• 1.

    Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň druhej schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali títo páni poslanci: pani podpredsedníčka Erika Jurinová a poslanci Pavol Hrušovský, Štefan Kuffa, Peter Osuský, Richard Sulík, Magdaléna Vášáryová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Igor Hraško.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery,

    ktoré máte ako tlač č. 37.

    Prosím povereného člena vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu gestorského výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Duchoňa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Obidvaja, aj zástupca vlády, aj spravodajca už zaujali svoje miesta.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec József Nagy, ktorému odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, pani kolegyne, vážení poslanci, ako prvé krátko sa chcem vyjadriť k oblasti, ktorej som sa venoval posledné dva roky, k ochrane a tvorbe životného prostredia. Nakoľko poslancov vládnej strany máte dosť, pochvaly dobrej časti environmentálneho programu prenechávam na vás.

    Čo chcem uvítať ale, to je vaša snaha a šanca urobiť zásadnú zmenu a poriadok v odpadovom hospodárstve prijatím dobrého zákona. Vládna kríza a predčasné voľby mi neumožnili už predložiť pripravený zákon do vlády, a preto verím, že tento parlament čo najskôr príjme tento nový dokument.

    Prečo je to dôležité? Lebo odpadové hospodárstvo je podobné ako zdravotníctvo alebo sociálna oblasť. Je stále odkázané na reguláciu, lebo nemá odpad svoj fungujúci trh, nie je po ňom ani dopyt. Finančné toky sa nesprávajú trhovo preto, lebo, v úvodzovkách, tovar, čiže odpad, nikomu nechýba, ak sa stratí, namiesto spracovania, recyklácie alebo znehodnocovania, teda zneškodnenia. Potom ho nájdeme všade v prírode, na čiernych skládkach alebo neroztriedený aj na legálnych skládkach. A najnovšie sú aj veľké snahy, aby odpad, ktorý sa inak nákladne spracováva, ale dáva aj pracovné miesta domácim spracovateľom, aby skončil v zahraničí. A niekedy aj s neistým osudom, hovorí sa aj v Čiernom mori.

    Oceňujem snahu prijať zákon o ochrane prírody a krajiny a zonáciu národných parkov. A tu vám držím palce, aby vyšla predstava o dohode medzi lesníkmi a ochranármi bez politického rozhodovania. Mne to nevyšlo.

    Čo sa týka ochrany proti povodniam a čistenia odpadových vôd, chcem uvítať snahu, aby eurofondy boli čerpateľné aj v obciach do dvoch tisíc obyvateľov. Je to veľmi dôležité. Ale prehláseniu, že táto pomoc by mala smerovať znova iba do pramenných oblastí vodných tokov, tomu nerozumiem. V týchto horských oblastiach bývajú povodne naozaj veľmi agresívne, ale stavajú sa, povedzme pravdu, raz za desiatky rokov v jednotlivých dolinách. Oproti tomu kdekoľvek dlhšie alebo intenzívnejšie zaprší na celom Slovensku, na dolných tokoch riek sú povodne v posledných rokoch úplne pravidelné, aj niekoľkokrát ročne. Uvedomujem si to, že ani minulá vláda nevenovala dostatočnú pozornosť prefinancovaniu protipovodňových opatrení, preto podporujem snahu priviesť viac financií a najmä aj do tých dolných tokov, kde sú veľmi zanedbané niektoré hrádzové ochranné sústavy a potrebujú aj vyčistiť korytá riek alebo vodných nádrží.

    Podobne chcem uvítať bod, ktorý hovorí, vláda bude prejavovať zvýšenú pozornosť obciam nachádzajúcim sa v chránených vodohospodárskych oblastiach pri budovaní kanalizácií a čističiek. Najmä vtedy ma to bude tešiť, ak táto pozornosť nebude obmedzená znova maximálnou nadmorskou výškou, ako to bývalo tradíciou pri akýchkoľvek infraštrukturálnych investíciách na Slovensku. A tu mi napadá aj otázka pokračovania výstavby rýchlostnej cesty R7, ktorá trpela takisto dlhodobo nevýhodou nízkej nadmorskej výšky. Juhozápad Slovenska potrebuje túto rýchlostnú cestu ako soľ.

    Vážené dámy a páni, čo sa týka ďalšej oblasti, sociálnej oblasti, kde som členom výboru, by som chcel niekoľko myšlienok povedať. Prosím, majte na zreteli pri avizovanej novelizácii Zákonníka práce, že pôvodná verzia pani Tomanovej vznikla počas hospodárskeho rozmachu, kým dnes sme v hlbokej ekonomickej recesii. Primerané posilňovanie istôt pracujúcich voči zamestnávateľom nesmie zhoršovať trhové postavenie a konkurencieschopnosť, lebo v konečnom dôsledku môžete ohroziť aj pracovné miesta. Za rizikové považujem zníženie nadčasov, aj keď môže to generovať nové pracovné miesta. Preto odporúčam obmedzenie tam, kde to život ukázal, že sa zneužíva. Ale tam, kde by to malo znížiť zase flexibilitu zamestnávateľa na trhu, treba to ponechať, lebo to zase môže ohroziť pracovné miesta.

    Vítam zavedenie minimálneho dôchodku a zvyšovanie starobných dôchodkov o pevnú sumu, lebo to konečne vyrieši skrivodlivosť voči starodôchodcom. Plánovanú zmenu pre dohodárov o pracovnej činnosti, prosím, nevnímajte len ako ľahký zdroj príjmov do Sociálnej poisťovne alebo Štátnej pokladnice. Zjednotenie nákladov v porovnaní so zamestnaneckým pomerom bude mať silný ekonomický dopad nielen na Sociálnu poisťovňu a Štátnu pokladnicu, no na druhej strane i na veľkých zamestnávateľov a tým pádom zase na počet pracovných miest. Považujem za veľkú šancu pre tvorbu nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, v čom máme asi najväčší problém, zavedenie systému inkluzívneho trhu práce v rámci komunálnych a štátnych zákaziek na jednoduché služby. A to je škoda, že vládny program tento model neuvádza.

    Ako zástanca a jeden z tých, čo majú veľké rodiny, neviem podporiť snahu zastaviť systém postupného zvyšovania materských dávok a predlžovania materskej dovolenky, aj keď možno našej rodiny sa to netýka. Navrhujem v ňom pokračovať, lebo je to naša povinnosť, keďže je ohrozený demografický vývoj Slovenska.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa ako ekonóm venoval aj trochu oblasti hospodárstva. Ak vláda mieni nájsť 1,5 mld. eur najmä na strane príjmov, považujem za dôležité v čase hospodárskej krízy nezhoršovať podnikateľské prostredie a nezvyšovať umelo mzdové náklady daniami a odvodmi. Vítam snahu vytvárať nové pracovné miesta. Ak dovolíte, aj budem konkrétnejší. Chcem upozorniť na príležitosť vytvoriť nové pracovné miesta znížením DPH v takých oblastiach, kde je evidentne vysoký podiel práce na pridanej hodnote. Také sú najmä služby a jedným z nich je cestovný ruch, čo je na Slovensku oproti okolitým krajinám, alebo možno aj v celej Európe, veľmi vysoko, bezkonkurenčne vysoko zdanené. Pritom nejde pri znížení DPH na cestovný ruch alebo na služby v cestovnom ruchu o nejaké sociálne opatrenie na zlacnenie nejakých produktov, ale ide o systémové účinné a vyskúšané opatrenie v okolitých krajinách na zvýšenie zamestnanosti, teda na zvýšenie zamestnanosti najmä v regiónoch.

    Čo sa týka zavádzania progresivity v dani z príjmov, zrušenie rovnej dane podľa mňa bude kontraproduktívne pre celkový výber a navyše aj demotivujúce pre strednú vrstvu, preto osobne to nepodporujem. Aké riešenie na príjmy? Ako bývalý minister životného prostredia dovoľte mi taký tip. Mali by ste sa obrátiť na zdaňovanie zdrojov. Je to nová tendencia, ktorú uvádza aj OECD, ktorú uvádza aj Európska komisia, číim sa dajú uplatňovať aj iné dôležité politiky, ako je napríklad zdravotná politika, poľnohospodárska politika, ale najmä environmentálna politika. A takto môže byť Slovensko zapojené aj do globálneho trendu pre úsporu surovín a energií. Tam vidím veľké, veľké rezervy.

    A na záver, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa stručne k menšinovej politike, ktorá je veľmi okrajovo spomenutá vo vládnom programe. Ako prvé naši voliči očakávajú dodržanie sľubu nového premiéra, že status quo v oblasti menšinových práv bude naozaj zachovaný. Všeobecne ale musím skonštatovať, že aj výsledky spočítania ľudu ukazujú asimiláciu menšín na Slovensku. Táto tendencia, bez hľadania teraz nejakých vinníkov, poukazuje na to, že nie je niečo v poriadku s inštitucionálnym zabezpečením ochrany menšinového jazyka, menšinovej kultúry a školstva na Slovensku. Preto menšín ubúda. Preto si myslím, že by bolo cynickým cieľom len zachovanie status quo z roku 2011 bez ambície zlepšiť a odvrátiť tento vývoj. Prečo? Lebo sa Slovensko hlási k ochrane menšín a považuje ich za obohatenie existencie moderného Slovenska. Ja si myslím, že je to dostatočný dôvod, aby sme sa snažili to zlepšiť. Preto očakávam ústretovosť a kontinuálny rozvoj týchto práv vo všetkých oblastiach. Nech sa vyriešia problémy menšinového školstva, najmä financovanie malých základných škôl. Problémy s učebnicami a s ďalším vzdelávaním pedagógov, či s preťažením detí naviac cudzími jazykmi v národnostnom školstve. Nech akákoľvek pripravovaná zmena, ktorá sa má dotýkať menšinovej kultúry, jazyka alebo školstva, samozrejme jedine k lepšiemu, ale aj tak, nech sa včas a vopred konzultuje s odborníkmi na najvyššej úrovni, ktorí sa tejto téme venujú. O to vás prosím.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že moje slová boli a budú vypočuté a počas vášho vládnutia nebudete dávať veľa podnetov na ochranu záujmov práv našich voličov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca, traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo. Najskôr by som chcel oceniť niektoré pozitívne zmeny, ku ktorým došlo za pôsobenia pána poslanca na poste ministra životného prostredia, napríklad čo sa týka vzťahu ministerstva a mimovládnych organizácií a nezávislých expertov.

    A teraz dovoľte pár poznámok k tomu, čo povedal. Určite je nevyhnutné urýchlene riešiť problematiku odpadov v celom spektre od komunálnych až po nebezpečné. Podotýkam, veľmi dôležitá, súvisiaca oblasť je problematika odpadov z obalov, s ktorou zápasíme už dve desaťročia, a stále sa nám v tejto sfére nedarí, skôr naopak, tých odpadov v celej našej prírode pribúda. Chcem upozorniť na to, že v zahraničí sa s mnohými týmito problémami dokázali vyrovnať veľmi uspokojivo a možno by stačilo sa pozrieť za naše hranice a účelne aplikovať tie príklady zo zahraničia aj u nás.

    Čo sa týka zákona o ochrane prírody a krajiny, viem si predstaviť jeho vylepšenie, na druhej strane upozorňujem, že sebalepší zákon, pokiaľ bude zaťažený takou praxou výnimiek, ako je to v súčasnosti v prípade nie najhoršieho zákona o ochrane prírody a krajiny, bude naďalej nefunkčný. Inými slovami, viem si predstaviť, keby sme tie výnimky zo súčasného zákona preškrtali a redukovali ich naozaj na tie úplne nevyhnutné, tak by aj súčasná platná norma nebola najhoršia. Podotýkam, že v tom zákone je okrem prírody spomínaná aj krajina a v tom navrhovanom novom zákone krajina skoro úplne vypadla, takže máme možnosť buď to riešiť osobitným zákonom, alebo dopracovaním tejto časti do návrhu zákona.

    A posledná vec je protipovodňová ochrana, kde by som chcel varovať pred opätovným návratom technokratických prístupov.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo. Možno to tak vyšlo náhodou, kde kolega skončil, ja chcem práve pokračovať. Tak celkom fajn. Možno vás prekvapí, že napríklad Lesy Slovenskej republiky majú v správe 19 800 km vodných tokov, a povodne, ktoré ozaj nás zaujímajú z tohto pohľadu veľmi aktuálne, sú spôsobované práve na horných častiach tokov, ktoré majú v správe lesníci. A možno vás prekvapí aj to, že lesníctvo nie je len otázka ťažby, prípadne tej nejakej flintičky, ale že sú tam ozaj desiatky a desiatky rôznych aktivít, ktoré majú za úlohu veľmi komplexne spravovať krajinu. Jednou z tých aktivít je tzv. hradenie bystrín. Je to veľmi stará disciplína, má históriu skoro storočnú a táto disciplína je úžasne prepracovaná, funguje a dokáže, keď sa správne robia opatrenia na horných tokoch, kde teda vznikajú tie povodne, ktoré sa prejavujú potom na dolných tokoch, ako veľmi účinné tie opatrenia sú. Takže ak by bola možnosť, aby napríklad taký podnik, ako sú Lesy Slovenskej republiky, neodvádzal 20 mil. eur, ale aby mal možnosť použiť ich na takýto výkon, ako je hradenie bystrín, na ten klasický osvedčený výkon, tak by možno sme nemuseli rozprávať o takom aktuálnom ohrození krajiny povodňami.

    A možno na to konto sa vyjadrím aj k tomu, čo v posledných dvoch - troch rokoch bolo vidieť v našich dolinách. Sú to tie rôzne prehrádzky, ktoré vznikli z aktivít, ktoré mne osobne sa zdajú ako veľmi málo premyslené a ktoré jednoducho neodolajú času a nebudú ani funkčné. Takže to len chcem potvrdiť, že lesníctvo má na to odpoveď, a je potrebné, aby teda lesníci mohli v tomto zmysle konať.

    Už nestihnem k tým zónam, ale tam platí asi toľko, že lesníci musia robiť v rámci svojich zón tie opatrenia, ktoré im patria, a ochranári zase tiež, dá sa to skombinovať.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán poslanec Nagy, ja som, poviem vám úprimne, prekvapený z vášho vystúpenia, či už budem hodnotiť vecnú alebo obsahovú stránku toho vystúpenia, tak musím konštatovať, asi by bolo lepšie, keby ste boli vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tam v tej sociálnej oblasti ste ma veľmi nepresvedčili.

    Ale istá vec je, že ako jeden z mála bývalých ministrov bývalej vlády ste použili pojem "mne sa to nepodarilo" a držím vám palce. A to sa mne osobne veľmi páčilo a myslím si, že ako jeden z mála ste pochopili, že to programové vyhlásenie vlády je skutočne v tomto, v tejto fáze a v tejto etape jedným strategickým politickým dokumentom, ktorý sa bude ešte rozpracovávať, a dobre vieme, že tá prvá etapa bola tvorená v podstate s pomocou, resp. pod gesciou Slovenskej akadémie vied a v súlade s programom Vízia Slovenka do roku 2020. Tá druhá etapa, tak ako tu už bolo niekoľkokrát spomínané, bola riešená v súlade s mnohými bi- a multilaterálnymi rokovaniami nielen so sociálnymi partnermi, ale povedzme aj s predstaviteľmi neštátnych lesov a iných, ktorí sa zúčastňujú na manažmente krajiny. A práve teraz prichádza tá tretia etapa, keď sa budú jednotlivé závery alebo teda isté, by som povedal, kapitoly programového vyhlásenia vlády rozpracovávať podľa jednotlivých odvetví, resp. rezortov. A tu vidím priestor na to, aby sme v budúcnosti spolupracovali a využili aj tie vaše skúsenosti, ktoré z vášho ministrovania, síce krátkeho, určite máte.

    A čo sa týka mojich predrečníkov, samozrejme, tie veci, ktoré spomenuli, sú na programe dňa a v rámci manažmentu krajiny sa či už pri tvorbe novely zákona o ochrane prírody alebo inej legislatívy budú musieť zohľadniť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Posledný prihlásený do rozpravy písomne je pán poslanec Muňko. Odovzdávam mu slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, programové vyhlásenie, ktoré vláda predložila do parlamentu, považujem za pragmatické a reálne. Treba povedať, že v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy ministrom veľký manévrovací priestor nezostáva. Predovšetkým musia šetriť a získavať nové finančné zdroje a popri tom, ako sociálne orientovaní politici, musia sa pozerať na to, v akej miere jednotlivé opatrenia dopadnú na ľudí. Okrem toho treba pozorne sledovať situáciu v Európskej únii, ktorej sme súčasťou, nielen z hľadiska prijímania opatrení, ale najmä ich dopadov na našu ekonomiku. Tieto základné kritériá programové vyhlásenie spĺňa, je vyvážené a v danej situácii dostatočne prihliada na princípy solidarity, teda potreby a istoty najslabších občanov.

    Okrem rozdielnosti prístupu v riešení problémov z hľadiska ľavice, pravice, opozícia kritizuje SMER za to, že v programovom vyhlásení chýbajú konkrétne čísla. Osobne si myslím, že v kontexte celoeurópskych problémov a s prihliadnutím na situáciu v jednotlivých rezortoch po bývalej vláde, kde je výkričníkom hlavne zdravotníctvo, by bolo nereálne samoúčelne sa zaväzovať ku konkrétnym ukazovateľom. Podstatná je cesta, ktorou chce vláda ísť, a spôsob, ako chce problémy riešiť. Kam až na tejto ceste dôjde, do akej miery, vo veľkej miere bude záležať na vývoji európskej ekonomiky, na ktorú sme ako malá otvorená krajina veľmi silno naviazaní. Takže dávať si tu nejaké bombastické ciele, aby sme vládu potľapkávali po pleci, nemá zmysel. Rozhodujúci bude konečný odpočet a ten nie je o tom, či sa dané čísla podarilo dosiahnuť, ale o tom, ako sa v tejto krajine bude žiť.

    V sociálnej oblasti sú zmeny nevyhnutné. Dôchodkový prvý systém je zle nadstavený. Druhý pilier je neudržateľný. Obyvateľstvo starne a v starobe ľudia už aj dnes živoria. Kým prvý pilier je nevyhnutnosťou zabezpečenia dôchodcov na výplaty dôchodkov a používa ho zhruba 90 - 92 % Európy, druhý pilier, tak ako je nadstavený, nespĺňa očakávania. Štát pritom platí neudržateľnú cenu za fikciu, že ľudia si v druhom pilieri na vyššie dôchodky našetria. Vysoké odvody do správcovských spoločností odčerpávajú značnú sumu Sociálnej poisťovni a štát tieto výpadky musí nahrádzať pôžičkami, za ktoré platí vyššie úroky, ako sú zisky dôchodcovských správcovských spoločností. Inými slovami, všetci sa skladáme na stratu sporiteľov v druhom pilieri, ktorých je vďaka masívnej mediálnej kampani neuveriteľných milión štyristotisíc ľudí. Vývoj úspor pritom naznačuje, že v budúcnosti si sporitelia nenašetria na dôchodok v takej miere, aby štát odbremenili.

    Chcem sa podrobne vrátiť k druhému pilieru, pretože tu už dlhodobo počúvam, hlavne v poslaneckých laviciach, aký je druhý pilier výhodný, ako ľudia, ktorí sú v druhom pilieri, si našetria. Škoda, že tu nie je pán minister Kaník, bývalý pán minister Kaník, teraz poslanec pán Kaník. Jeho bludy, ktoré tu donekonečna omieľa, a nastavenie zákona štyristo šesťdesiat jedničky, ktorá má do dnešného dňa štyridsaťtri zmien, z toho dve sú protiústavné, rozhodol Ústavný súd, zákon štyridsať trojka o starobnom sporení má dvadsať zmien. Všetky prepočty, ktoré na ministerstve práce a sociálnych vecí sa nachádzajú, či to bolo od bývalého ministra Magvašiho, alebo potom nastúpením pána ministra Kaníka, sú nerelevantné, sú absolútne zle postavené. Čiže východisková základňa na štyristo šesťdesiat jedničku a na postavenie druhého piliera, tak ako je nadstavený, je od prvej chvíle zlá.

    Vláda Mikuláša Dzurindu z privatizácie SPP, z privatizácie energetiky odložila na druhý pilier čiastku zhruba 73 mld. slovenských korún. Celý zákon bol postavený, ako sa budú premietať peniaze do druhého piliera z rastu slovenskej ekonomiky.

    Rast HDP a rast slovenskej ekonomiky sa nenapĺňal, ani sa nenaplní. Všetky prepočty, ktoré sú spravené a ktoré považujem za najväčšiu chybu vtedajšej vlády a hlavne podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra financií Mikloša, ktorý počítal, že druhý pilier bude nadstavený v prvom rade na 4 % a najviac potom na 6 %, a nie tak, ako nakoniec bol prijatý na 9 %. Pretože tie prepočty boli robené, tak ako hovorím, 4 %, 6 % a nie na 9 %. Slovenská ekonomika nemala nikdy výkonnosť a nebude ju mať, keď ju porovnávam s českou ekonomikou, ktorá je dvakrát silnejšia, ako je slovenská ekonomika, a, páni poslanci, keď si zoberiete, český parlament prijal iba teraz dôchodkovú reformu, ktorú má spustiť od 1. 1. 2013, a druhý pilier a parametre druhého piliera sú úplne inak nadstavené. Treba povedať, že druhý pilier je potrebný, druhý pilier je zásluhový, ale v druhom pilieri majú byť ľudia, ktorí do druhého piliera patria, a zároveň si otvoria tretí pilier a budú šetriť v treťom pilieri, tak ako je to vo vyspelej západnej Európe, čiže vo vyspelej pätnástke. A nie tak, ako sme to nadstavili my, čilský model. Tento model prepadol v Južnej Amerike, prepadol v Anglicku, kde dorovnávali. A netreba ísť ďalej. Treba sa pozrieť, čo hovorí OECD, čo hovorí Svetová banka na druhý pilier.

    Treba tiež povedať, ako rastú kapitálové trhy, aký je kapitálový trh na Slovensku, koľko odborníkov máme na kapitálový trhoch na Slovensku. Čiže tá situácia, pokiaľ sa týka, na kapitálovom trhu je oveľa zložitejšia a okrem farmaceutických akcií všetky ostatné akcie, kapitálové trhy sa prepadli. Myslím, neviem, kto tu včera povedal, myslím, že to bol pán Hlina, ale ja sa pýtam vás, páni poslanci, ktorí si šetríte v treťom pilieri, keby ste mi povedali, aké sú výnosy tretieho piliera. Škoda, že tu nie je bankár a poslanec pán Kollár, aby nám povedal, aké je zhodnotenie ľudí, ktorí majú peniaze v treťom pilieri. Takže by bolo dobré, keby sme sa zamysleli, prišlo k politickej zhode, ako má byť nadstavený druhý pilier. Pretože, aby do Sociálnej poisťovne, minister financií má každý rok odviesť viac ako miliardu eur, aby predával štátne dlhopisy, tieto odviedol do Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa ich odvedie do správcovských spoločností. Správcovských spoločností, kde Slovenská republika nepotrebovala na počet šesť správcovských spoločností, ale bolo treba, takže sme zriadili šesť správcovských spoločností a na tieto správcovské spoločnosti, čiže minister financií predá možno za 2,5 - 3 %, alebo jeho organizácia, a odvedieme to do Sociálnej poisťovne.

    Prečo hovorím, že je to rozvrat verejných financií? Je to preto rozvrat verejných financií, keď vezmem, v rastovom fonde je deväťstotridsaťdva tisíc ľudí, vo vyváženom fonde je tristosedemdesiat tisíc a v konzervatívnom fonde je stoštyridsaťdva tisíc ľudí, keď som porovnával, ako dopadlo Poľsko. A treba si zobrať ďalší prípad, ako dopadlo Maďarsko. Maďarskí socialisti založili a otvorili druhý pilier. Maďarská pravica, Orban druhý pilier znárodnil. Nechcem, aby sme sa uberali touto cestou, ale treba sa spýtať maďarských kolegov, koľko z tých 9 mld. im zostalo a koľko mohla maďarská vláda v tom svrabe, v ktorom sa nachádza, použiť teraz na sanovanie maďarskej ekonomiky. Takže tu treba nie hovoriť o tom, že ako je výhodný, ale treba povedať koľko ľudí ostane v druhom pilieri. Pretože ešte musím vám povedať ďalej, že zhruba 25 % ľudí nemá žiaden príjem, čiže nemá z čoho odvádzať do druhého piliera. Ďalej zhruba 60 % ľudí je tam takých, ktorí nemajú dôchodok, pardon, priemernú mzdu vyššiu ako 500 eur. A potom si musíme zobrať aj časové rady, ktoré, keď si nadstavíme, že keď si budeme odvádzať určitú sumu a po tridsiatich rokoch čo budeme mať našetrené. A po tridsiatich rokoch, aká bude inflácia a koľko bude z toho druhého pilieru vyplatené, pokiaľ budú správne spravované tie finančné prostriedky? A akú cenu budú mať peniaze po tých tridsiatich rokoch?

    Takže by som poprosil, aby sme nehovorili stále, čo má nová vláda spraviť. Nová vláda iste sa k tejto problematike vráti a prijme isté politické hodnotenie. Tak isto vystúpenie pána bývalého ministra, pána Mihála. Je mi na smiech, keď bývalý minister hovorí a kritizuje túto vládu. Ten pán vôbec nemal sedieť na tej stoličke, kde sedel. Ja vám poviem prečo. Ja by som bol rád, keby nám tu povedal, koľko počas svojho života odviedol do Sociálnej poisťovne? Pokiaľ vám to on nepovie, tak vám to poviem ja.Tri roky platil do Sociálnej poisťovne, nehovoriac o tom, že navádzal ľudí, ako neplatiť do Sociálnej poisťovne, obchádzať Sociálnu poisťovňu, takže nemá žiadne morálne právo, aby mi tu vysvetľoval, čo je druhý pilier a čo je prakticky prvý pilier. Rád by som počul od neho

  • a od vás všetkých ekonómov, ktorí mi tu tvrdíte, že sa dá reformovať prvý pilier. Áno, prvý pilier sa dá reformovať v Rakúsku, prvý pilier sa dá reformovať možno v Nemeckej republike alebo prvý pilier sa dá reformovať v Grécku. Ale ja by som vás rád upozornil, že tak ako je nastavený dôchodkový systém, ako ho nastavil pán Kaník, prvý raz poškodil dôchodcov, invalidných, ktorý nakoniec sme museli naprávať ústavným rozhodnutím, kde to bolo medzi 2 - 3 mld. korún. Druhý raz poškodil všetkých dôchodcov, ktorí išli od 1. 1. 2004 do dôchodku, a všetci dôchodcovia, ktorí išli do dôchodku od roku 1992 a prakticky boli pred rokom 2004, všetci boli postihnutí a prakticky do dnešného dňa bola na nich spáchaná neslýchaná krivda. To si treba povedať na rovinu. A teraz poďme reformovať ten prvý pilier, ktorý, tu tí naši slávni ekonómovia hovoria, keď 60 % má pod 300 eur. Tak sa vás pýtam, ako máme riešiť, aké sú vývojové rady? Netreba, nahoďte si priemernú, aká bude inflácia ročná, ako budete valorizovať, či bude valorizovať švajčiarskou cestou, alebo budete valorizovať pevnou čiastkou alebo akúkoľvek čiastku si vezmete. A som zvedavý na tých 300 eur, no 300 eur ešte nemá všetkých, tam je hŕba ľudí, a to nie je moja dogma, asi 220 a 270 eur, ktoré majú dôchodcovia, ktorí dnes žijú, tí musia vymrieť. Ale vezmime si dnes jestvujúci zákon štyristošesťdesiat jedničku, ktorá, ideme, ľudia, ktorí idú do dôchodku, tak sme si namodelovali, priemerná mzda je takáto, čiže ľudia, ktorí majú priemernú mzdu, proste zhruba to zas vieme, aké percento ľudí má priemernú mzdu a čo je pod priemernou mzdou, aký dôchodok dostane, v akej hranici sa bude dnes pohybovať. Môžeme, keď sme ho modelovali, 400 - 500, tak si ho vymodelujte za dvadsať rokov, kde sa dostanete. Nedostanete sa na rakúske dôchodky, budete hlboko pod ktorýmkoľvek európskym priemerom z hľadiska dôchodkov. Takže prvý dôchodok, áno, treba spraviť v dôchodkovom systéme zmeny. Ja som predložil bývalému ministrovi práce, sociálnych vecí to, čo Sociálna poisťovňa potrebuje, zmeny, jednotlivé. Žiadne zmeny nespravil, pretože pani premiérka mu to nedovolila, aj keď musím povedať, že bývalý pán minister mal určité myslenie a chcel niektoré zmeny riešiť.

    Prečo som sa zameral a prečo hovorím k tomu druhému pilieru a vôbec k sociálnej oblasti? Pretože tak ako je to dnes nastavené, je to absolútny rozvrat verejných financií. A je to grécka cesta, páni. Keď vezmeme, tí, čo tu, čo poznáte, z čoho vznikli grécke dlhy, tak grécke dlhy vznikli, to isté, čo sme aj my spravili, ale nie v dôchodkovej oblasti, ale z hľadiska reformy verejnej správy a samosprávy ešte v deväťdesiatom ôsmom roku, kde vláda naša, ktorá tu je, si dala za úlohu zoštíhľovať štátnu správu. Druhá vec, grécke cesty, grécka cesta bola - vysoké dôchodky, vysoká štátna administratíva, ale hlavne pôžičky, ktoré brali a ktoré im podávali grécke a francúzske banky na zbrojenie Grécka. Grécko ako jeden z účastníkov NATO malo perfektne vyzbrojenú armádu a stálo ho to nemalé peniaze. A preto aj sanácia európskych bánk je ku Grécku a k Európskej únie natoľko zhovievavá.

    Pokiaľ sa týka, ešte k sociálnej oblasti, navrhujem širokú politickú zhodu a diskusiu na tom, ako bude vyzerať druhý pilier, ako bude zabezpečené vôbec dôchodkové zabezpečenie našich dôchodcov. Teraz už nehovorím o tom, o dedení, o zakúpení si anuity a ďalšie veci, ktoré nie sú dotiahnuté. Takže tu vládu čakajú nemalé problémy, ako sa s týmto, ako sa s touto vecou popasovať. Pripomínam, že zmeny treba koordinovane robiť, prvý a tretí pilier v náväznosti na celý dôchodkový systém. Dôležité je to, že vláda, napriek parlamentnej väčšine tieto opatrenia nechce robiť direktívne, ale v rámci celospoločenskej diskusie a na základe analýz. Kam v jednotlivých opatreniach pôjdeme, to by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody, kým by dôchodkový systém konečne získal potrebnú stabilitu.

    Dôchodcov a vôbec celú skupinu odkázaných ľudí, teda mamičky, chorých, mladé rodiny, sociálne slabších, treba osobitne sledovať a opatrenia nastaviť tak, aby nepadli pod kritickú hranicu. Z toho hľadiska vítam aj snahu o zavedenie minimálneho dôchodku, čo je síce nie práve systémové opatrenie, ale v dobe, ale doba si od ľavicovej strany takýto krok vyžaduje. Čudujem sa tiež súčasnej opozícii, že v súčasnej kríze, do ktorej doviedla zdravotníctvo, chce konkrétne záväzky od vlády. Bývalá vláda pravicových strán schválením nekrytých platových požiadaviek vytvorila pre nemocnice ďalšiu čiernu dieru v rezorte, čo vyvolalo väčšie napätie a nedôveru medzi vedením nemocníc a stavovskými organizáciami. Tu by som chcel tiež podotknúť a tiež neviem pochopiť ani pána poslanca Novotného, ktorý bol osem rokov predsedom výboru, a tak isto neviem pochopiť ani pána poslanca Uhliarika, ktorý sa pýta, že aké čísla. No čísla mu poviem, zhruba 170 mil. treba, aby vláda získala na platy sestier a lekárov. Ak si pamätáte všetci dobre, vláda Roberta Fica ešte v období 2006 - 2010 požičala nemocniciam 168 mil. eur, aby oddlžila tú časť, aby mohli čerpať štrukturálne fondy, čiže majú tam nemocnice 168 mil. dlh.

    Druhá záležitosť je, keď si napočítam zo súvah a z výsledovky, ktoré nemocnice, ako boli stratové za minulý rok, tak mi vychádza, že potrebujú ďalších 200 mil. eur na to, aby vôbec prežili, aby mohli vykonávať tú činnosť, načo sú nemocnice postavené. Tu tak isto sme vytvorili, lebo hovoríme, že Zajacove reformy, áno, potrebovali sme šesť zdravotných poisťovní pre malé Slovensko. A chcel som sa ešte vrátiť, ktoré mi ušlo, pokiaľ dokončím zdravotníctvo, že tak isto tu nepotrebujeme šesť zdravotných poisťovní, nepotrebujeme tu žiaden zisk, stačila jedna štátna zdravotná poisťovňa všeobecná a jedna súkromná.

    Ale chcel by som sa vrátiť ešte, páni, k správcovským spoločnostiam. Lebo to, čo predviedla Dôvera z hľadiska pôžičky 2 mld., to isté predviedli správcovské spoločnosti. Keď vznikli správcovské spoločnosti, keby ste si pozreli na internete výkaz, ale môžete si získať informácie, aj keď dôchodcovské správcovské spoločnosti nepodliehajú žiadnej kontrole, tak do účtovníctva si dali 6 mld. ako praktický nábeh. Asi to boli jednak masívna reklama klientov, ktorá do druhého piliera bola daná, a potom to bola asi čiastka, ktorú bolo treba zaplatiť, filozofujem, za licencie. Čiže 6 miliárd. Keď som ich napadol v roku 2008, kde ma všetci nazvali, že som blbec, tak potom samozrejme z týchto 6 mld. bolo preúčtovaných na pôžičku na dobu 30 rokov. Aby sme si povedali, máme k tomu, sú fakty a čísla, ktoré vás jednoducho nepustia, ako preúčtovali správcovské spoločnosti týchto 6 miliárd. A odporúčam vláde, aby sme tu predtým, ako príde k zásadnej zmene, či príde o pol roka alebo o rok, k druhému pilieru, aby druhá, aby vláda požiadala o medzinárodný audit, aby spravil, aké sú dnes skutkové skutočné stavy v druhom pilieri u jednotlivých správcovských spoločností. A z toho nám, samozrejmá vec, vyjdú aj čísla, aká je výnosnosť, a môžeme pokračovať ďalej a nemôžeme nikoho obviňovať, ani ľavicu, ani pravicu. Z tých čísel bude úplne jasné, čo sa v druhom pilieri skrýva, čo si jednotliví ľudia našetrili, lebo dnes vieme, aká je tam aj skladba, a dostaneme sa úplne veľmi korektne a seriózne k tejto celej záležitosti.

    My, ja chcem ešte povedať k tomu, že my sme mali tiež pripravený druhý pilier, ako SMER, a viedol tú komisiu vtedy Boris Zala, bol tam Ing. Lukáčik, Maroš Kondrót a ďalší, kde sme preto nechceli privatizovať strategické podniky, energetiku a slovenských plynárov, aby dividendy z týchto podnikov boli nastavené a boli odvádzané do druhého piliera. Materiály, ktoré máme, môžeme vám dať k dispozícii, aby ste boli videli, aký je rozdiel medi druhým pilierom, ktorý bol nastavený, boli tam samozrejme ľudia z Výskumného ústavu sociálnych vecí, boli tam ľudia z Vysokej školy ekonomickej, čiže táto celá záležitosť, ako bola nastavená, ale potom, tak ako prebehla privatizácia.

    Pokiaľ sa týka, ešte pre krátkosť času by som sa ešte chcel vrátiť aj k niektorým veciam, pretože my tu stále hovoríme, ako, a počúvam jalové reči, a to teraz hovorím úplne vážne, akým spôsobom znížime nezamestnanosť. Páni, keď si preštudujeme materiály, ktoré dávajú americké spoločnosti, že za posledných dvadsať rokov čo predviedli informačné technológie z hľadiska zamestnanosti. V automobilovom priemysle zvýšili nezamestnanosť, čiže ušetrili ľudí medzi 23 až 30 percent, v poľnohospodárstve, kde som bol presvedčený, že to nebude, sa pohybuje tiež medzi 13 a 17 percentami. Celkovo informačné technológie, ktoré dnes sú a ktoré samozrejme sa stále vyvíjajú a idú ďalej, riešia prakticky, čiže zvyšujú nezamestnanosť. To treba si povedať, čiže aj táto vláda bude mať problémy, aby riešila zamestnanosť. Treba si povedať ešte jednu vec, ktorú Slovensko má špecifickú a ktorú, neviem, si uvedomuje možno len pár ľudí, ktorí robia v sociálnej oblasti, že my máme zhruba tristo tisíc ľudí v pracovnom veku, ktorí sú dnes vonku, v Českej republike, v Írsku, v Španielsku, z toho niektorí majú zelené karty, niektorí nemajú zelené karty. Vieme, aká situácia je, a títo ľudia sa postupne, keď dosahujú päťdesiat rokov alebo viac, strácajú zamestnanie a vracajú sa naspäť. Čiže tu bude ďalší problém ľudí, ktorí keď sa vrátia naspäť, akým spôsobom budú riešení a čo si našetria a akým spôsobom budú mať vyplácané dôchodky, či padnú znova do hmotnej núdze.

    Takže k tej sociálnej oblasti, ktorá je veľmi zložitá, veľmi problematická, a treba ju veľmi citlivo riešiť, pretože všetci raz budeme starí a všetci budeme odkázaní na ten dôchodok. A tým, že budeme odkázaní na dôchodok alebo budeme aj chorí, takže budeme mať oveľa vyššie nároky a oveľa vyššiu časť na to, ako prežiť a hlavne zaplatiť veci, pretože tá inflácia bude. Takže to, čo tu hovorím, hovorím konkrétne veci.

    Pre krátkosť času ešte uvediem niektoré ďalšie dôležité oblasti, kde boli navrhované riešenia vlády, ktoré považujem za správne. Budovanie energetickej bezpečnosti Slovenska. Ja už som tu včera, keď vystúpil pán Přidal ku energetike, povedal svoj názor, že energetika, vieme za čo bola predaná, za 33 mld. boli predané štyri bloky Jaslovských Bohuníc, čiže dva funkčné, dva Mochovce, vodné elektrárne. A k tomu pridaný ani bonbónik, ktorý nebol vôbec v tendri, v medzinárodnej súťaži vypísaný, Gabčíkovo na tridsať rokov, ktoré zaplatilo za tých tridsať rokov, pretože výnos Gabčíkova z ENEL-u ročne sa pohybuje medzi 1,400 mld. až 1,700 mld. korún. Dostavba Mochoviec, dvoch blokov, predstavuje 3 miliardy. Takže porovnajte si, aká to bola výhodná privatizácia. A spýtajme sa, prečo neprivatizovali Česi, keď hovoríme, že prečo majú Česi energetiku v štátnych rukách.

    Ďalej, náprava deformácií daňového odvodového systému a následne uvážené prepojenie celého finančného systému, prijatie opatrenia a naštartovanie a budovanie diaľnic, keď tu stále hovorili, musím sa vrátiť, pretože nemôžem znova počúvať ohľadne diaľnic. Ak si dobre pamätáte, Mečiarova vláda pristúpila a naštartovala budovanie diaľnic v 90. roku. V 98. roku prišiel slávny Palacka, zastavil veškerú výstavbu a diaľnice sa nebudú stavať. A pričom, keď počúvam ceny, znova si spravte vývojové rady, páni ekonómovia, že čo stáli kilometre diaľnic v 92., 95., v 2000., v 2010. a čo budú stáť v roku 2020, lebo tu hovoríme, že zadlžujeme naše deti. Tak si len zoberte cenové veci, ktoré boli z hľadiska jedného kilometra diaľnic pri výstavbe. Môžete si to zobrať, vám to vygenerujú stavebníci, stavebné firmy, veľmi krátku záležitosť. Takže každá diaľnica, ktorá bude v roku 2020 postavená, bude iste o 50%, možno o 60 % drahšia, ako stojí dnes.

    Ďalej veľmi dobre sa venuje vláda poľnohospodárstvu, kde treba zabezpečiť rozvoj poľnohospodárstva, ktoré nám stagnuje, a tým zároveň nám stagnuje aj vidiek. Pokiaľ by sa poľnohospodárstvo ďalej pohlo, samozrejmá vec, že by to bolo na prospech aj cestovnému ruchu, kde treba povedať, že cestovnému ruchu ani jedná vláda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nevenovala pozornosť.

    Predo mnou bol pán bývalý minister Nagy, ktorý povedal, že sa mu niektoré veci nepodarili. Páni, nemohli sa mu ani podariť a myslím si, že nepodaria sa ani tejto vláde, a poviem prečo. Pretože zonácia, tak ako je nastavená, a Natura 2000, tak ako je prijatá, nezáleží len od slovenských odborníkov. My môžeme niektoré veci riešiť, môžeme niektoré veci navrhnúť, minister životného prostredia, ale Natura 2000 je do roku 2014, a pokiaľ budeme chcieť čokoľvek z hľadiska chránených území prehodnotiť, pán Huba mi to iste potvrdí, tak to prehodnocuje francúzska spoločnosť, ktorá je na to stanovená Bruselom, a Brusel poverí túto firmu, ktorá prehodnotí naše chránené územie. Pretože my máme zhruba 30 % chráneného územia, tiež je to rarita z hľadiska Európskej únie. Druhá vec, ani to by ma nemrzelo, pokiaľ sme dali do ochrany prírodu, lebo ja sa považujem za ekológa, mám k prírode vzťah, pokiaľ by sme prijali vyhlášku, to, čo v Európskej únii je, že keď je to chránená oblasť, tak zaplaťme tým ľuďom, urbariátom, zaplaťme štátnym lesom za to, že nemôžu poľovať, že nemôžu tieto veci obhospodarovať. Pretože tam je takisto legislatívna diera, ktorá nie je riešená, a pokiaľ urbariáty sa spamätajú a začnú žalovať, tak bude to túto vládu stáť nemalé finančné prostriedky. Pretože keď sme nahlasovali Naturu 2000, zase to musí potvrdiť pán predseda výboru, však v Natura 2000 potrebujete mať od všetkých, či to je od urbariátov, zmluvy podpísané a Slovensko nemá žiadnu zmluvu, čiže ochrana štátnej prírody nemá žiadnu zmluvu, resp. ochrana jednotlivých regiónov, nemá žiadne zmluvy ani s urbariátmi, ani s tými, ktorí vlastnia poľnohospodársku pôdu. Je tu pán bývalý minister poľnohospodárstva Simon, môže sa takisto k tejto problematike vyjadriť. Takže táto situácia je takisto veľmi zložitá a bude veľmi zložitá v tom, aby sme sa pohli z miesta, aby sme mohli, hlavne pokiaľ sa týka, pohnúť aj v cestovnom ruchu, pretože ten môže naviazať určitý počet ľudí, hlavne tých nezamestnaných a tých, ktorí sú.

    V krátkosti to bolo všetko, čo som chcel povedať k vládnemu programu. Dovolím si povedať, že vládny program je dobre spracovaný a vládny program podporím.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami je prihlásených dvanásť pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Pán poslanec Muňko je typický predstaviteľ istej skupiny ľudí, nazval by som to, skupiny občanov v dôchodkovom veku s dobre zabezpečeným dôchodkom, s vysokým dôchodkom, stále aktívny človek, ktorému ale chýba elementárna medzigeneračná solidarita, a je predstaviteľom takej typickej medzigeneračnej nesolidarity. Pretože všetky jeho vystúpenia smerujú k tomu, veľmi zjednodušene poviem, dali by sa nazvať závisťou voči mladej generácii a strednej generácii, ktorá si už zabezpečuje svoj dôchodok iným spôsobom, a strachom z toho, že jeho dôchodok nebude vyplácaný tak, ako je vyplácaný dnes, pretože, nebodaj, vďaka tomuto novému spôsobu, vďaka sporeniu na dôchodok nebude dosť peňazí na jeho vysoký dôchodok. Ja ho chcem ubezpečiť a ukľudniť, že na dôchodky dôchodcov, ktoré poberajú, to znamená aj jeho dôchodok a jeho vysoký dôchodok, ktorý má vďaka reforme, ktorú som urobil v roku 2005, vždy budú peniaze, pretože to je zaručené zákonmi, zaručené ústavou. Ale nerozumiem tej závisti a tej medzigeneračnej nesolidarite, keď nemyslí vôbec na budúcnosť strednej a mladej generácie, ktorá už nebude sa môcť, jednoducho nebude sa môcť spoliehať na prvý priebežný systém, pretože vďaka demografickému vývinu, ktorý je neúprosný, nebude môcť byť dôchodok týmto spôsobom zabezpečovaný.

    Porozprával tam množstvo nezmyslov, hlúpostí, naozaj ako hrubého rangu. Mal som pocit, že žije na inej planéte, ale faktická poznámka nie je dostatočný priestor na to, aby som to vysvetlil. Takže v rozprave sa k tomu vrátim a podrobne vydokumentujem, aké naozaj nepochopenie z jeho strany je, keď komentuje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, pán Muňko nielenže myslí na svoj vlastný dôchodok, tiež myslí na zabezpečenie svojich vlastných detí, a to až do takej miery, že doteraz nie je jasné, na základe čoho bola uzavretá zmluva medzi SATUR-om a Národnou radou. Prečo bolo požadované, aby na toľkých letiskách mal dodávateľ leteniek svojich pracovníkov a prečo to nakoniec vzišlo, že SATUR bola jediná možná organizácia, ktorá dodnes dodáva predražené letenky Národnej rade, a pán Muňko, samozrejme, má z toho svoj grošík.

    Ďalšia vec, bol to práve pán Muňko, ktorý, keď robil riaditeľa Sociálnej poisťovne, sa dopustil nehorázneho kroku, keď znemožnil ľuďom, ktorí by aj dodatočne uhradili peniaze, ktoré dlžili Sociálnej poisťovni, dostať sa ku svojim vlastným dôchodkom, hlúpo predal pohľadávky tretej osobe, inej firme a tým pádom všetci títo ľudia, ktorých pohľadávky voči Sociálnej poisťovni boli predané preč, aj keď uhradia všetky svoje záväzky, ktoré kedykoľvek voči štátu mali, už alikvotnú časť z toho v rámci dôchodku nikdy v živote nedostanú a ostanú doživotne okradnutí o svoje vlastné dôchodky, aj keď si všetky svoje záväzky splnia. A tento človek, ktorý nesiaha ani ministrovi, ani súčasnému riaditeľovi Sociálnej poisťovne ani po päty, ide rozprávať o tom, že by sa niekto mal hanbiť, tak to je taký akútny nedostatok sebareflexie, že to som ani u človeka s oveľa nižším vekom už dávno nevidel.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Muňko, vy hovoríte stále, že druhý pilier je fikcia. Nuž, jeden a pol milióna ľudí o tom rozhodne nie je presvedčených, jeden a pol milióna ľudí, ktorí si sporia na svojich účtoch na svoje dôchodky vďaka druhému pilieru. Vy ste hovorili o tom, že tieto zdroje idú do správcovských spoločností, ani to, samozrejme, nie je pravda, idú na osobné účty ľudí. Hovorili ste napríklad, že DSS nie sú pod kontrolou, dokonca pod žiadnou kontrolou, samozrejme, že to nie je pravda. DSS sú pod dennou kontrolou regulátora, ktorým je Národná banka Slovenska, a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať takmer v desiatke nepravdivých výrokov a útokov na druhý pilier.

    Čo ma ale najviac fascinuje, je váš pohľad na to, kto by mal patriť do druhého piliera, kto by nemal. Fascinuje ma tá vaša bohorovnosť, s akou vy sa správate k ľuďom v tom, že vy chcete za nich rozhodovať, ako sa majú správať. Prosím vás, nechajte toto rozhodovanie už na ľudí! Ľudia sú slobodné bytosti a už viackrát vám dokázali, že nenaletia na vaše výmysly. Vaša prvá vláda už dvakrát otvorila druhý pilier a ľudia svojím správaním jednoznačne dokázali, že čo si myslia. Zostali v druhom pilieri. A ja som si istý, že sa tak budú správať i naďalej. Nechajte teda na ľudí ich zodpovedné slobodné rozhodovanie a nechajte ich sporiť na vlastné dôchodky, pretože vy, bohužiaľ, nemáte žiadne riešenie. V jedinom, v čom s vami súhlasím, je vaša kritika Orbánovho znárodnenia druhého piliera. Nuž ale upozorňujem vás, že útoky na druhý pilier pripravuje vaša vláda.

  • Ďalej pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec kritizujete Kaníka, čo robil v roku 2004, kritizujete Uhliarika, Mihála, dokonca aj mňa, čo sme robili v rokoch 2010 a 2011. Chcel by som vás ale upozorniť, že v rokoch 2006 - 2010 tu vládla Ficova vláda, v ktorej ste boli dosť vysoko postaveným činiteľom, a teraz prerokúvame programové vyhlásenie na ďalšie štyri roky, ktoré predkladá Ficova vláda. Vy vládnete aj v tejto chvíli, ale kritizujete všetkých svojich predchodcov. Ponúkajte riešenia, to od vás čaká Slovensko, aj my v tejto snemovni. Povedzte, čo s tým urobíte? Keď bola Kaníkova dôchodková reforma taká zlá, prečo ste ju nezrušili v rokoch 2006 - 2010?! Keď bola Zajacova zdravotnícka reforma taká zlá, prečo ste ju nezrušili a neprišli s vlastnou reformou?! Aké máte riešenia v súčasnosti?

    Hovorili ste o zdravotníctve, bolo to troška inkoherentné a povedali ste niekoľko čísiel, ktoré neviem teraz konkrétne k ničomu priradiť, ale vrátim sa k dvom podstatným veciam, k transformácii a k platom. Pozrite, to, že sa štátne nemocnice zadlžujú, vieme, to, že všetky snahy všetkých vlád nájsť nejaké modely dobrého hospodárenia v príspevkových organizáciách zlyhali, tiež vieme. Naše riešenie je transformácia. Aké je vaše? Nie transformácia? To sme nepočuli pri programovom vyhlásení vlády.

    Nechcem sa vracať k dramatickým okolnostiam, za akých boli schvaľované platy, a opakovane som čestne priznal, že ministerstvo zdravotníctva chybilo pri niektorých prepočtoch. Ale aké sú vaše riešenia na platy lekárov a sestier, za ktoré hlasovala strana SMER? Použiť 50 mil. eur z rezervy, ktoré sme tam nechali my na tento účel, alebo na účel krízy v zdravotníctve...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem len upozorniť pána poslanca, že 30 % chránených území na Slovensku je mýtus, fikcia a číra formalita. Ako trošku zainteresovaní vedia, u nás sa reálne chránia približne 2 %, alebo ako-tak reálne územia v štvrtom a piatom stupni ochrany a z toho je značná časť nad hornou hranicou lesa, čiže v zóne ekonomicky neatraktívnej, ktorá, myslím si, nikomu veľmi nechýba.

