ale nech obieha samotná informácia.

    Čo nezaznelo na začiatku, je dôležitý okrem momentu vzťah štátnej správy a občana dôležitý aj moment, že e-government má zefektívniť fungovanie štátnej správy ako takej, čiže to, čo spomínal kolega Hraško, je veľmi dôležité pri tomto electronic acte alebo k zákonu o e-governmente zaviesť aj možnú povinnosť pre úrady - nazvem to takto všeobecne -, aby tak, ako to zaviedli v Českej republike, kde išli trošička inak na to, nevytvárali jednotnú zákonnú úpravu, ale menili postupne niekoľko desiatok zákonov na to, aby electronic act bol, čo vlastne znamená, aby sa zrovnoprávnila písomná listina s listinou, ak ju tak môžeme nazvať, elektronickou.

    Čo ma zaujíma pri prvom čítaní o tomto zámere ministerstva financií, ministerstvo financií gestoruje túto tému a ja už sa dlhodobo snažím, sedí tu aj kolega z vládnej strany pán poslanec Kolesík, dlhodobo sa snažíme o to, aby sme zaviedli komisiu, ktorá by mohla fungovať pri výbore pre európske záležitosti, pretože to tak nejako historicky pri tomto výbore patrí, komisiu, ktorá by sa venovala práve celkovej téme elektronizácie, digitalizácie a možno aj zavádzania nových parametrov z oblasti fungovania elektroniky a teda aj e-governmentu.

    Téma e-governmentu nie je nová ani v tejto poslaneckej snemovni, nedávno, na minulej schôdzi sme sa zaoberali inou oblasťou z pozície elektronizácie, bol to tzv. e-health a niektoré parametre, ktoré zavádzali z tejto oblasti. Mňa by možno zaujímalo aj pri prvom čítaní, v akom stave je ústredný portál verejnej správy, keďže za prvej vlády Roberta Fica sa pristúpilo k nejakej možnej realizácii. Následne to Miklošovo ministerstvo zastavilo a mám pocit, že viac-menej do pádu vlády sa s tým ani nič veľmi neurobilo. Takže čo s ústredným portálom, ktorý by mal byť možno aj nejakým takým spájacím mechanizmom rôznych registrov, ktoré majú občanom pomôcť, a ako sa na ministerstve financií pozerajú na túto otázku.

    Ďalej by ma zaujímalo, alebo chcel by som osvetliť, pán minister tu spomínal dve podľa mňa dosť významné oblasti, ktoré sa budú zavádzať, a to je tzv. elektronická schránka a integrované obslužné miesto, elektronická schránka pre potreby štátnej správy, VÚC-iek, samospráv, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov a následne aj fyzických osôb ako takých. A toto je služba, ktorá by mohla pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa v elektronickom svete samostatne orientuje. Takzvaná asistovaná služba pri tomto, aby sme nenastrašili verejnosť, že ak by sa zaviedla nejaká povinnosť komunikácie, nedbá sa aj na to, aby vznikla nejaká možná asistovaná služba, to sú integrované obslužné miesta, kde ak vyjdem z nejakého možného príkladu z nášho okolia, keďže tu bolo spomínané, že na 60 % sa to podobá úprave v Čechách, tak checkpoint v Čechách v podstate začínal s tromi digitalizovanými registrami, evergreenom alebo najpoužívanejším je výpis z registra trestov, následne mám pocit, že teraz je to asi už 17 zdigitálnených registrov, ktoré dokážu občania používať pri komunikácii so štátom a kde pravdepodobne štát asi následne prikročí k tomu, že úroveň štátnej správy, úroveň VÚC-iek u nás v našom prípade, úroveň miest a obcí bude mať povinnosť komunikovať ako keby a priori alebo prioritne cez obeh dát, ktoré, ktoré budú v našich digitalizovaných registroch.

    Ja si možno dovolím ešte spomenúť jeden moment, pre účely potom druhého čítania by som to chcel asi pravdepodobne hlbšie rozobrať, chcel by som vystríhať pred jedným možným rizikom, ktoré pri zavádzaní e-governmentu máme aj z ostatných krajín typu Estónsko, a teda aj Česká republika, a to je otázka elektronického podpisu. Pozerám na ten legislatívny zámer s tým, že snažím sa aj na základe toho, ako prebehol medzirezort, ako sa naše možné, nechcem ich nazvať treťosektorové, ale profesné skupiny, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom komentovaním alebo tvoria, alebo sú súčasťou tvorby legislatívy, pozerajú na elektronický podpis. Pretože elektronický podpis dokáže byť kameňom úrazu, ak to neuchopíme zo správneho konca. Ja musím povedať, že z daného legislatívneho textu, ktorý sme mali k dispozícii, sa mi páči celkový zámer a to, že teda e-government máme na stole, na druhej strane by som možno dopodrobna sa chcel venovať v druhom čítaní oblastiam, ktoré som teda vymenoval: zavádzanie elektronických schránok, integrované obslužné miesta a elektronický podpis. Pre toto možnože na ministerstve, ak bude vôľa, by som sa rád informoval k tomu, ako tie zámery ministerstvo uchopilo, keďže celkom zo zverejnených údajov mi nie sú niektoré veci jasné. Podľa mňa nemá veľmi zmysel rozoberať pre účely prvého čítania, keďže ja so zámerom zavádzať e-government súhlasím ako s celkom a pravdepodobne, keby s týmto zámerom prišla ktorákoľvek vláda, tak existuje asi málo odporu k tomu, aby sme to zaviedli aj na Slovensku. Je potom dôležité sa zamerať na jednotlivé detaily, ktoré môžu ovplyvniť aj daný legislatívny zámer, o ktorom sa tu teraz bavíme.

    Čo ma ešte napadá, alebo čo som chcel spomenúť pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o filozofii zámeru, dlhodobo je v spoločnosti vytváraný názor o tom, že všetko, čo sa týka oblasti IT, sa môže diať pod možno nedostatočným záujmom verejnosti, alebo možno aj pod tým, verejnosť celkom dobre nevie odhadnúť to, čo má koľko stáť a čo je aká funkčnosť a funkcionabilita vecí, ktoré chceme následne realizovať. Vysvetlím to možno na nejakom konkrétnom príklade, ak spomeniem, hovorím to len pre účely tejto debaty, dúfam, že to nebude ponímané ako reklama, ak poviem Ferrari a Superb. Mám pocit, že každý vieme, že sa bavíme o rôznych hodnotách, o rôznej funkcionalite daných áut, a toto vie celkom dobre verejnosť rozlíšiť. Ak sa budeme baviť ale o zavádzaní elektronických riešení a systémov, je veľmi ťažké rozlíšiť, alebo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti to, či funkcionalitu, ktorú má nejaký systém plniť, potrebujeme na úrovni Superbu, alebo na úrovni nejakého Ferrari, a či náhodou nekupujeme čosi, čo stojí finančné prostriedky za Ferrari a kupujeme Trabant. Je to obrovský problém, ktorý máme pri preukazovaní toho, či systémy a riešenia, ktoré chceme pod duchom zavádzania občana zavádzať, či toto je to správne, alebo nie. Rozkódovanie tohoto je veľmi zložité, a preto si myslím, že možno vysvetľujúca kampaň, ktorá - predpokladám, že zavádzanie, či už integrovaných obslužných miest, alebo dátových schránok, alebo komunikácie s verejnosťou - bude musieť byť dostatočne masívna na to, aby sme verejnosť zbytočne nevystrašili, aby sme odpovedali na to, že sme to urobili, alebo sa to urobilo, alebo ministerstvo to urobilo, vaša vláda to urobila, je to jedno, dostatočne efektívne. A zároveň, aby sme ustáli to, že doba, ktorá prichádza s výzvami na e-health, e-government, alebo bola tu debata aj o inteligentných dopravných systémoch a pod., aby nevzbudzovala skôr otázky a nedôveru, ale naopak, aby sme dokázali spoločnosť presvedčiť o tom, že toto sú kroky, ktorým sa nieže nemáme, alebo nevyhneme, ale že idú vo výraznej miere v prospech občana a uľahčenia života pri komunikácii so štátnou správou.

