• Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Ivan Mikloš, Daniel Lipšic, Helena Mezenská, Viera Šedivcová a Igor Choma.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou č. 29. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 19.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré ráno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je rozšíriť pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti o vyjadrenie súhlasu s podaním cenového návrhu, s návrhom na zmenu cenového rozhodnutia, s doplnením návrhu z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, a s odvolaním v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Predložený návrh zákona tak rešpektuje princíp vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Navrhuje sa, aby pôsobnosť schvaľovať cenové návrhy, návrhy na zmenu cenového rozhodnutia a doplnenie návrhu z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, a odvolania v cenovom konaní malo valné zhromaždenie obchodných spoločností.

    Návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na navrhovanú úpravu v Obchodnom zákonníku upravuje postup úradu v cenovom konaní. Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. júla 2012.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán predkladateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré ráno prajem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 4 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb., teda Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento dokument bol predložený ako tlač č. 29. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že tento uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.

    Chcel by som v tejto predmetnej veci povedať, že vlastne sa vraciame k nášmu rokovaniu z 29. 3. 2012, v podstate ide o to, čo sa tu vtedy zmenilo. Vtedy to išlo o zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka, a teda zákona o regulácii sieťových odvetví. Vlastne páni poslanci týmto navrhujú, aby sa ten stav vrátil tak, ako bol predtým, a tá podstata tkvie v tom, že aby predstavenstvo mohlo podávať na ÚRSO cenový návrh len vtedy, keď je to schválené valným zhromaždením.

    Ja by som chcel povedať, že tento predkladaný návrh poslaneckého návrhu zákona podporím v prvom čítaní. Možno že by bolo lepšie, keby išlo o vládny návrh zákona. Neviem, prečo ste to podávali takto. Podľa mňa neobstojí ani ten fakt, že teda v čase podávania poslaneckého návrhu nemala vláda dôveru, pretože bolo jasné, že ju získa. Predpokladám, že aj pán minister Malatinský je oboznámený s týmto zákonom, a teda že sa s ním stotožnil, prišiel z podnikateľského prostredia, a teda uvedomuje si dôsledky, ktoré tento zákon na podnikateľské prostredie bude mať.

    Tiež sa mi zdá, že to zdôvodnenie, ktoré ste uviedli a pán poslanec Kondrót ho tu prečítal, ja ho zopakujem. Jednoducho, že ten návrh zákona rešpektuje ten princíp, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákona, podľa ktorého naozaj akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

    Tak ako som povedal v prvom čítaní, ho podporím, ale v druhom len za jednej podmienky. Jednoducho, keď ho opravíte v súlade s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý riešil tú problematiku alebo upravoval v tej danej veci, bol to poslanecký návrh, ktorý tu odznel 29. 3. 2011, a vtedy teda najväčší, myslím, energetickí experti SMER-u sa pod neho podpísali a predkladal ho pán Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Ladislav Lazár, boli autori pozmeňujúceho návrhu, podpísal ho aj premiér Robert Fico. A podstatou toho návrhu bolo, že podanie cenového návrhu na základe súhlasu valného zhromaždenia sa nevyžaduje a nevzťahuje sa na tie obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov.

    Predpokladám, pán poslanec, že poznáte ten návrh vašich kolegov, a teda opakujem, môžem podporiť ten zákon len v tom prípade, keď v druhom čítaní prídete s takýmto pozmeňujúcim opatrením alebo návrhom teda, pardon.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. apríla 2012 č. 19 a tiež podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka parlamentu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    A otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Juraj Miškov a ďalej Andrej Kolesík zo SMER-u - SD, ale nie za poslanecký klub.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Príjemné dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do Národnej rady Slovenskej republiky 17. apríla 2012 predchádzali okrem iného aj nasledovné verejné vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktoré vyjadrujú skutočný cieľ predkladaného návrhu.

    Citujem: "Zabránime podávaniu nezmyselných návrhov na zvyšovanie plynu, ktoré sa často prakticky na dvojmesačnej báze objavovali."

    Alebo iný citát pána Fica: "Myslím si, že ak je štát väčšinový akcionár, tak má čo do toho hovoriť. Prečo by Nemci a Francúzi mali rozhodovať o tom, či sa nejaká cena plynu na Slovensku by mala zvyšovať."

    V dôvodovej správe je uvedené, že cieľom predloženého návrhu je, aby do pôsobnosti valného zhromaždenia obchodných spoločností, ktorými sú spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, patrilo aj právo valného zhromaždenia rozhodovať o schválení návrhu ceny a iných návrhov v cenovom konaní pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

    Nuž, vychádzajúc z verejných prejavov pána Fica, ktoré som citoval, vyplýva, že skutočným cieľom predkladanej novely je zabrániť spoločnostiam ako regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosť dodávky plynu, aby mohli žiadať úrad ako štátny orgán vykonávajúci cenovú reguláciu v plynárenskom sektore o schválenie zvýšenia regulovanej ceny dodávky plynu, a teda vytvoriť tzv. predreguláciu, napriek tomu, že cenová regulácia v oblasti dodávok určitých tovarov a služieb, napríklad aj dodávok plynu pre domácnosti, je podľa zákona o regulácii plne zabezpečovaná a vykonávaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

    Predkladaný návrh len naoko, ale skutočne naoko nediskriminačne reguluje vnútorné záležitosti všetkých regulovaných subjektov založených ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. nad rámec štandardných oprávnení valného zhromaždenia vyplývajúcich z ustanovení Obchodného zákonníka stanovuje, že rozhodovanie o cenových a iných návrhoch v týchto subjektoch patrí valnému zhromaždeniu. Ako by nestačilo, že valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie v akýchkoľvek otázkach na základe dohody jednotlivých akcionárov.

    Tento návrh cielene a špecificky zasiahne práve tie spoločnosti, ktorých akcionárom alebo spoločníkom je Slovenská republika a na ktorých valnom zhromaždení môže Slovenská republika blokovať prijatie uznesení, resp. môže blokovať prípadného druhého akcionára. Čiže navrhovaná novela diskriminuje spoločnosti s majetkovou účasťou štátu s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči iným spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa.

    Som presvedčený, že návrh pánov poslancov strany SMER - sociálna demokracia, pánov Kondróta a Kolesíka, je v priamom rozpore s legislatívnymi normami, ktorých dodržiavaním je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so zákazom diskriminácie, slobodou usadzovania sa a voľným pohybom kapitálu vrátane princípu proporcionality.

    V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa od každého legislatívneho opatrenia členského štátu Európskej únie, ktoré bráni výkonu základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie, to sú spomínaný zákaz diskriminácie, sloboda usadzovania sa a voľný pohyb kapitálu, alebo tieto slobody robí menej atraktívnymi, tak v týchto prípadoch sa vyžaduje splnenie nasledujúcich štyroch tzv. Kraussových kritérií:

    1. Kraussovo kritérium hovorí, že toto opatrenie musí byť nediskriminačné,

    2. Kraussovo kritérium hovorí, že musí byť ospravedlniteľné kategorickými požiadavkami vo všeobecnom záujme,

    3. kritérium hovorí, že musí byť spôsobilé zabezpečovať dosiahnutie cieľa a

    4. kritérium, musí byť proporcionálne a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.

    Zo skutočností, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, jednoznačne vyplýva, že návrh je diskriminačný a je diskriminačným obmedzením základných slobôd stanovených zmluvou o fungovaní Európskej únie. Navyše schválenie takéhoto návrhu bude mať veľmi negatívny dopad na záujem zahraničných investorov o investovanie kapitálu do spoločnosti vykonávajúcich regulované činnosti v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach. A to nehovorím o negatívnom signále, ktorý vyšleme všetkým ostatným investorom.

    Predkladaný návrh nespĺňa tzv. Kraussove kritériá, o ktorých som hovoril a ktoré sú nutné pre obmedzenie základných slobôd stanovených zmluvou, a preto je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, konkrétne so spomínaným zákazom diskriminácie.

    Ďalším dôvodom, pre ktoré(ktorý) by predkladaný návrh poslancov nemal byť nikdy schválený, je taktiež rozpor návrhu s Ústavou Slovenskej republiky. V zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy, ako i príslušnej judikatúry Ústavného súdu právne predpisy musia spĺňať požiadavku legality a proporcionality. Predkladaný návrh odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na ktorých podnikaní sa štát podieľa, s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na ktorých podnikaní sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, zakázaná podľa čl. 13 ústavy a nemôže obstáť v teste proporcionality podľa čl. 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvorenie predregulácie zo strany štátu tam, kde existuje funkčná regulácia vykonávaná podľa zákona o regulácii, je nadbytočné a nepotrebné.

    Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy má každý právo podnikať, pričom toto základné právo sa podľa Ústavného súdu priznáva každej osobe. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu obmedzujúci zásah do ústavných, do základných práv a slobôd musí rešpektovať princíp proporcionality, pričom obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane alebo spravodlivo vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.

    Zo všetkých citovaných skutočností teda vyplýva, že návrh odporuje princípom právneho štátu, je diskriminačnou a disproporčnou formou cenovej regulácie, ktorá prekračuje požiadavky proporcionality vyjadrenej v čl. 13 ods. 4 ústavy a nespĺňa ústavné limity obsiahnuté najmä v čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 a 35 ods. 1 ústavy.

    Nuž, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi záver môjho vystúpenia zhrnúť do niekoľkých viet.

    Návrh, o ktorom dnes máme rokovať a hlasovať, je v rozpore s právom Európskej únie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh, ktorý nám páni poslanci zo SMER-u predložili, je protiprávny, škodlivý a zbytočný. Vysiela veľmi zlý signál investorom, znižuje úroveň právnej istoty a výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie, ktoré sa aj táto vláda Roberta Fica zaviazala zlepšovať. Ja som veľmi zvedavý akým spôsobom.

    Schválenie tejto novely má však jeden veľký cieľ. Cieľ, ktorý sa ani náznakom nespomína v dôvodovej správe návrhu zákona. Ten cieľ je marketingový. Predseda vlády Robert Fico potrebuje okamžite po schválení predloženého návrhu zvolať tlačovku, tváriť sa na nej ako všemocný Boh regulácie, ktorý ovládol ceny energií na Slovensku. Robert Fico potrebuje napínať svaly a ubezpečiť svojich voličov, že nedovolí, aby nejakí Nemci alebo Francúzi v SPP zvyšovali ceny Slovákom. Preto sa on, Robert Fico, rozhodol, že tomu zabráni týmto návrhom zákona. Ak by nedajbože tie ceny rástli predsa len ďalej, pretože sa tak rozhodne nejaký Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, možno mu kolega Kažimír nakreslí graf, kde klesnú ceny plynu o 90 %, odprezentuje graf v niekoľkých televíziách a bude vymaľované. Alebo dôrazne požiada ministra hospodárstva, aby pripravil návrh, ktorým zakáže rast cien energií na Slovensku priamo v zákone.

    No ale vážne. Vážení páni kolegovia poslanci Kondrót a Kolesík, skúste mi, prosím, vysvetliť logiku vami predloženého návrhu. Ja mu totiž nerozumiem. Máme nezávislého regulátora Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Asi budete so mnou súhlasiť. Ročne na jeho fungovanie idú milióny eur zo štátneho rozpočtu. Je tak? Je tak. Sedí tam váš nominant pán Holjenčík. Počas celej vašej a dokonca aj našej vlády ani raz pán Holjenčík neschválil nijaký návrh na zvýšenie cien plynu tak, ako si ho predložilo SPP. Prečo mu teda chcete ďalej brániť vykonávať úlohy, za ktoré je z peňazí ľudí tohto štátu platený? Prepáčte mi, ale to je tak, ako keby ste si kúpili psa, kŕmili ho a štekať a naháňať zlodejov by ste museli namiesto neho sami. Kde je tu vôbec nejaká elementárna logika? Viete mi to, páni poslanci, vysvetliť?

    Vážení páni poslanci, hlavne teda poslanci a poslankyne zo strany SMER - sociálna demokracia, v predvolebnej kampani ste sľubovali svojim voličom istoty. Jedinou istotou, ktorú váš volič získa, ak zahlasujete za schválenie tohto právneho paškvilu, sú miliardové súdne spory a arbitráže. Akoby nestačilo, že už onedlho budú musieť občania Slovenska sa práve kvôli vám skladať aj na Grécko.

    Ak nechcete, aby sa vami sľubované istoty premenili na ďalšie rany istoty občanom, odporúčam, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v prípade, že by sa tak stalo, tak vám odporúčam, aby ste spoločne s naším poslaneckým klubom SaS hlasovali proti posunutiu tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s reakciou piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miškov, musím uznať, veľmi zaujímavé vystúpenie, myslím si, že buď vy, alebo ten, kto vám to pripravoval, urobil kus dobrej roboty, len zopár drobností, ktoré vám alebo teda vašej asistentke ušlo.

    Po prvé diskriminácia právnických osôb ako taká neexistuje. Diskriminácia je kategória, ktorá sa používa pri fyzických osobách, pri právnických osobách sa využíva pojem znevýhodňovanie postavenia alebo, dá sa povedať, iné pojmy, ktoré ale určite nesúvisia s pojmom diskriminácia.

    Spomínali ste rozpor s právom EÚ, že tento predkladaný návrh je v rozpore s právom EÚ, na základe práve tých alebo na základe posúdenia z vašej strany tých Kraussových kritérií. Dovolím si povedať, tie Kraussove kritériá ako také sa využívajú práve pri rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské práva pri judikatúre ako takej, ktorá ale nie je právom EÚ, ale je osobitným právom, ktoré vytvára Európsky súd pre ľudské práva.

    Ďalšiu vec alebo ďalšie, čo by som chcel poukázať. Trošku ma prekvapujete. Ja som po tom, čo som mal možnosť počuť v médiách a čo sa tu udialo, čakal, že sa vaša strana aspoň ospravedlní pánovi predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi z dôvodu alebo z obvinenia, že boli nejaké machinácie s návrhom a návrh bol podaný oneskorene. Doteraz sa to nestalo, preto vás vyzývam, nakoľko aj spravodajca skonštatoval, že návrh bol podaný včas, aby ste sa pánovi predsedovi Paškovi verejne ospravedlnili ako celá vaša strana.

  • Pán exminister, použili ste také trošku silné slová, asi ste presvedčený o tom, že máte pravdu. Ja by som si v žiadnom prípade nedovolil tvrdiť, že tento návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale máte na to inštitút, predpokladám, že poslanci SMER-u ten zákon teda schvália a potom cez 30 poslancov sa môžte obrátiť na Ústavný súd.

    Viete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v regulácii a na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, s tým s vami plne súhlasím. Vy ste to chceli riešiť v závere teda skráteného volebného obdobia energetickým zákonom a zákonom o regulácii sieťových odvetví, Kresťanskodemokratické hnutie to podporilo. Ja myslím, že naša úloha v opozícii bude pri predkladaní týchto zákonov, ktoré sem nepochybne prídu, aby sme ustrážili nezávislosť regulátora, aj keď aj ja mám obavy, pretože ako som sa vyjadril aj k programovému vyhláseniu, tam sa zaštiťovala strana SMER alebo predkladateľ programu vládneho tým, že prakticky na základe tretieho liberalizačného balíčka zvýši ingerenciu štátu, čo sa týka regulácií sieťových odvetví - a to je zjavné nepochopenie tretieho energetického balíčka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Miškov, nepovažujem vás za neschopného, ale spýtam sa vás jednu otázku. Mali ste firmu. Mal majoritu niekto iný? Vy ste vládli alebo vládne ten, kto má minoritu? Viete mi povedať, vo svete kto má majoritu, aby mu vládol akcionár s minoritou? To je podstata veci. A podstata veci, či to je SPP, je v tom, že jak vyplácal dividendy? Čo robil v predstavenstve? To je otázka, ako bola prevedená privatizácia. Takže štát sa musí nejako brániť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Miškov, hovorili ste tu v posledných minútach o nejakom poškodzovaní záujmov zahraničných investorov, o protiústavnosti zákona, ale aj o nejakej potrebe podpory zahraničného kapitálu, v neposlednom rade aj o akomsi Bohovi regulácie. Ja sa vás chcem opýtať, teda akého Boha ste uctievali vy, keď sa v posledných rokoch mnohokrát zvyšovali ceny v neprospech občanov tejto krajiny? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miškov, podľa vás, podľa vášho vystúpenia väčšinový vlastník nemôže v podstatných veciach vstupovať do rozhodovania menšinového vlastníka. Rada by som videla, ako by ste túto tézu a toto vaše tvrdenie a túto vašu logiku obhajovali pred prvákmi Ekonomickej univerzity. V opačnom prípade tvrdíte, že ak to tak nie je, tak je to diskriminačné, už bolo vysvetlené, že nie je to vhodne použitý pojem, a neproporcionálne. Mne elementárna logika hovorí úplne niečo iné. Práve súčasný stav je výrazne neproporcionálny. A už vám bolo pred chvíľočkou vo faktickej poznámke povedané, ja sa k tomu prikláňam, rada by som videla vás ako vlastníka majetku, keď predáte menšinu zo svojho majetku, že sa potom mlčky budete pozerať, ako aj o vašom majetku rozhoduje práve tá menšina. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické? Stlačte trojku, tlačidlo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na niektoré otázky, ktoré zazneli, teda tie, ktoré boli otázkami.

    A na pána kolegu Přidala by som rád reagoval. Áno, no v prípade, že tento návrh prejde, budeme naozaj zvažovať aj teda s kolegami a budeme sa snažiť získať podporu aj ďalších poslancov o podaní na Ústavný súd.

    Čo sa týka pána kolegu Muňka. Áno, no, viete, v čase, keď sa privatizovalo SPP, ale takisto sa privatizovali aj ďalšie podniky na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita v parlamente nebola. Ja som sa niekoľkokrát otvorene vyjadril, že tá privatizácia, ktorá bola urobená, bola urobená nie úplne najlepšie. Bola urobená s chybami a dôkazom teda toho sú aj tie problémy, s ktorými sa stretávame dnes, či je to problém, ktorý máme s vyplácaním dividend v prípade Slovenských telekomunikácií, alebo teda Slovak Telekom, kde nebol urobený žiadny dividendový plán, alebo takisto aj v podstate predaj 49-percentného podielu spolu s manažérskou kontrolou nepovažujem za úplne najšťastnejší. Takisto ten predaj SPP uskutočnený spôsobom takým, že sa vytvorilo konzorcium dvoch konkurentov, nepovažujem za veľmi šťastný, pretože v tomto prípade títo dvaja konkurenti sa navzájom blokovali a blokovali tak ďalší rozvoj SPP.

    Čiže mohol by som k tomu veľmi dlho hovoriť, ale možno sa ešte krátko vyjadrím k pánovi poslancovi Briximu. Nuž, v tomto sa možno naše názory rozchádzajú. Viete, s tými cenami je to tak, že ceny niekedy klesajú, ale niekedy aj stúpajú, pán poslanec, s tým sa budete musieť zmieriť.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Kolesíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, kolegovia páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme spolu s kolegom Marošom Kondrótom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť takú legislatívnu úpravu, podľa ktorej schvaľovanie cenových návrhov predkladaných Úradu pre reguláciu sieťových odvetví obchodnými spoločnosťami bude prenesené z pôsobnosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností do pôsobnosti valných zhromaždení týchto spoločností.

    Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý upravuje postup úradu v cenovom konaní. V mojom vystúpení pre lepšie porozumenie budem používať zo zákona o regulácii v sieťových odvetviach termín regulovaný subjekt, pod ktorým myslím aj termín obchodná spoločnosť.

    V zákone o regulácii v sieťových odvetviach sa ustanovenie o obsahu návrhu ceny, ktorý predkladajú regulované subjekty úradu, dopĺňa o ďalší doklad, ktorým regulovaný subjekt preukáže, že návrh ceny bol schválený valným zhromaždením. Takáto úprava zákona umožní návrat k praxi, aká už bola úspešne zavedená a ktorú na návrh predchádzajúcej vlády Národná rada v minulom funkčnom období zrušila. Takže nevytvárame niečo nové, pán poslanec Miškov, vraciame sa k tomu, čo tu už bolo a fungovalo. Tým, že sa vtedy rozhodovacie právomoci v cenovej oblasti preniesli z valného zhromaždenia na štatutárne orgány, sa veľmi výrazne eliminoval vplyv iných ako dominantných akcionárov. V niektorých nadnárodných spoločnostiach situácia prerástla do priam absurdných pomerov. Museli sme sa bezmocne prizerať, ako majoritný akcionár, ktorým je štát, bol degradovaný na obyčajného prísediaceho, trpeného spolustolovníka bez reálneho vplyvu, pretože mal menšinové zastúpenie v štatutárnom orgáne. Slovenská republika ako krajina, v ktorej nadnárodný regulovaný subjekt podnikal, sa stala doslova rajom pre zahraničných podnikateľov a macochou pre svojich vlastných občanov, pretože vďaka prevahe v štatutárnom orgáne mohli návrhy cien otvorene ignorovať potreby a možnosti štátu a jeho obyvateľov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že tu nie sme na to, aby sme sa na takého dehonestujúce postavenie štátu len mlčky dívali a poslušne prikyvovali. Nepochybujem, že je čas na zmenu, ktorá zaručí nielen dôstojné postavenie štátu ako spolumajiteľa, či dokonca väčšinového vlastníka, ale hlavne vytvorí priestor aj na rešpektovanie jeho záujmov. Zdôrazňujem, že zmeny nie sú navrhované v žiadnom prípade z titulu boja proti nadnárodným monopolom, ako sa často hovorí, ako to niektorí kolegovia podsúvajú. Tieto zmeny majú za cieľ zrovnoprávniť všetkých akcionárov a umožniť im využívať svoje práva rozhodovať o svojich peniazoch a zvýšiť zodpovednosť ich správania sa pri podávaní cenových návrhov.

    Zákon o regulácii v sieťových odvetviach ani iný všeobecne záväzný právny predpis v súčasnosti neupravuje, koľko návrhov na zmenu vydaného rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. A čo je podstatnejšie, nie je nikde upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá návrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka aj osem návrhov na zmenu cenového rozhodnutia.

    Podávanie cenových návrhov potom nabralo často podobu čistých trucpodnikov voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pretože regulovaný subjekt veľmi dobre vedel, že nesplnil podmienky zákona, a napriek tomu s podaním návrhu neváhal. Štátna administratíva bola zahltená návrhmi, zjavne nemajúcimi šance na úspech, ale konať musela a zbytočná byrokracia prekvitala, samozrejme, na účet daňových poplatníkov - občanov Slovenskej republiky.

    Ustanovenia navrhované v zákone sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektami a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov. Navrhovaná pôsobnosť valného zhromaždenia sa však netýka iba schvaľovania cenových návrhov, ktoré predkladajú regulované subjekty úradu na schválenie na ďalší rok. Týka sa aj návrhov na zmeny cenových rozhodnutí podávaných na schválenie úradu v priebehu roka, doplnení návrhov z podnetu regulovaných subjektov s podmienkou, že tieto doplnenia majú vplyv na zmenu ceny, ako aj odvolaní voči rozhodnutiam úradu.

    Predložený návrh zákona rieši aj nesplnenie povinností predloženia dokladu o schválení návrhov valným zhromaždením pred samotným podaním návrhov na úrad. Aj v tejto časovej podmienke sa niektoré regulované subjekty snažili vyhnúť s argumentáciou, že aj dodatočné schválenie návrhu valným zhromaždením je v súlade so zákonom. Platné znenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach síce upravuje vo svojich ustanoveniach, kedy môže úrad návrh zamietnuť, avšak tento predkladaný návrh rieši aj úpravu o zastavení cenového konania, teda rieši aj legislatívny nedostatok úpravy súčasného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Skôr ako však úrad pristúpi k zamietnutiu návrhu a zastaveniu konania, umožní regulovanému subjektu, ktorý nepredložil doklad o schválení návrhu valným zhromaždením, jeho dodatočné doloženie. Podmienka schválenia pred podaním návrhu musí byť dodržaná. V prípade zastavenia cenového konania úrad začne konať z vlastného podnetu, pričom mu nebude nič brániť v tom, aby pri určení ceny vychádzal aj z tých údajov, ktoré mu predložil regulovaný subjekt, ktorého návrh bol z dôvodu jeho predloženia bez dokladu o predchádzajúcom schválení valným zhromaždením zamietnutý a konanie bolo z tohto dôvodu zastavené.

    Návrh zákona umožňuje úradu neprihliadať na doplnenie návrhu z podnetu regulovaného subjektu počas prebiehajúceho cenového konania z dôvodu zamedzenia možného obchádzania zákona tým, že by regulovaný subjekt predložil doplnenie, ktoré by malo vplyv na zmenu ceny, nebolo odsúhlasené valným zhromaždením.

    Záverom tejto odbornej časti môjho vystúpenia si dovolím tvrdiť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    K vystúpeniu môjho predrečníka pána poslanca Miškova, bývalého ministra hospodárstva. Pán poslanec, pri všetkej úcte, ja si vás vážim a myslím si, že nemáte problém ako väčšina detí v školskej dochádzke, ktoré jeden prieskum identifikoval, že majú problém čítať s porozumením. Tak sa vás chcem spýtať, čo je viac, 49 % alebo 51 %? Ak mi odpoviete, že 49 %, prosím vás, vráťte diplom. To je hanba. Keď má štát raz 51 %, je alebo nie je väčšinovým vlastníkom? Ja teda nemám doktorát z matematiky, ale myslím, že je. Keď má niekto 49 %, je alebo nie je menšinovým vlastníkom? No je menšinovým vlastníkom, lebo 51 je viac ako 49. Prečo vy chcete brániť tomu, kto má väčšinu, aby rozhodoval? Ja vstúpim do vašej akciovej spoločnosti, vy budete mať 49, ja 51 a vy mi budete rozkazovať, čo mám robiť? No nie. Keďže mám tú väčšinu, ja budem vám rozkazovať, čo máte robiť. To je veľmi zjednodušene povedané.

    Tam, kde má štát väčšinu, má právo s touto väčšinou nakladať a prijímať také rozhodnutia, ktoré budú mať význam alebo ktoré budú nejakým spôsobom prihliadať aj na situáciu v krajine, na možnosti občanov. To už aké ceny majú tie spoločnosti v pláne, aké zvyšovanie? Teraz sme počuli, že 16,5 % a potom čo? 20, 30, 50 %? A budú rozhodovať tí, ktorí majú menšinu, a ten, ktorý má väčšinu, bude tichučko sedieť za stolom a zástupcovia štátu si tam možno dajú kávu? To snáď nemyslíte vážne?!

