• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, otváram deviaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom o ospravedlnenie požiadali poslanci Peter Fitz, Igor Choma, Viera Mazúrová, Jozef Mihál, Ivan Mikloš, Ľubomír Petrák a Jozef Viskupič.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredsedníčka, kolegyňa Renáta Zmajkovičová.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012,

    ktorá má tlač 492.

    Pán minister Richter i pani spravodajkyňa Lucia Nicholsonová zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajkyňu.

    Minulý týždeň v rámci rozpravy vystúpili všetci rečníci, ktorí sa prihlásili písomne. A preto teraz na úvod rokovacieho dňa sa chcem spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden, pán kolega Kvasnička Marián. Uzatváram možnosť hlásiť sa.

    Pán Kvasnička, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, pani navrhovateľka, dovolím si vystúpiť k správe o stave rodovej rovnosti možno trošku kontroverzne a možno to bude mať nejaký zmysel.

    Všetkým, ktorí by ma chceli obviniť z mužského šovinizmu a politickej nekorektnosti, z patriarchálnych resentimentov a nenáležitého machizmu, či nebodaj náboženského fanatizmu, predosielam, že v čase, keď preberáme správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku, mám stále pred očami veľmi podstatnú starozákonnú zvesť z Knihy Genezis o tom, že sme boli stvorení ako muž a žena a že takto sme nadizajnovaní na boží obraz. Nepoznám lepšiu definíciu rovnosti muža a ženy. Toto je geniálna správa o komplementárnosti našich pohlaví, ktoré určujú našu osobnú identitu a integritu v morfologickom, anatomickom, biologickom, psychologickom, spoločenskom, sociálnom a duchovnom zmysle. Toto je, nazdávam sa, fatálna danosť a v žiadnom prípade nie produkt kultúry, či sociálneho prostredia a tradície, ani voľného rozhodnutia, voluntaristického rozhodnutia výberu, že kým v pohlavnom zmysle chceme byť. To si naozaj vybrať nemôžeme.

    Ospravedlňujem sa všetkým dámam v sále, nie je ich tu veľa, ale ani feministický útok na fundamenty maskulinity ma dodnes neprinútil, aby som cikal po sediačky. A tiež nerobím mnoho iných vecí, ktoré oveľa lepšie vykonáva moja manželka a v prenesenom zmysle žena ako taká, žena ako jediný ideálny protipól a spolupracovník muža, na poradí, samozrejme, nezáleží. Napríklad nikdy som nebol tehotný, nikdy som nerodil ani nekojil. Jednoducho mi to nejde. Preto vždy ma vyrušoval bojový pokrik amazoniek a cip-cip-emancipušiek, ktoré si obdivuhodnú ženskú intuíciu a senzibilitu často zamieňajú za senzidebilitu. Ešte vždy si nemoderne, no v súlade s prirodzeným zákonom, prírodou a zdravým rozumom, myslím, že rodina, vzťah jedného muža a jednej ženy, prokreácia v zmysle biblického "ploďte a množte sa a podmaňte si zem", výchova spoločných detí a zdieľaného obcovania, teda vytvárania bunečnej obce, spoločenstva, society, tvorí najzdravší civilizačný predpoklad, ako hovoríme my, Slováci, conditio sine qua non, želaného spoločenského rozvoja. V neposlednom rade je to aj "podnik", myslím vzťah muža a ženy, ktorý najmenej vysiľuje sociálne systémy a ekonomiky národov, ako to potvrdzujú aj štatistiky sociálnych výdavkov a nárokov slobodných matiek, rozvedených rodín či alternatívneho párového spolužitia.

    Keby sme žili v inej socio-kultúrnej paradigme, ako je náš anglo-americký a európsky koncept s dôsledkami Veľkej francúzskej revolúcie a osvietenstva a so zbožstvenou agendou ľudských práv, ktoré sa liberálne vymkli z limitov a hraníc pravdivej zodpovednosti za ľudský rod, takéto problémy a správy by sme, vážení, vôbec nemuseli riešiť. Mám na mysli napríklad niektoré africké kultúry s kultom ženskej obriezky, alebo civilizácie s právnymi normami, ktoré sa opierajú o Korán a islamské právo šaría. Nedávno som sa o týchto civilizačných vzorcoch bavil s mojím vzácnym kolegom Jožom Viskupičom, ktorý mi len potvrdil, že aj keď náš pohľad na ženy mohamedánov, často deformovaný najmä tým, čo všetko ich ženy nemôžu alebo musia, zabúdame na skutočnosť, že vo svojom domove, v rodine a v rode sú tieto ženy emancipovanými vládkyňami, kráľovnami a kňažkami. Obávam sa, že práve tento priestor naším genderovým trieštením, treštením vytesňujeme a bagatelizujeme.

    Ako študent Filozofickej fakulty som v II. a III. ročníku býval na internáte Horský park so študentom medicíny, ktorý pochádzal z Afganistanu. On to mal s rodovou, vlastne s pohlavnou rovnosťou, lebo to je terminologicky presnejšie, celkom jasné. Dokonca to formuloval aj s použitím medicínskych argumentov a dôvodov. Dodnes v pamäti počujem jeho bizarnú slovenčinu, keď hovoril: "Šenu treba fašiť, lebo má menej červený krvinka." Nikdy som si to neoveroval, takže neviem. Rovnako som nikdy neskúmal bonmot akéhosi mužského ironika, ktorý tvrdil, že ženu si treba vážiť, aby nepribrala. Vzťah medzi mužmi a ženami, pohlavná odlišnosť, napätie aj afinita, vášeň aj dezilúzia, túžba aj sklamanie, neha aj sadizmus, eros aj tanatos, dostredivosť aj excentricita sú natoľko silné vlastnosti pohlavnej komplementárnosti, že sa nedajú nijako zatrieť, zmazať, zahmliť ani rozostriť genderovou terminológiou. V podstate nepohlavnou a neprirodzenou, nakoľko popiera prírodou posvätený význam prirodzení.

    Nie je to prvý- ani poslednýkrát, čo sa seizmický otras jednej civilizácie prejavuje v jazyku, ktorý kamufluje pravdu a eufemisticky zjemňuje nepríjemné aspekty kultúry smrti. Že nejde o náhodný jav, dokladá aj široká podpora protirodinných programov a projektov týmto vládnym kabinetom Štatistiky by sa dali uviesť, koľko sa dáva na feministickú agendu, koľko sa dáva na rodovú agendu, na LGBTI agendu. Je to radovo temer pol milióna eur z minulého rozpočtu. Aj toto dokladá, že vláda Roberta Fica nevyužíva možnosť požívať suverenitu v hodnotových a morálnych otázkach, ale že sa skôr prejavuje, ako to len nazvať a byť slušný, no, to slovo vás, hádam, neurazí, predposratosťou pred európskymi byrokratmi. Lebo toto by sme nemuseli robiť a, žiaľ, robíme to.

    Keď som si pred týmto vystúpením zbieral materiál, nezabudol som, ako vždy, na prvé nápady. Myslím si, že niekedy u mňa tie sú vždy najdôležitejšie. Za tlakom na takzvanú rodovú rovnosť, ku ktorej nás explicitne netlačí nijaká záväzná európska smernica, skôr len všeobecný úzus, že veď aj iní to tak robia, som bol v prvej chvíli ochotný oprášiť aj starý koncept Sigmunda Freuda ním samým nazvaný penis envy, závisť penisu. Spočíva, ak chvíľočku môžem v tejto terminológii byť, v rannom empirickom pozorovaní, keď si žena, dievča všimne, že jej niečo chýba k plnosti mužstva, neuvedomujúc si, že sama je uspôsobená tak, aby bola nádobou tohto obsahu. Viem, že tento koncept, podobne ako mytologickú schému Elektrinho komplexu, vedecky spochybnila Freudova dcéra Anna a potom aj, a možno najviac, Karen Horneyová. Adler, Jung, Lacan, Foucault prispeli k značnému sproblematizovaniu Freudových psychologických schém mužskej a ženskej antropológie.

    Popri tomto psychodynamickom aspekte, keďže som pôvodnou profesiou učiteľ literatúry, estetiky a umenia, mi pred očami vystúpili aj literárne vzory žien, ktoré sa cítili byť uväznené vo svojom ženstve a romanticky hľadali únik pred spoločenskou a kultúrnou determináciou. Ako si nespomenúť na Tolstého Annu Kareninovú, Ibsenovu Noru alebo Flaubertovu Madame Bovary. Mám však v živej pamäti aj silný text Jeana Améryho, ktorý zasvätil zraneným pocitom aj oprávnenému hnevu vidieckeho lekára pána Bovaryho. Konfliktný zápas o povahu a pravdu ženskej autenticity bez vazalstva a submisívneho postavenia výnimočným spôsobom u nás zachytila Božena Slančíková - Timrava. Vybavujú sa mi tiež hlboké emocionálne dôvody, pre ktoré pani Berlanská, manželka bohatého a vplyvného muža, dala prednosť životu s večným študentom a lúzrom v Mitanovej novele Patagónia.

    Medzi existencialistickými autormi som si našiel aj Sartrovu manželku Simone de Beauvoir, ktorá sa prvýkrát v roku 1949 monograficky venovala problémom a osudom feminity v štúdii Druhé pohlavie. Je len škoda, že o druhom, nežnom, slabšom, krajšom, triumfálnom pohlaví referuje iba na základe toho, čo o ňom vymysleli, zažili a povedali muži vrátane Kanta, Marxa, Nietzscheho, Lenina či Freuda. Akoby potvrdila, že autonómny ženský diskurz zatiaľ ani nejestvuje, to bolo v roku štyridsaťdeväť, a je odkázaný na zvyšky patriarchálneho videnia mužov. Až potom som objavil, že áno, a že od čias sexuálnej revolúcie 60. rokov, ktorá priniesla iluzórne oslobodenie a fakticky aj nový typ otroctva, toto hnutie natoľko zmohutnelo, že dnes zásadným spôsobom tyranizuje aj euroatlantickú legislatívu a popri takzvaných gender studies do hry rafinovane zaťahuje aj trendy inakosti, homosexuálnu agendu, lesbismus ako klitoridálnu alternatívu slasti, či asistovanú reprodukciu zo skúmavky. O manželstve pre všetkých, o manželstve pre všetkých, hrdý to slogan francúzskych socialistov, ani nehovoriac.

    Nevdojak sa mi v pamäti vynorila aj najúspešnejšia poľská filmová komédia Sexmisia, ktorá paroduje svet ženskej hegemónie a pofidérneho šťastia a sebestačnosti celkom bez mužov. V tomto systéme sa nanešťastie alebo našťastie objaví chyba v podobe dvoch mužov, čeliacich fyzickej i mentálnej kastrácii. Film ma zaujal aj preto, že zachytáva kruciálny okamih, v ktorom sa hystéria chce stať systémom a jedinou pravdou. Ak sa takýto systém oprie o silné lobistické skupiny, čo sa deje, a využije humanistickú slabosť na diskrimináciu akéhokoľvek druhu, antropologická revolúcia je na svete.

    Azda nie je príliš vhodné a relevantné, aby som do tohto feministického kontextu zaťahoval názory mužov, ktorí nestratili zdravý rozum, ani feminofíliu, ktorú majú džentlmeni a rytieri takpovediac v krvi. Ale risknem to. Myslím najmä na Josefa Hausmanna, ktorého štúdia Nahota feminizmu je v mnohom podnetná pri skúmaní takzvaných genderových rolí. Už len letmý pohľad na niektoré kapitoly dáva tušiť, aké problémy genderového rasizmu autor glosuje. Napríklad, prečo v spoločnosti, ktorú feministky nazývajú patriarchátom, dávajú muži na potápajúcej sa lodi pri záchrane prednosť ženám? Alebo, musím česky citovať, "zrádný a zrůdný účinek feminismu na rodinu". Alebo strategicky zneužiteľné slabiny mužskej povahy. Alebo nárok rozvedenej manželky na dorovnanie životného štandardu, súdny precedens bez logického opodstatnenia. Alebo takzvaný najlepší záujem dieťaťa, zbraň namierená jednostranne proti otcom.

    Mňa zvlášť zaujala kapitola o feministickom "newspeaku", ktorý autor trefne nazýva "femspeakom", a ktorého podstatou je zahmlievanie podobne ako pri pojme "rodová rovnosť". Autor v citovanej štúdii komentuje aj mnohé feministické nepravdy, hlúposti a, ako to sám nazýva, aj výkriky do tmy, napríklad, iba taxatívne: muži chcú len to jedno; muži majú za rovnakú prácu vyššie platy; mýtus o menejcennom postavení ženy; plagáty a časopisy s obnaženými ženami vraj ponižujú ženy; takzvané pohlavné stereotypy boli umelo vytvorené spoločnosťou a je treba ich zrušiť; muži nastolili dvojakú morálku, oni môžu všetko, ženy nič; keby svet riadili ženy, nebolo by vojen; verejné domy pre ženské zákazníčky; veštenie a čítanie horoskopov ako nové náboženstvo pre ženy. V praktickej časti tejto štúdie autor skúma aj konkrétne dôsledky feminizmu v každodennom živote. Hovorí napríklad o sociálnych dávkach, ktoré sú postavené tak, že vytvárajú základný predpoklad arogancie slobodných a rozvedených matiek a diskriminujú napríklad aj vydaté ženy na takzvanej materskej dovolenke, čo je drina, samozrejme, vieme o tom svoje.

    Pod zákonmi o domácom násilí sa podľa autora takisto dajú vystopovať útoky jednak na mužov, najmä však na celistvosť rodiny. V tomto duchu by sme mohli pokračovať ad libitum. Myslím však, že tento výpočet niektorých problémov a tém pre naše potreby stačí, hoci si uvedomujem, že autorom je muž, ktorý by mohol byť obvinený zo sexizmu. Aj preto som rád, že z rovnakého zorného uhla o probléme uvažuje aj Elisabeth Badinterová v knihe Tudy cesta nevede s podtitulom Slabé ženy, nebezpeční muži a iné omyly radikálneho feminizmu. Spis vydala Karlova univerzita v roku 2004. Popri záujme o rôzne modely ženskej sexuality sa autorka venuje aj násiliu páchanému ženami.

    No a napokon som si nechal Esther Vilarovú a jej brilantný protifeministický pamflet Muž v zajatí žien. Aj keď som si ho spočiatku zakázal, no nakoniec som celkom neodolal charakteristikám ženskej manipulácie, ktoré komandujú muža do polohy pajáca, dobrého tak akurát na výrobu detí a peňazí. Ako sa dá aj odolať, keď Vilarová píše, odpustite mi väčší citát: "Aby svoj nárok", myslím žena, "na mužské privilégiá ešte zdôraznila, totiž svoj nárok na dobre dotované postavenie mužov, nie azda na privilégiá vojakov, organizuje emancipovaná žena z času na čas takzvané hnutia za oslobodenie žien. Pri tej príležitosti upriami pozornosť svetovej verejnosti s náramným nárekom na seba, na najnovší look sufražetky si zakaždým pripevní bojové odznaky hodnosti. Pritom sa notoricky oslobodzuje od akýchsi pút, ktoré chápe vždy doslova, duchovné sú jej aj tak cudzie," píše Vilarová. "Tak sa na začiatku 20. storočia oslobodila od korzetu, o 70 rokov neskôr od podprsenky. Aby táto senzácia nikomu neunikla, dovolila svojmu otrokovi, aby navrhol priehľadnú blúzku. Pri ďalšej vlne emancipácie príde na rad možno nepohodlná dlhá sukňa, ktorú práve proti vôli mužovi s primeranou koketériou pojala do súboru svojich masiek. Iba svoju hlúposť, pochabosť, smiešnosť, svoju lživosť, citový chlad a nesmierne hlúpe táranie ešte nikdy neodložila, hoci sa jej naskytla príležitosť. A samozrejme, nech by zarábala akokoľvek dobre, mužovi, ktorého má po boku, nikdy neprenechá svoju vlastnú doménu, totiž domácnosť a neujme sa miesto neho zodpovednosti za živobytie a sociálnu prestíž. Je možné," píše ďalej Vilarová, "že sa vo svojej profesii naozaj cíti naplnená a šťastná. Je totiž oveľa necitlivejšia ako muž, preto aj pri otupujúcej práci veľmi netrpí. Jednako mu za svoje peniaze nikdy nedožičí lepší život. Neponúkne mu oheň, ani neotvorí dvere, nebude ani uzatvárať životné poistky v jeho prospech, pri rozvode mu neprizná dôchodok, čosi také by bolo priveľmi neženské. A ani mužovi by nezišlo na um dožadovať sa toho, pridobre ho vydrezírovali. Muž emancipovanej ženy si po bozku zotrie z tváre stopy po kréme, púdri a rúži a opäť sa vrhne do boja." Toľko Esther Vilarová.

    Keď som si koncipoval tento príspevok do rozpravy, mal som pred očami všetky mamy, manželky, ženy a dievčatá, ktoré odolali pokušeniu a nikdy nepodliezali latku svojej obdivuhodnej feminity, úcty a dôstojnosti a ani nikdy nemuseli rivalizovať s mužmi, pretože poznajú stvoriteľský zámer a víziu rovnosti. Rovnosť ale neznamená rovnakosť a zameniteľnosť, ale táto rovnosť, ako som citoval na začiatku z Knihy Genezis, je taký dvojaký, a predsa hlboko jediný obraz Boha. Ale svoje zamyslenie venujem aj všetkým ženám práce, domova a lásky, ktoré si zaslúžia rešpekt, obdiv a úctu. O tieto mohutnosti ich nemôže pripraviť ani neurotické rinčanie zbraní v neistých rukách feministických náčelníčiek.

    Aby som predsa len nezabudol aj na vecný dôvod tejto mojej rozpravy, dávam procedurálny návrh na zmenu názvu správy tak, aby zodpovedala pravde, zdravému rozumu, vedeckému poznaniu a prirodzenému zákonu. Navrhujem, aby sa správa "o stave rodovej rovnosti" premenovala na správu "o stave rovnoprávnosti pohlaví". Tiež žiadam, aby prítomná správa bola dopracovaná a rozšírená aj o širokú problematiku príslušníkov mužského pohlavia, aj keď si masochisticky dali vnútiť ženské otroctvo a drezúru, ba aj keď sa neraz cítia šťastní práve v hierarchii, ktorú im vnútili ženy, totiž v hierarchii oslov.

    V sobotu večer som na svoju facebookovú stránku aj pod dojmom vecí, o ktorých som práve premýšľal, zavesil status "princ a princezná", ktorým chcem tento príspevok zakončiť. V uplynulom týždni Česká tlačová kancelária priniesla správu, že v Českej republike sa pre deti predškolského a ranného školského veku pripravuje vydanie knihy o princovi, ktorý sa pri hľadaní princeznej zamiloval, div sa svete, do iného princa. Ešte aj liberáli medzi mojimi priateľmi vyslovili pochybnosť, či by takúto knihu chceli dať do rúk svojich detí. U mňa je to trošku inak. Nikdy som sa do nijakého princa nezamiloval. Do princezien neraz. Najlepšou princeznou je moja manželka. Naše kráľovstvo trvá už 36 rokov. Nech to len vydrží.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kvasničku sú tri, štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán Škripek, musí to byť úplne zasunuté. Nefunguje pánovi Škripekovi systém? Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem. Mohli by ste mi, prosím vás, vrátiť tú časomieru.

  • Ďakujem veľmi pekne. Toto je určite jedna z tém, ktorá by mala poukázať na absolútnu rozdielnosť tých našich "izmov", pán poslanec Kvasnička, ale napriek tomu musím povedať, že v mnohom, čo ste povedali, hlavne v úvode vášho vystúpenia, súhlasím. Ja si tiež myslím, že ženy by mali byť hrdé na svoju ženskosť a nemali by ju žiadnym spôsobom potierať.

    Musím povedať, že ja som veľký nepriateľ kvót na ženy, kdekoľvek, a som aj celkom nepriateľkou takého toho prílišného feminizmu, pretože si myslím, že je kontraproduktívny, hlavne v dnešnej dobe. A osobne som teda veľmi hrdá na to, že som žena. Už len preto, že som mohla priviesť na svet svoje dve deti. A celkom hrdá som aj na to, že napr. medzi moje najväčšie hobby patrí varenie. Čo ale považujem za problém, je, že aj v tejto dobe máme na Slovensku ženy, ktoré nemôžu byť hrdé na to, že sú ženy, ktoré preklínajú svoju ženskosť, pretože žijú v katastrofálnych podmienkach. V podmienkach, kde sú tlačené do veľmi úzkych mantinelov, stereotypov o ženách, ktoré sú častokrát morbídne. Hovorím teraz predovšetkým o ženách zo sociálne vylúčených spoločenstiev, kde chýbajú hrdinky typu Anna Karenina a kde chýbajú aj tí vami zmienení rytieri a džentlmeni, žiaľbohu.

    Tieto ženy žijú v katastrofálnych podmienkach, čelia domácemu násiliu, psychickému aj fyzickému teroru, a tomu, že nemôžu vychovávať svoje deti tak, ako by mali. A ja si myslím, že je dôležité, aby sme sa bavili o tejto téme, ale som všetkými desiatimi za to, aby to bola veľmi racionálna debata. Aby sme nešli do príliš veľkých výšin, toho prílišného feminizmu, pretože skutočne si myslím, že potom aj verejnosť vníma túto tému ako niečo úplne zbytočné a abstraktné aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne, k rodovej rovnosti a ku kolegovi chcem toľko, problém dnešnej doby je to, že akoby ženy vzdávali sa svojej ženskosti a muži svojej mužnosti. Pekne to kolega spomenul tuná, akoby sme sa báli tých európskych byrokratov, ktorí nám ukazujú cestu ako my, muži, máme byť skutoční chlapi alebo muži. A ženy nie ako ženy, matky, ale predovšetkým, aké majú byť manažérky, aké majú byť supermanky. Toto nie je cesta.

    Tu keď bol americký profesor, ktorý učil našich mužov, ako majú byť mužmi, skočil prvý do vody. Hovorí, že keď učí otec syna plávať, tak má prvý skočiť do tej vody a tak. Naši chlapi naňho pozerali a sa smiali, že čo to ich učí. Veď to je bežné, že otec vedie svojho syna v rodinách. Tak to je asi taká vec, že aj tá Európa by nás ako chcela takto učiť.

    Kniha Genezis, ktorú spomínal kolega, len tak okrajovo, tak tiež ma v tej chvíli napadlo: Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ako muža a ženu. Nie dvoch mužov a dve ženy. Potom Boh by sa pomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne a nemusel by to tak naplánovať. Rozprávku, ktorú ako spomínal, možno aj v tej tlačovej forme to bude ešte horšie ako v tej filmovej, pretože tá rozprávka raz skončí. Ale tá kniha, keď sa bude tak distribuovať! No aby sa princ do princa zamiloval!? A to je to nebezpečné, a to je tá cesta, kde my v podstate demoralizujeme alebo miatneme deti dnešnej doby, čo je veľmi zlé. Kto to naozaj si zoberie na zodpovednosť, no myslím si, že šťastný vo svojom živote nebude.

    A tie kvóty na ženy. Žena nie je určeným tovarom na konzum, to nemôže tak byť.

  • Nech sa páči, Radoslav Procházka.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička, ja ten váš procedurálny návrh podporím a zdá sa mi to logické a správne hovoriť skôr o rovnoprávnosti pohlavia ako o rodovej rovnosti.

    Ale mne sa zdá, že vy ste tú tému uchopili ako akýsi medziplanetárny súboj pohlaví, kde Xéna chce poraziť Tóra a kde vlastne ženy sú buď víly Amálky alebo Amazónky a kde to celé má taký obrovský plán a rozmer. A v skutočnosti ono je to veľmi praktická téma. V tomto štáte žije niekoľko desiatok tisíc žien a matiek do 35 rokov, ktoré by chceli, mohli a mali mať možnosť pracovať, ale nepracujú. Preto sa mi zdá, že kým tu nebudú pre ne detské centrá, reálna možnosť skrátenia pracovného úväzku a podobné základné predpoklady pre spojenie rodinného života, starostlivosti o rodinu so starostlivosťou o vlastnú profesnú a pracovnú realizáciu, tak je zbytočné sa trápiť, že kto tu komu závidí pipíka a prečo.

    Tá téma, a ja som tak pochopil aj snahu o tú správu, má praktické implikácie. A tá starosť o to, ako to vyzerá na tom veľkom galaktickom pláne, kde súperia egá, nadegá a iné "idy", nepríde mi to ako vhodná poloha pre Národnú radu.

  • Pán poslanec Kvasnička, trošku sa obávam, že síce to vaše vystúpenie, svojím spôsobom ako príspevok do hip-hopu, bolo zaujímavé, ale bojím sa, že proti feminizmu ste vytiahli takú dosť zase silnú opačnú zbraň a možno idete síce s klinom na klin alebo z extrému do extrému, ale potom zabúdame naozaj na ten skutočný problém slovenských žien. A naozaj na Slovensku, a my, chlapi, to nemôžeme zažiť, keď sa slovenská matka rozhodne byť matkou, tak rovno sa rozhoduje, že bude fungovať v znevýhodnenom prostredí. Každá jedna matka s malými deťmi je automaticky, sa na ňu pozerá cez prsty. Hovorím o priemerných firmách. Česť všetkým firmám, ktoré takýmto spôsobom na mladé matky nepozerajú. Každá jedna matka, čím viacej detí, čím viacej v podstate našich budúcich občanov, ktorí budú pracovať na naše dôchodky, tým viac je vlastne zaznávaná, tým horšie sa na ňu pozerajú, tým menšie možnosti zamestnanca na adekvátnom mieste jej vzdelaniu, jej schopnostiam. Toto by sme mali riešiť a o tomto možno hovorí aj tá správa. Ale vy ste to posúvali naozaj do takého galaktického trošku súboja, a potom zabúdame naozaj na tento problém.

    Takisto by som očakával od vás, že spomeniete to, že priemerná slovenská matka je v podstate otrokyňou, lebo z jedného zamestnania, ktoré má zaplatené, prichádza do druhého zamestnania a na rozdiel od matky v západných krajinách, kde ten príjem je väčší, kde si môže dovoliť nakúpiť niektoré služby, tak jednoducho tá slovenská to všetko musí odmakať. Poctivo, s vlastnými rukami a zadarmo. A toto mi tam chýbalo, v tom vašom vystúpení, aby ste sa týmito konkrétnymi problémami slovenských matiek zaoberali. Matiek, ktoré chcú mať deti, a len preto, že chcú si plniť materskú povinnosť, sú zaznávané, a tých matiek, ktoré po ôsmich hodinách v práci, robia doma päť, šesť hodín zadarmo.

  • Nech sa páči, Škripek Branislav.

  • Ďakujem pekne. Ja sa tiež chcem poďakovať kolegovi Kvasničkovi za návrh na zmenu názvu, a to vyslovene pre tú, ten pohľad, že je treba sa pozerať inak. Tá rodová rovnosť, nie je to správny termín. Mne sa tak zdá, že my tu, neviem, snáď to vidíte inak, ale preberáme z Bruselu, z Európskej únie všetky veci, ktoré tam proste povedia, tak my tu hneď sa s nimi začneme zaoberať, lebo to treba. Ale toto si zasluhuje širokú diskusiu preto, aby sme nedošli do slepých uličiek, do takých, do ktorých v zahraničí už prišli.

    Ak by sme chceli tvrdiť, a táto ideológia rodovej rovnosti vedie k tomu, že tá naša identita, ktorá je v skutočnosti daná pohlavím, že sa v skutočnosti, je fakultatívna, že si ju môžeme vyberať, tak potom dôjde k tomu, že naozaj potom je všetko také rovnaké. A nevyhnutne to vedie k tomu, že osoby rovnakého pohlavia majú uzavrieť manželstvo presne v tom slova zmysle, ako to manželstvo existuje medzi mužom a ženou. Takže taký príklad máme momentálne z Francúzska, kde všetci vieme, že to vyvolalo obrovský spoločenský pohyb, demonštrácie, výtržnosti a jednoducho škaredé prejavy, ktoré v usporiadanej a zdravej spoločnosti nie sú potrebné.

    Viete, že v britskom parlamente sa vyjadril pán premiér Cameron voči africkým krajinám, že ak budú, že im odmietnu ekonomickú pomoc, keď nezabezpečia homosexuálnym osobám rovnaké práva ako ostatným? V Nórsku ukončilo svoju činnosť Centrum rodovej ideológie, pretože nórska vláda zastavila financovanie tejto inštitúcie z dôvodu nedostatočných vedeckých poznatkov. A takýchto príkladov je viacej. Mne sa zdá, že táto téma si zasluhuje širšiu diskusiu a lepšie sa na to pozrieť.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky Marián Kvasnička.

  • Ja len krátko. Samozrejme, že chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorých, z takých či onakých dôvodov, moje zamyslenie, možno viac filozofické a trošku v takej, jako povedal kolega Procházka, medziplanetárnej oblasti, možno aj eschatologickej, neznamená to, že som zabudol na tie praktické implikácie. Napokon ony sú v správe exaktne popísané a ja ich nijako nespochybňujem, aj keď sa nazdávam, že tá správa je v tom, je jednostranná tým akcentovaním len ženských problémov, jak keby svet mužov problémy nemal.

    No pokiaľ ide o, aj kolega Matovič to isté ako Rado Procházka spomínal, ten širší kontext, ktorý trošku odťahuje našu diskusiu od praktických konkrétnych vecí. Ja som si to od prvej chvíle tak stanovil, že skúsim ísť cestou takých metodologických čistých jednostranností. Príde mi to ako produktívna cesta o to viac, že tu naozaj ide o zmenu civilizačnej paradigmy, kde trendy kultúry smrti prevažujú a sú aj dotované a prevažujú nad tými trendami, ktoré sú za kultúru života. Takže ja si myslím, že aj ten filozofický diskurz, aj ten medziplanetárny alebo prinajmenšom civilizačný kontext je dôležitý.

    Napokon ku kolegyni Lucii Nicholsonovej. Som veľmi rád, lebo takto vás aj vnímam, že sa dištancujete od toho radikálneho feminizmu. Dokonca som si napísal, že som hrdý, že ste hrdá, a držím vám palce.

    Ďakujem.

  • To bol posledný rečník a následné faktické poznámky na jeho vystúpenie v rámci rozpravy, ktorú týmto vyhlasujem za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, v prvom rade by som chcel zareagovať k procedúre a k obsahu, pretože myslím si, že je potrebné isté veci trošku viacej vysvetliť, vzhľadom na niektoré tie návrhy, ktoré tu zazneli v diskusii.

    Treba povedať jednu vec, že táto správa, ktorú predkladám, je piata súhrnná správa v poradí, ktorá vychádza z istej koncepcie a každoročne sa predkladá istý odpočet. To znamená, to nie je rozhodnutie ani Ficovej, ani Radičovej vlády, je to dlhodobá koncepcia a každá jedna vláda, ktorá prichádza, má povinnosť, vzhľadom na uznesenie Národnej rady, takúto správu predložiť. Vždy každá správa sa však modifikuje na obsah, ktorý je v danom roku spoločnosti možno najaktuálnejší. A práve preto sa zvolilo, že vzhľadom na situáciu, ktorá tu je, tá analýza dopadu hospodárskej a dlhovej krízy na ženy z hľadiska rodovej rovnosti bude dominantná z hľadiska obsahu a k tomu bude zameraný aj obsah tej správy.

    To znamená, že tu chcem upriamiť pozornosť vzhľadom aj na tie návrhy na zmenu návrhu správy a tak ďalej, že my nepredkladáme niečo nové, ale systémové z hľadiska koncepcie s tým, že v každom roku je záujem pomenovať pozitíva, negatíva, ktoré z tej koncepcie vyplývajú ako také. To je jedna vec, ktorá sa týka tej procedúry.

    Ja sa trošku ospravedlňujem, ale predsa len žiada sa mi možno trošku viac v tom záverečnom slove povedať, a preto budem niektoré veci možno trošku dlhšie pomenovávať, pretože si myslím, že táto oblasť si to zaslúži. A samozrejmá vec, že aj sa, sa vrátim k tým diskusným vystúpeniam a budem sa snažiť zaujať k nim aj konkrétne stanovisko.

    Téma rodovej rovnosti je na Slovensku, a to treba povedať objektívne, zatiaľ iba málo diskutovaná, medializovaná, hoci v iných krajinách je jej venovaná v podstate väčšia pozornosť. Súvisí to najmä s rastúcou dôležitosťou žien v globálnej ekonomike. Ženy od roku 1970 obsadili dve tretiny vytvorených pracovných miest. V rámci Európskej únie nastúpili dokonca ženy v posledných rokoch na 75 % novovytvorených pozícií. Zvyšovanie zamestnanosti žien v mnohých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho HDP vo väčšej miere ako nové technológie či isté globálne koncepty. Ak by sme prirátali, a to tu bolo správne povedané, aj objem neplatenej práce v domácnosti, bol by ich prínos oveľa, oveľa vyšší.

    Rovnosť medzi mužmi a ženami je teda dôležitá nielen z ľudsko-právneho hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska. A o to hlavne išlo v tejto správe z hľadiska toho odpočtu. Je dokázané, že vo väčšej miere rovnosť mužov a žien vyplýva aj isté značné sociálno-ekonomické výhody pre celú krajinu, pokiaľ sú tieto rozmery vyvážené. Ukazuje sa, že čím vyššia emancipácia žien, čím vyššia je ich účasť na rozhodovacích procesoch, na spolupodieľaní na tvorbe koncepcií štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky sa vytvárajú pre zamestnanosť žien, ako aj zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja, a to jak po ekonomickej, tak aj po demografickej stránke.

    Berúc si príklady z týchto krajín, aj z istých skúseností v rámci Európskej únie, je naším cieľom pre nové programovacie obdobie v čerpaní štrukturálnych fondov podporiť aj adekvátne uplatnenie sa žien na trhu práce a vytvoriť lepšie podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života tak, aby si ženy nemuseli vyberať medzi rodinou a kariérou.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako gestor problematiky rodovej rovnosti na štátnej úrovni preto bude venovať pozornosť aj tomu, aby prijímané zákony a opatrenia nezhoršovali situáciu žien, najmä matiek a prispeli k odstraňovaniu rodových nerovností. Týka sa to najmä oblasti odmeňovania, kde ženy stále zarábajú o celú pätinu menej ako muži, a to aj na porovnateľných miestach. A samozrejme týka sa to aj otázky účasti v rozhodovacích funkciách.

    Pokladal som za potrebné tieto princípy a priority pomenovať, pretože na nich staviame a budeme stavať politiku štátu v oblastiach, ktorá sa bezprostredne rodovej rovnosti dotýka.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v diskusii, ktorí mali záujem aj ambíciu niekde podporiť správu, prípadne rozšíriť jej rozsah, poukázať na niektoré problémové veci, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti, prípadne upriamiť pozornosť k nejakým novým trendom, ktoré v tejto oblasti celkom iste prichádzajú.

    Nedá mi však, aby som tvrdo odmietol to, čo uviedol pán poslanec Kvasnička smerom k Ficovej vláde. Nenastala tu absolútne žiadna negatívna zmena a poukazuje na to aj správa. A tu by som si dovolil povedať jednu vec: toto nie je správa, ktorú vypracoval Richter. To je správa, ktorá prešla Výborom pre rodovú rovnosť, kde má väčšinu zastúpenie mimovládnych organizácií a odborníkov v tejto oblasti, a prešla aj radou vlády, ktorá úplne zastrešuje celý ten priestor mimovládneho sektoru. To znamená, že chcem povedať, že to je správa ďaleko širšie koncipovaná, odsúhlasená, formovaná, ako len z pozície pohľadov ministra alebo rezortu ako takého. To znamená, že tá objektivita by tam predsa len mala byť ďaleko, ďaleko viacej vyvážená. A v tejto správe sa konštatuje, že aj napriek tomu, že pretrvávajú problémy sa isté veci zlepšili. Zlepšili z hľadiska postavenie žien v súvislosti so Zákonníkom práce, antidiskriminačný zákon, ale hlavne štruktúrami, ktoré boli vytvorené. A to je ten Výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec, že je to aj, aj Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá je gesčným orgánom, ktorý zastrešuje celý ten priestor širšie spoločensky vrátane mimovládneho, kde sa táto problematika preberala a preberá.

    Kritika, že sme akýmisi poslušnými vykonávateľmi všetkých bruselských rozhodnutí v tejto oblasti, neobstojí. Budem veľmi konkrétny. Jedna z posledných iniciatív, ktorá tu z Bruselu je, aby krajiny Európskej únie akceptovali percentuálne zastúpenie žien v obchodných organizáciách. Myslím, že tú iniciatívu pani komisárky poznáte. Postoj rezortu, ktorý v tomto prípade zastupuje štát, je odmietavý. A to aj napriek tomu, že Výbor pre rodovú rovnosť aj Rada podporili tieto snahy, my tvrdíme jednu vec, že to je otázka, s ktorou by sme sa mali, alebo s ktorou by sa krajiny mali vysporiadať na národnej úrovni podľa konkrétnych podmienok, možností, pretože nie vo všetkých oblastiach sa dá unifikovať Európa ako taká. I keď na druhej strane treba v plnej miere rešpektovať, že sme súčasťou spoločného trhu práce, máme prijaté viaceré spoločné legislatívy, a preto my musíme v maximálnej miere mať záujem minimálne diskutovať, vyjadrovať sa a hodnotiť veci, ktoré z Bruselu takéhoto charakteru, charakteru prichádzajú.

    A som osobne presvedčený, že to aj robíme. Rodová rovnosť je v prvom rade diskusia, hľadanie optimálnych východísk. V žiadnom prípade v rodovej rovnosti nikdy nešlo, ani nemôže ísť, o víťazov a porazených. V rodovej rovnosti buď zvíťazíme všetci a posunieme ten rozmer, rozmer tej politiky ďalej, alebo všetci prehráme. To je môj pohľad. A k tomu tá správa smeruje a k tomu smeruje aj opatrenie pre budúce obdobie.

    Ja len môžem z pozície rezortu povedať, že sa mi podarilo posilniť odbor rodovej rovnosti, pretože sa to žiadalo. Podarilo sa nám presadiť, že Výbor pre rodovú rovnosť aj rezort má nejaké finančné prostriedky vyčlenené aj na projekty, ktoré sa týkajú tejto oblasti. To znamená, sú tu aj konkrétne nástroje, prostredníctvom ktorých vieme efektívne využívať tieto prostriedky pre robenie konkrétnej politiky rodovej rovnosti na Slovensku.

    Toľko som pokladal za potrebné uviesť. Uchádzam sa o podporu tejto správy, ktorú sme predložili do Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Pani spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie je tomu tak, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012.

    Táto správa má č. 450 a správa výboru má č. 450a.

    Prosím teraz pána guvernéra Národnej banky Jozefa Makúcha, aby túto správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dámy a páni, v súlade so zákonom 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predkladám túto ročnú správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska:

    Materiál, ktorý vám predkladám, hodnotí výsledky, ktoré sme dosiahli za rok 2012, a prezentuje Správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2012.

    Konzistentnosť medzi obidvomi časťami materiálu potvrdil audítor vo svojom Dodatku správy audítora o overení súhlasu Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012 s účtovnou závierkou. Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska, ako súčasti Eurosystému, je udržiavanie cenovej stability. Národná banka Slovenska vykonáva všetky svoje činnosti a obchody za účelom naplnenia tohto cieľa.

    V roku 2012 sa hospodárenie Národnej banky Slovenska skončilo s prebytkom 449 mil. eur. Banková rada Národnej banky rozhodla k 31. decembru 2012 previesť 250 mil. eur do všeobecnej rezervy na finančné riziká. Účelom všeobecnej rezervy na finančné riziká je kryť kurzové, úrokové a úverové riziká a riziká súvisiace so zmenami ceny zlata, ktoré sa priebežne monitorujú. Výška a nutnosť tejto rezervy sa bude každoročne prehodnocovať.

    Po odvode do všeobecnej rezervy na finančné riziká bol zisk Národnej banky za rok 2012 vo výške 199 mil. eur. Podľa platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku, prípadne na úhradu straty z minulých rokov. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu. V súlade so zákonom Banková rada rozhodla, že zisk za rok 2012 sa použije na zníženie neuhradenej straty z minulých rokov.

    Záporné vlastné imanie zaznamenalo medziročné zlepšenie o 895 mil. eur a k 31.12. 2012 je vykázané v objeme 3 mld. 588 mil. eur. Rozhodujúci vplyv na celkový výsledok Národnej banky Slovenska za rok 2012 mal zisk z finančných činností 254 mil. eur. Hlavným zdrojom tohto zisku boli úrokové výnosy z dlhopisov v objeme 664 mil. eur. Výšku zisku z finančných činností znížili nerealizované straty z ocenenia finančného majetku na trhovú hodnotu účtované v objeme 201 mil. eur a vytvorenie už spomínanej všeobecnej rezervy na finančné riziká vo výške 250 mil. eur.

    Emisné činnosti dosiahli čisté náklady 1,5 mil. eur. Národná banka Slovenska realizovala razbu obehových mincí v počte takmer 11 mil. kusov a razbu šesť druhov zberateľských mincí v počte 73 tis. kusov. Okrem toho sa Národná banka Slovenska v roku 2012 podieľala na pilotnej výrobe druhej série bankoviek v nominálnej hodnote 10 eur v počte 1,99 mil. kusov.

    V prevádzkovej oblasti Národná banka Slovenska dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na svoju činnosť. Tak ako vyplýva zo správy, Národná banka Slovenska dlhodobo dosahuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. V roku 2012 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 53 mil. eur. Medziročné 8-percentné zníženie prevádzkových nákladov bolo výsledkom významného poklesu stavu zamestnancov po organizačných zmenách a uplatnenia úsporných opatrení pri čerpaní prevádzkových nákladov.

    Národná banka Slovenska mala k 31. 12. 2012 tisíc sedem zamestnancov, čo predstavuje pokles o šesťdesiat osem zamestnancov oproti 31. decembru 2011. Náklady na mzdy, odmeny a ostatné osobné náklady boli čerpané vo výške 21,8 mil. eur a medziročne poklesli o dve percentá. V štruktúre prevádzkových nákladov predstavujú najvýznamnejšie položky náklady na zamestnancov, zákonné sociálne poistenie, odpisy, opravy, udržiavanie majetku a náklady na technickú podporu a údržbu informačných systémov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného hodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2012 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán guvernér, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena výboru, z výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovaní o tejto správe vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012, tlač 450.

    Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. 423 z 26. marca 2013 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 157 z 9. mája 2013 a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012 zobrať na vedomie.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 163 z 13. mája 2013 schválil správu výboru k Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012.

    Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram týmto rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, spravodajca, nepredpokladám, že sa chcete ešte dodatočne vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pôvodne mal nasledovať bod 89, ale kvôli zahraničnej pracovnej ceste navrhovateľa, resp. predkladateľa Miroslava Lajčáka bude táto správa prerokovaná zajtra ráno ako prvý bod o 9.00 hodine.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za minulý rok 2012.

    Správa má tlač č. 446 a správa výboru 446a.

    Teraz poprosím predsedu tohto úradu pána Jána Jasovského, aby správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti za rok 2012 v súlade s príslušnými článkami zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Na základe dobrej praxe z predchádzajúcich rokov správa o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2012 obsahuje informáciu o strategickom zameraní kontrolnej činnosti v hodnotenom období, prehľad o vykonaných kontrolných akciách a najzávažnejších, resp. najčastejšie zisťovaných nedostatkoch v činnosti kontrolovaných subjektov, ako aj o spôsobe realizácie výsledkov kontrolných akcií a odporúčaniach Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky kontrolovaným subjektom.

    Zároveň obsahuje informácie aj z ostatných činností, ktoré Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v roku 2012 vykonával podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami.

    Hneď úvodom si dovoľujem zdôrazniť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom, vykonáva kontrolu v súlade s medzinárodnými štandardami ISSAI a zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade. V kontrolnej činnosti vychádza zo svojho strategického zámeru na roky 2012 až 2014, ktorý bol v pláne na rok 2012 upravený na základe aktuálneho ekonomického a hospodárskeho vývoja.

    Plán kontrolnej činnosti zohľadňoval aj závery a odporúčania medzinárodných organizácií najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI, EUROSAI a Kontaktného výboru najvyšších kontrolných inštitúcií krajín Európskej únie a Európskeho dvora audítorov. S cieľom objektivizovať a stransparentniť svoje kontrolné aktivity Najvyšší kontrolný úrad predložil návrh strategického zámeru kontrolnej činnosti do roku 2014 na verejnú oponentúru vybraných štátnym a vedeckým inštitúciám, univerzitám, vysokým školám, aj podnikateľským subjektom. Jednotlivé tematické časti plánu kontrolnej činnosti na rok 2012 prezentoval aj vecne príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky a strategický zámer do roku 2014 aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Všetky oslovené výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedené materiály bez pripomienok vzali na vedomie.

    Strategický zámer na roky 2012 až 2014 a nadväzujúci plán kontrolnej činnosti na rok 2012 sa sústreďovali na kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s verejným majetkom v ekonomických, hospodárskych, sociálnych a ďalších ťažiskových oblastiach vymedzených v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a premietnutých do programov a projektov v rámci štátneho rozpočtu.

    V tomto zmysle boli za priority kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky určené: zdravotníctvo, doprava, školstvo, v tom veda a výskum, efektívna verejná správa, v tom samospráva, spokojný občan a stav reformy v samospráve, reforma daňovo-odvodného systému, UNITAS a iné spoločensky významné témy vybrané na základe rizikovej analýzy.

    Kontrolná činnosť, ktorá vyplýva zo zákona Slovenskej republiky, je činnosťou, ktorá je základnou. Zároveň boli ale v pláne kontrolnej činnosti vyhradené primerané kapacity na kontrolné akcie zamerané na čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie a ostatných finančných nástrojov zo zahraničia, ako aj na systematickú kontrolu plnenia opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených predchádzajúcimi kontrolami.