    Na druhej strane ma prekvapuje, ak považujeme div nie za tragédiu, ak tu máme 30 % územia krajiny hodnej ochrany, a pritom je to spolu s ľudským potenciálom našich občanov pravdepodobne najväčší kapitál a najväčšie bohatstvo, ktoré na Slovensku máme. Tento postoj by sme mali, myslím, čo najskôr prehodnotiť.

    A čo sa týka majetkovej ujmy a jej kompenzácie, nikdy sme neboli proti tomu, naopak, vždy sme hovorili o tom, že je nevyhnutné doriešiť tento problém, ktorý sa desaťročia odsúva z jednej vlády na druhú. A pritom kým sa majetková ujma, ktorá vzniká z titulu obmedzených užívateľských práv majiteľom chránených území, nevyrieši, tak nejaká účinná ochrana prírody na Slovensku bude ilúziou. Pozrime sa na susedné Poľsko, kde hádam ani hektár územia chráneného nie je takto nevysporiadaný a nemusíme ísť za vzormi ani ďalej, stačí sa pozrieť za hranice.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel tiež vyjadriť k tej časti o Nature a o zonácii. Ako som už povedal, alebo teda rád by som povedal, že niekedy musí politik politicky sa rozhodnúť. Asi v tej zonácii nebude možné nechať to na dohodu medzi ochranármi a lesníkmi. Takisto nebude možné nechať to na dohodu ohľadom nového zákona o ochrane prírody a krajiny medzi ochranármi a lesníkmi alebo inými užívateľmi pôdy. Ja si myslím, že to je prioritne politické rozhodnutie, čo chceme chrániť, na čo máme, koľko chceme toho chrániť. A tá technika, že z čoho to zaplatíme, vlastne bude vychádzať z toho, že ako to budeme chrániť, aké nastavíme vlastne tzv. programy starostlivosti tých jednotlivých území, lebo zďaleka to nemusí byť kontraproduktívne. Áno, niečo to bude stáť, ale načo sa to minie, to nie je jedno. Lebo keď to minieme napr. na to, aby sme vytvorili pracovné miesta, to znamená program starostlivosti bude určovať možno viac pre človeka, teda nie strojové spracovanie, alebo v lesoch rúbanie nebude také mechanizované, tak vytvoríme zároveň pracovné miesta a v podstate zase zamestnáme ľudí s tými nižšími príjmami alebo s nižšími schopnosťami. Takže je to svojím spôsobom aj príležitosť pre sociálnu politiku.

    Ešte chcem povedať, že ten nový zákon, ktorý sme pripravili, áno, a priznal som si, že vládna kríza nedala mi dostatok času, aby som predložil do vlády, ani do parlamentu ale je hotový. A ja verím, že sa zachová tá zelená tripartita, neformálne miesto, kde sa môže prerokovať všetko. Musím povedať, že jedna vec je názor vlastníkov alebo správcov tých území, ale potom musí prísť to politické rozhodnutie, že vlastne čo sa s tým má naozaj udiať, ako a na čo máme peniaze.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, dotkli ste sa výstavby diaľnic cez PPP projekty. Ja si myslím, že treba najprv dočerpať zdroje z operačného programu doprava tak, aby sme ich využili a takto pohli výstavbou diaľnic. Ja nie som proti PPP projektom, len musia byť skutočne seriózne nastavené. Vami nastavený model PPP bol predražený, či už si zoberieme aspekt stavebných nákladov, budúcej ceny, peňazí, úrokovej miery, ktorú ste akceptovali, to všetko len dokazuje, že tento, takto nastavený model bol skutočne predražený.

    Čo sa týka cestovného ruchu, my sme pripravili štandardný európsky zákon o podpore cestovného ruchu. Treba ho len doslova implementovať, je orientovaný na potreby všetkých hráčov, ktorí sú v cestovnom ruchu. Takže ja vás poprosím, skutočne implementujte tento zákon a ten cestovný ruch pôjde hore.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Muňko, musím povedať, že nechcel som reagovať na vaše vystúpenie, ale keď ste ma priamo vyzvali, tak nedá mi. Je pravdou, že na Slovensku je rôzny pohľad na to, že koľko máme chráneného územia. Či sú to 2 %, ktoré reálne chránime, či je to 30 %, ktoré sú vyhlásené, alebo 70 %, ktoré chceme vyhlásiť. Ale pravdou je, že chceme viac-menej 70 % územia chrániť, aspoň ochranári, k čomu sme sa dopracovali, ako výsledok cieľavedomej odbornej práce našich predkov. Robili to bez toho, aby dostali zo štátnej kasy žiadnu korunu navyše. Robili to pre to, lebo to chceli udržať. To, čo dnes máme problém, je prístup vlastníkov k správe k svojmu vlastníctvu, čo nám pretrhol socialistický režim v tejto krajine. To je ten skutočný problém.

    Súhlasím s tým, že jediné východisko je, tak ako naša vláda, predchádzajúca, chcela to riešiť, urobiť hlbokú inventúru v tom, kde existuje ešte predmet ochrany a do akej miery a či si to zaslúži chrániť a v akej miere. Keď toto sa spraví, potom sa dá vyčísliť, koľko na to táto spoločnosť má a musí vyložiť.

    Ale chcel by som upriamiť vašu pozornosť na jednu skutočnosť. Vláda SMER-u je samovláda, ktorá nemá koaličného partnera. Máte historickú šancu všetky tieto problémy, na ktoré ste poukázali, vyriešiť z tohto pohľadu, lebo nemáte koaličného partnera, s ktorým sa budete hádať, že či to má byť 5 %, či to má byť 20 % alebo či to má byť 50 %. Preto táto samovláda má aj takéto pozitíva.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Muňko, ja myslím, že ste veľmi správne poukázali na problémy, ktoré sa týkajú predovšetkým dôchodkového systému. Veľmi správne ste povedali, že aj prvý pilier priniesol, alebo reforma dôchodkového systému v prvom pilieri priniesla vážne pochybenia a že pán minister, vtedajší, Kaník vážne poškodil širokú vrstvu obyvateľov, ktorí poberali alebo dnes poberajú dôchodok do 300 eur, a urobil novú skupinu novodôchodcov, ktorí sa predovšetkým grupujú zo skupiny predčasne odídených do dôchodku, ktorých tých desať mesiacov bolo neuveriteľne výhodných, a urobil skupinu ľudí, ktorí majú nadpriemerné dôchodky. Toto obdobie sa dá charakterizovať jediným pojmom, a to je metóda pokus a omyl. A myslím si, že keď ste povedali, že niektorí kolegovia nemajú morálne právo kritizovať zmeny, ktoré pripravuje táto vládna garnitúra, tak určite sa to týka obdobia zavádzania druhého dôchodkového piliera.

    Ja si osobne myslím, že tak, ako sa uvádza v programovom vyhlásení vlády a predovšetkým vo vystúpeniach pána premiéra, je tu priestor na širokú spoločenskú zhodu o dôchodkovom systéme. Ja chcem vyzvať vážených kolegov z opozície, aby prestali nezmyselne hájiť nastavenie druhého piliera, tak ako je dnes nastavený, a nech otvorene povedia, že doplácame viac ako jednu miliardu eur zo štátneho rozpočtu do dôchodkového systému a doplácame tú jednu miliardu eur úplne nezmyselne. A ak obhajujete také nastavenie dôchodkového systému, ako je dnes, obhajujete len istý príjem dôchodkových správcovských spoločností. Ak ste frajeri, tak povedzte, že vytvoríte zo svojho príjmu z poslaneckých platov fond, ktorý nahradí straty z dôchodkového systému tým, ktorí si na ten dôchodok nenasporia.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Muňko, ďakujem ti za tvoje zaujímavé vystúpenie. Jedna poznámka k druhému pilieru. Prekáža mi to, to slovo sporenie. Druhý pilier je klasickým investovaním a investovanie prináša so sebou aj riziko. Riziko, že investované prostriedky sa jednoducho na investičnom trhu v prípade nevýhodných investícií jednoducho stratia. Preto mi prekáža tá obrovská masívna kampaň, ktorá nie je férová a čestná, a ktorej podliehajú najmä mladí ľudia, ktorí vstupujú do druhého piliera s myšlienkou, že budú mať nejaké švajčiarske dôchodky a budú skákať, keď budú na dôchodku, z nejakých lietadiel. To vôbec nie je pravda. Veď s investovaním je vždy spojené riziko.

    A jedna, jedna krátka príhoda. Keď tu bol v roku 2008 úžasný tvorca tohto systému pán Chosé Pinera, opomeniem teda, že pôsobil v takej kvázi fašistickej vláde jedného diktátora, tak som sa ho spýtal: Pán Pinera, keď tie dôchodcovské správcovské spoločnosti zbankrotujú, kto sa postará o ľudí bez dôchodku? Viete, čo mi odpovedal? Veď štát! Ďakujem pekne za takýto druhý pilier.

  • Ďakujem pekne. Pán Muňko, pán poslanec, chcem ešte doplniť, že hovoril si len veľmi stručne o diskrimináciách. Mohla by som hovoriť o rentách, ktoré sme vracali, o poškodených ľuďoch, ktorí odchádzali do dôchodku tak, že sa im počítal osobný mzdový bod iba z posledných desiatich rokov, ale mohla by som vypočítavať ďalšie.

    V rámci Európy, chcem zdôrazniť, neexistuje štát, ktorý by nemal základ hmotného zabezpečenia postavený na báze prvého piliera. A takisto neexistuje štát, ktorý by mal také vysoké percento odvodov. Ale musím povedať, že prvý, kto začal hovoriť o znižovaní odvodov do druhého piliera, bol predsa pán minister Mihál. Taký nesolidárny systém, aký postavil pán minister Kaník v roku 2004, tu nebol zavedený ešte nikdy. Dokonca z tohto systému vylúčil deti ťažko zdravotne postihnuté, ktoré po dovŕšení osemnásteho roku nemali zabezpečený dôchodok z tohto systému. Čiže hovoriť o nesolidárnosti môžeme iba v dvoch prípadoch. O tých, ktorí neplatili odvody do systému, ako pán Mihál, a o tých, ktorí ho takto nesolidárne postavili.

    Jednoznačne druhý pilier bol postavený výlučne na báze ziskovej. Jedná sa v podstate o najlepší obchod tohto tisícročia. A povedzme si úprimne, že ak čokoľvek, a presvedčená som, že pán Mihál bude o tom hovoriť, že my sme svojimi zmenami a postavením garancií v druhom pilieri zabezpečili, že ľudia stratili, my sme nič nezabezpečili a nič také sme neurobili. Práve naopak, tak, ako to hovorili odborníci z DSS-iek a ako to hovoril aj pán Palko v rámci Hospodárskeho inštitútu, sme zabránili tomu, aby došlo k väčším stratám, ako došlo postavením garancií. (Potlesk)

  • Pán poslanec Muňko, obvinili ste ma, že som neplatil sociálne odvody. Tak vám teda pripomeniem, že pred rokom 2010 som mal príjmy podľa autorského zákona a z nich som preto podľa vtedy platného zákona neplatil odvody do Sociálnej poisťovne. Dane a zdravotné poistenie, samozrejme, som platil.

    A máte pravdu, na svojich blogoch som sa pred rokom 2010 vysmieval z vašej neschopnosti, z neschopnosti prvej Ficovej vlády urobiť v odvodoch poriadok. Pýtam sa vás, kto upravil a sprísnil pravidlá v sociálnom poistení? Kto zaviedol, že poistné už budú platiť aj umelci a autori? Kto urobil poriadok v dobrovoľnom nemocenskom poistení? Kto už nepredáva pohľadávky Sociálnej poisťovne svojim sponzorom, ale tvrdo a nekompromisne ich vymáha a postupuje takto proti neplatičom odvodov? Vy, alebo my, respektíve súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Lopatka?

    Podľa vás je neuveriteľných milión štyristo tisíc ľudí v druhom pilieri. Áno, sú tam, pretože si chcú sami sporiť na dôchodok a nechcú sa spoliehať na dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Taká je realita. Nechcú sa spoliehať na štát. To sa vám, sociálnym demokratom, samozrejme nepáči. Vám vyhovuje, keď môžete s dôchodcami manipulovať, hrať s nimi predvolebné hry, sľubovať im vysoké dôchodky, aj keď dobre viete, že ide o čistý populizmus a tento štát na to nemá.

    Ak obmedzíte, či dokonca zrušíte druhý pilier, státisíce mladých ľudí si o tridsať rokov budú len tak pospevovať ako naši hokejisti: Nech, Bože, dá!

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Muňko.

  • Pán Poliačik, poprosím vás, aby ste sa mi verejne ospravedlnili, že som predával pohľadávky. Ja som žiadne pohľadávky nepredával, naopak, som zastavil predávanie pohľadávok. Pokiaľ sa mi neospravedlníte v tomto, budem vás žalovať.

    Pokiaľ sa týka, pán poslanec Mihál, v Sociálnej poisťovni som zdedil 10 mld. pohľadávok z úradu práce, s ktorými nikto nepohol, pokiaľ som neprišiel za generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Trápil som sa s nimi rok a pol, pokiaľ som ich dal dohromady, preklopil zo štyroch systémov do jedného. Ale vystúpim ústne v tejto diskusii, aby som povedal ďalšie veci, ktoré tam boli. Lebo hovoríte, že pani premiérka ma odvolávala pre neschopnosť a pre pochybenia nejaké v Sociálnej poisťovni. Upozorňujem vás, že som nechal 35 mil. plus v správnom fonde. Ale neviem, či budete môcť, keď, k tejto veci sa vrátiť, to, čo ste povedali, že ako sme hospodárili v Sociálnej poisťovni a aký je výber. Pozrite si, aký bol výber za Ing. Bernátka, pozrite si, aký bol za mňa, aký je za pána Lopatku. A čo bolo celé spravené. Takže nehovorte veci, ale vystúpim podrobne, pokiaľ sa týka Sociálnej poisťovne, ústne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Muňko bol posledným písomne prihláseným do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Lipšic, Kvasnička, Fronc, Simon, Jarjabek, Raši, Fecko, Bublavý, Pollák, Chmel, poprosím, Kaník, Žitňanská, Baška, Mihál, Viskupič, Érsek, Hlina, Vašečka, Škripek, Poliačik. Pán poslanec Poliačik je posledným písomne prihláseným? Nie, Mičovský, poprosím, Mičovský, Petrák, Novotný, Gaľko, Podmanický, Tomanová. Pani poslankyňa Tomanová je posledná? Poprosím, Tomanová, Procházka, Muňko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Prvým ústne prihláseným je pán poslanec - poprosím vás, môžete tabuľu? - pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pán poslanec Kvasnička.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, poprosím, zachovajte kľud. A nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, chcel by som sa vyjadriť k dvom parciálnym témam, ktoré sa týkajú programového vyhlásenia vlády. Jedna sa týka trestnej politiky a potom celkovo nastavenia a zloženia vlády a toho vlastne, akú vládu pravdepodobne budeme mať.

    K trestnej politike sa vyjadrím pomerne stručne aj preto, že to uviedol už predseda vlády minulý týždeň, kedy spomínal, že táto vláda zmení trestnú politiku a bude mať ambíciu znižovať trestné sadzby tak, aby sa brány našich väzníc otvorili. Veľmi varujem vládu aj pána ministra spravodlivosti pred týmto krokom. Od roku 2002, kedy sme začali sprísňovať trestné sadzby, najmä za násilné zločiny, klesol počet násilných zločinov na Slovensku o 50 percent. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných vyše pätnásť tisíc násilných trestných činov, v roku 2011 už menej ako sedem tisíc. Rovnaký pokles bol pri vraždách, lúpežiach, znásilneniach, keď to beriete parciálne.

    Niekomu sa možno zdá, že ide len o štatistické čísla. Ale keďže hovorím o násilnom zločine, tak každé jedno to číslo je nejaký príbeh, je nejaký ľudský osud, je trauma, pocit bolesti, celoživotného sklamania. Ak má vláda niekoho chrániť na prvom mieste, tak to sú potenciálne obete násilného zločinu. Páchatelia si nevyberajú svoje obete podľa politických preferencií, podľa veku, ani sociálneho postavenia. Potrebujeme rovnako chrániť malé deti, ktoré môžu byť obeťami domáceho násilia, ako aj starých ľudí, ktorí môžu byť prepadávaní na ulici. Vďaka tomu, že máme vo väzniciach na dlhších trestoch nebezpečných páchateľov a najmä recidivistov, sú slovenské ulice a mestá bezpečnejšie. Veľmi varujem pred zmenou trestnej politiky.

    Práve v čase a v deň, keď predseda vlády oznamoval otváranie brán väzníc, bol v Košiciach rozhodnutý prípad jednej vraždy, nijako zvlášť mediálne známy, z minulého roku, kedy páchateľ zavraždil svoju bývalú družku a súd ho odsúdil podľa už nových, samozrejme, predpisov na dvadsať dva rokov odňatia slobody, čo znamená, že bude môcť byť prepustený po najskôr asi šestnástich rokoch. Ak by sme išli podľa starej právnej úpravy, dostal by možno desať, jedenásť rokov a bol by vonku po šiestich rokoch. Napriek tomu, že podľa stanovísk znalcov, psychiatrov, psychológov bolo u tohto páchateľa veľké riziko recidívy. A prípadov, kedy páchatelia nebezpečných zločinov, vrátane vrážd, boli na podmienku po niekoľkých rokoch vonku a o niekoľko mesiacov vraždili znovu, je pomerne veľa. V našich väzniciach nie sú Jeani Valjeani.

    Ak hovoríme o alternatívnych trestoch, tie sú správne a tie by mali nahrádzať najmä podmienečné odsúdenia, ktoré neplnia takmer žiaden prevýchovný efekt a ktorých je absolútna väčšina v našom trestnom súdnictve. Áno, tam treba nahradiť tieto tresty viac domácim väzením, viac povinnou prácou, ale nahrádzať nepodmienečné tresty pre nebezpečných páchateľov považujem za hazard s bezpečnosťou ľudí.

    Povedať, že buď budeme stavať nové väznice, alebo nové školy, možno znie ľúbivo, ale logika tohto argumentu mi trochu uniká. Ak máme nebezpečných páchateľov - recidivistov, kam ich máme poslať? Do škôl? Podľa mojej mienky nie. Podľa mojej mienky by mali byť izolovaní preto, aby sa normálni, slušní ľudia mohli pohybovať bezpečne po našich uliciach.

    Dovoľte mi, milé dámy a páni, prejsť k druhej téme. A to je vlastne, akú budeme mať na Slovensku vládu? Aká bude vláda, to už trošku ukazuje vždy aj volebná noc. Spomeňme si na volebnú noc spred dvoch rokov. Iveta Radičová a Richard Sulík. Riško, podrž balónik. Milé, ale naivné. A vláda nakoniec vyfučala ako ten balónik a aj na základe odlišných predstáv Ivety Radičovej a Richarda Sulíka o eurovale. A čo terajšia volebná noc? Na aký obraz si spomíname? Robert Fico a Coca-Cola. Cynické a arogantné. Robert Fico dobre vie, že Coca-Cola je symbolom jeho návštevy konšpiračného bytu Penty na Vazovovej. Robert Fico dobre vie, že Coca-Cola je symbolom jeho prepojenia s finančnými skupinami, a napriek tomu cítil potrebu ukázať celému Slovensku, že je mu to v princípe jedno. Pomerne arogantne a cynicky poslal ľuďom určitý odkaz. No a čo, už je po voľbách, budem si robiť čo chcem, bez ohľadu na to, čo si o tom všetci myslíte.

    Vo chvíľach plných emócií, akých je plná každá volebná noc, sa ukazujú pravé charaktery a motivácie ľudí. Darmo sa potom premiér snažil prekryť túto volebnú noc predstavením, divadelným predstavením o zmenenom imidži a o inom, polepšenom Robertovi Ficovi. Darmo sa nás snažil presvedčiť, že sa dvadsať rokov vlastne pretvaroval, dvadsať rokov v politike hral určité divadlo a teraz, namiesto arogantnej konečne ukazuje svoju pravú tvár, doteraz úspešne skrývanú citlivú a plachú dušu. Nezabudnime na volebnú noc. Robert Fico a Coca-Cola, to je jediná skutočná a pravá tvár premiéra tejto vlády. Vzťah Roberta Fica a finančných skupín napojených na túto vládu bude rozhodovať o smerovaní Slovenska v najbližších rokoch. Na Slovensku vznikol mýtus, že máme jednofarebnú vládu, ale myslím si, že je to len mýtus. Vláda Roberta Fica je v skutočnosti koaličnou vládou. Koaličnou vládou finančných mecenášov SMER-u.

    Uveďme si iba také tri príklady. Čo je kvalifikáciou Jána Počiatka na post ministra dopravy? Ide sa Slovensko strategicky zamerať na rozvoj jachtingu ako alternatívneho spôsobu dopravy na Slovensku? Lebo jachtingu minister Počiatek samozrejme, že rozumie. Alebo je pre jeho úspešnú nomináciu skôr podstatný vzťah k finančnej skupine J&T?

    Druhý príklad. Prešiel Ľubomír Jahnátek počas posledných dvoch rokov rekvalifikáciou? Namiesto nafty, plynu, elektriny mu zrazu prirástli k srdcu pôda, repka olejná a ošípané? Alebo jeho pravým dôvodom nominácie je jeho vzťah k Jurajovi Širokému?

    A tretí príklad. To máme veriť, že minister životného prostredia Žiga sa dal na pokánie? Doteraz stromy rúbal a teraz ich chce chrániť? Alebo je za nomináciou príslušnosť k finančnej skupine vysokého funkcionára SMER-u z Košíc? Vzťah mecenáša a jeho politických nominantov sa buduje dlhodobo. Je vzájomne výhodný, ale aj zväzujúci. Nebuďme naivní! Tento spôsob podnikania má svoje pravidlá. Politický nominant má honor, auto a slávu, ale v skutočnosti rozhodujú mecenáši.

    Vyzývam premiéra Fica, aby nezavádzal ďalej ľudí rečami o jednofarebnej vláde. Slovensko má koaličnú vládu mecenášov a finančných skupín. Bolo by preto férové, keby boli zasadnutia koaličných rád mecenášov tejto vlády verejné. Po každej koaličnej rade mecenášov by mohla byť tlačovka, na ktorej by jednotliví mecenáši oznámili verejnosti, na čom sa dohodli. A potom by aj verejnosť vedela, čo potom koaličná vláda mecenášov a finančných skupín v najbližšom období aj zúraduje.

    Dámy a páni, ako zvykol hovoriť Napoleon, chyba v rozostavení vojsk sa v priebehu bitky už nedá napraviť. Mecenáši už dosadili svoje figúrky, chybné nastavenie vlády Roberta Fica sa už nedá napraviť. Úlohou opozície je teraz získať podporu pre zrušenie takto arogantne nastaveného systému. Ak sa nám to podarí, potom sa nám snáď podarí napraviť škody, ktoré táto vláda napácha. Verím, že sa nám to podarí, pretože inak to bude prehra Slovenska.

    Ďakujem vám pekne.

  • S reakciou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Strašne ste zlý, pán poslanec Lipšic, ale dobre. Ja toto beriem ako vaše vstupné vystúpenie k založeniu vašej novej strany, ako vstupné vystúpenie to naozaj bolo radikálne, bolo to patrične ostré, patrične pravicové. Ja som len zvedavý, či tá firma Coca-Cola, ktorú ste veľmi veľa razy spomenuli, vám bude robiť toho sponzora pri založení vašej novej strany.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec, prekvapuje ma, že sám ste povedali, za druhej vlády pána Dzurindu, že boli kupovaní poslanci. Chcem vám len pripomenúť, že ste boli vo vláde, kedy sa privatizoval majetok, hlasovali ste za privatizačné projekty, ktoré išli, či to boli SPP alebo to boli Slovenské elektrárne, Gabčíkovo, ktoré bolo tam prifaklené, alebo aj ďalšie veci. Dnes hovoríte o sponzoroch. Penta nie je žiaden sponzor!? KDH... Treba povedať ináč, to, čo ste spravili pred voľbami pre pravicu, ale aj pre Kresťanskodemokratické hnutie, kde ste ich samých obvinili, pokiaľ sa týka vecí, tak o čom hovoríme, či už to bola kauza Gorila alebo niektoré ďalšie kauzy, ktoré sú tam. Boli ste minister spravodlivosti, boli ste minister vnútra. Mali ste možnosť za ten čas vyšetriť veci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko, prihlásili ste sa po možnosti. Ja som uzatvorila faktické poznámky.

    S reakciou pán poslanec Lipšic.

  • Ja len na pána poslanca Muňka, ja som za SPP nehlasoval, to ste si asi poplietli. Ja som bol v druhej vláde, čiže to len ako na upozornenie. Ale vo vzťahu k mojim krokom a rozhodnutiam, vždy som mal pocit, že dôležité je pri výkone verejnej funkcie, keď sa preverujú podozrenia z korupcie, aby to išlo voči každému, kto je podozrivý. Nielen voči tým druhým, ale aj voči tým vlastným, pokiaľ tie podozrenia sú naozaj vážne. To je medzi nami, podľa mňa, zásadný rozdiel. Vy máte pocit, že je potrebné preverovať korupciu len u tých iných, u tej inej farby. Podľa mňa lakmusový papier úprimnosti boja proti korupcii je, či sa stíhajú aj vlastní. Veľká dráma, viete, stíhať tých iných, to robí aj Janukovič na Ukrajine. To nejaká veľká dráma nie je, ubezpečujem vás. Za vašej bývalej vlády najväčšie prípady korupčného stíhania bol prípad Wänkeho jabĺk. Naozaj blahoželám. Na Slovensku nebola žiadna iná korupcia štyri roky. Najzávažnejšia korupcia bola, že niekto mal chuť na jablkový kompót. Tomu nemôžete veriť, podľa mojej mienky, ani vy.

    A preto verím, že po poučení aj z predchádzajúcej vlády, ale aj z našej vlády, by som rád tomu veril, rád by som tomu veril, že súčasná vláda bude postupovať inak. Či je to viera v zázrak, to už neviem posúdiť, ale kvôli Slovensku by som tomu rád veril.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kvasnička.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Fronc.

  • Vážená pani predsedajúca, ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom príspevku zameral iba na jeden politický sektor diskutovaného programového vyhlásenia vlády, konkrétne na oblasť kultúry. Problém, o ktorom chcem hovoriť, som artikuloval aj v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá. Nič menej, tu ide o pomerne komorné, intímne prostredie, pritom sa nazdávam, že problém alebo matéria môjho vystúpenia má nielen národné, ale aj európske konotácie, ktoré presahujú rámec takejto internej rozpravy vo výbore. V nich, v týchto širších súvislostiach európskeho lesku i biedy, beriem nádej na potrebu takejto diskusie.

    S potešením som zaregistroval, ako pán premiér Fico viackrát akcentoval široký sociálny dialóg, ktorý predchádzal formulácii programového vyhlásenia vlády, vrátane cirkví, a ak si spomínam, menoval zvlášť katolíkov a evanjelikov. Rovnako som vnímal, a to nielen v tomto volebnom období, záujem našich politických partnerov, oponentov o sociálnu náuku formulovanú v najdôležitejších encyklikách významných pontifikov v uplynulom storočí. Rád by som veril, že to nie sú len povinné folkloristické tance a gestá devótnosti, ale výraz skutočnosti, že sa navzájom potrebujeme napriek všakovakým animozitám.

    Propagandistický, imidžový a marketingový rozmer premiérovej expozície programového vyhlásenia ma v tejto chvíli zaujíma najmenej, čo neznamená, že vôbec. Napriek konštatovaniam, že politický segment kultúry je v programovom vyhlásení vlády spracovaný pomerne koncízne, dokonca konkrétne, na rozdiel od iných oblastí, a má aj niektoré dôležité systémové vízie, čo sme napokon konštatovali aj vo výbore, v jednej veci predsa len zásadne kríva. Keď som sa to snažil vysvetliť v spomínanom výbore, dostal som politicky korektné ponaučenie, že naša kultúra nemôže byť iná, než hodnotovo neutrálna. A že aj v tejto hodnotovej neutralite sa nájde dosť miesta pre saturovanie celej množiny kultúrnych potrieb všetkých vrstiev našej spoločnosti. Napriek tomu, že táto formulácia bola vyjadrená bona fide, v dobrej viere, myslím, že ju vyjadril pán poslanec Číž, a že čiastočne zrkadlí rešpekt všetkých vládnych garnitúr voči pluralizmu kultúrnych a estetických potrieb, zostal vo mne pocit akéhosi povedzme alibizmu, ktorý sa ostýcha pomenovať veci nahlas. Možno aj preto, že dnes, ako to svojho času správne diagnostikoval výnimočný ruský spisovateľ Jevgenij Jevtušenko, sa patrí patriť k spoločenskej vrstve, "lenabysomnenarazil istov." To je Jevtušenkova formulácia.

    Dovoľte mi, aby som tak trochu narazil.

    Naozaj si nemyslím, že politická práca poslanca má suplovať katechézu. Ani nemám ambíciu svoj krehký dar viery v hlinenej nádobe vnucovať sekulárnemu prostrediu. Viac, než apokalyptické vízie a eschatologické treštenia, ma zaujímajú konkrétne riešenia. Napríklad a najmä v oblasti kultúry, ak sa dohodneme na tom, že v nej ide o najhlbší substrát nášho života, jeho zmyslu a étosu. Práve nedostatok tohto duchovného statku potom spôsobuje všetky tie tenzie, beznádeje, vyprázdnený hedonizmus a vražedné pohodlie, letargiu i depresiu, v akých sa uvelebila naša vyžitá Európa, ako vyšitá pre kolaps.

    Aby som nechodil okolo horúcej kaše. Mám na mysli víziu, ktorú formuloval zvečnelý Ján Pavol II. slovami, že 21. storočie buď bude hodnotové, alebo nebude vôbec. Buď budeme budovať civilizáciu lásky, alebo nás pohltí kultúra smrti, čo ako maskovaná za agendu individuálnych ľudských práv a inakostí. Ešte skôr ako prikročím k meritórnym otázkam kultúry aj vo svetle programového vyhlásenia vlády, nech mi je dovolené uviesť axiómu, z ktorej vychádzam. Je to presvedčenie, že sa nachádzame v čase antropologickej revolúcie, ktorá stratila zmysel pre sacrum a vertikálu. V čase, v ktorom sa nám kedysi z obdivovaného západu vysmieva kultúrny marxizmus, krstný otec bezhraničnej slobody, ktorý najmenej, ak vôbec, rešpektuje prirodzený zákon vpísaný do nášho kultúrneho archetypu a dedičstva. Príbeh Lisabonskej zmluvy, bohorovné apatie k Bohu, všakovaké kríže s krížmi, ale aj Rocco Butilione by o tom mohli rozprávať. Tým nijako nechcem vsugerovať, že práve toto je tendencia, ktorú ako ponorný prúd vidím pod programovým vyhlásením vlády a jeho kapitolou o kultúre. Je to však latentné nebezpečenstvo, aj isté pokušenie. Privítam všetky kroky našich politických oponentov, ktorí mi dokážu, že sa mýlim. A to o to viac, že v našej bývalej bolestnej koalícii sme tieto kardinálne nuansy museli dať kompromisne stranou, hľadajúc prijateľný prienik neľahkej dohody.

    Takže, ak dovolíte, k veci. Východiskom aj v programovom vyhlásení vlády musí byť realita, s akou sa ráta pre oblasť kultúry. No ani pri najvľúdnejšom čítaní programového vyhlásenia vlády som nenašiel temer nič, aby som nemusel konštatovať, že celý súčasný štátny finančný, odborný, aj inštitucionálny potenciál Slovenskej republiky je nasmerovaný na podporu iba profánneho svetského umenia a osvety. Výrazne tu absentuje ekonomická podpora, odborná starostlivosť o sakrálnu tvorbu, kultúru, umenie, zvlášť o kresťanské tradície a osvetu. Tento fakt nemôže zachrániť ani explicitný záväzok podporovať obnovu historických pamiatok, a to aj tých, ktoré sú vlastníctvom iných subjektov ako subjektov štátu. Argumenty typu sekulárna spoločnosť, dovoľte, neberiem. Nie z fundamentálnych dôvodov, ale z dôvodu sebazáchovnej logiky našej najhlbšej historickej a duchovnej identity. A tá nemôže byť len akýmsi súkromným ostrovom pozitívnej deviácie, ktoré vytesníme do pastoračného geta, kde živorí. Napokon k tomuto tvrdeniu ma oprávňuje aj niekoľko zásadných faktov, ktoré sa nedajú prehliadať, pokiaľ nechceme marginalizovať národnú hodnotovú majoritu.

    Dovoľte mi, aby som v naznačenom zmysle uviedol niekoľko všeobecno-spoločenských východísk, ktoré považujem za dôležité. Ak odhliadneme od zámerne zmanipulovaného a odfláknutého sčítania obyvateľov v roku 2011 a budeme sa opierať o reálnejšie proporcie z roku 2001, tak 83 % obyvateľov Slovenskej republiky sa prihlásilo k niektorému z vierovyznaní. Z toho 73,9 % ku katolíckej cirkvi oboch ritov a temer 7 % obyvateľov k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Značná časť z nich patrí k aktívnym tvorcom hodnôt a sú aj platcami daní, preto sa pri ich prerozdeľovaní majú právo uchádzať ako občania i ako veriaci o uspokojovanie svojich potrieb aj v sakrálnych oblastiach. V mnohých regiónoch a lokalitách Slovenska a zvlášť v obciach po roku 1990 úplne zanikli kultúrne inštitúcie. Na mnohých miestach ich nahradili cirkevné subjekty, farské úrady, pastoračné spoločenstvá, spolky, združenia, ktoré často ako jediné uspokojujú nielen duchovné, ale aj kultúrne, vzdelávacie a umelecké potreby, a to aj neveriacich. Pri plnení celospoločenských úloh takto cirkvi v daných oblastiach suplujú štát, samozrejme, bez finančného krytia. Za vrchol tohto stavu považujem nesplnenie alebo iba minimálne plnenie požiadaviek, ktoré formulovalo 49. riadne plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska v roku 2004 a po ňom aj vedenie Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike. Okrem iného sa v týchto dohodách s ministerstvom kultúry sľubuje zabezpečenie odbornej starostlivosti o kresťanské tradície v Slovenskej republike, inštitucionálne aj vytvorením odborného útvaru na ministerstve kultúry a Ústavu kresťanských tradícií v Národnom osvetovom centre.

    Myslím si, že vonkoncom nejde o trúfalé požiadavky. Je mi však ľúto, že sa nijako nepremietli do programového vyhlásenia vlády, hoci boli a stále sú naporúdzi aj veľmi silné právnopolitické východiská a dôvody k ich akceptovaniu.

    Dovoľte mi, aby som uviedol niektoré z nich, v ktorých by som pri formulácii programového vyhlásenia vlády videl oporu. Na prvom mieste je to základný legislatívny rámec, akým je Ústava Slovenskej republiky, ktorá okrem cyrilo-metodskej tradície priamo v preambule uvádza aj právo a povinnosť každého chrániť kultúrne dedičstvo (robí tak v článku 44). Uvedomujem si, že ide o pomerne vágnu formuláciu, ale predsa. Aj v programovom vyhlásení vlády sa v diskutovanej kapitole uvádza skoro v synonymickej rovine kultúrne dedičstvo a historické dedičstvo. Stačilo by sa však povrchne pozrieť na dejinný príbeh tohto územia a jeho ľudu, aby bolo zrejmé, že kresťanstvo tvorí jeho konštitutívnu fundamentálnu časť, a to svojou silou, osobnosťami, ale aj rozsahom a významom. A pritom sa tento fakt explicitne neobjavuje v kapitole programového vyhlásenia o kultúre. Jedinú zmienku v celom programovom vyhlásení vlády som našiel v kapitole o vzdelávaní, kde je formulácia o úcte ku kresťanským tradíciám. Myslím, že je to reflex na projekt, ktorý v roku 2009 spracoval Štátny pedagogický ústav pre túto oblasť ako vzorový vzdelávací program pre stredné školy, kde okrem kresťanských tradícií sú aj témy vlastenecké a témy národné.

    Okrem Ústavy Slovenskej republiky by som rád pripomenul Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky č. 91/2001 Z. z. o ochrane kultúrneho dedičstva, kde sa aj taxatívne vymenúvajú jeho integrálne časti, vývoj spoločnosti, filozofia, náboženstvo, veda, technika, umenie, vzdelanie a kultúra slovenského národa, národnostných menšín, etnických skupín i jednotlivcov. Ešte dôležitejšie než toto taxatívne vymenovanie oblastí historického a kultúrneho dedičstva ma zaujala formulácia, že jednotlivé druhy a časti kultúrneho dedičstva sú rovnocenné. Rovnocenné, čiže nie je možné ani jeden z nich umenšovať na úkor iného. Tristne pôsobí unavujúci dôraz na folklór, ktorý je v programovom vyhlásení vlády, akoby iba on bol naším jediným bohatstvom. Z iných významných dokumentov s medzinárodnou platnosťou môžem ešte menovať Parížsku konvenciu o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972, alebo ak chcete Istanbulskú deklaráciu z roku 2002 prijatú na zasadnutí 3. okrúhleho stola ministrov kultúry. A napokon Medzinárodný dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva prijatý generálnou konferenciou UNESCO v Paríži v roku 2003, ktorý akcentuje kultúrnu rozmanitosť a rovnocennosť, rovnocennosť jednotlivých segmentov kultúrneho dedičstva a tradícií.

    V týchto intenciách cítim ešte potrebu uviesť aj základnú zmluvu Slovenskej republiky so Svätou stolicou alebo aj zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými denomináciami. Všetky tieto právne dokumenty riešia bazálnu potrebu kultivácie kresťanských tradícií, na ktoré programové vyhlásenie vlády akosi zabúda, a to aj napriek dojímavej konkordancií so sociálnymi partnermi a cirkvami, čo sa tu obhajuje aj počas rozpravy temer ako mantra a akosi všestranné požehnanie.

    Aby ste si dokázali predstaviť, čo všetko rozumiem pod kresťanskými tradíciami, rád by som uviedol jeden silný príbeh a možno aj na odľahčenie textu. Ak by ste mali niekedy čas a zavítali do obce Naháč neďaleko od Trnavy, mohli by ste byť konfrontovaní s jednou zaujímavou kresťanskou tradíciou, na ktorú sa akosi zabúda. Je to fara, dnes múzeum, obecné, v ktorej pred viac ako dvesto rokmi pôsobil Juraj Fándly. V roku 1960 sa do obce priženil učiteľ, potom riaditeľ školy, pán Kašák, ktorý si dal tú námahu, oprášil knižky Bernolákovcov, zvlášť Juraja Fándlyho a našiel také zvláštne veci v známej knižke Pilní domajší a polní hospodár, až také zvláštne, že si myslel, že Juraj Fándly mal halucinácie, lebo v tej knižke okrem iného píše, že v chotári obce Naháč rastú obrovské hrušky čiernej farby, ktoré keď jete, tak máte ústa ako upír krvavé, že rastú slivky, ktoré nemajú kôstky, a dokonca jabĺčka veľmi dobrej chuti, ktoré nemajú jadrovník a nekvitnú.

    Pán Kašák, inak včelár a taký naozaj, taký domestikovaný Naháčan, dlhé chvíle strávil chodením po chotári a hľadal, hľadal, hľadal, až naďabil na plánku, ktorá naozaj nekvitla, a rodila také malé zakrpatené jabĺčka. Zobral štep, spolu so svojimi deťmi naštepil túto jablonku, naštepil na strom pod oknami školy, čakali na zázrak. Sedem rokov trvalo, kým jablonka naozaj zarodila veľmi chutné ovocie, veľmi chutné ovocie, ktoré nemalo jadrovník. Aj exkurzie, a nielen veriacich a nielen žiakov cirkevných škôl, ktoré tam prichádzali, vítal spravidla s veľkým košom, prúteným, plným jabĺk a s nožíkom v ruke, aby každý z tých študentov si mohol verifikovať, že naozaj ide o jablonky, ktoré nemajú jadrá, nekvitnú a predsa rodia. Dnes tých stromov v Naháči je sedem, pokiaľ sa nemýlim, sú zapísané dokonca v knihe alebo v kronike UNESCO. Toto je pre mňa premostenie k tomu, čomu hovorím kresťanská tradícia, že i to, i to kresťanské, i to, čo bolo na Fándlym kritizované, prinášať do súčasnosti.

    A ešte jednu a možno inú, oveľa bolestnejšiu kresťanskú tradíciu. Túto schôdzu, plenárnu, sme začínali minútou ticha za v utorok pochovaného Dr. Vladimíra Jukla. Aj to je kresťanská tradícia, veľmi špecifická. Viem, že sa jej venuje Ústav pamäti národa. Nič menej je to príbeh, veľmi bolestný príbeh dvadsaťšesťročného muža, ktorého zobrala Štátna bezpečnosť, ktorého tĺkla takým spôsobom, že ho posadili na stoličku a bili ho obuškami po pätách, a potom dostal ešte druhú nakladačku, keď na tých zakrvavených pätách nemohol chodiť, a potom, keď sa dostal do väzenia na dvadsaťpäť rokov ako dvadsaťšesťročný a dostal veľké nohavice, ktoré mu padali a nemal si ich čím zachytiť, za to, že si dovolil pýtať od bachara pomoc, tak dostal korekciu na chladnej zemi, bez lôžka, v tme. To je, to sú pre mňa kultúrne tradície, ktoré pri všetkých tých oficiálnych programoch a niektorých veciach, ktoré sú explicitne spomenuté v programovom vyhlásení vlády, myslím, že by bolo treba ošetrovať aj v tej rovine podpory duchovného a kultúrneho života. To sú veľké témy.

    Ak dovolíte, vrátim sa ešte k tomu zamysleniu, hovoril som o tých spoločensko-politických i právnych dôvodoch. A teraz mi dovoľte, aby som uviedol niektoré všeobecno-spoločenské východiská, ktoré by som si vedel v programovom vyhlásení vlády predstaviť a ktoré mi tam, priznám sa, chýbajú. A myslím a mám nádej, že ony budú akosi konkretizované, aj keď explicitne nie sú v programovom vyhlásení vlády, aspoň v nejakej miere v nasledujúcich rokoch i tejto vládnej garnitúry.

    Prvé, čo by som očakával, je legislatívna úprava štátnej odbornej starostlivosti o kresťanskú kultúru, umenie, kresťanské tradície a osvetu, a to ako v exekutívnej, tak aj v odbornej rovine. Okrem toho mi v programovom vyhlásení vlády absentujú podporné aktivity, ktoré by garantovali nielen akési udržiavanie, tezauráciu súčasného stavu v oblasti kultúrnych tradícií, ale najmä ich ďalší rozvoj a rast.

    Čo mám na mysli a čo by som očakával od nastupujúcej vlády? Spomeniem niekoľko podnetov. Pomoc štátu pri vytváraní materiálnych podmienok pre pastoračnú činnosť cirkví v mestských aglomeráciách, či už pri výstavbe pastoračných centier a sakrálnych objektov, alebo podporu vzdelávacích a kultúrnych projektov realizovaných cirkvami, zvlášť pokiaľ pomáhajú prevencii patologických spoločenských javov, napr. sociálnej maladaptácii, abuzu drôg, alkoholu, iných toxikománií. Ďalej vytváranie podmienok zriadeniu pastoračných centier pre evanjelizáciu Rómov. Podporu projektov registrovaných cirkví a denominácií v Slovenskej republike zameraných na oživenie duchovného a národného života krajanov v zahraničí. Podporu projektov sakrálnej tvorby v umení, literatúre, hudbe, filme a v architektonickej oblasti.

    Ak by totiž vaša vláda jednej strany a jednostranných istôt mala takéto ambície, mimoriadne dôležité pre zdravý rozvoj, morálny a duchovný rozvoj nášho národného spoločenstva, potom by vpísala aj akútnu potrebu odborného krytia v diskutovanej oblasti. Mám tu na mysli komplexný výskum, analýzu, zber, vyhodnotenie odborných informácií, štatistických údajov dokumentujúcich stav a smerovanie kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti v oblasti sakrálneho nehmotného kultúrneho dedičstva (hmotné je zmienené v programovom vyhlásení vlády), tvorbu databázy, prípravu teoreticko-metodických východísk a prognózu rozvoja kresťanskej kultúry. Najmä mám však starosť o aktívnych účastníkov, osobnosti, tvorcov a interpretov, ako aj o umelecké zoskupenia, ktoré na budovaní kresťanského kultúrneho dedičstva participujú, či sú to spevácke zbory, liturgické telesá, divadelné súbory, poetické združenia, výtvarné, literárne kluby a mnohé ďalšie.

    Aspoň zmienku by si zaslúžili podujatia celoštátneho významu a zvlášť tie, ktoré majú medzinárodné presahy, napr. Etika, ekuména, ekológia, interdisciplinárne vedecké bienále k tvorbe a ochrane životného prostredia a úcty k stvorenstvu, ale aj festivaly, prehliadky, sympóziá, semináre, kolokviá a tvorivé dielne s vertikálnym hodnotovým programom, napr. medzinárodné umelecké sympózium Ora et ars na rozvoj benediktínskeho kláštora Skalka pri Trenčíne, a to aj v kontexte rozvoja cestovného ruchu. Rovnako by som privítal širšiu podporu cyrilo-metodských dní slovenského písomníctva a kultúry a všetkých aktivít Svätogorazdovských dní na Slovensku, vrátane literárneho Prešova, festivalu sakrálnych skladieb v Trebišove, výtvarného Námestova, organových dní vo Zvolene, Kováčovej, umeleckého Vrbového, Dni chrámovej piesne a sakrálnej výtvarnej tvorby, Gorazdových mostov v Nitre, duchovnej piesne v Humennom, Gorazdovho slova v Kláštore pod Znievom, Svätogorazdovskej žatvy v Bratislave.

    Zvláštnu pozornosť si zasluhujú, a opäť mi to absentuje v náčrte kultúry v programovom vyhlásení vlády, oduševnelé aktivity mladej generácie, zvlášť z prostredia Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže. Za všetky spomeňme gospelové festivaly, literárne súťaže, interpretačné podujatia s prednesom duchovnej poézie a prózy, vianočné a pašiové muzikály, ktoré majú špičkovú úroveň, no pre médiá sú zväčša málo morbídne a vulgárne. Nedá mi nespomenúť strešné podujatie s evanjelizačným a populárno-rockovým kontextom Godzone. A to som načrel do vejára aktívnych kresťanských podujatí len skraja. Zdôrazňujem, ide o aktivity, ktoré zväčša fungujú con amore. Mnohokrát ani len bez symbolickej štátnej podpory, často len z biednej farskej priazne alebo z dlhej ruky napriahnutej voči podnikateľom, ktorí nezabudli na svoj kresťanský rodokmeň. Chcel by som na tomto mieste ale predsa len pochváliť vedenie Národného osvetového centra, inštitúcie, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo kultúry, pretože je to jediná inštitúcia, ktorá aspoň malú časť týchto aktivít koordinuje a podporuje v rámci svojich zúžených možností. Chcem veriť, že finančný dlh spomínaný v programovom vyhlásení vlády aj pre kapitolu kultúra alebo najmä tam, nezostane iba lacným sľubom.

    Ešte mi dovoľte v závere spomenúť jednu zásadnú kresťanskú tradíciu, ktorá je explicitne menovaná v programovom vyhlásení vlády, konkrétne okrúhle výročie príchodu vierozvestov na naše územie. Zdržím sa prednášky o tejto najhlbšej národnej misii, ktorá má nielen duchovný, náboženský, kultúrny, ale aj lingvistický, ba dokonca právny rozmer. Pokiaľ viete, svätý Metod a jeho žiaci kodifikovali aj prvé právne normy Veľkomoravskej ríše, tzv. Nomokánon. Isté je, že táto tradícia ide stáročiami aj cez katolícku inteligenciu Benedikta Seléšiho, Jána Baltazára Magina, bernolákovcov, Jána Hollého, Štefana Moyzesa, Andreja Kmeťa, Andreja Hlinku a básnikov katolíckej moderny, ale aj cez evanjelických intelektuálov a kazateľov, Daniela Sinapiusa, Daniela Krmana, Jána Kollára, štúrovskú generáciu, Karola Kuzmányho a mnohých ďalších. Nie náhodou Ján Pavol II. svojou encyklikou Slavorum Apostoli povýšil svätého Konštantína Cyrila a Metóda na spolupatrónov Európy.

    Tisíc stopäťdesiate výročie ich príchodu je kľúčovou kultúrnou udalosťou Slovenska v roku 2013. Pýtam sa, ako je na tento fakt pripravená vláda Roberta Fica? Bude pokračovať v prípravnom úsilí predošlej vlády, ktorá začala pripravovať zriadenie štátnej komisie pre koordináciu príprav na veľké jubileum?

    Podľa ostychu voči svätosti týchto veľkých mužov, teraz myslím na to, že napriek tomu, že sú kanonizovanými svätými, v programovom vyhlásení vlády sú uvedení sucho ako Cyril a Metod, podľa toho by som sa nazdával, že vláda potrebuje túto úlohu najmä odfajknúť. A rád by som sa mýlil.

    Dovoľte mi ešte jednu spomienku k tej svätosti. Ja som ju už spomínal aj vo výbore, lebo sa mi vybavila jedna taká spomienka z čias, keď som robil výstavu pražského maliara Otta Janečku, ak sú tu členovia výboru pre kultúru, ospravedlňujem sa, že sa opakujem, tá spomienka je ale veľmi živá. Bolo to pred rokom 1989 a vznikol problém, skôr než sa mohla výstava významného pražského maliara Otta Janečku otvoriť, chodieval ideologický tajomník ústredného výboru, teda okresného výboru strany, ktorý málokedy pozeral na to, čo je namaľované na obrazoch, ale veľmi na to, čo je napísané na štítkoch. A mne sa podarilo z ateliéru majstra Janečku v Svätom Jáne u Sedlčan doniesť obraz s asketickou figúrou muža, ktorý stojí v lese, komunikuje s vtákmi a so šípkami a s plodmi. A ten obraz, keď som sa pýtal Ottíka, hovorím: "Otto, a ten obraz, ako sa bude volať?" Hovorí: "Tak, jak se jmenuje, Svatej František z Assisi." Tak sme ho nazvali, Svätý František z Assisi. A keď prišiel na kolaudáciu výstavy ideologický tajomník a zbadal svätý, tak ako prišiel do tranzu a ako zvykli tykať, mi hovorí: "Sssúdruh, ččččo to je? Kde žijeme? Aká je to spoločnosť? Aký svätý? Aký svätý?" Mal som konflikt s riaditeľom, lebo tá titulka sa musela odstrihnúť, čo som odmietol spraviť, a po dohode s majstrom sme dali názov obrázku Přítel ptáků. Ten obraz mám dnes na stene a pripomína mi tento problém so svätosťou, ktorá, žiaľbohu, sú to svätí, Cyril a Metod sú svätí a nemali by sme mať ostych toto napísať aj v programovom vyhlásení vlády, keď si chceme takúto zásluhu, ktorá ide ponad politiku, samozrejme, privlastniť.