    Preto vás prosím, vážené panie kolegyne, páni kolegovia poslanci, o podporu pre tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Kondrótom, a jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sedem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miškov, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Kolesík, ja by som teraz v tomto aktuálnom čase do tých diplomov veľmi nešiel a najmä nie v prípade strany SMER - sociálna demokracia, ale dobre. Nemám síce doktorát z matematiky, mám doktorát z manažmentu a viem, že v právnom štáte platí právo bez ohľadu na to, či 51, alebo 49. Ak raz bolo SPP sprivatizované takým spôsobom, že 49-percentný akcionár dostal manažérsku kontrolu, dostal ju na základe platných zmlúv. Tie zmluvy sú platné, doteraz ich nikto nespochybnil, tak jednoducho právo platí.

    To znamená, že nemusím s tým síce súhlasiť a ani nesúhlasím a ani si nemyslím, že to je dobré, ale 49-percentný akcionár má na základe platných privatizačných zmlúv manažérsku kontrolu nad SPP. Je to jednoducho tak a budeme sa s tým musieť zmieriť. Inak môžete SPP znárodniť, ale teda to je už potom úplne iná téma.

    Vážený pán poslanec, možno ešte jedna poznámka, nuž, ak je problémom to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bol zahlcovaný množstvom nezmyselných cenových podaní, dokonca jeden subjekt predložil až 8 cenových podaní ročne. Nuž čo vám bráni potom obmedziť alebo regulovať množstvo podaných cenových podaní, ktoré môže jeden regulovaný subjekt podať bez toho, aby sme vstupovali do zmluvnej slobody formou Občianskeho zákonníka, kde chceme jednoducho vynútiť prekladanie cenových návrhov na valné zhromaždenie?

    Ja si jednoducho myslím, že takýto zásah nie je vôbec potrebný. A pokiaľ ide o to, aby sme uchránili pána Holjenčíka, ktorý je platený z našich peňazí, alebo teda z peňazí daňových poplatníkov od množstva roboty, no tak potom regulujme počet návrhov, ktoré môže regulovaný subjekt podať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja plne súhlasím s pánom poslancom Kolesíkom, čo povedal vo vzťahu k tej matematike, vo vzťahu k tým akcionárskym právam a jej(ich) výkonu.

    Zároveň si dovolím opätovne vyzvať stranu SaS v súvislosti s týmto návrhom zákona, aby sa verejne ospravedlnili za očiernenie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Paľa Pašku v súvislosti s podaním tohto návrhu zákona. Preto opätovne verejne vyzývam, zo SaS aby sa verejne ospravedlnili.

  • Takisto by som chcel nadviazať na poslanca Andreja Kolesíka a poukázať na to, že aj v tomto spore možno vidieť dva legitímne pohľady na štát alebo na vzťah štátu a súkromnej sféry.

    Na jednej strane je pohľad neoliberálov, kde štát má vystupovať iba ako nočný strážnik. A základné hodnoty sú deregulácia, privatizácia, liberalizácia a základnou dogmou je, štát je zlý vlastník. Otázka je, komu tento pohľad vyhovuje. No vyhovuje súkromným korporáciám, biznismenom a najbohatším zložkám spoločnosti, ktoré tlieskajú.

    Druhý pohľad, silný sociálny štát. To je pohľad sociálnej demokracie. Oba tieto dva pohľady sú legitímne, pričom však pohľad sociálnej demokracie hovorí o viac regulácií, o sociálnych funkciách vlastníctva, o rovnováhe, o redistribúcii v prospech tých slabších. Komu tento pohľad vyhovuje? Tým najslabším a strednej triede, ktorých chráni.

    Pozrite sa na Nórsko, na Švédsko. Kto vládne? Sociálni demokrati. Regulujú? Regulujú. Funguje to? Funguje, pán kolega.

    Čiže tu máme dva základné pohľady: pravica, ľavica. Vo voľbách tieto dva pohľady sa stretli, vyhrala kto? - vyhrala ľavica. Čiže ja si myslím, že tento problém už máme vyriešený demokraticky a legitímne. A ja som naozaj veľmi rád, že filozofia neoliberálov, ktorá sa dá v skratke vyjadriť - brániť bohatých a kopnúť si do najslabších, konečne na Slovensku prehrala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že mne sa ten návrh celkom pozdáva, ale postavil by som sa na stranu pána Miškova, pretože, ak sa nemýlim, stále nám tu platia dohody o ochrane a podpore investícií, ktoré máme, ktoré majú uzavreté s Francúzskom a Nemeckom, ktoré sú vlastne akcionári v SPP a ktoré implicitne zakazujú takú zákonnú reguláciu, ktorá znehodnocuje investície investora.

    V prípade, ak príde k prijatiu takejto zmeny, obávam sa teda dvoch vecí, a to je už vlastne spomínané, vyslanie ďalšieho negatívneho signálu zahraničným investorom a druhá, arbitráž, ktorá podľa mojich prepočtov, fakt je to iba odhad, je okolo, by bola ročná strata vo výške 400 mil. eur; 400 mil. eur je to odhad. Dúfam, že vlastne tieto veci boli zvažované pri návrhu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou - pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, je zjavné z toho návrhu, že je to účelová záležitosť, určite aby sa vyriešil ten pomer štátu, a teda súkromného investora alebo investorov.

    V každom prípade chcem povedať, že na jednej strane, že je to neštandardný postup, pretože riešiť tieto veci vstupom do zmeny niektorých ustanovení Obchodného zákonníka je neštandardné. Jednoducho je to v celej Európe v Obchodných zákonníkoch, valné zhromaždenie môže, samozrejme, takúto, prijať určité opatrenia, aby jednoducho mohlo zasahovať aj do cenových stratégií, ale bežne je to tak, že buď to realizujú a riešia predstavenstvá, alebo jednoducho top manažmenty, myslím cenovú stratégiu a cenové ponuky.

    Čo sa týka nejakých tých vedľajších dopadov, do určitej miery to doformuje tú štandardnú podnikateľskú legislatívu, predovšetkým zneisťuje potom aj tých potenciálnych investorov v tej oblasti energetiky, keďže hovoríme obyčajne o regulovaných subjektoch, a tu ja vidím trochu problém s týmto všetkým.

    Nemyslím si, že by sme týmto návrhom, že by sa nejak porušovala ústava, resp. nejaké európske právo. V každom prípade ešte raz opakujem, je to neštandardný spôsob, ako vrátiť do hry štát. Ja si myslím, že na skutočnú reguláciu máme tu nezávislý regulačný úrad.

    Mňa veľmi trápi, ako sa tu berie pozícia ÚRSO ako štátnej inštitúcie, štátny orgán a musí zabezpečovať v podstate pozíciu alebo rozhodnutia štátu. Nie, je to nezávislý orgán. Takto ho musíme brať a takto je formulovaný aj európskym právom a toto sa tu nejakým spôsobom vytráca a aj tomu vlastne celý ten...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Kolesík, mne sa zdá, že naozaj by to bolo dosť málo na doktorát, vedieť, že 51 je viac ako 49, nuž, možno časy sa menia, ale v našich časoch to tak nebolo, takže je dobré, že nemáte doktorát z matematiky.

    Čo sa týka ale toho vášho vyjadrenia, že ste hovorili, že 51 je viac ako 49, no jednoducho problém je naozaj ten primárny v tých privatizačných zmluvách, kde tie zmluvy boli uzavreté tak, ako boli uzavreté, a ja si myslím, že možnože to bola aj chyba tých strategických partnerov, ktorí vstupovali do takýchto podnikov a mali si uvedomiť, že v budúcnosti jednoducho to môže robiť problém, že majú len 49 % akcií.

    Možno najlepšie a definitívne vyriešenie by bolo také, keby naozaj, ako hovoril pán kolega Miškov, rozhodol s konečnou platnosťou Ústavný súd, lebo ani vy nebudete večne pri moci a zase príde nejaká iná vláda, ktorá to bude prehadzovať. Bolo by dobré v tom spraviť poriadok raz, a teda na dlhšie obdobie.

  • Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

  • Ja mám takú stručnú poznámku. Už tu bola raz debata v minulosti, a nielen raz, o týchto pochybných privatizáciách. Bohužiaľ, čas bol taký, a keď to bude nutné, tak si vyhľadám tie moje vystúpenia, pretože boli veľmi konkrétne a obsahovali, veľmi rukolapne by som povedala, výhodnosti a nevýhodnosti a kto a prečo a ako.

    Ale teraz by som povedala stručne len toto. Bolo vlastizradné dohodnúť podmienky privatizácie SPP tak, ako boli dohodnuté. Štát mal právo prehlásiť v lehote zmluvu za nulitnú, ak išlo o zmluvu nevýhodnú a poškodzujúcu záujmy štátu. Lehota vypršala, nebudem hovoriť, kto bol zodpovedný a ako, ale to neznamená, že sa budeme prizerať a neurobíme všetko, čo je možné, aby boli upravené aspoň právne podmienky lepšie zohľadňujúce záujmy štátu, teda občanov a teda nás všetkých.

  • V reakcie na faktické poznámky pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pôjdem pekne po rade.

    Pán poslanec Miškov, opakovane vedome zavádzate a dovolím si tvrdiť, že klamete, keď tvrdíte, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou a so zákonmi. Veď pokiaľ máte takýto názor, obráťte sa na Ústavný súd. Opakovane zavádzate aj v tom, že týmto návrhom berieme manažérsku kontrolu predstavenstvu. Nie, my len prenášame rozhodovanie len o jednej vybranej časti, a to je to o podávaní cenových návrhov na ÚRSO, na valné zhromaždenie. Je to legitímne a z nášho pohľadu správne.

    Pán poslanec Kadúc, veľmi by ma zaujímalo, ja sa vás na to spýtam osobne, ako ste dospeli k tomu číslu 400 mil. eur. Mne to nejako nesedí.

    Pán poslanec Hudacký, veľmi správne ste povedali, že ÚRSO je nezávislý regulačný orgán a nemalo by nejakým spôsobom zastupovať záujmy štátu v jednotlivých spoločnostiach. Ja s vami súhlasím. Ja s vami súhlasím, pán poslanec, ale práve štát by mal zastupovať svoje záujmy v tých spoločnostiach, v ktorých má väčšinu, a práve cez valné zhromaždenie. To dúfam, že súhlasíte v tejto chvíli vy so mnou. Takže neviem, čo je na tom zlé, keď navrhujeme takéto pôsobenie štátu, aby mohol vlastne obhajovať svoje záujmy majoritného akcionára v spoločnostiach, kde má jednoducho majoritu.

    A rovnako, pán kolega Přidal, pokiaľ má niekto z poslancov zákonodarcov akúkoľvek pochybnosť o súlade tohto nášho návrhu zákona s ústavou alebo so zákonmi Slovenskej republiky, nech sa páči, je tu inštitút podania na Ústavný súd, 30 podpisov a ja verím, že Ústavný súd skonštatuje súlad tohto nášho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na udalosti, ktoré sa stali s podaním tohto návrhu zákona. Som rád, že je tu pán Sulík, nakoľko sa to hlavne týka jeho politickej strany a návrhu tohto zákona.

    Pri podaní tohto návrhu zákona strana SaS vystúpila, urobila veľkú tlačovku s tým, že očiernila predsedu parlamentu pána Pavla Pašku v súvislosti s tým, že predmetný návrh zákona nespĺňa náležitosti a že bol podaný oneskorene, a zároveň ho obvinila, že boli tam nejaké machinácie s týmto návrhom zákona.

    Doteraz sa strana SaS za toto očiernenie, ktoré spôsobilo zneváženie vedúceho predstaviteľa Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň vedúceho štátneho predstaviteľa Slovenskej republiky, neospravedlnila a vo vzťahu k zahraničiu, ale i k slovenskej verejnosti tým napáchala - ako bolo zvyknuté vždy - nemalé škody. Samozrejme, na tie škody, že pácha strana SaS, sme zvyknutí, ako príklad, samozrejme, rozpad vlády a ďalšie a ďalšie.

    K čomu sa chcem dostať? Chcem a dostať k tomu, že moje vystúpenie bude mať dve roviny vo vzťahu k tomuto predloženému návrhu zákona.

    Prvá rovina bude kvázi odborná. V zmysle rokovacieho poriadku návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Čo sa týka tohto návrhu zákona, parlamentnej tlače 29, tak táto parlamentná tlač 29 toto všetko obsahovala, termín na podanie návrhu zákona bol do 17. apríla 2012, návrh bol podľa môjho názoru aj názoru spravodajcu, ale aj ostatných výborov doručený včas, len na webe sa objavil dátum 18. apríla z dôvodu, že stanovisko ministerstva financií, sekcie rozpočtovej politiky, bolo z dátumu 18. apríla 2012.

    Dovolím si poukázať na to, že i hoci toto stanovisko z 18. 4. 2012 bolo z tohto návrhu, návrh bol podaný včas z toho dôvodu, že nakoľko návrh zákona má obsahovať paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Čo sa týka predmetného stanoviska ministerstva financií, tak v súvislosti s týmto predmetným stanovisko, ktoré by malo byť priložené alebo sa zvykne prikladať k návrhu zákona, tak vychádza to z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré boli ale prijaté uznesením Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Národnej rade a na upresnenie niektorých ustanovení. V zmysle týchto legislatívnych pravidiel sa, samozrejme, spomína v čl. 8, že z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí treba návrh prerokovať s ministerstvo financií a priložiť toto stanovisko. To, že s týmito legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov sa riadi iba Národná rada Slovenskej republiky, nemusím vysvetľovať, vláda má svoje vlastné.

    Dovolím si však zároveň poukázať na to, že tieto legislatívne pravidlá iba určité niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku upresňujú, ale dá sa povedať, majú viacero nedostatkov. Jedným z tých nedostatkov je čl. 4 ods. 3 posledná veta, budem ju citovať: "V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV."

    Doteraz ani za predsedníctva pána Sulíka sa nič také neprikladalo a poukazujem na to, že je to iba určitý, dá sa povedať, určité pravidlo zakotvené uznesením teda Národnej rady. Ale, samozrejme, podrobnosti ohľadom nejakých doplnení a návrhov, pokiaľ tu niečo neupravuje, neupravuje toto uznesenie, ale upravuje § 70 rokovacieho poriadku, kde dáva predsedovi Národnej rady možnosť odporučiť, aby sa odstránili nedostatky.

    K čomu sa chcem dostať? Chcem sa dostať k tomu, že predpísaný návrh zákona, alebo teda predložený návrh zákona, tlač 29, tie náležitosti spĺňal a vzhľadom na to, že bolo stanovisko ministerstva financií doručené teda o jeden deň neskôr, nemalo to vplyv na riadne predloženie návrhu zákona ako takého.

    Čo sa týka mojej druhej časti vystúpenia, to už bude čisto politické. Na ozrejmenie pamäti dovolím si upozorniť, že pán Sulík bol predsedom Národnej rady od 12. júna 2010 do 13. 10. 2011. Ja osobne, ma to trošku nahnevalo, že náš predseda parlamentu bol pánom Sulíkom očiernený, tak som si trošku pozrel na jeho činnosť vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ako prebiehalo predkladanie návrhov zákonov počas jeho predsedovania.

    Tak začneme:

    - Dávam do pozornosti parlamentnú tlač 514, termín doručenia tejto parlamentnej tlače bol do 23. septembra 2011, v čase, keď bol pán Sulík predsedom parlamentu. Dátum doručenia bol však 26. septembra 2011. Čiže návrh bol podaný v lehote, v termíne, no na internete je dátum doručenia po termíne.

    - Ďalší príklad, parlamentná tlač 485. Termín doručenia bol alebo teda lehota na podanie návrhu bola do 19. augusta 2011. Dátum doručenia na internete uvedený 19. august 2011, ale stanovisko z ministerstva financií je z 24. augusta 2011, čiže päť dní po tzv. Sulíkovej lehote.

    - Dávam do pozornosti ďalšiu parlamentnú tlač č. 225, termín doručenia bol do 14. januára 2011. Dátum doručenia na webe je 14. 11. Stanovisko ministerstva financií je z 21. 1. 2011. Obdobné niečo, čo sa stalo pri tejto tlači 29 návrhu pána Kolesíka.

    - Ďalšie do pozornosti, parlamentná tlač 226, taktiež bolo to podané počas predsedovania pána Sulíka. Ide o návrh poslankyne pani Cibulkovej. Dátum doručenia návrhu bol 14. január 2011, teda načas, ale stanovisko ministerstva financií bolo 13. januára 2010, čiže rok staré. Ďalšie "pochybenie".

    - Parlamentná tlač 230, termín doručenia návrhu bol do 14. januára 2011, dátum doručenia 14. január 2011, stanovisko z ministerstva financií 17. január 2011. Tri dni po lehote doručenia.

    - Ďalší návrh, parlamentná tlač č. 150. Termín doručenia 19. október 2010, dátum doručenia 19. október 2010, stanovisko 20. október 2010.

    - Parlamentná tlač č. 149, termín doručenia 19. 10. 2010, dátum doručenia na webe 19. 10., ale stanovisko ministerstva financií z 20. 10. 2010.

    - A moja najobľúbenejšia tlač, ktorú som našiel v noci, samozrejme, ide o parlamentnú tlač č. 146, je to návrh skupiny poslancov, pod ktorým návrhom bol podpísaný teda aj pán Sulík, aj pán Poliačik. Termín doručenia návrhu zákona bol do 19. 10., na webe, na webe dátum doručenia návrhu 20. 10. 2010 a, samozrejme (potlesk), schôdza bola 3. 11. 2010, čiže jasne nebola dodržaná 15-dňová lehota.

    Čo tým chcem poukázať alebo povedať, je, že predmetná tlačovka strany SaS bola absolútne, absolútne bezpredmetná, absolútne bola zavádzajúca. Dokonca bola farizejská vo vzťahu k predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovolím si poukázať ešte na jeden fakt, že tlač 29, i keď bolo na webe napísané 18. 4., bola doručená včas, teda predseda parlamentu nič neporušil. Ďalšie tlače 30, 33 boli dokonca doručené, na základe toho čísla 30, 33 boli doručené 17. 4. a dokonca to číslovanie majú neskoršie ako tlač č. 29. Z tohto dôvodu vyplýva, že ide iba o zjavnú nepresnosť, ktorá sa uviedla na webe, teda mal tam byť dátum 17. 4.

    Záverom chcem povedať teda, že to všetko, čo sa udialo vo vzťahu k predmetnej tlači a podaný návrh na disciplinárne potrestanie predsedu parlamentu, je celé absurdné. Upozorňujem na to, že ešte aj pán Sulík ako predseda parlamentu je v jednoročnej premlčacej lehote, kedy sa dajú podať na jeho osobu návrhy na disciplinárne potrestanie. A vzhľadom na to, že ide iba o určitú mediálnu aktivitu strany SaS, žiadam týmto znova opätovne verejne stranu SaS, aby sa verejne predsedovi parlamentu pánovi Pavlovi Paškovi - verejne - ospravedlnila a napravila škody, ktoré spôsobila svojím mediálnym vystúpením.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, neviem, či ste toto dostali ako stranícku úlohu, alebo iba ako horlivý SZM-ák sa chcete zapáčiť predsedovi. Pokiaľ je to to druhé, tak odporúčam kravatu, on to oceňuje.

    No a teraz k samotnej veci. Tak pozrite, pán Paška už v minulosti menil zákony po tom, ako bolo schválené, čo by som si ja v živote nedovolil. A teraz došlo podanie, kde došlo dodatočne k zmene dátumu a kde boli ďalšie nezrovnalosti. Nie je podstatné to, na čo ste sa vy zamerali, že z ktorého dátumu bolo to vyjadrenie ministerstva financií, lebo ako ste čítali, stačí, keď žiadosť včas, samotné vyjadrenie môže byť aj neskôr. Čiže ste sa tu sústredili na úplne zbytočnú vec. Oveľa dôležitejšia je v tejto súvislosti notifikácia, ktorá bola poslancom zaslaná po lehote a, samozrejme, tá informácia na webe. To, že dodatočne boli menené dátumy, je holý fakt.

    No a teraz k tomu ospravedlneniu, ktoré požadujete. Ja sa rád ospravedlním, keď strana SMER sa ospravedlní občanom za miliardy eur, ktoré budeme čoskoro platiť Grécku, za čo ste včera aj vy hlasovali. A jediné, čo ospravedlňuje vás, že vy nemáte poňatia, za čo ste včera dvihli ruku, za aké obrovské svinstvo. Tu sa odbavujete na nepodstatnostiach, ale to, že 2,3 mld. už teraz pôjde do Grécka, a keď vy vo vašej horlivosti SZM-áckej schválite trvalý euroval, čo netušíte, čo to je, netušíte, dám krk na to, že tú zmluvu ste ani len z autobusu nevideli a schválite takéto svinstvo, ako je trvalý euroval, tak potom fakt jediné, čo vám ostane, sa tu odbavovať na nejakých, že tam dátum, čo boli tie moje podania, o ktorých som vravel, že ten(to) vyjadrenie z ministerstva financií rolu nehrá.

    Ešte raz. Za môjho funkčného obdobia sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Chcem ti veľmi pekne poďakovať, pán poslanec, za to, že si si dal tú námahu a spravil si výpočet, ako boli doručované do Národnej rady zákony za predchádzajúcej vlády.

    Pripájam sa k tomu, aby sa pán poslanec Sulík a celá strana Sloboda a Solidarita ospravedlnili predsedovi Národnej rady, lebo ja som tu v ten deň bola, keď návrh zákona bol doručený do podateľne Národnej rady. Takže môžem potvrdiť to, že ten návrh bol tu, prišiel poobede, ale bola som tu, bola som u pána riaditeľa Knappa a viem, že ten zákon prišiel.

    Takže všetky tieto reči sú naozaj len hrubé osočovanie. A keby boli chlapi všetci v strane Sloboda a Solidarita, tak už dávno si mali priznať chybu, naliať popol, nasypať popol na hlavu a ospravedlniť sa predsedovi Národnej rady. To by bolo čestné, to by bolo poctivé a nie z takéhoto neovereného, možno, postupu spraviť jednu veľkú bombastickú tlačovku a poukazovať na porušenie postupu predsedu Národnej rady. To sa jednoducho nerobí.

    Takže aj ja sa pripájam k výzve, aby strana Sloboda a Solidarita po tom, čo pán poslanec tu demonštratívne vypočítal všetky návrhy, aké boli doručené do Národnej rady, či bola dodržaná lehota, aby sa strana Sloboda a Solidarita ospravedlnila.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Rovnako ti chcem poďakovať, pán kolega, za ten výpočet, pretože usvedčil si, usvedčil si človeka, ktorý jednoducho bez hanby, bez toho, žeby si čokoľvek overil, zvolal tlačovú konferenciu, kde hrubo osočil predsedu parlamentu a nás, teda mňa a kolegu Kondróta ako navrhovateľov.

    Ja tu prehlasujem v mene navrhovateľov, že tento návrh zákona bol doručený do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky v lehote a v termíne, ktorý zákon káže, tak ako povedala a potvrdila moje slová aj pani podpredsedníčka Laššáková.

    Rovnako vyzývam pána poslanca Sulíka, aby sa ospravedlnil predsedovi Národnej rady a aj nám predkladateľom, pánovi kolegovi Kondrótovi a mne, z tohto hrubého osočenia. Ja osobne som tú vašu tlačovku, páni, bral ako dobrý vtip a myslel som si, že otvoríte nový slogan, lebo premenovávate stranu nie na Sloboda a Solidarita, ale na Smiešny a Smiešnejší.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nuž, neviem, či si spomínate, páni poslanci Martvoň aj pán poslanec Kolesík, koniec koncov aj pani podpredsedníčka, pani Laššáková, dva dni pred voľbami ma váš pán predseda Robert Fico obvinil, že idem ukradnúť rúru. Nič sa neudialo. Rúra je na svojom mieste, valné zhromaždenie bolo neuznášaniaschopné, presne tak, ako som mu hovoril, že je to smiešne, nech to nerobí, pretože sa iba zbytočne zosmiešni. Napriek tomu veľká tlačovka dva dni pred voľbami, kde zo mňa pán predseda Fico robil zlodeja. Nuž tak som ho vyzval, ak je teda chlap, rovnako ako vyzývate vy nás, nech sa ospravedlní. Dodnes čakám na ospravedlnenie. Dodnes.

    To znamená, že pokiaľ vy žiadate, aby sme sa my ospravedlňovali, tak ja to veľmi rád urobím. Dokonca to urobím rád aj za predsedu Sulíka. Nemám s tým najmenší problém. A dokonca sa ospravedlním aj za to, čo sme nikdy neurobili. Ale najprv nech sa mi ospravedlní pán Fico, ktorý ma nazval zlodejom, pretože som vraj ukradol alebo chcel ukradnúť rúru. Čiže, no, požiadal by som pána premiéra a opäť by som vyzval pána premiéra Fica, nech sa mi ospravedlní, potom sa budeme ospravedlňovať my.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja si myslím, že tu vôbec nejde o žiadne ospravedlnenie pána Sulíka. Pán Sulík sa v živote neospravedlní. Načo aj, však tu ide o niečo úplne iného. Pán Sulík nemá problémy len v tomto parlamente, ale pán Sulík má problémy aj vo vlastnej strane. Veď on nevie, tá nová pravica, ktorá vznikne, kto všetko mu z tej strany odíde, ako to bude perspektívne so stranou, ktorú vedie pán Sulík, a či ju ešte stále bude viesť. No, pán Sulík, keď nie sú iné témy, aj podateľňa je dobrá. Však?

  • Pán Martvoň, celkom ste ma potešili, že keď sa možno pomýlite, aj pravdu poviete. Nechcem tým hovoriť, že teda to ostatné, čo ste hovorili, že nebola pravda. Ale akože jedna taká malinká stať ma tam potešila na začiatku, keď ste hovorili, že SaS-ka ako obvykle napáchala škody, napríklad pád vlády. Som veľmi rád, ak poslanec SMER-u uzná, že pán vlády bola vlastne veľká škoda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel potvrdiť tiež to, že návrh zákona bol doručený riadne v lehote a keby si dal pán Sulík trošičku viacej práce, zistil by to aj on sám.

    Pokiaľ ale pán Sulík alebo zástupcovia SaS používajú nevhodné slová typu sebaprezentovania sa a nebudem to opakovať, tak ja sa pýtam, čo bolo to, keď pán Sulík sa postavil na tlačovku a takto špinavo obvinil predsedu Národnej rady z vecí, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona?

