• Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Otto Brixi, Eva Horváthová, Vladimír Jánoš, Emília Müllerová, Milan Panáček, Peter Pollák.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike aj o opatreniach na zlepšenie, tlač 453.

    Pán minister Richter už zaujal svoje miesto, obdobne aj spravodajca. Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí z písomne prihlásených rečníkov poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý nie je tu, stráca poradie, ďalej je písomnej prihlásená pani poslankyňa Monika Gibalová, ktorá nie je prítomná, stráca poradie, ďalej je písomne prihlásený pán poslanec Brocka, ktorý je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, tlač 453.

  • Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, pred mesiacom bola mimoriadna schôdza na túto tému. Opozičné strany zvolali aj okrúhly stôl s tými, ktorí na Slovensku najviac zamestnávajú a vytvárajú pracovné miesta. Čiže nedávno sme o tejto téme tiež veľmi intenzívne, takmer celý deň diskutovali a ja som vystupoval za klub a bolo by mi trápne, aby som celé to svoje vystúpenie, ktoré som mal vtedy, zopakoval teraz. A ale keďže som včera posledné dve hodiny rokovania pri tomto bode nebol a neviem, čo moji kolegovia hovorili, tak ospravedlňujem sa, ak by som náhodou niečo opakoval, čo už oni povedali. Keď sme vtedy ten celý deň rokovali a bola to mimoriadna schôdza, pán minister tu bol chvíľu. Prezentoval túto správu a potom teda možno to boli zdravotné dôvody, o ktorých on hovoril, ale myslím si, že téma nezamestnanosti je takým problémom na Slovensku, že by tu nemal byť len on, ale by tu mala byť celá vláda alebo hociktorý iný minister, ak by tu nemohol byť on. A keďže v ten deň, keď bola tá mimoriadna schôdza, tu odznelo veľmi veľa zaujímavých a dobrých nápadov, ako zmenšiť problém nezamestnanosti na Slovensku, lebo naozaj to je problém nás všetkých, ani opozíciu to neteší, že je taká vysoká nezamestnanosť, lebo aj keď vás my vystriedame po voľbách, tak z večera na ráno sa to nedá zmeniť. A sú z toho obrovské straty a škody. A preto je aj náš záujem, aby nezamestnanosť na Slovensku výrazne klesala, výraznejšie klesala. Preto mám pre pána ministra také jedno odporúčanie na začiatok, že keďže tu vtedy nebol celý deň, určite by bolo zaujímavé si vybrať z tej mimoriadnej schôdze tie vystúpenia, cez víkend si ich prebehnúť, možno sa inšpirujete nejakým zmysluplným nápadom, ktorý by tento problém pomohol zmenšiť. Ja to hovorím aj preto, lebo aj vo vašej správe sú veci, ktoré napríklad sme svojho času navrhovali my z KDH, vtedy sa to volalo 14 opatrení v boji proti nezamestnanosti alebo sme dali tomu taký bombastický názov, že Veľký tresk. A sú tam. Čiže jednoducho niekedy to trvá dlhšie, ale ako nie je to na škodu, ani hanba, ani škoda, že sa inšpirujete aj návrhmi z opozície. Ani sa nechcem štatistikami naťahovať a prieť, ako klesá, alebo či rastie, alebo klesá. Len fakt je, že práve aj tento mesiac, ako tie správy o tom, že na Slovensku sa fabriky sa zatvárajú, aj také, ktoré tu desaťročia fungovali, to je pravda. Smrečina Banská Bystrica - 170 ľudí na ulici a bez roboty alebo Galant, fabrika na východnom Slovensku, Bardejov, Snina - vyše 300 ľudí. No proste to sú správy, aj ktoré dneska prichádzajú, a ja si myslím, že možno týmto bolo treba inak pomôcť, že tým nepomôžu opatrenia, ktoré tu my navrhujeme. Možno to sú návrhy na operatívne postupy konkrétnych ministrov, ktorí majú nástroje ako napríklad udržať pri živote aj takéto firmy, nielen tých najväčších, napr. myslím teraz U. S. Steel, v ktorých sa možno inšpirovali Slovenské elektrárne a tí zahraniční majitelia, spolumajitelia, ktorí budú vydierať vládu, aby teda do nich naliala veľké peniaze, lebo vedia, že vláda si to nemôže dovoliť, ako aby skrachovala taká veľká firma a bolo toľko ľudí na ulici. A potom nemá čas na tie menšie, ktoré, si myslím, že by sa možno dali ľahšie zachrániť. No. My sme išli do kampane, pán minister, s takýmto bilbordom, že začína to prácou.

  • Ukazovanie volebného materiálu.

  • Volebná kampaň posledná bola už v čase krízy finančnej a my sme nešli do nej s tým, že sme ľuďom sľubovali, že sa budete mať lepšie po voľbách, keď nás budete voliť. My sme vedeli, že toto je naša úloha. Najprv viac roboty. To len ako pre tiež pre zápis, že sme to vtedy asi lepšie vystihli a nemáme teraz dôvod ľuďom hovoriť alebo výčitky, že sme to netrafili alebo že sme vás prípadne podviedli.

    To druhé odporúčanie, pán minister, pre vás okrem toho, že by ste sa inšpirovali v tej mimoriadnej schôdzi, ktorá tu bola, myslím, 16. apríla, je, že aby sme takú správu, akú ste teraz predložili, preberali, ja som teda nemal také nároky alebo teda ako moja kolegyňa Jurinová, lebo som si všimol, že je tu jej návrh na uznesenie, že aby ste každý kvartál, myslím, predkladali takúto správu a hodnotili situáciu na trhu práce a prípadne vyhodnocovať nástroje, ktoré navrhujete alebo ktoré túto vláda navrhla a ktoré uplatňujete. Ja si myslím, že tá kontrola využívania analýz a nástrojov politiky trhu práce, to je úplne samozrejmá vec, že to na ministerstve robievate, ale ja si myslím, že taká komplexná správa, možnože nemusí mať ani toľko tých údajov a informácií štatistických, ako má táto, ale aby bola diskusia na túto tému v Národnej rade. A nepovažujem to len za váš problém. Naozaj minister sociálnych vecí je nie tým najdôležitejším podľa mňa v boji s nezamestnanosťou. To je jeden z tých, ktorý potom už možno viac má priestor pomáhať tým, ktorí už bez práce sú a ktorí majú majú problém prežiť, ale aj vašou úlohou by malo byť, aby tí ostatní ministri, ktorí majú aj viac peňazí dokonca vo svojej kapitole, aby ich používali tak, aby aj vy ste mali menej problémov s tými, ktorých musíte potom zachraňovať. Takže tá správa, mohli by sme za to uznesenie hlasovať, ak máte pocit, že by to bolo často, že stačí raz za rok alebo aj častejšie, nech sa páči, veď to navrhnite a ja by som za taký návrh hlasoval. Je pravda, súhlasím s vami, že keď sme tak otvorená krajina a maximálne orientovaní na export, takže výrazne sme ovplyvňovaní tým, čo sa deje okolo nás a ako ľudia kupujú naše výrobky, ako, aká je spotreba v iných krajinách, a preto sme my zraniteľní, ale tak s tým takisto z večera na ráno veľa neurobíme. A preto sa treba orientovať na veci, ktoré sú v našich rukách. A to je priestor služieb, služieb všetkého druhu, to je nielen cestovný ruch, nakoniec Slovensko je rajom kúpeľníctva. Slovensko a, samozrejme, tie kapacity sa dajú rozširovať, zväčšovať kvalita služieb. Napríklad aj také tie kampane jednorazové, že kupujte slovenské výrobky, no, rekreujte sa na Slovensku, asi to ľudia už niektorí robia tak aj z vlastného rozumu, že aj náklady na kúpele na Slovensku sú nižšie ako možno v zahraničí. A dokonca dnes už ľudia ani nie cez Sociálnu poisťovňu, ale za vlastné peniaze sa liečia alebo trávia víkendy alebo víkendové pobyty v týchto zariadeniach a myslím si, že keby sme sa viac zamerali na aj kvalitu služieb, aj na ich rozširovanie, že Slovensko by tým výrazne v boji s nezamestnanosťou si mohlo polepšiť.

    Samozrejme, to nie je len práca pre ministra hospodárstva, to je aj práca pre ministra vnútra. Ak ukradnú vysokému politickému predstaviteľovi pri návšteve Slovenska auto, no tak to je taká blamáž, taký škandál. No, samozrejme, že keď sa kradnú autá bežným ľuďom, tak to berieme ako bežnú kriminalitu. No ale proste je to neuveriteľná hanba, že príde tu na návštevu politický predstaviteľ, a veď to by musela alebo mala by byť minimálne mimoriadka u ministra vnútra. A, samozrejme, to chcem len tým ukázať, že ako aj minister vnútra môže pomáhať zlepšovať imidž tejto krajiny a nevyháňať turistov zo Slovenska. Teraz nemyslím, na tých nás spoluobčanov, tými svojimi návrhmi niekedy nezmyselnými, ale tak v dobrom, ako napríklad kriminalita môže a vysoká kriminalita môže odrádzať od návštevy Slovenska, ako môže kaziť imidž tejto krajiny. Čiže minister vnútra môže bojovať tiež s nezamestnanosťou, tak prenesene povedané. A teraz, samozrejme, aj tí iní ministri.

    Keď som hovoril o cestovnom ruchu a o kúpeľníctve, aj minister kultúry, aj ten by sa našiel, keby tu sedel. A možno by sme ho tiež mohli zaúkolovať, aby nám povedal, ako on cez jeho rezort môže pomôcť napríklad napríklad k rozvoju, ja neviem, tradičných remesiel alebo miestnej regionálnej kultúre a využívať prostriedky, ktoré má vo svojej kapitole, napr. na projekty, ktoré zvýšia zamestnanosť. Ministra školstva sme tu celý deň obracali. Minister školstva má obrovský priestor a nielen v tom, že teda prepojenie, ako vy to máte vo svojej správe, vzdelávanie a s trhom práce. Veď do toho môže zapojiť aj, my sme ako mladí, však to teraz asi aj funguje, ŠVOČ-ky robili študentskú vedeckú odbornú činnosť, no s úlohami, veď aj tí mladí majú hlavu otvorenú a dobré nápady.

    No proste aj minister sociálnych vecí aj školstva môžu súťažiť o projekt roka a motivovať mladých ľudí, kto príde s nejakým dobrým nápadom, ktorý by nám pomohol zmenšiť tento problém.

    Minister Glváč, veď ste s ním boli začiatkom roka na hodinovej tlačovke, ja som vás pozorne počúval a mne sa to páčilo. Dobrovoľne, teda domobrana, dobrovoľná vojenská služba. Ako? Čo je s tým projektom? To je tak isto zaujímavá vec. A môže pomôcť Slovensku v časoch mimoriadnych teda pohrôm alebo povodní, ktorých sme boli svedkami v minulosti. U Glváča by bolo toho viacej.

    V doprave - moji kolegovia vystúpili takmer všetci. Pavol Zajac hovoril o doprave a o efektívnejšom využívaní eurofondov. No proste keď sa bude menej peňazí alebo plytvať zdrojmi aj štátneho rozpočtu alebo tých, tými vonkajšími, tak sa to dá premeniť na zmysluplné pracovné miesta. A nie tak, akože verejní činitelia - už sa z toho stal vlastne taký vtip alebo posmech vo verejnosti -, že to sú tí, čo kradnú verejne, a tajní, to sú tí, čo kradnú tajne. Teraz narážam na tú, na ten škandál, megaškandál v tajných službách.

    V hospodárstve - už o tom hovorili kolegovia predrečníci, o tom hovoril Alojz Přidal z nášho klubu - ako energie, drahé energie a nie je to chyba privatizácie, pán poslanec Podmanický. To je vec ľudí, ktorí dnes rozhodujú o cenách energií, a znižuje to našu konkurencieschopnosť a je to obrovským bremenom našich výrobcov. A, samozrejme, keď musia viac peňazí dávať na energie, nemajú peniaze na vytváranie pracovných miest.

    Zdravotníctvo, ministerka zdravotníctva - minister, bývalý minister Uhliarik hovoril o tom, že veď váš nezmyselný projekt jednej zdravotnej poisťovne, to je možno 6 000 pracovných miest, na ktoré musíte zohnať inde peniaze, a tu sú. Jednoducho, keď by ste sa, keby ste toto neurobili, tak môžete vyrobiť, zaplatiť tisíce pracovných miest. Teda myslel som tým na to neplytvanie v rezorte zdravotníctva.

    Minister Borec - známy, známa úloha alebo problém nízkej vymožiteľnosti práva.

    O Kažimírovi, o daniach a odvodoch už hovorili moji predrečníci.

    Ale ja zasa, prepáčte, neodpustím si to. V tej téme, ktorú tu často spomínam, dotknem sa jej aj teraz. Môžeme to aj my všetci urobiť. Aj my všetci v tejto sále a jednou drobnou vecou. Pán kolega Jasaň. Čo tým myslím? Teraz myslím na ten - jeden mandát stačí. Sa, som rád, že sa tá myšlienka šíri, že budeme mať na programe tejto schôdze návrh kolegu Matoviča. Mám, z toho rozumiem, že sme už presvedčili poslancov z OĽaNO, že im sa to tiež páči a že naozaj by sme nemali tak demoralizovať verejnú mienku takým spôsobom, že tu v sále je veľká skupina poslancov, ktorí majú niekoľko platených mandátov z verejných zdrojov. Dámy a páni, je to, pozrite, môže si niekto myslieť, že vy, ktorí ste takto preplatení, že ste vlastne kúpení, aby ste poslušne hlasovali za všetko, čo sem príde napríklad od vlády. No je to možné, je to možné, lebo naozaj veľa statočnosti som pri vašich postojoch, pri vystúpeniach tu ešte nezažil. A ja si pamätám, ja si pamätám situácie, veď sme boli aj my vo vláde, striedame sa. A ja som zažil, keď poslanci vládnej koalície vystúpili proti návrhu vlády. A kritizovali ho, pretože majú iný názor, ale boli vo svojom mandáte slobodní. Ja si myslím, že dnes pri 15 alebo 14,4 % nezamestnanosti nemáte morálne právo brať plat poslanca spolu s platom riaditeľa nemocnice alebo vysokého funkcionára akademickej obce, alebo primátora, či starostu v samospráve. Nemáte morálne právo.

