• Otváram 6. rokovací deň 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Csicsai, pán poslanec Droba, pán poslanec Chmel, pán poslanec Chren, pán poslanec Ivan Mikloš. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery,

    ktoré máme ako tlač číslo 37. Keďže nemáme tu za vládu zástupcu, vyhlasujem prestávku do 9.05 hodín.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím, pán premiér, zaujmite miesto pre predkladateľa. Pán spravodajca, máme tu, takže dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel by som úvodom len naznačiť, že akademických 15 minút uplynulo, takže by som poprosil možno vládu o dochvíľnosť, keďže celá Národná rada čaká 20 minút. Dovolil by som si, vážený pán premiér, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vyjadriť sa v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády, a to možno pre mňa z dvoch až troch dôležitých aspektov. Zaujali ma niektoré body na programovom vyhlásení vlády, a to najmä v oblasti digitalizácie a internetizácie a v oblasti kultúry a médií. Úvodom by som sa chcel vyjadriť k všeobecným záverom a všeobecným náčrtom, ktoré programové vyhlásenie vlády predkladá, a chcel by som zároveň osvetliť možno svoj názor k postoju, ako sa zachovám ku konkrétnemu hlasovaniu pri podpore alebo nepodpore programového vyhlásenia vlády a zároveň o vyslovení alebo nevyslovení dôvery.

    V programovom vyhlásení vlády ma zaujal jeden moment, a to bol vlastne meno, akým sa samotná vláda, na základe volebného výsledku a na základe motta, ktoré zvolila v ostatných voľbách, nazvala, a je to názov - "vláda istôt". Vláda istôt ako nastupujúca vláda, teda predkladateľ programového vyhlásenia vlády, sama seba takto definuje a sama seba takto nazýva a v tomto dokumente, ktorý máme k dispozícii, určila 10 priorít. Dalo by sa polemizovať o ich relevantnosti a či spoločnosť nevyžaduje prioritne riešiť aj iné oblasti, ale nebudem z tohto miesta spochybňovať právo definovať priority ako východisko programového vyhlásenia vlády. Priority však tvoria jednu z mála konkrétnych záväzkov, ktoré vláda predkladá. Nejde však, tak ako bolo hovorené niekoľkokrát, o samoúčelnú kritiku nekonkrétnosti dokumentu.

    Z pohľadu tých, ktorí sa nemohli zúčastniť tvorby programu a reprezentujú občanov Slovenska na základe výsledkov volieb, teda nás, ako nás volajú, opozície, musíme poukázať na malú konkretizáciu zámerov, a to najmä preto, že nekonkrétnosť zámerov neumožňuje efektívnu kontrolu vládnej moci. Ak zámery sú vo všeobecnej rovine, nemáme reálny nástroj ako toto plnenie, ak k nemu bude prichádzať, môžme chváliť, alebo následne kritizovať. Ak sú zámery naznačené, frázovito zaobalené s obrovskou mierou možných interpretačných variácií, pýtam sa, aká potom možná kontrola, aká potom bude funkcia opozície? Samozrejme, na tento fakt upozornili mnohí predo mnou a zároveň aj sám premiér pán Fico určite po prečítaní dokumentu správne predpokladal, že aj tadeto sa bude uberať kritika zámerov v dokumente vágne formulovaných a bude asi najväčšia kritika smerovať práve k tomuto bodu. Je skutočne škoda, myslím si, že škoda hlavne preto, že v moderných dejinách Slovenskej republiky sa podaril strane SMER veľmi významný, a môžem ho nazvať až historický moment, a to, že na základe politickej súťaže získalo iba jedno politické hnutie, jedna politická strana nekompromisnú podporu občanov Slovenska, a ešte raz to zdôrazním, je to po prvýkrát od založenia Slovenskej republiky. Takže si myslím, že táto jedna politická strana sa mohla počas tvorby, a času, ktorý venovala tomuto dokumentu, prihliadnuť na ňu viac bez kompromisov a viac sa sústrediť na to, aby sme skutočne mohli prečítať to, čo sme z programového vyhlásenia jednej strany čakali. Myslím si, že nekompromisnosť v navrhovaných riešeniach jasne definovaných a následne kontrolovateľných zámerov je premárnenou historickou šancou tejto jednostrannej nastupujúcej vlády, niektorí hovoria, samovlády. Opatrná konštatácia, častokrát iba popis východiskového stavu, asi si myslím, že voliči istôt, ako volám vašich voličov, isto neočakávali. Ponúkať istoty iba v heslách a premárniť možnosť ich reálne napísať ako nespochybniteľný záväzok vlády je pre mňa osobne miernym sklamaním. A nie preto, že v politických siločiarach sedím v opozičných laviciach, ale práve tá premrhaná šanca ma mrzí, ktorú vám vaši voliči masívnou podporu dali.

    Programové vyhlásenie a parlamentná prítomnosť nášho hnutia je veľmi závažným momentom, ktorý sme sa snažili komunikovať ad jedna v kampani, a možno vôbec v tom, že akým spôsobom chceme v parlamente pôsobiť. Kandidatúra nezávislých poslancov, ktorí nesedia ani naľavo, ani napravo, ale sedia vpredu, kde by sme sa chceli etablovať, je to, čo práve programové vyhlásenie vlády malo podpísať alebo podčiarknuť. Každý z nezávislých poslancov mal možnosť si programové vyhlásenie prečítať, pozrieť, čo v ňom je, kto ho bude reprezentovať a ako bude napĺňané. Na základe tejto slobodnej vôle alebo vôle toho napĺňania, svedomia, presvedčenia sme trošičku aj počas prebiehajúcej šiestich dní rozpravy zatriasli s danými vybehanými koľajnicami a vzbudzovali mnohé otázky pri prezentácii príbehov, odbornej agendy alebo príbehov, životných príbehov, myslím, alebo toho, čo chcú jednotliví poslanci za naše hnutie reprezentovať. Programové vyhlásenie vlády sa mohlo stať tým premosťovacím pilierom, ktoré by v ideálnej podobe mohol ovplyvniť každý poslanec, čo sa nestalo, ale tuná v snemovni sa mohli k nemu vyjadriť a myslím si, že na základe toho, akým jednotlivým prístupom k tomu naši poslanci z nášho klubu pristupovali, sa dalo vyčítať, že niektorí nemajú problém s textom, niektorí nemajú problém možno s obrovským množstvom dobrých vecí, s ktorými sa vedia stotožniť a ak by bola vyššia miera konkretizácie, myslím si, že by sa mohlo stať aj to, že niekto programové vyhlásenie vlády podporí. Prvok nezávislého pôsobenia poslancov, ktorý v ideálnom, ako som spomínal, v prípade môže ovplyvniť tvorbu programového vyhlásenia a následne sa vyjadrí k jeho podpore alebo nepodpore, je odpoveďou na otázku, ako môže prvok svedomia a presvedčenia poslanca čiže zastupiteľa rozhodovať o osude krajiny pri tvorbe zákonov. Ja si myslím, že napriek tomu, že rozprava trvá šiesty deň, nie je toho veľa, pretože špeciálne náš klub venoval veľkú pozornosť, myslím si, že absolútna väčšina vystúpila v rozprave, niektorí sa dokonca aj ústne chystajú už druhýkrát. Najmä preto, aby dali odpoveď jednak vlastným voličom a jednak možno odpoveď na to, čo programové vyhlásenie reprezentovať môže aj z hľadiska ich svedomia a presvedčenia.

    Chcel by som sa posunúť k osobnému vyjadreniu, keďže pre mňa osobne programové vyhlásenie vlády trošička okrem tej vágnosti a všeobecnosti má aj mieru absencie niektorých vecí, ktoré si myslím, že by mali v programovom vyhlásení byť a nie sú, a to je napríklad absencia zámeru úpravy volebného systému, ktorá by umožnila kandidovať nezávislým poslancom, a to je dôvod, prečo ja nemôžem podporiť toto programové vyhlásenie, alebo aj návrh na zamedzenie reťazenia funkcií, alebo možný zámer v tomto, alebo posilnenie prvkov priamej demokracie, zníženie kvóra potrebného pre platnosť referenda, alebo zníženie potrebného množstva podpisov pri jeho vyhlásení, ako aj zníženie podpisového cenzu, napríklad pri petícii, ktorá je do Národnej rady predkladaná. To sú veci, ktoré si myslím, že doba vyžaduje, myslím si, že by mohli byť upravené a mohla by byť aj ambícia posunúť výkon správy verejnej bližšie k občanovi.

    Myslím si, že nielen tieto výhrady, ale tak ako som avizoval na začiatku, mám ambíciu sa venovať jednej mohutnej téme, ktorú považujem jednak odborne a jednak za veľmi dôležitú z hľadiska úpravy aj legislatívnej, a možno následne aj by sa jej venovala dostatočná pozornosť, či už ide o požiadavky z európskej úrovne, alebo národnej, a to je problém digitalizácie a informatizácie. Myslím si, a ak som dobre a pozorne preštudoval programové vyhlásenie vlády, tak vláda sa venovala otázkam informatizácie a digitalizácie jednak v stati verejnej správy a jednak v oblasti školstva. Je to celkovo päť odsekov alebo úsekov a myslím si, že tak dôležitá vec, ako je informatizácia, ktorá sa dá prirovnať možno v nákladovosti, a je to zaujímavý údaj v nákladovosti z hľadiska verejných zdrojov, ktorý sa môže rovnať napríklad stavbe diaľnic, je toto pre mňa trošičku málo.

    Nechcem sa venovať iba tomu, čo v programovom vyhlásení vlády chýba, preto na základe toho, čo v programovom vyhlásení napísané je, kde je spomenutý z hľadiska tejto témy iba integrovaný, sieť integrovaných obslužných systémov a nejakým spôsobom vyrovnanie sa vlády so zlyhaným systémom na finančných úradoch, sa mi zdá ako fakt skutočne veľmi málo. Myslím si, že definícia z hľadiska toho, že strategickým cieľom vlády je v plnom rozsahu vybudovať e-Government, čo predstavuje komplexnú a efektívnu digitalizáciu administratívnych, správnych, rozhodovacích a riadiacich procesov ako aj normotvorby v rámci všetkých odvetví a foriem správy. Vláda využije elektronizáciu a možnosti informačných a komunikačných technológii pre zásadné zlepšenie úrovne služby verejnej správy. Je veľmi dobrý cieľ, ale hovorím, chýba mi možno odvážnejšie a viac-menej viac definované to, čo konkrétne vláda myslí tým, aby naplnila tieto možno dobré zámery. Myslím si, že tým, že sa vláda prihlásila priamo v programovom vyhlásení vlády k národnej koncepcii informatizácie verejnej správy, čo je dokument z roku 2008. Dostávame sa na trošička tenký ľad, pretože tento dokument bol prijatý v roku 2008, takže súčasne nastupujúca vláda mala dva roky a odchádzajúca vláda takisto dva roky na to, aby sa parametre, ktoré si dovolím veľmi v krátkosti odcitovať: "odstránili a aby sa informatizácia a digitalizácia stala možno aj jednou z priorít vlády" . Vláda ju v programovom vyhlásení nedala medzi priority, zároveň však treba poznamenať, že ju začlenila medzi strategické ciele vlády. Myslím si však, že nedostatočne formovaný rámec informatizácie verejnej správy, ktorý je definovaný priamo v tom dokumente, na ktorý sa priamo programové vyhlásenie odvoláva a ktorý bol definovaný v roku 2008 slovami "súčasný stav právneho rámca informatizácie verejnej správy je nevyhovujúci, nevychádza zo žiadnej architektúry, pri tvorbe konkrétnych predpisov sa nepostupuje koncepčne a koordinovane. Používaná terminológia nie je jednotná a jednoznačná, ani zosúladená s terminológiou používanou v EÚ. Vytvárané právne normy nie sú vzájomne previazanou sústavou predpisov, podporujúcich aplikáciu informačno-komunikačných technológií na jednotlivých úsekoch správy. Platná legislatíva explicitne nevymedzuje kompetencie a úlohy a povinnosti orgánov verejnej správy" a tak ďalej a tak ďalej. Čiže súčasný stav právneho rámca verejnej správy je nevyhovujúci. Platil od roku 2008 a platí naďalej. Sme o tri a pol roka ďalej a myslím si, že to, prečo je informatizácia dôležitá je hlavne moment ten, aby údaje behali po informačných systémoch, a nie občan s jednou občiankou chodil po úradoch a míňal svoju dovolenku alebo voľno na to, aby bol otravovaný úradmi a nedokázal vybaviť dostatočne efektívne, dostatočne včas, dostatočne k jeho spokojnosti agendu, ktorú mu štátna správa a úrady ponúkajú.

    Myslím si, že súčasný stav právneho rámca informatizácie verejnej správy je nevyhovujúci. Je označením, ktoré sme, ktoré si myslím, že doteraz platí, a je to veľká obžaloba toho, čo si myslím, že by mala táto snemovňa a možno aj všetky kompetentné orgány na úrovni vlády zabrať a dostať v tejto otázke natoľko, aby sme mohli skutočne urobiť odpočet taký, že informačné systémy nie sú predraženou a nie sú zdrojom korupcie pre občanov, ale budú im slúžiť a budú prepojené, či už na legislatívnej úrovni, čo je jeden z pilierov, alebo na úrovni reálnych riešení. Myslím si, že elektronizácia verejnej správy ako strategický cieľ je dobrým zámerom a ak príde k tomu, že príde k nejakému napĺňaniu, počkáme si možno na legislatívny zámer vlády, ak príde k zámeru tomu, že sa stane tzv. celá legislatívna smršť v oblasti Elektronic Act k tomu, aby sa čím ďalej viac zrovnoprávnila písaná forma s elektronickou, tak urobíme zadosť tomu, čo vyžaduje ad 1) doba, ad 2) Európska únia a v neposlednom, možno v úplne v prioritnom rade občan Slovenskej republiky. Myslím si naďalej, že je venovaný príliš malý priestor v programovom vyhlásení vlády práve k tejto téme. Napriek tomu taká lastovička, ktorú som zachytil na základe prebehnutých medializovaných informácii, aj na základe toho, že som sa dopytoval po tom, kto bude z Únie požadovaným tzv. digitálnym, digitálnou autoritou alebo digitálnym dôstojníkom, pretože táto osoba by mala z úrovne vlády alebo z úrovne vôbec, národnej úrovne, zastrešovať celú problematiku informatizácie. Kto ním vlastne bude? Tak dozvedel som sa teraz, že aj na etape, ktorá prebehla, že ním bude pravdepodobne štátny tajomník na ministerstve financií, čo je veľmi dobrý krok, pretože na ostatnom stretnutí výborov európskych záležitostí v Kodani, kde eurokomisárka pre digitalizáciu veľmi pochvalne hovorila o progrese v tejto oblasti v Rumunsku a kde nemalú úlohu zohrával tento styčný dôstojník. Je konečne aj teda na slovenskej alebo národnej úrovni Slovenskej republiky vymenovaný ten, kto má priamo aj z požiadaviek Európskej únie tomuto čeliť, zodpovedať, nastavovať systémy, kde by sa mala celá táto agenda združovať.

    Myslím si na záver k tejto téme, že by aj Národná rada mohla dostáť nejakým spôsobom výzvam doby, a budem sa snažiť tak, ako som to aj doteraz sa snažil spraviť, aby možno buď na celoparlamentnej úrovni vznikla komisia, ktorá sa internetizácii bude venovať, alebo minimálne na úrovni výborov európskych záležitostí, verejnej správy a možno školstva, aby sme mohli ľudí, ktorí sa zaujímajú, a poslancov, ktorí sa zaujímajú o oblasť digitalizácie a informatizácie združiť a aby Národná rada mala odpovede, aby sa možno nemuseli kreovať ad hoc komisie, ak padne informačný systém na daňovom riaditeľstve alebo teda finančnej správe. Myslím si, že k tejto téme by sa dalo hovoriť aj niekoľko hodín, ale z hľadiska programového vyhlásenia vlády stačí a dúfam, že tá ambícia, ktorú som už komunikoval s niektorými predsedami výborov na vznik komisie, ktorá sa bude venovať tejto otázke, v dohľadnom čase bude naplnená.

    Myslím si, ďalej by som sa chcel venovať takému z môjho pohľadu svetlému momentu programového vyhlásenia vlády, a to je aj z pozície podpredsedu výboru pre kultúru a médiá, a to je programové vyhlásenie v oblasti kultúry a médií. Tak ako sme hovorili aj na výbore a možno zaznelo aj z úst predrečníkov, dokonca zaznali tak pochvalné slová z úst bývalého ministra kultúry, ktorý povedal, že ak by hlasoval iba za túto stať z programového vyhlásenia vlády, nemal by problém zahlasovať za. Ja som sa na výbore zdržal, pretože si myslím, že v oblasti kultúry vláda predložila, a najmä ak si dovolím zacitovať jednu vec, najmä v tom bode, že vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj, je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu, je ten bod, ktorý ja si myslím, že je zaradený do programového vyhlásenia veľmi dobre. Možno ministrovi kultúry treba zagratulovať, že ho dokázal do programového vyhlásenia presadiť, pretože je skutočne ten dlhodobý verejný dlh voči kultúre vnímaný ad jedna spoločnosťou a možno, že táto otázka ide nad celé politické spektrum, aby sme kultúrnosť a kultúru neodsúvali na kraj, aby bola finančne podvyživená a aby nastal čas na to, aby kreatívne a kreativita vlastne ľudí, ktorí sa zaoberajú kultúrou, dostala a bolo jej učinené zadosť. Zároveň oceňujem aj aj snahu zriadiť Radu vlády pre kultúru, ktorá by mala alebo teda je deklarovaný záujem, aby bol posilnený akýsi systematický, systematický dialóg. Tento orgán bude viac-menej veľmi prepotrebný, takže s tým takisto súhlasím a zároveň, čo je dlhodobou snahou, je možno odpolitizovanie, je to aj našou dlhodobou snahou - veľmi grantový systém. Takže aj zriadenie novej inštitúcie, ktorá sa má zaoberať grantmi je takisto veľmi chvályhodné.

    To, že vláda má zámer pretransformovať súčasný grantový systém ministerstva kultúry na verejnú inštitúciu je nespochybniteľne dobrý zámer. Mňa len napĺňa troška mierou skepsy, aby sa z tejto verejnej inštitúcie nestala inštitúcia plná politických nominantov, ale to uvidíme, čo prinesie čas.

    Čo mi v stati kultúra mierne alebo troška chýbalo, bolo viacej možno väčšia potreba venovať sa tej, tej druhej oblasti, a to je médiám, pretože okrem, okrem krátkej spomienky týkajúcej sa verejnoprávneho médiá RTVS, sa tam veľmi o médiách nevraví. Nechcem, nechcem to už dlhšie naťahovať, preto si myslím, že jedinú výtku ešte ku kultúre, ktorá je a týka sa teda médií, je to, čo som len zachytil v rozprave vo faktickej poznámke a možno nie je to obsahom programového vyhlásenia vlády, je postavenie sa k znovuzavedeniu koncesií , takže uvidíme ako koncesionárskych poplatkov alebo úhrad, úhrad služby verejnosti, takže uvidím, aký, aký zámer v tejto oblasti vláda má. Predpokladám, že zákon, ktorý je platný a nie účinný, účinný je od 1. 1. 2013, verejnosť vyhodnotí následne sama. Ďakujem za pozornosť a dúfam, že dúfam, že vláda nabudúce dorazí včas.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, veľmi dobre si, Jofo, hovoril o tej stati, kde sa hovorí v programovom vyhlásení o informatizácii spoločnosti. Túto časť deklaroval aj pán minister Kaliňák vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že sa bude musieť nejakým spôsobom pohnúť dopredu, ja by som povedal, že v tomto momente, že treba poriadne kopnúť do vrtule, pretože podľa tabuľky, ktorú mám pred sebou - čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu Európskej únie k 31. 3. 2012 - máme najhorší program, je "Operačný program Informatizácia spoločnosti", kde z celkového objemu 988 mil. eur sme zatiaľ vyčerpali necelých 112 mil., čo je čerpanie na úrovni 11,33 %. Čerpanie ešte v roku 2008 bolo na úrovni 100 %, v roku 2009, ale už len na úrovni necelých 26 %. Z hľadiska teda pravidla n+3, teda čerpanie plus tri roky je najrizikovejším operačným programom práve tento program, "Operačný program Informatizácia spoločnosti", u ktorého stále hrozí nevyčerpanie záväzku na rok 2009, teda do 31. 12. 2012. Do konca roku 2012 bude treba dočerpať alebo deklarovať na Európskej komisii zostávajúci záväzok v roku 2009 vo výške viac ako 115 mil. eur, čo predstavuje 1,03 násobok doteraz vyčerpaných finančných prostriedkov od roku 2007. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku? Predrečník nie.

    Podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku požiadal o slovo predseda vlády Robert Fico, odovzdávam mu slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka a vážené dámy a páni, vždy som rešpektoval a budem rešpektovať, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, tak sa v mene celej vlády ospravedlňujem za oneskorený príchod, došlo k nedorozumeniu pri koordinácii práce ministrov. Už sa to viacej nebude opakovať. Ďakujem pekne.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ešte predtým, pán poslanec, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči. Poprosím, zapnite pána poslanca Vašečku.

  • Ja len veľmi pekne ďakujem pánovi premiérovi, oceňujeme to, vďaka.

  • Takže, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Dobré ráno teda ešte raz prajem, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, vážená vláda, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja niečo povedal k programovému vyhláseniu vlády, a poviem aj, čo pán kolega Vašečka, ospravedlnenie sa prijíma, oceňujeme, že ste ho povedali.

    Chcem povedať k programovému vyhláseniu teraz, lebo ja som v mojom vystúpení nehovoril o programovom vyhlásení, ja som vtedy hovoril o ospravedlnení za Slotu a nechcel som miešať dve veci dokopy, aby to znížilo takú určitú dôstojnosť, čo bola potrebná. K samotnému programovému vyhláseniu vystupujem až teraz, a teda chcem povedať zopár vecí, nechcem vás zdržiavať, tak dúfam, že to také nebude. Pristupoval som k nemu s rešpektom, predsa len 65 strán je 65 strán, poviem pravdu bez toho, aby ste ma mučili, neprečítal som to celé. Je to také zvláštne čítanie, ale z toho, čo som prečítal, dovoľte povedať nasledovné. Nasledovné:

    Premiér, a už som to hovoril, veľmi dobre identifikuje, že na splnenie jeho diabolského plánu potrebuje rast, ale keď potrebuje rast, ja naozaj nerozumiem, prečo brzdí? Lebo ja to nechcem zaťažovať takou mojou mierne insitnou, ja som si toho vedomý, ekonómiou, obzvlášť po vystúpení takých odborníkov ako pán Kollár alebo po vystúpení pána Mikloša, ktorý sa po svojom vystúpení zrazil s druhým titanom teoretickej ekonómie, s premiérom pánom Ficom. Z pohľadu takej praktickej ekonómie, dovoľte mi povedať, ak potrebujete rast, nemôžete brzdiť, myslím, že je to v celku logické. Musíme mať taký motivovaný tím, musíte mať motivovanú spoločnosť, ktorú nič nevyrušuje a je pripravená, zase aby sme to s tou motiváciou neprehnali, ako na nejakom stretnutí Amway, že tu budeme vytlieskavať, teda až tak to nemyslím, hovorím o nejakej zdravej motivácii, ktorá je fakt potrebná, ak chcete rast.

