• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 2. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Peter Osuský a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Igor Hraško. Pokračujeme v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, ktorú máte ako tlač č. 37.

    Prosím povereného člena vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, je tu, nech sa dohodnú páni ministri, a predsedu gestorského výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Daniela Duchoňa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Takže aj predkladateľ aj spravodajca zaujali svoje miesta.

    Chcem vás informovať, že v piatok 4. mája neukončil svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Richard Vašečka, ktorému odovzdávam slovo.

    Nech sa páči.

    Pripraví sa pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Pani predsedajúca, páni ministri, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, takže dovoľte, aby som dnes ráno vám zaprial dobré ráno, ktorí ste stihli prísť. Ja budem pokračovať, pretože v piatok som bol prerušený z dôvodu časového, a tá téma, ktorej sa venujem, sa za tých desať minút nedala stihnúť, takže by som rád v nej pokračoval. Možno také krátke opakovanie, niektorí z vás tu neboli, ako učiteľ som mal taký tik, že nech zdvihne, kto tu v piatok bol, ruku, ale nemusíte.

    Zopakujem, školstvo je veľmi dôležitá téma, preto sa chcem venovať tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje školstvu. Na zopakovanie tie čísla, ktoré som hovoril v piatok, že máme v nemocniciach asi sedemtisíc päťsto lekárov, máme zhruba trinásťtisíc vojakov a cez dvadsaťtisíc policajtov, ale len na základných a stredných školách máme viac ako päťdesiatpäťtisíc učiteľov, a čo je ešte dôležitejšie, že v rámci stredného a základného školstva navštevuje tieto školy okolo sedemstopäťdesiattisíc detí a mladých ľudí, čo je veľmi široké pole, a preto je možno treba si naozaj uvedomiť, že táto vec potrebuje byť prioritou, nielen jednou z kapitol. Tiež som spomínal a hovoril som o úlohe učiteľa a o jeho ohodnotení. Ja by som si dovolil jeden vtip, nie preto, že by som si zľahčoval tému, ale práve preto, že veľmi vystihuje, o čo ide, a zároveň, myslím si, že dobre pripomenie, aká je situácia.

    Takže čo sa stalo. Pán minister školstva, ktorýkoľvek, aj predchádzajúci, sa prechádza po meste a vyhladne, príde do bufetu a dá si dva párky. A ten, čo ho obsluhuje, hovorí: Pán minister, s horčicou alebo bez horčice? Odkiaľ viete, že som minister? Veď ja som bývalý učiteľ, ale nedalo sa vyžiť, tak som si otvoril takýto bufet a teraz mi to ide fajn. Tak minister poďakuje, naje sa, hovorí si, to bolo trápne, naozaj tí učitelia majú nízke ohodnotenie. Tak ide ďalej, ale čím skôr odišiel z toho bufetu, takže zabudol sa napiť. Tak zistí, potreboval by som sa napiť, tak vidí taký bar, príde tam, že dal by som si kolu. S ľadom alebo bez ľadu, pán minister? Môže byť s ľadom, a odkiaľ vy viete, že som minister školstva? Viete, ja som bývalý učiteľ, nedalo sa vyžiť, tak som si založil takýto bar a teraz je to fajn. Vyjde von a potom zrazu vidí nejakého žobráka, ktorý tam žobre, a on mu hodí päťeurovku a hovorí: Ďakujem, pán minister. A vy odkiaľ viete, že som minister? Vy ste tiež bývalý učiteľ? Nie, nie, ja stále učím, ale mám voľnú hodinu a musím si takto privyrábať, aby som prežil. Takže o čo ide. Ja by som chcel povedať, že to nie je vtip. Tuto je môj platový dekrét z 1. 1. 2012, pretože som vtedy ešte bol zamestnaný ako učiteľ. Len tak, aby ste vedeli, že nehovorím o nejakých päťdesiatich piatich tisícoch nekonkrétnych ľuďoch, ale ten môj platový dekrét už aj s osobným príplatkom je 643 eur po štrnásťročnej započítanej praxi. V čistom je to nejakých 500 eur. Čiže taká je realita, aby sme možno, možno nehovorili len nejaké štatistiky.

    Teraz ku, konkrétne k niektorým bodom z oblasti školstva. Keď sa pozerám do programového vyhlásenia vlády a zároveň aj keď som sledoval niektoré mediálne vyjadrenia pána ministra školstva, pána Čaploviča, tak som nadobudol dojem, akoby ideálom v školstve bolo také centrálne riadené školstvo pevne v rukách štátu s nejakými celoplošnými nariadeniami. Môj dojem, zase keď študujem ústavu a zároveň keď pracujem v školstve, je taký, že k úspešnosti, kreativite, tvorivosti a rozmanitosti prispieva práve to, keď majú rodičia, ktorí majú právo a povinnosť vychovávať a vzdelávať svoje deti, aby mali možnosť vybrať si z rôznych typov škôl, ktoré rozumne tento štát financuje a upravuje ich sieť. Myslím si, že niektoré vyjadrenia, ktoré ale boli časom aj korigované, a na adresu napríklad súkromných škôl boli vnímané v spoločnosti nešťastne alebo tak menej, menej pozitívne a je potrebné, aby naozaj rodičia mali možnosť rozhodnúť sa primerane možnostiam štátu, primerane možno nejakým regionálnym záujmom, aby si mohli vybrať štátnu školu, cirkevnú školu, súkromnú, prípadne domáce vzdelávanie. Chcel by som to zdôrazniť, že nejaká taká šablónovitosť alebo priemernosť určite neprospieva kvalite školstva. Podľa Ústavy Slovenskej republiky je výchova detí právom rodičov, to je článok 41 a v článku 42 sa hovorí, že vzdelanie je právom občanov. Štát nemá nejaké právo brať rodičom z rúk toto vzdelávanie, má im ho pomôcť zabezpečiť a skonsolidovať. Mám taký dojem, že naše školstvo, tak ako funguje, možno to nie je len problém Slovenska, je také dosť šablónovité a veľmi často nedáva priestor na individualitu a kreativitu dieťaťa. A myslím si, že tuto je priestor, ktorým sa treba uberať, a mám taký dojem, že v tomto sa tá línia toho programového vyhlásenia vlády, aspoň tých náznakov, ktoré sú v tom všeobecnom znení, trocha rozchádza s tým, čo považujú aj učitelia aj rodičia často za potrebné. Ako učiteľ vítam v programovom vyhlásení vlády spomenutý predpoklad rozvoja školstva, ktorým je obnova disciplíny založená na prirodzenom vzore a autorite.

    Je to výborné, učiteľ má byť prirodzený vzor a autorita, len si treba uvedomiť, že akých ľudí budeme schopní namotivovať, či už sociálne, či už finančne, na post učiteľov, tak takí učitelia budú tráviť veľa času s našimi deťmi. To je jedna vec, ktorú som povedal už v piatok, že učiteľ je človek, ktorý väčšinou trávi najviac času s našimi deťmi, ktoré chodia do školy. Je to niekoľko hodín denne. A je potrebné, aby tam boli naozaj kvalitní ľudia, ak tam tí kvalitní ľudia budú, tak to budú aj prirodzené vzory aj autorita. Programové vyhlásenie vlády hovorí, že toto chce dosiahnuť skvalitnením prípravy budúcich pedagógov. Úplne súhlasím, ale zároveň som presvedčený, že je potrebné dať do rúk učiteľom aj zákonné právomoci, ktorými túto autoritu môžu podporiť, presadiť, dosiahnuť. Keby sme hovorili o nejakom právnom poriadku, tak by sme povedali o vymožiteľnosti práva. Tu by sme mohli hovoriť o uplatnení autority. A takisto treba podniknúť konkrétne kroky, ktorými posilníte spoločenský status učiteľa, čo nepôjde bez sociálnych výhod a navýšenia finančného hodnotenia. Tu sám seba stopnem, pretože by som o tom mohol hovoriť veľa času, ale chcem byť už stručný. Ďalej sa mi páči, že v programovom vyhlásení vlády v oblasti školstva boli spomenuté slová ako kvalita a efektivita. Chcem ich tak podčiarknuť a položiť na srdce zvlášť ministrovi školstva, ale celej vláde, kvalita a efektivita. Ak je niečo veľké, rozsiahle a chceme, aby to fungovalo, a zároveň chceme ušetriť finančné prostriedky, musíme sa zamerať na tieto dva body. Naozaj, kvalita a efektivita.

    Verím, že na Slovensku je dosť veľa schopných ľudí, pracujúcich aj priamo v školstve, ktorí s týmto vedia poradiť a pomôcť. Ďalej sa tu spomína inovácia štátnych vzdelávacích programov. My, učitelia, sme si dosť užili s týmito vecami za posledné roky, preto vás prosím, aby sme nerobili ďalšie pokusy na učiteľoch a na žiakoch. Skúste naozaj zhodnotiť tieto veci triezvo a poradiť sa s tými, na ktorých majú tieto rozhodnutia dopad, pretože učitelia potom prerábajú kvantá papierov, ktoré sa ľahkým rozhodnutím z ministerstva dajú, majú veľmi malý dopad na reálnu výchovu a vzdelanie, ale vytvárajú obrovské množstvo byrokracie a administratívy. To je ďalšia vec, pri ktorej by som sa chcel pozastaviť.

    Odstránenie byrokracie a zjednodušenie administratívy. Aby toto nezostalo len politickou frázou. Jeden z dôvodov, a to vám poviem celkom osobne a úprimne, prečo chlapi strácajú chuť byť v školstve, okrem finančného ohodnotenia, je to, že musia vyplňovať kvantá nezmyselných papierov, vyškrtávať prázdne kolónky. Mám takú skúsenosť, bez toho, aby som to nejako hodnotil, že kolegyne to akosi tak zvládajú lepšie. Myslím si, že aj táto vec by mohla pomôcť, aby sa vyrovnalo zastúpenie mužov a žien na nejaký lepší pomer v školstve, čo je určite žiaduce z hľadiska výchovy. Čiže okrem financií aj odstránenie byrokracie a zjednodušenie administratívy. Tým nechcem povedať, že kolegyne, ženy, učiteľky by to neprivítali takisto, samozrejme.

    Ďalej bola spomenutá v programovom vyhlásení vlády školská inšpekcia. Na podnet viacerých ľudí aj pracovníkov, riadiacich pracovníkov, pekne prosím a žiadam, aby sa v týchto veciach podnikli kroky, aby školská inšpekcia nebola nástroj, ktorý bude pôsobiť nejak represívne, ale aby naozaj to bol orgán nápomocný. Sú krajiny, v ktorých školskú inšpekciu nemajú a riešia to iným spôsobom. To je jedna z ciest, ale ja by som sa prihováral za to, aby školská inšpekcia bol naozaj orgán metodický a nápomocný školám, nielen orgán represívny.

    Ďalšia vec, na ktorú by som chcel apelovať, je spravodlivé a vyvážené financovanie štátnych a neštátnych škôl, ale aj ich školských zariadení. Rodičia žiakov navštevujúcich tieto školy sú rovnako platcami daní. Pluralita školského systému nie je luxus, ale uplatnenie práva rodičov. Štátne školy nemajú byť prečo zvýhodnené. Ak sú pochybnosti v otázke kombinovania finančných zdrojov a ich prerozdeľovania, nech sa riešia. Nech sa skutočne vyjasnia kompetencie zriaďovateľov a ich rovnocennosť. Nebudem teraz zachádzať do debaty a rozdielov medzi školami štátnymi, cirkevnými, súkromnými, tí, ktorí sa pohybujú v tej oblasti, o tom vedia, ale sú prípady, keď naozaj je potrebné určité finančné prostriedky dorovnať, aby to bolo vyvážené a spravodlivé.

    Som učiteľom gymnázia, a tak som veľmi citlivo vnímal aj výroky pána ministra o prijímaní na gymnáziá, kde sa hovorilo o potrebe zvýšiť kvalitu, prípadne zúžiť počet detí na gymnáziách. Nechcem tu teraz rozoberať túto odbornú debatu, ale chcel by som povedať, že naozaj je potrebné zvýšiť kvalitu gymnázií a treba naozaj, nie ideologicky, ale odborne sa poradiť, ako to urobiť. Obávam sa, že niekedy je naozaj školstvo riadené akosi tak ideovo, názorovo, robia sa také pokusy. Treba si sadnúť odborne a nájsť nejakú koncepciu a víziu rozvoja gymnázií a s tým súvisiacich aj ostatných typov škôl.

    Ďalej je tu spomenutý dôraz na matematiku a prírodné vedy. Opäť by ma veľmi zaujímal spôsob. Ja sám som chodil na gymnázium s rozšíreným vyučovaním matematiky a fyziky, prírodné predmety ma bavili a bavia, zaujímajú ma. Maturoval som z matematiky, mal som jednotku a nevidím žiaden problém v tom, aby sa tieto predmety posunuli dopredu z osobného hľadiska. Opäť ale netreba robiť nejaké skúšobné kroky, ale treba si to dobre premyslieť a stanoviť naozaj odborné kritériá a spôsoby, ako sa to dosiahne.

    Čo sa týka vysokých škôl, keďže som učiteľ strednej školy, nebudem sa k nim teraz nejak podrobnejšie vyjadrovať, aj keď to je samostatná kapitola, a verím že to urobia a už aj urobili iní kolegovia. Ale čo ma tak zarazilo, je to, že vo vládnom programe ako prvé, čo som videl, bolo, že chceme garantovať bezplatné vysokoškolské vzdelanie v určitom rozmedzí. Príde mi to ako také, také nie celkom, by som povedal, vyvážené z toho dôvodu, najprv sa pozrime na reformu vysokého školstva, siete vysokých škôl a potom niečo garantujme, lebo momentálne garantujeme, že zaplatíme aj niečo, čo je neefektívne a navyše veľmi drahé.

    Zhrniem to takto: Krátko po voľbách som čítal článok, v ktorom jeden bývalý štátny tajomník povedal zhruba toto: "Slovensko má len dva skutočné problémy, neefektívne školstvo a vyčlenených Rómov, ostatné sú prkotiny," koniec citátu. Iste, dalo by sa o tom polemizovať, mohli by sme nesúhlasiť, ale minimálne tento podtitulok vyjadruje to, že tieto dve oblasti sú naozaj skutočnými problémami. Ja hovorím o školstve, nebudem sa venovať tej druhej oblasti, ale neefektívne školstvo je naozaj jeden z najväčších, ak nie najväčší problém Slovenska. Potrebujeme doň zainvestovať, naozaj to potrebuje byť priorita. Ak to neurobíme a napíšeme to len na papieri, budeme žať dôsledky toho ešte celé desaťročia.

    Takže chcem vás poprosiť, aj povzbudiť, aby ste ako vláda, ako parlamentná vládna strana SMER, aby ste naozaj tieto veci brali na zreteľ kvôli našim deťom, kvôli našej budúcnosti, aby ste ich podporili a zainvestovali do nich. Okrem toho, že som rodič a učiteľ, som aj veriaci kresťan, chcem vás poprosiť, aby ste mi dali pár sekúnd na to, aby som sa krátko pomodlil, a tí, ktorí sú veriaci, aby sa pridali ku mne.

    Pane, ja ťa prosím za túto Národnú radu, prosím ťa za všetkých poslancov Národnej rady, za jej predsedníctvo, žehnám v tvojom mene vláde Slovenskej republiky, pánovi premiérovi, pánovi ministrovi školstva, všetkým ostatným ministrom, prosím ťa, aby sme naozaj slúžili pravde, dobru a láske, amen.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Využijem tú situáciu, keď je tu ako pán premiér. A chcel som tak upozorniť, tak zopakovať trochu aj to programové vyhlásenie vlády, učiteľa ako prirodzený vzor a autorita. Znie to naozaj veľmi pekne, dnes ten učiteľ tou prirodzenou autoritou, žiaľ, musím povedať, že nie je, tak ako to riešil, spomínal v tom vtipe, tak ten vtip, je tam naozaj veľa ako tej pravdy. Predovšetkým chcem ale podotknúť, aby aj vo vzdelávaní, vo výchove a vzdelávaní sa nezabudlo na autoritu rodiny. Zdanlivo by toto nemuselo ako sedieť, ale naozaj rodina je tou prioritou, kde sa aj to dieťa ako formuje aj v správaní aj vo vzdelávaní. Prvé kroky vzdelávania a výchovy vlastne sú v rodine. Chcel som upozorniť na jednu skutočnosť, čo považujem úplne za absurdné, čo sa prijalo ako v zákone. Ak deti študujúce na stredných školách dosiahnu vek 18 rokov, tak učiteľ, triedny učiteľ pýta sa, že či môžu informovať rodičov o ich prospechu a správaní. Toto sa mi zdá, že je zvrátené, predsa nemôže osemnásťročné dieťa o tom nejako rozhodovať, že či informovať alebo neinformovať ako rodiča. Hneď vlastne po výchove v rodine je tá škola pri formovaní ako dieťaťa. Takisto rodič a rodičia majú právo vedieť, ako študujú ich deti, ako sa správajú, teda nie je to namieste, pýtať si ešte súhlas od svojich detí.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fronc s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dve krátke poznámky. Áno, to ste vystihli. Ja si myslím, že bude celý čas prebiehať názorový zápas o spôsobe riadenia školstva, či bude centrálne riadené, alebo že či bude vytvorený priestor na tvorivosť a slobodu pedagógov a študentov a žiakov. A druhá poznámka možno kvôli histórii, že keď sa urobí chyba, ako na to doplácame.

    Štátna školská inšpekcia, to bola vážna inštitúcia ešte za prvej republiky v tejto krajine, ale v dvetisíc prvom, pokiaľ sa pamätám, za ministra Ftáčnika vtedy došlo k reorganizácii štátnej správy a jednoducho, keď sa rušili okresné úrady, tak on urobil to, na čo sme ho upozorňovali, že prebral jednoducho automaticky všetkých ľudí z okresných úradov, ktorí robili na odbore školstva, a na poslednú chvíľu tam obsadil tých, ktorých sa chceli zbaviť, hádzali do odboru školstva. Tým sa stalo, že sa tam dostali ľudia nie tí, ktorí by tam mali byť častokrát. Viete, v minulosti inšpektor bol zaslúžilý učiteľ, ktorý dvadsať rokov učil, bol známy a mal skúsenosti, a tak dnes školská inšpekcia, áno, často funguje tak, že bazíruje na formálnych záležitostiach, na vedení triednej knihy a podobne, miesto toho, aby pomohla a radila, a to je len ukážka toho, že jedna chyba v školstve sa dlho po rokoch prejavuje a robí nám problémy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dobrý deň. Napadla mi jedna vec, ktorá možno sa tu ešte nespomenula v súvislosti so školstvom, ale napokon, nepatrí to len do tejto oblasti. Hovoríme a zdôrazňujeme, že status učiteľa je dôležitá vec a motivácia potom z toho vyplývajúca nám niekedy chýba, ale môžeme to zvrtnúť aj trošinka z opačného pohľadu, či dostatočne hodnotíme učiteľov. Mám na mysli to, že mne osobne chýba, a možno si tak pomôžem zase skúsenosťami nie v školstve, ale v lesníctve, že prežijeme tridsať rokov v jednej firme, a my nezistíme ani tri základné skupiny pracovníkov, akých tam máme, priemerných, nadpriemerných a podpriemerných. Tých priemerných by sme mali brať tak, že ich je väčšina, nadpriemerným by sme mali dať špičkové platy a podpriemerných upozorniť, že ak náhodou bude sociálny problém na trhu práce, takže bude dosť pravdepodobné, že budú prví, ktorí budú na rade. Naopak, ľudia prežívajú aspoň v lesníctve s takým pocitom istoty bez rozvrstvenia do týchto troch skupín. A teraz naspäť k školstvu. Určite všetci vieme, že sme mali rôznych učiteľov. Boli medzi nimi vynikajúci, špičkoví, na ktorých budeme spomínať do smrti, a boli aj takí, ktorí nám jednoducho z pamäti vypadli pomerne rýchlo, pretože tú svoju profesiu zobrali tak ako, no, musíme sa všetci nejako uživiť. Tak ja by som sa prihováral za to, aby teda v školstve, ale nielen v ňom, bolo skutočne zdôraznené, aby sme boli schopní aspoň tieto tri skupiny zakaždým z moci úradnej mať rozdelené, rozvrstvené a aby sme možno aj tam hľadali spôsob, aby ľudia radi prišli do oblasti školstva, lebo budú vedieť, že ak ozaj mu dačo dajú, že budú špičkoví odborníci a zároveň s ľudským a pedagogickým prístupom, nadpriemerní, tak sa to prejaví aj na ich hodnotení. Takže možno z tohto pohľadu by som rád upozornil na problémy školstva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka nechce reagovať.

    Dávam slovo pani poslankyni Nicholsonovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, predovšetkým v oblastiach ako znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra, sociálna politika či oblasť postavenia národnostných menšín, je ako nenáročná beletria. Podľa mňa je ako diazepam, ktorý vás pred spaním príjemne uspí, ale problémy nevyrieši. Mám pocit, že je tam príliš veľa sľubov o sociálnych istotách bez toho, aby programové vyhlásenie vlády malo akékoľvek ambície ponúkať konkrétne riešenia. A neobstojí úplne to, čo tu pred pár dňami hovoril pán premiér, kedy porovnával svoje programové vyhlásenie vlády s programovým vyhlásením vlády Ivety Radičovej, kedy na päťdesiatich stranách našiel dva konkrétne číselné údaje. Mne nejde o konkrétne číselné údaje, mne ide o to, aby programové vyhlásenie vlády malo ambíciu, malo odvahu veci nielen jasne pomenovať, ale aj priniesť konkrétne riešenia, a tie mi tam chýbajú.

    Chcem sa opýtať, že či skutočne strana SMER chce po štyri roky rozvíjať, prehodnocovať a venovať pozornosť, a chcem sa opýtať, kedy potom chcete presadzovať a riešiť. Všetci asi vieme, že tieto nasledujúce roky ideme do megabúrky rozvrátených verejných financií, ideme do zvyšujúcej sa nezamestnanosti, a mňa zaráža, že ľuďom v programovom vyhlásení vlády sľubujete, že ich prikryjete megadáždnikom, namiesto toho, aby ste ich pripravili na to, že sa zákonite zamočia. Považujem to za pokrytecké, považujem to za zbabelé a považujem to za nehodné zodpovednej vlády.

    Za neprijateľné považujem predovšetkým to, že programové vyhlásenie vlády nemá naozaj absolútne žiadne ambície riešiť niečo, čo už dvadsať rokov voláme takzvaná rómska otázka, a keď už nie to, tak že nemá ani ambície riešiť obrovský problém koncentrovanej chudoby v rómskych osadách.

    Pričom táto téma by si bezpochyby zaslúžila úplne samostatnú kapitolu a len pre porovnanie vám poviem, ako sme sa s tým vysporiadali v našom programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Mám pocit, že to bolo veľmi konkrétne, mám pocit, že to bolo veľmi odvážne, a úplne chápem, keď si ma potom podáte vo faktických s tým, že veľmi málo sa nám z toho podarilo presadiť, ale upozorňujem, že my sme nemali tie štyri roky.

    Rómske osady a marginalizované komunity. Vláda Slovenskej republiky pripraví zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorým definuje sociálne vylúčené spoločenstvá a stanoví priority a postupy v riešení problémov ich členov. Vláda Slovenskej republiky podporí projekt nultých ročníkov základných škôl, posilní účasť detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev na predškolskom vzdelávaní a na štúdiu na stredných školách a posilní inštitút asistentov učiteľov. Vláda Slovenskej republiky urobí opatrenia proti segregácii v školstve a nesprávnemu zaraďovaniu detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev do špeciálnych škôl a zavedie testy zrelosti v rómčine.

    Predstavitelia strany SMER, ja som sa tomu celkom tešila, krátko po voľbách mali veľmi veľa rečí o tom, ako budú riešiť takzvanú rómsku otázku. Za všetky pripomeniem vystúpenie predsedu vlády, pána Roberta Fica, pred študentami Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy začiatkom apríla tohto roku, kedy upozornil, že Slovensko vychováva už tretiu generáciu ľudí, ktorí si zvykli na život bez práce, založený na príjmoch zo štátnych sociálnych dávok, čo má za následok bujnejúci počet Rómov. Pán premiér vtedy doslova povedal: "Máme obce, kde nám tak prudko stúpa počet rómskych spoluobčanov, že zrazu zisťujeme, že si budú môcť voliť vlastných primátorov a vlastných starostov." A ja by som pánovi premiérovi odkázala, že podľa mňa by vôbec nebol problém, keby si Rómovia na Slovensku volili vlastných starostov a keby si volili vlastných primátorov, ale potom to musia byť vzdelaní ľudia, a nie odídenci zo špeciálnych základných škôl, ktorí majú problém porozumieť tomu, ako vo svojej prapodstate funguje chod obcí a chod miest. Mali by to byť ľudia, ktorí dokážu minimálne prečítať slávnostný sľub starostu pri svojom zvolení. Lenže to vie zaručiť iba vláda, ktorá sa problému vzdelávania v rómskych marginalizovaných komunitách venuje a ponúka konkrétne riešenia.

    Pozrime sa, aké riešenia ponúka programové vyhlásenie vlády Roberta Fica. Vláda bude rozvíjať ucelenú vzdelávaciu sústavu, ktorá zahŕňa prechod od predškolskej výchovy až po celoživotné vzdelávanie. Ja sa pýtam, že aká predškolská výchova? Máme akútny nedostatok predškolských zariadení a mňa by skutočne zaujímalo, z čoho a ako chce táto vláda dobudovať predškolské zariadenia. Z dát Svetovej banky vyplýva, že spomedzi všetkých relevantných krajín, ktoré majú zastúpenú rómsku menšinu, chodí na Slovensku do predškolských zariadení alarmujúco málo rómskych detí. Ten graf vychádzajúci z analýzy mám pred sebou. Kým na Slovensku chodí do predškolských zariadení 18 percent rómskych detí, v Bulharsku je to 40 percent, v Českej republike je to 22 percent, v Maďarsku je to 66 percent a dokonca v Rumunsku je to 32 percent. Ja sa teda pýtam, že akým spôsobom chcete docieliť, aby rómske deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev do škôlok chodili? Mám pocit, že v programovom vyhlásení vlády chcete budovať prechod, a pritom vám chýbajú základy.

    Internátne školy. Myšlienka, ktorej sa strana SMER nevzdáva napriek tomu, že vo svete je dávno, dávno prekonaná. Pán premiér Robert Fico o tom hovorí ako o jedinom možnom riešení takzvanej rómskej otázky. Štátny tajomník Braňo Ondruš to obhajuje a prirovnáva k vyňatiu detí z rodinnej starostlivosti a ich umiestneniu do detských domovov. "Je lepšie ich z takéhoto prostredia vziať a dať im výchovu a vzdelávanie, ktoré im umožní sa do hrozných pomerov nevrátiť," povedal pán štátny tajomník Branislav Ondruš. Lenže opak je pravdou. Z praxe vieme, že kroky odídencov z detských domov, predovšetkým tých z prostredia rómskych komunít, smerujú aj po odchode z domova späť do komunity spolu s našetrenými peniazmi, ktoré im obec odkladá podľa zákona č. 305. A buď zostávajú v tej istej komunite, alebo putujú do ďalšej, poprípade končia vo veľkých mestách ako žobráci na ulici.

    Pozrime sa teraz na krajiny, ktoré majú dlhoročnú skúsenosť s internátnymi, teda s rezidentskými školami. Pozrime sa na Severnú Ameriku, pozrime sa na Austráliu a tie by naozaj vedeli rozprávať siahodlho o tom, čo na ich území vyprodukovali internátne školy. The lost generation, to je terminus technicus z Kanady, stratená generácia alebo The stolen children, to je z Austrálie, ukradnuté deti. V Kanade boli prvé rezidentské školy otvorené v roku 1840 a tie posledné zatvorené v roku 1996. Celkom nedávna história. Mali veľmi ušľachtilý cieľ. Ich primárnym cieľom bolo civilizovať deti pôvodných obyvateľov a napomôcť im k integrácii do majority. Tak sa teraz pozrime, ako skončil tento ušľachtilý cieľ, nakoľko bol v týchto krajinách naplnený. Rezidentské školy zanechali podľa kanadských výskumov niekoľko pretrvávajúcich efektov na aboriginálnych komunitách. Okrem nehmatateľného negatívneho dopadu na kultúru aboriginálnych kmeňov a okrem toho, že rezidentské školy vykynožili jazyky Aboriginálcov, je dokázané, že odídenci z rezidentských škôl trpia posttraumatickými poruchami, lebo boli ako deti vytrhnuté z vlastnej komunity, v dôsledku čoho sú náchylní na závislosť na drogách a na alkohole, sú páchateľmi násilných trestných činov a domáceho násilia, oveľa častejšie končia vo väzení ako ostatní. Dokonca, to je posledný výskum z Kanady, ktorý ukazuje, že deti absolventov rezidentských škôl majú vyššie predispozície na závislosť na alkohole a na drogách ako deti z iných kultúr.

    V Austrálii uskutočnili niekoľko výskumov založených na to, či rezidentské školy skutočne naplnili to, prečo vlastne vznikli. Teda vďaka resocializačným programom podporiť integráciu aboriginálnych ľudí medzi majoritu. Čo sa ukázalo? Ukázalo sa, že ani náhodou nie, ani náhodou tento cieľ nesplnili. V porovnaní s tými, ktorí neskončili v internátnych školách, u odchovancov rezidentských škôl nezaznamenali žiaden hmatateľný pokrok v socializácii. Najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a dokončenie stredného vzdelania a o to by nám primárne malo ísť, nie? Naopak, tá veľká štúdia ukázala, že absolventi rezidentských škôl v oveľa menšom počte dokončili stredné vzdelanie, trikrát viac z nich v porovnaní s ostatnými malo záznam v registri trestov a dvakrát viac užívali nedovolené drogy. Jediná dokázateľná výhoda v porovnaní s tými, ktorí nechodili do internátnych škôl, bola tá, že odchovanci internátnych škôl mali vyšší príjem, avšak ukázalo sa, že nie z toho, že by sa im podarilo zamestnať sa, ale z toho, že oveľa častejšie končili vo veľkých mestách, kde mali oveľa lepší prístup k tomu, aké dávky im prináležia, vedeli si to oveľa jednoduchším spôsobom cez sociálnych pracovníkov vybaviť a ich príjem pozostával výlučne zo sociálnych dávok.

    Ja viem, že na Slovensku máme internátnu školu, ona tu už bola spomenutá. Je to internátna škola v Kremnici, ale internátna škola v Kremnici je zázrak a to vie každý, kto mal tú možnosť hovoriť s ľuďmi, ktorí založili tú internátnu školu. Podľa mňa sú to kúzelní ľudia, ktorí sa o tento projekt bili strašne dlho a dnes majú s projektom, ktorý už má svoje výsledky, obrovský problém. Ten projekt nedokáže prežiť. Ja by som bola veľmi rada, keby sme si všetci zodpovedne uvedomili aj na základe skúseností z iných krajín, o ktorých som teraz hovorila, že internátne školy sú veľmi drahé a sú neefektívne. A preto apelujem na vládnu koalíciu, apelujem na stranu SMER, aby namiesto internátnych škôl pracovali s národným projektom komunitných centier a v nich budovali podmienky pre vytvorenie predškolských zariadení, kvalitných školských družín a klubov. Ten projekt, ten národný projekt, ktorý financujeme z Európskeho sociálneho fondu, je spustený a stačí ho nezastaviť, tak ako to chcete urobiť napríklad s projektom e-pay kariet.

    V programovom vyhlásení vlády hovoríte veľmi vágne o tom, ako chcete bojovať so vzmáhajúcim sa fenoménom v rómskych komunitách, a to jest s úžerou. A pritom idete zastaviť projekt, ktorý mal ambície veľmi sofistikovaným spôsobom proti úžere bojovať. Nehovoriac už o tom, že ak zmeníte spôsob vyplácania dávok v hmotnej núdzi alebo aj iných sociálnych dávok, ušetríte veľmi veľa finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, veľmi veľa verejných financií. Samozrejme, ten projekt je niečo, čo môžte variovať, môžte si to zmeniť podľa toho, nastaviť podľa toho, čo tým v skutočnosti budete sledovať a riešiť. Ale apelujem na vás, aby ste dobré veci nezastavovali a priori len preto, lebo to navrhol niekto, kto dnes sedí v opozičných laviciach.

    Uchyľujete sa k riešeniam, ktoré sú dávno prekonané a ktoré sa ukázali nielen ako hraničiace s dodržiavaním ľudských práv, ale aj ako v praxi nefunkčné. A teraz narážam na váš nápad vyplácať dávky v hmotnej núdzi cez naturálie, ktorý ste síce nedali do programového vyhlásenia vlády, ale celkom slušne tým zabávate verejnosť aj médiá. Do rovnakej kategórie radím vaše mediálne etudy, v ktorých hovoríte o ambícii vstúpiť do systému sociálnych dávok, ktorý napríklad štátny tajomník Ondruš označil za neefektívny a taký, ktorý poberateľom dávok v hmotnej núdzi nepomáha dostať sa z núdze. Ja s tým absolútne súhlasím, ale potom nerozumiem tomu, prečo v programovom vyhlásení vlády o tejto vašej ambícii nie je ani zmienka. Prečo ste nenašli odvahu ľuďom veľmi jasne a otvorene povedať, keďže všetci vieme, že ten systém je neudržateľný a je neefektívny, že im siahnete na dávky v hmotnej núdzi? Nenašli ste odvahu zaviazať sa, že spolu s dávkami v hmotnej núdzi budete musieť zmeniť aj nesystémové jednorazové dávky ako príspevok pri narodení dieťaťa alebo príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ktoré sa tiež podpisujú pod mnohopočetnosť rodín v chudobných rómskych osadách a najmä k tomu, že deti majú deti. Na toto chcem upozorniť, že skutočne tá jednorazová dávka, ten príplatok a príspevok, ja som si prešla rómske komunity a viem o tom, aký to má následok. Mladé dievčatá, deti rodia deti.

    Aj pán premiér Robert Fico sa pre médiá nechal počuť, teraz čerpám z Pravdy z 1. apríla tohto roku, že zastaviť populačnú explóziu by pomohlo obmedzenie dávok na tri deti. Opäť, v programovom vyhlásení vlády o tom nie je žiadna zmienka. Len pre porovnanie som si pripravila, ako sme sa vysporiadali my v našom programovom vyhlásení vlády s dávkami v hmotnej núdzi. Systém pomoci v hmotnej núdzi je komplikovaný a demotivujúci, preto vláda Slovenskej republiky navrhne legislatívne úpravy, ktoré podporia motiváciu nezamestnaných prijať pracovné pozície, a to zavedením kombinácie práce a dávok pre dlhodobo nezamestnaných, to bol ten náš medzitrh práce, ku ktorému nedošlo. V časti Sociálna pomoc a sociálna podpora sme veľmi jasne deklarovali, čo chceme urobiť s dávkami v hmotnej núdzi. Vláda Slovenskej republiky vypracuje prísnejšiu a adresnejšiu úpravu podmienok vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi vrátane výraznejšieho previazania dávky v hmotnej núdzi na aktivitu poberateľov. Ja mám niekedy pocit, na základe toho, keď som porovnávala vaše mediálne vystúpenia s tým, čo ste vyprodukovali v programovom vyhlásení vlády, že vy tak hádžete udičky cez tie médiá a potom na Súmračnej analyzujete ten dopad, aby ste si potom mohli napísať programové vyhlásenie vlády. Asi sa to dá aj tak, ale potom nechápem, ako môžte programové vyhlásenie vlády v takomto stave považovať za dokument, ktorý je záväzný.

    Dlhodobú nezamestnanosť chcete riešiť zvyšovaním minimálnej mzdy. Citujem: "Vláda považuje minimálnu mzdu za mimoriadne dôležitý nástroj vo vytváraní podmienok pre záujem pracovať, najmä u marginalizovaných skupín občanov." Ja sa chcem opýtať tak veľmi úprimne, že či vy si skutočne myslíte, že toto preberie dlhodobo nezamestnaných bez akýchkoľvek pracovných návykov a dlhodobo závislých na tom, čo dostanú od štátu, k aktivite? Bez toho, aby ste urobili rázne zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi a podmienili poberanie dávok v hmotnej núdzi aktivitou jednotlivca, z armády pasívnych pracujúcich podľa mňa neurobíte. Zvýšením minimálnej mzdy naopak znížite šance dlhodobo nezamestnaných zamestnať sa, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú vytvárať drahé pracovné miesta pre nekvalifikovaných a nevzdelaných bez pracovných návykov.

    Na záver mi dovoľte ešte jeden citát. Pán premiér sa pre denník SME z 8. marca 2010 takto vyjadril: "Očakáva sa od nás do budúcnosti omnoho razantnejší prístup, ako sa dialo doteraz," myslí v súvislosti s riešením takzvanej rómskej otázky. "Starostovia a primátori očakávajú, že príde niečo iné ako iba neustále deklarácie, ktorými sme neustále viazaní." Ja s tým absolútne súhlasím. Absolútne s tým súhlasím, ja som mala tiež niekoľko rokovaní s primátormi a starostami a predpokladám, že aj tu v sále sa nájdu takí, ktorí ste primátori a starostovia, a ja úplne súhlasím s tým, že primátori a starostovia od nás očakávajú veľmi razantné kroky, aby sme prestali len deklarovať a mávať zvitkami papierov, ktoré si prinášame z Bruselu.

    Potom mi ale nie je celkom jasné, prečo pri tých občasných zmienkach o rómskej menšine hovoríte predovšetkým zase len o deklaráciách a odkazujete na deklarácie. A tými sú predovšetkým dekáda alebo stratégia Európa 2020. Pán premiér pred niekoľkými dňami na pôde Národnej rady za týmto pultom povedal, s čím ja úplne súhlasím, že stratégia Európa 2020 prináša len strednodobé a dlhodobé riešenia.

    V súvislosti s koncentrovanou chudobou v rómskych osadách ale potrebujeme okamžité riešenia, okamžité, už včera bolo neskoro. A ja som očakávala, že programové vyhlásenie vlády ako záväzný dokument tejto vlády bude mať tie ambície reagovať na túto obrovskú výzvu. A ja som veľmi sklamaná, že programové vyhlásenie vlády, zdá sa, takéto ambície nemá.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásilo osem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pani poslankyňa, vy chcete požiadať, aby nerušila vláda vaše opatrenia na podporu Rómov, a ja chcem požiadať a na tomto mieste aj poprosiť predsedu vlády Roberta Fica, ministra pôdohospodárstva Ľuba Jahnátka, pretože keď pán predseda vlády ešte nebol predseda, sedel medzi primátormi, starostami na východnom Slovensku, tak tí mu oznámili, že čo to sú za európske fondy, ktoré ste nastavili, ktoré sú len pre privilegovaných? Vážená pani, vy vôbec viete, čo rozprávate? Veď vy ste nastavili program na čerpanie eurofondov, tak momentálne idú komunitné centrá, pre privilegovaných. Vybrali ste cez sto miest a obcí, zoberme si, koľko je ďalších, ja vám pripomeniem napríklad Medzilaborce, kde je viac ako, skoro ako polovica Rómov, a tam, kde je v osadách desať Rómov. Vy ste vybrali takéto obce privilegované, ktoré mali komunitný plán. Ja som napísala list do Bruselu a očakávam z Bruselu ako primátorka odpoveď, pretože toto skutočne bola diskriminácia miest a obcí a dnes idete rozprávať, ako vy podporujete budovanie a ako pomáhate Rómom. Tí, ktorí si urobili jednoducho komunitný plán, z ktorých ste si vybrali, dokonca ani Jaromnice tam nie sú, tak tým ste veľkodušne povedali, že môže na jedno pracovné miesto čerpať 250 tisíc eur podnikateľ a môže ho čerpať len cez určité mesto alebo obec, v ktorom žije.

    Vážená pani, viete, o čom rozprávate? Veď vy ste úplne v teoretickej rovine. Vy ste videli primátorov pri stole, keď ste s nimi jedli chlebíčky a pili kávu, ale vy ste skutočne nevedeli, ako vyzerajú rómske osady, ak ste si dovolili takéto obce a takéto mestá vylúčiť z vášho projektu, a ja, takisto ako primátorka Humenného, sa obraciate na primátorov, nemôžem čerpať fondy, pretože som si chcela na vlastné peniaze doplniť komunitný plán a pán splnomocnenec vlády mi povedal, že to nie je možné. Čiže niektorí Rómovia môžu čerpať obrovské peniaze, starostovia, a iní nemôžu. Ako vy chcete potrieť rozdiely medzi rómskymi osadami na Slovensku? Zamyslite sa, prosím vás, a nemajte tu takéto reči...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s mnohými vecami, ktoré si, Lucia, tu hovorila, mám pár výhrad, tak ako k niektorým veciam. Súhlasím s tým, že rómsku problematiku je dobré ponímať ako problém chudoby, je to koncentrovaná chudoba v rómskych komunitách. Vo väčšine prípadov však spoločnosť sa zameriava v podstate na riešenie dôsledkov chudoby v týchto komunitách, a nie na príčiny. Podobne si to robila aj ty.

    A ak by som mal porovnať programové vyhlásenie vlády, bývalej vlády s týmto vo vzťahu k riešeniu rómskej problematiky, áno, programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej bolo najsmelšie programové vyhlásenie vlády v oblasti rómskej problematiky. Tam si nehovorila ešte ďalšie veci, ktoré tam boli, napríklad legalizácia pozemkov a tak ďalej, ale iba zdôrazním to, čo si povedala v úvode. Bohužiaľ, sa ani tebe nepodarilo z tohto programového vyhlásenia neurobiť vôbec nič a ani dokonca ste neurobili to, aby ste rozpútali diskusiu na konkrétne body z tohto programového vyhlásenia vlády. Ja verím, že to, čo nastane v tomto volebnom období vo vzťahu k rómskej problematike, bude, chcem tomu veriť, bude obdobie, kedy sa vážne, zodpovedne postavíme k tejto problematike, lebo toto nie je problém Rómov, toto je problém Slovenska. Ak vyriešime rómsku problematiku, a hovorím to v poslednom období strašne veľa, ak vyriešime rómsku problematiku na Slovensku, žať výsledky z tejto, z tohto, z tejto práce bude celé Slovensko, nielen samotní Rómovia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem sa tiež k tejto téme vyjadriť, lebo som z vyššieho územného celku, kde je najväčšia koncentrácia Rómov na Slovensku. Myslím si, že túto problematiku, táto problematika je nám dosť blízka, aj keď za celé tie roky nepoznáme ako tie riešenia, lebo zatiaľ všetky opatrenia všetkých vlád aj možno ministrov práce, sociálnych vecí a rodín, nejako sa to minulo. Je to špecifická komunita, ktorá sa vie veľmi rýchle ako zorientovať. Treba naozaj dbať na to, aby títo ľudia, ľudia dostali to, čo im patrí. Spravodlivé dať každému to, čo mu patrí, ale nemôžme ich vychovávať tak, že len natrčia ako dlane smerom dohora a daj, daj, daj, lebo ty si povinný a štát je povinný.

    K internátnym školám som sa chcel toľko vyjadriť, nedá sa s tým súhlasiť, lebo vytrhnúť dieťa z kontextu ako rodiny, to je to najhoršie, čo by mohlo byť, nehovoriac už o tých skúsenostiach v Kanade a v Austrálii, ale je to čosi, čo je neprirodzené. Naopak, v programovom vyhlásení vlády je presný opak. Z detských domovov tie deti vo všeobecnosti dostávať ako do rodiny. Ako vyzerajú rómske osady, tak to by som aj doporučoval, aj z vlády alebo aj z parlamentu aby sa prišli pozrieť, ako vyzerajú tieto rómske osady. Ja by som chcel podčiarknuť a poukázať na jeden problém zdravotníkov, zvlášť lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v týchto rómskych osadách. No, v Bratislave by ste boli zhrození z toho, v akých podmienkach musí pracovať lekár na východnom Slovensku v rómskej osade a zdravotná sestra. Pre krátkosť času tak končím, bolo by to na veľmi dlho.

    Ďakujem.

  • Konštatujem, že rómska problematika je u nás stále horúcejší gaštan už temer dvadsať rokov. Je pravdou, že v tomto programovom vyhlásení je málo priestoru venovaného tejto problematike, to som chcel aj ja zdôrazniť. Ale zdôrazňujem, je to európsky problém. Videl som, že aj v Taliansku je to vážny problém, s ktorým si napríklad nevedia rady. Je to tikajúca bomba Európy, najmä na Slovensku, ktoré má na počet obyvateľov najviac Rómov v Európe. Ale vážny problém je to aj v Maďarsku a Rumunsku a iných štátoch, v Ukrajine.

    Jadro vidím vo fungujúcich rómskych rodinách, pričom základom je vzdelanie detí a získanie ich pracovných návykov. Poznám situáciu detských domovov, kde smerom na východ až 90 percent obyvateľov sú Rómovia, s ktorými najmä po odchode do života, po osemnástke sú nekonečné problémy, ktoré stoja veľa peňazí, a nielen peňazí, aj času.

    Mám tu materiál Úsmevu ako dar, taký dvestostranový dokument Ohrozená rodina na Slovensku, ktorú vypracovali s ďalšími organizáciami, ktoré tieto problémy pekne analyzujú, môžem ich dať záujemcom k dispozícii.

    Ešte chcem povedať dve poznámky. Pokladám za veľmi dôležitú úlohu cirkvi alebo cirkví, tá je nezastupiteľná, cirkvi by sa tomu mohli podstatne viac venovať, sú pekné výsledky napríklad Saleziánov alebo farárskych rodín grékokatolíkov, ale je to stále málo. A druhá poznámka, nový problém, pár dní o ňom viem, je osvojovanie a adopcia rómskych detí v rómskych rodinách, v ktorých si ich často berú, cudzie deti, len kvôli finančnej podpore, a tieto deti sú často zneužívané ako lacná pracovná sila a aj ináč a horšie. Patričné organizácie sa začínajú tomuto venovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, zaujala ma hlavne pasáž vo vašom vystúpení, kde ste spomínali, že by bolo potrebné, aby Rómovia mali svojich starostov. Ja, samozrejme, nemám nič proti tomu, ak sú zdatní a vedia túto prácu zvládnuť, ale hlavne z radov vašich kolegov v minulom období boli útoky na samosprávu, na starostov, ktorí nevedia čítať, písať a médiá hlavne išli do takých obcí, kde boli rómski starostovia, a ukazovali ich, ako nevedeli prečítať sľub, a dehonestovali vlastne celý starostovský početný zbor. Takže hlavne útoky vašich kolegov. A Rómom sa naozaj treba venovať. A ak sa nebudú v obciach starostovia alebo v mestách primátori starať o rómsku komunitu a nebudú im zabezpečovať, či už pomocou úradov prác na obecných službách alebo pri aktivačných, a nebudeme im dávať prácu, tým pádom ich máme aj troška pod kontrolou, tak by to bolo veľmi špatné a vždy záleží na tom, ktorá obec akým spôsobom sa s tou problematikou vysporiada. Ale je potrebné, aby sme od malého malinka deti učili chodiť do predškolských zariadení, kde majú vymoženosti, kde majú dotácie na stravu, a treba sa im venovať, aby sa naučili v týchto predškolských zariadeniach, naučili držať príbor, základné hygienické návyky a to je všetko, závisí, o tom, akí budeme aktívni my.

  • Ďakujem veľmi pekne. Lucia, ďakujem ti za tento príhovor. Som rád, že pri tak vážnom probléme, ako je situácia koncentrovanej chudoby v osadách, hlavne na východnom Slovensku, ale aj v iných miestach, dokážeme hovoriť odborne a s referenciami na skúsenosti v podobných situáciách inde vo svete.

    Rád by som sa vrátil hlavne k tej predškolskej výchove. Existuje zaujímavý údaj, ktorý nám hovorí, že takmer každé dieťa v rómskych komunitách, ktoré absolvuje predškolskú výchovu, skončí strednú školu. Hovorila si, 18 percent detí z rómskych komunít chodí do škôlok, teda zhruba 18 percent rómskych detí má oveľa vyššie šance, že skončia stredoškolské vzdelanie ako tie ostatné. Myslím, že už len toto samotné hovorí v prospech faktu, že sústrediť sa na vzdelávanie hlavne detí vo veku medzi tretím a šiestym rokom života je kruciálne a veľmi dôležité. Prečo? Pretože keď nám príde šesťročné dieťa do školy, nevie po slovensky a nemá základné hygienické návyky, tak len so zvládaním základných funkcií, ktoré v spoločnosti potrebuje, má tak veľké problémy, že veľmi ľahko prepadne sitom a skončí v špeciálnej škole. Ak by sme cez predškolské vzdelávanie dokázali tieto deti naučiť základným zručnostiam sociálnym, hygienickým aj jazykovým, tak nám nebudú v prvých ročníkoch vypadávať, a môže sa nám stať, že ten počet stredoškolákov, ktorí skončia, nám rapídne vzrastie, veľmi pekne ďakujem.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, vyzerá to, že teoreticky to naozaj možno ovládate, ale ja by som sa chcel spýtať, čo ste vy urobili, aké okamžité riešenia ste prijali na riešenie týchto problémov? Za všetkých vám odpovedal kolega Kuffa, že nič. Je to pravda. A ten diazepam, no, považujem to za nevhodnú poznámku a ja si ju dovolím trošku ináč povedať, asi vy ste si dávali každé ráno diazepam, aby ste sa ukľudnili a upokojili ste sa s tým ničnerobením, čo ste robili.

    A ja si dobre pamätám v uplynulých osemnástich mesiacoch, s akými návrhmi ste tu z vládnej koalície prichádzali a ako ste chceli niektoré problémy v rómskych osadách riešiť. No, nie prevenciou, nie možnosťou vytvárania pracovných príležitostí, ale represiou. Ja som to tam z toho kecpultu nazval, že sú to rasistické opatrenia.

    Myslíte si, že ak nebudú dávané jednorazové príspevky, tak deti nebudú rodiť deti? Ale budú. Budú, pani kolegyňa, ale tiež som to navrhoval na začiatku uplynulého osemnásťmesačného obdobia, aby ste našli spôsob, aby sa tie príspevky premenili na konkrétnu pomoc tým deťom, ktoré sa nepýtali na svet, ale tie deti potrebujú, aby sa o nich niekto postaral, keď sa o nich nevedia postarať ich deti, myslím tým rodičov.

    Takže menej takýchto vystupovaní a možno viac praktických činov. Ono nestačí ísť len raz, dvakrát si pozrieť osadu, Luník alebo niekde inde, a potom sa tváriť, že ovládam tú problematiku. Ja som tam vyrastal, aj teraz som bol na východe, Medzev, Jasov, Moldava. Choďte sa pozrieť, ako títo ľudia žijú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Žiaľ, môžme povedať, že rómsky problém je problémom triumvirátu troch premiérov, Mečiara, Dzurindu a Fica, kde jeden z nich už tu, chvalabohu, neni. Rómsky problém je ich problémom preto, že ho neriešili, tvárili sa, že neexistuje, priamo, nepriamo uplácali Rómov, ich aktivistov alebo aj iných ľudskoprávnych aktivistov, kupovali si tak pokoj a akože sociálny zmier. Výsledkom toho je, že teraz na Slovensku máme cirka šesťsto sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré sa však už stávajú ohniskom napätia a bezpečnostným rizikom.

    Pani Nicholsonová, žiaľ, musím povedať k vášmu vystúpeniu, že počas vašej éry sa poškodilo nazeranie majoritnej spoločnosti na Rómov najviac. To, že Malacký a Dobrovodský bol hitom minulého roka, vzájomný vzťah ublížilo obrovským. To, že celé Slovensko pozeralo ako to tam vyzeralo, na tých potkanov, utvrdilo nazeranie majoritnej spoločnosti a posilnilo stereotypy, ktoré tu boli. Použitie štátnych peňazí v Malackách bolo úplne a absolútne zvrátené, absolútne zvrátené, opakujem, keď poznáme, situácia, ktorá tam bola, a štát dal peniaze, a teraz počúvajte dobre, na terénnu prácu mediátora a zopár záchodov z Baumaxu, tak je to škandál, a to treba povedať. Štát dal osemtisíc euro na absolútne hlúposti. Dobrovodský je na pokraji nervového zrútenia a niekto mu zavolá, že je mediátor a chce to meditovať, tak si uvedomte tú situáciu. Ak sa budú štátne prostriedky takýmto spôsobom používať, tak to nebude plytvanie alebo nehospodárne nakladanie so štátnymi prostriedkami, a môžme to definovať ako sabotáž.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani Nicholsonová, hovorili ste o Rómoch, ale okrem sčítania ľudí nikde štatistiky o Rómoch prakticky neexistujú. Existujú nejaké štúdie, ale zo strany vášho rezortu, ktorý, kde ste pracovali a kde ste boli vo vedúcej pozícii, ste nemali ani právo zaujímať sa o Rómov a riešiť osobitne Rómov. Rómovia sú takí istí občania Slovenskej republiky ako hocikto druhý. Je pravdou, že sú národnosťou a že vlastne tento problém je možné riešiť aj iným spôsobom, ale ja sa skúsim len vyjadriť k niektorým veciam.

    E-pay karty, absolútne zbytočný projekt, neefektívny, neriešiaci zamestnanosť, nemožnosť financovania z jeho, jeho financovania z, a nebudem hovoriť o ďalších, iba tých, ktoré sa dotýkali Rómov.