    Plán kontrolnej činnosti na rok 2012 predpokladal vykonať 49 kontrolných akcií. Po jeho viacerých aktualizáciách Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v roku 2012 vykonal až 57 kontrolných akcií v 354 kontrolovaných subjektoch. Z vykonaných kontrolných akcií Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky eviduje 6 180 nedostatkov, 1 046 vlastných odporúčaní zameraných na ich odstránenie a 2 698 opatrení prijatých kontrolovanými subjektmi na odstránenie zistených nedostatkov. Výsledky kontrolných akcií Najvyšší kontrolný úrad realizoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, pričom protokol o výsledku kontroly prerokúval so štatutárnym orgánom kontrolovaného subjektu. O prerokovaní protokolu bola vždy vyhotovená zápisnica, v ktorej bolo štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu uložené predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu v určenom termíne opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a takisto písomnú správu o stave plnenia prijatých opatrení.

    Najvyšší kontrolný úrad oznámil tiež kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu, ktorý konal v mene štátu, resp. v mene obce alebo VÚC pri kontrolách v oblasti územnej samosprávy v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu. Pre zabezpečenie transparentnosti svojej kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad výsledné materiály z každej kontrolnej akcie v priebehu hodnoteného roka po ich prerokovaní s príslušnými subjektmi zverejňoval na svojom webovom sídle. O osobitne dôležitých zisteniach som informoval prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, príslušných ministrov vlády Slovenskej republiky, vecne príslušné výbory Národnej rady a ďalšie vecne príslušné orgány.

    Najvyšší kontrolný úrad v prípade zistenia skutočností, že boli spáchané trestné činy zistené v rámci hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom, podal trestné oznámenia. V 11-ch prípadoch Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poskytoval súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní v podobe zaslania protokolu o výsledku kontroly, resp. zaslania iných informácií požadovaných orgánmi činnými v trestnom konaní.

    Nesúlad všeobecne záväzných nariadení s platnou legislatívou na základe kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom oznamoval príslušným krajským prokuratúram. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy Najvyšší kontrolný úrad oznamoval príslušným správam finančnej kontroly porušenia finančnej disciplíny. Ďalšie prípady oznamoval Najvyšší kontrolný úrad Úradu boja proti korupcii, ministerstvu financií, daňovým úradom, krajským úradom, Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a ďalším.

    Najvyšší kontrolný úrad s cieľom aktívne prispieť k odstráneniu zistených nedostatkov a k riešeniu s nimi súvisiacich problémov predkladal v súlade so zákonom kontrolovaným subjektom a príslušným orgánom verejnej správy odporúčania, vrátane legislatívnych návrhov, kontrolné poznatky uplatňované v rámci medzirezortného pripomienkového konania k materiálom určeným na rokovanie vlád.

    Významné boli v roku 2012, dámy a páni, aj medzinárodné aktivity Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré vyplývajú z jeho členstva v INTOSAI, EUROSAI a v Kontaktnom výbore vedúcich predstaviteľov najvyšších kontrolných inštitúcií v členských štátoch Európskej únie, ako aj zo spolupráce s Európskym dvorom audítorov, s najvyššími kontrolnými inštitúciami krajín Vyšehradskej skupiny, Rakúska, Slovinska. Mimoriadne dôležitý je dopad týchto aktivít na zabezpečenie maximálnej kvality v uplatňovaní medzinárodných kontrolných štandardov v podmienkach Slovenskej republiky.

    Vyjadrením dôvery a ocenenia práce, ako aj medzinárodného postavenia Najvyššieho kontrolného úradu bolo rozhodnutie Správnej rady INTOSAI z novembra 2012, ktorým poveril Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predsedníctvom Podvýboru 3, Výboru INTOSAI pre budovanie kapacít zameraného na Podporu dobrej praxe a zabezpečenie kvality prostredníctvom dobrovoľných Peer Review.

    Ocenením kvality práce Najvyššieho kontrolného úradu je aj skutočnosť, že v roku 2012 začal Najvyšší kontrolný úrad tretie funkčné obdobie výkonu finančného auditu účtovnej závierky EUROSAI. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa aktívne podieľal na realizácii strategických cieľov INTOSAI a EUROSAI. Zúčastnili sme sa na mnohých medzinárodných konferenciách, kde sme mali aj patričné odborné vystúpenia.

    S cieľom zabezpečiť maximálnu kvalitu kontrolnej činnosti v nadväznosti na medzinárodné kontrolné štandardy bola v podmienkach Najvyššieho kontrolného úradu venovaná systematická pozornosť problematike budovania kontrolského informačného systému, rozvoj ľudských zdrojov a podobne. Na základe ročného plánu vzdelávania sa priebežne podľa odborného zamerania a funkčného zaradenia zamestnancov realizovalo i vzdelávanie a odborná príprava s dôrazom na využívanie kontrolského informačného systému, ako aj na ďalšie činnosti.

    Správnosť postupov Najvyššieho kontrolného úradu bola overená a potvrdená hodnotením jeho vybraných činností prostredníctvom nezávislého posúdenia medzinárodných organizácií systémom Peer Review. S cieľom zabezpečenia maximálnej kvality kontrolnej činnosti a ďalšieho rozvoja úradu boli aj naďalej programovo sú realizované opatrenia vyplývajúce z úspešného projektu implementácie manažérstva kvality CAF, kde sme toto ocenenie získali ako prvá organizácia v rámci Slovenska.

    V predloženej správe, dámy a páni, je aj informácia o rozpočtovom hospodárení úradu. Vyplýva z nej, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky dodržal v roku 2012 všetky zákonom určené záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe v správe uvedených skutočností si dovoľujem prehlásiť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v hodnotenom roku dôsledne napĺňal postavenie štátneho orgánu, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom a svoju pôsobnosť realizoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a ďalšími súvisiacimi zákonmi.

    Z uvedeného dôvodu odporúčam, dámy a páni, vziať na vedomie predloženú Správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2012.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím teraz člena výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Štefana Hrehu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2012.

    Správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu rozhodnutím č. 424 z 26. marca 2013 pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 155 z 9. mája 2013 a výbor odporučil Správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2012 zobrať na vedomie. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 162 z 13. mája 2013 schválil správu výboru Národnej rady k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Otváram rozpravu k tomu bodu, do ktorej sa písomne prihlásil jeden pán poslanec Alojz Hlina. Týmto mu zároveň udeľujem slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážení kolegovia, v správe Najvyššieho kontrolného úradu chcem povedať, by som to chcel začať aj takým spôsobom, aby to vyznelo ako obžaloba.

    Ja chcem obžalovať ľudí z Kamenína, že ako nám ničia túto krajinu, lebo by ste neverili, v Kameníne sú obrovskí gauneri.

    Zo správy vyplýva, že v tejto krajine je v zásade plus-mínus všetko v poriadku a Najvyšší kontrolný úrad za minulé obdobie dal jedno trestné oznámenie na Kamenín. Mne to pripomenulo takú, čo bol, tá Susan Boyle, keď ju našli, ten Simon Cowell. A povedal, že on ani nevie, kde to je, z kade ona je. Ja tiež, priznám sa, som si musel pozrieť, že kde je Kamenín. Kamenín je dole na juhu pri, pri Leviciach, v tamtej časti, Štúrovo, a by ste neverili, že čo tam musia byť za gauneri. Viete, keď my vieme, jak to tu vyzerá, to bolo ako tak. A jediné, čo tak oni, v tom Kameníne. No ja by som sa tam normálne šiel pozrieť, čo to sú tam za ľudia. Tak som chcel začať.

    A teraz sa ospravedlňujem ľuďom z Kamenína, hej, lebo to sa asi týka ich samosprávy.

    Ja som nespokojný s touto správou a poviem aj potom, že prečo. Ale treba začať tak, že poznajúc stav, vieme, že jak to tu chodí, tak Najvyšší kontrolný úrad podal, veď vy ste to, pán predseda, aj spomínali, že ste podali a podali ste jedno trestné oznámenie na Kamenín. Takže Kamenín je tá pliaga našej krajiny. Kamenín je, je to, čo nám ničí kredit našej krajiny. Kamenín je obludná obec plná gaunerov, keď to preženiem. Všetko ostatné je plus-mínus v poriadku.

    Ja, čo má význam? Má význam sa v tej správe venovať, ak to niekto pozerá, ja aj spravím reklamu tejto správe, ale aj Národnej rade, lebo aj Národnej rade treba robiť reklamu. Vážení občania, ktorí to pozeráte, dajte si www.nrsr.sk, tam si nájdete schôdze, tam si nájdete program, program si rozkliknete a tam si nájdete aj túto správu. V prípade, že ste starší, nie celkom ste užívateľsky komfortný, poproste syna, poproste vnuka, dcéru, prípadne vnučku. Pozrite si to, stojí to za to. V zásade veľa vecí stojí za to, aby ste si pozreli, aby ste vedeli, že čomu sa tu my venujeme, alebo sa tvárime, že sa niečomu venujeme.

    Správa samotná hovorí o tom, čo robili, skúsim to len tak zľahka preletieť, za minulý rok. Ja sa aj vrátim k tomu, čo pán predseda hovoril, že vykonali 57 kontrolných akcií z 354 kontrolných subjektoch a evidovali 6 180 nedostatkov. Tak ja som si taký jednoduchý prepočet spravil, že, teraz neviem, či počas tých akcií alebo v tých kontrolovaných subjektoch, nuž tak či tak, je to štatisticky dosť zlé, lebo keď je 6 180 nedostatkov, keby sme ich vydelili počtom kontrolných akcií, tak je to 108 nedostatkov na kontrolnú akciu. Keby sme ich vydelili počtom kontrolovaných subjektov, tak je to 18. To znamená 18, priemer 18 nedostatkov je v každom kontrolovanom subjekte. No to už museli mať, ja neviem, od menovky, po, po všetko asi zlé, lebo to je dosť, musíte, musíme uznať. To je také zarážajúce a zarážajúci je aj ten výstup.

    A teraz k tým samotným, pri niektorých sa, nebudem vás tu... Naozaj ľuďom odporúčam, pozrite si, niektoré veci sú tam fakt zaujímavé, pozrite si to doma v kľude. Mňa napríklad, len začína to, že výsledky kontrol čerpania, hovoríme o Juvente, ale tam sa vám to asi niekto, pán predseda, niekto vám tam zlial, lebo tu hovoríte o Juvente a potom aj o celkovom čerpaní, nie celkom tomu rozumiem. Napríklad pri Juvente sa zistilo, že čerpanie malo mierne rastúcu tendenciu. No tak to je tak, keby som povedal, zistenie zásadného významu, hej, že. Nič v zlom. No tak 21, potom 28, konštatovanie je, že malo mierne rastúce. No tak to je naozaj že vec, ktorú by sme si zistili aj, aj sami. No ale však dobre. A v ďalších veciach, hovorím, ktoré tu sú, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, celé zlé, hej. Kto sa tomu venuje, pozrite si, ako ten úrad hospodáril, respektíve nehospodáril. Máte tu aj boj proti drogám a dopingu, obľúbená to téma aj novovytvorenej koalície, hej, ktorá tu vznikla. Tiež, chybičky sa stali, že mali niečo kúpiť, kúpili niečo iné. No však, čo už, hej?!

    Máme tu aj veci týkajúce sa ciest. Viete, napríklad niektoré tie veci, že zistené nedostatky. A k tomu sa mierne pristavím, že čo vlastne nebolo a že čo s tým, hej. A pristavím sa, to máte aj pri cestách, tam cesta Nová Bystrica, Oravská Lesná, tam asi dokopy vyzerá, že nesedelo nič, ale potom tu máte slávne mýto, hej. A pri tom mýte sa pristavím, lebo to mýto je celé zlé, celé zlé, a pristavím sa z úcty ku kamionistom, z úcty k ľuďom, ktorí ho platia. Hovorí sa tu, že, že ako prebiehali, teraz, pozrite, dovolím si zacitovať: "Niektoré doklady neboli založené, datované alebo podpísané alebo boli podpísané neoprávnenou osobou. Preberacie protokoly neobsahovali na diaľničné známky predpísané náležitosti. V desiatich prípadoch neboli internými dokladmi schválené platby úhrady formou schvaľovacieho listu faktúry. V 11-ch prípadoch nezdokladovali internými..." No proste, pardon za výraz, bordel, hej. A teraz si predstavte, že tu je ten pohon na živnostníka, pohon na malého podnikateľa. No keby on také niečo urobil, že jak by ho krútili, jak by v tom prievane visel?! No tak tuná ľudia, vyzerá z toho, keď to tak zľahka prečítam, že dokopy nemali nič, ale o 11 mil. si navýšili už aj to obludné mýto, a to plnenie, čo táto krajina platí tým ľuďom za to mýto, tak ešte stihli to od nejakých 11 mil. navýšiť. No však mali údajne, že nejaké ďalšie náklady s tým spojené, a zúčtovali to tak jako to, to znamená, nebolo bez priloženia dokladov. Viete, napríklad takto, že "bez priloženia dokladov preukazujúcich skutočné náklady poskytovateľa služby za"... Čiže bez týchto dokladov to bolo zaplatené, preplatené. No, no radosť žiť!

    Pri tej príležitosti treba aj povedať, že NKÚ robí aj odporúčania. A napríklad pri týchto, by som povedal, obludných zisteniach pri mýte, kde chudákom bolo treba ešte doplatiť 11 mil., lebo však mali nejaké zvýšené náklady, tak tie odporúčania sú absolútne bezpohlavné, hej, lebo to vlastne súvisí, že čo zistili a potom prípadne, že čo odporučili. A chlapcom od mýta, alebo ľuďom, ktorí preplácajú faktúry bez ničoho, tak odporučili, to by som znova mohol zacitovať, ale, ľudia, v kľude si to pozrite, odporučili, že by to v zásade asi robiť nemali a mali by dodržiavať, no odporučili, že teda, že: chlapci, dajte pozor, však možno prídeme aj na budúci rok, nech to tam nemusíme písať, hej. Skrátene povedané.

    Tak nejako to tu v tejto krajine stále ešte ako-tak funguje. Máme tu potom aj zistenia v pošte, v Tipose. V Tipose tam bol superbordel, pardon za výraz, ale máme aj také veci, do ktorých by slušní ľudia nešiahali, alebo slušní ľudia by nechali na pokoji, hej, aj také, že šport alebo čo. V športe napríklad máte vec, že si vyfaktúrovali, to je odrobinka svojím spôsobom, ale sparing partnera pri športe, pri ktorom neexistuje sparing partner, ale potom, teraz pre športovcov, odporúčam, že keď vás niekde, že potrebujete, ja neviem, na tenisky a povedia vám, že nemáte, no nemáte, lebo tu v správe to píšu, kľudne si to športovci pozrite, že sa nakúpilo za 1,8 mil. nejaký softvér alebo niečo sa nakúpilo. A teraz vám to prečítam, že jak sa to nakúpilo: "Bez toho, aby mal (...) finančné prostriedky. Súčasne pri jeho obstarávaní bol porušený zákon o verejnom obstarávaní zadaním neprimeraných požiadaviek (...) nebol vylúčený neskorší víťaz súťaže pre nesplnenie podmienky technickej spôsobilosti. Zároveň nebol dodržaný zákon o správe majetku štátu, keď informačný systém napriek tomu, že bol zakúpený a evidovaný v majetku, nebol kontrolovaným subjektom využívaný." No z tohto mne vychádza, že nejakí športovci, ale nie športovci, lebo športovci chodia, sú na trati alebo vo vode divokej, ale títo nejakí, všelijakí príživníci proste kúpili nejaký softvér za 1,8 mil. eura, porušili všetko, čo existuje na svete, a ešte to bolo aj nanič.

    Ale trestné oznámenie tu podali iba na Kamenín. Tam sú najväčší gauneri v Kameníne. Ja by som si dovolil tvrdiť, že aj toto by stálo za to, že.

    Sú tam samozrejme aj zistenia zo zdravotného, že niekto kúpil niečo za 2 mil., a pritom to stálo o polovicu menej. Aj na MZV potrebovali najdrahšie nábytky, aké existujú. To tiež tu máme. Odporúčam ľuďom naozaj si niektoré veci prečítať, aby vedeli jak sa hospodári s verejnými zdrojmi.

    Je tu napríklad aj kontrola zameraná na hospodárenie s verejnými zdrojmi, s majetkom pri správe a údržbe miestnych komunikácií subjektov územnej samosprávy. V zásade o výtlkoch, hej, čiže, to je výtlková kontrola, ale ona asi tak sa nezameriavala, ale to je výtlková kontrola. To znamená, samospráva, ktorá mala peniaze na údržbu a obnovu miestnych komunikácií, to znamená, mali zalievať výtlky, tak znova by ste neverili, a teraz neviem, z tej správy to jednoznačne nevyplýva, že... To sú

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • , to sú tie prípady, kde bolo porušené niečo, alebo sú to všetky prípady? Lebo jak sú toto všetky prípady, kde ste boli, tak v každej bolo niečo porušené. A jak sú to iba prípady, kde bolo niečo porušené, potom by ma zaujímalo, že kde sú tie prípady, kde nebolo nič porušené. Čiže to tiež mi z toho, jednoznačne z tej správy nevyplýva. No vo výtlkovej časti kontroly môžme znova suverénne, bez mihnutia oka skonštatovať, čo sa dalo, sa porušilo. Však prečo nie?! Lebo tu sa nič nedeje a jediný, kto dostane po ušoch, bude Kamenín.

    Aj by som povedal taký, také peniaze do zvončeka, ja tomu hovorím. Viete, to sú, to pred kostolom stáli a zbierali do zvončeka, a to boli, našiel sa, aj u nás sa našiel jeden, kto si z tých peňazí vedel zobrať. A celá komunita ho tak odsúdila, že to už je aj prach nasadaný na tom a stále si to ľudia, poviem, to sú peniaze, na ktoré sa nešiaha. Ale tu znova, aj domovy dôchodcov a hospodárenie v domovoch dôchodcov by som ja tiež nazval ako, ako peniaze, na ktoré by už fakt ľudia mohli mať Pána Boha pri sebe, že na tie už nešiahneme, hej, svojou kradmou rukou. Ale vyzerá, že nevadí, nebojíme, ideme. Výsledky v nitrianskom kraji potvrdzujú, že chybička se stala.

    Samozrejme, že keď sme zistili, že čo sa deje, tak je dôležité povedať, že čo s tým. A to by ma napríklad tiež zaujímalo, lebo tu aj hovorí...

  • Ruch v sále. Vystupujúci sa odmlčal.

  • Poprosím pána poslanca Jarjabka, aby nevyrušoval pána kolegu.

  • Oslovený poslanec: Mám taký pocit, že nevyrušujem.

  • Asi, áno. Rečník k pánovi predsedovi, pánovi Jasovskému, tak.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne aj ja. Tretíkrát to poviem, nevynucujem si, ale to je takou známkou elementárnej slušnosti a špeciálne od predsedu výboru pre kultúru, by to mohol chápať, hej, že ma to ruší. Mňa to ruší, tak ja som si počkal, prípadne to kľudne ste mohli dodebatovať potom. No hryznem si do jazyka.

    Takže čo s tým, hej, čo s tými, čo ste zistili? Píšete, že ste poslali 32, to ma ináč zaujalo, 32 oznámení na výbor, napríklad pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Mňa by fakt zaujímalo, že čo s tými tridsiatimi dvoma podaniami ten výbor urobil. Lebo to je presne ten náš problém, že nie sme dôslední. My sme zistili, že niekto bol schopný vybrať peniaze zo zvončeka, to znamená, nejaké domovy dôchodcov, niekto bol schopný športovcom zobrať 1,8 mil. euro za softvér, ktorý nepotrebujú, teraz nemajú na tenisky, tak ma zaujíma, že čo s tým, hej. Že tá dôslednosť, to dokončenie toho. No tak to by ma, to si možno v ďalšom, bude aj predmetom mojich interpelácií tých jednotlivých prípadov, že jak sa pokračovalo s tými zisteniami, kde to bude možné interpelovať. A toto je možno otázka na výbor, výboru pre regionálny rozvoj, pre verejnú správu a regionálny rozvoj. To znamená, 32 podaní dostali, mňa by fakt zaujímalo, že čo s tým oni, oni urobili.

    No budem končiť s tým, s tým, že tá súčinnosť, s tým, čo som začal. To znamená, keď tá súčinnosť, aj to tu bolo spomínané, tak z celej správy v zásade vyplýva to, že sa veľa vecí porušilo, veľa zistení sa zistilo. Ale rozsah u jedných bol iba v tom nešťastnom gaunerskom Kameníne, ale ospravedlňujem sa, teraz to hyperbolizujem, ospravedlňujem sa ľuďom v Kameníne, ja len upozorňujem na tú absurditu, hej, že vlastne po celom tom marazme, ktorý tu žijeme, z tejto správy vyplýva, že najväčší gauneri sú v Kameníne, lebo tam vlastne to bolo vyextrahované až do toho trestného oznámenia. Všetko ostatné je v sfére nejakých odporúčaní, takého rozvláčneho diskutovania a takého hryzenia, aby nebolelo.

  • Hlas predkladateľa.

  • Tak to je, lebo tu to je presne uvedené, že jedno a potom ste len poskytovali súčinnosť pri nejakých trestných konaniach a oznamovali ste nesúlad s "vezedenkami". No tu správa v zásade končí, potom sú už len obrázky z ciest, tie sú nie celkom pre nás dôležité.

    A chcem skončiť s tým, že ja som hlboko nespokojný s touto správou a to by bol aj procedurálny môj návrh, že žiadam, aby sa správa vrátila na dopracovanie. A jednoznačne ju treba dopracovať v tej, v dokončení zistených nedostatkov. Mňa by to naozaj zaujímalo, že kto zahučal, kto vyletel, kto zaplatil pokutu, kto, ja neviem, okrem Kamenína, hej, okrem ľudí v Kameníne, hej, že kto vlastne nesie nejakú zodpovednosť. Lebo z tejto správy to nevyplýva.

    A nechcem byť osobný. Budeme dneska voliť aj šéfa NKÚ. Mám pocit, že znova nebudeme voliť šéfa NKÚ, lebo tento je mladý, potom zas niekto bude chudý, potom bude tučný, potom bude neviem jaký. Tak neviem, kedy vlastne zvolíme toho šéfa NKÚ?

  • Reakcia z pléna.

  • Len viete, vážení kolegovia, že ak chcete, to tam aj niekde bolo, že kto má, kto boli tie personálne návrhy. Že premiér navrhol nejaké personálne návrhy, že kto by mohol byť, ale tieto, by som povedal, bezzubé tigre to je presne to, čo potrebujeme. Lebo bezzubé tigre by vypracovávali presne takéto bezzubé správy, ktorým by sme sa takýmto, by som povedal, s primeraným záujmom venovali a krajina by takýmto spôsobom ďalej pokračovala, ako pokračovala. A tých gaunerov z Kamenína by sme len takto nejakým spôsobom ako obeť pribili, že tí sú tu najhorší a tí nám spôsobujú, že tá krajina ide, ide takým smerom, ako ide. Čiže nesúhlasím s komunikáciou typu, že niekto je mladý, niekto je taký alebo hentaký. Nechávam na zváženie, lebo takéto bezzubé správy v krajine, v ktorej vieme, ako to funguje, to je proste nenáležité.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vyše vystúpenie registrujem štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, nebudem ja osobný. V podstate ani vy ste nebol, tak budem snažiť sa iba odborne.

    No, pán poslanec, existujú dva zákony. Je to zákon o NKÚ a zákon o kontrole v štátnej správe. A ja vám to poviem asi takto, v zmysle týchto zákonov alebo, dá sa povedať, len v zmysle legislatívy môže postupovať NKÚ a jeho predseda ako taký. Čiže v prípade, ak zistili nejaké pochybenia, tak to odstúpilo NKÚ, alebo upozornilo, alebo oznámilo to NKÚ dotknutým subjektom alebo subjektom oprávneným v danej veci konať.

    Čiže pokiaľ zistili pri Kameníne, že bol spáchaný trestný čin, tak to oznámili. Samozrejme, obec Kamenín alebo Kameník nemôže spáchať trestný čin, lebo trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb nemáme ako takých. Čiže bolo tam asi niečo nepresné. Ale na druhej strane v mnohých prípadoch, keď sa zistia pochybenia v hospodárení, sa to odstupuje Správe finančnej kontroly. A Správa finančnej kontroly spolu s ministerstvom financií potom vyvodzujú, samozrejme pokračuje ďalšie konanie, a udeľujú pokuty alebo vyvodzujú ďalšiu zodpovednosť.

    Čiže NKÚ koná vždy iba v zmysle zákona. A myslím si, že v tomto prípade tak, ako je to v správe uvedené, NKÚ nemohlo ani inak konať. Len viete, no ja doporučujem pozrieť si ten zákon o kontrole v štátnej správe a možno niektoré tie otázky, čo ste nastolili, by boli zodpovedané. Ale na druhej strane zasa, súhlasím s tým, že pokiaľ sú pochybenia v hospodárení ako takom, treba to riešiť. A pokiaľ teda fakt tí funkcionári športoví robili to, čo robili so, s tým softvérom, tak myslím si, že správa finančnej kontroly sa s tým potom vysporiada. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ja som si tiež otvoril tú stranu 38, kde sa nachádza, že kde koľko oznámení bolo ktorému výboru odoslané. Tak 32 ich dostal len výbor pre financie a rozpočet. A výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a európske záležitosti bolo len po šesť.

    Bol som si to teda overiť, lebo nejak mi vypadlo z toho kontextu, že kde na tom výbore sme ich dostávali. Tak oni chodia predsedovi a na začiatku vraj sme sa dohodli, že kto chce, môže sa informovať u predsedu o týchto oznámeniach. No keďže človek nevie, že či prišli, alebo neprišli, tak sa neinformuje. Väčšinou na tom výbore sa prejednávajú iné veci. Takže budem iniciovať vo výbore, aby tieto hlásenia alebo oznámenia boli posielané členom výboru mailovou komunikáciou.

    Takže len toľko. Zvyšok sa vyjadrím v rozprave.

  • Pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. My asi sa v mnohom zhodneme, pokiaľ ide o to ohodnotenie. A hlavne teda naozaj máme situáciu nezvoleného nového šéfa NKÚ už viac ako rok. Aj to je jeden z dôvodov, prečo poslanci SKDÚ - DS túto správu nepodporia.

    Ale ja chcem na iné reagovať. Napriek tomu, že sme pripravení túto správu nepodporiť, pán poslanec Hlina, ja by som varovala pred jedným. A síce pred tým návrhom vrátiť správu na dopracovanie. Mali sme tu už prípad, kedy pani poslankyňa Tomanová navrhla, aby správa ombudsmanky bola vrátená na dopracovanie. Ja som presvedčená, že parlament prekročil svoje právomoci v tomto prípade, pretože pozícia ombudsmana, ombudsmanky je pozícia nezávislej inštitúcie, ktorá podáva správu, ktorú môžme prijať alebo neprijať. A myslím si, že NKÚ je v podobnej pozícii. Čiže napriek tomu, že rozumiem vecným argumentom, ktorými hovoríme, podľa mňa by sme sa s tým mali vysporiadať tak, že tí, ktorým sa správa nepáči, proste za ňu nezahlasujú. A tí, ktorým sa páči, za ňu zahlasujú. Ale pred týmto by som principiálne varovala, aby sme týmto smerom nešli.

    Pre mňa to bol šok, keď sa to udialo. Mňa ani nenapadlo, že niekto by mohol za ten návrh pani Tomanovej zahlasovať. Bola som veľmi nepríjemne prekvapená z toho. A nemali by sme z toho spraviť, že to je niečo, že sme prijali nejaký nový štandard. Pretože zase proste stierame niekde tie ústavné hranice medzi ústavnými orgánmi. A myslím si, že pre budúcnosť je to zlé. To je len na okraj vášho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za tú analýzu tejto správy, ktorú kolega tuná predložil. Prerátal to, tých osemnásť nedostatkov na jeden kontrolovaný subjekt. No, to je to, v tom priemere možno niekde bolo päťdesiat, niekde dva. Možnože boli niektoré také, kde asi neboli zistené nedostatky, ale vytvára to akoby taký obraz, akoby nikde nebolo nič v poriadku. Že celá krajina akoby nebola v poriadku, hej. Samé nedostatky.

    Čudné veci sa dejú aj kolo toho Najvyššieho kontrolného úradu, keď my stále nemáme zvoleného nového predsedu. Ja si kladiem otázku, či vôbec je nám potrebný tento Najvyšší kontrolný úrad. Správa sa ako politický nástroj, koľkokrát som tak počul. Zjavné zlodejiny, krádeže, ktoré tuná boli, celý národ o tom vedel a vrcholní predstavitelia štátu vyhlásia, však počkáme si na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu. A ten Najvyšší kontrolný úrad toľko kontroluje a toľko preveruje tie veci, že takýmto rúškom hmly zastrie toto všetko a všetko sa kdesi to tak zametie pod koberec.

    Myslím si, že chýba aj tomuto úradu skutočný rozmer slobody, aby naozaj, ak by teda mali robiť tú činnosť na tom Najvyššom kontrolnom úrade tak, ako to je, tak by museli brať všetko od podlahy. A to by možno bol aj minister alebo jeho samotný rezort. A veľakrát to tak nie je. Veľa razy tým ľuďom, ktorí sú tam a vykonávajú tie kontrolované akcie, tak chýba im aj odvaha. A keď by aj čosi zistili, tak potom v skutočnosti na tom papieri sa premietne čosi iné.

    Samé zákazy a príkazy ktoré sú v tejto krajine, aj nad tým sa treba zamyslieť, hej. Keď je toľko nedostatkov zistených a osemnásť v priemere, že teda čo s tým ďalej? Ja len toľko.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja k tomu asi, prísne vzaté, čo pani kolegyňa Žitňanská hovorila, asi je to tak. Len ja v zásade to vyženiem do extrému, lebo nám sem môže prísť správa, keď zvolíme toho vhodného kandidáta, ktorý nebude ani tučný, ani chudý, ani mladý, ani starý, ale hlavne bude bezzubý a bez pazúrov, tak nám môže poslať sem správu za rok 2014, že všetko je v poriadku, majte ma radi; za 2015, všetko je v poriadku, majte ma radi na dvakrát. Viete, lebo v zásade taká správa sem môže prísť a my v zásade môžme len s ňou súhlasiť alebo nesúhlasiť.

    Čiže ja si myslím, že asi sa treba nad tým zamyslieť, že, že, lebo do tej správy, lebo táto správa má veľké nedostatky, hej, veľké nedostatky a treba ju doplniť. To si ja myslím, hej.

    A ja som ešte zabudol povedať, ja to asi poviem pri tej voľbe, že nám by pomohlo, keby náhodou, viete, že, ja neviem, kto bude ten ideálny kandidát pre SMER, hej. Ako má byť chudý, ako má byť starý, ako má byť mladý? Ale ja rozmýšľam, že keby to tak ten Nicholson, ja by som mu povedal, že ja ho, by som ho nominoval, lebo to myslím môžem, nominovať. Ja by som ho fakt nominoval, keby on s tým súhlasil. A chcel by som si pozrieť tie výrazy v tých vašich tvárach alebo v tvárach niekoho, že jak by sa tváril, keby trebárs ten Tom Nicholson bol šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo mám pocit, že už iba, v niektorých chvíľach nám už iba toto pomôže.

    Ďakujem.

  • To bol jediný písomne prihlásený poslanec do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa dvaja poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, nuž správa NKÚ je predložená. Sú tam opäť napísané nejaké slová, nejaké čísla a opäť to môžu byť veľmi skresľujúce údaje, ktoré sa do tejto správy dajú. Samozrejme, každá správa je vypracovaná na základe toho, kto ju vypracováva a pre potreby, koho je vypracovaná.

    Ja som si teda prečítal nie celú správu, ale niektoré state, ktoré ma zaujímali, a porovnal som si to potom s výsledkami niektorých kontrol, ktoré boli uvádzané ako kontroly NKÚ. No a keďže sme sa tuná jedného času, a stále to vlastne pokračuje, bili o centrá voľného času, taký krásny vypuklý príklad je kontrola v Žiline v dvoch centrách voľného času - Spektrum a Žirafa. No a je veľmi zaujímavé, a teraz začnem hovoriť práve o nestrannosti kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, a tuná už vidíme, že kontroly môžu byť aj tendenčne podané a výstupy z nich tak isto tendenčne interpretované, aby sa neuškodilo jednému pri zistení rovnakých kontrol oproti tomu druhému kontrolovanému subjektu. No a tak v jednom prípade bolo zistené pochybenie na úrovni nedodržania právnych predpisov, v obidvoch prípadoch, ale v jednom prípade bolo skonštatované len, že došlo k nesprávnemu postupu. Takže už tuná vidíme. No a keďže zase sa jedná o to, že kto sedí na stoličke najvyššej, tak zrejme aj podľa toho sa riadia aj zamestnanci a podľa toho sa vypracovávajú jednotlivé kontroly.

    Opäť tuná už aj Lojzo Hlina nadniesol otázku nominácie na predsedu NKÚ a opäť tu máme politickú nomináciu. No a prečo ho doteraz nemáme zvoleného? Nuž preto, že nevyhovuje tomu, kto má byť kontrolovaný, a činnosti inštitúcií a štátnych orgánov, ktoré majú byť kontrolované, ktoré sú v područí jednej vládnej moci.

    No a ešte by som sa teda vrátil k tej nestrannosti. Je tu skutočne pochybnosť o tom, o tej nestrannosti kontrol, ktoré majú byť vykonané. Aj pri tom počte, si myslím, ktorý je veľmi úbohý pri počte káuz, o ktorých sme počuli na každom ministerstve. A samozrejme aj v štátnych inštitúciách, ktoré mali byť určite vykonané, tak akoby sa zľahla zem. Nuž, možno si zamestnanci NKÚ povedia: ale my sme nedostali podnet. No však prečo by ho dostali, že? Keď sa nikto o to nezaujíma a radšej ho nedostal, alebo povedia, že ho nedostali, ako by mali sami od seba vykonať nejakú kontrolu?! Takže nestrannosť týchto kontrol je skutočne spochybniteľná, pretože vidíme výsledky a potom následne sa od toho môžu odvíjať aj ostatné kontroly.

    Ďalšie. Mám tuná otvorenú jednu takú správu. Kontrolou bolo preverených 46 kusov dodávateľských faktúr v celkovej sume bla - bla - bla z celkového počtu 703 evidovaných dodávateľských faktúr. Kontrolou bolo zistené, že v dvoch prípadoch boli účtovné prípady zaúčtované priamo do nákladov a tak ďalej. No ja keby som prišiel už na takéto pochybenie, že zo 46 kusov faktúr už sú dve zlé, tak by som určite skontroloval zvyšných, do 703. Je zaujímavé, že prečo neboli skontrolované? Jaj, lebo by sa prišlo na väčšie pochybenia a väčšie nedostatky! Takže toto nám bude stačiť a my to len tak spomenieme, že boli zistené nedostatky.

    Ja si nepredstavujem vôbec takto prácu Najvyššieho kontrolného úradu. No a preto hovorím, že o dôveryhodnosti je hodné pochybovať, pretože na základe týchto výsledkov sú pre mňa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu takpovediac irelevantné. Pretože, ak takýmto spôsobom sa NKÚ stavia k jednotlivým kontrolám, tak je to, žiaľ, zle.

    No a ako som skonštatoval pri tých dvoch centrách voľného času v Žiline, ktoré sú, tak tie kontroly zistili vážnejšie nedostatky práve v jednom, ale na základe tých bolo konštatované, že to väčšie CVČ spravilo pochybenia s právnymi predpismi, nielenže nesprávne postupovalo, tak na základe tohto sa centrum voľného času zrušilo a začlení sa do toho druhého, ktoré akože je lepšie, a pritom malo to centrum Žirafa lepšie celkové hodnotenie oproti tomu druhému.

    Takže toto sú opäť také rozporuplné veci. No a samozrejme to sa potom dostane do správy a my to máme odsúhlasiť. No ja za takúto správu určite hlasovať nebudem.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou prihlásil sa jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel zdôrazniť tie slová pána poslanca Hraška o tej kontrole centier voľného času v Žiline. Možno trocha rozšíriť ten kontext, kde je to taká zaujímavá situácia. Dve centrá voľného času, ktorých zriaďovateľom je mesto, a prebehlo najprv šetrenie na úrovni mesta, teda kontrolórom mesta. Keďže sa nedopracovalo k tým správnym výsledkom, tak bol zavolaný Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal byť teda garantom nezávislosti. Ale tak, ako spomenul pán poslanec Hraško, rovnaká kontrolná skupina dala rôzne hodnotenia, pričom v prípade niekoho, kto dopadol lepšie, použila formuláciu, citujem teraz z otvoreného protokolu, "kontrolou bolo zistené porušenie týchto všeobecne záväzných právnych predpisov", čo je vážne vyjadrenie, a tá istá kontrolná skupina v prípade subjektu, ktorý bol hodnotený horšie, napísala, "kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt nepostupoval správne", čo je podstatne ľahšia formulácia.

    Tu vidieť to, že nemôže Najvyšší kontrolný úrad zasahovať na nejakú politickú objednávku a že to naozaj musí byť nezávislá inštitúcia a nie politická inštitúcia, pretože taká kontrola nám naozaj potom nie je potrebná. My potrebujeme nezávislý kontrolný úrad, ale ak by mal byť takýto, tak ho naozaj nepotrebujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, k tejto správe sa chcem vyjadriť v tých bodoch, ktoré sú predmetom kapitol 2.5 a 2.6. Kapitola 2.5. hovorí o spôsobe vybavovania podaní fyzických a právnických osôb a kapitola 2.6. je ešte zaujímavejšia z môjho ohľadu, tá sa venuje práci s verejnosťou. Myslím, že sú to dve zaujímavé, dôležité kapitoly.

    Ale skôr, ako k nim pristúpim, dovoľte krátke, napokon celé moje vystúpenie bude relatívne krátke, krátke zamyslenie nad názvom Najvyššieho kotolného úradu. Je úplne pochopiteľné, že tento názov hlavne svojím prvým slovom zjavne evokuje predstavu u každého, kto síce možno neprečítal podrobne zákon o Najvyššom kotolnom úrade, ale pozná význam slovenských slov, že sa jedná o vysokú inštitúciu, na ktorú keď sa občan alebo právnická osoba obráti, má oprávnený dôvod predpokladať, že sa teda obrátila na tú autoritu, ktorá má možnosť, schopnosť a povinnosť rozhodnúť o predmete, na ktorý ktokoľvek upozornil, naozaj podrobne vyčerpať tému a najmä urobiť nejaký významný záver.

    Mám taký dojem, že tento názov Najvyššieho kontrolného úradu nie je celkom v súlade s tým, ako Najvyšší kontrolný úrad koná. Použijem na to najprv jednu štatistiku a potom jeden konkrétny príklad. Tá štatistika hovorí, že za rok, ktorému sa správa venuje, bolo podaných 474 podaní fyzických a právnických osôb. Keď to zvážime, na počet pracovných dní, tak je to určite nemalý počet a možno, že sú to takmer tri prípady na pracovný deň, alebo teda vyše dvoch. Možno je problém práve v tom, že tých prípadov je veľa a pracovníkov Najvyššieho kotolného úradu málo, ale predsi toto nie je náš problém. Úvaha, ku ktorej smerujem, má za cieľ poukázať na to, že najvyššia autorita štátu nemá právo nejaké prípady formálne vyriešiť len tak, aby sa stali súčasťou štatistiky, koľko sme toho dostali a čo sme s tým urobili. Má povinnosť každý prípad uzatvoriť.

    A tu chcem poukázať na jeden z príkladov, ktorý predpokladám, že vôbec nie je výnimočný, keď pracovníčka významnej inštitúcie, v tomto prípade Národného lesníckeho centra, náhodou mnoho desaťročná kontrolórka poukáže, že došlo pri jej, zrejme profesionálnom, keď je vlastne zhodou okolností kolegyňa kontrolórov, k vysokému pochybeniu, ktoré zaváňa niekoľko stotisícovými škodami. Ona to oznámi, poukáže pomerne podrobným a odborným spôsobom na pravdepodobné miesta, kde došlo k úniku. A táto pracovníčka dostane ako vyrozumenie svojho podania v prvom kroku oznámenie o tom, že takéto podanie bolo odstúpené príslušnému ministerstvu. No zrejme sa teraz všetci môžme spolu spýtať: No dobre, čo nasledovalo ďalej? Veď predsi sme sa stali práve svedkami toho, že Najvyšší kontrolný úrad dostal závažnú informáciu o závažnom podozrení. Teda, aké boli ďalšie kroky? Odpoveď budete čakať márne. Uplynul rok a občan Slovenskej republiky, ktorý sa zrejme s dôverou v názov inštitúcie a s uznaním toho, že slovo "najvyšší" má právo evokovať istú pravdepodobnosť, že vaše dovolanie nebude márne, nedozvedel okrem toho, že dostal oznámenie o odstúpení tohto prípadu, o svojom prípade už nič viac, nič iné, nič ďalšie.

    To, že medzitým prípad riešia v Bruseli, medzitým je rozpútaná úplne kontrolná činnosť na rôznych úrovniach, je pravda. Ja sa len spytujem pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či skutočne poddimenzovanosť jeho úradu alebo zákonnej povinnosti jeho úradu, alebo jednoducho jeho istá pečať, ktorú každý šéf dáva svojmu úradu a svojim podriadeným, je taká, že existuje tu, existuje tu možnosť, že by sa takýto prípad mal posúdiť tak, že: "Vážená občianka Slovenskej republiky, oznamujeme vám, že vaše podanie som postúpil alebo sme postúpili príslušnému ministerstvu." Zbytočné, nenáležité, dopredu jasné! Jednoducho je to úplne zrejmé, že v takomto prípade sme nepotrebovali inštitúciu, ktorá má názov Najvyšší kontrolný úrad, stačilo slovíčko "kontrolný úrad", alebo dokonca sa domnievam, že stačilo úplne slovíčko "úrad". Lebo takúto odpoveď by vyfabrikoval každý úradnícky elév po prvom týždni sedenia v akomkoľvek úrade.

    Tobôž, že nikoho na tomto úrade už viacej nezaujímalo, kde sa tých pár stotisíc eur mohlo stratiť, alebo naopak, dokázať, že sa nestratilo. A ja som samozrejme použil iba jeden jediný príklad.

    To, čo už aj moji predrečníci, na čo poukázali, to je to, čo by sme mali v tejto správe medzi riadkami čítať ako hlavné. V našej krajine panuje obrovský neporiadok. V našej krajine denne unikajú prostriedky. Nie, ja nevravím, že to je chyba len tejto vlády, ja nevravím, že práve teraz opozícia si realizuje svoju činnosť parlamentu týmto spôsobom. Ja hovorím o tom, že občana už dávno nezaujíma, kto je práve pri moci, ale ho musí zaujímať, kde sa peniaze, ktoré má, majú byť nasmerované do zabezpečenia jeho najzákladnejších potrieb, strácajú. A musí to zaujímať, dovoľte, pán predseda, aj vás. A odpovede tohto typu nemôžu dať ani tej kontrolórke, ani poslancom, ani občanom Slovenskej republiky pocit, že by to vážne niekoho na tomto úrade zaujímalo.

    Nuž a k čomu smeruje týchto zopár, nie celkom súvislých poznaní? Ja som presvedčený, že odpoveď, a teraz to, prosím, pán predseda, neberte osobne, ale odpoveď je zrejmá a gordický uzol, ktorý tu visí, je úplne jasný. A možno aj ten meč by sme našli, ktorým ho rozseknúť. No že ak my budeme pristupovať k takejto funkcii, akú vy reprezentujete, spôsobom, že je to zjavne politická nominácia, a vôbec nevkladám žiadny pejoratívny vklad do toho slovíčka, politická, ale proste, že o vás rozhodnú ľudia, ktorí zároveň vládnu, ktorí zároveň ovládajú toky peňazí, ktorí zároveň určujú rytmus prijímania zákonov a ich pôsobenie v praxi, tak ak budeme sa zaoberať takýmto prístupom a budeme podporovať, respektíve súhlasiť v princípe s takýmto niečím, tak či to bude pán Jasovský, pán Mičovský alebo to bude pán XY, ja sa obávam, že tu z logiky veci vyplýva, že takýto úrad nebude konať nezávisle, nebude konať tvrdo, nebude konať otvorene, nebude konať jednoducho tak, ako od úradu, ktoré má slovíčko "najvyšší" a za ním nasleduje "kontrolný úrad" v názve, by bolo úplne prirodzené očakávať.

    Takže ak my sa zase budeme venovať nejakej voľbe, ktorá je dopredu odsúdená na neúspech, tak by som povedal, radšej sa venujme niečomu inému. Radšej sa venujme konečne tomu, aby sme si povedali, že my ako reprezentanti svojich občanov máme povinnosť hľadať spôsob, ktorý dopredu vylúči politickú nomináciu na tomto úrade a ktorý akékoľvek tie hry, ktoré sú s tým spojené, odsúdi. Pretože ja si myslím, že čas nás všetkých je príliš drahý na to, aby sme chodili na voľby, ktoré zjavne nesúvisia s dobrým úmyslom.

    A to je moje záverečná, najvyššia výhrada k správe, ktorú nemôžem podporiť. Chýba dobrý úmysel. Je napísaná krásne, elegantne, ale chýba v nej odpoveď na to, čo by som chcel vedieť na prvom mieste, prečo Najvyšší kontrolný úrad nekoná tak, ako by konať mal.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Mičovský na tom, čo hovoril, doložil, že podnety môžu mať rôzne osudy. A platí vlastne, parafrázujúc titul amerického filmu, pozri sa, kto podáva.

    Sám som zažil v inštitúcii, kde som pôsobil, kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola dosť pravdepodobne podnietená osobnou odvetou celkom konkrétnej osoby, ale, chvalabohu, tá kontrola nedopadla zle. Na tomto mieste chcem povedať, že sa tým, čo hovorím, nechcem nijak dotknúť statočných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu. Ale pravda je, že, ako už zaznelo i v tých príkladoch s CVC-ečkom Žirafa v Žiline, ono je to tak, napriek hrdému heslu, ktorý má Najvyšší kontrolný úrad vo svojom štíte a ktorý si verejnosť mohla všimnúť na poštovej známke, ktorá vyšla na počesť výročia existencie tejto inštitúcie, že, žiaľbohu, na tie isté veci pozerá rôznym pohľadom. A vlastne nekalým záverom takéhoto pozerania je to, že sa v konkrétnych prípadoch stáva Najvyšší kontrolný úrad len subdodávateľom palíc na riešenie problému, ktorý slovenské múdroslovie pozná: "kto chce psa biť, palicu si nájde". A ak by mal fungovať ten úrad takto, nebolo by to dobré a bolo by to iste i ťažko prijateľné pre statočných pracovníkov tohto úradu.

