• Pekné popoludnie, dámy a páni, otváram rokovanie 20. schôdze, ktorú som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 42 poslancov.

    Poprosím vás o registráciu a prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 120 poslankýň a poslancov.

    Sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi na tejto schôdzi budú páni poslanci Rastislav Čepák a Viliam Novotný. Ich náhradníkmi budú páni poslanci Milan Halúz a Martin Poliačik.

    O ospravedlnenie požiadali páni poslanci Demian, Géci, Pollák, Raši, pani poslankyňa Tomanová, pán poslanec Jakab, Chmel. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Ján Hudacký.

    Skupina poslancov žiada alebo v žiadosti o zvolanie schôdze navrhuje prerokovať jeden bod, máte ho uvedený v tlači 588, návrh na prijatie uznesenia Národnej rady ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia".

    V zmysle zákona o rokovacom poriadku prerokoval tento návrh aj osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, takisto ho obdržala vláda, aby zaujala voči Národnej rade k tomuto návrhu stanovisko.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu,

    ktorý žiadajú prerokovať poslankyne a poslanci, ktorí tento návrh predložili. Poprosím vás o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili program 20. schôdze, ktorú rokujeme na základe požiadavky skupiny poslancov.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada rokovala aj po 19. hodine až do prerokovania bodu programu vrátane hlasovania o uznesení. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 79 za, 2 proti, 26 sa zdržalo, 13 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, aby sme o programe rokovali v prípade potreby aj po 19. hodine a ukončili ho hlasovaním o návrhu uznesenia.

    Ešte pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len procedurálny dopyt na tu prítomné ctené dámy, či nám dajú všeobecný súhlas na to, aby sme si mohli dať dole saká. Ďakujem pekne. Lebo je teplo.

  • Reakcie z pléna.

  • Nebudeme hlasovať, pán poslanec, takže vzhľadom na...

    Dámy a páni, nechám to na vaše slobodné individuálne rozhodnutie, všetci máme rôznu etiketu.

  • Smiech v sále.

  • Pristúpime k samotnému rokovaniu o schválenom bode programu tejto schôdze, ide o tlač 588.

    Poprosím za skupinu navrhovateľov pána poslanca Martina Fedora, aby uviedol návrh.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze dokumentu „Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia“, tlač 588.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, táto schôdza sa uskutočňuje na žiadosť, na základe žiadosti 42 poslancov a z dôvodu vážnych udalostí okolo jednej zo spravodajských služieb štátu. V tejto chvíli tu vystupujem za predkladateľov, takže sa v tomto mojom vystúpení obmedzím na prednesenie uznesení, tak ako boli predložené, a tiež na stručné odôvodnenie, ktoré, pod ktorým sme spoločne s kolegyňami a kolegami podpísaní.

    Obrana štátu a bezpečnosť občanov je najzákladnejšou úlohou štátu a efektívne civilné aj vojenské spravodajstvo predstavuje významný prvok prevencie pred priamym ohrozením obranyschopnosti štátu a pred bezprostredným ohrozením života, zdravia, majetku občanov.

    Treba povedať, že spravodajské služby disponujú legálnymi nástrojmi, ktorých použitie môže v odôvodnených prípadoch narušiť ústavou chránené práva občanov. Môžu vykonávať činnosti a operácie, ktoré fyzické či súkromné právnické osoby vykonávať nesmú. O to dôležitejšia je dôvera verejnosti v legálnu a legitímnu činnosť spravodajských služieb.

    Treba, žiaľ, konštatovať, že v dôsledku viacerých faktorov bola na Slovensku dôvera verejnosti v spravodajské služby oprávnene oslabená. Pokiaľ ide o Vojenské spravodajstvo, dôvera bola opakovane oslabená v poslednom čase dokonca dvoma veľkými kauzami.

    V prvom prípade išlo o pochybnosti o legitímnom a legálnom postupe Vojenského spravodajstva a súvislostí s nasadzovaním informačno-technických prostriedkov, čo nebolo dosiaľ dôkladne vyšetrené. V súčasnosti ide o dokument "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" v roku 2006 - 2010.

    Podozrenia, ktoré boli v tejto súvislosti zverejnené, posilnil fakt, že ich sprevádzalo množstvo uniknutých autentických dokumentov, ale aj verejných svedectiev bývalých vysokých dôstojníkov Vojenského spravodajstva. Znepokojenie vzbudili aj verejné vystúpenia ministra obrany bezprostredne po zverejnení dokumentu, v ktorých bagatelizoval vážnosť celej situácie. Podľa niektorých bývalých príslušníkov Vojenského spravodajstva minister obrany dokonca svojimi verejnými vyhláseniami zavádzal verejnosť.

    Aj keby sme pripustili, že, čo tvrdí pán minister, že celá kauza je len boj, citujem, "bývalých, súčasných a predbývalých", koniec citátu, príslušníkov Vojenského spravodajstva a nemá ekonomicko-kriminálny rozmer, aj tak treba situáciu považovať za nanajvýš znepokojujúcu a mimoriadne vážnu. Navrhovatelia sú presvedčení, že vzhľadom na rozsah celej kauzy ju nemôže Národná rada Slovenskej republiky odignorovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, bol vám predložený návrh uznesenia, ktorý mi dovoľte teraz prečítať.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. je znepokojená kauzou, a uvediem znovu citát, "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia", koniec citátu;

    B. konštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo Vojenskom spravodajstve, čo vážnym spôsobom znižuje dôveryhodnosť fungovania Vojenského spravodajstva;

    C. žiada ministra obrany, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyšetrovaní kauzy, citát, "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia".

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

  • Ešte poprosím, pán navrhovateľ, potrebujem ešte aj spravodajcu. Takže potom otvorím rozpravu, samozrejme.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Jasné.

    Poprosím pána poslanca Hraška, ktorý je určený spravodajca z osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol informáciu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" (tlač 588) vo výbore.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. júna 2013 č. 566 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku spomínanej kauze na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.

    Schôdza Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bola zvolaná nadnes 17. júna 2013. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku spomínanej kauze prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Za návrh predmetného uznesenia hlasovali 7 poslanci za, 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Z celkového počtu 15 poslancov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo prítomných 15 poslancov.

    Súčasne ma výbor určil predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ku kaze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" (tlač 588) na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie bolo prečítané pánom navrhovateľom.

    Pán predseda, týmto som skončil, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz otváram rozpravu. Ešte pred tým, ako dám slovo pánovi poslancovi Fedorovi za navrhovateľov, chcem vás informovať, že písomne som za kluby dostal prihlášky: za klub OĽaNO pán poslanec Vašečka, za klub KDH pán poslanec Kvasnička, za klub SDKÚ pán poslanec Frešo, za klub MOST - HÍD pán poslanec Švejna. A potom písomne pán poslanec Hlina, Galko, Mikloško a pán poslanec Lipšic.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie na úvod tejto schôdze rozdelím do štyroch bodov.

    Po prvé, pretože to bolo veľakrát spochybňované, pokúsim sa vysvetliť, prečo je dôležité, aby o tejto kauze rokoval parlament a aby sme schválili navrhované uznesenie.

    Po druhé, budem vás informovať o tom, čo v tejto záležitosti robil a robí kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Po tretie, vyjadrím sa k stanovisku vlády k tejto schôdzi, resp. k navrhovanému uzneseniu.

    Po štvrté, môj pohľad na to, čo by sa malo akútne udiať a aké sú predbežné poučenia z celého tohto škandálu alebo kauzy, keď chcete.

    Viete, že opatrne a skôr výnimočne používam silné slová, ale táto kauza prekonala všetky doterajšie kauzy okolo spravodajských služieb, ktoré sme tu mali, bohužiaľ. Už teraz má pre Vojenské spravodajstvo nezmerateľný, devastačný rozsah. Toto už nie je o ministrovi obrany, toto očividne nemá povahu nejakej problematickej jednotlivosti vo Vojenskom spravodajstve. Toto je o funkčnosti alebo zlyhaní dôležitého prvku bezpečnosti štátu. Áno, presne tak, jedného celého odvetvia v sektore obrany štátu. Ak teda niekto kladie otázku, že prečo o tom má rokovať parlament, keď veci vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, tak presne pre toto.

    Národná rada rokuje a reflektuje čo častokrát oveľa menej závažné problémy. My tu máme v sektore obrany a bezpečnosti vážny problém, bezpečnostný problém. Musíme si byť vedomí, že máme vážny bezpečnostný problém dokonca aj v takom prípade, keby nám o nejaký čas orgány činné v trestnom konaní povedali, že vo Vojenskom spravodajstve nemáme žiaden trestnoprávny hospodársky problém, že sa tam s ničím neplytvalo, že sa tam nič nespreneverilo a že tam všetko prebiehalo tip-top, lebo približne toto nám naznačuje pán minister. Niekto tomu verí? Aj keby to bola pravda, aj keby sme tomu všetci uverili, aj tak je tu vážny problém a ten problém sa volá sebadeštrukcia Vojenského spravodajstva v priamom prenose. Jeho sebakompromitácia pre potreby medzinárodnej spolupráce. Ten problém sa volá likvidácia samotných základov, existencia normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby. Hovorím to nerád, hovorím to s veľkou ľútosťou, ale hovorím to aj preto, ak by niekto náhodou pochyboval, či ide o vec dostatočne vážnu, aby o nej rokoval tento parlament.

    Dovoľte mi, aby som na tomto mieste môjho vystúpenia dal do pozornosti aj niektoré závery správy, ktorú prijal osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ako viete, výbor, ktorému predsedám, sa celej veci venoval prakticky nepretržite skoro tri týždne. Stretli sme sa veľakrát, vypočuli si informácie od mnohých ľudí zo súčasného aj bývalého vedenia, aj viacerých bývalých dôstojníkov Vojenského spravodajstva.

    Výbor v správe, ktorú prijal, konštatuje, že, a dovolím si zacitovať: "V období rokov 2010 až 2012 prebiehali najmenej dve interné prešetrovania vo Vojenskej spravodajskej službe o podozreniach z nezákonného alebo nehospodárneho nakladania s hmotným a nehnuteľným majetkom v období rokov 2006 až 2010."

    Výbor tiež konštatuje, a opäť citujem, že "interné prešetrovania podozrení neboli z minulosti ukončené spôsobom, aký by si ich povaha vyžadovala".

    Okrem toho, znovu citujem zo správy: "Výbor konštatuje, že okrem vážnych podozrení z nezákonného alebo nehospodárneho konania existujú aj svedectvá o nezdravých vzťahoch vo vnútri Vojenského spravodajstva, eventuálne informácie o neprimeranom nátlaku, a to v nedávnej minulosti, ale aj po zlúčení oboch zložiek Vojenského spravodajstva."

    Niekomu sa tieto formulácie môžu zdať nie dosť krvavé, ale vzhľadom na to, že sme museli dospieť k zhode väčšiny vládnych poslancov aj opozície, tak sú tieto informácie dosť jasné a dosť znepokojujúce.

    Keď som pred chvíľou povedal, že Vojenské spravodajstvo nám predviedlo a predvádza likvidáciu základov existencie a normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby, tak som mal na mysli presne toto a toto hovorí aj správa výboru, teda že nie "slohové práce", ale existencia vážnych podozrení z ekonomických prechmatov, že tu máme masívne úniky autentických dokumentov, že tu máme podľa všetkého nezvládnutý personálny manažment a nezdravé vzťahy v komunite Vojenského spravodajstva.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vždy som sa držal vecnosti na rozdiel od hysterických prejavov. Táto kauza prerástla cez hlavu súčasného vedenia Vojenského spravodajstva aj ministra obrany. Koľko ešte podozrení sa má objaviť, aby sme priznali, aký veľký problém na Slovensku máme? Koľko ešte musí uniknúť utajovaných dokumentov? Koľko dôstojníkov ešte musí prehovoriť a aké nechutnosti chceme ešte počuť?

    Hovoríme tu o zlyhaní jedného z dôležitých prvkov bezpečnosti štátu, ale v takom prípade sa pýtam, čo robí premiér a predseda Bezpečnostnej rady štátu? Vláda má aj podpredsedu zodpovedného za oblasť bezpečnosti štátu, ani od neho sme nič doposiaľ na túto tému nepočuli.

    Považujem za divné, neprimerané, nepatričné, ale i ignorantské, ak premiér hovorí, že čo sa deje okolo Vojenského spravodajstva, tomu ani vraj "divá sviňa" nerozumie. Nám tu pred očami prebieha samodeštrukcia Vojenského spravodajstva a predseda Bezpečnostnej rady štátu tomu vraj nerozumie?!

    Vyzývam predsedu vlády, aby sa v tom teda zorientoval a aby sa ako predseda Bezpečnostnej rady aj v tom patrične angažoval. Pretože tu dnes nie je, posielam mu aspoň správu, ktorú v tejto veci prijal kontrolný výbor.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu je asi vhodná chvíľa vyjadriť sa aj k stanovisku vlády, ktorá neodporúča prijať navrhované uznesenia. Veľmi vám odporúčam toto stanovisko si prečítať, pretože tvrdím, že toto stanovisko je úplne odfláknuté a úplne od veci. S čím teda vlastne vláda nesúhlasí? Nesúhlasí s tým, že Vojenské spravodajstvo nemá kauzu? Alebo si vláda myslí, že táto kauza neznižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva? Alebo vláda nechce, aby minister obrany informoval parlament o postupe vyšetrovania? Kauza tu je a je veľká, to hádam nikto nepoprie, na tom nie je nič vládne alebo opozičné. To je predsa fakt. Že kauza znižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva, to je tiež isté, bez ohľadu na to, kto má pravdu, je to celé, ako často hovoríme, poriadny prúser.

    A tiež si myslím, že keď môže minister vnútra informovať parlament o vyšetrovaní kauzy Gorila, potom má parlament dostať aj informáciu o vyšetrovaní kauzy, ktorá dehonestuje a deštruuje jeden z dôležitých sektorov bezpečnosti štátu. Preto nerozumiem stanovisku vlády, a musel ho písať nejaký politický snaživec, ktorý si riadne neprečítal, s čím vlastne v skutočnosti nesúhlasí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, hneď ako táto kauza alebo kríza okolo Vojenského spravodajstva vypukla, zvolal som zasadnutie výboru. Usilovali sme sa o to, aby sme išli v medziach zákona, ale tam, až kam to ide. Stále som však opakoval, že kontrolný výbor nie je vyšetrovacia komisia, že tu v parlamente nikoho nemôžme označiť za páchateľa trestného činu a vymerať mu príslušnú sadzbu. Ani ja som to osobne nikdy nerobil.

    Udalosti vo Vojenskom spravodajstve majú s najväčšou pravdepodobnosťou aj trestnoprávny rozmer. Navrhované uznesenie je práve o tom, aby nás pán minister obrany o tom náležite informoval. Ale kauza Vojenského spravodajstva prerástla rozmer nejakej jednotlivosti, nejakej konkrétnosti a nepríjemnosti. A našou povinnosťou je nielen kontrola, ale aj identifikácia systémových problémov. Viaceré problémy zapísala alebo naznačila už správa nášho výboru a to hovoríme o nedostatočnej kontrole a nedotiahnuté interné prešetrovanie. Hovoríme o nezdravom, nezdravých a narušených personálnych vzťahoch vo vnútri spravodajskej komunity. Hovoríme o zlyhaní personálneho manažmentu.

    Bohužiaľ, sa javí, že zlúčenie vojenských tajných služieb, ako bolo zrealizované, žiaden z týchto problémov nevyriešil a v ničom nedáva záruky, že sa poruchy opravia a že sa neobjavia v budúcnosti. Lebo veď keď by sa na ulici nepovaľovali vagóny utajovaných dokumentov, vlastne sa nič neudeje. Preto som presvedčený, že potrebujeme nové nástroje a potrebujeme nové riešenia. Som presvedčený, že potrebujeme ustanoviť nezávislú inšpekciu nad bezpečnostnými zbormi. Silnú a nezávislú a ktorej tiež rozviažeme ruky. Obrazne povedané, potrebujeme takú inštitúciu, ktorá v prípade problému vie, kam má ísť, čo skontrolovať, na čo sa pýtať a prípadne čo zaistiť, a bude si môcť sama tiež otvoriť dvere. A nie čakať, kým im to láskavo niekto dovolí.

    Som tiež presvedčený, že potrebujeme prehodnotiť návrh nového zákona o spravodajských službách. Mňa práve preto veľmi mrzí, že vládna väčšina zastavila konanie nášho výboru v tejto kauze, pretože sme mali ísť viac do detailov problému, ktoré nastali v tomto škandále, a potom z toho urobiť detailné tzv. lesson learned, lebo v prípade spravodajských služieb sa diabol ukrýva práve detailoch.

    Tiež si myslím, že by sme mali zvážiť a upraviť rozsah úloh civilného a vojenského spravodajstva, a to tak, aby sa navzájom neprekrývali. A v najbližších dňoch tieto a niektoré ďalšie návrhy predstavím podrobnejšie.

    A chcel by som aj z tohto miesta všetkých pozvať k diskusii a potom k prijatiu riešení, ktoré nebudú len vládno-opozičné a zaťaté. Poďme sa z toho, čo sa stalo, poučiť a skúsme zabrániť reprízam.

    Ďakujem za pozornosť, zatiaľ.

  • Na vystúpenie, na vystúpenie pána predkladateľa s faktickými poznámkami páni poslanci: Číž, Martvoň, Jarjabek; Číž, Jarjabek, Lebocký, Fronc, Frešo, Galko, Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega, no, priznám sa, že s veľkou zvedavosťou som čakal na vaše vystúpenie a, samozrejme, aj podľa toho som zvažoval, či sa zapojím, alebo nezapojím do tejto diskusie, pretože objavuje sa tu syndróm a okolnosti, ktoré sú mimoriadne znepokojivé. Veľmi krátko v tejto faktickej poznámke.

    Pán kolega, vy by ste mali byť profesionál, ste viacročný minister vnútra. Vám asi netreba vysvetľovať niečo o špecifickom charaktere tajných služieb, o špecifickom charaktere kontroly, o špecifických nástrojoch kontroly, ktoré máme k dispozícii, výbor, ktorý kontroluje, ktorý je neverejný principiálne, s tým, že predsa všetci veľmi dobre vieme, že ak chcete diskreditovať tajnú službu, tak treba nejaký škandál zverejniť a tým ju skutočne dôsledne znefunkčníme a hlavne stratí schopnosť konať vo veci.

    Vy neatakujete prácu, výsledky, výstupy, ale hovoríte o tom, že teda v prostredí tajnej služby, Vojenskom spravodajstve, sa mali zneužívať finančné prostriedky. Ak by ste kritizovali nástroj kontroly, ktorá je zatiaľ nefunkčná, že treba nejakú inú, alebo nekonajú orgány, ktoré sú na to určené, tomu by som rozumel. Ale o tom nehovoríte. Hovoríte len o kauze a 90 % dôvodov, ktoré uvádzate preto, že treba rokovať v parlamente o týchto veciach, sú, vlastne vylučujú túto potrebu, pretože to jednoducho nejde.

    Takže, vážený pán kolega, obávam sa, že skôr tu prevážil moment politizácie problému, politickú kauzu, ktorú treba nejakým spôsobom využiť vzhľadom na problémy v strane, v ktorej ste, a zneužiť na to parlament.

    Myslím si, že veci, o ktorých hovoríte, ako je používanie finančných prostriedkov, sú skutočne veľmi vážne, ale v prostredí tajných služieb sa tým musia zaoberať špecializované orgány.

    Otázka vyšetrovacieho výboru. Pamätajú si ešte všetci poslanci dnešnej opozície, ako boli proti tomu, aby sme zriadili vyšetrovací výbor?

    Zatiaľ toľko, pán...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, všetko to, čo ste povedali, a ja to počúvam ako absolútny laik, je dôvodom na novelizáciu zákona. Áno, profíci si majú sadnúť z príslušného výboru alebo z príslušných výborov a novelizovať príslušné zákony. Absolútne, hovorili ste argumenty, potvrdili ste to, že zákon treba novelizovať.

    No ale stále si nemyslím, že toto je dôvod na mimoriadnu schôdzu, aby sme si to tuná takto všetko povedali, lebo toto sú rýdzo profesné a profesionálne záležitosti. A hovorím, stále hľadám dôvod, prečo tu vlastne dnes sedíme. Hádam sa ho dozviem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    No, vážený pán predseda osobitného kontrolného výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, ja som si ťa stále vážil ako veľmi slušného človeka, ako bývalého ministra vojny, poslanca, v súčasnosti predsedu nášho osobitného kontrolného výboru. S mnohými vecami, najmä v tej úvodnej časti, ktoré si uviedol, o bezpečnostnom probléme a podobne, a vážnom bezpečnostnom probléme, môžem len súhlasiť a možno sa k tomu ešte dnes vyjadrím.

    Ale čo ma zarazilo, a budem veľmi rád, ak mi na to odpovieš tu pred všetkými poslancami v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, že niekoľkokrát si sa odvolával na závery správy, ktoré prijal výbor, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu Vojenského spravodajstva.

    Pán predseda, zavádzaš. Pretože žiadnu takúto správu výbor neprijal, neschválil. Bola to správa predsedu výboru o činnosti výboru v súvislosti s údajnou kauzou a tak ďalej atď. a my sme ju len zobrali na vedomie.

    Tak bol by som veľmi rád, keby si vysvetlil v pléne Národnej rady, čo ťa k tomu vedie, aby si hneď v úvode, hneď v úvode, keď riešime takýto vážny problém, zavádzal tu prítomných poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Dvakrát som pôsobil vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ale necítim sa odborníkom, ale to, čo poviem, to môže povedať aj človek, ktorý nie je odborník, a to je to, že škandál, obrovský škandál je v tom, že informácie, ktoré majú byť tajné o spravodajských službách, si prečítame v novinách, že agenti informácie vynášajú, predpokladám, že s nimi robia biznis a zápasy. A v tomto je ako hlavný problém štátu.

    A moja otázka smeruje potom, keď sa vyjadrí pán minister, aj so žiadosťou, čo vláda urobí, aby bol v tajných poriadok? Tomu nepomôže zákon, ja si myslím, že tomu pomôžu niektoré iné kroky, ktoré musíte urobiť vy ako minister a ktoré musí urobiť vláda, pretože potom Slovensko je naozaj nedôveryhodný partner k ostatným tajným službám, špeciálne pri Vojenskom obrannom spravodajstve vo vzťahu k NATO.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja myslím, že pán poslanec Fedor pomerne presne poodpovedal na tú otázku, že prečo tu sme. Sme tu preto, lebo štandardné mechanizmy, ktoré sú vo vnútri tejto tajnej služby, zjavne zlyhali. Je tu masívny únik informácií, ktoré majú byť utajované. Máme tu agentov, ktorí chodia na kameru a vysvetľujú, čo sa tam deje. Skrátka a dobre, je úplne zrejmé, že táto služba kolabuje.

    To, čo je mimoriadne zlé na tejto situácii, je, že pán premiér neprišiel sem dnes medzi nás poslancov, aby nás o tom poinformoval, aby ako človek, ktorý vedie exekutívu tohto štátu, jasne ukázal, že vie urobiť poriadok. Naopak, museli sme si to my ako opoziční poslanci vyžiadať, toto sedenie, aby sme sa k tomu mohli vyjadriť, a napriek tomu, že tu sedíme a debatujeme, už tu počujem prvé hlasy na tú tému, že vlastne je to možnože aj zbytočné. Nie, nie je to zbytočné, lebo takisto ako ostatní ľudia na verejnosti, aj ja som počul mnohokrát o tom, že sa materiály odtiaľ vynášajú, dokonca že sa s nimi obchoduje. No nečudujem sa potom, čo dnes na médiách sa predvádza. Nečudujem sa potom, keď vidím, ako liknavo sa celý problém rieši. Nečudujem sa potom, keď sa dozviem, že vlastne sa jedná o akési politické nominácie ešte z čias minulej, resp. prvej Ficovej vlády. Na toto všetko by sme potrebovali jasnú odpoveď, aby sme vedeli, že či tí, ktorých platíme, a či tí, ktorých chránime zo zákona, majú na to nárok a to masívne nezneužívajú.

    Obávam sa, že to, kvôli čomu tu dnes sedíme, je len špička ľadovca, a tváriť sa, že je to akási náhoda, že je to akási mediálna hra, kačica, divá sviňa a podobné výrazy používať, je absolútne nemiestne. Je to škandál, o ktorom si my vo svojom malom rybníku myslíme, že ho ututleme a nikto zvonka si ho nevšimne. Bohužiaľ, opak je pravdou a kredit Slovenska aj vďaka tomuto škandálu klesá. Preto si myslím, že by tu mal premiér sedieť a silou-mocou na čele tohoto vyšetrovania byť.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, dovolím si upozorniť, že venujeme tu pozornosť bývalým dôstojníkom a zamestnancom Vojenského spravodajstva, ktorí v podstate fungovali za vlády bývalej, teda, dá sa povedať, premiérky Radičovej. Únik informácií v podstate, kedy oni sa dostali k tým informáciám, bolo práve za jej vlády a za ministrovania pána Galka a sú to všetko ľudia, ktorí sú v konflikte záujmov. V konflikte záujmov sú preto, lebo sú to všetko už bývalí zamestnanci, ktorým povedzme neboli splnené ich osobitné, teda osobné ambície alebo boli prepustení, alebo boli preradení, čiže sú to ľudia, ktorí v podstate majú osobný konflikt s určitými ľuďmi, ktorí jednoducho nedokázali s nimi spolupracovať.

    Ale dovolím si poukázať na to, že nemožno hovoriť o tom, že by služba kolabovala len preto, že zlyhal určitý jedinec alebo jednotlivec. V prípade, ak nejaký policajt spácha trestný čin, však to neznamená, že kolabuje polícia, jednoducho ide o pochybenie policajta. V tomto prípade ide aj o dôstojníkov alebo teda bývalých dôstojníkov spravodajskej služby.

    Čiže ja chce poukázať na to, že tu venujeme pozornosť práve informáciám, ľuďom, teda od ľudí, ktorí sú zločinci a ktorí spáchali trestnú činnosť práve tým, že prezradili utajované informácie miesto toho, aby to išli nahlásiť na orgány činné v trestnom konaní. Čiže nebudem, alebo možno sa k tomu aj dostanem v priebehu dneška, menovať všetky predpisy, ktoré títo ľudia porušili, a my venujeme pozornosť práve takýmto ľuďom, ktorí boli prijatí práve za pani Radičovej a ktorí jednoducho zlyhali personálne, lebo neuniesli to, že už nemajú výhody spravodajskej služby a dovolenky a ďalšie s tým veci spojené.

    Toľko.

  • Pán poslanec Fedor, vaša reakcia.

  • Áno, dovoľte mi, aby som na pár záležitostí zareagoval. Na niektoré vystúpenia plné faktických nepresností asi ani reagovať nemusím. Ale rád by som zareagoval možno vo všeobecnosti na to, prečo tu sedím, aj keď som sa to snažil objasniť vo svojom úvodnom slove.

    Niekomu sa možno zdá, že tu veci fungujú všetky tak, ako by mali, že tu nič nezlyháva. No my tu predsa ale vidíme už mesiac obrovský únik utajovaných informácií, o ktorých minister obrany hovorí, že sú kópie autentických dokumentov, ktoré unikli. Máme tu niekoľko bývalých funkcionárov služby, ktorí sa nerozpakujú rozprávať von na verejnosti, na médiá. Čo ešte si máme predstaviť pred, máme tu obrovský preval informácií, ktoré hovoria o, ktoré rozkrývajú informácie o fungovaní Vojenského spravodajstva ako takého. Čo si máme inak predstaviť pod zlyhávaním jednej zo služieb?

    Veľmi pekne povedal niektorý z predrečníkov, že toto je presne záležitosť, ktorou sa má teraz venovať parlament. Je to záležitosť, ktorou sa musí venovať aj predseda Bezpečnostnej rady. Pán premiér Fico sa venuje oveľa menším kauzám, oveľa menším problémom, ako vidíme teraz a práve tu.

    Zlyháva nám jedna zo spravodajských služieb tohto štátu, a to v priamom prenose. Takmer deň neprejde, keď nie je zverejnený niektorý z problémov. A snažil som sa ich popísať vo svojom úvodnom slove. Určite sa k tomu ešte dostaneme.

    Kauza má niekoľko rozmerov, zjavne je tu aj trestnoprávny rozmer, a ten neriešime. Ale kauza má rozmer aj ten, že vidíme, že jedna z kľúčových inštitúcií bezpečnosti tohto štátu sa nám rozkladá pred očami...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo požiadal pán minister obrany.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, možno ste prekvapení, že schôdza je, a možno ste prekvapení, že je verejná. Možno ste si mysleli, že budeme niečo tutlať alebo že existuje dôvod, pre ktorý nebudeme chcieť o tom, čo sa deje, hovoriť. Práve naopak.

    Hneď po medializácii a oboznámení sa s materiálom, o ktorom sa dnes toľko hovorí, som okamžite začal konať. Na kontrolných výboroch som sa vám snažil zodpovedať na všetky vaše otázky. Aby ste mali čo najviac informácií, išiel som nad rámec zákona. Videli ste, čo by ste za normálnych okolností nemali vidieť. Predstúpili pred vás šéf vnútornej bezpečnosti, šéf IT a finančný šéf Vojenského spravodajstva, aby vám podali vysvetlenia a debatovali s vami. Mrzí ma však, že všetko bolo pred médiami interpretované trošku ináč a že to bolo prakticky politické, politicky zneužité.

    Po oboznámení s materiálom sme zhromaždili, ako som už informoval, 2 102 listov, ktoré sú dnes k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní, a pri identifikovaní časti predmetného materiálu, o ktorom už niekoľko týždňov hovoríme, sa zistilo, že z týchto 2 102 listov niekto účelovo vyňal 43 listov, a to tak, aby z nich mohol vytvoriť "slohovú prácu" s cieľom očierniť súčasné vedenie a službu ako takú. Ak by niekto totiž opísal tých 2 102 listov, ktoré sme my zhromaždili, nielen tých 43, dnes by som tu nestál a nemusel vysvetľovať niečo, čo nie je ani moja kauza, ani kauza tejto vlády.

    Všetky doterajšie kroky, ktoré som v tejto záležitosti vykonal smerom k orgánom činným v trestnom konaní, sú zhromaždené pre orgány činné v trestnom konaní a sú zapečatené tak, aby s nimi nemohol nikto manipulovať. Poskytujem orgánom činným v trestnom konaní maximálnu súčinnosť a akonáhle mi bude doručená aj žiadosť o zbavenie mlčanlivosti, bez váhania vyhoviem v rozsahu, ako budem požiadaný.

    Som rád, že tu dnes môžem stáť a konečne môžem aj ja niečo povedať takto verejne. Pozícia ministra obrany a úcta k tejto funkcii mi totiž doteraz nedovoľovala, aby som sa ku všetkému vyjadroval a vystupoval, pretože na rozdiel od iných dodržiavam zákon. A nedopustil by som, aby tento zákon bol porušovaný. Vy ste ma vyzvali, aby som vám objasnil to, čo sa píše o Vojenskom spravodajstve. Dnes tu stojím aj preto, že parlamentná pôda je jedno z relevantných miest. Podotýkam jedno, nesmú trpieť pritom orgány činné v trestnom konaní. Určite toto miesto nie sú stranícke tlačovky a médiá.

    Hanbím sa za to, čo sa píše o Vojenskom spravodajstve, hanbím sa za to, akým spôsobom sa to predkladá verejnosti, a hanbím sa za to, že tajné veci prestávajú byť tajnými. A nie preto, aby sa zakryli škandály, ale preto, že to vyplýva z podstaty ich vecí a z podstaty ochrany tohto štátu.

    Za čo sa však najviac hanbím, áno, a hanbím sa veľmi, je tuná sediaci pán Galko. V nasledujúcich minútach vám poviem aj prečo.

    Celá táto kauza, ktorej sme dnes svedkami a ktorá plní stránky denníkov, má totiž jediného menovateľa. Tým menovateľom je strach pána Galka. Áno, strach, ktorý je taký veľký, že sa mu nebridí dehonestovať pozíciu Vojenskej spravodajskej služby.

  • Strach, ktorý je tak veľký, že sa neštíti úkolovať svojich bývalých podriadených a navádza ich na to, aby odhalili svoju identitu. Strach, ktorý je ochotný urobiť človek, ktorý spraví čokoľvek pre to, aby sám seba očistil, poškodil pritom dobré meno ozbrojených síl medzi daňovými poplatníkmi Slovenskej republiky alebo Slovensko ako členskú krajinu Severoatlantickej aliancie. Kľudne zo všetkých ľudí, aj z predstaviteľov Vojenského spravodajstva, ministerstva obrany a ministerstva, urobí absolútnych nímandov.

    Som rád, že táto schôdza sa uskutočnila na váš popud, vážená opozícia, lebo inak by som neskĺzol na túto úroveň a nikdy by som nezapredal post ministra obrany, tak ako ste to urobili vy, pán Galko. Ale poďme pekne poporiadku.

    Viete, prečo hovorím, že pán Galko má strach? Všetci si veľmi dobre pamätáte kauzu odpočúvania, za ktorú je práve tento pán zodpovedný a po ktorej sa Vojenské spravodajstvo dostalo do totálneho rozkladu a chaosu. Áno, toto bol výsledok práce pána Galka, za ktorý ste ho sami počas vlády Ivety Radičovej odvolali, pretože brutálne zneužíval spravodajské služby, a to pre svoje, ako aj politické záujmy. Jeho zlé personálne rozhodnutia viedli k súboju medzi jeho vlastnými nominantami, ktorí sa navzájom špicľovali. Toto mi zanechal pán Galko, dámy a páni.

  • Preto som po nástupe do funkcie ministra obrany za jednu z dôležitých a kľúčových vecí považoval zlúčenie VSS a VOS. O to som sa snažil a to som aj urobil. Ďakujem aj niektorým kolegom z opozície, ktorí ma v tom podporili. Viete, čo sa stane, ak dve pieskoviská, na ktorých pôsobia dve rozhádané skupiny, zlúčite do jednej? Odpoveď si nájde každý inteligentný človek sám. A prečo som to urobil? Lebo som chcel šetriť peniaze daňových poplatníkov, zabraňujem tým konšpiráciám a brutálnemu zneužívaniu, ktorého ste vy, pán Galko, sa dopúšťali a ktorého bola svedkom celá republika.

    Pán Galko neveril, že sa to podarí, akonáhle som začal zlučovať VOS a VSS, začali sa objavovať rôzne materiály, ktoré som nazval "slohovými úlohami", potom materiál, ktorý dostal nemenovaný denník, kde sa písalo o prevodoch, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, ako som o tom hovoril. Slovom, chaos, bordel, anarchia. Nerozumel som presne, o čo tu ide, čo sa deje, ale dnes tomu absolútne rozumiem a chápem.

    Pán Galko, vaši vlastní ľudia, tí, ktorých dnes vláčite po tlačovkách a ktorých navádzate, aby sa demaskovali, vás presviedčali, že zlúčenie vojenských spravodajských služieb nie je možné. Som rád, že aj vy ste mali takú ambíciu, len ste to nedokázali. Dôkazom je analýza, ktorú pre vás pripravili, a vy ste ju podpísali. A opakujem, že podľa vašich ľudí, vašich nominantov a vašej analýzy je zlúčenie spravodajských služieb absolútne vylúčené. Toto je ona.

  • Rečník zobral do rúk materiál.

  • Dnes viem, prečo máte taký strach. Pretože mnohí začali prichádzať o kšefty a hrozilo, že vyplávajú na povrch veci, ktoré ste vy si, pán Galko, priali, aby zostali všetky utajené, jedným slovom, z toho ste už museli mať strach. Podotýkam, vlastnou rukou a podpísané aj s pokynmi.

    Z čoho všetkého má pán Galko ešte strach? Možno si spomeniete na jednu z mojich prvých tlačových konferencií, na ktorej som upozornil na nehorázne plytvanie peňazí daňových poplatníkov v rámci povinného zmluvného poistenia. Pánovi L., Galkovmu poradcovi, som klepol po prstoch. Vtedy som zastavil predražený tender, biznis, na ktorom chcel niekto okradnúť daňových poplatníkov o niekoľko miliónov eur. Áno, pán L., Galkov poradca, ktorý pracuje v poisťovni Allianz. Už viem, prečo ste mali strach.

    Viete, kto je pán L., pán Galko? Ja vám to poviem. Pán L. je bývalý šéf Vojenského spravodajstva za dvoch predchádzajúcich pravicových vlád a bývalý nadriadený aktérov údajnej kauzy tunelovanie. Je to človek, ktorý mal za Galkovho ministrovania kontrakt s VSS, za čo bol platený a dostal 12-tisíc eur popritom, že pracoval v Allianzi. Bol mu preplácaný telefón a auto, ktoré nikdy nevlastnil. Tento váš poradca, pán Galko, bol v čase, keď pre vás pracoval, odpočúvaný kvôli podozreniam z korupcie v prospech finančných skupín. Toto nie sú žiadne výmysly. Toto je konštatované v uznesení Ústavného súdu, ktoré je zverejnené na internetovej stránke. Môžete sa presvedčiť, mám ho tu, dokonca som požiadal a dal som, kto má záujem, nech sa páči, mám ho tu, je to toto (rečník zobral do rúk materiál) a je to verejný dokument.

    A viete, čo je na tom úplne zvrátené, vážené dámy a páni? Že pána L. dal odpočúvať ďalší nominant pána Galka, pán Brychta. Veď Galko odpočúval skoro aj sám seba, nie? Takto to vyzeralo v tajných službách za pána ministra Galka.

    To znamená, aby som to zhrnul, toto je absolútny rozklad Vojenského spravodajstva. Zhŕňam, hej? Takže pracovník Allianzu, poradca Galka, zároveň mal kontrakt s VSS platený z peňazí daňových poplatníkov a zároveň ho za peniaze daňových poplatníkov dával odpočúvať ďalší nominant pána Galka. Je toto normálne?!

    Určite si všetci dobre pamätáte na predvolebné heslá strany Sloboda a Solidarita: "Dosť bolo komunistov, dosť bolo eštebákov." A viete, z čoho mal pán Galko ešte strach? On tých eštebákov za svojej éry nielen vyznamenával a spolupracoval s nimi, ale dokonca ich aj platil. Však, pán Galko? Viete ktorých? Za vášho ministrovania služby platili Alojzovi Lorencovi a jeho štruktúram. Áno, presne tomu Lorencovi, ktorý šéfoval bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti. Pán Sulík, pán Hlina, toto vám nevadí? A toto nie sú moje dojmy. Toto sú fakty, ktoré sa dajú preukázať.

  • Viete o tom, že jednu z nehnuteľností, o ktorej sa písalo v "slohovej práci", sa pokúsil jej autor predať blízkemu subjektu pána Lorenca? Na toto všetko existujú dokumenty podpísané pánom Mikulcom a Suchodolinským. To sú tí dvaja, ktorí chodia vypovedať. Vy a vaši nominanti ste kšeftovali s jednotkou komunistickej Štátnej bezpečnosti. Veď je to absolútne zvrátené, že vy a títo vaši ľudia ukazujú na iných! Vy ste eštebákov oceňoval, s eštebákmi spolupracovali a, ešte raz hovorím, s eštebákmi kšeftovali!

    Pán Galko mal naozaj výborných poradcov. Dnes už je jasné, prečo s takou vervou odpočúval novinárov. Z toho pán Galko pustil do gatí a nastal boj, ktorého ste dnes svedkami vy i médiá.

    Vážené dámy, vážení páni, dnes už viem, prečo pánovi Galkovi rozprávali, že Vojenské spravodajstvo sa nedá zlúčiť, pretože by vyplávali na povrch všetky tie sviňačiny, ktoré jeho nominanti robili. Bývalý šéf VSS pán Mikulec, ktorý skartoval ten materiál, ktorý keby nebol skartovaný, dnes sme tu nie, vylepšoval peniazmi daňových poplatníkov rozpočet svojho otca, ktorému zaplatil za prenájom bytu. Z rozpočtu VSS mu vyplatil skoro milión korún. Tento nominant exministra Galka za SaS, o ktorom Galko nedávno povedal, že ho považuje za čestného človeka, vylepšoval rodinný rozpočet biznisom so strážnymi službami. Dočítali sme sa to v Hospodárskych novinách minulý týždeň. Dámy a páni, otec a brat pána Mikulca zarobili na Vojenskom spravodajstve viac ako 2,5 mil. eur. Však, pán Galko, viete o tom?

    Ale toto sa im useklo a uťalo a toto pre nich skončilo. A toto je dôvod, pre ktorý tu dnes stojí. Títo Galkovi nominanti nakupovali drahé autá, zbytočný softvér za trištvrte milióna eur, a to tvrdili, že po svojom nástupe nenašli v kase ani euro. Pán Galko a jeho nohsledi sa neštítili klamať vtedy a neštítia sa klamať ani dnes.

    Vážené dámy, páni, možno by som bol mediálnym hrdinom, keby som pána Tibenského a pána Skuhru hneď po zverejnení "slohových prác" postavil mimo služby. To by urobil človek, ktorý až s perverznou radosťou používa metódy ŠtB. Ja som ale nemal dôvod pochybovať o pánovi Tibenskom, keďže práve on bol nominantom pani Radičovej, ktorá vás odvolala, pán Galko. Pán Tibenský bol práve ňou nominovaný po kauze odpočúvania. Nie je to vaša pomsta, pán Galko?

    Čo by asi písali médiá, keby som pána Tibenského po svojom nástupe odvolal a spochybnil? A prečo som sa zastal pána Skuhru? Pretože pán Galko vo svojom strachu a v rýchlosti so svojimi "literárnymi" poradcami vo svojich "slohových prácach" ani nevedeli presne, aké mal zaradenie. Ale to tak býva. V strachu sa človek dopúšťa omylov. Pán Skuhra nikdy nebol šéfom VSS, ako sa o tom píše v "slohových prácach", a nikdy nemal nič s predmetným materiálom.

    Napriek tomu tu dnes stojím a musím vysvetľovať niečo, čo ani nie je mojou kauzou, ale konám, na rozdiel od vás. Už na začiatku som povedal: "Padni, komu padni." Ja nie som vyšetrovateľ, ja neskartujem, ako nominanti pána Galka. Ak sa preukáže, že sa niečo stalo, okamžite vyvodím dôsledky.

    Pýtam sa však, prečo pán Galko za svojho ministrovania nič nevyriešil? Pán Galko aj s jeho nominantami tvrdí, že oni konali, ale nemali dostatok času, aby túto vec mohli došetriť. Pán Galko, zase klamete!

    V súvislosti s údajnou kauzou a "slohovou prácou" neprebiehalo žiadne ucelené oficiálne vyšetrovanie, nebol založený žiadny komplexný vyšetrovací zväzok. Jednoducho, keď niečo vyšetrujete, musíte založiť zložku, kde sústreďujete dôkazy. Toto sa nestalo. Ani zložky v službe, ktoré majú kompetenciu šetriť takúto záležitosť, o ktorej sa dnes bavíme, neprešetrovali v takomto komplexnom rozmere.

    Preto sa pýtam, a nielen ja, ale rovnako, rovnako sa pýtala aj pani expremiérka a zastupujúca ministerka pani Radičová: Pre koho bola táto správa vytvorená? Keď nebola určená pre ministra obrany, ani pre ministra vnútra, keď nebola pre premiérku a predovšetkým ani nie pre orgány činné v trestnom konaní? Prečo sa nikto z aktérov tejto kauzy neobrátil na orgány činné v trestnom konaní a nekonal, keď mali také závažné podozrenia? Veď to je ich občianska povinnosť!

    O tom, že sa jednalo o pamflet a nie o seriózne šetrenie, svedčí aj to, že materiál bol najprv poslaný do médií a na výbor a až oni museli zabezpečiť, aby sa dostal k orgánom činným v trestnom konaní. Aj toto je dôkaz, že išlo o vytĺkanie osobného a politického kapitálu. Niekomu evidentne veľmi záležalo na medializácii tohto materiálu.

    Pán Galko niekoľko mesiacov pred zlúčením Vojenského spravodajstva vedel, že šéfom spojeného spravodajstva bude jeden z dvojice Tibenský, Skuhra. Niekoľkokrát som o tom informoval médiá aj výbory. No nikdy na nič neupozornil a nikdy nepovedal, že existujú závažné skutočnosti, ktoré by týchto ľudí diskvalifikovali. Čušal ako voš pod chrastou, lebo vtedy ešte nepociťoval strach. Vtedy neveril, že k zlúčeniu príde. No keď sa zlučovali, začali sa robiť špinavosti a toto je vaša kauza, pán Galko.

    Pán Galko, pokojne ste mi mohli zavolať na protikorupčnú linku, ktorú ste sám zriadil, keď už sám ste za tých 15 mesiacov nekonal. Už viem prečo. Pretože ak niekde bola korupcia, tak bola priamo pod vaším nosom. Za celé mesiace tento demokrat, tento chronický podávateľ trestných oznámení nepovedal ani pol slova. A viete prečo? Lebo vtedy nemal taký strach. Neveril, že sa mi toto zlúčenie môže podariť. Nemusel sa báť, že ich sviňačiny vyplávajú na povrch.

    Som rád, že tu dnes nestojím za to, čo som urobil, alebo za to, čo som neurobil, ale stojím tu preto, že si niekto zo strachu niečo vymyslel a skonšpiroval.

    Pán Galko, klamete. Toto nerobil žiadny z ministrov obrany, že demaskoval bývalých agentov na záchranu svojej politickej kože a na záchranu svojej dvojpercentnej strany. Pán Galko, ste absolútne bezcharakterný človek. Keď praskla vaša kauza odpočúvanie, tak ste napísali na svoj blog, že osobitný kontrolný výbor nemá vyšetrovacie právomoci, že má nárok na štruktúru organizačnú a nejaké základné dokumenty. Myslím, že z 10. 12. to bolo, 2010, a dnes ako člen toho istého výboru ste sa stali nielen sudcom, ale aj inkvizítorom a za svoj blog by ste, na svoj blog by ste najradšej zabudli.

    Pán Galko je pre strach z toho, čo sa tu za jeho éry dialo, schopný urobiť čokoľvek. Pevne verím, že dnes urobí tri tlačové konferencie, dovedie ďalších pseudosvedkov, pretože strach pána Galka dohnal do situácie, že sa neštíti zapredať aj sám seba.

  • Presvedčil o tom aj počas rokovania kontrolného výboru, na ktorý prišiel hovoriť o tunelovaní bývalý príslušník Vojenského spravodajstva. Pán Galko predstúpil pred médiá a povedal, že toto, čo počul, je pecka. Keď však už o pár hodín na druhý deň na výbore zistil, že obvinenia, ktoré zazneli, smerujú k nemu, pretože sa podpísal pod dostavbu predmetnej nehnuteľnosti a následne i dofinancoval, celý sa len červenal. Ale médiám už o tom nič nepovedal. Nepriznal sa. Pán Galko, toto je pecka, toto je tá vaša bezcharakternosť!

    Jediné, za čo sa hanbím, je pán Galko, s ktorým tu dnes musím sedieť v tomto pléne.

    Ak v tomto prípade niekto nekonal, tak som to určite nebol ja, ale vy, pán Galko, a vaši nominantni. Som rád, že obidvaja sú momentálne trestne stíhaní. Tí vaši dôveryhodní svedkovia, ktorým veríte.

    Pre svoju bezpečnosť a zachovanie akej-takej existencie SaS je dnes ochotný destabilizovať túto krajinu a ohroziť jej postavenie v medzinárodných štruktúrach a vzťahoch. A čo je absolútne absurdné, dehonestovať pozíciu ministerstva obrany a ministra obrany. Nie s úmyslom odhaliť korupciu, ale aby sám sa zachránil, demoralizuje a znevažuje Slovenskú republiku. Ale dnes sa už neskryjete, tak ako ste to robili po prevalení kauzy odpočúvania. Aj v Českej republike je vidieť, ako to dopadne, keď ľudia ako vy dostanú do rúk moc.

    Osobne sa nemám za čo hanbiť, hanbiť sa však budeme všetci. Hanbiť sa musíme za to, že sme v očiach našich ľudí a celého sveta na posmech. Preboha, veď všade na svete, ak je niečo tajné, tak je skutočne v skutočnosti tajné! A len cynik demaskuje a ohrozuje svoju krajinu a jej príslušníkov.

    Bezpečnosť a česť tejto krajiny nie je ľavicová, pravicová a nie je ani liberálna. Je len jedna, pán Galko, ale tú vy nepoznáte.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť. Určite som pripravený odpovedať aj na množstvo vašich otázok. V svojom prejave som vás len v krátkosti chcel informovať o svojich krokoch, ktoré som urobil po medializácii tejto kauzy. Považoval som však za potrebné informovať aj o tom, čo je s touto kauzou spojené. Všetky doterajšie kroky, ktoré som v tejto záležitosti vykonal smerom k orgánom činným v trestnom konaní, som dokladoval na výbore a som ochotný o nich rozprávať.

    Samozrejme, beriem aj slová, ktoré tu zazneli, že treba urobiť a už sme urobili základné kroky, či už je to zlúčenie služby, či už je to vypracovaný nový spravodajský zákon, alebo i naše konanie, ktoré bolo doteraz nad rámec platnej právnej úpravy, že sme ukázali, že máme záujem túto kauzu alebo pseudokauzu vyšetriť. Znovu opakujem, padni, komu padni, ak sa preukáže čokoľvek, budeme konať, ale nebudeme používať pri tom eštebácke maniere!

    Som pripravený a vydal som nariadenia, ktoré zmenia aj v službe štruktúru obehu materiálov, jej elektronizáciu, prístupových kódov a podobne, ale o tom určite budem informovať osobitný kontrolný výbor v pravý čas.

    Chcem informovať aj pána predkladateľa, že predkladám na Bezpečnostnú radu správu, dokonca aj s vyčíslením majetkových škôd, ktoré títo ľudia spôsobili. A ide o majetkové škody, personálne a medzinárodné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami... Pán poslanec Číž...

  • Reakcia poslanca.

  • Treba stlačiť trojku. Páni poslanci Baška, Martvoň, poprosím vás, celkom 16 pánov poslancov. Takže začneme, poprosím vás, vráťte. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Posledný bol pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Baška.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja sa dotknem troch takých vecí, ktoré ste vo vašej rozprave povedali.

    Tou prvou je, a myslím si to aj ja, keď sa hovorí, že je to "slohová práca". Pretože uvediem to na jednom príklade, ktorý, ktorý v tejto práci alebo v tomto materiáli bol. Hovoril aj o tom, že jedna z tých nehnuteľností, ktorá bola prevedená, resp. predaná, tak naozaj táto nehnuteľnosť bola prevedená, predaná, ale za pôsobenia pána exministra obrany, pána poslanca Galka. A neverím, neverím tomu, že by takýto prevod, ak by bol nezákonný, nezastavil. Že by ho nezastavil. Čiže to je, to je jedna vec, ktorá ma utvrdzuje v tom, že naozaj veľmi veľa vecí je v tejto práci slohových a naozaj necháme to na vyšetrovacie orgány, ktoré potvrdia, resp. vyvrátia, čo je v tom pravdivé, čo v tom nie je pravdivé.

    Druhá vec. Samotná medializácia a ten jeden krok, ktorý urobil pán exminister Galko, že pozval na tlačovú besedu do Liberálneho domu dôstojníčku Vojenskej spravodajskej služby. A toto nie je déja vu, toto isté urobil, aj keď bol ministrom obrany, s bývalým riaditeľom Bezpečnostného úradu, ktorého takýmto spôsobom, môžem to povedať, aj zneužil. Pretože nový riaditeľ Bezpečnostného úradu, ktorého som menoval ja, spĺňal všetky predpoklady na to, aby bol novým riaditeľom Bezpečnostného úradu, čo ten predchádzajúci riaditeľ Bezpečnostného úradu nespĺňal. A teraz ani neviem, a to v rozprave poviem, kto možno zneužil koho, či to bol pán Galko, pani, pani dôstojníčku, alebo ona jeho, aby sa dostala z ozbrojených síl von.

    A tá tretia vec, čo ma naozaj zarazila, je to, že pán Galko...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, chcem oceniť vystúpenie, ktoré tu bolo urobené, vzhľadom na to, že sa objasnili mnohé skutočnosti, ktoré sú v pozadí toho, čo sa vlastne všetko deje, a takto sa mohli občania a my aj dozvedieť veci, ktoré boli skreslené, dá sa povedať, určitými médiami.

    Chcem ale poukázať na jeden fakt. V podstate nielenže sa tu my zaoberáme výpoveďami osôb, ktoré podľa môjho názoru spáchali trestný čin, ktorý tým, že prezradili utajované skutočnosti, ale dovolím si upozorniť aj na § 21 zákona o Vojenskom spravodajstve, kde budem parafrázovať: Skutočnosti, o ktorých sa členovia kontrolného výboru, teda osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, dozvedia pri výkone svojej funkcie, používajú iba na dosiahnutie účelu kontroly. Členovia kontrolného výboru sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie, pričom táto povinnosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a možno ich zbaviť iba tejto povinnosti mlčať, jedine ich môže zbaviť Národná rada Slovenskej republiky.

    Čo tým chcem povedať? Jedine toľko, že pán poslanec Galko, pokiaľ sa aj niečo dozvedel ohľadom Vojenského spravodajstva ako člen osobitného kontrolného výboru, tak nemal ísť pred médiá, mal to riešiť v zmysle určitých postupov, tým podľa môjho názoru porušil zákon o Vojenskom spravodajstve. Čiže zaoberáme sa tu nie v podstate vystúpeniami ľudí, ktorí porušili niekoľko zákonov a mali by za to, samozrejme, pykať.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, na úvod by som chcel oceniť, že ste vystúpili v rozprave, tým pádom môžeme na vás reagovať. Pevne verím, že vystúpite aj potom po mojom vystúpení v rozprave, aby som teda dostal odpovede na niektoré otázky, ktoré nestihnem teraz položiť. Teraz poviem len pár vecí.

    Vy ste v podstate nepovedali nič k tomu, čo ste mali povedať, k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby. Vy ste 80 % času len útočili na mňa a venovali ste sa mne. No, musíte mať strašný strach zo mňa, pán minister. Ale nielen vy, ale aj vaši kolegovia. Menej stresu, kľud, bude horšie.

    Tým vlastne zodpovedám aj to, čo ste povedali, tu začal, aj kolega Martvoň spomínal, áno, budú aj ďalší svedkovia, pán minister. Budú rozprávať aj ďalší svedkovia a budú rozprávať aj ľudia, ktorých máte teraz ešte aktívne v službe. Pretože verejnosť má právo poznať pravdu o tom, čo sa deje na Vojenskom spravodajstve pod vaším vedením.

    Tie obvinenia Mikulca a jeho otca a ďalších ľudí a čo ja viem koho, to si riešte s nimi. Pokiaľ ja viem, chcú na vás podať všetci civilnú žalobu, to znamená, že k tomu nejak je zbytočné, aby som sa vyjadroval.

    Ale poviem vám ešte jednu vec, lebo vy ste povedali, že ja som doviedol do spravodajstva ľudí, ktorí sa navzájom sledovali a tak ďalej. Viete, koho ste vy doviedli do spravodajstva? Vy ste doviedli do spravodajstva vagabundov, ktorí navštevujú manželky a partnerky bývalých dôstojníkov Vojenského spravodajstva v ich zamestnaniach a vyhrážajú sa im tam a šikanujú ich tam. Takýchto grázlov vy ste doviedli do Vojenského spravodajstva a takýchto grázlov chránite.

    Ja vám garantujem, že mne strach nenaženiete. Ja sa takým ľuďom, ako ste vy a ľudia, ktorých ste doviedli do Vojenského spravodajstva, nebudem vyhýbať a postavím sa im čelom a verejnosť sa raz dozvie, koho ste tam vlastne doviedli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Tak toto už je iná schôdza, dámy a páni, začína to naberať grády, začína to byť dokonca veľmi zaujímavé a tie tvrdenia proti tvrdeniam, to ešte bude veľmi veselé, o tom som, o tom som presvedčený. A trošku sa začína táto schôdza obracať proti tým, ktorí ju iniciovali, a som presvedčený, že to tak dopadne.

    Viete, ja som si skutočne naivne na začiatku myslel, že zvolávate túto schôdzu preto, aby ste sa poďakovali ministrovi Glváčovi napríklad za to, ako zvládol povodne, čo všetko sa pre to spravilo (smiech v sále), a to môže byť tak smiešne skutočne len pre pani Vášáryovú, ktorá určite pri tom Dunaji nebýva. Ale, alebo napríklad MOST - HÍD, hej, som si myslel, že chcú poďakovať pánovi bývalému riaditeľovi Binderovi za to, že postavil Gabčíkovo. Ani to sa nestalo.

    Potom som si v novinách prečítal, že keď nebude táto schôdza, no tak toho Glváča budeme odvolávať. Toho Glváča budeme odvolávať, hoci neviem, ako ten Glváč stále súvisí s tým, o čom táto schôdza je? Veď predsa to je kauza minulej vlády, vlády pani Radičovej, ktorá sa tu bude prepierať. Veď o tomto sa budeme tuná určite ďalších päť hodín baviť.

    Dámy a páni, toto všetko a táto schôdza bola iniciovaná len preto, aby sa istí páni poslanci, ktorí boli kedysi ministrami bývalej vlády, verejne pokúsili vyviniť. A to je skutočne veľmi málo na to, aby sme tu sedeli. Nech to robia niekde inde, prípadne nech zasiahnu orgány činné v trestnom konaní preto, lebo som presvedčený, že aj tie zasiahnu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, aj ja oceňujem časť vášho vystúpenia, ako hovoril aj pán poslanec Martvoň. A ja oceňujem tú časť, keď ste v úvode povedali, že ste rád, že je táto schôdza. To je tak odkaz aj pánu Čížovi, aj pánu Martvoňovi, že pán minister je rád, na rozdiel od vás, že táto mimoriadna schôdza je.

    Takisto ja oceňujem, čo ste povedali, že čo ste už urobili, ako ste súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní v týchto podozreniach z tunelovania a rozkrádania štátneho majetku tými tajnými. Potiaľto je to v poriadku a to vám nikto z opozície nevyčíta, pán minister.