    Súhlasím s pánom Hlinom, o čom tu hovoril, a to neboli len tieto peniaze na terénnych pracovníkov, ktorých nikto nezamestnáva. Skúste mi povedať, koľko ľudí v rámci terénnej práce ste zamestnali z tejto skupiny? A všetky peniaze, mám hovoriť o tom, že ste pripravili ďalší projekt o terénnych pracovníkov a plus asistentov? Že spolu bude náklad na jeden takýto pár, vyškolenie, 17 tisíc eur? Viete, mohla by som hovoriť aj o pomoci v hmotnej núdzi, o zákone, ktorý ste pripravili, ktorý nemohol ísť ani von, a to z toho dôvodu, že ste porušovali Ústavu Slovenskej republiky. Ale v prvom rade im bolo treba dať prácu. Nedali ste im prácu, neboli ste schopní dotiahnuť ani projekt národné stratégie, teda Lokálna stratégia komplexného prístupu, ktorý bol rozbehnutý. Doteraz nie je doriešený. Nedoriešili ste projekty po desať miliónov eur do troch regiónov, skôr ste ho iba zoškandalizovali. Na aktívnu politiku trhu práce, aby ste im mohli možno vytvoriť nejaké pracovné príležitosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Týmto problémom sa mnohí zaoberajú, samozrejme, a začína byť veľmi pálčivým, čo je dobre, pretože mnoho rokov sa zametal pod koberec a tvárili sme sa, ako tu už bolo povedané, že si ich kúpime. Že tento problém bude vyriešený, keď sa budú neustále rozdávať peniaze, a bude kľud, budeme sa tváriť, že to neexistuje. Nie je to tak. Ale aj teraz väčšinou počúvam, žiaľbohu, o rozdávaní peňazí, o tom, ako za, či už cez projekty alebo iné záležitosti, ako sa použijú peniaze. Podstata problému je v inom. Musíme sa vrátiť na začiatok. Začiatok je tam, kedy sa vytvoril sociálny systém, ktorý dáva peniaze za činnosť, ktorá nie je prospešná pre spoločnosť. Ktorý dáva peniaze za to, že je výhodnejšie nechodiť do práce, že je výhodnejšie začať rodiť deti v trinástich rokoch, že je výhodnejšie mať rodinu dvadsaťčlennú, aby boli zabezpečené takto prídavky a že nemotivuje nijakým spôsobom k tomu, aby sa ľudia chovali ináč. To sa nedá nejako hnevať, alebo vyčleňovať kohokoľvek na základe etnického alebo národnostného kritéria, veď ten systém platí pre všetkých a vytvorili sme ho my. Tak my ho aj musíme zmeniť. Ale to riešenie je naozaj v tom, že musíme zmeniť podstatu tohto systému, dávať peniaze tak, aby to motivovalo k tomu, čo je správne, aby odmeňovalo tých, ktorí chcú žiť inak, ktorí chcú živiť svoju rodinu prácou, ktorí chcú vychovávať svoje deti tak, aby im zabezpečili to, čo potrebujú, a naopak, aby nepodporoval tých, ktorí chcú žiť ináč. To je podstata veci a to je zmena sociálneho systému, zmena dávkového systému, ktorý je tu zavedený a ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa ohradzujem voči pani poslankyni Vaľovej a obvineniam, ktoré predniesla, ale chápem to tak, že cez sociálny podnik bola zvyknutá prísť k eurofondom, a je teraz nahnevaná, že cez iný projekt sa jej to za našej vlády nepodarilo.

    Pán poslanec Pollák, nie je pravda, že sa nám nepodarilo vôbec nič, pripravili sme legislatívny zámer zákona k sociálne vylúčeným spoločenstvám, na ktorom je založená celá rómska stratégia, ktorú ste chválili aj vy aj v médiách, pochválil to aj Brusel.

    Pán poslanec Jasaň si podľa mňa protirečí, lebo na jednej strane hovorí o tom, že sme neurobili nič, na druhej strane hovorí o tom, že si pamätá, s akými konkrétnymi návrhmi som prichádzala na výbor.

    Pán poslanec Hlina. K Malackám som sa ja nikdy nevyjadrovala, žiadne peniaze som nevyčlenila, obráťte sa s dôverou na úrad splnomocnenca alebo na primátora Malaciek.

    A pani poslankyňa Tomanová, dajte mi analýzu, ktorá hovorí o protiústavnosti hmotnej núdze. Ja takú analýzu mám, mám ich dve a tá hovorí o opaku.

    Ďakujem.

  • Teraz o slovo požiadal podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, rokovací poriadok neumožňuje reagovať faktickou, ale skúsim to stihnúť do dvoch minút, aby som bol aj voči ostatným korektný.

    Naozaj, vaše vystúpenie bolo bezpochyby zaujímavé, pani poslankyňa, faktom zostáva, že z reakcií aj vašich opozičných kolegov ste dostali zrkadlo vašej práce. Práce, ktorá bola dvojročná, síce ste tu napádali programové vyhlásenie, že chce veľa analyzovať, veľa pripravovať, ale sama ste teraz priznali, že jediným výsledkom vašej práce bol akýsi zámer legislatívny, ktorý sa nedostal ani do nejakých konkrétnych vecí a v tomto parlamente už určite neskončil. Ak teda hovoríte, aká veľmi pálčivá otázka to je, potom je dôležité, aby ste to vlastne v prvých troch mesiacoch vašej vlády, za prvých sto dní mali ten návrh pripravený a mohli ste ho predložiť a mohli ste oňho bojovať aj tu v parlamente, a keby bol taký geniálny, ako hovoríte, určite by získal podporu. Myslím, že ale na konci voliči vám nakoniec povedali, že čo si o vašej práci mysleli, a teda presne aj to zodpovedá tomu počtu a sile, v akej v tomto parlamente sedíte. Ja vám poviem inú vec. Mohli ste začať od seba. Mali ste na to niekoľko príležitostí a povedzte mi, iba jednu otázku by som, teda odpoveď by som chcel, ako osobne ste prispeli k riešeniu rómskej problematiky? Napríklad adoptovali ste si niektoré rómske dieťa v rámci niektorých programov na podporu talentovaných rómskych detí Divé maky a podobne? Alebo niektorú inú aktivitu ste osobne urobili? Napríklad aj zo svojich vlastných zdrojov? Alebo ste len bola schopná míňať štátne peniaze na nezmyselné školenia, ktoré aj tak k ničomu neviedli? To bol konkrétny výsledok vašej práce.

    Ďakujem. A stihol som to do dvoch minút.

  • S faktickými poznámkami jeden, dva, tri, štyri, päť, päť, šesť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Uzatvorila som, pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže hovorila som o legislatívnom zámere k sociálne vylúčeným spoločenstvám, lebo vám toto určite nič nehovorí, na základe toho bola prijatá rómska stratégia, čo vám asi tiež nič nehovorí. Ja som sa obracala na pána Polláka, ktorému to určite niečo hovorí. Takže pripravili sme napríklad reformný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, pripravili sme niekoľko a spustili sme niekoľko národných projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu, napravili sme to, čo ste vy pokazili pri terénnej sociálnej práci, to je odpoveď na pani Tomanovú, že či zamestnávame alebo nezamestnávame Rómov ako sociálnych pracovníkov. My sme znížili kritériá, takže dnes sme schopní ich zamestnávať. Urobili sme kvantum iných vecí, robili sme strašne veľa v teréne s primátormi a starostami, môžte si kľudne prejsť Slovensko, aby ste vedeli, že za nami zostal, zostal kus práce. Mne je strašne ľúto, že nie viacej, samozrejme, ale naozaj sme mali len osemnásť mesiacov, nie štyri roky.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Pollák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, úplne super ste to pomenovali. Ide o osobný prístup k tejto problematike a mnohokrát sa nám stalo to, že ľudia, ktorí boli zodpovední za riešenie tejto problematiky, nepristupovali k tejto problematike zodpovedne a nemyslím si, že príprava, dvojročná príprava zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách je správna odpoveď na moju otázku, že ste neurobili, Lucia, vôbec nič v tejto problematike. Ani ste nerozpútali odbornú diskusiu na tú problematiku, nehovoriac o tom, že ste ignorovali mnohých odborníkov z tejto problematiky na to, aby ste ich prizvali vôbec, aby sa táto problematika mohla posunúť dopredu.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády bol korektný v dĺžke príspevku, ale menej korektný bol v tom, čo sa pýtal. Mne to prišlo tak trošku nekorektné sa pýtať, že či takýmto spôsobom. To mne príde ako ten neoboľševizmus, o ktorom chcem rozprávať, že hľadať riešenia tam, kde nie sú. To znamená, neobjednám tlač, ja neviem, znížim počet poslancov, adoptujem si rómske dieťa, to sú také veci, ktoré sú absolútne neštandardné a so systémovým nejakým riešením nemajú nič spoločné. To je také, fakt mi to príde, skúsim to zanalyzovať v tom, v tej rozprave potom.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No, vidím, že pán minister vnútra, podpredseda vlády už je odborníkom aj na rómsku problematiku a chcel by som len povedať, že ja vidím, že si to užívate teraz ten váš megaúspech, megavýsledok, len by som chcel zdôrazniť to, že aj vám, pán minister vnútra, pán podpredseda vlády, vystavia voliči vysvedčenie, budete mať teraz štyri roky na to, aby ste ukázali, ako to myslíte vážne s tým, čo ste voličom nasľubovali, ja už som tu jedenkrát povedal, že už po prvých týždňoch vládnutia sa ukazuje, že ste voličov, a hlavne vašich voličov - dôchodcov, hlúpo podviedli, takže počkáme si tie štyri roky, zmierte sa s tým, že my sme tu nato, aby sme kritizovali, vy ste tu nato, aby ste vládli, a takto je to správne a takto to bude. A potom o tie štyri roky sa porozprávame, čo konkrétne ste vy pre Rómov urobili.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani Nicholsonová, poznám materiál a samotní pracovníci, ktorí na ňom museli pracovať, ho veľmi kritizovali. A v tejto súvislosti musím povedať, pardon, ale ja reagujem aj na pána Kaliňáka, prosím, vydržte. Vydržte, prosím, pán, pán minister mal absolútnu pravdu v tom, čo povedal, pretože pani Nicholsonová neurobila absolútne nič, príprava hmotnej núdze, ktorú pripravila, hovorím, vrátila sa do roku pred Kaníkovou novelou o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je ďaleko horšia, a hovoriť o tom, že jedno jedlo denne, ja sa spýtam - a potom už ani nie teplé, pre novorodenca? Pre dieťa v batolivom veku? Pre dieťa predškolského veku alebo školského veku? No, prepáčte, to je vrchol. A pokiaľ ide o sociálne podniky, čo hovoríte o vašom projekte Sociálna ekonomika, ktorý ste len inak nazvali a čo hovoríte, prosím, o projekte a vôbec o oznámení Európskej komisie z 25. novembra roku 2011, kde vyčlenila osobitný balík na podporu sociálnych podnikov, v ktorej pracuje v Európe viac ako 6 percent obyvateľov, viac ako 11 mil., kde Európska komisia deklaruje, že tento zámer je veľmi dobrý a jediný môže pomáhať a sociálne podniky sú konkurencieschopné, a čuduj sa svete, aký model financovania zvolili? Obdobný ako Slovenská republika.

  • S poslednou faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik.

  • Chcel som dať najprv procedurálny návrh, aby ste, pani predsedajúca, sledovali, kto na koho reaguje v poznámkach, nabudúce to urobím. A k pánovi ministrovi, no, jedna vec je istá. Vláda, ktorá odišla po osemnástich mesiacoch, v riešení takzvanej rómskej problematiky určite urobila viacej ako štvorročná vláda Roberta Fica pred ňou. Takže keď sa budeme pozerať na to, kto a akým spôsobom čo riešil, vy tiež ste neprišli s čistým štítom, neprišli ste ako nepopísaný kus papiera, a namiesto toho, aby ste sa poučili aspoň z tých štúdií, ktoré tu máme za posledných desať rokov, tak prichádzate s riešeniami, ktoré všade inde na svete už opustili. Rozprávate o internátnych školách a podobných hlúpostiach a neučíte sa z toho, čo ľudia už mali možnosť urobiť v iných krajinách, ale prichádzate s ideologicky motivovanými zlými riešeniami, ktoré situácii nepomôžu.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec či pán minister, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja rozumiem, že sa bojíte toho, že čo vám na to poviem, čo ste porozprávali. Pán poslanec, chcem vám povedať, že viete, demokracia je nato, že hovoríme, že názor je iný. A keď hovoríte, že je hlúpy, to je preto, že vám dochádzajú argumenty, to je vtedy. Vtedy sa uchyľujete k takým veciam. Povedali ste, že to sú hlúposti. No, však to je presne to isté.

    Po druhé, pani kolegyňa prvá reagovala nie na mňa, ale na pani Tomanovú vo faktickej, čo sa tiež nesmie. Takže najprv si urobte poriadok vo vašom klube. Chcem povedať pánovi poslancovi Galkovi, za ten megaúspech, o ktorom ste hovorili, vďačíme predovšetkým vám. Takže sa chceme poďakovať. Totižto ľudia mali vo veľmi skorej dobe možnosť posúdiť štyri roky našej vlády a dva roky vašej vlády. A my sme tu už boli. My sme svoje účty už skladali aj po štyroch rokoch. A keď to porovnám, my sme po štyroch rokoch vlády získali zásadne viacej hlasov, ako keď sme začínali vládnuť. Vy ste v podstate ledva preliezli do parlamentu a to ste prichádzali do vlády s dvanástimi percentami. Čiže tam je presne to, kedy volič vidí, ako kto pracuje, a my sme po štyroch rokoch mali viacej percent, ako keď sme sa do vlády dostali. Teraz budeme o ďalšie roky v súvislosti s tým bojovať.

    Pán poslanec Hlina, áno, sú veci, ktoré asi nie sú úplne systémové, i keď program Divých makov nepovažujem za nesystémový, ktorý je systémový. Venuje sa práve vyťahovaniu rómskych detí talentovaných z osád, dávanie im proste určitých donorov, ktorí im donorujú ich vzdelanie, a mnohí z nich dneska študujú na zahraničných, umeleckých a podobných školách. Čiže môžte ten projekt nazvať nesystémový, mne sa páči. Ale rovnako potom mi povedzte, aké systémové riešenie bolo otázka v Malackách, ktorú ste robili sám. Mali ste osobný pocit, že chcete prispieť. Ja by som to nenazval, že je to nezmysel. Proste chceli ste osobne ako človek sa zapojiť do riešenia toho problému. Neviem ako vy, ja som s rómskymi deťmi do škôlky chodil, vyrastal som neďaleko osady. To znamená, každý máme nejakým spôsobom, teda drobnej, nenazval by som to osadou, drobného, drobného takého zariadenia, a v každom prípade, v každom prípade platí, že každý, niekto má aj osobný záujem prispieť k tomu, aby spoznal, o čo ide v tej veci. Či od detstva komunikoval s Rómami, či vie, aká je mentalita a tak ďalej. Ale ísť na konferenciu a v živote si nepodať ruku alebo nesedieť proste v rómskom, v rómskom dome a porozprávať sa poriadne s Rómami, aký je problém, to ten človek môže robiť analýz, koľko chce.

    Čiže jedna vec sú systémové riešenia, samozrejme. Radi vám ich budeme predstavovať a radi na nich budeme pracovať spolu s vami. Faktom však zostáva, že aj osobný prínos, keď vec, sa jej dotknete, aby ste vedeli, o čom to je, tak potom je to niečo iné. A k výsledkom vám poviem, že nám zásadným spôsobom za štyri roky klesla kriminalita. Teraz opäť narastá, ale práve v oblastiach, kde boli problematické rómske osady, kde dochádzalo často ku konfliktom, došlo zásadne k zníženiu kriminality, keby ste si chceli pozrieť štatistiky, ktoré sú teda, samozrejme, neodškriepiteľné. Čiže, samozrejme, môžte reagovať aj faktickými, ale nemusíte sa báť toho, že je to vlastne demokratická diskusia, pán poslanec.

  • S reakciou štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník

  • Môžme okolo toho rozprávať, koľko chceme, ale všetko nakoniec je v ekonomických stimuloch. Keď bude systém nastavený tak, že cez súbor rôznych dávok, príplatkov sa vytvorí dostatočný príjem nato, aby ľudia, ktorí, ktorým postačuje takýto spôsob existencie, mohli takto fungovať, tak aj tí, ktorí tak nechcú žiť, sa prispôsobia, pretože žijú v tej osade a sú za blbcov, keď chodia do práce. V tom je ten problém. A ja som tu predkladal vždy zákony, ktoré viažu všetky možné takéto dávky a príspevky na preukázanie aktivity, pracovnej snahy, na to, že ten človek naozaj chce a, samozrejme, že zároveň z pohľadu štátu je treba vytvárať pomoc a priestor tam, aby bola ponuka práce, ale nedá sa to robiť jednostranne. Keď sa tu všetci budeme sústreďovať len na to, ako zasa minúť kopu peňazí, tak to bude nezmyselné a nakoniec proti tým ľuďom. Zotročujú sa potom závislosťou na sociálnych dávkach. To neni správne. Nevedie to k riešeniu, ale naopak, zväčšuje to ten problém. Takže ja znova predložím celý súbor týchto zákonov a budem tak robiť dovtedy, kým nenájde sa dostatočná väčšina, aby pochopila, že táto časovaná bomba, ktorú si na Slovensku pestujeme, keď nebude riešená, tak nás nakoniec všetkých prevalcuje, ale potom už bude neskoro.

    Takže žiadny pseudohumanizmus, žiadne plakanie nad tým, ako je to hrozné a ako to treba rozdať viac peňazí, ale vidieť, kde je podstata vzniku tohto problému. To riešenie bude bolestivé, ale iné nie je.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, podporím v tom pána podpredsedu vlády, že osobný prístup alebo skúsenosť je veľmi dôležitá pri riešení problémov, pretože vtedy je pragmatická. Ak niečo poznáme, ak sme v nejakom probléme zainteresovaní, ak poznáme jeho aktérov a podobné veci, tak ho dokážeme riešiť ináč, ako keď to počujeme iba sprostredkovane od niekoho, kto má na ten problém úplne iný náhľad. Samozrejme, že treba aj tieto veci brať do úvahy, a preto otázka namieste na pani Nicholsonovú bola, či vôbec má takéto skúsenosti s takými ľuďmi alebo s nimi pracovala, alebo, alebo bola s nimi v užšom kontakte, pretože potom je ten človek určite viac zaangažovaný, a myslím si, že to povedal, aj keď nemám reagovať na predrečníka, aj pán Kuffa. A myslím si, že je to tak.

    Ďalej, pán podpredseda, máte pravdu, že tie opatrenia bývalej vlády nestáli zaveľa a musím povedať, že aj v meste Humenné pracujú terénni pracovníci, a nie je pravda, že môžu pracovať Rómovia. A to z toho dôvodu, že skutočne, Rómovia nemajú vzdelanie a bolo potrebné stredoškolské vzdelanie. Ja mám v osade, kde je tisícpäťsto Rómov, a musím povedať, že ideme teraz, pripravujeme tam školu, aby sme doplnili vzdelanie týmto Rómom, je jeden človek, ktorý má stredoškolské vzdelanie, a ten jediný môže byť ako sociálny pracovník. Ináč tam pracujú ľudia, ktorí nie sú Rómovia.

    A čo sa týka, ďalšie opatrenia, ktoré som spomenula, naozaj, pani Nicholsonová, neprirovnávajte, síce nemôžem na vás reagovať, alebo neprirovnávajte veci, ktoré sa nedajú prirovnať, ale skutočne, ten projekt, kde je privilegovaných niekoľko sto osád, kde je iba desať Rómov a môžu čerpať obrovské finančné prostriedky cez ROP-ku na stavbu komunitných centier, predškolských zariadení a podobné. Je to nehoráznosť, pretože ak by ste sedeli seriózne s primátormi a starostami, ako sedím ja a kde je veľké percento Rómov, a tí sa nemôžu zúčastniť kvôli tomu, že nemali vypracovaný komunitný plán a že si ich nikto z vlády nevybral, tak je to zarážajúce, pretože potom skutočne neodstraňujeme ani rozdiely, pretože skutočne tie osady by sa mali nejakým spôsobom rovnako začať uberať, rovnakou cestou.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, ja som nehovoril o Divých makoch, priznám sa, to, naozaj som na to nemyslel. Ja som myslel len tú poznámku, že či si adoptovala dieťa, lebo to mi prišlo trošku nekorektné, lebo to je. Ale bolo to, či si adoptovala, lebo to je. Aha, no dobre, tak, lebo to je také dosť osobné, mne to príde hrozne osobné, tak ak som to zle. Aha, tak potom sa ospravedlňujem, tak potom som to ja nepochopil. Tak už teraz tomu chápem. Ja som myslel, že si myslel priamo adopciu, a to mi príde veľmi osobné, ale ešte k tomu môjmu kontaktu, či je s rómskou problematikou dostatočná, je dostatočná. Však ja som jedol guláš u nich, ale (smiech), ale chcem len povedať jednu vec, takú ilustračnú. Ja som bol aj v Stráňach pod Tatrami a tam, pán podpredseda, je viacej detí, ako keď je deň otvorených dverí v Zoologickej záhrade v Bratislave. A znova opakujem to, čo som povedal na začiatku, za rómsky problém je zodpovedný triumvirát troch predsedov vlády - Mečiar, Dzurinda, Fico. A bude to aj ich nočnou morou, pokiaľ to nebudú riešiť.

    Ďakujem.

  • Áno, no, ďakujem pekne. Pán minister, ja by som naozaj vám chcel odporučiť, aby vám vaši marketéri už napísali niečo iné, lebo vy v postate už dva mesiace rozprávate o tom, že ste dostali dôveru, akú veľkú dôveru ste dostali, že my sme ju nedostali a my sme zabezpečili to, že vy ste takú veľkú dôveru dostali. To všetko už vieme, pán minister. Ja by som podčiarkol to, čo povedala Lucia Nicholsonová, za dva mesiace ste v podstate neurobili nič, len ste hádzali rôzne udičky. Jeden deň ste spájali rezorty, druhý deň ste ich rozpájali. Jeden deň ste tri tajné služby spájali do jednej, potom ste na druhý deň stavali nové na nejakej zelenej lúke. Na ďalší deň zasa ste z toho robili dve. Jeden deň rušíte tanky, druhý deň ich chcete zachovať. Za dva mesiace ste nepredviedli absolútne nič a jednoducho, my vám to budeme stále opakovať, že ten famózny výsledok, ktorý ste dosiahli, ste dosiahli preto, lebo ste podviedli vašich voličov.

    Podviedli ste vašich voličov, ktorým ste nasľubovali istoty, a podviedli ste, a to je mne veľmi ľúto, hlavne dôchodcov, ktorých tieto vaše rany istoty, ako my ich nazývame, zasiahnu najviacej. Ja by som vám chcel odporučiť, aby ste sa prestali opájať tým vaším volebným výsledkom, aby ste začali konečne pracovať. V prípade, že nejaké riešenia vám chýbajú, my vám ich ponúkame. Máme najlepší program, stačí prísť, stačí sa poradiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja, ak dovolíte, pán minister, dovolím si nadviazať na vás a doplniť ešte vašu informáciu v tom, že pokiaľ ide o nejakú skutočnú pomoc, ktorá by pomohla Rómom, a dali by sme im pracovné príležitosti, neboli ste to schopní urobiť, vážení kolegovia v opozícii, pretože kým v roku 2010 sme vám vyčlenili na aktívnu politiku práce 91 mil., v roku 2011 ste vy vyčlenili 21 mil. a pre tento rok iba 5,9 mil.. Ako ich chcete, prosím, zamestnať? A to nehovorím o tom, že v rámci zisťovania EU SILC najviac ohrozenými skupinami sú starší ľudia a deti od nula do sedemnásť rokov veku. Takže prosím, aby ste sa zamysleli, kolegovia zo SaS, tí, ktorí ste viedli rezort, čo ste robili a že ste vlastne neurobili nič, a zničili ste aj to, čo bolo rozrobené, pretože veľmi vám narástla, a to viac, skoro takmer o 50 tisíc, dlhodobá nezamestnanosť ľudí.

  • Pán poslanec Mihál, ja som vás vtedy nevidela na tabuli, keď som uzatvorila možnosť. Boli, bol? Nie, budem korektná.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja naozaj neviem ovplyvniť technické možnosti tohto zariadenia, keď sa prihlasujem tou trojkou. Pán minister, skúste si skutočne úprimne zrekapitulovať, spomenúť si, čo ste vy urobili za vašej prvej vlády, pokiaľ ide o tému sociálne vylúčených spoločenstiev, pokiaľ ide o tému rómskych komunít.

    No, ja neviem, ja si nespomínam na nič, len na to, že sme našli spústu podivuhodných projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu. Poviem jeden príklad. Rómske futbalové kluby, ktoré dostali rádovo stovky tisíc eur na rôzne podivuhodné školenia. Spomeniem si, samozrejme, na sociálne podniky, ktoré boli, ktoré stáli 11 mil. eur a ktoré sme v konečnom dôsledku museli zaplatiť nie z európskeho sociálneho fondu, ale z peňazí slovenských daňových poplatníkov, a kedykoľvek sme išli do Bruselu na nejaké rokovanie, tak sme za to utŕžili obrovskú hanbu, za vašu vládu. A doteraz takzvané Tomanovej sociálne podniky sú tam prezentované ako výstraha, ako negatívny príklad ako sa to nemá robiť. Obrovská hanba pre Slovensko a obrovská finančná strata. To je výsledok vašej prvej vlády. Tak som zvedavý, ako to bude počas vašej druhej, pretože v programovom vyhlásení vlády nemáte v podstate absolútne nič, pokiaľ ide o riešenie sociálne vylúčených spoločenstiev.

    Pokiaľ ide o riešenie problému dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí žijú v týchto osadách. Len prázdne frázy a odvolávky na stratégiu Európa 2020, ktorá zrejme vyrieši zázračným spôsobom všetky problémy, ktoré máme na Slovensku. Čiže ja som veľmi zvedavý, aké vy prijmete, pripravíte zákony, ktoré jednak pomôžu týmto ľuďom, a jednak tak, aby s tým boli spokojní tí, ktorí tvrdo platia dane.

  • Pán podpredseda vlády, minister vnútra, požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že sme si to vysvetlili, pán poslanec Hlina. Čiže ja som presne to povedal, že to sú príklady osobného nasadenia, tak ako z vlastných peňazí zrejme si financoval tú búdku či kontajner s tými sociálnymi zariadeniami, takú istú príležitosť mal pán minister aj pani štátna tajomníčka, niečo osobne urobiť, aby presvedčili ľudí, že to myslia úprimne, a to neurobili, to aj teraz povedali. Jediné, na čo sa, samozrejme, v tejto chvíli zmohol, je kritika vlády, ktorá tu bola pred šiestimi rokmi, a mal dva roky šancu dokázať, že to vie robiť lepšie, a nedokázal. Čiže to je proste celý ten problém. A rovnako tak z toho proste netreba mať strach, pán poslanec Galko. Treba najprv počítať, lebo je mesiac, čo sme vo vláde, jeden mesiac, po mesiaci sa predkladá programové vyhlásenie vlády a práca začína potom, keď dostanete dôveru, ale veď hovorím, ja, my sme boli vo vláde, boli sme v opozícii, presne rešpektujeme všetky pravidlá, vždy sme ich rešpektovali. My sme boli vždy za veľmi vysokú kontrolu, aj ju zvyšujeme vo všetkých oblastiach, najmä v tých, za ktoré si dovolím zodpovedať ja, to znamená bezpečnostné. Aj tam bude vyššia kontrola, čiže budete mať možnosť podrobne kontrolovať všetky kroky štátu a vlády, a v zásade tu chcem povedať, že diskutujeme už druhý alebo tretí deň a keby v tom programovom vyhlásení vlády nič nebolo, tak by nebolo o čom diskutovať, ale keďže už druhý-tretí deň diskutujete, tak zjavne tam niečo je, o čom diskutovať chcete. Čiže si v tom smere teda protirečí a určite by ste tam našli aj mnohé opatrenia, ktoré chceme robiť aj v tom, na čo ste sa pýtali, pán poslanec. A treba si to podrobne prečítať, nielen proste ísť po tom, čo píšu v médiách, ale naozaj si tie strany prečítať a kľudne si tam zakrúžkujete jednotlivé opatrenia mnohých mimovládnych organizácií a tak ďalej. Určite ich tam nájdete. Len to treba prečítať.

    Pán poslanec Kaník, ja si myslím, že to je cesta. Áno, to musím povedať, že to je, vám dať za pravdu, že áno, to je názor, kde by som nevyškrtol vlastne ani čiarku.

    Takže tak, ďakujem pekne.

  • S reakciou šesť poslancov, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády, aj keď riskujem štvrté kolo odpovedí, a tým, že teda na vás budú môcť reagovať aj potom faktickými, tak možno, že to pôjde donekonečna.

    Mňa ale, nedá mi povedať alebo spýtať sa jednu vec. Pripadá mi to trošička také, až mentorské z vášho alebo z tvojho, pardon, vystúpenia, a to hlavne v tom bode, že na základe akého osobného príkladu tu hovoríš ty. Už sme sa tu pýtali Alojza Hlinu, takisto pani Nicholsonovej. Ak má, ak máš nejaký taký príklad, ja by som ho veľmi rád vedel, lebo si to už trikrát spomínal. Čiže tá tvoja osobná rovina v tomto probléme by možno už teraz, po treťom prihlásení, mohla dostať priestor a ja na záver chcem povedať to, že sa skutočne teším záujmu o tento problém, ktorý v osobe podpredsedu vlády je a zároveň aj v osobe ministra vnútra. Takže dúfam, že tento záujem aj pretrvá, nielen preto, že práve teraz si prítomný v sále, ale že tá kontinuita bude trvať aj počas celej vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja vidím, že tá moja osobná angažovať vám nedá spávať, tak ja niekoľko tých vecí vymenujem. Ja si asi nespomeniem na všetky, ale niekoľko vymenujem. Ja som zohnala najlepšieho očného chirurga pre slepého rómskeho chlapca, ktorý žil v obci Sása-Lomno v zemľanke, a kvôli tomu, aký bol hrozne zanedbaný jeho zdravotný stav, pretože matka nedokázala dochádzať desať kilometrov a viac do Zvolena k očnému lekárovi, ten chlapec oslepol. Rezervovala som hotel, zaplatila som hotel, zohnala som očného chirurga.

    Druhá vec, zamestnala som jednu z rómskych sestier Samkových ako svoju poradkyňu. Musím povedať, že bola obrovským prínosom, ak si spomínate, to bol medializovaný prípad dvoch rómskych sestier, ktoré mali dve vysoké školy, a nedokázali sa zamestnať.

    Takže ja som túto možnosť využila, musím povedať, že to boli veľmi dobre investované peniaze.

    Ďalšia vec, za môjho pôsobenia na ministerstve som zorganizovala dve alebo tri veľké zbierky šatstva, školských potrieb a hračiek pre deti zo sociálne vylúčených spoločností, ktoré sme potom nosili do osád. A ja mám skutočne prejdených väčšinu zo sedemsto rómskych separovaných, segregovaných osídlení. A keď tam idem, tak komunikujem predovšetkým s ľuďmi zo sociálne vylúčených spoločenstiev, mám medzi nimi niekoľko, nenazvala by som to priateľov, ale veľmi spriaznených duší.

  • Ďakujem za slovo. By som aj, ak dovolíte, aj navrhol pomaly aj tuto cez tie faktické poznámky ukončiť tú rómsku problematiku, lebo tá je tak rozsiahla a tak závažná, že myslím si, že nejak sa nedopracujeme tu ku konkrétnym výsledkom. Ak hociktorá vláda alebo ktokoľvek podá návrh na riešenie rómskej problematiky a ja budem ten, ktorý bude iniciovať udelenie Nobelovej ceny za vyriešenie tohto problému.

    Skúsenosť s rómskou problematikou, takú osobnú by som aj ja ako tak spomenul, ako pán minister tu možno takto priamo na, nejak oslovil ako tých ľudí, že ako konkrétne pomohli. Rómom alebo vo všeobecnosti ľuďom veľmi ťažko a veľmi náročne sa ako pomáha a kto si očakáva nejakú odmenu alebo vďaku za to, že ako pomáha týmto ľuďom, nedočká sa jej, určite nie. Naopak, nejakého výsmechu alebo dehonestácie.

    Konkrétne pri povodniach. Veľmi aktívne sme pomáhali ľuďom postihnutých po povodniach, je to záležitosť ako dvoch rokov. Keď sme chodili aj pomedzi rómskych, rómske rodiny a pomáhali sme im, tak Nerómovia nás napádali: A to len pomáhate len Cigánom? Nie, my pomáhame ľuďom postihnutých ako povodňami. Rovnako aj teraz nedávno, keď vyhoreli konkrétne obce alebo osady, tu boli spomenuté Stráne pod Tatrami, ale okrem iného aj pri Huncovciach vyhoreli naraz šesť alebo sedem rómskych ako rodín.

    Choďte sa pozrieť do, do bývania, ako bývajú ako títo ľudia. Boli sme v jednej ich chalupe, kde sme stáli na dvakrát šesť, dvakrát štyri metre. Končím, je to veľmi rýchle.

    Ďakujem.

  • Pán minister, neviem načo je dobré takéto to vzájomné sa prekáranie, že kto čo viac urobil. Ale dobre, tak pani ex-štátna tajomníčka už povedala pár takých konkrétnych poznámok, tak ja poviem tiež teda, keď veľmi chcete počuť, čo som teda ja urobil. Dva týždne potom, ako som sa stal ministrom v lete 2010, bol som na východe, bolo to po tých ničivých záplavách. Bol som na Zemplíne, medzi Trebišovom, Michalovcami. Bol som v rómskych osadách, ľudia, ktorí tam ako dostali naozaj dobre zabrať od toho, tých rozvodnených riek, pretože si postavili svoje obydlia, tú svoju osadu veľmi blízko toho koryta.

    Takže jedna, jedna z tých konkrétnych aktivít bolo prijatie protipovodňového príspevku, čím sa po prvé, za prvé, pomohlo obciam dať do poriadku ten zúfalý katastrofický stav, ktorý tam nastal, a po druhé, títo ľudia, ktorí si veľmi ťažko zháňajú prácu, nebudem rozvádzať prečo, tak túto prácu cez tie protipovodňové opatrenia získali. Čiže vyriešili sme dva problémy jednou ranou.

    Ja teda sa pokúšam hľadať ešte teraz, keď ste teda vyzvali, tak dobre, tak hľadám, čo ste napísali do programového vyhlásenia vlády. Napísali ste napríklad takúto úžasnú vec: "Stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie."

    Tomu, samozrejme, rozumie každý človek na Slovensku, každý človek by si možno rád, tí ľudia by si radi možno prečítali, akým spôsobom chcete dať Rómom prácu. Akým spôsobom ich chcete zaangažovať do toho, aby namiesto dávok urobili niečo užitočné pre ten svoj región, pre tú svoju obec alebo aspoň pre tú svoju osadu.

    Nič také konkrétne, nič také sa vo vašom programovom vyhlásení jednoducho nenachádza, uvidíme, čo konkrétne vymyslíte.

    Ďakujem.

  • Síce mi to pripadá také trochu detinské, že ak jedna aj druhá strana si tu teraz navzájom vykrikujete, vykrikujeme, kto čo pre Rómov urobil. Ale už to tu zaznelo, neviem presne, kto to povedal. Zodpovední za súčasný stav sú v prvom rade všetci predošlí premiéri, ktorí nikdy v skutočnosti tento obrovský problém, ktorý Slovensko má, neriešili. Hoci teda prejavili ochotu, že napísali si pekné písmenká do programového vyhlásenia vlády a to boli všetci, aj Mečiar, aj Fico, aj Dzurinda, aj Radičová, ale v skutočnosti ten problém nikto z nich neriešil.

    Na druhej strane som veľmi rád a myslím si, že ak pozerám na Petra Polláka, tak, tak aj on je veľmi rád, že parlament po dlhej dobe zažíva už asi skoro hodinu a pol debatu o skutočne veľkom probléme, o rómskom probléme. A ja na rozdiel od Štefana Kuffu by som bol celom rád, aby sme sa na túto tému bavili možno aj tri dni, možno išiel by som ešte ďalej a vzhľadom na to, že ten problém nie je 22 rokov riešený, by sme mohli si odhlasovať povinnú týždňovú dovolenku pre každého poslanca parlamentu v rómskej osade. A to robiť dovtedy, dokedy ten problém naozaj nevyriešime a dokedy nezačneme hľadať spoločné riešenia.

    Lebo jedna vec je sa tu teraz naťahovať a predháňať sa, kto ako dobre urobil, ale druhá vec je naozaj sadnúť si s úmyslom problém riešiť za spoločný stôl a hľadať spoločné riešenie, aby sme ten problém vyriešili.

    Čiže ešte raz navrhujem, aby sme si zaviedli týždňovú dovolenku povinnú v rómskych osadách. Všetci stopäťdesiati keď sa tam zídeme, pevne verím, že veľmi rýchlo vymyslíme riešenie, aby sme tam nabudúce už nemuseli byť.

  • No, určite to, alebo určite by bolo chybou teraz sa na to pozerať, že všetci zle a všetci doteraz to robili rovnako. Určite to nie je pravda a sú tam veľké rozdiely. Ale teraz sa chcem obmedziť len na jedno, že čo sa týka pána ministra Kaliňáka, chcem upútať jeho pozornosť, veľmi sa teším na spoluprácu, pretože naozaj ten problém tu je a treba ho riešiť, toto by naozaj malo preklenúť rôzne politické opozično-koaličné rozdiely a prestať sa hrať na také, že budeme teraz niekoho hladkať a tým to vyriešime. Takže naozaj, teším sa na spoluprácu, ja tie zákony mám pripravené, predložím ich a som rád, že zazneli tie slová, ktoré som z vašich úst počul.

  • Pani poslankyňa Tomanová, ja som si vás nevšimla na tabuli, ale dávam možnosť, tak ako u pána poslanca Mihála.

    Takže dávam slovo, nech sa páči.

  • Bola som včas prihlásená, pani predsedajúca. Ďakujem pekne. Ja by som chcela nadviazať opäť na pána Kaliňáka, ktorý hovorí absolútne správne, a treba si uvedomiť, že ak niekto neverí pojmu a dehonestuje pojem Európa 2020, jej kompletne rozpracované sú otázky nezamestnanosti, ktoré sa dotýkajú aj rómskych spoluobčanov, a hovoriť tu o spoločensky vylúčených spoločenstvách, ktoré nemáme zakotvené ani v legislatíve, je totálna neznalosť problematiky. Takže bola by som veľmi rada, keby si ľudia na toto spomenuli. Totálne, absolútne si vyprosím, aby ktokoľvek spájal a donekonečna hovoril o Tomanovej sociálnych podnikoch.

    Najskôr by ste museli dokázať, že čo len nitka zo sociálnych podnikov patrí Tomanovej, to je jedna vec a druhá vec, so sociálnymi podnikmi prešla predchádzajúca vláda, Dzurindova vláda, ktorá ho zakotvila do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Čiže mohli by ste hovoriť o Radičovej sociálnych podnikoch a podobne, ale znovu pripomínam, Európska komisia podporuje sociálne podniky, vyčlenila na nich 90 mil. eur.

    Ja v tejto súvislosti len pripomeniem, načo ste pán Mihál s pani Nicholsonovou vyčlenili v rámci iného názvu Sociálna ekonomika len čiste na analýzy viac ako 600 tisíc eur a druhý balík viac ako 300 tisíc eur?

    Čiže spolu viac ako jeden milión eur len na analýzy, pritom tieto analýzy sú hotové, takže prosím, skúste sa zamyslieť na tom, že čo vy napádate a čo vy rozprávate. Nehanbíte sa klamať?

  • Pán minister, máte možnosť reagovať z miesta.

    Pán minister, nech sa páči, reagujte. Zapnite mikrofón pánovi ministrovi.

  • Poslúchnem. Skúsim iba povedať, aby to nevyvolalo žiadnu ďalšiu reakciu. Rád by som povedal, že nie je podstatné, ja som len hovoril o tom, že či je tam nejaká osobná angažovanosť, lebo môžme si vymenovať opatrenia, ktoré sme robili zo svojich funkcií. Áno, iste, keď som prišiel, bolo devätnásť rómskych špecialistov, keď som odchádzal, ich bolo dvestopäťdesiat v rámci policajného zboru a boli natoľko dobrí, že museli ísť do Londýna riešiť tiež tieto otázky, pretože boli presvedčení v Londýne, že naši policajti tú otázku vedia riešiť najlepšie.

    Preto nie vždy sa dá povedať, že niektoré zahraničné skúsenosti sú lepšie. Niekedy nám vadí zahraničný nápad, keď sa nám to hodí do argumentu, tak hovoríme, že na západe sa to neosvedčilo, prečo to chceme robiť u nás.

    Čiže ja si skôr myslím, aby sme to neriešili, kto je lepší, kto je horší, kto je kde. Skrátka, príde niekoľko návrhov, ktoré budeme tieto štyri roky riešiť. Po štyroch rokoch budeme odpočítavať, čo sme všetci, nielen vláda, ale vôbec všetci, ktorí sme, tento problém chceme riešiť, lebo je naozaj vážny, čo sme pre to urobili.

    Môžme začať tým, že je minimálna autorita smerom k veciam, ktoré sa volajú priestupky, minimálna autorita k niečomu, čo má byť hodnotné, ako občianske spolunažívanie, slušné správanie, a nielen hneď otázka trestných činov a podobných vecí. Jednoducho chýbajú základné veci v rámci mnohých vzťahov medzi tými osobami, ktoré spolunažívajú v jednotlivých obciach a častiach Slovenska. Toto je predovšetkým podstatné a dôležité napraviť. A bude jedno, v týchto prípadoch podľa mňa neexistujú ani ľavicové, ani pravicové nápady, len tie, ktoré pomôžu, alebo tie, ktoré neurobia vôbec nič.

    Ďakujem.

  • Ďalšou prihlásenou písomne do rozpravy je podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová.

    Nech sa páči, máte, pani podpredsedníčka, slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi na úvod spomenúť možno tú prekáračku, ako ste to nazvali, ktorá sa tu udiala, a chcela by som možno povzbudiť aj pani odchádzajúcu štátnu tajomníčku aj bývalého ministra, že naozaj zámery, ktoré mali, boli veľmi dobré, a je veľká škoda, že sa im časť tých zámerov nepodarilo aj uskutočniť.

    Budeme len dúfať, že táto vláda, ktorá vyzerá, že je naozaj istá na celé štyri roky, okrem toho, že ako hovorí, že má prázdnu špajzu, uvedomí si, že sociálny systém, tak ako je nastavený teraz, nebude možné v plnej miere financovať.

    Takže verím, že naozaj z tej prázdnej alebo z toho prázdneho stola bude musieť dôjsť aj k nejakým systémovým opatreniam tak, aby naozaj boli občania zabezpečení, sociálny systém zabezpečený a štát fungoval tak, ako to deklarujú, to znamená, že nebudú zvyšovať aj zadlženie našej krajiny.

    Strana SMER vyhrala voľby a má osemdesiattri poslancov zo stopäťdesiatich, to znamená, má nadpolovičnú väčšinu a vlastnú jednostrannú vládu. Niekoľkokrát bolo počuť, že je to nová situácia, a chcem veriť, že ju budete riešiť hlavne ku prospechu občanov, tak ako sa teraz dušujete. Predložili ste nám programové vyhlásenie vlády a pán premiér hovorí, že ide o ucelený politický dokument. Nie je ucelený, ale určite je politický. Nie je pravda, že nie je skladaný sektorovo, pretože sa evidentne prejavil vplyv niektorých ministrov alebo skôr pracovníkov ich ministerstiev, a vidno to na rozsahu i obsahu, ktorý sa do konečnej verzie dostal.

    Na prvý pohľad je to celkom ľúbivé čítanie, v ktorom sú dlhé vety, odseky plné odborne znejúcich slov. Na konci máme síce príjemný pocit, no z obsahu si pamätáme len určité slovné spojenia ako hospodársky rast, vláda istôt vychádza z presvedčenia a tak ďalej. V texte často nachádzame: vláda prijíma koncepcie, prehodnocuje predpisy, vyvíja úsilie, aby mala podporu u väčšiny obyvateľstva. Avšak na konkrétnejšie opatrenia, tak ako to už mnohí spomenuli, je dokument skutočne skúpy a dajú sa čítať len medzi riadkami. Vidíme, čo by chceli alebo čo by ste chceli, ale cesty a spôsoby k tomu chýbajú.

    Na výbore nám však kolegovia z vašej strany dávali jasne najavo, že tu nejde o konkrétne zákony, to berieme, že tu ide len o idey. Bohužiaľ, ale z čoho potom usúdime, či idey sú správne, ak nie je ani náznak toho, ako sa k nim prepracovať. SMER - sociálna demokracia od svojho vzniku bol väčšinou, bola väčšinou v opozícii. Z toho vyplýva, že kritizoval, kritizovali stav vecí a hovorili, ako dobre by to robili oni. V rokoch 2006 až 2010 sa však situácia zmenila. SMER bol najsilnejšou časťou vlády a máme na pamäti, ako to fungovalo. Môže sa síce vyhovárať, že za všetko zlé mohli Mečiar a Slota, ale oni sami si ich dobrovoľne predsa vybrali za koaličných partnerov. Môžu sa aj vyhovárať na prechádzajúce Dzurindove vlády. Faktom však je, že prebrali štát v dobrej kondícií a ekonomika bola prvé dva roky na vzostupe.

    Po roku 2008 prišla aj na Slovensko finančná aj hospodárska kríza, aj keď teda pán premiér vtedy hovoril, že tá sa Slovenska nedotkne. Určite si to všetci veľmi dobre pamätáte. Vláda to pocítila svojou nepripravenosťou na takýto stav. Ale či vláda SMER, SNS a HZDS bola prínosom pre ľudí, to si musí každý už zodpovedať sám.

    Je zarážajúce, že jednostranná vláda alebo koalícia potrebovala takmer plnú zákonnú lehotu na zvolanie schôdzí a zostavenie vlády. Už to svedčí o niečom, čo nám síce na začiatku proklamovali, teda buď, že majú stranu plnú odborníkov, alebo sú na všetko pripravení, a to teda znamenalo, že buď tých odborníkov naozaj nemali, alebo to už svedčí o nejakom vnútornom naťahovaní sa o posty? Ťažko povedať.

    Samotné programové vyhlásenie vlády je všeobecný materiál. Je tam minimum konkrétnych údajov, termínov. Možnože preto, lebo vieme, že niektorí ministri majú problémy s grafmi. Ale preto na prvý pohľad zarazí v časti súdnictvo jednoznačná a rozhodná veta: "Vláda stabilizuje činnosť centra právnej pomoci." Zároveň je to v celom dokumente jediná zmienka o inštitucionalizovanej pomoci občanom pri realizácii ich práv. Čo ale ostatné subjekty podieľajúce sa na ochrane ľudských práv? Verejný ochranca práv sa borí s materiálnymi a materiálovými ťažkosťami, ktoré ochromujú činnosť tejto inštitúcie, neisté je smerovanie a poslanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva a o prežitie bojujú aj mimovládne organizácie, s ktorých pomocou štát akosi samozrejme počíta, ale aj v rozpore s medzinárodnými dohovormi a dokumentmi Európskej únie chronicky sa nestará, ako budú zabezpečené služby, ktoré sám neposkytuje.

    Nenápadný odsek v kapitole o postavení menšín na strane 51 avizuje zriadenie Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť. Čo je však za tým? Zrušenie postu predsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rovnosť príležitostí, čo okrem zníženia významu daného postu znamená aj zúženie jeho zamerania, takmer likvidáciu ľudsko-právnej tematiky, pokiaľ si nenahovárame, že nám má ísť výlučne o ľudské práva národnostných menšín, pretože v žiadnej inej oblasti problémy s dodržiavaním ľudských práv u nás nie sú.

    Chcem sa spýtať, ako a kto z členov vlády bude garantovať túto oblasť? Aký zámer má vláda s Radou vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť? Aký bude osud grantovej vízie na predkladanie žiadostí o dotácie na rok 2012, podpora a ochrana ľudských práv a slobôd? A aký bude osud projektov, ich realizátorov a predovšetkým príslušníkov cieľových skupín, ktorí čakajú na pomoc a podporu od štátu, ktorého sú občanmi? Verím, že nám to čoskoro dáte vedieť.

    Trochu sa posuňme v problematike obetí trestných činov. Pán premiér Fico sa v tejto problematike sám pred viac ako desiatimi rokmi, v čase, keď Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie, výrazne venoval. Založil pri Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva Stredisko pre obete trestných činov. Túto tému propagoval a venoval sa aj konkrétnym prípadom, a preto je zarážajúce, že na rozdiel od programového vyhlásenia jeho prvej vlády, vtedy bol proklamovaný názor, že obete trestných činov budú centrom justičného systému, sa v aktuálnom programovom vyhlásení ani termín obeť nespomína, a to v čase, keď aj pre Slovenskú republiku platia medzinárodné dohovory a normy Európskej únie, ktoré k dodržiavaniu minimálnych štandardov členské štáty priamo zaväzujú. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí iba o tom, že sa posilní postavenie poškodeného v trestnom konaní. Rozdiel je iba v tom, že "obeť", v úvodzovkách, je fyzická osoba, to znamená ľudská bytosť, ktorá utrpela ujmu, zatiaľ čo termín poškodený označuje aj fyzické i právnické osoby, pre ktoré obhajoba ich práv nie je v praxi taká naliehavá ako práve u obetí. Zároveň treba dodať, že posilniť postavenie v trestnom konaní je určite veľmi dôležité. Nemenej naliehavá je však aj povinnosť štátu zabezpečiť fungovanie bezplatných odborných služieb a pomoci obetiam.

    Opomenutie obetí je citeľné aj z posledného odseku na strane 37, kde je formulovaný zámer sústrediť väčšiu pozornosť na otázky kriminológie, čo svedčí pre zotrvávanie pohľadu na trestnú činnosť takmer výlučne s dôrazom na páchateľov trestných činov. Posunom by však bolo zdôrazniť aj otázky viktimológie. Otázkou je, ako súdnictvo sústredí väčšiu pozornosť na otázky prevencie páchania trestnej činnosti. Prevencia kriminality sa spomína aj v časti Vnútorný poriadok a bezpečnosť. V tejto oblasti chce vláda nadviazať na pozitívne výsledky z rokov 2006 až 2010 a podporiť prevenciu kriminality najmä prostredníctvom financovania účinných projektov ako súčasť dotačnej politiky.

    V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že prvá vláda Roberta Fica schválila Stratégiu prevencie kriminality na roky 2007 až 2010, ktorá okrem iného definovala aj hlavné úlohy v kapitole Prevencia viktimizácie a pomoc obetiam zločinu. V praxi sa však nezmenilo nič. Pozitívne výsledky z rokov 2006 až '10 sa zjavne nedotkli tejto oblasti. Aj v predloženom programovom vyhlásení sa počíta len so stereotypným chápaním prevencie a izolovanými cieľmi v čiastkových oblastiach. Chýba prepojenie strategických cieľov a prekročenie hraníc rezortizmu. Príkladom môže byť integrovaný záchranný systém, jeho jednotlivé zložky a garantovanie ich súčinnosti.

    Rada by som podčiarkla možnosť pri aktivizácii záchranárskych prác, že máme k dispozícii ešte jednu zložku, a to dobrovoľnícku, v ktorej máme silný a vyškolený potenciál dobrovoľníkov, ktorí sú pripravení pomôcť, ale, bohužiaľ, z celého dokumentu nevidno snahu o prepájanie profesionálnych záchranárov s dobrovoľníckou aktivitou občanov, ba z osobnej skúsenosti som nadobudla dojem, že dobrovoľníkov často berú ako konkurentov a v strachu, že by im azda odhryzli z ich koláča, ich vylučujú zo spolupráce. Nehovorím teraz o dobrovoľných hasičoch. Týmto dávam na zváženie, či aj toto nemôže byť spôsobom šetrenia verejných financií, keďže dobrovoľní horskí záchranári alebo Horská služba Slovensko u nás majú dlhoročnú tradíciu a dobré meno, širokú členskú základňu a hlavne nadšenie pre svoju prácu.

    Teraz by som sa obrátila trochu k sociálnej problematike alebo k sociálnej politike. Je potešujúce, že pán premiér Fico chce viesť dialóg a hľadá podporu u sociálnych partnerov, ako nám to bolo až priveľmi zdôrazňované i na výbore, a to i napriek tomu, že má pohodlnú väčšinu. To je vskutku chvályhodné. Otázne však je, či bude i ochota k zapracovaniu záverov od všetkých sociálnych partnerov alebo len od vyvolených. A či vôbec. To na zváženie.

    Čakajú nás neľahké časy a určite si uvedomujete, že iné je sľubovať istoty a iné je ich plniť. Opäť sa dozvedáme veľa príjemných téz, ktoré veľmi dobre znejú, ale po rozmenení na drobné zistíme pár prekvapivých vecí a faktov. Je výborne definované množstvo najväčších problémov, ale spôsoby naloženia s nimi často chýbajú. Vieme, že sa bude meniť Zákonník práce. Viacerí vítame, že sa nielen posledná zmena, ale komplet norma prehodnotí a pravdepodobne, všetci v to budeme dúfať, podľa slov pána ministra aspoň, sa nevráti do pôvodného stavu spred roku 2011. Súhlasím, že z hľadiska sociálneho zabezpečenia je veľmi dobré, ak štát preferuje kvalitné zamestnanecké vzťahy, avšak spoločnosť sa vyvíja, vyvíjajú sa vzťahy v spoločnosti, hýbe sa ekonomika a je dôležité, keďže sme stále v turbulentnej dobe, aby Zákonník práce nestratil až príliš na svojej flexibilite a aby sme mali stále na zreteli, že presadzovanie práv jednej skupiny spôsobí zabrzdenie, niekedy až znehybnenie druhej skupiny. Zamestnanci nebudú existovať, ak nebudeme mať dostatočne silných zamestnávateľov.

    Zaujímalo by ma, čo konkrétne bude znamenať pokračovanie realizácie Európskej stratégie zamestnanosti, kam sa v rámci tohoto dokumentu chceme až dostať. Určite to súvisí s vaším smerovaním Zákonníka práce, ktoré však len matne hádame. Pôjde teda len o formálne gesto alebo máme na to pripravené aj zdroje? Neviem, aký skutočný význam bude mať ako povinnosť znejúca veta, ten, teda mysliac sociálny dialóg, musí vyústiť aj do zvýšenia pokrytia kolektívnymi zmluvami. Ak prišla doba takéhoto úkolovania zamestnávateľov, ľahko sa môže stať, že o nich prídeme. Či má vláda úmysel meniť inštitút minimálnej mzdy, jej naviazanosť alebo len zváži jej úpravu, valorizáciu? Ako to bude súvisieť so zvýšením zamestnanosti a tvorby pracovných miest?