    Poslednú, poslednú poznámku, chcel by som sa teda prihovoriť u pána ministra za to, aby sa možno aj zasadil svojou váhou za to, aby tu tá daná komisia na parlamentnej pôde konečne vznikla, aby sa možno aj intelektuálny potenciál našich ekonómov, ktorí pri páde daňového systému, ktorý má na svedomí pán Mikloš, aby sme sa tomu nevenovali len v otázkach financií, ale aj s otázkou toho, kde to naozaj je. Pretože to bol problém informatikov, bol to pád informačného systému, možno zlého výberového konania a podobne. Ale je podľa mňa dôležité, aby sme aj tu na parlamentnej pôde dokázali sa vyjadriť, alebo mali informácie z ministerstva na pôde s poslancami, ktorí sa tejto téme chcú a môžu venovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenia pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Súhlasím s tým, ako sa pozeráš, vážený pán kolega, na túto elektronizáciu, pretože rôznym "éčkam" v tomto prípade, či v zdravotníctve, či v režime štátnej správy sa určite nevyhneme. Ale upozornil si správne na moment, ktorý aj mňa ako laika v tejto oblasti zaujal a vytvára trochu pocit istého ohrozenia, a to to, koľko to bude stáť. Keď, je fakt, že patrím k tým, ktorí vedia možno rozlíšiť zhruba rozdiel medzi Ferrari a Superbom, ale netušia, ktorý program môže koľko stáť. A mám skúsenosti, že to, čo odborníci povedali, že by malo stáť 7-tisíc eur, stojí napokon 700-tisíc, konkrétny prípad nebudem opakovať, aby to nebolo aj v tomto prípade. Či by náhodou nebolo dobré rozmýšľať pri tomto určite potrebnom zákone aj spôsob jeho aplikácie tak, aby sme sa vyhli pri tomto veľkom biznise, o ktorý zrejme pôjde, podozreniam. A keďže ide o ozaj obrovský projekt, keby sme možno zriadili štátnu firmu, ktorá bude túto vec celú nielen vytvárať, ale aj spravovať, aby sme nejaké pocity veľkých obchodov do budúcnosti nezafixovali pre niekoho, kto bude zneužívať potom svoj monopol na niečo takéto. A to mi trocha ešte pripomína aj ďalší problém, ktorý spočíva s tým elektronickým podpisom, o ktorom som počul, neviem, či mám teda dobrú informáciu, že tiež môže vytvoriť tlak na pravidelné poplatky každého občana, ktorý by mal za tento podpis ročne platiť komusi, kto bude opäť ovládať veľký biznis. Bolo by to asi nefér, občan si platí dane a riadi z toho, platí z toho štátnu správu. Predpokladám, že vplyvom e-governmentu bude táto štátna správa funkčnejšia, a tým pádom nie je dôvod na to, aby občan akýmkoľvek spôsobom bol zaťažený nejakým osobitným poplatkom, v tomto prípade za elektronický podpis.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec s reakciou. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Ďakujem. K tejto téme ja som spomenul zámerne možno tému, ktorá z elektronizácie bola asi najviac medializovaná, alebo pod najväčším takým mediálnym dohľadom, alebo jedna z tých, bola to téma ústredného portálu verejnej správy. Bola urobená vizibilita, odhad za pôvodnej vlády bol 47 mil., potom po prebratí ministerstva a spustenia nejakých procesov bol odhadnutý ústredný portál na 16 miliónov. Je veľmi ťažké verejnosti laickej, odbornej vidieť do tých procesov, prečo za Počiatka to bolo 40, prečo za Mikloša 16. Výsledok je ten, že nemáme ústredný portál verejnej správy, ale táto debata už zbehla. Ja preto chcem fakt v dobrej viere veriť, že či už tento zákon, ktorý hovorí o zavádzaní iných masívnych systémov a digitalizácie registrov a možnej povinnosti obehu informácií pred tým, alebo aby neobiehal občan, alebo obiehali informácie, a bude sa tu čím ďalej viacej digitalizovať, čím ďalej budeme svedkami toho, že zo štátneho rozpočtu budeme platiť a súťažiť o obrovské informačné systémy, aby existoval reálny dohľadateľný mechanizmus, aby sme si vedeli urobiť názor na to, či daná funkcionalita za danú cenu je to efektívne a to správne orechové pre Slovenskú republiku a jej občanov. Takže chcem veriť, že ministerstvo pod vedením pána ministra Kažimíra toto bude mať na srdci.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tak skúsim taký pel-mel z pohľadu tejto témy. Súhlasím, že mešká, súhlasím, že s celou problematikou e-governmentu Slovensko patrí k takej trošku prekliatej krajine, lebo to proste nejde a nejde to viacerým vládam. A ja nechcem naozaj na tomto mieste, dneska ste si politiky tu užili dosť a nechcem tu proste vyťahovať starých kostlivcov a staré veci. Ale jeden z problémov, prečo napr. nevieme čerpať európske fondy dostatočne rýchlo a prečo sme napr. aj v témach ako elektronizácia, kde všetci cítia peniaze, treba to povedať, všetci tam cítia obrovské prachy, a prečo s tým meškáme, je politický cyklus. A tu by sme sa mohli zhodnúť, že s týmto by sme mali prestať. A ja vám môžem len povedať, keďže som bol ako štátny tajomník na minfine za čias Jána Počiatka, že sa nejaké veci urobili s nejakým oveľa väčším predsavzatím ako s výsledkom, treba tiež priznať, ale potom prišla exekutíva, ktorá spolitizovala všetky tieto procesy pod zástavou korupcie, predraženia. Ja si dodnes pamätám tlačové konferencie celé mesiace o tom, každá jedna tlačovka hovorila o zlacnení, problém je, že žiadny výsledok sa nedostavil a nielen ani z pohľadu toho, že by bola pravda to zlacnenie, ale, samozrejme, ani dodanie systému, ani jeho funkcionalita na konci dňa. A to vám pri konkrétne pri prípade informačného systému finančnej správy viem potvrdiť, že to ani nikdy pravda nebola. Ja nehovorím, že môj predchodca musel vedieť, o čom hovorí, ale tí, čo mu pripravovali podklady, čo má hovoriť, ho zavádzali a klamali ho. A ten výsledok si užil na vlastnej koži. Proste, a to všetko vyplýva z tej asymetrie informačnej, lebo všetci vrátane mňa - ja nie som odborník určite v oblasti IT -, aj keď rezort financií má, má na starosti minimálne legislatívnu iniciatívu a takúto koncentráciu videnia toho, aby sme nie duplicitné, atomizované systémy konečne prestali budovať, lebo to je jeden z tých dôvodov, za tým sú peniaze. Keď máte atomizované systémy na každých malých, veľkých úradoch a následne ich chcete prepájať, zase musíte investovať.

