• Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci.

    Otváram tretí rokovací deň druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

    a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery (tlač 37).

    Poprosím člena vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Predseda gestorského výboru pre financie a rozpočet, pán poslanec Duchoň, je už na mieste spravodajcov.

    Budeme pokračovať vystúpeniami ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne, je ich ešte 22.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi a pripraví sa pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré ráno prajem. Pani predsedajúca, páni členovia vlády, vážení kolegovia poslanci, skúsim teraz takto zrána nalačno. Som rád, že som za týmto pultom. Aj som zvedavý pre mňa osobne, či sa bude dať spoza neho niečo ovplyvniť. Urobím, čo sa bude dať, možno aj, áno, tak uvidím. Čiže moje prvé vystúpenie v rozprave v tomto parlamente som už mal dávno rezervované. Tým nechcem povedať, že už dávno som vedel, že budem poslanec. Ale keď som vedel, že som poslanec, tak som vedel, že moje prvé vystúpenie v rozprave bude už rezervované pre jeden bod. Do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády sa ešte prihlásim raz. Zistil som, že to je možné, prihlásim sa ústne. V tom mojom druhom príspevku sa pokúsim k programovému vyhláseniu vlády naložiť toľko, koľko sa len bude dať. Budem hľadať aj odpovede na otázky, prečo všeobecné formulácie á la svetový mier môžu byť rizikové, ba až nebezpečné, prečo taký kryptovaný plazivý neoboľševizmus v programovom vyhlásení treba identifikovať a čo je vlastne ten neoboľševizmus. Koľkokrát bolo použité v programovom vyhlásení vlády kľúčové slovo tretieho tisícročia? A tým kľúčovým slovom tretieho tisícročia je slovo tvorivosť, to je ďalšia otázka, otázka, prečo je rómsky problém na predposlednej a poslednej strane, čo z toho vyplýva, a ešte otázka, kedy začnú od premiéra Roberta Fica odchádzať poslanci. Na tieto otázky, ale aj iné budem hľadať odpoveď v mojom druhom príspevku. Ale ocením aj to, že na pánovi premiérovi je naozaj až fyzicky vidno tú obrovskú zodpovednosť, ktorú cíti, že ju má.

    Teraz dovoľte povedať, pre mňa niečo, čo je fakt dôležité. Toto vystúpenie samotné je vecne príslušné k programovému vyhláseniu vlády, a to najmä v tej kapitole, v ktorej sa hovorí o, teraz dúfam, že to poviem správne, bilaterálnych vzťahoch a susedskej spolupráci. Preto by som ocenil v prípade, že niekto budem mať o tom pochybnosť, aby sa zdržal akýchkoľvek prejavov, ktoré by mohli narušiť určitú dôstojnosť tejto chvíle, ktorá si, myslím, je potrebná. Obzvlášť by som o to poprosil tých poslancov, ktorí sedeli dlhé roky v tejto sále s človekom, za ktorého slová sa budem ospravedlňovať. A keď to vydržali tie dlhé roky, tak ich prosím, aby to tie tri minúty, lebo toľko to bude trvať, ešte vydržali, možno na konci budeme môcť povedať, že éra, a to éra, v takých veľkých úvodzovkách, „človeka“, ktorý dlhé, dlhé roky v tomto parlamente sedel, nadobro v parlamente skončila. Prežil som veľa času v Číne a veľa som sa tam naučil, o. i. aj to, že svojmu partnerovi, protivníkovi, súperovi nemôžete zobrať tvár, nemôžete sa snažiť ho pokoriť, ponížiť, je to mimoriadne dôležité, mimoriadne, Ak to raz urobíte, už ste skončili, je to obrovská chyba. Chcem sa v tejto chvíli ospravedlniť všetkým Maďarom, pričom je v zásade jedno, kde sú, či sú na slovenskej strane Dunaja alebo na maďarskej strane Dunaja, alebo hocikde inde vo svete, za slová a činy človeka, ktorý v tomto parlamente sedel, Jána Slotu. Chcem sa im ospravedlniť aj za to, že to trvalo tak dlho, kým ten človek mal moc a vplyv v tomto štáte. Slota so svojimi výrokmi pokazil všetko, ale absolútne všetko, čo sa len pokaziť dá. Všetky chyby, ktoré sa nemajú robiť pri vzájomnej komunikácii, všetky urobil, všetky. Keby som ja bol Maďarom, tak som hlboko v srdci urazený a ostalo by to vo mne navždy. Ľudia ako Slota už nemôžu diskutovať na tému spoločných slovensko-maďarských vzťahov. Takíto ľudia sú nadobro a navždy diskvalifikovaní z akejkoľvek diskusie na túto tému, nemôžu sedieť ani pri stole, kde sa o tom bude rozprávať. Ospravedlnil som sa Maďarom pred troma rokmi v Komárne ako občan a aktivista. A teraz sa im ospravedlňujem ako poslanec a na pôde parlamentu.

    Dobré ráno, pán premiér.

    Fico, Robert, predseda vlády SR

    Dobré ráno.

  • Ako v Komárne, tak aj teraz hovorím, ospravedlňujem sa za seba a za tých, ktorí chcú, aby takéto ospravedlnenie zaznelo. Verím, že je čas hovoriť o problémoch vecne a racionálne. Verím, že vieme o prípadných problémoch hovoriť z pozície vzájomnej úcty a rešpektu. Musím povedať, že máme sa čo od Maďarov učiť, učiť sa, ako mať rád svoju krajinu. Maďari majú radi svoju krajinu, je to vidieť, je to počuť. Ale aj my Slováci máme radi svoju krajinu. Ja sám som spravil niekoľko akcií pod názvom Máme radi túto krajinu. Zdravé vlastenectvo, zdravý vzťah k svojej krajine je dôležitý a potrebný a prináša aj stabilitu, i keď sa to niekedy nezdá. Prajem našim maďarským spoluobčanom a maďarským susedom všetko dobré a nech sa im darí.

  • Ešte na záver dovoľte predsa jednu aktuálnu poznámku, skoro až zamyslenie. Je to skoro tri roky, 25. mája to budú tri roky, čo som Slotovi zobral vlajku. A dnes môžem povedať toto ospravedlnenie, som tomu rád. Neviem však či sa Jobbik inšpiroval, lebo myslím, že predpredvčerom zobrali vlajku Európskej únie z budovy poslancov v Budapešti. Z toho mám, poviem pravdu, trochu obavu, mám trochu obavu zo spôsobu komunikácie ľudí z tejto parlamentnej strany. Každopádne však je to záležitosť samotných Maďarov s tým, ako sa s tým vysporiadajú.

    Takže ešte raz a nakoniec. Tak či onak prajem im všetko dobré. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca traja s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Aj ja by som chcel vyjadriť takú radosť a uspokojenie z toho, že tu zaznelo opäť ospravedlnenie. Včera sme počuli tiež jedno, pokladám to za dobrý prejav, že vieme vyjadriť ľútosť nad tým, ak sa stalo niečo nedobrého, aj keď môžeme mať rôzne názory. Takže ďakujem pánu poslancovi Hlinovi za jeho prístup. Vďaka.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský.

  • Dobré ráno. Chcem sa s plnou vážnosťou pridať ku kolegovi Hlinovi a povedať, že ak som včera spomínal, že pred nejakými rokmi sa dostali do významných funkcií v tomto štáte ľudia, ktorí zneužili veľmi hrubým spôsobom dôveru všetkých, ktorých tam ustanovili, aj všetkých, ktorí mali slúžiť, tak s rovnakou vážnosťou a ozaj istou pokorou chcem vyjadriť presvedčenie, že takí ľudia, ako tu spomínal kolega, ako teda, ja to meno predsa len poviem, aj keď sa mi to prieči, bol Ján Slota, sa už nikdy nedostanú na takúto pôdu, ako je pôda parlamentná, a že sa jednoducho všetci občania v tejto republike už dostatočne poučili natoľko, aby sa ozaj ľudia tohto typu nemohli stať tými, ktorí majú vytvárať zákonné normy. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Droba.

  • Dobré ráno. Chcem sa s plnou vážnosťou pridať ku kolegovi Hlinovi a povedať, že ak som včera spomínal, že pred nejakými rokmi sa dostali do významných funkcií v tomto štáte ľudia, ktorí zneužili veľmi hrubým spôsobom dôveru všetkých, ktorých tam ustanovili, aj všetkých, ktorí mali slúžiť, tak s rovnakou vážnosťou a ozaj istou pokorou chcem vyjadriť presvedčenie, že takí ľudia, ako tu spomínal kolega, ako teda, ja to meno predsa len poviem, aj keď sa mi to prieči, bol Ján Slota, sa už nikdy nedostanú na takúto pôdu, ako je pôda parlamentná, a že sa jednoducho všetci občania v tejto republike už dostatočne poučili natoľko, aby sa ozaj ľudia tohto typu nemohli stať tými, ktorí majú vytvárať zákonné normy. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Martvoň. Len ťa chcem upozorniť, pán poslanec, že treba sa prihlásiť včas, ale nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, že som sa nestihol prihlásiť načas, mal som trošku problémy s kartou. Ja by som chcel iba poukázať na to, že podľa môjho názoru príliš veľa sa venuje času a energie slovensko-maďarským vzťahom. Ja som Oravec a myslím si, že krásne vzťahy alebo aj ďalšie vzťahy treba rozvíjať aj v rámci slovensko-poľskej spolupráce alebo slovensko-poľských vzťahov. Myslím si, že slovensko-ukrajinské vzťahy tiež majú priestor na zlepšovanie.

    A na tomto mieste by som iba chcel povedať, že nemyslím si, že je vhodné stále sa iba ospravedlňovať, lebo aj Maďarská republika urobila voči Slovenskej republike určité kroky. A z tohto dôvodu som toho názoru, že najlepšie je spolu rokovať, komunikovať, ale nie sa ospravedlňovať za niečo, čo paradoxne náš predstaviteľ, ktorý teraz nie je v podstate vo vláde, vykonal. On by sa mal sám za to ospravedlniť. Iba toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, akí sme my Oravci? Jeden je taký, druhý taký, ale nevadí, však...

  • Hlasy z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Dobre, odpovedajte, pán poslanec.

  • Takže tie názory sú rôzne.

    Na otázku pána Drobu. Je to ťažká téma, ťažký problém. Však od toho je nás tu toľko zatiaľ, aby sme hľadali spravodlivé riešenie, lebo princíp spravodlivosti je podľa mňa taký absolútny, taký pekný, taký krásny, že sa nemôžete pomýliť, lebo keď je to spravodlivé, tak je to dobré. Tak to je taký princíp, ktorý by som ja tu hľadal. A možno 150 múdrych hláv ho nájde. Tak možno ho nájdeme aj v tomto prípade. Takže neviem, čo mám ešte doplniť.

    K otázke pána Martvoňa. Niekto povie, o. k., ja to poviem. Ja som to povedal, vy by ste to nepovedali, ja som to povedal. Myslím nič vtipnejšie, nič vážnejšie ma v tejto chvíli ako odpoveď na vašu otázku nenapadá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší do rozpravy pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť aj svoje vyjadrenie k programovému vyhláseniu vlády pána Roberta Fica, ktoré nám bolo predložené. Myslím, že poverení zástupcovia klubov, ako aj niektorí iní rečníci, ktorí už boli predo mnou, sa pomerne hojne vyjadrili k tomuto programovému vyhláseniu ako celku pozitívne aj negatívne, podľa, samozrejme, svojho názoru a politického presvedčenia. Dovoľte mi preto sústrediť sa skôr už na konkrétne veci, a to na konkrétne dve oblasti, ktoré sú veľmi dôležité a ktorým sa aj osobne venujem. Jedno je školstvo a vedomostná ekonomika a druhé je otázka boja proti korupcii. Takže dovoľte mi pozrieť sa na programové vyhlásenie vlády z hľadiska týchto dvoch oblastí.

    Je mi ľúto, že či už iné povinnosti alebo dlhší spánok nedovolil pánovi ministrovi Čaplovičovi, aby tu v tejto chvíli bol, ale verím, že mu tieto slová budú sprostredkované, ak budú uznané za hodné pozornosti.

    Takže začnem školstvom a vedomostnou ekonomikou. Myslím si, že je naozaj čas, a v tom súhlasím s rečníkmi z oboch strán tohto politického spektra, aby sme hovorili viac vecne a možno menej všeobecne. Ja dokonca mám aj osobný záujem na tom, aby pán minister školstva aj vláda ako celok mali v oblasti školstva úspech. Mám dve malé deti, ktoré v tejto krajine budú chodiť do školy alebo už chodia do školy, a myslím si, že takisto ako všetci ostatní, ktorí toto zažívajú, si môžu len priať, aby sme pokračovali v línii zlepšovania stavu nášho školstva, ktorá nie je uspokojivá.

    Máme veľký problém, o ktorom sa, chvalabohu, už hovorí, je to nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku, ktorá dosiahla alarmujúcich 35 %. Sme za Grékmi a Španielmi najhorší v Únii v tomto. To je naozaj niečo, čo musí varovať. Akútnosť tejto situácie núti aj spoločnosť, aj politikov konečne sa vážne zaoberať školstvom. Je to smutné aj dobré zároveň, dobré v tom, že sa ľady hýbu ostatné roky. Ako človek, ktorý už dvanásť rokov sa venuje problematike školskej politiky, môžem konštatovať, že postupne pozornosť, ktorá sa jej venuje, rastie, ale, bohužiaľ, smutné je to v tom, že rastie až vtedy, keď rastie aj kríza v oblasti vzdelávania, najmä jej výsledkov na trhu práce. V tomto smere vítam to, že programové vyhlásenie vlády venuje tejto oblasti veľa strán papiera a že dokonca aj z hľadiska verejnej diskusie ostatných dní téma školstva je až nadštandardne zastúpená. Otázka však zostáva, samozrejme, aké budú výsledky.

    Osobne však musím zároveň aj kriticky poznamenať, že aj programové vyhlásenie, ale najmä vyjadrenia, ktoré ho sprevádzajú, síce na jednej strane hovoria o potrebe určitého pokoja, poriadku aj v školstve, čo predsa len v prípade školstva ja si cením, pretože myslím, že naozaj školstvo ako beh na dlhodobé trate potrebuje určitý pokoj a poriadok, na druhej strane sú tu rovnako razantné až razantnejšie vyhlásenia, ktoré sú skôr konfrontačné, sú to hľadania nepriateľov v gymnazistoch, súkromných školách, niekedy aj v žiakoch samotných. Pritom skutočnou cestou k spokojnosti ľudí je školstvo, ktoré funguje pre všetkých nie také, v ktorom sú jasní nepriatelia. A nemôžeme si nahovárať, že keď školstvu vrátime niekoľko vonkajších znakov, ktoré si pamätáme z čias socializmu, tak bude zrazu všetko v poriadku. Nie sme už v osemdesiatych rokoch, naša ekonomika nie je v osemdesiatych rokoch, naša spoločnosť nežije v osemdesiatych rokoch, naše deti nežijú v osemdesiatych rokoch. Ak sa budeme pokúšať vybudovať znova školstvo osemdesiatych rokov, nebude to fungovať. A to nie je spôsob, ako sa vymedzovať voči socialistickému školstvu, ktoré v mnohom fungovalo veľmi dobre, ale nie vo všetkom.

    Dovoľte mi stručne pohovoriť o štyroch kľúčových problémoch a o tom, ako sa im venuje programové vyhlásenie vlády a aké uspokojivé záväzky nám v tomto smere dáva.

    Asi tá najdôležitejšia otázka, a preto ju spomínam prvú, je otázka postavenia učiteľov. Medzinárodné štúdie ukazujú, že kvalita učiteľov, ich postavenie, ich podpora, to, ako dobre môžu vykonávať svoje povolanie, je úplne najdôležitejší faktor. Nie iPady v školách, nie krásne budovy, nie všetky možno ostatné veci, ktoré môžeme spomenúť, ale učiteľ je ten úplne prvoradý. Je to podložené naozaj tak veľkým množstvom štúdií, že s tým ťažko polemizovať. A myslím si, že to je niečo, na čo na Slovensku by sme nemali zabúdať a, viem, nezabúdame. Myslím si, že kľúčom ku kvalitnej škole je učiteľ, ktorý nemá v ruke trstenicu, nebojí sa dávať zauchá, učiteľ s primeranou a zaslúženou autoritou. Na to však potrebuje aj materiálne podmienky, ktorým sa u nás väčšinou rozumie plat, ale aj dôstojnosť z hľadiska výkonu svojho povolania. To je niečo, v čom Slovensko zlyháva. Tuto nejdem teraz hádzať nejaké obligátne kritické slová ani na adresu prvej Ficovej vlády, ani na adresu kratšej Radičovej vlády, ani do minulosti. Myslím si, že v tomto smere skutočný skok vpred sa neudial asi za žiadnej vlády, takže tuto nie je asi namieste si navzájom pohovoriť.

    Dovolím si však len poznamenať, že predsa len jedna vec mi v tom programovom vyhlásení chýba. Vláda Ivety Radičovej napriek tomu, že pracovala v časoch veľmi ťažkej konsolidácie verejných financií, keď v priebehu jedného roka musela stiahnuť deficit o takmer 4 % HDP, dokázala povedať aspoň to, že učitelia budú mať prednosť v porovnaní s úradníkmi vo verejnej správe. Ak si pozrieme rok 2011, vidno, že mzdový balík vo verejnej správe sa znížil o 10 %, učiteľom zostal zachovaný, v roku 2012 zostal úradníkom zachovaný, učiteľom sa zdvihol o 5,7 %. Nie sú to veľmi uspokojivé čísla, ale aspoň tam bola tá prioritnosť. V programovom vyhlásení vlády je len všeobecná veta o tom, že učiteľom sa pridá v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu. A pokiaľ ide o budúci rok, už skôr dostávame signály, že sa platy zvyšovať nebudú vôbec alebo len veľmi minimálne. To pobúrilo dokonca aj takých spojencov vlády, ako sú odborári v školstve, ktorí povedali pre nich až také, nechcem povedať slovo kacírske, neočakávané slová o alibizme a o tom, že nevedia garantovať sociálny zmier, na čo sme vo vzťahu odborov a strany SMER v minulosti nezvykli. Čo tým chcem povedať, je, že učitelia za tejto vlády by sa mali dočkať aspoň takej prednosti, akú mali za minula, pretože čelíme minimálne rovnakým podmienkam v oblasti konsolidácie verejných financií. A ja by som veľmi vláde prial, aby sa dočkali aj lepšieho. Vláda to bude robiť v ťažkých časoch. A preto si myslím, že je namieste trpezlivosť a zároveň nemôžeme prijať to, že za štyri roky sa s tým nedá výrazne pohnúť dopredu. A myslím si, že v tomto smere, dúfam, sa dočkáme aj konkrétnejších vyjadrení.

    Zároveň však treba povedať aj to, že postavenie učiteľa je nielen o plate. Samozrejme, plat, ako sa vždy hovorí, je na prvom mieste. Ale to, na čo sa u nás sťažujú pedagógovia na všetkých úrovniach, nie je len plat. Sťažujú sa aj na nie často dôstojné podmienky práce, napr. z hľadiska rôznych legislatívnych obmedzení, až, prepáčte mi za výraz, buzerácie, ktorým čelia. To hovoria od vysokoškolských učiteľov až po učiteľky v materskej škole. Špeciálne byrokratizácia, ktorá vznikla po tzv. Mikolajovej reforme v prípade základných a stredných škôl v roku 2009, keď už nie je úplne radostná situácia v školstve, sa ešte preťažila tonami papiera. Predchádzajúca vláda v reakcii na to naštartovala projekt debyrokratizácie školstva, ktorý už priniesol prvé výsledky. Tu mi zatiaľ chýba o ňom zmienka. Verím, že to nie je preto, že by sa byrokratizácia chcela prehlbovať, ale že je to skôr nejaké prehliadnutie.

    Druhý bod, ktorý si zasluhuje dôsledné riešenie, je štruktúra odborného školstva, jeho kvalita a vzťah k trhu práce. Problém odborného školstva dnes na Slovensku je v tom, že je najdrahšie zo všetkých stredných škôl, ale produkuje najviac nezamestnaných. Je to paradox a veľmi smutný paradox. A odborné školstvo potrebuje určite aj reštrukturalizáciu, aj odmeňovanie za kvalitu, aj dôrazné umiestňovanie absolventov v praxi. Toto vnímam pozitívne, aj keď musím povedať, že nie potom celkom rozumiem, prečo hlavnou témou vlády vo vzťahu k stredným školám zatiaľ je boj s gymnáziami. Vláda má v programe slovo, že ich chce zreálniť, hoci už máme spolu s Čechmi jeden z najnižších počtov gymnazistov v Európe. Aj Nemci, Francúzi a všetky iné vzory, ktoré pán minister spomínal, majú na gymnáziách omnoho viac detí. Ak na gymnáziách u nás je menej ako 30 % detí, tak ťažko tam môže vo veľkom chodiť odpad, ak pán minister za odpad nepovažuje 80 % absolventov základných škôl. A ak ich za to považuje, tak potom si to treba povedať a potom si povedať, čo s tým ideme robiť, ak sme nespokojní s tým, ako je vzdelaných viac ako 80 % absolventov základných škôl. V snahe získať body dokonca aj predseda vlády sa zapojil do tejto diskusie a doslova povedal, že murár je viac ako gymnazista, čo, si myslím, je veľmi nevhodné vnášanie triedneho boja do našej spoločnosti. Každý, kto niekedy skúšal aj stierkovať, ale aj študovať na gymnáziu, mal som príležitosť skúšať toto oboje, vie, že nie je možné stavať jedno nad druhé, obidvoje si vyžaduje iné zručnosti, ktoré niektorí ľudia majú obe. Ja sa priznám, že som rýchlo pochopil, že mám skôr tú gymnaziálnu ako tú stierkovaciu, aj keď zostali po mne určité tiež manuálne výkony. Takže myslím si, že akékoľvek odkazy evokujúce boj a dávno minulé časy neprinesú lepšie školstvo. Nemôžeme stavať murárov a gymnazistov proti sebe ani ich polarizovať. Musíme sa snažiť, aby každý z nich mal dobré školy. A to je ďalšia vec, ktorú, musím sa priznať, vnímam kriticky. A to je naozaj otázka kvality škôl a hierarchie škôl, pretože ak chceme, aby sa rodičia nebránili tomu, že ich deti pôjdu na odborné školy, tak ich nesmieme znevažovať. Nesmieme ich zhadzovať, nesmieme sa tváriť, že sú lepšie a horšie školy. Ak, naopak, verejne hovoríme o tom, že áno, je prvá trieda, tam pôjdu tie lepšie deti, potom je druhá trieda, tam pôjdu tie priemerné deti, a potom je tretia trieda, tam pôjdu tie odpadové deti, a tak podporujem zmýšľanie spoločnosti, ktoré mi hovorí, že tí skutočne dobrí idú na gymnáziá a tí ostatní sa niekde už umiestnia, potom niet divu, že každý rodič, ktorý chce len to najlepšie svojmu dieťaťu bude bojovať ako lev, aby jeho dieťa skončilo v prvej lige, pretože, samozrejme, každý rodič chce, aby jeho dieťa skončilo v prvej lige. Z tohto hľadiska oceňujem a veľmi oceňujem snahu povedať, že všetci sú si rovní a nie je lepšie byť jedným alebo druhým. Na druhej strane si myslím, že potom tie výroky musia byť aj vzájomne konzistentné.

    Odborné vzdelávanie zároveň nesmieme vnímať ako monolit. Dnes sa hovorí o odbornom školstve, na ktorom študuje asi 70 % našich detí, na strednej škole. Ale to je naozaj od priemysloviek a obchodných akadémií až po stavebných robotníkov, ktorých mal na mysli alebo ku ktorým hovoril aj predseda vlády. Máme tam aj kvalitné odborné školy, aj školy s veľmi nízkou úrovňou. Cieľom asi je vytriediť to. A v tom aj ponúkam vláde našu spoluprácu, pretože si myslím, že je to zásadný problém v tejto spoločnosti. Hádzať do jedného vreca ich môže len dedo Mráz. Dúfam, že toho sa nedočkáme.

    Druhým krokom je však uvedomiť si, aký je dnes trh práce. Viem, že aj zástupcovia strany SMER, aj konkrétne pán minister školstva v minulosti komunikovali s manažérmi z veľkých priemyselných podnikov, napr. s manažérmi zo Samsungu. A mal som možnosť sa s nimi porozprávať aj ja. Ale mal som z toho pocit, že sme si zobrali iné závery. Možno je to generačný rozdiel, ale chýba mi uvedomenie, že dnes sme naozaj v úplne inom svete ako v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Nevyrábame pre trhy RVHP, vyrábame úplne na iných technológiách. Dnešný sústružník je často napoly programátor. To som si uvedomil, tú mieru globalizácie, keď som sa rozprával naozaj s manažérom zo Samsungu. A potom som čítal jeden článok v americkom časopise o podobných ľuďoch v Spojených štátoch. A tie články a tie vyjadrenia boli takmer identické. My dnes naozaj súťažíme na globálnom trhu pracovnej sily a súťažíme, ak chceme žiť tak, ako chceme žiť, o najkvalifikovanejšie pracovné miesta. A musíme tomu sa prispôsobiť.

    Keď sa bavím s manažérmi, ja verím, že máte podobnú skúsenosť, málokedy sa sťažujú na to, že niekto neovláda tento konkrétny stroj alebo ten konkrétny stroj. To vedia naučiť pomerne rýchlo. Na čo sa mi sťažujú, je, že naše deti často nevedia dobre po anglicky, čo je v moderných firmách, nadnárodných, úplne kľúč, nevedia robiť s informačnými technológiami, čo, ako som povedal dnes aj pri manuálnych profesiách, je často základ. Nemusí človek, samozrejme, vedieť programovať v C, ale musí vedieť pracovať s informačnými technológiami. Na to, čo nazývajú Angličania soft skills, my nemáme, my to voláme mäkké zručnosti, prekladáme to teda schopnosť pracovať v tíme, schopnosť robiť, povedzme, nadčas, motivovať sa a podobne. A dokonca paradoxne sa mi často sťažujú na veci, ktoré vôbec nesúvisia s osnovami, ako je zvedavosť, chuť učiť sa nové veci, chuť do práce a podobne. To sú veci, ktoré sa nedajú naučiť povinnou matematikou, ani povinnou angličtinou, keď hovorím o tom, čo sme zaviedli my, to sú veci, ktoré sa naozaj dajú zaviesť len zlepšeným celkovým školstvom. Zároveň sa mi sťažujú aj na nedostatky v matematike, slovenčine, v praktických základoch fyziky a chémie. To naznačuje, že problém nášho odborného školstva nie je ani tak v konkrétnej väzbe na konkrétny zdroj, ale v celkovej úmere vzdelanosti, ktorú sme schopní našim deťom poskytnúť. A na tom by sme mali pracovať.

    Tretím okruhom problémov slovenského školstva je kvalita vysokých škôl, vedy a výskumu. Cením si, že v tejto časti nie sú zásadné rozdiely medzi tým, čo mala na mysli predchádzajúca vláda, a tým, čo má na mysli táto vláda. A myslím si, že je to aj pomerne dobre namierené, len je to pomerne všeobecné, nevieme z toho určiť, čo vláda naozaj spraví. A tým pádom sa to aj ťažko hodnotí. Zároveň si dovolím upozorniť možno na pár konkrétnych problémikov. Prvý z nich je ten, že dneska sa často debatuje o kvalite vysokých škôl z hľadiska odborov. Debatujeme o tom, či je lepšie byť technikom alebo prírodovedcom, alebo ja neviem politológom, alebo matematikom. Problém je v tom, že to je delenie, ktoré vám toho veľa nepovie. Ak si pozriete údaje, ktoré máme k dispozícii o tom, kto má najlepšie pracovné miesta a kto je najlepšie zamestnaný, tak zistíte, že tá deliaca čiara nevedie medzi odbormi, ale medzi kvalitnými a nekvalitnými školami. Ministerstvo školstva zverejnilo takú peknú tabuľku, kde sú absolventi jednotlivých fakúlt podľa platov. A v tej prvej desiatke máte aj informatikov, ale aj manažérov, aj farmaceutov, aj národohospodárov. Nie je možné povedať, že na trhu práce uplatniteľní jedni sú a druhí nie sú. Sú tam uplatniteľní všetci, ak majú kvalitné vzdelanie. Problém Slovenska je v tom, že mnoho škôl neponúka dnes kvalitné vysokoškolské vzdelanie. A na výbore včera zaznel, neviem, či to nebolo aj náhodou od niekoho zo strany SMER, a ospravedlňujem sa, ak vkladám niečo do úst, veľmi múdry výrok, že problém často dneska nie je v tom odbore, ale v peniazoch. Ak máte málo peňazí, tak sa ľahšie učia tie finančne nenáročné odbory. A učia sa nekvalitne. A to nie je problém toho odboru ako takého, ale toho, že keď chcete za pár sto eur naučiť niečo vysokoškolských študentov na hlavu, tak ich to niečo nenaučíte, aj keby to bola technika alebo čokoľvek iné. Preto si myslím, že musíme na tomto pracovať a musíme pracovať aj na platovej reforme vo vysokom školstve. Výhoda vysokého školstva je v tom, že tých elít je tam málo. Slovensko má asi tisíc profesorov a asi dvetisíc docentov. To v porovnaní s počtom napr. učiteľov základných stredných škôl je, samozrejme, zanedbateľné číslo. Preto by sme pre akademické špičky, ktoré naozaj udávajú tón na vysokých školách, mohli tie platy zreformovať za pomerne malé náklady. A verím, že niečo podobné sa aj podarí, pretože bez toho iné kroky, ako sú napr. obmedzenia úväzkov, vyženú aktívnejších zo systému alebo k inému ako k učeniu.