    Jedna časť v programovom vyhlásení vlády, obšírna, pojednáva o rodine a tá ma naozaj veľmi príjemne zaskočila, lebo mám pocit, že vychádza alebo blízko kopíruje kresťanské tradície. Chválim, že rodinu považuje tento dokument za základ určujúci kvalitu života a istôt. Lebo stále počúvame, že dnes nejde len o krízu materiálnu, ale hlavne o krízu hodnotovú. Takže naozaj som bola veľmi milo prekvapená a opäť sa k tomu vrátim, že stať o rodine naozaj kladie dôraz na celistvú a dobrú rodinu, kde naozaj vieme vychovať ľudí, ktorí majú svoj potenciál vložiť do spoločnosti niečo viac.

    Ale čo sa týka rodiny, chýbajú mi konkrétnejšie zámery v oblasti podpory rodiny, mladých rodín, či uvažujete o zmene daňových zvýhodnení pre pracujúcich rodičov, či len siahnete po úprave štátnej dávky pre lepšie zarábajúce rodiny, budete hľadať rezervy pre postupné naplnenie cieľov, i keď bývalej vlády, zvýšiť materské až do výšky 75 percent hrubej mzdy, predĺženie materského. Čakám, že sa odpovede dozvieme už čoskoro z úst pána ministra, ale zatiaľ môžeme len tápať.

    Naopak, veľmi malá časť bola venovaná veľkej a ťažkej problematike poskytovania sociálnych služieb a ich riešeniu. Ako vieme, s problémom financovania a zlého nastavenia sa boria vlády už dvadsať rokov. A som rada, že som si na výbore vypočula priamo z úst ministra, že pravdepodobne bude prijatý model financovania, ktorý pripravovala predchádzajúca vláda.

    Chcem veriť, že sa vláda nezameria na postupné odstrihávanie alebo ignorovanie neverejných poskytovateľov, tak ako sa to deje už dlhší čas. Aj keď protiústavnosť zo zákona 448 bola odstránená, diskrimináciu pociťujú niektorí neverejní poskytovatelia stále, čo však do istej miery súvisí i s problematikou financovania sociálnych služieb.

    Parádny, ale veľmi všeobecný zámer podporiť terénne opatrenia smerujúce k stabilizovaniu terénnej sociálnej práce síce veľmi dobre znie, ale opäť nenaznačuje, akým smerom sa bude uberať objem poskytovaných služieb, respektíve akým spôsobom majú na tom participovať obce, regióny, občiansky sektor, vlastne, ako bude možné financovať dôchodkový systém.

    Vláda sa netají tým, že má ambíciu zasiahnuť do dôchodkového systému. Som veľmi milo prekvapená, opäť, snahou o valorizáciu dôchodkov o pevnú čiastku, aj keď už bolo vyslovené, že len dočasne. Je to jedno veľké pozitívum, že aspoň dočasne, pretože som si vypočula, aký postoj mala k tejto téme ešte v minulom období bývalá pani ministerka za stranu SMER, ktorá to považovala za veľmi neetické, nespravodlivé pre skupiny dôchodcov s vyššími dôchodkami s odôvodnením, že by išlo o znižovanie ich životnej úrovne. Vtedy sa na životnú úroveň dôchodcov alebo starodôchodcov akosi ohľad nebral. Horšia správa je, že vláda sa chystá otvárať i druhý pilier, pričom sa obávam, že čím viac zásahov do tohto sporiaceho investičného systému, tým väčší chaos a zneistenie sporiteľov. Zmeny, ktoré prijala predchádzajúca vláda, sotva vstúpili do platnosti a vláda nechce nechať ani priestor a čas na zistenie, či a aký vplyv budú mať zaradené zmeny na účty sporiteľov. Uvidíme, budú to prehodnocovať, ako sme si prečítali.

    Ako hlavnú prioritu, čo je pochopiteľné, si vláda kladie riešenie zamestnanosti a riešenie celej kapitoly služieb zamestnanosti, z čoho vyplýva vytváranie podmienok pre zamestnávanie znevýhodnených skupín, mladých, dlhodobo nezamestnaných a iných. Tešíme sa teda i na čiastkové riešenia z vašej dielne, o ktorých som na výbore počula, keďže z dokumentu sme sa nič viac nedozvedeli. Budeme veriť, že projekty, na ktoré získate financie zo štrukturálnych fondov, budú smerovať skutočne k zvýšeniu zamestnanosti, a nie len na vzdelávanie, ktoré i tak nikoho do práce viac neposunie. Sú to a boli to peniaze a zamestnanie vo veľa prípadoch na platy lektorov a v prospech vzdelávacích agentúr. Som rada, že pán minister načrtol i systém pomoci pre zamestnávateľov, ktorý by ich motivoval zamestnať i ľudí neskúsených, absolventov, čo určite pomôže, pokiaľ sa tento problém uchopí i z druhej strany, aby kvôli absolventom neprichádzali o prácu skúsení zamestnanci, ktorí sa stanú po zavedení takýchto opatrení pridrahí pre zamestnávateľov.

    To, že vo volebnom programe SMER nemal nič o zdravotne postihnutých a marginalizovaných skupinách, ale dostalo sa to až do programového vyhlásenia vlády aj tak, vo veľmi zúženej podobe, svedčí o pravej sociálnej podobe strany SMER a ich vzťahu k týmto skupinám spoluobčanov. Ale som rada, že do programového vyhlásenia vlády sa dostala zmienka o implementácii Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihom, so zdravotným postihnutím, ale otázkou je, kedy a kde bude určený kontaktný bod, či bude jeden, či ich bude viac. S touto otázkou som sa obrátila i na pána ministra a verím, že mi v dohľadnom čase aj dá jasnú odpoveď. Kto bude zabezpečovať implementáciu? V akom stave je pripravená správa o implementácii tohto dohovoru? Má záujem vláda pokračovať v zjednocovaní posudkových konaní na účely sociálneho a zdravotného posudzovania? Pretože hlásite sa k odbyrokratizovaniu Slovenska, tak verím, že budete v tomto projekte pokračovať.

    Keďže neexistuje žiadna komplexná štatistika, pomôžeme si údajmi Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej zhruba 15 percent obyvateľov patrí do skupiny nejako zdravotne postihnutých. Keďže nežijú izolovaní a sami, ich problémy sa dotýkajú aj ich príbuzných a priateľov a z toho vyplýva, že ide o najväčšiu menšinu u nás, preto by som rada predostrela svoj osobný zámer iniciovať vytvorenie a gestorovať činnosť skupiny poslancov, ktorí prejavia snahu o pomoc pri riešení a presadzovaní požiadaviek zdravotne postihnutých osôb nad rámec svojich povinností vo výboroch. Bojím sa však túto iniciatívu nazvať komisiou. Zo začiatku schôdze mám totiž živú skúsenosť, ako dokáže parlament hrubou silou odignorovať snahu poslanca o zriadenie komisie, ktorá by v jeho prípade mohla byť súčasťou protikorupčných opatrení, ku ktorým sa i táto vláda hlási. Alebo to tak nie je? Je to len na papieri?

    Ďalej mi tu chýba vízia prehodnocovania zmien v udeľovaní a znení sociálnych dávok. Zabránenie ich zneužívaniu občanmi, ktorí na ne nie sú odkázaní. To však iste súvisí s očakávaným prehodnotením fungovania úradov práce. Tiež nevedno, čo si od toho sľubujete. Bola by som veľmi rada, ak by sa úrady práce zmenili s určitou svojou časťou aspoň na malé agentúry práce, ktoré by naozaj vedeli nájsť prácu pre ľudí.

    V otázke daní a odvodov vítam pokračovanie zjednocovania sociálnych a zdravotných odvodov a len z útržkov z výboru a tlače sa dozvedáme o zámeroch vlády zaviesť odvody pre dohodárov, ktorých na jednej strane vidíme ako samovylúčených zo sociálneho systému, na druhej strane vnímam, že je potrebné ponechať štatút brigádnických prác bez širších záväzkov, ktorý bude zastrešovať skutočne príležitostnú a brigádnickú prácu. Rovnako budeme s napätím očakávať, aké zmeny pripravujete pre živnostníkov v súvislosti s paušálnymi výdavkami a odvodmi.

    Vážené dámy a páni, vidím problém v tom, že ako mantra sa v programovom vyhlásení vlády opakujú slovné spojenia, z ktorých čím viac tento program čítam, tým viac sa mi zdá, že vám nejde o naštartovanie a udržanie hospodárskeho rastu, podnikateľského prostredia, ktoré je založené na súťaživosti, ale vašou snahou je udržať ľudí čo najviac v priemernosti, možno v nevedomosti, ktorá vám iba takto zabezpečí vaše postavenie na Slovensku. Samozrejme, pod rúškom sociálneho cítenia alebo sľubov, avšak nielen texty sú dôležité, ale aj osoby, ktoré tieto myšlienky zastávajú.

    Môžeme sa teda pýtať, pôjde o jednotu slov a činov? Pretože v tomto dokumente sa naozaj otvára veľké množstvo veľmi zaujímavých slov, ktoré ak by boli naplnené, Slovensko sa vie posunúť. Napriek tomu som presvedčená, že každý má právo na druhú šancu. Vy ju máte vďaka občanom, ktorí vám dali legitimitu. Ja síce toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale určite budem čakať na všetky materiály, všetky návrhy zákonov, ktoré prídu, ktoré predložíte do parlamentu a verím, že časť z nich bude akceptovateľná aj mnou.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky, pani poslankyňa Nicholsonová, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Mihál, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne aj za príspevok pani podpredsedníčky. Ja musím povedať, že ma prekvapilo to, čo ste hovorili, že teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny na výbore hovoril o tom, že nadviaže na ten trojzložkový model financovania sociálnych služieb. Myslím si, že to je obrovská výzva a som veľmi rada, že aj my sme k tomu teda prispeli. Jednak tým, že sme navrhli tento trojzložkový model financovania sociálnych služieb, že teda štát si bude musieť uvedomiť, že musí vstúpiť veľmi aktívnym spôsobom do financovania sociálnych služieb, ktoré kolabujú.

    Ja som rada, že sa nám podarilo presadiť takzvanú malú novelu zákona o sociálnych službách, kde sme sprísňovali podmienky pre vstup do zariadení pre ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Som veľmi rada, že sme aspoň čiastočne vyriešili problém financovania sociálnych služieb medzi vyššími územnými celkami a nižšou samosprávou, a teda vítam takúto snahu vlády, ak je to pravda, ak to nie je ďalšia mediálna udička, pretože, samozrejme, v programovom vyhlásení vlády sme sa o tom nedočítali.

    Čo sa týka služieb zamestnanosti, absolútne s vami súhlasím, štát si bude musieť priznať, že nezvláda služby v zamestnanosti, predovšetkým pre dlhodobo nezamestnaných ľudí a tento sektor by mal byť otvorený pre súkromné agentúry služieb v zamestnanosti podľa mňa, podľa, podľa modelu, ktorý veľmi dobre funguje už niekoľko rokov napríklad vo Veľkej Británii.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som povedať, že zdieľam, zdieľam rovnaké obavy o živnostníkov. Také isté, ako povedala pani podpredsedníčka, lebo je to skupina, ktorá dokáže efektívne riešiť problémy zamestnanosti a zároveň dokáže ponúknuť istú cestu a dráhu absolventom škôl, ktorých máme v katastrofálnom počte nezamestnaných a dokonca v mnohých prípadoch nezamestnateľných. Čiže zdieľam to, že podmienky pre živnostníkov budú určujúce a bude naozaj rozhodovať o tom, akým spôsobom bude sa vyvíjať táto krajina a bol by som za to, aby táto vláda urobila všetko pre to, aby sa nielen nejaký štart živnostenského podnikania, ale hlavne živnostenské podnikanie ako také, jeho daňové a právne aspekty prudko zjednodušili, aby mladí ľudia, keď majú problém sa zamestnať, tak si mohli urobiť živnosť a jednoducho na tú živnosť podnikať, aby ktokoľvek, kto sa stane nezamestnaným, alebo kto bude mať problémy so svojím, so svojou zmenou v živote a bude chcieť si, si urobiť veci po svojom, tak to mal podstatne, podstatne ľahšie.

    Ja poviem za seba, ale aj za SDKÚ-DS, vynaložíme všetko možné úsilie pre to, aby živnostníci a koniec koncov malí podnikatelia, tí ktorí dokážu ako špongia nasať tú masu nezamestnaných a vyriešiť ju, aby sme podmienky pre to urýchlili, v tomto nevidíme žiaden priestor pre stranícke tričká, naopak, vidíme šancu tejto časti strednej vrstvy sa zastať hneď, tu a teraz.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, je dojímavé sledovať vašu snahu o analýzu situácie v SMER-e, či SMER má alebo nemá dostatok odborníkov, či môže to alebo ono, o vašu analýzu programového vyhlásenia a vaše pochybnosti o tom, či toto programové vyhlásenie bude naplnené. Je dojímavé sledovať vašu ľútosť, že predchádzajúca vláda nestihla uskutočniť svoje zámery a predsavzatia. Nechcete sa zamyslieť nad tým, prečo to a kto to všetko vlastne vláde neumožnil? Ja som tu sedela aj v minulom volebnom období a myslím si, že by som asi vedela dať odpoveď, kto povalil predchádzajúcu vládu. Bol to váš klub pri hlasovaní o eurovale, ale to sa vám asi zle počúva. Nevedeli ste vládnuť, nevedeli ste sa dohodnúť na ničom. Videli sme to, ako tu prebiehali rokovania v tomto parlamente v minulom volebnom období. Bola by som veľmi rada, keby ste dali tejto vláde pokoj na dobrú prácu pre všetkých občanov Slovenska, aby ste jej dali čas, aby vás presvedčili, že táto vláda si svoje programové vyhlásenie do bodky naplní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, v prvom rade by som chcel vyzdvihnúť teda tú časť vášho prejavu, v ktorom sa venujete teda ľudským právam, myslím si, že na Slovensku v oblasti ľudských práv je stále čo zlepšovať. Na druhej strane si vás dovolím upozorniť na to, že práve vy ste boli poslankyňa, teda koaličná poslankyňa bývalej vlády pani Radičovej, ktorá zaujala takzvaný svojský postoj k ľudským právam na Slovensku. Budem konkrétny.

    Bola to práve vláda Ivety Radičovej, ktorá urobila z viacerých nezávislých rád vlády, ktoré sa venovali ľudským právam, jednu, teda Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorá bola úplne zreformovaná, a boli tam dosadení ľudia z občianskych združení spolupracujúcich s pani Radičovou a s pánom Chmelom. Bola to vláda Ivety Radičovej, ktorá nezávislú inštitúciu, ktorá bola zriadená na základe medzinárodnej zmluvy Slovenskej republiky s OSN, chcela zlikvidovať a zlúčiť ju so, práve s Centrom právnej pomoci vytvorením takzvaného antidiskriminačného úradu. Bola to práve vláda Ivety Radičovej, ktorá sa snažila všemožným spôsobom si sprivatizovať agendu ľudských práv a ovládnuť ju úplne. Všetky nezávislé medzinárodné, teda všetky nezávislé organizácie, či už aj mimovládne, ktoré boli iného názoru, mali problém, nedostali sa ani do rady vlády. Dokonca boli to aj viaceré rómske občianske združenia, ktoré boli, alebo ich zástupcovia, ktoré boli z rady vlády vylúčení. Spýtam sa iba jednu vec, čo vlastne urobila bývalá vláda Ivety Radičovej pre ľudské práva? Môj názor je nič, som zvedavý na vašu odpoveď. Na druhej strane ale vítam, že sa chcete venovať problematike zdravotne postihnutých, len vás upozorním, že už vyše roka sa tomu práve venuje to spomínané Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, dovolím si komentovať tvoj príspevok do rozpravy ako veľmi dobrú analýzu programového vyhlásenia vlády a ak dovolíš, pár mojich poznámok na rozšírenie toho, čo si povedala. Vláda v programovom vyhlásení hovorí o tom, že medzi svoje priority kladie tvorbu nových pracovných miest. Tu si dovolím upozorniť, že ak zároveň vláda hovorí o tom, a hovorí o tom na rozdiel od iných vecí, sociálnej, pracovnej oblasti, veľmi otvorene, že chce zmeniť Zákonník práce v prospech zamestnancov, takzvane v prospech zamestnancov, tak chcem len upozorniť, že to v prospech zamestnancov môže znamenať, ak sa to urobí necitlivo, že zamestnávatelia prestanú vytvárať nové pracovné miesta. Myslím si, že tým problémom Slovenska nie je to, či máme toľko alebo toľko paragrafov v Zákonníku práce, ale to, že máme veľký počet nezamestnaných a treba v tomto počúvať zamestnávateľov. Takisto ako ich treba počúvať, keď protestujú proti avizovanému návratu k automatickému rozširovaniu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To naozaj bude krok späť a neprospeje to k dobrej podnikateľskej klíme a tvorbe nových pracovných miest.

    Ďalej by som si ešte dovolil komentovať. V programovom vyhlásení vlády je zaujímavá veta: "Vláda zváži úpravu režimu valorizácie minimálnej mzdy vo väzbe na priemernú mzdu a na životné minimum." No, tomu naozaj nerozumiem a "teším sa na to", v úvodzovkách, kedy príde konkrétny zámer. Znova sa tu hovorí niečo v inotajoch. Doteraz sa totižto minimálna mzda zvyšovala de facto vždy vo väzbe na priemernú mzdu. Naviazať to na životné minimum bude znamenať znížené alebo menšie zvyšovanie minimálnej mzdy oproti súčasnosti.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je mi ľúto, pani Jurinová, ale skutočnosť, že ste hovorili o všetkom a o ničom, je fakt. Pretože predložené programové vyhlásenie nieže je málo ambiciózne, je veľmi ambiciózne. Kladie si za cieľ desať kľúčových úloh, ktoré v podstate v konečnej fáze znamenajú pokojný a dôstojný život pre tých občanov, ktorí budú mať záujem tu žiť, pracovať, vzdelávať sa, vychovávať svoje deti, vnúčatá alebo starať sa a opatrovať svojich rodičov, starých rodičov. Ale neprekvapili ste ma v jednom. Tak ako ste sa za dvadsať mesiacov nenaučili, napriek tomu, že niektoré veci som vám veľmi podrobne vysvetľovala, hovoriť o sociálnych otázkach, vložili ste mi do úst niečo, čo som nikdy nepovedala. Nikdy som neodsudzovala valorizáciu pevnou sumou na báze rastu životných nákladov a miezd. Ale nesúhlasila som s vami predloženými návrhmi. Teda nie vašej osoby, ale pána ministra Mihála, a to jednak na báze dôchodcovskej inflácie, čo je diametrálny rozdiel, a tam súhlasím s vyjadreniami, ktoré ste mi vložili do úst, a jednak teda v ten prvý, prvý raz na báze rastu životných nákladov. Nemôžem súhlasiť s odtrhnutím koeficientu, ktorý sa týka miezd. Ešte veľmi stručne jednu vec. Zákon, teda predložené programové vyhlásenie, je pevne naviazané aj v hmotnej núdzi na životné minimum, pretože v jednej časti hovorí o tom, že ho je potrebné prehodnotiť, čo vyplýva zo stanovenia životného minima v roku 2004. A po piatich rokoch malo byť prehodnotené a k 1. 1. tohto roku mala to byť nová suma životného minima, čo sa nestalo, čo vaša vláda nebola schopná urobiť. A toto je ten zámer, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení.

  • Pani podpredsedníčka, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Áno, pani Nicholsonová hovorila, že teda víta ústretový krok ministra sociálnych vecí, ak, pokiaľ hovoríme o prijatí trojzložkového modelu. No, môžeme tak tajne dúfať, že to naozaj tak bude, ako nám to na výbore povedal. Pán Frešo, takisto, uvedomujem si, že naozaj, že pokiaľ vytvoríme vhodné podmienky pre živnostníkov, tak budeme mať veľkú časť problému s nezamestnanými vyriešenú. Bohužiaľ, uvidíme, ako to dopadne, ale vieme, alebo celá vláda sa dušuje, že bude k dôležitým témam otvárať sociálny dialóg. Bude prizývať všetkých partnerov a uvidíme naozaj, ako budú ochotní počúvať všetky, všetky náležitosti, ktoré im budú hovoriť, a ako budú vedieť zapracovať tieto ich požiadavky aj do legislatívy. Pani Košútová, ja som predkladala legitímne otázky, na ktoré budem čakať legitímne odpovede, ale ďakujem za váš názor. Pán Martvoň, ja vám odpoviem takisto protiotázkou. Nedáva mi to stále odpoveď na otázku, že kde sa presunú kompetencie úradu splnomocnenca vlády? Pán Mihál, súhlasím a ďakujem. Naozaj bude dôležité zdôrazňovať, že od začiatku hovoria o sociálnom dialógu. Takže budeme očakávať, ako ten sociálny dialóg bude prebiehať. Pani Tomanová, hovoríte, že ten môj prejav bol o ničom. No, ten prejav bol o vašom programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem.

  • Písomne do rozpravy prihlásená je pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prítomní hostia. Predstupujem pred toto plénum po prvýkrát a dovoľte mi, aby som aj ja ako novozvolená poslankyňa z úcty k ľuďom, ktorí mi dali svoju dôveru, vyjadrila svoj postoj k vládnemu programu. Každý program nadobúda váhu a zmysel vtedy, keď sa stane živým dokumentom, keď dobre nastavené ciele ožijú a stanú sa reálne. Pre mňa nemá veľký zmysel predložený program hodnotiť už teraz, pretože o úprimnosti v princípe dobre písaných slov nás presvedčí len sama skutočnosť. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z pozície poslanca vstupujúceho do politiky spomedzi Obyčajných ľudí vám viem povedať, že slovenskí občania sú už veľmi unavení z dlhodobo prezentovaných prednesov o stabilite a rozvoji. Prínos politikov dávno nemerajú podľa programov, ale podľa konkrétnej pomoci, vnútornej spokojnosti a obsahu vlastného vrecka. Faktom je, že životná úroveň rôznych skupín obyvateľstva sa v globále čoraz viac zhoršuje. Čoraz viac sa zužujú možnosti, keď ľudia v ťažkých chvíľach s poslancami môžu počítať. Tak status poslanca značne utrpel na svojej vážnosti a význame. Niet sa čo čudovať. Čoraz viac sa ľudia ocitajú sami v neriešiteľných situáciách, keď napriek rôznym legislatívnym, programovým a inštitucionálnym nástrojom sú vydaní napospas vlastnému osudu a rastúcej záťaži. Ustavičné sľuby o rozvoji zamestnanosti v reálnom živote vyháňajú vzdelaných mladých ľudí a dokonca aj ženy s kvalifikáciou a praxou v zrelom či produktívnom veku za hranice našej krajiny. Vykonávaním podradných prác ich oddeľujú od dôstojného života a od vlastných rodín. Sľubované a ťažko napĺňané zvyšovanie vymožiteľnosti práva, netransparentné a pomalé konania súdov, ich prieťahy odrádzajú pomaly každého občana uplatniť si v našej krajine svoj oprávnený nárok. Polícia, prokuratúra a súdy sú utopené v nečinnej previazanosti. Hospodárstvo sa čoraz hlbšie ponára do čiernej ekonomiky. Motivácia platiť dane súvisí s dôverou v systém, ktorý z daní funguje. Krajina, tak ako nikdy, prežíva a stagnuje. Občan ostal osamelý, bezradný, posledný v reťazci. Dobre viem, že zdroje sú vyčerpané a doba je vyhrotená natoľko, že už neznesie žiadne politické prešľapy a omyly. Okrem dobrej viery v dodržanie sľubov je to pre mňa jediná poistka, vďaka ktorej mám nádej, že neprežije to, čo nebude úprimnou službou v prospech verejného blaha nášho národa. Či sa to niekomu páči alebo nie, nastal čas spravodlivosti, pravdy a slobody. A ja konečne mám istotu, že čokoľvek sa od týchto zákonov v bytí odchýli, v zárodku zahynie a dospeje k svojmu zániku. Nemá právo krajinu viesť ten, čo si nectí tieto zákony.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pozorne som si vypočula prejavy všetkých vystupujúcich v rozprave a chcem vám povedať, že každý z tých prejavov niesol kus svojej pravdy. V delení parlamentu, v bezcieľnej konfrontácii opozície a koalície som si celý čas v duchu kládla iba jednu jedinú otázku. Prečo ten zbytočný výdaj energie? Načo a pre koho toľko dôkazov o neschopnosti vzájomného uznania a spolupráce? I v tejto konfrontácii som pochopila, aké potrebné je sledovať všeobecnú vôľu občanov a volanie po zjednotení parlamentu. Názorová pestrosť má význam a úspech vtedy, ak ujednotí konanie, sledujúc spoločný cieľ. Pravdu mal premiér, keď povedal, že Slovensko zo všetkého najviac teraz potrebuje kľud a pokoj. Je to dôležitý predpoklad pre rozumné a ľudské riešenia, ktoré spoločnosť teraz tak veľmi potrebuje. Ale pravdu mal aj poslanec, pán Figeľ, keď povedal, že Slovensko potrebuje tvorivý pokoj.

  • Pozn. red.: správne má byť "podpredseda".

  • Iba ten, čo tvorí, je tvorený. A my naozaj potrebujeme inšpiratívne a inovatívne riešenia s náznakmi svetlých a reálnych budúcich vyhliadok. Kľud a pokoj s tvorivým princípom predsa sú zlučiteľné. Pravdu mala aj poslankyňa Žitňanská, ak programu vytkla nekonkrétnosť, nemerateľnosť. Je pravdou, že kde nie je merateľnosť, tam nie je ani záväzok a zodpovednosť predkladateľa. A vyslovenie takej objektívnej a vecnej vady vôbec nemusí byť prejavom žiarlivosti z neúspechu vo voľbách. Nech sa, naopak, stane dôvodom reflexie a zapracovania merateľných doplnkov. Pravdu mal aj pán Solymos, ak povedal, že sila programu spočíva v jeho presadení. A aj keď sú čísla exaktným výstupom, najhodnovernejším dôkazom plnenia programu a sľubov budú i tak sledované dopady na život aj jeho zlepšenie v prípade obyčajného človeka. Do harmonickej parlamentnej zostavy celkom prirodzene zapadá aj splnený sen Igora Matoviča. Cez zdravý prvok parlamentnej demokracie. Pomyselný ostrov nezávislosti a slobody. Nech podporne slúži všetkým, čo v rozhodnutiach o osude ostatných chcú ostať nezávislými a slobodnými. Len slobodní a nezávislí ľudia dávajú iným šancu na nápravu chýb a predošlých planých skutkov. Aj keď sa už zdala intenzívna a poučná rozprava medzi pánom Miklošom a premiérom o prípustnom deficite v hospodárskom raste, zvyšovaní HDP, daní a reštrukturalizácii spoločnosti tematickým vyvrcholením celej rozpravy, ukázalo sa, že ani tvrdá výmena faktov a čísel neprinesie spoločné východisko pre Slovensko a neprinesie ani reálne riešenie. Situácia je dnes naozaj obtiažna. Niet osvedčených vzorcov, niet vychodených cestičiek. Čaká nás hľadanie nových prístupov a nových riešení. Duálne prístupy zlyhali. Jasný dôkaz toho, že spoločnosť sa nedá viac riadiť iba cez čísla. Slovensku treba vrátiť jeho ducha. Zjednotiť všetky sily a všetky pohľady. A preto som rada, že parlament a spoločnosť má aj takých zástancov, ktorí otvorene a s presvedčením hovoria o pozdvihnutí nášho ducha, vzájomnej pomoci, spolupatričnosti a solidarite. A to je to, čo v programe mne najviac chýba. My nevieme identifikovať, aká je naša úloha v integrovanej Európe? Nevieme dokonca povedať kto sme a kým chceme ostať? Ba nevieme povedať ani to, aká bude naša daň za posilňovanie a rozvoj európskych integračných snáh? Či svoju svojbytnosť a suverenitu na našu vlastnú škodu v integrácii postupne neutopíme? Akoby program integroval Slovensko s Európou viac ako s vlastným občanom. Na základe programu my nevieme povedať, kam smeruje naša krajina. Aké bude Slovensko o štyri roky? Aké ho vidíme v dlhodobej perspektíve a vízii? Ak nepoznáme vlastné sebaurčenie, ako chceme v takej situácii určiť rozvoj našej krásnej krajiny a umného národa? Ako chceme rozvinúť priestor pre život, vyzdvihnúť nádheru prírodných krás, uplatniť potenciál rozumu, srdca a zručnosti našich ľudí? Kde zastali úvahy o tom, ako zatraktívniť našu krajinu pre zahraničných hostí, uplatniť existujúci potenciál pre turistický rozvoj?

    V závere, vážené pani poslankyne, páni poslanci, si dovolím ešte vysloviť niekoľko poznámok k potrebe zapracovania návrhov z oblasti môjho profesionálneho záberu. V rámci programu udržateľného hospodárskeho rozvoja a politiky je na škodu celej spoločnosti zapracovaný iba malý výsek venovaný spotrebiteľskej politike. Akoby sme si neuvedomovali, že spotrebiteľmi sme všetci. A hoci spotrebitelia tvoria najväčšiu ekonomickú skupinu ovplyvňujúcu a ovplyvnenú takmer každým verejným a súkromným ekonomickým rozhodnutím, napriek tomu sú jedinou dôležitou skupinou, ktorej názory ostávajú i dnes nevypočuté. Pre celoplošný význam a akútnosť vstupu štátu do viacerých spotrebiteľských tém si spotrebiteľská politika dnes žiada ďaleko väčšiu pozornosť. Nízka úroveň vymožiteľnosti spotrebiteľského práva čím ďalej, tým viac strpčuje život spotrebiteľom. V záujme cielenej nápravy a už dlhodobo, sa už dlhodobo dožadujeme zavedenia mimosúdnych inštitútov. Rozvoj zmierovacieho mimosúdneho konania a mediácie vytvára reálne predpoklady pre pomoc poškodeným spotrebiteľom formou rýchlych a účinných riešení. Tie dnes poškodeným spotrebiteľom neponúkajú ani štátne dozorné orgány, ba ani súdy. Každý deň sme svedkami, ako sú práva spotrebiteľov porušované. Predovšetkým subjektmi s dominantným a monopolným postavením. Ide o telekomunikačné, energetické, bankové a finančné služby. Hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zodpovedajúca ochrana spotrebiteľských práv sú spojené nádoby. Bez vzájomného prepojenia nemožno dosiahnuť ani žiaducu čistotu na trhu. V súčasnosti najväčšie množstvo neistôt a zrád číha práve na energetickom trhu. A hoci sa v programe dôraz kladie na tvorbu koncepcií energetickej bezpečnosti a stability, v praxi sme skôr svedkami stavu, keď konečný spotrebiteľ nie je na trhu nielenže dostatočne chránený, ale teraz dokonca aj ohrozený. Zlyhanie účinných kontrolných mechanizmov znižuje jeho šance vystúpiť z neistých a neurčitých zmluvných vzťahov, ktorých, skôr ako slobodne rozhodujúcim partnerom, je dnes vazalom. Stála nepripravenosť na liberalizáciu trhu nesie so sebou náboj zneužitia dôvery spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv s rôznymi energetické služby poskytujúcimi subjektmi. A celá situácia má o to citlivejší rozmer, že špekulatívne praktiky služby ponúkajúcich subjektov sa bez zábran zameriavajú práve na zraniteľné spotrebiteľské skupiny. Dnes dotknutým dôchodcovským skupinám z úrovne štátu nemá kto pomôcť. Spotrebiteľská politika si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť, a to nielen preto, že ochrana spotrebiteľa je prioritou politiky Európskej únie, ale aj preto, že ochrana spotrebiteľov na Slovensku je v zlom stave. Svedčia o tom mnohé fakty. Nevymožiteľnosť spotrebiteľských práv už dnes nesie neblahé dôsledky pre celú spoločnosť. Len na tridsaťsedemtisíc dôchodcov je v dôsledku nevýhodných spotrebiteľských úverov spustené exekučné konanie. Využívanie nekalých marketingových praktík vo finančnom, energetickom a internetovom sektore pre nečinnosť štátu zažíva svoj najväčší rozmach. Napriek týmto nezapracovaným poznatkom z aplikačnej praxe, ktoré som si dovolila pred vás predniesť, verím, že s tým spojené potreby občanov, spotrebiteľov, rýchlo nadobudnú konkrétne riešenia. Slovensko naozaj potrebuje tvorivý kľud a pokoj. Rovnako však potrebuje reálnu nádej, že sila poslancov a politických individualít naberie na svojej intenzite spoluprácou, vzájomným pochopením a uznaním. Veľmi si prajem, aby schopnosťou spolupracovať bez rozdielu na názorovú a stranícku príslušnosť sme boli dobrým príkladom pre občanov a pre celú spoločnosť.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Mezenská, nedá mi, aby som vám nepoďakoval a nezagratuloval k premiérovému vystúpeniu v tomto parlamente. Naozaj priam spravodajské zhodnotenie debaty v tomto parlamente, ktoré ste predniesli bez zbytočných emócii, bez zbytočného vyrývania, bez zbytočných podprahových úderov alebo bez zbytočného hľadania tej černoty, ktorá v tomto vôbec nie je. Áno, ten reálny stav ste pomenovali. Takýmto spôsobom sa dá debatovať, takýmto spôsobom si viem predstaviť konštruktívny dialóg medzi opozíciou a koalíciou. Ešte raz gratulujem a zároveň ďakujem a prajem všetko dobré.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V tejto sieni zákonnosti sa, samozrejme, bojuje hlavne slovami a slová sú tie nosiče argumentov, ktoré chceme presadiť a ktorým veríme. Napriek tomu poviem jednu kacírsku myšlienku, ktorá mi napadla pri vystúpení pani kolegyne. Áno, slová sú dôležité, ale ešte lepšie ako tisíc slov je vždy, keď máme nejaké konkrétne skutky. A ja sa chcem sústrediť na to, čo povedala v závere kolegyňa Mezenská. A poviem, že som aj hrdý práve na to, že takúto kolegyňu tu máme, pretože ja by som sa nevenoval ako kolega Jarjabek teraz tomu veľmi racionálnemu zhodnoteniu volebného programu, ale sa mi veľmi páči to, čo je spojené s touto kolegyňou a čo zaznelo v závere jej prejavu. To, že vykonala kopu možno malých, ale veľmi dôležitých činov v prospech slovenských občanov. Konkrétne na tom spotrebiteľskom trhu, ktorému sa venovala v závere. Myslím si, že ozaj je veľmi dôležité, keď dokážeme robiť predovšetkým malé činy, a ja chcem povedať to, že som veľmi hrdý, že práve takéto kolegyne, takýchto kolegov, ktorí prichádzajú s množstvom malých činov, ktoré už majú za sebou, máme tu v parlamente a ja verím, že to bude veľmi skvelým obohatením tých slovných zápasov, pretože za tými slovnými zápasmi budú tie činy a ja ich budem chcieť vidieť predovšetkým.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať?

    Ako ďalší je prihlásený písomne pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni. Ja som svoje vystúpenie v rozprave nazval bezradná vláda, socialistický experiment vlády jednej strany. Poviem prečo socialistický a poviem aj prečo experiment. SMER - sociálna demokracia je predsa členom PES, Party of European Socialists, čiže Strany európskych socialistov, a preto za prívlastok socialistický sa netreba hanbiť. A je možno na škodu veci, že programové vyhlásenie vlády neobsahuje ucelený socialistický model fungovania spoločnosti. No a experiment je to preto, lebo po dvadsiatich troch rokoch tu skutočne máme opäť vládu jednej strany. Ja viem, že premiér tieto argumenty rád odbíja konštatovaním, že predsa ponúkal všetkým relevantným parlamentným stranám spoluprácu po voľbách, a všetky politické strany túto ponuku odmietli. No, ale veď aj toto odmietnutie všetkých politických strán na ponuku spolupráce so SMER-om o niečom svedčí. A je tu ešte jeden moment, ktorý svedčí o experimente, ako sa vyjadril samotný premiér Robert Fico vo víkendových televíznych debatách. Citujem: "Nepotrebujeme opozíciu, ideme vládnuť so sociálnymi partnermi." K tomuto konštatovaniu sa ešte v ďalšej časti vystúpenia o chvíľočku vrátim. No, ale celkom pre objektivitu je potrebné povedať na úvod najskôr to, čo je na programovom vyhlásení vlády chvályhodné. Po prvé, a to, čo považujem za úplne kľúčové, je prihlásenie sa tejto vlády ku konsolidačnému úsiliu predchádzajúcej vlády, to znamená dosiahnuť trojpercentný schodok verejného, rozpočtu verejnej správy do roku 2013. Týmto sa vláda Roberta Fica jednohlasne prihlásila, ako som spomínal, ku konsolidačnému úsiliu, ktoré je nevyhnutné a ktoré sa ani nedá podviesť, ani obísť, ani negovať. Toto celkom úprimne chválim. Po druhé, ohlásená reforma verejnej správy. Aj keď v súčasnosti ešte nepoznáme detaily tejto reformy, ale už napríklad samotné ohlásenie likvidácie krajskej špecializovanej štátnej správy je skutočne chvályhodné. A navyše v reforme verejnej správy majú šancu prejsť aj tie najodvážnejšie a možno aj najmenej populárne riešenia práve preto, že tu máme vládu jednej strany, ktorá nebude potrebovať robiť kompromisy so žiadnym koaličným partnerom. No a po tretie, čo je chvályhodné na tomto programovom vyhlásení vlády, je snaha naštartovať hospodársky rast, a teda uvedomenie si faktu, že len samotné rozpočtové škrty stačiť zrejme nebudú a že z verejných dlhov sa dá aj vyrásť. Keďže vždy ten verejný dlh sa pomeruje k výkonu ekonomiky, teda (zakašľanie), ospravedlňujem sa, k pomere, k HDP a skutočne, z verejného dlhu sa dá aj cez ekonomický rast vyrásť. Toto sú tri také kľúčové body, celkom úprimne, za ktoré je potrebné novú vládu pochváliť. A teraz sa pozrime na programové vyhlásenie vlády z tej kritickej stránky.

    Slovo vláda je odvodené od slova vládnuť. Po pozornom prečítaní 65 strán programového vyhlásenia vlády však musím konštatovať, že práve s vládnutím bude mať táto vláda problém najväčší. Ak, samozrejme, pod vládnutím nerozumieme len schopnosť moc uchopiť a túto moc udržať, ale ak pod vládnutím rozumieme predovšetkým efektívnu a užitočnú správu vecí verejných. Z celého programového dokumentu vytŕča jasná absencia odbornosti bezradnej vlády. Programové vyhlásenie vlády je málo expertné, a to musím konštatovať, aj napriek tomu, že jeho veľkú časť údajne písali samotní experti Slovenskej akadémie vied, ako to koniec koncov priznal aj samotný premiér. Vo vystúpení premiéra, ktorým tento programový dokument v uplynulom týždni v tejto snemovni uvádzal, ma najviac oslovila veta, poďme súťažiť o to, ako ozdraviť verejné financie. Nedajme sa však pomýliť, že premiéra Roberta Fica osvietila náhla túžba po kooperatívnosti. Má jednoducho strach, pretože nevie, ako ozdraviť verejné financie, a preto sa chytá čohokoľvek a hľadá si nejaké náhradné barličky. Aj preto zorganizovali jeho ministri tých démonizovaných viac ako sto stretnutí s predstaviteľmi sociálnych partnerov, zamestnávateľských zväzov, odborov a cirkví. No, však tvrdenie, že my nepotrebujeme opozíciu, my ideme vládnuť so sociálnymi partnermi, je výsledkom jasného popletenia hodnôt. Totižto vláda a sociálni partneri mali a v princípe vždy budú mať rozdielne, ak nie úplne opačné ekonomické záujmy. A tak to je v každej, koniec koncov, vyspelej krajine. Teda taká idylka na pár týždňov a mesiacov funguje, lebo práve tí spomínaní sociálni partneri našli svoje vety v programovom vyhlásení vlády a aj premiér vlastne vyhlasuje, že na takých 80 percent našli spoločnú zhodu. Nedajme sa však pomýliť, pán premiér, táto idylka skončí, akonáhle dôjde k napĺňaniu všetkého toho, čo ste tým spomínaným sociálnym partnerom vo viacerých ako sto stretnutiach sľúbili. Chýbajúcu odbornosť, ale najmä zodpovednosť vlády nemôže nikdy nahradiť a nenahradí ani žiadna rada solidarity a rozvoja. Zodpovednosť bude vždy totižto na jednofarebnej vláde SMER-u - sociálna demokracia a aj osobne na ramenách a na hlave pána premiéra. Tejto zodpovednosti sa nikdy počas celého volebného obdobia už nebude dať zbaviť. Slovensko spolu s celou eurozónou pláva totižto do veľmi ťažkých časov. Eurozóna má najvyššiu nezamestnanosť za uplynulých 15 rokov. Zápasí s krízou verejných dlhov a celkovo s krízou dôvery. Nie je vylúčené, že nás čaká dekáda, a možno to budú aj dve dekády, ekonomickej recesie. Viete, čo bolo pre mňa najsmutnejšou správou od môjho vstupu do politiky? Keď šéf eurovalu Klaus Reding v snahe získať nové zdroje pre euroval odcestoval do ďalekej Číny, a viete, aká bola reakcia komunistickej Číny? Požičiame vám, Európanom, ak začnete robiť reformy. Toto odkazuje komunistická Čína Európe a pritom paradoxne slovu reformy sa bráni aj samotný premiér, ako už niekoľkokrát v médiách povedal, slovo reformy nemá rád. Slovo reformy nemá rád práve preto, že znamenajú spravidla postih pre ľudí. Je to tiež istá interpretácia reforiem. Teda namiesto nejakých ucelených konceptov reformy verejných financií, školstva, zdravotníctva nám základný programový dokument vlády prináša jasnú líniu, ku ktorej sa koniec koncov v úvodnom vystúpení priznal aj samotný premiér Robert Fico. Citujem: "Budeme presadzovať rozumne intervenujúci štát, ktorý nebude deformovať trh." No a zrazu počúvame vlastne takú určitú dvojtvárnosť, sme svedkami určitej dvojtvárnosti, kedy jednofarebná socialistická vláda SMER-u - sociálnej demokracie na jednej strane opakovane donekonečna obviňuje trh, že trh je vlastne tým hlavným vinníkom, ktorý spôsobil svetovú finančnú krízu, ale na strane druhej hovoríte, že budete rozvíjať intervenujúci štát tak, aby nedeformoval trh. Pretože ste si vedomí, že trh je jedinou veličinou, jediným faktorom, ktorý tvorí a produkuje hodnoty a ktoré socialisti si najskôr privlastňujú, tieto hodnoty, a potom ich rozdávajú svojim voličom cez spomínaný silný štát. Teda dali by sa zovšeobecniť tri charakteristiky programového vyhlásenia vlády. Po prvé, väčšia úloha štátu, väčšia moc štátu, intenzívnejšia intervencia štátu vo všetkých oblastiach, predovšetkým prirodzene v ekonomike. Po druhé, vyššie dane. To je nepopierateľné. A po tretie, čo ma mrzí najviac, viac regulácie.

    Toto sú základné tri charakteristiky celého programového dokumentu. A všimnime si rovnako, že nervozita premiéra a jednofarebnej vlády rastie priamoúmerne zisteniu, že tentokrát už nebude príliš čo rozdávať. Na jednej strane tu máme nejaké externality, faktory pôsobiace zvonku, tu spomeniem len európsku fiškálnu zmluvu alebo fiškálny kompakt. Na strane druhej tu máme zákon o rozpočtovej zodpovednosti a do toho celého ešte prichádza spomínaná programová prázdnota vlády. Tá programová prázdnota, to je práve to, ako konsolidovať verejné financie tak, aby sme zároveň nepodviazali ekonomický rast. Tu chcem objektívne opäť priznať, že ústavná fiškálna brzda prešla aj s podporou SMER-u v uplynulom piatom volebnom období Národnej rady, a chcem povedať, že to bolo po druhýkrát, kedy ideológia socialistov nezvíťazila nad ekonomickou racionalitou, čo je skutočne chvályhodné. Prvýkrát to bolo v období rokov 2006 a 2010, kedy SMER nedemontoval reformy predchádzajúcich vlád. Čiže celkom úprimne, som rád, že sa podarilo v uplynulom piatom volebnom období presadiť ústavnú brzdu pre verejný dlh. Áno, z textu programového vyhlásenia vlády je úplne zrejmé, že vznikol po premiérom démonizovaných viac ako sto stretnutiach so sociálnymi partnermi. Dokazujú to najčastejšie slovné spojenia v dokumente ako: vláda prehodnotí, vláda zanalyzuje, vláda podporí, avšak vzápätí nasleduje, a to si priznajme úprimne, vytriezvenie v podobe konštatovania - ak to umožnia ekonomické podmienky. Inými slovami, tak, aby to bolo zrozumiteľné pre všetkých občanov aj vrátane voličov SMER-u, vláda jednoducho podporí všetko, ak sa bude dať. Ja úplne súhlasím s premiérom Ficom, že takýto programový dokument nemôže definovať konkrétne čísla. A ja vôbec svoje, svoju kritiku a svoje výčitky nesmerujem do konštatovania, že celý programový dokument obsahuje jedno alebo dve čísla. To nie je tá kľúčová vec, ktorá ma vyrušuje najviac. Rovnako súhlasím s premiérom, že takýto programový dokument musí obsahovať predovšetkým trendy a politiky v jednotlivých oblastiach. Ale skúsme teraz spoločne nájsť nejakú ucelenú politiku ozdravovania verejných financií. Ja som tam takúto ucelenú a hlavne vykonateľnú politiku nenašiel. Totižto politika je preto politikou, že má práveže tvoriť nejaký koncept, ktorý je kompaktný a hlavne vykonateľný a predstavuje akúsi predstavu exekutívy pre danú oblasť. Namiesto toho ale dočítame sa v tomto dokumente, že, a teraz poprosím, zvýšte trochu prah svojej pozornosti, vláda zmierni dosahy krízy, posilní istoty ľudí, podporí hospodársky rast, podporí cenovú stabilitu, zníži nezamestnanosť, a v tomto prípade aj dlhodobú, aj tú regionálnu, aj nezamestnanosť malých ľudí, skonsoliduje zdravotníctvo, skonsoliduje verejné financie a nad tým celým bude stáť systém likvidácie korupcie. No, ak by toto všetko bolo pravdou, ak by toto mali byť všetko ciele, ktoré sú vykonateľné a sú vykonateľné súčasne, všetkých osem cieľov, tak potom by sme tu skutočne mali štát blahobytu. A bolo by to veľmi potešiteľné, že konečne prišiel spasiteľ a, bohužiaľ, ale toto sa nestane. Čím skôr si to vláda uvedomí, tým lepšie, nielen pre túto vládu, ale pre celú krajinu. Ja sa domnievam, že namiesto sľubovaných, ale hlavne nesplniteľných istôt ľudia potrebujú a zaslúžia si predovšetkým poznať pravdu, a preto by bolo zodpovednejšie oznámiť ľuďom, že celú eurozónu čakajú ťažké časy, Slovensko nevynímajúc. Že tie ťažké časy, pardon, môžu trvať dekádu, ako som spomínal, možno aj dve. Toto nie je skutočne otázka jedného leta. Je potrebné povedať ľuďom, že samotný európsky sociálny model sa stáva neudržateľným a neudrží ho ani vlna socializmu, ktorá sa valí Európou. Teraz mám na mysli víkendové voľby vo Francúzsku, ale aj v Grécku, ale aj straty nemeckej kancelárky Merkelovej v jednej zo spolkových krajín. Je potrebné ľuďom povedať, že eurozóne ešte stále reálne hrozí kolaps, že Slovensko si bude musieť už o krátku dobu požičať na splatenie hotovostného vkladu do eurovalu 659 mil. eur. Pôvodne mali byť rozložené do piatich rokov v piatich splátkach. Teraz sú to tri roky, teda tri splátky. Uvidíme ešte, akých zmien sa dočkáme. Je potrebné povedať ľuďom pravdu, že Brusel-friendly politici na Slovensku spôsobili, že objem záruk, ktoré Slovensko už vystavilo na záchranu bankrotujúcich krajín eurozóny onedlho prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu. To je holý fakt. Že Slovensko už dnes garantuje miliardy eur verejných dlhov nezodpovedných štátov eurozóny. A na tomto mieste by som chcel upozorniť a súčasne aj uvítať oprávnenú, opakovane explicitne vyslovenú obavu alebo strach priamo premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že sa obáva, že zlyhá individuálny štát eurozóny a jeho, rozumej tejto vlády, konsolidačné úsilie vyjde nazmar. Žeby si už teraz premiér vytváral alibi pre prípad, že ďalšia členská krajina, pripusťme Španielsko, nechcime, aby to bolo Taliansko, požiada o finančnú pomoc eurovalu? Aby už toto boli dopredu pripravované alibi, že veľká časť Slovenskom vystavených záruk sa jednoducho stane splatnými? Alebo žeby preto, alebo aj preto táto vláda musela v budúcnosti rozpútať daňové šialenstvo? Že vláda nevie šetriť, iba brať ľuďom peniaze? V podobe zvyšovania existujúcich daní a zavádzania daní nových. Raz počúvame o dani z nehnuteľnosti, potom o dani z dedičstva, potom o dani z darovania. Ak by tieto dane mali byť účinné, tak je okamžite ich potrebné doplniť aj ďalšími daňami, ktoré sme tu už mali, z prevodu a prechodu nehnuteľností, pretože vám budú spod týchto nových daní daňové subjekty unikať. A mám vážne obavy, že to opäť bude znamenať návrat k daňovému systému, ktorý bude nepriehľadný, netransparentný, komplikovaný, a hlavne náklady na výber takýchto daní budú výrazne znižovať samotný efekt, samotný objem, finančný objem výnosu z týchto daní. To znamená, že konsolidačný príspevok takýchto daní bude výrazne obmedzený. V konečnom dôsledku to postihne, výrazne postihne a môže to až viesť k zlikvidovaniu strednej príjmovej skupiny obyvateľov, živnostníkov, dohodárov a ultrabohatí pred takýmto daňovým šialenstvom aj tak utečú do daňových rajov. Už dnes totižto, a pre príklady netreba chodiť ďaleko, pozrime sa do susednej Českej republiky, 18 percent upísaného základného imania českých firiem je registrovaných v daňových rajoch. A to nehovoríme o nejakých malých, nepodstatných eseročkách, medzi touto skupinou firiem sa napríklad nachádza aj úplný gigant, strojárenský holding Škoda. A keby aj, pripusťme, toto daňové šialenstvo jednofarebnej vlády prinieslo viac daňových príjmov do rozpočtu, pýtam sa, bude ich vedieť, tieto príjmy, táto vláda použiť na vytvorenie štíhlejšieho, efektívnejšieho štátu? Veď už tu máme jednu empirickú skúsenosť z rokov 2008 a 2009, kedy medziročne medzi týmito rokmi 2008 a 2009 výdavky rozpočtu verejnej správy narástli o 3 mld. eur. Teda iba nárast výdavkov za jeden jediný rok bol dvakrát vyšší, ako sa chystá, a to je, ešte raz opakujem, objektívne chvályhodné, táto vláda ušetriť do konca roka 2013. Hovoríme tu o intervale niekde v rozpätí 1,2 až 1,5 mld. eur. Podotýkam, že dvojnásobne vyššiu sumu 3 mld. eur na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy sme mali, sme zaznamenali takýto prírastok na výdavkovej strane v rámci jedného jediného roka 2009. Treba rovnako priznať, že vývoj v hlavných odberateľských krajinách slovenského exportu, teda v Nemecku a vo Francúzsku neovplyvníme tu zo Slovenska. A domácich spotrebiteľov, už spomínanú strednú príjmovú skupinu obyvateľstva sa chystáme výrazne postihnúť, prípadne zlikvidovať. Je smutným konštatovaním, že jednofarebná vláda sa rovnako chystá demontovať, v lepšom prípade deformovať trh, a nič na tejto skutočnosti nikdy nezmení ani fakt, že sa tak má udiať v množstve malých zdanlivo drobných krokov. Že namiesto trhu nastúpi silný štát, ktorý síce nevytvára a nikdy ani v minulosti nevytváral žiadne hodnoty, ale v duchu socialistov štát jediný vie, ako vytvorené hodnoty správne rozdeliť. Že premiér nepochodil u politických partnerov pri zostavovaní vlády, preto teraz intenzívne hľadá oporu u partnerov sociálnych. Len zabudol, že sociálni partneri nevládnu, že nenesú politickú zodpovednosť, že ju neponesú ani v budúcnosti a o túto zodpovednosť sa už skutočne nebude s kým podeliť. To je ťažká situácia, to je fakt. Chcem podotknúť, že je len veľmi ťažko vyvrátiteľným faktom, že prílišné škrty brzdia ekonomický rast, to je fakt. Aj úsporný balík predchádzajúcej vlády, ktorý bol v objeme 1,7 mld. eur pre rok 2011 tiež znamenal pribrzdenie ekonomického rastu, Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR to vtedy odhadol niekde na úrovni okolo pol percenta HDP. Avšak ekonomický rast, a opäť pre objektivitu podotýkam, je chvályhodné, že dáva takýto dôraz tento programový dokument na podporu hospodárskeho rastu, ale nechápme, prosím vás, ekonomický rast ako dodávku ďalších nových peňazí z Európskej centrálnej banky. Nechápme ekonomický rast ako kopírku na peniaze, kde jedného dňa nám guvernér Mario Draghi oznámi, že v tej kopírke už došiel toner, že už niet z čoho nové peniaze tlačiť. A rovnako tak, ak to prenesiem z tejto medzinárodnej úrovne na úroveň lokálnu, domácu, nechápme ekonomický rast ako dodávku nových peňazí z verejných rozpočtov, predovšetkým z rozpočtu štátneho Slovenskej republiky. Nechápme takto ekonomický rast, že popustíme uzdu výdavkovej strane rozpočtu a budeme sa domnievať, že nám to celé, sa nám to vráti cez zvýšený ekonomický rast. Chcem pripomenúť konštatovanie ministra financií Petra Kažimíra, ktorý jednoznačne povedal, že konsolidačné úsilie tejto vlády, mám na mysli do konca roku 2013, bude stáť z dvoch tretín na príjmovej stránke rozpočtu a z jednej tretiny na výdavkovej strane rozpočtu. Ak by sme do toho započítali ešte plánované zmeny v odvodoch v druhom pilieri, tak potom, ak by napríklad ten odvod sa znížil z 9 na 6 percent, štát skutočne ušetrí 300 mil. eur ročne, ale toto úsilie, tento krok by bol rovnako na príjmovej strane, pretože zamestnanec odvedie rovnakú sumu, ale na jeho privátne, osobné majetkové účty mu pristane o 300 mil. eur menej a o rovnakú sumu štát zníži deficit alebo teda schodok verejného rozpočtu. Čiže je to v konečnom dôsledku tiež opatrenie na príjmovej strane. Po zohľadnení takéhoto faktu, ak by sa toto stalo, tak potom platí konštatovanie, že až štyri pätiny konsolidačného úsilia tejto vlády sa odohrá na príjmovej strane rozpočtu a len jedna jediná pätina na strane výdavkovej. Dovoľte mi odcitovať ešte jednu vetu, nerád zdržiavam, keďže o chvíľočku bude asi obedňajšia prestávka, v dokumente sa hovorí aj o tom, že vláde pôjde o "vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej, stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov rozpočtovej a daňovej politiky". Skutočne múdra všeobjímajúca veta, ktorá hovorí všetko a zároveň nič. Nemal som toľko času, aby som ju dal vyhľadať do Googla, ale pevne verím, že je skopírovaná z nejakej vysokoškolskej učebnice o verejných financiách. Napriek tomu som za túto vetu vďačný a budem ju pripomínať tejto vláde pokaždé, keď niečo zbabre vo verejných financiách.