    Ďalšou vecou je to, že, áno, máme vlastne miliardu eur z európskych fondov z tohto programovacieho obdobia a nevieme ich čerpať. Reálne hrozilo 80 miliónov prepadnutia minulý rok, podarilo sa to zachrániť cez niektoré konkrétne iniciatívy, ktoré sa urobili koncom roka, tento rok je vo vysokom riziku 60 až 100 miliónov, tento rok máme skoro 300 miliónov prečerpať, aby sme o ne neprišli. Problémom je, že niekto kvôli politickému cyklu zastavil nás skoro na dva roky práce. Aj nekompetentnosťou, aj proste politickým úmyslom. S týmto treba raz a navždy prestať, ten biznis je jeden, nemôžme sa ho zbaviť v zásade biznis v oblasti IT je nadnárodný, treba si to tiež uvedomiť. Treba si aj uvedomiť, že na Slovensku je skoro 50-tisíc ľudí zamestnaných v IT biznise, čiže nie je to nejaká cudzia vec. A ak nechceme nariekať stále o montovaní strojov, tak sa musíme pozrieť aj týmto smerom. A sú to aj naši ľudia, aj naši programátori, aj naši systémoví inžinieri, ktorí proste v tejto oblasti pracujú, nie je to len zlý americký, nemecký, neviem aký kapitál, sú v tom aj naši ľudia. Tešíme sa z každého zamestnaneckého miesta v tejto oblasti, lebo jednak sú tam vyššie platy a z nich vyššie odvody, ale jednak tí ľudia majú naozaj väčšiu schopnosť aj dokonca cezhraničného zamestnania. Sú určite samostatnejší, sú z hľadiska tej edukácie na najvyššej možnej úrovni na Slovensku, akú môžte dosiahnuť. Čiže zlomiť nad nimi palicu a povedať, že všetci do jedného proste sú prekliati a neporiadni, je nesprávne.

    To, čomu sa ale máme snažiť zabrániť, je budovaniu atomizovaných systémov a proprietárnych systémov. To je tiež ináč taká vec, niektorí ľudia, ktorí boli zbavení obvinenia nedávno z prokuratúry, by protestovali, ale podľa mňa celá zápletka kolapsu finančnej správy bola založená na tom, že sa niekto snažil 18 rokov starý systém nahradiť novým proprietárnym systémom vyrobeným niekde pri Bratislave. A to je nebezpečné, je to nebezpečné, môžu vám to zo skúsenosti povedať napríklad niektoré bývalé sprivatizované banky, keď mali vnútorného nepriateľa, vnútorného votrelca, alebo ak vám firma spravuje váš informačný systém zvonku, tak ste na konci dňa odkázaní na túto firmu. Na úpravy, na dodatky, na maintenance, proste je to doživotné vazalstvo. Vedel by som vám menovať niekoľko významných slovenských podnikateľov, ktorý si na tomto založili skvelý biznis a patria k najbohatším ľuďom v tejto krajine.

    Takže, áno, meškáme. Meškáme preto, lebo, pretože sme tento zákon, ktorý nie je z dielne len jednej exekutívy, ale začalo sa na ňom naozaj pracovať už ešte aj za minulej vlády, zdedili sme ho s 800 pripomienkami, ak si pamätám, a trvalo nám skoro rok, až sme došli do tejto miestnosti. Ja môžem len povedať to, čo hovorím pri ďalších témach, že sme absolútne otvorení, ktorýkoľvek z poslancov alebo aj predstaviteľov neziskového sektoru, alebo predstaviteľov asociácií, alebo proste nejakých združení má záujem do toho ešte stále vstúpiť. Nie sme najmúdrejší na svete, je tu podaná ruka, máme prázdniny pred sebou, môžme sa do druhého čítania proste k týmto veciam baviť. Keď, viete veľmi dobre, za agendu zodpovedá štátny tajomník Pellegriny, konkrétni ľudia na sekcii informatizácie, dvere sú absolútne otvorené aj k témam, aj vo veci tém, ktoré tu boli spomínané aj poslancami Viskupičom a Hraškom, bez akéhokoľvek problému. Len vás prosím, aby ste sa pri tejto pragmatickej téme vyhli ad hoc pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní v pléne bez toho, že by sme o nich hovorili. Môžte mať svoj názor, ale potom je, to je tak odborná téma, ktorá sa nedá v momente prekvapenia potom povedať, že doľava alebo doprava.

    Čiže poprosím svoje videnie nejakým spôsobom odkonzultovať s ľuďmi, ktorým ja často nerozumiem, vy im určite budete rozumieť. Viac ku komisii sa vám vyjadriť neviem, ja vám vstupovať do toho nebudem, ale je pravdou, že problematika informatizácie má absolútne nadrezortný charakter a nemá konkrétneho partnera v rade. Pravdou zase je, že mnoho ľudí do mnohých vecí chce hovoriť, ale nerozumie im. Takže možno by bolo najlepšie vytvoriť nejakú komisiu ľudí alebo partiu ľudí, ktorá tomu úprimne rozumie, chce rozumieť a má rôzne interfaces s tým spojené, lebo v tom je verejná správa, v tom je hospodárstvo, v tom je bezpečnosť v mnohých oblastiach aj, aj tajné služby, aj by ste sa čudovali, v tom je boj s daňovými únikmi. My sa bez, bez elektronickej podpory nebudeme vedieť pohnúť, nebudeme vedieť pohnúť bez, bez toho, to je absolútne kľúčová vec. Chcel som krátko, hovoril som dlhšie, je to taká téma.

    Ďakujem veľmi pekne a v druhom čítaní v tejto téme budeme pokračovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 462, spoločná správa výborov má tlač 462a.

    Opäť poprosím pána ministra financií Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • 162.

    Ďakujem veľmi pekne. Ako som vám to už hovoril v prvom čítaní, ide v prvom rade o transpozíciu smernice, ktorá upravuje podmienky vykonávania správy subjektov kolektívneho investovania. Ide najmä o hedgové fondy, private equity, realitné fondy, komoditné fondy a fondy rizikového kapitálu. Sú to všetko v podmienkach Slovenska často cudzie slová, ale bez rozvoja aj týchto oblastí finančného sektora nebudeme vedieť naštartovať kapitálový trh. Čiže je okrem toho, že to máme povinnosť implementovať, je tu aj nevyhnutnosť na týchto inovatívnych finančných rastoch ďalej pracovať. Čiže cieľom zákona je v súlade so smernicou zriadiť bezpečne harmonizovaný rámec na monitorovanie a dohľad nad rizikami s podmienkou dodržania prísnych požiadaviek a umožniť správcom alternatívnych investičných fondov poskytovať služby a ponúknuť svoje fondy na vnútornom trhu. Z tohto pohľadu je dôležitý aj aspekt ochrany spotrebiteľov. Všetci správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí chcú pôsobiť v Slovenskej republike, budú musieť získať povolenie od Národnej banky Slovenska, budú tiež spĺňať minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť.