    Naozaj v situácii, keď tu 400-tisícová armáda ľudí nemá z čoho žiť, tak vy, ktorí tu máte slúžiť v prvom rade, byť poslancom Národnej rady je verejná služba a nie, aby vám tu niekto zatvoril ústa tým, že môžete brať dva, tri, štyri platy z verejných zdrojov! A nakoniec na druhej strane, čo si môžu ľudia myslieť, keď vy niektorí máte vyšší plat ako predseda vlády alebo minister sociálnych vecí. Tak potom musí on kradnúť. Môžu si ľudia myslieť, že ak tu on spokojne každý deň chodí do roboty od rána do večera a má menej peňazí z verejných zdrojov ako vy poslanci Národnej rady, tak si ľudia pokojne môžu myslieť, že on sa odškodňuje inak. A ja si myslím, že je to nemorálne od vás. A preto budem to hovoriť dovtedy, kým aj vy sa nepridáte aj k tej iniciatíve, že jeden mandát z verejných zdrojov stačí, platený mandát z verejných zdrojov stačí. A potom sa nebojím bojovať aj za vyššie platy poslancov. Potom si viem predstaviť, že pre vás, ak je to vreckové, ak pre vás poslanecký plat je vreckovým, tak môžete zmraziť platy aj na sto rokov poslancom Národnej rady. Ale keď budete žiť len z poslaneckého platu, aj ľudia vám to ocenia, keď si ho aj nezmrazíte. Čiže považujem to za nemorálne, za nemorálne a očakávam od poslancov SMER-u, že oni budú iniciatívni a rokovať s Igorom Matovičom, že ten návrh bude spoločným, aby sme to mohli v parlamente presadiť.

    Toto som považoval za dôležité vám pri tejto správe povedať. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kaník, Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja by som chcel zareagovať len na tú časť o energii, o elektrickej energii, ktorú pán poslanec spomenul.

    Dnes som si v Hospodárskych novinách so záujmom prečítal správu a citát pána premiéra Fica, ako v Bruseli povedal, že zváži zavedenie dane pre fotovoltaiku, pre slnečné elektrárne, pretože zvyšujú cenu energií, výrazne zvyšujú cenu energií pre odberateľov elektrickej energie. Čím viac elektrickej energie odoberá alebo čím väčší je spotrebiteľ elektrickej energie, tým viac platí vlastne vďaka tomuto. A bola tam veľmi správna poznámka toho autora, redakčná poznámka, že pozoruhodné je, že za tú cenu môže presne pán Róbert Fico. Pretože za ňu môže nastavenie, regulačné nastavenie regulačného orgánu, ktoré vzniklo - a dodnes existuje - za prvej Ficovej vlády. Takže to, čo som ja hovoril, a to, čo stále nechcete pochopiť, ten problém s cenou elektrickej energie je tak veľký, že, chvalabohu, ho už chce riešiť aj vláda, ale spôsobila si ho sama. Spôsobila ho prvá Ficova vláda tým, že napchávala vrecká tým pár vyvoleným, ktorým bolo umožnené postaviť si fotovoltaické elektrárne a ktoré na tom dnes, ktorí na tom nesmierne bohatnú a na ktorých sa všetci ostatní skladajú.

  • Ďakujem pekne. Nie preto, že by som vás nemal rád, aby váš kolega povedal, ale také tri poznámky.

    Keby ste si, pán kolega, prečítali tú tretiu časť správy, ktorá je predkladaná, kde sú prorastové opatrenia, tak by ste si boli možno tri štvrtiny vášho prejavu zbytočne ušetrili. Pretože tam sú okrem iného aj ministerstvo školstva, aj niektoré ďalšie. Ak by ste sledovali tak, ako sa, ako by ste mali ako poslanec, tak uznesenie vlády z 15. mája zase hovorí o ďalších opatreniach, ktoré boli v tejto oblasti prijaté. Mohli ste si ušetriť. Ale to sa môže stať, lebo však poslanec má veľa práce. Nemá na všetko čas. Ale ešte dve také poznámky.

    Tá jedna, vy keď aj nechcete, tak sa priznáte. Mňa zaujalo, že zahraniční investori zdierajú vládu. No komu ste to, preboha, predali naše podniky? Komu ste to dali do rúk, tie podniky? Tým investorom, ktorí teraz idú zdierať túto vládu? Veď to je strašné konštatovanie. Strašné.

    A posledná poznámka, že konečne viem, aspoň si myslím, že o čo vám ide, keď neustále hovoríte - jeden mandát a dosť. No ide vám o váš zmrazený plat. Asi závidíte tým ľuďom, ktorí sú aj v iných funkciách, že majú vyšší plat. No nectí vás to. Nectí vás to, pán kolega. Ďakujem pekne.

  • S reakciou, pán poslanec? Nie.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, k správe, ktorá je predložená, čaro správ, pán minister, je aj v tom, že je čo kritizovať. Tak ste si ušili na seba bič, tak skúsim. Máte ináč rádovo menšiu a tenšiu ako pán Čaplovič, ale to je možno tým, že on má takých ľudí od pera viac, takže popísali, čo si, na čo si spomenuli.

    Tá vaša správa je členená na tri časti. To pokúsim takto prebehnúť rýchlo, kde integrujete, integrovaný pohľad na tie makroekonomické faktory, druhá je vlastná analýza a na tretej, tá tretia je pre nás, myslím si, že nielen pre nás, ale pre ľudí všeobecne najdôležitejšia. To znamená, že čo s tým? To znamená opatrenia, ako to zlepšiť.

    Skúsim to prebehnúť v niektorých tých veciach. Možno tam nájdeme také menšie absurdity, ale koniec koncov my si tu už na tie absurdity pomaly, i keď ani nechcem, aby sme si zvykli, ale niekedy mám pocit, že to už musím povedať. Ja len takú čerstvú spomeniem, že ste schvaľovali, ste schválili zníženie trestov pre dílerov drog a zvýšili ste - v jednom hlasovaní - tresty pre chudákov lekárov. Viete, čiže pre jedných ste povedali, že sú tresty vysoké, a lekárom chudákom ste zaviedli tresty. To sú, naozaj to je ťažko obhájiteľné, dokonca to ešte povedalo, že to potom tú následnú debatu som počúval, že aj tak sú basy plné. No tak v prípadne toho, čo včera zabil tú svoju babku bez akejkoľvek emócie, tak toho tam, hádam ešte vojde do tej basy, lebo keď nám aj takí budú chodiť po uliciach, tak nie som si celkom istý, že, že sme to chceli.

    V tej prvej časti, kde analyzujete tie makro..., to, samozrejme, niečo nepustí. A čo nepustí, že sme v Európe, že sme, nejaký je svetový trh, to s tým sa dá v zásade súhlasiť. To znamená, to nebudem rozporovať, že Európa ako taká na nás vplýva, Európa ako taká klesá v raste HDP, vieme prečo, lebo, lebo si to trošku pomýlila so socializmom. V náväznosti na to, že teda vieme, že ako funguje Európa, tak analyzujete náš makroekonomický vývoj. V zásade rešpektujem, že sa nás týka, ale napriek tomu sme to vydreli na 2 %. Tie 2 % rastu sme vydreli, pretože Číňanom sa páčia naše autá z Volkswagenu, tak potom neviem, prečo ste do Číny poslali Šeba, lebo to je neúcta potom voči tomu nášmu partnerovi. Toho ste, mali ste poslať alebo nechať v tom Benine, už keď tam v tom Benine bol, tam mohol byť vojenským pridelencom, ale nie pre nás v tak hospodársky dôležitom priestore, ako je Čína, lebo to je neúcta k tomu partnerovi, a teda keď sme ho vydreli na tej Číne, tak ale potom ste, mám pocit, že sa tešíte aj z toho rastu, aj pretože vám rastie trh, do ktorého pumpujete 70 miliónov eur ročne - úžernícky trh vášho štátneho tajomníka pána Buriana, pod ktorý, zdá sa, používa obrovskú ochranu tuná, hej, že nebankové pôžičky. To sú, tento rast by ma v tejto časti netešil. Dobre, čiže to sme prebehli, že čoho súčasťou a v priestore sme.

    Potom máte tú druhú časť, že analyzujete našu aktuálnu situáciu. Tam sú, čo si treba všimnúť, a zasvietiť kontrolka by nám mala, že sa nám znižuje počet samozamestnaných osôb, že sa nám znižuje počet ľudí, ktorí do toho idú, jak sa hovorí, po hrudi, ktorí proste sa neoddajú vláde a štátu, hej, ale povedia, že to skúsia. To znamená podľa mňa zdravé ekonomiky, silné ekonomiky, hej, perspektívne ekonomiky si chránia samo-, samozamestnaných a vytvárajú podmienky a na to, aby ich bolo čo najviac. To znamená, to nie je dobrým znakom, keď nám počet týchto ľudí, ktorí idú, ako sa hovorí, na svoju adresu a za seba, že nám klesá. To by som sa nad tým pozastavil a snažil sa analyzovať, že čo s tým. Analyzujete aj postavenie mladých. To sú také kľúčové momenty, ktoré treba, a tomu sa chcem čiastočne venovať. To znamená postavenie mladých a znevýhodnených a resp. dlho evidovaných uchádzačov. Pri postavení mladých, tam sú také zaujímavé, zaujímavé situácie nastali, keď som si to čítal, že v zásade počet pracujúcich mladých - to znamená, tam to máte kategóriu 15 až 24 - sa na počte celkových pracujúcich znižuje a počet nezamestnaných mladých ľudí sa tiež znižuje. A to je taká zvláštna, to je, ja som nad tým rozmýšľal na úrovni pomaly matematického rébusu, že čo to v praxi znamená, keď sa nám počet mladých ľudí na celkovom počte zamestnaných znižuje, ale ešte sa k tomu sa znižuje, teda sa vám znížil, treba priznať, že počet, i keď je strašne vysoký, ale znížil štatisticky. No, zvláštne, ale v zásade to znamená, že nedolievame, hej, to znamená, že tých mladých na ten trh prichádza málo. A tých málo, čo prichádza, veľká časť je z nich nezamestnaných. Čiže to je znova ďalšia červená. To súvisí s tým, že ako pristupujeme zodpovedne k našej povinnosti zabezpečiť, aby tu mal kto robiť aj neskôr. Takže to s tým súvisí a to je zaujímavý faktor, hej, že sa to javí ako pomaly pozitívne, ale je to negatívne v tom, že ak sa nám znižuje ten počet tých ľudí, tak to toto znamená. Znevýhodnených uchádzačov - tam, naozaj tam vám držím palce, to jediné, čo môžem, to je neľahká úloha, tam klobúk dole nad každým, kto niečo do toho vznesie, do toho stredoveku. To je a ba aj vám to zopakujem, už som to povedal vašim dvom ministrom, nech to viete aj vy do tretice, to je presne to, čo, na čo sa tu hráme, že v Jasnej máte Funitel, teda nie vy, ale máme najmodernejšiu sedačku na svete a 10 km odtiaľ je stredovek. A to sa budem venovať v ďalšej časti, že čo s tým ten Funitel súvisí a aký má prenos, že niekto má tu pocit, že my sme tu primitívne národy v Amazonke a bude nás tu nejakým spôsobom oblbovať. Ten stredovek, ktorý je od Popradu na východ v niektorých tých častiach, tam bežný papier alebo bežný postup asi už stačiť nebude a tam vy budete musieť, by som povedal, pristúpiť zoširšia a budete musieť vymyslieť niečo, čo by niekto povedal, no že to nie celkom je v poriadku, ale ono nie celkom, to už vieme, je v poriadku, ako to dopadlo. To znamená, ako dopadli aj dve dekády sociálnej práce, čiže vy, v zásade budeme si musieť zvykať na to, že niektoré opatrenia, ktoré budú v oblasti aj zamestnanosti a vôbec nejakej záchrany, sociálnej záchrany niektorých tých ľudí v tých komunitách, nebudú v zásade celkom štandardné, a tam vám budem musieť, asi budeme si musieť navzájom držať palce, že ako z toho vykorčuľovať a ako sa dostať k tomu, že tí ľudia sa proste nejakým spôsobom budú socializovať, budú schopní niečo urobiť, budú sa možno vedieť nejakým spôsobom niekde zaradiť, budú možno vedieť tam urobiť tehlu, to je to, minule sme, tu všetci na mňa pozerali, o čom splietam, keď tu bol zákon o stavebných výrobkoch, hej, kde vlastne sa sprísňujú normy certifikácie, ale my budeme musieť vydobýjať si výnimky, že prečo by tí Rómovia v tej osade, by si nemohli svojpomocne nejaké tie tehly spraviť, prípadne si ich ponúknuť a nejakého chleba napiecť a neviem čo. Taký až nejaký komúnny systém, niečo až na spôsob špeciálnych - to v Číne bolo - špeciálnych ekonomických zón (povedané so smiechom), kde vlastne platilo to trošku ináč, ako to platilo štandardne. Ja viem, že to bude problém aj z pohľadu toho, že čo môžme alebo čo nemôžme v rámci európskej legislatívy, ale ja si myslím, že aj Európska únia nám niečo v tomto bude musieť uznať, že vzhľadom na to, jak sme to pokazili, a že ak sa bude mať ambíciu, to už pre štát zakryje, ale ono sa to už nedá zakryť, tak tam budeme musieť fakt nastúpiť úplne iným spôsobom. Úplne držím palce. Tam, ale tu v tomto není vôbec nejakým spôsobom tá správa, že zohľadňujete niečo. To len konštatujete. Pri tej príležitosti spomeniem, že predstavitelia rómskej reformy, ale nechcem byť jedovitý, ale mám pocit, že majú nejakú konferenciu, čiže to je znova, jak školstvo súviselo s rómskou reformou, tak aj toto úplne jasne súvisí s rómskou reformou. Podľa mňa tam sa tomu bolo treba venovať viac, lebo to je obrovský problém.

    Potom tu píšete, že ako ste sa venovali tým niektorým v rámci minulého roku a čo ste skúsili. K tejto tu sa zastavím len nad jedným tým opatrením, to sú tie nešťastné, ten jarovnický príspevok, ja ho takto nazvem. On sa ten príspevok volá ináč, to sú malé obecné služby a jarovnícky príspevok znamená, teraz už neviem, lebo už to bolo dávno, čo som tam bol, či 1 000, alebo 1 200, mám pocit, že 1 200 Rómov v Jarovniciach je zamestnaných na malých obecných službách. Kia má 3 000 zamestnancov a 1 200 ľudí dokáže urobiť kus roboty, povedzme si pravdu, hej. 1 200 ľudí proste, keď sa chytí, tak prenesie Kriváň, hej, keď do roka. Trošku hyperbolizujem, ale to chcem povedať, že naozaj by to malo byť vidieť. No, žiaľ, v tých Jarovniciach sa to už nejak aj dokumentovalo, nie. To znamená, že tento príspevok v sume cez 100 miliónov korún starých, mne sa to niekedy, vždycky lepšie počíta v tých starých korunách, keď Jarovnice potom z toho zhltli, dá sa povedať, asi tretinu, tak to boli úplne zbytočné peniaze, hej, a to mi je ľúto, lebo nie ani to, že mi je ľúto, že niekto tie peniaze dostal, ale je to aj ľúto, že to pôsobí ohromným spôsobom demotivujúco. Hej, demotivujúco.