    Zároveň posledná téma, ktorú by som chcel v tomto smere spomenúť, je, že návrh chce zásadne sprísniť akreditáciu, čo podporujem. Bolo to aj v návrhu, ktorý už pripravila Radičovej vláda a poslala na pripomienkovanie. Znepokojuje ma však opäť to, že sa nevieme poučiť z vlastnej minulosti. A to je plán akreditovať všetky vysoké školy naraz za jeden rok. Možno si pamätáte tí z vás, čo sa aspoň trochu školstvu venujú, toto skúsil už pán minister Mikolaj v rokoch 2008 a 2009, keď bol rozpracovaný plán na komplexnú akreditáciu na 6 rokov. A on sa rozhodol, že to urobí naraz. Výsledkom bolo toho, že školy v panike milióny strán papiera, doslova milióny strán papiera posunuli Akreditačnej komisii. A ak niekto z vás verí, že Akreditačná komisia vedela prečítať za jeden rok milióny listov papiera, tak je optimistickejší alebo ich považuje za skenery členov Akreditačnej komisie. A výsledkom bolo, že univerzitou na Slovensku sa stala takmer každá vysoká škola, pretože schopnosť Akreditačnej komisie ustrážiť kvalitu tohto procesu sa stratila pod zavalením práve tejto hurá ambície. Bývalý ruský premiér Černomyrdin raz hovoril, že chceli sme to najlepšie, ale dopadlo to ako vždy. A ja veľmi prajem vláde, aby to v súvislosti s opätovnou prísnou akreditáciou nedopadlo takto, nie preto, že nejaký zlý minister Čaplovič to tak bude chcieť, myslím si, že to tak nebude chcieť, ale preto, že sa nepoučíme z vlastnej minulosti a už z vlastnej skúsenosti.

    Dovoľte mi na záver k vysokým školám povedať ešte jednu vec. A to je to, že vláda chce v programovom vyhlásení klásť dôraz na excelentnosť. Hovorí o tom napr., že chce, aby profesori boli len tí, ktorí naozaj majú excelentné tvorivé a vzdelávacie schopnosti a výsledky vrátane formovania vedeckých alebo umeleckých škôl. Môžem toto predsavzatie len podporiť a opäť spomenúť, že pomerne konkrétny návrh, ako to spraviť, bol aj v novele, ktorá už bola v pripomienkovom konaní. Treba však povedať, že tieto veci nie sú vecou formálnych pravidiel, Slovensko má už dnes v zákone pomerne rovnaké kritériá, aké sú v okolitých krajinách, aké sú často aj v západoeurópskych krajinách. Problém býva skôr v ich vynútení a v ich uplatnení. A tam musím povedať, že by som dúfal, že vláda dá lepšie signály na to, ako vážne to myslí, než sa stretávame v súvislosti napr. s otázkami vzdelania či už bakalárskych alebo profesorských titulov jej vlastných členov.

    Dovoľte mi na záver ešte povedať niečo o tom, čo v programovom vyhlásení spomenuté nie je. A to je inkluzívne vzdelávanie. Pán poslanec Hlina predo mnou spomínal to, čo on nazval rómsky problém. Neviem, či je to úplne najlepší názov, ale myslím si, že čas na to, aby sme sa trápili nálepkami, je už dávno za nami.

    V ostatných témach, ktoré som spomenul, môžem s vládou niekedy súhlasiť, niekedy nesúhlasiť, môžem kritizovať všeobecnosť niektorých záväzkov, ale musím jednoznačne povedať, že vláda identifikovala tie problémy rovnako závažne, ako to robíme my, v opozícii, ale čo mi chýba v tomto zozname, to je naozaj, čo so vzdelávaním chudobnejších častí populácie a osobitne sociálne vylúčených Rómov, pretože o tom v tom programovom vyhlásení nie je takmer nič. Je tam jediná veta o tom, že vláda bude podporovať internátne školy. Internátne školy sú politicky taká fajn vec v tom, že ak sa vám nechce takúto otázku riešiť, a je to veľmi ťažká otázka, tak stačí spomenúť internátne školy a vzbudíte obrovskú vlnu emócií. Veľa ľudí je za to, lebo sú presvedčení, že len vytrhnutím detí z osád sa to môže zlepšiť. Veľa ľudí je proti tomu, najmä ak si naštudovali, čo sa stalo vo svete, keď posielate malé deti hromadne do internátnych škôl, najmä z takých menšín, ktoré nie sú populárne. A diskusia sa vedie, vášne stúpajú. Nakoniec sa nič nestane, ale máte to vybavené. Tento postup, priznám sa, je možno politicky pochopiteľný, ale po štyroch rokoch nič s našimi najvylúčenejšími deťmi neurobí. Preto si myslím, že je čas povedať si niečo iné. V pohode urobme internátne školy. Len kde na ne vezmeme peniaze? Niektoré inštitúty spočítali, že ak by naozaj internátne školy mali byť podstatné, stojí to asi 200 mil. eur ročne. V situácii, keď pán minister včera na výbore školskom vyhlásil, že nemôžu robiť ani taký krok, ktorý on osobne veľmi podporuje, a to je povinná škôlka pre päťročných, čo by bol ďalší krok pre inklúziu rómskych detí, čo by stálo rádovo menej peňazí, ako je 6 mld. korún, tak si myslím, že je to čisto fantázia. A treba si naozaj povedať, čo reálne vieme a chceme urobiť, či je to model celodenných škôl, či je to niečo iné. Ale musíme to spraviť. Prestaňme sa zaoberať chimérou internátnych škôl. Dnes existuje na Slovensku jedna taká, pokiaľ viem, má problém prežiť. To znamená, budem brať vážne v tomto akékoľvek deklarácie, až keď aspoň tá prvá škola nebude mať zásadné problémy s prežitím.

    Dovoľte mi na záver v časti o školstve povedať zopár všeobecných viet. SDKÚ kritizuje vládu v tej oblasti programového vyhlásenia za to, čo nazývame bianko šek. Myslím, že aj včera to tu bolo predmetom určitej polemiky, aj u nás na školskom výbore to bolo predmetom polemiky, čo tým myslíme a či naozaj si vláda vypisuje bianko šek. Dovoľte mi preto povedať, čo tým máme na mysli. Osobitne v prípade školstva, si myslím, to namieste, bohužiaľ, je. Bianko šek znamená, že programové vyhlásenie vlády obsiahne veľa dobrých úmyslov, ale tak všeobecne poňatých, že sa nebude dať skontrolovať ich plnenie, čo je v prípade školstva nepochybne pravda. Ak si prečítate tých 9 strán, málokedy budete zásadne s niečím nesúhlasiť, lebo tie veci sú napísané tak, aby sa nedalo nesúhlasiť. Všetci chceme lepšie školy, všetci chceme lepších učiteľov, odmeňovaných učiteľov, vážených učiteľov, deti, ktoré sa majú lepšie a podobne, len oveľa menej sa tu dočítame o tom, ako to spraviť. A zároveň s tým sa kombinuje niečo, čo už vidíme ako ten bianko šek, aké bude mať efekty. A to je to, že on dáva priestor pre ministra školstva, príp. aj iných funkcionárov povedať takmer čokoľvek. Ak sa nám chce, aby jedného dňa sme mali gymnáziá zmenšené, tak to môžeme povedať, ak sa nám to prestane chcieť, tak môžeme povedať len to, že to mierne znáročníme, vezmeme do úvahy známky, monitor, niečo iné. A ak sa nám zdá, že, poviem príklad iný, že osemročných gymnázií je priveľa, jeden deň ich môžem chcieť zrušiť, druhý deň ich môžem chcieť obmedziť na 5 %, tretí deň môžem hovoriť o úplne iných kritériách. Ak chcem niečo podporiť ideologicky, napr. viac matematiky, tak jeden deň môžem povedať, že naše deti nevedia dobre matematiku, preto ju treba zaviesť povinnejšie, keď sa to zmení a ukáže monitor, že mi deti matematiku vedia, tak môžem vyhlásiť, že deti nech sa neboja matematiky, však ju vedia, a preto ju treba spovinniť, lebo sa jej deti nemusia báť. To znamená, že mám tu možnosť presadiť takmer čokoľvek, čo sa mi chce a čo mi práve napadne. Tie veci možné môžu byť dobré, niektoré môžu byť zlé, ale obávam sa, a to by som chcel povedať na záver, že to nie je dobrý model riadenia školstva a to sa netýka len tejto vlády opäť.

    Keď sa objavili v médiách debaty o tom, čo bude v programovom vyhlásení, tak som bol svedkom toho, že viacerí učitelia aj jedna pani riaditeľka mi napísali o tom, že nemajú nič proti pánovi ministrovi Čaplovičovi, mnohí sa na neho tešia, zase povedané korektne. Ale čoho sa boja bez ohľadu na to, kto bude minister, je to, že sa zase začne v mnohom od začiatku. Písali mi o tom, ako naozaj po Mikolajovej reforme prepisovali učebné plány, ako si to museli celé prerábať. A hovorí mi to, že pre nich najväčší strach je, že keď dôjde minister jogín, chystá sa joga, keď dôjde minister, ktorý rád hrá futbal, chystá sa viac hodín telocviku, keď dôjde minister stavbár, alebo minister technik, začnú sa podporovať technické školy. A teda sa báli, či teda sa nebude vyučovať archeológia. Ale v tomto pán minister, musím uznať, je veľmi korektný a zatiaľ nepresadzuje svoje osobné povolanie. Takže to, chvalabohu, by bolo nekorektné mu vyčítať. Ale zároveň vnímajú to, že zase sa chystá veľmi veľa zmien, ktoré nie sú často ani prediskutované. Priznám sa, že úloha ministra je veľmi zložitá, úloha ministra školstva je jedna z najnáročnejších. Osobne si dokonca myslím, že je veľmi často podceňovaná. Myslím si, že byť ministrom školstva je ťažšie aj intelektuálne, aj manažérsky, ako byť ministrom väčšiny iných rezortov v tomto štáte. Takže určite je to človek, ktorý by mal mať postavenie na to, aby mohol meniť naše školstvo. A zároveň je to aj veľmi dôležité v tom, že mal by aj vedieť, kde sú hranice toho, čo do toho má vnášať minister a politik a kde by to bolo potrebné nechať aj na odbornú diskusiu a možno aj na postupnejší vývoj.

    Školstvo, ako som už spomenul na začiatku, je jedno z najdôležitejších odvetví a zároveň je to jedno z tých odvetví, ktoré dnes čelia aj najvážnejším problémom. Myslím si, že nielen v duchu trošku nového ducha diskusie, ale aj v rámci nejakého uznania základnej reality je to problém, ktorému čelí táto vláda. A môžeme takmer s istotou povedať, že mu budú čeliť aj nasledujúce vlády, pretože je nad sily jednej vlády to riešiť, aj keby rovno konala ideálne. Bolo by takisto nekorektné maľovať nejaký ružový obraz o tom, ako všetko bolo super a teraz to bude zlé, keď prichádza vláda strany SMER. A myslím si, že lepšie je pri školstve povedať, že je to rezort, ktorý vyžaduje dlhodobé riešenia, je to rezort, ktorý má aj dlhodobé problémy. Ale bolo by vhodné sa sústrediť na ne takto a menej možno sa snažiť okamžite zaujať niekedy aj možno zaujímavými, niekedy skôr nie až takými domyslenými nápadmi. Napriek tomu chcel by som na záver tejto časti povedať, že želám pánovi ministrovi veľa úspechov. A dúfam, že mu budem môcť pomáhať v tom, aby školstvo o štyri roky bolo merateľne lepšie, ako je dnes, pretože naozaj tú latku, dúfam, spolu budeme nastavovať vysoko. Viem, že pán minister sa ju preskakovať nebojí, tak želám mu v tom veľa šťastia. Ďakujem.

    A teraz mi dovoľte oveľa stručnejšie, keďže myslím, že tomu sa budú venovať mnohí iní, hovoriť o téme korupcie. V tejto téme by som chcel vypichnúť len také dva alebo tri momenty. Jedno je to, že na rozdiel od iných oblastí chcem oceniť, že v oblasti korupcie existujú v programovom vyhlásení aj konkrétne záväzky. To naozaj sa nie vždy dá povedať. Sú to napr. záväzky o výpovednej hodnote majetkových priznaní verejných funkcionárov, čo ma ako predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií veľmi teší. A s pánom ministrom sme sa už aj dohodli, že si na to sadneme spolu, asi tu nie je pán podpredseda vlády Kaliňák, ale v každom prípade takú dohodu máme. Takisto má teší záväzok napr. chrániť oznamovateľov korupčného správania, takzvaných whistleblowerov, a takisto ma teší, že vláda sa hlási k záväzku strany SMER a ostatných parlamentných strán spred volieb upraviť financovanie politických strán. To sú konkrétne záväzky, ktoré naozaj môžeme len oceniť. A môžeme, samozrejme, spolupracovať pri ich kvalitnom napĺňaní tak, aby sme sa dočkali skutočnej zmeny. A je tam aj pár vecí, ktoré ma tešia menej, lebo vidím v nich určité riziká.

    Nebudem spomínať nejako dlho to, že vláda chce vytvoriť podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Je to pre mňa niečo ako tie internátne školy, vec, ktorá vzbudí veľa emócií. Ale je zaujímavé, že napriek tomu, že bola schválená už veľmi dávno, a že napriek tomu, že bola novelizovaná, kvôli nej sme ešte aj ústavu menili, tak stále akosi nefunguje, možno aj preto, že jej cieľom nie je fungovať, ale získavať politické body. Ale nech si každá vláda získava ľahké politické body na tom, na čom chce.

    Trošku viac ma znepokojilo to, že, to už spomínala včera aj pani poslankyňa Žitňanská, vytvára sa tu priestor na otváranie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo považujem za veľmi, veľmi rizikové. A musím povedať, že budeme veľmi opatrní v sledovaní toho, čo vláda prinesie, lebo také snahy tu už boli a skoro vždy boli nie o tom, aby bola informovanosť a otvorenosť väčšia, ale menšia. Takže ak sa to zmení, budem prvý, kto zloží svoj neexistujúci imaginárny klobúk pred touto vládou. Ale na základe skúseností som skôr opatrný.

    Zároveň musím ale povedať, čo tam aj chýba. A naozaj, čo tam chýba, to sú dve veci.

    Jedna vec je reforma a ďalšie zmeny, nazvime to v represívnom reťazci, reforma justície, reforma prokuratúry, zlepšovanie kvality polície. Toto je naozaj niečo, čo ma znepokojuje. Najrazantnejšie protikorupčné opatrenie v justícii a na prokuratúre, ktoré sa navrhuje, je zavedenie protikorupčných liniek. Ja som fanúšik protikorupčných liniek. Nie je tu pán bývalý minister Galko, dúfam, že sa neurazí, že sa mi páčilo, keď to zaviedol. Aj sa mi páčilo, že to osobne obsluhoval. Takisto som ocenil, keď aj pani Radičová zaviedla tieto linky. Ale priznám sa, že si nemyslím, že protikorupčné linky sú to číslo jedna, ani číslo dva v riešení problému korupcie, osobitne ak ich bude dvíhať na prokuratúre pán Trnka a na súdoch pán Harabin. Tak obávam sa, že na také linky veľa ľudí nezavolá. A keď aj zavolajú na ne, tak skôr zle skončia, najlepšie z niečoho obvinení sami. Takže toto, sa musím priznať, oblasť prokuratúry a oblasť súdov z hľadiska boja proti korupcii považujem v tomto za slabšie a nedotiahnuté. Verím, že je to aj preto, že ešte tam nie je možno úplne domyslené, ako ďalej s nimi, lebo strana SMER sa definovala v opozícii na veľmi tvrdom odmietaní reforiem ministerky Žitňanskej. Všetci, čo sme tu sedeli v minulom období, si pamätáme, že vždy keď prišiel nejaký zákon z vlády k reforme justície, prokuratúry, tak, myslím, že to bol najmä pán Madej, ktorý sem prišiel a vysvetlil nám, ako je to celé zle. Nechcem teraz o tom vecne polemizovať. Toto asi nie je to miesto, len chcem povedať, že asi je ťažké pre stranu SMER teraz nejako veľmi otočiť a začať ťahať ďalej túto reformnú líniu. Je právo mať svoju reformnú líniu. Ja ju vôbec neberiem. A zatiaľ sa tá iná reformná línia neobjavila. A ak sa neobjaví, tak si myslím, že ten represívny boj s korupciou sa k nám ani nedostaví, akokoľvek môžeme mať aj linky, aj všetko to ostatné, čo som spomínal. My ponúkame v tomto vláde spoluprácu. Myslím si, že ak v niečom mala aj minulá vláda kredibilitu, tak to bola naozaj snaha razantne pohnúť prokuratúrou a justíciou. A tým opäť nechcem povedať, že všetko bolo bezchybné a geniálne. Ale myslím si, že tam je určite veľa, na čo sa dá nadviazať.

    Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že hoci nápady a konkrétne riešenia v programovom vyhlásení môžeme hodnotiť všelijako, povedzme si úprimne, v boji proti korupcii je to rovnako aj o signáloch a dôveryhodnosti. Iveta Radičová ako osoba ju napr. mala. Napriek rôznym útokom myslím si, že o ňu dodnes neprišla, pokiaľ sledujem, čo mi o nej hovoria občania, keď ich stretávam. A otázka je, či ju dokáže mať Robert Fico. Nechcem prejudikovať, myslím si, že štyri roky máme na to, aby sme to sledovali. Nechcem ho tu ani urážať, ani tu nie je pán premiér, ani ho nejako spochybňovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, pán predseda vlády, som si vás nevšimol. Tak som rád, že tu ste.

  • Smiech v sále.

  • Takže ale vidíte, o to lepšie je, že som bol korektný a neskúšal som za jeho chrbtom o ňom niečo škaredé povedať, lebo tu za mojím bol. Takže dovoľte mi sa k tomu vrátiť. Takže otázka je, či pán Fico dokáže si budovať túto kredibilitu, či ju má. Myslím si, že slovenská verejnosť je v tomto otvorená. Nebudem hovoriť o sebe, pretože tá skúsenosť z prvej vlády nie je dobrá. To dokonca, myslím si, mimo kamier uznajú aj kolegovia zo strany SMER. Ale zároveň tá prvá vláda bola koaličná. Takže sa pomerne ľahko dá tvrdiť, že nie SMER a už vôbec nie pán predseda vlády, ale tí zlí mečiarovci a slotovci za to môžu. A hovorí sa aj o tom, že sa predseda vlády zmenil a poučil. Ja tu nie som na to, aby som ho kádroval. A ani sa o to nechcem pokúšať. Chcem len povedať inú poznámku. Máme informácie, neviem, či sú pravdivé, dúfam, že sa k tomu kolegovia zo strany SMER vyjadria, že pán predseda vlády mal aj prejav k členom strany na nejakom uzavretom grémiu, kde ich práve strašil, že ak teda sa budú dopúšťať protiprávneho konania, tak budú nemilosrdne zatváraní, nie pánom predsedom vlády, ale políciou, prokuratúrou a súdmi. Neviem, či sa to stalo, môžu to potvrdiť a vyvrátiť. V každom prípade ja by som hodnotil len pozitívne snahu nastoliť určité obavy, najmä u tých, ktorí sa nájdu v každej strane a ktorí chcú verejné postavenie zneužívať. Len chcem pripomenúť, že v Čínskej ľudovej republike dnes doslova strieľajú tisíce ľudí ročne za korupciu, Čínska ľudová republika je krajina, ktorá má najväčšie využitie trestu smrti na svete. A veľká časť toho, čo sa tam deje, je aj za korupčné trestné činy. A nepomáha to. Miera korupcie v Číne nám neklesá. A dôvod je jednoduchý, politická moc je prepletená s biznisom a robia to všetci. To znamená, otázka je, ako budeme nastavení my. Videli sme aj za rôznych vlád slovenských, že pokiaľ naozaj je boj s korupciou vnímaný skôr ako formalita, resp. ak personálne rozhodnutia nekryjú tie politické vyjadrenia, nepomáha to. Naozaj verím, že kolegovia zo strany SMER si to všímajú, že veľmi som zdržanlivý v tom, aby som nálepkoval nejako konkrétne jednu vládu alebo chválil v tomto druhú, nie preto, že by som nemal svoj názor, ale preto, že chcem otvoriť priestor naozaj na trošku vecnejšiu diskusiu, aj keď som pripravený na to, čo sa na mňa zosype. Už vidím ten zoznam faktických poznámok. Takže, v poriadku, kolegovia, vylejte si každý svoje vedro špiny v takej miere, ktorú uznáte za vhodnú. Je na to parlamentná demokracia. Ale dovoľte mi povedať, že to nie je cieľom toho, čo chcem povedať. To, čo som chcel povedať, je práve to, že táto vláda má ešte stále šancu, ešte len začína, pán predseda vlády, naozaj si to myslím, nastaviť atmosféru a prostredie inak. Z toho, ako čítam verejnú mienku, ako sa rozprávam s ľuďmi, naozaj si myslím, že sú otvorení, nie sú ani nekriticky nadšení, ale nie sú ani presvedčení o tom, že to dopadne zle. V tomto smere myslím si, že to, čo kolega Matovič včera hovoril, bola veľká pravda v tej druhej časti o tom, že ak, by som povedal, dokáže predseda vlády ustrážiť svojich nominantov, dokáže ustrážiť štátnu správu, môže odísť z politiky alebo teda môže pokračovať s pomerne veľkou aureolou. Ale, a to je moje ale, zatiaľ z tých personálnych nominácií, a teraz nemyslím tým ministrov, ale tie úrovne pod nimi, mám ten pocit, že táto ochota urobiť zmenu a ochota dokázať, že druhá Ficova vláda môže byť nielen iná ako prvá Ficova vláda, ale aj iná ako, povedzme, Radičovej vláda, tu zatiaľ nie je. Ako však zdôraznili včera viacerí pripomienkujúci, je priskoro hodnotiť, dovoľte mi preto nehodnotiť. Dovoľte mi preto naozaj popriať vláde a osobitne pánovi predsedovi vlády, aby dokázal túto zmenu uskutočniť, aby dokázal dať zhora tie kredibilné signály, ktoré zmenia situáciu v tomto štáte.

    Na záver mi dovoľte ešte len poďakovať za čas, ktorý ste mi venovali. Ospravedlňujem sa, že to bolo trošku dlhšie ako iné prejavy, ale boli to dva dosť náročné sektory a sektory, ktoré sú dôležité pre budúcnosť našej spoločnosti. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Beblavého sa s faktickými poznámkami prihlásilo 12 poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja sa vyjadrím k tej prvej časti, v ktorej ste hovorili o školstve. A budem hovoriť o strednom školstve, pretože aj z pozície môjho postavenia v kraji máme dostatok znalostí, ako sa to vyvíja. A musím konštatovať, že napriek tomu, že oceňujem vašu snahu, riešenie kvality vzdelávania, do určitej miery sa snažíte zamlčovať veci, ktoré sú faktmi.

    Hovorili ste o tom, že nemôže sa začať boj na podporu odborného vzdelávania tým, že budeme bojovať proti gymnáziám. Ale zamlčali ste napr. to, že gymnáziá dnes rapídne nám klesajú, čo sa týka kvality vzdelávania. Zamlčali ste napr. to, že dnes keď štátna škola alebo verejná škola, či už VÚC-karska alebo štátna, nezoberie nejakého žiaka s horším priemerom na štúdium, zoberie ho súkromná škola, gymnázium, bez akýchkoľvek problémov. Toto je fakt.

    Hovorili ste o tom, že odborné vzdelávanie zároveň produkuje najviac nezamestnaných. To je takisto veľmi zjednodušené. A mrzí ma, že ste to takto položili, pretože sme tu mali obdobie, keď jednoducho nám práve odborne vzdelaní absolventi chýbali. A je snaha aj súčasnej vlády. A myslím si, že veľmi dobrá.

    No a na záver mi dovoľte, aby som vám niečo pripomenul. Hovoríte o tom, že ak príde jogín, tak bude jogovo ovplyvnené vzdelávanie a tak ďalej. A použili ste ďalšie príklady.

    Vaše vystúpenie, som mal pocit, je príliš ambivalentné. Východniari tomu hovoria, že i tak še dá, i tak še dá. Vy ste povedali, že aj tak sa dá, aj tak sa dá. Nuž potom neviem si predstaviť, ako by vyzeralo v prípade hypoteticky, že vy by ste boli ministrom školstva, ako by ste riadili to ministerstvo, keď vo vašom vystúpení ste povedali, že aj toto by bolo dobré, aj toto by bolo dobré. Ale nepovedali ste, ako by to bolo naozaj skutočne dobré. Takže zamyslite sa, prosím, vás nad tým.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolega Beblavý určite pozná princíp virálu, že keď pichnete do niečoho a keď to žije, tak sa vrátite. Keďže žijem, ste pichli do mňa, tak to vraciam. Ja vám gratulujem k tomu dlhému príspevku. Ináč, je to veľká výzva dať to na 35 minút. To potom tá pozornosť vydrží iba chvíľu. Netvrdím, že sa vám to čiastočne nedarilo. Naozaj, bolo to náročné. Len rozmýšľam, čo my máme s vaším nominačným alebo akým zjazdom či snemom, ktorý máte.

  • Smiech v sále.

  • Naozaj, aj celkom v dobrom to myslím. Ale pichli ste do mňa. Čiže tých 35 minút bolo náročných.

    Spomenuli ste to nálepkovanie, teda, že ja nálepkujem alebo nenálepkujem. Viete, že to poviete vy, resp. človek z vašej strany, kde ste vypaľovali cajchom na čelo značky, že kto je aký, ja sám s tým mám skúsenosť. Čiže naozaj by som vo vašom prípade špeciálne, nie osobne, ale vo vašom zastúpení politickom vážil slová, že kto cajchuje alebo kto nálepkuje alebo nenálepkuje.

    Ja som hovoril o rómskom probléme preto, lebo na tej predposlednej a poslednej strane je to tak napísané. Čiže preto som to aj tak hovoril, i keď fakt to vyznie cynicky, že fondy EÚ sa použijú na riešenie rómskej problematiky. Viete, fondy EÚ sa používajú na dostavbu diaľnic. Príde mi to trošku cynicky. Čiže asi by sme mali trošku tie formulácie pozmeniť. Ja sám hovorím, dúfam, že sa to už naučím, o sociálne vylúčených spoločenstvách. Zdá sa mi to primeranejšie.

    A na záver len dovoľte teda s tým nálepkovaním. Ja s tým naozaj nemám problém. Začnite s tým, ja sa pridám.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Pollák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja teda budem reagovať v rozprave k časti o rómskej problematike. Samozrejme, ma to mrzí, že táto problematika sa dostala na tie posledné strany a ten objem toho, čo tam teda mala vláda povedať, je veľmi teda neistý.

    Dotkli ste sa, pán poslanec, samozrejme, vzdelávania detí z marginalizovaného prostredia. Dotkli ste sa v podstate internátnych škôl. Teda som veľmi rád, že vláda teda dala do svojho programového vyhlásenia vlády toto znenie: "Vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze pre deti z marginalizovaného prostredia." A verím, že som k tomu prispel, že to takto je, že to nebude povinné.

    A dotkli ste sa aj predškolského vzdelávania, ktoré teda je pravdepodobné riešenie v podstate tohto problému.

    Samozrejme, je tu celodenný výchovný systém, o ktorom sa rozpútala obrovská diskusia na Slovensku. A skúšame to na 200 základných školách. A verím, že to dopadne dobre a že to bude alternatívou vzdelávania rómskych žiakov na Slovensku.