    Stanovujú sa takisto minimálne pravidlá na, pre výkon správy alternatívneho investičného fondu a poskytovanie predzmluvných a zmluvných informácií. To je tá časť, ktorá sa venuje ochrane spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, ale hlavne zvýšiť úroveň tejto ochrany. Takisto sú tu osobitne požiadavky na správcov tých fondov, ktorí riadia alternatívne investičné fondy s takzvaným využitím pákového efektu.

    Chcem ešte zhrnúť, že na gestorskom výbore boli, boli schválené ešte niektoré pozmeňovacie návrhy technické, ktoré reagovali na pripomienky parlamentnej legislatívy, a takisto sa otvoril nový článok, ktorý, na požiadavku centrálnej banky, je to zákon o platobných službách, kde je potrebné zabezpečenie vnútroštátneho vykonávania inkás v rámci jednotného priestoru platieb v rámci iniciatívy SEPA. My s týmito pozmeňujúcimi návrhmi súhlasíme, tak ako sme to boli povedali aj na výbore.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 462) v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada uznesením č. 575 z 15. júna 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, nakoľko rokovanie výboru sa uskutočnilo dňa 17. 6. 2013. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi (výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 175 zo dňa 13. júna 2013).

    Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť (ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 251 zo dňa 11. júna 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 99 zo dňa 4. júna 2013).

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci predložil výsledok rokovania výboru dodatočne.

    Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 190 zo 17. júna 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady pre sociálne veci dodatočne. Uznesenie výboru pre sociálne veci mám k dispozícii a znie: Výbor Národnej rady pre sociálne veci k vládnemu návrhu zákona za a) súhlasí s vládnym návrhom zákona a za b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Súčasne ma poveril za prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a za druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu zároveň za skončenú.

    Pán minister, predpokladám, že nechcete vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať, by sme mali pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy, ale keďže gestorský výbor ešte neprerokoval spoločnú správu, budeme pokračovať až zajtra. Gestorský výbor zasadá o 8.15 hodine, zajtra budeme pokračovať od deviatej.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 483. Spoločná správa výborov má tlač 483a.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Treba poznamenať, že potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách a ako aj s cieľom zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Čiže bez mučenia priznávam, že za touto legislatívnou normou, za touto naozaj systémovou zmenou riadenia štátnych hmotných rezerv je predovšetkým fiškálny záujem štátu. To znamená, to znamená mať pozitívny dopad na vývoj deficitu v tomto a budúcom roku a takisto následne, následne aj zmenšiť ten tlak na rast štátneho dlhu.

    Asi viete, že doteraz núdzové zásoby ropy boli upravené v zákone o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a z dôvodu rozsiahlych úprav je potrebné naozaj predložiť nový zákon o núdzových zásobách ropy. Tak sa deje v tomto okamihu.

    V návrhu nového modelu, o ktorom hovorím, sa vychádza z toho, že podnikatelia, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky vybrané ropné výrobky, budú mať povinnosť aj zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby. Túto povinnosť si budú plniť prostredníctvom novozriadenej Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udržiavanie a poistenie núdzových zásob vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať všetci tí členovia, členovia tej agentúry, teda Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.

    Členom agentúry sa podľa návrhu zákona môže stať ktorýkoľvek podnikateľ, ktorý je povinný obstarávať a udržiavať núdzové zásoby. Predpokladá sa, že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Členstvo v agentúre bude dobrovoľné. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové, účtovné a iné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa, mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Tu musím povedať, že základným limitujúcim prvkom formovania aj stanov a všetkých tých vzťahov vo vnútri agentúry aj smerom navonok sú do veľkej miery účtovné štandardy alebo tzv. ESA 95. Pre nás je totiž kľúčové, aby táto agentúra - to takisto priznávam bez mučenia - bola mimo verejných financií. To je kľúčový zámer. Inak by sme nemohli dosiahnuť ten cieľ, o ktorý ide. To znamená, dostať do príjmov štátneho rozpočtu skoro pol miliardy eur.

    Agentúra odkúpi núdzové zásoby od správy rezerv, čím sa uvoľní súčasná umŕtvená likvidita štátu v núdzových zásobách. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpečenia a udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od správy rezerv. V rovnaký deň prestane správa rezerv vykonávať túto svoju spôsobilosť v oblasti núdzových zásob podľa doterajších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podpísanými zmluvami o skladovaní núdzových zásob a pripravenom financovaní kúpy núdzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá aj určenie znaleckým posudkom alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

    Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa smernice rady a vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Návrh zákona je podľa nášho presvedčenia v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so všetkými ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi. A popravde je aj presadenie tohto zákona naozaj súčasťou aj konsolidačných opatrení na roky 2013 a 2014.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Andrejovi Kolesíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 483) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. mája 2013 č. 577 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť (Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. júna 2013 č. 244, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 13. júna 2013 č. 177, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 11. júna 2013 č. 165). Jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte v samotnej spoločnej správe. A zároveň ma výbor svojím uznesením poveril plniť úlohy spravodajcu v zmysle § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Mikuš, Miškov. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Mikuš, Miškov, Matovič a potom pani poslankyňa Mezenská ako štvrtá.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať na predložený návrh, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O čo tu vlastne v tomto zákone ide? Pán minister vo svojej dôvodovej informácii na začiatku alebo v odôvodnení povedal veľmi správne a myslím si, že to je aj fakt, že na začiatku bola požiadavka ministerstva financií v rozpočte na rok 2013 príjmy, alebo zvýšenie príjmov zo štátnych hmotných rezerv o, ak si dobre spomínam, nejakých sto miliónov, 130 mil. eur. Vtedy sme aj na schôdzi Národnej rady, neskôr aj na výbore kládli otázky, z čoho to asi je, a dedukovalo sa, že to bude kvázi privatizácia alebo teda ozajstná privatizácia zásob ropy a ropných produktov. Keďže sme nedostávali odpoveď, následne bol zvolaný mimoriadny výbor pre hospodárske záležitosti za účasti celého, prakticky celého vedenia štátnych hmotných rezerv, kde sme sa nedozvedeli nič. Vtedy pán predseda hovoril niečo len o tom, že nepôjde o privatizáciu. Nemal žiadne nejaké nástrely alebo nejakú štruktúru toho, čo a akým spôsobom by sa to malo realizovať. Podotýkam, to už bolo dávno po schválení štátneho rozpočtu. Na výbore v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona opäť padali rôzne otázky. Bohužiaľ, opäť sme nedostali na všetky adekvátne odpovede a opäť hlavne teda z úst predsedu štátnych hmotných rezerv vychádzal, vychádzala taká hlavná odpoveď alebo hlavný message, že nejde, nejde o privatizáciu.