    Tomu sa povenujem, že pri mladých ľuďoch, že kedy niekedy je lepšie, čo bude znieť paradoxne, neurobiť nič, ako urobiť niečo zle.

  • Povedané so smiechom.

  • Sú prípady, kde niekedy je lepšie neurobiť nič. Takže aj tento príplatok, v zásade je potom možno lepšie tým ľuďom povedať, tu máte po 60 euro alebo koľko to vlastne ten príspevok je, ale netvárte sa, že chodíte s hrabľami, ktoré nemajú tie tie zuby, lebo sú hore-dole po dedine, lebo to naozaj pôsobí naozaj demotivujúco na tú najbližšiu spoločnosť, ale aj na celú spoločnosť, pokiaľ sa o tom dozvedáme. Takže ono je možno lepšie potichu nejaké peniaze im tam dať, ako sa tváriť na to. Alebo potom, samozrejme, by bolo najlepšie vyžadovať a dožadovať sa plnenie toho. To znamená, už za tie peniaze, keď sme do Jarovníc dali možno pomaly milión euro za rok na malé obecné služby, tam by to malo svietiť, tam by ste mohli zo zeme jesť, hej, ale tak aspoň už za tie peniaze by tam možno jeden ten ministerský úradník mohol sedieť v nejakej unimobunke a pozerať, že koľko ráno ľudí s tou metlou a lopatou ide. Aspoň tak. Lebo naozaj míňa sa to účinkom a spôsobuje to, by som povedal, také sociologické škody. Tam vám tá analytická časť končí a pristupujeme že k tým opatreniam a tu sa pristavím, teda nie dlho už, že čo plánujete robiť? A to je dôležité vedieť, že čo sa plánuje robiť.

    Máte tu opatrenia, ktoré budete priamo realizovať vy, projekt XX a projekt XX1, tak, áno? Čiže aby to nedopadlo ako akty X. To ma hneď napadlo prvé. XX znamená, že budete pomáhať samosprávam, obciam, keď zamestnajú niekoho na 6 mesiacov, im to preplatíte, alebo 9 respektíve. Ono všetko v poriadku a XX1 znamená, že tiež pomôžete, a nemusia to už byť samosprávy, môžu to byť aj súkromné firmy, podnikateľské, neziskové združenia. A prečo nie? Ale bojím sa z toho aplikačného výstupu, že aby to nedopadlo tak teraz pri projekte XX, to znamená pre samosprávy, že to budú nejakí nástenkári. Viete, že to budú nejakí, ja neviem, syn starostu alebo dcéra poslanca, alebo vnučka kotolníka, ktorá v zásade teraz v rámci tohto bude robiť nástenky. Nástenku, nechcem povedať, že nástenku, ale akože niečo, čo je úplne zbytočné, lebo okrem toho, že to zdemotivuje tých ľudí, ktorí to budú vnímať, to aj pokazí - a na to chcem upozorniť - pokazí tých mladých ľudí. A toto je kľúčový moment, na ten by som chcel apelovať, pán minister, že prečo je niekedy menej viac. Keď mladých ľudí pokazíte takým spôsobom, že vytvoríte nejakú prácu, v ktorej nič nemusia robiť, iba dostávajú peniaze, tak to môže v niektorých z nich zanechať hlboké stopy do budúcna, lebo on stále si bude predstavovať, že robota je za nič, a on ešte stretne kopu ľudí potom večer, keď pôjde na diskotéku, a tiež každému povie, že ako robí za nič, a tí tiež budú chcieť za nič, hej. To sú a ten mladý človek predsa je len tvarovateľný, čiže dovolím si upozorniť na to, že toto riziko tu hrozí. Takže menej je niekedy viac. Podľa mňa, ak máte urobiť zlé miesto, proste miesto, ktoré sa tvári, že je miestom, a pritom je to nástenkár, tak je podľa mňa ho lepšie neurobiť. Ak by sa mali len mladí ľudia stáť obeťou štatistiky, že teda štatisticky potom donesiete nejaký výsledok, že koľko tých mladých ľudí je zamestnaných, ale zamestnaných v type práce, ktorá keď skončí, v zásade je pokazený ten človek, lebo robil za niečo, kde vlastne nerobil nič, a má pocit, že niektorí z nich budú mať pocit, že takto to vo svete funguje. Takto to vo svete nefunguje! Proste peniaze sa dostávajú za robotu. Tuná je určitá obava a vcelku dôvodná existuje, že to môže skončiť zle. Už trošku ma aj hrúza obchádza, keď zisťujem tie neziskové občianske združenia. Viete, že aby to zas nedopadlo, že niekto bude úplne ad absurdné projekty vytvárať, že sa budú všetci z toho smiať, ale budú hovoriť, však to štát platí, lebo to funguje, ten potrubný internet, takýto, to poviem, že per ústa, že to funguje, a tí ľudia si povedia. Spôsobuje to škody, hej, a to je napríklad, ja vám poviem, aké škody. Ja som minule sedel v kaviarni, kde sedeli vedľa mňa 10-12 mladých ľudí a rozprávali sa o tom, že jak sa, oni tomu hovoria, že jak svet funguje. No a že vám poviem, z tej debaty som sa zhrúzil, lebo títo ľudia majú pomýlené častokrát predstavy, ako svet funguje, a nerozprávali sa o robote. My sme sa, na Orave bol najväčší frajer ten, kto už v marci mal vybavenú brigádu na leto, hej, a dneska je to asi najväčší lúzer, ktorý má vybavenú brigádu na leto alebo niečo, kde musí robiť. Lebo dneska je hrdina ten, kto dostáva peniaze a nerobí. Čiže neposilňujme to vedomie tých mladých ľudí, lebo môžme napáchať, by som povedal, aj škody v nich alebo vnímaní toho, že k čomu. Potom je lepšie do takého projektu neísť, ale nehovorím, že pokiaľ naozaj skutočne budete mať plné šuflíky, plné stoly super projektov, že do toho netreba ísť. Len naozaj tu by som apeloval, že vyberajte tak, aby sa z toho potom neskôr nikto nesmial, jak niekde bolo, že ja neviem, jak učili ľudí, ktorí majú problém skrútiť vodovodným kohútikom, učili ich používať Windows. Viete, to je niekedy, nemôžte preskočiť niektorú etapu, lenže to tak rýchlo nejde. Takže to potom vyjde na smiech a ľudia z toho si robia žarty a majú pravdu.

    Veľa vecí z tých opatrení, žiaľ, sa opakujú, vo veľa vecí je povinná jazda, veľa je vecí, je taká, by som povedal, taká ekvilibristika toho, že, aby tam niečo na tej strane bolo. Čo asi patrí k tomu, že tam treba dopísať, zamotať. Niektorým veciam, poviem pravdu, nerozumie nikto, ja som si niektoré veci dvakrát-trikrát prečítal, nie celkom sa mi darilo to pochopiť. Ale nevadí, možno niekomu to stačí. Tam k tej, tým opatreniam, ešte sa pristavím, lebo tu bol aj jeden príspevok včera, ktorý, mám pocit, že poniektorí ľudia to nečítali, alebo čítali a nepochopili. Lebo vy tu máte ambície a tam, a pri tej sa pristavím, že máte ambíciu, že pri ľuďoch do 25 rokov chcete pripraviť to tak, aby každý systém záruk v nadväznosti, aby všetci, áno, tak vy to formulujete, že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania a vzdelávania. Ja neviem, to je sympatická ambícia, to treba povedať. To je veľmi sympatická a hlásim sa k nej. Myslím, z demokratického tohto nemôžme nikoho nútiť, ale je sympatické, že chcete ponúknuť, ale ja by som vzhľadom na okolnosti, ako, ako tu žijeme, potom povedal aj B, že keď, pokiaľ by mladý človek, lebo oni. Ja sa s tým, poviem pravdu, dosť často stretávam, že s tým pomýleným názorom na to, ako svet funguje, u mladých ľudí, že ak by ste sa vám to podarilo, ja vám držím palce. V tomto vám držím palce, že viete pripraviť nejakú primeranú adekvátnu ponuku, ktorá není podľa toho, čo vidí v televízore, hej, ale je v rámci reálnych možností a to mladé chlapča alebo to mladé dievča si povie, ale však v televízore to vyzerá ináč, tak to je pravda. To tým ľuďom už niekto čím skôr povie, tým lepšie. Ale aby ste to pomaly, tú, malo aj dôsledok, že keby sa postavil k tej ponuke, ktorú prácne a štát alebo niekto vypracujete, tak by to malo nejaké dôsledky na to, že potom by nemohol byť úplne takým, by som povedal, čerpajúcim, čerpajúcim prvkom výhod. To by som to negatívum, viete, že keď by niekto povedal, ja na vašu ponuku kašlem, tak nech sa páči, ale potom, prepáčte, keby ste si prišli o niečo žiadať v niečom inom ako nejaký určite nadštandard, tak my potom budeme, s prepáčením, kašlať na vás, hej. A to by, to asi, ale to vás tá aplikačná prax k tomu pravdepodobne nejakým spôsobom asi donúti.

    Máte tu aj opatrenia týkajúce sa teraz iných rezortov, nie vášho, čiže doniesli ste aj dávate odporučenie, je tam ministerstvo hospodárstva. A to je zlepšiť podnikateľské prostredie, to je presne to, čo je vlastne úlohou aj v zásade aj nás, hej. Poslanci a parlament nie je personálna agentúra. Hej, poslanci nezamestnávajú, hej. Poslanci vytvárajú také legislatívne a právne prostredie a spoločenské prostredie, že sa vytvárajú subjekty, ktoré zamestnávajú, hej. A to je kľúčový moment. A to je to zakryptované v týchto troch slovách, že to podnikateľské prostredie a to treba, aby bolo dobre. Nuž tam nám, tam toho treba strašne veľa, čo urobiť, a tu budem mierne politický. A na zlepšené podnikateľské prostredie, že čo mu pomôže alebo nepomôže. A, pán minister, ja to poviem tak, ja vás mám za človeka, ktorý, a ja si ctím ľudí, ktorí to presvedčenie majú, viete, nie sú názorové plastelíny, tu sú tak alebo, neviem, jak by som to nazval, že niektorí tak akože, kde vietor, tam plášť. Vy ste to sociálne, dokonca, vy hovoríte, až socialistické presvedčenie, že, a mám pocit, že, že ho aj prežívate. A ja vám to nezazlievam, práve naopak, niekedy je lepšie urobiť pakt s poriadnym socialistom ako s nejakou názorovou plastelínou, lebo vlastne neviete vlastne, na čom ste, čiže to je možno nejaký, to je, toto je v poriadku. Ale potom vy by ste mali určite vedieť, že keď ste takto nastavený, že tento oligarchistický systém, ktorý my tu plánovite budujeme a my ho plánovite tuná budujeme, je v zásade nefunkčný a neperspektívny a vlastne popiera aj socialistickú ideológiu a vôbec nejakú sociálnu ideológiu, hej, lebo vlastne len napĺňa ambície a chute ľudí, ktoré majú svoje predstavy o tom, ako by mal svet fungovať. To znamená, fungovať tak, aby im bolo dobre.

    Oligarchické systémy môžu fungovať dajme tomu v krajinách, kde majú pre túto chvíľu ropu, kým im nedôjde, je to, sú nejaké, ja neviem, arabské štáty, Rusko dajme tomu, lebo tam si to, tie excesy oligarchov zasanujete ropou, ktorú predáte. No my si nemôžme dovoliť sanovať excesy oligarchov, lebo ropu nemáme, to vieme, i keď niektorí z nich ju doteraz hľadali a našli v štátnych rozpočtoch, teraz už v zásade je to problém, lebo už ani tam nie je, hej, čiže títo ľudia už idú do bielkoviny, hej, to je..., alebo do podstaty, to znamená už sa bere ľuďom. Hej, to sme tu svedkom, to sme tu svedkom v energiách a kopu ďalších vecí príde, lebo vždycky v zásade, v zmysle zásady najlepšie sa zarába na biede. Toto všetko príde, váš kolega pán Burian by o tom vedel dlho rozprávať. Čiže to sú veci, ktoré stoja, a verím, že by to malo aj význam, stoja aj na zamyslenie, že to podnikateľské prostredie takto deformované, ako je v súčasnosti u nás, to znamená, že u nás je určitá skupina ľudí, ktorí vyrábajú, keď preženiem, od zápalok po lietadlá, ale to preháňam, hyperbolizujem, to znamená, že venujú sa všetkému. Venujú sa upratovaniu budov, venujú sa zdravotníctvu, proste a všetko, do čoho sa pustia, vyhrávajú. To bol taký kráľ Midas, čoho sa dotkol, v zlato premenilo, hej, že to bol akože, ale viete, títo ľudia, nechcem tu nejako hlboko analyzovať (povedané so smiechom), ich čaro netkvie v ich schopnostiach, ich čaro tkvie v tomto našom trošku pokazenom systéme, ktorý my sme umožnili vytvoriť, ale ktorý nás ničí v konečnom dôsledku. V konečnom dôsledku nás ničí. Čiže to odporúčanie je v poriadku - zlepšiť podnikateľské prostredie, ale musíte vytvoriť systém a to by sme my ten pakt mohli aj urobiť, aj vy ako človek s hlbokým... a ja, ja, verte alebo neverte, ja mám, ak nemám také, ak nemám väčšie, tak mám také isté ako vy sociálne cítenie.

    Ale ten pakt v tom, že by sme sa zhodli, že vytvorme priestor, kde najlepší vyhrávajú, tým, čo nevyhrali, umožniť ísť ešte raz alebo znova. A každá spoločnosť má slabých a nemohúcich a o tých sa postará. A vtedy otvoríte, otvoríte ten obrovský potenciál ľudí, vtedy otvoríte a vtedy sa automaticky zlepší ten ukazovateľ samozamestnaných, ktorý nám klesá, hej, lebo vtedy tí ľudia budú mať chuť, teraz ju nemajú, nemajú tú chuť, nemajú energiu, lebo však nemajú správne číslo v telefóne, nepoznajú správnych ľudí.