    Ale nedotkli ste sa špeciálneho školstva, ktoré teda je v katastrofálnom stave na Slovensku, ktoré financujeme dnes dvakrát vyšším teda objemom peňazí. A výsledkom toho špeciálneho školstva je neuplatniteľný človek na pracovnom trhu a človek, ktorý bude závislý od sociálneho systému čiže intervencie štátu. Myslím si, že vo vládnom programe toto chýba. A poprosil by som, pán minister, aby sa špeciálnemu školstvu na Slovensku venovala väčšia pozornosť, lebo nie je možné donekonečna podporovať špeciálne školstvo pre žiakov, ktorí pochádzajú z marginalizovaného prostredia, len kvôli tomu, že sú to Rómovia, a donekonečna vlastne podporovať z verejných zdrojov takýto typ vzdelávania. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, však diskusia na výbore bola korektná. Aj z vašej strany to musím povedať. Aj tu vcelku to bolo, ako povedal pán poslanec Hlina, minule povedal hore-dole, fajn. Ale ten záver ste pokazili. Ja vás chápem ako mladého človeka, že robíte politickú kariéru. Takže ten záver ste zbytočne pokazili. Nebudem to komentovať.

    Ale ohľadne problematiky školstva. Každé programové vyhlásenie je bianko šekom. To viete veľmi dobre. Preto je to programové vyhlásenie vlády, kde sú princípy, zásady a podstatné sú realizačné kroky, na ktoré bude treba štyri roky, resp. minimálne pol funkčného obdobia. Okrem iného ja si vážim na začiatku rezortovania a ministrovania pána ministra Čaploviča jednoznačne profesionálnu a ľudskú úprimnú snahu dať do toho všetko. To vidím a cítim. A viem, že je to tak. Na to, že je tam istý subjektívny prvok, má každý minister právo. Preto je za ten rezort zodpovedný, preto má právomoci a zodpovednosť. Každý prezentuje, samozrejme, aj subjektívne názory. Je to úplne normálne.

    Čo sa týka jednotlivých krokov a prvkov, ja možno vystúpim detailnejšie v rozprave alebo keď sa budú pripravovať jednotlivé legislatívne úpravy. V tejto etape, keď vláda tu nie je ešte ani sto dní, myslím, že je zbytočné prejudikovať to alebo ono a ešte skôr nejakou takou jedovatejšou slinou. Nie je to celkom korektné.

    To, čo je dlhodobé a potrebné, sú peniaze, koľko ekonomika bude mať na školstvo a na vedu a status učiteľa. To je stará téma, ale nesmierne potrená, spoločenský, morálny, materiálny status pedagóga ako takého a potom študenta. To sú dve strany tej istej mince, ktoré sú dlhodobou otázkou.

    Konkrétne jednotlivé kroky. Na to máme ešte relatívne čas. A budeme ich posudzovať, verím, vo vzájomnej korektnej spolupráci a kontinuálne ďalej. Tam, kde to bolo rozumné a racionálne, to aj pán minister povedal, mienime aj nadviazať na to. Prečo nie? Ale máme právo na to, napĺňať programové vyhlásenie vlády tak, ako chceme, ako si myslíme, že je rozumné a dobré. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Beblavý. Povedal si, že vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaväzuje podporovať internátne školy. Našťastie sa mýliš, lebo doslova je tam napísané, už to poslanec Pollák predo mnou hovoril, že vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze. A myslím si, že toto je dosť značný rozdiel. Čiže našťastie vláda nezaväzuje sa už rovno podporovať internátne školy, ale píše úmysel, že chce posúdiť príp. ich vznik alebo teda zriadenie.

    Potom si povedal, že v pohode, urobme internátne školy, ale kde na to vezmeme peniaze. Ja by som od teba očakával viac, že povieš, nerobme v žiadnom prípade internátne školy a že ten dôvod nebudú peniaze, ale to, čo internátne školy prinášajú. Jednoducho internátne školy nie sú riešenie na to, vytrhnúť dieťa z jeho prirodzeného prostredia v naivnej viere, že ho prerobíme, v podstate už vychované dieťa, 5-, 6-, 7-, 10-, 12-ročné. Tak ho neprerobíme, iba ho vytrhneme stade a spravíme z neho stratenú generáciu, strateného človeka, ktorý nebude akceptovaný ani v tej majoritnej spoločnosti, ani v tej pôvodnej svojej osade. Dosiahneme iba tým to, že chatrče sa uvoľnia a bude viacej miesta, možno bude viacej detí. Ale je to naivná viera, že nejaké internátne školy niečo zmenia. Systém, o ktorom sme hovorili aj na tlačovke, systém celodenného vzdelávania detí a využiť priestory existujúcich základných škôl, kde tie deti podržíme ešte nejaké 3 či 4 hodiny po vyučovaní a kde možno zamestnáme cez aktivačné práce druhé mamičky z dediny, ktoré by pomáhali týmto deťom si robiť domáce úlohy a byť s nimi niekde na krúžkoch a robiť s nimi voľnočasové aktivity, je omnoho lepší, lacnejší, ale hlavne teda lepší a ľudskejší prístup.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Huba. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Ja na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov oceňujem prevažne vecný prístup v príspevku môjho kolegu Beblavého, viacnásobného kolegu, nie straníckeho, ale pedagogického ako človek, ktorý strávil väčšinu života v prostredí Slovenskej akadémie vied. Tak som dlhodobo čelil aj problémom, ktoré slovenská veda má. Bol som jeden z tých, čo sme im čelili. Málo sa to zdôrazňuje, málo sa možno o tom hovorí aj v programovom vyhlásení, že naozaj sme ďaleko na chvoste Európskej únie vo financovaní vedy a nie je to len tým, že máme podiel HDP na vedu takmer štyrikrát nižší, ako je jeho priemer v EÚ, a okolo trojnásobne nižší v porovnaní so susednou Českou republikou, ale aj ďalšie potenciálne zdroje financovania sú u nás mimoriadne nízke, či už sú to financie z medzinárodných zdrojov Európskej únie a ďalšie, ktoré sú zaťažené enormnou mierou byrokracie a vlastne menia vedcov na úradníkov, ubíjajú ich tvorivosť. Vieme, ako zatiaľ nízkym podielom sa napr. náš priemysel podieľa na spolufinancovaní vedy, domáce grantové zdroje sú opäť nízke a často, by som povedal, nespoľahlivé. Často tie výzvy meškajú a podobne. Čiže je to akýsi bermudský trojuholník, v ktorom sa naša veda stráca. Keď aj za týchto katastrofálnych podmienok sa podarí vyprodukovať niečo zaujímavé v našej vede, je to skôr zázrak ako pravidlo. Ale na zázraky, ako vieme, sa neradno spoliehať. Takže alarm a apel na nás všetkých.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hoci váš záver vystúpenia k školstvu bol viac-menej konštruktívny alebo aspoň snaha, tak ten úvod bol totálne demagogický. Začali ste s tým, že toto programové vyhlásenie vlády vrhá Slovensko do osemdesiatych rokov. Potom ste dokonca hovorili o sedemdesiatych rokoch. No neviem, či debyrokratizácia alebo výraznejšia podpora celoživotného vzdelávania, a mohla by som tu rozprávať ďalšie a ďalšie veci, majú nejakú paralelu s týmto obdobím. To po prvé.

    A druhá vec, ktorú vám chcem povedať. Hovoríte, že sa venujete školstvu dvanásť rokov. Najväčší podraz, to sa dotýka platu učiteľov, ktorému ste sa dosť obsiahle venovali, najväčší podraz v odmeňovaní učiteľov sa udial tesne pred voľbami v roku 2002, keď ste prijali zákon o verejnej službe, kde ste učiteľom sľubovali trinásty plat, štrnásty plat. Toto sa malo uskutočniť do roku 2006. Určite vám to prinieslo vo voľbách nemálo hlasov učiteľov. A čo ste následne urobili? Vzápätí po voľbách, keď ste poskladali vládu, tak ste tento zákon zrušili. A nielenže ste ho zrušili, ale ste ho rozbili na dva zákony, päťstopäťdesiatdvojku, päťstopäťdesiattrojku. Asi viete, o čom hovorím. Boli ste vtedy štátny tajomník na ministerstve sociálnych vecí. Mali ste možnosť proti tomu protestovať, keď ste sa tomu venovali. Takisto ste sa vôbec nesnažili valorizáciu platov učiteľov posunúť na iné obdobie. Neviem, aká logika bola v tom, že platy sa valorizovali od 1. 7. Učitelia protestovali, určite boli aj za vami. Neurobili ste to. Až prvá Ficova vláda valorizáciu platov učiteľov stanovila na 1. januára. Takže k tým platom skutočne z vašej strany to nepovažujem za úprimné. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Donútili ste ma trocha zaspomínať, na môjho učiteľa, Chlebničana v blahej pamäti, ktorý ma učil zemepis v ôsmej triede. A bol to pán učiteľ, ktorý keď na ten zemepis spomínal, tak sa zdalo, že celý svet prešiel, aj keď pravdepodobne možno v živote neopustil Slovensko. Ale viete, na tom učiteľovi nebolo dôležité to, ako dokázal zaujať, ale to, že popri svojej profesii učiteľa zemepisu nám veľmi často hovorieval niečo iné. Pamätám si tu vetu, znela asi tak, že, viete, s klobúkom v ruke prejdete celý svet. A tým chcel povedať, že slušnosť je veľmi podstatná. A ja som si vlastne zapamätal z tohto učiteľa, že nám zdôrazňoval veľmi často, po ktorej strane má ísť dáma, keď ideme s ňou, ako sa máme správne ospravedlniť, ako poďakovať, triviálne veci. Možnože je to smiešne, že to spomínam, ale som rád, že je tu aj pán minister školstva.

    Ja si myslím, že nemáme problém v tom, či učíme málo alebo veľa matematiky, veľa alebo málo jazykov alebo ako je to s počítačovou gramotnosťou. Ja sa domnievam, že tu nie sme na tom tak zle. Ale myslím si, že sme dosť zle na tom, že napriek tejto slušnej úrovni slovenského školstva máme veľa nevychovaných detí, ktoré nevedia základné veci. Určite je to otázka statusu učiteľa, určite je to otázka jeho platov, ale nielen toho. Je potrebné, aby sme možno aj tých pánov učiteľov získavali, aby to boli osobnosti, ktoré majú v tomto jasno a ktorí vedia, že okrem svojej profesie, zemepisu, jazyka alebo čohokoľvek iného, čo majú konkrétne na starosti, musia deťom zdôrazňovať práve aj tento moment vzdelania, lebo si myslím, že toto nám veľmi chýba. A bol by som veľmi rád, keby učitelia učili naše deti aj dobru, slušnosti a aby to bolo považované za istú frajerinu. Mám taký dojem, že dneska je frajerinou byť neslušný. A to nám treba zmeniť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dotkli ste sa aj financovania školstva a, myslím si, aj celkom oprávnene. Ja osobne tiež mám pochybnosť o zvyšovaní kvality školstva práve so zvýšeným financovaním, pretože v programovom vyhlásení vlády sa spomína konsolidácia verejných zdrojov, ale na druhej strane aj podpora výstavby diaľnic, zadlženie Slovenska trvalým eurovalom. Takže skutočne mám pochybnosť o smerovaní financií do školstva, najmä podmieňujúcich kvalitu. A myslím si, že učitelia by si určite zaslúžili vyššie platy a, samozrejme, aj zmenu statusu, ako to už bolo viackrát spomínané.

    Kolega Matovič sa dotkol ďalšej oblasti, ktorú ste takisto spomínali vo svojom príspevku. A to sú internátne školy. Myslím si, že je dôležité to zopakovať aj viackrát, pretože vláda síce má napísané, že sa ešte touto problematikou bude zaoberať, bude ju analyzovať, ale koniec koncov môže dospieť aj k výsledku, že predsa len tie internátne školy budú. Tak ja by som zdôraznil, že naozaj to nie je dobré riešenie, aspoň teda z môjho pohľadu a z mojich skúseností.

    Kolega Matovič povedal, že je dobré, keď deti v škole ostávajú dlhšie. Áno, mám s tým osobnú skúsenosť, pretože som viedol skupinky takýchto detí. Mal som niekoľko krúžkov a skutočne tie deti, si myslím, dostali do vienka niečo, čo v nich aj zostane, a že dokonca keď mi bolo povedané, že pán učiteľ, že je dobré, že budem vzdelaná a budem vedieť aj čosi viacej, tak to mi stačilo. A myslím si, že áno, treba tie deti udržať v tých školách čo najdlhšie a potom ich púšťať do osád a možno ony prinesú tam do tých osád niečo lepšie. Takže je dôležité o tejto otázke takisto hovoriť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Rada by som zareagovala na oblasť školstva v programovom vyhlásení, o ktorom hovoril pán poslanec Beblavý. Ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, myslím, že predchádzajúce vedenie ministerstva školstva počas svojho osemnásťmesačného pôsobenia ukázalo, že pracovalo nekoncepčne a nesystematicky. Zmätočné a mätúce pokyny komplikovali výchovno-vzdelávací proces a boli často v príkrom rozpore s pedagogikou a pedagogickou vedou, prinášali pre našich žiakov a zamestnancov škôl iba problémy v ich výchovno-vzdelávacej práci, ktoré ak by predchádzajúca vláda pokračovala vo svojej činnosti, by sa zaiste negatívne odzrkadlili vo vedomostnej úrovni detí. Ľahostajne sa prijímali neodborné a neoverené zmeny zo strany ministerstva školstva nielen v obsahovej, ale aj v organizačnej oblasti nášho školstva. Áno, prax ukázala, že je potrebné niektoré veci z reformy školstva novelizovať. Chceli sme tieto veci konzultovať s vedením ministerstva školstva v predchádzajúcej vláde a hľadať spôsob ich odstránenia alebo ich úpravy podľa požiadaviek v praxi. Žiaľ, o tento spôsob spolupráce nebol záujem. A preto je potrebné uvítať, že toto programové vyhlásenie naozaj cieľavedome ide za tým, aby kontinuálne nadväzovalo na reformu v rokoch 2006 až 2010 s tým, že reaguje na podnety z praxe s cieľom celkovo zlepšiť podmienky v školstve. Pán minister má jasno v tom, čo chce urobiť, je to odborník, ktorý sa dlhodobo venuje školstvu. A preto verím, že keď budeme hodnotiť toto programové vyhlásenie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, v podstate ja to vaše vystúpenie beriem ako váš vysokoškolský kolega ako váš odborný pohľad alebo ako vašu odbornú analýzu, v ktorých v niektorých veciach sa dá polemizovať, v niektorých veciach sa dá súhlasiť, ale chcem poukázať na to, že vyčkajte chvíľku. Ja som rád, že pán minister pán profesor Čaplovič prichádza s vlastnými systémovými a odbornými riešeniami. Dajte mu čas, nech teda to preukáže. Ja na druhej strane si dovolím poznamenať, že som rád, že máme na čele ministerstva školstva experta, ktorý sa dlhé roky venuje školstvu ako takému na rozdiel od bývalého pána ministra školstva pán Jurzycu, ktorý chcel byť skôr iným ministrom. A, žiaľbohu, jemu nevyšiel post, ktorý chcel. A riadil celé ministerstvo školstva po celé dva roky pán Mederly, čo by som bol nerád, aby sa vrátil.

    Na druhej strane by som sa chcel venovať aj druhej časti vášho vystúpenia, korupcii, ktorá má trošku zaujala. A nakoľko tu nie je pán minister Kaliňák, chcel by som reagovať aspoň jednou poznámkou. Páčila sa mi vaša myšlienka trestu smrti za korupciu, Čínu ste spomínali dokonca. No ja si dovolím poznamenať, že kebyže je zavedený trest smrti v Slovenskej republike, tak by ste prišli asi o polovicu členov strany SDKÚ – DS. To je môj názor.

  • Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegom za to, že napriek tomu, že sme tu v konfrontačnej situácii a asi sa nemôžeme navzájom hladkať, myslím, že aj väčšina tých reakcií si zachovala určitú mieru korektnosti. A sú aj na zamyslenie. Dovoľte mi, keďže ich bolo veľa, reagovať stručne len v troch bodoch.

    Prvý bod. No ja chápem, že štandardnou politickou technikou je pripomínať minulosť, ale keď to vedie k absurdnému, tak by som sa toho navrhoval zdržať.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, ak najväčší úspech vašej vlády v oblasti zvyšovania platov bolo to, že sa zvyšujú k 1. januáru namiesto 1. júla, no tak myslím, že ste diagnózu sama urobili, lebo obávam, že keď chodím po Slovensku, žiadny učiteľ mi nehovorí, že síce mám len 620 alebo 480 eur čistého, ale mám to k 1. januáru vždy zvýšené. To je pre mňa základné zvýšenie kvality života. To sa obávam, že ste netrafili.

    Takisto Bibiána Obrimčáková. No ja nepovažujem za veľmi užitočné tieto veci vyťahovať, ale ak sa na niečo určite raz sťažujú z hľadiska obsahového, tak je to zbabraná Mikolajova reforma. A jednak to bolo za vlády strany SMER a jednak ty si tam aj bola štátnou tajomníčkou. Takže zase v tom naozaj teraz riešiť tu ministra Radičovej vlády za to, či vydal alebo nevydal nejaký ideálny organizačný pokyn a či majú byť prázdniny vtedy alebo vtedy, to tiež sa mi nezdá úplne vhodné, ani politicky.

    Pri poslancoch obyčajných ľuďoch, bolo ich tu viacero, chcem veľmi oceniť to, že sa snažíte si osvojiť tú tému rómskeho vzdelávania. Bodaj by na Slovensku bolo viac politických strán, ktoré tak aktívne pristupujú k tejto téme a snažia sa si ju v dobrom slova zmysle privlastniť. Ja vám v tom držím palce, budem vám v tom aj pomáhať, ak môžem. A som veľmi rád. A sa teším, že to nerobí len Róm, ale že to robí aj predseda strany, že to robia všetci. Veľmi, veľmi, musím povedať, to na mňa urobilo dojem.

    A posledný bod. Problém nie je v tom, že vláda musí mať vždy trochu voľnosti, problém je v tom, že ten šek, ktorý v školstve vypisujeme, je naozaj prázdny, je to bianko šek. Ďakujem.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni, asi vás neprekvapím, keď otočím trošku list v tejto diskusii k programovému vyhláseniu vlády a otvorím tému, o ktorej sme ešte nerozprávali, tému zdravotníctva.

    Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej za svoje krátke pôsobenie dokázala uskutočniť viaceré stabilizačné opatrenia v zdravotníctve. Odvrátila Všeobecnú zdravotnú poisťovňu od bankrotu a vyrovnala jej hospodárenie, oddlžila nemocnice, zredukovala sieť lôžkových zariadení a napravila protiústavný stav v otázke zisku zdravotných poisťovní. Po stabilizačných opatreniach mali prísť na rad systémové opatrenia. Ale namiesto transformácie nemocníc prišli predčasné voľby a pod tlakom urobené zmeny v mzdovej regulácii lekárov a sestier, ktoré pri hlasovaní podporili aj poslanci dnešnej vládnej koalície. Je ale pravdou, že situácia v zdravotníctve je vážna a vyžaduje riešenia. Keďže naše riešenia SMER opakovane odmietol, bol som veľmi zvedavý teda na to, ako chce vážnu situáciu v zdravotníctve vláda riešiť, ktorým smerom sa bude uberať zdravotná politika pod taktovkou strany SMER, ako chce vláda zmeniť to, že v medzinárodnom porovnaní európskych zdravotníckych systémov je Slovensko na 28. mieste z 33 krajín, ako chce vláda zmeniť to, že žijeme kratšie ako naši susedia, v strednej dĺžke života sa od nás vzďaľuje nielen západná Európa, ale napr. aj Česká republika, ako chce vláda predísť narastajúcemu počtu takzvaných zbytočných úmrtí, teda úmrtí, ktorým sa dalo predísť lepším fungovaním zdravotníctva, ako chce vláda znížiť rastúcu spoluúčasť pacientov pri rôznych poplatkoch a doplatkoch, pri ktorých SMER cudne odvracia zrak a tvrdí, že neexistujú, lebo máme vraj bezplatné zdravotníctvo. Po prečítaní programového vyhlásenia vlády v časti Starostlivosť o zdravie musím povedať, že to naďalej nevieme. Je to dokument plný všeobecných a nekonkrétnych fráz a postojov, ktorých plnenie je veľmi ťažké kontrolovať.

    Zdravotníctvu je v dokumente venovaných necelých 1 000 slov, teda asi 4 % pozornosti, žiaden hmatateľný obsah. Z určitého pohľadu je to ideálne programové vyhlásenie vlády. Nech vláda urobí v zdravotníctve čokoľvek alebo keď aj neurobí vôbec nič, vždy sa to bude dať napasovať na niektorú z fráz v tomto dokumente. Už dnes sa teda dá povedať, že toto programové vyhlásenie vlády bude určite splnené. Programový dokument vlády by však nemal byť vágny, mal by byť jasnou a zrozumiteľnou víziou. Pacienti, zdravotníci, ale aj občania majú predsa právo vedieť, čo chce vláda robiť štyri roky v zdravotníctve, ako pomôže vláda pacientom, ako pomôže vláda zdravotníkom, ako pomôže vláda ľuďom, ktorí zo zarobených peňazí každý mesiac platia dane a odvody na financovanie systému, v ktorom sa tieto peniaze záhadne strácajú, ako chce vláda reagovať na krízu v eurozóne, ktorá si bude žiadať obete vo verejných výdavkoch, či sa dotkne škrtanie aj zdravotníctva, či si budú pacienti v údajne bezplatnom zdravotníctve priplácať ešte viac. Tak na toto v programovom vyhlásení vlády niet odpovedí. Žiaľ, na základe programového vyhlásenia vlády sa naozaj nedá povedať, aký program má vláda v zdravotníctve na ďalšie štyri roky.

    Jediné, čo vláda sľubuje konkrétne, je to, čo nebude robiť. Nebude transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. Cieľom tohto má byť, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, zjednoduším to, zabrániť privatizácii, znižovaniu kvality a ohrozeniu existencie nemocníc. Vláda má na takýto postoj právo, legitímne právo. Lenže ak sa v štátnych nemocniciach nezačnú robiť okamžité zásadné reštrukturalizačné opatrenia, tak možno vláda úspešne zabráni údajnej privatizácii, z ktorej robí veľkého strašiaka, ale nevyrieši problémy večne sa zadlžujúcich štátnych nemocníc. A znižovanie kvality zdravotnej starostlivosti a ohrozenie existencie nemocníc je aktuálnym problémom práve dnes, bez transformácie. A na tento problém nedáva programové vyhlásenie odpoveď, lebo zmienku, citujem, o prísnej kontrole hospodárenia nemocníc považujem za falošnú nádej. Nefungovalo to ani za Valentoviča, ani za Rašiho, nebude to fungovať ani za Zvolenskej. A vy to viete rovnako dobre ako ja.

    Jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré predchádzajúca vláda prijala, bolo zverejňovanie zmlúv. Transparentnosť finančných tokov v zdravotníctve je nevyhnutným predpokladom na kontrolu verejných zdrojov. Za ním by mal nasledovať ďalší krok, a to transparentnosť a štandardizácia kritérií uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Programové vyhlásenie sa nevenuje transparentnosti finančných tokov v zdravotníctve. Nie je v ňom zmienka o spravodlivom odmeňovaní poskytovateľov.

    Prvá vláda Roberta Fica sľubovala zavedenie platby za diagnózu, systém DRG, používame túto anglickú skratku (platba za diagnózu). Faktom ale je, že v tom veľa neurobila, ale aspoň to mala v programovom vyhlásení vlády a prihlásila sa k tomu. Vláda Ivety Radičovej spustila projekt DRG, ktorý je dnes v plnom prúde na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale DRG systém (platba za diagnózu) v programe druhej Ficovej vlády nenájdeme. A tak mi zostáva čítať medzi riadkami. Nič iné nemôžem robiť. Programové vyhlásenie je formulované priaznivo voči štátnym, univerzitným a fakultným nemocniciam. DRG by pomohlo predovšetkým menším neštátnym regionálnym nemocniciam. Ak nebude platba za diagnózu, tak rovnaká nekomplikovaná operácia žlčníka v bratislavskej Univerzitnej nemocnici bude stáť aj naďalej trikrát toľko, čo v trebišovskej nemocnici. Pritom lieky, prístroje a už aj mzdy majú dnes rovnakú cenu v Bratislave ako v Trebišove. Obávam sa, že vláda utlmí projekt DRG a prehĺbi diskrimináciu regionálnych nemocníc. Ohrozí tak ich existenciu, a teda i dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo nie je potrebné len v Bratislave a v Košiciach či iných krajských mestách, ale aj tam, odkiaľ to do krajského mesta majú obyvatelia aj viac ako dve hodiny autom.

    Túto moju obavu posilňuje aj fakt, že o zdravotníctve v regiónoch sa vládny program nezmieňuje vôbec. Vláda ale sľubuje, že v Bratislave dostavia Rázsochy, ide o nemocnicu, ktorá bola naprojektovaná pred štyridsiatimi rokmi a ktorej stavenisko chátra vyše 20 rokov. Naposledy keď bol SMER vo vláde a kalkuloval cenu za postavenie tejto bratislavskej nemocnice, táto cena bola odhadovaná vo výške 0,5 mld. eur. Pracujem v Univerzitnej nemocnici a uvedomujem si význam univerzitných nemocníc. Súhlasím, že Bratislava potrebuje modernú výučbovú základňu pre budúcich lekárov. Ale rovnako potrebujú dobré nemocnice aj obyvatelia v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Prešove či v Košiciach. Ale, ako som už spomínal, o zdravotníctve v regiónoch sa program nezmieňuje. Pritom 90 % populácie a aj pacientov žije mimo hlavného mesta. Ale možno ani ten sľub o dostavbe Rázsoch nemusíme brať až tak veľmi vážne, keďže vláda ho podmieňuje, citujem, prihliadnutím na ekonomické možnosti. Preto je celkom dobre možné aj to, že s prihliadnutím na ekonomické možnosti budú Rázsochy chátrať ďalšie štyri roky.

    Programové vyhlásenie je však vo svojich všeobecných frázach neobyčajne štedré takmer ku každému. Sľubuje dobré mzdy zdravotníkom, najmodernejšiu liečbu pacientom, lieky bez doplatkov pre závažnejšie ochorenia, budovanie urgentných príjmov, dostavbu Rázsoch. Keďže v preambule programového vyhlásenia si dáva vláda za cieľ finančnú stabilizáciu zdravotníctva, otázkou je, že odkiaľ chce na rozvojové plány v stratovom sektore vziať peniaze. V poisťovniach už vláda viac peňazí nenájde. Ak sa dokončí zmena prerozdeľovania, ktorú sme, mimochodom, navrhovali ešte my, tak štátna poisťovňa získa zdroje vo výške, ktorú dnes dosahuje zhruba zisk zdravotných poisťovní. Minister financií avizuje, že na budúci rok pôjdu do zdravotníctva za poistencov štátu len 4 % priemernej mzdy. Kto teda zaplatí tento účet? Budú to občania, ktorí si zaslúžia istoty?

    Dámy a páni, keďže na základe všeobecných a nekonkrétnych fráz a postojov v programovom vyhlásení vlády dnes nevieme povedať, čo chce vláda robiť v zdravotníctve, nemôžem podporiť takýto vládny program, ktorý sa ani nesnaží pomenovať potrebné riešenia. Vláda a poslanci strany SMER nemusia súhlasiť s riešeniami, ktoré ponúkala a ponúka v zdravotníctve SDKÚ – DS. Je to vaše legitímne právo. Problémom je, že v dokumente, o ktorom rokujeme dnes, nie sú žiadne riešenia, ktoré ponúkate pre zdravotníctvo vy. Je to bianko šek pre vládu. Myslím, že pre pacientov, zdravotníkov a daňových poplatníkov je to príliš veľké riziko. Preto nepodporím programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky, páni poslanci Muňko, Baláž a Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec, prekvapuje ma, že vôbec ste vy sa prihlásili do diskusie k vládnemu programu tejto vlády. Ak si dneska prečítate v článku slová bývalého exministra Zajaca na predchádzajúcu vládu a predchádzajúceho ministra, nepotrebujeme ďalší komentár, netreba poúčať. Boli ste predsedom výboru za vlády pána Dzurindu. Naštartovali ste reformu, žiadna reforma nebola, len ste vytvorili dve kategórie lekárov. Poddimenzované a podfinancované zdravotníctvo ste nechali. Čiže za prvej vlády Roberta Fica sme dorovnali aspoň čiastočne platy, to, čo nám umožňovala ekonomika.

    Ale prekvapuje ma váš záujem a vaša obrovská snaha, ako bude vyzerať zdravotníctvo. Mohlo vás to uspokojiť, keď ste boli predsedom výboru a mali ste priamy dopad na možnosť riešenia zdravotníctva. Doporučujem vám, nechajte to na odborníkov a nechajte to na novú ministerku zdravotníctva. Z mojej skúsenosti som presvedčený, že si s vecami poradí a že aj dofinancujú sa veci tie, ktoré zdravotníctvo potrebuje.