    Návrh zákona bol predložený riadne a trvám aj ja na tom, pán Sulík, aby ste sa za to ospravedlnili. Akékoľvek veci, ktoré sa na podateľni stanú, si myslím, nie sú vhodné na to, aby ste vy robili, pán Sulík, tlačovky, pretože je absolútne zrejmé, že ten zákon bol dostatočne dlho na podateľni. Možno vy ste si to nevšimli.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, vy žiadate ospravedlnenie od predsedu strany SaS. Považujem to za absolútnu, ale absolútnu drzosť z vašich úst po tom, čo ste si dovolili včera povedať počas vášho modlenia. Mimochodom, neviem, ku komu ste sa modlili, ale to je v poriadku, je to vaša súkromná záležitosť. Ale spájať SaS, resp. pôsobenie Richarda Sulíka na poste predsedu parlamentu s kokaínom, považujem za takú nehoráznosť, že nemáte právo sa ani prihlásiť s faktickou poznámkou. A jednu vec vám odporúčam, v klube SaS kokaín nenájdete, ale keď vás bude veľmi zaujímať, kde je, tak vám súkromne poradím.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Teda ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať postupne.

    Čo sa týka pána Sulíka, ubezpečujem vás, pán Sulík, že ja som v SZM nikdy nebol a ani nebudem, po prvé. Po druhé, odporúčanie, že ja mám nosiť kravatu, sa mi zdá veľmi vtipné, zvlášť keď vy tú kravatu teraz nemáte a keď na stretnutie s veľvyslancami chodíte dobre že nie v šortkách. Keď budete chodiť slušne oblečený, môžte mi radiť taktiež.

  • Čo sa týka pána Miškova. Pán Miškov, takto, dovolím si poukázať na to, že ja som poukazoval na očiernenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ako funkcionára, ktorý reprezentuje Slovenskú republiku. Reagoval som na to, že bol očiernený a bolo to vyslovene vymyslenými vecami. Čiže ja som spájal hlavne s funkciou, ktorá reprezentuje Slovenskú republiku aj v zahraničí, a bola táto funkcia nášho predsedu proste očiernená. Čiže toľko k tomu.

    Čo sa týka pána Matoviča, musím poukázať, že veľmi vtipná poznámka. Ste ma s ňou potešili. Myslel som to, samozrejme, tak, že každý pád vlády spôsobuje škodu na finančných trhoch a v takomto ponímaní to aj bolo, ale veľmi vtipná poznámka.

    No a čo sa týka pána Krajcera, ktorý tu už nie je. No, ku komu sa ja modlím, je moja osobná záležitosť, koho vzýva pán Krajcer, sa tiež nepýtam. A čo sa týka poukázania pána Krajcera na to, že som ja včera spomínal nejaký kokaín, ja som poukazoval - a kebyže si dobre počuje to moje alebo pozrie moje vyjadrenie -, poukazoval som na to, že čo priniesli médiá ako také, čiže odvolával som sa práve na médiá.

    No a k jeho názorom sa budem vyjadrovať možno iba toľko, že ak mi súkromne chce poradiť v podstate, že kde nájdem ten kokaín, nemám záujem.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz, kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Trochu sme na záver diskusie odbehli od merita predloženého zákona. Ak dovolíte, zareagujem na niektoré pripomienky. Najskôr sa chcem poďakovať za všetky relevantné pripomienky, ktoré odzneli.

    Podstatou alebo čarom tohoto zákona, tohoto návrhu zákona je, že robíme z povinnosti právo. To znamená, pri podstatných veciach alebo jednej z najpodstatnejších vecí dávame právomoc rozhodnúť o nich do rúk vrcholného orgánu každej spoločnosti.

    Je to zákon, ktorý ešte nebol predložený v Národnej rade, teda návrh zákona ešte nebol predložený, už tu vyvoláva rôzne odozvy, rôzne aktivity. Môžem tuná verejne povedať, že všetky podnety, ktoré už sa mi dneska zberajú, a nielen mne, budú starostlivo preštudované, vyhodnotené, využijeme na to pôdu komisie pre energetiku výboru pre hospodárske záležitosti a všetko, čo sa dá akceptovať, vylepšiť, už keď otvárame zákon, bude v prospech celku prijaté. Aplikačná prax totižto stále prináša, môže priniesť a prináša nové podnety, ktoré vieme akceptovať.

    Vrátim sa na záver svojho vystúpenia ešte ku koncu rozpravy. Pripájam sa k návrhu, ktorý tu zaznel, aby sa pán poslanec Sulík ospravedlnil pánovi predsedovi Národnej rady za šou, ktorú zbytočne spôsobil. Vnímam to tak, že strana SaS nemá témy, a tak keď ako jednooké kura zbadala zrniečko, tak sa po ňom vrhla, z komára spravila somára, nafúkla a potom s hanbou musela, musela vycúvať. Človek robí chyby, aj pán poslanec môže urobiť chyby, veľkosť človeka je v tom, keď sa dokáže za túto chybu postaviť a ospravedlniť sa.

    Mám pocit, že strana SaS v čele jej vedenia sa za dva roky v Národnej rade Slovenskej republiky nič nenaučila. Je mi to ľúto. To, že ste sem nastúpili ako do varieté a že sa mnohí z vás doteraz tak správajú, to je poľutovaniahodné, ale snáď niečo sa na vás mohlo nalepiť. Máte možnosť ospravedlnením sa predsedovi Národnej rady ukázať, že ste sa snáď predsa len niečo naučili. Musím povedať, že taká partia, taká tu za slovenského parlamentarizmu ešte nebola.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Přidal, chcete sa vyjadriť v rozprave ako spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 30, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 20.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh predmetného zákona má za cieľ zjednodušiť administratívnu náročnosť pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu z výrobného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. V uvedenom prípade ide o výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej siete pre svoju spotrebu a prípadný prebytok do distribučnej siete. Štát novou právnou úpravou platnú od 1. januára 2012 nerozlišuje medzi malým a veľkým výrobcom, t. j. zjednodušene medzi domácnosťou a podnikateľom.

    Podľa zmeny zákona č. 609/2007 Z. z. je výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie platiteľom dane z elektriny bez ohľadu na to, či ide o dodávku do distribučnej siete, alebo o pokrytie vlastnej spotreby s prebytkom, ktorý je privádzaný do distribučnej siete.

    Z inštalovaných výkonov obnoviteľných zdrojov, napríklad fotovoltaických zariadení umiestnených prevažne na rodinných domoch, to znamená s inštalovaným výkonom do 10 kW, nie je možné dosiahnuť taký objem vyrobenej energie, aby vznikla daňová povinnosť pre výrobcu. Základom dane v takomto prípade je množstvo elektriny vyjadrené v MWh, násobené sadzbou dane, ktorá predstavuje 1,32 eur na MWh. Zdaňovacím obdobím je jeden mesiac. Platiteľ dane z elektriny, ktorého daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 3,31 eur, nie je povinný zaplatiť daň. Výrobca, takýto malý výrobca do 10 kW inštalovaného výkonu podáva daňové priznanie s nulovou výškou dane, pretože nie je technicky možné, aby zariadenie s inštalovaným výkonom, s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW vyrobilo mesačne také množstvo v MWh, aby pri vynásobení sadzbou dane presiahla povinná daň 3,31 eur na mesiac.

    Ďalšie zjednodušenie v navrhovanej novele zákona je vypustenie registrácie, vypustenie evidencie a, samozrejme, povinnosť podávania daňových priznaní s nulovou sadzbou a zbytočné zaťažovanie takýchto malých výrobcov. Takéto ďalšie vypustenie aj registrácie, aj tých daňových podaní neznamená, že štát nebude mať prehľad o množstve vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov, pretože evidenčnú povinnosť, ako aj štatistiku výrobcov vrátane objemu výroby má k dispozícii Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo hospodárstva tiež a takisto distribučné energetické závody.

    V súčasnosti sa jedná o cca 300 až 500 malých výrobcov, avšak s potenciálom významného rastu v prípade, že štát nebude vytvárať, resp. že štát odstráni takéto nadbytočné administratívne prekážky, ale, naopak, bude vytvárať také prostredie, aby sa ekologické systémy na výrobu elektrickej energie mali možnosť rozvíjať. Je to taký prvý krok v odstraňovaní bariér a podpory zo strany štátu pre mikrozdroje z obnoviteľných zdrojov energie. Zjednodušene, pre nás ako štát by malo byť výhodnejšie dosiahnuť napríklad 5 000 kW, dosiahnuť takýto výkon napríklad 5 000 kW tisícmi malých, tisícom malých výrobcov s inštalovaným výkonom 5 kW a je to výhodnejšie dosiahnuť tých 5 000 kW ako desiatimi veľkými výrobcami s inštalovaným výkonom 500 kW.

    Čiže k tomu číslu 5 000 kW sa môžme dopracovať tisíc malými po 5 kW z inštalovaného výkonu, ale aj desiatimi väčšími po 500 kW. Tých 10 väčších po 500 kW, myslím, že to všetci poznáte, sú tí, ktorí majú inštalované takéto výrobne na lúkach, pasienkoch a v peknom, veľakrát peknom prostredí, a práve preto chcem rozlíšiť touto novelou a odstrániť takúto administratívnu bariéru a zvýhodniť svojím spôsobom odstránením takejto administratívnej bariéry tých malých, ktorých vedie k takejto výrobe ekologickej, ktorých vedú ekologické pohnútky a nie nejaká podnikateľská zárobková činnosť. Hoci nemám nič ani proti tej podnikateľskej zárobkovej činnosti, ale som presvedčený, že pre štát je výhodnejšie podporiť odstránením takýchto bariér tých tisíc malých, ktorí majú 5 kW, a, samozrejme, nechať svojím spôsobom žiť aj tých 10 veľkých po 500 kW.

    V zásade chcem ešte zjednodušene povedať, že podpora štátu môže byť finančná, ale veľmi dôležitá a pre štát veľmi jednoduchá a v zásade štát to nič nestojí, môže byť aj podpora takejto nadbytočnej administratívnej záťaže, ako je to v tomto prípade, a to rieši táto malá novela predmetného zákona.

    A na záver. V zásade je to len taký stimul, aby sa občania nezdráhali vziať si aspoň časť svojej energetickej sebestačnosti pri spotrebe elektrickej energie do vlastných rúk a aby sa tieto bariéry odstránili a aby sme trošku spriechodnili týchto malých výrobcov elektrickej energie do 10 kW.

    Na záver len chcem, dámy a páni, skonštatovať, že predmetná novela zákona nemá vplyv na rozpočet, a ak, tak len kladný pre spoločnosť, keďže odpadne evidencia, registrácia a najmä mesačné podávanie daňových priznaní s nulovou sadzbou dane pre dotknuté subjekty, ktorých sa predmetná novela týka.

    Ja toto považujem za taký prvý krok a chcel by som pokračovať ešte v ďalších krokoch, o ďalších krokoch v zvýhodňovaní takýchto mikrozdrojov, ktorí vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, tak, aby sme ďalej a ďalej odstraňovali tie administratívne bariéry, ktoré s týmto procesom súvisia. Pretože energia z obnoviteľných zdrojov je nielen záväzkom Slovenskej republiky Európskej únii, kde ju máme maximálne zvyšovať, ale, samozrejme, pomáha aj štátu pri zabezpečovaní spotreby a dodávky elektrickej energie ako takej.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz poprosím, pán poslanec, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet, pánovi poslancovi Milanovi Mojšovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač č. 30), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby

    I. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní;

    II. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 20 zo 17. apríla 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa pýtať, či... Áno. Pán navrhovateľ nechce, pán poslanec, zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený pod tlačou 31. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 21.

    Teraz dávam slovo poslancovi Richardovi Sulíkovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctení poslanci, poslankyne, predkladám návrh na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 a, samozrejme, som si vedomý, že je to zmena ústavy, ktorá vyžaduje 90 hlasov. No napriek tomu si myslím, že tento parlament by sa k takémuto rozhodnutiu mohol prikloniť.

    Diskusiu o znížení počtu poslancov sme už otvorili začiatkom roku 2009, teda pred vyše tromi rokmi. Boli sme vtedy úplne neznámou stranou, ale ľudí presvedčila myšlienka. Aj preto sme v referende, ktoré sme začiatkom roka 2009 organizovali, oslovili veľa ľudí a 926-tisíc ľudí sa vyslovilo za zníženie počtu poslancov; 926-tisíc voličov. Naše nádeje vystriedalo sklamanie z toho, že 150 poslancov Národnej rady ignoruje vôľu jedného milióna voličov. A o to viac sme boli prekvapení, keď predseda strany SMER Robert Fico túto tému po posledných voľbách otvoril. Možno to spravil preto, aby prekryl skutočnosť, že zo sľubovaných istôt ostanú len rany istoty, ale dovolíme si, dovolili sme si zobrať predsedu strany SMER Roberta Fica za slovo a teraz môže ukázať, či len tak rozprával do vetra, alebo jeho slovo má hodnotu.

    Samozrejme, že bude okrem ústavy potrebné zmeniť aj volebný zákon a iné zákony, a upozorňujem, my tu predkladáme len návrh na zmenu ústavy. Zároveň však vravíme, na všetky následné zmeny máme vyše troch rokov čas. Čiže keď bude vôľa, nebude najmenší problém schváliť a zmeniť aj tie príslušné zákony.

    Možno následne prehodnotíme aj počet výborov a možno po znížení počtu poslancov by sme si mohli odpustiť aj to divadlo pre voličov so zmrazovaním platov. Lebo keď bude poslancov menej, potom možno nemusíme platy zmrazovať.

    Každopádne netvárme sa, že potrebujeme 150 poslancov. Je predsa úplne jedno, či kolegov zo SMER-u tu máme 83, alebo 85, keď vždy budú hlasovať poslušne jak ovečky, a tým pádom nemala by sa stať žiadna veľká tragédia.

    Slovensko je malá krajina, niečo vyše päť miliónov obyvateľov, 150 poslancov je slušný počet. Samozrejme, sú tam aj nejaké náklady na, nielen na ich mzdy, na ich kancelárie, na ich asistentov, na všeobecne prevádzku. Áno, ja som jeden z nich, a preto si myslím, že aj táto ekonomická zložka a to, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, nie je úplne zanedbateľná.

    Takže toľkoto k návrhu, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho osvojíte, ctení páni poslanci, tak ako predseda SMER-u Robert Fico sa vyjadril v zmysle, že on si takúto zmenu predstaviť vie.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. mája 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia v dôvodovej správe charakterizujú navrhovaný ústavný zákon ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poukazujú na skutočnosť, že návrh nebude mať v tomto VI. volebnom období žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, a ďalej konštatujú, že nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívach pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. apríla 2012 pod číslom 21 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub MOST - HÍD Andrej Hrnčiar. Potom ďalším písomne prihláseným sú poslanci Gábor Gál a Alojz Hlina.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub MOST - HÍD, a pripraví sa pán poslanec Gábor Gál.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď v médiách odznela informácia, že vládna strana chce otvoriť diskusiu o znížení počtu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a taktiež otvoriť diskusiu o zmene volebného zákona, vnímal som pozitívne, že bola deklarovaná snaha o začiatok akejsi odbornej diskusie na túto tému a že bola deklarovaná aj snaha o obsiahnutie dohody naprieč politickým spektrom.

    Keďže mám v pamäti isté situácie, ktoré sa odohrávali v Národnej rade v minulom skrátenom volebnom období, táto správa mediálna ma zachytila, keď som šoféroval auto a mal som tam aj pár priateľov, tak som vyslovil nahlas pred nimi domnienku a stávku, že sa s nimi stavím, že sa táto téma ešte predtým, než sa začne hľadať oná spomínaná dohoda, stane prostriedkom na upútanie mediálnej pozornosti a že viac ako napríklad na voliča alebo na odbornosť sa bude brať ohľad na politický marketing a populistickú snahu o vytĺkanie politického kapitálu. A dnes musím, žiaľ, skonštatovať, že som tú stávku vyhral a že som sa nemýlil.

    Takže, čakal som na dôvodovú správu a dôvodová správa, keď som si ju prečítal, ma utvrdila v tejto mojej domnienke. A musím sa priznať, že som bol sklamaný, pretože som si myslel, že pri tak vážnom ústavnom zákone tá dôvodová správa bude trochu iná.

    Ja mám skúsenosti z Mestského zastupiteľstva v Martine, kde pri schvaľovaní obyčajného všeobecne záväzného nariadenia predkladáme oveľa odbornejšie a prepracovanejšie dôvodové správy. Ja keby som predložil takúto dôvodovú správu, tak asi by mi veľa tých všeobecne záväzných nariadení schválených nebolo.

    Ale poďme konkrétne k tej dôvodovej správe. Predkladatelia tohto ústavného zákona sa v dôvodovej správe venujú hlavne a takmer výlučne finančným úsporám, ktoré by vyplývali zo zníženia počtu poslancov. Z tejto dôvodovej správy mi napríklad vôbec nie je jasné, ako sa dopracovali predkladatelia k tomu, aby sa počet poslancov znížil o 50? Prečo nie o 20, o 30 alebo o 75? Naozaj by ma zaujímalo, ako vzniklo toto číslo.

    Ak hovoríme o šetrení, prečo sa predkladatelia tohto návrhu nezaoberali znížením počtu poslancov aj v obecných a mestských a vúckarských zastupiteľstvách? Nebude potom disproporcia, keď 5-miliónové Slovensko bude mať 100 poslancov a 60-tisícový Martin 31 a Žilinský samosprávny kraj 57?

    Ja si viem predstaviť zahlasovať za tento návrh, ale len pri zmene volebného systému. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja osobne mám výhrady k súčasnému volebnému systému a jeden z tých najväčších dôvodov, prečo mám výhrady, je ten, že súčasný volebný systém nezaručuje to, aby mal každý región Slovenska svojho zástupcu v zákonodarnom zbore. Ak by dnešný návrh zákona prešiel, regiónov, ktoré by nemali svojho zástupcu v Národnej rade Slovenskej republiky, by bolo ešte viac.

    Keď som sa na stránke Národnej rady Slovenskej republiky pozrel na trvalé bydliská poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, tak som mnohé veci pochopil. Deväť z jedenástich poslancov má trvalé bydlisko v Bratislave a zvyšní dvaja sú z Bratislavského kraja. Slovensko však nie je len Bratislava, Slovensko je aj Spiš, Horehronie, Turiec, Kysuce, Orava, Liptov, Gemer, Žitný ostrov a tak ďalej a tak ďalej. Slovensko sú regióny, kde sa žije úplne odlišne, ako sa žije v Bratislave. A ja som presvedčený, že politika sa nedá robiť len prostredníctvom internetu, blogov a sociálnych sietí. Politika by mala byť predovšetkým o kontakte s voličom. A to sa pri súčasnom volebnom systéme v kombinácii so 100 poslancami naozaj nedá.

    Voliči sú frustrovaní a svoju frustráciu a nespokojnosť nám dali najavo aj pri, napríklad pri nedávnych protestných zhromaždeniach a dali ju aj najavo vo voľbách, ktorých výsledky sú jasné a odzrkadľujú aj súčasný stav v tejto rokovacej sále. A dali nám najavo vlastne svojím postojom voliči svoju frustráciu a ja by som sa nečudoval postoju, ani sa nečudujem postoju verejnosti k politikom. Sú politické strany, a povedzme si to otvorene, ktoré voliča potrebujú len dva mesiace pred voľbami v čase predvolebnej kampane. A politici sú negatívne vnímaní aj preto, že voliči majú a často oprávnený pocit, že nepoznáme ich bežné problémy, že sme odtrhnutí od reality bežného života. V mnohom s nimi súhlasím. Ja som presvedčený, že toto volebné obdobie by sme sa mali - a teraz sa tak smerujem do tých našich opozičných lavíc -, že by sme sa mali začať správať tak, aby sme sa snažili získať stratenú dôveru voliča späť. Ale to sa však nepodarí pokračovaním nezhôd z minulého volebné obdobia a ani individualistickým predkladaním populistických zákonov, ktoré nemajú šancu byť schválené.

    Ja rešpektujem právo každého zvoleného poslanca predkladať akýkoľvek návrh akéhokoľvek zákona. Je úplne normálne, že popri normálnych zákonoch sa dostanú na rokovanie Národnej rady aj zákony, ktoré sú kontroverzné a ich jediným cieľom je mediálne zaujať. Vidíme to aj v okolitých krajinách.

    Ja by som vás teraz v krátkosti chcel oboznámiť napríklad so situáciou v Českej republike, kedy jedno občianske združenie predložilo, tak zverejnilo taký materiál, ako by podľa ich návrhu mal fungovať štát. Celý princíp je založený na tom, že štát by mal fungovať ako súkromná firma a všetko sa bude posudzovať len z hľadiska ekonomiky. A keďže mi ten návrh, ktorý bol v Českej republike predložený, pripomína návrh zákona, ku ktorému teraz vystupujem v rozprave, tak by som si dovolil odcitovať a prečítať taký krátky blog jedného českého politického analytika, ktorý napísal na túto tému.

    Čiže budem citovať: "Za snahou šetriť na znížení počtu poslancov sa skrýva choroba, ktorou niektorí ekonómovia z privátnej sféry a taktiež niektorí politici trvale trpia. Pletú si demokraciu s účtovníctvom. Mylne sa domnievajú, že všetko sa dá kvantifikovať. Niektorí politici hovoria zasvätene o výnosoch a nákladoch európskej integrácie a z danej rovnice neomylne vyplýva, že Európsku úniu by bolo treba zrušiť. Ešte horšie, ako spomínaná účtovnícka choroba, je skutočnosť, že ktokoľvek, kto uvažuje podobne, dokazuje, že demokracii nerozumie. Áno, demokracia je drahá. A pokiaľ hodnotíme len bezprostredné fungovanie systému, je to vôbec najdrahšie, aj keď v konečnom dôsledku najefektívnejšie spoločenské zriadenie, aké bolo kedy vymyslené. Najlacnejším spôsobom fungovania štátu by bola nejaká forma autoritárskeho systému. Voľby by nemuseli existovať vôbec a parlament by takisto nemusel existovať.

    V absurdných návrhoch, ktoré by mali výrazne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, by sme mohli pokračovať. Prečo napríklad držíme zbytočne ľudí vo väzniciach? Veď to stojí obrovské peniaze. Veď za každý, čo i len trochu závažnejší zločin by bolo možné páchateľov popravovať. Slučka, elektrické kreslo alebo pár nábojov stojí omnoho menej, než sú náklady na jedného väzňa na jeden deň. Hodne by sa taktiež dalo ušetriť na ťažko chorých a sociálne slabších spoluobčanoch. Tým pádom by sme vôbec nepotrebovali žiadny sociálny štát, pretože naša spoločnosť bude pozostávať zo samých zdravých a silných jedincov, ktorí budú zdravo bojovať o svoje miesto na zemi." Koniec citátu.

    Vážení kolegovia, mohol by som pokračovať takýmto spôsobom aj ďalej, ale končím svoj príspevok do rozpravy. Náš poslanecký klub bude rád diskutovať o každom návrhu zákona, kto bude mať konštruktívny a hlavne odborný charakter. A keďže k tomuto návrhu zákona žiadna diskusia neprebehla a chýba tam aj ten odborný rozmer, rozhodli sme sa, že náš poslanecký klub nebude hlasovať za návrh tohto zákona.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hrnčiar, tak vyčítate, že chceme vytĺkať politický kapitál, zároveň viete, zároveň priznávate, resp. viete si predstaviť, že takýto návrh podporíte. No nie ste to práve vy, ktorý zato, že sa nemohli pri tom dostatočne prezentovať, len z tohto dôvodu to odmietnete?

    Čo sa týka toho, že demokracia je drahá, no, ja s tým súhlasím. My sme boli práve osočovaní účtovníkmi, ktorí nám vyčítali, že sme organizovali referendum, 7 mil. eur. To bol najväčší problém ľudí. To, že milión ľudí, 925-tisíc ľudí jasne povedalo, že si myslí, že v Národnej rade stačí 100 ľudí a nie 150, to nehrá žiadnu rolu? 925-tisíc ľudí. A tam nám bolo vyčítané, že 7 mil. To je účtovnícky prístup. To, že my argumentujeme medzi iným tým, že sa znížia náklady a že nemusíme robiť také lacné populistické opatrenia ako zmrazovať platy poslancov, čo je až dehonestujúce, nad tým by ste sa mohli zamyslieť.

    No a teraz, keby nás tu, poďme teda k podstate veci, keby nás tu bolo 100, čo si myslíte vy ako primátor Martina, ktorý, predpokladám, keď vedie to svoje mesto, 60-tisícové mesto, keď vedie riadne, tak to snáď nespraví za štyri hodiny denne. To dúfam, že potvrdíte.

    Akým ste vy prínosom pre túto Národnú radu okrem toho, že tu možno občas niečo vylobujete pre vaše mesto? Čo robíte? Povedzte, na ktorých zákonoch pracujete! A keď vážne na niektorých pracujete, tak sa pýtam, ako stíhate byť primátorom?

    A práve z tohto podhľadu si myslím, som presvedčený o tom, že 100 poslancov bohate postačí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, argumentácia, ktorú kolega Hrnčiar predniesol, dokazuje len to, že nech by ktokoľvek takýto návrh predložil, budú ho tí, ktorí si ho sami neprajú, aby sa naplnil, a ktorí ho z toho dôvodu nikdy nepredložia, považovať za populistické vytĺkanie kapitálu.

    Ja osobne celý svoj politický život zastávam zväčša silne menšinové názory. Takmer celý život som názorovo v menšine a ťažko ma niekto môže podozrievať z populizmu. Napriek tomu sa domnievam, že odbaviť vôľu takmer milióna občanov, na ktorých sa tu plamenne odvolával kolega Hrnčiar, ako na tých, ktorí tu majú byť reprezentovaní tak, aby mal každý chotár svojho zástupcu, tak týchto 926-tisíc občanov on odbaví pojmom populizmus. Neviem, čo si občania, ktorí sa zúčastnili tohto referenda, ktoré bolo ďaleko takmer najúspešnejšie zo všetkých takto organizovaných referend v dejinách nezávislej Slovenskej republiky, že ich oklasifikuje ako volený zástupca ľudu, ich vôľu ako populizmus. Nuž áno, vôľa ľudu je vždy populizmus. I výsledok volieb je populizmus, lebo populus, čiže ľud hlasoval. Ak ním pán poslanec Hrnčiar pohŕda, je to jeho svedectvo.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hrnčiar, no, ja na rozdiel od vás si nemyslím, že to súvisí so zmenou volebných obvodov, a zastávam názor, že zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 je správne rozhodnutie aj v prípade, že zostane jeden volebný obvod. Je to presne tak, ako povedal Richard Sulík, alebo ako naznačil vo svojej úvodnej reči, ja to poviem na plné ústa, polovica poslancov tu už dlhodobo v tejto sieni nevie, kde je sever, a sú tu len nato, aby stláčali poslušne tlačítka. Za minulé volebné obdobie 41 poslancov nepredložilo žiadny návrh zákona ani pozmeňujúci návrh. Zo 150 poslancov ďalších 57 poslancov sa nepodpísalo ani pod jeden návrh zákona. Tak potom o čom sa tu rozprávame?