    Ak chcete naštartovať ekonomiku, musíte splniť jednu veľmi dôležitú podmienku, a to je byť spravodlivý a spravodlivý v tom, že najlepší vyhrá. To je mimoriadne dôležité, aby najlepší vyhral, ten, kto je najlepší, nech vyhrá, ten kto v ten daný moment nebol najlepší, nech má možnosť ísť ešte raz, a, samozrejme, v spoločnosti existujú slabí a nemohúci a tým zdravá spoločnosť dovolí a o nich sa postará a dovolí prežiť dôstojný život. Toto je mimoriadne dôležité, táto spravodlivosť a pokiaľ také prostredie nevytvoríte, tak to nenaštartujete. Pokiaľ nevytvoríte prostredie, v ktorom aj chlapec zo Smolníka alebo z Giraltoviec, a nemusí byť zrovna synom či smeráckeho funkcionárskeho, alebo SDKÚ-funkcionára, nedosiahne nijaký úspech. Takto krajinu bez tejto spravodlivosti nenaštartujete ani náhodou a ja s pýtam, ako chcete s tými dinosaurami, ktorí sa vracajú do verejných funkcií, takúto spravodlivosť a takéto nastavenie spoločnosti dosiahnuť? Ja som sa to už pýtal, spýtam sa to znova, je pre mňa dôležité. Prečo ste si nechali otráviť studňu? Prečo je odborník jediný odborník na hospodárstvo iba ten, čo prenajíma niekomu z Penty? Alebo ináč sa spýtam, neexistuje iný odborník na hospodárstvo, ktorý neprenajíma niečo Pente? Neexistuje iný odborník na zdravotníctvo, ktorý tam nerobil? Prečo ste, preboha, pán Richter, vyhodili tú pani z vášho ministerstva, ktorá pomohla niečo odhaliť. To bolo naozaj a dlho nebudem rozumieť.

    Toto sú nebotyčné škody na spoločnosti, ktoré spôsobia to v konečnom dôsledku, že vy tým hlavný motor nenaštartujete. Nenaštartujete a tým pádom nesplníte váš diabolský plán, ktorý potrebuje rast. Možno sa mýlim, nevylučujem, možno pre túto krajinu to bude aj lepšie, ak sa mýlim, a niečo z toho, čo hovoríte, sa vám podarí. Ak by sa to potvrdilo, ja s tým problém nemám, ja sa ospravedlním, mne to myslím neublíži.

    V programovom vyhlásení som identifikoval takú zaujímavú Radu pre solidaritu a rozvoj. Ja to identifikujem ako zaujímavý počin, však jedným dychom dodávam, že koľko ich bolo a ako skončili. Pred cca 20 rokmi som bol v Číne s delegáciou, ešte bol Mečiar, Ducký a kapitáni priemyslu pološtátnych a štátnych podnikov a my sme vtedy sprostredkovali stretnutie, sa to volalo že Rada na pomoc chudobným oblastiam Číny a keď prebiehalo zasadnutie v tejto, v tejto kancelárii tejto rady, to bolo také chudobné prostredie. A jeden z tých kapitánov z priemyslu sa tak pýtal, že a prečo je to také ošumtelé, vyšmatlané, a ten Číňan, ktorý to tam organizoval hovorí, však je to Rada pre pomoc chudobným oblastiam Číny, tu nemôže byť luxus. Znova, znie to logicky.

    Aj táto rada SMER-u je zaujímavá, len ja sa pýtam, kto tam bude sedieť, kto tam bude reálne, ale reálne rozhodovať a kto tam bude solidárny? Všetci tí, teraz použijem taký výraz, "jastrabi", ktorí krúžia okolo SMER-u, tí budú tiež sedieť v tejto Rade na vyšmatlaných stoličkách a budú solidárni? Budú jastrabi z finančných skupín solidárni s ľuďmi z Hriňovej, z Revúcej, Rožňavy, Giraltoviec. Vy tomu veríte? Ja neviem, kto tu tomu verí, tá čínska Rada, čo koniec koncov to vidíme, mala výsledky. Ináč je to mimoriadne vplyvný orgán. Neviem, aké budú výsledky tejto smeráckej rady, som zvedavý a počkám si na "krotenie jastrabov", ktoré pre výsledky tejto rady je mimoriadne dôležité. Myslím si, že to bolo pri otvorení tejto schôdze, kde skladal sľub poslanec zo Smolníka, ja som bol minulý týždeň v Krásnohorskom Podhradí sa pozrieť, aká je tam situácia v tej rómskej osade, a vracal som sa takou polopoľnou cestou cez Uhornú, Smolník, som ani nevedel, že existuje Smolník, je to taký koniec sveta, je to taká tabuľa - že koniec sveta ešte hodinu autom - a tam je Smolník. To dúfam, že kolega, myslím, tu neni, že sa neurazí, ja som koniec-koncov zo zapadákova z Hornej Oravy a tuná kolega Poliačik, ktorý tu zrovna dneska neni, ma posielal dojiť ovce a variť baraní guláš, takže v tomto sme si podobní, ale čo chcem tým povedať? Chcem tým povedať za prvé, že slúži ku cti SMER-u, že má poslancov aj z takýchto oblastí. Naozaj obzvlášť od rôznych elitárskych spolkov typu SaS, ktoré sú bratislavskými spolkami, čiže toto slúži ku cti. Po prvé. Po druhé však treba povedať to, že som zvedavý a naozaj som zvedavý, ako dlho ľudia v Smolníku vydržia sa nechať zásobovať informáciami typu, ako obstarožná speváčka niekde spievala v nejakom luxusnom tatranskom hoteli a koľko tam stojí večera. Koľko vydržia s takou informáciou, ako dlho im bude stačiť informácia, či minister dopravy sa geluje iba ráno alebo aj poobede.

    Ja neviem, je podľa mňa, príde čas, keď sa začnú pýtať, ak sa už nepýtajú a budú sa pýtať, silno a ofenzívne, že kedy príde robota do Gelnice, do Smolníka, do Prakoviec. V celku fandím tejto Rade pre solidaritu a rozvoj, som však skeptický, lebo mám naozaj pocit, že neustrážite jastrabov a myslím, pán kolega Mičovský mi povedal, dokonca jastrabi sa nedajú skrotiť.

    Ja som avizoval, že ma vyrušuje v programovom vyhlásení taký neoboľševizmus, ktorý tam identifikujem. Ja som ho nazval kryptovaným a je naozaj ťažko ho priamo identifikovať i keď napríklad nedá sa povedať, že až dokonca až v preambule, strana č. 3, je napísané niečo v tomto zmysle. Hovorí sa, že stabilita vlády vyplýva z toho, že strana SMER má kvalifikáciu a schopnosti, a tie sú praxou overené. Ono mi to príde, vážení, také konštatovanie typu strana a vláda, strana vie, strana pozná, dobré ráno. Táto formulácia ma vyrušuje. Prisudzovanie takýchto vlastností niečomu takému ako politická strana je naozaj zvláštne a pre mňa človeka ctiaceho si demokraciu a princípy, hlboko vyrušujúci. Nechcem tu moc teoretizovať na tému boľševizmus, resp. neoboľševizmus, myslím, že odborníkov na túto tému je tu dosť, pán Blaha je tu prítomný, takže prípadne on tomu rozumie. Dokonca jeden poslanec, neviem či tu je, SMER-u to vo faktickej poznámke rozbalil naplno a hovoril o socialistickom chápaní a prístupe, ak sa nemýlim. To už bolo znova, takým by som povedal, že zlomovým bodom v tejto sále, čo sa tu hovorí. Neanalyzujem boľševizmus, ani z politologického hľadiska, ale tak ľudsky, tak ako ho trebárs aj na Orave ľudia chápali. Za boľševika bolo všetko naše, avšak iba niekto mohol všetko. Zákon bol na nich krátky a žiadne obmedzenie pre nich neexistovalo. Keď bolo treba strieľať z vrtuľníka, strieľalo sa, Babinský to zariadil. Ako sa však doba zmenila a ako je to za neoboľševika? Za neoboľševika je to trošku ináč. Iba niektorí môžu všetko a iba oni môžu povedať, že všetko je iba naše. Byť nad zákonom je absolútna samozrejmosť, strieľať z vrtuľníka je už málo sexi, už sú iné zábavky. Okolo SMER-u sú ľudia, ktorí toto všetko môžu, SMER teraz urobí hon, poľovačku na akože bohatých a na pomoc si privolá vzbudený spravodlivý hnev chudoby a pôjde po trojizbových bytoch. Iná skupina žralokov a jastrabov už bude v kategórii nedotknuteľných a len sa tak budú blahosklonne usmievať, a to mne, vážení, hlboko vadí. Vadí mi, že budeme musieť dokazovať, na ktorej strane Dunaja je parlament a keď už bude jasné, že parlament je na tejto strane Dunaja, tak potom bude treba dokazovať, že v ktorej budove. Ak sa pýtate, že ako to myslím, všimnite si, kde si vybudovali svoje sídla žraloci a jastrabi, v akom dohľade na parlament. Odkaz je jasný, o to, kde sa bude rozhodovať, o to sa bude bojovať. Vadí mi servilita politikov, vadí mi slabosť politikov, budem vyčkávať a sledovať, ako silno bude prebiehať dokazovanie si moci a kto bude obeťou. Moc chutí a absolútna moc chutí absolútne. Generáli ŠTB sa jej tak ľahko nevzdajú. Bude zaujímavé sledovať aj to, ako dlho spoločnosť bude ochotná pristúpiť na túto hru a keď už pochytáme, zdaníme, dodaníme, spoplatkujeme všetkých občanov zo strednej vrstvy, čo bude potom. Bude zaujímavé sledovať, či ľudia po tomto hone na strednú vrstvu sa budú ochotní uskromniť kvôli tomu, aby "žraloci a jastrabi" mali ešte väčšie "Audi centrá".

    Poviem niečo aj o tvorivosti, ja som to hovoril, že je to úplne zbytočné, ale to mi nedá. Tvorivosť je kľúčové slovo tretieho tisícročia a na to, aby sme definovali, potrebujeme si definovať, čo je tvorivosť, tvorivosť nie je vytvorenie cukrovej polevy na koláč. Tvorivosť je schopnosť vytvoriť niečo nové, originál. Táto schopnosť je kľúčová v školstve, hospodárstve, kultúre. A kde sa v tom programovom vyhlásení nachádza? V hospodárstve sa nenachádza vôbec, v kultúre vôbec, to už treba hádam aj študovať, ako nedať do kultúry slovo tvorivosť, a iba v školstve v takej obligátnej vete sa nachádza, je to na úrovni takej povinnej jazdy. Summa summárom, summa somár...

  • , summa summarum slovo tvorivosť je v dobrom kontexte v programovom vyhlásení iba raz, niekto povie - hlúposť, hlavne taký intelektuálny buldozér nepriestrelnou argumentáciou typu - čo tam tvorivosť, robotu treba. Nuž treba takýmto buldozérom povedať, že na to, aby ste dneska mali robotu, treba byť tvorivý a nájsť a vytvoriť túto robotu na základe toho, že ste tvorivý. Dovolil som si túto vsuvku, lebo pre mňa je slovo tvorivosť mimoriadne dôležitá.

    Ku koncu dovoľte, aby som sa povenoval sociálne vylúčenému spoločenstvu alias rómsky problém ako jeden najväčší, ak nie z najväčších problémov v Slovenskej republike. Tento problém dostal mimoriadne dôstojné miesto v programovom vyhlásení, a to poslednú a predposlednú stranu. Na Slovensku máme 600 sociálne vylúčených spoločenstiev, časovaných bômb, ohnísk napätia, rizikových oblastí. Čo hovorí "programovka"? Dôstojne poslednú stranu dostal. Ja už som to tu včera citoval, nedá mi, aby som to nezacitoval tú skvostnú vetu z programového vyhlásenia ešte raz a pomaly, včera som ju povedal rýchlo: "Stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie." Preboha, kto to napísal? Kto tomu rozumie? Pán Poliačik tu neni, ja som to včera hovoril, však tomu ani on nerozumie a mám pocit, že aj pán Kolesík radšej ide preč, tiež má s tým problém.

  • Smiech v sále.

  • Ten, kto to napísal, podľa mňa by mal odísť, lebo to sú také presne, to, čo je ten problém, to sú presne to, že sa takéto krasorečnenia dlhé roky vypisujú, nikto im nerozumie, keďže im nikto nerozumie, tak ostatní pre istotu nič nerobia, aby nič nepokazili a nevyzerali za blbých. Takto to, vážení, na Slovensku funguje.

  • Krátke prerušenie vystúpenia poslancom z pléna, ktorý priniesol rečníkovi fľašu kofoly.

  • Som rád, že rušíme monopol kokakoly v tejto sále a teším sa, že tu ja som včera dal pepsikolu, kofola je možno naozaj vhodnejšia.

  • Ruch v sále.

  • A zatriasli ste s ňou?

    Problém sa nerieši, tak vrátim sa k problému, pepsikola neni, je problém kokakola. Problém je rómsky problém, že takto sa nerieši...

  • Smiech v sále.

  • , takto sa nerieši, iba narastá. To, čo som teraz čítal tú skvostnú vetu, skúste niekto ísť prečítať pánovi Dobrovodskému do Malaciek a počkajte, kam vás pošle. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev, alias rómsky problém je jeden z najväčších, ak nie najväčší problém na Slovensku. Pre istotu to ešte zopakujem, keby niekto tomu nerozumel. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev, pán premiér Fico, pán Dzurinda a otec vlasti Vladimír Mečiar, ktorý tu už chvalabohu nesedí, ale sedí iba na priedomí v Trenčianskych Tepliciach, spôsobili, že narástol do takýchto obludných rozmerov. Títo premiéri používali verejné zdroje, uplácali Rómov, aktivistov, kupovali si sociálny zmier. Problém však narástol tak, že sa už nedá schovať, už sa nedá uplatiť, už nezapcháte oči a uši starostom, už nezapcháte oči a uši rôznym aktivistom, organizáciám, aby sedeli ticho. Nenapcháte, lebo nemáte, a aj keby ste mali, tak ľudia sú už tak citliví, že to nebudú ochotní tolerovať. Nebudú ochotní tolerovať hlúpe riešenia a nesystémové kroky. Tam sú jednoduché otázky. Čo urobíte, kedy to urobíte, ako to urobíte, za čo to urobíte? Problém sociálne vylúčených spoločenstiev bude vašou nočnou morou a nedovolí vám spať. Doba sa zmenila, ja sám som mal...

  • Ruch v sále.

  • , už nie veľa, asi tri strany, dobre, vydržíte? Môžem aj skončiť. Doba sa zmenila a ja sám som mal v mojich programových prioritách vetu: "Maternica nie je výrobný prostriedok." Keby som toto napísal pred desiatimi rokmi, tak niekoľko organizácií by podalo, neviem, aké žaloby na mňa za rasizmus a neviem, čo ešte všetko. Doba sa naozaj zmenila, nazeranie na problém sa naozaj zmenilo, to je šanca pre vás definovať, pomenovať. Dajte ľuďom niečo, čoho sa môžu chytiť. Ja sám osobne sa budem pýtať, pýtať, žiadať a žiadať: Robte niečo! Definujte úlohu štátu, koľko detí v rodine štát podporuje alebo má podporovať, dve deti, tri deti? Nebojte sa, a teraz fakt chcem mať toto ako výzvu, a zrušte tie diabolské peniaze, takzvané kočíkovné, zrušte kočíkovné! To bola vaša agenda, že ste pridali druhému, tretiemu dieťaťu kočíkovné, to sú diabolské peniaze a aj týmto krokom ste sa stali spoluzodpovedným za to, že maternica sa stala výrobným prostriedkom.

    A nakoniec ešte poviem takú malú politologickú úvahu, premiéra nášho súčasného existujúceho môžte rozšúpať jak cibuľu a na konci posledné, čo zostane, bude heslo "sociálna úloha štátu". Táto teoretická výbava je veľmi dôležitá a slávi úspech v tejto krajine, avšak problém je, že je zlá. Musí dôjsť k zrážke koncepcií a kľúčový moment je ten, že iba zodpovedný štát dokáže byť sociálny. Otázka nestojí, či je zodpovednosť verzus sociálnosť, takto to nestojí. Je to jednoduché, lebo iba zodpovedný štát dokáže byť sociálny. Zodpovedný štát zabezpečuje úlohy štátu, bezpečnosť, zahraničná politika, obrana a, samozrejme, áno, aj sociálne úlohy štátu. Skôr či neskôr k tejto zrážke koncepcií dôjde. Keď budete viac sociálni ako zodpovední, nastanú problémy a vtedy začnú od SMER-u odchádzať zodpovední poslanci. Najskôr je potrebné definovať, kto je zodpovedný poslanec, nehovorme o všelijakých hochštapleroch, nehovorme o poslancoch typu Džupa, Kolesár alebo ako sa volali, nehovorme o ľuďoch, ktorí z večera do rána zmenia svoj názor, ani sa za to nehanbia. Títo džupovia, či jak sa volá, kolesárovci sú hanbou slovenského parlamentarizmu. Od nich by sa to malo učiť, že čoho je človek schopný. Hovorme o zodpovedných poslancoch. Ak smerovanie vlády bude zlé, tak títo zodpovední poslanci SMER-u by mali spozornieť. Ak smerovanie bude veľmi zlé a úplne mimo svojho programu, tak zodpovední poslanci SMER-u by mali začať hľadať alternatívu. Ak sa nič nebude diať a poslanci SMER-u budú pokojní a spokojní, tak sú dve možnosti: SMER si zodpovedne plní svoj program a nie je dôvod, alebo v SMER-e nie sú zodpovední poslanci. Na začiatku som povedal, že k programovému vyhláseniu vlády pristupujem s rešpektom, avšak nie až takým, aby som ho podporil, budem hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády, v zásade je to jedno, lebo nás nepotrebujete. Hovorím to len preto, aby sa nezabudlo. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Myslel som si, že ten môj príspevok alebo moja faktická zanikne v spleti ďalších faktických, ale evidentne poslanci zo SMER-u dostali asi pravdepodobne príkaz na teba nereagovať. Bolo to možno trošku tvrdšie, ako som očakával, myslím si, že vo veľa veciach aj pravdivé, s jednou vecou však s tebou nesúhlasím, a to je nejaká tvoja výzva na zrušenie "kočíkovného" alebo, ako si povedal, diabolských peňazí. V situácii, kedy Slovensko má druhú najnižšiu natalitu v Európe, čiže druhú najnižšiu pôrodnosť a približne o tretinu nižšiu, ako je potrebná na prirodzenú reprodukciu vlastne obyvateľstva, si myslím, že mali by sme mali hľadať všetky možné cesty na to, aby sme podporili pôrodnosť na Slovensku, a viem, že existujú naozaj tisícky rodín, ktoré si nemôžu dovoliť mať dieťa a aj týchto relatívne málo peňazí, 833 eur myslím, že to je, alebo 25-tisíc korún v korunách im pomôže naštartovať nejak tú starostlivosť o to svoje dieťa. Nemyslím si, že toto je správna cesta, zrušiť ten príspevok.

    Omnoho lepšie opatrenie by bolo, ak by sme tento príspevok rozložili na, vychádza to približne 5 príspevkov po 5-tisíc korún (alebo po 166 eur) a vyplácali by sme ten príspevok už pred pôrodom, lebo dnes, bohužiaľ, vyplácame matkám ten príspevok až po dožití tuším 21 dní, čo mi pripadá dosť cynické, ak teda matka sa snažila svoje dieťa donosiť, rozhodla sa ho donosiť, porodila ho a nakoniec jej dvojtýždňové dieťa umrie, tak my jej nedáme nič. Ak by sme vyplácali ten príspevok naozaj od povedzme štvrtého mesiaca v tej istej sume, mnoho matkám by to umožnilo sa rozhodnúť dieťa donosiť.

  • S reakciou pán poslanec Hlina. Poprosím, zapnite pána poslanca.

  • A už, už idem. Igor tak ty ako aj ja a myslím, že aj môžem tvrdiť, že všetci v tejto sále vieme, že dieťa je plodom lásky, tak by to malo zostať. Žiaľ, to kočíkovné sa stalo silne motivačným, čo tento základný princíp, nechcem povedať, že vždy, ale niekedy popiera a trošku znižuje. A to, čo si hovoril, je vec do diskusie, a to je vec, o ktorej treba diskutovať, možno len stačí otvoriť tú tému. Možno som to nazval expresívne, že diabolské peniaze, možno teda na tú tému diskutovať. Žiaľ, dá sa ľahko identifikovať to, že tieto peniaze spôsobujú problém, lebo sú pre niekoho silne motivačné, a motivačné preto, aby sa narodilo dieťa. Dieťa sa má narodiť, pretože ja neviem, to ani neviem povedať, prečo, veď to je úplne, to by sme mali všetci vedieť. Ako dieťa sa nemôže narodiť preto, že dostane kočíkovné. Ďakujem.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Vašečka, pripraví sa pán poslanec Škripek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedkyňa, páni ministri, kolegovia, kolegyne, zaujímavé, predrečníci hovorili o deťoch, ja by som začal s mojím synom najstarším, ktorý má štrnásť rokov. A prečo ho spomínam? On sa narodil v roku 1998, a to je rok, kedy sa začala stavať a realizovať prieskumná štôlňa pri tuneli Višňové - Dubná Skala. Ja som tak postupne, ako syn rástol a ako postupovali roky, dúfal, že keď dostane vodičský preukaz, tak bude môcť ísť tým tunelom. No dnes už viem, že nie, že už bude vodič a ešte stále ním nebude môcť ísť. Ja by som teraz chcel ako zástupca žilinského regiónu poprosiť a požiadať vládu, je tu pán minister dopravy, som veľmi rád, aby naozaj už neboli ďalšie prieťahy v realizácii súťaží a realizácii projektu a stavby tohto úseku diaľnice, takisto ako ďalších nadväzujúcich, pretože je to veľmi potrebné. Rozprával som sa aj so zástupcami regiónu, ktorí tu sedia, určite ma budú v tejto veci podporovať aj páni poslanci, ktorí sú zároveň primátormi Martina, Žiliny alebo pán Blanár, ktorý je predsedom Žilinského samosprávneho kraja. Je to veľmi dôležitá vec. Minule som sa vracal z východu po tom nešťastnom úseku Ružomberok - Žilina a bola presmerovaná doprava, stál tam vrtuľník na ceste, strašne veľa rôznych záchranných vozidiel. Vyhasli tam tri životy. Nie je to len otázka nejakých financií, projektov ale naozaj ľudských životov. Takže chcem týmto apelovať, aby aj tie peniaze, ktoré tam už boli vložené, to úsilie, tých štrnásť rokov, aby nevyšlo nazmar, aby znova nezačala nejaká koncepcia, ktorá to bude odkladať. Nežiadam viac peňazí, žiadam vás len, aby ste naozaj v tejto veci posunuli sa ďalej v nadväznosti to, čo vykonalo ministerstvo dopravy v poslednom období. Len tak krátko. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec.