    Samotný minister financií Kažimír uplynulý týždeň konštatoval na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet, a sedí tu aj predseda výboru, verím, že to potvrdí, keď doletel priamo z Bostonu z investičného roadshow, ktorý absolvoval, tak povedal jednu skutočne múdru vetu, ktorú ja podpisujem, že na štrukturálne zmeny potrebujete myšlienku. Skutočne veta, ktorá sedí, no práve tých myšlienok je v programovom vyhlásení vlády pramálo. A čo ma vyrušuje, cez víkend v televíznych debatách premiér Fico povedal, že ak Európska komisia skonštatuje 10. mája, že deficit verejných financií na Slovensku bude 5 percent tohto roku, tak, že s konsolidačnými opatreniami začnete už tento rok. Súčasne povedal, že ak tá istá Európska komisia skonštatuje, že tento rok je dosažiteľný deficit 4,6 percenta, tak, že s konsolidačnými opatreniami začnete v roku 2013. Premiér hovoril v týchto televíznych debatách tak rýchlo a s takým entuziazmom a nasadením, že sa až preriekol a vlastne ukázal opäť nezodpovednú tvár. Konsolidovať verejné financie totižto Slovensko potrebuje bez ohľadu na to, čo a kedy povie Európska komisia. Potrebujeme konsolidovať naše verejné financie z dvoch dôvodov, aby sme našli nejakú správnu mieru rozloženia tej záťaže medzi súčasných, súčasné generácie a generácie budúce a hlavne aby bol dlhodobo udržateľný dôchodkový systém na Slovensku. Toto sú dve, dva kľúčové dôvody, prečo potrebujeme konsolidovať verejné financie, a nie v závislosti od toho, čo povie Brusel.

    Čo ma rovnako vyrušilo v uplynulom týždni, myslím, že to bolo v piatok, také vzájomné porozumenie si premiéra Fica a exministra financií Mikloša. Zhodli sa totižto na známej vete, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Viete, prečo ma to vyrušuje? No, vyrušuje ma to preto, lebo takáto zhoda, a nemal som ešte od piatku čas sa o tom pozhovárať s exministrom financií Miklošom, takáto zhoda totižto brutálne odvádza pozornosť práve od výdavkovej strany rozpočtu.

  • Prepáčte, pán poslanec, je 12.03 hodín, máte ešte na dlhšie vystúpenie alebo preruším? Chcete dokončiť? Nech sa páči, ak nie, kolegyne, kolegovia, môžme dokončiť?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Totižto Slovensko práveže potrebuje zásadnú rekonštrukciu výdavkovej strany rozpočtu, ako som o tom pred chvíľočkou hovoril. A ak dokáže táto vláda urobiť kompromis, ale tentokrát kompromis s vlastnou ideológiou, tak potom máte šancu byť úspešní, a to myslím úprimne. Vzhľadom na čas, a prisľúbil som, že budem končiť, posledné dve poznámky. Eurokomisár Oli Rehn upozornil na dôležitosť pokračovania ekonomických reforiem v problémových štátoch. Dodajme, že aj Slovensko zo všetkého najviac potrebuje práve spomínané reformy a potrebuje v reformách pokračovať. Ak nechceme, aby sa Slovensko samotné stalo problémovým štátom eurozóny. Programové vyhlásenie vlády však neprináša žiaden nový socialistický ucelený vykonateľný model fungovania spoločnosti.

    Poznámka posledná. Ak v takejto atmosfére nám premiér Fico ponúka alebo priamo vyzýva opozíciu na hodnotovú súťaž, tak vy ste v princípe svoju súťaž dohrali, už parafrázujem ministra Kažimíra v noci z 10. na 11. marca. Dosiahli ste rekordné víťazstvo, odtiaľ sa už dá len padať a klesať. Nasľubovali ste ľuďom istoty, nuž teraz neostáva nič iné, len ich naplniť, v tomto vám úprimne želám veľa šťastia a zdaru, budete to šťastie potrebovať. Už onedlho totiž sa vaše predvolebné sľuby zrazia s ekonomickou realitou.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky, páni poslanci Fecko, Jarjabek, Blaha, Hlina, Duchoň, Hudacký, Nachtmannová, Kamenický, Mihál, technici pusťte mi screen. Kamenický, ako posledný je pán poslanec Kamenický, končím možnosť sa prihlásiť a... Procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    Ešte predtým vás chcem upozorniť, prerušujem rokovanie o tomto bode a vyhlasujem prestávku.

    Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že o 12.30 hod. pokračuje rokovanie výboru v miestnosti 150.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, budeme pokračovať o 14.00 hodine faktickými.

    A ešte prepáčte, pán predseda, aj vy, pán poslanec Fecko.

  • Nejako ma nechcete pustiť, dobre, takže tiež pripomínam členom výboru osobitného pre kontrolu činnosti NBÚ, že zasadáme teraz o 12.15 hod. v miestnosti č. 71, kde sme mali aj minule.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len chcem pripomenúť kolegom z výboru pre kultúru a médiá, zasadanie výboru pre kultúru a médiá je 12.30 hod. v obvyklej miestnosti výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku, o 14.00 hodine pokračujeme faktickými pripomienkami na vystúpenie pána poslanca Kollára.

  • Pozn. red.: správne má byť "poznámkami".

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, na vystúpenie pána poslanca Kollára ešte budú reagovať faktickými poznámkami - pán poslanec Dušan Jarjabek, nie je v sále.

    Takže ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Blaha Ľuboš, nech sa páči.

  • Pán kolega Kollár, ak opomeniem to ideologizovanie, tak správne ste poukázali na to, že dnes v Európskej únii existujú dva základné modely, ako riešiť krízu. Prvý z tých modelov, v angličtine sa mu hovorí austerity, to znamená spoliehať sa na úspory, škrtanie, voľný trh, tento model dusí rast. To sa ukazuje pri Španielsku, ako aj iných, iných krajinách. Zástancom tohto modelu je neoliberálna a neokonzervatívna pravica a takýto model vyznávala aj vaša vláda. Ten druhý model, v angličtine sa mu hovorí recovery, podporuje rast verejnej investície a regulovaný trh. Zástancom je sociálna demokracia a socialistické strany. Pokojne môžeme hovoriť o socialistických stranách, neviem načo sa tu motáte okolo toho pojmu, je to bežný pojem, socialistické strany, pokiaľ, samozrejme, nespájate socializmus reálny, ten z bývalého režimu, so socializmom moderných európskych politických strán. Oba tieto modely sú legitímne, aj austerity aj recovery, treba si však uvedomiť že misky váh sa dnes prudko v Európe vykláňajú k tomu recovery, ale dôvod nie je socialistická vlna, o ktorej hovoríte, ale ekonomická racionalita. Uznáva to aj časopis The Economist, čo určite nie sú socialisti, uznáva to Mario Draghi z ECB-čky, čo nie je socialista, uznáva to Van Rompuy, takisto žiaden socialista, ale kresťanský demokrat, uznáva to Medzinárodný menový fond, takisto žiadni socialisti a tak ďalej. Čiže všetci odmietajú tento, túto vulgárnu politiku škrtania a voľného trhu. Zdá sa, že jediný, kto sa ešte celkom neprebudil z neoliberálneho sna, pre ľudí skôr nočnej mory, je strana Sloboda a Solidarita, ale je to, samozrejme, vaše právo ostať neprebudení.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len zareagujem, pán poslanec Kollár spomínal, Čína, keď počujem Čína, tak hneď mi zasvietia kontrolky, a to je tak zaujímavé, že, že počúvať, ako čínsky boľševik prekabátil všetkých, a to je aj také zase zaujímavé, že vyznávači Miltona Friedmana a voľného trhu oceňujú čínskeho boľševika. Pán Kollár tu spomínal, že Číňania žiadajú, čínski komunisti žiadajú od EÚ reformy. No, tak to sú také zvláštne paradoxy. Ono to tak asi fakt vyzerá, že z Európy bude skanzen a autobusy plné Číňanov sa sem dovezú a budú pozerať, že, že, a prechádzať sa po uliciach, že čo to tu žijeme. Ja som to už dávnejšie hovoril aj v kruhu mojich kamarátov, že na to vytriezvenie z toho sna, toho, čo sme tu žili v tej Európe, tej sociálnej a socialistickej, trebalo ísť na týždeň do Číny, možno by stačilo len na letisko do Pekingu, by sa človek z toho zobudil. Európa sa Číne neubráni, keď tak, tak iba reguláciou, alebo si počká na vojnu. A možno bude zaujímavé sledovať tento sobáš, ktorý sa tu teraz črtá, to znamená vyznávačov Miltona Friedmana a voľného trhu a čínskych pološtátnych úradníkov. Reguláciu môže urobiť aj Európska únia, vojnu niekto iný, my môžme, čo môžme urobiť my, a to je, čo chcem tým zakončiť, ja som to avizoval, že to budem hovoriť v mojej rozprave, že veľa nám toho nezostáva, ale predsa len niečo, keď pán premiér potrebuje rast, na rast potrebuje aj tvorivosť. V programovom vyhlásení sa vyskytuje, myslím, že iba raz alebo dvakrát. Čiže veľa toho nezostane, ale predsa ešte nejaká nádej malinká tam zostáva v tomto nerovnom zápase a v riešení možno pre túto chvíľu bude aj tá tvorivosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som rovnako rád zareagoval na tú poznámku, ako ste bol smutný, keď nám Čína odkázala, myslím Európe, aby sme robili reformy. Za prvé ste nepovedal teda, že aké reformy, za druhé, čínska ekonomika dlhodobo je postavená predovšetkým na lacnej pracovnej sile a na, proste vykorisťovaní ľudí a určite nechceme, aby ľudia v Európe pracovali neraz v tak neľudských podmienkach, ako sa to práve deje v Číne. Ďalšie dôsledky sú také, že tá enormná výroba, ktorá vlastne dnes sa v Číne deje, keďže takmer fabrikou celého sveta je, sú enormné dôsledky, negatívne dôsledky na životné prostredie, čo je rovnako, myslím si, že absolútne negatívny jav a Čína sa s tým bude musieť vysporiadať. Na druhej strane už aj dnes Čína vykazuje pomalšie tempo hospodárskeho rastu a v princípe dokazuje to aj spotreba oceli a spotreba elektrickej energie a rovnako už aj v Číne sa začína silno prejavovať problém realitnej bubliny. Takže toľko k Číne. Čo sa týka regulácie, ktorú ste viac-menej odsúdil vo svojom vystúpení, myslím si, že je dôležité, aby štát dokázal správne regulovať napríklad finančný trh, pretože práve deregulácia finančného trhu, ktorá sa diala od sedemdesiatych rokov, spôsobila, že banky a ďalšie finančné inštitúcie vytvorili absolútne množstvo neprehľadných finančných nástrojov, ktoré, si myslím si, že výraznou mierou prispeli k vzniku dlhovej krízy. Rovnako aj uvoľnenie poskytovania úverov častokrát osobám, ktoré už vopred bolo zjavné, že v budúcnosti nebudú môcť tieto úvery splatiť a jednoducho nebudú mať na to, aby dokázali tieto záväzky vyrovnať, bolo, bolo určite chybným krokom. Takže toľko.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi, pretože skutočne vystihol objektívne tú situáciu v rámci návrhu vládneho programu. Na jednej strane síce, áno, konsolidácia verejných financií, na druhej strane hospodársky rast a zamestnanosť. Pokiaľ skutočne by sme vedeli konkrétne opatrenia, ktoré sa obyčajne dozvedáme len v komunikácii s médiami, tak by som tomu mohol aj veriť. Takže to je jedna stránka veci. Určite som veľmi rád, že pán poslanec to takto vystihol. Na druhej strane ten európsky kontext, nie síce ako pán Blaha, ja by som to komentoval tak, vy sa tu stále oháňate nejakou hypotézou alebo hypotetickými hrozbami, že čo všetko budeme musieť, aké záväzky máme, aké garancie, čo všetko je splatné, čo nie je splatné. Na druhej strane si treba uvedomiť, že sme získali voľný trh a ak budeme schopní posilňovať konkurencieschopnosť našej ekonomiky, našich podnikateľov, určite tu je cesta na to, aby sme mohli aj ten hospodársky rast skutočne zaznamenávať, veď každá jedna krajina Európskej únie, a tobôž eurozóny, bude mať snahu konsolidovať verejné financie a nespadnúť do recesie. Takže myslím si, že tá vaša opatrnosť súvisí skôr s ospravedlňovaním toho, že ste mali problém aj v bývalej vláde s tou európskou agendou a, bohužiaľ, došlo to až k položeniu vlády.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, neodpustili ste si hneď v úvode vaše povinné cvičenie typu socialisti si privlastňujú hodnoty a potom ich rozdávajú cez sociálny štát. Toto tu počúvame roky, ale ekonomická realita, teraz nemám na mysli slovenský priestor, ale globálny priestor, už dávno takéto tvrdenia odmieta. Samozrejme, nie je tu priestor na diskusie odborné, hlboké, ale prosím, musíte sa zmieriť s tým, že ekonomický liberalizmus, neoliberalizmus v ekonomike evidentne končí. Môžem spomenúť len posledné zasadnutie ekonomického fóra v Davose, kde tieto slová o konci éry ekonomického liberalizmu povedal Klaus Schwab, prezident tohto ekonomického fóra, a tento pán bol ešte donedávna jedným z najväčších zástancov práve tejto neoliberálnej ekonómie. Takže, prosím vás, zmierte sa s tým, je koniec takýmto tézam.

    Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Kollára pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja v podstate k tomu vystúpeniu pána poslanca Kollára mám dve základné poznámky. Jedna, mám pocit, že sa tu strašne straší tým, že čo tu zavedie sociálna demokracia, alebo SMER - sociálna demokracia na Slovensku a že nám utečú všetci veľkí podnikatelia do daňových rajov. Je jasné, že v poslednej dobe sme zaznamenali nárast, teda únik u materských spoločností, spoločností do daňových rajov, ale nie je to spôsobené určite politikou sociálnodemokratických strán. Tento efekt je jasný hlavne z toho, že máme tu hospodársku krízu, všetky tie spoločnosti, povedzme si otvorene, tie spoločnosti, ktoré chceli ísť podnikať, z daňového raja, už sú tam dávno. Nemusia čakať na to, kým vyhrá voľby SMER - sociálna demokracia. A ten nárast nevznikol počas, počas vládnutia SMER-u - sociálna demokracia, ale práve pravicových strán. Takže povedzme si, či, myslím si, že kvôli nejakým pár percentám z daňového zvýšenia, o ktorom sami tvrdíte, že, že zvyšovať dane je potrebné, lebo máme tu dva základné fakty, zanechaná sekera, ktorú ste nám tu nechali, druhým faktom je, hospodárska kríza spôsobila, že tá špajza je skutočne prázdna, ale tie motívy zostať na Slovensku sú určite dané aj inými faktormi, to je stabilita, hlavne teda politická, ktorú, myslím, že máme, ekonomická, strategická poloha, lacná a kvalifikovaná pracovná sila s vysokou produktivitou práce. Ten pás na Slovensku v tej fabrike beží rovnako rýchlo ako v Nemecku, čiže. A tí naši ľudia musia stíhať tú prácu na tom páse.

    Čo sa týka eurozóny, je jasné, že je tu recesia, je tu hospodárska kríza, ale.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S poslednou faktickou poznámkou pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega, za prejav, ktorým ste veľmi dobre charakterizovali programové vyhlásenie vlády, a ja by som chcel zdôrazniť ten rozmer, ktorý čítam stále a stále, keď opakovane sa snažím nájsť nejaké zrnká múdrosti v programovom vyhlásení, ale nenachádzam ich. Vláda Roberta Fica sa dostala k moci podvodom. Podvodom preto, pretože v predvolebnej kampani nebolo ani reči o tom, kde sa bude škrtať, komu sa bude brať, všetkým boli sľubované istoty. Z reality pritom bolo každému jasné, že takto to jednoducho nebude, ani nebude môcť byť, nech bude pri vláde ktokoľvek. Čiže falošnými sľubmi ste pomýlili občanov. Vidím to tak, že celý ten konsolidačný balíček, ktorý bude pán minister financií nútený prijať, či sa to niekomu páči alebo nie, si odnesie najmä takzvaná stredná vrstva, rozhodne nie tí bohatí, tí milionári, ale ľudia, ktorí tvrdo makajú častokrát v dvoch-troch zamestnaniach, aby uživili svoju rodinu a zabezpečili jej lepší štandard, tí budú platiť vyššie dane, ako sa zdá aj vyššie odvody, budú mať drahšie hypotéky na domčeky, ktoré si postavili niekde za mestom za tých povestných stotisíc eur, ktoré im budú zdanené vyššou daňou z nehnuteľnosti, budú im odobraté rodičovské dávky, respektíve budú škrty v rodičovských príspevkoch pre týchto takzvaných bohatých ľudí, ktorí sú bohatí len preto, lebo študovali a dnes majú dve-tri zamestnania. A k tomu všetkému ich čaká radostná budúcnosť na dôchodku, pretože, ako je známe, chystáte sa oslabiť, a to dosť podstatne, druhý dôchodkový pilier.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne. Tak najskôr si povedzme, okolo čoho sa motá a čo vyznáva známy ultraľavicový intelektuál, pán Ľuboš Blaha, ako sám o sebe rád vyhlasuje. Pán Blaha povedal pred nejakými troma týždňami v jednom interview, že štát by sa mal postarať, a dobre počúvajte, o každého od narodenia až po smrť. Sníva o nulovej nezamestnanosti, o veľkých sociálnych výhodách, o konci kapitalizmu, vyznáva akýsi kooperativizmus. Dokonca povedal, že vlastníkmi firiem by sa mali stať len zamestnanci, a dával tam príklad jedného španielskeho Mondragónu? Dobre som vás citoval? Mondragón v Španielsku. A dokonca ste išli tak ďaleko v tej svojej ultraľavicovej ideológii, ja predpokladám, že keď tak budete pokračovať ďalej, pán poslanec Blaha, tak sa stanete príťažou aj pre samotnú stranu SMER - sociálna demokracia.

    Vy ste povedali, že firmy by mali vlastniť zamestnanci, a keď sa vás redaktorka opýtala, z čoho si tí zamestnanci tie firmy kúpia, tak ste povedali, že súčasní vlastníci by mali vytvárať akési finančné fondy dvadsať rokov a potom, po dvadsiatich rokoch, z tých finančných fondov si tí zamestnanci tie firmy odkúpia. No, už sa teším, ako podnikatelia zo SMER-u zajtra takéto fondy začnú vytvárať a o dvadsať rokov odovzdajú všetky svoje firmy zamestnancom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kuffa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni, kolegovia v parlamente, tak ja si dovolím z toho programového vyhlásenia vlády, zvlášť sa zameriam na zdravotnícku oblasť, čiastočne sociálnu a školstvo. A nakoľko som členom zdravotníckeho výboru, tak skôr sa budem na to zameriavať. Ale nakoľko kapitola šesť programového vyhlásenia vlády alebo článok VI, už neviem, jak to by som charakterizoval, skôr tá kapitola, to mi skôr tak prislúcha to označiť, sa zaoberá zdravotníctvom a sociálnou problematikou, tak zvlášť tejto problematike sa chcem ako teda venovať.

    Nedá mi tiež, že by som nespomenul tuná niektoré tie veci, pán kolega to tiež to tuná hovoril, sociálny, socialistický, pán premiér to ako tak spomínal. Aj keď naozaj, môj taký ako dojem osobný, tiež v niektorých tých pasážach aj to programové vyhlásenie vlády zaznieva tak príliš ako socialisticky, lebo rovnako pristupovať ako k jednotlivcom, možno skupinám, tak ako je aj spomínaná subsidiarita a to rovnostárstvo, to nie je to isté. Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ja som to už takto tuná aj spomenul, ale naozaj, spravodlivé, to nie je to, ak ten, ktorý nechce pracovať, a dostáva chlieb a má sa dobre. Ten, kto nemôže pracovať, a sa spoločnosť oňho postará, tak toto je namieste a dáva to ako svoju logiku.

    Myslím si, že v programovom vyhlásení vlády, ako to zaznieva veľmi veľakrát, že je to vláda ako istôt, nechcem uberať ako na tom nič. Tak ste si to pomenovali, ale bude to veľmi, dovolím si povedať, ťažké ako naplniť ako tieto istoty, lebo ako sa zdá, za posledné roky jedinou istotou je neistota. Trvalo udržateľný rast udržať len na sociálnej ako súdržnosti, dovolím si povedať, že ak by sme na tom stavali alebo ak na tom budete stavať, tak to je chyba. Veľmi pekne máte, neskôr sa aj dotknem ako tejto problematiky, to je podľa môjho názoru, samozrejme, môžeme mať tie názory ako rôzne. Ako máte spomenutú ako rodinu, myslím si, že ak tieto istoty by sme stavali na tej rodine a postupne aj budovali ako sociálne skupiny a možno aj ten sociálny štát, ktorý ako tuná deklarujete, skôr by som videl tú istotu práve tam a práve v tej rodine. Tá pasáž o rodine, tá je veľmi naozaj pekná, ale nejaké veci predsa len tam si dovolím komentovať.

    Rozpad verejného zdravotníctva, hej, v poslednom období došlo k rozpadu verejného zdravotníctva, to je z programového vyhlásenia vlády. Ak máme na mysli za posledných dvadsať, respektíve dvadsaťdva rokov, tak sedí vec, ale nemôže to byť za posledné dva roky alebo rok a pol, alebo podobne. To zdravotníctvo dlhodobo je na, priam by som povedal, nie zlej, ale katastrofálnej ako úrovni. Dotknem sa tam ako neskôr ako k tým veciam. Ja idem podľa toho, ako to bolo, ako je to v tom programovom vyhlásení vlády, takže zdanlivo to preskakovať budem, ale ono to tak ide, tak ja idem za poriadku.

    Tuná aktivačné schémy pre nezamestnaných. Pozorne som si tiež ako pozrel tieto veci ako, ako sú rekvalifikácie, aktivačné práce, kde vlastne by boli tie marginalizované skupiny zapájané ako do tých aktívnych opatrení ako trhu práce. V poslednom období, naozaj je to dlhodobý ako proces, dovolím si povedať, že tie aktívne opatrenia ako trhu práce veľmi, veľmi často sa ako míňali ako tým účinkom. Nie sú tu napísané ako konkrétne veci, lebo to je ako cez rôzne ako programy. Zvedavý som sám, ako sa to ako podarí naplniť, ale nemôžu prebiehať rekvalifikácie len preto, aby sa ľudia ako rekvalifikovali, aby úradníci na úrade práce dali si čiarky, lebo toľko a toľko ľudí ako rekvalifikovali. Ak sú požiadavky trhu práce na konkrétnu rekvalifikáciu, na konkrétnu profesiu, prosím, nech sa to realizuje, ale nemôžu prebiehať rekvalifikácie asi takéhoto typu, kde ja jednoducho robím rekvalifikáciu tak, že tým frekventantom dám cédečka napálené, toto máte, to si naštudujte, prídu na skúšku a to je rekvalifikačný kurz. Mnohé rekvalifikácie prebiehali takto.

    Územná súdržnosť. Vláda oživí politiku hospodárskej a sociálnej a územnej súdržnosti. Ja by som si dovolil tu položiť otázku, ako, cez ktorú územnú súdržnosť? Máme na mysli tie vyššie územné celky, ktoré sú tuná na Slovensku? Pár rokov dozadu viedla sa veľká ako polemika, priam boj a zápas, ako rozdeliť Slovensko územnosprávne. Myslím si, že aj pán prezident Ivan Gašparovič povedal, že to pôvodné územné členenie, ktoré bolo na východ, stred a západ, bolo lepšie, ako je to nové. Myslím si, že toto je veľký, veľký problém ako Slovenskej republiky, a práve vláda istôt chce na tejto územnej súdržnosti v podstate ako stavať. Dovolím si povedať, že ak to územnosprávne členenie nebude naozaj kopírovať tie prirodzené regióny, tak to bude ako chyba, stavať ako na tom. Východné Slovensko má prirodzené regióny, dovolím si ich ako tuná povedať, možno ma niektorí napadnete, že aký je ten juh Slovenska, kde je národnostná menšina ako Maďarov, ale na východnom Slovensku je Spiš, Zemplín, Šariš a Gemer. To sú prirodzené regióny.

    Ja patrím konkrétne do VÚC-ky Prešovského samosprávneho kraja, kde v podstate Spiš ako taký historicky bol samostatným regiónom. Keď prídete ako v rámci Slovenska možno do Tatier a keď už budete mať tých Tatier dosť, alebo bude zlé počasie a boli ste už aj v jaskyni, tak si pôjdete pozrieť ako históriu ako Spiša. Je tam čo obdivovať, je tam nádherná gotika a rovnako aj renesancia. Je to, je to vidieť aj v drobných mestách, mestečkách aj na dedinách, v obciach. A je to aj preto, lebo ten región bol v skutočnosti, v minulosti bol naozaj bohatý a rozvíjal sa vo všeobecnosti. Ja som len chcel tuná ako poukázať ako na tú územnú ako súdržnosť a vlastne to odvolanie v tom programovom vyhlásení vlády. Ak by to bolo smerované ako týmto smerom, máte moju ako podporu. Ináč toto umele vytvorené, tieto regióny, dovolím si ja s tým ako nesúhlasiť. Ja viem, že to je otázka financií a peňazí, stálo by to veľa peňazí a, samozrejme, aj politickej vôle, aby sa to zmenilo.

    Minimálna mzda. Minimálnu mzdu a mechanizmus jej valorizácie dovolím si chápať trochu inak. Iste so mnou mnohí nebudete súhlasiť, ale inštitút minimálnej mzdy, podľa môjho názoru je veľakrát brzdou ako rozvoja v zamestnanosti. Prečo? Na jednej strane tá deklarácia, ktorá tuná je v programovom vyhlásení vlády, aby tá práca bola aj adekvátne ohodnotená, s tým súhlasím. Ale pri marginalizovaných skupinách, kde vlastne títo ľudia veľakrát sú bez vzdelania, je veľmi ťažko ich ako zamestnať. Sú to takmer nezamestnateľní ľudia. Skúste sa vžiť do situácie, tu teraz bola pred chvíľou možno taká slovná prestrelka - zamestnanci kontra zamestnávatelia, ale skúsme sa vžiť do situácie, že ja som tým zamestnávateľom. Zamestnaj človeka, ktorý je ťažko zamestnateľný, je dlhodobo nezamestnaný, možno mnohí z nich už nepracovali možno desať aj pätnásť rokov, medzičasom nám naozaj vyrástla v tých marginalizovaných skupinách celá generácia mladých ľudí, ktorí nevideli svojich rodičov pracovať. Možno ešte čiastočne starých rodičov, ale nevideli svojich rodičov. Nejakú tú skúsenosť s tými marginalizovanými skupinami máme spolu aj s bratom a dávame im prácu, respektíve ich zamestnávame, ale sú to veľké, veľké riziká. Aj mnohí zamestnávatelia, ktorí chcú participovať na zamestnávaní práve týchto marginálnych skupín alebo ľudí, tak vedeli by o tom naozaj svoje. Ak zamestnáte človeka a mu pridelíte prácu, a on cez tú prácu, ten výkon, ktorý má ako podať, vyrobí vám ďalšie tri roboty, neni to švanda. A teraz vy ho máte zaplatiť ešte aj minimálnou mzdou.

    Inými slovami, veľakrát títo ľudia, ktorí prídu ako do práce, narobia vám škodu. A teraz vy ste ešte tlačení inštitútom minimálnej mzdy, že mu máte ešte za túto prácu zaplatiť. Myslím si, že každý zo zamestnávateľov sa takejto činnosti bude brániť.

    Rodina, základná bunka určujúca kvalitu života. Toto je veľmi pekná pasáž, ktorú tu máte ako v programovom vyhlásení vlády, a okrem iného je tu poznámka, ja som len niektoré ako vybral, samozrejme, nedá sa to všetko ako komentovať, je to veľmi ako obsiahly dokument na šesťdesiatich piatich stranách. Myslím si, že aj ja by som tuná dokázal o ňom hovoriť aspoň pol dňa minimálne, keď nie aj viac. Rástol, okrem iného, rástol počet detí narodených mimo manželstva. Naozaj je to taký bolestivý ako problém. Možno mladí ľudia dnešní, mladí ľudia sa ako z toho smejú alebo rôzne majú ako poznámky ako týmto smerom, ale deti, ktoré prežívajú vlastne a sú narodené ako mimo manželstva, naozaj neprežívajú to, tú plnohodnotnú rodinu. Mať svojho otca, mať svoju matku, je to čosi, čo naozaj utvára ako celok ako rodiny. Ak sa vám aj toto podarí cez podpory ako mladých ľudí a mladých manželstiev, aby naozaj mali a nabrali odvahu sa zosobášiť, tak budete mať z mojej strany, ako ja vám to sám aj osobne docením, že budete mať teda úspech.

    Viacgeneračné spolunažívanie. To je ako spomenuté ako negatívny ako problém. Do istej miery môže byť, pretože ak tieto rodiny, a mnohé rodiny dnes sú odkázané na život v dvoj-, trojizbových bytoch a sú tam viacgeneračné ako rodiny, tak je to naozaj veľmi veľký problém. Ale nemusí to stále tak byť, lebo tie viacgeneračné ako rodiny, ak je ten súkromný domček, možno na vidieku, čo bývajú ako títo ľudia, naopak, môže to byť ako požehnaním. Aj vnuci alebo vnúčatá, keď si užívajú ako tých starých rodičov, čo dneska je naozaj vzácnosťou, v minulosti ten starý otec a stará mama, to boli milionári času a venovali sa ako tým vnúčatám, aj tí spoluparticipovali na výchove aj vzdelávaní ako v podstate vnúčat a mladých ľudí.

    Vláda presadí, aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu, dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je "manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro". Je to veľmi pekná veta a je to jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ja si dovolím to trošku ako doplniť, že dalo by sa to aj trošku aj ináč chápať, a možno aj v tom zákone o rodine, aby to bol podľa možností trvalý a podľa možností nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou.

    V tejto súvislosti k tej rodine ešte tak na záver by som ako chcel povedať, myslím si, že mali ste to aspoň teda vo svojom volebnom programe a mali ste ambíciu prijať nový zákon ako o rodine. Tuná naozaj absentuje v Slovenskej republike zákon o rodine, ktorý očakávam od vlády istôt, že takýto zákon tuná bude ako navrhnutý, a veľmi radi sa aj v rámci rozpravy, a možno aj, ešte aj predtým vo výboroch do toho aktívne zapojíme.

    Vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti, to už tuná takto padlo. Pani Nicholsonová to ako aj tak spomínala, aj spomenula. Dovolím si povedať, že nestačí sa len ako vyhýbať ako tomu, ale naozaj na tom pracovať. Úsmev ako dar, nechcem tu robiť nejakú veľkú ako reklamu, aby každé dieťa malo svoju rodinu. V takomto duchu sa niesla jedna konferencia, niekedy v decembri tuná práve v parlamente bola, v kinosále, mne sa to ako veľmi ako páčilo a veľmi sa mi to rátalo. Pokiaľ, mám informáciu, možnože ju nemám ako takú úplnú, ale v Anglicku napríklad detské domovy ako také nepoznajú. Ako je to možné? Od čias druhej svetovej vojny, keď bolo bombardované Anglicko a Londýn, a konkrétne tam zostalo kopec sirôt. A nebolo ich kde umiestniť, ale tie rodiny jednotlivé naozaj participovali. A to bola tá solidarita, to bola tá skutočná solidarita, ktorá sa tuná vytvorila a vytvárala, a oni prijali tieto deti do týchto ako rodín.

    Ak by sme toto mali ako na mysli, a teda ja to, to mám ako na mysli, aby podľa možností každé dieťa zažilo tú rodinu. Nie sociálny ústav alebo nejakú integrovanú školu, alebo internáty, alebo čosi podobné, lebo vytrhnutie dieťaťa z kontextu ako rodinného, to je tým najväčším stresom, ktoré to dieťa môže prežívať. A keby to bola aj rómska rodina alebo akákoľvek iná rodina, kde, aj problémová, skôr tam naozaj, ak to, tiež to tuná bolo spomenuté, priestor vytvárať pre tú sociálnu terénnu prácu a pomáhať ako aktívne týmto rodinám, aby tie deti jednoducho v tých rodinách podľa možností v tom prirodzenom prostredí mohli zostať.

    Tu mám taký otáznik, princípy rodovej rovnosti. Toto viackrát tuná ako zaznelo aj v tom programovom vyhlásení vlády, to je môj dotaz, čo sa za tým skrýva? Viete, ak sa tu skrýva to, čo ja tak ako myslím, no, tak ja neviem, ja to podporovať určite nebudem. Ak mi to vysvetlíte, že je to čosi pozitívne a dobré, tak veľmi rád sa nechám ako poučiť, to je také ako s otáznikom.

    Starostlivosť o zdravie. Zdravý občan - vyliečený pacient. To je vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Hm. Ja som sa tak nad tým ako zamyslel. Hej, zdravý občan - vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Dovolím si povedať, že to nestačí. Samozrejme, ja to poviem tak filozoficky, ale keďže to je ako ideový dokument v programovom vyhlásení vlády a toľkokrát sme to rozprávali, že teda je nekonkrétny a podobne, moji predrečníci, pán premiér prosil, aby sme to nejako nekomentovali, a ja sa snažím teda zdržiavať ako tých komentárov, aby som nehovoril, že je ako všeobecný, ale keďže je ideový, aj ja ideovo sa ako k tomu ako vyjadrujem a dovolím si povedať, že vyliečený pacient nestačí. Pacient má byť uzdravený a to vyjadruje oveľa, oveľa hlbší kontext.

    A dovolím si aj tak povedať, a nechcem teraz ani kritizovať, ani zdravotníkov, lekárov, ja si ich vysoko vážim, sám som bol odkázaný na ich aktívnu pomoc nedávno, ale to uzdravenie vyjadruje oveľa väčšiu hĺbku, lebo položím otázku, a teraz nechcem ani kritizovať psychiatrov a psychiatrické oddelenia a protialkoholické, koľko alkoholikov sa lieči na protialkoholických liečebňach? S akým výsledkom? Uzdravený pacient po pol roku odchádza domov, vracia sa späť do toho istého sociálneho prostredia a začína opätovne piť. Ale on nepije tam, kde skončil, ale oveľa hlbšie ešte prepadá. Tak aké je to ako vyliečenie, keď takíto alkoholici si takúto liečbu zopakujú aj päť- aj šesťkrát? A na to vyhadzujeme, ja si dovolím povedať, že veľakrát vyhadzujeme ako peniaze. A to uzdravenie alebo ten uzdravovací proces, ten je chápaný v takom širšom kontexte, kde aktívne do toho práve aj rodina a sociálne prostredie a tie sociálne skupiny, ktoré spomínate v tom programovom vyhlásení vlády, tak viem si predstaviť, že by aj oni tu veľmi aktívne participovali na uzdravení takéhoto občana. To len uvádzam ako taký príklad.

    Rovnosť. Rovnosť nemôže byť chápaná, že všetkým dať rovnako, pretože zdravotnícke služby napríklad, príklad ako uvádzam, nemôže byť rovnako postarané o človeka, ktorý nezodpovedným správaním sa pripravil o svoje zdravie. Možno ste tu fajčiari, nebudete so mnou súhlasiť, ale taký fajčiar, ktorý je chorý na rakovinu pľúc, a teraz on čerpá z tých, spoločného ako balíka zo zdravotníckych služieb, respektíve alkoholik alebo narkoman. Možno určiť nejaké pravidlá, nejaký systém, raz sa môžeš potknúť, ale nemôže to byť sústavne, že ty správaš sa nezodpovedne, a jednoducho spoločnosť je povinná sa o teba starať aj v systéme ako toho zdravotníctva. S tým si dovolím nesúhlasiť, lebo to je rovnostárstvo, ktoré odmietam, a to nie je ako subsidiarita, ale to je zneužívanie ako systému.

    Dosiahnuť dostupnú a efektívnu starostlivosť, hej, v zdravotníctve. To je taká poznámka tuná. Je to veľmi ťažko ako naplnené, naplniteľné. Ja vám držím palce, naozaj, ten dokument, čo sa týka po tej obsahovej stránke, sú tam veľmi zaujímavé pasáže, s mnohými sa aj ja sám ako stotožňujem. Len, obávam sa, že sa to naozaj, nuž, treba nechať naozaj ten priestor, či sa podarí alebo nepodarí ako naplniť, ale dostupnú efektívnu starostlivosť v zdravotníctve, ako my ju chceme ako dosahovať? Máme akútny nedostatok lekárov, obvodných lekárov, teda všeobecných lekárov, pediatrov. Priemerná veková skupina obvodných lekárov, to som si aj overoval teraz, volal som aj nejakým univerzitným profesorom medicíny, v podstate aj v rodine máme ako lekárov, porovnávam si to, včera som rozprával s dvomi ako lekármi, je 55 rokov, ako to chceme ako zabezpečiť? Tí lekári mnohí už ani nevládzu. Ako to máme zabezpečiť, tú dostupnosť v tých mikroregiónoch mám na mysli, v tých jednotlivých obciach, mestečkách? Neštátni, neštátni lekári, ktorí ako fungujú a majú tie ako svoje obvody, veľmi radi by ich odovzdali ako svojim mladým kolegom, ale nemajú ani komu. To sa hovorí o tom predávaní, ako predať ako ten obvod, nikto ho nechce, nikto oňho nemá záujem. Ak tam nebude participovať, možno ak na to bude teda mať štát alebo obec, neviem si to predstaviť, že by tá dostupná a efektívna starostlivosť bola schopná, aby sme ju zabezpečili.

    Systematická komunikácia s odbornou verejnosťou. Stále sme v zdravotníctve. Viete, tá komunikácia s tou odbornou verejnosťou, ja som tak vystúpil aj na tom zdravotníckom výbore, a tiež to nie je nejaká otázka roka a pol alebo dvoch rokov ako dozadu, ale tá komunikácia s odbornou verejnosťou veľakrát je veľmi slabá. Veľakrát tú odbornú verejnosť, naozaj sa ako ignoruje, ich pripomienky. A veľakrát sú to naozaj pripomienky ako z praxe. Veľakrát stačí len počúvať a naplniť obsah tých slov skutkami a mnohé veci by oveľa efektívnejšie sa podarilo nám vyriešiť.

    Nevyhnutne je potrebná transformácia výchovy a vzdelávania zdravotníkov. Výchova a vzdelávanie zdravotníkov. V posledných rokoch je priam, dovolím si povedať z tohto miesta, katastrofálna. Nerozprávam teraz o školskom systéme, stále o vzdelávaní hovorím, zdravotníckom ako systéme. Vymysleli sme systém vzdelávania zdravotných sestier, kde zdravotná sestra, končiaca alebo teda sestra ako taká, terminus technicus je sestra, hej, študuje sa to na vysokej škole, odbor ošetrovateľstvo, potrebuje mať minimálne šesť semestrov okrem maturitnej skúšky, ktorú ako mala, aby mohla byť zdravotná sestra. To jest bakalár, respektíve ďalšie štyri semestre, aby bola magistra. My tu máme toľko bakalárok a magistier aj sestier, a skutočnosť je taká, že nemá kto pracovať pri lôžku. Teraz tie dievčatá mnohé sú asi tak formované a tak vychovávané, že každá chce byť manažérka, ale kde? Však ten náš slovenský štát jednoducho toľko ich nepotrebuje. My potrebujeme kvalifikované sestry, aby boli naozaj pri lôžku. A teraz každý len nejako má jedinečnú príležitosť, ako mať titul, byť vysokoškolsky ako vzdelaný. Dneska ráno som začul taký komentár ako spravodajský ako v rozhlase, kde aj pán prezident to naše vysoké školstvo dovolil si ako trochu ako kritizovať. Nieže by som nejako potreboval sa k tomu pridať, ja ten názor mám už ako dlhodobý, systém vzdelávania a vysokých škôl a dovolím si nesúhlasiť tuná, pán kolega, neviem, neni tuná, pán Beblavý, ktorý hovoril, že mať vysokoškolské vzdelanie, že to je ako super a že vlastne to stačí. Dovolím si povedať, že to nestačí. Ak máte deti, možno študujúce v zahraničí alebo, alebo máte nejakú ako tú skúsenosť so štúdiom, ako je v zahraničí, a skončíte univerzitné vzdelanie alebo vysokú školu, nastupujete prvýkrát k svojmu zamestnávateľovi, pýtajú sa vás, aké máte vzdelanie, kde si študoval, s akým študijným prospechom. Kto sa dneska u nás na Slovensku toto pýta? Nikto, hej? A to je potom asi takto, že máš hocijakú vysokú školu a si odborník ako na všetko. No, nie si a ani zďaleka, ani ja tu nechcem teraz tak vyznieť, aby som bol odborník na všetko, takže budem sa držať ako tej témy.

    K tomu vzdelávaniu tých zdravotníkov, ja by som ešte odporučil, ak by to bolo možné, tak prehodnotiť ako systém vzdelávania v rámci stredných škôl, ktoré tuná bolo na veľmi dobrej úrovni, dovolím si povedať, že na veľmi dobrej úrovni. Dievčatá končiace, respektíve zopár chlapcov vždycky tam končilo na tej strednej škole maturitnou skúškou a boli použiteľné pre potreby praxe bez toho, aby mali univerzitné vzdelanie. A naozaj aj teraz je to možné? Možno nejakým ďalším doplnkovým vzdelaním dať ako ten priestor na tých stredných zdravotných školách, aby tie dievčatá, ktoré nechcú ísť na vysokú školu a nechcú mať to alebo nepotrebujú mať to univerzitné vzdelanie, ale takpovediac narodila sa ako zdravotná sestra a chce to, chce to robiť a chce ňou byť, umožniť im to v rámci systému vzdelávania, v rámci stredoškolského vzdelávania, aby tie zdravotné sestry mohli aj takto končiť?

    Toto je, ja idem podľa toho programového vyhlásenia vlády, to je stále tá kapitola šesť, aj keď pán kolega Valocký povedal, že keď som to rozprával na zdravotníckom výbore, tak to zhodnotil tak - pán kolega, bolo to o ničom. Ja hovorím, ak to bolo o ničom, tak to bolo o vašom programovom vyhlásení vlády. A takto som mu to ukázal. Je to tuná napísané a ktorí neveríte, tak si to nalistujte, lebo je to vaše ako programové vyhlásenie vlády, a vtedy som mu aj si dovolil povedať, aj, aj som mu to povedal, že je to zjavné, že to programové vyhlásenie vlády nevidel, ani ho nečítal. Hej? Keď to takto ako hovorí, lebo je to tam.

    Podpora konzumácie zdravých potravín. Pani ministerka je tuná, vitajte. Ja som ani nezbadal, to sa teším, že ste tuná, lebo reč je o zdravotníctve.

    Podpora konzumácie zdravých potravín. Hm, v tom poľnohospodárstve však mám priateľov, známych, inžinierov, môj brat je poľnohospodársky inžinier, aj keď sa venuje úplne inej činnosti a je farárom zároveň, ale myslím, že je to hospodár a gazda, od ktorého by sme sa mohli učiť aj my tu z parlamentu, a možno aj minister hospodárstva by sa mohol ísť pozrieť, ako vytvárať pre marginalizované skupiny prácu, ale zmysluplno, neprehadzovať piesok z jednej hromady na druhú a potom zase ako naspäť. Drevoštiepku tam boli pozerať, ako, ako sa vlastne robí. Ale tá konzumácia zdravých potravín. A k zdravotníctvu. Ja sa pýtam, odkiaľ ich máme vziať? Kde sú? Kde ich máme v tých regáloch? Ja by som si rád kúpil od našich poľnohospodárov výrobky, ten predaj z dvora. Dal by pán Boh, žeby sa tak rozbehol, a naozaj, žeby sme mali ako zdravé ako výrobky, mlieko sa aspoň dá kúpiť, myslím, že nejaké kultúry na jogurt a podobne. Ja by som to veľmi rád ako podporil.

    Poviem takú skúsenosť. Asi ako konzumovať zdravé potraviny. Jedného zo synov mám študujúceho vo Švajčiarsku a boli sme tam opakovane, tak sme si prešli okrem iného Alpy a sme sa vracali naspäť, asi bola to nadmorská výška nejakých 800 metrov nad morom, bola tam dedinka a synovi hovorím, zastav tuná pri tom kravíne. Nádherný kravín, obyčajný, krásne zelené lúky, toto všetko, vošli sme do kravína, kde gazda tam dojil ako kravy. Pýtali sme sa, že či môžme si pozrieť to hospodárstvo. Hovorí, že nech sa páči, kľudne. Vrátil som sa späť k nemu a hovorím, že chceli by sme kúpiť švajčiarsky syr. Vytiahol mobil z vrecka, zavolal manželku, doniesol syry zabalené vákuovo, ofrankované, úplne v pohode, kúpili sme si syr. Perfektný, dovolím si povedať, že naozaj perfektný syr, ktorý bol naozaj aj zdravý, lebo videl som to prostredie, aké bolo ako nádherné.

    Keď to porovnám so slovenskou krajinou a dorábanie ako tých, tých zdravých ako potravín. Mnohé regióny ako Slovenska, a tú podporu regiónov máte tu opakujúco v programovom vyhlásení vlády spomenutú, poprosil by som aj pána premiéra, aby to dôsledne ako dodržiaval. Lebo keď prechádzam niektorými regiónmi ako Slovenska, tak naozaj ma srdce bolí a chce sa mi plakať, keď vidím polia zarastené kriakmi, nebodaj burinou, nevyužité. Krásna Hôrka, čo myslíte, prečo vyhorela? Lebo nie je ten rozvoj. Nie je ten regionálny rozvoj. Ak by tam boli ovce a kozy, tak nijaká tráva a nijaká burina tam nezhorí, ani nijaké kriaky by tam neboli. To, čo sa Turkom nepodarilo, podpáliť Krásnu Hôrku, tak to niektorí občania, to im sa to podarilo ako ľavá dve cez vypaľovanie trávnika.

    To pokračovanie ako v aktívnej, vrátim sa k tomu, ochrane nefajčiarov, prijímať protialkoholické a protidrogové opatrenia. Poprosil by som, aby to naozaj bralo, bolo brané veľmi seriózne, tak ako to je napísané v tom vašom programovom vyhlásení vlády. Je to veľmi pekné a ja to aj podporujem, aj vnútorne, naozaj, cez srdce to podporujem, tak ako to je, ale aby to nebolo realizované, táto podpora na ochranu nefajčiarov a protialkoholické a protidrogové opatrenia cez skrytú reklamu na alkohol typu - poď von. Dodo to spomínal nedávno. Nejdem tuná spomínať ten alkohol, ktorý tam je, môžte si to prečítať tu v Bratislave, tých bilbordov máte milión päť, ale ja sa pýtam, je u nás zakázaná reklama na alkohol? Máme to v tom programovom vyhlásení? Tak buďme dôslední. Buď sankcie, alebo nech to aj prelepia. Nech to dajú dole. Čo to je?

    Systém organizácie v zdravotníctve. Systém RZP. Hej, tuto mám takú poznámku. Dovolím si povedať, že ten systém je teda dosť pochybný. Skúste sa, pani ministerka, potom raz aj na to pozrieť, ako to funguje u nás. Sám osobnú skúsenosť môžem ako odprezentovať. Bol som u lekára pred dvoma mesiacmi, odborníka, mal som problém akútny. Pani doktorka ma vyšetrila, zhodnotila, poskytla mi aj tú prvú pomoc. Bolo to tak, vyzeralo to naozaj, že mohol som vykrvácať, to krvácanie bolo ako vnútorné a nakoniec, ja som si obliekol kabát, že teda idem domov. Ona hovorí, to nepripadá do úvahy, v žiadnom prípade. Okamžitá hospitalizácia, musíte ísť ako na chirurgiu, jednoducho potrebujete akútnu pomoc. Hovorím, dobre, veď ja tam zájdem. Dvadsať kilometrov máme regionálnu nemocnicu vzdialenú, nebudem ju spomínať, tí ľudia sa naozaj slušne tam o mňa starali. Ale aký som mal ako zážitok. A pani doktorke hovorím, nevolajte tú RZP-čku, nevolajte sanitku, veď ja tam zájdem. Veď teraz po svojich nohách som došiel, tak hádam aj odídem. Hovorí, vy nemôžte už zrobiť ani krok. Musíte ísť výťahom, na vozík, RZP-čka vás musí odviezť. Tak som sa potom podľavil, hovorím, tak reku dobre. Tak zavolajte tú RZP-čku. Som si sadol, som čakal, volala a vzápätí mi lekár oznamuje, že RZP-čka neni. A neprišla. Dva dni nato, lebo aj po dvoch dňoch sa mi pani doktorka ospravedlňovala, že RZP-čka neprišla, ja som sa tak usmial, hovorím, veď to je v poriadku. A ona hovorí, za 30 rokov praxe sa jej to nestalo. Za 30 rokov. Tak akurát pri mne sa jej to stalo, to bolo také úplne superšťastie. Teraz, keď som prišiel na centrálny príjem, predo mnou prišla RZP-čka, ja som tam šiel s manželkou. Prihlásili sme sa, lekár tam mal ako čakať, všetko. A to je ten systém organizácie práce, pani ministerka, ako v zdravotníctve, dotknem sa aj tej elektronizácie, ale ešte prídem postupne ako k tomu. A to je ten systém organizácie práce ako v zdravotníctve. Veľakrát to vyzerá ako naozaj, ako taký akoby chaos. Predo mnou prišla RZP-čka, samozrejme, venovali sa tomu pacientovi a darmo ja som sestre, alebo manželka ukazovala sestre tam, že to je to, akútny stav a všetko. A začala teraz vlastne, poviem to, taký pingpong. Pôjdete na druhé poschodie, z druhého poschodia na piate poschodie, z piateho poschodia pôjdete zase na prízemie, z prízemia zase na druhé poschodie a zas vás poslali na piate poschodie, medzitým lekár stihol dopísať dve vety. A vy môžte zomrieť. A teraz vás dajú ako na chirurgické oddelenie ako akútny, na IS-ku vás ako potom majú ako previezť, už nesmiete zrobiť ani krok, lebo sestrička príde, musíš sedieť vo vozíku a nesmieš urobiť nič. Ale medzitým môžeš zomrieť. A v chodbách nemocnice. Tak ja len toľko ako k tomuto.

    Indikátory kvality. Je to super ako vec a zvlášť ako, ako aj v zdravotníctve, aby boli ako tie indikátory kvality, veď ja sa tomu ani nebránim, aj tie audity, ktoré ako by mali ako tam prebiehať, a tá kvalita by tam stúpala. Ale ľudský faktor alebo prístup ako k pacientom, dovolím si povedať, že nijaké indikátory ako nezlepšia. Chce to systém vzdelávania, naozaj, aj keď to vyzerá ako také klišé alebo nejaké také formálne, ale naozaj ten systém vzdelávania aby bol už na stredných školách a vysokých školách. Nezabudni, že je tu pacient. Nie si ty tu kvôli, ja neviem, budove, kvôli tvojmu titulu, ale ty si tu, aj lekár aj zdravotná sestra, kvôli pacientovi. A ten prístup človeka k človeku je jeden, dovolím si povedať, v zdravotníctve najdôležitejší. Samozrejme, profesnosť, aby tu bola ako namieste, to nevyhnutne musí byť. Ale ten ľudský prístup a ten ľudský rozmer, ten je veľmi dôležitý.

    To, čo som počúval dlhé roky blízkych príbuzných - pacientov aj samotných pacientov, a cez ten krátky zážitok, ktorý som zažil ako samotnej nemocnice, mnohé veci som si ako ozrejmil. My ideme zavádzať elektronický systém ako v zdravotníctve. Nič proti tomu, pani ministerka, stojí to 130 mil. eur, máme ich dostať údajne z Európskej únie, prosím, nejde to možno zo štátneho rozpočtu, že mohol by som to trebárs aj takto ako povedať, ale ja sa pýtam, kde sú postele? Veď to som už hovoril na tom zdravotníckom výbore. Ja keď som si na tú posteľ ľahol, tak som okamžite pochopil, ako je možné, že títo pacienti chodia s tak hroznými dekubitmi. Dostanete ten dekubit behom jedného dňa. Teraz my ako tu, poslanci, sedíme na takých pohodlných kreslách, v ktorých tuná sedíme. A to sme zdraví. Premietnite si, na akú posteľ si dnes večer, v noci kdesi ľahnete, a to ste zdraví. Idete na dovolenku, máte troj-, štyri- alebo jednohviezdičkový hotel, na akej posteli spíš? Ak by si mal tu taký tenký molitan, ktorý má 6 cm, potiahnutý mikroténom a na to je plachta, ktorá sa ti zošmykne, a si celý zaparený, tak neviem, ako by si sa cítil na takom lôžku. A keď si ešte chorý. A keď pacient, alebo zdravotný personál príde raz za dve hodiny ako polohovať a nemôžeš sa ako pohnúť. Chýba ti hrazda, za ktorú sa ako potiahneš. V tých nemocniciach to je hotová katastrofa, čo všetko nám chýba ako v tých nemocniciach. Ale veď to nie je predsa ten systém zdravotníctva alebo to zdravotníctvo, že za rok a pol, za dva roky alebo za päť rokov, že sa tak zhoršilo. Ale posledných 22 rokov je v takom otrasnom ako stave. Ja som pre Parlamentný kuriér tam napísal, že aj ten projekt elektronizácie, nie som proti nemu, ale ak sa toto všetko, tie základné veci splnia ako v systéme ako zdravotníctva, prosím, potom nech sa zavádza aj tá elektronizácia.

