• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

    a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery.

    Prosím teraz pána predsedu vlády pána Roberta Fica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu gestorského výboru pre financie, rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby tiež zaujal svoje miesto pre spravodajcu.

    Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je poslanec Ján Podmanický, nevidím ho v sále. Takže pán poslanec už nevystúpi v rozprave.

    A ďalšou je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Tomanová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pekné dobré ráno prajem všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa pripojila k tým, ktorí vystupovali k programovému vyhláseniu vlády. Vypočuli sme si na túto tému veľmi veľa, ale dovoľte mi, aby som povedala jednu vec. Predložené programové vyhlásenie vlády napriek všetkej vznesenej kritike je práve, naopak, mimoriadne ambiciózne, kladúce si za cieľ splnenie desiatich kľúčových úloh, ktoré v podstate v konečnej fáze znamenajú pokojný a dôstojný život pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí budú mať záujem tu žiť, pracovať, vzdelávať sa, vychovávať svoje deti, vnúčatá, opatrovať svojich rodičov alebo starých rodičov. Každý, kto sa chce dozvedieť, akým smerom sa táto vláda bude uberať, a to v akejkoľvek oblasti, má možnosť z tohto programového vyhlásenia vlády sa to dozvedieť. Hovoriť o tomto programovom vyhlásení vlády ako o málo ambicióznom, alibistickom, s nízko nastavenou latkou, ako o programe, ktorý ani nenaznačuje šancu, že zajtra, o rok o dva roky bude lepšie, je lžou, demagógiou, zlobou, ale najmä obrovskou snahou o znižovanie dôvery občanov Slovenskej republiky k súčasnej vláde. Je úplne samozrejmé, že predložené programové vyhlásenie vlády neobsahuje vaše záujmy a vaše ciele, dámy a páni z opozície, aj keď je postavené tak, že sa uchádza o vašu podporu, že je ústretové, a to v záujme dosiahnuť kompromisné riešenia v spolupráci aj s vami, lebo túžba väčšiny občanov Slovenska je dosiahnuť pokoj a sociálny zmier. Mali ste možnosť uplynulých dvadsať mesiacov realizovať svoje záujmy a ciele. Občania však tým vašim povedali jednoznačne nie. Preto skúste byť, dámy a páni z opozície, trochu vnímavejší, pozornejší, spravodlivejší, ale aj tolerantnejší k názorom iných. Skúste si predstaviť, aký rozsah tohto materiálu by musel byť, ak by mal plniť všetky vami vyslovené požiadavky. To by musel obsahovať kompletné koncepčné nielen zámery ale aj riešenia vami uvádzaných problémov, problémov, z ktorých mnohé nie sú riešené roky.

    Skúste, prosím, len veľmi krátko počúvať, čo si vytýčila súčasná vláda v sociálnej oblasti. A to vytrhnem z celkového konceptu len niektoré body, aby ste pochopili to, aký rozsah úloh si vláda v tomto programovom vyhlásení vlády stanovila. Zameriam sa výlučne na sociálnu oblasť. V prvom rade je to zníženie vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a systematické riešenie problému dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti, ďalej, znižovanie nezamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva a považovanie ich ohrozenia na trhu práce ako súčasti stratégie odstraňovania chudoby, pričom stratégiu odstraňovania chudoby v Slovenskej republike chceme považovať za viacdimenzionálny proces, ktorý nesúvisí iba s tvorbou pracovných miest a so službami zamestnanosti, pokračovanie v realizácii stratégie zamestnanosti v súlade s prioritami stratégie Európskej únie do roku 2020. Len tieto tri základné materiály hovoria o množstve úloh. A každý, kto tu sedí, by mal vlastne poznať stratégiu zamestnanosti Európskej únie a stratégiu Európskej únie do roku 2020.

    Nuž musím povedať, že bude potrebné prebrať mnohé nové úlohy a novo pristupovať k problému nezamestnanosti. V tejto súvislosti sa chvíľočku zastavím, pretože už odznelo tu veľmi veľa vecí a najmä vecí, ktoré nie sú pravdivé a dotýkajú sa skutočne zamestnanosti, kde som sa dopočula o tom, že pán poslanec Kaník keď odchádzal z postu ministra, nechával mieru nezamestnanosti pod 10 %. Ja len chcem upozorniť, že 18 rokov pred nastúpením do vlády Roberta Fica v roku 2006 tu neklesla miera nezamestnanosti pod dvojciferné číslo. Za čias toho odchodu pána Ing. Kaníka miera nezamestnanosti v septembri 2005 bola 12,67 %, celková miera nezamestnanosti za rok 2005 bola 13,16 %. Ak by sme išli na evidovanú mieru nezamestnanosti, tak to bolo v roku 2005 v septembri 11,2 % a za rok 11,64 %. A koncoročná miera nezamestnanosti v roku 2009 k 1. 1. 2010, keď sme končili vo vláde, bola nižšia (11,44 %), ako zanechal, a to v čase, keď nastúpila celosvetová hospodárska kríza, dopady z celosvetovej finančnej krízy, ktoré sa premietali práve v ťažkých dopadoch v roku 2009.

    Ešte zaujímavejšie sú čísla, ktoré sú tu, akonáhle sme vytiahli päty z vlády, čo sa dialo s mierou nezamestnanosti. A to už neboli také veľké dopady, ako boli v roku 2009. Ja len pripomeniem, že v roku 2009, kým SMER hľadal vo vláde také riešenia, aby sme pomohli nielen zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, tak vlastne SDKÚ robila tlačovky, kde stále upozorňovala každý týždeň na mieru nezamestnanosti, aká je. A navrhovala opatrenia, ktoré ak by sa realizovali, situáciu by boli iba zhoršili. Ja musím povedať, že za uplynulých 20 mesiacov sa miera nezamestnanosti z toho čísla, ktoré sme nechali, vyšplhala, pokiaľ ide o celkovú mieru nezamestnanosti, na 15,24 %. A pokiaľ ide o evidovanú mieru nezamestnanosti, teda disponibilné zdroje k danému dátumu, je to 13,76-percentná miera nezamestnanosti. Ak zoberieme tieto údaje, ak vezmeme k tomu skutočnosť, že Slovenská republika má viac ako 34 % nezamestnaných mladých ľudí, ak povieme, že za uplynulých 20 mesiacov narástol počet dlhodobo nezamestnaných o takmer 50 000, tak musíme konštatovať, že je to katastrofálny stav práve v oblasti nezamestnanosti. A preto úlohy, ktoré sú vytýčené v tomto programovom vyhlásení vlády, majú ohromnú váhu, ale majú a kombinujú v sebe aj obrovskú tú ťažkú a namáhavú prácu.

    Ja len v tejto súvislosti ešte spomeniem aj ďalšie body, pretože môžeme konštatovať, že vďaka opatreniam, ktoré sme prijali v roku 2008, v štvrtom štvrťroku, a v roku 2009, tak sa podarilo udržať viac ako 80 000 pracovných miest. A dokonca sme prispeli na ich vytvorenie vo výške viac ako 70 000. Ak sa dobre pamätám, bolo to 73 000 pracovných miest.

    V tejto chvíli by som pripomenula ešte ďalšiu vec. A to je skutočnosť, že ak si vezmeme, že v roku 2010 sme v rozpočte Slovenskej republiky nechali vyčlenených 91 mil. eur na aktívnu politiku trhu práce, zopakujem, 91 mil. eur v roku 2010, v roku 2011 vláda vyčlenila 21 mil. na túto aktívnu politiku, musím povedať, pomaly to bola jedna pätina z toho. A dokonca pre rok 2012 je tam iba 5,9 mil. eur. V tejto súvislosti pripomeniem len princíp adicionality a problémy, ktoré z tohto zrejme budú vyplývať.

    Dámy, páni, skutočne treba si uvedomiť, že oblasť zamestnanosti a nezamestnanosti je obrovským liekom aj na riešenie dôchodkového systému, pretože najlepším prostriedkom na vyriešenie deficitu a znižovanie deficitu v Sociálnej poisťovni je vysoká miera zamestnanosti. Čím viac ľudí bude pracovať, tým viacej odvodov do systému bude plynúť, a to, samozrejme, tým lepší rozpočet Sociálnej poisťovne bude. Preto je potrebné si skutočne uvedomiť, že problematike zamestnanosti a nezamestnanosti je potrebné venovať značnú pozornosť.

    Dámy, páni, ešte by som vytiahla ďalší moment, a to, si myslím, je nesmierne ambiciózna úloha, vypracovať dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky, a to na základe širokej odbornej diskusie. V tejto súvislosti máme, zas môžem povedať, za sebou reformu v roku 2004 dôchodkovú, ktorá nebola dostatočne pripravená. Jej predpoklady sa vôbec nenaplnili. A dá sa povedať, že spôsobila sekeru 88,8 mld. Sk, teda v tom čase. A okrem toho vytvorila množstvo negatívnych prvkov v systéme sociálneho poistenia. Dá sa povedať, že okrem diskriminácie veľkej skupiny dôchodcov, či už budem hovoriť o invalidných dôchodcoch, starobných dôchodcoch, o vdovcoch, vdoveckých, vdovských dôchodkoch, tak jednoznačne treba hovoriť aj o tom, že tento systém, ktorý bol pripravený veľmi rýchlo bez dostatočných analýz, bez celospoločenského konsenzu, bez nejakej dohody naprieč celým politickým spektrom, má dodnes nekonečné a tvorí nekonečné problémy v rámci uvedeného systému.

    Ja v tejto súvislosti by som pripomenula, že ministerstvo práce má spracované tri základné dokumenty. A je to návrh Stratégie všeobecne povinného dôchodkového systému v Slovenskej republike, Analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorá obsahuje aj systém sociálneho zabezpečenia silových rezortov, samozrejme, s výnimkou SIS-ky a NBÚ, pretože tieto majú tajné materiály. A taktiež boli pripravené Vybrané aspekty dôchodkového systému, ktoré boli prerokované a ktoré vypracovávali odborníci v danom systéme alebo v Rade vlády pre seniorov. Celému tomuto komplexu predchádzala od roku 1991 príprava zhruba siedmich návrhov noviel zákonov o sociálnom poistení, ktoré boli opakovane konzultované, kde sa vyjednávalo v rámci sociálnych partnerov a vlády. A možno konštatovať, že aj ôsmy návrh v roku 2002 uzrel svetlo sveta (zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Bol to zákon, ktorý predkladal pán minister Magvaši v čase, keď SDĽ bola súčasťou vlády pána Dzurindu. Tento zákon, ktorý bol prijatý a schválený v parlamente, nikdy však nenadobudol právoplatnosť, pretože bol nahradený Kaníkovou reformou. A tento zákon, musím povedať, v porovnaní so zákonom pána Kaníka bol ďaleko lepší, pretože obsahoval aj prvky solidárnosti, ktoré v reforme pána Kaníka neboli, pretože reforma bola postavená vyložene na zásluhovom princípe, kto do systému platí, zo systému bude dostávať. A na druhej strane treba povedať, že napr. sa znižoval počet sociálnych udalostí, ktoré boli v tomto systéme ošetrené. Neboli vybilancované fondy. Uvažovalo sa taktiež s 2. pilierom, avšak 2. pilier, ktorý nastavila vláda v roku 2004, skutočne nenaplnil to, čo sa predpokladalo.

    Keď hovorím o dôchodkovom systéme, nedá mi, aby som nespomenula, že v reforme pána Kaníka v roku 2004 vypadli zo systému invalidi z mladosti, hovorím teda o deťoch, ktoré sa narodili s ťažkým zdravotným postihnutím. A v čase, keď dovŕšili vek 18 rokov, mali by mať nárok byť ošetrené v nejakom systéme. Úplne z neho vypadli.

    A takto by som mohla hovoriť o mnohých ďalších nedostatkoch reformy, ale pripomeniem len niektoré kroky, ktoré sme museli odstraňovať, keď sme nastúpili do vlády v roku 2004.

    Zaznelo tu v uplynulých dňoch pri prerokúvaní tohto zákona, prečo sme tú zlú reformu nezrušili. Bolo to z veľmi jednoduchého dôvodu. Systém sociálneho poistenia je nesmierne citlivý na akékoľvek otrasy, akékoľvek zmeny. A akákoľvek zmena bez dôkladného poznania veci, môže nesmierne poškodiť občanov tak, ako napr. poškodila reforma v roku 2004 ľudí, ktorí od roku 1994 pracovali ako živnostníci, platili odvody z minimálnej mzdy, v roku 2004 odišli do dôchodku a ich dôchodky boli veľmi, veľmi nízke, na úrovni približne minimálnej mzdy. A to ich zachraňovalo obdobie, že mali odpracovaných 25, 30, 35 rokov v starom systéme sociálneho zabezpečenia. A, samozrejme, tento krok sa prejavil aj následne, pretože v roku 2004 pri spustení reformy sa započítaval a vypočítaval osobný mzdový bod iba z podielu príjmu, ktorý zarobil občan vo vzťahu k priemernej mzde v národnom hospodárstve iba za posledných desať rokov, od roku 1994. Samozrejme, toto sa riešilo, pretože na tento zákon len v priebehu jeden a pol roka prišlo 16 novelizačných zákonov, teda 16 noviel zákonov. Ale nikto nezmenil skutočnosť, že u ľudí, ktorí keby bola sa im započítavala mzda a vypočítaval osobný mzdový bod od roku 1984, tak, ako je to teraz účinné, dôchodok by nebol 200 eur, ale 400, možno 500 eur. A takto by som mohla hovoriť o mnohých ďalších diskrimináciách.

    Môžem hovoriť o invalidných dôchodcoch, ktorým boli odňaté dôchodky. A 34 913 dôchodcom sme vracali invalidné dôchodky. Nestálo nás to málo, stálo nás to 72,898 mil. eur. Ak si to zoberiete, to je viac ako 2,2 mld. Sk. Bolo potrebné prehodnotiť viac ako 82 900 občanov ťažko zdravotne postihnutých, pretože v dôsledku sprísnených kritérií a kritérií, ktoré boli svojím spôsobom retroaktívne pre priznávanie invalidity, sme tak museli urobiť na základe nálezu Ústavného súdu.

    Môžem hovoriť o ďalších krokoch, ktoré sme riešili. Museli sme ochrániť aj poistencov, ktorí si uplatňovali v rámci pozostalostných dôchodkov, teda tých invalidov, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky, sirotské dôchodky. Ale urobili sme kroky aj ďalšie, pretože z hľadiska príjmovej stratifikácie a z hľadiska výsledkov EU SILC 13-percentná miera chudoby bola veľmi vysoká. Priznali sme teda hneď po nástupe do vlády v roku 2006 dôchodcom, starobným dôchodcom vianočný príplatok k dôchodku. Zrušili sme neefektívny riadiaci model Sociálnej poisťovne. Znížili sme tam počet členov dozornej rady. Postavili sme ju na báze tripartity. Zaviedli sme príplatok k dôchodku politickým väzňom. Upravili sme možnosť postúpenia pohľadávky voči fyzickej osobe a právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, len na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Pripravili sme množstvo stabilizačných opatrení z hľadiska finančnej stabilizácie Sociálnej poisťovne. Jednak to bolo predĺženie potrebného obdobia dôchodkového poistenia z desať rokov na pätnásť rokov. Urobili sme to síce aj pre 2. pilier, ale pre 2. pilier je to úplne irelevantné, pretože z 2. piliera ten, kto bude odchádzať do dôchodku, si musí za peniaze, ktoré sa nasporia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, kúpiť doživotnú rentu. A je irelevantné, či tam bude desať rokov, pätnásť rokov, dvadsať rokov, rok alebo nula rokov, pretože pokiaľ si tú rentu nedokáže zakúpiť v komerčnej životnej poisťovni, dovtedy do dôchodku z 2. piliera nemôže odísť. Sprísnili sme podmienky pre výplatu predčasných dôchodkov. Musím úprimne povedať, jednou z najväčších chýb zavedenia reformy v roku 2004 bolo priznávanie predčasných dôchodkov, a to vrátane súbehu s príjmom. Čiže človek vôbec nemusel prísť o prácu, bol zamestnaný a v prípade, že splnil základnú podmienku, že mal odpracovaných desať rokov, mohol mu byť vo veku 43 rokov priznaný predčasný starobný dôchodok. Kým odchádzal do dôchodku vo veku 62 rokov, to je 19 rokov rozdiel. Skúste si vypočítať popri príjme, koľké peniaze takto z poisťovne odtiekli, musím hovoriť o desiatkach miliárd, ktoré odišli na predčasné dôchodky takto nešťastne postavené. Zvýšili sme maximálne vymeriavacie základy. Zastavili sme s účinnosťou od 1. 1. 2008 zánik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Musím povedať, že množstvo, bolo by to viac ako niekoľko desiatok tisíc dôchodcov invalidov, ktorí od 1. 1. 2008 odišli ako invalidi do dôchodku. A keď dovŕšili dôchodkový vek, bol by sa im prehodnocoval dôchodok na základe podmienok starobného dôchodku. A tým, že nemali odpracované roky, nevznikol by im nárok na žiadny dôchodok. Čiže toto sú kroky, ktoré sme skutočne museli riešiť. Museli sme ochraňovať poistencov, ktorí v minulosti poberali invalidný dôchodok. A suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa nesmie v súčasnosti už určiť z nižšieho priemerného mzdového bodu, než bol invalidný dôchodok, čiže dá sa povedať, že sme stabilizovali svojím spôsobom dôchodky pre invalidov. Riešili sme presúvanie finančných prostriedkov medzi fondmi, pretože Sociálna poisťovňa, ktorá mala postavené fondové hospodárenie, mala nevybilancované fondy, kým niektoré fondy sú prebytkové, fond starobného dôchodkového poistenia je ťažko stratový. A takto by som mohla pokračovať donekonečna, čo všetko bolo potrebné urobiť.

    V tejto súvislosti mi však nedá nepovedať, že tak ako je v programovom vyhlásení naznačené, že sa vytvoria teda a podmienky a budeme pokračovať v stratégii dlhodobej koncepcie dôchodkovej politiky, a to na základe širokej diskusie. Musím povedať, že to je tak ťažká úloha a splniť len túto úlohu v systéme sociálneho poistenia si vyžaduje skutočne sizyfovské úsilie.

    Dámy, páni, v tejto súvislosti by som si dovolila ešte poznamenať ďalšie úlohy. Je to napr. vypracovanie národného programu podpory a ochrany starších ľudí. Musím povedať, že takýto program sme začali pripravovať, ale pán minister Mihál, samozrejme, s týmto materiálom by mal byť oboznámený, nepokračoval na prácach na tomto programe, ba dokonca zrušil aj svoj poradný orgán, Radu vlády pre seniorov.

    Je potrebné ďalej a vláda si kladie cieľ vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane inštitucionálneho zabezpečenia procesu jeho implementácie a monitoringu. Ďalej si kladie vláda úlohu v intenciách dohovoru vypracovať nový národný program rozvoja životných podmienok pre občanov so zdravotným poistením, si kladie ďalšiu úlohu, a to spracovať koncepciu štátnej rodinnej politiky v Slovenskej republike. Znovu mi nedá, aby som sa nepristavila pri tomto bode. Možno konštatovať, že toľkou pozornosťou, koľko bolo venované v rokoch 2006 až 2010, skutočne, štátnej rodinnej politike, snažili sme sa rodinám pomôcť, či už to bola reálna pomoc sirotám, ktoré prišli vlastne o svojho jedného živiteľa. Pritom ten nebol poistený, a tak nevznikol nárok deťom na sirotský dôchodok. Riešili sme to osobitne, invalidných rodičov, ktorí nemôžu pracovať alebo nevládzu pracovať z titulu toho, že majú ťažké zdravotné postihnutie a vzhľadom na to, že nie sú zamestnaní. Nemali nárok na daňový bonus k prídavku na dieťa, toto riešenie, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok pri starostlivosti o dieťa, riešenie rodičovského príspevku. Dalo by sa veľa hovoriť aj o rodičovskom príspevku a o zvýšení materského z hľadiska teda príjmu, 6 týždňov na materskej, zvýšení vymeriavacieho základu z 55 % na 65 %. Pripomínam však, že ide o vymeriavací základ 2 roky starý, pričom my sme sa snažili vychádzať z aktuálneho. Samozrejme, každý z nás môže mať úplne iný názor na to, ako pokračovať v koncepcii štátnej rodinnej politiky, ako pomáhať rodinám s deťmi, ale myslím si, že to je jediná cesta aj k riešeniu demografického vývoja tak, aby sme v rámci štátnej rodinnej politiky nastavili situáciu tak, aby skutočne sme vylepšili demografický vývoj, a nie aby sme ho zhoršovali.

    Dámy, páni, v tejto súvislosti ešte pripomeniem aj ďalšie úlohy, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. A to nie sú malé úlohy, ale obrovské úlohy.

    Ak je tu úloha vytvoriť legislatívne podmienky pre pristúpenie k ratifikácii Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, tak už vlastne hovorím aj o tom, aké je to more úloh vyplývajúce z ratifikácie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. Určite sme nepristúpili a nebudeme schopní pristúpiť ku všetkým jeho článkom, ale máme v programovom vyhlásení vlády vytýčené úlohy v oblasti zvýšenia garancie, pokiaľ ide o úrazové poistenie, vôbec úrovne sociálneho poistenia, poistenia v nezamestnanosti, riešenia nemocenských dávok a, samozrejme, riešenia aj materského. Takže kto len trošku pozná, čo obsahuje Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ktorý sme podpísali vo februári v roku 2010, vie, aké úlohy nás čakajú.

    Programové vyhlásenie vlády obsahuje aj úlohu podporiť sociálne bývanie v rámci bytovej politiky. Pôjde o ďalší krôčik priblíženia sa k právu na bývanie, právo na bývanie je jedno z najzákladnejších ľudských práv, čiže vlastne možnosti priblíženia sa k možnosti ratifikovať aj článok 31 Európskej sociálnej charty, keďže právo na bývanie je jedným zo základných sociálnych práv občanov.

    Dámy, páni, tieto ciele sa vám zdajú málo? A naozaj to myslíte vážne, že sú nekonkrétne? Naozaj nevidíte zreteľne vytýčené ciele vlády v oblasti sociálnej politiky, či len chcete politikárčiť a za každú cenu kritizovať program tejto vlády? Dobre, je to úloha opozície. Ale dajte si ruku, prosím, na srdce a povedzte teraz vy pred občanmi verejne a konkrétne, ktorý z týchto cieľov vám prečo vadí. Ja si, naopak, myslím, že program vlády v oblasti sociálnej je nielen ambiciózny, ale aj dostatočne čitateľný. A je naplnený všetkými sľubmi, ktoré strana SMER – sociálna demokracia dala voličom pred voľbami. Tento program je pre občanov Slovenska, a nie pre opozíciu. Je predovšetkým pre tých občanov, ktorí volili zmenu, ale aj pre tých, ktorí nie sú našimi voličmi. Je to dobrý program, pretože Slovensku dáva reálny základ na to, aby sa ľuďom v našej krajine darilo, aby neboli odsúdení na ekonomickú emigráciu, aby boli vôbec hrdí na to, že sú občanmi Slovenska. A preto tento program ja podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci na vystúpenie poslankyne Tomanovej. Ukončujem možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa Tomanová, vy ak hovoríte, že programové vyhlásenie vlády je mimoriadne ambiciózne, pretože prináša 10 konkrétnych úloh, ktoré majú zabezpečiť pokojný život občanov, tak ja by som vám odporučila, aby ste išli mapovať ten pokojný život občanov, ktorí žijú pri rómskych osadách, pretože medzi tými 10 konkrétnymi úlohami, ktoré ste si predsavzali plniť, som nenašla žiadne riešenie koncentrovanej chudoby v sociálne vylúčených spoločenstvách. Takže ak kritiku programového vyhlásenia vlády máte ako koalícia právo nazývať lžou a demagógiou, tak pri všetkej úcte ja nazývam lžou a demagógiou vašu glorifikáciu programového vyhlásenia vlády, ktorá nie je založená na žiadnych argumentoch.

    Pýtate sa, aký obsah by malo mať programové vyhlásenie vlády, ak by malo zohľadňovať všetky pripomienky opozície. Nuž ja si myslím, že možno by ste mohli z programového vyhlásenia vlády vyhodiť všetky nič nehovoriace frázy a nahradiť ich konkrétnymi riešeniami. A ja som si úplne istá, že potom by programové vyhlásenie vlády malo ešte menší obsah, aký ho má teraz.

    Hovoríte o tom, že otázkam zamestnanosti a nezamestnanosti treba venovať zvýšenú pozornosť. Ja s tým úplne súhlasím, ale potom celkom nerozumiem tomu, prečo pri zmienke o našej vláde tendenčne hovoríte len o miere nezamestnanosti, a nie o miere zamestnanosti, ktorá bola za našej éry dokonca vyššia, ako keď ste vy v roku 2008 bačovali s plnou špajzou, ktorú vám tu nechala pravicová vláda. Poviem trochu čísel. Za vašej vlády počas rokov 2008 až 2010 ubudlo 115 000 pracovných miest. Za našej vlády v roku 2011 pribudlo 50 000 pracovných miest, a to aj vďaka zmenám, ktoré sme urobili v Zákonníku práce a ktoré sa vy teraz chystáte zrušiť, pričom sa chystáte tým zošnurovať opätovne zamestnávateľov. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Blaha. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pani poslankyni Tomanovej za jej príhovor a najmä za zmienku o sociálnom zmieri, o dokumente Európa 2020, ako aj o konkrétnych opatreniach a argumentoch, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády.

    Doplnil by som len všeobecný pohľad. Existujú vo všeobecnosti tri základné modely sociálneho štátu, sociálnej politiky, kontinentálny (bismarckovský), po druhé, škandinávsky (sociálnodemokratický), po tretie anglosaský (liberálny alebo tiež beveridgeovský). Z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že vláda sa pokúša vybrať to najlepšie z každého z týchto modelov a aplikovať to na podmienky Slovenskej republiky. Vyberáme z toho kontinentálneho dôraz na udržateľnosť systému sociálneho postenia a dôchodkového systému, z toho škandinávskeho dôraz na solidaritu, sociálny dialóg a znižovanie nerovnosti a z toho anglosaského dôraz na zamestnanosť, boj s chudobou a vytváranie dostatočnej záchrannej siete pre občanov.

    Čo je najdôležitejšie. Tým základným motívom programového vyhlásenia vlády je európsky sociálny model. A teda dôraz je na hodnoty solidarity, pozitívnej slobody a spoločenskej rovnosti. A tu je ten základný kontrast, kým naša vláda sa snaží o moderný európsky program, tá bývalá sa snažila, žiaľ, o stredoveký program, ktorý nikam neviedol. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • Ja sa teším, že sa tu vždy aj niečo nové dozviem, to bolo pred minútkou a, po druhé, že slovo demagógia tu ešte nepadalo, tak si myslím, že by ani nemuselo padnúť. Sú aj lepšie prívlastky alebo slová na túto tému. Ja by som chcel povedať toto, že problematika seniorov má v programovom vyhlásení svoj oprávnený priestor, chybou je, že je pomiešaná s problematikou zdravotne postihnutých. Sú to dve problematiky odlišné a náročné, nie každý senior je zdravotne postihnutý aj mnohí mladí sú zdravotne postihnutí. Raz sme dali Radu vlády pre seniorov spolu s Radou vlády pre zdravotne postihnutých a bol z toho veľký zmätok a moc sa vtedy nevyriešilo.

    Ďalej som z príspevku viac očakával komentár k demografickej kríze, pretože starí stále dlhšie žijú a mladí sa nerodia. Iste viete, že je taká štatistika, že v roku 2100 bude na jedného Európana v Európe 14 nie Európanov. Čiže toto nerodenie detí sa bude riešiť proste imigráciou. Tento trend je veľmi zlý u nás a aj v Európe ešte viacej.

    No posledné stanovisko k zákonu o sociálnych službách by som tiež očakával, pretože prvý zákon silne monopolizoval štát a domy dôchodcov a jeho novela zase vyvolala oprávnenú veľkú diskusiu v domovoch dôchodcov. Čiže očakávam, že parlament sa k nemu vráti a prijme tretiu a už definitívnu novelu zákona o sociálnych službách. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán Mikloško, musím povedať, že v programovom vyhlásení je jednoznačne stanovená úloha vypracovať nový národný program ochrany starších ľudí, jednoznačne, čiže je to zamerané na starších ľudí a nie je pomiešaná starostlivosť o seniorov so starostlivosťou o ťažko zdravotne postihnutých, aj keď sa to prelína.

    Nuž, pani Nicholsonová, odpusťte, pre rómske komunity ste neurobili nič za 20 mesiacov, premrhali ste 26,5 mil. eur vyčlenených, ktoré som nechávala, keď som odchádzala z postu ministerky, na riešenie problémov rómskych komunít, 26,5 mil. eur, to je trištvrte miliardy Sk. Nič z nich nie je a všetky peniaze sú vyčerpané. Do tla ste vyčerpali peniaze na technickú asistenciu, do tla. Som zvedavá, z čoho bude potrebné riešiť odmeňovanie zamestnancov na Európskom sociálnom fonde. Takto by som mohla hovoriť o mnohých neefektívnych projektoch, spomeniem len jeden z nich, E-pay karty, na 6 rokov, 10 mil. eur na karty, ktorými ste chceli dať zarobiť jedine nejakej firme, ktorá ich chcela vyrobiť, pretože už dávno platí v zákone, že tie rodiny, ktoré nečerpajú peniaze v súlade so zákonom, ktoré dostávajú v rámci dávky, majú osobitných príjemcov, kde sú v týždenných, dvojtýždenných intervaloch rozpúšťané alebo kde je priamo nakupované, pretože je možné poskytnúť aj vecnú pomoc alebo finančnú pomoc zo strany obcí. Obce dokonca na osobitného príjemcu môžu najať aj inú neziskovú organizáciu a podobne.

    A veľmi stručne. Prosím, pani Nicholsonová, chcem vidieť analýzu vytvorených 50 000 pracovných miest v nadväznosti na novelu Zákonníka práce účinnú od 1. septembra minulého roku. Prosím vás, nehovorte tu hlúposti.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy pán poslanec Procházka, pripraví sa pán poslanec Muňko. Nech sa páči, pán poslanec Procházka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, v tomto čase a za týchto okolností aj mne samému príde trochu komické hlásiť sa o slovo k programu, ktorý už o chvíľu prejde pohodlnou väčšinou, ale nechal som sa tou štátotvornou atmosférou uniesť spoliehajúc sa pritom na to, že ma pochopí prinajmenšom môj vzácny kolega pán poslanec Číž, ktorý veľmi dobre pozná, aké to je, keď človeka premôže presila myšlienok a jedna cez druhú sa ozlomkrky derú von. Pravica v tomto štáte nikdy nemala väčšinu, takú tú pevnú, masívnu väčšinu, ktorá vládnutie činí nielen technicky, ale aj mentálne pohodlnejším. V tomto štáte, v tomto národe ju za ostatných 20 rokov boli schopní získať dvaja muži, Vladimír Mečiar a vy, pán predseda vlády. Na margo nástupu vašej prvej vlády som koncom roku 2006 napísal do súhrnnej správy o stave spoločnosti o. i. aj toto: „Ak k pojmu právny štát pridáme aj jeho dôležité adjektívum „demokratický“, má podobne pozitívny význam tiež skutočnosť, že sa zmenšila priepasť medzi očakávaniami adresátov výkonu verejnej moci a jej skutočným obsahom.“ Podstatou demokracie je aspoň rámcový súhlas tých, ktorým sa vládne spôsobom, akým sa vládne. V niektorých prvkoch priam euforická podpora, ktorú verejnosť vo vzťahu k novému premiérovi prejavuje, kladie v tomto zmysle isté základy pre proces postupného stotožňovania sa občanov s ich dočasnou mocenskou reprezentáciou. Dnes to platí o to viac.

    S takou mimoriadnou podporou, akú ste získali vo voľbách a akú vám občania Slovenskej republiky naďalej prejavujú, rastie v priamej úmere aj zodpovednosť. Vládny program, o ktorom dnes rokujeme, vo mne vzbudzuje obavy, že si mieru zodpovednosti, akú dnes za tento národ a štát nesiete, neuvedomujete v rozsahu, v akom si ju uvedomiť potrebujete. Kto, ak nie nositeľ takmer ústavnej a politicky veľmi homogénnej väčšiny, a kedy, ak nie na samom začiatku svojej vlády by mal mať odvahu povedať ľuďom pravdu o dobe, ktorá ich čaká a o nárokoch, ktoré na ich doterajšie zvyky a očakávania bude klásť? Nerobíte to. A namiesto toho im tvrdíte, že, citujem, vláda skvalitní priebeh podnikania, čiže vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast. Iste, niektorým osobám so širokým záberom obchodovania so štátom sa priebeh ich podnikania skvalitní s tým, s tým sa tak akosi počíta, vo všeobecnosti však v ľuďoch prehlbujete ilúziu, že subjekt typu vláda Slovenskej republiky vôbec dokáže mať pod kontrolou veci typu hospodársky rast, že to, ako sa ľudia a podniky budú mať, nie je najmä výsledkom bez počtu spontánnych interakcií medzi nimi, ale výsledkom osvietených rozhodnutí politickej a byrokratickej mašinérie. Prehlbujete ilúziu, že sociálny štát je na dosah ruky, len nepoľaviť v predsavzatiach, že to, čo, vy dávate za istoty, dokážete premeniť aspoň na reálnu nádej na ne. Lenže toto nie je komiks a vy nie ste rodinka úžasných. Keď ste v roku 2008 hovorili verejnosti, že kríza sa nás nedotkne, dalo sa to vzhľadom na nedostatok bezprostrednej skúsenosti s jej priebehom ešte pochopiť, ale dnes je naša neochota upozorniť ľudí na potrebu pripraviť sa na zásadné štrukturálne zmeny sociálno-ekonomických súradníc našej reality trestuhodná. Tie súradnice začínajú kmitať vo frekvencii, aká ohrozuje stabilitu samých základov tohto spoločenského usporiadania. A ešte dlho to bude už len horšie, aby sme si rozumeli, ja teraz neordinujem žiadnu odovzdanosť ani porazenectvo, naozaj nie. Strašiť ľudí hrozbou nejakej implózie systému by bolo kontraproduktívne a nijako k tomu nenabádam, naopak. Ale medzi alarmizmom na jednej strane a chlácholením sladkej nevedomosti ľudu na strane druhej je predsa len dosť veľká priepasť na to, aby ste sa ju pri tejto viac-menej ceremoniálnej príležitosti pokúsili aspoň čiastočne preklenúť. Podstatnú časť vládneho programu však tvorí balast, ktorý nepotrebujete ani vy, ani my, ani nikto. A už rok si naň nikto ani nespomenie. Ja veľmi dobre rozumiem rituálnej povahe predkladania vládneho programu. A toho, ktorý to má v plnom rozsahu, rešpektujem. A tak ako by som si nedovolil vás poučovať o tom, čo treba robiť, nedovolím si ani vyčítať vám, že v tom programe je niekoľkonásobne viac ako doň dnes, v máji 2012 patrí. Mám len jednu prosbu, dajte mne a ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, pocit, že vôbec tušíte, čo za mraky sa nám to zatiahli nad hlavou, a že máte aspoň približnú predstavu o tom, ako na krúpy, ktoré sa z nich spustia, budete reagovať, lebo ak by som mal vychádzať iba z toho programu, tak netušíte a nemáte predstavu, viacero vašich reakcií, ktoré ste adresovali prechádzajúcim rečníkom, nasvedčuje tomu, že si uvedomujete aspoň potrebu si tú predstavu v blízkej budúcnosti urobiť. Veľmi si želám, aby som sa mýlil, aby trajektória, ktorú ste pár ťahmi naznačili vo vládnom programe, mala svoj zmysel, svoj reálny zmysel. Veľmi si to želám, všetci sme tu v prvom rade občanmi a až v druhom rade ich dočasnými zástupcami a kompetentná vláda je v našom osobnom záujme. Súčasťou tej kompetencie je ale schopnosť ujať sa vedenia štátu spôsobom, ktorý predíde šokovým zlomom v kolektívnom vedomí národa.