    Čiže zlepšiť podnikateľské prostredie, určite áno. Tie opatrenia, ku ktorým ešte patrí, a ono patrí, vy to píšete pod ministerstvo hospodárstva, ale je to vo vašej správe, prijať opatrenia na oblasť, v oblasti obchodu a ochrany spotrebiteľa. Tak som sa potešil, že teda sa idete tomu venovať, ale vy ste tú, túto vyhodnocujem ako v tejto časti ako mimoriadne chybovú, lebo tu nespomínate ochranu spotrebiteľa, ktorá je skutočnou ochranou spotrebiteľa.

    To, čo ste umožnili, jak ste vydali občanov tejto krajiny do rúk úžerníkom, to je podľa mňa bezprecedentné, to neviem, či existuje v Európe krajina, ktorá by toto svojim ľuďom urobila, že ich takto vydá a nechá ich. Vy, vy sa na to pozeráte, dokonca ste nominovali do funkcie štátneho tajomníka človeka, ktorým sa tým živil. To je už takým, by som povedal, cynickým výsmechom, hej, to už je takým cynickým výsmechom v celej tejto problematike. Je tu 41-tisíc dôchodcov, ktorí žijú, pán minister, zo sumy 116 euro, a by ste neverili, že tá základná suma, to znamená, tá základná suma, na ktorú exekútor nešiaha, sa upravuje nariadením vlády. To znamená, vy môžte, kedy ste mali vládu? Včera. Tak na budúcu vládu môžte sa prihlásiť a povedať: "Viete čo, prosím vás, neurobíme niečo s tou základnou sumou?" Však si zoberte, však tá základná suma je, je 116 euro. A ináč paradoxne, základ tej sumy je aj v tom, že ona je 60 % zo životného minima, to znamená, niekto stanoví životné minimum a potom povie, že 60 % z neho je tá suma pre 41-tisíc dôchodcov, z ktorej by mali žiť. Pán minister, v stredu sa môžte prihlásiť a povedať: "Neupravíme to? Nevrátime sa k tomu nariadeniu vlády, že by sme tú základnú sumu...?" Nikomu neublížite, pozor, jedine Burian, možno mu, sa mu mierne znížia výnosy. Jedine Burian, ale pomôžete, hovorím o dôchodcoch, lebo to už vieme, ich je 41-tisíc a každý mesiac to rastie, ale to sa týka ďalších tisícov ľudí, ktorí tiež žijú z tejto sumy a ktorí, vám poviem, sa ani nechcú zamestnať. A to má vplyv už úplne na vás, lebo sa nechcú zamestnať, lebo vidia to po...., akonáhle sa zamestnajú, tak prvú šupu, ja si to pamätám, u nás aj to bolo. My keď sme zamestnali, tak do týždňa prišlo iks, ich objavia, alebo do dvoch týždňoch prišlo iks tých exekútorov, že ho našli cez sociálku, že už je, že je chytený, už je v sieti a došli tie, tie, a že máme, majú zrážať, hej, akože.

    Viete, keby sa tá suma zmenila, ja nehovorím, že tí ľudia nemajú platiť to, čo si, to je úplne v poriadku, ale keby sa tá suma zvýšila, to znamená, že nezoberiete tým ľuďom všetko, hej, že sa zvýši tá suma, tak sekundárne to môže znamenať, že tí ľudia si povedia, áno, som si vedomý toho, chcem to, ale nemôžem vracať tak, že neprežijem, hej. Čiže chcem vracať tak, že prežijem, tak zvýšte im tú základnú sumu a zvýši sa vám v určitom, nebude to štatisticky nejaké strašné číslo, ale niekde sa vám to objaví, ale bude to politicky enormné silné a dôležité a tuná nás ako človeka, o ktorom si myslím, že naozaj to, čo hovorí, aj tomu aj verí, lebo tu máte ľudí aj, ktorí sú ochotní hovoriť to, čo potrebujete počuť. Tak by vás to malo malo nejakým spôsobom trápiť. To naozaj, toto 336 je zle, neviem, koho máte na balkóne, 336 je zlá, hej, ochrana spotrebiteľa tuná nefunguje. Tuná nefunguje ochrana spotrebiteľa, tu je to nastavené tak, vydrieť, vytrieskať, koľko sa dá. A keď sa už nedá, tak štát pomôže, aby to, čo tí chudáci podpísali, aby to z nich vytrieskali, ale rádovo viac. To je úplne podnikateľské nebo, preto sa tak všetci do toho hrnú, len nie celkom rozumiem, že prečo ste nominovali vášho človeka do, na vaše ministerstvo, že či kvôli štatistikám, viete, že možno teraz štatisticky sa možno pán Burian dostane k veciam takým, kde vlastne môže cielene ponuky zasielať, hej, tým odkázaným ľuďom. Neviem, ako hrozným výrazom obrovského cynizmu to je. Keby aspoň na hospodárstvo ste ho dali, hej, ale toto je, naozaj to zvážte, politicky si to zvážte. Mojou psou povinnosťou opozičného politika, ja osobne proti nemu nič nemám, hej, ale je vám to nemilosrdne nakladať v tomto, že je to ohromným výrazom cynizmu. A je. Úplne absolútne, nepopierateľne.

  • Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, čakáte kým si pán minister s pánom... Dobre. Takže, pán poslanec Kaník, áno, pán poslanec Hlina chce, aby ho pán minister počúval, takže...

  • Nie, nie, nie, nechcem, to vyznie tak ako, nie, nechcem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ja už som to minule vysvetľoval. Pán minister, vôbec sa toho nedožadujem, ale kľudne si to vybavte bokom, mňa to ruší, hej. To, to je celé, ako naozaj to a je to určitým spôsobom aj neúctivé, ale hlavne ma to ruší. Tu keď by som to čítal takto, tak by ma to nerušilo, však to prečítam, ale ja zvyknem rozprávať z hlavy a vtedy, keď vás to môže rušiť, tak ak mi to uznáte, uznajte, keď mi to neuznáte, tak už čo mám s tým robiť, každopádne počkám slušne kým tak, no.

  • Reakcia z pléna.

  • A končím a zase som, už som si to chcel skrátiť, pán minister, ja som tu vášmu kolegovi ministrovi Čaplovičovi ponúkol alebo, myslel som si, vyextrahoval štyri nejaké, nejaké opatrenia. Vám ich poviem päť, aby teda na konci zaznelo. Tam...

  • Krátka pauza.

  • Ale ono nie sú také exaktné, že ja neviem, že urobte niektoré, by som povedal, také aj politického charakteru, a to je to, o čom som hovoril. Prestaňte budovať tento oligarchický systém, nemôže to fungovať dlhodobo, to nemôže fungovať. To je prvé.

    Druhé, ja ho volám, že vírus socializmu, ale my ho môžme nazvať aj ináč, že vírus takého, takého, odovzdanosti, takého očakávania, a ten, niekedy mám pocit, že dávkujete ľuďom, a ten tiež je veľmi nebezpečný, špeciálne pre mladých ľudí, v náväznosti na to, čo som hovoril, že vytvárať miesta pre miesta, aby sa tí mladí ľudia nestali obeťou štatistiky, že štatisticky niekde vyskočia a zase nič nerobia, tento vírus je veľmi nebezpečný, to je druhé.

    Tretie je, súvisí, úplne previazané s tým prvým, že ak už niečo miniete, tak miňte to tak, aby to malo význam, ak nie ste presvedčený o tom, že to má význam, radšej to nemiňte. To znamená príklad Jarovnice.

    Štvrté sú exekúcie, naozaj tú základnú sumu, teraz v stredu sa môžete prihlásiť a dať návrh na zvýšenie nariadením vlády, aby sa to zmenilo. Som zvedavý.

    Štvrté, povinná jazda, ja to skracujem, na východ od Popradu, tam len držať palce, hej? Tie, ja myslím, že skôr či neskôr sa my dopracujeme k niečomu takému, že nejakému komunálnemu, komúnnemu systému v tých osadách na nejaké kvázi špeciálne zóny výrobné, kde budú platiť o niečo iné pravidlá ako inde, lebo to neustojíme, to neustojíme, to je na dlho, treba o tom debatovať.

    A posledné, len zopakujem v krátkosti, na zamestnanosť má vplyv, absolútny vplyv a špeciálne u mladých ľudí, už u niektorej generácii už ani tak nie, ale u mladých ľudí špeciálne, keď sa im nebudeme venovať, aby ste vytvorili prostredie, kde najlepší vyhrávajú, aby nemuseli mať na vás číslo alebo na Buriana, alebo na Počiatka, ale aby chceli byť najlepší, a keď budú najlepší, tak ani sa nemusia narodiť do zlatej kolísky tuná na Hradnom kopci, môžu sa narodiť v Medzilaborciach, a keď to budú chcieť a budú to dokazovať, tak tá krajina bude parametricky nastavená tak, že sa im to niekde ukáže, niekde sa im to zjaví a vtedy sa vám ten ukazovateľ samozamestnanosti bude zvyšovať, ale aj celková zamestnanosť sa vám bude zvyšovať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, veľmi pozorne som vás počúvala, aj keď nie celý prejav tu váš, ale časť vystúpenia hore v kancelárii, možno cestou, kým som šla sem, som stratila niekoľko viet, ale úprimne poviem, že z vášho vystúpenia vôbec nie je jasné, čo ste chceli povedať. Ja si vždy dokážem z vášho vystúpenia čosi vybrať, ale musím úprimne povedať, že vo vzťahu k ministerstvu práce absolútne nič.

    Pokiaľ ide o miešanie systému zamestnanosti, aktívne opatrenia trhu práce, to sú dva absolútne odlišné systémy, ktoré sú prepojené možno akurát systémom poistenia pre účely staroby a poistenia pre účely straty zamestnania. Pokiaľ chcete hovoriť o hmotnej núdzi a pomoci, tak táto patrí do systému sociálneho zabezpečenia a tak, ako je u nás nastavená, je to štandardne v rámci Európy, hoci v rámci Európy sú, samozrejme, tie dávky podstatne vyššie, u nás to vyplýva z ich veľmi nízkych miezd.

    Ak ste hovorili o životnom minime, treba hovoriť o tom, že my poznáme nielen životné minimum, poznáme existenčné minimum, poznáme sociálne minimum. Každé má úplne odlišnú definíciu, ale nechcem tu ani nikoho poučovať ani, ale musím hovoriť, že naše dávky nie sú nastavené prakticky seriózne ani na existenčné minimum, ani na holé prežitie. Viete, so životným minimom, každých päť rokov by ho bolo potrebné prepočítať a povedať reálne, že či zodpovedá životným potrebám, alebo nezodpovedá, komu tie životné potreby na úrovni životného minima, komu na úrovni existencie na báze holého prežitia. Ale hovoriť o trhu práce a podmienkach a hovoriť o ochrane spotrebiteľa ministrovi práce, áno, môžete mu to povedať, ale to nepatrí do jeho kompetencie.

    Veľmi sa obávam, že správu, ktorú máte pred sebou, ste nedokázali využiť na to, aby ste si z nej vytiahli potrebné veci pre riešenie zamestnanosti. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Áno. Nech sa páči.

  • Viete čo, len krátko. Nie som ministerský úradník. A vám garantujem, že keby som bol ministerský úradník, tak..., ja som zvolený poslanec a som z iného prostredia a tak som k tej správe - a som si ju prečítal nie raz, dvakrát - pristupoval. Čiže nie som, opakujem, ministerský úradník. A keď niečo nazvete životné minimum, tak to nazvite nejako ináč, ale keď niečo nazvete životným minimom, a potom suma, na ktorú sa nesiaha, je 60 % životného minima, tak to spôsobuje to, čo to spôsobuje. Ja som len upozorňoval - a budem v tom aj do budúcna pokračovať - na absurdity nejakého systému. A to, že som hovoril spotrebiteľoch a spomenul som aj vášho nominanta, štátneho tajomníka pána Buriana, ktorý je kráľom nebankových pôžičiek, je preto, že to bolo v tej správe. Však v tej správe máte návrhy na opatrenia, máte zlepšiť situáciu z pohľadu spotrebiteľov, ale patrí do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ja som to tak presne uviedol, hej, ale to tam bolo, čiže som hovoril meritórne, ale samotná tá textácia toho, že o čom bola, úplne, úplne je od veci. Tam malo byť napísané úplne niečo iné, keď ste sa to už rozhodli tam napísať. Ďakujem.

  • O slovo požiadala teraz pani podpredsedníčka Jurinová v zmysle rokovacieho poriadku, má slovo. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť zbytočne veľa, lebo už toho bolo povedaného dosť, aj politických rečí, myslím, že tu padli aj konkrétne návrhy, s ktorými niektorí môžeme súhlasiť, mnohí nie, každopádne je jasné, že téma nezamestnanosti prebieha naprieč celou spoločnosťou. Všetkých trápi a mám pocit, že tých, tie riešenia, ak sú, tak sa dostatočne rýchlo neuvádzajú do praxe. Už počas rokov 2000 alebo od roku 2010 sme videli, že existujú projekty, ktoré boli z určitých dôvodov, zväčša politických, zastavené. A ako keby, hm, ja neviem, chápem to, že ideologicky nechceli ste pokračovať v niečom, čo začala predchádzajúca vláda, ale to takisto vôbec nechcem riešiť.

    Správa bola zadaná na spracovanie koncom zimy, by sa dalo povedať, odvtedy prešiel určitý čas, takže údaje sú určite novšie. Som rada, že teraz na poslednej vláde bol teda prijatý dokument vládou, ktorý obsahuje naozaj veľmi veľa opatrení, len sa bojím, že nie sú celkom správne zoradené alebo sprioritizované. Sú zoradené do kategórií A, B, C, z čoho, čo ma prekvapilo, že mnohé hospodárske opatrenia alebo teda opatrenia z ministerstva hospodárstva sú zaradené do kategórie C, čo je pre mňa dosť nepochopiteľné.

    Len zostáva veriť, že tie opatrenia, ktoré ste si naplánovali, ktoré ste si určili, ktoré sú určite potrebné, a myslím, že s veľa z nich môžeme súhlasiť, nebudete čakať s ich zavedením až do roku 2014, tak ako pri mnohých plánujete, ale že naozaj sa nich už robí a budete robiť všetko preto, aby boli zavedené už v priebehu niekoľkých mesiacov, dúfam, že dní. Dokonca som zostala prekvapená, keďže na hodine otázok mi pán minister hospodárstva pán Malatinský, lebo akosi naňho mám taký najväčší, možno taký bôľ, že mám pocit, že je veľmi málo iniciatívny v tejto oblasti. Nehovoriac o ministerstve spravodlivosti, ktoré takisto, mám pocit, že veci nerieši dostatočne rýchlo.

    Z toho mi..., dobre, nechám to tak.