    A čo sa týka politického marketingu, pán poslanec Hrnčiar, zbavte sa tej žiarlivosti a bude vám ľahšie na duši. Pretože práve strana MOST v bývalej vládnej koalícii veľmi žiarlivo sledovala, kto navrhuje, kedy to navrhuje a čo z toho môže marketingovo vyťažiť.

    Tak ako povedal Robert Fico, že sa nebude ospravedlňovať nikomu za to, že dosiahol famózny výsledok vo voľbách, SaS sa nebude nikomu ospravedlňovať na to, že má najlepší program, že má dobré nápady, že dáva dobré návrhy zákonov a že zároveň tieto návrhy zákonov jej niekedy aj trocha vylepšia imidž.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela reagovať okrem jeho na to, čo ste povedali, pán poslanec Hrnčiar, že ste si pozerali naše trvalé bydliska, teda poslancov za SaS, a chcela by som vás upozorniť na to, že naša kandidátka bola postavená trochu inak, ale vďaka inštitútu preferenčných hlasov sme sa poniektorí prekrúžkovali, napríklad aj ja a som z Bratislavy a nekrúžkovali ma len ľudia z Bratislavy. Takže nie som tu len pre Bratislavčanov.

    A ja mám pocit, že vy ste úplne zabudli na to, že my sa tu snažíme presadiť vôľu takmer milióna občanov, ktorí v referende deklarovali, že chcú znížiť počet poslancov. A ja som bola jedna z tých, ktorá na námestiach zbierala tie podpisy občanov pod našu petíciu, a môžem vám povedať, že sme sa vzácne s tými občanmi zhodli na tom, že zhruba tretina zákonodarného zboru je tu naozaj len do počtu. Ako ruku na srdce, keď si pozriete na stránke, kto sa ako vehementne zapája do diania v zákonodarnom zbore, je to zhruba tretina poslancov, ktorí za celé volebné obdobie povedia jedno jediné slovo, a to sľubujem, keď skladajú poslanecký sľub.

    A v neposlednom rade teda by som chcela povedať, že považujem za absolútnu drzosť, keď vôľu takmer milióna občanov označíte, že je to prázdne politické gesto. Ja sa skôr domnievam, že to, čo ste tu teraz vy predviedli, váš príspevok do rozpravy k takémuto dôležitému návrhu zákona, považuje za prázdne politické gesto.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gál. A poprosím kolegov, aby sme sa navzájom počúvali. Pán poslanec Gál s faktickou.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Hrnčiar, vitaj v slovenskej opozícii. To je názorná ukážka to, ako to funguje, ako to fungovalo aj vo vládnej koalícii.

    A ja potvrdzujem tvoje slová, že to je vlastne populizmus, celý tento návrh, lebo celé to úsilie mi pripadá ako ten vtip, kde myš ide so slonom po moste a myš hovorí slonovi, že počuješ, ako dupeme? Viete, chcete niečo, SaS-kári niečo chcú presadiť, majú jedenásť poslancov. Bez diskusie, bez debaty, 100 poslancov - a stačí. Keď uvážim to, že ako dospeli k tomu vzorcu, alebo k tým číslam, čo je v dôvodovej správe, a si spomeniem na to, že ako sme znižovali platy poslancom podľa vzorca pána poslanca Sulíka, tak Bože nás ochraňuj!

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ale keď už sa bavíme, celá tá dôvodová správa je o tom, že aby sme usporili verejné financie, tak zrušme hneď parlament. Keď dáme referendum o tom, či ľudia budú chcieť zrušiť parlament, nebojte sa, pod to sa podpíše nie 5 mil. občanov Slovenska, ale nájde sa tam niekde ešte 6 mil.

    Keď sa chceme baviť o zmene ústavy, tak sa o tom bavme vážne. A nerobme z toho trhací kalendár. To je príliš vážna téma, aby sme takýmto laxným prístupom dali návrh ústavy a potom však niečo z toho bude. Maximálne bude mať 11 hlasov.

  • S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Hrnčiar, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým kolegom za ich faktické poznámky. Mrzí ma, že som nedostal odpoveď na tie otázky, ktoré som, ktoré som sa opýtal v rozprave, že ako ste dospeli k tomuto číslu. Zrejme ani sami neviete.

    Čo sa týka pani poslankyne Nicholsonovej, ja rešpektujem, že podpísalo 960-tisíc ľudí tú petíciu, len keď to je tak vážny dôvod, ktorý ľudia chcú, aby sa znížil teda počet poslancov, potom nechápem, že prečo tých 960-tisíc ľudí nevolilo stranu Sloboda a Solidarita, keď ste to mali vo volebnom programe.

  • Takže toto je prvá otázka.

    A to, akým prínosom budem pre túto Národnú radu, to naozaj neviem. A to nebudem posudzovať ja, ale to budú posudzovať voliči. A to, či to má nejaký vplyv na moje pôsobenie v meste Martin, tak to budú tiež posudzovať voliči a nebude to posudzovať nikto, kto sedí v tejto snemovni.

    Takže ja chcem byť aktívnym poslancom, preto som vystúpil aj v rozprave, a momentálne pracujem na troch návrhoch zákonov, ktoré budú čoskoro predložené, ale ktoré najprv prerokujeme so všetkými poslaneckými klubmi. Takže ja chcem pracovať, chcem byť aktívnym a stále si stojím za tým, že politika sa nedá robiť cez internet, cez blogy a cez sociálne siete. Politika by mala byť predovšetkým o kontakte s voličom.

    A ja sám ako primátor mesta môžem povedať, koľko z vás bolo pred voľbami v roku 2010, či kedy boli prvé parlamentné voľby, teda parlamentné voľby a kto sa ukázal za rok a pol napríklad v meste Martin? Nikto, takmer.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sa blíži jedenásta hodina prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať 11.05 hod. hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Do 11.05 hod. prestávka. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako o prvom budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

    Tlač pod číslom 28 máte k dispozícii.

    Poprosím pána poslanca Valockého, aby uviedol hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o koncentráciu.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 28.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Nepodal ani jeden procedurálny návrh, preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 98 bolo za, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli o tom, že prerokujeme tento návrh v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 bolo za, 4 sa zdržali.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, pán poslanec, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a doplnenie zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach, je to tlač 29.

    Chvíľočku, pán spravodajca.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, máme pred sebou už len dve hlasovania, poprosím vás.

    Pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 29.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci: pán poslanec Miškov, Kolesík, Martvoň. Nezaznel žiadny procedurálny návrh. Prosím teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 86 za, 12 proti, 41 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A tiež o tom, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 121 za, 16 sa zdržalo.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať teraz o návrhu pána poslanca Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609 o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, tlač č. 30.

    Pán poslanec Milan Mojš uvedie hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 30.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, poslankyne, v rozprave k uvedenému návrhu nevystúpil žiaden poslanec, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali.

    Budeme o tomto návrhu rokovať aj v druhom čítaní.

    Ešte druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 20 zo 17. apríla 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Tým sme, dámy a páni, odhlasovali prerokované body.

    Dovoľte niekoľko organizačných informácií. Navrhujem, aby sme teraz pokračovali do 12.00 hod. v rozprave o prerušenom bode programu, potom bola prestávka do 14.00 hod. a po 14.00 hod. budeme pokračovať v rokovaní o zostávajúcich bodoch programu. Navrhujem, keďže je ťažko odhadnúť, aký bude priebeh rozpravy, aby sme o tých ostatných bodoch hlasovali potom, ako ukončíme rokovanie o týchto bodoch. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    A ešte chcem poprosiť členov skupiny, ktorí pripravujú návrh novely ústavy na zrušenie trestnoprávnej imunity, aby, tak ako sme sa včera dohodli, sme po ukončení rokovania programu 2. schôdze sa krátko stretli vzadu v miestnosti. Tak poprosím teraz, ak je to možné, dobre? Tak poprosím členov skupiny, aby sme sa hneď stretli vzadu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o prerušenom bode programu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to rozpravou písomne prihlásených pánov poslancov.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, aby sme zachovali pokoj v rokovacej sále. Kto potrebuje ísť von, nech sa páči. Páni poslanci, pokoj.

    Takže dávam slovo pánovi poslancovi Gálovi, písomne prihlásenému do rozpravy. Nevidím ho tu. Stráca poradie.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 31.

  • Dobrý deň prajem, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne k tomu skvostnému návrhu niečo uviesť.

    Celý tento návrh je neoboľševizmus najhrubšieho zrna. Za určitých okolností môžme povedať, že tí, čo ho predložili, sú neoboľševici a nezodpovední politici.

    Žasnem nad tou dojemnou zhodou nezmieriteľných rivalov, jak tu sedia a vyčkávajú (povedané so smiechom), ako ich návrh, ktorý je postavený na závisti a nenávisti, dozná úspechu. Naozaj nad tým žasnem. Pracovať systémom závisti a nenávisti, pracovali komunisti a fašisti.

    Čo sa stáva moderné v tejto dobe? Hľadáme riešenia tam, kde nie sú. Myslím, že to už boli viacerí ministri, dokonca dnes, ak sa nemýlim, to bol aj jeden predseda národnej vlády, uhm, Národnej rady, ktorý jedno z prvých opatrení, ktoré urobil, prestal odoberať dennú tlač. To bolo systémové opatrenie, ktoré zaviedol. To bolo naozaj systémové, koncepčné opatrenie. Čo je to, čo je to za hlúposť? Ak niekto považuje takéto riešenie za riešenie, čo si máme o tom myslieť? Demokracii noviny nikdy neublížili. Demokracii noviny nikdy neublížili. Demokracii ublížilo to, keď ľudia noviny nečítali, vážení. Keď ich prestali čítať.

    Ak si niekto myslí, že rozpočet zachráni to, že prestanete objednávať dennú tlač, tak je to hlúposť, megahlúposť. Ak si niekto myslí, že slovenský rozpočet zachráni to, že nebude 150, ale 100 poslancov, tak je to hlúposť, megahlúposť. Zároveň jedno aj druhé riešenie "poškodzuje" demokraciu.

    SaS má so zbieraním podpisov pod neoboľševické návrhy svoje skúsenosti. Myslím, že to bola jedna z otázok referenda, že ministri sa majú voziť v škodovkách. Škoda, že tam nedali na bicykloch, možno by to nazbierali rýchlejšie.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ja tiež by som nazbieral kopu podpisov v hladových dolinách, keby som dal otázku, či na bicykloch, alebo na škodovkách, alebo trolejbusom.

    Návrh znížiť počet poslancov zo 150 na 100 je zlý a poškodzuje túto krajinu. Ja nikdy nezahlasujem za návrh, ktorý pomôže finančným skupinám znížiť svoje náklady!

    Počet stopäťdesiatich poslancov má určité historické súvislosti, vážení. Už tie by stačili na to, že sa toho nechytajme. Ale, sú tu ľudia, ktorí pracujú systémom ani kameň na kameni, všetko zmeníme. Už tie by stačili.

    Ale keby chcel niekto exaktne počítať, existujú porovnania, sú krajiny s obdobným počtom obyvateľov, ako sme my. Koľko majú poslancov? Viac ako my. Samozrejme, majstri absolútnych čísiel povedia, že sú iné krajiny, keď vydelíme počet obyvateľov a počet poslancov, tak to vyjde ináč. Veľké krajiny typu Nemecko a Francúzsko. Lenže to, vážení, takto počítať sa nedá, lebo potom Čína a India by mala 2-tisíc poslancov a Luxembursko dvoch.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Teraz je tu návrh na zníženie na 100 poslancov. Potom príde iný génius, alias ako Slota napríklad, a povie 50. A potom aj, samozrejme, tento návrh bude mať argumentačnú rovinu a la SaS, že to jej znižuje náklady. A keď budeme pokračovať v tomto absurdnom príklade, tak príde ešte jeden a ďalší génius a povie, nie päťdesiat, traja. Nech to má tenziu Kaník, Tomanová a kávu im bude robiť Poliačik. A bude to stačiť.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • Teraz je nás 150. Koľko ľudí tu zvykne sedieť počas rozpravy, keď nás bude 100, alebo keď vás bude 100, koľko ľudí tu bude počas rozpravy v sále?

    Potom príde zase nejaký génius a povie, načo kúriť, načo svietiť, však nech sedia v Parlamentke.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • A v sále, keďže tu nie je denné svetlo, môžme pestovať rastliny, ktoré sa zvyknú pestovať bez denného svetla.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • Zasmiatie sa rečníka a smiech v rokovacej sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, prosím vás pekne, zachovajte vážnosť, dobre? Rokujeme o ústavnom zákone, takže treba tomu dať aj primeranú úctu.

  • Smiech rečníka.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Zníženie počtu poslancov nezachráni túto krajinu. A keď už niekto bude operovať absolútnymi číslami, že koľko sa ušetrí, tak potom skúsme šetriť inde.

    Ak znížime príspevok na asistentov u všetkých poslancov, tak ušetríme toľko, koľko približne ušetríme, keď znížime počet poslancov. Alebo rozmýšľajme takto, táto krajina umožnila veľa ľuďom byť sebestační, byť zabezpečení, nemať - by som povedal - existenčné problémy, nebyť odkázaní možno na príjem. Uvažujme možno týmto smerom, ale neničme tento parlament kvôli tomu, že niekto chce byť v správach. Kvôli tomu, že loví vo vodách ľudskej závisti a nenávisti. V týchto vodách lovili, a to opakujem, komunisti a fašisti.

    My máme iné problémy, vážení! Hannibal ad portas! Tuná keď vyjdete vonku, neviem, kde je Dunaj, či na tej, ten krásny les, čo tam je, ten Pečniansky, už o ten táto krajina prišla. Celých 22 ha sa previedlo do súkromných rúk výmenou za nejaký les pri Veľkom Krtíši. Miliardár, ktorý sa stal miliardárom zvečera do rána, varí kávu v Liberálnom dome SaS a ani nevie, že je miliardárom. Toto máme my problém!

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • My to máme pod oknami, vážení. Ľudia, ktorí takto robia so štátnym majetkom, sú nám už pod oknami, už sa nám smejú, už sa nám škeria. My poslanci raz prídeme na rokovanie, pri dverách bude SBS-ka a povie, pozor, vážení, toto je súkromný pozemok. Toto je teoreticky v tejto krajine, vážení, možné. V tejto krajine totižto je všetko možné. Aj toto.

    Preto každé opatrenie, každý zákon, ktorý poškodí demokraciu v tejto krajine, je nebezpečný a zlý. Nebezpečný a zlý. Opakujem, ak chce niekto znížiť náklady finančných skupín, nech skúša iné návrhy.

    A posledná veta nakoniec. Ak by tento zákon, poviem Škripekovými slovami, nedajbože prešiel, tak tí, čo zaň zahlasujú, sa budú časom hanbiť. Verím, že aj pán Paška nebude účastný tejto hry. Verím, že pán Paška sa nechce zapísať do histórie ako ten, čo poškodil a dovolil poškodiť a zničiť tento parlament.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s reakciou piati páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Gál, s faktickou? Dobre. Tak ešte aj pán poslanec Gál.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán Hlina, nebudem na tie kabaretné vložky reagovať, ale iba teda k pár faktickým veciam, tá denná tlač.

    No tak zrušením dennej tlače pre tých ľudí, ktorí od štátu dostali notebook alebo počítač s prístupom na internet a majú tam celú tú tlač, no tak nemusia dostávať ešte aj tlačoviny. Týmto Národná rada ušetrila 30-tisíc eur ročne. Ja si myslím, že to je dostatočná suma na to, aby to tak bolo.

    Čo sa týka škodovky, ja som sa vozil v škodovke za štátne peniaze, nepadla mi koruna z hlavy. Možno vy si myslíte, že každý jeden bezvýznamný minister musí mať auto za 200-tisíc. Ja si to nemyslím. Mne to vadí, z mojich daní. Ja som dane platil, možnože vy pomenej, ale mne to vadí jednoducho.

    Čo sa týka zníženia príspevku na asistentov, to ste tu ešte neboli, ale ten sme znížili. Ten sme znížili výrazne a spojili sme ho s príspevkom na kanceláriu, tak bolo by vhodnejšie si možno overiť informácie, ktoré používate vo vašich prejavoch, lebo inak to naozaj potom bude na úrovni parlamentného šaša.

    Čo sa týka zníženia počtu poslancov, napríklad aj v susednom Maďarsku idú znížiť počet poslancov vo väčšej miere ako zo 150 na 100, a tam nikto nenarieka nad tým, že teraz bude koniec civilizovaného sveta.

    A teraz, čo sa týka toho šetrenia. No, samozrejme, oveľa viac sa bude, by dalo šetriť, keby táto Národná rada nabrala odvahu a odmietla platiť miliardy Grécku. To je, samozrejme, že oveľa, oveľa viac ako to, čo sa ušetrí tu. Len či ich je 150 alebo 100, všetci okrem možno nás sklopia uši pred Bruselom. Potom môžte nariekať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vystúpenia kolegu Hlinu sú teda vždy veľmi podnetné a človek sa dozvedá množstvo nových vecí. Opakovane som sa dozvedel, že moja poslanecká odmena je platená finančnými skupinami. No myslím si, že daňový poplatník môže mať dobrý pocit, že sa stal finančnou skupinou.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • A možno to ani nezbadal zatiaľ, ale teraz, keď už to má, dá sa povedať, v pléne medzi oči povedané, bude sa mu dneska večer ľahšie usínať.

    Je významným kritériom pre to, aby tu bolo čo viac poslancov, samozrejme, účasť na rozprave. Samozrejme, v tom prípade by bolo fakt dobré, keby sme mali chural na úrovni veľkého zastúpenia čínskych zástupcov, pretože potom by tu niekedy pri vystúpeniach bolo aj viac ako dvadsať ľudí. Takže áno, nie je problém v morálke poslancov a v ich účasti na schôdzach, problém je v tom, že ich je málo. Výborné riešenie, dajte si patentovať.

    Pokiaľ ide o škodovky a šetrenie, ja sa domnievam, že do parlamentu dochádzali tlačové noviny i tým, ktorí ich po a) teda mali v počítači a potom si ich mohli aj kúpiť. Málokto je tu odkázaný na darované noviny. Takže ak sa vám zdá, že sú tu takí ľudia a že obmedzenie tlačovín zadarmo je obmedzením demokracie, mohli by ste hádam umožniť bezplatný prídel novým ľuďom, ktorí naň skutočne nemajú. Tu v tejto budove takých veľa nie je.

    A pokiaľ ide o to, no zatiaľ je veľkou výhodou, že nás je tu 150, pretože týmto pádom je s nami i poslanec Hlina. A ako sám povedal veľmi správne, v tejto krajine je možné všetko. Toto je dôkazom.

  • Ďakujem. Alojz, ja som nevedel, s akým príspevkom vlastne v tejto rozprave pristúpiš, a s tým tvojím ironizujúcim tónom ohľadom géniov, ktorí predkladajú znižovanie počtu poslancov, som bol dosť prekvapený. Zastávam úplne opačný názor. A myslím si, že keďže sme my predkladali zámer na zníženie počtu poslancov, dokonca na 79, tak medzi tých géniov sa pravdepodobne zaraďujeme.

    Naše argumenty neboli len finančné. Súviselo to možno s reprezentáciou. Zároveň to súviselo s odanonymizovaním poslaneckej snemovne a od toho, aby tu nepretrvával ďalej stav, ktorý tým, že je tu 150 ľudí a možno pracuje výkonne podľa odhadov tretina, ako to bolo argumentované aj predtým, tak si myslím, že reprezentatívna dohoda, či nad číslom 100, alebo 79, je touto spoločnosťou vyžadovaná a akceptovaná.

    To, že si myslíš, že znižuješ náklady finančným skupinám, je pre mňa neakceptovateľný stav, pretože ak máš takéto vedomosti, bol by som veľmi rád, aby sme sa pobavili o tom, že kto konkrétne a nejakým spôsobom to dorieši, lebo podľa mňa je jedno, či je ich 150, alebo 100.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa tiež vyjadrím len k tomu podstatnému, čo odznelo, nie k tým šaškárňam, ktoré tu zazneli.

    Pán poslanec Hlina, ja napriek tomu, že som niekoľkokrát kriticky vystúpil a pranieroval som škandály z minulosti u nominantov strany SMER, ja som hlboko presvedčený, že drvivá väčšina, ak nie všetci poslanci, ktorí tu v tejto snemovni sedia, sem prišli s čestnými úmyslami včítane poslancov strany SMER a že nie sú platení žiadnymi finančnými skupinami. Myslím si, že ste veľmi veľa poslancov Národnej rady Slovenskej republiky týmto urazili. A ja sa čudujem niektorým poslancom strany SMER, že na tieto vaše stupidity sa, nejakým spôsobom na týchto stupiditách sa ešte aj zabávali.

    Ja osobne si vyprosujem od vás, aby ste ma dávali do nejakej skupiny alebo do nejakého spolku poslancov, ktorí sú platení finančnými skupinami, pretože ja proti korupcii bojujem. A som presvedčený, že takisto moji kolegovia SaS a že väčšina týchto poslancov, ktorí tu sedia, tak sem došli preto, aby proti korupcii bojovali.

    Jeden pozitívny výsledok tá vaša reč mala, a to by som chcel vyzdvihnúť, vy ste povedali, že niektorí ľudia tu dávajú návrhy zákonov kvôli tomu, aby sa dostali do správ. Ja, naopak, tvrdím, že niektorí ľudia tu vystupujú kvôli tomu, aby sa dostali do správ. A ja si teraz len úprimne želám, aby ste sa vy s tým vaším vystúpením dostali dneska do správ, aby drvivá väčšina z tých ľudí, a nebolo ich málo, ktorí vám dali tie preferenčné hlasy, aby ten váš výstup dnes videli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, pán kolega, vy ste hovorili vo svojej reči, že parlament je posvätná pôda a nemali by sme ju znesväcovať napríklad tým, že znížime počet poslancov. Ale ak tu mienite robiť takéto kabaretné vystúpenia, tak si, prosím, uvedomte, že práve takýmto spôsobom, práve takýmito vystúpeniami dehonestujete túto pôdu.

    Pán poslanec Viskupič, pán kolega, povedal to, čo som mal na jazyku. Keby ste trošku skúmali históriu vlastne vášho zoskupenia nezávislých osobností, tak by ste vedeli, že iné nezávislé osobnosti vo vašom klube presne v podobnom duchu už takýto návrh v minulom volebnom období dávali. Vy kritizujete vlastne nepriamo aj vašich kolegov, ktorí pred necelým rokom dávali veľmi podobný návrh.

    Ale čo je dôležité? Hovoríte a urážate posmešným tónom milión ľudí, ktorí sa zúčastnili na referende. Urážate 400-tisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu na referendum. Ja sám osobne som niekedy pred troma rokmi zbieral podpisy na referendum. Bolo to v zime, bolo to na uliciach, bolo to aj pri rôznych diskusných stretnutiach s mnohými vysoko inteligentnými ľuďmi, kde si vyprosujem v ich mene, aby ste ich označovali za nejakých darebákov, ktorí populistickým spôsobom tu chcú šetriť. Veď to je úplne, úplne absurdne! Urážate množstvo poctivých, slušných ľudí, ktorí chcú, aby tento parlament fungoval a aby sme tu mali parlamentnú demokraciu. K tomu patrí, samozrejme, možnosť, aby aj ľudia ako vy takým spôsobom ako tu ste sa prezentovali. Nech sa páči, len tak ďalej.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, využijem túto faktickú poznámku aj k tomu, že sa vzdávam práva vystúpenia v rozprave. Nebudem robiť tomuto návrhu ďalší politický marketing, lebo si nezaslúži. Lebo, pán poslanec Hlina, veľmi dobre ste poukázali na to, že takýto návrh zákona nemá, ani by sme neurobili ďalšie možnosti sa prezentovať predkladateľom s týmto návrhom.

    Viete, celý návrh je nielen o znížení počtu poslancov, lebo to nemá len finančný dopad na krajinu, ale slúži aj k tomu, keď zostaneme pri tých 150 poslancoch, že bude môcť byť taká politická reprezentácia v tejto snemovni, ktorá bude zastupovať niektoré názory, ktoré nemajú až takú veľkú podporu u voličov. Práve s tým, aj práve SaS vychádza s takými témami. Keďže máme 150 poslancov, je tu možnosť zastúpenia aj takých politických strán, ktoré sú so svojimi názormi v menšine, ale sú to relevantné názory. Majú právo voliči, aby tieto názory, ich politické ikony sa tuto objavili a vedeli sa prezentovať.

    A v tej dôvodovej správe je ešte jedna vec, že Maďarsko toto upravilo. Ale Maďarsko to upravilo práve kvôli tomu, že sa chceli zabetónovať.

    A celý tento návrh, pán poslanec Hlina, má ešte takú chybičku krásy, že bude platná(platný) až o štyri roky. Neviem, či Slovensko nemá dôležitejšie problémy, ako teraz toto riešiť vzhľadom aj na verejné financie, či nemá tu nezamestnanosť, školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo, ktoré by sme mohli riešiť. Keď sú predkladatelia takí šikovní, prečo neriešia problémy, ktoré by mali hneď osoh a nie až o štyri roky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči vaša reakcia.

  • Ďakujem. Ja s plnou vážnosťou a rozvahou zopakujem to, čo som povedal. Predkladať návrhy, ktoré sú živené závisťou a nenávisťou, je neseriózne, populistické a nezodpovedné. Tieto návrhy predkladali fašisti a komunisti.

    Ja sa za nič neospravedlním. Maximálne za to, že ma rozosmial, pán Martvoň ma rozosmial, ja som človek, aj keď Modré z neba pozerám, tak mi niekedy slzí. Tak zato sa ako ospravedlním. To je možno fakt, že som sa nemal, ale dobre, za to áno, ale za nič iné.

    Ja neviem, koho počúval pán Sulík, Mihál, Osuský, že to úplne prekrútili. Však to prekrútili jak pomaly Števa Kuffu. Ja som povedal niečo a za - to je, jak sa hovorí, že v Maste urobil niečo a v Stupave už z toho bolo iné. Čiže to je taká "průpovídka", pán Galko to bude poznať, že jak to narastie.