    Tým sa dostávam k tomu, čo na vašom programe oceňujem najviac. To je ambícia budovať súdržnú spoločnosť. Akurát spôsobom, akým to chcete robiť, nemôže fungovať. Nejde mi teraz o to, že tú súdržnú spoločnosť idú budovať ľudia s tými najostrejšími lakťami v štáte. Ide mi skôr o to, že súdržnosť sa nedá budovať zhora, daňovou smršťou proti strednej triede či papierovými reguláciami súkromnoprávnych vzťahov. Súdržná spoločnosť, to je napr. ĽUDIA ĽUĎOM SK, to je ŠOBOV SPOLU, to sú každodenné sebazaprenia, ktoré ak majú pretrvať, potrebujú perspektívu vlastného zmyslu, potrebujú motiváciu. Ten zmysel sa však už dnes hľadá veľmi ťažko. Chce totiž od ľudí, aby z vlastného potu vykrývali straty, ktoré tento štát ročne utrpí v dôsledku korupcie a plytvania. A platinových sitiek sa to týka rovnako ako nástenky. Je do neba volajúca ohavnosť. To je to isté, ako chcieť od človeka, ktorého za bieleho dňa olúpili, aby ešte zaplatil pokutu za to, že sa olúpiť nechal, a pritom sa stále zastrájate tým, že na vaše opatrenia nebudú doplácať tí, ktorí za dlhovú krízu nemôžu, že ľudia, ktorí s vyhrnutými rukávmi makajú na základnom zabezpečení svojich rodín, naozaj nie sú zodpovední za to, že tento štát stráca na korupcii a zlých rozhodnutiach stovky miliónov eur ročne. Robiť z týchto ľudí hostiteľov pijavíc, prisatých na verejné peniaze, nie je budovanie súdržnej spoločnosti. Je to prehlbovanie lúpežnej povahy tohto štátu. Súdržná spoločnosť fakt nie je lavína daní, ktorá z ľudí s vyplazeným jazykom živiacich svoje rodiny urobí symbol ich luxusnej záhaľky len preto, že každý mesiac skladajú prácne euro k euru na splátku na sídliskový trojizbák.

    Pred pár týždňami uplynulo sto rokov od potopenia sa Titanicu. Dlhé roky panoval mýtus, že pri záchrane dopadli najhoršie pasažieri z najnižšieho sociálneho poschodia, z tretej triedy. Je to omyl, lebo najhoršie dopadla stredná vrstva, pasažieri z druhej triedy, ktorých šanca na prežitie bola približne polovičná, oproti šanci ľudí ešte o palubu nižšie. Len môžem špekulovať, samozrejme, týmto ľuďom však azda ublížila ich prílišná dôvera v to, že vrchnosť ich predsa nemôže len tak obetovať, že azda existuje nejaká základná solidarita, nielen v nárokoch, ale aj v záväzkoch medzi jednotlivými vrstvami komunity. Dnes sa príslušníci strednej vrstvy stávajú tými, kto má prispievať tak na finančne náročné koníčky miestnej oligarchie, ako aj na základné životné potreby nízkopríjmových a na sociálne dávky odkázaných spoluobčanov. Lenže kvalita života je v každej jednej spoločnosti priamo úmerná priestoru, ktorý štát strednej triede nechá na jej vlastný rozvoj. Ak budete práve na jej úkor pestovať vzťahy len s oboma pólmi sociálnej vertikály, len tým urýchlite beztrestne blížiacu radikalizáciu vzťahov, pričom o tom, že nás rast sociálneho napätia čaká, nič nesvedčí lepšie než pohľad za vlastné hranice, a to ktorýmkoľvek smerom si ho vyberiete. Alebo sa stačí vydať na východné Slovensko, dnes keď vďaka programu vašej prvej vlády máme už dva roky dostavanú diaľnicu do Košíc. Je to len pol dňa cesty a na niektorých miestach, žiaľ, nielen v priestore, ale aj v čase. Treba zároveň povedať, drahé kolegyne a kolegovia v opozícii, že k mandátu, ktorý sme od strednej vrstvy v roku 2010 dostali, sme sa správali s dešpektom, až sme ho napokon úplne pohúžvaný odhodili do koša. Za fakt, že dnes sa štát môže s chuťou zahryznúť do krku práve pasažierom z druhej triedy, nesieme hlavnú zodpovednosť my.

  • Ruch v sále.

  • Už som v druhej polovici, sľubujem.

    Keď som vašu vládu na svojom skromnom hravom blogu nazval retrovládou, nemyslel som tým, že by ste tesilovo pôsobili navonok. Kdeže, väčšina z vás vyzerá čoraz lepšie. Lenže budovateľská mentalita vášho programu na mňa pôsobí ako z čias, keď sa ešte dalo veriť, že politici a byrokrati vedia, čo treba robiť, pričom stačí sa na nich spoľahnúť, nechať ich tak a ono už to pod ich vedením nejako dopadne. Tie časy sú preč. A to hlavné, čo vláda potrebuje urobiť, je vtiahnuť ľudí späť do verejného priestoru, dať im pocit, že tento štát, to nie je len neefektívny vyberač, rozšafný správca a nespravodlivý distribútor ich daní, ale že je to ich spoločenstvo, ich vlastné permanentne obnovované dielo, ktoré môže uspieť iba ako výsledok ich spoločnej účasti na ňom. Viem, odkazujete v samovládnom programe aj na sociálny dialóg, aj na potrebu podpory rodiny. Lenže z tých opatrení, ktoré za tých niekoľko týždňov stihli presiaknuť von, mi vychádza skôr opak. My nemáme príliš veľa tradícií, ktoré by mohli inšpirovať aj okolitý svet, ale niekoľko ich predsa len máme. Jednou z nich je tradícia silnej spolupatričnosti viacgeneračných rodín, kde starí rodičia nielen osobne, ale často aj finančne pomáhajú svojim deťom a vnúčatám alebo kde, naopak, deti v produktívnom veku venujú časť svojej energie a času starostlivosti o svojich rodičov. Vy ste slovami svojho ministra financií avizovali úmysel zdaniť ešte aj to posledné štádium medzigeneračnej solidarity v rámci rodín a tej najohrozenejšej sociálnej skupine vôbec, mladým rodinám, hrozí, že zostane stáť sama na mraze. Na splnenie záväzku, že, a teraz citujem zo strany 17, vláda zabezpečí obnovu prirodzenej reprodukčnej rovnováhy, vám tak zostane už len priamo v teréne nasadiť Borisa Kollára.

    Vašou dlhodobou programovou ambíciou, úplne legitímnou, je silnejší väčší štát. Našou ambíciou je silnejšia spoločnosť, a teda silnejší občan, silnejšia rodina, silnejšia obec a napokon aj silnejší štát, ale nie ako predpoklad silnejšej spoločnosti, ale ako jej dôsledok a zároveň nie ako cieľ sám osebe, ale ako prostriedok, prostriedok účinnejšej ochrany slobody, bezpečnosti a prosperity jeho občanov, zdola nahor, rešpektujúc tradície silnej rodiny a budujúc nové tradície silných, lokálnych, stavovských, generačných a inak definovaných spoločenstiev preberajúcich zodpovednosť za verejný priestor. Táto vláda aj keby mala tých mandátov za chrbtom 150, nezabezpečí trvalý hospodársky rast, pretože to nedokáže žiadna vláda na svete, ani keby ju viedol Chuck Norris, azda jediný super hrdina, ktorý je rovnako ako vy schopný za rok znížiť ceny plynu na desatinu, ale môže sa jej podariť, ak jej na tom naozaj bude záležať, zasiať v ľuďoch semeno dôvery v predstavu, že verejná služba, to nie je služba verejnosti papalášom, ale naopak, a že aj pre tých úspešných je súcitná spoločnosť užitočnejší projekt ako sociálny darvinizmus. Chce to jednu vec podľa mňa jednu jedinú, odstrániť z verejného života všetky známky toho, že sa, obrazne povedané, oplatí predbiehať sa v rade, že sa oplatí jazdiť načierno. To je spoločnosť panického davu, kde musíte šliapať po druhých, aby ste sami neboli ušliapaní. A presne taká sa vám podarí, ak pre vás nástrojom budovania súdržnosti zostanú len nové dane a znárodňovanie súkromných úspor.

    Úprimne ma, kolegyne a kolegovia, aj pán predseda vlády, mrzí ten mentorský tón, ktorý z toho občas presvitol, viem, že sa do týchto okolností absolútne nehodí, takže ešte tri vety. Práve v časoch, keď rastie tlak vonkajších hrozieb, majú spoločenstvá vyššiu schopnosť zhodnúť sa na svojich základných cieľoch a zomknúť sa pri ich realizácii. Odstraňovanie neférových nerovností v nárokoch a záväzkoch je ušľachtilý cieľ, pri napĺňaní ktorého sme aj my pripravení pomôcť. To, že sa dnes nezhodneme v názore, ktoré prostriedky sú tými najvhodnejšími, nemusí byť na prekážku spoločného úsilia, ak sa zbavíme vzájomných predsudkov, nevraživosti a tendencie pokrikovať po sebe zo straníckych zákopov, lebo hromy síce nad Tatrou ešte nepočuť, ale už sa blízka a my, ktorých vlasťou je Slovensko, budeme jeden druhého potrebovať viac, ako sme doteraz boli na to zvyknutí. Ďakujem pekne za vašu trpezlivú pozornosť.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán Procházka, výborný prejav, úplne perfektný, nebol agresívny, ale myslím si, že pre našu terajšiu vládu aj pre pána premiéra naozaj na zamyslenie. A z tohto pohľadu teda dúfam, že aspoň niečo si z toho, ctení kolegovia, zoberiete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán docent Procházka, taktiež musím pochváliť, bol to výborný politický prejav. A ako odborníka si vás veľmi vážim. A tento prejav, myslím si, bol veľmi vyvážený, ale dovoľte, aby som v niektorých veciach predsa politicky reagoval.

    V prvom rade vy ste povedali, že mraky sa zatiahli nad našimi hlavami. No ja by som to skôr prirovnal k tomu, že práve vyšlo slnko nad našimi hlavami a bude leto. Ja po tejto stránke práve fandím vláde a držím jej palce a pevne verím, že sa nám podarí programové vyhlásenie vlády naplniť a väčšinu z neho splniť.

    Čo sa týka druhej stránky, čo ste povedali, krásne prirovnanie, rodinka úžasných. No pri tej rodinke úžasných ja si dobre pamätám, že v médiách sa často objavovali vaši bývalí politici alebo terajší politici bývalej vlády v oblekoch alebo oblečeniach supermanov. A, žiaľbohu, tie supermanské alebo úžasné veci, čo sa sľubovali v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, sa nepodarili naplniť.

    No a čo by som chcel ešte povedať. Môj názor je práve, že tá stredná vrstva zanikla práve za vlád bývalých, teda bývalých vlád Mikuláša Dzurindu. A možno tam by sa treba malo obrátiť a pýtať sa, práve prečo zaniká a trpí stredná vrstva.

    No a posledná vec na nadľahčenie. Čo sa týka tej reprodukcie, budem citovať môjho kolegu poslanca za mnou, že treba nasadiť v teréne nie pána Kollára, ale skôr pána Mihála. Ďakujem.

  • Pán Procházka, chcem povedať iba jedno slovo: Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja keď som prvýkrát išiel za ten pult, tak som sa pýtal sám seba, či má zmysel za tým pultom niečo povedať, či sa niečo zmení. A pre mňa po tomto dlhom maratóne, často veľmi útrpnom, bol prejav pána Procházku naozaj veľmi príjemným osviežením. Prehovoril cnostne a múdry muž, z toho čo sa proste nedá naučiť, to musíte mať v sebe, keď to z vás tak ide. Takže ja mu týmto ďakujem.

    A keby som sa vrátil. Tým som začal, či to má zmysel. Možno keby som nejakým nedopatrením bol poslancom strany SMER, tak po tomto prejave by som možno zneistel, a keby prišlo k hlasovaniu, možno by som sa zdržal hlasovania. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vyjadriť uznanie pánu poslancovi Procházkovi. Možno som dobre nepočúval, ale tento prejav sa mi zdal najlepší alebo jeden z najlepších, ktoré hodnotili programové vyhlásenie vlády. Som veľmi rád, že je tu teraz toľko ľudí, keď sa bude možno hlasovať, sú tu médiá, naozaj to stojí za to, aby to zaznelo v čím širšej miere v médiách. Vnímam, že pán Procházka má určite pred sebou výbornú politickú perspektívu. V mnohom sa zhodujem s jeho názormi.

    Možno by som vyzdvihol vetu, pri ktorej zaznelo, že súdržná spoločnosť a ďalšie ciele programového vyhlásenia vlády sú veľmi fajn, ale nepáči sa mu ten spôsob akým to chcete dosiahnuť. Veľmi podobne by som to hodnotil aj ja. Ďakujem veľmi pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Muňko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, vážené dámy, vážení páni, nebudem sa vracať k môjmu vystúpeniu, ktoré som predniesol písomne, chcel by som sa vrátiť k niektorým veciam k Sociálnej poisťovni, ktoré tu odzneli. A, samozrejme, chcel by som doplniť niektoré veci, ktoré Sociálna poisťovňa pripravila.

    Ja som tu x-krát povedal, že Sociálna poisťovňa je jedna z najväčších bánk, a pritom sa jej venuje veľmi malá pozornosť. Chcel by som podotknúť to, čo tu povedal pán Poliačik, že boli predávané pohľadávky. Za mojej éry neboli predávané žiadne pohľadávky, pohľadávky, ktoré som zastavil, ktoré boli pripravené, balíky.

    Pokiaľ sa týka legislatívnych úprav, my sme pripravili spolu s pracovníkmi Sociálnej poisťovne, ja vám teraz tu prečítam, čo všetko sme chceli zmeniť z hľadiska návrhu legislatívnych zmien sociálneho poistenia, starobného a dôchodkového sporenia, systémové zmeny, chceli sme zaviesť univerzalitu systému sociálneho postenia, zaviesť minimálny dôchodok, vylúčiť možnosť poberania predčasného starobného dôchodku a príjmu na zárobkovej činnosti, vypustiť právnu úpravu týkajúcu sa invalidného dôchodku poskytovaného invalidom z mladosti, zjednotiť termíny na zmenu parametrov, od ktorých je závislá výška sociálnych dávok a dôchodkov, čiže životné minimum, prekvalifikovať sociálny dôchodok na invalidný dôchodok, resp. starobný dôchodok, upraviť osobný rozsah nemocenského poistenia tak, aby sa nevzťahoval na poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, skrátiť ochrannú lehotu maximálne na sedem dní s výnimkou tehotných poistenkýň, ktorým navrhujeme ponechať šesťmesačnú ochrannú lehotu, skrátiť, povedzme, obdobie v prípade, ak nárok na nemocenské vznikol počas uplynutia ochrannej lehoty, novou právnou úpravou zamedziť vzniku nároku na nemocenskú dávku z novozačatého nemocenského poistenia, z ktorého nebolo zaplatené poistné, upraviť určovanie rozhodujúceho obdobia v prípadoch, ak zamestnancovi u jeho jedného zamestnávateľa zanikne a následne vznikne nový pracovný pomer, prehodnotiť inštitút dobrovoľnej účasti na poistení vo vzťahu ku krátkodobým dávkam a zánik dobrovoľného poistenia v dôchodkovom poistení viazať na nezaplatenie poistného, nie na ohlásenie sa z poistenia, zmeniť právnu úpravu postavenia odvodových povinností samostatne zárobkovo činných osôb, vyrovnávaciu dávku vypustiť z vecného rozsahu nemocenského poistenia, odstrániť nadstavbový charakter z úrazového poistenia, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné vypustiť z vecného rozsahu úrazového poistenia, skrátiť dĺžku premlčacej lehoty na nárok na výplatu dávky alebo jej časti, upraviť sadzbu poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa jednotne na 0,8 % z vymeriavacieho základu a zrušiť zriaďovanie do nebezpečných nosných tried, stanoviť jednu sadzbu pre platenie poistného, ktorá by bola súčtom sadzieb na platení poistného do jednotlivých fondov v Sociálnej poisťovni, prehodnotiť percentuálne sadzby poistného v základných fondoch, zlúčiť základný fond starobného poistenia so základným fondom invalidného poistenia a vytvoriť základný fond dôchodkového poistenia, zrušiť rezervný fond solidarity v prípade, ak nebude realizovaný zámer zaviesť jednu sadzbu poistného, zvýšiť odvod do základného fondu dôchodkového poistenia o 4,75 %, zaviesť možnosť Sociálnej poisťovni vydávať príkazy nedoplatkov poistného, posilniť právne postavenie Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok, upraviť vplyv postúpenia pohľadávky na poistnom a príspevku na starobnom dôchodkovom sporení tretej osobe vo vzťahu k nároku na dávky sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, znížiť percentuálnu sadzbu príspevkov na stavebné dôchodkové sporenie, zaviesť dobrovoľnosť 2. piliera, vytvoriť, ak bude na to politická vôľa, štátnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neplatí zamestnávateľ, zrušiť záruky Sociálnej poisťovne za protiprávne konanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá má za následok vznik škody na majetku v dôchodkovom fonde, znížiť frekvenciu legislatívnych zmien, pri zmenách právnej úpravy dbať na dostatočne dlhú legislačnú lehotu na vytvorenie podmienok na implementáciu miezd, zmeniť určovanie priemerného osobného mzdového bodu, zmeniť spôsob určovania súm invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku priznaných podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, započítať plnenie tohto poskytnutia po skončení pracovného pomeru do vymeriavacieho základu zamestnanca, riešiť hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý do dosiahnutia dôchodkového veku takéto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, umožniť priznanie starobného dôchodku poistencovi, ktorý podmienky nároku na starobný dôchodok spĺňa, nevzťahuje sa však na neho zákon o sociálnom poistení, pretože je v čase splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok vojakom alebo policajtom, v oblasti nemocenského poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti a lekárskej posudkovej činnosti skrátiť obdobie sledovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie z doterajších 10 rokov na 5 rokov, upraviť takzvané spočívané ochranné lehoty, upresniť vymedzenie vzniku nároku na nemocenské, upraviť podmienky nároku na ošetrovné, upraviť podmienky na obdobie nároku materského, upresniť určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, upraviť určenie denného vymeriavacieho základu, odstrániť diskrimináciu fyzických osôb, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti pred uplynutím 14 dní od vzniku nároku na materské, matky (§ 48), nepovažovať vykonávanie športových, spoločenských alebo obdobných aktivít plnenia pracovných úloh na účely úrazového poistenia, rozšíriť rozsah osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, o učňov v odbornom výcviku, ak je uskutočňovaný na základe zmlúv v priestoroch inej právnickej osoby, ako je škola, upresniť definíciu denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok, upraviť podmienky nároku na úrazovú rentu, jednoznačne stanoviť dôsledky prekvalifikovania náhrady na stratu zárobku podľa § 272 ods. 3 na úrazovú rentu od 1. januára 2004, upraviť určovanie sumy úrazovej renty, upresniť podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie, doplniť, upresniť uplatňovanie týkajúce sa úrazovej renty, novodefinovať vznik platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia, upresniť vymedzenie rozsahu nárokov z garančného poistenia, upresniť a doplniť ustanovenia riešiace uspokojovanie nárokov u zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom na území iného členského štátu, riešiť súbeh nárokov na dávku v zamestnanosti s inými nárokmi, upresniť definíciu denného vymeriavacieho základu, rozšíriť možnosti poskytnutia dávky v nezamestnanosti, upraviť povinnosti príjemcu dávky v nezamestnanosti, vrátiť ju alebo jej časť v taxatívne vymedzených prípadoch, naviazať poskytovanie preddavku na dávku garančného poistenia na inštitút životného minima, stanovenie prekluzívnej lehoty na podanie žiadosti o dávku garančného poistenia, upraviť povinnosti osobnej účasti poistenca poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti na účely dôchodkového poistenia, rozšíriť kompetencie posudkového lekára sociálneho poistenia vo vzťahu k rozhodovaniu ošetrujúceho lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti. A je tu ďalších ešte 30 bodov, ktoré sme pripravili k legislatívnym zmenám a ktoré mala vláda postupne zaviesť, pretože toto všetko bolo na úkor Sociálnej poisťovne.

    Chcel by som sa vrátiť, ešte pokiaľ ide o zákon č. 43/2000 Z. z. čiže neskorší predpis. Zmena oproti priebežnému systému je, že 9 % odvodov je vyňatých z distribúcie zabezpečujúcich solidaritu medzi občanmi, tak ako je to v 1. pilieri. Systém poistného ako ekonomicky najlacnejší systém je v 2. pilieri nahradený systémom sporivým, tak je uvedený aj v názve zákona, t. j. najkladnejšieho princípu. Transformácia trvá 30 rokov, pričom platná legislatíva nerieši túto transformačnú etapu a nie je vyriešený ani vzťah medzi 1. a 2. pilierom. Zároveň budú v systéme pôsobiť nasledovné faktory: dĺžka predpokladaného sporenia, vymeriavací základ, vývoj na finančných trhoch v horizonte najbližších 10 rokov. Ak zvážime, že viac ako 600 000 sporiteľov platí na svoje sporenie z príjmu nižšieho ako 15 000, čiže 500 eur, takmer 53 % sporiteľov si z hľadiska ich dnešných príjmov nezabezpečí príjem dôchodkového veku do výšky životného minima. Ďalej, vyriešenie chudoby 53 % sporiteľov bude musieť byť cez verejné financie z výnosu všeobecných daní. Súčasný systém 2. piliera nerieši problém občana pri napĺňaní jeho ústavných práv, nerieši problémy verejných financií do budúcnosti a navyše ich dnes prehlbuje.

    Pán kolega Kaník sa v diskusii pýtal, čo nám vadí na tom, že ľudia sporia na svoje účty. Odpoviem, na tom nám nevadí nič, problémom je iba ilúzia, klam, ktorým týchto ľudí držíte tak, že si našetria na vyšší dôchodok. Štát a verejné inštitúcie by nemali občanov klamať alebo, poviem to miernejšie, uvádzať do omylu. Navyše je tu ešte jeden moment, z hľadiska týchto ľudí nie sú vyriešené problémy s odkúpením anuity ani otázka nízkeho dedenia, ale napriek týmto problémom peniaze od nich chceme, na druhej strane z hľadiska štátu nie je vyriešený problém, že budú DSS-ky v strate, ak ľudia si nenašetria. Kto sa postará o nich? Štát, ktorému svojím šetrením berú peniaze, si musí požičať, DSS-ky tým svojím investovaním spôsobujú každý rok stratu. No môžeme hádať, pán Kaník, na koho sa budú títo ľudia obracať. Tento problém vôbec nie je vyriešený. Prvé roky dôchodkového sporenia ukazujú, že ho reálne budeme musieť riešiť, ale ani vám, zástancom 2. piliera neprekáža v ďalšej propagande a zavádzanie takýchto hlúpostí na hrane ústavnosti, ako je povinný vstup mladých do 2. piliera. Ibaže veríte, že nebude vo vláde v čase, keď tento problém vypukne, a riešiť ho bude musieť niekto iný. To je nezodpovedné, preto súhlasím s pánom premiérom, že treba veci ľuďom vysvetľovať minimálne na takej úrovni, na akej boli presviedčaní pri vstupovaní a výhodách do 2. piliera. Treba prinavrátiť vážnosť štátnym inštitúciám, obnoviť dôveru občanov v štát. A teraz mám na mysli nielen také inštitúcie, ako je polícia, armáda, ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá a podobne, ale také úrady, kde ľudia riešia svoje existenčné otázky, to znamená úrady práce. A je to najmä Sociálna poisťovňa.

    Veľa sa diskutuje k programovému vyhláseniu, hovorilo sa o dôchodkovom sporení, o 2. pilieri. Viete, prečo je tam 1,4 mil. ľudí, ktorí nechcú po prvých rokoch strát a prerábania odtiaľ vystúpiť? Lebo v prvom slede nedôverujú štátu, systému Sociálnej poisťovne a sú presvedčení o tom, že ich peniaze preje niekto iný a že sa im neujde, že s ich peniaze sa nehospodári rozumne. A druhým dôvodom je to, že ľudí účasť v 2. pilieri nič nestojí, iba, obrazne povedané, na výplatnej páske dostanú ináč rozdelené svoje odvody. A navyše, masívna reklama v minulosti a balamutenie súčasných zástancov 2. piliera ich drží v nádeji, že budú mať zvýšené dôchodky. Ale všimli ste si, na začiatku celého reťazca pri vstupe stojí nedôvera voči štátu, štátnym inštitúciám. Je to vizitka nás aj nás politikov, je to výzva s tým niečo robiť.

    Záverom. Dovoľte mi zhrnúť moje vystúpenie, možno celú diskusiu k programovému vyhláseniu. Povedalo sa veľa, niekedy viac emotívne, rozumne, konkrétnejšie aj všeobecnejšie. Ale diskutovať sa dá ešte dlho. A tejto vláde verím, má dobrý základ na to, aby v tejto zložitej dobe problémy riešila. V týchto dňoch som počul rozhlasové výsledky jedného z posledných prieskumov verejnej mienky agentúry FOCUS o politickej situácii na Slovensku, kde zhruba polovica občanov vyslovila spokojnosť so stranou SMER a vládou strany SMER. A treba povedať, že je to viac občanov, ako sme mali voličov. Na jednej strane to teší, samozrejme, zaväzuje, súčasne to ukazuje, že cesta, ktorou sa SMER vydal po uchopení moci, je dobrá. Snažíme sa vecne diskutovať, hľadať riešenia, argumenty, nie valcovať. Je to záväzok, že doba vyžaduje spájanie síl a odborné argumenty, a nie večné hádanie sa, doťahovanie, ako v minulom skrátenom období ukázala predchádzajúca pravica. A je jasné, čo si ľudia želajú. Verím, že vláda Roberta Fica dorieši problémy ľudí a že má potenciál a odvahu.

    Ďakujem pekne a želám vláde, aby sa vládny program naplnil. V tom jej prajem veľa šťastia.

  • Na vystúpenie pána poslanca piati poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Pán Muňko, no tak odrapotali ste tu, teda prečítali ste nám niečo.

    V prvej časti ste vraveli, čo všetko ste chceli urobiť. Mi to pripadá, ako keby ste teraz vy boli opozícia. Veď čo vám bráni to urobiť? Tu poproste vášho šéfa straníckeho, ktorý tu ešte donedávna sedel a sa od hanby červenal, čo musí počúvať, aby vás spravil opäť šéfom Sociálnej poisťovne, a môžete ukázať, teda ako to všetko chcete porobiť. Len treba aj upozorniť, že potom možnože nejaké prevádzkové náklady budú zrazu o 20 mil. vyššie alebo pohľadávky stúpnu a tak ďalej, lebo tá Sociálna poisťovňa pod vaším vedením, no nebolo to bohviečo.

    No pri všetkej úcte, keby ste si boli túto vašu povinnú jazdu odpustili, tak mohla rozprava o programovom vyhlásení vlády skončiť celkom dôstojne a možnože aj štátnicky výborným prejavom pána Procházku. A takto ste zanechali celému programovému vyhláseniu takú pachuť z takého ÚV KSS. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tesne pred hlasovaním mi dovoľte povedať, že ja som racionálny človek. Dnes dostanete dôveru a môžete pracovať. Keďže ja mám rád túto krajinu, tak budem vám držať palce, aby sa vám v dobrých veciach darilo, v tých zlých projektoch aby sa vám nedarilo. Ak budete dobrá vláda, tak si zaslúžite aj poriadnu opozíciu, konštruktívnu, racionálnu a hlavne silnú. Jej systémom by mala byť racionálna opozičná politika, nie diverzné a záškodnícke akcie. Ja vám za seba môžem povedať, že takým systémom nepracujem. Čiže diverzné a záškodnícke akcie robiť nebudem. Nebudem urážať osoby, nebudem vám brať tvár, ako hovoria Číňania. Samozrejme, to isté očakávam od vás.

    Ešte na záver mi dovoľte povedať, že jastrabi a žraloci sa skrotiť nedajú. A len aby sa nezabudlo, že ja za vaše programové vyhlásenie vlády nezahlasujem. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Samozrejme, je ťažké štartovať po prejave kolegu Procházku. Toto vystúpenie však bolo trošku, ako keby som po Pľuščenkovej voľnej jazde nastúpil ja, kto mal s korčuľovaním isté problémy. Samozrejme, prvých osem minút sa upresňovalo, upresňoval sa občas denný vymeriavací zákon, v ďalšom pokuse o pár schodov ďalej denný vymeriavací základ. Potom keď sa doupresňovalo, tak sa urobilo povinné rituálne kameňovanie tentoraz nie satana, ale "obľúbeného" 2. piliera. Musím povedať, že som sa v minulej debate na túto tému dozvedel, ako je to strašné, že po prevzatí prvého dôchodku z 2. piliera potom by po mojej smrti už nikto nič nededil. Ja sa teším, ako keď by som prípadne zomrel po prevzatí prvého dôchodku, moji pozostalí zdedia všetko to, čo som v 1. pilieri doň uložil.

    A úplne nakoniec by som použil slová predrečníka, aby som to "záverečne zhrnul", musím povedať, že týmto vystúpením kolega Muňko to programové vyhlásenie vlády pritĺkol stovkami klincov.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Bagačka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, za týchto pár dní sme snáď počuli viaceré typy prejavov od trebárs aj odborných cez osobné, by som povedal, cez aj nenávistné alebo aj také prejavy, aby len niekto niečo povedal, ale hlavne čo sa týka kolegov z opozície, mali jedno spoločné. Ako keby počítali roky 2006, 2007, 2008, 2009, 2012 a podobne. Teda tie dva roky niekde vymizli. A myslím si, že je jedno, či programové vyhlásenie z pohľadu opozície je viac konkrétnejšie alebo menej konkrétnejšie. Keby bolo veľmi konkrétne, tak zas opozícia povie, že potrebuje, aby bolo všeobecnejšie. Niekedy mám aj dojem, že niektorí kolegovia ako keby boli doteraz nejako zamrazení a pred dvoma týždňami sa dali nejako odmraziť, roztopiť a teraz prišli a prednášali niektoré svoje príspevky.

    No a čo sa týka ešte aj pána Procházku, myslím, že hovoril pekne, ale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Pani predsedajúca, ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, absolútne ti rozumiem, čo si chcel povedať, pretože ja si pamätám, keď na prvom zasadnutí výboru pre sociálne veci si ponúkal pánovi ministrovi Mihálovi spoluprácu na týchto veciach, ktoré sme nestihli urobiť. A máš úplnú pravdu v tom, že tieto kroky bude potrebné zapracovať, ale ja zastávam názor, a programové vyhlásenie to obsahuje, že riešenie problémov, o ktorých si hovoril, bude predmetom konsenzu a predmetom diskusie v rámci našej spoločnosti. A ja pevne verím, že pán minister Richter tento krok urobí tak, ako si to v programovom vyhlásení vlády aj vytýčil. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Muňko. Nech sa páči.

  • Ja som len chcel upozorniť na to, pretože tak ako nevenovalo sa zákonom štyridsaťtrojky ani štyristošesťdesiatjednotky, tieto všetky nedostatky, ktoré sú tam, majú vplyv na verejné financie. Vzhľadom na tú situáciu, ktorá prebehla v parlamente hlavne k dôchodkovej reforme, hlavne pokiaľ ide o 2. pilier, treba sa zamyslieť nad tým, čo som tu povedal, pretože sú to nemalé peniaze, ktoré unikajú Sociálnej poisťovni.

    A ešte chcem sa vrátiť. Pán Sulík, treba sa pozrieť, ako nastavil pán Procházka výber v Sociálnej poisťovni, nie tak skutočne, ako sa to má, nastavil plánovaný výber, a preto je ten výber taký, aký je. Ďakujem.

  • Pán poslanec Muňko bol posledný prihlásený ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán predseda vlády Robert Fico?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, nech sa páči.

    A ešte procedurálny návrh pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, iste si pamätáte z čias, keď vy ste boli v opozícii, ako často sme boli opozíciou napomínaní reagovať na rečníkov vo faktických poznámkach. Iste sa to stalo len nedopatrením, len teda aby sme do budúcna dobre fungovali, by som aj chcel najmä nových kolegov poprosiť reagovať na rečníkov. Veľmi pekne ďakujem.

  • Pán poslanec, ja som pána poslanca upozornila, aby reagoval na predrečníka.

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre, tak ďakujem za upozornenie.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, nepociťujem v tomto okamihu potrebu sa rozsiahlejšie vyjadrovať k programovému vyhláseniu vlády, ktoré sme predložili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery. Vo svojom úvodnom vystúpení, ako aj v dvoch alebo troch intervenciách, ktoré som mal počas samotného rokovania Národnej rady, som dostatočne vysvetlil postoje vlády Slovenskej republiky. Preto mi dovoľte, aby som vám poďakoval všetkým za príspevky, za vašu aktívnu účasť v rozprave o programovom vyhlásení vlády. Oceňujem, že napriek dĺžke diskusie sa podarilo udržať aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky vcelku pokojnú atmosféru. Toto je veľmi dôležité, pretože slovenská verejnosť sleduje, čo sa deje v tejto budove. Možno niekedy podceňujeme záujem ľudí o to, aké návrhy prijíma Národná rada Slovenskej republiky a predovšetkým v akej atmosfére o nich rokuje. A na tomto, že tu bola pokojná atmosféra, nezmení nič ani to, že sa objavili možno dva alebo tri príspevky, ktoré sa agresivitou vymykali z racionálneho rámca rozpravy k programovému vyhláseniu vlády.

    Znovu zopakujem vetu, ktorou som začínal moje vystúpenie, že Slovensko v týchto turbulentných časoch potrebuje stabilitu a sociálny dialóg viac ako inokedy. A vyzývam aj vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, či sedíte vo vládnych laviciach alebo v opozičných laviciach, aby ste k tejto stabilite a sociálnemu dialógu prispievali, tak ako je to možné. Energia, ktorú sme dali do spracovania programového vyhlásenia vlády, a rozsah zainteresovania širokého okruhu sociálnych partnerov na príprave programu, toto všetko prinieslo svoje ovocie. A opäť budem čerpať nie z atmosféry v Národnej rade, ale z atmosféry medzi ľuďmi, pretože okamžite po vzniku vlády Slovenskej republiky sme boli veľmi aktívni, absolvovali sme desiatky verejných stretnutí. A verejnosť víta, podčiarkuje obrovský význam kľudu, ktorý nastal po predčasných parlamentných voľbách. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že sociálny dialóg ako základnú pracovnú metódu budeme intenzívne využívať aj ďalej, najmä pri rozhodovaní o opatreniach vedúcich k stabilizácii verejných financií.

    Vážené dámy a páni, dal som si predložiť prepisy všetkých vystúpení, ktoré boli počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády. V mnohých vystúpeniach sa opakovalo jedno slovo, a to, že vzhľadom na výsledok, ktorý strana SMER – sociálna demokracia dosiahla v parlamentných voľbách, máme obrovskú zodpovednosť. Dokonca niektoré vystúpenia vyznievali tak, ako keby strana SMER – sociálna demokracia víťazstvom vo voľbách spáchala zločin. Dámy a páni, my sa nikomu nebudeme ospravedlňovať za to, že sme vyhrali v parlamentných voľbách, nikomu.

  • A chcem pripomenúť, že miera kritiky, ktorá je legitímna zo strany opozície, je naozaj limitovaná minimálne dvoma faktormi. Ako povedal pán poslanec Bagačka, bol tu rok 2011 a začiatok roku 2012, aj druhý polrok roku 2010. Rovnako strana SMER - sociálna demokracia ponúkla celému politickému spektru možnosť na spoluprácu. To nebol figový list. My si uvedomujeme, aká dôležitá pre Slovensko je koalícia, dohody, kompromisy a stabilita. Čiže prebrali sme vládu po dvojročnom vládnutí úplne inej štruktúry politickej. Rovnako sme prevzali vládu tak, že sme mali záujem spolupracovať, ale táto ponuka bola odmietnutá. Tak, prosím, nepripomínajte nám stále, aký výsledok sme dosiahli v parlamentných voľbách. My to veľmi dobre vieme a nikomu sa za toto ospravedlňovať nebudeme. Ale využijeme tento výsledok na to, aby program vlády, ktorý je predložený, bol naplnený. A najmä ho využijeme na to, aby sme Slovenskej republike pomohli, pretože dnes Slovensko potrebuje pomoc v ťažkých ekonomických, sociálnych a finančných časoch.