  • Pán predseda, dámy a páni, tie riešenia v zdravotníctve za tej predchádzajúcej vlády, to bolo, nieže nesúhlasia poslanci strany SMER alebo odborníci za SMER, lebo s tým nesúhlasil nikto vlastne. Tak to aj dopadlo. Celá zdravotnícka obec, obyvatelia tohto štátu proste nesúhlasili s tým. Jednak to nikto poriadne nikomu nevysvetlil, čo vlastne chcete, ako ste chceli robiť akciové spoločnosti z nemocníc, keď ste nemali pripravené financovanie, aký ste mali plán. Ak ste mali plán vytvoriť tri veľké nemocnice, mali ste to povedať. Proste ešte raz, nikto to nechcel, nikto tomu nerozumel, napriek tomu ste to urobili.

    Čo sa týka tých nemocníc a ich zadlžovania a tak ďalej, nechcem tu rozprávať dlho. Je to veľmi odborná téma, ale aby bolo jasné, my by sme sa mali pozrieť na alokáciu zdrojov, nielen na to, či sa zadlžuje nemocnica, ale aj tam, kde pravicová vláda rozdala všetky tie čerešne zo zdravotníctva, kde sa teraz robí ten veľký biznis, kde sú zazmluvnené poisťovne absolútne perfektne. To je ďalšia vec.

    DRG. DRG je vec, ktorá sa v Nemecku zavádzala 11 rokov. To nie je vec, ktorá sa dá urobiť hneď. A nedá sa o DRG hovoriť to, že operácia žlčníka v Banskej Bystrici, by som povedal, a v Brezne bude za iné peniaze. Viete, teraz sa platí tzv. prípad. Takže tam sú zohľadnené tie ceny, ktoré sú tu teraz, pretože v Brezne napr. nebudú operovať ja neviem rakovinu pankreasu.

    Takže, viete, nedá sa proste demagogicky povedať na malom priestore to, že táto vláda by s tým nechcela robiť. Som o tom presvedčený, že práve táto vláda s tým bude chcieť niečo robiť. A budeme sa snažiť tým ľuďom vysvetliť, že chceme dostať to zdravotníctvo tam, aby naozaj bolo dostupné pre široké vrstvy ľudí.

  • Pán poslanec Novotný, pri vašom vystúpení som mal pocit, ako keby ste prišli ešte len dnes prvýkrát do parlamentu, ba dokonca ako keby ste v živote neboli súčasťou koalície, ktorá riadila zdravotníctvo, skutočne. A preto mi dovoľte, aby som trošku pre osvieženie pamäti aj poslancov, aj všetkých tých, ktorí sa budú pozerať možno na tento prenos, povedal, čo urobila SDKÚ pre zdravotníctvo. Áno, urobila to, že pripravila transformáciu na akciové spoločnosti a následne privatizáciu nemocníc. Urobila to, že všetko, čo bolo schopné a prinášalo financie, tzv. zlaté vajíčka nemocniciam, ste sprivatizovali za vašich dvoch Dzurindových vlád. A pokračovali ste v tom aj v predchádzajúcej vláde. A všetko to, čo nie je lukratívne, ste nechali na verejných nemocniciach. Toto je výsledok toho, čo ste urobili. Ale vy ste ešte išli ďalej. To sa ešte nikomu nepodarilo, aby sa postavili proti sebe dva stavy, lekári a zdravotné sestry. Vy ste to tak krásne vyšpičkovali, že dnes je zdravotníctvo v absolútnom kolapse. A to je váš výsledok.

    Pán poslanec, dojemný záujem o regionálne nemocnice z vašej strany, skutočne dojemný. Prečo ste potom hlasovali proti oddlženiu regionálnych nemocníc, keď sa oddlžovali. Kde ste boli vtedy? Na Marse? Vy ste hlasovali proti tomu , aby neboli oddlžené regionálne nemocnice, a dnes chcete niečo hovoriť o tom, že tam nie je o regionálnych nemocniciach nič napísané. Prečo ste hlasovali proti zverejňovaniu zmlúv zdravotných poisťovní a nemocníc, ktoré boli odsunuté, dostali výnimku? Toto všetko ste vy robili. A dnes sa tvárite, ako keby sa nič nedialo, ako keby ste boli najväčší záchranca nemocníc. To, čo je dnes napísané v programovom vyhlásení vlády, je dobré, pretože hovorí o zdravotníctve ako o celku. Nemôžeme rozlišovať regionálne nemocnice a štátne, pretože rovnako poskytujú zdravotnú starostlivosť, ako aj tie druhé. A vy ste preto neurobili absolútne nič.

  • Pán poslanec, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som len upozorniť predrečníkov, že diskutujeme o programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, nie Ivety Radičovej ani nehodnotíme predchádzajúce dva roky.

    Všimol som si, že diskusia o programovom vyhlásení vlády je presne v tej istej situácii, ako fungoval SMER v rokoch 2006 až 2010. Čiže na otázku, prečo robíte to a to, odpovedáte: Vy ste to robili zle. Prosím, hovorte o tom, čo sa chystáte robiť v zdravotníctve, lebo občanov to zaujíma, vyhrali ste voľby, dostali ste dôveru a mali by ste rozprávať predovšetkým o tom.

    A teraz sa pokúsim veľmi krátko odpovedať.

    Viete, zdravotníctvo je v ťažkej situácii, je to fakt. Máme dve možnosti, buď budeme robiť zmeny, reformy, buď budeme meniť veci tak, aby fungovalo lepšie, alebo budeme o tom rozprávať. Keď nesúhlasíte s našimi riešeniami, nech sa páči, je to vaše legitímne právo, prosím, povedzte aké sú vaše riešenia. Nič iné od vás nechcem, len povedzte, aké sú vaše riešenia. My chceme transformáciu nemocníc, my chceme pripoistenie, my chceme spravodlivé odmeňovanie v zdravotníctve prostredníctvom DRG. Aké sú vaše riešenia? Na to som nepočul odpoveď, iba rozprávanie o tom, prečo sú naše riešenia zlé. Ale aké sú vaše riešenia, na to nie je odpoveď v programovom vyhlásení vlády.

    A čo sa týka regionálnych nemocníc, no prekvapilo ma hlavne, že pán poslanec Blanár ako župan hovorí, aké je dobré to programové vyhlásenie vlády. Podľa mňa župan z regiónu by nemal byť taký nadšený, keď sa hovorí o posilňovaní štátnych a univerzitných nemocníc a keď nie je ani zmienka o regionálnych nemocniciach. Verím ale, že s vaším návrhom na oddlženie regionálnych nemocníc prídete teraz, lebo máte väčšinu, 83 hlasov, a budete úspešní. Držím vám palce.

  • Ďalší písomne prihlásený v rozprave je pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi vyjadriť svoj postoj k predloženému programovému vyhláseniu vlády Roberta Fica.

    Najskôr chcem začať tým, že chcem zaželať vláde veľa síl a aj veľa úspechov. A myslím to úprimne, pretože Slovensko bude úspešné len vtedy, keď bude vláda úspešná a silná. A nemyslím to s tou silou teraz z pohľadu toho, koľko strán ju tvorí alebo koľko majú vládne strany alebo vládna strana poslancov v parlamente, ale z hľadiska napĺňania zmysluplnej vízie preto, aby Slovensko mohlo byť úspešnou a prosperujúcou krajinou v globálnej konkurencii, ktorá je a bude čím ďalej, tým ťažšia. Zároveň platí, že situácia, v ktorej sa vláda nachádza, je ťažká aj preto a najmä preto, aká je situácia v eurozóne, v Európskej únii, ale aj v celej svetovej ekonomike. Takže treba popravde povedať, že každá vláda, ktorá by v súčasnosti a v budúcich mesiacoch a rokoch na Slovensku vládla, by to nemala ľahké. A tie výzvy, ktoré pred vládou stoja, sú značné. Aj preto som bol veľmi zvedavý na programové vyhlásenie vlády a prečítal som si ho s veľkým záujmom.

    Budem možno hovoriť trochu inak ako viacerí moji kolegovia, pretože mne v programovom vyhlásení najviac chýba odpoveď na zásadnú otázku, aké bude smerovanie Slovenskej republiky, aký sociálno-ekonomický model chce strana SMER na Slovensku budovať. Sme totižto na križovatke, keď už sa nedá nič nerobiť a len zotrvačne pokračovať v tom, čo bolo doteraz. A ak by som mal zadefinovať, čo bolo doteraz, tak by som to povedal tak, že doteraz, od roku 1998, nepôjdem do obdobia predtým, ale od roku 1998 doteraz, smerovanie Slovenska určovali stredopravé strany. To si dovolím povedať s plnou vážnosťou, že, napriek tomu, že v rokoch 2006 až 2010 vládla koalícia s dominantnou stranou SMER, napriek tomu smerovanie Slovenska založené po roku 1998 zmenené nebolo. A doložím vám to, ak dovolíte, aj na niektorých číslach a faktoch.

    Nebolo toto smerovanie zmenené aj preto, že nemuselo byť zmenené, aj preto, že prvá vláda Roberta Fica pôsobila v prvej časti svojho volebného obdobia vo veľmi komfortnom prostredí rekordných ekonomických rastov, ktoré prinášali vláde omnoho viacej peňazí, ako dokonca predpokladala vo svojich rozpočtoch. A teda bolo možné nerobiť nič, len jednoducho míňať peniaze a aj si kupovať v istom zmysle voličov trinástymi dôchodkami, pamätáme si to, a tak ďalej. Potom keď došlo k tomu, že prišla svetová finančná kríza a zrazu sa príjmy výrazne znížili, nezmenilo sa správanie vlády, pretože už pokračovala v tomto míňaní, ale už na úkor rekordne rastúceho zadlženia v rokoch 2009 a 2010, keď sme mali osempercentné deficity v každom jednom roku a keď, a to je tiež jasný dôkaz, verejné výdavky na Slovensku (v krízových rokoch) rástli najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky, aj preto, ale na úkor týchto vysokých deficitov a enormného nárastu dlhu. Takže nakoniec ďalší dôkaz, že strana SMER a vláda strany SMER v tom čase nezmenila smerovanie Slovenska, je aj v tom, že by ste asi ťažko hľadali nejakú zásadnú reformu, ktorá sa uskutočnila. Dobehol vstup do eurozóny, dobehol vstup do Schengenu a nechcem dlho hodnotiť, ktorá vláda na tom má väčší alebo menší podiel, či je to druhá Dzurindova alebo prvá Ficova vláda. Podstatné je, že tieto procesy boli rozbehnuté ešte vo vláde Mikuláša Dzurindu a vlastne len dobehli.

    Ďalší jasný dôkaz , že prvá Ficova vláda nezmenila smerovanie Slovenska určené stredopravými stranami, je v tom, že už tak medzinárodne nízky podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, ktorý sme mali, keď končila druhá Dzurindova vláda, sa počas Ficovej vlády ešte znížil. Mali sme a stále máme jeden z najnižších podielov verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. A toto je jeden z určujúcich ukazovateľov, ktorý hovorí o tom, či to smerovanie je pravicové alebo ľavicové, ak chcete, v tomto spektre, pretože ľavicové strany zvyknú presadzovať a mať vyšší podiel verejných výdavkov, silnejší štát z hľadiska prerozdeľovania. Dnes sme teda na križovatke v tom zmysle , že druhá Ficova vláda už nebude môcť neurčiť smerovanie Slovenska do budúcna. Nebude môcť nič nerobiť, pretože na to nebude mať peniaze. Neočakávajú nás rekordné ekonomické rasty, aké sme tu mali v rokoch 2006, 2007, 2008. A zadlžovanie a vysoké deficity tiež nebudú možné, chvalabohu, z dôvodov prísnych európskych pravidiel, ale aj našich vlastných, keďže predchádzajúci parlament prijal veľmi silný a dobrý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nezodpovedné hospodárenie neumožní. Takže záver z toho je podstatný, nemožnosť ďalšieho zotrvačného pokračovania v tom, ako to fungovalo doteraz, aj preto, že Slovensko v posledných rokoch a zhruba od tých rokov 2007, 2008 strácalo konkurencieschopnosť podľa všetkých relevantných rebríčkov, čiže je to rebríček Svetového ekonomického fóra, ktorý je najkomplexnejší, alebo aj podľa iných rebríčkov. Problém je totiž v tom, že stredopravé strany, ktoré určili smerovanie Slovenska, mali toto smerovanie úspešné, ale to nestačí. Každá vláda musí pokračovať v zmenách a v reformách, pretože svet nestojí, ale ide ďalej a konkurencieschopnosť v mnohých krajinách rastie. Čiže dokonca aj keby neklesala u nás, tak by sme na tom neboli dobre, pretože v mnohých krajinách rastie. A faktom je, že konkurencieschopnosť na Slovensku je založená stále prevažne na masovej priemyselnej veľkovýrobe a že to nestačí, že bude potrebné urobiť reštrukturalizáciu ekonomiky, a na to budú nevyhnutné zásadné zmeny a zásadné reformy.

    No a ten zásadný problém, ktorý ja teda mám s programovým vyhlásením vlády, je ten, že som čakal, že tu bude jasne pomenované toto smerovanie Slovenska, že to bude jasne povedané, akým spôsobom chce vláda zmeniť alebo zreformovať alebo upraviť sociálno-ekonomický model, ktorý na Slovensku dnes máme. No a problém je v tom, že sú tu v zásadnom rozpore dve veci. Na jednej strane vláda deklaruje, že prioritou je ozdravenie verejných financií a z dôvodov prísnych pravidiel aj vonkajších aj vnútorných, verím, že to bude musieť naplniť. Na druhej strane chce vláda podporovať všetko. A toto je zásadný problém. Ja som pochopil ten zásadný rozpor, asi aj prečo vznikol. On vznikol asi aj preto, že, ako pán premiér povedal pri svojom vystúpení, programové vyhlásenie vlády vzniklo aj na základe vyše stovky stretnutí s jednotlivými zamestnávateľskými zväzmi, odborovými zväzmi, zástupcami vedy, výskumu, školstva, mimovládnych organizácií. No a presne takto programové vyhlásenie vyzerá, že v zásade si tam každý nájde všetko, čo chce, a v zásade ambíciou je uspokojiť všetkých. Chcem to ilustrovať. Nechcem veľmi dlho hovoriť, ale ilustrujem to tým, že slová alebo záväzky, že vláda niečo podporí, len v kapitole Pôdohospodárstvo sa nachádzajú devätnásťkrát (záväzok vláda podporí, vláda bude hľadať spôsoby podpory). Myslím, že pán poslanec Mikloško včera spomínal, že často je to formulované pomerne opatrne, že bude hľadať možnosti, že zváži, že preskúma, ale v zásade sa tam nájde každý. V tom programovom vyhlásení sa prosto nájde každý.

    Zároveň veľmi ľutujem ministra financií, pretože, a pán premiér hovoril aj o číslach a ja sa k nim aj dostanem, v situácii nevyhnutnej potreby, ktorá je vynútiteľná prísnymi pravidlami znižovania deficitu, zároveň nižšieho ekonomického rastu, inými, než na aké sme boli zvyknutí, a zároveň avizovanej podpory pre takmer všetko a takmer všetkých jednoducho nebude možné toto naplniť. A je mi to ľúto, pretože v programovom vyhlásení sú aj veľmi dobré zámery, ktoré plne podporujem, samotný záväzok ozdraviť verejné financie, záväzky v oblasti vzdelania, vedy, výskumu, budovania znalostnej spoločnosti, záväzky a sľuby ohľadne zásadnej reformy verejnej správy, potreba stavať diaľnice, ale aj napr., aj keď je to formulované veľmi opatrne, znížiť počet voľných dní. Toto sú všetko veľmi dobré záväzky. Problém ale je, že ak je aj sebakvalifikovanejšia vláda, transparentná vláda bez rizika korupcie, a ja nechcem prejudikovať, ako sa táto vláda bude správať, ale aj keby sme mali tú najlepšiu, tú najkompetentnejšiu, najprofesionálnejšiu a stopercentne transparentnú vládu, tak naplnenie takéhoto programového vyhlásenia z hľadiska tejto šírky, šírky podpory a zámerov, bude absolútne nemožné.

    Dovoľte mi vyjadriť sa ďalej a budem citovať pána ministra financií Kažimíra. Včera na výbore totiž povedal veľmi dôležitú vec a veľmi pravdivú vec. Povedal, že na adresu všetkých vlád, ktoré vládli doteraz, veľa sa doteraz neudialo v tom, aké verejné služby má štát poskytovať, na čo má a na čo nemá štát. Je to svätá pravda. Teda bude nevyhnutné naozaj prehodnotiť to, čo a ako štát bude podporovať. Problém tohto programového vyhlásenia je v tom, že chce podporovať všetko, dokonca vo väčšom rozsahu, ako bolo podporované doteraz. Zároveň musíme znižovať deficit verejných financií. Takže dovolím si povedať, že predpokladám, že vláda bude nútená znížiť deficity z dôvodov, o ktorých sme už hovorili, a teda nebude možné veľkú väčšinu tých zámerov, ktoré v programovom vyhlásení sú, naplniť.

    Keď hovoríme o tom, teda čo má byť prioritou a čo nemá byť prioritou, tak dve veci sú zásadné. Hovoril o nich aj predseda vlády. Z nich jedna je to už stále spomínané ozdravenie verejných financií a druhá je, ako ozdraviť verejné financie a zároveň zabezpečiť ekonomický rast, rast ekonomiky a rast zamestnanosti. Na to, samozrejme, musíme zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. A tu je ten zásadný problém. Po prvé by som chcel povedať, čo sa týka bývalých vlád, resp. čo sa týka výkonu slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky po roku 1998, že toto obdobie, nech si už o tom myslíte, čo chcete, a nech už to budete interpretovať, ako chcete, určený vývoj Slovenska stredopravými stranami po roku 1998 bol z hľadiska ekonomického aj sociálneho veľmi úspešný. Slovensko má po roku 2000 doteraz najvyšší kumulatívny ekonomický rast zo všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky, vďaka reformám a vďaka smerovaniu Slovenska, ktoré bolo určené stredopravými stranami. Ešte raz, od roku 2000 doteraz Slovensko má najvyšší kumulatívny ekonomický rast spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky najmä vďaka reformám, vďaka ktorým napr. poklesla nezamestnanosť z takmer 20 % okolo roku 2000 na menej ako 10 %, potom, samozrejme, po kríze došlo ešte k istému nárastu.

    Keď hodnotíme to, ako sa Slovenská republika, slovenská ekonomika vyvíjala doteraz z pohľadu zabezpečenia aj ozdravenia verejných financií a aj ekonomického rastu, tak vám musím pripomenúť, že bývalá vláda, vláda Ivety Radičovej, ktorá síce vládla tak krátko, ako vládla, a vlastne mala k dispozícii jediný úplne celý kalendárny rok, rok 2011, bola v tomto, čo je najväčšou výzvou aj dnes v Európskej únii a v eurozóne, ako šetriť a zároveň dosahovať ekonomický rast, veľmi úspešná. V roku 2011 sme dosiahli tretí najvyšší ekonomický rast z krajín eurozóny a zároveň tretie najvýraznejšie šetrenie, znižovanie deficitu verejných financií. Takže k tejto oblasti, ktorá je najväčšou výzvou aj pre vládu Roberta Fica musím povedať, že vláda Ivety Radičovej, aj keď zďaleka nechcem hovoriť, že sa nám všetko podarilo a že všetko bolo v poriadku, ktorá bude kľúčová, bola vláda Ivety Radičovej úspešná. Zároveň platí, a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal, a je to tak, že to nebude jednoduché, pretože plošné znižovanie deficitu už viac-menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov, bol naozaj takmer vyčerpaný, a preto jediný spôsob, ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí, a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov, pretože ak na plošné škrty už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke.

    Mimochodom, bývalá opozícia, teda dnešní poslanci strany SMER nás veľmi tvrdo kritizovali za to, a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme šetrili málo na výdavkovej strane a príliš na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane. A boli to zhruba dve tretiny efektu zníženia deficitu, v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov, a len jedna tretina na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť. A nevedeli by sme ho dosiahnuť ani my, ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude, zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie. A toto považujem asi za najväčší a najdôležitejší problém, že naplnenie týchto dvoch zásadných priorít, je to na jednej strane ozdravenie verejných financií a na druhej strane mať konkurencieschopnú ekonomiku a rastúcu ekonomiku, aby mohla rásť zamestnanosť a životná úroveň, obávam sa, toto nebude možné naplniť tým spôsobom, ako to programové vyhlásenie vlády naznačuje, pretože aj keď je tam toho povedané dosť málo v tomto, opatrenia, ktorými sa majú zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky, sú formulované väčšinou veľmi vágne a napr. ani tá daň z dedičstva a darovania, ktorá zaznela síce vo verejných vystúpeniach, v programovom vyhlásení nie je, tak ten problém je v tom, že to, čo tam je, bude prekážkou rastu konkurencieschopnosti a rastu ekonomiky, a teda aj rastu zamestnanosti. Je tu napr. zrušenie rovnej dane. Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá zaviedla rovnú daň, rovnú daň na svete má dnes zavedených takmer 30 krajín. Ale upozorňujem vás, že Slovensko bude prvou krajinou, ktorá rovnú daň zruší. Nikde ju nezrušili, kde ju zaviedli, pretože rovná daň funguje. Dá sa to dokázať na číslach, Slovensko od zavedenia rovnej dane v roku 2004 doteraz malo 3,5-krát rýchlejší nárast výnosu dane z príjmu právnických osôb ako Česká republika a 2,5-krát vyšší nárast výnosu dane z príjmov fyzických osôb ako Česká republika. Rovná daň funguje a aj vďaka rovnej dani sme mali najvyšší ekonomický rast po roku 2000 až doteraz spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Aj vďaka rovnej dani na Slovensku klesala nezamestnanosť a desaťtisíce ľudí si našli prácu a zlepšili svoj život. Takže nestačí mať plné ústa ľudí a istôt, treba robiť také opatrenia a také reformy, ktoré prinesú reálne výsledky, pretože spravodlivé je to, čo funguje. To, čo funguje, prináša ľuďom prácu a zlepšuje ich život. A to je len prvá vec, zrušenie rovnej dane. Takže s istotou môžeme povedať, že zrušenie rovnej dane zhorší konkurencieschopnosť Slovenska, zvýšenie zdanenia lepšie zarábajúcich ľudí, lebo tým, samozrejme, nepostihnete tých naozaj bohatých, ktorí cez príjmy firiem a cez daňové raje z týchto príjmov uniknú. Ale postihneme tým, samozrejme, kvalifikovaných, lepšie zarábajúcich ľudí. Po druhé, vyššie zdanenie právnických osôb veľkých firiem nad 33 mil. eur zrejme, aj keď tu to nie je napísané, ale predtým strana SMER predkladala takýto návrh, samozrejme, zhorší naše postavenie aj v udržaní investorov, ktorých na Slovensku máme, ale aj v získaní ďalších investorov. A nie je pravda, že sa ich to netýka, že všetci majú daňové výnimky. Aj tí, ktorí majú daňové výnimky, platia časť daní. A týkať sa ich to, samozrejme, bude. Ale nie je to len zrušenie rovnej dane, je to aj zhoršenie pružnosti trhu práce, ktoré je avizované, že sa udeje zmenou Zákonníka práce. Je to ako príklad včera tiež spomenutý znovuzavedenie zdravotníckej služby a podobné veci, ktoré v programovom vyhlásení nájdete. Takže v tomto podľa môjho názoru spočíva hlavné riziko a hlavný problém. Myslím si, že vláda to aj tuší, že ten rozpor a ten problém tam je aj medzi prioritou znižovať deficit a zároveň zámermi alebo sľubmi podporovať všetko, zároveň čo sa týka aj opatrení, ktorými sa to má robiť, preto sa vláda snaží vlastne tú východiskovú situáciu prispôsobovať tak, ako jej to vyhovuje.

    Pán predseda vlády povedal predvčerom pri svojom uvádzaní programového vyhlásenia, že musia ušetriť za 20 mesiacov, teda tento a budúci rok, 1,2 mld. až 1,5 mld. eur. A zároveň povedal, že tohtoročný deficit sa zrejme nepodarí naplniť, lebo už sme vraj dosiahli 50 % tohtoročného deficitu, aj keď zďaleka nie sme v polovici roka. Mne je ľúto, že pán premiér asi nemal najaktuálnejšie čísla, ktoré už boli ale v tom čase zverejnené, lebo 30. 4. ministerstvo zverejnilo, že deficit za prvé štyri mesiace bol 31,9 %, nie 50 %. Čiže je adekvátny k tomu, v akej časti roka sa nachádzame. No a k tej sume teda aj by som chcel povedať, že som presvedčený, že aj bez dodatočných opatrení môže byť deficit 4,6 % dodržaný, ale, samozrejme, vláde nič nebráni, aby prijímala dodatočné opatrenia a ešte tohtoročný deficit znížila, ale chcem pripomenúť, že vláda Ivety Radičovej za rok 2011 znížila deficit verejných financií o 2,8 mld. eur. Takže aj vláda Ivety Radičovej bola schopná za jeden rok znížiť deficit verejných financií o 2,8 mld. eur, to je zníženie z 8,1 % na 4,1 % HDP. Tak si nemyslím že je neriešiteľným problémom znížiť ten deficit za 20 mesiacov o 1,2 mld. až 1,3 mld. eur, aj keď uznávam že to napriek tomu nebude jednoduché, že tá suma je menšia, pretože mnohé možnosti sa už vlastne vyčerpali.

    Dovoľte mi uzavrieť to moje vystúpenie tým, že často tu zaznieva, najmä z úst teda poslancov strany SMER, aj včera to zaznelo, že ten náš model, ktorý sme budovali, vraj neoliberálny, nech sa páči, že bol zlý, a prečo ho treba zásadne zmeniť. No či bol zlý alebo dobrý, o tom môžeme dlho polemizovať, z hľadiska ekonomického rastu, rastu zamestnanosti, rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky bol každopádne úspešný. Otázka je, aký sociálno-ekonomický model ide určiť vláda strany SMER. A viacerí z vás často spomínajú škandinávsky model. Áno, škandinávsky model je úspešný. A dokonca teraz v rokoch krízy a po svetovej finančnej a ekonomickej kríze sa ukazuje byť najúspešnejší. Len vás chcem upozorniť že úspech tohto škandinávskeho modelu do značnej miery stojí na zmenách a reformách, ktoré urobili po roku 2000, keď čelili hlbokej finančnej kríze tieto krajiny, ktoré znamenali reštrukturalizáciu týchto ekonomík a ktoré znamenali posilnenie trhu a oslabenie úlohy štátu. Ak by ste tomu neverili, tak vám to môžem povedať na štyroch číslach. A poviem vám to na porovnaní Švédska a Francúzska, čo, mimochodom, je veľmi zaujímavé, lebo vo Francúzsku budú, ako viete, prezidentské voľby v nedeľu. Ich pravdepodobným víťazom je socialista Hollande. A sú ľudia aj politici, predpokladám, aj na Slovensku, ktorí sa nádejajú aj, že keď vyhrá vo Francúzsku socialistický kandidát, tak že tie pravidlá sa možno zmäkčia a možno nebudeme musieť až tak veľmi šetriť. Hlavný problém ale nie je v tom, keď sú pravidlá, ale aký je stav ekonomiky a konkurencieschopnosti. A na porovnaní švédskej a francúzskej ekonomiky jasne vidno, čo bolo to dôležité, prečo francúzska ekonomika dnes má veľké problémy a prečo Francúzsko stratilo trojáčkový rating a bude musieť robiť zásadné reformy bez ohľadu na to, kto vyhrá francúzske voľby, a prečo Švédsko je jedna z najúspešnejších krajín aj v súčasnosti. A tie čísla sú nasledovné. Sila verejného sektora vo Švédsku od roku 2001 do roku 2011 klesla z 54,5 % na 51,2 %. Čiže to je podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Vo Francúzsku to bolo naopak, verejný sektor narástol z 51,5 % na 56,4 % a zároveň verejný dlh vo Švédsku klesol z 55 % na 36 %, kým verejný dlh vo Francúzsku stúpol z 57 % na 86 %. Tieto čísla ilustrujú, nechcem vás zaťažovať ďalšími číslami, to, že nie sú dôležité nálepky, či to budeme nazývať neoliberálny model, ale škandinávsky model, kľúčové je, či robíme potrebné reformy a potrebné zmeny, či a čo robíme na to, aby naša ekonomika mohla byť v globálnej konkurencii konkurencieschopná, pretože nie je tu len Európa, je tu aj Čína, India, Rusko, Brazília, sú tu ďalšie krajiny, ktoré nestoja. A v tomto spočívajú moje najväčšie obavy z hľadiska budúceho smerovania Slovenska, že ten model tu nijako zadefinovaný nie je. Je to množstvo dobrých zámerov, pri ktorých by som bol veľmi rád, keby sa ich podarilo naplniť v oblasti ozdravenia verejných financií, vzdelávania, vedy, výskumu a tak ďalej. Ale som dosť skeptický, aj na základe skúseností, ktoré máme z minulosti, aj keď nechcem nič prejudikovať do budúcnosti.