    Chcem povedať, že napriek tomu, že pán minister to zdôvodnil vcelku, vcelku zrozumiteľne, v zákone je veľa nejasností. Poviem možno len tri. Nie je jasné, akým spôsobom bude fungovať agentúra v tom zmysle tej dobrovoľnej účasti, vystúpenia, vstupov. Nie je jasné, akým spôsobom bude zabezpečený ten proces prechodu majetku zo štátu do agentúry, resp. zo štátnych rúk do súkromných rúk. Dokonca nevedeli sme ani toľko, o aké množstvo alebo akú, aké číslo ide. Dozvedeli sme sa to na výbore. Som rád, že to teraz povedal aj pán minister, číslo 480 mil. eur.

    Čiže tento zákon, v tomto zákone - teda nechcem povedať, že v iných zákonoch ide -, ale nejde tu o fazuľky, ale ide o relatívne veľké, veľké financie. Ja svojím spôsobom nemám proti myšlienke odštátniť štátne hmotné rezervy alebo, pardon, núdzové zásoby ropy, ktoré sú momentálne pod štátnymi hmotnými rezervami, a ropné produkty. Len, ak to chceme urobiť, malo by byť jasné, čo sa stane a akým spôsobom sa to stane a čo z toho bude mať štát. A aj v slovách pána ministra, v dôvodovej správe, aj v zákone je jasné, že môžu vlastniť tie ropné produkty a núdzové zásoby ropy aj súkromné osoby alebo teda súkromné firmy. To znamená, že ide o jasnú privatizáciu štátneho majetku. A opäť nemám z hľadiska princípu ani s týmto problém, len si to treba jasne povedať, jasne nadefinovať, akými krokmi a akým mechanizmom sa tento proces udeje. Bohužiaľ, habkaním aj pána štátneho tajomníka, aj predsedu štátnych hmotných rezerv, aj šéfa Transpetrolu na výbore nedávajú istotu, akým spôsobom naplnenie tohto zákona v praxi bude zrealizované, preto aj podporujem aj návrh, ktorý za chvíľku prednesie kolega. Kolega Miškov o tom povie viac.

    Tak mi napadá, pán minister, na začiatku ste boli vy, aj ste to povedali teraz. Možnože keby sa tento zákon bol tvoril na ministerstve financií, možno by jasnejším spôsobom dokazoval alebo bol napísaný ten proces, akým spôsobom to, kvôli čomu ten zákon vznikol, sa naplní. To znamená príjmom, príjmom do štátneho rozpočtu, ale my tu v podstate robíme účtovnú operáciu. Niekto to nazýva aj kaťafalšom, aby sme obišli, aby sme obišli účtovníctvo z hľadiska ESA 95. Ale je to veľmi dôležitá operácia z hľadiska hospodárstva, z hľadiska slovenskej ekonomiky, a preto, chápem, že štát potrebuje peniaze na konsolidáciu, ale tento zákon je dosť zatemnený, dosť nejasný, a preto bude veľmi potrebné sledovať aj jeho aplikáciu v praxi. A to určite budeme robiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší ústne prihlásený pán poslanec Miškov. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na minuloročnej novembrovej schôdzi si poslanci SMER-u odhlasovali dve novely zákona o skrátenom legislatívnom konaní. Iba pre pripomenutie išlo o zákon o štátnych hmotných rezervách a zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze. Cieľom uvádzaných noviel zákona bolo umožniť odpredaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré doteraz vlastní štát. Aspoň takto sme to my opoziční poslanci čítali a tak, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, pýtali sme sa, či to čítame správne, a nedostávali sme odpovede od zodpovedných.

    Zjednodušene povedané, pripravili ste si legislatívnu pôdu pre privatizáciu zásob ropy a ropných výrobkov. Vzhľadom na to, že privatizácia je slovo, ktoré ste si stranícky a politicky zakázali, nazývate to v dôvodovej správe odmrazením umŕtvenej likvidity, podobne ako pripravenú privatizáciu 49-percentného balíka Telekomu nenazývate privatizáciou, ale odpredajom neproduktívnych aktív. Veď v poriadku, ja proti privatizácii nič nemám. Naopak, ja by som vás veľmi rád pochválil za to, že ste uznali, že niekedy privatizácia môže byť aj osožná. Akurát je potrebné pomenovať veci pravým menom. Ak sa to bojíte povedať vy, tak my to veľmi radi povieme za vás. Idete privatizovať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.

    Takže pripravili ste model privatizácie ropy a ropných výrobkov, ktorý posunie zodpovednosť za obstarávanie, udržiavanie, skladovanie, obmenu ropy a ropných výrobkov na novovznikajúcu agentúru, ktorá bude záujmovým združením právnických osôb. Model spravovania núdzových zásob týmto spôsobom nie je nový. Podobný spôsob funguje aj v Rakúsku a Nemecku a úprimne povedané, som celkom rád, že ste sa týmito modelmi inšpirovali a nemali ste potrebu vymýšľať niečo nové, pretože nie vždy to dobre dopadne, keď to robíte.

    Dovoľte mi ale bližšie sa povenovať trom problémovým oblastiam predkladaného návrhu. Pán kolega poslanec Mikuš spomenul niektoré, tak ja spomeniem ešte tie ďalšie. A prvým, ktorý by som chcel spomenúť, je vlastníctvo núdzových zásob. V § 8 ods. 1 uvádzate, že núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry, ak odsek 2 neustanovuje inak. A čuduj sa svete, odsek 2 hovorí nasledovné, citujem: "Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 odsek 5 alebo odsek 6." Koniec citátu.

    To znamená, že prakticky nemusí byť agentúra vlastníkom ani jedného-jediného litra ropy alebo ropných výrobkov, čo sú napríklad benzín alebo nafta, a štátne núdzové zásoby bude vlastniť povedzme Slovnaft, OMV, Shell alebo iní členovia záujmového združenia osôb, ktoré nazývate v predkladanom zákone ako agentúra. Okrem toho, že dostupnosť týchto rezerv, ktorých vlastníkom nie je štát, môže byť v čase ropnej núdze alebo vojnového konfliktu významným bezpečnostným rizikom pre ktorúkoľvek krajinu, je to zároveň veľmi dobrý biznismodel pre týchto vybraných podnikateľov. No veď uznajte, kto z podnikateľov sa môže pochváliť tým, že náklady na financovanie ich skladových zásob im zabezpečí štát zákonom. Pomenujte mi takýchto podnikateľov!

    Druhou oblasťou, oblasťou,

  • Reakcia ministra.

  • druhou oblasťou, ku ktorej mám pripravený vlastný pozmeňovací návrh, je spôsob odpredaja týchto núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Namiesto toho, aby Správa štátnych hmotných rezerv odpredala existujúce núdzové zásoby transparentným spôsobom, napríklad formou elektronickej aukcie, ktorá predpokladá vygenerovanie najvyššej možnej ceny, v návrhu zákona sa predpokladá odpredaj núdzových zásob priamej agentúre na základe znaleckého posudku.