    Mám teda pocit, že správa, ktorá je takto predložená, by nemala byť prijatá. A myslím si, že do Najvyššieho kontrolného úradu treba dať to hlavné, čo potrebuje, nezávislosť a poctivosť.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem aj pánovi Osuskému, že povedal vo svojom prejave slovíčko, ktoré ja som nepovedal, ale ktoré by sme mohli považovať za kľúčové slovo.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem za kľúčové slovo princípu kontroly. A to je slovíčko "statočnosť".

    A okrem toho, že mu teda ďakujem za toto slovo, doplním ešte svoju reakciu aj o krátky návod na to, čím som v podstate končil svoju rozpravu, keď som hovoril o spôsobe, ktorý je potrebné použiť na nájdenie ozaj nepolitického šéfa Najvyššieho kotolného úradu.

    "Obyčajní" sa tým prezentovali. A ja sa spytujem: kto ponúkol lepší spôsob, ako je verejné výberové konanie? My poslanci zjavne sme sa nedostali do situácie, že by sme boli schopní sa dohodnúť ozaj nepoliticky. Asi je to možno aj dopredu vylúčené. A preto si myslím, že pozornosť, ktorá by mohla byť venovaná práve takémuto postupu pri nájdení šéfa, je pozornosť zaslúžená. A odporúčam všetkým, aby sa s týmto naším návrhom bližšie zoznámili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za ukončenú. K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ja chápem nervozitu v sále, že nie je zvolený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale, prosím, poďakujte súčasnému, ktorý robí predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, vedúceho služobného úradu a robí aj dvoch podpredsedov.

    Najvyšší kontrolný úrad kontroluje celkom 13 tisíc subjektov, ktoré má vo svojej právomoci. Skúste si, prosím, predeliť počet pracovných dní, počet týchto subjektov a počet kontrol, ktoré vykonáme, a potom zistíte, prečo je také tempo, ktoré podľa vás tempom je, podľa mňa to tempom nie je. A hľadáme všetky metódy, aby sme dokázali skontrolovať ešte ďaleko viacej subjektov.

    Dámy a páni, bol som prvý opozičný predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol zvolený v tomto parlamente, a uvedomte si, že akokoľvek budete voliť, tak vždy budete voliť vy. A vy ste, prosím, politici.

    Najvyšší kontrolný úrad nie sú sitnianski rytieri, ktorí sedia na koňoch a čakajú na podnety a vyštartujú tam, kde vy máte pocit, alebo teda niekto má pocit, že treba štartovať. Na druhej strane chcem povedať, že z podnetov, ktoré sme dostali od občanov, dve tretiny boli podnety oprávnené, jedna tretina boli podnety, ktoré sa nedotýkali činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. A z podnetov, ktoré sme dostali, sme na polovicu štartovali a v polovici sme vykonali, vykonali aj kontrolu.

    Opýtajte sa, prosím, ako fungujú, fungujú vnútorné kontrolné systémy. Či náhodou nie je problém aj tam. Ako fungujú vnútorné kontrolné systéme v mestách a obciach. Ako fungujú systémy v rôznych iných štátnych organizáciách. Tam vidím obrovský problém a tam vidím vynikajúcu úlohu Najvyššieho kontrolného úradu, kde práve týmto systémom veľmi dobre pomáhame.

    Dámy a páni, darmo zvolíte predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a domnievate sa, že zmení postupnosť v oblasti kontrol. Uvedomte si, prosím, že každý kontrolór je nezávislý vo svojej práci a predseda Najvyššieho kontrolného úradu mu nemôže určovať, aký bude záver kontroly, ako kontrola skončí. Každý kontrolór je podpísaný na protokole, jeho meno je tam uvedené a za svoju prácu si je zodpovedný. Predseda do tejto činnosti nemá právo, prosím, vstupovať.

    Ale ak vám nevyhovuje tento zákon, máte ho, dámy a páni, vo svojich vlastných rukách. Príďte, prosím, s iniciatívami. Navrhnite ho zmeniť. Navrhnite ho zmeniť možno aj tým spôsobom ako v niektorých krajinách sveta, kde najvyšší kontrolný úrad môže ukladať aj tresty smrti. Na Slovensku tomu tak nie je. Ale myslím si, že 6 180 zistení za rok 2012 hovorí o niečom. A hovorí o dobrej práci Najvyššieho kontrolného úradu. A za tou prácou si, prosím, stojím.

    Formulácie, na ktoré ste sa pýtali, niektorí páni poslanci, že u jedného kontrolovaného subjektu znamenajú také vyjadrenie, u iného také vyjadrenie, súvisia a sú formulované podľa najmodernejších svetových štandardov. A ten jemný odtieň, ktorý tam je, v tej formulácii, dokáže posúdiť len ten kontrolór, ktorý tú kontrolu vykonáva.

    Dámy a páni, mohol by som sa pýtať aj ja, čo s našimi, čo s našou prácou. Ale chcem povedať, že zákon je postavený tak, ako je. Najvyšší kontrolný úrad nie je represívnym orgánom. A ja vnímam vďaku kontrolovaných subjektov za to, že im pomáhame nedostatky odstraňovať.

    A pozrite si, prosím, koľko sme tých nedostatkov v našej práci odstránili. Práca tristo ľudí je naozaj práca mimoriadne dobrá. A desiatky miliónov korún daných do vzdelania a medzinárodné ocenenia svedčia o práci Najvyššieho kontrolného úradu. A ja si, prosím, na tú prácu siahať nedám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Žiada si záverečné slovo aj pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania.

  • Výkrik z pléna.

  • Do príchodu pána predsedu, ktorý bude viesť hlasovanie.

  • Krátka prestávka.

  • Zaznievanie gongu.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som dal procedurálny návrh. A to taký, aby ste pred hlasovaním o nespokojnosti pána Mikloška s odpoveďou pána Kaliňáka uviedli nasledovný text:

    "Toto nie je hlasovanie o záchrane sveta, toto nie je hlasovanie o záchrane štátu, toto nie je hlasovanie o sociálnej úlohe štátu, toto je hlasovanie o tom, či je možné takto postupovať voči občanovi. A vaše hlasovanie je výrazom toho, či ste slobodný poslanec alebo len slepo poslušný poslanec."

    Žiadam o tomto návrhu hlasovať.

    Ďakujem.

  • Je to veľmi neštandardné, pán poslanec, ale budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 29 bolo za, 68 proti, 10 sa zdržalo, 14 nehlasovali.

    Váš návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o

    písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov.

    Je to tlač 448.

    Najprv budeme hlasovať, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca, Jozefa Mikloška a Pavla Zajaca, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie uvedené v tlači 448 pod č. 1, 2, 3, 7, 10, 20 a 19 nepovažujú za uspokojivé.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 61 za, 5 proti, 70 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 37 proti, 24 sa zdržalo.

    Zobrali sme odpovede členov vlády na vedomie.

    Pani poslankyňa Gibalová žiadala v tomto bode hlasovať o naliehavosti, to znamená skrátení lehoty z 30 na 15 dní pri odpovedi, ktorú, alebo interpelácii, ktorú adresovala pánovi ministrovi práce a sociálnych vecí Jánovi Richterovi.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za, 2 proti, 73 sa zdržalo.

    Pán minister je povinný vám odpovedať do tridsiatich dní.

    Pán predseda výboru, pán poslanec Podmanický uvedie hlasovanie o uznesení k správe o aktuálnej situácii na trhu práce. Je to tlač 453.

  • Hlasovanie o Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, tlač 453.

  • Pán predseda, prosím, dajte najskôr nahlasovať o návrhu uznesenia, ktorý bol prílohou správy o výsledku prerokovania správy o aktuálnej situácii na trhu práce vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 bolo za, 25 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesla pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Reakcia z pléna.

  • Je zlé to uznesenie, pán poslanec, zlé je. Nedá sa zaň hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 46 proti, 30 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Nicholsonová uvedie hlasovanie o uznesení k súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku. Je to tlač 492.

  • Hlasovanie o Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012, tlač 492.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k tomuto bodu vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Jozef Mikloško a pán poslanec Marián Kvasnička, a pani poslankyňa Magda Vášáryová.

    Pán poslanec Marián Kvasnička dal dva procedurálne návrhy. Ten prvý, vrátiť správu na dopracovanie v zmysle doplnenia správy o mužské aspekty tejto problematiky. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 48 za, 69 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Ten druhý procedurálny

  • Zaznievanie gongu.

  • návrh, o tom nebudeme hlasovať, pretože týkal sa zmeny názvu správy. A nemôžme hlasovať o zmene názvu správy, ktorú už prerokúvame v pléne.

    Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 1 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kamenický uvedie hlasovanie o uznesení k

    Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012.

    Je to tlač 450.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov berie na vedomie Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012 (tlač 450).

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných , 134 bolo za, 3 sa zdržali.

    Správu sme zobrali na vedomie.

    Pán poslanec Hreha uvedie hlasovanie o uznesení k

    Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2012 (tlač 446).

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja poslanci. Poslanec Hlina podal procedurálny návrh vrátiť správu na dopracovanie. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 21 bolo za, 76 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2012 (tlač 446).

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za, 6 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Brocku, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o prerokovanom

    návrhu pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybraným trestnými činmi.

    Je to tlač 415.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec.

  • Áno. Teraz vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že pridelíme návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre sociálne veci s tým, že gestorským výborom bude výbor pre sociálne veci, a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade. Pán predseda, nech sa páči, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 1 proti, 1 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať o súhlas so zaradením nového bodu programu. Pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie novelu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Je to tlač 535. Chcem vás požiadať o súhlas, aby sme opätovne prerokovali tento návrh v stredu o druhej popoludní. Len pripomínam, je to legislatívno-technická chyba, o ktorej viete. Je to zákon, ktorý našiel podporu naprieč politickým spektrom. Takže je všeobecný súhlas, aby sme zajtra o druhej? Dobre, ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

    A ešte pán predseda zdravotníckeho výboru, pán doktor Raši.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosil by som členov zdravotníckeho výboru, máme výbor o 12.00 hodine v rokovacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo.

    Ďakujem pekne.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní

    Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012 (tlač 444).

    Máme tu pána profesora Mistríka. Dobrý deň.

    Nech sa páči, poprosím vás, aby ste uviedli správu.

    Dámy a páni, pokračujeme v rokovaní.

  • Dobrý deň, dámy a páni. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám informáciu o správe o vysielaní a retransmisii v roku 2012. Na Slovensku sme mali v minulom roku popri deviatich okruhoch verejnoprávneho rozhlasu a tridsiatich troch držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie a popri dvoch okruhoch verejnoprávnej Slovenskej televízie 117 držiteľov licencií na televízne vysielanie, ku ktorým musíme prirátať ďalších 93 licencií na digitálne vysielanie. Činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu sa teda dotýka stoviek vysielateľov, popri čom ešte registrujeme aj vyše 150 prevádzkovateľov retransmisie. Počet vysielateľov sa neustále zvyšuje, počet prevádzkovateľov retransmisie v priemere stagnuje.

    Od roku 2010 sme museli po zmene zákona č. 308/2000 zahrnúť do našej pôsobnosti aj niektoré vysielania prostredníctvom internetu. Týchto je spolu dnes takmer 50.

    Úlohou našej rady je rozhodovať o licenciách a registráciách retransmisie, ďalej dohliadať nad dodržiavaním zákonných povinností a v prípade ich narušenia ukladať sankcie od upozornenia na porušenia zákona až po finančné pokuty. Rada má okrem tejto činnosti aj svoje povinnosti voči štátnym orgánom, Národnej rade Slovenskej republiky, európskym orgánom, aj voči domácej mediálnej sfére a nezávislým subjektom spoločenského života.

    Aktivity, ktoré vyvíja Rada pre vysielanie a retransmisiu, smerujú k tomu, aby Slovensko ako moderný európsky štát malo vyspelý televízny a rozhlasový trh. Pochopiteľne, je na vysielateľoch, ako využijú súčasné podmienky. Na jednej strane je tu podfinancovaný verejnoprávny vysielateľ, RTVS, a zmeny, ktoré zavádza nové vedenie, sa prejavujú pomaly. Na druhej strane v náročných ekonomických podmienkach vysielajú menší i väčší komerční vysielatelia, ktorí nie vždy ponúkajú najkvalitnejší program a prevažujú u nich komerčné záujmy nad záujmami kultúrnymi.

    Stále prebieha tvrdý zápas o čo najväčší podiel na trhu medzi celoplošnými vysielateľmi, TV MARKÍZA a Televízia JOJ. Rovnako o svojich poslucháčov bojujú aj komerčné rádiá spolu s verejnoprávnym v nezmenenom poradí. Najpočúvanejšie je Rádio EXPRES, ďalej verejnoprávne Rádio Slovensko, potom FUN Rádio, Jemné Melódie, Europa 2, Rádio Regina a Rádio Viva. S veľkými ekonomickými problémami sa stretávajú lokálni a regionálni vysielatelia.

    V konkrétnych prípadoch roku 2012 sa ukázalo, že sa naplnil pohár trpezlivosti hlavne s vysielaním komerčných televízií, ktoré viac razy prekročili mieru slušnosti a zasiahli do ľudskej dôstojnosti, prípadne ohrozovali vývin maloletých divákov. Preto sme zaznamenali zvýšenú hladinu kritiky voči týmto médiám od občanov, v počte ich sťažností, ktoré k nám prichádzajú, ale napríklad aj od členov poslaneckého zboru. Minister kultúry avizoval tzv. zápas proti idiotizácii médií. Prebehli odborné diskusie, samozrejme za aktívnej účasti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Výsledkom bolo prijatie pozmenenej vyhlášky, ktorú nazývame stručne O jednotnom systéme označovania, v ktorej sa zaviedla tzv. druhá časová opona, a vyhláška je platná od 1. apríla tohto roku. Aplikačné výsledky tejto zmeny budeme môcť posúdiť až v nasledujúcich mesiacoch tohto roku.

    Uplynulý rok 2012 bol okrem iného aj rokom parlamentných volieb. Preto sme realizovali naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady. Realizovaný bol v príslušnom období konania volieb. Okrem bežných prípadov, ktoré sme museli pri tejto príležitosti riešiť, bol bol najzávažnejší problém so združením alebo stranou "99 percent". Rada sa v tom čase na základe mnohých sťažností zišla na mimoriadnom zasadaní a rozhodla o tom, že barnumská reklama v prospech "99-ky", ktorá prebiehala v troch elektronických médiách, nebola v medziach existujúceho právneho poriadku. Mimochodom, iba pred niekoľkými týždňami Najvyšší súd potvrdil v celej šírke vtedajšie naše rozhodnutie aj s výškou dosť vysokej finančnej sankcie.

    Dominantnou činnosťou rady v roku 2012 v oblasti regulácie obsahu vysielania bolo posudzovanie komerčných prvkov vo vysielaní. V rámci dohľadu nad dodržiavaním ustanovení upravujúcich reklamu, sponzoring a umiestňovanie produktov rada uložila celkove 42 sankcií za ich porušenie. Problém s nedodržiavaním dĺžky reklamných prerušení je tu dlhodobo. Komerčné televízie majú možnosť vysielať podľa zákona 12 minút reklamy za hodinu, čo spravidla v prime time aj napĺňajú. Keď sa k tomu pridajú ešte aj upútavky na vlastný program, ktoré sa nezarátavajú do tohto času, môžu z jednej hodiny odkrojiť až cca 20 minút, takže na vysielaný program povedzme v tej hodine zostáva už iba 40 minút, čiže dve tretiny. Už tento rozsah našich ľudí znepokojuje, ale tým sa ešte neporušil zákon. Je však aj mnoho prípadov, v ktorých vysielatelia tento zákonom povolený čas na reklamu ešte predlžujú, a v tom prípade nastupujú sankcie našej rady.

    V roku 2012 rada realizovala dve výberové konania, jarné a jesenné, na voľné frekvencie určené na rozhlasové analógové vysielanie. Obidve výberové konania prebehli bez väčších problémov, okrem jedného prípadu, keď Rada pridelila frekvencie súčasného Rádia Viva inému žiadateľovi Corporate Legal, s. r. o. Rádio Viva Production House sa proti tomuto rozhodnutiu rady odvolalo a podľa najnovšieho vývinu im dal súd za pravdu. V tejto súvislosti prebehol v rade aj poslanecký prieskum. V roku 2013 sa teda budeme musieť k tomuto rozhodnutiu vrátiť, zapracovať námietky súdu a znova v tejto veci rozhodnúť. Urobíme tak v najbližších týždňoch.

    Inak treba v tejto súvislosti všeobecne konštatovať aj to, že v roku 2012 sme zaznamenali značný nárast súdnej agendy v súvislosti s opravnými prostriedkami podávanými vysielateľmi voči našim rozhodnutiam.

    Ako ukazuje prax roku 2012, ale aj predtým, v budúcnosti bude treba riešiť niektoré otázky aj na legislatívnej úrovni.

    Patrí k nim zákon na ochranu domácej tvorby, ktorá je v súčasnosti minimálna.

    Ďalej sa ukazuje potreba zlepšiť ochranu zdravotne postihnutých dopracovaním podmienok tzv. multimodálneho prístupu.

    Starším problémom je retransmisia zahraničných televíznych staníc, ktoré sú opakovane zaraďované do ponuky káblových operátorov bez súhlasu vysielateľov či dokonca napriek ich nesúhlasu.

    Z praxe sa ukazuje aj potreba lepšie prepracovať podmienky vysielania lokálnych a regionálnych rozhlasových a televíznych staníc, pretože staré definície zavedením a rozšírením internetu strácajú svoju platnosť.

    Treba položiť aj otázku, ako racionálne vyvážiť fakt, že televízni vysielatelia môžu podľa zákona vytvárať paralelné programové kanály v prípade, že sú monotypové, napríklad takú máme DOMA alebo JOJ Plus a ďalšie, kým rozhlasoví vysielatelia majú striktne vymedzenú iba jednu možnú programovú službu.

    Keďže je tu už pred nami reálny začiatok budovania digitálnej rozhlasovej siete DAB, bude sa asi musieť dopracovať aj zákon č. 220/2007 o digitálnom vysielaní.

    Rada je pre slovenskú verejnosť aj miestom, na ktoré posiela svoje sťažnosti v súvislosti s elektronickými médiami. Neraz prichádzajú aj sťažnosti, ktoré nemôžeme riešiť, pretože nespadajú do našej kompetencie, respektíve zákon daný stav nezakazuje. V roku 2012 to boli najčastejšie sťažnosti na nedodržiavanie začiatkov vysielania, na nízku kvalitu niektorých programov, na poplatky, ktoré musia obyvatelia platiť poskytovateľom retransmisie, prípadne na nekvalitný príjem signálu.

    Novým fenoménom sú hromadné sťažnosti, ktoré bývajú organizované z jedného centra a preposielané desiatkami, ba i stovkami sťažovateľov vo forme e-mailu na našu adresu. Títo sťažovatelia si vlastne neuvedomujú, že pre rozhodovanie rady je irelevantné, či prišla iba jedna, alebo hoci aj stovky sťažností, a majú šťastný pocit, že priložili ruku k dielu.

    Celkový počet sťažností však signalizuje nespokojnosť s obsahom vysielania, avšak na druhej strane vlastne ide o prejav dozrievania našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, ktorá aktívne pristupuje k svetu okolo seba.

    Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za to, že ste si vypočuli túto moju informáciu k správe o vysielaní a retransmisii za rok 2012.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Abrhan je spravodajcom, poprosím ho o informáciu.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2013 č. 425 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 75 zo 14. mája 2013 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012, po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky majú poslanci v laviciach. Prerokovaná informácia bola schválená uznesením výboru č. 76 zo dňa 14. mája 2013.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Hlinu.

    Pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, vážení kolegovia poslanci, poslankyne. Toto je tá správa, idem ju prečítať

  • Vyslovené s pobavením.

  • . Nie, chcem urobiť znova reklamu aj pre prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, www.nrsr.sk, tam to cez program nájdete. Celá tá správa je v elektronickej podobe a forme. A odporúčam ľuďom, aby si ju pozreli, naozaj je v niektorých častiach zaujímavá a dôležitá. Odporúčam naozaj.

    Ja len relatívne krátko chcem k tomu zaujať takýto nejaký postoj, pán predseda. Ja vás svojím spôsobom obdivujem, lebo vy ste si zobrali na seba obrovskú úlohu a vy vlastne aj preberiete zodpovednosť za celú jednu generáciu, ako bude ovplyvnená masovokomunikačnými prostriedkami. To je úloha aj na, na koňa, jak by sa dalo povedať, hej, čiže máte obrovskú zodpovednosť. Proste tak jak niektorá generácia, v čom vyrastie, v akom prostredí, televíznom, čo bude pozerať, tak je to s vašou, s vaším, nechcem povedať, že s dovolením, ale s vašou súčinnosťou a s vašou nejakou mierou zodpovednosti.

    Ja chcem na vás apelovať, aby ste si boli vedomý, keď ste sa na to podujali a budete predsedom tej rady ešte do 2017. Lebo to ide dosť zlým smerom. Je to, poviem takto otvorene, niekedy až vlasy dupkom stavajú. V tejto krajine má, treba povedať, dramaturg väčšiu moc ako parlamentný výbor. Tuná sú poslanci vyplašení jak zajace, že či ich niekto zoberie alebo nezoberie do kamery, nedajbože, že niečo by povedali, lebo však neviem, čo sa môže stať, a sa nad nimi zavrie a urobí kríž a už ho na obraz nepustia. Čiže tu nečakajme, hej, že by došlo k nejakému pohnutiu, hej, že teda ľudia by sa vzopreli a povedali by, že čo je moc, je veľa. Tak asi zostáva len to nechať na tých ľuďoch, aby vám tých žiadostí vypisovali viac. A vy tu, a teraz premostím, vy tu hovoríte ku koncu toho vášho príslovu, že vám sa množia tie podnety a prisudzujete to tomu, že ľudia sa začínajú ako, keby som vás zacitoval, tak je to "prejav dozrievania občianskej spoločnosti".

    Zle, pán predseda, úplne zle! Vy to tu nepoznáte. Ja poznám, ja som v teréne od rána do večera. Zle! Ľudia sú rezignovaní. To, že sa vám množia tie prípady, to není príbehom o občianskej angažovanosti, to je príbehom zúfalstva, absolútneho zúfalstva, že už nevedia čo, kde, ako, komu napísať, že čo s tým. Obzvlášť keď máme predsedu nášho výboru, ja som zvedavý, že či zaujme k tomu nejaké, k tejto správe nejaké slovo chlapa, a že či teda tá devastácia spoločnosti bude pokračovať takým prudkým spôsobom, ako pokračuje, aby sme nakoniec, ja vám ešte dám šancu, pán Jarjabek, aby sme nakoniec neskončili, že jedinou vašou schopnosťou je zorganizovať svoju šesťdesiatku.

    To je naozaj veľká vec, že čo je, čo je táto správa a aký má vplyv pre našu krajinu. Čiže nie je to, nie je to občianska angažovanosť. Je to výrazom zúfalstva, absolútneho zúfalstva. A keby som chcel ľuďom poradiť, a vychádzam z toho, že preberáte zodpovednosť a preberte ju, tak keď vychádzame z toho, že tu nikto, všetci sa bojíte, ale ja by som ľuďom odporučil - a ja vám poviem, aj kedy ja to urobím - že keď ešte raz budú také excesy, ako zvyknú byť v tých televízoroch a tak devastujú ľudí tejto krajiny, tak treba ísť štrajkovať a protestovať pred váš dom. Ja neviem, kde presne bývate, ale to sa dá zistiť, a tam to bude mať zmysel. Lebo vy ste ten, pred vami.

    A ja vám poviem, ešte raz, ešte raz bude niekto mojim deťom púšťať počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol, ešte raz si to niekto dovolí, tak ja ten protest pred tým vaším domom urobím. A za klobúk si to nedáte, za klobúk si to nedáte, naozaj si to nedáte! Ešte raz si to niekto dovolí. Lebo to sú už vyvrcholenia tých excesov, toho, že čo sme schopní akceptovať. Že pustíme deťom kreslenú rozprávku, disneyovku, v nedeľu večer, ja ich v plnej, vedomý toho, však je to kreslená rozprávka, nechám to pozerať, a zrazu počujem Vodka Absolut. Kam sme sa to dopracovali?!

    A to je aj moja otázka, pán predseda, na vás. Začali ste konať v tejto veci? Konáte v tejto veci? Som zvedavý, sa bojím, že mi poviete, že ste si to ani nevšimli. Lebo to by ste si mali všimnúť. To je už naozaj, že vždycky sa hovorí, že dovtedy sa chodí, kým to nepraskne, to je tým excesom, že kam to došlo. Kam to došlo, že je niekto schopný pustiť deťom počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol. Presne v takej krajine žijeme. A vy za to ste zodpovedný spolu s vašimi kolegami. A budete za to zodpovedný do roku 2017.

    A ja nelámem palicu nad vami, pán predseda, ja som dokonca ochotný veriť, že s tým niečo urobíte. Ale som zvedavý. Som zvedavý, ak ste nezačali v tomto konkrétnom prípade konať, ako budete konať. A som zvedavý aj na tú pokutu. Ja som minule hovoril, že nemám krvavé oči po pokute, ale potom som si to rozmyslel, že ak je niekto tak cynický a bezcitný, že to tam natlačí tým deťom, tak nie 1000 eur, nejak tam štandardne. Ja som si to pozeral, 1000, 1500 eur dávate pokuty. Som zvedavý, naozaj som pre tento konkrétny prípad zvedavý, že ako to celé dopadne.

    Ja sa nechcem tuná rozširovať o tom, že v tej programovej časti, že čoho sme schopní a ako sme schopní, na čo pozerať. A tu pani Vaľová nie je, ale ona mi minule povedala, že rodič si je zodpovedný. Vyprosím si potom aj do budúcna, že by mi niekto hovoril, že či ja som zodpovedný. Ale ak niekto oklame, oklame tie deti, že im povie, že ide púšťať rozprávku a potom im pustí reklamu na alkohol, tak ako ja mám, jako ja mám veriť? Čomu mám veriť?! Už moje deti, my to už fakt nepozeráme, ja som bol jeden z prvých, ktorý, desať rokov dozadu taký obrovský bilbord v meste som, keď začali tie Big Brothers, že "Nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre". Ani sme to nepozerali, nezúčastňujeme sa toho. Ale keď deťom pustí niekto rozprávku, tak nech mi ich neklame! Nech mi neklame moje deti! To vás chcem poprosiť, pán predseda, dobre? Nech mi nikto neklame moje deti pod rúškom kreslenej rozprávky, že im bude podsúvať reklamu na alkohol.

    A ešte budem jednu vec na vás apelovať. Som rád, že ste sa pohli v tej opone, lebo ja som bol na tej prezentácii na ministerstve kultúry, kde ste to prezentovali. A v zásade, keď to zjednoduším, všade to majú, len my sme to nemali, hej. Všade to majú, len my sme to nemali. Zrazu sme sa zobudili, chvalabohu! Už je síce veľa pokazeného, ale chvalabohu, hej? Ale teraz chcem ešte apelovať na vás, na ten nešťastný alkohol, lebo niekto pre silu tej loby to urobil, že ten alkohol tým ľuďom od tej desiatej už púšťať, od tej desiatej to na nich valíte, že normálne kukajú, že to sú orgie. To sú alkoholové orgie, že aký je ten svet bezstarostný a ľahký, keď! Takto sa to podsúva.

    Tá devastácia na spoločnosti, na krajine, ktorá týmto dlhodobým pôsobením bude, vy budete zodpovedný, aj vy budete zodpovedný, pokiaľ to necháte takýmto spôsobom. Aj vy! Lebo Európsky parlament prijal smernicu, Európska komisia, všetky vlády sa zaoberajú alkoholizmom ako obrovskou metlou, aký je nárast, neviem čo. Teraz som dokonca zachytil, že u nás sa už konečne tomu niekto začal venovať, že zistili alarmujúce čísla v náraste alkoholizmu mladých ľudí a užívania alkoholu. No prečo?! No prečo? No keď im od štrnástich rokov púšťate reklamy na alkohol, tak prvé čo, keď ho pustíte domov, tak je tak urvaté z reťaze, tak chce to vyskúšať, lebo ste ten dopyt vytvorili. To je aj ten apel, vážení kolegovia, máte to, možno zajtra, pozajtra príde ten zákon, jak málo stačí niekedy, ako málo stačí. Teraz je reklama od desiatej, od dvanástej. Nepustia vás vaši! Lebo by ste, komu by, zopár, pár korún by niekomu ubudlo? Necháte to, prejdete to mlčaním, ignorovaním. Potom sa zbadáme, že jak to na tých uliciach vyzerá, že tí mladí ako chlascú. A potom, že kde je chyba? Potom budete robiť štúdie, potom budete!

    Chyba je v tom, že ste to dovolili. Chyba je v tom, že ste to dovolili, aby alkohol a reklama a podsúvanie, že ako sa to dá ľahko, len si stačí trošku, môže byť už o desiatej. To je celá chyba. To je vaša zodpovednosť, aj zodpovednosť tuná pána predsedu.

    Pán predseda, držím vám palce do vašej misie do roku 2017, ale naozaj chcem apelovať na vás, že ešte veľa detí bude dorastať, veľa detí jak špongia bude vnímať to, čo im teraz púšťame. Viete, keď naháňajú posledných úbožiakov po krajine a povedia im: Poď do telky! A oni idú. Už nech s tým robí, čo chce, nech už to púšťajú, lebo keď viete, tak nedovolíte to pozerať. Ale hovorím, tam ste, tam prekročil niekto Rubikon, lebo ste oklamali tie deti. V tomto prípade niekto oklamal tie deti. Povedal im, pustím vám disneyovku, a púšťal im reklamu na alkohol. Toto je už veľký Rubikon. A to som naozaj zvedavý na ten exemplárny postup z vašej strany v tejto veci. Naozaj si naň počkám.

    Ešte som mal niečo na jazyku, čo som vám chcel povedať, ale však možno o rok, o rok, ešte ja tu určite budem, tak uvidíme o rok, prípadne doplním.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa teraz do rozpravy ústne, pán predseda výboru Jarjabek, aj pán poslanec Kuffa, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, kolegovia, kolegyne, hostia, dovoľte, aby som ja začal trošku z iného konca ako pán poslanec Hlina.

    Ja by som chcel povedať len toľko, že pri hodnotení hodnotiacej tejto správy opäť musím konštatovať, tá rôznosť prostredia medzi elektronickým prostredím mediálnym a printovým mediálnym prostredím, tá rôznosť prostredia vychádza z toho, že vlastne existujú rôzne normy zákonné pre istú organizáciu prostredia mediálneho v printovej forme a v elektronickej forme. Z toho, samozrejme, vyplývajú aj tie problémy, ktoré sme tuná mali možnosť si vypočuť, od mnohých poslancov rôzne návrhy, ktoré sa týkali printových médií a netýkali sa elektronických médií.

    Ďalej by som chcel skonštatovať, že naozaj Rada pre vysielanie a retransmisiu vzhľadom na to obdobie, v ktorom existuje, a to prostredie, v ktorom sa pohybuje, a či už s tými niektorými jej návrhmi, respektíve s tými jej vyhláseniami, respektíve s konaniami súhlasíme alebo nesúhlasíme, tá Rada pre vysielanie a retransmisiu má dlhodobú autoritu. Má dlhodobú autoritu aj z toho dôvodu, že neprešla takýmito turbulentnými zmenami ako napr. televízna rada alebo rozhlasová rada. Má autoritu aj z toho dôvodu, že je personálne stabilná a ten tzv. kolotočový systém, ktorý v tej rade funguje od jej vzniku, nebol vlastne ani raz porušený. Preto tá autorita, preto ten rešpekt, preto to jednanie veľmi korektné, aj keď často sa blýska, ale naozaj korektné. A preto si myslím, že je to, táto rada je veľkým príkladom aj pre iné legislatívne rozhodnutia, ktoré budú dávať možnosť, aby takéto rady, a nielen v tomto prostredí, vznikli.

    Ja sa chcem samozrejme pánovi predsedovi rady aj poďakovať za veľmi korektnú spoluprácu, ktorá existuje medzi radou a ním. Aj keď, opäť to hovorím, nesúhlasíme so všetkým, dostávame sa do situácií, keď niektoré veci si musíme vysvetľovať, či už formou osobnou, formou na výbore, formou poslaneckých prieskumov, ktoré, ktorý posledný sa udial prednedávnom na Rade pre vysielanie a retransmisiu, a kde vlastne všetci čakáme, ako sa vysvetlí kauza okolo Vivy, aké rada tam zaujme stanovisko na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu. To sú všetko otvorené veci, ktoré výbor samozrejme sleduje.

    Vrátim sa k tomu, o čom hovoril môj predrečník, pán poslanec Hlina, a chcem byť veľmi korektný k tomu, čo hovoril. No viete, pán poslanec, v prvom rade, keď beriete niekoho na zodpovednosť, tak musíte ho brať na zodpovednosť z toho dôvodu, že či si on plní tie povinnosti zo zákona, ktoré má, ktoré mu prislúchajú, alebo neplní. To, čo hovoríte, nás samozrejme všetkých štve. Lenže sa pohybujeme všetci v mediálnom priestore, ktorý nie je len slovenským mediálnym priestorom, ale je mediálnym európskym priestorom. To, čo ideálne by bolo, keby normy, o ktorých hovoríte všeobecne, boli prijaté na úrovni Európskeho parlamentu, to sú tie normy, ktoré hovoria o istých formách prezentácie alkoholu v médiách. Mne to vadí presne takisto ako vám. Ja alkohol presne nemám takisto rád ako špenát, čiže mne to nič nehovorí. A keby niekto povedal, že alkohol sa zakazuje na 24 hodín nielen medializovať, ale predávať, vôbec nič by som proti nemal.

    Takže treba trošku sa na tieto veci pozerať inak a nie tak, že teda, a keď bude toto a keď nebude toto. Viete, keď my niečo zrušíme v rámci zákona v mediálnom priestore našom, slovenskom, ono sa to presťahuje do českého mediálneho priestoru, alebo niekde inde, a bude vám to vadiť presne takisto, ako vám to vadí doteraz, len vám to bude vadiť z iných televízií.

    Tu sa stratila iná vec. Tu sa stratilo v mediálnom priestore elektronickom to, že stratil sa akýsi ten systém a pocit duálneho systému, ktorý sme si odsúhlasili predtým, ako sme sa rozhodli vstúpiť do Európskej únie, a bolo to dokonca jednou podmienkou do vstupu do Európskej únie. Stratil sa ten princíp duálneho systému aj v tom, že vy často nerozoznáte verejnoprávne inštitúcie od tých súkromných. To je ten najväčší problém. To je problém náš, ktorý sa menej už prejavuje povedzme v Českej televízii, kde ten rozdiel je teda markantný. A samozrejme súvisí to s ničím iným ako s peniazmi.

    No na jednej strane chceme, aby tá verejnoprávna inštitúcia bola silná, aby bola istou alternatívou voči súkromným médiám, na druhej strane samozrejme nemá z čoho, lebo reklama v podstate zo zákona bude stále menšia a menšia a menšia, nakoniec zanikne celkom, len mal by byť silnejší stále ten štátny príspevok, resp. koncesionársky poplatok po tom starom, resp. úhrada za služby. Ak sa toto nebude diať, budeme tu stále viesť tieto reči o televíziách, ako nespĺňajú isté kritériá, či už objektívne alebo subjektívne, budeme stále kritizovať sa navzájom a brať sa navzájom na zodpovednosť vlastne za veci, za ktoré v podstate ani zo zákona nemôžeme.

    Vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku. Berme sa na zodpovednosť za veci, za ktoré zo zákona môžeme, za ktoré sme zo zákona zodpovední a ktoré môžeme zo zákona ovplyvniť. Pokiaľ to tak nie je, tak jednoducho nie je o čom rozprávať a sú to len teda veci, kde, ako to je tá dojmológia. A často tie debaty potom tuná vyzerajú tak ako niektoré debaty pri pive alebo v krčme.

    Okrem toho s tým alkoholom je to ešte veľmi jednoduché. Viete, keď, keby vy ste mali reštauračné zariadenie, možno máte, ste bohatý človek, pán poslanec Hlina, zakážte v ňom alkohol a predávajte žinčicu. Ja vám budem skutočne tlieskať, prídem za vami, poviem, že je to skvelý nápad. Ale tiež to neurobíte, tiež to neurobíte, lebo je to nezmysel. Ale tiež to predávanie alkoholu zrejme má nejaké pravidlá hry aj vo vašom prípade. Tie pravidlá hry, nech sú akékoľvek, by sa v prvom rade mali dodržiavať aj v tom mediálnom priestore.

    Ja vidím ešte jeden problém, ktorý v tom mediálnom priestore je a o ktorom sa stále hovorí, a prichádzajú mnohé podnety aj na výbor, a to je to zvyšovanie zvukovej intenzity pri reklamách. Z ničoho nič, keď ide reklama, pritom bol k tomu prijatý zákon, len tá kontrola toho zákona a kontrola tohto problému je asi nad rámec rady, alebo je nad rámec nejakého uchopenia, stane sa vám, a súvisí to skutočne so všetkými televíziami, viac či menej, keď je televízny program prerušený reklamou, zrazu zvuková hladina vám poskočí o niekoľko stupňov, hej. Nikto s tým, každý o tom vie, nikto s tým nič nerobí, mnoho ľudí na to upozorňuje. A predsa tá kontrola je veľmi ťažká. Samozrejme, že to sa deje aj v prípade tej našej blízkej Českej televízie.

    Ja sa pýtam, pán predseda, čo s tým sa dá robiť v budúcnosti? My vám všetky tie podnety, ktoré prichádzajú na výbor, posielame, dostávame samozrejme odpovede od vás, ale ten problém tuná stále existuje.

    Celkom na záver, aby som nezdržoval, naozaj pri tých všetkých problémoch, ktoré máme, chcem ešte raz poďakovať za korektnú spoluprácu a samozrejme aj za vypracovanie tej správy, ktorú ste predložili, lebo naozaj je tá správa, je uchopiteľná a hovorí o veciach tak, ako sa tie veci naozaj za posledné obdobie udiali.

    Ďakujem za pozornosť zatiaľ.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Hlina, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nevyviňujte sa! Ja vás beriem a budem brať za zodpovednosť, lebo ste zodpovedný. Vy ste zodpovedný, pán minister kultúry je zodpovedný, pán predseda rady je zodpovedný za to, či idiotizácia spoločnosti bude pokračovať alebo sa zbrzdí, alebo dokonca sa vrátime trošku, trošku späť a pôjdeme opačným smerom. Čiže preberte tú zodpovednosť naplno.

    A ja vám ešte dávam, ja verím a dokonca že, vaše možnosti a schopnosti sú vyššie, ako zorganizovať len šesťdesiatku, ale že viete aj v tejto vašej veci vo vašom výbore, ktorý je dosť silný na to, aby sa nebál redaktora a dramaturga, aby urobil v niektorých veciach poriadok, aby nezneužívali deti, že im pustia kreslenú rozprávku a do nej reklamu na alkohol. Pán kolega, a tieto smrteľné argumenty typu, že európsky priestor a neviem čo. Viete, ja som to tu minule hovoril, lebo to je to isté, to vy normálne, ako by ste sa počuli aj s pánom Krajcerom. Okolité krajiny, myslím, že Češi majú tak liberálny, alebo možno ešte o niečo liberálnejšie z pohľadu reklamy na alkohol ako my, a ostatní to majú tvrdšie, ale už Češi sa zobudili a zobúdzajú. Ale ten, by som to nazval, ten určitý morálny relativizmus, že čo aj, no a čo, však aj tak by tá reklama šla, to je presne to! Však aj oni nakladajú do vagónov, tak aj my budeme nakladať do vagónov. Lenže my môžme byť z pohľadu Čiech tí, ktorí prestanú nakladať do vagónov, a povieme: nie, vieme, že to je zlé a ukážeme vám, že budeme bez toho.

    Viete, to je, ale to chce nejakú silu, to chce nejaké presvedčenie, to chce niekomu sa postaviť, však? To chce možno aj trošku odvahy? Aby vás nestrihli zo smotánky z vašej šesťdesiatky, však?

    To sú niektoré veci, ktoré stoja za to. Ale otázka je, že či to cítite, alebo tak necítili, že či to kvôli tým ľuďom stojí za to, za tú krajinu, alebo nestojí. To je celé.

  • Pán poslanec Hlina, ja vás naozaj chcem veľmi pekne poprosiť, vy máte vzácny dar pri akýchkoľvek témach, ktoré nikto nespochybňuje, vždy niekoho uraziť.

    Ja vás poprosím, berte na vedomie, že každá kolegyňa, každý kolega je s takým istým mandátom ako vy. Hovorte o témach a skúste sa odsobniť a prestaňte v každom svojom vystúpení niekoho napádať a urážať!

    Pán poslanec Jarjabek, chcete reagovať?

  • Áno, ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za vašu pripomienku. Ja by som vám chcel tiež k vašej šesťdesiatke poblahoželať všetko najlepšie, popriať vám veľa zdravia, aby ste stále tak dobre vyzerali, ako vyzeráte, aby ste stále mali toľko elánu, aby ste skutočne boli pýchou tohto parlamentu, ako ste doteraz.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať 14.00.

    Chcem vás len upozorniť, poprosím aj pána predsedu rady, na druhú máme schválený iný bod programu, je to návrh, ktorý predkladajú páni poslanci z MOST-u - HÍD. Takže po tom, ako prerokujeme, budeme pokračovať v rokovaní o vašej správe. Pán spravodajca tak isto.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v poludňajšom rokovaní deviateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

    návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára, Arpáda Érseka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 452. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 422.

    Teraz dávam slovo poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby vládny návrh, aby, pardon, aby poslanecký návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Verím, že raz budem uvádzať aj vládny návrh zákona. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má za cieľ jednoznačne špecifikovať tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času a zabezpečiť adresnosť ich poskytovania na účel, na ktorý boli pridelené. Na základe legislatívnych zmien sa zmenil tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času. Do 31. 12. 2012 im boli prideľované dotácie na mzdy a prevádzku na všetkých členov záujmových útvarov tak, ako ich vykázali k 15. septembru predchádzajúceho roka. Miesto trvalého bydliska ich členov bolo vymedzené podľa okresu, v ktorom centrum voľného času sídlilo, respektíve na priľahlé okresy. Ich vek mohol byť do 30 rokov veku. Finančné prostriedky z výnosu daní z príjmov fyzických osôb im prideľovala obec, v ktorej mali sídlo.

    Novelou zákona 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. sú od 1. januára 2013 obci prideľované len finančné prostriedky na deti 5- až 15-ročné s trvalým pobytom na území danej obce. Každá obec má právo rozhodnúť, ako bude záujmové vzdelávanie v centrách voľného času financovať. Môže rozhodnúť o pridelení financií aj inej vekovej kategórii, napríklad do 25, respektíve do 30 rokov veku. Problémom je však tá skutočnosť, že zo štátneho rozpočtu dostane finančné prostriedky iba na deti od 5 do 15 rokov veku. Taktiež môže prideliť prostriedky aj na centrum voľného času, ktoré, na centrá voľného času, ktoré nemajú sídlo v jej obci, nie však formou normatívu stanoveného vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku škôl a školských zariadení, ale inou formou. Napríklad poskytnutím dotácie z rozpočtu mesta, resp. môže rozhodnúť, že nepridelí prostriedky žiadnemu centru voľného času sídliacemu v inej obci.

    Zmena financovania centra voľného času, centier voľného času každému centru, ktoré poskytuje výchovu pre detí z iných obcí, prináša finančnú neistotu a obavu, ako a kedy sa jednotlivé obce rozhodnú prispieť na ich činnosť, na deti z iných obcí. Problém nastáva aj vtedy, ak si centrá susediacich obcí vzájomne poskytujú výchovnú činnosť, respektíve ak obec na svojom území nemá zriadené centrum voľného času a túto funkciu zabezpečuje mesto, respektíve iná obec. Situácia by sa čiastočne vyriešila zmenou legislatívy tak, že každá obec by bola povinná poskytnúť získané podielové dane na centrá voľného času, ak preukázane poskytujú výchovu pre jej obyvateľov 5- až 15-ročných.

    Legislatívnou úpravou ustanovenia povinnosti obce zasielať finančné zdroje do centra voľného času sa zabezpečí účel, na ktorý štát finančné zdroje obci prideľuje. Zasielaním finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa sa zabezpečí adresnosť toku týchto financií. Nebudú prideľované na vôli obce, ktoré centrum voľného času chce podporovať, ale bude povinné financovať to, ktoré dieťa reálne navštevuje.

    Pani predsedajúca, skončil som. A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Petrovi Osuskému.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára, Arpáda Érseka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 452), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 71 zo 7. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 422 z 22. marca 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

    Súčasne sa hlásim do rozpravy a nechám na vašej ľubovôli, či ako prvý, alebo, ctený kolega Hrnčiar, ako predkladateľ môžete vy byť prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ale prihlásil sa do rozpravy aj pán predkladateľ, aj pán spravodajca. Takže poprosím a končím možnosť prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem pekne, pán Bugár.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naša novela zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla po nadobudnutí účinnosti novely zákona, ktorá nadobudla teda účinnosť od 1. januára roku 2013.