    Ozdravenie verejných financií je téma, ktorá významne rezonovala v diskusii k programovému vyhláseniu vlády. A je naozaj hlavnou výzvou pre našu krajinu. A je úplne jedno, aká by dnes bola vláda, dámy a páni. Keby tu bol premiér z pravicového zoskupenia, rovnako by musel hovoriť o tom, že si ctí záväzok ozdravovať verejné financie pod 3 % k 31. decembru 2013. Som rád, že prinajmenšom na toto máme rovnaký názor. Rovnako som rád, že rovnaký názor máme aj v súvislosti s podporou hospodárskeho rastu. Asi si všetci uvedomujeme, že ozdravovať verejné financie bez hospodárskeho rastu je prakticky nemožné. Chcem vás ubezpečiť, dámy a páni, bez ohľadu na to, či sedíte vo vládnych alebo opozičných laviciach, že tak na domácej pôde, ako aj na pôde Európskej únie urobí vláda Slovenskej republiky maximum, aby povinnosti šetriť a škrtať zodpovedala povinnosť hľadať všetky možnosti, ako podporovať hospodársky rast, ako vytvárať nové pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí, pretože sme krajina, kde podiel nezamestnaných mladých ľudí je veľmi, veľmi vysoký. Na druhej strane aj keď je tu toto porozumenie, je škoda, že opozícia v diskusii nepredložila alternatívu k našim návrhom na ozdravovanie verejných financií. Je totiž logicky nezlučiteľné na jednej strane súhlasiť s cieľom znížiť deficit pod 3 % a na druhej strane hovoriť všetkým opatreniam, ktoré navrhujeme, nie, hovoriť zvyšovaniu daní nie, zasiahnutiu do 2. piliera nie, zavedeniu osobitného odvodu pre banky nie, zavedeniu dane z transakcií nie. To je logicky nezlučiteľné. Ak súhlasíte, tak ako hovoríme my, že treba ozdravovať verejné financie, tak musíme niektoré opatrenia prijímať, či sa vám to páči alebo nepáči. A preto opätovne oznamujem v mene vlády Slovenskej republiky, že musí prísť väčšia solidarita bohatých a silných k chudobným a slabým. Toto je základ politiky, ktorý budeme presadzovať pri každom jednom opatrení. Rovnako sľubujem, že pri každom jednom opatrení, ktoré budeme prijímať, budeme merať a vážiť, ako toto opatrenie zaťažuje ľudí s nízkymi príjmami, ale aj príjmami strednými. Toto je jednoducho naša politika a naša filozofia. Všetci sme v tom, vážené dámy a páni, všetci sme v tom rovnako, vládni, opoziční, Slováci, Maďari, Rusíni, kresťania, ateisti, heterosexuáli aj homosexuáli, jednoducho všetci sme v tom úplne rovnako

  • Hlas z pléna: „Rómovia.“

  • , Rómovia, prepáčte, ale v tom výpočte som možno určite nie úmyselne nespomenul aj týchto našich spoluobčanov. Chcem vás preto požiadať, vážené dámy a páni v opozícii, aby ste vnímali realitu, aby ste hrubo politicky nezneužívali tému ozdravovania verejných financií, pretože viete, že ju treba urobiť. Opätovne vás vyzývam, ak máte návrhy lepšie, ako ich máme my, ponúknite nám ich. Dajte nám ich a budeme sa týmito návrhmi naozaj zaoberať. Ale nie je návrh. Odpovedať a hovoriť na všetko „nie, nie, nie“, toto cesta k ozdravovaniu a lepším hospodárskym výsledkom určite nie je.

    Chcel by som ešte urobiť jednu výzvu vo vzťahu k opozícii. Vážené dámy a páni, potrebujeme vašu spoluprácu, pokiaľ ide o nomináciu kontrolných orgánov. Celkom tomu nerozumiem, ale od parlamentných volieb a od okrúhleho stola, ktorý sme mali hneď po parlamentných voľbách, už uplynula pomerne dlhá doba a my potrebujeme sfunkčniť Úrad pre verejné obstarávanie kvôli tomu, aby sme mohli začať pracovať aj na novom zákone o verejnom obstarávaní a najmä aby tento úrad ako taký mohol plniť úlohu, ktorú od neho očakávame. Prosím vás, prestaňte sa už hádať medzi sebou, a chcem vás požiadať, pokiaľ by to bolo možné, do zajtra si sadnite teraz, dajte si možno nejaký priestor na diskusiu, návrh na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Vážené dámy a páni, to možno nie je na úsmevy. Fakt je ten, že od parlamentných volieb uplynula veľmi dlhá doba a vy ste neboli schopní sa na ničom dohodnúť. Ja mám riešenie vo vláde, zoberiem ľudí, ktorých tam pani Radičová vybrala na základe osobitnej súťaže, ktorá bola organizovaná na Úrade vlády, a jednoducho toho, kto vyšiel z tohto výberu ako najlepší, pretože ten výber je tam jasne nastavený, vláda Slovenskej republiky vymenuje za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Ale my predsa nemôžeme čakať na to, pokiaľ vy dôjdete k nejakej dohode a ponúknete predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý bude odkonzultovaný so zamestnávateľmi a so ZMOS-om, pretože toto sú najvýznamnejšie zložky. Preto myslím si, že tiež je nejaký časový limit, dokedy sa vláda bude musieť rozhodnúť. A pokiaľ nebudete schopní v najbližšom období takýto návrh podať, vláda bude musieť rozhodnúť na základe výberu, ktorý urobila pani premiérka Radičová. V tomto potrebujem vašu spoluprácu, ja nič iné nechcem, my vám nič neberieme, my vám niečo ponúkame a vy nie ste schopní ani túto ponuku zakceptovať a reagovať na ňu tak, ako by sa možno žiadalo.

    Vážené dámy a páni, ešte raz vám všetkým ďakujem za účasť v diskusii, a preto vás prosím, aby ste nielen program vlády, ktorý sme predložili, podporili duševne, aby ste boli s ním nielen oboznámení, ale aj stotožnení, ale predovšetkým vás žiadam, aby ste vláde Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyslovili dôveru. Ďakujem pekne.

  • Teraz sa pýtam spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky v rozprave počas šiestich rokovacích dní vystúpilo 33 písomne prihlásených a 27 ústne prihlásených poslancov, takisto aj predseda vlády Slovenskej republiky a tiež členovia vlády Slovenskej republiky, v rozprave bol podaný návrh na uznesenie pánom poslancom Mikloškom, ktorý však bezprostredne nesúvisí s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. A odporúčam pánovi poslancovi, aby návrh uznesenia predložil ako samostatný bod programu schôdze. Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny na poradu poslaneckých klubov a potom budeme hlasovať o programovom vyhlásení vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery.

  • Porada poslaneckých klubov.

  • Po porade poslaneckých klubov.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli v stanovenom termíne pokračovať v rokovaní programu 2. schôdze Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor pre financie, rozpočet pripravil návrh uznesenia Národnej rady k programovému vyhláseniu vlády a k jej žiadosti o vyslovenie dôvery.

    Návrh uznesenia máte vo svojich laviciach a je to tlač pod číslom 37a.

    Poprosím teraz pána spravodajcu pána poslanca Duchoňa, pána predsedu gestorského výboru, výboru pre financie a rozpočet, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde (tlač 37): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky prerokovala Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde, ktoré vláda predložila podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky, A. schvaľuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, B. vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.“ Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 82 bolo za, 53 bolo proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

  • Konštatujem, že Národná rada schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vyslovila dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny, budeme pokračovať potom programom tak, ako sme ho schválili.

    Ešte niekoľko informácií. Poprosím členov pracovnej skupiny k novele ústavy ohľadne trestnoprávnej imunity, aby sme sa stretli o 13.00 hodine v trakte predsedu Národnej rady.

    A ešte vás chcem, dámy a páni, upozorniť, že ďalšie hlasovanie o prerokovaných bodoch, ako aj tajné voľby vykonáme o 17.00 hodine poobede. Ďakujem pekne. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Ruch v sále.

  • Ešte pán poslanec pán predseda výboru Hudacký. Zapnite, prosím vás, pána predsedu výboru. Technici, zapnite pána predsedu výboru.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi zvolať zasadnutie hospodárskeho výboru, teda výboru pre hospodárske záležitosti na zajtra, t. j. 16. mája o 8.30 hodine v zasadačke č. 183 na 1. poschodí. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda zahraničného výboru pán predseda Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť kolegov zo zahraničného výboru, že zasadnutie zahraničného výboru s jedným jediným bodom programu, ktorým sú stále delegácie, bude o 12.00 hodine v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže, ešte raz, je obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda Národnej rady, zlyhalo mi hlasovacie zariadenie, teraz som sa o tom dozvedel.

  • Ďakujem.

    Poprosím do zápisu uviesť vyjadrenie pána poslanca Holevu, ktorý chcel hlasovať za návrh uznesenia, ale zlyhalo mu hlasovacie zariadenie. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.34 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 27 a spoločná správa výborov má tlač 27a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír a poprosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

    Pán podpredseda vlády, máme ešte dva procedurálne, takže poprosím o chvíľku strpenia, kým začneme.

    Nech sa páči, pán poslanec Hreha.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, chcem oznámiť, že došlo pri hlasovaní k zlyhaniu hlasovacieho zariadenia, nakoľko pri hlasovaní o programovom vyhlásení vlády som evidovaný v systéme ako neprítomný. Ja som jednoznačne hlasoval za programové vyhlásenie vlády. Ďakujem.

  • Takisto je zaujímavý fakt, že záznamové zariadenie nezaznamenalo moje hlasovanie proti vládnemu programu. Chcem v podstate dať do zápisnice, že som hlasoval teda proti vládnemu programu.

  • Ďakujem.

    Poprosím to uviesť do zápisu.

    A, nech sa páči, pán podpredseda vlády, ujmite sa slova. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro.

    Navrhovaná revízia článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má za cieľ predovšetkým explicitne potvrdiť možnosť členských štátov Európskej únie, ktorých menou je euro, vytvoriť permanentný mechanizmus pre stabilitu. Okrem toho ďalším dôvodom pre revíziu článku 136 zmluvy je aj záujem o elimináciu pochybností o zlučiteľnosti pomocí, ktoré boli poskytnuté v rámci iných mechanizmov v minulosti.

    Dnes predkladané rozhodnutie bolo v súlade s čl. 48 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii prijaté na zasadnutí Európskej rady v marci 2011.

    Zúčastnení zástupcovia štátov tiež prevzali politický záväzok, že rozhodnutie nadobudne účinnosť k 1. januáru budúceho roku, roku 2013. Podmienkou pre nadobudnutie jeho účinnosti k uvedenému dátumu je však ukončenie vnútroštátnych schvaľovacích procesov v jednotlivých členských krajinách.

    V tomto smere vlastným ukončením vnútroštátneho schvaľovacieho procesu do konca tohto roku Slovenská republika jednak naplní už zmienený politický záväzok, no rovnako vyšle pozitívny signál vo vzťahu k európskym partnerom o tom, že je korektným a zodpovedným členom Európskej únie.

    Dôležitosť a naliehavosť schválenia predmetného článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si veľmi dobre uvedomujú aj ostatné členské krajiny Európskej únie, len k 10. máju tohto roku potvrdilo ukončenie schvaľovacích procedúr šesť krajín, a to Dánsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Portugalsko a Slovinsko.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že stabilita eura a eurozóny patrí medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky aj našich ekonomických záujmov. Vzhľadom na to a tiež s ohľadom na jednoznačnú proeurópsku orientáciu Slovenska si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Rozhodnutím Európskej rady ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro, súhlas a tiež aby rozhodla, že toto rozhodnutie Európskej rady predstavuje medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení predpisov uvedenú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 24 z 18. apríla 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 6 z 3. mája 2012, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 5 z 2 mája 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č.4 z 3. mája 2012, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 4 z 3. mája 2012.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27), vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Rozhodnutie Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých je euro (tlač 27), je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (tlač 27a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 11 z 3. mája 2012.

    Výbor určuje poslanca Ladislava Kamenického za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ho poveruje predložiť a predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Chcel by som vás požiadať o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem. Poprosím, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky. Hlásia sa za poslanecký klub SDKÚ – DS Ivan Štefanec, za poslanecký klub SaS Jozef Kollár a potom sú písomne prihlásení do rozpravy pán poslanec Kaník a pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči, za poslanecký klub SDKÚ – DS pán Ivan Štefanec, máte slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctená dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som za poslanecký klub SDKÚ – Demokratickej strany vyjadril naše stanovisko k tejto novele zákona, konkrétne k zmene článku 136. Ako vieme, je to pokračovanie zmien, ktoré sú potrebné pre vznik mechanizmu pre stabilitu eura, ako s tým už začala predchádzajúca vláda. Je preto pochopiteľné, že stanovisko SDKÚ – Demokratickej strany je konzistentné a bude podporovať túto zmenu, aj preto, pretože stabilita eura je v našom záujme. Je v záujme našich ľudí, aby sme ho stabilizovali, aby sme zlepšovali podmienky pre úspory našich občanov, pre ich pracovné miesta, pre ich príjmy.

    Zároveň treba povedať, že vždy, keď je to možné okrem konštruktívneho prístupu aj Slovenska k Európe je dôležité, aby sme presadzovali naše slovenské záujmy. Dovoľte mi aj pri tejto príležitosti pripomenúť, že tomu tak bolo. A verím, že aj súčasná vláda si osvojí túto tradíciu. Bolo to minimálne v troch prípadoch za posledné obdobie. Ten prvý prípad bol vtedy, keď sa zmenil distribučný kľúč pre mechanizmus pre stabilitu eurozóny, pre tzv. trvalý euroval, keď sme išli s naším príspevkom z výške 0,99 na 0,82 %, čím sa ušetrili garancie vo výške 1,2 mld. eur. Ten druhý prípad bol vtedy, keď sa tvoril tzv. Pakt pre euro plus a slovenská strana dokázala presadiť do dokumentu zmienku o tom, že nepodporujeme harmonizáciu priamych daní ani jednotný vek odchodu do dôchodku vo všetkých krajinách, ale tento vek odchodu do dôchodku bude závisieť od priemernej výšky dožitia v každej krajine. V treťom prípade to bolo vtedy, keď sme v parlamente vydávali tzv. odôvodnené stanoviská a pripomienkovali jednotlivé európske nariadenia. Je dôležité, aby sme konštruktívne pristupovali k nariadeniam aj návrhom zmlúv, ale súčasne v rámci toho, že sme tímoví hráči, aby sme presadzovali aj naše stanoviská.

    Samozrejme, mechanizmus pre stabilitu je dôležitý, ale vieme, že to nie je jediný všeliek. Nie je to všeliek aj preto, pretože potrebujeme urobiť predovšetkým úsporné opatrenia, štrukturálne reformy takmer v každej európskej krajine, nielen na Slovensku. Preto je dobré, že sme sa aj v tejto snemovni v minulom období dohodli na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Preto je dobré, že sme podpísali za Slovensko fiškálnu dohodu. Ale ani to nestačí, nestačí len dodržiavať základné pravidlá, čo je tá povinná podmienka. Tou ďalšou podmienkou pre rast sú štrukturálne zmeny. A preto je tak dôležité aj to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, o ktorom sme tretí týždeň jednali, a to, čo bude vykonávať nová vláda. Je dôležité, aby pre podporu rastu robila opatrenia také, ktoré rast budú podporovať a nie ktoré ho budú obmedzovať. Myslím si, že na túto tému bude ešte v tejto snemovni veľa priestoru.

    Klub SDKÚ – Demokratickej strany bude vždy podporovať európske témy, bude vždy konštruktívne k nim pristupovať. A dovoľte mi v rámci podpory navrhovaného uznesenia, tak ako je uvedené aj v spoločnej správe, predložiť vám ešte jeden návrh uznesenia, pod ktorý sa podpísali okrem našich poslancov aj poslanci z klubu KDH, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a strany MOST – HÍD. Jedná sa o to, že máme záujem o tejto téme hovoriť aj naďalej. Som presvedčený, že aj táto téma sa vyvíja a je dôležité, aby sme hovorili tam, kde treba, aby sme hovorili v parlamente Slovenskej republiky o tom, ako sú používané peniaze našich občanov. Preto mi dovoľte predložiť vám na schválenie uznesenie Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky so zreteľom na maximálnu obozretnosť a z dôvodu ochrany finančných prostriedkov občanov Slovenskej republiky vzhľadom na nestabilnú a rýchlo sa meniacu politickú situáciu v eurozóne, predovšetkým v krajinách najviac zasiahnutých dlhovou krízou, žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na schválenie v Národnej rade akúkoľvek finančnú pomoc z mechanizmov pre stabilitu eurozóny. Odôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na vývoj situácie v eurozóne je dôležité prerokovávať akúkoľvek finančnú pomoc v pléne Národnej rady. Chcem vás zároveň, dámy a páni, všetky poslankyne, všetkých poslancov, požiadať o podporu takto formulovaného uznesenia, pretože som presvedčený, že všetci máme záujem o aktuálne informácie aj o to, aby Národná rada sa vyjadrovala k tejto dôležitej téme. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalším písomne prihláseným je za poslanecký klub SaS pán poslanec Kollár. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, s faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, cením si vaše názory, ale vo veľa veciach sa aj zhodujeme, ale v tomto prípade sa nezhodujeme.

    Tvrdíte, že vaša strana konala v záujme Slovenska a že sa podarilo vyjednať to zníženie podielu Slovenska z 0,99 na 0,824 %. Áno, to je pravda. V čl. 37 ods. 2 zmluvy o ESM sa naozaj takéto niečo nachádza. Takisto ale v odseku 1 a v odseku 3 toho istého článku sa nachádza, že táto výnimka bude pre Slovensko platiť iba 12 rokov. Od zavedenia eura tri roky prešli. Čiže ešte deväť rokov budeme mať výnimku, že budeme platiť menej. Ale kto si prečíta čl. 11 ods. 3 písm. b) zmluvy o ESM, sa dozvie, že potom budeme musieť spätne všetky záruky doplatiť. A preto nevyjednali ste vôbec nič a neušetrili ste Slovensku vôbec nič a bolo by dobré v tomto bode verejnosť nezavádzať.

    No a keď sa už hráte na obhajcov slovenských záujmov. Dňa 1. júla tu na pôde Národnej rady Ivan Mikloš deklaroval, že Slovensko bude platiť v rámci druhého balíka Grécku 350 mil. eur. Bolo to 21. júla minulého roku 800 mil., v októbri minulého roku 1,15 mld. a nakoniec skutočne sa zaviazli platiť 1,3 mld. na grécke pôžičky, 1,3 mld. je viacej, ako táto vláda musí ušetriť. A toto považujem za hrubé, masívne poškodenie slovenských záujmov. A nie sú to len nejaké zmluvy a záruky a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefanec, chcel som iba doplniť k vášmu vystúpeniu to, že za poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti chceme vyjadriť vlastne podporu, ktorú sme aj prejavili podpisom pod váš návrh, keďže sa tento bod a toto doplnenie stalo pre mnohých z poslaneckého klubu tým bodom, aby mohli nejakým spôsobom pristúpiť k tomu, aby mohli súhlasiť s predkladaným uznesením. Chcem vám povedať, že na základe tejto zmeny si vieme predstaviť podporu a niektorí si vedia predstaviť podporu, ak bude táto vec schválená. Takže ďakujem za predloženie a možnosť sa zúčastniť toho. Podporíme váš doplnok k danému uzneseniu. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj kolegom za faktické.

    Pán poslanec Viskupič, osobitne si cením podporu vašu aj vášho klubu. Ja si myslím, že je to dobrý začiatok spolupráce aj v opozícii, keď sa vieme zhodnúť na veciach. A ja verím, že táto dohoda naprieč politickým spektrom má šancu na úspech aj medzi opozičnými poslancami, medzi každým poslancom a poslankyňou, ktorí majú záujem hovoriť na danú tému práve tam, kde to má byť, a to je v pléne Národnej rady.

    Pánu poslancovi Sulíkovi chcem povedať ešte raz, že si stojím za tým, čo som povedal, že bývalá vláda, konkrétne pán minister Mikloš vyjednal úsporu garancie vo výške 1,2 mld. eur, že je to na dobu určitú, dvanásť rokov, áno, to je pravda, veď s tým sa on ani my sme sa nikdy netajili. My sme sa s tým nikdy netajili. Ten základný rozdiel, ale ktorý si musíme uvedomiť, je, že, samozrejme, platí už aj fiškálna dohoda. Platí fiškálna dohoda, teda pravdepodobnosť použitia v budúcnosti garancie určite nižšia, ako sa tomu dialo v rokoch minulých a trebárs ako sa to deje v súčasnosti. Takže, samozrejme, to, čo som povedal, je pravda. A vždy si môžeme na túto tému vymieňať názory. Viem, že máte záujem o túto tému. A vzhľadom na to, že ste sa tak vyjadrili aj teraz, ja očakávam práve podporu nášho návrhu, pretože náš návrh hovorí len a len o tom, že chceme o tejto téme a o každom použití prostriedkov zo stabilizačného mechanizmu hovoriť v Národnej rade. Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kollár, ktorý vystúpi za poslanecký klub SaS, pripraví sa pán poslanec Kaník.

    Pán poslanec Kollár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som k prerokovávanej problematike uviedol nasledovné.

    Najprv k tomu, čo hovoril pán kolega Štefanec z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, ak si tak pochvalne zhodnotil tú podporu klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a označil to za dobrý začiatok. Ja mám skutočne vážne ale obavy, že tento dobrý začiatok bude mať možno v dohľadnej dobe zlý koniec. A poviem, prečo ich mám.

    Najskôr chcem skonštatovať, že európski lídri sú skutočne vystrašení výsledkami parlamentných volieb v Grécku. Tie dopadli tak, že mierne navrch majú strany, ktoré odmietajú ďalej pokračovať v úsporných opatreniach, ktoré odmietajú naďalej podporovať program, ktorý im naordinovala trojka: Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia. S vysokou mierou pravdepodobnosti budeme svedkami zopakovania gréckych parlamentných volieb. Nechcem nič prebiehať, nechcem nič prejudikovať a nepatrí sa vyjadrovať vôbec k vnútorným záležitostiam inej krajiny. Preto hovorím podmieňujúcim spôsobom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti sa grécke voľby zopakujú. Ak sa toto stane a zvíťazia strany, ako som už hovoril, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných opatrenia a v reformách, priamym následkom bude vystúpenie Grécka z eurozóny. A teraz nechcem špekulovať o procedurálnej stránke veci, že zdá sa, že ani po právnej stránke maastrichtské dohody neumožňujú vystúpenie a nepoznajú paragraf vystúpenia z eurozóny, to znamená, že Gréci by najskôr museli vystúpiť z Európskej únie a potom následne by mohli vystúpiť z eurozóny. Ale nechcem ísť do týchto debát, nech sa im venujú právnici. Ja nie som právnik. Ale finančný svet hodnotí vystúpenie Grécka z eurozóny 75-percentnou mierou pravdepodobnosti. Vyjadrujú sa k tomu mnohé relevantné svetové banky. Napr. toto číselko, že tá pravdepodobnosť je na úrovni 75 %, uviedli analytici Citigroup. Poznáme aj vyjadrenia napr. ministra financií Nemeckej spolkovej republiky, ktorý povedal, pán Wolfgang Schäuble, že nemecká vláda sa musí pripraviť na alternatívu vystúpenia Grécka z eurozóny. Skutočne, situácia je vážna a každým dňom a každým týždňom naberá na obrátkach.

    V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že takmer presne pred rokom, bolo to 1. júla 2011, sme sa pokúsili tu v tejto snemovni obmedziť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi na rokovania o poskytnutí druhého záchranného balíka pre Grécko z eurovalu vo výške 130 mld. eur. A ja len pripomeniem cteným dámam a pánom, pretože mnohých z vás som videl sedieť tu v tejto miestnosti aj v júli roku 2011, že sme vtedy diskutovali o piatich kľúčových podmienkach.

    Prvá podmienka bola silná účasť súkromného sektora, podčiarkujem, áno, priznávam, že sme navrhovali silnú účasť súkromného sektora v takej miere, ktorá by po prvé umožnila Grékom sa jedného dňa vrátiť na finančné trhy a refinancovať sa štandardnými metódami, teda umiestňovaním svojich dlhopisov na finančných trhoch, a súčasne do takej miery tá účasť súkromného sektora, to hovorím pre tých z vás, ktorí sa touto nepochybne zložitou témou nezapodievajú, ide v princípe o odpustenie časti dlhov súkromných investorov Grécku, tak by mala byť, aby to v konečnom dôsledku znamenalo riadený bankrot Grécka. A Grécko dnes v bankrote de facto je, len si to nechce nikto z nás priznať. Bol to minister financií Mikloš, ktorý v takých neoficiálnych diskusiách rád hovorieval o tom, že slovíčko bankruptcy alebo v slovenčine bankrot nemá nikto z bruselských úradníkov rád. A preto je takmer nemožné velebiť toto slovo. Ešte pred pár týždňami, pred pár mesiacmi nebolo možné takéto slovo (bankrot) použiť na úrovni bruselských vyjednávačov. A preto jedného dňa ktosi múdry prišiel a vymyslel slovíčko PSI (private sector involvement alebo účasť súkromného sektora), prosím vás, nedajte sa nikto pomýliť, to je to isté ako bankrot. Len slovo bankrot je nepopulárne. Ľudia, ktorých prípadne jadrovou témou je ekonómia, sa zapodievajú inými témami, bezpochyby dôležitými, tak chcem len pripomenúť, že bankrot je úplne prirodzenou súčasťou akéhokoľvek subjektu , ktorý sa pohybuje v reálnej ekonomike, v reálnom svete, či je to rodina, poznáme prípady bankrotu rodín alebo privátnych osôb, poznáme prípady, keď bankrotujú firmy, a poznáme aj prípady bankrotu štátov, len, opakujem ešte raz, eurosocialisti takýto pojem nemali radi a nikdy ho do svojho slovníka nezaviedli.

    Druhou podmienkou, ktorú sme tuto podrobne prediskutovali, myslím, že tá diskusia vtedy trvala tri alebo štyri dni, sme definovali podmienku kolaterálu, to znamená, aby Gréci odložili svoj dlh voči eurovalu zábezpekou, presne takou istou zábezpekou, akú poznajú tí z vás, ktorí majú obyčajný hypotekárny úver v banke. Tak tiež vám tá banka neposkytne peniaze na základe bianko šeku, ale si zriadi záložné právo spravidla na predmet tej hypotéky, teda na byt, ktorý ste si za uvedenú hypotéku kúpili. Boli tu rôzne návrhy, a tu musím objektívne priznať, že s jedným takým v tej dobe prišiel aj kolega Kaník z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, potvrdí to aj bývalý minister zahraničných vecí pán Dzurinda, keď sme diskutovali na tému zriadenia nadnárodného majetkového holdingu, do ktorého by Gréci vložili svoje aktíva, či už sú to účasti v štátnych podnikoch alebo štátne finančné aktíva, alebo menové rezervy, zlaté tehly a prúty, svoj majetok s tým, že v prípade, že Grécko nebude schopné splácať svoje záväzky voči eurovalu, veritelia na tento majetok siahnu. To znamená, že kolaterál sa uplatní. To znamená, že záložné právo sa zrealizuje presne tak, ako hocikomu z vás, kto má spomínanú hypotekárnu pôžičku z banky a jedného dňa či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin sa stane insolventným, tak banka ten majetok predá.

    Treťou podmienkou, ktorú sme tu prediskutovali intenzívne v lete v snahe obmedziť mandát ministra financií Mikloša, bol záväzok privatizácie. Záväzok privatizácie je taký, aby Grécko v nasledujúcich rokoch predalo tú časť štátneho majetku, a upozorňujem, že Grécko je jednou z najbohatších vlád v eurozóne, teraz nemám na mysli absolútne čísla, hovorím o štrukturálnom podiele štátneho a súkromného majetku, ktorý sa podieľa na tvorbe HDP v Grécku. To znamená, stále obrovská časť majetku sa nachádza v štátnych rukách. Podotýkam, že sa nikdy neplnil plán privatizácie, plán privatizácie, ktorý podpísali Gréci spolu so spomínanou trojkou, teda Medzinárodným menovým fondom, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. A ten privatizačný plán sa neplnil nikdy ani v čase dohodnutých míľnikoch časových a neplnil sa nikdy ani vo finančnom objeme. To znamená, pokiaľ ide o výťažok z predaja privatizovaného majetku, dokonca v týchto dňoch prenikajú správy, že privatizácia v Grécku bola zastavená úplne.

    Štvrtou podmienkou, ktorú sme prediskutovali, bol tzv. cross party agreement, alebo dohoda, ku ktorej by pristúpili, podčiarkujem, všetky relevantné grécke politické strany tak, aby po parlamentných voľbách v Grécku naďalej niesli na sebe písomný silný vymožiteľný záväzok pokračovania v úsporných programoch a v napĺňaní toho memoranda, ku ktorému sa prihlásili v dobe, keď získavali spomínanú pôžičku z eurovalu. Takto cross party agreement nikdy do dnešného dňa nevznikol. Ak by totižto takáto zmluva existovala a bola vymožiteľnou, tak by sa nemohlo stať, že po parlamentných voľbách v Grécku, ako som spomínal v úvode môjho vystúpenia, majú navrch strany, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných programoch.

    A nakoniec tou podmienkou, ktorú sme uvádzali, bola účasť Medzinárodného menového fondu v takej miere, v akej sa Medzinárodný menový fond podieľa na všetkých záchranných stabilizačných finančných schémach v eurozóne. Tu by som chcel povedať, že naša snaha o obmedzenie mandátu vtedajšieho ministra financií Mikloša bola márna. Náš návrh stanoviska k predmetnej problematike podporili tridsiati piati poslanci. Všetci poslanci strany SMER – sociálna demokracia nehlasovali. Áno, svojím spôsobom niekto tomu hovorí, že nemá názor, niekto iný tomu hovorí alibizmus, ale nevyjadrili žiaden názor, ani za, ani proti, ani sa nezdržali hlasovania. Jednoducho o tak závažnej téme nehlasovali. No a poslanecké kluby SDKÚ – DS, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD až na malé výnimky sa hlasovania zdržali. Teda tento náš návrh nepodporili. V tej dobe ho podporovali, áno, aj štyria z neskorších Obyčajných ľudí v našom klube, komplet celý klub SaS, štyria vtedajší poslanci z OKS a, myslím, pár jednotlivcov z SNS. Prečo to hovorím? Dňa 16. júna po tom, čo tento náš návrh nebol úspešný v uplynulom roku, som na jednom serveri napísal, že naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý by aj im samotným vytváral isté krytie, a aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu pre Grécko, totiž do dnešného dňa platí tento stav, môže podpísať v mene Slovenskej republiky aj vyšší štátny úradník. Donedávna to bol pán Bruncko, myslím, teraz, pán minister ma iste opraví, ak sa mýlim, je to novovymenovaný štátny tajomník na ministerstve financií. Ja sa teda pýtam, dokedy budeme všetci mĺkvo akceptovať takýto stav, keď vyšší štátny úradník akokoľvek s mandátom ministra financií robí právne akty v organizácii, ktorá sa volá EFSF European Financial Stability Facility (Európsky finančný stabilizačný nástroj), o maličkú chvíľu to bude v ESM, to znamená, v tom trvalom eurovale budú podpisovať miliardové záväzky v mene Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, už socialista na čele Európskeho parlamentu pán Schulz povedal, že vzniká, a to už je čo povedať, na úrovni eurozóny a Európskej únie veľmi nebezpečná situácia takzvaných bezparlamentných zón, citujem predsedu Európskeho parlamentu, vznikajú tu bezparlamentné zóny, sme svedkami stavu, ktorý sa nazýva samitizácia, donedávna to bol merkozy, keď lídri dvoch krajín v Európskej únii spravidla mali hotové riešenia a potom následne formálne prebiehali akty pristupovania k tomuto politickému záväzku, no a teraz jeden z tejto dvojice, z toho dvojzáprahu sa nám vymenil a tomu novému dvojzáprahu sa hovorí pán Hollande, takže merkland alebo nejako tak.

    No takže teraz celkom vážne naspäť k tému. Vznikajú nám tu mimoparlamentné zóny. A preto ja na jednej strane vítam, čo predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Štefanec, spomínané stanovisko, aby o použití akýchkoľvek finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov rokovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ale chcem vás sklamať, pán poslanec Štefanec, ten váš návrh uznesenia je skutočne amatérsky, zlý, a slabý. A zdôvodním vám to, aby to neostalo v polohe takýchto nežných úsmevov. Ide naozaj o veľa, ide o miliardy eur, keď by úsmevy mali ísť bokom. Smejme sa vtedy, keď Slovensko vyhráva na majstrovstvách sveta v hokeji, ale keď sa bavíme o miliardách peňazí slovenských platcov daní, tak, poprosím, správajme sa úplne s plnou vážnosťou. No tak včera mi kolega Kaník zaslal návrh textu uvedeného stanoviska, ku ktorému sa tak vehementne prihlásili ďalšie kluby, KDH, Obyčajných ľudí a strany MOST – HÍD. V tomto texte sa ešte hovorí o tom, pán kolega Kaník, že Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky prerokovávať použitie finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov v pléne Národnej rady. Prosím vás pekne, v texte návrhu uznesenia alebo stanoviska, ktoré máme všetci v laviciach, už slovíčko zaväzuje sa nahrádza slovíčkom žiada. Opravte ma, ak sa mýlim, predpokladám, že ten text ste obdržali všetci a máte ho vo svojich laviciach. To znamená, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby... a tak ďalej, nebudem sa znova opakovať. Chcem sa vás opýtať, páni kolegovia z SDKÚ – DS, čo urobíte v prípade, že sa rozhodne rada guvernérov trvalého eurovalu, že jedného dňa takto navýši základné imanie, pretože euroval bude inkasovať straty. Aby sa dodržala kvóta alebo pomer medzi základným imaním a objemom aktív, ktoré euroval emituje, potrebuje doplniť základné imanie, alebo jednoducho budú zinkasované straty, opäť sa musí zdvihnúť základné imanie. Čo urobíte vtedy? Na tento stav váš návrh uznesenia vôbec nemyslí. A každý z vás, kto by prečítal zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme, tak mi dá za pravdu, že do siedmich dní po výzve je povinná každá členská krajina, ktorá ratifikovala takúto zmluvu, my by sme ju mali ratifikovať na budúcej schôdzi, pán minister, predpokladám, dopredu avizujem, že klub SaS nepodporí pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, v ľubovoľnej výške, podčiarkujem, sumu prostriedkov, ktorá bude v uvedenej výzve na doplnenie kapitálu, zaplatiť, a teraz to podčiarkujem stokrát, v hotovosti do Bruselu. Na tento moment prednesený návrh stanoviska, ktorý vám pred chvíľočkou predniesol kolega Štefanec z SDKÚ – DS, nepamätá. Hovorí len o použití finančných prostriedkov z eurovalu.

    Dovoľte mi ešte, aby som na chvíľočku sa zastavil pri udalostiach, ktoré nasledovali krátko po návrate vtedajšej premiérky Radičovej zo samitu, kde sa práve rozhodlo o spomínanej úverovej linke z eurovalu pre Grécko. Vtedy pani premiérka povedala, citujem, že tie peniaze im nepomohli, absolútne im nepomohli, všetci to vedia. Tie úvery, ktoré sa teraz poskytujú, nepomôžu, povedzme si to priamo. Tie krajiny, to znamená veriteľské krajiny, sa skladajú samy na seba, peniaze nie sú pre Grécko, nech vás to nemýli, a stále pokračujem v citovaní vtedajšej predsedníčky vlády. Okrem štyroch percent, to je pokračovanie toho citátu, idú všetky peniaze na sanáciu bánk, je to spôsob na saturovanie toho bankového sektora, ktorý má šancu prežiť. To je celý príbeh, koniec citátu. Ja sa pýtam, páni z SDKÚ – DS, čo sa stalo, že zrazu je takéto dvojité salto s trojitým vrutom. Preto som vtedy na túto tému napísal jeden krátky článok, ktorý sa volal Saltá sa robia v gymnastike, nie v politike. Najskôr ste boli proti bilaterálnej pôžičke Grécku, potom ste boli za navýšenie eurovalu jednotky aj za cenu pádu vlády a teraz prichádzate s návrhom na prijatie stanoviska, aby sa predmetná problematika prerokovávala v pléne Národnej rady? Ja sa pýtam, kde ste boli dva roky, prečo ste sa nepridali k nášmu návrhu spred roka. Už som spomínal päť podmienok, o ktorých sa vtedy štyri plné dni diskutovali tu v tejto miestnosti, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Čo sa stalo, že teraz rozdávate v poslaneckých laviciach svoje návrhy uznesení a hovoríte, citujem kolegu Štefanca, že to bude dobrý začiatok? Takže konštatujem, že situácia v eurozóne sa natoľko zhoršila, že ani trvalý euroval nič nezachráni. Naopak, povedie k zničeniu našej spoločnej meny a to je aj naša mena euro. Preto odsúhlasenie článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie klub SaS nepodporí a považujeme to, a by som parafrázoval pána poslanca Dzurindu, za krištáľovo čistú asistovanú samovraždu. Preto odsúhlasenie článku 136 znamená podporu ekonomického vazalstva. A na takomto niečom sa poslanci za stranu Sloboda a Solidarita nebudú podieľať.