    Pán poslanec Podmanický, nech sa páči. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

  • Vážený pán poslanec, ja vás chcem maximálne podporiť v tomto vašom vystúpení, ktoré ste mali, lebo naozaj situácia okolo Žiliny, diaľnice či D1, alebo potom diaľnice zo Žiliny na Kysuce - D3, prípadne na Českú republiku - D4, si už naozaj zaslúži, aby sa vyriešila. V Skalitom sú postavené piliere od roku 1997. Poliaci sa k nám ťahajú, Česi sa k nám ťahajú a my stojíme. Ja chcem len pripomenúť, že keď sme odovzdávali našu vládu, tak boli vysúťažené úseky až po Kysucké Nové Mesto alebo po Brodno, neviem presne, ale viem, že boli vysúťažené tieto úseky. Boli na to nachystané finančné prostriedky z eurofondov. Bohužiaľ, potom prišiel zámer pána Figeľa presunúť tieto peniaze na iné úseky a nestavia sa ani na východných úsekoch z týchto peňazí a nestavia sa ani diaľnica D3. Takže ja chcem spoločne s vami poprosiť pána ministra dopravy, aby sme túto diaľnicu na Berlín, lebo toto je naozaj diaľnica na Berlín, ak sa pozrieme na komunikačné tepny, tak v podstate od Ostravy je neprerušená diaľnica až do Berlína, medzi Ostravou a Kysucami je už veľa úsekov postavených diaľnic a chýba práve úsek Žilina - česká hranica alebo Žilina - poľská hranica, ktorý je projektovo pripravený, z väčšej časti sú pozemky vykúpené, takže myslím si, že je najvyšší čas, aby sme túto diaľnicu dostavali.

  • Pán poslanec Vašečka, s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pánu poslancovi Podmanickému. Ja by som chcel povedať toľko, že naozaj vnímam, že poslanec je zástupca občanov, nie politických strán v prvom rade, a preto teda vítam to, že sa na tom zhodneme. Určite dala by sa spustiť diskusia o tom, či koncepcia, ktorá bola za pána ministra, myslím, že to bol pán minister Vážny za predchádzajúcej vašej vlády, alebo pána Figeľa, že ktorá je lepšia. Ja oceňujem aj to, čo vykonal pán Figeľ na poste ministra dopravy, ale chcem poprosiť, aby tie veci išli dopredu z toho dôvodu, že ľuďom je v zásade jedno, či sa to postavilo za toho ministra alebo onoho, ale je dôležité, aby tá vec bola zrealizovaná, a ďalšia vec, aby bola aj finančne únosná a perspektívna do budúcnosti, aby nezaťažovala Slovensko zbytočne nejakou hypotékou. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Škripek. Pripraví sa pán poslanec Poliačik.

    Pán poslanec Škripek, odovzdávam vám slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri a páni kolegovia, kolegyne, ja som si znovu prelistoval celý tento krásny plán a myslím to vážne, to slovo, je vážne dobrý. A hovoril som to aj prvýkrát. A keď tu rozprávame a máme možnosť sa k tomu vyjadriť, tak ja som sa minule opýtal, že ak dnes už to mám tak úplne jasné, že strácam, presne tak, že som tu nový, predstavu o tom, že načo to robíme. A myslím to vážne úprimne, páni a dámy, lebo zdá sa mi, že keď teda toto je parlamentné, vy ste nám dali možnosť sa vyjadriť k tomu programu, tak po všetkých týchto rozprávaniach mám úplné presvedčenie, že v našom parlamentnom systéme teda, je to fakticky asi to rečňové cvičenie. Tak mi to pripadá.

    Som tu úplne nový a mám dojem, že zrejme to tak beží u nás od roku '90, že opozícia, teda tá vláda, ktorákoľvek teda vládne, predloží, čo chce, a to si aj schváli. Pretože fakticky by tu mala byť len malá zmena poradia. My by sme mali dostať váš program. Preto ja som vám povedal, že on je skvelý, minule, ale ja by som vám ho rád vrátil na dopracovanie, že vložte tam aj niečo z toho, čo aj ja chcem a ešte aj niektorí moji kolegovia, také dobré veci nejaké, ktoré by ste si povyberali, lebo vy máte vládu, a vložte to tam a potom ja môžem aj zahlasovať za trebárs, lebo teraz sa stráca význam toho, že my tu rozprávame. Lebo vy nás nemáte ako vypočuť, lebo už je to všetko na papieri, všetko je vytlačené, ja som presvedčený, že už je to schválené. Lebo skutočne ten parlamentarizmus by mal byť o tom, že vy nám predložíte ten plán, my môžme do toho povedať, že toto sa nám nezdá, toto sa nám zdá, toto je výborné, za toto vás chválime a zasa toto sa nám zdá, že je úplne zlé, a vy ako vládcovia, múdri vládcovia, by ste mali to najlepšie si z toho zobrať a povedať si, že super, že nám poradili a dáme to tam. A ja myslím, že toto by bola tá zdravšia spolupráca. Ale takto to nebeží a viac-menej je to aj taký pocit nátlaku, že už skončime s týmto rečňovaním, lebo dobre by bolo teda už spraviť to hlasovanie, tak zákon káže, je treba to mať sfúknuté. Ideme ďalej, koniec koncov tento víkend bolo dosť dobré to už osláviť, ale nevyšlo to, lebo predsa len by sme chceli povedať, že niektoré veci nie sú dobré, ale mnohé veci sú dobré a tie najdôležitejšie, najrozhodujúcejšie, ktoré tam sú podľa môjho názoru, a Slováci to čakajú, ľudia žijúci na Slovensku, je všetko, to čo ste tu napísali o práve.

    Kolegovia, vy máte v rukách vládu, máte ju drvivo väčšinovú, čo je momentálne skvelé, a, prosím vás, keď tu píšete, že vrátime ľuďom nádej, nádej je skvelé slovo. Nádej dokáže ľudí držať aj zoči-voči smrti, aj zoči-voči všetkému zlému v živote a dokážu prekonať zlé veci. Nádej. Ste použili vynikajúce slovo, a to Slovensko potrebuje, nádej. A toto nie je rétorický výrok, toto je realita, Slovensko nádej chce vidieť zhmotnenú. Nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov vládnutia a rešpektuje sa zákonnosť a zásady právneho štátu. Priatelia, tieto dôležité výroky pán premiér používal, myslím, že ešte dávnejšie, roky dozadu, kedy nadchol Slovensko a mňa tiež a mnoho mojich priateľov, a ja si myslím, že aj vás. Pán Fico už hovoril o vymožiteľnosti práva pred niekoľkými rokmi. Ja si dovolím povedať, že mi je strašne ľúto, že ešte sa to nepodarilo do posledných dní vlády, ktorá padla. A predtým bola teda vláda SMER-u tiež v rukách. Ja by som len chcel povedať, že Slovensko to veľmi chce, potrebuje, očakáva a že my to potrebujeme dosiahnuť, a toto, prosím vás, urobte: "Vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, upevňovanie právnej istoty, vláda bude vytvárať podmienky na zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu zefektívnením regulácie spotrebiteľských úverov."

    Priatelia, o práve tu máte mnoho vynikajúcich vecí. "Represívne orgány musia podstatne razantnejšie potláčať negatívne javy dlhodobo pretrvávajúce v spoločenskom a hospodárskom živote. Vláda navrhne legislatívne opatrenia, ktorými zvýši výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov." Nečakali sme to už dávno? Pretože, keď stále niekto bude môcť tvrdiť, že mu požičal bohatý strýčko z Nemecka, alebo niekto vyhral v TIPOS-e mnoho desiatok miliónov, tak my sa smejeme do očí chudákom. Mne volala jedna sestra z tých zdravotných sestier, ktoré mali mať zvýšený plat, a rozplakala sa mi do telefónu a povedala: "Braňo, keď som počula, že nám zvýšia o 150 eur, rozplakala som sa od šťastia, že niekto nás ocení." Je to žena na psychologickom alebo psychiatrickom oddelení, prepáčte, a povedala: "Vieš, jak ťažko pracujem, pracujem, Braňo? Vieš jak ťažko pracujem? To prvé som sa rozplakala od toho, že konečne ma niekto ocenil a druhé od jedu, že sme dodnes ešte ocenené neboli." A vzápätí sa dozvedela, že nebudú tie peniaze, lebo to nejako nevyšlo.

    Pán bývalý minister, ja si vás vážim a nerozumiem všetkému tomu, kto, čo lepšie urobil v tom zdravotníctve, či vy, alebo ostatní, ale stačilo aspoň povedať, pán minister, že sestry prepáčte, nejak sa nám to tu zmotalo a ťažké to bolo, ale nevyšlo to. Pretože táto moja známa už s tými 150 eurami, priam plakala, jak potrebovala naložiť, ale nedostala ich. A vraj sme počuli, že to bolo len nejaké nedorozumenie v predpisoch alebo niekto niečo nedostal načas a proste to nestihol zadať nejaký príkaz, a tie ženy, ktoré nechávajú svoje deti, táto zhodou okolností ešte aj opustená nezodpovedným manželom, nedostala pár desiatok eur navyše. Keď som s ňou volal včera, tak mi hovorila: "Vieš, ten môj manžel neposlal mi tie peniaze načas, to výživné. A on si tak myslí, že dva-tri dni nevadí. Ale ja mám desať euro a ja si hovorím, vydržím do stredy. Vieš, ale keď jedna mi dobehne, maminka, potrebujem dve eurá do školy a druhá dve eurá do družiny, Braňo, mne tých šesť eur nebude stačiť." Viete, toto sa volá pocit hroznej nespravodlivosti v tých ľuďoch. A my toto nesmieme robiť, či sme vo vláde, alebo v opozícii, hocikde.

    Dámy a páni, toto sa robiť nesmie a mne chýba na nás politikoch aspoň to ľútostivé slovo voči verejnosti. Vyjadrenie normálneho súcitu. Pretože aj keď to tie peniaze nepodarí sa im to dať, pretože to je niečo hrozne ťažké, a ja vaším ekonomickým prognózam tuná, ja všetkým vysvetľujem, ja tomu fakt nerozumiem, ja už som z toho magor. A ja si myslím, že takýto magori sú z toho obyčajní ľudia, pretože tu sa postaví jeden obrovský silný muž a povie, jak to je skvelé s tou ekonomikou, jak to bude alebo takto to je. A potom sa postaví druhý, zas to vysvetľuje, jak to nie je, tak ako ten prvý a dá tretí plán a štvrtý človek sa tu postaví a povie, že to má byť inak. A my obyčajní ľudia sme z toho zmätení. Ja nie som, vy mnohí sa tu zdá, sa mne, sa k tomu vy viete dobre vyjadriť. Ja nie, ja sa neviem, ale viem vám povedať, že tieto veci, páni a dámy, o tomto práve a právnosti, to je niečo, čo si zaslúži mnoho výkričníkov.

    Ja vám chcem povedať a poprosiť vás, na 65 stranách je 640 sľubov, ja som ich všetky zrátal a tie sľuby sú také ako seriózne, ako vyzerajú, že to naozaj je dobré, a preto by to stálo za to podporiť, ale o tom práve hovoríte, že "prijmeme protikorupčné opatrenia, najmä sa zriadi trvalá telefónna linka, na ktorú bude možno oznámiť korupčné správanie sudcov a zamestnancov súdov" a tak ďalej a potom je to tu o prokurátoroch, potom sa tu hovorí, že sa "posilní ochrana oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových, nových legislatívnych opatrení". Potom sa hovorí, že sa, ja to poviem svojimi slovami, zabráni úžere. Pretože marginalizované skupiny sa zadlžujú nebankovými subjektami, ktoré poskytujú úvery. Priatelia, ja som sa dozvedel, že až okolo 120 % ročne, ja si myslím, že to je na mašľu, sa povie po slovensky, pretože keď sa niekto takto zadlží, kvôli tomu, že nemá z čoho žiť a keď niekto musí s desiatimi eurami sa dohadovať s dcérkami, že nedám ti teraz tie dve eurá. Ja neviem, či máte takéto príbehy vy, lebo to by nás malo viesť k súcitu, ale ja viem, že to neviem ja vyriešiť, ja jej môžem poslať tých desať eur, lenže na mňa sa, odkedy som poslanec, od desiateho marca, predstavte si, už dvanásteho sa na mňa obrátil niekto, že aby som mu zaplatil nebankovku. A vzápätí sa na mňa obrátilo už asi okolo jedenásť ľudí, aby som niečo zaplatil, lebo som poslanec a mám na to. Viete, tak toto Slováci robia. Si myslia, že teda my, pretože tu už máme vysoký plat, teraz to máme zaplatiť a my tu nerobíme podľa názorov ľudí na Slovensku dosť. Oni si zrátali, že my 49 dní tu budeme sedieť. A ja neviem, kde sa zobrala táto legenda alebo táto reputácia poslancov.

    Ale chcel by som vám povedať, priatelia, že my túto krajinu musíme pozdvihnúť. My ju musíme pozdvihnúť z tej podupanosti a zdrvenosti, v ktorej leží na zemi, pretože toto je naša domovina. A ja pociťujem ten pocit bezmocnosti, že my predsa všetci, pán Mičovský môže menovať, ja si myslím, že aj vy zo Smeru môžete menovať všelijaké prípady, kde sa miliónov ulialo, 38, 22, hocikoľko, len sa o miliónoch hovorí, mne to pripadá až nekonečne nenažrané, koľko všelijakých odmien sa musí kde dávať. Ja nerozumiem, prečo nie sme tak dôslední, aby sme voči tomuto reálne niečo robili.

    A tak sa mi zdá, jak som tu minule povedal, že to je ako voda, to sa nedá uchopiť. Preto som vám povedal, že my tu nie sme jediní zvrchovaní vládcovia. Nad nami stojí ešte jeden a ten bude vyžadovať počet od človeka a tomu sa nedá vyhnúť pohľadom očí, že pozriem sa niekde inde. Boh si vyžiada naše skutky a prezrie naše úmysly a nebudeme môcť hovoriť, že ja som to nebol, to bol ten druhý, lebo takto sa to na Slovensku stále akoby hovorí, to boli tí predchádzajúci a to boli, zase niekto iný to bol.

    Preto by som rád vedel, teda keď som už vyjadril, že mne sa zdá, že my nemáme možnosť sa k tomuto vyjadrovať, k tomuto programu vlastne, lebo keby sme najprv mali možnosť a potom by sa zjavilo to programové vyhlásenie vlády, bolo by to ďaleko zdravšie a možno by sme boli trošku ďalej v tomto európskom parlamentarizme ako ostatné krajiny. Viete, lebo takto je to naozaj o tom, že my si tliachame, vy predsa viete, čo chcete urobiť a máte všetko v rukách. Kto nás bude rešpektovať? A preto sa vás opýtam na túto vetu, ktorá je zasa krásna. Nejde o obyčajnú cyklickú alebo štrukturálnu krízu, v ktorej sme, tu, v Európe a na Slovensku. Ide o krízu hodnôt, cieľov spoločnosti, polarizácie sveta a globálnej spotreby a najpodstatnejšia vec je, že tu nie je napísané, akých hodnôt. Dámy a páni, pán premiér, veď to musíme zadefinovať, aby sme ich zmenili teda. Veď inak sa tu, my tu stále, jeden pán ekonóm, pán Košturiak povedal, že my sa len snažíme vyhnúť sa tomu, čo zlé sa tu deje s tou ekonomikou, namiesto toho, aby sme pochopili, nedávno v jednom rozhovore to hovoril, pochopili, že ide o obrovskú zmenu, na túto by sme sa mali pripraviť a vyťažiť z nej. Takže o krízu akých hodnôt?

    A vzápätí v ďalšom odstavci na strane 30 je napísané, že štát musí eliminovať tieto negatívne vonkajšie a vnútorné javy. A toto čarovné slovo, štát, je znovu neuchopiteľné, ako tie korupčné aféry. Tie sa nedajú prichytiť pod krkom, nemáme nikoho, kto by za ne bol zodpovedný, nevieme prinútiť ani len teda vládnych predstaviteľov, poslancov, verejných činiteľov, aby zadefinovali svoje majetky a teda ukázali nám, že nemajú viac, lebo predpokladám, že potom to museli ukradnúť, ak len im niekto nepožičal z Nemecka, alebo nevyhrali z TIPOS-u, že nemajú viac, než si zarobili, takže ten štát a korupčné aféry sú nezachytiteľné pojmy, o ktoré sa my vlastne vôbec nevieme oprieť.

    Dámy a páni, ja tvrdím, že toto je naša domovina, ktorú už nesmieme ničiť takýmto správaním, takýmto nesúcitom voči tomu normálnemu človeku žijúcemu na ulici, ktorý pracuje s 10 eurami a vychádza do pozajtra. My sa na tohto človeka musíme zamerať a jedine, keď my budeme dôslední v tom našom správaní sa, keď sa nám nebudú stávať, pán minister Richter, ja neviem, ako je to s tou celou aférou okolo diplomu, ale je to strašne trápne, že vôbec sa to deje, že tam tá škola skartovala tie diplomy, jak to celé je, to je tak niečo nepríjemné, že sa tu deje, lebo táto krajina, títo ľudia si povedia: "Fuj, ja nemám prečo podporovať túto krajinu." A viete, čo urobia? Neodovzdajú dane. Toto je reakcia normálneho človeka na všetky tieto, aj najmenšie aféry. Ja si ctím teraz a verejne vyhlasujem, že toto bolo úžasné, že pán Kaliňák dokázal nevymenovať, aj keď skvelého policajta, ako sa on vyjadruje o ňom, že teda asi je, ja ho nepoznám, tak asi je, keď to pán minister povedal, je veľký odborník a pozná ho, ale dokázal ho nevymenovať kvôli tej možnej, možnej korupčnej aférke, ktorú zrejme možno a možno teda nie, priatelia, ale Slovákom toto nestačí, aby sme mali vo vedení ľudí, ktorí všetci majú nejaký biľag na sebe alebo mnohí z nich. To je zlé. Pretože potom my nemáme byť na čo hrdí, a preto na Slovensku niet vlastenectva. My nevieme byť hrdí na túto krajinu, ktorej nechceme dávať ani svoje dane. My ich chceme nejako ukryť a použiť na svoje obohatenie alebo dokonca na niečo dobré.

    Viete, čo? Ja som stretol tri typy ľudí. Jedného človeka, ktorý nemal problém sa mi priznať, že je zo zločineckého prostredia a je podnikateľ, z takého malého, stredného typu a on mi povie: "Pán Škripek, vy si myslíte, že ja chcem dať dane tomuto štátu? Cha, ja im to nedám." A on si kúpi lepšie auto a postaví krajší dom.

    Ale stretol som človeka, kresťana, podnikateľa, veľmi úprimného človeka a on mi hovorí: "Braňo, ty si vážne myslíš, že by som mal tie svoje dane odovzdať? Veď mne sa zdá, že sú tak zle rozdelené, že ja im ich nechcem dať." Hovorím: "Vieš, ale takto to fungovať nebude." A on hovorí: "Vieš, čo urobím ja s tými daňami? Ja celý ten rozsah daní dám keš vlastnou rukou do detského domova, lebo ja ho chcem podporiť a zdá sa mi to lepšie a zmysluplnejšie."

    A potom je to tretia skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne kresťanské pozadie, ani zločinecké pozadie, je to normálny slušný človek bez ideológie, ako pán Chren to tu spomínal, a ani on, on mi povedal: "Ani ja nechcem dať dane štátu." Ja hovorím: "A čo chceš? Ľudia, však sa to tu zrúti." A on povedal: "Vieš, čo? Moja rodina radšej pôjde na lepšiu dovolenku."

    Tak máme tri typy ľudí a všetci zhodne nechcú podporiť tento štát, lebo nemajú byť na čo hrdí, priatelia. A tá hrdosť, to nebude len o tom, že budeme hrdí na, neviem, čo si vymyslíme. My by sme mali byť hrdí na to, aké ideálne veci v tejto krajine existujú. To znamená, že my ich musíme pozdvihnúť zo zeme. To, čo sme tu podupali, hodnoty, ktoré tu sú, musia byť zdvihnuté, a to je na štátnikoch, to je na ľuďoch vo vláde. To je na vás, poslancoch, aby sme dokázali podnietiť ľudí k hodnotným veciam, k hodnotným prejavom. A k tomuto potrebujeme, aby sme tie pekné veci urobili, aj byť schopní dávať. Byť schopní k nezištnosti, k úcte, k súcitu, k podpore menších a núdznych, my musíme dokázať urobiť veci, ktoré sú hodnotné. Ak to nedokážeme, potom sa bude diať len to, že prekrútime pojmy a vyprázdnime slová.

    Viete, keď hovorím teraz o tých divných aférkach, ktoré sa nedajú chytiť, pred krátkym časom a vlastne neviem, ako skončila tá nominácia muža, ktorého tu teraz nebudem menovať menom preto, aby neviem, čo sa nestalo zasa, tak došlo k tomu, že do vysokého miesta v štátnom podniku je vymenovaný muž, ktorý nesplnil zákonné podmienky a na druhej strane môžeme sa na to pozerať tak, že ich splnil. Čiže namiesto toho, aby bol dodržaný zákon a jeho podstata, bol zákon dodržaný len vo forme, vonkajšej forme, ale zjavne sme sa vyhli jeho obsahu.

    Priatelia, na toto sa hovorí vyprázdňovanie slov. Vyprázdňovanie obsahu slov. A za toto sa dvíha hnev v ľuďoch a za toto budú brýzgať svojim zákonodarcom a svojim vládcom. Ale keď sa stane, že klamstvo sa akceptuje v tejto krajine či cez médiá, alebo tu, v parlamente, alebo medzi nami, sa proste budeme na seba usmievať a akceptovať klamstvo, priatelia, aj keď náš najvyšší predstaviteľ mohol obísť svoje vyjadrenie na adresu predchádzajúceho najvyššieho predstaviteľa tohto štátu a použiť hrubé, vulgárne slovo a do médií vysvetlí len malú prešmyčku jednej hlásky, že takto to bolo a nie takto a my sme to všetci nechali tak, keď tu nenastal morálny apel zo strany zákonodarcov, že: Pán prezident, toto sa nesmie, toto sa nehodí do úst predstaviteľa štátu, toto je hanbou, toto je škaredé, toto je amorálne, toto je neslušné, toto je otrasné. Tak ak nikto nepozdvihol morálne slovo a morálny ukazovák, tak celý národ povie: Je to tu na veľkú... a nič neslušné povedať nechcem. Je to tu proste o ničom.

    Viete, preto nechcú platiť dane. Pán kolega Vašečka, budeš taký láskavý a dones mi ten prístroj, ktorý, no ako sa to volá, áno, to si prosím. Takže ja to teraz zakončím a ja som vás chcel vyzvať k tomu, aby sme urobili pre túto krajinu veci, ktoré sú hodnotové, priatelia, a také, ktoré nevyprázdňujú obsah slov.

    Takže moje posolstvo pre ľudí v tejto krajine, ktorí nepotrebujú zvýrazňovať Boha, ako ja to potrebujem, je nenáboženské, ale pre veriacich je výzvou dôsledne dodržiavať učenie pána Ježiša Krista. A pre nás, ktorí v tejto krajine nepotrebujeme Boha a hovoríme, že Ježiš Kristus nám nič neznamená, nevadí, je to posolstvo o slušnosti, o spravodlivosti v tejto krajine a o rešpekte voči hodnotám. A tie hodnoty, ako sú dobro blížneho, súcit, pravda, demokracia, úcta, kvalita a môžem menovať ďalej, ja myslím, že sú nám spoločné. A tieto potrebujeme.

    Takže záver je, snáď ešte k programovému vyhláseniu vlády jedna veta, ktorá je dlhá. Dámy a páni, rozpočet by mal byť vyvážený. Štátna pokladňa by sa mala znovu naplniť. Verejný dlh by sa mal znížiť, arogancia úradníctva by sa mala zmierniť a byť pod dozorom, pomoc cudzím krajinám by sa mala obmedziť, pokiaľ Slovensko nemá prísť na mizinu. Ľudia sa opäť musia naučiť pracovať namiesto toho, aby žili z verejnej podpory. A teraz namiesto slova Slovensko si doplňte Rím a sme v roku 55 pred naším letopočtom, pretože toto povedal Marcus Tullius Cicero v senáte v roku 55 pred naším letopočtom.