    Čiže ja som povedal, čo som povedal, a nepovedal som, čo ste vy hovorili, že som povedal. To je jednoducho povedané, to som nepovedal.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • A, pán Osuský, pri všetkej úcte, keď nechápete, tak nechápete. Vy ani nechápete jednej veci, že vy ste mojim dcéram nad hlavu chceli dať žiarič. Samotná firma už ustúpila z toho. Samotná firma z toho ustúpila. Vy keď nechápete, tak si stále kľudne nechápte, hovorte o pokroku, predvádzajte sa tu, ale, prosím vás, ja som hovoril, čo som hovoril, to, čo som hovoril, je na zápise a na videu. Pozrite si to doma v kľude.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Keďže pán poslanec Gál sa vzdal svojej možnosti na vystúpenie, dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Matovič, Osuský, Abrhan, Mikloško, Šebej, Viskupič a Galko. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, nepočul som vystúpenie Alojza Hlinu, ale tak z tých faktických som si ho plus-mínus domyslel.

  • Smiech v sále.

  • Čo sa týka veci alebo predloženého návrhu zákona, niečo podobné, to tu tiež v tej faktickej odznelo, sme predkladali my štyria v minulom volebnom období, nie tak dávno, niekedy možno pred rokom, asi v júni, a teda predkladali sme návrh zákona, ktorý navrhoval zníženie počtu poslancov zo 150 na 79 poslancov. Predkladali sme to, alebo v tom čase, keď som to obhajoval za týmto pultom, tak som niečo povedal, čo potom mnohí z vás mi dodnes nemôžu zabudnúť, a hovoril som o darmožráčoch poslancoch a definoval som ich tak, že darmožráč poslanec je ten, ktorý príde do parlamentu 5 minút pred hlasovaním, rýchlo odhlasuje, zbalí švestky a uteká preč a príde zase potom poobede znova. Odrazu už potom aj medzi vami, aj v médiách možno tak trošku to bolo prezentované, ale hlavne medzi vami to bolo tak, že Matovič všetkých poslancov považuje za darmožráčov a tu by som videl takú trošku paralelu možno aj medzi tým, čo Lojzo Hlina hovoril a čo možno ako to niekto pochopil. Ja som vtedy presne definoval, koho považujem za darmožráča, ale už po dlhšej dobe od toho vystúpenia už to bolo o tom, že všetkých považujem. Všetkých poslancov za darmožráčov nepovažujem.

    Naďalej si myslím, že znížiť počet poslancov by bol rozumný krok na Slovensku a bol by aj možno v ťažkých časoch taký symbolický a súcitný krok s ľuďmi. Keď teda ľudia majú šetriť alebo teda vedia, že minimálne ich čaká štvorročná istota alebo istoty životnej úrovne alebo stabilnej životnej úrovne na nasledujúce štyri roky, tak to by bolo celkom fajn urobiť takéto gesto a ukázať, že vieme šetriť aj na sebe. Keď sa úprimne zamyslíme, myslím, všetci nad sebou, tak si myslím, že je tu málo ľudí, ktorí si myslia, že naozaj všetci tu robíme naplno a naozaj každý poslanec vykonáva ten svoj mandát zodpovedne.

    Na druhej strane neviem, či by sme to dosiahli priamo iba znížením počtu poslancov, či by naďalej ten počet poslancov alebo pomer poslancov, ktorí robia a ktorí nerobia, nezostal rovnaký, ale pre mňa je teraz niečo omnoho dôležitejšie v tejto veci, že na úplne prvom tom okrúhlom stole, myslím, že sa to nazývalo, ktorý zvolal Robert Fico, padla téma znižovania počtu poslancov a potom následne možno sa, pán predseda, mýlim, možno nie, ma možno opravte, ale neviem, či ma počúvate, že ste to spojili s tým, že budeme sa baviť o zmene počtu poslancov v spojitosti so zmenou volebného systému a nebudeme vlastne odtrhávať tieto dve témy a nebudeme samostatne tlačiť do parlamentu zmenu počtu poslancov a samostatne potom prípadnú zmenu volebného systému.

    Takže chcel by som alebo očakával som, že aj strana SaS sa bude správať v duchu tejto nejakej džentlmenskej dohody, ktorá bola za tým okrúhlym stolom prijatá aj následne v rámci opozície potvrdená. Preto ma prekvapilo, že SaS-ka predložila tento návrh zákona a podľa mňa teda nie v súlade s dohodou ani z toho okrúhleho stolu, ani nie v súlade s dohodou v rámci opozície.

    Na druhej strane, keďže som povedal a sľúbil svojim voličom, že vždy budem hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, napriek tomu, že ste to takýmto spôsobom predložili, túto zmenu ja osobne podporím, lebo som za zníženie počtu poslancov, a vôbec nevidím v tom problém, že budú ľudia v našom klube, ktorí sú striktne proti zníženiu počtu poslancov a majú iný názor. To bolo naším cieľom, aby to boli ľudia, ktorí rozmýšľali vlastnou hlavou a nebáli sa mať ten svoj vlastný názor.

    Čiže ešte raz opakujem, napriek tomu, že pred rokom strana SaS náš návrh štyroch poslancov nepodporila, teatrálne nepodporila, tak my váš alebo nie my, ja, možno aj my viacerí, uvidíme, váš návrh podporíme, aj keď teda nebol predložený v súlade s džentlmenskou dohodou v rámci okrúhleho stolu s premiérom a takisto okrúhleho stolu v opozícii.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Osuský do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, pardon, ja sa ospravedlňujem. Pán poslanec Osuský, chvíľočku.

    Faktická poznámka - pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem. No toto je ten moment, kedy, Igor, oceňujem to, že skrátka, keď raz si myslíš, že niečo je správne, tak jednoducho si za to a nie je tam taká tá miera politikárčenia.

    Čo sa týka tej dohody, tak na okrúhlom stole, tak ako ty, bol som tam aj ja, nebolo explicitne povedané, že toto ideme robiť len a len ako jeden balík. To, čo my vravíme, je, aby to zase len neskončilo pri rečiach preto, lebo máme podozrenie, že premiér Robert Fico to mohol robiť aj z toho dôvodu, aby prekryl to, že zo sľubovaných istôt budú rany istoty. Tak vravíme, dobre, veď na tomto viac-menej dohoda teda je, tak znížme ten počet poslancov a máme tri roky na to času, aby sme sa pobavili o tom, ako má byť volebný systém, ako má volebný zákon vyzerať atď. Veď to úplne napriamo spolu nesúvisí, lebo aj v dnešnom systéme predsa môžme mať 100 poslancov. A to je ten okrúhly stôl, ktorý si spomínal.

    A takisto neexistovala nejaká džentlmenská dohoda. My sme ju teda určite s nikým neurobili, že, dobre, nebudeme toto predkladať, len v prípade, pokiaľ to nebude súčasť nejakého väčšieho celku. To len toľko, aby som to upresnil.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Matovič?

  • Takže nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám taký pocit, že sa v tejto snemovni rozmáha taká nejaká trošku zlá vlastnosť, ktorá sa prejavuje v istej nečestnosti zdôvodňovania. S obľubou, keď chceme niečo utopiť, tak prehlásime, že to nebolo vopred dohodnuté. To platilo i koalično-opozične, i intraopozične, prípadne intrakoalične.

    A ja vám poviem príklad. Dnes tu vystúpil s návrhom kolega Vážny. Ja som si ten návrh vypočul. Miestoprísažne môžem povedať, že kolega Vážny so mnou o tom návrhu nediskutoval. Ale po úvahe nad vypočutým som sa rozhodol, že na rozdiel od bežnej koalície, uhm, tradície tohto parlamentu, kde opozícia nepodporuje návrhy koalície, som ten návrh bez predchádzajúcej diskusie a bez toho, aby ma kolega Vážny poprosil o podporu, jednoducho podporil. Pretože mi zdravý rozum povedal, že návrh kolegu Vážneho je dobrý návrh.

    S dovolením, preto považujem za farizejstvo, ak sa budeme vyhovárať pri návrhu zákona, na ktorého odpoveď je len áno alebo nie, žiadna iná alternatíva tam neexistuje, sa vyhovárať, že predtým nebol predložený na diskusiu. Veľká väčšina zákonov nie je predtým predkladaná na diskusiu. A parlament od slova parlo, parlare znamená miesto, kde sa hovorí. To znamená, diskusia celkom oprávnene a rozumne môže začať predložením návrhu do parlamentu. Kolega Vážny predložil návrh, ja som ho podporil, a ak budem cítiť potrebu, vystúpim, parlare v parlamente na tému malé elektrárne, ale jednoducho nepoviem, že to utopím preto, lebo to so mnou predtým neprediskutoval.

    Na tento návrh môžme mať jasne a oprávnene názor áno alebo nie. A môžme mať na to svoje argumenty, ale potom keď to nechceme, tak mu do toho môžme primiešať všetko: účasť na schôdzach, zastúpenie regiónov, menšinové názory. Viete, cesta k tomu, aby tu boli zastúpené i menšinové názory, nie je v počte. Ak by sme sa rozhodli, že hranicou pre vstup do parlamentu bude 10 % a bude tu 1 000 miest, tak vás ubezpečujem, že 9,5-percentný názor tu nezaznie ani pri tisícoch poslancoch.

    Takže cesta k menšinovým názorom pre kolegu právnika Gála je tá, že sa parlament dohodne na trojpercentnej hranici pre vstup do parlamentu alebo na jednopercentnej, ako má Knesset. Takže nezavádzať a neodvádzať silou-mocou pseudoargumentmi od témy.

    Pokiaľ ide o tie ďalšie argumenty, opäť to, koľko je kde Bratislavčanov a Nebratislavčanov, rozhodujú voliči. Podobne ako Luciu Nicholsonovú i mňa sem dostali preferenčné hlasy. A som nepochybne presvedčený, že možno prišli i z Košíc, Liptovského Mikuláša či Levoče. Pri jednovolebnom obvode je toto princíp zastúpenia a je na každej strane, aby sa rozhodla, ako pestrú regionálne kandidátku predloží, a na voličovi je, aby si vybral z tejto pestro predloženej kandidátky. Ak by strana predložila regionálnu kandidátku, riskuje, že jej to veľmi nepomôže a volič jej to spočíta. Takže nechcime robiť prácu za voliča zase odbočnými návrhmi od témy. Téma je počet poslancov.

    Zhodou okolností som i druhé obdobie poslancom Bratislavy-Starého Mesta. V minulom období sa poslanecký zbor, vtedy čítajúci 37 poslancov, rozhodol, že počet poslancov Bratislavy-Starého Mesta zníži na 17. Toto rozhodnutie nemá obdoby na Slovensku. Znížili sme počet poslancov na 17 a môžem vám povedať, že to znamená okrem iného úsporu, okrem iného to znamená to, že v neľahkej situácii, a to sa iste netýka len mestskej časti, ale týka sa to možno zastupiteľstiev celého Slovenska, je i to úspora. Nevyplácajú sa odmeny poslancom, pretože sa i týmto spôsobom šetrí.

    A musím vám povedať, že pri práci akéhokoľvek poslaneckého zboru okrem aktivity účasti, neúčasti, mlčania a neaktivity je dôležité isté kritické množstvo poslancov. To kritické množstvo by malo byť reálne také, aby nebola vážne ohrozená funkčnosť tých grémií. Iste, pripusťme, že keby mal mať náš zastupiteľský zbor 50 poslancov, ako to tu bolo porovnávané medzi Luxemburskom atď., tak je možné, že by obsadenie výboru a účasť na výboroch a možnosť zastupovať názor bola kriticky obmedzená podkritickým množstvom poslancov. Nedomnievam sa, že 100 poslancov znamená prekročenie podkritickej hranice. Nemyslím si, že tento parlament bude horší, keď bude mať 100 poslancov. Iste by som sa priečil návrhu na 50 poslancov.

    A, samozrejme, nedá sa robiť, a to tu už zaznelo a s tým sa stotožňujem, matematická úmera. 80 miliónov Nemcov má len štyrikrát väčší počet poslancov, zhruba povedané, možno 4,3-krát, ako 5 miliónov Slovákov. Nemyslím si, že sú Nemci podreprezentovaní v inštitúcii, ktorá reprezentuje každého Nemca, teda ktorá je reprezentovaná v pomere 1 : 16, na rozdiel od Slovenska, kde je to 1 : 4. Teda majú Nemci štyrikrát horšie pomerné zastúpenie ako my, nemyslím si, že by im to škodilo. Ten argument s luxemburským zastupiteľstvom je nepochybne oprávnený.

    Ešte raz musím povedať, že sa domnievam, že 100 poslancov neznamená podkritické množstvo. Samozrejme, znamená to isté ohrozenie tej 50-ky. Znamená to, že si ľudia budú menej istí svojím kreslom tuná. Hovorím to ja, ktorý sa sem dostal vďaka preferenčným hlasom a ktorý si rozhodne prijatím návrhu o 100 poslancoch nezlepšuje svoju pozíciu. Napriek tomu zaň budem hlasovať, presne tak ako v Starom Meste, kde som tým takisto ohrozil svoju pozíciu. Že ma ľudia napriek tomu zvolili - stalo sa. Ale ťažko ma niekto bude podozrievať z populizmu v tom, že si znižujem vlastnú nádej na zvolenie do parlamentu. Tak sa nad sebou zamyslime.

    A ak pán predseda SMER-u a premiér Fico povedal, že je to téma, o ktorej sa dá uvažovať, tak potlesk, ktorý dostávajú z vašich radov opačné návrhy, je, priatelia zo SMER-u, vypískaním názoru vášho predsedu a predsedu vlády. To si hádam uvedomujete. Netvrdím, ako to tu zaznelo, že budete bezpodmienečne ako ovečky hlasovať podľa vôle svojho predsedu, ale v tomto prípade idete ako barani proti jeho názoru. Tak si, samozrejme, ten potlesk zvážte. Ja sa domnievam, že tá úvaha je možná, je namieste a že sa prijatím tohto návrhu a jeho posunutím do ďalšieho parlamentného postupu otvára presne možnosť k tomu, po čom voláte - k diskusii. A ak sa o tom bude diskutovať, lebo teraz je čas na diskusiu, tak si myslím, že urobíme vklad tomu, že akceptujeme hlas takmer milióna ľudí, ktorí išli dať podpis.

    Znova, ako som už povedal vo faktickej poznámke, nie som z tých, ktorý bezpodmienečne a slepo ctí hlas väčšiny. On ten milión ani nie je väčšina. A viem, a zaznelo to tu, že to môžu byť ich hlasy zo závisti. Takej zlej vlastnosti, neviem, či len Slovákov, som presvedčený, že všetkých závistlivých ľudí na svete, ale toto nie je čistý populizmus. Tak ako nebolo čistým populizmom zavedenie alebo návrh na zavedenie škodoviek. Ja sám chodím do parlamentu trolejbusom a nemyslím si, že mi padá koruna z hlavy. A Staromešťania ma vidia, ako chodím po uliciach peši, nemám auto. Ale chcem tým povedať len toľko, že tak ako v tomto parlamente sú ľudia, ktorí si svoje tlačené noviny môžu kúpiť, tak 30-tisíc je len 30-tisíc, ale aj miliarda eur sa skladá len z jednej miliardy jednoeuroviek.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci Mikloško, Sulík, Jánoš, Matovič, Martvoň, Hlina, Galko a Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mikloško, predpokladám, že nechcete procedurálny návrh, ale faktickú, nech sa páči.

  • Pán poslanec, nie je to celkom tak, jako hovoríš. Nehnevaj sa, nestačí dať celkom rozumný návrh a dúfať, že prejde. Závisí to od toho, čo ukáže pani podpredsedníčka Laššáková prstami a to rozhoduje. Včera napríklad pri hlasovaní rozhodol návrh ohľadom Tymošenkovej a tohto problému, ktorý podporuje väčšina koryfejov v Európskej únii, stačilo ukázať dvoma prstami niečo a 83 koaličných poslancov sa zdržalo. Čiže Slovensko k tejto téme mlčí, a keď Tymošenková o chvíľu možná aj umrie, tak potom bude aj vina na nás, že sme boli ticho. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, veľmi pekné vystúpenie, ale keby som sa sem nedostal, tak by som to nehovoril, keďže sme zo spoločného klubu, napriek tomu teraz to hovorím, lebo tam odzneli skutočné argumenty a možno aj na zamyslenie a hlavne teda s tým potleskom, komu ako tlieskať.

    Ja by som chcel k trom veciam, k trom konkrétnym veciam niečo povedať. Sme tu obvinení z toho, že populisticky, individualisticky, alebo ako to pán primátor Martina povedal, tu nejaký návrh predkladáme, ale máme už jednu skúsenosť, to je zrušenie priestupkovej imunity. To, keď som sa snažil riešiť teda potichu a najprv získať dohodu pre to, tak tí, ktorí boli na grémiách...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pán poslanec, ja vás poprosím, keby ste reagovali na vystúpenie pána poslanca, samozrejme, vy môžte ako navrhovateľ, ale potom nech sa páči, postavte sa k miestu a môžte hovoriť k témam iným.

  • Dobre, v poriadku, tak toto poviem potom neskôr, nebudem tú možnosť teraz využívať.

    Doplním len ešte jeden príklad, ktorý uvádzal pán poslanec Osuský, že tiež pán poslanec Vážny za ním neprišiel vopred hľadať nejakú dohodu, ale, skrátka, išlo o rozumnú vec, tak my ako klub sme to podporili. Takisto pán poslanec Raši došiel s návrhom, ktorý bol rozumnou vecou, s nikým z nás to nekonzultoval, nesnažil sa o podporu, ale samotná skutočnosť, že to bola rozumná vec, viedla k tomu, že aj tento návrh poslanecký klub SaS podporil, stalo sa to dnes doobeda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Osuský, vy ste sa nedostali do parlamentu vďaka preferenčným hlasom, vy ste sa dostali do parlamentu vďaka tomu, že ste prebehli z konzervatívnej do liberálnej strany a to je iné salto mortale. Ako váš kolega hovorí, saltá nepatria do politiky, ale do gymnastiky. Myslím si, že toto by ste si mali uvedomiť.

    Ja s týmto návrhom nemám problém podporiť ho za jednej podmienky a za tej, ak sa popri znížení počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvýši kvórum vstupu politických strán do Národnej rady Slovenskej republiky na 10 % a možno aj viac, aby sa tým už konečne zabránilo takýmto populistickým podnetom zo 6-percentných strán podávať ústavné návrhy zákona, keď dopredu viete, že nemáte na to podporu a nepodnikali ste ani žiadne kroky na to, aby ste to odkonzultovali so stranami, aby ste získali 90 % hlasov.

    A čo sa týka ekonomickej úspory, keď tak radi o nej hovoríte, ja si myslím, že tá ekonomická úspora by bola ďaleko, ďaleko vyššia, keď si uvedomíme, že malé strany by nesedeli v tomto parlamente, a tým pádom by štátny rozpočet ušetril aj na financovaní politických strán, ktoré tu predkladajú takéto návrhy bez predchádzajúceho dohovoru s inými politickými subjektami, aby získali podporu na takto dôležité návrhy zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Osuský, celkom som rád vašemu prerodu, lebo keď si pamätám debatu pred rokom, tak nejako som nepostrehol vaše podporné stanovisko, že by ste nás podporili, keď sme znižovali alebo navrhovali zníženie počtu poslancov.

    Ale zas na druhej strane nehnevajte sa, ale keď počujem meno Osuský alebo keď vás zbadám, tak vždy sa mi zobrazí jedna reportáž z Markízy v deň, keď ste oznámili, že budete kandidovať na kandidátke SaS, a keď sa vás redaktorka pýtala, že vy ako konzervatívec teraz zrazu budete podporovať zavedenie registrovaných partnerstiev, začali ste tak pretáčať očami do neba a povedali ste: "No, časy sa menia a nejako to je vývoj." A pravdepodobne teda behom toho roka ste absolvovali takýto vývoj názorový, že pred rokom ste ešte znižovanie počtu poslancov nepodporovali, dnes ho zrazu obhajujete. Ale gratulujem, celkom dobrý posun.

  • Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hod. faktickou poznámkou pána poslanca Martvoňa. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Takže budeme pokračovať. Poprosím spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov, pána poslanca Madeja. Takže budeme pokračovať reakciou na vystúpenie pána poslanca faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne a budem reagovať na pána poslanca Osuského. Pán poslanec, v podstate ja by som chcel reagovať na to, čo ste tu, bolo z vašej strany teda povedané v rámci rozpravy. Ste nás poslancov strany SMER poučovali o určitých veciach, ako aj o tom, že pochybujete, že aká je demokracia v našej strane. No, ubezpečujem vás, v našej strane je taká istá demokracia ako vo vašej strane, čiže v tomto by som si dovolil toto zdôrazniť.

    Na druhej strane ja osobne som v strane SMER skoro trinásť rokov a počas týchto trinástich rokov som bol celý čas iba v jednej politickej strane. Vy ste spomenuli pre Hospodárske noviny, že celý život žijete v názorovej menšine, no a z tohto dôvodu sa vás chcem spýtať. Vedeli by ste nás poučiť, ako za trinásť rokov, teda za taký istý čas, čo som ja v jednej politickej strane, ste dokázali byť v štyroch politických stranách? Ako sa dokáže stať za jednu noc z liberála, teda, pardon, z konzervatívca zatrpknutý liberál? Ak nás chcete poučovať, tak poprosím vás, skôr o týchto, dá sa povedané, zázrakoch, ako ste to dokázali, ako sa to dá vlastne vôbec toto dosiahnuť a urobiť za štyri roky?

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Nie je prítomný. Pán poslanec Galko. Nie je prítomný. Pán poslanec Viskupič. Nie je prítomný. Takže budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, áno, nech sa páči. Ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, nie sú tu zväčša tí, na ktorých by som rád reagoval, a tak sa ale predsa pokúsim povedať aspoň pre záznam pár slov.

    Kolega Viskupič sa pýta zhruba podobne ako kolega Martvoň, ako som zmenil svoje názory. Tí, ktorí ma tu z kolegov zo SMER-u zažili, vedia, že som svoje názory nemenil. To, že som v klube liberálnej strany, má svoj jednoduchý dôvod. Domnievam sa, že dôležitejšie než registrované partnerstvá, hoci aj tí nie sú pre istú časť našich občanov bezvýznamné, to podotýkam, je to, čo je dôležité pre lepšiu budúcnosť Slovenska. To je ekonomický liberálny prístup, ktorý podčiarkuje zodpovednosť pred nárokmi.

    A potom je tu ešte jedna vec, ktorá ma spája s ľuďmi, ako je kolega Galko, a to jest, že sa nemá kradnúť. Musím povedať, že pri pohľade na politickú scénu a na kolegov, ktorí mi tieto otázky položili, musím povedať, že veľký výber na Slovensku nie je medzi stranami, ktoré zastávajú tieto podľa mňa konzervatívne a principiálne hodnoty, aj keď je to liberálna strana. Kradnúť sa nemá, to už hovoria Božie prikázania. A to, že si ľudia majú byť predovšetkým strojcami svojho osudu, je tiež konzervatívna hodnota.

    Pokiaľ ide o môj prístup k registrovanému partnerstvu, veľmi stručne. V čase komunizmu, keď bol osud homosexuála oveľa viac proskribovaný, ako je dnes, som svoju dizertačnú prácu písal prácou so súborom ľudí, ktorí boli ohrození HIV infekciou. Kto videl "Ulice Philadelphie", vie, že tí ľudia boli, tobôž v tom čase na Slovensku, veľmi háklivým prípadom i pre lekára. Ja som bol ten, kto s nimi pracoval s holými rukami, bez rukavíc, aby videli, že nie sú prašiví. Mnohí z nich ešte, chvalabohu, sú medzi nami a môžu to potvrdiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan, nevidím ho, stráca poradie.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené prázdne národné zhromaždenie, ja nesúhlasím s počtom 100 a myslím, že aj nejaké iné prvočíslo, napríklad 2 na n-tú mínus 1 rovná sa 127, by nebolo zlé. A proste nesmie to padnúť z neba a naraz 100. Proste myslím si, že novelizovať ústavu stále, už bola aspoň dvadsaťkrát aj viac novelizovaná, není správne. Za chvíľu budeme oslavovať dvadsiate výročie ústavy. Určite ju treba zmeniť. Vtedy bola veľmi narýchlo zostavená. Bol tím odborníkov, ktorý pracoval na téme ústavy, ale vtedy prišiel nový premiér, všetko to zahodil, urobil rýchly tím, ktorý to rýchlo spravil a troška to, bohužiaľ, aj tak vyzerá, že sú tam mnohé rozporné, nedotiahnuté veci, no.

    Sme mladý štát, ale k 20. výročiu, keď budeme túto ústavu oslavovať, a sme radi, že máme samostatné Slovensko, samozrejme, tak by bolo veľmi dobré ju už spraviť poriadne, premakať, spraviť celonárodnú diskusiu k tomu a uvažovať aj o zmenách volebných, no.

    Ja len pripomínam, že okrem počtu poslancov, tak určite aj celý volebný systém by bolo dobré zmeniť. Napríklad zväčšenie počtu volebných obvodov. To, že Slovensko má iba jeden, nie je správne. Ďalej to, že možná že aj miešaný volebný systém, v niektorých krajinách to majú. Pomerovo väčšinový by nebol nezaujímavý.

    Pýtam sa, prečo nie senát? V mnohých krajinách ho majú. Všade sú to ľudia už zrelší, múdri, ktorí by mohli takúto mladú snemovňu, ako je tuná, trocha šachovať a občas jej nejaký zákon vrátiť. Senát bol tiež sľubovaný v roku ´92-3, potom sa naňho rýchlo zabudlo.

    Ďalšia zásada, jeden mandát stačí. My, KDH často s týmto prichádza a všetci cítite, že by to tak mohlo byť, alebo aspoň že jeden plat stačí, aj keď máte viac mandátov, no. Určite, keď je menej poslancov, tak sa parlament lepšie ovláda a určite, keď je ich menej, tak aj stabilita vlády je menšia, no. A takisto mladé, malé strany, nie mladé, malé strany majú omnoho menšiu šancu sa potom dostať do parlamentu a byť tam nejakou silou, no.

    Čiže zo všetkých týchto dôvodov si myslím, že tento zákon je ešte nezrelý, a preto budem proti nemu, aj keď veľmi doporučujem, aby sme sa v budúcnosti seriózne venovali zmene ústavy, novej ústave, tak ako Američania, ktorá bude platiť dvesto rokov, a takisto zmene volebného systému, ale vlastne to je tá aj zmena ústavy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ja plne súhlasím s cteným pánom poslancom Mikloškom, až na malé detailíky, čo poviem neskoršie.