    Ale napriek tomu, páni z SDKÚ – DS a ostatných klubov, podávame predsa len návrh na spoluprácu a ponúkame vám spoluprácu na novele zákona č. 397/2004 Z. z., pán kolega Kaník, ktorý sa volá zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Skúsme dať hlavy dokopy, teraz, keď tá odvaha zlacnela a budeme predkladať návrhy a predbiehať sa, čo všetko teraz v záchrane obyvateľov Slovenska urobíme, pre tú záchranu, skúsme pouvažovať nad novelou spomínaného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. A keď pán minister financií Kažimír na budúcu júnovú schôdzu príde s ratifikáciou zmluvy o ESM, teda so žiadosťou o pristúpení Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, skúsme predložiť komplexný spoločný návrh na túto tému. Áno, obsahovo máte pravdu. Poznám obsah diskusií v Nemeckej spolkovej republike na túto tému, keď ešte stále to nie je úplne jasné. Ale smeruje to týmto smerom, že obidve komory nemeckého parlamentu ako Bundesrat, tak aj Bundestag budú to schvaľovať, ale nie použitie prostriedkov z eurovalu, ale aktiváciu akýchkoľvek peňazí, ktoré pôjdu z Nemeckej spolkovej republiky do ESM. A to je jedno, či to bude na pomoc niektorej individuálnej krajine, ktorá o pomoc požiada, alebo či to bude na doplnenie a navýšenie základného imania, ako som o tom hovoril pred chvíľou. Takže ponúkam spoluprácu v tejto oblasti novely zákona č. 397/2004 Z. z. a navrhujem, aby sme toto prediskutovali a spoločne predložili na budúcej schôdzi, keď pán minister nás bude presviedčať, ako je dobré ratifikovať pristúpenie Slovenska k ESM.

    Nakoniec ale konštatujem, že napriek tomu som rád, a teraz nech mi to všetci odpustia, že občianka Slovenskej republiky pani Radičová, ale aj občan Slovenskej republiky pán Kaník pochopili, že situácia je naozaj vážna a stáva sa z mesiaca na mesiac stále vážnejšou. Čím viacej takýchto uvedomelých občanov bude Slovensko mať, tým je väčšia nádej, že dokážeme aj na malom Slovensku povedať jedného dňa nie. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Kollár, pokiaľ som pochopil z vášho vystúpenia, tá zmena žiada namiesto zaväzuje sa vám vidí slabá. Súhlasím s vami. Ja si myslím, že na také vážne veci by asi Národná rada mala mať oveľa väčšiu kompetenciu, ale domnievam sa, že to by znamenalo zmenu ústavy. A na to v tejto chvíli akosi, mám pocit, nemáme silu. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kollár, hovorili ste o svojom návrhu spred roka, ktorým ste chceli obmedziť mandát ministrovi financií. Len zabudli ste spomenúť jeden závažný fakt, že v tom čase ostatné koaličné strany predložili iný návrh, ktorý sa líšil v jedinom bode a ktorý získal viac poslancov ako ten návrh, ktorý ste predložili vy. To je len pre doplnenie. Ten, ktorý predložili SDKÚ – DS, KDH a MOST – HÍD v tom čase. Takže to nebol jediný návrh. A ten, ktorý sme predložili my vtedy, tak získal podporu väčšiu.

    Ale ešte jednu vážnejšiu poznámku k vášmu vystúpeniu mám, keďže ste opäť neprávom a opäť nepravdivo napadli SDKÚ – Demokratickú stranu o údajnej zmene postoja. No, pán kolega, nie je tomu tak. Chcem vám pripomenúť, že SDKÚ – DS vždy presadzovala debatu v parlamente na túto tému. A bolo tomu tak ešte, keď vy ste neboli v parlamente. Sme žiadali ešte pred skončením volebného obdobia v roku 2010 mimoriadnu schôdzu parlamentu a debatu na túto tému ešte pred vznikom prvého eurovalu, ešte pred tým, ako Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá odmietla požičať Grécku. A tak tomu aj zostalo. Takže tieto fakty by sa nemali zamlčovať, pretože ak sa zamlčujú, tak objektívne skresľujete skutočnosť.

    A nakoniec opäť len jedna veta. Keď chcete debatovať na túto tému, máte možnosť podporiť náš návrh, ktorý hovoril o tom, že my máme záujem o širokú debatu v parlamente. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Moja faktická poznámka bude viac-menej politická. Viete, počúvam analytikov, čítam noviny a všetci hovoria, že stredopravá opozícia v súčasnosti, predtým to bola stredopravá koalícia vo vláde, je v rozklade. Myslím, že vystúpenie pána poslanca Kollára to len podčiarklo a potvrdilo. Na tom, že sa stredopravá koalícia pred voľbami začala rozkladať, má strana SaS svoj leví podiel, pretože uprednostnila svoje stranícke záujmy pred záujmami tejto krajiny. A to treba povedať aj na tomto mieste. Ale to, že sa stredopravá opozícia naďalej bude rozkladať, ma teda naozaj prekvapilo, lebo nijako inak si politicky neviem vysvetliť toto vystúpenie pána poslanca Kollára.

    Rád by som tiež povedal, že keď pán poslanec hovoril o tom, že nemáme sa smiať z toho, čo hovorí, myslel tým poslancov za SDKÚ – DS, myslím si, že v tejto chvíli sa v tejto sále skutočne úprimne môžu smiať len poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia, pretože keď 83 poslancov najväčšieho klubu, ktorý má jasnú väčšinu v tomto parlamente, vidí ako sa dve 6-percentné strany navzájom vybavujú na sebe, musí to byť nekonečne úsmevné a pre nich zábavné. Gratulujem k vášmu vystúpeniu, pán poslanec.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel iba pripomenúť, že my neschvaľujeme teraz trvalý euroval, len meníme článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá dáva štátom možnosť vytvoriť stabilizačný mechanizmus, a teda aj iný stabilizačný mechanizmus, nie iba pre pomoc Grécku, čiže aby sme si tým nezatarasili cestu pre iné mechanizmy. Áno, môžete mi argumentovať, že vytvárame nejaký právny základ pre trvalý euroval, no ja si to nemyslím. Podľa mňa ten právny základ už tu dávno je, keďže zmluva o trvalom eurovale už je podpísaná, nie je však ratifikovaná. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán Fronc, že na zmenu ústavy nemáme silu, no to nemyslíte vážne? Alebo veríte ešte v návrat dobrých časov, že raz na to silu budeme mať? Alebo sa spýtam na to opačne. Veď Nemecká spolková republika na to silu našla. To dokedy budeme vyplakávať na tom malom Slovensku, že na to a na to nemáme silu?

    Pán kolega Štefanec, áno, v jednom bode sme sa nezhodli v lete minulý rok a to bola práve účasť súkromného sektora, pretože váš minister financií vtedy požadoval slabú účasť súkromného sektora, prekážala mu silná účasť, pretože vedel, že tá by viedla k riadenému bankrotu Grécka. A nakoniec tá účasť bola 21-percentná. Potom aj lídri v eurozóne prišli na to, že to nestačí, nakoniec bola dohodnutá 50-percentná účasť. A dneska je zjavné, že ani táto nemusí stačiť. Takže nie je to zďaleka tak, že to bol ten bod jediný, na ktorom sme sa nezhodli. A to, že získal podporu vtedy viacerých poslancov, samo osebe neznamená, že bol správny. Myslím, že viete, kam smerujem.

    Pán poslanec Novotný, viete, tvrdíte, že sme uprednostnili záujmy stranícke v SaS, keď padla vláda. No neviem teraz, aké záujmy uprednostňujete vy ako zjavný kandidát na sobotňajšieho predsedu v SDKÚ. Takže toto bola čistá vaša volebná kampaň, ktorú ste tu v tak závažnej téme, ako sú miliardy slovenských daňových poplatníkov, predviedli. A vyzývate nás tu na diskusiu. No, viete, ťažko sa diskutuje, keď deň pred tým večer vám pán poslanec Kaník zatelefonuje, že idete s týmto návrhom stanoviska, večer si zapnem TA3, tam už to pán poslanec Kaník prezentuje verejnosti, zavesí to na okruh agentúr SITA a TASR a dneska nám tu ponúkate akési diskusie. My vám ponúkame naozaj úprimnú širokú spoluprácu, poďme meniť spomínaný zákon, o ktorom som hovoril, o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Máme na to mesiac času a poďme to predložiť na budúcu schôdzu. Ďakujem.

  • Pani predsedajúca, chcel by som vás poprosiť, aby ste mi poslali technikov. Ja som sa niekoľkonásobne hlásil s faktickou poznámkou do diskusie a to zrejme vysvetľuje aj teda to hlasovanie za vládny program, pretože jednoducho tento systém tu nefunguje.

  • Poprosím technikov, aby pozreli hlasovacie zariadenie pána poslanca Hudackého. Ďakujem.

    Teraz ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kaník, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Sulík.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, dámy a páni, určite by som predovšetkým nechcel, aby tu ktokoľvek mal pocit, že sa tu hádame, že si tu nebodaj dve opozičné strany vyjasňujú postoj. To by bola naozaj veľká chyba. Takže to je moje úvodné posolstvo, ktoré by som chcel povedať.

    To, čo nás viedlo k tomu, aby sme tento návrh predložili, a ja som veľmi rád, že je to spoločný návrh štyroch opozičných poslaneckých klubov, pretože to ukazuje aj naozaj schopnosť na principiálnych veciach sa zjednotiť a postupovať spoločne, práve aj z tých dôvodov, o ktorých pán Kollár hovoril. Naozaj situácia je veľmi vážna, je veľmi ťažko predpokladateľná. Grécke voľby ukazujú, že situácia sa zamotáva zo dňa na deň viac. Celkovo atmosféra a prístup k riešeniu dlhovej krízy v Európe sa mení, nielen voľbami v Grécku, ale aj voľbami vo Francúzsku. Naozaj nevieme s určitosťou odhadnúť, čo bude ďalej. Práve táto neistota a táto zodpovednosť za prostriedky občanov Slovenskej republiky nás vedú k tomu, aby sme hľadali cesty nájsť taký model, ktorý naozaj bude dávať našim zástupcom v akomkoľvek stabilizačnom mechanizme mandát, tak ako je to napr. v Nemeckej spolkovej republike, to určite áno, boli vytvorené isté mechanizmy. Samozrejme, môžeme mať na to rôzne názory, môžeme ich kritizovať, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale sú tu. Každý, kto snáď niekedy povedal, že to je riešenie situácie a to stačí, tak sa buď z naivity, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu mýlil, že to stačí.

    To podstatné a rozhodujúce nie je vytvorenie samotného mechanizmu. Nie je to dohodnutie sa na tom, ktorá krajina prispeje do týchto mechanizmov akou sumou prostriedkov, či to budú záruky alebo to, čo sa použije. To rozhodujúce , čo rozhodne o tom, či to bude úspešné, či sa nám podarí stabilizovať situáciu, či sa nám podarí stabilizovať euro alebo naopak, dôjde skôr či neskôr k rozpadu eurozóny, to bude závislé od toho, akým spôsobom sa použijú tieto prostriedky. To je rozhodujúce. A to sme my vždy hovorili pri všetkých debatách a tuto naozaj, keďže v dnešných časoch už žijeme elektronickú dobu a všetci blogujeme alebo väčšina z nás to robí, píšeme a všetko, čo raz bolo povedané, je zachytené. Takže každý, kto má náznak pochybnosti o mojich slovách alebo o tom, že došlo k nejakému saltu, ako si, Jozef, povedal, tak nech si pozrie všetky moje napísané alebo vyslovené vety na túto tému včítane môjho vystúpenia v Národnej rade pri prejednávaní eurovalu a uvidí, že ani o piaď sa neposúvam inde. Stále tvrdím jedno, jediné, my si nemôžeme ako Pilát umyť ruky a povedať si, že je to vybavené, že my nič s tým nemáme a že tým ochránime Slovensko a slovenských občanov a slovenskú ekonomiku. Opak je pravdou. Keď my vystúpime z akejkoľvek snahy ovplyvňovať to dianie, aj keď sme malá krajina, tak zároveň sa vydávame napospas tej búrke, ktorá tu prebieha. My musíme byť aktívni, my musíme pristupovať k tomu so snahou ovplyvniť tie riešenia. To ovplyvňovanie spočíva v tom, akým spôsobom sa použijú prostriedky z eurovalu. A keď je tu pochybnosť o tom, či slovo použitie je dobré alebo či ho treba nahradiť slovom aktivizácia, výborne, ja som za to, ale veď toto bolo najmenej, ale až toto mal byť problém, upraviť ten text tak, aby to bolo. Veď viac hláv viac vie. A tým sa aj dostávam k tomu, že včera ten návrh uznesenia vyzeral ináč ako dnes práve v tom slove, kde sa mení slovíčko ukladá alebo slovíčko zaväzuje za slovíčko žiada. Totiž keď chceme prijať uznesenie, ktoré nie je v rozpore so súčasne platnou ústavou, tak môžeme navrhovať len také, ktoré je s ňou v súlade. A práve priatelia z KDH, kolegovia z KDH nás upozornili, že toto by nebolo v súlade s ústavou. A z toho dôvodu sme upravili ten text, aby v súlade s ústavou bol. Mne by tiež viac vyhovovalo omnoho tvrdšie a záväznejšie uznesenie, ale želanie nie je rozhodujúce pri danom momente, najprv musíme veci zmeniť, keď chceme. A tu prijímam návrh, ktorý bol povedaný, pretože naozaj tu nejde o hádku, tu nejde ani o predbiehanie sa, ale naozaj o snahu riešenia veľmi závažného problému.

    A teraz späť k použitiu týchto prostriedkov a prečo je to dôležité. No naozaj ja si nemyslím, ani som si to nikdy nemyslel, že za každú cenu zachraňovať bankrotujúce krajiny pred bankrotom, ktorý je nevyhnutný, je ekonomicky správne a rozumné. Je omnoho lepšie, keď je tá nevyhnutnosť a sa tá situácia nedá zachrániť, nepredlžovať agóniu danej ekonomiky a jednoducho povedať to, čo je reálnym faktom. Je tu bankrot, lebo bankrot je ozdravný proces aj v samotnej krajine, ktorá je tým postihnutá, nebola by prvá a nebude ani posledná, by pomohol postaviť sa na nohy.

    Takisto možné zúženie eurozóny. Zúženie a rozpad eurozóny sú dve rozdielne veci. Keď sa budeme pridlho brániť zúženiu eurozóny pokiaľ sa ukáže, že je to nevyhnutné, tak privedieme eurozónu k rozpadu, totálnemu. A to asi nechce nikto. Takže keď sa ukáže, a nebudem naozaj teraz tiež sa púšťať do toho, akým spôsobom sa to môže alebo nemôže stať právne a technicky, že je pre eurozónu lepšie, aby niektoré krajiny v nej neboli, pretože na to nemajú ekonomickú silu, tak to treba urobiť. A k tomu určite sa bude vyjadrovať a má sa vyjadrovať aj Slovensko, k tomu má svojimi rozhodnutiami takými alebo onakými prispievať aj náš zástupca v stabilizačných mechanizmoch. A k tomu potrebuje mandát, preto je toto uznesenie. A teraz keď dôjde k takejto situácii, my ju nevieme vylúčiť, k nej naozaj môže dôjsť, či už je to bankrot, či už je to vystúpenie Grécka alebo aj viacerých krajín z eurozóny, my všetci vieme, že to bude mať krajne nepriaznivé ekonomické následky. Nikto z nás nehovorí, že to práve pre to treba urobiť. My hovoríme, že nevieme zaručiť, že sa to nestane, pretože ekonomika ide svojou cestou a politicky ju vieme ovplyvňovať, ale nevieme absolútne zabrániť niektorým procesom, ktoré sa môžu ukázať ako nezvratné. Ale práve preto, zdôrazňujem, práve preto, kolegovia a kolegyne, musíme byť na tú situáciu pripravení, musíme mať v rámci Európy, nielen eurozóny, ale Európy pripravenú obrovskú masu finančných prostriedkov, ktorá bude pripravená na aktivizáciu, a by som správne používal termíny, a ktorá sa môže zapojiť nie do toho, aby sme udržiavali niekoho pri živote a mŕtvemu dávali umelé dýchanie, ale aby sme ju použili na udržanie ekonomiky v chode, na zabránenie likvidácie finančného sektora, od toho sa odvádzajúcu likvidáciu výrobných podnikov, ktoré by nemali financie na svoje fungovanie, a od toho sa odvíjajúcu likvidáciu desaťtisícov, státisícov, miliónov pracovných miest, ktoré by Slovensko zasiahli. Mohli by sme tak robiť, čo by sme chceli, nemuseli by sme byť v žiadnom eurovale. Keby sa toto stalo, Slovensko to zmetie, tá vlna by to zmietla všade, kam by dosiahla. A to by nebola postihnutá len Európa a celý svet. A práve na to sú dobré stabilizačné mechanizmy. Ale zároveň práve preto je dôležité, aby v tých stabilizačných mechanizmoch tie peniaze, ktoré tam sú, sa jednoducho nerozhádzali politickými rozhodnutiami, že ešte tu máme nejaké voľby, za dva roky si to pomyslia vo Francúzsku alebo v Nemecku alebo kdekoľvek inde, tak ešte treba udržať nejaký stav, avšak použiť peniaze, pretože potrebujú dobre vyzerať pred voličmi. Na toto určite nie sú, ale na ekonomicky opodstatnené záležitosti, ktoré ochránia našich občanov. A k tomuto by sme chceli prispieť. A k tomu by Slovensko malo mať ambíciu prispievať v rámci orgánov, ktoré o tom budú rozhodovať v rámci debát, ktoré sa tomuto budú venovať.

    Aj keď svojou váhou nikdy nebudeme rozhodujúca krajina, ako som povedal, aj v debate o eurovale, zopakujem to znovu, môžeme byť tým kamienkom, ktorý spustí lavínu zdravého rozumu, čo bude smerovať k tomu, že naozaj musíme si uvedomiť ekonomickú situáciu a politické rozhodnutia podriadiť ekonomickým cieľom, a nie politickým cieľom. A preto, hovorím, bolo to správne, som aj ja hlasoval za vytvorenie európskych stabilizačných mechanizmov. Ale zároveň dvíham varovný prst nad tým, aby sme posielali tieto peniaze do čiernej diery akejkoľvek, nech sa volá akokoľvek. A určite ani jeden z týchto mechanizmov nebol vytvorený preto, aby sa zachraňovalo Grécko, ale preto, aby sme sa chystali na ekonomickú situáciu, ktorá sa môže sťať krutou realitou, keď zbankrotuje Grécko totálne, keď vystúpi z eurozóny, alebo akékoľvek ďalšie iné krajiny. A na to sa máme koncentrovať. A preto si myslím, že je správne prijať takéto uznesenie. Kolegovia z SaS mohli navrhnúť vylepšenie toho textu. Neurobili tak. Ale však ešte sa k tomu vrátime pri schvaľovaní zmluvy. Ale prijatie tohto uznesenia nie je v rozpore s ničím, čo ste tu povedali, Jozef, čo si ty povedal. Ja myslím, že, naopak, to podporuje práve to tvrdenie, že to potrebujeme.

    A voči kolegom a poslancom vládnej strany SMER. Bremeno zodpovednosti je na vás. Ale ja si myslím, že aj vám by pomohlo, keby ste mali alebo vaši predstavitelia, pán minister financií mal pri takýchto krokoch a rozhodnutiach silný mandát Národnej rady. A preto aj pre vás by bolo dobré, aby sa aktivizáciou prostriedkov z eurovalov alebo stabilizačných mechanizmov zaoberala Národná rada a by ich schvaľovala, tak ako to robia v Nemecku, aj tam predsa majú aj opozíciu, aj koalíciu a nemajú na všetko rovnaký názor, napriek tomu tam o tom rozhodujú vo svojom parlamente.

    Takže myslím si, že naozaj toto je uznesenie, ktoré nemá žiadnu ideologickú, ľavicovo-pravicovú ambíciu, ale hľadá mechanizmus, ktorý dá najväčšiu šancu ochraňovať záujmy slovenských občanov a strážiť ich peniaze, pretože to sú ich peniaze, o ktorých všetci budeme rozhodovať. Zatiaľ o tom rozhoduje naozaj vyšší štátny úradník, maximálne vláda. A ja si myslím, že mala by mať za sebou silný mandát Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, my sme si už viaceré tie veci vydiskutovali aj včera v televízii, takže len doplním krátko.

    Hovoríte o tom, že Slovensko by malo byť kamienkom, čo spustí lavínu, to sedí, to je v poriadku. Len mám skôr pocit, že vy sa snažíte byť lavínou, čo spustí kamienok. To znamená, áno, máme ovplyvňovať veci a máme byť aktívni, ako hovoríte, ale to sa dá robiť aj inteligentne, bez toho, aby sme robili veľké ramená, veľké svaly na celú Európu, ako to bolo za bývalej vlády. Dá sa to robiť tak, že naozaj vláda získa dôveru, získala ju, pán minister financií bude zastupovať naše záujmy určite rozhodne inteligentnejšie, ako to robili jeho predchodcovia alebo jeho predchodca. A mám pocit, že tie riešenia, ktoré môžeme priniesť, sú potom efektívnejšie a nie sú také ťažkopádne, ako navrhujete vy.

    Ale čo ma najviac mrzí na tom vašom návrhu, na tom uznesení je určitá schizofrénia, pretože keď bol ministrom financií pán Mikloš, vtedy ste nežiadali o takéto uznesenie. Keď zasadá Medzinárodný menový fond a prijíma nejaké pôžičky a prijíma nejakú pomoc, nežiadate takéto uznesenia a ide o ten istý mechanizmus. Čiže nerozumiem celkom tomu vášmu návrhu a tejto schizofrénii.

    A posledná poznámka, veď v eurovýbore je možnosť tieto veci prediskutovať, nie je tam žiaden problém. Pán Štefanec, ktorý sedí vedľa vás, vám to určite vysvetlí. Tam problém neexistuje. To znamená, že mám pocit, že vykopávate otvorené dvere, ale očividne chcete vyslať nejaký politický signál, v poriadku, ale neviem, či toto je tá vhodná forma. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Pán poslanec Blaha, vy ste povedali, že treba také inteligentné riešenie, nie také, ako navrhujem. Tak ja sa len spýtam, či v Nemecku sú blbci, a nie inteligentní, keď tam o tom diskutujú v pléne, dokonca v obidvoch komorách parlamentu. Neviem, či práve toto slovo bolo to správne, ktoré ste použili.

    A z hľadiska toho, že sme to nenavrhovali v predchádzajúcich diskusiách. No to nie je pravda, že sme to nenavrhovali. My sme práve v okamihu, keď sa lámalo to, či bude vyslovená dôvera alebo nedôvera vláde, či padne alebo napadne, ponúkali práve ako riešenie strane SaS, ktorá vtedy mala zásadný postoj, že nielenže budeme o tom diskutovať, ale že jedna strana bude môcť zablokovať akékoľvek rozhodnutie, keď s tým nebude konsenzus. Takže my sme ponúkali omnoho tvrdšie riešenie, ako ho teraz navrhujeme. Teraz navrhujeme diskusiu v pléne, kde, samozrejme, väčšina nakoniec prijme rozhodujúce stanovisko. Takže to nie je to, že by sme zrazu na niečo prišli .

    A tá situácia, Medzinárodný menový fond a iné veci. Naozaj všetci sa určite zhodneme na tom, že situácia je úplne iná a zo dňa na deň horšia, že naozaj stojíme možno na prahu ďalšej veľkej krízy. A preto musíme sa k tomu vedieť zodpovedne postaviť a zapojiť sa do toho všetci. Veď my vám podávame pomocnú ruku.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, opäť raz tu máme tému slovenských peňazí odtekajúcich do Grécka alebo niekam inam. Počuli sme od môjho predrečníka Ľudovíta Kaníka, že EFSF, teda dočasný euroval, nebol vytvorený, aby sa zachraňovalo Grécko. Tak poďme sa teda na to pozrieť.

    Najprv dovoľte mi, aby som vám priblížil celé to trápenie s Gréckom. V januári 2010 došli prvé nejaké obláčiky, kde sa začalo teda hovoriť o tom, že Grécko bude v platobnej neschopnosti. Hovorilo sa krátko na to najprv, že to zvládne samo, ale potom krátko na to o 30 mld., potom 60 mld., potom 110 mld. To bol ten prvý balík, kde táto Národná rada mala odvahu povedať nie. A slovenským daňovníkom tým ušetrila takmer 800 mil. eur. Bola to zrejme iba nejaká svetlá chvíľka, lebo potom sa už nálady začali meniť. A podaktorí mali dojem, že musia byť tí dobrí Európania, lebo dobrí Európania, skrátka, sú solidárni a posielajú peniaze aj do štátov, ktoré šafárili od buka do buka a ktoré sú ďaleko bohatšie. Počuli sme napr. aj od pani premiérky prísľuby, že do Grécka nepôjde ani cent. To sme počuli aj od bývalého ministra financií. Dňa 1. júla minulého roku sa však situácia zmenila. Tu v Národnej rade sme počuli, dobre, nepôjde naďalej ani cent, vystavíme záruky 350 mil. Dňa 21. júla minulého roka to nebola pravda, bol daný prísľub v Bruseli, že záruky budú 800 mil. eur. Ani nie štyri mesiace neskôr 26. októbra na samite v Bruseli zástupcovia Slovenska schválili 1,155 mld. eur. To je to, čo táto vláda teraz musí šetriť. Tam sme sľúbili záruky do Grécka. V skutočnosti v januári nakoniec Slovenská republika súhlasila so zárukami vo výške 1,3 mld. Zároveň sme boli ale ubezpečení, to sú len záruky, to je len papier, to je v podstate nič, ani nedôjde k ich naplneniu. Pripomínam, že tieto záruky sú neodvolateľné a bezpodmienečné. A to, že sa nejedná len o nejaké papieriky, potvrdzuje aj to, že slovenský štátny dlh kvôli zárukám, ktoré sme vystavili z dočasného eurovalu pre Grécko, stúpol zo 47 % na vyše 50 %. Toto je holý fakt a netvárme sme a neklamme sa, že Slovensko neplatí do Grécka. Ako vieme, v Grécku boli prednedávnom voľby, ani na štvrtýkrát sa nepodarilo zostaviť vládu. A je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k novým voľbám. A keď sa toto stane, tak je vysoká pravdepodobnosť, že strana, ktorá získa najviac poslancov, bude združenie SYRIZA, ktoré odmieta úsporné tie austerity programy, úsporné programy Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, tzv. trojky. Čo potom? Potom možno Grécko vystúpi z eurozóny, možno bude musieť vystúpiť a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyhlási platobnú neschopnosť. Keby Grécko bolo vyhlásilo platobnú neschopnosť pred dvomi rokmi, mohlo mať to najhoršie za sebou, Európa mohla mať ušetrených veľa, veľa peňazí a veľa, veľa problémov. Dva roky sa tu samituje, dvadsaťštyri mesiacov, za túto dobu bolo 23 samitov, desiatky špičkových top predstaviteľov Európy sa venovalo jednému Grécku, dva roky riešime krízu a všetky podstatné ukazovatele sú horšie. Dlhy v Grécku sú oveľa vyššie, v celej eurozóne alebo v Európskej únii sú vyššie, nezamestnanosť je vyššia v Grécku, 25 %, v Španielsku tiež, ratingy sú nižšie a riešenie krízy je v nedohľadne.

    Dovoľte mi teraz povedať pár slov k tomu, keď Grécko vyhlási platobnú neschopnosť, čo nás to bude stáť. Je to suma 2,3 mld. eur. A skladá sa z piatich položiek. Prvá pôžička Grécku, tá, ktorej sa Slovensko nezúčastnilo, medzičasom je to 72 mld. eur, ktoré budú platiť krajiny eurozóny, nákup dlhopisov, ktoré nakúpila Európska centrálna banka v rozpore s platnými predpismi, 45 mld. eur, Slovensko bude znášať podiel na strate, ktorá z tohto vznikne vo výške 318 mil. eur, zúčtovací systém TARGET2, o ktorom drvivá väčšina ľudí nemá ani poňatie, že existuje, vygeneruje stratu 103 mld., podiel Slovenska 1,58 mld. eur, druhý program, záchranný program pre Grécko z dočasného eurovalu, o ktorom som práve hovoril, medzičasom čo už stihli Gréci za tú krátku dobu vyčerpať, 77,2 mld. eur, podiel Slovenska 824 mil. eur, a tam až v trvalom eurovale bude to dočasné zníženie, tu zníženie nemáme žiadne, a posledná položka ručenie cez Medzinárodný menový fond 48 mld. eur. Dokopy budú náklady na výstup Grécka 347 mld. eur, to je, samozrejme, nepredstaviteľná suma, to je päťkrát toľko, čo Slovensko vyprodukuje behom jedného roka. A náklady Slovenska budú 2,3 mld. eur, to je 420 eur na každého jedného obyvateľa. Tomuto sme sa mohli vyhnúť, keby bolo bývalo dovolené Grécku skrachovať hneď na začiatku pred dvomi rokmi, ako kríza začala, keby Grécko skrachovalo v súlade s článkom 125 Lisabonskej zmluvy, ktorý vraví, že za svoje záväzky si ručí každá krajina sama.

    Teraz máme na stole zmenu Lisabonskej zmluvy a to článok 136, aby mohli vzniknúť záchranné mechanizmy. Tento článok je nutný preto, aby mohol vzniknúť trvalý euroval. Garantujem vám, že keď vstúpi Slovensko do trvalého eurovalu, tak sa definitívne stalo vazalom Bruselu, nepodceňoval by som to, ale my tu nebudeme rozhodovať v podstate o vôbec ničom, čo sa bude týkať peňazí. Takmer celý rozpočet bude dedikovaný, bude skrátka posunutá kompetencia o rozhodovaní slovenského rozpočtu do Bruselu. Z tohto parlamentu bude zoskupenie bábok. Upozorňujem na to, že trvalý euroval na čele s človekom, ktorý bude mať absolútnu imunitu, je mimoriadne nebezpečná vec. Trvalý euroval bude použitý na to, aby boli napr. zachraňované súkromné banky v Španielsku, možno vo Francúzsku, aby boli zachraňované nejaké iné krajiny. A pripomínam, Slovensko zachránilo svoje banky samo. Stálo nás to 12 % HDP. Tam nám nepomohol nikto. Celé tie reči o solidarite sú jednoducho chlácholenie, hráme sa tu na dobrých Európanov, rozprávame si, ako musíme byť stabilný a zodpovedný partner. A rútime sa rovno do priepasti ,a to ešte aj s najväčším podielom. Slovensko v porovnaní so svojimi priemernými mzdami platí na záchranu Grécka úplne najviac. V trvalom eurovale sa to zmení iba dočasne na dobu 9 rokov, potom budeme musieť spätne všetko doplatiť.

    Veľmi ma prekvapuje, že ľuďom ktorí inak majú plné ústa rečí o národno-štátnych záujmoch, toto vlastne nič nerobí, ktorí skrátka sú servilní voči Bruselu, ktorí si nedokážu nič iné predstaviť, ako poslušne na všetko, na čokoľvek, čo z Bruselu príde, povedať áno. A dnes vieme, že sú veci, ktoré nám škodia, ktoré reálne našej krajine škodia, celkový dlh stúpol zo 47 % na vyše 50 %. Nieže tu maľujem čerta na stenu, toto je skrátka holý fakt. Slovensko ešte štyri roky dozadu malo jeden z najnižších štátnych dlhov v Európe, 27 %, dnes ho máme vyše 50-percentný aj vďaka tomu, že sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko, ktoré je dva roky v krachu, a tvárime sa, že všetko je v poriadku, že to musíme urobiť pre stabilitu eura, a pritom okrem toho, že mrháme peniazmi slovenských daňovníkov, likvidujeme našu vlastnú menu euro, robíme všetko preto, aby euro zaniklo.

    Na záver mi dovoľte povedať pár slov k návrhu našich ctených kolegov z opozície. Samozrejme, tento návrh je správny, už či v nejakej silnejšej alebo slabšej forme, určite je to správny smer, ktorým sa treba vybrať, a to preto, aby z tejto Národnej rady nebola rada bábok, ale aby tu padali tie dôležité rozhodnutia. Aj keď chápem, že momentálne na základe demokratických a legitimných volieb má strana SMER veľkú väčšinu, napriek tomu je dobré, aby tu v parlamente sa o tom diskutovalo a sa to tu rozhodlo. Preto vo svojej podstatne tento návrh podporujeme. Na druhej strane keď to naozaj nemá byť iba nejaký bezzubý tiger, tak je dobré spraviť takýto návrh, remeselne správne vypracovaný. Je nutné zmeniť zákon č. 397/1994 Z. z. A nesúhlasím s argumentom, pán Fronc to bol, že na slovo zaväzuje nemáme ústavnú väčšinu. Pán Fronc, tvárite sa, ako keby na zmenu zákona sme mali potrebnú väčšinu, nemáme väčšinu na vôbec nič. Preto si myslím, to nemá byť argument. Poďme meniť len zákon, lebo s našimi 67 hlasmi to vieme „ukočírovať“. Spravme to rovno poriadne. A myslím si, že keď to bude poriadne spravené, tak aj kolegom zo strany SMER sa to bude veľmi ťažko odmietať. A preto by sme im nemali dávať zámienku nás vysmiať, že sme došli s "diletantično" vypracovaným návrhom, ktorý patrí do úplne iného zákona. A preto navrhujem, tento návrh, Ľudovít, aby sme vypracovali spoločne a predložili ho, keď budeme rokovať o zmluve k trvalému eurovalu, lebo takto len dávame úplne zbytočnú zámienku nás vysmiať, že predkladáme neodborne zle návrhy, i keď s dobrou myšlienkou, a blížime sa práve k tomu, že akurát len politikárčime. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Kaník, pán poslanec Blaha, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja som veľmi rád počul, že tento návrh je správny, že ideme správnou cestou a že treba takýmto spôsobom ísť, to je podstata veci. Nemyslím si, že je akýmkoľvek spôsobom neodborne alebo akokoľvek inak pripravený. Je to uznesenie, ktoré má väčšiu, tvrdšiu formuláciu alebo mäkšiu formuláciu, závisí od toho, čo nám súčasne platná legislatíva umožňuje. Prijatie tohto uznesenia nijakým spôsobom neobmedzuje to, čo, Richard, si navrhol, poďme vypracovať novelu zákona a tak ďalej. Veľmi to vítame a určite sme za to, ale to sú kroky, ktoré nijako sa nevylučujú vzájomne. A je dobré, že dneska o tom rozprávame, pretože sa naozaj reálne ukazuje silná potreba venovať sa tomuto problému, riešiť tento problém a hľadať cesty a riešenia, pretože keď sa tak vrátim trošku, keby v tom čase, ktorý tak podrobne opísal Jozef Kollár pri tom zužovaní mandátu, bola vôľa na kompromis, lebo naozaj tam išlo len o nesúlad v jednom bode, tak ten mandát mohol byť veľmi výrazne zúžený. Ale práve neochota na akýkoľvek kompromis spôsobila, že nebolo prijaté nič, že niekedy treba vedieť ísť pekne krok za krokom, aby sme sa nakoniec dostali tam, kam chceme, do cieľa.

  • Pán poslanec Blaha s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, podľa mňa váš príhovor bol dôkazom toho, aké je dobré, že nám nevládnu účtovníci, pretože na vládu je potreba štátnikov a politikov, pretože keby o všetkom rozhodovali iba účtovníci, dopadlo by to tak, že vy by ste si pred dvoma rokmi povedali, že treba, aby živelne skrachovalo Grécko. A podľa vašich predstáv by ste si len vyčiarkli účtovnú položku Grécko. No ale tak to nefunguje, vy ste nezarátali politické náklady, sociálne náklady, ekonomické náklady, aké by to malo na eurozónu, vy ste si len vyčiarkli položku Grécko. To už je len úžasná úvaha, naozaj klobúk dole, nazval by som to vašimi slovami, "diletantično" vypracovaná.

    No a čo sa týka toho, čo ma naozaj mrzí, to je to, že slovenskí liberáli a liberálne strany, veľmi významný prúd v európskej politike, sa dneska dávajú do jednej rodiny s takými politikmi ako Le Pen, talianski fašisti, zo Zlatého úsvitu v Grécku, Praví Fíni a podobne. Je naozaj na zamyslenie celý slovenský liberalizmus. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Richard, ďakujem za veci, ktoré si povedal, lebo vracajú vlastne ten problém, ktorý teraz rezonuje v celej Európe, naspäť tam, kde sme ho videli predtým, než sa na základe neviem čoho, ale nakoniec rozpadla naša bývalá vláda. Mnohí ľudia vrátane našich bývalých koaličných partnerov už chápu, že my sme vtedy mali pravdu, že veci, o ktorých sme hovorili, sa stanú. Keď zástupcovia Európskej únie a Európskej komisie rozprávali o tom, že Grécko podržíme za každú cenu, nie je šanca, že by vypadlo z eurozóny, a my sme vtedy tvrdili, že sa to musí stať, tak už dnes všetko napovedá tomu, že sa to nakoniec stane.