    Takže dovoľte mi, aby som zaželal vláde napriek tým mojim kritickým poznámkam v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch, ktoré nebudú ťažké, aby napriek tým problémom a tým rozporom, ktoré sú v programovom vyhlásení, bola schopná tie dobré zámery, ktoré v programovom vyhlásení určite sú, a nie je ich málo, naplniť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloša sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Mikloš, len drobná poznámka k tomu vášmu experimentu s rovnou daňou. Hovorili ste, že 30 krajín má rovnú daň. Len upresním. Sú to Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Mongolsko, Trinidad a Tobago, Maurícius a mohol by som pokračovať. V tomto zozname nenájdete ani Nemecko, ani Britániu, ani Švédsko, dokonca ani vaše veľké vzory ako Írsko, Spojené štáty americké, všade tam je progresívna daň. Ale v Albánsku nie je. Takže asi chcete ísť albánskou cestou, že? Čiže väčšina štátov OECD, tých najvyspelejších ekonomík, má progresívnu daň. To je fakt. A darí sa im nepomerne lepšie, než spomínanému Albánsku alebo iným spomínaným štátom.

    Ďalšia poznámka. Definovali ste spravodlivosť: "Spravodlivosť je to, čo funguje." Venujem sa teóriám spravodlivosti už niekoľko rokov. Napísal som k tomu niekoľko kníh, môžem vás ubezpečiť, že je to veľmi smiešna definícia. "Fungovalo" aj o otrokárstvo. Definovať spravodlivosť týmto spôsobom? Naozaj, skúste si to trošku naštudovať.

    No a či sa vám to páči alebo nie, ste neoliberál. To nie je nálepka, ani nejaké hanlivé pomenovanie, vy ste politologicky neoliberál, či sa vám to páči alebo nie. Skúste sa prestať hanbiť za toto označenie, buďte na to hrdý. Ďakujem.

  • Pán Mikloš, nie som ekonóm, ale pozorne som si vypočul vaše vystúpenie, pretože ma osobne zaujíma, ako chcete prekorčuľovať medzi kauzami vášho vládnutia, ale i vašimi osobnými. Zaujímalo by ma, ako prežívate svoje kauzy v kontexte toho svojho vystúpenia, keď nás takto poúčate. Máte vy vôbec právo, odpusťte, vystúpiť po kauze daňového úradu v Košiciach? Máte vôbec právo vystúpiť po druhej šanci, ktorú ste dali kamarátovi Mikulčíkovi, pri ktorej skoro ste položili štát na kolená? Máte vy vôbec niektorí žalúdky v SDKÚ, keď práve vy máte obavy o Slovensko?

    Pred chvíľočkou ste povedali, že ste od roku 1998 určovali smerovanie Slovenska, jeho vývoj bol najúspešnejší. Samozrejme, pre obyčajných ľudí to bolo neustále uťahovanie opaskov. Mali ste volebný slogan Príležitosť pre lepší život, v roku 2002,. Slovenský plynárenský priemysel, elektrárne, kauzy popísané v Gorile, áno, bol to lepší život pre tých, čo skákali z helikoptéry na Aljaške, nie pre bežných ľudí. V roku 2010 váš predvolebný slogan bol: Slovensko, lepšie miesto pre život. Pre koho to bolo? Pre vás, pre vašich kolegov, pre Radičovú? A v tomto kontexte vaše vystúpenie je naozaj čudné, prečudné, lebo vy ste pre ľudí neurobili nič, absolútne nič. Len ste ich uviedli do absolútnej biedy, aká tu na Slovensku ešte nebola. Dostali ste za ňu vysvedčenie, preto mať v sebe trocha pokory by sme všetci viac ocenili ako vaše poúčanie, pán Mikloš.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ja by som rád nadviazal vlastne na to, čo u kolegu Mikloša v tom vystúpení zaznelo, že bola nejaká doktrína, ktorá hovorila o rovnej dani a ktorá robila atraktívnym toto podnikateľské prostredie a vytvárala pracovné miesta. Vo vládnom programe je napísané, že túto doktrínu ideme meniť. Nie je mi zrozumiteľné, akým spôsobom ju ideme meniť a kde má vlastne strop. Ja chápem, že keď chceme zaplátať dieru, tak asi prvé je pozbierať to, čo sa dá pozbierať na daňových únikoch. Na tom sa všetci zhodneme. Ale to druhé je, ako chceme daňový systém nastaviť tak, aby nebol demotivačný pre ľudí samotných, ktorí vlastne majú túto spoločnosť ťahať dopredu. Ja by som veľmi uvítal, keby v tejto časti programového vyhlásenia vlády bolo spresnené, aby bolo úplne zrejmé, že to, čo idete zaviesť, ako veľmi môže demotivovať ľudí, dokonca ich motivuje aj k tomu, aby dane obchádzali, ako veľmi ďaleko chcete zájsť vôbec s majetkovými daňami, lebo aj takáto vec sa tam nachádza. A tam špeciálne by som podotkol, že to sa môže dotknúť chudobných regiónov veľmi, veľmi výrazne negatívne a vlastne čo bude tou takou doktrínou zoči-voči aj prostrediu podnikateľskému z celkového daňového hľadiska. Čím skôr túto debatu zvedieme, čím skôr túto debatu dostaneme do nejakých normálnych koľají, ktoré budú potom trvalo udržateľné, aspoň po takú časť, koľko je rovná daň, tak tým skorej Slovensko bude miestom, kde sa bude dať lepšie podnikať.

    Ja len pripomeniem, že možno daňový systém je tiež dôležitý, ale ešte dôležitejšia je debyrokratizácia vôbec podnikania ako takého a zamestnávania nových ľudí, lebo len tým, že dostanú ľudia zamestnanie a že budú môcť slušne byť zaplatení, tak dostaneme sa do stavu, že nezamestnanosť bude klesať a celkovo naša krajina bude rásť tak, ako to máte napísané v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja by som rovnako rád zareagoval na tému rovnej dane. Dnes viaceré ekonomické štúdie poukazujú na to, že zavedenie rovnej dane je vhodné skôr do prostredia, kde ekonomiky rastú. Na druhej strane dnes krajiny Európskej únie, bohužiaľ, znovu upadajú do recesie. A z tohto dôvodu môžeme vidieť, že viaceré vyspelé krajiny Európskej únie ako napr. Holandsko sa takisto zaoberajú a uberajú cestou zvyšovania daní. Holandský parlament nedávno schválil zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane nami koncipované alebo avizované zvýšenie daní sa má dotknúť naozaj iba vyššie zarábajúcich skupín obyvateľstva, takisto právnických osôb, ktoré presiahnu určitú hranicu zisku. Takže toľko k rovnej dani.

    Čo sa týka toho smerovania, na ktoré ste poukazovali, myslím si, že vládny program jasne prednaznačuje, akou cestou sa chce uberať a akou formou chce prakticky naštartovať hospodársky rast. Takisto dnes v Európskej únii zaznieva naliehavo, že hospodársky rast sa môže naozaj naštartovať len cestou zvýšenia zamestnanosti a tvorbou pracovných miest a rovnako aj zvýšením produktivity. Z tohto pohľadu programové vyhlásenie vlády jasne naznačuje, že sa budú podporovať oblasti priemyslu s vyššou pridanou hodnotou ako napr. informatika alebo biotechnológia, alebo technológie zvyšujúce kvalitu životného prostredia. Takže myslím si, že je dostatočne jasne poukázané a naznačené, akou formou sa bude vláda uberať, čo sa týka hospodárskeho rastu. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, váš zmierlivý tón vystúpenia vo mne evokuje jedinú tézu, a to, že keďže nešírite oheň a síru, znamená, že programové vyhlásenie vlády je dobré. Vy sám ste povedali, že má množstvo dobrých zámerov, a sám ste povedali, že je dôležité to, čo robíme, a od toho sa dajú odvíjať ďalšie veci.

    Čo ma už trošku ale prekvapuje vo vašom vystúpení, sú niektoré tvrdenia. A ja sa pokúsim na niektoré zareagovať.

    Po prvé, vaše tvrdenie, že progresívna daň poškodí aktívnych a pracovitých. Ja osobne sa domnievam, že aktívnymi a pracovitými sú aj tí alebo predovšetkým tí, ktorí zarábajú okolo 400 eur a majú dve zamestnania vôbec pre to, aby uživili svoju vlastnú rodinu. A myslím si, že ani na týchto netreba zabúdať. Nemôžeme tvrdiť, že len tí, ktorí zarábajú nad 3 000, 4 000, 5 000 eur, sú len tí aktívni a pracovití, o ktorých sa treba starať.

    Po druhé, vaše tvrdenie, že vláda Ivety Radičovej bola úspešná a zabezpečila v roku 2011 tretí najvyšší hospodársky rast. No ja vás chcem upozorniť, že slovenská ekonomika, keď vám vládu odovzdával Robert Fico, mala našliapnuté tak, že bolo odhadované, že rast Slovenska v roku 2010 bude najvyšší v Európskej únii. A nechali sme vám ešte aj rezervu. Vaše opatrenia, ktoré ste prijali počas vášho vládnutia, znamenali, že ste spomalili ekonomický rast. A nielen hodnotenie naše, ale hodnotenie podnikateľského prostredia, Podnikateľskej aliancie Slovenska a iných organizácií hovorí o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa za vlády Ivety Radičovej a vašej výrazne zhoršilo.

    To, že deficit 4,6 % môže byť v tomto roku dodržaný, je veľmi úsmevné predovšetkým pre to, ak nám zanechávate päťstomiliónovú sekeru za tri mesiace, ak nám zanechávate nefunkčný daňový systém, ktorý znamená kolaps štátu.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Mikloš, hovorili ste o dobrých zámeroch v oblasti, ktorá mi je blízka. Je to vzdelávanie, veda, zlepšenie postavenia učiteľa a tak ďalej. Áno, ja súhlasím s tým, že sú to dobré zámery. A som ich ochotný rovnako takto aj vnímať a podporiť. Na druhej strane osobne vnímam a vnímam aj z vášho vystúpenia a z vystúpenia viacerých rečníkov dve kardinálne otázky, ktoré sa celou touto rozpravou nesú v súvislosti s programovým vyhlásením vlády ako červená niť. Ako to chcú urobiť, aké konkrétne kroky budú? Za čo to bude pri znižovaní deficitu? Totiž každé opatrenie obyčajne aj čosi stojí. Na tieto dve kardinálne otázky keby sme dostali odpoveď, tak by sme sa podľa mňa výrazne uspokojili, ale zatiaľ žiadna odpoveď na to nezaznela. Ďakujem.

  • S poslednou faktickou poznámkou poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec Mikloš, myslím si, že by ste si mali sem-tam, keďže ste ekonóm, pozrieť štúdie a vypočuť názory skutočných odborníkov z oblasti ekonómie na Slovensku, či už sú to odborníci z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, vidím, že sa usmievate, a rovnako z Ekonomickej univerzity, ktorí už nemôžu počúvať tézy, ktoré dookola v SDKÚ opakujete ako nejakú mantru, evidentne pod vašou taktovkou typu, že trh všetko vyrieši, štát je zlý vlastník, rovná daň je jedinou zárukou konkurencieschopnosti Slovenska. Títo odborníci už jasne vyvrátili tieto tvrdenia. A vyvrátil to aj vývoj, ktorý zažívame. A hovoria jasne, že Slovensko je konkurencieschopné najmä vďaka kvalifikovaným ľudským zdrojom, vďaka prostrediu, v ktorom fungujú, vďaka tomu, že sú schopné ozaj inovatívne vytvárať veci veľakrát aj pri nedostatočných technológiách. Skutočne, naši ľudia sú zárukou toho, že Slovensko bude prosperovať, bude konkurencieschopné.

    A neodpustím si zopakovať to, čo niektorí predrečníci hovorili, požiadali ma o to kolegovia z Ekonomickej univerzity. To, čo sa udialo s finančnou správou, tak označujú buď za váš absolútny diletantizmus alebo za účelovosť. Viete, keď sa prechádzalo na euro, toto bolo podstatne viac technologicky náročné. A zvládlo sa to. Lenže ľudia, ktorí za to zodpovedali, dňom i nocou bdeli, testovalo sa. Čo ste urobili vy? Veď ste boli varovaní už v novembri, že to nebude také jednoduché. V januári ste hovorili, že je všetko v poriadku a nakoniec ste zhodili zodpovednosť na človeka, ktorý tam v tom čase už vôbec ani nepôsobil.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým kolegom za záujem o moje vystúpenie. Pôjdem v poradí, ako vystúpili kolegovia.

    Pán poslanec Blaha, no, viete, vy ste zrejme polyhistor, myslím, keď vás počúvam posledné dva dni, ale argumentovať tak, ako argumentujete, je absolútne nekorektné. Áno, rovnú daň nemá väčšina vyspelých krajín, ale my ani vyspelou krajinou nie sme, či sa vám to páči alebo nie. Ak ňou chceme byť, musíme mať vyšší ekonomický rast, ako majú tie krajiny, ktoré sú bohatšie.

    A tvrdiť, že rovná daň znamená, že nie je progresivita, znamená, že vôbec neviete, čo rovná daň je. Zavedením rovnej dane sa dokonca zvýšila miera progresivity strojnásobením odpočítateľnej položky, pán Blaha, keď veľa ľudí s nízkymi príjmami neplatí žiadnu daň z príjmu. To by ste si naozaj mohli doštudovať.

    Pán poslanec Géci, ak nie sú argumenty, tak prichádzajú invektívy. Ale keď teda hovoríte, že čo sme my pre obyčajných ľudí urobili, tak vám poviem, to zníženie nezamestnanosti z takmer 20 % na menej ako 10 % znamená pre desaťtisíce obyčajných ľudí, ktorí predtým boli nezamestnaní, výrazné zlepšenie kvality ich života, kvality ich života, aj kvality života ich detí. To sme urobili. Reformy sme nerobili pre reformy, ale robili sme ich preto, aby slovenská ekonomika rástla, aby rástla zamestnanosť a aby sa ľuďom žilo lepšie.

    Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane. Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ – DS netvrdila, že sa dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní, SaS to tvrdila, my nie, my si nemyslíme, že sa dajú vyriešiť bez zvyšovania daní, ale je rozdiel, či sa napr. rovná daň zvýši alebo sa zruší alebo či sa niektoré iné dane zvýšia alebo nie. Ďakujem pekne.

  • Podľa § 28 rokovacieho poriadku o slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, využívam príležitosť vystúpenia pána poslanca Mikloša, aby som možno zdôraznil niektoré veci, ktoré považujem v tomto okamihu za osobitne dôležité.

    Chcem zopakovať to, čo som včera uviedol vo svojom úvodnom príhovore k programovému vyhláseniu vlády, a v tomto sa asi zhodneme všetci, či sme napravo alebo naľavo, že bez hospodárskeho rastu nie sme schopní sanovať štátny rozpočet. Máme teda spoločné východisko. A pravdepodobne sa zhodneme bez ohľadu na to, či sme napravo alebo naľavo, aj na tom, že nestačí len škrtať a nestačí len sanovať, ale musíme ísť aj cestou, o ktorej hovorí Európska únia veľmi jasne, podporovať hospodársky rast a súčasne vytvárať nové pracovné miesta. V tomto teda sa zdá, že na slovenskej politickej scéne existuje zhoda.

    Ja vítam slová, ktoré povedal pán poslanec Mikloš, že to bude veľmi ťažké v nasledujúcich dvoch rokoch, do 31. decembra 2013 aj dosiahnuť záväzok, ku ktorému sme sa všetci oficiálne prihlásili, znížiť deficit pod 3 % a súčasne popri tom garantovať, aký taký hospodársky rast, aby sme nešli do recesie, a ešte okrem toho aj vytvárať nové pracovné miesta. Ja som označil tento plán za diabolský. A dokonca som povedal, že to ani príliš nejde, pretože škrty, obmedzenia majú vždy opačný efekt ako efekt podporujúci alebo rastový. To sme si sami vyskúšali v roku 2011. A nehovorím to teraz v zlom. Ja dúfam, že uznáte znovu, to nie je môj výmysel, ale bol to dokument, myslím, od Inštitútu finančnej politiky, ktorý konštatoval, že akonáhle sa urobia ozdravné opatrenia vo vzťahu k rozpočtu v roku 2011 k januáru, tak to bude mať negatívny vplyv na rast, na zamestnanosť, na infláciu, ako aj na rast reálnych miezd. A všetko sa naplnilo, pretože išlo sa len cestou v januári ozdravovania verejných financií. Teda vítam konštatovanie, pán poslanec Mikloš, lebo myslím si, že to je asi názor, ktorý zdieľa väčšia časť opozície, že tento plán je veľmi, veľmi náročný a sme v nejakej objektívnej situácii. A teraz ani nebudem nikoho haniť, ani nebudem hľadať vinníka v minulosti. Fakt je ten, že na tento rok máme dosiahnuť deficit 4,6 %, nie my, ale už po troch mesiacoch, za január, február, marec, je tu hodnotenie, ktoré príde 10. mája z Bruselu, a Brusel hovorí veľmi jasne, je to nereálne, zdá sa, že deficit bude na úrovni skôr 4,8 až 5 %, máme ďalší veľký problém, ktorý sa nazýva udržanie hospodárskeho rastu, máme ďalší problém, ktorý sa nazýva aj zamestnanosť.

    Poďme teda hovoriť o tom, súhlasím, aké máme recepty na tento diabolský plán, diabolský plán ozdravovania a súčasne podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest.

    Vítam ďalšie vyjadrenie, a to si teda naozaj budem pamätať veľmi dlho, ktoré ste povedali, pán poslanec, že celoplošné opatrenia sú vyčerpané, vy ste ich prakticky všetky vyčerpali, a vítam rovnako vaše vyhlásenie, ktoré ste povedali, že bez zvyšovania daní to nejde. Otázka je, ako sa budú dane zvyšovať a ktoré dane budeme zvyšovať alebo nebudeme zvyšovať. Čiže postupne sa dostávame do roviny, že máme na mnohé veci rovnaké názory, pokiaľ ide o popísanie stavu, aké máme k dispozícii nástroje na použitie, aby sme tento stav dokázali riešiť. Čiže celoplošné škrty už nie sú možné, lebo ste ich vyčerpali, a bez zvyšovania daní to nejde. Toto je vyhlásenie bývalého ministra financií, ktorý jednoducho objektívne konštatuje, že takýto je stav a prichádzajú do úvahy len štrukturálne zmeny. Dobre, prvé štrukturálne zmeny budú musieť byť urobené v oblasti daňového systému. Nebudem sa vracať ani k tomu, že čo sa udialo na daňovom úrade, ale fakt je ten, kolegyne a kolegovia, nevytvárajme ilúziu pred slovenskou verejnosťou, že ak sa niekde objavil údaj o možných únikoch na DPH vo výške 1 mld. eur, že nemusíme nič v tejto krajine urobiť, len zastaviť tento únik na dani z pridanej hodnoty. Dobre viete, že to je ilúzia. A my sme všetci šťastní, aspoň že naštartoval sa starý komunikačný informačný systém v rámci Daňového riaditeľstva a že máme aspoň základné informácie o tom, čo sa deje s daňami na Slovensku. Čiže nevytvárajme túto ilúziu, nepoužívajme tento argument ako argument, aby sme súčasne odmietali rozhodnutia, ktoré budú veľmi ťažké a veľmi komplikované.

    Pokiaľ ide o daňový systém, tu majú pravica a ľavica rozdielne postoje, úplne preukázateľne. Vy ste pristúpili k zvýšeniu daní spotrebných (DPH plus spotrebné dane) v januári 2011. A keď ste pripustili, pán poslanec, že bez zvyšovania daní to nejde, tak teda ak odmietate zvyšovanie priamych daní, pokiaľ ide o daň z príjmu fyzických a právnických osôb, na tabaku a na alkohole už neurobíte nič, ja som to povedal veľmi presne, to by museli fajčiť a piť nenarodené deti na Slovensku, aby sme získali nejaké väčšie sumy peňazí do štátneho rozpočtu, aj tu ste už vyčerpali možnosti, pretože nastavili ste spotrebné dane na alkohol a tabak už tak vysoko, že podľa mňa už je to kontraproduktívne a začína to vytvárať tlak na čierny trh, že začína sa opäť vyplácať voziť, vyrábať alkohol, tabak a ďalšie veci. Čiže zostáva potom už iba zavedenie majetkových daní, ak sa bavíme o daniach. Čiže išlo by aj o nejakú daň na nehnuteľnosti alebo niečo podobné a potom prichádza do úvahy, pán poslanec, len DPH. V tom je ten rozdiel, že my nechceme ísť cestou zvyšovania DPH, a keď vy sám hovoríte, že bez zvyšovania daní to nejde, tak vo vašom prípade môžeme hovoriť len o zvyšovaní DPH, ak odmietate zvyšovanie priamych daní. My si myslíme, že progresivita pri priamych daniach je správna a je spravodlivá. A nebojíme sa toho efektu, o ktorom hovoríte vy, že by to začalo brzdiť hospodárstvo. Uvedomme si, a o tom sa málo hovorilo, keď sa robil prieskum dôvodov, prečo prichádzajú na územie Slovenska investori. Pán poslanec Mikloš, rovná daň bola uvádzaná vždy až na treťom mieste. Na prvom mieste bola vždy uvádzaná lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Toto bol hlavný dôvod, prečo investori prichádzali a prichádzajú na Slovensko, a nie rovná daň. Čiže my si myslíme, a získali sme na túto politiku aj mandát, my sme nikoho neklamali, pán poslanec, my sme veľmi otvorene pred parlamentnými voľbami slovenskej verejnosti hovorili, že musí byť zavedená progresivita daní. A prekvapil ma aj prieskum, ktorý, myslím, Hospodárske noviny zverejnili, že takmer 70 % ľudí na Slovensku je presvedčených, že tí, čo zarábajú viac, čo majú veľké zisky, by mali platiť vyššie dane ako tí, čo zarábajú menej. To je náš pohľad. A myslíme si, že takáto štrukturálna zmena, pokiaľ pôjde o zmenu daňových sadzieb a zrušenie rovnej dane ako takej, je legitímny krok, ktorý neohrozí. A je to v podstate aj v rámci vášho zmýšľania, že bez zvyšovania daní to jednoducho nejde.

    Ďalšia oblasť, o ktorej by som chcel hovoriť a kde bude štrukturálna zmena, je penzijný systém, ale my nechceme vytrhnúť z penzijného systému iba 2. pilier, chceme hovoriť aj o 1. pilieri. To znamená, chceme hovoriť o sociálnej poisťovni, ktorú budeme vnímať ako základ sociálneho zabezpečenia. To je to, na čo sa my chceme sústrediť a čo považujeme za prioritné. Tam takisto musí dôjsť k zmenám, my sme si absolútne vedomí toho, tak ako musí dôjsť k zmenám v 2. pilieri a ako by malo dôjsť k zmenám aj 3., doplnkovom dôchodkovom sporení.

    Dovoľte mi pár slov k 2. pilieru, ktorý bol včera veľmi tu obhajovaný a oslavovaný. Ja si niekoľko slov predsa len v tomto okamihu neodpustím.

    Predovšetkým chcem povedať, že rozhodnutie, pokiaľ ide o 2. pilier, bude jedno z najnáročnejších a najťažších. A budeme na laboratórnych váhach vážiť, čo sa dá a čo sa nedá urobiť. Ale sú tu fakty, ktoré sú neodškriepiteľné. Prvý fakt je, že ľudia, ktorí sú v 2. pilieri, nič o tomto pilieri nevedia a nevedia, aké sú jeho obrovské nevýhody.

    Pán poslanec Kaník, myslíte si, a teraz sa v dobrom pýtam, že slovenská verejnosť, teda ľudia, ktorí majú peniaze v 2. pilieri, vedia, tieto peniaze kedy sa dedia a kedy sa nededia? To neexistuje. Vedia títo ľudia napr. to, že tieto peniaze sa dedia len dovtedy, pokiaľ nie je vyplatená prvá suma z 2. piliera? To nevedia. A vedia oni to, že stačí, aby jeden mesiac zobrali dôchodok z 2. piliera, a keď zomrú, tak nikto po nich nič nededí?

  • Reakcia z pléna.

  • Práveže, nehovoriac o tom, že môžeme sa baviť...

  • Reakcia poslanca.

  • To môžete vysvetľovať, viete, samozrejme, slovenskej verejnosti, nie mne, pretože ľudia musia vedieť, o čo ide v 2. pilieri. Je pravda, že výnosnosť týchto fondov je nižšia ako inflácia?

  • Odpoveď poslanca.

  • To je jasné, to už poznáme, lebo Fico, lebo SMER, lebo medveď, to je v poriadku, my sme na toto naučení a to takto bude dlhodobo. Je pravda, ako sú nastavené systémy dôchodkové v iných krajinách, napr. v Poľsku? Čo idú urobiť teraz s dôchodkovým systémom v Českej republike? My len chceme slovenskej verejnosti povedať, aké sú riziká sporenia v 2. pilieri, ja by som v živote tam ani korunu nevložil, pretože si myslím, že veľa ľudí, ktorí majú dnes sporenie v 2. pilieri, skončí tak, že ich peniaze budú znehodnotené a spadnú naspäť do siete záchrannej štátu a my nielen budeme každý rok doplácať miliardu eur do Sociálnej poisťovne, ale možno sa ešte budeme musieť starať aj o ľudí, ktorí vďaka tomu, že tieto peniaze sa znehodnocujú, budú odkázaní na malý dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Plus k tomu ešte budeme musieť v rámci sociálneho zabezpečenia týchto ľudí vyrovnávať. Toto ľudia musia vedieť, aké sú riziká. Čo je na tom zlé, keď chceme verejnosti hovoriť, v akom stave je dnes 2. pilier a že ich peniaze sa znehodnocujú? A musíme otvoriť tému, či pôjdeme cez garancie, musíme otvoriť tému, či pôjdeme cez otvorenie tohto systému. A čo je na tom zlého? Prečo by sa ľudia nemohli znovu rozhodnúť v nejakom ročnom, dvojročnom horizonte, či tam chcú alebo nechcú zostať? Súhlasíte? A súhlasíte potom aj s tým, pán poslanec, aby vláda vyčlenila 30 mil. eur na dobrú reklamnú kampaň? Nebudete mať s tým problém?

  • Reakcia z pléna.

  • Odpoveď z pléna.

  • Hlas z pléna: „45 mil. korún.“

  • No jasne, 45 mil. eur je hodnota kampane.

  • Reakcia poslanca.

  • Ale hovorím teraz o sume, ktorá bola vyššia ako 1,5 mld. korún, bola vložená do kampane rôznej televíznej a ďalšej, aby sa ľudia lákali na vstup do 2. piliera. Pán poslanec, takže budete mať s tým problém, keď vyčleníme 33 mil. eur a urobíme obrovskú kampaň, v ktorej vysvetlíme slovenskej verejnosti, čo je za problém v 2. pilieri?

  • Hlasy v sále.

  • Ale máme rozdielny pohľad. Ja len tvrdím, že ak má byť štrukturálna zmena, musí byť štrukturálna zmena urobená aj v dôchodkovom systéme, ale ľudia musia mať konkrétne informácie, čo sa tam deje alebo nedeje.

  • My ponúkame aj štrukturálne zmeny, pokiaľ ide o fungovanie štátu. To, čo ohlásil podpredseda vlády a minister vnútra, a to, čo je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, to nie je výmysel. Máme jedinečnú šancu. Pán poslanec Mikloš, boli ste opakovane ministrom vlády v koaličných vládach, SMER má jedinečnú šancu ako jedna strana vo vláde uskutočniť zmeny v miestnej, regionálnej štátnej správe a na ústrednej úrovni, pretože nás nebrzdí žiadny koaličný partner. Ja si to pamätám veľmi dobre, my sme zrušili všeobecné krajské úrady, v roku 2009 alebo roku 2010, to si presne teraz nepamätám, ale už sme nemohli zrušiť špecializovanú štátnu správu, lebo sme narazili na koaličných partnerov, ktorí povedali, že nesúhlasia s tým napr., aby sa zrušili školské úrady na úrovni krajov. My máme dnes šancu urobiť rozhodnutia tak, že 1. januára 2014 bude úplne inak vyzerať fungovanie Slovenskej republiky z hľadiska štátnej správy. K 1. januáru 2013 chceme úplne zrušiť celú špecializovanú štátnu správu na úrovni krajov a nastaviť postupnú integráciu miestnej štátnej správy. Je neuveriteľne rozdrobená, obrovské množstvo budov, veľké množstvo administratívy, čo je spojené s výkonom miestnej štátnej správy. Vidíme tu aj veľké úspory. Sú už určité odhady, určité analýzy, ktoré naznačujú, že by to mohol byť veľmi úspešný projekt. A ako poznám ministra vnútra a podpredsedu vlády, všetku energiu do toho dá. A myslím si, že to bude jeden veľmi zaujímavý reformný krok, ktorý urobí vláda v nasledujúcom období, lebo nikto nám v tom nebráni.