    Mzdové ohodnotenie pracovníkov v rezorte zdravotníctva. Tu bol taký problém v tom zdravotníctve, opakujúci sa. Tak ako to už aj ktosi povedal, aj tuná bývalého pána ministra označili, že aký je expert, lebo to sa ešte nikomu nepodarilo postaviť ako stavovské organizácie ako proti sebe, mám na mysli zdravotné sestry kontra lekári. Ale to tu bolo. Bolo to tu. A ja vám to aj pripomeniem. A tí, ktorí ste lekári, tak vám to ako pripomeniem. Lekári a lekári stáli proti sebe, to bolo hneď v úvode. To boli štátni lekári a neštátni. Kontraproduktívne proti sebe ako stáli. Poriešilo sa to, hej, čiastočne. Dneska si myslím, že v tom štátnom sektore sú tí lekári na tom lepšie, ako sú v tom neštátnom sektore. Posledná situácia priniesla čosi úplne ako absurdné, nechcem upierať ako platy ako zdravotných sestier. Dovolím si povedať, že platy zdravotných sestier naozaj neboli ako docenené a dohodnotené. Len to nemôže byť tak paušálne ako dané, ako to bolo, lebo je rozdiel, v akom, na akom pracovisku a na akej pozícii tá zdravotná sestra je, to treba naozaj ako diferencovať. Nemôže byť situácia taká, kde sú neštátne zdravotnícke zariadenia a kde je lekár, ktorý má možno päťsto pacientov alebo šesťsto pacientov, a on minimálne má ohodnotiť zdravotnú sestru a podľa tých mzdových ako taríf mu to vyjde okolo 900 eur. A tá zdravotná sestra má vyšší plat, ako má lekár samotný. Naozaj to vyvoláva veľké napätie v mnohých neštátnych zdravotníckych zariadeniach, to je čosi zlé. Je potrebné sa naozaj ako na to pozrieť.

    LSPP. LSPP, dlhodobo neriešená problematika. To je v programovom vyhlásení vlády. To je fakt pravda. Ak máme dlhodobo neriešenú problematiku LSPP a máme na mysli obdobie desiatich rokov, sedí vec. Ale tu je tá výzva, na tú komunikáciu a prizvanie si tej odbornej verejnosti, aby sa o týchto veciach diskutovalo. Predsa nemôže zákonom ukladať povinnosť lekárovi, ktorý ide do služby, veľakrát práve jak som to spomínal, tých obvodných lekárov či pediatrov alebo pre, všeobecných lekárov pre dospelých, má zdravotné problémy, veľakrát je to už lekár na dôchodku, ktorý má 65, možno 70 rokov, ale jemu ukladá povinnosť, že on do služby musí nastúpiť. Pokiaľ nenastúpi, porušuje zákon. Veď je to v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo veľakrát títo lekári pracujú v nedôstojných podmienkach, nedostatočne ohodnotení. Nijakú prácu nechcem dehonestovať, ale predsa práca lekára v službe nemôže byť menej honorovaná ako možno práca upratovačky, ktorá príde a uprace ako tie priestory. To je úplne, totálne absurdné. Potom tí prevádzkovatelia LSPP veľakrát zneužívajú túto situáciu, určujú si jednoducho podmienky, aj tieto platové, a ten lekár jednoducho je povinný túto prácu vykonávať, hoci nesúhlasí s týmito podmienkami. Tu mám tých stomatológov len tak okrajovo, tak spomeniem. Toto je tiež jedna z problémov Slovenskej republiky, tuná nie že máme už nedostatok ako stomatológov na Slovensku, ale my už máme aj nedostatok univerzitných profesorov a garantov, ktorí by zabezpečovali odbornú výuku stomatológov. Je potrebné naozaj aj na túto ako problematiku sa ako pozrieť, lebo ináč budú len zopár zubárov, ktorí, prídete, a len vám vytrhnú ten zub, ale vám neošetria tú ústnu dutinu.

    Ďalšia vec je tuná z programového, vláda nepripustí privatizovanie ekonomicky lukratívnych činností nemocníc. Ja sa pýtam, akých lukratívnych činností? Ešte tam nejaké vôbec sú? Sú? No, tak ma poučíte, dobre. Tak ja vidím, že sa dá furt dačo privatizovať, aj kradnuté, v Slovenskej republike, ja som povedal, keď už nič nebude, tak ukradneme aj vzduch a slnko. Hej, a to som nevedel, že budú kauzy emisie a podobne, že ani ďaleko som vedľa, vedľa nebol, čo som ani tak prorocky to nemal na mysli. Ak teda sú, ale chcel som povedať takúto vec, že naozaj tie lukratívne ako činnosti, ako je tuná röntgeny, laboratórne pracoviská, dialýzy, však toto všetko je sprivatizované. A keď my takto okyptíme ako to zdravotnícke zariadenie o tie lukratívne ako činnosti, tak potom, samozrejme, že to zdravotnícke zariadenie je len v červených číslach. V akých môže byť ako pozitívnych?

    Problematika Rázsochy. Hm. Reagoval som aj na výbore pre zdravotníctvo. Však pani ministerka druhýkrát si to vypočuje, však hádam mi to odpustí, ale medzitým, pani ministerka, ja som si dal tú námahu a pozval som aj pani podpredsedníčku parlamentu, aby sme sa tam šli pozrieť na tie Rázsochy. Ak dovolíte, ja vám to zbilancujem. Myslím si, že ďaleko od pravdy som nebol, keď som povedal, vtedy som povedal a reagoval som takto, že Rázsochy, to je jediné zdravotnícke zariadenie, alebo toto má pre celý národ ako zabezpečiť, toto zdravotnícke zariadenie, kvalitu ako zdravia? Ja sa pýtam, ako to pomôže občanom z východného Slovenska, kde pán predseda, pán Raši, povedal, že síce on je Košičan, ale podporuje dostavbu ako Rázsoch. Tak ja to tak upravím. Keď som si zistil, aká je skutočnosť. Je to v Lamači, tie pozemky, ktoré boli vykúpené, tak sú viazané zmluvou, a sú viazané zmluvou, že tam je podmienka, aby tam bolo zdravotnícke zariadenie, to je podmienka. Ale, pani ministerka, tie Rázsochy, to nie sú Rázsochy, to je rároha. To je rároha. A tam rastú samé rázsochy, skutočne. Ja som tam skoro stúpil na vretenicu, Erika ma upozornila, dávaj pozor, lebo... A rovno bol by som na toho hada tam stúpil. Keď som to videl len tak ako zďaleka, tam je narušená statika, zarastené je to burinou a kriakmi, ale to bol len môj ako taký dojem.

    Dovolil som si osloviť tiež univerzitných profesorov z oblasti medicíny a takisto som sa pýtal, ako na tento problém, že či sa zle na to pozerám, alebo či to je dobrý môj pohľad? Povedali, pán Kuffa, je to dobrý pohľad. Projektová dokumentácia zo sedemdesiatych rokov. Pani ministerka, štyridsať rokov stará projektová dokumentácia. Pre dnešné potreby, dovolím si povedať, nepoužiteľná. Nepoužiteľná. Realizácia samotná toho skeletu, ktorý tam ešte zostal, a z diaľky som videl, že naozaj tá statika, neviem, možnože statický posudok je pozitívny, to nemám takúto informáciu, ale technológia ako taká, použitá z osemdesiatych rokov, teda tridsať rokov stará. Pri naplnení tých ambícií, ktoré je tuná v programovom vyhlásení vlády a o tých zelených aktivitách sa tu hovorí, o tej ekologičnosti, ekologickosti rôznych budov, zatepľovania a tak ďalej, a tak ďalej, toto nie je na dostavbu. Toto je zrelé pre to, aby sa celé tie Rázsochy zbúrali, nech sa Bratislavčania na mňa nehnevajú, veď ja im chcem len dobre. Nech sa naozaj pripraví projektová dokumentácia a seriózna stavba, ktorá by bola dôstojná pre pacientov, aby aj študenti medicíny mali kde naozaj dôstojne ako študovať.

    Pán profesor mi spomínal Mickiewiczovu a Kramáre, že sú v dezolátnom stave. Nestihol som sa tam ísť pozrieť, ale určite po tejto rozprave sa pôjdem pozrieť. A si dám tú námahu, oslovím aj dekana lekárskej fakulty, rád by som si to pozrel, ale počul som, že tie výučbové priestory sú v otrasnom a dezolátnom stave. Zbúrať to treba, čosi nové naozaj, skutočne postaviť. Pýtal som sa, no, dobre, ale odkiaľ na to vziať? Jedna z možností bola poradená, predať Mickiewiczovu ako lukratívny pozemok, ako možno ako budovu, a toto má byť ale záležitosť z iných zdrojov vyfinancované, tie Rázsochy, nie zo štátneho rozpočtu. Lebo naozaj, tak ako ma síce ubezpečovali, že Bratislava slúži ako pacientom zo širšieho ako regiónu. Áno, ale ja sa pýtam, ten región je pokiaľ, po Trnavu? Ale veď tu sú ľudia aj z východného Slovenska. My by sme radi mali tiež dostupné a dôstojné nejaké tie zdravotnícke zariadenia aj na východe.

    IH systém, ten som už ako spomínal, nebudem to nejak, znova sa k tomu vracať, lebo to je tá elektronizácia. Ja, myslím si, že by som asi aj mohol aj končiť, lebo je to asi dlhé, hej. No, nechcem sa pretekať s premiérom tuná v tej dĺžke, tak. V zdravotníctve chcem ešte spomenúť takúto vec, že nemôže byť cesta, aby lekári prvého kontaktu museli kupovať očkovacie látky. Je to čosi úplne absurdné a dehonestujúce. Spýtajte sa vo svojom okolí svojich vlastných lekárov, ktorí musia kupovať očkovacie látky, aby zabezpečili očkovanie. Najviac týchto očkovacích látok kupujú ako pediatri. Veľakrát tieto očkovacie látky majú dobu expirácie. Všetko to je na ich príťaž. Je to tak komplikované a táto práca, dovolím si povedať, že je nezaplatená. Vrátiť sa k tomu pôvodnému spôsobu, ako bol, aby hygiena bola tá, ktorá zabezpečuje očkovacie látky, a lekár je ten, ktorý vlastne zrealizuje ako tie výkony. Ja som chcel ešte tuná takto poďakovať aj dobrovoľníkom v zdravotníctve a darcom krvi, ktorí možno tak málo sú ako spomínaní. Ja som tiež bol odkázaný aj na pomoc práve ako týchto ľudí aj týchto darcov, chcem im vysloviť naozaj úprimnú vďaku a slová vďaky za ich obetu a nezištnosť, lebo toto nie je platená ako služba. Jak poskytovanie ako tej dobrovoľníckej práce a takisto aj pri darovaní ako krvi.

    Čo sa týka ako financií ako v zdravotníctve, tiež sa veľmi často a veľakrát ako spomína, že málo financií je ako v zdravotníctve. Poviem svoj názor. Dovolím si povedať, že v zdravotníctve nie je málo financií, ale je nespravodlivo prerozdeľované, ten balík ako peňazí. Navyše ďalšia vec, to mám takú informáciu ako, tiež aj sprostredkovanú, 40 percent z celkového objemu ako financií v zdravotníctve končí mimo zdravotníctva, čo je neprijateľné, hej. Pre porovnanie možno v Amerike alebo Kanada je to okolo nejakých 10 až 20 percent. Teda v každom štáte kdesi-čosi bokom je, ale 40 percent, to je veľmi veľa.

    V závere mám tu ešte niekoľko takých vecí, ktoré sa dotýkajú programového vyhlásenia vlády ako v takom širšom ako kontexte. Tak ešte to tak, na jednej strane to tak zhodnotím.

    Širokorozchodná trať Bratislava, respektíve Čierna nad Tisou - Košice - Bratislava - Viedeň. Odprezentoval to aj pán premiér, ako tuná širokorozchodnú trať. Nesedí mi to s týmto programovým vyhlásením vlády. Na jednej strane je to tam napísané, že širokorozchodnú trať ako dobudovať a dokonca do Viedne, a na druhej strane podpora regiónov. Nemyslím si, že prioritou vlády Slovenskej republiky je rozvíjať možno región, ja neviem, Rakúska, lebo keď by vo Viedni bola tá prekládka, bolo by to tam. Myslím si, že malo ty to zostať v Čiernej nad Tisou, malo by to zostať na východnom Slovensku, kde tých pracovných príležitostí je veľmi málo, a dotknem sa len veľmi, veľmi ako okrajovo. Len v deväťdesiatom prvom roku sovietske vojská opustili túto republiku. Nechcem, aby to bol, naozaj, aj zo strategického hľadiska, dovolím si to povedať, aby sa otvoril tuná zas nejaký taký koridor po širokorozchodnej trati, a jedno ráno sa zobudíme a naozaj tu budú tanky. Dúfam, že to nebude, tie tanky sa tu už spomínali niekoľkokrát.

    Diaľnica Bratislava - Košice, to je téma, ktorú ja počúvam už posledné roky a veľmi dlho, a pokiaľ ma pamäť neklame, tak už bola taká ambícia aj do roku 2010 dobudovať konečne túto diaľnicu, v rámci infraštruktúry chýba táto diaľnica, všetci to naozaj pociťujeme, ale myslím si, že najväčšou chybou bola pri budovaní tejto diaľnice, že sa buduje z Bratislavy do Košíc. Malo to byť naozaj naopak, z Košíc do Bratislavy. Bolo by to dávno, aspoň si teda myslím, že by to bolo skončené.

    V rámci rozvoja ako regiónov, a keď som spomínal ako tie železnice, kontaktovali ma z regiónu ako známi, ktorí hovoria, že lokálny vláčik, ktorý premáva z Popradu do Starej Ľubovne, on ďalej ide ako na Plaveč, majú tam redukovať ako tieto spoje. Poprosil by som potom ministra dopravy, nech sa pozrie na to prehodnotenie, a možno niekedy aj menej výhodné ako tieto veci možno podporiť naozaj z prostriedkov štátneho rozpočtu, aby ten región ako-tak sa ako udržal.

    Školský systém, ten som spomínal.

    Financie na vedu a výskum. Financie na vedu a výskum, veľmi účinný systém je taký, že aby nie tie financie zo štátneho rozpočtu šli školám, ale konkrétnym firmám výrobným. A firma je tá, ktorá zadáva v rámci výskumu zákazku konkrétnej univerzite a škole, a tá si to odsleduje. Takto to vo svete ako funguje. Potom veľakrát je to tak, že my na vedu a výskum stále dávame a umárame ako tie finančné prostriedky, a tie výsledky sú veľmi, veľmi chabé alebo veľmi nízke a neefektívne.

    K študentom som sa chcel ešte tuná, ak dovolíte, vyjadriť. Tuná aj v Bratislave, mal som tu aj dcéru na, na škole a podobne. Ale je to možno taká skupina ľudí, a keď ste vláda istôt a na ten, na ten sociálny aspekt ste ako zamerali, berte to ako doporučenie. Navrhoval by som, aby strava pre študentov bola z tých 80 centov zvýšená aspoň na euro, teda na deň aby to boli dve eurá. Možno študenti sú práve tou skupinou, ktorá veľakrát, si dovolím povedať, že trpí, aj veľakrát aj hladuje aj bieduje, ešte viac ako naši dôchodcovia. To nechcem nikoho ako teraz podceňovať alebo čosi také, ale na túto skupinu ľudí, buďte takí dobrí, pozrite sa, aj pán minister školstva nech sa na tieto veci ako pozrie.

    Zrovnoprávnenie školstva. Ja si to tu dovolím tak vypichnúť, že to nie je len to školstvo, ktoré je, ktoré je neštátne, súkromné, ale je tu aj cirkevné školstvo. Naozaj sú tam ako rozdiely a poprosil by som naozaj, aby tá rovnoprávnosť tuná bola. S kolegom cez prestávku sme rozprávali a dovolím si to takto spomenúť tuná, tú prácu ako v nedeľu. To už tuná takto aj odznelo. Môžme mať na to rôzne názory, a tak ako kolega tuná kdesi to spomenul, že práve niekto prácou ako zasväcuje ako tú nedeľu. Myslím si, ja osobne, že by to malo byť ako trávenie, spôsob voľného času ako s rodinou, ale je veľmi nepríjemné, ak teda odpočívate a ste na záhrade a je vonku ako pekne a chcete relaxovať, a sused vám behá s kosačkou a vrčí vám ako celý deň poza uši, alebo nejaké ťažké mechanizmy, tak toto naozaj nie je nedeľa. Ak to berieme ako taký národný šport, že ideme do hypermarketu s celou rodinou ako na vychádzku a na nákup, prosím, ale musíme si uvedomiť, že aj na druhej strane za prepážkou musia byť predavačky, ktoré jednoducho sú povinné, musia ísť tu v nedeľu do práce. Myslime aj na týchto ľudí. Samozrejme, zdravotníctvo a podobné veci, tam si neviem predstaviť, že by bol sviatok. Tam je to jednoducho nonstop, ale hovorím o týchto ako typoch práce.

    Okrem iného, my sme mali tuná aj nejaké školenie minulý týždeň, dva dni z inštitútu parlamentného. Chcem poďakovať všetkým tým zamestnancom, ktorí venovali ten čas, trošku nás zorientovali, nakoľko sme my začínajúci, vidíte, poslanci, tak sa zorientuvávame tuná. Ale tak v rámci ako voľnej debaty som sa dozvedel, že aký máme archív, koľko to stálo ako práce. Na zemi boli tie archívne materiály, je to teraz v regáloch, pôjdem sa tam pozrieť. Okrem iného máme aj parlamentnú knižnicu. Medzi rečou, neberte to tak doslovne, dúfam, že nikto nebude mať z toho problém, ale poprosím aj ministra školstva, aby sa na to pozrel, aspoň, dajte im aspoň 50 tis. na tú knižnicu, veď majú tam 30 tis., však 20 tis. keď im dohodíte, nie je tu pán minister, myslím si, že z toho štátneho rozpočtu, naozaj to nebude veľa. Po iné roky mali 60 tis., vidíte, o 10 tis. pýtam pre nich menej. Buďte taký dobrý, pozrite sa na to. Ja sám ako poslanec chcem využívať túto knižnicu, dokonca rozšírili túto oblasť. A to patrí ako ku vzdelávaniu. Môžu prichádzať študenti, ktorí si môžu zapožičať a preštudovať ako tie materiály, ale požičiavať si knihy môžme len my ako poslanci. Myslím si, že tá knižnica je na veľmi dobrej úrovni, hoci som tam zatiaľ nebol, len som to počul.

    V rámci sociálneho programu, ak by sme to nenazývali ako ten socialistický, tak ja poviem takú odvážnu ako myšlienku. A v rámci proporcionálneho vyváženia ako tých regiónov, ja som zo severného Slovenska a tí poslanci, ktorí ste zo severného Slovenska, tak vy viete veľmi dobre, že prestávame kúriť niekedy koncom mája a už koncom augusta musíme začať ako kúriť, či to je plynom, drevom alebo čímkoľvek, jednoducho tá zima je oveľa, oveľa dlhšia. Zamyslieť sa aj nad takou odvážnou vecou a v rámci možno sociálnej politiky, nech sever Slovenska má lacnejší plyn o cenu jedného štvrťroka. Je to veľmi odvážne, hej, skúste sa nad takou vecou zamyslieť.

    V závere som chcel poďakovať ženám. Vo všeobecnosti, ale aj svojim voličom, ktorí mi prejavili dôveru, bolo to takmer dvadsaťštyritisíc ako občanov. Chcem im sľúbiť, že nechcem ich teda sklamať, a chcem byť ako pozitívnym ako prínosom aj cez tento parlament. A budem veľmi aktívne načúvať aj ich hlasu. Cítil som to, že predovšetkým to boli ženy, ktoré mi dali ten preferenčný krúžok, ale ja som chcel poďakovať dvom ženám, dvom premiérkam. Jedna je naša Iveta Radičová a druhá Julia Tymošenková. Obidvom ženám chcem poďakovať za ich odvahu. Možno ste si všimli, že Julia Tymošenková, ja sa to nebojím nazvať, sa stala politickou obeťou a politickým väzňom. Uvidíme, čo to prinesie aj u nás na Slovensko, na Slovensku, keď v septembri 2013 zrušíme trestnoprávnu imunitu, koľkí sa možno ocitneme, nevieme, môžme sa ocitnúť kľudne ako na tom druhom, na tej druhej strane. Ja nechcem posudzovať to, že či je spravodlivo alebo nespravodlivo väznená, ale nespravodlivo vnímam ten prístup, ktorý k tejto žene je. Predsa sa nemôže páchať na žene ako násilie, ak niekto si tam chce merať ako silu, ak možno kopať a modriny a podobné veci, myslím si, že to, dovolím si to nazvať až nejak barbarské. Dnes mala byť v Charkove ako hospitalizovaná, kde nemeckí lekári ju mali ako vyšetriť, a ak je to možné, pán predseda parlamentu tu nie je, tak je tu pani podpredsedníčka, ale ja to poviem aj tak verejne, a neviem, aké sú cesty a aké sú možnosti. Pán minister zahraničných vecí ako odišiel, veľmi rád by som šiel na túto návštevu na Ukrajinu. V rámci MPÚ, ja som sa prihlásil k tým, k tej Medziparlamentnej únii, práve som si vybral bývalé republiky Sovietskeho zväzu. Teda ja necítim nenávisť smerom na východ, vôbec nie k Rusom ani Ukrajincom, mám tam priateľov. Práve toto som si ako vybral, tak ako tu bola taká prestrelka, či Maďari alebo Ukrajinci. Áno, ja cítim viac a väčšiu spolupatričnosť smerom ako na východ, teda v tomto nie je ako problém. Ale poprosil by som naozaj, ak by bolo možné, aby možno aj tento parlament alebo vláda zaujali ako stanovisko aj voči tejto žene.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca osem faktických poznámok.

    Nech sa páči, ako prvý faktickú poznámku pán poslanec Poliačik.

  • Uf, uf, pán kolega, hodina. To ste ako svojím prvým vystúpením predbehli mnohých parlamentných matadorov. Vidím, že vzniká nová legenda v Národnej rade Slovenskej republiky. Držím vám palce. Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým témam, pretože ste ich načrtli také obrovské množstvo, že nemám na to dostatok času, ale v jednej veci ma ten váš pohľad na svet popravde trošku zaráža, a to je preceňovanie úlohy štátu v živote jednotlivca a snaha diktovať jednotlivcom veci v oblasti ich súkromného života. Tá prvá sa prejavila napríklad vo vašom príspevku tým, že ste deti v nemanželských zväzkoch vyhlásili za deti s nižšou mierou ochrany alebo s nižšou mierou istôt. Môžem vám povedať, nie je to pravda. Deti, ktoré sú v manželstve, aj deti, ktoré sú v nemanželskom zväzku, požívajú v právnom systéme tohto štátu rovnaké postavenie a rodičovské práva a povinnosti sa týkajú pri týchto deťoch obidvoch rodičov rovnako. Čo sa týka viacgeneračných domov, možno máte veľké šťastie na svokru, ale ručím vám za to, že mnoho mužov a žien v tomto štáte veľmi čaká na to, kedy môže bývať sám alebo kedy môžu bývať sami, lebo zlá svokra je častokrát horšia, než dobrá choroba. A čo sa týka liečení závislosti, tam tiež treba sa pozrieť na to, že aj závislosť sama je chorobou. Bez ohľadu na to, čo človeka k nej viedlo, treba sa k nemu správať ako k pacientovi.

    Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem. Ja by som chcel poďakovať Štefanovi za jeho vstup a ja by som, naopak, chcel zdôrazniť, že pozitívne hodnotím práve tú časť, ktorú vyzdvihol z programového vyhlásenia vlády, teda nie je to jeho názor len, ale je to niečo, čo chce vláda presadzovať. A to je to, citujem: "Aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu a snaha o dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro." Bez ohľadu na to, aby som vnímal nejakú potrebu niekoho vylučovať alebo diskriminovať, ja, naopak, súhlasím s pánom poslancom Kuffom, ktorý sa odvoláva práve na túto časť programového vyhlásenia vlády, a preto teda tiež apelujem na vládu, aby sa o to zasadila, tak ako sa zaväzuje vo svojom programovom vyhlásení.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem, ja ďakujem pánovi poslancovi Kuffovi, že okrem osobných príhod a stretov s naším zdravotníctvom a okrem toho, že nám porozprával čo-to o pani Tymošenkovej a svojich deťoch, obsiahol aj dôležité časti programového vyhlásenia vlády, venoval sa avizovanému zvyšovaniu minimálnej mzdy vo vzťahu k dlhodobo nezamestnaným a musím povedať, že zdieľam jeho názor, že vo vzťahu minimálne k sociálne vylúčeným spoločenstvám alebo dlhodobo nezamestnaným ako takým zvyšovanie minimálnej mzdy môže pôsobiť kontraproduktívne, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú vytvárať drahé pracovné miesta. Ja by som skutočne dala na zváženie, že či sa neubrať úplne opačným smerom, a to hlavne u tých, ktorí nepracujú preto, nie preto, že nemôžu, ale preto, že jednoducho nechcú, a sú v evidencií 10-15 rokov, či neísť úplne opačným spôsobom, opačným smerom, ak chcete, znižovať minimálnu mzdu a v každom prípade siahnuť na dávky v hmotnej núdzi, to znamená siahnuť na istoty, na ktoré si príliš zvykli.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ja by som chcel len takú, takú impresiu na veci, ktoré spomínal pán poslanec Kuffa. V súvislosti s filozofiou našej medicíny mal som zaujímavý rozhovor s jedným masérom, ktorý sa tak trošku venuje orientálnym technikám aj filozofii ich liečby, tam v starých kultúrach orientálnych bol lekár hodnotený podľa toho, koľko mal zdravých pacientov, nie koľko mal chorých a koľko liečil, ale koľko je zdravých. Čiže čím viac mal zdravých pacientov, respektíve nemal pacientov, tým bol lepšie platený. U nás je filozofiou medicíny veľmi často nie uzdravenie, o ktorom ste hovorili, ale liečenie, čiže u nás je cieľom medicíny liečiť, nie uzdravovať. Pokiaľ ide o žalostné výsledky psychiatrie pri závislostiach, špeciálne pri alkoholických a drogových závislostiach, je zaujímavá štúdia z oblasti antipsychiatrie, ktorá hovorí o tom, že oveľa úspešnejší v liečbe všelijakých deviácií, závislostí sú šamani, ktorí používajú absolútne neexaktné nemedicínske techniky a majú štatisticky lepšie výsledky. Ešte k fajčeniu, taká impresia, stále som v tej oblasti, som na to citlivý, na tú oblasť závislosti. Churchill svojho času, to je aspoň na, na spestrenie, mal taký výrok, že povedal, že v ostatnom čase čítam také hrôzostrašné veci o fajčení, že som celkom prestal čítať. A úplne nakoniec, úplne nakoniec, mal som nedávno rozhovor s jedným teológom o tom, že sme konštruovaní, prinajmenšom tí, ktorí máme tú víziu, že sme stvorení s nejakým zámerom, že sme konštruovaní ako závislí ľudia, je len otázka, čo si za tú závislosť zvolíme. Ja nebudem hovoriť, že čo som si zvolil. Trápim sa.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nie je prítomná v sále.

    Pán poslanec Škripek, nech sa páči.

  • Zapína. A už je to zapnuté. Ja sa tiež chcem poďakovať pánovi Štefanovi Kuffovi, tuto môj kolega Vašečka hovoril, že hovoril dlhšie ako pán premiér, ale to je len, len, len taký malý rekord. Ja chcem nadviazať na to, že mne sa veľmi páči myšlienka, ktorú podal, a ja by som chcel tak ho povzbudiť a pridať sa k nemu. Teda povzbudiť jeho, pridať sa k tomu názoru a poprosiť aj pána premiéra snáď alebo teda stranu SMER, že naozaj poďme, prosím vás, teda stavať tú diaľnicu z Košíc do Bratislavy. Ja si myslím, že všetci budú tak skákať v Bratislave, aby sa rýchlo dostavala, že veľmi rýchlo bude. Mne sa tento názor mimoriadne zapáčil, keď ho pán Kuffa povedal na niektorých stretnutiach Obyčajných ľudí kedysi ešte v kampani, pretože by sme naozaj videli, ako rýchlo sa to postaviť dá. Mne sa to zdá, že to je naozaj na osobných záujmoch. Tie plagáty, čo pred nejakým časom boli po Slovensku, že, že nejaká Bratislava bude vládnuť celému Slovensku, a ešte jeden taký plagát bol, ja si myslím, že to vyjadroval veľmi dobre, a mne sa tá historická šanca SMER-u strašne páči a doslova úprimne to hovorím, že, že to je, to je ohromujúce, čo môžete teraz urobiť. Zmeniť viacero zabehnutých, zabehnutých úzusov alebo predstáv a vidieť, že ako fantasticky to môže fungovať. Takže ja som za to, že keby dokázala svojou ohromnou mocou, ktorú má teraz táto jednostranná vláda, skutočne dosiahnuť to, že sa postaví diaľnica, začne sa stavať z Košíc a bude rýchlo v Bratislave. A to bude paráda.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec, treba reagovať na predrečníka.

    Ďalej pán poslanec Hlina.

  • Ja som sa pôvodne prihlásil s faktickou len preto, lebo som chcel kryť chrbát pánovi Kuffovi,lebo som očakával veľkú ofenzívu od pána Poliačika, ale nebolo to také hrozné, takže ďakujem.

  • Páni, poprosím vás, kľud.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec ja chcem oceniť váš konštruktívny tón, ktorý zaznieval z vášho príhovoru, a musím povedať, že je milým prekvapením, že viacerí vaši kolegovia vystupujú v tejto sieni zákonnosti, ako povedal tiež jeden z vašich kolegov, veľmi konštruktívne. A ja to vítam a dokonca si myslím, že v mnohých veciach, naozaj v mnohých veciach s vami možno len súhlasiť. Na druhej strane neviem, či je celkom vhodné otvárať všetky témy tejto galaxie, lebo keď sa otvoria všetky, nevyrieši sa nič, a preto možno niekdy menej je viac. No a musím povedať aj niečo, s čím nesúhlasím. Nesúhlasím celkom s vaším názorom, že v zdravotníctve nie je čo privatizovať, a teda vláda si celkom zbytočne dala do programového vyhlásenia vlády deklaráciu, že sa nebude privatizovať lukratívny majetok a lukratívne činnosti v zdravotníctve, pretože spomeňte si, niekoľko mesiacov dozadu aká bola hlavná téma slovenskej spoločnosti, a to bola práve transformácia nemocníc, ktorá bola v podstate skrytou privatizáciou. Takže ak niekto dokonca za cenu núdzového stavu tlačil transformáciu nemocníc, no tak, asi to bolo lukratívne a môžem vám potom aj v osobnom rozhovore dokladovať na množstve príkladov, čo ešte v zdravotníctve môžu niektoré ziskuchtivé skupiny vybrať, a tomu treba zabrániť. A myslím si, že to treba oceniť. A tiež celkom nesúhlasím, pán poslanec, s vaším názorom na pani Tymošenkovú. Nemám presne všetky informácie, ale spomínam si, pred asi pol rokom vystúpenie pána Dulebu, to je šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v televízií TA3, ktorý dosť závažným spôsobom kritizoval niektoré aktivity, ktoré pani Tymošenková.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, tiež sa vám chcem poďakovať, neviem, asi som štvrtý-piaty, za vaše vystúpenie, napriek tomu, že to trvalo asi hodinu, ale celkom ste oživili túto rozpravu, rozprúdili ste debatu a musím povedať, musím vás doplniť v niečom, že jedna vec sa nedá sprivatizovať, a to sú naše názory. Našťastie, tie sa nedajú sprivatizovať. Vy ste povedali vaše názory, občas až veľmi zaujímavé, niektorí sme sa pobavili, ale o tom je parlamentarizmus. Aj tie faktické poznámky stáli za to, s ktorými kolegovia reagovali na vaše vystúpenie. Ja sa teším na vaše ďalšie vystúpenie. Len tak ďalej.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kuffa.

  • K pánu Poliačikovi, k tým nemanželským zväzkom. Ja som vychádzal z toho programového vyhlásenia vlády, tam je to ako spomenuté, hej, tak ja som vlastne na to reagoval. Viacgeneračné rodiny a svokry, hej. Dobrá svokra je tá, ktorá je prikrytá možno dvoma kubíkmi, asi tak ste to mali na mysli. Hej, poznáme tie také narážky rôzneho ako typu, ale viacgeneračné rodiny naozaj môžu veľmi solídne a veľmi dobre ako fungovať. Som povedal, keď budem mať času, napíšem jednu knihu, ktorá bude mať názov Prečo sú svokry zlé? A keď to bude trhák na knižnom trhu, napíšem pokračovanie, a to bude návod, ako môžu byť svokry dobré, hej. A to nemyslím ironicky, ale úplne vážne a seriózne, že by to bolo nejak takto spomenuté.

    K všetkým témam ako tejto galaxii, pán kolega hore, tak som, ja som reagoval, ak by to boli všetky témy galaxie premietnuté v tomto programovom vyhlásení vlády, tak to boli potom všetky témy tejto galaxie. Tak, áno, ale ja som vychádzal naozaj z programového vyhlásenia vlády. Zvlášť som sa zameral na to zdravotníctvo, sociálnu oblasť, nakoľko je to kapitola šesť, ale dovolil som si v tej kocke zhrnúť ako tie ostatné veci.

    K tomu privatizovaniu ako zdravotníctva, to bola položená ako rečnícka otázka, či ešte vôbec je čo privatizovať. Vy ste mi od chrbta povedali, že je. Nemám tak akože informácie, ale ja som chcel naznačiť to, že to, čo bolo lukratívne v tom zdravotníctve, tak sa sprivatizovalo. Zrejme asi stále čo je, lebo som to v tom kontexte aj spomenul, že snáď na Slovensku sa dá sprivatizovať a ukradnúť ešte aj tento vzduch.

    A naozaj, a kolega hore, ako to spomenul, jedna vec sa nedá sprivatizovať a to sú naše názory. Dúfajme, aby to naozaj, tá sloboda prejavu a toho myslenia tuná mohla byť ako v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia písomne prihlásená do rozpravy, pani poslankyňa Vášáryová, sa odhlásila z rozpravy.

    Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Hudackému, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja určite nebudem veľmi odľahčovať moje vystúpenie alebo v mojom vystúpení. Ja sa budem snažiť dotýkať vecí, ktoré nás trápia, a predovšetkým z pohľadu ekonomiky hospodárstva, vzhľadom na to, že cítime v tejto spoločnosti napätie, ktoré do určitej miery, samozrejme, aj skrz ekonomiku sa potom dostáva a transformuje do sociálnej sféry a do nespokojnosti ľudí, do nedostatku pracovných miest, do vzťahov, povedzme aj mimo, mimoslovenských. Takže určite veľmi rád sa budem dotýkať aj konsolidácie verejných financií, aj hospodárskeho rastu, aj zamestnanosti.

    V podstate som veľmi rád, že táto vláda toto všetko zahrnula do vládneho programu. Problém je v tom, že všetky tie dobré úsilia alebo ciele, ktoré si dala skrz konsolidáciu verejných financií, respektíve následne hospodársky rast a zamestnanosť, samozrejme, úzko súvisia. Na druhej strane sa mi zdá, že potom už tie konkrétnejšie vyjadrenia zmieňované len skrz komunikáciu členov vlády cez médiá, iné ako sú explicitne uvedené v tomto vládnom programe, že tieto si dosť často potom kolidujú. Je dobré, aby sme sa snažili na jednej strane konsolidovať, ozdravovať hospodárstvo, na druhej strane nenechať padnúť ekonomiku Slovenskej republiky do recesie. Bola by to katastrofa. A, samozrejme, je dobré, aby sme urobili všetky predpoklady, či už legislatívne alebo aj ďalšie nato, aby sme minimálne udržali zamestnanosť a poprípade ju aj zvyšovali.

    Z toho všetkého mi vychádza, ako keby vláda vo vládnom programe a vo vyhláseniach pánov ministrov a ministeriek sa snažili dať signál, dať taký message, že vlastne toto oni berú na svoje plecia, že ako keby vláda cez nejaké imaginárne sily vedela zabezpečiť či už hospodársky rast alebo samotnú zamestnanosť. Nemyslím, že to bude také jednoduché, a pokiaľ sa nebudeme koncentrovať na ekonomicky aktívnych ľudí, na podnikateľov, vytvárať im vhodné podnikateľské prostredie, samozrejme, skrz legislatívu, ale aj cez konkrétne opatrenia, vládne opatrenia, len veľmi ťažko budeme túto ekonomiku rozvíjať do takej miery, aby sme mohli hovoriť o hospodárskom raste, prípadne zamestnanosti.

    Áno, ja vítam rozumné intervencie vlády, ktoré tu spomínal aj pán premiér, teda skrz konsolidáciu verejných financií, ale aj rozumné investície, povedzme do technickej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj podnikania, predovšetkým dopravnej infraštruktúry, ale aj ďalšej, ako napríklad širokopásmový internet. Dôležitá vec, ktorá na Slovensku absolútne nie je samozrejmosťou, a hlavne v menej rozvinutých regiónoch. Toto všetko je treba rozumnými intervenciami vlády aj skrz kohézne a štrukturálne fondy, ktoré môžu tomu pomôcť, ale aj skrz lepšie podnikateľské prostredie vytvoriť také podmienky, aby sme tých aktívnych ľudí, ešte raz opakujem, aktívnych ľudí dostali do rozvoja ekonomiky, do kreovania, do generovania zdrojov a týmto zabezpečili hospodársky rast.

    Áno, dámy a páni, hospodárstvo Slovenskej republiky a zamestnanosť bude rásť len vtedy, ak podmienky pre ekonomicky aktívnych ľudí, podnikateľov budú konkurencieschopné, budú stimulujúce, budú stabilné a budú predvídateľné. Je preto pre mňa dosť nepochopiteľné, že vládny program sa len veľmi málo venuje otázke práve podnikateľského prostredia a podpory malých a stredných podnikateľov. Naviac je doslova až zarážajúce, že v celom vládnom programe nenájdete zmienku o živnostníkoch. O tých podnikateľoch, o tých aktívnych ľudí, ktorí na seba preberajú skutočne všetko to riziko podnikania. Preberajú zodpovednosť za seba, za sebazamestnanie, za svoje rodiny a cez dane a odvody prispievajú do spoločného bohatstva tejto krajiny. Ak hovoríme o zamestnanosti, o koho iného by sme sa mali oprieť, ak nie o túto najzraniteľnejšiu skupinu malých podnikateľov.

    Pán premiér nám oznámil, že členovia jeho vlády počas formovania vládneho programu sa stretli asi na sto stretnutiach s rôznymi sociálnymi partnermi. Tie organizácie, ktoré zastrešujú živnostníkov a malých podnikateľov, to nie sú sociálni partneri? Tí si nezaslúžia tú pozornosť nato, aby sme na nich takisto postavili predpokladaný hospodársky rast? Veď títo spolu s malými podnikmi vytvárajú viac ako 53 percent pracovných miest na Slovensku. Veď títo s malými podnikmi generujú viac ako tretinu hrubého domáceho produktu. Nezaslúži si, táto skupina podnikateľov, väčšiu pozornosť aj vo vládnom programe?

    Dúfam, že to je len taký výpadok pozornosti. S pánom ministrom hospodárstva som na túto tému komunikoval, on to ospravedlňoval tým, že je to kdesi tam schované pod MSP, malé a stredné podniky. No, rád by som tomu veril. V každom prípade, vo svojom profesionálnom živote som sa dlhodobo venoval tejto skupine malých podnikateľov, živnostníkov. Musím povedať, že sú vo veľmi ťažkých podmienkach. Poznám ich problémy, poznám skutočne tie zložité podmienky, v ktorých pracujú. Sú najzraniteľnejšou skupinou podnikateľov balansujúcich medzi buzeráciou štátnej byrokracie a neserióznym správaním veľkých podnikov. A toto my musíme skutočne zmeniť na Slovensku. Živnostníci alebo živnostníctvo, alebo možnosť podnikania formou živnosti je často jedinou alternatívou práve v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Pochádzam z východného Slovenska a môžem to len potvrdiť.

    Takže aktívny človek, a je medzi nami hodne a takých, ktorí sa nemôžu realizovať, možno aj preto, že tie podmienky pre živnostníkov, pre malých podnikateľov sú také, aké sú, musí sa oprieť o sociálnu sieť. Hovoríme potom o solidarite, hovoríme o subsidiarite. Sú pekné slová, ale, bohužiaľ, nenaplnené.

    Kresťanskodemokratické hnutie vo svojom hospodárskom programe má skutočne veľa dobrých ponúk aj pre túto skupinu podnikateľov, pre malé a stredné podniky. My sme si dali skutočne záležať, či už v predvolebnom čase, ale aj predtým, že sme veľmi často komunikovali a naďalej komunikujeme s malými podnikateľmi a živnostníkmi. Program, ktorý sme predstavili verejnosti, je skutočne odrazom potrieb malých podnikateľov a živnostníkov. Čiže ak budem teraz hovoriť o niektorých opatreniach, ktoré dávam ako ponuku tejto vláde, konštruktívne, tak berte to ako ponuku, ako potrebu živnostníkov a malých podnikateľov.

    Chceme zjednodušiť podnikanie a zlepšiť podmienky živnostníkom a podnikateľom, prichádzame napríklad s licenciami. Sú to také paušálne, jednorazové poplatky, ktorými živnostník, malý podnikateľ môže kryť svoje daňové a odvodové povinnosti za celý rok. Nemusí sa venovať účtovníctvu, môže sa venovať podnikaniu. Ďalej to chceme rozšíriť dokonca etablovaním takzvaných malých, respektíve rodinných firiem na báze živnosti a následne na to aplikovať takzvanú rozšírenú licenciu. Sú to návrhy, ktoré už môžu priniesť aj zamestnanosť, odbúrajú šedú ekonomiku, pretože kde je živnostník, rodina aj tak participuje na tých aktivitách. Dosť často sú nezamestnaní, poberajú sociálne dávky. Tak by boli sformalizovaní, štát by dostal dokonca dopredu tieto prostriedky vo forme paušálnych poplatkov, čo sú vlastne dane a odvody, zvýšili by sme zamestnanosť, stimulovali by sme ľudí, aby nesedeli doma, aby nevyhľadávali možnosti ako nepracovať.

    Takisto chceme vrátiť mikropôžičkový program do hry. Ja som bol jedným z iniciátorov ešte roku, okolo roku 2000, kde som naštartoval mikropôžičkový program cez regionálne štruktúry národnej agentúry. Ten program perfektne fungoval. Sú to zdroje na začatie podnikania pre malých podnikateľov, živnostníkov a sú to zdroje na ďalší rozvoj týchto firiem. Opäť, v roku 2009 program nezmyselne zastavený, doteraz nespustený. Poznám množstvo malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí majú ohromné inovatívne nápady. Ako im pomôcť ich realizovať? Vo svete sú dávno doriešené tieto veci, len treba ich aplikovať na Slovensku cez regionálne fondy rizikového kapitálu. Nehľadať žiadne zázraky. To sú veci, ktoré sa dajú skúsiť takmer okamžite pri lepšej vôli.

    Už som hovoril o zraniteľnosti malých podnikateľov a živnostníkov. My sme prišli s návrhom zriadiť inštitút, takého obhajcu týchto podnikateľov, nie iba formálneho, nie takého ombudsmana, ktorý príde a ľudia sa posťažujú. Taký, aby živnostenské organizácie tam mali svojich zástupcov, tak aby ten inštitút bol dobre kompetenčne vybavený, tak aby mohol vstupovať aj do tvorby legislatívy, tak aby mohol intervenovať do rôznych negatívnych procesov, či už, hovorím, tej zbytočnej byrokracie štátnej a verejnej správy, respektíve neseriózneho konania veľkých podnikov, čo obyčajne súvisí potom s druhotnou platobnou neschopnosťou a tak ďalej. Toto sa všetko dá robiť aj bez toho, aby sme museli robiť nejaké reformy, nejakú novú, tvrdú legislatívu. To je ponuka, ktorú my dávame konštruktívnym spôsobom. Ja budem komunikovať s pánom ministrom hospodárstva aj vzhľadom na to, že sa poznáme, aj vzhľadom na to, že prichádza z podnikateľského sektora, a dúfam, že bude chápať potreby aj tých najmenších podnikateľov.

    Áno, vážené dámy a páni, v tomto sú, tu môžeme hľadať tie istoty. Takto definujme tie istoty. A bude aj hospodársky rast a bude aj zamestnanosť. Som veľmi rád, že aj táto vláda berie vážne do úvahy, vo vládnom programe je to celkom dobre rozvedené, konsolidáciu verejných financií, ako nezvyšovať dlh Slovenska a v podstate ako prispieť viac-menej aj ku konsolidácii celej eurozóny a Európskej únie. Rovnako súhlasím, že aj pri znižovaní deficitu verejných financií je potrebné, aby naša ekonomika generovala viac zdrojov, aby sa to prejavilo, samozrejme, aj v príjmovej časti rozpočtu. Ale skôr to vidím opačne. Je treba nahnať teda viac zdrojov do príjmovej časti rozpočtu? No, tak poďme zdaňovať. Zdaňovať, zdaňovať všetko a kadekoho a všetkých. Opatrenia v prospech hospodárskeho rastu, aby ekonomika generovala viac zdrojov, aby do rozpočtu prišlo viac zdrojov, sa dajú urobiť aj cez systém, ktorý je nastavený skrz rovnú daň. Namiesto toho prichádzate s progresívnym zdaňovaním, ktorý je síce jasne, explicitne uvedený, ale nie je rozvedený, a hovorím, konkrétne veci sa dozvedáme skôr v komunikácii alebo z komunikácie členov vlády s médiami. Ja by som bol veľmi opatrný teraz prísť so zmenou, keď nad nami visí Damoklov meč dodržania záväzku trojpercentného deficitu, a teraz meniť celú sústavu daní a hlavne daní z príjmov prostredníctvom progresívneho zdaňovania. No, mám taký dojem, že minimálne je to riziko, ak nie hazard pre túto krajinu, pretože ten nový daňový systém pokiaľ sa zabehne, môže sa stať, že výber, ktorý očakávame, ktorý zázračne očakávame, že odrazu budeme mať v štátnom rozpočte toľko zdrojov, že nebudeme vedieť, čo s nimi máme robiť, a že nie je treba sa až toľko zaoberať výdavkovou stránkou rozpočtu, a teda seriózne šetriť.

    Ja nechcem brať rovnú daň, ktorá doteraz funguje, ako nejaké zlaté teľa. Ale v každom prípade sú tu jej jasné komparatívne výhody, ktoré platia. Aj v minulosti, aj teraz, aj práve v tých zložitých ekonomických podmienkach rovná daň prispieva. Nehovorím, že to je iba zásluhou rovnej dane, ale že prispieva tak k hospodárskemu rastu, ako aj k zamestnanosti. Tu sa stále operuje týmto, že je treba bohatších zdaniť, byť solidárny s chudobnými, teda menej príjmovými skupinami. Ja si myslím, že sa to dá dosiahnuť aj s rovnou daňou. Tá daň je skutočne z percentuálneho pohľadu spravodlivá. Každý vlastne platí 19 percent. Z pohľadu jej absolútnej podstaty je v podstate progresívna. Devätnásť percent z nuly je nula. Devätnásť percent zo sto je 19. Devätnásť percent z milióna je 190 tisíc. Nižšie príjmové skupiny platia menej, vyššie príjmové skupiny platia viac. Ak chceme, aby tí nižší platili ešte menej a tí vyšší ešte viac, máme na to ďalšie nástroje. Odpočítateľné položky. A môžeme priamo ovplyvňovať aj sociálnu politiku, tým s nižšími príjmami zvýšime odpočítateľné položky. Čiže my ich odbremeníme. A opäť opačne. U tých vyšších príjmových skupín môžme odpočítateľnými položkami tento systém prenastaviť tak, že budú ešte teda platiť o niečo viac, pretože ten základ, daňový základ bude vyšší. Čiže vy nemusíte hneď prichádzať s novým systémom, pretože je tu nová vláda. Chcete sa nejakým spôsobom vymedziť, chcete byť sociálnejší. Aj rovnou daňou vieme urobiť progresivitu, ten solidárnejší princíp s tými, ktorí majú nižšie príjmy, viac zaťažiť tých, ktorí majú tie príjmy vyššie.

    Ja beriem veci ako kresťanský demokrat. Ja vidím za trhom, za rozumne nastaveným trhom, za rozumne nastavenými podmienkami pre podnikateľov nielen výhody pre podnikateľov, ja na konci vidím človeka, a preto všetky tie opatrenia, o ktorých hovorím, za každým je na konci človek. Takže myslím si, že je treba hľadať konsenzus, nielen a priori odmietať. K celkovej zložitej ekonomickej, hospodárskej situácii vo svete, v Európe, na Slovensku prispieva kríza, ktorá nie je o trhu, o zlyhaní trhových mechanizmov. To je o zlyhaní morálky, etiky ľudí. V žiadnom prípade to nie je otázka zlyhania určitých mechanizmov, ktoré tu fungujú a sú overené. Zlyhali ľudia a tu je treba sa pri tom pozastaviť. Chcem teda v dobrom slova zmysle varovať túto vládu pred unáhleným rozhodnutím. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a optimalizácii hospodárskych výsledkov a tým nižšiemu výberu daní a odvodov, čo vlastne bude kontraproduktívne k tomu, ako sa veci doteraz nastavili a ako to vnímam, že sa teda zrejme aj chcú nastaviť.

    Čiže ak to tak trochu zhrniem, stimulácia podnikateľov, čo najviac vylepšovanie podnikateľského prostredia, zefektívnenie štátnej správy, rozumné výdavky, a teda aj, ak hovoríme o rozumných intervenciách, aj rozumné investície, znižovanie daňových únikov, lepšie, efektívnejšie využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov, to je tá správna cesta pre konsolidáciu, a teda hospodárenia tejto, tejto krajiny.

    Čo sa týka ešte tejto, tejto agendy, my hľadáme kdekade zdroje, ako keby sme zabudli, že sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou eurozóny a máme tu, samozrejme, disponibilné štrukturálne nástroje, štrukturálne fondy, kohézne fondy, ktoré môžeme využívať. Áno, môžeme polemizovať kto a ako sa podieľal na tom, že sa nečerpajú, minimálne v štatistike je to jasné, že, bohužiaľ, za tri roky vašej vlády sa vyčerpalo asi 8 percent, my sme doteraz dočerpali asi do 27 percent. Nie je to žiadna chvála. To nejdem haniť vás a už vôbec nie chváliť nás. Myslím si, že problém bol v nastavení stratégie implementácie, kdesi na začiatku roku 2006. Národný strategický referenčný rámec bol nastavený zle, absolútne nebral do úvahy regionálne rozdiely. My ideme znižovať regionálne rozdiely, čo je hlavný cieľ štrukturálnych nástrojov Európskej únie, a vytvoríme jeden regionálny operačný program riadený centrálne. Každý jeden región má, samozrejme, určité diferencie. Treba nastaviť rozdielne prístupy. A o tom v tej súvislosti chcem tiež kriticky poukázať na to, že ani v tom vládnom programe zmienka o príprave kohéznej a štrukturálnej politiky na rok 2014 až '20 nie je zachytená. Ja netvrdím, že nekomunikujete s EÚ. My teraz rátame s každým eurom, hľadáme, je treba, aby sa venovalo viac pozornosti aj tejto otázke. My sme v komunikácii s Európskou komisiou dohodli, nastavili určitý objem zdrojov, ktorý je veľmi ambiciózny, asi necelých 14 mld. eur. Je to najviac na hlavu zo všetkých členských krajín. Je treba, aby sme skutočne nastavili tak ten strategický materiál, aby sme tieto zdroje už vedeli teraz, ako ich budeme čerpať a ako ich vyčerpáme. To znamená viac regionálnych operačných programov, aby odzrkadľovali rozdiely regiónov, a teda reagovali na potreby a potenciál jednotlivých regiónov. Nie jedenásť operačných programov, ako je to teraz. Každý sa hrá na svojom piesočku a prakticky tie programy medzi sebou nekomunikujú. Čiže maximálne päť multioperačných programov, nadrezortných, so snahou o integrovaný prístup, o tematickú koncentráciu a potom budeme schopní, ďaleko schopnejší tieto zdroje čerpať, teda oveľa, oveľa viac ako doteraz.

    Ešte by som sa veľmi rád zmienil o energetike. Určite, že je to dôležitá záležitosť z pohľadu energetickej bezpečnosti krajiny aj napriek tomu, že tá štruktúra, ten energetický mix je vcelku v poriadku. Samozrejme, prioritou sú jadrové zdroje. V každom prípade je treba sa zaoberať aj tým, aby sme išli až ku konečným spotrebiteľom, aby platili spravodlivú cenu za, za energie. Ale nemôžem akceptovať takýto prístup, môžem citovať, že v energetickej oblasti, teda "implementáciou tretieho energetického balíčka EÚ podstatne sa rozšíria právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi". No a tým sa ešte odvolávate na tretí energetický balíček. Ak to zrealizujete, je to na infridžment zo strany Európskej komisie. My môžeme posilovať pozíciu, ale nezávislého regulátora URSO, ale nie posilovať funkciu regulátora ako štátu. Štát je len jeden z regulovaných subjektov.

    Takže v dobrom slova zmysle vám to hovorím, je treba sa pozrieť na tú formuláciu, lebo ak by sme to takto mali implementovať, transformovať do našej legislatívy, tak bude z toho okamžitý problém vo forme sankcií.

    Obnoviteľné zdroje. Máme záväzok 14 percent do konca roku 2020. Neviem, teraz sa to pohybuje okolo 7, maximálne 8 percent, máme čo robiť, aby sme to zrealizovali. Nenašiel som tam zmienku napríklad o geotermálnej energii, o využívaní geotermálnej energie. To je ohromný zdroj, ktorým Slovensko oplýva. Je treba, aby sa etablovali programy, ktoré pomôžu ďaleko lepším spôsobom využívať tieto zdroje. Potom môžeme ten výsledok celkom reálne dosiahnuť.