    Mňa by naozaj zaujímalo, ako prišli páni, ktorí predkladajú tento návrh zákona, k tomu číslu 100. Prečo to nie je 101? Prečo to nie je 95? Prečo to nie je 120? Ako ste prišli k tomu číslu 100? Prečo práve číslo 100? Toto som sa zatiaľ skutočne nedozvedel.

    No a k tomu, čo hovoril ešte pán poslanec Mikloško. Ja s vami, pán poslanec, celkom nesúhlasím s tým, že tá Ústava Slovenskej republiky bola zlá. Nezabúdajte na jednu vec, že Slovenská republika už prežila pomaly a iste toľko, koľko prvá Slovenská republika, a prežila s touto ústavou a hádam spochybňovať prvú Slovenskú republiku v tejto chvíli by bolo asi nenáležité.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kvasnička.

  • Ja by som chcel reagovať na tú časť Jozefovho vystúpenia, kde hovoril ten matematický vzorec, ktorý ho priviedol k číslu 127. Možno takým doplnením tej palety možností a interpretácií toho čísla inšpiráciu anglického antropológa Robina Dunbara, ktorý skúmal vzťah mozgovej kôry voči zvyšku mozgu a zistil, že pomerovo ide o vzťah 1 : 150; ku 150. Neskôr teda pozorovaním kmeňových spoločenstiev a ich správania usúdil aj na základe tejto komparácie mozgu a tých kmeňových spoločenstiev, že aby človek mohol mať komplexné interakcie, tak číslo 150 je absolútne ideálne. Môžte to brať ako bonmot, ale ja si myslím, že aj toto je námet. Napokon tá teória Robina Dunbara sa dostala aj do informatických sústav, dnes sa pracuje s touto teóriou v sociálnych sieťach. Naozaj v tej 150-ke ide o kapacitne nasýtené množstvo jednotlivcov, ktorí v takejto konštelácii môžu mať komplexné interakcie, informácie a reakcie a ten obraz toho sveta môže byť komplexnejší. Tak len na doplnenie. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja sa skutočne teším jednej časti vášho vystúpenia a to bola tá, kde ste hovorili síce pri téme znižovania počtu poslancov, ktorá je aj komunikovaná tým, že môže prísť k šetreniu verejných zdrojov, a bola to téma, ktorú vy hovoríte, že jeden mandát stačí, alebo zákaz reťazenia funkcií, alebo s jedným zadkom sa dá dobre sedieť iba na jednej stoličke, nie na viacerých. To, že ste to rozšírili o bod, ktorý aj my sme predkladali do parlamentu, a to je, že ak aj príde k takému, k takémuto javu a že niekto je super funkcionárom, tak mali by sme sa pozrieť na jeho odmeňovanie z verejných zdrojov, a teda nemali by byť reťazené jeho príjmy. A mohol by, mohol by teda byť zohľadnený ten princíp, že jeden príjem stačí. A túto iniciatívu my sme pretavili do legislatívnej iniciatívy, predkladali sme to ako zákon. Vaši vtedajší kolegovia, ktorí s vami sedia v strane, toto nepodporovali, tak sa teším, že nastal obrat. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, len k dvom veciam by som chcel reagovať.

    To prvé je, že zákon je nezrelý. No, my sami vravíme, veď tie ďalšie zákony, ktoré bude treba pomeniť, na to máme vyše troch rokov času. Čiže keď je čo len trochu vôle, tak nemôže byť problém teraz schváliť túto v podstate drobnú zmenu. Chcel by som teda povedať, že tu nemá čo byť nezrelé, to je len zmena čísla na dvoch alebo troch miestach, ale tie všetky ostatné zákony, tie predsa majú vyše troch rokov času.

    A druhá vec je, vraveli ste, že prečo napríklad nie je senát na Slovensku. No áno, staršie demokracie veľakrát senát majú, ale poznám aj niekoľko demokracií, ktoré by sa ho radi zbavili a nevedia ako, a nie sú ním príliš šťastní, lebo vedie to k blokovaniu rozhodnutí, hlavne keď v jednom parlamente je koalícia, v senáte opozícia a podobne. A ja si osobne myslím, že kebyže zriadime druhú komoru na tomto malom Slovensku, že by sme si riadne zavarili a vyrobili veľa, veľa problémov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem ti pekne, Jozef, za tvoje vystúpenie. Chcem len, si dôkazom toho, že aj v tvojom požehnanom veku patrí ti miesto v tomto parlamente. Na margo toho včerajšieho môjho vystúpenia, keď štátostrana nominuje, do štátnej a verejnej správy nominuje ľudí v dôchodkovom veku. Teba do tohto parlamentu dostali občania aj prekrúžkovaním.

    Chcem zvýrazniť, občania požadujú viacej volebných obvodov. Pán Sulík, treba ísť mimo Bratislavu, ľudia to chcú, nechcem tu nijakú roztržku vyvolávať a takisto chcem podotknúť a zvýrazniť tvoje vystúpenie a podporu systému jeden mandát stačí. Naozaj tu nejde len o plat. Naozaj sa dá robiť takáto zodpovedná robota iba jedna, viac týchto prác sa nedá stihnúť zodpovedne.

    Ešte jednu vec si spomenul, ktorú aj ja som na klube spomínal, a to je pri znížení počtu poslancov v takom pomerne výraznom, o jednu tretinu, môže v budúcnosti dochádzať k rozdielu medzi vládou, vládnou koalíciou a opozíciou oveľa tesnejšie. To znamená, môže stáť v budúcnosti vláda na jednom, dvoch poslancoch a môže to vyvolávať aj politickú krízu a prípadné parlamentné, predčasné parlamentné voľby, ako sme toho síce aj pri 150 poslancoch boli svedkami, nám nepomôžu v nejakej ročnej úspore na poslancoch, lebo jedny parlamentné voľby, viete dobre, že nás stoja 200, 250 miliónov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mikloško, chcete reagovať? Áno. Nech sa páči.

  • Pánovi Jarjabkovi chcem povedať to, že ústava, ktorá je tu dvadsať rokov, a samostatný štát, samozrejme, vysoko pozitívne, len vtedy bola naozaj rýchlo urobená, mnohé veci zostali nedotiahnuté. Za tých dvadsať rokov sme videli, že koľko je tam nedotiahnutých vecí, rozporov, ktoré potom prichádzajú nečakane a proste není to ešte tak vymakané. Ak by tam iná ústava, ktorú, si myslím, že by mala zahájiť nejaká komisia, po celonárodnej diskusii mala byť, no.

    Pamätáte sa na tie hektické časy. Vtedy platila ešte federálna ústava, prišla zvrchovanosť za platnosti federálnej ústavy, prišla ústava. V iných krajinách, na Balkáne, potom už len referendum a mnohé iné problémy balkánske, u nás toto snáď až tak nehrozilo, ale proste to, keby sme vtedy vo Federálnom zhromaždení, keby sa neschválilo kultúrne rozpojenie Československa, tak nemáme postupnosť, nemáme platnosť zmlúv, nemáme uznanie diplomatické a tak ďalej. Čiže vtedy bolo treba radšej pokojnejšie ísť, ako rýchlo, no.

    Čo sa týka jedného mandátu, stačí, sa teším, že Obyčajní ľudia sa k tomu pripájajú, a nevedel som, že aj ich iniciatíva bola o tom jednom plate.

    A myslím, to je vlastne všetko. Ďakujem pánu Zajacovi aj Sulíkovi za konštruktívne pripomienky, aj keď som za zmenu ústavy zásadnú a nie už iba maličkými novelami, ktoré môžu byť rozbuškou pre budúcnosť tak, ako sa už párkrát ukázalo.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Šebejovi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegyne, kolegovia, chvíľu som váhal, či mám k tomuto návrhu zákona, teda zmeny ústavy vystúpiť, alebo jednoducho hlasovať proti, ale rozhodol som sa, že možno tých pár vecí, ktoré sa chystám povedať, stoja za to, aby zazneli.

    Predovšetkým si myslím, že, a to som bol pri, chcem pripomenúť, že som bol osobne prítomný aj pri tvorbe ústavy, nie tej slovenskej, ale ešte tej federálnej v ´90-91. roku, aj pri ďalších zmenách. Chcem povedať, že toto nie je spôsob, ako vstupovať do ústavného zákona, ktorý je jeden, nieže jeden, je absolútne najdôležitejší v celom právnom systéme krajiny. Toto jednoducho nie je spôsob.

    Keď sme v ´90. roku prijímali federálnu ústavu, v ktorej sa po prvýkrát ocitla Listina ľudských práv a slobôd, tak tomu predchádzalo proste dlhé obdobie stretávania sa a vážnej práce ústavných právnikov, tých najlepších, ako v tom, ktorých v tom čase Československo malo. Jeden z nich je dodnes sudcom českého Ústavného súdu, mám na mysli Pavla Holländera.

    Zmeny ústavy by mali prichádzať čo najmenej, čo najzriedkavejšie a len po dlhom a dôkladnom uvažovaní a predovšetkým po hľadaní zhody a dohody medzi jednotlivými politickými subjektmi. Toto nie je ten prípad. Toto je prípad, by som povedal, jednorazového avanturizmu, ktorý sa prieči všetkým zvyklostiam proste ústavnej demokracie. Takto sa nemení základný zákon štátu! Toto nie je spôsob.

    Američania svoje vlastenectvo odvádzajú od svojej ústavy. Ich vlastenectvo je ústavné vlastenectvo, nie je to etnické vlastenectvo. Američania sú mnohoetnický, politický národ, a ak sa k niečomu hlásia, tak to je ich ústava, ktorú už nemuseli meniť nejakých tých 220, či koľko rokov, teda od jej napísania. Nemenia len tak ústavu, iba prijímajú k nej amendments. Ale to je, to je niečo iné, ale literu ústavy nemenia.

    My sa tu chystáme meniť literu ústavy len tak, že však máme väčšinu alebo nemáme väčšinu, zahlasujme si o tom. Toto sa nerobí, ak máme v úcte vlastný štát a vlastný ústavný poriadok.

    Áno, naša ústava možnože je zrelá na isté zmeny. Už dvadsať rokov patrím medzi tých, ktorí vravia, že napríklad tá hlava ústavy, ktorá definuje prokuratúru, nie je dobrá, že možnože by bolo lepšie mať namiesto prokuratúry Vyšinského typu štátne zastupiteľstvo. A nemať jednoducho štyri piliere moci namiesto troch v štáte. Ale v živote by mi nezišlo na um, že toto predložím ako ústavný zákon do parlamentu bez rozsiahlej diskusie so všetkými relevantnými politickými stranami, teda s tými, ktorí majú o tom rozhodovať. Nezišlo by mi to na um, pretože jednoducho na tele ústavy sa nemajú páchať avanturizmy. Toto je avanturizmus.

    No a teraz prejdem k samotnému meritu veci. Podstatou parlamentnej demokracie je, že sa jedná o reprezentatívnu demokraciu. Výsledok parlamentných volieb, ak teda si myslíme, že politické strany sú proste občianske združenia, ktoré sú inštitúciami nejakej predstavy o svete, nejakého politického programu, tak parlamentné voľby, ich výsledok sú vlastne ako taká, taká momentálna snímka, časová snímka, momentálna, preferencií spoločnosti, preferencií osobných, ale predovšetkým preferencií ideových, názorových. Nech už sa nám to páči, alebo nie, výsledok parlamentných volieb je akoby digitálna snímka toho, čo v danom okamihu tá spoločnosť chce. A počet mandátov v parlamente je v podstate počet pixelov digitálnej snímky. Je to rozlišovacia schopnosť tej snímky. Je to, by som povedal, koeficient reprezentatívnosti tých volieb. A čím je tých pixelov menej, tým je hrubozrnnejšia, tým je, tým má nižšiu rozlišovaciu schopnosť.

    Znižovanie počtu mandátov v parlamente znamená ad absurdum, keď to poženieme ďalej, že budeme mať len jednu nediferencovanú šmuhu. Ale spoločnosť je strašne pestrá. Aj ľudské túžby, ľudské preferencie, to, aké majú predstavy o tom, ako má spoločnosť vyzerať, ako má byť riadená, ako majú byť spravované verejné statky, to je proste strašne pestrý svet, ktorý musí nájsť svoje vyjadrenie v parlamente. Lebo my sme parlamentná demokracia.

    A teraz sa dostávam k niečomu, čo ešte treba povedať na pôde parlamentu a čo sa zdá, že niektorí tuná ešte nepochopili. Toto je aj odborné teleso, preto máme 19 parlamentných výborov a preto sa dohadujeme na začiatku každého volebného obdobia o tom, že ako jednotlivé strany obsadia jednotlivé výbory po odbornej stránke. Aj tak sa môže stať, že niektorá strana proste v niektorom výbore proste svojho človeka mať nebude. Aj tak sa musí stať, že niektorí z nás sú vo viacerých výboroch, pretože jednoducho na to, aby boli poslanci špecializovaní, proste tu nie je dosť poslancov. Ja nehovorím, že ich má byť viac, len hovorím, že toto je odborné teleso. Ak si nemyslíme, že Slovensko je schopné nájsť 100 alebo 150 polyhistorov, ktorí budú rozumieť absolútne všetkému, tak musíme pripustiť, že každý z nás má istý typ proste odbornosti a sú veci, ktorým nerozumie. Sú tu ľudia, ktorí rozumejú zdravotníctvu a strašne by sa trápili v pôdohospodárskom výbore. A sú tu ľudia, ktorí rozumejú financiám a rozpočtu a cítili by sa stratení vo výbore pre školstvo alebo vo výbore pre kultúru. Jednoducho, nie sme univerzálni. Ak má niekto o sebe pocit, že rozumie všetkému, tak ho upozorňujem, že pravdepodobne nerozumie ničomu. To je druhá vec, ktorú som chcel povedať.

    Tretia vec je, že skutočne som pobúrený, keď sa tu argumentuje názorom väčšiny. Dvaja americkí srandisti robia občas srandistické výskumy verejnej mienky. Jeden z tých výskumov, ktorý sa dá vidieť aj na videu, nájdete si to niekde na internete, proste zastavovali ľudí, nie ľudí v nejakom slame, ale pred univerzitou, nie proste nejakých očividných nevedomcov, ako sa to deje v programe Čo dokáže ulica, ale zjavne teda študentov vysokej školy a kládli im otázku: "Čo na to poviete, že na tú látku, ktorú vedci zistili, že sa nachádza vlastne v každej rieke, v každom potoku, v každom jazere, dokonca v mori, dihydrogénoxid, proste je všade prítomný. Nemalo by sa s tým niečo robiť?" No a veľa vecí, veľa z tých ľudí, ktorí boli opýtaní, tak uvážlivo potriasli hlavou a hovoria, áno, no tak to som nevedela, to je nebezpečné, s tým by sa fakt malo niečo robiť. A potom vysvitlo, že dihydrogénoxid sa píše H2O.

    Verejná mienka je strašne zaujímavá, ale vrtkavá vec. Verejnosť je nedobrý adresát na riešenie proste zásadných otázok ústavnosti, napriek tomu, že sa jedná o základný zákon, ktorý definuje náš život, tak referendum nie je spôsob, ako ho formovať ani meniť. To, že milión ľudí súhlasí s tým, už to tu niekto povedal, myslím, Andrej Hrnčiar, že je potrebné redukovať počet poslancov, nemá nijakú výpovednú hodnotu, pretože keby ste sa toho istého milióna ľudí opýtali, či tu chcú mať 20 poslancov, alebo žiadneho, tak pokojne budú súhlasiť. Lebo načo sú vlastne politici, nie? Vládnime si priamo, vládnime rovno referendami. To je lacné, to je nepoctivé, nečestné, proste oháňať sa výsledkom referenda v tejto konkrétnej veci, pretože jednoducho to nie je spôsob, akým sa dopracovať k dobrému riešeniu, čo sa týka ústavnej konštrukcie štátu.

    Preto vás, kolegyne a kolegovia, vyzývam, jednoducho nedovoľme týmto spôsobom zasahovať do nášho ústavného systému, ak máme štipku úcty k tomu. Už sa mi vôbec nechce zaoberať tým, že by sa jednalo o významnú úsporu financií v tomto štáte. Preboha, veď živíme desiatky príspevkových organizácií, u ktorých je ťažko sa dopátrať, že čo vlastne robia. Mohol by som ich menovať. Je ich mnoho. Rezortných výskumných ústavov a iných vecí, o ktorých je ťažké sa dopátrať, čo robia. Živíme armádu byrokratov, ktorá by sa pokojne dala redukovať. A my v parlamentnej demokracii cítime potrebu práve zredukovať počet zástupcov ľudu? Z ekonomických dôvodov? No to je ten úplne najhorší dôvod, aký si viem vymyslieť.

    Ešte jednu vec potrebujem dodať. Keď sa pozriete, jako, samozrejme, že argumentovať tým, že Nemcov je 80 miliónov a majú len štyrikrát viac poslancov ako my, Nemci ich možno majú priveľa, ale nemecké voľby a nemecký volebný systém je úplne iný, je komplikovanejší, samozrejme. My máme pomerný systém, a keď sa pozriete na parlamenty iných štátov v Európskej únii, tak zistíte, že na Slovensko by vzhľadom na počet obyvateľov a vzhľadom na počty členov parlamentov v iných krajinách vyšlo tak asi 170 - 180 poslancov, nie 150.

    Opakujem znovu, ani by mi nezišlo na um navrhovať zvýšiť počet poslancov, proste je to tak, ako to je. Ak prevládne na politickej scéne, ale prevládne názor, že to treba urobiť, a ak sa k tomu dopracujú reprezentanti politických subjektov, relevantných, po vzájomnej diskusii, ak sa k tomu dopracujú ústavní právnici, prosím, ale nie takto.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s reakciou osem pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, staviaš to do polohy, ako keby my sme si včera ráno zmysleli, alebo minulý týždeň zmysleli znížiť počet poslancov a zrazu sme to teda dali ako návrh. Ešte raz pripomínam, ten návrh je, má už vyše 3 roky, kedy sme to nastolili ako referendovú otázku. A nepodceňoval by som aj úsudok, aj počet 926 tisícov ľudí a určite by som nejak nemával nad tým rukou, že oni vlastne nevedia, čo chcú, a to sa ich nemôžme takéto veci pýtať. 150 alebo 100 poslancov, dovolím si tvrdiť, nie je dehydrogénoxid, ale je to niečo ďaleko jednoduchšia predstava, ľahšie predstaviteľnejšie. Nemyslím si, že kebyže sa týchto ľudí, som presvedčený, že kebyže sa týchto ľudí spýtame, či chcú zrušiť parlament, že by hlasovali proti, že by nechceli zrušiť parlament. Ale viem si veľmi živo predstaviť, že chcú znížiť počet poslancov, keď veľakrát vidia, akí niektorí poslanci akým sú prínosom, keď niekto behom jedného roka nemá ani jednu faktickú poznámku, ani jeden zákon nepredloží, nikde, veď sme to tu už počuli. A určite by tá selekcia bola náročnejšia, keby nás bolo iba 100, a som presvedčený, že kvalita, no, možnože by dokonca ešte aj stúpla.

    Teraz obvinil si nás z toho, že chceme to robiť nejako lacno a takto sa to nerobí, čo bolo, a že teda už vonkoncom nesmie byť argument finančný. Zmrazenie platov bolo čo? To bolo populistické a lacné, takisto to bolo len divadlo pre ľudí a tam to bolo v poriadku? Ja si myslím, že zníženie počtu poslancov má svoj reálny základ, je nás úplne zbytočne veľa.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ty hovoríš, že toto nie je spôsob vstupovať do ústavného zákona a do ústavy. A ja sa pýtam, že aký je teda ten spôsob? Veď toto je úplne legitímny spôsob. Hovoríš o dlhých stretávaniach sa a nejakých vášnivých diskusiách, ktoré tomu mali predchádzať. Ale my sme boli svedkami takýchto dlhých stretávaní sa a vášnivých diskusií, keď ste sa asi 20 rokov snažili urobiť niečo s priestupkovou imunitou poslancov. A ja mám pocit, že to bol strašne dlhý čas, a musím povedať, že skutočne to tak cítim, že ten čas sme urýchlili až my, SaS-ka, ktorá začala veľmi tvrdo tlačiť na zrušenie poslaneckej priestupkovej imunity.

    A ja nerozumiem celkom, prečo vy namietate takýto postup, aký sme zvolili, ktorý je, opakujem, úplne legitímny, a považujete to za nejakú fatálnu chybu, a pritom voláte po diskusiách namiesto toho, aby ste práve toto brali ako začiatok jednej legitímnej diskusie o celkom vážnej téme. Lebo všetci sa zhodujete na tom, že prakticky súhlasíte s tým meritom problému, s tým, že treba niečo robiť s počtom poslancov v zákonodarnom zbore. My sme urobili len to, že sme túto tému, ktorá je aktuálna v uliciach, aj aktuálna na Facebooku, preniesli na pôdu zákonodarného zboru. A skutočne nerozumiem tomu, že prečo proti takejto legitímnej ceste namietate.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, čo sa týka toho, že ako má alebo nemá byť menená ústava, možno už len keby sme sa pozreli na zoznamy ľudí, ktorí stáli pri zrode tej americkej a tej slovenskej, tak by sme pochopili ten kvalitatívny rozdiel, že prečo možno tá americká ústava nepotrebovala zďaleka toľko zmien, ako by potrebovala po 20 rokoch tá slovenská. Ja nevravím, že zrovna v tejto jednej veci, ale v mnohých iných.

    A druhá vec, veľmi ma prekvapilo to tvoje podcenenie priamej demokracie. Ja musím povedať, že pri mnohých otázkach spojených z priamou demokraciou tiež som opatrný, ale na druhej strane si myslím, že je to trend, ktorý pri rozmachu, jednak pri prudkom zvýšení vzdelanosti a pri rozmachu informačných technológií je jednoznačne trendom tejto doby. Že priama demokracia stále viac bude vstupovať do rozhodovacích procesov v jednotlivých krajinách a možno až vtedy sa naozaj stane, že politické špičky začnú investovať do vzdelávania svojich obyvateľov viac, než to robia napríklad slovenskí politici doteraz. A potom sa reálne stane, že to, čo nazývame demokraciou, sa aj stane demokraciou, že ľudia svojím vlastným prispetím a s plnou zodpovednosťou za svoje rozhodnutie, podobne ako to robia Švajčiari, budú vo veľkej miere formovať budúcnosť svojej krajiny. Nevravím, že to má byť zo dňa na deň, ale určite by som ich za bezmyšlienkovité stádo, ako mohlo vyznieť z toho tvojho príspevku, nepokladal.

  • Ďakujem. Prejav k znižovaniu počtu poslancov viac-menej som asi vedel, z akého uhla pohľadu sa na to budeš dívať a že si sa na to díval z pohľadu nepripravenosti zákona alebo tým, že neprebehla nejaká diskusia, sa možno dá akceptovať a toto vnímam.

    Ale zarazil ma bod, kedy si poslanec Národnej rady, ktorý je priamo zvolený voličmi, dovolí až spochybňovať inštitúty referenda a inštitúty možno priamej demokracie, kde by som si teda bol veľmi, veľmi opatrný, či práve doba neprináša to. A ak spomeniem možno jeden štát, ktorý nám priniesol myšlienku parlamentarizmu, je to Island, kde prvý parlament bol a kde práve otázka ústavy a jej prijímania sa diala vo väzbe na inštitúty priamej demokracie.

    Myslím si, že či už spájanie tzv. globálnej dediny na základe nových informačných technológií a zároveň s tým, že celkovo sa väčšie a väčšie množstvo obyvateľov zaoberá verejnými otázkami a otázkami správy krajiny, my sme mali možnosť sledovať aj počas volebnej kampane obrovské hnutie, ktoré na Slovensku dovtedy nemalo obdoby, ktoré priamo aj v sebe obsahovalo požiadavky na vyššiu priamu demokraciu a možno sfunkčnenie referenda, tak tuná by som bol fakt veľmi opatrný a možno aj k otázkam ústavy a jej zmeny by som pristúpil aj na tejto pôde.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za vecný a múdry príspevok do rozpravy. Zaznel hlas múdreho muža, povstaňte, som bol jediný. Už len paradoxom je, že hlavný ideológ SaS-ky pán Poliačik sa pri tom prejave tuná brouzdá internetom, neviem, čo tam dohľadáva, dokonca ide aj telefonovať.

    Áno, aj ja dokážem nazbierať pod petíciu za zrušenie parlamentu 100-tisíc?, 200-tisíc podpisov? - povedzte koľko? Dokážem. Som si ochotný sa na to staviť.

    Páčil sa mi výraz avanturizmus a je hodný múdreho a cnostného muža. Ja som tu za nevzdelaného, ako pán Poliačik hovorí, hodný toho, aby som išiel dojiť ovce, variť guláš. Nuž, dovoľte mi teda povedať, že k tomu, čo som povedal, ešte dopĺňam pre predkladateľov, že život nie je žúrka a ústava nie je časopis Playboy.

    A na záver mi dovoľte ešte sa spýtať. Preboha, poslanci SMER-u, to vážne idete za toto hlasovať?!

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, tento zákon je zlá cesta, dokonca by som išiel ešte ďalej, tento návrh zákona je nezodpovedný, nepoctivý, neprofesionálny nepodarok. Takto to treba pomenovať, taká je pravda. A účelový nepodarok. Účelovo-populistický nepodarok. A prečo účelový a populistický, o tom tuná hovoril aj môj predrečník.

    Dámy a páni zo SaS, iná vec. Kde beriete pri vašom zdôvodňovaní hovoriť o tom, ktorý poslanec je zbytočný v parlamente viac alebo menej, kto koľko rozpráva a vôbec hodnotiť poslancov z hľadiska jednej strany, ktorá je v tomto parlamente legitímne? Určite legitímne. A čo keď napríklad ja mám alebo mal by som taký pocit, že táto legitímne zvolená strana v parlamente, ktorá sa volá SaS, je tu úplne zbytočná, je to strana, ktorá tu vôbec nemá čo hľadať a jednoducho by tu nemala byť. Ubezpečujem vás, že aj keby som takýto názor mal, nikdy v živote by som si ho nedovolil povedať.

    A to je rozdiel medzi vami a nami. Zásadný rozdiel, ktorý sa prejavuje aj v návrhu tohto paškvilu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No, hhm, pán kolega Šebej, ja som pôvodne vás chcel pochváliť, koniec koncov aj to urobím, ja oceňujem to, že ste v tom vystúpení tu nepredvádzali nejaké tanečky, tak jak sme to videli tu častokrát predtým, a nevysvetľovali ste, že prečo vy tak strašne ste za ten zákon, ale skrz niečo nemôžete a že ste pomerne dosť jasne povedali, že ste za súčasný stav.