    Dámy a páni, nech Boh žehná túto krajinu a my sa staňme ľudskejšími ľuďmi. Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami desať poslancov, poprosím technikov, jedenásť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Škripek, no počuli sme zaujímavý prejav a hlavne veľmi zaujímavý citát na záver. Konštatujete, ako niet peňazí na sestričky, 150 eur na mamičky, dve, tri eurá na obedy a tak ďalej. Chcel by som v tejto súvislosti spomenúť, že Slovensko teda je chudobnou krajinou, najnižšie mzdy v eurozóne máme, zároveň ale sa hráme na najväčších grandov a našim milým priateľom v Grécku ideme posielať najprv teda záruky a neskôr peniaze v podstate z pohľadu nejakej mamičky alebo sestričky v nepredstaviteľných sumách. Celé konsolidačné úsilie, ktoré musí táto vláda zvládnuť, je menšie, ako záruky, ktoré vystavíme Grékom na to, aby si oni mohli udržať vyšší životný štandard, i keď klesajúci, ale vyšší životný štandard, oveľa vyšší, ako máme my na Slovensku. Tak možno aj toto si treba uvedomiť a možno teda aj ctení kolegovia zo SMER-u, keď tu najbližšie budú hlasovať za trvalý euroval, čo je ďalšie zbedačovanie Slovenska, keď tu budú hlasovať so sklopenými ušami za a budú sa tváriť, akí sú hrozne dobrí Európania, možnože si, poslanec Škripek, spomenú na váš dnešný prejav a hlavne na ten záverečný citát. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hrnčiar s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Mňa zaujala jedna vec, ktorá sa mňa osobne týka alebo dotýka sa nielen mňa, ale 60-tisíc obyvateľov mesta Martin, kedy aj v programovom vyhlásení vlády a aj pán poslanec Škripek to spomínal, o právnej istote, ja naozaj úprimne prajem pánovi ministrovi spravodlivosti, aby sa mu podarilo v tomto volebnom období navodiť tento pocit, pocit právnej istoty, ktorý v súčasnosti absentuje, a ja vám môžem povedať aj konkrétny modelový príklad.

    V meste Martin prebieha súdny spor od roku 2002, kde bola vyrobená fiktívna pohľadávka s cieľom útočiť na verejné financie. Pohľadávka bola vo výške 100 miliónov korún. Do dnešného dňa táto pohľadávka narástla na viac ako miliardu vtedajších slovenských korún a rozhodnutiami dvakrát Krajského súdu a trikrát Najvyššieho súdu sme tento spor vyhrali, čiže 60-tisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že nie sú ohrozené ich mestské financie, a tým pádom nehrozí nám nútená správa. A čo sa stalo? Dva dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty generálna prokuratúra podala námietku a podala mimoriadny opravný prostriedok voči 5 rozhodnutiam nezávislých súdov a začala ochraňovať cyperskú spoločnosť, pretože fyzická osoba, ktorá na Slovensku zastupuje túto fiktívnu pohľadávku ju už prevekslovala na "offshorovú" spoločnosť na Cyprus a Generálna prokuratúra sa opierala o právny názor, že zastáva voči 60-tisíc občanom mesta Martin právo na mimoriadne dovolanie pre cyperskú spoločnosť. Takže ja dúfam, že sa podarí v tejto spoločnosti vylúčiť takéto fiktívne útoky na verejné financie a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Škripek, vo vládnom programe sú načrtnuté piliere, na ktorých bude chcieť táto vláda stavať. A kritizuje sa už dopredu, že nič neurobila, nerobí. Veď ešte nemala ani čas. A určite aj táto rozprava, ktorá je veľmi široká, je braná na vedomie a určite ju posunie dopredu a určite si vezme tie nejaké dobré a kritické pripomienky, vezme na vedomie. Ale som presvedčený, že vláda Roberta Fica posunie dopredu vymožiteľnosť práva tak, ako žiadna iná doposiaľ. Som o tom presvedčený. Teraz je historický čas, ktorý vláda SMER-u môže presvedčiť ľudí o tom, že je tá správna vláda, ktorá bude aj pre ľudí robiť. Ak by ho premrhala, tak možno tá ďalšia šanca nepríde. Tak určite táto vláda ľudí nechce sklamať a nesklame. A ak ma niečo veľmi mrzí, tak to sú útoky do pána ministra Janka Richtera. Ja pevne verím, že to je človek na správnom mieste, najzodpovednejší človek, ktorý mohol sa stať ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento človek ešte nedostal ani príležitosť aby mohol ukázať národu, čo v ňom je, a už je kritizovaný za to, že sa ešte ani nič nepreukázalo, nedokázalo. A ak ma niečo mrzí, tak hlavne to, že tí ľudia, ktorí sú kresťansky založení a ho kritizujú. Nemyslím predrečníka, ale aj včerajšie vystúpenie jednej dámy. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, ako predpokladám, že ste znalec Biblie, a viete, že aj v Biblii sa spomína právo na spravodlivú mzdu. Som rád, že ste spomenul ten príklad danej sestričky, pretože naozaj sestričky sami hovorili, že 20 rokov hovoria o vyšších mzdách, a takú ťažkú prácu, za takú ťažkú prácu tá mzda, čo ja som videl výplatné pásky, sa pohybovala okolo 350 - 400 eur, čo je naozaj nie spravodlivá mzda. Práve preto aj sestry pokojne rokovali a vyrokovali zákon, ktorý schválila snemovňa, Národná rada Slovenskej republiky v minulosti, pred niekoľkými mesiacmi, jednohlasne. V podstate absolútnou väčšinou. Na rozdiel od Lekárskeho odborového zväzu, ktorý vydieral celú spoločnosť. Skutočne si sestry zaslúžia vyššie platy a keď akákoľvek vláda, či už predchádzajúca vláda Ivety Radičovej, alebo táto vláda bude uvažovať o nejakých daňových úľavách, prípadne úľavách pre akéhokoľvek investora, v tomto prípade napríklad sa skloňuje Samsung, kde za podporu tisíc ľudí uvažujeme o úľave 28 miliónov eur a pri sestrách, pri 40-tisícoch sestrách hovoríme o sume 68 miliónov eur. Skutočne tieto čísla sú neporovnateľné. Opakujem už po stý krát, tie peniaze na sestry a na platy lekárov sú z troch zdrojov: z lepšieho výberu poistného, z liekovej reformy a z rezervy. Dôkazom toho je aj to, že táto vláda naozaj z iných zdrojov peniaze na platy sestier nedáva, iba z opatrení, ktoré boli pripravené v minulosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som ťa chcel iba upozorniť na to, že programové vyhlásenie vlády je programovým vyhlásením vlády, nie poslancov Národnej rady, čiže chcem teba iba poprosiť, vyčkaj, keď bude vláda prichádzať s konkrétnymi riešeniami, návrhmi zákonov a tam to budeš môcť potom odborne ovplyvňovať aj s vašimi nápadmi. Na druhej strane by som chcel poukázať ešte na niečo, čo mňa ako veriaceho už dávno učili a učili ma, že nehovor meno Božie nadarmo a ja to už začínam vnímať v tvojom podaní ako nejaké klišé alebo rečnícku frázu, ktorú stále používaš, čiže, prosím ťa, maj úctu k menu Božiemu a nehovor ho nadarmo.

    Čo sa týka pána Richtera, čo si spomínal, ja si pána Richtera ako ministra veľmi vážim a dovolím si iba povedať toľko k tomu, že to, čo sa tu deje na Slovensku, je bohapusté ohováranie, ktoré je už v trestnoprávnej rovine. No a vo vzťahu k platom zdravotných sestier, no tam môžem iba povedať a súhlasiť s tebou, že pán Uhliarik proste celé Slovensko i zdravotné sestry zaviedol a zavádza ich aj teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Škripek, ja vás trošku doplním, ja už včera som sa venoval vážnym podozreniam okolo získania diplomov pána ministra práce a sociálnych vecí. Ja som si dovolil večer tú svoju faktickú pripomienku zverejniť na sociálnej sieti a dovolím si tu odcitovať zopár komentárov.

    Peter napísal: "Keby som ja neuviedol citát, tak mi tú prácu otrepú o hlavu, už by som mohol odísť, má toho dosť na rováši. Keby mal aspoň Facebook, nech mu to poviem."

    Igor napísal: "Názov mojej diplomovej práce na VŠ bol Vplyv magnetických polí na rôzne biologické objekty. Napísal som ju pred 27 rokmi. Také niečo sa nedá zabudnúť."

    Róbert napísal: "Viem presne, z čoho som v 1979 robil učňovské záverečné skúšky, takisto presne viem, z čoho robil v 1980 maturitu a veľmi presne viem, z čoho som v 1985 robil štátnice, a veľmi presne si pamätám tému mojej diplomovej práce."

    A Stanislav napísal: "Neuveriteľné a možné snáď iba na Slovensku. V normálnej civilizovanej krajine, ktorá vyznáva určité hodnoty, by bol taký človek nie že v momente odvolaný, ale by odstúpil sám. Nepamätať si tému práce, ktorá rozhoduje o diplome, je smiešne. Bohužiaľ, nič sa nemení, žiaden posun nie je badať, keby boli jeho kolegovia čo k čomu, už dávno by žiadali taktiež pravdu a spravodlivosť, pretože aj o tom je dobrá politika." Myslím si, že to nepotrebuje ďalší komentár.

    Čo sa týka vášho vyjadrenia k nášmu novému bojovníkovi proti korupcii - pánovi Kaliňákovi, chcem upozorniť, že on stiahol tú nomináciu kvôli tomu, že médiá sa chystali to rozmazávať a z dotyčného pána hodlá spraviť svojho poradcu. Ďakujem pekne.

  • Braňo, som veľmi rád, že si vyzdvihol taký, ako by som to nazval, možno morálny vzťah občanov ku svojej vlasti. Že nie je to o tom iba pri platení daní, že poslanci niekde schvália zákon a ľudia platia dane, ale je to aj naozaj o tom, ako ty si povedal, že ľudia nebudú platiť dane štátu, na ktorý nie sú hrdí. Jednoducho keď budú cítiť, že ten štát ich okráda, že tie peniaze sa pri tom prerozdeľovaní strácajú, tak automaticky vôľa platiť dane klesá. Takže tomuto som veľmi rád, že si povedal, že vlastne našou spoločnou úlohou, a to nie iba koalície alebo teda vlastne jednej strany, ale aj nás opozície alebo všetkých politikov je v prvom rade dokázať ľuďom, že vlastne štát má pre nich zmysel. V tejto súvislosti by som možno tak na spestrenie pripomenul jeden prieskum, ktorý niekedy pár rokov dozadu, ako nepamätám si presne, nemám ho tu, ale viem, že výsledok, alebo teda výsledok si pamätám. Otázka bola, že ako ľudia vlastne radi platia dane v jednotlivých štátoch v Európskej únii. A najvyššiu radosť alebo dobrý pocit pri platení daní mali ľudia v Dánsku. Zhodou okolností v štáte, kde je najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Ale práve preto, že tí ľudia zároveň, alebo to Dánsko sa pohybuje v špičke medzi krajinami, kde je najmenšia miera korupcie. Čiže tí ľudia vedia, že O.K., zaplatíme tomu štátu dane, ale vieme, že tí politici z tých peňazí nespapkajú svoje a tie peniaze sa nám dostanú späť vo forme nejakých verejných služieb. Preto si myslím, že v súvislosti s týmto našou najväčšou úlohou je znižovať mieru korupcie na absolútne minimum a potom ľuďom vlastne vysvetlíme, že ten štát má zmysel a tí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Áno, Braňo, 100 % súhlasím so všetkým, čo si povedal, a ja som dlho hľadal a som rád, že teraz si mi to pripomenul, to správne spojenie. Vyprázdňovanie obsahu slov. Áno, to je tá správna realita Slovenska, kde si dneska povieme, že to už tu neplatí a pozajtra je to už iné slovné spojenie. A áno, žiaľ, niet tej sily, ktorá by sa momentálne postavila proti tým všetkým absurditám na Slovensku, ktoré tu máme a je to dosť už aj na nás. Áno, aj na nás, aby sme s tým niečo urobili, takže ja len prajem, aby nám v tom aj Pán Boh pomáhal. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, verte, že nielen ja, ale mnohí moji kolegovia si veľmi radi vypočuli vaše vystúpenie, pretože patrí medzi tie zaujímavejšie v tomto parlamente a nielen zaujímavé z hľadiska nejakej interesantnosti, ale aj z hľadiska pohľadu, aký vnášate do tejto siene. Ja môžem osobne povedať, že som milo prekvapený aj z vystúpení vašich kolegov, keď spomeniem pána Mičovského alebo pána profesora Hubu. Naozaj je to niečo nové v tomto parlamente, čo ma veľmi teší a nemusíte mať pocit, že to, čo tu robíte, je len táranie. Pri programovom vyhlásení vlády sa nedajú podľa rokovacieho poriadku prinášať nejaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. V rámci legislatívneho procesu pri prijímaní zákonov to bude možné a ja vám osobne hovorím za seba, že každú dobrú vec ja budem zvažovať, či podporím, alebo nepodporím, napokon robil som tak aj v tom období, keď sme boli prvýkrát vo vláde. Môžete si to pozrieť.

    Čo sa týka tých biľagov, o ktorých ste hovorili. Pán poslanec, žijeme v mediokracii. Ak sa zneľúbite nejakej silnej skupine či už finančnej, alebo inej, za 3 dni bude vaše meno rozmazané vo všetkých novinách a sám sa budete čudovať, z čoho ste obvinený a do akých súvislostí ste zapletený. Chcem len povedať, aby sme ako poslanci nenabehli na hru niektorých možno novinárov a možno niektorých médií, ale aby sme si zistili skutočnosti, ktoré nám vnesú jasno do toho, aká je pravda. Pán minister to niekoľkokrát vysvetľoval, jeho stanovisko nebolo prinesené médiami.

  • Ďakujem za slovo. Budem reagovať aj na tie platy ako sestier, som to vo svojej rozprave nejako trošku opomenul. Ak som dával pozor, za posledné roky alebo vôbec celkovo zo všetkých politikov vyjadrenie k platom sestier a k platom sestier, podčiarkujem zvlášť, ako na hospicoch, sa vyjadrila jedine Iveta Radičová, ktorá povedala, že sestričky pracujú na hospicoch za nedôstojných podmienok za odmenu 250 eur. Možno je to trošku o voľačo viac, ale teraz v tom zdravotníctve 50 miliónov je vyčlenené na zvýšenie platov sestier. Chcem tu podčiarknuť, že sú tu sestry, ktoré robia ťažkú terénnu prácu zdravotnícku v mobilných hospicoch a hospicoch, aby sa nezabudlo aj na túto skupinu sestier.

    V závere, keď bol spomenutý ten Cicerov ako výrok z programového vyhlásenia vlády, tak ja chcem poukázať na iný výrok, dať ľuďom nádej, alebo vrátiť ľuďom nádej. Neviem odkiaľ je to ale zobrané, ale je to veľmi vážny výrok, ale možno, že ste si ho aj mali možnosť prečítať pred starou budovou fary v Žakovciach. Nádej, to je to, ak oberieme o nádej chudobných, to jest bezdomovcov, možno matky s deťmi a problémových ako ľudí a kopeme ako do týchto ľudí, to je to najhoršie, čo môžeme urobiť. Pierre Teilhard de Chardin hovorí: "Azda najťažšie je vidieť práve to, čo najviac bije ako do očí." Ja mám taký pocit, že u nás na Slovensku veľakrát my tieto problémy nie že nevidíme, ale nechceme ich vidieť. Hľadieť na dobro toho druhého a napĺňať to skutkami, to je to najlepšie dobro. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kaník.

  • Bola to zaujímavá reč, nesporne a musím veľmi oceniť, že aj cítiť z toho ten zápal a naozaj tú úprimnosť o pomenovanie vecí aj hľadanie riešení. Zároveň musím povedať, že vnímam tam istotu, peknú, sympatickú, ale naivitu v tom smere, že hodnotíme, aké pekné slová sú na tom papieri, nuž pekné slová dokáže dobrý slohár alebo dobrý beletrista dať na papier kedykoľvek, ale veľmi pochybujem o riešeniach a nástrojoch na dosiahnutie tých pekných cieľov, a to, čo som aj hovoril vo svojich vystúpeniach, obávam sa, že tie nástroje a spôsoby riešenia povedú presne k opačným cieľom, ako sú v tomto programovom vyhlásení. Zaujímavá kapitola bola o daniach. Áno, presne to je to, že keď ľudia majú pocit, že dane sú nespravodlivé, že štát núti ľudí k tomu, aby odovzdávali viac z výsledkov svojej práce, ako je objektívne a spravodlivé a nedáva im za to nič. Výsledkom je neochota platiť dane, vyhýbať sa tomu a obracia sa to proti štátu. A teraz, čo je to štát?

    Veď štát, to sú občania tejto krajiny. Štát si ľudia zakladajú na to, aby chránil ich záujmy a financujú ho svojimi daňami. Štát nie je žiadna samostatná kategória a štát nemá ani korunu, ani cent vlastných peňazí, má len to, čo zoberie ľuďom, a preto by sme ich mali brať čo najmenej a používať čo najrozumnejšie, a v tom je ten rozdiel medzi pravicou a ľavicou. Ľavica verí vo veľký štát, ktorý múdro rozdeľuje a my pravica veríme tomu, že ľudia najlepšie vedia, ako naložiť s vlastnými peniazmi, a preto im ich treba brať, čo najmenej, aby čo najviac zostalo im samotným, pretože oni sú tí najmúdrejší. My sme len...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán kolega, citovali ste z programového vyhlásenia vlády krásne vyhlásenia o boji proti korupcii a o boji proti úžere. Hovorili ste, aké je skvelé, že má Slovensko jednofarebnú vládu. Pripomeniem, že jednofarebnú vládu sme na Slovensku mali 40 rokov a ako sme dopadli. K tej korupcii a boju proti úžere, po jednom mesiaci vládnutia tu máme prvé skutky vlády, tak vy asi neviete, ale ja vám to teda poviem, realita je taká, po tom jednom mesiaci, že pán minister práce pred pár dňami dal vyhodiť z úradu vysoko postavenú úradníčku, ktorá za mojej éry, za môjho pôsobenia ako policajný agent aktívne spolupracovala s príslušným útvarom ministerstva vnútra na odhaľovaní korupcie, ktorý viedol až do jednej zo známych finančných skupín. Bola odsúdená malá ryba v posledných dňoch, ale všetka česť pred touto mojou bývalou kolegyňou, ktorá už dnes má v rukách výpoveď.

    Pokiaľ ide o boj proti úžere, ďalší fakt. Pán minister práce dal v minulých dňoch stopnúť nami starostlivo a dlho veľmi ťažko pripravovaný projekt IP kariet, ktorý získal podporu mnohých starostov na Slovensku, a práve preto, lebo to mal byť jeden z prvých, ale veľmi dôležitých krokov v boji proti úžere v rôznych či už osadách, ale aj na iných miestach Slovenska. Nemusím to dúfam, viac rozvádzať, asi ten projekt poznáte.

  • Ďakujem pekne. Pán primátor Martina už tu nie je, ale ja som veľmi rád, že existuje ten transparentný Martin, ale práve to, čo ste povedali, aj ja som stretol skupinu vyšetrovateľov, ktorí sa mi sťažovali, že boli odvolaní, keď všetko dovyšetrovali, tak sa to podalo na vyššie miesta a prokurátor im to proste zobral alebo zamietol a potom sa to nedovyšetrovalo a takýchto vecí sme počuli na Slovensku veľa. Ja tvrdím, že ak to zákonodarci nebudú postihovať a budeme stále hovoriť, že nejako to nejde, tak my nebudeme zvyšovať vážnosť naozaj rešpektu voči krajine a vymožiteľnosť práva sa tak nedeje. Teraz niekto ste mi hovorili, že kritizujem dopredu. Nie, nie, ja stále chcem hovoriť, že mne sa náhodou váš program páči a zároveň tie biľagy sú také nepekné na tom, ja sa teším, ak áno, ak tá vymožiteľnosť práva bude reálna. Pán kolega poslanec, skvelé, to je úžasné, ak toto sa stane na Slovensku, tak za štyri roky a tých 640 sľubov, by som chcel za tie štyri roky aj vidieť, že keď možno, že tretina sa naplní, tak fantastické a za štyri roky možno vládu zhodnotiť, nie. Tak tešme sa na to a toto je naozaj to najpodstatnejšie, vymožiteľnosť práva na Slovensku.

    Kauza pána Richtera, ja ju neviem zhodnotiť, ja len viem, že pán Richter mohol reagovať a môže predsa Slovensku ukázať, ako tie veci sú. Ak sa budeme báť mediokracie, máte pravdu, ale vy by ste mali byť silnejší a on sa vážne nevie dostať do médií? To potom je čudné, aby to tak bolo, tak kto nám tu vládne, novinári alebo bankové spoločnosti? Komu patrí Slovensko, patrí Slovensku. Nie? Slovákom. Komu patrí potom, tak sme všetci, čo sme tu? My sme tu zavretí ako v nejakom tanku a nič nemôžme urobiť?

    Páni, pán Martvoň, brať meno Božie nadarmo, znamená vysmievať sa z neho, znevažovať ho. Nie požiadať Boha o požehnanie pre túto krajinu a pre poslancov, pre veriacich a neveriacich ľudí. Takže ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády, vážení hostia, prvá vec, ktorú som urobil, keď som sa pozeral na programové vyhlásenie tejto vlády, bolo Ctrl F a zadal som si do vyhľadávania slovíčko sloboda. Dokument hovorí nula, neni. Skúšal som v iných gramatických tvaroch, v singulári nula, neni. Tak skúsil som v pluráli aspoň a nejaké štyri, päť kúskov sa tam našlo, ale vždycky iba v tých takých prilepených, floskuloidných vyjadreniach o tom, ako treba ochraňovať, hlavne v medzinárodnom práve a v medzinárodných stykoch, ako treba ochraňovať slobody a zaoberať sa slobodami a v justícii, aby, ako treba ochraňovať slobody, ale sloboda ako hodnota, na ktorej by mala byť postavená naša spoločnosť, v programovom vyhlásení tejto vlády chýba, a tak mám také podozrenie, že sloboda tejto vláde smrdí, prekáža, vadí, že sloboda nie je niečo, čo by táto vláda chcela, aby si občania Slovenska pestovali, aby na nej stavali, aby ju rozvíjali. Nechcú slobodu občanov zvyšovať, maximálne tak, chcú všeobecne zadefinované a medzinárodnými dokumentmi popísané slobody chrániť, a to je málo.

    Jedna oblasť, kde ma to mimoriadne mrzí, je oblasť školstva. Pán minister je tu, som rád, že počúva. Nie je blbosťou, nie je blbosťou, pán minister, že slobody je v školstve málo. Vy to sám viete. Učiteľ nemá slobodu učiť tak, ako by chcel, lebo je zavalený byrokraciou, papiermi a nariadeniami a nie je možné, aby sa poctivo pripravil na hodinu len kvôli tomu, že musí na základnej škole vyškrtávať triedne knihy sprava doľava a na gymnáziu zľava doprava.

  • Hlas z pléna.

  • Však, ale hovoríš, že hovorím blbosti, tak mu hovorím, aký je stav.