    Áno, máme iný pohľad aj na fungovanie európskych fondov. To, o čom sa dlho rozprávalo, rozprávalo, rozprávalo, sme zrazu zrealizovali za dva týždne, vyslali sme tímy do Bruselu, dohodli sme realokáciu jednotlivých európskych fondov. A dnes môžem konštatovať, že sme veľmi blízko k tomu, aby sme 270 mil. eur použili na projekty na podporu zamestnávania mladých nezamestnaných ľudí. Je to možno suma, ktorá z hľadiska Európy nie je veľká, ale takmer 9 mld. korún je už niečo, čo pre malé, stredné podniky môže byť zaujímavé, čo môže byť zaujímavé, nakoniec tie projekty budú rôznorodé. Minister pôdohospodárstva naznačoval, že chce určitú výzvu, pokiaľ ide o vytváranie malých podnikov v oblasti poľnohospodárstva. Čaká nás veľké rozhodnutie, vážené dámy a páni, ako sa postavíme v rokoch 2014 až 2020 k čerpaniu európskych fondov. Tých peňazí bude ešte viac. Teraz to bolo niečo cez 11 mld. a možno to bude ja neviem 14 mld. či koľko...

  • Odpoveď z pléna.

  • ... 13,5 mld. – 14 mld. eur v najbližšom období. Opäť veľmi citlivo musíme nastaviť operačné programy, ako to celé chceme urobiť.

    Čiže, áno, my sme za štrukturálne zmeny v tejto krajine a budeme sa im venovať s plnou náležitosťou. A teraz, všetci si uvedomujeme, že to musíme urobiť, do toho treba zaradiť aj štýl alebo metódu, ktorú použijeme. Vážené dámy a páni, v Českej republike vláda nedávno oznámila takisto ozdravný balíček a povedala, čo všetko ide urobiť. A prakticky siahla na všetky dane, aspoň taký je návrh, ktorý je z dielne českej vlády. Ja nechcem komentovať, zasahovať, je to suverénna, vnútorná vec Českej republiky, ako si riešia svoje problémy a čo ponúkajú verejnosti. Vláda to však podľa všetkého urobila bez akejkoľvek konzultácie so sociálnymi partnermi. A o týždeň na to mali 120 000 ľudí na uliciach, obrovské protesty a demonštrácie a možno to bude pokračovať ďalej. To nie je o tom, že nemáme čo robiť, vážené dámy a páni, ale je to o prevencii a je to o sociálnom zmieri, je to o pokoji, je to o kľude v tomto štáte. Aj preto sme sa rozhodli, že všetky tieto konkrétne veci, ja naznačujem určité trendy, povedal som, že sa končí rovná daň, ideme do progresivity, naznačil som, že musíme urobiť nejaké rozhodnutia v dôchodkovom systéme, naznačil som, že ideme robiť veľké zmeny v štátnej správe, že máme iný pohľad na čerpanie eurofondov. Nechceme prijímať rozhodnutia, vážené dámy a páni, tak, že sa stretne 14 – 15 ľudí na vláde, všetko pripravíme, donesieme to sem a 83 poslancov Národnej rady to schváli. Takto to robiť nebudeme.

  • Takto to robiť nebudeme a takto sme to nerobili ani pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády. Chápem, že by ste chceli vidieť, že sa postaví 141,752 km diaľnic, že by ste chceli vidieť, že sa daň zvýši pri fyzických osobách zarábajúcich nad 2 750 eur ja neviem o 3 alebo o 4 %, ale tento dokument, ktorý som predstavil, je dokument, ktorý vznikol naozaj po vážnom sociálnom dialógu. To nebol figový list, to nebolo tak, že došli sociálni partneri, dali sme si po pohári vína alebo sme si dali kávu a čaj a sme sa rozišli, ale 100 bilaterálnych rokovaní medzi ministrami a sociálnymi partnermi. A konštatovali sociálni partneri, že na 80 % môžu povedať, že ich pripomienky a ich zásadné postoje sú v tomto materiáli reflektované. Z tohto titulu chceme v tejto metóde práce pokračovať. Chceme pozvať za rokovací stôl, pokiaľ pôjde o konkrétne rozhodnutia a opatrenia, všetkých sociálnych partnerov, pretože tí sú pre nás dôležití partneri, zamestnávatelia, preto, lebo vytvárajú pracovné miesta, odborári, preto, lebo majú svoju úlohu, pokiaľ ide o ochranu práv zamestnancov. Potrebujeme hovoriť s mestami, obcami, vyššími územnými celkami, ale potrebujeme hovoriť aj s ďalšími partnermi, ako sú dôchodcovia alebo ako sú cirkvi, školy. Tých možností je tam pomerne veľa. My sme mali veľmi dobré skúsenosti z krízovej rady v rokoch 2009 a 2010. Z tohto dôvodu budeme takto pokračovať. A chceme na pôde tejto Rady solidarity a rozvoja prijať a dohodnúť sa na všetkom tom, čo potom vláda profesionálne spracuje a predloží do legislatívneho procesu. Toto je jediná cesta, ktorá je dnes možná, pretože my si nemôžeme dovoliť sociálne napätie, my si nemôžeme dovoliť teraz, aby pri každom jednom rozhodnutí, ktoré vláda urobí, prišli demonštrácie, protesty, my potrebujeme kľudnú, zmierlivú atmosféru na prijímanie vecí. Áno, aj my budeme musieť asi ustúpiť z niektorých našich predstáv, ak teda ponúkame sociálnym partnerom možnosť určitých kompromisov. Prosím, rešpektujte toto rozhodnutie vlády, rešpektujte toto rozhodnutie politickej strany SMER – sociálna demokracia, že sociálny dialóg, skutočný, intenzívny sociálny dialóg bude naša základná pracovná metóda. Ak nebudeme takto pokračovať ďalej, tak napätie bude na Slovensku stúpať mimoriadne dynamicky.

    A úplne na záver chcem povedať, že som sa zastavil pri poznámke trochu, keď pán poslanec Mikloš avizoval možné víťazstvo socialistického kandidáta v prezidentských voľbách a že možno niektorí politici na Slovensku sa domnievajú, že to môže znamenať zmäkčenie určitých povinností, ktoré dnes Európska únia očakáva od členských štátov. Nie, pán poslanec, my nejdeme ozdravovať verejné financie kvôli Bruselu, my nejdeme ozdravovať verejné financie preto, že sa bojíme 140 mil. eur pokuty, ozdravovať verejné financie treba preto, lebo chceme byť dôveryhodným partnerom a chceme, aby Slovensko sa ľahšie pohybovalo na finančných trhoch, ako keď jednoducho nie je dôveryhodnou krajinou. My si uvedomujeme, že sme členským štátom eurozóny. A chceme tam zostať. My nebudeme nikdy spochybňovať euro a rozhodnutie, ktoré sme prijali 1. januára 2009. Veď to je úspešný príbeh. Slovensko nemôže za to, že iné krajiny zlyhali a že iné krajiny spôsobili eurozóne nejaké ťažkosti. My v eurozóne chceme byť. Eurozóna je pre nás klub. V klube platia nejaké pravidlá. My tieto pravidlá budeme, samozrejme, rešpektovať. Preto neočakávam, pán poslanec Mikloš, žiadnu úľavu, pokiaľ ide o podmienky alebo požiadavky, ktoré sú dnes nastavené v Európskej únii. Naopak, niekedy sme mali aj spor v tom, či zásah štruktúr v Bruseli do národných rozpočtov, do národných ekonomík je adekvátny alebo nie je adekvátny. Ale ak nebudeme dávať dohromady fiškálne politiky, hospodárske politiky v rámci eurozóny, to nemôže fungovať. Nie je možné mať spoločnú menu, ak súčasne by si každá krajina vo fiškálnej a hospodárskej politike robila, čo chce. Sme v eurozóne, musíme pravdepodobne touto cestou sa aj uberať. Ale čo budem podporovať, a preto narážam na možného víťaza, nikto nevie, čo urobia francúzski občania, je to ich suverénna vec, ak sa stane to, čo ste avizovali, predpokladám, že príde podstatne väčší tlak, vážené dámy a páni, v rámci Európskej únie na to, aby ak je povinnosť škrtať a ozdravovať, aby súčasne povinnosťou bolo podporovať hospodársky rast a súčasne aby bolo povinnosťou vytvárať pracovné miesta, som pripravený podporiť za Slovenskú republiku všetky takéto kroky, ktoré by v Európskej únii mohli byť prijaté, všetky. Prečo by sme nemohli mať Pakt o hospodárskom raste? Prečo by nemohla Európska únia prijať rozhodnutia, z ktorých by aj Slovensko mohlo do určitej miery profitovať? My tiež participujeme na všetkých európskych politikách ako takých. Toto je dôvod, prečo si myslím, že je správne, aby do Európskej únie prichádzali aj politici, ktorí prinášajú takéto podnety. A to, čo hovorí nádejný kandidát na francúzskeho prezidenta, nás vo vláde a v strane SMER – sociálna demokracia veľmi zaujíma, pretože to je presne to, čo sme povedali, nielen ozdravovať, ale aj podporovať hospodársky rast a súčasne vytvárať podmienky na nové pracovné miesta. A chcem vás požiadať znovu, povedal som to aj vo svojom vystúpení, ak budeme tu v parlamente ratifikovať významné dokumenty, ktoré sa týkajú Európskej únie, a ja verím, že ich budeme ratifikovať, pretože sme sa na tom dohodli, za určitých podmienok, tak vás požiadam, aby ste priamo z Národnej rady Slovenskej republiky dali mandát, ale nie iba 83 poslancov, ale celá Národná rada, vláde a predsedovi vlády, aby sa pripájal k takýmto aktivitám, ktoré na pôde Európskej únie sa pravdepodobne objavia. Očakávame neformálny samit, samit má byť niekedy až na prelome mája a júna. A práve na tomto samite sa má hovoriť o možných krokoch. Ja som privítal iniciatívu predsedu Európskej komisie pána Barrosa, pokiaľ ide o možnosť realokácie zdrojov v rámci európskych fondov, využili sme ju. A verím, že keď budú dané ďalšie šance Slovenskej republike v rámci európskych programov, tak ich určite využijeme.

    Aspoň toľko som považoval za dôležité reagovať na niekoľko slov alebo niekoľko myšlienok, ktoré ma zaujali z príhovoru pána poslanca Mikloša. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu vlády Roberta Fica 14 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

  • Pán premiér, ďakujem za záujem o moje vystúpenie. Mám len dve minúty, takže len tri poznámky, ak dovolíte.

    Prvá poznámka. Pýtate sa nás, čo by sme v daňovej oblasti robili. Aj my sme to mali, aj vy ste to mali napísané vo volebnom programe. Vy ste vyhrali a sami ste zložili vládu. Na isté rozpory medzi vaším volebným programom a programovým vyhlásením vlády včera poukázal pán poslanec Brocka.

    Druhá poznámka. Odcitujem vám slová vášho ministra Kažimíra zo včerajška: „Veľa sa doteraz neudialo v tom, aké verejné služby má štát poskytovať, štát na čo má a na čo nemá.“ Zásadný problém vášho programového vyhlásenia je, že vy rozširujete záber verejných služieb. Samozrejme, sú tam niektoré výnimky. A veľmi vítam, to, čo ste povedali o štátnej správe. A naozaj máte historickú šancu, pretože koaličné vlády vždy bývajú problematické z hľadiska znižovania štátnej správy. Tak s jednou touto výnimkou možno máte tam desiatky miest, kde avizujete rozširovanie verejných služieb čiže v rozpore s tým, s čím súhlasím, čo včera povedal minister Kažimír, že naozaj treba zadefinovať, na čo máme a na čo nemáme. To je zásadný rozpor tohto programového vyhlásenia.

    A tretia poznámka sa týka penzijného systému. O tom som nehovoril vôbec, ale ďalší zásadný problém, ktorý tam je, je, že vy na jednej strane sa hlásite k tomu, že treba zmeny vo všetkých troch pilieroch, súhlasím s tým, a hlásite sa k tomu, že to má byť fiškálne udržateľné. Zatiaľ stále Slovensko je v tretej najrizikovejšej skupine krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Bývalá vláda pripravila zmeny v 1. aj 2. pilieri, ale najmä v 1. pilieri, ktoré už boli tu v parlamente, ale neboli schválené, ktoré by zabezpečovali dlhodobú udržateľnosť. Ale vy v programovom vyhlásení explicitne hovoríte, že vy tieto zmeny nechcete. Čiže problém je, že tá dlhodobá udržateľnosť je ohrozená tým, čo avizujete, že budete robiť. Ďakujem.

  • Pán premiér, vy hovoríte, že ľudia nevedia nič o 2. pilieri, a preto idete robiť svoju kampaň. Pán premiér, ja si myslím, že vy sa mýlite. Vy podceňujete ľudí, tých 1,4 mil. ľudí, ktorí si sporia už niekoľko rokov na svoj dôchodok. Ale zároveň ukazujete aj to, že vy pravdepodobne neviete nič o 2. pilieri alebo vecami, ktoré rozprávate, tak demagogicky chcete ľudí pomýliť, aby šli možno, ja to nazvem, do toho vášho 1. piliera, ktorý nemá budúcnosť, ktorý je viac ohrozený ako 2. pilier. A vychádzame najmä z toho, keď hovoríte, že ľudia keď si odkladajú 9 % zo svojho príjmu, tak že si nenasporia na dôchodok, a preto chcete znížiť tento podiel na 6 %, možno na menej. A potom si už nasporia zo 6 %, keď si nenasporia na svoj dôchodok z 9 %? Pán premiér, hovoríte, že im inflácia ukrajuje z úspor. A z úspor vašich v banke alebo v pančuche neukrajuje? Prosím vás, už ani malým deťom nehovorte takéto veci. Ale čo je najhoršie, čo ja považujem za najhoršie, je, že vy za vaše pekné reči, že chcete chrániť ľudí v 2. pilieri, ich idete okradnúť. Pán premiér, tomu, kto si dnes sporí do 2. piliera 25 eur mesačne a nasporí si za rok 300 eur, tak vy tomu chcete 100 eur zobrať. Sporenie na dôchodok, to nie je luxus. Vy ste sľubovali zdaniť luxus a bohatých, ale vy chcete zobrať ľuďom, ktorí sú možno stredná trieda, možno aj chudobní, ale na rozdiel od vás zodpovední, lebo neveria vašim sľubom o istotách. Vy im totiž istotu budúceho dôchodku beriete, pán premiér. A to ja nepovažujem za fér, to nepovažujem za plnenie volebného sľubu alebo vašich volebných sľubov, ja to považujem za podvod, pán premiér.

  • Pán premiér, vo svojom prejave ste spomenuli, že ľudia nevedia nič o 2. pilieri, že ľudia nevedia, kedy sa peniaze v 2. pilieri dedia. Tvrdili ste, že ak sporiteľ zomrie v čase, keď už poberá dôchodok, tak vtedy sa peniaze nededia a jeho pozostalí z toho už nič nemajú. Je možné, že mnohí ľudia nevedia, ako funguje dedenie v 2. pilieri. A je možné, že mnohí ľudia nevedia, že aj v 2. pilieri existujú sirotské a vdovské dôchodky. Je ale zvláštne, ak samotný premiér Slovenskej republiky nevie, že ak sporiteľ zomrie v čase, keď už poberá dôchodok, tak jeho pozostalí majú nárok na sirotské a vdovské dôchodky z 2. piliera. Je čudné, že ak samotný premiér nevie, že ak on sám nastaví garancie na báze šesťmesačného porovnávania, a to vo všetkých fondoch, tak výnosy musia byť zákonite na úrovni výnosu z vkladov na bankových účtoch so šesťmesačnou splatnosťou alebo štátnych dlhopisov s krátkodobou splatnosťou a takýto výnos je potom, samozrejme, nižší ako inflácia a je to vinou zlého zákona, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica v roku 2009. Ale možno toto premiér Slovenskej republiky vie a potom úmyselne klame ľudí. dokonca tu na parlamentnej pôde opakovane zavádza sporiteľov, aby na úkor ich budúcich dôchodkov liečil svoju neschopnosť zastaviť zadlžovanie Slovenska, ktoré sa začalo za jeho prvej vlády.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Slovo premiéra je všeobecne iste vážna vec. Ak sa slová premiéra ujmú médiá, tak to možno chápať ako ouvertúru do kampane.

    Pán premiér tu so zápalom hodným lepšej veci povedal veľmi zásadné tvrdenie, za ktorým bolo cítiť paru, a síce, že by do 2. piliera nedal ani korunu. No ja pri pohľade na svoj rodný list zisťujem, že sa blížim k dôchodkovému veku. Nie som v 2. pilieri, lebo som starý, ale napriek tomu nemám nejakú ružovú perspektívu a víziu ani o sebe samom, že ma 1. pilier bude luxusne udržiavať, i keď pod luxusom, samozrejme, nemyslím, že by som investoval do Munchových "Výkrikov". Ale keď by som zamyslel nad svojimi deťmi a nad hedonistickou generáciou, v ktorej žijú a ktorej sú súčasťou, tak by som im mal povedať, že do 1. piliera majú prispievať len preto, lebo to hovorí zákon, lebo inak by som im mohol povedať, že z pohľadu demografie a perspektív je to čisté sociálne výpalníctvo, ktoré sa odohráva na ich chrbte. Takže človek môže zvažovať slová, ale ak si vy nerobíte ilúzie o 2. pilieri, tak ja rád poviem občanom, ktorí si to náhodou vypočujú, že si nerobím vôbec ilúzie o 1. pilieri, na ktorý vy sa spoliehate.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte aj mne niečo povedať k tejto zrážke titanov. Naozaj som to tak vnímal, že boli to vcelku živé vystúpenia. Pán premiér hovorí a dobre identifikuje, že má splniť diabolský plán a potrebuje rast. Vy ste tu neboli, keď ja som v mojom príspevku hovoril, že budem v mojom druhom príspevku hovoriť, koľkokrát sa vyskytuje slovo tvorivosť v programovom vyhlásení vlády a aké je sú kľúčové slová pre tretie tisícročie motivácia a rast a rast. Použijem trošku športovej terminológie. Potrebujete motivovaný tím, potrebujete motivovanú spoločnosť. My budeme mať teraz kapitána Cháru, aj vy ste vcelku dobrý kapitán, obzvlášť pri tej mizérii, čo tu máme. Ale nerozumiem jednej veci a pýtam sa, prečo máte a si necháte tráviť studňu. Pýtam sa: Neexistuje odborník na hospodárstvo, ktorý neprenajíma svoj dom niekomu z Penty? Neexistuje odborník na zdravotníctvo, ktorý nepracoval v Pente? Musíte provokovať s coca-colou? Keď chcete mať motivovaný tím, nemôžete brzdiť. A ja sa pýtam, pán premiér, keď to viete, prečo brzdíte. Vcelku viete presvedčiť. Aj z toho vášho vystúpenia asi budete vedieť aj motivovať. Čiže preto obzvlášť tomu nerozumiem. Naozaj tomu nerozumiem, prečo si necháte tráviť studňu a v ľuďoch a v spoločnosti necháte tú skepsu a rezignáciu, že sa nič nemení a nezmení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán predseda vlády, zdôraznili ste, že každá krajina v Únii musí škrtať a zároveň podporovať rast a že to nie je jednoduchá úloha. Áno, je to tak. A tá úloha by bola pred každou vládou na Slovensku v súčasnosti. To je jasné. Problém ale vidím v tom, ako to chcete urobiť vy, že chcete škrtať predovšetkým na ľuďoch, a nie na verejných výdavkoch, tak ako je to naznačené v programovom vyhlásení vlády, pretože tieto škrty zaplatia len a len ľudia. Táto úloha dopadne najmä na plecia občanov, na plecia bežných ľudí, ktorí poctivo robia a platia dane. Čiže majú z toho len istotu vyšších daní.

    Problém vidím takisto v tom, ako chcete podporovať hospodársky rast, ale všetky opatrenia fungujú protirastovo tým, že sa zhoršuje prostredie pre tvorbu pracovných miest, či už avizovanou zmenou Zákonníka práce, zmenami v oblasti daní, zmenami v oblasti trebárs kolektívnych zmlúv a tak ďalej a tak ďalej. Všetky opatrenia pôsobia proti rastu, proti tým, čo tvoria pracovné miesta.

    Znepokojujú ma vaše vyjadrenia na adresu 2. piliera, aj keď nie sú nové, pretože už za vašej prvej vlády ste dvakrát otvorili 2. pilier, pripomínam, neúspešne, pretože stále v 2. pilieri je 1,5 mil. ľudí, ktorí si zodpovedne sporia na svoje dôchodky. Teraz chcete dokonca viac, chcete im zobrať ich peniaze. Chcem vám len pripomenúť, že podobne to riešili napr. v Maďarsku, čo vyriešilo veľmi krátkodobo situáciu vlády, ale tragicky zhoršilo situáciu občanov. A vidíme, že Maďarsko v akej situácii dnes je. Takže ja sa obávam podobného scenára aj na Slovensku, ak budete takto postupovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán premiér, hovoríte, že idete zvyšovať daň z príjmu a vlastne zavádzať jej progresivitu. Nie som si istý, či to pomôže najmä teda tej strednej príjmovej skupine a či skutočne sa jej prilepší alebo sa jej, naopak, prihorší. Na druhej strane poviete, že nejdete zvyšovať alebo meniť DPH. Prečo? Chudobným pomôžme alebo teda pomôžte, pretože vy ste pri moci, znížte DPH na základné tovary a služby na 10 %, o 10 % sa ľuďom tak prilepší a zvyšnú DPH hoďte na dvadsaťpäť. Je to riešenie? No, myslíte si, že obyčajná rodina si potrebuje každý rok kúpiť nejakú techniku do domácnosti, ktorú nepotrebuje, alebo nové výdobytky techniky? Nie, to sú môžu dovoliť len bohatí. A tí nech teda platia, keď majú na to. To znamená, pomôžme chudobným a tuná zoberme tým bohatým.

    No a nabehli ste mi na strunu v 2. pilieri, pretože o 2. pilieri som onehdy prednášal. A prednášal som aj o dlhodobom investovaní. A vieme, že 2. pilier, to je vlastne o dlhodobom investovaní. Hovoril som to už aj včera v rozprave. Normálne ste ma vyprovokovali, budem chodiť po Slovensku, budem prednášať ľuďom, najmä mladým ľuďom, o 2. pilieri, aké sú jeho výhody, pretože tých nedostatkov má určite menej, a budem im vyvracať bludy, ktoré sa zrejme snažíte alebo budete snažiť zakomponovať aj do pripravovanej kampane, ktorú avizujete, na ktorú mienite vyhodiť ďalších 33 mil. eur zbytočne. Ďakujem.

  • Veľká škoda, že len dve minúty mám, lebo povedané bolo veľa, reagovať by sa dalo dlho. Ale v rozprave potom doženiem to, čo nepoviem teraz.

    Najprv veľmi krátko ešte k tej daňovej otázke. Spomenuli ste viackrát slovo ilúzia. Ilúzia je v tom na vašej strane, že zrušením rovnej dane dosiahnete vyšší výber dane. Opak dosiahnete, poškodíte slovenské hospodárstvo, poškodíte podnikateľské prostredie. Ale dosiahnete presný opak, ako chcete. Takže si poškodíte. To je ten rozdiel, pretože zavedenie rovnej dane zvýšilo daňové príjmy. A vám ide o vyššie daňové príjmy, vy potrebujete viac peňazí. A idete spraviť presný opak a dosiahnete presný opak.

    A teraz k tomu penzijnému systému, samozrejme. O tom dedení naozaj nemáte absolútne správne informácie. Tento systém obsahuje viacero možností zvolenia si dôchodku. Nie je pravdou, že je len jedna možnosť zabezpečenia si dôchodku a že tým pádom absolútne človek stráca možnosť dedenia. Má tam dve ďalšie možnosti, popri ktorých dedenia zostáva naďalej. Pre krátkosť času neviem ísť do detailov, ale rád vám to vysvetlím a kľudne zvolajme aj seminár a budem to vám aj ďalším vysvetľovať, ale hlavne ten seminár najlepších alebo akýchkoľvek odborníkov by som doporučil zvolať a nech ľudia vidia, ako je to s výnosnosťou, pretože dnes nenájdete jediného seriózneho odborníka, ktorý by nepotvrdil, že zavedenie tých vašich garancií, garancií straty, spôsobilo, že ten systém dnes nezarába alebo nezarábal do prvého tohto mesiaca. Sú na to detailné prepočty, že keby to bolo ináč, tak je už o niekoľko percent vyšší, ako bol. A otvorme ten pilier a spravme z toho test dôvery. Keď ľudia veria vám, nech vystúpia, ja ich v tom budem podporovať. Kto neverí v 2. pilier, nech vystúpi z neho. Ale keď neveria...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem za slovo. Pán premiér, hovorili ste, aké ťažké bude znižovať deficit, keďže sú už všetky celoplošné spôsoby vyčerpané. Ale zabúdate aj pripomenúť a povedať nám, že deficit extrémne narástol práve za vašej vlády, ku koncu vášho vládnutia. A vieme, že vaša vláda začínala s veľmi dobrým hospodárskym rastom. Naštartovaná bola. Vtedy bola plná špajza, vtedy sa mohli naozaj robiť opatrenia, ktoré by nemuseli byť vtedy tak razantné. Ale dochádzalo práve k rozhadzovaniu verejných financií. A tam nastal ten problém. Vtedy, keď ste mohli, ste nerobili opatrenia.

    Druhý pilier. Sami ste nastavovali podmienky pre 2. pilier tak, aby pod rúškom garancií pre občanov ste zviazali ruky investorom, teda správcovským spoločnostiam.

    Financie z Európskej únie. Vravíte, že tu chýba iba kúštik, ale na sociálnom výbore nám pán minister až tak presvedčivý nepripadal, že tie peniaze naozaj budú. Takže veríme, že sa vám to podarí v skutočnosti naozaj uskutočniť a správne ich rozdeliť.

    Hovorili ste o ľuďoch v tomto štáte, že vám ide o ich potreby, o to, aby sa mali dobre. Máte úžasný zámer spájať sa s odborníkmi alebo vytvárať sociálny dialóg, keď budete hľadať riešenia. Dôležité je však, aby tie riešenia boli naozaj vyhodnocované pri tom dialógu z obidvoch strán.

    A potom ešte neviem sa nejako ubrániť pocitu, či to nebude len vaše alibi, aby ste mohli znova na niekoho ukazovať prstom, že tí druhí za to môžu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcem v prvom rade oceniť tón, aj to, že ste vystúpili v rozprave. Je to určitá zmena oproti vašej predchádzajúcej vláde. A pri tom, keď ste hovorili o deficite, som si spomenul na začiatok vlády roku 2002, keď jednou z absolútnych priorít vtedajšej vlády bolo zníženie deficitu zo 7,8 tuším na 4,9 % v prvom roku, niečo podobné ako v roku 2011. A ste vtedy vy a vaši kolegovia používali taký bonmot, že deficit, to je Miklošov fetiš. Sme o 10 rokov starší, preberáte tak trošku z toho slovníka Mikloša z roku 2002 v oblasti deficitu. Na odľahčenie, dajte si pozor, aby ste podľa poslanca Blahu sa nestali neoliberálom.

    Ale vážne. Som rád, že v programovom vyhlásení vlády je jediný merateľný cieľ a to je deficit zníženia deficitu pod 3 %. Chcem ale pripomenúť, že vaša vláda v roku 2006 až 2010 zadlžila Slovensko z 28 % HDP na 43 % HDP. Len za polrok 2010 ste urobili sekeru 90 mld., 3 mld. eur, čo činilo cirka 8 % celkového kumulatívneho dlhu od roku 1993. Keď strecha horí, všetci vedia, že treba hasiť. Oceňujem to, že pristupujete k tomuto problému ozaj vážne. A predpokladám že aj vláda, keď sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení, tak ho aj dodrží.

    Horšie je to s tými inými vecami. Dnes ste tu povedali niektoré veci, ktoré rozpracovávajú akoby programové vyhlásenie vlády, ktoré je obrovsky široké a dáva svojím spôsobom možnosť vláde urobiť akékoľvek zákony, a nedozvedeli sme sa z programového vyhlásenia vlády, čo teda ideme robiť nasledujúce štyri roky. Ďakujem.

  • Pán premiér, povedali ste, že nešetríme kvôli Bruselu. Ja by som bol rád, aby ste nešetrili kvôli Bruselu a aby ste možno išli ešte trochu ďalej, hoc sa to zdá nereálne v tejto chvíli. A sami ste si postavili latku 3 %. Myslím si, že pri takom nízkom daňovom a odvodovom zaťažení kumulatívne, aké má Slovensko, sú aj tie 3 % príliš veľké sústo. Je iné, ak štát, ktorý vyberá na daniach a odvodoch 50 % HDP, sa zadlžuje 3 % HDP a ak štát, ktorý vyberá 30 % na daniach a odvodoch sa zadlžuje 3 % HDP. Ja viem, že sa vám to možno zdá nereálne, ale vtedy vám uverím, že naozaj nešetríte kvôli Bruselu, ale šetríte kvôli našim deťom a vnúčatám, keď si vašu latku postavíte tak, že dostanete naše zadlžovanie na nulu.