    Ale ja som si tu napísal jednu vetu, neviem, či to je celkom presne, že "nie je čestné oháňať sa výsledkami referenda". No tak ja vám garantujem, že je to čestné. Mňa táto veta alebo toto tvrdenie veľmi sklamalo, pretože, prepánajána, veď nielen tento pán Osuský, ale mám taký pocit, ak sa nemýlim, že všetci štyria z OKS minulý rok ste sa sem dostali tak, že vás sem prekrúžkovali tí ľudia. Ja som v liberálnej strane, vy ste konzervatívec, ale v tomto smere som určite ja oveľa viacej konzervatívnejší v tom, že jednoznačne trvám na tom, že si treba vážiť, mimoriadne vážiť každý jeden preferenčný hlas, kvôli ktorému akýkoľvek občan Slovenskej republiky zoberie pero a vhodí lístok do volebnej urny. Myslím si, že to je elementárna povinnosť všetkých zvolených poslancov zákonodarného zboru, a prednostne tých poslancov, ktorí sa doňho dostanú z nezvoliteľných miest.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Šebej, nebudem hovoriť možno k vašemu názoru a kritizovať ho alebo chváliť, naozaj zarazilo ma tam alebo zarazil ma ten postoj k referendu. Od vás ako múdreho muža, ako tu zaznelo, toť, od kolegu Hlinu, by som očakával, že budete stáť vždy na strane demokracie a budete si vážiť ústavu. Možno si ju ale dostatočne nevážite, keď dehonestujete nástroj demokracie a priamej demokracie - referendum. Ústava hovorí, že občania si svoje právo uplatňujú buď priamo, alebo prostredníctvom voleného zástupcu. Tí občania, ktorí vás zvolili ako svojho zvoleného zástupcu, od vás očakávajú, že budete chrániť a nie dehonestovať ich právo priamo spravovať si svoje veci, to znamená inštitút referenda. To, čo ste predvádzali a hovorili a dehonestovali referendum, naozaj nebolo hodné ani vás ani žiadneho iného poslanca.

  • S reakciou pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia, potrebujem uviesť na správnu vec, na správnu mieru dve veci.

    Po prvé Richardovi Sulíkovi chcem pripomenúť, že už v čase, keď prišiel s referendovými otázkami, som sa vyjadril vo videorozhovore na stránke Týždňa, čo si o tom myslím. To nie je môj nový názor, ja som to už povedal vtedy. Jednoducho, proste som všetky tie referendové otázky považoval za marketingový produkt, ktorý bol adresovaný proste, jednoducho bol to populizmus. Ale chcem uviesť na správnu mieru miesto referenda v ústavnom systéme.

    Dámy a páni, keď sa začítate do ústavného práva a do politologických spisov, by som povedal, takých vzdelanejších, tak zistíte, že v reprezentatívnej demokracii, v parlamentnej demokracii, v zastupiteľskej demokracii je referendum vlastne cudzí prvok. Veľká väčšina parlamentných demokracií, starých demokracií žiadne referendum vo svojom ústavnom systéme nemá a nie sú preto menej demokraciami.

    To, že ja si myslím, že tento spôsob používania referenda nie je namieste, že je nepoctivý, neznamená, že si nevážim ľudí a ich názor. Ja si ich vážim, ale dovoľujem si v niektorých prípadoch hlboko nesúhlasiť aj s väčšinou.

    Ja vás skutočne nabádam na to, že keď už inštitút referenda v ústave máme, tak ho používajme len na veľmi málo, niekoľko veľmi významných vecí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie požiadal pán predkladateľ, odovzdávam mu slovo.

  • Ďakujem pekne. Až dovolíš, Fero, by som k tomu referendu ešte povedal pár slov.

    Ja nechcem spochybňovať, že si sa vyjadril, nevedel som skrátka o tom. Marketingový produkt - bol to populizmus, takto si nazval našu aktivitu spred troch rokov, kde sme zozbierali 400-tisíc podpisov a kde prišlo následne milión ľudí, takmer tesne pod milión, voliť. Mali sme tam šesť otázok a ten zmysel toho referenda, on nespočíval len v tom, že priamo v referende sa ľudia rozhodnú niečo, pre niečo alebo proti niečomu, ale aj v tom, že sa podarí otvoriť spoločenskú diskusiu, verejnú, odbornú, a že sa potom následne parlamentnou cestou podarí docieliť nejaký stav.

    Pozrime sa na tie otázky, ktoré sme mali v tých referendových, v tom našom referende, a možno potom ešte raz sa môžme baviť o tom, či to bol naozaj taký marketingový produkt a populizmus. Mimochodom teda, ja sa za to nehanbím - konať niečo populistické v zmysle, že zastupujem veľkú časť ľudí.

    Prvá otázka: zrušenie koncesionárskych poplatkov. Toto sa nakoniec podarilo a k 1. januáru 2013 budú zrušené, aj keď to schválil až tento parlament, ale milión ľudí v referende, ktorí povedali, že neželáme si, aby existovala daň na hlavu, ktorá je vrcholne nespravodlivá, tak to zavážilo a malo svoju váhu.

    Zmeny v tlačovom zákone, to bola druhá referendová otázka. To sme takisto zrealizovali.

    Tretia otázka: priestupková imunita. Dodnes by priestupková imunita nebola zrušená, keby ctení páni poslanci nevedeli, že milión ľudí si želá, teda si neželá, aby poslanci boli nadľudia, ktorí môžu jazdiť, ako sa im zachce, a stačí im zamávať poslaneckým preukazom.

    A takisto tie vládne autá do 40-tisíc eur. No minimálne ja som teda išiel príkladom, nemyslím si, že je to divadlo. Nemyslím si, že každý, kto si hovorí politik, teraz musí mať najdrahšie auto široko-ďaleko.

    A ostali dve otázky: zníženie počtu poslancov, voľby cez internet.

    Rád by som teda pripomenul, že tento marketingový produkt a populizmus, ako si to nazval ty vtedy už a možno ako si to dnes aj veľa ľudí, veľa poslancov myslí, tak pre nás zo SaS je to beh na dlhú trať a možno, že už teraz viacerí z vás vidia, že pekne, dlhodobo a poctivo si škrtáme jeden bod za druhým, tak ako sme to pred tromi rokmi v tom referende navrhli.

    Teraz všeobecne k tomu, či to je dobrý, alebo zlý nástroj a či by to malo existovať v zastupiteľskej demokracii. Švajčiarsko je krajina, o ktorej si myslím, že nikto nebude pochybovať, že je lepšie spravovaná ako my a má zastupiteľskú demokraciu, napriek tomu nástroj referenda používa dosť často. Oveľa nebezpečnejší príklad, ako sa referendu vyhnúť, je Grécko. Minulý rok v novembri si vtedajší grécky premiér Papandreou George zmyslel, že on ide robiť referendum, že on sa ide spýtať ľudí. Preto, lebo začal šípiť, že tie drastické, doslova drastické, ale hlavne na hlavu postavené úsporné opatrenia, teda tzv. úsporné opatrenia, lebo nakoniec to s úsporami veľa nemá, a tu si myslím, že viem, o čom ako ekonóm hovorím, že ide sa predsa len spýtať ľudí, či to naozaj chcú, takto nechať si zrichtovať krajinu, ako to momentálne robí trojka, aj s našimi peniazmi mimochodom, no tak si zmyslel, že idem sa spýtať ľudí a vyhlásim referendum. Do troch dní nebol premiérom.

    Toto, si myslím, je stav, ktorý, a teda dúfam, aj ty označíš ako nedobrý.

    Ani nie polroka neskôr sa presne táto arogancia moci, že my sa nebudeme pýtať ľudí, lebo oni sú moc blbí na to, aby to vedeli posúdiť, povedal som to teraz trochu po slovensky, a rozhodneme za nich, lebo my vždy vieme lepšie, ako za nich rozhodneme. No tak o polroka neskôr sa to vrátilo. V gréckom parlamente sú nacisti, komunisti a iní radikáli. 40 % gréckych voličov odmietlo voliť strany, ktoré si myslia, že sú múdrejší ako ich voliči, a ktorí pre istotu im nedajú rozhodnúť ani len takú zásadnú otázku, čím chcete platiť? A teraz sa im to vrátilo a predpokladám všetci spoločne sa desíme výsledku najbližších parlamentných volieb v Grécku, ktoré budú, predpokladám, 17. júna. I keď ja teda sa desím hlavne z toho, čo nás to bude stáť, keď práve tu prítomní poslanci jak ovečky budú hlasovať za miliardy, ktoré zo Slovenska odídu!

    Tu by boli ľudia v referende stokrát múdrejší a stokrát odvážnejší povedať nie. Nedopustíme, nemáme diaľnicu do Košíc postavenú, nedopustíme, aby miliardy z tejto krajiny odchádzali! A čo spravia ich volení zástupcovia, ktorí sú teda múdrejší? Pekne sklopia uši a budú hlasovať za akúkoľvek hlúposť.

  • Potlesk. Pokrik v sále.

  • Pán poslanec, ale druhýkrát k veci a nie k eurovalu. Nevadí.

  • Hovoril som hlavne veci, ktoré sa ti asi nepáčili.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak, tak, dosť, nebudeme sa škriepiť. Pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou. Traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Matovič.

  • Rišo, tiež ma veľmi mrzí, ak ktorýkoľvek politik si dovolí akúkoľvek otázku v akomkoľvek referende vyhlásiť za populizmus. Myslím si, že vzhľadom na to, čo ústava hovorí, že teda dáva možnosť ľuďom si referendum zorganizovať, a keď zozbierajú podpisy a splnia vlastne takto de facto zákonné podmienky, my by sme mali tichučko držať hubu a krok ako politici a vyzývať ľudí, aby sa referenda zúčastnili. A toto by som bol veľmi rád, ak by sme možno v duchu novej politickej kultúry si dali takého bobríka v ústretovosti voči referendu, že aby sme spoločne si dali záväzok, vlastne dnes sa nezbierajú žiadne podpisy pod žiadne referendum, ale keď niekto najbližšie alebo občania, 350-tisíc ľudí si zozbiera nejaké podpisy pod nejaké referendum, aby sme nevyzývali ľudí, aby sa toho referenda nezúčastnili, aby sme ľudí práve nabádali, aby uplatnili tento prvok vlastne priamej demokracie a aby sme vlastne v nich neubíjali tú, by som povedal, občiansku nejakú angažovanosť alebo občiansku zodpovednosť.

    Bol by som veľmi rád, ak by najbližšie referendá už teda neboli sprevádzané antikampaňou politických strán a politických kalkulácií proti referendu, a tým pádom proti vôli ľudí, ktorí splnili zákonnú podmienku a zozbierali podpisy.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Richard, len dve poznámky. Jedna sa týka referenda opakovane.

    V Kalifornii usporiadali referendum kedysi teda o tom, že či si majú zrušiť dane. Aj si ich zrušili. Potom zrušili inštitút referenda. Nemám pochybnosti o tom, že aj u nás by to tak dopadlo.

    Druhý príklad, keby sme teraz usporiadali, najmä po nejakej škaredej vražde, referendum na Slovensku o tom, že či znovu zaviesť trest smrti, nemám pochybnosti o tom, že by sa nazbierala pohodlná väčšina. Neviem, či by to bol okamih, keď by malo Slovensko rešpektovať vôľu svojho vlastného ľudu. Myslím, že nie.

    Ja si myslím, a dokončím tú vetu, že referendum, keď už ho máme v ústavnom systéme, by sa malo používať vo výnimočných prípadoch, napríklad vtedy, že či sa chceme spájať, alebo nespájať s iným štátom do nejakého štátneho celku. Referendum o vstupe do Európskej únie bol taký prípad, ale vtedy a len vtedy.

    Ja si jednoducho myslím, že banálne veci, ako cena áut alebo počet poslancov, alebo ja neviem koncesionárske poplatky, jednoducho nie je na všeľudové hlasovanie. To jednoducho nie je dobrý nástroj, pretože do toho vstupuje strašne veľa subjektívnych názorov a podobne.

    A chcem pripomenúť, keď ste spomenuli imunitu, že patrím medzi ľudí, ktorí predkladali zrušenie imunity do parlamentu v čase, keď ešte SaS existovala iba ako hriešna myšlienka, možno ani vtedy nie.

  • Ďakujem pekne. A ja že prečo sa pán poslanec Sulík tak rozbehol v tom prejave a potom vidím, že mal pekné auditórium na balkóne, tak asi kvôli tomu. Ja chcem len povedať, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Však už ste skončili, tak není koho, tak...

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci! Pán poslanec, máte faktickú poznámku, tak diskutujte.

  • Áno, ja chcem len povedať, že hrôza, ktorá ma premkla, že dôjde k absurdnému spojeniu SaS a SMER, sa nekoná. Pán Madej ma osobne ubezpečil, že nezahlasujú. Nie? Tak ste povedali.

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • Som rád a pokojne odídem domov. Ďakujem pekne.

  • V reakcii - pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Pán Hlina, niektoré veci je lepšie urobiť skôr ako neskôr.

    No, ja by som chcel reagovať na pána Šebeja. Po prvé, Fero, a hovorím to úplne úprimne, oceňujem, ako si stojíš a obhajuješ tvoj názor. Možno, teda čo sa týka referenda, aj minoritný a dve veci by som ešte chcel povedať.

    Po prvé ja nespochybňujem, že už niekto pred nami sa snažil znížiť, sa snažil zrušiť priestupkovú imunitu, ale som na 100 % presvedčený, že keby my nedôjdeme s referendom a s jedným miliónom ľudí za nami, tak by tá priestupková imunita napriek tvoje skoršej aktivite nebola zrušená dodnes.

    Posledná poznámka v tomu referendu, tak teraz vlastne chápem to tak, že pri niektorých veciach si myslíš, že teda ľudia sú moc hlúpi na to, aby rozhodli, a o iných veciach si myslíš, že sú to moc veľké prkotiny, aby o nich rozhodovali. Ale ja ti garantujem, čo sa týka trvalého eurovalu, tak ľudia by zaručene rozhodli lepšie, ako rozhodne tento parlament.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič, nevidím ho v sále, stráca poradie. Ďalším je prihlásený pán poslanec Galko. Pripraví sa pán poslanec Abrhan?

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som pôvodne nechcel vystúpiť, ale pár postrehov by som len predsa dodal vzhľadom aj k tej diskusii, ktorá tu bola, aj k tomu, čo odznelo v médiách. Nebudem sa venovať už dôvodom, k tým ekonomickým aspektom alebo nejakým ďalším pozitívnym veciam. Myslím si, že Richard Sulík aj v tom úvodnom príhovore, aj teraz ich pomerne dosť popísal, skorej tých pár výčitiek by som, k tým pár výčitkám by som zaujal stanovisko.

    Tá téma, že treba chodiť nejak, či už kolenačky, alebo nie kolenačky, za svojimi kolegami, či už z opozície, alebo z koalície, a hľadať nejakú podporu dopredu k nejakým zákonom, nesúhlasím s tým. Myslím si, že toto je treba robiť len pri nejakých návrhoch zákonov, ktoré sú vysoko odborné. Samozrejme, že keď niekto navrhuje nejaký zákon z hľadiska povedzme daňovej alebo odvodovej reformy, alebo nejaké takéto záležitosti, tak to má svoju logiku. Nevidím dôvod pri takýchto jednoznačných otázkach typu áno alebo nie dopredu naháňať nejakú dohodu a tvrdím, že zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 je tento prípad. Buď to som za zníženie, alebo nie som, bodka, iné neexistuje.

    Trvám na tom, že je to správne rozhodnutie, je to správny návrh zákona aj v prípade, že by zostal jeden volebný obvod. Nijak to s tým nesúvisí. Nielen v minulom volebnom období, už som to hovoril vo faktickej poznámke, ale aj v pomerne dlhšom predošlom období, ja to sledujem naozaj, možno nie polovica poslancov nevedela, kde je sever, tak jak som to povedal, ale cirka jedna tretina poslancov vykazuje absolútne nečinnosť. Okrem slovka sľubujeme nepovedia nič.

    Ja som bol proti stiahnutiu trestnoprávnej imunity, keď sme sa o tom rozprávali na klube, pretože si myslím, že o tom sa už tiež narozprávalo pomerne dosť a vždy sa to nejakým spôsobom stopilo, ale vzhľadom k tomu, že prišla tam požiadavka, aby sme preukázali dobrú vôľu, aby sme dali možnosť schváliť to, a ja pevne verím, že to bude schválené, lebo došiel verejný prísľub pomerne takým slávnostným spôsobom 1. septembra 2012, tak som k tomu pristúpil. Myslím si, že ani tam to nebolo nutné a že sme kľudne to mohli schváliť dnes.

    Čo sa týka politického marketingu, prezentácie alebo nejakého vytĺkania politického kapitálu, viete, toto mne osobne najviacej vadilo v minulej vláde, že my sme išli do toho naivne, strana Sloboda a Solidarita, mysleli sme si ako politici, že dôležitý je vždy obsah a dôležité je to, čo predkladáme, a že chceme meniť pravidlá v tejto krajine, pravidlá na Slovensku k lepšiemu a že chceme zlepšiť občanom Slovenskej republiky život. A to bolo jedno z takých mojich prvých negatívnych poznaní, že častokrát aj u našich niektorých bývalých koaličných partnerov alebo niektorých ich predstaviteľov nebolo dôležité to, že čo sa prekladá, ale najdôležitejšie bolo, že kto to predkladá a aké bude mať z toho "nejaké politické alebo mediálne body". Ja tento názor, ktorý sledujem dlhodobo v našej politike, pokladám za škodlivý, za nesprávny a my naďalej budeme sa snažiť predkladať návrhy, ktoré budú zlepšovať život ľuďom na Slovensku, nie za tým účelom, aby sme si vylepšili nejaké body alebo aby sme niekoho predbiehali, ale kvôli tomu, že si budeme myslieť, že je to tam správne, a kedykoľvek podporíme akýkoľvek návrh, tak jak to hovoril tu dnes pán Osuský, ktorý možno budeme počuť prvýkrát alebo budem poznať jeho obsah len veľmi krátko.

    Návrh zákona je buď dobrý, alebo je zlý. Mňa fascinuje, ja už som to povedal, to, ako obrovské množstvo diskutujúcich, ani nie tak tuto, možno za týmto pultom, ale v tých faktických pripomienkach sa snaží tým občanom poslať ten message alebo ten signál, že oni by vlastne za to tak aj boli trochu, teda aj-aj všetkými desiatimi, ale je tam nejaký nedostatok, alebo proste nie je to celé dopracované a nevznikla dohoda. Ja toto pokladám za nefér voči tým občanom a pokladám to za nečestné zo strany týchto poslancov.

    Korektné bolo to, čo urobil pán poslanec Šebej, keď sa bojím, že sa sem do toho parlamentu nedostanem, alebo mám nejaký iný záujem, alebo mám svoje hlboké osobné presvedčenie, že ten počet tých 150 poslancov je práve ten pravý a orechový, tak sa sem postavím a tak to otvorene poviem a nebudem tu všelijaké tanečky predvádzať a tváriť sa, že však ja, samozrejme, by som za to aj bol, ale všetko naokolo je zlé a znemožňujúce mi to, za čo ja vlastne som urobiť.

    Opakujem ešte raz, trvám na tom, že zníženie poslancov zo 150 na 100 je dobrá cesta. Je to dobrá cesta, ako ukázať všetkým občanom Slovenskej republiky, že aj my chceme šetriť, že aj my sme tu na to, aby sme šetrili, ale že to nejdeme naložiť len na plecia ich, na plecia občanov Slovenskej republiky. A to, že im na tie plecia ideme naložiť, na tom sa asi všetci zhodneme, aj koalícia, aj opozícia, že budú musieť občania Slovenskej republiky šetriť. Chcem povedať, že ja osobne som veľmi zvedavý na to, ako toto hlasovanie dopadne. Ja neverím tomu, že zahlasuje 12 poslancov za, 11 za SaS plus Igor Matovič, neverím tomu. A aj tie odkaz, ktoré dostávam cez sociálnu sieť alebo mailami, alebo z hľadiska toho, že sa aj osobne stýkam s voličmi, s mnohými ľuďmi na Slovensku, sú také, že aj oni sú na to zvedaví a dobre si tieto výsledku tohto hlasovania o tomto zákone pozrú.

    Nechajme sa teda prekvapiť, akú podporu náš zákon získa.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Galko, ja sa nemienim zapojiť do vzájomných prestrelok opozícia verzus opozícia. Ja si myslím, že ste si neuvedomili, že je situácia iná, že existuje opozícia a koalícia. Obyčajne.

    Ale jedno chcem povedať. Povedať vám, prečo tento zákon nepodporím. A čo si myslím, že vy by ste mohli vedieť, za 20 rokov sa Slovensko veľmi posunulo a značná časť moci v skutočnosti nie je v rukách tých, ktorí sú v politike a vládnu, ale v rukách oligarchov. Malej úzkej skupiny veľmi bohatých ľudí. Redukcia počtu poslancov len umožní oveľa ľahšie ovládať túto krajinu týmto ľuďom. To je ovládanie netransparentné, z pozadia a myslím si, že to nie je dobré. To je dôvod, prečo tento zákon určite nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, je úplne zrejmé aj z diskusií kolegov, že tento návrh nie celkom vyplýva z nejakej poctivej, poctivého návrhu nejakej ústavnej zmeny alebo šetrenia v štátnej a verejnej správe.

    Pán kolega Sulík, je úplne zrejmé, že ľudia na Slovensku nie sú frustrovaní z počtu poslancov Národnej rady, ale z ich správania a činov. Ak chceme šetriť a máme záujem skutočne meniť počty poslancov, tak to poďme robiť komplexne. Máme na Slovensku množstvo zastupiteľstiev, obecných, mestských, mestské časti Bratislavy, v Košiciach, kde je takisto množstvo poslancov, ktorí si svoj mandát nevykonávajú zodpovedne a nevykonávajú si ho tak, ako by si ho vykonávať mali. Čiže toto je téma na diskusiu, aby sme sa touto problematikou zaoberali tak, aby nepostihla len tých, ktorí sú len tu, ale možno aj tých, ktorí sú inde a nemajú potrebnú kvalifikáciu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči. Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi správne povedal Ľubo Galko vo svojom vystúpení to, že v tomto parlamente, žiaľbohu, veľmi často miesto argumentov k veci sa používajú argumenty ad personam a hovorí sa nie o veci, ale o tom, kto to predkladá.

    Človek si vypočuje, hoci sa do toho parlamentu dostane rovnako ako ten, ktorý to hovorí a ktorý naňho osobne útočí, podľa toho istého volebného zákona, že sa tam dostal inak a tak a podvodom. No, samozrejme, to je ukážka argumentačnej chudoby a slabosti. Pochopiteľne svedčí to o výbave dotyčného človeka, ak k meritu veci diskutuje takto. To je jedna vec toho, čo tu kolega Galko jasne pomenoval.

    Druhá vec je presne ten rozdiel medzi tým, čo sa v diskusii uvedie ako dlhodobý osobný postoj, áno, uviedol ako príklad kolegu Šebeja. Áno, poznám jeho názor a sám som zástancom rozumného prístupu k referendám. Každopádne ale to, či by sme mali, alebo nemali kategoricky zamietať priamu demokraciu, vo mne vyvoláva v kontraste ku kolegovi Šebejovi jeden taký otáznik. Kolega Šebej zhodou okolností i ja sme sa dostali do parlamentu vďaka typickému aktu priamej demokracie, vďaka preferenčným hlasom.

    Niet priamejšej demokracie, ako je toto. A preto sa domnievam všeobecne, že človek má akceptovať nejaký demokratický prvok nielen v momente, keď z toho profituje, ale keď, ako som uviedol, napríklad znížením počtu poslancov svoje parlamentné miesto teoreticky a prakticky ohrozuje.

  • Pán poslanec Galko, s reakciou? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by si dovolil zareagovať na pána kolegu Fronca. Pán kolega, vy ste sa pripojili k pánovi Šebejovi, aspoň teda ste boli čitateľný a povedali ste jasne, že nie ste za zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, to si cením. Ale ja by som chcel aj vás požiadať, prosím, nepodsúvajme to, že poslancovia(poslanci) Národnej rady Slovenskej republiky sú tu vlastnení nejakými finančnými oligarchami. Mňa tu nikto nevlastní a ja som hlboko presvedčený, že drvivú väčšinu, ak nie všetkých poslancov Národnej rady nikto nevlastní a nikto ich tu nefinancuje. Ja už som to tu hovoril vo faktickej pripomienke pánovi kolegovi Hlinovi, dosť som sa ohradil, potom cez prestávku došiel za mnou nejaký pán kolega zo SMER-u, ja si nepamätám jeho meno, mi podal ruku a povedal tiež, že celý život tvrdo pracuje v stavbárine, až pokiaľ sa dostal sem, a v živote nezobral od nikoho nikde žiadnu korunu.

    Na rezorte obrany som si svoje užil, čo sa týka určitých tlakov, a nielen finančných tlakov, ale aj iných tlakov a nikdy som sa tomu nespreneveril a nespreneverím sa tomu ani tu a ja si na tomto veľmi zakladám.

    Prosím, nepodsúvajte to, že niekto tu je vlastnený nejakými finančnými oligarchami.

    Len to som chcel povedať, ďakujem vám pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa aj ja pripojil k tým poslancom, ktorí vyjadrujú ten názor, že predložený návrh ústavného zákona je populistickým krokom. Nemôžem to ináč označiť a iným spôsobom nazvať.

    Ja si vážim aj výsledky referend, platných, vážim si aj názory ľudí, ktorí sa takýchto referend zúčastnia a kde prejavia svoj názor.

    Pán predkladateľ, ako ste vy s týmto návrhom a s týmto názorom naložili? Čo ste urobili pre to, aby takýto návrh mohol byť úspešný v Národnej rade? (Reakcia navrhovateľa: "Predložili.")

    Predložili. Nič viac, nič viac. Neboli ste ochotní rokovať ani s ostatnými poslancami, ani s predsedami klubov, a preto vám nejde o to, aby ten návrh prešiel. Ak by vám išlo o to, aby takýto návrh prešiel, tak by ste sa snažili získať ústavný väčšinu, alebo väčšinu poslancov, alebo čo najviac poslancov. Vám stačí to, že to bude v médiách a že ste takí návrh predložili.

    Vy nepotrebujete, aby bol takýto návrh schválený. A v tomto ja vidím ten populizmus. Ak by ste mali záujem, tak by ste rokovali s najväčšou stranou, rokovali by ste so stranami v opozícii, aby ste sa aspoň opýtali, za akých podmienok, čo by bolo treba doplniť, aby ste boli ochotní zahlasovať za takýto návrh zákona. Nič také ste neurobili. Urobili ste len jedno marketingové gesto, že ste návrh predložili, lebo vám toto stačí. A to, čo získate, príde hlasovanie a je zrejmé na základe tých reakcií, že tento váš návrh, keďže je ústavný návrh zákona, neprejde, získate to, že táto Národná rada sa polroka týmto názorom nebude môcť zaoberať. Nič viac a nič menej.