    Každopádne rada by som predniesla návrh na doplnenie uznesenia, ktoré sme mali prečítané, v ktorom, keďže situácia sa teraz zlepšila, a myslím, čo sa týka stavu nezamestnanosti, ťažko povedať, že či sa bude ďalej zlepšovať. Naozaj môže ísť o dočasné zvýšenie nezamestnanosti, ktoré súvisí s prácou, so sezónnou prácou. Vieme, že teraz nám končia maturanti, budú ďalší absolventi škôl pribúdať, takže ťažko povedať, či sa ten trend v znižovaní nezamestnanosti naozaj udrží. Ale tak ako povedal včera kolega, myslím, že Igor Matovič, že jedna desatina percenta je naozaj veľmi málo na to, aby sme sa uspokojili s tým, ako opatrenia sú zavádzané, to by bol veľmi nízky cieľ. Preto chcem poprosiť aj o podporu uznesenia, ktoré dávam v duchu, že chceme požiadať pána ministra, aby nám takéto správy, možnože už nemusia byť tie analytické časti takto dôsledne vypracované, ale naozaj možno len o spôsobe zavádzaných opatrení, o spôsobe, a teda účinnosti zavádzaných opatrení uvádzaných v správach.

    Takže prejdem k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a opatreniach na jej zlepšenie.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny:

    1. aby každé tri mesiace do času, kým neklesne nezamestnanosť v Slovenskej republike pod priemer nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, informoval Národnú radu Slovenskej republiky o opatreniach, ktoré robí vláda Slovenskej republiky v oblasti zlepšenia situácie na trhu práce,

    2. na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu o využívaní aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré má vláda Slovenskej republiky k dispozícii po schválených legislatívnych zmenách, a ako tieto zmenili situáciu v oblasti zamestnanosti.

    Prosím vás o podporu tohto uznesenia, aj keď, bojím sa, že opäť bude prijímané len politicky. Je to naozaj s dobrou vierou v to, že pomôže to aj mnohým poslancom, ktorí možnože nie aktívne pristupujú k tejto téme, ale myslím si, že poslanec má právo byť informovaný priamo z úst ministra o tak dôležitej téme, ktorá naozaj prechádza naprieč celou spoločnosťou.

    Ďakujem pekne a teda ešte jedno povzbudenie alebo žiadosť na pána ministra, aby naozaj, čo sa jeho opatrení týka, aby neváhal ani minútu a aby robil na tom tak rýchlo, ako môže, aby povzbudzoval aj ostatných ministrov, nech zavádzajú opatrenia aspoň tak, ako na vašom ministerstve. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky.

    Teraz dávam slovo pani Monike Gibalovej, ktorá je posledná prihlásená do rozpravy z klubu KDH. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k opatreniach ponúkaným, ale aj k tým, ktoré podľa môjho názoru v tejto správe chýbajú, a pôjdem hneď k veci.

    Pán minister, veľmi, veľmi sa čudujem, že v správe chýba riešenie, ktoré by prinieslo prácu tisícom ľudí, a štát by to nestálo nič. A vy asi tušíte, že na čo narážam, na pracujúcich dôchodcov v štátnej a verejnej správe, ktorí z verejných zdrojov poberajú dva príjmy. Nedávno sme ponúkali elegantné riešenie, ktoré by nevyháňalo pracujúcich dôchodcov z práce, ale umožnilo by im vybrať si svoj status zamestnanca alebo dôchodku, resp. rozhodnúť sa pre jeden príjem bez súbehu.

    Nazdávam sa a som presvedčená, že bola by to veľká pomoc pre nezamestnaných mužov a ženy, ktorí sú možno aj absolventi vysokých škôl, uvádzate v správe, tých absolventov vysokých škôl, ktorí nemajú prácu, je dosť, čiže argument, že nemáme na to ľudí vyškolených, pripravených, vzdelaných, absolútne neobstojí. Pomohli by sme tým mnohým mužom a ženám v strednom veku, ktorí sú živiteľmi rodín a živoria zo žobračenky a sú mnohokrát aj vzdelaní a pripravení na takú prácu.

    Pán minister, sú rôzne spôsoby, ako legislatívne upraviť súbeh práce a dôchodku. Ja už som zachytila takúto požiadavku a veľmi ma to teší aj zo strany Asociácie zamestnávateľov a veľmi, veľmi sa čudujem, že sa ministerstvo tvári v tejto veci a politické, vaše politické spektrum aj celá vláda ako mŕtvy chrobák. Dá sa to krásne upraviť nielen v sociálnom poistení, ale aj v Zákonníku práce, oboje sme už predkladali. Ja vás prosím, pán minister, aby ste sa zamysleli nad tým a zaoberali ste sa tým. Ja viem, že to chce odvahu, ja vás malá, maličká, krehká žena vyzývam, veľkého ministra pána Richtera, majte odvahu sa tým zaoberať a uvidíte, že aj vaši voliči vás za to pochvália.

    Druhá vec, ktorá ma veľmi trápi a ktorá, si myslím, že je absolútne nevyužitá, je to, keď počúvam, a vieme o tejto realite, koľko tisíc žien, matiek, rodín chodí opatrovať starých ľudí, napr. do Rakúska. Je tu pole neorané pre nás a ja si myslím, pán minister, že aj v tomto treba niečo robiť. Je toľko, tak veľa starých ľudí na Slovensku, ktorí jednak nemajú na to, aby išli do domovov dôchodcov, jednak nie sú tam voľné miesta v tých domovoch dôchodcov a jednak je to aj rozumnejšie a lepšie, aj lacnejšie, aby boli opatrovaní doma, kedy, pán minister, uzrie svetlo sveta nový zákon o sociálnych službách a kedy nám predložíte aspoň náčrt takého riešenia, aj keď viem, že taká vážna vec sa nebude dať upraviť zo dňa na deň.

    Toto sú moje dve konkrétne pripomienky alebo príspevky k prerokovanému bodu programu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja som len chcel upozorniť na to pani poslankyňu, lebo súhlasím s tým, čo hovorila vo vzťahu k zmenám, ktoré by umožnili uvoľňovať pracovné miesta, keď je to potrebné, a vytvárať príležitosti pre mladších, že je tu na tejto schôdzi novela Zákonníka práce, ktorú sme predložili, kde práve toto je riešené, že stačí schváliť túto, túto novelu a zamestnávateľom sa rozviažu ruky.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Nicholsonová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Gibalovej, ja ju považujem za jeden zo svetlých príkladov v tejto snemovni, ktorý ale na druhej strane teda odzrkadľuje aj to, aká veľmi politicky nekultúrna krajina sme, pretože skutočne ten návrh, ako zamestnať mladých ľudí na úkor pracujúcich dôchodcov, považujem za veľmi rozumný a racionálny, a myslím si, že každý so zdravým rozumom by ho mal podporiť, tak ako sme to v minulosti urobili aj my napriek našim rozdielnym izmom, a ja len strašne dúfam, že pán minister si to zobral k srdcu a že si to vypočul a že skutočne naberú odvahu a pripravia podobný návrh, ktorý potom 83 páni poslanci určite podporia. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa? Nie. Tým máme, tým bola vyčerpaná, boli vyčerpaní všetci rečníci, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť, ešte pán poslanec Mikuš sa hlásil. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy je prihlásených 6 rečníkov. Pán poslanec Mikuš, Matovič, Novotný, Mihál, Kuffa a pani poslankyňa Ritomská. Dávam slovo..., pán Mikuš vy máte procedurálny teda?

  • Reakcia z pléna.

  • Rozprava, dobre.

    Dávam slovo prvému prihlásenému pánovi Igorovi Matovičovi. A technikov poprosím zaradiť pána Mikuša.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, keďže opakovanie je matka múdrosti a včera večer nás tu nebolo nejako príliš, tak skúsim zopakovať 17 konkrétnych dôvodov, prečo si myslím, že nezamestnanosť na Slovensku je taká, aká je.

    Robím to aj preto, lebo včera som bol tak trošku, trošku nemilo prekvapený, keď som dostal po mojom vystúpení takú informáciu, že chodím na ministerstvo, zisťujem, čo vlastne ministerstvo bude robiť, a potom to tu čítam ako svoje návrhy. Takže bolo mi to smiešne, pretože jednoducho neviem vôbec, čo ministerstvo robiť bude, a všetko to, čo tu hovorím, tak je na základe toho, ako to vlastne vnímam, takže dovolím si to zopakovať ešte raz. Skúsim byť ale stručnejší, lebo včera to trvalo 52 minút, tak dneska to bude trvať trošku kratšie, pôjdem rýchlejšie potom.

    Každopádne po novembri nám politici sľúbili, že budeme mať za 10 rokov Rakúsko alebo Švajčiarsko, realita je taká, my sme im mnohí uverili alebo tí naši rodičia im uverili, realita je taká, že Rakúsko má dnes najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európe a my ju máme jednu z najvyšších, čiže Rakúsko má 4,5 %, my máme 14 %. Keď pozriem si vývoj nezamestnanosti počas krízy, tak Rakúsko si plus-mínus udržalo, Nemecko počas krízy znížilo nezamestnanosť na polovičku, my sme zvýšili na dvojnásobok, zo 7,5 % v roku 2008 niekedy v auguste na skoro 15 % v tomto roku. Čo je zaujímavé, počas krízy produktivita slovenského zamestnanca rástla, ale počet nezamestnaných klesal. Znamená, že vlastne s menším počtom ľudí sme boli schopní urobiť vlastne viacej práce, čo asi teda nie je úplne fér, ale vlastne takýto efekt môže nastať iba preto, lebo náš pracovný trh nie je vystavený dostatočnému nejakému konkurenčnému tlaku, to znamená, že alebo je tam práve príliš veľká konkurencia, lebo je príliš veľa nezamestnaných, príliš veľa ľudí stojí pred fabrikami, ktorí čakajú na prácu, a tým pádom firmy nemajú dôvod nejako zvyšovať mzdy ľudom a tlačia skorej na produktivitu práce, lebo jednoducho majú menej zákaziek a takýmto spôsobom si snažia udržať si ziskovosť. Keďže som teda povedal, čo vidím teda ako najväčší problém slovenskej nezamestnanosti, je to, že sme vlastne na špičke v celej Európskej únii v percentuálnom podiele dlhodobo nezamestnaných na našej nezamestnanosti. Na Slovensku je 2 tretiny ľudí dlhodobo nezamestnaných a v tomto sme jednoducho číslo jedna, aspoň v niečom sa môžme v Európe chváliť.

    Čiže keď som povedal 17 konkrétnych dôvodov a 17 konkrétnych riešení, čo urobiť z nezamestnanosťou, tak prvý dôvod je to, že pozeráme na všetkých nezamestnaných na Slovensku rovnako ako jednu homogénnu skupinu, pozeráme sa, že ako kebyže máme 400-tisíc rovnakých nezamestnaných, ale v skutočnosti máme dve skupiny alebo podskupiny tejto jednej masy. A to jedna je, že sú nezamestnaní zamestnateľní a druhá - nezamestnaní nezamestnateľní. Rozdiel medzi týmito dvomi skupinami je aj taký, že tí zamestnateľní, to sú tí ľudia, ktorí majú doma pozitívny vzor, vedia, že vlastne peniaze sú za prácu, majú vzdelanie, majú motiváciu a majú majú možno aj nejaké to zázemie doma, že sú v podstate, možno nemusia rozmýšľať zo dňa na deň, že či teda budú dnes, že či im naprší do domu, alebo nenaprší.

    Tá druhá skupina - zjednodušujem veci - druhá skupina sú nezamestnateľní, zvyčajne ľudia bez vzdelania, bez pozitívnych vzorov doma. Keď majú nejaký vzor doma, ktorý niekedy vzor bol, tak iba taký, že vlastne áno, otec niekedy pred dvadsiatimi rokmi robotu mal, ale odvtedy ju nemá, vtedy robil smetiara, ale potom už im tí bieli im tú robotu zobrali a teraz už ani toho smetiara nerobí a už má vlastne iba taký vzor, podľa mňa negatívny vzor, že áno, peniaze sú na pošte a peniaze nie sú za prácu.

    Čiže sú tu dve skupiny ľudí a problém tej našej dlhodobej nezamestnanosti je práve to, že my sa na tú skupinu dlhodobo nezamestnaných, nezamestnateľných ľudí pozeráme rovnakou optikou ako na tých druhých, a myslíme si, že niekto týchto ľudí zamestná. Nikto v živote ich nezamestná dovtedy, dokedy budeme mať nastavené podmienky tak, ako máme. Ak si, zjednodušene povedané, zamestnávateľ môže vybrať, keď má v..., ja neviem, povedzme si, v Spišskej Novej Vsi pred fabrikou tisíc ľudí, ktorí patria do jednej skupiny, a tisíc ľudí do druhej, tak najprv zamestná prípadne tých tísíc prvých, ale tých, ktorí nemajú ani vzdelanie, nemajú pozitívne vzory, nemajú návyky, tak tých tak veľmi ľahko za súčasných podmienok nezamestná. Aj v čase, keď sme mali najnižšiu mieru nezamestnanosti, dostali sme sa na nejakých 7,5 %, obavám sa, že zo súčasného nastavenia systému, aj kebyže, sám neviem ako, Slovensku začne rásť, tak týchto ľudí vlastne na Slovensku nikto nezamestná, lebo jednoducho to je asi strop našich možností.

    Čiže riešenie - pozerať sa na tieto dve skupiny nezamestnaných, na tých zamestnateľných a nezamestnateľných ako dve samostatne skupiny a prijímať riešenia pre jednu a druhú skupinu samostatne, neutrálne a mať možno minimálnu mzdu pre tú jednu skupinu ako ochranný nejaký parameter, ale pre tú druhú skupinu ľudí, ktorí sú nezamestnateľní, pre nich vymýšľať spôsoby, ktoré možno budú také, ktoré tu už medzičasom v tých vystúpeniach boli spomenuté, ako: medzitrhy práce, príspevok na odvody, odpustenie možno nejakého daňového zaťaženia, ak niekto sa zmiluje nad takýmito ľuďmi a zamestná ich a vytvorí vlastne takéto pracovné, pracovné miesta.