    Ale problém je v inom, že z tajných služieb unikajú materiály tak, že to je celosvetová hanba, medzinárodný škandál. A ďalej, že tí podozriví, ktorí sú z toho rozkrádania, sú stále na dôležitých riadiacich funkciách a títo by to mali vyšetriť. Pán minister, toto je problém. V prvom rade to je váš problém. Ako ak chcete zabezpečiť transparentné vyšetrenie tohto podozrenia, tak ľudia, na ktorých je tieň podozrenia, proste nemôžu počas vyšetrovania sedieť na svojich stoličkách, aby to vyšetrovanie marili. To je, pán minister, nonsens.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister, vaše vystúpenie ma uistilo v tom, že tá situácia je naozaj vážna. Pretože vo vašom vystúpení ste sa ani náhodou nesnažili vysvetliť tunelovanie verejných zdrojov, ale vy ste sa venovali len kydaniu na druhých. Tým pádom ste nás uistili predovšetkým v tom, že situácia je naozaj vážna. Pán minister, je to váš škandál. Vy tu vládnete od roku 2006 s malou prestávkou a je pozoruhodné, že ani trošku necítite zodpovednosť za konanie vašej strany. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela upozorniť na jednu vec, ktorá tu ešte nepadla. My sme počuli vystúpenie ministra členského štátu NATO. Členského štátu NATO. Každé slovo z tohto vystúpenia bude preložené do angličtiny a zajtra sa objaví na stoloch nielen všetkých ministrov obrany členských štátov NATO, ale aj všetkých zodpovedných ľudí, ktorí pracujú vo vojenských spravodajstvách všetkých členských štátoch NATO. Ja som zvedavá, ako pretlmočia sviňačinky a gate a všelijaké takéto veci. Ja neviem, čo ste tým všetko sledovali. To sa ukáže počas tejto debaty, pán minister.

    Ale všetkých, ktorí tu v tejto debate chcú zobrať si hlas, upozorňujem, že to je jedno, ako sa voláte, ale keď ste za tú alebo tú stranu, hlavne za vládnu stranu SMER, všetko, čo poviete, bude zajtra na stoloch v celej Európe a v Spojených štátoch ako to, čo si myslí strana SMER. Takže prosím vás, vážte slová. A verte mi, že hovorím zo svojej vlastnej skúsenosti.

    My sme tu už mali niekoľko takýchto káuz rôznych tajných služieb. Spomínam si veľmi dobre na rozklad SIS pod vedením mladého Lexu. My sa nakoniec vždy dozvieme, vždy sa dozvieme, ako to vlastne nakoniec bolo. Ale spochybňovať, že sa parlament zaoberá touto kauzou, prepáčte, tak aspoň, keďže tieto všetky naše slová pôjdu do celého sveta, tak aspoň vážte, vážení kolegovia, to, čo hovoríte.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, použiť spojenie "strach Ľuba Galka", keby tam bolo prídavné meno, tak je to absolútne contradictio in adjecto. Ak existuje v slovenskej politike a v tomto parlamente človek, ktorý má proti strachu porobené, tak je to Ľubo Galko.

    V našej krajine nahrávanie, odpočúvanie i počúvanie prináša vnímavým občanom pozoruhodné zistenia. Zachytí hlasy podobné hlasom, zistíme, kto riadi pravdotvorné bejby, dozvieme sa, koľko deka salámy treba na nasýtenie hladných krkov. Vy, pán minister, hovoríte, že by ste mohli byť mediálnym hrdinom. Má to len jeden háčik. Musel by vám niekto veriť. Okrem vašej parlamentnej kľaky vám verí sotvakto, aj keď klopete do kecpultu ako ďateľ. Máte možno pocit, že ste za vodou, za vašou Čiernou vodou. Ale za 24 minút a 11 sekúnd ste neuviedli jediné vysvetlenie, ktoré by vyvracalo to, kvôli čomu tu sedíme a kvôli čomu nielen, ale aj nad vami visí čierne mračno.

    Podľa vašich kolegov právnikov je odkrytie zlodejiny dôvodom na potrestanie odkrývajúcich. To je obraz dnešnej slovenskej politickej väčšiny. Ale všetko do času.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nezdieľam názory niektorých reagujúcich na vystúpenie pána ministra. Naopak, si myslím, že aj keď to bude možno z pohľadu kolegov nudnejšie, mali by sme sa vrátiť ku kauze tunelovania alebo, ak chcete, údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby a aj k tomu faktu, že prebieha nejaké vyšetrenie alebo samovyšetrenie tejto kauzy. A to ma zaujíma. Myslím si, že tu naozaj nie sme od toho, aby sme počúvali, že čo majú medzi sebou osobného páni Glváč a Galko. Ja by som bol veľmi rád, keby sme to mohli vrátiť späť k meritu veci.

    Po tom, čo som tu počul, tak očakávam, že do niekoľkých dní príde niekoho z vás dvoch zatknúť polícia. Pretože tu padli tak silné slová, že buď ak je to pravda, pán minister, tak potom pána Galka asi odvedú v putách, tak ako v Českej republike, alebo vy dostanete riadnu pokutu za tvrdé ohováranie. Ak to pravda naozaj nie je, tak potom to, čo ste povedali, že nejaké stranícke tlačovky, tak toto bol stále len slabý odvar oproti tomuto. Čiže bol by som veľmi opatrný.

    A kladiem si otázku, ak teda tvrdíte, že to pravda je: Prečo ešte nie je podané trestné oznámenie, keďže tie veci sú známe už veľmi dávno? Mám taký pocit, že to naozaj bolo horšie ako akákoľvek nejaká predstava straníckej tlačovky a že to bolo čisto pre médiá. Ako od ministra vlády by som od vás očakával návrhy do budúcna, aby sa toto už neopakovalo.

    Mňa nezaujíma, či je dobrý ten alebo onen, kto je najväčší frajer, ale čo urobíme, aby naozaj Slovenská republika nemala ohrozenú svoju bezpečnosť, aby sa dali tajné služby do poriadku. A dúfam, že sa k tomu dostaneme počas tejto schôdze a riešením tejto rozpravy budú konkrétne návrhy, aby sa táto vec už neopakovala.

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister, hovorili ste o strachu. Ja som tiež na niekoľkých tvárach v posledných dvoch alebo troch týždňoch videl strach. Videl som strach na tvárach poslancov SMER-u, keď púšťali to trápne video, z ktorého účelovo vystrihli to, čo tam bolo reálne povedané, a strápnili sa pred celou republikou tou nevydarenou tlačovkou. Tam bol strach.

    Videl som strach na tvári predsedu parlamentu dnes ráno, keď protiprávne nepustil Ľuba Galka hovoriť za klub SaS, ktorý stále funguje, lebo podľa zákona máme právo vystupovať v jeho mene v Národnej rade. Doteraz nám to bolo vždy umožnené. Dnes chápem, že zo strachu pred tým, aby ste neboli konfrontovaní napriamo, nebolo umožnené, aby za klub SaS vystúpil, a musí vystúpiť v normálnej rozprave.

    A strach vidím aj vo vašej tvári práve teraz. Lebo niektoré veci možno viete vy, niektoré možno vie Galko. Ja chápem, že sú tajné, ale predpokladám, že Ľubo Galko spáva dobre. Ale neverím tomu, že vy spávať dobre budete.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, zdravím vás. No, perfektné vystúpenie. Myslím si, že vaši spin doktori majú to s vami ťažké, teda tí smerácki spin doktori, ale snažia sa ostošesť. No na mňa to pôsobí dojmom, že najprv teda došli so stratégiou, zrejme nevedeli presne, o aký rozsah sa jedná, tak najprv došli s tým, že to zametieme pod koberec a budeme sa tváriť, že nič sa nedeje. Tak to bolo zrejme vtedy, kedy vás nabrífovali, že máte povedať, že to je slohová práca a kedy bol zrušený ten výbor a potom hentá smiešna tlačovka tu v kinosále tiež zrejme mala k tomu prispieť, že to je, skrátka, nič sa nedeje.

    Teraz zmenili, podľa toho, jak vás počúvam, zmenili stratégiu a došli k záveru, že no je to moc veľké svinstvo, čo sa to tam u vás deje, tak musíme ísť na to inak, a síce štýlom, že najlepšia obrana je útok. No tak ste tu kydali všetko, čo vám napísali. Ja si nemyslím, že ste sa pri tom nejak dobre cítili. Hlavne vy patríte k tým ľuďom, ktorí vedia, že koľko, čo, kde je na čom pravdy. Máte prístup k relevantným informáciám. No, ste tu teda hodne kydali, ale k veci ste v podstate nič nepovedali a nič to neprekryje na tom, že vy kryjete zločin. A toto je problém. No ja chápem, že váš predpredchodca pán Baška teraz má byť županom, tak jeho držia spin doktori bokom, ale vy tu zato musíte teraz rozprávať takéto bludy.

    A nakoniec ale, keď ste toľko o tom strachu hovorili, tak ja som sa dnes dočítal, že nový prokurátor, ktorého sa chystáte si zvoliť v rozpore s pravidlami, že často nepozná zľutovanie. No len teda, aby poznal zľutovanie v prípade...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, k vystúpeniu pána ministra pre mňa niekoľko podstatných súvislostí.

    Prvá. Na osobitnom kontrolnom výbore vystúpili osoby, ktoré podali vysvetlenie, vrátane vysvetlenia pána ministra.

    Druhá. Ministerstvo, minister, spravodajská služba poskytuje súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní. Minister zbavil mlčanlivosti osoby, o ktoré boli požiadané, aby boli zbavené mlčanlivosti.

    Tretia. Prečo neboli uvedené závery? Minister nie je vyšetrovateľom, kauza je živá, a preto myslím si, že minister nie je ani povinný, ale myslím si, že ani nemôže uvádzať fakty zo živej kauzy.

    Štvrtú vec, ktorú by som chcel povedať, a kde už mám trošku pochybnosti o zdravom rozume celkovo aj v tejto sále, nech mi to kolegovia prepáčia. Prečo takýmto spôsobom dehonestujeme slovenské spravodajské služby a prečo takýmto spôsobom de facto dehonestujeme Slovenskú republiku? Mňa úplne mrazí, ak zaznie v jednej faktickej poznámke, zaznejú slová "budú vypovedať aktívni agenti a bude horúco".

    Pán minister, máte pravdu, tajné veci prestávajú byť tajnými a ja vás chcem požiadať, ak vyhádžete polovicu Vojenského spravodajstva a urobíte tam poriadok, tak bude to absolútne namieste a nikto vám nemôže nič zazlievať. Jednoducho nie je normálne, aby živí agenti odkrývali svoju identitu, aby demaskovali celú spravodajskú sieť. A ja sa pýtam: V koho záujme to je? Nikto nechce zamiesť kauzu pod koberec, ale nech konajú orgány, ktoré konať majú, a nie zverejňovať identitu agentov.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, naozaj je krátkosť času, a tak teda poďme po podstatách tých otázok, ktoré verejnosť veľmi, veľmi zaujímajú. Ja položím dve, ktoré naozaj sú dôležité preto, aby bolo zrejmé, ako to na tej tajnej službe vlastne vyzerá.

    Tá prvá smeruje k obdobiu, keď ste neboli ministrom, ale predpokladám, že ste si obrázok o tom urobili. Tá smeruje k tomu, v roku 2006, 2010, ako boli kreovaní riaditelia Vojenského obranného spravodajstva aj Vojenskej spravodajskej služby? Či to boli, alebo neboli politickí nominanti konkrétnych vládnych strán.

    Veľmi pekne by som poprosil o odpoveď, lebo si myslím, že skutočne ten problém ťahá sa až takto hlboko. Či to boli, alebo neboli nominanti konkrétnych politických strán. A ak áno, tak ktorých?

    A tá druhá otázka smeruje k tomu, čo si myslím, že naozaj je úplne zrejmé a jasné. Máme fotografiu a videli sme ju všetci v médiách, kde práve terajší šéf tajnej služby je na fotografii s pravou rukou predsedu SNS pána Slotu. Kde na tej fotografii je ešte aj s ďalším kolegom, vlastne s pán Šebom, ktorý je, bol vtedy alebo bol už riaditeľom Vojenského spravodajstva. A mňa by veľmi zaujímalo, či táto fotografia, kde sa pomerne dobre bavia, za akých okolností vznikla a či táto práve neukazuje, že znižovanie dôveryhodnosti prebiehalo aj po tejto línii. To je niečo, čo je čisto politická vec, ktorej treba porozumieť. Jednoducho, ak existuje človek, ktorý bol pravou rukou pána Slotu, na ktorého boli rôzne majetky, ktoré pán Slota užíval, napísané, a my máme fotografiu dvoch riaditeľov, ktorí s ním sedia a dobre sa bavia, tak si myslím, že jeden minister by tu mal vstať a ísť naspäť a vysvetliť, ako tá fotografia vznikla.

    Všetko to, čo ste povedali, bolo rečnícky pekné, ale toto by bolo hlboko pravdivé zoči-voči verejnosti tu a teraz.

  • Ďakujem pekne. No nezávidím celkom navrhovateľom, predpokladám, že aspoň niektorí z nich už majú chuť hodiť uterák a stiahnuť návrh a prestať s týmto nezmyselným rokovaním.

    Ale, pán minister, chcem vám poďakovať, že ste osvetlili pozadie kauzy a súvislosti, ktorá ju sprevádza, pretože nepochybne verejnosť, ako aj my, bola znepokojená tým, že sa údajne mal v prostredí Vojenského spravodajstva rozkrádať verejný majetok. Pravda, ak vychádzajú najavo vedomosti, že tí, ktorí sú dneska veľkými kritikmi, reprezentovali vládnu moc viac ako jeden a pol roka a výstup ich vyšetrovania bol nulový, a len teraz sa objavila táto obrovská kauza, je sám osebe presvedčivý a myslím si, že už k tomu veľmi hovoriť netreba.

    Ale spomínali ste iné fakty, ktoré mne sa zdajú, že sú veľmi dôležité, a to sú fakty, ktoré súvisia s masívnym odpočúvaním na ministerstve obrany, konkrétne na Vojenskom spravodajstve, v predchádzajúcom období.

    Kolegyne, kolegovia, v susednej Českej republike majú zhruba také isté právne predpisy, ako máme my, a tam sa objavilo podozrenie, že členka kabinetu premiéra dala odpočúvať cez Vojenské spravodajstvo iné osoby. A tá zhodou okolností je momentálne vo vyšetrovacej väzbe. Nie sú náhodou aktéri tejto schôdze a tejto kauzy tu prítomní, ktorí môžu mať reálne obavy z pôsobenia zákona.

    Mrzí ma, že tu nie je pán poslanec Lipšic, ktorý tiež s tým nesmelým dešpektom vysvetľoval a znižoval naše argumenty vo vzťahu vtedy, keď sme prerokovávali otázky, ktoré súvisia s odpočúvaní. Dneska tu nie je.

    To sú skutočne nebezpečné veci. Je cena za to, čo tu chceme dneska urobiť, za diskreditáciu tajnej služby našej vo vzťahu k zahraničným partnerom, za diskreditáciu vo vnútri, za jej totálnu destabilizáciu a podobne? Naozaj nenájdeme trošku všetci spoločne viacej aj skutočného štátnického rozumu?

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj ten rozsah dekonšpirácie a to, že tu takto pobehujeme v trenkách ako keby po námestí, bude mať za dôsledok ďalekosiahle, to tu, myslím, že bolo spomenuté a ešte bude a koniec koncov to spomeniem aj ja v mojom vystúpení, mať ďalekosiahle dôsledky.

    Avšak v zásade, pán minister, otázka je taká. Máte priesak, hej, priesak, či preto, že už bolo toho tak veľa, že sa toho tam tak nevošlo, alebo priesak, pretože to netesní. Každopádne to, čo presiaklo, sa javí ako hnoj. Hej. A to je vec, ktorá, a to, že sa to dostalo sem, je preto, že ste išli po hrudi do toho, po obrane niekoho. Ja poviem viacej v mojom vystúpení, ja som sa tiež dlho rozmýšľal, či podpíšem ten návrh, alebo nie, a očakával som vaše stanovisko k tomu priesaku. Keď netesní, to znamená, niekto, niekde sa stala chyba. Naozaj.

    A ešte takú drobnú poznámku si dovolím. Máte naviac, aby vám pikolíka robil Martvoň, viete, že to je naozaj (povedané so smiechom) človek, ktorý na jednej strane prijíma Srbsko do NATO a potom tu nosí jak pikolík noviny a ešte sa pri ňom tak priblblo usmieva. To naozaj zvážte. A pokiaľ dneska plní Martvoň úlohu hrota meča, tak vám pokazí všetko, čo môže. To vám garantujem.Lebo tá jeho argumentačná, tie delá, čo bude púšťať, to na konci, keď niekto zráta, z toho bude prúser.

    A viac poviem v rozprave.

  • Reakcie z pléna.

  • Chce pán minister reagovať? Áno. Poprosím vás, zapnite pána ministra.

  • Začnem odzadu.

    Priesak je, priesak je, ale je to z minulosti. Je to dôsledok personálnych nominácií. Aj toto celé je v dôsledku nekonania za 15 mesiacov ministrovania pána Galka.

    To, čo som povedal, a to, čo som vám mohol povedať, tie kroky, ktoré sme urobili, sú konzultované s orgánmi činnými v trestnom konaní. Všetko, o čo ma požiadajú, je, to je celé, čo k tomuto môžem povedať.

    Snažil som sa vám vysvetliť aj dôvody. Súhlasím s kolegom Abrhanom, nie, pardon, s Brockom, ktorý vystupoval a, samozrejme, si uvedomujem, čo môžme a čo nemôžme, čo nemôžme povedať. Toto všetko bolo.

    Na otázku pána Freša, ktorý hovorí o tej fotografii, dobrá otázka. Dostával som ju niekoľko, ale nepotreboval som k tomu zvolávať tlačovú konferenciu. Otvoril som bezpečnostné previerky obom pánom. Obidvaja páni mali bezpečnostný pohovor, videl som výsledky a poslal som ich na polygraf a obstáli. Stačí vám to? Podotknem inak, že jeden z dvojice je spolužiak z Vysokej školy dopravy a spojov spred, ja neviem, 20 či 25 rokov. A ako povedal aj nejaký bezpečnostný analytik, viem si predstaviť aj lepšiu dovolenku pri tomto aj v lepšej destinácii. Ale nechcem to, nechcem to nejakým spôsobom znevažovať. Aj napriek tomu išli na bezpečnostnú, otvorená bola bezpečnostná previerka, že v predchádzajúcich previerkach a polygrafoch nepotrebovali na ňu ísť. Pretože na toto neexistuje žiadny zákonný dôvod, žiadny paragraf, žiadny odstavec. Je to mediálne ľúbivé. Aj napriek tomu som im otvoril bezpečnostnú previerku a obaja boli na polygrafe s výsledkom negatívnym. Teda že nemajú žiadny vzťah ani k finančným, ani neviem k akým, ani prepojenia s pánom Gansém.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Vašečka, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy za klub OĽaNO, máte slovo. Ale dobre. Pán predkladateľ, poďte zaujať miesto. Pán poslanec Fedor.

  • Ďakujem. Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegovia, kolegyne, po tomto takom osobnom, osobnej prestrelke by som rád vrátil vec k podstate, a teda hovoríme o tajných službách, konkrétne o Vojenskom spravodajstve, alebo ešte pred rozdelením o Vojenskej spravodajskej službe, ktorej údajné tunelovanie je témou tejto schôdze.

    Tajné služby sú tajné preto, lebo je najlepšie, keď sa o nich nehovorí alebo, lepšie treba to upresniť, keď sa o nich hovorí tam, kde sa má. Určite to nie je na verejnosti, určite to nie je v médiách, a ak to nie je potrebné, tak by sme vlastne o nich nemali vôbec počuť. Ideálna tajná služba pracuje dobre vtedy, keď o nej nikto nepočuje. Vieme, že tajná služba to má také ťažké, pretože úspechmi sa pochváliť nemôže verejne zo zrejmých dôvodov, a ak sa o nej hovorí, tak sú to väčšinou škandály. Takže je dobré, keď sa o nej nevie, keď sa o nej mlčí. A ak vyvstanú nejaké problémy, tak ak sa to rieši štandardnými procesmi.

    Bohužiaľ, z tejto konkrétnej kauzy, a to je to memento, vyplýva, že u nás to tak nefunguje. Že tie štandardné procesy, ako by sa malo hovoriť o tajných službách, tak tie nefungujú. To, čo sa stalo, myslím, že veľmi dobre zhrnul pán poslanec Fedor, predseda kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Ja by som len zhrnul to, že naozaj je tu vážne podozrenie a zároveň tá paralela toho samovyšetrenia, kde je nespokojnosť nielen opozičných politikov, ale aj časti verejnosti a vyvstávajú nejaké pochybnosti. Preto o tom hovoríme. Nemyslím si, že je dobré niekoho obviňovať, osočovať, ohovárať, ale ak sú podozrenia, treba ich riešiť, klásť správne otázky. Pretože toto celé sa dotýka našej republiky, našej spoločnosti, je dobré, keď o tom hovoríme aj v pléne Národnej rady. O to viac, že vidíme istú paralelu aj s Českou republikou, kde boli zatknutí a obvinení aj súčasný a bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva. Zdá sa, ako keby u nás stále sme v takej úrovni, v takej línii osobnej nedotknuteľnosti. A keď niekto hovorí o tom, že u nás sa to netýka tých najvyšší miest, no evidentne sa to týka. A minimálne sú o tom pochybnosti. A preto ich treba riešiť.

    Ďalej by som chcel upozorniť na to, že možno je naozaj čas, nie som vyšetrovateľ ani sudca, nebudem robiť uzávery, ale kladiem otázku, možno je naozaj čas, aby niekto prevzal zodpovednosť, jednak politickú, jednak aj trestnoprávnu. Ja by som prečítal zopár viet v abdikačnej reči českého premiéra Nečasa, ktorý hovorí, že, citujem ho: "Chcem zdôrazniť, že som si vedomý svojej politickej zodpovednosti a vyvodzujem z nej tieto dôsledky." To jest jeho abdikáciu. "Súčasne chcem urobiť to najlepšie aj pre našu stranu, aj pre našu krajinu."

    Čiže toto je veľmi dôležité, ak o takých veciach hovoríme, aby, aby naším vodítkom, naším motívom bolo to najlepšie pre krajinu. A pán premiér Nečas alebo bývalý premiér český hovorí: "Som presvedčený, že toto je optimálne riešenie súčasnej politickej situácie. Som si vedomý, kedy je ten okamih, keď už nie je možné pokračovať ďalej. A ten okamih nastal. A znova opakujem, ja za neho preberám plnú politickú zodpovednosť." Koniec citátu.

    Mne sa zdá, že u nás sa hrajú stále také hry o tom, že sa niekto chce vyviniť, niekoho obviniť, či je dobrý ten minister, alebo tamten. Musíme byť vedení tým najlepším, najlepším úžitkom pre krajinu.

    Čo sa týka teraz toho riešenia. Myslím, že takej krátkej analýzy bolo dosť. Výbor sa volá, náš parlamentný výbor sa volá osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Možno tak v skratke pre tých, ktorí to nevedia, naozaj, čo sa týka formality, vedie sa to veľmi vážne. Musíme odovzdať mobilné telefóny do skrinky, je tam rušiace zariadenie, dokumenty máme len na podpis mnohé. Nemali by sme si vlastne robiť a vynášať poznámky, ktoré popisujú tie udalosti, aj kolega Martvoň citoval z tohto zákona, ktorý to upravuje.

    Ja by som sa ale prizastavil pri tom, že podľa mňa v skutočnosti najlepší názov pre ten výbor by bolo "výbor pre besedy a exkurzie", lebo súčasná situácia je taká, že sme absolvovali niekoľko milých besied s pánom ministrom Glváčom, ktorý teda prišiel a bol taký milý minister, ktorý prišiel porozprávať, bol veľmi ochotný, keby to urobil deťom na nejakej škole, tak by si povedali, aký príjemný pán. A povedal nám, čo sme sa teda pýtali. Takisto nás zobrali aj na exkurziu na Vojenské spravodajstvo. Len obávam sa, že ten názov kontrola činnosti Vojenského spravodajstva je veľmi nadnesený, že to nie je kontrola činnosti Vojenského spravodajstva. A to ešte nám bolo zdôraznené, aj pán minister to tu povedal, že išiel nad rámec svojej povinnosti a že vlastne už sme postupovali podľa toho chystaného zákona, kde budú možné určité híringy, vypočutia, vraj. Reálny dopad, reálne riešenie bolo veľmi slabé, a preto viac-menej opozičným poslancom ani nezostáva nič iného, ako upozorniť na túto vec a nedovoliť, aby bola zametená pod koberec, či už takouto rozpravou, alebo upozornením v médiách. Samozrejme, v súlade s najlepším záujmom krajiny, nie prezrádzaním tajných informácií.

    Otázka je, že čo do budúcnosti s tým môžme urobiť. Spolu so svojím tímom som si preštudoval nejaké návrhy toho chystaného zákona o tajných službách a takisto sme si to porovnávali so zahraničím, ako to tam funguje, a treba povedať, že táto situácia a to, že je taká zamotaná a vieme ju len veľmi ťažko riešiť, je dôsledkom toho, že v podstate nemáme reálnu kontrolu a nevieme túto situáciu rozmotať a povedať, kde je pes zakopaný.

    Sú dve veci, jedna vec sú orgány činné v trestnom konaní, a to my nie sme, ale druhá vec je nejaká kontrola, či už parlamentná, alebo nejaká externá. Tomu by som sa chcel venovať. Ak by existoval kontrolný výbor s reálnymi právomocami, tak by niekto, kto by naozaj chcel riešiť reálny problém, ktorý sa ututláva, ktorý nejakým spôsobom sa nerieši vnútri podľa interných predpisov Vojenského spravodajstva, tak by nemusel s týmto podnetom prísť do SME-čka alebo do nejakej televízie, ale mohol by ho priniesť na ten výbor, ako to aj urobil, ale by sme mali reálne možnosti pýtať sa, klásť otázky, mali by sme odborné zázemie, odborných zamestnancov, ktorí by presne vedeli, na čo, kde a ako sa treba pýtať a pozerať. A potom by sme mohli naozaj dávať podnety orgánom činným v trestnom konaní.

    Chcem upozorniť, že tie otázky sú vlastne dvojaké. Či už personálne, že niekto sa nejakým spôsobom previnil, alebo finančné, to znamená, že nejakým spôsobom neboli vydokladované alebo priamo boli zneužité nejaké finančné prostriedky. Aby sme si povedali, tak rádovo ide o milióny eur, čiže nejde o 5 korún. Pochopiteľne, podrobný rozpočet je utajovanou skutočnosťou napríklad Vojenského spravodajstva.

    Ďalšia vec, ktorá je, že to pokušenie v tej mladej demokracii na Slovensku spôsobuje to, že medzi výkonnou mocou a tajnými službami sa stále vytváralo akési nadštandardné puto. Pričom ja som presvedčený, že treba robiť všetko pre to, aj legislatívne, ale aj operačne, aby naozaj medzi vládnou mocou a tajnými službami boli proste len malé dvierka. Požiadavka, ktorá zodpovedá potrebám výkonnej moci, a na druhej strane odpoveď, ktorá smeruje na tú požiadavku. Všetko mimo toho je zamedzené a nemôže fungovať.

    Ďalej takisto, ako vidíme v Českej republike, veľmi prospieva oddelenie previazania ministra vnútra a polície. Aj vďaka tomu azda v Českej republike mohol byť taký, taký operačný zásah a nedošlo k nejakým únikom, k nejakým škodám.

    Ďalšiu otázku, ktorú by som len tak načrtol v súvislosti s tým, je otázka bezpečnostnej previerky poslancov. Zastávajú, viacerí zastávajú návrh, zdá sa, že aj súčasné vedenie aj ministerstva vnútra, aj ministerstva obrany, že poslanci nepotrebujú bezpečnostnú previerku, že ju majú z pozície svojho mandátu, že sú preverení občanmi. No treba vedieť, že dôveryhodnosť, ktorú dávajú voliči poslancom, je daná nie na základe osobného, dôverného poznania, ale na základe skôr nejakého mediálneho obrazu, prípadne nejakej ideologickej alebo hodnotovej orientácie toho zoskupenia alebo tej strany. Ale ak však hovoríme o prístupe k utajovaním skutočnostiam, určite by bolo dobré porozmýšľať o tom, že tí poslanci, ktorí by mali pracovať naozaj detailne, podrobne, a teda aj veľmi reálne a účinne, tak by bolo dobré zvážiť možnosť, nejakú formu možnosti bezpečnostnej previerky pre nich.

    Takisto sa dotýka toho, toho zákona pripravovaného. Malo byť zabezpečené, aby opozícia mala, mala dostatočnú možnosť tieto veci nejakým spôsobom zabezpečiť. Pretože osobitný kontrolný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva má predsedu opozičného, čo je dosiaľ len úzus a nie nejaký zákon, ale má väčšinu vládnej strany. Čo je na jednej strane logické a na druhej strane to spôsobilo situácie, keď, keď niektoré uznesenia neboli prijaté proste, lebo väčšina, prípadne bolo ukončené, ukončená kontrola tejto kauzy, lebo väčšina. Čo si myslím, že nie vždy musí byť osožné. Ak chceme, aby naozaj kontrolný výbor parlamentu bol len taký decentný a taký formálny, ako je tomu teraz, tak potom by bolo dobré pouvažovať nad nejakou externou nezávislou inštitúciou, ktorá by nebola závislá na vláde a na politických zmenách a ktorá by mala presne zákonom určený rámec, kde by kontrolovala tieto veci. Niečo ako také malé NKÚ, ale skutočne nezávislé, na kontrolu tajných služieb. Niektoré takéto modely fungujú aj v zahraničí.

    Ja by som na záver položil už len niekoľko otázok.

    Mňa zaujíma, čo robí vláda, aby sa toto v budúcnosti neopakovalo. Pretože myslím, že nikto z nás nie je nadšený tým, že sa tu naozaj povaľujú spravodajské materiály. Zaznelo to zľava, sprava, z koalície, z opozície, z vlády.

    Ďalšia vec je taký apel na nás. Tuto, na tomto mieste sa tvoria zákony. Ak urobíme dobrý zákon, ak sa zhodneme, a vieme, že tie vlády sa striedajú, že raz sú pri moci jedni, raz druhí, raz zostavujú vládu jedni, raz druhí, tak aby sme zostavili kvalitný zákon, ktorý sa, ktorý zabezpečí, že sa tieto veci zneužívať, zneužívať nebudú.

    Na to, aby tajné služby mohli byť kvalitné, tak musia zostať tajné. A na to, aby sme mohli pokojne spávať, aj keď budú tajné, tak keď budeme vedieť, že pre väčšinu občanov síce tajné sú, ale je tam dôveryhodná kontrola, ktorá zabezpečí to, že sa nebudeme musieť báť toho slova "tajné" a nebudeme mať pocit, že to niekto môže zneužiť proti nám, resp. na záujmy niekoho iného, než pre najlepšie záujmy Slovenskej republiky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, štyria, piati. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Abrhan, faktickú či procedurálny?

  • Reakcia poslanca.

  • Procedurálny.

    Takže nech sa páči s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som vás požiadať, aby ste prerušili rokovanie o tomto bode, aby ste pozvali pána ministra obrany, nie je tu prítomný. Ak chceme o tom diskutovať, čo sa deje na tajných službách, tak by som bol rád, aby tu pán minister bol, aby sme mali s kým diskutovať. My nepotrebujeme diskutovať sami medzi sebou. Bez prítomnosti pána ministra nemá význam pokračovať v takomto rokovaní.

    Preto vás žiadam, aby ste prerušili rokovanie, poprosili pána ministra, aby sa unúval a prišiel do sály, aby spolu s nami diskutoval o tom, aké informácie unikajú von na verejnosť ako tajné informácie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán minister je prítomný. Určite počul tú vašu požiadavku a za chvíľu príde. Nebudem prerušovať rokovanie. A Národná rada nie je uznášaniaschopná, aj keby som dala o tomto hlasovať.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. No, to je neuveriteľné. Je tu poloprázdna sála, desať poslancov opozície, ale napriek tomu chcú všetci diskutovať.

    Pán kolega Vašečka, vy ste mali vcelku seriózny prejav, aj ste pochopili, že naozaj ide o tajné služby a ide o zložitý, veľmi zložitý mechanizmus a že treba byť, v danom prípade rešpektovať špecifiká tohto problému. Napriek tomu ste predtým patrili k tým najaktívnejším. Dramaticky ste cez médiá, a premiér aby vám prišiel vysvetľovať a neviem čo všetko do výboru. Gratulujem vám k tomu, že ste aspoň trošku začali vnímať, o čom sú tajné služby a o čom máme diskutovať.

    Pokiaľ teda jediný zmysel tejto schôdze je upozornenie verejnosti, a teda zabrániť tomu, aby sa to zamietlo pod koberec, opäť by som tomu do istej miery vedel aj rozumieť, len čakal som vo vašom vystúpení čo len jedno pochybenie aktérov tejto udalosti, ktorí si nesplnili povinnosť, ktorú majú. Sa vám zdalo, minister vám odpovedal na všetko, jak ste to tu povedali, aj keď s malým znevažujúcim tónom a podobne. No tak potom ešte čo viacej chcete?!

    Sú činné orgány v trestnom konaní. Parlament neprerokováva na svojom zasadnutí činnosť orgánov v trestnom konaní. Čakal som prípadne, že teda upozorníte, že povedzmeže nemáme dostatočné kontrolné mechanizmy pre tajné služby, že teda by ste navrhli niečo, čo by bolo treba urobiť možno vláde v danom prípade. To by ako-tak patrilo do našej pôsobnosti a vtedy by to mohlo mať aspoň čiastočný zmysel, aby sme tu sedeli a počúvali ešte ten ďalší rad vecí. Ale obávam sa, že postupne to bude utlmovať, pretože už aj záujem veľmi dramaticky upadá. Len dehonestujeme tým, vážený pán kolega, parlament.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rovnako zareagoval na to, ako si, pán kolega, tam takým znevažujúcim tónom a spôsobom komentoval účasť pána ministra na, na osobitných kontrolných výboroch. Treba zdôrazniť, že ministerstvo obrany a Vojenské spravodajské služby poskytli maximálnu súčinnosť doteraz pri riešení a objasňovaní tejto tzv. kauzy a vôbec išli nad rámec svojich kompetencií, vôbec toho, čo sme tu boli svedkami za posledných dvadsať rokov.

    Ak je treba alebo ak sú nejaké návrhy vo vzťahu ku zmenám kompetencií osobitného kontrolného výboru, nech sa páči, je na to priestor, aby sa navrhovali legislatívne a iné právne zmeny. Na druhej strane treba takisto zdôrazniť, že zákon o spravodajských službách bol zmietnutý zo stola v roku 2011 na Koaličnej rade predchádzajúcou vládou. A v prípade, že by tento zákon bol riešený a prijatý, tak už sme dávno mnohé veci mohli mať vyriešené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Vašečka, no, v mnohých, s mnohými vašimi pripomienkami viem súhlasiť, hlavne s tou časťou, kde ste hovorili o tom, že asi nadišla a nadchádza pomaly chvíľa zvýšiť dohľad a kontrolu nad tajnými službami. Pretože aj tento príklad poukazuje práve na to, že práve tieto inštitúcie mnohokrát zneužijú verejné financie, a nie malé verejné financie, s vedomím, že nie...

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, ak dovolíte. Ak nie je nad nimi žiadna verejná kontrola. To je ten podstatný problém.

    Problém pána ministra Glváča a vlády Roberta Fica je v tom, že všemožne všetko urobili pre to, aby sa výbor s tým, s touto problematikou nevedel vysporiadať. A práve preto by bolo vhodné, aby výsledkom tejto diskusie dnes boli námety alebo aspoň uznesenie vo vzťahu k tomu, aby sme zvýšili kontrolu tajných služieb a aby parlament ako v parlamentnej demokracii, a jeho výbor, mal reálne kompetencie, nie len prizeral a pozeral sa na to, čo sa deje.

    Tento prípad je Gorila 2 v tejto krajine. Kauza existuje, verejné financie boli zneužité a snaží sa to všetko zamiesť pod koberec. Pokiaľ by to tak nebolo, tak pán minister Glváč by dal určite súhlas na rozviazanie mlčanlivosti tých ľudí, ktorí chcú vypovedať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem ti, kolega Rišo, za tvoj prejav. Aby nedochádzalo k dezinterpretáciám kolegom Čížom, tak ho opravím, že pokiaľ hovoril o počte poslancov, tak počet poslancov opozície tu bol 18, keď o tom hovoril, a poslancov vládnej strany tu bolo 10. Takže naozaj je zaujímavé, že na tvoj prejav odišla podstatná väčšina poslancov vládneho SMER-u. Aj pán minister a dokonca aj roztlieskavačky vládnej strany, ktoré tak aplaudovali pri prejave pána ministra, avšak už neaplaudovali pri tvojom prejave. Samozrejme, je to pochopiteľné.

    Bol by som teda aj ja rád, keby pán minister tuná bol prítomný a počúval, pretože naozaj ide, alebo teda má ísť o diskusiu, avšak vidno, ako to koho zaujíma. Dokonca aj poslanci za vládnu stranu, ktorí sú členmi výboru, tu pred chvíľkou ešte boli a už tu nie sú. Takže z toho, z toho vyplýva, nie teda všetci, hej, samozrejme. Je tu pár zástupcov, samozrejme, som hovoril, že nie všetci. Takže aj toto je celkom zaujímavé.

    V každom prípade ja sa k tvojmu prejavu vyjadrím v rozprave, v ktorej sa chystám vystúpiť, a potvrdím tam aj tvoje slová o tom, že je skutočne diskusný klub, ktorý vedieme na našom výbore, mi tak pripadá tiež ako diskusný klub, nie ako výbor na kontrolu. Dneska som sa preto aj na výbore našich vládnych poslancov kolegov opýtal teda, že či potom má tento výbor vôbec nejakú relevanciu, keď nemáme vlastne čo kontrolovať. Takže toto ti potvrdzujem, no a o zvyšku sa vyjadrím v rozprave.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Jedna vec ma mrzí, dvakrát ste spomenuli, že som sa vyjadril nejakým znevažujúcim tónom o pánu ministrovi, v tom prípade sa ospravedlňujem, pretože som vôbec nemal úmysel znevažovať pána ministra. Chcel som skôr nejak zľahčiť ten spôsob, akým on teda prichádza. Ale je to vlastne celé v takej pozícii, že v podstate reálne z toho nič nevyplýva. Čiže nie je problém v osobe pána ministra tohto konkrétneho, že by nebol ochotný alebo že by nám nepovedal seriózne, o čo ide. Ale ten spôsob tým, že ten výbor je nastavený tak, ako je nastavený. A moja aplikácia a apel na snemovňu bol v tom, aby sme sa nad tým zamysleli a dali naozaj reálne možnosti tomu kontrolnému výboru, zvlášť keď sa chystá takýto zákon.

    Pán poslanec Číž, ktorý teda povedal, vystrelil z guľometu a teraz ho tu už nevidím, tak by som mu chcel povedať, že, že hovoril o úplne inej veci, ktorá sa týkala pána premiéra. Tam sa týkala otázka Generálnej prokuratúry, nie tajných služieb. Myslím si, že je dosť skúsený na to, aby v tom videl teda zásadný rozdiel: Generálna prokuratúra a tajné služby. Tak to na ujasnenie pána poslanca Číža.

    A čo sa týka tej konštruktívnosti, mám pripravených niekoľko, niekoľko stránok konkrétnych návrhov k tomu novému zákonu o tajných službách, ale keďže toto nie je podstatou rozpravy, tak nechcem to rozťahovať doširoka. Len niektoré z nich som na príklad uviedol. Ak tento zákon bude v pripomienkovom konaní a v parlamente v prvom a ďalších čítaniach, tak budem veľmi konkrétny a veľmi konštruktívny, lebo toto je naozaj dôležitá vec. Majú, tajné služby majú ponúkať informácie, pravdivé informácie, pravdu a nie nejaké dezinformácie a byť nástrojmi na nejaké hry.

    Ďakujem.

  • O slovo v rozprave sa prihlásil pán spravodajca. Pán poslanec Kvasnička, chvíľku ešte.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Na úvod by som hádam objasnil, pretože niektorí poslanci asi nepochopili skutočne, že načo je zvolaná dnešná mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Dnešná mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky je zvolaná ku kauze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia". Musím opäť zdôrazniť to, že my nezávislí poslanci, ktorí nie sme závislí od názoru svojho predsedu a svojho vodcu, máme výhodu, že sa takýmito názormi riadiť nemusíme, a máme výhodu aj to, že sme neboli s nikým vo vláde a ani v opozícii a ani v koalícii, ale teraz sa nachádzame na mieste, na ktorom sa nachádzame. Z tohto titulu môžem hodnotiť zo svojho pohľadu, z pohľadu poslanca, ktorý je aj členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, činnosť tohto výboru a, samozrejme, aj činnosti bývalých ministrov.

    Keď sa otvorila kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby u nás na kontrolnom výbore, tak dostali sme informácie, že to tunelovanie malo nastať v rokoch 2006 až 2010. No a potom, samozrejme, sa podsúvali rôzne interpretácie, dezinterpretácie a, samozrejme, obhajovali sa rôzne stavy v rôznych obdobiach. Ale v podstate ja mám z toho pocit, že všetko to začalo práve tým, že sa poukázalo na pochybenia prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 a potom už to vlastne nabralo isté obrátky a istý spád a tieto pochybenia a táto prvá kauza v rámci Vojenského spravodajstva sa potrebovala nejakým spôsobom zamiesť pod koberec a nejakým spôsobom ututlať. V každom prípade sa to nejak nepodarilo a kauza sa rozvíjala do ďalšej podoby.

    A opäť nadobudol som taký dojem, že keďže pán Galko nemal tú možnosť došetrenia tejto kauzy za svojich 15 mesiacov, mimochodom, teraz je zhruba tiež 15 mesiacov od nastúpenia novej vlády a tiež sa v podstate nič nevyriešilo, a pritom sú tam dve zložky, ktoré by možno stáli za pozornosť aj orgánom činných v trestnom konaní, zatiaľ boli len vyšetrené vnútorne. Výsledok, samozrejme, nevieme, resp. bol nám interpretovaný ako negatívny, čo je tiež zaujímavé. Pretože podozrenia, ak sa vyskytnú, nevyskytnú sa len tak ako prázdna bublina, ale na základe niečoho. Vždy je niečo pravdy na určitých výrokoch.

    To znamená, že ak pán Galko pochybil a bol tu napádaný zo strany pána ministra, tak za 15 mesiacov už to mohli vyšetriť a mohol sedieť v base. To, čo mu vyčítal pán minister, pánovi Galkovi, vlastne to isté robí aj on. Čiže tá istá 15-mesačná nečinnosť bola aj vtedy, aj tuná. Takže tu si plus-mínus sú vykompenzovaní, takže s týmto sa ďalej nebudeme zaoberať.

    Ale stále vyvstáva otázka relevantnosti podozrení, ktoré sme na výbore, žiaľ, nedostali ani potvrdené, ani vyvrátené. Bolo tuná už spomenutých pár ľudí, ktorí prišli vypovedať, ktorí sa prišli ukázať, ktorí prišli porozprávať. Bola ukázaná súčinnosť pána ministra s riaditeľmi bývalými, teda jednej aj druhej zložky, vojenských služieb tajných, ale postavenie väčšiny vo výbore ma utvrdzuje v tom, že na tej kauze bude určite pravdy. Pretože vládni poslanci, tak ako ich je tam osem, do nohy, do jedného boli vždy prítomní na každom výbore a, samozrejme, pre mňa sa správali nejakým čudným spôsobom. Ak sme kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, tak mňa zaujíma činnosť a nezaujíma ma obsah. Mňa zaujíma procedurálna stránka činnosti a tú máme kontrolovať. Žiaľ, ani ku tomuto sme sa nejakým spôsobom nedostali, pretože stále poslanci podávali zamietavé stanovisko ku tomu, aby sme prešetrovali postupy, čiže nie obsah prejednávaných káuz, ale postup. No a toto sa mi tiež zdalo podozrivé.

    No a koniec koncov zrazu prišla jedna tlačovka vládnych poslancov s fiktívnymi postavičkami a s fiktívnymi rečami a to ma zase utvrdilo v tom, že asi na tom niečo predsa len bude. Pretože ak by skutočne pán minister riešil túto vec a riešil to v prospech občanov Slovenska a v prospech Vojenskej spravodajskej služby ako služby, ktorá má slúžiť na obranu nášho štátu, a teda občanov Slovenskej republiky, tak potom nechápem kroky poslancov vládnej strany, ktorí sa takýmto krokom snažili zabrániť a resp. ešte takým zvláštnym spôsobom pošpiniť v podstate jedného z poslancov výboru. Samozrejme, že sa jednalo o poslanca, ktorý bol predtým ministrom a za ktorého sa pravdepodobne rozbehlo isté vyšetrovanie, ktoré, žiaľ, už nemal možnosť dotiahnuť do zdarného konca.

    Preto je skutočne zarážajúce, že pán minister teda vystúpil a vystúpil len v osočovaní a nevystúpil konkrétne ku kauze a ku podozreniam z tunelovania. Jedná sa tuná o podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, ale aj hmotných a nehmotným majetkom. To znamená, že sa jednalo o nejaké budovy, o nejaké stavby, možno o nejaké motorové vozidlá a podobne.

    Tu by som sa teraz rád pristavil pri niektorých výrokoch pánov poslancov, ktorí sa už vyjadrili v rámci faktických poznámok v rámci rokovania tejto schôdze.

    Pán Martvoň tuná spomínal konflikt záujmov bývalých členov Vojenského spravodajstva za vlády pani Radičovej. No, je to takisto trošku v rozpore, pretože súčasné vedenie, na ktoré je padnuté podozrenie, je takisto v konflikte záujmov, ale ešte je súčasne činné a má sa samo vyšetrovať. To je ešte konfliktnejší záujem ako, by som povedal, tých, ktorí už tam nie sú a podávajú nejaké svedectvá.

    Ďalej pán minister spomínal, že po jeho nástupe sa hneď, alebo teda po zverejnení kauzy sa hneď začalo konať. Prečo potom poslanci vládnej strany zabránili informovaniu poslancov o vyšetrovaní, o postupe vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní? Konkrétne túto požiadavku som dával ja, že by som rád mal informácie o postupe vyšetrovania. Ani toto nebolo odsúhlasené, takže je to pre mňa záhadou, keď pán minister konal, konal v záujme dobra, ale vládni poslanci to neodobrili. Takže to je pre mňa záhadou.

    Ďalej bolo spomínané, že pán Galko chcel okradnúť daňových poplatníkov na poistkách. Ja by som možno len vládnej strane pripomenul podobný problém v Národnej diaľničnej spoločnosti. Takže v tomto ste si kvit a už by som to tu nerád počul z jednej alebo z druhej strany, pretože každý máte na krku svoje maslo alebo možno aj niečo dobré.

    Koľko podobných spojení má v súčasnosti vládna strana, to by som tiež dal tuná ako poznámku, pretože stačí sa, bolo to opäť na poznámku toho, že pán Galko tam mal rôzne prepojenia s rôznymi ľuďmi na rôzne orgány atď. No ja by som sa len spýtal na dodatok zmluvy s Váhostavom na predražené zasypanie jám a vieme, kto je s kým akým spôsobom prepojený. Takže opäť pre a proti z jednej, druhej strany.

    Nákup zbytočného softvéru, ktorý tuná bol takisto spomínaný, a majetku za vlády pána Galka. Nuž ja by som sa len opýtal na nákupy pána ministra školstva, pofidérne, ktoré tuná už tiež boli medializované, a bolo ich dosť, nielen jeden. Takže opäť pseudoargument zo strany vládnych poslancov.

    Tuná som si napísal jeden výrok, poznačil som si to, ale bolo to už spomínané, myslím, že pán Sulík to povedal už predo mnou, že najlepšia obrana je útok. Áno, takto mi to zrazu vyznelo z úst pána ministra, takže ak sa nevieme brániť relevantnými údajmi, tak ideme zaútočiť a možno sa to prekričí a pozabudne sa na pôvodný problém.

    Vrátim sa ešte opäť k pánovi Martvoňovi, pretože v druhej faktickej poznámke sa vyjadril k porušeniu zákona mlčanlivosti výboru. Ja viem presne, čo sme prejednávali vo výbore, viem, čo som čítal, a viem, čo si môžem a čo si nemôžem dovoliť vypustiť vonku. Pokiaľ sa jedná o technickú stránku jednania výboru a o veci, ktoré neboli predmetom utajovaných skutočností, tak si myslím, že tlačovú besedu môže zvolať ktokoľvek na tému procesov, nie však obsahu. Takže v tomto si myslím, že nikto nepochybil.

    Pán Jarjabek spomínal, že toto je kauza bývalej vlády. No, za bývalej vlády sa práve začali vyplavovať na povrch pochybenia z tunelovania Vojenského spravodajstva, ale z roku 2006 až 2010. Tak teraz by ma zaujímalo, pán Jarjabek, že ktorej bývalej vlády. No ja viem presne, že ktorej, pretože 2006 až 2010 tuná vládol pán Robert Fico ešte s ďalšími spolustraníkmi, našťastie, zo strán, ktoré tu už nemáme. Takže opäť sa tu poukazuje na niečo, čo je v rozpore s tým, aké sú skutočnosti.

    Už som poukázal na tendenčne zostrihané video na pána Galka, ktoré predviedla vládna strana prostredníctvom poslancov, ktorí sú vo výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva, čo opäť, ja to len pripomeniem, lebo už som to spomínal, vovádza pochybnosti v to, či skutočne tá kauza má byť prešetrená a pán minister skutočne koná tak, ako má konať, alebo sa tuná snaží niekto zahladiť nejaké stopy, alebo poukázať na niečo úplne iné, aby sa zrazu zabudlo na relevantné dôkazy, ktoré sú v tejto kauze.

    Ja sám som nedostal odpovede na niektoré otázky, ktoré som sa pýtal na výbore. Neboli to pre mňa relevantné odpovede, preto aj ja mám v súčasnosti pochybnosť o tom, či skutočne sa táto kauza vyšetrí k takému koncu, aby boli potrestaní skutoční vinníci, ktorí by potrestaní byť mali.

    Takže ešte raz zdôrazním, že táto schôdza je tu na to, aby sme debatili o tom, že skutočne Vojenské spravodajstvo je obranná inštitúcia, ktorá má slúžiť na ochranu občanov Slovenskej republiky, a údaje, ktoré odtiaľ unikli, neunikli len tak náhodou. Ak sa má niečo vyšetrovať a snaží sa to niekto zamiesť pod koberec alebo ututlať, posledná možnosť, ako to dať verejnosti na známosť, že niečo nekalé sa deje, sú médiá. To znamená, že niekto už musel byť naozaj tak zúfalý, že všetky tieto údaje musel pustiť až do médií, pretože orgány, ktoré sú na to zriadené, zrejme nekonali tak, ako by podľa zákona konať mali. A je to problém, pretože je tu skupina ľudí, ktorí sa môžu postarať o to, že napríklad vyšetrovanie akejkoľvek činnosti môže byť pozastavené. Je to tak. Kolega, darmo krútite hlavou, že nie, pretože mi to rozprával vyšetrovateľ, ktorému prokurátor zastavil vyšetrovať na podnet alebo popud ešte vyššieho prokurátora. Takže mi nerozprávajte alebo nekrúťte hlavou nad tým, že sa toto nemôže diať. Je to zákonný postup, pretože naše zákony takéto niečo umožňujú.

    Takže preto mám pochybnosti o tom, že táto kauza bude dotiahnutá do konca takého, akého som povedal, že budú potrestaní tí, ktorí sú skutočnými vinníkmi. Preto tu dnes sedíme, preto tu dnes rokujeme, pretože ani výbor nebol schopný a jeho vládni poslanci neboli schopní odobriť to, aby sa vyšetrili postupy, ktoré majú spieť k vyriešeniu akejkoľvek kauzy točiacej sa okolo Vojenského spravodajstva. No a keď sme neuspeli na výbore, tak muselo to prísť až pred Národnú radu.

    A ja dúfam, že tu ešte zaznie pár dobrých výstupov, aby sme skutočne boli poučení o tom, ako to môže fungovať a kam by to malo spieť.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Hraško. Pôvodne som myslel, že ani nebudem reagovať, len jedna vec ma zaujala na tom vašom vystúpení.

    Ja si tiež veľmi dobre pamätám, s akou pompou minister Glváč oznamoval, že tie poistky boli predražené a že on ušetrí, ja neviem, či 2 milióny, alebo 1 milión, alebo neviem koľko. Opýtajte sa ho, za koľko vysúťažili tie poistky. Vysúťažili ich drahšie (povedané so smiechom), vysúťažili ich drahšie, ako boli vysúťažené tie, ktoré kritizoval, a následne potom museli použiť starú zmluvu, museli ísť podľa starej zmluvy, ktorá bola predtým uzavretá.

    Takže asi tak treba chápať aj tieto obvinenia alebo tieto veci, ktoré tu minister Glváč nejakým spôsobom v snahe zakryť to, o čom tu rozprávame, dneska vyťahuje a vyťahoval. Len toľko som chcem povedať, lebo toto ma naozaj pobavilo. A myslím si, že určite aj novinári si na tomto zgustnú, keď sa raz začnú pýtať, že ako to teda dopadlo s tými obrovskými ušetrenými miliónmi na tie autá, ktoré sľuboval, že ušetrí pri tom poistení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nebudem komentovať to, pán kolega, že si tam na začiatku povedal ako keby výčitkou, že chodíme do nohy na výbor, teda že sa riadne zúčastňujeme na zasadnutiach výboru, ja si myslím, že je to poriadku a to je naša povinnosť.

    Zastavil by som sa pri tom pojme, ktorý si tu použil, aj viacerí opoziční poslanci, termín "samovyšetrovanie". Predsa tu už viackrát sme deklarovali, že tento prípad už je dnes v rukách Úradu špeciálnej prokuratúry, to znamená, že nejedná sa tu o žiadne samovyšetrovanie.

    Na druhej strane, ak opozícia mala priestor 15 mesiacov na to, aby túto kauzu nejakým spôsobom vyšetrila, a výsledok je to, že bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby skartuje, na základe svojho rozhodnutia skartuje materiál vo vzťahu k tomuto prípadu, tak si dovolím povedať, že teda čo tam robili tých 15 mesiacov? Asi nemali záujem na nejakom riadnom vyšetrení, asi z nejakých dôvodov vytiahli celý tento prípad na základe úplne iných motívov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Na kolegu Galku nemusím reagovať, pretože je to naozaj zaujímavé, keď niekto kritizuje predražené poistky a potom ich vysúťaží ešte za vyššiu cenu, ako to už u nás beží za fungovania vládnej strany.

    V každom prípade odpoviem kolegovi Duchoňovi. Pokiaľ nás informoval pán minister, tak povedal, že paralelne prebieha dvojaké vyšetrovanie: vnútorné vyšetrovanie v rámci Vojenskej spravodajskej služby a orgány činné v trestnom konaní už prerozbehli vyšetrovanie. Takže o samovyšetrovaní som hovoril v súvislosti s vnútorným vyšetrovaním Vojenskej spravodajskej služby, o čom vy, samozrejme, viete. Takže nezavádzajte ani kolegov poslancov, ani verejnosť o tom, že takéto niečo sa nedeje.

    No a pokiaľ mala opozícia možnosť za 15 mesiacov niečo vyšetriť, tak zrejme prichádzala na niečo, čo by naozaj bolo nielen tŕňom v päte, ale možno aj trieskou v oku niekomu, kto naozaj pochybil, a práve preto by mohol byť odstránený z tohto postu, aby dovyšetroval takéto údaje. Takže ako nehnevajte sa na mňa ako obyčajného človeka, ktorý to predtým sledoval a nebol ešte v politike, táto kauza okolo pána Galka takto pôsobila. Takže nerozprávajte mi, že niekto za 15 mesiacov nestihol vyšetriť. No dám tú istú otázku, čo ste stihli vyšetriť vy za vašej vlády, pretože ako som hovoril, Galko ešte nesedí, a pokiaľ boli naňho vznesené obvinenia z nekompetentného odpočúvania, tak už by mal sedieť, no ale zatiaľ sedí medzi nami ako poslanec Národnej rady.

    Takže opäť sú tu tie vaše zvláštne vyjadrenia na obranu ale skôr útokom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kvasnička, pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, keď som išiel vystúpiť, tak sa ma kolega Přidal pýta, že či bude aj Joseph Fouché, jeden z najznámejších špiónov, krásne opísaný, všetky tie jeho aktivity, Stephanom Zweigom. Lojzko, nebude ani Joseph Fouché, zakázal som si to, nebudú ani krásne typy špiónov, ktorí mali aj stavovskú česť, ako ich zase spracoval Graham Greene v množstve svojich románov so spravodajským pozadím.

    Chcel by som predoslať okrem toho, že toto nebude, ešte svoju jednu takú skúsenosť. V roku 2010, keď som sa ako náhradník ocitol v parlamente po tom, ako Daniel Lipšic nastúpil za ministra vnútra, tak som bol zvolený do výboru pre Vojenské spravodajstvo. Bol som, bol som trošku zdesený, lebo som o tom nevedel nič. Dnes som zdesený, že o tom viem viac. Ani jedna pozícia mi celkom nesedí. Bol som tu krátko a parlament ma poslal, myslím po nejakých dvoch mesiacoch, do belgického senátu, kde bola medzinárodná konferencia o fungovaní spravodajských služieb v štátoch Európskej únie a o kontrolných mechanizmoch, o ktorých tu Richard Vašečka rozprával. A pretože som nič o tom nevedel, som sa pýtal teda, že čo sa odo mňa očakáva na takej medzinárodnej konferencii. A dostal som takú špiónsku otázku či špiónsku odpoveď, že sa mám tváriť záhadne. A robil som to tie štyri dni vytrvalo, neviem, daňový poplatník s tým môže mať, môže mať problém, ale nebudem žartovať.

    Viete, že ja si tie svoje vystúpenia píšem ako slohové práce, to slovo "slohová práca" tu zaznieva aj v inom kontexte, takže dovoľte mi, aby som vám ten svoj sloh predniesol.

    S krádežou ako národným športom je to rovnaké ako s neverou, športom nadnárodným. Kým sa v externom prostredí nič nedeje, tak je kľud a pohoda. Kým začne konšpiratívna omietka praskať, nešťastníkovi zostáva iba jediná stratégia: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Spôsobov zatĺkania je nepreberné množstvo, dokonca aj v jazyku. O čo lepšie znie formulácia o žurnalistickej kačici než presvedčenie, že bez vetra sa listy nehýbu? Nielen milovníci slovenčiny dobre vedia, o čom hovorí pán minister Glváč, keď výpovednú rozbušku spisu, ktorý sa ocitol v našom výbore, označuje ako slohovú prácu. Ja som náhodou mal slohové práce vždy rád. Vždy totiž odhalili viac, ako by si ich autori mysleli. Keby to záviselo od mňa, navrhol by som kvalifikovať kompetentný sloh ako dôkazný argument pri trestných činoch. Nekecám.

    Svojho času ma kontaktovala kriminálka vo veci jednej maturitnej slohovej práce, kde študentka pri téme "Mala som taký sen", tak bola tá téma formulovaná, opísala, ako ju ako neplnoletú na dovolenke sexuálne obťažoval jej švagor. Budete sa diviť, ale tá práca, slohová práca sa stala súčasťou vyšetrovacieho spisu a pomohla lepšie definovať trestnoprávnu zodpovednosť chlipníka. V našom prípade podozrenia z tunelovania Vojenského spravodajstva ide určite o viac, no žiadny dôkazný signál by som v záujme vyšetrenia veci nebagatelizoval. A stretli sme sa s tou bagatelizáciou, žiaľ, aj pri ministerských výkladoch v našom výbore.