    Slobodu nemajú ani deti. Snažili sme sa to riešiť. Slobodu nemajú ani deti. Napriek tomu, že oni sú tými, ktorí budú formovať budúcnosť tohto štátu, tejto krajiny, budúcnosť Slovenska, nepýtame sa ich, aké sú ich potreby. Opäť máme ministra, ktorý podľa programového vyhlásenia vlády vie, ako bude vyzerať v budúcnosti tento svet. Vie, aké budú potreby trhu, vie, aké budú potreby spoločnosti, vie, čo deti potrebujú, a z moci štátom mu zvolenej, on im to do tých rukách dá, a to je zle.

    Už som to povedal včera a zopakujem to ešte raz. Učitelia vychovaní drezúrou 70. rokov, nemôžu vzdelávať deti 20. rokov 21. storočia, pretože sú to pre nich mimozemšťania, oni im nerozumejú, oni nevedia, ako rozmýšľajú, čo chcú a aké majú potreby, a preto by sa mali v prvom rade od nich učiť.

    Vo svete stále viac zaznieva potreba tzv. Child-oriented education, vzdelávania orientovaného na potreby dieťaťa. Nepýtame sa, čo potrebuje spoločnosť. Nepýtame sa čo potrebuje pracovný trh, pýtame sa, čo je najväčšou potrebou dieťaťa a čo mu musíme na školách dať na to, aby spoločnosť bola v budúcnosti podľa našich predstáv, hodnotových, a tam je to jednoduché. Dieťa má mať čo najviac slobody, už od útleho veku troch rokov, sa má čo najviac rozhodovať. Má poznať svoje hranice, ale v rámci nich má samourčovať svoju vlastnú cestu a toto sú princípy, ktoré aj do predškolského aj do základnoškolského aj do stredoškolského prostredia by sme mali zavádzať. To sú princípy, na ktorých bolo písané aj programového vyhlásenie bývalej vlády, a to sú princípy, ktoré dnes v programovom vyhlásení vlády chýbajú.

    A musím smutne konštatovať, že aj z posledných vyjadrení a krokov pána ministra to vyzerá, že kým doteraz sa školstvo aspoň po maličkých kúskoch pohybovalo vpred, tak ak nezmení svoj názor a svoje postupy, tak žijeme veľký skok dozadu, naspäť do 70. rokov 20. storočia, kedy štát vedel najlepšie, čo je pre deti dobré, dopravil im to priamo do lavíc, každému rovnako, píšte všetci modrým perom, iná farba nebude.

    Druhá vec, ktorá ma mimoriadne zarazila v programovom vyhlásení vlády, a pán Blaha možno bude so mnou súhlasiť, keďže ho považujem za intelektuálneho strážcu sociálnodemokratických princípov v tomto parlamente a teším sa na konfrontáciu s ním. Programové vyhlásenie vlády hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro. Proti tomu nič nemám. Áno, rodina je základným prvkom spoločnosti, ale nie je jediným. Áno, heterosexuálni ľudia sú väčšinou v tejto spoločnosti, ale nie sú tu sami. Tak som si nalistoval ďalej v tom programovom vyhlásení vlády, že čo sa hovorí pri menšinách. Hovorím si, ó menšiny majú vlastnú kapitolu, super, a tam len národnostné. Žiadne iné menšiny nemáme v tomto štáte? Napriek tomu, že Stano Fořt tu už nesedí, neverím, že bol jediným teplým poslancom tejto snemovne. Nejaký tu ešte bude, máte tu ďalej bratov, sestry, deti, kamarátov, nebudeme myslieť aj na túto menšinu v tomto štáte? Pán Blaha, nepatrí to k základným atribútom sociálnej demokracie v modernej Európe? A ja sa pýtam, ako ďalej? Ďalšie štyri roky budeme ignorovať, že tu máme štyri alebo viacej percent obyvateľov Slovenska, ktorí sa nemôžu domôcť svojich základných práv na šťastný a spokojný život v tejto spoločnosti?

    Ja vám poviem jednoduchý príbeh. Predstavte si, v malej obci vyrastá teplý Janko, celá dedina to o ňom vie a otec vychovaný v katolíckej viere, nie je úplne tolerantný, vykáže teplého Janka z domu. Teplý Janko príde do Bratislavy, lebo tu sa stratí, nájde si priateľa. Pätnásť, šestnásť rokov s ním žije v monogamnom peknom vzťahu, majú spolu vzťah, spoločný majetok, spoločné záväzky a jedného pekného dňa na ulici Kapucínskej, studená električka teplého Janka prejde. A teraz ten jeho partner príde do nemocnice, spýtať sa po šestnástich rokoch vzájomného spolužitia, ako sa má ten môj Janko, ako sa mu darí, a oni mu povedia: "Vy ste cudzí človek, my vám nemôžeme nič povedať." Príde faktúra domov za telefón, teplý Janko nevie faktúru zaplatiť, ale partner nemá nijaký spôsob, aby dokázal za neho splatiť jeho dlhy, lebo je preňho cudzím človekom. A keď nebodaj, tá električka trafila dobre a teplý Janko to neprežije, tak všetok jeho majetok zdedí ten jeho bigotný otec, ktorý ho vyhodil z domu a pre jeho blaho a pekný život neurobil nič, a jeho partner, v tom byte, na ktorý nemá žiadny nárok, bude plakať a nebude môcť urobiť vôbec nič.

    Tak sa pýtam. Bude to pokračovať ďalej? Budeme túto menšinu naďalej ignorovať? Budeme ignorovať to, že sú to ľudia, ktorí majú svoje potreby a potrebujú si zastať svoje základné spoločenské postavenie v tejto spoločnosti? Budeme ich vynechávať z každého dokumentu, ktorá každá ďalšia vláda v tomto štáte prijme? Ak chcete vedieť zopár detailov, ako si žijú títo ľudia, čo chcú a čo sú ich základné požiadavky na to, aby mohli v tejto spoločnosti normálne fungovať, pozývam vás 9. júna 2012, príďte na Pride, porozprávajte sa s nimi. Ručím vám za to, nebudete vidieť žiadne polonahé kreatúry, ktoré tam ovešané perím budú tancovať na námestí. Budete vidieť normálnych ľudí, v normálnych vzťahoch, s normálnou, často romantickou predstavou o celoživotnom monogamnom spolužití, ktorí chcú jednoducho, aby spoločnosť uznala, že tu sú a že existujú.

    A aj keď v programovom vyhlásení vlády o nich nie je ani slovo, pevne dúfam, že táto vláda na nich nezabudne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Blaha, Mamojka, Matovič, Kuffa, Hlina, Vašečka a pán poslanec Škripek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, vo vašom vystúpení zaznelo, že vám v programovom vyhlásení vlády chýba pojem sloboda. Keby ste ten pojem chápali širšie, tak by vám tam nechýbal, pretože sloboda sa dá chápať ako svojvôľa, to je ten neoliberálny pohľad. To znamená sloboda tých bohatých a silných, alebo sa dá chápať v súvislosti s rovnosťou sloboda pre všetkých rovnako a vtedy narážame na pojem ľudských práv a najmä sociálnych práv. A tie vám určite v programovom vyhlásení chýbať nemôžu, lebo tam sa nachádzajú cez hodnotu solidarity.

    Uvedomte si, že sloboda ako svojvôľa vlastne znamená, a vyjadruje to jeden klasik: "Sloboda pre šťuku, je smrť pre malé ryby." Keď dáte slobodu tým najsilnejším, pohltia tých slabších. Preto je dôležitá solidarita ako predpoklad slobody. Ale to by ste ako liberál mali vedieť, lebo určite čítate Johna Rawlsa a najznámejších liberálov v súčasnosti. Čiže, celkom nerozumiem, o čom vlastne hovoríte, keď hovoríte v tejto chvíli, že vám chýba sloboda.

    No a čo sa týka tej európskej sociálnej demokracie, keď teda toľko viete o tej postmodernej a súčasnej diskusii ohľadom heterosexuálov a homosexuálov, mali by ste vedieť, že pojem teplý je politicky nekorektný a nemali by ste ho používať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, viete, našťastie neslobodu máme aj pri svojom duševnom, biologickom a fyzickom vývoji. Má ju príroda, tú "neslobodu", lebo najsamprv je rampáš, potom je burčiak, potom je víno. Vy ste tu začal ako rampáš, to v dobrom berte. Ste mladý poslanec, ale vy už ste špičkový burgund francúzsky pomaly, to len ako rada staršieho kolegu, že nepreskakujte etapy.

    Ale konkrétne k vám. Prosím vás, aké sú kritériá slobody? Mám len dve minúty. Teória práva a nielen práva rozoznáva klasicky tri typy štátov: sociálny alebo intervenujúci, neoliberálny alebo liberálny a anarchiu. Anarchia a sloboda je veľmi blízko, ale idem ku konkrétnym veciam, konkrétnejším. Nesloboda pedagógov, nesloboda študentov. Viete pedagóg je vždy líder. Študent a pedagóg sú dve strany tej istej, pozor, tej istej mince. Ale ja som z učiteľskej rodiny, generácie našej rodiny učili na základných školách, stredných, vysokých školách, viem o tom trošku viac ako vy a miera slobody študenta na úkor učiteľa pomaly dnes začína byť anarchiou. Čo sa týka vysokého školstva, pán kolega, tzv. kreditový systém, ja som bol proti nemu vždy. Môj osobný názor, tam sme odkopírovali model bez nejakých detailov alebo nejakej adaptácie na naše pomery, čo je chyba. V 30. rokoch, v 30. rokoch za prvej česko-slovenskej republiky ste na vysokých školách, konkrétne na právnických fakultách vedeli a nehovorí o neslobode, že rímske právo je 25. júna, skúšal ho profesor Kisling alebo profesor ten a ten v miestnosti č. 105. A bolo to v poriadku. Za prvej republiky a nebola to nesloboda. Bol systém, poriadok a každý vedel kto, čo, kedy a čo ho čaká.

    Takže tá hranica medzi slobodou, neslobodou, poriadkom a systémom je veľmi citlivá a nehádzal by som týmto pojmom takto zľava doprava. Okrem toho sedemdesiate roky, vy ste sa narodil v '72, myslím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Pán poslanec Poliačik, použili ste také zvyčajné klišé, ktoré používate dosť často a ľudia vám podobní pri snahe presadiť homosexuálne partnerstvá, že v situácii, ak by jeden z partnerov bol hospitalizovaný, ten druhý partner nemá možnosť sa informovať o jeho zdravotnom stave. Súčasný právny stav nebráni jednému z týchto alebo obidvom týchto partnerov, aby podpísali svoj dobrovoľný prejav vôle, ktorý si overia u lekára, kde prejavia vôľu, aby v prípade jeho hospitalizácie bola informovaná tá a tá osoba. Žiadny lekár nemá žiadny dôvod takúto overenú vôľu pacienta nerešpektovať. Čiže myslím si, že stojí to na vratkých nohách tento hlavný váš argument. A naozaj nevytvárajme problém tam, kde nie je.

  • Ďakujem za slovo. Ja k tej slobode len toľko som chcel dodať, pán kolega to pekne ako zhodnotil ako pred chvíľou, ale ja len chcem doplniť. Sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Nie je to možné. A v poslednom období zvlášť aj na Slovensku, ale aj vo svete koľkokrát to ako vnímame. Každý si predstavuje tú slobodu po svojom. Rovnako aj demokraciu. Môžem si robiť, čo chcem. Pán kolega, dovolím si povedať, ja takto nevnímam ako túto slobodu, lebo sloboda bez zodpovednosti nie je slobodou, hej, a zotročuje ako tých ďalších ako ľudí okolo seba.

    Chcem reagovať tuná na to programové vyhlásenie vlády, kde kolega Poliačik spomenul tie národnostné menšiny, a že sú tu ešte aj iné menšiny. Ja som si nikdy ešte nevypočul rozprávku "O teplom Jankovi" a nemyslel som si, že ju budeme počúvať tuná v parlamente, lebo ja poznám rozprávku o Jankovi Hraškovi, ale o "teplom Jankovi" nepoznám.

  • Smiech v sále.

  • A chcem ešte doplniť toľko, že... a studená električka a podobne tieto veci, to je hrozné úplne a dehonestujúce aj pre týchto opačne orientovaných ľudí. Ja dovolím si povedať, je to môj osobný názor. Kedysi medzinárodná zdravotná organizácia WAHO, WHO, no poplietol som to trošku, prepáčte, ale sledujem si ten čas, tak preto, tak homosexualita bola zaradená medzi duševné poruchy. Je to veľmi vážna vec. To akokeby sme nechali chorého človeka behať po uliciach a nevenovali sa im, týmto ľuďom. Týmto ľuďom treba špeciálny prístup, ale nedávať im ako takéto slobody, lebo môžeš robiť to, čo chceš, ešte aj policajná eskorta týchto ľudí bude chrániť a za peniaze našich daňových poplatníkov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som si tuná k veľkému orátorovi pánovi Poliačikovi dovolil byť kritický v jednom blogu, kde som teda bol trošku kritický k tomu marihuanovému pochodu, ktorý on bol veľkým propagátorom, a doznal kvalít šéfa debatných spoločností a vrátil mi loptičku naozaj príznačne. Poslal ma dojiť ovce a variť guláš. Je to tak, že keď argumentačne je to slabšie, tak ideme po, ideme na osobu a ideme byť osobným. Neviem, priznám sa, po čom tu pán Poliačik volal, čo sa toho školstva týka, že dieťa má mať čo najviac slobody. Ja neviem, až tak to nesledujem, možnože existuje niekde škola, kde sedia na vankúšoch v kruhu a brumia "óhm"...

  • Smiech v sále.

  • ... a možno budú aj školy, kde im budú prednášať dvaja chlapi držiaci sa za ruku, ale verím, pán Poliačik, že ako liberál a vyznávač slobody mi nebudete mať za zlé, keď chcem, aby moje deti sedeli v lavici, mali prestávku a mali normálneho učiteľa, teda vysporiadaného. Toto je myslím, že také, čo by sme sa mali k tomu vrátiť, aby sme sa neznásilňovali navzájom, lebo po takej slobode ja nevolám. Sloboda je zodpovednosť, ako to povedal aj kolega, s tým sa plne stotožňujem. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja oceňujem snahu pána Poliačika byť taký in, a teda tie moderné trendy, a to je dobré. To ako teraz nehovorím ako nejaké zosmiešňujúce, naozaj to oceňujem. A myslím si, že naozaj môžem povedať, že sa v tejto oblasti deje niekedy nejaká diskriminácia a dejú sa určité osobné krivdy, buďme objektívni a tieto treba riešiť. Ale, nemyslím si, že je to nejaké právo menšiny. Privilégiá, ktoré požíva rodina sú tu preto, lebo je to pre dobro spoločnosti. Privilégiá, ktoré by dávali homosexuálne zväzky na úroveň heterosexuálnych a povedzme teda priamo, manželstvá, rodiny nie sú pozitívne pre spoločnosť. A preto ich nemáme prečo priznávať jednotlivcom. To je môj názor. Môžte mať iný.

    Čo sa týka bigotného katolíckeho otca z "rozprávky o teplom Jankovi", áno, veľmi často sa môžu diať takéto zranenia, krivdy, ale poviem fakt, že toto nie je ale postoj katolíckej cirkvi, aby sme z bigotného katolíckeho otca z rozprávky neurobili štandardný postoj katolíckej cirkvi. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o tom, že táto vec je morálne zlá, že je to zvrátenosť, takýto postoj. Ale na druhej strane hovorí, že takýchto ľudí nemáme diskriminovať, to znamená, že by sme ich mali ponižovať, urážať, ubližovať im. Vyriešme to, riešme to, ale nemyslím si, že v súčasnosti dnes je to nejaká téma, ktorá by sa dala nejak presadiť. A je to také zvláštne, že sociálnodemokratická, alebo ak chceme socialistická strana SMER je v tomto prípade je podľa mňa zárukou, že sa to v najbližších štyroch rokoch nejak dramaticky nepohne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, povedali ste, že sú tu 4 % ľudí s takouto orientáciou. Až päť? Viete, mne sa zdá, že toto je taký šikovný pojem, už sa to používa, sa mi zdá nejakých osem rokov sa proste hovorí. To je štatistika celosvetová, slovenská alebo len z okolia nejakého mestečka? Pretože to by znamenalo, že keď je nás 5,5 milióna, tak je tu 220-tisíc homosexuálov alebo ľudí rôzneho iného zamerania. Ja som presvedčený, že to tak nie je na Slovensku. Viac, hovorí pán Poliačik, tak ja som stretol v živote ešte len jedného, ale nevadí, ešte som nedorazilo úplne všetko. Prídem na "Pride", lebo tam ich bude naozaj asi z celej republiky všetkých. Ale budem sa tam snažiť akokoľvek sa s nimi porozprávať, lebo ma to zaujíma viacej. Ale zrejme sem ešte, preto si myslím, že ich je tu nie 4 %, že tu na Slovensku nie je 220-tisíc ľudí iného zamerania sexuálneho, lebo sem ešte všetky módne trendy nedorazili zo Spojených štátoch amerických alebo zo západného sveta. Napríklad ešte tu nemáme dosť veľa transvestitov, dosť veľa rôznych iných ľudí. Ja som takého videl v Londýne na ulici a keď som tam bol autom sťahovať kamaráta, tak som sa pozeral na jednu milú dámu na ulici a ona bola strašne zvláštna. A tak som sa na ňu pozeral dlhšie, až mi prešla jedna červená a ona sa totiž, zvláštna bola tým, že bola sympatická, dobre poobliekaná, skoro aj trochu sexi, ale ona sa správala tak čudne, až som nemohol z nej spustiť oči, až som za chvíľku zbadal, že má mužské správanie, pretože robila veci, ťahy a prejavy, ktoré žena nikdy v živote neurobí. A tak som si uvedomil, že ono je to vlastne ťažké. Takže ja sa budem zaujímať o "Pride", ale nemyslím si, že hovoríte pravdu, že na Slovensku sú 4 % obyvateľov tohto zamerania a že potrebujeme naozaj sa celou tou agendou až tak veľmi zaoberať.

  • Pán Poliačik, pán Poliačik, nech sa páči, vaša reakcia.

  • No bolo to tu podstatne miernejšie, ako keď som s podobným príspevkom vystúpil naposledy. To oceňujem, ale stále niektoré veci ma teda zaskočili.

    Pán Blaha, ja som nechcel nikoho uraziť tým slovíčkom teplým, ale preferujem jednoduchší jazyk, potom každý rozumie a nemusí ísť zbytočne do nejakého intelektuálneho teda exhibicionizmu.

  • Smiech v sále.

  • Pán Mamojka, už tu nie je, len som chcel povedať, že ja som osemdesiatka ročník, ale o sedemdesiatych rokoch som už čo-to prečítal.

    Pán Kuffa, vyrazili ste mi dych, lebo medzinárodná zdravotnícka organizácia práve že už dávno vyradila homosexualitu zo zoznamu chorôb, a ak si myslíte, že tam ešte stále je, tak ja vám kľudne dám pár akože súkromných hodín na túto tému a trošku sa zorientujeme, ako vyzeralo posledných 50 - 60 rokov vo vývoji tejto problematiky.

    Alojz Hlina, no ja som na takej škole učil, predstav si, kde netreba v laviciach sedieť, kde deti si sami určujú, čo a kedy budú študovať a majú nadpriemerné výsledky a vyrastajú z nich mimoriadne samostatné deti.

    No a, pán Vašečka, za všetkých Barack Obama má iný názor. Barack Obama včera priznal priamo v televízii, že si vie predstaviť presadzovanie manželstiev, manželstiev homosexuálnych párov v Spojených štátoch amerických. Keď toto už v nejakej krajine je spôsob, ktorý niekto považuje za dostatočne silný argument na vyhranie prezidentských volieb, tak ja veľmi dúfam, že na Slovenku sa dostaneme aspoň k tomu, že uznáme, že týchto ľudí vôbec máme medzi sebou. Ďakujem veľmi pekne.

  • Do rozpravy, pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Dobrý deň, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, asi zneužijem na chvíľočku toto postavenie, za to, že idem hneď po tej zaujímavej debate, ale nebol som prihlásený vo faktickej poznámke, napriek tomu mám potrebu sa k tomu vyjadriť. Vôbec nie s nárokom na nejaké fundované vyjadrenie, ale s takým osobným pocitom. Mám taký dojem, že tá ľahkosť témy, ktorá tu tak bola pingpongovaná, nie je na mieste a poviem aj prečo. Každý z nás alebo väčšina z nás sme možno rodičmi a ja si tak dávam otázku, keby mne môj syn 18, 20-ročný alebo keď mal tie roky, keď sa tieto orientácie kryštalizujú, mi povedal alebo naznačil, ja mám s nimi veľmi dobrý vzťah, tak asi by skôr povedal úprimne, že jeho orientácia sexuálna je tak trocha iná. Ako by som sa na to pozrel. Myslím si, že aj keď toto volebné obdobie teda nebude v znamení riešenia tohto problému, ktorý nechcem jeho veľkosť nejakým spôsobom teraz konkretizovať, ja osobne s tým, čo pán Poliačik tak trocha ľahkým ale dosť zrozumiteľným spôsobom naznačil, súhlasím a myslím si, že to je téma, ktorú vyrieši možno čas, ale bolo by lepšie, keby sme to riešili my, lebo my by sme mali byť trošinka vpredu pred časom, lebo viete, keď chcete ovládať loď, tak treba veslovať rýchlejšie, opačne vás potom unáša prúd a nedajme sa zahanbiť, že to celý svet vyrieši a potom parlament Slovenskej republiky bude mať jasno. Samozrejme, že to nie je choroba, samozrejme, že tie percentá nie sú dôležité, ale, samozrejme, že to treba vyriešiť. Prepáčte, to som len zneužil, nebol som vo faktickej poznámke.

    A teraz pôjdem zase už k tomu, čo by som mal veľmi stručne, lebo som druhý krát v rozprave, povedať.

    Pripomínam, že som sa vyjadril k programovému vyhláseniu vlády na konto lesníctva. Našiel som tam pekné body, dokonca veľmi pekné body a nemám na tom čo meniť. Zároveň som povedal, že tie body, tie pekné body, tú peknú lesnícku konštrukciu nie je možné postaviť na morálnom trasovisku, ani na tom nemám čo meniť, ani na tom, že to morálne trasovisko som skonkretizoval s obdobím rokov prvej vlády pána Fica z rokov 2006 - 2010.

    Ale chcem tu vyjadriť nádej, chcem reagovať na to, čo sa odohralo a čo odznelo po mojom vystúpení, čo bolo dosť prekvapivé. Ja som presvedčený, že vláda, alebo presvedčený, dúfam, som presvedčený, verím, nehodiace si škrtnite, že druhá vláda Roberta Fica už do tej istej rieky nevstúpi. Nie kvôli tomu, že to povedal istý múdry pán z Efezu, ale kvôli tomu, že tá rieka v tých rokoch, ktoré spomínam, bola kalná, mala veľa bahna a trocha zapáchala. Veľmi oceňujem a teraz idem k tej podstate, ktorá ma priviedla k tomu, aby som ešte raz vystúpil. To, čo tu zaznelo po mojom vyhlásení alebo teda mojej rozprave.