    Na záver, celkom k záveru už len poznámka. Sľubovali ste istoty, ktoré sú v mnohých ohľadoch veľmi neisté. Jedna veľmi dôstojná, leží takpovediac na tácke - hlboká istota kresťanských tradícií bez ohľadu na konfesionálnu príslušnosť, pretože nielen samým chlebom, a ešte na počiatku, to už asi viete, bolo slovo.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami šiesti poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja celkom rád počúvam vaše vystúpenia, pretože sú veľmi pokojné. Sú to vystúpenia s nadhľadom, vystúpenia, ktoré sa na život pozerajú možno z iných súvislostí. A myslím si, že je to obohatením tohto parlamentu. Vaše vystúpenia sú tiež bez urážania iných ľudí, čo je vzácnosť v tomto parlamente. A ja sa tomu teším. Z mnohých vystúpení a napokon aj z vášho však plynie akási snaha nájsť niečo v programovom vyhlásení vlády, čo tam nie je. A ak to tam aj náhodou je, tak je to snaha dokázať, že to malo byť napísané ináč, než je to napísané, iným spôsobom, z iného pohľadu. Pán poslanec, ak by sme takto pristupovali k akémukoľvek dokumentu, vždy si nájdeme niečo, čo v tom programovom vyhlásení nie je napísané podľa našich predstáv.

    Ak teda ste hovorili o vzťahu ku kresťanstvu, k duchovným hodnotám, tak v programovom vyhlásení na mnohých miestach je zmienka o tom, že napr. vláda má záujem na stálom partnerskom dialógu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Podporí starostlivosť o významné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví a napokon je tu viacero zmienok aj o výročí, tisícstopäťdesiatom výročí príchodu svätého Cyrila a svätého Metoda na naše územie. Súhlasím s vami, že mohlo tam byť kľudne napísané svätí, lebo naozaj sú svätí a sú spolupatróni Európy. Ale opäť hovorím, nemôžeme pristupovať k programovému vyhláseniu vlády tak, že tam budeme hľadať, čo tam nie je, skôr sa treba pozrieť na to, čo tam je. A už nemôžem dokončiť, dobre.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Kvasnička, ja vám veľmi ďakujem za vaše fundované vystúpenie, za váš pohľad na kultúru a pripomenutie si naozaj dôležitých kresťanských tradícií v tomto národe. Ďakujem vám aj za to, že ste si spomenuli na Juraja Fándlyho pôsobiaceho v Naháči, a za to, že ste pripomenuli naše záväzky, ktoré vyplývajú zo základnej zmluvy so Svätou stolicou a ostatnými registrovanými cirkvami.

    Chcem však povedať, že nepochybne Slováci si veľmi uctievajú šaštínsku Pannu Máriu, patrónku Slovenska, a v kuloároch som zachytil, že sa hovorí o rušení dvoch septembrových sviatkov. Páni a dámy zo SMER-u, ja viem, že mnohí ste veriaci kresťania, katolíci, chcem v prvom rade vás presvedčiť, požiadať, aby ste sa porozprávali s pánom ministrom Richterom, nech s takýmto návrhom ani neprichádza, lebo kresťania, katolíci takýto návrh naozaj nemôžeme podporiť. Ak to nie je pravda a jednoducho boli to len nejaké šumy, tak budem veľmi rád.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, pripadal som si ako na hodine dejepisu pred dvadsiatimi rokmi na strednej škole. Ďakujem pekne, príjemne som sa cítil a niektoré poznatky som si opäť oživil. Myslím si, že to bolo veľmi dôležité, pretože programové vyhlásenie vlády potrebovalo takúto prednášku z vašej strany.

    Chcel by som ale povedať na margo svätého Cyrila a svätého Metoda, vy spomínate, že tam chýba ten prívlastok svätý. Je to skutočne vážny problém, že to nie je uvedené v tom písomnom materiáli. Myslím si, že vláda Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 dokázala, akým spôsobom si vie uctiť pamiatku týchto dôležitých osôb aj pre dejiny Slovenska, pretože pravidelne usporiadavala oslavy svätého Cyrila a Metoda na Devíne, kde sa zúčastňovala široká verejnosť, mnohé osobností, vás som tam ale nezaregistroval, pán poslanec. Neviem, prečo teraz kritizujete niečo, čo neexistuje. Ja si nespomínam, že by ste v rokoch 2010 - 2012, kedy vaše Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré tu propagujete, bolo vo vláde, žeby ste nejakým spôsobom organizovali takéto významné oslavy na Devíne alebo kde inde v Slovenskej republike. Čiže treba sa najprv možno kriticky pozrieť na seba a potom hodnotiť predchádzajúcu vládu, ktorá si dôstojným spôsobom uctila pamiatku týchto vierozvestov.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka.

  • Pán Kvasnička, ďakujem. Bolo to veľmi hodnotné a malo to úroveň. Ja by som chcel možno zdôrazniť to, že bez nejakého propagovania akejkoľvek viery alebo akéhokoľvek náboženstva a naozaj je tu veľká časť občanov, môžem použiť slovo aj naprieč politickými stranami, ktorí tu žijú, ktorí tu obohacujú spoločnosť, kultúru. Aj včera tu zaznelo niekoľko takých narážok, že Slovenská republika nie je viazaná na žiadnu ideológiu a náboženstvo, tak jest, pravda. Ale v každom prípade veľká časť občanov určite minimálne po kultúrnej stránke sa hlási ku kresťanskej viere a prináša také veľké aj kultúrne obohatenie, tak ako to pán Kvasnička zdôraznil na mnohých a mnohých príkladoch, pre túto spoločnosť.

    Ja by som možno v tejto súvislosti spomenul obľúbené vyjadrenie, že cirkev sa nemá miešať do politiky. V istom zmysle je to pravda a aj samotná cirkev na tom trvá. Ale na druhej strane treba vedieť, že slovo politický, politikum, znamená spoločenský. Cirkev je súčasťou spoločnosti tak ako napríklad ochranári alebo folkloristi. Je to úplne normálne, o to viac teda, že sa k nej minimálne formálne hlási obrovské množstvo ľudí. Takže by som chcel aj apelovať a pridať sa k vystúpeniu pána Kvasničku, aby sme naozaj tieto veci nevnímali ako niečo protikladného alebo niečo rozporného, alebo, naopak, tieto veci neignorovali, aby sme im dali miesto, ktoré im patrí, ani menej, ani viac.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ďakujem za, tak ako moji predrečníci ocenili, hodnotový prínos a hĺbkový prínos vášho prejavu. Mne sa hlavne páčil ten možno historický exkurz, ktorý pre mňa, možno aj pre ostatných kolegov, mal hlavne ten význam, že pozerať sa na históriu ako učiteľku života, ktorá môže priniesť rôzne inšpirácie aj do budúcnosti.

    A zachytil som aj výhrady, ktoré k programovému vyhláseniu vlády máte a s ktorými sa stotožňujem, hlavne v miere konkretizácie konkrétnych vecí. Tak ako ste hovorili na výbore, ostáva len možno v rovine viery pozrieť sa na taký hlavný záväzok, ktorý v tom sektore oblasti kultúry, ktorý v programovom vyhlásení je, kde si vláda uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie významu, absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj, že toto bude vláda napĺňať. I keď konkrétne veci, či už z oblasti podpory možno tých konkrétnych troch, myslím, ktoré ste definovali, a z môjho pohľadu aj viacerých, ako je napríklad ani nespomenutie európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach, ktoré sa bude organizovať, alebo ďalšie, ktoré chcem rozpracovať aj ja, v rozprave neboli spomenuté.

    Za ten historický exkurz, ktorý si myslím, že by sa mohol objaviť vo viacerých prejavoch na základe toho, aby sme sa mohli poučiť, vám z tohto miesta ďakujem a takisto sa pripájam k tomu, že zatiaľ nemám ambíciu podporiť programové vyhlásenie.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Jednou z kľúčových úloh programového vyhlásenia vlády bude sociálny dialóg s dominantnými partnermi, medzi nimi aj s cirkvami, aj v kultúre. Tak to chápem.

    Pán poslanec, je evidentné a jasné z vystúpení opozičných poslancov, že najlepšie sa vládne v opozícii. Neskutočná možnosť tzv. politicko-spoločenskej slobody dáva doslova všetkým vystúpeniam opozičných poslancov krídla a nevyčerpateľné zdroje myšlienkových inšpirácií. Akoby ste boli zabudli, že ste nedávno držali opraty riadenia štátu vo vlastných rukách, a aj námety kultúrnej politiky do programového vyhlásenia ste mohli v predchádzajúcej vláde uplatniť. Nič takého sa ale nestalo. A myšlienky, o ktorých hovoríte, pán poslanec, alebo ste hovorili, sa tam neobjavili. Stať programového vyhlásenia nastupujúcej vlády, že si vláda uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, je, myslím si, veľmi silné konštatovanie. Aj konštatovanie a úloha, že vypracuje, okrem iných, aj stratégiu rozvoja kultúry na roky 2013 až 2020, či zriadi svoj poradný orgán Radu vlády pre kultúru. Sleduje tým ozaj zlepšenie postavenia kultúry v spoločnosti, ako aj vedenia dialógu na túto tému v spoločnosti. Osobne si myslím, že programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry je dobre vypracované a námetovo naznačuje úlohy a ciele, ktoré nemali predchádzajúce programové vyhlásenia.

    Pánovi ministrovi treba len držať palce, aby všet...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Kvasnička.

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcel poďakovať za všetky podporné stanoviská. Zvlášť si cením tie, ktoré mali aj osteň kritiky. Vnímam ho. A ako sľubujem za celé KDH, že sa polepšíme.

  • Smiech v sále.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Fronc.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, aj druhý pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave často zaznelo, že vo všeobecnej rovine sú v programovom vyhlásení mnohé dobré a zaujímavé myšlienky. Ale takisto ako červená niť sa tiahne vystúpeniami opozičných poslancov, že tam chýba, ako to chcete urobiť, aké konkrétne kroky, aké konkrétne opatrenia spravíte. A chýba tam, za čo to chcete urobiť, pretože každý vie, že nič sa nedá robiť za modré oči a čosi stojí.

    Niektorí kolegovia povedali, že sa im v tejto podobe to programové vyhlásenie páči. No musím povedať, že som presne v opačnej pozícii. Práve preto sa mi toto programové vyhlásenie nepáči a prepáčte, pán minister, vy ste predsa len čosi mladší a ja som už pamätník, takže musím povedať, že spôsobom napísania mi pripomína veľmi dokumenty, ktoré vznikali po 12., 13., 14. zjazde Komunistickej strany Československa. A vedeli sme, čo bude o dvadsať rokov, čo bude o päťdesiat rokov z týchto dokumentov, akurát sme nevedeli, čo bude zajtra.

    Ale ja sa zameriam len na jednu oblasť, na školstvo, ktorá mi je blízka. A prvé, čo musím trochu s ľútosťou konštatovať, že z programového vyhlásenia vlády mi vyplýva, že školstvo vôbec nie je prioritou tejto vlády. V tých vypichnutých desiatich bodoch sa vzdelanie a školstvo vôbec nenachádza. Keď hovoríme o tom, aké možnosti, aké stimuly by išli do školstva, nič tam nenájdeme. V 2006. roku ste uvádzali 5 % z HDP, teraz ste sa poučili, vtedy som vám povedal, že to je nereálne, no ale prešli ste úplne do iného extrému.

    A musím povedať, že sú tam iste niektoré veci v tom školstve, ktoré reagujú na čiastkové problémy, a aj vážne. Ale čo mi chýba, je ucelená vízia a pokladám to za premárnenú šancu. A poviem prečo premárnenú šancu. Od roku 1989 bolo tuším jedenásť ministrov školstva, ani jeden z nich takú šancu nemal. Nemal preto, že všetky vlády boli koaličné a musel robiť politické kompromisy, aby dosiahol ciele. Niekedy aj zlé a musel si vybrať, čo je lepšie a čo je horšie, či urobí ten kompromis, alebo neurobí. Tuná je to naozaj jedinečná šanca, a preto to pokladám za premárnenú príležitosť.

    Ešte jednu zmienku. Pán minister Čaplovič sa často odvoláva na fínsky model. Ja by som rád pripomenul, že vo Fínsku investujú viac ako 6 % z HDP do vzdelávania. Je to jedna z krajín, ktorá investuje viac ako dvojnásobok my na Slovensku. A druhá vec je, pán minister presadzuje a hovorí o krokoch, ktoré vedú k tvrdej štátnej regulácii. Musím povedať, že školstvo vo Fínsku je založené na slobodnej voľbe vzdelávacej cesty. Možnože, neviem, či vie, vo Fínsku nemajú ani pevné triedy, ale žiaci postupujú v skupinách podľa toho, ako napredujú v danom predmete. Čiže je bežné, že mentálny, ja neviem, šiestak chodí s ôsmakmi v skupine a podobne, a pravidelne sa samozrejme v šesťtýždňových intervaloch testuje ich postup ďalej.

    Takže keď som povedal a povedali to viacerí, že programové vyhlásenie je písané vo veľmi všeobecnej rovine, tak, žiaľbohu, školstvo sa nejakým výrazným spôsobom z tohto nevyníma. A ja poviem, áno, sú tam viaceré veci, s ktorými súhlasím. Zlepšiť kvalitu vzdelávania? Kto by nechcel? Zlepšiť spoločenské postavenie učiteľa? Všetkými desiatimi. Zlepšiť uplatnenie absolventov na trhu práce? Áno. A neviem, v oblasti vedy a výskumu prehodnoť strediská excelentnosti. Áno. Ale ako to chcete urobiť a kde na to vezmete peniaze, o tom nenájdete v programovom vyhlásení ani len jednu zmienku.

    A chcem sa aj k niektorým konkrétnym veciam vyjadriť. A tu hovorím trošku s plusmi, keď kritizujú mnohí ministra Čaploviča, že aspoň v ústnom prejave povedal niektoré veci, ako si to predstavuje, že to bude robiť. Pretože viacerí páni ministri doteraz mlčia ako v hrobe. Nesúhlasím v mnohých z nich, veciach, ale povedal to, a uvediem niekoľko z nich, ktoré sú tam.

    Zjednodušiť a riešiť otázku kreditov. No musím povedať, že tá myšlienka kreditov v zásade bola dobrá, ale zákonom, ktorý prijala Ficova vláda, urobilo sa to, že kredit sa stal pre učiteľov najnenávidenejší pojem. Áno, treba to zmeniť, pretože stalo sa to, že nič iné učitelia pomaly nerobia, len naháňajú kredity, miesto toho, aby učili.

    Hovorí sa o tom, že áno, treba, aby v grantových komisiách, aby v akreditačnej komisii boli zahraniční experti. Ale zákonom za vašej vlády sa z akreditačnej komisie odtiaľ vyparili. Dokonca v Stratégii 2020, ktorú predkladal pán premiér, som ho na to upozornil, že toto sa deje, a v Stratégii 2020 bolo uvedené, že tam majú byť tí experti, napriek tomu v legislatíve ste ich odtiaľ vyhodili.

    Pán minister Čaplovič hovoril o zavedení povinnej matematiky ako maturitného predmetu, čo vyvolalo búrku. Musím povedať, že matematiku, a bolo nemálo ministrov, ktorí boli matematici alebo fyzici, nezavádzali nazad, ani Ftáčnik to neurobil, ani Szigeti, ani Pišút, ani ja. Ale v dvetisíc piatom bolo to nastavené tak, že v maturite každý študent musí maturovať z jedného prírodovedného predmetu, nemusela to byť práve matematika, mohla to byť fyzika, chémia, prírodopis a podobne. No veď predsa viac ako tretina časovej dotácie na školách, ktoré majú vo výučbe, sú prírodovedné predmety. A tejto oblasti sa vyhneme? V tomto, nemusí to byť matematika, ale v tom súhlasím. Žiaľbohu, kedy to vypadlo? Aha, za vašej vlády v roku 2006 - 2010. Viete, môžete povedať, že to navrhoval všetko minister Mikolaj, ktorý bol zo strany SNS. Bola to vaša vláda a ja hodnotím jedno, že tieto chyby uznávate a že jednoducho ste ochotní ich napraviť. To je pozitívum.

    A teraz pár poznámok k financovaniu škôl, normatívnemu financovaniu. Viete, v živote je tak, že ľudia sa naučia využívať a niekedy aj zneužívať systém. A spôsob financovania, áno, chce to, aby bol prehodnotený, je to potrebné, ale vo vašom vládnom období 2006 - 2010 som dal návrh zmeny zákona o financovaní, aby časť finančných prostriedkov išla nielen na žiaka, ale na základe objektívnych, kvalitatívnych výsledkov v celoštátnych meraniach. Myslím si, že toto je cesta, ktorá by mohla pomôcť. Musím povedať, že to, čo je v programovom vyhlásení, že financovať aj na triedu, pokladám za nie dobrý nápad. Trieda je záležitosť vyslovene riaditeľa školy, to nie je záležitosť ministerstva a ministra a tadiaľto si myslím, že cesta nevedie. A dve veci, ktoré musím povedať, ktoré zazneli dnes skôr ústne, priemer do 1,5 na prijímania a kvórum 5 percent. Nuž, neviem. O čo ide? Ide o štátnu reguláciu, iste, ale musím povedať, že ten výsledok bude znamenať, ak sa toto urobí, tak obrovský priestor pre korupciu, tak ako to bolo. Áno, jednoducho nezabránite tomu, pretože rodičia chcú dostať svoje dieťa na školu a jednoducho to budú robiť a som zvedavý, že či sa to nakoniec stane, v Bratislave špeciálne, kde, pán kolega, viete, že tu je okolo 20 percent, ešte dokonca viacej detí, ktoré chodia na gymnázium. Je to zlé číslo. Áno, súhlasím s tým, ale cesta nevedie tadiaľto. Táto cesta vedie podľa mňa naozaj k zlému a ku korupcii.

    K vysokým školám. No tak isto sú tam veci, s ktorými vo všeobecnej rovine súhlasím, len to sú nelacné veci a neviem, ako to chcete urobiť. Zamedzenie úniku mozgov, zlepšenie kvality profesorov, to všetko stojí nemalé peniaze. Alebo príchod kvalitných študentov z tretích krajín.

    Veľmi kvitujem, čo tam je, jednu vec, ale tú sa pokúšali už viacerí ministri robiť, a budem rád, keď sa podarí, aby konečne aj štátne orgány, nech pôsobí na kolegu Richtera, pán minister Čaplovič, aby dosiahli aspoň v štátnej správe, aby bakalársky titul sa stal plnohodnotným a nie na veci, kde na to štát nepotrebuje, stále je podľa tých oficiálnych kvalifikačných tabuliek ministerstva práce a sociálnych vecí požiadavka magisterské vzdelanie. Tak sa ďalej nedostaneme. Áno, to tu zaznelo, že viac ako 60 percent vysokoškolsky vzdelaných v západných krajinách, konkrétne v anglosaských, sú tí, ktorí majú bakalársky stupeň, ale ten bakalársky stupeň im na to aj stačí. A tu ani v štátnej správe im to nestačí. Takže táto vec, keď sa podarí, ocením ju.

    A jedna vec, už keď sa blížim k záveru, pretože nechcem dlhšie hovoriť ako desať minút a už som prekročil ten čas. Ja som s pánom ministrom približne v rovnakom veku, ale myslím si, že sa v jednej veci výrazne líšime. On a vy veríte na cesty tvrdej štátnej regulácie, na usmerňovanie, na riadenie, tak ako to bolo pred rokom 1989. Ja verím na slobodu a zodpovednosť každého. Nehovorím, že niektoré veci netreba aj do istej miery usmerňovať, ale iným spôsobom. V prvom rade cez motiváciu ľudí, nie cez príkazy, cez motiváciu. A spomeniem, Transparency International uviedlo, keď sme skončili vo vláde, najviac kde klesla korupcia. Jedným z tých rezortov bolo školstvo. Nie kvôli tvrdým zásahom, ale pretože záujmom školy sa stalo prijímať žiaka a nie odmietať ho a brať za to pre niektorých ľudí, ktorí majú k tomu náchylnosť, úplatky, pretože ten žiak bol aj nositeľom peňazí pre školu. Čiže bola to cesta motivácie. V túto cestu ja verím, v slobodu a zodpovednosť jednotlivca. V tom myslím, že sa líšime. A v tom sa líši, ale chcel by som trošku varovať a upozorniť pána ministra, aj dnešná generácia, ktorá je až možno moc vysadená proti príkazom, nariadeniam a skôr je za to, aby sme sa uberali cestou slobodného rozhodovania. A keď chceme ovplyvniť veci, tak cestou motivácie.

    Na záver, áno, v programovom vyhlásení je aj množstvo dobrých úmyslov, nekonkrétnych, bez toho, ako a za čo, ale je. Len ja by som rád skončil známou vetou: Dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami šiesti poslanci, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec, nerozumiem naozaj celkom tomu, ako to vlastne chcete vyriešiť, lebo vy popierate aj dobré úmysly. Čiže mali tam byť asi uvedené zlé úmysly. Dokonca ste povedali, že vám to pripomína dokument z obdobia 12. a 13. zjazdu, a vzápätí ste v závere povedali, že oceňujete mnohé dobré veci, ktoré sú tam spomenuté, dokonca ste spomínali aj systém bakalárskeho vzdelávania. Tak ja potom neviem z vášho vystúpenia, či teda je to dokument z 12. zjazdu alebo to nie je dokument z 12. zjazdu. Alebo ste chceli len zámerne ideologicky dehonestovať tento dokument, pritom viete, že tento dokument je strategický a musí mať takéto formulácie. Napokon pozrite si vaše vlastné programové vyhlásenie vlády, za ktoré ste vy hlasovali.

    Ale vrátim sa k tomu školstvu, o ktorom ste hovorili, že sú tam nekonkrétne veci uvedené. Prečítajte si state, napríklad týkajúce sa odborného vzdelávania. Vaše videnie je také, že cesta motivácie na žiaka. Nuž, normatív je tá motivácia? Že chcem žiaka za každú cenu, lebo je nositeľom peňazí? A potom sme na gymnázia dostávali študentov, ktorí na to nemali. Vy hovoríte o korupcii už dopredu, tak preto tam berme aj trojkárov.

    Alebo vaše videnie je také, že popri tom liberálnom vzdelávaní je potrebné, aby tu povznikali súkromné školy a každý nech sa nejakým spôsobom už postará, pretože dôležitá je motivácia. Ale kvalita nám kdesi chýba. Práve naopak, pán poslanec, ja si myslím, že v tomto vyhlásení sa o školstve hovorí úplne jasne o tom, ako deformácie práve v odbornom vzdelávaní, aj v stredoškolskom vzdelávaní odstrániť, a preto ho veľmi, veľmi oceňujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, takisto by som sa pridal k reakcii na vaše vystúpenie, pretože niektoré veci ma zaskočili. Ten váš úvod nebudem komentovať, o tých zjazdoch a podobne, zrejme to máte nariadené od predsedu KDH, aby ste takto v každom príspevku vystupovali, a je to už komické. Skutočne je to komické.

    Ale vyjadrím sa možno k tým odbornejším veciam, ku ktorým ste sa vyjadrovali, a ktoré ma teda veľmi, veľmi zaskočili. Ako príklad ste si vybrali Fínsko, kde ste ale zabudli povedať aj B, že vo Fínsku je zhruba jedno percento súkromných škôl, ktoré vôbec nie sú financované zo štátneho rozpočtu, to je veľmi dôležitá vec.

    Druhá vec, kritizujete prijímanie žiakov na gymnáziá, kde by jedna z podmienok mal byť dosiahnutý priemer, mám taký pocit za ročníky 6 až 9 maximálne 1,5. Prosím vás pekne a odpovedzte mi potom vo vašej reakcii, a mňa by veľmi zaujímalo, že ako chcete dosiahnuť vlastne tú kvalitu vzdelávaných žiakov na gymnázium, pretože všetci vieme, že gymnáziá boli vždy považované za určitú špičku v rámci stredoškolského vzdelávania žiakov. No a neviem si teda predstaviť, vy súhlasíte s tým, čo momentálne je dnes na gymnáziách? Akí žiaci sa tam dostávajú? Že tam ide s priemerom 2,9 - 3,2. To sú bežné veci!? Veď dnes funguje systém, ak ma nevezmú na gymnázium a mám priemer zlý, to znamená nejakých 2,5 a horší, no tak idem, idem na súkromné gymnázium, kde ma radi vezmú, pretože súkromné gymnáziá sú financované zo štátneho rozpočtu alebo z VUC-iek tým istým spôsobom, ako sú aj štátne gymnáziá financované. Toto je dobrý spôsob podľa vás? Toto sú tie ušetrené financie zo štátneho rozpočtu? Ja si myslím, že ste skôr mali poukázať na tento systém, že treba ho nejakým spôsobom prerobiť a možno zracionalizovať, čo ste ani vy počas vášho pôsobenia ministra školstva Slovenskej republiky nespravili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len jednu vec vám vyčítam. No, nevyčítam, konštatujem, že jedna vec mi vadí na tom, čo ste povedali, pán kolega Fronc, vy stále, a nielen vy, ale aj iní kolegovia, konkrétne z KDH, vy sa stále proste vyhovárate na to, čo všetko a čo všetko ste nemohli spraviť len z toho dôvodu, že ste boli v koalícii, v nejakej koalícii. Ale vy keď ste boli v tej koalícii, tak ste sa nesťažovali, že to nemôžete spraviť, lebo ste práve v tej koalícii. Vy sa na to sťažujete až teraz. A to sa mi zdá, nehnevajte sa, pán kolega, trošku, trošku nekorektné. Nechcem sa expresívnejšie vyjadrovať preto, lebo vtedy takisto sme sa o tých veciach mohli baviť a takisto ste mohli povedať, je to náš názor, ale nepresadili sme ho, preto lebo bolo pre nás dôležitejšie, aby tá koalícia, ktorá aj tak padla, sa udržala. Dnes nadávate jeden na druhého, vy nadávate na bývalú koalíciu, bývalá koalícia nadáva na vás a všetci tvrdíte, aké je to fantastické, že my v tej koalícii nie sme a aké to máme oveľa jednoduchšie napriek tomu teda, že predkladáme nejaké návrhy a vám, vás žiadame o spoluprácu. Žiadali by ste o spoluprácu vy nás? Alebo žiadali ste o spoluprácu vy nás, keď ste boli v koalícii? Nie, vykašlali ste sa na to, ale vám nebráni dnes na tú koalíciu nadávať. Toto považujem, pán kolega, trošku za nemiestne, respektíve až nekorektné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto si myslím, na rozdiel od vás, pán poslanec, pán exminister, že toto programové vyhlásenie jasne deklaruje, že školstvo je pre našu vládu prioritné. Myslím, že reforma, spomínaná reforma priniesla pre regionálne školstvo aj rad pozitívnych zmien, ktoré posunuli naše školstvo vpred aj napriek nedostatkom, o ktorých vieme a ktoré sa mali riešiť už za predchádzajúcej vlády.

    Po prvé si treba uvedomiť, že reformu školstva si vyžadovala samotná doba, nakoľko celé regionálne školstvo bolo riadené všeobecne záväznými právnymi predpismi a vykonávacími predpismi z obdobia pred rokom 1989. A vy takisto veľmi dobre viete, že napríklad školský zákon bol 18-krát novelizovaný do roku 2007.

    K samotnému obsahu by som chcela podotknúť, že na jeho plánovaní sa zúčastňovali aj desiatky učiteľov, stovky učiteľov z celého Slovenska, nielen zamestnanci ministerstva. Nuž a v predkladanom programovom vyhlásení, myslím, že treba naozaj vysoko oceniť to, že sa zaoberá a dosť podrobne problematikou odborného vzdelávania v komplexnom pohľade a v systémovom riešení nedostatku kvalifikovaných zamestnancov v jednotlivých odvetviach nášho hospodárstva, čo považujem za výrazný posun v porovnaní s riešeniami predchádzajúcej vlády.

    Takisto držím palce pánovi ministrovi pri uskutočňovaní jeho zámerov a ja verím, že urobí všetko pre to, aby sa ďalší rozvoj výchovy a vzdelávania našej mladej generácie, čo najlepšie rozb...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, som veľmi rada, že ste uznali, že normatív na žiaka bol jednou z príčin výrazného úpadku školstva. Ja keď som toto hovorila pred piatimi rokmi, či už na výbore alebo v médiách, tak som bola pomaly obvinená z kacírstva, ale vidím, že poznanie sa vyvíja aj u vás. Veľakrát ste mi povedali, či to myslím vážne, takéto slová vtedy.

    A ďalej, povedali ste, tiež vítam váš posun, že bakalársky stupeň by mal byť plnohodnotný, a toto vítate v programovom vyhlásení vlády. Ale potom mi vysvetlite, prečo ste pri prijímaní, či už zákona o štátnej službe za vašej, za vášho pôsobenia vo vláde, či už ako štátny tajomník školstva alebo ako minister školstva ste proti tomu neprotestovali? Vyslovene v týchto zákonoch, následne aj v zákone o zamestnávaní zamestnancov pri prácach vo verejnom záujem ste trvali na tom, aby mali všetci zamestnanci vysokoškolské vzdelanie minimálne druhého stupňa. Takže vy ste sa na tom priamo podieľali, aby sa bakalársky stupeň vzdelania nepovažoval za plnohodnotné vysokoškolské vzdelávanie. Hoci, ako ste povedali, skutočne v krajinách starej Európy väčšina vysokoškolsky vzdelaných, viac ako 50 percent, má práve bakalársky stupeň vzdelania.

    A ešte jedna vec. V roku 2002, keď ste začali byť ministrom školstva, na Slovensku bolo dvadsaťdva vysokých škôl. Keď ste odchádzali z vlády na Slovensku bolo tridsaťštyri vysokých škôl. Za vlády Roberta Fica nevznikla ani jedna vysoká škola. Za rok pôsobenia vlády Radičovej, hneď za prvý rok, na Slovensku vznikli dve nové vysoké školy. Mimochodom, jedna sa týka masmediálnej komunikácie. Skutočne, toto na Slovensku potrebujeme najviac.

    Ďakujem.

  • Múdri ľudia hovoria, že vzdelávanie mladých ľudí je veľmi dôležité najmä v štyroch oblastiach. V matematike, o tom ešte poviem, v klasickej hudbe vzhľadom na rozvíjanie citu a duchovných vecí, v histórii, aby mladí mali vedomie, že nezačínajú na zelenej lúke, ale všetko tu už niekedy bolo, a po štvrté, základné informácie o náboženstve, že existuje aj niečo nad nami. Ako bývalý matematik by som chcel obhájiť miesto matematiky u nás, jej väčšiu rolu na školách. Nie ako strašiaka, ako formu myslenia, nie ako vzorce a dril, ale snahu o abstraktné myslenie, rýchle pamätanie, asociatívny prístup k vedomostiam, vhodné štrukturovanie informácií, rýchly prístup k údajom, ale aj vlastnosti ako výdrž, systematickosť, húževnatosť, trpezlivosť, pracovitosť a tak ďalej. Všetko toto sú atribúty inteligencie, ale aj kvalifikovaného prístupu k počítačom, bez ktorých si dnes nevieme nič teda predstaviť.

    Záverom by som povedal, že tieto vlastnosti sú každému nutné v živote. V každom povolaní, aj v politike. Preto nebojme sa matematiky a dajme jej to miesto, ktoré jej v našich školách patrí.

  • Pán poslanec Fronc, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem za pripomienky. Niekoľko reakcií.

    Pán kolega Blanár, je mi tak trochu ľúto, že sme z tej istej školy a vy istým spôsobom ako študent, pretože vidím, že má pravdu terajší pán minister Čaplovič, že matematika je potrebná, pretože vy neviete ani implikáciu urobiť poriadne. Ale to tu sa môžeme porozprávať.

    Pán kolega Jánoš, ja som slobodný človek a rozhodujem sa podľa svojho presvedčenia, aj hovorím, mne to nikto neprikazuje, ale beriem, že podľa seba súdim teba. Takže asi vy tento problém v strane máte.

    Pán kolega Jarjabek, rád som, že ste prehovorili, a ja pripomeniem. Že som nežiadal o podporu? Ja som navštívil vtedy váš poslanecký klub. Prijal ma poslanecký klub, keď som predkladal zákon o vysokých školách, aj terajší váš pán predseda Fico. Bol som u vás na Súmračnej. Žiadal som. To je prvá vec. A druhá vec, že som nepovedal koaličným partnerom? No, pán kolega Jarjabek, trošku sa nepamätáte. Ja som nie že nepovedal, ja som predložil zákon, o ktorom som bol presvedčený, vysokoškolský, že je správny, a koaličný partner, ak si spomeniete, áno, hlasoval dokonca proti môjmu zákonu. Čiže ja som išiel ďalej. Nemyslím si, že pamäť by mala byť až taká krátka.

    A kolegyňa Nachtmannová, ja som neuznal, že to bol zlý model. A spýtajte sa vašich kolegov, ktorí sú v praxi starostovia, že to bol dobrý model. Akurát som povedal, že ho treba poopraviť. A čo sa týka zákona o štátnej službe, takisto veľmi krátka pamäť. Zákon o štátnej službe predkladal váš kolega a presadili ste ho vtedy vy. Bol to kolega Magvaši v roku 2001, minister bol vtedy Ftáčnik. Takže vaša pamäť je asi trošku krátka. Je mi to ľúto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Simon.

    Ešte predtým chcem požiadať členov grémia, aby po prerušení sme sa stretli o 12.00. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme možnosť prerokovať programové vyhlásenie vlády, ktorá dnes sa uchádza o dôveru parlamentu a o naplnenie svojich vlastných cieľov.

    Musím sa úprimne priznať, že programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu je príliš všeobecne koncipované. Očakával som viac konkrétnejších záväzkov a riešení. Strana, ktorá sľubovala istoty občanom Slovenskej republiky, nie je v stave dať jasné ciele a jasné istoty. Jedno je isté, že aj ten najkonkrétnejší vládny program má význam len vtedy, keď existuje vôľa, sila a odhodlanie ho zrealizovať. Preto samovláda SMER-u bez koaličného partnera má vysokú zodpovednosť, pretože aj takto všeobecne koncipovaný vládny program bude podliehať a doliehať na každého občana tejto krajiny v podobe nielen napĺňania programového vyhlásenia vlády, ale aj aktuálnych rozhodnutí, za ktoré táto vláda historicky sama v samovláde bude niesť zodpovednosť.

    V mojom vystúpení sa chcem viac zamerať na zhodnotenie hlavne časti pôdohospodárstva, reagujúc aj na slová pána premiéra v oblasti potravinárstva, ako aj konštruktívne pohľady na riešenie uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka na území Slovenskej republiky. Už aj vzhľadom len k tomu, že v predchádzajúcej vláde som mal tú možnosť zastávať túto funkciu. Citujem z programového vyhlásenia vlády: Vláda bude rešpektovať programové dokumenty Európskej únie. Takýto prístup považujem sčasti za pozitívny, i keď z aktuálneho pohľadu je táto správa negatívnou správou pre veľké farmy Slovenskej republiky. Uvediem aj dôvod tohto konštatovania. Podľa slov ministra sa nemusia naši farmári obávať prostriedkov na veľké dobytčie jednotky, dostanú ich v tomto roku v auguste, tak ako v minulom roku. So záujmom budem sledovať, či sa to tak stane. Skôr som presvedčený, že sa to tak nestane. A to z toho dôvodu, že Slovenská republika bude musieť uplatňovať takzvanú moduláciu, ktorá by nemala byť platná pre nové členské krajiny, ako je Slovenská republika. A túto skutočnosť som uviedol aj pánovi ministrovi, keď preberal odo mňa funkciu ministra alebo pozíciu ministra, nakoľko prístupová zmluva ešte z roku 2002 dáva pre Slovenskú republiku možnosť doplácať do roku 2013 presne stanoveným finančným mechanizmom a toto opatrenie je v rozpore. Preto so záujmom budem čakať, či farmári budú mať svojich 18 mil. eur alebo nie.

    Oblasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020 považujem za oblasť, kde vôbec by sme nemali súperiť na slovenskej politickej scéne z hľadiska opozície a koalície alebo vládnej strany. A to z jedného jediného dôvodu, máme tam spoločného, v úvodzovkách, nepriateľa, ktorým je európska dvadsať sedmička, v jeho podobe politiky, ktorú bude uplatňovať na Slovenskú republiku. Práve preto považujem za nesmierne dôležité, aby sme nachádzali aj spoločné stanoviská. Musím v tejto chvíli povedať, že oceňujem prístup ministra a vlády, že pokračuje v tých istých stanoviskách, ktoré reprezentovala predchádzajúca vláda v predchádzajúcich mesiacoch.

    Rád by som doplnil informácie pána premiéra o tom, či a ako sa rokovalo v záujme Slovenskej republiky. V prvotnej fáze politických diskusií o budúcej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky možnože riadenie tieňovej vlády nevytvorilo dostatočný priestor, aby tieňový kabinet si všimol kroky, ktoré vykonala predchádzajúca vláda. Od nástupu do funkcie ministra som v plnej miere uplatňoval princíp, ktorý dnes preferuje aj samotný premiér tejto krajiny, ktorý spočíva v tom, že Slovenská republika je príliš malou krajinou na to, aby presadzovala svoje záujmy bez spojencov v rámci Európskej únie. Práve preto vznikla ešte na jeseň 2010 Bratislavská deklarácia, ktorú podpísali ministri, okrem Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. A bola to prvá iniciatíva, ktorá išla zo Slovenska preto, aby sme spoločne vystupovali voči reformným krokom Európskej únie tak, aby sme presadili naše záujmy. Práve v tomto dokumente je obsiahnuté aj odstránenie historického princípu, či odstránenie diskriminačných prístupov k novým členským krajinám.

    Za ďalší významný krok považujem vytvorenie takzvanej blokačnej menšiny na uplatňovanie alebo zabránenie zastropovaniu našich veľkých fariem. Bol to prvýkrát historický úspech, kde nielen nové členské krajiny, ale aj niektoré zo starých členských krajín sa dokázali dohodnúť. Slovenská republika, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko vytvorili blokačnú menšinu a dnes viac s než pravdepodobnosťou je možné prehlásiť, že zastropovanie v rámci Európskej únie uplatňované nebude, pretože táto blokačná menšina dnes ešte stále existuje, ale je treba, aby vláda pokračovala v týchto pozíciách a utvrdzovala túto pozíciu vo vzťahu k ostatným krajinám, ktoré dali takýto spoločný záväzok, pretože potom nevieme dosiahnuť takýto cieľ.

    Možno len pre zaneprázdnenosť pána premiéra ušlo jeho pozornosti, že aj zo strany pána prezidenta som bol kritizovaný za účasť v Európskom parlamente, kde som obhajoval záujmy Slovenskej republiky v spolupráci so samosprávou, aj na pôde Európskeho parlamentu. Nové opatrenia, ktoré si vláda dala do programového vyhlásenia vlády, sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda. A mnohé úlohy už takmer sú splnené. Citujem: Zmeny vnútroštátnych predpisov, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie. Už dnes môže vláda konštatovať splnenie tohto cieľa, nakoľko v prvom polroku 2011 vláda Ivety Radičovej prijala zmenu zákona o potravinách, kde zrušila potravinové kódexy a nahradili ich, potrebnú časť, vyhláškami, ktoré sú účinné, a časť z nich je v notifikačnom procese a treba už len proces ukončiť a zverejniť tieto dokumenty. Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, odstránenie diskriminačných prístupov, ako aj riešenie postavení aktívnych farmárov, či zazeleňania sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda.

    Očakával som, že vláda bude reagovať aj na potrebu zmeny spôsobu rozdelenia prostriedkov na území Slovenskej republiky, a nielen vo vzťahu Slovenská republika a Európska komisia, k zvýšeniu prostriedkov pre Slovenskú republiku. Odstránenie takzvaného historického princípu Slovenská republika potrebuje nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale aj vo vzťahu Slovenská republika - Slovenská republika.

    Dovoľte, aby som sa vrátil trošku k histórii. Mal som tú možnosť tvoriť ten systém, ktorý dnes platí v oblasti pôdohospodárstva, v rokoch 2002 - 2003. To, čo dnes máme, bolo to najmenšie zlo, ktoré sme vtedy mohli urobiť, aby naše poľnohospodárstvo neľahlo popolom. Pretože predchádzajúci ministri nezabezpečili dostatočnú prípravu na vstup do Európskej únie. Nikdy som nepovedal, že tento systém mal zostať nemenný na desiatky rokov. Mali sme možnosť v roku 2010, teda od 1. 1. 2010 prejsť na takzvanú platbu na farmu, kde by sme mohli podporiť intenzívnu výrobu, tú časť, kde sa vyrába viac potravín, kde sa zamestnáva viac ľudí. Nestalo sa tak. Dnes som očakával, že táto vláda do programového vyhlásenia vlády zakomponuje takúto potrebu, a to hlavne preto, lebo spoločná poľnohospodárska politika sa zmení a od 1. 1. 2014 ju budeme musieť modifikovať aj v podmienkach Slovenskej republiky. Citujem: Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä zvýšením živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírode znevýhodnených horských a podhorských oblastiach oviec a kôz. Tento cieľ je tiež takmer splnený. Len treba dokončiť notifikačný proces na schému štátnej pomoci na základe skupinových výnimiek, kde je možné vytvoriť pracovné miesta s podporou na obdobie jedného roka. Je to program, ktorý som nazýval program vidieckej zamestnanosti, a v štátnom rozpočte na rok 2012 je vyčlenených na tieto účely 2 mil. eur.

    Vláda bude ochraňovať pôdu pred neodôvodnenými zábermi. Tento záväzok si vláda už splnila. Keď existovala prvá Ficova vláda, keď zaviedla poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, paradoxne, vďaka tomuto zákonu sa zvýšil záber najkvalitnejšej pôdy na území Slovenskej republiky.

    Ďalší záväzok: Urýchliť postup usporiadania pozemkového vlastníctva. Chápem tento cieľ, ale nechápem kroky ministra, keďže pozastavil vykonávanie obstarávania pozemkových úprav, ktorý proces je zložitý. Je ho treba verejne obstarať, je treba zhotoviť, zapísať v katastri nehnuteľností a zúčtovať a to všetko do roku 2015. Pričom táto práca je časovo náročná. Ešte dnes existuje 30 mil. eur z európskych zdrojov na tieto účely. Je to historická šanca. Pokiaľ Slovenská republika ho nevyužije, tak hrozí, že už nikdy viac Európska únia nám neumožní poskytnúť peniaze na pozemkové usporiadanie, na sceľovanie pozemkov na území Slovenskej republiky.

    Vláda urýchli riešenie reštitúcií. Dúfam, že sa to tak stane, pretože za predchádzajúce dva roky sa práca na Slovenskom pozemkovom fonde rozbehla, reštitúcie sa riešili, dnes je pozemkový fond opäť paralyzovaný. Ja len dúfam, že nebude tak, ako za prvej Ficovej vlády, že zo štyroch rokov tri roky pozemkový fond bol paralyzovaný.

    Potravinárstvo a domáce potraviny. Som nesmierne rád, že aj premiéri si, premiér tejto krajiny si uvedomuje dôležitosť výroby domácich potravín a ich podiel na slovenskom trhu. Preto ako bývalého ministra ma teší, že chce vláda pokračovať v znižovaní zahraničnoobchodnej bilancie agropotravinárskych komodít aspoň tempom, ktorým sme riešili my v roku 2011, a to bol medziročný pokles o 199,5 mil. eur. Taktiež ma teší, že táto vláda mieni pokračovať v procese predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorým sme zlepšili systém predaja z dvora, ktorý dnes rieši všetky komodity, nielen vybrané časti. Takže vláda túto oblasť môže opätovne označiť za splnenú. Taktiež je to možné povedať, že tento cieľ je splnený, pretože výzva z februára 2012 vytvorila priestor na podporu tohto systému, kde sa prihlásilo šestopäťdesiattri žiadateľov na celkový objem finančných prostriedkov 32 mil. eur, pričom sa zaviazali, že v roku 2012 vytvoria tisícstopäťdesiatri pracovných príležitostí. To znamená, že toto je tiež výsledok, ktorý táto vláda preberá a môže označiť za spravený.

    Vláda zvýši propagáciu, podporu domácich potravín. Zostáva mi len dúfať, že zavedenú značku SK kvalita v plnej miere využije v prospech tohto cieľa. So záujmom očakávam, ako naplní vláda záväzok efektívnejšieho hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu. Skúsme sa pozrieť na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorý je pýchou tejto krajiny. Predchádzajúcej vláde sa podarilo pri poklese ťažby o 700 tis. metrov kubických medziročne dosiahnuť zisk pred zdanením 18 mil. eur. Tento podnik v tomto roku odvedie do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, z ktorých 10 už by malo byť, podľa mojich informácií, aj na účte v Štátnej pokladnici. Dokázal znížiť pohľadávky po lehote splatnosti medziročne o 1,2 mil. eur, pričom nemá žiadny úver, ani žiadne nedobytné pohľadávky. Viac ako 2 mil. eur použil na preventívne protipovodňové opatrenia na správu drobných vodných tokov, ktoré dnes sa tu už spomínali, na ktoré v predchádzajúcom období sa nedávali peniaze. Je len treba pripomenúť si rok 2009 - 2008, keď štátny podnik žiadal o pomoc od štátu 66 mil. eur. V roku 2009 pri vyššej ťažbe štátny podnik dosiahol len 322 tis. eurový zisk. Je otázne a budem so záujmom sledovať, ako sa bude vyvíjať správa tohto štátneho podniku a či naozaj bude slúžiť v prospech občanov Slovenskej republiky.

    Vláda zabezpečí kompenzáciu pre lesníkov a správcov za environmentálne služby. Opäť tento cieľ, musím konštatovať, že je viac-menej zabezpečený, pretože dnes legislatívne zázemie existuje. Ale so záujmom budem sledovať, ako naplní jeho finančné naplnenie. Pretože tá v predchádzajúcom období nikdy nenašla, pretože je taká vysoká, že potom by sme museli šetriť buď na zdravotníctve, alebo v sociálnej oblasti a v ďalších oblastiach. Vláda si dala záväzok, citujem, pri zvyšovaní zamestnanosti najchudobnejších lesnatých regiónov Slovenska vláda využije ekonomické a právne nástroje na podporu rozvoja neštátneho lesníckeho sektora ako strategického partnera štátu. Áno, chvályhodné, ale kladiem si otázku, prečo iba neštátneho? Prečo nie aj štátneho? Keď takmer 50 % územia lesov sú štátne. Veď skúsme sa len pozrieť, že na preventívne protipovodňové opatrenia v minulom roku štátny podnik vytvoril päťstotridsaťdeväť pracovných miest. Už v tomto roku vytvoril ďalších tristo. Prečo vláda nechce ísť touto cestou a využiť priamo inštitúcie alebo podniky, ktoré má vo svojom portfóliu a kde má priamy dosah?

    Záväzok vlády zvýšiť efektívnosť využívania domácich zdrojov surovín. Áno, kvitujem. Bez podpory a ochrany prvovýrobcov si to neviem ale predstaviť, nakoľko prvovýrobcovia energií sú nútení znižovať ceny vstupov, za ktoré už výrobcovia biomasy nie sú schopní produkcie. Bez riešenia tejto otázky elektrárne na biomasu nebudú mať základnú surovinu. Vláda má taktiež záujem podporovať bioplynové stanice. Áno, chce dať tejto oblasti vysokú podporu. A ako bývalý minister hovorím, áno, ale nie ako prvotný cieľ, ale ako hnojná koncovka, ako prilepšenie na spracovanie a ochranu životného prostredia, ako ďalšiu pridanú hodnotu do procesu pracovných príležitostí aj v oblasti živočíšnej výroby. Prečo znižuje podiel produkcie potravín táto vláda opatrením, keď zaberá obrovské plochy intenzívnej dobrej pôdy na výrobu a produkciu energií namiesto potravín?

    Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril aj k oblasti rozvoja regiónov a regionálneho operačného programu. Za nedostatočné považujem riešenie nadkontrahácie v tejto oblasti. Vláda Ivety Radičovej zdedila po vláde Roberta Fica nadkontraháciu v objeme 354 mil. eur. Zopakujem toto číslo - 354 mil. eur. To sú záväzky, za ktoré vláda, aktuálna, musí zaplatiť tá predchádzajúca. A nám sa podarilo znížiť tento záväzok o 254 mil. eur. Zostáva ešte 100 mil. eur, ktoré sú nekryté, a to sú oblasti obcí, kde sú záväzky na budovanie škôl. Vláda dnes, ako máme možnosť, už rieši realokáciu, ale nie do tejto oblasti. Kladiem si otázku, ako mieni vláda zabezpečiť týchto 100 mil. eur, ktoré už dnes chýbajú obciam a mestám za zaplatenie faktúr za školy, ktoré zdedili paradoxne po predchádzajúcej Ficovej vláde. Zdá sa mi, že tieň minulosti túto vládu dobieha. A taktiež považujem za nedostatočné reflektovanie na prioritné oblasti, na ktoré sa vláda mieni zamerať z hľadiska kohéznej a štrukturálnej pomoci na obdobie 2014 - 2020. Princípy, ktoré vláda uplatňuje na zníženie regionálnych rozdielov, takmer vôbec neriešia regionálne rozdiely na úrovni okresov. Namiesto toho, aby sme možno posledné eurofondy využili na zníženie regionálnych rozdielov, tak sa mi zdá, že chce vláda smerovať presne opačne. Vláda istôt má jedno isté, že čokoľvek uskutoční z tohto programového vyhlásenia vlády a čokoľvek uskutoční nad rámec tohto programového vyhlásenia vlády, iste to dopadne na občana tejto krajiny. A zodpovednosť za to bude mať samovláda SMER-u bez koaličného partnera.