    Keď ste hovorili a pýtali ste sa pána Kaníka, či súhlasí s tým, že ste dali 33 mil. eur na kampaň, a teda aby ste takýmto spôsobom ľuďom vysvetlili, ako zlé je byť v 2. pilieri a v akom stave je 2. pilier. Ja súhlasím s tým, že DSS-ky masírovali mozgy. Každopádne to boli kvantá peňazí, ktoré použili na to, aby ľuďom vysvetlili, že je fajn biznis vstúpiť do 2. piliera a kopa ľudí, ktorí tam nepatria, tam zbytočne vstúpili a nemali tam byť. Ale ak raz teda budete chcieť použiť tých 33 mil. eur na kampaň alebo nejakú takúto obrovskú sumu, tak poradím vám, ako to urobiť naozaj efektívne, a tak miniete možno desatinku z toho a dosiahnete to isté. Obávam sa totiž, že tieto peniaze by ste míňali rovnako ako pri nástenkovom tendri na predraženú reklamu v spriaznených médiách.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, aké plamenné slová sa tu vzniesli na vašu osobu, keď ste povedali, že budete ľudí informovať o stave v 2. pilieri. Pán predseda, informujte občanov. Je to zodpovedné, pretože za Dzurindovej vlády bývalý premiér občanov nikdy neinformoval o vkladoch do nebankových subjektov. Prišli tam ľudia o peniaze a možno stačilo, aby ich informoval premiér, aby bol zodpovedný. A ľudia dodnes by nemuseli chodiť na súdy a hľadať svoje peniaze.

    A k tej vašej informovanosti by som aj ja pridala pre občanov, aká je skutočná pravda. Pozrime sa na zhodnocovanie finančných prostriedkov. V rastovom fonde je 96 % občanov, kde ich zhodnotenie bolo 10,93 %, vo vyváženom fonde je 4,5 % občanov, kde to bolo 19 %. A pozrime sa, aká je inflácia. No inflácia je predsa 25 %. To znamená, pán premiér, že je pravdou, čo ste povedali, v 2. pilieri dochádza k znehodnocovaniu finančných prostriedkov občanov.

    A keď sa pozrieme na skladbu občanov, ktorí sú v druhom pilieri. Tak 27 % v 2. pilieri občanov nemá absolútne príjem, 57 % klientov v 2. pilieri má príjem do 500 eur a 7 % občanov je tam vo veku nad 50 rokov. A jedna pätina ľudí nemá vôbec vymeriavací základ. Pýtam sa, pán premiér, vás sa nemusím pýtať, lebo vy to viete, ale pýtam sa tých poslancov, ktorí vlastne dávajú plamenné reči na to, že vy sa snažíte informovať, kto týmto ľuďom vyplatí rentu. Vieme vôbec koľko stojí dnes renta? Preto v 1. pilieri budú mať presne vypočítaný dôchodok, ale v 2. pilieri nebudú vedieť vlastne, či nespadnú opäť do tej sociálnej siete. A ja si myslím, že skutočne tí občania, ktorí nemajú vôbec vymeriavací základ, ktorí dnes nezarábajú, do tej sociálnej siete spadnú a opäť ich bude musieť podržať 1. pilier čiže poisťovňa, pretože 1. pilier a 2. pilier sú spojené nádoby a nedajú sa oddeliť. Takže, pán premiér, informujte, máte pravdu a občania majú právo vedieť, v akom stave sú ich peniaze. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán premiér, vo svojom vystúpení ste hovorili aj o reforme štátnej a verejnej správy a spomenuli ste ako negatívny príklad krajské školské úrady. Ja vás chcem poprosiť, aby ste tieto úrady takto nevyberali. Pozrite sa hneď vedľa seba na kolegu a zistíte u kolegu Richtera, akú rozsiahlu sieť špecializovanej správy má ministerstvo práce a sociálnych vecí, alebo na ministra financií a uvidíte, že školské krajské úrady majú ich osem, to je všetko, čo má. Majú dohromady asi 320 ľudí zamestnaných. A ja vám poviem, ja som ich presadil. A aj poviem, ako a prečo som to urobil. Viete, vtedy bol ministrom školstva okolo roku 2000 váš kolega Ftáčnik. Podarilo sa mu vybojovať malé zvýšenie platov učiteľov. A ja som ho vtedy zastupoval ako štátny tajomník. A vtedy dokonca všetci učitelia, nielen reprezentanti školskej inšpekcie alebo odborov školstva na okresných úradoch, boli zamestnancami vnútra. Viete, kto sa ozval proti tomu? Minister vnútra, ktorý mi vtedy povedal, že učiteľom ideme zvýšiť platy a na policajtov zabúdame. Ak nenecháte žiaden účinný nástroj v rukách ministra školstva na ovplyvňovanie a riadenie školstva, výsledok bude ten, že bude len figúrou.

    A naozaj na záver zopakujem, poprosil by som, ak budete tu a určite budete robiť reformu, neuvádzajte ako ten negatívny príklad akurát tie nešťastné krajské školské úrady, sú určite lepšie príklady. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, ja by som si vás dovolil upozorniť, že tie bohatšie firmy alebo tí bohatší jednotlivci, o ktorých ste rozprávali, dnes už tie vyššie dane platia. To vo svojej podstate vyplýva už z toho, že viacej zarobia, že niektorí robia denne 12 hodín, majú tri zamestnania. A myslím si, že to nikto ani nespochybňuje, že platia väčšie peniaze. Ja by som vám chcel naozaj veľmi zmierlivo odporučiť, aby ste neboli pahltný. Štyri pätiny vášho konsolidačného úsilia, vášho konsolidačného balíka smerujú do oblasti príjmov, teda do oblasti dodatočného zdaňovania, jedna pätina smeruje do oblasti výdavkov. Ja sa pýtam, prečo to nie je naopak. Pokladám to za naozaj jednoduchšiu cestu. Chcel by som povedať, že nie je pravdou, že zoberiete len bohatým, tí sa na vás vykašlú a odídu si niekde do nejakých daňových rajov alebo si optimalizujú svoje príjmy. Idete ošklbať obrovské množstvo občanov Slovenskej republiky, z ktorých obrovské množstvo sú vaši voliči, pán premiér. Idete ošklbať študentov dohodárov, živnostníkov, mladé rodiny. A čo mi je veľmi ľúto, idete ošklbať aj dôchodcov. Na jednej strane by som mohol byť rád, že to idete spraviť, že tu idete ľuďom, ktorí celý život šetrili a našetria si na nejaký 100 000-eurový byt, zaviesť nejakú daň z luxusu. Ale je mi tých dôchodcov úprimne ľúto, pretože týmto spôsobom len preukážete, že vám boli dobrí len na to, aby vám dali svoje hlasy, preukážete to, že ste ich podviedli. A garantujem vám, že vás budú z tých vašich mítingov možno potom dáždnikmi hnať. Ale zrejme si o to koledujete.

  • S poslednou faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi nadviazať na vaše vyjadrenia. A dovoľte mi, aby som pripomenula, že prvý, kto tu hovoril o znižovaní odvodov a percenta odvodov do 2. piliera, bol pán minister Mihál. Takže určite to nie je naša strana a určite sme to neboli my. Na druhej strane ja si dovolím zdôrazniť, že kalkulovať s tým v rámci dedenia, že môj životný partner zomrie skôr ako dovŕši dôchodkový vek, teda v ekonomicky aktívnom veku, je skutočne morbídne. Pán Kaník síce tu narážal na jednorazový výber, teda programový výber, ktorý je možný, lenže ten človek by musel mať abnormálne vysoký príjem, aby si nasporil toľko, že môže urobiť jednorazový výber a že mu zostane na zakúpenie doživotnej renty. Totižto každý, kto je v 2. pilieri, nedostane peniaze z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ale musí si v životnej poisťovni kúpiť doživotnú rentu. Akonáhle zakúpi doživotnú rentu, vážené dámy, vážení páni, stráca nárok na dedenie. To je tak, ako keď si poistíte auto. Keď máte haváriu, tak vás vyplatia, nemáte haváriu, vaše peniaze sú preč. Je pravdou, že je tam vdovský dôchodok, vdovecký a sirotský. Ako vysoké sú tie dôchodky? Ale ešte aj to, je tam iná podmienka, pretože musí splniť okamžite v tom čase, keď zomrie jeho príbuzný, tú podmienku, aby dostal vyplatený dôchodok, nieže dieťa začne študovať o pol roka neskôr a už nedostane ten dôchodok vdovský a dieťa sirotský. Čiže treba si uvedomiť, ako to skutočne je formulované.

    Jednoznačne zavedenie 2. piliera a jeho nastavenie pánom Kaníkom, vysoké poplatky, penále za oneskorené odvedenie peňazí zo Sociálnej poisťovne dôchodkovým správcovským spoločnostiam, reklama neobmedzená a podobne, tak vysoké...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Predseda vlády bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, tak naozaj ma prekvapujete. Prekvapujete ma, pretože preukázateľne miešate dva inštitúty, dedenie a nejaký vdovský a sirotský dôchodok a verejne sa snažíte presvedčiť slovenskú verejnosť, že ľudia majú možnosť dediť. No nemajú možnosť dediť. Pán minister, prestaňte klamať slovenskú verejnosť. Takto je to nastavené v právnych predpisoch.

    Aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, ja som sa pýtal pána poslanca Kaníka, či by súhlasil s tým, keby sme vynaložili nejakú sumu peňazí, povedal som ako príklad miliardu v korunách, aby to bola rovnocenná kampaň tej, ktorá bola robená, keď sa ľudia lákali do 2. piliera. A keď kričal pán poslanec Kaník "iba 40 mil.", tak zabudol povedať, že to bola pôžička, myslím, zo Svetovej banky, pán poslanec Mikloš to asi vie lepšie, ktorá bola použitá na propagáciu 2. piliera. A tú pôžičku stále ešte splácame. Takže ak niekto minul štátne peniaze na propagáciu 2. piliera, tak to bola vláda, v ktorej sedel aj pán poslanec Kaník.

    Je to téma, ktorej treba venovať veľkú pozornosť, ale, ako vidíte, vážené dámy a páni, pri elementárnych veciach, ktoré sa týkajú dedenia, nechcete verejnosti povedať pravdu. My chceme povedať slovenskej verejnosti, aké občania majú práva, nemajú práva, kde sa dnes nachádzajú ich úspory. Ich úspory sú znehodnocované. To, aký bude z toho výsledok, záleží od dohody so sociálnymi partnermi.

    Myslím si, že som sa pokúsil navodiť vo svojom vystúpení vecný tón, nikoho som neatakoval, takže len z úcty k tomu, niektoré dámy a páni, že ste poslanci Národnej rady, nebudem na vás reagovať.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Škripek Branislav. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, teda práve odchádzajúci, vážení páni ministri, panie poslankyne a páni poslanci, ja na tomto mieste stojím prvýkrát a trošičku sa trasiem. A chcem vyjadriť predovšetkým vám úctu. A chcem vám povedať, že tú úctu vám vyjadrujem preto, že ste nositeľmi autority. Ja som mohol vojsť do tohto zboru z vôle niekoľko tisíc občanov Slovenska. Ste nositeľmi autority, ktorú vám niekto udelil. Táto vaša autorita, dámy a páni, je odvodená. Je odvodená od autority Toho, kto nad všetkým stojí, kto všetko má v rukách, kto všetko stvoril a kto Sám tú autoritu vykonáva a prináša. A preto vám chcem povedať, že ste ľuďmi poverenými obrovskou zodpovednosťou a že ľudia v tomto národe si to vážia a majú od vás veľké očakávania. Keď som sa pozeral do Biblie, tak som tam našiel, že Najvyšší darca autority a Ten, kto je najvyššou autoritou, bude od každého z nás očakávať a požadovať počet. Pozrieme sa mu do očí pár minút po smrti. A bude veľmi zlé, ak by sa vám stalo niekoľko skutočností, ktoré Boh človeku povedal. Dámy a páni, keď vládnu spravodliví, je napísané v Biblii, ľud sa raduje, no keď sa násilníci zmocnia vlády, ľud plače. Ja myslím, že to je veľmi vážne slovo. A tento náš národ sa dlhodobo sťažuje na politikov. A ja myslím, že je ohromnou výzvou a začiatkom novej vlády, že má vládnuť spôsobom, ktorý tento ľud bude pozdvihovať. V Biblii je iný výrok, kde je napísané, spravodlivosť dvíha národ, hriech však je hanbou národov. Od nás sa vážne očakáva, že budeme konať spravodlivo. A tá spravodlivosť sa myslí voči jednotlivcovi, ktorý žije v tejto krajine a ktorý naozaj chce žiť tak, aby mohol žiť dobre. A v programe, ktorý bol vyhlásený, je naozaj niekoľko nádherných vecí, ktoré stojí za to, podporiť a ktoré stojí za to vidieť, že sú uskutočnené. A na tom hrozne veľa záleží. Správcovia sú vyzývaní takýmito slovami v Božom slove: „Učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, veď Pán vám dal moc a vládu vám dal Najvyšší. A On je ten, čo bude skúšať vaše skutky a prezerá vaše úmysly.“ Ja vám chcem povedať predovšetkým dôležitú vec, že ak nebude naše vlastné konanie ukotvené v úcte voči Najvyššiemu, budeme konať zle. A je úplne jedno, či niekto povie, že nie je veriaci, ho to nezaujíma, je ateista alebo podobne. Dámy a páni, ja som bol vychovaný ako ateista. A Boh sa dotkol môjho života, keď som mal 20 rokov. A nebol pritom žiaden človek. Boh sa ma dotkol priamo v srdci. A pochopil som, že existuje Niekto, kto má v rukách nesmrteľnosť, a Niekto, kto každého z nás stvoril, povolal a bude s nami hovoriť veľmi osobne, Niečo, čo dáva zmysel večnosti, čo sa volá posledný súd človeka. Tento Najvyšší každému z nás chce dobre. A od vás, správcovia vecí verejných, očakáva niečo, čo budete musieť pred jeho očami predložiť. Budem to musieť urobiť aj ja. A nechám sa varovať slovami Božieho slova, že keď sme dostali prikázanie o blížnom, pričom správcom udelil, aby ich dodržiavali, tak tieto činy, ktoré my činíme, sú Bohu zjavné a bude ich hodnotiť.

    Priatelia, každý z nás sa ukáže pred súdnou stolicou Božou, to je napísané v Novom zákone. A všetci tam budeme stáť a vykazovať sa z toho, čo sme hovorili a robili. Ja som obyčajný človek a som veľmi rád, že som mohol aj vojsť do tohto hnutia, ktoré dalo priestor obyčajným ľuďom, lebo nemohol som sa sem dostať cez nejakú štruktúru nejakého postupu v strane, pretože nie som politik a nebol som politik. A poviem vám, ako medzi tými bežnými ľuďmi sa hovorí, že politici pravdepodobne žijú na inej planéte, lebo my sme ich nikdy nestretli. A keď som sa tu už priblížil počas kampane do týchto politických súvislostí, tak mi jeden z vás povedal, že, vieš, toto je naozaj taká slonovinová veža, tu je veľmi dobre, tu sa dá tak zabývať, tu sa dá tak žiť vo svojom svete. A, viete, toto si o nás myslia ľudia. Keď si otvoríte nejaký časopis, kde býva taká anketa významných osobností, tak tam sa ich pýtajú, čo si myslíte o nejakej otázke. A znovu sa tam objavila odpoveď, tá pani si niečo myslela, ale zároveň povedala, nech páni poslanci sa bavia o niečom podstatnom, lebo robia len pár dní do roka. Dámy a páni, vôbec neviem, ako je to s každým z nás, ale ja si myslím, že poslanec slovenského parlamentu naozaj by mal mať čo robiť. A je zvláštne, že tí ľudia predsa len majú povedomie o tomto zákonodarnom zbore, že pracuje len pár dní do roka. Viete, týchto rozporov náhľadu národu na nás a toho, čo sa deje skutočne, je tak veľa, že je čudné, že to existuje.

    Mne sa veľmi páči tento program. A vybral som si z neho state, ktoré sa týkajú práva. Priatelia, v tejto krajine je nedovyšetrených x káuz všelijakých. A viete, čo je na nich čudné? To, že sú ako voda. A vám zákonodarcom sa to nepodarilo uchytiť. Sa to proste nedá. A ten ľud naozaj lká. Sa hnevajú ľudia na Slovensku. Oni sa hnevajú, že tí, čo majú zjavne veľa za ušami, sú slobodní. A nemáme ako im povedať, že sú vinní. Viete, mne je jedno, či sedí nejaký pán zavretý na jeden alebo dva roky za to, že spreneveril obrovské peniaze v tomto národe. Ja by som chcel, aby mu bol majetok vzatý a navrátený tým ľuďom, ktorým bol ukradnutý. Tuto kolegyňa poslankyňa povedala, že nikto nevaroval ľudí, že neslobodno dávať peniaze do všelijakých subjektov. Priamo v tejto sále, si myslím, sa udiali situácie, keď páni poslanci niektorí tu klamali alebo hovorili také nepravdy, je to natočené, je to na internete, môžeme si to pozrieť. Jeden pán poslanec tu mal potýčku s jedným ministrom, jeden povedal, že choď už do basy ty hajzel, sa použilo také slovo. A on povedal, že toto si nemal povedať alebo to si nepovedal. A potom sa tu hodinu hádalo s jedným predsedom z jednej strany, ktorý, myslím, sedel tam hore, keď som sa na to pozeral na internete. A hodinu dvaja dospelí muži tvrdili, že on nič také nepovedal, až sa preukázalo z filmového záznamu, že to povedal. Viete, mne sa to zdá čudné, ja som tak klamával, keď som mal 5 rokov alebo keď sme boli malé deti. To sa tak vtedy malo robiť. Ale je zvláštne, že dospelí muži, najvyšší teda ľudia postavení v najvyššej autorite bezostyšne klamú si do očí navzájom. Viete, to sú veci, ktoré nie sú nejakého označenia. Tento národ sa bude hnevať a tento národ bude preklínať svojich zákonodarcov, to znamená, že vám bude želať zle. Ja viem, že niektorí ľudia sú takí aj trošku poverčiví a že si hovoria, je možné byť uhranutým alebo je možné, že niekto vám bude škodiť, keď sa na vás škaredo pozerá. Tak viete, tak trošinku je to pravda, že keď vám niekto zlorečí, možno naozaj budete mať z toho zlú náladu a bude vám nepríjemne, ale v Biblii je napísané, že kto vraví vinnému si nevinný, ľudia ho budú preklínať a národy mu budú zlorečiť. Tento národ môže zlorečiť svojim zákonodarcom za zlé veci. Viete a mne sa veľmi páči, že môžem čítať v programovom vyhlásení vlády, že vrátime ľuďom nádej, že žijú s v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov, kde sa rešpektuje zákonnosť a zásady právneho štátu. Ja by som chcel vidieť niektorých nositeľov tých káuz zavretých, lebo to je právo. A viete, je čudné, že v tomto štáte máme súdnictvo, teda sudcov, prokurátorov, nositeľov tejto moci a my ich zavretých nemáme.

    Inde je napísané vo vašom vyhlásení, že vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, dodržiavanie zákonov, upevňovanie právnej istoty na boj proti organizovanej kriminalite. Ľudia na Slovensku to čakajú. Inde máte napísané o komplexnom postihovaní daňových podvodov vrátane colných podvodov, že prijmeme opatrenia, ktoré zabránia nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností, pretože tu môžu podnikať aj takí ľudia, ktorí majú dlhy v predchádzajúcich spoločnostiach. Inde je napísané, že zúži sa priestor pre korupciu. Inde je napísané, že spružní sa systém čerpania prostriedkov, zníži sa riziko zneužívania týchto zdrojov, vytvoria sa podmienky na aplikáciu zákona o preukázaní pôvodu majetku. Ako je možné, že nebol stanovený v roku 1990? Prečo je možné stále hovoriť, že niekto nám požičal zo zahraničia, niekto vyhral v TIPOS-e. Dámy a páni, my sa smejeme sebe navzájom, my sa smejeme týmto ľuďom v našej krajine, my sa vysmievame. Tento najvyšší zákonodarný zbor nevie hovoriť takým spôsobom pravdu, aby národ nebol rozčúlený, vytočený, aby neutekal z tejto krajiny, aby nepodnikal načierno. Ale vy tu máte napísané, že to dosiahneme. A ja vám chcem povedať, ja vám fandím. Drahý pán premiér, ja vám fandím, a milý SMER, ja vám fandím, pretože toto dosiahnuť chceme od vzniku tejto republiky. Že vláda bude vytvárať podmienky na zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, to je vynikajúce. Že vláda bude garantovať sociálnu spravodlivosť. Ako a kto ju bude garantovať? My to potrebujeme vedieť, lebo to sa mňa pýta mojich 9 600 voličov. Že vláda bude úpravami sa v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy. Ja skríknem, Chvála pánubohu, chcem to vidieť na Slovensku. Zákonodarcovia, prosím vás, je vás 83, máte väčšinu na všetko, ja vás prosím, nech sa to rýchlo uskutoční, lebo tí ľudia, čo málo zarábajú, tí ľudia, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, tí ľudia, ktorí ju majú minimálnu, a pritom mali by byť viacej ocenení, sa hnevajú na tých bohatých, ktorých treba zdaniť, ako hovoríte. Aj nás hnevajú tí, čo nám to ukradli. Viete, ja si myslím, že na Slovensku je dosť bohatých, ktorí to zarobili dobrým spôsobom, ale je tu veľa tých bohatých, ktorí nás vytáčajú, lebo to zarobili na tom, že nám dali minimálnu mzdu. A keď nás niekto zdiera a nie je spravodlivo ocenený, tak v Biblii sa to nazýva do neba volajúci hriech. To znamená, to je zadržiavanie mzdy. A ak sa toto deje na Slovensku, tak na Slovensku nebude dobre.

    Viete, ak hovoríme o spravodlivosti, tak potom mňa osobne zaskočí, ak bude naozaj nejakým predstaviteľom najvyššieho policajného úradu človek, ktorý predsa len sa musel ťahať po nejakých ťahaniciach, že niekomu niečo vybavoval v rámci svojich možností. Priatelia, to je také to jemné nazývanie čierneho šedým, šedého trošku belším, belšieho bielym a tak máme z čierneho biele. Ale to sa nemá, pán kolega kýva hlavou, vy ste zo strany SMER, sa mi zdá, to sa nemá robiť na Slovensku. Áno? Priatelia, nemá sa to robiť. Tak prečo sa to deje? Ja som taký naivný, lebo som tu nováčik, že ja by som chcel, priatelia, aby to nebolo. A myslím si, že na to je mandát. A preto som vám povedal, odkiaľ je ten mandát. Ak náhodou sa vám stane, že zomriete cestou odtiaľto, čírou náhodou, lebo tá smrť, nikdy to nevieme, číha na nás, prejde nás auto. Tak, priatelia, máme len pár minút na to, aby sme sa zorientovali v tom novom duchovnom svete. A pochopíme, že v tejto chvíli budeme skladať účty. A ja si myslím, že jedinou istotou pre každého z tých poverených obrovskou zodpovednosťou, a tento zákonodarný zbor ju má najvyššiu, je žiť absolútne cnostne, tak pravdivo a tak charakterne a vedieť, že keď ráno vstanem, tak vstávam s vedomím úcty voči tomu, kto je Boh, kto je Najvyšší, a nekráčam životom s istotou seba samého, pretože ak to tak je, potom sa stávame pyšnými ľuďmi a dôkazom našej vlastnej veľkosti a hodnosti sú čím ďalej, tým viac väčšie autá, viac peňazí, vznešenejšie domy, to, že čím viac toho mám, tým som väčší sám pred sebou a, myslím si, aj pred druhými ľuďmi. V 12. a 13. storočí, keď žil František, voláme ho svätý František z Assisi, sa tiež pokúšali vládcovia zastaviť korupciu a zastaviť pýchu, doslova pýchu boháčov. A viete, čo urobili? Zakázali im nosiť drahé oblečenie, pretože chudáci keď prišli do kostola a boháči keď tam prišli, tak to vyzeralo strašidelne. A tak vládcovia povedali bohatým, že nemôžu nosiť až tak drahé oblečenie. A museli nosiť skromnejšie oblečenie, aby to tak pred Pánom Bohom nevyzeralo zle. Viete, čo sa stalo? Začali nosiť drahými látkami podšité podšívky. Mali skromný odev navonok a predrahé brokáty zospodu a šperky mali skryté pod šatami. Viete, ale Bohu sa vysmievať nedá. To je biblická pravda. Ja vám zdôrazňujem, kolegovia, že som nikdy nebol takto vychovaný a do môjho života Boh mohol vložiť niekoľko vecí, ktoré som prijal. A myslím si, že spravodlivosť je to, čo je potrebné uskutočniť.

    Takže, drahá, jediná strana, ktorá dnes má v rukách všetko, ja vám gratulujem k tejto vláde jednostrannej, pretože vy ste naozaj ľuďmi, ktorí ešte viacej zodpovednosti teraz dostali. A máte ešte viac možností. A vy to musíte urobiť. A ja si vám dovolím povedať, že vám môžem pomáhať, pretože som nezávislý kandidát. A náš vedúci hnutia Obyčajných ľudí mi povedal, že nebude mi rozkazovať. Ja si to vážim. Ja si to vážim, pretože som počul, že v našej politike to ešte nikdy nebolo, iba možnože tak trošinku. Ale my sme dostali garancie v tomto hnutí, že ak pôjdeme na kandidátku, nebude nám prikazované nič, musíme hovoriť podľa svojho vedomia a svedomia. A tak sa z toho teším, že môžem podporovať dobré veci. Priatelia, na 27 stranách máte 273 sľubov a ďalej som ich nepočítal. Tých strán je 64 a tie sľuby som nedopočítal. Chcem vám povedať, že to je nekonečne dobré, čo ste napísali, je to ambiciózne, je to ohromujúce a treba to urobiť. Chcem vám v tom pomôcť. Ale musím povedať, že práve pre možnú nomináciu nejakého pána policajta, ktorý niečo vybavoval, viete, to je také malé zošednutie tej čiernoty na niečo belšie pre nominácie niektorých ľudí do niektorých úradov, ktorí tam nepatria. Tak sa bojím dôverovať charakteru postáv, ktorí za týmto programovým vyhlásením vlády stoja. Takže nemám to celkom ako podporiť. Keď si pýtate našu dôveru, tak potom by som musel povedať, že tak vás prosím, že ja vám to vrátim na dopracovanie, spolupracujte aj so mnou na tom a ja tam zavediem tiež veci, ktoré by som chcel, aby boli tak dobré. Potom môžem povedať, hlasujem za návrh a Matovič mňa nevyhreší. Povedal, že môžem hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

    A chcem vám poďakovať za to, že chcete budovať vlastenectvo. Mne sa zdá, že na Slovensku nie je budované. Prichádzam do parlamentu prvýkrát a tuto stojí nejaká divná dáma, ja neviem, kto tá socha je, prosím vás, ale myslím si, že by ma mala vítať nejaká socha napr. zakladateľa Slovenskej národnej rady alebo nejakého dejateľa, mala by ma vítať nejaká socha niekoho, a nie nejaká jar alebo slobodienka, alebo, neviem, ako ju volajú.

  • Reakcia z pléna.

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, on je tuto vnútri a tam vonku, hej. Všetkých turistov, celý národ tu víta nejaká dáma, neviem, čo vlastne chce povedať, ale myslím, že keby tu stáli zakladatelia našej štátnosti, to by bolo niečo úžasné. A tak ten prístup ku Slovákom v zahraničí, žil som tam, je strašne dôležitý. Že vláda bude zlepšovať presadzovanie práv rastúceho poštu slovenských občanov v zahraničí, na všetkých stupňoch škôl bude dôraz kladený na skvalitňovanie vzdelávania detí a žiakov v duchu národných, historických, kultúrnych hodnôt. Pán premiér, chýbali ste na Devíne pred pár dňami. Pán prezident tiež tam nebol. Je mi ľúto, že ste tam neboli. A viete, čo je hrozné? Išiel som tam ako poslanec Slovenskej národnej rady a nepustili ma dovnútra, lebo o pol piatej zatvárali vstup. Mne je to smiešne. Bolo tam pol Bratislavy a štvrť Slovenska, do pol tretej sa vyberalo vstupné. Ako je možné, že na takéto udalosti na Devíne nebol vstup na Devín zdarma pre mnoho chudobných ľudí, ktorí tam konečne pricestovali a konečne by sa tam mohli pozrieť bez toho vstupného, na ktoré ani nemajú, a o pol piatej sme to zavreli? Keď som sa zriadencov pýtal, prečo to tak bolo, oni vypúšťali všetkých len von, ani pán Tkáč nevedel odpovedať na to. Tak zriadenec len povedal, že pán Škripek, že dajte pokoj, že ja za toto nemôžem. Hovorím mu: „No vy nemôžete za to, ale povedzte mi, kto za to môže, ako je možné, že to nebolo otvorené aspoň do ôsmej večer.“ Viete, prečo to tak je? Lebo my tu na Slovensku sme niekedy, s prepáčením, ako keby nám ušiel vlak alebo zmeškali sme niečo. My sme to nedokázali otvoriť a dať zdarma. Priatelia, ja si myslím, že keď sa chceme hlásiť k nášmu vlastenectvu, tak to musíme urobiť ďaleko výraznejšie, nie takým hlúpym spôsobom, ako možno veľa vecí sa tu na Slovensku spravilo, hlásili sme sa k niečomu, za čo sme sa hanbili, k tým prejavom, ale píšete tu o tom, že chcete budovať naše povedomie, našu hrdosť, to, čo ja nazývam vlastenectvom. Tak chcem k tomuto sa určite prihlásiť a podporiť to.