    Chcem poďakovať verejne, lebo som to vtedy nestihol, pánovi ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi, že sa ospravedlnil za svojho oddielového kolegu z rokov 2006 až 2010 - pána Becíka, ktorý dopustil to obrovské rozkrádanie štátneho majetku, ktoré som spomínal a ktoré pre mňa osobne predstavuje celoživotnú traumu, všetko, čo sa okolo toho dialo. Oceňujem aj to a bola to pre mňa taká novinka, že zároveň povedal, že bol jeden z tých spolu s pánom ministrom Počiatkom, ktorí hlasovali proti tomu, aby tá strašná dvojmiliardová pôžička bola poskytnutá. Tá pôžička skutočne bola určená len na jednu vec, aby naplnila vrecká satelitov Elektry a aby zlomila väz Štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, lebo dodnes by tie 2 miliardy nikto nesplatil, a ktovie, kde by bol podnik.

    Oceňujem, verím, že neurobím teraz nejaké spoločenské faux pas, lebo to už nebolo v oficiálnej časti, ale v neoficiálnej, keď rovno za mojím vystúpením prišiel za mnou pán šéf poradcov pána premiéra v minulej vláde, neviem, či aj v tejto, pán Faič, zároveň lesník, ktorý mi povedal, pokus o citát: "Pán Mičovský, keby ste vy vtedy to ráno 1. júla 2009 neprišli s protestom a tou rebéliou skupín lesníkov na Úrad vlády, my by sme tu dvojmiliardovú pôžičku boli schválili." Dve miliardy slovenských korún. Nechcem sa stavať do nejakej pózy nejakého teraz darcu alebo frajera, že pozrite, ale ja to potrebujem tu zdôrazniť, aj kvôli tomu, že som to nepovedal možno tak jasne.

    Milé poslankyne, milí poslanci, Peter Gogola, Jožo Marko, Anita Fáková, Marcel Lehocký a ja, obyčajní referenti, ktorí prišli so svojou potrebou vyjadriť sa nie k svojím platom ani k svojím postaveniam, ani k svojím pracovným možnostiam, ale vyjadriť sa k nepochopiteľnému rozkrádaniu vo firme, ktorá ich živila a ktorú mali a majú radi aj dodnes, verím, tak to je vec, ktorá by tu mala, ja si myslím, zaznieť ako nie vôbec dôvod na poďakovanie alebo nejaké oceňovanie, ale ako ukážka toho, čo je možné občianskym postojom, otvoreným, odvážnym, aj keď strachu sme mali dosť, ale to bez toho nejde, čo je možné zmeniť. Dve miliardy korún, 67 miliónov eur. Ja si myslím, že to neni málo a v tejto súvislosti ma napadá, nie kvôli tomu, že sme potom všetci vyleteli z roboty a že, že nám nikto nie že nepoďakoval, ale že sa nám báli podať ruku, aj keď potichučky podali. Dobre, dobre si to povedal, ale ten strach je veľký, bol, bojím sa, aj je, ale kvôli tomu, že možno v programovom vyhlásení vlády by mala byť aj zmienka o tom, že takýchto ľudí alebo prepáčte, ona ta možno aj je, ale ja to chcem zdôrazniť, že ľudí, ktorí sa postavia proti korupcii treba špeciálne chrániť. Nie obviňovať, nesúhlasím s americkým systémom, ktorý tam beží, že je tam na tom nejaký podiel z odhalenej korupcie, mne osobne sa to bridí, respektíve nepovažujem to za správne, práve tak ako nepovažujem za správne vybavovať a vyšetrovať akékoľvek anonymné podania. Ak táto spoločnosť má niekde pokročiť, tak sa musíme podpisovať vlastným menom pod všetky svoje správne, menej správne, aj zlé vyhlásenia. A preto teda nesúhlasím s tým, aby sme odmeňovali ľudí, ktorí vystúpia proti korupcii nejakým podielom z ušetrených peňazí, ale prosím, aby sme ich chránili veľmi účinne, aby nevylietavali z roboty.

    A teraz chcem pridať k tým dvom miliardám ešte ponuku pre pánov ministrov a pre predsedu vlády, veľmi korektnú. Totižto toho 1. júla sa udiala ešte jedna vec. Ja som to urobil jediný krát v živote a verím, že už nebudem v takej situácii nikdy. Podali sme spolu aj trestné oznámenie za nehospodárne narábanie s majetkom štátu na neznámeho páchateľa. Ide o veľké peniaze, nie o tie zachránené dve miliardy, ale o ďalšie milióny, desiatky, stovky miliónov, ktoré boli nezachránené a ktoré by ešte bolo treba zachrániť. Ja mám vieru, nádej, aj prosbu, že ak teda skupina bezvýznamných referentov dokázala tejto spoločnosti, podniku a všetkým občanom Slovenska zachrániť dve miliardy, tak, prosím, aby k tomu sa pridali pán predseda vlády Robert Fico, pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, aby sa k tomu pridal pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, aby sa k tomu pridal aj pán minister spravodlivosti Tomáš Borec a aby, aj keď viem, že ministrom neprislúcha zasahovať do konania orgánov činných v trestnom konaní, ale aby predsa využili nejakú možnosť a pozreli sa na to trestné oznámenie, ktoré pomaličky bude mať výročie tri roky, putuje niekde medzi orgánmi vyšetrovania, prokuratúry.

    Som presvedčený, že to teda potvrdzujú aj reakcie posledných dní, lebo prichádzajú dokonca aj ďalšie a ďalšie až neuveriteľné skutky alebo popisy skutkov mojich kolegov, ktorých by som kolegov nikdy nechcel nazývať. Tie biele golieriky, ktoré si tak veľa toho dovolili, že teda aby sa pozreli na to, na to, čo je v tom oznámení, lebo je tam 27 bodov. Ja sám ako občan, ktorý podal to oznámenie alebo aj sám, ako ten, čo podľa 211-ky, každý z nás má právo sa dopytovať, že ako je narábané s takýmto oznámením. Zakaždým som dostal odpoveď: "Vyšetrovanie pokračuje, nemôžme vás informovať."

    No a možno, že ozaj sú na to dôvody, ale ja chcem veľmi pekne poprosiť, aby sa to urýchlilo, pretože túto odpoveď potrebujeme, ako som to už spomínal poznať nielen kvôli tým ukradnutým peniazom, ale kvôli tomu, aby občania Slovenskej republiky získali pocit, že konať spravodlivo, čestne, tak ako to tu aj zaznievalo, konať odvážne a konať nesebecky a to slovíčko, Braňo, ty si to povedal, konať so súcitom, to sa mi zdá ako absolútne leitmotív. Súcit, súcit s tým, čo máme denne na stole, s kým pracujeme, s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu, s majetkom, ktorý spravujeme. To slovo súcit sa mi zdá ako absolútne dominantné v tejto chvíli a bol by som rád, aby práve tá pravá hodnota, ten obsah tomu slovu, si hovoril o tom vyprázdňovaní, áno, aby sa mu vrátil práve tým konkrétnym postupom, že menovaní páni ministri z moci úradnej dokážu zabezpečiť, aby povedzme 2 500 lesníkov a prostredníctvom nich ďalšie desiatky, možno státisíce občanov Slovenska hovorili v tomto konkrétnom príklade, že to má zmysel, pretože viete, slová sú v tomto parlamente to hlavné, tu sa bojuje slovami, ale ja verím tomu, že každý malý skutok je oveľa lepší ako tisíc krásnych slov, a ja teda prosím o ten malý skutok menovaných členov vlády Slovenskej republiky.

    Keďže vystupujem druhýkrát, budem už len veľmi stručný a možno že poviem to, čo tak ako cítim teraz, že rozhodne nebudem proti programovému prehláseniu vlády, voči im zámerom. Pohrávam sa s myšlienkou, že možno by som urobil ten, ten krôčik, že by som ho aj odsúhlasil. Nie kvôli tomu, aby som dokázal, že my si to môžme, frajeri, v klube to dovoliť, že mne nikto nič nepovie, viem, že to je netypické, ale ja naozaj na tom nenachádzam, nenachádzam nič závažné, keď to berieme ako prísľub, ako zámer, čo by som mohol povedať, tak s týmto ja nemôžem súhlasiť. Predsa je tam veľa toho, ale nič, čo by ma priviedlo na myšlienku, že nemožno podporiť. Je to také pohrávanie sa s myšlienkou dať vám druhej vláde Roberta Ficu, Fica, veľkú dôveru a povedať, ozaj skúste to, všetci sme poučiteľní a tá druhá rieka už predsa musí byť, keď nie krištálovo čistá, tak aspoň trocha priezračná. Ja viem, že si to dokonca musíte vy sami musíte priať, lebo je predsa vylúčené, aby ste mali mať pocit, že veď vy ste takí istí ľudia, veď sme všetci rovnakí tuná, veď medzi nami rozdiely sú zanedbateľné, aj keď vy to tak nemôžte povedať, ale to, čo sa dialo, bolo strašné. Ja nechcem povedať, že iné vlády boli zlaté, v tých lesoch boli vždycky len zlatí ľudia, ale roky 2006 až 2010 pre mňa budú dobou temna. Ja som to vtedy spomínal aj na úrade vlády, keď nás pán Faič prijal, aj s pánom ministrom Becíkom. Bola to doba temna a rehabilitácia, náprava je potrebná, takže pohrávam sa s tou myšlienkou, určite nebudem proti, ktovie, či nebudem za, mal by som byť rozhodnutý, v tejto chvíli by som to považoval za bianco šek, ktorým by som chcel prejaviť vieru v to, že sa tie strašné veci nebudú opakovať a že spoločne, nielen v lesníctve, urobíme pre občanov tejto republiky veľa dobrých rozhodnutí a poviem už len poslednú vetu, že prečo si to myslím, že by to mohlo byť tak. Je to jedno, či sme prezidentom, ministrom, poslancom alebo lesným robotníkom, sme predovšetkým ľudia a žijeme len raz a mali by sme sa snažiť, aby to bolo so cťou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, faktické poznámky páni poslanci Pollák, Viskupič, Hlina, pani poslankyňa Jurinová, pán poslanec Matovič, Podmanický, Vašečka, Škripek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Pollák.

  • Ďakujem pekne. Ja budem reagovať na tú úvodnú časť kolegu Mičovského, kde teda sa vyjadroval k poslancovi Poliačikovi. Ako príslušník jednej z menšín na Slovensku hovorím, že každá menšina na Slovensku alebo kdekoľvek na svete si zaslúži minimálne to, aby nebola diskriminovaná v tejto krajine na základe svojej inakosti, a patrične musí dostať v podstate pozornosť na to, aby riešila ich problémy. To som mal potrebu povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem, takisto si dovolím zareagovať na ten úvod, ktorý bol v reakcii na vystúpenie pána poslanca Poliačika. Myslím si, že menšiny a vôbec podpora toho, ako hovoríš slobôd, a toho, aby sme boli v vpredu hlavne tuná v zákonodarnom zbore pri témach, ktoré si spoločnosť vyžaduje vyriešiť, je veľmi dobrý zámer, ktorý, ktorý oceňujem a myslím si, že aj téma, legislatívna téma ohľadom homosexuálov alebo registrovaných partnerstiev by mala na pôde parlamentu zaznievať a možno by mala byť aj vyriešená. Toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len povedať to, pán Mičovský čo hovoril v tej druhej časti, že ja si to pamätám to, aj som vtedy písal aj taký text na blogu, že to sú čisté duše, že sú prví, ktorí začali, sú prví lesníci, ktorí sa nemôžu na to pozerať. Naozaj mi to vtedy tak pripadalo, koniec koncov to tak aj bolo, hej, že tam to vzopätie nastalo u tých lesníkov a s výsledkami. Lebo tí lesníci sú čisté duše, sú spravodliví muži, to je však v tom prostredí, nemôžte byť zlý. A ja som potom vydal aj taký druhý text, kde som hovoril, že ľudia, čo sú schopní zobrať peniaze zo zvončeka, hej, keď sa ide z kostola, tak do zvončeka, sú aj takí, tak to nemôžu mať žalúdok, že to majú trojku plech. A mne to príde aj k tomuto, že vlastne schopnosť drancovať v tých štátnych lesoch tiež musí byť teda obrovskou schopnosťou, hej, a že tiež ten žalúdok asi neexistuje a je tam silný, možno až päťka plech. Čiže to sú naozaj také veci, ktoré aj teraz budem veľmi pozorne vyhodnocovať, že kto teda sa "zasupí" zase na tie štátne lesy a kto bude mať pocit, že teda a že teraz prídem ja a teraz si ja svoj diel zoberiem z týchto štátnych lesov. Lebo to by ma hrozne mrzelo, ja tam trávim veľa času v tých lesoch, mám ich rád. Hrozne by ma to mrzelo. Ďakujem kolegovi Mičovskému. Bude mi cťou, že môžem vedľa takého veľkého bojovníka sedieť, ktorý uchránil toľké peniaze tomuto štátu a pomohol tak veľmi štátnym lesom. Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

  • Ďakujem za slovo. Tiež by som sa dotkla prvej témy, teda riešenie partnerstva a možno slobody. Skutočne, sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. S tým súhlasím aj so Štefanom Kuffom a nemyslím si, že je správne nechať problémy v tejto oblasti vyhnívať. Takisto je potrebné ich riešiť. Možno, že tiež je dobré dotknúť sa aj toho, to som spomenula aj vo svojej reči, že naozaj, že toto programové vyhlásenie vlády sa scuclo na riešenie len problému menšín. Všetky ostatné menšiny ako keby neexistovali. To myslím spomínal aj Peter Pollák. Ale určite v žiadnom prípade sa neviem stotožniť s tým, že by mali byť homosexuálne partnerstvá položené na roveň rodiny. Čo sa týka druhej časti príhovoru, Janka, tak takisto pociťujem a nadviažem na to, čo hovoril predtým Braňo, že naši občania sú málo hrdí, alebo že im chýba hrdosť na seba. Myslím si, že je to skutočne spôsobené tým, že nám chýbajú kladné vzory, ktorého príkladom, si myslím, aj sám ty, Janko. U nás stále platí, že ak nechceme mať problémy, radšej budeme ticho, lebo tí, ktorí sa naozaj hlasne ozývajú bývajú zatiaľ potrestaní. Keď sa vymetie tento mýtus, tak potom možnože bude v našej krajine lepšie, pretože občania budú hrdí na to, že budú môcť spolupracovať. Ďakujem.

  • Najprv teda k tej prvej téme, k menšinám. Zaznelo tu taký výpočet, teda, že či je štyri, päť percent alebo koľko vlastne je homosexuálnej menšiny na Slovensku. Tam to ja osobne cítim, že vlastne menšina je preto menšina, lebo jednoducho je v menšine a nie je podstatné, či to je štyri, päť alebo naozaj 0,001 %. A vždy by sme sa mali snažiť všetkým ľuďom na Slovensku dať rovnaké práva, ale nemali by sme sa schyľovať k tomu, aby sme pod rúškom akože antidiskriminačného správania zrazu zaviedli diskrimináciu prirodzeného vzťahu muža a ženy. A tak mi niekedy snaha proregistrovaných partnerstiev aktivistov pripadá, že nakoniec cieľom ani nie je vyzdvihnúť vzťah toho homosexuálneho páru, ale potlačiť vzťah muža a ženy do ústrania. Čo sa týka názoru na anonymné podania, tam, Janko, s tebou nezdieľam názor, že nie je správne, aby sme vlastne reflektovali nejaké podnety na základe anonymných podaní. Bohužiaľ, v štáte, kde políciu, prokuratúru, súdy de facto ovládajú politici, lebo tí nominujú tých kľúčových ľudí na týchto pozíciách alebo vytvárajú pravidlá ako tieto organizácie fungujú. Je veľa ľudí, ktorí nedôveruje týmto organizáciám alebo inštitúciám a tým pádom by sme ich mali chrániť. A to si povedal aj ty potom v ďalšej vete, že mali by sme chrániť ľudí, ktorí sa dokážu postaviť proti korupcii. A ja si myslím, že práveže aj anonymná forma alebo možnosť anonymne podať nejaký podnet, je forma chránenia tých ľudí, ktorým záleží na boji proti korupcii. A možno raz dospejeme do štádia, kedy toto chránenie budeme môcť zrušiť. Ale zatiaľ na Slovensku asi chrániť musíme.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som pozorne počúval aj vaše prvé vystúpenie a rovnako tak aj dnešné vystúpenie a môžem povedať, že v mnohých oblastiach s vami súhlasím. Len sa mi zdá troška nevyvážené z hľadiska drancovania lesov, o ktorých ste hovorili. Prečo nehovoríte o rokoch 2010 a 2012? Za vlády Ivety Radičovej sa nedrancovali lesy? Za vlády Ivety Radičovej nebola doba temna? Ja som z okresu Čadca, kde je jeden z najväčších lesných závodov z hľadiska produkcie drevnej hmoty a môžem vám povedať, že za vlády Ivety Radičovej pokračovalo drancovanie a tunelovanie slovenských lesov možno v oveľa väčšom rozsahu, len sa o tom nehovorilo. Za vlády Ivety Radičovej pokračovalo tunelovanie a likvidovanie slovenských lesov. Pán poslanec, nehovorte mi, že o tom ste nevedeli. A ak vystúpil pán minister Jahnátek, tak veľmi jasne povedal, že táto doba skončila. Že tieto skupiny, ktoré vykonávali drancovanie lesov v rokoch 2010, 2012, ktoré chceli pokračovať, že tieto skupiny nebudú mať u neho dvere otvorené.

  • Ďakujem za slovo. Janko, ako lesník výborne. Lesy sa mi páčia, ale nevyznám sa v lesníctve, ale ako moji predrečníci, ma podvihlo, keď si hovoril o tom ako otec a hovoril si o sexuálnych orientáciách. Takže sa vrátim k tej kratučkej prvej časti. Ja mám dvoch synov. Jedného som dneska spomínal. Ten najstarší má 14 rokov. Nemyslím si, že orientácia sa nejak sama od seba vykryštalizuje. Ja svoje deti formujem osobne a s mojimi synmi rozprávam. Mám mladšieho syna, ktorý má 7 rokov a veľmi otvorene sa rozprávame o týchto veciach. A je to veľmi vážna a dôležitá vec. Pred chvíľou som reagoval na jedného tak súkromne, že problém nie je v tom, že by sexuálne menšiny nemali práva. Ony chcú privilégiá. Budem bránim ich práva, aby mali presne také isté práva ako jednotlivci, ako ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky a budem prvý, ktorý budem zdvíhať hlas proti tomu, ak im budú ubližovať. Ale nesúhlasím, aby mali privilégiá ako manželstvo a rodina. To je môj postoj a nielen môj. Možno prečo sa tu nestrhla taká diskusia, lebo tu nie je nikto z KDH, čo mi je osobne veľmi ľúto. Nielen kvôli tejto téme. Ďalšia vec. Nemyslím si, že toto je vec orientácie alebo nejakej menšiny. Ja, vo všetkej úcte, poviem, že je to deformácia, úchylka, je to škodlivé. To ma však nevedie k nenávisti, ale k tomu, nech si tieto veci realizujú v súkromí. Proti tomu nič nenamietam. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja potom spomeniem, že tak ešte je tu jedna menšina na Slovensku, ktorú reprezentuje aj tuto pán Mičovský, a to je menšina utláčaných ľudí, ktorí jednoducho si nemôžu pomôcť voči tým, ktorí majú moc v rukách. A takto vzniká arogancia moci. Takže ja opätovne poďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že sa dokázal v minulosti postaviť a nebáť, a už nás k tomu vyzýval zakladateľ česko-slovenského štátu pán Masaryk, aby sme sa nebáli a nekradli. Či naopak to hovoril? Nekradli a nebáli sa ? Takže zdôraznime to na Slovensku a vyzvime skutočne nás všetkých. Dajme príklad ľuďom a buďme, že dodržiavať zákonnosť je imperatívum. Dodržiavať zákonnosť je imperatívum a majme teda súcit s tými utláčanými na Slovensku, ktorí jednoducho hovoria, že proti mocným sa nedá nič. Viete, to musí vyjsť z tejto budovy, že tí mocní sa nebudú správať arogantne a nebudeme jednoducho poskakovať len pod taktovkou nejakých finančných skupín. Však stále sa o tom hovorí, že nejaké finančné skupiny. Ja vlastne neviem pochopiť, prečo to tak vlastne môže byť? Prečo to tak vlastne môže byť, že niekto stále potrebuje kradnúť peniaze na Slovensku? Tak ak je to zase naivná otázka, tak ja som pochopil a myslím, že dosť ľudí na Slovensku to pochopilo, že peniaze nie sú večné, že večné a teda dôležité a skutočne hodnotné sú iné hodnoty. A ak si niekto chce predávať charakter, česť a dobro svojej rodiny alebo svojho života za peniaze, tak je to v podstate veľmi nízke. Tak ja opätovne vyzvem, ďakujem pánovi Mičovskému za príklad, a znovu poviem. Ľudia, páni poslanci, vláda, ministri, ľudia v moci postavení, buďme príkladom príkladov. Jednoducho buďme ľudmi dôstojnými a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja som chcel tie percentá ako upresniť, aspoň štatistiky, čo uvádzajú. Reagujem k tej úvodnej časti pána Mičovského. Tak sa štatistiky uvádzajú ako 4 %. Samozrejme, mohli by sme viesť o tom ako polemiku. K tomu chcem ako toľko dodať, že na tie práva. Ku pánu kolegovi Igorovi Matovičovi chcem zase reagovať, aby sme pamätali aj na deti, že aj ony majú práva. Ako prídu k tomu deti, ktoré by boli adoptované u dôchodcov alebo u dvoch matiek? Tak ako kolega Vašečka to spomenul, že vychováva a formuje ako svoje deti a tá priorita je predovšetkým ako v rodine. Ja sa pýtam, dvaja muži ako vychovajú, ako chlapca? Ako bude orientovaný? Ale dve ženy? A podobne. Nedá sa s tým ako súhlasiť. Naozaj mne sa páči v programovom vyhlásení vlády tá orientácia ako na tú rodinu. A heterosexuálnu rodinu. My sa stále tuná už dlhé roky zaoberáme 4 %. Nechcem ich ako podceňovať. Ja som sa trošku zamotal ako predchádzajúce. Ale svetová organizácia WHO, tak oni vyňali spomedzi duševných chorôb práve toto ochorenie. Kedysi to tam bolo. Homosexualita ako duševná choroba. Ja si dovolím povedať, že to je chyba. Naspäť to tam patrí. Týmto ľuďom sa špecificky treba venovať. Máme tuná psychiatrov, liečebne. Určite by sa našli ďalší ako odborníci. Netvárme sa, že sú to ľudia, ktorí nepotrebujú ako pomoc. Potrebujú ju. Ja nimi nechcem ani opovrhovať, ani ich dehonestovať, ale je to skupina ľudí, ktorým sa treba ako špeciálne ako venovať. K tým ostatným otázkam, ktoré spomenul pán Mičovský, pre krátkosť času, žiaľ, nemôžem reagovať. Tak ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. Takže budem sa venovať len jednej záležitosti. Tá úvodná orientácia, nechajme to tak, to je na širšiu debatu.

    K pánovi poslancovi Podmanickému. Ďakujem za vašu reakciu a chcem veľmi jasne povedať, že predsa človek má riešiť to, čo má na stole. Ja som počul o daňových riaditeľstvách, ja som počul o nástenkových tendroch. Je to sila médií? Je to zlomyseľnosť? Je to proste, neviem. Ale veci o ktorých rozprávam mi prešli pracovným stolom. Veci o ktorých rozprávam som klopal na dvere generálnych riaditeľov a ministrov, aby som ich bez toho, aby som to medializoval, bez toho aby som to nejakým spôsobom nafukoval, riešil ľudsky. Takže preto hovorím o tom, čo mi je známe, čo poznám, čo jednoducho doslova mi prešlo stolom, čo mi spôsobovalo traumu, čo ma zahanbovalo, a preto o tom rozprávam. Aj keď už, samozrejme, táto éra, bude ju treba uzavrieť. A preto sa nevenujem nástenkovým tendrom ani daňovým riaditeľstvám, ale tomu, čo som osobne zažil. A súhlasím, že treba sa venovať ozaj nielen jednému obdobiu. Ešte som poriadne ani nepodpísal papier o prevzatí dekrétu poslanca a som reagoval v Hospodárskych novinách.