    Preto by som bol nesmierne rád, keby sa vláda zaoberala skutočnými problémami, a nie fikciami a výmyslami typu neodôvodnených, nikým neschválených, navýšenia DPH a odvádzala pozornosť. Hlavne, keď nik z pravice o tomto kroku nevedel, ani neodsúhlasil. Rovnako ako prípad zníženia DPH pre potraviny, ktorý aktuálny sčasti je a sčasti je zamietnutý, i keď bol súčasťou volebného programu. A to isté platí aj na oblasť zabudnutého sľubu, volebného sľubu SMER-u v oblasti červenej nafty.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Práve z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale budem so záujmom sledovať, či tie ciele, aj keď nekonkrétne, ako budú naplnené.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky páni poslanci Záhumenský, Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Simon, udivuje ma tvoja starostlivosť a obavy o osud rezortu, obzvlášť keď si spôsobil v tomto rezorte viac škody ako druhá svetová vojna. Sám si dehonestoval funkciu ministra pôdohospodárstva na hovorcu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

    Máš dojemné obavy o vyplatenie veľkých dobytčích jednotiek, pritom si v roku 2004 bol sám proti tomu, aby boli zavedené, aby mohli stabilizovať tento sektor oveľa skôr. Tieto platby zaviedla až vláda Roberta Fica, ktorá aspoň zmiernila ten negatívny dopad v tomto sektore. Dnes hovoríš, že máš obavy, či budú vyplatené tie dobytčie jednotky, pritom za posledného pôsobenia tvojho vo funkcii si nič neurobil pre to, aby tento model, ktorý je dnes nastavený, keď sa majú dobytčenky vyplácať až v budúcom roku, keď budú vyplatené celkové platby, si neurobil nič. A tu rozprávaš o tom, ako máš obavu a si zvedavý, či budú vyplatené. Je to úplne neuveriteľné. Čo sa týka platieb na farmu, v časti nestransformovaného poľnohospodárstva a kde neprebehla reštituralizácia by znamenalo ďalší úpadok výroby, nie jej posilnenie. Sám si bol tvorcom podpory ničoho. Sám si zaviedol podporu mulčovania a dnes rozprávaš o tom, ako treba podporovať výrobu. Čiže neuveriteľné obraty a saltá mortále, ktoré dokážeš robiť v krátkom čase.

    Hovoríš o zastavení kontraktácie za pôdne úpravy, pritom pozrime sa, ktoré firmy robia pôdne úpravy od stola z južného Slovenska, ktoré sú tvoje prepojené firmy, a robia ich tak nekompetentne, že jednoducho ani nevyjdú do regiónov, vyrábajú neznámych vlastníkov. Čiže tvoj lobing, ktorý smeruje do tejto oblasti, je preto, aby si uchránil peniaze pre tvoje firmy. Toto je tvoja obava o rezort. To isté môžeme hovoriť o zábere pôdy, ktorá sa zrušila počas tvojho pôsobenia vo vláde. Zrušenie červenej nafty, poškodzovanie poľnohospodárov, neposkytovanie informácií poľnohospodárom a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No ak by som mal hodnotiť jednotlivých ministrov, čo mi možno celkom neprísluší, ale dovolím si to, tak musím povedať, že to, čo sa dialo za ministrovania pána Simona, bolo určite oveľa, oveľa lepšie, ako to, čo sa dialo za čias jeho predchodcu. Neporovnateľne. To drancovanie, ktoré som tu už spomínal, určite bolo také, že pán Simon by po tejto stránke mohol mať celkom čisté svedomie.

    A ja chcem povedať, že v prvej veci by som aj súhlasil, keď spomínal ten vynikajúci výsledok podniku Lesy Slovenskej republiky, 20 mil. eur. Len tu treba upozorniť aj pre budúcnosť, lesy sú jediná oblasť, kde hospodárenie nesmie byť merané plusovými hospodárskymi výsledkami. A ak dnes hovoríme, že lesy majú odviesť, aj dokonca odvádzajú tieto peniaze, nevravím, že je to chyba pána ministra, tak je to veľmi zlé, pretože už sme dnes spomínali, že koľko máme zanedbaných výkonov, aj tie protipovodňové, kde by tie peniaze bolo treba. Tak je to strašne nelogické, že takýmto spôsobom sa chceme potešiť z tohto výsledku. Vravím, jediná oblasť, kde zisk nesvedčí o dobrom hospodárení.

    Ale teraz trošinka vážnejšie ešte. Pán minister, ja som si ocenil kedysi, teda pán exminister, ocenil váš prístup ku mne. Mali sme nejakú korešpondenciu a ja som vám predložil moje kroky pre Lesy Slovenskej republiky. Bolo napísané moje v zátvorke, pretože som bol presvedčený, že nie je dôležité, aby som ich urobil ja, ale aby ich urobil vôbec niekto. Bola tam sada opatrení, ktoré som považoval za veľmi dôležité, a, žiaľ, vy ste mi povedali, že máte lepšie opatrenia, ktoré zrealizujete. Ja s istým smútkom kvôli tomu, že sa neprijali zásadné zmeny, ktoré mali vyplynúť z toho drancovania, ktoré tam bolo urobené, konštatujem, že ste nevyužili svoju možnosť. A dnes to považujem, plakanie nad niektorými vecami z programového vyhlásenia vlády sa mi zdá málo dôveryhodné. Asi toľko.

  • Áno? Ďakujem. Pán Mičovský, vaše vystúpenie nebudem nejako osobitne hodnotiť, alebo tú reakciu. Je faktom, že všetko sa dá zhodnotiť z hľadiska prístupu.

    Vážený pán kolega Záhumenský, musím povedať, že po prípade tabak a jeleň a podobné veci, ktoré máte na svojom štíte, by som sa veľmi, veľmi zamyslel nad tým, či vôbec v tejto Národnej rade vystúpim a akým spôsobom. A musím nesmierne povedať, že udivuje ma skutočnosť, že hovoríte o mojich obratoch. Ja neobraciam kabát, ani nič podobné. Skôr snažím sa byť konzistentný, pretože obracanie podmienok pre poľnohospodárov znamenalo ich likvidáciu v mnohých prípadoch. Možnože pre vás je to výhodné.

    K tým pozemkovým úpravám snáď jedna jediná vec. Od roku 2006 žiadne pozemkové, najväčší objem pozemkových úprav obstarala prvá Ficova vláda, ktorá na základe kontroly ÚVO skončila tak, že bola zle obstaraná, a dnes nám za to hrozí, že prídeme o peniaze. To, čo som ja urobil, je, vyzval vás, aby ste pokračovali, aby Slovenská republika neprišla o 30 mil. eur, a takisto, aby ste vyriešili z tých 100 miliónov eur, ktoré ste urobili nadkontraháciu a urobili škodu obciam, mnohokrát sú to starostovia za politickú stranu SMER, ktorí nebudú vedieť, z čoho zaplatiť účet, kde majú záväzok z predchádzajúcej Ficovej vlády, a tá sa za rok a pol vlády Ivety Radičovej nedokázala znížiť. To znamená, že vás dobieha tieň minulosti. Nič viac a nič menej. S tým sa budete musieť vysporiadať vy. Buď z európskych zdrojov, alebo na úkor štátneho rozpočtu, ale to nás bude bolieť každého jedného občana tejto krajiny.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode rozpravou.

    Poprosím členov grémia, aby sme sa stretli na chvíľočku ihneď.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, ospravedlňujem sa za krátke meškanie.

    Budeme pokračovať v rozprave. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážení páni exministri, lebo aj to sú tí, ktorí sa najviac zaoberajú programovým vyhlásením vlády, to sú tí, ktorí z hľadiska opozície v podstate doňho majú čo najviac povedať.

    Vážení všetci prítomní, kolegyne, kolegovia, nie je to prvý vládny program, ktorého prijímania som v tejto snemovni svedkom. V programovom vyhlásení vlády naozaj, ako hovoria poniektorí, chýbajú bombastické záväzky dvojnásobných platov, strhujúce vízie, tlačenice solventných zahraničných investorov túžiacich vložiť svoje i požičané peniaze do rozvoja technológií s vysokou pridanou hodnotou. Áno, to všetko je pravda, máte pravdu. Vládny program je však o niečo inom. Vládny program je, ako tomu už pri solídne formulovaných textoch tohto typu býva dobrým zvykom, skladačkou konštatovaní, ktoré majú nudne monotónny vzorec. Popisujú reálny stav a definujú predstavu, ako by sa mohol a mal tento daný stav zmeniť.

    Dámy a páni, chcem sa venovať oblasti, ktorú sledujem, v ktorej pôsobím a ktorú, dovolím si tvrdiť, mám solídne zmapovanú, teda oblasti kultúry, umenia a médií. Je to pre mňa asi v tejto chvíli o to ľahšie, lebo prebehla jedna veľmi korektná debata v rámci výboru pre kultúru a médiá, korektná debata s kolegami z opozície, ktorí na konto vládneho programu pre kultúru vyhlásili, že keby išlo len o vládny program pre kultúru, hlasovali by za.

    Nepamätám si, kedy by takáto korektná debata prebehla v takomto duchu a vôbec takýmto spôsobom, ako prebehla. No má to pre mňa jeden jediný význam preto, lebo skutočne ten vládny program pre kultúru nadväzuje na všetko podľa nášho názoru dobré, čo bolo vykonané v tom minulom volebnom období. Jednoducho bolo na čo nadviazať. A to sa o mnohých ministroch kultúry, ktorí boli tuná od roku 1993, nedalo povedať. Bolo na čo nadviazať, a preto vládny program pre kultúru má ambície nadviazať na všetko dobré, ktoré bolo v tom predošlom období.

    Musím s potešením konštatovať, že po prvý raz zazneli v slovenskom parlamente slová, na ktoré celá sféra kultúry už dve desaťročia márne čakala. Citujem: Táto vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absencie systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Iste, bolo by aj mne milšie, keby vzápätí nasledovala tabuľka zaväzujúca vládu v budúcich štyroch rokoch podvihnúť podiel rezortu na povedzme 2 % rozpočtu, ale, opakujem, som veľmi rád, že táto vláda si uvedomuje, aké dedičstvo preberá a neberie kultúru ako zbytkový rezort. Zažili sme to tu veľmi veľakrát. Zbytkový rezort, ktorý musí byť spokojný aj s omrvinkami.

    Záväzok priznať kultúre vysokú spoločenskú dôležitosť a nepripustiť ďalší pokles zdrojov je podľa môjho názoru veľmi významným posolstvom, ktorého zmysel by si mali dobre uvedomiť všetci, ktorí v kultúre pôsobia a ktorým sú diela služby kultúrnych inštitúcií a organizácií určené. Autori i čitatelia kníh a časopisov, tvorcovia i poslucháči a diváci hudobných, divadelných a filmových diel, návštevníci galérií, hradov, výstav a tak ďalej. Vítam aj tendenciu, ktorá je príznačná nielen pre kapitolu kultúra, ale pre celý vládny program. Je to ambícia vlády neformulovať vo vládnom programe výlučne agendu strany SMER, hoci volebný výsledok by to umožňoval. Ale po prvý raz od roku 1993 sa vláda usiluje hovoriť o plánoch a zámeroch na najbližšie roky nielen za svojich voličov, ale za občanov Slovenskej republiky. Je to nový tón v slovenskej politike a vyvoláva okrem rozpačitého súhlasu aj veľa nervozity medzi militantnými predstaviteľmi a priaznivcami opozičných politických síl.

    Už som na tomto fóre spomínal v inej súvislosti, že je to tendencia podobná, ako mám z divadelných skúseností. Ak má na javisku Rómeo vyznať lásku Júlii, nesmie ho jednoducho v danom okamihu vôbec zaujímať, či jej predstaviteľka volila takú či onakú stranu. Naozaj si nepamätám, aby sa Rómeo, predtým ako ide na predstavenie, spýtal Júlie, koho si volila. Také niečo neexistuje. A pritom to predstavenie má len jednu jedinú ambíciu, byť dobré. Keď je zlé, nemá diváka, bez ohľadu, koho Júlia alebo Rómeo volili. Taká je pravda a bol by som rád, keby sa tento segment takýchto úvah dostal trošku aj do politického života v tomto volebnom období. To programové vyhlásenie o tom hovorí.

    Mám ale obavy, že nie všetci slovenskí politici sú schopní identifikovať, kedy je čas hľadať štátnické riešenia problémov občanov republiky a kedy viesť politický dialóg, stranícky spor a hoci prudkú názorovú polemiku. Na našom politickom, ale i mediálnom nebi je ešte, bohužiaľ, priveľa tých, ktorých jedinou kvalifikáciou je boj s ideovým protivníkom, teda ľavicou, po prípade spochybňovanie Slovenskej republiky a hlásanie rôznych prevzatých názorových šablón. Budem ale veľmi rád, ak sa vláde podarí svoj zámer, usilovať sa o maximálne dosiahnuteľný spoločenský konsenzus, dôsledne realizovať. V mnou sledovanom rezorte to nebude jednoduché, ale minister Marek Maďarič už raz v praxi preukázal schopnosť viesť ministerstvo tak, aby správy o jeho aktivitách nenapĺňali titulné stránky bulvárnej tlače a naozaj našiel spoločnú reč aj s umelcami a kultúrnymi pracovníkmi, ktorí demonštratívne dávajú najavo svoj iný občiansky postoj.

    Vôľu pôsobiť tak, aby to prinášalo čo najväčší osoh občanom, naznačuje aj program vlády, kde sa napr. zdôrazňuje zámer podporovať pôvodnú umeleckú tvorbu, hľadať možností, ako vrátiť výtvarné umenie do kontaktu s ľuďmi, ale i rozvinúť program aktivít orientovaných na uchovanie národného kultúrneho dedičstva. Budem veľmi rád, ak sa uskutoční zámer vytvoriť samostatnú programovú os zameranú na možnosť čerpať aj na tieto účely podporu z fondov Európskej únie. Jedine tak je možné zastaviť neustále sa prehlbujúcu priepasť medzi potrebami zdevastovaných svedkov našej minulosti a možnosťami investovať do ich obnovy a údržby.

    Vláda deklaruje zámer zriadiť Radu vlády pre kultúru a prijať strategický plán rozvoja kultúry na najbližšie obdobie. Bude to prvý rázny krok na ceste, po ktorej volajú umelci, kultúrni pracovníci, občania, ktorí využívajú diela, hodnoty ponúkané rozličnými organizáciami. Nastaviť systém tak, aby bol prístupný ku kultúrnym hodnotám, samozrejmosťou, nebude samozrejme jednoduché, pretože hektický vývoj na začiatku 90. rokoch znamená neraz nezvratnú stratu časti materiálnej bázy, mám na mysli mnohé domy kultúry, z ktorých sa stali tržnice či krčmy, ale i základnej inštitucionálnej štruktúry, to sa týka predovšetkým siete osvetových zariadení, ktorých činnosť dnes suplujú desiatky a stovky charitatívnych a cirkevných organizácií a občianskych združení. Ale iba tam, kde sa aktívni občania nájdu a dokážu sa spojiť. Na mnohých miestach, kde to zúfalo potrebujeme, najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou problémových občanov, systematická osvetová kultúrno-vzdelávacia kapacita absentuje a aj to spôsobuje, že problémov je viac. Bude ale potrebné zamyslieť sa aj nad tým, ako zabezpečiť určitú vyváženosť a spravodlivosť, pokiaľ ide o prístup občanov ku kultúrnym a umeleckých hodnotám. Samozrejme, Bratislava ako hlavné mesto republiky ponúka aj v tomto smere viac ako ktorékoľvek iné slovenské mesto. Vysoká koncentrácia relatívne dobre zarábajúcich obyvateľov a množstvo turistov so záujmom o kultúru na to vytvárajú opodstatnený predpoklad.

    Treba sa ale vážne zaoberať potrebou dobudovať existujúci systém štátnych kultúrnych inštitúcií tak, aby občan, ktorý má záujem o vážnu hudbu, mal aj reálnu možnosť navštevovať koncerty, aby sa milovníci divadla nemuseli rozhodovať medzi cestou do Košíc alebo do Bratislavy, ale mohli nájsť kvalitné inscenácie v celom žánrovom spektre aj v Banskej Bystrici, aby sa stovky knižných titulov u nás nielen s podporou grantového systému ministerstva vydávali, ale aby si ich záujemca mal kde kúpiť. Je aj čas znova a nahlas zopakovať to, čo ekonómovia dávnejšie vedia, ale verejnosť o tom málokedy informujú.

    Dámy a páni, každá koruna kedysi, každé euro teraz vložené do podpory kultúrnych aktivít sa vracajú až trojnásobne. Keď sa v polovici 90. rokov k nám dostali prvé štúdie, ktoré vznikli pre magistrát Viedne, a vypočítali, že pre nás neuveriteľné sumy určené na podporu Burgtheatra či Staatsopery vygenerujú v konečnom dôsledku viac ako 2,5-násobný vyšší príjem, pretože tie stovky návštevníkov využívajú dopravné, hotelové a reštauračné služby, zvyšujú obrat v kaviarniach, taxíkov, ale i v predajniach odevov, a viažu na seba množstvo iných druhov činností, ktoré by neboli potrebné, keby sa ten človek pre návštevu divadla nerozhodol, nikto u nás tomu nechcel veriť. Dnes európske zdroje zaraďujú kultúru medzi ekonomicky najefektívnejšie oblasti, hoci, samozrejme, aj tu sú rozdiely. Aj na jej schopnosť generovať impulzy pre ekonomický rast, ak hovoríme o jednorazovej akcii ad hoc vytvoreného nového umeleckého zoskupenia, a iná, ak budeme analyzovať efektivitu inštitúcií typu Slovenskej filharmónie. Rozhodne sa však treba rázne rozísť s prekonanými konceptami chápania kultúry ako pasívneho, konzumného konzumenta verejných zdrojov. Preto vítam plán vlády dokončiť aj projekt viacdruhového financovania kultúry, rozpracovaný na ministerstve kultúry v roku 2009 a sympatizujem s víziou informácie grantového systému ministerstva kultúry na nezávislú grantovú agentúru do ktorej by plynuli aj zdroje z hazardných hier.

    Dámy a páni, samostatnou kapitolou je dedičstvo, ktoré táto vláda prevzala v oblasti verejnoprávnych médií. Nechcem vnášať zbytočné emócie a vášne do tejto veľmi priaznivej debaty, povedzme to tak, lebo tá debata naozaj bola doteraz veľmi priaznivá, aj aktuálne stále je, ale toto bude téma, ktorej sa budeme určite v blízkej budúcnosti samostatne venovať, pretože v oblasti verejnoprávnych médií treba v prvom rade vyriešiť financovanie, ktoré stále doriešené nie je. Vedia to aj naši predchodcovia, vieme to my, zákon o zrušení koncesionárskych poplatkoch ste nedostali do života ani vy preto, lebo nie že nebola politická vôľa, ale bola politická zodpovednosť tento zákon neprijať. Čiže v tejto chvíli sme v situácii, keď staré prestáva platiť, ale nové ešte neexistuje. Čiže tejto veľkej téme sa iste všetci budeme tuná venovať v nasledujúcich mesiacoch. A čo sa týka programového vyhlásenia vlády, treba len povedať, že je veľké chcenie tento obrovský problém, ktorý je, povedzme si úplne otvorene, ktorý je problémom ani nie tak od roku 1993, ale od roku 1996, keď vstúpila na mediálny trh prvá súkromná televízia.

    Dámy a páni, nechcem viacej zdržovať, problémov, ktoré v rezorte kultúry čakajú na riešenie, je veľa. A verím že sa nám v spolupráci aj s výborom Národnej rady Slovenskej republiky, s ministrom kultúry a podporou vlády podarí ich postupne riešiť. Dámy a páni, prajem si veľmi súkromne taký postoj k programovému vyhláseniu vlády v globále, aký prezentovali všetci poslanci, bez ohľadu na to, či boli v opozícii alebo v koalícii, na výbore pre kultúru a média.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Fronc, Krajcer, Hlina a Senko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Jarjabek, aj keď je hneď poobede, prišiel som sem, pretože obyčajne, keď vystúpite, býva to oživením v tomto parlamente. Musím povedať, že v opozícii vám to išlo trošku lepšie.

    Ale druhá taká poznámka, vecne k tomu, čo ste povedali, Viete, keď Shakespeare písal Rómea a Júliu, o dobe, tak to nebolo o hlasovaní, ale ak uznáte, že Júlia hovorí: Rómeo, Rómeo, prečo si Monteki?

    No a tretia poznámka, vážna teraz, áno, ja si myslím že kultúra je dlhodobo zanedbávaná oblasť. V tom s vami súhlasím. Len chcem upozorniť na niekoľko vecí, ktorým by som bol rád, keby sa venovala pozornosť, a myslím, že budete mať vy osobne na to pochopenie. Viete, napríklad Slovensko je novodobá krajina, ktorá dodnes nemá vlastnú encyklopédiu, a preto všetky informácie o Slovensku v zahraničí získavajú napr. z encyklopédie Hungarika, preto sme občas veľmi zaskočení. A preto by som vás možno požiadal, aby ste, ja som to podporil ako minister školstva, aby sme urýchlili vydávanie encyklopédie Beliany, ktorá si myslím, že by mnohým veciam pomohla. Aj toto je významné dielo v oblasti kultúry, tak je to skôr taký apel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Áno, musím aj ja povedať, že to vystúpenia pána poslanca Jarjabka bolo výnimočne konštatačné a dokonca sa ani nedopustil nejakého väčšieho počtu nepresností, až na jednu, zákon o zrušení koncesionárskych poplatkov je platný a účinný od 1. 1. 2013. A treba povedať, že samozrejme problémy v oblasti verejnoprávnych médií sú, ale jednu vec povedať vieme, ekonomicky sú v tejto chvíli skonsolidované, čo je naozaj po dlhých rokoch výnimočný stav.

    Súhlasím s tým a na výbore to naozaj zaznelo, že napriek tomu, že celé programové vyhlásenie tejto vlády je nekonkrétne a plné všeobecných fráz, tak oblasť kultúry je určitou svetlou výnimkou a nerobí mi problém to povedať vcelku otvorene, tak ako som to povedal na výbore. Súvisí to možno, aj táto schopnosť takto sa vyjadriť, aj s tým, že nemyslím si, že oblasť kultúry by mala byť takou bezprostrednou parketou pre nejaký vášnivý a účelový politický zápas, a preto aj tá diskusia na výbore bola korektná.

    Upozornil som aj na to, že sú niektoré body, ktoré chýbajú v tomto programovom vyhlásení. Chýba mi tam zmienka o najväčšom kultúrnom projekte Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013, kde jednoducho vláda je povinná zabezpečiť udržateľnosť tohto projektu aj v ďalších rokoch, chýba to v tejto časti programového vyhlásenia.

    Rovnako si myslím, že viac by sa mala akcentovať podpora kreatívneho priemyslu a rovnako aj motivácia privátneho sektora, aby podporoval kultúru. Všetko toto je obsiahnuté v našom materiáli, strategickom, rozvoja kultúry na roky 2012 až 2016, z ktorého aj vaše programové vyhlásenie vychádza, a v konečnom dôsledku to považujem za pozitívne. Dôležité je, aby tieto slová a texty sa aj reálne v budúcnosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dovoľte len takú poznámku k tomu vychvaľovaniu vládneho programu v tej časti kultúra. Ja si robím prípravu na moje vystúpenie v rozprave a analyzujem, že koľkokrát sa vyskytuje slovo tvorivosť v programe, no, žiaľ, iba raz a v kapitole školstva, ono dokonca v kapitole kultúra sa nevyskytuje vôbec. Ako napísať kapitolu kultúra a nepoužiť slovo tvorivosť, na to treba už asi aj študovať, čiže to mi príde fakt mimoriadne deficitné, že to tam nie je. Neviem, kto robil, ktorý génius, ale nespomenúť to, mi príde fakt zvláštne.

    A ešte jednu poznámku som chcel, tuná materská firma pani ministerky žaluje myslím túto Národnú rada o hrozné miliardy korún za to, že si dovolila prijať nejaký zákon. Pán poslanec Jarjabek tuná skloňoval nedávno Coca-Cola, Coca-Cola. Ja začínam mať obavu, že či nás Pepsi-Cola nezažaluje, že porušujeme pravidlá hospodárskej súťaže, že tu nadržiavame. Tak na chvíľočku si dovolím teda dať fľašku Pepsi-Coly, aby to bolo aspoň trošku vyrovnané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ozaj treba oceniť ambíciu tejto vlády v oblasti kultúry. Samozrejme, že verejnosť ocení predovšetkým konkrétne realizované kroky, ktoré budú vychádzať z pripravovanej stratégie rozvoja kultúry a posilneného postavenia rezortu kultúry prostredníctvom poradného orgánu Rady vlády pre kultúru, ako aj podpory ďalších cieľov, ktoré sú konkretizované v programovom vyhlásení. Určite týmto spôsobom môže byť podporená aj tvorivosť umelcov a kultúrnych pracovníkov v tomto rezorte.

    Nie som naivný a viem, že nebude jednoduché v súčasnej ekonomickej situácii naplniť všetky očakávania, ktoré vznikli, vznikajú a budú vznikať v tomto prostredí. Ale zameranie vlády v predloženom programovom vyhlásení je svedectvom odhodlania zmeniť dlhodobý verejný dlh voči kultúre, jej postavenia, ako aj významu v spoločnosti a vytvárania adekvátnych podmienok na jej rozvoj a tvorivosť v tomto prostredí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, reakcia.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Fronc, no určite oživenie v sále príde vtedy, keď minister školstva Čaplovič bude hodnotiť ten skvelý svetoznámy tandem Fronc-Tóth, ktorý tuná bol v istom čase a ktorý tuná v istom čase robil školskú politiku. Tak to bude naozaj oživenie v sále. Na to sa teším. Ja si to netrúfam, hoci vtedy som bol vo výbore pre školstvo a kultúru. A mohol by som, pán poslanec, mohol by som, ale určite kolega, minister školstva bude mať viacej informácií aj zo šuplíka.

    No a k tomu, k tomu, čo hovoril pán exminister Krajcer, k tej konsolidácii verejnoprávnych inštitúcií a k tomu prijatému zákonu o tých koncesionárskych poplatkoch, resp. o zrušení koncesionárskych poplatkoch. Áno, máte pravdu, ktorý stále platí, ale, ktorý, chvalabohu, ešte nemá tú, nemá tú výkonnú pragmatickosť, aby sme sa s ním stretli. A dúfajme, že vôbec nebude mať preto, lebo ani tá vaša vláda ho jednoducho nechcela a mala na to iste dôvody. No a čo sa týka konsolidovaných, verejnoprávnych médií, tak podľa toho rozpočtu, ktorý ste navrhli, tie médiá by boli asi najviac konsolidované vtedy, pán exminister, keby nevysielali. To je tá teória, o ktorej ste nehovorili, a, chvalabohu, že ten zákon sa nedostal do praxe, lebo dnes asi by sme už hovorili o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii v minulosti.

  • Pán poslanec Raši do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda Národnej rady, ctená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, začnem svoje vystúpenie teda trochu netradične, nie k zdravotníctvu, ale ku kultúre. A využijem túto chvíľu tiež trochu netradične, aby som sa ako primátor mesta poďakoval ministrovi kultúry, bývalému, Danielovi Krajcerovi za podporu tohto projektu, lebo naozaj, bez ohľadu na to, že sa vlády menili, tá podpora voči mestu bola a si to všetci vážime. Na druhej strane chcem povedať, že aj nový minister kultúry Marek Maďarič, ktorý bol pri zrode projektu v roku 2008, keď bol ministrom kultúry Slovenskej republiky, ako prvé vyjadril podporu tomuto projektu. Poslal mi list, tento list som odovzdal aj na monitorovacom výbore v Bruseli ako oficiálnu deklaráciu podpory a kontinuity v projekte. Čiže aj keď sa tá slovná zmienka v programovom vyhlásení nenachádza, táto podpora bola vyjadrená oficiálne a ja som ju takto oficiálne aj predstavil v Bruseli a tiež to bolo prijaté veľmi kladne, že tá kontinuita podpory ostala. Takže ja dúfam, že naozaj ten projekt bude tým, čo od neho všetci očakávame.

    A teraz dovoľte, aby som sa venoval programovému vyhláseniu vlády, časti Starostlivosti o zdravie - zdravý občan, vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Možno ste postrehli, že pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády pána exministra zdravotníctva odznelo, že teda vláda, že pre vládu, túto vládu asi nie je asi ministerstvo zdravotníctva prioritou, lebo zmienka o starostlivosti o zdravie sa nachádza až na 56. strane. Myslím si, že naozaj to zdravotníctvo v tomto programovom vyhlásení malo začať hneď prvou stranou a malo to byť ospravedlnenie sa nastupujúcej vláde za všetky, dovolím si povedať, zverstvá, ktoré boli na pacientoch páchané počas pôsobenia minulej vlády. Naozaj to, čo si pacienti a zdravotníci museli odtrpieť, malo byť asi deklarované ospravedlnením hneď na začiatku. Mimochodom, podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej začínalo zdravotníctvo na 29. strane a programové vyhlásenie bolo kratšie.

    Mnohokrát tu odznieva, že programové vyhlásenie vlády aj v našej časti neobsahuje žiadne čísla, že obsahuje, a neobsahuje nič konkrétne, tak, dovoľte mi, ešte raz uviesť jeden fakt z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde jediným číslom ohľadom zdravotníctva bolo, že sa stanovia priority v systéme na desať rokov o jeho systéme, organizácii a financovaní a dokonca na to bola zvolaná aj odborná komisia alebo odborný poradný orgán, ktorý naozaj tak dôveroval predkladaným zmenám, že na posledných rokovaniach nebol ani uznášaniaschopný a nie je z toho žiaden konkrétny výsledok, pretože nemal žiadnu relevantnú podporu.

    A dovoľte mi, aby som stručne prešiel programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo, ktoré podľa mňa je úplne konkrétne a ktoré hovorí o krokoch, ktoré sa budú robiť a ktoré robené doteraz neboli. Hneď po úvodnej časti sa uvádza, že sa obnoví otvorená a systematická komunikácia s odbornou verejnosťou, stavovskými a odborovými organizáciami a všetky zásadné systémové zmeny budú výsledkom odbornej a spoločenskej dohody. Aj toto programové vyhlásenie vlády bolo prekonzultované so stavovskými aj s profesnými organizáciami, a keď ste si všimli, neboli k nemu vznesené žiadne zásadné pripomienky. Bolo to prekonzultované so všetkými relevantnými subjektami, ktoré boli vďačné za to, že po takmer dvoch rokoch, konečne niekto s nimi začal opäť komunikovať.

    Bola tu aj výhrada, že v programovom vyhlásení je skonštatované, že čo sa neurobí. Je tu skonštatované, že sa neuskutoční transformácia univerzitných nemocníc. Áno, transformácia univerzitných nemocníc bola základnou traumou, ktorá vyústila do štrajku a k neposkytovaniu zdravotnej starostlivosti našim pacientom, a bolo potrebné to tam dať, aby naozaj bolo všetkým zdravotníkom jasné, že nemocnice, ich zamestnávatelia nebudú ponúknuté biznisu, pretože, pokiaľ by transformácia prebehla, už v súčasnosti by boli univerzitné a fakultné nemocnice v konkurze, lebo po oddlžení, keď mali hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, vytvorili dlh 169 mil. eur. A to je ešte len apríl. Akciová spoločnosť, akciové spoločnosti s takýmto dlhom musia ísť do konkurzu a to by skončilo samozrejme sprivatizovaním lukratívnych častí a zaniknutím častí, ktoré sú stratové.

    Vláda deklaruje komplexný prístup k starostlivosti o zdravie občanov s podporou národných programov, národných preventívnych programov, ako je preventívny program ochorenia srdca a ciev či onkologický program. Tiež je to úplne konkrétne a veľmi dôležité, pretože počas minulej vlády sa z národného programu prevencie srdca a ciev zosekali finančné prostriedky o takmer dve tretiny. Bol to program, ktorý za nás fungoval, ktorý bo dotovaný, ktorý robili odborníci, ktorého výsledkom má byť zníženie chorobnosti, pretože na srdcovocievne ochorenia zomiera 50 % všetkých pacientov. Tento program bol finančne zredukovaný a bolo to za tejto vlády. Preto je to dôležité a je to konkrétne, aby to tam bolo. Takisto je tu podpora onkologických programov a onkologických pacientov. Všetci si pamätáte, pani ministerka to určite na niektorých z tlačových konferencií, ktoré budú v rozsahu Dietlovho seriálu nasledovať v budúcnosti, spomenie, onkologickí pacienti prvý raz v histórii nemali lieky, nemali lieky. Spotreba onkologických liekov v niektorých kategóriách klesla o 30 %. Tak hádam si nemyslíme, že onkologickí, že o 30 % ľudí bolo liečených, že 30 % ľudí bolo liečených onkologickými liekmi zbytočne?

    Po ďalšie, ochrana nefajčiarov. Možno si spomínate, ako tu bolo deklarované, posledný zákon na ochranu nefajčiarov bol prijatý za poslednej vlády Roberta Fica, predkladal som ho myslím, že v apríli 2009. Od začiatku volebného obdobia bývalej vlády bolo deklarované, že ochrana nefajčiarov sa posilní, možno ste počuli vyhlásenia, že už sa nebude fajčiť ani v nákupných centrách. Neurobilo sa nič, žiaden zákon nebol za dva roky predložený a nešlo ani o financie. Išlo len o vôľu dať ho do parlamentu. Neurobili nič. Preto je dôležité, že sa v tom bude pokračovať, a to, čo sme neurobili v prvom zákone, budeme chcieť dotiahnuť teraz.

    Po ďalšie, že sa budú zavádzať štandardné diagnostické a liečebné postupy a kontinuálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Každý tu hovorí o DRG, lebo celé minulé dva roky boli iba o peniazoch. Ale DRG je platba za diagnózu a urobenie systému spravodlivým. To je v poriadku. Ale my musíme zavádzať aj štandardné diagnostické a liečebné pokusy práve preto, aby sa jedna diagnóza neliečila iným spôsobom v jednej a druhej nemocnici. Posledné zavádzanie štandardných diagnostických a liečebných postupov bolo do roku 2010. Od vtedy nič, nula. Je to konkrétna vec, ktorú treba robiť, ktorá sa absolútne minulé dva roky neuplatňovala.

    Ďalej je to ohodnocovanie pracovníkov. To, čo sa udialo, bolo výsledkom nekomunikácie, výsledkom napätia a teda schválenie zákonov bolo výsledkom tenzie a krajného riešenia, ktoré tu bolo. Nekomunikáciou, v ktorej sme dosiahli, alebo, respektíve, ktoré ministerstvo zdravotníctva pod bývalým vedením dosiahlo systematickým ignorovaním a nekomunikáciou. Máme pred sebou riešenie platov sestier. Tí, čo ste tu boli v minulom období, si spomínate, ako pán minister Uhliarik deklaroval, že peniaze na platy sestier sú, akurát, že nikto, ktorý teraz poskytuje zdravotnú starostlivosť, nevie, že kde sú. Všeobecná zdravotná poisťovňa nula, žiadna rezerva, žiadne úspešné hospodárenie, nula. Jediné, čo nám vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni po minulej vláde ostalo, bola krátka deklarácia tridsiatich miliónov eur na účtoch zdravotnej poisťovne, tie tam boli len v ten deň, keď sa to oddeklarovalo, druhý deň tam už neboli. Celá úspora v systéme bola dosiahnutá na úkor zdravotných poskytovateľov a zlatou čerešničkou bolo odmeňovanie generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mali sme ho na zdravotníckom výbore. Deklaroval, že mal presne taký istý príjem, ako bývalá generálna riaditeľka, terajšia ministerka Zvolenská, čo vychádzalo zhruba do úrovne 6 000 eur aj s odmenami. Teraz za 19 mesiacov generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostal na plate a na odmenách 220 000 eur, je to takmer 12 000 eur mesačne, z toho po páde vlády za posledný polrok to bolo s odmenami 16 000 eur mesačne. Tak na jednej strane poskytovateľom nedáme nič a na druhej strane generálny riaditeľ má za posledné mesiace, v priemere to vychádza približne 16 000 eur. Ako naozaj môžeme rozprávať o šetrení koľko chceme, toto sú fakty.

    Po ďalšie, deklarujeme, že sa budeme starať o to, aby sa dodržiaval Zákonník práce. Je to tiež úplne konkrétny fakt, pretože Zákonník práce, keď sa spýtate v ktorejkoľvek nemocnici, v ktoromkoľvek zdravotníckom zariadení, neustále majú zamestnanci aj zamestnávatelia, zamestnávatelia sa snažia hľadať cesty, ako udržať prevádzku, zamestnanci sa sťažujú na to, že Zákonník práce nie je dodržiavaný. Keby Zákonník práce bol všade dodržiavaný, nie je potrebné ho dať do programového vyhlásenia vlády.

    Lekárska služba prvej pomoci. Je to posledný návrh na riešenie lekárskej služby prvej pomoci, sme dali my na obrovský odpor opozície, že ideme obmedziť zdravotnú starostlivosť pacientov, nakoniec v parlamente prerokovaný nebol. Za dva roky nič, ani návrh, nič, v parlamente sa neobjavilo nič, na vláde nebolo schválené nič. Ďalšia konkrétna vec, ktorú musíme vyriešiť, pretože lekárska služba prvej pomoci nie je organizovaná optimálne. Sťažujú sa pacienti, sťažujú sa poskytovatelia a lekári, ktorí tam chodia slúžiť.

    Je tu zmienka, že vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, na čo bolo povedané, že jediná, jediný správny alebo jediná forma kontroly hospodárenia nemocníc je forma akciových spoločností. No ja som to opakovane hovoril, po nástupe vlády Ivety Radičovej boli vymenení všetci manažéri, predpokladám, že tam dal minister ľudí, ktorým verí a ktorí sú schopní, výsledkom toho bolo, že zadržovanie v rezorte bolo rekordne vysoké. Možno si spomínate na články v médiách. Za prvé tri mesiace roku 2011 dlh nemocníc narástol o 30 mil. eur. Nikdy v živote takéto zadlžovanie nemocníc nebolo ako za minulej vlády aj s jej geniálnymi manažérmi.

    Ďalšia konkrétna vec z programového vyhlásenia vlády, úlohou je dobudovanie urgentných príjmov a traumatologických centier. Spomeniete si, pán minister sa chválil, že zrušil tri tisíc lôžok. No zrušenie tri tisíc lôžok bez toho, aby bola, aby bola pripravená logistika, kde ten pacient potom má ísť a kto ho má ošetriť, je úbohý krok. Nie je predsa možné zrušiť lôžka a pacienta nechať na ulici, nech zavolá do nemocnice, kde sa má ukázať. Bolo to jedno biznisové riešenie, aby sa ušetrili financie pre súkromné poisťovne bez toho, aby sa myslelo na to, že pacient ostáva na ulici. Rušili sa geriatrické lôžka. Tak vieme, že populácia starne a vieme, že máme problém s umiestňovaním pacientov. Keď sa pozrieme na akúkoľvek internú kliniku alebo oddelenie, väčšina pacientov je v seniorskom veku, sú nad 65 rokov. A my, miesto toho, aby sme vytvárali zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru a pripravovali pacientom prechod v tomto seniorskom veku z nemocnice do domáceho prostredia, zrušíme geriatrické lôžka. Asi preto, lebo tí starí pacienti najmenej kričia.

    Ďalej je to koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo musí mať verejný charakter a štát musí vedieť garantovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, ktoré má v koncovej sieti a ktoré musia existovať. Myslím si, že musí existovať sieť poskytovateľov pod kontrolou štátu, ktorý bude existovať a ktorý bude pripravený riešiť akútne situácie, ktoré v medicíne vznikajú, či už sú to hromadné úrazy, infekčné ochorenia alebo epidemiologické problémy. Pokiaľ máme súkromného poskytovateľa a nemáme nikoho, komu vieme doslova a do písmena niečo prikázať, ohrozujeme zdravie našich obyvateľov. Preto si myslím, že aj univerzitné, aj fakultné nemocnice musia byť pod priamou kontrolou štátu a zároveň aj po, aj pod zodpovednosťou štátu.

    Rázsochy. Pán poslanec Novotný zvykne hovoriť, že miesto Rázsoch by urobil osem krajských nemocníc. Verte mi, že ako Košičan, keď tvrdím, že Rázsochy treba dostavať, tak má to iba medicínsky rozmer. Bratislavské zdravotníctvo. Bol som tu riaditeľ nemocnice, bol som minister, keď sa Rázsochy nevyriešia, bratislavské zdravotníctvo u nás skolabuje kompletne, skolabuje nám starostlivosť o 40 % mimobratislavských pacientov, ktorí sú liečení v bratislavských nemocniciach, a skolabuje nám starostlivosť o výnimočné diagnózy, ktoré sa robia iba na jednom mieste na Slovensku, pretože by nebolo efektívne, aby sa niektoré špecifické nádory mozgu alebo špecifické ochorenia pľúc liečili na viacerých miestach. Ak Rázsochy nebudú, je len otázka času, kedy sa nenájde hygienik, ktorý by podpísal, ktorý by sa podpísal pod povolenie na prevádzku na Mickiewiczovej a na Kramároch.

    E-Health, informatizácia zdravotníctva. Aj bývalá vláda deklarovala, že informatizáciu zdravotníctva bude podporovať. Potom v druhom kole vravela, že informatizácia je predražená. Zastavila ju. Výsledkom rečí o predražení a neefektívnosti informatizácie bolo to, že nakoniec sa vrátila k úplne pôvodnému modelu, nič nezmenila. Zistila, že na tom nevie urobiť nič, kde by viacej ušetrila, čiže nenašla žiaden problém, iba sa stalo to, že časť prostriedkov stadiaľ unikla a celý systém sa oneskoril o deväť mesiacov.

    A posledný bod z programového vyhlásenia vlády, zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru. Naozaj každý, kto v zdravotníctve pracuje, vie, že najväčší problém je pacient, ktorý už nevyžaduje zdravotnú starostlivosť v nemocnici a zároveň ešte nie je schopný byť sám doma. Pretože nie každý, nie každá rodina vie robiť túto starostlivosť doma, čiže nie je ani na pobyt v nemocnici, nie je ešte schopný ani byť doma. Treba vytvárať zariadenia, kde sa bude, na ktorých bude participovať aj zdravotníctvo, aj sociálne veci, aby sa urobil plynulý prechod najmä pre starých občanov z nemocničného do zdravotného zariadenia.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, bez ohľadu na to, čo tu kto povedal, keď si niekto prečíta programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo a keď si porovná to, čo sa robilo za posledné dva roky, a stav, aký v našom zdravotníctve bol zanechaný, pochopí, že aj bez použitia konkrétneho čísla sú to konkrétne opatrenia, ktoré jednoznačne budú na prospech zdravia našich pacientov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Uhliarik, Muňko, Droba, pani poslankyňa Horváthová, pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhliarik.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, oceňujem, že ste nám znova prečítal programové vyhlásenie vlády aj s vysvetlivkami, ale myslím si, že poslanci Národnej rady sú dostatočne vzdelaní na to, aby si sami prečítali toto programové vyhlásenie vlády.

    Ale poďme vecne k vašim pripomienkam. Povedali ste, že odborná verejnosť bola vďačná za to, že sa znova mohla rozprávať a znova mohla nejakým spôsobom prekonzultovať zásadné veci. No, pozrite si, prosím, prezenčnú listinu, ktorá bola na ministerstve, ktorá je na ministerstve, fóra Zdravotníctvo 2020, kde sa zúčastnili všetky politické strany, kde sa zúčastnili všetky organizácie, od Slovenskej lekárskej komory, odborári, kde sa zúčastnili naozaj odborníci univerzity, okrem zástupcov strany SMER. Toto hlasovanie a výsledky tohto hlasovania s víziou Zdravotníctva 2020 je dobré si pozrieť, je to na ministerstve zdravotníctva k dispozícii.

    Čo sa týka druhej poznámky k platom, dôkazom, že platy sú, je aj to, že do zdravotníctva zatiaľ vaša vláda nedáva ani o jedno euro naviac zo štátneho rozpočtu, iba to, ktoré boli pripravené na platy našou vládou.

    A do tretice, čo sa týka odmeny generálneho riaditeľa Faktora. Pani ministerka Zvolenská, keď bola riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mala vyšší plat a pri svojom odovzdávaní žezla riaditeľky Všeobecnej zdravotnej poisťovne ho odovzdala, alebo ju odovzdala z...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Pán poslanec Raši, som rád, že si znova vysvetlil podrobne vládny program niektorým pánom, ale konkrétne aj pánovi poslancovi Uhliarikovi, aj pánovi poslancovi Novotnému, čo táto vláda ide robiť, ako ide riešiť zdravotníctvo.

    On to stále nepochopil, kde dohnal zdravotníctvo za tých osemnásť mesiacov, čo tomu šéfoval. A ani chlapsky sa nebol schopný postaviť, aby povedal lekárom, sestrám veci, že odkiaľ tie mzdy zoberie. Stále hovorí, že ušetrí. Neviem, kde ušetrí, pretože na platy treba, rezerva vlády je 50 mil., na platy potrebuje 170 mil., aby zdravotníctvo neskolabovalo, čiže nová ministerka potrebuje ďalších 200 mil. na to, aby prakticky pokryla tie náklady, ktoré ste tam nechali.

    To, čo tu povedal presne pán Raši, že aké zadlžovanie nastalo. Takže je zbytočné hovoriť. A to, čo som tu povedal predtým, za tým si stojím, že v roku 2010 zdravotníctvo dostalo pôžičku 168 mil. eur. Takže prakticky zadlžovanie pokračovalo za vás ďalej. Je akademicky vôbec, že diskutujeme na túto tému. Zajacova reforma a pokračovanie Zajacovej reformy tak, ako ste znova začali robiť, ženiete zdravotníctvo do tej situácie, do ktorej ste ho dostali.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, ja sa vyjadrím len k malej časti vášho príhovoru. Jedná sa o fajčenie v nákupných centrách. Chcem vám povedať, že v prípade, ak sa do tohto zákona pustíte, tak veľmi rád sa budem podieľať na jeho spolupríprave. A pre mňa liberalizmus naozaj končí tam, kde chodia malé deti a kde sú zahalené kúdolmi dymu. Takže určite jednoznačne podporím. Hovorím za seba, teraz nehovorím za náš celý poslanecký klub, ale takýto legislatívny kus určite podporím a rád na ňom budem pracovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi sa z tohto miesta prvýkrát prihovoriť na tomto pléne. Ja by som sa chcela vyhnúť osobným invektívam. Chcela by som len povedať svoj názor na časť zdravotníctvo.

    Mne sa program v tejto časti veľmi páčil. Trošičku sa bojím o realizáciu toho, čo je tam napísané, ale keď sa aspoň 50 % z toho spraví, alebo bude snaha z tohto spraviť, myslím si, že to bude veľký krok dopredu. Musím skonštatovať ako klinik - pediater z praxe, že situácia, aká je teraz v zdravotníctve medzi lekármi, sestrami a samotnými pacientmi, tu nebola za dvadsať rokov. Tá situácia je veľmi vážna, veľmi vážna. Lekári dvadsať rokov čakali na riešenie situácie a v podstate toto je len vyvrcholením celej situácie. Najhoršie na tom všetkom je, že si neveria medzi sebou, neveria si sestričky, lekári medzi sebou. Došlo vlastne k naštrbeniu vzťahov medzi samotnými zdravotníckymi pracovníkmi, všetkými. A najhoršie na tom je pacient, pretože ten príde k lekárovi a nie je si istý, či dostane zdravotnú starostlivosť, akú ju dostane a koľko za to bude musieť zaplatiť.

    V dnešnej situácii, kedy stárne populácia, to považujem za, za veľmi dôležité, aj prevenciu, aj podporu preventívnych programov, ktorú ste spomínali. Oveľa viac financií, oveľa viac programov by malo byť takto preventívne zameraných. Mojou takou víziou je zaviesť prevenciu už do nižších vekových skupín, začať s výchovou na základných školách, na stredných školách a samozrejme riešiť nejako starnutie populácie. To znamená liečebnú starostlivosť o starších ľudí. Je nemysliteľné, aby ľudia, ktorí si platia celý život zdravotné poisťovne a žili zdravo, mali zdravý spôsob života a teraz nemali z čoho platiť lieky a nemohli dostať takú zdravotnú starostlivosť a v takom čase, ako im prináleží. Takže toľko môj názor a budem veľmi držať palce, aby to, čo ste si tam vlastne zadali, aby sa podarilo aspoň spolovice.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Raši a pán primátor Košíc, ja len k jednej malej časti. A musím povedať, že ma prekvapujete, pretože myslím si, že košický denník Korzár čítate a údaje viete o univerzitnej nemocnici. A nikto zatiaľ nespochybnil, že za predošlého vedenia výrazne znížila zadĺženie košickej nemocnice, univerzitnej, že v ostatných mesiacoch fungovala tak, že nevytvárala žiaden dlh, že zrušili tam mnohé nevýhodné zmluvy. A ak to tak nie je, tak to povedzte a preukážte, že to pravda nie je. Takže výsledok bol, samozrejme, že v priebehu pár dní, skončil ako všetci ostatní riaditelia nemocníc, pani ministerka ich kobercovým náletom poslala preč.

  • Ďakujem pekne. Tak najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Froncovi tak, že vyrovnané hospodárenie v košickej nemocnici za posledné štyri mesiace vládnutia bývalého riaditeľa je mínus 16 mil. eur. Mínus 16 mil. eur, sú to oficiálne čísla.

    Po druhé, ďakujem pekne pani poslankyni Horváthovej, lebo myslím si, že prehovorila ako zdravotník z terénu. A možno stačí si zapamätať jednu vetu, nikdy nebola taká tenzia zdravotníctva, ako je teraz. A to nehovoril ani poslanec SMER-u, bol to človek, ktorý prišiel z terénu, a naozaj tak to je.