    A mám snáď poslednú otázku k tomu, že vláda vyvinie maximálne úsilie, aby prijímané zásadné opatrenia mali podporu u väčšiny obyvateľstva. Ako to myslíte? Veď strana SMER mala podporu 1,1 mil. voličov, to je fantastické číslo, a to strašné číslo, neviem koľko státisícov to je, totálne sklamaných a nahnevaných ľudí treba získať. Priatelia, ako to treba urobiť?

    Ja myslím, že to stačí. A pretože som poukázal na to, kto je Ten, kto nám tú autoritu dal, dámy a páni, ja myslím, že tu Ho nikto neadresoval, ja chcem osloviť toho Najvyššieho predsedu parlamentu, toho Najvyššieho premiéra tejto krajiny, Toho, ktorý je nad všetkým, Toho, ktorý vládne národom. Hospodine, Bože v nebi, ja ťa prosím, aby si požehnal túto krajinu, aby si požehnal tento zákonodarný zbor, aby si požehnal ľudí, ktorí s časťou Tvojej autority chodia po tejto krajine. Ja si prosím požehnanie pre pána premiéra, pre pána prezidenta a pre pánov a dámy, ktoré sedia v tejto sále. Prajem vám, aby sme porozumeli tomu, čo Boh hovorí do srdca človeka, bez ohľadu na to, či poviete, že ste ateisti, veriaci, neveriaci alebo inoveriaci. Boh je jeden a hovorí do srdca človeka priamo. Ďakujem vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca Škripeka traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem môjho kolegu doplniť ešte o jeden, veľmi rýchlo poviem, krátky žalm, myslím, že to je dvadsaťsedmička, že som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého, opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. A verím, že táto spravodlivosť nebude platiť u nás pre ministra spravodlivosti. Nechcem, aby to vyznelo ako nejaká vyhrážka, ale je to starozákonný text a objavuje sa to pod číslom 27. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcel som aj ja poďakovať, aj reagovať tuná na tohto Braňa. Bola to priam evanjelizácia. Ale medzitým spomenul tu aj veľmi vážne veci, naozaj. Táto republika sa rozkráda za posledných 22 rokov. Nikto nebol potrestaný za to. Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak si voľačo ukradol, máš to vrátiť a škodu nahradiť. Nič sa také nestalo. Naozaj 83 poslancov v tomto sneme, ktorých tu teda máme z vládnej strany, budeme pozorovať, ako táto spravodlivosť skutočne bude v tomto našom štáte napĺňaná.

    Braňo tu toľko spomínal možno z tej evanjelizácie, ale pýtam sa, ako sa má dariť tomuto zákonodarnému zboru, keď my provokujeme ľudí na Slovensku svojimi postojmi, ale aj svojimi životmi. Iné hlásaš, iné žiješ. Ak bude zhoda medzi tým, čo hlásaš a čo žiješ, aj tvoj ľud ťa bude nasledovať a bude si ťa ctiť. Ak to nebudeš robiť, nebude tu žiadna úcta. Ak toto prostredie bude prostredím prekliatia, kde naši ľudia, náš národ bude nadávať a stále len nás preklínať, ako nám sa tu môže dariť? Aj my ako politici budeme sa len potkýnať, lebo darmo si dnes minister, si taký obyčajný človek ako hociktorý občan tejto našej vlasti.

    Ja chcem Braňovi ešte v závere poďakovať za jeho odvahu, ale aj za jeho emotívny prístup. Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka s faktickou poznámkou.

  • Ja som veľmi rád, že zazneli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky tieto slová. Jedna z vecí, ktorú možno vnímame a potrebujeme sa naučiť, je, že je normálne, že sa človek prihlási k svojej viere, viere v Ježiša Krista Nazaretského, nie preto, aby nejako nábožensky dominoval alebo presviedčal iných, ale preto, aby jednoducho vzýval meno, v ktorom je spása, a aby nejako tak zvolával požehnanie, tak ako to hovoril aj pán poslanec Kuffa. Teraz nejde o to, aby sme vás presviedčali alebo aby vás Braňo presviedčal, ale o to, aby sme vnímali túto vec, že naozaj to nie je len ľudský boj. Snažíme sa tu o nejakú spoluprácu, niečo nového. Nie je to v tom, aby sme tu teraz mali nejaké náboženské kázne, ale v tom, aby sme pochopili, že sú tu veci, ktoré nás spájajú. Pre niekoho možno povie, že ja neverím v Boha, neverím v Ježiša Krista, ale predpokladám, že sa zhodneme, že veríme v pravdu, uznávame lásku. Ja verím v Boha, ktorý je láska. A preto verím v Boha, verím v lásku. Verím, že Ježiš Kristus je pravda. A preto verím v Ježiša Krista. Preto sa zhodnime na týchto veciach a spolupracujme. A ak to bude možné a dobré a vieme sa na tom dohodnúť, modlime sa spolu. Nájdime spôsob ako to uviesť do fungovania Národnej rady. Možno to bolo pre vás prekvapujúce, možno ste niečo také zažili alebo nie. Ale my by sme boli veľmi radi, keby toto mohol byť taký nový normál, keby sme z vôle voličov, pretože my sme sa nedostali po nejakých straníckych chrbtoch, napr. konkrétne Braňo je prípad, ktorý bol na nezvoliteľnom 64. mieste, a je z vôle voličov v Národnej rade Slovenskej republiky, ľudí, ktorí ho volili práve preto, lebo hovorí to, čo hovorí nielen tu, ale aj na iných fórach. Takže ja ešte raz ďakujem Braňovi. A nech Boh žehná túto Národnú radu a Slovensko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem môjmu predrečníkovi povedať, že snažím sa hovoriť a robiť to, čo myslím, čo žijem a v čo verím. Ale sme politici, rokujeme o programovom vyhlásení vlády a skúsim sa vrátiť k téme. Myslím, že asi nás nebude veľa, ktorí tu sedíme od samého začiatku rokovania, od prvého príhovoru pána predsedu vlády, kde predstavil programové vyhlásenie vlády. Ja som si to tu odsedel. Doteraz som počul každého rečníka. Počul som dvoch ministrov predkladať programové vyhlásenie na hospodárskom výbore. Sledujem diskusiu od samého začiatku, reakcie jednotlivých poslancov a musím konštatovať, že je tu iná atmosféra ako v minulosti pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády, či už lepšia alebo horšia, to ukáže budúcnosť, ale iná v tom, že v minulosti vždy poslanci a ministri obhajovali svoje vízie z koalície. Z opozície poslanci kritizovali programové vyhlásenie vlády, resp. predkladali svoje názory a tie diskusie bývali tvrdé, možno oveľa tvrdšie ako dnes a diskutovalo sa o názoroch. Teraz je to iné v tom, že v programovom vyhlásení vlády je ponuka veľmi široká. Prakticky nie je čo obhajovať, skoro prakticky nie je čo kritizovať, lebo vždycky si tam nájde niekto to niečo dobré. A celá diskusia je o nádejach, hlavne tých nových poslancov a možno poslancov vládnej strany, že sa vyberú práve tie dobré veci z toho programového vyhlásenia. A keď iná časť opozície povie svoje názory, tak diskusia sa zvrhne v tom lepšom prípade na osočovanie bývalých vlád, v tom horšom prípade na osobné invektívy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak si človek pozrie a prečíta volebný program strany SMER – sociálna demokracia a porovná ho s inými volebnými programami, určite tam bude cítiť a nemôže nepostrehnúť jeden významný znak, že jazyk strany SMER sa odlišoval od jazyka iných politických strán. Odlišoval sa skladbou viet, spôsobom myslenia jeho autorov. Ak si prečítame programové vyhlásenie vlády, tak treba povedať, že mnoho z volebného programu strany SMER – sociálna demokracia je v programovom vyhlásení vlády, aj keď, myslím, ako poslanec Brocka povedal, veľmi rozriedeného alebo riedkeho. Musím povedať, že pri tvorbe programového vyhlásenia vlády jeho tvorcovia sa nedokázali zbaviť svojej kuchárskej knihy, ktorá vo veľkej väčšine bola vytlačená ešte pred rokom 1989. Hovorím o jazyku, nie forme a obsahu. Typickým znakom tých materiálov bolo rozplývanie sa v heslách a slovných schémach. Tieto mali navodzovať dojem komplexnej starostlivosti o pracujúcich, v zmysle ktorých strana a vláda bdela nad blahom pracujúceho a snažila sa zabezpečovať jeho harmonický rozvoj a núkala mu siahodlhé istoty. Tvorcom programového vyhlásenia vlády určite nebolo jednoduché ho napísať v takomto tvare a obsahu, ako ho máme, pretože do tohto dokumentu musela napísať aj to, že kapitalizmus jej nie je cudzí, že trh je nevyhnutný a že sociálne istoty možno garantovať len vtedy, ak na ne budú peniaze. To sa však nedočítame priamo. Dočítame sa to medzi riadkami. Lenže nedá sa postupovať podľa medziriadkových náznakov a rovnako sa nedá stíhať vládu za to, čo v základnom dokumente nenapísala.

    Aby som podporil tieto svoje tvrdenia o neuchopiteľnosti predloženého programového vyhlásenia, uvediem niekoľko citátov.

    V oblasti venujúcej sa zamestnanosti sa píše: „Hospodárska politika vlády v oblasti zamestnanosti vychádza z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvárať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej starne a schopnosti a efektívnu motiváciu zamestnancov na strane druhej. Je nevyhnutné, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na ich schopnosti vedieť a vyrovnávať sa s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb. A to je dosiahnuteľné najmä uplatňovaním pružných technologických a riadiacich procesov a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať.“ Čo z tejto pasáže, ktorá má riešiť jeden z najzávažnejších problémov Slovenska, vysokú nezamestnanosť, sa dá vyčítať? Nič. Je to konštatovanie bez akéhokoľvek obsahu. Nepoužiteľné, ale ani nenapadnuteľné. Nech vláda urobí čokoľvek, nikto jej nebude vyčítať, že sa spreneverila vlastnému ústrednému dokumentu, a rovnako nebude nikto môcť kontrolovať jej výkon.

    Iný citát. Týka sa ďalšej akútnej problematiky rozvoja regiónov Slovenska. Takto si to predstavuje vláda: „Kvalita života obyvateľstva sa musí formovať v konkrétnom prostredí regiónov Slovenska. Preto vláda podporí regionálny rozvoj horizontálnou a vertikálnou koordináciou so zohľadnením rôznorodosti Slovenska. Zámerom vlády je vytvárať a uplatňovať také sociálno-ekonomické nástroje, ktoré budú znižovať regionálne disparity, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov, a tým aj kvalitu života. Princíp zvyšovania regionálnej konkurencieschopnosti znamená posilnenie schopnosti regiónov pružne reagovať na meniace sa podmienky, prispôsobovať im svoju sociálno-ekonomickú štruktúru, predvídať zmeny a usmerňovať ich.“ Ospravedlňujem sa za dlhý citát, ale neodolal som príťažlivosti majstrovstva jeho tvorcu písať tak dlho bezobsažne. A to som ešte mohol pokračovať, lebo ten text pokračuje ďalej.

    Veľký rozsah návrhu programového vyhlásenia má budiť dojem, že tvorcovia dôsledne uchopili problém a rozpitvali ho do podrobností. Je to však len zdanie, početné riadky sú plné fráz a rozporuplných želaní. Avšak dôležité je jasne pomenovať problémy, poukázať na nedostatky a navrhnúť realizovateľné postupy na ich odstránenie. Toto v predloženom materiáli chýba. Namiesto pasáží s množstvom odrážok by som očakával aspoň niekoľko konkrétnych návrhov, ako dospieť k zlepšenie stavu, ako zmeniť to, čo sa nepáči ani nám a nepáči sa občanom Slovenska a na čo aké podniknúť konkrétne kroky. Už som spomínal, že problém vysokej nezamestnanosti, ktorý obyvatelia tohto štátu menujú v prieskumoch ako úplne najzávažnejší, je spomenutý v plejáde ďalších tém, ale v programovom vyhlásení nenachádzame zmysluplný návrh, ako s ním pohnúť. Podobne je to aj s vyrovnávaním regionálnych rozdielov. V programovom vyhlásení vláda namiesto reálnych nástrojov, ktorými chce riešiť problémy, s obľubou ponúka koncepcie. Už tu mnohí kolegovia moji predrečníci aj môj následný predrečník hovoril o sľuboch.

    Niekoľko veľmi krátkych citátov, akým spôsobom chce vláda riešiť niektoré problémy. Takže na dôchodkový systém to má byť dlhodobá koncepcia dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie. Pri výstavbe ciest to bude sektorová stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030. Obrana sa bude riadiť podľa rozvojového plánu rezortu obrany vrátane ozbrojených síl s výhľadom do roku 2024, pri kultúre to bude podľa Stratégie rozvoja kultúry pre potreby 2013 až 2020 a pri rodinnej politike podľa Koncepcie štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020. A vrchol prichádza v stati nazvanej Strategická dimenzia vládnutia, o tej tu už bolo niečo hovorené, kde vláda zdôrazňuje potrebu strategickej dimenzie vládnutia vytvárajúcej podmienky na to, aby sa prognózovanie vývoja, stanovovanie priorít a rozvíjanie strategického vládnutia stalo trvalou súčasťou fungovania štátu a spoločenského dialógu. Rozhodujúcim predpokladom realizácie tohto cieľa je objektívna tvorba kvalitných vízií a stratégií. Vláda vyslovuje politickú podporu strategickému vládnutiu ako základnému predpokladu uplatnenia tohto inštitútu. Uprednostňuje prostredie politickej stability, silnej a stabilnej vlády zameranej na nie veľký počet operatívnych úloh, ale skôr na koncepčnú systémovú a efektívnu prácu.

    Podľa uvedených zámerov to vychádza tak, že vláda Roberta Fica sa chystá vládnuť dve-tri štvorročnice, aby mohla uplatniť a naplniť svoje koncepcie, ktorých vypracovanie bude trvať minimálne úvodnú časť jej prvého vládnutia, a to v stave, keď Slovensko musí urýchlene pokračovať v konsolidovaní svojej ekonomiky s výrazným ozdravením verejných financií. Myslím, že to povedal tu aj pán predseda vlády. Toto je úloha dňa. A preto jej aj vláda Ivety Radičovej venovala toľko pozornosti. Darmo budeme dumať na siahodlhými koncepciami, proti ktorým, samozrejme, nič nemám, keď v prvom rade treba zabezpečiť finančnú stabilitu štátu. Ak to nedokážeme, reálne nám hrozí osud viacerých juhoeurópskych štátov.

    Ak sa vláda v predloženom programovom vyhlásení hlási k azda jedinému presne merateľnému cieľu, stlačiť v roku 2013 deficit verejných financií pod 3 % HDP, je to málo. Ako priznáva samo ministerstvo financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 – 2015, aj postupné znižovanie schodku v nasledujúcich rokoch pod 2 % HDP, zvýši nároky na obsluhu štátneho dlhu až tak, že v roku 2015 pôjde každé desiate euro z výdavkov štátneho rozpočtu na splácanie starých dlhov, a to všetko za predpokladu, že nebudeme platiť opätovne stúpajúce talianske alebo španielske úroky. Strata dôvery našich veriteľov môže spôsobiť, že sa rozkrútime na kolotoči, ktorý sa bude tak zrýchľovať, až nás povyhadzuje zo sedačiek. Riešenie týchto problémov nie je v predloženom materiáli rozpracované, ak nepočítam chabé zmienky, dosť neisté o zvyšovaní existujúcich či uplatňovaní nových daní a o potrebe zvyšovania podielu verejných príjmov na HDP. Pritom toto by mal byť ústredný bod programového vyhlásenia vlády, pretože od neho závisí naplnenie kapitol pod ich názvom Spoločenská stabilita a istoty pre ľudí, Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete či Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

    Vážené kolegyne, kolegovia, kto číta medzi riadkami, predsa len nájde, kam mieri vláda Roberta Fica. Vláda Roberta Fica mieni ľuďom siahnuť na istoty. Veľmi veľa predstavitelia strany SMER – sociálnej demokracie o tom rozprávalo pred voľbami. Dnes to avizuje programové vyhlásenie vlády, dnes to avizuje aj informácia, resp. predkladanie jeho predkladateľov, len to si človek musí prečítať celé, pozorne a nájsť v ňom zakódovaný základný rozpor. Nedá sa Slovensku a svetu sľubovať, že konečne zastavíme vytváranie dlhov, a pritom nesiahneme na sociálny systém, ktorý je práve takýmito pôžičkami dotovaný. Ale programové vyhlásenie nemá byť siahodlhé, úmorné čítanie dlhých statí a jeho zmyslom by nemalo byť hľadanie medzi riadkami.

    Keďže je programové vyhlásenie veľmi široké a rozporuplné, samozrejme, určite aj ja podporím, aj moji kolegovia podporia mnohé zákony, ktoré prídu do parlamentu a ktoré budeme považovať pri prerokúvaní za dobré, tak ich určite podporíme, ale programové vyhlásenie vlády nehovorí, koľko ich bude, aké budú, a dokonca podľa toho, ako hovoria jednotliví ministri, ešte budú diskutovať s rôznymi inštitúciami, rôznymi skupinami obyvateľstva, predpokladám že ani samotní ministri ešte nevedia, ako tie zákony budú vyzerať, preto považujem programové vyhlásenie vlády za nedobré a nemôžem ho podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nie sú na vaše vystúpenie faktické poznámky.

    Ďalší je písomne prihlásený pán poslanec Vašečka.

  • Hlasy v sále.

  • Je v sále? Vzdáva sa svojho poradia? Vzdávate sa vystúpenia alebo poradia?

  • Odpoveď poslanca.

  • Ste tu, strácate možnosť vystúpiť.

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, začnite a budete pokračovať v stredu ráno o 9.00 hodine. Nech sa páči, pán poslanec, začnite, máte desať minúť a prerušíme potom rokovanie a budete pokračovať v rozprave v stredu ráno.

  • Pán predseda, pán minister, ktorý zastupuje navrhovateľa, pán spravodajca, ostatní páni poslanci, panie poslankyne, ja som veľmi rád, že je tu pán minister školstva, lebo ja by som chcem hovoriť o časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje školstvu, pretože som učiteľ. Možno by som zdôraznil to, že som stredoškolský učiteľ.

    Ako hosť som sa zúčastnil včera doobeda zasadnutia výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, teda školského výboru a videl som vlastne, že ako hostia tam boli pozvaní štyria zástupcovia vysokých škôl, čo je v poriadku, samozrejme, vysoké školy sú veľmi dôležité. Ale mám taký dojem, čo sa týka školstva a jeho riadenia aj komentovania a hovorenia o ňom, že sa väčšina času alebo veľmi často hovorí z pozície vysokých škôl. Zase, nie som proti tomu, ale chcel by som možno ja sa viac venovať tomu regionálnemu školstvu, teda najmä základným a stredným školám. To, prečo o tom aj hovorím, je, že by som bol veľmi rád, keby som povedal nielen nejaké kritické vyjadrenie k programovému vyhláseniu vlády, ale možno tak trochu keby som zapôsobil aj na zákonodarcov a vôbec celú exekutívu, na takú zmenu mentality a pohľadu na školstvo. Mne teraz príliš nejde o nejaké politické body, kamery tu už nie sú, je tu aj málo poslancov, ale som veľmi rád, že je tu práve pán minister, ktorý mi príde, zvlášť po včerajšom zasadnutí výboru, nastavený veľmi konštruktívne k tejto veci. A nechcem teda hovoriť opozične alebo vládne, pravicovo alebo ľavicovo, ale tak veľmi prakticky.

    Nejaké čísla, aby som vás dostal do obrazu, predpokladám, že viacerí ich zvládate úplne bez problémov, ale pre niektorých z vás, ktorí sa venujete profesijne, pochopiteľne, iným oblastiam, môžu pomôcť, takže čísla, ktoré som našiel na štatistických stránkach. Máme okolo 7 500 lekárov v nemocniciach, máme asi 13 000 vojakov v slovenskej armáde a cez 20 000 policajtov. Ale len na základných a stredných školách máme viac ako 55 000 učiteľov. Ale čo by som chcel zvlášť podčiarknuť, to je to, že v regionálnom školstve, teda na tých základných a stredných školách máme 750 000 detí. To je obrovské číslo. Pre tých, ktorí radi uvažujú politicky, je to zhruba počet preferenčných hlasov pána premiéra v terajších voľbách, trištvrte milióna ľudí, v tomto prípade teda voličov, ale v tom prvom prípade detí a mladých ľudí. Chcem ešte poznamenať, že do toho nezapočítavam vysokoškolákov, ktorých je viac ako 200 000. Čiže hovoríme o dopade na obrovskú časť našej populácie, a to zvlášť vo veku, keď je veľmi ovplyvniteľná a keď vytvárame vlastne jej budúcnosť. Trištvrte milióna detí a mladých vo veku od 6 do 16 až 20 rokov trávi každý pracovný deň, jeho veľkú časť v škole s učiteľmi. A to je povinná školská dochádzka minimálne 10 rokov, zvyčajne však 12 až 13 rokov, pokiaľ nejdú na vysokú školu. Učiteľ je človek, ktorý trávi s našimi deťmi bezkonkurenčne najviac času vo veľmi dôležitom období života. Možno niektoré rodiny, ktoré sa extrémne kvantitatívne času venujú deťom, to možno dorovnajú, ale zvyčajne fakt je taký, že rodičia sú niekedy len hodinku, dve hodinky so svojimi deťmi a ten učiteľ je s nimi šesť-sedem hodín. Preto je to veľmi dôležité.

    My hovoríme o rôznych veciach. Hovoríme tu o programovom vyhlásení vlády, hovoríme o kapitolách, o rozpočte, o stratégiách, prognózach. Ale tu nejde o čísla. Tu ide o deti, o mladých, o konkrétnych ľudí, o naše deti. Ja sám som otec, mám štyri deti s manželkou. A to je budúcnosť Slovenska. Viete, ak hovoríme o deficite, ja tomu rozumiem, je to jasné. Ono to s tým všetkým súvisí. Ale pokiaľ nebudeme investovať do našich detí a mládeže, tak nejaká stratégia do roku 2024 bude možno postavená na nejakých číslach, ktoré budú matematicky a ekonomicky dobre vychádzať. A treba to urobiť. Ale v roku 2024 budú naši maturanti mať vek cez tridsať rokov a budú to oni, ktorí začnú prudko ovplyvňovať túto spoločnosť. A záleží na tom, akí budú, aj charakterovo, to je veľmi dôležité, ale aj profesijne, kreatívne a tak ďalej. Som učiteľ, ale som najmä rodič. Okrem toho, že som učiteľ na strednej škole, tak som napr. predseda rodičovskej rady na škole, kde chodia moje deti, pretože ma to zaujíma ako rodiča a možno ešte niekedy viac ako rodiča ako učiteľa. A preto ma to mrzí aj hnevá, že o školstve hovorí každá vláda ako o priorite a vždy sa dejú len nejaké čiastkové zmeny. Aj to je otázka, ako kedy či sú k lepšiemu. Preto by som chcel nie kritizovať alebo podozrievať, ale povzbudiť, aby to naozaj bola priorita. A netreba o tom len hovoriť, treba to urobiť. Taký príklad poviem. Ako obyvateľa Žilinského kraja, žilinského regiónu sa mi nepáči, že sa neustále odďaľuje nielen v terajšom pláne terajšej vlády, lebo aj v tých predchádzajúcich to tak bolo, tunel Višňové – Dubná Skala a ten úsek diaľnice súvisiaci s ním. Ale zase sú tu čísla napr.. Denne tade prejde podľa štatistík, ktoré som naposledy našiel, cez 25 000 vozidiel. Strávia tam asi 20 až 30 minút keď nie je zápcha. Ale za ten istý čas v ten istý deň niekoľko hodín strávi viac ako 400 000 detí na základných školách svoj čas, svoj život, ktorý je veľmi dôležitý. A preto ak hovoríme, že diaľnice sú priorita a sú veľmi dôležité z hľadiska infraštruktúry, tak školstvo je nepomerne väčšia priorita.

    Teraz poviem niečo z takého aktuálneho diania.

  • Ruch v sále.

  • Môžem vás poprosiť? Ďakujem. Ja mám niekedy, prepáčte, pri tých vystúpeniach také učiteľské maniere, tak nechcem byť mentorský, len vás chcem pekne poprosiť. Ďakujem. Odborári, citujem z ich reakcií na programové vyhlásenie vlády, myslím tým Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, hovoria, citujem: „Takýto program vlády Slovenskej republiky pre školstvo nemôže naštartovať jeho dlho očakávaný rozvoj.“ A ďalší citát z inej ich časti: „Takýto prístup vlády Slovenskej republiky k pretrvávajúcim problémom v školstve považujeme za alibistický, neriešiaci perspektívu školstva Slovenskej republiky.“ Nie som odborár a nie so všetkými vyjadreniami a postojmi odborárov súhlasím, ale musím povedať, že je to výstižné. Nie preto, že by pán minister nechcel, veľmi pochybujem, že by nebol nadšený to urobiť, navýšiť kapitolu školstva o finančné prostriedky a rozbehnúť ďalšie programy. Tomu všetci rozumieme, ale ja by som chcel apelovať na vás a na váš pohľad na školstvo všetkých nás, ako sme tu, aby sme naozaj, a vy na to máte, dúfam, aj spoločne na to máme štyri roky, dali taký nejaký ambiciózny plán a hľadali spôsoby, ako sa to dá, vy nemáte zázračné riešenia, ani ja vám neponúkam zázračné riešenia, aby nastal ten posun v prioritách.

    Ďalšia vec je, že by som chcel povedať možno niečo o platoch učiteľov, určite preto, lebo ak ma budú kolegovia sledovať, dajú mi po nose, keď o tom nepoviem, ale aj preto, lebo je to fakt vážna vec. Poviem len príklad. S jedným mojím kolegom, momentálne je už dávno na dôchodku, veľmi kvalitným učiteľom, na ktorého žiaci spomínajú ako na legendu, ktorý dostal niekoľko ocenení, stredoškolským učiteľom slovenského jazyka raz sme sa rozprávali, o hodnote učiteľa ja ako mladý začínajúci učiteľ a on ako už vrcholiaci učiteľ. A hovoril mi, že, vieš, tá úcta sa prejavuje aj tým, ako mi raz pri debate v triede o úlohe a význame a úcte voči učiteľovi povedal jeden študent: „Viete, pán profesor, bez urážky, kto je v tejto triede najhoršie a najslabšie oblečený. Vy.“ A to tiež patrí k určitému statusu. Vy to možno chápete, zvyčajne sem chodíme v oblekoch, nahodení, lebo je to určitý status, určitá úcta. Učitelia majú veľký problém jednoducho sa aj slušne obliecť a prísť príslušne oblečený do školy.

    Dobre, ukončím, asi, predpokladám, vystúpenie a budem pokračovať v stredu?

  • Môžete, pán poslanec, samozrejme, v stredu ráno pokračovať, pokiaľ chcete ešte nejakú myšlienku dokončiť, nech sa páči, prerušíme to potom a budeme pokračovať v stredu ráno o 9.00 hodine.

  • Dobre, ja by som to teraz ukončil, aby som nenaťahoval, je piatok. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pekný víkend vám prajem.

  • Dobre, ďakujem veľmi pekne.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dámy a páni, na základe dohody s vedeniami jednotlivých poslaneckých klubov prerušujem teraz rokovanie o tomto bode rozpravu a prerušujem rokovanie programu druhej schôdze Národnej rady a budeme pokračovať v stredu deviateho o 9.00 hodine ráno.

    Prajem vám pekný predĺžený víkend, ako aj sviatočný deň 8. mája. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.54 hodine.