    Dokonca ani slohové práce, ani kompiláty, čo ak je to jediný spôsob, ako odhaliť časť hroznej reality, ktorého povaha tlie v tajomnom tieni utajenia. Je tristné, že zatiaľ čo my riešime, čo a ako môže alebo nemôže kontrolovať osobitný výbor parlamentu pre Vojenské spravodajstvo, odkladáme mobily, hovoríme stlmeným hlasom v zvukovom smogu rušičiek, médiá dokážu investigatívne vstupovať aj do trinástych komnát a zistiť viac než my, ktorí sme takpovediac pri prameňoch. Alebo je to súčasť hry či ilúzie, že tu vôbec o niečom rozhodujeme?

    Nikdy som nebol zástancom konšpiratívnych teórií, preto úsmevne vnímam aj ďalšiu ministerskú interpretáciu možnej zlodejiny. Vraj je to len spravodajská hra a vybavovanie si účtov. Stretol som sa dokonca aj s tvrdením, že v takýchto spravodajských hrách sa angažujú aj metahráči, teda spravodajské centrály veľmocí, ktoré dokážu vždy ťažiť z informačnej nestability zvlášť malých štátov. Na západ od nás nie je problém vziať do vyšetrovacej väzby ani šéfov Vojenského spravodajstva za oveľa menšie škandály a ani v nečase nenájdete tvrdenie, že sa tam deje nejaká spravodajská hra. Ja myslím, že je to podmienené kultúrne, geneticky a tiež geopoliticky. V našom území sa stretá byzantínsky, balkánsky a západnícky alebo, ak chcete, franský svet, preto je spravodlivosť taká dýchavičná a korupcia taká čiperná. Český precedens mi dáva nádej, že aj u nás raz svitne na lepšie časy, stačil by aj generálny prokurátor so syndrómom Becketta.

    Súčasťou spravodajského žargónu je aj konšpiratívna tma, ktorá kvôli bezpečnosti musí zostať utajená, nenasvetlená. Kým vo voľnom sociálnom kontexte sa kradne s väčším prehľadom, povedal by som, s väčšou radosťou, s väčším adrenalínom, v režime utajenia je to pomerne nudná záležitosť. Nikto z nevedomých o tom nesmie vedieť, je menej rizík, menej divákov. Navyše prípadná krádež sa dá definovať ako súčasť spravodajskej akcie, ktorá ešte nie je ukončená a ktorá môže mať i širšie, než len národné, konotácie, keďže sme členmi väčších bezpečnostných zoskupení.

    Ak sa vám podarilo za babku nadobudnúť objekt dom, vilu, zámok, auto či iný majetok, ktorý už bol dekonšpirovaný, môžete si fandiť. Viem si predstaviť tú hrôzu obývať priestory a hnuteľnosti v ešte živej špiónskej dynamike. To ani nemusíte pozerať akčné kriminálne filmy, máte to takpovediac doma. Z prvej ruky, v priamom prenose a niekedy aj s frajerkou. Ekonomický reliéf narábania s takýmito statkami vo väzbe na štátny rozpočet a potom pri ich vyraďovaní ako neupotrebiteľného materiálu a majetku v médiách opísali ľudia, ktorí našli, povedal by som, suicidálnu, samovražednú, odvahu hovoriť o tom. To, čo hovoria, nemá nijaké spravodajské krytie a tiež si nie som istý, že ich baví práve takáto hra. Aká je to vlastne hra?

    Dovoľte, aby som citoval z rozhovoru s jedným z dôstojníkov, ktorí v tejto kauze vypovedali na verejnosti.

    Pýta sa ho novinár: "Minister Glváč tvrdí, že ide o kačicu, keďže viacero objektov naďalej patrí štátu. Ste si istý, že naozaj došlo k tunelovaniu služby?"

    Odpoveď: "Pán minister má pravdu, že niektoré z objektov zo služby neodišli. V správe o vyšetrovaní tunelovania som však hovoril aj o podozreniach, ktoré súvisia s nadobúdaním majetku."

    "Čo to znamená?" pýta sa novinár.

    "Je to veľmi jednoduchý mechanizmus. Tajná služba si vyberie objekt, ktorý chce kúpiť, potom tam poslala sprostredkovateľa, hoci má dosť možností, aby to vedela zariadiť aj sama. Keď sme si následne dali urobiť výpis z katastra, zistili sme, že v jednom prípade za 14, v inom za 37 dní bola navýšená cena o niekoľko miliónov korún. To znamená, že namiesto za 13,5 mil. sme kúpili objekt za 19,5 mil. alebo namiesto 3,5 mil. za 13,5 mil."

    Novinár sa pýtal: "A rozdiel bola teda odmena pre sprostredkovateľa?"

    "Zdá sa to veľmi pravdepodobné," odpovedá dôstojník. "Išlo o osoby alebo firmy, ktoré nefigurovali v záznamoch tajnej služby. V princípe to fungovalo nasledovne: prvý človek niečo realizoval, druhý to podpísal, tretí prevzal dokumenty, ktoré už dnes neexistujú. To znamená, že ich skartoval alebo inak zlikvidoval."

    Pýta sa novinár: "Inými slovami hovoríte o zahladzovaní stôp?"

    "To ste povedali vy. Ale, áno, existuje takéto podozrenie."

    Krátky úryvok z médií.

    Dovoľte, aby som pokračoval. Najväčším rizikom tajnej služby je, že prestane byť využívaná na ochranu štátu a začne fungovať na iné, temnejšie účely. Ľudia tomu málo rozumejú, preto uvediem názorný príklad.

    Predstavte si, že by agent 007 James Bond, v službách Jej Veličenstva britskej kráľovnej, rýchlych žien a pekných koní pod kapotou, nemal charakter alebo by bol podriadený zlým silám. Mohlo by sa ľahko stať, že by superzbrane a odpočúvacie zariadenia prestal využívať na dolapenie zločincov a začal ich využívať na vlastné obohatenie. Pre ľudí by to bola pohroma, pretože by ich viac nechránil, ale ohrozoval.

    Toto sa ľahko môže stať, keď minister, a teraz nejde len o pána Glváča, nezvláda riadiť tajnú službu. Obávam sa, že práve toto sa dlhodobo deje pri Vojenskom spravodajstve. Namiesto hrdinských príbehov sa tak na svetlo verejnosti, či sa nám to páči, alebo nie, dostávajú informácie o kradnutí a využívaní agentov na kriminálne činy. Samozrejme, prezumpcia neviny platí, no aj tak považujem za náznak dobrej správy, že Špeciálna prokuratúra vzniesla požiadavku na zbavenie mlčanlivosti viacerých kľúčových exponentov Vojenského spravodajstva, ktorí o viacerých škandáloch vedia, nakoľko boli súčasťou interných vyšetrovaní v nedávnej či dávnejšej minulosti. Na druhej strane ma vyrušujú niektoré indície, ktoré hovoria, že aktuálne v priestoroch Vojenského spravodajstva prebiehajú i procesy zahládzania stôp a prerábania dokumentov.

    Pokiaľ som monitoroval dennú tlač, printové aj netové médiá, každý považuje temer za nehoráznosť, a to tu už zaznelo viackrát, ak sa vyšetrovať majú sami domnelí vinníci. Pán minister nám na výbore skuhravým hlasom oznámil, že tie šetrenia sám povedie. Aj keby som pripustil, že možno je to len záchvat jeho justičného mesianizmu - o naivite som neuvažoval vôbec -, aj tak ma vyrušuje, ak ma s dvojnásobným mandátom zatĺkať zatĺkajúci.

    Potom mi to ale doťuklo. V krajine, kde sa sami unášajú prezidentskí synovia, kde sa sami vraždia Remiášovia, vlastnými päsťami bijú Hedvigy Malinové, kde sa z parlamentu sám vypoťká Gaulieder a referendum sa samo od seba zmarí, kde sa prezident viac ako s ústavou radí s vlastnou svojvôľou, kde "sa" je kolektivizované "my" s lokajskou oporou 83 hlasov, tam sa naozaj veci podarí vysvetliť a vyriešiť na veľkú spokojnosť zatĺkačov, lebo taká je ob-jed-náv-ka.

    Nezávidím ministrovi, ak spraví niečo iné, bude musieť kvôli nepriamej, ale politickej zodpovednosti odísť. Ak spraví ale to, čo treba, ostane v hanbe. Obávam sa, že ho bude mátať tvár a výpoveď Vladimíra Suchodolinského, ktorý prognózuje, že nakoniec pôjde o krky tých niekoľkých statočných. A aj tvár Ivana Macka, ktorý rozsah škandálov vo Vojenskom spravodajstve ešte rozšíril aj so silným príbehom, ako bolo od neho žiadané, aby si napľul na hlavu, lebo u niekoho, s kým sú v spravodajskom priestore veľké plány, jeho správa vyvoláva vraj silný diskomfort.

    Práve hrdé výpovede týchto pár statočných, tých krásnych kazov v systéme, ako by povedal Orwel, ma presvedčili o tom, že ani vo Vojenskom spravodajstve sa už nepestuje kult stavovskej cti, kvalifikácie, odbornej formácie spravodajských predpokladov, ale úzko utilitárne politické ciele a nominácie, ktoré relativizujú čo ako biedny krajec spravodajskej serióznosti.

    Toto je vec, ktorá, priznám sa, ma desí. Nevdojak som si spomenul na pesničku Karla Kryla, kde hovorí: "Na rohu ulice vrah o morálce káže", čo nie je tento prípad, ale nabáda nás to k parafráze: to naozaj zlodeji majú naháňať zlodejov?

    Dal som si ešte záver, ktorý trošku vyplynul z rozpravy, za angažmán v povodniach, samozrejme, patrí vďaka aj ministrovi obrany, aj ministrovi vnútra, obávam sa však, že nijaké hrádze túto spravodajskú povodeň nezastavia a jej dôsledky budú, ba už sú, ničivé.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Traja poslanci, posledný pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Kvasnička. Pri jednej veci som sa chcel zastaviť, vlastne to, čo ste hovorili teraz na záver o tých dôstojníkov. Áno, presne o tom to je. Našli sa hrdí a čestní chlapi, ktorí pôsobia vo Vojenskej spravodajskej službe viac ako 20 rokov. Prežili možno päť volebných období, prežili možno desať ministrov, pretože jediný minister Sitek odslúžil takpovediac celé štvorročné volebné obdobie a dnes miesto toho, aby sme boli radi, aby vládna strana bola rada, že títo chlapi nabrali v sebe odvahu a začali vypovedať, tak miesto toho ich dehonestuje, miesto toho ich minister Glváč vydiera, miesto toho im hrozí trestnými oznámeniami.

    Toto je to, prečo musí minister Glváč odísť z rezortu. Minister Glváč a zároveň aj náčelník Generálneho štábu, k tomu sa ešte potom v budúcnosti vrátim, stratili akékoľvek morálne právo povedať si, že zastupujú radových vojakov alebo aj dôstojníkov, nižších, vyšších dôstojníkov.

    Chýba mi päť podpisov, pán kolega Kvasnička, päť podpisov, ja viem, že neodvoláme ministra obrany Martina Glváča, ale správne gestá treba robiť v správnu chvíľu. A aj to, čo tu dnes minister Glváč predviedol, vo vás musí utvrdiť to, že nastala tá správna chvíľa. Ja za vami prídem s tým papierom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa rád opýtal, prečo teda tí statoční a čestní chlapi, ako ich tu pomenovávate, prečo počas celého svojho pôsobenia, keď vyšetrovali túto kauzu, nekonali? Prečo sa neobrátili na vyšetrovateľov, na políciu, na prokurátorov? Prečo? Prečo pokladajú za potrebné sa nejakým spôsobom medializovať a hľadať, alebo v podstate sa takýmto spôsobom zviditeľňovať, nech sú ich motívy akékoľvek.

    Na druhej strane to, čo nám opisoval na výbore pán plukovník Macko, ten konkrétny objekt, sám ste predsa bol na ďalšom výbore svedkom toho, že bola predložená informačná správa zo strany ministerstva obrany, kde tento objekt alebo táto kvázi kauza bola jednak šetrená, jednak autorizovaná aj bývalým ministrom Galkom, ktorý nakoniec pokračoval vo výstavbe toho objektu, aj sa nakoniec dofinancoval. To znamená, to, čo tam bolo nejakým spôsobom bombasticky opísané ako nejaký tunel alebo niečo podobné, sa ukázalo, že to bolo riadne šetrené, že sa tomu venoval riadny čas a jednoducho dokončené. Takže neviem, o čom hovoril.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kvasnička, je to, ako vravíte, povodne nedokázali zastaviť túto kauzu napriek tomu, že snaha aj premiéra, aj ministra obrany bola veľká a sa teda producírovali ostošesť, kde sa len dalo. Kauza žije preto, lebo je moc veľká, preto, lebo jednoducho kryť zločin v takomto rozsahu sa ani len na Slovensku nesmie. Dúfam, že vy ste si teraz všimli a aj vaši kolegovia, ako nezodpovedne k tejto kauze strana SMER pristupuje, a preto dúfam, ako už Ľubo Galko povedal, že tie podpisy na návrh na odvolanie ministra Glváča dáte. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Ja len krátko. Myslím, že dve témy sa v tých faktických objavili, téma tých dôstojníkov, ktorí vypovedali.

    Kolegovi poslancovi Duchoňovi, prečo nekonali vtedy, keď aktívne sa podieľali na tom šetrení, neviem, aká bola ich hierarchia v rámci Vojenského spravodajstva vtedy, neviem, či mali tie kompetencie. Je to, samozrejme, legálna otázka, legitímna otázka, mňa ale zaujíma aj tá druhá, že prečo konajú teraz. Aký to musí byť pocit po 20 rokoch spravodajskej, aktívnej spravodajskej služby so všetkou zložitosťou tej prípravy, výcviku a celého toho mechanizmu, keď títo ľudia vlastne, lebo aj to je predmetom diskusie v médiách, keď sú schopní ísť pred kamery a vypovedať o tom - je to prejav krajného zúfalstva? Ja by som mal strach o ich životy, napokon aj, myslím, že aj Suchodolinský nám to povedal, že si myslí, že jediný výsledok celej tejto kauzy napokon bude jeho krk, že s tým pocitom zaspáva a vstáva. Neviem povedať, prečo vtedy nekonali, som rád, že konajú aspoň teraz a tú tmu utajenia aspoň trochu dekonšpirujú.

    Pokiaľ ide o ten môj podpis, jako keď veci nadobudnú dynamiku a rozmer, ktorý je už potom pre kvalifikovanie alebo posudzovanie toho ministra neúnosný, ja bez toho, že by mi to potrebovali kolegovia zo SaS pripomínať, viem, a s mojimi kolegami z KDH, myslím, že v tom sme zajedno, že keď voda pretečie, vždycky sme doteraz spravili to, čo bolo potrebné spraviť. Len ja nemám rád, keď ma niekto naháňa. Ja sa rozhodnem.

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Frešo, pripraví sa pán poslanec Švejna.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kauza, o ktorej dnes hovoríme, má mnoho rozmerov, na viaceré z nich upozorňovali už predrečníci, viaceré z nich padli vo faktických poznámkach a rozhodne treba povedať, že ten mesiac, ktorý sa touto kauzou zapodievajú aj médiá, aj príslušný kontrolný výbor, nám umožnil urobiť si o tom každému svoj obraz.

    To prvé, čo treba povedať a treba sa držať objektívnych faktov, je, že takáto veľká kauza tu nebola. Ja poviem, prečo to tvrdím, prečo si myslím napriek vystúpeniu pán ministra, že takáto kauza tu nebola, ktorý sa tvári, že však je to vlastne všetko v poriadku. No preto, lebo sa mesiac o takejto veci na pôde parlamentu, v médiách, s vystupovaním a odkrývaním agentov a agentiek rovno pred médiami vôbec Slovensku nikdy ani nesnívalo. A to ešte sledujeme českú politickú scénu, ktorá je pomerne turbulentná v tieto dni, ale nepamätám si nič podobné. Nepamätám si nič podobné, možno vzdialene, možno niečo vzdialene okolo tzv. Kubiceho správy. Čiže je to kauza obrovská, bez ohľadu na to, jak to skončí, aj keby to rovno dnes skončilo a zistilo sa, že sme sa všetci mýlili, ešte aj tí, čo o tom svedčili, ešte aj tí, čo to mali tunelovať, skrátka, že sa vôbec nič nestalo, tak to poškodzuje Slovensko.

    Čo treba ale povedať ako druhé, je úplne, úplne falošne tvrdiť, že za to môže opozícia alebo nejaký poslanecký zbor tu, v tejto Národnej rade. No tak teda pardon, tak teda pardon, nech to už akokoľvek bolo, tak my sme tu zvolení na to, aby sme dávali na nich pozor, nie aby oni, a to je jedno, či úradníci, alebo pán minister, nás školili o tom, čo tu máme rozprávať. To by bolo veľmi dobré, keby aj ctení poslanci SMER-u si uvedomili, že aj keď sú vládni poslanci, tak tu neďaleko prisahali na ústavu a majú dozerať na to, čo sa v takýchto inštitúciách deje. A keď sú nekľudní, tak by mali konať a nie to, čo sa udialo na jednom z tých výborov, vy si to lepšie pamätáte, pán predkladateľ, že jednoducho ho odsabotovali alebo sa tvárili znova, že sa nič nestalo.

    Čiže kauza je to veľká a poškodzuje nás aj na medzinárodnej scéne, lebo doteraz som počúval, že práve tieto zložky majú mimoriadne dobré medzinárodné renomé. No, po tomto tam je nejaký istý otáznik a myslím si, a znova to zopakujem, že mal tu od začiatku do konca sedieť pán premiér a plnou parou tlačiť na to, aby sa to do posledného šróbu, do posledného zrnka prachu celé vysvetlilo. A nie, aby sme tu počúvali teórie o tom, že za to môže to alebo ono vedenie, alebo tí alebo oní neschopní agenti. No keď boli takí neschopní a vierolomní, sa čudujem, že tam 20 rokov vydržali a že tam tú dobrú prácu vôbec robili.

    Niečo podobného, niečo podobného sa nám dialo práve za čias mečiarizmu, ináč, mimochodom, niečo podobné, ako sa ide udiať zajtra pri voľbe generálneho prokurátora, kedy sa ohýbali zákony a predpisy tak, že niektoré až praskli, a z tejto snemovne odišiel konkrétny poslanec, volal sa Gaulieder, za čo Slovensko malo mimoriadne veľkú hanbu.

    Keďže som vlastenec a chcem tomu predísť, no tak chcem hovoriť o tom, akým spôsobom s tým môžeme naložiť a čo môže zmeniť súčasná exekutíva na celom prípade.

    V prvom rade môže zmeniť ten otrasný slovník, ktorý aj pán premiér a, mimochodom, aj minister obrany používa. Pán premiér povedal, že sa v tom "ani divá sviňa nevyzná". Pán minister obrany hovorí, že "to je celé len kačica". Mohol by som byť vtipný a hovoriť o tom, že asi dostali nejakú radu, aby to obrátili na zoologickú záhradu, ale budem taký, ako to cítim a ako to cítia ľudia.

    Pán premiér, možno sa v tom divá sviňa nevyzná, možno sa v tom žiadna sviňa nevyzná, ale slušný človek, na rozdiel od svine, v tom chce mať jasno. To znamená, to jasno si musíme urobiť tu a teraz. Mňa netrápi, že ako vidíte vy divú sviňu alebo inú sviňu, ale slušný človek, ktorý v tejto krajine platí dane, chce mať jasno, či sa kradlo, alebo nekradlo, hlavne chce mať jasno, či tí, ktorí majú oveľa väčšie oprávnenie voči súkromiu slušného človeka, ako majú tí, ktorí sú podrobovaní tomu sledovaniu, ako tí nakladajú s týmito extra oprávneniami, ktoré my máme kontrolovať. Veď si len zoberme, ak sa jedná o odpočúvanie alebo sledovanie, tak my obyčajní občania nemáme žiadnu šancu zistiť, že sme niečomu takému podrobení. Ale tí, ktorí to robia a predvádzajú takýto neporiadok, a dokonca pán minister použil slovo, ktoré sem nepatrí na pôdu Národnej rady, ergo bordel, no tak ak takýto neporiadok majú pod sebou, tak jak ja mám veriť, že to nie je zneužívané ďaleko širšie. A keď už ja tomu nemôžem veriť ako poslanec Národnej rady, tak jak má tomu veriť ten, kto to tu platí, čiže obyčajný občan, jak má veriť, že sa to nezneužíva?

    Veď to je v skutočnosti naozaj veľmi vážna situácia, kedy kompletne aj premiér, aj celá vláda tu mali sedieť a ľuďom vysvetliť: Nie, neodpočúvame vás zbytočne, nie, nesledujeme vás zbytočne, nie, nekradneme za vaším chrbtom. Toto mala byť dnešná schôdza a nie o tom, že si tu budeme vysvetľovať, kto za čo môže a kto čo pokazil, úplne akože jalové reči. Mali to tu jasne, transparentne, zrozumiteľne, mimochodom, pred nastúpenou celou socialistickou väčšinou, obhájiť. To, že to nevedia, to si všetci všímame, jednoducho premiér tu nie je, nemá tu ani dostatok poslankýň, poslancov a pán minister odišiel.

    Myslím si, že keď niekto poškodzuje ten štát, tak to je vláda na čele s premiérom, ktorá nevie obhájiť konanie vlastnej svojej tajnej služby a ani vyšetrovanie škandálu, do ktorého sa sama dostala. A je irelevantné, za ktorej vlády to vzniklo. Akonáhle je takýto požiar na svete, no tak hasiči v záujme Slovenska tu majú sedieť, neviem, čo iného majú v tejto chvíli na práci, čo také súrne a nutné robia, ak im, samozrejme, tento stav nevyhovuje.

    Chcem povedať jednu, asi dôležitú, vec, lebo to viackrát zaznelo, dokonca aj v mojej faktickej poznámke, ale aj, myslím, pán poslanec Martin Fedor to hovoril hneď na úvod. Keď má byť odpoveďou samovyšetrovanie tých, ktorí sú podozriví, samovyšetrovanie, no tak aj keby to boli tí najčestnejší ľudia, aj keby skutočne boli niekde na piedestáli hodnôt veľmi vysoko, o čom nie som presvedčený, málo o nich viem, boli doteraz tajní, tak samovyšetrovanie nie je odpoveďou. Zrozumiteľná debata priamo na pléne poslaneckej snemovne je patričnou odpoveďou, ktorá môže utvoriť len základ k tomu, aby sme sa dostali ďalej.

    Ja som položil ministrovi Glváčovi otázku, teda akí ľudia tam sedia a samovyšetrujú? Preto, lebo som videl jeden obrázok a k tomu obrázku si dovolím urobiť aj komentár. Asi každá jedna a každý jeden sme niečo počuli o tom (rečník zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), kto je pán tajomník a pravá ruka pána Slotu, pán Gansé. Tých teórii o tom, ako má na sebe napísané majetky, ktoré mu v skutočnosti nepatria, si môžete nájsť v Google plno, v novinách to bolo opakovane celé roky rokúce. To, že tam ale zbadáme dvoch šéfov tajnej služby a jedného stále úradujúceho, ergo vedúceho "samovyšetrovanie", to už považujem za vážny problém. To znamená, že dnes tento pán, ktorý má zjavne kontakty na pravú ruku pána Slotu, samovyšetruje tunelovanie, mimochodom, zase za svojej éry bývalej. To je obrovský otáznik.

    No tak toto mi nedalo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavne kolegyne, kolegovia zo SMER-u, a som si niečo teda prečítal o tom, jak výborne to fungovalo v tajnej službe, pokiaľ nenastúpila vláda Ivety Radičovej. Tak ja vám niečo prečítam z vašich zdrojov, aby sme tu neboli, že jeden tvrdí niečo a druhý tvrdenie proti tvrdeniu, prečítam vám zopár riadkov, ktoré sú oficiálnou správou mimochodom Českej tlačovej kancelárie z čias ministrovania pána Kašického:

    "Minister obrany František Kašický na vlastnú žiadosť odvolal šéfa Vojenskej spravodajskej služby Jaroslava Gofjára, jeho nástupcom sa stal Peter Solčanský." Poprosím, zapamätajte si to meno, niečo vám o tom pánovi poviem. "Vojenská rozviedka má za úlohu zbierať informácie o možných ohrozeniach krajiny v zahraničí. Nový šéf rozviedky pán Solčanský podľa neho už pred tým pracoval v spravodajskej službe na rôznych úrovniach a má skúsenosti aj zo zahraničia. Kašický ešte vlani v júli, krátko po nástupe do funkcie, odvolal šéfa Vojenského obranného spravodajstva Vladimíra Kotrusa, odôvodnil to tým, že s ním nebol spokojný. Novým riaditeľom vojenskej kontrarozviedky sa stal Ľubomír Skuhra. Vojenské spravodajstvo čelilo na jar podozreniu, že jeho dôstojníci údajne zneužívali svoje postavenie, keď firmám obchodujúcim so zbraňami odovzdávali informácie."

    Čo chcem povedať? Je to z roku 2007 a hovorím o tom preto, lebo aj vtedy sa tam vystriedalo niekoľko šéfov a títo šéfi, zdá sa, aspoň jeden z nich pri obrannom spravodajstve je šéfom dodnes. A ja som si spomenul na to práve pri mene Solčanský, pre tých z vás, ktorí si to meno nepamätáte, pripomeniem, že veď vtedy si už aj vrabce čvirikali o tom, že nominanti týchto tajných služieb na šéfa sú nominantmi SNS. To som sa tiež pýtal pána ministra na to, neodpovedal, že sú to nominanti konkrétnej, vtedy vládnej, strany -

    Slovenskej národnej strany. Nepoznám pána Skuhru, teda okrem tohoto jeho svetového obrázka, ktorý by mal vysvetliť, nie že je na bezpečnostnom pohovore, pán minister by tu mal sedieť a vysvetľovať nám, čo tam robil, ako je to možné. Že sa poznali zo školy? No o to viacej. Nominoval ich Slota? Áno, nie. Čo tam robili? Ako zadával im úlohy? To je presne, sú otázky, ktoré sa má jeden sebavedomý minister pýtať. A ďalší - premiér, ktorý keď vidí, že sa ho to nepýta minister, tak má buchnúť po stole a opýtať sa: Počúvaj ma, kamarát môj minister obrany, čo na teba takého strašného vedia, že sa nepýtaš nahlas? Čo na teba vedia? Alebo vedia niečo aj na pána premiéra, že sa ho bojíme opýtať tu na pôde parlamentu nahlas? Že tu nesedíme? Tak to som potom veľmi prekvapený.

    Ešte raz. Ako to, že sa tých ľudí jasne nepýtame, boli ste nominantmi pána Slotu, aké máte väzby? Odkiaľ sa poznáte? Ako to dokážete, že ste na ňom nezávislí? Nie na bezpečnostnom pohovore, to nech si robia agenti medzi sebou, ale my politici na tú otázku, ktorú ľudia vidia a pýtajú sa nás, potrebujeme jasnú odpoveď, tu na pôde parlamentu.

    A to, že túto odpoveď nepýta premiér od ministra obrany a obaja sa tvária, že to je v poriadku, má vedie k tej jednoduchej úvahe: Páni, čo na vás takého vedia páni zo slovenského spravodajstva, že sa bojíte opýtať? Čo na vás takého strašného vedia? Pred čím sa zložíte, nekonáte, tvárite sa, že je to všetko poriadku.

    Sám som týmto citátom z roku 2007 dokázal, že tam zďaleka nebolo všetko v poriadku. Pán Solčanský tam, myslím, vydržal nejaké dva mesiace, alebo niečo viacej, a išiel na ministerstvo životného prostredia. Pána Solčanského som stretol. A stretol som ho, viete kedy? Keď som sa ho bol opýtať, ako to bolo v prípade kauzy emisie a vedel som o tom nič. A ako normálny poslanec som sa s ním začal rozprávať. Poviem to veľmi jemne a diplomaticky, nepamätám sa, že by mi hovoril pravdu. Sami viete, ako tá kauza dopadla, a už vtedy mi rozprávali kolegovia z parlamentu, že sú za tým ľudia z vojenských tajných služieb. No tak tomu rozumiem, keď pán bývalý riaditeľ tam zrazu robil riaditeľa na ministerstve životného prostredia a bol zodpovedný za škandálny odpredaj emisií.

    Ale sa pýtam ďalej tých ďalších, ktorých tam v tom čase nominovali, to boli tiež nominanti pána Slotu? A takisto fungovali jak na ministerstve životného prostredia pri emisiách? Tak potom vám rovno hovorím, aj pán premiér, aj pán minister obrany, že sa hlboko mýlite, ak tým ľudom v tejto chvíli dôverujete! To by som bol podozrievavý 100 : 1, lebo pri emisiách skutočne išlo o jedno obrovské svinstvo voči tomuto štátu. A neverím, že jeden nominant, ktorý pri emisiách figuroval, sa choval neseriózne a ostatní, všetci sú čistí, lebo oni vlastne vysvetlili, čo tam vlastne všetko robili. No tak nám to prídite láskavo porozprávať aj sem na pôdu poslaneckej snemovne a aby tomu rozumeli pani poslankyne, páni poslanci, ale aj ľudia v rámci celého Slovenska. To je jediné normálne riešenie.

    Ja mám ďaleko od toho, aby som naletel na to, že je tam nejaká vojna agentov. Mám ďaleko od toho, aby možno z jednej, z dvoch výpovedí som si robil rozsiahly záver. Ale keď som natrafil na mená ľudí spojené s emisiami, a teda verte mi, že tomu dobre rozumiem, tak som veľmi zbystrel, ale keď som počul pána ministra obrany hovoriť, že sa to vyriešilo polygrafom a bezpečnostnou previerkou, no tak ja by som začal preverovať ten polygraf, to vám rovno hovorím, na ktorom sa to robilo. Lebo v skutočnosti tá otázka je, koho nominanti to boli za bývalej alebo za prvej vlády Roberta Fica, a úprimnú odpoveď sme tu nepočuli. Takže pevne verím, že pán minister sa ešte sem vráti, ak teda naozaj naňho nič nevedia, môže to spraviť, pevne verím, že pán premiér sa sem vráti - dúfam, že naňho tiež nič nevedia a môže to slobodne spraviť - a príde nám sem porozprávať celú tú story, celý ten príbeh, nielen len tieto kúsky. A, samozrejme, to verím, že tu bude plné auditórium, lebo to by každého zaujímalo, ako takíto ľudia môžu vôbec niečo samovyšetriť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nevzdávajme sa v tomto našom úsilí, ja rozumiem, že máme menšinu, ale verte mi, že keď budeme dostatočne tvrdí a dostatočne hlasne sa pýtať to, čo sa nás ľudia pýtajú, no tak jednoducho donútime aj tých, ktorí sa dnes tvária, že sa ich to vôbec netýka a všetko je v poriadku, aby tie správne otázky položili a odpovede doniesli sem k nám, lebo, nota bene, všetci tých ľudí platíme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem pekne. A, pán Frešo, mne tam na konci chýbalo to zvolanie, a preto, pán Galko, idem rovno ku vám a idem vám to podpísať, ten váš papier. Naozaj to mi tam z toho chýbalo. A to je presne to, hryzkaj, kopkaj tak, aby nebolelo, aby to zaznelo, ale v zásade neúčinné.

    Ja som v politike krátko, vy ste v politike dlho, ja viem veľmi dobre, že sú to Slotovi nominanti, to už sme nemuseli zisťovať. Dokonca som aj počul, že im ožratý vyvolával pomaly každý deň, že či odpočúvajú, alebo nie. Však zisťujete, objavujete koleso Ameriky! Teraz to objavujete veci, ktoré tí, čo sú v politike, dávno vedia.

    Otázka stojí, že stále sú tam, kde sú. To znamená, kto ich zobral pod krídla? Ak ich dovliekol Slota, a kto si adoptoval? Niekto si ich adoptoval! A ja vám to meno možno v rozprave poviem, kto si adoptoval. A o to ide.

    Mali ste skončiť s tým: Pán Galko, kde to máte, dajte sem, ja vám to podpíšem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Môj predrečník pán poslanec Frešo má pravdu v tom, že cieľom tejto schôdze je hľadať pravdu. Hľadať pravdu o kauze VSS, čo sa vlastne vo Vojenskej spravodajskej službe stalo.

    Myslím si, že vystúpenie pána ministra Glváča bolo pre mnohých z nás veľkým sklamaním, pre mňa osobne určite. Pretože pán minister trestuhodne premrhal príležitosť, ktorú mal. Pán minister sa k tomu mal postaviť tak, stalo sa to v minulosti a viac sa to už nestane. Ja som teraz ministrom, hovorí pán minister Glváč, mal by to povedať, a všetci zodpovední za túto kauzu budú náležite potrestaní, odídu z Vojenskej spravodajskej služby, pretože služba sa musí rehabilitovať, služba musí znovu nabrať dôveryhodnosť. To som očakával, že povie minister obrany v tejto vážnej chvíli. Miesto toho ale tak po smerácky osočoval svojho predchodcu a hlavne odpútaval pozornosť od kauzy, ktorá sa stala. Jednoducho odpútaval pozornosť.

    Druhý problém je skutočne dôveryhodnosť Vojenskej spravodajskej služby, ktorá je momentálne na bode mrazu, to vnímame všetci v tejto miestnosti, pretože stala sa tu vážna kauza. A je úplne jedno v tejto chvíli, kedy sa stala, kto tam bol, akí agenti ju spôsobili, kto čo vypovedal, kto bol na detektore lží, stala sa vážna kauza. Lenže minister obrany nekoná, to je druhý fakt, ktorý môžme povedať veľmi pokojne, naopak, odpútava pozornosť od hľadania pravdy. A dôveryhodnosti Vojenskej spravodajskej služby to určite neprospieva.

    Ja mám z tejto schôdze, podobne ako môj kolega pán poslanec Frešo, veľmi zlý pocit.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Už sa stáva nejakým dobrým zvykom, že keď v tejto republike čosi začína smrdieť, tak si začína, á, začíname hľadať nejaké metafory alebo nejaké obrazy zo sveta zvierat. Úvodom alebo kampaň pre toto volebné obdobie bolo ovplyvnené kauzou Gorila a tuná si pre účely možno lepšieho pochopenia vládna moc zobrala na paškál iné zviera, či už premiér, ako ste spomínali, pán Frešo, v svojej hovorí o tom, že sa v tom ani "divá sviňa" nevyzná, zároveň pán minister tuná v úvode rozpravy hovoril o "sviňačinkách", alebo hovorí sa o tom, navzájom sa tu obviňujú ľudia a berú si do úst práve tieto zvieratá. Myslím si, že keď sa nám má táto zoologická záhrada nejakým spôsobom rozrastať, tak nie je dobré, že či už pán minister, alebo tak ako premiér, ste spomínali, od tejto kauzy bočia. Toto je kauza o zodpovednom alebo hospodárnom nakladaní s majetkom štátu, kde občania dali nejakú dôveru tomuto parlamentu, že do dôsledkov skontroluje to, ak k nehospodárnemu nakladaniu prichádza, a aby do budúcnosti neprichádzalo, prijme nejaké opatrenia.

    Čiže súhlasím s tým, že malo by sa urobiť čo najviac pre to, aby z tohto vypadli "divé svine" a "sviňačinky" a aby sme si tu nepomáhali metaforami zo zoologických záhrad a aby nám tu nevznikla alebo nezostala kauza "divej svine", ako to nazývajú ľudia, ktorí sú zodpovední.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo nastolil presné otázky, ktoré je potrebné zodpovedať a ku ktorým by sa pán minister mal vyjadriť. Pán minister už vo svojom vystúpení naznačil, že nechce a nemá ani záujem o vyšetrenie tejto kauzy. Považujem to za veľmi dôležité, pretože pokiaľ sa vláda bude stavať takto nevšímavo nielen k zodpovedaniu týchto otázok, ale aj vôbec k celému bagatelizovaniu tohto významného rozkrádania verejných zdrojov, tak sa ďalej nepohneme. Je to ďalší zo škandálov, ktorý nesie pečať vládnej strany, a zdá sa, že vládna strana podľa všetkého naozaj nemá záujem o vyšetrenie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nič neodsabotoval, pán kolega, ako mylne tvrdíte v rozprave. Všetci tí, ktorí chceli vypovedať, boli vypočutí na výbore z podozrenia z nezákonného nakladania s majetkom. A myslím si, a určite je to pravda, že je potrebné, aby konali orgány činné v trestnom konaní, špeciálna prokuratúra. Ja verím, že toto podozrenie bude spravodlivo prešetrené a dôjdeme k nejakým naozaj pravdivým výsledkom.

    Ak mám z niečoho radosť, lebo som tiež členom tohto osobitného výboru, tak z toho, že z dvoch vojenských spravodajských služieb máme len jednu. Myslím si, že určite ušetríme nemalé finančné prostriedky a že bude menej možností na špekulatívne obchodovanie s informáciami.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja s mojím predrečníkom taktiež plne súhlasím, pán Frešo, že v podstate v prvom rade by to mala vyšetrovať špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd. Chcem poukázať na to, že nie my prichádzame s týmto nápadom. Tento postup už zaviedol, čo ja aj kvitujem, pán bývalý minister Lipšic, ktorý kauzu Gorila dal vyšetrovať odbornému tímu policajtov ako takých. Čiže jednoducho Gorila sa taktiež nevyšetrovala tu v parlamente, ako chcete, aby sa to vyšetrovalo, teraz táto kauza.

    Na druhej strane chcem poukázať na to, že všetci tu spomínate Slovenskú národnú stranu, podnikateľov blízkych Slotovi alebo Slovenskej národnej strane. No ja sa pýtam, je tá politická strana zakázaná? Však funguje ako demokratická strana ďalej. Sú títo ľudia odsúdení alebo boli odsúdení? No ja nemám vedomosť, že by tí páni alebo ten pán na fotke bol odsúdený za niečo. Jednoducho platí tu určitá prezumpcia neviny. A my preto, že objaví sa pár ľudí, ktorí nemajú uspokojené osobné ambície a porušujú zákon a niekoho obvinia, tak teraz ideme tu my vyšetrovať ľudí, pri ktorých platí prezumpcia neviny a jednoducho ani sa nevie, či to vôbec spáchali, či sa to tak udialo, alebo neudialo v tom Vojenskom spravodajstve?!

    Však zamyslime sa nad tým, ako teraz sú tu ľudia z Vojenského spravodajstva. O mesiac tu môžu byť takéto obvinenia od bývalých "tajných" povedzme možno na niekoho z SDKÚ. Tak budeme tu mať špeciálnu kauzu k obvineniu niekoho z vašej strany?

    Tým chcem iba poukázať na nezmysluplnosť alebo zbytočnosť tejto schôdze v tom zmysle, že jednoducho ešte nemáme žiadne závery žiadneho vyšetrovania a už tu otvárame veci, pri ktorých porušujeme základné princípy právneho štátu.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie všetkým reagujúcim. Pôjdem tak, aby som naozaj to podstatné vystihol.

    Pán poslanec Martvoň, asi tu mal váš predseda sedieť. Dali ste o dôvod naviac, lebo bol by som sa ho veľmi rád opýtal na túto vášnivú obhajobu SNS, ako to ide z úst socialistu, že práve teraz som počul, že naozaj, naozaj pre vás je to demokratická a prijateľná strana.

    A teraz k tej podstate samotnej. To, kde to vedie, aj vám, aj pánu poslancovi Bublavému to vysvetlím. Tu nejde o nás ani o podnikateľské kruhy, ktoré sú blízke SNS alebo vám, alebo komukoľvek. Tu ide o občanov, ktorí musia mať istotu, že sa za prvé ich peniaze nerozkrádajú a za druhé že sa tajné služby nezneužívajú voči nim samotným. O tom je táto debata.

    Toto nie je o nejakej prezumpcii neviny a slušnosti. Takže sa hádam môžme nejakého elitného riaditeľa tajnej služby opýtať (rečník opäť zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), že čo tam na tej fotke pohľadáva, čo tam robí. Tak sa ho opýtať chceme.

    Chceme sa opýtať ministra obrany, či sa opýtal on. Chceme sa opýtať premiéra, prečo sa nepýta minister obrany. Na to máme právo. A keď to niekomu vadí, no tak nech nejde robiť takúto prácu, pri ktorej sa dá takto nafotiť a ešte k tomu je tajný. Jednoducho ju potom nezvláda.

    Inými slovami. Nie kvôli tým ľuďom samotným, ktorí sedia na tých postoch vysokých, dobre platených, kvôli ľuďom, ktorých zastupujeme, na nich by sme sa mali pozerať, že oni musia mať istotu, že sa nekradne a že sa tajné služby nezneužívajú. A preto tie otázky sem máme položiť.

    Ja som nenavrhoval žiadne vyšetrenie tuná na pôde parlamentu. Ja som navrhoval, aby sme sa tých ľudí opýtali otázky, ktoré sa pýtajú nás naši vlastní voliči. A to je velikánsky rozdiel.

    A pri Gorile? Pri Gorile to bolo tak isto. Kľudne sme sa pýtali tie otázky ľudí, ktorých sa pýtajú naši vlastní voliči. To nemá politické zafarbenie. To je o tom, kto stojí na strane ľudí a kto stojí na strane byrokratov a elitárov. A ja stojím na strane ľudí a jasne hovorím, že ich s vami zastupujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Švejna. Pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem. Vážená predsedkyňa, vážení kolegovia, no, samozrejme, táto rozprava je a ešte aj bude veľmi emotívna a úprimne ľúto mi je, že tu nesedí s nami minister obrany, ktorého sa to týka. Ja si myslím, že ten jeden deň tohto zasadnutia by nám mohol venovať, poťažne aj nejaký iný člen vlády, pretože to skutočne je vážna záležitosť. Ale dúfam teda, že členovia vlády, aspoň niektorí, má budú počúvať.

    Tak ako som spomínal, určite emócie, kto viacej ukradol, kto menej ukradol, bývalé, súčasné vedenie atď., ja by som túto otázku alebo ten svoj príspevok poňal trošku, trošku iným spôsobom. Pokúsim sa byť, aj keď je to veľmi ťažko byť, vecným.

    No, každý z nás je otrokom svojho momentálneho rozhľadu. To znamená, niekto má viacej informácií o tejto kauze, niekto menej informácií. Určite bývalí ministri obrany, či už Fedor, Galko, Baška a iní ministri, keďže boli nariadenými, tak majú podstatne väčší rozhľad, ako to funguje v týchto spravodajských službách. Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že ako člen výboru, pretože som členom toho výboru, mám o niečo väčší výhľad alebo prehľad ako nečlen výboru, ale určite nie ako bývalý minister.

    Takže tým som chcel povedať, že niečo viem posúdiť a niečo jednoducho neviem. Viem si urobiť nejaký názor na konkrétnych ľudí, keď porovnávam ich vyhlásenia pred výborom a to, čo povedali v médiách. A jednu vec chcem povedať, že veľká časť ľudí, ale aj politikov robí častokrát úsudok z medializovaných informácií. Avšak veľakrát tieto informácie, ja to poviem tak diplomaticky, že sú asymetrické a hlavne, čo sa týka takýchto závažných vecí, kde jednoducho vieme, že práve tieto zložky fungujú s informáciami.

    Nie som ani vyšetrovateľom, ani prokurátorom, ani sudcom, takže niektoré veci jednoducho neviem posúdiť, pokiaľ nemal by som mať podrobné informácie o tej povedzme konkrétnej záležitosti a konkrétne, keby som videl a, samozrejme, my sme nič takéhoto konkrétneho nevideli, to znamená, čo sa týka cien atď. Ale čo viem posúdiť, tak to je politická zodpovednosť. A toto si dovolím tvrdiť, povedať, že politická zodpovednosť, my sme v prvom rade politici, ešte raz, nie vyšetrovatelia, ale politici a tento problém v skutočnosti je na najvyššej úrovni Vojenského spravodajstva, kde sa vyjadruje k tomuto bývalé vedenie. Ja si neviem dokonca predstaviť, že v nejakých, keď sú nejaké mocnosti veľké, kde by bol takýto problém, že bývalé vedenie by alebo niektorí členovia bývalého vedenia by informovali o takýchto závažných podozreniach a jednoducho by z toho nebol žiaden politický záver. A dokonca si trúfnem povedať, že toto, čo sa deje, tak možno sa to dostane "do učebníc" Vojenského spravodajstva, ako nakladať alebo ako vlastne funguje takéto spravodajstvo a čo sa stane, keď bude to takto medializované a prezentované. Takže ja ináč verím, že viaceré, ale tu už bolo spomínané, že viaceré zahraničné a nielen spojenecké služby podrobne sledujú túto situáciu.

    Takže čo sa týka toho politického záveru. No v prípade tak závažného podozrenia by mal minister, hoci je určite výborný právnik, ale je v prvom rade politik, tak by nemal bagatelizovať vyjadrenia, ale politicky konať. To znamená, primeraným spôsobom pozastaviť výkon funkcie tých ľudí, ktorých sa proste tieto podozrenia týkajú. A ak, samozrejme, ak sa ukáže, že proste po tom vyšetrovaní je to ináč, tak predsa sú rôzne iné formy, ako ísť ďalej. No a toto bolo dokonca navrhnuté na výbore, kde sme hlasovali. To znamená, že sme navrhli, ja si nepamätám presné uznesenie toho uznesenia, ale zmysel bol v tom, že aby zatiaľ vedenie po doriešenie kauzy ako malo pozastavené po... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) výkon funkcie. Takže toto považujem za zásadnú politickú chybu.

    Druhú zásadnú politickú chybu považujem, že v žiadnom prípade pri tak závažných podozreniach, pričom sa postupne medializujú ďalšie a konkrétne podozrenia, nemôže výbor, ktorého náplňou je kontrola ešte v názve, prijať uznesenie v zmysle toho, že už ďalej sa tejto téme nebudeme venovať. Čo sme to za kontrolný výbor? Ako to, to je podľa mňa tak politická chyba, že jednoducho to vždy, akýkoľvek bude nejaký problém, tak si odhlasujeme, že sa tomu problému už nebudeme venovať? Proste to je, ako by som povedal, politická chyba najvyššieho rangu.

    Takže ja, samozrejme, pokiaľ budú nejaké informácie, ja sa ďalej vyjadrím a zatiaľ ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť ďalších.

    Nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Kolega Ivan, musím povedať, že asi tá posledná stať tvojho vystúpenia bola tým najviac meritórnym pre mňa, kde si poukázal na dvojtvárnosť poslancov zo SMER-u. Slúžia tomu, čo sa im zavelí. Keby to tak nebolo, tak výbor neprijme uznesenie o tom, že už sa tomu nebude venovať. Výbor parlamentu, ktorý má toto v náplni a má sa s tým starať, tak vládni poslanci, ktorí majú väčšinu v tomto výbore, si odsúhlasia, že tak dosť, tejto téme sa viac zaoberať nebudeme, lebo je nám to nepríjemné.

    A nám, aj mne je nepríjemné to, že sa vo Vojenskom spravodajstve rozkráda verejný majetok za bohvieakým účelom.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Daniel Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Ja by som práve oponoval k tomu uzneseniu alebo k tomu záveru, ktorý prijal výbor, pretože tam nešlo o to, že sa prestane zaoberať. My sme v podstate už na tom výbore vtedy vlastne do toho prijatého uznesenia, sme išli absolútne nad rámec našich kompetencií. Predsa keď si naozaj zobereme aj zákon o Vojenskom spravodajstve, aj rokovací poriadok, tak nikde sa tam nepíše o tom, že my by sme mali viesť úkony a procesy, ktoré sa jednoznačne dajú charakterizovať ako vyšetrovanie. V tomto bola podstata.

    My sme od začiatku deklarovali, že trváme na dôslednom vyšetrení tejto údajnej kauzy. Preto sme požadovali, aby naozaj už to vyšetrovanie prevzal Úrad špeciálnej prokuratúry. Zároveň na tom výbore sme konštatovali, že chceme byť priebežne oboznamovaní s vyšetrovaním alebo výsledkami priebežného vyšetrovania na Úrade špeciálnej prokuratúry, a sám pán minister predsa deklaroval, že nás bude informovať aj o priebehu, samozrejme, aj o celom závere.

    To znamená, zase tuto sa absolútne zle interpretujú závery na výboroch, pretože pravdepodobne je to pre médiá zaujímavé. Jednoducho touto kauzou sa budeme zaoberať, ale vo veci informovania sa o tom, ako prebieha vyšetrovanie. To neznamená, že už výbor sa nikdy nebude touto vecou zaoberať. Takto to uznesenie určite nebolo.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, Ivan, je to presne, ako vravíš, že táto vláda nemá záujem to naozaj riadne vyšetriť. Minister Glváč ešte pred tým, ako zbabelo stihol zdrhnúť, tak obvinil Ľuba Galka, že on nevyšetroval a teraz tu kolegovia zo SMER-u si odsúhlasia nejaké podivné rozhodnutie. A ja teda chápem, že je tu aj špeciálna prokuratúra, ktorá sa má tomu venovať, a chápem aj prezumpciu neviny, ale parlamentný výbor je tu v prvom rade na to, aby kládol otázky, aby tlačil na pílu. Ja si myslím, že je to strčenie do piesku, povedať, no veď minister nás má informovať a veď nejak to pôjde, je tu prokuratúra.

    Nie. Parlamentný výbor a obzvlášť v oblastiach, kde veľké časti informácií sú utajené, by to mal byť práve parlamentný výbor, ktorý využije všetky svoje kompetencie a možnosti a bude sa domáhať odpovedí na otázky, ktoré mu takéto výbor bude klásť. A toto, práve toto sa nedeje, pán Duchoň. Je to skôr snaha zamiesť veci pod koberec a veď nejak to nechať, veď minister nám niečo sľúbil a veď uvidíme.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán kolega? Nech sa páči, Ivan Švejna.

  • Ďakujem. No, čo sa týka toho hlasovania, tak akokoľvek by ste to chápali, ale faktom zostáva to, že vládni poslanci jednomyseľne schválili tento záver, pričom všetci ostatní sme boli proti. To znamená, že my sme to chápali tak, že preto sme boli proti, pretože sme chápali to tak, že obmedzujete nejakým spôsobom náš výkon teda tej kontroly. A možno ešte zdôrazním, že ešte aj po tom hlasovaní zase prišlo, zase nové mediálne informácie, ktoré proste dovtedy neboli známe. A dokonca, ja neviem, myslím si, že pán Galko teraz oznámil, že ešte nejakí ľudia vystúpia alebo tak ďalej. Neviem o tom nič, hej. Ja len hovorím o princípe, že v každom prípade ten kontrolný výbor v rámci zákona, všetko v rámci, teda aby mal mať to právo relevantnej a primeranej kontroly.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Alojz Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, bolo by chybou sa nevyjadriť k tejto záležitosti, keď už sem došla. To, že sem došla, je chyba. A ja sa to pokúsim trošku aj odľahčiť, lebo my hovoríme o veciach, ktoré sú naozaj mimoriadne vážne, a hovoríme ich na miestach, kde v zásade by sa už o nich takýmto spôsobom hovoriť nemalo. To je našou vizitkou. My naozaj o systéme a fungovaní, o personálnych záležitostiach debatujeme pomaly tu v pléne tak, ako keby to boli záhradkári. A to ma mrzí, ale znova je to len vizitkou toho, že vlastne kde a ako žijeme a vlastne zjednodušene povedia, ako si tu žijeme.

    No žijeme si tak, že z vecí, z ktorých sa riešia tam, kde sa majú riešiť, tak ich riešime tu. My sme dneska, symbolicky dneska, už keď sme teda v tom, že už sa pokazilo, naozaj, čo sa dalo, sa pokazilo, tak sme dneska inštalovali, nie tu ako predseda pomaly strany, ktorá vládla, a jediné, čo sú schopní, si nacyklostylovať a zaliať do laminátu jednu fotku. My sme inštalovali obrovský megabilbord s touto fotkou v centre Bratislavy, a to sme takí maličkí. Viete, že to je to, že kto ako čo dá, ako čo pridá na to, aby to chcel vyriešiť, alebo sa len tvári, že riešim to, aby sa nepovedalo.

    Nuž, čiže v zmysle toho sme dneska inštalovali tento obrovský megabilbord v Bratislave, aby ľudia Slovenska vedeli, čomu sa naši tajní agenti venujú. Nuž, žiaľ, no už je to celé dokonšpirované, už je to celé, jak sa hovorí, zlé Celé zlé, celé zlé. V tomto už to treba len naozaj odľahčiť. Takže aby ľudia vedeli, že aké hrdinské činy konajú naši tajní agenti trebárs v tom konkrétnom Benine.

    A to, že tu rozprávame o tajných veciach a v zmysle toho, čo som povedal, rozmýšľal som dlho, či to urobím, alebo neurobím, ale naozaj to chcem už odľahčiť a možno aj pre tých pár ľudí, čo to pozerajú, tak aby to malo aspoň aký-taký nádych tajomna, tak si dovolím teda s vaším zvolením (povedané so smiechom) dať tak jamesbondovské okuliare, aby to aspoň trošku vyzeralo, že rozprávame o niečom, čo je naozaj vážna vec. Aj som sa bál, či budem vidieť. A vidím.

  • Rečník si nasadil čierne okuliare.

  • My rozprávame, vážení kolegovia, naozaj o tom, čo sme hrozným spôsobom pokazili.

  • Povedané so smiechom.

  • To je naozaj možné iba v tejto krajine. Naozaj. Naozaj, iba tu sa to dá, že vlastne to dopsujeme takým spôsobom. Je, zdá sa, úplne jasné, že sa niečo tam udialo, že priesak nastal, a to aj čiastočne zopakujem, čo som pánovi ministrovi hovoril. Otázka stojí, či už preto, že bolo tak toho veľa, že už to nevošlo, alebo preto, že už to netesnilo, ten priesak nastal, už sa to nedá schovať. Ten priesak smrdí ako hnoj. To, či to je hnoj, bude posudzovať niekto iný, ale keď je zjavné, že sa to podobá na hnoj, smrdí to ako hnoj, tak je dosť celkom logické, že na konci to za hnoj bude vyhlásené, avšak to by sa musela táto krajina možno ináč volať. V tejto krajine hrozí, že to, čo sa javí ako hnoj, smrdí ako hnoj, tak bude prehlásené za pannu nebeskú. Možno. Neviem. (Reakcia z pléna: "Mannu.") Mannu nebeskú. Uvidíme. Hovorím, my sme naozaj krajinou neobmedzených možností.

    Je to, celé toto je príbeh našej malosti, to, že čo sme, proste niekde agenti tajnej služby zachraňujú krajinu, zachraňujú hodnoty, zachraňujú životy. Z počutého mne vyplýva, že naši agenti naháňajú, keď si fakt ale hyperbolizujem, čo si môžem dovoliť ako opozičný poslanec, že naháňajú frajerky, byty a fotia sa po Beninoch a všelijakých takýchto, by som povedal, mimoriadne exotických záležitostiach s nulovou spravodajskou hodnotou. Hej? Lebo ja som sa aj toho bál a aj možno sa aj toho dožijeme, že niekto povie, že v tom Benine oni boli služobne. Viete. A to už si potom môžme naozaj zodpovedať aj sami do seba, že čomu sme ešte schopní uveriť. Lebo niekto možno sem s tým príde a povie, že to bolo za štátne.

  • Povedané so smiechom.

  • No, ono asi za štátne bolo, ale ešte povedia teda, že to bolo služobné. No, neudržateľné. V každej normálnej krajine neudržateľné.

    A preto aj môj postoj k celej tejto záležitosti bol taký, ako bol. Ja som teda aj vyzval, aj povedal, aj som to dokonca niekde napísal, že v tomto rozsahu, už len v tomto rozsahu je nevyhnutné zareagovať úplne jasne, hej, aby sa to zastavilo. Pre tú chvíľu to znamená obetovať niekoho a niekto proste vzhľadom na celé tie okolnosti, keď už pre nič iné, tak pre tie fotky musí z tej služby odísť.

    A zarazilo ma, že pán minister obrany išiel do obrany po hrudi a nastavuje za nich hruď. Nuž potom, keď nastavuje za nich hruď, tak potom treba páliť po ňom. Preto som ja po troch dňoch rozmýšľania pánovi Galkovi podpísal ten jeho návrh, lebo nevidel som postup v tom, že či sa bude odvolávať, alebo nebude, no tak potom som s kľudným svedomím podpísal.

    A preto ma aj zaráža to, to tá neschopnosť, tá obrovská neschopnosť, že len poviem, aby som si to náhodou, tuná jak niektorí deklarovali, neviem čo, a neprišli za pánom Galko, že aj ja podpíšem, lebo to je postupnosť, to je normálne postupnosť, že čo keď nie, tak. To je úplne logické. A nemusím si vytvoriť nepriateľa, ja ich už mám dosť, hej. A ja teda, možno sa pán Frešo bojí, že pán Glváč to bude myslieť osobne a nevie kto, kedy. Viete, tu všetci máme niekedy pocit, že fungujeme systémom, neviem, kedy ho budem možno niekedy potrebovať. Ale v politike je úplne normálne, že proste keď robí chyby, tak platí, no však to je úplne normálne. A my robíme chybu, keď ľuďom, ktorí robia chybu, im to nehovoríme, a keď ich nesnažíme sa stiahnuť odtiaľ, tam, kde sú. My sami ich ničíme. A veľký človek to pochopí.

    A možno aj pán Glváč tak veľký, že nebude na mňa teraz sliediť jak tuná oriešok, že bude niečo pátrať, že naštartuje všetkých agentov a budú hľadať na Hlinu, či niečo nevyhrabú. Verím, že je tiež taký veľký, že povie, že, áno, však to je prirodzená postupnosť. Postupnosť je taká. A tak v nej pokračujem. A preto ma mrzí, že výstupom z celej tejto schôdzi bude zase - že nič. Zase že nič. Keby sme výstupom z tejto schôdze, bolo to, že zaznie z viacerých úst výzva pre ministra: Odvolajte, okamžite odvolajte, postavte mimo službu minimálne tých dvoch, vyzerá, že troch, a keď nie, tak. To je úplne normálne v politike, tak ideme za Galkom a ideme podpisovať a bude ďalšia schôdza, úplne normálne. Ale to tu nezazneje. Potom bude celá táto schôdza nulitná. To je presne len to mlátenie slamy, ktoré tu my takto bežne prevádzame a zase z toho, zase z toho nič.

    Kolegovia, nechcem tak, že tie škody, on to už tu spomínané, ešte spomenie, že naozaj tí, čo tomu trošku rozumejú, tak povedia: Ježiš, to je prúser! Hej? To je obrovský prúser, to sa nemalo stať. Hej? Tie škody z toho budeme dlhodobo zbierať, to, to všetci vieme. Nám v tom NATO asi už ani kuchyňu strážiť nedajú. Ja si myslím, viete, že po tom všetkom si povedia, že, že, prosím vás, tam tých Slovákov k ničomu nepustite, však tí sú schopní s tým utekať do Beninu.