    Druhé, samozrejme, čo by veľmi pomohlo, je z pozície úradu práce a je to možné na základe súčasného zákonu urobiť vlastne, aby úrad práce fungoval ako agentúra dočasného zamestnávania hlavne pre tých ľudí, ktorí teda spadnú už do tejto kategórie dlhodobo nezamestnaných ľudí a zároveň trebárs nemajú vzdelanie, aby tam úrad práce vystupoval voči podnikateľskému prostrediu ako agentúra, do ktorej si podnikateľ zavolá a povie: "Potrebujem desať chlapov na 4 dni." A kontaktný dôstojník na úrade práce povie: "Áno, zajtra tam máš 10 chlapov na 4 dni." A keď druhý deň zavolá chlapík z firmy, že vieš čo, ale s Dežom, s Janom a Ferom som není spokojný, pošli mi náhradu, pošle sa náhrada, ukončí sa práca, príde faktúra z úradu práce bez akejkoľvek byrokracie, bez nahlasovania sociálku, do zdravotných poisťovní a podobne bez podpisovania pracovných zmlúv, jediný vzťah medzi úradom práce a podnikateľom, objednávka, faktúra, späť. Čiže takýmto vlastne úplne debyrokratizovaným spôsobom umožniť, zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných ľudí na nárazové roboty, čiže urobiť z úradu práce agentúru dočasného zamestnávania pre týchto ľudí. To je riešenie.

    Druhý dôvod je nevhodné vzdelanie absolventov, dlhodobý tlak badám na Slovensku z pozície škôl, ze chceme mať čo najlepšie teoretické znalosti týchto ľudí alebo teda študentov, ale vôbec nepozeráme na to, aby tie decká sa v reálnom svete uplatnili. Vôbec nepozeráme na to, že vlastne tieto deti potom prídu do trhového prostredia, kde to bude kto z koho, a nedávame im znalosti trebárs o podnikaní. Návrh zaviesť povinný predmet podnikanie pre všetkých stredoškolákov bez milosti, to poviem, lebo nikto z tých stredoškolákov nevie, ako sa mu to zíde. Možno bude dva-tri roky chodiť na niečo, čo nebude vidieť úplne zmysel, ale možno práve po tej škole, keď narazí na realitu a zistí, že vlastne nikto mu prácu neponúka zrazu a narazí alebo stratí ilúzie, tak vtedy sa mu možno práve to, že chodil na nejaké praktické cvičenia, kde si mohol testovať zakladať fiktívnu firmu, skúšať v niečom podnikať, inovovať, prichádzať s nápadmi, tak zistí, že ako by to našiel. Jednu hodinu, dve hodiny týždenne ubrať z teórie a dať namiesto toho podnikanie a dať na miesto podnikanie, urobíme veľmi dobrú vec. Aby sme dosiahli, aby sa naše deti po skončení školy nepýtali, kto ich zamestná, ale aby si kládli otázku, v čom budú podnikať.

    Tretí dôvod je obrovská miera korupcie, ktorá deformuje podnikateľské prostredie. Znižuje chuť podnikať, znižuje efektivitu štátu a tak potom vytvára vlastne tlak na vyššie daňové a odvodové zaťaženie a s tým súvisiaci je dôvod - dotácie vyvoleným podnikateľom, presne to isté v podstate to spôsobuje, strácajú chuť podnikať tí podnikatelia, ktorí nedostanú dotáciu. Svetlý príklad sú dotácie na fotovoltaické elektrárne, kde vlastne vaša garnitúra zabezpečila, že 4,5 mld. eur sme sa zaviazali, že v najbližšej, že v najbližších vlastne 15 rokoch od roku 2009 do roku 2024 vlastne všetci sa každý rok budeme skladať 300 mil. eur na to, aby vyvolení mohli mať biznis, aby sme od nich kupovali o 800 % drahšiu elektriku, jako je, jako je fér, alebo za čo si môžme kúpiť na trhu, a všetci ostatní sa na to zložia cez vyššie ceny energie, toto, na základe takýchto vašich krokov ľudia strácajú chuť podnikať. Jednoducho nie je to fér a zbytočne vlastne zaťažujeme ostatných, ktorí za tie peniaze mohli vytvoriť pracovné miesta a tieto miesta nevytvárajú, a tým pádom nám zvyšuje sa tu nezamestnanosť. Presne rovnaký efekt majú eurofondy pre súkromné firmy, nehovorím o verejnoprospešných účeloch, tam, samozrejme, eurofondy vítam, stavajme za ne diaľnice, školy, nemocnice, chodníky, škôlky, ale nekrivme podnikateľské prostredie, že niekde, kde si niekto to postaví fabriku alebo penzión z vlastných peňazí, ideme tu kriviť tým, že dáme tam eurofondy, jemu susedovi na ulici, a zrazu ten, kto si to spravil za vlastné a poctivo, to má zadarmo len iba preto, lebo si to niekde vybavil. Čiže návrh eurofondy len pre verejnoprospešné účely a zrušiť eurofondy pre súkromný sektor.

    Ďalší dôvod - alebo dám také dva dokopy - je nestabilita podnikateľského prostredia - alebo jeden - nestabilita podnikateľského prostredia znamená, že to, čo je tu na Slovensku už 23 rokov zvykom, že každá garnitúra mení zákony na svoj obraz, načerveno, namodro, jednoducho kedy my ťaháme pílku, tak vtedy, alebo kedy sme pri moci, tak vtedy ťaháme pílku, lebo vtedy nám do toho nehovorte, vtedy my musíme plniť záväzky voči odborárom a zmeniť Zákonník práce v prospech odborárov, potom zase pravičiari v prospech podnikateľov. Toto nikam nevedie, iba zbytočne to zneisťuje ľudí, ktorí by mohli vstúpiť na trh, ktorí by mohli podnikať, ktorí by mohli vytvárať pracovné miesta, ale práve toto, takéto robenie si trhacieho kalendára zo Zákonníka práce, z daňových zákonov, z odvodových zákonov ničomu, ničomu, ničomu nepomáha. Čiže riešenie v tomto prípade, tie základné nastavenia podnikateľského prostredia hlavne v Zákonníku práce, v odvodových a daňových veciach - skúsme hľadať cestu spoločnú naprieč politickým spektrom, hľadať nejaké ústavné ukotvenie tých základných parametrov, aby v tomto bola istota, možno cestou, jako je snaha pri dôchodkových veciach niečo stabilizovať cez ústavný zákon, takisto je to na vás, vy dnes vládnete, od vás musí prísť tá iniciatíva, bez vás ústavná väčšina vzniknúť nemôže v týchto veciach. Pokúsme sa urobiť nejaký kompromis a zobrať túto tému. Ja viem, nebude to potom možno, nebudete mať možno ani jedni, ani druhí tému Zákonníka práce a podobne.

    Ale keď urobíme stabilný Zákonník práce a nebudú sa politici tu o ňom sa naťahovať, nebudú deptať vlastne podnikateľský sektor, som presvedčený, že niekoľko tisíc miest určite vznikne navyše.

    Ďalší dôvod - nevymožiteľnosť práva. To znamená dlhodobá tolerancia podvodníkov podnikateľov, akože "podnikateľov", by som skôr povedal podnikavcov, ktorí si postavili svoj biznis na neplatení faktúr tým možno poctivým podnikateľom, a tiež to znova spôsobuje nechuť podnikať tým, ktorí možno čestným spôsobom do toho podnikania išli, lebo vidia, že vlastne začali podnikať a zrazu sa na nich nalepili ako muchy práve tí podvodníci, ktorí si vydobyli nejaké faktúry na splatnosti, nepoplatili faktúry. Do problémov sa dostanú iba tí poctiví a štát dlhodobo toleruje tých hajzlíkov, ktorí si potom vytunelujú jednu firmu, vytunelujú druhú, založí tretiu firmu, bielych koňov krížom-krážom. Vieme aj sami, že mnohí rodinní príslušníci aj niektorých tuná prítomných alebo v politike pôsobiacich vysokopostavených politikov prepísali svoje firmy na biele kone a takýmto spôsobom sa vlastne vyhli plateniu faktúr práve tým poctivým podnikateľom.

    Čiže riešenie - zaviesť napríklad povinnosť platiť faktúry do poradia. Možno odvážne, možno kontroverzné, ale ja nevidím dôvod, aby podnikateľ nemohol platiť, nemohol mať vlastne, keď vidíme, že dlhodobo ten problém nevieme riešiť, nemohol podliehať vlastne pravidlu, ktoré platí pre podnikateľov, ktorí sú už v predĺžení alebo teda už sú vlastne v čase, kedy nie sú schopní splácať záväzky. Tak pre nich vlastne vtedy hovoríme o trestnom čine uprednostňovania veriteľa. Čiže, inak povedané, takýto podnikateľ už podľa aj súčasného znenia zákonov musí platiť vlastne faktúry do poradia. Nemôže nikoho uprednostňovať. Ja nevidím dôvod, aby sme to neurobili na všetkých. Prečo by to malo byť o tom, že veľkým, silným, tým, ktorí ma držia v šachu, musím platiť včas a tým malým, drobným, ktorých môžem nahradiť, tak tým môžem platiť potom hocikedy. Ja si myslím, že by to malo byť rovnako - zaplatiť malému papiernictvu, ktoré mi dodalo papier za 120 eur, jako veľkej elektrárni, ktorá mi dodala elektriku možno za 7-8-tisíc eur. Ako nech pekne v poradí každý jeden vie, že tento podnikateľ platí možno faktúry na 38. deň po splatnosti alebo po dodaní tovaru, tento na 161. a tento na tretí. Ale toto, môžme sa k takejto informácii sa dopracovať iba vtedy, ak zavedieme povinnosť faktúry platiť do poradia. Čiže toto je konkrétny návrh riešenia, ktorý vyžaduje, samozrejme, odvahu, ale bolo by to fér. Bolo by to jednoznačne v prospech ochrany tých malých, drobných, zraniteľných, ktorých si tí veľkí, silní vedia nahradiť druhými. To papiernictvo si nahradí papiernictvo z druhej ulice. Tú elektráreň si nenahradí s druhou elektrárňou, takže bolo by to, alebo mobilného operátora, jednoducho stratí číslo a je tlačený do toho, že musí zaplatiť rovnako, že musí zaplatiť včas, kedy chcú. Veľakrát ešte možno aj dopredu. Ale nevidím žiadny dôvod, aby znova takto krivili vlastne v prospech veľkých, silných prostredie, lebo teda tí majú niečo v rukách, lebo majú monopol v niečom, či v telekomunikáciách, alebo možno v tých energiách. A tí malí, drobní, aby na to doplácali. Čiže zavedie platenie faktúr do poradia. Pomôžeme vyčistiť podnikateľské prostredie a to znamená rovno vznik nových pracovných miest alebo udržanie existujúcich pracovných miest.

    Ďalší dôvod - rozsiahle daňové úniky. Inštitút finančnej politiky spočítal 2,3 mld. eur. Suma dvojnásobne vyššia, ako sú všetky dane z príjmu všetkých zamestnancov a živnostníkov. Toto nám ročne uteká na daňových únikoch. Riešenie - je to na vás. Neviem, či na to môžte použiť eurofondy, čokoľvek, ale pome a my sme k tomuto určite nápomocní. Pome spoločne vytvoriť v spoločnosti atmosféru, že nie ten, kto kradne, okráda svoju rodinu, ale ten, kto neplatí dane, okráda všetkých ostatných, ktorí dane platia. Pome takúto atmosféru medzi ľuďmi navodiť a urobme zo všetkých 4 mil. ľudí na Slovensku dospelých si daňových kontrolórov. Nie pár sto ľudí je, ktorých teraz nejaké daňové kontroly robia, a myslia si, že niečo teda takto vyriešia. Niečo vyriešia. Ale úplne lepšie, omnoho lepšie bude, keď budeme tak, ako je to vo vyspelých demokraciách zvykom, možno si jeden druhého strážiť, ale jednoducho nedopustíme, aby niekto okrádal koniec koncov všetkých ostatných iba tým, že bude robiť niečo bez faktúry, bez bločku, načierno, zamestnávať ľudí načierno. Aj vy predkladáte, pán minister, návrhy zákonov, ktorými chcete eliminovať čiernu prácu. Ale pome si urobiť tých bojovníkov proti čiernej práce - všetkých ľudí. Pome vytvoriť atmosféru, že jednoducho neplatiť dane, obchádzať platenie daní, odvodov, zamestnávať ľudí načierno je to, na čo doplácajú všetci tí poctiví. Ak spoločne takúto atmosféru vytvoríme, ja budem prvý, ktorý sa s vami postaví pred mikrofón, a pome to hľadať spôsob, ako to vytvoriť v tej spoločnosti, tak bude omnoho menší tlak aj na vás, aby ste zvyšovali dane, zvyšovali odvodové zaťaženie a takýmto spôsobom vlastne deptali to podnikateľské prostredie. A môžme možno mať polovičné dane, ak všetci budú platiť dane. A takáto vízia, si myslím, že ľudí mohla nabudiť k tomu, aby sme to spoločne dokázali.

    Ďalší dôvod, prečo nezamestnanosť je taká, aká je, je vaše vlastne tu zvýšenie daní, odvodov, ktoré ste zaviedli. Určite nepomohlo veci, aj keď mnohokrát počujeme, že zmena zákonov ani Zákonníka práce neovplyvnila počet pracovných miest. Určite ovplyvnila. Jasné, otázka miery, ale určite vplyv to malo. Sami viete, jak by ste teraz chceli ísť podnikať, či pán minister, alebo ktorýkoľvek poslanec SMER-u, a ak by sa mal rozhodnúť, či teraz bude investovať v Albánsku povedzme, tak bude sa pýtať, ako sú tam stabilné zákony, či sa tam zdvihli dane, aká je tam tá výška daní. Ak budeme vidieť, že tam je 10 % a všade inde bude 30 % trebárs výška daní, odvodov, bude to atraktívne, budete nad tým uvažovať. Ak odrazu vám tam tie dane zvýšia, už si poviete, hops, už to nie je také atraktívne. Takto isto opačne nad nami uvažujú podnikatelia z Nemecka. Pozerajú sa možno na nás ako na to Albánsko, kde vidia a majú pocit takej neistoty, nestability tej krajiny, a keď si merajú stabilitu tej krajiny, tak pozerajú na stabilitu toho zákonného prostredia, ktorú tá krajina má, a pozerajú na to, ako vyvíja, ako sa vyvíjajú daňové sadzby, odvodové sadzby, Zákonník práce. A na základe toho, toto sú argumenty, keď je to atraktívne, kde prelomia v sebe ten strach z tej krajiny a povedia si, že do toho Albánska - z pohľadu Nemecka na Slovensko - si povedia, že no, dobre, idem tam investovať. Ale keď vidia, že v tom Albánsku zdvíhajú daňové sadzby, odvodové a zrazu ich majú vyššie ako v tom druhom Albánsku - v Maďarsku, v tom druhom Albánsku - v Poľsku, tak si povie, že idem investovať radšej do toho druhého Albánska - Maďarska, lebo to Slovensko už dostatočne pre mňa atraktívne nie je. Čiže určite nám to nepomohlo, čiže riešenie: záväzok, ktorý teda registrujem, že sa tak nejako k tomu máte po výzve podnikateľskej sféry, že by sa rysuje z vašej strany záväzok, že nebudete zvyšovať dane, odvody, ale druhá vec, dať si naozaj aj cieľ čím skorej ich vrátiť na pôvodnú úroveň.