    No a treťou problémovou oblasťou je predpokladaný príjem za predaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. V doložke je uvádzaný predpoklad na úrovni 480 miliónov eur, podľa mne dostupných informácií z viacerých zdrojov by mala byť približná hodnota núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dnes vlastní štát, niekde na úrovni okolo 800 miliónov eur.

    K oficiálnym údajom o objemoch núdzových zásob, ich rozdelení a finančnej hodnote sa nie je možné dostať, nakoľko Správa štátnych hmotných rezerv rozhodla o tom, že všetky informácie súvisiace s núdzovými zásobami budú v utajenom režime. Chcel by som vás preto poprosiť, pán minister, a zrejme v tomto zmysle pripravím aj otázku na hodinu otázok a možno aj interpeláciu o podrobnú informáciu, či už pre poslancov, alebo minimálne pre hospodársky výbor Národnej rady o stave, zložení, aktuálnej hodnote núdzových zásob, ktorými disponuje Slovenská republika, pretože tieto informácie nie sú verejne dostupnými informáciami.

    Vážené dámy, vážení páni, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, naozaj nejde o fazuľky a či to bude 480 miliónov, alebo to bude 800 miliónov, ako mám informáciu ja, ide o veľmi veľa peňazí. Ide o štátny majetok v tejto hodnote, ktorý vaša vláda ide predávať. Ja by som bol preto veľmi rád, keby ste pomohli, pán minister, rozohnať hmlu, ktorá dnes znemožňuje poslancom a verejnosti dohliadnuť na to, či budú ropné rezervy sprivatizované vo verejnom, alebo súkromnom záujme.

    Ďakujem za pozornosť a dovoľte mi na záver prečítať ešte spomínaný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 483.

    Po prvé. V čl. I § 18 vrátane nadpisu znie:

    "§ 18 Predaj núdzových zásob Správou rezerv

    (1) Správa rezerv je oprávnená predať núdzové zásoby agentúre, podnikateľovi alebo vybranému podnikateľovi prostredníctvom elektronickej aukcie. Agentúra, podnikateľ alebo vybraný podnikateľ musia preukázať pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podľa tohto zákona; za pripravenosť prevzatia núdzových zásob sa považuje najmä zabezpečenie skladovania núdzových zásob odo dňa prevzatia núdzových zásob podľa § 25 ods. 2 a zabezpečenie financovania kúpy núdzových zásob.

    (2) Elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob zabezpečí Správa rezerv. Oznam o konaní elektronickej aukcie na predaj núdzových zásob Správa rezerv zverejní aspoň 30 dní vopred v Obchodnom vestníku a na svojom webovom sídle. V tomto ozname sa zverejnia najmä vyvolávacia cena a podmienky konania elektronickej aukcie.

    (3) Vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá cene určenej v znaleckom posudku, alebo ak je vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiaca vyššia ako vyvolávacia cena určená podľa znaleckého posudku, vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá priemernej cene núdzových zásob určenej podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace.

    (4) Na predaj núdzových zásob agentúre sa nepoužije osobitný predpis.

    (5) Príjem z predaja núdzových zásob podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.

    (6) Kúpna cena núdzových zásob zodpovedá poslednej najvyššej ponuke v elektronickej aukcii."

    Odôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti vykonať elektronickú aukciu pri uskutočnení predaja núdzových zásob. Elektronickej aukcie sa okrem agentúry môžu zúčastniť aj ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s ropou a ropnými výrobkami, o ktorých tento zákon predpokladá, že môžu nakladať s núdzovými zásobami.

    Ide v zákone, ide o v zákone definovaných podnikateľov a vybraných podnikateľov, ktorí majú svoje povinnosti uložené zákonom, ale musia preukázať napríklad schopnosť kúpené núdzové zásoby skladovať. Preukázať musia takisto schopnosť zaplatiť za kúpené núdzové zásoby kúpnu cenu.

    Podľa § 8 ods. 1 a 2 navrhovaného zákona núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 ods. 5 alebo ods. 6.

    Z uvedeného je vidieť, že vlastníctvo núdzových zásob nemusí byť výlučne vecou agentúry. Zároveň, majúc na zreteli maximalizáciu príjmu štátneho rozpočtu z predaja núdzových zásob, je potrebné (a možné) zorganizovať elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob, pričom kupujúcim (a vlastníkom predávaných) núdzových zásob sa stane ten objekt, ktorý v elektronickej aukcii ponúkne najvyššiu cenu.

    Účastníkom elektronickej aukcie bude len taký subjekt, ktorý preukáže schopnosti skladovať núdzové zásoby a preukáže schopnosť zaplatiť kúpnu cenu. Záujem štátu - či už vecný (prístup k núdzovým zásobám), alebo finančný (najvyšší príjem za predaj núdzových zásob) - je tak zabezpečený.

    Upravuje sa aj vyvolávacia cena; podľa predkladaného vládneho návrhu zákona sa majú predať núdzové zásoby za takú cenu, ktorú predkladaný pozmeňujúci návrh stanovuje ako vyvolávaciu cenu. Zmena je teda v tom, že pokiaľ podľa doterajšieho návrhu bude príjmom štátneho rozpočtu vopred známa - pretože stanovená cena - podľa predkladaného pozmeňujúceho návrhu to bude cena vyššia. Odvíja sa to od vyvolávacej ceny a počtu účastníkov elektronickej aukcie.

    Takisto sa upravuje vyvolávacia cena nielen ropy, ale aj ropných výrobkov, ktoré dohromady tvoria núdzové zásoby.

    Celú elektronickú aukciu od oznámenia jej konania cez samotné konanie a dohľad nad dodržaním jej podmienok zabezpečí Správa rezerv.

    To bol spomínaný pozmeňujúci návrh, aj keď nemám nejaké ilúzie o tom, že by to poslanci SMER-u podporili, chcem ich o to požiadať, alebo chcem vás o to požiadať. A môžte, a máte tak šancu preukázať, že vám ide o transparentnosť celej privatizácie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorú ste pripravili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Vážený pán Miškov, ja som si vás pozorne vypočul. Naštudoval som si túto problematiku a musím povedať, že vy tu stále rozprávate o nejakej privatizácii. Pritom tu, teraz ste nám tu predviedli inicializáciu nejakej elektronickej aukcie, kde by vlastne konkurentmi agentúry mali byť nejaké podnikateľské subjekty, ktoré by mohli odkúpiť núdzové zásoby ropy, aj keď teda vám neupieram snahu, aby štátny rozpočet získal maximálne prostriedky z tohto, z tohto presunu. Primárnym cieľom je odľahčiť štátny rozpočet od spravovania štátnych hmotných rezerv, teda zásob ropy, a na to vlastne vzniká agentúra. Keď hovoríte o privatizácii, mali by ste aj povedať, aký je podiel hlasovacích práv vlastne v agentúre štátnych hmotných rezerv Transpetrolu, ktoré sú štátne inštitúcie, majú väčšinový podiel a viete veľmi dobre, že bez súhlasu vlády sa tieto podiely nedajú, nedajú presúvať. Takže tieto vybrané subjekty sú súčasťou agentúry, majú menšinový podiel a nemôžu si navzájom odpredávať podiely na hlasovacích právach. Tie sa, samozrejme, sa menia v závislosti od toho, koľko tých subjektov je a aké objemy robia. Takže nehovorme tu o privatizácii, keď agentúra zabezpečuje práve to, že sa to nebude privatizovať. Je to odľahčenie štátneho rozpočtu a to bol primárny cieľ tohto zákona.