    Chcem vás upozorniť napríklad na vec, ktorú tiež budem prosiť pána ministra Jahnátka, aby ju dotiahol. Bolo to jedno možno z prvých jeho vyhlásení, keď povedal, že tá zámenná zmluva medzi Lesmi Slovenskej republiky a tou jednou súkromnou eseročkou musí byť anulovaná. Ja s tým naprosto súhlasím. Mal som aj výmenu názorov s pánom exministrom Simonom. Aj budem trvať na tom, aby teda pán minister určite toto svoje prisľúbenie dotiahol do konca, pretože to je vec, ktorá tentokrát padá na obdobie, ktoré ste, pán Podmanický, spomínali. Dokonca je to zmluva, ktorá deň pred voľbami sa veľmi rýchlo presúvala z Bratislavy do Banskej Bystrice a potvrdzuje sa teda, že skutočne, ten podnik je bohatý, pokušenia veľké a je s čím bojovať. Ale to, čo mám konkrétne na stole, nie to, čo som počul. Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte vydržali v tento piatočný deň v rokovacej sále. Dovoľte aj mne pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Za týchto niekoľko dní, počas ktorých sa rokuje o programovom vyhlásení vlády, som si tu vypočul rôzne analýzy, koľkokrát sa spomína slovo tvorivosť, aké má programové vyhlásenie vlády nedostatky, kde vidíte slabiny. Na moje potešenie, týchto tvrdení, kde sú slabiny zaznelo minimálne a skôr tu môžem povedať, že dochádzalo k zhode, že programové vyhlásenie vlády má celý rad pozitív, ktoré sú hodné podpory.

    To, čo tu nezaznelo, ja si dovolím odcitovať z programového vyhlásenia vlády a poviem aj prečo. "Vláda bude podľa náročnosti a akútnosti problematiky neodkladne riešiť reformy systémov vzdelávania, v zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Dôraz bude kladený na zvyšovanie ich efektívnosti a kvality pri rešpektovaní možnosti determinovaných dlhodobou udržateľnosťou verejných financií." Ďalší odsek. "Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy." A tak ďalej. Inými slovami - reforma štátnej správy. V inej časti sa hovorí o dokončení projektu UNITAS, v tej sa v zásade môže pomenovať slovami dokončenie reformy finančnej správy. To, čo tu nezaznelo v tejto ctenej snemovni je to, že ak by toľkoto reforiem bolo v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, bola by to tak reformná vláda, ktorá nemá obdobu v celej galaxii. Na programové vyhlásenie našej vlády sa hovorí, že je málo konkrétne. A vy ste očakávali, že donesie niekto zväzok zákonov zviazaný v zbierkach, predloží vám ich tu na tejto schôdzi, spolu s programovým vyhlásením vlády ich odhlasujeme všetky a štyri roky bude pokoj? Ja si myslím, že tadiaľto určite cesta nevedie a nemohla viesť.

    Ak dovolíte, by som upozornil na ďalší pohľad, ktorý vznikol pri príprave programového vyhlásenia vlády a ktorý doteraz na pôde Slovenskej republiky nebol zaznamenaný. To je kontinuita tvrdení prechodu z politiky z opozície do vládnej koalície sa nedá povedať, ale do vládnej pozície, a do pretavenie niektorých názorov do programového vyhlásenia vlády. Budem v tejto chvíli hovoriť o téme, ktorá sa týka Združenia miest a obcí Slovenska, teda miest a obcí Slovenska a budem hovoriť o audite verejnej správy. Niekedy na jar tohto roku sme schválili v tejto poslaneckej snemovni uznesenie parlamentu o tom, že bude vykonaný audit verejnej správy ako nevyhnutný predpoklad pre posúdenie financovania samosprávy. Bol to návrh poslanca, vtedy poslanca, pána Roberta Fica, o niekoľko mesiacov neskôr je tento návrh, je toto uznesenie pretavené do programového vyhlásenia vlády. Vy hovoríte o tom, že nie je dôležité, kto to robí, ale čo robí. Hovoríte na druhej strane o tom, že máte nedôveru k personálnemu zloženiu a k realizácii programového vyhlásenia vlády a mnohí z vás nechcú vystaviť tzv. bianco šek na programové vyhlásenie vlády, jeho podporou len preto, lebo nedôverujete ľuďom, ktorí ho majú realizovať. Ja sa vás spýtam, a čo je na tom nedôveryhodné? Robert Fico predložil na jar t.r. ako opozičný politik návrh uznesenia, Národná rada ho schválila, je pretavené do programového vyhlásenia vlády a v priebehu tohto roku bude realizované.

    Ja sa vás pýtam, čo je nedôveryhodné na tom, že prvýkrát v histórii Slovenska rokovala vláda pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády s reprezentatívnymi organizáciami. Je vytvorený predpoklad pre vznik Rady solidarity a rozvoja, ktorý opätovne, mnohí z vás spochybňujú, ale neviem, neviem prečo. Ja poviem za Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré sa zúčastnilo na rokovaní o programovom vyhlásení vlády aj na všetkých ostatných rokovaniach, pokiaľ ide o pripomienkovanie zákonov aj v predchádzajúcom období a bude sa zúčastňovať aj v budúcnom období. Združenie miest a obcí Slovenska predložilo 13 požiadaviek, ktoré myli byť zakotvené do programového vyhlásenia vlády. Viete aké je hodnotenie týchto požiadaviek? Drvivá väčšina týchto požiadaviek je pretavená do programového vyhlásenia vlády a ten odhad je, viac ako 80 % požiadaviek je zapracovaných do programového vyhlásenia vlády. Ja sa vás spýtam, kedy v uplynulej histórii bol takýto postup? Môžme porovnávať. Porovnajme to s návrhom daňového mixu vlády Ivety Radičovej, ktorý predkladal vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Prišiel na toto miesto do parlamentu, postavil sa, povedal, tu máte balík peňazí, ktorý sa bude volať daňový mix, bude menší, ako bol v minulom roku, bude menší, ako bol v predchádzajúcich rokoch a jednoducho takto to bude schválené. Nikto sa nepýtal Združenia miest a obcí Slovenska, nikto sa nepýtal miest a obcí Slovenska, či budú mať za čo svietiť, či budú mať za čo vyvážať smeti, či bude na samosprávne funkcie a či bude na prenesený výkon štátnej správy, ktoré štát preniesol na plecia starostov a primátorov, že musia vykonávať kompetencie, ktoré im boli zverené do pôsobnosti. Toto je diametrálny iný postoj vlády Roberta Fica a vy hovoríte, že nie ste pripravení podporiť personálne zloženie vlády a programové vyhlásenie vlády, lebo nedôverujete personálnemu zloženiu vlády a nebudete podpisovať nejaký bianco šek. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo hovoríte, že je potrebné sa pozerať na to, kto a čo robí, je v tomto prípade na mieste a znovu to dáva predpoklad že programové vyhlásenie vlády je možné podporiť.

    Ak dovolíte, zastavím sa už len pri dvoch otázkach, aby som dlho nezdržiaval. Zastavím sa len pri dvoch otázkach, ktoré boli v predchádzajúcej rozprave často frekventované a myslím si, že tu bude prebiehať aj zásadný stret počas tohto štvorročného obdobia.

    Prvá otázka je otázka daňová. Včera bola relatívne zaujímavá rozprava, pokiaľ sa týkalo rovnej dane a poukazovalo sa na možné problémy daňových únikov, nenapĺňania výberu daní v prípade zavedenia progresívneho zdaňovania. Opätovne sa démonizoval prínos rovnej dane v roku 2004. Ja si opätovne dovolím povedať, tak ako som to povedal niekoľkokrát, že rovná daň v tej polohe ako bola zavedená, bola prínosom predovšetkým preto, že zjednodušila daňový systém. Vytvorila predpoklady, pretože vznikol dodatočný výber dane, nie preto, že je to rovná daň, ale pretože sa zlikvidovali možnosti daňových únikov. Jednoducho ak bol nastavený model, že nie je 10 % DPH a nie je 35 % alebo 28 % daň z príjmu právnických osôb, kde je relatívne vysoký rozdiel, to znamená, neoplatí sa podnikateľom kupovať faktúry na to, aby si zabezpečovali svoje ďalšie výdavky a týmto spôsobom optimalizovali daňové príjmy. Toto bol dôvod, preto s tým rozdielom, so znížením tohto rozdielu, že sa zvýšil aj výber daní. Pri tom opatrení, ktoré navrhuje táto vláda a o ktorom ešte stále, veľmi intenzívne rokuje so všetkými sociálnymi partnermi, že ten rozdiel bude na úrovni dvoch-troch, piatich percent, nevytvára absolútne predpoklady na to, aby dochádzalo k masívnym daňovým únikom alebo demotivovalo od platenia daní. Je tu ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu, ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu a jej chápanie. Vy, ktorí ste liberáli a sedíte predovšetkým v tejto strednej časti rokovacej sály, hovoríte, je treba minimum, je treba minimum, aj vy pán Poliačik, prepáčte, vy sedíte alebo stojíte v tejto chvíli na pravej strane sály. Predovšetkým glorifikujete určitým slovom slobodu a hovoríte o tom, že ak budú plynúť príjmy do súkromných rúk, súkromným spoločnostiam, súkromným investorom, tí ich najlepšie investujú. No ja by som s vami súhlasil, pokiaľ by to na Slovensku fungovalo a pokiaľ by ten pohľad na tento problém napríklad taký, ako je zakotvený v nemeckej ústave, kde v čl. 14, budem voľne parafrázovať, sa hovorí, že vlastníctvo majetku slúži verejnému záujmu. Pri takejto konštelácii a pri takomto ustanovení Ústavy Slovenskej republiky ja nemám žiadne problémy s tým, aby som hovoril, že nech sa hromadí majetok aj v súkromných rukách, ale musí to mať ten dôvetok, o ktorom hovorí aj ústava Spolkovej republiky Nemecko, že majetok musí slúžiť verejnému záujmu. Ak slúži len na uspokojovanie potrieb niekoľkých jedincov, je to deformácia spoločnosti, s ktorou nemôžeme súhlasiť, a v tom prípade je úplne namieste a nehovorím len na mieste, je nevyhnutné hovoriť o potrebe solidarity, lebo slovenská spoločnosť, tak ako je nastavený súčasný model, je deformovaná.

    Ak budeme hovoriť o druhom probléme, ktorý, na ktorom sa určite stretneme, a to je druhý dôchodkový pilier, alebo reforma dôchodkového systému. Bolo veľmi zaujímavé včerajšie vystúpenie pána Kaníka, nie preto, že bolo improvizované, ale to vystúpenie bolo zaujímavé kvôli jednej vete, ktorú si dovolím teraz odcitovať: "Pozerajme sa ponad ideologické bariéry, aby sme si presadili svoje záujmy za každú cenu." Pán Kaník, ako absolútne vítam, aj keď nie ste prítomný v tejto sále, toto tvrdenie, ale potom nechápem, prečo zubami-nechtami obhajujete druhý dôchodkový pilier, ktorý je nastavený, tak ako je nastavený? Ako toto v zásade nechápem. Ak si spomeniete len na fakt a ten je neodškriepiteľný, že dôchodkový systém, tak ako je nastavený dneska, produkuje dlh na úrovni 1 % HDP a dneska potrebujeme znížiť o 1,6 % zhruba, ak budeme hovoriť o predpokladoch rozpočtu, dlh Slovenskej republiky, tak gro tohoto dlhu produkuje dlh, ktorý je produkovaný zlým nastavením dôchodkového systému. Je to fakt, alebo to nie je fakt? Prečo za každú cenu ideologicky bránite model, ktorý ste zaviedli? Ak hovoríte o tom, že ten model bol zavedený dobre a nepotrebuje v zásade nejaké väčšie reformy, tak ja si vás dovolím upozorniť, že len v prípade zákona o druhom dôchodkovom pilieri, ktorý bol prijatý v januári 2004, pokiaľ sa nemýlim, v priebehu roku 2004 bol novelizovaný štyrikrát. Ak ste pripravili dobre reformu, prečo ste svoj vlastný zákon štyrikrát v priebehu prvého roku novelizovali? Ak budem hovoriť o zákone o sociálnom poistení, ktorý hovorí o prvom dôchodkovom pilieri, tak ten bol počas vašej vlády, to znamená, od zavedenia v roku 2004 do roku 2006 novelizovaný 15-krát. Pätnásťkrát novelizovaný za obdobie necelých dvoch rokov. Ak dnes ste povedali vetu, alebo včera ste povedali vetu, že je potrebné odložiť ideologické bariéry len preto, aby si každý presadzoval svoje záujmy za každú cenu, tak buďte chlap a postavte sa rovno k problému a poďme diskutovať o tom, čo je na nastavení dôchodkového systému dobré, čo je na ňom zlé, a ako sa s týmito problémami vysporiadame.

    Vážené dámy, vážení páni, myslím, že toľko, pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Myslím, že všetky podstatné veci, o ktorých sa budeme v tejto snemovni, myslím, že tvrdo hádať počas obdobiach štyroch rokov, budú pri každom zákone, ktorý bude predložený do parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja tu stále počúvam, že druhý pilier je nastavený zle. Ja by už rád počul argument, že čo je zlé na tom, že ľudia dostávajú na svoj účet peniaze? Že sú vďaka druhému pilieru každý mesiac bohatší o 9 %? Čo je na tom zle? Veď vy sa tvárite a vždy hovoríte, že ste sociálnodemokratická strana a vláda, ktorá robí všetko pre to, aby sa ľuďom žilo lepšie. Tak keď som ja nastavil systém, aby ľudia mali okrem svojej mzdy, na ktorú ťažko a tvrdo pracujú, ešte navyše zadarmo, bez toho, aby vynaložili čo len cent vlastných peňazí, ďalších 9 %, tak pre vás je to zlé. A vy navrhujete, aby sme im zobrali tie peniaze alebo aby sme im ich významne skrátili. Tak mi povedzte, čo je na tom sociálne? Čo je na tom sociálne-demokratické? Pričom všetko z hľadiska prepočtov a odhadov sa napĺňa presne tak, ako bolo plánované. Tie opakované nezmysly o tom, že sme čakali menej ľudí v systéme, že pôvodne to malo byť 4 %, to sú nezmysly. Alebo to sú vízie pána Magvašiho a pani Schmögnerovej, ktorá bola predtým a ktorá z hľadiska straníckej príslušnosti ste v úplne jednej partii, pokiaľ viem. Takže keď už chcete hovoriť stále, že je to zlé, tak chcem počuť, prečo je to pre ľudí zlé. Prečo je zlé to, že ľudia budú bohatší, keď budú odchádzať do dôchodku? Že nebudú odkázaní na nejaké úbohé, štátom len sľubmi zaručené, dôchodky, ktoré sa nebudú dať už za päť až desať rokov napĺňať. Že ľudí z prvého piliera čakajú výrazné redukcie, pretože demografia nepustí. Ani v Grécku si nemysleli, že sa budú škrtať dôchodky, ani v Portugalsku a stalo sa a stane sa to aj na Slovensku. Takže neničte to, čo je dobré.

  • Pán poslanec Bublavý, ja vás poprosím potom na budúce prihlásiť sa, ja som vás nevidela na tabuli, skôr. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som nadviazať na pána kolegu Petráka, ktorý v prvej etape svojej rozpravy hovoril o verejnej správe a samospráve. Keďže už tri volebné obdobia pracujem v samospráve, tak som veľmi rád, že vláda našla odvahu a ide vytvárať novú štruktúru orgánov štátnej správy. Je to, bolo to veľmi potrebné a som aj veľmi rád, že bude jednotný štátny úrad, ktorý by mal zjednodušiť prístup občan - úrad. Aby naozaj, ak ide občan vybavovať niečo, aby vybavil svoju záležitosť pri jednotnom obslužnom mieste. Je to veľká pomoc pre obyčajných ľudí, ale aj pre bežných, aby si to náhodou politická strana Obyčajní ľudia nevzali na seba. Naozaj je to veľká pomoc a ešte by som spomenul spoločné obecné úradovne, ktoré podporuje vláda, aby boli vytvárané, je to tiež veľká pomoc pre samosprávu , pre obce, kde jeden odborník, dvaja budú môcť pomôcť odborne pre 20 - 30 obcí. A tiež je potrebné spomenúť, že je to vynikajúca vec, keď bude komplexný audit verejnej správy urobený. Pomôže to veľmi samospráve, lebo na samosprávu bolo prenesených nejakých 4,5 tisíca kompetencií, ale jedna tretina bez finančných zdrojov a tiež je vynikajúce, keď poradný orgán, ktorý chce vytvoriť vláda, že budú môcť tam mať zastúpenie aj ľudia zo samosprávy. To je naozaj nový pohľad na riešenie samosprávy. Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky. Vážený pán kolega Kaník, ako oceňujem predovšetkým váš športový výkon, že ste opätovne stihli dobehnúť do rokovacej sály, ja len v tejto chvíli vás tu opätovne nevidím. Napriek tomu tá faktická poznámka bude smerovaná na vaše vystúpenie. Vy ste sa pýtali, čo je zlé na nadstavení dôchodkového systému? Nikto nespochybňuje, že ľudia si majú svojim spôsobom, sa majú starať o svoju starobu a majú sa pripravovať na ňu. Napríklad aj šetrením. To, čo je zlé na nadstavení dôchodkového systému je to, že produkuje dlh vo výške 1 % HDP každoročne a tento dlh v časoch krízy značne vyťažuje alebo zaťažuje štátny rozpočet a hospodárenie krajiny, predovšetkým v prípade prísnych kritérií, ktoré sú v podobe 3 % limitu na zadlženie. Toto je tá podstata. Druhý problém, ktorý tu ja osobne vidím, je, prečo by transformačné náklady dôchodkového systému mali opätovne znášať ľudia, ktorí počas svojho života mali relatívne nízke príjmy. Mnohí z nich tým, že sú starodôchodcovia majú dneska relatívne aj absolútne nízke dôchodky. Vytvorila sa tu nerovnosť tým, že vznikli novodôchodcovia v určitej dobe s nadpriemernými dôchodkami, ale tá podstata je v tom, že títo ľudia, ktorí celý život pracovali predovšetkým tí starodôchodcovia, opätovne sa hovorí, že radšej budeme meniť valorizáciu, aby bola nižšia valorizácia, nižšie výdavky. Prečo oni majú znášať dopady transformácie dôchodkového systému, keď celý život poctivo pracovali a mali by dôstojne dožiť svoju starobu. Toto je podstata toho problému, možno filozofická.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Novotný. Pripraví sa pán poslanec Galko.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dámy a páni. Nechcem už dlho rozprávať, lebo k tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje zdravotníctvu som už vystúpil, ale rád by som sa pozrel na programové vyhlásenie vlády teraz trošku z iného pohľadu. Na úvod chcem konštatovať, že z tohto programového vyhlásenia je zrejmé, že vláda nerozumie potrebám regiónov. Hovoril som o tom už pri téme zdravotníctva, že síce v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podpore štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, ale nič sa tam nehovorí o podpore regionálneho zdravotníctva, že v programovom vyhlásení vlády chýba podpora projektu - platba za diagnózu, ktorý by reálne pomohol predovšetkým menším regionálnym nemocniciam. Zato tam nechýba deklarácia o dostavbe nemocnice Rázsochy, teda 20 rokov chátrajúceho, megalomanského developerského projektu, ktorý nevyrieši problémy slovenského zdravotníctva, iba vytroví dlhy, ktoré budú splácať všetci občania tejto krajiny. Ale to, že vláda nerozumie potrebám regiónov, je vidieť aj v časti, ktorá sa venuje doprave a dopravnej infraštruktúre. V programovom vyhlásení vlády som našiel vetu: "Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti." O podpore výstavby širokorozchodnej trate z Košíc do Viedne hovoril aj pán premiér Fico vo svojom úvodnom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády. Rád by som sa teda prizastavil a trošku okomentoval tento zámer vlády Slovenskej republiky.

    V roku 2007 pri návšteve Moskvy premiér Fico a vtedajší premiér a terajší prezident Vladimír Putin našli spoločnú reč a obnovili myšlienku na výstavbu širokorozchodnej trate z Ruska a Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska. Táto myšlienka mimochodom pochádza ešte z 90. rokov. V máji 2007 v Moskve bolo podpísané memorandum o výstavbe širokorozchodnej trate medzi vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym a prezidentom Rossijskych železných dorog Vladimírom Jakuninom. V novembri 2008 v Dobrej, to je na Slovensku pri Čiernej nad Tisou, bolo podpísané memorandum o vypracovaní štúdie efektívnosti výstavby novej širokorozchodnej trate znovu medzi Ľubomírom Vážnym a pánom Jakuninom. 18. februára 2009 prvá Ficová vláda vyslovila súhlas so vstupom do spoločného rakúsko-ukrajinsko-slovensko-ruského podniku, ktorého cieľom bude vytvárať ďalšie predpoklady na realizáciu projektu širokorozchodnej železnice cez územie Slovenskej republiky. Vklad Slovenskej republiky mal byť 1,5 milióna eur. Celková investícia a rád by som to teraz zvýraznil, celková investícia na výstavbu širokorozchodnej trate bola odhadovaná 4 miliardy eur a väčšinu tejto investície mala zaplatiť slovenská strana. SDKÚ - DS považovala v roku 2009 a považuje aj v súčasnosti celý projekt výstavby širokorozchodnej trate z Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska za nezmyselný a škodiaci záujmom občanov Slovenska. Známe tvrdenia expremiéra a súčasného premiéra Róberta Fica a vtedajšieho ministra dopravy pána Vážneho, že 1 500 ľudí, ktorí pracujú na prekladiskových staniciach v Čiernej nad Tisou a v Dobrej neprídu o prácu, že to neohrozuje prepravu tovarov po slovenských železniciach pre Cargo, svedčia o tom, že alebo nie celkom rozumejú tejto problematike, alebo veľmi podceňujú dopad širokorozchodnej trate. Preto by som chcel uviesť tri - podľa môjho názoru - závažné argumenty proti výstavbe širokorozchodnej trate.

    Po prvé. Cargo môže stratiť veľké objemy zákazok. Je nepravdepodobné, že ruský prepravca naloží tovar niekde vo Vladivostoku alebo v Číne a bude ho chcieť na našich hraniciach preložiť slovenskému dopravcovi, aby mu dal zarobiť. Tovar sa bude viesť priamo do Viedne.

    Druhý dôležitý argument. Je ohrozených 1 500 pracovných miest na východe Slovenska. Je tu oprávnený strach 1 500 zamestnancov o stratu práce na prekladiskovej stanici Čierna nad Tisou ako aj na kontajnerovom prekladisku v Dobrej.