    Pred týmto dátumom, treba otvorene priznať, sa zneužívala situácia, ktorú povoľovala vtedy platná legislatíva, a štát doplácal na centrá voľného času, ktoré zneužívali svoju situáciu. Častokrát sme zaznamenali, že niektoré deti, alebo respektíve centrá voľného času mali dokonca niekoľko desiatok tisíc detí a jedno dieťa mohlo byť financované zo štátneho rozpočtu aj dvakrát. Dozvedeli sme sa aj o takých situáciách, kedy jedno dieťa malo navštevovať až 50 krúžkov, čo reálne ani technicky absolútne nie je možné, ale štát musel takémuto centru voľného času zaplatiť obrovské financie.

    Čiže novela zákona sa ukázala ako nutná a nevyhnutná a upravila podmienky financovania spôsobom prideľovania finančných prostriedkov na každé dieťa vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom na území obce. Následne obec všeobecne záväzným predpisom musí upraviť svoje vlastné financovanie pre jednotlivé centrá voľného času na svojom území.

    My už pri prerokovávaní vtedajšej novelizácie zákona sme upozorňovali a teda súhlasili sme s ministrom školstva, že treba urobiť zmenu, treba urobiť novelu zákona, ale upozorňovali sme, že tá novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo školstva, nebude dobrá a že na to doplatia centrá voľného času, ale predovšetkým naše deti. Jednoducho sme sa dostali do situácie, ako povedal kolega Bugár, umyli sme dieťa a so špinavou vodou z vaničky sme vyliali aj dieťa. Išli sme z jedného extrému do druhého extrému.

    Čiže keď pred rokom 2003, 2013 mohlo byť dieťa v centrách voľného času financované viacnásobne, po novelizácii účinnej od 1. 1. 2013 to isté dieťa nemusí získať financie ani jedenkrát, aj napriek tomu, že vykonáva mimoškolskú aktivitu, pretože všetko závisí od svojvôle primátora, starostu obce, mestského alebo obecného zastupiteľstva.

    Praktickým príkladom sú väčšie mestá, v ktorých obyvatelia pracujú. Pracujú tam obyvatelia satelitných obcí, ktoré sú v okolí týchto miest, a taktiež ich maloleté deti navštevujú školy, školské zariadenia a centrá voľného času zriadené na území týchto miest. Finančné zdroje od štátu získavajú obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, a nie mesto. Tieto obce nemajú stanovenú zákonnú povinnosť financovať centrum voľného času, nakoľko toto centrum nie je zriadené na ich území, ale je zriadené v meste. Deti a centrá voľného času sa stávajú závislými na vôli obce, či pridelí finančné zdroje na činnosť pre tieto deti.

    V dnešnej zložitej ekonomickej situácii jednoducho nie sú obce ochotné financovať centrá voľného času a radšej tieto zdroje použijú v inej oblasti. Konkrétny príklad, ak len tri deti s trvalým pobytom z územia obce navštevujú centrum voľného času v meste, je vysoký predpoklad, že obec nebude vôbec túto problematiku riešiť, pretože sa jej to neoplatí kvôli trom deťom. Ale dopady sú však na centrá voľného času likvidačné. Konkrétny príklad, v okolí mesta Martin je 41 obcí. Ak len tri deti z obce navštevujú centrum voľného času, je to dokopy 123 detí a pri normatíve 65 eur na dieťa je strata centra voľného času 8 tisíc eur. Vzniká paradoxná situácia, keď centrum buď môže byť dofinancované z mesta, ktoré na tieto deti nedostalo finančné zdroje, ale, samozrejme, ak chceme zachovať činnosť centra, tak to budeme musieť dofinancovať, alebo centrum prepustí, vyhodí na ulicu deti z iných obcí, alebo to budú musieť zaplatiť rodičia, aj napriek tomu, že ich dieťa peniaze dostalo do obce. Zdroje na dieťa štát uvoľnil, len ich zaslal obci s tým, že jej dal možnosť rozhodnúť sa, kde ich použije.

    Dôležitým zásahom do legislatívy je úprava zasielania finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa. Dnes obec rozhoduje, ktoré centrum voľného času bude podporovať. Nie je dôležitá činnosť centra, spokojnosť s činnosťou, ale závisí to výlučne na vôli poslancov obecného zastupiteľstva. V prípade, ak dáme možnosť zákonnému zástupcovi rozhodnúť sa, ktoré centrum voľného času získa od obce finančné zdroje, otvárame možnosť centrám voľného času správať sa ako subjekt trhovej ekonomiky. Dávame rodičom možnosť, nech sami vyberú svojim deťom krúžok, ktorý budú navštevovať. Teraz je to všetko na svojvôli primátorov, starostov a poslancov mestského zastupiteľstva, aby rozhodovali o tom, ktorý krúžok je pre to-ktoré dieťa dobrý. Rozhoduje sa na základe lobingu, na základe vzťahov, na základe uprednostňovania svojich vlastných centier voľného času. Takto zamestnanci a zriaďovatelia centra voľného času budú svoje aktivity smerovať na maloleté deti a nebudú musieť strácať čas a energiu na lobing a prosby u obcí, aby im uvoľnili finančné zdroje.

    V poslednom období sme mohli v médiách zachytiť rôzne články a informácie o aktuálnych problémoch v centrách voľného času. Spomeniem dva články, ktoré vyšli v priebehu takmer jedného týždňa v denníku SME. Jeden má titulok "Čaplovičova zmena": "Obce dali šalianskemu centru voľného času peniaze na 9 zo 700 detí. Centrum voľného času v Šali má 2 286 členov. Do 183 krúžkov chodí 721 detí z 52 obcí. Týchto 721 detí, obce, kde majú tieto deti trvalý pobyt, dostali od štátu finančné prostriedky na to, na mimoškolskú činnosť pre tieto deti. Avšak z týchto 52 obcí sa rozhodlo financovať iba 9 detí zo 721. Väčšina obcí na písomnú žiadosť mesta Šaľa ani len nezareagovala. Ak by všetky obce prispeli na každé svoje dieťa plnou sumou, centrum by získalo zhruba 80 tisíc eur. Už teraz pre chýbajúce financie bude musieť centrum od septembra prepustiť 41 externistov, ktorí viedli 62 krúžkov, ktoré takisto zaniknú."

    Ďalší článok má titulok "Problémy bude mať od septembra väčšina centier voľného času". Píše sa tu o Čadci. "V centre máme deti z 20-ch okolitých obcí, kladné stanovisko sme dostali len od dvoch," pripomenula zriaďovateľka centra voľného času. Poslať dieťa na ulicu uprostred roka nie je fér. K 1. marcu boli zrušené centrá voľného času Stropkov, Dolný Kubín, Krásno, padol, bolo zrušené centrum voľného času, najväčšie centrum voľného času, ktoré navštevovalo viac ako 8 tisíc detí v Žiline, Žirafa. A taktiež padol návrh na zrušenie centra voľného času v Detve.

    Novela zákona, ktorú dneska predkladáme, nejde proti filozofii súčasne platného zákona, aby bolo, aby bol poriadok vo financovaní centier voľného času, aby sa zafinancoval každému dieťaťu jeden krúžok. Ide len o to, aby vznikla povinnosť obciam peniaze, ktoré dostanú na deti, dať deťom. Nechceme nič iné, len dať deťom to, čo im patrí, a chceme dať možnosť rodičom, nech pre svoje deti vyberú taký krúžok a také centrum voľného času, ktoré považujú pre svoje dieťa za najvhodnejšie, tak, aby zanikli nezodpovedné centrá voľného času, ktoré zneužívajú situáciu, centrá, ktoré neposkytujú kvalifikovanú a odbornú starostlivosť o naše deti, aby prežili tí, ktorí si naozaj zodpovedne plnia svoje povinnosti a zabezpečujú pre deti kvalitnú mimoškolskú činnosť.

    Minulý týždeň sme mali búrlivú debatu o drogách, o, viedla sa debata o tom, o díleroch, o tom, ako naše deti a mládež sa stávajú súčasťou takéhoto života a skúšajú veci, ktoré by skúšať nemali. A práve možno, keby sme dali centrám voľného času také podmienky, aby mohli robiť nerušene, aby mohli robiť kvalitne, aby mohli vykonávať odborne mimoškolskú činnosť, možnože by bolo takýchto diskusií o drogových deliktoch a o drogovo závislých ľudí menej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja som presvedčený, že či opozícia, či vláda, v konečnom dôsledku by mala mať, a chcem veriť, že aj väčšina z nás má záujem o to, aby bolo o deti postarané, aby jednoducho neboli na ulici pod vplyvom drog, ale zmysluplne využívali svoj voľný čas. O tom sú centrá voľného času. V tejto chvíli beží diskusia na výbore o tomto probléme. Je to naozaj dlhodobo vážny problém. Ja by som chcel skôr požiadať v tejto chvíli vládnu stranu, aby sme sa mohli posunúť ďalej, o to, aby bola taká veľkorysá a jednoducho posunula tento návrh do druhého čítania, aby sme mohli diskutovať a urýchlene problém centier voľného času a voľnočasových aktivít detí riešiť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nie je nikdy hanba zatiahnuť záchrannú brzdu, ak sa tým pomôže dobrej veci. Tento predložený návrh je takou záchrannou brzdou, ktorá môže napraviť zmeny, ktoré sa postupne stávajú nevratnými, ireverzibilnými. Pretože novela zákona, ktorá zmenila spôsob financovania centier voľného času a mimoškolských aktivít detí, tu bola prijatá prednedávnom a pri rozprave vo výbore, ktorá práve teraz pred pár minútami skončila, štátny tajomník ministerstva školstva povedal, že v septembri sa bude vyhodnocovať. Pán predseda Mamojka, nepochybne erudovaný právnik povedal, že pri hodnotení účinnosti a fungovania zákonov je často potrebný dlhší čas. Už vtedy som ale povedal, že je rozdiel, či hodnotím napríklad účinnosť zákona "trikrát a dosť", pretože tam skutočne z hľadiska vážnej trestnej činnosti potrebujem dlhšie obdobie na vyhodnotenie, či zabral. Ale v tomto prípade sa jednalo o iný zákon, ktorý znamená, a teraz nemá zmysel slovičkáriť, že čo je likvidácia centra voľného času, či je to až vtedy, keď tú budovu zhasnú, zavrú a zavesia na vchod visací zámok, alebo len vtedy, keď už zanikajú krúžky, pretože cevečko nemôže financovať svojich externých či interných pedagógov z príčin nedofinancovania.

    Zákon bol predkladaný ako terapia nepochybne existujúceho stavu zneužívania verejných peňazí tými, ktorí s nečestnými úmyslami s nimi nakladali, vyrábali mŕtve duše, vyrábali neexistujúce krúžky, proste v duchu najhorších slovenských tradícií kradli verejné peniaze.

    Kde sú tie časy, a som možno skeptický, či aj vtedy to platilo, keď mohol Karol Duchoň spievať: "V dolinách, kde ľudia nezamykajú brány..."?

    Dnes aj pomerne zamknuté brány vojenských obranných spravodajstiev sú prekonateľné a národnou neresťou tejto krajiny je kradnutie verejných zdrojov.

    Ale terapia nie je v tom, ako sa, žiaľbohu, stalo, že zmením spôsob financovania tak, ako kolega Hrnčiar predniesol, že zo 700 detí dostanú peniaze deviati. A všetci ostatní zodpovední starostovia, ktorých deti sú to a o ktorých deti ide, tie peniaze nedajú. Toto nie je nijaký partajný zákon, lebo tí, ktorí tak robia, môžu byť akéhokoľvek politického trička, a tie deti, ktoré sú postihnuté, môžu mať rodičov voličov ktorejkoľvek politickej strany.

    Stalo sa to, čo sme, aj ja z tohto miesta, pánu ministrovi Čaplovičovi, pri všetkej úcte prorokovali, že sa to stane. Pretože ak vidíme realitu, že z 50-ch či 40-ch obcí odpovedia na výzvu, aby za svoje deti zaplatili to, čo sa patrí, vôbec odpovedia len dve, tak je to jasná správa, že sa naplnilo to, čo sme, žiaľ, tušili, že tieto peniaze sú len bočným kanálom financovania v duchu želaní ZMOS-u, ktoré s tými peniazmi nakladá, ako uzná za vhodné.

    I vtedy, tušiac tento koniec, a necítim sa ako veľký prorok, že som ho tušil, ale naplnil sa stopercentne, sme hovorili o potrebe účelového viazania tých peňazí. Pretože samozrejme niektoré dieťa nechce chodiť do centra voľného času. Samozrejme, že peniaze, ktoré naňho sú pridelené, nech sa pokojne vrátia do rozpočtu štátu, ministerstva a nech ich ono na tisíc iných miestach rozumne využije. Ale ak sa tie peniaze pošlú ZMOS-u a on ich cynicky a chladne za deti zo svojich obcí, v zastúpení svojich starostov, nepošle, tak to bolo od samého počiatku len kofinancovanie k väčšej sláve tých starostov, ktorí tak robia. Oni samozrejme, presne ako sme prorokovali, možno opravia chodníky, možno urobia novú strechu na dome smútku a možno, že im dokonca občania zatlieskajú. Ale nezatlieskajú im tie deti, ktoré prišli o svoj krúžok, keďže na ne tam neposlali peniaze.

    Dnes ráno v úplnej inej rozprave o Najvyššom kontrolnom úrade tu zaznelo, ako sa dá rôzny meter aplikovať na tú istú činnosť centra voľného času Spektrum a Žirafa v Žiline.

    V podstate je problémom to, že pán štátny tajomník nám teraz povedal, že všetky deti sú si teraz rovné. Hej, veľmi často sú si rovné v tom, že nedostanú na svoju činnosť nič. V tom sú si rovné všetky tie deti z tých sedemsto, okrem deviatich, ktorých slušní starostovia tie peniaze na nich poslali. A znova hovorím, ani pod drobnohľadom nevidím, že toto je politikum v tom zmysle, že vopred tuším, že tie postihnuté deti sú deti pravičiarskych rodičov a že tí starostovia, ktorí to robia, sú všetci ľavičiari. Nie, každý starosta chce mať opravené chodníky a cíti ako vyšší princíp, že on to pre tých svojich občanov urobí a oni mu oprávnene zatlieskajú, lebo nie všetci sa spýtajú, kde vzal tie peniaze a komu chýbajú.

    Hovoril som o tom, že ak sme chceli riešiť problém zneužívania verejných peňazí, o ktorom niet pochyby, že existovalo a existuje na každom rohu na Slovensku, tak sme to mali robiť postihmi, postihmi tých, čo tak robia. Už vtedy som uviedol, že sa v tejto krajine roky rokúce kradnú vratky DPH, ale nikoho nenapadlo zrušiť ich ako liečbu tohto stavu. A znova opakujem príklad, ktorý som použil vo výbore. Veľmi často v našich pomeroch je kuchynský nôž nástrojom závažných trestných činov, ale nikoho nenapadlo zakázať kuchynské nože ako produkt, hoci počty mŕtvych, ktoré sú na ich konte, sú iste dosť vysoké.

    To znamená, i v tomto prípade, že sme chceli zabrániť podvodom a urobili sme vlastne cestu k iným podvodom. Lebo pre mňa, ešte raz, ak dieťa, ktoré dochádza do vedľajšieho mestečka, nedostane na svoj gitarový či flautový kurz peniaze od svojho starostu, tak je to proste na tom dieťati krádež. A ak povedal pán štátny tajomník, že v septembri to vyhodnotíme a uvidíme, to je síce výborné, ale problém je, že tie desiatky prepustených pedagógov, externých či interných, majú doma rodiny, majú doma deti, a tie celkom oprávnene čakajú, že otec či mama donesú plat. Ak my ale teraz vlastne nedáme tým deťom tie peniaze, lebo sme to posunuli na zodpovednosť iných, tak tomu učiteľovi nemôžem povedať, alebo tomu expertovi vo folklórnom krúžku alebo v športovom krúžku, nemôžem povedať: vieš čo, nejak sa pretlč, šesť mesiacov choď na pašu a my to potom v septembri vyhodnotíme a uvidíme, či ti nasypeme obroku. No takto sa s ľuďmi pracovať nedá. A samozrejme, že ak si tí ľudia začnú hľadať iné zamestnania a iné zdroje, je veľmi nepravdepodobné, že sa nám podarí v septembri, keď to vyhodnotíme a keď sa to povedzme bude novelizovať, že bude platiť to, čo spieva Karel Gott: "spátky si dám tenhle film". Nedá sa ten film veľmi často dať "spátky", lebo tí ľudia už tam nebudú.

    A musím povedať, že ja nie som z tých, ktorý bude hovoriť, že každé z tých detí skončí v závislosti na drogy. Ja si myslím, že deti, ktoré chodia do cevečiek, do folklórnych súborov, či hrať futbal, či cvičiť na flautu, nie sú tie najohrozenejšie deti. A tie zrejme sú rodičmi starostlivo vedené tak, aby z nich niečo bolo i v rámci vzťahu k cevečku, ale napriek tomu je to jednoducho poškodenie tých detí. A hlavne v zmysle platného zákona sa tvárime, že tie deti sú si rovnocenné a všetky to dostali, ale v realite to tak nie je. A je pštrosia politika, ak sa tvárime, že to tak proste nie je, či už je zlikvidovaných zatiaľ päť cevečiek, ktoré sú zlikvidované do tla, teda, že sú zamknuté a vôbec tam nikto už nechodí, alebo je zlikvidovaných len niekoľko desiatok krúžkov.

    Tak teraz bola debata o tom, že koľko je ozaj zlikvidovaných? Zlikvidované je každé cevečko pre konkrétne dieťa, ktoré tam chodilo na to, čo zaniklo. Preňho to znamená likvidáciu celého cevečka, lebo ak dieťa chodilo na gymnastiku, alebo ak chodilo na tú flautu a my, keďže sme nedostali peniaze, my sme prepustili toho učiteľa flauty a trénera gymnastiky, tak v tej chvíli preňho spadol svet. Je mu jedno, že ešte funguje formovanie z hliny alebo folklórne tance, lebo ono nechcelo chodiť na folklórne tance. My sme jemu jeho krúžok zrušili a tým preňho to cevečko zaniklo.

    Musím povedať, že, ešte raz, toto nie je predsa žiadna politika. Tie tisíce detí, ktoré využívali služby cevečiek, predsa nemáme kategorizované podľa politickej príslušnosti a preferencií ich rodičov. Jedná sa o pochybenie, o ktorom musím povedať, že sme pána ministra v dobrom varovali. Ja, a ako ste si mohli všimnúť, nemám s ním nijako predpätý vzťah, máme vzťah akceptujúcich sa partnerov, ale varovali sme ho. Stalo sa to a je to tu.

    Kolegovia - predkladatelia tohto pozmeňovacieho návrhu robia krok, ktorým sa zaťahuje záchranná brzda a zabraňuje sa ďalším a ďalším zánikom, ktoré by nastali, ak by sa takáto novela neprijala. A ak by sme potom čakali a počítali už len hroby tých jednotlivých kurzov a tých jednotlivých aktivít, tak by už, ako som povedal, neexistovala cesta späť. Teda z tejto rybacej polievky by sme už živého a veselo skáčuceho kapra nikdy neurobili.

    Preto ako spravodajca oceňujem snahu mojich kolegov a necítim k nim nijakú žiarlivosť, naopak, pretože je v prospech tých detí, ktorým spod zadku vytrhávame stoličku s gitarou,je jednoducho nepolitická. Nemá žiadne farby. A myslím si, že nie je hanbou urobiť krok nazad, urobiť operatívne riešenie problému, a potom v lepšej situácii vyhodnotiť, čo to prinieslo a čo to neprinieslo. Lebo ak tento krok odmietnete, milí vládnuci priatelia, je vás tu málo, ale aj vy ôsmi môžete povedať svojim kolegom, že keď to podporíme, tak tým urobíme krok pomáhajúci mnohým deťom. A ak to neurobíme, tak vedome mnohým deťom škodíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Pani poslankyňa Žitňanská, Hrnčiar a Bagačka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som nadviazala na to, čo hovoril pán poslanec Osuský. Naozaj my sme teraz obviňovaní z toho, viacerí opoziční poslanci, že klameme, keď hovoríme, že prichádza k likvidácii centier voľného času. Ale pán Osuský to presne pomenoval, likvidácia neznamená, že už posledný zhasol, ale likvidácia znamená, že tie centrá museli zrušiť množstvo krúžkov, museli desiatkam až stovkám detí povedať, žiaľ, už k nám nemôžete chodiť, lebo z vašej obce nám nechodia peniaze. Čiže hoci to nazývate racionalizácia, alebo ja neviem jak, páni poslanci zo SMER-u, je to de facto likvidácia.

    A nakoniec mám pocit, že tá optika, o ktorej tu tak často aj hovoríme zo strany ministerstva školstva, že vlastne, kto je v centre záujmu toho celého, že pán štátny tajomník dnes okrem toho, že hovoril, že táto nová legislatíva priniesla pokrok, tak aj priznal, že dnes už konečne majú všetky obce právo byť financované z týchto peňazí, kde opäť si myslím, že je to úplne pomýlené, pretože keď má byť niekto alebo niečo financované, sú to deti a nie obce.

    A k tomu ešte, pán poslanec, vy ste to spomenuli, že dnes aj štátny tajomník, aj viacerí poslanci za stranu SMER hovorili, že konečne sú si deti rovnoprávne a rovné, že majú nárok. No pokiaľ ja viem, akékoľvek dieťa v minulosti chcelo chodiť do centra voľného času, keď sa prihlásilo, tak tam mohlo chodiť, pokiaľ mali voľnú kapacitu. Dnes, keď dieťa chce chodiť, tak, žiaľ, nemôže, lebo centrum voľného času buď už je zlikvidované, alebo jeho obec nepošle tie financie s ním, takže dieťa, žiaľ, nemôže navštevovať centrum voľného času.

    A k tomu vyhodnoteniu v septembri. Ja sa obávam, že už pomaly nebude čo vyhodnocovať, pretože dovtedy zanikne veľká časť, ak nie väčšina centier voľného času.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Osuský, chcem sa vám poďakovať naozaj za váš vysoko odborný a erudovaný príspevok. Naozaj tento zákon nie je ideologický a nie je politický. Ak by to tak malo byť, tak ja sám by som dokázal túto situáciu politicky zneužiť a v meste Martin vyhodiť deti z okolitých obcí na ulicu. My sme to neurobili, dokonca sme schválili aj mimoriadnu dotáciu pre Centrum voľného času Vrútky, 10 000 eur, 5 000 eur pre Turčiansku Štiavničku, centrum voľného času, a nedovolili sme si zneužiť túto situáciu, pretože ide predovšetkým o naše deti.

    Ja súhlasím, že je neskoro vyhodnocovať túto problematiku v septembri. V septembri začína nový školský rok a mali by mať centrá voľného času jasno, či budú môcť fungovať, alebo nie. V septembri je určite neskoro.

    Ak je problém, že tento zákon podávame my, túto novelu zákona, tak kolegovia zo SMER-u urobte to, čo ste urobili pri tom zákone, čo sme podávali o prilbách, nezahlasovali ste zaň, a teraz z dielne ministerstva vnútra ide do Národnej rady, ako sme sa dočítali z médií, presne taký istý zákon, ktorý sa schváli. My zaň s radosťou zahlasujeme, pretože to nevnímame politicky, ale vnímame to zdravým rozumom a myslíme si, že prilby na hlavách lyžiarov, detí by mali byť. Čiže ak je problém, že to predkladáme my, tak keď to neschválite a predložíte takúto istú novelu zákona, tak my za ňu s radosťou zahlasujeme, pretože to nebudeme vnímať politicky, ale budeme to vnímať so zdravým rozumom, že to je v prospech našich detí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Teda, pán kolega, samozrejme názor váš beriem, len znova upozorňujem, čo som už viackrát hovoril, že my sa, alebo hovoríme len čiste o centrách voľného času a nehovoríme o probléme ako komplexnom balíku, v ktorom sa nenachádzajú len centrá voľného času, ale aj materské školy, školské družiny, školské jedálne a podobne.

    Tak, ako teraz hovoríte o kradnutí verejných financií a že starosta alebo primátor, je to na jeho svojvôli, tak takisto na druhej strane, keď to zoberiete z druhej strany, mali sme kolegov predtým, ktorí takisto svojvoľne, by som povedal, ešte naháňali deti do svojich krúžkov v rámci obce a mali ich tam potom tisíce, pretože bolo to výhodné pre toho starostu alebo primátora. Samozrejme, časť financií dal centrám voľného času, ktoré boli spokojné, lebo dostali viacej, a časť použil v rámci svojej obce a mesta. Vôbec by som im to nezávidel, pokiaľ by to bolo z nejakých financií, ktoré idú navyše. Ale to bolo z jedného balíka a na základe možno sto obcí alebo primátorov alebo starostov, ktorí si takto nabaľovali deti a robili si dobre, samozrejme, a teraz majú problém, trpelo množstvo ďalších, možno stovky materských škôl a centier voľného času, ktoré nerobili tento biznis, a kde sa im z roka na rok finančné prostriedky na jedného žiaka znižovali. A pokiaľ by sme to boli nechali tak, tak možná aj ja by som si bol povedal, tak sa prispôsobím a celú Rimavskú dolinu zoberiem do centra voľného času, a o rok, o dva budeme zatvárať škôlky.

    Preto len chcem povedať, nie v zlom, že, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Osuský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí vystúpili.

    Kolega Bagačka, ja znova potvrdzujem, že uznávam námietky o nabaľujúcich sa starostoch. Ale znova, riešenie nie je v tom, že to urobím z hlavy na nohu. Bolo treba treba. Vy ste iste o nich vedeli, ja vám síce nepodsúvam, že ste mali ísť na prokuratúru to oznamovať, ale prosím, všetci, ktorí to hovoria a majú pravdu, a ja vám verím, že máte pravdu, to pozorovali a "vedelo sa to", ale akosi sa nič nedialo, hoci to by bola cesta zodpovedných. A samozrejme môžme teraz hovoriť i o jedálňach, i o školských kluboch, ale momentálne ide o prežitie týmto aktivitám. Preto, s dovolením, kolegovia podávajú tento návrh. Ak nabudúce pôjde o hlavu materských školám, podám aj ja sám ako vicestarosta mestskej časti, ktorý má materské školy na starosti, akýkoľvek návrh.

    A znova, iste uznáte, že kradnúť sa nemá, a tí starostovia konali nečestne. Ale tí, ktorí dnes tie peniaze dostávajú a nedajú, konajú rovnako nečestne, len to prisvojovanie si príslušných peňazí sa deje teraz plošne, zdanlivo spravodlivo. Ale potrestané ešte viac ako predtým sú tie deti. A v tom je problém, prečo je dobré takýto návrh prijať.

    A sľubujem vám čestne, že keby ste ho pán Bagačka predložili vy s pani poslankyňou Obrimčákovou, môj hlas máte 100-percentne istý. Pretože ja nie som z tých, ktorý hlasuje proti návrhom SMER-u z princípu. Mám niekedy pocit, že proti mojim návrhom by sa u vás hlasovalo z princípu, ale ja tento postoj nemám. A už vtedy, keď sme tu mali minule diskusiu o 90-ch dňoch a hlásení, som povedal v prvom čítaní pánu ministrovi, nech si ten zákon zoberie a nech ho dá urobiť niekomu z vás. On mi vtedy sľúbil, že nemá problém, že to je v poriadku, že vy za to zahlasujete. Samozrejme, že ste za to nezahlasovali. A samozrejme že si to nevzal, ale robil to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012, ktorú máme ako tlač 444.

    Pán predseda pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajca je už na svojom mieste. A teraz odovzdávam slovo poslancovi Štefanovi Kuffovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ústne.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo. Potom si to vyrozprávate s pánom poslancom Hrnčiarom.

    Po vystúpení pána poslanca Kuffu hlási sa do rozpravy spravodajca. Nech sa páči, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, pán profesor, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode chcem vám, pán predseda, pogratulovať. Tak vy ste už druhýkrát tým predsedom zvoleným. A ono to je nielen mať ako tú funkciu, ale to je aj niesť zodpovednosť.

    Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a tak isto na formovanie človeka, a nielen človeka mladého, samozrejme, na mladých ľudí má médium oveľa väčší vplyv ako na dospelého človeka. Ale však vám to nemusím rozprávať, lebo vy ste profesorom divadla a divadelný a masmediálny teoretik, hej, takže vy to viete veľmi dobre, tieto veci, tak to nemusím. A to médium rovnako môže pozitívne, veľmi pozitívne vplývať na spoločnosť a rovnako aj negatívne. Podľa toho, čo predkladáme divákovi alebo poslucháčovi.

    V predloženej správe, ktorú ste predložili, uvedomil som si jednu vec. Keď tie médiá, ktoré vysielajú, len teda oslovujú toho poslucháča alebo toho občana alebo človeka slovom, teda rozhlas, a televíziu, keď som si to tak porovnal, tak oveľa menej porušení je pri tých rozhlasových vysielaniach. Dobre je to, tak?

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • Zhruba na 40-ch stranách je rozpracované, porušenia. Samozrejme aj tie podnety u televízií, či už súkromných alebo verejnoprávnych, sú tam opodstatnené a neopodstatnené. Za niektoré boli uložené sankcie, za niektoré boli napomenutia, upozornenia porušenia zákona a podobne.

    Čo sa týka sankcií, kolega Dodo Hlina tu spomenul nejakých 1 000 eur pokuta, tak ja som tam videl aj 10 000-, 3 000-, 5 000-eurové pokuty pri vysiela..., pri tých televíznych vysielaniach. Ja si myslím, že nie sú to malé pokuty, že tá pokuta je dosť vysoká. Ale zas na druhej strane som si položil otázku, že ako je to možné, že cez to všetko, že sú sankcionovaní títo vysielatelia, a cez to všetko ďalej porušujú akoby, poviem to takto, aj veselo tento zákon, že šmahom ruky, ľavou rukou zaplatia tú pokutu. No tu, tu si dávam asi prvýkrát takúto otázku, že či je to teda primerané. A zdá sa, že sa im to viac ako oplatí, hej, robiť reklamu, či už na ten alkohol, ako to kolega ako spomínal, že cez rozprávku beží reklama na alkohol. Ste to spomínali, však aj v správe je to uvedené, že v podstate behom nejakého vysielania teda filmu, hej, tá súkromná televízia môže až dvanásť minút vysielať tú reklamu. Dokonca to môže byť o osem minút predĺžené na tých 20 minút, pokiaľ má nejaké upozornenia na svoj ďalší program.

    Kolegyňa Žitňanská tu spomínala Televíziu JOJ, ktorá v rámci rozprávky, tiež keď na tú Súdnu sieň ako upozorňovala. Nebudem to ani opakovať, lebo to bolo tak perverzné, a teraz keď tie deti tam sedia pri tom televízore a to sledujú.

    Pán profesor, vy viete veľmi dobre, že predsa len človek, keď vníma aj vizuálne, aj sluchovo, tak oveľa väčšia tá pamäťová stopa zostáva v tom jedincovi, v každom z nás, ako keď len možno veci vidím a nepočujem, alebo naopak, len veci počujem a nevidím. Takže ten televízor naozaj má veľký vplyv.

    Ja si dovolím to takto povedať, že za tých posledných 20 rokov, však nebudem tu obviňovať nikoho, lebo všetci sme zodpovední v tejto krajine za to, však samozrejme aj my, rodičia. Ale koľkokrát my, rodičia, chceme dobre a naozaj sa snažíme a usilujeme sa vychovávať tie deti, aj ich napomíname a povzbudzujeme ich k tomu dobru, ale veľakrát naozaj práve sú to médiá, ktoré, ktoré deformujú ako tú našu mládež, a my veľakrát v domnení, že deti pozerajú rozprávku, a medzitým odvysielajú tam tie reklamy nevhodné. Áno, už nehovoriac o tom, že v susednej Českej televízii, kde odvysielali, to mi kolegovia, ma na to upozornili, že dajú rozprávku O dvoch princoch a narážky na homosexualitu. Myslím si, že to je totálne nevhodné a deformovať a vlastne takto to vnucovať už deťom, čosi také, upozorňovať na to. Veľakrát tie deti nemajú toto poznanie, ani sa nad tým nezamýšľajú.

    Reklama na alkohol, hej, tá je aj v skrytej forme, či už aj na bilbordoch, a to samozrejme aj v televízii a kdekoľvek, je to veľký biznis. Však určite ten alkohol, no, aj naša krajina má s tým problém. Tí, ktorí máte v rodine, možno aj v širšom kontexte, človeka, ktorý je závislý na alkohole, tak viete, aký to je problém, aký to je kríž v tejto rodine. Veľakrát práve alkohol je príčinou rozpadu mnohých rodín. Alkohol ako taký, aby ste ma zas nepochopili, ja sa nevyjadrím o ňom, že je zlý alebo čosi také. Myslím si, že v primeranom množstve je naozaj, tak, ako sa aj hovorí, že na zdravie, ale aby nemal ten moc nad tebou, ten alkohol. Ak prevažuje tá moc alkoholu nad tvojím ja, tak už potom je to veľmi zlé, je to chorobné.

    Kolega tu tiež spomínal, no, hej, veľakrát ja tak, ma to len tak asociatívne zas tiež napadla taká situácia, že v podstate koľkokrát cielene klameme diváka a manipulujeme ním. To je skutočne veľmi zlá situácia. Za dvadsať rokov kam sa posunula táto spoločnosť. Za dvadsať rokov, myslím si, že médiá ako také mali veľký vplyv aj naozaj na možno dnešnú mladú generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Naozaj to zanechalo, tridsiatnikov, zanechalo to stopu viditeľnú. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých prípadoch a vo veľmi veľa prípadoch práve tú negatívnu. Myslím si, že to nie je naším cieľom.

    Potom sa dotknem verejnoprávnej televízie aj rozhlasu. Verejnoprávne médium je to, ktoré má vychovávať, vzdelávať, formovať človeka, hej, či už mladého alebo aj dospelého. Ja rád by som si tiež pozrel mnohé filmy, určite sú aj však staré filmy, keď by sme oprášili, ja poviem, het, z tej sovietskej doby. Ony mali pointu, mali myšlienku, dobro víťazilo nad zlom. Dneska to je taký guláš v tom televízore, tí mladí ľudia naozaj tie vzory správania nemajú. My sme mali tých hrdinov. Aj filmových, aj sme ich aj kopírovali a v tom dobra slova zmysle. A naozaj bolo, stále to bolo tak, že dobro víťazilo nad tým zlom. Dneska je plno perverzností, násilia a naozaj zvrátenosti toľkej, že ten divák je naozaj úplne dezorientovaný.

    Potom to verejnoprávne médium, hej, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia má byť dostupná pre každého občana. To len tak málinko sa tak dotknem tej veci, tých koncesionárskych poplatkov. Na druhej strane si myslím, že nemali by byť zavádzané alebo platené tie koncesionárne, koncesionárske poplatky, pretože každý je povinný platiť dane. A cez tieto dane myslím si, že štát by mal zniesť to v rámci štátneho rozpočtu. A možno aj ten rozdiel, ktorý sa dopláca cez tie koncesionárske poplatky, tak aby to bolo vyrovnané. Potom sú situácie aj v rámci Slovenska, kde nie je dostupný Slovenský rozhlas, paradoxne, aj Slovenská televízia. A potom sú domácnosti také, ktoré nemajú televízor, a cez to všetko sú povinné platiť tie koncesionárske poplatky.

    Bol som prekvapený aj v tej správe, však to je uvedené, aj, pán predseda, ste to spomínali, tak nejak tú hierarchiu najpočúvanejších rozhlasov. Rádio Expres patrí medzi najpočúvanejšie. Ja sa priznám, že viac počúvam na prvom mieste tak Rádio Lumen, kde není v tom rebríčku, kdesi asi je úplne mimo, hej. Potom je ten Slovenský rozhlas a v treťom poradí je Rádio Expres, lebo veľmi doceňujem to, hlavne keď som šofér, mám zapnuté to rádio, tak počúvam to spravodajstvo, čo sa deje na našich cestách, a to je pre mňa také pozitívne. Viem, že je tam moderná hudba a pre mladých ľudí je to príťažlivé, zrejme asi aj to hovorené slovo, ktoré do toho vstupuje, tak to Rádio Expres zrejme je nejak takto aj príťažlivé.

    V nejakých tých sankciách, čo som si tak všimol a si pamätám, bolo tam nejakých šesť sťažností, už som to tak neanalyzoval, koľko bolo z toho opodstatnených, koľko neopodstatnených. Ale celkovo ako rozhlas ako taký tak je menej, by som povedal, aj sankcionovaný, aj myslím si, že v tých medziach a v tých mantineloch sa ako drží. My keď sme boli mládežníci a deti, veľmi radi sme počúvali rozhlasové hry. No boli veľmi pekné. Ale aj filmy, aj rozprávky. Naozaj to formovalo mladú dušu, mladého človeka, aj nás ako deti. Dneska skôr by som deťom odporúčal menej toho televízoru, podľa možností aj vypnúť celkom. Vypni telku a zober si loptu, hej, a vybehni si vonku na vychádzku, na bicykel, viac tej skutočnej aktivity. Mladí ľudia dneska prežívajú ten imaginárny svet. Do prírody nejdú, ale majú to sprostredkované cez televízor, cez internet. Potom samozrejme súvisia s tým aj zdravotné problémy, obezita, rôzne ďalšie veci a neduhy, ktoré tuná sú.

    Tiež upozornili ma občania na to, že zrejme naozaj sa treba nad tým zamyslieť, pán predseda, že čo vysielajú tie aj súkromné televízne vysielania, televízie, hlavne tie. Keď 17-ročné deti, lebo to sú deti alebo mladí ľudia, adolescent napíše, rozhodne sa napísať v podstate de facto takú sťažnosť, kde sa sťažuje na vysielanie, a už jeho sa to dotýka a ho to uráža, čo sa vysiela v tej televízii. Ja som tak, trošku som to tak aj analyzoval, tak aj tie sankcie v niektorých veciach, pri niektorých tých, hej, samozrejme, človek môže mať rôzny pohľad, hej, tie sankcie sú, niektoré sú opodstatnené, iné nie sú. Takže naozaj sa nad tým zamyslieť, keď už aj mladí, mladí ľudia sú tí, ktorým, ktorým v podstate vadí to, čo sa, čo sa vysiela.

    Rada uložila 42 sankcií, takto je to z tej vašej správy. Neviem teraz, že či je to primerané, alebo je to neprimerané. Mne sa zdá, že tej perverznosti a takej nedôstojnosti a neprimeranosti, hlavne zvlášť v tých televíziách, je oveľa viac možno, ako tých sankcií naozaj tuná je.

    Nedá mi, aby som nespomenul možno jednu vec, tak v závere a možno tak aj skončím. V podstate som nemal možnosť, už som nejak to nestihol k tej rodovej správe. Málinko, pani podpredsedníčka, zdanlivo akoby som odbočil, ale však súvisí to aj s touto témou, aj s tou rodovou rovnosťou. Žena nemôže byť tá, ktorá je predostieraná touto spoločnosťou a v súčasnej dobe na konzum. To je akoby niečo, čo sa dá skonzumovať, dá sa konzumovať. A to je čosi, čo veľmi negatívne vnímam, či už cez reklamy, časopisy, rozhlas a televíziu. Je to naozaj veľmi, veľmi zlé. A keď chceme hovoriť o rodovej rovnosti, prosím, ja nemám problém s tým, ako hovoriť o rodovej rovnosti. Ale čo je rodová rovnosť? To jest byť rovnakí, muž a žena, čo sa týka dôstojnosti. Čo do dôstojnosti máme byť rovnakí, ale netreba sa báť hovoriť, pán predseda, aj o rozdielnosti, pretože tá rozdielnosť práve je podstatná, je veľmi dôležitá. Ženy sú iné a vždycky budú iné. A mňa práve na ženách priťahuje ich ženskosť, ten ženský prvok, nie mužský prvok. Také, tie, ktoré sú mužatky, tak to človek reaguje proste nejak tak ináč, normálne zdravý ako muž. Rovnako zoženštený muž, ktorý je, tak tiež není príťažlivý, dovoľujem si povedať, na, žene. A ženy majú očakávania tie teda, že práve tá mužnosť, hej, alebo taký dobrý chlap, keď je, tak to je to príťažlivé a to je v tom správaní.

    Rovnako aj tie filmy, ktoré predostierame, hej, aj tejto spoločnosti. Pán minister hovorí o idiotizácii spoločnosti. Tak to je ten najťažší stupeň retardácie, hej. Debil, imbecil a idiot, tak to je ten tretí stupeň. No tak, ak smerujeme k tomu už tretiemu stupňu, tie dva stupne, keď sme teda prekonali, tak kde je táto spoločnosť? Tak to musí byť naozaj veľmi vážny fenomén a treba sa nad tým zamyslieť. A ja som presvedčený, že sú nádherné filmy, veľakrát možno aj s takou naivnou pointou, aj vymyslené, nádherne sú spracované romány, nebojme sa to predkladať.

    Pán predseda, určite aj vy máte nejaký ten dosah na to vysielanie, aj v rámci toho predsedovania, aby ste neriešili len sťažnosti a možno samé podnety, ale aby ste boli výbor podnetný aj v tom, že čo vysielať, čo predostierať naozaj týmto občanom.

    Tak je len toľko. Ďakujem za pozornosť a želám vám aj vo vašej práci, aj v tom druhom predsedníctve, aby ste to nejak tak prežili, ale hlavne, aby ste boli prínosom pre túto krajinu, aj pre všetkých občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Fecko, Droba a pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa venoval iba tej časti, kde si spomínal verejnoprávne médiá, a apeloval by som na predkladateľa, že, či sa nám to páči alebo nepáči, verejnoprávne médiá formujú právne vedomie našich občanov, našich ľudí. A pokiaľ sa to nastaví trošku ináč, ako by tá verejnosť, by sme si teda predstavovali, tak môže dochádzať aj k celkovým rodinným tragédiám a sebevraždám.

    Preto by som chcel apelovať na predkladateľa, aby v plnej vážnosti ten názov "verejnoprávne médium", keď sme už takto to pomenovali, aby sme ho plnou vážnosťou takto brali. A aby sa nezopakovalo napríklad z minulých rokov, keď verejnoprávne médiá uverejňovali reklamy na nebankové subjekty BMG a Horizont Slovakia a tristotisíc ľudí sa dostalo do životných tragédií iba kvôli tomu, že verilo štátu, že verejnoprávne médium bude vysielať programy a iniciovať reklamy, ktoré nebudú ničiť nášho občana. Žiaľ, nestalo sa.

    Takže bol by som veľmi rád, keby sa s plnou vážnosťou k verejnoprávnym médiám pristupovalo aj čo sa týka vysielacích programov.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán kolega Kuffa, Štefan, prepáč mi tieto slová, ale vyslovene si trýznil moje uši a asi aj uši iných kolegov. Ak máš pocit a potrebu, že sa potrebuješ vyrozprávať na tému demoralizácie médií, tak toto nie je správne fórum. Napíš blog, choď do rozhovoru na Rádio Lumen alebo urob niečo podobné. Úplne si si pomýlil tribúnu a pódium.

    Pán predseda Mistrík je predsedom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nemá absolútne žiadny dosah na obsah médií. Takže možno niekedy dvakrát merať a raz rezať a ušetriť niektoré slová, ktoré tu nie sú potrebné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Z toho povedaného, ale aj celkovo tu je taká atmosféra takého odovzdania sa, čo ja cítim, a rezignácie. A posilňovaná aj trebárs vystúpením predsedu výboru pre kultúru a médiá, ktorý si tak posteskol, že vlastne jak tie reklamy idú nahlas.

    A to je vlastne tou vizitkou toho, že kde žijeme. Lebo predseda výboru by mal mať tú moc, tú autoritu, že ak raz platí zákon, že reklamy majú ísť rovnako hlasno ako vysielanie, tak nemôže sa on sťažovať, že prečo idú nahlas. To je presne to uplatňovanie tej moci, keď je dôležitá. A mali by sme ju uplatniť na to, aby sme vyžadovali dodržiavanie zákonov. A keď už to nevie predseda výboru, tak potom sa niekedy nečudujme, že nám to všetko utečie. A potom je aj na mieste to, čo sa možno niekomu zdalo ako nie celkom vhodné, že potom niekedy to človeka núti skonštatovať, že niekedy jedinou schopnosťou predsedu je zorganizovať len niečo súkromné. Ale tá zodpovednosť je radovo väčšia a tu sa jej nedá vyhnúť.

    Tak jak predseda pán Mistrík má obrovskú zodpovednosť, tak má predseda výboru svoju zodpovednosť, má minister, minister kultúry má svoju zodpovednosť. Majú zodpovednosť za to, že idiotizácia tejto spoločnosti prudko napreduje a nestaviame hrádze. Už ani, dokonca mám pocit, že už ani nechceme a že rezignujeme, lebo to z toho tiež vyplynulo, z toho vystúpenia.

    A myslím si, že to není úplne stratené. Takže berte to ako, ako malú provokáciu na to, aby pán predseda výboru napríklad, alebo pán predseda Rady pre retransmisiu a vysielanie, ukázal, čo je v nich. A možno na konci budeme prekvapení, že čo všetko dokážu.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Kuffa.

    Nech sa páči.

  • Chcem len toľko povedať, že všetci máme vplyv a môžeme naozaj vplývať aj na to, čo sa bude vysielať v našich médiách, či v televízore alebo v rozhlase. O to viac si myslím, že keď je tuná aj predseda, to nie je len to, že by kontrolovali, ale takisto rovnako môžu dávať, aj celé predsedníctvo môže mať veľa podnetných nápadov.

    Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých letných mesiacoch a v tých dňoch, a pozorujem ich spôsob trávenia voľného času. No nie sú to všetci, ale veľká skupina je taká, ktorá sedí pred krčmami po schodoch, na uliciach, na zemi, pivo majú pred sebou. Sú to mladí ľudia, stredoškoláci, tak zhruba, tak odhadujem, že to takto môžu byť, a to je ich spôsob trávenia voľného času. A úplne do rána dokážu tam pri tom alkohole sedieť. Myslím si, že to nie je cesta.