    Takisto biomasa. Chcel by som upriamiť pozornosť na biomasu. Je to dobrý nástroj nielen ako doplniť obnoviteľné zdroje, ale na druhej strane ako výborný prostriedok vytvoriť pracovné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu. Bolo tu už hodne debát ohľadom rómskej komunity, ako im zabezpečiť prácu, a toto ja vidím jedno z riešení ako zabezpečiť prácu pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, respektíve pre nekvalifikovanú pracovnú silu, čiže zber a spracovanie biomasy a jej využívanie potom na energetické účely. Rozhodne, že je treba upraviť tú rovnicu, jednak stranu ponuky a dopytu, aby aj domácnosti vedeli potom reagovať na takúto ponuku.

    Viac by som očakával, čo sa týka energetickej účinnosti a efektívnosti, či už je to otázka budov, ale aj aplikovaní nových technológií, účinnejších technológií, kde môžeme byť ďaleko konkurencieschopnejší. Až 40 percent spotrebovanej energie sa využíva na budovy. Takisto každá jedna fabrika, každý jeden podnikateľ, ak bude efektívne využívať energie a zníži svoje náklady, zároveň je konkurencieschopnejší oproti tým ostatným. Tam hľadám, tam vidím potenciál. Určite, tento trh treba liberalizovať, myslím energetický trh. Je treba, aby sme naň pustili čo najviac hráčov. Vytvorí sa tlak na nižšie ceny. Máme tu regulátora URSO, ktorý môže dohliadnuť na to, aby tie ceny boli férové, tak z pohľadu priamych, teda oprávnených nákladov tých subjektov, aj z pohľadu cien surovín na svetových trhoch. Je treba ale, aby tam, kde bude treba byť solidárny s určitými skupinami ľudí, ako sú dôchodcovia, ako sú menej príjmové skupiny ľudí, vytvoriť konkrétne nástroje. My sme mali a máme rozpracovaný fond energetickej chudoby. Energetické podniky majú dosť zdrojov na to, aby za každú kilowatthodinu mohli prispieť do takéhoto fondu a potom takýmto solidárnym spôsobom mohli pomôcť týmto cieľovým skupinám, týmto ľuďom, a nie deformovať prostredie cez rôzne úpravy URSO. To sú veci, ktoré nie sú skutočne štandardné, a do určitej miery sa nám to vráti. Myslím, že toto je oveľa lepší spôsob ako, ako rozvíjať jednak energetický trh, nedeformovať ho, a na druhej strane vlastne zabezpečiť, aby koncoví spotrebitelia boli spokojní. Jednoducho, aby dostali dostatok energie za rozumné ceny, za seriózne ceny, prípadne použiť ten solidárny prístup.

    V závere chcem povedať, že napriek mojim viacerým kritickým pripomienkam, neberte ich tak, akože to sú za každú cenu, pretože som opozičným politikom. Sú to pripomienky, ktoré ako sú myslené v dobrom, v tom, že je treba, ja budem komunikovať s tými členmi vlády, ktorí, s ktorými vlastne, vlastne ktorá, ktorú agendu nejakým spôsobom sledujem v rámci hospodárskeho výboru. Budem sa snažiť v tom dobrom slova zmysle komunikovať a hľadať konštruktívne riešenia.

    Na záver by som vám chcel povedať, nech Boh žehná všetky naše dobré úmysly, všetkých ako sme tu, s touto krajinou.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hudackého dvaja páni poslanci s faktickými pripomienkami.

  • Pozn. red.: správne má byť "poznámkami".

  • Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými pripomienkami, s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Géci, nech sa páči.

  • Vážený pán Hudacký, máte široký diapazón poznania. Takto vyzeral aj váš príhovor pred chvíľou. Len chcem sa spýtať na niekoľko vecí. Veľmi pekne ste hovorili o živnostníkoch. Dávate konštruktívnu ponuku, len mi stále víri otázka hlavou, čo všetko vy ste za ten čas, i keď krátky, čo ste pre živnostníkov urobili? Mali ste nejakých sto zlepšení? Potom ste tu chceli urobiť nejaký Hong-Kong vo vychádzaní v ústrety podnikateľov, a nakoniec zo všetkého zišlo. A toto všetko, čo ste hovorili, bolo veľmi interesantné. Len mňa osobne mrzí ako bývalého živnostníka, že tieto veci sa vám nepodarili ani sčasti napraviť. Mnohé malé a stredné podniky stále trpia dostupnosťou úverových zdrojov. Stále ste boli pri tom, keď sme kritizovali, že nemajú šancu dostať žiadnu, v žiadnej malej forme štátnej pomoci nejakú korunku. Ale ešte viac ako dostupnosť zdrojov gniavi našich malých a stredných podnikateľov dĺžka doby splatnosti faktúr. Dnes 80, 90, 180, 250 dní, som zachytil už 250 dní, dňové splatnosti sú už úplne bežnou praxou. Tieto doby treba, tieto doby, keď treba zaplatiť DPH po vyfakturovaní, sú likvidačné pre tieto malé podniky. Keďže máte obavy o malé a stredné podniky a varujete nás, sa chcem spýtať, čo urobila vaša vláda v implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady z februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám? Smernica vyžaduje jednoznačne aspoň od orgánov verejnej správy vykonať platbu do tridsiatich dní. Tak ako ste neurobili nič, ja to tak hodnotím, pre malých a stredných podnikateľov, ani o takejto smernice.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšiu faktickú poznámku, pán poslanec Mihál.

  • Pán kolega, hovorili ste vo vašom vystúpení o tom, že táto vláda nebude žičlivá voči podnikateľskému prostrediu, a ja s vami súhlasím. Aj v pomerne nekonkrétnom a veci zahmlievajúcom programovom vyhlásení vlády dokážeme nájsť niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré to dokazujú. V prvom rade zmeny Zákonníka práce. Vláda hovorí v prospech zamestnancov, no, samozrejme, to znamená v neprospech zamestnávateľov. Tí tým pádom budú mať horšie podnikateľské prostredie, vytvoria menej pracovných miest. Ďalej je to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Veľmi škodlivé opatrenie pre podnikateľské prostredie. Zamestnávatelia sa už voči tomuto veľmi silno ohradzujú. Ďalej sa má znovu zaviesť plošná povinná pracovná zdravotná služba. Veľmi nešťastné a byrokratické opatrenie. Pán minister práce vyzdvihuje programy na zamestnávanie mladých ľudí. Vysvitlo, dnes to bolo prerokované na vláde, že na tieto programy má ísť 50 mil. eur, a odkiaľ? Z operačného programu Vzdelávanie. Čiže my namiesto systémového zlepšovania školstva berieme 50 mil. z operačného programu Vzdelávanie na to, aby sme nesystémovým spôsobom "podporili", v úvodzovkách, niekoľko tisíc nesystémovo vzniknutých pracovných miest. Namiesto zlacnenia ceny práce znižovaním odvodov sa zavádzajú odvody pri práci na dohodu. Budú sa zvyšovať zrejme maximálne vymeriavacie základy pre zamestnancov s lepším príjmom, budú sa zvyšovať aj minimálne vymeriavacie základy pravdepodobne pre živnostníkov. Čiže to, čo ste aj vy spomínali, zhoršovanie prostredia. No, čerešničkou na tortičke je zvyšovanie daní pre právnické, fyzické osoby, daň z dividend a zvyšovanie dane z nehnuteľností, ktoré zasiahne zrejme hlavne firmy.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Áno, zapnite si trojku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k pánovi poslancovi Mihálovi. Určite to sú obmedzenia podnikateľského prostredia, o ktorých sa hovorí. Ja s tým súhlasím. Určite, že bude treba hľadať minimálne kompromis. Či už je to Zákonník práce a ďalšie tie veci, ktoré, ktoré ste uvádzali. Ale veď na to sme tu aj v tej snemovni, aby sme tieto veci pripomínali. Ja budem sám očakávať konkrétne návrhy zákonov tak, aby sme vedeli eliminovať, respektíve aspoň hľadať nejaké kompromisy. Za ten pokus to stojí. Aj keď zdá sa, že vláda jednej strany nepotrebuje opozíciu, respektíve nejaké doplňujúce hlasy. Ale ja verím, že hádam tie určité názory budú vypočuté a čosi budeme vedieť ovplyvniť. Ale určite to sú obmedzenia, ktoré sú takým rizikom vlastne preto, aby sme mohli napĺňať tú víziu alebo to hlavné, tú hlavnú výzvu v rámci tohto programového vyhlásenia, to je rast hospodárstva a zamestnanosť, pri, samozrejme, konsolidácii verejných financií.

    Ešte na pána Géciho. Určite áno. Niektoré veci v rámci toho krátkeho času, keď sme boli pri vláde, neboli zvládnuté. Na druhej strane môžem hovoriť predovšetkým za KDH, že my sme intervenovali do rezortov. Nemali sme rezort, cez ktorý sme mohli ovplyvňovať vylepšovanie týchto podmienok pre živnostníkov. Ale určite sme sa snažili intervenovať. A koniec koncov, keď si spomínate na daňovo-odvodovú reformu, práve KDH zo strany koalície dosť významne kritizovalo to nastavenie. Takže myslím si, že za ten krátky čas sa urobilo, čo sa urobiť dalo. Ale nevracajme sa do minulosti. Teraz.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Uhliarik. Odovzdávam mu slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Programové vyhlásenie každej vlády by mal byť strategickým dokumentom, v ktorom vláda stanoví svoju víziu, v akom stave chce mať jednotlivé rezorty a stav krajiny na konci volebného obdobia. Preto by malo obsahovať nielen túto víziu, ale aj kroky, ako to chce dosiahnuť, aby sa odborná aj laická verejnosť mohla zoznámiť so spôsobom a nástrojmi, ktoré na dosiahnutie tejto stratégie použije. Žiaľ, programové vyhlásenie vlády stratégiu ani konkrétne opatrenia v systéme zdravotníctva, ktoré chcem komentovať, neponúka. Všeobecné deklarácie, ktoré sú obsiahnuté v tomto vyhlásení, znamenajú buď nepripravenosť na vládnutie, alebo cielené zakonzervovanie súčasného stavu. Pán premiér v úvodnom slove hovoril, že si dal tú námahu a prečítal si programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej a našiel tam dve konkrétne opatrenia. Chcem odkázať pánovi premiérovi, že len v časti Zdravotníctvo je viac ako dvadsať konkrétnych opatrení, čo chcela predchádzajúca vláda v horizonte štyroch rokov urobiť alebo akým spôsobom. Je prirodzené, že vtedajšia opozícia kritizovala tieto kroky. Kritizovala napríklad transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je naozaj prirodzené. Ale aspoň sa dalo čo kritizovať. Všeobecné deklarácie sa naozaj kritizujú veľmi ťažko. Možno jeden príklad za všetky. Citujem z programového vyhlásenia tejto vlády: "Vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím sa zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov." Chýba odpoveď, nielen mne, ale aj odbornej verejnosti, na jednoduchú otázku: Ako a akým spôsobom? Ak vláda nezmení legislatívu, čo ani nenaznačuje, kontrola hospodárenia jednotlivých nemocníc bude len na politických nominantoch. Ak budú nominácie podobné ako do bratislavskej záchranky, kde sa vrátil bývalý riaditeľ, nemocnice možno bude o pár rokov treba oddlžiť nie tristo, ale päťsto miliónmi eur. Úrad pre verejné obstarávanie v čase, keď riadil záchranku, konštatoval, že tender na záchranky bol netransparentný, lebo bol nastavený len na jedno konkrétne auto. Toto vyjadrenie je k dispozícii na stránke ÚVO-a. Tender bol zároveň výrazne predražený. Vyhrala ponuka o dva mil. eur drahšia a záchranka sa z nákupu stoštyridsiatich predražených sanitiek doteraz spamätáva. Vo veci sa vedie aj trestné stíhanie, ale ani to nebránilo pani ministerke nominovať za šéfa záchranky toho istého človeka, ktorý je za toto zodpovedný. Ak budú takéto nominácie aj do nemocníc namiesto akože kontrol, asi bude treba rovno do každej nemocnice na 24 hodín posadiť človeka z Najvyššieho kontrolného úradu. Vláda, ktorej som bol členom, možno do programového vyhlásenia vlády napísala kroky, ktoré, s ktorými nesúhlasila vtedajšia opozícia, ale boli to konkrétne kroky. Boli to kroky, čo mieni vláda v zdravotníctve urobiť. Napríklad vrátiť nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či zrušiť výmenné lístky, či zaviesť generickú preskripciu, alebo pripraviť už spomínanú transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, či zverejniť zmluvné vzťahy medzi nemocnicou, poskytovateľmi a dodávateľmi a uskutočniť mnohé ďalšie konkrétne opatrenia. Chcem poukázať na jeden vecný problém, na ktorý má pravdepodobne v horizonte dvoch rokov strana SMER pravdepodobne opačný pohľad. V auguste roku 2010, teda pred necelými dvoma rokmi, zakončil svoju reč k bývalému programovému vyhláseniu vlády Ivety Radičovej v časti Zdravotníctvo poslanec vtedy za stranu SMER a exminister zdravotníctva, pán Raši, týmito slovami: "Bojujte za päť percent, bojujte za poistencov štátu, lebo ani svoju funkciu, ani svoj systém bez toho neudržíte." Mantru päť percent opakoval pán poslanec celé dva roky, dokonca v novembri minulého roku predkladal návrh, aby to tak bolo. Dnes je SMER vo vláde, má pohodlnú hladkú väčšinu v parlamente, nepotrebuje robiť žiadne ťažké kompromisy, má všetko v rukách. Ale v programovom vyhlásení vlády nie je o týchto piatich percentách ani chýru, ani slychu. Pán premiér v úvodnej reči hovoril, že pri tvorbe programového vyhlásenia tejto tvorbe predchádzali veľké rokovania alebo dlhodobé rokovania s, so sociálnymi partnermi. Ja sa chcem opýtať, či aj so sociálnymi partnermi v zdravotníctve, ktorí dva roky hovorili o tom, že je nedostatočná platba za poistencov štátu? Že či títo sociálni partneri súhlasia s neprítomnosťou tohto záväzku, keď tento záväzok bol aj obsahom memoranda Lekárskeho odborového združenia, či opakovanými požiadavkami Slovenskej lekárskej komory alebo komory sestier? Odborná verejnosť, lekári, zdravotníci a zamestnanci si to už uvedomili a už sa ozývajú prvé nespokojné hlasy zo strany odborníkov. Ukážkou, že zdravotníctvo nie je pre stranu SMER žiadna priorita, je aj to, že sa mu v programovom vyhlásení vlády začína venovať až na strane 56 zo 65-stranového dokumentu. Toto je asi prvé programové vyhlásenie vlády v histórii Slovenska, ktoré hovorí, čo vláda urobiť nechce. Dozvedeli sme sa, že vláda neuskutoční transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Ale predsa transformácia je už zrušená zákonom. Tento priestor sa v programovom vyhlásení vlády dal využiť aspoň na jedno konkrétne opatrenie, ktoré by sa, ktoré by bolo treba v zdravotníctve urobiť. Ale ak ste chceli komentovať transformáciu v programovom vyhlásení vlády, mohli ste do programového vyhlásenia napísať, že Nemocnicu svätého Michala, ktorú ste transformovali na akciovú spoločnosť v roku 2009, zmeníte na príspevkovú organizáciu. Je to skutočne paradox, keď si uvedomíme, že vláda Ivety Radičovej žiadnu nemocnicu netransformovala na akciovú spoločnosť, ale prvá vláda Roberta Fica áno. Po celý čas ako bol SMER v opozícii, vyhlasoval, že zakáže zisk zdravotných poisťovní. Od volieb uplynuli len dva mesiace a v programovom vyhlásení vlády o tejto, o tomto zisku alebo o tomto zákaze nie je ani riadok. Možno je to tým, že nová pani ministerka zdravotníctva prišla zo súkromnej poisťovne Dôvera, a je asi pochopiteľné, že teraz nechce siahať svojim bývalým chlebodarcom na peniaze. O zákaze zisku budeme ešte určite počuť. Hovorí sa totiž ľahko, ale dať to na papier a zaviazať sa k tomu, je už ťažšie. Chcem vás preto požiadať, vážení páni poslanci, aby ste aspoň tak, ako sme to urobili my, pokračovali v sprísňovaní podmienok, za akých si poisťovne môžu zisk vyplácať. Ak nie vy, môžem teraz garantovať, že takýto návrh predložím v budúcnosti ja. Toto programové vyhlásenie vlády obsahuje, samozrejme, aj pozitívne veci a okrem snahy o dostavbu Rázsoch oceňujem deklarovanú snahu o spustenie projektu i-Health a elektronické zdravotné knižky. Chcem len upozorniť vládu, že budem veľmi podrobne monitorovať, koľko bude celý systém stáť. Z pôvodnej ceny 250 mil. eur, ktorú plánoval minúť na i-Health SMER a plánovala sa minúť v rokoch 2006 až 2010, sme po náročných rokovaniach s dodávateľmi upravili sumu na 130 mil. eur. Čiže o 120 mil. eur menšiu. Dodávatelia nám garantovali, že za túto sumu sú schopní spustiť celý projekt v požadovanej kvalite a bez časového sklzu. Akékoľvek zvyšovanie rozpočtu tak bude znamenať, že peniaze budú chýbať v nemocniciach či ambulanciách. V programovom vyhlásení vlády by sa dala oceniť aj veta, citujem, že: "Rezort zdravotníctva bude pokračovať v krokoch, ktoré zabezpečia znižovanie nákladov a zároveň zvýšia dostupnosť liekov a pomôcok bez doplatkov pre všetky závažnejšie ochorenia." Asi to znamená to, že vláda bude pokračovať v tých krokoch, ktoré sme začali. Nastavili sme cenu liekov na druhú najnižšiu v Európskej únii, čo prinesie ročné úspory niekoľko miliónov, niekoľko desiatok miliónov eur. Zaviedli sme horný limit na doplatky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. V predloženom programovom vyhlásení vlády som totiž nenašiel žiadne konkrétne opatrenie v liekovej politike, čo je dva mesiace po voľbách veľmi zvláštne. Vláda vo svojom programovom vyhlásení píše, že chce podporiť aj optimalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zabránenie nekontrolovateľného rastu najmä špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Tu chcem pani ministerku vzdialene varovať. Ak to nie je len prázdna veta, ako sa zdá, ale skutočný, aj keď všeobecný zámer, aby si dobre zvážila, čo povie a následne urobí. Naposledy, keď minister zdravotníctva Ivan Valentovič zo SMER-u priniesol na vládu analýzu, ktorá hovorila o optimalizácii, musel skončiť. Analýza, že máme šesťtisíc zbytočných prázdnych a neefektívnych lôžok, ktorú vypracoval v roku 2007, nezapadala do politiky SMER-u, a tak na ministerstvo prišiel človek, ktorý ani jedno neefektívne lôžko nevidel. Nám sa podarilo zrušiť za tento krátky čas tritisíc neefektívnych lôžok a verím, že pani ministerka nájde odvahu a oprie sa aj o vyjadrenia súkromnej zdravotnej poisťovne, kde predtým pôsobila. Tá podporovala optimalizáciu aj lôžok aj oddelení. Nemá zmysel venovať sa tu všetkým detailom programového vyhlásenia vlády v zdravotníctve. Dokument, až na naozaj výnimky, je veľmi povrchný. A ak by vláda robila odpočet za mesiac, určite by mala dosť argumentov na to, aby verejnosť presvedčila, že vlastne všetko splnila. Celá odborná verejnosť si tak bude musieť počkať, kým pani ministerka príde s konkrétnymi návrhmi na systémové zmeny v zdravotníctve a verím, že to do leta stihne, aby sme si to mohli dôkladne preštudovať. Zdravotníctvo, keďže každý z nás je potenciálny pacient, je špecifické tým, že všetci zainteresovaní, či riaditelia nemocníc, či lekári, farmaceutické firmy, dodávatelia liekov, sú spokojní s nemenným stavom. So stavom status quo, len by všetci chceli viac peňazí. Chcú zarábať viac, ak budú mať viac peňazí, budú ticho. Ak nie, budú kričať. Minister zdravotníctva ale musí mať vyššie ambície, musí hľadať také riešenia, ako efektívne využívať tie zdroje, ktoré v systéme máme. A toto mi v programovom vyhlásení najviac chýba. Na zákaz zisku zdravotných poisťovní pravdepodobne nebude odvaha, pokiaľ sa nezmenia majitelia. A ak na 5 percent nebola odvaha napísať ju do programového vyhlásenia vlády, dúfam, že ju naberiete pri písaní návrhu štátneho rozpočtu. Lebo napísať dokument o tom, čo by sme chceli, bez toho, ako by sme to chceli, je naozaj ako list Ježiškovi, čo by sme chceli na Vianoce pod stromček. V každom prípade pani ministerke želám mnoho zdravia v tejto veľmi náročnej práci a funkcii a viac pokoja v rezorte zdravotníctva.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásilo päť pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň. A spravodajca.

  • Ja by som zareagoval na poznámku, ktorú ste povedal k transformácii Nemocnice svätého Michala na akciovú spoločnosť. Áno, toto sa udialo, to je pravda, ale nepovedal ste, z akého dôvodu. Je to bývalá nemocnica ministerstva vnútra. Transformovala sa preto na akciovú spoločnosť, pretože sa zlučovala s Nemocnicou ministerstva obrany, ktorá už v tom čase bola akciovou spoločnosťou a ktorej som bol aj ja osobne riaditeľom dva roky. A možno jedna poznámka k tej transformácii na akciové spoločnosti. Výsledkom toho, že sa Nemocnica ministerstva obrany, bývalá Vojenská nemocnica, stala akciovou spoločnosťou, bolo napríklad to, že sa päť lukratívnych oddelení prenajalo súkromnej zdravotníckej organizácii, čím vlastne vznikol stav, kedy vo Vojenskej nemocnici pôsobili naraz dve, dve zdravotnícke zariadenia. Nebudem už hovoriť o takých detailoch, ako bola vôbec, ako bol koncipovaný celý tento prenájom. Môžem konštatovať, že určite nevýhodne pre, pre Vojenskú nemocnicu, pretože napríklad sa prenajali röntgenologické oddelenia s tým, že servis a tieto röntgenologické oddelenia znášala samotná Vojenská nemocnica. Stal sa tam príklad, prípad, kedy vyhorela lampa v tomto röntgenologickom zariadení, ktorej cena bola vtedy ešte 2 mil. korún. A, samozrejme, tieto 2 mil. korún musela znášať Vojenská nemocnica. Takže aj takto sa dá dokladovať, ako nevýhodne a k čomu vlastne viedla transformácia nemocnice na akciovú spoločnosť. Ďalej by som chcel iba poznamenať, že je veľmi demagogické si myslieť, že transformáciou na akciovú spoločnosť sa vyrieši problém zadlžovania nemocníc, určite nie. Zase dôkazom toho je aj moje pôsobenie vo Vojenskej nemocnici, kedy opakovane táto nemocnica skončila v strate a určite nepomohla transformácia na akciovú spoločnosť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, prekvapuje ma, že od volieb je veľmi krátka doba a vy ste asi stratili pamäť. Keď sa zostavoval štátny rozpočet, sme vás upozorňovali, že zdravotníctvo bude mať málo prostriedkov na rok 2012. Napriek tomu ste súhlasili, aby štátny rozpočet bol postavený na rok 2012 tak, ako je. Dnes kritizujete, že treba zhruba 5 percent a viac z hľadiska HDP. Dávali ste tu opatrenia, ktoré má nová vláda robiť. Všetky ste ich mohli zrealizovať, pričom váš výsledok v zdravotníctve bol katastrofálny. To, čo sa dialo na sklonku minulého roku a potom tesne pred voľbami z hľadiska zákona o zvyšovaní platieb pre zdravotné sestry a ďalšie veci. Z tých krokov, ktoré ste tu povedali, ste nič neuskutočnili. Takže by som poprosil sebakriticky neradiť niekomu inému, nechajte novú pani ministerku, ktorá sa iste bude musieť vysporiadať s tými vecami, ktoré dnes ste tu v zdravotníctve nechali.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán exminister, hovorili ste o jednej konkrétnej výmene, kde nastúpil človek, ktorý je dokonca, ako som to pochopil, v trestnom konaní. Ja sa chcem opýtať, lebo asi budete lepšie vedieť, mne totižto pripomína to, čo urobila v priebehu dvoch týždňov nová pani ministerka, kobercový nálet. A chcem vedieť, či vôbec zostal nejaký riaditeľ, ktorý bol predtým ešte riaditeľom nemocnice.

    Ďakujem.

  • Pán Uhliarik, pochybujete o našej prísnej kontrole hospodárenia v zdravotníctve. Vy ste začali stabilizačnými opatreniami, oddlžili ste nemocnice. Prosím vás, ako vysvetlíte, ako to bolo v Univerzitnej nemocnici v Košiciach, keď k 30. 4. podľa doterajšieho zistenia je sekera za 17 mil. eur? K transparentnosti. Koho ste to mali v Detskej nemocnici v Košiciach, ktorý nakupoval lieky bez verejného obstarávania? Pán Uhliarik, k šetreniu zdrojov. Stráženie manažmentu. Počúvajte, stráženie manažmentu v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach súkromnou bezpečnostnou službou za tritisíc euro mesačne. Keď nemocnica má vlastnú strážnu službu. A ešte k európskemu experimentu na umiestnenie svojich verných odborníkov. Osem námestníkov v tejto nemocnici. To stojí doslova za patentovanie. A a námestník pre transformáciu ostal, aj keď už ho nebolo treba. Pán Uhliarik, riaditeľ univerzitnej nemocnice vypovedal zmluvu o spolupráci lekárskej fakulte. Dohodu o zriadení výučbových základní, dohodu o spolupráci a uskutočňovaní akreditovaných štúdijných programov univerzity. Pán Uhliarik, nielenže ste chceli transformáciu nemocníc, ale ste ich začali aj zvnútra rozkladať, tak ako v Košiciach. Štát nech sa stará o školstvo, my budeme o akciovú spoločnosť. A medici ich. A medici a ich učitelia budú námedzní robotníci. Toto ste chceli dosiahnuť? To už boli kroky proti zdravému rozumu, pán Uhliarik.

  • Pán poslanec Blanár s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec a bývalý exminister zdravotníctva. Očakával som, že vystúpite pokornejšie, že vystúpite aj s určitou sebareflexiou po tom všetkom, čo ste spôsobili, a doslova môžem povedať, spáchali v zdravotníctve. Pretože vaše vystúpenie môžem hodnotiť skôr ako cynické vystúpenie škodoradostného chlapca, ktorý mal niečo dokázať, nedokázal to, a za jeho pôsobenia sa stalo niečo, čo ešte ani história Slovenska ani Československa nezažila, bol vyhlásený núdzový stav. Núdzový stav, ktorý sa vyhlasuje v prípade ohrozenia republiky pri nejakých iných situáciách. Ale vy ste bol ten, ktorý ste to spôsobili. Vy ste ten, ktorý škodoradostne dnes hovoríte o nejakých piatich percentách, a pritom vy ste tu predkladali so svojimi poslancami štyri percentá odvodov za poistencov štátu. Vy teraz hovoríte o nejakých akciových spoločnostiach, ktoré boli pripravené de facto na privatizáciu. Pán minister, keby vznikla akciová spoločnosť tak, ako ste ju, pán exminister, pardon, aby som vás neurazil, keby bola tak urobená transformácia na akciové spoločnosti, ako ste ju mali pripravenú, tak to bola len otázka času, kedy by sa majetok stal vlastníctvom súkromných veriteľov, ktorí dnes, dnes úverujú zdravotníctvo. Vďaka tomu, čo ste nastavili. No a, ešte som už len očakával, kedy poviete o tej oddlženosti. Veď ako ste vy oddlžili nemocnice, prosím vás, verejné, keď nemocnice krajské ste z toho úplne vylúčili? A to sú rovnako pacienti, ktorí tam chodia a platia si zdravotné poistenie. Toto všetko ste vy spáchali, vy sa postavíte tu a budete hovoriť, že sme nič neurobili?

  • Pán, pán poslanec Uhliarik, chcete reagovať na faktické poznámky? Stlačte trojku.

    Tak, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky poznámky alebo vaše pripomienky. Na osobné invektívy ja nebudem, nebudem reagovať. Budem naozaj čakať, pán poslanec Blanár, akým spôsobom a kedy vy navrhnete, či už pozmeňovacím návrhom alebo nejakou novelou zákona oddlženie nemocníc vo VÚC. Viete tak dobre ako ja, že toto bol zákon, ktorý sa robil pre štátne nemocnice takzvané, čiže fakultné a univerzitné nemocnice, a s tým bola spojená aktivita oddlženia. Ale chcel by som reagovať na objem peňazí, ktorý je v zdravotníctve v súčasnej dobe. Štátny rozpočet v roku 2012 do zdravotníctva skutočne dáva historicky najviac peňazí za uplynulé obdobie. Je tam o 178 mil. viac. Je to na stránke ministerstva financií. Každý si to môže pozrieť. Naozaj neplatíme percentami, ale peniazmi. Navyše, v minulom roku sme oddlžili 300 mil. eur peňazí daňových poplatníkov, práve dlh nemocníc, ktoré, ktoré vznikli, tieto dlhy vznikli za uplynulé obdobie. A keď hovoríme o nesystémovom zákone, za ktorý som ja zodpovedný, tak si pozrite hlasovanie o zvyšovaní platov lekárov z decembra, ktoré strany hlasovali za, a uvidíte, že vtedajší poslanci za stranu SMER a MOST hlasovali za, všetky ostatné strany vrátane strán KDH, SDKÚ a SaS boli proti. Mnou navrhované zvýšenie nebolo zákonné zvýšenie v zákone, ale v memorande Lekárskemu odborovému združeniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, odovzdávam mu slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, tí, ktorí dali prednosť počúvaniu mňa pred hokejom, stav je 1:1, nič moc. Som rád, že po 22 rokoch som sa práve v Európskom roku aktívneho starnutia dostal do parlamentu. Nie je to zvykom, aby 73-ročný dedko s jedenástimi vnukmi sa dostal znova tam, kde bol pred 22 rokmi. Ďakujem všetkým voličom a verím, že ich, najmä seniorov, nesklamem. Začnem tak, by som povedal, neopozične, uznaním niektorých vecí, ktoré sú v programovom vyhlásení. Páči sa mi, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, že rodina je základná bunka určujúca kvalitu života, že rodinná politika bude centrom záujmu sociálnej politiky štátu. Vítam prípravu novej koncepcie štátnej rodinnej politiky. Poznamenám, že s touto témou sa pravidelne stretá, už niekoľkokrát, taká dvadsaťčlenná skupina pracovná, ktorá má k tomuto vypracované viacero materiálov. Tiež vítam, že vláda sa hlási k sociálnemu trhovému hospodárstvu. Poznamenávam, že je to ideológia vlastných kresťanských demokracií v Európe. Pripomínam, že sa opiera o sociálne učenie cirkvi, ktoré stojí na princípe dôstojnosti ľudskej osoby, spoločného dobra, subsidiarity a solidarity. Vítam a oceňujem snahu o elektronizáciu v štátnej správe, aby všetko bolo na jednom mieste, aby občan nemusel pobiehať medzi často arogantnými úradmi, ktoré sú tu pre nás, a nie my pre nich. Takisto vítam snahu o zákonné zavedenie kategórie minimálneho dôchodku, najmä ženy v domácnosti, ktoré dlhodobo vychovávali veľa detí, sú na tom veľmi, veľmi zle. Určite podporím vytváranie pracovných miest pre služby seniorom, aj to, aby z príspevkov ľudí nemali poisťovne enormné zisky. Nesmie sa stať, aby poisťovňa, ktorá má veľký zisk, napríklad Dôvera, v zápätí sa snažila, neviem, ako to dopadlo, prepustiť svoje sestry zo svojej nemocnice zato, že im musí mierne zvýšiť plat. Podporíme aj kontrolu strategických podnikov, ako je to v programovom vyhlásení. Čo s nimi urobili zahraniční akcionári? Dodal by som, že treba kontrolu aj toho, čo urobili naši privatizéri so získanými podnikmi. Ani dnes po mnohých rokoch nevieme, kto čo získal a čo s tým urobil. Kto vyhráva? Slovensko vyhráva 2:1, výborne. Tak o chvíľu sem príde viac ľudí. Určite podporím veľmi nutnú novelu o sociálnych službách. Sociálne služby majú dlhú históriu, dobre ju poznám, nechcem ju tu zdôrazňovať. Aj prvá bola zlá, aj druhá novela tesne pred pádom vlády nie je dobrá, a verím, že tento parlament nájde tretiu, lepšiu, ktorá naozaj ľuďom, najmä v domovoch dôchodcov, pomôže. Ja by som osobne chcel aj s ďalšími poslancami, ktorí sa prihlásia, vypracovať zákon na ochranu mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Taký nemáme. Je to kdekade rozlezené v mnohých zákonoch, ale útoky drog, pornografie, alkoholu aj médií sú dnes tak silné, že treba mať jeden zákon kvôli tomuto. Pripomínam, že najmä v televíziách sa sústavne porušuje zákon, že do dvadsiatej druhej hodiny sa absolútne nevhodné programy púšťajú, ktoré sa potom na druhý deň opakujú, a že v tomto smere licenčnej rade budeme častejšie dávať alebo často dávať pripomienky k tomuto vážnemu porušovaniu. Mojou srdcovkou je znova zriadiť alebo založiť Slovenský historický ústav v Ríme. Viete, že v Ríme je veľa cenných materiálov vo všetkých možných archívoch. Je tam veľa o Slovensku, veľa z toho nepoznáme. Jedenásť štátov Európy tam má svoj historický ústav, iba Slovensko nemá. A už taký zákon bol v minulom období schválený, potom ho prezident nepodpísal. Mal pravdu v tom, že bol maximalistický vzhľadom na požiadavky finančné. Ja si myslím, že by sa s omnoho menšími požiadavkami dal takýto historický ústav založiť a že to bude veľmi v prospech Slovenska. Vláda pripravila, to sme už tu niekoľkokrát počuli, svoj program po množstvách dialógov, čo je iste správne. Tým pádom sa stalo aj to, že vlastne program vyzerá byť takým maximálnym zhrnutím tých mnohých požiadaviek bez nejakej priorizácie a poradia dôležitosti. Do dialógov pozvala svojich partnerov. Napríklad pozvala Jednotu dôchodcov, ale už napríklad druhú najväčšiu organizáciu seniorov na Slovensku, Združenie kresťanských seniorov, ja som jej predseda, nepozvala. Hoci som ešte nateraz menovaný predseda komisie, ktorá pripravuje návrh na víziu Aktívne starnutie a podpora a ochrana starých ľudí. Vláda jednej strany sa v minulosti teda pravdupovediac nikdy neosvedčila a je rizikovou záležitosťou. Ak chce táto strana obstáť, nesmie opakovať metódy svojich neúspešných predchodcov. Táto vláda je ušetrená koaličných rozporov, ale určite bude mať veľké pokušenia, aby pracovala starými metódami. Pripomínam vláde, že ten pomôže Slovensku, ktorý ho zjednotí, a čo je dobré pre Slovensko, je dobré aj pre všetky strany. Vláda oznamuje založenie viacerých nových rád vlády a tvorbu nových národných programov. Pokladám to za správne, ale môže to skĺznuť aj do formality a nekonkrétnosti. Tých rád vlády do roku 2010 bolo veľa, potom takmer prestali pracovať. Bol som v Rade vlády pre seniorov. Bolo nás tam okolo sto-stodvadsať a v takom kolektíve sa ťažko niečo konkrétne presadí. Odporúčam preto pre budúcnosť menšie, maximálne desať-pätnásťčlenné rady vlády odborníkov s priamym vedením člena vlády, ktoré budú schopné rýchlo formulovať stanoviská a návrhy pre vládu. V rokoch '90 - '92 som bol vo Federálnej vláde, ktorá sa volala vtedy vláda národnej obeti, potom bola aj vláda národného zmierenia. Neboli to frázy. Názov vláda istôt pre občanov je isto dobre mienená, ale zabezpečiť istoty občanov určite nezávisí len od vás ani nás. Okolo seba vidíme mnoho neistôt. Veď Slovensko je veľkosťou ako predmestie Šanghaja alebo Mexico City a v čase svetovej krízy vznikajú mnohé neistoty, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Vláda už v tretej vete píše o eliminácii vplyvu krízy. O sedem riadkov nižšie hovorí o úlohe zmiernení dopadov krízy, posilní istoty občanov. Tvrdí, že krízu spôsobili bohatí i silní, čo sa mi zdá zjednodušené, lebo mnohí bohatí prišli k svojmu bohatstvu aj čestnou prácou a mnohí podporujú charitu a mnohé iné organizácie, takže týchto by som z toho snáď aj vyňal. O príčinách krízy by som čakal v tom vládnom dokumente podstatne viac. Krízu spôsobila ľudská chamtivosť, nedostatok morálky, život nad pomery, na dlh, špekulácie na finančných trhoch. Odhady na obchody s derivátmi, ktoré sú nekontrolovateľné, nezdanené a súvisia s dvadsaťštyrihodinovým elektronickým bankovníctvom, sú dnes 1500 biliónov eur. Pričom HDP sveta je 60 biliónov eur, čiže pomer medzi derivátmi a HDP je 25:1, čo je veľmi, veľmi rizikové. Je zaujímavé, že práve v tretej encyklike Benedikta XVI. Láska v pravde je prvýkrát, môžem povedať, naozaj otvorene napísané o príčinách krízy, aj o konkrétnych návrhoch na riešenie. Už Baťa dávno vedel, že príčinou krízy je nedostatok morálky, že trhová ekonomika formou trhni, čo môžeš, nefunguje. Okrem finančného eurovalu treba preto zaviesť aj akýsi morálny euroval a ten je aj v našej moci. Myslím si, že po schválení v eurovale ďalších dokumentov, ku ktorým sme sa zaviazali, sa aj Slovensko musí snažiť o zmenu finančného systému. Je to Titanic, ktorý už narazil, a vo svete stále viac sa diskutuje o novej Bretton-Woods zmluve, o napojení všetkých mien na zlato, o pevných kurzoch, netlačení nekrytých peňazí, o renovácii amerického zákona z minulostoročnej krízy Glass-Steagallovho zákona. Toto preskočím a snáď to poviem potom v rozprave k mechanizmom pre stabilitu, ktorá nás ešte čaká. Ešte pár mojich pripomienok. Vláda hovorí, že zvyšovanie nezamestnanosti je krutým výsledkom svetovej hospodárskej krízy. Samozrejme, platí to, ale aj neplatí. Príčinou nezamestnanosti je aj nízka kvalifikácia ľudí, už Norbert Wiener hovoril, že elektronizácia, kybernetizácia je hrob ľudí s nízkou kvalifikáciou, robotizácia. Ďalej, nezamestnanosť vytvára aj tvrdý postoj k podnikateľom, aj požiadavkou na ich odvody, ale aj nechuť k práci a demotivujúce príspevky pre ľudí, ktorým sa pracovať veľa nechce. Vláda tvrdí, že korupcia je hlavná téma u ľudí na Slovensku. Určite by mala byť. Podľa analýz, ktoré som nedávno čítal, však vôbec nie je. Korupciu vidí ako vážny problém na Slovensku 8 percent ľudí, po Gorile to bolo 12 percent ľudí. A zaujímavé, že korupciu vo voľbách brali do úvahy iba voliči SDKÚ. Gorila bola krásnou témou pred voľbami, ale teraz už nie je témou, aj keď by určite mala byť a iste aj bude, dúfam. Vláda sa v dokumente relatívne dobre venuje seniorom. Problém ich dôchodkov a budúcnosti však tiež nerieši, tak ako to je nakoniec v celej Európe. Upozorňuje len na jeden moment, podnet, že pri tvorbe dôchodkov v budúcnosti by sme nemali brať iba odvody ľudí, ktorých sa to týka, ale aj napríklad prácu v domácnosti a počet vychovaných detí platiacich odvody. Tie deti by mohli priamo prispievať na penziu svojich rodičov a nie je zlý nápad ani to, nie je to môj nápad, že tak ako 2 percentá dávame napríklad na nevládne organizácie, tak by sme mohli dávať aj 2 percentá na svojich rodičov, ktorí majú nízke penzie.

    Kultúra je relatívne dobre spracovaná, aj konkrétne. Je skutočne našou vstupenkou do Európy. Naše najväčšie bohatstvo je práve v talente a tvorivosti ľudí, ktorých máme na Slovensku dosť. Nezabudnime, že Košice 2013 budú Európskym mestom kultúry, čo som vo vyhlásení nepostrehol.

    V oblasti školstva sme zabudli na univerzity tretieho veku. Seniorských je na Slovensku trinásť, šesťtisíc päťsto frekventantov vlastne chodí na ne, ale financujú sa len zo svojich príspevkov. Žiaľ, v minulosti sa do vysokoškolského zákona nedostala snaha o podporu, aby aj vysoké školy podporovali univerzity tretieho veku. K tomu by stačilo veľmi málo. Na Slovensku máme, myslím, 37 vysokých škôl. Ich úroveň je rôznorodá, skôr by som povedal, bol som dlho na vysokej škole aj na akadémii, klesá. Lietajúci profesori a docenti zabraňujú vytváraniu kampusovskej atmosféry na vysokých školách a vyvolajú taký kolotoč. Akreditačná komisia požaduje garantov, vysoké školy generujú nových docentov a profesorov vo veľkom, aby mali akreditácie. Akreditačné komisie to kritizujú a kolotoč ide ďalej a úroveň, vedecká, odborná, vysokých škôl klesá. Nad tým sa treba určite zamyslieť, je to celospoločenský problém. Vláda hovorí, že ozdravenie verejných financií nemôže byť bez hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest a že hospodársky rast je nutný aj pre udržanie európskeho sociálneho modelu. Poznamenávam, za to ma nebude chváliť ani jedna strana, že práve ten európsky sociálny model priniesol desiatky miliónov nezamestnaných a mnohé iné problémy. Nedávno som čítal, už to nie je najnovšia diskusia teológa Halíka a ekonóma Belohradského a tam si dovolím citovať bez komentárov takúto kacírsku vetu alebo dve: "Komunizmus bol a kapitalizmus je orientovaný na stály rast, ekonomický rast. Ten nemá zmysluplný cieľ, nedokáže vyriešiť mnohé problémy. Žiadna vláda nemôže navrhnúť pokles rastu, bol by to jej koniec. Problémy ako sú globalizácia, nezamestnanosť, diktatúra finančných trhov, sociálne otázky sa nedajú riešiť v rámci hodnôt západnej civilizácie, pretože tieto hodnoty sú príčinou týchto problémov." Udávam to ako citáciu, zamyslime sa nad tým, Slovensko by tiež malo viac šetriť. V '90 - '92 bol vyrovnaný rozpočet, sme od toho teraz veľmi ďaleko. Slovensko nešetrí, jazda na pol plynu by sa nám všetkým zišla. Ešte pár slov k zahraničiu. Je dobre táto časť spracovaná, veľmi zdôrazňujem aj snahu o ekonomickú diplomaciu, ako bývalý veľvyslanec viem, ako je to dôležité, ekonomická diplomacia, ako profi veľvyslanci sa k tomu nemajú, aj ako to štáty uznávajú, keď sa veľvyslanec v tomto angažuje. Pripomínam aj niekoľko tvrdení. Sme stabilným a spoľahlivým členom NATO. Na druhej strane na obranu dávame 1,1 percent HDP, hoci sme sľúbili 2 percentá, a na modernizáciu armády dávame 7 percent miesto 20 percent. Myslím, že by sa mohlo vystúpiť aj za vojakov a policajtov, ktorí, najmä za vojakov, ktorých hlas málo počuť. Nie sú medzi nimi bohatí ľudia, nemajú super autá, bývajú v činžiakoch, často nasadzujú svoje životy v službe štátu a my na nich príliš šetríme, vyzývam, aby sme nešetrili. Niekto múdry povedal, že keď sme ohrození, vtedy vzývame Boha a armádu, ale keď ohrozenie skončí, zabudneme aj na Boha aj na armádu.

    Ďalšie tvrdenie je, že Slovenská republika dosiahla maximálnu možnú integráciu v Európskej únii. Nezdá sa mi to celkom tak, lebo myslím, že stále sme ešte v sérii B podľa talianskej ligy. Napríklad dotácia v poľnohospodárstve, všetci to dobre vieme, že preferencie západných štátov pokračujú a že ich lacné potraviny vytláčajú naše, pretože sú dotované, a že chodíme potom kupovať potraviny aj benzín, žiaľ, do susedných štátov. Treba sa snažiť zmenšiť byrokraciu pri žiadosti o eurofondy. Skutočne, treba odbúrať nelegálne provízie sprostredkovateľom a nebolo by ťažké vypracovať napríklad jednu vzorovú žiadosť pre dediny, lebo každá má ten istý problém, ten istý projekt, napríklad revitalizáciu a tak ďalej, ale každá musí ísť cez sprostredkovateľa a tak ďalej. Táto byrokracia, žiaľ, prešla aj k nám. Združenie kresťanských seniorov nedávno na Úrad vlády dalo žiadosť o miniprojekt, ale prílohy boli a), b), c), d) a tak ďalej, až t), u), v). Čiže bolo ich tam toľko, že za chvíľu ani malá abeceda by nestačila. Čiže nechajú seniorov behať po všetkých poisťovniach, daňových úradoch a tak ďalej, a tak ďalej, a tie podpisy nesmú byť staršie ako tri mesiace.

    Teda úrady žiadateľom nedôverujú, štátna správa, samospráva, polícia, miestna polícia, súdy, advokáti, často sa tvária nadradene a hádžu potom neúmerné bremená aj poplatky na ľudí. Ešte by som jeden vážny problém povedal, už som na konci, už pána Kuffu nedobehnem, niekto mi hovoril, dúfam, že ho porazíš, čo sa týka dĺžky, a ty budeš rekordér.

    K Ukrajine. Ukrajina si dáva vlastné góly, exemplárnym príkladom je expremiérka Tymošenková, kde naozaj ju z politických dôvodov perzekvujú, to som nepovedal ja, ale aj ja, a jej hladovka je nebezpečná. Viete, že sa zrušilo v Jalte stretnutie prezidentov, jedenásť prezidentov to ignorovalo, traja, aj náš, tam chceli ísť, tak sme susedia, tak to chápem, aj keď vidíte, že hrozí masový bojkot Majstrovstiev Európy, Barroso, Merkelová, Medvedev a ďalší premiéri sa k tomu veľmi tvrdo vyslovujú a Slovensko stojí akosi mimo, opakujem, chápem pozíciu suseda, ale predsa len navrhujem, aby Národná rada schválila takéto uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou expremiérky Júlii Tymošenkovej a žiada ministra zahraničia o zaujatie stanoviska k tejto kauze a o urýchlený diplomatický dialóg s Ukrajinou."

    Vážená Národná rada, už len posledných pár viet. Tento parlament, myslím si, že nezačal zle, prevláda vecná diskusia, neskĺzli sme ešte do zvád a populizmu a celkove ohľadom jeho budúcnosti som optimista.

    Dvadsaťdva rokov žijeme predsa slobodne, môžeme si povedať, napísať, publikovať, čo chceme, môžeme cestovať, podnikať, a zariadiť si život viac podľa svojich predstáv. Aj keď je to šanca týkajúca sa skôr mladej a strednej generácie, sme radi, že aj my, seniori, ich máme. Treba rozprávku O troch grošoch dnes aktualizovať na rozprávku O štyroch grošoch, ba aj piatich grošoch. A treba v živote viac uplatňovať heslo: "Mladí rýchlo bežia, ale starí poznajú skratky." Na záver, na rozvedenie pána poslanca Vašečku, veď tu sedí, ja sa za vás pomodlím až doma a oznamujem vám, že som tu už o tom aj hovoril s niektorými poslancami, že sa občas aj pravidelne budeme spolu modliť a diskutovať tu v Národnej rade vo zvlášť vyčlenenej miestnosti, nie v pléne. Všetci sú tam vítaní a uvidíte, že nám to potom pôjde lepšie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s reakciou dvaja páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Susko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, nemôžem súhlasiť s niektorými vašimi vyjadreniami, najmä ohľadom lietajúcich profesorov a ohľadom toho kolotoča, ktorý ste spomínali na vytváranie nových a nových docentov a profesorov, pretože v niektorých odboroch dokonca nám chýbajú, napríklad v odbore právo niektorí profesori a docenti, tak aby vôbec mohli byť garantované odbory v treťom stupni štúdia, takže sa vôbec ani noví, noví docenti a profesori nemôžu "vyrobiť" takzvane, v úvodzovkách, pretože vôbec tieto odbory nemôžu byť akreditované, keďže nám tieto kádre chýbajú.

    Ďakujem.

  • Ak dovolíš Jožko, tak aj ja, tak by som reagoval na tú tvoju rozpravu, keď sa poznáme ako aj roky a sme dlhoročne ako priatelia aj rodiny spriaznené. Dával som ako pozor a naozaj, tie veci, ktoré boli spomenuté, tie drogy a vplyv tých negatívnych vecí na tú mládež, bolo by dobré naozaj, aj vláda aby sa aj na tieto veci ako zamerala, to rovnako aj tá televízia, ktorá takisto ako médium má veľký vplyv na výchovu mládeže. Krízu spôsobila ľudská ako chamtivosť, naozaj je to pravdivý výrok, a predovšetkým nedostatok ako morálky. A ja som to tak spomínal istého času, že je treba, potrebné vytvoriť taký morálny euroval, lebo nejaký euroval vyskladaný z bankoviek, eurobankoviek nezachráni túto Európu, ale naozaj prihlásiť sa aj ku kresťanským hodnotám a princípom, my máme nádherný odkaz v Ústave Slovenskej republiky, kde sa hlásime k odkazu svätých, Cyrila a Metoda. Myslím si, že to vystihuje ako veľmi dobre, tam to je veľmi pekne napísané. K tým eurofondom, tým nelegálnym províziám, tak to je tak na políciu, nech tieto veci ako šetria. No a: "Mladí sú rýchli, starí poznajú skratky," to je také ako veľmi pekné, ale aby sme boli aj v takej vzájomnej úcte a mali v úcte aj mladých ľudí, starších si vážili, ale tak, takisto aj mladí ľudia si zaslúžia rovnako dôstojnosť.

    Ďakujem, len toľko som chcel.

  • Pán poslanec Vašečka, prihlásili ste sa, už keď som uzatvorila možnosť, ale vzhľadom na to, že ste nový poslanec, nech sa páči, ale treba sa prihlásiť včas.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi. Tak som si uvedomil, keď som ho počúval, že je to veľmi vzácne, že máme takýchto ľudí v parlamente, ja som si ešte rýchlo stihol pozrieť, lebo som to vedel len zhruba, jeho volebné výsledky a on sa prekrúžkoval z tridsiateho štvrtého nezvoliteľného miesta. To znamená, je tu z vôle voličov. Možno niekto má predstavu, že už takí starí páni by mali sedieť doma a baviť vnúčatá, ktorých má, ako spomenul, jedenásť, ale ja si myslím, že sme demokratický štát a vôľa voličov rozhodla, že pán Mikloško tu bude, čo ja veľmi vítam osobne. A chcel by som vás tak pozvať k takému rešpektu, ja osobne pokladám za veľmi zlý príklad, ak rozpráva taký zaslúžilý 73-ročný muž a je tu neuveriteľný šum a rozprávanie sa. Viete ako, ja ako učiteľ, čo poviem žiakom, že ako sa správajú tí poslanci v parlamente, a od nich budem chcieť, aby sa správali žiaci slušne voči učiteľom. Takže ja vás tak pekne poprosím, aby sme mali úctu, ak nie k tým, možno takým uchám ako som napríklad ja, tak k pánu Mikloškovi.

    Takže ešte raz, ďakujem vám, prepáčte a ďakujem aj vám.

  • Pán Mikloško, chcete reagovať na faktické poznámky? Tak sa prihláste. Stlačte trojku.

  • Ideme mať pána poslanca v úcte a počkáme, nech si dá aj, aj kartu, no. Trojku.

    Dobre, dobre, nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak už som zabudol, čo som chcel povedať.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Nie, vážení, vážne. No, ja som bol 27 rokov na akadémii, kde som robil tvrdú vedu, matematiku, aspoň 25 rokov som učil na univerzite, čiže poznám tú úroveň spred dvadsiatich piatich rokov a poznám ju teraz. Občas oponujem nejaké docentské, profesorské práce a PhD. a tak ďalej. Myslím, že tá úroveň išla silno, silno dole a dnes naozaj ľudia dostanú docenta alebo profesora veľmi rýchlo, aj mladučkí, nijako im to nezávidím, ale docent a profesor musí mať za sebou školu, musí mať práce, musí byť známy nielen na Slovensku, ale v celej Európe. V matematike ste niečo vymysleli, museli ste mať svetový výsledok, nielenže platí tu v Bratislave alebo na Slovensku. Ja som sa stal doktorom vied v '85, už som vtedy mal okolo stovky publikácií, päť kníh, a aj vtedy som musel štyri roky na to čakať, pretože desať komisií ma muselo schváliť a tak ďalej, a tak ďalej. Nechcem sa k tomu vracať, bola to procedúra, ktorá musí aj dnes byť. Naozaj, to nie je stavovský titul, docent alebo profesor, ale to je vrcholný titul na univerzitách. Iste, to závisí od, od oblasti k oblasti, ale celkove, žiaľ, je pred nami, aby sa táto úroveň zlepšila. K tým ostatným, morálny euroval nie je zlý pojem, to nie je môj, voľakde som ho odpísal od jedného pána sudcu, ktorý má na starosti deti, bohužiaľ, meno som zabudol, ale je to dobrý nápad, že okrem eurovalu treba aj morálny euroval. To, že tu bol šum, ja som si to ani nevšimol a nezakričal som, že ruky za chrbát, ale proste tí poslanci to môžu počúvať aj niekde inde, takže vôbec im to nezazlievam, že bol šum, ja tiež občas vyprávam so susedmi.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Ritomská, odovzdávam jej slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás upozornila na závažný deficit v programovom vyhlásení vlády. Uvedený dokument absolútne ignoruje sociálnu rakovinu Slovenska. Ide o závažnú diagnózu, ktorú všetci vidíme ako každú zhubnú chorobu. Ale nechcete ju vidieť. Môžete a môžeme ju presne definovať. Nepotrebujeme ani citlivé štatistiky, lebo máme obrovský sociálny problém, až taký veľký, že nás môže zviditeľniť na mape sveta. Takže, prosím, vnímajte pozorne, lebo s týmto problémom sa nestretnete, hoci žijete v jeho tieni, a nevidíte ho, kým neskončíte na ulici ako defenestrovaní poslanci. Programové vyhlásenie vlády začína slovami: "V parlamentných voľbách dňa 10. marca 2012 občania podporili realizáciu programu založeného na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii." Môžeme iba súhlasiť s dôvodmi, pre ktoré občania takto volili, a pridávame dôraz, volebné fakty hovoria aj o iných spodných prúdoch spoločnosti. V posledných parlamentných voľbách občania Slovenska ukázali svoju podporu sociálno-solidárnej vláde, ale silným a temným hlasom vyjadrili aj túžbu mať sociálno-právny štát.