    A dovoľte mi, aby som zareagoval na pána exministra. Naozaj nedá mi nič iné, ako parafrázovať vyjadrenie bývalého maďarského premiéra, lebo to, čo ste robili osemnásť rokov, to zhrnul pán bývalý premiér Gyurcsányi, keď povedal, že: Klamali sme ráno, klamali sme na obed, klamali sme večer. Naozaj, vy ste osemnásť mesiacov klamali zdravotníkov a zavádzali legislatívne normy, ktoré vôbec neboli ničím podložené, a naozaj toto pôsobenie je sprevádzané iba kauzami a biznismi, ktoré boli v zdravotníctve robené, či to bol poradca za 15 mil. eur na štyri roky, čiže poradca za 10 tisíc eur na deň, čo sa zrušilo až po nátlaku a až po rozhodnutí Úradu verejného zdravotníctva, či to bol problém s firmou Pfizer, kde náhodou robil váš brat a ktorá získala za 24 hodín nenáležitú výhodu. Alebo naozaj plat Faktora, kde opakovane tu zdôrazňujem ešte raz, plat s odmenami bol dvakrát väčší, ako mala bývalá generálna riaditeľka a terajšia ministerka Zuzana Zvolenská, dvakrát väčší, v priemere takmer 12 tisíc eur. Alebo pôsobenie šéfky kategorizačnej komisie, pani Cesnakovej, kde čírou náhodou jej príbuzný, vtedy teda nastupujúci, toho času manžel, získal zákazku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, pán poslanec Fecko do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, pani ministerka, páni ministri, poslankyne, poslanci, kolegovia, vážení hostia, Pán Boh mi doprial, aby som mohol zažiť v svojom živote, že ako poslanec stojím pri druhom programovom vyhlásení vlády. Dovoľte mi preto, aby som sa ja vyjadril k predloženému programovému vyhláseniu vlády, a to k rezortom, ktoré sú mne profesionálne a pracovne blízke a síce k pôdohospodárstvu a trošku k životnému prostrediu. Necítim sa, na rozdiel od niektorých našich kolegov, byť odborníkom na všetky oblasti, takže iba k tomuto, keď dovolíte.

    Začnem oblasťou pozemkového práva. Nerád sa opakujem a nedá mi nepovedať vám všetkým, že už aj naši predkovia vedeli, že grunt je základom všetkého. Grunt je základom všetkého. Uvedomme si, že Slováci od roku 1993 majú list vlastníctva na vlastný dom. Slovák si vládne vo vlastnej krajine. To si mnohí asi nevieme ešte dodnes uvedomiť a my po dvadsiatich rokoch nevieme, koľko máme izieb v našom dome a kto tam býva. Nevieme, koľko tam máme parcel a koľko tam máme vlastníkov. Pri súčasnej výpočtovej a inej technike. Veď to je na hlavu!

    Takže dovoľte, aby sme s tým niečo, a vyzývam, aby sme s tým niečo robili, lebo jedna vláda si to presúva na druhú a je to hanba. Stále sa hráme na slepú babu a výsledok nikde nevidím. Ale poďme k programovému vyhláseniu vlády. Citujem: Vláda Slovenskej republiky posilní vlastnícke práva k pôde. Uskutoční systematickú zmenu riešenia reštitúcií. Náhradný pozemok bude možné získať len v katastri, kde pôvodný nárok vznikol a v ostatných prípadoch sa uskutoční finančné vyrovnanie. Vláda Slovenskej republiky zefektívni evidenciu vlastníckych vzťahov, jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. Vláda Slovenskej republiky urýchli dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, ROEP, a procesu pozemkových úprav a scelenie pozemkov, ako aj ich priestorové a funkčné využitie, v rámci ktorých sa zameria na protipovodňové opatrenia, ako aj na opatrenia smerujúce k stabilite územia. Vláda Slovenskej republiky otvorí diskusiu o pozemkovom práve s cieľom zjednodušiť evidenciu vlastníckych a užívacích práv. Vláda Slovenskej republiky zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Vláda Slovenskej republiky zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Vláda Slovenskej republiky bude riešiť usporiadanie vlastníctva pozemkov a lesov známych i neznámych vlastníkov, a to aj lesov s najvyšším stupňom ochrany. Koniec citátu.

    Vážení prítomní, to nehľadajte vo vašom programovom vyhlásení vlády. Toto bol citát z programového vyhlásenia vlády, minulého, pani Radičovej, v oblasti pozemkového práva, kde som bol aj ja koaličným poslancom. Aj napriek tomu, že body programu Obyčajných ľudí, ako nás vtedy volali, že sme politickí zblúdilci a politický experiment, neboli naše body programu zapracované do programového vyhlásenia vlády, ale mal som za to, že táto oblasť takto definovaná je pomerne dobrá a s príslušnou výpovednou hodnotou.

    Pán premiér hodnotí, že v bývalom programovom vyhlásení vlády v 5. volebnom období boli len dve konkrétnosti. Hovorím a myslím, že dáte mi za pravdu, že konkrétnosť nemusí byť vyjadrená iba číslom. Tak ja v tom krátkom úryvku, čo som teraz čítal, som našiel v pozemkovej agende hneď tri konkrétnosti. A to pri reštitúciách, náhradný pozemok bude v tom istom katastrálnom území, kde bol, pôvodný nárok vznikol. Jednoduché. Bolo to v Topoľčanoch? Dostaneš v Topoľčanoch. Konkrétnosť? Konkrétnosť. Evidencia vlastníckych práv vo forme jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. Konkrétnosť? Konkrétnosť. Si fyzická osoba? Máš jedno "el véčko" na celý svoj majetok v celej republike v katastrálnom území. Nech sa páči, okej. Zruší sa poplatok za vyňatie z pôdneho fondu. Jasné? Jasné. To je jedno, či to bude päť tisíc, desať tisíc žiadostí, zruší sa poplatok. Pre mňa, poslanca Obyčajných ľudí, je to konkrétnosť. Takže dúfam, že aj pre vás. To, či dané konkrétnosti boli navrhované medzi tým správne a dobre, či to bola iba utópia, fatamorgána, to už je iná debata. Ale konkrétnosť tam bola. To znamená, ja som tú konkrétnosť našiel a som ju citoval. Tieto konkrétnosti sú uchopiteľné, merateľné a kontrolovateľné.

    No a teraz poďme na to, čo sa znieslo v rozprave v tejto rokovacej sále v auguste 2010 k takto, aj k takto napísanému programovému vyhláseniu vlády. Dovoľte mi odcitovať. Takže iba niektorých.

    Pán Kažimír, 5. 8. 2010, 15.12 hodín: Vážení prítomní, dnes posudzujeme dokument, z ktorého sa na vás valí verbálna transparentnosť, no fakticky sme svedkami nerozhodnosti a neúprimnosti. Táto vláda je v mnohých ohľadoch programovým aj personálnym experimentom.

    Pán Počiatek: Plochý a relatívne všeobjímajúci text, ktorý sľubuje, no nevedno presne čo.

    Pán Záhumenský, tento povedal 5. 8. o 18.33: Toto je to, čo v programovom vyhlásení vlády chýba a čo si myslím, že nie je dobré pre občanov, že nevedia, ako sa bude vláda správať a bude musieť počkať na konanie vlády, akým spôsobom bude postupovať.

    A ukončím to súčasným ministrom, ktorý je ministrom pôdohospodárstva, takže pán Jahnátek, 4. 8. 2010, 16 hodina, 21. minúta: Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože programové vyhlásenie vlády sa týka občanov celého Slovenska a kvetnaté reči, frázy a rôzne nedokonalé pokusy o sociálny obsah nemôžu zakryť, čo v tomto dokumente reálne je. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať ku každej kapitole, ale to hodnotenie by bolo veľmi podobné a je to identické pre celý materiál, opakujem, identické pre celý materiál, a to frázovitosť, populizmus, nekonkrétnosť, absencia originálnych riešení a ignorancia volebných sľubov.

    Tých, samozrejme, že výhrad, bolo viacej, citoval som len niektoré. Pri takejto guľometnej paľbe poukazujúcej na nekoncepčnosť, nekomplexnosť, nereálnosť, všeobecnosť celého bývalého programového vyhlásenia vlády som vtedy ako nový poslanec mal za to, že: Tak, Martine, uč sa, ako to má vyzerať, pretože si tu nový. Tak som veľmi bol teda zvedavý ako to teda tá vláda, ktorá nastúpila a ktorá takto sa vyjadrovala k nášmu programovému vyhláseniu vlády, kde som bol koaličný poslanec, ako to teda ona urobí. Tak som si to pozrel. Pretože keď niečo kritizujem a myslím to úprimne, nielen z politického príkazu, tak musím mať lepšie riešenie, ako je to, čo kritizujem.

    Tak sa pozrime, čo v programovom vyhlásení vlády, v stati o pôdohospodárstve pre oblasť pozemkového práva, nájdeme. Citujem: Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli proces vyvolania reštitučných nárokov. Pre objektívnosť a korektnosť musím ešte uviesť, že v stati týkajúcej sa rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácii je uvedené, citujem: Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ale i modernizácia železníc súvisí s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Vláda preskúma riešenie uplatňované v iných krajinách EÚ a bude hľadať principiálne riešenia na vysporiadanie, ako vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednodušiť pre štát i vlastníkov dotknutých pozemkov. Koniec citátu. Keď som si to prečítal, tak som neveril vlastným očiam. Myslel som, že nemám úplné programové vyhlásenie vlády, tak som hľadal ďalej, no nikde som nenašiel. Teda mám asi plnú verziu, ktorá je tu.

    Áno, vážení predkladatelia, musím uznať, že ani ja by som nevymyslel lepšiu vetu povedať občanom, že môžem urobiť všetko, ale, naopak, nemusím urobiť nič a všetko je splnené. Takto štylizované vyjadrenie, nehnevajte sa, pre mňa je neuchopiteľné, nekontrolovateľné, frázovité, umocnené na druhú, no neviem, či aj nie na tretiu. Musím to uviesť, aby bolo jasné, že tvorcovia predchádzajúceho programu, aby si niekto nemyslel, že prišli z nejakých kamenných jaskýň alebo zemlianok a terajší predkladatelia z moderných hradných kancelárií. Takže myslím si, že aby bolo jasné, že kto si má čo komu vyčítať, myslím, že nikomu nič nikto. A dôležité bude to, aký bude reál a aký bude výstup, aký bol výstup náš, aký bude výstup váš.

    Takže poďme na to. Iba urýchliť proces vybavovania reštitučných nárokov, nie ukončiť? Nájde sa vláda Slovenskej republiky, ktorá to vôbec niekedy ukončí? Dňa 24. 6. 2012 to bude dvadsať jeden rokov, čo je účinný zákon o reštitúciách, a osem rokov, to je dvestodvadsať deviatka, tá prvá, a osem rokov prešlo od zákona č. 503/2003 Z. z.. Všetko sa v tejto oblasti počíta na desaťročia? Nedá sa to urobiť na roky? Roky nestačia? Desaťročia?!

    Vážení, sa preberme! Dokedy budeme traumatizovať občanov? Dokedy štát nebude schopný povedať: Bodka. Tu máš, priznávam chybu. Nie, to je na hlavu! Uvedomme si, že na zhabaných majetkoch týchto rodín v roku 1948 a neskôr, aj skôr, vzniklo Československo. Kde by sme boli, keby oni ostali, alebo keby neostali, to je už iná otázka. Ale na ich majetkoch, to boli tie rodiny, na ktorých sa to všetko začalo na Československu robiť. A my nemáme tú slušnosť, aby štát priznal v reštitúciách chybu, aby sme sa týmto ľuďom pozreli čestne do očí a povedali áno, chceme to ukončiť. Iba urýchliť? Stále budeme niečo iba urýchľovať? To nie je o tom, že bude treba nejaké financie, to je o tom, aby ten človek, ktorý je tam zodpovedný, aby robil tú robotu, ktorú tam má robiť na tom pozemkovom úrade alebo na tom fonde. Je to iba o kontrole. Nie o financiách. Nechcem financie, chcem kontrolu výkonu práce štátneho úradníka. Aj by som bol radšej, keby bol audit práce štátnych zamestnancov, ktoré úrady majú robiť a čo robia a ako to robia a ktoré robia iné, ako majú robiť. Lebo aj takých zo svojej praxe musím povedať, že poznám. Žiaľ, vo väčšine prípadov sú oprávnené osoby už dávno mŕtve, čo si podali žiadosť. Ostávajú ich deti, respektíve zákonní dediči, ktorí už ani vôbec nevedia, že vôbec niečo tam také majú. Takže reči sa hovoria, chlieb sa je.

    A teraz dovoľte, aby som vám ukázal, alebo teda vyjadril sa k tomu, čo vlastne sme vám upiekli, čo vám nechávame, čo sme za tie dva roky, alebo nie za dva roky, urobili aj na tomto úseku, pretože ja mám rád takýto odpočet. Nie odpočet chimér, téz, prognóz a neviem čoho všetkého možného. Realita. Takže poďme. Hovorím o pozemkových úradoch. K 31. 3. 2010 bolo uplatnených z celkového počtu 83 295 podaní, reštitučných, nevybavených 21 877. To znamená 26 % nevybavených. Za dva roky necelé, k 31. 3. 2012, je nevybavených 14 894 podaní. To znamená 18, 6 % z celkového počtu. Je pravdou, že 1600 podaní v Banskej Bystrici odišlo z titulu zlej klasifikácie, podľa všetkého, z reštitučného titulu. Dobre, budiš, odišlo. Pri takto nastavenom tempe prác, ktoré sme aj my zaviedli za tie dva roky, vyzerá, že sme to mohli skončiť za šesť rokov. A mohol by byť koniec. Chvalabohu, mohol by byť koniec v jednej otázke reštitučnej.

    Myslím si, že to vôbec nie je nereálne. Len treba si vyhrnúť rukávy. Samozrejme, je to len v prvej rovine. A tá prvá rovina, to sú pozemkové úrady. Druhá rovina, ktorá je, to je rovina Slovenského pozemkového fondu, tam sa dostávajú reštituenti, ktorým nebolo možné pre zákonné prekážky pôvodný pozemok vydať a majú nárok na náhradu. Takže poďme, aký je stav na Slovenskom pozemkovom fonde. Počet finančných náhrad v roku 2010 - 1364 podaní vyriešených v objeme 1 129 167 eur. V roku 2011 - 1029 podaní v objeme 514 017 eur. Takže dúfam, že budete pokračovať v tomto trende nad tisícku vybavených reštitúcií, lebo ich tam je ešte dosť. Počet náhrad v pozemkoch, rok 2010, 41 zmlúv vo výmere, poviem to v hektároch, 62 ha necelých; rok 2011, 537 zmlúv o výmere, tiež to poviem v hektároch, 1312 ha. Takže myslím, že nárast evidentný. Aj napriek tomu ešte je potrebné vyriešiť 25 808 podaní. Takže je čo robiť aj na fonde a dosť veľká väčšina z toho sú finančné reštitúcie, to znamená, tam myslím, že bolo konštatované aj minulou riaditeľkou, že je to reálne zvýšiť, teda to vyplácanie tam nemusia robiť nič iné, proste iba to vyplácať. Takže asi tak.

    Dúfam, že sa nedostaneme do situácie, keď nebude mať tento štát čo ponúknuť reštituentom, respektíve aj záhradkárom, vlastníkom v záhradkárskych osadách a to tým, že povieme, že už nemáme pôdu. Lebo sme ju, Slovenský pozemkový fond rozpredal. Pán minister na našom výbore prisľúbil, že sa to nestane, tak ja ho beriem za slovo a budem, keď dovolíte, na to aj dozerať ako poslanec.

    Bola by to doslova cielená sabotáž proti našim vlastným občanom, ktorí nám dali mandát, aby sme tu mohli byť, aby sme mohli aj toto riešiť. A to je jedno, či budeme koaliční, modrí, praví, fialoví, zelení, to je jedno, sme tu. Žiaľ, alebo musím konštatovať, že nerád by som sa dožil, aby sa urýchlenie reštitučných konaní riešilo tak, ako sa začalo riešiť áno, aj za tejto dvojročnej doby, ktorá nám už ubehla, kedy riešenie si predstavovali viete ako, tí referenti?! Že nám konanie zastavia. Viete si to predstaviť? Vžite sa do pozície oprávnenej osoby, že dostane po pätnástich rokoch, po dvadsiatich rokoch, po desiatich rokoch dostane prvýkrát odozvu od nejakého úradu a vy ho vyzvete ako referent: Vážená pani, vážený pán, ak mi nedáte do 30 dní rodný list, úmrtný list a neviem čo, identifikáciu, vaše konanie bude zastavené?! No viete si to predstaviť? Viete si toto predstaviť? Tak ja nie. Takto urýchlenie reštitučného nároku si nepredstavujem. Dúfam, že ani vy, páni vládni poslanci a vláda, ktorá budete to riešiť. Lebo to je ďalšia sabotáž, ako sa vysmiať reštituentom priamo do tváre. Väčšinou, ako som už spomínal, to sú starí ľudia alebo už ich deti. A ona je taká pani vystresovaná, že nevie, kde jej hlava stojí, vtedy keď dostane nejaký befel od úradu. Viete, ako sa starí ľudia radi chodia súdiť, že? Viete. Keď počuje súd, už nehovorím o tom, že ani na to vôbec nemá, aby dala žalobu na súd, pretože nie je finančne nijak zabezpečená. A potom sa jej vysmievajú kadejakí developeri a kadejakí iní pozemkoví špekulanti, ktorí hovoria, že: Však čo ty chceš? Ty si reštituent, máš smolu, ty sa choď tam súdiť, my berieme tie pozemky. Tak to nie!

    Ďalšou otázkou a oblasťou, ktorá súvisí s pozemkovou agendou, je oblasť ROEP-ov, registrov obnovenej evidencie práv. Je to oblasť, ktorú sme už tak isto mali mať hotovú. A zákon je z roku 1995. Je potrebné ukončiť ešte 608 katastrálnych území, väčšinou je to v správe, správnym orgánom je tam kataster, správa katastra a mali by to byť už tie jednoduchšie územia. Tie zložitejšie riešil pozemkový úrad, ktorý ich má 98 % ukončené. Takže nemalo by to byť až taký veľký problém. Len. Len pani Košútovú budem citovať, všetko je o ľuďoch, kolegyňa, že? Takže ja sa s tým úplne stotožňujem, len o ľuďoch a o zodpovednosti, ale nie politickej, ale hmotnej a osobnej, vážení. O tej, že tam nebudeš a dostaneš pokutu, že si spreneveril a zneužil svoje postavenie. Takže dúfam, že aj tieto ROEP-y sa pohnú. A je to celoplošne na celom území. V roku 2011 bolo zapísaných 195 týchto registrov, žiaľ, musím konštatovať, že tu sa, no nerád by som sa dožil toho, aby sme prijímali reštitučný zákon, ktorý bude riešiť reštitúciu pri ROEP-och, že tu boli ľudia v našom demokratickom zriadení okradnutí o svoj majetok, lebo aj to sa stáva, žiaľ. Ten, čo mal dva hektáre, po ROEP-e mal 20 árov a naopak. A mám aj podnety a budem to šetriť, pretože nie je možné, aby ste prichádzali pri takomto...

  • Vystupujúci sa odmlčal.

  • Vlastne, čo je ROEP? No, vyjadrujem sa, prepáčte mi, trochu profesionálne, pretože som s tým robil. Takže celý ROEP, ten register vlastne znamená to, aby pozemková kniha išla do archívu. To znamená, prelustrujete pozemkovú knihu, založíte list vlastníctva a na ďalšie obdobie už platí list vlastníctva, ktorý je tu. Na to sú vyčlenené financie a boli vyčlenené financie. Robilo sa to. Myslím, že tých 608 z tých 3 558 katastrálnych území je už iba nejaký ten zlomok. Veľa z nich je rozpracovaných, podľa mojich vedomostí okolo 400, 208 je doslova, že treba to začať. Takže treba to len dokončiť, aby sme pozemkovú knihu mohli dať do archívu. A máme listy vlastníctva. Vieme koho tu máme, to, čo som povedal, koľko máme izieb, koľko máme vlastníkov.

    To, že tam budú aj neznámi, a tých neznámych je momentálne jedna tretina v našej republike, tak to je teda na hlavu. Takže by som bol veľmi rád, keby sme sa aj tejto otázke venovali. A dúfam, že pán minister bude náchylný aj na takéto debaty, pretože ja neviem, kedy sa táto agenda dostane, či to nebude iba poslanecká iniciatíva vládnych poslancov, lebo zatiaľ z vlády vyzerá podľa tohto znenia, mne to tam nevyplýva, že by prichádzali vládne návrhy.

    Takže poďme k ďalšej, ktorá tu už bola spomínaná oblasť. A to je, ja tomu hovorím nejaká nadstavba v pozemkovom práve, a to sú pozemkové úpravy. Projekty pozemkových úprav, to znamená sceľovanie pozemkov, pretože my sme zdedili uhorské právo, nie rakúske. To znamená, naša deľba pôdy môže byť na meter štvorcový, ktorý je evidovaný na katastri a môže byť ešte na to urobený geometrický plánok.

    To znamená, že berme tak, že pozemkové úpravy mali povedať, ako tá krajina až do detailu, hon bude vyzerať. Ďalej, to nie sú komasácie. Komasácie to je iba scelenie, ale pozemkové úpravy, znamená aj návrh, ako to má byť plošne vyriešené v území. A na to, ako povedal pán minister, aj teraz predo mnou a myslím, že ten je ten najkompetentnejší, ktorý má sa čo k tomu vyjadrovať, lebo on je ministrom, hovoril, že máme ešte 30 mil. z eurofondov. Bol by som veľmi rád, keby sme ich účelne využili na túto činnosť. Pretože Rakúšania to robia od vojny a ešte nemajú celé územie skomasované. Takže dúfajme, že aj u nás nebudeme ťahať ďalších nejakých tridsať, štyridsať rokov, hoci musím uviesť, tak ako hovoril pán minister, že to nie je dvojtýždňová, dvojmesačná, ani dvojročná nejaká oblasť, kedy by sme to mohli ukončiť. Každé územie podľa mojich skúseností trvá od dvoch do piatich rokov, a to aj závisí proste, samozrejme, ako sú aktívni účastníci týchto pozemkových úprav, ktorí sú vlastníkmi a užívateľmi v danom chotári. Nie kadejakí úradníci, Slovenský pozemkový fond, kataster, neviem kto, ktorí v mnohých prípadoch tam diktuje, ako to má byť. Nie! Účastník, to znamená obyčajný vlastník, obyčajný užívateľ, ktorý tam funguje a ktorý tam chce ten svoj rozvoj ďalej realizovať. Celkove z 3558 katastrálnych území máme 148 území na Slovensku zapísaných a 286 území rozpracovaných.

    No a musím, vidím ho tu, nevidím ho tu, pána Želiezku, kolegu, dotknúť sa aj jeho trošku agendy, a síce záhradkárskych osád, pretože aj on riešil tam tie nejaké záhradky, ktoré sú v Bánovciach, a prišiel ku mne a povedal, že: Tak, Martin, nevyriešili sme to spolu, musí prísť až SMER - SD, aby sme to pohli. No, ja o záhradkách v programovom vyhlásení nevidím nič. Takže, pán kolega, dúfam, keď ma počujete, že záhradky budete riešiť, tak ako sme ich riešili my, nemali sme to v programovom vyhlásení a boli riešené. Tak dúfam, že si vezmete príklad a budú riešené aj záhradkárske osady, pretože súčasný stav je asi taký, že z 1691 osád, ktorých na Slovensku je evidovaných, najmenej v Trnave 22, ktoré sú v konaní, najviac v Bratislave, kde je 92 osád v konaní, prebieha konanie v 424 osadách. Týka sa to 29 329 užívateľov, 18 tisíc vlastníkov, 18 214 vlastníkov o celkovej výmere 1 390 ha. To sa však nedá skryť pod tú vašu jednu vetu, ktorú ste tam dali, lebo tu sa prv vlastníctvo musí tým záhradkárom dať, až potom môžu vstúpiť do užívania. Hoci to máme tu spätne, je len taký závan socializmu ešte, ale dobre, budiš. Zákon je tu, č. 64 z roku 97, tiež začína mať fúzy, to znamená, tiež by som bol rád, keby sme to už ukončili, lebo všetko je o tých ľuďoch. Celkove záhradkári majú okolo osemdesiat tisíc členov, takže predpokladám, že by to ocenili, keby sa v jednej vláde aj táto problematika ukončila.

    A čo sme na tom poli urobili my? Aby sme nekritizovali, pretože ja mám rád zametať si pod vlastným prahom, a potom ísť robiť ďalej, Takže v prvom rade sme museli hasiť to, čo vy ste nestihli, a síce, rozhodnutie, prehraté, Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2008, ktorý nám určil vo veci Trenčianskych Biskupíc vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade, že musíme sa trošku nejak ináč popasovať s cenou pôdy v tomto konaní a že mala by to byť nejaká reálna cena, nie tri koruny za meter štvorcový, hovorím ešte v korunách, takto bol pôvodný zákon postavený, tri koruny za meter štvorcový ako základná taxa.

    Áno, pán minister hneď v prvom polroku inicioval, pán Zsolt Simon, túto novelu. Ja som bol veľmi rád, že na to zareagoval, a prijali sme novelu, ktorá je účinná od 1. 4. 2011, a v súčasnosti vlastníci už kalkulujú nie s 12,50 a 18,50 v krajských mestách, ale s cenou 300 až 700 korún za meter štvorcový. Takže myslím, nie je to trhová cena, ale je to už nejaká iná reálnejšia cena, ktorá by mala o tom niečo hovoriť. Takže to, dúfam, že je pravdou, že novela podmieňuje oceňovanie u všetkých záhradkárskych osád vytvorením znaleckého posudku, vyhotovením znaleckého posudku. Bolo to pozastavené, áno, uznávame, pretože do konca roku 2011 museli byť, resp. bol nárok na tých vlastníkov, ktorí už sú ukončení, mohli si požiadať znovu o doplatenie rozdielu cien. Preto pani riaditeľka Slovenského pozemkového fondu zaujala stanovisko, že budeme to riešiť naraz, aby sa všetky osady, znalecké posudky robili pri jednom, ako sa hovorí, tíme, aby sme to nemuseli na desaťkrát. Takže v súčasnosti je už nový rok, tak dúfam, že sa to rozbehne, hoci fond je znovu nefunkčný, ale dúfam, že sa sfunkční a hneď jednou z prvých vecí bude, že budeme riešiť aj znalecké posudky pre jednotlivé osady.

    Samozrejme, programové vyhlásenie vlády hovorí, v tejto oblasti je kopa dobrých vecí, to nemám problém podporiť, ale predsa len k niektorým sa ešte vyjadrím z tej mojej oblasti, pôdohospodárstva. Takže citujem, vaše programové vyhlásenie vlády, nie staré, vaše už teraz budem citovať: Bude podporovať prípravu opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine, a prípravou účinnej politiky zachovania rozvoja hydromelioračných zariadení, závlah a odvodnení. Zopakujem, zvýši zadržiavanie vody v krajine, a zároveň tu niekto hovorí o odvodnení? Vážení, to je trošku anomália, nehnevajte sa. Dúfam, že vieme, čo je odvodnenie? A my ideme na jednej strane, v jednej vete hovoríme, že budeme zadržiavať vodu, a v druhej hovoríme, že budeme odvodňovať? Tak dúfam, že nie, že to bola iba nejaká chyba. A odvodňovacie zariadenia majú životnosť štyridsať rokov. Keď si vezmete zberné a zvodné drény, tie trúbky, a vyzerá, že to boli 80. roky, to znamená, ony sú na konci životnosti. Dúfam, že nechceme teraz do toho investovať, že by sme to znovu odvodňovali? Lebo krajina si berie späť, voda je tam naspäť na tých honoch. Takže dúfam, že aj toto bola iba takáto nejaká chyba lávky, takže znovu to odvodnenie tam nebude.

    Ďalej, veľmi kvitujem, že bude sa zabraňovať neodôvodnenému záberu poľnohospodárskych pôd. Super, všetkými desiatimi. A ešte aj spoplatnenie dajte z pôdneho fondu. Všetkými desiatimi beriem, pretože ináč o našu krajinu by sme vôbec nestáli, o našu poľnohospodársku pôdu by sme vôbec nestáli.

    Lesy sa považujú za strategický štátny majetok, a preto ho garantujeme neprivatizovateľnosť. Super, beriem. Áno, je to tak, ako hovoríte. Hovoríte, že pripraviť mechanizmy na dobudovanie systému hospodárskej úpravy lesov. Prečo iba HUL-ku, prečo by sme nemohli dať do lesov aj projekty pozemkových úprav? Momentálne lesný pôdny fond bol z tohto celkom vyňatý. Dôvod? Odôvodňovali to, že nemôžu nájsť cenovú variáciu adekvátnosti pozemku v lese, pri pozemkových úpravách, hej? Myslím si, že keď si nad to sadnú naši odborníci, máme rôzne výskumné ústavy, aj lesný, aj kadejaký iný, myslím, že mohlo by sa na tom popracovať, aby sa aj pozemkové úpravy mohli dostať na lesný pôdny fond, pretože lesy majú problém. Kolega Mičovský ma doplní, že majú problém s vyčleňovaním malých pozemkov, pol hektárových, hektár, dva. Nútia vlastníkov združiť sa. Pozemkové úpravy sú sceľovanie. Dalo by sa možno niečo tam s tým urobiť, to znamená, bol by som iba rád, keby sme aj na lesnom pôdnom fonde začali uvažovať o pozemkových úpravách a našli spravodlivé a statočné riešenie, aby vlastník, ktorý bude mať to scelenie, nebol ukrivdený. Aby nenadával na túto vládu a štát, že čo vy tam, úradníci, múdri, ste zase urobili a ste ma okradli zase o majetok! To by som nebol rád. Takže toto by som apeloval. A myslím, že nebudem citovať ďalšie, je tam veľa dobrých vecí. Takže dúfam, že to zvládneme, a tak ako povedal pán kolega Martvoň a je asi o tom presvedčený, že minister pôdohospodárstva obstojí a bude ukazovať svoje kvality a schopnosti aj v tomto novom rezorte, tak ja pevne verím, že aj takto sa bude správať. A ako povedal na výbore pán minister životného prostredia, teda pôdohospodárstva, že doteraz bol v rezorte, ktorý pôdu bral, a teraz sa stáva ministrom rezortu, ktorý pôdu bude chrániť, tak dúfam, že tieto slová si berie k srdcu a boli úprimné a že bude sa tomu tak aj venovať.

    Takže uvidíme, aké budú reálne výstupy. Dúfam, že dôstojne naplníte programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva a že naplníte aj predposlednú a poslednú vetu, ktorú máte v svojom programovom vyhlásení na 61. strane, a že takto bude daná bodka v oblasti pôdohospodárstva.

    Trochu poznámok dovoľte mi ešte aj k životnému prostrediu. Tam máme, myslím, že už tu lepších odborníkov, ako som ja. Ale ja veľmi kvitujem a budem hovoriť stále, keď chceme mať životné prostredie, tak nemôžeme mať vlastníka, ktorý stále hovorí štátu, že však ty ma obmedzuješ, moje vlastnícke práva. To už tu bolo hovorené. Vlastník diktuje, čo tam bude. To znamená, 100-percentne sa pripájam k tomu, aby sme sa vysporiadali, resp. najlepšie by bolo, keby sme to zamenili. Minimálne tie päťky v stupňoch ochrany, len teraz čo sú tie diamanty, čo máme na Slovensku, hej. To nám celý svet závidí v mnohých prípadoch, aby sme tieto zamenili a aby to mal štát alebo príslušný nejaký rezort, ktorý bude proste za štát tam vystupovať, alebo ten, komu to dáme, ale nemôže to byť vlastník, ktorý stále nám bude do uší, áno, že ma obmedzujete, moje hospodárenie a neviem čo všetko možné. Takže 100-percentne sa hlásim k tomu, aby sme to vysporiadali raz a navždy a aby vlastníkom, keď tam chceme mať ochranu prírody, bol ten, kto tú prírodnú ochranu tam chce. Nie ten, kto bude iba deklarovať, že ju tam chce a neochraňuje. Samozrejme, som proti nejakej paušálnej ochrane, treba prehodnotiť, lebo v mnohých prípadoch sa robilo to, že oplotíme dané územie, hej, lebo tam máme poniklec napríklad, hej, a zistíme, že za štyri roky nám ten poniklec odíde stade, lebo tam nastúpia trnky, lebo vtedy tam bol iný režim, sa vypásalo, hej, a akonáhle sme to ohradili, už to vypásanie tam nie je, a už sú tam trnky a poniklec ide, viete kde. Takže bacha. Dúfam, že to nebude takýmto spôsobom robené.

    Vážení prítomní, ja by som chcel pánu ministrovi životného prostredia popriať jedno. Aby preňho strom nebol iba kubík dreva, ale aby to bol živý organizmus so všetkými ostatnými funkciami na tejto zemi, a to je jedno, či rastie v lese, na lúke alebo pri ceste. Je ministrom životného prostredia, nie ministrom hospodárstva. Takže, pán minister, keď ma počujete, dúfam, že takto budete riadiť toto ministerstvo. A bol som veľmi rád, keď som sa dopočul, že súčasne sa nechce zrušiť to ministerstvo, lebo myslím si, že to by bola možno tá najväčšiachyba. A keď naši predkovia, a máme k nim nejakú úctu, nám tu nechali tú pestrosť slovenskej prírody, že môžeme vidieť na Slovensku lietať aj orla, aj jarabicu, aj škovránka, aj jeleňa, aj vlka, máme právo, aby to naše deti nevideli? Aby za našej éry toto z našej prírody vymizlo? Ja hovorím, nemáme právo. Nemáme právo, aby sme ochudobnili o túto krásu naše deti, aby to mohli v reálnom živote vidieť, nie iba z kníh a z múzeí. Takže dúfam, že takto bude aj minister životného prostredia pristupovať ku životnému prostrediu.

    Ešte dovoľte, moje konečné nejaké záverečné slová, že pokiaľ nám pôjde všetkým o vec a budú sa prijímať a predkladať zákony, ktoré budú zjednodušovať, nie komplikovať život našich občanov, tak nemám problémy so svojím svedomím a potom tieto návrhy, a jedno či to bude z pravého brehu, z ľavého, koalícia, opozícia, modrý, fialový, mne to je jedno. Nech to bude takto a nech to bude pre vec.

    Dúfam, vážená vláda, že nezopakujete svoje postupy z minulého vládnutia, kde ste prijímali uznesenia a nariadenia vlády, napríklad uznesenie vlády č. 351 z roku 2010 z 25. 5. 2010, ktoré vyšlo v Zbierke zákonov pod č. 239/2010, ktoré stálo nad zákonom Národnej rady. Stálo nad zákonom Národnej rady. No dúfam, že toto tu nebude. Pán minister, pán Zsolt Simon, exminister, mohol by hovoriť, koľko ešte zrušil ďalších takýchto nariadení v tomto rezorte. Takže dúfam, že nebudete pokračovať v týchto praktikách.

    Vážená vláda, vážení vládni poslanci, zároveň apelujem na vás, aby ste mali dobrý nos a dobré cítenie na výber kandidátov a hlavne odborníkov na jednotlivé posty, ak sa rozhodnete vymieňať, ako je to tu zvykom po každej výmene vlády, čo my, Obyčajní, kritizujeme, pretože ja hovorím, že všade musí byť odborník, a to je jedno, či je takisto straník, nestraník. A už som citoval pani kolegyňu Košútovú, zdieľaný názor, a myslím si, že iba o ľuďoch to je. O našich blížnych, ktorým by sme mali pomôcť, a my by sme tu mali byť to zrkadlo, ktoré by malo hovoriť, že takto by ľudia povedali: Toto je ten poslanec, chcem sa k nemu priblížiť. To je dobrý človek, chcem takto ísť ďalej.

    Osobne dúfam, že sa dožijem vlády, ktorá pri ukončení svojho volebného obdobia zúčtuje napríklad aj to: Reštitúcie? Vybavené. ROEP-y? Ukončené. Záhradky? Ukončené. Občania vám budú za to vďační. Držím palce všetkým, ktorí sa o to zaslúžia, a priložím tiež svoje ruky a svoju hlavu k tomuto dielu. Takže, Pane Bože, žehnaj našim snaženiam v parlamente a veď naše kroky k cieľom na tvoju česť a chválu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šesť pánov poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. A veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi za to, že nám urobil skutočne reprezentatívnu prehliadku všetkých základných problémov v pozemkovej držbe na Slovensku. Ja k tomu nemám čo iné dodať, len toľko, že v lesníctve to potvrdzujem naplno, a že v tejto chvíli máme ešte státisíce hektárov, ktoré sú neodovzdané. Samozrejme, nie sú to hektáre tie veľké, tých veľkých majetkov, ktoré už dávno ako atraktívne už prešli do buď pôvodných, alebo iných rúk. Ale sú to tisícky malých pozemkov, ktoré sú stále neodovzdávané kvôli tomu, že je to obrovský problém.

    A chcem tu len zdôrazniť práve ten moment, že je potrebné zákonnou normou upraviť to, aby sa malí drobní vlastníci tých malých frčiek, ktoré vznikli skutočne v dôsledku toho uhorského dedičského práva, mohli združiť, a aby to mohli ucelene prevziať a aby to mohli dostať aj vytýčené od štátu s tým, že nebudú stavaní pred nejaké úlohy zaplatiť poplatky za geometrické plány, lebo v časoch, keď sa im to bralo, tak žiadne plány, ani žiadne zameriavanie nebolo potrebné. Tak je asi potrebné, aby sme my teraz urobili veľmi rýchlo v duchu týchto vecí, ktoré spomínal kolega Fecko, aj normu, ktorá umožní týmto tisíckam drobných majiteľov sa združiť a užívať zmysluplne ich majetok, pretože krajina bez gazdu je zle spravovaná krajina.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fecko, v podstate ja znova zopakujem to, čo som už povedal, že programové vyhlásenie vlády má byť a je o cieľoch vlády v nasledujúcom volebnom období, a nie je to plán legislatívnych úloh vlády. Vyčkajte si na plán legislatívnych úloh vlády a tam sa dozviete podľa mňa viac.

    Čo sa týka daného vášho vystúpenia, musím ho ohodnotiť v podstate asi v tom zmysle, že ide o vysokú odbornú analýzu, čo uznávam. Fakt, venovali ste sa tomu poctivo, ale dovolím si skonštatovať, že niektoré vaše praktické riešenia alebo vaše predstavy si trošku predstavujete ako Hurvínek válku. V podstate budem v niektorých veciach konkrétny, vzhľadom na ten čas, tak iba zopár.

    Citujem odborníka na pozemkové právo pána Geisbachera, čo sa týka pozemkových úprav, komasácií, ROEP a reštitúcií ide o dlhodobý proces. Ten dlhodobý proces bol naštartovaný, tak ako ste vy povedali, pri niektorých prípadoch pred dvadsiatimi rokmi, v niektorých prípadoch pred nejakým, teda určite desiatky rokov. Tieto procesy reštitúcií boli naštartované za pána Mečiara a neskôr za pána Dzurindu. Dovolím si poukázať ale na to, že tak ako vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády uviedla, že tieto procesy chce urýchliť, tak je to namieste, lebo nemôžete vy niečo dať do programového vyhlásenia vlády, že to ukončíte, keď je to dlhodobý proces. Sám ste poukázal na to, že od roku 2010 do roku 2012 bolo ukončených, keď som si to vypočítal, okolo sedem tisíc reštitučných nárokov ako takých, zostalo ešte nejakých štrnásť tisíc osemsto. Dovolím si upozorniť na to, že pri čísle 83 295 trvalo teda skoro dvadsať rokov, kým sa desaťtisíc reštitučných nárokov vybavilo. Čiže sám musíte uznať, že nejde o krátkodobý proces. Kebyže si vláda dá, že to ukončí, tak sama by klamala.

    Na druhej strane poukážem na to, čo ste vy povedali pri záhradkových osadách, že bývalá vláda ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť pána predrečníka v tom, že musí existovať, možno nie v programovom vyhlásení vlády, ale koniec-koncov v agende jednotlivých ministrov, či už pôdohospodárskeho alebo životného prostredia, ale aj ostatných ministrov, niečo ako merateľný cieľ. Niečo, o čom sa dá povedať, že bude v konečnom čase spravené a bude spôsob, akým bude vyhodnotené, že to spravené je. Inými slovami, je možno pekné napísať, že niečo urýchlime, je možno pekné napísať, že niečo zjednodušíme, ale pokiaľ nebude existovať ten merateľný cieľ, ktorý sa bude dať odpočítať nielen na konci volebného obdobia, ale aj priebežne, či na výboroch alebo v pléne Národnej rady, tak stále budeme v situácii, kedy si možno koalícia vysvetľuje, že veci sa plnia dobre, a opozícia si vysvetľuje, že veci sa plnia zle.

    Myslím si, že je čas aj ľuďom ponúknuť niečo, čo sa dá vyhodnotiť pomerne objektívne, a povedať, áno, toto ide, treba niečo zlepšiť, treba niečo zmeniť. Chovať sa skrátka tak, ako sa chováme v bežných rodinách, kde si stanovíme nejaké ciele, ktoré buď naplníme, alebo ich potom zmeníme, ale hlavne robíme niečo, čomu všetci dokonale rozumieme. A to by som bol rád a podporiť by som to chcel aj tu na pôde Národnej rady, že v takýchto praktických veciach, ktoré sa týkajú mnohých ľudí v území, sme im dlžní takéto ciele postaviť, spraviť ich, či už ako parlament a potom samozrejme ako výkonná moc, a urobiť ich odpočet priebežne, aby sme ľuďom uľahčili život priamo tam, kde žijú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať Martinovi za túto odbornú analýzu, ako tu zaznelo. Chcel by som možno zdôrazniť to, že ide naozaj o veľmi praktickú časť života ľudí, s ktorou sa stretávajú ľudia špeciálne na vidieku, ale nielen každodenne. Ja sám bývam na maličkej dedine pri Žiline, kde veľmi často prichádzame do styku s týmito problémami ohľadom pozemkov, ich vytýčenia a tak ďalej.

    Ja by som len chcel pripomenúť, že navyše táto oblasť, ak sa niektoré veci dlhodobo neriešia, vytvára veľký priestor na korupciu. Práve teraz sa v Žiline udiala udalosť, kde pri odôvodnenej oprávnenej žiadosti o scelenie pozemku, ktorého celková hodnota už aj s tými poplatkami bola 100 eur, si vypýtal predstaviteľ Slovenského pozemkového fondu úplatok vo výške 1 000 eur. Našťastie, ten človek spolupracoval s políciou, ktorý bol žiadaný o úplatok, a tento človek bol zatknutý. Môžete si to pozrieť v médiách. Ak tu ale stále bude taká neurčitosť a širokosť, naťahovanie akýchkoľvek nárokov, teda priestor na nespravodlivosť, ľudia sa budú snažiť pomôcť si, ako vedia a ďalší iní ľudia, zvlášť predstavitelia týchto fondov verejnej správy budú môcť tieto veci zneužívať a vytvárať korupčné správanie.

    Takže chcem poprosiť, apelovať, aby naozaj vždy, keď sa v týchto veciach dá vniesť priehľadnosť, aby sa prispelo k zamedzeniu korupcie a k spravodlivosti pre ľudí v oblasti pozemkového práva.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zopakovali ste nám programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, podľa vás plné konkrétností, pekné, len pri vyhodnotení tohto plnenia z vášho konkrétneho volebného programu ste vyhodnotili štyri, šesť konkrétne splnených úloh. Na tých 18 mesiacov, veľa či málo, ťažko povedať.

    Hovorili ste aj o tom, o zrušení poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskej pôdy, ktoré bolo zavedené. Ja si myslím, že to bolo veľmi zlé opatrenie. A stále to budem tvrdiť a som rada, že máte ten istý názor ako ja, lebo ste povedali, že keď sa znova zavedie poplatok za vyňatie z pôdneho fondu, že budete zaň všetkými desiatimi. Veľmi sa na to teším, pretože nechcem, aby Slovensko vyzeralo na najlepších pôdach zastavané búdami, ktoré nazývajú logistickými centrami. Jasná vec, že všetko je o ľuďoch, aj o tom, ako sa kto postaví k plneniu svojich pracovných príležitostí a pracovných úloh.

    Pán poslanec, máte široké a veľké skúsenosti z funkcie štátneho úradníka, ktorý pôsobil na úseku pozemkového práva. Myslím si, že aj vaše analýzy, ktoré tu zazneli, ale mnohým aj naším kolegom asi moc nepovedali, pretože nemajú také informácie, čo sa týka ROEP-u, čo sa týka ostatných vecí týkajúcich sa pozemkov a takisto aj reštitúcií.

    Konštatovali ste, že keby ste išli takým tempom ako za týchto posledných osemnásť mesiacov, tak by ste reštitúcie ukončili za šesť rokov. Preto sa vás pýtam, prečo žiadate od tejto vlády, aby to stihla za štyri?

    Hovorili ste o Slovenskom pozemkovom fonde, o tom ako sú vybavené zmluvy. No, možno sa ešte budeme čudovať nad tým, ako boli niektoré reštitúcie vybavené...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Bublavý sa vzdal svojho, aha, ešte pán poslanec Fecko, odpoveď na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše by som povedal, že vyjadrenia k môjmu vystúpeniu.

    Pán Martvoň, áno, robil som, stovky rozhodnutí som vydal, to znamená, viem, čo znamená kapacita človeka za rok, koľko je stadiaľ reštitučných rozhodnutí. Ale musím vám povedať, keď v Bratislave z uplatnených nárokov 9 479, hovorím o pozemkovom úrade, je k dnešnému dňu nevybavených 5 448, sa pýtam, čo tam robili za dvadsať rokov? V Prešovskom kraji, v Prešovskom kraji bolo 16 907 a je nevybavených 5 960. To je nepomer. To je nepomer. Takže pána Geisbachera poznám, nie je problém, aj tých všetkých právnikov, je to dlhodobý proces, ale je to o tom, či človek, ktorý je tam zodpovedný za to, je v stave tú zodpovednosť prijať a ísť na súd a obhájiť tú svoju robotu v reštitúciách. Či podľahne lobistickým tlakom alebo nepodľahne. Je to o tom, pán kolega, žiaľ, a mnohí, musím priznať kriticky, sebakriticky do vlastných radov, nie sú v stave tú zodpovednosť prijať, tak ako im káže zákon. Takže toto je z môjho pohľadu, že dá sa to stihnúť. Je to dlhodobý proces. A ten dlhodobý znamená koľko, sto, päťdesiat, tristo rokov? To znamená, že my už nemáme judikáty. Máme dokonca aj Štrasburg, ktorý rozhodoval o niektorých veciach. To znamená, že sa dá už z čoho vychádzať. Takže asi tak.

    Pani kolegyňa, áno, máte pravdu, jasne nemôže to stíhať šesťročný proces za štyri roky. Áno, beriem, ale myslím, že tých šesť rokov, to by bolo super, super termín. A to vyňatie z pôdneho fondu, stopercentne som, aby sa za to platilo, lebo keď stratíme pôdu, poľnohospodársku, tak stratíme všetko, lebo tam sa dorába svoj chlieb. Takže myslím, že nemáme sa o čom presviedčať ako poľnohospodári. Takže myslím, že vieme, kam chceme ísť.

    Ďakujem všetkým za vaše podnety.

  • Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Pollákovi.

  • Vážená podpredsedníčka, páni ministri, kolegyne, kolegovia a hostia, dovoľte aj mne pár slov k programovému vyhláseniu vlády, aj najmä k časti programového vyhlásenia pod č. 7, ktorý sa dotýka rozvoja regiónov Slovenska, moje vystúpenie bude priamo namierené k riešeniu rómskej problematiky, o ktorej včera bola prvýkrát v tomto parlamente jeden a pol hodinová diskusia. Ja som veľmi rád, že konečne v parlamente bola dôstojná diskusia o tejto problematike a som veľmi rád, že k tejto problematike sa napríklad podpredseda vlády, myslím, že trikrát vyjadroval. A verím, že aj týmto gestom bude táto vláda napríklad riešiť rómsku problematiku oveľa lepšie, ako to robili predchádzajúce vlády.

    V súvislosti s porovnávaním rôznych programových vyhlásení vlády od roku 2002 môžem povedať to, že všetky vlády od roku 2002 si dali za cieľ prioritne riešiť rómsku problematiku na Slovensku. Ani jednej vláde sa teda, ani jedna vláda sa k tejto téme prioritne nepostavila a ani jednej vláde sa nepodarilo vlastne aspoň kúsok posunúť túto problematiku dopredu. Ak by som porovnal dve predchádzajúce alebo predchádzajúce, teda programové vyhlásenie vlády s týmto programovým vyhlásením, tak samozrejme to predchádzajúce programové vyhlásenie vlády, ktoré som mal možnosť aj ja ovplyvniť, tak je v histórii všetkých programových vyhlásení vlád na Slovensku najambicióznejšie, ktoré teda súčasné programové vyhlásenie vlády zďaleka v podstate nepripomína v riešení rómskej problematiky.

    Už tu bolo povedané to, že rómska problematika sa ocitla v podstate na predposlednej a poslednej strane tohto programu. A chcem veriť, tomu, že to nebol zámer. A pevne dúfam, že, že aj tou včerajšou diskusiou, aj tým prístupom podpredsedu vlády pána Kaliňáka, to nie je tak, nebol to zámer. A verím, že, že táto problematika sa v tomto období posunie oveľa ďalej.

    A všetci občania na Slovensku si kladú otázku, prečo riešiť rómsku problematiku? A verím, že možno aj v tejto sále nájdeme ľudí, ktorí si túto otázku kladú. Ja nebudem používať humánne dôvody, lebo žijeme v období, kedy humánne dôvody v podstate mnohým nestačia a všetci hľadajú nejaké ekonomické dôvody, prečo túto rómsku problematiku, alebo prečo tento problém je nutné riešiť v tejto krajine. No ak hľadáme ekonomické dôvody, tak to sú jasné ekonomické dôvody celého Slovenska a musí to byť záujem Slovenska vyriešiť tento problém. A neriešenie tejto rómskej problematiky znamená pre Slovensko obrovské škody. Neriešenie rómskej problematiky znamená prehlbovanie tohto problému. Tento problém síce dnes nemusíme podľa mnohých riešiť, ale o pár rokov to budú riešiť naše detí, bude stáť oveľa viac financií, oveľa viac energie, oveľa viac času, a preto ekonomické dôvody sú dôvodmi na to, aby sme tento problém posunuli ďalej.

    Ja nebudem v dnešnom mojom príhovore hovoriť o tom, že ako by sa tento problém mal riešiť. To, samozrejme, je úloha vlády. Ja na konci však samozrejme poviem, a teraz to teda pripomeniem a na konci to zdôrazním, ja som pripravený všetky moje skúsenosti z praxe odovzdať nie vláde, ale Slovensku na to, aby sa tento problém posunul oveľa ďalej, ako je to doteraz.