    Viete, že to je naozaj celé zlé, celé zlé. To, že tu o tom debatujeme, ako tu debatujeme. A je to len preto, že nechcete hodiť abo nechcú hodiť nikoho cez hradbu. Nikoho. Lebo zdá sa, že títo ľudia, ktorí tam teraz sú a ktorí si to pomýlili so súkromnou firmou, celú spravodajskú činnosť si pomýlili so súkromnou firmou, ale zdá sa, že aj obojstranne. Ani ten druhý príbeh neni panenský príbeh čestných ľudí z toho, neviem, nechcem to až tak. Je to taká, možno aj aktom pomsty, že teda, že mňa ste už odstavili, tak to natriem aj vám. Ale stále v konečnom dôsledku je to o tom, že to tam funguje, že tí chlapci sa tam nudia, v zásade na ich, čo tam robia, nikomu už, nikoho nezaujíma a nevedia, čo z nudy robiť, no, tak robia takéto pejstvá. Hej? Len za tieto pejstvá my budeme, jednak platíme, hej, lebo to treba financovať, tú činnosť, a budeme platiť ešte raz z pohľadu toho, že aké škody nám to urobilo. A vyzerá, že nie sme ani schopní proste k tomu zaujať jednoznačné stanovisko.

    Naozaj mi je zvláštne, že po tom všetkom, čo sa povedalo, počulo a neviem čo, má pán Galko problém zozbierať ďalších päť podpisov. To mi je naozaj na absolútne pováženie. To čo, obchádza strach z tých ľudí niekoho tu, že si to niekto zobere osobne, že budú, niekto šuflíky bude vyťahovať? Také tie hlbšie, čo sú nižšie? Asi to? V každej normálnej štandardnej spoločnosti to je prirodzený progres: Neodvolal, pôjdeš ty. Dali sme ti možnosť, mal si odvolať, neodvolal, pôjdeš ty. Nechcem sa opakovať, ale zdá sa, že my sme k tomu naozaj mimoriadne ďaleko.

    Ako keby som chcel byť konštruktívny a nie tak samoúčelne tu, takže čo s tým? No čo s tým pre túto chvíľu? Možno naozaj to už na žart obrátiť, lebo už sa nedá nejak že oficiálne odkomunikovať, že čo, čo s tou patáliou, čo sa stala, hej. A tá výzva z mojich úst zazneje(zaznie), teraz ju poviem a, predpokladám, ešte nejakí rečníci sú po mne, bol by som rád prípadne, keby sa niekto pridal, že vzhľadom na povedané, na rozsah, už len kvôli tej fotke, a keď už niekto povie, že ani kvôli tej fotke, tak kvôli neschopnosti. Lebo je neschopnosťou aj tých, ktorí tam boli involvovaní, že to takto dopadlo. Takže už keď pre nič iné, tak kvôli neschopnosti ich treba odvolať.

    Čiže to by mal byť ten apel z dnešnej schôdze a taká mierna vyhrážka, že v prípade, že nie, lebo to treba už rýchlo, no tak pôjdu za pánom, no však on ich začal, no možno keby to niekto iný zbieral, tak to ide rýchlejšie, no ale pre túto chvíľu on to je, on to začal, má ich 25, päť chybuje(chýba), tak treba ich doplniť, pokiaľ sme konzistentní, naozaj, že v tom, čo hovoríme, naozaj aj, aj cítime, aj chceme, aj to tak prežívame. Alebo sa tu len hráme? Prirodzený postup.

    Čiže z mojich úst zaznieva teraz verejne, ja som hovoril neverejne, výzva ministrovi vnútra, aby ľudí, ktorí sú personálne involvovaní v celom tomto procese a ktorý dopadol, ako dopadol, a je to hanebné, hanebné, aby ich odvolal s okamžitou platnosťou, resp. postavil mimo službu(služby). A nie, nie po vyšetrení, nie po neviem čom, lebo tu sa, hovorím, sme schopní vyšetriť niečo úplne ináč. Nie. Okamžite. A keď nie, tak by som poprosil mojich ctených opozičných kolegov, že či by sme sa prípadne potom nepozastavili na tom, že cítime to vnútorne, že to je dôležité, že či by potom nebolo naozaj záhodno, aby sme využili tie možnosti, ktoré nám dáva ústava, to znamená, človeka, ktorý neuposlúchol výzvu v relevantnej veci, pokúsiť sa v ďalšom kole odvolať. I keď výsledok, zdá sa, bude taký, aký bude. Ale to je to, to sa cení. Lebo to je konzistentný postoj, plnohodnotný postoj k celej tej danej veci. Nikto nám nič nemôže vyčítať, že či sa tu na niečo hrali. Mňa to nebaví sa tu na niečo hrať.

    Z toho povedaného, čo sa tu povedalo, jasne vyplýva, že ŠtB nie že je späť, ŠtB nikdy neodišla. Tu aj z toho, čo to tu, proste to tu takto funguje. Nabrali nových mladých, tí ešte k tomu pripojili nejaký majetkový rozmer, hej, lebo ten je zaujímavý v tejto dobe a ináč sa vníma ako za komunistov, a pokračuje to. A to musí mať koniec.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú štyri, päť faktických poznámok. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Ľubomír Galko s prvou.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko, pán kolega Hlina, chcem len takto vo faktickej poznámke poďakovať za to, že ste podpísali návrh na odvolanie ministra Glváča. A chcem vám povedať, že, že o to viacej si to vážim, že ste si to naozaj nechali vysvetliť, nechali ste si to prejsť hlavou, a podľa môjho názoru ste pochopili, o čo mi vlastne ide alebo o čo mi išlo, alebo ešte stále aj ide, keď som chcel zvolať mimoriadnu schôdzu za účelom odvolania ministra obrany Martina Glváča.

    Ja si myslím, že, ja o tom budem ešte hovoriť trochu aj v rozprave, že to, čo, to, čo tu on dnes predviedol, ak, ak do dneska je niekto v tejto sále, a to kľudne aj poslanci SMER-u môžu sa tu tváriť, tak jak chcú, alebo niekto vo verejnosti pochyboval o tom, že Martin Glváč kryje tento zločin, tak po tom, čo tu dnes predviedol, už o tom nemôže pochybovať nikto.

    Takže ešte jedenkrát ďakujem vám za ten podpis a ďakujem vám aj za pomerne triezve vystúpenie v tejto rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Poviem to takto, na pána poslanca Hlinu sa nedá konštruktívne reagovať, preto moja reakcia nebude konštruktívna.

    No, pán poslanec, vy ste ma tu nazvali, že ja som nejaký oriešok. No, keď ja som oriešok, tak vy ste potom pouličná zmes.

    A dovolím si vyjadriť sa jednu vec, že ja po vás nepátram, ani nič si o vás nezisťujem, lebo sami ľudia mi to chodia hovoriť, na rozdiel od vašej pani manželky, ktorá obvoláva viacerých vašich bývalých zamestnancov, že kto mi čo povedal.

    Ako, viete, vy ste typ človeka, ktorý vodu káže, vodku maloletým alebo mladistvým nalieva, a môžte si dať aj desať tých čiernych okuliarov na oči, ale už nezmyjete z toho, že vo vašom podniku nalievajú mladistvým.

    Toľko z mojej strany.

  • Nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem. Dve veci, ktoré vnímam vo vystúpení pána poslanca Hlinu, je to, že naozaj to, že sa dostalo sem, je chyba, a preto treba urobiť všetko do budúcnosti, aby takéto prípady sa neopakovali a aby naozaj výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva nebol výbor pre besedy a exkurzie, ale skutočne nejaký reálny, plus ďalšie zákonné úpravy.

    A druhá vec, o ktorej hovoril, že je proste úplne normálne, že sa vyvodzuje nejaká personálna zodpovednosť. Myslím si, že minimálne na to bolo dnešné zasadnutie dobré, aby sme skutočne pokročili ďalej a podpísali viacerí, ja som to už urobil, podpísali návrh na odvolanie ministra obrany.

    Tak ako to vidíme v Čechách, kde je škandál s Vojenským spravodajstvom, a tam sa nielen odvoláva, nielen politická zodpovednosť, ale aj trestnoprávna, zatýka sa.

    Takže v tomto absolútne súhlasím, ide o to, aby, aby tie veci proste sa vyhlásili za neprijateľné a aby sa neopakovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Tiež som rozmýšľal, keďže ja som najprv podpísal, myslel som si, že ten postup ohľadom personálneho prepojenia alebo, tak ako ty hovoríš, nastavovania hrude za ľudí, ktorí by nemali samovyšetrovať samých seba, je dobrý, tak som pripojil podpis pod možné odvolávanie alebo vyvolanie schôdze o odvolávaní pána ministra Ľubovi Galkovi. Potom prišiel vlastne nápad z Ľudovej platformy, kde Richard Vašečka za náš klub je spolupredkladateľ toho, aby bola vôbec možná táto schôdza.

    A ja by som išiel aj ďalej, keďže ma zaujíma, lebo toto by sa mohlo považovať v rámci tých konzistentných alebo postupnosti tých krokov, ako keby v niečom chcela opozícia konať. Ja by som išiel ďalej, lebo mali sme tu prísľub premiéra, že ak príde k nejakým podozreniam a k nejakým možným pochybeniam ministrov, tak budú do päť, do desať minút odvolaní. Pán premiér ani neprišiel na túto schôdzu. Nevieme mu položiť otázky. Vyzýval ho tu pán kolega Frešo. Ja si myslím, že toto by malo jednoznačne nasledovať, pretože ak si budeme myslieť do budúcna, že niekto, kto je podozrivý z nejakých vecí a personálne stále sedí v tak dôležitých postoch, ktoré môžu viesť k vyšetreniu, a má sa teda samovyšetrovať, nie je dobré, a keď sa zaňho postaví minister a týmto pádom, že premiér nekoná, stojí za ním aj premiér, tak sa pýtam na ten krok, či naozaj to myslel niekedy vážne, že pri podozreniach pristúpi k personálnym dôsledkom.

    To, čo spomínal teraz Richard Vašečka, aj ty, že či sa my tu dočkáme aj trestnoprávnej zodpovednosti, myslím si, po zajtrajšom, zajtrajšej voľbe generálneho prokurátora to také skoré nebude a beztrestnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán Hlina, máte pravdu. Keď to naši opoziční kolegovia myslia s tou kritikou vážne, tak nemali by váhať s podpisom na odvolanie ministra Glváča obzvlášť po tom, čo tu on dnes predviedol, to kydanie špiny v štýle "útok je najlepšia obrana" a potom, potom to zbabelé zmiznutie. No čo si to iné zaslúži, ako ho odvolať. Ale, bohužiaľ, žijeme v dobe, kedy rečiam nie vždy nasledujú skutky.

    No a čo sa týka vášho prejavu, tak myslím si, že bol celkom k veci a rôznym orieškom, teda tie urážky, možno by som bol opatrnejší, lebo už raz bola hlava umytá na klube, pán Martvoň, tak možno aj s ohľadom na váš vek by ste mohli trochu menej urážať tu kolegov v sále.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som ešte zabudol jednu vec, tak čo ma v zásade aj napadá v tom, keď sa to tu používa, že samovyšetrenie, a teraz sa zas oriešok chytí, že samovyšetrenie aj poznáme u prsníkov a semenníkov a presne ostatné neviem, teda že to by sme nemali aj do tohto pliesť, že samovyšetrenie v tajných službách, to by som naozaj... Ja možno, ja viem, že tu nájdete niekoho, kto tomu aj zatlieska, ja tomu verím, ale keď sa nechceme navzájom urážať, že to poviete a mňa čakáte, odo mňa, že budem ticho, no tak, tak mi to nepovedzte, lebo to je hlúposť jak dvere.

    A ešte k niečomu. Ja tak niekedy rozmýšľam nad tým, že ako sme na tom zle. To znamená, je SMER už na tom tak zle, že kolegu Martvoňa si medzi sebou nechá? Alebo už neni, ešte nie je SMER na tom tak zle, že si nechá medzi sebou kolegu Martvoňa? To je naozaj, to je "to be or not to be", to bude, to je kľúčová, pán Martvoň, no ja vám poviem, niekedy tie prognózy vychádzajú, bude prvý, kto sa štiepne zo SMER-u po dvanástich rokoch.

    Ale ja chcem pána Pašku poprosiť, že keby, bude ho tu nám, kvôli bezpečnosti vzájomnej, prosím vás pekne, nájdite niekde iné miesto, že nie do tejto lavice, prosím vás, ja potom, naozaj by som musel sa ja presadiť, lebo moja sloboda je v tom, že sa rozprávam, s kým chcem, a stretávam, s kým chcem. A túto slobodu, ja som za ňu vždycky najviac zaplatil, si chcem nechať aj v tejto sále.

    Čiže nie som schopný a nevydržím sedieť, keď sa vám štiepne tento génius vedľa neho. Tak upozorňujem pána Pašku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je Ľubomír Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na úvod chcem potvrdiť slová môjho poslaneckého kolegu Martina Poliačika, že mi nebolo umožnené vystúpiť za klub SaS napriek tomu, že som bol riadne zapísaný, pán predseda Paška ma vyškrtol s tým, že klub nemáme. Pokladám to za nekorektné a nekonzistentné, lebo doteraz nás bez problémov, jednotlivých našich poslancov, za klub vystupovať pripúšťal. Povedal nám, zdôvodnil nám to tým, že to bol omyl, že to robil. Osobne si myslím, že to urobil preto, lebo jednoducho chcel, aby si tu minister obrany Martin Glváč odverklíkoval to, čo si tu odverklíkoval, aby mohol potom zbabelo zdúchnuť. To, že tu nie je, pokladám za zbabelosť.

    Veľmi krátko sa vyjadrím k tomu, čo tu odznelo v podaní ministra obrany Martina Glváča. Naozaj, hm, mňa obviňovať z nejakej korupcie, človeka, ktorý ten rezort to čistil a vyčistil od kopy špinavostí a od smeráckych zlodejín, to môže byť naozaj len úsmevné. Ale chcem povedať z tohto miesta, že ak som doteraz pochyboval, že Martin Glváč, alebo ak som čo len trochu pochyboval o tom, že by Martin Glváč možno nekryl ten zločin, tak teraz som o tom presvedčený, že kryje zločin. Pretože to, čo tu dnes predviedol, to robia kriminálnici. To bolo správanie kriminálnika. Každý, kto videl nejakú výpoveď kriminálnika a kto má čo len trošku s tým skúsenosti, tak vie, že takto sa správajú kriminálnici. On 80 % času venoval úplne iným veciam. Snažil sa tu množiť, splietal tu odpočúvanie, Českú republiku, potom tú nejakú korupciu, softvér zakúpený, Mikulcovho otca a neviem čo všetko možné len kvôli tomu, aby nemusel rozprávať o tom, kvôli čomu sem dnes prišiel a kvôli čomu sme vlastne túto schôdzu zvolali. Toto robia kriminálnici, takýmto spôsobom odvádzajú pozornosť.

    Zároveň tam bol, samozrejme, ešte aj druhý dôvod, pretože si možno myslel alebo tí spin doktori, ktorí mu to robili, mali takú úvahu, že nejakým spôsobom ma vyprovokujú k tomu, aby teraz ja som kydal naňho a vyťahoval tu milión päť škandálov, ktoré mali oni počas svojej prvej vlády, a aby som sa tu začal nejakým spôsobom obhajovať. Ale neurobím mu tú radosť, pretože nie o tom je táto schôdza, a preto prejdem k tomu, o čom treba rozprávať, a zaznejú tu aj veci, ktoré ste doteraz ešte ani vy, ani verejnosť nepočuli.

    Dámy a páni, rokujeme o megaškandále. Rokujeme o svinstve. Mnohí z nás po prečítaní prepisov na internete zostali - akí sme vlastne zostali? Zarazení? Obarení? Znechutení? Apatickí? Presne týmito slovami som začínal svoje vystúpenie v rozprave pred niekoľkými mesiacmi, keď sme prerokovávali správu o vyšetrovaní kauzy Gorila. Aký to paradox! Správu vtedy prednášal minister vnútra Robert Kaliňák, o ktorom je všeobecne známe, že počas prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 bol tzv. tieňovým ministrom obrany. To znamená, že sa tomuto rezortu venoval oveľa viac, ako bolo žiaduce.

    Dámy a páni, dnes, alebo resp. už niekoľko týždňov máme na stole druhé svinstvo. Máme na stole Gorilu 2. Denník SME získal a zverejnil informáciu o dokumentoch, v ktorých sa píše o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby v období počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010, keď rezort obrany viedol smerácky nominant, smerácki nominanti František Kašický a Jaroslav Baška.

    Je pravdou, že počas uplynulých týždňov som si pospájal a rozpomenul sa na množstvo súvislostí, ktoré sú mi dnes už výrazne jasnejšie, ako tomu bolo v roku 2011.

    Priblížme si teda fakty.

    Krátko po mojom nástupe prišiel na rezort obrany za mnou riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby plukovník Mikulec a pýtal peniaze. Pýtal veľa peňazí. Tvrdil, že nemá autá, budovy a že nemá ani peniaze už na bežnú prevádzku. A vraj boli nejaké budovy či autá počas predchádzajúceho vedenia prevedené na Vojenské obranné spravodajstvo, nejakých sa služba nevýhodne zbavila. Lenže peniaze, aj keď výrazne menšiu sumu, pýtal aj riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva plukovník Brychta a ten tvrdil, že niektorými predmetnými vecami, hnuteľnými a nehnuteľnými, Vojenské obranné spravodajstvo nedisponuje a ani nikdy nimi nedisponovalo.

    Riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby som nariadil vykonať audit. Netrvalo dlho a riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby prišiel zas. Bolo vidno, že narazil na niečo zlé a nepríjemné. Informoval ma o získaní informácií o vážnych podozreniach týkajúcich sa nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku Vojenskej spravodajskej služby spolu so zástupcom riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby plukovníkom Vladimírom Suchodolinským. Spýtali sa, či majú preveriť a zadokumentovať tieto informácie a či budem za nimi stáť. Môj pokyn bol jednoznačný. Rovnaký ako vo všetkých prípadoch korupcie, podvodu alebo iného podobného protiprávneho konania: pokračovať v získavaní informácií, zadokumentovať celý prípad a po zadokumentovaní v prípade, že sa tieto informácie potvrdia, odovzdať ich orgánom činným v trestnom konaní. Presne tak, ako to ukladá zákon.

    Na tomto prípade ďalej spolupracovali obe služby, tak Vojenská spravodajská služba, ako aj Vojenské obranné spravodajstvo. Povedal som im, že majú moju plnú podporu. Na prípade sa pracovalo prakticky celý rok 2011, pretože sa jednalo o spleť prevodov. Bolo treba dať spraviť nové znalecké posudky, pozháňať výpisy, prevody, porovnať zmluvy, bolo potrebné vykonať obrovské množstvo ďalších úkonov.

    Niekedy na jeseň som bol informovaný o priebežných zisteniach. Prípad bol pred finále. Informácie, ktoré údajne dôstojníci postupne získali, pokladali za tak závažné, že ma požiadali o sprostredkovanie stretnutia buď s ministrom vnútra, vtedajším Danielom Lipšicom, alebo premiérkou Radičovou. Dôvody, pre ktoré žiadali o stretnutie "tak vysoko" a nechceli komunikovať s políciou zvyčajným spôsobom, tak ako mi ich popísali, boli relevantné. Akceptoval som ich a toto sprostredkovanie som prisľúbil. Žiaľ, onedlho vypukol komplot, odpočúvanie novinárov, a do 48 hodín prišlo k odobratiu môjho poverenia viesť rezort obrany. Následne sa porúčal z rezortu aj riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva a neskôr aj riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby.

    Dámy a páni, nezapamätáte si presne osem strán textu, obzvlášť keď už uplynuli od tej doby dva roky. Faktom ale je, že dokument, ktorý som na výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva v súčasnosti videl, obsahuje niektoré skutočnosti, o ktorých som bol informovaný na sklonku môjho pôsobenia na ministerstve obrany aj ja. A prílohy k tomuto dokumentu vykazujú známky pravosti formulárov a listín, ktoré sa vo Vojenskom spravodajstve používajú.

    Faktom je, že sa mi aj napriek expresnej rýchlosti pri odoberaní môjho poverenia viesť rezort podarilo zorganizovať stretnutie premiérky s oboma riaditeľmi služieb a táto prisľúbila konať. Keď odo mňa v piatok 25. 11. 2011 prebrala rezort, potvrdila mi, že hovorila s oboma riaditeľmi a vec bude došetrená a odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní.

    Podľa vyjadrení Ivety Radičovej prišlo po mojom odchode z rezortu k stretnutiu vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica a riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Romana Mikulca. Roman Mikulec súhrnnú správu Danielovi Lipšicovi ako ministrovi vnútra však neodovzdal, ale len ukázal s odôvodnením, že podľa právnej analýzy, ktorou disponuje, je správa napísaná formou, ktorá nemôže byť poskytnutá pre účely trestného oznámenia. Neodovzdal mu ju ani na opakované výzvy a rozkazy Ivety Radičovej a správu skartoval. Za toto mu Iveta Radičová udelila personálny postih a onedlho bol odvolaný z pozície riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby.

    Ťažko sa dnes vžiť do rozmýšľania a do myšlienkových pochodov vtedajšieho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Ja chápem, že ak právnici z Vojenskej spravodajskej služby dali Romanovi Mikulcovi stanovisko o nemožnosti túto konkrétnu správu poskytnúť pre účely trestného oznámenia a tvrdili mu, že by jeho poskytnutím porušil zákon o Vojenskom spravodajstve, tak sa týmto odporúčaním aj riadil. Nedokážem zaujať stanovisko, či bolo správne z jeho strany, že danú správu nielenže Danielovi Lipšicovi neposkytol, ale ju navyše aj skratoval. Ak obsahovala niektoré skutočnosti, ktoré bolo potrebné ešte dopreverovať, a forma, akou bola napísaná, by mohla spôsobiť stíhanie jeho samotného za ohováranie, pretože už bol "na odchode" a s dokumentom sa mohlo manipulovať, z čoho mal obavy, možno to chápať, ťažko je dnes odhadnúť ten tlak, ktorému bol vtedy zrejme vystavený.

    Tu je však treba podotknúť, že bola skartovaná len samotná správa, to znamená 8 listov zhrnutia informácií, nie samotné listinné ani elektronické dôkazy, ktoré všetky na Vojenskej spravodajskej službe zostali. Takže ju bolo možné kedykoľvek zrekonštruovať do formy, ktorá by už vyhovujúca bola. Vtedy určite áno. Keď aj dnes si na to plukovník Suchodolinský, ktorého ako spracovateľa správy bolo možné bez problémov na Ukrajine nájsť, kde pôsobil ako vojenský pridelenec, keď si na to trúfa aj dnes.

    Iveta Radičová poverila vtedajšieho zástupcu riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby a neskoršieho nového riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, dnešného námestníka spojeného Vojenského spravodajstva, Róberta Tibenského, aby zvyšok dokumentov použil a zabezpečil trestné oznámenie na Generálnej prokuratúre. Dnes si môžeme klásť otázku, či Iveta Radičová mala dať to trestné oznámenie sama, alebo si mala splnenie tohto svojho rozkazu preveriť. Pretože dnes sa rozchádzajú ich tvrdenia. Zatiaľ čo Iveta Radičová tvrdí, že poverila Tibenského podať trestné oznámenie, ten tvrdí, že poskytol spis na preverenie, či sa nejednalo o protiprávne konanie, že takto znel ten rozkaz. Navyše dokonca vyplávalo na povrch, že ho poskytol ako materiál k úplne inému prípadu. A až na vyžiadanie samotnej Generálnej prokuratúry a tá ho vrátila ako v danom prípade pre ňu nepoužiteľný.

    Taktiež možno polemizovať o tom, či Iveta Radičová mala alebo nemala o celej veci podrobne informovať Martina Glváča, keď mu odovzdávala rezort, a tým jemu aj tajným zúžiť možnosť vec ututlať a ututlávať vtedy aj dnes. Každopádne spis bol vrátený z Generálnej prokuratúry na Vojenskú spravodajskú službu v čase, keď už Iveta Radičová na rezorte nebola. Informáciu o tomto nemala ani ona, ani ja a toto je kľúčové, prečo sme obaja až doteraz, pokiaľ sa nezjavil článok v SME, o celej situácii mlčali. Pretože sme obidvaja boli v tom, že vec je na Generálnej prokuratúre buď už prešetrená, alebo ešte prešetrovaná a ani jeden z nás nechcel mariť vyšetrovanie.

    Minister Glváč sa od samého začiatku zaplietal do lží a protichodných vyjadrení. Prvá lož v jeho podaní bola, že najprv tvrdil, že predmetné materiály boli na Generálnu prokuratúru zaslané z minulosti z iniciatívy Vojenskej spravodajskej služby. To nie je pravda. Generálna prokuratúra sa voči tomuto jeho tvrdeniu vo svojom vyhlásení dôrazne ohradila. Generálna prokuratúra si ich, ako som už vyššie uviedol, sama vyžiadala k úplne inému prípadu a vrátila ich naspäť. V tom čase už rezort obrany viedol Martin Glváč a ťažko si predstaviť, že by ho vtedajší riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby o tomto neinformoval. Ale, dobre, povedzme, že to je tak. Koniec koncov aj predchádzajúci smerácky minister Jaroslav Baška vedel o nekalostiach, čo sa mu diali na rezorte, veľké guľové, prečo by to nemohlo byť aj v prípade Martina Glváča.

    Potom ako v denníku SME vyšiel článok o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby, minister Glváč sa veľmi chaoticky vyjadroval o svojich vedomostiach, o skartácii dokumentu, ktorú nariadil a dal vykonať vtedajší riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby Roman Mikulec. Najprv Martin Glváč tvrdil, že o nej vôbec nevedel. Potom následne si uvedomil, že o nej rozprával 13. decembra 2012 na tlačovej besede, keď prvýkrát informoval médiá o úniku tajného dokumentu popisujúceho možné nezákonné prevody a rozkrádanie majetku VSS, tak sa opravil a tvrdil, že sa o nej dozvedel "niekoľko týždňov pred touto tlačovou besedou", teda niekoľko týždňov pred 13. 12. 2012.

    Ďalšie klamstvo alebo klamstvá ministra Glváča spočívali v tom, že tvrdil, že o disciplinárnom postihu Romana Mikulca za predmetnú skartáciu, ako som hovoril, potrestala ho Iveta Radičová, sa dozvedel podľa jeho slov až niekedy pred touto decembrovou tlačovou besedou. Spolu s informáciami o skartácii. A takisto tvrdil, že aj keď sa o skartácii dozvedel tých niekoľko týždňov pred tým 13. 12. 2012, stále nevedel, čo bolo obsahom skartácie, nevedel, či celý spis, alebo len celá časť, či len nejaký čiastkový dokument. Vraj nevedel ani, čo to vlastne bol za dokument. A údajne nevedel ani, prečo k tej skartácii došlo. A nemal ani vedomosti o tom, či ešte niečo na Vojenskej spravodajskej službe v papierovej alebo elektronickej podobe týkajúce sa skartovaného dokumentu zostalo.

    Navyše minister Glváč nezabudol obviniť vtedajšieho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby zo zakrývania stôp. Citujem: "Veď to bol nominant predchádzajúcej vlády a skartoval to 13. marca 2012, teda 3 dni po voľbách. Rozmýšľajte, aby zahladil stopy." Toto bol doslovný citát Martina Glváča.

    Minister Glváč tvrdil, že nemal dôvod nevymenovať bývalého riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva Ľubomíra Skuhru za riaditeľa zlúčeného Vojenského spravodajstva v januári 2013 a bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Juraja Šeba ako vojenského pridelenca v Číne, lebo nevedel, že sú podozriví z trestnej činnosti. Samé klamstvá, prekrúcanie a zahmlievanie v podaní Martina Glváča. Usvedčil som ho z týchto lží, lebo som predložil médiám dokumenty, disciplinárny rozkaz, ktorým Iveta Radičová písomne pokarhala Romana Mikulca, a aj rozhodnutie o zrušení tohto disciplinárneho rozkazu a jeho vrátení na opätovné prejednanie. S obidvomi dokumentmi bol Martin Glváč oboznámený, a počúvajte dobre, ten druhý dokonca on osobne podpísal.

    V oboch dokumentoch boli uvedené mimo iných aj nasledujúce exaktné informácie. Napríklad to, že skartácia bola nariadená 1. marca 2012 a vykonaná 2. marca 2012. Teda 8 dní pred voľbami. Minister Martin Glváč tvrdil, že to bolo po voľbách. Prvá lož.

    V dokumentoch bolo uvedené ale napríklad aj to, čo obsahoval skartovaný dokument. Citujem: "Skartovaný dokument obsahoval skutočnosti z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia Vojenskej spravodajskej služby." Druhá lož Martina Glváča. On tento dokument podpísal, ktorý, Martin Glváč tvrdil, že nevedel, čo skartovaný materiál obsahoval.

    Bolo tam ďalej uvedené, že šlo iba o internú informáciu Vojenskej spravodajskej služby, ktorá obsahovala aj neoverené informácie, na ktorých dopreverení sa ešte pracovalo, a skartovaný bol iba sprievodný list a jedna príloha obsahujúca zhrnutie skladajúce sa z ôsmich listov. A bolo tam napísané aj to, že všetky ostatné dokumenty zostali na Vojenskej spravodajskej službe. Ďalšia lož Martina Glváča. Samé lži.

    Tie dokumenty mám k dispozícii, kto budete mať o ne záujem, dám vám ich k nahliadnutiu.

    Dámy a páni, bolo tam ďalej uvedené, že materiál, explicitne tam bolo uvedené a je tam uvedené, že materiál sa týkal protiprávnej činnosti bývalého vedenia Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby, ktoré odišlo z funkcií v roku 2010. Ďalšie klamstvo Martina Glváča, ktorý tvrdil, že nemal dôvod nevymenovať na vysoké posty Ľubomíra Skuhru a Juraja Šeba, ktorí šéfovali Vojenskému obrannému spravodajstvu, resp. vo Vojenskej spravodajskej službe práve v období 2006 až 2010. On tvrdil, že nevedel, že boli podozriví z trestnej činnosti, a on ten papier podpísal.

    Dámy a páni, ten dokument Martin Glváč podpísal 4. júna 2012; 4. júna 2012. A toto rozhodnutie je tak podrobne popísané, že ten, kto ho podpísal, sa musel dopodrobna oboznámiť úplne so všetkým. Vedel, čo bolo skartované, vedel, kedy sa to udialo, vedel, že to bolo iba pár hárkov, 1 plus 8, vedel, že neobsahovali listinné dôkazy typu kúpna zmluva, listy vlastníctva, informačná správa, čo ja viem, čo všetko ešte. Takisto ten, kto toto rozhodnutie podpísal, teda Martin Glváč, vedel, že vec sa vyšetruje, resp. že sa mala vyšetrovať ďalej. Mal vedieť, že na Vojenskej spravodajskej službe sú stále svedkovia, zachytené výpovede, analýzy, informácie. Minister Glváč vedel všetko.

    Takmer rok, dlhých 11 mesiacov, až pokiaľ sa materiál nezjavil v SME-čku, neurobil vôbec nič. Neobnovil vyšetrovanie, nezaistil zostávajúce dokumenty, elektronické dáta. Niečo ale predsa len spravil. Napriek tomu, že musel vedieť, že bývalý riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhra je podozrivý z trestného činu, miesto toho, aby tieto podozrenia prešetril, v januári 2013 ho vymenoval za riaditeľa oboch spojených tajných služieb. A toto je tragédia, dámy a páni. Po závažných podozreniach, že vysokí dôstojníci vojenských tajných služieb zneužili svoje právomoci a porušili svoju prísahu, boli ministrom Glváčom vlastne odmenení. Toto je ten absolútny suterén, dámy a páni.

    Niekoľkokrát som vyzýval ministra Glváča, aby v záujme aspoň akej-takej objektivity vyšetrenia tohto škandálu okamžite postavil riaditeľa Vojenského spravodajstva Skuhru mimo službu. Argumentoval som príkladom z akejkoľvek inej sekcie na ministerstve obrany, z akéhokoľvek iného zamestnania, kde ak by bol nejaký šéf inštitúcie oddelenia, odboru a podobne podozrivý zo spáchania trestného činu, sám by chcel, aby ho očistili dôveryhodní a nezávislí ľudia. Sám by trval na tom, aby bol postavený bokom, a sám by trval na tom, aby nevyšetroval sám seba. Ak by bol, samozrejme, nevinný. Toto, čo tu pán minister Glváč dnes predvádza, to sú obyčajné tančeky, pretože šermovať tu vyšetrovaním riaditeľa vnútornej bezpečnosti, ktorý je priamo podriadený Skuhrovi, je úplná tragédia.

    Ľubomír Skuhra, Juraj Šebo majú mnohé reprezentačné, protokolárne povinnosti, stretávajú sa so zahraničnými partnermi ešte aj dnes. Povedzte mi, ako tí zahraniční partneri sa pozerajú na to rokovanie, kde sa má rozprávať o mimoriadne dôležitých a vážnych veciach, keď proti nim sedia dôstojníci, ktorí sú podozriví zo závažnej trestnej činnosti a ktorých minister obrany odmieta postaviť mimo služby?

    Martin Glváč upäto drží riaditeľa Vojenského spravodajstva vo funkcii. Povedzte, aký príklad dal Martin Glváč dnešnej mládeži a všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí sa na toto pozerajú?

    Veci sa pohli ďalej a nastúpil korunný svedok plukovník Suchodolinský. Ťažkú ranu zasadil glváčovcom, pretože je autorom samotnej správy, je to bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby z čias môjho ministrovania. On sa prihlásil a chcel vypovedať pred poslancami kontrolného výboru. A v SMER-e nastala panika. Vladimír Suchodolinský prišiel v deň konania výboru do parlamentu a smerácki poslanci zabránili Vladimírovi Suchodolinskému vystúpiť na výbore, lebo minister Glváč potreboval získať čas. Nezabránili mu však vystúpiť pred médiami. A bez toho, aby porušil zákon o utajovaných skutočnostiach, povedal toho viac ako dosť. Nielen prakticky potvrdil všetky skutočnosti, ktoré som povedal v úvode môjho dnešného vystúpenia, ako na tunel vo Vojenskej spravodajskej službe počas môjho ministrovania prišli, ako sme postupovali, ale uviedol aj nové, mimoriadne závažné skutočnosti. Napr. aj to, že ponúkol po skartácii, už po zmene vlády, dámy a páni, vtedajšiemu riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby rekonštrukciu dokumentu. Aj o tomto musel Martin Glváč vedieť a odozva nebola žiadna.

    To už začalo byť pre niekoho mimoriadne nepríjemné a začali sa robiť ďalšie chyby a klamstvá. Najprv Róbert Tibenský aj Ľubomír Skuhra na prvej tlačovej besede tvrdili, že oni nič nevedeli o tomto. Po tom, ako vystúpil Vladimír Suchodolinský, už Róbert Tibenský tvrdil, že mu poskytol plnú súčinnosť pri vyšetrovaní, a uviedol, že nariadil plukovníkovi Suchodolinskému spracovať hodnotiacu správu k uvedenej kauze, a ten v nej neuviedol nič okrem falšovania podpisu. A logická otázka znela: K akej kauze mal Vladimír Suchodolinský uviesť hodnotiacu správu a čo mal vlastne vyšetrovať, keď žiadna kauza neexistovala a nikto o ničom nevedel?

    Pravda je taká, že plukovník Suchodolinský nič uviesť ani nemohol, lebo bol predvolaný vypovedať ako svedok v úplne inom prípade. Prípad údajného ohovárania Romana Mikulca. A aj hodnotiacu správu spracovával k tomuto, k tomuto inému prípadu a nie k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby a Vojenského obranného spravodajstva. A keď chcel na Generálnej prokuratúre povedať niečo viac, bol prokurátorom umlčaný s tým, že na to, čo chce povedať, nemá oprávnenie, lebo nie je zbavený mlčanlivosti.

    Tieto vyjadrenia všetkých zúčastnených, ktoré si jasne odporovali, dokazujú, že všetci dôstojníci o všetkom vedeli, ale nekonali, a teraz účelovo klamú. Zároveň to bola posledná šanca Martina Glváča dištancovať sa od tejto kolektívnej rozkrádačky a jej krytia a dať ruky preč od tohto zločinu. Postavenie oboch mimo službu(služby) a nezávislé vyšetrovanie by bolo logickým krokom, ak by chcel dokázať, že s tým nemá nič spoločné a nechce nič kryť.

    Neskôr sme boli svedkami ešte jedného, hhh, babráckeho, smeráckeho divadla, keď šiesti borci z osobitného kontrolného výboru zostrihali Suchodolinského aj moje vyjadrenia pre médiá tak, že odsekli z nich vety o tom, ako sme postupovali vo vyšetrovaní. No, len video sa im zaseklo a točili ho na tlačovke dookola a potom ho ani vypnúť nevedeli. Navyše novinári ovládali tieto naše vyjadrenia, tak začali sa na to počas tlačovky pýtať, začali poukazovať na to. No a našich šesť bojovníkov zo SMER-u za smiechu kinosály plnej novinárov z nej radšej rýchlo pred novinármi zdrhlo.

    O pár dní minister Glváč na mimoriadnej tlačovej besede označil celú správu za mediálnu kačicu, kompilát faktov, zavádzajúcich informácií a účelových a nepravdivých hodnotiacich úsudkov. A má byť akože vymaľované. Niekoľko objektov vraj je "ešte stále" v systéme Vojenského spravodajstva. Niekoľko bolo legálne predaných, dva prevody boli vraj dokonca dotiahnuté už za môjho pôsobenia na rezorte v roku 2010, aj keď sa začali v roku 2008, a jeden prípad je vraj úplne vymyslený.

    Minister Glváč ho kázal zistiť, pritom ako preštudoval dvetisíc dokumentov behom pár dní, že bolo účelovo vraj vytiahnutých 43 listov.

    V rozpore so všetkými jeho doterajšími vyhláseniami o vyšetrovaní v troch rovinách v gescii inšpekcie ministrov obrany, Generálnej prokuratúry a parlamentného výboru Martin Glváč nečakal na výsledky šetrenia, napríklad na špeciálnej prokuratúre alebo v našom výbore, a ortieľ vyriekol sám. No a zaklincoval to tým, že už sa k ničomu v tejto kauze vyjadrovať pre médiá nebude. Odmietol dokonca komentovať aj chúlostivé fotografie svojich dôstojníkov z dovolenky v Benine.

    Áno, tento megaškandál prikryl, politicky ho prikryl. Taká je pravda, dámy a páni. Lebo keby chcel minister Glváč, ale aj premiér a napokon aj vy, poslanci SMER-u, keby ste chceli vyvrátiť alebo potvrdiť podozrenia, postupovali by ste úplne inak, nie ako spolupáchatelia.

    Čo je ale zaujímavé, že kvôli tzv. mediálnej kačici minister Glváč je ochotný šliapať po cti dôstojníkom, chlapom, čo slúžia v spravodajských službách dvadsať a viac rokov. A je to úplne jedno, či to je plukovník Mikulec, alebo podplukovník Suchodolinský, alebo plukovník Macko, ktorý sa neskôr prihlásil ako ďalší svedok. Každý je podľa Martina Glváča zrazu kriminálnik, každý je, citujem, "najslabší zo všetkých vojenských pridelencov", "každý je promiskuitný sukničkár" a podobne. Každého zhadzuje, kriminalizuje, vyťahuje naňho nechutné intímnosti a každému z nich sa vyhráža.

    Toto je na margo toho, čo hovoril pán kolega Martvoň, keď hovoril, že sa jedná o dôstojníkov, ktorí prišli do Vojenskej spravodajskej služby počas môjho ministrovania. Nie je to pravda.

    Dámy a páni, minister Martin Glváč je dokonca schopný privierať oči a prizerať sa jasnému a chrapúnskemu mobingu a šikanovaniu mladej vojačky, ktorá s touto megakauzou tunelovania nemá nič spoločné, a to len preto, lebo sa priatelí s jedným z týchto dôstojníkov. A rovnako aj váš predseda, vážení poslanci SMER-u, pri tejto vojačke jeho úcta k ženám, ktorú tak ostentatívne dáva najavo počas osláv Medzinárodného dňa žien, končí, nehrá mu to totiž dnes do karát. Aké nízke.

    Ja mám v rukách, dámy a páni, list, ktorý toto zúfalé dievča písalo Robertovi Ficovi, nemám zatiaľ jej súhlas na to, aby som ho zverejnil, ale urobím všetko pre to, aby aspoň určité pasáže sa raz verejnosť dozvedela. Robert Fico na základe tohto listu požiadal Martina Glváča, aby ten prípad vyriešil. A on ho vyriešil tak, že ju začal vláčiť po celej republike a chce ju nechať veliť bojovej jednotke, ale o tom budem rozprávať inde a na inom fóre.

    Dámy a páni, minister Glváč ani na jednom výbore nič nevysvetlil. Mňa nezaujíma, kto sa s kým kedy opil, kto sa s kým kedy vyspal, kto sa s kým kedy bozkával alebo kto sa s kým kedy stretol. Teraz, prosím, počúvajte, lebo toto tu ešte nezaznelo aj verejnosť má právo počuť tieto otázky.

    Zaujíma ma, či je pravda, že v rodinnom dome, ktorý bol majetkom Vojenskej spravodajskej služby a bol kúpený za drahé peniaze a boli doňho napumpované ešte ďalšie obrovské peniaze, býva dodnes vysoký dôstojník služby, ktorý ho zakúpil cez viaceré prevody lacnejšie. To ma zaujíma. A to by malo zaujímať aj vás.

    Zaujíma ma, či Vojenská spravodajská služba zakúpila nejaký byt v Bratislave na konšpiračné účely za pomaly dvakrát tak vysokú cenu, ako je normálna cena na trhu, od nejakého kamaráta, čo figuruje s ďalšími kamarátmi a kamarátkami vysokých dôstojníkov služby v spoločných firmách. To ma zaujíma! Zaujíma ma, či tí, čo prisahali vernosť vlasti, svoju vlasť takto sprosto zradili.

    Ďalej ma zaujíma, či je pravda, že nejaká budova, čo ju dnes ešte stále vlastní Vojenské spravodajstvo a ktorá má dnes odhad niekoľko miliónov, či na túto budovu, resp. na jej rekonštrukciu, bolo naozaj vyfakturovaných niekoľkonásobne viac miliónov. A či je pravda, že podľa zmlúv a faktúr tam mala byť spravená aj nejaká ubytovacia časť, ktorá tam nie je a bola zaplatená. To ma zaujíma!

    Zaujíma ma to, či sa tam bol minister obrany pozrieť, na túto budovu, či tam tá ubytovacia časť je, alebo nie je. Či si pozrel tie znalecké posudky, ktoré hovoria o tom, že niekoľkonásobne viacej miliónov sa vynaložilo na kúpu a na rekonštrukciu tejto budovy, než akú hodnotu má dnes.

    Zaujíma ma aj to, či je pravda, že miesto vtedajšieho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Juraja Šeba podpísal určité dokumenty typu obstarávanie, rekonštrukcia a podobne niekto iný, kto na to nemal oprávnenie. No, toto ma už teraz moc zaujímať nemusí, lebo pán minister Juraja Šeba stiahol z Číny, a tak mu umožnil veselo podpisovať všetko aj dodatočne. K tomuto ťahu treba ministrovi Glváčovi naozaj zagratulovať.

    Takisto ma zaujíma, prečo sa určité objekty prevádzali stále za menšie a menšie ceny. Ani to nám minister Glváč nevysvetlil. Vôbec ma nezaujíma, či tieto objekty zostali v systéme, to ma vôbec nezaujíma, alebo či sa potom doňho vrátili, ale zaujíma ma, prečo sa prevádzali ďalej za nižšie a nižšie sumy.

    A zaujíma ma, či sa pri spravodajských akciách a prevodoch bežne vyskytujú bývalí dôstojníci, ich priatelia, priateľky a títo nadobúdajú hnuteľné a nehnuteľné veci. A je mi úplne jedno, že či to je naozaj, alebo sa to robilo len naoko, ako sa nám tu snažili niektorí kolegovia nahovoriť. Vôbec ma nezaujíma, či to zostalo v systéme. A ak je toto štandard, že sa to robí s bývalými dôstojníkmi vysokými, takéto prevody, a s ich priateľmi a priateľkami, tak potom ma zaujíma, prečo stále len s tými istými.

    Nič z tohto nám, poslancom, dnes minister obrany Martin Glváč nevysvetlil. A dalo sa to overiť okamžite a rýchlo. Ak by mal o to záujem a dal by riaditeľa Vojenského spravodajstva a ďalšie podozrivé osoby okamžite zo služby preč. Nedal. A tak im umožnil zahladzovať stopy a stal sa spolupáchateľom.

    Ešte jednu vec dodnes nevysvetlil, čo mala znamenať údajná dovolenka Ľubomíra Skuhru a Juraja Šeba v Benine s osobou, ktorá bola podozrivá z prania špinavých peňazí a legalizácie majetku politika. Neodpovedal, čo tam robili. Neodpovedal, či o tom vopred informovali príslušné miesta, pretože tak im to ukladá zákon a tak im to ukladajú predpisy. Neodpovedal, či tieto ich styky predstavujú alebo nepredstavujú bezpečnostné riziko.

    Minister Glváč klamal, keď hovoril, že títo dvaja páni tam boli na dovolenke. Neboli tam na dovolenke. Pán Hlina, neboli tam na dovolenke. A takisto klamal, že nie je ich povinnosťou vopred informovať. Je to ich povinnosťou. Vopred musia informovať, keď sa idú stretnúť s takýmito ľuďmi, a musí to byť zaznamenané v bezpečnostnom spise.

    Osobitný kontrolný výbor aj branno-bezpečnostný výbor zamietol všetky tieto moje otázky, resp. uznesenia, resp. poslanci za SMER ich zamietli, pretože majú väčšinu, a tieto uznesenia zablokovali. Minister obrany niekoľkokrát verejne prisľúbil, že to spraví a že informuje poslancov a následne aj verejnosť o tejto záležitosti, neurobil to dodnes.

    Písomné zdôvodnenie Ľubomíra Skuhru už má, a preto ho vyzývam, aby vysvetlil okolnosti, za ktorých vznikli tie fotografie, ale aby to vysvetlil zodpovedajúco. Nie tým, že to oznámil riaditeľ vnútornej bezpečnosti a ten to niekde založil a že teraz poslal Skuhru na detektor.

    Dámy a páni, to, akým spôsobom minister obrany drží podozrivých vrcholových dôstojníkov služby silou svojej moci alebo moci dakoho iného na svojich stoličkách, vypovedá o absolútnej smeráckej arogancii, o ignorancii argumentu súvislostí a dôvodných podozrení. Celé toto je škandál o zneužívaní moci, škandál, ktorý spochybňuje Slovensko ako dôveryhodného člena Severoatlantickej aliancie. Toto je pravá Gorila 2.

    Podobnosť s Gorilou 1 je najmä v tom, že sú tu nielen podozrenia z rozkrádania verejného majetku, v tomto prípade organizovanou skupinou dôstojníkov vojenských tajných služieb. Ale aj podozrenia, že sa zahladzovali stopy a zatvárali obe oči na prokuratúre a ďalších vysokých pozíciách v štáte.

    Je príznačné, že k rozkrádaniu vo Vojenskej spravodajskej službe malo dochádzať za ministra Jaroslava Bašku, nominanta SMER-u. Ministerstvo obrany počas jeho vedenia bolo príkladom pre všetkých tunelárov v ostatných zložkách rezortu. To sú tie nezmyselné a trestuhodné nákupy motorových člnov bez motorov, projekt vojaka 21. storočia, modernizácia vrtuľníkov po životnosti.

    Je tragédiou Slovenska, že sa so SMER-om do rezortu obrany vrátili aj temné vzťahy, pocit beztrestnosti a, samozrejme, ľudia, ktorí by ho mali obchádzať zo vzdialenosti 20 kilometrov, aby z neho niečo nezmizlo.

    Je neprijateľné a absurdné, aby post ministra obrany a šéfa Vojenského spravodajstva zastávali v tejto situácii ľudia, ktorí sú podozriví zo spáchania závažných trestných činov.

    Počítanie ministra Glváča, ale aj počínania predsedu vlády Roberta Fica a takisto aj prezidenta Gašparoviča je dokonalou ukážkou toho, prečo Slovensko nie je právnym štátom. Nie preto, že sudcom chýbajú asistenti, ale preto, že na Slovensku sa s politickým krytím z najvyšším miest rozkráda verejný majetok v prostredí totálnej beztrestnosti. A to je tragédia Slovenka, to je jeho najväčšia pliaga.

    Dámy a páni zo SMER-u, robíte všetko pre to, aby ani Gorila 2 nebola počas druhej vlády SMER-u vyšetrená, tak ako ani nebola vyšetrená Gorila 1 ani za prvej vlády Roberta Fica a nebude vyšetrená ani teraz.

    Už v minulosti som v rozprave k Programového vyhláseniu vlády povedal, že "nominácia" alebo pasovanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka za bojovníka proti korupcii je výsmechom všetkým, ktorí proti korupcii boli ochotní ísť do enormného rizika. Že je to výsmech tým, ktorí odhaľovali špinavé biznisy, rušili nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky.

    Po nominácii Roberta Kaliňáka za ministra vnútra nasledovali nominácia Tibora Gašpara za policajného prezidenta, nominácia Jozefa Magalu za riaditeľa NBÚ a mnohé ďalšie nominácie, napríklad na vysoké funkcie v Policajnom zbore aj na prokuratúre. Idete si dokonca zvoliť vlastného generálneho prokurátora. A pritom v prípade niektorých nominácií ide o ľudí, u ktorých je vážne podozrenie, že Gorilu 1 v minulosti zamietli pod koberec.

    SMER sa nezmenil, zostali ste úplne rovnakí. Váš odkaz voličom, aj tým, ktorí demonštrovali za vyšetrenie Gorily a mrzli na námestiach a žiadali potrestať vinníkom, vinníkov, pardon, ale aj tým, čo chcú, aby sa vyšetrilo tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby počas rokov 2006 až 2010, počas obdobia prvej Ficovej vlády, je jednoznačný: Moc držíme v rukách my, my sme v tejto krajine pánmi, my, len a my. My sme po inštitúte samoúnosu zriadili inštitút samovyšetrovania a budeme ho využívať, kedy sa nám to hodí.

    Dámy a páni, minister obrany Martin Glváč sa skompromitoval. A ak by mal v sebe len zvyšky síl a zvyšky charakteru, musí odísť.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov. Poprosím technikov, posledný pán poslanec Simon? Pán poslanec, poprosím technikov, Hraško desiaty. Ďalej. Čo som tam videla? Pán poslanec Hraško je posledným? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Toto bol veľmi smutný prejav o stave krajiny a možno stave základných vecí, ktoré tu fungujú. Nie možno ani do spôsobu prejavu, ale o tom, čo pomenovával, no napriek tomu neviem, či zostane čas, ale by ma zaujímali nejaké základné veci a odpovede na otázky, či teda naozaj prichádza k možnému potrestaniu alebo pranierovaniu toho alebo tých, ktorí chceli rozkryť tunelovanie, a sú používané metódy zastrašovania osobných alebo normalizačných metód na ľudí, ktorým je znepríjemňovaný život. A zároveň by ma zaujímalo aj, čo bude do budúcna alebo čo bude teraz, kto dokáže tieto veci skontrolovať. Kto do budúcna bude za toto vyvodzovať zodpovednosť a či budeme iba odkázaní na súboje exministrov a ministrov, ak sa bude rozprávať o tajných službách a nakladaní majetku, s ktorým tieto tajné služby disponujú.

    Ja mám totižto pocit po celej tejto debate, že tu môže niekto hocičo kúpiť, dvadsaťnásobne to predražiť, vyhlásiť to za tajné a nikto nijakým spôsobom, či už výbor kontrolný, alebo ďalšie inštitúcie, ktoré by mohli byť zodpovedné, alebo mali by mať náplne kontroling a vyvodzovanie zodpovednosti, aby nejakým efektívnym a účinným spôsobom mohli prikročiť ku kontrole. A potom v týchto tajných šedých, kalných vodách nám vznikajú veci, ktoré podľa mňa nejakým zázrakom alebo neviem ako sa to vôbec v tom systéme mohlo stať, možno priamo zainteresovaním bývalého...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, vyjadrujem sa k tejto debate faktickou poznámkou len kvôli tomu, že tak ako som ja nie v obraze ako poslanec, presne takisto nie je v obraze 99,9 % ľudí, ktorí vás budú počúvať, preto by ma zaujímali isté veci.

    V prvom rade ale si dovolím vás poprosiť, aby ste neurážali poslancov SMER-u všeobecne, ani ich voličov. Jednoducho vy na to nie ste odkázaný, zdá sa mi to príliš malé k tej problematike, o ktorej ste hovorili.

    Ale k veci. Byť ministrom, to znamená, sú tu nejaké objektívne povinnosti ministra zo zákona a nejaká subjektívna nadpráca. Toto musí byť v nejakom pomere. Zrejme o tom ste tiež hovorili. Preto mi to celé pripadá, to, o čom ste hovorili, ako nejaké také proste spiknutie, nerozumiem vašim výrokom typu: "premiérka sľúbila konať", mohla sľúbiť nekonať? "Prisľúbil som plnú zodpovednosť, teda plnú podporu", no mohli ste sľúbiť nepodporiť tých ľudí, ktorí za vami prišli? "Bola skartovaná správa, nie listinné dôkazy." No to sú všetko, mala dať Radičová a tak ďalej, to sú všetko otázky v prvom rade na pani premiérku, bývalú, ktorá by sa k tomu mala vyjadriť. A vôbec k tomu, čo ste hovorili, k tomu, čo ste hovorili, by sa mala v prvom rade vyjadriť okrem tých zhruba 20, 25 ľudí, to už som si naozaj niekedy pripadal ako na súde, ľudia, ktorých sa to týka, v prvom rade premiérka Radičová, aby alebo potvrdila, alebo vyvrátila to, o čom ste hovorili.

    No a vaše najfrekventovanejšie slovo z vašich úst bolo, bolo "klamstvo", hej, o tom ste hovorili. To zase treba dokázať alebo nejak sa s tým teda zmieriť, lebo teda furt je to len slovo.

    Viete, rozdiel medzi tým vaším prejavom a prejavom ministra Glváča bol v tom, že kým tie vaše veci musí dokázať ďalších tých 20 alebo 25 ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Bol veru rozdiel medzi tým, čo si ty hovoril, Ľubo, a čo hovoril pán minister. Lebo kým pán minister len kydal a hovoril o nejakých neurčitých spojitostiach nejakého pána s nejakým iným pánom a vyťahoval veci, pre ktoré neexistuje žiadny dôkaz, lebo keby nejaký existoval, tak by ho zrejme doniesol. Tak ty si veľmi jasne poukázal na chronológiu celého problému a na to, aké boli vnútorné rozpory vo vyjadreniach jednotlivých aktérov. A myslím si, že je namieste povedať, že niekto klame, ak dokázateľne o tej istej veci povie tri rôzne veci. Tak minimálne v dvoch prípadoch klame, to je výroková logika. To nie je trúfalosť ho za klamára označiť.

    A ešte jedna vec sa nám tu ukazuje v plnej nahote, a to je, že naozaj my nie že máme symbolickú kontrolu tajných služieb, my nemáme kontrolu tajných služieb. Tajné služby nemôže kontrolovať minister, tajné služby nemôže kontrolovať premiér, tajné služby nemôže kontrolovať prezident, tajné služby nemôže kontrolovať parlament. Tajné služby na Slovensku si môžu robiť, čo sa im spáči, zráči, "zamane" alebo prisnije. Čokoľvek. A nikto nemá právomoc vstúpiť do živých spisov, overovať jednotlivé fakty. A aj keď máme nejaký výbor, ktorý by ich mal kontrovať, tak sa tiež dostane iba k tomu, k čomu ho pustia. A toto je jedna z vecí, ktorú by určite bolo potrebné zmeniť, pretože tých káuz môže byť nespočetne veľa v budúcnosti a my sa o nich môžme rozprávať v parlamente, ale žiadne fakty sa k nim nikto nedozvie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja považujem za mimoriadne podlé a zbabelé a nehodné ministra obrany, že tu nesedí, že vystúpil v rozprave, nahádzal kilá špiny na ľudí, okrem iného na Ľuba Galka, a potom zdúchol zo sály, zdúchol z rozpravy, ktorá sa týka prípadu, ktorý je v prvom rade jeho maslom na hlave. Keby tu pán minister sedel, ja by som skutočne rada vedela, ako zodpovie na všetky otázky, ktoré vo svojom argumentačne silnom prejave nastolil Ľubo Galko. Ako by reagoval na všetky argumenty, ktoré snáď všetkých zdravo zmýšľajúcich v tejto sále aj mimo nej presvedčili o tom, že na čele ministerstva obrany je klamár. A ja si myslím, že zbabelý klamár. A na takých by som poslala minimálne hurikán z Českej republiky.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galko, no, pourážali ste tu aj poslancov, kolegov, aj súčasných, aj bývalých ministrov, no ale na to sme už u vás zvyknutí.

    Snáď dovoľte mi pripomenúť aspoň jednu skutočnosť, že každý súdny človek vie, že techniku obsluhuje pri tlačových besedách technik a nie poslanec Národnej rady. A ja považujem za úbohé a politicky účelovo zneužívané, ak má poslanec Národnej rady Slovenskej republiky snahu z technického problému, ktorý vznikol pri prezentácii faktov, vytĺcť politický kapitál zosmiešňovaním formy na úkor obsahu.

    Garantujem vám, že oveľa väčšiu väčšinu občanov zaujímalo a ešte stále zaujíma obsah, teda tie fakty, ktoré boli na tej tlačovke uvedené. Tie ste odignorovali, samozrejme, aj vy a odignorovali ich aj médiá.

    A vy, pán kolega Galko, ešte dodnes ste tieto fakty nevyvrátili a nevyvrátili ste skutočnosť, že ste o tom, čo dnes nazývate alebo máte snahu postaviť do pozície kauzy alebo Gorily 2, že ste o všetkom vedeli a nekonali ste. Na výbore vám to dokonca bývalí aktívni spravodajskí dôstojníci povedali.

    Prvá komplexná informačná správa o vnútornom preverovaní vám a vtedajšiemu riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby bola odovzdaná už v októbri 2010 s návrhom na postúpenie poznatkov orgánom činným v trestnom konaní.

    Druhá správa, na jeseň 2011, keď ste boli informovaný samostatnou informačnou správou. Potvrdili ste prevzatie tejto informačnej správy vlastným svojím podpisom. Zaujímavé, že trestné oznámenie nebolo podané údajne z dôvodu tzv. dôkazovej núdze.