    Ešte jednu vec k tým modelom. Hovorili ste o nemeckom a rakúskom modeli, to sú práve modely, ktoré využívajú privátny sektor na to, aby odbremenili štátny rozpočet a privátny sektor im skladoval núdzové zásoby ropy. Ale vy viete dobre, že v slovenskom modeli bol okrem nemeckého, rakúskeho modelu použitý aj belgický model, ktorý práve zabezpečuje to, aby štát kontroloval agentúru, to znamená, aby mal kontrolný balík tých...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Tiež ma zaujal ten moment, kedy si sa, pán poslanec, rozhodol pomenovať teda veci pravým menom a hovoril si o možnej privatizácii alebo teda privatizácii, ktorú pripravuje strana SMER, a zároveň si spomínal aj sumy. Takže ja by som si dovolil možno v reakcii, či tomu teda dobre rozumiem, že strana, ktorá si vystavala svoju obrovskú mieru podpory aj na tom, že hovorila, že štát nemá byť odľahčovaný od nejakého majetku a má nakladať s majetkom, ak, ak ho teda vlastní nejakým spôsobom mimo privátneho sektoru, či 480- až 800-miliónová suma, čiže pol miliardy eur a viac je balík, ktorý sa chystá strana sprivatizovať, či tomu aj tí, ktorí sa tomu nevenujeme, môžme rozumieť takto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec Viskupič. Áno, je to privatizácia. Jednoducho nie je dôvod zakrývať to, alebo maľovať to, maľovať to na nejakú inú farbu. Akurát kolegovia zo SMER-u majú problém to priznať, ale to je už ich problém.

    Pán poslanec Kamenický, nuž, prečítajte si teda, keď ste tak dôkladne naštudovali ten predkladaný zákon, tak si prečítajte ešte raz § číslo 8 odsek 2, kde je jednoznačne uvedené, že núdzové zásoby môžu byť vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov, uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa a tak ďalej. Čiže jednoduchou zmluvou dokážu prejsť tieto núdzové zásoby ropy z agentúry na vybraného podnikateľa. Je to tam, prečítajte si to.

    Čiže ja hovorím, keď to má skončiť v Slovnafte alebo nejakom inom, u nejakého iného vybraného podnikateľa, tak to nerobte cez agentúru. Urobte to normálne priamo, predajte tie núdzové zásoby ropy, ropy a ropných výrobkov priamo zo Správy štátnych hmotných rezerv vybranému podnikateľovi. Urobte to elektronickou aukciou a minimálne budeme mať možno väčšiu istotu, že z tých mne dostupnej informácie 800 miliónov sa kdesi možno nejakých 300 po ceste nestratí. Čiže asi toľko.

    Čo sa týka samotnej agentúry, možno máte viac informácií, ako mám ja, ale v spomínanom zákone sa o pomeroch a spôsoboch hlasovania hovorí, že toto upraví rozhodnutie vlády, ktoré schváli stanovy tejto agentúry. Ale ak ich máte k dispozícii, budem celkom rád, keď nám ich ukážete. My sme ich ako poslanci hospodárskeho výboru k dispozícii nemali. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si aj ja, tentokrát v druhom čítaní, predniesť svoj postoj a niekoľko postrehov k tomu, čo máme pred sebou, k predloženému zákonu o núdzových zásobách ropy. Dá sa povedať, že k tomuto zákonu sme sa mali možnosť, a to nielen ja, ale aj kolegovia z opozície, venovať dosť podrobne a to vzhľadom na to, ako bol tento zákon zvláštne etapizovaný a v jednotlivých vývojových fázach predkladaný na prerokovanie samotnému hospodárskemu výboru.

    Tak ako som povedala v prvom čítaní a ako to naozaj zhŕňam aj teraz pri prerokovaní tohto zákona v druhom čítaní, pre mňa tento zákon má naozaj nejasný, rozporuplný, otázny základ, obsah, podtext. Po tom, ako sme tento zákon mali možnosť prerokovať, ak sa nemýlim, 7. mája v hospodárskom výbore, si dovolím povedať, že aj z politického hľadiska má tento zákon pre mňa s poukazom na to podozrenie z privatizácie, sociálna vláda, áno, ide privatizovať štátne hmotné rezervy. Má to pre mňa naozaj aj tento kontroverzný rozmer. Zákon od začiatku, a to nielen zákon o núdzových zásobách ropy, ale aj zákon o štátnych hmotných rezervách sa vlastne nesie v zahmlenej a zamotanej atmosfére.

    Ak to teraz ale spojím s tým, čo som tu mala možnosť prežiť ako nová poslankyňa, relatívne nová poslankyňa, v priebehu týchto posledných dvoch dní, a teraz mám na mysli aj to celodenné včerajšie prerokovávanie zákona, pardon, nie zákona, ale situácie spojenej s podozrením o nezákonnom nakladaní s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby, ak to dnes ešte spojím aj s tým, pomaly aj celodenným prerokovávaním voľby generálneho prokurátora, prichádza tento zákon, poviem vám pravdu, hádam mi odpustíte, že možno to aj takto precítim, veľmi zle sa cítim v tomto parlamente. Cítim sa veľmi skľúčene a naozaj neviem ani, ako to mám pomenovať. Zdá sa mi, že parlament na rozdiel od toho, čo od nás očakávajú občania, parlament, ktorý sa má zaoberať s čo najväčším záujmom bytostným otázkam, najviac času a energie má venovať rozvojovým impulzom, otázkam hospodárskeho rastu, znižovania nezamestnanosti, zvyšovania vykonateľnosti práva, robí presný opak. Robí presný opak a množstvo energie venuje práve tomu, ako v čo najsofistikovanejších formách prekryť rozmach, hegemóniu moci, absolútnej moci. Neviem, či z tohto naozaj, ak aj sa presadzuje táto moc takýmito násilnými metódami, hovorím naozaj v komplexe, vyhodnocujúc oba dva dni, či naozaj toto niekomu z vás prináša radosť.

    Teraz máme zákon, áno, vrátim sa k zákonu o núdzových zásobách ropy a ako som už povedala v prvom čítaní, znova to poviem a povedala som to aj na hospodárskom výbore, zákon má v sebe mnoho otáznikov. Otáznikov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o značných ekonomických aj bezpečnostných rizikách. Predtým som hovorila o tom, že pre mňa je veľmi podivuhodné, že práve sociálna vláda, ktorá má posilňovať svoj vplyv v štátnych podnikoch, aj v takýchto dôležitých strategických odvetviach, v takýchto dôležitých strategických segmentoch, ako je zabezpečenie núdzových zásob ropy, paradoxne, táto vláda vlastne uberá na svojej sile, uberá na svojom vplyve.