    A predsa len v podstate budem citovať niektoré veci z programového vyhlásenia vlády, ktorá ma veľmi zaujali v časti rómska problematika. A je to prvý citát: Vláda zabezpečí podmienky pre sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti s využitím komplexných projektov a prístupov. V Európe aj na Slovensku už sme prišli na to, že riešenie vzdelávania Rómov nás neposunie dopredu. Len vzdelávanie riešiť v rómskych komunitách neznamená vôbec nič. Ak k tejto problematike nepristúpime komplexne, tak neurobíme žiadny krok dopredu a minieme neefektívne zase obrovský balík peňazí z verejných zdrojov, za ktorý nedosiahneme žiadny výsledok. Preto oceňujem, že v tomto programovom vyhlásení vlády sa nachádza táto zmienka o komplexnom prístupe a oceňujem, že vláda naďalej chce pokračovať v tejto tradícii aj po predchádzajúcich skúsenostiach minulých vlád.

    Taktiež som rád, že v programovom vyhlásení vlády sa nachádza ďalšia zmienka o Rómoch, aj keď ich tam nie je veľa, ale predsa len odcitujem tú ďalšiu zmienku: Cieľom programového riešenia rómskej problematiky bude z pohľadu vlády zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Teší ma, že v tomto programe nie je zmienka len o vzdelávaní, ale je tam zmienka o zamestnaní. Je nutné urobiť všetko pre to, aby z najchudobnejších lokalít na Slovensku, bez ohľadu na to, či sú to Rómovia alebo nerómovia, ľudia dostali možnosť pracovať a riešiť si problémy sami.

    A chcel by som sa vyjadriť momentálne k niektorým témam, ktoré sú vysoko aktuálne na Slovensku. Myslím si, že aj počas jeden a pol hodinovej diskusie, včerajšej, je potrebné k tomuto niečo povedať aj z mojej strany.

    Sociálny systém. Včera som to povedal a dnes to iba zdôrazním, sociálny systém na Slovensku má svoje medzery, sociálny systém využívajú určité individuality na Slovensku, v sociálnom systéme, súčasnom, sa neoplatí pracovať, lebo zatiaľ sa na Slovensku, alebo neexistovala nijaká politická vôľa, alebo neviem, či boli neschopní ľudia, alebo neviem, prečo sa to tak stalo, jednoducho ten systém sa neposúva dopredu a samozrejme ľudia hľadajú medzery v tomto systéme. Nerád by som používal argumenty na to, aby sa spochybňoval tento systém etnického charakteru, zbytočne to robí napätie v spoločnosti, to napätie je už dnes nebezpečné a iba zbytočne posilňuje rôzne extrémistické skupiny, ktoré využívajú práve neriešenie tejto problematiky na to, aby sa posilňovali tieto extrémistické skupiny.

    Druhá téma, ktorú chcem, iba okrajovo sa zmieniť o nej, sú nelegálne osady. Obrovský problém na Slovensku, dlhé roky neriešený, štát, to je jedno, aké zriadenie tu bolo, dlhodobo akceptoval tento problém, nijakým spôsobom nezaujal stanovisko k tomu, že jednoducho nelegálne osady ležia na cudzích pozemkoch bez toho, aby ľudia, ktorí vlastnia tieto pozemky, mali možnosť sa dostať k svojmu majetku. Samozrejme a som pripravený a som veľmi rád, že som v klube, ktorý teda vážne berie túto problematiku, a s mojimi kolegami som pripravený v najbližšej dobe predložiť vládnej strane SMER návrh zákona, ktorý túto situáciu bude riešiť tak, aby sa našiel kompromis vhodný pre Slovensko, nie pre Rómov, pre Slovensko. Táto problematika nie je o Rómoch, táto problematika je o Slovensku, a keď my všetci nepochopíme, že tento problém je o Slovensku, tak sa nepohneme dopredu. Ja na záver tu ešte raz teda zdôrazním, že prečo je teda táto problematika o Slovensku a nie o Rómoch.

    Ďalšia téma, ktorá v poslednom období na Slovensku nejakým spôsobom otravuje ľudí, je problematika vzdelávania rómskych žiakov. Neskúšajme zlé a drahé riešenia, ak sme nevyskúšali tie dobré a lacnejšie riešenia. Nie je možné donekonečna v podstate otravovať spoločnosť internátnymi školami, keď vieme, že sú skúsenosti s týmto typom vzdelávania a nebude to fungovať. Chceme sa zase popáliť, tak ako sa popálili ostatné krajiny? Chceme zbytočne minúť obrovské množstvo, kvantum peňazí na to, aby sme postavili ďalšie budovy, zamestnávali ďalších ľudí? Ide o 24-hodinovú starostlivosť. Nebudem používať humánne argumenty, budem používať ekonomické argumenty. Máme na to dosť peňazí? Na to, aby sme to urobili, keď je tu alternatíva oveľa humánnejšia. A nehovoriac o tom, že je to ekonomickejšie pre Slovensko. Celodenný výchovný systém je spôsob, akým sa dá dosiahnuť úplne iná úroveň vzdelania rómskych žiakov na Slovensku. Samozrejme, bez povinnej predškolskej výchovy pre žiakov z najchudobnejších lokalít na Slovensku nie je možné posunúť túto problematiku dopredu.

    A teraz chcem povedať jednu významnú vec. Fakt si myslím, že vyriešenie rómskej problematiky je prospešné pre Slovensko. Som o tom presvedčený. Som presvedčený o tom, že ak zamestnáme Rómov a budú platiť dane a budú platiť odvody a nebudú závislí na sociálnom systéme, tak celá ekonomika Slovenska pôjde dopredu. Bez toho, aby sme posunuli rómsku problematiku dopredu, sa Slovensku nebude dariť. Bez toho, aby sme zaujali zodpovedný a nie populistický prístup k tejto téme, tak sa táto téma nestane riešiteľnou témou v tejto krajine. Prestaňme sa populisticky správať k tejto téme, prestaňme experimentovať a hľadať každé štyri roky nejaký nový experiment, len aby sme upútali voličov, len aby sme získali ďalších voličov na to, aby sme sa dostali do parlamentu. Ak chceme byť zodpovední k Slovensku, nie k Rómom, tak sa postavíme čelom k tejto problematike, lebo Slovensko si to zaslúži. Ak už nie Rómovia, tak Slovensko si zaslúži, aby táto téma už neotravovala v podstate Slovensko a Európu.

    A ja som hovoril, že nebudem hovoriť o riešeniach, ale predsa len poviem v podstate princípy, ktoré by sa mali v akomkoľvek teda riešení použiť.

    Prvý princíp, ktorý je potrebné uplatniť v rómskej problematike, je princíp individuálneho prístupu. Nie všetci Rómovia sú rovnakí. Rómovia nie sú homogénnou skupinou na Slovensku, nikdy nimi neboli, ani nebudú homogénnou skupinou. Najzákladnejšíe rozdelenie, aké v rómskych komunitách je - Rómovia žijúci integrovane a Rómovia žijúci v chudobných rómskych lokalitách. Šesťdesiat percent Rómov žije integrovane, 60 percent Rómov tvoria hodnoty pre túto krajinu, platia dane, sú zamestnaní. Štyridsať percent potrebuje intervenciu na to, aby štát, alebo teda štáty, nejakým spôsobom ponúkli pomoc, ktorá je určená nie Rómom, ale odkázaným na túto pomoc. Preto je potrebné nezovšeobecňovať niektoré veci, ktoré sa dotýkajú výlučne chudobných rómskych komunít. Ešte raz opakujem, nie všetci Rómovia sú na Slovensku rovnakí.

    Ďalší princíp, ktorý je potrebné uplatniť v akomkoľvek riešení rómskej problematiky, je princíp riešenia problému pri koreni. My nemôžeme zanedbávať tento problém. Akonáhle vypukne, tak ho musíme ihneď riešiť. Dôsledkom toho, že sme neriešili problém pri koreni, sú nelegálne osady. Toto je iba dôsledkom neriešenia problému pri koreni.

    Ďalší princíp, ktorý teda je potrebné zohľadniť, je princíp nezanedbávania tohto problému. Dopady neriešenia tejto problematiky možno si dnes nedokážeme na Slovensku ani predstaviť. Tie dopady sú v ekonomickej sfére, môžu byť dokonca aj v bezpečnostnej sfére. Nemôžeme zanedbávať tento problém, lebo tento problém nás predbehne. Ak sa nepostavíme k tomuto problému zodpovedne, tento problém nás predbehne.

    Ďalší princíp, ktorý je potrebné vlastne uplatniť v riešení v rómskej problematike, je princíp zodpovednosti Rómov samotných. Rómovia musia byť zodpovední za to, čo robia. Nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo. Súhlasím s tým. Ani Rómovia nemôžu nič dostať v tejto krajine zadarmo. Všetko, aj pomoc štátu musí byť podmienená niečím. Aj pomoc sociálna musí byť podmienená aktivitou verejnoprospešného charakteru alebo napríklad zvyšovaním si kvalifikácie. Nedokázali sme to doteraz urobiť. Ja Róm to navrhujem, aby akákoľvek pomoc ľuďom odkázaným na pomoc štátu, bola podmienená činnosťou verejnoprospešného charakteru. Urobme to, nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo.

    No a posledný princíp, ktorý by sa mal uplatniť v riešení rómskej problematiky, je princíp efektívneho využívania všetkých prostriedkov, či už sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky z Európskej únie. Aj mňa ako Róma trápi to, že strašne veľa peňazí sa minulo na túto tému bez toho, aby sme urobili akýkoľvek krok dopredu. Aj mňa to rozčuľuje a rozčuľuje to kopec ľudí na Slovensku. Ale, čia je to chyba? No naša, alebo, respektíve vaša, tí teda, ktorí ste boli pri moci, nikdy ste nenastavili programy tak, aby boli merateľné. Každý program musíme odmerať, musíme vedieť, za aký čas sme pokročili. Musíme vedieť, odkiaľ kam sme sa pohli. Ak chceme využívať akékoľvek verejné zdroje, nie je možné urobiť niečo bez pokroku. Obrovské množstvo finančných prostriedkov sa míňa bez toho, aby sme zabezpečili akýkoľvek pokrok. A to je jedno, či pozerám teraz napravo alebo naľavo, všetci ste to tak urobili. Nikto z vás nezabezpečil pokrok v tejto téme a všetci z vás ste míňali verejné zdroje bez toho, aby ste spôsobili zmenu na Slovensku.

    Je čas to zmeniť. A ešte raz opakujem, moje skúsenosti, moje praktické skúsenosti, znalosti o tejto téme. Lebo mnohí sa tvária, že raz boli v osade a poznajú Orgovánovú, tak si myslia, že poznajú rómsku problematiku. Nepoznajú rómsku problematiku. Alebo niektorí napísali pár článkov o rómskej problematike, tak si myslia, že sú lídrami v tejto téme. Nie je to tak. Rómska problematika je veľmi náročná téma a bez poznania tejto témy sa nepohne Slovensko dopredu. Toto je päť princípov, ktoré je potrebné uplatniť v riešení rómskej problematiky.

    Osobitnú pozornosť by som chcel venovať cirkevným spoločnostiam, spoločenstvám, ktoré majú veľký predpoklad k tomu, aby táto problematika sa posunula dopredu. Myslím si, že máme dobré príklady z praxe, či už sú to Saleziáni v Bardejove alebo či už je to gréckokatolícka cirkev v Čičave, alebo sú to iné, dokonca i neregistrované, malé cirkevné spoločnosti, ktoré vyvíjajú aktivity na Slovensku, napríklad v Spišskej Novej Vsi, a dokázali urobiť obrat a dokázali urobiť oveľa viac, ako urobil štát. Misijná práca je jedným z bodov, ktoré môžu ovplyvniť riešenie rómskej problematiky na Slovensku. Preto prosím vládu, aby vyzvala cirkev k aktívnejšiemu prístupu k tejto téme, aby cirkev sa viac zaujímala o riešenie tejto problematiky. Lebo, a hovorím to úprimne, cirkev je to dlžná Slovensku. Cirkev nech robí, by mala robiť všetko pre to, aby misijnú činnosť vyvíjala tu na Slovensku a nie niekde v zahraničí.

    A ja verím, že sa posunieme v tomto volebnom období trošku ďalej, ak urobíme malý krôčik. Už som to raz povedal alebo už som to niekoľkokrát povedal, v podstate pri iných príležitostiach, tak urobíme veľký krok. Ak ukážeme ochotu a budeme mať politickú vôľu riešiť tento problém, tak urobíme veľký krok pre Slovensko. Nevnímajme rómsku problematiku ako problematiku Rómov. Nikto iný nám ju nepríde vyriešiť. Rómovia nikam neodídu. Rómovia sú tu doma, prišli sem v roku 1322 a nikam sa nechystáme odísť. My sme tu doma. Nikam nepôjdeme. A preto je dôležité, aby túto problematiku v podstate sme vnímali ako slovenskú problematiku, lebo fakt nikto iný nám ju nepríde vyriešiť. A ja prosím, spravme všetko pre to, aby sme sa k tejto téme postavili zodpovedne a nepopulisticky, lebo nemáme čas ani peniaze na to, aby sme sa k tejto problematike postavili ináč ako zodpovedne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Peter, som veľmi rád, že si mi v podstate splnil sen. Keď som ťa prvýkrát videl, tak polroka pred, pred polrokom v podstate, pred voľbami na jednej diskusii so študentmi, tak si ma oslovil z hľadiska a pýtal si sa ma na môj postoj k Rómom, k riešeniu rómskej problematiky. A myslím si, že v podstate to v tej diskusii medzi nami iskrilo. Napriek tomu som videl, že máš úprimný záujem tento problém riešiť a ja som zase sníval o tom, aby po dvadsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska konečne zasadol Róm do parlamentu. A stotožním sa s tým, aj to bol môj cieľ, aj s tým teda, čo ty si povedal, že nie všetci Rómovia na Slovensku sú rovnakí, a ja som práve tým, že chcel som umožniť, aby si sa sem mohol dostať, chcel tento odkaz vyslať slovenskej spoločnosti, že nie všetci Rómovia sú rovnakí. Čo si na tebe vážim, tak si myslím, že je, alebo to, čo si vážim, je tvoja schopnosť povedať aj Rómom do očí, že aj sociálne dávky nemôžu byť zadarmo, že musia byť podmienené. A dnes si to tu zopakoval. A v tomto si myslím, že je veľmi veľká tvoja devíza.

    Taktiež si myslím, že je veľmi dobre, že Róm je v parlamente, že ľudia v osadách, tí, ktorí možno žijú, a hlavne tie deti potrebujú pozitívny vzor. Ja sa teším na to, že možno za dva, tri, štyri roky rodičia v osadách budú zapínať televízor miesto nejakých seriálov, bezprizorných, a budú ukazovať: Pozeraj sa tam na našeho Petra, uč sa a potom aj ty raz môžeš byť v parlamente. Toto bol môj sen a dnes si mi ho splnil.

    Takže ďakujem za prvé vystúpenie Róma v slovenskom parlamente.

  • Pán poslanec Huba s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Čiastočne budem možno opakovať môjho predrečníka. Tiež chcem vyjadriť veľké uspokojenie z toho, že po dvadsiatich rokoch existencie Slovenskej republiky tu máme aj prvého rómskeho poslanca. Ale dvojnásobne by som chcel vyzdvihnúť to, že ide o nespochybniteľného odborníka, vzdelanca, ktorý zároveň nestratil kontakt s prostredím, z ktorého pochádza. A táto kombinácia je, myslím, mimoriadne cenná.

    Chcem využiť túto príležitosť, apelovať na všetkých z vás, ktorí sa s touto problematikou v uplynulých rokoch, či už vo vláde, v parlamente, alebo v pozícii splnomocnenca vlády, touto problematikou zaoberali a máte na ňu odlišné názory, aby ste dokázali prekonať niekedy možno, aspoň z môjho pohľadu, žabomyšie spory a na báze nejakého najnižšieho spoločného menovateľa sa pokúsili nájsť spoločnú reč a efektívne spolupracovať na riešení tohto problému. Samozrejme, netýka sa to len tých, ktorí s touto problematikou priamo robili, ale aj nás všetkých, ktorí sedíme v tejto sále, a navyše aj všetkých tých obyvateľov Slovenska, ktorí tento problém vidia, chápu jeho závažnosť a chcú nejako prispieť k jeho riešeniu.

    Na záver možno trochu pateticky, ale úprimne. Je to obrovská výzva pre nás všetkých. A ako tu už aj bolo povedané, je to úloha, ktorú za nás nikto nesplní, a je to naša úloha, ktorá patrí medzi tie najdôležitejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja znova, teda druhýkrát, ja si robím tú prípravu na zajtra o tom programovom vyhlásení a len z toho, čo si všimnem a súvisí s tým, čo hovoril kolega, naozaj rómska problematika dostala dôstojné posledné a predposledné miesto v programovom vyhlásení. Je naozaj znakom silného záujmu o túto tému. Ale nielen to. Počúvajte pozorne, čo zacitujem. Citujem teda: Stratégia inklúzie marginalizovaných rómskych komunít sa bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie. Preboha, kto toto napísal? Tomu nikto nerozumie. Však tomu nerozumie ani pán Poliačik a ten už rozumie všetkému. Takže.

  • Smiech v sále.

  • Naozaj, v dobrom sa pýtam, lebo naozaj je to náročné. A ten, kto to napísal, ten by podľa mňa mal odísť. Lebo čo to spôsobuje? Že všetky tieto krasorečnenia tu dlhé roky vypisujeme, nikto im nerozumie, nikto im nerozumie. Keďže nikto im nerozumie, tak pre istotu nič neurobia, aby nevyzerali za blbých, a potom to tak vyzerá, ako to vyzerá. Proste za dvadsať rokov sa s ničím nič neurobí. Problém sa nerieši, iba narastá. Choďte niekto, to som už tu čítal, vlastne toto, čo som čítal, povedať pánovi Dobrovodskému do Malaciek a počkajte, kam vás pošle. No to by ma fakt zaujímalo.

    A ešte teda vítam pána premiéra a chcem povedať, že ruším monopol Coca-Coly v parlamente a nastupuje Pepsi-Cola.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, že teraz poruším možno trošku rokovací poriadok. Pán poslanec Hlina, ja tomu rozumiem. Môžeme si to vysvetliť, vysvetlím vám to potom podrobne.

    Ale na pána poslanca Poliačika, Polláka, pardon, v jeho vystúpení. Pán poslanec, vy ste už spomínali na výbore, na našom riadnom zasadnutí výboru, že tento zákon veľmi vážne plánujete predložiť. Mám teda na mysli zákon o vysporiadaní pozemkov s tým, že ja predpokladám, že sme sa pochopili na tom výbore, kde si myslím, že predloženie takejto legislatívnej novely bude treba, myslím si nejaká politická zhoda širším politickým spektrom. A predpokladám, že tak ste to aj mysleli vo svojej rozprave.

    Ale chcel by som povedať jednu vec, že spomínali ste, vysoká miera nezamestnanosti, podmienenosť sociálnych dávok rómskych spoluobčanov na vykonávanie verejnoprospešných prác a tak ďalej a tak ďalej. Spomínate rómsku menšinu iba z toho pohľadu, alebo pripadalo mi to, že skutočne je to len z toho pohľadu znevýhodnenia. Chcem vás upozorniť na jednu skutočnosť, že nezamestnanosť v Slovenskej republike stúpla na rekordné číslo za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, na rekordné číslo a v tom čísle nezamestnaných nie sú iba Rómovia, sú tam aj nerómovia. A chcem sa spýtať, či sa aj ich niekto pýta na to, akým spôsobom chcú riešiť svoju situáciu? Tých chcem povedať iba jedno, aby sme sa pochopili, že keď zastupujete túto skupinu v Národnej rade Slovenskej republiky, čo je zjavné a robíte tak a je to veľmi dobré a vnímam to pozitívne, možno treba smerovať aj medzi našich rómskych spoluobčanov ich iniciatívu, aby trošku pracovali aj na sebe, aby sa vzdelávali, aby sa snažili. Nečakali iba to, čo im štát dá a ako sa o nich štát alebo obce, regióny postarajú. Aj oni musia prejaviť záujem o to, uplatniť sa v spoločnosti v rámci republiky.

  • Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Polláka, nakoľko s rómskou problematikou máme skúsenosti aj v meste Martin, kde máme segregovanú časť rómskeho obyvateľstva, aj takú, ktorá sa chce zapojiť a ktorá chce sa začleniť do normálneho života, ale nemôže si nájsť zamestnanie a zrejme sú jej znemožnené takéto snahy.

    Ja som, ja oceňujem na vašom príspevku to, že ste povedali dôležitú vetu. Nič nie je zadarmo a ani sociálne dávky by nemali byť zadarmo. A práve mestá a obce, kde sa nachádza rómske obyvateľstvo a kde sa stretávame s rómskou problematikou, by mali byť tie subjekty, ktoré by mali mať možnosť za podpory štátu vytvárať pracovné miesta práve pre ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky. Ja som bol sám prekvapený, keď som zistil koľko finančných prostriedkov štát minul na riešenie rómskej problematiky, a peniaze sa minuli a problematika sa nevyriešila.

    Keď bol pán Čaplovič vicepremiérom pre ľudské práva a menšiny, my sme navrhovali, možno si budete pamätať, pán Čaplovič, že sme prišli s takým návrhom vytvorenia takého programu ako, aby sme prinútili takéto skupiny pracovať. Vy ste sa o to aj zaujímali, len nenašli sa finančné prostriedky na to. Ja dúfam, že sa možno vytvorí nejaký fond, z ktorého budú môcť čerpať obce a mestá, ktoré prídu s konkrétnym návrhom na to, ako vyriešiť zamestnanosť rómskeho etnika. Pretože oveľa dôležitejšie ako sociálne dávky je dať Rómom prácu. Pretože štát by mal efektívnejšie prerozdeľovať finančné prostriedky na riešenie tohto problému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Pollák, myslím si, že vaším vystúpením prišlo, tak ako hovorili moji predrečníci vo faktických poznámkach, k historickému momentu. To, že projekt nezávislých kandidátov, kandidatúr nezávislých kandidátov priniesol do parlamentu predstaviteľa tak masívnej menšiny, ktorú na Slovensku máme, a skutočne prvýkrát v histórii parlamentu pri rozprave o programovom vyhlásení budúcej vlády zazneli aj konkrétne predstavy, ktoré chceš a pravdepodobne budeš môcť reprezentovať na pôde parlamentu, je skutočne historickým okamihom.

    Zároveň chcem zdôrazniť jeden moment, a to je, že preberáš obrovskú a neľahkú úlohu. Myslím si, že okrem toho, čo hovorili predrečníci z klubu, že si ako príklad alebo možno svetlá taká pochodeň, ktorá by mohla pôsobiť aj dovnútra komunity, ktorú reprezentuješ. Preberáš na seba možno úlohu akéhosi ľadoborca, ktorý prináša to, že ak majú byť nejaké riešenia správne riešenia, tak mal by ich aj z pôdy Národnej rady reprezentovať človek, ktorý do danej komunity patrí. Tým pádom si myslím, že možno aj pre danú komunitu budú uveriteľnejšie a budú zárukou toho, že sú robené pre nich a budú sa s nimi lepšie môcť stotožniť. Dúfam, že ich bude čím ďalej viac a dúfam, že budú uveriteľné a zrealizované. V tomto ti držím palce.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, súhlasím s tým, že jednou zo základných vecí, ktoré by podporilo viacej zadelenie sa rómskej komunity do života, je zamestnanosť. A ja môžem na konkrétnom príklade teda potvrdiť, že je to naozaj tak. V roku 2007 bol v rámci nášho mesta Hnúšťa podporený projekt priemyselný park, ktorý, kde investor mal záujem vytvoriť 300 pracovných miest. V súčasnosti je vytvorených 1 200 pracovných miest, z toho je asi jedna tretina, z tých pracovných miest, obsadená našimi rómskymi spoluobčanmi. A aj keď za nie nejaké extra veľké mzdy robia. A keďže ja som povolaním učiteľ, mnohí z nich prichádzajú aj ku mne a hovoria, že chcú žiť aj ináč a že táto práca im trošku umožňuje sa odčleniť od tej horšej časti komunity v tom zmysle, že si chcú spraviť nejakú tú svoju vlastnú rodinu a nejaký ten svoj vlastný život. Takže áno, myslím si, že zamestnanie a práca, myslím si, že mnohých podporí. Hlavne takých teda, čo chcú pracovať a nechcú len využívať náš sociálny systém.

    A ešte mi dovoľte takú malú výzvu, ktorú som dostal aj od niektorých mojich voličov, ktorí mi volajú, aby sme trošku v rámci tejto snemovne kúštik racionálnejšie rokovali, pretože mnohokrát sa vybíjame na témach polhodinu, trištvrte hodinu, hodinu. A si neviem predstaviť, keby obecné alebo mestské zastupiteľstvo sa malo takto dlho zaoberať niektorými témami, ako by sme mohli potom v mestách alebo v obciach pracovať.

    Ďakujem.

  • Ja chcem tiež zdôrazniť, že je úžasné že tu bude teraz stáť človek, ktorý môže povedať také nové veci, ako teraz vyslovil. Že toto nie je otázka rómskej komunity, že tam sa to nejako vyrieši, že toto je problém Slovenska a Slováci si to už musia konečne uvedomiť. Naozaj sme doteraz na Slovensku hovorili, že nech to niekto rieši. Tak toto je to, čo my potrebujeme urobiť.

    A ja vidím jeden chýbajúci segment v tejto práci, naozaj by som pánovi kolegovi rád dal podnet, a že, zdá sa mi, že chýba na, ja neviem, možno na katedre sociálnej práce alebo kde sa toto môže učiť, podnecovať ľudí, ktorí by boli priam zameraní, mal byť celý odbor o tom, ako pracovať v komunite Rómov. Takže nedá sa pristupovať z vonku a do toho niečo liať, ako sme tam stále liali peniaze. Viete, ja som nedávno staval dom a zavolal som si na to naozaj partiu Cigánov z Tatier a to bolo niečo úžasné. Ja som sa s nimi zblížil, sú to moji dobrí kamaráti teraz a rád chodím k ním. Ale viete, čo som sa ja dozvedel? Oni mi povedali, koľko peňazí sa nakradlo na tom, ako sa im stavali domy. A ja som si povedal, že aký skvelý paradox na Slovensku, aj bieli kradnú Cigánom. Viete, to je naozaj smiešne. A nie málo peňazí, pretože, ako to povedal Peter Pollák, tak to už povedalo kopec ľudí, ktorí robili s týmito vládnymi eurofondmi, že naozaj sa tie peniaze ukradli. A mne to pripadá naozaj zábavné. Alebo sme na základe tých akože rómskych projektov urobili nejaké dobré, kvalitné veci, ale neboli pre Rómov.

    Takže, ako pán Pollák hovoril, že robil som nejaký projekt ako v škole pre Rómov, ale tam chodilo jedno rómske dieťa, ale urobila sa celá škola. Niečo v takomto zmysle. Takže ja myslím, že už to konečne musíme riešiť ako svoj problém. Ako náš problém.

  • Ďakujem pekne za slovo. Peter, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať. A prinútil si ma zase trocha zaspomínať. My máme pri Humennom osadu. Volá sa to Podskalka. Je to osada, ktorá nevyzerá vábne, a vy si ju asi viete predstaviť, ako málo vábne vyzerá. A mnohokrát, keď idem tam s nejakými známymi alebo aj sám, tak ma napadne, že proste, aká je to hrôza a ako je dobre, že ja som akýsi iný, akosi mimo toho. A pozerám sa na tých ľudí, ako keby ani nepatrili k tomu mestu alebo do jeho blízkosti.

    A napadne ma tam ešte jedna vec. Že keby som sa tak ja ocitol možno ako nejaké dojča, pár týždňové, v tej osade so svojou genetickou výbavou, so svojimi predkami a so všetkým dobrým, čo akože tá genetika na mňa nalepila, ako by som asi vypadal, keby som pár rokov pobudol, vyrastal v tejto osade. No myslím si, že všetky gény, ktoré mám, by sa veľmi zo mňa, veľmi rýchlo zmyli a bol by som teda taký ako ľudia, nad ktorými občas ja alebo moji spoluobčania, tí belší, tak trošinka sa pozeráme ako keby zvysoka.

    Ty si povedal dôležitú vetu a ja by som si ju zobral ako motto. Ta veta znela tak, že to nie je problém Rómov, ale je to problém Slovenska. Áno, nie je to problém Podskalky, je to problém nás, Humenčanov. Je to proste v prenesenom slova zmysle, ak sa nedokážeme na to pozrieť ako na svoj problém, tak ho nevyriešime. A ja som ozaj hrdý, že si ty tu pionierom, a verím, tak ako to zaznelo, že tvoje slová, tvoj príklad a tvoje pôsobenie určite nezmení svet ani nevyrieši samotnú rómsku otázku tak, že o štyri roky, že ti postavia pomník. Ale nepochybne na tento pioniersky krok sa nezabudne. A ja budem veľmi rád jeho aspoň malou súčasťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcel nepriamo dotknúť, niekto to tu spomenul, že by sme nič nevyriešili v mestských zastupiteľstvách, keby sme stále len o veciach hovorili. Ja viem, že sme možno nervózni z toho, že sa to naťahuje a že nebude vyslovená dôvera vláde možno ešte pred víkendom a budeme tu na budúci týždeň, ale ja si myslím, hneď sa vrátim teraz k tomuto, že toto je veľmi významná vec. A že naši voliči chcú, aby sa o tom hovorilo. Slovo parlament, je od slova parlare, hovoriť. Takže hovorme o tom.

    Ja som vo svojom vystúpení spomenul, že, parafrázoval som jedného autora článku, že na Slovensku sú dva skutočné problémy - neefektívne školstvo a vyčlenení Rómovia. Peter hovoril teraz o tej druhej veci. Je to významná záležitosť a ja som veľmi vďačný za jeho výborný a vyvážený príspevok, pretože to je vec, o ktorej musíme hovoriť a musíme ju riešiť.

    Chcel by som povedať, že mňa prekvapila, a priznám si svoju nevedomosť, jeho informácia, že 60 % Rómov sú integrovaní a len 40 vyčlenení. Ak je to naozaj pravda, ja si to naozaj priznám, že sa hanbím, že som takto tie čísla nevedel, tak je to také významné, že ťa prosím, aby si to ešte zopakoval na záver a povedal, že to naozaj takéje, lebo v tom prípade sa stávam ja hlásateľom týchto informácií medzi všetkými ľuďmi, na ktorých mám dopad. Pretože naozaj asi žijeme mnohí v takej predstave, že Rómovia, to je taká veľká masa úplne neschopných a nezvládnuteľných ľudí. A je to teda omyl.

    A ešte jednu vec. Ďakujem ti, že si tak veľmi zdravo vrtol do cirkvi. Tam sa rátam aj ja, do nás. Že naozaj misie si predstavujeme, ako ísť niekam do Afriky alebo do Ázie, a že my tu máme priestor na to, aby sme ako kresťania s kresťanskou vierou, s kresťanskou láskou pôsobili medzi týmito ľuďmi, žili medzi nimi. A myslím si, že okrem sociálneho problému je to aj duchovný problém, a preto tu cirkev má miesto, a treba, aby Rómovia boli oslobodení aj sociálne, ale aj duchovne, aby im bola podaná pomoc.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pollák.

  • Ďakujem pekne. Najprv teda, k môjmu kolegovi, teda poviem to, že nie som svetlá výnimka. Takýchto svetlých výnimiek je strašne veľa na Slovensku a ja som iba jeden z tých 60 percent. Vážne je na Slovensku 60 % integrovaných Rómov a vážne sú tu slušní a neslušní Rómovia, tak ako sú slušní a neslušní nerómovia. Ti neslušní, to je jedno, z ktorej komunity alebo akej etnicity sú, patria tam, kam patria všetci neslušní, vrátane Rómov. Nemôžme však zovšeobecňovať na všetkých Rómov, že sú zlí alebo neslušní. Nie je to pravda, nesúhlasím s tým.

    Nebudem teda menovito hovoriť ku každému poslancovi, ktorý mal faktickú pripomienku. Vážne je pravdou to, že na rómsku problematiku sa vykazuje nespočetne veľa finančných prostriedkov, či už zo štátnych zdrojov alebo zo zdrojov Európskej únie, a je konečne vhodný čas, aby sa urobil poriadok aj vo vykazovaní. Lebo vážne je na Slovensku dokonca aj škola, do ktorej chodia iba štyria rómski žiaci zo západného Slovenska, vykazovaná ako škola, ktorá je relevantná k marginalizovaným rómskym komunitám, pritom na východnom Slovensku je strašne veľa škôl, ktoré teda navštevuje 80 % rómskych žiakov a tiež sú neopravené.

    A súhlasím s tým, a ja si myslím, že to bolo cítiť dostatočne z môjho príspevku, my nepotrebujeme sociálne dávky dávať niekomu zadarmo. My potrebujeme ľuďom dávať prácu a toto je cesta dopredu. Práce na Slovensku je strašne veľa a ako vidím, tak aj sociálne dávky, aj peňazí máme dosť. Tak prečo nezameniť sociálne dávky za plat? Jednoducho ľudia musia dostávať peniaze za prácu, nie za to, že nepracujú.

    A bola tu ešte jedna vec ohľadom profesionality. Za všetkých ľudí, ktorí pracujú s Rómami, ale všetci ľudia, vrátane teda poli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Chmel.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, pán minister, pokúsim sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odosobniť, hoci to celkom nejde, aby som neupadol do úplného jednostranného subjektivizmu pri posudzovaní toho, ako vláda naložila s ľudskými právami. Presnejšie, ako sklamala v agende, v ktorej by sa od nej očakávalo práve posilnenie a nie výrazné oslabenie či zúženie tejto štruktúrovanej témy.

    Vláda, žiaľ, svoj program nepostavila na dôraze na princípy ľudských práv, hoci neskromne hovoriac, by možno stačilo, keby pokračovala v niektorých už naštartovaných inštitucionálnych zmenách a politikách. Dokonca by mohla napríklad v oblasti sexuálnych menšín presadiť také politiky, ktoré sa ani mne, bývalej konzervatívno-liberálnej koalícii nepodarilo. Je to totiž ľavicová téma par excellence. Naopak, vláda zlikvidovala vyprofilovaný exekutívny mikrorezort, ktorý agendu ľudských práv, národnostných menšín a rodovej rovnosti po prvýkrát od novembra 1989 naštartoval, nazdávam sa, koncepčne a systémovo. Zrušila nielen malý, ale už celkom dobre rozbehnutý exekutívny orgán, najmä však ukázala, kde podľa nej patria hodnoty ľudských práv a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého jedinca. Presnejšie ukázala, ako nízko sú umiestnené v jej myšlienkovom svete politiky a zákony, ktoré rešpektujú každého človeka v jeho odlišnostiach.

    Vláda hneď v prvých dňoch neobsadený post podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť fakticky znefunkčnila jediné orgány menšinovej participácie, Radu vlády pre ľudské práva, výbor pre národnostné menšiny a ďalších sedem výborov. Zlikvidovala tak neľahko vybudovanú konštrukciu, ktorá zabezpečovala aktívnu účasť národnostných menšín a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií na správe vecí verejných na zmysluplnom dialógu s vládou. Vláda však zrušením exekutívno-ľudskoprávneho orgánu znemožnila aj vykonateľnosť zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čo je trochu neštandardný zásah do právneho systému štátu. A čo je nemenej vážne, likvidáciou postu podpredsedu vlády marginalizovala a znefunkčnila aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny, ktorý stráca týmto svojho exekutívneho a politického partnera. Výbor túto agendu nielen kontroloval, ale aj zákonodarne inicioval, a dnes má byť jeho partnerom úradník, splnomocnenec bez výkonnej moci a politického ukotvenia.

    Tato vláda určite neráta ani s pokračovaním stratégie ochrany ľudských práv, ktorú pripravoval môj úrad, hoci jedným z jej cieľov bolo, po viac ako dvadsaťročí od prevratných spoločenských zmien zaviesť napríklad do nášho vzdelávania výchovu a výučbu k ľudským právam. Výchova k rešpektovaniu každého človeka je pritom kľúčom k vytváraniu tolerantnej, prosperujúcej a slobodnej spoločnosti. Vláde akoby unikla narastajúca a alarmujúca podpora pravicového extrémizmu, najmä medzi mladými ľuďmi.

    Ako som opätovne pri viacerých príležitostiach zdôrazňoval, naša spoločnosť nemôže tolerovať, či dokonca ospravedlňovať praktiky segregácie rómskych detí vo vzdelávaní rómskych komunít vôbec. Už tu bola o tom reč v predchádzajúcom príspevku do rozpravy aj v diskusii. Mentálne či betónové múry, ktoré existujú na školách, v triedach či na ihriskách, vysielajú signál niektorým deťom, že sú viac, a iným, že sú menej. My sa pokojne prizeráme na to, že v niektorých školách sú už nielen segregované triedy, ale sú aj dve jedálne, dokonca aj dva vianočné stromčeky. Delenie škodí pritom nielen rómskym deťom, ale aj deťom, ktoré majú to šťastie, že sa narodili tým "správnym rodičom". Od útleho detstva zakoreňuje nenávisť, ktorá ich oberá o možnosť žiť slobodný a úspešný život. Program vlády zrejme tieto vážne porušovania základných ľudských práv detí nespomína. Pripomínam, že práve môj úrad pripravoval a práve v nadväznosti na mediálne známy už rozsudok prešovského súdu pripravil legislatívne zmeny, ktoré by pomohli pri eliminácii segregačných praktík a boli by účinné pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania. Bolo by preto veľmi žiaduce, aby namiesto sporných a nebezpečných riešení typu internátnych škôl pokračovala vláda v tomto úsilí.

    Vláda teda s osobitným postavením ľudských práv v exekutíve neráta. Naopak, vymenila ho za navrhovaného podpredsedu vlády pre ekonomiku, pre veľké investičné celky, pre širokorozchodnú trať, čím akoby a priori naznačila nedostatočnú funkčnosť či dôveryhodnosť ministerstva hospodárstva a občanovi predhodila ľúbivý ekonomický populizmus. Pri tomto populizme sa má zabudnúť na to, že pri nesystémovom rozdrobení agendy medzi viacero ministerstiev, a ani len v náznakoch konkrétnymi právomocami nedefinovaného splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť, hrozí, že táto agenda za ľavicovej vlády, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, celkom zanikne.

    Vláda post splnomocnenca ponúkla opozícii, ibaže agenda ľudských práv a národnostných menšín je agenda štátu, dovolím si povedať, že prvoradá agenda, lebo politika je o človeku. V tejto oblasti hlavnou úlohou demokratického štátu nie je kontrola ponúkaná opozícii, ale zodpovedné spravovanie, vybudované na aktívnom partnerstve. Agendu občianskej spoločnosti, ktorú chce vláda prifariť splnomocnencovi pre národnostné menšiny, by sa ľavicovej vláde tiež patrilo vnímať citlivejšie. Nehovoriac o tom, že občianska spoločnosť je široká a autonómna štruktúra, ktorá si vyžaduje samostatnú výkonnú zložku, takisto ako si osobitné výkonné zložky vyžadujú ľudské práva a národnostné menšiny. Slobodná a nezávislá činnosť občianskej spoločnosti je verejnou činnosťou, ktorú si treba vysoko vážiť už aj preto, lebo ozajstným priestorom v demokratickej spoločnosti je verejnosť. Bez jej aktivity stráca demokracia zmysel. Občianska spoločnosť nie je len akýmsi súčtom občanov, ona vyvažuje vplyv štátu, ba dokonca môže byť aj jeho protiváhou. Najmä vtedy, keď by sa štát začal absolutizovať, keby chcel byť všemocný, ako to práve teraz začíname v niektorých oblastiach pociťovať, a nielen v súvislosti s krízou. To, ako dnes vláda vťahuje zamestnávateľov, univerzity, akadémiu, cirkví a iných do svojej vertikálnej mocenskej sféry a vyťahuje ich zo svojej prirodzenej horizontálnej pozície, je pre mimovládne organizácie neprijateľné. Tieto inštitúcie predsa nie sú závislé od výsledkov volieb. Naopak, práve ony, ba najmä, môžu tieto výsledky legitímne relativizovať.

    Vláda vo svojom vyhlásení konštatuje, že vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života dlhodobo existuje úplná a efektívna rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a osobami patriacimi k väčšine. Vláda síce toto môže konštatovať, ale tým sa výrok sám osebe ešte nestáva pravdivým. Stačilo by si napokon prehrať parlamentnú rozpravu tu, na tomto mieste, spred necelého roka o zákone o používaní jazykov národnostných menšín, aby si človek uvedomil rovnosť menšín a väčšiny v slovenskom prevedení. Pre osvieženie pamäti, bola to rovnosť, jemne povedané, veľmi asymetrická. Pretože fakt, že úplná a efektívna rovnosť je zatiaľ ideál, dosvedčuje nielen reálna prax, ale celý náš život, a nielen prax štátnej moci, samozrejme. Ak napríklad úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť nebude mať možnosť reálne ovplyvniť beh vecí, ak nebudú fungovať participatívne mechanizmy, ak sa ombudsmanka a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva naďalej budú boriť s problémami, ak sa neurobia zásadné kroky v ľudskoprávnej výchove, tak citované konštatovanie bude len prázdnym heslom a Slovensko stratí prinajmenšom jedno volebné obdobie na budovanie spravodlivej, tolerantnej a prosperujúcej demokracie.

    Je pochopiteľné, že dnes sú v popredí otázky spojené s krízou a vláda na túto nôtu prirodzené hrá. Ale projekt Európskej únie nie je iba o ekonomike, je o dodržiavaní ľudských práv vo vzťahu k národnostným menšinám a všetkým zraniteľným skupinám, k občanom, ktorých dôstojnosť je denne ohrozovaná. Aj preto len zdanlivo paradoxne treba neustále zdôrazňovať, že agenda ľudských práv nemá iba hodnotový, ale aj ekonomický rozmer. Spojitosť medzi presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv a prosperitou spoločnosti je totiž očividná. Vládne vyhlásenie vytvára dojem, že v tejto veci je u nás akoby všetko v poriadku, že táto problematika je len nevinnou zábavkou mimovládnych aktivistov, a štát, ten stále viac paternalizujúcejší štát nemá v tejto veci už vlastne čo riešiť. Nazdávam sa, že má.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel využiť oproti tomu, ako som mal ráno príhovor, a teraz máme tu viac tých poslancov, takže niektoré myšlienky, ktorými by som chcel doplniť môjho kolegu Chmela.

    Ako prvé by som chcel podškrtnúť to, že naši voliči očakávajú dodržanie sľubu pána premiéra, že zachová status quo v otázke v oblasti menšinových práv. Všeobecne ale môžeme konštatovať aj to, že spočítanie ľudu z minulého roka ukazuje asimiláciu menšín na Slovensku. Pokiaľ považujeme za prioritu na Slovensku ochranu menšín a, ktorá je určitým koloritom a obohatením demokratického Slovenska, tak si myslím, že mali by sme mať vyššie ambiciózne ciele, ako zachovať len stav z roku 2011. Ja si myslím, že bolo by to cynické, pokiaľ by sme nemohli nájsť také nástroje, také možnosti, alebo nevytýčili aspoň, ktoré by mohli tento, verím, že neželateľný stav asimilácie, ešte viac prehlbovať.

    Preto ja by som vyzval, aby sme, aby teda vláda bola ústretová a podporovala kontinuálny rozvoj menšinových práv, ktoré nebudú nejakým spôsobom obmedzovať väčšinový národ alebo nikoho druhého.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší, pán poslanec Martvoň. Vy ste boli po uzatvorení faktických, ale, nech sa páči, kým som povedala, že uzatváram, ste boli prihlásený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Chmel, ja by som chcel na vás reagovať vzhľadom na to, že som sa veľmi tešil na toto vaše vystúpenie vo vzťahu k ľudským právam.

    Dovolím si poukázať na to, že vy tu kritizujete vládu Roberta Fica ohľadom jeho vzťahu k ľudským právam. Trošku vám chcem pripomenúť niektoré veci, čo ste vy urobili, alebo lepšie povedané, neurobili ako vicepremiér s pani premiérkou Radičovou. Dovolím si konštatovať, že jediný výsledok v oblasti ľudských práv, ktorý občania mali možnosť cítiť, bolo asi to, že ste zreformovali teda tie rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré boli viaceré, a vytvorili ste jednu s jej výbormi, kde ste úplne dosadili iba ľudí, ktorí boli blízki vám a pani Radičovej.

    Na druhej strane asi jediná vec, ktorú ste urobili, bola tá stratégia ochrany ľudských práv, ktorú ste prijali, a ktorá sa nezačala ešte ani poriadne napĺňať. Z toho mal som dokonca pocit, že vy sa iba stále pripravujete na to, že sa pripravíte. Aby ale vaša pamäť bola úplne čerstvá, tak spomínali ste Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, že sa brojí s problémami v súčasnosti. Áno, brojí sa a kvôli tomu, že vaša vláda v roku 2011 znížila rozpočet SNSĽP o jednu pätinu, teda o 114 617 eur, teda o 3,5 milióna korún. To drastické zníženie rozpočtu nielen Stredisku pre ľudské práva, ale aj pre iné, dá sa povedať, občianske združenia, ktoré boli vyradené z grantovej schémy na vašom ministerstve, boli to aj niektoré rómske združenia, ktoré zastupoval povedzme napríklad pán Richter, ktorý bol členom predchádzajúcej rady pre národnostné menšiny, tak jednoducho stratili absolútnu šancu sa venovať ľudským právam alebo s veľkými problémami. Čiže toto chcem iba pripomenúť, že vy ste sa iba pripravovali na to, že sa pripravíte urobiť niečo pre ľudské práva za tých osemnásť mesiacov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Chmel, budete reagovať? Nie.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kaník. Nevidím ho v sále. Stráca poradie.

    Pani poslankyňa Žitňanská Jana, nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Baška.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, páni ministri, dámy a páni, pred pár dňami predseda vlády Robert Fico predniesol programové vyhlásenie vlády tu v Národnej rade. Z takmer hodinového prejavu venoval téme vzdelania a školstva jednu alebo dve rozvinuté vety. A síce niečo v tom duchu, že pán minister má víziu a konkrétne zámery, a to najmä v oblasti odborného školstva. Ani napriek tomu, že v samotnom texte programového vyhlásenia vlády sa školstvu v kapitole Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra venuje päť strán, o nejakých konkrétnych návrhoch, či nebodaj vízii sa nedá hovoriť. Školstvo a vzdelanie zjavne nie sú prioritou tejto vlády.

    Keďže ale minister školstva sa v ostatných týždňoch viackrát nechal počuť, čo by chcel zmeniť a presadiť, aj napriek vágnym a všeobecným formuláciám v programovom vyhlásení vlády sa môžeme prizastaviť pri niektorých formuláciách z tohto dokumentu, ktoré sa nesú na jednej ideologickej vlne, a síce vyššej centralizácii, plánovaniu, obmedzovaní slobody. Napríklad zosúladenie vzdelávania s potrebami trhu práce, to sa v programovom vyhlásení opakuje dosť často. Áno, je pravda, že dnes z odborných škôl vychádzajú často absolventi, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, ale ak dnes sústredíme úsilie na výrobu ľudí pre konkrétnu štruktúru ekonomiky, potom hrozí, že ona štruktúra, montážna dielňa, sa na dlho zabetónuje, alebo ešte horšie, ak sa štruktúra zmení, čo pri dnešnej rýchlosti technologického pokroku a globalizácie môže prísť o pár rokov, budú tí ľudia neschopní robiť niečo iné, než čo ich naučilo Čaplovičovo školstvo. My potrebujeme pripraviť žiakov a študentov na povolania budúcnosti, aby neboli úzko špecializovaní pre jednu pracovnú pozíciu u konkrétneho zamestnávateľa, ale mali širšie kompetencie.

    Ďalším záväzkom vlády je finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálniť počty žiakov do gymnázií. Jednak nie je jasné, čo je na dnešných počtoch gymnazistoch nereálne a prečo to treba zreálňovať. Ale ak to má byť zavedenie prospechových kritérií, potom ide o úplný nezmysel v situácii, keď neexistuje objektívne meranie výsledkov a známky sú skôr odrazom kvality a kritérií školy ako kvality študenta. Navyše, naháňanie známok nepovedie automaticky k zvýšenej kvalite či lepšej zručnosti žiaka alebo študenta, ale skôr k naháňaniu známky pre známky, v horšom prípade ku korupcii, kedy sa známky budú vybavovať.

    K téme zmeny financovania neverejných škôl už prebehla v médiách diskusia, len chcem zopakovať a zdôrazniť, že je neprípustné, aby deti, ktoré chodia na iné než verejné školy, boli diskriminované a nedostávali z verejných zdrojov rovnaké financie ako ich rovesníci vo verejných školách. A v tejto súvislosti by bolo dobré, aby sa školy prestali deliť podľa typu ich zriaďovateľa a delili sa podľa kvality.

    Iste sa zhodneme, že zárukou a základom kvality školy nie je ani interaktívna tabuľa, ani počítač v rukách každého žiaka, ale kvalitný učiteľ a schopný riaditeľ. Dobrý učiteľ dokáže zmeniť život dieťaťa k lepšiemu. Dokonca mu môže pomôcť vymaniť sa z chudoby alebo jej predísť. A my potrebujeme, aby naše deti učili dobrí učitelia, aby kvalitní ľudia neutekali pre nízke mzdy a nízke uznanie do iných odvetví. V tomto smere vláda istôt neponúka učiteľom žiadnu istotu rastu, ale skôr stagnácie, a to aj v spôsobe odmeňovania. V minulom volebnom období pri novelizácii zákona o pedagogických zamestnancoch terajší pán minister a vtedajší opozičný poslanec kritizoval kreditný systém. Dokonca, a v tom sme sa zhodli, hovoril, že je to zlý systém a treba ho úplne zmeniť, ba až zrušiť. V programovom vyhlásení sa tento názor už neobjavuje. Píše sa tu len o zjednodušení a zefektívnení udeľovania kreditov. Teda žiadna zmena k lepšiemu, učitelia aj naďalej budú musieť behať na školeniach a naháňať kredity.

    Je nepochopiteľné, až zarážajúce, v kapitole o školstve sa nenachádza ani zmienka o integrácii či inklúzii detí so špecifickými potrebami. Týchto detí každým rokom pribúda, a pokiaľ sa školy, učitelia a budúci učitelia nezačnú na inkluzívne vzdelávanie pripravovať a zavádzať ho, slovenské školstvo sa neposunie k vyššej kvalite.

    A k téme osôb so zdravotným postihnutím ešte jedna poznámka. Hoci títo ľudia tvoria až 10 % populácie, vláda istôt jej venuje v programovom vyhlásení vlády jeden krátky odsek so všeobecnými a vágnymi frázami. Úplne chýba záväzok presadiť konkrétne opatrenia, ktoré by týmto ľuďom naozaj pomohli. V rámci rozpravy v pléne zaznelo z úst opozičného poslanca, že každý si zaslúži druhú šancu. Súhlasím. Obávam sa však, že druhú šancu si táto vláda začína premrhávať.