    Vy ste tu spomínali mená bývalých riaditeľov spravodajských služieb, meno bývalej premiérky Ivety Radičovej. Podľa vás, každý o niečom vedel, každý konať mohol, len vy ste o ničom nevedeli, a vy ste nekonali. Tak, prosím vás pekne, bolo by treba sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, no mne to pripadá po tom vašom vystúpení, ako keby ste demaskoval dôvod celej kauzy alebo spúšťač celej kauzy, a to je mobing pani Svrčkovej. Mne to pripadá, ako keby to, čo ste povedali, všetko sa spustilo kvôli žene, ktorá možno trpí, samozrejme, má na to určité alebo mala nejaké na to určité prostriedky na to upozorňovať, tak ako to každá iná bežná žena v zamestnaní na to upozorňuje. Ale paradoxne kvôli žene, tak mi to tu pripadá, čo ste spomínali, sa demaskovali bývalí dôstojníci Vojenského spravodajstva. Kvôli nej chcete položiť Vojenskú spravodajskú službu a kvôli nej sa robí cez médiá hanba našim spravodajským službám v zahraničí.

    Preto ja mám dve otázky.

    Chcem sa spýtať, prečo v čase, keď ste bol vy minister, ste nezriadili niečo podobné ako bývalý pán minister Lipšic, prečo ste nezriadili nezávislý vyšetrovací tím, keď ste na niečo vtedy prišli, a prečo sa to neriešilo vtedy? Výsledkom ale vášho pôsobenia bolo kauza odpočúvania novinárov.

    A druhá vec. Vám tu vadí, že niekto je na nejakej fotke s niekým, čo bol niekde podozrivý, a že nech to je akože SNS. No, vám nevadí, že jeden z demaskovaných bývalých dôstojníkov je kamarát jedným z aktérov alebo jedným z dôležitých aktérov kauzy skupinka z roku 2003? To vám vôbec nevadí? Však tiež vyčkajte.

  • Ďakujem pekne. Ja by som znova upriamil pozornosť na jednu podľa môjho názoru veľmi podstatnú skutočnosť, a to je to, že tak ako ste aj, pán Galko, v úvode prejavu konštatoval, že ste už poveril vyšetrovaním tohto prípadu bývalých spravodajských dôstojníkov, a stále poukazujem na to, že jednoducho tu bol dostatočne dlhý priestor na to, aby tieto skutočnosti, ak teda boli také závažné, mohli byť dávno odovzdané prokuratúre, polícii.

    Neverím osobne tomu, že vy osobne, ktorý ste zvolával tlačovky aj kvôli oveľa "bezvýznamnejším" veciam, by ste nespravil z tohto jednu bombastickú kauzu už vtedy, už keď ste mal tú vedomosť. To znamená, pýtam sa, prečo sa nekonalo v tom čase, kedy sa venovala vyšetrovaniu dostatočná pozornosť?

    Dnes tu skromne konštatujete, že na záver roku 2011 ešte nebol údajný spis alebo dokumenty v stave, kedy by sa mohlo podávať trestné oznámenie. Ale na základe tých istých dokumentov tu dnes operujeme s pojmami ako zločin, zneužívanie finančných prostriedkov. Proste tie isté dokumenty, ktoré ste mali k dispozícii v roku 2011, ešte podľa vás neboli v stave na trestné oznámenie, ale dnes už z toho je podľa vás obrovská kauza. To znamená, tu vidím zásadný rozpor.

    Jedna poznámka k tej tlačovej konferencii, ktorú ste tu teraz tak pobavene a s úsmevom komentoval. Prečo ste potom celý zúrivý prišiel tam za skupinou poslancov vzadu a povedal, že budete dávať trestné oznámenie, lebo sme účelovo zostrihali video, keď vás to dnes tak pobavilo?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, no, asi najväčší problém tejto kauzy je asi v tom, že i keď máme výbor, ktorý by mal kontrolovať tajné služby aj Vojenské spravodajstvo, nemá žiadnu kompetenciu. On sa tvári, že kontroluje, ale reálne žiadnu kontrolu nemá.

    Chápem váš apel na to, že minister Glváč by mal odísť. Áno, aj ja si myslím, že by mal odísť, pretože mal konať ráznejšie. Ale apelovať na kolegov zo SMER-u asi je zbytočné. Nie je to prvá kauza, ktorá sa tu otvára, ale s údivom zisťujem, že to, čo kedysi sa hovorilo za komunizmu, teda do roku ´89, to platí aj teraz. Svornosť navzájom členov za politickú stranu SMER je obdivuhodná až natoľko, ako to bolo do roku ´89, keď sa hovorievalo, že člena Komunistickej strany nemôže potrestať ani pokarhať nik iný, len člen Komunistickej strany. Hold, musíme si na to zvykať, že aj v tejto snemovni je to rovnako.

    Ale teraz k tým faktom, ktoré ste spomenuli, ktoré mal pán minister Glváč podpísať. Pokiaľ sú pravdivé a existujú, tak je potom namieste si položiť aj otázku: Nie je tak náhodou kauza Vojenského spravodajstva skutočným dôvodom urýchlenia voľby generálneho prokurátora? Pretože špeciálny prokurátor žiada ministra o zbavenie mlčanlivosti niektorých členov, ktorí by mohli vypovedať? Ako nie som odborníkom v tejto oblasti. Ja len počúvam túto diskusiu, ktorá tu je, ale nadobúdam tento dojem, že toto môže byť snáď jedným z pravých dôvodov, prečo predseda politickej strany SMER zmenil svoj názor a chce mať vlastného prokurátora.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Galko, začnem odzadu, to, čo ste hovorili ako posledné. No, ja sa spýtam vás, či ste na tie člny, ktoré sme my nakúpili bez motorov, za ten rok a pol, čo ste boli minister, kúpili tie motory.

    Druhá vec, prečo ste podpísali oveľa nevýhodnejšiu zmluvu na vrtuľníky, ktoré, hovoríte, že dosluhovali? Prečo sa teda modernizovali iba na leteckú pátraciu, záchrannú službu a za oveľa drahšie peniaze, ako bolo za nás?

    A pripomeniem vám tiež tretiu kauzu, že ste bez mihnutia oka podpísali dve zmluvy bez výberového konania, bez tendrovania na takmer 3 mld. slovenských korún na obdobie sedem rokov.

    Čo sa týka tejto tzv. kauzy, tak dobre viete, že Vojenská spravodajská služba, teda rozviedka, zberala len kompromitujúce materiály v rámci VSS-ky a skutočné vyšetrovanie robilo Vojenské obranné spravodajstvo, čiže kontrarozviedka za riaditeľovania pána Brychtu. Existuje o tom správa, záznam, ktorá nepotvrdila žiadne nezákonné manipulácie. Aj táto správa bude poskytnutá orgánom činným v trestnom konaní.

    Hovoríte, že na pána riaditeľa, teraz už spojenej spravodajskej, Vojenskej spravodajskej služby, že je obvinený z trestného činu. Ja neviem, z akého trestného činu je on obvinený, doteraz to neviem. Ale na druhej strane obhajujete pána, teda bývalých riaditeľov Mikulca a Brychtu ako čestných ľudí, ktorí sú v súčasnosti trestne stíhaní.

    A posledná vec, ktorú chcem teraz povedať, hovoríte o mobingu dôstojníčky. Tak vy asi máte lepšiu úctu k ženám, keď ste ju zavolali na tlačovú besedu do Liberálneho domu počas jej práceneschopnosti. To je asi aj vaša vizitka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tuná bola presne pomenovaná chronológia udalostí a viackrát tu bol spomenutý spúšťač nejakej dámy, ktorá bola mobovaná. Ale zaujímavé, že z obvineniami, alebo teda obvinenia boli prijaté na chlapov, ktorí boli vtedy vo Vojenskej spravodajskej službe a na ktorých tieto podozrenia padajú. Takže nechápem dôvod, aký tuná vyťahujú niektorí poslanci vládnej strany, že spúšťačom bola nejaká mobovaná dámy. Mobovaná dáma je už možno len dôsledkom spravodajskej hry, ktorá tu bola spustená na základe toho, že sa začalo tvrdšie ísť po niektorých konkrétnych veciach z kauzy a že sa kauza vôbec dostala na povrch cez médiá a že ešte stále nie je vyšetrená dostatočne tak, aby sme skutočne vedeli, či bola Vojenská spravodajská služba tunelovaná, alebo nie.

    Takže toto sú naozaj závažné skutočnosti a pripadá mi až tragikomické alebo skôr až smiešne cez slzy, ako niektorí poslanci vládnej strany vyhadzujú na oči niektoré tendre, kauzy, pritom oni ich majú na krku aj z minulej vlády Roberta Fica, aj zo súčasnej vlády Roberta Fica už neskutočný dostatok. Takže vyhadzovať nejaké takéto kauzičky na oči teraz, keď padajú podozrenia práve na tunelovanie ich ľudí a zdefraudovanie financií vo Vojenskom spravodajstve, mi príde tak trochu scestné.

    Takže ďakujem pekne, kolegovia, vlastne mi aj potvrdil to, čo som hovoril ja vo svojom príspevku v rozprave, že skutočne to, čo sa dostal on k vyšetrovaniu, tak niekto ho potreboval istým spôsobom umlčať a odstrániť z tohto a k prístupu k informáciám, aby sa nedoviedlo vyšetrovanie do zdarného konca. Takže takýto mám pocit z toho ja.

  • Reakcia poslanca Mičovského.

  • Zapnite pána poslanca Mičovského, nech sa páči, dajte mu dve minúty.

  • Áno, ďakujem. Veľmi pekne ďakujem za vašu veľkorysosť, vážená pani podpredsedníčka. Ja som nepočúval síce všetko, ale myslím, že som počúval dosť. Ale aj keby som bol počúval všetko, zrejme neni v mojich silách pochopiť všetky súvislosti, ktoré sú spojené s týmto prípadom. A myslím si, že nie som sám, vec je naozaj zložitá.

    A zložitá je možno aj tým, že pán poslanec Galko má vytvorené isté meno, ktoré ho kvalifikuje ako človeka, ktorý je možnože až príliš zásadový a málo diplomatický, a možno mnohí v tejto sále považujú jeho vystupovanie nielen v tejto veci za akési nie celkom dobové v súlade s tým, čo sa bežne očakáva od človeka, ktorý robí politiku.

    Ja to cítim naopak. Cítim to, neviem to presne pomenovať, ale myslím si, že vystúpenie pána poslanca Galka na rozdiel od mnohých iných vystúpení, ktoré tu aj dnes zazneli, má svoju hĺbku, ktorej skutočný rozmer neviem celkom presne pomenovať, ale myslím, že veci, ktoré povedal, ale aj spôsob, ktorý pri tom použil, vyslovene žiada, aby sme bez toho, aby sme sa pretekali zľava, sprava, sa zhodli na tom, že odpovede na otázky, ktoré nastolil, ak by sme nedali, tak by sme nedostáli svojmu poslaneckému sľubu.

    Nie sme vyšetrovatelia, súhlasím, ale keď som si prečítal návrh uznesenia, o ktorom budeme dnes hlasovať, neviem si predstaviť po vystúpení pána poslanca Galka, aby sme tento návrh spoločne všetci, tak ako tu sedíme, neodsúhlasili.

    Pán Galko, ďakujem vám.

  • Pán poslanec, budete reagovať? Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len v rýchlosti to, čo stihnem. To, čo nestihnem, vám kľudne zodpoviem individuálne. Poradie.

    Pán poslanec Jarjabek, je to tak. Predchádzajúci minister, napríklad pán minister Baška, pravidelne nepodpisoval spravodajské informácie. Dostal do rúk informáciu, a keď tam bolo niečo, čo mu pálilo prsty, prečítal, vrátil. Ja som podpísal každú jednu spravodajskú informáciu. Takže môžete dôstojníkov nepodporiť, keď dôjdu za vami a povedia vám, narazili sme na takýto a takýto špinavý biznis, pán minister, máme ísť do toho? Môžte sa zachovať tak, že poviete, choďte do toho, alebo sa zachováte, ježišmária, a vrátite to. Takže dá sa to, ja som ich podporil.

    Čo sa týka tých klamstiev, dajú sa dokázať, lebo mám tie dokumenty. Tam sú jasne dátumy, kedy to minister Glváč podpísal, kedy sa s tým oboznámil, a môžete si to porovnať s jeho verejnými vystúpeniami na tlačových besedách alebo v tlači. Čiže tie klamstvá, čo ste povedali, že treba dokázať, exaktne som ich dokázal. Ja už som mal k tomu tlačovku.

    Pán poslanec Lebocký, dobre, zlyhala technika, povedali ste, že to je podlé. Pre mňa to bolo skorej zábavné, ale podlé bolo to, že vy ste zostrihali video, kde ste odstrihli to, tú časť, kde Suchodolinský povedal, že ja som prikázal tie veci vyšetrovať. A snažili ste sa verejnosti povedať, že som to vyšetrovanie zakázal alebo nenariadil.

    Pán poslanec Martvoň, stanovil som ten tím v rámci toho auditu, o ktorom som rozprával.

    Pán poslanec Duchoň, prečo sa nekonalo. Konalo sa a nestihlo sa to práve preto, lebo ste potrebovali odstrániť nepohodlného ministra a jeho ľudí. A to sa vám podarilo. Dneska oveľa viacej vecí chápem, prečo bolo urobených a prečo sa to stalo, a myslím si, že to chápe aj verejnosť.

    A, pán poslanec Baška, nie je to pravda. Vy ste uzavreli zmluvu za 57 mil. eur na modernizáciu vrtuľníkov po životnosti. Ja za 15 mil. eur som ju prerobil na leteckú pátraciu, záchrannú službu pre vrtuľníky, ktoré budú pomáhať pri povodniach.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som vinou osudu sa dostal medzi dva mlyny, armádno-vnútracké loby, tak neviem, čo vám ja ešte poviem také, čo tu dneska nezaznelo, ale snažil som sa vo svojom príspevku škrtať, aby som hovoril len to, čo tu snáď ešte nezaznelo.

    Určite si myslím, že táto schôdza má zmysel. Dozvedeli sme sa tu zaujímavé veci, ináč sa to dozvedáme iba kdekade z médií, raz tak, potom ináč. Človek z ulice, a ja sa k nemu hlásim, určite by chcel vedieť o tom viac.

    Trocha tých osobných útokov tu bolo mnoho a to ma aj utvrdilo v tom, že dobre, že som podpísal, aby táto schôdza bola, ale dobre, že som nepodpísal odvolanie ministra, Gal..., ministra Glváča. A ani nepodpíšem.

    Môj príspevok by chcel byť aj tak trocha nadstranícky a nadpolitický, také by mali byť aj spravodajské služby, nadstranícke a nadpolitické, obávam sa, že nie sú, ale to už je vina asi mnohých rokov. Určite sú tam aj politickí nominanti, čo už, ale musia byť pod kontrolou. A koho, keď nie parlamentu? Zaujímavé, že dnes slovo Vojenské spravodajstvo zaznieva aj v Čechách, aj keď v inom kontexte, ešte sa k tomu trocha vrátim.

    Podotýkam, že táto schôdza je plne s programovým prehlásením tejto vlády v zhode. A hneď v bode 5 máme "zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti" a na strane 15 je pekný odstavček: "Boj proti korupcii si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov z fondov EÚ a oblasti verejného obstarávania."

    Skutočne, o čom tu rokujeme, je teda v zhode s tým, čo si dala do vienka vláda našich istôt.

    Naše tajné služby, určite uznávam, sú potrebné, mali by tam byť profíci, dúfam, že aj sú, treba ich však kontrolovať. Kým, keď nie parlamentom? To som už asi povedal. Mal som možnosť po patričných previerkach päť rokov čítať správy a šifry aj vojakov, ktoré určite boli profi pripravené, niekedy snáď trošku dlhé a nadbytočné, ale už vtedy som si všimol, že máme vlastne vybudované dva tunely: jeden vojenský, jeden civilný. Vojenský ten civilný vždy trošku predbehol, ale vládny ten civilný neinformoval, aj keď my diplomati sme vojakov vždy o všetkom informovali. Čiže myslím si, že stačil jeden dvojsmerný tunel a nemuseli byť tunely dva, ako sú aj doteraz.

    Určite kontrola u nás neni silnou stránkou na všetkých úrovniach, nielen v súvislosti s vojenskými tajnými službami. Dva roky nemáme generálneho prokurátora, a je to v poriadku. Predseda NKÚ už veľmi dlho nadsluhuje, aj to je asi okej. Vedenie Ústavného súdu je, nechcem povedať, že v servilných rukách, ale aj to je veľké. Vláde to nevadí, no.

    Stále obhajovanie všetkých prezidentských rozhodnutí a, povedal by som, aj prúserov, hájenie rôznych divných rozhodnutí Ústavného súdu, dlhodobá nevoľba generálneho prokurátora, NKÚ, myslím si, že aj SMER by už mal pochopiť, že to určite škodí aj ich imidžu a ich percentám, najmä v súvislosti s pánom prezidentom.

    Tajné služby musia byť pod kontrolou, a koho iného, keď nie osobitného výboru pre ich kontrolu? Je nešťastné, a tam som sa rozhodol, že vlastne aj tu vystúpim, keď tento výbor zastavil rokovanie ďalšie o tejto otázke. Iste by tam mali byť ľudia preverení aspoň na dôverné a tajné, je ich tam 8 : 7 v prospech koalície, malo by ich, ja si myslím, ako kontrolná záležitosť byť 7 : 8 v prospech opozície, ale to je už, myslím, námet, ktorý povedal pán Vašečka, a určite to rozhodnutie 8 : 7 bolo na základe politickej inštrukcie.

    Kto sa teda má zaoberať s týmto prípadom? A kto má kontrolovať vynakladanie najmä finančných prostriedkov na Vojenské spravodajstvo? Táto diskusia už trvá mesiac a stále tie informácie sú protikladné a je to teda, ako keď sa teda rozvádzajú, porozprávate sa s jedným, ten vám nakydá na druhý, potom sa porozprávate s druhým, ten nakydá na prvého, stále neviete, komu máte držať stránku.

    A kto iný, ako nie parlament, by mal byť informovaný o tejto veci? Tu sa hovorilo dosť aj o odpočúvaní. Samozrejme, nie je to ďaleká minulosť. Nedávno, včera som sa na blogu pána Dubéciho v SME-čku dozvedel, že napríklad v roku 2012 je ten počet žiadostí na odpočúvanie stále ešte veľmi vysoký. SIS-ka 3 121 a iba 10 zamietnutých, VOS-ka 869, 29 zamietnutých, VSS 70 schválených, 0 zamietnutých, čiže stále máme ročne okolo viac ako 4 000 odpočúvaní, iba 1 % z nich, z tých žiadostí, zamietame.

    Ja si myslím, že o odpočúvanie sa netreba báť, ak robíme to, čo je čestné, transparentné, ale to musí byť celoživotný postoj človeka, nie oba oddnes, lebo ak to nebolo celý život, taký človek je vždy vydierateľný a radšej potom verejne nevystupuje.

    Iné je aj zamyslieť sa trocha nad rozpočtom tých tajných služieb. Ja nepamätám sa na to už presne, ale keď tu boli rozpočty, videl som, že aj SIS-ka, aj VSS-ka majú pomerne obrovské peniaze, ktoré, ako konštatujem, málokto vieme, na čo sa používajú, aj keď sme v Európskej únii, kde máme 27 našich priateľov. Čiže tá situácia, keď sme boli obklopení nepriateľmi, už dávno nie je. Čiže z toho usudzujem, že, tak jak voľakedy, tá činnosť sa zameriava na vnútorného nepriateľa, teda na ľudí tuná, ktorí žijú na Slovensku. Teda ľudia aj poslanci majú právo vedieť, čo sa s týmito peniazmi robí. Inde kontrolujeme každý halier a súdime sa za pár sto euro a robíme exekúcie seniorov, ale, ale tuná unikajú veľké peniaze, dúfam, že účelne.

    Ešte poviem maličkú reminiscenciu v súvislosti s Českou republikou, no. Samozrejme, nie vždy má význam rýchlo opakovať ich metódy práce. Česká republika bola v minulosti jedna z najotvorenejších ekonomík, najviac zviazaná s bankovým finančným systémom sveta, na čo určite aj veľmi doplatila. My, ktorí sme boli pomalší, sme, skôr si myslím, v tom získali.

    Poviem aj príklad z minulosti, pri ktorom som troška bol a ktorý zase my sme stratili, že sme sa k nim vtedy nepripojili, no. Išlo o privatizáciu éteru, o licencie na frekvencie v rozhlasoch. Vtedy bol monopol štátnych médií, pred 20 rokmi, a bolo 100 žiadostí na privátne rozhlasy. Bola ustanovená taká komisia, štátne verejnoprávne boli odstránené, aby sa rodila konkurencia, pluralita médií, a v roku ´91 sme dali 15 licencií len Českej republike na frekvencie na rozhlasové vysielanie a Slovensko to odmietlo, nechcelo s tým nič mať a v zásade bolo proti vtedy, no. Česká republika dala na každú stanicu 2 mil. štartovného a Slováci po tom, keď prišiel pán Mečiar do vlády, videli, že, že je zlé a našťastie sme tam mali Rádio Twist, ktoré vtedy ´94 - ´96 silno protimečiarsky vystupovalo. Pamätáte sa na reportáže Lovaša a tak ďalej, prispelo k jeho pádu, no. Čiže tam sme tým, že sme sa nepripojili k tomuto celosvetovému trendu v oblasti rozhlasov, silno zaváhali.

    Či sa máme pripojiť teraz k tomu, čo sa tam deje, samozrejme, že si myslím, že rozvážne. To, že povedal pán minister, že "padni, komu padni", to sa mi páčilo, to je dobré heslo. Česi pochopili, že prepojenie podnikateľov na politické špičky je príliš už veľké a že sa tam rozmohlo podnikanie, ktoré by sa dalo povedať - investovanie podnikateľov do volieb, ktoré sa im potom cez štátne zákazky vrátia. To, čo sa tam však stalo, je niečo aj nepredstaviteľné, neviem si predstaviť, že po vládnej Strahovke, ktorú dôverne poznám, naraz behajú kukláči a kdekade zatýkajú politikov, lobistov, poradcov, čiže bolo to také riešenie šokom, ktoré teda prežili aj oni, aj my. A určite už ako bolo doteraz v Čechách, už odteraz nebude. To som presvedčený.

    Aj keď na Slovensku aj v tomto smere vyzývam k rozvážnosti, Česi si určite týmto postupom aj pokazili svoje renomé. A pre nás by mohlo z toho vyplývať aspoň to poučenie, že obmedziť alebo zastaviť spojenie našich holdingov na naše politické špičky, ktoré, bohužiaľ, tu tiež je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som mal len dve také predbežné poznámky. Považujem za pomerne smutné, že minister obrany pán Glváč, pod ktorého spadá Vojenské spravodajstvo, nemal ani toľko odvahy, aby zostal počas rokovania, mohol sa vyjadriť na konci rozpravy k diskusii, možno niekde v zákulisí to pozoruje. Musím povedať, že nie je to znak veľkej odvahy najmä od ministra obrany. Už sme mali dvoch ministrov obrany, ktorí plakali pri podávaní demisie, tento tretí z nich tiež asi veľa odvahy nepobral. Čo je, hovorím, zvlášť pri ministrovi obrany trochu poľutovaniahodné.

    Druhá moja predbežná poznámka je, že dávam si otázku, či pri veľkosti našich ozbrojených síl, tak v úrovni jeden a pol divízie, potrebujeme vôbec aj Vojenskú spravodajskú službu. Ale to len ako predbežná poznámka, berúc do úvahy veľkosť našej armády, ktorá by síce mala byť väčšia podľa mojej mienky, ale na to asi máme iné zatiaľ, žiaľ, priority.

    Pán minister tu, keď tu ešte chvíľku bol, rozprával o inkriminovanej fotke, kde boli vysokí spravodajskí dôstojníci s osobou, ktorá je podozrivá z legalizácie majetku získaného z trestnej činnosti. Verejne podozrivá. Spomínal tu, že oni sa možno poznali z vysokej školy a asi má pravdu. Otázka je, že či, každý z nás má nejakých spolužiakov, ale pokiaľ to sú osoby, ktoré sú podozrivé minimálne z prania špinavých peňazí, či je v poriadku, ak sa s nimi naďalej verejne činné osoby, o to viac spravodajskí dôstojníci, o to viac šéfovia spravodajských služieb, stýkajú. Podľa mňa to v poriadku nie je.

    Pán minister nám sľúbil na výbore pre obranu a bezpečnosť, že nám dá informáciu, z akých dôvodov sa stretli v Benine, pretože uvedení páni naozaj tvorili špičku Vojenského spravodajstva, ale slovenského Vojenského spravodajstva. To znamená, boli sme opatrní, oni neboli admirálmi "Canarismi" za 2. svetovej vojny, ktorý chodil po celom svete a získaval informácie. Asi nie.

    Ale myslím si, že pre pána ministra Glváča to až taký problém, samozrejme, nie je, pretože ani on nemal problém sa stretávať s ľuďmi z kriminálneho prostredia. Napríklad s významným predstaviteľom z bratislavského podsvetia Jozefom Svobodom, ktorý bol v roku 2004 zavraždený a na ktorého pán minister vtedy povedal, citujem: "Poznali sme sa, niekoľkokrát som ho stretol v Alžbetke a nehanbím sa za to." Super. Pán minister má, samozrejme, dokonca ešte v minulosti žaloval za to, že som tieto jeho kontakty označil za neprípustné. Zatiaľ svoj spor prehral, ale ktovie, možno teraz prídeme na Najvyšší súd a ten nám povie niečo iné a zaujímavé.

    Ešte k pánovi poslancovi Čížovi, lebo som mu tu chvíľku chýbal, som to registroval, on vedel, kedy mám vystúpiť, takže mohol kedykoľvek prísť. Porozprával o tom pán poslanec Číž, že ja som zľahčoval údajnú kauzu odpočúvania 40 poslancov, s ktorou prišiel trestne stíhaný bývalý minister Štefanov pred dvomi rokmi. No, ja som kedykoľvek prišiel na výbor aj ústavnoprávny, aj branno-bezpečnostný, kde ma zavolali poslanci toto podozrenie vysvetliť, a stále čakám - a budem čakať ďalej, aj keď sa toho asi nedočkám -, že nájdu ľudia ako pán Číž a jeho kolegovia a pán Fico a pán Kaliňák a ďalší odvahu sa ospravedlniť za to, čo vtedy narozprávali. Generálna prokuratúra v tichosti o niekoľko mesiacov na to trestne oznámenie odmietla, žiaden dôkaz nebol, nič, to si Štefanov vymyslel. Ale ešte to, že pán Číž má tú drzosť, drzosť rozprávať o tej kauze teraz, tak to je už naozaj, musím povedať, že sila. Pán Štefanov, ktorému hrozilo trestné stíhanie za nástenkový tender, si niečo vymyslí, ja na to prídem odpovedať, konečne, že to bol úplný výmysel, úplná haluz, úplný výmysel. A ešte pán Číž teraz o tom rozpráva. Vítam vás v pléne, pán Číž. Si prečítajte, čo povedala Generálna prokuratúra, a čakám, čo k tomu poviete. Považujem to za mimoriadne drzé z vašej strany, že ešte teraz ten prípad vyťahujete, lebo o tomto prípade by ste mali byť ticho.

  • Reakcia poslanca Číža.

  • Áno. Si faktickú poznámku zapnite a nevykrikujte tu. Hovorím k veci, lebo vy ste ten prípad znovu spomenuli. Nie ja.

    Posledná poznámka sa týka polygrafu. Pán minister Glváč nám tu porozprával o tom, že ľudia, ktorí sú podozriví z tunelovania Vojenského spravodajstva, boli na polygrafe. A tým je to vlastne vyriešené. A boli na polygrafe aj ku fotke a tým je to vyriešené. Ja som sa opýtal pána ministra na výbore pre obranu a bezpečnosť, ktoré bolo neverejné, či bude súhlasiť s tým, aby neabsolvovali polygrafické vyšetrenie na polygrafe Vojenského spravodajstva na otázky, ktoré im zadajú podriadení, ich vlastní podriadení a vyhodnocujú ich vlastní podriadení, ale aby súhlasil s tým, aby otázky vybral výbor pre obranu a bezpečnosť a aby polygraf bol absolvovaný na Národnom bezpečnostnom úrade. Pán minister vtedy povedal, boli tam viacerí poslanci, že to zváži; že to zváži. Lebo inak si musím povedať, že absolvovať polygrafické vyšetrenie na polygrafe, ktorý majú na starosti podriadení toho, kto na polygraf ide, je v princípe taká veľká fraška. To nie je nič, čo je relevantné.

    No, takže to asi pán minister zvažoval a zvážil, že radšej nie. Ale potom mu odporúčam, aby neargumentoval tým, kto a kedy a kde bol na polygrafe, lebo to je absolútne nedôveryhodné, keď polygrafické vyšetrenie realizujú podriadení osôb, ktoré na polygraf idú.

    Bývalí riaditelia vojenských spravodajských služieb sú podozriví podľa materiálu, ktorý bol už aj zverejnený, že nakladali s majetkom spravodajských služieb tak, že z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby. Mali nakúpiť nehnuteľnosti, zrekonštruovať a pre nepotrebnosť alebo dekonšpiráciu predať tieto nehnuteľnosti za výrazne nižšiu cenu.

    Mal by som pre ministra obrany štyri otázky.

    - Či už preveril po prvé, že majetok opísaný v správe, ktorá bola utajovaná, patril Vojenskému spravodajstvu?

    - Po druhé. Ak áno, kedy a za akú cenu bol nakúpený?

    - Po tretie. Kedy a za akú cenu bol rekonštruovaný?

    - A po štvrté. Kedy a za akú cenu a z akého dôvodu bol predaný?

    Od vypuknutia kauzy uplynul mesiac. Ak to znamená, že za mesiac minister nič nezistil, tak nemal elementárnu snahu zistiť pravdu. Minister, ktorý v niekoľko miliónovej kauze nemá elementárnu snahu zistiť pravdu, nezastupuje verejný záujem. A minister, ktorý nezastupuje verejný záujem, nemá čo robiť vo svojej funkcii.

    Keď pred rokom aj štvrť bol minister Glváč na rokovaní výboru pri rokovaní o vládnom programe, vtedy mal také vyjadrenia, že jeho rezort chce byť ten najtransparentnejší zo všetkých. A vtedy som mu povedal, že v tomto zámere mu držím palce, ale on nie je nepopísaný list papiera. On má za sebou minulosť podnikateľskú aj politickú na to, aby mohol rozprávať o transparentnosti, a že teda vnímam s veľkou mierou skepsy, poznajúc jeho skutky z minulosti, jeho odhodlanie pri prevzatí rezortu. Myslím si, že to, čo som povedal vtedy, že tá skepsa bola oprávnená. A spomeniem, čo tým myslím v rámci transparentnosti ministerstva obrany.

    Ministerstvo obrany uzavrelo koncom roku 2008 za éry pána Bašku rámcovú zmluvu na štyri roky so spoločnosťou Pegas Top, s. r. o., za sumu 52 mil. korún na upratovanie a údržbu vonkajších priestorov vojenských objektoch. Táto rámcová zmluva teda mala vypršať koncom roku 2012. Tu je oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Čo si myslíte, kolegyne a kolegovia, vypršala upratovacia zmluva za takmer 2 mil. eur po štyroch rokoch tak, ako mala? No nevypršala. Pretože 16. novembra 2012 ministerstvo obrany už za pána Glváča podpísalo dodatok č. 1, ktorý túto zmluvu predĺžil do 31. 3. 2013. A potom ešte 28. 12. podpísal ďalší dodatok č. 2, ktorý pôvodnú zmluvu predĺžil do 31. 5. 2013. Toľko k predĺženiu pôvodnej zmluvy cez dodatky, ktoré sa však v Centrálnom registri zmlúv neobjavili v deň ich podpísania, teda 16. 11. 2012 a 28. 12. 2012, tak, aby ich každý, kto priebežne sleduje centrálny register, videl, ale ministerstvo obrany ich prezieravo schovalo pod čiastkovú zmluvu z 27. októbra 2011, teda rok dozadu. Teda tak, aby rezort síce formálne dodržal zákon, a teda dodatky zverejnil v centrálnom registri, ale zároveň tak, aby to nebilo do očí, aby ich málokto mohol nájsť. Šikovné.

    A teraz k tým zmluvám. Na základe pôvodnej rámcovej zmluvy podpísalo ministerstvo obrany 26. 10. 2011 čiastkovú zmluvu na výkon upratovacích a údržbárskych prác v roku 2012, a to na sumu 89-tisíc eur. A viete, aká suma vyskočila v dodatku o rok neskôr 16. novembra 2012, ktorý zmluvu predĺžil o necelé tri mesiace? Takmer päťnásobná suma, 421-tisíc eur. Podľa tohto dodatku č. 1 niečo päťnásobne predražilo pôvodnú čiastkovú zmluvu. Čo to tak asi mohlo byť? Odpoveď nájdeme v tabuľke na poslednej strane dodatku č. 1. Podľa údajov z tejto tabuľky sa za 421-tisíc eur urobilo v troch vojenských objektoch, Zemianske Kostoľany, Nováky a Čereňany, toto:

    - odstránenie krovín a stromov, teraz príde najdrahšia položka,

    - odstránenie pňov v rovine v počte 4 055,22 kusov a

    - odstránenie pňov vo svahu v počte 623,88 kusov.

    Plošná úprava terénu a ostatné položky. V tejto tabuľke, ktorá vyjadruje výdavky za 421-tisíc eur z pôvodných 89-tisíc, ma zaujali najmä teda, samozrejme, dva údaje: 4 055,22 kusov pňa v rovine a 623,88 kusov pňa vo svahu.

    Pán minister, ak by tu bol, by som na neho mal rád otázky tri a budem mať následne. Očakávam na ne tri jasné odpovede.

    - Prvá. Čo predražilo pôvodnú zmluvu z 89-tisíc na päťnásobok?

    - Druhá. Ako je možné odstrániť 0,22 kusa a 0,88 kusa pňa?

    - A tretia otázka. Kto na ministerstve obrany vymyslel skrývanie dodatkov do rok starých záznamov v Centrálnom registri zmlúv, kde si ich takto nikto nevšimne? Koľko dodatkov ste takto, pán minister Glváč, poschovávali?

    Nebolo to náhodou tak, pán minister Glváč, že pri tomto dodatku ministerstvo nezrátalo stromy, ktoré treba vyťať, ale zobralo si sumu, ktorú chce minúť a pomerne primitívnou matematikou túto sumu vydelilo cenou za jednotkový meter a tak mu vyšlo 4 055,22 kusov v rovine a 623,88 kusov vo svahu? Lebo ak to bolo takto, tak ministerstvo obrany uprednostnilo súkromný záujem pred verejným záujmom. Ak to bolo takto, tak ministerstvo obrany uprednostnilo podnikateľa, ktorému dalo zarobiť na úkor daňových poplatníkov. Ak to bolo takto, tak tých 421-tisíc eur sa má vrátiť do štátneho rozpočtu a minister obrany do poslaneckých lavíc.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vyše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Pán poslanec Lipšic, hovorili ste tu o odvahe, o bezočivosti, o všetkom možnom, hm. A ale už ani, ani, aj to človeku zdvihne mandle, len začínate byť zábavný. To, čo ste tu teraz čítali, pán Lipšic, sa malo odohrať v rokoch tuším 2008, 2009. Nemohli by ste v tejto sále povedať, kto bol ministrom vnútra v rokoch 2010 až dvetisíc, ja neviem, jedenásť až v polovici dvanásteho roku? Kto dostával všetky zvodky? Kto jediný z tohto parlamentu mal vedieť o tom, čo sa deje? A kde, kedy o tom informoval verejnosť?

    To ste si ako minister odkladali tieto vynikajúce informácie, aby ste teraz mohli to používať v tom politickom zápase, zvlášť v situácii, keď sa nikto nemôže brániť, lebo polovica vecí je tajná, ktorá sa tu odohráva? To je, pán poslanec, pre mňa bezočivosť! A to neni odvaha vystúpiť a bezočivo klamať. V tom je ten zásadný problém.

    Pán Lipšic, jednu malú, drobnú vec ešte by som pripomenul. Hovorím o fungovaní tajných služieb, o zneužívaní obsahu informácií, ktoré získajú a podobne. Pamätám si, bol som členom ústavnoprávneho výboru v roku 2011, keď vyšli prvýkrát na verejnosť fakty, že z ničoho nič začal sa objavovať, v novinách sme čítali, telefonický rozhovor vtedy opozičného poslanca, dnes ministra vnútra, a podobné iné veci, kde sa preslýchajú, sa odpočúva všade a že je tendencia zneužívať to v politickom zápase. Kto bol minister vnútra, ktorého sme pozvali na ústavnoprávny výbor, ktorý nasadil taký veľmi zvláštny zamatový výraz tváre, akože čo my vám rozprávame, všetko je v absolútnom poriadku. Vy dozorujete a máte všetko v poriadku a poslanci sa do ničoho absolútne nemajú miešať, lebo to je v záujme štátu, bezpečnosti, ktorú vy zaručujete. Bolo tam dvanásť svedkov, pán Lipšic.

    To je bezočivosť postaviť sa teraz a vyprávať tieto veci. Vy ste spolu s týmto pánom Galkom spoluvinníkom za to, že odpočúvanie dneska na Slovensku je samozrejmé. A iba obrovské šťastie, že sa nedeje to, čo je v Českej republike, že ľudia, ktorí to takto zneužívajú úradnú moc, sú dneska vo vyšetrovacej väzbe...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, chcel by som potvrdiť to, čo ste povedali. Áno, minister obrany Martin Glváč sľúbil na branno-bezpečnostnom výbore, že dôstojníci pôjdu na polygraf, a nie na polygraf vo svojej službe, ale na polygraf nezávislej inštitúcie. Nemyslím si, že to splní, pretože určite došiel na rezort a tajní buchli do stola a minister pustil do gatí a žiaden polygraf nebude.

    On sľúbil toho oveľa viacej. On sľúbil presne na tom istom výbore, a to si určite tiež pamätáte, že do dvoch dní to dievča nešťastné je vonku z armády. To všetci trinásti, alebo neviem koľkí sme tam boli, sme počuli. Dvakrát to zopakoval, že do dvoch dní ju pustí z armády. Miesto toho ju poslal do Trebišova veliť bojovej jednotke. Ale o tom budem rozprávať inokedy.

    Takisto sľúbil, že vysvetlí stretnutia s Gansém. To sľúbil na osobitnom kontrolnom výbore. Predpokladám, že opäť, takisto ako pri tom svojom sľube, keď sľúbil, že to dievča pustí z armády, a tam mu jednoznačne tajní buchli po stole a pustil do gatí, tak presne takto isto mu buchli po stole, aj keď prišiel si pýtať vysvetlenie od Skuhru a prišiel sa pýtať, že čo to má znamenať, tie fotky.

    Minister Glváč nevedie rezort. Minister Glváč je nesvojprávna bábka, ktorá sa správa zbabelo, a ja si nemyslím, že niekedy zodpovie vaše otázky. Tak ako ani nezodpovie tie otázky, ktoré som tu položil ja.

    Museli ste vidieť už ten začiatok dnešnej schôdze, keď ho sem prišiel minister vnútra Robert Kaliňák doslova postriehnuť a odkontrolovať. Aj to o veľa veciach svedčí.

    Ďakujem pekne.

  • Ja len na pána poslanca Číža. Pán poslanec, vy ste si ma predvolali na ústavnoprávny výbor a rád som tam prišiel po tom, čo trestne stíhaný bývalý minister Ficovej vlády Štefanov za nástenkový tender povedal, že má informácie, že s mojím vedomím sa odpočúva 40 poslancov. To je, proste to porozprával. Potom sa toho všelikto chytil, aj váš predseda, dnešný minister vnútra: "Máme také informácie z Krajského súdu v Nitre." No ja som rád prišiel, lebo to bol úplný nezmysel, samozrejme.

    Generálna prokuratúra začala preverovať tie veci. O pár mesiacov na to Generálna prokuratúra, nie ministerstvo vnútra, trestné oznámenie odložilo bez začatia trestného stíhania, aj keď to nezverejnili, samozrejme. Ale na to potom noviny prišli asi o rok neskôr, lebo nebol absolútne žiaden dôkaz na to. Bol to proste blud poslanca, ktorého sme žiadali vydať na trestné stíhanie za nástenkový tender. A vy ste sa na tom zúčastnili a doteraz nemáte tú odvahu povedať "prepáčte", ani ju nikdy nebudete mať. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Ja som hovoril o dodatkom k zmluvám z roku 2012. Zo 16. 11. 2012 a z 28. 12. 2012. V čase, keď ja som už nebol ministrom vnútra. A sú to dodatky, ktoré sú verejné v Centrálnom registri zmlúv, pretože vytínanie pňov nie je utajovaná skutočnosť.

  • Nech sa páči, páni poslanci, teraz máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec. Do rozpravy sa prihlásilo deväť poslancov.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pán Martvoň je dvakrát, nevidím ho. Áno. Takže pána Martvoňa vyradiť, dobre, osem poslancov je do rozpravy prihlásených.

    Nech sa páči, dávam slovo prvému pánovi poslancovi Matejičkovi.

  • Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, na úvod môjho vystúpenia chcem vyjadriť svoj názor, že ma neteší táto schôdza, podľa mňa zbytočná, bola vôbec zvolaná. Rešpektujem to však, lebo je to v súlade s demokratickými princípmi, ktoré si táto vláda a tento parlament ctí.

    Dnešné rokovanie je výsledkom diletantských snáh pána poslanca Galka, ktorému ide len o účelové, populistické politikárčenie a tým zakrytie jeho vlastnej politickej impotencie, ako aj neschopnosti jeho oklieštenej strany.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pripomeňme si, čo sa vlastne stalo a o čo tu vlastne ide. Všetko to začalo zverejnením informácie v denníku SME zo dňa 15. mája 2013, že mu boli doručené dokumenty z prostredia Vojenského spravodajstva. Tieto dokumenty sa týkali údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby zo strany jej bývalého vedenia z čias prvej vlády Roberta Fica. Tu sa kauza údajného tunelovania VSS začala. To musíme mať stále na pamäti, celé to začalo ako mediálna bublina.

    Toto si však očividne neuvedomil pán poslanec Galko. Jeho amaterizmus je v tom, že nie je schopný domyslieť si dôsledky svojho konania a pripomína mi tým žiačika, ktorý v šachu myslí len na jeden ťah dopredu. Nechápe, že vyťahovať na svetlo sveta a živiť údajné kauzy sa nemôže len tak, ako sa vyspí. Nestačí si len vystrihovať novinové články a tárať piate cez deviate. Treba predvídať, aký toto celý môže mať dopad na dôveryhodnosť našej krajiny.

    Všade vo svete sú tajné služby a ich aktivity, hlavne v boji proti terorizmu, prísne utajované. Mimochodom, podobný názor vyslovil aj pán Hrušovský vo včerajšej diskusnej politickej relácii, čiže dokonca aj opoziční politici rozumejú tomu, aké nebezpečné je zahrávať sa s dobrým menom Slovenskej republiky. Jediný, kto tomu nerozumie, je pán poslanec Galko. O tom, čo bolo mediálne prezentované v denníku SME, nebudem polemizovať. Ani o tom, či taký údajný skutok, o ktorom nás chcú presvedčiť slovenské médiá a opoziční politici, nastal. Celú vec už majú v rukách orgány činné v trestnom konaní, ktoré jediné sú oprávnené zistiť, či k takémuto protiprávnemu konaniu vôbec došlo, a ak áno, zistiť páchateľov takéhoto konania. Ak by orgány činné v trestnom konaní potvrdili takúto protiprávnosť, potom sú na rade súdy. Súdy rozhodujú o vine a nevine a ktoré ukladajú tresty v prípade, ak bola vina dokázaná. Toto nie je a nemôže byť vecou nás politikov. Vždy, keď politici ako pán Galko zasahujú do vyšetrovania, je to ohrozením celého nášho právneho systému.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po vypuknutí tejto údajnej kauzy uzreli svetlo sveta iné veľmi zaujímavé a pozoruhodné skutočnosti. O čo ide? A čo bolo vlastne doposiaľ naozaj zistené a preukázané?

    Údajné tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby sa začalo preverovať v období vlády Ivety Radičovej, a to riadiacimi funkcionármi, ktorí boli do vedenia dosadení vtedajším ministrom obrany Galkom. Ten bol ako minister zodpovedný za riadenie a činnosť Vojenského spravodajstva. Išlo o riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Mikulca a jeho zástupcu Suchodolinského. Títo Galkovi nominanti mali zistiť rozkrádanie majetku štátu v správe ministerstva obrany, konkrétne v správe Vojenského spravodajstva, ku ktorému malo dochádzať za čias, kedy službám velili páni Šebo a pán Skuhra. Zistenia o protiprávnosti zhrnuli pán Mikulec a Suchodolinský do utajovaných informačných správ pre ministra obrany, v jednom prípade pre vtedajšieho ministra Galka a v druhom prípade po Galkovom odvolaní z funkcie ministra obrany pre vtedajšiu poverenú ministerskú obrany pani Radičovú.

    Čo nasledovalo potom? Jediné, čo je dnes v celej tejto údajnej kauze jednoznačne preukázané, je nasledovné. Tzv. odhalitelia tunelovania namiesto toho, aby takéto ich podozrenia o protiprávnej činnosti okamžite oznámili orgánom činným v trestnom konaní, tak neučinili. Nekonali teda v súlade s ich povinnosťami, ako im to ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy. Pán Mikulec dokonca nariadil ich absolútnu likvidáciu skartovaním. A čo je najvtipnejšie? Ospravedlnením ich nenávratnej likvidácie bolo podľa pána Mikulca to, že už neboli potrebné pre ďalšie využitie Vojenského spravodajstva. A dnes z toho odrazu robíte takúto kauzu.

    Tak sa teda spýtam? Aké tunelovanie to vlastne bolo zistené? Alebo je to naozaj len novinárska kačica? Ak nie, prečo neboli spomínané zistenia postúpené orgánom činným v trestnom konaní a namiesto toho boli zlikvidované? To sú otázky, ktoré si musí klásť každý zodpovedný politik. Pán Galko však nie je zodpovedný politik, je to amatér, ktorý svojím nezodpovedným konaním pootvoril Pandorinu skrinku a ohrozuje funkčnosť tajných služieb na Slovensku.

    Pýtam sa však ďalej. Kto je vlastne pán Mikulec, ktorý mal prísť na údajné tunelovanie? Kľúčová skutočnosť je táto. Pán Mikulec bol do vedenia VSS v roku 2010 dosadený ako politický nominant, a to práve ministrom Galkom. Je to teda Galkov človek. A čo je pikantnejšie? Či najpikantnejšie? V roku 2012 bol pán Mikulec na základe rozhodnutia zastupujúcej ministerky obrany Radičovej postavený mimo štátnu službu z dôvodu, že proti nemu bolo orgánom činným v trestnom konaní vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby. Z armády bol ešte v roku 2012 prepustený, pretože prestal spĺňať základné podmienky pre zotrvanie v služobnom pomere po tom, keď prestal byť považovaný za bezpečnostne spoľahlivého.

    Pán Galko, toto má byť tá osoba, ktorá sa v súčasnosti prezentuje ako spoľahlivý svedok celej kauzy, údajnej kauzy? Takáto osoba mala akože odhaliť údajné tunelovanie? Osoba, ktorú musela postaviť mimo služby ešte expremiérka Radičová? Kvôli tomuto pánovi je tu celý tento cirkus?

    Nehovoriac o tom, že tak pán Mikulec, ako aj jeho vtedajší zástupca pán Suchodolinský potvrdili, že v súvislosti s predmetným odhaľovaním tunelovania mali dôkaznú núdzu. Tak čo je teda potom za tunelovanie, keď títo dvaja páni spochybňujú samých seba? Akú dôveryhodnosť majú tieto osoby a ich údajné zistenia?

    Som presvedčený, že takýmto osobám seriózni politici nemôžu dôverovať. Takýmto osobám môže dôverovať iba amatér Galko.

    Vrátim sa však ešte k jednej, a to reálnej kauze, na ktorú sa momentálne akosi pozabudlo alebo pozabúda. Ide o kauzu, ktorá je známa ako Galkove veľké uši. Je to kauza nelegálneho odpočúvania osôb Vojenským obranným spravodajstvom, ku ktorému došlo v období rokov 2010 až 2011, teda za Galkovho ministrovania. Dnes je v tejto veci orgánmi činnými v trestnom konaní vedené trestné stíhanie, pričom bolo doposiaľ vznesené obvinenie voči piatim osobám za 18 trestných skutkov z dôvodu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinenými v tomto konaní sú osoby, ktoré v roku 2010 boli dosadené do vedenia Vojenského obranného spravodajstva ako politickí nominanti exministrom Galkom. Čiže opäť sme pri zdroji všetkých špinavostí, všetko sa začína a končí pri exministrovi Galkovi.

    To, prečo poukazujem na túto kauzu odpočúvania, je skutočnosť, že tu existuje paralela s udalosťami, ktoré sa dnes prevalili v Českej republike. Pozrite sa na médiami zverejnené uznesenie českých orgánov činných v trestnom konaní vo veci nelegálneho odpočúvania, ktoré malo byť vykonané českým Vojenským spravodajstvom. Asi nikoho z vás neprekvapí, že sa to veľmi podobá na zistenia našich orgánov činných v trestných konaní. Podstatné je, že v oboch prípadoch ide o také zneužitie právomoci, ktoré malo byť vykonané na základe politickej objednávky a na ktoré bolo Vojenské spravodajstvo zneužité. Tu sa ukazuje, aké ľahké je zneužívanie politickej moci na diskreditáciu opozície alebo šikanovanie tzv. politicky nepohodlných osôb. Za neoprávnené odpočúvanie predseda českej vlády podal demisiu. Českej republike hrozí rozpad vlády a ľudia, ktorí zneužili politickú moc, sedia dnes vo vyšetrovacej väzbe.

    Pán Galko sedí tiež, ale nie vo vyšetrovacej väzbe, ale tu medzi nami v slovenskom parlamente. Je toto v demokratickej krajine normálne? Podľa mňa rozhodne nie.

    Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vrátim sa ešte k údajnej kauze tunelovania vo VSS. Chcem vám pripomenúť senzačné odhalenie bývalej dôstojníčky Vojenského spravodajstva Kataríny Svrčekovej. A opäť si kladiem otázku: Kto je táto osoba, ktorá mala byť ako vojačka súčasným vedením Vojenského spravodajstva prenasledovaná, šikanovaná? Je to osoba, ktorej môžeme veriť?

    No asi nebude náhodou, že ide o osobu, ktorá bola prijatá do Vojenských spravodajských služieb v roku 2010 za vedenia pána Mikulca. Pripomínam, pán Mikulec bol Galkov človek. Ako pani Svrčeková sama priznala, s pánom Mikulcom mala a doposiaľ má partnerský vzťah. Povedzte mi úprimne, dá sa takejto osobe veriť? A čo viac, jej verejné vystúpenie zabezpečil a moderoval sám pán poslanec Galko. Celá táto fraška sa odohrala v straníckej centrále SaS. Pripadá toto celé niekomu ako dôveryhodné?

    Ľudsky sa tomu dá rozumieť. Pani Svrčeková dnes už okolo seba nemá svojich blízkych, najmä nie pána Mikulca, tak nie je spokojná so svojím ďalším služobným zaradením a povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. A tak sa rozhodla spolu s exministrom Galkom zinscenovať v Liberálnom dome tlačovú konferenciu. Niekto to už aj povedal, že počas PN, tuším pán poslanec Baška, ale to nie je podstatné. Tam na tlačovej konferencii, na nej, na verejnosti prepierala superutajované skutočnosti z prostredia tajných služieb. Niečo nepredstaviteľné, pán Galko. V tejto súvislosti som presvedčený o tom, že nik nemôže pochybovať o opodstatnenosti konania náčelníka Generálneho štábu, ktorý na túto osobu podal trestné oznámenie z dôvodu vyhýbania sa služobným povinnostiam vojaka. Pretože to, čo spravila táto vojačka za asistencie exministra Galka, je v normálnom demokratickom štáte niečo zvrátené.

    Na záver môjho vystúpenia chcem poukázať na to, čo môže byť pravým dôvodom vyvolania tejto údajnej kauzy tunelovania, kam to má celé smerovať a čomu to má slúžiť. Dnešná politická situácia na Slovensku sa pre stranu SaS nevyvíja dobre. Rozpadla sa im strana, strácajú preferencie, nemajú témy, ktorými by oslovili voličov. Čo je však smutné, miera ich zúfalstva je dnes až taká silná, že na politický boj neváhajú použiť spôsoby a metódy, ktoré môžu viesť až k destabilizácii našej krajiny a jej bezpečnostných zložiek. Exminister Galko na túto špinavú politickú hru používa svojich bývalých nominantov, ktorí dnes s najväčšou pravdepodobnosťou konajú čisto na objednávku tohto politika. Preto je veľmi dôležité zdôrazniť, že tajné služby nemožno hodnotiť cez prizmu ohovárania zo strany Galkových ľudí.

    Osobne si myslím, že títo bývalí Galkovi nominanti svojimi mediálnymi vystúpeniami pošpinili česť všetkých spravodajských dôstojníkov. Spravodajských dôstojníkov, ktorí dennodenne nasadzujú svoju kožu pri plnení služobných úloh a povinností v záujme a v prospech Slovenskej republiky. Prácu týchto ľudí si mimoriadne vážim a je mi veľmi ľúto, že kvôli amaterizmu a diletantizmu poslanca Galka je dnes dobré meno našich spravodajských služieb ohrozené. Opakujem, len absolútny nevzdelanec a amatérsky ignorant si nedokáže uvedomiť, aké škody pre náš štát sú takýmto konaním spôsobené. Je tragédiou, že dnes dochádza k vyzraďovaniu utajovaných skutočností a k rozkrývaniu metód činnosti slovenských spravodajských služieb, ako aj prostriedkov a osôb, ktorými sa dosahuje zabezpečenie ochrany našej republiky. O strate dôvery verejnosti k štátu a jeho štátnym inštitúciám už ani nehovorím.

    A za toto všetko môžete vy, pán Galko, a vaša strana amatérov a diletantov.

    Na úplný záver môžem len potvrdiť, že podľa mojich informácií naša vláda vynakladá všetko úsilie, aby boli predmetné kauzy riadne vyšetrené, aby bola zistená skutočná pravda, pričom nič nezakrýva, nič nezatajuje. Na základe dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní týmto poskytuje plnú súčinnosť tak, aby bolo možné všetky súčasné kauzy riadne došetriť. Inými slovami, vláda robí všetko pre to, aby chránila záujmy Slovenska a jeho bezpečnosť. Naopak, pán poslanec Galko a jeho nohsledi robia všetko pre to, aby ničili dobré meno Slovenskej republiky a aby ohrozovali naše národné záujmy. Toto je základný rozdiel medzi nami.

    Ďakujem za pozornosť. A vás, pán poslanec Galko, prosím, pozrite sa niekedy do zrkadla.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Na úvod by som chcel pánom kolegom zo SMER-u odporučiť, aby sa dohodli na takej veci, že úroveň človeka, ktorý vystupuje, by mohla aspoň trošku zodpovedať úrovni človeka, ktorý píše ten príspevok, lebo tu sa to nie celkom podarilo.

    Čo sa týka druhej veci, ja vám nebudem odpovedať na vaše otázky. Pozrite si ešte raz moje vystúpenie. Všetko bolo s nejakým spôsobom zodpovedané.

    Len by som vám rád povedal, že to, čo ste tu rozprávali, ani divá sviňa sa v tom nevyzná, jak hovorí pán premiér. Lebo na jednej strane vytýkate, že sme to nedali orgánom činným v trestnom konaní, na druhej strane zasa hovoríte, že veď sme mali dôkaznú núdzu. To znamená, že nesedí to vôbec ani žiadnym spôsobom, veľmi ťažko, ja si to večer radšej pustím ešte raz, či niečo zmysluplné v tom vašom vystúpení nenájdem. Žiaľ, tu sa mi to nepodarilo.

    Dovolím si ešte dve poznámky, alebo tri.

    Čo sa týka Českej republiky, tam to máte pomýlené. Nie nejaké odpočúvanie je dôležité. Tam je dôležité predávanie štátnych funkcií, pán kolega. To je to, čo sa dialo u vás v SMER-e, to, čo pán Hanzel odniesol dôkazy na švédsku ambasádu, ktoré sú stále tam. Za to sú tam tí politici, za to tam budú súdení. A mali byť odsúdení aj vaši ľudia, vaše politické špičky. Takže si pozrite, že čo sa vlastne v Českej republike udialo.

    Čo sa týka toho dievčaťa, hanbite sa, pán kolega. Lebo vy ste bol jeden z tých dvoch smeráckych poslancov, ktorí si z nej robili srandu, keď sme rozprávali na brano-bezpečnostnom výbore o jej nešťastí. Hanbite sa, pán kolega!

    A posledná vec, ktorú si neodpustím. Pán kolega, vy sám ste boli v minulosti trestne stíhaný. Kedy sa s tým priznáte, že ste boli trestne stíhaný?! Vy nemáte právo moralizovať ani mňa, ani nikoho iného!

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matejička, zjavne si zaťal do živého, lebo tento žoviálny vedúci supermarketu značne znervóznel. A som veľmi rád, že tým pokojným vystúpením si poodkryl mnohé súvislosti, ktoré sa tu svojou, svojimi veľkými ústami tento pán poslanec stále snaží zakrývať.

    Ja chcem zvlášť poukázať na jeden moment, ktorý sa tu vôbec nespomína a ktorý si ty spomenul. To je kauza Galkove veľké uši. Dámy a páni, práve v kontexte toho, čo sa deje v Českej republike, by táto kauza mala začať konečne naberať obrátky.

    Kde bola polícia, bývalý pán minister Lipšic, keď tento človek, ktorý sa nejakým pomätením zmyslov Koaličnej rady stal ministrom obrany? Začal surovo a nehanebne zneužívať tajné služby na odpočúvanie svojich kolegov, novinárov, opozičných politikov. To bolo v poriadku, dámy a páni?! Tento človek nás tu ide ešte poučovať a moralizovať?! Tento pán, ktorý je vážne podozrivý z toho, že hrubým spôsobom zneužíval tajné služby. Rozpráva sa tu v kuloároch, ako každý deň si ich zavolal a museli mu hovoriť správy a zadával im ďalšie úkoly, koho z jeho okolia majú odpočúvať.

    Takže, milí priatelia, tento človek nemá právo tu moralizovať. A myslím si, že by sme sa mali, že by sa orgány činné v trestnom konaní konečne v duchu toho, čo bolo v Českej republike, mali zamerať. Nie je pravda, že sa to netýkalo odpočúvania. Musela odísť, bola zadržaná, pokiaľ viem, vedúca kancelárie premiéra. Kto bol u nás zadržaný, keď sa rozpráva, že minister dával pokyny na odpočúvanie? To je v poriadku?!

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, pán kolega Matejička, teraz na vás reagoval pán poslanec Podmanický, ktorý teraz len dofrčal do rokovacej sály. Absolútne asi nemá potuchy, o čom sa tu celý deň rokuje. Pretože tuná spomína veci, ktoré, o ktorých sme už tuná niekoľkokrát hovorili. Takže nabudúce si treba asi buď počúvať, alebo treba si tuná sadnúť a vypočuť si tú rozpravu.

  • Reakcia z pléna.