    Ukázali svoju túžbu po riešení sociálno-právnych otázok v ľudských intenciách spravodlivosti. Občania žiadajú právny štát s ľudskou, ale najmä etickou a predovšetkým spravodlivou tvárou. Dôkazom je aj moja prítomnosť v tomto parlamente. Ja som líder temného hlasu spoločnosti, čo ma síce neteší, ale zaväzuje, a som dôkazom uvedenej túžby občanov, lebo v mojom individuálnom volebnom programe.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, prosím vás, venujte pozornosť pani poslankyni.

    Ďakujem pekne.

  • Bola riešená práve táto otázka sociálno-právnych istôt. Túžba mojich voličov sa stala aj mojou pracovnou náplňou. Naplním svoje poslanie, tak ako si to želajú voliči, ktorým sa nepáči súčasná situácia násilia a moci v našom právnom štáte.

    Moji voliči z vlastnej skúsenosti vedia, že náš štát je majetkom boháčov, tých, ktorí sa kupujú, ktorí si kupujú politikov aj poslancov a zároveň vedia, ako má veľmi ďaleko náš štát od právneho štátu. Vláda, ako to uviedla vo svojom programovom vyhlásení, má svoj cieľ zvýšiť kvalitu života. Sľubuje okrem iného, že zameria pozornosť na reálne zvyšovanie zamestnanosti, sociálnu ochranu finančne slabých občanov a minimalizáciu sociálneho vylúčenia. Tiež na vysokú úroveň vzdelávania, na odbornú prípravu, na zdravie občanov, na podporu vedy, na výskum, inovácie a podobne. Súhlasím s vyslovenými cieľovými ideami, ale považujem ich v tejto forme, ako boli prezentované, za inkoherentné a diskordantné, s praktickou stránkou veci de facto nerealizovateľné. Vezmime si sociálny problém pre občana najdôležitejší - zamestnanosť. Programové vyhlásenie sa venuje na strane 18 a strane 19. Vo svojom programovom vyhlásení vláda vynechala reálny spôsob riešenia. Stratégia tvorby pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí mať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré je schopné priebežne obnovovať rovnováhu medzi dvomi miskami váh. A to je ekonomické potreby podnikateľov a celej spoločnosti na jednej miske a schopnosť efektívne motivovať zamestnancov na miske druhej. Kroky, ktorými sa uvedený stav dá dosiahnuť, napríklad pevne stanovenými pravidlami na trhu práce s pozitívnymi štátnymi stimulmi pre dynamické prijímanie nových pracovných síl ako istota pre zamestnávateľov a obmedzeným prepúšťaním zo zamestnania ako istota pre zamestnancov, také kroky mali byť aspoň načrtnuté. Poučme sa od politík vyspelých štátov Európskej únie, roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk si vyspelé štáty Európskej únie vyriešili legislatívou. Sociálnu rakovinu už nepoznajú, hovorím o Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku alebo Rakúsku. Podobné roky sociálnej choroby budú musieť skončiť aj u nás legislatívnou úpravou. Dovtedy si musíme priznať, že žijeme v bezprávnom štáte, v ktorom bujnie sociálna rakovina. Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobing, bossing a v niektorých štátoch Európskej únie boli aktualizované právne úpravy na elimináciu uvedených sociálnych rakovín.

    Štát môže, ba musí vstupovať a stimulovať, robiť rozvoj dosiahnuteľným uplatňovaním, pevne stanoveným, stimulačných pravidiel a zákonov, ktoré budú čitateľne a predvídateľne riešiť nežiaduce zmeny v globálnom prostredí. Štát by mal byť rodinným mediátorom, ktorý nedovolí silnejšiemu členovi rodiny žrať do prasknutia, a nemal by dovoliť ani umieranie na ulici inému, mentálne, fyzicky či obojako slabému členovi rodiny. Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Cieľom vládnej politiky zamestnanosti je aj tvorba trhovo komfortných nástrojov, a tiež takých pracovných podmienok, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale aby ju aj kvalitatívne rozvíjalo a pridávalo jej hodnotu. Pre každého občana Slovenska je dôležité mať prácu, preto je zarmucujúce zistenie, a zároveň veľmi znepokojujúce pre našu mládež, ako roky tvrdého elitného štúdia ukončeného univerzitným diplomom padajú do balastu sociálnej rakoviny, lebo je ťažké nájsť pracovisko, kde by fungovali dobré pracovné vzťahy budované na princípoch bratstva, vzájomnej úcty, rovnosti, slobody a základných práv ľudí. Na mnohých pracoviskách nie je možné, aby sa obojstranne výhodne využívala pracovná sila, ako v prospech zamestnávateľa, rovnako aj pre úžitok zamestnanca, a zároveň s rozvojom úrovne zamestnávateľa, aby sa rozvíjala aj hodnota práce zamestnanca. Hlúpy a tichý zamestnanec je zbožňovaná ikona kapitalizmu alias sociálna rakovina a bujnie už pridlho.

    Programové vyhlásenie vlády uvádza, že vláda chce trvalo udržať rast kvality života, založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Podľa takejto reči si vláda neuvedomuje legislatívnu potrebu zákazu zneužívania nadbytku pracovných síl. Nadbytok pracovných síl zneužívaný zamestnávateľmi proti vlastným zamestnancom na zvyšovanie výkonu nad rámec dohody o zamestnaní. Toto by malo byť trestané ako zločin, je to krádež osobnej energie zamestnanca. Vylúčením psychického tlaku na zvyšovanie výkonnosti zamestnancov nad rámec dohodnutej pracovnej povinnosti by malo dôjsť k úprave aspoň jedného aspektu v pracovnoprávnych vzťahoch. Do tejto kategórie evidentne patrí zneužívanie nadbytku pracovných síl. Preto moje poslanie považujem za dôležité a uvedomujem si exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím bezprávnejšia je naša spoločnosť, respektíve čím prázdnejšie je právne vákuum, v ktorom mohutnie bezprávie, násilie na pracoviskách. Snažme sa čím skôr, aby bezprávie ako právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.

    Cieľom programového vyhlásenia vlády by mal byť kompaktný právny systém štátu, spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi. Vyvážený medzi štátom a občanom, kde v spore medzi zamestnávateľom a zamestnancom je štát na strane zamestnanca, kde v spore medzi štátom a zamestnávateľom je štát rovnoprávny subjekt, rovnocenný v spore. Kde v sporoch štát poskytne občanovi úplne všetko v úplnej obhajobe, aj keď je občan bez prostriedkov. Každá iná štartovacia línia pri vnímaní právneho štátu je propagáciou demagógie, respektíve návrat na koniec 19. storočia. V skutočnom kompaktnom právnom systéme podľa aktuálnych právnych reflexií získaných od občanov sa môže postaviť do súdneho sporu každý jednotlivec, hoci aj proti štátu, a nikto nesmie občana nijakou silou, ani ekonomickou, ani úradnou prevážiť. Ale každý účastník sporu má mať rovnaký nárok na spravodlivosť pri rovnakých podmienkach a všetko bezodplatne pre občanov bez prostriedkov. Ak niekto musí zložiť nejakú sumu pred začatím občianskoprávneho alebo pracovnoprávneho sporu, tak hovoríme o diktatúre kapitálu, lebo nemajetní sú vylúčení z nároku na právo, nemajetní žijú v bezprávnom štáte, aj keby bývali na právnickej fakulte. Chvalabohu, dnes máme mediálne vráta otvorené najmä vďaka internetu, ktorý sa účinne vysmieva všetkých demagógom, dokáže bojovať aj proti kapitálovej diktatúre. Vidíme, ako sociálne programy víťazia v celej kultúrnej Európe. Nemôžeme mlčať, každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Trvalo udržateľný rast kvality života založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, je zatiaľ prázdnou frázou a bude ňou dovtedy, kým sa štát legislatívne nepostaví na stranu ekonomicky najmenších jednotlivcov, ktorí sú zároveň svojím počtom najsilnejší občania Slovenska.

    Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda by mala pamätať na zamestnávanie mladých ľudí, ich prípravu a plynulý vstup na trh práce a zároveň sa vyvarovať pred reguláciou direktívami. Pravdou je, že regulácia školstva nedokáže vykryť okamžité potreby štátu ani teoreticky, ale ani v dlhodobej perspektíve. Ak by sa chcelo regulovať školstvo pre účely hospodárskeho rastu, musel by sa obmedziť aj slobodný pohyb pracovnej sily a to je už ťažký stredovek alebo diktatúra. Potreby trhu prinesené do štátnej regulácie školstva sú fantáziou, ale tiež hrob kultúry. Už aj preto, lebo trh sa mení každodenne. Naproti tomu legislatíva školstva by mala garantovať istotu vzdelávania od základu až po seniorské vzdelávanie najmenej pre jednu generáciu. Pre dosahovanie efektu zamestnanosti mladých absolventov stredných škôl a vysokých škôl vedie jediná cesta, pozitívne stimuly zo strany štátu, ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov, študentov a žiakov. Dosiahnutie hlavných krátkodobých cieľov sa dá stimulovať iba pozitívnou stimulačnou politikou.

    Vážení socialisti v demokratickej vláde, čo tak zamyslieť sa trošku inak, dať učiteľom vyššie hodnotenie, sociálne výhody ako policajtom, pridať stredoškolských asistentov na chodby, aby nemusel učiteľ stáť na chodbe cez prestávku a robiť takzvaný pedagogický dozor. To je konkrétna sociálna choroba stavu učiteľského. Priama pozitívna stimulácia poskytnutím finančných, alebo nepriama - daňových výhod pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladých. Podobne aj finančné zvýhodnenie štúdia na určitom hospodársky preferovanom type školy, to by šlo, je to jediná možnosť, ktorá môže byť akceptovaná v modernom sociálne a právne kompaktnom systéme.

    Kalendár nám ukazuje 22 rokov po nežnej revolúcii. Sťažnosti zamestnancov nám ukazujú zamestnávateľov, ktorí zabudli na svoj pôvod. Na ich pracoviskách pracujú rovnakí ľudia, blížni, všeobecne definované - citlivé ľudské bytosti. Zároveň konštatujeme, že nám za tých 22 rokov pribudli humánne zákony na ochranu domáceho zverstva. Naše nové humánne zákony síce zakazujú týranie zvierat, ale psychoteror na pracoviskách, týranie ľudí, to naše zákony ešte stále ignorujú. Podľa rakovinou prežratej legislatívy je náš občan čosi menej ako zver. V mene všetkých týraných zamestnancov, občanov Slovenska, žiadam, aby do programového vyhlásenia boli zakomponované plány na odstránenie psychickej tyranie sociálnej rakoviny.

    Ako na pracoviskách, tak aj v politike stále viac sa prehlbuje existujúci problém otrokárstva. Túžili sme po vznešenej existencii, vznešene sme zvrhli diktatúru komunistov, ale kde zostala naša túžba dnes? Vidíme zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Sťažnosti občanov svedčia, je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19. storočia. Teraz máme platný úchylný stav otrokárstva. Zhora dole môžeš úplne všetko a zdola nahor nemôžeš vôbec nič. Žiaľ, stav patologického otrokárstva trvá dodnes. Naše slovenské otrokárstvo v holej realite nie je choré, ale je úchylné, psychopatické, ako by ho nazval poctivý psychiater. Mnohí politici sú ako hazardní hráči, hrajú o dôveru občanov, sú bežným typom politika, ale ako povedal pán Madách v Tragédii človeka: "Človeče dúfaj a bojuj." Áno, som tu, lebo mi uverili tí, ktorí ma volili. Každému z nás, každému z vás veria jeho voliči. Naši voliči, občania Slovenska, dúfajú v krajšiu budúcnosť, ktorú im pomôžeme utvoriť. Každý problém sa dá riešiť, ale iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Problém násilia na slovenských pracoviskách dosiaľ neriešila žiadna politická moc a zdá sa, že ani táto vláda o tom nič nevie. Aj na Slovensku potrebujeme mať odvážnych, statočných zamestnancov na pracoviskách, tak ako je to v krajinách Európskej únie. Potrebujeme občanov, ktorí sa nebudú báť poukázať na nekalé praktiky zamestnávateľov. Ak chceme vidieť viac demokracie a viac humánnych postojov, nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa obzrieť cez plece, keď stojíme tvárou k východu a máme ako na dlani švédsky, nemecký, švajčiarsky alebo rakúsky, či iný sociálne vyspelý štátny systém. Pýtam sa, my nie sme schopní objaviť naše ľudské korene a vložiť ich do zákonov ako dôstojnú ochranu občana? Môžeme sa poučiť od politík vyspelých štátov Európskej únie. Roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk budú musieť skončiť aj na Slovensku. Skôr ako sa tak stane, je potrebné utvoriť legislatívnu ochranu na, pre trpiacich prenasledovaných zamestnancov. Hovorím nielen za svojich voličov, hovorím za všetkých inteligentných, morálnych a sociálne cítiacich občanov Slovenska. Našu činnosť považujeme za dôležitú a uvedomujeme si našu exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím prázdnejšie je právo na ochranu zamestnanca, čím mohutnejšie je právne vákuum okolo zamestnanca, čím viac odvracajú politické nomenklatúry svoje konzervované hlavy od tejto témy, čím je národ ohlušenejší hlúposťami žabomyších vyhlásení niektorých politikov, čím ťažší je život morálneho človeka, čím viac je lož pracovným nástrojom politikov, čím viac sa riadenie zamestnancov podobá na politiku, čím viac mohutnie násilie na pracoviskách ako sociálna rakovina. Každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Snažme sa, aby právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinám. Nedostatočná definícia pojmov v zákonoch je otvorenou možnosťou deklinácie výkladu práva paralelného, scestného až protikladného výkladu. Toto by sme mali mať pred očami, ak nie nad hlavou ako Damoklov meč. Iba tak je možné tvoriť spravodlivosť v zákone.

    Slovensko v novej ére spoločnosti, po takzvanej nežnej revolúcii je ťažko choré. Trpí vážnou sociálnou rakovinou. Vláda vo svojom programovom vyhlásení absolútne nerieši problémy novej spoločnosti, vyplývajúce z nových okolností. Sociálna rakovina postkomunistického štátu vznikla skrížením starých sociálnych zvykov a nových sociálnych slobôd. Vznikol hybridný problém, ktorý je rakovinou v tele spoločnosti. Predstavuje peklo v zamestnaní. Zrodil sa problém diktatúry kapitálu. V deň legálneho pádu diktatúry proletariátu. Legálny pád komunistickej moci presunul praktiky komunistickej hierarchickej moci do modernej legality. Celých 22 rokov narastá početná skupina utláčaných zamestnancov. Opisuje svoje moderné zotročenie a všetci zviditeľňujú problém, ale, žiaľ, nikto ich doteraz nechcel ani vidieť, ani počuť. Tam, kde sa odpovedá de jure neadekvátne, bezprávne, tam sa de facto neodpovedá. Tam evidentne neexistuje vládna legalita, neexistuje ani zákon, ani žiadny kompetentný úrad, či orgán, tam vládne bezprávny stav. Naša spoločnosť nosí na demokraticko-právnej tvári lepru a tvári sa, že nič nevidí. Zrkadlá obchádza alebo rozbíja. Nepíše sa diagnóza, ani sa nelieči. Slovensko je vnútorne, politicko-právne hnilé, ale má našminkovanú hnilobu. Šminkami právnych reforiem natretá chudera sa pretŕča, aby sa predávala svetu ako právna smilnica. Politicko-právnu hnilobu medializujú investigatívni redaktori, píšu a hovoria o našich rezortoch spravodlivosti, zdravotníctva či práce a sociálnych vecí a rodiny, či hociktorého iného úradu. Diagnóza je aktuálny stav, dvadsaťdvaročný stav našej spoločnosti. Už dvadsaťdva rokov sa na tento problém pozerá celé Slovensko, a doteraz ho nikto z kompetentných nechcel vidieť. Problémy vznikajúce z moderného, respektíve úchylného otrokárstva sú ikonicky orámované svetovou krízou evidovanou od roku 2008. Nedajme sa pomýliť rámom krízy. Nezbožňujme krízu viac než treba. Rakovina spoločnosti existuje už dvadsaťdva rokov a globálna krízová situácia sociálnu rakovinu iba zviditeľnila. Sociálny stav je zhoršený do vysokej až hraničnej miery únosnosti. Zhoršenie sociálnej rakoviny nepriniesli samotné účinky svetovej krízy, ale priniesli ho ekonomickí zbožňovatelia všemocnosti krízy, ktorí svojím kuvikaním o červených číslach v národnom rozpočte priamo vyzvali zamestnávateľov k tvrdým postupom proti zamestnancom. Zahájili bludný kruh temnej stránky ekonómie, menej zamestnancov, menej tovaru, menej obratu v obchode, menej ziskov. Sociálna rakovina prirýchlo metastázovala, prehnila až na koreň spoločnosti. Práceschopní občania utiekli a stále utekajú preč zo štátu. Diagnostický moment hraničnej únosnosti sociálnej rakoviny je evidentný. Sociálnou rakovinou prenasledovaní občania si ma zvolili do Národnej rady aj napriek nevýhodnému volebnému systému.

    Vážení poslanci Národnej rady a vážený líder vlády Slovenskej republiky, občania Slovenskej republiky vám odkazujú, aby ste si sociálnu rakovinu Slovenska všetci v parlamente aj vo vláde uvedomili a liečili ju kompetentne, ako zvlášť dôsledne. Doterajšie prijímanie noviel Zákonníka práce smerovalo k zlepšeniu postavenia zamestnávateľa, ako sa tu už aj spomínalo, týmto spôsobom došlo k vyprázdneniu práv zamestnancov. Teraz nie je účelné zavádzať a uvádzať jednotlivé ustanovenia zákonov, ktoré znevýhodňujú zamestnancov, dôležitejšie pri deklarovaní nedostatkov programového vyhlásenia je poskytnutie priestoru pre pochopenie príčin vzniku sociálnej rakoviny. Problém nezamestnanosti ešte nikdy a nikto neriešil v dimenzii psychosociálnych a právnych súvislostí. Narastá počet nezamestnaných podávajúcich sťažnosti na zamestnávateľov, noví a novší nezamestnaní stále viac pociťujú sociálno-právnu krivdu, ktorá znásobuje ekonomickú dieru v ich súkromnom rozpočte. Občania Slovenskej republiky s nádejou hľadali v novele Zákonníka práce, či sa v ňom nepremietla aj otázka sociálno-právnej aktuálne živej krivdy. Následná občianska nespokojnosť s prácou zákonníkov vyústila do známeho výsledku posledných volieb. Občania Slovenska ukázali v týchto voľbách, že chcú mať legálnu sociálnu politiku, že chcú mať kompaktný právny systém, chcú komplexné riešenie sociálnej rakoviny.

    Vážení, neodporúčam vám ignorovať rakovinu spoločnosti, ktorú vám jasne opisujem na základe bohatého materiálu nahromadeného v mojej databáze občianskeho združenia Práce a vzťahy a v dokumentoch aj našich odborníkov. Odborníkmi na túto iterdisciplinárnu politologickú tému sú psychoterapeuti, socioterapeuti, lekári, právnici, ale aj učitelia. Politológovia ani politici veru nie, lebo sú slepí, doteraz nič nezistili. A vieme, že slepí nemôže vodiť slepých. Naše odmietavé stanovisko k neúplnému programovému vyhláseniu jasne načiera z temných hlbín stavu spoločnosti a jasnou rečou hovorí potvrdené mojou pravdivosťou. Riešenie otázok našej spoločnosti nie je len otázka základných ľudských práv a slobôd, nie je to ani otázka izolovaného skvalitnenia jednotlivých ľudských práv. Je to otázka riešenia oveľa zhubnejšieho fenoménu, sociálna rakovina prerástla a nejakým spôsobom sa dotýka nás všetkých občanov Slovenska. Nakazení sú takmer všetci. Jedni nechuťou problém riešiť, čo je závažná sociálna rakovina, ale tí druhí sú obeťami rakoviny, títo sú zdeptaní rakovinou až na smrť.

    Na margo problému sa pýtam, máme analyzovať otázku príčin narastajúcich dokonaných samovrážd? Krivka za posledných dvadsaťdva rokov hrozivo stúpa. Nikomu neprajem, aby sa ocitol on alebo niekto z jeho blízkych v štatistickom rozptyle krivky samovražednosti. Nikdy predtým v dejinách Slovenska nebolo tak veľa zlých právnych noriem, ktoré by umožňovali tak ľahko vyhnať zamestnanca zo zamestnania bez príčiny, len tak, lusknutím prsta. Keď si zamestnávateľ zmyslí prepustiť, tak to aj urobí a hneď v tej sekunde. A to bola len malá časť sociálnej rakoviny, ale jasne ukázala, že nie diktatúra je lepšou voľbou, ale morálny a sociálne zrelý poslanec je tá správna voľba. Preto som tu, aby som vám všetkým objasnila, a zopakujem, sama som sa sem nenominovala. Nie je cieľom mojej činnosti naprávať minulosť tým, že odsúdime konkrétnych poslancov, ani nebudeme pripomínať chyby minulosti. My, teda ja, moji spolupracovníci a moji voliči sme ochotní prijať každú pomocnú ruku od každého pri odstraňovaní uvedených omylov. Uvedomte si rozmery problému nazvaného sociálna rakovina. Je to, ako keď sa nenažraná sviňa prežerie a nedbá na prasiatko hynúce hladom, alebo zoberie blížnemu sociálne dávky a potom sa oblečie do handier a napodobňuje ho. To nie je omyl, to je asociálna deviantná politika, úmyselné formátovanie dotazníkov tak, aby sa v nich nič príjemné nemohlo ukázať. Horšie je to s praktickým právnym stavom našej republiky. Slovenské právo je bežne akceptovaným nástrojom moci bohatých a vysokopostavených, ale zároveň je poslednou zbraňou chudobných a slabých. Problémom ostáva, že druhá časť výroku nefunguje. V stave, v akom je slovenské právo dnes, je skôr bezprávnym právom pre absolútnu väčšinu občanov Slovenska, a to vďaka právnym deklináciám v aplikovaní práva. Tí, ktorí na toto moje postavenie alebo peniaze, deklinujú si výklady práv podľa svojho. Rádový občan sa svojich práv dočká len výnimočne a potom má nutkanie chváliť sudcov v médiách, čo je skutočne smiešne, fakt banálne. Tak či onak, bežný smrteľník sa výkladu práv bez intervencie Európskeho súdneho dvora nedočká. Naše fórum má k dispozícii legálnu evidenciu o tom, o tom, ako jedna sedmina nezamestnaných sa domáha svojich legitímnych práv, ktoré sú v súlade s platnými a pre Slovensko záväznými normami.

    Milí poslanci, na začiatku nového volebného obdobia želám každému z vás, aby sa jeho svedomie stalo prirodzeným zákonom každého. Občania, ktorí si nás volili, od nás očakávajú, že vo všetkom, čo hovoríme a konáme, sa budeme pridŕžať toho, o čom vieme, že je to spravodlivé a správne. A na záver povzbudenie do ďalšej činnosti. Odkaz jednej vzrastom malej, a duchom veľkej ženy, ktorá povedala: "Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj. Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých postranných pohnútok, ale aj tak rob dobre. Ak si úspešný, získaš si falošných priateľov a skutočných nepriateľov, ale aj tak buď úspešný. Na dobro, ktoré konáš, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro. Čestnosť a úprimnosť ťa urobia zraniteľným, ale aj tak buď čestný a úprimný. Čo si po celé roky budoval, sa môže za jednu noc zrútiť, ale aj tak buduj. Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš, ale aj tak pomáhaj ľuďom. Daj svetu to najlepšie, čo máš, a udrú ťa do tváre, ale aj tak daj svetu to najlepšie čo máš." Volala sa Matka Tereza a svojím životom potvrdila tieto slová.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni, štyria páni poslanci, posledný je pán poslanec Vašečka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pani kolegyni Ritomskej, že upozornila, veľmi otvorene a nekompromisne, na veľmi zásadné neduhy, ktoré máme tendenciu prehliadať v našej spoločnosti, alebo sa takzvane nepatrí o nich hovoriť. Ale na druhej strane nielen v jej vystúpení, ale aj vo viacerých ďalších sa objavuje ten horizont dvadsiatich dvoch rokov, ako keby problémy vznikli len za uplynulých dvadsaťdva rokov. V niektorých prípadoch je to pravda, nechcem to spochybňovať a som presvedčený, že ona to tiež tak celkom nemyslela, ale chcem znova pripomenúť, že naozaj tie problémy sa nezačali v našej spoločnosti písať 17. novembra '89, skôr naopak, ten 17. november pri všetkých výhradách a všetkých sklamaniach, ktoré nasledujúci vývoj priniesol, práve otvoril cestu k tomu, aby sa veci, ktoré sa tu desaťročia hromadili, začali v nejakej otvorenej diskusii riešiť, a preto sme tu aj my demokraticky zvolení, čo pred tými dvadsiatimi troma rokmi, ako všetci vieme, by nebolo možné, aby sme tu takto demokraticky a z rôznych strán a rôznych uhlov pohľadu preberali veci, pretože vtedy bolo všetko nadiktované zhora. Takže len chcem poprosiť, nevylievajme s vaničkou aj dieťa, ako sa hovorí, a neviňme len toto obdobie, pretože problémy boli možno ešte väčšie aj predtým, len sa o nich nesmelo hovoriť a zametali sme ich ešte dôslednejšie ako dnes pod koberec. Takže využime tieto predsa len nepomerne demokratickejšie pomery na to, aby sme, či už v spore alebo v konsenze tie nahromadené problémy riešili. Mnohé z nich sa pritom rodili dávno, dávno pred novembrom '89.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som si niekoľko viet poznačil a jedna z nich je: "Štát by nemal dovoliť zomierať inému na ulici." To je taká veľmi silná veta. Ja posledných dvadsaťdva rokov naozaj vidím tých ľudí na ulici zomierať. My sa tvárime, akoby tento problém tuná neexistoval. Veľakrát tými ľuďmi opovrhujeme, úmyselne a niekedy aj, aj reálne do nich ako kopeme. Mária tu spomenula ešte jednu vážnejšiu ako vec a to bolo veľmi silné. Náš občan je menej ako zver. To je veľmi ako silné, ale naozaj aj zároveň ako pravdivé, lebo keď si psík zlomí necht alebo mačička, hneď to riešime, ale ľudia zomierajúci na ulici, prekročíme ich, robíme sa, že ich nevidíme. Títo ľudia naozaj potrebujú systematickú pomoc. Nazývame ich bezdomovci, ten terminus technicus aspoň neviem, že by niekde bol zahrnutý ako v zákonoch, ale je potrebné sa venovať tým ľuďom. Samozrejme, my ich odvrhujeme, opovrhujeme nimi všelijako, krivo na nich zazeráme. Neraz medzi týmito ľuďmi, si dovolím povedať, sú ľudia, ktorí sú psychicky chorí, oni potrebujú naozaj odbornú pomoc. Aj medicínsku, lekársku, nielen tú ako sociálnu.

    A v závere, keď to Mária ako spomenula, tú Matku Terezu, mám tu ešte jednu vetu, ale to asi nestihnem, tak bolo to tiež ako veľmi pekné, ona tiež okrem iného hovorila, všetkým môže, všetkým možno pomáhať, nemožno teda všetkým pomôcť, pardon, ale milovať môžeš všetkých. Toto hovorila Matka Tereza. Uvedomovala si, že tej biedy na ulici v Kalkate je toľko veľa, že všetkým nepomôže, ale milovať ich všetkých môže. Ja len toľko na doplnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, blahoželám vám ku veľmi kultivovanej forme vášho prejavu, len škoda toho obsahu. Ja som si tento víkend zhodou okolností pozrel, požičal som si takú učebnú pomôcku, ktorú používa moja mama na hodinách náuky o spoločnosti - film Občiansky preukaz a z doby spred tých dvadsiatich dvoch rokov, a myslím si, že je veľmi dôležité pripomínať si túto dobu a pripomínať si zločiny toho komunistického režimu, ktoré boli páchané na mnohých naozaj nevinných ľuďoch, aby sme neboli naozaj ako tí Izraelci vedení Mojžišom na ceste z Egypta po dvadsiatich rokoch, keď už si nepamätali, aký to bol život pod tými faraónmi, a ešte boli len v polovici svojej cesty a tam práve mnohí tí ľudia začali reptať, aké je to zlé, keď nevieme, kde je náš cieľ, kedy ho dosiahneme, ako vlastne bolo dobre, keď sme vždy mali plné bruchá, zabudli už na to, že v tom čase nemali slobodu.

    Minulý týždeň pri prednášaní programového vyhlásenia vlády sme sa tu v parlamente dostali k plánovaniu nových päťročníc. Tento týždeň niektorí vaši kolegovia urobili z tohto parlamentu kostol, čo je podľa mňa aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, mimochodom, kde sa hovorí, že štát nie je viazaný na žiadnu ideológiu, a teraz mám pocit, že naozaj, pri niektorých prejavoch sme sa dostali až niekam naspäť do 70. rokov plných socialistickej ideológie. Tie problémy, na ktoré poukazujete, sú vážne. Ale keď počujem výroky ako kuvikanie o červených číslach v rozpočtoch a vidím, kam sa dostalo Grécko, a že Slovensko opäť vykračuje na grécku cestu nezodpovednosti zadlžovania, ktorá je tým zdrojom problémov, keď si pozriem štúdie OECD a vidím, že krajiny, ktoré majú najstriktnejšie zákonníky práce, majú najväčší pomer dlhodobej nezamestnanosti a škodia ľuďom, potom sa naozaj hrozím toho, čo tu bude budúce štyri roky.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, programové vyhlásenie vlády definuje mnohé odvážne a dobré ciele. Konsolidovať verejné financie, aby v roku 2013 bol deficit pod 3 percentá HDP, podporiť hospodársky rast, znížiť nezamestnanosť, zvýšiť vymožiteľnosť práva, kultúre bude poskytovať výraznejšiu podporu, nejde o oblasť, kde sa dá šetriť, teda definuje, čo chce dosiahnuť. Nedefinuje však ako, akým spôsobom chce tieto ciele dosiahnuť.

    Preto prvá dôležitá otázka je, ako chce vláda dosiahnuť ciele definované v programovom vyhlásení vlády? Tak, že zvýši príspevok štátu, dajme tomu v oblasti zdravotníctva, aby získala finančné prostriedky? Alebo nie. Vidíme jedno, čo pán premiér tvrdil i pri predkladaní programového vyhlásenia vlády, kde vidí určité zdroje v zdravotníctve, a to pri zákaze zisku zdravotných poisťovní. Prirodzene, môžeme diskutovať o miere zisku, môžeme diskutovať o jeho použití. Otázka vytvárania zisku je však dávnou témou ľavopravých diskusií. A najlepšiu odpoveď som našiel a dal ju pán Churchill, keď povedal, a to povedal on, takže aby sa vás to nedotýkalo. Citujem: "To je socialistická myšlienka, že vytváranie zisku je neresť. Ja si myslím, že skutočná neresť je vytváranie straty." Nečudujem sa, ak pani ministerka Zvolenská mlčí o zákaze vytvárania straty, dajme tomu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale prekvapuje ma, že premiér, ktorý hovorí o zákaze zisku zdravotných poisťovní, jedným dychom nehovorí aj o zákaze vytvárania straty v spoločnostiach s účasťou štátu. O tomto v programovom vyhlásení vlády nenájdete ani slovko. Aj preto je to len všeobecný dokument s malým množstvom konkrétnych návrhov. A pritom nemyslím len na konkrétne čísla, ako tu už pán premiér hovoril, že v programovom vyhlásení vlády pani premiérky Radičovej boli dve čísla, ale myslím o konkrétnych návrhoch, dajme tomu v oblasti boja proti korupcii to boli konkrétne návrhy, ktoré boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády, zverejňovanie zmlúv, elektronické aukcie, ale takéto konkrétne návrhy v tomto programovom vyhlásení vlády nie je.

    Ja si myslím, že pod tú všeobecnosť programového vyhlásenia sa podpísala i neexistencia koaličného partnera. Je prirodzené, vždy keď sa tvoril, tvorilo programové vyhlásenie vlády, že tomu predbiehalo zasadnutie koaličných partnerov a každý koaličný partner chcel a mal záujem do, do programového vyhlásenia dostať čo najviac konkrétnych návrhov, aby jeho volič vedel, že, áno, naša strana, moja strana presadila tento a tento dokument alebo túto a túto vec do programového vyhlásenia vlády.

    Ja som presvedčený, že strana SMER aj Robert Fico si uvedomoval tento nedostatok, a preto inicioval rokovanie so sociálnymi partnermi, a teraz nechcem kritizovať toto stretnutie, množstvo pripomienok bolo zahrnutých do programového vyhlásenia vlády, ale bolo zahrnutých v podobe - preskúmame, zvážime na základe ekonomických možností. Sociálni partneri môžu dávať pripomienky, ale nemajú tú silu donútiť vládnu stranu, aby konkrétne riešenia zakomponovala do programového vyhlásenia. Takúto silu mali len koaliční partneri z toho dôvodu, lebo povedali, že ak to tam nebude, nebudeme hlasovať za programové vyhlásenie vlády. Preto som presvedčený, že aj toto sa podieľalo na všeobecnosti a na všeobecných formuláciách programového vyhlásenia vlády, o ktorom teraz rokujeme.

    Neviem, do akej miery boli poslanci a do akej miery v rámci strany SMER bolo komunikované s 83 poslancami o tomto programovom vyhlásení. A to preto, dámy a páni, že od vás a len od vás bude záležať, či v tomto volebnom období bude v súlade s čl. 114 vláda za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky, alebo sa parlament stane len hlasovacou slúžkou vlády. V tomto zmysle vy, osemdesiati traja poslanci, budete písať novodobú históriu. Ja viem, že je to v mnohom pohodlné prijímať a schvaľovať len vládne návrhy zákonov a nediskutovať o nich, ale prináša to aj svoje riziká, lebo sa takýmto spôsobom môžete z Národnej rady urobiť len hlasovaciu mašinériu vlády Slovenskej republiky. Budeme veľmi pozorne sledovať, ako s touto väčšinou a s touto zodpovednosťou v tomto volebnom období naložíte.

    Druhá dôležitá a základná otázka pre toto volebné obdobie je, akú úlohu v tomto volebnom období bude zohrávať parlament na základe vašich rozhodnutí?

    K tretej základnej otázke dovoľte, aby som sa prepracoval pripomenutím vystúpenia pána ministra Kaliňáka k programovému vyhláseniu vlády pani Ivety Radičovej. Budem citovať, aby ste vedeli, ako sa diskutovalo aj vtedy. Vtedy vystúpil pán poslanec Kaliňák, lebo vtedy bol pánom poslancom, a diskutoval k nominácii pána ministra Galka. Citujem: "Ja sa mu chcem ospravedlniť za to, čo mu povedal pán poslanec Paška. A na zmierenie mu chcem darovať slovník cudzích slov. Naozaj nesúhlasím s tým, že pán minister je diletant, lebo podľa slovníka cudzích slov je to povrchný odborník. Čiže aspoň niečo o tom rezorte vie, a s tým naozaj nesúhlasím, že niečo o tom rezorte vie. Myslím si, že v slovníku cudzích slov je naozaj priliehavejší názov na to, čo pán minister vo svojej funkcii robí a aký je. To slovíčko je hochštapler. Dovoľte mi, aby som, v slovníku sa píše, že je to podvodník. Dovoľte, aby som mu tento slovník daroval." Toľko pán poslanec Kaliňák k nominácii na ministrov vlády Ivety Radičovej.

    Na základe tohto by som sa chcel pána ministra opýtať, aké boli ich nominácie? Dajme tomu pána ministra Jahnátka, čo sa týka odbornosti. Alebo pána ministra Glváča, čo sa týka odbornosti. A bol by som rád, keby mi zodpovedal. Ak to bol posledný slovník, ktorý daroval pánovi ministrovi, tak ja mu darujem tento slovník, aby si mohol pozrieť, a budem rád, poprosím pána ministra Maďariča, aby mu ten slovník odovzdal, a budem rád, keď mi povie, čo si o týchto nomináciách myslí.

  • Lebo ak kritizoval nominácie vo vláde pani premiérky Radičovej, tak pokiaľ viem, pán premiér Fico celú volebnú kampaň predstavoval iného kandidáta na ministra pôdohospodárstva. A zrazu príde k zostaveniu vlády a členom vlády je niekto, kto sa pôdohospodárstvu vôbec, ale vôbec nevenoval. A to je tretia základná otázka, ktorá vo veľkej miere bude ovplyvňovať rozhodovanie počas celého volebného obdobia. A tou treťou otázkou je: kto ovplyvňuje rozhodovanie Roberta Fica? S týmto sa budeme stretávať ako pri zostavovaní vlády, tak aj pri predkladaní jednotlivých návrhov a jednotlivých riešení.

    Vážené dámy a páni, teda tri otázky, na ktoré bude dôležité, a budete odpovedať zvlášť vy, poslanci vládnej koalície. A to sú: akým spôsobom vláda chce dosiahnuť ciele, ktoré definuje v programovom vyhlásení vlády, ako naložíte s väčšinou, ktorú máte v Národnej rade, a či Národná rada bude kontrolným orgánom výkonu vlády a výkonu vládnej moci a kto ovplyvňuje rozhodovanie Roberta Fica?

    Na záver mi dovoľte ešte jednu perlu z programového vyhlásenia vlády. Dovolím si citovať: "Stabilita súčasnej vládnej moci vychádza z kvalifikovaných a praxou potvrdených schopností strany SMER." Neviem, kde ste túto vetu hľadali, ale musel to byť starý, tridsaťročný šuflík. Len vtedy tam bola uvádzaná iná strana. Tak sa nečudujte, že potom takéto programové vyhlásenie, ktoré obsahuje takéto veci, nevieme podporiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja nebudem reagovať na to mentorovanie, kde teda opäť čierne vízie, a uvidíme, ako to bude, a pozrieme sa na to, ako to bude, a určite to tak nebude a tak ďalej, a tak ďalej. Hovorím, na toto reagovať nebudem. Budem reagovať na tých pár faktov, ktoré si spomenul vo svojom, no, ako to nazvať, príhovor? Čo ja viem, čo to bolo. No, proste o tom, čo si hovoril. Ty si hovoril, že teda ako sa tvorilo programové vyhlásenie vlády a že či poslanci mali možnosť alebo nemali možnosť. Tak z oblasti kultúry, pán minister kultúry keď organizoval okrúhle stoly, tak sme sa mnohí týchto okrúhlych stolov zúčastňovali, a teda priamo vieme, čo na tých okrúhlych stoloch bolo. Takže to len pre tvoje ubezpečenie, že nie je to vytrhnuté z kontextu.

    Ďalšia vec, no, ruku na srdce, pán poslanec, parlament ako slúžka vlády. Koľkokrát si musel ty konkrétne hlasovať, a keď si chlap, tak to určite povieš rovno, teraz, keď mi budeš odpovedať, koľkokrát si hlasoval v tomto parlamente proti svojej vôli len preto, že koaličná rada rozhodla tak, ako rozhodla, a ty si vnútorne s týmito vecami nesúhlasil? Koľkokrát sa ti podarilo za to necelé volebné obdobie, ktoré ste si sami skrátili vlastnou hlúposťou tak, ako ste si ho skrátili, koľkokrát si musel hlasovať proti svojej vôli, respektíve mal si svoj názor, ale si s ním nesúhlasil, však?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej bude reagovať pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať v tom zmysle, že po dlhšom čase som tu počul naozaj vystúpenie, ktoré bolo politické a týkalo sa programového vyhlásenia vlády bezprostredne. Ja si myslím, že také vystúpenie sem patrí. Ale to podstatné, čo kolega Abrhan povedal, a zaznelo to už viackrát, ktoré súvisí s programovým vyhlásením vlády, je zhrnuté v dvoch otázkach, jednu znova položil. Ako a za čo? Dobré úmysly sú dobrá vec, ale ako sa vraví, dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla, tie dobré úmysly iste majú všeobecnú podporu, ale ako ich chcete dosiahnuť? To je podstatné. A druhé, každý z nás vie, že každé opatrenie nie je za modré oči, ale niečo stojí. Za čo to chcete urobiť, pretože tá situácia, nikto vám ju nezávidí, nie je ľahká, ak máme, a je to záväzok do konca roku 2013, znížiť deficit hrubého domáceho produktu pod 3 percentá. Preto, preto z našej strany stále zaznievajú tieto otázky, a dúfam, že do konca rozpravy alebo na záver pán premiér nám aspoň čiastočne na tieto otázky odpovie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Abrhan, dovoľte, aby som skonštatoval, že to bol fakt dobrý politický prejav, preto aj ja nebudem reagovať odborne, ale politicky. Mne to celé vyznieva v duchu jedného hesla, alebo dá sa povedať jedného zaužívaného príslovia, ale, no, nejdem to komentovať - podľa seba súdim teba. Z toho dôvodu, že vy nám hodnotíte nášho ministra pôdohospodárstva, ja si dovolím povedať, nechcem ho obraňovať, ale určite si myslím, že náš minister pôdohospodárstva vie o tom viac ako váš bývalý minister dopravy, terajší váš pán predseda. Na druhej strane vy nám hovoríte, že niekto ovplyvňuje rozhodovanie nášho predsedu alebo nášho premiéra. No, myslím si, že nie v každej strane to tak je, že keď u vás niekto rozhodovanie vášho predsedu ovplyvňuje a riadi, že to je aj u nás. Preto neuplatňujte niečo také, že podľa seba súdim teba na našu stranu, čiže pekne vyčkajte, my prídeme s riešeniami a myslím si, že aj pán minister pôdohospodárstva vám dokáže, že je odborník na svojom mieste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Abrhan trošku vlastne mi zobral vietor z plachiet, pretože som chcel vystúpiť v rozprave, pravdepodobne aj, aj v nej vystúpim aj z toho dôvodu, že mám taký pocit, že hlavne medzi našimi kolegami z Obyčajných ľudí sa nachádza veľmi veľa takých ľudí s takým čistým srdcom, idealistov, ktorí si idealizujú tento parlament. Ja to chcem povedať z tohto miesta, že ja vláde SMER-u, novej vláde ja neverím ani slovo a neverím jej ani nos medzi očami, pretože spolok dobrodruhov zostane vždy len spolkom dobrodruhov. Viete, urobiť z podpredsedu vlády a z ministra vnútra Roberta Kaliňáka, je mi ľúto, že tu nie je, že o ňom hovorím, keď tu nie je, bojovníka proti korupcii, to je s prepáčením, ako keby ste môjmu kocúrovi dali strážiť syr. Pokiaľ bude mať plné brucho, tak vydrží, ale akonáhle sa mu to brucho vyprázdni, tak jednoducho bude robiť to, na čo je zvyknutý, a to, čo mu je vlastné. Ja veľmi dobre viem, o čom hovorím, pretože ja som si na rezorte obrany odžil svoje, a ukázalo sa, čas to ukázal, že tá úvodná nervozita, o ktorej ste aj vy rozprávali v tom vašom diskusnom príspevku, nielen ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj ďalších ľudí, ktorí boli naviazaní na stranu SMER, sa naozaj ukázala ako oprávnená. Ja chcem z tohto miesta vyhlásiť, že ďalej budem pokračovať v odhaľovaní akýchkoľvek nečestných praktík, ktoré táto strana, ja som presvedčený, že je len otázka času, začne opäť praktizovať.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel by som aspoň na dve zareagovať.

    Pán predseda Jarjabek, ja som už na výbore povedal a som veľmi rád, že vy aj poslanci ste sa zaoberali v oblasti kultúry programovým vyhlásením vlády, a si myslím, že to je najprepracovanejšia časť programového vyhlásenia vlády. Škoda, že sa poslanci žiadnym iným nezaoberali, lebo tých iných je tam veľmi málo prepracovaných tak, ako v oblasti, v oblasti kultúry.

    Čo sa týka hlasovaní a koaličnej rady, ktorú ste spomínali. Veď práve v tom je ten problém. Ja chápem, že my sme sa dohadovali na tých koaličných radách, ale tam bol priestor, kde za náš poslanecký klub ak sa išlo niečo schvaľovať, tak sme tlmočili svoj názor a svoju pozíciu. Za poslanecký klub, teda aj za mňa. Ja sa len toho obávam a na to poukazujem, že dnes, keďže takáto rada neexistuje, tak bude veľmi záležať na pozícii vlastne osemdesiatich troch poslancov, lebo je to veľmi pohodlné. Každý vládny návrh, ktorý sem príde, schváliť a ideme ďalej. Ja som len na tento moment chcel poukázať, že Národná rada sa môže stať len mašinériou, len schvaľovacím procesom pre vládu. A bude veľmi záležať od tých osemdesiatich troch, lebo vy to máte v rukách. Nikto iný.

    A čo sa týka pána poslanca Marvoňa, veď preto ja som začal citáciou s pánom Kaliňákom - podľa seba súdim teba. Kto začal tieto personálne, túto personálnu kritiku o odbornosti a neodbornosti? Ak to dokázal a ak to urobil pán poslanec, vtedy pán poslanec Kaliňák, tak rovnaké právo, presne takým istým metrom, máme použiť aj my. Ak je dostatočná nominácia na ministra pôdohospodárstva to, že pán minister Jahnátek má doma záhradku, no, tak prosím, ja vám to neberiem. Ale pre mňa to nie je dostatočné. Ak nie je dostatočné, nebola dostatočná nominácia.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Odovzdávam slovo pánovi predsedovi zahraničného výboru, pánovi poslancovi Šebejovi, ktorý je prihlásený písomne do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán minister. Vecí, ktoré by stáli za komentovanie v tomto programovom vyhlásení, je veľa, ja najprv si dovolím takú malú nezbednosť a zastavím sa na chvíľu pri niektorých skvostoch terminologických, ktoré by som rád mal bližšie osvetlené. Zdokonaľovanie ľudskej práce. Skutočne som si začal lámať hlavu nad tým, že čo to je, lebo mám taký pocit, že ľudstvo, odkedy sa začala vyvíjať civilizácia, nič iného nerobí, len sa snaží akosi zlepšiť to, čo ho živí, čiže práca. Tiež som sa pozastavil nad intelektuálnou bezpečnosťou štátu. To už som vôbec nepochopil, že o čo ide, ale že či je potrebné chrániť nejako špeciálne našich intelektuálov, alebo sa jedná o špeciálnu ochranu duševného vlastníctva, ktoré sa v tak obrovskom množstve produkuje na Slovensku, alebo, alebo o čo ide. Tiež som nepochopil, čo sú práva sociálneho občianstva. Ale takých vecí je tam veľa, to je proste terminológia a ja len takto na úvod som si dovolil sa zamyslieť. Ale terminológia programového vyhlásenia vlády je dobrým právom každej vlády a podľa mňa každá vláda má právo si zvoliť vo svojom základnom dokumente taký slovník, aký chce. Je to legitímne a je to v poriadku, ja by som považoval za zvláštne, keby ľavicové subjekty a pravicové subjekty jednoducho uchopovali realitu tou istou terminológiou. Jednoducho to tak nie je a premieta sa to aj do slov.

    Otázka je, že či s týmito spomínanými slovnými spojeniami a s ďalšími, ktoré sa tam nachádzajú vo veľkom množstve, či sú oboznámení tak nejak obsahovo aj samotní členovia vlády alebo len, by som povedal, ten think tank, ktorý na tom pracoval.

    Ale teraz by som sa rád dostal k niektorým konkrétnym veciam. Ja si netrúfam hovoriť ani k finančnej politike, ani k iným ekonomickým záležitostiam, ani k environmentálnym, ani k zdravotníctvu, lebo jednoducho necítim sa dostatočne kvalifikovaný. Chcel by som sa zastaviť na chvíľu pri zahraničnej politike a tam by som chcel povedať, že sa nemusím veľmi siliť, aby som vyslovil aj isté uznanie. Považujem za dobré, že existuje prinajmenej v tom, že táto vláda sa hlási ku kontinuite zahraničnej politiky, aspoň čo sa týka toho, že považuje priestor Európskej únie za základný. Proste priestor, v ktorom sa realizujú naše politické a aj ekonomické ambície, a nakoniec je to priestor, ktorý nám poskytuje isté garancie v oblasti slobôd a demokracie. Považujem tiež za veľmi dobré, že sa jasne programové vyhlásenie prihlásilo k transatlantickej spolupráci, teda k tomu, že patríme, čo sa týka zabezpečovania našej bezpečnosti, do Severoatlantickej aliancie a že kľúčovým prvkom Severoatlantickej aliancie je spojenectvo Európy so Spojenými štátmi. Nebýva celkom v každej európskej krajine zvykom sa takto otvorene k tomu prihlásiť a ja vravím, že to oceňujem.

    Ja sa ešte vrátim potom k bezpečnosti špeciálne, ale teraz by som sa rád zastavil pri jednej veci, ktorá sa spomína v rámci tých mnohých subkapitol, čo sa týka bilaterálnej zahraničnej politiky a ekonomickej zahraničnej politiky, pri jednej veci, ktorá podľa mňa si zaslúži komentár. Tou vecou je v jednej vete iba deklarovaný úmysel postaviť širokorozchodnú železnicu v Čiernej nad Tisou cez Košice, Bratislavu až do Parndorfu a do Viedne, ak to bude ekonomicky výhodné. Tak musím povedať, že toto považujem za sporné, ten úmysel to tu urobiť, a bol by som rád, keby, keby tento programový punkt nakoniec sa neuskutočnil, poviem hneď prečo.

    Po prvé, ekonomické dôvody. Myslím si, že sa dá celkom dobre veriť štúdii, ktorú si dala vypracovať Breitspur Planungsgesellshaft, čo je, čo je teda konzorcium štyroch firiem, ktoré eventuálne by stavali širokorozchodnú vo firme Roland Berger, z ktorej vyplýva, že celý projekt je finančne nevratný. Jednoducho, keby aj teoreticky podľa tej štúdie Roland Berger v roku 2050, čo je teda ako, by som povedal, že v mojom veku už by mi to mohlo byť jedno, ale, ale v roku 2050 keby, keby malo naozaj premávať štyridsaťtri nákladných vlakov, jedná sa o kontajnerovú dopravu, keby malo premávať obidvomi smermi štyridsaťtri vlakov, aj tak je ten projekt finančne nenávratný. Zaujímavý by sa stal vtedy, keby sa našli peniaze zo zdrojov Európskej únie, čiže peniaze daňových poplatníkov, lebo aj to sú naše peniaze, peniaze daňových poplatníkov, plus keby sa našli ďalšie peniaze z rozpočtov zúčastnených štátov, až potom by, povedzme, ktoré by zainvestovali z tej predpokladanej sumy cirka 6 mld., keby zainvestovali štáty a Európska únia polovicu, možno viac, potom by to začalo byť zaujímavé. Čiže keby nám to niekto iný zaplatil. Inak nie.

    Zároveň treba tiež dodať, že ten plánovaný objem prepravy tovaru je naozaj sporný. K tomu by som dodal ešte jednu vec, že tie, tie obavy o pracovné miesta na prekladisku v Čiernej nad Tisou, kde sa teda prevažne prekladajú sypké materiály, a nie, nie kontajnery, tak tie sú viac ako oprávnené, napriek tomu, čo obhajcovia tohto projektu hovoria. Ale ja sa teraz zastavím pri inej veci. Ak som dobre rozumel informáciám, ktoré som dostal od asociácie logistiky, od ľudí, ktorí sa zapodievajú dopravou nákladnou ako takou, tak existuje jeden základný rozdiel medzi Spojenými štátmi americkými a Európou. V Amerike až 50 a viac percent karga, teda tovarov sa prepravuje po koľajniciach, po železnici. Je to možné jednoducho preto, že tam po celých Spojených štátoch nie sú rozdiely v technických požiadavkách a normách. Je samozrejmé, že je tam rovnaký rozchod koľajníc ako v Európe, ale nejedná sa len o ten rozchod, jedná sa aj o iné typy noriem. Preto je možné, že v Amerike zostavujú pokojne na prepravu napríklad ropných produktov vlaky, ktoré majú jeden a pol kilometra a majú šesť lokomotív a prepravujú ten obrovský náklad krížom cez kontinent a na veľké vzdialenosti. Vtedy, aj podľa názoru našich dopravcov, sa koľajová preprava oplatí, inak nie.

    V Európe je situácia horšia, pretože máme síce v Európe rovnaký systém, rovnaký rozchod koľajníc, ale rôzne normy spôsobujú, že robia si štáty vzájomne naschvály, proste platia iné pravidlá a iné, iné, iné technické požiadavky, prepriahajú sa lokomotívy na hraniciach. Jednoducho tá preprava je diverzifikovaná a politikou Európskej únie je, že je potrebné tento normatívny chaos zredukovať, celý ten priestor v železničnej doprave zhomogénniť a jednoducho dostať väčšiu časť nákladov, ktoré sa prepravujú, na, na koľajnice. Kvôli tomu sa aj u nás investuje. Stavajú sa prekladové terminály, myslím, na štyroch miestach. To je veľká investícia a celá Európa smeruje k tomu, že, že sa ten priestor unifikuje, nie diverzifikuje, unifikuje. A my zrazu máme v pláne, dotiahnuť až do stredu Európy jednu koľajovú trať s úplne inou normou, ktorá sa nepoužíva nikde s výnimkou Ruska a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Teda namiesto toho, aby sme sa snažili o europeizáciu Ruska, keď už nám záleží na, na postupnom otváraní toho priestoru, tak sa snažíme prinajmenej aspoň po jednej línii o rusifikáciu nášho priestoru. Nepovažujem to ani ekonomicky za rozumné.