    Teraz ešte pár viet k meritu veci a k dôvodovej správe. Musím povedať, že v dôvodovej správe okrem finančných dôvodov, ku ktorým sa nebudem vyjadrovať, sú uvedené dôvody, ako aby poslanci vykonávali svoj mandát zodpovedne a aby ho vykonávali naplno, aby si zvážili, či môžu vykonávať aj inú funkciu, aby vykonávali len jednu funkciu. No tak som presvedčený, že znížením počtu poslancov toto nedosiahneme. Ak to chceme dosiahnuť, tak, prosím, poďme rokovať o návrhu jeden mandát stačí, o nezlučiteľnosti niektorých funkcií. Na to nepotrebujeme znižovať počet poslancov zo 150 na 100. Stačí, aby sme takýto návrh prerokovali najprv, a ak bude zhoda, predložili ho v tomto pléne a môžme dosiahnuť to, aby v pléne Národnej rady sedeli poslanci, ktorí budú vykonávať tento mandát na plný úväzok.

    Ďalší argument, ktorý používate, je, že nižší počet poslancov bude viesť k jednoduchšiemu dosiahnutiu konsenzu. Nuž, dovolím si nesúhlasiť, lebo aj keď bude nižší počet poslancov, tak je zrejmé, že nebude nižší počet politických strán, ktoré tu budú, a rokovania medzi jednotlivými politickými stranami budú musieť prebiehať.

    Ďalšie argument ani nie je, len je návrh 100 a nenašiel som tam jeden argument, prečo práve 100. Prečo nie iné číslo, prečo nie 78, jak bolo predtým navrhované 79.

  • Reakcia z pléna.

  • Nenašepkávajte mi, prosím, alebo iné návrhy. Žiadnym spôsobom nie je zdôvodnené, že prečo práve 100.

    Ja by som chcel poukázať na jednu vec. Ak zoberieme si porovnateľné krajiny s porovnateľným počtom obyvateľov, či je to Dánsko, Fínsko, Nórsko alebo Írsko, tak ten priemerný počet voličov na jeden mandát sa pohybuje od 19 v Írsku do 30-tisíc občanov. Na Slovensku pri 150 občanov je priemerný počet 36-tisíc. Ak ich zvýšite, tak je to na 54-tisíc voličov na jeden mandát. Ja si myslím, že ak chceme, tak by sme mali skôr snažiť sa priblížiť toho poslanca k voličovi a nie vzdialiť. Ak chceme sa zaoberať, tak áno, ako to už bolo spomínané, tak poďme diskutovať o tom, že by sme sa vrátili k viacerým volebným obvodom. Nie jeden volebný obvod, ale aby poslanci boli bližšie k voličom, a poďme diskutovať o takomto návrhu, ale nie predložiť len populistický návrh zo 150 na 100 bez nejakého zdôvodnenia.

    Posledný argument, ktorý som v dôvodovej správe našiel, bol ten, že podobný návrh nedávno prijali v Maďarsku, a to bolo zníženie z 386 na maximálne 200. Nuž, aj tu je dôležité si uvedomiť nielen ten počet, ale aj politické súvislosti. Veď prečo to bolo prijímané v Maďarsku a kto to predkladal a s akým zámerom to predkladal? Bol to FIDESZ preto, aby si zabezpečil svoju väčšinu aj v budúcom parlamente.

    A chcel by som to dokumentovať, tieto súvislosti, aj na výsledku volieb, keď vznikala Radičovej vláda. Ak by už vtedy sme mali len 100 poslancov, tak strana SMER by v roku 2010 získala 42 mandátov a SNS 6 mandátov. To znamená, že stredopravé strany by mali v 100-člennom parlamente len 52 poslancov. A by bolo veľmi otázne, či za takéhoto pomeru by vôbec vláda Ivety Radičovej mohla vzniknúť.

    Preto by som chcel upozorniť aj na politickú dimenziu takej úpravy počtu poslancov v pléne Národnej rady. A tento argument alebo tento moment absolútne postrádam v dôvodovej správe. Z toho dôvodu takýto návrh nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci, šiesti. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Abrhan, no, vyčítaš nám, že sme populisticky predložili návrh. No, stavili sme to, čo sa tak v parlamentnej demokracii zvykne robiť, že nie niekde, alebo ako by sa to malo robiť, a nie tam, nie na chodbách alebo pri pohári vína, alebo kde-tu niečo tam uštrikovať, ale korektne sme predložili návrh, keď prejde prvým čítaním, môžme o ňom diskutovať, máme na to výbory, veď predsa za tie roky to všetko poznáš oveľa lepšie ako my. Nič tomu nebráni, aby sme sa teraz išli baviť o tom teda, či nie náhodou 101, alebo jedno aký počet.

    A zároveň nám vyčítaš, nerokovali sme ani len s najväčšou parlamentnou stranou. No ale predseda najväčšej parlamentnej strany sa jasne vyjadril, že on s takýmto návrhom problém nemá a my sme si teda len dovolili ho chytiť za slovo. A teda veď dobre, tak poďme to dodiskutovať. A už tretíkrát opakujem, že máme teraz, vyše troch rokov budeme mať čas, aby sme to doladili a docielili stav, ktorý bude pre našu demokraciu lepší.

    No a ten príklad s tým SNS, šiestimi mandátmi, tak áno, keby to tak bolo, tak možno Vincent Lukáč by sa nedostal do parlamentu, možno by naozaj toto bola škoda pre slovenský parlamentarizmu. Ale všeobecne si myslím, že nižší počet poslancov bude aj, a súhlasím s tým, že menej politických strán by zrejme v parlamente nebolo, nemuselo byť, ale zrejme by to v rámci tých strán viedlo k vyššej selekcii, že koho teda na tú kandidátku dajú. Možno aj bez toho, aby sme museli uzákoniť, že jeden mandát stačí, by si tie strany povedali, dobre, tento je primátor, tak toho tam dávať nebudeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Abrhan, no, ja som z toho vášho príhovoru opäť nejak nepochopil, že či vy vlastne ste za zníženie zo 150 na 100 a len teda vám vadia tie veci, o ktorých ste rozprávali, ktoré ja som už, o ktorých som podrobne hovoril, o nejakom získavaní nejakej podpory dopredu pri predložení návrhu, ktorý je jasne áno alebo nie. Buď to teda som za zníženie, alebo nie som. Alebo na druhej strane ste rozhodne proti takémuto zníženiu, tak ako to trebárs povedal pán kolega Šebej. Čiže ja by som ocenil, keby ste sa potom v tom záverečnom slove jasne vyjadrili, či za žiadnych okolností nie ste za to zníženie alebo či ste zaňho v prípade nejakej úpravy.

    A druhá vec, na ktorú by som chcel odpovedať. Ste sa pýtali, že čo získame? No ja skúsim takú menšiu prognózu. Tak ako som skalopevne presvedčený, že je zásluha strany Sloboda a Solidarita, že je zrušená priestupková imunita a nikoho iného. Je to zásluha strany SaS. Takisto bude zásluhou strany SaS, že bude zrušená trestnoprávna imunita a nebude to zásluha nikoho iného. Tak si zaprognózujem, že v budúcnosti bude znížený počet poslancov a bude to len kvôli tomu, že s tým prišla strana SaS.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja chcem oceniť, Paľo, skutočne tie tvoje aspekty, ktoré si naznačil. Boli to trafením vlastne klinčeka po hlave, že také suché predkladanie takéhoto návrhu, takého dôležitého návrhu bez komunikácie minimálne na úrovni opozičných poslancov vlastne len speje k tomu, že to bol marketingový návrh, v podstate marketingový produkt pre zvýraznenie sa SaS na politickej scéne.

    Páči sa mi veľmi, že si hovoril o priblížení poslancov k voličom, a teda v súvislosti s viacerými volebnými obvodmi. V každom prípade my sme anonymnými poslancami. My zastupujeme všetkých a nikoho. Ja vám garantujem, že ak by bolo viac volebných obvodov na Slovensku, nebolo by toľko regionálnych rozdielov na Slovensku. Ak tu niekto spomínal diaľnice, že v súvislosti s referendom alebo s niečím podobným, tak som presvedčený, že už aj tie diaľnice pod tlakom konkrétnych poslancov za jednotlivé regióny by už boli zrealizované.

    Takže veľmi dobre trafené pripomienky, aspekty vlastne celého toho, čo sa okolo tohto návrhu deje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem skutočne opýtať, mne nie je celkom zrejmé, že z čoho nás tu obviňujete. My sme predložili ten návrh v súlade s rokovacím poriadkom a myslím, že tým sme všetci viazaní, tak ako sme tu. My sme sa nedopustili žiadnej bohapustej drzosti. To, čo nám tu podsúvate, že sme mali obiehať predtým poslanecké kluby, prosím vás, kde je to napísané? Ja som to v rokovacom poriadku nenašla.

    Mne sa skutočne zdá, že vy spochybňujete to, akým spôsobom sme predložili ten návrh, len aby ste si alibisticky nechali otvorené dvere na to, aby ste to jednoducho nepodporili. Ja som si úplne istá, že keby vás stretol hocijaký novinár na chodbe a opýtal by sa vás, či si viete predstaviť zníženiu počtu poslancov, na tej chodbe odpoviete úplne populisticky, že áno. A teraz, keď máte možnosť to podporiť a za to zahlasovať, tak zrazu sa bojíte. A zrazu spochybňujete to, akým spôsobom my ten návrh predkladáme. Nuž, predkladáme ho úplne v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že vysoko si oceňujem vaše vystúpenie. Parlamentná demokracia v skutočnosti je aj o tom, že v parlamente môžme prerokovávať aj takýto návrh, ktorý dnes za vzor v tomto parlamente dáva kroky, ktoré urobila Orbánova vláda v Maďarsku. Čože to urobila? Odviedla pozornosť od skutočných problémov. Odviedla pozornosť od toho, že je veľa nezamestnaných, že ľudia nemajú pracovné miesta, že nemajú ani lacnejšie potraviny. Od toho odvádzame pozornosť.

    Šetriť, pán kolega, súhlasím s vami. Kedy s tým budeme šetriť, s týmto návrhom, keď ho aj naplníme? Prvé šetrenie bude v roku 2017. Toto je naozaj téma, ktorá dnes trápi každého občana, ktorý nemá pracovné miesto?

    Pán kolega, práve preto z tých istých dôvodov, ktoré ste povedali, a plus to, čo som teraz si dovolil doplniť, ani ja s takýmto návrhom dnes v tejto chvíli nesúhlasím. Skôr som za to, aby v tomto parlamente sme hľadali konsenzus a riešili problémy, ktoré dnes aktuálne trápia občanov tejto republiky, a to je, aby mali pracovné miesta, možno aj lacnejšie potraviny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja pánovi Abrhanovi chcem len teda povedať, že som rád, že sa nezúčastňuje tejto spanilej jazdy absolútneho populizmu. Znova dovoľte vyjadriť moje presvedčenie pre druhýkrát pre istotu, aby sa nezabudlo, že návrh, ktorý žije zo závisti a z nenávisti, verím, že nedostane podporu poslancov za SMER.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel by som na niektoré, samozrejme, reagovať.

    Pán poslanec Sulík, veď práve, ak Robert Fico povedal, že nemá s tým návrhom problém, tak o to viac ste mali ísť rokovať a dohodnúť spoločný postup a spoločné predloženie a mohli ste byť úspešní. Ak by vám išlo o to, aby ste boli úspešní v schválení tohto návrhu, tak by ste tak konali. Ale ak vám išlo o niečo iné, tak jasné, že ste sa nezaujímali o to, že či teda sú ochotní takýto návrh aj predložiť spolu s vami.

    Čo sa týka Slovenskej národnej strany, ja som nehovoril o Vincentovi Lukáčovi, ale hovoril som o tom, že ak by už vtedy bol počet poslancov v pléne Národnej rady 100, tak veľmi ťažko alebo možno by vôbec nevznikla vláda Ivety Radičovej. Ja viem, že vás by to asi veľmi nemrzelo, lebo nakoniec aj tak ste ju položili, takže z toho dôvodu.

  • Čo sa týka pani poslankyne Nicholsonovej, ja som nevyčítal, že vy ste postupovali v rozpore s rokovacím poriadkom. Ja som vám len hovoril a nakoniec ja si myslím, áno, v súlade s rokovacím poriadkom ste tento populistický návrh predložili len ako marketingový ťah. Ja som vám vyčítal to, že ak vám v skutočnosti išlo o to, aby ste takéto niečo presadili a dosiahli, tak ste mali postupovať ináč. Nič viac a nič menej.

    A verte tomu, možnože u vás je to v klube bežné a zvykom, že keď je verejná mienka nejakým spôsobom naklonená, takže vy presadzujete len to a s novinármi rozprávate len tak, čo si verejná mienka želá, ale u nás medzi kresťanskými demokratmi to bežné nie je a u nás si každý povie svoj názor, tak ako ho vníma.

    A posledné, pán poslanec Galko, je mi ľúto, že ste nepochopili. Možno, keby ste počúvali, tak by ste pochopili.

  • Ďalším poslancom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Viskupič. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milý predkladateľ, ja mám z tohoto miesta iba jednu takú velikú, velikú výhradu, ktorá, ktorá tu možno, možno nezaznela, pretože z tohoto miesta presne takto pred rokom som spolu s kolegami predkladal zákon, návrh zákona na zníženie počtu poslancov na 79. Ja si v tomto momente dovolím povedať, že zažívam déja vu alebo že argumenty, ktoré tu odznievajú, odznievali aj vtedy. Odznievali vtedy práve z radov, keďže tohoto rokovania sa zúčastnil iba klub, viac-menej iba klub SaS a možno pár poslancov zo strany vtedy KDH, a boli to argumenty presne v duchu, ako teraz vyčítajú vám; návrh odfláknutý - Maťo Chren; návrh alebo kritika z pohľadu toho, že predkladáme zákon, ktorý nebol nikde odkonzultovaný - Martin Poliačik. Bolo, nechcem to teraz ťahať a vymenúvať, koľkí poslanci vtedy z poslaneckého klubu SaS kritizovali presne z tej istej roviny, ako vás teraz kritizuje trošku hustejšie obsadené plénum. A preto si myslím, že, keďže ubehol zhruba takmer rok, že by mohlo prísť aj z pohľadu teda predkladateľa k takému poučeniu, že tak ako my sme sa poučili alebo snažíme sa poučiť, že ak chceme ten návrh presadiť, tak pravdepodobne by malo prísť k rokovaniu predtým alebo aspoň k nahláseniu zámeru, že takéto niečo sa ide diať, a to v zmysle toho, aby ten návrh bol prijatý a aby bolo o ňom hlasovanie úspešné.

    Na druhej strane, a vecne, okrem tohoto som chcel povedať, že keďže ste prevzali túto iniciatívu, ja verím v jej úprimnosť a nebudem hovoriť o nejakých marketingových ťahoch, lebo sledujem konzistentne a dlhodobú snahu od vášho volebného programu v roku 2010 cez referendum, ktoré sme my aj používali, a jeho výsledok sme aj my používali v argumentácii, takže verím v úprimnosť tej snahy dostáť, dostáť tomu záväzku, ktorý, ktorý ste dali aj, aj v roku 2010 aj cez referendum a pravdepodobne, keďže to predkladáte, tak aj v roku 2012, kedy, sa priznám, som túto otázku vo vašom programe nesledoval. Preto si myslím, že otázka toho, aby táto vaša úprimná snaha, ktorá smeruje k vami prezentovaným výhodám alebo k náprave toho, čo vyžaduje ad jedna spoločnosť a vyžaduje si doba, mohol zožať úspech a aby tento úspech bol prejavený v poslaneckej snemovni tým, že získa v tomto prípade, keďže sa jedná o ústavný zákon, až ústavnú väčšinu.

    Na záver. Toto bolo celé, pretože myslím si, že mala byť odrobená práca a mala byť odrobená tým spôsobom, aby ste sa možno aj na základe poučenia štyroch poslancov, ktorých presne z tohoto istého ste kritizovali pred rokom vy, aby bolo to úspešné, tak z tohoto sa, myslím si, myslím si, že keďže to boli vaše slová, dalo poučiť.

    Na záver mi napadá ešte jeden moment, keďže ja viem, že, tak ako správne tu predkladateľ pár razy spomenul, že táto téma bola ohlásená ústami predsedu a súčasne premiéra navyše najviac zastúpenej strany v tomto parlamente, že túto snahu majú s vami spoločnú.

    Mňa zaujal jeden, jeden fakt, že pri týchto argumentoch a pri populárnych témach, ktoré sa v tejto snemovni preberajú a nejakým spôsobom bude asi veľmi ťažké, poslankyne a poslanci zo strany SMER, argumentovať alebo argumentovať proti tomu, že ste za zníženie alebo nie ste za zníženie, keďže vieme, že ústami vášho predsedu by ste mali byť za, tak že ste ticho, že k tomuto viac-menej nevystúpil nikto. A myslím si, že keď prichádza k niečomu, čo spoločnosť vyžaduje, a v tejto snemovni je niekto ticho, tak si vytvára rovinu takú, že potom môže reagovať, tak ako bolo spomínané aj slovami, myslím, že Lucia Nicholsonová to hovorila, že potom po chodbách sa veľmi ľahko argumentuje, keď v snemovni nezaznievajú žiadne slová.

    Preto si myslím, že aj my ako opozícia, keďže zase sa tu opäť strhol boj medzi opozičnými poslancami a strana SMER je ticho, tak máme sa ešte veľmi čo učiť, aby sme tieto veci riešili možno sami medzi sebou a až potom prichádzali do parlamentu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, ja budem veľmi stručný. Vážený pán kolega Viskupič, chcem len pridupľovať a potvrdiť tvoje záverečné slová o tom, že prečo by strana SMER vystupovala v tejto rozprave, keď sa môže s radosťou pozerať na to, ako si to opozícia rozdáva medzi sebou a tým len potvrdzuje v očiach občanov najdôležitejší argument proti alternatíve k súčasnej vláde a to je rozhádanosť opozície. My sme neprehrali na tom, že naše riešenia neboli prijateľné a nepomáhali tejto krajine, my sme prehrali na tom, že sme sa nedokázali dohodnúť a boli sme vnímaní ako tí, ktorí sa rozbíjajú. Všetko, čo to potvrdzuje, je pre súčasnú vládu ideálne a je úplne jedno, o akú tému ide.

  • Jozef, som rád, že si spomenul prístup poslancov SaS takto pred rokom v tej istej diskusii a že vlastne dnes sa tak garde trošku otočilo. A konkrétne som rád, že si menovite spomenul Martina Poliačika. A ako iba takú úsmevnú príhodičku, jak Jozef išiel vystupovať, tak Martin Poliačik sa radšej pre istotu stratil a vyparil sa ako gáfor a zostal tu po ňom len jeho liberálny duch.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Krajcer s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Igor, ako vidíš, Martin, Martin tu stále je. A dovolím si...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka, nie na pána poslanca Matoviča.

  • Áno, samozrejme, to bola len krátka poznámka.

    Vyjadrím sa k tomu, čo sa vyslovil kolega Viskupič, že sme v minulosti nepodporili ich návrh na zníženie počtu poslancov. Ten návrh bol formulovaný tak, že počet poslancov by sa mal znížiť na 79. Tento počet poslancov má zmysel v prípade zmeny volebného systému, to znamená, ak by sa z pomerného prešlo na väčšinový. S týmto SaS nikdy nesúhlasila a nesúhlasí ani teraz. To len aby sme uzavreli tento typ diskusie.

    O tom, že má zmysel predložiť návrh, ktorý dopredu nemá jasnú a deklarovanú podporu, svedčí aj to, čo sa udialo s našou snahou o presadenie zrušenia trestnoprávnej imunity. Veď aj tvoriaca sa dohoda krížom alebo naprieč politickým spektrom potvrdzuje, že mala zmysel táto naša iniciatíva a je dobré, že parlament sa s veľkou pravdepodobnosťou dohodne a trestnoprávna imunita v septembri bude zrušená.

    Čo sa týka nášho návrhu, no vychádzali sme, samozrejme, aj z deklarovaného prísľubu predsedu strany SMER pána Fica, ktorý sa vyjadril, že si vie predstaviť zníženie počtu poslancov, čiže až taký výstrel do tmy to nebol.

    No a dovolím si ešte na záver povedať, je naozaj tristné vnímať túto debatu, do ktorej sa poslanci SMER-u vôbec nezapájajú, a ak sa zapoja, tak jedine potleskom, ktorým oceňujú kritické vystúpenia našich bývalých koaličných partnerov.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Krajcer, ja aby som len uviedol na pravú mieru, tvoji kolegovia náš návrh podporili. A keď hovoríš o konkrétnom čísle, my sme hovorili takisto, ako hovorí predseda vašej strany, že o konkrétnom čísle sme sa vedeli baviť, pretože sme predkladali návrh do prvého čítania a ohlasovali sme to, že vieme sa baviť o počte aj 100 poslancov, aj akomkoľvek inom, ktoré vznikne na základe diskusie. Myslím, že to povedal aj pred pár minútami Richard Sulík tuná, že či to bude 101, alebo 100, o tom sa dá diskutovať.

    Zároveň by som si dovolil teda takisto zareagovať na pána poslanca Beblavého. Áno, je skutočne umením jedinej koaličnej jednostrany alebo poslancov, ktorí sa k tejto téme možno z nezáujmu, možno s tým, že je to priamo stratégia, nevyjadrujú a takisto, ako keď my sme to predkladali pred rokom, prebiehal bratovražedný boj vtedajších poslancov klubu, a teda aj koalície, tak v momentálnom stave sa nejednotnosť opozície prejavuje aj pri téme, ktorú aj tak, myslím si, že budeme presadzovať o chvíľu úplne všetci, pretože k zníženiu poslancov príde, pretože je to aj záujmom predsedu najsilnejšej politickej strany, ktorá v parlamente je. Ďakujem.

  • Do rozpravy nie je prihlásený už žiadny poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán poslanec Sulík, či chcete zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať bodom 13 a 14, ale keďže pánovi predsedovi parlamentu bol doručený list pána poslanca Jozefa Kollára, ktorý vám prečítam: "Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že prebieha rokovanie pracovnej skupiny na prípravu spoločného návrhu poslaneckých klubov o zrušení trestnoprávnej imunity, v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov beriem späť predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Ľubomíra Galka, Jozefa Kollára a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 32), doručený 17. apríla 2012. S pozdravom Jozef Kollár."

    Takýto istý list bol doručený predsedovi parlamentu v takom istom znení aj k tlači 33, takže nebudeme o týchto bodoch programu rokovať.

    A pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov.

    Návrh má tlač 19.

    Predkladaný návrh uznesenia vychádza z prijatých uznesení v minulých volebných obdobiach. Aktualizuje ich znenia v súlade s platnými zákonmi, z ktorých vyplývajú ďalšie nové kompetencie pre Národnú radu a jej výbory v nadväznosti na výbory Národnej rady zriadené v VI. volebnom období. V návrhu uznesenia na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákonov určujú príslušné výbory, ktoré po prerokovaní a zaujatí stanoviska k materiálom predkladajú tieto na ďalšie rokovanie Národnej rade.

    Otváram teraz rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je

    návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov.

    Návrh je pod tlačou 20.

    A teraz prosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Františka Šebeja, aby návrh výboru uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážení kolegovia a kolegyne, predkladám návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov. Máte to pred sebou ako tlač č. 20. Tak si dovolím požiadať vás o, by som povedal, časovú úľavu a nebudem čítať všetky tie delegácie. Ony sú nakoniec, nakoniec teda výsledkom vzájomnej dohody všetkých parlamentných klubov, a to rovnako ako teda zloženie tých delegácií, ako aj ich predsedovia.

    Ide o vymenovanie vedúcich delegácií a členov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia NATO, Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), do Stredoeurópskej iniciatívy, do Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredomorie, do Parlamentného zhromaždenia Čiernomorskej hospodárskej spolupráce a do Medziparlamentnej únie.

    K tej Medziparlamentnej únii len chcem pripomenúť, ako malá odbočka z tohoto, že ešte nám chýbajú v rámci Medziparlamentnej únie dvaja navrhnutí predsedovia do skupín priateľstva. Teda poprosím v tomto kontexte predsedov klubov za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, teda Jofa Viskupiča, a za SDKÚ, teda Ľudovíta Kaníka, aby sa dohodli na obsadení zostávajúcich dvoch postov, aby sme mohli schváliť aj túto vec.

    No a teraz ešte mám návrh. Prosím teda o súhlas, aby sme o celom zložení, proste tak ako je navrhnuté, aby sme hlasovali naraz jedným hlasovaním spoločne a verejne.

    Teraz poprosím pani podpredsedníčku, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa a zároveň budete aj spravodajcom.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostala žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce k tomuto bodu niekto vystúpiť ústne. Hlási sa? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec.

    Kolegyne, kolegovia, keďže sme prerokovali všetky body programu 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a budeme pokračovať hlasovaním o 16.00 hodine. Vyhlasujem teraz prestávku do 16.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme hlasovať o ostatných dvoch prerokovaných bodoch z programu 2. schôdze Národnej rady.

    Poprosím teraz pána poslanca Róberta Madeja, pán poslanec, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 31).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 31.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, vzhľadom na to, že neboli žiadne procedurálne návrhy, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 18 bolo za, 95 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia k určeniu výborov Národnej rady na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov. Je to tlač 19. Máte to, dámy a páni, všetci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov, tlač 19.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k určeniu výborov.

    Poprosím teraz pána predsedu zahraničného výboru, pána poslanca Františka Šebeja, aby uviedol hlasovanie o návrhu zahraničného výboru na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a aj členov. Je to tlač 20.

  • Hlasovanie o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov, tlač 20.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať v súlade s tým, čo som navrhol a čo poslanci, zdá sa, aklamačne schválili naraz, o celom návrhu, teda vrátane členov delegácií a vrátane ich predsedov. Dajte, prosím, hlasovať. Ďakujem.

  • Je všeobecný súhlas, aby sme jedným hlasovaním?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Dámy a páni, vyhlasujem 2. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. Ďakujem vám za spoluprácu. Budeme pokračovať v našej práci podľa schváleného harmonogramu.

    Želám vám pekný deň. Dovidenia.

  • Rokovanie 2. schôdze NR SR sa skončilo o 16.14 hodine.