  • Tento parlament si ctí demokraciu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani podpredsedajúca, môžete umravniť pána Podmanického, nech nevykrikuje tuná...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, máte reagovať na predchádzajúceho rečníka.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia poslanca Podmanického: "... reagovať na predrečníka, nie na mňa.")

  • Započúvajte sa do prejavu a...

  • Povedané súbežne s predsedajúcou.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • ... potom reagujte, pretože som reagoval na kolegu Matejičku, na ktorého ste reagovali vy. Takže som si povedal na kolegu Matejičku niečo.

  • Reakcia z pléna.

  • Nepáči sa vám to? Vypadnite z rokovacej sály! Čo tu vykrikujete?

  • Búrlivá reakcia pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prosím vás, slušne sa správajte!

    (Reakcie z pléna a reakcia poslanca Podmanického: "... rokovací poriadok a ešte idete nás poučovať?"

    Reakcia poslanca Hraška: "Poďte si pre facku rovno."

    Reakcia poslanca Podmanického: "Pani podpredsedníčka, ... (zrozumiteľnosť slov zanikla v hluku) zasiahnuť."

    Reakcia poslanca Hraška: "Poďte si pre facku."

    Reakcia poslanca Podmanického: "Akým právom máte na mňa reagovať?"

    Reakcia poslanca Hraška: "Akým právom do mňa rýpete?")

    Páni poslanci, prestaňte sa hádať!

    Pán Hraško, nech sa páči, dokončite svoju poznámku.

  • Pani predsedajúca, poprosím vás o nové dve minúty, pretože...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, nedám vám nové dve minúty, dokončite.

  • Dobre. Hovoril pán kolega Matejička o sieni demokracie, no tuná vidíme, ako si kolegovia zo SMER-u ctia demokraciu.

    Hovorili ste, že zverejnením začala kauza odpočúvania, alebo teda odpočúvania, kauza tunelovania Vojenského spravodajstva. Nie. Zverejnením sa začalo o nej hovoriť a vyšetrovať. Pretože ona, vieme, ako bola, už informovaný aj pán minister, bola tu už dávnejšie.

    Hovorili ste krásne o postupe vyšetrovania, však skôr mi to pripomínalo inú krajinu ako Slovensko. Pretože vieme, ako sa vyšetruje u nás. Pokiaľ sú prokurátori a sudcovia na istej úrovni a postavenia spriaznení s tými skupinami.

    No a na vašom mieste by som o zodpovedných politikoch ani nehovoril, lebo si kydáte do vlastných vôd a do vlastných radov, pretože vaši zodpovední politici o tom nenasvedčujú.

    No a povedali ste, že len nevzdelanec si nedokáže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.

  • Aha. Ešte raz poprosím kolegov, aby ste sa medzi sebou nehádali. Toto nie je diskusné fórum. Každý máte dve minúty, aby ste mohli reagovať na svojho prechádzajúceho rečníka.

  • Hlučná reakcia pléna.

  • Takže upozorňujem aj pána podpredsedu, aj pána predsedu Podmanického, aby nevykrikoval z lavice.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár... (Reakcia poslanca Podmanického: "Pani podpredsedníčka, keď budete dbať na dodržiavanie rokovacieho poriadku...")

    Upozornila som. Pán..., pán predseda, upozornila som pána poslanca.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlučná reakcia pléna.

  • S procedurálnym sa prihlásil pán poslanec Blanár.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som na túto situáciu zareagoval, pretože vy teraz vediete schôdzu a je vašou povinnosťou, aby ste upozornili, ten, ktorý má faktickú poznámku, aby reagoval na toho, ktorý pred ním vystupoval. A naozaj som nevidel z vašej strany, že by ste také niečo urobili.

    Tak poprosím vás. Lebo takéto niečo sa tu ešte nestalo, že by jeden poslanec vyhadzoval druhého poslanca. Prosím vás, udržiavajte túto schôdzu tak, aby bola naozaj dôstojná.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, prehrajte si ešte raz to, čo som povedala počas rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hraško s procedurálnym.

  • Pani podpredsedajúca(predsedajúca), podpredsedníčka, ďakujem pekne za slovo. Odporúčal by som kolegom, aby si prehrali ten môj záznam, a na koho som reagoval a na koho slová som hovoril. Takže reagoval som na...

  • Hlučné reakcie z pléna.

  • Treba si to pustiť zo záznamu, budete vedieť, na koho som reagoval.

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme pokračovať faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Asi naozaj sa tu podarilo zaťať niekam do živého.

    Pán poslanec Matejička, aby som reagoval na vás. Podľa mňa, ctené plénum, dúfam, že naozaj nezaujímal pohľad na poslanca Galka. Téma tohoto stretnutia nie je o poslancovi Galkovi alebo exministrovi Galkovi, pretože z vášho prejavu by som chcel vedieť, že teda čo ste chceli povedať. Kým vlastne ste? Ste kádrovým referentom alebo budete kádrovať pána poslanca, exministra obrany, ďalších ľudí, ktorí boli zainteresovaní? Alebo ste politológ, ktorý bude hovoriť o preferenciách, klesajúcich preferenciách strany SaS a podobne?

    Ja by som chcel vám odkázať, že táto vec hovorí o možnom kradnutí alebo nekradnutí ľuďmi, ktorí pracujú v utajenom režime a s utajenými skutočnosťami. Dobré meno Slovenskej republiky nekazí to, akým spôsobom pristupovali k rozkrytiu škandalóznych vecí, ktoré hovoria o nakladaní s majetkom, ale to, či sa kradlo, alebo nekradlo. Dobré meno Slovenskej republiky predsa nemôže ohrozovať to, že niekto niekedy chcel niečo vyšetriť a vy máte pohľad na to, že exminister Galko to robil nejakým spôsobom a vy máte najaký osobný spor s ním.

    Ja by som chcel, aby jasne bolo raz povedané, že ak teda prišlo k nejakému rozkrádaniu, k nejakému plytvaniu, nech sú stanovené kompetentné orgány, ktoré o tomto môžu rozhodnúť. Takéto vystúpenia v pléne k tomu nijak nenapomáhajú, či budete kádrovať Galka, alebo ďalších ľudí. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.

  • Viete, pán Matejička, vy ste hovorili niečo o pozeraní sa do zrkadla. Podľa mňa by sa mal pozrieť určite do zrkadla človek, ktorý si potrebuje priniesť cudzí prejav, lebo z vlastnej hlavy by zrejme niečo tak sofistikované, ako sme to počuli v parlamente, nedal. To bola najdlhšia reč, ktorú som ja od vás v živote počul.

    Do svedomia by si mal vstúpiť človek a do zrkadla sa pozerať človek, ktorého ešte komunistickí policajti stíhali za to, že pašoval elektroniku na Slovensko a chcel sa obohacovať na jej predaji. Do svedomia by si mal celkom určite vstúpiť človek, o ktorého, o ktorom teda veľa ľudí z jeho okolia vie, akým spôsobom sa správal k vlastnej žene a aký má vzťah s vlastnou dcérou.

    Ak vy chcete ísť osobne na morálny profil jednotlivých ľudí v tejto sále, tak by ste mali byť v prvom rade čistý vy. A keď to tak nie je, tak potom, prosím vás, neočierňujte ľudí, ktorí sa snažia v prvom rade konať pre dobro spoločnosti a pre to, aby to v tomto štáte išlo k lepšiemu.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Matejička, nech sa páči.

  • Tak začnem odzadu.

    Pán Poliačik, tu ste išli do osobných invektív. Áno, mám dcéru, ktorá je z rozvedeného manželstva. A je to typ vás, droguje. A za to som sa, snažil som sa ju z toho dostať. Nepodarilo sa mi to. A možnože od vás si zobrala príklad. Veľmi ma to rozčuľuje. Ďalej sa o tom s vami nebudem baviť.

    Čo sa týka trestného stíhania. Mám čistý register a to potvrdzuje, akí ste vy len úbohí klamári. Klamete, klamete, klamete. Klamete celý deň.

    Pán Viskupič, vy ste si aj vlastne odpovedali, že načo táto schôdza, načo, a či som kádroval. No práveže preto som to spomenul, lebo tento amatér Galko vás nahuckal na veci, ktoré sa údajne stali alebo nestali, a na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby konali a vyšetrili to. Čiže vy ste si aj sám odpovedali, keď si to prehráte. S veľa vecami s vami súhlasím.

    A na záver si nechám pána Galka. Pán Galko, mne na rozdiel od vás a na svojej vlasti záleží. Ja som vlastenec. Nikdy by som za žiadnych okolností nezneužíval tajné služby na svoje politické ciele. Vám záleží len a len na svojej vlastnej politickej kariére. Zapíšte si to raz a navždy za svoje veľké uši. A my dvaja sa už nemáme o čom baviť.

  • Ďalej do rozpravy pán Kovačócy, ktorý stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, nemôžem sa zbaviť pocitu a presvedčenia, že táto diskusia začína byť chaotická a míňa sa svojmu cieľu, pre ktorý sme sa dnes tu zišli. Možno som jeden z mála tých poslancov, ktorí v tejto Národnej rade Slovenskej republiky za vtedy vlády premiéra Jozefa Moravčíka schvaľovali zákon o Vojenskom obrannom spravodajstve. Ak dovolíte, dovolím si citovať z dôvodovej správy k návrhu zákona: "Vojenské spravodajstvo je nedeliteľnou súčasťou obrannej činnosti štátu. Tvorí súhrn opatrení a činností spravodajských a prieskumných orgánov, síl a prostriedkov prieskumu, ktorými sa realizujú úlohy spravodajského zabezpečenia a ochrany Slovenskej republiky."

    Dámy a páni, ja som sem dnes neprišiel na túto schôdzu, a som rád, že ani kvôli ministrovi Glváčovi, ani kvôli exministrovi Galkovi, prišiel som sem preto, lebo cítim zodpovednosť a cítim v tejto chvíli aj ohrozenie napĺňania poslania Vojenskej spravodajskej služby.

    Málokedy sa stáva, že v tejto rokovacej sále sedia štyria ministri obrany Slovenskej republiky. Dnes sme toho svedkami. Pán minister Glváč, pán minister Galko, pán minister Fedor a pán minister Baška. Ja som čakal naozaj zodpovednú, nám zodpovedajúcu diskusiu ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Nezahmlievajme ten problém, on je naozaj veľký a je vážny. Nemajte mi za zlé, keď vyjadrím svoj osobný pocit z toho, čo som tu z viacerých vystúpení mal, a ja nemôžem sa zbaviť dojmu, že som počul niekoľko detektívnych príbehov s takými zápletkami, že ja v tejto chvíli neviem si trúfnuť identifikovať toho páchateľa, lebo nechcem byť proti nikomu, ale chcem byť za hľadanie riešení.

    Dávam za pravdu aj kolegovi Galkovi, nemôžem nedať za pravdu aj ministrovi Glváčovi a všetkým, ktorí sa vecne vyjadrovali k tomu, o čom dnes diskutujeme.

    Nezľahčujme tento problém, dámy a páni, on, ako som povedal, presahuje možno vážnosť toho, o čom dnes rokujeme. Slovenská republika, včera som to povedal, už to pán poslanec predo mnou zopakoval, je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Naše Vojenské obranné spravodajstvo plní aj úlohy nielen do vnútra štátu, ale aj do medzinárodného širšieho spoločenstva. Preto by som očakával aj k tomu zodpovedajúce postoje všetkých, všetkých, od premiéra vlády cez ministra obrany cez riadiacich pracovníkov Vojenského spravodajstva, bez ohľadu na to, v ktorých obdobiach pôsobili.

    Nadobudol som presvedčenie, že Vojenské spravodajstvo je inštitúcia, v ktorej sa nič iné nerobí, len kradne, korumpuje, odpočúva, špehuje a prezrádzajú vážne, niekedy možno aj štátne tajomstvá. Ja s úžasom pozorujem a počúvam, ako často odkrývajú svoju identitu príslušníci Vojenských spravodajských služieb.

    Dámy a páni, možno si neuvedomujú, čo svojimi postojmi robia a koho záujmy ohrozujú. Na prvom mieste si myslím, že ohrozujú záujem štátu. A po druhé, a to tiež musím povedať preto, lebo mám istú skúsenosť s prácou spravodajských služieb, ohrozujú aj vlastnú bezpečnosť. Títo ľudia vedia viacej o tom, aká je bezpečnostná situácia v štáte, o tom, čo sa odohráva nielen u nás, ale čo sa odohráva aj v širšom regióne, monitorujú častokrát celosvetové bezpečnostné problémy a sú vystavení aj veľkým rizikám, ale aj veľkej zodpovednosti a mlčanlivosti neprezradiť niektoré informácie, ktoré sa môžu zo zákona dozvedieť len oni a nikto iný. Ani my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priatelia, odkryť svoju identitu znamená vystaviť riziku krajinu, že môžu byť prezradené vážne štátne tajomstvá, a vystaviť aj osobnému riziku seba samého. Dnes spravodajské služby vo svete pracujú metódami, o ktorých sa nám ani nesníva.

    Preto som trošku znepokojený, že pomaly ako na konkurz do ľudovej školy umenia chodia, či už bývalí, alebo terajší príslušníci Vojenského spravodajstva, stoja na vrátnici a hlásia sa: Aj ja som tam pracoval, aj ja tam pracujem, aj ja ešte voľačo viem, čo vy neviete, a mám potrebu vám to urýchlene povedať. Tadiaľto cesta ochrany a bezpečnosti krajiny, dámy a páni, nevedie. Takisto...

  • Takisto si musíme uvedomiť techniky, pán kolega Galko ich rovnako dobre pozná, s akými tieto inštitúcie pracujú. To sú špeciálne spôsoby a osobitné spôsoby práce tajných služieb. Konšpiratívne byty alebo iné nehnuteľnosti patria k normálnym praktickým potrebám činností spravodajských služieb, či už SIS-ky, alebo vojenských. Takto to bežne vo svete chodí a takto sa to aj uskutočňuje.

    Preto ja by som chcel v tomto mojom vystúpení v prvom rade apelovať na nás a na našu zodpovednosť, priatelia, za krajinu. Nechcem zveličovať, ani to nechcem nafukovať, ale takto stojí problém. Aj my sme rovnako zodpovední ako dnes pár spravodajských špiónov, ktorí akosi sa rozhodli zahrať si nejakú hru, a nechcem nikoho kryť. Ak sa kradlo, treba to dôsledne vyšetriť, bez ohľadu na to, za ktorej vlády a kto to bol. Spriechodnime vyšetrovanie. A ja si myslím, že jeden z dôvodov, prečo sa tak doteraz nestalo, prepáčte mi, že do toho vnášam úplne iný problém, je aj stav na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Preto čakám, ako ten príbeh skončí. Nemyslím teraz so spravodajskými službami, ale na Generálnej prokuratúre. A verím tomu, že Generálna prokuratúra sa nedá, že nebude poplatná politike a politickej strane. Chcem tomu veriť. Ak sa ukáže opak, tak beda nám všetkým.

    Viete, počúvať tu informácie o tom, že zmizlo 2 102 tajných listov, z ktorých bolo 43 povytŕhaných, a z toho bola zverejnená iba časť, ktorá manipuluje a dezinformuje o situácii, aká tam reálne existuje. Neviem, čo teraz s tým preto, lebo máme návrh uznesenia, ktoré by možno aspoň sčasti naznačilo cestu, ktorou by sme sa mohli uberať, aby sme konsolidovali tie pomery tak, aby Vojenské spravodajstvo plnilo svoju zákonom stanovenú povinnosť. Totiž, dámy a páni, tajné služby nemôžu byť ani ľavicové, ani pravicové. Tajné služby musia byť všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých záujem chrániť majú a musia.

    V tejto chvíli vidím jediné možno riešenie. Situáciu považujem naozaj z hľadiska toho, čo som povedal, za naliehavú. Najvyššiu politickú zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj predsedom Bezpečnostnej rady štátu. Ja osobne si myslím, že je dôvod aj na tomto orgáne sa vzniknutou situáciou zaoberať. A konkrétnu politickú zodpovednosť nesie za fungovanie vojenských spravodajských služieb minister obrany Glváč.

    Môžeme dávať, pán kolega, návrhy na odvolanie. Znovu budeme len o tomto istom diskutovať. Diskusia je málo. Dozvedieť sa pravdu, to by mal byť cieľ nášho rokovania, a dúfam, že sme natoľko zodpovední, že si aj túto zodpovednosť osobne uvedomíme a že všetky kroky, ktoré v tejto konkrétnej kauze ďalej budeme uskutočňovať, budú smerovať len k tomuto jedinému cieľu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Registrujem štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hrušovský, len pár poznámok.

    Po prvé ste tu povedali, že tu sedia štyria ministri. Nesedia tu štyria ministri, sedia tu traja ministri, lebo ten aktuálny pustil do gatí a zbabelo zdrhol po tom, ako tu na všetkých nakydal. Takže to len pre upresnenie.

    Poďakovali ste aj jemu, aj mne za to, že sme sa vecne vyjadrovali. On sa nevyjadroval vecne, on len tu našpinil na všetkých a potom utiekol preč. Takže bolo by dobré, keby sme pomenovávali veci tak, ako sú.

    Ale chcem sa vyjadriť k jednej dôležitej veci, lebo to som nestihol povedať a hovoril o tom aj ten kolega predo mnou a som naňho zabudol zareagovať, myslím toho, čo hovoril, že má čistý register trestov, a keď je niekto trestne stíhaný, tak to neznamená, že má niečo v registri trestov, toho myslím.

    Nikto sa nedekonšpiroval, nikto sa nedekonšpiroval, ani tí dôstojníci predtým, ani to dievča, pretože ona robí v otvorenej časti, robí na oficiálnej funkcii. A aj premiér ukázal, že je nielen mizerný právnik, ktorý neovláda zá..., nevie zastupovať Slovenskú republiku a prehral všetky procesy, ale ukázal, že on je tak mizerný právnik, že neovláda ani zákony o tajných službách. Tá dôstojníčka má na oficiálnej vizitke, ktorú jej dal zamestnávateľ, uvedené pracovisko "Vojenská spravodajská služba". Má tam napríklad aj názov oddelenia, hej, a na tej tlačovke ho ani neuviedla. Mohla ho uviesť. Čo mala povedať, že je zo správy lesov, alebo odkiaľ? Dokonca má v náplni práce, aby sa stretávala s pridelencami za účelom reprezentácie Vojenskej spravodajskej služby.

    Takže prosím pekne, toto je potrebné, to som pokladal za potrebné, aby tu zaznelo, nikto sa nedekonšpiroval a nikto neprezradil žiadne utajené skutočnosti.

    Čo sa týka návrhu na odvolanie. Jednoznačne si naďalej myslím, že teraz je ten správy čas aj vzhľadom k tomu, čo tu minister Glváč dnes predviedol, aby sa jednoducho spravilo gesto, a ja vás k tomuto gestu, vás poslancov za KDH, vyzývam.

  • Ďakujem. Pán predseda poslaneckého klubu Hrušovský, ja si veľmi vážim vaše príspevky do debaty, ktoré sú väčšinou vyrovnané a posúvajú tú debatu zo zapálenej osobnej roviny na nejakú vecnú, ale napriek tomu si dovolí zopár otázok.

    Spomínali ste, že v súčasnej dobe si nevieš predstaviť, čo s tým. To sme dvaja. Lebo sme počúvali tuná ministra, exministra, počúvame to, akým spôsobom ku kauze došlo a podobne. A ja sa pýtam, či to náhodou tiež nevidíš v tom svetle, ako sa mne to začína javiť, že neprišlo k dekonšpirácii, ale prišlo k nejakému aktu bezmoci, že ľudia, ktorí robili a na otvorených pozíciách už nemali za kým ísť, tak si proste v rámci celého inštitucionálneho rebríčka, ktorý, ktorý preliezli, nakoniec skončili pri poslancoch kontrolného výboru. Kontrolný výbor, ktorý má vo svojej náplni kontrolovať tajné a Vojenské spravodajstvo a na základe toho aj my tu dnes rokujeme.

    Ja nie som znepokojený troška alebo trošku, ako hovoríš, ale som znepokojený veľmi, lebo sa mi zdá, že tu zlyhalo čosi veľké, a mám pocit, že zodpovednosť za toto celé má aj minister Glváč, ktorý pred touto krajinou hovorí, že tí ľudia, ktorí sú možno dôvodne a možno nedôvodne obviňovaní z toho, že nejakým spôsobom zle nakladali s majetkom alebo kradli, a sú opätovne vo funkciách. O tom sa tu bavíme a chceme baviť. A naozaj to, čo si hovoril na konci, že mali by sme sa po tomto rokovaní dozvedieť pravdu. Ja som k tomuto veľmi skeptický, toto rokovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Absolútne súhlasím s pánom kolegom Hrušovským. Ja si myslím, že každý si musí uvedomiť to, že rokovať o záležitostiach tajných služieb je vždy chúlostivé. Trošku sa vyznám aj v rôznych hrách, ktoré boli kedysi v minulosti spúšťané, či napríklad aj proti, proti nášmu bývalému ministrovi.

    Samozrejme, čakáme na dôsledné vyšetrenie tejto kauzy. Ja som čakal, že pán minister tu dnes povie, ako zabezpečí absolútne nestranné vyšetrovanie. Ja som to nepočul. A súhlasím aj s tým, čo povedal pán kolega Hrušovský, že je to, samozrejme, od tejto chvíle obrovská zodpovednosť pána premiéra, ktorý za to aj zodpovedá.

    No ale musím povedať, že rozprava nabrala veľmi zlý smer. Škodí, samozrejme, a dehonestuje nielen Vojenské spravodajstvo alebo službu, ale škodí aj nám, Národnej rade.

    Prepáčte, kolegovia, ale dnes poobede ja som mal možnosť sa dozvedieť napríklad, kto koho má za milenku, kto aký vzťah má so svojou dcérou. No prepáčte, ale my rokujeme o Vojenskej spravodajskej službe a nie o sexuálnej spravodajskej službe.

    Takže, kolegovia, tí, ktorí vyzývate, či KDH, alebo aj ostatných, ostatné strany, aby teda sa pripojili k možnosti odvolať pána ministra Glváča, musíte si uvedomiť, že práve toto nechceme, aby ešte raz sa zopakovalo. To znamená, že toto škodí, samozrejme, nielen Národnej rade, nielen spravodajskej službe vojenskej, ale vôbec štátu. A toto my nechceme.

    To znamená, že chceme dôsledné vyšetrenie tohto prípadu, tejto kauzy a, samozrejme, budeme žiadať, aby bol zodpovedný za to pán premiér.

  • Pán poslanec Hrušovský, jeden z mála dneskajších vystúpení korektných, ktorý si uvedomuje vážnosť, čo sú spravodajské služby. To, čo tu my dneska predvádzame, tak spravodajská služba sa bude iste z toho liečiť ďalšie roky a ďalšie roky bude hľadať, aby vôbec niekto s ním spolupracoval a proste takisto aj pokiaľ sa týka utajených vecí. Spravodajské služby sú v každom štáte tabu a proste nie to, čo tu my robíme.

    Keď už ste chceli veci riešiť, tak sme ich riešili na výbore. A potom je tu otázka orgánov činných v trestnom konaní na to, aby vyšetrili, ako sa nakladalo s majetkom. Ale toto divadlo, čo tu robíme, iste neprospelo tajným službám, čiže Vojenskému spravodajstvu obrannému ani tomuto VOS z hľadiska toho, čo ste tu dneska predviedli.

  • S reakciou pán poslanec Hrušovský, treba tlačiť trojku, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Povedané s úsmevom.

  • Riešenie, pán poslanec Viskupič, možno by jedno bolo. Po vzore nemeckých tajných služieb zveriť tajné služby do rúk opozície a posilniť kontrolnú právomoc parlamentu nad nimi. To je jedna z ciest, ktorá by možno odstránila isté konflikty, ktoré sprevádzajú tie tajné služby, odkedy vznikli, až do dnešného dňa.

    Poďme sa zamyslieť nad legislatívou, ale nie tak, že ju budeme prispôsobovať len aktuálnym politickým pomerom, ktoré na Slovensku sú. Možno by sme sa dopracovali, lebo to sa od nás chce, nie vyšetrovať.

    Viete, aj na súde vás neodsúdia za to, že ste kradli, ale za to, že vás chytili. A my tu podozrievame všetkých, že kradli, ale my zatiaľ nedokážeme nikoho chytiť, v tom je ten najväčší problém. A zrejme tento parlament ani takéto nástroje v rukách nemá. To riešenie je v ľuďoch, to riešenie je možno menej v legislatíve, ako v tých, ktorí reálne túto kompetenciu za výkon tajných služieb v krajine dostali.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Číž, nie je prítomný, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Baška, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred tým, než sa vyjadrím k meritu veci, tak by som len chcel zareagovať ešte na dve také záležitosti, ktoré tu dnes odzneli.

    To, čo hovoril pán poslanec Lipšic, že to frézovanie tých pníkov je na kusy. To nie je pravda. Je to na metre štvorcové, preto je tam tá desatinná čiarka, celé 22.

    Čo sa týka ďalších vecí, ktoré tu odzneli, ja naozaj obrátim sa teda aj k pánovi Galkovi, aby teda vysvetlil, či naozaj za ten rok a pol kúpil, dokúpil tie motory pre tie vojenské člny, alebo nie. A musím mu pripomenúť, to, čo spomínal, že ja som nepodpisoval len niektoré informácie, ktoré som dostával atď. Podpisoval som tie dôležité informácie a vy viete, o ktorej, a to bola možno jediná vec, ktorá sa podarí dotiahnuť do konca, viete, o ktorej hovorím, hej. Takže, a ja sa tým nechválim, ja sa tým na rozdiel nechválim.

    Aby som prešiel k meritu veci, a to je vlastne údajne nezákonné nakladanie s majetkom, či už hnuteľným, alebo nehnuteľným, Vojenskej spravodajskej služby, čiže rozviedky, v rokoch 2006 - 2010.

    Chcem povedať, a rozdelil som si to na také tri časti, resp. štyri. Tá prvá časť sa bude venovať tomu, to, čo tu bolo povedané, a tá informácia, tá správa, ktorá tu bola, či je tou "slohovou prácou", resp. to nie je "slohovou prácou".

    Existujú aj rôzne verzie a varianty tejto práce alebo tej informácie, ktorá bola, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť poslanci osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. A my sme dostali podobnú správu od ministra obrany na výbor pre obranu a bezpečnosť, čo sa týka postupu, postupu ministra obrany.

    Ja si nemyslím, že tie informácie, ktoré sú tam, sú pravdivé, len sú vytrhnuté z kontextu. Presvedčujú ma o tom nasledovné dve, minimálne dve veci. Bolo tu aj dnes spomínané a tie nehnuteľnosti, ktoré sa tam spomínajú, že jedna, a pán poslanec Galko povedal, že vlastne dve za jeho pôsobenia, ministrovania, boli dokončené či prevedené, resp. predané, tak neverím tomu, že toto sú problémové nehnuteľnosti. Pretože pán Galko, ako ho poznáme, bojuje proti korupcii, proti nekalým praktikám, proti nekalým veciam, a ak by bol tento prevod, resp. predaj nezákonný, určite by tieto nehnuteľnosti alebo tieto prevody stopol.

    Druhou vecou je ten postup, ktorý bol zvolený zo strany bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Ak chcel riešiť celú situáciu naozaj, naozaj úprimne a tie informácie, ktoré mal, tak by nekonal tak, ako konal. S tým, že túto informáciu a tie podozrenia doniesol najskôr bývalému ministrovi vnútra na nahliadnutie a potom všetky tieto informácie skartoval. Predsa aj riaditelia takýchto vojenských služieb sú vzdelaní ľudia a presne vedia, ako majú postupovať v takýchto prípadoch a v prípadoch, a musia konať zo zákona, keď zistia takéto nekalé záležitosti. Naskytá sa teda otázka, prečo takýmto spôsobom bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby postupoval.

    Ďalšou vecou, ku ktorej sa chcem dostať, a, samozrejme, ak sú na tej správe, ktorá bola, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť aj členovia kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, sú pravdivé, nech sa tieto veci prešetria dôkladne a naozaj aj tu platí: "Padni, komu padni."

    Viackrát tu dnes zaznelo a zazneli tu nejaké také slová z viacerých úst viacerých poslancov, že sú tu nejaké pochybnosti zo strany vyšetrovacích orgánov, ako keby sme týmto orgánom činným v trestnom konaní neverili. Tak predsa to dozoruje špeciálna prokuratúra, ktorá tu je a vyšetruje to, resp. bude to celé dosledovávať vlastne špeciálna prokuratúra. Kto iný by mal toto vyšetrovanie dozorovať a nejakým spôsobom riešiť? Asi nie poslanci Národnej rady ani nikto iný.

    Čo sa týka samotnej medializácie, sú tu viaceré otázky. Tá prvá otázka, že prečo to celé vyšlo vlastne navon niekedy v máji, prečo to nevyšlo navon vo februári, v marci, prečo to nevyšlo navon minulý rok alebo, alebo kedy? Prečo to vychádzalo práve teraz? Tá otázka tu bola už dnes viackrát odpovedaná a nebudem sa k nej, k nej vracať.

    Čo sa týka samotnej medializácie, je naozaj zarážajúce, akým spôsobom verejne vystupujú niektorí bývalí dôstojníci Vojenskej spravodajskej služby. A obzvlášť teda na tlačovej konferencii vystúpila, vlastne už teraz asi, neviem, bývalá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby za veľkej asistencie pána exministra obrany a pána poslanca Galka. Ja teraz neviem, kto zneužil koho, či pán poslanec Galko zneužil pani dôstojníčku z Vojenskej spravodajskej služby, alebo ona zneužila jeho, myslím to, myslím to tým, že keď ministerstvo obrany jej neumožnilo odísť z pozície, resp. z ozbrojených síl a z Vojenskej spravodajskej služby, tak po tomto vstúpení už určite bude môcť odísť.

    Mne to pripomína rok 2010, kedy podobné divadlo zahral pán eximinister Galko s bývalým riaditeľom Bezpečnostného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, že sme ho odvolali ako čestného človeka a tak ďalej atď. On týmto vlastne toho človeka, ja si myslím, že ho zničil. Týmto spôsobom toho bývalého riaditeľa Bezpečnostného úradu naozaj, naozaj zničil. My, keď sme menovali nového riaditeľa Bezpečnostného úradu, vieme, prečo sme ho menovali, pretože on to spĺňal a bol to človek, ktorý roky pracoval na Národnom bezpečnostnom úrade, ktorý spĺňal vyhlášku Národného bezpečnostného úradu aj napríklad pri povolení prostriedkov šifrovej ochrany informácií.

    Ešte sa vrátim k pani dôstojníčke, ona tam bola na tej tlačovke vtedy, keď bola práceneschopná. A tu už som vtedy spomínal, že to je asi aj vaša úcta k ženám, pán poslanec Galko.

    Dovolím si pri tejto príležitosti povedať to, že súhlasím aj s niektorými opozičnými poslancami, ktorí či už na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako pán poslanec Hlina, resp. pán poslanec Hrušovský, či už v televízii, alebo aj v tomto pléne povedali, že tu sa už hádam dekonšpiruje pomaly všetko.

    A ja nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že títo dôstojníci, zamestnanci Vojenskej spravodajskej služby, aj keď, aj keď nepracujú na agentúrnom úseku, že to nejakým spôsobom neohrozí bezpečnosť fungovania samotného Vojenského spravodajstva, Vojenskej spravodajskej služby, pretože oni nie sú na utajenom agentúrnom úseku. Hmm, to je, prečo by mali aj iní občania vedieť o tom, kto vôbec pracuje v týchto, v týchto spravodajských službách, aj na tých, aj mimo týchto agentúrnych úsekov? Pretože to naozaj ohrozuje samotné fungovanie Vojenského spravodajstva. A nezáleží na tom, či ten človek je v utajení, čiže v tých agentúrnych úsekoch, alebo je samotným zamestnancom spravodajskej služby.

    Čo sa týka tej medializácie, tak naozaj cudzie spravodajské služby, skratka CSS, sa určite už vyše mesiaca pozerajú do médií, do televízií, čítajú printové články o tom, kto, akým spôsobom, čo hovoril o fungovaní našej Vojenskej spravodajskej služby, resp. Vojenského obranného spravodajstva. Dostávajú sa tak veľmi lacno k informáciám, k údajom, ktoré sa možno vám zdajú nepotrebné, nepodstatné, ale oni aj z takýchto malých informácií si dokážu vyskladať veľkú mozaiku, veľký obraz.

    Sú cudzie spravodajské služby, ktorými väčšinou označujeme služby, ktoré nie sú možno priateľské k nám, k Slovenskej republike a k našim spravodajským službám.

    Ale túto vec viac ako mesiac sledujú aj spriatelené spravodajské služby a ja viem, aké veci sme robili s týmito spriatelenými spravodajskými službami, keď ja som bol ministrom obrany, ktorí ľudia na niektorých veciach pracovali, či už to bolo v kontrarozviedke, resp. v rozviedke, Vojenskej spravodajskej službe, a opodstatnene sa pýtajú a majú otázky, čo sa ešte dozvedia o tom, ako niektoré tie služby fungujú, akí sú tam ľudia v týchto službách. A stačí vidieť len fotografiu spravodajského dôstojníka, ktorý nie je v agentúrnej časti, nie je utajený, oni si vedia vyskladať veľmi veľa.

    Takže, a ja som sa bavil aj s ministrom obrany a chcem ho aj potom požiadať o jednu vec, on to už aj spomínal.

    Teraz sa dostanem k veci, čo sa týka jednej vojenskej služby a celému tomu postupu, ktorý tu bol, ktorý tu je a ktorý určité obdobie bude trvať.

    Mňa veľmi zarazila tá informácia, keď minister obrany povedal dnes, že jeho predchodca podpísal analýzu, že neodporúča spojenie týchto dvoch vojenských spravodajských služieb, čiže rozviedky a kontrarozviedky. Pritom ešte nastúpil pán poslanec Galko za ministra, tak tie prvé jeho úvahy boli také, že podporujú práve zlúčenie týchto dvoch vojenských spravodajských služieb, dokonca, a to mi určite potvrdí, sme pracovali na príprave zlúčenia týchto dvoch vojenských spravodajských služieb ešte za môjho ministrovania, takže bolo zaujímavé dozvedieť sa dnes, že to spojenie vojenských spravodajských služieb neodporúča a že je to blbosť.

    Povedal tu dnes pán poslanec Lipšic, dal takú rečnícku otázku, či potrebujeme vôbec vojenskú rozviedku, Vojenskú spravodajskú službu, sme malá krajina, malý štát, načo my potrebujeme rozviedku, špiónov niekde vonku, v iných cudzích krajinách? My sme ju ani nepotrebovali vlastne.

    No, nad týmto som sa zamýšľal aj ja v tých rokoch 2008 - 2010 a my sme tiež prehodnotili veľmi veľa vecí, či to bola sieť vojenských pridelencov v rôznych krajinách, tá sa redukovala takmer o polovicu, pretože aj tie postupy, ktoré sú teraz v rámci tých spriatelených spravodajských služieb, sú také, že načo budem mať spravodajcu, dôstojníka, resp. špióna v priateľskej krajine, ktorá je členskou krajinou EÚ alebo NATO. Tak sme naozaj túto sieť vojenských pridelencov zredukovali takmer o polovicu a môžem povedať, že za tie roky 2009, 2010 bol krátený rozpočet vojenskej rozviedky o takmer jednu tretinu, ja nepoviem to absolútne číslo, aby sa nejakým spôsobom nehovorilo, koľko mala Vojenská spravodajská služba a koľko mala vojenská kontrarozviedka, a bolo to takmer jednu tretinu rozpočtu, ktorý sme skrátili Vojenskej spravodajskej službe.

    Možno aj toto bol jeden z dôvodov, prečo začali nefungovať niektoré vzťahy v rámci Vojenskej spravodajskej služby, teda rozviedky. Vojenská kontrarozviedka na druhej strane mala stabilizovaný rozpočet, pretože si myslím, a podobne, ako je to aj u civilnej spravodajskej služby pre takú malú krajinu, ako je Slovensko, je naozaj dôležitejšie mať kontrarozviedku. A Slovensko ako taká malá krajina naozaj neuhrá, nenamúti veľké vody s tým, že bude mať, bude pôsobiť smerom von do zahraničia, ale skôr si teda chrániť ako malý štát tie svoje záležitosti, ktoré máme.

    Hovorilo sa tu viackrát, že dochádza k sebadeštrukcii Vojenského spravodajstva, že sú tam rôzne nezdravé vzťahy, že prečo kolabuje Vojenské spravodajstvo. Viete, keď robíte zmeny, a tá veľká zmena, ktorá teraz prišla od 1. januára tohto roku, je to, že sa zlúčili dve spravodajské služby, a ja aj keď som bol ministrom vlastne obrany, tak bol som upozorňovaný zo strany niektorých vojenských dôstojníkov, že ak budeme teda zlučovať tieto dve spravodajské služby, tak môže dôjsť k rôznym personálnym nezrovnalostiam, resp. k rôznym súbojom v rámci týchto dvoch služieb.

    V jednej spriatelenej členskej krajine Severoatlantickej aliancie, nebudem menovať, v ktorej to urobili, to zlúčenie úplne iným spôsobom, že oni vlastne odtiaľ vyhodili všetkých z rozviedky, z kontrarozviedky, všetkých agentov a postavili to úplne odznova. A ja si neviem predstaviť, ako by to mohlo fungovať u nás na Slovensku, mali s tým naozaj veľmi veľké problémy. Takže postupne, a si myslím, aj to, čo sa teraz deje, bude určité obdobie ešte trvať, aby sa to vlastne zastabilizovalo, aby sa urobila nová štruktúra, rozdelia sa nové právomoci, nové kompetencie, samozrejme, aj s týmito kompetenciami nové zodpovednosti.

    Chcem povedať, že možno ak sa to teraz nezdá, že to spojenie dvoch vojenských spravodajských služieb do jednej, že možno teraz v súčasnosti nie je dobrý krok, ten krok to je dobrý, ako dlhodobo to pomôže celému Vojenskému spravodajstvu a si myslím, že to bude fungovať.

    Ja ešte teda by som chcel možno požiadať aj pána ministra obrany, že ak sa preukáže, že k žiadnemu tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby, teda rozviedky, nie kontrarozviedky, ktorej bol riaditeľom pán plukovník Skuhra, že ak nedošlo, tak aby pán minister vyčíslil škody, ktoré Vojenskému spravodajstvu, ministerstvu obrany, ale aj štátu vznikli pri takejto mediálnej komunikácii, ktorá je tu už viac ako jeden mesiac.

    Ešte možno jednou vetou alebo dvoma vetami sa vrátim k tomu, že kto z nás tu z poslancov rozhodne o tom, koľko stoja tie jednotlivé spravodajské kroky, ktoré spravodajci robia, štát, aké sú z toho výstupy, kto hodnotí tie informácie a tú spoluprácu medzinárodnú a kto to porovná a kto povie, aká hodnota týchto spravodajských postupov, resp. získaných spravodajských informácií pre ten štát, pre Slovensko, pre našu krajinu je. Určite to neohodnotíte vy, nikto z nás, ale si myslím, že to ohodnotia iní.

    Hovorilo sa tu, že čo ďalej, že čo vieme urobiť, aj jeden z predkladateľov, pán poslanec Vašečka, hovoril, že by sme teda mali prijať nejaké nové legislatívne zmeny, ktoré by odstránili takéto možno pochybenia z minulosti, aby sa neopakovali v budúcnosti. No je, pravda je jedna, že aj keď spravíte legislatívu hocakú, super nepriestrelnú, vždy je to o ľuďoch, v prvom rade je to naozaj o ľuďoch. A záleží na tom, akí ľudia na ktoré miesta a akým spôsobom svoje povinnosti a funkcie si plnia.

    Pripravuje sa nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa bude týkať nielen teda už spojeného Vojenského spravodajstva, ale aj civilnej spravodajskej služby, kde určite budú posilnené aj kompetencie zákonodarnej moci, čiže parlamentu, čiže Národnej rady Slovenskej republiky.

    A hovorilo sa tu aj dnes o tom, že dochádza k masívnym únikom rôznych utajovaných skutočností, informácií atď. Tak ja neviem, ja sa pýtam, čo zmeníme zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, že tí, ktorí tieto informácie vynesú von a budú v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, že zvýšime pokuty, že tam dáme, ja neviem, namiesto 50-tisíc korún, ktoré tam je teraz, dáme 100-tisíc, 500-tisíc, milión korún?

    No podľa mňa zase narazíme na verejnosť alebo, ja neviem, na koho iného, že nám povie, že chceme ututlávať niektoré utajované skutočnosti. No veď aj ten zákon o ochrane utajovaných skutočnosti hovorí, teraz neviem, či je to § 4, alebo § 5, hovorí o tom, že veci, ktoré sú nezákonné, nehospodárne atď., nemôžu byť utajovanými skutočnosťami. To je pravda. Ale kto o tom rozhodne? O tom rozhodnú len orgány, ktoré sú na to určené, čiže orgány činné v trestnom konaní.

    Dobre. Poďme diskutovať o tom novom zákone, o službách, či je to vojenská služba, či je to civilná služba, akým spôsobom sa dajú tieto veci nastaviť. Ale ak a sú už aj tie návrhy, však videli kolegovia zo všetkých troch, teda dvoch výborov kontrolných, tieto návrhy. Kľudne nech poslanci kontrolujú, nech majú tú väčšiu kompetenciu, nech tí poslanci prejdú previerkami, bezpečnostnými previerkami, a keď prejdú týmito bezpečnostnými previerkami, tak sa budú môcť oboznamovať aj s oveľa väčšími informáciami, budú mať prístup k väčším informáciám, ako majú doteraz. Si myslím, že tie bezpečnostné previerky budú potrebné, pretože tie spriatelené spravodajské služby, aby nemali obavy z toho, že poskytnú našim spravodajským službám nejaké informácie, budú zdieľať, šérovať tieto informácie, tak aby neboli nejakým spôsobom, sa nebáli, že tieto informácie sa dostanú do rúk nepovolaných osôb.

    Toľko z mojej strany. Ja dúfam, že aj tá diskusia nasledujúca bude na tej odbornej úrovni, že to tu nebude tak, ako to bolo doteraz pri niektorých vystúpeniach, že skôr tie emócie pôjdu bokom a že si odborne povieme o ďalších veciach.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vystúpia teda páni poslanci s faktickými poznámkami: Galko, Jarjabek a Podmanický.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Baška, tak teda bez emócií vám zodpoviem niektoré otázky a pár poznámok by som si dovolil.

    Čo sa týka tých člnov bez motorov, tie, ktoré ste tak škandalózne nakúpili s drevenými vesielkami na posmech a niekoľkonásobne predražené, áno, podarilo sa nám ušetriť peniaze na tie motory a bolo pripravované verejné obstarávanie. Medzitým padla vláda, čiže tie peniaze tam zostali na to vyčlenené. Či potom následne boli tie motory zakúpené, alebo nie, neviem, ale ten svoj sľub som dodržal.

    No, čo sa týka podpísania tých dôležitých informácií, pán kolega, ja som videl tie informácie, ktoré ste si len prečítali a odmietli ste ich podpísať, a boli to všetko spravodajské informácie, kde ste dostali strach. Kde figurovali ľudia z podnikateľských kruhov a z politických kruhov, proti ktorým ste sa jednoducho nemohli postaviť. Taká je pravda. A figurovali tam aj zamestnanci, na ktorých si netrúfli traja-štyria ministri predo mnou. A ja som ich dal von, dneska sú späť.

    Čo sa týka Bezpečnostného úradu a pána Jangla, nikto mu život nezničil, pokiaľ mám správne informácie, tak prednáša na Žilinskej univerzite na Fakulte špeciálneho inžinierstva. A tohto človeka ste odvolali počas dovolenky, pretože odmietol podpísať nákup tempestovaných počítačov o 200 % predražených, 7,8 mil. eur. O 7,8 mil. eur ste ukrátili Slovenskú republiku pri nákupe týchto počítačov.

    Ešte poviem v rýchlosti k tej analýze, lebo k tomu som sa nestihol vyjadriť. Ja som dal spraviť analýzu, ale ja som nedefinoval dopredu, že či tá analýza má byť, či má byť výsledok, že sa majú spájať, alebo nie spájať spravodajské služby, a, samozrejme, že tí spravodajci si tú analýzu spravili tak, aby sa tie služby nespájali. Takže taká je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať aj za tie kľudné, nehysterické slová pánovi poslancovi, aj za to, ako viedol celý tento svoj monológ.

    A napadla ma pri tom len jedna taká myšlienka, viete, ja neviem, koľko stojí vybudovanie bezpečnostných služieb a ich tajných zložiek a tak ďalej atď. Ale po dnešku viem celkom presne, že na zničenie týchto tajných služieb stačí jedna takáto blbá schôdza. Takáto nezmyselná schôdza, ktorá nerieši absolútne nič a nevyrieši totálne nič! A prídeme domov večer a budeme si hovoriť len to, že sme tu počuli nejaké divoké, hlúpe ohováračky.

    A mohli by ste mi povedať ešte jednu vec, drahí kolegovia z opozície, reagujúc na pána poslanca Bašku, naozaj treba hovoriť plné mená utajených dôstojníkov tajných služieb, ľudí, ktorých princíp práce ja založený na istej utajenosti?! A vy tu tliachate ich plné mená, aj s menami a priezviskami a ja neviem s čím všetkým. No, však, veď zdá sa mi to minimálne choré!

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega presne reaguje na predrečníka.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie! Vôbec. Prosím vás pekne, naozaj, pán poslanec, tak sa ukľudnite! Nech sa páči, dokončili ste?

  • Ďakujem pekne. Na pána spravodajcu nebudem reagovať.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj ja si myslím, ako pán poslanec, že nech sa vyšetrí všetko, čo sa vyšetriť má. Ale myslím si, že pán poslanec mal položiť ešte niektoré ďalšie otázky, ktorým ľudia nerozumejú, ani ja nerozumiem. A chcem ho požiadať alebo chcem možno dodať, že mohol sa pán poslanec pýtať, možno sa na to treba spýtať pána poslanca Galka:

    Prečo návrh na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze podpisoval človek, ktorý musel odísť z pozície ministra obrany pre škandalózne odpočúvanie novinárov, vlastných kolegov a niektorých ďalších ľudí?

    V Českej republike, dámy a páni, odstúpil predseda vlády len preto, že sa prevalilo, že jeho riaditeľka kancelárie zneužila tajné služby na odpočúvanie zo súkromných dôvodov.

    V Slovenskej republike musel minister obrany odstúpiť pre odpočúvanie z politických dôvodov. Ja sa preto, možno chcem tak navrhnúť pánovi poslancovi Baškovi, že sa treba opýtať pána poslanca Galka, kto je teda zodpovedný za odpočúvanie, za to škandalózne odpočúvanie na Vojenskom spravodajstve počas jeho obdobia? Treba sa opýtať pána poslanca Galka, kto je zodpovedný za vynášanie tajných materiálov, ktoré sa dnes mediálne používajú? Treba sa, pán poslanec Baška, možno opýtať nabudúce pána poslanca Galka, kto organizuje mediálne výstupy tajných agentov v celej tejto údajnej kauze?

    To sú otázky, pán poslanec, ktoré sa treba pýtať v ďalšej, v ďalšom priebehu schôdze.

  • S reakciou pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Pán poslanec Galko, báť sa môžeme, ale strach určite nemáme. To, čo ste hovorili o tých tempestoch, o tej čiastke, tak, ktorá, hovoríte, že prišiel štátny rozpočet, veď, hm, za toľko sme ani nenakúpili tie tempesty, čiže nemohol štát prísť o takéto finančné prostriedky.

    A ja naozaj nechcem otvárať teda tú starú kauzu s vami, ktorú ste mali, ale ja som si nikdy nedovolil odpočúvať svoju sekretárku, snažiť sa odpočúvať, získať teda povolenie na odpočúvanie a sledovanie svojich najbližších, to je ako, myslí, ochranku a šoférov. A určite by som nedal pokyn odpočúvať vodiča maďarského kamiónu, teda Maďara, ktorý určite nevie, čo tu robia spravodajské služby, a ja neviem, podľa mňa on neviezol ani, neviezol žiadny vojenský materiál alebo materiál dvojitého použitia. Ja neviem, to, že sa tam naozaj vtedy na tej diaľnici, na tej ceste na chvíľku objavil s tým kamiónom za vami, tak k tomu by som, neviem, ja by som ho nedával sledovať. To je všetko.

  • Nech sa páči, pán poslanec Martvoň, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    No, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal asi akým spôsobom, že občan Slovenskej republiky má dneska z nás určite veľkú radosť. On za ten čas, čo tvrdo pracuje, tak teraz večer, keď si zapne televíziu, tak vidí, že v kuse sa tu hádame o niečom, čo v podstate nie je ešte ani vyšetrené a čo má plno, plno otáznikov. Samozrejme, okrem toho, že bude vidieť, ako sme tu všetci znudení, tak bude vidieť vysmiateho pána Hlinu, ale tak na to už asi sú zvyknutí. Ale na druhej strane prejdem trošku k zopár faktom.

    No to, čo sa tu pán poslanec Galko pokúsil urobiť na Slovensku, alebo ľudia, bývalí teda dôstojníci spravodajských služieb, sa zvykne v odbornej terminológii nazývať tzv. whistleblowing, teda oznamovanie nekalých praktík, alebo, v jednoduchosti povedané, tzv. udavačstvo. Samozrejme, tento whistleblowing funguje vo vyspelých krajinách ako takých, ale na Slovensku nemá konkrétnu úpravu. Jedine, samozrejme, by bol možno prípustný alebo dalo by sa hovoriť o prípustnosti v prípade, že je dodržaný zákon. No v tomto prípade, čo sa udialo na Slovensku, bol nielen porušený Trestný zákon podľa môjho názoru vo vzťahu k ohrozeniu utajovanej skutočnosti alebo k ohrozeniu dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, ale ešte aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, aj zákon o Vojenskom spravodajstve.

    Samozrejme, § 38 zákona o ochrane utajovaných skutočností zakotvuje povinnosť dodržiavať mlčanlivosť pri bývalých príslušníkoch, ale aj iných osobách, ktoré v podstate pracujú s utajovanými skutočnosťami, aj po zániku ich funkcie alebo pracovného pomeru. A tu je ten problém, na ktorý sa snažia poukázať všetci moji kolegovia, že, jednoducho, ak niekto chcel niečo oznámiť, tak nemal si z toho robiť tlačovku, i keď už teda aktívne nepracuje v tej tajnej službe, ale mal postupovať v zmysle zákona. Čiže nedá sa tu hovoriť o nejakom modernom whistleblowingu, ale môžme tu hovoriť jedine o tom, že niekto, kto chcel zničiť alebo ohroziť naše spravodajské služby, očierniť ich v oblasti ich činnosti vo vzťahu k zahraničiu a Slovensku, tak toto bola podľa mňa, bol základný účel.

    No ja sa pýtam, ale dá sa veriť ľuďom, ktorí vystúpili akože ako bývalí dôstojníci a porušili tým zákon, čo sú školení pretvarovať sa? Čo sú školení, ako sa hrať alebo ako profesionálne klamať? Dá sa takýmto ľuďom veriť?

    No ja osobne tým ľuďom neverím. Dokonca nehovoriac o tom, ktorí verejne priznávajú, alebo tu to bolo aj jasne povedané, že majú nejaký osobný vzťah ku kauze. Ten osobný vzťah ku kauze, pán Galko to tu spomínal, minimálne je vo vzťahu k pani bývalej, teda príslušníčke SIS, pardon, Vojenského spravodajstva pani Svrčkovej a plus ďalší.

    No, chcel by som ešte povedať jednu takú základnú vec, samozrejme, to, čo sa dialo za pána ministra Galka, už tu moji kolegovia povedali, dovolím si ešte ale upozorniť na nález, alebo teda uznesenie Ústavného súdu 1ÚS354/2012-16, ktoré vám bolo rozdané alebo ktoré tu bolo dané na voľné zobratie si zo strany pána ministra. Nikto si nevšimol, že práve na strane 8 bolo jasne skonštatované a rozobrané z odtajneného rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k súhlasu na odpočúvanie zo 6. júla 2011, boli tu krásne uvedené a sú tam na strane 8, krásne uvedené informácie, ako postupoval pri pokuse z prostredia finančných skupín ovplyvniť kúpu, prevod alebo prenájom zdravotníckych pracovísk a v pôsobnosti ministerstva obrany pán inžinier L. Jednoducho, ak takíto ľudia boli zoskupení okolo pána ministra a pracovali aj v tajnej službe, teda v tom Vojenskom spravodajstve, tak myslím si, že nemôžme tu hovoriť o vôbec nejakej dôvernosti ich informácií a vystúpení, s ktorými prichádzajú.

    O to väčší dôvod, aby začali konať orgány činne v trestnom konaní a, samozrejme, aby teda sa začala tým zaoberať špeciálna prokuratúra a nie my tu, parlament ako taký.

    Nemyslím si, že sú nejaké vážne dôvody to, že niekto sa objavil na nejakej spoločnej fotke, samozrejme, je to na nadriadených týchto dotyčných osôb, aby sa pýtali, že prečo sú tam. Ale nie je dobré, keď s tým vystupujú ľudia, ktorí mali vo vlastnej strane ľudí, ktorí sa objavili na spoločnej fotke s takáčovcami ako takými. Dávam do pozornosti pána I. G., ktorý bol nominant SDKÚ v Prezídiu FNM v rokoch, teda v roku 2001, 2002, ktorý v rokoch ´99 až 2003 podnikal so Surovčíkom a s ďalším kolegom od takáčovcov Ľubošom K., pričom v roku 2010 dokonca do médií prenikla fotka Surovčíka a Ľuboša K. aj s jedným poslancom SDKÚ, pánom P. K. Čiže nemyslím si, že toto je dôvod, prečo by tu mala byť mimoriadna schôdza, že sa objavila nejaká fotka. Na to sú práve nadriadení, aby ten dotyčný im to vysvetľoval.

    Vzhľadom na to, že v podstate som toho názoru, tak ako som povedal v úvode, že predmetnou kauzou sa majú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia NR SR ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia" (ďalej tlač 588). Znenie, alebo teda návrh uznesenia je:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie informáciu ministra obrany Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia";

    B. konštatuje, že vyšetrenie podozrenia z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia patrí do pôsobnosti príslušných vyšetrovacích orgánov.

    Toľko je návrh môjho uznesenia, ktoré odovzdávam, samozrejme, spravodajcovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Chcem povedať, vážený pán poslanec Martvoň, že vaše vystúpenie ma hodne zamrzelo. Nie je v tom merite zrejme, ktorý tu stále obraciame, ale v tej jednej konkrétnej časti, kde ste sa dopustili k veľkej neúcte, ja si myslím, množstvo ľudí, ale aj k neúcte k istému zameraniu, ktoré dnes v spoločnosti považujeme za veľmi dôležité. Ja viem, ste rečník, napokon ste to nečítali a v zápale nám ujde kadečo. Ale, viete, dať rovnítko medzi whistleblowingerov a udavačov, to je tak niečo dehonestujúce a nízke, že ja si myslí, aj keď vás k tomu nevyzývam, ale ak by ste sa za to ospravedlnili ľuďom, ktorí považujú za vec svojej cti poukazovať na ohrozovanie spoločných záležitostí vašej krajiny, za poukazovanie na to, že tu stále existuje veľa tých, ktorí považujú vlastné vrecko za viac ako celú vlasť. Možno práve aj o takých dnes rozprávame. Takže v takomto prípade by ste mali slová veľmi vážiť.

    A ja si vás dovolím poprosiť, aby ste už nikdy viac, pokiaľ teda myslíte svoju poslaneckú úlohu vážne a pokiaľ ste aj zrejme nedávno spolu s vašimi kolegami hlasovali za postúpenie návrhu o týchto udavačoch z dielne KDH do druhého čítania, aby ste to už nikdy viac nepoužili, lebo to je niečo, čo obracia zmysel nášho snaženia. A ja chcem stále veriť, že to základné snaženie - pomôcť našej krajine, máme tu všetci. Takýmto spôsobom, keby ste týchto ľudí označovali za udavačov, by sme skutočne si nemohli porozumieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Martvoň, no, ja som nepočul to, čo pán kolega Mičovský hovoril, a už som vám chcel povedať, že mne sa niektoré tie pasáže vaše zdali celkom také normálne, konštruktívne a budem sa snažiť aj ja vám vecne odpovedať.

    Nehnevajte sa na tých ľudí, čo chodia a vystupujú a rozprávajú, proste jednoducho oni nemajú inú možnosť. A to je jedno, či to je dôstojník a bývalý dôstojník a zamestnanec. Jednoducho treba robiť takým spôsobom, aby tí ľudia nechodili a nerozprávali, aby nemali, aby neboli žiadne špinavosti, o ktorých treba rozprávať. Nebudete robiť špinavosti alebo tí vaši ľudia na ministerstvách, tak sa to nebude diať.

    K tomu inžinierovi, k tomu môjmu poradcovi, veď to práve dokazuje, že som spravodajcom rozviazal ruky, keď ho odpočúvali, môjho vlastného poradcu. Však to dokazuje, že som im rozviazal ruky. A vám garantujem, pretože odposluchy sa nasadzujú vtedy, keď sa majú potvrdiť alebo vyvrátiť spravodajské informácie, že zrejme sa tie informácie nepotvrdili. Pretože keby sa potvrdili, tak Brychta by bol prvý, ktorý by utekal do kancelárie a ktorý by mi to strkal pod nos, aby sme dali trestné oznámenie. Veď to predsa svedčí v môj prospech, keď bol ten človek odpočúvaný.

    A na záver musím vás, musím vás podpichnúť, lebo ste tu rozprávali o, nerozumel som tomu celkom, o nejakých stykoch s nejakými takáčovcami niekoho. To ste koho mysleli? Pána ministra Kaliňáka alebo pána ministra Glváča, že sa s tými takáčovcami pravidelne stretával?

    A úplne na záver využijem pätnásť sekúnd na to, aby som povedal, že, pán Martvoň, prosím vás, povedzte pani podpredsedníčke Laššákovej, že sa zachovala veľmi, veľmi nekorektne, keď dovolila pánovi Podmanickému, aby mi kládol otázky, reagoval vlastne na mňa a ja som nemal možnosť mu nejak odpovedať. Od vás, pani Laššáková...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dobre. Nechala som aj vás, aby ste mohli to isté spraviť.

    Takže s reakciou pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán prof. Mičovský, no, ja budem reagovať teda najskôr na vás. Zjavne sme sa zle pochopili. Lebo ja som poukazoval na to, že v podstate aj ten whistleblowing, ktorý má preklad "oznamovanie nekalých praktík", má svoje nejaké pravidlá. A pokiaľ teda niekto nepostupuje v zákone, podľa zákona, tak ide o ďalší možný preklad whistleblowingu, a to je udavačstvo. Čiže zjavne sme sa nepochopili. A v prípade spravodajských, teda bývalých spravodajských dôstojníkov mali by v prvom rade oni postupovať, keďže sa na nich vzťahuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, by mali postupovať v zmysle zákona a oznámiť to, čo sa dozvedia, orgánom činným v trestnom konaní. Tak to robia dokonca aj tie klasické, mnohokrát biele vrany, že to oznámia aj orgánom činným v trestnom konaní, to, čo sa dozvedia, ak ste na toto narážal.