    Dobre, ekonomické úvahy môžu byť všelijaké, pridám ešte jednu, ktorá nie je ekonomická. Takto, k tej ekonomickej ešte treba dodať, že asi pred dvomi rokmi dal dlhý rozhovor pre týždenník Trend Vladimír Jakunin, šéf ruských železníc, ktorý je, ktorý sem chodí pomerne často a ktorý je, samozrejme, vášnivým zástancom toho projektu. No, ale z jeho odpovedí vyplýva, že Rusko má pre túto trať viacero alternatív. Jedna z tých alternatív je sever, čiže Poľsko a, samozrejme, že plánom ruských prepravcov je dostať sa akosi koľajovou prepravou k prístavom, teda, teda k Sassnitzu a k Hamburgu na severe prípadne, alebo juhom cez Maďarsko k vodnej trase ako je Dunaj, prípadne ďalej k Rijeke, čiže k moru. To má v prípade kontajnerovej dopravy zmysel.

    Slovensko je len náhradný projekt. Ak som tomu dobre rozumel, čo mi hovoril tamto kolega Érsek, je, že, že Poliaci majú na svojom území asi 200 kilometrov širokorozchodnej trate, pretože u nich to prekladisko je vnútrozemské, ono nie je na hranici, kde sa prekladajú tovary zo širokorozchodnej na náš európsky rozchod koľajníc, ktorý je štandardný. No, ale povedal by som, že celá vec má ešte okrem toho, že teda pravdepodobnosť, že, že to pôjde práve cez Slovensko, je menšia, tak celá vec má ešte geopolitický rozmer. Tak ako plynovod nie je len plynovodom, po ktorom prúdi energetická surovina, ale je zároveň politickým faktom, veď to boli dvaja Rusi, ktorí napísali knihu, vyšla mimochodom v slovenskom preklade, o Gazprome ako o politickej zbrani. Veď to nie je prekvapivé, že Rusko používa firmu zvanú Gazprom ako, ako jednoducho prostriedok, ako vyvíjať raz subtílny, raz menej subtílny cenový alebo kvantitatívny prostriedok nátlaku na tie či oné krajiny. Po dopravných trasách, či už sú energetické alebo, alebo iné, infraštruktúrne, neprúdia len tovary. Prúdi aj politický vplyv.

    Ja som nie ani paranoidný, ani to neideologizujem, ale stačí čítať analýzy zaoberajúce sa ruskou tlačou, vyjadreniami ruskej politickej elity a je jasné, že Rusi, a to je celkom legitímne, sa snažia obnoviť svoj vplyv v strednej Európe a v Európe vôbec a neľutujú nijakých investícií. Toto je podľa mňa investícia, ktorá znamená istý krok týmto smerom. Jednoducho hospodársky vplyv, o obnovenie hospodárskeho vplyvu Ruska v našom priestore, aj keby to ekonomicky celkom nebolo výhodné, je to výhodné, je to výhodné politicky. Opakujem znovu, nepokúšam sa ideologizovať. Hovorím o tom, že v podstate to je absolútne prirodzená tendencia ruskej politickej elity, a dodávam, že je to niečo iného, ako keď sa o čosi podobné a o expanziu snažia, snažia súkromné firmy.

    V Rusku fakticky aj firmy, ktoré sú v súkromných rukách, nie sú v súkromných rukách tak celkom. V Rusku totižto bohatstvo závisí od moci, nie moc od bohatstva. To bohatstvo sa ľahko rozplynie, ak človek upadne u moci do nemilosti, aj keď je privátnym vlastníkom. Jednoducho ja považujem takúto investíciu na Slovensku, vzhľadom na to, že som vybavený povedzme aj trošku stihomamom, inštinktami mojej generácie, ktorá tie ruské tanky na ulici videla. Keď som bol študent, som ich videl na ulici. Tak považujem takúto investíciu za geopoliticky riskantnú. To je všetko, čo som k tomu chcel povedať, a teda myslím si, že by bolo fajn, keby slovenská vláda tento úmysel, aby k nemu prikročila opatrne a keby ho prehodnotila pre všetky tie dôvody, ktoré som pomenoval.

    Nechce sa mi používať nejaké silné adjektíva, ja len navádzam k opatrnosti. No a teraz poviem ešte jednu vec, ktorá mi v programovom vyhlásení vlády chýba, ale vážne chýba, a opäť to nemá byť nejaká, by som povedal, taká prudká, opovržlivá výčitka. Ja viem, je doba šetrenia. A tá doba šetrenia by bola, aj keby nebola padla vláda Ivety Radičovej, dokonca aj keby pravica, čo v danej chvíli vyznieva trochu komicky, taká predstava, vyhrala voľby a ona by zostavila vládu, aj vtedy by bola doba šetrenia. V dobe šetrenia uvažovať o zvýšení výdavkov na obranu je, by som povedal, nie celkom realistické. Napriek tomu chcem pripomenúť, že v čase, keď sme vstupovali do Severoatlantickej aliancie, sme sa zaviazali, že naše výdavky na obranu budú minimálne 2 percentá nášho HDP. Ja viem, že žiadna, takmer žiadna z európskych krajín, ktoré sú členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, to proste neplní. Ja viem, že Európa sa stala bezbrannou takmer dobrovoľne, ale ja by som predsa len, a hneď poviem, z akých dôvodov, očakával, že nie pre tento rok, keď treba naškrabať posledný cent, aby sme nejako sanovali verejné financie, ale aspoň do budúcnosti keby v tom programovom vyhlásení bol úmysel dostať naše výdavky na obranu na prisľúbenú úroveň tak rýchlo, ako to len bude možné. Existujú na to viaceré dôvody, ktoré sa netýkajú len toho, že, že my sa zúčastňujeme nejakých medzinárodných misií. Jedná sa aj o to, že celkový pocit krajiny, pocit, taký intuitívne vnímaný pocit istoty občanov, politickej triedy, každého, tak trošičku súvisí s tým, čo si myslíme o našich ozbrojených silách, že akú silu, aké bezpečie cítime za chrbtom. Ja by som bol rád, keby slovenské ozbrojené sily neboli tak podvyživené, ako sú v tejto chvíli. Keby sme si mohli dovoliť modernizovať. Ja nemám veľké oči. Ja viem, že máme okolo, v tomto rozpočte okolo 800 mil. euro na obranu, a viem, že sa cena napríklad modernej stíhačky Raptor pohybuje niekde na úrovni 120 až 140 mil. dolárov, to je holý stroj, ktorý ešte nie je v prevádzke, nie je vyzbrojený, a tá cena sa znásobuje, to znamená, že keby Slovensko si dovolilo zakúpiť dva stroje tohto typu, tak môže poslať všetkých vojakov domov a rozpustiť armádu. Ja nehovorím o tom, ja len hovorím o tom, že chýba mi v programovom vyhlásení prinajmenej úmysel tomuto, tomuto segmentu existencie Slovenska ako štátu pomôcť. Samozrejme, že, že sú tu iné segmenty, ktoré majú rovnakú vážnosť, vzdelanie, zdravotníctvo, ale toto je vec, ktorá sa týka aj medzinárodného postavenia Slovenska, preto som o tom hovoril špeciálne ja.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Pán poslanec Šebej, problém širokorozchodnej trate má dva rozmery, je to politicko-štátny rozmer a technicko-ekonomický. Ty si sa venoval viacej tomu politicko-štátnemu, možno, možno viacej tej ideológii, hoci si hovoril, že budeš o nej málo hovoriť, ale, samozrejme, preto, aby širokorozchodná trať mohla byť realizovaná, musia byť splnené obidva atribúty alebo obidva rozmery, aj ten politicko-štátny, aj ten technicko-ekonomický. A momentálne je treba pracovať na tom technicko-ekonomickom a ver mi, že kým nebude spoľahlivá feasibility study alebo štúdia uskutočniteľnosti zrealizovaná, tak zrejme nebude ani tento projekt alebo neuzrie tento projekt svetlo sveta, ale v tom technicko-ekonomickom rozmere za ten, za ten krátky čas, ktorý mám, chcem ti povedať len to, že momentálne sa preváža cez našu slovensko-ukrajinskú hranicu, a sú to najmä tovarové toky z Ruska, 50 percent, cirka 30 percent cez poľskú a cirka 20 percent cez maďarskú. Ak tieto pozície ako dopravná, tranzitná krajina opustíme, tak sa stane v blízkej budúcnosti to, že cez Slovensko pôjde 10 percent a cez nášho severného, respektíve južného suseda 90 percent týchto tovarov, čiže to garde sa úplne obráti.

    Chcem ti zdôrazniť ešte to, že Rusko, samozrejme, môže tam byť aj určitý vplyv vniku Ruska do Európskej únie, ale Rusko v tomto prípade hrá úlohu tranzitnej krajiny tiež. Ide najmä o tovarové toky z Ázie a tie tovarové toky, ktoré prichádzajú z Ruska, respektíve z Ukrajiny, sú momentálne riešené dostatočne pre Európsku úniu. Čiže je tu snaha o ten tranzit a o nejakom profite na tých dopravných výkonoch cez ten tranzit z Ázie, a nie z Ruska, preto, preto treba pristupovať aj hlbšie k analýze toho technicko-ekonomického rozmeru, nielen k tomu ideologickému alebo politicko-štátnemu rozmeru, ako si sa to snažil naznačiť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja by som pána poslanca Šebeja chcel trošku doplniť a upresniť, že nie to, že 2 percentá HDP, čo sme, mimochodom, nedosiahli ani jeden jediný raz, odkedy sme členmi Severoatlantickej aliancie, nie sú vyčlenené na rezort obrany, ale najväčším problémom rezortu obrany je neustále znižovanie objemu peňazí, ktoré sú pre rezort obrany vyčlenené. Dospelo to až do dnešného stavu, keď na rezort obrany je vyčlenených 1,1 percenta HDP, a práve vláde Ivety Radičovej sa podarilo zastabilizovať tento rozpočet na tejto úrovni. Ja vítam, že v programovom vyhlásení vlády zhodou okolností je napísané, že aj vláda, táto vláda, vláda Roberta Fica chce zastabilizovať rozpočet na určitý počet rokov dopredu.

    Ja by som si dovolil v tejto súvislosti upozorniť ešte na jednu vec, že najbrutálnejším spôsobom bol rozpočet obrany zmasakrovaný doslova v roku 2009, 2010, keď bol krátený o 200 mil. eur, to je, prosím pekne, jedna pätina ročného rozpočtu. Ešte aj z týchto peňazí, z tohto chudobného rozpočtu vtedajší pán tieňový minister obrany, pán Robert Kaliňák, dokázal zobrať peniaze a nakúpiť hasičské autá a zároveň postaviť niekde most na Orave, čiže aj z toho chudobného, zdevastovaného rozpočtu boli peniaze voľakomu zobraté. Dodnes sa z toho rezort obrany nespamätal.

  • Pán poslanec, pán kolega Šebej, ďakujem veľmi pekne za veľmi fundované vystúpenie, ktoré bolo naozaj k veci, a tiež ďakujem za exkurz do nákladnej železničnej dopravy ako odvetvia. Som sa v mnohých veciach poučil. Čo sa týka programového vyhlásenia vlády a state zahraničnej politiky, tak rovnako ako ty oceňujem kontinuitu, ktorá bola deklarovaná, veľmi oceňujem dôraz na transatlantickú spoluprácu. Myslím si, že je to alfa a omega bezpečnosti Slovenska, či už ekonomickej alebo aj vojenskej, a taktiež oceňujem kontinuitu zahraničnej politiky v orientácii na Európsku úniu.

    Čo sa týka širokorozchodnej železnice, dovoľujem si možno zapolemizovať s tvojím vyhraneným názorom, ktorý vidí túto tému hlavne cez politickú a ideologickú prizmu. Myslím si, že bude úplne postačovať, ak nám Business case dá odpoveď na to, že či to dáva zmysel pre Slovensko alebo nedáva. Nevidím v tom naozaj nejaké zásadné politické problémy. Nevidím v tom expanziu ruského vplyvu na Slovensko. Jednoducho poďme vyrátať, či to bude prospešné alebo nebude prospešné pre Slovensko.

    Čo sa týka zahraničnej politiky programového vyhlásenia vlády, je tam jedna kapitola, ktorá mne leží na srdci, a myslím si, že je v nej čo zlepšovať, je to služba občanom v zahraničí. Je to niečo, čo si myslím, že bolo dlhodobo zanedbávané, a budem určite sa snažiť o to, aby sa zaviedli nejaké kvantitatívne parametre na meranie kvality práce, na meranie kvality práce v zastúpení Slovenska v zahraničí a hlavne v oblasti služieb občanom. Takže asi toľko. K tej železnici, naozaj je to skôr otázka na sektor alebo otázka na rezort dopravy, prípadne na rezort hospodárstva, ale naozaj by som to nevidel vôbec ako niečo, čo patrí do zahraničnej politiky.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem. Pán kolega Vážny, veď preto som hovoril, že vyčkajme, rozvážme, uvidíme, lebo tie pochybnosti firmy Roland Berger nie sú jediné. Preto som povedal, že nie hoďme projekt do koša, ale rozvážme si, že či je vôbec rozumný. Preto som hovoril týmto tónom, a nie, nevyliezol som rovno na barikády.

    K poznámke Juraja Drobu. Juraj, ty nevidíš, ja vidím, prizri sa bližšie.

  • O krátke vystúpenie požiadal predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, preto podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku mu udeľujem slovo.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som zareagovať na pár viet, ktoré pán poslanec Šebej predniesol vo svojom vystúpení a ktoré sa týkajú predovšetkým Armády Slovenskej republiky. Myslím si, že očakávať v tomto období, pán poslanec, akékoľvek stanoviská alebo záväzky vlády Slovenskej republiky smerom k navyšovaniu rozpočtu armády je pomerne nereálne, pretože ak si zoberieme vývoj rozpočtov armády od krízových rokov 2009, 2010, tak v podstate to bol pomerne prudký pokles každý jeden rok. Na druhej strane nechcem ale povedať, že tejto téme vláda Slovenskej republiky nevenuje pozornosť.

    Na ostatnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO, pánom Rasmussenom, sme hovorili v jednej časti len o téme financovania Slovenskej armády. A vôbec, ak by niekto očakával veľké znepokojenie, naopak, veľké porozumenie, pretože nie je iba Slovenská republika, ale všetky členské štáty, ktoré dnes bojujú v eurozóne s problémom fiškálnej konsolidácie, znižujú rozpočet armády. Práve na toto prišla významná iniciatíva generálneho tajomníka NATO Rasmussena, ktorá sa nazýva Smart defence, ktorá umožňuje členským štátom bližšiu spoluprácu, aby za menej peňazí viaceré členské štáty NATO dokázali vyvíjať viac aktivít. Môžem pripomenúť záväzok Slovenskej republiky, ktorý sme prijali v rámci V4, vytvoriť v roku 2016 takzvanú vojenskú jednotku alebo Battle unit V4, ktorá by mala pôsobiť v priestore Európskej únie, a predovšetkým najviac čo oceňuje NATO, je účasť slovenských jednotiek v medzinárodných misiách, predovšetkým v misii v Afganistane. Tu sme v programovom vyhlásení vlády zaujali jasný postoj, jasné stanovisko, že naše vojenské jednotky zostanú v Afganistane dovtedy, pokiaľ to bude potrebné a pokiaľ ich pôsobenie na území tohto štátu bude zmysluplné. Preto by som bol veľmi rád, keby ste nevnímali problematiku armády vytrhnutú z kontextu, vnímajte ju ako problematiku, ktorú, podobne ako iné štáty, vnímame v kontexte konsolidácie verejných financií, ale využijúc návrhy, ktoré prichádzajú priamo z NATO, si myslíme, že sme schopní aj pri menšom objeme peňazí zabezpečovať činnosť slovenskej armády. Áno, súhlasím v tom, že ťažko hovoriť o nejakej modernizácii, ťažko hovoriť o nejakých veľkých investíciách, ale pokiaľ ide o funkčnosť z hľadiska toho, čo máme, a najmä pôsobenie v zahraničných misiách, tak v tomto Armáda Slovenskej republiky bude pôsobiť ďalej.

    Pokiaľ ide o širokorozchodnú, tu sa už narozprávalo toho pomerne veľa a myslím, že to povedal pán poslanec Vážny veľmi správne. Skôr pán poslanec Šebej dával do popredia geopolitické ako ekonomické ukazovatele tohto obrovského projektu. Uvedomme si, že keď širokorozchodná nepôjde cez Slovensko, pôjde cez Maďarsko. Širokorozchodná bude. Bude spojené Rusko, Ukrajina a Rakúsko. Ak to nebude Slovensko, tak to bude určite Maďarsko. Maďarsko neustále očakáva na okamih, kedy by Slovensko definitívne povedalo, že nie, nemáme záujem, v tom okamihu je pripravená alternatíva cez maďarské územie.

    Po druhé, netreba sa obávať toho, že by v prípade širokorozchodnej malo ísť iba o čistý tranzit tovaru cez územie Slovenskej republiky. Na rokovaniach ešte v roku 2009, 2010, ktoré sme absolvovali pri príležitosti bilaterálnych stretnutí s najvyššími ruskými predstaviteľmi, ako podmienka našej účasti na tomto projekte bolo povedané, že sa musia využiť kapacity bratislavského letiska a kapacity bratislavského prístavu na Dunaji, plus jeden veľký železničný uzol, hovorí sa predovšetkým o Nových Zámkoch alebo podobnom železničnom uzli. Čiže chceme maximálne logisticky, logisticky využiť širokorozchodnú železnicu aj na území Slovenskej republiky. Ja súhlasím s tým, že pokiaľ by išlo o čistý tranzit, tak to nemá pre nás taký význam ako v prípade, že tu bude zabezpečená aj nejaká logistika.

    Geopoliticky, pán poslanec Šebej, budem veľmi presný. Slovensko je členským štátom Európskej únie a NATO a bude si plniť všetky záväzky, ktoré si má plniť voči Európskej únii a NATO. Ale to nám nemôže brániť v tom, aby sme mali oči otvorené aj smerom do iných krajín, tam, kde príležitosti určite sú podstatne väčšie na obchodné aktivity, ako je to dnes na trhu Európskej únie.

    A preto môžem veľmi otvorene povedať, že vláda, ktorej som predsedom, aj preto, že sme ministra zahraničných vecí vymenovali súčasne za podpredsedu vlády s úlohou koordinovať najmä ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky, koordinovať rezorty v oblasti zahraničného obchodu, bude venovať veľké množstvo energie aj našim obchodným aktivitám na východe. Hovorím veľmi jasne Ukrajina, hovorím veľmi jasne Ruská federácia, hovorím veľmi jasne Čína, hovorím veľmi jasne Vietnam, jednoducho štáty, kde sú veľké príležitosti, a týmto treba aj venovať pozornosť.

    Možno je to len taká drobnosť a si to neuvedomujeme, trebárs vo vláde Vietnamu sú niektorí ministri, ktorí plynule hovoria po česky alebo po slovensky, lebo študovali na území Československa. A my nie sme takéto drobné výhody schopní vôbec využiť. Možno si niekto teraz povie, že čo je to za krajinu - Mongolsko? Nuž, musím vám povedať, že Mongolsko je dnes krajina, ktorá prežíva obrovský hospodársky rast, pretože získali obrovské náleziská nerastného bohatstva a idú s veľkými projektami investičnými, nemocnice, cesty a ďalšie veci. Obrovské množstvo ľudí, ktorí sú vo vrcholových pozíciách v tejto krajine, hovoria plynule po slovensky alebo po česky, pretože študovali na území Československa. A kým my sa ťažko rozhýbavame, Česká republika už má dohodnuté projekty v Mongolsku, pomerne významné, na výstavbu infraštruktúry, železníc a ďalších vecí. Preto nemajme ideologické klapky na očiach. Sme členským štátom NATO a Európskej únie a záväzky v tomto duchu si Slovenská republika bude určite, určite plniť. Ale pre nás, pre vládu, ktorá je sociálnodemokratická, má svet štyri svetové strany.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána premiéra, pán poslanec Galko, Martvoň, Baška. Končím možnosť.

    Pán poslanec Galko.

  • Áno, ďakujem pekne. No, pán premiér, dovolím si v krátkosti zareagovať. Treba si naliať čistého vína. Smart defence, zdieľanie spôsobilosti, inteligentná obrana, to je dnes veľmi mimoriadne moderný termín, moderný pojem, ktorý je veľmi často používaný, ale nato, aby sme mohli s nejakými našimi priateľmi alebo s nejakými našimi spojencami s inými krajinami tie spôsobilosti zdieľať, tak musíme mať aj čo ponúknuť. Nemôže sa stať to, že vy chcete urobiť s nejakým susedom spoločný konský záprah a teraz sused dá krásnu mladú paripu a vy dáte do toho záprahu zdochýnajúcu kobylu. Treba si otvorene povedať, že Slovenská republika je z hľadiska modernizácie, z hľadiska výzbroje jednoznačne na chvoste, čo sa týka našich spojencov, a zatiaľ čo okolité krajiny, trebárs krajiny V4 majú, každá z týchto krajín už má aspoň nejaký veľký, ak nie viacej modernizačných projektov za sebou, tak nás to všetko ešte len čaká. A pokiaľ jednoducho v blízkej budúcnosti nezasiahne vláda a do rezortu obrany nepôjdu peniaze z mimorozpočtových zdrojov, tak aj ten termín Smart defence alebo Poolling and sharing a všetky ďalšie termíny, ktoré dnes sa veľmi používajú a ktorými sa politici, ktorí nechcú vyčleniť peniaze pre rezort obrany, radi obháňajú, tak zostanú pre Slovenskú republiku naďalej iba termínmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som iba reagoval v podstate v tom zmysle, že plne súhlasím s tým, čo povedal pán premiér, že dá sa povedať, že je dôležité plniť si hlavne medzinárodné záväzky na úseku teda správy obrany a na úseku obrany ako takej. Dovolím si poukázať aj na to, že práve iné oblasti teraz potrebujú väčší prílev peňazí, a som toho názoru, že momentálne armáda bude musieť trošku vyčkať už len z toho dôvodu, že všetky naše susedné štáty, možno až na Ukrajinu, sú členskými štátmi NATO, čiže myslím si, že by nás tu niekto napadol, nám tu nehrozí.

    Na druhej strane, dovolím si poukázať na to, čo tu odznelo, že mnohí sa v minulosti smiali tomu, že východné trhy sú o ničom, a paradoxne i Spojené štáty americké objavili Čínu ako takú a v dnešnej dobe alebo v súčasnosti podľa mojich vedomostí jedným z najväčších veriteľov Spojených štátov amerických je práve Čína, čiže dovolím si poukázať, že práve ten východ a tá cesta hľadania východných trhov je práve namieste, a plne oceňujem a vo veľkom oceňujem snahy našej vlády, že idú aj týmto smerom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti zareagovať na to, čo povedal pán predseda vlády. Slovenská republika vlastne od vstupu do Severoatlantickej aliancie nikdy ešte nemala 2 percentá HDP vyčlenené na obranu a si myslím, že to ani najbližšie, najbližšie roky nebude, a súhlasím s tým, že v súčasnosti sú určite väčšie priority, ale na druhej strane musím povedať, že aj v tomto programovom vyhlásení vlády je zmienka o tom, že v rámci rezortu obrany a ozbrojených síl sa budú robiť opatrenia, ktoré ušetria určité finančné prostriedky, a som veľmi rád, že konečne tie opatrenia sa začnú robiť dovnútra, dovnútra tohto rezortu, pretože ten rok a pol sme len stále niečo hodnotili za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, a zhodnotili sme to, čo sme už dávno, dávno vedeli. Tak ja pevne, pevne verím, že aj pánovi ministrovi obrany, ktorý, ktorý teraz prebral tento rezort, tak určite bude tie reálne zmeny, reálne zmeny naozaj aj robiť.

    To, čo hovoril aj pán poslanec Galko, môj nástupca, o nejakom porovnávaní, myslel určite stíhačky MIG 29, ktoré máme. Do týchto MIG-ov bolo investovaných niekoľko miliárd korún. A myslím si, že s tými finančnými prostriedkami a s tou modernizáciou vydržíme ešte nejakých pár, pár rokov určite a vedeli by sme to aj takýmto spôsobom spojiť, túto spoločnú, tú spoločnú ochranu tohto nášho vzdušného priestoru, či by to bolo s Českou republikou alebo aj s inými krajinami. Ja pevne verím, že aj nový minister ešte raz tie ušetrené finančné prostriedky, ktoré ušetrí na tých reálnych zmenách, ktoré budú dovnútra rezortu, budú potom použité na rôzne takéto modernizačné projekty.

    A ešte jednu vec musím povedať, že naozaj si váži NATO hlavne našu účasť v zahraničí.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán premiér, chcete reagovať?

    Zapnite pána premiéra.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Využijem na to, čo chcem povedať, to, čo naznačil vo svojom vystúpení pán poslanec Martvoň, ktorý povedal, že Slovensko ako členský štát NATO je dnes obkolesený, s výnimkou Ukrajiny, členskými štátmi NATO a nehrozí pravdepodobne žiadna invázia. Ale uvedomme si, vážené dámy a páni, že je tu iný nepriateľ, ktorého ja nazývam. A tento nepriateľ je armáda ľudí, ktorí sú frustrovaní, nahnevaní a sociálne napätí. A buď ich spoločne zvládneme v štandardnom demokratickom dialógu, buď ponúkneme týmto ľuďom riešenia, ktoré budú výsledkom štandardného súboja medzi opozíciou a vládou, ktoré budú výsledkom štandardného sociálneho dialógu, alebo ponecháme týchto ľudí politickým stranám, ktoré, podobne ako v Grécku, dotiahli túto krajinu opäť k ďalším predčasným parlamentným voľbám. Preto toto by som dnes považoval za najväčšiu výzvu, na ktorú sa musíme všetci sústrediť, a aj preto sa snažíme zo všetkých síl vyvíjať úsilie, aby na Slovensku po parlamentných voľbách, ktoré boli teraz v marci, bolo podstatne viac pokoja, kľudu a stability a najmä atmosféry na prijímanie rozhodnutí, ktoré nebudú pre nikoho ľahké. Verte mi, pre nikoho nebudú ľahké. Myslím si, že ani pre vás, predstaviteľov opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Přidal.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri, dovoľte mi najprv poďakovať pánovi premiérovi, že sem prišiel. Je vidieť, že v SMER-e má veľkú autoritu, vaše rady veľmi zhustli, čomu sa teším.

    Chcel by som povedať, že programové vyhlásenie vlády ma vôbec, ale vôbec neprekvapilo. Jednoducho je presne také, ako som očakával. Nuž, je po voľbách, zvyknime si. Jedinou istotou je, že ľudia nebudú mať žiadne istoty. Benjamin Franklin, šírilo sa to na Facebooku, povedal, že jedinou istotou sú smrť a dane. Ale na Slovensku je to tak, že jedinou istotou je to, čo SMER občanom nasľuboval, nikto, nikto, ani SMER nemôže splniť.

    Pravdupovediac, ja som čakal, že programové vyhlásenie vlády uzrie svetlo sveta oveľa skôr. Stačilo len zobrať programové zameranie strany SMER, označiť dokument, spraviť Ctrl C, Ctrl V, zmeniť názov a dokument mohol byť na svete. Premárnili ste tri-štyri týždne a všetci vieme, že čas sú peniaze.

    A ešte niečo ste mali spraviť, pretože máte absolútnu väčšinu. Jednoducho mali ste zmeniť formulácie typu vláda podporí, vláda bude požadovať, vláda sa zameria, na slovné spojenie vláda urobí, vláda realizuje. Za výsledky tejto vlády je a bude zodpovedný jedine SMER a predseda vlády, pán Robert Fico. Nepomôže rozkladať zodpovednosť na nový národný front, ani cirkvi, ani odbory, ani záhradkári, ani hasiči, ani rybári, ani chovatelia poštových holubov jednoducho nebudú tí, na ktorých sa budete môcť vyhovárať.

    Občania a hlavne vaši voliči majú právo očakávať, že splníte všetko. Opakujem, všetko, čo ste im sľúbili vo volebnom programe, vo vašom programovom zameraní, vo volebnom programe SMER-u. Programové vyhlásenie vlády ani ja, ani moji kolegovia z KDH, samozrejme, nemôžme podporiť. Programové vyhlásenie nepodporím i preto, že ak by ste chceli splniť všetko, čo ste sľúbili, tak na to potrebujete peniaze. Ja vidím, že máte naozaj veľké pokušenie siahnuť na úspory občanov v druhom pilieri. To nie je dobrá cesta. To je jednoducho socialistické smerovanie. Ja dávam druhému pilieru rok, najviac dva.

    Pán Fico tu obhajoval tie dôvody, prečo treba robiť niečo s druhým pilierom, a hovoril, že občania nepoznajú druhý pilier. Nevedia, ako je to s dedením v druhom pilieri. Ja musím povedať, že som si istý, že občania o druhom pilieri vedia presne to, čo o prvom pilieri. Tu bola zmienka, či sa to dedí, nededí, pán exminister Mihál hovoril o sirotách a vdovách. A ja sa pýtam, v prvom pilieri sa niečo dedí? Vy ste ukázali starosť o zomrelých, zosnulých, jednoducho, ja som si istý, že tí po smrti budú mať iné starosti. Budú hľadať hodnoty, ktoré ani moľ, ani hrdza nezožerie, a jednoducho každý si nájde tam, čo si tam poslal.

    Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi teraz pár slov k energetike. Tak ako celý návrh programového vyhlásenia je deklaratívny, neobsahuje merateľné, kontrolovateľné ciele, tak je to aj v tejto oblasti, ale, bohužiaľ, tu sú aj mnohé protichodné vyjadrenia. Vo volebnom programe SMER sa píše: "Vo volebnom programe v oblasti energetiky vláda nadviaže na predchádzajúci program z roku 2006, podľa ktorého sa energetika stala prioritou." V programovom vyhlásení vlády už je posun: "V oblasti energetiky vláda nadviaže na stratégiu energetickej bezpečnosti z roku 2008." Jednoducho, aj keď je tam dvojročný posun na to, na čo chcete nadväzovať, nie je mi celkom jasné, prečo chcete nadväzovať na tento dokument z roku 2008, ktorý je už vzhľadom na vývoj za posledné štyri roky v mnohých ohľadoch prekonaný.

    Chýba mi tu tiež zmienka o prioritnej aktualizácii dokumentu Energetická politika Slovenskej republiky. Tá posledná verzia bola schválená 11. januára 2006 uznesením vlády č. 29 z roku 2006 a následná aktualizácia mala byť predložená do vlády v jedenástom mesiaci, teda v novembri 2011, avšak kvôli predčasným voľbám k tomu nedošlo. V Energetickej politike sa píše, že je vypracovaná v zmysle zákona o energetike na obdobie 25 rokov. Ministerstvo hospodárstva bude energetickú politiku aktualizovať minimálne každý piaty rok s prihliadnutím na zmeny faktorov, ktoré na energetickú politiku majú priamy alebo nepriamy vplyv.

    V programovom vyhlásení sa ďalej uvádza: "Vláda podporí tvorbu novej energetickej architektúry, vychádzajúc z jednotnej energetickej politiky Európskej únie. Energetická politika pre Európu bola publikovaná 10. 1. 2007 v Bruseli ako oznámenie Komisie Európskych spoločenstiev, Európskej rade a Európskemu parlamentu. Teda je to už päť rokov. Hovoríte o podpore novej energetickej architektúry, vychádzajúc z jednotnej energetickej politiky. Nuž, ja nie som si celkom istý, či vôbec existuje alebo bude existovať nejaká jednotná architektúra, viď napríklad úplne rozdielny prístup k využívaniu jadrovej energie v krajinách Európskej únie.

    Je pravdou, že existujú viaceré dokumenty ohľadne jednotnej stratégie pri budovaní prenosových sietí, aj keď otázkou zostáva, kto nakoniec zaplatí výstavbu nových transkontinentálnych vedení, ktoré asi najviac potrebujú Nemci. Všetky však nebudú na území Nemecka. A už teraz je s tým problém, mám na mysli nemecké využívanie českých a poľských prenosových sietí, ktoré tlačia elektrinu vyrobenú veterníkmi na severe ku spotrebiteľom na juhu. Ich vlastná sieť to celkom nezvláda a niekedy to hraničí s veľkým rizikom. Teda pre Slovensko je veľmi dôležité mať vypracovanú aktuálnu vlastnú energetickú politiku ako podmnožinu európskej, ale životaschopnú vlastnú, ktorá popíše zámery vlády v oblasti budovania zdrojov, ich skladby, prenosových sietí v severojužnom, západovýchodnom smere a ich pripojenie na susedné štáty. V tejto dobe je to dôležité aj preto, aby v prípade nepredvídateľných udalostí na trhu s elektrickou energiou bolo Slovensko pripravené a malo dostatok zdrojov.

    Tu však konštatujem, že v programovom vyhlásení je naozaj významný posun oproti volebnému programu SMER-u. Keď vo volebnom programe hovoríte o energetickej bezpečnosti, v navrhovanom vládnom programe o tom, že vláda vytvorí podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny. Nie som proti. V tejto súvislosti uvádzate, že vláda urýchli pripravenosť na výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a využije všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. A tu vidím výrazný posun od vášho volebného programu, v ktorom sa uvádza: "Vláda urýchli výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice." Teda držte sa volebného programu. Urýchlite, začnite výstavbu, nie pripravenosť na výstavbu. A očakával som, že predstavíte model financovania tohto projektu. Pýtam sa teda, aké to budú zdroje? Verejné, privátne, mix alebo nakoniec žiadne?

    Chcem pripomenúť, že i vláda Ivety Radičovej mala v programovom vyhlásení podporu projektu výstavby jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ale iba pod podmienkou súkromnej investície bez ďalšej účasti štátu. Som rád, že na rozdiel od volebného programu ste v programovom vyhlásení nezabudli na jadrovú bezpečnosť pri využívaní jadrovej energetiky. KDH podporuje využívanie jadrovej energie, budovanie nových bezpečných jadrovo-energetických zdrojov, avšak pri zachovaní aktuálnych bezpečnostných požiadaviek a štandardov a súčasného zaistenia bezpečného spracovania rádioaktívnych odpadov a dlhodobého bezpečného skladovania vyhoreného jadrového paliva.

    Vo vašom programovom vyhlásení nie je ani zmienka o takej dôležitej podmienky rozvoja jadrovej energetiky, ako je záverečná alebo zadná časť palivového cyklu. Vláde chcem aj pripomenúť, že nesmie zabúdať, že do päť rokov budeme musieť predĺžiť licenciu na V2 a to bude spolu so spustením Mochoviec hlavná výzva aj v kontexte politickej diskusie v Európskej únii o výsledkoch záťažových testov a možných následných opatrení, ktoré v oblasti jadrovej a prevádzkovej bezpečnosti ako doporučenia alebo záväzné dokumenty iste prídu.

    Naozaj oceňujem, že využijete všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby tretieho a štvrtého bloku. Aj preto by bolo dobré nastaviť korektné vzťahy s majoritným vlastníkom Slovenských elektrární a posilniť finančne a personálne Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    V programovom vyhlásení ďalej uvádzate, že: "Slovenská republika sa vzhľadom na svoju geografickú polohu môže stať dôležitým článkom pri zaistení energetickej stability a bezpečnosti nielen svojho územia, ale aj Európskej únie." Celkom nerozumiem tejto deklarácii, pretože Slovenská republika s ohľadom na geografickú polohu a existujúce prepojenia medzištátne už aj teraz je dôležitým článkom európskeho energetického systému. Ak sa ním len môže stať, teda podľa vás, mala by vláda uviesť aspoň kľúčové opatrenia, ktoré realizuje, aby sa ním Slovenská republika stala. Je dobré, ak si vláda Roberta Fica osvojila, alebo nasleduje záväzok predchádzajúcej vlády v posilnení bezpečnosti dodávok budovaním prepojení s plynárenskými sieťami vrátane využívania plynu LNG a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín.

    Tu treba konštatovať, že i v programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády bolo záväzné, stanovené vybudovanie severojužného plynárenského prepojenia spájajúceho LNG terminály v Chorvátsku a v Poľsku, prechádzajú cez všetky krajiny V4, čím sa vytvorí možnosť prepojenia Slovenska k takým významným plynárenským projektom ako je Nabucco, South Stream a podobne. Dôležitým faktom je, že 9. 11. 2011 bola vytvorená pod záštitou Európskej komisie pracovná komisia na vysokej úrovni, ktorej členom je aj Slovenská republika, a výsledkom jej práce je podpis memoranda týkajúceho sa severojužných energetických prepojení, ktorého súčasťou je i akčný plán pre všetky sektory v oblasti elektroenergetiky, plynu i ropy. Tento plán zahrňuje päť veľkých projektov medzištátnych energetických prepojení a nová vláda má už podmienky pre posilnenie bezpečnosti dodávok energie, vytvorené predchádzajúcou vládou.

    Chcem tiež konštatovať, že vo vašom programovom vyhlásení úplne absentuje vyjadrenie vlády k ropovodu Bratislava - Schwechat, ktoré minulá vláda podporovala za dodržania podmienky, že trasa ropovodu musí ísť mimo Žitný ostrov.

    No, a teraz k tomu rozporu hlavnému. Implementácia tretieho liberalizačného energetického balíčka EÚ. Implementáciou tohto balíčka chcete podstatne rozšíriť právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektami. To snáď nemyslíte vážne. Jednoducho tretí liberalizačný balíček, už ako hovorí jeho názov, je o ďalšej liberalizácii trhov s energiami v EÚ, teda aj o znižovaní ingerencie štátu a súčasnom posilňovaní nezávislosti regulačných úradov. A práve rozširovanie právomocí štátu v dohľade nad regulovanými subjektami je úplne v rozpore s týmto tretím energetickým balíčkom a môže vytvoriť podmienky na to, aby sa u nás liberalizácia trhu zastavila a štát čelil narastajúcemu počtu súdnych a arbitrážnych konaní kvôli zlej regulácii. Tiež by som uvítal konštatáciu, že transpozícia takzvaného tretieho energetického balíčka je priamo podmienená prijatím nového zákona o energetike a zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Sľubujete tiež, že vláda vytvorí podmienky, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov, no a toto podľa mňa, že vláda vytvorí podmienky, aby ÚRSO mal dostatočné nástroje, má len deklaratívny charakter bez praktického významu, pretože ÚRSO má nástroje na preverenie nákladovej štruktúry. Pán premiér, nedajte sa húpať pánovi Holienčíkovi. Súčasný systém regulácie metódou price-cap však stanovuje maximálnu cenu a bolo by dobré možno uvažovať o zmene systému regulácie.

    Podpora využívania obnoviteľných zdrojov bude musieť byť prísne diferencovaná. Budovanie elektrární na biomasu nezodpovedá reálnym podmienkam Slovenska. Chcem pripomenúť, že prioritou KDH v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energií, samozrejme, za podmienky ekologickej udržateľnosti a ekonomickej efektívnosti je podpora programov na využívanie biomasy, ktorá okrem efektívneho zdroja energie predstavuje veľký potenciál pre zamestnanie nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Poľnohospodársku biomasu, hlavne slamu, odporúčam využívať v lokálnych podmienkach ako zdroj na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody, skleníky, v zdrojoch s výkonom do 10 MW tepelných. Bohužiaľ, v prípade obnoviteľných zdrojov úplne absentuje zmienka, hlavne pri biomase, o podpore jej využitia v teplárenstve.

    Tak ako vy deklarujete, chcem vás ubezpečiť, že i my podporujeme dôsledné presadzovanie záujmov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu. Avšak prehlásenie, že v oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, ste si mohli odpustiť.

    Je po voľbách a stačilo, keď ste kopali do strategických investorov vo volebnom programe a o transparentnosti tendrov vašej predchádzajúcej vlády radšej pomlčím. Chcem vás ubezpečiť, že vstup strategického partnera do slovenských elektrární bol transparentný a naozaj vyhral ten subjekt, ktorý ponúkol najviac. Bol tam váš poslanec Maroš Kondrót v komisii ministra a nikde nehovoril o tom, že by bol ten tender nejaký netransparentný alebo nečestný, jednoducho, on sa zdržal hlasovania, ale len z toho dôvodu, že je proti vstupu strategického partnera ako takému. Odporúčam vám teda naozaj mať korektné vzťahy so strategickými investormi aj z toho dôvodu, že jeden je naozaj dominantný pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku. A o tom, že i KDH je za dôsledné presadzovanie záujmov štátu v energetických podnikoch, sa presvedčíte ešte na tejto schôdzi.

    Záverom chcem konštatovať, že ma tiež mrzí tá skutočnosť, že v celom dokumente nie je ani zmienka o tom, že Slovenská republika je členom viacerých inštitúcií zriadených Európskou komisiou pre energetiku a medzinárodných organizácií ako sú ECD, OECD, AEIE, AIE a ďalšie. Z toho vyplývajú pre Slovenskú republiku záväzky a potreby koordinovaného postupu pri budovaní medzištátnych prepojení a riadení energetických sietí a nezohľadnenie takéhoto závažného faktu je veľkým nedostatkom dokumentu.

    Programové vyhlásenie vlády ani ja, ani moji kolegovia z KDH, samozrejme, nemôžme podporiť. Dokonca vám ani tak ako šéf strany-nestrany nedržíme palce a verím, že ho nepodporia ani tí poslanci zo SaS, ktorí vám predčasne otvorili dvere k moci. Je však isté, že tým, ktorým sa páči, by ho mali podporiť. No, sám som zvedavý na záverečné hlasovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky - pán poslanec Jarjabek, Hlina, Brocka, Muňko, Matovič, Galko, Viskupič, Kéry. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda za slovo. Pán poslanec Přidal, zdá sa mi, že ste taký nezmyselne radikálny. Nezmyselne radikálny, naozaj to nemá ani hlavu, ani pätu, čo tu rozprávate, to vám hovorím úplne otvorene. Veľmi úprimne ďakujem za tie rady, ktoré nám dávate. Vy ich dávate určite veľmi úprimne, len akosi, keď vám nepomohli v KDH, tak sa neobracajte na nás, hej? Preto, lebo hovorím, raďte tam, kde vás budú aspoň trošku počúvať. Ale ja by som si dovolil zareagovať na tie rady, ktoré dávate ohľadne tej energetickej bezpečnosti a ohľadne toho, ako to treba vlastne s tými atómkami robiť.

    No, pán poslanec Přidal, ja som v tejto problematike určite nie odborník, ale čítam noviny a počúvam správy a jak tak rozmýšľam, tak vy ste boli predsa pri tom, keď ste úplne nezmyselne darovali funkčnú V1. Funkčnú atómovú elektráreň. Vy ste boli pri tom, vy ako poslanec Přidal ste boli pri tom, keď ste nás zbavili, nás, Slovensko ste zbavili jednej funkčnej jadrovej elektrárne.

    Slovensko mohlo byť sebestačné, dokonca mohlo elektrickú energiu vyvážať. Opäť som si to prečítal. Dneska Slovensko je v jednom, na pokraji jedného finančno-energetického marazmu, za čo ste zodpovedný vy, pán poslanec. Aj vy konkrétne, ktorí ste sedeli v tomto parlamente, alebo sa chcete opäť vyhovárať na Paľa Ruska, ktorý bol vtedy ministrom, a vy ste, ako hovorí pán poslanec Brocka, opäť ťahali za ten kratší koniec. Naozaj, vy vždy ťaháte za kratší koniec. Skutočne, už raz pomenujte tú zodpovednosť, o ktorej stále hovoríme my, a vy sa jej akosi stále vyhýbate. Čiže pán poslanec Přidal, vy ste spoluzodpovedný za to, čo na Slovensku v rámci elektrickej energie existuje, a nielen. Tak si v prvom rade vstúpte do vlastného svedomia a potom skúste dávať rady.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, priznám sa, nie celkom tomu rozumiem, dokonca by som povedal, že tomu vôbec nerozumiem, tej demagógii, že prvý pilier sa tiež nededí. Veď, preboha, prvý pilier je to, čo Európu urobilo Európou, ten princíp solidarity, princíp dôchodkového zabezpečenia, tak naozaj nerozumiem, čomu hovoríte, že ten prvý sa nededí. To mi fakt príde ako absolútna demagógia. Tak keď pozriem, tak ste už asi v dôchodkovom a možno tesne pred dôchodkovým vekom (smiech), povedzte mi, ako nič v zlom, v dobrom, že, preboha, že a z čoho vám ten štát má platiť, keď tie dôchodky, keď ten prvý pilier je taký, ako je? Tomu tiež nerozumiem.

    A bojím sa aj tej demagógie, ktorá, zdá sa, celý tento problém bude sprevádzať, a bude ju sprevádzať silne, celú diskusiu o druhom dôchodkovom pilieri a bude, bude jej veľa. Áno, ja som možno trošku na inej, na inom brehu, ja druhý dôchodkový pilier vidím ako podnikateľské nebo. To, čo sa proste stalo, že štát zabezpečuje súkromným firmám plnenia, to je naozaj zvláštne a bude problém sa tohto podnikateľského neba vzdať. Bude to bolieť, bude krik a hľadať v tomto spravodlivosť bude naozaj problém. Každopádne však použiť argument typu, že prvý pilier sa tiež nededí, je na úrovni mega, mega, naozaj megademagógie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Přidal, na rozdiel od veľmi plytkej reakcie pána poslanca Jarjabka na vaše vystúpenie, ja by som chcel povedať iné. Mne sa vaše vystúpenie páčilo, najmä ako ste hovorili o energetike. Ja by som išiel dokonca ďalej. Pán kolega, ja idem, v úvodzovkách, "puknúť od závisti" nad tým, že vás tak pozorne počúvalo toľko poslancov v tejto sále, nielen z vládneho SMER-u, ale aj z opozície. Pán kolega, čím to je?

  • Smiech v sále.

  • Pán Přidal, trošku sme odtrhnutí od reality, keď tvrdíte, že Slovensko dobre privatizovalo slovenskú energetiku. Česi neprivatizovali a sú niekde inde. Ale keď sa vrátime k tej dobrej privatizácii, keď sme predali za 33 mld. slovenských korún štyri bloky Jaslovských Bohuníc, dva Mochovce, dva rozostavané, plus vodné elektrárne a potom ako čerešničku, ktorá nebola ani v medzinárodných, v tendre vypísané ešte Gabčíkovo na 30 rokov prenajali. Keď to celé zoberiem, že dostavba dvoch jadrových blokov v Mochovciach stojí dneska necelé 3 mld., tak netreba hovoriť, za čo sme predali my našu slovenskú energetiku.

    Takže to je tá kvalitná privatizácia, ktorá prebehla v období 2002 - 2006. Pokiaľ sa týka druhej veci, čo ste tam hovorili k prvému pilieru a k druhému pilieru. Pán Přidal, ak mi niekto, makroekonóm na Slovensku povie, že pri jestvujúcich zárobkoch sa dá prvý pilier riešiť nejakým iným spôsobom, tak ako je nastavený, je, že 60 percent ľudí má do 300 euro, a ešte ďalší, ktorí majú menej, čiže je tam asi stotisíc ľudí, ktorí majú nad, nadpriemerné dôchodky. Pokiaľ sa týka druhého piliera, ukážte mi v Európe, tak ako je nastavený a ako funguje slovenská ekonomika, druhý pilier. Ja netvrdím, že druhý pilier nie je potrebný. Druhý pilier je potrebný, ale druhý pilier je zásluhový. A tak ako je potrebný druhý pilier zásluhový, tak je potrebný aj tretí pilier. Chcem vám tiež podotknúť, že celá Európa vypláca z prvého piliera, stará pätnástka, 90 až 92 percent. Iba.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Přidal, dozvedel som sa z vášho vystúpenia, že vám vadí to, že som sa niekde vyjadril, že držím palce SMER-u ako vládnej strane, aby sa im darilo naplniť tie dobré veci, ktoré sú napísané v programovom vyhlásení vlády. Ja sa pýtam, čo vám na tom vadí? Čo je zlé na tom, že držím palce legitímne zvolenej vláde, aby plnila dobré veci v programovom vyhlásení vlády? Podľa mňa na tom nie je zlé vôbec nič. A práve je to správne a práve preto, že aj vy osobne, aj vaši spolustraníci, a možno aj ostatní ľudia v pravici ste toho nikdy neboli schopní, ale takisto aj v ľavici, že vždy automaticky to, čo robí vláda, je zlé a dobré je iba to, čo robí opozícia, práve toto je to, čo je problém Slovenska, čo nás blokuje, čo nás neposúva dopredu a čo nás vždy chráni pred tým, aby sme hľadali tie dobré riešenia pre Slovensko.

    Nie, ja úprimne držím palce vládnej strane SMER, aby napĺňala dobré veci z vládneho programu. Samozrejme, modlím sa k tomu, aby tie zlé veci, na ne radšej zabudla a nikdy ich nezrealizovala, aby na ne zabudli. Ale naozaj nechápem, prečo vám vadí to a prečo, keď niekto niekomu drží palce v robení dobrých vecí. Nesúhlasím s tou politikou, že vždy to, čo robí vláda, je automaticky zlé a ja iba preto, lebo som v opozícii, teraz musím na vládu nadávať. Nebudem nadávať, budem robiť presne to, čo ľudia odo mňa očakávajú. Budem chváliť dobré veci a budem nadávať vtedy a budem upozorňovať na problémy, keď táto vláda sa začne spreneverovať svojmu vlastnému programu a predvolebným sľubom.

  • Ďakujem. Dámy a páni je po 19.00 hodine. Navrhujem, aby sme ešte dokončili faktické poznámky, aby to bolo relevantné. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Takže pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Přidal, dovoľujem si vás upozorniť, že máte základné medzery, pretože moc SMER-u nedala do rúk strana alebo neumožnila strana Sloboda a Solidarita, ale pričinil sa o to jeden pán takej nižšej postavy s fúzikmi, a on tu teraz nie je, a vaša strana a aj ďalší náš bývalý koaličný partner pri tomto veľmi výdatne asistovali. Ja by som si dovolil povedať, že práve vaša strana bola tá, ktorá sa v časoch, keď ešte neboli, keď tie prieskumy prvotné ukazovali, že SMER bude pravdepodobne potrebovať koaličného partnera, tak práve vaša strana bola tá, ktorá sa servilne SMER-u podkladala. Robila všetko preto, aby s ním v tomto volebnom období vládla. Trošku sebareflexie by to chcelo, pán poslanec Přidal. Tisíc šesťsto osemdesiatsedem preferenčných hlasov, s ktorými ste sa dostali do parlamentu ako tretí od konca, by v prípade absolútneho, absolútnej platnosti hlasov vám to miesto vôbec nezaručilo. A v prípade, že budete tu v tomto parlamente púšťať ďalej takéto hlúposti, tak sa môže stať to, čo hovoril kolega Hlina, že nie do normálneho dôchodku, ale do toho politického vás vaši voliči pošlú po najbližších parlamentných voľbách.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ja vás poprosím, ja to rešpektujem, ale skúsme byť trošku neosobní. Bavíme sa o programe a o legitímnych programových názoroch. Všetci máme emócie, všetci môžeme vyjadriť svoj osobný pohľad. Ale poprosím aj kolegov, kolegyne, keby sme skúsili naozaj vecne.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Pán poslanec Přidal, ja, ja mám k vecnej podstate vášho príspevku v rozprave, nemám žiadnu výhradu, ale neodpustím si - to, čo hovoríte na konci, že vždy pri vašich rozpravách som si všimol, že nezabudnete si kopnúť do strany-nestrany alebo podobne, či ako ste to nazvali. Ja chcem len povedať, že u nás si vážime názor každého jedného, kto v klube je. Vážime si jeho svedomie a presvedčenie. A keďže veľmi tvrdými slovami nazval reprezentatívnosť mandátov niektorých poslancov môj predrečník, nebudem sa tej téme ďalej venovať, ale množstvo krúžkov, ktoré hovoril, ma takisto zarazilo vo vašom prípade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, v úvode ste spomínal, že vláda Roberta Fica premrhala tri-štyri týždne. Nuž, keby ste bol počúval pozorne minulý týždeň predsedu strany SMER a predsedu vlády, ten to povedal jasne. K tak závažnému dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády, bola vyvolaná celospoločenská diskusia, počnúc odbormi, končiac cirkvami. Alebo ak chcete, počnúc cirkvami, končiac odbormi. Ďalšia vec. Neodpustil ste si zase tak uštipačne socialistické Slovensko. Nuž, bohužiaľ, musíte si zvyknúť na to, že moderná sociálnodemokratická strana alebo socialistická strana má absolútne právo a naozaj aj silné postavenie v spoločnosti. A na záver sa chcem opýtať, keď vám vadí socialistické Slovensko, vadí vám aj socialistické Francúzsko?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Přidal, reakcia, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Jarjabek, ja som nevedel, že ste odborník na energetiku. Ale veď v poriadku, vážim si vás ako operného speváka, máte pekné cédečko. Takže fajn. Svoje rady som naozaj myslel úprimne, ale myslím si, že komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Potom tu bol jeden predrečník, ktorý trikrát povedal, že tomu nerozumie. No, tak keď tomu nerozumiete, tak nech hovoria tí, čo tomu rozumejú. No, čo sa týka výhodnosti privatizácie Slovenských elektrární, ja som hovoril o transparentnosti. A naozaj, nikoho sme nevylúčili z tendra, vyhral ten, čo dal najviac. Pán poslanec Matovič, veď vy držíte palce legitímne zvolenej vláde, v poriadku. Len vás chcem pripomenúť, že boli ste to vy, kto tu pána premiéra Fica, vtedy ešte poslanca, sedemnásťkrát hulvátsky nazval vagabundom v jednom prejave, a ja som sa za vás vtedy hanbil. Pán poslanec Galko, to čo ste hovorili, to ste niekde počuli, alebo ste sa dočítali, alebo neviem ako, čo ste tým chceli, čo ste tým chceli povedať. No, ja by som vám chcel povedať, že ja som svoju sekretárku hlavne počúval, nikdy som ju neodpočúval.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Dámy a páni (smiech v sále), prerušujem v tejto príjemnej a nekonfrontačnej atmosfére (smiech) rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ráno o deviatej vystúpením pána poslanca Nagya.

    Ďakujem pekne, želám príjemný večer. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.