    Naozaj, treba byť viac aktívny. My sme viac športovali, keď sme boli mladí ľudia. Dnešnému človeku chýba šťastie, a to je to, čo tuná aj odznelo pri správe o ekonomickej situácii u nás na Slovensku. Všetko môžeš mať, bohatstvo, môžeš byť naozaj bohatý, na účte môžeš mať super luxusné dovolenky, a cez to všetko ti čosi chýba. Šťastie. A to je ten rozmer šťastia. A to bohatstvo a to, čo, tá mamona, ktorá ťa obklopuje, tá ťa nenaplní šťastím. Naši starí rodičia mali menej, dneska by sme ich zaradili, že boli chudobní a žijú pod hranicou životného minima, ale mali veľký poklad, mali šťastie. A to šťastie bolo v rodinách, z čoho pramenilo, z ich spoločného života.

    K tej rodovej rovnosti som nemohol vystúpiť, som sa už k tomu nedostal, ale ten otec, matka boli spolu a deti pri nich. A to súviselo aj s tou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, chcel som vystúpiť v rozprave aspoň s niektorými poznámkami, aby pán poslanec Hlina prípadne mohol reagovať faktickou poznámkou, a nie potom v záverečnom slove.

    Mnohí predrečníci diskutovali v tom zmysle, akoby pánovi predsedovi vyčítali, akoby niesla Rada pre vysielanie a retransmisiu zodpovednosť za to, čo je vysielané v médiách. Ono to možnože ten názov aj tak môže k tomu lákať, ale Rada pre vysielanie a retransmisiu vlastne monitoruje a mala by zabezpečovať dodržiavanie, vysielatelia, aby dodržiavali zákon. A našou spoločnou úlohou je, teda ten zákon môže byť buď formou vyhlášky ministra, ktorý upraví, v akých časoch a čo môže a má byť vysielané, alebo potom zákonom, tak ako aj vy, pán poslanec Hlina, predkladáte, myslím, že aj v tejto oblasti nejaký zákon. Čiže v tomto je to akože naše. Ťažko vyčítať pánovi predsedovi Rady pre vysielanie a retransmisiu, ak je zákon postavený tak, alebo vyhláška ministra, že vysielateľ neporušuje tento zákon, tak rada v tomto má obmedzené možnosti a nemôže, nemôže nejakým spôsobom do toho vstúpiť.

    Ja zas chcem povedať, preto lebo aj pri mnohých návrhoch, ktoré aj vy predkladáte, aj na rokovaní vo výbore, tak pán predseda je veľmi ústretový a snaží sa v mnohom aj pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov alebo týchto návrhoch zákonov pomôcť v tom, aby sa vyčistila tá situácia. Je jasné, príklad, ktorý ste spomenuli, že ak je reklama na alkohol zahrnutá niekde bezprostredne po alebo počas rozprávky, no jasné, že nikto s tým nesúhlasí a s tým ani nikto sa nemôže stotožniť. Ale k tomu pán predseda povie konkrétne, lebo aj zisťoval, že akým spôsobom, na aké veci toto narážalo. Čiže len to som chcel upozorniť, že je našou spoločnou zodpovednosťou, ako v oblasti vysielania sú spracované zákony a čo zákon vysielateľom umožňuje. Úlohou Rady pre vysielanie a retransmisiu je uložiť pokuty, upozorniť vysielateľov, ak takýto zákon porušili.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca, pána spravodajcu s faktickými poznámkami páni poslanci Jarjabek, Žitňanská, Hlina a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán predseda výboru Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať pánovi spravodajcovi, že vystúpil, tak ako vystúpil, profesionálne, veľmi korektne a veľmi fundovane, lebo naozaj o tom to celé je. A ťažko rozprávať alebo protirečiť niekomu, kto si ani neprečíta zákon. Kto jednoducho nevie, čo v tom zákone je, čo jednoducho je povinnosťou predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu, aké sú kompetencie rady, na čo dohliada výbor. Ale to sú všetko veci, ktoré sa dajú, samozrejme, ospravedlniť aj zdôvodniť. Proste je to tak.

    Ja by som skutočne, je mi, na druhej strane je mi ľúto, že nevystúpili k tomuto tí ľudia, ktorí majú týchto, o tomto zákone aj o tejto správe, najviac informácií, ja neviem, Dano Krajcer, alebo povedzme Janka Žitňanská, keď sa na ňu pozerám, to je tiež poslankyňa, ktorá sa zaoberá médiami, ja neviem, Jožo Viskupič a tak ďalej a tak ďalej. Náročky menujem tých poslancov, ktorí nie sú zo SMER-u, ale ktorí veľmi fundovane vystupujú na výbore, veľmi fundovane sa zaoberajú touto problematikou, a všetkých tých, ktorí by o tejto problematike chceli čosi vedieť. Aby sme sa tuná nemuseli takýmto spôsobom doťahovať a počúvať tu naozaj veci, na ktoré sa nedá reagovať, ktoré sú úplne scestné a úplne proste to sú hlúposti.

    Všetkých by som chcel poprosiť, nech sa páči, tie zasadnutia výboru sú verejné a budem ja veľmi rád, a ostatní poslanci presne takisto, keď sa všetci tí, ktorí chcú debatovať o médiách, nech sa týchto rokovaní zúčastňujú na našom výbore. Tie debaty sú tam veľmi ostré, tie debaty sú tam veľmi silné, dovolím si tvrdiť, veľmi paragrafovo fundované. A určite, určite aj s patričným výsledkom. A dovolím si tvrdiť, že opozično-koaličným.

    Takže všetkých pozývam na výbor, nech sa páči. A o to kratšie sa budeme baviť nefundovane tu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som len teda podporila to, čo hovoril pán poslanec Abrhan. Naozaj, médiá, televízie, rádiá idú podľa zákona, alebo teda mali by ísť podľa zákona. A je otázne teda, či ten zákon alebo tá vyhláška je dobrá, alebo nie. A to je aj naša zodpovednosť, aby zákony a vyhlášky v tomto smere boli dobré.

    A preto mne je ľúto, že aj nová vyhláška, ktorá určuje, akým spôsobom alebo ako majú byť označované jednotlivé relácie, je teraz v takom stave, v akom je, že napríklad relácie, ktoré do 1. apríla boli nevhodné pre deti do 15 rokov, už sú vhodné pre deti od 12 rokov, že došlo teda k posunutiu tejto vhodnosti. A naozaj dnes tá situácia v tom vysielaní, myslím si, že sa veľmi nezmenila oproti tomu stavu pred platnosťou tejto novej vyhlášky. A skôr je to na škodu veci, pretože naozaj vtedy aspoň rodičia videli, že okej, toto je nevhodné do 15 rokov, tak moje dieťa to nebude pozerať. Dnes, keď je tam piktogram 12-ka, tak už môžu byť zavedení, a teda nechajú to svoje dieťa pozerať.

    A preto by som naozaj apelovala tak, ako aj hovoril pán predseda výboru pre kultúru, pán Jarjabek, diskutujme o tom fundovane, bez emócií, ale naozaj tak, aby ten stav vysielania sa skvalitňoval a nie zhoršoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Neviem, priznám sa, presne, že komu bola určená tá prednáška. Ak mne, tak, že či tomu rozumiem alebo nerozumiem, ja som si dal tú prácu, som si to prečítal. A myslím si, že niektorým veciam rozumiem, ale nevylučujem, že som sa mohol pomýliť. Ale z existujúceho rozumiem, že daný, ako sa aj cituje v príhovore pána predsedu rady, zákon nezakazuje. To ja to nespochybňujem. Ale mne bolo napríklad konkrétne pri tom alkohole povedané, keď som to spomínal, že keď ide detské vysielanie, lebo zákon nezakazuje po 10-tej vysielanie na reklamu, ale v detskom vysielaní údajne zakazuje. Čiže preto som sa na to pýtal, že či to je, alebo nie je porušenie. Lebo to bolo detské vysielanie. A bolo to síce po desiatej, tak neviem, čo je silnejšie. Či je silnejší ten detský program, toto je, čiže ja som sa nie podľa mňa od veci pýtal.

    A k tým kompetenciám vás, ako rady. Ona rozhodla aj o tom, že niekto sa sťažoval, že či je normálne, že premiér pán Robert Fico mal, nemal v relácii oponenta, a táto rada, ktorá sa zaoberá dodržiavaním zákona, rozhodla, že je táto sťažnosť, je neopodstatnená. Čiže čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že moc tejto rady je obrovská.

    Ja nehovorím, že píšu, pán Mistrík, že píše scenáre do Farmy alebo do Paneláku. To som ja nikdy nepovedal. Ale hádam sa na tom zhodneme a nemusíme sa poučovať navzájom, že možnosti, a to už nehovorím o výbore pre kultúru a médiá, ale možnosti tejto rady v rámci existujúceho zákona sú veľké. Otázka stojí, či sú dostatočne využívané. Otázka stojí, nakoľko si uvedomujú členovia tej rady svoju zodpovednosť, ktorú majú, a nakoľko si ju budú uvedomovať.

    Keď ešte raz pustíte cez, pustia niekde reklamu naokolo cez detskú rozprávku, tak ja nepôjdem protestovať pred JOJ-ku, ale pôjdem protestovať pred dom pána predsedu rady, to vám garantujem, lebo on bude za to zodpovedný.

  • Ďakujem za slovo. Všetci sme, všetci máme nejakú tú skúsenosť, buď už ako rodičia, a tí, ktorí nie sú ženatí, vydatí, tak už ako deti, ale fungujeme v tých rodinách. A či už ako syn alebo dcéra alebo otec alebo matka, vieme veľmi dobre, koľko nás stojí výchova, alebo koľko stála energie výchova nás, keď nás naši rodičia, keď nás viedli a vychovávali. Čo je dobré, hej, rodičia majú formovať a smerovať tieto deti. A médium je to, ktoré má byť nápomocné. Vtedy je to dobrá línia. Ak ide výchova, hej, tá, ktorá je naozaj v rodinách, ide nám o dobro človeka. A taký, aby bol osožný a užitočný pre túto spoločnosť. Tak rovnako aj médiá by rovnako mali takto vplývať na to. Ak tie médiá vplývajú opačne, a kazíme mládež alebo možno túto spoločnosť, však aj stredne dospelý človek je formovateľný a celý život, úplne každý jeden z nás, a tie médiá na každého z nás vplývajú. A ony to vedia veľmi dobre. A rovnako aj reklama, keby to médium nebolo také silné, tak jednoducho by to nebolo, ani tie reklamy by neboli každých 12 minút. A rovnako aj bilbordy okolo ciest. Veď je toľko, viac jak dopravných značiek. Takže má to veľký vplyv na nás. A či už je to pozitívna tá reklama alebo negatívna, rovnako aj to médium, tak na nás to má takýto vplyv.

    No ja si nemyslím, že vo všetkom človek musí byť úplne perfektný a fundovaný. A perfekcionalizmus, hej, v tej dnešnej dobe sa naozaj predostiera, ako to je ten idol. To je omyl, není to tak. Väčšina ľudí je priemerných. A mať zdravý úsudok a zdravý pohľad na akúkoľvek vec, tak to nemusíš byť expertom, aby si ty vedel rozlíšiť medzi dobrom a zlom. To dokáže dvoj- alebo trojročné dieťa rozlíšiť, čo je dobré, čo je zlé, čo je vhodné, čo je nevhodné.

  • Nechce reagovať pán spravodajca.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce.

    Pán riaditeľ, nech sa páči, máte slovo, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

  • Tak neviem, či sa mi podarí k celej rozprave, pretože sa tu veľa povedalo. Ja chcem všetkým poďakovať, ktorí sa rozpravy zúčastnili, pretože každý podnet je nejaký podnet, aj keď s niektorými nemusím súhlasiť, ale každopádne aj mňa to obohacuje.

    Chcem povedať aj to, že z tej diskusie vyplynulo to, aká veľká váha sa pripisuje našej rade, čo ma napĺňa istým spôsobom aj hrdosťou, aj zodpovednosťou. Pretože vidím, že rečníci, hlavne pán Hlina, ktorý začal túto debatu. On v podstate takmer nás urobil zodpovedných za úpadok morálky v médiách, čo niežeby sme nechceli niesť, samozrejme, že nesieme svoju časť a veľmi výraznú časť a my o tom vieme, že ju nesieme, túto časť. Ale naozaj: v prvom rade sú médiá zodpovedné za to, čo vysielajú. Čím nechcem absolútne sňať z nás tú spoluvinu takpovediac, rovnako ako z rodičov, ktorí deti nechajú pri televízoroch, ako z výchovného systému v tejto republike a tak ďalej. Je tu celá reťaz, ktorá má zabrániť tomu, aby sa médiá zneužívali, aby nám kazili budúcnosť, naše deti. My svoj diel berieme, ale naozaj nie som, necítim sa ja zasa ten absolútne jediný kľúčový hráč, ktorý to tam odstrihne, a potom už bude všetko dobré.

    Ja pána Hlinu rád privítam v našej malej predmestskej uličke na demonštrácii, len bude tam asi sám, pretože tam cez deň nikto nie je. Takže ja vás privítam chlebom a soľou, ale nikto vás pri tom nebude vidieť, len vy sám. Jedine, že by ste si zavolali Televíziu JOJ a Televíziu Markíza, ktorá by vás pritom nasnímala a potom odvysielala.

    Otázka reklamy na alkohol tu ide ako istý leitmotív. Zákon tak hovorí, že reklama na pivo je povolená celý deň, reklama na víno je po 20.00 hodine a reklama na tvrdý alkohol po 22.00 hodine. Ja tento prípad nepoznám, ktorý sa tu spomína, že počas rozprávky bežala nejaká reklama na alkohol. Nevidel som, nepozerám rozprávky tak často, nevidel som to. Zatiaľ neprišla sťažnosť, do dnešného rána žiadna sťažnosť neprišla.

    Zaznelo tu, že by sme mali my vedieť o tom. No, na Slovensku, ako som povedal v úvode, je približne 200 vysielateľov, čiže keby sme jedného človeka určili na to, aby 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku sledoval jednu televíziu alebo jeden rozhlas, tak by sme potrebovali 200 zamestnancov. Keby sme im dali pracovnú dobu 8 hodín denne, tak by sme ich potrebovali 800. A to by sme boli väčšia rada, ako je vôbec pod slnkom a ako v Číne.

    My máme asi 30 zamestnancov. Prebieha to tak, že chodia sťažnosti. Naozaj chodia sťažnosti od obyvateľov. A teda prosím aj poslancov, ktorí, vás konkrétne povedzme, vy ste videli tú reklamu, vy nám môžete označiť, kedy bola tá reklama, v akom programe. My to prešetríme a samozrejme, ak bol porušený zákon, tak je sankcia. Nerád by som, aby vznikol dojem, že my vieme o nejakom odvysielanom alkohole, v čase, keď sa nesmie vysielať, a že my nič nerobíme. My robíme, tá správa je plná príkladov, konkrétnych príkladov - doobeda tu odznelo pri príležitosti jednej inej správy, že je nejaká všeobecná a ja neviem, div že nie zahmlievajúca - naša správa nič neskrýva, všetko tam je napísané. Bod po bode, deň po dni, s číslami a tak ďalej. Takže my naozaj nič neskrývame. A my si nemôžeme dovoliť zahodiť jedinú sťažnosť do koša. To sa nestalo na tejto rade. A nedeje sa to.

    Problémy sa neriešia teatrálnymi gestami. Kto chce, kto chce neriešiť problém, robí teatrálne gestá. Ja si myslím, že naša rada hlavne zodpovedne, dlho, vytrvalo pracuje v línii, ktorá sa usiluje uplatniť legislatívu tohto štátu aj do mediálneho priestoru. Či sa nám to darí, je to na posúdenie. Viem, že je mnoho, mnoho, mnoho problémov, ale jednoducho my pracujeme takto.

    Mojou veľmi ako utkvelou predstavou je urobiť túto radu dôveryhodnou. To znamená, keď zaznie nejaký výrok tejto rady v rôznych veciach porušenia zákona, ochrany mladistvých, politických otázkach a tak ďalej, aby bol ten názor rešpektovaný, pretože kto mláti prázdnu slamu, tak po chvíli prestane byť rešpektovaný a môže robiť čo chce. Zbytočne bude mlátiť prázdnu slamu, aj keď bude mať pravdu. Takže naša rada veľmi dôsledne pod mojím vedením, a to je taký môj program, možno že to nie je také veľmi barnumské, nie je okolo toho veľa kriku, ale systematicky týmto smerom pracujeme. Ja si myslím, že dôveryhodnosť, kredibilita takýchto inštitúcii, ako sme, je to najrozhodujúcejšie.

    My to nezmeníme naozaj za tri dni, ani za rok. To je podobné, ako súdnictvo máme a stále sa stávajú zločiny. A niekto povie: no tak už teda zaveďte trest smrti aj za krádež v obchode. Proste je tu nejaký, nejaký režim, funguje tu nejaký zákon, nejaké zákonné prostredie, my v ňom fungujeme s maximálnou intenzitou. Výsledky sú také, aké vidíte. Nie sme spokojní ani my, vidím, že ani poslanci, ani verejnosť. Iná cesta, inú cestu nevidím.

    Čo sa týka výšky pokút, dostávame vízie, aby sme zrušili tú JOJ-ku, už dávno, a proste, že prečo ešte vysiela Markíza. No tiež sa musíme pohybovať v reálnej situácii. Je tu nejaké podnikanie, sú tu nejakí majitelia zahraniční a tak ďalej, ktorí vysielajú, a my môžeme ich sankcionovať, samozrejme v medziach zákona. A to aj robíme. My dávame pokuty, ktoré rastú od prípadu k prípadu, keď sa opakuje ten istý prípad.

    Tu máme na jednej strane hlas verejnosti. Hlas verejnosti hovorí: zakážte to už, zatrhnite to, zrušte ich! Hlas médií hovorí: to presahuje všetky možné hranice, tuto ten štát už dáva také pokuty, ktoré sú proste neuveriteľne veľké! A oni sa s nami súdia. Ja som v mojej úvodnej správe povedal, že narástol počet súdnych sporov s vysielateľmi. No prečo to robia? No sú nespokojní, oni si myslia, že proste, že to už sa nedá vydržať, a oni sa o všetko súdia. A poviem vám aj tú pravdu, že oni aj niekedy vyhrávajú súd. To znamená, súd povie, že sankcia, pokuta bola neprimeraná. Čiže my si tiež musíme rozmyslieť, čo to je primeraná sankcia za istý delikt, správny, alebo čo je už neprimeraná sankcia. Pretože keď je neprimeraná, tak súd to zvyčajne proste rozporuje, respektíve zruší.

    Takže tiež sa aj tu pohybujeme v reálnom prostredí, bez nejakých gest veľkých, ale jednoducho usilujeme sa aplikovať zákon tak, ako je napísaný. My ho naozaj nezmeníme, my sme vykonávatelia zákona, ktorý vzniká tu, my sme vykonávatelia vyhlášky, ktorá vzniká na ministerstve kultúry, a to je tak jediné, čo my v danom momente môžeme robiť. To je povedzme aj rozsah reklamy. Rozsah reklamy bol schválený v Národnej rade vašimi predchodcami na 12 minút. Ľudia sa sťažujú, že to je hrozne veľa. Ale my to musíme akceptovať, 12 minút, majú na to právo. My s tým nemôžeme nič urobiť.

    Čiže aby sme si uvedomili tú spoločnú zodpovednosť všetkých nás, pričom naozaj nechcem zbaviť sa ja svojej zodpovednosti, našej rady. Veď ja nie som majiteľ, ani riaditeľ tej rady, ja som jeden z hlasujúcich členov, len som zvolený za predsedu navyše, čiže je to naša kolektívna rozhodovacia činnosť a robíme, čo je v našich silách.

    Neviem, či som odpovedal, boli tu ešte rôzne ďalšie, ďalšie pripomienky. Neviem, nechcem vás už zabávať ďalej detailmi. Rád sa s ktorýmkoľvek poslancom, ako sa aj stretávam, rád sa stretnem aj s tými, s ktorými sa nestretávam. Dvere máte vy otvorené u mňa, dúfam, že aj ja u vás. Tak. To je asi všetko. Ste vítaní u mňa doma. Aj s tankom, keď chcete prísť. Tak.

  • Vyslovené s pobavením.

  • . Len nikto nebude na ulici, len nejakí psi tam behajú cez deň. Takže treba doniesť aj kamery z JOJ-ky, aj z Markízy.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne predsedovi Rady pre vysielanie a retransmisiu za zaujatie stanoviska a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k rokovaniu o

    Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu a rok 2012.

    Správa má parlamentnú tlač 464. Informácia výborov je pod tlačou 464a.

    Poprosím generálnu riaditeľku fondu Gabrielu Matečnú, aby správu uviedla. Dobrý.

    Nech sa páči, pani generálna riaditeľka. Zložte sa a uveďte nám správu. Takže nech sa páči, pani generálna riaditeľka, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem. Dobrý deň, pani predsedajúca, dobrý deň, pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 34a ods. 4 zákona 330/1991 v znení neskorších predpisov predložila Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2012, ktorá bola prerokovaná v rade fondu, pozemkového fondu a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Na úvod by som chcela povedať, že správa tak ako minulý rok pozostáva z desiatich kapitol, ktoré sú vecne členené, plus z dvadsiatich tabuľkových príloh, čiže prehľad o činnosti fondu je zhrnutý, by som povedala, precízne obsahovo aj formálne.

    Čo by som chcela uviesť, Slovenský pozemkový fond v roku 2012 mal fungujúce orgány fondu. Rada fondu zasadala v priebehu roka riadne 9-krát a prerokovala 1 148 právnych aktov.

    Celkové príjmy Slovenského pozemkového fondu v roku 2012 boli plnené až na 211 percent. Je to mimoriadny výnos, ktorý samozrejme bol ovplyvnený celkom zaujímavými okolnosťami, ktoré si môžme neskôr vysvetliť. V oblasti nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa príjem plnil na 90 %, v oblasti nájmu na nepoľnohospodársky účel a iný ako poľnohospodársky účel na 76 percent.

    Najvyššie príjmy Slovenského pozemkového fondu boli príjmy z predaja, to znamená, z predaja pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, a tieto príjmy činili v roku 2012 21 613 618 eur.

    Slovenský pozemkový fond k 31. 12. má uzatvorených 4 661 nájomných zmlúv na poľnohospodársky účel a 2 872 nájomných zmlúv uzatvorených na iný ako poľnohospodársky účel.

    Celkové výdavky Slovenského pozemkového fondu boli plnené na 110 percent. Taká zaujímavosť, ktorá určite zaujíma vždy mnohých, sú reštitučné nároky a plnenie reštitučných nárokov. Slovenský pozemkový fond realizoval reštitučné náhrady formou finančnou a samozrejme potom formou náhradných pozemkov. Finančná hotovosť bola vo výške 810 000 eur, v zmysle zákona 503 to bolo 493 000 eur a v zmysle zákona 229 316 000 eur. Ostatné rozhodnutia, ktoré boli plnené pozemkami, bolo to 845 rozhodnutí. Z toho bolo vytvorených 380 zmlúv o bezodplatnom prevode. Výdavky, ktoré boli spojené mimo reštitúcií vo výdavkovej časti, boli to výdavky spojené s registrom obnovenej evidencie pozemkov, kde Slovenský pozemkový fond vynaložil v roku 2012 priamo 102 000 eur.

    V roku 2012 bol Slovenský pozemkový fond účastníkom konania v 1 883 súdnych sporoch. Súdne spory v tomto prípade, kde sa fond zúčastňuje, v 94 % je na strane odporcu. Najväčšiu skupinu tvorili súdne spory o určenie vlastníckeho práva, ktoré patria zároveň k najkomplikovanejším.

    Účtovná (u)závierka Slovenského pozemkového fondu za rok 2012 bola posúdená a overená nezávislou audítorskou spoločnosťou EKORDA s kladným hospodárskym výsledkom 10 254 563 eur. Ako iste vidíte, tento výsledok bol mimoriadne kladný v roku 2012 a Slovenský pozemkový fond svoje interné predpisy upravil tak, aby činnosť fondu bola efektívna a transparentná.

    Takou novinkou, ktorú poviem na záver, bolo to, že Slovenský pozemkový fond prvýkrát v histórii zverejňoval zmluvy pred zasadnutím rady fondu dva týždne. To znamená, že aj laická verejnosť sa k týmto zmluvám pred tým, než boli schválené radou fondu, mohla písomne vyjadriť a podať námietku.

    Prijaté úlohy v roku 2012, ktoré boli prijaté na rok 2013, sú dosť, by som povedala, vysoké, ale tiež zabezpečujú stabilitu fondu, správu a nakladanie majetku zvereného Slovenskému pozemkového fondu v nadväznosti na všetky zákonom stanovené povinnosti.

    Toto je stručne k Správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2012. Všetko ostatné, predpokladám, ste si našli v dosť obsiahlej správe, ktorú som ako uviedla, pozostáva z desiatich kapitol a k tomu dvadsiatich tabuliek.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani generálna riaditeľka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani riaditeľka, kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 443 z 23. apríla 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú správu 7. mája 2013. Uznesením č. 125 ju vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 139 z 15. mája 2013 schválil informáciu výboru o prerokovaní uvedenej správy a súčasne poveril poslanca výboru Róberta Puciho predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku. Za klub KDH vystúpi pani poslankyňa Gibalová. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú pán poslanec Hlina a pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová, za klub KDH. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pani poslankyňa. Ešte, prosím vás pekne, je písomne prihlásený aj pán poslanec Fecko. Dobre, ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR

    Ďakujem pekne. Dámy a páni, nie som ja odborníkom v tejto oblasti. Samozrejme, že vystupujem len preto, že som podávala interpeláciu na tejto schôdzi na pána ministra Jahnátka vo veci pozastavenia objednávania znaleckých posudkov pre stanovenie hodnoty pozemku tvoriaceho zriadenú záhradkovú osadu. Kto ste dlhšie v parlamente, tak skoro tri volebné obdobia sa zaoberám na žiadosť záhradkárov, ktorí ma oslovili, problematikou vysporiadania záhradkových osád podľa zákona 64.

    Slovenský pozemkový fond pozastavil objednávanie a preplácanie znaleckých posudkov, ktorými sa určuje hodnota pozemku v zriadenej záhradkovej osade. Dôvodom pozastavenia majú byť závery z pracovného stretnutia zástupcov Slovenského pozemkového fondu a ministerstva pôdohospodárstva, ktoré sa konalo 6. marca roku 2013. V pokyne vašom, pani generálna riaditeľka, určenom riaditeľom regionálnych odborov Slovenského pozemkového fondu sa uvádza, že "objednávanie znaleckých posudkov bude usmernené novým metodickým pokynom ministerstva". Nedá mi nepovedať, pani generálna riaditeľka, že v právnych štátoch je zvykom riadiť sa ústavou a zákonmi. A ústava a zákony hovoria, podľa čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Teda aj činnosť Slovenského pozemkového fondu je determinovaná zákonom podľa § 18c) ods. 1 zákona 64/1997 Zb., teda podľa záhradkárskeho zákona. Citujem: "Obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona." Podľa § 18 ods. 6 toho istého zákona Slovenský pozemkový fond uhrádza náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov.

    Zopakujem ešte raz, čo by úradníci podliehajúci ministerstvu pôdohospodárstva mali podľa záhradkárskeho zákona a ústavy robiť. Pozemkové úrady majú zabezpečiť znalecké posudky a Slovenský pozemkový fond má uhradiť náklady na vypracovanie znaleckých posudkov. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky im túto činnosť ukladá nie ako možnosť, ale ako povinnosť.

    Ale skutočnosť je podľa informácií, ktoré mám, iná. Pani generálna riaditeľka, vy ste sa zrejme rozhodli, že čl. 2 ústavy sa na činnosť pozemkového fondu nevzťahuje, a ste pozastavili objednávanie a preplácanie znaleckých posudkov. Predpokladám, že ste tak urobili na základe pokynu pána ministra. Ale na základe ktorého článku ústavy ste tak urobili, pani generálna riaditeľka? Urobili ste tak na základe záverov z pracovného stretnutia Slovenského pozemkového fondu a ministerstva pôdohospodárstva, ktoré sa konalo 6. marca 2013. A ja sa spytujem: Odkedy sú závery z pracovného stretnutia úradníkov podliehajúcich ministerstvu pôdohospodárstva nadradené čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky?

    Je potrebné vraj vypracovať nový metodický pokyn. Pri dobrej vôli mohol byť upravený metodický pokyn hotový do jedného týždňa. Od 6. marca uplynuli takmer tri mesiace a po novom niet ani chýru, ani slychu. Jediný akceptovateľný postup v právnom štáte je, ak sa v platnom metodickom pokyne vyskytnú vážne nedostatky, pre ktoré je potrebné prepracovať ho, potom Slovenský pozemkový fond v čo najkratšom čase upravený metodický pokyn pripraví. Dovtedy, kým sa tak stane, musí oceňovanie pozemkov a preplácanie znaleckých posudkov prebiehať bezo zmeny tak, ako to ukladajú paragrafy 18 a 18c) záhradkárskeho zákona. Každý iný stav je podľa môjho názoru protiprávny a protiústavný.

    Preto vás prosím a žiadam, pani generálna riaditeľka, rovnako budem pri odpovedi na interpeláciu, ktorú som podala pánu ministrovi pôdohospodárstva, žiadať, aby ste konali v tomto, aby ste zrušili svoj pokyn a riadili sa ústavou a zákonmi Slovenskej republiky. Ja preto tu takto vystupujem, že naozaj záhradkári po ostatnej novele zákona 64 mali velikú nádej, že konečne tento proces bude ukončený. A musím s ľútosťou konštatovať a neustále ma kontaktujú, že tento proces je stále liknavý, stále pomalý. Keď si zoberiem, napríklad len v okrese Poprad od roku 1997 boli ukončené záhradkové osady podľa, vyporiadanie podľa 64-ky, z dvadsiatich siedmich iba v štyroch prípadoch a za posledných päť rokov iba v jednej záhradkovej osade. Iba v okrese Poprad je v dvadsiatich troch záhradkových osadách nespokojných viac ako dvetisíc záhradkárov.

    Preto vás prosím, pani generálna riaditeľka, konajte v tejto veci. A ja si myslím, že aj Slovenskému pozemkovému fondu sa uľaví, ak urobíme konečne bodku za vyporiadaním záhradkových osád podľa zákona 64. Momentálne to nepostupovanie podľa zákona je v rukách Slovenského pozemkového fondu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne dvaja páni poslanci, pán poslanec Hudacký a pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať kolegyni za to, že poukázala na konkrétne problémy, či sa to už týkajú v tomto prípade záhradkových osád, ale týka sa to samozrejme aj ostatných subjektov, predovšetkým miestnej samosprávy. Pri tejto príležitosti by som sa chcel prihovoriť tiež, vážená pani generálna riaditeľka, lebo mám tiež informácie od rôznych starostov, ktorí by radi uvítali také flexibilnejšie riešenie zo strany pozemkového fondu, čo sa týka či už výmeny pozemkov vzhľadom na rozvoj výstavby rodinných domov alebo určitých projektov pre hospodársky rozvoj danej lokality.

    Takže bol by som rád, keby pozemkový fond vedel pružnejšie reagovať na tie potreby, aby sme aj takýmto spôsobom vedeli riešiť problémy miest a obcí na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gibalová, no chcel by som zareagovať. Podľa môjho názoru Slovenský pozemkový fond tým, že sa riadi internými pokynmi a že čaká na ďalší interný pokyn, nič neporušuje. Priamo zákon 330/1991 dáva Slovenskému pozemkovému fondu kompetenciu práve toto upraviť, nakoľko vami spomínaný zákon aj § 18 neurčuje žiaden čas ani spôsob, akým sa majú uhrádzať tie znalecké posudky.

    Práve tento spôsob a čas je ponechaný na interné pokyny generálnej riaditeľky SPF práve v zmysle paragrafu, teda práve v zmysle zákona 330/1991. Dokonca vami spomínaný zákon o záhradkových osadách to aj priamo ustanovuje v § 18 ods. 2, kde je uvedené, že pokiaľ sa podľa tohto zákona, teda koná v zmysle správneho poriadku, pokiaľ v tomto zákone nie je uvedené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. A práve tými osobitnými predpismi je ten zákon 330/1991, podľa ktorého koná práve Slovenský pozemkový fond a pani generálna riaditeľka, ktorá práve cez tie interné pokyny upravuje spôsob, čas a systém úhrady týchto posudkov ako takých.

    Čiže v tomto prípade si dovoľujem skonštatovať, že Slovenský pozemkový fond ide v zmysle zákona.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Gibalová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja poznám ten zákon, pán kolega Martvoň, predpis existuje a bol prijatý. Predpis ani metodický pokyn nemôže byť nad zákonom. Žiadne interné pokyny nemôžu stáť nad zákonom.

    Faktom je, že pozastavením ohodnocovania pozemkov a celého procesu sa pozastavuje účinnosť tohto zákona a celý proces je zastavený. Preto vyzývam pani riaditeľku, a urobím aj smerom k pánovi ministrovi takúto výzvu, keď mi odpovie na interpeláciu, aby pokračovala v začatom procese. A upravovať metodický pokyn sa môže. Veď ja nehovorím, že sa nemôže. Ale prečo pozastavila celý tento proces? Prečo aj tí, ktorí už mali ocenené pozemky, jednoducho nemôžu dobehnúť v tom procese?

    Tvrdím, že týmto pozastavením sa pozastavila účinnosť zákona. A na to nie je legálne ospravedlnenie.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hlina, ktorého tu nevidím. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani generálna riaditeľka, vitajte u nás. Pán predkladateľ, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa trošku, pán spravodajca, pardon, takže dovoľte, aby som sa trošku tiež vyjadril k predkladanej správe.

    Musím povedať, že je to už u mňa tretia správa, ktorú mám tú česť ako poslanec registrovať, a musím povedať, že, ako som povedal aj na výbore, je podľa mňa spracovaná dosť podrobne. Ten, kto chce, môže si tam nájsť tie svoje veci, ktoré tam ako hľadá. A myslím si, že tak by sme mali pokračovať aj do budúcnosti. Vytipoval som iba určitú časť, určité hodnoty, ktoré sú v tejto správe, zhruba 125-stranovej, ktoré sú podchytené, aby občania Slovenskej republiky si urobili prehľad, ako to tam bolo. Je pravda, že táto správa ja takáto

  • Vystupujúci ju ukazuje plénu.

  • a je na internete k dostaniu, ale aby aj občan počul, ako sa tie veci majú.

    Takže začnem od začiatku, že správna rada a jej zloženie sa deklarovalo 3. 8. 2012. Som rád, že pri druhej vláde Roberta Fica nejdeme v intenciách roku 2006 - 2010, kedy sme zo štyroch rokov boli funkční iba polroka. Takže som veľmi rád, že sa to takto kreuje a že vlastne rada fondu, ktorá je ten orgán, ktorý prakticky odsúhlasuje dané podnety a dané zmluvy, bol kreovaný.

    Ako už bolo povedané, bolo predložených 1148 právnych aktov, z toho bolo 446 nájomných zmlúv, 389 kúpnych zmlúv a 295 plnenie reštitučných nárokov. Budem to čítať kvôli tomu, lebo vlastne Slovenský pozemkový fond v prvom rade spravuje štátnu pôdu. A štátna pôda, vážení občania, to je pôda nás všetkých. Nás všetkých občanov Slovenskej republiky. Okrem toho samozrejme Slovenský pozemkový fond spravuje aj neznámych vlastníkov, a to sa vyjadrím, keď budeme pri stati - zastupovanie pri neznámych vlastníkov.

    Koľko z predložených právnych aktov bolo radou fondu neodporúčaných, sú nasledovné čísla: nula nájomných zmlúv, 7 kúpnych zmlúv, 2 návrhy zmlúv na plnenie reštitučných nárokov. To znamená, že správna rada aj neguje a nepodpisuje iba to, čo sa im predloží z regionálnych odborov, ktoré pracujú po celom Slovensku.

    Koľko máme zamestnancov? Tak zamestnancov je 284 s tým, že vysokoškolské vzdelanie má z toho 212 ľudí. Takže aj to, pani riaditeľka, keď dovolíte, tak budem tlmočiť, aby občania vedeli, aké tam je zloženie, koho tam máme, lebo myslím si, že odborníci by ich mali zastupovať v tejto oblasti.

    Vybavovanie sťažností a ostatných podaní: celkove bolo 193 podaní, sťažností bolo 95, z toho bolo 30 opodstatnených. Takže toľko k sťažnostiam.

    Ďalší nejaký údaj. Súdne spory, už to bolo tu spomínané pani generálnou riaditeľkou. V roku 2012 Slovenský pozemkový fond bol v tisíc osemsto osemdesiatich troch súdnych sporoch. Keď si to porovnáme s rokom 2011, tam to bolo 1 693, takže je tam mierny nárast.

    Ideme na ďalšiu štatistiku. Koľko sme mali, teda Slovenský pozemkový fond, ako vymáhal pohľadávky. Celkový objem 8 144 000 eur a z toho bolo v konkurzových vyrovnaniach a reštrukturalizácii bolo prihlásených 7 231 000 eur.

    Ďalšia, prenájom poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely, celkovo bolo 4 661 nájomných zmlúv na výmeru 452 216, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe fondu je 125 156 hektárov. To znamená, občania Slovenskej republiky, máte aj vo vašom vlastníctve cez Slovenský pozemkový fond 125 156 hektárov pôdy. Nezistených vlastníkov, celkový objem, ktorý zastupuje Slovenský pozemkový fond, je 327 061 hektárov. Takže to je ďalší údaj, aby bolo zrejmé, akými číslami, s čím narába Slovenský pozemkový fond ako správca štátnych a keď zastupuje neznámych vlastníkov.

    Aké boli prenájmy na poľnohospodárske účely: 2872 nájomných zmlúv na výmeru 1327 hektárov. Takže to je ďalší údaj. Mali sme mať z toho uhradených 831 903 eur, takže sa to zvýšilo oproti roku 2011 o 92 583 eur. Takže Slovenský pozemkový fond myslím, že ide aj v tejto čiastke hore a správa sa ako vlastník.

    Samozrejme fond prenajíma aj poľnohospodárske a iné pozemky na výkon práv poľovníctva, takže aj to, aby ste občania vedeli, že aj tu máme príjmy z vašich pozemkov do štátu a do Slovenského pozemkového fondu. A je to na výmere 668 527 hektárov, z toho bolo 95 940 hektárov lesnej pôdy a 552 588 hektárov poľnohospodárskej pôdy. A suma, ktorá bola za tento prenájom poľovných revírov stanovená na výkon práv poľovníctva, bola 288 352 eur.

    Ako už bolo spomínané, fond neskončil v červených číslach, skončil v čiernych číslach a bol to rapídny nárast. To, čo ja stále kritizujem pri každej správe, aby Slovenský pozemkový fond nepredával pôdu štátnu, pokiaľ nemá ukončené reštitúcie a nie sú poriešené náhrady, ako to bolo spomínané napríklad u kolegyni Gibalovej aj v záhradkových osadách, aby sme predchádzali strácaniu pozemkov, adekvátnych, náhradných, na ktoré majú nárok reštituenti a vlastníci záhradkových osadách. Takže v roku 2012, aby sme boli v obraze, občania Slovenska, uzatvoril Slovenský pozemkový fond 520 zmlúv o prevode práva vlastníctva k pozemkom, a to len pre fyzické a právnické osoby, v celkovej výmere 178 hektárov 10 árov. Takže 178 hektárov nám teda ubudlo formou predaja a prevodu zo štátu. Takže myslím si, že pri tých 125 000 hektárov je to nejaké to promile. Takže myslím, že aj tu trošku tá hospodárnosť sa prejavuje.

    Ďalej, ako už pani generálna riaditeľka spomínala, reštitúcie, to je večný kameň, ktorý ešte tlačíme pred sebou. Samozrejme, na ťahu sú v prvom rade pozemkové úrady. Pozemkové úrady musia vydať rozhodnutia, ktoré stoja od roku 1991, respektíve od roku 2004, a až následne ide Slovenský pozemkový fond do konania, do plnenia, či už formou finančnou alebo formou náhradného pozemku. Takže aký tam bol stav? Ak sú, a dúfam, že údaje sú správne. K 31. 12. 2012 bol dovtedy, teda na úrade reštitučných nárokov, ktorý má plniť Slovenský pozemkový fond za celú éru svojej existencie, 26 511. Toľko bolo celkove na Slovenskom pozemkovom fonde od jeho vzniku, august 1991, od tejto doby toľko vlastne žiadostí mal plniť. V roku 2012 úplne vybavil, lebo môže byť aj čiastočne vybavené, keď sa plní napríklad na dvakrát, alebo aj finančný, aj pozemky, takže môže to byť rôzne, 865 rozhodnutí. A tým pádom stúpol z toho celkového počtu 26 511 počet vybavených na 17 397. To znamená 65,6 %, ako je tu špecifikované v percentách. Takže ešte ďalších 9 114 nevybavených, pritom 3 144, je to podľa toho starého zákona 229-ky, niektorí tam, tvrdím, čakajú desať rokov, možnože aj viacej, je to tak, a zvyšných 5 970 podľa zákona 503/2003. Je tam celková hodnota v tej náhrade 14,5 mil. eur. To znamená, aj to musíme spomenúť, že nehráme sa o tisíce, hráme sa o milióny eur pri týchto náhradách. Ale myslím si, že bolo to zákonom priznané, takže nemáme o čom debatovať.

    Koľko finančných náhrad bolo priznaných. Pri reštitučných náhradách v počte 1143 v celkovej výške 810 233 eur, 48 centov, ako bolo spomínané generálnou riaditeľkou. Samozrejme, že Slovenský pozemkový fond rieši aj reštitúcie cirkevné. Takže aj tu by som chcel povedať, ako som povedal aj na výbore, že v správe sa konštatuje, že v roku 2012 došlo k piatim dohodám, ktoré boli realizované a vrátené a poľnohospodárska pôda cirkvám v zmysle zákona o cirkevnom, cirkevných reštitúciách, zakon č. 282/1993. A celková hodnota vydaných pôd takto na list vlastníctva bolo 170 hektárov. To znamená, že zhruba to, čo predáme, to sme teda vydali aj cirkvám v takomto objeme.

    Tu by som chcel ešte pripomenúť, že dostala sa mi do rúk, to som aj spomínal pani riaditeľke, keď sme boli na výbore, chcem to povedať aj pred celým národom Slovenskej republiky. Mnoho nevyriešených reštitučných cirkevných nárokov, ktoré sú uplatnené na Slovenskom pozemkovom fonde, žiaľ, sa začína riešiť systémom, päť rokov sme vás neoslovili, teraz Slovenský pozemkový fond osloví a povie: nedáte do 30 dní podklady, zastavujeme konanie. Robí sa to aj na pozemkových úradoch, musím povedať. Takže vyzývam aj z postu generálnej riaditeľky, aby, ak bude môcť, sa na to pozrela, a myslím, že tú právomoc má, je daná táto právomoc, aby sme nemuseli čeliť potom možnože nejakým žalobám na súde iba z toho titulu, že možno niektorí regionálni pracovníci alebo pracovníci, a teraz nechcem haniť iba fondárov, ale i pozemkárov, nesplnili si svoju povinnosť, ako mali v danom časovom horizonte, ktorý bol daný podaním návrhu, či už na reštitúciu alebo na vydanie cirkevného majetku.

    Blížime sa k ROEP-om, registrom, pozemkovým úpravám, lebo samozrejme Slovenský pozemkový fond je účastníkom konania aj v týchto konaniach, ktoré bežia. A keď si pozrieme, koľko máme tých pozemkových úprav, tak 196 katastrálnych území, 196 katastrálnych území bolo už zapísaných, ostáva nám rozpracovaných 240 katastrálnych území. Tam samozrejme pozemkový fond, neznámi vlastníci, iba zastupuje, aby ste boli v obraze. To znamená, vyjadruje sa, kde budete mať tie pozemky po pozemkových úpravách umiestnené. Takže v prípade, že sa vy, neznámi, stanete už známymi, bol by som veľmi rád, keby ste okamžite išli na Slovenský pozemkový fond a prišli na regionálny odbor a poznania svojho majetku deklarovali príslušným listom vlastníctva, aby Slovenský pozemkový fond nemusel ďalej zastupovať vašu rodinu, váš majetok v týchto konaniach a ďalších, ktoré mu zo zákona vyplýva.

    K záhradkovým osadám kolegyňa tu už povedala, tak predpokladám, že pani riaditeľka bude na to reagovať. Nerád by som do toho vstupoval, pretože je to jej kompetencia, keď tam majú usmernenia. Musím povedať, že pokiaľ pozemkové zákony v tejto republike nebudú mať vykonávacie predpisy, to znamená vykonávacie vyhlášky, tak môžeme si robiť metodické pokyny, aké chceme, na súde neobstojíme. Absolvoval som niekoľko desiatok súdov. Nemá šancu. Môžeš hovoriť, že robil neviem aký generálny riaditeľ, mohol to robiť rovno minister, nejaký metodický pokyn jeho právneho oddelenia, neviem kto, súd to neuznáva. Takže, vážení, v takomto duchu by som chcel, aby sme sa zamerali.

    Blížim sa k záveru, aby sme to dlho nenaťahovali. Takže samozrejme Slovenský pozemkový fond čistí aj vlastníctvo, ktoré nemal mať on, mali to mať VÚC-ky a obce, respektíve naopak. VÚC-ky a obce dávajú Slovenskému pozemkovému fondu, keď zistia, že napríklad v extraviláne majú a, naopak, fond, že má v intraviláne, pozemky. Takže trošku číslo aj z tohto kotla, a síce fond delimitačných protokolov o odovzdaní pozemku – do vlastníctva obcí a VÚC bolo odovzdaných 1 998,3 hektára. To znamená skoro 2 000 hektárov Slovenský pozemkový fond odovzdal VÚC-kám a obciam. Na iných správcov štátu bolo prevedených 206 hektárov. A v prospech by som povedal, že Slovenského pozemkového fondu, ktoré prešli z obcí a VÚC-iek, bolo to 55 hektárov. To znamená o toto sa navýšil majetok Slovenského pozemkového fondu.

    Teraz by som ešte sa zastavil pri jednej veci, ktorú som...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, ja sa vás chcem len opýtať.

  • Áno?