    Čiže ja, keď niekto oznámi, že sa, dokonca každý má povinnosť, pokiaľ sa dozvie, že je páchaný trestný čin, ten trestný čin oznámiť. Čiže proti tomu ja nič nemám.

    Čo sa týka pána kolegu, pána poslanca Galka, no, pán poslanec, dovolím si poukázať na to, že tým, čo ste povedali, že ako ste rozviazali svojim, dá sa povedať, podriadeným ruky pri odpočúvaniach, no, ja sa pýtam, tak načo ste mali za poradcov takých ľudí, ktorých ste dávali potom odpočúvať a ste im nedôveroval? Tak ako je to také dosť zvláštne. Ale na druhej strane nebudem sa k tomu vyjadrovať, lebo myslím si, že to bola práve tá kauza, kvôli ktorej ste stratili dôveru svojich vlastných koaličných partnerov.

    Čo sa týka toho, čo ste povedali, že ste nepochopili, koho som myslel s tými fotkami, no práve v roku 2010, ja vám to teda upresním, unikla fotka, na ktorej je poslanec SDKÚ Pavol Kubovič, na fotke, so Surovčíkom a Ľubošom K. z takáčovcov. A tam vám nevadí, že s takýmito ľuďmi v podstate ste v určitom momente vytvárali koalíciu? Alebo ste boli vo vláde? Skôr na toto som chcel poukazovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Frešo, máte slovo. A pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, poslankyne, poslanci, podrobne som si vypočul tú debatu všetkých tých, ktorí boli písomne prihlásení, samozrejme, aj tých, ktorí boli ústne prihlásení. Ja rozumiem tomu, že tá debata je ťažká a nerobíme ju kvôli tomu, aby sme tu vzájomne sa prekárali alebo presviedčali o niečom, čo je ako osobné. Ale robíme ju preto, aby ľudia porozumeli, že tento parlament má stále ešte zvrchovanosť nad tým, čo sa deje v tomto štáte, a špeciálne ma zvrchovanosť nad exekutívou a k tomu patria aj obe, dnes už zlúčené, vojenské tajné služby. Robíme ju preto, lebo akonáhle vypukne takto veľký škandál, tak je povinnosťou demokraticky zvoleného parlamentu, a to Národná rada ním je, takúto vec prebrať na svojej pôde, prijať opatrenia, ktoré súvisia s týmto škandálom, prípadne systémové zmeny, prípadne ak tam niekto personálne zlyhal, no tak bude musieť voči nemu vyvodiť svoje dôsledky tento parlament.

    Preto by som sa veľmi rád dôrazne ohradil ešte raz voči všetkým tým, ktorí len náznakom hovoria o tom, že o čom tu môžme rozprávať a o čom tu rozprávať nemôžme. Inými slovami, to, že tu sa odhaľujú agenti, že tu naozaj zlyhal vnútorný mechanizmus, ktorý mal odstrániť a korigovať tie podozrenia, ktoré tu boli, no tak to je jednoducho holý fakt. Je to holý fakt, o ktorom treba vedieť, ktorý si treba prebrať a za ktorý treba prijať aj zodpovednosť. Primárne tá zodpovednosť, samozrejme, leží na vláde, lebo ona má všetky páky pre to, aby ten problém riešila.

    Ja musím konštatovať, že od môjho prvého vystúpenia niekedy okolo tretej pán minister ani obrany a už vôbec nie pán premiér neprišli do tejto sály, aby svojou osobnou prítomnosťou sa zaujímali vôbec o tento typ debaty, rozumej demokratickej kontroly svojej vlastnej práce. To znamená, že aj týmto spôsobom ukazuje súčasná vláda a hlavne pán premiér, že mu je úplne jedno, čo jeho nadriadení, rozumej poslanci Národnej rady zastupujúcich ľudí zo Slovenska, svojich vlastných voličov, si myslia o škandále, ktorý mu pod rukami deklasuje a ničí jednu tajnú službu. Inými slovami, dáva najavo, že nemá záujem o vyšetrenie celého prípadu pod demokratickou jasnou kontrolou. Dáva najavo, že je to preňho druhoradé.

    Mňa to obzvlášť mrzí, lebo sa znova vraciame do doby 90. rokov, kedy bola tajná služba spochybnená. Veď stačilo tak málo, prísť sem, dať normálne k tomu jasnú debatu, zobrať na seba isté záväzky ako premiér, urobiť si poriadok, a ak chcete, tak buchnúť do stola a naozaj, naozaj zjednať nápravu. Tam je tá otázka úplne logická, že prečo pán premiér sem nepríde, prečo to nespraví.

    Ja som ponúkal jednu líniu, ktorú považujem za mimoriadne dôležitú a mimochodom aj nebezpečnú, pán kolega Martvoň, a znova ju zopakujem. To nie je o tom, kto je kde na fotke. To je o tom, kto je koho nominant. A znovu zopakujem to, čo sa vtedy písalo, lebo mám s tým aj osobnú skúsenosť, že šéfovia tajných služieb, vtedy dvoch, rozumej v rokoch 2006 - 2010, boli politickí nominanti Slovenskej národnej strany. Na toto sa neunúval pán premiér ani pán minister obrany dať nejakú jasnú odpoveď, že koho to nominanti boli. Naopak, máme fotografiu, kde s pobočníkom vtedajšieho predsedu sedia práve títo nominanti.

  • Rečník zobral do rúk fotozáber s veľkosťou A4.

  • A to považujem za mimoriadne vážne.

    Hovoriť nám o tom, že sa máme obrátiť na nejakých nadriadených, že to je vlastne ich vec, je, pán Martvoň, obyčajná sprostá drzosť. Preto, lebo ak je tu niekto nadriadený, tak ste to mimochodom vy a ja a my všetci, jak tu sedíme. My sme tí nadriadení, tak sa na nás obraciam. Áno, sme tí nadriadení práve týchto ľudí. Oni nemajú žiadnu inú ako delegovanú právomoc od tohto parlamentu, a keďže ich nadriadení na to kašlú, ak to chcete počuť, stačí sa mi otočiť a pozrieť sa, že nevidím tu premiéra ani ministra obrany, no tak to preberáme na seba. Čo je na tom čudné? Ak chcete naozaj zapôsobiť na to, aby ich nadriadení konali, nech sa páči, dvihnite telefón premiérovi, hádam vám zdvihne, a povedzte mu, aby prišiel splniť svoju ústavnú povinnosť. To je úplne normálne v iných štátoch. A pri takto obrovskom škandále je to úplnou samozrejmosťou.

    Veď si uvedomme, že nie že opozíciu zhadzuje svojou neprítomnosťou pán premiér, ale vás ako vládnych poslancov zhadzuje. Nestojíte mu ani za to, aby prišiel odpovedať na nejaké otázky. Keď už nie na tie naše, no tak nech, nie, príde odpovedať aspoň na tie vaše. To je jednoducho niečo, kde vás zhadzuje, že táto vláda nemá zodpovednosť voči poslancom, dokonca ani vlastným.

    Považujem to za veľmi dôležité preto, lebo viacerí hovorili o tom, že to bude mať dopad na kredibilitu vojenských tajných služieb. No, to bude mať dopad. A nevyšetrenie toho prípadu bude mať ešte väčší dopad. To znamená, neschopnosť o tom hovoriť na pôde parlamentu signalizuje, že nemáme demokratickú kontrolu nad týmito tajnými službami.

    Ja som preto použil tú vetu, že teda čo vedia na pána premiéra také svetové títo dôstojníci, resp. na pána ministra obrany, že im tie kľúčové otázky nepoloží. Že sa ich jednoducho neopýta, čo ste v tom Benine robili, jako to tam vlastne je, či ste nejako zaviazaní pánu Slotovi, koho nominanti ste? A mimochodom aj to, čo som naznačil, lebo iný predchádzajúci riaditeľ jednej z týchto služieb naozaj výrazným spôsobom figuroval v kauze emisií, že či nejakým spôsobom sú aj na toto napojení. Úplne demokratické, logické otázky, ktoré by ste mali vy sami kvôli tomu, aby ste si zachovali česť poslankýň a poslancov, dámy a páni zo SMER-u, položiť. A mali by ste to teda položiť, keď už používame ten výraz nadriadený, tak to položte premiérovi. On je ten, kto tu má urobiť poriadok, kto tu je vlastne mesiac ticho. A vás by nemalo uspokojiť to, že povie, že sa v tom ani "divá sviňa" nevyzná. No tak keď sa v tom nevyzná ani divá sviňa, ani on, tak nech tam ide niekto, kto sa v tom vyznať bude. Lebo slušný človek, ktorý normálne chodí do roboty, platí všetky tieto tajné služby, musí mať istotu, že sa tam nekradne, že sa tam neintriguje a že nie sú zneužívané voči nemu. Veď si uvedomte, že keď táto debata skončí, tak tá príchuť, ktorú môže mať z tejto vlády a z jej spravovania tajných služieb normálny občan Slovenska je, že kedykoľvek tajná služba sa môže voči nemu obrátiť, táto vojenská, lebo si nevie vyriešiť svoje problémy na pôde parlamentu. To považujem za najnebezpečnejší odkaz tohto dnešného dňa.

    To je úplne irelevantné, kto si tu čo osobného rozpráva. To proste do parlamentu patrí, slovenského, možno to bude chvíľku trvať, jedno, dve, tri volebné obdobia, než sa to možno trochu ustabilizuje, dostane sa do nejakého diplomatického štýlu. Ale ten najhorší možný odkaz je, že sa nestaráte, v tomto prípade, vládne poslankyne, vládni poslanci, o to, aby sa ľudia cítili bezpečne a aby cítili, že ich peniaze sa nekradnú na tajnej službe. To je jednoducho holý fakt. A nestaráte sa preto, lebo tých, ktorí to môžu ovplyvniť, si sem ani len nezavoláte, rozumej premiér a minister obrany.

    Ja považujem za mimoriadne dôležité, že táto schôdza sa vôbec uskutočnila. Považujem to za mimoriadne dôležité preto, lebo sa veľmi plasticky ukazuje pred celým Slovenskom, kto má ambíciu viesť exekutívu a v tomto prípade aj tajné služby tak, aby ľudia tomu dôverovali a rozumeli. A kto má ambíciu hovoriť o všetkom možnom inom, len nie o podstate problému, rozumej o politických nominantoch, ktorí to vedú, ktorí, sa zdá, že sú neodvolateľní, ktorí, zdá sa, že chodia oni búchať do stola svojim nariadeným a hovoria im o tom, čo majú ich nadriadení robiť, a nad ktorými ich nadriadení strácajú kontrolu. Preto máme tak absurdný nápad, že pôjde o samovyšetrovanie na tejto tajnej službe prípadu, v ktorom títo nominanti figurujú.

    Ja sa dotknem toho, čo hovoril ako pán minister Glváč, keď hovoril o previerke spomínaných dvoch pánov z fotografie. Otvorili previerku, absolvovali polygraf a všetko bolo v poriadku, previerka sa zavrela. Existuje legitímna politická otázka, čo takého v tom Benine robili z hľadiska bezpečnosti tohto štátu? Či tam boli služobne, či študovali nejaký možný útok z Beninu, alebo možno nejaké zase spojenectvo s Beninom, možnože naozaj plánujeme vojsť do nejakej koalície, ktorá nás lepšie ochráni ako NATO. Neviem. Možno tam ideme urobiť vesmírnu základňu. Tiež neviem. A možno tam boli iba na dovolenke. No ale ak tam boli na dovolenke, tak by ma veľmi zaujímalo, prečo si niekto vyberie takýto typ dovolenky zrovna do Beninu? Zato, že sú spolužiaci? To je predsa málo. Ja by som rozumel tomu, keby tam išli na dovolenku, lebo sú nominanti SNS alebo boli nominantmi SNS. Ale to už je ďaleko, ďaleko iná káva. Lebo potom to rozvíja celú tú vetvu, a znova sa vrátim k tým emisiám, kde sa naozaj nie že čvirikalo o tom, ale konkrétne riaditeľ tajnej služby bol v tom namočený na ministerstve životného prostredia, že ako títo páni v tom figurujú, čo všetko majú za sebou. A my si dobre pamätáme, že prípad emisií sa neskončil tým, že bolo jasné, kto na Slovensku za tým stojí. Videli sme zopár figúr, ktoré hovorili, že ja za tým stojím, ja za tým stojím, ale v skutočnosti sa to nikdy poriadne nevyšetrilo.

    Takže moja otázka je, či náhodou to nie je tak, že títo páni sú na funkciách znova preto, lebo v skutočnosti vedia, kto za tým stojí a ten niekto by možno mal sedieť v tejto miestnosti za mnou ako člen vlády. Tak tá otázku v skutočnosti stojí. Po slovensky povedané, ako, kto, kým vlastne vrtí. Či ešte stále máme my kontrolu nad tajnými službami. O tom je táto dnešná debata.

    A načrtnem vám aj taký pozitívny záver, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej strany SMER. Myslím si, že prijmeme uznesenie, ktoré si svojou silou vy prehlasujete bez ohľadu na to, čo opozícia navrhuje, ale tým sa tento prípad neskončí. Lebo to, čo tu od rána počúvam, resp. od obeda, to je proste jeden výklad, kde tí, ktorí tam dnes sedia, sú tí najlepší, akí existujú. Mimochodom, nominanti strany SNS. To majú byť oni. A všetci ostatní, ktorí hovoria niečo iné, sú zlí a treba na nich trestné stíhanie. Veľmi nedôveryhodné. Stačí, keď sa spolu vyberieme dolu na námestie, dáme túto otázku 10 ľuďom: "Komu veríte viacej? Či tým, ktorí proste kvôli tomu, že sa boja o svoj život alebo o svoju existenciu a hovoria do médií, alebo nominantom strany SNS?" Ubezpečujem vás, že tá odpoveď bude úplne jasná.

    A práve tento typ pochybností tu mal dnes premiér vyvracať. Mal jasne odpovedať na tie otázky, mal jasne dokázať, že nie je naviazaný na týchto nominantov. A to je to, čo tu dnes chýba. A keďže sme na pôde parlamentu, treba to pomenovať úplne jasne za všetkých slušných ľudí v tejto krajine, a to je to, že mnohí hovoria, že sú to neodvolateľní ľudia preto, lebo príliš veľa vedia. Preto ich nemôže minister obrany odvolať, preto pán premiér sem nepríde, nebuchne do stola a nepovie: Kým sa to nevyšetrí, ste mimo služby. Ale to potom máme naozaj vládu, ktorá nezodpovedá tomuto parlamentu, ale nejakým štruktúram niekde mimo. A to považujem, samozrejme, za najväčšie ohrozenie demokracie.

    Čiže dnes, o čom debatujeme, je, či tento parlament má tú moc v rukách, ktorú mu ľudia dali, alebo táto vláda a táto vládna väčšina tú moc odovzdala, ako je vidno aj v tomto prípade tajnej služby, kde tieto pochybnosti nerozptyľuje, ani si s tým nedáva námahu, naopak, snaží sa urobiť všetko pre to, aby sa na to rýchlo zabudlo.

    Vážené kolegyne, kolegovia zo SMER-u, myslím si, že vás to veľmi rýchlo dobehne, lebo keď pred tajnými službami, ktoré nemáme pod kontrolou, neviete ochrániť občanov tejto republiky, tak nebudete vedieť ochrániť ani seba. Inými slovami, ak nebudete sa podieľať na nastolení demokratickej kontroly nad tajnými službami, ktorej ľudia budú môcť veriť a porozumieť, tak sa jedného dňa stanete obeťou tohoto celého aj vy sami. Čiže ak už vám nie je alebo ak už nechcete rovno zastupovať záujmy všetkých ľudí, ktorých tento stav ohrozuje, tak zastupujte aspoň svoje vlastné záujmy, lebo vás to ohrozuje tiež.

    Som presvedčený, že, bohužiaľ, tento prípad nekončí, lebo vláda pod vedením Roberta Fica nie je ochotná sa pustiť do zápasu o demokratickú kontrolu nad tajnými službami, nie je ochotná s týmto škandálom, aký nemá pamätníka v dejinách Slovenskej republiky, sa vyrovnať tak, ako sebavedomá demokratická vláda v ktorejkoľvek časti Európy alebo sveta. To mi je obzvlášť ľúto a pevne verím, že si to voliči všimnú, kto, ako a koho záujmy zastupuje.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Frešo. Len na jednu vec by som chcel upozorniť, pri ktorej ste podľa mňa trafili klinec po hlavičke, a to je návšteva vysokých spravodajských dôstojníkov v Benine. Pán minister Glváč tu dnes vyhlásil, že nie je nutné podľa platných predpisov a podľa platných zákonov, aby títo dôstojníci vopred informovali, že tam idú, a že nie je nutné, aby vopred informovali, že sa idú stretnúť s týmito osobami.

    Ja tvrdím pravý opak, že to mali urobiť, že mali informovať, že tam idú a že táto informácia má byť uvedená v ich bezpečnostnom spise. Ja si myslím, že je veľmi ľahké do budúcnosti overiť, kto z nás dvoch má pravdu, a logika mi hovorí, že by sa v tom ich bezpečnostnom spise nemalo dodatočne toto upozornenie zjaviť, keď pán minister Glváč tu verejne deklaroval, že podľa jeho, ja neviem, právneho aj ministerského názoru tak nemusia urobiť. Myslím si, že aj toto bude jeden z kľúčov k tomu, aby sme sa dopracovali k tým dôvodom, z akého dôvodu, alebo teda pre ktoré dnes minister obrany Glváč nechce a nemôže odvolať týchto dôstojníkov z vysokých dôstojníckych služieb.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je celkom legitímna a pochopiteľná a oprávnená vaša snaha klásť otázky ohľadom toho bodu, ktorý dnes prerokúvame. Ale čo je celkom nepochopiteľné pre mňa, je bod B. v návrhu uznesenia, pod ktorým ste podpísaný. Totižto Národná rada Slovenskej republiky podľa vášho návrhu konštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo Vojenskom spravodajstve. Predpokladám, že tou prvou kauzou ste mysleli kauzu Galkove veľké uši, ako sa udomácnila v prostredí slovenskej politiky.

    Potom sa vás ale, pán poslanec, pýtam, prečo ste podpísaný pod jedným návrhom s človekom, ktorý je hlavným hrdinom tej prvej kauzy, ktorá je dodnes nevyšetrená, nevysvetlená a ktorá podľa môjho názoru oveľa vážnejšie zasiahla Vojenské spravodajstvo, a je to oveľa väčší škandál ako tento, o ktorom dnes hovoríme. Škandál, kvôli ktorému v susedných krajinách padajú vlády.

    Prečo, pán poslanec, ste sa podpísali na jeden list s človekom, ktorý vám dnes robí kvázihovorcu, ale s ktorým je spätý obrovský megaškandál. Buď ste to, pán poslanec, urobili úmyselne, potom celá vaša debata dnes je úplne zbytočná a zatvorme to a nemá to význam, alebo ste to neurobili úmyselne, tak sa teraz pýtajte, pán poslanec. Pýtajte sa pána poslanca Galka, nech vysvetlí najskôr svoju veľkú kauzu vo Vojenskom obrannom spravodajstve, potom sa môžeme s čistým štítom baviť aj o tejto druhej kauze.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo, tie domnienky, o ktorých ste hovorili, to sú vaše domnienky a tie domnienky a tie sa ako komentujú dosť ťažko.

    Ale zaujímala ma jedna taká trošku komická stať vo vašom príhovore, prepáčte, keď ste hovorili o premiérovi. Na jednej strane hovoríte, že premiér neprišiel na toto rokovanie, že je neprítomný debate v parlamente, vyčítate mu to, že nejakým spôsobom neovplyvňuje parlament svojimi názormi na túto kauzu. Na druhej strane, keby sem premiér prišiel, vyčítali by ste mu, že prišiel, že chce parlament dirigovať, že chce ho ovplyvňovať, hovorili by ste o nátlaku premiéra na poslancov, o istej nedemokratičnosti, o nadradenosti parlamentu nad exekutívou a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Ako ste to niekoľkokrát hovorili. Hej?

    Čiže vlastne moja otázka na vás znie: Ako by sme vám mohli vyhovieť, pán poslanec Frešo?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Už druhýkrát vo vystúpení ste sa pýtali na to, pán poslanec, či sa tu objaví nejaký zodpovedný člen exekutívy alebo vlády. Myslím si, že tejto téme, neviem, ja som počul v úvodnom príhovore pána ministra, že túto schôdzu víta a môže niečo vysvetliť, následne zaznievajú hlasy z poslaneckých lavíc, že je to zbytočné a načo tu trávime čas. Útočné hroty strany SMER je predseda výboru pre sociálne veci a predseda výboru pre kultúru a médiá. A neviem teda skutočne, či je tak zlé, aby sa poslanci, keď už ľudia, ktorí si nemôžu pomôcť alebo nemohli pomôcť a kontaktovali poslancov kontrolných výborov parlamentu o tom, že sa deje nejaká nekalá činnosť, rozkrádanie alebo neefektívne nakladanie, alebo akokoľvek to nazveme, v službách, ktoré bežne nemá kto skontrolovať, resp. počas celej debaty sme sa dostali iba k momentu, že nemáme dobre nastavené mechanizmy a títo ľudia sú bez absolútnej kontroly.

    Čiže myslím si, že keby sa tu bola zúčastňovala, tak ako správne hovoríte, nejaká časť exekutívy a v osobe pána premiéra dostali by sme otázky. Ja som sa dozvedel v kuloároch, že príde pán minister vnútra sa zúčastniť tejto debaty, takže možno sa koniec koncov dočkáme nejakých prekvapivých faktov, ktoré túto debatu aj pre poslancov SMER-u, ktorí majú pocit, že sa tu bavíme zbytočne, urobia zadosť a dozvieme sa niečo zaujímavé, čo posunie minimálne túto debatu do, do roviny nových faktov.

    Ďakujem.

  • Poprosím, pán poslanec Šebej, netelefonujte. Ďakujem.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vy ste povedali, pán poslanec, jednu dôležitú vec, a to je, akú úlohu má v tomto hrať parlament. Či parlament je ešte stále ten orgán, ktorý je nadradený vláde, alebo či vláda si už myslí, že 83 poslancov SMER-u bude hlasovať za všetko, nech im predložia čokoľvek? Toto je tá otázka, ktorú ste položili.

    Ja som počúvala teraz v mojej kancelárii rozhovor špičkového českého novinára pána Hvížďalu, ktorého sa pýtali naši redaktori Slovenského rozhlasu, čo spustilo vlastnilo tú, tie akcie v Čechách, ktorými sme teraz svedkom, že dokonca komando vtrhne na Úrad vlády. A pán Hvížďala odpovedal jednu vec: Stačí jedna nezávislá osoba na poste generálneho prokurátora.

    A teraz snáď už je jasné, prečo nezávislá osoba nemôže byť na poste generálneho prokurátora a prečo po dvoch rokoch SMER musí si zvoliť sebe zaviazaného človeka. Pretože si nemôžu dovoliť, aby na tomto poste sedel človek, ktorý môže mať všelijaké možné myšlienočky, ktoré nie sú kontrolované napríklad aj ľuďmi, ktorí držia v šachu niektorých vysokopostavených činiteľov SMER-u.

    A to je to, o čom ste hovorili. Áno, všetko sa to začne odvíjať zajtra od pozície generálneho prokurátora a to bude tá kauza ako Gaulieder, ktorá na tejto vláde zostane do...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pokúsim sa odpovedať všetkým v takom nejakom jednom myšlienkovom pochode.

    To, čo považujem za kľúčové a dôležité, nie je debata o tom, že čo by bolo, keby bolo, jak to hovorí pán poslanec Jarjabek, ani o tom, čo, kdo je kde podpísaný, ako hovorí pán poslanec Podmanický. V skutočnosti je to debata o tom, že poslankyne a poslanci tohto parlamentu dostali priamy mandát od ľudí a majú vykonávať demokratickú kontrolu. Nebuďme naivní, aby sme si mysleli, že keby sme podpísali iný papier alebo vzbudili lepší dojem, že by tu zrazu pán premiér a pán minister obrany prišli. Obávam sa, že tie dôvody, pre ktoré tu nie sú, sú oveľa vážnejšie ako nejaké podpisy "za" pod sebou alebo naboku seba. Tie dôvody skutočne môžu vyplývať z toho, čo nie že domnienky, to sú jasné otázky.

    Boli to nominanti SNS? A je možné, že tu premiér a minister obrany nie sú preto, že na nich niečo vedia a že ich nemôžu odvolať? Veď to je úplne legitímna otázka. Padla by v každom inom parlamente. Akurát, že na Slovensku v tejto chvíli máme vládu, ktorej premiér sa bojí túto odpoveď priniesť na pôdu parlamentu.

    A ja nerozumiem vládnym poslankyniam a poslancom, že im neni hanba a že jednoducho sa toto premiéra neopýtajú, že nechcú, aby sem prišiel a zastal sa tejto situácie a povedal jednoducho, že to má pod kontrolou. A aspoň aby to povedal, aby bol konfrontovaný s týmito jednoduchými otázkami.

    Vážené dámy, vážení páni, všimnite si, prosím, že nepýtam sa na nič, čo by bolo tajné. Na nič, čo by nebolo verejné, na nič, čo by nebolo nezrozumiteľné. Pýtam sa jednoduché otázky, pred ktorou komplet celá vláda zdrhla. A to považujem za veľmi zlý signál pre celú kauzu, nielen smerom domov, ale aj do zahraničia. Takto dôveru tajné služby jednoducho nebudú mať. A je to vaša chyba.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, na začiatok odpoviem pánovi Frešovi, aby sa kolegovia zo SMER-u nemuseli namáhať. Sú to nominanti SMER-u, dokonca ožratý Slota im nie raz po večeroch údajne volával, nie údajne, ale verifikovateľne, že či odpočúvajú, alebo nie. A týchto, kvôli týmto ľuďom, kvôli tejto histórii vy nasadzujete svoju hruď, vážení. Tak nasadzujte.

    Ja sa pokúsim len v krátkosti zopakovať niektoré veci a na konci dám návrh uznesenia, ale poriadneho uznesenia. To, čo tu doniesol Martvoň, keby som bol viac vytočený, tak by som použil iný výraz. Dobre? Lebo to neni uznesenie, to je, celé je to zlé! To, celé je to zlé, že sa tu o tom bavíme, už o tom vieme, ale už keď je to tu, takže čo s tým? Hej? Už keď ste mlieko rozliali, hej, tak sa netvárme, že netečie. No tečie, no. Tak čo s tým?

    Nám sa na internáte ešte na strednej raz vylialo mlieko a sme ho, sa nám to nechcelo poumývať, ale vám poviem a garantujem, že to smrdí ešte rok. Fakt. Keď zatuchne mlieko pod kobercom, kto má s tým skúsenosť, ešte rok to smrdí. A keď sme si na druhý rok brali izbu, tak sme nechceli ísť do tej izby a vedeli sme prečo. Lebo sme vedeli, že to ešte aj tak bude smrdieť.

    Čiže, naozaj, keď sa k tomu nepostavíme normálne, tak to bude smrdieť rok, jak nie viac. Čo s tým? Ste to domotali, tak to dokrúťte už. Je to príbehom, určite to je príbehom našej malosti, toho, jak si tu žijeme, jak sa tu tvárime. Aj tu ako už sú aj tendencie, ktoré identifikujem, to nejak upratať. Pološtátnickými alebo štátnickými prejavmi pomaly, že upratať. Nie, to sa už nedá upratať, už ste to rozliali, už to treba len exemplárne vyriešiť. To sa už nedá upratať pod rúškom ochrany pomaly. Čo už je čo chrániť? Tu už neni čo chrániť. To treba vyriešiť.

    Tuto zaznelo, že títo ľudia, ktorí preplávajú alebo kariérne existujú v týchto zvláštnych organizáciách, majú, požívali niekoho ochranu, ale zdá sa, že, nie zdá sa, ale znova v priebehu času sa budú verifikovať skutočnosti, že kto ich adoptoval. Ten list, neviem, jak sa to volá, keď si niekoho adoptujete, tak vám dajú nejaký list. Tak ten list sa vystaví časom, hej, že koho sú to deti. A by sme boli prekvapení a s čím to súvisí, že komu stálo za to vytiahnuť Slotu po piatich hodinách z Čadce. A niekomu to stálo za to, ho vytiahnuť. To by ste neverili, že niekto si dal tú robotu, že ho ťahal stade. A prečo to bolo na ten, v reči signálov dôležité, ho stade vytiahnuť, i keď za cenu, že pokoril celú políciu. I za tú cenu ho vytiahli stade.

    Vážení, to vy ste, ja som nie taký, ale tu sú niektorí aj staršieho dáta, bez urážky, že ktorí si pamätáte, že čo je to za doba, keď politruk mal väčšiu moc ako generál. A to znova, keď sa k tomu, čo tu niekde v priebehu alebo v priestore sa vírilo, bolo, že kto sa koho bojí alebo kto pred kým má obavu. Boli také časy, kde politruk mal väčšiu moc ako generál. A zdá sa, že tie časy neskončili. Zdá sa, že sú tu stále časy, keď minister povie, že nie je v polohe, ak povie teda, znova môžeme verifikovať, alebo nie, bol by som radšej, keby sa k tomu vyjadril, že či má, alebo nemá tú moc buchnúť po stole.

    A ja nechcem v tej dobe znova žiť a existovať, že tu je nejaká iná moc. Tu my sa hráme na nejakú moc a potom je tu iná moc, ktorá časom bude naberať v sebe tú silu, že začne ľudí tĺcť a dokonca, a to vám poviem, aby ste teda vedeli, vám aj príde také rozhodnutie o udelení, o vznesení a obvinení človeka, že teda uznáva ho vinným, kde policajti vypovedajú 18. 3., že sa stotožňujú so správou, ktorú podal ich vedúci 19. 3., a pod tým je guľatá pečiatka, vážení, to neklamem. To, jak keby niekoho zaujímalo, to ja vám ukážem, to je normálne rozhodnutie, kde uznali vinnými dvoch ľudí. Jeden z nich som bol ja.

    Ale hovorím to preto, že my sa tu s týmito vecami budeme stretávať, že sme narušili nejaký pochod údajne. Čiže osemnásteho policajti vypovedali, že sa stotožnili so správou z devätnásteho a patria pod jedného človeka, ktorý sa tu sem-tam mihne a skontroluje, či je všetko v poriadku, či je tu Martvoň, či dáva pozor, viete, aby to neušlo, hej, to je celé. To je človek, ktorý patrí pod neho, mi poslal toto s okrúhlou pečiatkou.

    A zdá sa, že v tejto dobe vy chcete žiť ďalej. Ani vás to netrhne. Na výbore som to hovoril, nič, nemyklo s nikým. Normálne. Čo strach? Alebo je to pre vás normálne? Tu stačí, že sa povie, že tajné? Tajné. Boli také doby. Tajné. KSČ, ÚV KSS, hotovo! Tým pádom zhaslo, nič sa nebolo treba rozprávať. Už to neni tajné, už neni nič tajné na tom, už je to len hanba. A hanbu si treba vyžrať a nejako sa z toho vylízať, vážení! Takže celé tuná koncepcie, že tajné a neviem aké sú smiešne z tohto pohľadu, úplne smiešne.

    Vážení, dovoľte mi povedať jednu vec. Ja neverím, stále nechcem veriť tomu, že vy ste na tom tak zle, že ešte kolega Martvoň bude za vás predkladať uznesenia, návrhy uznesení. To ste nemohli, ja neviem, niekoho iného?

  • Smiech v sále.

  • Hamburgerožrút, pokorovač žien, človek, ktorý, viete, to je, ja by som tých prívlastkov nabral toľko, to ste na tom tak zle, vážení? To nemohol ten návrh uznesenia dať niekto iný? To jeho ste nechali nominovať sudcov disciplinárnych senátov? Jeho ste doniesli, on ide zatvárať túto kauzu? Návrhom uznesenia, ktorý je výsmech, to je výsmech ľudí tejto krajiny. Vážení, viete, čo ten človek dal rozdať do lavíc?

    Začnem béčkom, kde konštatuje sa, že "vyšetrenie je z podozrenia z nezákonného," bla-bla-bla, "patrí do pôsobnosti vyšetrovacích orgánov". Pre Kristove rany! Však ako keby sme to nevedeli.

  • Potlesk v sále.

  • A toto chceme konštatovať?

    Tak prijmime, ja doplním céčko, Národná rada konštatuje, že Zem je guľatá, obieha okolo Slnka. To je to isté.

  • Smiech v sále.

  • Však to je urážka, vážení, celý deň tu sedím. Tu kopu ľudí si to pozerá, to toto chceme prijať? Toto idete zahlasovať, smeráci?! Preboha, vážne? Za toto? Že konštatujete (povedané so smiechom), že, ja neviem, tak doplňte céčko.

    Pán kolega, vám sa nečudujem, to vy na to stačíte, na takéto uznesenie, že ho stvoríte.

  • Smiech v sále.

  • Ale, vážení, to za to idete zahlasovať? To chcete, v klube to prešlo?

  • Smiech v sále.

  • Veď to musíte byť dovnútra urazení. To musíte byť akože, ako nič v zlom. Úcty, takej sebaúcty k sebe, už keď nemáte ku nám, ku mne, tak k sebe majte, požívajte k sebe, voči svojim deťom, okoliu, že vy idete zahlasovať za to, že konštatujete, že to patrí do pôsobnosti vyšetrovacích orgánov? To sme tu celý deň kvôli tomu sedeli, aby sme za toto zahlasovali? Že príde Martvoň, ktorý to zistí? Po desiatich hodinách vystúpení to Martvoň zistí a celé to vyrieši, oriešok, že toto je riešenie?!

  • Smiech v sále.

  • Že zbytočne? To nechápete, na čo sme tu.

    A už nehovorím o tom, že áčko, že berieme na vedomie informáciu. Ale ja, pokiaľ ja viem, tu vystúpil niekto v rozprave. Tu vystúpil minister v rozprave, niečo povedal, nebudem teraz komentovať pre túto chvíľu, a zrazu sa z toho stala informácia, ktorú my nemáme brať, vy idete brať na vedomie?

    Ale z toho by tak hlava nebolela, ale z toho béčka. Vážení, veď to je...

  • Smiech v sále.

  • Ako (zasmiatie sa rečníka) k úcte k tým laviciam a po tých to tu ešte príde. Však verte, že po nás ešte normálni sem prídu, preboha, však (smiech v sále) to nemôže ísť takto, že sem bude chodiť taká omladina, jak tu chodí za SMER. To takto nemôže, to tie lavice nezvládnu! Tu musia chodiť normálni ľudia časom. To nemôžete za to zahlasovať! Skutočne nie! To nefunguje.

    Vážení, vy musíte vedieť, v akej krajine chcete žiť, či chcete žiť v krajine, kde vyhrávajú najlepší, kde rozhoduje to, čo vieš, alebo chcete žiť v krajine, čo na koho vieš. To je ten charakter krajiny. A to tak si tu my tak eštebáčime, tak si tu tak trošku a tu kolega to by mohol učiť, to by ste mali na vysokej, vážený, špeciálny predmet, katedru by vám mali vytvoriť presne na to. To je ten charakter štátu, ktorý tu budujeme: čo na koho vieš. To sú informácie, to sú pošuflikované, to sa vyťahuje, čo? To tu funguje. Zrazu sa tu z bojovníka stáva zlomený muž, keď niekto povie, že ide otvárať šuflíky. Úbohé! Vážení, úbohé.

    Ak mu to nepodpíšete, ak mu nedáte, vážení kolegovia od nás, z našej strany, tých päť podpisov, budem si myslieť svoje. Nič v zlom. Lebo aj to tu zaznelo, že či to má, alebo nemá význam. Má to význam, lebo to má význam v tom, že sme urobili, čo sme mohli. To znamená, pozrieme sa do tváre ľuďom, ktorí sa na nás spoliehajú a povedali: "Čo ste urobili?" Urobili sme, čo sme mohli. To znamená, išli sme v postupnosti.

    Niežeby som mal proti niečo Glváčovi, Glváč sa nemôže, ak je veľký muž, tak sa nemôže na mňa hnevať, že som to podpísal, lebo pochopí, že to je štandardný politický postup. Štandardný. A ak sa bojíte toho, že sa tu budú opakovať vystúpenia znova tie isté, tak vám teraz prehlasujem, že nevystúpim. Naozaj nevystúpim. Môžeme to modelovať ako tichý protest, len tiché odvolanie. Bude to bod programu, kde nikto nevystúpi a len sme urobili to, čo sme mali, aby z nás šiel konečne rešpekt, lebo oni nemajú pred nami rešpekt. Oni nám sem pošlú Martvoňa, ktorý nám donesie takéto uznesenie. Rozumiete? To je reč signálov! Oni nepošlú kaliber.

  • Smiech v sále.

  • Vážení, dovolím si predložiť návrh slušného uznesenia, hodného tohto, tejto sály, veľmi jednoduchého. Prečítam ho, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra obrany Slovenskej republiky, aby do (rečník si odkašľal), pardon, 15. novembra, čo hádam uznáte, že je dostatočná doba, aby sme, sa veci utriasli, 2013 predložil správu o aktuálnom stave vo Vojenskom spravodajstve. A doplnil som aj to, čo cítim, že to musí byť trošku v inom režime, v režime vyhradené.

    Prosím vás, pán minister, proti tomu nemôžte byť. Som zvedavý, jaký, lebo vy dáte signál, vy ste už tu, vy dáte signál, nie Martvoň, prosím vás, vy dáte signál a som zvedavý, aký dáte signál. Toto je úplne neškodné a je aj riešením toho celého.

    Ale ak toto prijmete, vážení kolegovia, že konštatujeme to, že Zem je guľatá a točí sa okolo Slnka, tak prepáčte, ale to znova sa posúvame o ďalšiu hranicu, z ktorej sa ťažko vracia späť. Nič v zlom. Aj keď sa možno neskôr budete vyhovárate, však to Martvoň doniesol. Viete, Martvoň to síce doniesol, ale vy za to asi idete zahlasovať. To sú fakt kľúčové momenty.

    Dalo by sa ešte dlho, ale nebudem. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. No, tak sme sa pobavili a myslím si, že pán Hlina si konečne uľavil tým, že tu pospomínal Martvoňa zo všetkých možných strán.

    No, pán Hlina, asi vás za toto pán svokor Maťátko nepochváli, zjavne vám dal asi takýto pokyn vystúpiť, no ale tak, viete, už keď s ním budete večer diskutovať a bude vám dávať pokyny na zajtrajšok, skúste sa ho popýtať na pána Svobodu, možno sa niečo dozviete a potom sa možno aj my tu niečo dozvieme, akým spôsobom sa tu vy hráte na spravodlivého medzi spravodlivými, a pritom ste obyčajná pouličná zmes.

    Čiže jednoducho ja vám na to poviem, pán Hlina, ja si všímam už dlhodobo, že na mňa útočíte, ale ja vám ako neberiem vaše názory, tak vy neberte moje návrhy uznesenia v tom zmysle, že ich tu zosmiešňujete. Každý má právo tu podať návrh uznesenia. A keď neviete akceptovať iný názor, tak sa vráťte potom k vareniu tých halušiek, ktoré ani aj tak vám dobre nejdú na tom vašom ranči, či čo to máte prenajaté od univerzity za pofidérnych okolností.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, ja len takú krátku poznámku, ste hovorili, ste tu vyčítali poslancom za SMER, že aby teda boli uzrozumení s tým, že musia nastavovať hruď. Ja neviem, ja mám z dnešného dňa práve celkom dobrý pocit, pretože práveže väčšina z nich, ja som mal ten dojem, že sa snažila v tých faktických pripomienkach, či už to bol pán poslanec Jarjabek, alebo pán poslanec Blanár, alebo koniec koncov aj pán poslanec Baška, oni sa snažili nejakým spôsobom neurážať a v podstate reagovali častokrát veľmi vecne a konštruktívne.

    Jediný, kto sa tu dneska správal ako chrapúň a kto mal nastavovať hruď a tú hruď vôbec nenastavil, tak to bol pán minister obrany Glváč, ktorý na všetkých nakydal a zbabelo zdrhol.

    Takže ja by som možno z tohto miesta chcel aj oceniť, že tá debata, podľa mňa hlavne v tých faktických poznámkach, nebola zlá.

    Ja viem, pán Hlina, mohli by ste namietať trebárs, že sa tu pán poslanec Matejička učil čítať alebo pán poslanec Podmanický sa tu predvádzal, jak taký smiešny tragéd a aj napriek svojej fyzickej výške sa ukázal ako veľmi nízky, ako veľmi malý človek, ako hlupák. Ale to boli výnimky dneska. To boli skorej také výnimky smerácke.

    Ja si myslím, že v tomto smere sa dá vysloviť s väčšinou ľudí, ktorí tu tú hruď nastavovali, spokojnosť, a ja si myslím, že im samotným to dnes muselo byť nepríjemné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Neviem, či má vôbec význam reagovať v takejto sále, kde sa používajú takéto výrazy. Prepáčte, ale mňa to dehonestuje.

    Ale predsa len, pán poslanec Hlina, mal by som taký návrh, to céčko, déčko alebo niečo, aby to bolo a malo nejaký zmysel, viem, že pre vašu akčnosť to bude prislabé, ale do budúcna by to mohlo navodiť riešenie pri takýchto kauzách, lebo dnes je to do istej miery také formálne. Nemá čo výbor kontrolovať reálne veci, lebo nemá také právomoci.

    Dajme tu záväzok, že prijmeme taký zákon, ktorý túto kontrolu aj zreálni. A takéto hlášky boli v minulom volebnom období, keď boli tie kauzy pri nasadení ITP, že to treba kontrolovať v reálnom čase, ísť do živých spisov. No a vtedajší poslanci SMER-u ako opoziční to hlavne hlásali. Niektorí sa chytali aj za hlavu, že prečo sme to nepresadili, kým sme boli vo vláde? No teraz ste vo vláde, teraz máte bezproblémovú väčšinu v Národnej rade, využite tú možnosť, že sa vám ľahko prijímajú zákony, tak prijmite ten zákon, po ktorom ste volali, keď ste boli v opozícii, že sa nevedela reálne kontrolovať tajná služba. Máte tú príležitosť. Neschovávajte sa teraz za to, že vy ste vo vláde.

  • Ďakujem pekne. Neviem, lebo tak by som toho mal veľa, čo by som chcel povedať, aby som, neviem teraz, či to má význam, lebo to je, poviem, tak dehonestuje.

    Ale už ku kolegovi Martvoňovi, a ešte Steinhübla ste zabudli. On robil u môjho svokra čašníka a prášil ho cez celý Mamut. To ste zabudli, aj to, čo sme, mohli ste sa, ste sa už tak zasvätene pýtali, že kto, čo mal, ste sa mohli na Steinhübla a kopu iných gaunerov, ktorí robili niekde v Mamute. Mohli ste sa kľudne popýtať.

    Viete, toto je megaúbohosť, človek, ktorý sa hanbí za svoje vlastné priezvisko, za priezvisko svojho otca, ktorý sa, svoju priateľku zaprie a povie, že ju nepozná, má s ňou byt, ale keď ju nominuje do nejakého centra, tak povie, viete, že to sú...

    Vážený pán kolega, mňa vy nerozhodíte, vy sa pozrite ale tu k vašim kolegom, im zaprezentujte tie vaše skvosty ducha a skvosty konania. A, vážený pán kolega, verte alebo neverte tomu, existujú ľudia, ktorí povedia, že ste sa im vyhrážali chlapcami z Lamača. Ak vysokoškolský profesor chodí a vybavuje veci takým spôsobom, že to vybavia chlapci z Lamača, a je poslanec za SMER, tak je čosi zlé v tomto štáte, vážení. A na to ja budem upozorňovať a dlhodobo budem na to upozorňovať, pán kolega. Vy môjho svokra nechajte na pokoji. Vy sa bojte toho, aby tí ľudia, ktorým ste to povedali, že to vybavia chlapci z Lamača, aby sa nerozhodli o tom vypovedať, potom sa len budete kukať, že čo ste vlastne spôsobili. A možno nebudete, v tejto krajine nie, lebo Robo to vybaví.

    Vážení, sme na tom veľmi zle. Skutočne. A ide to horšie a horšie. A zodpovední ste aj vy vašou personálnou prácou, pani Laššáková. Prosím vás pekne, vy to nemôžte sem ťahať, do parlamentu, to, čo tu máte.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Pekný deň vám všetkým prajem.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, milý Dodo, pred tým, než začnem hovoriť k veci, ja mám taký pocit, že práve naopak, že som s tou nomináciou veľmi spokojný, pretože táto nominácia ťa, pán poslanec, mimoriadne vytáča. A každým svojím vystúpením potvrdzuješ, že voliči si môžu kľudne pozrieť v priamom prenose, prečo ťa nabudúce nevoliť.

    Za to obdobie, čo sledujem tvoje dramatické, emotívne vystúpenia, či s okuliarmi, či bez, či na tajného agenta, alebo bez, proste nejakú reálnu vec, ktorá by naozaj veci opravila, som nezaznamenal a ja sa nebudem púšťať do osobných vecí, pretože to mi je, to mi je naozaj ďaleko. A úprimne poviem, na rozdiel, ešte jednému kolegovi, ktorému sa povenujem, tak forma proste bez toho obsahu. Možno ubrať plyn a možno v kľude priniesť nejaké návrhy, ono to možno potom aj ostatní budú počúvať, ale toto je taká emócia, čo sem naozaj zbytočne patrí, o to viac, keď hovoríme o veľmi vážnej téme.

    Na druhej strane musím povedať, že na rozdiel od kolegu Galka, ktorý už tu nie je teraz, jemu keď dôjdu argumenty, tak prichádzajú urážky. Pokúsi sa vyurážať všetkých v okolí, nazve ich hlupákmi alebo nazve iným spôsobom, čo vypovedá o jeho intelektuálnej úrovni. A myslím si, že raz keby išiel s pánom Dr. Kadúcom na testovanie, tak proste to by ho naozaj, myslím si, že tuná pán doktor zásadným spôsobom porazil, ale to už neriešme.

    Dobre, poďme k veci.

    Videl som dnes naozaj veľké množstvo emotívnych vystúpení, niekto to mal ako volebnú kampaň, niekto to mal ako možno aj úprimné vystúpenie. A osobitne musím povedať, že, povedal to tu dneska pán poslanec Lipšic, ale hovoril to na adresu niekoho iného, že nie ste nepopísané listy papiera. A osobitne niektorí vystupujúci. Vtedy by som to zobral ako serióznu debatu, vtedy by som to zobral ako naozaj úprimnú snahu riešiť problém, riešiť vylepšenie stavu, keby s rovnakým zápalom napríklad, pán poslanec Frešo, ste vystúpili k budove Daňového riaditeľstva v Košiciach alebo k zlyhaniu daňovej správy, ktorá priniesla 100 mil. eurové straty, áno, to sú násobky toho, o čom sa tu bavíme dnes. Násobky, ktoré sú potvrdené, že práve tým, že ste sa tomu nevenovali, Slovensko prišlo o stámilióny eur. To nie je výmysel, to viete, že je realita, pretože sa potvrdzuje každý mesiac pri výbere daní. Vtedy by som zobral, keby ste ako chlap, do ktorej roly sa častokrát staviate a tých ochrancov, tých ľudí, o ktorých vy stále tak rád hovoríte, by ste sa postavili a vtedy by ste to tu celé odkomentovali, aké obrovské zlyhanie to bolo, pretože vtedy Slovensko prišlo o stámilióny eur. Ale boli ste ticho. Boli ste zašitý v poslaneckej lavici, len aby ste náhodou nepovedali niečo, čo by sa nemuselo niekomu páčiť z vašej koalície. Práve preto vaše vystúpenie proste nemôžem brať ako nejakú realitu, pretože skôr to bolo vystúpením smerom k voľbám, ktoré sa vám blížia. A niekedy neviem, vzhľadom na to, akým úspešným spôsobom ste ututlali financovanie SDKÚ a veci, ku ktorým bolo mnoho dôkazov a ktoré ste nikdy nechceli vyšetriť a ktoré ste nikdy nechceli ukázať na verejnosti a nikdy ste nechceli ukázať občanom, ako to naozaj bolo, aby niekedy, keď my máme spoločnú fotku, pán poslanec, aby sa ma niekto nepýtal niekedy v budúcnosti, že s kým som to na tej fotke. A nemal som z toho nejaký pokazený kádrový profil.

  • Smiech v sále.

  • Čiže to je jedna obava, ktorú vaše vystúpenie vo mne vyvolalo.

    Teda mohli by sme tu naozaj robiť potom napríklad, pán poslanec Hraško, pre mňa je zábavné a vy ste teda v politike naozaj veľmi krátko, ako keď niekto naznačí, že viete, ale tuná ten kolega, ktorý práve hovoril, ukradol alebo urobil netransparentné konanie, alebo urobil nejakú kauzu, vy poviete, to sú nejaké kauzičky. To vás nezaujíma. To je jedno, že ich hodnota presahuje to, o čom sa tu dnes bavíme, ale proste to vás nezaujíma, pretože to je ten balík, s ktorým práve kryjete bandu proti tým, ktorí sú na tej ľavej strane. To je ten problém, že to nevadí, to nevadí, že proste pán Galko alebo pravicová vláda dávala peniaze daňových poplatníkov eštebákovi number one. Veď ste vygumovali, ste vygumovali, alebo teda netvrdím, že ste to vy vedeli alebo minister o tom vedel, ale tí páni, ktorí dneska tu tvoria, a nie sú politici, tvoria tu morálnu autoritu, ktorá vypovedá, hovorí o nejakých čestnostiach a predajoch a nepredajoch vlastných charakterových vlastností, platili peniaze niekomu, kto vlastne, takmer osobitne sa pozerám teraz na klub KDH, veď sa musíte, keď už, na tej poslaneckej stoličke obrátiť, keď zistíte, že proste pod vedením aj pána kolegu Galka odchádzali peniaze do firmy, ktorú vymyslel, založil človek, ktorý stál na čele ŠtB v roku 1989. To je ten strach, o ktorom hovoril pán minister Glváč. To sú tie veci, ktoré sa postupne začali odkrývať, keď sa zistilo, kam išli peniaze dokonca aj za druhej Dzurindovej vlády. To bolo šokujúce a pre mňa veľmi prekvapivé. Musím priznať, že to je pre mňa vec, kedy sa už nečudujem, že, samozrejme, takéto kauzy vznikajú a sú to spravodajské hry.

    No poďme ale ďalej. Čiže snažil som sa vám naznačiť, prečo považujem debatu a vystúpenie mnohých, ktorí nikdy nevystupovali, ktorí nikdy nevystupovali počas týchto káuz, nepamätám si ani pána poslanca Viskupiča, nepamätám si, že by vystupoval k tejto kauze, o ktorej som tu hovoril, či už financovanie, alebo daňových úradov, nepamätám si pána poslanca Poliačika, že by búchal po stole a žiadal odvolať ministra financií. Nepamätám si nikoho z vás, že by ste tu navrhovali diskusiu k tomu, aby sme diskutovali o tom, ako obrovsky zlyhalo ministerstvo financií v čase, keď prepadla daňová správa. Nikto z vás. Všetci ste boli ticho. Súčasťou koalície.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak si veľmi ľahko nalistujeme budovu v Košiciach, ku ktorej koľko bolo návrhov na odvolanie pána ministra financií z vašej strany? Ani jeden. Teraz ste ale podpísaný. Ste podpísaný pod návrhom, pán poslanec? Teraz je ľahko byť hrdina.

    Čiže ešte raz. Ak chcete mať rovnú chrbticu, musíte mať rovnaký meter. A ten vám teda ale zásadne zlyháva! On ani nie je ohnutý, vy proste v jednom prípade meter nemáte vôbec. Vtedy by som vám to uveril. Vtedy by som vám uveril tú úprimnú snahu, to, ako tu vystupujete a bojujete za práva daňových poplatníkov, keby ste to robili vtedy, keď to bol ale elementárny priešvih a všetci to videli.

    Neviem, pán poslanec Hlina vtedy nebol v parlamente, možno by to robil. Preto mu to neviem teraz vyčítať, ale vy ste tu sedeli. Všetci ostatní, ktorí ste vystupovali, s výnimkou pána poslanca Hlinu, to ste tu vtedy sedeli, ale bolo ticho. Hrobové ticho v tejto sále k tejto téme. Čiže preto vám hovorím, že keď chcete hovoriť o morálnych právach, o tom, kto môže niečo komu niečo vyčítať, tak som vám to chcel naznačiť.

    Poďme k druhej téme. Ktože nám tu dnes predstavil svoj scenár, podľa ktorého nakoniec do toho natiahol aj všetkých ostatných poslancov a tí postupne spolu aj s pánom predsedom výboru do toho naskákali a čo dneska bolo leitmotívom celého vystúpenia pána poslanca Galka? Leitmotívom pána poslanca Galka bolo skonštatovanie, že on bol ako jediný minister, ani sme nemuseli mať schôdzu k nemu, odvolaný počas vlády Ivety Radičovej. Takú obrovskú hanbu spôsobil, že prvý raz a jedinýkrát sa zmohla vládna koalícia na to, aby sa sama zbavila ministra, pretože také veľké previnenie to bolo, ktoré ani sa nedalo nejakým spôsobom prikryť, a zlikvidovala ho z tohto postu. Pochopiteľne, reakcie, ktoré vtedy mala k tomu samotná strana, lebo pán minister Galko to má aj teraz, tak dnes tento človek je tou morálnou autoritou, ktorá tu káže o porušovaniach práv alebo nejakých pravidiel v rámci Vojenského spravodajstva. Človek, ktorý keby bol dneska v Českej republike, tak robí spoločnosť pani Nagyovej v tej cele. Pretože možnože tam debatujú iba o nejakom sledovaní. Tu nariadil pán Galko odpočúvanie.

    Prečo ho nariadil? Spomeňme si dva zaujímavé prípady. V jednom prípade vtedy, keď som zistil a získal som dokumenty, ktoré hovorili jasne o tom, a jeho rukou písané, príkaz dať urobiť za 2 mil. zákazku, ktorú nebolo treba, do budovy, ktorá nikdy nebola súčasťou strategického plánu. A tento materiál bol natoľko zaujímavý, že jeho špicľovia, pretože on je v podstate svojím spôsobom voyer, jeho špicľovia začali vlastne omotávať ľudí, s ktorými komunikujeme, tak, aby získal všetky informácie. Pol roka pred vypuknutím kauzy informoval a vyhrážal sa na tlačovkách, lebo to je jediné, čo vie, to robia tí strašne malí ľudia, ktorí sa stále iba vyhrážajú. A to je jeho jediná vec, ktorú vie povedať: Bude horšie, príde to na vás, my vás zavrieme, neviem čo všetko. A vtedy už od augusta rozprával: Počkajte, ja porozprávam, ako sa niektorí poslanci rozprávajú s novinármi. A toto tvrdil pol roka, než prvýkrát niekto zverejnil spôsob, ako odpočúval nielen novinárov, ale aj svojich blízkych ľudí, ako tlačil na tu neprítomného pána poslanca, aby dal odpočúvať jeho ochranku, aby dal odpočúvať všetkých. Tomu sa hovorí paranoja. A z paranoje sa dá liečiť.

    A úplne najšarmantnejším príkladom tejto paranoje a toho, čo dneska sme tu boli svedkami, a ten výlev, ktorý spočíval, spočíval predovšetkým v tom nešťastí, že ako jediný minister bol odvolaný, ako jediný minister naživo dostal informáciu, že je neschopný, bolo, že asi hodinu, možno pol, išiel za jeho služobným autom kamión. Akonáhle zistil, že za ním išiel kamión, zavolal týmto svojim skvelým ľuďom, o ktorých tu hovorí, týchto plukovníkov a podplukovníkov, a neviem, ako sa presne volajú všetci, aby okamžite nasadili odpočúvanie na vodiča kamiónu, ktorý ho prenasleduje a ktorý je sieťou spravodajských dôstojníkov, ktorí dokonca majú aj kamióny a prenasledujú ministra na jeho služobnom vozidle a patria do skupiny, ktorú určite riadi Baška alebo Kaliňák, lebo my tu riadime všetko. A zrazu sa ukázalo (potlesk), že bez problémov prelomil, a teraz osobitne MOST - HÍD, prelomil práva vodičovi národnostnej menšiny (smiech v sále), kde aj samotní jeho vlastne posluhovači, a nejak ináč ani neviem povedať, ktorí každý deň reportovali pokolenačky vlastne v jeho kancelárii pracovnej, povedali: Dva týždne neprehovorili inak ako po maďarsky, nevieme to teda nejakým spôsobom odkomunikovať.

  • Smiech v sále.

  • Keďže máme vedomosť, že Kaliňák po maďarsky nevie, asi s ním nie je v priamom spojení.

  • Smiech v sále.

  • Čiže toto je presne tá úroveň, tá morálna etika, ktorá tu teraz funguje a snaží sa svoje vlastné a obrovské priešvihy zatieniť.

    Česká paralela ale zaznela. A veľmi mylne si ju vyložil aj pán poslanec Galko, pretože má dve veci. Kupovanie poslancov, kde na rozdiel od slovenského parlamentu, kde poslanci ostali v parlamente, v Čechách sa aspoň vzdali mandátov, u nás zostali v parlamente a boli kupovaní priamo tu. Nakoniec vaši kolegovia to mnohí potvrdili.

    A druhá kauza je odpočúvanie, resp. sledovanie, no nevieme presne, že ktorú časť a ktorú časť ľudských práv bolo porušené zo strany Vojenského spravodajstva českého. Čiže proste my tu máme Nagyovú v nohaviciach. A, pán Galko, presne ste to vy.

    A toto všetko, čo sa dnes deje okolo Vojenského spravodajstva, keďže vyšetrovanie pokračuje a tých dôkazov proti vám je stále viac a viac, ste sa rozhodli rozohrať akúsi spravodajskú hru, čo by ste so svojimi kolegami skúsili vytlačiť, aby ste tak mohli hodiť trochu blata na to ministerstvo obrany.

    A naozaj veľmi čitateľné medzery máte v tých všetkých argumentoch, ktoré hovoríte.

    Po prvé, samozrejme, útok na ministra obrany Glváča, ktorý je vlastne ministrom v čase, kedy tieto veci sa nediali, je, samozrejme, amatérsky a je robený len preto, aby sa o ňom mohlo diskutovať v parlamente. Pre nič iné. Snažíte sa natiahnuť človeka, ktorý s touto kauzou nemá nič spoločné. Dal ju vyšetriť a odovzdal ju, tak ako právo káže, orgánom činným v trestnom konaní.