    Je zaujímavé rozprávať možno ústami niektorých našich kritikov o tom, že by nemali vládnuť účtovníci. Ja často súhlasím s tým názorom. Ale na druhej strane aj politik alebo štátnik by mal vždy myslieť na to, že má iba obmedzený rozpočet, obmedzený počet peňazí a akonáhle začne svojimi politickými a štátnickými krokmi míňať viac, než si môže dovoliť, tak smeruje presne do toho marazmu, v ktorom je teraz Európska únia a na ktorý mieni naša sociálnodemokratická vláda nastúpiť do vlaku, ktorý sa volá európska cesta. A napriek tomu, že všetci vidíme, že ten vlak sa rúti do nie do pekných miest, tak len kvôli tomu, že má na sebe nápis európska cesta a toto je európska cesta a toto je európsky spôsob rozmýšľania, tak my naň naskočíme a do tých nepekných miest sa na ňom so zbytkom Európy budeme viezť. Výborne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, neviem, či to je dobrá cesta, ktorá sa tu deje, že opozičné strany medzi sebou hrajú pingpong. No tak do toho sa nemienim zapojiť celkom iste. Ale ja vysvetlím, keby tam zostalo to slovo zaväzuje, tak musíme, aby sa dalo to naplniť, zmeniť aj zákon, a to dokonca ústavný zákon, pokiaľ tam bude to slovo žiada, tak to je slabé. A ja s vami súhlasím, že je to slabé, ale je to prijateľné. A nemám problém, ak dáte návrh ústavného zákona, taký ústavný zákon podporiť v tomto smere. A jednoducho, keď prejde, budem rád. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Najprv na kolegu Kaníka. No to navrhované uznesenie už je bezzubé len preto, lebo nahradzuje slovo zaväzuje slovom žiada. Pán poslanec Fronc práve teraz vysvetlil, prečo to je. No len pripomínam, 13. či 14. októbra minulého roku sme behom dvoch hodín dokázali zmeniť ústavu. A keď bola teda všeobecná vôľa všetkých, čiže keby naozaj vôľa bola, toto určite problém nie je. Myslím si, že mali by sme predkladať veci, ktoré sú po odbornej a aj po účtovnej stránke v poriadku a obstoja a nedávať dôvod na to, aby na nás mohli kolegovia ukazovať prstom, že skrátka bezzubé, "diletantično" vypracované návrhy predkladáme.

    No a ešte teraz pár slov k pánovi Blahovi. Ale sa nedá dívať na to z pohľadu účtovníka, lebo že som nezohľadnil náklady ekonomické a sociálne, tak som vás teraz citoval. No je jedno, čo ste tým mysleli. Ale, pán Blaha, viete, hráte sa na veľkého štátnika a zabúdate, že o peniaze ide až na prvom mieste. A slovenskí ľudia keď jednoducho budú mať menej peňazí preto, lebo ich postihnú tie vaše istoty, ktoré ste im nasľubovali, tak potom im bude úplne jedno, že vy ste boli za veľkého fešáka v Bruseli a tam sa nechali tľapkať po pleci a veľmi štátnicky ste povedali, že my budeme krvácať kvôli Grékom. Ide vždy o peniaze.

    No a posledné sekundy využijem, aby som ešte reagoval na rečníka jednou krátkou poznámkou. Ten § 136 vlastne vytvára predpoklad na prijatie trvalej zmluvy, trvalého eurovalu. A to je čistá záhuba pre celú menu. A preto nebudeme súhlasiť s tým, ani s tým § 136.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Osuský, pán poslanec Hlina, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Osuskému.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, slovenčina a jej jazykové bohatstvo, ktoré sa postupne vplyvom času a sveta okolo mení a modernizuje, poznali formuláciu, príde čas rátania. Hovorili sme si to keď nie my, tak naši predkovia v zlých časoch, keď sme k tomu času rátania upierali pozitívnu nádej, keď sme pod časom rátania mysleli to, že "pravda sadne na prestol" a naša vec zvíťazí. Pravda je, že to, čo budem teraz hovoriť, ma tak ako môj prejav po eurovale nebude tešiť. Ale je zrejme osudom niektorých angažovaných občanov, ku ktorým sa rátam, že nám ostáva neradostný pocit, že nám dejiny dali za pravdu, ale nebolo to nič pozitívne. Čas rátania prišiel. Čas rátania prišiel a na stôl dosadá účet. A to, že sme pri proroctve toho času rátania mali pravdu, je slabá útecha. Fidel Castro po súde, po útoku na kasárne Moncada v prvej polovici päťdesiatych rokov povedal pamätný výrok, ktorý v jeho prípade sa nakoniec neukázal pravdivý, ale povedal ho s pocitom, že to tak bude: „La historia me absolvera.“ („Dejiny mi dajú za pravdu.“) Ja som nerád, že nám dejiny dávajú za pravdu, že dávajú za pravdu mojim priateľom z OKS, mojim priateľom z SaS. Nie sme radi, že nám dejiny dávajú za pravdu. Účet padá na stôl a mňa napadá jeden iný všeobecne známy pojem: Účet padá na stôl, ale aký pocit vyvoláva? Ten pocit je zhrnutý v titule známeho českého filmu Vrchní, prchni. Ten účet, ktorý padá na stôl, je skutočne smutný a „prchnouti“ by bolo najlepšie, ale niet kam, lebo to, čo hovorím, to hovorím nielen o občanoch Slovenskej republiky a ich politických reprezentantoch, ale i o Európanoch a ich reprezentáciách.

    Bolo neuveriteľné, ako nepochybne vzdelaní a inteligentní ľudia dokázali zatvárať ľudí pred evidentnou realitou, ako si dokázali verejne a záväzne a pateticky klamať do vrecka. Malé dieťatko keď si zakryje oči, tak sa domnieva, že ho nikto nevidí. Pštros strčí hlavu do piesku. Ale toto nerobili malé deti ani pštrosy, to robili ľudia, ktorým ich voliči dali zodpovednosť za svoju prítomnosť a budúcnosť. A bolo neuveriteľné, koľkokrát z početných "postsamitových" eufórií prichádzali reprezentanti krajín s informáciou: „Zachránili sme eurozónu, zachránili sme vaše úspory, zachránili sme budúcnosť.“ Keďže sa trochu venujem histórii, inak čoby lekár z povolania, napadá ma jedna podobná situácia z hľadiska zatvárania očí a patetických slov. Keď sa na jeseň roku 1938 vrátili neslávni aktéri mníchovskej dohody do svojich krajín, privítali ich ovácie nadšených obyvateľov, ktorí im uverili. Na balkóne Buckinghamského paláca stál vedľa Georgea VI. a kráľovnej premiér Neville Chamberlain a oznámil davu pred Buckinghamským palácom, že zachránil mier pre Európu, na letisku mával kúskom papiera, mníchovskou dohodou, keď chcel, zrejme aby i on sám a Briti uverili, že je to tak. Urobil to tvárou v tvár zbrojaceho Nemecka, tvárou v tvár obsadeniu Porúria, tvárou v tvár pošliapaniu všetkých dohôd o armádnych limitoch, tvárou v tvár vybombardovanej Guernice légiou Condor. Urobil to po anšluse Rakúska. Po všetkom tom, čo sa stalo, sa chceli politici sami a potom svoje národy presvedčiť, že zachránili mier pre Európu. V tom čase v britskom parlamente bola aj iná sorta, ktorej reprezentantom bol Winston Churchill. To, čo vtedy hovoril, sa naplnilo, ale mali ho za vojnového štváča. I my sme boli pred časom označovaní za nepriateľov Európy, za tých, ktorí nie sú solidárni, za tých, ktorí škodia spoločnej veci.

    Kolega Kollár hovoril o mimoparlamentných zónach. "Mimodemokratické" zóny v Európe už vznikli vtedy, keď euroústava narazila na vôľu občanov, ktorým bola predložená na hlasovanie. Už vtedy cúvli tí, ktorí tvrdili, že Európania to chcú, na vlastnú, parlamentnú pôdu, a nedali občanom možnosť vyjadriť sa. I tento parlament sa stiahol do tejto miestnosti a rozhodol. Urobil tak a mal by aspoň, tak ako iné parlamenty dodržiavať to, k čomu sa zaviazal, t. j. to, že z ústavy platí, nech už sa volá akokoľvek, že je nemožné platiť dlhy za iných. "Európa" nemala guráž predložiť zmenu ústavy v tomto bode na verejné hlasovanie. "Európa" napriek tomu sa rozhodla bez ohľadu na nezmenenosť príslušného paragrafu platiť dlhy za iných.

    Kedysi ten tandem merkozy mal pocit, že robí štátnické kroky. Teraz ten tandem bude trhať ojom, možno každý do inej strany. A je pravda, že by to mohol byť aj tandem, ktorý by sme mohli nazvať merkoland. Ale napadá ma skôr to krásne francúzske slovo, ktorým v jednej zo svojich nesmrteľných scén klasik učí nás divákov záhadám cudzích jazykov.

  • Sám sa priznám, od tej doby viem, že znamená töpörtyű, pre poučenie neznalcov uhorského jazyka, akým som i ja, oškvarok.

  • A v tejto scéne Julo Satinský bilancujúc poetickosť slova merde hovorí veľmi pregnantne a po slovensky o tom, aké je to poetické a pekné. To, samozrejme, čo sa bude diať teraz, nebude zrejme ani poetické, ani pekné.

    A ak sa tu dnes navrhuje znenie textu, kde je miesto slova „zaväzuje“ slovo „žiada“ v súlade s možnosťami, aké máme tvárou v tvár ústave, tak sa domnievam, že i naši kolegovia zo strany SMER, tobôž vo svetle faktu, že tu majú pohodlnú väčšinu, a nech je už diskusia o tom, že sa vláda zaviaže a predloží všetky budúce veci takéhoto charakteru do tohto pléna, tá vláda predsa vie, že tu má pohodlnú väčšinu, prečo teda neprijať v rámci iných úprav ústavy v čo najbližšom čase to, aby tento parlament v tomto bode podobne ako Bundestag mohol rokovať pri absolútnej "hlasovacej bezpečnosti" strany SMER o týchto veciach jednoducho kvôli zodpovednosti pred dejinami, lebo aj naši kolegovia zo strany SMER budú stáť v tomto bode na súde dejín, tak ako to povedal Jan Sladký Kozina, že „hin se hukáže, hdo z nás“ mal pravdu. Takže nemali by sme sa báť diskusie o niečom, o čom sa neboja diskutovať v parlamentoch vyspelých demokracií. A domnievam sa, že to rozhodnutie upraviť ústavu v tomto bode nie je propagandistický manéver v prospech dnešnej opozície, ale je to jednoducho prejav zodpovednosti parlamentu ako zástupcu občanov pred tými občanmi.

    Počúvam tu dnes pekné slová o tom, že "máme ovplyvňovať", i keď sme stále malí. Veľmi sa mi to páči. Ja som bol toho názoru, ale vtedy, keď sme to pred necelým rokom hovorili, tak sa mi dostalo odpovede otázkou: "A viete si predstaviť, ako ja predstúpim pred novinárov s tým, že náš parlament povedal nie?" No nie je to veľmi príjemný pocit, ale jednoducho, ak majú malí povinnosť, i keď sú malí, tak by si to mali uvedomovať vždy. Ja som si to, s dovolením, uvedomil, ale bol som poučený, že ak si to uvedomujem tak, ako som si to uvedomil ja, tak som nepriateľ Európy a budem páriom a budem za plotom a budem vyhnanec len preto, že som chcel ako "malý" mať iný názor, ako mali veľkí. A nechajme teraz stranou, či bol správny alebo nesprávny. Ja som pevne presvedčený, že názor tej hŕstky bol správny a že sa mýlila väčšina, ako sa to niekedy stáva, lebo je veľký omyl myslieť si, že vo väčšine je vždy pravda. Väčšina bola v tejto miestnosti i počas noci dlhých nožov a nedá sa povedať, že mala pravdu. Hádam si to tu myslí málokto.

    Domnievam sa, že sme zodpovední za budúcnosť tejto krajiny, za budúcnosť všetkých občanov, za budúcnosť ich úspor, za budúcnosť ich kúpnej sily. Gréci, tí, ktorí na to majú, si kupujú nehnuteľnosti v Londýne. Dávajú tým najlepší signál, ako veria tomu, čomu ešte chce veriť zbytok Európy. S dovolením, neverím.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil s faktickou poznámkou žiaden pán poslanec, odovzdávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte aj mne niečo povedať k tejto veci.

    Na úvod len. Naozaj je ťažké bojovať za veľké veci, keď to mastíme Francúzom, takže preto asi tých ľudí je tu menej. Pán Osuský, aj pán Miškov či poeticky alebo nepoeticky slovo, ktoré ste tu spomínali, je stále nadávkou. A je možno na zvážení, či patrí alebo nepatrí do Národnej rady. To už nechávam naozaj na zvážení každého. Poslanci strany SMER, ktorí ste ešte nešli záhradkárčiť, kľudne to choďte robiť, nič sa nestane, kľudne sa môžete zdržať aj v bufete, tu sa nič nedeje, vážení, tuná sa bijú SaS-kári s SDKÚ a mastia sa hlava-nehlava.

    Ja ešte trošku pridám do toho, osvetlím aj čiastočne systém, ktorý je u nás v klube. My poznáme také stanoviská ako väčšinové stanovisko klubu a stanovisko klubu. K tejto veci, k návrhu pána Kaníka bolo prijaté väčšinové stanovisko klubu, to znamená, neboli všetci zaň, ja som bol proti návrhu. A dovoľte mi povedať, prečo som tak urobil. Najlepší spôsob, ako niečo nepresadiť, je predložiť to takýmto spôsobom. Postupnosť sita, a potom hľadáme dohody, proste nefunguje. Ja netvrdím, že som odborník na autorské právo, ale trošku tomu rozumiem. Existuje také niečo, sa to volá, že právo prednosti, vzniká podaním návrhu. Pán Kaník, ak sa tak bojí, že príde o autorstvo toho návrhu, tak nemusí sa báť. Už len podaním návrhu vzniká toto právo prednosti. Čiže kľudne keď má pocit, že prišiel na geniálnu a dobrú vec, mohol zavolať, mohol to povedať, mohli sme diskutovať, mohli sme hľadať. Na konci by sa určite nezabudlo, že pán Kaník bol prvý, ktorý s tým prišiel. Na to však je potrebná trošku taká veľkosť. Ja nehovorím, že pán Kaník ju v sebe nemá, ale je potrebná, ba až nevyhnutná v tom, že mi nejde o autorstvo, ale o to, aby to vyšlo, aby sa to podarilo, obzvlášť, ak je to dobrá vec, ktorá je potrebná a nevyhnutná. SDKÚ nevie počítať. Tento návrh neprejde a v zásade teraz nikoho nezaujíma, či je dobrý alebo zlý, neprejde, lebo SDKÚ nevie počítať. Neprejde aj preto, lebo je predložený tak, že z neho nejde rešpekt. Pán minister pred ním nemá absolútne rešpekt, čiastočne to povedal aj pán Sulík, že sa podobá na trošku bezduchého tigra. Tak to je žiaľ. Túto pravdu si treba povedať. Ja nebudem robiť štatistu pri potvrdení faktu, že SDKÚ trpí schizofréniou. Keď SDKÚ vedela kvôli eurovalu pochovať aj ich vládu, teraz si naivne myslí, že aj iná vláda kvôli SDKÚ pochová euroval. Mne čiastočne SDKÚ pripomína myš, ktorá ide vedľa slona a hovorí, že ale dupáme. A stále sa pasuje. Len žiaľ už nie je. Ja som už aj minule pána Freša na jednom sedení vyzýval, že nech zabudnú na tú rétoriku. Mali ja neviem päť-šesť či koľko percent, no nie sú lídrom. Naozaj k tomu je ešte pre nich veľmi ďaleká cesta. SDKÚ dobre vie, že bez dohody so stranou SMER je toto vyhlásenie len výstrelom do tmy, pričom maximálnym efektom bude možno zopár článkov, a možno ani nie, v niektorom médiu a pomôže tak možno nejakej skupine, ktorá sa profiluje v SDKÚ a bude to potrebovať na sobotu. Tam bude asi to veľmi tesné.

    Čo sa mňa osobne týka, ja som to pripravený podporiť, aktívne sa príp. zapojiť do nejakej komisie, možno by stálo za to nad tým pouvažovať, zloženej zo zástupcov možno prierezovo všetkých, ak je naozaj to, čo práve rozprával pán Sulík, nevyhnutné riešiť tak, ako on hovoril, ale to riešenie sa nájde prierezovo, lebo, žiaľ, aj keď SDKÚ nevie počítať, ja počítať viem. V prípade, že by k takejto komisii nedošlo, a ja teda tej naivity už mám čoraz menej v sebe, tak čo sa mňa týka, tak ja sa rozhodnem podľa aktuálne dostupných informácií pri predkladaní, teda ak bol predložený ten návrh, slobodne, samozrejme, vedomý si svojej zodpovednosti. Ale nakoniec poviem, že vážení, ja som tu nebol, keď ste to celé namotali, takže budem to len operatívne vyhodnocovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, už nemastíme, už je remíza a obávam sa, že dopadneme veľmi zle. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, odovzdávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ústne prihlásenému do rozpravy.

  • Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, pred časom som sa spolu so zástupcami európskych seniorov stretol v Berlíne s nemeckou premiérkou Merkelovou, ktorá začala prejav tým, že práve telefonovala s americkým prezidentom a povedala mu vtip a začala ho hovoriť otázkou, aký je rozdiel medzi komunizmom a kapitalizmom, komunizmus najprv inštitúcie poštátnil a potom ich zruinoval, v kapitalizme je to naopak, najprv sa inštitúcie zruinujú, potom sa poštátnia.

    Slovensko ako člen Európskej únie, myslím si, sa musí viac Bruselu snažiť o zmenu súčasného, najmä svetového finančného systému, v ktorom mnoho stojí na špekuláciách, pričom je odtrhnutý od produkcie a reálnej ekonomiky. Kríza je aj výzva a šanca. Ale málo hovoríme u nás aj tu v parlamente o príčinách, a teda aj o možnostiach riešenia tejto krízy. Za krízou je chamtivosť ľudí, zvyšujúce sa ich nároky napriek obmedzeným zdrojom, život na dlh a nad pomery a najmä finančné špekulácie na finančných trhoch, čo denne je asi 1,3 bilióna dolárov. Dnes keď 1 500 biliónov eur je v špekulatívnych obchodoch s derivátmi, keď HDP sveta je 25-krát menšie, 60 biliónov eur, je to skutočne finančná bublina veľmi nebezpečná, obchod s derivátmi je nekontrolovaný, nezdanený a vykonávaný 24 hodín denne mnohými počítačmi.

    Hlavnú príčinu krízy vidím, nielen ja, v nedostatku morálky, to už vedel aj Baťa. Preto okrem eurovalu treba budovať aj morálny euroval, ako som to už spomenul aj vo svojej rozprave k programovému vyhláseniu. Pád veľkých bánk, napr. len v USA ich bolo 111, myslím, doteraz, ale aj krach napr. Enronu z roku 2001, ktorý bol iba špicou veľkého ľadovca, môže hocikedy vyvolať domino efekt, niekedy sa tomu hovorí aj finančný AIDS, alebo kasíno ekonomiku, proti čomu treba niečo zásadné robiť, minimálnym krokom je zdanenie finančných pohybov, obchodov s derivátmi, čo donedávna na Slovensku neplatilo, lebo Slovensko bolo proti.

    Stále viac sa najmä v Spojených štátoch, ale aj inde, napr. v Nemecku a Taliansku diskutuje o návrate k tzv. Glass-Steagallovmu zákonu z tridsiatych rokov krízy v minulom storočí, kde sa vlastne jednalo o sanáciu bánk, ktoré sa rozdelili na komerčné a investičné. A tento zákon zakazoval štátu podporovať či zachraňovať banky, ktoré špekulovali na burzách. Tento zákon tým aj chránil vklady ľudí pred špekuláciou bánk. Mnohé hedge fondy, napr. v USA skrachovali, môj dobrý kamarát z Houstonu takto stratil stotisíc dolárov nedávno, ktoré boli určené na jeho budúce penzie. V roku 1999 Glass-Steagallov zákon v USA zrušili, ale teraz už zase veľa kongresmanov a senátorov podpísalo žiadosť o návrat k nemu. O ňom sa hovorí aj v Nemecku, v Taliansku aj v iných krajinách. Myslím, aj u nás by nebolo zlé sa k nemu vrátiť, prečítať si niečo o ňom

    Dnes sa tiež veľa hovorí o novej Brettonwoodskej zmluve, ktorá bola schválená, z konca druhej svetovej vojny. Napr. v Taliansku ministri ekonomiky, financií o tom tiež hovoria často. Podľa tejto zmluvy boli peniaze štátov napojené na ich zlaté rezervy. A táto zmluva zakázala tlačiť ničím nekryté peniaze, čo dneska nie je zakázané a sa robí. Takisto určovala pevné kurzy medzi devízami.

    Oprávnene sa dnes kritizujú aj ratingové agentúry, najmä zámorské a privátne, ktoré svojimi niekedy z neba spadnutými rozhodnutiami silno ovplyvňujú finančnú situáciu krajiny a jej suverenitu.

    Sme radi, že Slovensko je v Európskej únii aj v eurozóne, ale myslím si, že práve preto, že sme tam, mali by nás tam viac počuť aj pri otázkach krízy a jej riešenia. Ja som niekoľko tém k tomuto bodu navrhol. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ja len kratučko. Pán Mikloško spomínal, že kríza je šanca. Aj čínsky znak pre krízu sa skladá z dvoch častí, nebezpečia a príležitosti. Čiže kríza je nebezpečná príležitosť, aj.

  • Chce pán poslanec reagovať? Pán Mikloško nechce reagovať, tak dávam slovo poslednému ústne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Hudackému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja začnem skôr tým, čo tu bolo predložené alebo o čom sa tu hovorilo, teda návrhom pána Kaníka od skupiny poslancov. Určite si myslím, že je to dobrý nápad, je to riešenie práve tej zneisťujúcej sa situácie, ktorá vrcholí v Grécku. A je dobré v podstate, aby členovia vlády, minister financií dostal ďaleko väčší mandát, ako ho má doteraz. Určite nie som ani proti tomu, čo tu prišlo zo strany SaS, to znamená proti novele zákona č. 397/2004 Z. z. v súvislosti s úpravou vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky. Je dobré, aby sa tieto vzťahy vyjasnili, aj teraz v takej meniacej sa ekonomicko-sociálnej situácii, čo v podstate je globálna situácia vo svete, v Európe, ale aj na Slovensku, aby tie vzťahy boli jednoznačné.

    Nebudem prechádzať chronológiou vytvárania tej systémovej pomoci, lebo, samozrejme, to začalo Gréckom, ale od začiatku vlastne sa pripravoval mechanizmus, ktorý by bol riešil komplexnejšie problémy v súvislosti s eurozónou alebo vôbec aj rozvojom finančného sektora, a teda konkrétne problémy niektorých členských krajín eurozóny.

    Tá situácia, ako tu už bolo povedané, určite nie je ľahká. A budeme musieť prijímať veľmi závažné opatrenia aj v tej najbližšej budúcnosti. A preto treba, aby sme si uvedomili, v akom vzťahu je aj Slovenská republika ako člen eurozóny, ako otvorená ekonomika, ktorá je ohromným spôsobom závislá od krajín eurozóny, predovšetkým tých silných partnerov v eurozóne. Skutočne musíme sa pozerať aj na seba kdesi v rámci toho celého koláča, ktorý sa nejako pripravuje, pretože my nie sme až tak ďaleko od toho, že budeme musieť alebo teda potrebovať v budúcnosti takúto pomoc.

    Pán Kollár sa tu zmieňoval o viacerých aspektoch prakticky viac-menej toho bankrotu. Hovoril, že on je vlastne už spustený tým, že Európska komisia, Európska centrálna banka už do toho napojila vlastne aj súkromný sektor, to znamená, že vlastne ako keby priznala riadený bankrot. Áno, to je v poriadku, ak je to riadený bankrot, s tým súhlasím. Dokonca vraj pod slovíčkom PSI jednoducho zakrývala tento riadený bankrot. Áno, myslím si, že v súvislosti aj s ďalšími aspektmi toho vývoja aj toto je veľmi dôležité.

    Mali by sme brať do úvahy jednu významnú makroekonomickú veličinu, ktorá sa momentálne neberie do úvahy. A to je chaos. Viacerí významní svetoví ekonómovia už začínajú aj o tom rozmýšľať a prehlbovať určité teórie ohľadom chaosu. Neviem si predstaviť v podstate, ak by sme pripustili, čo tu bolo viackrát zdôrazňované aj zo strany SaS, že áno, veď aký je problém, jednoducho treba spustiť bankrot živelne, veď niektoré krajiny to už prekonali a čo je na tom, to nie je nič nové, v podstate to nie je súkromná firma, to nie je nejaká eseročka, ktorá jednoducho spadne do problémov insolventnosti, pričom treba v podstate, aby zbankrotovala. Tu hovoríme o štáte, ktorý je prepojený v rámci určitého systému eurozóny, a o tom, čo by spôsobil taký živelný bankrot v súvislosti s tým chaosom. Neviem si tak predstaviť tie návaly obyvateľov, tých sporiteľov na banky, aké by mali dopady nielen v tom samotnom Grécku. Tu by sa spustila ohromná lavína, ktorá by zasiahla predovšetkým, samozrejme, tie choré krajiny, tie krajiny, ktoré konali nezodpovedne a zadlžovali sa, a majú problémy aj teraz, a v konečnom dôsledku aké by to malo negatívne dopady a dôsledky na všetky krajiny eurozóny. V určitých nezávislých štúdiách bolo jasne naznačené, že v silných krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko, odhaduje sa, že tá ekonomika by stratila asi 30 až 40 % na svojej výkonnosti. Tie sociálne dopady, to si skutočne neviem ani predstaviť, hlavne na také tie okrajové krajiny, ako je Slovensko a ďalšie.

    Čiže treba, aby sme skutočne hľadali tie cesty, aby efektívnym spôsobom takýto mechanizmus mohol fungovať, aby mohol napomáhať vlastne a stabilizovať situáciu, pretože žijeme vo veľmi neistých sociálno-ekonomických finančných podmienkach, nielen európskych, ale globálnych. Preto treba, aby sme s chladnou hlavou pristupovali k celému tomu procesu, aby jednoducho neprevažovali emócie, pretože to je tá cesta, ktorá nás privedie potom tam, kde nechceme byť, tam, kde Slovensko potom stratí tu výhodu, ktorú má skrz euro, skrz tú spoločnú menu, skrz otvorený hospodársky priestor. Len takto my môžeme a budeme, hovorím, participovať s chladnou hlavou na tomto systéme. Len vtedy môžeme v podstate zabezpečiť stabilnú ekonomickú a hospodársku prosperitu Slovenska. Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil žiaden poslanec, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia z pléna.

  • , déjá vu, nie som francúzštinár, ďakujem.

    Pre všetkých, ktorí ste tu nesedeli v minulom volebnom období. Tak takto to nejako vyzeralo v minulom volebnom období. A pripomenul mi to jeden taký pochmúrny, smutný októbrový deň, ktorý končil 22.12 hodinou, dátum si nepamätám, ale si pamätám, hodinu aj minútu, keď padla predchádzajúca vláda, padla vlastne na podobnej téme. Je vidieť, že veľa hriechov ešte visí vo vzduchu. A ja tu nie som od toho, aby som robil konferenciera alebo rozhodcu, ako táto sála zažila veľa a ešte toho veľa zažije aj toho veľa znesie.

    Takže k veci ako takej. Jedno snáď len ešte si štuchnem, ak si dovolím z hľadiska motívu toho uznesenia, lebo celý cirkus je okolo uznesenia, sa tešiť, že po víkende bude po 19. máji. Je to tuším ten dátum, keď je kongres jednej bývalej alebo významnej opozičnej strany a potom už snáď kandidáti na predsedu a podpredsedov sa nebudú potrebovať prezentovať napr. takýmito návrhmi na uznesenie a bude tu trošku väčší kľud.

    K predmetnej úprave, ktorou sa ale dnes zaoberáme. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že dnes hovoríme o predkladanom Rozhodnutí Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 zmluvy. A naozaj neexistuje žiadna priama súvislosť medzi predkladaným rozhodnutím a poskytovaním finančných prostriedkov z mechanizmu pre stabilitu. To, že ide o s ňou súvisiace otázky, je možné poukázať na vecnej, ale aj časovej stránke veci. Proste, kolegovia, momentálne plačete na nesprávnom hrobe. Ja musím naozaj súhlasiť aj s časťou výpovedí predrečníkov, do mesiaca som tu opäť s návrhom ratifikácie skutočnej zmluvy o vzniku Európskeho stabilizačného mechanizmu. A tam je ten skutočný okamih, keď máme hovoriť napr. o vnútroštátnych procedúrach, aký vzťah má byť Národnej rady k jednotlivým rozhodnutiam ministra financií alebo jemu poverenej osoby.

    A pre kolegov len pre pripomenutie. Toho, o čom dnes rokujeme, bolo na vláde, sa o tom rokovalo na predchádzajúcej vláde 23. marca 2011. Vláda schválila takýto materiál s uznesením jasným. Dňa 25. marca 2011 toto rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí Európskej rady. Na tomto zasadnutí ho reprezentovalo Slovensko, bývalá premiérka Iveta Radičová. Dňa 17. augusta 2011 bolo prijaté uznesenie vlády, kde bol predložený materiál na návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou takéhoto rozhodnutia, a 19. augusta minulého roku bol naozaj do Národnej rady predložený aj takýto dokument. A od 19. augusta minulého roku tento dokument, ktorý čaká na ratifikáciu, čaká v šuplíku Národnej rady, pretože nebola politická vôľa ho predložiť čo len na rokovanie.

    Chcem len pripomenúť všetkým tým, ktorí dnes dopĺňajú uznesenie o ratifikácii ďalšou tvorbou vlastnou, že v celom tomto procese, celé to obdobie od marca minulého roku, to znamená vyše roka, nikdy tu nebola téma vnútroštátneho mechanizmu v súvislosti s fungovaním ESM, Európskeho stabilizačného mechanizmu. Áno, keď vám tieklo do topánok, zachraňovali ste si vládu, vtedy v Papierničke a v iných zariadeniach navzájom ste si to ponúkali, obchodovali ste s tým, ako by ste si mohli zabezpečiť navýšenie dočasného systému EFSF. Ale o tom, ako doplniť trvalý euroval o takýto mechanizmus, nebola nikdy ani reč. Takže otázkou je, prečo je to práve dnes. Ale nevadí, viem, kolegovia, urobiť jednu ponuku, spolu, samozrejme, aj, dúfam, s podporou kolegov z parlamentu a to hlavne vedenia výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet. A sľubujem, že sem dovediem živého predstaviteľa Slovenska v EFSF, dočasnom eurovale, ktorým je momentálne pán štátny tajomník Vasil Hudák. Nepamätám si, že by živý Martin Bruncko bol sem dovedený bývalým ministrom financií. A keď sa tak stalo, tak nebol dovedený pred opozičných poslancov, ale ste sa zavreli niekde na vlastnom klube, keď ste si vysvetľovali, o čo ide. Čiže dovediem ho a spolu si to vysvetlíme a spolu sa budeme edukovať vrátane mňa o tom, ako bude budúci trvalý euroval fungovať. A ja vám garantujem, že ako je to dnes navrhnuté, tak to fungovať nemôže, pretože len minulý týždeň zástupca Slovenska v dočasnom eurovale mal 7 hodín čistého času telefonických konferenčných rozhovorov, kde sa prijímali konkrétne rozhodnutia. Technicky nie je realizovateľné z hľadiska fungovania tohto mechanizmu, aby rozhodnutia k jednotlivým operáciám na finančných trhoch, pri všetkej úcte, to urobilo plénum alebo dokonca výbor v týchto dokumentoch. Ale môžeme si dopodrobna rozmeniť na drobné, čo sa bude diať v budúcom eurovale, aké nástroje v akých okamihoch budú používané, akým kvórom sa bude o tom rozhodovať a čo z toho by sme mohli z hľadiska technickej realizovateľnosti presunúť aj na rozhodnutie výborov, pléna Národnej rady, ako z tohto pohľadu budeme hrať s otvorenými kartami a môžeme sa navzájom naozaj pokúsiť o dohodu, ako urobiť čo najpružnejší mechanizmus, aby nebolo zvolávané plénum alebo výbory o štvrtej ráno, čo sa stávalo, proste sa stávalo, že aj v iných krajinách k tomu muselo dôjsť, pretože tie rozhodnutia sú tak pálčivé a tak háklivé a vážne. To je ponuka, s ktorou prídeme spolu s návrhom ratifikácie. Tá ratifikácia začne na júnovej schôdzi, to znamená po 18. júni. Ja som dnes podpísal vlastne odoslanie návrhu do Národnej rady, podpis ešte pripojí pán premiér Robert Fico, bude to doručené do parlamentu, po 18. júni by sa o tomto malo rokovať, spolu so Zmluvou o vzniku ESM bude podaný návrh zákona, ktorý bude akýmsi exekučným zákonom, aby sme dali do súladu našu národnú legislatívu s fungovaním eurovalu ako celku.

    Samozrejme, nemôžem si odpustiť jednu vec. Je tu, kolegovia, rozdiel medzi EFSF a ESM, medzi subjektom súkromného práva, dočasným mechanizmom, ktorý bol do istej miery experimentom, ktorý nasledoval po experimente medzivládnej zmluvy o pomoci poskytnutej Grécku, toľkokrát omieľanej aj v tomto parlamente. A toto je proste trvalý mechanizmus, pripomínam kolegom hlavne z SDKÚ, toľkokrát spomínaný aj z tohto miesta, je to obdoba Medzinárodného menového fondu. Proste bude to vážená inštitúcia so závažnými úlohami aj možnosťami intervencie na svetových finančných trhoch. A z tohto pohľadu je to prirovnanie aj k Medzinárodnému menovému fondu, prirovnanie k Európskej investičnej banke, čo sú inštitúcie, v ktorých sa denne rozhoduje o čiastkach rádovo vyšších. A, samozrejme, v týchto organizáciách máme aj my svoj kapitálový podiel a o týchto rozhodnutiach sa neradíme v Národnej rade a dokonca ani vo vláde, pretože tam máme proste mechanizmus, to funguje na báze dôvery a splnomocnenia. Čiže to prirovnanie pre to, ako by to mohlo asi fungovať, je to, že nie sme schopní z hľadiska technického fungovania fondu odovzdať do rúk aj tejto váženej Národnej rady akékoľvek rozhodnutie bez, samozrejme, úmyslu toho, že by sme si chceli uzurpovať takúto právomoc. Ale to naozaj technicky možné nie je.

    A vraciam sa opäť ešte raz k tomu, toto uznesenie ako predkladateľ nemôžem podporiť a prihováram sa za to, aby sme si spolu sadli na pôde výboru pre európske záležitosti alebo spoločne dvoch výborov, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti, aby sme si rozmenili na drobné procedúry a aby sme našli spôsob, ako tu spolu rozhodovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je

    návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Návrh vlády má tlač číslo 38.

    Teraz dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a prosím ho, aby návrh vlády uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne, dozorná rada má 11 členov, predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, dozorná rada sa, ďalej, tvorí z troch zástupcov navrhnutých reprezentačnými združeniami odborových zväzov, z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, z jedného zástupcu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou, z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodcovských dávok.

    Členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada podľa § 123 ods. 4.

    Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin.

    Na základe uvedeného je Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh na odvolanie a voľbu dvoch zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Navrhnutí kandidáti bezúhonnosť preukázali výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predložených návrhov.

  • Pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady pre sociálne veci poslankyni Jane Vaľovej a prosím ju, aby podala správu o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som podala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 38).

    Podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrhy na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložila Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky, a to v tlači 38.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 36 z 27. apríla 2012 pridelil návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 38) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 3. mája 2012.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval dňa 2. mája 2012 predložené návrhy na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a konštatoval, že boli predložené v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení zákona č. 677/2006 Z. z.