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Vzhľadom na to, že sme si schválili program a o 16.00 hod. má byť bod programu voľba predsedu NKÚ, máte ešte nadlho?

  • Tri minúty a končím.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Tri minúty. Takže necháme dokončiť pána poslanca, faktické poznámky a potom prerušíme rokovanie a pôjdeme na bod, ktorý sme si schválili, voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Takže nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Takže urýchlime to. Bol som rád, že je tu uvedená aj pasáž, v tejto správe, týkajúca sa odvodňovacích a drenážou nejak odvodnených pozemkov. A je to výmera 60 000 hektárov v 48-ch okresoch v 449-ch katastrálnych územiach, ktorá má hodnotu 17,8 mil. eur. To znamená, toto má v správe Slovenský pozemkový fond. Ako som sa dopočul, je to taká ťarcha, ktorá veľmi neteší ani generálnu riaditeľku, ani všetkých zamestnancov.

    Preto som si pozrel, čo majú Hydromeliorácie, štátny podnik, ako je to u nich. Lebo keď sme štátnu melioračnú správu v 90. rokoch zrušili, nemal kto to prevziať, tieto detaily, respektíve závlahové zariadenia. A v súčasnosti keď si čítam, čo má robiť, Hydromeliorácie, štátny podnik, okrem iného prevádzkovať, opravovať, udržovať a likvidovať hydromelioračný majetok, to znamená závlahové odvodňovacie systémy, a zároveň zabezpečovať verejnoprospešnú činnosť v rámci správy, prevádzky, opravy a údržby odvodňovacích systémov. Zisťujem, že majú iba čerpacie stanice a odvodňovacie kanály. Všetko ostatné na ťarchu Slovenského pozemkového fondu.

    Tak sa pýtam, neviem, či zase tá dvojkoľajnosť, ja som už aj minule hovoril, proste, prečo to není na jednom teda, keď to mali Hydromeliorácie, aby to teda spravovali. A podľa správ bývalého riaditeľa Hydromeliorácií pána doktora Reháka je stav melioračných kanálov katastrofálny. Katastrofálny proste. A záplavy sú na dennom poriadku. To znamená, myslím, že ministerstvo by sa malo nad tým zamyslieť a dať to do nejakej jednotnej pozície.

    A ešte na záver zmienim sa o mzdách. V roku 2009 priemerná mzda bola 982, v roku 2010 1 282, v roku 2011 1157 a v roku 2012 1159 eur na jedného zamestnanca.

    Čo sa týka zisku, tak Slovenský pozemkový fond bol v roku 2009 4,5 mil. v zisku, v 2011-om 9,6 mil. a teraz je to 10,2 milióna. To znamená, že verím, že tento zisk bude prerozdelený do rezortu pôdohospodárstva, nie do iného rezortu. A myslím si, že tak ako pán minister žiadal toto plénum, aby sme to dali aj na pozemkové úpravy, aby sa mohli pozemkové úpravy pohnúť a mohli sme DPH-áčku, tak dúfam, že bude vôľa poslancov, hlavne vládnej strany, aby takéto prerozdelenie mohlo ísť.

    A ešte, koľko máme neznámych vlastníkov? Aby ste boli v obraze občania Slovenska: v roku 2009 to bola výmera 388 752 hektárov, v roku 2010 343 989 hektárov, v roku 2011 327 441 hektárov a v roku 2012 327 061 hektárov. To znamená, každý trinásty hektár je neznámy vlastník. Takže aj nad tým sa bude musieť teda zamyslieť. A dúfam, že do budúcnosti tých neznámych urobíme aj s prispením štátu, aby boli známi vlastníci.

    Pani riaditeľka, chcem vám popriať, aby vám elán vydržal. A tak ako bolo povedané, ja som rád, že pán poslanec Záhumenský deklaroval to, čo deklarujú Obyčajní ľudia, že takú vraj riaditeľku sme ešte nemali. A pani riaditeľka je, ako povedal na prvom našom výbore, je apolitická, je ako odborník, to znamená, že ukazuje to, že odborníci a nepolitici vedia si zastať svoju prácu tak, ako aj pán Záhumenský to konštatoval na výbore našom, pôdohospodárstva a životného prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, no nestačím sa čudovať, čo si to tu predviedol. Čo sa pasuješ za hovorcu Slovenského pozemkového fondu? Alebo za školiteľa národa? Predpokladám, že všetci poslanci vedia čítať. Správu mali k dispozícii dostatočne dlho a kto mal záujem, tak ten si ju aj prečítal, aj naštudoval. Našiel tam skutočne v nej všetko.

    Pokiaľ máš záujem informovať národ a občanov, tak si zvolaj tlačovú konferenciu alebo nejakú konferenciu a informuj celý národ o stave v Slovenskom pozemkovom fonde. Nemám kvôli, proti tomu žiadne výhrady. Ale zabudol si komentovať ešte tabuľky a grafy. A pani riaditeľka má určite radosť, a nielen ona, že tu bude čakať ďalší deň na to, aby sme správu prerokovali.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, ubral som z vášho vzácneho času poslancov 15, respektíve 18 minút. Keď to je strata času, tak potom sa opýtajme, čo sa robilo, keď Slovenský pozemkový fond nebol funkčný tri a pol roka, v rokoch 2006 – 2010?! To bola aká strata času? Takže nehnevajte sa, ja si tak ako vy môžem povedať, čo uznám za vhodné. A keď toto nebolo k veci, tak ma doplňte, ako to malo byť k veci. Pretože predstavte si, že občania aj tieto vystúpenia sledujú. Veď to vieš, pani kolegyňa, lepšie ako ja, veď si tu dlhšie ako ja. Tak som tu 18 minút z vášho vzácneho času vzal.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie zatiaľ o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaní a po tajnej voľbe, až si ju schválime.

    To znamená, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo? Však zároveň hneď vás budem informovať.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač 528.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. O tomto návrhu poslancov budeme hlasovať po skončení rozpravy.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Duchoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu NKÚ:

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 507 zo 17. mája 2013 určil voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa bude konať na 19. schôdzi Národnej rady. Dňa 17. mája 2013 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu poslancami Jánom Figeľom, Pavlom Frešom, Bélom Bugárom, Pavlom Hrušovským a Luciou Žitňanskou, Lászlóm Solymosom, ktorí navrhujú doktora Maroša Žilinku.

    Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 507 zo 17. mája 2013 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 24. mája 2013. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 23. mája 2013 a prijal k nemu uznesenie č. 169. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaného kandidáta a posúdil, že návrh kandidáta bol podaný v súlade s čl. 2 volebného poriadku, v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahuje požadované náležitosti na voľbu predsedu NKÚ. Na rokovanie výboru bol prizvaný kandidát na voľbu predsedu NKÚ, aby predstavil zámer svojho pôsobenia vo funkcii. Zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 170 z 23. mája 2013 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú, písomné prihlášky za poslanecké kluby: SDKÚ - DS pán poslanec Frešo, za MOST László Solymos, za KDH pán poslanec Hrušovský. O slovo požiada aj podpredseda Národnej rady pán poslanec Figeľ. Ďalej písomne prihlásení sú pán poslanec Abrhan a pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Frešo za SDKÚ - DS, za klub SDKÚ - DS.

  • Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou už piatu voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Ide o inštitúciu, ktorá má byť hlavným garantom čistoty, transparentnosti a hospodárnosti verejných funkcionárov a hospodárenia štátnych orgánov v tomto štáte. Preto sa o jej voľbu a o voľbu jej predsedu snažíme už piatykrát. Ale tentokrát je to naposledy.

    Táto funkcia z podstaty veci patrí opozícii, pretože má dozerať na konanie vládnych inštitúcií. V každom štáte musí byť zabezpečená istá miera demokratickej kontroly, aby sa vládna moc neskorumpovala. Tomuto princípu rozumie každý a vo verbálnej rovine to niekoľkokrát zopakoval dokonca aj predseda vlády Robert Fico. Problém je, že aj v tomto prípade nie sú v zhode jeho slová a skutky.

    Štyri predchádzajúce voľby šéfa NKÚ prebehli nasledovne: my z opozície sme navrhli kandidáta, 83 poslancov koalície zmenilo voľbu z verejnej na tajnú a kandidáta sa tejto snemovne nepodarilo zvoliť. Raz mal kandidát takmer všetky hlasy opozície, inokedy menej, no poslanci vládnej strany vždy tvrdili, že neprešiel kvôli malému počtu poslancov, alebo, respektíve malému počtu hlasov. Je to ale úbohé divadielko s jediným cieľom: nepripustiť do tejto funkcie človeka, ktorý by mohol vláde socialistov pozerať na prsty.

    Najnovšie výhrady vládnej strany sú ešte komickejšie ako obvykle. Za prvé, ide o opozičného kandidáta. No samozrejme, že ide o opozičného kandidáta, keď ho navrhuje opozícia. To už naozaj neviete, dámy a páni zo SMER-u, vymyslieť lepšiu výhovorku? Len podotýkam, že Maroš Žilinka nebol členom strany. Nebol členom strany. Je ale opozičný kandidát, lebo ho navrhla opozícia. Druhá výhrada je ešte absurdnejšia, a to to, že pán doktor Žilinka je príliš mladý. Takže, pani Laššáková, od vás to zaznelo, teraz ma, poprosím, pekne, pozorne počúvajte. Maroš Žilinka má 43 rokov. Robert Fico mal v čase zostavenia jeho prvej vlády 41 rokov. A aj on sa vám zdal vtedy príliš mladý? Alebo je funkcia predsedu vlády menej náročná ako funkcia šéfa NKÚ? Sa spamätajte!

    Okrem tejto inštitúcie máme dlhodobo neobsadenú ešte jednu inštitúciu, Generálnu prokuratúru, ktorá nemá svojho šéfa už viac ako dva roky, presnejšie 27 mesiacov. Mimochodom, súčasný šéf Najvyššieho kontrolného úradu presluhuje už viac ako rok, 15 mesiacov presluhuje.

    Dámy a páni zo SMER-u, vo vašej túžbe po absolútnom ovládnutí tohto štátu sa vám štát rozpadá pod rukami. Dve najdôležitejšie inštitúcie, ktoré majú občanom garantovať čistotu vo verejnom živote, nemajú svojho šéfa. Neprekáža vám, že tu pod vašimi rukami zlyháva základné fungovanie tohto štátu? Nám to prekáža v opozícii. A poviem úprimne, škoda času ten rok, čo sme sa vôbec do tohto zapájali.

    Ale preto, že treba každý problém raz rozriešiť, tak ponúknem aj riešenie. Takže vyzývam pána predsedu strany SMER a premiéra Roberta Fica, pána predsedu parlamentu Pavla Pašku a poslankyne a poslancov za stranu SMER, aby prestali s tými trápnymi hrami, aby zvolili prvýkrát verejne šéfa národného kontrolného úradu tak, ako je to predpísané v zákone. Prestanú všetky špekulácie o tom, kto hlasoval a kto nehlasoval, kto komu koľko hlasov dodal. Najvyšší kontrolný úrad je inštitúcia, pri ktorej nie je žiaden dôvod, aby sa o jej šéfovi nehlasovalo verejne. Predsa Najvyšší kontrolný úrad a jeho šéf musí ísť po každom úradníkovi, po každom politikovi a po každom úrade v tejto krajine.

    Dámy a páni zo SMER-u, uvedomte si, že ak dnes nezvolíme šéfa NKÚ, priblížime sa k situácii spred 19-ch rokov, kedy počas tretej Mečiarovej vlády Slovensko dostalo, a pevne verím, že tentokrát sa to nestane, prívlastok "čierna diera". Pevne verím, že Slovensko nebude "čiernou dierou" Európy, a to napriek tomu, že vy chcete dosiahnuť, aby aj post šéfa NKÚ patril v skutočnosti SMER-u. Tretia Mečiarova vláda bola známa tým, že použilo sa v nej slovo "samoúnos". Minulý týždeň pribudlo z vášho slovníku slovo "samovyšetrovanie". Ak dnes nezvolíme šéfa NKÚ, tak pribudne výraz "samokontrola". To sú novinky, ktoré tu zavádzate a v ktorých nadväzujete na najhoršiu možnú tradíciu z čias tretej Mečiarovej vlády.

    Ak opäť zmeníte voľbu z verejnej na tajnú, my svojho kandidáta stiahneme a ďalšieho už nenavrhneme. Upriete tým opozícii kontrolu vládnej moci. Nepoškodíte tým nás, ale poškodíte celé Slovensko, lebo to budete musieť vysvetľovať aj v Európe.

    Takže vás ešte raz vyzývam, aby ste urobili to, čo je logické, normálne, prirodzené, aj v tejto situácii, umožnili verejnú voľbu, nech môžme zvoliť riadneho šéfa NKÚ.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Droba, Martvoň a Matovič, končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Ďakujem, pán kolega Frešo, pridám sa k vašej výzve. Myslím si, že, kolegovia zo SMER-u a kolegyne zo SMER-u, dnes máte poslednú šancu ako-tak sa rehabilitovať za odporné a trápne divadlo, ktoré ste predvádzali pri posledných voľbách. Existuje úzus o tom, čo patrí opozícii, čo opozícii nepatrí. Ak chcete tento úzus porušiť, nech sa páči, ale, ako sa hovorí, potom idú rukavice dole.

    Takže naozaj máte šancu poslednýkrát ukázať, že ste chlapi a že ste ženy na svojich miestach, dodať 83 hlasov, byť tu do nohy a zahlasovať za opozičného kandidáta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, no dovoľte, aby som zareagoval vo vzťahu k tej verejnej voľbe. Ja neviem, prečo sa strašne bojíte tej tajnej voľby. Je bežné a štandardné vo všetkých demokratických krajinách, že o všetkých personálnych otázkach sa hlasuje tajne. Čiže dokonca aj mnohé občianske združenia to tak praktizujú. Čiže ja nevidím v tom vôbec problém, že by mala byť tajná voľba. No asi preto chcete tú verejnú, lebo sa niečoho bojíte.

    No ale čo sa týka pána Žilinku, no dovolím si poukázať na jeden fakt. Činnosť slovenského NKÚ vychádza z tzv. Limskej deklarácie. Táto Limská deklarácia určuje určitú teda, alebo vyžaduje nezávislosť na osobu NKÚ alebo osoby národných kontrolných úradov.

    No ako mi chcete povedať, že pán Žilinka je nezávislý, keď kandidoval v roku 2012 z 22. miesta KDH?

    Ja si dovolím poukázať príklad na mne. Keď mňa navrhovali poslanci Národnej rady počas Radičovej vlády, keď sme boli v opozícii, za člena disciplinárneho súdu, bol to práve argument vtedajšej koalície, že ja som kedysi kandidoval zo 150. miesta za stranu SMER, a kvôli tomu to nebol dôvod na moje zvolenie.

    Čiže tým chcem poukázať na to, že tak keď strana SMER mňa navrhla zo 150. miesta kedysi za člena disciplinárne súdu, teda v rokoch dvetisíc, to bolo niekedy v roku 2011, tak bol to problém. Teraz pri pánovi Žilinkovi to problém nie je?!

    Čiže ja spochybňujem jeho nezávislosť ako takú.

  • Pán poslanec Frešo, mňa len trochu mrzí, že Ľudová platforma išla touto cestou a v podstate sa oddelila možno od ostatnej časti opozície. A ak by ste pristúpili na návrh, ktorý sme predkladali opakovane, a vlastne stále k nemu ako vyzývam, aby celá opozícia urobila čisté, transparentné verejné výberové konanie na spoločného kandidáta, ktorého by sme ponúkli SMER-u, myslím si, že v tejto situácii by sme asi, pravdepodobne neboli, lebo by sa veľmi ťažko SMER-u odmietal takto čisto vybraný kandidát.

    Čo sa týka vašej požiadavky na verejnú voľbu, priznám sa, úplne nerozumiem tomu, lebo ste iba Ľudová platforma. Prezentujete pred kamerami svoju jednotu, že si navzájom dôverujete. A keď si navzájom dôverujete, naozaj ste jeden tím, tak musí vám byť jedno, či budete voliť vo verejnej alebo v tajnej voľbe, vždy presne plný počet vašich hlasov váš kandidát získa. Všetko ostatné, čo bude navyše, sú hlasy SMER-u. Takže úplne presne nerozumiem, či tým vlastne chcete naznačiť, že nie ste až tak jednotní.

    Ale chcel by som vás tak isto poprosiť z tohto miesta, ja som raz videl, som síce len kúsok z toho, ale boli ste v relácii s premiérom Ficom, a on vás tam verejne obvinil z toho, že ste sa poklonkovali a chodili za ním a vlastne poza chrbát ostatnej opozície ste vyjednávali podporu pre vašeho kandidáta. Ona to bola veľmi rýchla taká replika, vy ste sa bránili voči tomu, ale vzhľadom na to, že to bolo v televízii, možno za 5 sekúnd bolo potom, ja si myslím, že by to stálo zato, vystúpiť potom ešte v ústnej rozprave a očistiť sa takto verejne a povedať naozaj, ako to bolo.

    Lebo stále, priznám sa, je to na vás nalepené. Myslím si, že aj verejnosť to tak vníma, že ste sa chodili poza chrbát opozície poklonkovať premiérovi a poza chrbát opozície vyjednávať o podpore vášho kandidáta.

  • S reakciou pán poslanec Frešo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Začnem tam, kde je to asi najjasnejšie. Pán kolega Martvoň, predošlý šéf NKÚ pán Jasovský je bývalý minister dopravy za vlády Mečiara. A nielen to, nielen to. Vysoký funkcionár HZDS to je a vy ste ho podporovali na šéfa NKÚ. To je trápna výhovorka, že niekto niekde kandidoval. Vy si viete predstaviť, o akých peniazoch sa v 90. rokoch na ministerstve dopravy rozprávalo a čo všetko sa tam dialo s diaľnicami, a napriek tomuto tohoto človeka ste úplne pohodlne podporili.

    Čo sa týka tajnej verzus verejnej voľby. No keď máme kontakt s ľuďmi, ktorí klamú, v tomto prípade klame SMER, že podporí opozičného kandidáta, a nerobia to v tajnej voľbe, jedinú šancu máte na to, ako na to odpovedať, tým, že budete mať voľbu verejnú. To je úplne prirodzené, že keď vás niekto štyrikrát oklame, to znamená nedá tam hlasy SMER-u, no tak piatykrát hovoríte, že tak urobme verejnú voľbu!

    A čo sa týka toho, čo rozpráva pán premiér, poviem to úplne otvorene, a tam som to tak isto povedal. Je to lož. Není sa čo očisťovať, vysvetľovať to, keď niekto luhá, Igor. Je to jednoducho obyčajná lož. A dôkazom toho je, že to je lož, je to, že aj v tomto prípade žiadame verejnú voľbu, aj v tých predošlých prípadoch sme tam tie hlasy dali. A my si nenechajme medzi sebou robiť, a pokiaľ s nimi, Igor, so SMER-om nespolupracujete, tak to pochopíte, že nenechajme si medzi sebou robiť rozbroje kvôli tomu, že kto koľko hlasov kam dal. Jednoducho problém je tam naľavo, to znamená nedali hlasy smeráci.

    Je úplne zbytočné sa tu tváriť, že keby sme urobili nejaké výberové konanie, nejaký ďalší postup, že by to bolo ináč. Nie, nebolo, oklamali by nás znova. Je veľmi naivné tomuto veriť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Frešo, ja len jednu poznámku. My sme pána Jasovského ako SMER - sociálna demokracia pri voľbe nepodporovali. Mali sme svojho vlastného kandidáta. Len pre poriadok.

    Nech sa páči, pán poslanec Solymos za MOST - HÍD.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, rozhodujeme dnes o obsadení najvyššieho riadiaceho postu jednej z najdôležitejších inštitúcií v demokratickom systéme, národného kontrolného úradu. Fakty sú nasledujúce: tento post vždy prislúchal a prislúcha opozícii. Doteraz žiadny politik SMER-u nehovoril o opaku. Predpokladám teda, že to platí, vážení kolegovia zo SMER-u, aj teraz.

    Opozícia predložila dvoch kandidátov a štyrikrát sme volili neúspešne. Navrhujeme teda ďalšieho kandidáta pána Maroša Žilinku, bývalého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra. Vo výbore Národnej rady presvedčil, že je vhodným kandidátom. A tento názor zdieľajú všetky strany Ľudovej platformy. Sme presvedčení, že pán Žilinka spĺňa všetky odborné kritériá, aby tento post mohol zodpovedne zastávať.

    Absolvovali sme už rôzne hry pri voľbe šéfa NKÚ. Kto, prečo nevyhovuje? Dostali sme návrhy na konkrétne osoby, ktoré by opozícia mala navrhnúť na tento post, a tu musím zopakovať to, čo povedal pán kolega Frešo, lebo to je základ všetkého, že najnovšia výhrada a jediná výhrada voči pánovi Žilinkovi je, že je mladý. Má 43 rokov. A je to fakt, na osvieženie pamäti, že pán Fico sa stal prvýkrát premiérom, keď mal 41 rokov. Takže tá rečnícka otázka tu visí, že: je snáď NKÚ dôležitejší úrad ako celá krajina?

    Celá situácia začína byť nedôstojná a znova, tak ako pred niekoľkými týždňami, musím povedať, že mi to pripomína vtip o zajacovi v čapici. Ak máš čapicu, dostaneš. Ak nemáš čapicu, aj tak dostaneš.

    No proste zažívame tu zo strany SMER všetko možné, len nie štandardné správanie sa parlamentnej strany strednej Európy. Jednoducho to vyzerá tak, že SMER najprv s veľkou pompou veľkodušne pred médiami potvrdí, že áno, post predsedu NKÚ patrí opozícii, a potom 12 mesiacov intenzívne pracuje na tom, ako znemožniť opozícii obsadiť tento post. Podobne, ako to robí všade inde, ako pri generálnom prokurátorovi, pri predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, a ak budú hlasovať tak, ako to teraz deklarujú, tak aj pri predsedovi NKÚ, to znamená, že všade.

    Kolegyne, kolegovia, neviem ako vás, ale mňa, a určite aj mojich kolegov, prestáva baviť táto hra. Zneucťuje národný klub MOST - HÍD môžem prehlásiť, že ak táto voľba dopadne tak, ako si všetci myslíme, že dopadne, to znamená, že SMER znemožní zvolenie pána Žilinku, nebudeme predkladať žiadne ďalšie návrhy. Nebudeme súčasťou týchto hier.

    Kolegovia zo SMER-u, dennodenne dokazujete, že vám nepostačuje moc, chcete mať absolútnu moc v štáte a chcete mať tú moc bez kontroly. Dobre, je to vaše rozhodnutie, ale aj vaša zodpovednosť, na to nezabudnite.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, pán poslanec Jarjabek, Matovič a pán poslanec Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja len stále k tomu pertraktovanému problému, hovoria to niektorí poslanci, nielen pán poslanec Solymos, hlavne z opozície, ohľadne tej verejnej voľby a tajnej voľby a ohľadne toho takého veľkého nedorozumenia, ktoré je v tomto parlamente. Každý tvrdíme niečo iné.

    Ja to vnímam tak, že verejnou voľbou si vy zaväzujete voleného kandidáta, a zároveň kandidát, či už nepriamo alebo priamo, si zaväzuje vás. Pri tajnej voľbe toto odpadá. Zrazu nie je byť komu kto vďačný. Prosím vás pekne, toto je argument z mojej strany. A bol by som rád, keby ste mi to nejakým spôsobom vysvetlili, a nie sa tupo usmievajúc v prvej lavici, ale bol by som veľmi rád, keby niekto na toto povedal nejaký pádny argument, ako je to s tým zaväzovaním alebo nezaväzovaním. Lebo naozaj keď niekoho verejne volím, či to je v rade, či to je kdekoľvek, tak bol by som veľmi rád, keby tie argumenty padali konkrétne, prečo áno, prečo nie.

    Proste je tu verejná voľba, je tu tajná voľba. Všetko má svoje úskalia. Toto je to, čo mne vadí na verejnej voľbe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Kolega Solymos, plne s tebou súhlasím v tom, čo si konštatoval, že SMER si hľadá len výhovorku. A myslím si, že každému z nás, aj teda vám, ktorí teraz stojíte trošku na inej strane, teda máte svojho kandidáta, chcete si ho pretlačiť, aj tí, ktorí možno chceli od vás, alebo my, ktorí sme chceli od vás verejné výberové konanie na kandidáta, v tomto si myslím, že všetci sme zajedno, že je to evidentné, že SMER systematicky a celý rok hľadá iba výhovorky ako koniec koncov svoj pôvodný sľub nesplniť.

    A pripadá mi to také hranie sa naozaj a vyžívanie sa v tom hraní, ako hra mačky s myšou. Až mi to pripadá, až primitívne a nízke to, čo robia. Ale na druhej strane si myslím, že by sme boli omnoho, omnoho silnejší, ak by sme toho kandidáta neponúkali politicky, ak by sme ho naozaj vybrali vo verejnom výberovom konaní, nepolitického, apolitického, a celá opozícia spoločne. Čiže myslím si, že čiastočne si za to, že sa teraz takto zahráva s nami SMER, môžeme aj sami.

    Ale je to jednoznačne jasné, že SMER svoju totalitu chce uzavrieť, a po tom, ako ovláda naplno políciu, súdy, prokuratúru, prezidenta, vládu, Úrad pre verejné obstarávanie, chýba mu do "paclu" už iba, či puzzlu, či jak sa to volá, NKÚ. Čiže jednoducho je to ich taktika, hra na totalitu moci, návrat pred rok 1989.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja si myslím, že v tomto prípade platí, že opakovanie je matka múdrosti.

    Verejná voľba. Zákon jednoznačne hovorí o verejnej voľbe. Toto je náš zákon, ktorý bol prijatý. A dokonca bol prijatý aj vami, páni poslanci zo SMER-u. Takže v tomto nič nedemokratické nie je. Vy ste toto potvrdili vtedy, keď sa o tom hlasovalo na začiatku tohto volebného obdobia.

    To, že podaktorí sa boja a chcú, dá sa povedať, tajnú voľbu, to svedčí o tých hrách, o ktorých hovoril aj kolega Solymos. A nesúhlasím s tým, že poprípade poslanci, ktorí podali návrh na pána Žilinku, že by sa báli toho, že ich poslanci by nepodporili pána kandidáta, teda pána Žilinku. Ja si myslím, že ak niekto by mohol nepodporiť, to je časť jednak mimo SMER-u, ďalšia časť niektorých poslancov, korí sa vyhlasujú za opozíciu, a pritom medzitým hlasujú, hlasujú niekedy a dosť častokrát za návrhy SMER-u, ktoré, nedá sa povedať, že posilňujú demokraciu.

    Takže v tomto prípade ja si myslím, že to nie je zaväzovanie. Zaväzovaním bolo, tí, ktorí si pamätajú ešte Mečiarovu éru, napríklad reverzy, ktoré museli podpisovať ich poslanci, napríklad aj pán poslanec Gavlieder, ktorého nakoniec niektorí starší poslanci si pamätajú, akým spôsobom bol z Národnej rady vyhodený.

    Takže my nič iné nechceme, len jedno jediné: ak platí, že SMER sa nebojí kontroly, tak, nech sa páči, máte tu kandidáta, ktorý samozrejme bude kontrolovať. Ale ak sa bojíte, tak určite budete chcieť tajnú voľbu.

  • S reakciou pán poslanec Solymos.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko, lebo tu zaznelo vlastne, že prečo je tá verejná voľba. V každom prípade zákon hovorí momentálne o verejnej voľbe. Takže SMER to stále zmení na tú tajnú. A preto verejná voľba, lebo po tých štyroch skúsenostiach, ktoré sme tu mohli pretrpieť a prežiť, jednoducho je to čisté a elegantné riešenie.

    A čo sa týka, čo Igor Matovič, kolega hovoril, to, že akým spôsobom sa vyberie ten kandidát, to je jedna vec. Ale nepočul som žiadne výhrady voči tomu kandidátovi, voči nášmu kandidátovi momentálne, že by nebol dôsledným kandidátom na tú pozíciu. A to je dôležité. To znamená, že sme ponúkli takého kandidáta, ktorý jednoducho nemá, nemá problém a nemal by problém vykonávať túto pozíciu.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, za poslanecký klub KDH vystupuje.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, sme svedkami piatej voľby kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ja som s takou úľavou po parlamentných voľbách počúval veľkorysé posolstvá, ktoré sa dnes ukazujú ako len prázdne gestá vtedy víťaznej vládnej strany SMER o tom, ako bude rešpektovať zastupiteľskú demokraciu, ako bude dokonca veľkorysá až tolerantná voči obsadzovaniu niektorých ústavných kontrolných funkcií aj opozičnými politickými stranami, sa ukázalo naozaj ako jedno podlé klamstvo. Trúfam si to tu povedať preto, lebo doteraz všetko to, čo sme si mysleli, že naozaj sa môže aj stať, sa nestalo. A všetky tie ponuky, ktoré boli zo strany víťaznej strany SMER ponúkané opozícii, ani jedno do dnešného dňa obsadené opozíciou nebolo.

    Ja by som chcel vás poprosiť, milí kolegovia a kolegyne z opozície, prestaňte byť opojení mocou. Vám sa to vypomstí a budete to raz ľutovať. Ja to hovorím zo skúseností. Áno, dnes sa usmievate, dnes máte nato, aby ste akékoľvek rozhodnutia v tejto rokovacej sále prijali aj bez opozície.

    Dámy a páni, je to aj o charaktere štátu, je to aj o zodpovednosti nielen za prítomnosť, ale aj za budúcnosť Slovenskej republiky. Vy nedokážete byť nielen tolerantní, ale ani veľkorysí.

    Ja by som sa chcel postaviť a obhájiť návrh kandidáta Mariána Žilinku na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Častokrát sa tu spomína pri akýchkoľvek nomináciách apolitičnosť a odbornosť.

    Dámy a páni, chcem verejne vyhlásiť, že navrhnutý kandidát je apolitický odborník. Maroš Žilinka nebol nikdy členom žiadnej politickej strany. Je pravdou, že bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, kedy bol ministrom Daniel Lipšic, a áno, bol aj nestraníckym kandidátom na kandidátnej listine Kresťanskodemokratického hnutia. Ale pre mňa je dôležitejšia ako apolitičnosť odbornosť. Pozrite si doterajšie pôsobenie Maroša Žilinku v jeho profesionálnom živote. Od skončenia právnickej fakulty zastával funkciu prokurátora na rôznych úrovniach, až po prokurátora špeciálnej prokuratúry zaoberajúcej sa väčšinou závažnou kriminálnou trestnou hospodárskou a ekonomickou činnosťou.

    Dámy a páni, dnes dopoludnia sme si vypočuli správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za posledný rok. Je to pravidelná správa, ktorá sa do Národnej rady predkladá. Je dôležité pre všetky politické strany, či vládne alebo opozičné, aby kontrola spĺňala na prvom mieste atribút nezávislosti.

    O tej nezávislosti a apolitičnosti snáď jednu poznámku. Nech už by bol kýmkoľvek a akýkoľvek kandidát navrhnutý do ktorejkoľvek funkcie, o ktorej rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky, vždy sú tieto rozhodnutia v konečnom dôsledku politickými rozhodnutiami preto, lebo o nich rozhodujeme my, politici zastupujúci jednotlivé politické strany. Preto nešírme tu nejakú domnienku, že v tejto Národnej rade sa dajú prijať čisto nepolitické, nestranícke rozhodnutia. Všetky rozhodnutia, na tom je založená zastupiteľská demokracia, inak to fungovať ani v tomto systéme, ktorý na Slovensku je ústavne daný, fungovať nemôže.

    Preto by som chcel požiadať všetkých a vás, páni poslanci, aby ste rešpektovali aj právo opozície na zastúpenie v kontrolných orgánoch Slovenskej republiky. Naplňte tak svoje želania, odporúčania a predsavzatia predsedu vašej strany, dnes predsedu vlády.

    Kto tu vládne vlastne? SMER alebo slobodní nezávislí poslanci? Ak SMER, tak potom asi je zbytočné tu diskutovať. Asi sa tu zbytočne trápime s návrhmi, nech už ich podáva ktokoľvek z opozície. Ak ich nepodáte vy a ak náhodou neodsúhlasíme kandidáta, ktorého si budete želať vy, a bude sa zdať, že je opozičným, tak pán Jasovský bude pravdepodobne vládnuť na Najvyššom kontrolnom úrade ešte ďalších sedem rokov.

    Prepáčte, ale je hanbou nás všetkých poslancov Národnej rady, že tento stav trpíme, že nevieme rozhodnúť. Tá zodpovednosť je na nás preto, lebo Jasovský ako predseda Najvyššieho kontrolného úradu už mal svoje funkčné obdobie skončiť pred rokom. My sme za rok nedokázali zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a nevieme sa vysporiadať ani s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktoré dva inštitúty považujem za inštitúty nezávislej kontroly jednak zákonnosti, dodržiavania zákonnosti a ústavnosti, ale aj nakladania s finančnými prostriedkami na každej jednej úrovni verejnej moci v Slovenskej republike.

  • Reakcia vystupujúceho na ruch v sále.

  • Smiech v sále.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Osuský, Martvoň, Sulík, Matovič, Jarjabek, Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, posledný je pán poslanec Hraško.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Z môjho pohľadu je kandidát Žilinka nezávislý kandidát, ale ešte viac a oveľa dôležitejšie pre mňa je to, že ja som nezávislý na kandidátovi Žilinkovi. Môžem povedať, že som pevne presvedčený, že budem rovnako nezávislý na akomkoľvek generálnom prokurátorovi. Neviem, či bude on závislý na mne, ale ja od neho závisieť nebudem.

    A som pevne presvedčený, že slušný občan sa nemá báť generálneho prokurátora ani predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a nemá mať potrebu, aby mu on bol za niečo vďačný. Tu zaznelo okrem iného i to, že ako je kto komu zaviazaný. Ja som presvedčený, že my nemáme byť im, ani oni nemajú byť zaviazaní nám. My ich volíme pre fungovanie tohto štátu, pre ktorý sme povinní urobiť čo najviac.

    A neviem si predstaviť a verím i cteným kolegom zo SMER-u, že hádam nemyslia, že keď si v pomerne málo zákonnej voľbe, lebo k nej dôjde, zvolia iného generálneho prokurátora, ako je pán docent Čentéš, že to budú robiť preto, lebo sa trasú na to, aby mali na Generálnej prokuratúre osobného priateľa?

    A povedzme si otvorene, ak váš kandidát získa 83 tajných hlasov, budete vy jemu - a on vám - zaviazaní? Čo si myslíte, kto mu dá tých 83 hlasov? Bude to ťažké odčítať?

    A tak sa pýtam všetkých, potrebujete pre osobnú ochranu svojho generálneho prokurátora a svojho predsedu Najvyššieho kontrolného úradu?

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hrušovský, v úvode hneď musím povedať, že ja si vás ako politika veľmi vážim a roky som vás sledoval. Dovolím si vám poukázať na jeden proces alebo určité veci, ktoré sa objavili pri voľbe generálneho prokurátora, keď mali byť verejnou voľbou. Boli to tuším dvaja poslanci z OKS, teda z vtedajšej vládnej koalície, ktorí sa vyjadrili proti verejnej voľbe ako takej, aspoň tak som to našiel na internete. Myslím, že to bol pán Zajac.

    A ja sa chcem vás spýtať, že čo vás vedie k tomu, že pristupujete práve k tej verejnej voľbe, ktorá bola typická pre tzv. kolektívne voľby charakteristické pre socializmus?

    Ja osobne som nikdy nebol členom žiadnej socialistickej strany ani komunistickej. A to boli typické voľby, ktoré, tie verejné voľby, aby sa odhalili triedni nepriatelia, ktorí nezdieľali ten istý názor, tak sa hlasovalo verejne. Preto boli mnohí volení 90 percentami hlasov, väčšina tých kandidátov.

    Čiže prečo chcete sa uchýliť a prečo podporujte tú verejnú voľbu, keď v tej tajnej voľbe každý poslanec, ktorý je zodpovedný, či už aj u vás alebo aj v iných stranách, si vyjadrí svoj názor? A pokiaľ to má byť fakt nezávislý kandidát, ako povedal aj pán poslanec Jarjabek, tak jednoducho nech je zvolený tak, že nevie, kto ho volil, ale nie takýmto spôsobom ako za socializmu.

    Ja osobne v podstate verejnú voľbu nepodporím preto.

  • Ďakujem pekne. Paľo, veľmi dojemné tvoje vystúpenie, priam štátnické. A ja to teda vždy rád počúvam, lebo vieš tak vznešene hovoriť, aj keď je tam veľa falše v takom tvojom vystúpení.

    Chcel by som pripomenúť, že existovala dohoda opozície. A to, že SMER nedodal hlasy, to je holý fakt. Ale ani opozícia nebola schopná dať svoje hlasy dokopy. A spomínam si na celkom živú aktivitu, tvoju osobnú, pred hlasovaním.

    Je to hanba opozície, že počas štyroch hlasovaní nedokázala dať dokopy - čo 67 hlasov? - no tak keby aspoň 60 alebo 62! Alebo voľačo, čo by nebolo tak strašidelne na smiech, ako to, čo sa dialo.

    Pritom náš kandidát Kamil Krnáč nebol nikým spochybnený a ani náš druhý kandidát. Toto je to pokrytectvo, ktoré v opozícii teraz vládne.

    A apelovanie na SMER nemá veľký zmysel. Takýmito apelmi, Paľo, si smerákom akurát na smiech. Mňa trochu mrzí, že ste sa nechali navliecť do tejto hry Roberta Fica, ale ako nejaký tichý koaličný partner možno to robíte s určitým vedomím. A keď teda chcete byť opozíciou, na ktorú sa tu odvolávaš, že teda ste opozícia a patrí vám, teda opozícii patrí ten post, tak opozícia nelezie s koalíciou, s vládnou stranou do koalície, ako to idete spraviť v Nitre.

    Veľmi, veľmi pokrytecká je táto politika. A myslím si, že dlho sa, pokiaľ tak to ostane, tak sa na tom ani nič nezmení. Ale napriek tomu všetkému tvoj prejav naozaj znel tak pekne štátnicky aj s tým hrmen... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Pán kolega Hrušovský, na začiatok som bol vcelku rád, keď si povedal, že vlastne si uveril v takú nejakú úprimnú deklarovanú snahu SMER-u. Lebo som si predstavil aj ja sám seba pred tým rokom, že rovnako asi ako ty, starý parlamentný vlk, som bol úprimne prekvapený tým, akú rétoriku nasadil hlavne Robert Fico a vlastne taký ten ústretový postoj, že však vlastne áno, samozrejme, ÚVO, NKÚ, patria tieto posty opozícii, rešpektujeme to. Ale čo som v podstate rád, tak, že nenachytali iba mňa ako nového človeka v politike, ale aj teba ako 20 rokov starého parlamentného vlka. Takže nenaletel som iba ja, ktorý sa nevyznám.

    Ale teda k tomu, čo si hovoril, že všetky rozhodnutia sú v parlamente politické. No ja si práve myslím, že tým, že ste to teraz politicky, chopili sa, že čisto je to politický kandidát, alebo nominovaný časťou politického spektra, alebo časťou opozície, tak sme sa zbavili možnosti, aby prvýkrát Slovensko nominovalo do tohoto postu a využilo ten prvotný prísľub premiéra spred jedného roku a nominovalo do tohto postu čisto nepolitického kandidáta. Lebo ak by sme hneď do prvej voľby prišli s verejným výberovým konaním, s apolitickým kandidátom, ktorý s politickými stranami nemal nikdy nič spoločné, verím tomu, že vzhľadom na to, že by to bolo veľmi rýchlo po tom sľube Roberta Fica, že by asi pravdepodobne musel, aj keď nechtiac, ten svoj splniť. Takto už po roku, už ľudia dávno zabudli. Ako poslanci SMER-u veľakrát hovoria, že ľudia majú krátku pamäť, že pamätajú si šesť mesiacov, takže oni asi týmto kalkulujú, že keď ten sľub zaznel pred rokom, teraz je už dvakrát šesť mesiacov, dvakrát zabudli, bez problémov si teraz môžu zvoliť svojho.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Hrušovský, len v reakcii krátkej na to, čo si povedal. No však trošku sa zamyslíme, ako to všetko je. Vám sa podarilo túto spoločnosť absolútne rozdeliť, absolútne rozdeliť. Vaše vládnutie ju rozdelilo. Keby ste ju nerozdelili, keby to nebola pravda, voľby by nedopadli tak, ako dopadli. Vy ste vaším vládnutím rozdelili spoločnosť. A teraz na tom pracujete úplne absolútne, aby tá spoločnosť naozaj bola rozčesnutá na červených a čiernych, alebo ja neviem, ako to chcete. Skutočne, veď to je ten problém.

    No a, viete, rozprávate tu o nejakom funkčnom období, o nejakom nezvolení pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. No funkčné obdobie pána Jasovského skončilo vtedy, keď ste ešte vy vládli! Vy ste mali možnosť všetky tieto funkcie navoliť úplne legitímne. Len v čom bol problém? Vy ste sa nevedeli dohodnúť vďaka vášmu verejnému hlasovaniu preto, lebo ste nedôverovali jeden druhému. Taká je pravda. A dôkazom toho je, že ste položili vládu Ivety Radičovej. Veď o čom tu vy tuná rozprávate?! Veď to je úplne opačne! To je úplne opačne.

    No a aj podvedomá zaviazanosť voči tým kandidátom, ktorých chcete voliť verejne, je zaviazanosť. A vy s tým rátate. Preto, keby bola korektná tajná voľba, nikto nemôže byť v žiadnom podozrení, že niekoho volil s takým alebo takým úmyslom, preto alebo preto. Proste tak to je. Ani ten, kto volil, ani ten, kto bol zvolený.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hrušovský, hovorili ste, že my sme nedokázali zvoliť šéfa NKÚ. Nie my, SMER nedokázal dostať svojich sľubov, preto sa nedokázal zvoliť šéf NKÚ.

    Tak ako ich nasľubované istoty sú dnes prázdne slová, tak aj iné sľuby dnes nedokážu naplniť. SMER-u ide o moc, to vieme všetci, ovládnutie všetkého, čo sa ešte ovládať dá, aby mali ešte väčší vplyv. Oni sú si totiž vedomí, že môžu dopadnúť v ďalších voľbách ako HZDS a voliči im to spočítajú. Preto si potrebujú ešte upevniť aspoň to, čo sa ešte upevniť dá, a preto si potrebujú ešte nahrabať to, čo sa ešte dá, aby potom mohli ešte chvíľku požiť a nemiešať sa do vecí, na ktoré už nebudú mať dosah.

  • Pán poslanec Hrušovský, chcete reagovať? Nie.

    Nech sa páči, odovzdávam teraz slovo podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, páni, milí kolegovia, myslím, že sa zhodneme, že Slovensko potrebuje účinnú nezávislú kontrolu verejných financií. Ide o financie, ktoré nepatria ani vláde, ani samospráve, ale daňovým poplatníkom, občanom, a sú spravované v ich záujme na jednotlivých úrovniach moci. To isté platí o európskych spoločenstvách a o eurofondoch. A NKÚ v tomto zmysle reprezentuje jednu z kľúčových inštitúcií. Nechcem veľa hovoriť, skôr dodať k tomu, čo odznelo tu, resp. moji predrečníci predložili ako argumenty pre dnešnú férovú otvorenú verejnú voľbu kvalitného a kvalifikovaného kandidáta Dr. Maroša Žilinku.

    Skôr by som chcel zareagovať na to, čo zaznieva, prečo verejná voľba a akáže nezávislosť.

  • Ruch v sále.

  • Verejná alebo tajná, tak to určuje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • ... tak to určuje rokovací poriadok. A na verejnej sme sa zhodli práve preto, lebo štyrikrát tu bola nielen tajná voľba, ale všetky súvislosti toho procesu, ktorý poznáme, ktorého výsledkom je nateraz neúspešná voľba, resp. pretrvávajúca situácia v ďalšej dôležitej inštitúcii, akou je Najvyšší kontrolný úrad. Ak by neboli tie štyri, tak možno môže byť polemika, prečo verejná, prečo tajná a poďme skúsiť tajnou. Ale nechceme pokračovať v takýchto teatrálnych pokusoch.

    A preto predloženie kandidáta, ktorý je naozaj kvalifikovaný a kvalitný, je mienené ako ústretové a nieže len vážne gesto, ale ponuka na účinnú kontrolu. Ten híring, ktorý prebehol na výbore pre rozpočet a financie, bol odpoveďou na mnohé otázky. Napríklad o tom, na akej báze riadiť takúto inštitúciu zákonnosti, odbornosti, etiky?

    V čom spočíva nezávislosť? Nielen v úvodnej voľbe, ale hlavne a dominantne na organizačnej nezávislosti, ktorá je daná ústavou a zákonmi. Na funkčnej, ktorá vyplýva z toho, že nielen kandidát, ale zvolený reprezentant, predseda, musí spĺňať mnohé dôležité predpoklady nezlučiteľnosti funkcie, osobnej integrity, vylúčiť podnikateľskú činnosť, členstvo v politických stranách. Veď samotný zákon počíta s tým, že do tridsiatich dní si má vysporiadať to, čo nie je zlučiteľné s jeho nezávislosťou.

    Robert Fico hovorí opozícii nie o tom, že to má byť človek bez nejakej histórie alebo nejaký šedý priemer, naopak, človek s čitateľným životným príbehom. A takýto je predložený. A tá osobná statusová nezávislosť, to je práve o tom, aby to bol človek, ktorý má integritu, ktorý má mravné cítenie, je schopný ísť za tým, čo je úlohou úradu. Mali sme tu správu o pôsobení NKÚ za rok 2012. Jedno jediné trestné oznámenie. Jedno jediné za celý rok. Vari si nemyslíme, že je to dosť alebo že je to optimum činnosti tak vážneho ústavného a dôležitého orgánu pre kontrolu hospodárenia na Slovensku?