    A to nie je na smiech dodržiavať zákon, milý poslanec Hlina, keď je ten návrh uznesenia, nepovažujeme ho za taký slabý, lebo toto navrhoval niekoľkokrát poslanec Galko. Teraz ste ho bránili, dneska veľakrát. Ale pán poslanec Galko v čase, keď bola kauza odpočúvania, neustále hovoril o tom, že len orgány vyšetrovania, orgány činné v trestnom konaní, žiadny parlament, žiadny výbor nesmie vyšetrovať tieto veci. Môže sa pán Galko priznať, veď to je nahraté. Aj keď teda on vie zaprieť aj nos medzi očami, to je pravda.

    A ja si pamätám ešte krajšiu vec. Dokonca jeho vlastnému koaličnému partnerovi sa nepozdávala činnosť na ministerstve obrany.

    Pán poslanec Fedor, pán predseda, pamätáte si, ako vám pán bývalý minister obrany zakázal vstup na ministerstvo obrany? Pamätáte si to?

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Fajn. Ja len teda v otázke dôvery. Viete, pán poslanec Fedor je teraz v opozícii, napriek tomu si myslím, že to, čo vtedy urobil pán minister Galko, bolo teda ale skutočne pod úroveň akejkoľvek. Pán poslanec Fedor bol jednak bývalý minister obrany a jednak bol členom výboru pre obranu a bezpečnosť a zo zákona mu nemôžete zakázať takéto niečo. Lenže pre vás zákony nikdy nič neznamenali! Pre vás je len jedno - veľké Galko; to je že - ja.

  • Smiech v sále.

  • A vaša nekonečná samoľúbosť a paranoja, to je taká tá najhoršia kombinácia, ktorá existuje, vás doviedla k tomu, aby ste počúvali, či nemá náhodou nevhodného frajera vaša sekretárka alebo či náhodou vaši ochrankári nie sú v spojení s Baškovo-Glváčovo-Kaliňákovskou mafiou, o ktorej vždy ste boli presvedčený.

    Aby sme to dokázali, že teda akú atmosféru ste tam vyvolali, tento jeden z týchto dvoch svedkov, ktorí teraz vystupujú ako tí nepoškvrnení, čistí ľudia, bol raz počas pracovnej doby o dvanástej na hokeji, hrať si, bol si zahrať hokej počas pracovnej doby, veď však teda nebolo to nič výnimočné, predchádzajúci minister chodil na golf počas pracovnej doby a nikomu to neprišlo zrejme na rezorte divné. Vykradli mu auto, nepríjemná udalosť. A z tejto spísal informačnú správu, keďže mu to bolo blbé, ako by sa priznal pánovi ministrovi Galkovi, že mu vykradli auto, tak napísal informačnú správu, že auto mu vykradla skupina okolo Ľubomíra Skuhru v snahe ho diskreditovať a zohnať tajné materiály z tohto auta. Keď si robíte poznámky, znamená, že si pamätáte tú správu. Tak to už je na smiech. Pretože všetko, čo sa udialo zlé na ministerstve, som za to bol zodpovedný buď ja, buď Baška, teraz Glváč, samozrejme, alebo ľubovoľný predstaviteľ, ktorý vtedy bol na ministerstve. Všetci boli zlí, všetci boli sledovaní, všetci boli odpočúvaní. Výhodou je, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a v tomto prípade si myslím, že takisto verím, že sa dozvieme všetci, aká bola pravda. A nie sme nervózni, že sa to vyšetruje dva roky. No proste tak to býva niekedy v trestnom procese. Dva roky sa to vyšetruje, pretože je strašne veľa svedkov.

    Ja by som rád ešte teda k osobám, ktoré vy považujete všetci za tých, ktorí niečo povedia, a vy to beriete ako axiómu, ako vec, ktorá sa stala. Čiže pán riaditeľ Mikulec je človek, ktorý je trestne stíhaný, nie nami, nie na naše trestné oznámenie, na vaše trestné oznámenie, za falšovanie. Tak už keď je niekto trestne stíhaný za falšovanie, tak je jasné, že je čisto pravdovravný vo všetkých veciach, ktoré urobí, za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za ohováranie. Tak ak je niekto trestne stíhaný za toto, tak pochopiteľne asi tá dôvera k nemu je u nás minimálna. A ešte raz sa k tomu vrátim. Nie je to taká tá pomsta, ktorú niekto robí, že teraz my dáme na teba trestné oznámenie. Sú trestné oznámenia, ktoré dala premiérka, ktorú tu všetci uznávate. To vtedy boli veci, ktoré sa preukázali, akým spôsobom žil a fungoval tento človek.

    A táto partia, ktorá sa tvári, že oni všetko vždy chceli urobiť, tak si to zrekapitulujme, aby sme vedeli, o čom sa tu bavíme.

    Od roku 2010, od leta teda prišli, pán Galko robil rôzne tlačovky: k veslám, k motorom, všelijakým naozaj veciam nie veľkej hodnoty. Ani chlapský sľub nevie dodržať, lebo mi sľúbil v jednom prenose, že mi pošle veslo.

  • Reakcia poslanca.

  • Hej, ale neposlali ste ho, to na veci nič nemení.

  • Smiech v sále.

  • Faktom zostáva, že proste nikto neuverí tomu, už keby o tom vedel, keby tú informáciu mal, že by jednak nebola obrovská tlačovka, samozrejme, a s tým, že sme všetci za to zodpovední, ale že by nepodal trestné oznámenie, lebo ich podal sedemnásť. Ešte bývalá vláda, nie my, mu polovicu alebo trištvrtinu z toho zamietla ako neodôvodnené, lebo to boli všetko výmysly. Faktom zostáva, že jednoducho nikto v tom nekonal z nich. Niekoľko pokusov o kontakt polície. Raz dokonca teda prišiel riaditeľ, prišiel riaditeľ k ministrovi vnútra, a teraz tu už sedí, pán poslanec Lipšic, ktorý ho vyzval, tak ako sa má, aby mu tie veci odovzdal. Odmietol mu ich dať. To nebola spravodajská informácia, pán poslanec Galko, to bola informačná správa. Tá nepodlieha utajeniu tohto typu, ako niekto vyložil z tých advokátov, že nebol minister vnútra recipientom spravodajskej informácie. To bola informačná správa, ktorá môže mať stupeň utajenia, pretože konštatuje porušenie zákona, a tá práve patrí ministrovi vnútra a nikomu inému. Alebo vtedajšej Generálnej prokuratúre. Mohli si vybrať, buď ministra vnútra, alebo Generálnu prokuratúru, alebo špeciálnu prokuratúru, samozrejme.

    Čiže v tomto prípade to nikomu nevadí, nad týmto sa nezamýšľame, pán poslanec, napríklad, že prečože 3 roky - 3 roky - nikto v tom nepodal žiadne trestné oznámenie. Ani doteraz nie. Ale namiesto toho to poslal médiám.

    Poviete, no tak, viete, poslal to médiám preto, aby sa to neututlalo. Dobre. Tak prečo to neposlal zároveň médiám a polícií alebo médiám a špeciálnej prokuratúre, keby nedôverovali polícii, lebo veď teda Kaliňák by mohol ovplyvňovať políciu. Prečo to neposlal a nesprával sa, tak ako sa má, tak ako sú vycvičení. Poslal to len médiám. Až médiá to poslali špeciálnej prokuratúre a následne výboru, ktorý to okamžite poslal na NBÚ, tak ako sa má.

    To znamená, z tohto pohľadu sa treba pozrieť na myšlienku a to, že čo je toho účelom? A dnešné vystúpenie pána poslanca Galka mi to len potvrdilo, že vlastne celé to tu, čo tu on hovoril zhruba asi trištvrte hodinu, bolo o plači, že bol nespravodlivo odvolaný, a odpočúvací škandál, kde prelomil práva civilných nevinných ľudí, pán Galko. To, že ste sa na mne dorobili, to je vec, ktorú beriem ako súčasť politiky. Ale to, že ste sa dorobili na nevinných ľuďoch, vašej sekretárke, vašich ochrankároch, vašich spolupracovníkoch z chodby, a povedať, že to bol komplot proti vám, tak tomuto sa dá porovnať iba proste, Stalin bol taký. Stalin bol taký.

    A to, že ste platili peniaze firme, ktorú vymyslel, založil a pripravil bývalý šéf ŠtB, to len potvrdzuje tie metódy, ktoré ste proste používali. A môžte rozprávať o mne, o Glváčovi, o tajných, koľko len chcete, proste toto špinu z vašich rúk nikdy nezmyje. Nikdy. A môžte používať, že sme hlupáci, môžte nadávať a každého uraziť, pretože akonáhle vám dôjdu argumenty, len viete urážať rôznymi vulgárnymi vystúpeniami, máte pocit, že budete atraktívny. Kľudne si to myslite ďalej.

    Faktom je, že aj dôvera, ktorú v tejto chvíli požíva vaša strana, alebo vo voľbách ste dostali o 50 % menej, je znakom toho, že ste nepresvedčili, že ľudí na Slovensku neoklamete. Môžete mať tisíc facebookových profilov a tisíckrát hovoriť na kameru ľubovoľné hrubé slová voči opozícii. Nikto vám neverí. To je proste tak.

    Na záver vlastne už len taká drobnosť, ešte sa opýtam. Viete, pán Galko, aj vo vašej vláde, vo vláde predtým, druhej, prvej Dzurindovej vláde, našich vládach, sedia rôzni ministri a tí rôzni ministri majú rôzne úlohy a niektorí aj na poli národnej bezpečnosti. A tí niektorí ministri majú kontakty so zahraničím a niektorí ich zahraniční kolegovia ich proste berú za partnerov, lebo si myslia, že dokážu pre tú národnú bezpečnosť európskeho alebo celosvetového významu niečo urobiť. Áno, keď hovoril pán poslanec Lipšic, že ťažko povedať, že na čo nám je tajná služba vojenská, dá sa povedať, že v prípade našich vlastných slovenských, čisto slovenských záujmov, by sme si v nejakých tých percentách vystačili s informáciami, ktoré dostávame z centrály NATO. Alebo v prípade vojakov a v prípade civilu, ktoré máme z centrály dajme tomu Bernského klubu alebo iných organizácií, ktoré združujú tieto profesionálne tajné služby. Napriek tomu sme veľmi uznávanou zložkou, a osobitne vojenská rozviedka, ktorá je veľmi efektívna a bola efektívna. A nielen kvôli tomu, že my sme boli vláde, ale aj pred nami bola efektívna niekedy a dokázala urobiť obrovské množstvo práce.

    Povedzte mi, koľkokrát ste sa stretli s nejakým predstaviteľom, riaditeľom cudzej spravodajskej služby, partnerskej, teda mám na mysli? Odpoveď je jednoduchá. So žiadnym. A viete, prečo nie? Lebo vám nikto neveril. Nikto vám v Európe neveril. Iné bolo iní ministri vo vašej vláde, vy ste tento problém proste obrovský mali. A mohli ste vykrikovať, že bojujete proti korupcii, koľko chcete. Faktom zostáva, že akonáhle sa ukázalo, že aké sú vaše skutočné úmysly, ako proste rád kšeftujete bez súťaží a podobne, okamžite ste dali celé okolie ľudí, ktorí takúto informáciu poskytli mimo rezort, odpočúvať.

    Ja viem, možno sa vám zdá 2 mil. eur málo, ale osobne si myslím, že veľmi zaujímavé je aj to, čo vy stále hovoríte o tých vrtuľníkoch. Pokiaľ ste nadávali Baškovi, že ich chce za 3,1 mil. opraviť, jeden vrtuľník, vy ste ich dali opraviť jeden kus za 4,1 mil. Ja teda neviem, samozrejme, 31 mil. a 14 je menej, to je jasné. Ale faktom je, že štyri vrtuľníky po 4,1 mil. je ďaleko viacej ako štyri vrtuľníky po 3,1 mil. A to bolo fakticky, že pod tou, a mnohí vám to tu veria, dneska to tu povedali, aj pán poslanec Hraško, ktokoľvek, že proste verí tomu, niekto dokonca, že hĺbka. Pán poslanec, vy ste hovorili, že to malo hĺbku a že známy ako bojovník proti korupcii. Ale realita je iná. Realita je, že skritizoval Bašku za 3,1 mil. na vrtuľník a objednal vrtuľník za 4,1. Ale všetci ste mu zjedli tú prvú tlačovku. Tomu sa hovorí marketing, ten mu celkom išiel.

    Toto je práve ten problém a to isté platí aj v tomto prípade. Pretože označiť budovu, ktorá skončila v rukách, už dneska je zbytočná, samozrejme, a tým spôsobená škoda, v rukách ministerstva vnútra, ako tunelovanie Vojenského spravodajstva, ktoré je u nás na ministerstve, priznám sa, že snažím sa mať veľkú fantáziu, ale tu mi to nedochádza.

    Keď som bol minister, nakúpili sme autá, ktoré sme presunuli na inú spravodajskú službu, nebudem hovoriť na všetky, pretože tie autá sú stále v službe, a niekedy nám iná spravodajská služba dala autá. Takto sa proste vymieňa práve preto, aby bola zachovaná tá časť, aby nevedeli všetci tí, komu tie autá patria. A oni to označili v tej správe za tunelovanie. Označili za tunelovanie, a preto viem, že nevie o tom, pretože označili za tunelovanie budovu, ktorú predal pán Galko, asi sa pomýlili. Jednoducho, tam je toľko proste vecí, ktoré sa ľahko vysvetlia, ale pán Galko jednu jedinú vec sa naučil na ministerstve, popri tom, že, samozrejme, je asi jediným ministrom na svete, ktorého premiérka nechala robiť testy pred tým, aby dostal funkciu. Ešteže nemuseli byť testy z plávania, lebo by sa utopil vo vlastných klamstvách.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Faktom však zostáva, faktom však zostáva, že ten imidž bojovníka s korupciou tu môžu mať v tejto sále rôzni ľudia, ale jediný, ktorý ho naozaj zlomil v priebehu niekoľkých sekúnd, bol vždycky iba pán poslanec Galko. A o tom je presne aj tá hra. Ak on povie, že má ďalších dvoch svedkov, ak si z PN-ky vytiahne slečnu, ktorú tu strašne chráni, a ja sa o nej nebudem vyjadrovať, lebo naozaj je skvelý nápad, ale to neriešme. Proste z lekárskeho ošetrenia ju vytrhne a zoberie ju na tlačovku, aby si urobil reklamu vo svojom alebo vo vašom dome liberálnom, tak ďalšie reči o citlivom prístupe sú vlastne úplne zbytočné. To je dokonca taký veľmi dobrý príklad toho celého, že jednoducho chcete robiť sociálne veci a dievča, ktoré je určite s veľmi vážnym ochorením na PN, určite si to nevymyslela a určite teda je chorá, tak ju vytiahnete, aby teda na tlačovke vám robila reklamu. To určite bude ocenené.

    To znamená, vrátim sa späť k samotnému prípadu. Áno, sú tu orgány činné v trestnom konaní, ktoré to majú vyšetriť a; špeciálna prokuratúra sa teší veľmi slušnej dôvere. Myslím si, že to má šancu vyšetriť.

    Faktom však je, že tajná služba, každý, kto aspoň trošku by sa tomu venoval, a venujem sa tejto oblasti dvadsať rokov, by mal vedieť, že veľmi ťažko nájdete v tajnej službe ľubovoľný majetok na ňu napísaný, maximálne jedna budova, ktorá slúži na oficiálne stretnutia, aj to nie je na ňu, ale skôr na samotný rezort obrany, ktorý slúži na oficiálne stretnutie so zahraničnými partnermi. Všetky ostatné budovy sú buď na fyzické osoby, alebo na právnické osoby. Podobným spôsobom funguje sčasti ministerstvo vnútra a, samozrejme, Slovenská informačná služba. To znamená, urobiť z toho, že budova, ktorá je v katastri napísaná na niekoho, potom na niekoho iného a zase na niekoho, a povedať, že to vlastne je presne tá zlodejina, pretože tam nikde nie je napísané Vojenské spravodajstvo, iste. Iste. Iste. Ale nikto už nedodá ten zvyšok tých materiálov, ktorý by potom napovedal, že ako operácia prebehla a prečo a ako. Mnohé z tých vecí sú predsa, no vlastne toto ani nemôžem povedať, takže to už ani nehovorím.

    Poviem lepší príklad. Častokrát, pán poslanec Lipšic odpustí, niekto kúpil v jeden deň Fabiu za 12-tisíc euro. Ministerstvo vnútra ju kúpilo na druhý deň za 35-tisíc euro. Povedali by ste na hodinu, celý deň by ste sa mohli o tom rozčuľovať. Tak tá Fabia má asi niečo, čo predtým nemala. Momentálne nejaký bič na pirátov cestných a podobne, ktorý zrejme, fabrika, keď ju vyrobila, ju asi vtedy nemala. Potom sa tam dodalo zariadenie, ktoré asi tú cenu zásadne zvýšilo, lebo samo osebe je drahšie ako celé auto dokopy.

    Čiže z môjho pohľadu sú situácie, ktoré, áno, iste, orgány činné v trestnom konaní môžu skúmať pod veľmi prísnym stupňom utajenia, aby sme neohrozili našich partnerov, lebo tí nám dôverovali, nie preto, či tu parlament bude debatovať o tom. Myslím si, že to nie je podstatné. A skutočne táto diskusia o tomto aj tu v parlamente asi neohrozí veľmi kredit, ktorý naozaj niekto má vysoký. Ale určite ľudia, ktorí zlomili ústavu, ľudské práva cez koleno, nebudú vyzývať na personálnu politiku súčasného ministra obrany, ktorý s tým nemá nič spoločné.

    A práve preto, že mnoho tých správ, ktoré vám vypisovali všetci títo riaditelia, keď im vykradli auto, keď boli počas práce na hokeji a keď neviem, čo všetko sa im stalo a stále písali iba o Skuhrovi a neviem o kom inom, možno vo vás vznikol dojem, že Ľubomír Skuhra bol riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby. Nebol. Nikdy nebol riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby.

    A to, o čom sa tu bavíte, je práve problém, ktorý, ja teda si myslím, že je ľahko vysvetliteľný, ale nakoniec nie som tu od toho, na to sú tu orgány činné v trestnom konaní, ktoré si môžu každú operáciu prejsť, ale od A po Z, od začiatku po koniec, aby sme vedeli, ako idú toky finančné. Nielen vytrhnúť niečo skraja. A on nebol riaditeľom tejto služby, bol riaditeľom inej služby. A tá ten problém nemala.

    To znamená, snaha zatiahnuť to toho ministra obrany Glváča, snaha zatiahnuť do toho súčasného riaditeľa svedčí o tom, nie nielen o neznalosti, ale snahy o tom, že u ľudí, ktorí buď už nie sú v službe, alebo robia niečo iné, by nebola taká šarmantná a nedokázala by prekryť moje ďaleko väčšie priešvihy - teraz hovorím v prvej osobe pána Galka -, ktoré som ja napáchal na tom ministerstve a momentálne sa vyšetrujú a práve sa blížia k mnohým zaujímavým skutočnostiam, ako je napríklad spolupráca s vrcholovým predstaviteľom ŠtB.

    Takto ešte nikto ten november nevygumoval, pán Galko, ako vy nikto. Nikto. Nikto. Robiť ako, pán poslanec Hlina, veď vy ste robili demonštráciu pred domom pána Lorenca. Vám to nevadí, že ho platili?

  • Reakcie z pléna.

  • To je pre mňa, to je pre mňa akože dosť šokujúca informácia.

  • Reakcie z pléna.

  • Súhlasím.

    Aj ja som to počul prvýkrát minule. Je to zaujímavé.

    A toto sú tie veci, keď hovoril pán minister Galko, pán minister Glváč o strachu, to je on, to je ten. Pretože práve táto skvelá, čistá partia sa na tom podieľala.

    Čiže na záver. Vážené dámy a páni, urobili ste si diskusný kruh o veciach, ktoré sú citlivé a ktorých ľudia, ktorí naozaj boli v poli, nie úradníci, ktorí sa tu stavajú do polohy, do polohy nejakých, by som povedal, bojovníkov, pretože neviem o tom, že by boli niekedy v Afganistane títo páni alebo v ktorejkoľvek inej rizikovej krajine a mali tam dlhšiu službu ako jednodennú návštevu, tak práve mnohými s týmito hrami si nikto neuvedomuje, že ohrozujeme reálne ich životy. Nielen debatu, kľudne, veď mali sme tu tisíc diskusií a káuz, o ktorých tu môžme debatovať, tlačoviek je mnoho. Politici sú na to, aby sa medzi sebou asi hádali, to tak je.

    Ale ťaháte do problémov ľudí, ktorí naozaj pre to Slovensko niečo urobili v minulosti. A práve tých ľudí, ktorých sa teraz snažíte očierniť, za nimi sú desiatky listov a správ od zahraničných partnerov, čo všetko dokázalo Slovensko, malé Slovensko, urobiť pre veľké krajiny, ako je Veľká Británia, Nemecko, Spojené štáty, Izrael, ktokoľvek.

    Neviem, koľko listov dostali vaši kolegovia, ale za tie dva roky tuším ste neurobili nič. Takže žiadnu takú správu aspoň netuším. Boli vaši kolegovia vo vláde, ktorí sa snažili tú situáciu vášho zlyhania zachrániť, ale nebolo to až také jednoduché.

    Chcem sa vám všetkým pekne poďakovať. Tým, ktorí, samozrejme, uverili niektorým rečiam, samozrejme, to s tým my ťažko niečo urobíme. Orgány činné v trestnom konaní sú na to, aby to vyšetrili, podajú nám určite čoskoro správu. Všetci, ktorí ste tu debatovali o kauzách, ste sa na nich odvolávali, bez ohľadu na to, či pochádzate z koalície, alebo z opozície, tak si myslím, že to je aj namieste.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra je desať faktických poznámok, dvanásť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, ja mám pocit, že jediný, kto tu dekonšpiroval, ste boli vy, lebo vy ste v zásade prezradili, že nevieme prekladať z maďarčiny. Viete, to je potom dosť úbohé. Lebo dneska, čo potom také farsi alebo paštunčina, keď ani z maďarčiny nevieme prekladať, to sme sa teraz dozvedeli. Čiže ak tu niekto dekonšpiroval, boli ste to vy.

    Pán minister, hovorili ste tu o nejakých náznakoch stalinizmu, ja vám poviem jeden úplne exemplárny prípad stalinizmu a on má aj guľatú pečiatku človeka, ktorý patrí pod vás. Ma uznali vinným za to, že policajti vypovedali 18. 3., že sa stotožňujú so správou ich vedúceho, ktorú podal 19. 3. Rozumiete? Vaši policajti sa 18. 3. stotožnili so správou, ktorú ešte len podá 19. 3. ich veliteľ, oni sa s ňou stotožnili a dostalo to okrúhlu pečiatku, A ja som, musím zas 80 eur. Vážení, to je priestor na zamyslenie, doporučujem.

    A prosím vás pekne, pán minister, my sa poznáme dosť dlho, ale toto, čo ste urobili, tento psí kus tuná s tým, že či bola zodpovedná, alebo nebola zodpovedná nominácia pána Martvoňa, nepreháňajte. Ja vám 8. marca pôjdem, keď budete dávať ruže, alebo čo to dávate tým ženám, chúďatám, tak ja vám pôjdem pred tú sálu pred vchod stáť a povedať, že koho máte v pléne, človeka, ktorý chodil pokorovať ženy. Pani Melicherčíkovú chodil pokorovať do McDonaldu, chodil ju pokorovať, on to vie, ani sa za to nehanbí. A vy ste ho tu teraz vyzdvihli.

    Vážení kolegovia za SMER, budete hlasovať za uznesenie, ktoré vám predložil pán Martvoň, v ktorom je napísané, že Zem je guľatá. A to, že je to pravda, vám ukáže pani Laššáková. Prosím vás, veď majte úctu k sebe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Kaliňák, pozdravujem. Trochu ma prekvapilo, že smerácky spindoc, ktorý postavil takú šaržu, ako ste vy, aby tu kvetnasto rozprávala o všetkom možnom a pomerne málo k veci, lebo tak človek mohol čakať, že pán Baška by tu niečo povedal, keďže sa to týka jeho obdobia do určitej miery, ale zrejme vám ten Galko musí ležať veľmi veľa abo hodne v žalúdku.

    No ale o inom by som chcel povedať, a teda len jednu poznámku z vašej dlhej, z vášho dlhého prejavu, že nemali sme rovnaký meter v koalícii. Mlčali sme napríklad pri Daňovom úrade, nemá to žiaden súvis s dnešnou témou, ale, ale keďže vašou taktikou je spomenúť všetko možné, aby ste odpútali pozornosť, tak v poriadku, budem na to reagovať.

    Áno, mlčali sme, je to pravda. Jednoducho človek, keď má koaličných partnerov, tak zrejme, zrejme jednoducho má snahu nevyvolávať tie konflikty. Možnože už dnes by sme také niečo nerobili aj preto, lebo sme videli správanie našich koaličných partnerov. Ale keď vy vyčítate toto koalícii, tak povedzte, prosím vás, prečo vy mlčíte, a nie v prípade koaličného partnera... Ale zbabelo utekáte, čo je škoda. Prečo vy mlčíte... Neutekáte, oceňujem, že ste zostali. Prečo vy mlčíte v prípade vášho straníckeho šéfa, ktorý vlastnou hlavou zháňal 30 mil. či 40 mil. korún? Prečo mlčíte, pán Kaliňák?

    Tak nám vyčítate, že sme mlčali v prípade SDKÚ, keď mali problémy s Daňovým úradom Košice, čo mali, bezpochyby, ale vy mlčíte teraz. Veď teraz odsúďte to. Povedzte, že strana SMER vznikla na základe kriminálneho činu, kde niekto zháňa čierne peniaze vlastnou hlavou a ix ďalších vecí. A aj teraz počas tejto vlády vy máte čo týždeň, to kauzu. Ste, ste pri vláde možno 70 týždňov, ja vám vymenujem 70 vašich káuz, čo máte, jednu za druhou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, vám sa neoplatí, alebo teda proti vám sa neoplatí bojovať, lebo vy ste ten pekný v tej politike, takže vám ľudia uveria, najmä teda vaši voliči.

    V každom prípade hovoril ste, že mňa nezaujímajú kauzičky pána Galka, nejaké pár miliónové. Ja som to nehovoril v tej súvislosti, že ma to nezaujíma. Ja som hovoril v tej súvislosti, že váš poslanec hovoril o kauzách bývalej vlády, ale pritom mi tam nejak chýbal ten podtext toho, že ktoré kauzy sa týkali vás. A tie kauzy, ktoré sa týkali povedzme tej bývalej vlády, boli omnoho menšie rádovo oproti tým, ktoré sa týkali, týkali vaše prvej vlády, a teda vlády Roberta Fica. Môžme spomenúť mýtny tender, nástenkový tender, kopec ďalších, to je v súčasnosti informačný jednotný systém v cestnej doprave, operačný program informatizácie spoločnosti, samozrejme, ďalšie kauzičky na ministerstve školstva. Veď toho je habadej! Takže k tej súvislosti som hovoril, že sú tu také drobnosti.

    No a pre koho zákony niečo znamenajú, to vidíme pri vašej činnosti neustále. Zákony si pripravujete pre svojich mecenášov a, samozrejme, že práve týmito zákonmi sa striktne dokážete riadiť.

    Ak ste vedeli vy o nejakých kauzách a máte nejaké informácie, tak prečo vy nepodáte trestné oznámenie, prečo sa to pýtate kolegov bývalých, a ste ešte okrem toho na ministerstve vnútra.

    No a priviedli ste ma ešte na jednu myšlienku, že prečo vy nepotrebujeme odpočúvať, pretože vy máte uši a oči v podstate všade. No a keď sa opýtate, že koho, no tak sú to všetko tí vaši stranícki nominanti, ktorých tuná neustále kritizujeme.

    No a ešte o robení reklamy by som na vašom mieste tiež vlastne nehovoril, pretože vtrepať sa do relácie súkromnej televízie a priživiť sa na nešťastí jednej jedinej osoby a zákonmi ožobračovať tisíce ďalších je obyčajným primitivizmom.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán Kaliňák, vy ste postupovali presne rovnako ako minister obrany Glváč. Posplietali ste tu všetko dohromady, kamión, Českú republiku, odpočúvanie, voyerizmus, nejaké falšovanie, ohováranie šéfov, nejaké firmy, nejaké zmluvy, nejaké, nejaké ŠtB, nejakú zmluvu, čo tu bežala cez dve vlády. No, to všetko, čo máte, tak to vyšetrite, ale vy ste zasa nič nepovedali k tomu tunelovaniu.

    Vôbec nič som sa nedozvedel, či to tunelovanie bolo, alebo nebolo. Nevysvetlili ste, prečo minister obrany Martin Glváč kryje zločin. Nevysvetlili ste, prečo drží na mieste dvoch dôstojníkov, mimochodom, jeden z tých dôstojníkov je vaším nominantom. Nepovedali ste nič k Beninu.

    Porozprávali ste nám tu informácie pomerne dosť závažné o tom, čo je, čo bola spravodajská informácia, čo bola informačná správa. Tým ste dokázali to, čo som hovoril, že ste sa venovali vždy rezortu obrany aj počas toho, keď tam bol Jaroslav Baška, aj teraz mimoriadne viac, oveľa viac, ako by bolo žiaduce. Ja by som očakával, že keď máte takéto informácie, zodpoviete tie konkrétne otázky, ktoré ja som položil. Nezodpovedali ste ani jednu a ja ich budem klásť ďalej.

    Dve veci ma zaujali a tie si, tie musím spomenúť, lebo ak si myslíte, že kamionisti alebo hocikto iný sa odpočúvajú tak, že dvihnete telefón v aute, keď za vami nejaké auto ide, a zariadite odpočúvanie, to tak možno vy viete odpočúvať. Možno to tak aj robíte. Ale vojenskí tajní potrebujú súhlas sudcu, potrebujú žiadosť, potrebujú žiadosť o stotožnenie a trvá to minimálne deň, ak nie viac. To je prvá vec.

    A druhá vec. Pobavili ste ma s tou Fabiou, ktorá bola kúpená za 10-tisíc a potom za nejakých 30-tisíc, len, bohužiaľ, v tomto prípade tie, ten smer bol opačný. Kupovali sa nehnuteľnosti drahé, vrážali sa do nich veľké peniaze a skončili za pár eur u bývalých dôstojníkov služby. To je problém.

  • Ďakujem. Pán minister, mňa veľmi zaujala na vašej reči jedno, jedno príslovie, alebo jeden výrok, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. My zvykneme týmto výrokom tak hádzať po iných. Ale aj v tejto kauze, aj v tých ďalších veciach možno na tomto mieste je dobré, aby sme si aj vy, aj ja, aj my ostatní dnes večer pred spaním to pripomenuli, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a že tu môžme aj hovoriť všelijak, mnoho vecí sa nedá dokázať, ale každý sa raz budeme z toho zodpovedať.

    Takže skúsme si to každý pripomenúť možno aj pri tomto hlasovaní dneska večer. Ďakujem.

  • Pán minister, vy ste taký šaman a musím povedať, ja sa v magických bylinách a lektvaroch a lektvaroch nevyznám. Takto teda, snažil som sa vás počúvať tak podprahovo za slovami a začul som zvláštny taký relativizujúci tón celej problematiky. Na začiatku Vančurovho "Rozmarného léta" stojí taká známa veta, že "tenhle způsob léta zdá se mi poněkud nevhodný". Keby som mohol parafrázovať, pán minister, spôsob vašej apológie a interpretácie podozrení z tunelovania Vojenského spravodajstva mi tiež nepríde najšťastnejší. Poviem, čo ma vyrušuje.

    Vyrušuje ma totižto sústavné presmerovávanie viny mimo vlastného politického prostredia. Umelecký dojem je možno impozantný, no obsah je podľa mňa dosť nebezpečný. Keď my, tak aj vy, čo sme si, to sme si, všetci máme tak trochu za ušami, trochu masla na hlave. Napokon, veď sme ako jedna rodina, jeden národ. Prial by som si, aby všetky závažné prúšvihy, akty štátneho teroru Gorila 1, Gorila 2, zneužitie ITP et cetera, nech už sa stali alebo nestali v politickej gescii všetkých ministrov, a v našom prípade i ministrov, všetkých ministrov obrany zvlášť, boli bez rozdielov vyšetrené. Totiž medzi krádežou 100 mil. a 10 mil. nie je morálne nijaký rozdiel. Ak môžem poprosiť, nepožívajme takéto argumenty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

    Pán minister vnútra, no bolo to rozkošné, naozaj. Bolo treba nám ukázať takýto druh divadla. Bolo treba ponapádať všetkých nositeľov tých otázok, lebo asi sú tie otázky nepríjemné.

    Skúsime sa držať, skúsim sa v tom krátkom čase držať faktov. Ste inteligentný človek, rád o tom rozprávate, tak poďme normálne na to.

    1. V žiadnej lavici som nesedel tu ako poslanec pri tých kauzách, ktoré ste spomínali, a určite keď si spomeniete, že to tak veru je.

    2. Chcem sa opýtať k tejto samotnej fotografii ešte raz.

  • Rečník zobral do rúk fotozáber s veľkosťou A4.

  • Sú to politickí nominanti SNS a SMER-u na svojich pozíciách? A čo robili v tom Benine s pravou rukou Jána Slotu?

    Jednoduchá otázka, poprosím chlapskú odpoveď. Žiadne vykrúcačky, žiaden cirkus, žiadne vysvetľovanie o tom, že ako máme spoločnú fotografiu alebo niečo podobného. Jednoduchá otázka: Koho politickí nominanti sú alebo boli a či je to tak, že títo ľudia vlastne tam sedeli a čo tam robili s touto pravou rukou Slotu?

    A potom ide ďalšia otázka: Či, keď chcete, vy ako vláda ich môžte alebo nemôžte odvolať, resp. prečo im nechávate, minimálne teda jednému šéfovi, ktorý vedie tú spojenú spravodajskú službu, prečo mu nechávate, aby samovyšetroval celý tento prípad?

    To vysvetlenie, v ktorom ste sa snažili naznačiť, že debata v parlamente je podstatne menej ako listy, ktoré chodia zo zahraničia, dobre viete, že zahraničie je veľmi citlivé na to, či vy ste civilná kontrola nad spravodajskými službami. Tak to tu na nás, pán minister, nehrajte. Dobre viete, že toto, čo sa tu deje, poriadne sledujú vrátane vášho vystúpenia, tak to nezľahčujte a tieto otázky úplne férovo zodpovedzte tým, ktorých sem ľudia nominovali. Neodvolávajte sa na to, že to je nejaké tajné. Figa borová to je tajné! Poriadny chlap vstane a povie, koho to sú nominanti, čo mali so Slotom, čo v tom Benine robili a čo robia dneska.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja som sa, keď ste ma spomínali, rýchlo radšej vrátil do sály, lebo však nemal som nahlásený iný pobyt.

    Ale ja sa vyjadrím len veľmi skôr k tej forme. Samozrejme, že v poslaneckom zbore a v parlamente sú také niekedy živé diskusie medzi poslancami koalície, opozície, každý má nejakú tú svoju obsesiu, ale myslím si, že nie je dobré, keď sa na tú úroveň takých poslaneckých prekáračiek zvezie aj člen vlády. Ja keď si pamätám na svoje vystúpenia alebo možno kolegov, v obidvoch vládach v zásade, tak vždy som reagoval alebo som sa snažil reagovať na vystúpenia poslancov vecne, aj keď útočili, proste vecne. Žiadne ani osobné, ani, vecne. Znovu hovorím, je to možnože taká nejaká, taký nejaký, taká hranica slušnosti zo strany vlády, ktorá je parlamentu zodpovedná celému v zásade.

    Čiže myslím si, že tie akoby požiadavky na formu vystúpenia člena vlády sú alebo mali byť, si myslím, iné ako u poslanca, pretože zodpovedá celému poslaneckému zboru. Čiže v princípe, že také viac herecké vystúpenie si poslanci môžu dovoliť, však dneska sme toho tu mali požehnane, ale nemyslím si, že automaticky by to malo platiť aj pre ministra vnútra.

  • Ďakujem. Ja sa pripájam k tej otázke, keďže, pán minister, spomínal si v tej rozprave, že sedí tu exminister obrany, ktorý ako keby bol fascinovaný svojou osobou, kde svieti jedno veľké Galko. Ja som tu počúval 27 minút a 17 sekúnd, presne, kedy si sám označil, že teraz k veci, tak 27 minút a 17 sekúnd tu prišla obrovská fascinácia - Galko. Exminister obrany, ktorý, pravdepodobne nevieme my tu ani po tejto celodennej debate posúdiť, lebo nikto nám tu nejak tie odpovede na tie otázky nevie alebo nemôže dať, lebo sú čiastočne utajené alebo úplne utajené, a tu príde druhý minister vlády a väčšinu svojho prejavu venuje zosmiešňovaniu, dehonestovaniu, neviem, ako nazvať tie ďalšie veci, ľudí a osoby, ktoré sú v tejto kauze nejakým spôsobom zainteresované a pravdepodobne sa snažili na nejaké témy upozorniť.

    Takisto sa chcem pripojiť k dvom alebo trom jednoduchým otázkam, čiže kto má tieto služby kontrolovať. Existuje reálny mechanizmus vyvodenia zodpovednosti, ak sa tam teda kradlo, a či tomu vy, alebo ty, pán minister, veríš, ak tam niekto kradol, akým spôsobom sa má vyvodzovať zodpovednosť? A či naozaj veríš tomu, že ak sa kradlo, tak sa to aj vyšetrí. Naozaj by ma to zaujímalo aj po tejto debate, lebo táto debata by mala byť o nejakej pravde. A či je možné, že tie mechanizmy zlyhávajú, že by sme možno mali prijať iné mechanizmy, dať väčšie kompetencie kontrolným výborom možno aj priamo v parlamente...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán minister, ja nebudem reagovať na väčšinu vašich vecí, ale najväčší problém celej tejto kauzy, ale aj kauzy, ktoré boli predtým, SIS-ky, je v tom, že tajné informácie - kto vynáša? Samotní spravodajcovia, agenti tajných služieb. A s veľkou pravdepodobnosťou s nimi robia aj biznis.

    Vy sám dobre viete, že výbor pre obranu a bezpečnosť má jednu zo svojich funkcií kontrolu použitia ITP. A keď sme sa na to pozerali, tak jedine mohol zistiť, ten výbor mohol jedine overiť to, že či použitie ITP bolo so súhlasom príslušného sudcu. Ale pokiaľ si pamätám, až na jeden prípad, automaticky sudca vždy dal súhlas na použitie ITP.

    A vtedy, keď ste boli vo výbore, aj ja som tam bol, ste navrhovali a bola v tom, mal som pocit, vcelku zhoda, že mali by byť, ak má naozaj kontrolovať Národná rada tajné služby, tak mal by sa zmeniť zákon a mali by byť rovnako paralelne v rovnakom množstve nejakí poslanci z týchto výborov vyčlenení, ktorí by mohli mať hlbší prístup na kontrolu do výborov. To ste dokonca navrhovali, pokiaľ si pamätám, vy z vašej strany.

    Ja si myslím, že toto by bol jeden z krokov, ktorý by mohol trochu pomôcť, aby tá kontrola bola naozaj vecná, účinná, lebo inak si nemôžem pomôcť, takéto rokovanie je len o politických prekáračkách, ako prebieha.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja si myslím, že z vystúpenia pána ministra je celkom zrejmé každému poslancovi, každému racionálne zmýšľajúcemu poslancovi a poslancovi bez predsudkov, či už z koalície, alebo z opozície, každému takémuto poslancovi je zrejmé, že ministerstvo obrany počas vlády Ivety Radičovej viedol hazardér.

    A čudujem sa vám, vážení kolegovia z opozície, že tohto dobrodruha a avanturistu, o ktorom sa aj vy mnohí v kuloároch takto vyjadrujete, ste si vybrali za hovorcu, aby tu on dnes otváral túto tému. Ak je, dámy a páni, iniciátor nedôveryhodný, tak potom aj celá schôdza sa javí ako nedôveryhodná.

    A, bohužiaľ, môžeme hovoriť čokoľvek, stále mám pred očami ten obrovský megaškandál, ktorý sa prvý prevalil v tajných službách a bol podľa môjho názoru v oveľa väčších rozmeroch, a to bolo zneužívanie tajnej služby na odpočúvanie všetkých, koho si pán minister Galko vysnil.

    Takže, milí priatelia z opozície, nabudúce vás prosím aj v záujme toho, aby sme mohli normálne diskutovať, vyberte si iného hovorcu, nie človeka, ktorý je práve v tejto téme nedôveryhodný, a potom sa javí, akože ste urobili capa záhradníkom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Táto schôdza bola, aj toto posledné vystúpenie, predovšetkým o invektívach, mám taký pocit. V tejto snemovni je málo rešpektu a úcty. Ale nemusíme sa mať navzájom v úcte, vôbec nie, to nie je povinnosť. Ale asi jedno by sme si mali uvedomiť, pán minister, že v jednom sme si tu všetci rovní, aj vy s Galkom, a síce, že v tejto miestnosti sme všetci preto, pretože nás sem zvolili voliči.

    A myslím si, že v situácii, keď existuje vážne podozrenie, že na spravodajských službách sa nelegálne nakladá s majetkom, keď existuje vážne podozrenie, že spravodajské služby sú v polorozklade, pretože nám tu defilujú dôstojníci spravodajskej služby, hovoria všeličo verejne a je evidentné, že tu existujú nejaké súboje vo vnútri týchto služieb, tak je úplne legitímne sa pýtať. A je úplne legitímne sa pýtať, čo s tým ďalej. Pretože máme tu v priamom prenose niečo, čo sa blíži tomu, že môžme povedať, že to je deštrukcia štátu alebo jednej zložky štátu. A to je strašne vážne.

    A preto parlament má právo sa pýtať, vláda to musí strpieť a vláda musí odpovedať na otázky poslancov, ale nie kvôli nám, nám poslancom, ale kvôli tým, ktorí nás sem zvolili, to znamená, kvôli občanom Slovenskej republiky. A ja musím povedať, že vy ako minister vnútra...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O reakciu požiadal pán minister. Prosím vás, zapnite ho z miesta.

  • Ďakujem pekne. Budem sa snažiť byť veľmi rýchly, keďže bolo veľa faktických.

    Pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Viskupič, ja som sa vám tu snažil povedať jasne, že tí, ktorí sa snažia obviniť súčasné vedenie ministerstva obrany z toho, čo sa tu kvázi dialo, to nikdy na políciu nepodali, lebo vedeli, že si buď sčasti, alebo celé vymysleli. A hovorí to dnes človek, ktorý je stíhaný za tri trestné činy, za trestné oznámenie, ktoré podala vaša strana, nie my. O tom hovorím, že kto sa tu snaží proste kázať morálku, nie z morálneho hľadiska, ale z toho, že akým spôsobom je tá kauza urobená. Pretože keď už to neviem trestne stíhať, aspoň o tom budem proste veľa hovoriť v parlamente, aby z toho bola nejaká kauza a mohol som na niekoho nakydať blato. Tri pokusy na polícii, jedno u ministra vnútra, nikdy neodovzdali dokumenty. Toľko odpoveď.

    Pán poslanec Hraško, kauzy SPP, Slovenských elektrární a Daňového riaditeľstva sú v stovkách miliónov eur. Do toho sa žiadne vlády predtým ani potom nezmestia, keby tu boli desať rokov, do výšky škandálov, keď ste sa tu chceli merať, že kto má vyššiu, čo teda povedal pán poslanec, myslím, Kvasnička správne, že to sa proste takto nemeria. Len keď sa tu chceme baviť o tom, že kto aké, tak neprekonateľná, druhá Dzurindova vláda je neprekonateľná v tomto smere.

    Pán poslanec Vašečka, áno, pomaly, a sú ľudia, napríklad ja, ktorí dobre spíme, lebo vieme, že sme nikoho nešpicľovali, ani sme nikdy moc nezneužívali, aby sme niekoho špicľovali. Niekto ale asi možno zle spí.

    Ešte, pán poslanec Fronc, veľmi rýchla reakcia. Áno, ten zákon pripravujeme aj s väčšou kontrolou. Áno, veď to už dávno robil na tom, mnohí, poslanec Fedor, pán poslanec Lipšic, my viacerí. Ale pán poslanec Fedor volá po objektívnom, nezávislom orgáne na kontrolu, ktorý sám zrušil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme pánovi ministrovi. Pán poslanec Kovačócy sa vzdal svojho vystúpenia, takže poprosím posledného rečníka pána poslanca Číža.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, za slovo. Kolegyne, iste už z prejavov vážených opozičných kolegov je zrejmé, že pochopili, čo to tu dneska nezmyselne spáchali, a chcú to mať čo najskôr za sebou a utekať sa domov tajne hanbiť, že. Vážené kolegyne, kolegovia, ale predsa len jeden taký malý apel na záver, hoci myslím si, že po vystúpení pána Kadila..., á, Kaliňáka...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Fascinujúce, kolegovia, výborne.

    No, problém jediný, na ktorý chcem upozorniť, je, že, a má to byť taký trošku apel, aby sme v tomto type politiky nepokračovali. Dneska ste si zobrali ako rukojemníka jednu veľmi dôležitú vec, a to sú tajné služby. Niektorí, ako pán kolega Vašečka, postupne pochopili, že orgány, alebo ktorých činnosť sme tu mali prediskutovávať, majú jednu špecifickú vlastnosť, sú tajné.

    Kolegyne, kolegovia, počas 20 rokov, a obdobná situácia a úprava je vo všetkých okolitých krajinách, je mechanizmus parlamentnej kontroly tajných služieb veľmi jednoznačný. Vytvárajú sa špeciálny výbory na kontrolu týchto činností, vyberajú sa spravidla podľa percentuálneho dosiahnutého výsledku volieb. Tieto výbory sú uzavreté, konajú permanentne, neverejne. A je tam ešte jeden špecifický moment. Pokiaľ ako poslanci máme možnosť zúčastniť sa rokovania ktoréhokoľvek výboru a dokonca prihlásiť sa do diskusie, tak v týchto výboroch takúto možnosť nemáme. Pretože ide o tajné výbory. Iná právna úprava, pokiaľ mne je známe, v iných krajinách nie je a nikto z vás sa neunúval, aby vysvetlil, že teda taká existuje a ten inštitút je pre nás vhodný.

    A do toho celého ešte, aby sme teda ako poslanci, plénum mohli vstúpiť, tak máme ďalší inštitút v rokovacom poriadku, a to sú pravidelné výročné správy o činnosti týchto služieb.

    A jak som vás tak počúval, tak je veľmi zaujímavé, že nedávno, ešte celkom sme na to ani nezabudli, sme takúto správu v Národnej rade mali. A to aj správu o činnosti Vojenského spravodajstva. Vážené kolegyne, kolegovia, čo tam zaznelo? Čo tam zaznelo? Rozprávalo sa o odposluchoch. Ani jeden náznak toho, že by v tajných službách Vojenského spravodajstva dochádzalo k nejakému tunelovaniu. Tri mesiace to je?

    Prečo pán Lipšic, ktorý teraz odtiaľto odišiel, už tam nevystúpil a nevyprával, koľko pňov tam nespravodlivo dali vysekať. A prečo to nepovedal tam? Lebo to je štandardný inštitút parlamentnej kontroly! Správa, kde prerokúvame činnosť aj za ten rok a v rámci toho máme na neverejnom zasadnutí, kde ani správu nedostaneme a nemôžme si robiť ani výpisky, iba si ju vypočujeme, na základe toho sa má konať vo veciach, aby sa pre prípadné problémy, ktoré treba, aby sa vyslovili a aby sa hľadali riešenia. Nič také sa nestalo. A nijako inak to ani v iných krajinách nie je. Napriek tomu je tu tento nezmyselný cirkus a zobrali ste si tajné služby ako rukojemníka na to, aby ste sa snažili takto trápne diskretizovať politického pracovníka, éé, politického protivníka. Vážené kolegyne, kolegovia...

  • Smiech v sále.

  • Vážení kolegovia, môžte to robiť takto aj naďalej, len problém je, že sa diskretizujete. Ale čo je najdôležitejšie, diskretizujete tajné služby. Diskretizujete tajné služby. Ak budú takéto diskusie ďalej, budú tu chodiť mená, budú, budú, budú, odtajnenie člena tajnej služby - sledujeme situáciu v Amerike? Nepochybne v spoločnosti je dneska ten problém transparentnosti a netransparentnosti. Odpočúva sa v Spojených štátoch? Odpočúvajú všetkých! Čo znamená v Spojených štátoch, keď sa odtajní agent? To je predsa problém, o ktorom sa ešte píše 10 rokov, keď sa také niečo stane, a zásadne sa to v spoločnostiach kritizuje.

    Jak môžte takto ľahostajne a s hrubou neznalosťou veci k týmto veciam pristupovať? Tie intelektuálne výkony Hraška, Hlinu a podobne, ktoré tu ale s permanentnou a dôslednou neznalosťou elementárnych pomerov toho, o čom sa vlastne bavíme, ako veci nevyriešia. A ak chcete komentovať aj do budúcnosti ako riadenie štátu týmto spôsobom, že budete takto diskretizovať tajné služby, lebo tam tie škody sú preukázateľné. Zníženie, zníženie ratingu tej našej tajnej služby u zahraničných partnerov. Jak to bude vyzerať? Veď to je tajná služba rozkradnutá, kde sa dejú tieto obrovské veci, čo sa tu dejú. Kde sa bez akýchkoľvek problémov šibrinkuje s menami príslušníkov tajnej služby. Kde je stopercentná istota, že pri najbližšej zmene, že príde nové vedenie a vyhodí tých, ktorí tam sú, niektorých, tak okamžite vystúpia pred verejnosť a poslanci, ktorí tu budú, budú žiadať, aby vysvetlili, ktorých agentov, prečo, koľko peňazí to stálo a podobne. Veď to takto jednoducho nejde!

    Slovensko je mladá krajina, mnohí máme ešte právo aj na nevedomosť, vážení kolegovia z OĽaNO. Len z pravidla poslancov vznikla v minulosti správna tu aj primeraná podpora k tomu, že politike sa treba trošku aj učiť. Prichádzate do náročného prostredia, kde po pol minúte tie obrovské množstvá nezmyselností, ktoré tu navyprávate, znechucujete život mnohým ľuďom, lebo zisťujú, že pravdepodobne sa tu už zmysluplne a racionálne vystupovať nedá.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som iba toto povedal. A keď už, ešte by som taký jeden moment pripomenul o tom, o tých odposluchoch, ktoré tu teda netreba riešiť, lebo treba riešiť teda tento problém, ktorý tu máme, napriek tomu, že nemá ani minister, ani jeden, ani druhý, žiadny iný, iný nástroj a inštrument k dispozícii, iba podať trestné oznámenie a požiadať orgány v trestnom konaní, aby konali. Žiadny iný nevymyslíte! Čiže 90 % toho, čo ste tu, odpustite mi to slovo, natárali, je úplne zbytočné a nezmyselné a ničomu to na Slovensku nepomôže.

    To odpočúvanie, o ktorom sa bavíme, no taký jeden údaj možno by bolo zaujímavé, aby sme o ňom vedeli. Keďže teda v Spojených štátoch po tom obrovskom vzopätí vôle, diskusie a tak ďalej, kde sa dokonca Cheney aj s Obamom zjednotili, že to odpočúvanie je nevyhnutné, lebo pre bezpečnosť krajiny a podobne. Len vyšiel navonok a Cheney uviedol údaj: v Amerike odpočúvajú že vraj 4 000 ľudí v sledovanom období. A na Slovensku, vážený pán kolega tu čítal čísla a hovoril o čísle 1 300. Aký je pomer medzi Amerikou, Spojenými štátmi a Slovenskom? U nás 1 300, v Amerike 4 000. Sú to pravdivé údaje?

    Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, k tajným službám je možno diskutovať o tom, je možno diskutovať o tom, že sa zvýši rozsah kontroly. Napriek tomu rozsah možnej poslaneckej kontroly bude aj v budúcnosti limitovaný. Môžme rozmýšľať na iných inštitútoch, zväčšiť právomoci ministerstva a aj zodpovednosť ministra za výkon a potom sa naozaj môžme pýtať ministra zato, ako to tam reálne vyzerá. Ale naozaj k tomu treba korektne a seriózne pripraviť právne prostredie, ktoré tu zatiaľ nemáme.

    To, čo sme tu dneska zažili, bol úplne zbytočný cirkus, strata času a obávam sa, že škody, ktoré sme týmto spôsobili, sú nemalé.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie reagujú dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy ste povedali, že iba toľko som chcel povedať, ja chcem povedať, že ste si to kľudne mohli odpustiť, lebo ste v zásade nič nepovedali. A to je presne aj z tých vašich dvoch alebo troch vystúpení, ktoré som mal tú česť počuť, je to v zásade vždycky podobné.

    A ešte fakticky ste hovorili, mohli sme diskutovať. Ja si pamätám, už to síce bolo dávnejšie, ale keď tu bola správa o SIS, ja som chcel diskutovať a ste to zabránili, tej diskusii. Čiže treba byť v tom konzistentný, že či k niečomu sa dá diskutovať, alebo nedá sa k ničomu diskutovať.

    To som chcel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem všetkým poďakovať, a nielen pánovi poslancovi Čížovi, ale všetkým, ktorí hovorili o tých informáciách, o číslach, lebo tie sa mi zdajú v rámci tejto schôdze asi najpodstatnejšie. To sú tie informácie, ktoré potrebuje tých 99,9 % občanov, ktorí nie sú v tejto veci, presne takisto ako ja, zorientovaní, ktorí majú tie informácie také minimálne, ako majú. Preto, lebo dovolím si tvrdiť, len, len mizivá časť, mizivá časť vás poslancov profesionálov, ktorí ste, ktorí ste povedzme vo výbore, resp. ministrov a exministrov, vie, o čom sa tuná do podstaty rozprávalo. Tí ostatní, ako ja, sú vďační za tie čísla, o ktorých hovoril pán poslanec Číž a nielen on, ale aj pán poslanec(minister) Kaliňák. A myslím si, že toto na záver bolo úplne zmysluplné a toto na záver bolo to, čo sme tuná čakali po celý deň.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. To bolo posledné vystúpenie ústne prihlásených poslancov v rozprave. Takže dávam, uzatváram, rozprava je ukončená.

    Dávam slovo pánovi navrhovateľovi.

  • Ďakujem pekne, aj keď neskôr. Kolegyne, kolegovia, ďakujem mnohým, že ste preukázali počas aj dnešného dňa nie ľahostajnosť k takej ťažkej téme, ktorú dnes prerokúvame. Mrzí ma však, že to bolo občas zbytočne osobné, a mrzí ma, že sa tu vyvalila ďalšia špina alebo údajná špina.

    Neviem, kto mal dnes aké zámery, ale ja som chcel dosiahnuť tri veci.

    Po prvé, aby Národná rada bola informovaná z prvej ruky, teda zo strany pána ministra.

    Po druhé, aby Národná rada zaviazala ministra informovať o vyšetrovaní podozrení vo Vojenskom spravodajstve.

    A tiež som myslel, že budeme počuť nejaký plán, ako von zo situácie, ktorú som bol, bohužiaľ, nútený nazvať samodeštrukciou Vojenského spravodajstva. Mám teda na mysli plán zo strany vlády alebo ministerstva.

    Bohužiaľ, pokiaľ ide o prvú vec, informácie o podozreniach v rokoch 2006 až 2010, tak pán minister bol veľmi stručný. A to je, myslím, aj naozaj potvrdením toho, že problémy boli a dodnes neboli riadne došetrené. Práve preto si myslím, že máme dvojnásobný dôvod, aby sme schválili navrhované uznesenie, tak ako ho predložila skupina poslancov. Vládna väčšina, si myslím, že nemá žiaden a ani politický dôvod uznesenie odmietnuť. Toto nie je proti ministrovi, toto je úplne rovnaké právo byť informovaný, ako si ho napríklad Národná rada uplatňuje v prípade kauzy Gorila. Toto je naše gesto, že berieme vec vážne voči občanom, a teda daňovým poplatníkom. Aspoň to, keď už nič iné.

    Tretia rovina, plán ako z toho von, ako von z toho, o čom som hovoril v úvodnom vystúpení. Samodeštrukcia Vojenského spravodajstva, takmer likvidácia predpokladov pre normálnu prácu, boje, obvinenia v priamom prenose. Tu si aj po dnešnej debate myslím, že vzhľadom na rozmer kauzy, táto prerastá vedenie služby aj ministra obrany a zodpovednosť preberá predseda Bezpečnostnej rady a premiér.

    Poviem to stručne, kauza musí byť vyšetrená a Vojenské spravodajstvo potrebuje zároveň krízový plán obnovy. Inak sme tu zbytoční my, zbytočná je aj Bezpečnostná rada štátu a z obrany a bezpečnosti štátu sa stáva len fráza.

    Celkom na záver na vás ešte raz apelujem. Môžete neprijať uznesenie, lebo vládna väčšina má dosť hlasov. Bude to znamenať gesto, že parlament táto vec vôbec nezaujíma. A z toho mám obavu.

    Pokiaľ sa tejto veci nebude venovať premiér a pokiaľ parlament odvráti hlavu, dovolím si pred tým všetkých veľmi zdvorilo, ale zároveň naliehavo varovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pýtam sa, že či chce zaujať stanovisko pán spravodajca. Nie?

    Takže pristúpime k hlasovaniu.

  • Pekný večer, dámy a páni, poprosím, aby ste všetci, ktorí ste prítomní, prišli do rokovacej sály.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz pána spravodajcu, pána poslanca Igora Hraška, aby uviedol hlasovanie o návrhoch uznesení.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V diskusii boli podané dva návrhy uznesení, ktoré si neodporujú s návrhom uznesenia predloženého predkladateľmi. To znamená, že vás, pán predseda, poprosím, aby sme hlasovali o prvom návrhu uznesenia, ktoré predložili predkladatelia, a to Národná rada Slovenskej republiky

    A. je znepokojená kauzou "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia";

    B. konštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo Vojenskom spravodajstve, čo vážnym spôsobom znižuje dôveryhodnosť fungovania Vojenského spravodajstva a

    C. žiada ministra obrany, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyšetrovaní kauzy "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia". Je znepokojená kauzou "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia".

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho žiada prijať skupina poslancov, ktorá požiadala o zvolanie tejto 20. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 bolo za, 81 proti.

    Tento návrh uznesenia sme neschválili.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať za uznesenie pána poslanca Martvoňa, ktoré znie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie informáciu ministra obrany Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia";

    B. konštatuje, že vyšetrenie podozrenia z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia patrí do pôsobnosti príslušných vyšetrovacích orgánov.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 81 bolo za, 40 proti, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať ešte o treťom návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Hlina, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra obrany Slovenskej republiky, aby do 15. novembra 2013 predložil Správu o aktuálnom stave vo Vojenskom spravodajstve (režim "Vyhradené").

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 bolo za, 81 proti.

    Tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Prerokovali sme program, dámy a páni, 20. schôdze. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Želám vám dobrú noc. Zajtra 13.00 hod. budeme pokračovať 21. schôdzou, tak ako nám určuje harmonogram našej práce.

    Ďakujem za spoluprácu. Pekný večer.

  • Rokovanie 20. schôdze NR SR sa skončilo o 21.52 hodine.