    Z ekonomického hľadiska, ja si naozaj neviem totižto predstaviť, že ak prejdú postupne takým mačkopsom - vytvorenou agentúrou - núdzové zásoby ropy do rúk vybraných podnikateľov, podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a dovozcov ropných výrobkov, ja si naozaj neviem predstaviť, ako v situácii núdze, ak naša krajina, náš štát bude naozaj v stave núdze, za koľko nám tieto ropné zásoby budú týmito vybranými podnikateľskými subjektmi a aj samotnou agentúrou, ktorá v konečnom dôsledku môže mať na sto percent súkromný rozmer, za koľko nám tieto núdzové zásoby ropy bude kto predávať.

    Čo sa týka ekonomického rozmeru, tak takým najznepokojujúcejším problémom, ktorý ja vnímam, je to, čo bolo vlastne hlavným dôvodom pre zmenu spôsobu a formy riadenia, udržiavania a prevádzkovania núdzových zásob ropy, a to sa v dôvodovej správe uvádza, je nadmerné zaťaženie štátneho rozpočtu a zníženie štátneho dlhu. S tým sa spája záujem účelovo použiť prostriedky, ktoré privatizáciou núdzových zásob ropy v objeme 480 miliónov prídu do rozpočtu. Akým spôsobom sa tieto peniaze na aký účel použijú? Ak som túto otázku ako členka hospodárskeho výboru položila štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva, tak mi povedal - a tu naozaj budem ho citovať: "Použijú sa na to, aby sme aj vám, pani poslankyňa, mohli zaplatiť výplatu." Nie som ekonóm, ale viem, že svojím charakterom mzdy, mzdové prostriedky, výplaty tvoria spotrebnú zložku.

    Moja otázka stále znie a pretrváva aj z hospodárskeho výboru: pán minister financií, keby ste mi ju vedeli zodpovedať v priebehu dnešnej rozpravy, na aké rozvojové zámery, na aké konkrétne rozvojové zámery bude použitých 480 miliónov eur? Mňa táto otázka naozaj veľmi zaujíma, lebo to nie je malý peniaz a vy ste sociálna vláda. A táto správa si naozaj vyžadovala, manipulácia s takým veľkým objemom finančných prostriedkov si vyžadovala podrobnú informáciu v dôvodovej správe o tom, na aký účel, aké rozvojové projekty či už sociálneho, alebo hospodárskeho druhu sa týchto 480 miliónov použije.

    Okrem tohto vážneho rizika, ktorý považujem za zradný moment celého predloženého návrhu, ktorý ja považujem za podvrhový materiál, rovnako ako za podvrhové som považovala aj argumenty, ktorými sa snažili obhajovať tento návrh zákona samotní zástupcovia správy hmotných rezerv, ale aj ministerstva financií. Okrem tohto hľadiska a tohto zraniteľného miesta za veľmi vážny, vážne ekonomické riziko ja považujem aj to, čo som opísala v prvom čítaní, bezkontrolné zaobchádzanie a stanovovanie, odsúhlasovanie nákladov a finančných požiadaviek agentúry, alebo aj samotných členov agentúry, vybraných podnikateľov, ktorí budú tieto finančné požiadavky a nákladové položky u tejto agentúry predkladať. Ja som poukázala na jednoznačný konflikt záujmov. Ten, kto bude predkladať na odsúhlasenie nákladové položky, je zároveň tým, kto bude o nich rozhodovať. Je to absolútny a jednoznačný konflikt záujmov. Toto je ďalší z dôvodov, pre ktorý, tak ako v prvom čítaní, žiadam aj teraz v druhom čítaní, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania a aby sa v ňom ďalej, aby sa v schvaľovaní tohto zákona ďalej nepokračovalo.

    V neposlednom rade, ale to už je taká nová informácia, ktorá ale neodznela ani v dôvodovej správe a nebola prerokovaná ani v rámci hospodárskeho výboru, je informácia o tom, že už teraz správa hmotných rezerv inkasuje 60 miliónov eur z poplatkov a príspevkov jednotlivých podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a ropných výrobkov. Toto bolo doteraz príjmom štátneho rozpočtu.

    Ak vytvárame takúto agentúru, ktorej členmi budú podnikateľské subjekty, kde je vysoký predpoklad, že táto agentúra bude mať čoraz viac komerčný a podnikateľský rozmer, obchodný rozmer, tak moja ďalšia otázka, ktorá je spojená s týmto zákonom a s týmto pre, s touto transformáciou a s touto privatizáciou, je, či naozaj štátu nebude chýbať 60 miliónov eur, o ktoré takýmto spôsobom prídeme. O šesťdesiat miliónov eur, ktoré teraz ročne prichádzajú do štátneho rozpočtu, vďaka tejto privatizácii, ktorú uskutočňuje sociálna vláda, tento štát príde. Tento štát príde o 60 miliónov eur. Ako chceme obhájiť medzi učiteľmi, medzi zdravotníkmi, medzi nezamestnanými, že nemáme peniaze, keď s týmito peniazmi sa takto nehospodárne a neefektívne zaobchádza?

    Toto všetko je skryté v takto sporne, rozporuplne predloženom návrhu zákona. Ja si žiadam odpovede a okrem zodpovedania mojich otázok chcem ešte raz zdôrazniť, že pre povahu namietaných argumentov žiadam, aby sa v prerokovávaní zákona ďalej nepokračovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte jedna, faktické poznámky, pán poslanec Kolesík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Mezenská, kolegyňa z výboru, no, vysvetlil vám to pán štátny tajomník na výbore. Predložil a veľmi, veľmi dobre to vysvetlil predkladateľ, pán minister. Všetko je napísané v dôvodovej správe. Agentúra, ktorú zriadia štátne hmotné rezervy, mimochodom, to je ústredný orgán štátnej správy, to asi nie je súkromná spoločnosť, na tom sa zhodneme, ďalej, túto agentúru zriadi Transpetrol, štátny podnik. Ten istý štátny podnik, ktorý bol za Dzurindovej vlády sprivatizovaný a prvá vláda Roberta Fica ho vrátila späť do stopercentného majetku štátu. Takže ešte raz, štátne hmotné rezervy, pani kolegyňa, Transpetrol, štátny podnik, a ako už hovorili aj mnohí predrečníci, kolega Kamenický napríklad, bude zabezpečená väčšina hlasov štátu. Preboha, kde tu vidíte akú privatizáciu? Čomu nerozumiete? Odporúčam pozorne počúvať, pani kolegyňa, a poriadne si prečítať dôvodovú správu.

    Ďakujem.

  • No ale, ak to, pán poslanec Kolesík, všetko bude patriť štátu, aký bol dôvod preformátovania a zmeny spôsobu a formy udržiavania a zabezpečenia núdzových zásob ropy? Aký tam bol dôvod? Ak teraz to patrí štátu a potom to bude patriť štátu, aký bol tu dôvod tejto premeny?

  • Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave zajtra o deviatej. Želám zatiaľ všetkým pekný deň, zajtra o 9.00 sa vidíme.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.