    Uznesením č. 4 z 2. mája 2012 výbor súhlasil s predloženými návrhmi na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor uznesením č. 4 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 123 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení zákona č. 677/2006 Z. z. 1. odvolať Vladimíra Tvarošku a Patríciu Bojkovú, zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky, z Dozornej rady Sociálnej poisťovne a 2. zvoliť Petra Pellegriniho a Mareka Lendackého, zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky, do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    V II. bode Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov zo 17. júna 2011, aby sa odvolanie zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a voľba zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hlasovaním pomocou technického zariadenia, a to spoločne o odvolaní a osobitne o voľbe zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    Na zvolenie členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V prípade nezvolenia zákonom stanoveného počtu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne navrhnutých vládou Slovenskej republiky vykoná sa podľa článku 15 citovaného volebného poriadku voľba nová.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci poveril poslankyňu Janu Vaľovú predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončila som, pani podpredsedníčka, poprosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    A otváram rozpravu o tomto bode programu. Poznamenávam, že do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať o návrhu budeme verejne, ako uviedla spravodajkyňa, o 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač číslo 34.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. O tomto návrhu poslancov budeme hlasovať v rámci bloku hlasovaní.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby sa ujal slova a návrh vlády uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podľa § 35 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov vám predkladám návrh na voľbu predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

    V súvislosti s ukončením funkčného obdobia predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky podávam návrh na voľbu JUDr. Eleonóry Kročianovej do tejto funkcie.

    Menovaná spĺňa kvalifikačné predpoklady a má predpoklady vykonávať túto funkciu.

    Pripomeniem iba, že tento úrad je veľmi dôležitý z pohľadu opätovného hodnotenia Slovenskej republiky pri vstupe do schengenského priestoru, s ktorým má pani JUDr. Kročianová naozaj široké skúsenosti, preto si myslím, že je najvhodnejšou kandidátkou na túto funkciu. Za podporu ďakujem.

  • Prosím, pán minister a podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ľubomírovi Želiezkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (tlač 34a).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 20. apríla 2012 č. 25 pridelil na prerokovanie návrh na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov (tlač 34) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Iné výbory o návrhu nerokovali.

    Určený výbor uvedený návrh prerokoval na svojej 2. schôdzi 2. mája 2012 za účasti kandidátky a prijal k nemu uznesenie č. 7.

    V zmysle tohto uznesenia, Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť Eleonóru Kročianovú za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov.

    Súčasťou tlače 34a je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub SDKÚ – DS. Pán poslanec Miroslav Beblavý, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tejto závažnej personálnej nominácii.

    Môžem sledovať na iPade pána ministra, čo sa práve deje v športovom dianí, ale ak ho môžem poprosiť, predsa len chvíľu keby venoval pozornosť predsa len vážnej téme, ale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale aj toto je vážna téma, či postúpime alebo nie ďalej. Nejdem to komentovať. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Takže som rád, že národná jednota vládne aspoň v hokeji, aspoň to je dobré znamenie. A, bohužiaľ, dostanem sa od týchto úsmevných a, myslím, predsa len zjednocujúcich vecí k tým, ktoré nás viac rozdeľujú. Jednou z nich, bohužiaľ, asi bude aj nominácia pani Kročianovej na predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov. Ide o pomerne vážny úrad. Je to úrad aj pomerne so silnými právomocami. Často si to ľudia neuvedomujú, ale je to napr. práve tento úrad, ktorý v minulosti dosť aktívne potieral právo občanov na prístup k informáciám rôznymi svojimi rozhodnutiami za bývalého vedenia. Z toho, samozrejme, nijako neobviňujem pani kandidátku, ale je to úrad, ktorý má pomerne rozsiahle právomoci. Je to napr. úrad, ktorý v nedávnej minulosti znefunkčnil aj dokonca fungovanie vestníka Úradu pre verejné obstarávanie niektorými svojimi rozhodnutiami. Takže treba mať na vedomí vážnosť tohto úradu a osobitne právo v oblasti práv občanov na informovanie.

    Pozrime sa však na to, koho dnes kandiduje vláda na predsedníčku tohto úradu. Pani Kročianová, ako bolo spomenuté, sa stala za prvej vlády pána Fica riaditeľkou Colného riaditeľstva, treba spomenúť, a k tomu sa ešte vrátim, ako nominantka Slovenskej národnej strany, pokiaľ viem, nebola to nominantka strany SMER. A na tomto poste preukázala jednak aj talent na pomerne výraznú mieru papalášstva, ale aj talent na pomerne výraznú mieru zneužívania svojho postavenia. Ten talent na papalášstvo možno ilustrovať len na niekoľkých príkladoch. Ten prvý príklad je, že pani riaditeľka Colného riaditeľstva sa rozhodla, aspoň to vyplýva z informácií, ktoré boli zverejnené, že byt, v ktorom žilo v Bratislave sedem príslušníčok colnej správy, museli tieto príslušníčky colnej správy vyprázdniť. A pani riaditeľka sa doň nasťahovala sama za nájomné, ktoré predstavovalo asi desatinu trhovej ceny, napriek tomu, že mala plat asi vo výške 80 000 korún mesačne. Takisto si dala osobitnú klauzulu, pokiaľ ide o používanie svojho služobného auta, čo umožnilo zázračným spôsobom robiť služobné cesty vždy ku koncu týždňa tam, kde bývala, mimo Bratislavy. A takto by sa dalo pokračovať. Účasti služobným autom na mítingoch SNS a podobne už ani nebudem spomínať. To sú osobné papalášske tendencie. Ešte vážnejšie z hľadiska výšky sú tendencie k netransparentnému verejnému obstarávaniu, ktoré sme mohli pozerať najmä v prospech firmy IKORES, ktorá je všetkým tým, ktorí dlhšie sledujú slovenskú politiku a verejný život, známa. Je to napr. rekonštrukcia hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom za približne 115 mil. korún vo forme priameho zadania. Je to aj projektová dokumentácia archívu za cca 50 mil. korún a niektoré ďalšie zákazky, napr. na letisku, všetky urobené bez verejnej súťaže alebo v nejakej forme iného priameho zadania. Myslím si, že pani Kročianová svojou minulosťou vo verejnej funkcii dostatočne preukázala, že sa na vysokú verejnú funkciu nehodí, ak teda myslíme slová o predsa len určitých štandardoch vážne.

    Poviem veľmi otvorene, že nemusíme sa tu dnes moralizátorsky hrať na to, že všetci nominanti napr. strany SMER sú zlí a za každých okolností morálne nevhodní a, naopak, nominanti druhých strán sú vždy dobrí a za každých okolností vhodní. Myslím si, že skúsenosť, ktorú máme z minulosti, ukazuje, že každá politická strana sa môže mýliť vo svojich nominantoch, ktorých nominuje na vysoké verejné funkcie. Možno sa líši tá miera, ale to už je trošku vecou osobného posúdenia. To znamená, z toho hľadiska, čo je prekvapujúce a prečo som si dovolil dnes vystúpiť v mene klubu SDKÚ – DS, je najmä fakt, že pani Kročianová je dnes nominovaná na túto veľmi vysokú verejnú funkciu, ktorú volí táto Národná rada po tom, čo už preukázala svoju nevhodnosť, lebo to, že politická strana vrátane strany SMER sa môže pomýliť, je pre mňa úplne prípustné. Samozrejme, za každý omyl sa nesie politická zodpovednosť, ale myslím si, že tento postup by bolo možné oceniť. Namiesto toho sme v prípade pani Kročianovej a, bohužiaľ, nielen v jej prípade svedkom toho, že sa do vysokých verejných funkcií vracajú ľudia, ktorí už raz preukázali svoju nevhodnosť na ne. Toto považujem za veľmi negatívny jav a dokonca aj za prekvapivý jav, lebo, ako som už spomenul, v prípade pani Kročianovej pôvodne išlo o nominantku SNS, to znamená, teda neovládam, či možno je dneska členkou strany SMER alebo v akom je vzťahu, ale rozhodne ide o niekoho, koho do verejného života priviedla strana SMER, v roku 2006 priviedla ju tam Slovenská národná strana, ale prekvapivo dnes si ju strana SMER osvojuje a nominuje ju na takúto naozaj vysokú funkciu. A je to osobitne znepokojujúce, keďže, ako som spomenul, uvedený úrad má dosť výrazné kompetencie práve v oblasti transparentnosti boja proti korupcii a celkového boja za zlepšenie informovanosti vo verejnom živote, čo viem, že inak téma, ktorá práve pánovi ministrovi, ktorý nám to tu predkladá, je minimálne od volieb veľmi srdcu blízka. Takže z týchto dôvodov by som chcel predsa len dať na zváženie kolegom zo strany SMER, ktorí majú jednoznačnú majoritu, a teda oni budú rozhodovať vo voľbách, aby predsa len zvážili, či sa chcú asociovať s touto osobou, s ktorou doteraz asociované boli len tým, že s ňou boli vo vláde. Ale nebola to ich nominantka, mohli by úspešne povedať, že je to zodpovednosť Jána Slotu a my sme sa z minulosti poučili. Ak to však urobiť nechcete, preberiete za ňu plnú zodpovednosť aj do budúcnosti. A hovorím, tie dôvody nie sú jasné, keďže nepochybujem, že napriek tomu veľkému počtu pozícií, ktoré sa pre stranu SMER uvoľnili po týchto voľbách vďaka jej výraznému víťazstvu, predsa len vaša členská základňa je základňa sympatizantov, je predsa len širšia, než že by ste boli odkázaní na to, nominovať diskreditovaných ľudí.

    Takže toľko z mojej strany. Chápem, že to bude asi predmetom aj určitej kritiky zo strany, chcel som povedať koalície, musím sa vždy opraviť, vlády a vládnych poslancov, ale preto som sa snažil naozaj zdôrazňovať, že nechcem vám vešať pani Kročianovú okolo krku, ale ak si ju zavesíte sami, potom nám nemôžete mať za zlé, že už to tak budeme v budúcnosti robiť. Je to plne na vašom zvážení a je to, samozrejme, plne vo vašej moci. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vitteková, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, na vašu adresu k pani JUDr. Kročianovej. Bola generálnou riaditeľkou Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a bol ukončený s ňou služobný pomer práve vaším pánom ministrom Ing. Miklošom. Takže ak zistil takéto nedostatky, mal na ňu podať trestné oznámenia a mohli sa nimi zaoberať orgány činné v trestnom konaní.

  • Ďakujem pekne, pán kolega Beblavý, za váš malý inkvizičný vstup. Ja sa chcem opýtať, že v ktorom zákonodarnom zbore ste sedeli, keď za minulej vlády práve vaša vládna koalícia nominovala do verejných funkcií ľudí, ktorí systematicky poškodzovali záujmy tejto krajiny. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegovi Beblavému. Ja musím povedať, že ja som v tomto zmysle vystúpila proti nominácii pani Kročianovej aj na výbore pre ľudské práva. Tiež som spomínala tie zákazky pre firmu IKORES.

    K tomu, čo ste povedali, pán Beblavý, že doposiaľ strana SMER teda priamo nebola spojená s pani Kročianovou, chcem povedať toľko, že tie miliónové zákazky na východnej hranici získala od štátu práve firma, ktorej majiteľ pán Kopecký bol v minulosti oficiálnym darcom strany SMER.

    A tiež chcem doplniť tie informácie, ktoré ste spomínali v súvislosti s pani Kročianovou, že bolo to práve koncom mája a začiatkom júna 2010, keď vypísala tender na nákup 40 áut za 1,3 mil. eur a nábytku do kancelárií za viac ako 0,5 mil. eur, pričom nebolo celkom jasné, prečo je nutné nakupovať a komu má vlastne slúžiť ten nábytok. A bolo to v čase, keď už sa mali teda konsolidovať verejné financie a keď sa malo šetriť.

    A chcem tiež poukázať na možno maličkosť, ale pre mňa celkom podstatnú, mali by sme sa tiež zamyslieť asi, či na takomto poste má byť človek, ktorý už dnes užíva výhody výsluhového dôchodku a mal by to mať v súbehu s nie malou mzdou, ak sa teda dostane na čelo Úradu na ochranu osobných údajov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Martvoň s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, v podstate ja som zvyknutý na v podstate vaše vystúpenia, ktoré sú vysoko odborného rázu. V tomto prípade sa mi to zdá ako hon na čarodejnice. Ja určite nikomu nezávidím, že má nejaký výsluhový dôchodok, pokiaľ poctivo pracoval pre túto spoločnosť, tak si to zaslúži.

    Na druhej strane poviem to takto, v Slovenskej republike, ktorá je právnym štátom, platí prezumpcia neviny. A myslím si, že pokiaľ nebolo žiadne trestné oznámenie, ako povedala moja kolegynka, podané a pokiaľ všetko prebehlo absolútne v súlade so zákonom, tak nevidím len preto, že nejaký váš kamarát niekde v novinách niečo napísal, dôvod, aby sme hovorili o nejakej diskreditovanej osobe.

    Na druhej strane ja sa tiež viem spýtať, či vám nevadilo, keď ste boli vo vláde, čo sa týkalo prenájmu budovy Daňového riaditeľstva. To vám vtedy nevadilo? Ďakujem.

  • V reakcii na faktické poznámky pán poslanec Beblavý, nech a páči.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom. Ďakujem pani poslankyni Nicholsonovej za doplnenie tých informácií. Priznám sa, že to, čo on vynechal, nebolo úplne náhodné, hoci tie informácie, ako ona povedala, sú relevantné, ale práve som nechcel dať možnosť nejako tak uhnúť, chcel som spomenúť tie veci, ktoré sú do určitej miery nevyvrátiteľné a ktoré aj nikto nevyvracal nikdy a ktoré z môjho pohľadu a, myslím, z pohľadu každého normálneho slušného človeka pani Kročianovú diskvalifikujú na tento post. Ale nedočkal som sa teda ani ich vyvrátenia ani ich vysvetlenia. Naozaj prečo strana SMER trvá dnes na tom, že si, hovorím, chce uviazať na krk meno človeka, ktorý zjavne nie je na takúto pozíciu vhodný, či je to nejaká, ako tu povedal pán poslanec Lipšic, nominácia koalície mecenášov zhora, ktorej sa nedá nevyhovieť, alebo či je to nejaký iný dôvod, ktorý tu nemôžete uviesť, nedozvedel som sa.

    A chcem zároveň uviesť, že ani vy by ste neakceptovali, a myslím si, že je to správne, ako jediný štandard na verejnú funkciu prítomnosť trestných oznámení, resp. trestného stíhania. Ak každý, kto nie je aktuálne trestne stíhaný alebo odsúdený, je vhodný na akúkoľvek verejnú funkciu, tak sa obávam, že sme sa prepadli do trošku iného štátu, než aký sme. A to je možná odpoveď na tie otázky, ktoré som dostal.

    Každá strana sa môže pomýliť alebo môžu v nej prevážiť aj tie horšie stránky, niekto viac, niekto menej, ale myslím, že sa to stalo, asi nie je strana v tomto parlamente, ktorá by neurobila zlú personálnu nomináciu v ostatných rokoch, ale naozaj nebolo zatiaľ zvykom nominovať overene diskreditovaných ľudí do vysokých funkcií. My sme len do dnešného dňa napočítali v prípade strany SMER takých ľudí 13, a to na veľmi vysoké funkcie. A sme z toho znepokojení a nerozumieme tomu. Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že neprihlásil sa nikto.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, nech sa páči, pán minister a podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dôvodom, prečo dnes SDKÚ v podstate bojuje o to, aby bola aspoň na hranici zvoliteľnosti v parlamente, možno je aj fakt, že má nesmierne krátku pamäť. Rád by som pripomenul, že to, čo ste tu povedali, bola predovšetkým spleť klebiet, ktoré vo väčšine nie sú pravdivé a sú ľahko vyvrátiteľné, pán poslanec. Chcem vám povedať, že pani JUDr. Eleonóru Kročianovú do verejnej funkcie uviedla SDKÚ a to, som zistil, ste si vôbec nevšimli, ani si to nepamätáte, pretože generálnou riaditeľkou sekcie inšpekcie ministerstva vnútra sa stála práve menovaním vaším pánom ministrom Martinom Padom. A bolo to vtedy pomerne veľké oznámenie práve po nástupe pána ministra Pada do funkcie, keď tam menil pána ministra Palka. Takže rád by som vám povedal, že keď chcete hovoriť o tom, kto uviedol pani doktorku do verejného politického života ako politickú nomináciu, tak ste to boli vy. Ale u vás v SDKÚ máte dramaticky krátku pamäť a vždy hovoríte len to, čo sa vám hodí.

    Napriek tomu za nomináciou pani doktorky stojím nie preto, že ju uviedla SDKÚ, pretože nám bolo vždy jedno, aké má politické podfarbenie odborník, ale práve preto, že to bol mimoriadny odborník s mimoriadnymi výsledkami, ku ktorým, bohužiaľ, počas vášho života ste sa nedopracovali a sa ani nedopracujete, pretože množstvo ľudí, ktoré sa podarilo vďaka jej usilovnej práci dostať za mreže a spravodlivo odsúdiť, je naozaj nespočetné, čo naozaj nemáte šancu dobehnúť jednak preto, že nerobíte v polícii, a jednak preto, že to nie je predmetom vášho záujmu, pretože viacej o tejto veci hovoríte, ako konáte.

    Čo sa týka samotných colníc, to je výborná príležitosť, aj pani poslankyňa zo SaS. Totižto ten tender urobila SDKÚ. Keby ste si to pozreli, tak, samozrejme, by ste videli, že súťaž na rekonštrukciu colnice Vyšné Nemecké bola uskutočnená predchodcom pána ministra financií Počiatka pánom Ing. Ivanom Miklošom a jeho šéfom colníc. A v podstate presne keď sme preberali moc, následne ešte bol vyhodnotenie a pani nová riaditeľka už zmluvu iba podpisovala, to znamená tender a výber v podstate tejto firmy uskutočnila ešte SDKÚ, preto sa čudujem, že vlastné transparentné metódy obstarávania kritizujete.

    Dôležité je povedať, na čo ste už úplne zabudli, že Slovensko v roku 2006 bolo na vylúčenie z prístupového procesu do schengenského priestoru. A bolo nevyhnutné, aby sme splnili plán, ktorý bol pôvodne plánovaný na päť rokov, za šesť mesiacov. A bola to práve riaditeľka vtedajších colníc pani JUDr. Kročianová, ktorá s mimoriadnym nasadením dokázala za šesť mesiacov stihnúť to, čo sa vám nepodarilo ani za päť rokov. A podarilo sa pripraviť tak Colnicu Vyšné Nemecké, ako aj Colnicu Ubľa, o ktorej často hovoríte k tomu, aby bolo možné ju hodnotiť.

    Ešte pripomeniem k Ubli. Áno, tá bola obstaraná rokovacím konaním bez zverejnenia, tak to je ďalšia čierna bodka na povesti SDKÚ, i keď neviem, kam sa už zmestí, keďže tá povesť je už celá čierna, čiže ju nebude vidieť, tak predovšetkým preto, že zase obstaraná firma ešte pánom predchodcom ministra Počiatka pánom Miklošom, sa dostala ako víťaz toho tendra, ako už u vás býva dobrým zvykom, do problému, pretože nepredpokladala, že to aj naozaj bude musieť robiť, a teda čakala nejaké dodatky zjavne, čo bolo vašou disciplínou obľúbenou v rokoch 2002 – 2006. A faktom zostáva, že tri týždne pred začiatkom hodnotenia utiekli zo staveniska a povedali, že nebudú robiť tú budovu, pretože sa teda síce prihlásili a v podstate aj dali nejakú ponuku, ale ju vlastne nemysleli vážne a nechali vlastne Slovensko naozaj v štichu. Keby sme my za sedem dní nedokázali dostať pracovné mechanizmy na Ubľu, bolo by to zásadným problémom, pretože by práve aj toto bol jeden z bodov, ktorý by sme nesplnili, náležitostí pri hodnotení Slovenska na vstup do schengenského priestoru.

    Čiže toľko len k tým veciam, pokiaľ ja sa pamätám, bývalá pani riaditeľka na ubytovni ministerstva vnútra, ale to je vec, ktorú si môžeme už kľudne popreberať. A keď máte záujem každého ohovárať, pochopiteľne, môžete tak robiť, ale skúste prísť s relevantnými faktmi, aby ste nedopadli ako baby na trhu, pretože tak ste teraz vyzerali.

    Ďakujem pekne za podporu tomuto nominantovi.

  • Žiada si zaujať stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač číslo 41.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. O tomto návrhu poslancov budeme hlasovať v rámci bloku hlasovaní o 17.00 hodine.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby sa ujal slova a návrh vlády uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Ing. František Blanárik sa v súlade s ustanovením § 71 ods. 5 písm. a) a ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov listom vzdal funkcie. Podľa § 71 ods. 6 uvedeného zákona výkon funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu zaniká dňom 31. mája 2012. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami preto predkladám návrh na voľbu Jozefa Magalu do funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Menovaný spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a má predpoklady vykonávať túto funkciu. Ďakujem za podporu tohto kandidáta.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím pána predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ pána poslanca Fecka, aby informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som ako poverený člen výboru podal správu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „výbor“).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 37 zo dňa 2. 5. 2012 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie výboru v termíne do 9. 5. 2012. Výbor na svojej 2. schôdzi dňa 9. mája 2012 za prítomnosti navrhovaného kandidáta na post riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Ing. Jozefa Magalu prerokoval návrh vlády na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý máte pod tlačou 41.

    Výbor konštatoval, že navrhnutý kandidát spĺňa podmienky § 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na výkon tejto funkcie. Výbor prijal uznesenie č. 3, v ktorom súhlasí s návrhom na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 71 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvoliť Ing. Jozefa Magalu za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, pričom funkčné obdobie riaditeľa začína plynúť dňom 1. júna 2012.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub SaS, vystúpi pán poslanec Galko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak som si sám pre seba tipoval, dokedy vydrží „nová“ vľúdna tvár vládnucej strany SMER, ktorá zostavila po marcových parlamentných voľbách jednofarebnú vládu. Je na jednej strane fajn v rozprávkach vidieť, ako sa po potrestaní zla všetko na dobré obracia a na konci zvyčajne všetci žijú vo vzájomnej symbióze a v zhode šťastne, až kým nepomrú, je na jednej strane fajn byť optimista a veriť v obrat o 180 stupňov, v spomínaný prerod zla k dobru, na druhej strane, veď posúďte sami, jeden deň novinárske hyeny, druhý deň páni kolegovia, jedno obdobie škandalózne emisie, nástenkové tendre, predražené mýta, falšované analýzy o diaľniciach, druhý deň Aliancia Fair-play, jeden deň doslova organizované ošklbávanie rezortov obrany a vnútra, kde sa to dá pod kepienkom utajovaných nákupov, druhý deň zdvihnutá zástava boja proti korupcii. Niečo napovedali už úvodné nominácie členov vlády, riaditeľa SIS, kde už zrazu nevadili jazykové bariéry, neodbornosť, nulová prax v problematike, dokonca podozrenie z pochybne nadobudnutého vzdelania, všetko záležitosti, pre ktoré terajší predstavitelia vládnej strany v roku 2010 z pozície opozície nenechali na nominantoch našej vlády pred necelými dvoma rokmi nitku suchú. Takže „vľúdna“ tvár strany SMER, o ktorej špekulovali médiá, nevydržala dlho. Je zbytočné, aby ste hrali a klamali telom. Ste čitateľní, možno skúsenejší, možno mazanejší, ale vo svojej podstate ste rovnakí.

    Už v piatok som v rozprave k programovému vyhláseniu vlády povedal, že „nominácia“ alebo pasovanie podpredsedu vlády a terajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka za poľovníka proti korupcii je výsmechom všetkým nám, ktorí sme v boji proti korupcii boli ochotní ísť do enormného rizika a často až na hranu, že je to výsmech nám, čo sme odhaľovali špinavé biznisy, rušili nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky.

  • Hlas z pléna.

  • Nevyrušujte ma, ja som vás tiež nevyrušoval, buďte tak dobrý. Po nominácii Roberta Kaliňáka, po dnešnej nominácii Tibora Gašpara je nominácia pána Jozefa Magalu do funkcie riaditeľa NBÚ potvrdením môjho tvrdenia, že ste rovnakí, je jasným odkazom voličom o návrate pomerov, ktoré zo Slovenska nerobia spravodlivé, férové a bezpečné miesto pre život, je ranou medzi oči tým, ktorí demonštrovali za vyšetrenie megaškandálu Gorila, najväčšieho v histórii Slovenskej republiky, tým, ktorí mrzli na námestiach a žiadali potrestať vinníkov. Môžete vykrikovať, ako sa nedotknete vyšetrovacieho tímu, ako veľmi vám záleží na spravodlivosti. To si naozaj myslíte, že vám niekto na túto pretvárku naletí? Naozaj si niekto myslí, že smerácki nominanti v bezpečnostných zložkách štátu budú dôkladne skúmať gorilí angažmán premiéra Roberta Fica a jeho kokakoly, budú dôkladne skúmať podozrenia zo zakrývania trestných činov vysokými funkcionármi SIS a Policajného zboru? Jozef Magala bol riaditeľom SIS v čase, keď bola Gorila zametená pod koberec alebo, presnejšie, ako sa neskôr ukázalo, aspoň bolo vyvinuté maximálne úsilie o jej zametenie pod koberec.

    Čo teda vyčítame ponúknutému nominantovi? Sú to o. i. nasledujúce informácie, ktoré dodnes neboli dôveryhodne vysvetlené. Po prvé, príslušník SIS Peter Mravec, ktorý informoval Jozefa Magalu o priebehu akcie Gorila a odposluchu v konšpiračnom byte Penty, bol v druhej polovici roku 2008 prepustený zo služobného pomeru za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, priťažujúcou okolnosťou malo byť aj jeho stretnutie s novinárom Tomom Nicholsonom. Po druhé, počas roku 2008 boli vnútorne rozpracovávaní aj za použitia ITP príslušníci SIS, ktorí rozpracovali objekty, alebo osoby spravodajského záujmu, čo je v hrubom rozpore s internými normami, môže sa to robiť len v jednom výnimočnom prípade, so súhlasom riaditeľa SIS. A po tretie, všetky skutočnosti získané ITP Gorila v rokoch 2005 a 2006 boli poskytnuté novému vedeniu SIS, ktorú po 27. 7. 2006 už viedol Jozef Magala. Napriek niekoľkonásobnému úniku utajovaných skutočností nebol tento únik novým vedením SIS preverovaný. Zároveň žiadna zo skutočností získaná pomocou ITP Gorila nebola použitá v procesnom konaní.

    Som presvedčený, že Slovenská informačná služba zneužila právomoci verejného činiteľa tým, že ako štátny orgán nekonala napriek tomu, že disponovala závažnými informáciami. Tým pádom zabránila včasnému vyšetrovaniu závažných trestných činov, keď boli stopy ešte čerstvé a dôkazy oveľa dostupnejšie ako dnes. V súvislosti s týmto som, mimochodom, podal 9. 1. 2012 aj trestné oznámenie.

    Za činnosť Slovenskej informačnej služby plne zodpovedá jej riaditeľ.

    Vyššie vymenované záležitosti sú len niektoré z tých, čo obsahuje spis Gorila. Nezodpovedaných otázok však zostáva oveľa viac. Pozíciu riaditeľa NBÚ pokladá strana SaS za rovnako dôležitú ako pozíciu riaditeľa SIS. Sme presvedčení, že dôveryhodný kandidát na post riaditeľa SIS nesmie mať za sebou žiadne a vonkoncom nie tak závažné otázniky, aké sú popísané vyššie. Ako rád by som sa mýlil, ale vláda istôt pre občanov ponúka týmto istým občanom dnes jednu zásadnú istotu, vyšetrovanie Gorily sa skončilo, zabudnite, zabudnite na boj proti korupcii, v ktorom končia v policajnej sieti veľké ryby, pomery v štáte, v ktorom veľké ryby majú beztrestnosť, sú späť.

    A pod takýto odkaz voličom sa SaS nepodpíše. Preto bude poslanecký klub hlasovať proti kandidátovi Jozefovi Magalovi na pozíciu riaditeľa NBÚ. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Martvoň, Baška, Číž, Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, mňa tu napadlo niečo také, čo všetci dobre poznajú, je to z Biblie, nech hodí kameň ako prvý ten, kto je bez hriechu. No, žiaľbohu, vy ste hodili ten kameň ako prvý, no bez hriechu nie ste. Chcem sa spýtať: Nevedeli by ste nám konečne objasniť, ako to bolo vlastne s tým odpočúvaním novinárov a všetkých, dá sa povedať, od vašej sekretárky až po vášho šoféra? Nebolo to náhodou zneužitie právomoci verejného činiteľa? Skúste nám to už konečne objasniť. Ako pán minister ste mali veľa voľného času, tak ste si to ráno potrebovali prečítať a potom ste pri tom zotrvali ďalšie hodiny. No ja neviem, no v každom prípade nie ste bez hriechu. A myslím si, obviňovať nevinného človeka, ktorý v podstate pre Slovensko robil veľa a ešte urobí veľa, nie je tu na tomto mieste vhodné. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galko, hovorili ste, že strana SMER je čitateľná, aj kebyže sa chceme akokoľvek zmeniť, že sme rovnakí, ako sme boli v minulosti. No o vás chcem povedať, že vy nie ste čitateľný. Nie ste vôbec čitateľný. A akoby ste mohli byť aj čitateľný, keď ste niekoľkokrát aj na poste ministra klamali? Klamali ste dokonca v priamom prenose, keď ste boli s poslancom Kaliňákom v jednej televíznej debate, kde ste priamo povedali, že tá jazda pod majákom bola možno jedenkrát, a pritom sa ukázalo, že to bolo viackrát. Klamali ste aj vtedy, keď ste povedali, že za môjho ministrovania bolo viac odposluchov, ako ich bolo za vás. Nie je to pravda, pretože ak by ste robili tie odposluchy, tak ako sme ich robili my, že by ste si najskôr dávali preverovať výpisy z telefonických hovorov, až potom by ste nasadili reálne ITP, tak by to nedopadlo s tými odposluchmi tak, ako to dopadlo teraz. Hovorili ste, že v minulosti sa podpisovali zmluvy na priamo v rezorte obrany a v iných rezortoch, kde sme sa schovávali za bezpečnosť a tak ďalej. Vy ste tiež podpísali zmluvy na priamo, šesťročné zmluvy na dodávku nákladných vojenských automobilov. Až keď sme na to upozornili, tak potom ste tieto zmluvy dali zrušiť. Takže to, čo hovoril aj kolega Martvoň o tom kameni, vlastne nech do neho hodí ten, kto je nevinný, tak podľa mňa to platí naozaj na vás. Nazvali ste kauzu Gorila megaškandálom. Potom ja nazývam tieto nelegálne odposluchy super-, mega-, hyper-, bombaškandálom, ktorý bol za vášho ministrovania na rezorte obrany, kde ste naozaj odpočúvali nielen sekretárku, maďarského vodiča kamióna, ktorý naozaj náhodou išiel za vaším automobilom určitú dobu, určitý čas...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si myslím, že normálne nemá veľmi význam reagovať na to, čo vy tu rozprávate, ja len spomeniem, že pasovali ste sa opäť za obrovského bojovníka proti korupcii, no tie vaše výsledky už verejnosť pozná, ja ich ani komentovať nechcem, ale chcem pripomenúť jednu zásadnú vec, v tajnej službe ich používanie je jedna z najdôležitejších a veľmi citlivo vnímaných vecí, pokiaľ hovoríme o demokratickom štáte. Tak hrubé a flagrantné zneužitie tajných služieb, ktorí ste mali pod svojím politickým dohľadom, je na Slovensku ojedinelé. A obávam sa, že sa bude učiť o tom, čo sa nesmie robiť vo funkcii ešte najbližších 20 rokov na príslušných pracoviskách. Dokonca tá intenzita z toho, čo je známe, čo ste zneužili ako minister, je taká, že pre mňa je dosť divné, že sledujeme takú malú aktivitu orgánov činných v trestnom konaní, pretože pokiaľ toto vaše konanie nebude potrestané, sa asi bude musieť vec vnímať tak, že asi toto je povolené a v podstate beztrestné, to môže robiť každý. Pán Galko, vy nemáte právo sa dotýkať cti pána Magalu. Ja ho poznám ako kolegu už možno 10 rokov a tento spôsob je hlboko neúctivý, nekorektný, až neokrôchaný. Ďakujem.

  • Vážený pán Sherlock Holmes Galko

  • Smiech v sále.

  • , odkiaľ máte tieto informácie? Tu už naozaj môže hocikto nakydať na hocikoho, čo len chce bez toho, že by si tieto veci overil, bez toho, že by prišiel do nejakej konfrontácie, len z toho dôvodu, že cítite potrebu akejsi vnútornej nenávisti, ktorú chcete dať najavo takýmto spôsobom bez jedného jediného dokazovania. Čo keď sa jedná naozaj o nesmierne čestného človeka, ktorého vy ste teraz vlastne svojím „prejavom“ pošpinili? A povedali ste, že my sme mazaní. No nehnevajte sa, tak my keď sme mazaní, tak vy po tom všetkom, čo ste povedali, prepáčte, vyzeráte ako namazaný.

  • Áno, ďakujem pekne. Odpoviem postupne.

    V podstate nielen pánovi Martvoňovi, ale aj ostatným kolegom by som odporúčal, aby, pokiaľ chcú povedať niečo zmysluplné, reagovali na to, čo bolo povedané, a nie na to, kto to povedal.

    A obzvlášť pre vás, pán kolega Baška. No opatrný by som bol s tými vyjadreniami o tých odpočúvaniach, lebo môže ešte všeličo vyplávať na povrch v budúcnosti, nielen o nasadzovaní ITP, ale aj o nasadzovaní kamier kade-tade. Takže tam by som naozaj bol veľmi opatrný.

    Dovolím si zareagovať na tie zmluvy na priamo. Áno, bol to možno teraz, aby som nezavádzal, neviem 7-, 8-násobne, 10-násobne menší počet tých, ktoré sme realizovali my za rovnaké obdobie, ako ste realizovali vy.

    Čo sa týka pána Číža, no budete si musieť zvyknúť, pán poslanec, na to, že mám právo, mám právo, napriek tomu, že vy ste dokonca tam použili pomerne dosť také výhražné slová o potrestaní. Ja viem o tom, že ten váš nohsled na Generálnej prokuratúre čaká na pokyn. A ja vám poviem, že je nehorázne, že dôstojníci VOS, ktorí v živote svojho ministra osobne nestretli, sú nútení do krivých výpovedí. Ale ak si myslíte, že niekomu naženiete strach, tak ste na veľkom omyle. Ďakujem pekne.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ešte predtým ako vystúpi pani poslankyňa, chcem sa spýtať vzhľadom na to, že považujem za účelné, aby sme naplnili rokovací čas, pôvodne som oznámil, že budeme hlasovať, je všeobecný súhlas, aby sme ešte prerokovali tento personálny návrh a hlasovali potom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, krátko aj ja k návrhu na vymenovanie pána Magalu za šéfa NBÚ.

    Pred pár mesiacmi sme naozaj boli svedkami toho, čo možno sa za posledných 20 rokov nestalo, a síce, že sa zaplnili námestia ľuďmi, ktorí boli nahnevaní na to, ako zlyháva na Slovensku politický systém pri vyšetrovaní veľkých káuz, ktoré sa týkajú podozrení, prepojenia politiky a biznisu, a to naprieč politickým spektrom. Dnes máme na stole nomináciu a, o ktorej vieme, že to bol práve pán Magala, po nástupe ktorého do SIS v roku 2006, naozaj štyri dni po jeho nástupe, prestala tajná služba odpočúvať byt na Vazovovej ulici známy zo spisu Gorila. Áno, mohla by som spomínať aj tie veci, ktoré spomínal pán poslanec Galko. Áno, máme alebo čítali sme aj informácie, že SIS pod vedením pána Magalu možno nebola dostatočne súčinná s políciou, pokiaľ ide o vyšetrovanie tejto kauzy. Áno, čítali sme aj to, že aj táto vec sa vyšetrovala, a čítali sme aj to, že aj toto vyšetrovanie bolo zastavené Vojenskou prokuratúrou. Ale máme veľmi kusé informácie, a to ako poslanci, tak občania, ja to hovorím kvôli tomu, pretože som presvedčená o tom, že pred tými pár mesiacmi, keď práve kvôli tejto kauze vyšli ľudia na námestia, tak táto kauza nie je len o samotnej kauze Gorila, ale je aj o tom, že náš systém vyšetrovacích a policajných orgánov nedokázal nasledujúce roky sa s touto kauzou vysporiadať tak, aby bola riadne vyšetrená a aby občania, ale aj my všetci sme dostali riadne odpovede na otázku, čo sa vlastne stalo, v kauze Gorila čo pravda je, čo nie je pravda, aby, áno, ten, kto sa dopustil trestného konania, išiel do väzenia, toho meno, koho má byť očistené, bolo očistené.