    Desiaty dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je zbytočná byrokracia pri podnikaní. Keď mnohí podnikatelia, budúci podnikatelia ešte predtým, ako začnú podnikať si povedia, že radšej podnikať nepôjdem, lebo počul som o tom, že tam musíš účtovníctvo, papierov a zabiješ kopu času s tým a to ja nie. Ja mám iba nejaký nápad a ja by som si aj niečo urobila a niečo by som niekde začala možno nejaké medovníky piecť, ale ak mám mať s tým nejaké problémy a opletačky a potom mi prídu ešte nejaké kontroly a budú ma tam vláčiť po úradoch, tak radšej ani do toho nejdem a idem na sociálku jednoducho alebo sa zamestnám niekde na čierno. Čiže tá debyrokratizácia je veľmi dôležitá.

    Čiže riešenie - robíte mnoho auditov - urobte jeden poriadny a dajte to urobiť naozaj podnikateľom v prvom rade - debyrokratický audit komplet podnikateľského prostredia. Skúste identifikovať, kde je problém alebo kde vlastne vyžadujeme viac, ako možno ešte nejaké smernice od nás vyžadujú, a kde jednoducho môžme zmenšiť byrokraciu, zmenšime tú byrokraciu, lebo nám to ubližuje, či už reálnym podnikateľom, alebo tým ľuďom, ktorí by podnikať chceli, takisto pri tom rozhodovaní aj toho zahraničného investora. Keď on vidí, že niekde má podnikateľské, podnikateľsky ústretovo nastavené prostredie, že tá byrokracia je minimálna, vie vybaviť veci elektronicky a v tom "Albánsku" - z pohľadu Nemca na Slovensko - to vyzerá trochu prebyrokratizované. Tak tiež to zohráva pre neho rolu. Čiže návrh: debyrokratický audit, potom ďalší taký podľa mňa odvážaný návrh - počas prvého roka skúste dať také gesto urobiť z pohľadu štátu voči akémukoľvek podnikateľovi, či živnostníkovi, alebo eseročke, jednoducho právnickej osobe povedať, že naša podpora voči tebe bude taká, že prvý rok si berieme komplet celú byrokraciu a náklady s ňou spojené na svoje triko. Dáme ti profesionálnu účtovníčku k dispozícii, vybavovača povolení na ministerstvách, jednoducho komplet celú byrokraciu si zoberieme na svoje triko. Povedz nám, príď za nami iba, aký máš nápad, zoženiem si peniaze, ale túto časť byrokracie, ktorú my ako štát sme zaviedli, si zoberieme na seba. Myslím si, že bolo by to omnoho lepšia podpora, ako vyberať si vybraných podnikateľov a tým dávať milióny eur z peňazí nás všetkých. Urobiť takýto ústretový krok vlastne voči každému, kto má chuť podnikať. My keď sa chceme, by som povedal, vymotať z tej, z dlhodobého problému, z ktorého máme na triku všetci, a to je dlhodobá nezamestnanosť, musíme k tomu prizvať v prvom rade podnikateľov alebo tých ľudí, v ktorých ten potenciál podnikať je. Čiže tých ľudí, ktorí majú v hlave niečo, majú talent, lebo k podnikaniu treba talent, podnikať zase nemôže každý, to si nenahovárajme, ale skúsme tomu talentu dávať čo najmenšie prekážky. Čiže podchyťme ho, dajme mu úplnú súčinnosť. Keď už iba tie papierovačky si zoberie štát na seba a necháme jemu priestor na rozlet, tak nám títo ľudia vytvoria pracovné miesta. A najviac si myslím, že by to mohli byť práve mladí, talentovaní ľudia, ktorí nám odchádzajú veľakrát do zahraničia, že by sme im sme fakt vytvorili taký, my máme po Slovensku, to sa volá podnikateľské inkubátory, ale ja si predstavujem štát ako podnikateľský inkubátor, ktorý poviem, že ja štát som zaviedol byrokraciu, ja štát ťa tej byrokracie minimálne na ten prvý rok zbavím a ty sa venuj prvý rok naozaj iba tomu, aby tá tvoja idea sa čo najlepšie rozbehla a uplatnila v praxi. Začni podnikať a prosím ťa, zamestnávaj ľudí.

    Jedenásty dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je zbytočné politikárčenie. Politikárčením nazývam v tomto prípade to, že badám takú neochotu počúvať druhú stranu. Badám, aj keď tu, ja neviem, aj ten Ľudo Kaník, nemusíte ho mať rád, ja neviem, Jožo Mihál alebo ľudia, ktorí, ktorí vedia, čo to podnikateľské prostredie znamená, alebo podnikali, cítim z tej druhej strany také, by som povedal, že nepočúvanie a hľadanie si zámienky v polhodinovom nejakom prejave jednej vetičky, jedného slova, ktorého sa chytím, a to mu vytknem a považujeme to, že toto, takýmto spôsobom som ho zrušil, ale vôbec nepozerám na to, že možno v tých ďalších vetách boli povedané veci, ktoré by nám asi pomohli, ktoré by, hovorím, nám asi pomohli, nám asi pomohli, lebo nezamestnanosť je náš problém. Je to problém nás všetkých, či sme opozícia alebo vládna strana. S týmto problémom sa musíme vysporiadať všetci. Tak ako daňové úniky je náš spoločný problém, tak aj nezamestnanosť je náš spoločný problém. A preto ma mrzí politikárčenie a takéto politikárčenie v prístupe, že nepočúvame politických oponentov, nepočúvame možno návrhy, ktoré tí ľudia majú, a tvárime sa, že teraz vládneme my, vy mlčte, teraz my sme tí najmúdrejší. Toto Slovensku nepomáha. Toto nepomáha 400-tisíc nezamestnaným. Toto nepomáha ďalším, tým pádom 400-tisíc rodín, v ktorých tí nezamestnaní bývajú, ktorých súčasťou vlastne sú.

    Riešenie, keďže som sľúbil, že pri každom poviem aj riešenie - odložme politiku bokom v prípade nezamestnanosti. Bavme sa spoločne na túto tému. Medzi vami sú podnikatelia, ľudia, ktorí majú talent zamestnávať ľudí. Medzi opozíciou sú takíto ľudia. Máme v okolí takých ľudí, medzi svojimi priateľmi, známymi. Poďme spoločne hľadať riešenie, ako si s nezamestnanosťou poradiť. Ja za seba, za náš klub viem povedať, keď spoločne vám pomôžeme v tejto veci, vy vládnete, my vám vôbec nebudeme závidieť, že možno na základe našich návrhov sa vám podarila znížiť nezamestnanosť o tisíc, o 10-tisíc a 50-tisíc ľudí. My budeme iba radi.

    Dvanásty dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, na Slovensku a prečo sa nám s ňou nedarí hýbať, je odtrhnutie od reality mnohých ľudí, ktorí zákony tvoria. Jednoducho mnoho ľudí, ktorí vymýšľajú, nadstavujú podnikateľské prostredie, nikdy v živote nepodnikali. Mnoho ľudí nikdy v živote nezamestnalo žiadneho človeka. A trošku preženiem. Mnoho ľudí nikdy v živote ani nebolo zamestnaných, lebo profesionálne od svojej maličkosti robia politiku. Ako môže človek, ktorý nikdy v živote nevytvoril žiadne pracovné miesto, nikdy v živote nikoho nezamestnal, ako takýto človek môže cítiť ten tep podnikateľského prostredia, že o čom to je, vlastne je zamestnať človeka, vytvoriť pozitívne podnikateľské prostredie? Nemôže. Zároveň tam badám takú snahu, doslova mi to pripadá až úchylka - spoliehať sa na odborárov, že však poďme s odborármi sa baviť o tom, že ako nastavíme podnikateľské prostredie. Odborár žiaden nevytvoril žiadne pracovné miesto. Odborári majú svoj zmysel, majú svoje miesto v spoločnosti, ale baviť sa s odborárom o vytváraní podnikateľského prostredia alebo zlepšení podnikateľského prostredia nemá zmysel. Skúste si, preto navrhujem riešenie, možno to je iba taká zásada, že prijať si zásadu, že čím vyššia nezamestnanosť - a na Slovensku ju teda máme veľmi vysokú -, tým menej počúvať odborárov a tým viac počúvať podnikateľov alebo teda ľudí, ktorí majú schopnosť vytvárať pracovné miesta.

    Čiže ubrať možno v týchto veciach z debát odborármi a viacej počúvať podnikateľov.

    Trinásty dôvod je to, že lejeme peniaze do betónu a prácu dávame veľakrát zbytočne strojom. Myslím tým to, že rozprávame tu o veľkolepých vodných dielach, kde prídu tatrovky alebo neviem čo to už, aké autá dnes robia, kde prídu miešačky, kde príde relatívne málo ľudí, veľa strojov, veľa betónu a nepozeráme a zavrhujeme projekty ako hrádzky niekde v teréne, v lesoch, kde kvantá, desiatky tisíc ľudí vlastne v minulom volebnom období robili a robili na dobrej veci, ktoré nám pomáha skrášliť krajinu, zachytiť vodu priamo tam, kde tá voda padá, priamo v prírode a vlastne berieme prácu ľuďom a dávame ju a chceme ju dávať strojom, lebo možno nejaká vodohospodárska loby. Takisto pri prácach nejakých možno kopacích, radšej si zavoláme bager a nezavoláme tam Cigánov z hornej-dolnej osady, ktorí by nám to vykopali možno rovnako draho, ale aspoň tí ľudia by mali nejakú prácu alebo by si odpracovali sociálne dávky. Vždy by to bolo na prospech veci, vždycky lepšie ako zaplatiť za stroj, ktorý bol vyrobený niekde v Kanade.

    Čiže riešenie v tejto veci - navrhujem zaviesť zákonnú povinnosť pre verejných obstarávateľov, zohľadňovať tzv. sociálny benefit obstarávania, t. j., ak sa práca dá urobiť s ľuďmi rovnako efektívne ako so strojmi, obstarávateľ bude vyžadovať variant s ľuďmi.

    Štrnáste riešenie či štrnásty problém, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, že dlhodobo kazíme ľudí systémom alebo princípom koláče bez práce. Sme naučili vyslovene, možno zo zúfalstva, že sme nevedeli, sme zrazu videli, že pracovné miesta sa strácajú, tak sme zrazu naučili ľudí na to, že peniaze nie sú za prácu, ale sú, sú na pošte a naučili sme ich poprieť vlastne to, čo nás stáročiami naši predkovia učili, že koláče sú za prácu, že jednoducho keď niekto, alebo, inak povedané, že kto nepracuje, nech neje. My sme naučili, že netreba pracovať, treba prísť na poštu a to je práca, prísť na poštu. Toto nám veľmi robí zle v tom, že po prvé ľudí, ktorí niekedy mali pracovné návyky, tým pracovným, tie pracovné návyky strácajú, ale čo osobne vidím omnoho, omnoho väčší dôvod alebo problém, je to, že títo ľudia, ktorí tie pracovné návyky strácajú, čiže tí dospelí, ktorí si chodia pre sociálne dávky bez akejkoľvek protihodnoty, sú vzorom pre svoje deti doma. A tie ich deti vlastne vidia v svojich otcoch a v svojich mamách, že áno, peniaze sú na pošte. A tie deti potom, keď stretnú sa s realitou, alebo by boli vystavení možno aj pracovnej ponuke, tak si budú ťukať na čelo, že prečo, však vlastne toto je pohodlnejšie, chodiť na poštu a brať si peniaze odtiaľ. A toto je teraz problém, ktorý na krku máme, že dlhodobo sme odučili ľudí alebo učili sme ľudí, že peniaze môžu byť aj bez akejkoľvek protihodnoty.

    Riešenie v tejto veci je presmerovať sociálne dávky či podnikateľom, štátu, samosprávam a dlhodobo nezamestnaným oznámiť, že vaša sociálna dávka sa nachádza oddnes u vašeho nového zamestnávateľa. Možno to je obec, kde musíš pozametať každý deň hodinku aspoň niečo, možno to bude nejaký podnikateľ, u ktorého poprekladáš nejaké drevo na dvore, možno to bude ktokoľvek iný, ale aspoň teda tam je nejaká protihodnota za tie sociálne dávky. Ja viem, že voči tým dlhodobo nezamestnaným, možno si poviete, nie, mnohí ľudia povedia, však sú to vlastne chudáci, ktorí žijú iba z tých sociálnych dávok. Ale udržať si pracovné návyky, udržať si ten, ten, tú spravodlivosť vnútornú, kde budem vidieť, že vlastne naozaj peniaze neprichádzajú len z neba ako manna, ale je to niečo, čo dostávam za prácu, aj keď takú, ktorá je taká nejaká pomocná, ktorú mi možno aj ten štát vymýšľa, len aby som si niečo odrobil, tak je to veľmi, veľmi dôležité na udržanie návykov a pozitívny vzor pre deti, ktoré títo ľudia vychovávajú.

    Pätnásty dôvod, prečo nezamestnanosť je taká, aká je, je, že veľmi neefektívne využívame systém alebo inštitút aktivačných prác, kde desiatky tisíc ľudí, si trúfnem povedať, berú peniaze iba za to, že sa raz do mesiaca podpíšu. Vykazuje sa činnosť, videli sme to sami, ako jedna televízia robila taký trošku seriál, pravdepodobne ste postrehli v správach, kde teda prišli do jednej konkrétnej dediny, videli kvantum odpadkov a zároveň niekoľko sto ľudí na sociálnych či na aktivačných prácach. Po tých viacerých navštíveniach tej televízie zrazu tí ľudia pracovali a už tá tretia reportáž bola o tom, že dedina vyčistená, ľudia si zvykli plus-mínus aspoň trošku robiť, ale presne toto musíme robiť a nesmieme viac dopustiť, aby sa aktivačné práce rozdávali iba za podpis. Znova, aj keď iba hodinka-dve možno denne, možno päť hodín týždenne, to už je otázka miery, ako nadstavia, čo sme schopní zabezpečiť, ale nedávajme peniaze zadarmo. Kazí to tých ľudí a kazí to ich deti, keď vidia takýto vzor svojich rodičov. Lebo aj tie deti potom si zvyknú, že najľahšie sú peniaze, ktoré sú zadarmo, a keď sa mi ich nepodarí získať ako sociálnu dávku, tak si ich ukradnem. Jednoducho kazíme morálku v tej, v tej rodine, kazíme vzory, deformujeme to.