    Verejná voľba znamená viac svetla, viac transparentnosti. A ak je vôľa, tak je nielen cesta, ale aj výsledok, ktorý potrebuje Slovensko. Priatelia, to nie je o tom, že kandidát je mladý. Veď spĺňa kritériá zo zákona, kritériá, ktoré sú podobné na hlavu štátu! Alebo to, že je to politická nominácia. No veď politické strany nominujú, rozhoduje parlament podľa ústavy, ale Maroš Žilinka nebol a nie je členom nášho hnutia alebo iných strán. A to hovorím s plnou vážnosťou, ako predpoklad pre úspešnú voľbu.

    Dámy a páni, toto nie je o tom, čo opozícia alebo vláda, vládna strana potrebuje, ale o tom, čo potrebujú občania Slovenskej republiky, Slovensko. Je to dôležité pre občanov, nie pre opozíciu. A chcem len pripomenúť staré známe slovenské "kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod".

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými poznámkami páni poslanci Osuský, Kaník, Jarjabek, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. A k dôvodu celej problematiky verejnej voľby by som rád povedal jedno. Po štyroch desiatkach rokoch aklamačných volieb hlasovania za jednotných kandidátov a podobne sme pochopiteľne celkom fyziologicky uvítali možnosť tajných, priamych demokratických volieb. A pre občanov, ktorí napr. volia svojich zástupcov, to považujem za nevyhnutné. A okrem toho občan nie je povinný skladať účty zo svojej voľby.

    Ako poslanec parlamentu sa však líšim od občana a občan má právo vedieť, ako hlasujem a koho preňho volím. Preto sa hrdo hlásim k tomu, že ten druhý poslanec, ktorý oponoval najprv verejnej voľbe spolu s priateľom Zajacom, som bol ja. Ale potom som navždy prehodnotil pre seba svoj prístup k hlasovaniam v parlamente, pretože som pochopil jedno: môj volič, občan, ktorý chce, aby som ho zastupoval, má právo vedieť, ako ho zastupujem. A to i v personálnych otázkach. A môže si potom odčítať, či som si zvolil "svojho" generálneho prokurátora a neskôr využil jeho služby, aby ma ochránil pred vlastnými hriechmi. A preto sa domnievam, že verejná voľba nie je vonkoncom tak výnimočnou.

    Ctená excelencia, britský veľvyslanec v čase týchto rozpráv so mnou hovoril asi pol hodiny o tom, že i v britskej snemovni sa personálne pozície obsadzujú verejne. A to je teda trošku inakšia kolíska demokracie, s lepšou tradíciou, ako máme my.

    Takže ešte raz, občan má právo na tajnú voľbu, ale my, jeho volení zástupcovia sme povinní jednoznačne občanovi ukázať, za čím stojíme a koho volíme.

  • Pekné slová tu zaznievajú, aj od pána podpredsedu Figeľa. Ja len musím povedať, že sa strašne čudujem všetkým, všetkým, ktorí tu dnes hovoria o tom, že očakávali od pána Roberta Fica, že naozaj myslí vážne to, že táto funkcia bude obsadená kandidátom opozície. Nikdy to nemyslel vážne, od začiatku to bola hra, od začiatku to bolo divadlo, ktoré s trpezlivosťou a kvalitou dobrého herca hral pred občanmi a pred touto snemovňou.

    A čudujem sa všetkým, ktorí ešte dnes naivne hovoria, že možno by to bolo ináč, keby to bolo nejako ináč. Ja len pripomeniem, že toto som hovoril aj na takých vnútro-opozičných rokovaniach, keď KDH chcelo najprv získať pozíciu šéfa ÚVO. Hovoril som, že nikdy táto pozícia vládou nebude ponúknutá. A hovoril som od začiatku, že nebude ponúknutá reálne ani pozícia NKÚ. Celý čas to bola len a len hra.

    Je to vierolomnosť pána premiéra a dobre vykalkulovaná vierolomnosť. A ja len smutne musím konštatovať, že keď tu tak oprávnene kritizujeme celé toto divadlo a celý tento prístup zo strany premiéra Fica a vládnej strany SMER, že s touto stranou KDH vstupuje do koalície na regionálnej úrovni.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedkyňa. Pán poslanec Figeľ, opäť vystupujete pred médiami dojemne jednotne, dojemne jednotne, ako keby ste boli dohodnutí. Dojemne jednotne, ako keby ste tuná skutočne prezentovali názor všetkých. Nie je to pravda.

    Mám vám naozaj povedať, mám vám naozaj povedať, koľkí z vás, opozície, si prajú, aby tento váš kandidát nebol zvolený?!

    Nikdy to neurobím, samozrejme, to by som sa musel volať inak, ako sa volám. Možno napríklad, ako sa volá niektorý kandidát z opozície.

    Uvedomte si, že opäť hráte jednu nekorektnú hru pred médiami!

  • Pán kolega Figeľ, nedovolím si aj vám pripomenúť to, že tento problém sme možno nemuseli mať, ak by sme využili čas a veľmi rýchlo reagovali po tom, ako premiér verejný prísľub dal, že bude rešpektovať kandidáta opozície. A ak by sme to urobili v priebehu pár mesiacov a cez čestné transparentné výberové konanie by celá opozícia spoločne ponúkla naozaj nestraníckeho kandidáta, som presvedčený, že SMER by musel toho kandidáta zvoliť.

    Dnes je príliš ďaleko od volieb, spoliehajú sa na to, že ľudia majú krátku pamäť a už svoje sľuby nemusia plniť. Mňa to iba mrzí.

    A tiež ma, si myslím, že je trošku zbytočné, keď budete hovoriť, obhajovať, že kandidát nie je mladý a podobne. Načo? Prísľub pred rokom bol taký, že budú rešpektovať kandidáta, ktorého navrhne opozícia, tak nesnažme sa s nimi hrať tú hru. To, že povedali potom zrazu, že nie, musia voliť všetci z opozície, potom teda, že je príliš politický, na Žilinku, alebo že je mladé ucho, to už sú dodatočné podmienky, ktoré si kladú. A ja si myslím, že by sme nemali na to pristúpiť a potom obhajovať teda, že nie je mladé ucho, nie je politický a nemusia voliť všetci.

    To, čo bol prvotný prístup pred rokom, bol prísľub absolútny, rešpektujú kandidáta opozície, realita je taká, že, bohužiaľ, nie. Ja osobne kandidáta vášho Žilinku považujem za, myslím si, že je to fajn človek a zrejme aj fajn prokurátor. Ale je úplne zrejmé, že zvolený nebude.

  • S reakciou pán podpredseda Figeľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Iba by som chcel možno Dušanovi Jarjabkovi. Myslím, že teraz bolo aj Dušana, že? Tak všetko dobré! Ale k tomu dobrému dopovedať, že SMER rozhodne, či a kto bude zvolený. Takže všetky tieto vaše rétorické cvičenia, opakovačky, obracajúc sa na opozíciu, sú neúprimné a aj nepodstatné. Skôr naopak, ak chcete, nájdete spôsob, ak nie, budete hľadať dôvody, ktoré sú skôr iracionálne, ale budiš.

    A to podstatné, čo sa na Slovensku šírilo a rozšírilo tak, že lieta výrok, alebo vyjadrenie "ľudia si zaslúžia, ľudia si zaslúžia istoty"; ja si myslím, že čo si ľudia predovšetkým zaslúžia, je okrem pravdy spravodlivosť. A v tomto prípade aj účinná kontrola každého eura, ktoré štát, alebo samospráva používa, využíva pre svoje účely, respektíve mandáty. Ľudia si zaslúžia účinnú kontrolu hospodárenia.

    A tento parlament tomu môže dnes napomôcť. To je všetko, pán Jarjabek.

  • Dámy a páni, navrhujem, aby sme dokončili rozpravu k tomuto bodu. A potom uvidíme.

  • Hlas v sále.

  • Tak aj tak nemôžeme potom vykonať voľbu, ktorá bola stanovená zo zákona, takže musíme prerokovať tento bod programu a podľa toho.

    Takže poprosím, ak sa bavíme o, môžme sa dohodnúť, máme tam prerokované, jeden bod, takže o prerokovanom bode budeme hlasovať až zajtra. Dobre? Práve kvôli tomu, že nevieme odhadnúť, ako sa bude vyvíjať rozprava. Ale prerokujeme tento bod a potom bude uskutočnená voľba. Ale bod prerokovaný z programu budeme hlasovať až zajtra o jedenástej, dobre? Je súhlas? Áno, dobre, ďakujem pekne.

    Takže pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci. Na začiatku stálo vyjadrenie predsedu SMER-u, za ktorým som čakal, že bude aj podpora poslancov SMER-u o tom, že pozícia predsedu NKÚ patrí opozícii. Dnes stojíme pred piatou voľbou a tretím kandidátom a stále zdá sa, že je to málo.

    Poslanci SMER-u v diskusiách aj pred touto schôdzou argumentujú a aj predložili návrh na spôsob voľby. Hovoria, že majú zásadný problém s tým, že si myslia, že personálne otázky by mali byť volené tajnou voľbou.

    Páni poslanci, vyše roka máte nadpolovičnú väčšinu v pléne Národnej rady. Pýtam sa vás, prečo ste nezmenili zákon? Zákon zatiaľ ukladá, že predseda NKÚ sa volí verejnou voľbou. Ak s tým máte zásadný problém, prečo ste nepredložili novelu zákona a prečo ste tento zákon nezmenili? Prečo predkladáte 15 podpisov na zmenu tejto voľby, ak s tým máte taký zásadný problém?

    Toto poukazuje skôr na to, že to používate len ako výhovorku. A pochopte, že po štyroch tajných voľbách nemáme inú možnosť, len vás žiadať v súlade s platným zákonom, aby táto voľba prebehla verejným hlasovaním.

    A teraz ku kandidátovi. Musím povedať, že na verejnom vypočutí nijakým spôsobom ani zo strany poslancov SMER-u nebola spochybnená odbornosť tohto kandidáta. A bolo to možné. Preto je verejné vypočutie, aby ste sa mohli pýtať, aby ste mohli vyjadriť svoje stanovisko, ak máte pochybnosti k odbornosti kandidáta. Nikto z poslancov SMER-u takúto výhradu k odbornosti nevzniesol.

    To, čo zaznelo v médiách, boli dve výhrady. Tá prvá je, že je spojený s politikou alebo s politickou stranou. Nuž, musím povedať, že doktor Žilinka nikdy nebol členom politickej strany. Nikdy nebol členom politickej strany, čiže podľa môjho názoru táto výhrada je zase len umelou a nie je skutočnou, ale je len hľadaním určitej zámienky. Ak to má byť kandidát opozície, čo by z vášho vyjadrenia vášho predsedu malo platiť, no tak je len na vás, či ste ochotní akceptovať návrh, ktorý vám opozícia predloží. A v tomto mať požiadavku, že musí celá opozícia, všetci poslanci opozície hlasovať, je podľa mňa úplne nezmyselná. Ja by som chápal tú požiadavku vtedy, ak by opozičné strany predložili štyroch alebo piatich kandidátov a môžte povedať, že neviete, že ktorý z tých kandidátov je opozičný. Ale ak je jeden jediný kandidát, tak je to kandidát, ktorého predkladajú opozičné strany, a buď platí to, že chcete a máte taký rozmer, že zvolíte opozícii tohto kandidáta, alebo budete vyčkávať dovtedy, kým to nebude kandidát, ktorý bude spĺňať vaše kritériá, ktoré nikdy nahlas nepoviete.

    A tá druhá výhrada, ktorá zaznela, že Maroš Žilinka je podľa strany SMER mladý. Nuž, musím povedať, že som sa pobavil, lebo už jedno meno tu bolo spomínané. Ale ak dovolíte, Maroš Žilinka sa narodil v roku 1970. Tak som si pozrel zoznamy členov vlády a dátumy narodenia niektorých členov vlády. Robert Kaliňák sa narodil 1971, Ján Počiatek 1970, minister Peter Žiga 1972, ministerka Zuzana Zvolenská 1972.

    Ak dnes kvôli veku odmietnete doktora Žilinku ako kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, očakávam, že zajtra dáte návrh na odvolanie týchto ministrov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, znova na úrovni znamenia, že dnes ráno sme tu mali aj, lebo sme teraz piatykrát, keď sme štyrikrát volili, to sme tak sa zamotali medzi iné body, ale dneska je to na úrovni znamenia: to znamená ráno správa NKÚ a teraz volíme. Čiže naozaj pekne a dá sa to pekne aj spojiť a premostiť.

    Prišiel tu dneska ráno pán Jasovský, vyznávač konského póla na Štrbskom Plese, ktorý nám predložil, predložil správu, v ktorej, vieme, kde žijeme, a zistili sme, že najväčší gauneri sú v Komaníne. To je maličká obec na juhu Slovenska. By ste neverili, akí sú tam gauneri! Lebo keď všetci vieme, kde žijeme, a iba v tejto obci to bolo natoľko silné, že jediné, čo NKÚ podalo trestné oznámenie, bol Komanín! To by ste neverili! Teraz sa ospravedlňujem ľuďom v Komaníne.

    Je absolútne bezpohlavná, bez pazúrov, bez zubov, bez ničoho, celá správa, ktorá tu ráno bola predložená. Je to správa, ktorá udržiava "nivó stabl". To je správa, ktorá to udržiava, to, to pretlkávanie sa, to, to prežívanie. A neviem, dokedy to chcete takto prežívať? To je presne tá správa.

    A presne takého kandidáta potrebujete, predpokladám, bezpohlavného, bez zubov, bez pazúrov, bez ničoho. Vadí vám mladý. Potom čo bude? Chudý, tučný, plešatý, neviem aký. Je to nedôstojné.

    A to chcem tým povedať, že sme sa priblížili do polohy, že je to už nedôstojné aj pre nás, pre opozíciu. Už je to nedôstojné. Naozaj, už si to zohrajte sami! Zohrajte a uhrajte si to sami.

    Je pravdou, že vyžívate sa v tom z taktického hľadiska, že z nás nejde rešpekt. V tom sa vyžívate a užívate si to. Užívate si to dokonale. A ešte ste si aj našli sparing partnera rojka, ktorý tu bude rojčiť o neviem čom všetkom, plní funkciu piatej kolóny, ktorú vlastne takto nabúra. Asi bude legitimizovať tú vašu voľbu, že ako prebehla super a ešte so zástupcami opozície, štvorchlapová strana. To je presne to! Takto ste si to nastavili, takto sa vám to celé nastavuje. Ešte chytíte aj legitimitu, že ako to bolo správne. Máte to vyriešené celkom dobre.

    Pre našich kolegov, by som odporučil, nechajte ich tak, zjednodušene povedané. Ale však to tu aj zaznelo. Som rád. Nech sa zadrhnú! Vážení, pardon za výraz, zadrhnite sa aj s celým predsedom NKÚ! Užite si ho, zvoľte si ho, udržiavajte si ho!

    A aké sú naše možnosti? Ja ešte poviem. Tak jak parlament volí, tak aj odvoláva. To podľa paragrafu, myslím, 61 rokovacieho poriadku ods. 1. Aj som si to, pán Hrušovský mi to pozrel, aby to vyzeralo, že to má aj nejakú váhu. Čiže aj odvoláva. Aké sú možnosti? Možnosti sú dve. Nechajte nášho kandidáta, pustite ho! A po pol roku ho stiahnite dole, ale stiahnite ho s takým randálom, že to bude počuť až v Medzilaborciach. Že aký je zlý, ako zle urobil a neviem čo. Pripravte sa, argumentačne sa vybavte! Tu všetci budete desiati v zástupe stáť, všetci to budete mať pripravené a zhodíte ho dole ako hrušku a urobíte body. Prečo to neurobíte? To je jedna z možností.

    A potom je druhá možnosť a tak to celé skončí. Vážení kolegovia, to by som aj odporučil. Zadrhnite sa s vaším predsedom, zvoľte si ho s pomocou piatej kolóny! Zvoľte, dajte tomu punc legitimity, majte, užívajte si ho! Ale my, našou úlohou, našou psiou úlohou ho bude dať dole. Bude, našou úlohou ho bude hľadať, pozerať, čo robí, kde robí, ako robí, tak, aby si netrúfol, aby si netrúfol dôjsť s takou správou, ako tu bola dneska ráno. Aby sa bál sem prísť cez vrátnicu. Povie: ja tam s tým nemôžem ísť, však ma zožerú!

    Presne takto, tak by sme to mali urobiť. A to je naša jediná šanca. A nestratíme dôstojnosť, ktorú nám teraz beriete z tváre. Teraz nám ju strhávate. Tak ste nám ju strhli pri inom aj mne a neviem čo. Ja nechcem sa už toho zúčastňovať a som rád, že opozícia prijala ten kľúč. Zjednodušene, tak to asi celé skončí: zadrhnite sa s ním! Ale urobíme všetko pre to, aby sme vám ho dali dole.

  • Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Dámy a páni, ja mám pocit, že už bolo povedané naozaj všetko, ale napriek tomu som sa rozhodla prihlásiť sa do tejto diskusie, pretože by som chcela vrátiť túto diskusiu k podstate veci.

    Mám pocit, že príliš sa táto diskusia a tieto vystúpenia sústredia na to, aby sa dokazovalo, že Maroš Žilinka nie je ani príliš mladý a nie je príliš spojený s politikou. Ale myslím si, že to nie je podstatné. Tieto dve otázky by boli totiž podstatné iba vtedy, keby sme si mysleli, že stranu SMER ovláda pani Laššáková s pánom Martvoňom. Áno, títo dvaja poslanci povedali, že Maroš Žilinka je príliš mladý a že je príliš spojený s politikou. Tak ak títo dvaja poslanci určujú politiku strany SMER, tak potom toto je relevantná otázka.

    Ale ja si stále myslím, aj keď viem, že prst pani Laššákovej je veľmi dôležitý v tomto parlamente, stále si myslím, že politiku strany SMER určuje Robert Fico. A preto by som si dovolila použiť zopár citátov, a nebudem sa vracať rok späť, keď Robert Fico prisľúbil pozíciu šéfa NKÚ opozícii, ale budem citovať z rozhovoru z 3. apríla tohto roku, lebo to nie je tak dávno. Aj vtedy povedal Robert Fico, že platí, že táto pozícia, šéf NKÚ, patrí opozícii.

    V tom rozhovore povedal viac. A my sme sa rozhodli brať premiéra Fica vážne. Povedal: "Musí to byť kandidát, ktorý získa podstatnú časť hlasov opozície. My sme pripravení v tom prípade takéhoto kandidáta podporiť." Dámy a páni zo strany SMER, to povedal v mene aj vás, váš predseda Robert Fico. A táto podmienka je splnená, pretože to platí. Žilinka má podporu troch opozičných strán.

    Robert Fico ďalej povedal: "Mal by to byť kandidát, ktorý by mal prísť z jednej zo štandardných opozičných strán. Hovorím o KDH, SKDÚ - DS a MOST - HÍD." Aj táto podmienka platí. Žilinka je spoločným kandidátom práve týchto strán.

    Tretieho apríla Robert Fico ďalej povedal: "Mach, Angyal, Mitrík - to sú ľudia, ktorí v minulosti pôsobili v rôznych funkciách, ktoré potvrdili ich opozičnosť, teda ich jasné napojenie na štruktúry opozičných strán." Čiže toto je predstava Roberta Fica. Nie, Žilinka nie je členom žiadnej strany na rozdiel od týchto troch ľudí, ale bol v pozícii štátneho tajomníka. Bol vo funkcii, ktorá, povedané touto rečou, dnes potvrdzuje opozičnosť tohto kandidáta. A môžete sa spoľahnúť, že vás bude naozaj kontrolovať.

    Robert Fico na otázku - Musí mať kandidát na šéfa NKÚ podporu celej opozície? - 3. apríla povedal: "Budeme diskutovať s opozíciou, že ak nie sú schopní sa dohodnúť, či prinajmenšom Ľudová platforma nie je schopná prísť s kandidátom, ktorý by získal komplet podporu štandardných politických subjektov." Toto sa práve stalo, ak Robert Fico považuje za štandardné politické subjekty strany SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD.

    Tretieho apríla formuloval tieto podmienky váš predseda Robert Fico. Dnes svojím hlasovaním rozhodnete o tom, či kandidát, ktorý spĺňa svojou odbornosťou aj osobnou integritou všetky predpoklady na pozíciu šéfa NKÚ, spĺňa podmienky zákona, spĺňa podmienky Roberta Fica na túto pozíciu, či tohto kandidáta podporíte vo verejnej voľbe, alebo svojím hlasovaním urobíte zo svojho premiéra klamára.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú. Jedna, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Bublavý.

  • No, pani poslankyňa, jednu pravdu ste povedali, že myslíte si, že politiku strany SMER - sociálna demokracia riadi predseda strany SMER Robert Fico. To je pravda. Hádam by ste nechceli, aby ju riadil predseda SDKÚ alebo Ľudovej platformy?!

  • Smiech v sále.

  • A pokiaľ sa jedná o voľbu predsedu NKÚ, prečo ste si ho nezvolili v minulom období? Veď ste mohli! Alebo dovoliť nám ako opozícii, strane SMER - sociálna demokracia, aby bol zvolený náš predseda. My sme boli v tej dobe opozícia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, hovoríte tu o závislosti a nezávislosti, samozrejme, politickú mám na mysli. Vy ste boli ako štátna tajomníčka nominantkou KDH a boli ste aj ako ministerka nominantkou KDH. Chcete mi tým povedať, že ste boli nezávislá a boli by ste nezávislá aj akákoľvek nominantka, hoci ste neboli v KDH ako v strane?

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ja stále beriem, na rozdiel od vás, vášho predsedu vážne, pán Jarjabek. A preto znova len odcitujem, "Mach, Angyal, Mitrík", to sú ľudia, ktorých si predstavuje Robert Fico na pozícii šéfa NKÚ.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dneska doobeda, už to bolo spomínané, mali sme tuná správu šéfa NKÚ. Vystúpil som takisto v rozprave k tejto správe, pretože mi tam chýbali skutočne podstatné záležitosti a najmä ohromil ma počet kontrol vykonaných v našom štáte, pokiaľ vieme počet káuz, ktoré sa prevalili za posledné obdobie. A podľa toho aj vidno, ako tento úrad funguje. Je tam politický nominant ešte zo starých čias, ktorý funguje úplne spoľahlivo a úplne spoľahlivo a účelovo pre niekoho.

    Preto sme zdôrazňovali už pri viacerých voľbách, a povedal to aj kolega Matovič niekoľkokrát, aj napriek tomu, že vládna strana deklaruje, že pozícia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu patrí opozícii, tak aj ja osobne si myslím, že post šéfa NKÚ má patriť úplne nestrannému človekovi, ktorý nebude ani z opozície, ani z koalície, ani zo žiadnej inej strany, pretože má byť nestranný. Má byť nezávislý. A potom dokážeme odkontrolovať veci, ktoré sa v tomto štáte dejú.

    Samozrejme je veľmi jednoduchá odpoveď na otázku, prečo sa to takto nedeje. No pretože tí, ktorí by mali byť kontrolovaní, tým to vyhovuje, že tam nie je človek, ktorý ich bude kontrolovať. A pokiaľ sa ešte podávajú tendenčne upravené správy, ako sme to mali možnosť vidieť dneska, tak, samozrejme, výsledok je jasný. Tuná netreba kontrolovať tých, ktorí rozkrádajú tento štát. A tak si to vládna moc snaží zariadiť. Oni nepotrebujú, aby im niekto videl na prsty. Oni nepotrebujú žiadnu kontrolu. Oni nepotrebujú dokonca ani, aby ich súdy nejakým spôsobom súdili. Preto potrebujú mať na Generálnej prokuratúre svojho človeka, preto potrebujú mať na NKÚ svojho človeka. A takto sa to postupne pekne hračičkovským spôsobom dáva na poriadok tak, aby to vyhovovalo vládnej moci.

    SMER hovorí, že bude rešpektovať kandidáta opozície na šéfa NKÚ. O tom silne pochybujem, aj keď to bolo viackrát deklarované, pretože SMER nedokáže rešpektovať už absolútne nič. Dokonca ani svoje vlastné sľuby. Prečo by rešpektoval nejaké dohody?

    A opäť sa vrátim k tomu, že, trošku späť, šéf NKÚ by mal byť človek, ktorý je nestranný a nezávislý. A opäť sa dostávame k politickým nomináciám, k ovládnutiu všetkého, čo ešte vládna moc ovládnuť dokáže a, samozrejme, chce. Tak ako už povedal kolega Hlina, vás to dobehne. Alebo ktorýsi iný kolega. Vás to všetko dobehne, nebojte sa. Ako sa hovorí: božie mlyny melú pomaly, ale isto. A tie kolečká vás pekne tam zošrotujú, tak ako majú.

    Môžme sa zamyslieť nad tým, prečo tak uzurpujete nad tajným hlasovaním. Hovorí sa tu o záväzku. No vy máte zaviazaného už toho podstatne dosť. Máte dosť politických nominantov a každý vám je svojím spôsobom zaviazaný. Takže prečo sa tu, načo sa tu idete hrať pri voľbe nominácií na šéfov alebo zástupcov postov inštitúcií?!

    Prečo tajné hlasovanie? Nuž, pre Ficovu šaškáreň. Aby sa nevedelo, ako hlasuje Ficove bábkové divadlo s rovnakými postavičkami a ako nedokáže dodržať svoj sľub. A poslanci SMER-u nezahlasujú za kandidáta deklarovaného opozícii.

    SMER chce zvoliť svojho človeka. A preto hľadá dôvody prečo nie a nehľadá riešenia prečo áno. Však ale to nám je všetkým jasné. Fico potrebuje mať svojho kandidáta na šéfa NKÚ. No ak by som sa mal držať slova chlapa, ktoré stojí a leží, čo v prípade Fica nie je možné, pretože jeho slovo sa nedodržiava, on sám ho nedodržiava, tak v tom prípade by som rešpektoval nomináciu ktoréhokoľvek kandidáta ktorejkoľvek opozičnej strany alebo hnutia. Ale pretože toto je všetko len Ficova šaškáreň, tak takejto voľby sa ja osobne ako nezávislý kandidát nezúčastním. Nezúčastním sa Ficovej šaškárne.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič.

  • Zaznievanie gongu. Ruch v sále.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, ešte jeden vystúpi, pán poslanec Sulík v rozprave, takže sa počúvame, ešte rozprava neskončila.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, priznám sa, užívam si plné auditórium. Ale budem stručný, dobre?

    Každopádne by som chcel iba tak trošku zosumarizovať, čiže posunúť sa rok dozadu. Deň po voľbách váš predseda strany, ktorú tu hájite, je vás tu 83, prisľúbil verejne pred 5,4 miliónmi ľudí, pred 4 miliónmi ľudí, dospelých občanov Slovenskej republiky, post NKÚ a ÚVO patrí opozícii. A bol to podľa mňa verejný prísľub. Ak vy rešpektujete a považujete premiéra Slovenskej republiky, a ja takisto ho rešpektujem ako jedného teda z najvyšších činiteľov a reprezentantov Slovenskej republiky, myslím si, že bolo by správne, aby takýto človek dodržal slovo.

    A je veľmi zbabelé, ak sa behom roka ukázalo, že to slovo jednoducho nie je ochotný dodržať a hľadá si ako malé decko výhovorky, prečo slovo nedodrží. Mrzí ma to. Priznávam, uveril som v takej nejakej eufórii alebo oblbnutí, alebo neviem, ako to nazvať, keď vystupoval veľmi ústretovo, pozýval si všetkých na nejaké prvé stretnutia, naozaj som Robertovi Ficovi uveril, že to myslí vážne, že tieto posty, alebo že bude taký ústretový voči opozícii a že Slovensko konečne po 23-ch rokoch zažije inú dobu. Dobu, kedy sa stretne opozícia s vládnou mocou, sadnú si spoločne za stôl a spoločne sa budú baviť, možno o Zákonníku práce, o daňových, odvodových zákonoch, ale takisto, kde sa budú rešpektovať nejaké pravidlá, kde si tá vládna moc pozrie síce zákon, že áno, mohli by sme si zvoliť ľudí, ktorí nás budú kontrolovať, ale my uznáme sami, dobrovoľne uznáme, že asi to nie je správne si voliť človeka, ktorý nám má pozerať na prsty, a povieme: dobre, opozícia, vyberte nám toho človeka a my ho budeme rešpektovať, my ho zvolíme.

    Potom nasledovali nejaké stretnutia. Ja stále v tej nejakej, v tej nádeji, že Robert Fico to myslel vážne, a myslím si, že vtedy na tom stretnutí to bolo cítiť aj od ostatných predstaviteľov opozície, že aj ostatní si mysleli, že asi fakt to myslí vážne, a boli sme prekvapení, tak na tých stretnutiach sme sa mali dohodnúť na tom, kto bude nominovať, či teda na, niekoho na šéfa ÚVO, či niekoho na šéfa NKÚ.

    My sme za "obyčajných" z toho vycúvali s tým, že neboli sme presvedčení o správnosti toho, že obsadzovať tento post politicky, ale zas na druhej strane nechceli sme hádzať opozícii nejako polená pod nohy, tak sme povedali: okej, dohodnite sa vy, my budeme rešpektovať vášho kandidáta, keď si vlastne štyri opozičné strany kandidáta na tieto posty dohodnú.

    Ako dopadlo ÚVO vieme veľmi dobre. Veľmi rýchlo sa asi Robert Fico spamätal, že je to veľmi nebezpečné pri verejných obstarávaniach, ak by mu na prsty pozeral naozaj niekto nezávislý alebo, nebodaj, ešte z opozície a nie z jeho vlastnej strany.

    Pri NKÚ boli vlastne štyri voľby. Pri troch voľbách, ktoré vlastne, dohoda bola taká, že kandidáta nominuje strana SaS, dvakrát bol jeden kandidát, potom bol druhý kandidát, jednoducho pri troch voľbách alebo troch kolách volieb, presne neviem, ako sa to teda hovorí, sme držali sa tej línie, že podporíme kandidáta opozície. Ale keď sme videli, že aj po tretej voľbe opozícia naozaj, a hlavne teda to bola Ľudová platforma, nebola schopná naozaj plniť to, čo sľubuje pred kamerami, a poza bučky pri tajnej voľbe zďaleka nie všetci poslanci Ľudovej platformy hlasovali za kandidáta, na ktorom sa spoločne dohodli, tak sme si povedali, že ďalších kôl volieb sa už zúčastňovať nebudeme, kým naozaj opozícia nepríde ku kandidátovi, za ktorého sa všetci budú vedieť postaviť. A hlavne, ktorý bude vybraný vo verejnom výberovom konaní.

    To, že sme v tých troch kolách volieb, poslanci nášho klubu podporovali a držali sa tej dohody, tak je vidieť z toho, že v štvrtom kole klesol počet "za" hlasov približne o počet ľudí na našom klube. Čiže ak by sme boli my tí, ktorí sme nepodporovali, tak by to ani nebolo cítiť a naďalej by mal kandidát opozície rovnakú podporu. Ale v momente, ako sme sa nezúčastnili štvrtého kola, tak v momente počet "za" hlasov klesol plus-mínus o náš počet ľudí na klube. Čiže zďaleka nevolili všetci ľudia Ľudovej platformy, lebo predpokladám, že asi SaS-kári, keď si navrhli svojho kandidáta, volili.

    Ale čo je hlavné, ono to v podstate nevadí zo strany SMER-u. Alebo vôbec by nám to nikomu nemalo vadiť, že všetci poslanci nehlasovali ako teliatka možno za jedného kandidáta, lebo sme, niekto to tu dneska spomenul, myslím si, že kolega Hrušovský, sme parlamentná demokracia. A demokratické je myslieť si, čo uznám za vhodné, a hlasovať v súlade so svojím svedomím a presvedčením.

    A preto mi veľmi vadí potom ten prístup vlastne, ktorý od prvého kola aj Robert Fico nasadil, že vyžadoval, že aby do nohy celá opozícia hlasovala za kandidáta opozície. Ja by som to nikdy nevyžadoval. A viem si predstaviť a akceptoval by som to, ak by kandidát, niekto, alebo teda ľudia v opozícii, konkrétni poslanci povedali, mám problém s týmto kandidátom, nebudem ho voliť a čestne povie pred kamerami, nebudem ho voliť, nezúčastním sa voľby, alebo budem hlasovať proti nemu, vtedy je to fér. Samozrejme, vadilo mi to, že vlastne prezentovaná nejaká taká jednota pred kamerami, a v skutočnosti pri tajnej voľbe tá jednota už nebola. Toto mi vadilo. Ale to, že nejaký aj poslanec opozičný povie si, že nebude plniť nejakú dohodu alebo nejaký príkaz vedenia, by som nikdy tomu človeku nevyčítal.

    Veľmi ma ale mrzí tá prvá výhovorka, ktorú si, alebo zámienka, ktorú si Robert Fico našiel, a to, že vlastne odrazu vyžadoval, aby sme všetci poslanci opozície do nohy hlasovali za kandidáta, ktorého možno niektorí ani nepoznajú a nevedeli sa s ním stotožniť. Odvtedy to bolo presne vidieť, že Robert Fico hľadá cestu k svojmu vlastnému kandidátovi v tomto najdôležitejšom kontrolnom poste, aký na Slovensku máme. Aké ďalšie výhovorky a zádrhely alebo zámienky, ktoré boli, tak to vieme, či to už povedala pani Laššáková alebo teda kolega Martvoň, ale de facto tak museli si niečo vymyslieť. Dobre, je príliš mladý, dnes na Žilinku, alebo je príliš politický, ale o tom reč na začiatku nebola.

    Zas sa vrátim. Pred rokom Robert Fico ako veľmi dôležitý človek v Slovenskej republike, na ktorého sa upierajú zraky vašich voličov, ale aj tých ľudí, ktorí ho nevolili, od ktorého záleží to, či teda zajtra bude daň taká alebo onaká, ktorý je schopný prijať zákon cez svojich poslancov v priebehu dvoch dní, sľúbil, že bude rešpektovať nominanta opozície, a vôbec to nedodržal. Toto je problém. Nie to, že či volili všetci poslanci opozície, alebo nevolili všetci poslanci opozície, ale to, či Robert Fico dodržal alebo nedodržal svoj sľub. Nedodržal a dodnes ukazuje, že dodržať ho ani nechce.

    Čo sa však týka Najvyššieho kontrolného úradu, ide o najdôležitejší kontrolný úrad, najdôležitejší kontrolný post v Slovenskej republike. A preto ja by som všetkých vás, neviem, ako to dopadne, alebo lepšie povedané, predpokladám, ako to dnes dopadne, ale chcel by som vás s nádejou, že nie ste ešte opojení mocou, poprosiť o jedno, aby ste aj po tom, čo avizovali opozičné strany, alebo teda strany Ľudovej platformy, nedokonali svoj úmysel, že si zvolíte svojho vlastného človeka. Ak naozaj nie ste opojení mocou, ak naozaj vám ide o to, aby boli, aby sa spravovali verejné financie čisto, aby nezávislí ľudia mohli kontrolovať to, ako hospodária s peniazmi či vaši starostovia, primátori, alebo primátori opozičných strán, tak príďte s návrhom na verejné výberové konanie, ale ktorého sa budú môcť zúčastniť všetky politické strany. Keď vám teda nestačí iba návrh opozície, tak dobre, zúčastnite sa aj vy jeho. A skúsme spoločne všetky politické strany nájsť kandidáta, ktorý nebude mať spoločné nič so žiadnou politickou stranou, a skúsme tam takéhoto kandidáta nejakého nominovať. Alebo teda dajte si takúto požiadavku na opozíciu, že keď cez verejné výberové konanie si vyberie kandidáta, tak ho budete rešpektovať, ale musí to byť verejné výberové konanie.

    ==Verte tomu, že v opozícii sú také vzťahy, že nebude to politický nominant, a minimálne my, keď by sme sa toho verejného výberového konania zúčastnili, tak určite nebudeme pritakávať na nejakého politického kandidáta, ktorý by vyhovoval konkrétnej politickej strane, a tlačili by sme ostatné strany do toho, aby tu bol naozaj nezávislý kandidát. Aj keby to nebolo to, čo na začiatku sľúbil Robert Fico, že teda bude akceptovať kandidáta opozície, ak by tam aj takáto, ale logická požiadavka bola, ja osobne sa viem s ňou zžiť, lebo je to od začiatku to, čo tvrdíme za náš klub, že na takýto dôležitý kontrolný post, na najdôležitejší kontrolný post v Slovenskej republike by mal byť nominovaný v prvom rade nestraník, aby nemohol byť zaviazaný akejkoľvek politickej strane.

    Dnes to tu zaznelo, že vlastne, však tam má, tuším, 30 dní na to, aby sa zbavil nejakých väzieb na politické strany. Je to naivné si myslieť, že ak niekto raz, keď mal väzbu s politickou stranou, že už potom jej zaviazaný nebude, ak napíše, alebo napíše nejaké čestné prehlásenie, alebo vystúpi z politickej strany alebo podobne.

    Keď tu dnes zaznelo, že sme zastupiteľská demokracia, to znamená, že všetky rozhodnutia, ktoré v zastupiteľskej demokracii sa robia, tak musia byť politické, lebo ich prijíma parlament, dovolím si nesúhlasiť, lebo si myslím, že ten, kto zastupiteľskú demokraciu vymyslel, tak určite nemyslel zastupiteľskú demokraciu typu, že parlament si zvolí vládu a ten istý parlament si zvolí napríklad šéfa NKÚ, ktorý bude sledovať kroky vlády a bude kontrolovať kroky vlády. Toto nie je parlamentná demokracia, to je parlamentná šaškáreň potom. Alebo parlamentná totalita doslova, kde si vlastne jedna časť moci, jeden pilier demokracie si uzurpuje absolútnu moc v štáte. Je niečo choré na tom, ak si vlastne vládna strana je schopná nominovať šéfa polície, šéfa súdov, šéfa prokuratúry. V podstate má v rukách vládu, prezidenta, parlament, úrad pre verejné obstarávanie. A dnes v podstate vám chýba jediný diel do toho diela, do dokonania diela, a to je post šéfa NKÚ.

    Ja naozaj tak, ako som povedal pred chvíľkou, pevne verím, že nie ste opojení mocou a že dokážete si ešte sami sebe, že vám zasvieti kontrolka a poviete si, že tento aspoň post by naozaj, keď nie opozícii, ale mal patriť nezávislému človeku.

    Ak to nebude a ak opojení mocou budete, tak ja iba spätne budem môcť konštatovať, že síce to nebola noc dlhých nožov, ale že to bol rok dlhých nožov, ktorý ste potichučky plazivým, plíživým spôsobom zrealizovali. A v tomto potom by bolo veľmi, by som bol veľmi nerád konštatovať, že vlastne Mečiar bol aspoň frajer, urobil to za jednu noc a netváril sa, aspoň na začiatku, na demokrata.

    Vy, ak tento post obsadíte svojím vlastným človekom, iba dokážete, že máte gény Vladimíra Mečiara a robíte to rafinovaným spôsobom. Iný rozdiel by potom medzi vami nebol.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No jedna dosť dôležitá otázka, ktorá tento parlament už dva roky zamestnáva, je, či voľba má byť verejná alebo tajná. Ja osobne nerozumiem, prečo personálne voľby, práve personálne voľby majú byť verejné, respektíve nesmú byť verejné a práve tie musia byť tajné. A žiadne iné, žiaden dôležitý zákon, ani zmena ústavy, tam už to nemusí byť tajné.

    Tá základná úvaha, ako už aj Peter Osuský povedal, je tá, že či hlasujem za seba, alebo som splnomocnením niekoho. Keď teda volič ide k urne v parlamentných voľbách, tak je úplne prirodzené, aby volil tajne, aby nikto nevedel, ako tento človek sám za seba hlasoval, volil. Keď poslanec Národnej rady, ktorý dostal práve od takýchto voličov mandát, ide voliť či hlasovať, tak je úplne logické, že tí voliči majú nárok na to, aby vedeli, ako hlasoval ten človek, ktorého som splnomocnil na to, aby ma zastupoval v Národnej rade.

    Dovolím si uviesť druhý príklad. V našej strane mali sme prednedávnom kongres a tam bola voľba tajná. Bola tajná preto, lebo každý člen strany hlasoval za seba. Kebyže máme delegátov, ako to majú všetky ostatné strany, tak by bolo úplne logické, aby voľba bola verejná preto, lebo členovia strany majú nárok na to, vedieť, ako volil ten ich delegát, jedno či v Národnej rade alebo v nejakej vnútrostraníckej voľbe.

    Predstavme si teraz, že príde k odvolávaniu ministra obrany Glváča kvôli tomu veľkému škandálu, ktorý stále viac a viac rastie. No tam je defaultne voľba verejná a som veľmi zvedavý, pán Jarjabek, že či aj tam budete tak vehementne obhajovať tajnú voľbu a riskovať, že v tajnej voľbe ho poslanci SMER-u pošlú kade ľahšie preto, lebo robí veľkú hanbu sebe, ministerstvu, ale aj SMER-u.

    Takisto si myslím, že hrať sa silou-mocou na nestraníka je úplne zbytočná chiméra. Nevidím najmenší dôvod, aby šéf NKÚ nebol straník. A koniec koncov Národná rada, keďže sú tu všetko volení poslanci a teda politici, tak politici nedokážu zvoliť nestraníka, aj keď to hneď bude človek, ktorý ešte v žiadnej strane nebol. No vždy to bude politická voľba, vždy bude k nejakej strane inklinovať. A možnože je chyba sa tu silou-mocou domáhať, že tento človek musí byť, no, ako by sme to vlastne definovali, že naozaj nepolitický. To by tu zrejme musel nežiť.

    Oveľa dôležitejšie preto je zvoliť do kontrolných funkcií človeka, ktorý inklinuje skôr k opozícii, a koniec koncov, veď odvolať sa vždy dá. Toto všetko sú ale len také dymové clony, že to musí byť nestraník a jeho vek a to, a už to tu aj odznelo. Je to skrátka len hra, ktorú Robert Fico hrá, a hrá ju veľmi šikovne. To, že on pred rokom prisľúbil, že opozícia obsadí post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a teraz len tak to nesplní, nad tým by som sa moc nepozastavoval preto, lebo Robert Fico nie je človek, ktorý by mal patričnú česť na to, aby si uvedomil, že slovo má len jedno. Robert Fico je človek, ktorý do kamier vykrikoval, "napíšte to na mňa", keď bola kauza Privilégium, keď išlo o polohovateľné postele, kde pani Tomanová robila manažérku, ale potom predsa len o ničom nevedela. Vtedy povedal: "Ja sa k tomu hlásim, napíšte to na mňa." Nakoniec sa ukázalo, že to bol čistý zločin. Myslíte si, že Robert Fico tomu nejak dostal? Nijak. To isté s poisťovňami. "Ideme sa s nimi súdiť, keď sa chcú ťahať za prsty! Jasné, sme pripravení." Teraz sme to prehrali a tak absurdne, že na spor v hodnote 22 mil. vynaložila vláda Roberta Fica 25 mil. na právne služby.

    Myslím si, ctení kolegovia z opozície, že je úplne naivné si myslieť, že takýto človek bude mať čo len štipku cti a že takýto človek bude chápať, že slovo robí chlapa. To on chápať samozrejme nikdy nebude. Ale zato dokáže veľmi dobre hrať politické hry a, bohužiaľ, má aj v radoch opozície spoluhráčov, aby som to teda takto povedal.

    Vôbec prvá hra...

  • Vystupujúci sa smeje. Hlasy v sále.

  • Myslím si, že si to stačí domyslieť, páni. Vôbec prvá hra je tá, že Robert Fico príde a post, ktorý má obsadiť opozícia, tak on jej začne hovoriť, no tak dajte si tam pána Macha alebo pána Mitru, alebo toho tretieho pána, Angyala. No, inak toto je vážny prúser, lebo takýto výrok od Roberta Fica môže slušnému človeku zničiť povesť. Ja by som sa vážne hanbil, keby človek bez štipky cti, aký je Robert Fico, mňa niekam menoval. To by som pokladal za vážny, vážny problém v mojom nazeraní na svet a v mojej snahe nejak...

  • Hlasy v sále.

  • No veď to! Našťastie, to sa nestane. To je pre mňa veľké šťastie. Ale čo má povedať taký pán Mitro? Zrazu ho tu Robert Fico, bože, keby aspoň niekto iný. Mitrík, prepáčte mi, omluvam sa.

    No dobre. Ale teda Ľudová platforma naskočila na túto hru. A pritom, čo by malo byť ďaleko dôležitejšie, to je tá základná dohoda. A dohody treba dodržiavať. A keď sa nebudú dodržiavať, tak potom to jednoducho nikdy nebude fungovať.

    SMER nie je silný len preto, že má 83 poslancov. Ale tak ako tu, neviem, asi od Paľa Hrušovského, už odznelo, že veď tak je vás 83, môžte si odhlasovať čo len chcete. To si koniec koncov mohla aj naša koalícia odhlasovať, ktorýkoľvek obyčajný zákon aj so 79-mi. Každá koalícia má viac než 76 alebo presne 76. Čiže v tom problém nie je.

    Problém je v tom, že tá opozícia je taká slabá. A slabá aj ostane, pokiaľ sa nebudú držať pravidlá.

    Ja teraz nevravím, že opozícia sa musí do nohy na každom jednom pravidle dohodnúť. Ale na tých pravidlách, na ktorých sa raz dohodne, a hlavne, keď sa tieto pravidlá rodia ťažko, tak malo by byť sväté pre každého jedného zástupcu opozície, že tieto pravidlá budú dodržané.

    To, že zrejme nebude dodržaná dohoda medzi opozíciou a koalíciou, čo sa týka obsadenia NKÚ, v poriadku. Kľudne sa tým zadrhnite, ako povedal Alojz Hlina. Oveľa väčší problém je, že my v opozícii nie sme schopní dodržať dohodu, ktorú sme urobili. A možno si teraz niekto povie, že no tak áno, veď NKÚ mala pôvodne obsadiť naša strana Sloboda a Solidarita a že by nám o to išlo. Ale dúfam, že ste si všimli za tie tri roky, čo sme v parlamente, že až tak veľmi sa, teda skôr vôbec, za tými postami nehrabeme. Oveľa viac nám záleží na tom, aby boli dodržiavané dohody. Nemusíme sa mať radi, samozrejme sú, aj tie strany v opozícii sú v konkurencii medzi sebou, bojujú o toho istého voliča, ale keď raz sa spraví dohoda, tak jednoducho musí byť dodržaná. Clara pacta, boni amici. Toto nie je. A preto to vyzerá celé tak smutne.