    Hovorí sa, že nie slová, ale skutky sú podstatné. A pri poslancoch sa za tie skutky dá považovať najmä hlasovanie. Už niekoľko dní sa v novinách objavuje kauza vysokoškolského diplomu pána ministra Richtera. Keďže tých dní od zverejnenia kauzy uplynulo už veľmi veľa a celý prípad je čoraz viac zamotaný a kompetentní si ho prehadzujú ako horúci zemiak, kolega pán poslanec Beblavý navrhol na školskom výbore poslanecký prieskum. Odpoveď poslancov SMER-u na to bola, že nie sme vyšetrovací orgán ani tím, ktorý by mal nejako očisťovať, a že by sme si mali počkať ešte na ďalšie kroky pánov ministrov. Tak sme teda navrhli, dobre, upustíme od návrhu na poslanecký prieskum, nech pán minister Čaplovič príde na školský výbor informovať o celom probléme, o celej kauze. Hlasovanie napokon rozhodlo, ani informácie, ani poslanecký prieskum nebudú. Čiže hoci sa v programovom vyhlásení píše o transparentnosti, o tom, že škola by nemala byť biznisom, nakoniec pri konkrétnej kauze poslanci SMER-u dokázali, že to s týmito sľubmi nemyslia až tak vážne. Takéto konanie je pre mňa nedôveryhodné. A keďže hlasovanie o programovom vyhlásení vlády je o dôvere vláde, nemôžem zaň hlasovať.

    A na záver by som ešte z tohto postu chcela aj vyzvať pána ministra Čaploviča, keďže už aj pán minister Richter ho požiadal, aby sa celou kauzou zaoberal, aby tak konal v súlade s Akreditačnou komisiou.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Poprosím, pán poslanec Poliačik.

  • Pani kolegyňa, hovoríte mi z duše. Mňa, keď sa pýtali novinári pri formovaní tejto vlády, či nominácia pána ministra Čaploviča je dobrou alebo zlou, povedal som, že to nie je až taká zlá správa, lebo ako predseda výboru bol otvorený podnetom z vonku, často pôsobil priam mlado v niektorých svojich názoroch, ale v momente, keď padla naňho ťarcha úradu, tak cítime spiatočníckosť. A už prvé kroky, ktoré ministerstvo pod jeho vedením podniká, vrhajú na celú budúcnosť školstva na Slovensku veľmi zaujímavý tieň.

    Ako príklad možno spomenúť sedemnásť rokov úspešne fungujúce šesťročné gymnázium v Martine. Sedemnásť rokov fungujúci projekt, ktorý iba kvôli tomu, že Štátny pedagogický ústav nebol schopný mu dať dôstojný štatút, musí teraz končiť. Namiesto toho, aby ministerstvo hľadalo spôsob, akým aj alternatívne spôsoby vzdelávania, ak vykazujú dobré výsledky, boli zaradené do siete škôl, namiesto toho tu nastupuje tupá jednotvárnosť a snaha o to, aby sme boli všetci rovnakí, aby sa všade učilo rovnako, aby všade vyrastali rovnaké deti s rovnakými výsledkami učené rovnakým spôsobom. Toto nie je cesta, pán minister.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, keďže som vedela, že budete vystupovať, tak som si pozrela programové vyhlásenie vlády z obdobia, kedy ste boli poslankyňou, za ktoré ste hlasovali. Keďže ste od začiatku začali, že toto programové vyhlásenie týkajúce sa školstva je iba na šesť strán, tak ja vám poviem, že to vaše bolo na päť strán. A tak isto s tou vágnosťou rôznych pojmov a riešení, prečítajte si pozornejšie vaše programové vlády týkajúce sa oblasti školstva. Myslím, že nemá zmysel takto sa prekárať, vágne, nevágne, určité, skôr si uznajme, že školstvo sa dostalo do stavu totálneho zlyhania. To vám povedia ľudia z praxe, nehovorím teoreticky. Ja sama som pedagóg už ozaj dlhé roky, viem, o čom hovorím a celý profesionálny život komunikujem so všetkými pedagógmi. To, čo momentálne v školstve je, tak to ozaj nemá obdobu.

    Nemala by som reagovať na pána poslanca Poliačika, ale neodpustím si, pán kolega, sú dve rozdielne kategórie - jedna kategória rovnosť a druhá rovnakosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No aj toto vystúpenie, pani kolegyňa Žitňanská, ukázalo, že tu máme starý, v úvodzovkách, dobrý SMER. Stranu, ktorá oklamala všetkých svojich voličov, nasľubovala istoty a dáva ďalšie rany istoty.

    Ja som presvedčený, že každý jeden z nás sa nadrel na svojom vzdelaní a diplomy sme nedostali pre pekné modré oči. A poctivo sme si ich odreli. Ja osobne som skončil Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského, jeden z najťažších odborov a školu som vyštudoval čestným a slušným spôsobom. Je tu podozrenie, že minister tejto vlády získal titul pochybným spôsobom. A jeho stranícky kolega pán minister Čaplovič odmieta dať pokyn na prešetrenie prípadu. A ďalší stranícky kolega, šéf školského výboru, pán Mamojka zmietol zo stola snahu poslancov absolvovať poslanecký prieskum na tejto škole. Toto je tá nová politická kultúra, ktorú chce SMER presadzovať. Toto je tá, v úvodzovkách, úroveň, ktorá sa mala vrátiť do, po voľbách do našej politiky. To je dosť desivé. Je to pľuvanec do tváre všetkým voličom SMER-u a predovšetkým dôchodcom, ktorých strana SMER najviac podviedla v týchto voľbách, že za najcitlivejší rezort je zodpovedný človek, u ktorého je pochybnosť, čo sa týka získania jeho bakalárskeho štúdia, človek, ktorý si nevie spomenúť ani čiarku zo svojej bakalárskej práce, človek, u ktorého je podozrenie, že máva anti datovaným diplomom.

    Slovensko sa nikdy nezmení k lepšiemu, ak budeme tolerovať takéto správanie. To, že má niekto peniaze alebo vplyvných kamarátov, neznamená, že nemusí dodržiavať pravidlá. Toto je váš najhorší odkaz, ktorý ste voličom mohli poslať.

  • Ďalším ústne prihláseným je do rozpravy pán poslanec Baška.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    A pripraví sa pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k rozprave k programovému vyhláseniu vlády, druhej vlády Roberta Fica. A dotknem sa dvoch častí programového vyhlásenia vlády, ktorými sú vnútorný poriadok a bezpečnosť a, samozrejme, Ozbrojené sily Slovenskej republiky.

    Som veľmi rád, že vláda, druhá vláda Roberta Fica znova nejakým spôsobom nadviaže na pozitívne výsledky z rokov 2006 - 2010, kedy naozaj urobila maximum pre bezpečnosť a ochranu obyvateľov a ich rodín. A som veľmi rád, že posilní policajné zložky vo výkone. Keď nastupovala nová vláda Ivety Radičovej v roku 2010, tak ešte v ten rok zrušila táto vláda niektoré oddelenia. A možno spomeniem jedno, aj Oddelenie Policajného zboru v Novej Dubnici. Myslím si, že toto nebol dobrý krok. A som rád, že vláda znova posilní policajtov vo výkone.

    Vláda bude uskutočňovať aj opatrenia v boji proti závažnej ekonomickej kriminalite, a to najmä voči daňovým podvodom. Ak sa hovorí, že v tejto šedej ekonomike a v týchto daňových, v týchto daňových podvodoch je takmer jedna miliarda eur, tak je to naozaj veľký peniaz, ktorý potom v štátnom rozpočte, v rozpočte chýba. Vláda navrhne okrem teda týchto rôznych legislatívnych opatrení, ktoré budú podporovať boj proti daňovým podvodom a zabezpečí aj tie nové, nové technické nástroje, tzv. ofenzívnu techniku. Myslím si, že investovanie do tejto novej, do tejto novej ofenzívnej techniky bude naozaj dôležité a vráti sa to, vráti sa to veľmi rýchlo.

    Okrem boja, a samozrejmého boja proti akýmkoľvek prejavom extrémizmu, rasizmu a neznášanlivosti, sa vláda zameria na systematické vzdelávanie príslušných profesijných skupín, čiže bude sa jednať o určitý systém prevencie práve proti prejavom extrémizmu, rasizmu a neznášanlivosti. V programovom vyhlásení vlády sa spomína aj jedna zaujímavá vec a to je moderný fenomén, ktorý v súčasnosti trápi takmer celý svet, a to je boj proti počítačovej kriminalite a zneužívaniu internetu. Ja si myslím, že Slovenská republika má čo ponúknuť aj v boji proti tejto počítačovej kriminalite, pretože jednak rezort ministerstva obrany má svojho zástupcu v tzv. centre excelentnosti, práve v tejto kybernetickej bezpečnosti, v Estónsku. Veľmi veľa práce robí aj Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky, ktorý je takým gestorom práve tejto kybernetickej obrany, a samozrejme je to ministerstvo vnútra. Len pred nedávnom sa uskutočnilo jedno medzinárodné cvičenie v rámci Severoatlantickej aliancie, ktoré bolo zamerané práve na túto kybernetickú bezpečnosť, a myslím si, že Slovenská republika obstála naozaj veľmi dobre.

    Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje v oblasti cestnej premávky pokračovať v nastúpenom trende. Na výbore odznelo, že teda tá najnižšia nehodovosť, respektíve najmenej usmrtených bolo v roku 2011, ale je to práve tými prijatými opatreniami, ktoré tu boli za prvej vlády Roberta Fica v tých rokoch 2006 - 2010. A samozrejme sme radi, keď to klesalo aj v roku 2011, a myslím si, že vláda na tieto pozitívne kroky naozaj len nadviaže. Samozrejme, veľmi dôležitou je plynulosť cestnej premávky, ktorá má naozaj vplyv na nehodovosť na našich cestách.

    Tu sa chcem dotknúť spoločne a zastaviť pri tomto bode, ktorý hovorí o stabilizácii sociálneho systému policajtov a príslušníkov ostatných bezpečnostných zložiek. Myslím si, že v prvom rade tento sociálny systém uniformovaných zložiek potrebuje kľud. Keď v roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, tak odznelo z úst predstaviteľov jej vlády viacero takých vecí, ktoré zneisťovali nielen policajtov, hasičov, ale aj iné ozbrojené zložky, a bolo vidieť aj na jednom výsledku a na číslach, ktoré uvediem. Za ten rok a pol, necelý rok a pol, odišlo z Policajného zboru viac ako 3 300 policajtov a koncom roka, len koncom roka 2010 to bolo viac ako 700 vojakov, čo malo, samozrejme, negatívny vplyv na systém výsluhových dôchodkov v jednotlivých rezortoch. Pretože ako som sa teraz už dozvedel, tak pre rezort obrany je to nejakých 120 mil. eur a pre rezort vnútra je to 20 mil. eur. To je deficit týchto osobitných účtov, ktoré majú v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Tak naozaj, podľa mňa tieto systémy potrebujú teraz kľud a urobiť naozaj také zmeny, ktoré nevyženú ďalších policajtov, hasičov, vojakov a ďalšie ozbrojené zložky z práce, ktorú majú vykonávať, pretože to bude mať znova negatívny ekonomický dopad na tieto osobitné účty.

    Som veľmi rád, že vláda bude pokračovať v modernizácii Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, a to nielen teda v nákupe novej techniky, ale aj v rekonštrukcii objektov, či už polície alebo aj hasičov. A som veľmi rád, že aj Policajný zbor môže využívať fondy Európskej únie. Som veľmi rád, že tá spolupráca, ktorá sa tu rozbehla v rokoch 2006 - 2010 s dobrovoľnými hasičskými zbormi, bude pokračovať naďalej, je to veľká masa ľudí a práve títo dobrovoľní hasiči bývajú často prvými ľuďmi, ktorí zasahujú pri rôznych požiaroch alebo iných živelných pohromách, a bolo by na škodu veci nevyužiť túto masu ľudí dobrovoľných hasičov, ktorí naozaj chcú dobrovoľne zasahovať pri požiaroch a rôznych živelných pohromách. Tu poviem ešte jednu vec, že armáda, ak má zasahovať pri takýchto rôznych živelných pohromách, tak by to mala byť taká posledná poistka, až keď sa využijú všetky iné nástroje, či už je to polícia a ďalšie, ďalšie záchranné zložky, hasiči, a práve armáda by mala mať iba takú techniku, ktorú nemajú napríklad hasiči, policajti a ďalšie a ďalšie záchranné zložky. Nemali by sme kupovať do armády také veci, ktoré iné záchranné zložky majú. Sú to napríklad, v ozbrojených silách, sú to rôzne mostovky a tak ďalej.

    Chcem sa dotknúť aj fungovania organizácie spravodajských služieb. V programovom vyhlásení vlády je viacero vecí, ktoré sa týkajú fungovania organizácie spravodajských služieb. V prvom rade je to väčší dôraz na ochranu utajovaných skutočností, aby sa nestávali také veci, že utajované skutočnosti nachádzame po rôznych stoloch a že takýmto jednoduchým spôsobom sú tieto utajované skutočnosti k dispozícii verejnosti. Oceňujem aj to, že v programovom vyhlásení vlády je napísané, že sa pripraví zlúčenie vojenských, dvoch vojenských spravodajských služieb, rozviedky a kontrarozviedky. Myslím si, že po tých problémoch, ktoré tu boli minulý rok, je naozaj najvyšší čas, aby sa tieto dve vojenské spravodajské služby zlúčili, a aj po konzultácii s ministrom obrany, ktorý ma ubezpečil o tom, že toto zlúčenie by malo prebehnúť vlastne dokonca tohto roku.

    Čo sa týka fungovania a vzťahu vlastne kontrolného výboru, ktorý má túto kompetenciu nejakým spôsobom riešiť ochranu pred odposluchmi, a to je výbor pre obranu a bezpečnosť, tak budeme aj žiadať, aby sa do legislatívy vložilo viac kontroly práve výboru pre obranu a bezpečnosť, viac kontroly nad odposluchmi tých zložiek, ktoré sú na to oprávnené zo zákona. Nechceme, aby mal výbor kontrolu nad takými procesmi, ktoré sú už dozorované prokuratúrou, ale skôr, ktoré sú rozpracované ešte v operatíve.

    Čo sa týka samotných ozbrojených síl, tak vlastne už na začiatku je napísané, že rezort obrany vykoná racionalizáciu všetkých jeho organizačných zložiek. A som veľmi rád, že konečne sa prejde od slov k činom, pretože aj teraz sa už na ministerstve obrany pripravuje určitá redukcia počtov na tom ústrednom orgáne štátnej správy a bude to platné čo najskôr tak, aby nebola porušená legislatíva týkajúca sa ochrany zamestnancov. Čiže konečne po jeden a pol roku si myslím, že dôjde k reálnym činom, ktoré naozaj rezort obrany a ozbrojené sily potrebujú.

    Vítam tiež spoločné obstarávanie, či už je to v rámci Slovenskej republiky, že tieto bezpečnostné zložky, vnútro, obrana, budú môcť obstarávať spoločne alebo budú obstarávať smerom von do zahraničia medzi krajinami Severoatlantickej aliancie, resp. krajinami Európskej únie.

    Na výbore zaznelo, že akým spôsobom chceme riešiť tie ciele síl, keď tých finančných prostriedkov je málo, voči spojencom a ako chceme tieto ciele síl zachovať, že stále sa vlastne tie ciele síl len nejako predlžovali, posúvali sa za časový horizont. Ja si myslím, že všetko je na diskusii aj s našimi partnermi v aliancii. Ja si myslím, tak ako aj my sme dokázali vyrokovať niektoré ciele síl, že sa niektoré zamenili alebo, resp. niektoré sa posunuli alebo sa zmenili alebo do toho vstúpil ďalší partner, tak si myslím, že to bude možné aj teraz a hlavne v tom čase, keď aj iné krajiny nemajú dostatok finančných prostriedkov práve na plnenie týchto cieľov síl. Slovenská republika bude aj naďalej dôveryhodným partnerom a spojencom nielen v Európskej únii, ale aj v Severoatlantickej aliancii. Som rád, že Slovenská republika sa zaviazala vytvoriť v rámci V4 spoločnú "battle group", bojovú skupinu V4 v rámci Európskej únie, ktorá by mala byť plne schopná v roku 2016. Tým tiež prispievame takými reálnymi krokmi k budovaniu spoločnej európskej obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorú razí Európska únia.

    Slovenská republika je dobrá, čo sa týka tých spôsobilostí v rámci ozbrojených síl, dobrá vo viacerých veciach, či už sú to pyrotechnici, radiačná, chemická, biologická ochrana, teda špeciálne jednotky, ktoré získavajú vlastne prvé skúseností v Afganistane. Ale máme aj dobrý výcvik a podľa mňa aj tie vybudované cvičiská, ktoré máme, spomeniem len Lešť, sú naozaj dobré na to, aby sme ich ponúkli. A za tie posledné roky, za to posledné obdobie, keď sa vybudoval aj vojenský výcvikový priestor Lešť, tam bolo naozaj veľmi veľa partnerských armád, ktoré si naozaj tento výcvikový priestor chválili.

    Som veľmi rád, že do programového vyhlásenia vlády sa dostala jedna veta, to tu ešte asi v minulosti nikdy nebolo, a to je to, že vláda na prekonanie dlhodobých deficitov v rozvoji ozbrojených síl v nadväznosti na vývoj verejných financií podporí viacročnú stabilitu obranných výdavkov. Čiže naozaj, ak bude podporená táto stabilita na viac rokov, tak sa bude dať aj úplne inak plánovať a úplne inak budeme vedieť v Bruseli zdôvodniť kedy, aké ciele chceme naozaj mať splnené.

    Všetko je o peniazoch a je veľmi jednoduché riadiť taký rezort, ktorý má veľa finančných prostriedkov, ale oveľa zložitejšie je plniť tie ciele s menším objemom finančných prostriedkov. A naozaj tou prioritou rezortu, ale aj krajiny je to, aby Slovenská republika bola dôveryhodným partnerom, a to tým, že aj v tom záväzku, v tom programovom vyhlásení vlády je to, že Slovenská republika bude naďalej prispievať do misie ISAF v Afganistane do roku 2014 a určite aj s nejakou účasťou po roku 2014 tak, ako sa dohodne, ako sa bude vyvíjať situácia aj po nadchádzajúcom summite v Chicagu.

    O reforme vojenského spravodajstva som už hovoril, ja si myslím, že to bude dobrý krok. Určite dôjde k efektivite vojenského spravodajstva. A samozrejme tú kontrolu spomeniem ešte raz, že potom výbor pre obranu a bezpečnosť bude požadovať oveľa vyššie kompetencie v kontrole práve tých odposluchov, ktoré sú v tej operatívnej časti.

    Spomeniem ešte dve veci, ktoré tu boli spomenuté a sú spomenuté v programovom vyhlásení vlády, to je zefektívnenie vojenských podnikov, ktoré sa tu spomína. Podľa mňa na to, akú máme veľkú armádu, aké máme veľké ozbrojené sily, podľa mňa stačí jeden štátny podnik, jedna štátna akciová spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať tie potreby ozbrojených síl, ktoré by mali zabezpečiť, či už sú to rôzne opravy alebo nejaké nové inovatívne veci. My sme s tým začali, veľa podnikov, veľa akciových spoločností sme pospájali, pozlučovali a naozaj tie veci, ktoré ozbrojené sily nepotrebovali, sa postupne rušili.

    Čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov, tak vieme to vyriešiť ešte jednou vecou a o tom sa stále rozpráva, zapojiť Slovenskú republiku, ale aj výrobcov slovenského obranného priemyslu do medzinárodných projektov. Slovenská republika je zapojená v jednom projekte a podpisovali sme to práve, keď ja som bol ministrom, v projekte tzv. AGS, kde je viacero krajín Severoatlantickej aliancie. Podľa mňa tento príklad treba nasledovať a takýmto spôsobom sa dajú naozaj plniť niektoré spojenecké záväzky aj pri nižších financiách, ktoré teraz rezort obrany má.

    Na týchto troch stránkach, milí kolegovia, bolo veľa konkrétnych vecí, ktoré chce táto vláda za štyri roky urobiť. A takýto je vlastne aj zvyšok tohto programového vyhlásenia vlády, je to naozaj veľa konkrétnych vecí. A ja pevne verím, že ak sa podarí naplniť 90 % z toho, čo tu je napísané v programovom vyhlásení vlády, tak naozaj občania budú spokojní.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickým poznámkami traja páni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som pár vecí uviesť. Pán poslanec Baška, máte pravdu, čo sa týka stabilizácie ozbrojených zložiek. Chcem podotknúť, že táto vláda, vláda Roberta Fica, nedala do programového vyhlásenia vlády svoj záväzok, že nesiahne na sociálne výhody terajším vojakom a policajtom. To je rozdiel oproti našej pravicovej vláde, kde sme jasne deklarovali, že všetky nové zmeny budú len pre nových vojakov a nových policajtov. Toto vnáša neistotu do radov policajtov a vojakov dnes.

    Vítam modernizáciu policajnej techniky, ale, pán poslanec Baška, zo svojho, by som prosil, zo svojho, pretože 16. 6. 2008 ste rozpočtovým opatrením poslali 80 mil. slovenských korún na dostavbu cesty medzi Kysucami a Oravou; 17. 7. 2008 ste rozpočtovým opatrením poslali 190 mil. slovenských korún na rezort vnútra na kúpu nových hasičských áut; 19. 2. 2009 ste rozpočtovým opatrením poslali 195 mil. slovenských korún na nákup novej hasičskej techniky na rezort vnútra. Pán minister obrany, hovorím vám to úplne otvorene, budem veľmi kontrolovať, či aj vy peniaze, ktoré vám boli zverené a ktoré patria vojakom a majú ísť pre vojakov, budete takýmto spôsobom expedovať na rezort tieňového ministra obrany pána Roberta Kaliňáka.

    Čo sa týka odposluchov, mám len krátky čas, ja pevne verím že podporíte môj návrh, pán poslanec Baška, aby sme sa pozreli na odposluchy za posledných dvadsať rokov, pretože sa ukazuje, že zrejme asi bude problém, keď dôstojníci, ktorí sú pätnásť, dvadsať rokov vo vojenskom obrannom spravodajstve a robia stále tie isté úkony...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Baška, hovorili ste o tom, že nebudete siahať na sociálne výhody policajtom, resp. vojakom, čiže nebudete rušiť súčasný špecifický sociálny systém sociálneho zabezpečenia v silových rezortoch. Predpokladám, že ste boli spoluautorom programového vyhlásenia vlády, resp. o ňom viete viac ako ja, preto si vás dovolím poprosiť o vysvetlenie tejto vety z programového vyhlásenia vlády, citujem: "Je potrebné definovať budúci dôchodkový systém na univerzálnom princípe".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne za vystúpenie, pán kolega, dotknem sa len dvomi poznámkami tej časti, kde si hovoril, že počas vlády, tejto vlády bude, sa v ďalšom období zvýši ochrana utajovaných skutočností a hlavne, a to by som poprosil možno viackrát zopakovať, zneužívanie odpočúvania, ktorú ako novú formu a novú metódu práce zaviedol bývalý minister, a že už nikdy sa nebudú zavádzať sudcovia, ktorých budete v oprávnených nejakých možnostiach žiadať o povolenie na odposluch. Lebo v tom naozaj boli experti a oni odpočúvali od svojej sekretárky až cez vodiča kamiónu neviem koho všetkého, ale to vedia len oni.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Pán poslanec Galko, ja viem, počúva sa to zle, o tých odposluchoch, naozaj chcete to nejakým spôsobom rozšíriť teraz na dvadsať rokov. Ak si pamätám, tak pani poverená ministerka obrany, pani Radičová, si dala preskúmať aj veci, ktoré boli za nás v rokoch 2006 - 2010 a nič také nenašla. Naozaj sa vám to zle počúva, ja to chápem.

    Čo sa týka rozpočtových opatrení, tak na tú cestu na Kysuce napr. sa neskladal len rezort obrany, ale aj ďalšie ministerstvá prispeli. A čo sa týka hasičskej techniky, tak bola financovaná tá hasičská technika, ktorá bola použitá v tých okresoch alebo v tých hasičských posádkach, ktoré boli veľmi blízko vojenských výcvikových priestorov, pretože rezort obrany mohol nakúpiť túto hasičskú techniku samostatne, ale určite to bolo lacnejšie cez rezort vnútra. Takže takýmto spôsobom sme si ošetrili hasičskú techniku vo vojenských výcvikových priestoroch.

    Pán poslanec Mihál, prečítali ste nejakú vetu o univerzálnom systéme, myslím si, že to ale nebolo zabezpečenie sociálneho systému uniformovaných zložiek, ale skôr ten civilný dôchodkový systém. A myslím si, že táto veta, ktorú ste prečítali, sa netýkala práve týchto ozbrojených zložiek.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mihál do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už povedali veľa kritických slov moji predrečníci z radov opozície. Programové vyhlásenie vlády je krásne slohové cvičenie, je cítiť, že ho nepísali odborníci na jednotlivé rezorty, ale politruci zo Súmračnej za pomoci akademikov naučených napísať veľa, ale nepovedať nič.

    Programové vyhlásenie vlády obsahuje mnoho vznešených cieľov a vízií, ale v jednej jeho kapitole s názvom Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa predsa dajú nájsť slová o tvrdej realite. Tu sa vláda hlási k rozpočtovej zodpovednosti, chce pokračovať v znižovaní deficitu a dlhu verejných financií, hlási sa k záväzkom daným ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšími záväzkami voči Európskej únii, čo kvitujem.

    Čo je zaujímavé, vláda Slovenskej republiky je tvorená jednou politikou stranou, avšak programové vyhlásenie vlády sa nezhoduje s predvolebným programom strany SMER - sociálna demokracia. Oproti predošlým vládam, ktoré svoje programové vyhlásenia museli tvoriť tak, aby bolo prienikom volebných programov jednotlivých koaličných strán, mala súčasná vláda možnosť zahrnúť všetky body predvolebného programu do svojho programového vyhlásenia. Tým, že sa tak nestalo, dala vláda, v reprezentácii stranou SMER - sociálna demokracia, jasne najavo, že jej predvolebný program bol iba výsledkom populistického marketingu. Možno teda konštatovať, že programové vyhlásenie vlády je pošliapaním voličskej dôvery.

    Vláda samozrejme dobre vie, že populistické predvolebné sľuby nebude vedieť dodržať. Preto tají svoje zámery vychádzajúce z tvrdej reality do poslednej chvíle. Pomôcť v tom má i navrhovaná Rada solidarity, čo je prehľadný zámer vlády zhodiť budúce nepopulárne opatrenia na sociálnych partnerov, či to už budú odbory alebo zamestnávatelia, predstavitelia vedeckej obce a ďalší.

    Ak sa budú zvyšovať dane, ak sa bude zhoršovať podnikateľské prostredie, ak sa budú škrtať rodičovské dávky, tak bude vinníkom ten, ten alebo ten, ale samozrejme nie vláda, ktorej predstavitelia pred voľbami nasľubovali každému istoty. Strana SMER nemá ani chrbtovú kosť, ani ďalšie vybavenie, ktoré robí chlapa chlapom, aby svojim voličom a všetkým občanom na Slovensku povedala pravdu o tom, že istoty sa po voľbách stanú ranami istoty.

    Dovoľte niekoľko konkrétnych poznámok týkajúcich sa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dotknem sa troch okruhov tohto širokého a náročného rezortu. Oblasť zamestnanosti. Vláda v tomto prípade veľmi konkrétne hovorí v programovom vyhlásení o tom, že chce meniť Zákonník práce, deklaruje, v prospech zamestnancov. V prospech zamestnancov znamená automaticky v neprospech zamestnávateľov. Na druhej strane vláda opakovane deklaruje, že jej prioritou je tvorba nových pracovných miest. Vážení priatelia, tieto dva zámery sú v jasnom protiklade. Ak zhoršujete podnikateľské prostredie, tak asi ťažko podnikatelia vytvoria viac nových pracovných miest. Mnohí z vás, vážení páni kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, veľmi aktívne a úspešne, k čomu blahoželám, podnikáte. Veľmi dobre poznáte, ako to v podnikaní funguje. Veľmi dobre viete, že Zákonník práce, ktorého novela je na svete niekoľko mesiacov, naozaj pomohla vytvoriť nové pracovné miesta. O tom hovorí jednoznačne číslo - 50 000 nových, pribudnutých pracovných miest za vlády Ivety Radičovej. Ak chcete znovu zaviesť automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv nižšieho stupňa, ak sa hovorí o tom, že chcete znovu vrátiť celoplošnú, povinnú pracovnú zdravotnú službu, veľmi nepopulárne a nechutné administratívne náročné opatrenie, ktoré škodí najmä malým a stredným podnikom, ak chcete kriviť trh práce nesystémovými opatreniami a dotáciami, tak takto sa k zvýšenej zamestnanosti naozaj nedopracujeme a v dobrom úmysle vás pred takýmito zámermi vopred varujem.

    Zamerali ste svoje mediálne úsilie na to, v posledných dňoch, aby ste široko propagovali programy na zamestnávanie mladých ľudí. Najskôr sme počuli, že Európska únia nám pošle 2.3 mld. eur zo svojich zdrojov, potom sa zistilo, že to je omyl, tie peniaze si musíme nájsť sami vo svojich operačných programoch, tak sa teda hľadajú. Hovorilo sa o stovkách, dvesto, tristo miliónov, ja už sám neviem, ktoré číslo je pravda. Faktom je to, že včera vláda o týchto presunoch finančných prostriedkov rokovala. V materiáli, ktorý je zverejnený a je verejne dostupný na webovej stránke vlády, sa môžeme dočítať, že na programy zamestnanosti bude presunutých 50 miliónov. Výborne. Ale odkiaľ? Z operačného programu vzdelávanie. Čiže táto vláda chce hasiť problémy nezamestnaných mladých ľudí, ktoré sú zapríčinené najmä zlým vzdelávaním, tým, že zoberie z operačného programu vzdelávanie peniaze, za ktoré sa mohlo skvalitniť naše školstvo, a dá ich na krátkodobé opatrenia, ktoré možno na rok, možno na dva vytvoria vraj desaťtisíc, vraj trvalo udržateľných pracovných miest. No držím palce, priatelia.

    Ďalších 170 mil. má ísť na podporu malého stredného podnikania. Už to povedal jeden z mladých bardov tejto poslaneckej snemovne, takže nehovorím nič originálne, keď pripomeniem, že s týmto sme sa už my stretli počas prvej Ficovej vlády. Veľmi s obľubou ste používali takéto rôzne tzv. podporné programy, ktorými ste podporili hlavne vaše firmy a firmy vašich sponzorov. Veď prečo by si mal napríklad pán Široký kupovať v Plastike Nitra nové technologické zariadenie z vlastných peňazí, keď to môže urobiť z peňazí Európskej únie? A tak ďalej a tak ďalej. Stosedemdesiat miliónov naozaj dobre padne, ale hlavne, že ich vyčerpáme.

    Druhý okruh, dôchodkový systém. V prvom pilieri, čo kvitujem, znova už druhýkrát vo svojom príspevku, chcete urobiť systémové zmeny. Naozaj kvitujem to a tak trošku sa aj teším, že to, čo ste ako opoziční poslanci, v priebehu tých osemnástich či dvadsiatich mesiacov veľmi tvrdo kritizovali, nakoniec zrejme sami urobíte. Samozrejme, že realita nepustí, a ak máte znížiť deficit pod tri percentá a udržať to a znižovať naďalej, tak bez reformy dôchodkového systému to jednoducho nepôjde, to je každému jasné. Čiže hovoríte o zmene valorizácie na valorizáciu pevnou sumou, súhlasím, skutočne súhlasím, počkáme si na technické detaily, ako to bude presne. Hovoríte o zvyšovaní solidarity v prvom pilieri, takisto súhlasím. Držím palce pri tomto zámere. A hovoríte dokonca aj o naviazaní dôchodkového veku na strednú dobu dožitia. No ja som si za toto riešenie, za tento návrh od vás užil v tejto snemovni. Sľubujem vám, naopak, že ja vás za toto opatrenie, ktoré zrejme prijmete, budem len a len chváliť.

    Druhý pilier. Už tu bolo povedané veľa. Nechcem to opakovať dookola a naviac guru druhého dôchodkového piliera, kolega Kaník, ešte len bude vystupovať, takže mu musím nechať priestor. Len naozaj v náznakoch. Snaha o likvidáciu druhého piliera, ktorá je veľmi priehľadná, to je ako keď niekto hrá nejaké detské hry a snaží sa toho svojho kamaráta oklamať veľmi prehľadným spôsobom, tak takýmto spôsobom sa snažíte oblbnúť sporiteľov, ale mám za to, že sa vám to nepodarí. Slováci sú tradične národ, ktorý je voči sebe samým zodpovedný, a vie, čo je to sporenie. Státisíce, milióny ľudí si sporia rôznym spôsobom, či je to stavebné sporenie, či sú to klasické vkladné knižky, bankové účty a tak ďalej a tak ďalej. Preto jeden a pol milióna dospelých ľudí veľmi privítalo v roku 2005, 2006 zavedenie sporivého druhého dôchodkového piliera postaveného na báze osobných dôchodkových účtov. Každý občan, ktorý je v druhom pilieri, jasne vidí, čo na tom účte má. Áno, sú aj takí, ktorí tam majú čistú nulu, pretože zatiaľ jednoducho nepracujú, študujú, sú v zahraničí. Sú takí, ktorí tam už majú desaťtisíce, lebo dobre zarábajú a sú tam už sedem rokov. Sú aj takí, ktorí tam majú pár stoviek. Jednoducho ľudia sme rôzni. Ale každého poteší, keď vidí, čo si sporí, ako si sporí, ako sa mu tá suma zveľaďuje, na rozdiel od akýchsi nereálnych sľubov o tom, ako bude vyzerať jeho dôchodok z priebežného systému o dvadsať alebo tridsať rokov. Budete mať veľmi ťažkú prácu, aby ste ľuďom vysvetlili, ako to chcete urobiť, prečo chcete druhý pilier likvidovať. Dobre, ten zvyšok nechám pánovi kolegovi Kaníkovi.

    Tretia téma, daňovo-odvodový systém. Kvitujem dnes po tretíkrát, že chcete pokračovať v projekte UNITAS, len vás poprosím, nech to netrvá dlho. Aj počas vašej prvej vlády ste sa kasali a behom tých štyroch rokov, ktoré ste naozaj mali k dispozícii, sa so systémom UNITAS pohlo veľmi, veľmi symbolicky. Ja sám som sa šesť týždňov vtedy u ministra Počiatka snažil ako expert, ktorého uprosili doslova na kolenách, nech príde trošku pomôcť, snažil o isté kroky v prospech Slovenska, ale po tých šiestich týždňoch som to vtedy skrátka zabalil, to nemalo zmysel. Tak sa teším, ako to pôjde na druhý pokus. Dúfam, že vám to bude trvať, keď nie rok, tak možno dva, ale že to urobíte behom tohto volebného obdobia.

    Otvorene hovoríte o tom, že chcete zvyšovať sadzby daní pre úspešné právnické osoby, pre firmy a pre tzv. milionárov, čo v našich podmienkach znamená ľudí, ktorí zarobia 34 tisíc eur hrubého ročne. No tak, ak sa pochválite kamarátovi v Hainburgu, že zarábate 34 tisíc eur hrubého ročne, čo je nejakých 25 tisíc čistého, tak vás poľutuje a zaplatí vám teda tú večeru, keď už ste teda ten milionár. Takýmto spôsobom zabrzdíte jednak iniciatívu ľudí, ktorí sa snažia vlastnou prácou si zarobiť, mať sa lepšie, ale v žiadnom prípade takéto opatrenia nepostihnú tých skutočne bohatých ľudí. Viete dobre, že tí si svoj osud vedia inak zariadiť. Jednak sú tu daňové raje a jednak v prípade vašich sponzorov, štedré zákazky, ktoré im tie zvýšené dane nepochybne bohato vynahradia.

    Hovorí sa veľmi tichučko, hovorí sa veľmi tichučko, ale hovorí sa a počkáme si na konkrétne zákony, že sa majú zvyšovať maximálne vymeriavacie základy. Znova zásah do čierneho, pokiaľ ide o tzv. strednú vrstvu úspešných zamestnancov. Hovorí sa aj o zvýšení minimálnych základov pre samostatne zárobkovo činné osoby, čiže pre živnostníkov, čo bude pre nich znamenať zvýšenie odvodov, aby mali slušnejšie dôchodky. Ten dôvod je dobrý, ale ten krok, ako k tomu dôjsť, je zlý. Hovorí sa o rušení paušálnych výdavkov, hovorí sa o zodvodovaní práce na dohodu. Nepochybujem, že, vážení kolegovia, sa vo faktických do mňa pustíte s tým, že veď toto sme chceli urobiť aj my. Áno, aj my sme chceli meniť niektoré nastavenia v daňovo-odvodovom systéme, napríklad chceli sme inak riešiť paušálne výdavky živnostníkov, chceli sme ich obmedziť určitou sumou. Ja sám som viedol tvrdé rokovania. Každý týždeň sme sedeli so zástupcami živnostníkov a pani Kromerová, pán Gottschall, pán Sirotka alebo zástupcovia umelcov to potvrdia, že sme sa nakoniec dohodli, že paušálne výdavky budú obmedzené sumou 500 eur mesačne, alebo inak povedané, 6000 eur ročne, čiže kompromis a súhlas bol dohodnutý. Čo je ale dôležité, my sme tieto opatrenia nechystali s cieľom ošklbať živnostníkov, ošklbať ľudí, ktorí tvrdo pracujú, ale ako súčasť komplexnej daňovo-odvodovej reformy, ktorej celkovým resumé malo byť plus 60 miliónov v prospech ľudí, v neprospech štátnej pokladnice. Čiže cieľom tejto reformy nebolo nahnať peniaze, šklbať tých, ktorí sa živia vlastnou prácou, ale cieľom bolo napraviť deformácie, ktoré sa tu historicky vyvinuli z minulosti, zaviesť konečne spravodlivý a dobrý daňovo-odvodový systém. Vy hovoríte len o tom šklbaní úspešných a pracovitých.

    A prechádzam k rodinnej politike, aspoň naznačím jednu jedinú vec, respektíve dve. Aj realizáciou daňovo-odvodovej reformy, aj tým, že sme rušili rôzne nezmyselné výnimky v daniach, v odvodoch, sme získali priestor na to, aby sme po dvakrát zvýšili materskú a dokonca ju aj predĺžili o šesť týždňov. Čiže dnes ženy na materskej majú v priemere o zhruba tisíc eur viac, ako to bolo pred rokom 2010. Tieto opatrenia sme urobili napriek tomu, že naša vláda musela znížiť deficit verejných financií o celé 3 % a tak aj urobila. Vy máte pred sebou tiež ťažkú úlohu. Nezávidím. Máte znížiť deficit o niečo vyše miliardy eur, alebo, inak povedané, približne o 1,5 %, čiže zhruba polovica z toho, čo sme museli urobiť my. Ale vy nehovoríte o zvyšovaní materskej a odôvodňujete to práve tým, že musíte šetriť zdroje v štátnom rozpočte.

    Čiže dávam do pozornosti všetkým mladým rodinám, my sme museli dvakrát toľko šetriť, ako musíte šetriť vy, ale napriek tomu sme dvakrát zvýšili materskú a raz predĺžili. Vy sa to urobiť nechystáte, lebo treba šetriť. A v rámci toho šetrenia sa chystá ďalšie opatrenie, škrty, škrty, škrty v rodinných dávkach, v detských dávkach pre takzvané bohaté rodiny. Znova, nechcem to vopred príliš kritizovať, počkáme si, čo považujete, koho považujete za bohatú rodinu.

    Na záver, naozaj nedá sa príliš konkrétne hovoriť k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je také nekonkrétne, aké je. To sme si tu už vysvetlili mnohokrát v mnohých diskusných príspevkoch, preto si musíme počkať na nie tú rajskú hudbu, ktorá zaznieva z programového vyhlásenia, ale na tú tvrdú realitu, ktorá príde do parlamentu na ďalšej schôdzi. V júni budete musieť predstaviť tvrdý konsolidačný balíček, kde už nebude možné schovávať sa za pekné frázy a sľuby, ale už pôjde do tuhého.

    Budeme vidieť, kto doplatí na opatrenia, ktoré v tichosti pripravujete. Podľa môjho názoru a podľa všetkých indícií, ktoré mám, si vaše opatrenia najviac odskáču mladé rodiny. Šikovní, pracovití ľudia, ktorí majú malé deti, matka je na rodičovskej dovolenke, tehotná, čaká ďalšie dieťatko, otec popri svojom zamestnaní si ešte privyrába, či na živnosť, či na nejakú dohodu. Budú platiť vyššie dane, možno i vyššie odvody. Zobrali si hypotéku na domček za mestom? Fajn, budú platiť vyššiu daň z nehnuteľnosti. A banka im prenesie zvýšenú bankovú daň do poplatkov za hypotéku. Predĺži sa tejto mamičke materská? Nie, kdeže! Naopak, škrtnete im rodičovské dávky a rodičovské príspevky. Sporia si nebodaj na dôchodok v druhom pilieri? Vláda im vysvetlí, že sporenie na starobu je zlé, zlé, zlé. Rany istoty najviac zasiahnu mladých ľudí.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky páni poslanci Štefanec, Nachtmannová, Podmanický, Jasaň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, spomínali ste, že nie je najlepší nápad prehadzovať z fondov pre podporu vzdelávania peniaze pre zamestnávanie mladých, najmä keď hrozí, že cez tieto fondy dostanú peniaze najmä firmy blízke vláde jednej strany. Ja s tým absolútne súhlasím. Chcem len upozorniť na to, že nielen z programu vzdelávania, ale aj z programu informatizácia je pripravený presun a tento presun ohrozuje napríklad splnenie plánu podľa stratégie 2020, podľa ktorého by širokopásmový internet mala mať každá obec na Slovensku. Tie prostriedky pre viac ako sedemsto obcí na Slovensku, ktoré stále ešte nemajú širokopásmový internet, sú vyčlenené v objeme 113 mil. eur a pri presune týchto prostriedkov do iných programov hrozí, že tento cieľ nebude splnený.

    Z tohto pohľadu vidím ohrozenú, ohrozený tento cieľ v stratégii 2020 a tým pádom aj rozpor medzi programovým vyhlásením vlády a týmto zámerom, ktorý vláda včera schválila.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec Mihál, hovoríte o tom, že táto vláda chce zmeniť Zákonník práce v prospech zamestnancov. A prosím vás pekne, k čomu Zákonník práce ako legislatívna norma všade vo svete slúži? Mimochodom nebol to nápad socialistov, ako nás často nazývate, toto je nápad, ktorý funguje od 20. rokov minulého storočia. Boli to práve podnikatelia, ktorí prišli s takýmto nápadom. Prosím vás, naštudujte si niektoré veci.

    To, čo sa deje, udialo v našom Zákonníku práce, sa vymyká ozaj normálnemu chápaniu v európskom priestore. Spomeniem konkrétne. Vy ste v Zákonníku práce stanovili, že kolektívna zmluva môže byť dohodnutá v niektorých častiach horšie pre zamestnancov, ako je to v Zákonníku práce. Ak toto nie je svetový unikát, tak je to minimálne európsky unikát. Keby ste sa zúčastnili počas prípravy Zákonníka práce diskusie ozaj s odborníkmi v oblasti pracovného práva, tak by vám to boli určite povedali.

    Ďalej, prečo sa musí meniť Zákonník práce, veď tu máte aj logické nedôslednosti. Paragraf 90 ods. 7 hovorí, že: "Nočná smena je pracovná smena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou ráno." Ale už v § 98 hovoríte o tom, že: "Nočná práca končí o 5.00 hodine ráno." Prečo ste to urobili? Aby ste tých ľudí obrali o ten príplatok za nočnú prácu. A vy hovoríte o tom, že my ľudí hádžeme niekde dozadu, že im berieme peniaze? Že sa vôbec nehanbíte!

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ako vy zrazu všetko viete. Ako máte zrazu naporúdzi ten najlepší recept na všetky problémy, ktoré trápia našu spoločnosť. Keď som vás počúval, mal som pocit, že na Slovensko zrazu prišiel najväčší polyhistor, aký bol v našich dejinách. Pán poslanec, ktože bol potom ten človek, ktorý viedol dva roky ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? Bol to človek, ktorý sa na vás len podobal? Alebo to bol, alebo ten človek, ktorý sa teda tak na vás veľmi podobal, bol to niekto iný, kto hovoril o tom, že za 6 tisíc eur mesačne sa nedá vyžiť? A čudoval sa ľuďom, ktorí musia žiť zo 400 eur, a odporúčal im, aby si išli hľadať prácu do zahraničia? Kto bol ten človek, ktorý povedal, že zo 400 eur on dokáže vyžiť len jeden, dva dni? Kto bol ten človek, pán poslanec, ktorý napísal knihu o daňových a odvodových typoch, ktorý odporúčal a radil ľuďom, ako neplatiť dane a odvody? Istotne ste to neboli vy, pán poslanec, bol to človek, ktorý sa na vás len podobal.

  • Ďakujem pekne. Ja len také dve poznámky. Tá prvá, pán bývalý minister, prečo ste nedokázali za tých osemnásť mesiacov vo vašich skvelých návrhoch presvedčiť vlastnú koalíciu, keď boli také dobré? Prečo ste to nedokázali?

    Druhá poznámka, k tej chrbtovej kosti. No, viete, pán bývalý minister, podľa mňa chrbtovú kosť má ten, kto sa vie postarať nielen o seba, ale aj o svoju rodinu, o svoje deti, o svoje vnúčatá a o spoločnosť, ktorú riadi. A verte, že my tú chrbtovú kosť máme. Naopak, chrbtovú kosť nemá ten, kto sa živí tým, že učí iných, ako obchádzať daňový systém a odvody. Čo si myslíte, kto je horší, ten, koho som teraz menoval, alebo ten, kto sa úmyselne snaží nepracovať a žiť len zo sociálnych dávok? Kto podľa vás tú chrbtovú kosť nemá? Podľa mňa ani jeden, ani ten druhý. A že ste sa možno našli medzi niektorými z nich, to už je váš problém.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, Zákonník práce je v rámci všetkých štandardov, ktoré platia v Európskej únii, sú rešpektované, samozrejme, všetky smernice, ktoré platia v Európskej únii, ku ktorým sme sa prihlásili, dohovory, MOP a tak ďalej, a tak ďalej. Ak tomu neveríte, máte samozrejme možnosť konzultácií, nemáte v tom určite problém, na ministerstve práce, sekcia práce, je tam napríklad veľmi šikovný riaditeľ, volá sa Jozef Toman, ktorý Zákonník práce písal, túto jeho takzvanú Mihálovu novelu, takže môžete s ním všetky tieto aspekty bez problémov prekonzultovať, vrátane tej nočnej práce.

    Pán predseda sociálneho výboru Podmanický, nečakal som od vás takéto osobné útoky, ale dobre, začínate ma presviedčať, že ako predseda sociálneho výboru zrejme iné argumenty neviete použiť. Ďakujem veľmi pekne za tieto vaše slová a to je všetko, čo môžem na vašu adresu povedať.

    A pán poslanec Jasaň, keď niečo robím, tak to robím poriadne. Ako minister práce som to, čo som kritizoval a z čoho som si robil výsmech pred rokom 2010, z neschopnosti vašej prvej Ficovej vlády, tie diery v zákonoch, ktoré ste tam mali a ktoré ste za štyri roky neboli schopní opraviť, tak ja som za tých osemnásť mesiacov väčšinu z týchto dier zaplátal, vrátane toho, že autori už platia sociálne odvody, ako som tu už dnes spomínal, vrátane toho, že nezmyselne a veľmi štedro nastavené dobrovoľné nemocenské poistenie je dnes konečne nastavené tak, ako má byť. Vy ste za štyri roky čo robili, za éry exministerky Tomanovej? Nič, nič a ešte raz nič.

  • Ďalší prihlásený je pán poslanec Viskupič. Nie je v sále. Stráca poradie.

    Pán poslanec Érsek.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi v tejto rozprave Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti doprava predniesť niekoľko pripomienok. V predloženom programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje okrem iného, že jej prioritou na nastávajúce volebné obdobie bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete a že základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít bude plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislava - Košice.

    S touto prioritou vlády sa stotožňujem, pretože prepojenie je pre zabezpečenie kvalitnej dopravnej obslužnosti Slovenska veľmi potrebné, avšak dovoľte mi jednu poznámku, nie je to ani na úkor tejto vlády, aj minulých vlád, ale teraz zisťujeme to, keby diaľničná prepojenosť sa bola ťahala južným, južnou krajinou Slovenskej republiky, už dávno by sme boli v Košiciach a ostatné cesty by ste možno mali lepšie vybudované.

    Na Slovensku však výstavba dopravnej infraštruktúry musí pokračovať aj tam, kde si to denno-denne vyžaduje hustota a bezpečnosť cestnej dopravy. Mám na mysli predovšetkým budovanie obchvatu Bratislavy D4 a súčasne budovanie rýchlostnej komunikácie R7, na ktorej denne prejde 26 tisíc áut. Pri tejto hustote premávky návratnosť investície prostredníctvom mýtneho systému je priamo úmerná. Myslím si, že toto sú tie projekty, kde by sme mali preferovať PPP projekty, ale uvádzam, že nie za takú cenu, ako sme robili tú predchádzajúcu. Inžinierska pripravenosť tejto komunikácie je na dobrej úrovni s možnosťou začatia jej výstavby na jeseň roku 2013. Som presvedčený, že občania Slovenska, najmä jeho južných okresov by takúto iniciatívu určite uvítali.

    V programovom vyhlásení vlády však budovaniu rýchlostných ciest nie je venovaná žiadna pozornosť a tak sa pýtam, či má vláda Slovenskej republiky v pláne rýchlostné cesty budovať alebo dobudovávať. Z hľadiska budovania infraštruktúry je nevyhnutné pokračovať aj v príprave výstavby rýchlostnej cesty R2 od Zvolena smerom na Rimavskú Sobotu, kde by sa napojila aj na rýchlostnú cestu R7. Napriek tomu, že pripravenosť výstavby rýchlostnej cesty R2 je na dobrej úrovni len okolo Zvolena, ale nižšie na južný región potrebuje ďalšie dopracovanie, a je to hlavne kvôli tomu, že z dôvodu potreby zamestnanosti v južnom regióne je potrebné, aby sme venovali tomuto pozornosť, pretože, kde nie je cesta, nie je život. Takže my, našou prvoradou úlohou je, aby sme zabezpečili túto cestnú infraštruktúru, samozrejme v každom regióne Slovenskej republiky.