    Ja som zaregistrovala, pán minister, áno, deklarovali ste záujem, vo vyšetrovaní tejto kauzy pokračovať. A ja si myslím aj, že je to dôležité. A držíme vám všetci palce, aby sa to naozaj podarilo. Všetci sme si zároveň vedomí, že s odstupom času to vyšetrovanie je zložitejšie a zložitejšie, a všetci sme si vedomí toho, že nevieme, ako to vyšetrovanie skončí. Ale práve preto, že išlo o prípad, ktorý naozaj vzbudil taký záujem verejnosti a pochybnosti verejnosti o funkčnosti nášho systému, naprieč vládami, si myslím, že rovnako dôležité ako zodpovedanie otázky, či v tomto prípade sa naozaj preukáže niečia vina, je, aby sme naozaj v tomto prípade bez ohľadu na výsledok vyšetrovania všetci mohli stopercentne dôverovať tomu, že v konečnom dôsledku to vyšetrovanie prebehlo tak, ako malo prebehnúť, a mohli sme všetci dôverovať vo výsledok toho vyšetrovania, to znamená, aby sme aj dostali všetky informácie, ktoré by v takomto prípade sme dostať mali. Ale to zároveň znamená, ak máme tomuto vyšetrovaniu dôverovať, že osoby, možno ktorých dôveryhodnosť bola práve pri vyšetrovaní tejto kauzy spochybnená, by nemali byť tie, ktoré sú nominované opätovne do vysokých funkcií podobného typu, pretože dnes možno viac ako kedykoľvek inokedy práve po tejto kauze dôveryhodnosť polície, prokuratúry, súdov, ale aj takých inštitúcií ako napr. NBÚ je otázka dôvery občanov vo fungovanie štátnych orgánov Slovenskej republiky.

    Dnes sme v situácii po tejto kauze, keď ja neviem, čo je pravda, a neviem, či to vyšetrené bude alebo nie, ale sme v situácii, keď ani my poslanci nemáme dostatok informácií na to, ani o tom, čo sa dialo na SIS počas šéfovania pána Magalu, aby sme mohli dôverovať tomu, že pán Magala je naozaj tá správna nominácia. Keďže vláda navrhuje túto nomináciu, tak asi dôveruje pánovi Magalovi, ale o tejto nominácii rozhoduje v konečnom dôsledku Národná rada, teda poslanci. A poslanci by podľa mojej mienky mali byť tí prví, ktorí budú môcť dôverovať tejto nominácii. A myslím si, že v tomto prípade by to nemali byť len poslanci vlády, ale aj poslanci opozície, pretože naozaj práve v tejto kauze išlo o takú významnú kauzu, ktorá priniesla ľudí na námestia a otriasla dôverou v systém fungovania štátnych orgánov na Slovensku.

    Preto si dovolím predložiť procedurálny návrh, aby sme prerušili rozpravu k tomuto bodu a aby sme prizvali pána Magalu do Národnej rady, aby sme mu, to môžeme urobiť hlasovaním, umožnili zúčastniť sa rokovania Národnej rady, umožnili mu vystúpiť a umožnili mu povedať, ako to v tom prípade všetko bolo. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia štyria poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Žitňanskú v tom, čo povedala. Naozaj SDKÚ – DS bude trvať na tom, aby sa kauza Gorila dôsledne vyšetrila. Myslím si, že verejnosť si zaslúži jasné odpovede, kto bol a kto nebol vinný a kto bol a kto nebol právom alebo neprávom obvinený.

    Na príslušnom výbore, ktorý sa zaoberal nomináciou pána Magalu na pozíciu šéfa NBÚ, som vystúpil. A možno využijem ako doplnenie vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej aj tú obavu, ktorú som tam deklaroval. A tá moja obava spočíva v tom, že pán Magala bol šéfom SIS-ky v období, keď so spisom Gorila SIS-ka vykonala určité úkony. Nebudem ich ďalej komentovať. Je možné, že v rámci vyšetrovania kauzy Gorila, a v čestné vyšetrenie tejto kauzy verím, bude vyšetrovateľ vyšetrovať aj okolnosti narábania s týmto spisom kauzy Gorila v SIS v časoch, keď bol šéfom SIS pán Magala. Obávam sa, že jeho nominácia na post šéfa NBÚ by mohla vrhnúť zlý tieň na jeho vedenie NBÚ a akoby zapojiť NBÚ do vyšetrovania tejto kauzy Gorila, čo určite nie je v záujme nikoho z nás. Preto si myslím, že treba dobre uvážiť túto nomináciu vo vzťahu k spomínanej kauze. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

    Prvá poznámka k NBÚ ako takému. Je to inštitúcia, ktorá požíva obrovský medzinárodný kredit, je napojená priamo na všetky tie systémy, NATO a naše obranné spoločenstvá a previerky práve a na narábanie s utajovanými skutočnosťami. Čiže hovoríme o veľmi vážnom bode, ktorý súvisí s národno-štátnym záujmom. Čiže verím, že táto diskusia povedie aj k tomu, že nominant, ktorý bude zvolený, bude spĺňať tieto všetky kritériá.

    Tá druhá poznámka je práve k návrhu pani poslankyne Žitňanskej, ktorý sa mi zdá férový, zrozumiteľný a správny, aby takýto kandidát prišiel a zodpovedal na otázky priamo pred poslankyňami, poslancami. Ja len podotknem, ak by tam mali byť nejaké veci, ktoré sú predmetom utajovanej skutočnosti, my môžeme urobiť neverejné rokovanie, my môžeme naozaj aj z titulu ústavy sa opýtať na tieto veci. Je to len vecou dobrej vôle. Chcel by som veľmi pekne poprosiť hlavne koaličné poslankyne, poslancov, aby sme urobili toto gesto dobrej vôle zoči-voči verejnosti a začali postupne rozplietať všetko to, kvôli čomu sa to stalo na námestiach. Myslím si, že parlamentu by to prospelo z hľadiska dôveryhodnosti, že začne robiť tú prácu, ktorú potom nemusia robiť novinári, potom nemusí robiť verejnosť, potom nemusia robiť aktivisti, urobíme ju jednoducho my, ktorí ten mandát máme, máme ho pomerne čerstvý, nespochybniteľný. Takže sa prihováram za to, aby sme pánu Magalovi umožnili vystúpiť v pléne. Keď treba, nech to zváži niekto, kto tomu odborne lepšie rozumie, nech je to uzavreté rokovanie, ale to vystúpenie by tu malo zaznieť a tie otázky by sme mu mali úplne legitímne položiť. Takže podporujem tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, no táto situácia, ktorú tu vytvárate teraz, kolektívne ukazuje, že naozaj v politike sa dá vydržať iba s veľmi silným žalúdkom.

    Len takú malú drobnú otázku mám. Ktože to bol ministrom spravodlivosti v rokoch 2002 až 2006, teda v čase Gorily, keď existovala? Nemilosrdne sa tu postavíte a teraz vyprávate, čo kto mal a tak ďalej. Naozaj, politika má byť umením možného. Takže pravdepodobne treba rozmýšľať predovšetkým nad tým, čo má zmysel do budúcnosti. Ale, pani kolegyňa, možno si pamätáte, SMER jedine, čo mohol urobiť, inicioval v rokoch 2006 alebo 2007 jedno vážne zasadnutie parlamentu skoro celodenné, kde sme sa práve zaoberali tými neuveriteľnými praktikami, o ktorých sa vedelo, ktoré sa nevedeli preukázať v súvislosti práve s privatizáciou veľkých celkov, ako bol z nich napr. SPP. Stačí, tí, ktorí niečo chcú o tom vedieť, ako SDKÚ skutočne reagovala, aby si pozreli, čo sa vtedy tu v parlamente všetko porozprávalo. Vtedy ešte o Gorile, bohužiaľ, nikto nevedel v konečnom dôsledku nič. Otázka je naozaj veľmi zložitá. A niekto dýcha vo väzbe na bezpečnosť štátu a na aspoň to základné morálne niveau, aby to tu fungovalo aspoň trošku. Ale aby SDKÚ tu išla v danom prípade a robila nejakého etického rozhodcu, je to, pani kolegyňa, nehnevajte sa na mňa, a to je jediná emotívna poznámka, nechutné.

  • Pán Magala štyri dni po svojom nástupe do funkcie zastavil akciu Gorila. Teraz ho nominujete na veľmi významnú bezpečnostnú funkciu. Je to nesmierne sebavedomie a nesmierna sebaistota od vládnej strany SMER. A je úplne oprávnenou požiadavkou nás všetkých, ktorí si myslíme, že Gorila musí byť vyšetrená, keď máme navrátiť dôveru v politiku u občanov, aby pán Magala, keď si trúfa byť po takomto angažovaní sa v SIS opäť nominovaný, vystúpil v parlamente, aby sme mu to umožnili, aby vysvetlil, ako to celé bolo počas jeho pôsobenia v SIS. Prečo po štyroch dňoch zastavil vyšetrovanie, teda zastavil túto akciu Gorila? Prečo boli prepustení následne mnohí príslušníci SIS? Prečo vlastne sa táto kauza zametala pod koberec? Keď veríte v správnosť tejto nominácie, tak, vážení kolegovia a kolegyne, určite by ste mali podporiť takúto možnosť. My žiadame a my chceme, aby mohol vystúpiť. My nebránime nikomu, aby mohol vysvetľovať svoje počínanie, naopak. A je to váš kandidát, a preto by ste mali podporiť tú možnosť, aby váš kandidát mohol vystúpiť v Národnej rade a očistiť podozrenia, ktoré na ňom uľpievajú počas jeho pôsobenia v SIS. Až to neumožníte, tak naznačujete, že to čisté nebolo, že to nebolo v poriadku a že zostala len naozaj drzá arogancia moci, ktorá toho istého človeka opäť chce vysunúť ako spoľahlivého súdruha na jedno z popredných bezpečnostných miest v tejto krajine.

  • S reakciou pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Číž, ja som len naozaj v dobrej viere, že myslíte vážne tie ústretové slová teraz po voľbách ako vládna strana, tie ústretové slová, ktorými ponúkate aj opozičným stranám priestor na spoluprácu pri dobrých návrhoch a uchádzate sa o dôveru širokého spektra. Som vychádzala z toho, že určite je aj vaším záujmom, aby na pozícii šéfa NBÚ bola osoba, ktorá požíva širšiu dôveru ako len dôveru 83 poslancov strany SMER. A ja si myslím, že by to prispelo k tomu, aby aj NBÚ bola takouto dôveryhodnou inštitúciou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Žitňanskej. Prezentujeme sa a hlasujeme. Procedurálny návrh znel. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby ste sa zaregistrovali. Skontrolujte si, prosím vás, funkčnosť vašich hlasovacích zariadení.

  • Hlasy z pléna: „Nejdú.“

  • Poprosím, skúste vaše karty vytiahnuť a ešte raz sa zaregistrovať. Je to v poriadku?

  • Hlasy z pléna: „Nie.“

  • Technici, môžete sa pozrieť, čo je s hlasovacím zariadením?

  • Reakcie v pléne.

  • Dobre, ideme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 49 za, 75 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne nebol schválený.

    Pán poslanec Zajac do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda parlamentu, kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k návrhu na voľbu riaditeľa NBÚ. Strana KDH považuje, ale aj ja osobne považujem Národný bezpečnostný úrad za veľmi dôležitý orgán v tomto štáte a jeho riaditeľa za plne výkonnú funkciu. Tí z vás, ktorí nepoznáte NBÚ, ani ja ho veľmi nepoznám, som sa skúsil porozprávať s ľuďmi, ktorí prešli previerkou NBÚ. A NBÚ dneska má informácie o vplyvných ľuďoch v tomto štáte. A tie informácie sú veľmi dôverné a veľmi podrobné. Takisto je to aj o firmách a takisto je to, ako pán Frešo spomínal, o styku, o medzinárodnom styku, styku s transatlantickými štruktúrami, ako je napr. NATO.

    Neviem posúdiť vplyv pána Magalu na zastavenie Gorily. Naozaj si myslím, že by bolo najlepšie, keby táto kauza bola vyšetrená, ale k čomu sa viem vyjadriť, je to, čo som si prečítal v životopise pána Magalu. Veľmi ma prekvapilo, keď som sa dočítal, že pán Magala v tomto roku dosiahne vek 69 rokov. Pripomínam, že riaditeľa NBÚ volíme na 7 rokov. A ako som už spomínal, je to plne výkonná funkcia. Rozumiem tomu, že pán Robert Fico a vláda chce mať ako riaditeľa NBÚ svojho človeka. Plne to rešpektujem. Ale pýtam sa, aký odkaz, aký message dáva vláda občanom tejto republiky. Hovoríme, že máme v tejto republike 35-percentnú nezamestnanosť absolventov škôl, nevraviac o tom, že v štátnej a verejnej správe pracujú desaťtisíce ľudí, ktorí poberajú dôchodok, pričom to je jedno, či je starobný alebo výsluhový. Nemám nič proti seniorom, ale naozaj si myslím, že súbeh poberania dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe by mal byť zrušený. Táto vláda má na to dostatok mandátov v Národnej rade a malo by to byť zrušené už len preto, aby naši absolventi škôl nemuseli chodiť po svete, po Írsku a dievčatá robiť aupairky. Ja viem, že poviete, že to nesúvisí s voľbou riaditeľa NBÚ. Ale súvisí to s ňou. Čo si majú povedať občania tejto republiky, keď sa dozvedia, že pán Magala bude mať v tomto roku 69 rokov a volíme ho na sedemročné plne funkčné obdobie, výkonné obdobie? Takže ja osobne nepodporím a, predpokladám, aj moji kolegovia z klubu KDH nepodporia túto voľbu. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Hlina, Jarjabek, Mamojka. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

  • Hlas v sále.

  • Pán Jasaň, je neskoro.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Musím s veľa vecami súhlasiť, čo pán Zajac povedal. Ja som tu nový a s niektorými vecami sa len oboznamujem. Veľa vecí ma vyrušuje. Sochy by mali byť na svojom mieste dlho, vlajky by mali byť na svojom mieste dlho. Ale prečo niektoré persóny majú dlhšiu životnosť na Slovensku ako tie sochy? To ma trošku vyrušuje. Recyklujeme mená. Niektorí ľudia prejdú cez x funkcií a každej údajne rozumejú. Ja sa pýtam, kde sú tí mladí ľudia, ktorí študovali, ktorí vyštudovali prestížne univerzity, sú vzdelaní, prečo nevyberiete niekoho z nich, aj tuná pán minister, on tiež sa tak zjavil, uspel vďaka svojim schopnostiam, ale prečo nedoprajete iným, prečo nenájdete niekoho iného, mladého, vzdelaného, koľko dobrých škôl mladých ľudí vyštudovalo, prečo nemôže niekto iný robiť, prečo to musí byť, ako tu, žiaľ, povedal kolega, že 69 rokov je moc. To už je požehnaný vek. Viete, že tak už niektoré schopnosti nie sú dostatočné. To ma vyrušuje. Doprajte iným, doprajte mladým, doprajte ľuďom, doprajte novú krv. Dolejte novú krv.

    A ešte ku KDH. Teda nedá mi, ešte to stihnem. To platí aj pre vás. Tam sú znova niekde tuto opozičné jednania, nejaký pán Mach. Ja meno pána Macha sledujem nejakých 20 rokov. Viete, tiež nič v zlom, však možno je to dobrý človek. Ja to nechápem. Ale tiež nemáte niekoho mladého, vzdelaného, múdreho, čo by mohol byť on šéfom toho ÚVO? Tiež ma to vyrušuje.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán kolega, venujte sa vystúpeniu.

  • Ja pána Magalu nesúdim. Ja ho nepoznám, len hovorím, že ak sú nejaké problémy s jeho profilom, tak sa treba nad tým zamyslieť. A prečo nedáte iné meno? Verím, že existuje na Slovensku iné meno, áno, určite som o tom presvedčený. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Pán kolega, vytýkajte niekomu schopnosť alebo neschopnosť, hovorte o niekom, že je taký alebo onaký, ale v každom prípade nezdôvodňujte svoje vystúpenie tým, že niekto je starý alebo mladý. V opačnom prípade vy tiež môžete byť na niektoré úkony starý, čo by som si ale nikdy nedovolil povedať. Ale to, čo ste vy povedali, zaváňa a smrdí generačným rasizmom. Ste rasista, pán kolega?

  • Ďakujem za slovo. No veľmi stručne. Viete, je jednak takzvaný antidiskriminačný článok v Ústave Slovenskej republiky, pozrite si ho, kde je povedané, že výkon alebo nástup do určitej funkcie povolania nemôže ísť na úkor x aspektov, ani na úkor veku, po druhé, osobnostný rozmer človeka je daný inteligenciou, vzdelaním a empíriou, skúsenosťou. Tam sú všetky tieto aspekty splnené, a, po tretie, to, čo povedal aj pán kolega Jarjabek, x konvencií Medzinárodnej organizácie práce aj Organizácie Spojených národov hovorí o takzvanej vekovej diskriminácii. A to, čo ste povedali, je paargument.

  • Potlesk v sále.

  • Pán poslanec Zajac, vaša reakcia.

  • Určite nie som rasista voči seniorom. Povedal som, že si seniorov nesmierne vážim. Hovoril som o práci v štátnej a verejnej správe, o súbehu, o odkaze občanom tejto republiky, o tom, ako desaťtisíce dôchodcov robia v štátnej správe a zároveň na úradoch práce platíme desaťtisíce absolventov škôl, ktorí sa nemôžu uplatniť v tejto republike a sú odkázaní na to, aby išli do sveta. Hovoríme o elektronizácii v štátnej správe. Prepáčte, ale poznám úrady, kde 90 % pracovníkov sú dôchodcovia a nie sú schopní už s modernou výpočtovou technikou pracovať.

    Čo sa týka pána Macha, pán Hlina, tak pán Mach ešte nie je v dôchodkovom veku. Pokiaľ viem, má vek 60 rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som reagoval iba na to, čo odznelo v rozprave.

    Rád by som povedal, že reagovať na pána poslanca Galka z úcty pred touto snemovňou naozaj nemá nejaký zásadnejší význam. Keď si otvoríte encyklopédiu, naozaj pod heslom samoľúbosť nájdete jeho fotografiu ako základnú definíciu samoľúbosti

  • , pretože spôsob, akým žobral na Slovenskej Informačnej službe, aby mohli začať odpočúvať jeho ochranku, je skutočne strápňujúci celý politický systém. A myslím si, že najväčšie prehrešky voči našej ústave a demokracii sa diali práve za jeho fungovania. Ale v podstate je demokracia a určite môže hovoriť demokraticky, slobodne, čo len chce, ale nemal by zabúdať na to, že najdrahšie nákupy, ktoré sa diali za neho bezpochyby, už v novinách odzneli a určite ešte odznejú. Bude mať možnosť sa určite demokraticky brániť.

    Rád by som povedal niečo ešte k vystúpeniu pani poslankyne Žitňanskej. Samozrejme, to sú, pani poslankyňa, tak strašne prázdne gestá, pretože vy máte právnické vzdelanie a vy dobre viete, že existuje niečo, čomu sa hovorí mlčanlivosť, a že tento parlament nevie zbaviť mlčanlivosti riaditeľa SIS. A preto ste veľmi dobre vedeli, že keď ste dávali svoj návrh, že je absolútne právne nemožné, aby porozprával pán Magala, ako to bolo, pretože nemôže to byť zo zákona. A práve preto je to určite prázdne gesto, pretože ste vedeli, že o kauzách, o ktorých Gorila je a ktoré súvisia s SDKÚ, hovoriť nemôžete, čo sa vám veľmi hodí. Preto je to prázdne gesto. Mimochodom, jedna vec je ale predsa len známa, že na začiatku roku 2006 došlo k významným zmenám na niektorých silových rezortoch a následne došlo k úniku informácií, na základe ktorých muselo byť toto zastavené. Tak treba si spomenúť. Boli ste súčasťou výkonnej moci, ktorá takými informáciami disponuje, musíte tak zistiť, odkiaľ tie informácie unikali.

    Dôležité je, a to už sa vrátim k tomu, že kontrolu riaditeľa Magalu počas jeho fungovania v SIS nevykonával nik iný ako poslanec za SDKÚ. Čiže hlavnú kontrolu na činnosti SIS počas štyroch rokov, kde vždy konštatovali zákonné pôsobenie Slovenskej informačnej služby, vykonával opäť ako predseda výboru na kontrolu SIS člen SDKÚ. A to je o tej krátkej pamäti, o ktorej som hovoril pred chvíľkou pánovi poslancovi Beblavému. Čiže najprv si treba upratať u seba doma. Ak máte zaujímavú informáciu, opýtajte sa pána Prokopoviča, ktorý bol predsedom výboru na kontrolu činnosti SIS, a určite sa vo vlastnej strane dozviete všetky odpovede, po ktorých tak voláte.

    Posledná odpoveď patrí, samozrejme, pánovi poslancovi za KDH. Pozrite sa, ak chcete hovoriť, čo dokáže alebo nedokáže 69-ročný človek, máte možnosť sa o rad vyššie opýtať pána poslanca Mikloška, ktorý je ešte o štyri roky od neho starší. A ja si myslím osobne, ja pána Mikloška poznám, viem, akého má športového ducha a akým spôsobom vie fungovať, a som presvedčený, že aj vo svojom úžasnom veku dokáže svoju funkciu vykonávať dobre. Čiže ak máte záujem sa pýtať práve u tých, voči ktorým máme úctu a sú od nás o niečo starší a skúsenejší, ako dobre fungujú, môžete sa opýtať tiež u seba doma o niečo mladších.

  • Očakával som počas rozpravy naozaj určité vecné pripomienky, ale tých som sa nedočkal. A tak sme boli svedkami jednak samoprezentácie, resp. pokračovania volebnej kampane v rámci volieb v jednej z opozičných strán. Je mi to ľúto. Je mi to ľúto preto, že kus dobrej práce, ktorú ocenili viacerí spojenci aj tým, že Slovenská informačná služba sa po rokoch ťažkých škandálov dostala konečne do elitných klubov tajných služieb Európskej únie aj NATO práve počas fungovania pána riaditeľa Jozefa Magalu, to boli všetko výsledky, ktoré bezpochyby nadväzovali na riaditeľa Ladislava Pittnera, ktorý o tej časti rád rozpráva. A obidvaja títo riaditelia sa zaslúžili o to, že Slovenská informačná služba sa dostala z tieňa podozrení, zneužívania svojich funkcií do tieňa demokratickej spravodajskej služby, ktorá slúži ochrane bezpečnosti nielen Slovenska, ale aj všetkých krajín Európskej únie. Bohužiaľ, o niekoľko rokov neskôr sa do tohto tieňa, a to veľmi vážneho, dostala zásluhou pána poslanca Galka Vojenská spravodajská služba. Ale s tým sa takisto vysporiadame. Ako sme si už zvykli ťahať niektoré veci z bahna, tak aj v tomto prípade to odtiaľ vytiahneme. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme hlasovať teraz, dámy a páni, o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím, teraz ešte procedurálny návrh pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, na základe súhlasu štyroch poslaneckých klubov, KDH, SDKÚ, strany MOST – HÍD a SaS navrhujem doplnenie programu tejto schôdze o bod schválenia uznesenia Národnej rady k situácii expremiérky Ukrajiny Julie Tymošenkovej. Návrh uznesenia už bol poslancom rozdaný, v prípade schválenia doplnenia programu o tento bod je vypracovaná dôvodová správa, pričom po jej prerokovaní v zahraničnom výbore sa potom materiál predloží do pléna Národnej rady.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 56 bolo za, 4 proti, 81 sa zdržalo.

    Návrh na rozšírenie programu 2. schôdze sme neschválili.

  • Hlas z pléna.

  • Ešte, pán Škripek, máte procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Poprosím teraz pána poslanca Kamenického z výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uvádzal hlasovanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro.

    Je to tlač 27.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie podpredsedníčky Národnej rady, v rozprave vystúpili páni poslanci Štefanec, Kollár, Kaník, Sulík, Osuský, Hlina, Mikloško, Hudacký, pričom pán poslanec Ivan Štefanec podal v mene skupiny poslancov návrh na uznesenie.

    Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s uvedeným rozhodnutím Európskej rady a aby rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi tak, ako je to uvedené v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je prílohou spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 130 bolo za, 11 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Teraz budeme hlasovať, pán spravodajca, o návrhu uznesenia, ktorý podal pán poslanec Štefanec.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o uznesení pána Štefanca. Je tam uvedené, že Národná rada Slovenskej republiky so zreteľom na maximálnu obozretnosť a z dôvodu ochrany finančných prostriedkov občanov Slovenskej republiky, vzhľadom na nestabilnú a rýchlo sa meniacu politickú situáciu v eurozóne...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán spravodajca, návrh uznesenia má každý v lavici, takže dajte len hlasovať.

  • Pán predseda, dajme hlasovať o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 50 bolo za, 80 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Janku Vaľovú, aby uviedla hlasovanie o

    návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Je to tlač 38.

    Ešte budeme hlasovať osobitne o odvolaní a osobitne o voľbe.

    Najprv vás poprosím o uvedenie návrhu na spôsob hlasovania.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu gestorského výboru, aby sa odvolávanie a voľba vykonali verejne použitím technického zariadenia.

  • Hlasujeme. Ešte, poprosím vás, možno by bolo dobré upresniť, použijeme síce hlasovacie zariadenie, ale bude rozdelené, pri odvolaní naraz o dvoch členoch a pri voľbe osobitne o každom kandidátovi.

  • Reakcia poslankyne.

  • Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR

    Áno.

  • Dobre. Takže najprv hlasujeme o tom, že budeme hlasovať verejne s použitím hlasovacieho zariadenia.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 bolo za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že pristúpime k hlasovaniu verejne, najprv k hlasovaniu o odvolaní obidvoch členov naraz.

    Uveďte hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o odvolaní Vladimíra Tvarošku a Patrície Bojkovej z Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 20 proti, 40 sa zdržalo.

    Odvolali sme pána Vladimíra Tvarošku a Patríciu Bojkovú z Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    A teraz budeme jednotlivo hlasovať o nových návrhoch.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Petra Pellegriniho za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 3 proti, 57 sa zdržalo.

    Zvolili sme pána Petra Pellegriniho za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďalej.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Mareka Lendackého za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 3 proti, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že aj Marek Lendacký bol zvolený ako zástupca vlády za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Dámy a páni, ešte predtým ako vykonáme voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov a voľbu riaditeľa NBÚ, budeme hlasovať o návrhu poslancov ktorí žiadajú, aby tieto personálne voľby boli vykonané tajne. Takže najprv hlasujeme o návrhu, aby voľba predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov sa vykonala tajným hlasovaním. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 97 za, 14 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili, aby táto voľba prebehla tajne.

    Teraz vás ešte poprosím o hlasovanie o návrhu na tajnú voľbu riaditeľa NBÚ.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 90 za, 43 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Dámy a páni, poprosím vás teraz, aby sme vykonali tajnú voľbu k

    návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky

    a k

    návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Hlavne naše nové kolegyne a nových kolegov chcem požiadať, aby riadne označili hlasovacie lístky, budú farebne rozlíšené.

    Platný je len ten lístok, ktorý má označenie „za“, „zdržal sa“ alebo „proti“.

    Poprosím overovateľov, aby odvolili, aby zaujali svoje miesta.

    Otváram tajnú voľbu.

    Dámy a páni, pokiaľ sa podarí túto voľbu uskutočniť v termíne a budú overovatelia schopní poskytnúť informáciu o vykonanej voľbe a výsledkoch, navrhujem, aby sme využili čas a otvorili dnes ešte aj prvé čítanie o bode programu, ktorý nasleduje. Je to návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Raši.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či ste všetci využili svoje právo hlasovať.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Poprosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania, najskôr o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Nech sa páči, pani poslankyňa Viltteková.

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky všetci poslanci si prevzali aj odovzdali hlasovacie lístky, neplatné neboli žiadne hlasovacie lístky.

    Zo 140 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Eleonóry Kročianovej za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 83 poslancov, proti návrhu 44 poslancov, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zvolená Eleonóra Kročianová.

  • Teraz poprosím vás, pani overovateľka, o oznámenie výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu odovzdali všetci poslanci hlasovacie lístky, zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol žiadny neplatný.

    Zo 140 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Jozefa Magalu za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu hlasovalo za návrh 87 poslancov, proti návrhu 42 poslancov, zdržalo sa hlasovania 11 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu zvolený Jozef Magala. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    Takže, vážené, kolegyne, kolegovia, konštatujem, že Národná rada zvolila Eleonóru Kročianovú za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,

    a

    konštatujem, že Národná rada zvolila Jozefa Magalu za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Výkon funkcie a tým aj jeho funkčné obdobie mu začína plynúť dňom 1. júna 2012.

    A teraz mi dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby sme pokračovali v rokovaní v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 28, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 18.

    A teraz dávam slovo poslancovi Richardovi Rašimu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ctená pani predsedajúca, vážený pán predseda, drahé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som týmto predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšenie spravodlivosti v mechanizme prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie zavedením nového prediktora nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nový mechanizmus prerozdeľovania má zabezpečiť, že po prerozdelení každá zo zdravotných poisťovní dostane rovnakú platbu na poistenca v rovnakej rizikovej skupine.

    Aby boli zdroje adresnejšie nasmerované za pacientom, a teda nákladnejším poistencom, zavádza sa medzinárodne uznávané kritérium prediktor chorobnosti – dlhodobá spotreba liekov, tzv. farmaceuticko-nákladové skupiny. Zavedením nového prediktora sa predikčná schopnosť prerozdeľovacieho mechanizmu zvýši z 3,19 na viac ako 20 %.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj novela zákona č. 581/2004 Z. z., ktorou sa dopĺňajú súvisiace povinnosti zdravotných poisťovní a povinnosti a kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri analyzovaní údajov oznámených zdravotnými poisťovňami, povinnosti súvisiace s aktualizáciou skupín liekov zaradených do farmaceuticko-nákladových skupín a výpočtom indexu rizika.

    Nanovo sa definuje preukazovanie platobnej schopnosti. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti sa ruší z dôvodu, že nezohľadňuje špecifiká systému verejného zdravotného poistenia. Na účinnú reguláciu finančného zdravia zdravotných poisťovní postačuje v plnej miere preukazovať platobnú schopnosť uhrádzať záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkov voči poskytovateľom.

    V zákone je riešené aj opätovné zavedenie možnosti odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a členov správnej rady úradu vládou na návrh ministerstva aj z iných dôvodov, ako sú v zákone taxatívne vymenované, napr. pri jeho profesionálnom zlyhaní.

    Vážená pani predsedajúca, ctený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás týmto o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona nezakladá požiadavky na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 18 zo 17. apríla 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto určené pre spravodajcu.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, pána poslanca Ivana Uhliarika a pána poslanca Tibora Bastrnáka.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan Uhliarik, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu novely zákona pána poslanca Rašiho, ktorý rieši tri dôležité veci, ako sme počuli, zmenu systému prerozdelenia poistného, ktorú pripravila ešte bývala vláda, zmenu preukazovania platobnej schopnosti poisťovne a možnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bezdôvodne.

    Najskôr sa dotknem zmeny prerozdelenia poistného, tzv. PAYG. Ide o vecne pozitívny krok, ktorý bol od minulého roku pripravovaný spoločne s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A jeho uvedenie do praxe zabrzdil pád vlády a predčasné voľby. Konkrétne od júna minulého roku, roku 2011 do marca roku 2012 boli stanovené pracovné skupiny, ktoré toto pripravovali. Oceňujem, že nová vláda v našom projekte pokračuje. A skutočne je to dobrý krok pre zdravotníctvo.

    Predložený návrh má však niekoľko detailov a otáznikov.

    Na základe návrhu sa do zákona zavedie kritérium chorobnosti, tzv. nákladové skupiny podľa predpísaných liekov. V praxi to bude znamenať, že poisťovňa dostane za svojho poistenca s ťažkou a drahou diagnózou viac peňazí z prerozdelenia verejného zdravotného poistenia balíka, čo je spravodlivé. Inými slovami, nákladovo zdravotnú poisťovňu stojí inak 20-ročný mladík a inak 20-ročný diabetik. Dnes sa peniaze rozdeľujú na základe kritérií ako vek, pohlavie a ekonomická aktivita, či štát platí za svojho poistenca alebo za svojho poistenca neplatí. Hoci ide o napohľad dnes jednoznačné parametre, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou takmer na pravidelnej dennej báze dostáva námietky poisťovní voči výpadku prerozdelenia, pretože dochádza k nejednoznačným interpretáciám zákona. Tento parameter je používaný vo viacerých európskych krajinách. Prináša spravodlivejšie rozdeľovanie peňazí v závislosti od chorobnosti, ako aj predpoklad poisťovania chronicky chorých poistencov. Je predpoklad, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe tohto mechanizmu dostane viac peňazí zo spoločného balíka.

    Toľko skutočne pozitívna vec, ktorá je vecná.

    Chcel by som však upozorniť na možné problémy, ktoré príliš rýchlym zavedením tohto mechanizmu môžu vzniknúť. Materiál totiž neprešiel štandardným pripomienkovým konaním. Čiže dotknuté subjekty, či už poisťovne, príp. Úrad pre dohľad, ktorých sa nové povinnosti a systém týka, nemali možnosť sa odborne vyjadriť a prispieť k vykonateľnosti tohto predpisu.

    Pravidlá a zaraďovanie poistencov, ako aj systém kontroly je nastavený veľmi jednoducho. Teda chýba presnejšia úprava vytváranie farmaceuticko-nákladových skupín, postup zaraďovania poistencov do týchto skupín a podobne, čo môže v praxi priniesť obchádzanie tohto systému, a tak prídeme do rovnakého stavu ako dnes, keď skutočne každý mesiac pravidelne Úrad pre dohľad dostáva námietky.

    Ďalším problémom, a to už je vecný problém, je, že ustanovenia sú retroaktívne a termíny neposkytujú dostatočný priestor pre zavedenie návrhu do praxe. Je navrhované prerozdelenie uprostred roka čiže účinnosť zákona od 1. 7. 2012. A toto naráža na určité technické problémy. Ministerstvo zdravotníctva totiž podľa tejto novely vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým určí riziká nákladov najneskôr do 31. augusta, to znamená dva mesiace následne po uplynutí začiatku účinnosti zákona čiže so spätnou platnosťou.

    Ďalším problémom návrhu je, že v § 27b sa hovorí, že počty štandardných dávok liečiva v liekoch určujú zoznamy kategorizovaných liekov, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva podľa zákona č. 363/2011 Z. z., ale na účely prerozdelenia možno upraviť počty odlišné, a to všeobecne záväzným právnym predpisom. To znamená, vyhláška upravuje odlišne to, čo ustanovuje zákon. Podľa, samozrejme, nášho právneho poriadku nemôže vyhláška odlišne upravovať niečo, čo zákon inak predpisuje. Je to legislatívne neprípustné.

    Toľko čisto vecné pripomienky.

    Druhou zásadnou zmenou predloženého návrhu je, že platobná schopnosť sa preukazuje iba kritériom schopnosti zdravotnej poisťovne uhrádzať svoje záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkom. Samozrejme, táto úprava sa navrhuje hlavne pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nakoľko len táto má problém splniť prísnejšie kritériá preukazovania platobnej schopnosti účinné od 1. 7. 2012.