    Aby som tento môj krátky prejav uzavrel, tak by som rád povedal, že tá dohoda je pre nás oveľa dôležitejšia ako nejaká, nejaký post. A preto ani členovia klubu SaS sa nezúčastnia tejto voľby. Nie preto, že by sme mali výhrady voči pánovi Žilinkovi. Ja osobne ho nepoznám, ale to, čo som o ňom počul, myslím si, že je dostatočne dobré. Rovnako ale vhodný bol Kamil Krnáč. Bola na ňom dohoda, nikto ho nespochybnil. A toto, ctení páni z opozície, možno tí, ktorí sú v politike už veľa, veľa rokov, by sa mohli nad týmto vážne zamyslieť preto, lebo Ľudová platforma to sama nedá a nebude vedieť fungovať bez toho, aby dodržiavala dohody.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Sulík, musím povedať pár poznámok. Je pravda, že pravidlá musia byť dodržané, len problém je v tom, že určite, Richard, si zabudol na to, že aj ty si mal určité problémy, keď zrazu tvoj klub mal o štyroch poslancov menej. A to boli práve tí, ktorí potom s pánom Matovičom odišli, a pravidlá hneď nefungovali, lebo ste nemali dostatočný počet poslancov. Takže. A to isté sa ti stalo. Polovica tvojho klubu, skoro celá polovica odišla a zrazu chceš, aby to torzo malo také isté právo, a pritom nemá dostatok poslancov, dostatok hlasov. Takže sa nečuduj.

    A čo sa týka tej kritiky, čo si naznačil, že povedzme pána Krnáča nevolili všetci, ja ti musím povedať, že určite za hlasovanie môjho klubu, poslancov za MOST - HÍD, určite môžem teda aj ruku pichnúť do ohňa, lebo hlasovali za pána Krnáča.

    A keď hovoríme o tom, že voľby by mali byť verejné, práve preto, lebo ja si myslím, že niektorí hrajú tu falošnú hru. A nemyslím si, že sú to poslanci, ktorí sú v košiari Ľudovej platformy.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Sulík, no vy používate tzv. účelové argumenty. Jako na jednej strane hovoríte, že vás volili tajne pri voľbách predsedu SaS-ky, nakoľko išlo o členov politickej strany, ale že poslanci sú v inom postavení.

    No dovolím si vás upozorniť, že aj poslanci Národnej rady hlasujú každý sám za seba, nakoľko platí zákaz imperatívneho mandátu. Dôkazom je aj to, prečo poslancov Národnej rady nemôžu občania odvolať.

    No vy tu hovoríte o porušeniach dohôd. No z vašich úst to znie trošku komicky, keď na základe porušenia vašich dohôd padla vláda pani Radičovej a na základe porušenia vašich dohôd, vo vašej vlastnej strane SaS, odišla Kollárova skupina. Čiže trošku, no, trošku to znie komicky práve od vašich alebo od vás, alebo z vašich úst.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som všetko, chcel by som podčiarknuť všetko to, o čom hovoril Richard Sulík. Áno, dohody treba dodržiavať. A ja z tohto miesta prehlasujem, že niekoľkokrát sa stalo, že dohody, ktoré sme mali s našimi kolegami z Ľudovej platformy, nimi neboli dodržané. Odmietam nejaké reči o tom, že odišli nejakí poslanci z klubu, pretože všetky tieto dohody, ktoré boli vytvorené a ktoré boli dohodnuté, boli uzavreté v čase, keď ešte sme mali jedenásť poslancov, a napriek tomu neboli dodržané.

    Takže ja si myslím, že možnosť spolupráce, aj opozičnej spolupráce tu je, ale do budúcnosti ja osobne budem veľmi opatrný a budem sa vždy snažiť zasadiť o to, aby najprv napĺňali naše dohody naši partneri, prípadní partneri z Ľudovej platformy, až potom my budeme napĺňať našu časť dohody, pretože SaS je práve strana, ktorá doteraz všetky dohody dodržala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Sulík bol posledným, ktorý bol ústne prihlásený. Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Dámy a páni, poprosím, aby ste zaujali svoje miesta. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Najprv budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba predsedu NKÚ, je to tlač 528, vykonala tajným hlasovaním.

    Poprosím vás, skontrolujte si svoju prezentáciu a budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu skupiny poslancov, aby sa voľba vykonala tajným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 bolo za, 58 bolo proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh skupiny poslancov o vykonaní tajnej voľby na kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Pristúpime...

    Pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ctené dámy kolegyne, páni kolegovia, kandidát Maroš Žilinka spĺňa všetky podmienky a predpoklady pre zodpovedný, kvalifikovaný, kvalitný výkon funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Po štyroch, štyroch neúspešných kolách tajných volieb sme odôvodnene, logicky a naozaj úprimne navrhovali, navrhovali verejnú voľbu. Odmietate kvalitného kandidáta, odmietli ste aj verejnú voľbu, čo znamená, odmietate účinnú kontrolu hospodárenia verejnej správy s financiami na Slovensku. Toto je to, čo potrebujú občania.

    A preto v mene skupiny navrhovateľov a troch poslaneckých klubov, pán predseda, písomne vám chcem odovzdať späťvzatie kandidatúry na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Dr. Maroša Žilinku v zmysle volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že pán Dr. Žilinka bol jediným navrhnutým kandidátom na voľbu, keďže návrh spĺňa všetky podmienky zákona a navrhovatelia stiahli kandidatúru, nemáme o čom hlasovať a končím rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem krátku prestávku a o 18.00 hod. budeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte chcem poprosiť členov grémia, aby sme sa zajtra stretli o 12.00 hod. v miestnosti vzadu. Témou nášho stretnutia bude niekoľko operatívnych vecí. Okrem priebehu schôdze a ďalšieho priebehu schôdze je to aj návrh alebo precizovanie spoločného návrhu zákona o konflikte záujmov a takisto niekoľko operatívnych vecí. Takže poprosím členov grémia zajtra o 12.00 hod.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní o Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2012.

    Poprosím teraz generálnu riaditeľku fondu Gabrielu Matečnú, aby zaujala svoje miesto, tak isto spravodajcu.

    A ďalší, ktorý v rozprave vystúpi je pán poslanec Hlina.

    Poprosím kolegyne, kolegovia, tí, ktorí nechcete počúvať a zúčastniť sa rozpravy, aby ste debatovali a debatné krúžky mimo, mimo tejto siene.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani predsedkyňa. Vážený pán kolega poľnohospodár Záhumenský, kľudne dohovorte, ja počkám. Už som unavený, budem krátky. Naozaj. Ja som si tiež dal tú prácu a pozrel som si tú vašu správu. Samozrejme, zaujímali ma viaceré veci.

    Chcem len povedať takéto niečo. Ak som si to vydelil, tak prenajímame 450 tisíc hektárov pôdy za sumu cirka 9 mil. eur. Znamená to 20 eur na hektár, áno? Tak, tak som rád, lebo mne tu niekto vykrikoval, že ja sa som si niečo od univerzity prenajal za 500 eur na hektár. Tak potom v prípade, keď to niekto bude porovnávať, tak zrovnajte.

    Ale prečo to hovorím? Nie kvôli tomu. Hovorím to kvôli tomu, že tu sa zjavila taká hra, že treba predať pol Chopku a štvrť Vysokých Tatier. A vytvára sa na, tu taká atmosféra, že aby to politicky aj spoločensky prešlo. Opakujem, polka Chopku a štvrtina Tatier.

    A teraz, pani predsedníčka, ja teda, ja som aj rád teda, že aj vôbec, že niečo teda vyzerá, aj platí a teda není to až také zlé, hej. A teraz si povedzme, tak aký je rozdiel, že máte pôdu a beriete z nej nájomné? Oproti tomu, že máte pôdu a neberiete z nej nájomné? V čom je rozdiel?

  • Reakcie z pléna.

  • No keď už ste zlý a prenajmete za 20, minimálne v nejakej sume, čo činí to nájomné, hej. Čiže ja, ja naozaj hľadám prapodstatu toho, že prečo je potrebné tu z nás urobiť primitívne národy v Amazonke, kde prídete s hrkálkami, so sklíčkami a tí vám všetko predajú, čo vidia na očiach, vám všetko predajú, že prečo znova sa, sme sa vydali na tú hru? A len teraz je to vcelku sofistikované, pripravené, ale výsledok bude taký: polku Chopku a štvrtinu Vysokých Tatier predáme do súkromných rúk. A urobíme to, že to, keď niečo teraz štát má a berie za to nájomné, tak podľa tej, po tej výmene bude síce niečo mať a nebude brať z toho nájomné. Koniec koncov, však kto by to chcel, to čo tam sa vymení?

    Ja naozaj hľadám tú prapodstatu, tú, prečo? No túto otázku mi v zásade nebudete vedieť, kolegovia, odpovedať. To tu ku nám ani nepríde, to bude súhlasiť s tým pán Jahnátek. Neviem, nakoľko máte nad tým ruku vy, pani predsedníčka, čiže nakoľko sa to prípadne týka pozemkového fondu.

    Ja len chcem upozorniť, prosím vás, nerobme to. Nerobme to! Jak už ten Chopok patrí po neviem aké storočia ľuďom, prosím vás, nedajte to J&T! Ja fakt, naozaj, ľudia, nič v zlom, niečo už nech zostane pre tých ľudí. Ak jej patrí polka Chopku, ľuďom, to znamená, majú nad tým určitú prenesenú moc aj cez poslancov, aj cez neviem čo, majú z toho nájomné, síce malé, ale nejaké majú. Ale majú nad tým aj určitú kontrolu. Nerobme zo seba primitívne národy v Amazonke, kde niekto príde, pustí si dva, tri príspevky vo svojich novinách, a všetci tu zblbneme a povieme: však to je super! Není to super! Robíme to, že vymieňame pôdu, alebo budete vymieňať pôdu za to, za ktorú teraz dostaneme, nájomnú, za pôdu, za ktorú nebudete dostávať nájomné.

    Čiže v kontexte predloženej správy teším sa, že vôbec teda ešte sa na nejakej pôde hospodári, teším sa, že ešte plus-mínus platia, není to bohviečo, ale platia a platia vcelku slušne, nejaká 90-percentná, celkom pozitívne. Tak nemeňme to!

    Prosím vás, kolegovia, apelujte na vášho ministra Jahnátka, nepredávajte polku Chopku a štvrtinu Vysokých Tatier J&T! Prosím vás o to.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol prihlásený posledný písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani generálna riaditeľka, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nemáme tu pani poslankyňu Gibalovú, ktorá mala takú celkom zaujímavú poznámku na to, že nedodržiavam ústavu a nedodržiavam zákony, keďže Slovenský pozemkový fond neuhrádza náklady spojené so znaleckými posudkami na záhradkové osady. Musím však jednoznačne povedať, že Slovenský pozemkový fond za posledné tri mesiace v roku 2012 uhradil 2 mil. 457 tis. eur na vyporiadanie pôvodných vlastníkov v záhradkových osadách. Od januára do marca v roku 2013 Slovenský pozemkový fond už vynaložil 2,5 mil. eur na vyporiadanie týchto. Takže to, že Slovenský pozemkový fond nekoná, nie je pravda.

    Čo sa týka znaleckých posudkov, máme tam rozsudok súdu, ktorý Slovenský pozemkový fond, nie z mojej vôle, z vôle generálneho riaditeľa, nie z pozície toho, že nedodržiavam zákony tejto krajiny a ústavu, ale z rozhodnutia súdu, ktorý ustanovil, že nie Slovenský pozemkový fond je ten, ktorý objednáva znalecké posudky, ale obvodný pozemkový úrad. Čiže tam došlo k procedurálnej troška chybe a metodickým pokynom to dávame do poriadku. A metodický pokyn už je na svete, je zverejnený. Čiže proces sa len trošička, naozaj veľmi na krátku chvíľu pozastavil.

    To je všetko, čo som chcela k tomuto povedať.

    Ďakujem veľmi pekne aj Martinovi Feckovi, ktorý, by som povedala, ozrejmil moju správu, ktorú som predniesla, do, do tej hlbšej podstaty. Ja som vás nechcela až takto zaťažovať. Dúfam, že ak budete mať nejaké dotazy, kľudne sa môžte obrátiť priamo na mňa alebo môj sekretariát, mileradi vám odpovieme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani generálna riaditeľka.

    Spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje

    Správa (o ochrane) o stave ochrany osobných údajov za rok 2011 a 2012.

    Správa má parlamentnú tlač 460, správa výboru je pod tlačou 460a.

    Správu uvedie predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Eleonóra Kročianová.

    Prosím, aby sa pani predsedníčka ujala slova.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 1 písm. o) zákona o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov predkladám Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012.

    Ochrana osobných údajov, ako neoddeliteľná súčasť práva na súkromie jednotlivcov, sa radí medzi základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Právo na ochranu osobných údajov je mladou, ale dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou. Od vzniku Slovenskej republiky uplynulo 20 rokov, avšak počas nich si problematika ochrany osobných údajov našla svoje uplatnenie a význam v praxi, ktorý v dôsledku vývoja spoločenských vzťahov a rozmachu informačných technológií narastá.

    Práve tieto vplyvy sa podpísali pod značný posun a vnímanie existencie legislatívnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov v roku 2011 a 2012. Do popredia sa dostali nové výzvy a požiadavky, ktoré ovplyvnili spôsob spracúvania a prenosu čoraz väčšieho množstva osobných údajov, ako aj prístupu k nim.

    V rokoch 2011 a 2012 ochrana osobných údajov predstavovala prioritu na európskej úrovni. To sa odzrkadlilo aj počas schengenského hodnotenia Slovenskej republiky v oblasti ochrany osobných údajov vo februári roku 2012, kedy hodnotiaca komisia dôrazne odporučila, aby Slovenská republika posilnila finančnú situáciu a ľudské zdroje úradu za účelom riadneho plnenia zákonom stanovených úloh a záväzkov Slovenskej republiky na úseku ochrany osobných údajov, ktorými sa podieľa na zvyšovaní povedomia a skvalitňovaní úrovne ochrany osobných údajov.

    Hodnotené obdobie rokov 2011 a 2012 zaznamenalo aj zmenu vo vedení úradu, keď dňa 15. mája 2012 som bola Národnou radou Slovenskej republiky zvolaná do funkcie predsedníčky úradu. Táto zmena sa odzrkadlila aj na koncipovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012, na základe čoho sme z hľadiska zabezpečovania plnenia jednotlivých úloh pri výkone dozoru úradom pristúpili k rozčleneniu jej obsahu aj podľa zmien uskutočnených vo vedení úradu.

    Stav ochrany osobných údajov možno vnímať ako hodnotu, ktorá sa formuje priebežne. Zisťovaniu jeho vývoja a smerovania v minulosti napomáhalo pravidelné vykonávanie prieskumov verejnej mienky. Bývalé vedenie úradu však takýto prieskum v rokoch 2011 a 2012 z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nerealizovalo, pričom prieskum mohol byť nápomocný k objektívnemu zhodnoteniu stavu a smerovania ochrany osobných údajov v hodnotenom období. Niet pochýb o tom, že problematika ochrany osobných údajov nie je jednoduchou témou. Len existencia vhodne nastavených legislatívnych pravidiel, ich správne pochopenie a primerané povedomie sú základnými predpokladmi pre riadne uplatňovanie ľudských práv v oblasti ochrany osobných údajov.

    Preto pri príležitosti desaťročného pôsobenia úradu v Slovenskej republike a riadenia úradu od druhého polroku 2012 pod novým vedením sme v septembri 2012 predstavili návrh nového zákona o ochrane osobných údajov, ktorého legislatívny proces v podstate sa dnešným dňom zavŕšil, nakoľko bol nový zákon publikovaný v Zbierke zákonov. Prijatím nového zákona si kladieme za cieľ pozdvihnúť úroveň a zvýšiť kvalitu ochrany osobných údajov v Slovenskej republike a nadviazať tak na napredujúci trend v oblasti ochrany osobných údajov v Európskej únii. Správa o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012 bude po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky zverejnená na webovom sídle úradu a zároveň poskytnutá elektronickým a tlačovým médiám, ako aj verejnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedníčka.

    Teraz poprosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanca Zoltána Daniša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predsedníčka úradu, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu gestorského výboru o prerokovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012, tlač 460a.

    V súlade s paragrafom 38 ods. 1 písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov predložil Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2013 č. 448 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Správe o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012 na svojej 21. schôdzi 9. mája 2013 za účasti predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Eleonóry Kročianovej.

    Gestorský výbor prijal uznesenie č. 74, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o stave ochrany osobných údajov za rok 2011 a 2012.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme

    Správou výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2012.

    Správa je pod tlačou 451, správa výboru má tlač 451a.

    Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru, poslancovi Martinovi Fedorovi a prosím ho, aby správu viedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 33 zo 16. mája 2012 a v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2012.

    V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra - Policajný zbor, ministerstvo obrany - Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť za Vojenské obranné spravodajstvo, zvlášť Vojenskej spravodajskej služby, ministerstvo spravodlivosti, a to za súčasti - Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií – Finančnú správu v mesiaci marec 2013 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2012.

    Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2012 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii, ktoré takéto utajované skutočnosti obsahujú. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 9. mája 2013 na svojej 17. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou tejto správy.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy. Zaujmite svoje miesto pre navrhovateľov.

    A otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 243, informácia výboru má tlač 243a.

    Dávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona odôvodnila.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu predkladateľov v druhom čítaní predniesla návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme na návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní od začatia konania.

    Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania, konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

    Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.

    Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením. Preto sa navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, navrhovaná 90-dňová lehota na rozhodnutie na pozastavenie účinnosti je podľa mňa navrhovaným rozumným kompromisom a jej zavedenie nevyhnutné pre doteraz absenciu právnej istoty v dotknutých konaniach. Chcela by som podotknúť, že zavedenie takejto lehoty nie je novinkou v zákone o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a postavení jeho sudcov. Na právomoc podľa čl. 125 a ústavy nadväzuje zákonná úprava v § 41 c) a 41 e) zákona o Ústavnom súde, kde v ustanovení 41 d) Ústavný súd Slovenskej republiky o návrhu je povinný rozhodnúť do 60 dní od doručenia. Čiže navrhovaná 90-dňová lehota je naozaj veľkorysým kompromisom a nie je to žiadna módna novinka v tomto návrhu, v tomto zákone.

    Dámy a páni, som presvedčená o tom, že prijímanie predkladanej novely nemôže byť podmienené či limitované argumentáciou absencie funkčnosti Ústavného súdu z dôvodu personálnej nedostatočnosti. Navrhovaná právna úprava má zabezpečiť väčšiu právnu istotu v prípadoch, v ktorých sa kvalifikovaným spôsobom zároveň pri podaní žiada pozastavenie účinnosti k vzťahujúcemu sa paragrafovému zneniu.

    Chcela by som upozorniť, zdôrazniť, podčiarknuť, že nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí. Ide o zabezpečenie väčšej právnej istoty v prípadoch, keď Ústavný súd prijme návrh na začatie konania spolu s návrhom o pozastavení účinnosti. A znova zdôrazňujem a opakujem, nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí, ako sa to možno nesprávne interpretuje. Podľa analýzy vyťaženosť Ústavného súdu je zrejmá najmä v kategóriách iných rozhodovacích právomocí, nie v tejto rozhodovacej právomoci.

    A ešte jeden dôležitý fakt, ktorým chcem podporiť aj vaše rozhodovanie pozitívne prijať a zahlasovať za tento návrh zákona, že z aktívnej legitimácie podania návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov v právnom systéme Slovenskej republiky sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby, tak netreba sa obávať, že bude neprimeraný nárast, nárast podaní, ktoré, v ktorých sa môže aplikovať táto zmena, ktorú navrhujeme.

    Zatiaľ toľkoto a prihlásim sa do rozpravy aj po vystúpení pani spravodajkyne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, poslankyni Lucii Žitňanskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v ústavnoprávnom výbore.

    Národná rada uznesením zo 6. novembra 2012 č. 318 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý určila aj ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. O uvedenom návrhu zákona rokoval ústavnoprávny výbor dňa 20. novembra 2012, neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 23. schôdzi dňa 27. novembra 2012. Správa nebola schválená, nakoľko jej návrh nezískal pri hlasovaní súhlas potrebnej väčšiny. Z tohto dôvodu predkladám informáciu o prerokovaní predmetného návrhu zákona, ktorú máte ako tlač 243a.

    Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS pán poslanec Martin Poliačik. A pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľka chce vystúpiť v rozprave ako prvá.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vzhľadom k tomu, že na žiadosť predkladateľov pán predseda parlamentu opakovane nezaradil návrh na prerokovanie v druhom čítaní a vzhľadom na prezidentom podpísanú a v Zbierke zákonov zverejnenú ostatnú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky je nevyhnutné predniesť pozmeňujúci návrh k novele zákona kvôli lehotám.

    Preto predkladám pozmeňujúci návrh Moniky Gibalovej k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I 2. bode sa za slová ,,§ 79b" nahrádzajú slovami ,,§ 79c", slová ,,§ 79c" sa nahrádzajú slovami ,,§ 79d", slová "1. januára" sa nahrádzajú slovami "1. septembra" a slová ,,31. decembra 2012" sa nahrádzajú slovami ,,31. augusta 2013".

    2. V čl. II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. septembra".

    Odôvodnenie: Dňa 30. apríla 2013 bola na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky schválená novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na znenie štvrtého bodu citovaného zákona je potrebné primerane označiť, prečíslovať prechodné ustanovenie.

    Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu a v záujme zachovania ústavných lehôt je potrebné posunúť účinnosť navrhovaného zákona v čl. II na 1. september 2013. Zároveň je potrebné primerane upraviť aj lehoty obsiahnuté v prechodnom ustanovení v paragrafe, v čl. I v druhom bode vrátane nadpisu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Teraz ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vzhľadom k tomu, že máme otvorený zákon, ktorý súvisí s kontroverzným dianím na Ústavnom súde, ktorého sme svedkami práve teraz, som si všimol jednu vec, a totižto, že disciplinárne konanie voči predsedovi, respektíve predsedkyni Ústavného súdu nemá kto začať. Zatiaľ čo predseda Ústavného súdu môže dať podnet na disciplinárne stíhanie ktoréhokoľvek iného sudcu Ústavného súdu, tak podnet na disciplinárne stíhanie samotnej predsedníčky môže dať len ona sama, čo za predpokladu, že by každý zvolený predseda alebo predsedníčka Ústavného súdu spĺňal vysoké morálne kritériá, ktoré by takéto postavenie malo mať, malo byť dostačujúcim nástrojom. Ale obávam sa, že v prostredí slovenskej justície sa takéhoto stavu ešte dlho pri každom jednom sudcovi aj na Ústavnom súde nedočkáme. Preto som presvedčený o tom, že ak predseda Ústavného súdu má byť prvým medzi rovnými, tak potom ak on môže dať podnet na ktoréhokoľvek sudcu Ústavného súdu, tak ktorýkoľvek sudca Ústavného súdu by tiež mal mať možnosť dať podnet na disciplinárne stíhanie predsedu. Preto v spolupráci s kolegom Mirom Kadúcom dávame pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika a Miroslava Kadúca k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 243.

    V čl. I sa na začiatok pred 1. bod vkladá nový 1. bod, ktorý znie:

    "1. V § 16 ods. 1 sa na konci pripája veta, ktorá znie:

    "Ak sa návrh na začatie disciplinárneho konania týka predsedu Ústavného súdu, môže takýto návrh podať ktorýkoľvek sudca Ústavného súdu.".

    Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie je vlastne to, čo som už povedal.

    Áno, boli sme svedkami toho, keď napríklad pán generálny prokurátor Trnka, v súvislosti s myslím, že nejakým dopravným priestupkom, začal disciplinárne stíhanie voči sebe samému. Ale obávam sa, že môžme sa dostať aj do situácie, kedy môže byť dôvodné podozrenie zo spáchania disciplinárneho priestupku, napríklad tým, že by sudca porušil tajnosť konania pred Ústavným súdom a zveril sa s detailami, ktoré súvisia s konaním pred Ústavným súdom, niekomu inému, manželovi, manželke, priateľovi, v klube, komukoľvek. A ak by sa takéto niečo stalo a dostatočne veľká relevantná skupina odborníkov alebo aj laickej verejnosti, alebo zástupcov tretieho sektora by bola presvedčená o tom, že by takéto konanie minimálne malo byť preskúmané na základe disciplinárneho konania, tak by sme potrebovali niekoho, kto môže dať námet na to, aby to disciplinárne konanie začalo.

    A ak predseda Ústavného súdu alebo predsedníčka Ústavného súdu nebude mať dostatok sebareflexie na to, aby dala podnet na takéto disciplinárne konanie, som presvedčený o tom, že takúto právomoc by mal mať ktokoľvek z jej kolegov. Sudcovia Ústavného súdu by mali byť elitou a výkvetom slovenského súdnictva, preto som presvedčený o tom, že každý z nich je schopný zvážiť, či je, alebo nie je dôvod na takýto disciplinárny postih alebo na začatie disciplinárneho konania samotného. A ak čo i len jeden z nich vidí nejaké porušenie pravidiel, mal by mať právo na to poukázať a tým pádom dať plénu Ústavného súdu podnet na disciplinárne konanie aj voči predsedovi.

    Týmto samozrejme nijakým spôsobom nie je porušené to, že na každého, komu nie je dokázaný disciplinárny prehrešok, sa pohliada ako na nevinného. Týmto sa nijakým spôsobom ani verejnosť nezaťahuje do toho, aby skúmala takýto, takýto disciplinárny prehrešok. Týmto sa len dáva zadosť pravidlám, to znamená, ak aj v rámci nejakej inštitúcie niekto poruší pravidlá, ktoré má ona buď ako svoje vnútorné alebo sú definované zákonom, tak by mala byť možnosť porušenie takýchto pravidiel prešetriť.

    Preto dúfam, že aj keď idem nad rámec veci, nad rámec obsahu novely, ktorú predkladajú kolegovia z KDH, aj tak dúfam, že tento pozmeňujúci návrh bude podporený a umožníme tým teda na Ústavnom súde aj začatie disciplinárneho konania voči predsedovi alebo predsedníčke, ak si jeden zo sudcov zváži a usúdi, že je na to priestor.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Chcem oceniť pozmeňujúci návrh pánov poslancov Kadúca a Poliačika. A myslím si, že to, čo zaznelo veľmi jednoducho a dobre naformulované, je slušná zásada pre slušnú krajinu, ktorú by nemal slušný parlament mať problém schváliť, a ja to podporujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým za pozornosť. S návrhom pána Poliačika, áno, povedal sám, že je to nad rámec našej, nášho návrhu, ale v zásade s tým ako predkladatelia nemáme problém. Samozrejme je na ostatných kolegoch, aké stanovisko pri hlasovaní zaujmú k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

    Chcela by som ešte raz všetkých vás, najmä z vládnej strany SMER, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, ktorý je čistým, praktickým riešením pre to, aby bola lepšia vymožiteľnosť práva v tejto krajine.

    Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je, pokračujeme teraz v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii, tlač 465.

    Teraz poprosím pána poslanca Františka Petra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti, pani poslankyňu Leu Grečkovú, aby svoje miesto zaujala.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Hraško, Hlina a Viliam Novotný.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

    (Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 465.)

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, opäť tu máme jeden zo zákonov, ktorý je veľmi nebezpečný. A už sme si zvykli na to, že vládna strana, pokiaľ príde s nejakým zákonom, tak už vopred je uštrikovaný na mieru niekoho. Ja sa preto hneď v úvode opýtam, že pre koho je pripravovaný tento zákon. Je to pre zlato v Detve? Urán v Košiciach? Ropovod cez Žitný ostrov? Vodná nádrž Slatinka? Alebo nejaké iné, o ktorých ešte nevieme? No v každom prípade sa dozvieme, pretože tento zákon si vy odsúhlasíte, si ho schválite, takže prejde zrejme v takej podobe, ako je predložený. Ale treba si dať pozor, pretože na dva a pol stranách, taký krátky zákon, ešte aj s veľkými medzerami, ale veľmi nebezpečný vplyv na majetok občanov Slovenskej republiky.

    Ja v úvode poviem dve také veci. Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe. A to druhé: to, čo robíš ty, sa ti trojnásobne vráti, aj to dobré, aj to zlé. Toho dobrého vládna strana robí veľmi málo. Toho zlého je však dosť. No a ja im neprajem síce nič zlého, ale, ako som hovoril, vráti sa im to. A dokonca možno by som povedal, že sa im to až vypomstí, ale to trošku neskôr.

    Nerob iným, čo nechceš, aby iní robili tebe. To sa presne môže vrátiť v tomto zákone, pretože, pokiaľ sa schváli v takejto podobe, tak ako som hovoril, je veľmi nebezpečné a môže sa dosiahnuť istý precedens. Môže totižto nastúpiť po ďalších voľbách iná vláda, ešte bezcharakternejšia, ktorá si jednoducho povie, že tí smeráci ma nahnevali, tak ja sa im idem pomstiť. A povie si, budem mať vládu, kde budú všetci zajedno, za spoločné, a jednoducho si povie, že no tak my si povieme teraz, že ideme si spraviť nejakú stavbu, ktorá bude významnou investíciou, zavoláme si k tomu nejakého partnera IT, ktorý do veľmi malej budovky, skrinky vie natrepať IT- techniky za 100 mil. eur, za 150 mil. sa to dá bez problémov v dnešnom svete IT. A povieme si, že táto IT - stavba bude stáť na mieste Ficovej rezidencie. Ako sa to volá?

  • Výkrik v sále.

  • Bonaparte. Super, vyvlastníme pozemok, zvalíme budovu, postavíme si tam niečo nové.

    Toto isté sa môže stať ale aj na iných pozemkoch. A to isté sa môže stať ale aj teraz. A takto jednoducho môžu občania Slovenskej republiky prísť o svoj majetok. Len kvôli tomu, že si niekto povie, že akože ideme robiť významnú investíciu. Pochopil by som, keby všetky tieto klauzuly, ktoré sú vymenované v bode a), v bode b) a v bode c) boli previazané slovíčkom "a". To znamená, že museli by platiť všetky súčasne. Ale pokiaľ je tam nič, alebo slovíčko "alebo", napríklad v bode b) "je národohospodársky významná alebo na jej realizáciu alebo uskutočnenie sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest".

    Takže je národohospodársky významná. Čiže ani tých 300 pracovných miest nemusí byť ako podmienka, stačí, že si vláda povie, že je to národohospodársky významná investícia. To môže byť ktorákoľvek, pretože ktorákoľvek má nad 150 mil., môže takéto kritérium splniť. Ale stačí to deklarovať. Kde je tu napísané, že musia byť dopredu predložené projekty s rozpočtom, s reálnym rozpočtom? Pretože do rozpočtu sa samozrejme dá napísať všeličo. Papier znesie veľa, už sme to tu veľakrát zažili. Alebo za c) "vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme". Vláda rozhodne o verejnom záujme, nie verejnosť. Vláda rozhodne o verejnom záujme. Takže vláda si jednoducho povie, že toto je vo verejnom záujme, tak to ideme vyvlastniť. Opäť je to veľmi nebezpečné a pri tomto zložení vlády obzvlášť.

    Darmo krútite hlavou, kolega. Tak ako sa rozkrádajú tuná peniaze z eurofondov a nie, hovorí sa, že nie je, peniaze na učiteľov, na zdravotníctvo, na ďalšie veci, tak ja mám pochybnosť o tom, že sa budú reálne robiť rozhodnutia, čo sú investície významného charakteru, že čo je verejný záujem. Skupinka ľudí rozhodne, čo je to verejný záujem. Ale ja mám pochybnosti o ľuďoch, ktorí o tomto procese budú rozhodovať. Tak mám obavy a skutočne mám obavy o majetok ľudí na Slovensku, lebo takto ten zákon pripravený je. Takto je postavený.

    Dneska, hovorilo sa teda, že ten zákon utvrdzuje podmienky, že už to nemôže byť, v podstate ešte v bývalých korunách, miliarda, ale 3 mld., teda 100 mil. eur. Že tam musí byť vytvorených tristo pracovných miest. Ale nemusí, lebo stačí, že vláda si povie, že to je národohospodársky významná. Takže tých tristo miest nie je potrebných vôbec, lebo je tam slovíčko "alebo". Že sa rozhodne vláda, že si to pomenuje ako verejný záujem.

    Žiaľ, toto sú chabé podmienky na to, aby ste nás presvedčili o tom, že ten zákon je určený pre to, aby sem skutočne prišli významné investície, ktoré budú dobré pre občanov Slovenskej republiky. Máme taký dojem, že je to skutočne naštelované a nachystané už pre niekoho, kto si tú investíciu tuná chce realizovať a má problémy s pozemkami, pretože niekto jednoducho nechce.

    A čo je ešte nebezpečnejšie, z tohto celého procesu sa vylučujú obce a mestá. To znamená, že občania dotknutých miest a obcí si už nebudú môcť do toho povedať svoje. Jednoducho sú z tohto procesu vylúčení. Stačí, že si to povie vláda. Takže tu sa obchádza občan Slovenskej republiky, ktorému sa v konečnom dôsledku siahne na majetok. A nielen teda občanom, to sa môže siahať aj na majetok miest a obcí. Je to veľmi nebezpečné.

    Ak to chceme upravovať, tak to upravme, ale trošku iným spôsobom. Pokiaľ to platí doteraz, zvýšme tú hranicu. Ale nieže o tom si rozhodne vláda. Vláda môže dať návrh, ale rozhodovať bude niekto iný. Aj dneska rozhodujú súdy o vyvlastnení. Ale treba postaviť jasné kritériá na základe čoho. Nie si len povedať, že no toto je pre nás najlepšia alebo vhodná investícia vo verejnom záujme, tak ideme vyvlastňovať. Povedať jasné kritériá. A nielen takéto, ktoré sú spochybniteľné. A určiť súdu lehotu, aby nemohla vznikať obštrukcia. Toto je, si myslím, riešenie. Lebo súd, keď bude zase konať 30 dní, 60 dní, 90 dní, naozaj môže niektoré veci spomaliť. Tak ak to chceme riešiť, tak dajme striktnú lehotu, dokedy musí súd rozhodnúť o vyvlastnení, ale vyvlastnení na základe znaleckého posudku, aby občan nebol škodný. Nieže sa to vyvlastní len tak. Občania prídu o majetok, lebo si niekto povedal. Lebo sa pôda a pozemky môžu dostať do nesprávnych rúk developerov, ktorí doteraz majú problém s tým, že občania nechcú jednoducho ustúpiť, že nechcú ustúpiť obce a mestá.

    Takže tento zákon v takomto prevedení, v takomto predložení je zlý. A upozorňujem na to, že sa môže obrátiť proti navrhovateľom. Stačí si to len premyslieť trošku v hlave. Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja ho v takejto podobe určite nepodporím.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa. Však môžem menovite vymenovať všetkých. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére rozprávať o tak zásadnej a významnej norme, ktorá je takým Rubikonom, hej, že vyvlastňovanie, môcť vyvlastniť, tak v takomto, by som povedal, komornom kruhu si o tom niečo povieme. Ja pre pamäť len spomeniem, teda za poslancov SMER-u sú tu traja, keď nerátam predkladateľa a spravodajcu. Čiže piati. A na opačnej strane je nás sedem.

    Vážení, ja budem pre občanov hovoriť, že, vážení občania, by ste neverili, že čomu sa zvykne tento parlament venovať. Vracajú sa chute, ktoré bývali. A ja mám pocit, že to bude gradovať a budeme sa dokonca zakrývať veľkou perinou, neviem akej pomaly spravodlivosti. A potom sa to začne aj ináč maskovať. Začne sa to nejakým spôsobom ponúkať. Ale v zásade treba povedať pravdu. Hovoríme o vyvlastňovaní. To je, znie hrozne, ale je to tak.

    Ako v zásade ľudia by nemali, by mali uznať, že keď potrebujeme líniovú stavbu, niečo, čo naozaj pomôže, tak naozaj, že kvôli nejakému zatvrdnutému človeku, ktorý nechce svojich 5 árov pustiť ani za pána, hej, tak stojí líniová stavba. Len toto nie je ten prípad, hej. Toto naozaj nie je ten prípad. Čiže tuná nehovoríme o tom. Koniec koncov to nemá ani tú forsáž, hej. Lebo to predkladajú páni kolegovia, ja sa ich nechcem dotknúť, ale ja som nevedel, pán kolega, že aj vo vašej agende je, že sa venujete vyvlastňovaniu a týmto veciam. Ani pán Kondrót, som netušil, ani pán Bagačka. Kdežto či vedia v Hnúšti, že pán Bagačka tu dáva zákony o vyvlastňovaní! To Hnúšťanom pôjdem povedať, že či vedia, že čo mu, čo predkladá?

    Tieto zákony sa predkladajú v inej sile, v inom forsáži. Ale hovorím, nie je to ten prípad. Nehovoríme o zatvrdnutom gazdovi, ktorý chce, lebo keď sedem jeho generácií na tom oralo, aj on chce orať. Hovoríme o tom, že niekomu to treba uľahčiť a zjednodušiť. O tom hovoríme. A využili troch poslancov, hovorím, ktorí tu hrajú tú, alebo robia tú špinavú robotu, hej, že to sem donesú. A ja by som si prípadne vypočul vaše záverečné slovo, pán kolega, že jak to obhájite. Možno ani neobhájite. Ale proste je to tak, hej, že to tu došlo.

    Hovoríme o tom, že niekomu treba vyjsť v ústrety. Už to tu bolo naznačené. V zásade komu a prečo a ako? Tých variant je asi viac. Niektoré boli spomenuté. Ja k niektorým, ktoré si myslím, že by mohli byť za tým. Je aj, a teraz upozorním znova, ja budem pracovať tým systémom a budem sa dlhodobo tomu venovať tak, že čoho sme my schopní? Dokonca raz, keď budem mať viac času, cez leto, možno napíšem knihu, že Slovensko je absurdná krajina, a dám do zátvorky, že zatiaľ. Lebo by ste neverili, že aké absurdity, čoho my sme tu schopní, proste aj za to zahlasovať. Prejdeme mlčaním, niektorí, niektorí tak zľahka zaprotestujú.

    Absurdity typu, že sa tým seriózne venuje ministerstvo hospodárstva, zdá sa, že stojí tomu málo v ceste, že potiahneme ropovod stredom Bratislavy. Ja sa nechcem vracať k mojej obľúbenej Číne, ale to si čínsky boľševik nedovolí už ani teraz, hej. Že to sú veci ako! Že už aj tam si, aj, ale hovorím, to sú aj podľa mňa, aj v rovníkovej Afrike, hej, že už niekde, už možno sú nejaké tie organizácie, ktoré budú hlasno bojovať, že my... Napríklad tá trasa pôjde cez, jedna z možností, cez Pečniansky les, to znamená popri zdroji pitnej vody, a druhá trasa je popri BVS-ke, vzadu v Petržalke, a na Prístavnom moste to má byť podvesené. Viete, dneska máte toľko všelijakých bláznov, hej, tu zabíjajú vojakov, neviem koho. Ja nechcem hrúziť, ale keď podvesíte ropovod pod Prístavný most - teraz vieme, čo sa stane, keď na Prístavnom moste jeden šofér z Poľska prispí, čo sa stane - no tak ešte skúsme nakreovať, čo sa stane, keď niekomu prepne a povie, že ho ten podvesený ropovod vcelku láka, lebo však to by mohla byť dobrá sranda, keby som s tým niečo urobil, hej. Viete, ale to je, hovorím, to si niekde nedovolia. V normálnej krajine si to nikdo nedovolí, že by niekto povedal, že šupneme to cez stred mesta.

    Ale my sme tu amazonské primitívne národy. Tu proste si to dovolia. Tu s tým prídu. A predstavujú to. A pritom existuje alternatívna trasa, ale to tiež nikto nepovie. Alternatívna, to je tá trasa cez Záhorie, cez Moravu. Ale viete, prečo neprejde? Ja to poviem, dopoviem to. Preto, lebo na rakúskej strane by išla cez dva národné parky. Choďte do Rakúska, do Viedne, povedzte Viedeňákom, že im chcete potiahnuť ropovod cez ich národné parky! Ešte to nedohovoríte, ešte to nedohovoríte a bude to notruf, či jak sa to volá, niekto volať a hodia vám kazajku. Kdežto u nás ideme, debatujeme, že ktorou trasou, či cez jeden vodný zdroj alebo druhý vodný zdroj, ale stále: podvesíme pod Prístavný most!

    No hovorím, to je, ma to uráža. Mňa to fakt už uráža. Tu sa urazil nejaký predseda parlamentného výboru, ktorý je mimoriadne slabý. Ale mňa urážate dennodenne tým, že to tu nosíte. Tým, že proste aj zo mňa robíte hlupáka, ktorý by to mal akože sa na to pozerať. Nechcem sa už na to pozerať! A toto je jedna z variant, pre čo toto môže slúžiť.

    Pán Kondrót to sem doniesol. Jedna z variant, ono tých možností je asi viac, možno bude aj taká, že chlapcom predáte južnú stranu Chopku, zameníte za pozemky v Medzeve, hej. Viete, veď to je, že rozum stojí! Tak pozemky v Medzeve, ja nemám nič proti Medzevu, hej, ale pozemky v Medzeve zameníte za južnú stranu Chopku s infraštruktúrou, so všetkým, hej, ale ešte chlapcom chýba severná strana Chopku. A tí urbárnici sú tam dosť hustí. No však Liptáci sú hustí vždycky. Tak liptáckym urbárnikom hovorím: "Chlapci, dajte pozor, nespite kľudne! Je dosť možné, že keď to tu prejde, tak sa jedného rána zobudíte a zistíte, že je vo verejnom záujme, teraz to schovajú pod olympiádu, je vo verejnom záujme vás vyvlastniť." To sa pod to vopchá. Čiže chlapci dostanú celý Chopok. Možno v konečnom dôsledku o to ide. Keď Chopok, tak celý, nie?! Generácie ľudí, ja neviem už, kto si kedy dovolil šiahnuť na Chopok. Len zdá sa, že apetít je obrovský. Tak nakoniec ten celý Chopok. Čiže nielen juh pustíte, ale ešte vytvoríte zákony.

    Ale, pán kolega, nič v zlom. Vedeli ste o tom? Ani podľa mňa ste nevedeli, že vytvárate predpolie na niečo také. To mi je ľúto, že proste sa nad tým nezamyslíme hlbšie. A možno by ste mohli povedať: tým ja nejdem, však to mi, tým ja nejdem. Viete, normálne klamete. Klamete dokonca v dôvodovej správe. Pán Kondrót klamal, keď tu bol, ako spravodajca. On hovoril, že zvyšujete, zosilňujete tie parametre, že jednak zvyšujete sumu, že to sú sprísnené a že tristo miest. Ale to je presne, to kolega Hraško povedal, nie, lebo tam máte tie alternatívne spojky. To znamená, nemusíte ju splniť. A koniec koncov tých tristo ľudí, tam je napísané, že "tristo ľudí počas výstavby alebo po ukončení". Nič v zlom, to už tiež nechcem opakovať, však každú poriadnu, aj Aupark stavalo tristo ľudí, viete. To už každú stavbu poriadnu stavia tristo ľudí. Čiže to je našité na každého. To není žiadna podmienka, hej. Ona to není podmienka, tých tristo ľudí, že by bola absolútna, to znamená, podmieňujúca, že musí byť. Nie je, je alternatívna. A ešte aj v tej alternatíve má druhú alternatívu, alebo hovorí o tom, že počas výstavby alebo po ukončení.

    Viete, keby ste aspoň tak neboli drzí, že poviete, tak dobre, že keď to skončíme. Lebo, keď vyvlastníte Jasnú, tak tam tristo ľudí nebude robiť nikdy, ale stavalo ju tristo ľudí a stavia, hej. Že poviete, tak aspoň aby sme to rozchodili, tak tristo ľudí tam bude aspoň na chleba zarábať. No nebude! Nebude! Ten váš zákon to nehovorí. Viete, prečo to tým ľudom nepoviete? Nepoviete ľuďom, kúsok pravdy by si zaslúžili, že je to. Ono to tak vyzerá, ale keď si to niekto prečíta?! Dokonca vy ste sa sami pomýlili aj v tej dôvodovej správe! A pán Kondrót tiež presne nevedel, o čom hovorí. On hovoril, že to je podmieňujúca podmienka. Ale nie je. Nie je. Nemusíte!

    A to, že kto vyhlási akú významnú stavbu? Začo? Doteraz ste to mali niečím limitované, teraz, hovorím, to nemáte ničím. To môže byť kľudne uránová baňa v Jahodnej, to môže byť zlato v Detve, to môže byť ropovod cez stred Bratislavy, to môže byť Jasná, hej. Je to tu takto pokútne prepašované, pokútne prepašované do parlamentu. Večer v komornom prostredí hovoríme o zásahu do vlastníckych práv niekoho, hej. To proste, že možno sa k nim chudák nejako dostal po nejakej dobe, lebo komunisti mu to prerušili, a teraz tu takto zľahka o tom hovoríme, že niekto zas príde a akože vo verejnom záujme im to vyvlastní. Lebo to bude akože verejný záujem. Aj Jasná môže byť verejný záujem. Však olympiáda, všetci musíme uznať, môže to byť v konečnom dôsledku verejný záujem.

    Samozrejme treba spomenúť aj to, čo bolo znova spomenuté. Hovoríte o tom, že ak s tým súhlasí vláda, tak už s tým nemusí súhlasiť nikto. To je, ja neviem, hej, to je imperátor, hej, že, že, že proste vláda, už keď povie, už hotovo. To už koniec, hotovo, netreba diskutovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, presne tak, ako ste povedali, že koniec. Je 19.00 hod. Chcem sa spýtať, máte to ešte nadlho? Je 19.00 hodín. Čiže končí rokovací deň.

  • Dokončím si to zajtra.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.