    Čo sa týka južnej časti Slovenska, je potrebné podporiť spoločné projekty medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, a to najmä pre výstavby mostov cez rieku Ipeľ. Tento program je rozbehnutý, myslím, že bude pokračovať. Teraz dôležité je, aby sme v začatom projekte pokračovali, hlavne v nitrianskom regióne. A samozrejme je to nový most cez rieku Dunaj v Komárne, ku ktorému je už vypracovaný návrh a dohoda na výstavbu tohto mosta s Maďarskou republikou. Je to veľmi dôležitá tepna - výstavba nového komárňanského mosta z dôvodov, že ak vláda sa rozhodne, že potiahne R7 trasovaním, ktorá je teraz vyznačená smerom na Nové Zámky, bude teda potrebné prepojiť komárňanský most na R7 a tým pádom Žitný ostrov získa obrovskú prioritu v smere, že na maďarskej strane je M1 ako diaľnica a na našej strane by sa vytvorila R7. Tým sa kruh uzavrie. To je myslím dôležitá tepna pre celé južné Slovensko. Pripravenosť výstavby komárňanského mostu, ako som už spomínal, môže byť začatý od roku 2014, samozrejme z nových finančných prostriedkov Európskej únie, tak sme sa dohodli s maďarskou stranou.

    Krátko by som sa zastavil pri železničnej doprave. V programovom vyhlásení okrem iného vláda sa zaväzuje zabezpečiť harmonizáciu osobnej, vlakovej a autobusovej dopravy. Toto sme začali my na ministerstve dopravy. Myslím si, že je to dobrá myšlienka, ktorú, vládu podporím, ak to dotiahne do konca, pretože je tam možnosť úspory od 10 do 20 mil. eur, ak budú vlaky a autobusy premávať v zladenom grafikone. Čiže aby som to premietol na drobné, neodíde vlak päť minút pred tým, ako tam príde autobus a bude dostupnosť miest zabezpečená, aj keď možno aj s kombinovanou dopravou.

    V osobnej železničnej doprave je potrebné v záujme naplnenia zámeru vlády zvýšiť kultúru cestovania, je potrebné umožniť súkromným prepravcom v jednotlivých regiónoch poskytovať tieto služby. Dokázal to teraz ten nový vlak RegioJet, ktorý premáva z Komárna do Bratislavy. Snáď je na zamyslenie, aby sme aj v ostatných regiónoch otvorili trh. Naším zámerom bolo otvoriť tento trh a pustiť tam súkromných prepravcov, lebo podľa môjho názoru vedia to robiť lepšie, ako to vie robiť štátny podnik.

    Je potrebné riešiť samozrejme aj dopravu, ako je Cargo. Čo s tým, čo s Cargom ďalej, či tam pustíme strategického partnera alebo nájdeme iné riešenie. Ale vieme, že Cargo je jeden podnik, do ktorého sa lejú peniaze a viac-menej sa nikdy nedostáva z tých červených čísel do takých, ktoré by sme si vedeli predstaviť.

    Mimoriadne diskutovanou témou nedávnej minulosti aj teraz je budovanie a nebudovanie širokorozchodnej železnice. Náklady na výstavbu sú cca od 5 do 6 mld. eur, vybudovanie širokorozchodnej trate je otázka nielen financií, ale čo prináša so sebou. A je tu viacej otáznikov. Budujeme prekladiská, kontajnerové prekladiská v Košiciach, v Žiline, v Bratislave a možno v Leopoldove. Aká je kompatibilita dopravy so širokorozchodnou traťou našich železníc? Budujeme na jednej strane, zosilňujeme, budujeme naše prekladiská, na druhej strane nie sme s týmito železnicami nijakým spôsobom kompatibilní. Aká bude zamestnanosť napríklad ľudí v Čiernej nad Tisou? Nie je jedno, či ostáva prekládka sypkého materiálu v Čiernej nad Tisou alebo sa zruší. Alebo čo podnikneme v tom smere, ak tieto veci sa vybudujú? Ja viem, že to nebude z jedného dňa na druhý, je to otázka financií, samozrejme otázka aj ekonomická. Čo sa týka Slovenskej republiky, otázka je taká, či je to pre nás nutnosť, alebo či je to vízia do budúcna. Aké sú teda istoty občanov Slovenskej republiky? Istota straty pracovných miest, ďalších pracovných miest v južných regiónoch. Na otázku budovania širokorozchodnej trate je potrebné hľadať odpoveď aj ohľadom na všetky iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť život v prvom rade našich občanov a najmä ich kvalitu.

    V krátkosti by som ešte na záver môjho vystúpenia, nechcem už dlho hovoriť. Prebiehajú majstrovstvá sveta v hokeji, za chvíľu bude olympiáda, viem, že ešte sa nikto neozval v tomto pléne k tomu, že športový program, či existuje, alebo neexistuje. Vo výbore o športovom programe pána ministra odznelo, že sa bude stavať národný futbalový štadión. Myslím si, že toto je málo pre nás, keď sme o zdravotníctve tu toľko hovorili, aké je to drahé, aké je to zlé, tak si myslím ako bývalý športovec, že šport je prvý krok k tomu, aby sme predchádzali chorobám a predchádzali všetkému tomu, o čom sme tu rozprávali. Takže je tu veľká možnosť vlády, myslím si, že skĺbiť tento celý slovenský šport, ktorý je dosť rozhádzaný, zabezpečuje vnútro, školstvo aj armáda. Myslím, že toto nie je dobré. Samozrejme malo by to byť pod jedným úradom, mal by to zastrešovať jeden úrad, nie tri ministerstvá, ale samozrejme aj s tým rozpočtom, ako všetky tri ministerstvá majú.

    Vrátiť financovanie Tiposu. Aké finančné prostriedky chceme dostať do športu? Ešte ani jedna vláda podľa zákona, čo sa týka športu, ho nenaplnila. Blíži sa olympiáda a myslím si, že aj tomuto by sme mali trošku venovať väčšiu pozornosť a niečo podniknúť v tom, aby naši športovci neutekali do zahraničia, aby nejakú istotu mali potom, ako skončia olympijské hry, ako im skončí športová kariéra, aby mali nejakú istotu. Takže je tu, myslím, teraz možnosť. A my tiež v komisii pre školstvo a šport pre to všetko spravíme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka, pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem k vášmu vystúpeniu, pán poslanec. Plne potvrdzujem, že diaľnice, cesty a povedzme infraštruktúra vrátane železníc a iných dopravných ciest sú tepnami ekonomiky. A myslím si, že nie je tu v sále nikto, kto by bol proti tomu, aby sa stavali čím skôr, čo najrýchlejšie, a teraz to najdôležitejšie, čo som chcel povedať, tam, kde sú najpotrebnejšie. Pretože vy ste vo svojom vystúpení povedali, že keby sa postavila diaľnica juhom do Košíc, už by bola dávno postavená.

    Pán poslanec, to popiera všetky základné technické, odborné a neviem ešte aké základné princípy, ako sa diaľnice stavajú. Vám dávam do pozornosti napríklad multimodálne koridory, ktoré sú európskou súčasťou. To je piaty a šiesty, ktorý neprechádza južným Slovenskom, ale prechádza historickou cestou, či už jantárovou, juh - sever, smerom na Žilinu, alebo východ - západ. Preto sa stavia diaľnica D1 tam, kde je naprojektovaná, pretože historicky je zaradená ako multimodálny koridor európskeho významu. Čiže tuto sa nemusíme spochybňovať a myslím si, že takto to treba brať. A myslím si, že to, čo je skonštatované v programovom vyhlásení vlády, plne napĺňa práve tieto kritériá. Sme súčasťou Európskej únie a musíme na to prihliadať.

  • Ďakujem pekne.

    Reakcia, pán poslanec? Nie.

    Pán poslanec Hlina je prihlásený. Nie je, stráca poradie. Pán poslanec Vašečka nie je, stráca poradie. Pán poslanec Škripek nie je, stráca poradie. Pán poslanec Poliačik tiež nie je, stráca poradie. Pán poslanec Mičovský tu tiež nie je, stráca poradie. Pán poslanec Petrák stráca poradie. Pán poslanec Novotný nie je, stráca poradie. Pán poslanec Galko nie je, stráca poradie. Pán poslanec Podmanický tu tiež nie je, stráca poradie. Pani poslankyňa Tomanová tiež nie je. Pán poslanec Procházka nie je. Pán poslanec Muňko nie je v sále.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči, máte slovo. Ešteže ste zostali.

  • Vážená snemovňa, vážený pán predseda, najprv len poviem, že toto bola vážna sabotáž, ktorá tu práve prebehla

  • Pobavená poznámka rečníka.

  • . Som rád, že poslanci, ktorí stratili poradie, náhle sa spamätali a prišli do sály, určite so záujmom vypočuť si môj príspevok, predpokladám. Táto sabotáž kolegov spôsobila, že samozrejme som nečakal, že tak rýchlo sa dostanem na rad, a niektoré veci z toho, čo pravdepodobne by som povedal zajtra alebo neskôr, možno nepoviem, ale nevadí. Však vieme, čo máme pred sebou na stole, zaoberali sme sa tým niekoľko dní, tak poďme pekne k tomu.

    To, o čom by som chcel hovoriť, je to, čo sa skrýva za vetami a jednotlivými odstavcami, ktoré v tom vládnom vyhlásení sú. Vidím tu také dva hlavné ekonomické problémy a jeden veľký odkaz, ktorý by sa dal označiť slovom, je to programové vyhlásenie vlády, ktoré je plné ilúzií, naivných očakávaní a hlbokých omylov.

    Vo svojom vystúpení budem nútený aj vysvetľovať niektoré veci, pretože aj z vystúpenia mnohých kolegov vyplynulo, že sa veľmi zaujate a zápalisto vyjadrovali k veciam, ktoré ale zjavne nechápu vo svojej podstate. Videl som tu mnohokrát diskutovanú, alebo počul som diskutovanú otázku rovnej dane, progresivity, jej vhodnosti, nevhodnosti, spravodlivosti, toho, ako tí bohatí majú byť viac solidárni a ako dnes nie sú. A z týchto vystúpení som jasne videl, že u mnohých kolegov, a musím povedať, že u verejnosti je to, žiaľbohu, veľmi podobné, existuje názor, že rovná daň znamená, že všetci platia rovnako vysokú daň. Naozaj pre mňa je to trošku úsmevné, ale s hrôzou som zistil, že aj verejnosť si mnohokrát myslí to isté. A pritom je to absolútny nezmysel. Je predsa jasné, že keď máme rovnakú daňovú sadzbu, v slovenskom prípade 19 %, tak z toho vyplýva úplne rozdielna výška sadzby dane pre každého jedného daňovníka podľa toho, koľko zarobí. Je predsa rozdiel, či zaplatíte 19 % z tisíc alebo 19 % z milióna. A je to mnohonásobný rozdiel. Z toho jasne musí vyplývať a vyplýva, že táto daň, tento typ dane je solidárnou daňou. Je to solidárna daň, kde tí, ktorí zarábajú viac, platia vyššiu daň a tým pádom solidarizujú s tými, ktorí platia daň nižšiu, a preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť vážne o tom, že tu ide o akúsi nesolidaritu. A tak, ako pán premiér povedal, prečo by bohatí nemali zaplatiť viac, ako tí, čo zarábajú menej? Ale veď platia! Veď platia! Není predsa mysliteľné a nikto to tu nenavrhoval, nikto to tu nepresadzoval a nikdy to nebolo, že by platilo, že tí, ktorí zarobia viac, tí, ktorí sú bohatší, platia rovnakú výšku dane ako tí, ktorí sú chudobní. Tak prečo ohlupujeme verejnosť a bombasticky ohurujeme vetou: Ako je to možné? Bohatí by mali platiť toľko ako tí, čo sú chudobnejší. Taká skutočnosť, taká realita na Slovensku neexistuje. Znova zopakujem, rovná daň je solidárnou daňou, ktorá zabezpečuje solidaritou solidaritu bohatších s chudobnejšími.

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo? Pani poslankyňa, zopakujem vám to, keď ste položili túto otázku. Rovná daň je solidárnou daňou. A keď ste sa ma spýtali, tak vám to ešte vysvetlím znova, pani poslankyňa. Keď zarobíte 1000, zaplatíte daň 190, dám vám to aj do čísel, keby ste mali problém s tým, že koľko je 19 % z 1000. Keď zaplatíte milión, 19 % je mnohonásobne viac. Je to solidárne, alebo to nie je solidárne?

    Keď zavediete progresívnu daň, že potrestáte tých, ktorí zarábajú viac, vyššou sadzbou dane, to nemá so spravodlivosťou a solidaritou nič spoločné. Je to odkaz pre tých, ktorí pracujú a zarábajú, že tento štát vás chce zodrať do morku kostí, že tento štát, čím viac budete pracovať, čím viac sa budete snažiť, tým viac vám bude brať. Je to odkaz tohto štátu, využite všetky legálne prostriedky, ktorých je nepreberné množstvo, aby ste si znížili daňový základ, pokiaľ ste firma, aby ste platili daň v daňových rajoch, kde majú múdrejšie vlády a múdrejších ministrov financií a vedia, že vysokými daňami sa vyháňajú firmy z krajiny a vyháňa sa platenie daní do iných krajín. A je to odkaz tejto vlády, že my vaše dane vlastne nechceme, nám stačí, že budeme našich voličov ohurovať ideologicky, že: Ale sme tým bohatým nakládli! Títo to zatiahnu. Nie, nie. Oni to nezatiahnu, oni sa tomu veľmi ľahko a poľahky vyhnú.

    A teraz, aby som, ste si nemysleli, že tu teoretizujem, pán poslanec Bláha, ktorý je ľavicový filozof, by určite expertne hneď zareagoval, ale to nie je teória. To je realita, slovenská realita, ktorá sa tu odohrala, je to praktická a dobrá slovenská skúsenosť so zavedením istého daňového modelu. Veď progresívnu daň sme tu mali. Mnoho, mnoho rokov, až do zavedenia rovnej dane, sme tu nemali nič iné. Mali sme tu sadzbu 45 % pre najvyššie zarábajúce príjmové skupiny, nepamätáte sa? Ja sa na to pamätám. A myslíte si, že keď bola takáto progresívna daň, že na Slovensku sa vybralo viac dane, väčší bol výnos dane, ako po zavedení rovnej dane? Nie. Presný opak je pravdou. A toto je tá ilúzia a omyl tejto vlády, pretože zdôvodňuje zavedenie alebo zrušenie rovnej dane jednak tým, že tých hnusných bohatých treba potrestať, ale to teraz nechám stranou, ale predovšetkým tým, že treba vybrať do rozpočtu viac peňazí, pretože potrebujeme konsolidovať, pretože potrebujeme znížiť deficit. Ale výsledok bude opačný, až po zavedení rovnej dane došlo k prudkému nárastu daňových príjmov. Rovná daň nebola zavádzaná ako charita pre bohatých, že tu niekto chcel niekomu spraviť dobre a odpustiť mu nejaké dane, ale bola zavádzaná práve preto, aby sa do štátneho rozpočtu získalo viac prostriedkov. A tento zámer sa naplnil. Ak neveríte, pozrite sa na štatistiky. Keby ste, kolegyne, kolegovia, mi nespravili túto sabotáž, tak zajtra, na druhý deň by som vám ukázal peknú tabuľku, kde by ste to videli zoradené od roku 2003, ako sa vyvíjali daňové príjmy po zavedení, pred a po zavedení rovnej dane. Takže viem, o čom hovorím.

    Takže výsledkom, ktorým ide podľa mňa vláda sama proti sebe, bude, že vyberie menej. Toto je cieľom programového vyhlásenia vlády? Toto je cieľom zrušenia rovnej dane? Veď to ide proti krajine, bude menej prostriedkov na sociálne programy, bude menej prostriedkov na kultúru, na zdravotníctvo, na školstvo.

    Zostane naozaj len mítingová rétorika o tom, ako bohatí majú niečo zaplatiť. No tí bohatí budú platiť niekde inde, v daňových rajoch. Zisky firiem prudko na papieri poklesnú, ale úplne legálne, pretože daňová optimalizácia naozaj má také nepreberné množstvo. A zamestnanosť vzrastie v jednom, jedinom odvetví, daňoví poradcovia, tí sa budú mať dobre, ktorí budú vymýšľať, ako ošetriť účtovníctvo firiem a daňové príjmy tak, aby sa vyhli zvýšenej sadzbe dane. Že... Toľko k tomuto jednému veľkému a grandióznemu omylu, ktorým je poznačené programové vyhlásenie vlády a ktoré prinesie tento zámer vlády k úplne opačnému výsledku, akým je myslený.

    Druhý silný bod, a to je dôchodkový systém a samozrejme druhý pilier. Už sa tu o tom popísalo, teda porozprávalo veľa, ale nech to otáčame z akejkoľvek strany, ekonomicky, keď sa pozeráme na situáciu Slovenska, a aj keď to vláda stále nechce otvorene priznať, vieme, že nie je iná možnosť pri vašom nazeraní na to, ako sa má konsolidovať, len siahnuť na úspory občanov v druhom pilieri, pričom treba úplne jasne a na rovinu povedať, že je len lacnou výhovorkou tvrdiť, že na to, čo už majú občania na svojich účtoch, sa im nesiahne. No áno, to vieme všetci, pretože to by bolo to isté, ako ukradnúť niekomu z domu jeho súkromný majetok, pretože to je súkromný majetok občanov. Ale je úplne rovnaké vo svojom výsledku, keď vláda rozhodne o tom, že 30 % z príspevku, ktorý plynie na osobné účty občanov, odstráni, zoberie, privlastní si a tým pádom zníži dôchodkové úspory o 30 percent. Nič iné to nie je a nič iné to nebude, to si treba uvedomiť. A nech sa to zdôvodňuje akokoľvek, bude to mať negatívny dopad na budúce dôchodky, priamy a negatívny. Ľudia mladší ako 55 rokov, odhadujem, to už pocítia veľmi výrazne na svojich dôchodkoch. Nepocítia to tí, čo pôjdu do dôchodku na budúci rok, alebo o dva roky. To ešte bude prvý pilier stále so zväčšujúcim sa deficitom bez vplyvu druhého piliera, ako prežívať. Ale darmo si budeme zatvárať, alebo budete zatvárať oči nad demografiou, ktorá nezávisí ani odo mňa už a ani od väčšiny z vás, jednoducho je taká, aká je. Dôchodcov pribúda a tých, ktorí prispievajú do systému v pomere k tým, ktorí z neho čerpajú, ubúda. Tento pomer sa vyvíja negatívne a je úplne jednoduchou matematikou spočítať, že koľko ľudí platiacich do systému bude musieť živiť väčšiu a väčšiu armádu dôchodcov.

    A teraz ešte k samotnému druhému pilieru a k tým rôznym mýtom a nedorozumeniam, ktoré tu zaznievali, aby sme si vysvetlili tú podstatu. Možno, že niekto, alebo možno o to niektorí nemajú záujem, ale mnohokrát sa to využíva a používa ako berná minca a samozrejme používajú sa nepravdivé a nesprávne tvrdenia. Takže v prvom rade, keď sa bude konsolidovať prostredníctvom peňazí z druhého piliera, nezaplatia to DSS-ky, ako tiež predstavitelia vlády a strany SMER radi hovoria. DSS-ky sa na tom budú podieľať jedným percentom, pretože jedno percento je odmena pre DSS-ku, ktorá jej patrí z objemu prostriedkov, ktoré prichádza na osobný účet každého jedného účastníka dôchodkového sporenia. Všetko ostatné sú peniaze občanov. Zaplatia to občania z 99 %. Treba si to uvedomiť, keď sa k tomuto kroku budete odhodlávať. Keď sa to rozhodnete urobiť, urobíte to. Máte na to 83 hlasov, ale nebudú to ani DSS-ky, nebude to nikto iný, len občania tohto štátu.

    To, že tam ide do tohto systému 9 % a že je to najviac v Európe, je zo strany vlády a vládnej strany SMER mnohokrát a často kritizované. Ale ja sa pýtam, čo je zlé na tom, dať občanom, občanom na ich účet čo najviac? Malo byť mojím cieľom, keď som tú reformu pripravoval, dať im čo najmenej? To nikdy nebolo mojím cieľom. Ja som chcel, aby reforma a dôchodky, budúce, vyzerali tak, že tí ľudia nebudú odkázaní na žobračenku, ale aby tí ľudia mali šancu na svojich účtoch vytvoriť dostatočné zdroje na slušné zabezpečenie v starobe. A opäť, na to netreba žiadne hlboké analýzy, čo je viac - 3 %, 6 % alebo 9 %? A čo získa človek, konkrétny jednotlivec, kedy získa viac? Keď na jeho účet budú prichádzať 3 % z jeho mzdy, 6 % alebo 9 %? No jasné, že 9 %. Tak, keď hromžíte na to, že prečo sme tam rozhodli o tom, že to bude 9 %, tak hromžite na to, že chceme, aby sa ľudia mali lepšie. To je tak, ako keby ste hromžili na to, že sa zdvihli mzdy, ako keby ste hromžili na to, že vzrástla priemerná mzda. Kde je tu logika? Veď to sú peniaze pre občanov, pre ľudí. Nie pre DSS-ky, ako vy radi často tvrdíte v rámci propagandy, ktorá sa s tým spája.

    Všetci, ktorí sa tým zaoberáme, ale vieme, že veľmi kľúčovou otázkou bude, ako sa budú vyplácať dôchodky z druhého piliera. A všetci vieme, že túto kapitolu treba veľmi podrobne dopracovať. Je tam rámcovo zachytená, tak ako mala byť v čase zrodu tohto systému. Ale je teraz naozaj psou povinnosťou každej vlády, každého ministra, pokiaľ absolútne nekašle na ľudí, ktorí sú v tomto systéme zapojení, pokiaľ absolútne nekašle na to, čo sa stane s ich peniazmi a ako sa budú mať, keď prídu do dôchodkové veku, tvrdo, intenzívne a dôsledne pracovať na tom, aby táto kapitola bola vo svetle najnovších poznatkov a skúseností zachytená.

    Keď som pripravoval zákon, tak sme zobrali tie najaktuálnejšie a najlepšie výsledky z celého sveta, aby sme vytvorili slovenský variant dôchodkovej reformy. A aj preto nie je ten systém, pani exministerka sa na mňa so záujmom pozerá, aj preto nebol tento systém do detailov, snaha rozpracovať ho, pretože sme vedeli, že máme viac než desať rokov na to, aby sa naozaj táto oblasť, ktorá je kľúčová a dôležitá pre poberanie dôchodkov, vypracovala čo najlepšie a najpodrobnejšie. Vaši predstavitelia, či už to bola pani ministerka Tomanová, alebo dnes to nevidím vo vládnom vyhlásení, neurobili pre túto vec absolútne nič. A ja budem neustále pripomínať a budem sa pýtať, prečo to nie je vo vládnom vyhlásení? Pána ministra Richtera som sa hneď spýtal na výbore, ako má premyslenú túto záležitosť? Nedostal som odpoveď. Mám si myslieť, že je to úmyselná sabotáž, že úmyselne chce vládna strana SMER a táto vláda doviesť tento systém do krízy, že bude treba vyplácať dôchodky a nebude sa vedieť ako? Má to byť signál toho, alebo zámer, že takýmto spôsobom potom sa pristúpi za tento rečnícky pult, príde pán premiér a povie: Vidíte, nefunguje to. Zrušíme to a prevedieme všetky prostriedky, ktoré sa tam nasporili do Sociálnej poisťovne. Toto je skutočným zámerom? Ak to tak nie je, chcem počuť, že to tak nie je. Zatiaľ na moje otázky dostávam len tajomné mlčanie, a to je alarmujúce. Pretože môžeme mať na to rôzny názor, naozaj, veď rovnaký názor nebude nikdy, ale všetci by sme mali mať veľkú mieru zodpovednosti voči tým občanom, ktorí sú v tomto systéme zapojení. Voči tým 1,4 mil. ľudí a tej celej obrovskej skupine mladej generácie, ktorá bez tohoto systému nebude mať zabezpečené dôchodky. Nie preto, že by niekto nechcel, ale preto, že prvý pilier jednoducho nebude mať svoju silu na to, aby to mohol uskutočniť. To je, to je axióma. S tým, žiaľbohu, nič nespravíme, pokiaľ by naše rodiny nezačali mať v priemere štyri, päť detí v priemere na jednu hlavu, aj to by sme potrebovali pekných pár rokov, aby sa ten vývoj zvrátil, tak s tým nič neurobíme. A to je si jednoducho treba uvedomiť.

    Vážené dámy, vážení páni, programové vyhlásenie vlády nám mnoho vecí len naznačuje, ale obávam sa, že tieto podstatné veci, ktoré som pomenoval, veci, ktoré súvisia s ekonomikou, naznačujú a ukazujú, že ciele, ktoré si vytýčilo, nebudú dosiahnuté pre nesprávne použité nástroje, ktoré sa chcú na dosiahnutie týchto cieľov použiť. Zároveň sa vám chcem ospravedlniť, že mnoho z toho, čo by určite zaznelo, keby nedošlo k tomuto milému taktickému variantu zo strany mojich opozičných aj koaličných kolegov, nezaznejú. Ale budeme mať určite mnoho príležitostí sa o tom rozprávať inokedy a veľakrát.

    Takže na záver vás len chcem požiadať a poprosiť, pozerajme sa, keď sa dá, ponad ideologické bariéry a obmedzenia. A rozmýšľajme! Rozmýšľajme o tom, ako posunúť veci dopredu. Nie ako si presadiť to svoje za každú cenu. Pretože ani vám nepomôže, keď nezamestnanosť bude rásť, ani vám nepomôže, keď príjmy štátneho rozpočtu budú klesať alebo nebudú rásť tak, ako by sme chceli. A určite to nespôsobí radosť ani nám, pretože trpieť bude Slovensko, a o to by nám určite nemalo ísť. Malo by nám ísť o to, aby sme túto krajinu posúvali dopredu, pretože raz ju spravujeme my, raz ju spravujete vy. Ale keď ju jeden alebo druhý odovzdá v zlom stave, tak posun dopredu je veľmi, veľmi ťažký. Myslime na to.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásilo dvanásť pánov poslancov.

    Teraz poprosím, ako prvý pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zníženie odvodov do druhého piliera o 30 % nemusí nutne znamenať a nebude ani znamenať zníženie budúcich dôchodkov o 30 %, pretože tie znížené odvody do druhého piliera sa presunú do prvého piliera. A za určitých okolností dokonca ten dôchodok môže byť vyšší, ako by bol pri druhom pilieri tak, ako ste ho vy nastavili.

    Takisto celkom nemôžem súhlasiť ani s vašou úvahou o rovnej dani, kde ste argumentovali, že je solidárna. Preto, lebo hoci je rovnaké percento dane, tak ten, kto viac zarobí, tak viac zaplatí, a ten kto menej zarobí, tak menej zaplatí. To áno, ale pri progresívnej dani, ten, kto platí z vyššieho platu a zároveň vyšším percentom, tak zaplatí viac ako pri rovnej dani. Takže progresívna daň je oveľa solidárnejšia. No a zavedenie rovnej dane v žiadnom prípade nemôžeme povedať, že bolo solidárne, pretože ľuďom, ktorí mali nižšie príjmy a ktorí povedzme minuli obrovskú časť svojich príjmov na základné tovary a služby a ktorí mali na tieto základné tovary a služby nižšiu DPH, tak tým ste vlastne rovnou daňou zaviedli vyššiu DPH. A tým, čo platili vyššiu DPH na povedzme luxusnejšiu spotrebu, luxusnejšie tovary a služby, tak tým ste DPH znížili. Takže toto je taký základný príklad, kde vidieť, že zavedenie rovnej dane nebolo solidárne.

    Ak ste hovorili, že rovná daň priniesla vyššie príjmy, no tak áno, priniesla vyššie príjmy, ale bolo to na úkor alebo vďaka tým chudobnejším, ktorí začali platiť na DPH oveľa viac.

  • Pán poslanec Kamenický s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Plne súhlasím s pánom poslancom Podmanickým. Pán poslanec Kaník, to, čo ste nám tu rátali z tých 1 000 eur, áno, zostane tomu človeku, tak po odrátaní dane akurát tak na jeho prežitie. Nehovorím, že zoberme si, že priemerná mzda na Slovensku je tých 848 eur, čiže koľko mu potom zostane. A z toho milióna eur tým podnikateľom zostane 810 tisíc eur, ktoré vzhľadom na to, že máme hospodársku krízu, a vy nám tu budete tvrdiť, že budú reinvestované a prinesú nám zamestnanosť, tak to je veľký omyl. Tie sa proste akumulujú, tie peniaze nedostávajú sa, nepodporujú spotrebu a tým pádom nenastáva ani hospodársky rast.

    Čo sa týka progresie, ste nám tu spomínali progresiu 40 percent. My sa nechystáme zavádzať staré progresívne dane. My tu hovoríme rádove niekde medzi dvomi až šiestimi percentami nárastu, aj to pre vybrané subjekty tak, aby sa to dotklo čo najmenej nízkopríjmových skupín. A myslím si, že rozumné nastavenie progresívnej dane nám môže priniesť vyšší výber dane, ale to ukáže budúcnosť.

    Daňové raje, tí, čo tam chceli byť, už tam dávno sú. A vieme dobre, že do daňových rajov sa presúvajú zisky fiktívnymi prevodmi, a nie, lebo zdaňovať by mali to, čo vyprodukovali na území Slovenskej republiky na Slovensku. A nechajte aj na nás, aby sme trošku si dávali pozor na to, akým spôsobom sa tieto peniaze prelievajú do tých daňových rajov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, pán poslanec Duchoň, nech sa páči.

  • Ďakujem. Rovnako jedna poznámka týkajúca sa ako tej miery solidarity. Tam ste konštatoval, že rovná daň je solidárnou daňou, ale naozaj ide o tú mieru solidarity. A dnes už pozorujeme aj vo svete, že bohatí ľudia volajú po tom, aby ich zdanili viacej. Takže tam sa o tej miere solidarity dá naozaj diskutovať. A vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, myslím, čo sa týka ekonomiky, aj vzhľadom na pretrvávajúcu krízu, tak otázka zvýšenia daní sa netýka iba Slovenska, ale týka sa to viacerých európskych štátov, ako Španielska, Talianska, Holandska a prípadne ďalších. Takže určite je to jedna z foriem, ako sa rieši zvýšenie verejných príjmov, resp. zníženie deficitu, je samozrejme zvýšenie daňových odvodov alebo daňového zaťaženia.

    Čo sa týka tých daňových rajov, tam konštatovať, že daňové raje majú múdre vlády a múdrych ministrov financií, tak to si dovolím, ako o tom dosť pochybovať, ako pri predstave, že by Bermudy alebo britské Panenské ostrovy mali múdrych ministrov financií alebo múdre vlády, tak o tom dosť pochybujem. A tak ako teda povedal aj kolega, podstata je tá, že tí, ktorí idú do tých daňových rajov z dôvodu vyhýbania sa plateniu daní, tak od toho sú tu daňové úrady a finančná polícia, aby jednoducho odsledovala takéto transakcie. A dnes si myslím, že či už Európa alebo celkovo svet speje k tomu, že jednoducho tá informovanosť sa zvyšuje. To znamená, aj informácie práve z týchto daňových rajov týmto ústredným orgánom štátnej správy by mali plynule prichádzať, aby sa jednoducho odhaľovali takéto podvody. Takže je naozaj rozdiel, kto tam do tých daňových rajov, z akých dôvodov, ako presúva svoje sídlo.

  • Pán poslanec Kaník, nevkladajte nám do úst, čo sme nepovedali, a nerobte z bohatých ľudí nepriateľov, ktorých máme my proti sebe. My vôbec nemáme bohatých ľudí alebo tých, ktorí zarobia viacej, ako nepriateľov. To je váš názor. Nie náš. Sú to naši partneri, ktorých sme mimochodom oslovili aj v rámci zamestnávateľských zväzov, kde sú predovšetkým veľkí podnikatelia združení do diskusie o tomto programovom vyhlásení vlády. Tak nerobte z nich našich nepriateľov, pretože náš záujem nie je nič iné, aby sme solidárne rozložili to, čo v súčasnosti je potrebné riešiť aj vďaka kríze, ktorá tu nastala.

    A ak máme nejakých nepriateľov, v úvodzovkách, a to by sme mali mať spoločne, a to sú práve podnikatelia, ktorí keď bude daň aj 5-percentná alebo 25-percentná, budú vždy robiť daňové podvody, budú vždy robiť všetko pre to, aby nemuseli odvádzať daň. A toto áno, to podčiarkujem. Lebo podľa vašej filozofie, o ktorej hovoríte, že progresívna daň je niečo zlé, v podstate všade v tých krajinách, kde progresívna daň funguje, by mala klesať životná úroveň. Ale prepáčte, ja som si nevšimol, že napríklad v Dánsku klesá životná úroveň. Ja som si nevšimol, že vo Švédsku klesá životná úroveň. A dokonca ani vo Fínsku. Ani v Nórsku, kde je najvyššia kvalita života. A je to práve preto, že je tam väčšia solidarita. Je to práve preto, že je tam aj napríklad progresívna daň. Takže to, čo hovoríte, len chabo obhajujete neobhájiteľné, pretože realita hovorí o niečom inom.

    No a k tým DSS-kám len toľko chcem povedať. Viete čo ste vy sa snažili urobiť? Iba to, aby sa mohol robiť za garantované peniaze štátu biznis. A to sú DSS-ky. Prečo nevznikla štátna DSS-ka? Na to ste neodpovedali dodnes.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, váš vstup bol neskutočne trápny, obzvlášť preto, že ste ekonóm. Podceňujete výrazne občanov Slovenska. A ozaj nepodceňujte ich. Veľmi dobre vedia ľudia na Slovensku, že rovná daň neznamená rovnakú sadzbu dane. To ste, prosím vás, kde počuli, že takto chápu? A kedy ste to počuli od nás?

    Ďalej tvrdíte, že budú utekať do daňových rajov. Už vám to tu kolegovia vysvetľovali. No toto si pamätám, toto fungovalo veľmi dobre za Dzurindových vlád. Týmto ste stále operovali, prečo by mala byť rovná daň. No a to, keď ste prízvukovali, ako výrazne narástli daňové príjmy po zavedení rovnej dane, nebolo to náhodou preto, že obdobie predtým tento štát evidentne bol riadený skupinou neschopných odborníkov? Veď sme to mali možnosť aj teraz vidieť začiatkom roka pri finančnej správe. Veď sa pozrime len ku susedom, Rakúsko, Nemecko, nemusíme ísť ďaleko. Majú tam rovnú daň? Vyhýbajú sa títo ľudia platiť dane? Unikajú do daňových rajov?

    Pán kolega, choďte sa niekedy pozrieť na daňové úrady, dajme tomu v Nemecku a uvidíte, čo tam všetko nájdete. Ľudia si považujú za svoju povinnosť a česť platiť dane tak, ako im určí štát. Vy len stále zavádzate. A keď tu hovoríte niečo o propagande, tak vy ste vyslovene majstrom propagandy. A väčšinou to je za nie malé peniaze daňových poplatníkov.

  • Jeden klenot za druhým, ale budem reagovať teda na predrečníka. Ono je to veľmi ťažké vniesť nejakú rozumnú nôtu do tak nevzdelaného prostredia. Lebo keď kolegovia proste v jednej vete vedia povedať, rovná daň a DPH a iní si myslia, že vyššie príjmy z rovnej dane sme získali iba vďaka tomu, že predtým tu bol bordel. Nie, ono to bol reálny dôsledok dobrého systémového opatrenia. A keď sa pozrieme do Európy, že teda, ktoré krajiny majú problémy a ktoré ich nemajú, no tak ja opäť spomeniem tie dva vysunuté prípady.

    Na jednej strane kolegom spomínané Španielsko, Taliansko, to jest socialistami vedené nezodpovedné krajiny, ktoré už teraz nazývame prasiatkami, lebo raz nevedia, ako sa z toho bahna vymotať, a na druhej strane to Estónsko, o ktorom stále rozprávam, ktoré je takou peknou vlajkovou loďou rozumného liberálneho zmýšľania a ako jedno z mála v Európe nemá problém. Tak prečo by sme mali vašimi socialistickými, resp. aby som reagoval na predrečníka, ich socialistickými návodmi riešiť problémy, ktoré práve socializmus v Európe spôsobil? A prečo by sme sa nemali pozrieť na liberálne zmýšľajúcich, napríklad Estóncov, a brať si z nich príklad, aby sme sa z tohto marazmu dostali? A ja sa sám seba stále pýtam, aj tebe tú otázku ako predrečníkovi dám, prečo?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kaník, v jednom sa s vami určite zhodnem, a to je v tom, že je potrebné zabezpečiť sa na starobu. A to je jedno, či je to prvý, druhý, tretí pilier, ale mali by byť tie piliere formulované tak, aby skutočne sa občan zabezpečil. Dokonca oceňujem aj vašu valorizáciu dôchodkov, aj keď ju tam zakotvili múdri a zodpovední zamestnanci, vtedy vaši zamestnanci a moji dlhoroční kolegovia. Napriek tomu však musím konštatovať, že vaša reforma, dôchodková reforma a nielen dôchodková, je neobhájiteľne zlá, pretože mnohých ľudí znevýhodnila a diskriminuje. Pretože zavedením druhého piliera ste spôsobili sekeru 88 mld. 800 miliónov. Rozumiete mi? Osemdesiatosem miliárd 800 mil. zo štátneho rozpočtu.

    Myslela som si, pán Kaník, že ste na oveľa vyššom leveli, ako je pán Mihál so svojimi lžami a demagógiou. A preto, prosím, neurážajte a neznižujte sa k takej úrovni, že budete hovoriť, že peniaze, alebo že vláda chce znížiť percento odvodu do druhého piliera a že si ide privlastniť, hovorím o tom privlastnení peňazí. Nehovorte tak o tom. Vy viete veľmi dobre, lepšie ako hocikto iný, že sa jedná o peniaze, ktoré sú z verejných zdrojov, z ktorých ľudia nikdy nezaplatili daň. Takže, prosím, neklamte a neznižujte sa. Myslím si, že ste nie potrebný a nie je potrebné z vašej strany sa takto dehonestovať.

    A pokiaľ ide o tú anuitnú časť, je nastavená v zákone. Vy ste ju nastavili ale tak, že je nevykonateľná, a to napriek tomu, že ste za tento zákon zaplatili 70 tis. US dolárov z pôžičky Svetovej banky.

  • Ľudo, nezdieľam tvoj optimizmus, čo sa týka DSS-iek, lebo si myslím, že naozaj DSS-ky svojou masívnou kampaňou spôsobili aj to, že sa do systému, teda do druhého piliera prihlásili ľudia, ktorí tam nepatria, ktorí si nikdy na dôchodok nenašporia. Ale zdieľam tvoj pesimizmus, čo sa týka úmyslov SMER-u meniť daňové sadzby na Slovensku. Sami vieme, čo spôsobila zmena z progresívneho zdaňovania na rovnú daň v roku 2004. Čiže vlastne na základe zavedenia rovnej dane Slovensko zrazu vyberalo výrazne viac na daniach, ako vyberalo dovtedy na základe progresívneho zdaňovania.

    Tiež ma mrzí, že SMER sa nevydal cestou zdaňovania viac monopolov alebo dominantných firiem na trhu a ide cestou zdaňovania firiem nad určitý obrat. Myslím si, že potom ako Robert Fico naozaj neuveriteľne veľakrát hovoril o väčšom zdaňovaní bánk a monopolov, bolo by spravodlivejšie voči jeho voličom alebo voličom strany SMER, aby sme išli skorej touto cestou a neodstrašovali sme potenciálnych investorov, ktorí na Slovensku aj investovali, alebo ktorí by sem mohli prísť práve kvôli tej nižšej sadzbe dane. Radšej sa dohodnime na vyššej sadzbe pre monopoly, ktoré bez problémov to dokážu zaplatiť.

    Taktiež si nemyslím, že je úplne správny úmysel alebo realizovanie nejakej takej závistlivej politiky cez zvýšenie sadzby dane pre živnostníkov a zamestnancov, lebo títo ľudia, ktorí zarábajú, možno iba kvôli tomu, lebo sa snažia, alebo kvôli tomu, že majú na krku hypotéku, nič iné neurobia iba sa stanú konateľmi jednoosobových s. r. o.-čiek a budú platiť 19-percentnú daň a žiadne odvody alebo odvody iba z minimálnej mzdy. Jednoducho bude to kontraproduktívne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja musím oceniť improvizačnú schopnosť pána poslanca Kaníka, že takto to adrenalínove doplnil. Lebo aj pre mňa to bolo, že ja som musel sem dobehnúť, lebo vyzeralo, že pôjdem.

    Ja na rozdiel od neho som druhopilierový skeptik a mám dosť málo spoločné s naším premiérom, ale jedno mám, že ja tiež nie som v druhom pilieri a ani nebudem, dokonca aj manželku som prehovoril, aby nebola. Som skeptik naozaj a príde mi to možno na dlhšie, nechcem zaťažovať, ale čiastočne zopakujem z toho, že to, čo pán Kaník povedal pri tej improvizácii, tak vtedy je človek taký spontánnejší, som rád, že to argumentačne posunul, že nebol tak brutálne demagogický ako pán Přidal včera, že tu, ktorý tu včera splietal niečo o tom, že, že prvý pilier sa nededí a že to je argument nad argumenty.

    Takže to som rád, že sa posúvame. Lebo bojím sa tej témy, bojím sa toho, tej veľkej demagógie, čo ju bude sprevádzať a veľkého kriku, lebo bude to bolieť a bude krik na to, aby sa to nejakým spôsobom upravilo. Hľadať v tomto spravodlivosť bude ťažké a náročné.

    Ale ja len takú vec poviem, že možno tá moja skepsa je z viacerých príčin. Ale jedna z tých príčin je preto, že sa bojím, že keď niekto má na podpis také obrovské peniaze a pritom sa, neviem ako sa to upravuje, že použitie, alebo ako niekto môže disponovať s tými peniazmi a či tam je nejaká doložka alebo niečo, čo by chránilo, by som povedal, nejaké nerozvážne konanie. Trebárs keď už je niekomu všetko jedno, ale teraz to nepochopte v zlom, že trebárs, či to má vplyv, že keď mám, že keď disponujú možno dvaja ľudia s podpismi na dôchodky pre x ľudí, môžu to podpísať, že či ich zdravotný stav sa skúma a že či napríklad nie je nejaké riziko, že môže to byť problematické. To by ma prípadne zaujímalo. Ja viem, že to je teraz možno nemiestne sa pýtať, ale možno budem menej skeptický, keď sa dozviem, že ako je to celé chránené.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, mňa celkom zaujalo, zaujala tá časť vášho vystúpenia, kedy ste hovorili, že zamestnanosť na Slovensku sa zvýši v segmente daňových poradcov. Môžem len a len potvrdiť a súhlasiť. Kolegovia z brandže, s ktorými som sa o tom bavil, sa naozaj tešia na zmeny, ktoré chce urobiť táto vláda, ako pekne nám skomplikuje daňový systém, aby namiesto rušenia výnimiek a rôznych dier v zákone, ktoré sa dajú využívať, zneužívať a cez ktoré utekajú štátu peniaze, sa budú zvyšovať dane a tie výnimky sa tam nechajú. Takže všetci si v tomto segmente, v tejto profesii, prídu naozaj počas týchto štyroch rokov na svoje.

    Obhajcom progresívnej dane by som rád pripomenul, už to tu zaznelo niekoľko krát, ale stačí si trošku pozrieť, napríklad na internete to poľahky nájdete, ja tu práve pred sebou mám takú jednu stránku, aké sú dane v Nemecku, akým spôsobom tam je zavedená progresia. No tak je zavedená tak, že do príjmu 8 000 eur ročne sa neplatí žiadna daň z príjmu, od 8 000 do 52 000 ročne sa platí 14 percent z príjmu a potom až od 52 000 ročne a viac sa platí 42 percent.

    Niečo iné je platiť relatívne vysokú sadzbu z príjmu v krajine, respektíve v prípade, keď ten človek je naozaj bohatý, keď zarába 50, 60 alebo 100 tis. eur ročne. Niečo iné je, keď zarába 30 tis., živí rodinu, spláca hypotéku a tvári sa, že je milionár.

  • Ďakujem. Viem, že sme zástancovia, ktorí hovoria o tom, že rovná daň priniesla Slovensku to, že prišli zahraničné investície a že máme možnosť hovoriť o tom, že máme relatívne jednoduchý daňový systém, odmeňovaný ako keby z nejakej mantry a obhajoby čohosi, čo za obhajobu nestojí. Myslím si, tak ako bolo spomínané, presný opak, pretože považujem dve výhody, bolo to tu viackrát spomínané, prečo sa tak prepotrebná agenda tvorby pracovných miest spája hlavne s dvomi výhodami, a to je relatívne nízka cena pracovnej sily a druhé, jednoduchý daňový systém, ktorý oceňujú. Tým, že pri tej prvej príčine je dôležité to, alebo všetci deklarujeme to, že by sa to malo čím ďalej meniť k tomu, aby príjmy vzrastali a túto ako keby výhodu z hľadiska prílevu kapitálu odstraňujeme, no tak nám zostáva druhý, a to je, to je práve jednoduchosť daňového systému, ktorý samozrejme rovná daň prináša. Preto si myslím, že debata o progresivite aj na základe tohto, čo hovorili predrečníci. Treba sa pozrieť do tých štátov, ktoré progresívnu daň majú, a do akých pásiem je nasmerovaná a či zjednodušuje alebo robí systém zložitejším. Je práve to, čo nás z tohoto diskvalifikuje. Preto si myslím aj, že zahraničný kapitál si predsa Slovensko vyberá preto, že existujú nejaké výhody, a nerobme zbytočné kroky, ktoré by nám tieto výhody pri komparácii, prečo by sem mali plynúť a produkovať pracovné miesta, by sme ich mali nezmyselne odstraňovať.

  • Pán poslanec, vaše vystúpenie ma sklamalo. Rovná daň, samozrejmá vec, nielen na Slovensku, bola zavedená i v západných krajinách. Majú ju dva štáty. Rovná daň na Slovensku priniesla svoj úspech a mala svoje opodstatnenie v tom čase, len, bohužiaľ, nebola prepojená na reformu verejných financií, nebola prepojená na dôchodkovú reformu, nebola prepojená na školskú reformu, ani zdravotnícku. Dnes vo vyspelých európskych štátoch rovná daň nie je, vo vyspelých európskych štátoch, to, čo sme tu povedali, Nemecko, Francúzsko alebo záležitosti, majú daň, to, čo tu povedal pán poslanec Mihál. A samozrejmá vec, veľké firmy sú zdaňované, okrem daní, v každom štáte iné, ešte sú zdaňované dividendy, čo my sme, samozrejmá vec, pri rovnej dani nezdaňovali a dividendy nám odchádzali preč, hlavne pri bankách, pri veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré sú tuná. Ani to by mi nevadilo, pretože tie dividendy zarobili, proste, pokiaľ by tu na Slovensku boli investované. Mne ale vadí, že každá veľká firma na podporu na svoje, tu došla, dostala ešte priamu podporu, či to bola KIA alebo to bol Peugeot, Citroen, 9 mld., 6 mld., čiže my sme dali a v konečnej fáze tie prostriedky z hľadiska dividend išli vonku.

    Pokiaľ sa, čakal som od vás, že poviete, lebo ľudia sa môžu mýliť, že poviete k druhému pilieru a pomenujete niektoré veci. Musíte priznať, že celý zákon je zle nastavený, 461- čka, má, to, čo som tu povedal už raz, 43 zmien, z toho treba tak ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kaník bude reagovať na faktické poznámky.

  • Tak sa pokúsim veľmi telegraficky.

    Pán poslanec Podmanický, rovná daň nemá s DPH nič spoločné, to je naozaj pravda, to je ako hlboký omyl a zamieňa sa to často aj vo verejnosti, že rovná daň, DPH a nebodaj ešte z 19 na 20 DPH. DPH môže byť aj 25, aj 15, aj 10, veď aj máme aj 10, na knihy a lieky, ale to nemá s rovnou daňou nič. Rovná daň je daň z príjmu. Nič viac, nič menej. To, že sa zhodou okolností alebo pre istý dizajn alebo ako to nazvať, aj DPH nastavila na 19 percent, to je len zhoda, nemá to s rovnou daňou nič. Plus zavedením rovnej dane chudobní prestali platiť dane, aj tí nízkopríjmoví, ktorí predtým dane platili, pretože sa tak nastavilo, nezdaniteľný základ, že, alebo daňová odpočítateľná položka, že neplatia dane a ešte k tomu dostali zamestnaní rodičia vtedy 500 korún na jedno dieťa plus, ktoré im dokonca, keď neplatili dane, vyplácal štát cash, takže si jednoznačne polepšili.

    Pán Kamenický, nejde o to, koľko tie firmy zaplatia, keď budú mať väčšie percento, pretože oni ho nezaplatia, oni si to ošetria nejako ináč. Nemusia ísť ani do daňového raja.

    K pánovi poslancovi Duchoňovi, áno, mnohé krajiny majú, všelijako majú. A veď mnohé krajiny v Európe sú socialistické. Vo Francúzsku tiež teraz vyhral socialista, ktorý hovorí, že 75 % zdaní, isté príjmy. A ja poviem len jednu vetu, socializmus položí Európu na kolená a položí aj Slovensko na kolená, keď pôjdeme socialistickou cestou.

    K pánovi poslancovi Blanárovi, nuž, tie krajiny, ktoré si spomínal, majú. Ale chceme ich dobiehať alebo chceme byť v rovnakom závese a bežať takisto rýchlo ako oni? Keď chceme takisto ako rýchlo, tak nikdy ich nedobehneme. A preto my musíme byť lepší ako oni a tá daň nám k tomu pomohla.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Keďže je 15 minút dokonca, pán poslanec, máte vystúpenie na dlhšie? Tak začnite.

  • Smiech v sále.

  • Keďže som bol za pani predsedajúcou, že či by som mohol poprosiť, aby nebolo moje vystúpenie rozdelené na dve, tak napriek tomu, že sme sa aj tak troška preddohodli, tak začnem dnes a dokončím...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • 135.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR:

    Ale nie, nie, pán poslanec. Myslím si, že začnite, aby ste to mali ucelené. Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej.

    Viskupič Jozef, poslanec NR SR:

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.44 hodine.