    Zmena zákona je aj v tom, že platobná schopnosť je zabezpečená, ak zdravotná poisťovňa neeviduje ku dňu, ktorým sa platobná schopnosť vykazuje, záväzky, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 0,2 % objemu všetkých záväzkov namiesto súčasných 0,5 %. Nakoľko je preukázanie platobnej schopnosti naviazané na lehotu 30 dní, Všeobecná zdravotná poisťovňa z pozície jej postavenia na trhu bude tlačiť na poskytovateľov tak, ako sa to dialo v minulosti, aby zmluvne dohadovali dlhšie lehoty splatnosti. Toto nie je len vecný problém. Toto je problém naozaj aj možného dominantného zneužitia postavenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože v rokoch 2008 a 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa práve na základe toho, že neexistovali tieto prísne kritériá posielala poskytovateľom návrhy zmlúv, ktoré udávali splatnosti nie 30 dní, ale 45 až 60 dní. K tomuto môže dôjsť aj v budúcnosti. Nehovorím, že k tomu dochádza, ale môže k tomu dôjsť, pretože tieto prísne kritériá tento zákon alebo táto navrhovaná novela stráca. V praxi môžu tieto zmeny znamenať menej prísnu kontrolu hospodárenia, čo je v príkrom rozpore s dnes schváleným programovým vyhlásením vlády, ktorým táto vláda chce prísnejšie strážiť peniaze z verejného zdravotného poistenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tak opäť môže dostať na pokraj kolapsu, ako to bolo v roku 2010, keď dosiahla stratu 120 mil. eur a hrozila jej nútená správa. Ak má vláda problém udržať platobnú schopnosť k 1. júlu, môže posunúť účinnosť preukazovania platobnej schopnosti o akýkoľvek termín o pol roka, o rok. Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sme vláde odovzdali so ziskom, pri jej dobrom riadení nebude problém už na základe dnes prísnych pravidiel preukazovať svoju platobnú schopnosť.

    Treťou zmenou podľa novely zákona je rozšírenie dôvodov odvolania z funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento návrh zákona rozširuje dôvody, pre ktoré môže vláda na návrh ministerstva zdravotníctva odvolať z funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ide o iné dôvody, ako sú dnes uvedené v odseku 10. Tie sú trestný čin, strata spôsobilosti, nezlučiteľnosť funkcií. Takto formulovaný dôvod znamená, že vláda ho môže prakticky odvolať z akéhokoľvek dôvodu, čím sa predseda úradu a správna rada úradu dostávajú do područia vlády a ministerstva zdravotníctva, čo znamená stratu nezávislého postavenia úradu ako orgánu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným poistením. Neobstojí argument v dôvodovej správe, že táto zmena je potrebná z dôvodu nemožnosti odvolania predsedu z funkcie pri objektívnom zistení nedostatkov v práci a vedení úradu bez právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu. Vláda strany SMER už raz zrušila nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tom čase úrad nezvládol svoju funkciu a nezachytil katastrofálne zadlžovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poisťovňa sa zadlžovala tempom 5 mil. až 7 mil. mesačne, na čo úrad nereagoval. V prípade ak sa znova politicky ovládne nezávislý úrad, môžu hroziť zdravotníctvu ďalšie problémy, ktoré budeme riešiť celé roky.

    Na záver mi dovoľte povedať, že hoci súhlasím so zavedením prvej časti parametra prerozdelenia poistného, tzv. PCG mechanizmu, nesúhlasím s navrhovaným paragrafovým znením, ktoré je retroaktívne a legislatívne v tejto forme nevykonateľné. Nemôžem tiež súhlasiť s navrhovanou zmenou preukazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní, pretože znamená nižšiu kontrolu hospodárenia poisťovne, čo je v rozpore s programovým vyhlásením vlády. V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s politickým ovládnutím Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Preto návrh ako celok nemôžem podporiť.

    Odporúčam pánovi poslancovi, aby návrh stiahol z rokovania a znovu predložil po vecnom a legislatívnom prepracovaní aj za pomoci ministerstva zdravotníctva. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Nech sa páči, ukončujem možnosť faktických poznámok, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Čiže upozornil by som kolegov, aby si všimli čo odznelo, teda prvú vec pán bývalý minister podporuje, ale chce, aby sa zaviedla neskôr. Ja som očakával, kto s tým príde prvý, lebo je samozrejmá snaha súkromných zdravotných poisťovní oddialiť účinnosť zákona práve preto, aby neprišli o finančné prostriedky, ktoré majú smerovať za chorými pacientmi, a teda v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Čo sa týka platobnej schopnosti, Všeobecná zdravotná poisťovňa pracuje s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, nie je to komerčná zdravotná poisťovňa, ako to poznáme pri životnom alebo havarijnom poistení. A ten parameter má byť jediný. Sú to záväzky po lehote splatnosti, pretože tie hovoria o platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A možno si spomeniete na to, keď sa hovorilo o tom, keď prechádzajúca vláda deklarovala, že chce rozdeliť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a rozpredať ju iným subjektom. A práve tie parametre platobnej schopnosti, ktoré boli zavedené, slúžili práve na to, aby sa Všeobecná zdravotná poisťovňa umelo dostala do platobnej neschopnosti a potom, prirodzene, mohla byť voľne ponúknutá vládou ako riešenie iným finančným skupinám.

    A čo sa týka predsedu Úradu pre dohľad, pokiaľ by predseda Úradu pre dohľad v tomto momente profesionálne zlyhal a prestal vykonávať funkcie, ktoré má a ktoré obsahovo napĺňa jeho pracovná náplň, tak ho odvolať nemôžeme. Čiže keď profesionálne zlyhá alebo keď ignoruje potreby systému, alebo keď je ovládaný finančnou skupinou, ako bolo ovládané zdravotníctvo v minulom období, tak minister ani vláda s tým nič nemôže robiť, preto treba toto zmeniť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Uhliarik, chcete reagovať? Prosím, zapnite pána poslanca Uhliarika.

  • Ďakujem pekne. Snažil som sa o vecný tón, pán poslanec, nepovedal som, môžete si to pozrieť v zázname, že bolo by dobré toto oddialiť. Povedal som len, že neprešiel materiál štandardným pripomienkovým konaním. Môžem vám to dať k dispozícii, mám to napísané. A môže byť to problém, že ten systém momentálne, ako ho navrhujete, je retroaktívny, to znamená, 31. augusta i vyhláška bude stanovovať niečo, čo je platné od 1. 7. Len si to vecne zmeňte, ja som vôbec nepovedal to, že od 1. 7. alebo neskôr tento materiál by mal byť. Ja absolútne rozumiem, že pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu je tento mechanizmus kľúčový. A takisto som za to, ja len hovorím vecne, legislatívne si to opravte. Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, dovoľte sa mi v prvom čítaní krátko vyjadriť k návrhu zákona pána poslanca Richarda Rašiho.

    Zdravotníctvo je neuralgickým bodom našej spoločnosti, preto považujem za prirodzené, že každá vláda nezávisle od volebného obdobia sa snaží vytvoriť vhodné opatrenia na ozdravenie systému. Niektoré úlohy ako napr. sprehľadnenie toku financií, zlepšenie spoločenského postavenia zdravotníckych zamestnancov sú nutnou podmienkou vytvorenia spravodlivejšieho systému v prospech všetkých pacientov.

    Tento návrh zákona pomerne veľkého počtu úloh a riešení navrhuje zavedenie nového kritéria, ktoré je založené na identifikovaní pacientov s chronickými diagnózami užívajúcimi nákladné lieky. A vlastne slúži na prerozdelenie financií vybraných na poistnom podľa chorobnosti poistencov. Práve tento prvok, chorobnosť pacientov, je zatiaľ nevyužitým prvkom vo vylepšení systému prerozdelenia finančných prostriedkov, ktorý potrebuje zakomponovanie ďalších citlivých parametrov. Návrh o využití tohto kritéria je výsledkom činnosti pracovnej skupiny na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pričom táto skutočnosť znamená lepšiu priechodnosť v časti odbornej verejnosti. Otáznik však visí nad termínom účinnosti, nakoľko dobre vieme, že napr. v Holandsku, odkiaľ tento model pochádza, zavedeniu kritéria predchádzalo niekoľkoročné prípravné obdobie. V ostatných krajinách, kde sa PCG využíva, tiež ho zaviedli len postupne po niekoľkoročnej dôkladnej príprave Z uvedeného dôvodu za uponáhľaním termínu vidím niektoré riziká, ktoré musí ministerstvo sledovať a analyzovať, aby táto skutočne dobrá a progresívna myšlienka nespôsobila negatívne efekty.

    Návrh v ďalšom bode plánuje zmeniť parametre na vypočítavanie platobnej schopnosti poisťovní. Podľa môjho názoru sa jedná o neodôvodnené zmäkčenie pravidiel pre zdravotné poisťovne. Nové kritériá nedávajú vhodný obraz o schopnosti poisťovní kryť náklady svojim klientom a poskytovateľom na zdravotnú starostlivosť. V čase hospodárskej krízy a pri množstve problémov finančných inštitúcií to môže výrazne ohroziť aj základné istoty bežných občanov. Legislatíva v otázke termínu splatnosti faktúr by nemala tolerovať 30-dňové meškanie. Táto skutočnosť zmení doterajšie mantinely pre poisťovne. A podľa môjho názoru ich navádza na menej disciplinované hospodárenie. To je však v rozpore s očakávaniami v spoločnosti, ktorá v súčasnej hospodárskej situácii od nás v každom segmente života očakáva obmedzenie a znemožnenie plytvania verejnými financiami.

    Za vážny krok späť považujem snahu návrhu o obmedzenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nakoľko tento úrad by mal byť práve jedným z nástrojov spoločenskej kontroly v systéme zdravotníctva. Nezávislosť úradu zabezpečujú hlavne zákonom stanovené kompetencie, a nie odvolateľnosť riaditeľa. Súčasná právna úprava zabezpečuje nezávislosť od štátnych orgánov, avšak schválením tohto návrhu by sa úrad stal závislým od štátnej pomoci a funkcia jeho predsedu by sa stala podriadenou ministrovi zdravotníctva. Tým pádom sa z úradu môže stať vykonávateľ politiky vlády a úrad stratí zo svojej nezávislosti. Stratil by aj z oblasti objektívnosti konania. Je v záujme našej spoločnosti, aby odborné autority na týchto úradoch mohli pracovať nezávisle v prospech občanov a neboli len vykonávateľmi vládnej politiky. Tento úrad by mal zostať konštantným symbolom nezávislosti a odbornosti. Preto považujem za nevyhnutné, aby bola táto časť návrhu prehodnotená a prepracovaná. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda výboru pán Bastrnák, ja naozaj doporučujem si ešte raz prečítať aj dôvody, kvôli čomu je tento zákon zavádzaný, lebo naozaj PCG treba zaviesť kvôli tomu, aby súkromné poisťovne nečerpali na úkor poskytovania zdravotnej starostlivosti chorým pacientom tieto verejné zdroje vo forme zisku.

    Po druhé, platobná schopnosť bola účelne nastavená zle. A chcel ju meniť už bývalý generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, lebo bola účelne nastavená tak, aby sa dostala poisťovňa do kolien a mohla byť sprivatizovaná, kvôli ničomu inému to nebolo. A keď si pozrie hociktorý ekonóm kritériá, ktoré tam boli, tak uvidí, že je jasné, že boli v čase nastavenia naschvál urobené tak, aby to Všeobecná zdravotná poisťovňa nezvládla.

    A čo sa týka nezávislosti predsedu Úradu pre dohľad, neviem, vygooglite si to meno a pozrite sa, s kým sa spája, a myslím si, že o nezávislosti už sa vám nebude ani snívať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru, v prvej časti, ja si myslím, môžeme sa zhodnúť, že je to progresívny návrh. Aj som o tom hovoril. Len som upozornil na to, že, samozrejme, to neprešlo cez vládu a pripomienkové konanie. Samozrejme, ministerstvo naďalej, aby toto bolo prospešné pre občanov a pre pacientov, musí sledovať a musí ďalej analyzovať tento návrh. Takže hodnotil som to pozitívne, pán poslanec.

    Druhá časť. Ja si myslím, že zmäkčujete kritériá. A, samozrejme, dúfam, že nebudem mať pravdu, ale to môže ohroziť fakt pacientov a, samozrejme, vykonávateľov zdravotných služieb.

    Tretia časť. Môžeme o tom rozprávať, aby sme rozšírili tie kompetencie, kvôli čomu môže byť odvolaný predseda alebo správna rada úradu. A myslím si, že nemalo by to byť len tak, kvôli tomu, lebo prišla nová vláda. Potom príde zase nová eventuálne a zase to budeme meniť. A nemyslím si, že je to takto správne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Uhliarik a pán poslanec Bastrnák boli písomne prihlásení do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo, a potom pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja už, myslím, do tej siedmej nejako dotiahnem toto rokovanie. Takže to, čo som chcel povedať, bola technická diskusia o tom, čo predložil pán poslanec Raši do Národnej rady. A tešil som sa na to, že budeme trošku odborne diskutovať o PCG systéme, teda o novom systéme prerozdelenia, že budeme trošku diskutovať aj o ukazovateľoch platobnej schopnosti. No ale počujem, že pán predkladateľ to poňal veľmi politicky, teda že ide predovšetkým zavedením nového systému prerozdelenia nie hľadať spravodlivosť, aby reálne peniaze išli za pacientom, za poistencom a dostali sa k poskytovateľovi, ale ide bojovať proti finančným skupinám. Myslím si, že naozaj boj s finančnými skupinami v podaní strany SMER vieme sledovať aj prostredníctvom nominácií, ktoré táto strana urobila na ministerstve zdravotníctva. A keď viete, ako treba správne bojovať s finančnými skupinami, tak treba si hlavne prečítať informácie z médií o tom, ako terajšia pani ministerka zdravotníctva ešte ako podpredsedníčka Predstavenstva súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorej rozhodujúcim a najväčším akcionárom je zlá finančná skupina Penta, proti ktorej strana SMER vedie svoj svätý zápas, uznala a podpísala záväzok voči akcionárom tejto zdravotnej poisťovne, teda voči zlej finančnej skupine PENTA, rádovo v stovkách miliónov eur. To znamená, že kľudne môžete bojovať ďalej so ziskom, ale oni si ten zisk môžu kľudne vybrať, ale nie je tam podpis ani žiadneho zlého politika z SDKÚ – DS, dokonca ani z KDH, ale zhodou okolností ministerky zdravotníctva za SMER. Čiže takto to je, viete, aby sme sa trošku držali merita veci a neobviňovali sa a nepolitikárčili, keď ideme rokovať o niečom veľmi pozitívnom.

    V tomto zákone vidím ako pozitívum prácu, ktorá sa začala robiť na Úrade pre dohľad s prípravou nového systému prerozdelenia. Len ticho poznamenám, že ho umožnila predchádzajúca vláda zmenou zákona (pozmeňujúci návrh). Aby sa PCG, teda novým systémom prerozdelenia, ktorý vezme do úvahy aj chorobnosť pacientov, mohol vôbec Úrad pre dohľad zaoberať, sa to podarilo do zákona presadiť pozmeňujúcim návrhom SDKÚ – DS na výbore pre zdravotníctvo. Chcem povedať, že je dobré, že sa nová vláda týmto zaoberá, že si to osvojila. V tom, že pokračuje v príprave prechodu na spravodlivejší systém prerozdelenia peňazí, má aj moju podporu a určite aj podporu mojich kolegov z SDKÚ – DS.

    Len problém je technický. Keď chceme urobiť dobre prerozdelenie, tak to dobre pripravme a dobre to oddiskutujme. Návrh, ktorý predložil pán poslanec Raši, síce spĺňa predpoklady na prechod na nový systém prerozdelenia, ktorý vezme do úvahy chorobnosť, ale ho treba urobiť jednoznačným a technicky dopracovať. Preto budem navrhovať v druhom čítaní konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktorými by som sa pokúsil vylepšiť tento systém. A teším sa na odbornú nepolitickú diskusiu na výbore pre zdravotníctvo a v pléne Národnej rady.

    V čom diagnostikujem, v čom vidím chybu.

    Po prvé. Je tam nejednoznačný a chýbajúci popis postupu na riešenie sporných situácií. Dneska Úrad pre dohľad prerozdeľuje len na základe troch kritérií, ktorým je vek, pohlavie a ekonomická aktivita. Napriek tomu po každom prerozdelení vzniknú sťažnosti. A mnohokrát sú to spory o niekoľko tisíc eur. A teraz si ešte predstavte, že príde nový parameter, ako je chorobnosť, ktorý sa bude posudzovať podľa nákladových skupín, teda podľa toho, koľko veľa a ako drahých liekov je predpisovaných pacientom. Predpokladám, že teda spory budú vznikať omnoho častejšie. Je potrebné jasne popísať, ako bude Úrad pre dohľad postupovať pri týchto sporoch.

    Som takisto toho názoru ako moji predrečníci, že prechodné ustanovenia, ktoré sú navrhnuté, sú retroaktívne. No predstavte si, že od 1. júla bude platiť nový systém prerozdelenia a zdravotné poisťovne sa čísla, údaje, podľa ktorých sa to prerozdelí, dozvedia 31. augusta. To znamená, že dva mesiace nebudú reálne vedieť zdravotné poisťovne, s akým objemom peňazí vlastne narábajú, ako to bude vyzerať po prerozdelení. Budú mať nejaký model, ale nebudú mať istotu, že to aspoň približne takto bude vyzerať. To znamená, čo urobia? Logicky budú menej míňať. A na koho budú menej míňať, keď nebudú vedieť, koľko dostanú na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na nemocnice a na ambulancie? Ale to nie je naším zámerom, lebo pacient nechodí do poisťovne, nie poisťovňa lieči pacienta, ale nemocnica, ambulancia, ktorá dostane menej peňazí, lebo sa poisťovňa bude báť viacej míňať, lebo nebude mať relevantné čísla. O tomto je táto diskusia, je to o odbornosti, nie o politike, že teraz bojujeme s nejakými finančnými skupinami. To je o tom, či to vieme vykonať a či to je v prospech alebo či to nevieme vykonať.

    Ďalší problém. Každá zdravotná poisťovňa si robí svoj obchodno-finančný plán. Tento si robí na celý kalendárny rok. Rozumiem svojim kolegom že chcú, aby to platilo až od 1. januára. O. k., skúsme, aby to bolo od 1. júla. Len faktom je, že si pripravili nejaký plán, ako budú uzatvárať zmluvy, ako budú upravovať zmluvy. Určite ste to zachytili začiatkom roka, rokovali sme o tom, či to bude 2- alebo 5- či 7-percentné navýšenie zmlúv, o koľko musia znížiť preskripciu, čiže diskutovali sme o tom. A teraz si predstavte, že vy v polovici zmeníte ich obchodno-finančný plán. Čo urobia zdravotné poisťovne? No určite budú sa snažiť zmeniť zmluvy pre poskytovateľov, ale, predpokladám, smerom dole predovšetkým, o to viac, že nebudú mať relevantné údaje. A treba rozprávať o týchto rizikách, a nie o tom, ako tu kto proti komu bojuje.

    A posledná moja otázka je, ako urobíme ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2012, pretože najprv sa platia preddavky a potom sa robí ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Tak ako je to navrhnuté v zákone, že sa urobí ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za prvý a druhý polrok, podľa môjho názoru to technicky nie je možné vykonať. Teším sa na diskusiu odbornú, teším sa na argumenty odborníkov, ako to chcú urobiť, ako to chcú rozdeliť, čo bolo zaplatené na preddavkoch za prvý polrok a za druhý polrok.

    Takže toľko môj názor k PCG, k novému systému prerozdelenia. Je to spravodlivejší systém, preto sme ho začali pripravovať. Fandím novej vláde, aby zaviedla tento systém, ale je mojou povinnosťou upozorniť na riziká, lebo ináč systém nebude fungovať dobre a doplatia na to nemocnice a ambulancie, lebo poisťovne pre ne budú znižovať platby alebo minimálne ich konzervovať, kým nebudú reálne vedieť, ako to v praxi funguje, aplikačná prax implementácia systému bude chvíľu trvať.

    Čo sa týka zmeny platobnej schopnosti zdravotných poisťovní, no tak tu som zase počul teda rozhodujúci argument, že systém, tak ako bol nastavený, bol pripravený na to, aby sa Všeobecná zdravotná poisťovňa mohla predať. Že? Chcem vás uistiť, že keby tá predchádzajúca vláda bola bývalá chcela predať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nikdy nemala lepšiu situáciu, ako vtedy, keď prevzala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu po predchádzajúcej vláde, v ktorej bol ministrom zdravotníctva Richard Raši, a generálnou riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola vtedy pani Zuzana Zvolenská. Tá poisťovňa bola pred cross defaultom. Vtedy bolo treba ju nechať len padnúť, nič iné nebolo treba robiť, ona by za dva-tri mesiace, keďže mesačne minula o 7 mil. eur v priemere viac, než mala reálne príjem, bolo treba ju nechať len dva-tri mesiace na pokoji a bola by v cross defaulte. Ale predchádzajúca vláda, dámy a páni, tú poisťovňu zachránila. Veľmi to bolelo, bolo to náročné, že bolo treba odzmluvňovať oddelenia, bolo to veľmi náročné, že bolo treba znižovať zmluvy štátnym nemocniciam, veľa kriku a veľa boja bolo okolo toho. A teraz, keď sa pripravili nové parametre na vykazovanie platobnej schopnosti, ktoré by mali platiť od 1. júla, niekto povie, že je to urobené preto, aby bola pripravená zdravotná poisťovňa na privatizáciu, alebo že predchádzajúca vláda si ju pripravovala na privatizáciu? Veď to zjavný nezmysel. Na privatizáciu ju pripravila vláda strany SMER a nebolo treba nič robiť. Faktor ako generálny riaditeľ keby nič nerobil, nechal veci tak, bolo by treba len tri mesiace počkať. To je fakt, dámy a páni.

    Ja mám taký istý problém s návratom k pôvodnému spôsobu vykazovania platobnej schopnosti. Myslím, že predrečníci to veľmi dobre pomenovali, Všeobecná zdravotná poisťovňa je jediná, ktorá môže mať problém so solventnosťou, a je najväčšou zdravotnou poisťovňou, to znamená, že stačí, aby sa dohodla, že o 30 dní posunie lehotu splatnosti faktúr, a má jeden mesiac vyriešený. Bojím sa, že takýmto systémom sa môže kamuflovať skrytá platobná neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To je všetko, poďme o tom diskutovať, sú zlé tie parametre, nájdime iné, navrhnite nejaké iné parametre, ale táto obava je tu reálna, lebo raz sme to už zažili, vtedy, keď v roku 2010 nový manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne prebral skoro v cross defaulte Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

    Zrušenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aby ste mi teraz dobre rozumeli, nie je to ani o Jankovi Gajdošovi a dokonca to nie je ani o pánovi Richardovi Demovičovi, mimochodom, zakladajúcom členovi strany SMER. Ja rozumiem tomu, čo hovorí pán predkladateľ, že niekto nebude pracovať, a tak musíme mať páku toho niekoho tam vymeniť. Problém je, že keď v roku 2006 bol schválený veľmi podobný zákon, ktorý umožňoval vláde z iných dôvodov odvolať predsedu Úradu pre dohľad, bol tento predseda odvolaný ihneď a vláda nečakala na to, kým si nebude plniť svoje pracovné povinnosti. Predpokladám, že aj teraz bude odvolaný ihneď, za veľmi krátky čas, napriek tomu, že pripravuje systém PCG, ten, o ktorom dneska rokujeme, napriek tomu, že Úrad pre dohľad pripravuje prechod na systém platba za diagnózu, ktorý, mimochodom, vypadol z programového vyhlásenia vlády. Ale nie je to osobách. Viete, prečo sa toho obávam? Lebo mám zlú skúsenosť, politický ovládnutý Úrad pre dohľad nekonal, keď krachovala Európska zdravotná poisťovňa. Keď mal konať, nekonal. A keď konal, konal neskoro a chybne. Konečný účet bude vystavený, keď skončia súdne spory, za to, že kto nesie politickú zodpovednosť.

    Viete čo? Druhá moja zlá skúsenosť je s politicky ovládnutým Úradom pre dohľad z roku 2010, keď sa zadlžovala Všeobecná zdravotná poisťovňa pod vedením pani Zvolenskej, keď bol valným zhromaždením minister zdravotníctva pán Raši, z mesiaca na mesiac, Demovič nekonal, úrad nekonal, konal až Gajdoš, keď tam prišiel. A tlačil Všeobecnú zdravotnú za generálneho riaditeľa Faktora do ozdravného plánu, do toho, aby sa ozdravila vnútorne. A hrozila jej nútená správa. Na to je Úrad pre dohľad. To je ako bankový dohľad. Má strážiť. Ale nebude vedieť strážiť nezávisle a povedať štátnej inštitúcii, že to robí zle. Keď šéf tohto úradu bude politickým nominantom ministra zdravotníctva, tak ako povie ministrovi zdravotníctva, ktorý je valným zhromaždením, štátnej poisťovni, že to robí zle? Veď to je úplne logická otázka. A keď mi aj rovno poviete, že tam nájdete takého odvážneho človeka, ktorý to bude vedieť povedať, tak poviem moju skúsenosť z rokov 2008 a 2010 o tom, že nebude to vedieť povedať, lebo Richard Demovič to nevedel povedať. Nekonal, keď padala Európska zdravotná poisťovňa, konal neskoro a chybne, konečný účet sa dozvieme. Ale viete, komu zostal čierny Peter v rukách? Nemocniciam a ambulanciám, ktorým nezaplatila Európska zdravotná poisťovňa to, čo im zaplatiť mala. Nekonal, keď zle hospodárila Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2010, keď sa z mesiaca na mesiac zadlžovala. A keď sme ju prevzali po parlamentných voľbách, bola pred cross defaultom. To je ten celý problém straty nezávislosti Úradu pre dohľad.

    Preto, dámy a páni, v prvom čítaní sa poslanecký klub SDKÚ – DS zdrží hlasovania, pretože v druhom čítaní prídem s pozmeňujúcimi návrhmi. A teším sa na odbornú diskusiu, odbornú, pretože hlavne vylepšenie systému PCG, teda nového systému prerozdelenia, ktorý bude reflektovať a brať do úvahy chorobnosť pacientov, považujem za veľmi dôležité, aby nastala určitá spravodlivosť a aby peniaze naozaj išli za chorým človekom, lebo o tom má byť poisťovací systém. Ale musí to byť urobené tak, aby sa to hlavne v praxi dalo realizovať a aby to bolo v prospech pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a nie len v prospech politických deklarácií. Ďakujem pekne.

  • Keďže je 19.00 hodina, spýtam sa vás, páni poslanci, keďže máme teraz rozpravu o tomto bode programu, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod rozpravy.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže, poprosím, pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Zachovajte si tieto dobré zvyky. No je toto môj prvý prejav.

  • Reakcia z pléna.

  • Ak dovolíte, ďakujem pekne, hlásil som sa s faktickou poznámkou k pánovi poslancovi Novotnému a nefungovalo mi zariadenie.

  • Pán poslanec, nemôžem teraz dať reagovať s faktickou.

  • Ďakujem. Poprosím technikov, blbne mi to celý deň. Ďakujem.

  • Upozorním technikov. Ale nemôžem teraz prerušiť ďalší postup, keďže už začala rozprava, prepáčte.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Takže ďakujem veľmi pekne. Toto je môj prvý prejav ako člena zdravotníckeho výboru. Je to oblasť, v ktorej, samozrejme, nie som tak doma ako v makroekonómii, napriek tomu budem sa snažiť práve byť nejakým prínosom v ekonomickej oblasti. Aj preto, že to je môj prvý prejav, bude tento prejav krátky. Nechcem navyše opakovať sa po kolegoch, hlavne pán poslanec Novotný veľmi vyčerpávajúco a logicky predniesol výhrady, ktoré mal. Avšak na rozdiel od neho ja nevidím až taký veľký problém, keď dôjde k nejakej zmene pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, lebo veď už sme v minulosti zažili, že jednoducho politický nominant nekonal. A teraz je jedno, ako to bude, dôležité je, ktorá osoba tam bude. A potom myslím si, je na opozícii, aby kritizovala konkrétne rozhodnutia a konkrétne kroky tejto osoby. Aj keď to fungovať nebude, vinníka máme, ten sa bude volať v konečnom dôsledku strana SMER. Preto toto nevnímam ako nejaký veľký problém, naopak, celkom oceňujem, že také tie absolútne zákazy zisku, ktoré potom generovali tie žaloby voči Národnej rade, tie tam nie sú. Toto považujem oproti tým pôvodným avízam, kde až teda vlasy sa mi dupkom stavali, za pokrok, moje hej. Čiže dúfam, že už nebudú kolegovia zo strany SMER príliš chcieť zakazovať zisk súkromným spoločnostiam. Tým nechcem povedať, že si myslím, že súkromné spoločnosti, ktoré majú štátom garantované vynútené príjmy, majú byť bez akejkoľvek kontroly a regulácie. To si nemyslím.

    Oceňujem, že sa zavádza ďalší prediktor, áno, treba to doladiť, a tiež v samotnom výbore, teda dúfam, dôjde k tej spolupráci, aby sa teda ten prediktor podarilo riadne tak nastaviť, aby fungoval, ale čo by som chcel vytknúť, a teraz dúfam, pán poslanec Raši, že mňa nebudete podozrievať z toho, že tu pečiem s nejakými finančnými skupinami.

    Chcel by som vám len pripomenúť, že strana SaS bola...

  • Hlas z pléna.

  • Je to veľmi vtipné. Ďakujem. Pán Kolesík, vy ste asi vtipnú kašu dnes jedli, no. Chcel by som vám pripomenúť, že práve strana SaS bola tá, ktorá tri trestné oznámenia v prípade Gorila podala. A takisto pani Bubeníkovú sme odvolali my. No a napriek tomu teda si myslím, že zavádzať účinnosť od 1. 7., keď už od 15. 6. majú byť nejaké údaje, bolo by veľmi dobré. A takisto, ako vravel aj pán poslanec Novotný, to rozbíjanie jedného roka, narobí to veľké problémy. A ten posun, si myslím, by bol veľmi dobrý, keďže so samotným obsahom súhlasia viac-menej všetci rečníci. A možnože toto by mohol byť jeden z tých zákonov, ktorý naozaj bude mať veľmi širokú podporu Národnej rady, i keď viem, že vy ju nepotrebujete.

    Dovoľte mi spomenúť ešte jednu vec. To sú tie ukazovatele. Vypadnú. Vy ste spomínali jeden z nich a to je kapitálová primeranosť. Ale vypadne aj podiel krátkodobých aktív voči neuhradeným záväzkom, ktorý teda mal byť, nemal klesnúť pod 1. To, čo vy vravíte, že bolo to zámerne tak nastavené, aby Všeobecná bola okamžite v krachu, ja neviem posúdiť. Veľmi logicky znelo, čo vravel pán poslanec Novotný, že keby naozaj bol zámer nejako ju sprivatizovať, ukradnúť alebo čo, tak tá možnosť zrejme bola. A druhá vec je, veď dajú sa tie hraničné ukazovatele nastaviť tak, aby nešla tá Všeobecná zdravotná poisťovňa do krachu, že nebude 1,0, možno 2,0. Ale na čo by som chcel upozorniť z čisto ekonomického pohľadu, to je to, že je lepšie mať kôš viacerých rozumných ukazovateľov, napr. troch, ako jeden jediný. Toto je vec, ktorá sa vám v nejakej veľmi nevhodnej situácii môže jednoducho vypomstiť. Budete mať jeden ukazovateľ, ktorý vám dá nejaké tvrdé k. o. kritérium, napr. tie záväzky nad 30 dní nesmú prekračovať 0,2 % toho objemu, a budete musieť meniť zákon, lebo chápem, že nepošlete Všeobecnú zdravotnú poisťovňu do krachu. Myslím si, že je lepšie mať tri, možno štyri ukazovatele, pričom z týchto troch ukazovateľov dva musia byť splnené. Dá to viacej voľnosti práve vám. A myslím si, že z ekonomického pohľadu aj lepšie sa tak podarí vystihnúť tú podstatu, že nechceme, aby bola dlhodobo Všeobecná zdravotná poisťovňa predĺžená, ale zároveň ani nechceme, aby kvôli možno administratívnemu nedostatku musela ísť do krachu. To potom vyzerá nepekne, keď sa účelovo musí kvôli tomu meniť zákon.

    Prekročil som časový limit o dvanásť sekúnd, dúfam, že mi to bude odpustené. Veľmi pekne ešte raz ďakujem s tým všeobecným súhlasom.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Uhliarik. Ukončujem možnosť faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána poslanca Sulíka. Ostanem naozaj vo vecnej rovine. Včasná splatnosť faktúr, pán poslanec, naozaj ešte nezabezpečí, že poisťovňa bude schopná ustať krízové situácie. Pán poslanec Raši ako exminister zdravotníctva si iste pamätá na stav, keď v roku 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa vykazovala platobnú schopnosť iba na 24 hodín. Poviem to zjednodušene. V prípade napr. krízovej situácie, napr. epidémie žltačky keď nebude mať Všeobecná zdravotná poisťovňa dostatok peňazí na účte, môže to spôsobiť problém.

    A čo sa týka ďalšej poznámky, ktorú ste dali, pán poslanec Sulík, to zmiernenie tých platobných kritérií v tomto návrhu zákona je aj pre súkromné zdravotné poisťovne. Čiže skutočne toto nie je len pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Toto je aj pre súkromné zdravotné poisťovne. Takže neviem, kto hovorí tu o uprednostňovaní súkromných zdravotných poisťovní. Ďakujem.

  • Tak iba v krátkosti. No, pán poslanec Uhliarik, vravíte, že včasná schopnosť faktúr neznamená, že Všeobecná zdravotná nebude schopná ustať krízové situácie. Práve preto si myslím, bolo by dobré mať, to je vlastne v súlade s tým, čo aj vy ste vraveli, viacero kritérií a povedať, majú platiť dve z troch kritérií, a to vždy tie, ktoré budú vyhovovať. A, samozrejme, tie kritériá, podľa možnosti by mali byť rovnaké či pre Všeobecnú alebo súkromnú zdravotnú poisťovňu, lebo opäť sa len klameme. A to som možnože nepovedal, ale, samozrejme, tie kritériá, aj keby sa zjemnili alebo inak nastavili, tak určite majú existovať iba jedny pre všetky zdravotné poisťovne. Ďakujem.

  • Keďže pán poslanec Sulík bol posledným prihláseným do rozpravy, uviedla som všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, v záverečnom slove len pár faktov. Tento zákon nemohlo predložiť ministerstvo zdravotníctva, pretože až dnes vláda mala vyslovenú dôveru a rieši problémy, ktoré je nevyhnutné riešiť veľmi urgentne. A napriek tomu, že tu bolo hovorené, že sa tu riešia vecné problémy, myslím si, že sme počuli klasický, predvolebný stranícky prejav z úst jedného nášho kolegu. Keďže ste tu mnohí noví, ktorí neviete, ako vzťahy v zdravotníctve fungujú, doporučujem vám vziať do pozornosti, a je to obsahovo smutné, ale veľmi vtipnou formou písané, čítanie. Zdravotnícka gorila je to. Bola napísaná. A mnohé veci, ktoré si tam prečítate, vás vydesia, aj keď sa pri tej vtipnej forme zasmejete. A nájde si aj ľudí, ktorí tu s nami sedia. A môžete si o tom vytvoriť názor sami. A možno tak aj pochopíte vzťahy, ako to v našom zdravotníctve funguje, aj to, prečo sa kolegovia tak vehementne tento parameter snažia posunúť ďalej do budúcnosti, napriek tomu, že ho podporujú. A tým dôvodom je práve to, že tie finančné prostriedky by išli v prospech chorých poistencov, teda v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne už teraz. A viete, môžeme hovoriť o vecnosti zdravotníctva. Pán kolega Novotný je tu už šesť alebo osem rokov, alebo koľko rokov, robí čisto politické prejavy, bez súdnosti, nechcem to slovo povedať, ale bez akejkoľvek štipky odbornosti. Tak teraz keď sa chce dostať na čelo takmer šesťpercentnej strany, nechápem, prečo práve táto odbornosť ho práve teraz motivuje k zmene. Takže všetkým doporučujem ešte raz prečítať si uvedenú gorilu. A potom budete všetko chápať, ako to tu funguje. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ja chcem len poďakovať diskutujúcim, že začali diskutovať k tomuto zákonu. A chcel by som oceniť teda prístup pána poslanca Sulíka, pretože bol vecný. A možnože by sme mohli diskutovať o tých kritériách, či by malo byť to kritérium jedno alebo mohli by byť tie kritériá tri.

    K odvolaniu predsedu Úradu pre dohľad by som chcel len dať do pozornosti, že aj predchádzajúca vláda na čele s pánom Uhliarikom najskôr odvolala Richarda Demoviča a potom zmenila zákon, aby pán Gajdoš nemohol byť odvolaný. Takže prečo ste nezmenili zákon skôr? Preto, aby mohol Demovič ešte dva roky dovládnuť a nemohol byť odvolaný teda, hej. Čiže to odvolanie je podľa mňa ozaj parciálna záležitosť, pretože vieme, čo všetko ten úrad robí, a v druhom čítaní kľudne môžeme o tom diskutovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň ukončujem 7. rokovací deň 2. schôdze Národnej rady, uvidíme sa zajtra o 9.00 hodine. Všetkým želám pekný večer ešte.

  • Prerušenie rokovania o 19.12 hodine.