    Tretí protiargument. Východné Slovensko má málo komparatívnych výhod. Ale keď nejakú komparatívnu výhodu má, tak je to to, že tam vedie širokorozchodná trať a tam aj končí. Skutočnosť, že priamo ku Košiciam vedie širokorozchodná trať, ktorá je priamo napojená na železnicu Ukrajiny a Ruska, boli dôvodom na vytvorenie projektu na výstavbu suchozemského prístavu - interportu pri Košiciach v lokalite Močiar. Ak má dôjsť k výstavbe takéhoto interportu vo Viedni, bude to znamenať stratu významu takéhoto projektu v Košiciach. Projekt výstavby širokorozchodnej trate z Košíc do Bratislavy s pokračovaním do Viedne reálne bude znamenať, že za peniaze slovenských občanov sa práca prenesie do Viedne. Bude znamenať odliv pracovných príležitostí z najchudobnejšieho regiónu Slovenska a myslím tým predovšetkým trojuholník Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou. Choďte sa tam niekedy, dámy a páni, pozrieť, keď ste tam ešte neboli. Tento projekt bude vyháňať ľudí za prácou z východu do Bratislavy a do Rakúska a likviduje jednu z mála komparatívnych výhod východného Slovenska, teda logistickú základňu pre transport tovarov na osi západ - východ, východ - západ. Preto si dovoľujem niečo aj navrhnúť, ak už teda vláda je pripravená minúť toľko veľa peňazí, bezmála 4 miliardy eur na výstavbu takéhoto projektu, tak miesto nezmyselného projektu výstavby širokorozchodnej trate, ktorá berie ľuďom prácu na východe, radšej nech tieto peniaze použije na urýchlenú výstavbu rýchlostnej komunikácie R4, ktorá prepája celú os východného Slovenska. Ide o cestu Milhosť - Košice - Prešov - Vyšný Komárnik. Mnohé úseky tejto cesty sú pripravené na realizáciu na okamžité spustenie. Táto cesta bude riešiť napojenie východného Slovenska na európsky diaľničný systém a zvýši záujem investorov o východ. Som o tom presvedčený, že širokorozchodná trať prácu z východu zoberie. Rýchlostná cesta R4 prácu na východ donesie. Preto som proti výstavbe širokorozchodnej trate. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci.

    Poprosím pána poslanca Kolesíka. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Nuž, vážený pán poslanec, je zaujímavé sledovať, ako sa z odborníka na zdravotníctvo, ktorým nepochybne ste, za ktorého vás ja osobne považujem, stáva odborník na dopravu, železničnú dopravu a podobné veľké investície. Rozumiem istému lokálpatriotizmu vo vašom prednese, ale ja mám opačný názor. Širokorozchodná trať prácu na Slovensko a najmä na východné Slovensko presne do priestoru, ktorý ste popísali, prinesie. Už dnes majú mnohé firmy slovenské, spomeniem Tatravagónku alebo iné výrobné firmy predkontrakty na výrobu krytých železničných vagónov. Výstavba potrvá pomerne dlhý čas a bude na nej spotrebovaná, teda vyprodukovaná obrovská stavebná produkcia. Budú tam pracovať tisíce ľudí. Veď širokorozchodnú trať v takej dĺžke nepostavíte ani za rok, ani za dva. Myslím si, že tento projekt je dôležitý pre budúcnosť Slovenska a mali by sme ho podporiť. Dokonca bývalý podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ sa vyjadril, že projekt širokorozchodnej trate je projektom európskeho významu, a ani on vtedy nevylúčil, keď ste boli vo vláde, jeho napredovanie alebo jeho postup. Takže nerozumiem tomuto vášmu vystúpeniu a myslím si, že v takejto dôležitej téme a v takomto dôležitom projekte by sme sa mali spojiť naprieč politickým spektrom a podporiť výstavbu projektu, ktorý prinesie tisíce a tisíce pracovných miest. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Viete, ja som s kolegom tiež Novotným v zdravotníckom výbore, tak my sme takí experti, že my hovoríme k tej širokorozchodnej trati, ak to vidíte, súvisí a v ďalšom výbore som pre kontrolu SIS, veľmi úzko súvisí so zdravotníctvom, ale to len tak ako na okraj. Netreba tu byť nejakým expertom a odborníkom a ja som to však pred dvoma dňami nepodal takú podrobnú analýzu ako pán kolega tuná pred chvíľou, ale logickým uvažovaním človek naozaj logicky na to príde. Ja túto problematiku širokorozchodnej trate tiež vnímam ako čosi negatívne pre rozvoj regiónov. Máte to v tom programovom vyhlásení veľmi pekne ako napísané a zdôrazňované, ten rozvoj regiónov. Ale tých 1 500 pracovných miest, ktorých je tam na východnom Slovensku a v Čiernej na Tisou, bolo by dobré, aby sa to zachovalo. A je to obrovský rozdiel, lebo je to z dlhodobého hľadiska je to tam zachované. Aj keď budeme vyrábať, ja neviem, vagóny alebo čosi také a prinesie to krátkodobo aj nové pracovné miesta, čo bezpochyby áno, čo by bolo aj pri budovaní tejto trati, ale z hľadiska budúceho, čo sa týka pracovných miest a regionálnych ako pracovných miest, naopak, prídu mnohí ľudia o túto prácu a dlhodobo. Pretože Viedeň, pokiaľ viem, tak nie je na Slovensku a neriešime ako regionálnu politiku v susednom Rakúsku.

    Čo sa týka ešte zdravotníctva, tak chcel som tiež to ako podporiť a naozaj myslieť ako na ten rozvoj ako práve tých regionálnych nemocníc a tie Rázsochy, ja som vo svojom príhovore to tam spomínal. Nemôže to tam byť na úkor iných nemocníc a zdravotníckych zariadení v rámci ako Slovenskej republiky, lebo pripomínam Slováci žijú aj na východe Slovenska. Poprosil by som, aby sme aj o ich dbali. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegom, ktorí na mňa reagovali. Najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Kolesíkovi, tejto téme sa venujem od roku 2008, keď začala rezonovať v slovenskej verejnosti, bol som opakovane aj na prekladiskovej stanici v Čiernej nad Tisou. Viem, že ma skôr vnímate ako človeka, ktorý sa venuje zdravotníctvu, lebo bol som predsedom výboru pre zdravotníctvo, ale zároveň som už dlhý čas regionálnym poslancom v košickej VÚC-ke a tam ma poznajú ako človeka, ktorý sa veľmi intenzívne venuje regionálnym problémom. A myslím si, že výstavba širokorozchodnej trate má vážny regionálny dopad presne pre východ Slovenska, kde je najväčšia nezamestnanosť a najväčší problém s pracovnými príležitosťami. Ja rozumiem tomu, čo vy hovoríte, že keď sa to bude stavať, tak bude práca. Ale keď sa to dostavia, tak práca odíde. Pretože tovar sa bude voziť do Viedne a nebude sa vykladať na východnom Slovensku. No tak vám ponúkam iný pohľad na tento problém, postavme R4 a práca príde na východné Slovensko aj pri výstavbe R4 aj po tej R4 aj k diaľnici aj prídu investície a žiadna potom neodíde zo Slovenska. Ja si uvedomujem, že tento projekt má medzinárodný dopad a nejdem teraz o tom špekulovať, či pozitívny, alebo negatívny pre Slovensko. Ale uvedomujem si aj to, že keď prídeme o hoci niekoľko stoviek pracovných príležitostí v trojuholníku Čierna nad Tisou - Veľké Kapušany - Kráľovský Chlmec, tí chlapi tam inú robotu nenájdu. Oni sa nebudú vedieť rekvalifikovať na nič, oni budú dlhodobo nezamestnanými, lebo tam iná robota nie je. Prosím, choďte sa tam pozrieť, aby ste videli, ako vyzerá Slovensko, že Slovensko nie je len Bratislava alebo Košice. Ďakujem pekne.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Galko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pripraví sa pán Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády istôt pre občanov, vidím, že ste tu až dvaja, panie poslankyne, páni poslanci, maratón vystúpení k programovému vyhláseniu vlády sa blíži ku koncu. Počuli sme mnohé aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Jozefa Mihála, Jozefa Kollára a Lucie Nicholsonovej, ktorí podľa mňa veľmi presne popísali všeobecnosť, absenciu riešení a, naopak, kopu fráz o istotách v dokumente, ktorý zaujme najmä z hľadiska svojho rozsahu.

    V úvode by som sa najprv venoval problematike vonkajšej bezpečnosti, keďže za túto oblasť som zodpovedal v predchádzajúcej vláde. Paradoxne práve za túto časť programového vyhlásenia vlády musím vysloviť určitý pocit uspokojenia, pretože dovolím si povedať, 80 % programového vyhlásenia vlády v tejto časti čerpá buď priamo z programového vyhlásenia vlády našej, alebo sú v ňom zahrnuté naše plány, ktoré sme mali na rezorte rozpracované. To svedčí o kontinuálnom nadväzovaní na dobrú prácu nášho tímu a to je chvályhodné. Spomeniem napríklad systém naštartovania aktívnych záloh, snaha o stabilizáciu rozpočtu rezortu obrany, nové pravidlá pre vysielanie vojakov do zahraničných misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu. Takisto posilnenie účasti ozbrojených síl pri živelných pohromách, to bola dokonca jedna z našich priorít. Tých zvyšných 20 %, čo mi v programovom vyhlásení vlády chýba, sa dá zhrnúť do troch bodov.

    1) Je málo ambiciózne, pretože len konzervuje zlý stav ozbrojených síl. Chýbajú v ňom totiž rázne opatrenia, napríklad výrazné zníženie počtu civilistov na rezorte obrany a s tým súvisiace úspory.

    2) Chýba záväzok naštartovať aspoň jeden-dva dlhodobé veľké modernizačné projekty, kombináciou úspor v rezorte a mimorozpočtovými zdrojmi. Napríklad nákup dopravných taktických lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov alebo novej pozemnej techniky.

    3) Je nekonkrétne v časti týkajúcej sa stabilizácie personálu ozbrojených zložiek, chýba záväzok , že súčasní vojaci a policajti zostanú nedotknutí alebo jasné a čestné pomenovanie toho, že im z ich výhod ubudne a ako im ubudne.

    Dámy a páni, svoj príspevok zároveň chápem aj ako o pokus o lepšie zorientovanie niektorých nových poslancov, hlavne z radov hnutia Obyčajní ľudia. Práve vás a z vašich vystúpení mám priatelia pocit, že väčšina z vás sú naozaj silne veriaci ľudia, ktorí veria v dobro. No upozorňujem, že toto som si písal ešte včera, potom po tých faktických pripomienkach k vystúpeniu pána Poliačika, ale dobre, my z vás urobíme ešte liberálov za tie štyri roky. Pán Vašečka, pán Mičovský, pani Mezenská, pán Škripek, Števko Kuffa, ale aj ďalší, všetci, ktorí máte nesmiernu vieru v dobro a niektorí z vás ste sa tu dokonca aj modlili, žehnali ste parlamentu, premiérovi, vláde, dovoľujem si vás však upozorniť, že páni, tvoriaci dnešnú vládnu zostavu, nie sú nepopísané listy papiera. Sú za nimi, respektíve za ich nominantmi, reálne kauzy, špinavé biznisy... (Ruch v sále. Reakcia vystupujúceho: "Nevyrušujte ma, keď rozprávam, ja sa vám tiež neskákal do reči!")

    ... špinavé biznisy, korupčné praktiky, predražené nákupy a mnohé nečestné konania. Pamätám si veľmi dobre pôsobenie vlády za dominantnej účasti SMER-u v rokoch 2006 - 2010, pamätám si na pôsobenie SMER-u v opozícii po nástupe vlády Ivety Radičovej.

    Chcem povedať z tohto miesta, že neverím v očistný účinok hrubých čiar za minulosťou. Neverím v prerod ľudí, ktorí nadávali novinárom, že sú hyeny, neverím členom vlády, ktorí nám v roku 2010 ako opoziční poslanci v rozprave k nášmu k programovému vyhláseniu vlády nadávali do podvodníkov, hochštaplerov a čo ja viem čoho ešte. Neverím v prerod ľudí, ktorí kupujú pre vojakov gumené člny bez motorov na hanbu sveta s drevenými vesielkami tak, že ich vyhlásia za utajený vojenský materiál, pričom na internete sa dajú voľne kúpiť za tretinovú cenu. Takisto neverím v prerod ľudí, čo uzatvárajú zmluvy na modernizáciu vrtuľníkov po životnosti za miliardy slovenských korún. Neverím v prerod ľudí, čo si vymyslia tzv. projekt vojaka 21. storočia za 100 miliónov slovenských korún a výsledkom ich niekoľkoročného "skúmania" je niekoľko kusov vzoriek uniformy skladajúce sa z dielov, ktoré je možné komerčne bežne kúpiť na internete. Neverím v prerod ľudí, čo si zo slávneho alebo skôr neslávneho mobilného systému, mobilného komunikačného systému MOKYS spravili dojnú kravu. A neverím v prerod ľudí, ktorí obhajujú škandálny predaj emisií pod cenu.

    Dámy a páni, nominácia alebo pasovanie podpredsedu vlády a terajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka za bojovníka proti korupcii je výsmechom všetkým nám, ktorí sme v boji proti korupcii boli ochotní ísť do enormného rizika a častokrát až na hranu. Je to výsmech nám, čo sme odhaľovali špinavé biznisy, rušili sme nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky. Náš nový bojovník proti korupcii sa zhostil svojho boja proti korupcii hneď od začiatku ozaj excelentne. Do pozície riaditeľa NBÚ navrhol človeka, ktorý "stopil" Gorilu. Do pozície policajného prezidenta predstavil ako svojho kandidáta človeka, ktorý ju "stopil" spolu s ním. Ten sa mimochodom, a to ešte nie je policajným prezidentom, vyjadril včera k vyšetreniu Gorily skepticky. Akú istotu tým dal vyšetrovaciemu tímu? Čo bude, ak sa prezidentom policajného zboru naozaj stane, si môžeme naozaj len domyslieť. Výsmech, priatelia, výsmech. Vysmievate sa ľuďom z námestí, účastníkom antigorilích protestov, škľabíte sa im do tvárí a myslíte si, akí ste mazaní borci. Opäť ožíva starý mečiarovský slogan, je po voľbách, zvyknite si. Chcete transparentnejšie financovanie politických strán, výborne, tak poďme transparentnejšie financovať, poďme spolu bojovať proti korupcii.

    Vážení predstavitelia vlády istôt pre občanov, pamätáte si na Bohumila Hanzela, pamätáte si na poslanca za SMER, ktorý sa vám svojho času vzoprel a obvinil toho, čo získal pre stranu peniaze vlastnou hlavou z nečestných praktík? Bolo to na jar v roku 2010. Prišlo to v tom čase až tak ďaleko, že sa obával o svoj život a ako švédsky štátny občan na švédsku ambasádu odniesol dôkazy o korupčnom financovaní SMER-u. Pred týmito parlamentnými voľbami som vzal telefón a zavolal som mu, oznámil som mu, že chcem otvoriť túto kauzu. Nebudem tu hovoriť, čo mi povedal, pretože si ctím dôvernosť nášho rozhovoru. Ale môžem vám povedať, že z toho, s čím sa mi zdôveril, ma mimoriadne zamrazilo. Obrátil som sa spolu s niekoľkými kolegami - poslancami za SaS na švédske veľvyslanectvo a požiadal ho o informáciu, či sa dá daná obálka stále nachádza u nich. Zároveň som veľvyslanectvo požiadal o súčinnosť s našimi vyšetrovacími orgánmi v prípade, že budú v tejto veci vyzvaní a o sprostredkovanie mojej návštevy na veľvyslanectve. Odpoveď došla pred niekoľkými dňami. Dnes v pléne ju zverejním prvýkrát.

    Dámy a páni, vážení členovia vlády, švédsky veľvyslanec sa síce za ten čas zmenil, ale obálka s dôkazmi o údajnom netransparentnom financovaní strany SMER stále leží na švédskej ambasáde. Neporušená. Dámy a páni zo SMER-u, chcete transparentnejšie financovanie politických strán, chcete boj proti korupcii? Vezmite Bohumila Hanzela, vezmite médiá, vyberte sa do Viedne na švédsku ambasádu, skrátka podniknite účinné kroky a otvorte tú obálku. Očistite sa, očistite toho, čo zháňal peniaze vlastnou hlavou a očistite vašu stranu definitívne.

    Dámy a páni, vlády istôt pre občanov, nie haldy papierov programových vyhlásení vlády a haldy fráz o boji proti korupcii, činy a tu máte jedinečnú možnosť, tak ju využite. Verejne vás k tomu vyzývam. Dajte ľuďom istotu, že ste nepredávali funkcie v štáte, že ste sa financovali čestne a že ste nedávali na oplátku zákazky svojim bohatým mecenášom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Šuca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Galko, priznám sa, bol som v túžobnom očakávaní vášho diskusného príspevku, pretože už niekoľko dní ste sa vyhrážali v rokovacej miestnosti, že vystúpite k programovému vyhláseniu vlády. Som z vás trocha prekvapený, lebo sa z vás stáva polyhistor, ktorý má veľký široký, má veľmi široký odborný záber a vo faktických poznámkach sa vyjadrujete ku každému, ku všetkému, je to vaše sväté právo. Pochopiteľne zväčša k predstaviteľom strany SMER - sociálna demokracia, ku ktorým ste mrzko invektívny, veľakrát až za hranicou únosnosti. Z vašich príspevkov je cítiť aroganciu, zlobu a čo je najpodstatnejšie, nie schopnosť hľadať dialóg, nie schopnosť viesť dialóg. Výsledkom toho je neschopnosť ponúknuť konštruktívne riešenia problematiky. Tam, kde je kritika, žiadajú sa aj východiská, ale toho asi nie ste schopný. Výsledkom toho je demagogický niekedy až hysterický krik, že je všetko zlé a podobne. No vzbudzujete dojem síce milého, ale smutného chlapca, ktorému zobrali nebezpečnú hračku a veľmi, veľmi za ňou smúti. Úprimne obdivujem vašu schopnosť otriasť sa, zabudnúť na to, akú spúšť ste zanechali na ministerstve obrany, aké zhorenisko zostalo po vás vo vojenských spravodajských službách a hlavne ako ste sa sám pasovali na vojvodu slušnosti, spravodlivosti a morálky. Dávam do pozornosti vaše minulé faktické poznámky počas rokovania Národnej rady. Dostali ste vojenské tajné služby cez vaše nehorázne, neprofesionálne, nekompetentné rozhodnutia do doby kamenej. Pošliapali ste niekoľkoročnú prácu profesionálov, ktorí ju vykonávali zodpovedne, čestne v súlade s platnými právnymi normami. Keď sa našiel odvážny človek, ktorý sa postavil k arogancii hlúpej sily, tak skončil uprataný na smiešnom mieste, to je ten lepší prípad, keď nie ten horší prípad, odišiel z armády sám alebo inak.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja v podstate, pán poslanec Galko, keďže ste mali politický prejav budem čiže reagovať politicky. V prvom rade v podstate vy ste kritizovali Obyčajných ľudí, ja si dovolím povedať, že na rozdiel od vás Obyčajní ľudia vystupujú v tejto rozprave konštruktívne a vážim si ich za ich konštruktívny dialóg. Čo sa týka vašej osoby, tak dovolil by som si poukázať na to, že vy ste nám tu vymenovali, proste komu všetkému v Slovenskej republike neveríte. Dalo sa to zhrnúť proste asi do jednej vety, že vy proste na Slovensku nedôverujete nikomu, dokonca ani vlastným kolegom zo strany, ani vlastnému šoférovi alebo ani vlastnej sekretárke, asi práve preto ste ich dali všetkých rovno odpočúvať. Ďakujem.

  • Ja by som iba poukázal na skutočnosť, že napr. ste spomenuli, že vám tam chýbajú viaceré modernizačné, veľké modernizačné projekty, ako napr. nákup taktických dopravných lietadiel bol aj vysúťažený a začatý za našej éry, ale nerealizoval sa z dôvodu práve vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy a tým pádom redukcii finančných prostriedkov. A jedna poznámka naozaj tiež k tomu, že komu teda neveríte z takých a onakých dôvodov, ale ja si myslím, ja teda osobne by som neveril človeku, ktorý zaviedol na rezort obrany naozaj eštebácke metódy a metódy minulej éry. Ďakujem.

  • Ja chcem, pán kolega, zareagovať na spomínanú Gorilu. Ja nie som v politike dlho, ale tie vedomosti, čo mám, tak v Gorile sú hlavne zainteresovaní vaši bývalí koaliční partneri, ktorí za druhej Dzurindovej vlády rozkrádali štátny majetok, SPP, elektrárne a vy ste o tejto kauze vedeli už dlhšiu dobu, len ste to zatajovali. Čo ste vtedy toho svojho koaličného partnera neobviňovali? Túto kauzu nemajú za sebou strana SMER, ale vaši bývalí koaliční, ktorých ste podporovali, a boli ste ticho vtedy ako voš pod chrastou, a to nie je naozaj z vašej strany seriózne teraz kritizovať a vyťahovať takéto kauzy proti strane SMER - sociálna demokracia. Takže ak chce byť k vám nejakým spôsobom spravodlivý, spravodlivý náhľad na vás, tak týmto to krivíte celé a plus musím ešte povedať to, že tiež ten nepopísaný papier už nie ste ani vy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Galko, ja žasnem, že tu o očistu žiada nejaký človek, ktorý sám sa neočistil spod obvinenia alebo spod istých podozrení, že nariadil odpočúvanie novinárov v slobodnej demokratickej krajine. Naozaj dúfam, že nebudem obvinený, že beriem Božie meno nadarmo, ale vy nemáte Boha pri sebe, pán poslanec Galko, vy sa nehanbíte, vy sa nehanbíte útočiť na ľudí ako je pán Magala? Pán Magala urobil pre Slovensko viac práce ako vy a celá tá vaša smiešna strana.

  • S reakciou pán poslanec Galko. Chvíľočku musíme počkať na reštartovanie systému. Môžete už zapnúť pána poslanca, ešte to nejde.

  • Môžem. Poprosil by som dve minúty.

  • Len keby sa tam zjavilo, lebo potrebujem sa kontrolovať, ďakujem.

    Ďakujem pekne, odpoviem všetkým naraz. Myslím, že pán Kolesík to tak celkom fajn zhrnul. A som vám vstúpil na otlak, čo ? Ste sa vyrojili. Ja to vlastne chápem, 60 mil. eur, dámy a páni, 1,8 mld. slovenských korún, to nie sú moje čísla, to sú čísla od Ivety Radičovej, ktoré som za 10 mesiacov ušetril na rezorte. Mňa mrazí, kde v minulosti, na akých súkromných účtoch zbrojárov, nečestných politických strán, zamestnancov tieto peniaze končili. Devätnásť trestných oznámení, kopa popretŕhaných, naozaj špinavých biznisov a zmlúv, trestné stíhania, odsúdení nečestní korupční podnikatelia, zamestnanci, napriek mnohým výhražným upozorneniam, odkazom. Viete, aký je to pocit, pán Kolesík, viete, ako ma to zocelilo? Ja vám garantujem, že to stálo za to, opakujem, veľmi som vám musel stúpiť na otlak a veľmi som vás musel naštvať, pretože zorganizovať po vzornej spolupráci všetkých gorilích strán a za pomoci tajných služieb taký brutálny útok na čestného človeka, aký ste zorganizovali vy, zapojiť do toho médiá a popraviť ho do 24 hodín, to sa len tak ľahko nevidí. A ja vám garantujem, že raz vyjde moja pravda najavo, pán Kolesík. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ukončujem 6. rokovací deň 2. schôdze Národnej rady. Stretneme sa 15. mája o 9.00 hodine, budeme pokračovať v rozprave k programovému vyhláseniu vlády. Želám vám všetkým pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 12.55 hodine.