    Šestnásty dôvod, prečo nezamestnanosť je taká, aká je, je, že tie naše také dlhodobé slovenské zameranie sa na výrobu a zanedbávanie podpory malého podnikania a služieb. Žijeme, mi to pripadá, v takej, v takej nejakej ilúzii, že znova k nám budú chodiť fabriky, len teda nadstavme to prostredie, dajme nízke dane alebo čo a znova budú k nám chodiť veľké fabriky, ďalšia KIA, ďalší Peugeot, ďalší Volkswagen a ďalší montovači káblov a výrobcovia LCD obrazoviek. Obávam sa, že tu sme dosiahli svoj vrchol a ďalší už budú prichádzať veľmi, veľmi sporadicky. Jediná cesta je znova pozrieť sa do sveta a nehľadať koleso. Koleso je vymyslené. Pozrime sa do rozvinutých demokracií, tie stoja na malých, doslova na malých podnikateľoch, rodinných firmičkách a na službách. Tuto si hľadajme, toto je náš priestor, tu to tlačme, tu vytvárajme podmienky tým malým drobným, nech začnú podnikať. Raz z tej malej drobnej možno vyrastie aj veľká firma, ale aj keď celý život budú zamestnávať dvoch-troch ľudí alebo iba svoju rodinu, vždycky lepšie, ak títo ľudia by mali byť zavesení na sociálnom systéme. Takisto podpora služieb, ktoré dnes, dnes sú v nejakom útlme alebo sú vystavené konkurenčnému prostrediu a prirodzene nevznikajú. Konkrétny príklad poviem, napríklad, alebo vznikajú veľmi pomaly, sú to možno upratovacie služby v domácnostiach, môže to byť žehlenie, pranie v domácnostiach, ktoré, a nieže v domácnostiach, ale teda to, čo máme vlastne doma, a ktoré vlastne naše ženy doslova ako otrokyne po pracovnej dobe v podstate tieto služby vykonávajú pre rodinu. Skúsme sa zamyslieť, či našim ženám, ktoré po jednej pracovnej zmene - tých 8 hodín v robote - prichádzajú možno na ďalších v priemere 5-6 hodín do domácej pracovnej zmeny, či im nevieme odľahčiť tým, že tú podporu namiesto toto, aby sme dali v Ružomberku kamarátovi 25 mil. eur, či radšej z tohto nezaplatiť pár tisíc malých práčovničiek s jedným manglom, s jednou práčkou v každom druhom činžiaku po Slovensku, kde vlastne by sme povedali, že toto je naša podpora voči vám, a ľudia, keď máte takúto prácu a môžte si to dovoliť, samozrejme, každý si to nebude môcť dovoliť, tak skúste vytvoriť, zamestnajte si toho vašeho človeka, tú vašu ženu, ktorá je povedzme v týchto troch činžiakoch nezamestnaná, dajte jej tú prácu, nebojte sa, dajte jej to svoje prádlo. Ona vám ho operie, ožehlí, objednajte si u nej umytie okien raz do mesiaca. Urobme takto podporu toho malinkého, naozaj v tomto prípade malinkého, drobného podnikania. Bude to omnoho lepšie použité peniaze, ako, keď poviem ešte raz ten príklad, ako 25 miliónov eur dať kamarátovi do Ružomberka, ako 25 miliónov eur rozdeliť možno pár tisíc ženám, ktoré sú dnes nezamestnané a ktoré odľahčia rodiny a hlavne matky od tej otrokárskej práce, ktorú doma doslova robia. Ako čo si tá žena užije vlastne svojho života alebo koľko sa môže venovať rodine, keď vlastne popri práci je jej práca iba starať sa o tú domácnosť a vlastne nemôže posunúť nič vlastne na nejakú ženu trebárs druhú, ktorá dnes prácu nemá a ktorej by sme mohli vytvoriť pracovné miesto.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže riešenie v tomto prípade je cielene podporovať rozvoj podnikania v tých službách, ktoré zvyšujú komfort rodinného života a zároveň generujú nové pracovné miesta. Povedal som tu teda doslova konkrétny príklad, kde by som osobne videl priestor na to a veľmi efektívne a zároveň aj teda s tým, s tou pridanou hodnotou, že by sme vytvorili podmienky na lepší rodinný život.

  • Ruch v sále.

  • Viem, že zvyčajne ten, kto reční, poprosí predsedajúceho, aby ukľudnil sálu. Ja by som poprosil vás, že, počujem asi 10 rozhovorov naraz, zle sa mi rozpráva.

  • Zaznievanie gongu.

  • Sedemnásty dôvod, úplne posledný, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je, že kašleme na mladých ľudí, doslova na nich kašleme, lebo potom, ako vyjdú zo školy, ako sú vlastne, to sú tí absolventi ako ich nazývame, tak niektorých necháme ako v pohode utiecť za hranice a ešte, ešte pomaly sme radi, že však vlastne nech utekajú, nech, ako nech sa zamestnajú v zahraničí, a už vôbec nepozeráme na to, že my sme jej zaplatili školu, snažili sme sa ich, možno do nich investovať, aby niekedy prispievali k tomu, aby Slovensko sa malo lepšie, a zrazu začnú robiť na niekoho iného dôchodky niekde v zahraničí a vôbec nepozeráme na to, že rozbíjame rodinu, že tí, rodiny, tí rodičia, ktorí si vychovali svoje deti, porodili, vychovali, snažili sa ich, urobiť im podmienky na dobrý život, že zrazu iba preto, lebo štát nie je schopný vytvoriť dobré podmienky na to, aby sa chytili na tom pracovnom trhu, im utekajú z hniezda a zrazu tie rodiny sú opustené, otec, mamka zostávajú sami doma a vidia svoje deti možno raz za pol roka, že keď si zmyslia, že prídu z Anglicka za nimi. Toto nie je správne. Nemôže byť ambíciou štátu, svoje, svoje mláďatá púšťať z hniezda von a tváriť sa, že to je správne. Nie je to správne. Druhých mladých nechávame nezmysluplne na sociálnych dávkach. Ďalším rozdávame príspevok na podnikanie a vôbec ich nekontrolujeme, či naozaj zmysluplne využili ten príspevok na podnikanie, a učíme ich od malička vlastne buď sa zavesiť na štát ako sociálny vlastne prípad, buď vlastne mať pocit toho, že ten štát som obabral, lebo som si zobral 4-tisíc eur na podnikanie, ale v skutočnosti sa musím, stačí mi iba sa tváriť, že podnikám ale vlastne mám veget a hrám sa rok nejaké, nejaké hry a akože podnikám. A teda potom sú tí ďalší, ktorí niekam utečú do zahraničia. Nepodchytáme mladých ľudí, máme, myslím si, pán minister určite vie, ale mne sa zdá, že jednu z najvyšších, keď nie najvyššiu mieru znova aj nezamestnanosti mladých. Sa mi zdá, že niekde okolo 60 %, priznám sa, že neviem úplne presne toto číslo. Čiže 60 %, približne viac ako polovička to je určite, absolventov zostáva mimo práce. A vtedy, v tom veľmi dôležitom období, kedy vlastne prvýkrát sú v styku s realitou a strácajú vlastne veľmi rýchlo ilúzie, my ich nechávame napospas strate ilúzií. Preto riešenie v tejto veci je znova možno trochu odvážne, ale myslím si, že mali by sme naňho nabrať odvahu, a to je to, žeby sme zaviedli doslova práva, zákonné právo na prvé zamestnanie pre absolventov, či teda stredných alebo vysokých škôl.

  • Ruch v sále.

  • Obmedziť ho možno na nejaké tri roky, ale urobiť všetko preto. Buď teda podmienky nadstaviť tak, aby ich zamestnal ten podnikateľský sektor, ale ak ten štát zlyhá v tej svojej funkcii a nebude schopný zabezpečiť podmienky na to, aby podnikateľský sektor zabezpečil alebo vytvoril to pracovné miesto pre mladých, tak vtedy by mal byť štát ten garantom aspoň tých prvých troch rokov po absolvovaní školy, aby ten študent vlastne získal to pracovné miesto a aby ten styk s realitou nebol taký, aký je dnes, že žije v ilúzii, že však budem študovať, potom sa budem mať lepšie, budem mať prácu a potom zrazu narazí. To je veľmi kľúčové obdobie, zlomové obdobie, kedy práve tá strata ilúzií môže mnohých mnohých mladých priviesť k depresiám, hľadaní si zlých chodníčkov, niekedy možno ich navedie na to, aby si hľadali nejakú zlú spoločnosť. Môžu byť za tým drogy, môže byť za tým čokoľvek, ale vtedy ja základ, vtedy je základ jeho profesionálneho pracovného života, hneď vtedy, jak skončí školu. Urobme takéto odvážne riešenie, dajme mladým ľuďom aspoň na tri roky garanciu pracovného miesta. Urobíme veľmi veľa pre týchto ľudí aj pre spoločnosť do budúcna.

    Čiže, pán minister, tu je 17 najzávažnejších príčin, prečo je slovenská nezamestnanosť taká, aká je, zároveň 17 konkrétnych riešení, čo s ňou urobiť. Ešte raz hovorím, zopakoval som to, čo som hovoril aj včera večer, ale keďže tu bolo omnoho menej ľudí a mal som pocit, že niektorí nepočúvajú, opakovanie je matkou múdrosti. Snažil som sa byť maximálne apolitický. Chcel som byť zároveň aj stručnejší, čo sa mi o trošku podarilo. Keď to budem opakovať, keď to nezaberie, budem opakovať aj tretí-, aj štvrtý-, aj desiatykrát na najbližších príležitostiach. Možno potom to urobím aj pod polhodinku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem 5 faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Kaník. Pán poslanec Kaník tu nie je.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem takpovediac angažovaný prístup a inšpiratívny prínos toho, čo tu povedal kolega Matovič. Samozrejme, môžme a nemusíme súhlasiť so všetkými tými jeho analytickými postrehmi a návrhmi, ktoré tu predniesol, ale asi sa zhodneme aspoň na tom, že metóda alebo forma, ktorú zvolil, a spôsob ako vystaval to svoje vystúpenie, vystúpenie svojím charakterom, myslím si, že zásadné, môžme označiť za veľmi pozitívne a inšpiratívne a nie bežné v tejto sále, a to tým, že okrem kritiky a okrem snahy analyzovať problémy, vždy sa snažil dôsledne navrhnúť aj riešenia. A z tých navrhovaných riešení nekaždodenných by som podčiarkol to, ako v podstate v určitej antitéze voči tej podpore veľkých projektov za každú cenu a toho obrovského betónovania, ktoré nám tu v najbližších rokoch hrozí a ktoré je pre mňa takým návratom do 50. rokov minulého storočia, tuná nastolil tú alternatívu naozaj využitia drobnej práce, podpory drobnej práce vrátane manuálnych robôt pre nezamestnaných. Bola to, bolo to určite východisko v 30. rokoch, samozrejme, za iných podmienok, ale v niečom podobných súčasnosti, za čias veľkej hospodárskej krízy, kedy vzniklo práve týmto prístupom aj na Slovensku množstvo veľmi zaujímavých, hoci aj infraštruktúrnych projektov, keď si zoberieme tie krásne viadukty na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Matovič, skutočne teraz veľmi v dobrom by som niektoré veci povedala, že hovoríte, že tvoria pracovné miesto úradníci, ktorí nikdy nevytvorili pracovné miesta. Viete, možno by som vám poradila, aby ste išiel do pracovnej skupiny na ministerstvo práce, aby ste zistil naozaj, ako to ide, pretože tie pripomienky dávajú zamestnávatelia a dávajú ich úrady práce, zasadá tam rada solidarity a nemôžete si iba tak vymyslieť nejaké opatrenie, ktoré naozaj nemáte podložené alebo nevychádza z kontextu z regiónu.

    Možnože tých vašich 17 vecí, ktorých ste povedali, boli určite podnetné, ale ja si myslím, že tými príkladmi, ktoré ste uviedol, ste vlastne znegoval niektoré veci. A to si teraz povedzme o tých prádelniach, o ktorých ste rozprávali, že teda aby každá žena si nechala vyprať, a možno ste hral na city žien, aby si mohla dovoliť dať vyžehliť prádlo. Ale veď to je domáca spotreba, pán Matovič, a domácu spotrebu môžete mať len vtedy, ak je kúpna sila, ak máte peniaze. A zrazu spochybníte, že niekde niekto dá nižšie dane. Viete, čo to stojí mestá na to, aby dali nižšie dane, aby prišiel investor? No, a aký investor môže prísť? No investor môže prísť iba taký, ktorý má jednoducho odbyt, ktorý má zákazku. A ten, ktorý má zákazku, môže vytvoriť pracovné miesta, dá ľuďom peniaze a tí ľudia môžu vykonávať domácu spotrebu. Veď mi nepovedzte, že žena, ktorá má 379 eur, a vy podporíte podnikateľa, aby pral prádlo, tak táto žena si uňho to prádlo objedná, lebo to bude platiť štát? Pretože len prenájom bytu stojí 300 eur. Čiže urobíme práčovne, zaplatíme podnikateľa a žene zaplatíme od štátu, aby si dala vyprať prádlo. Veď tá žena si ho musí zaplatiť a odkiaľ, keď má minimálnu mzdu? Odkiaľ, keď je vysoká nezamestnanosť? No práve tam sa musia vytvoriť pracovné miesta a investor jednoznačne, jednoznačne musí mať odbyt a musí mať zákazku. O tom je trhový mechanizmus.

    Čiže trošku sme tu porušili zákony relativity a ja by som tým ozaj ženám dopriala, vaša si môže dať vyprať a ja si možno môžem dať vyprať, ale nie tie, čo majú minimálnu mzdu, aby tie mzdy a investori prišli.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. 31. októbra 1517 pribil jeden pán menom Martin Luther na dvere chrámu wittenbergského 95 téz. On tými tézami chcel len vyvolať diskusiu a napokon, zdá sa, že zmenil svet. Bez toho, aby som sa snažil hľadať nejaké umelé premostenia medzi mníchom Lutherom a poslancom Matovičom, myslím si, že keby 17 téz, ktoré tu opakovane zazneli, sa pribili s tým najlepším úmyslom na dvere nie chrámu wittenberského, ale ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, žeby vyvolali diskusiu tak, ako to poslanec Matovič aj označil, s úmyslom nie hľadať politiku, ale hľadať zamestnanosť, pán minister, zamestnanci ministerstva, nepochybili by ste. Určite sú tam veci, ktoré aj ja by som vedel si predstaviť trošinka inak, ale sú tam veci, ktoré odmietnuť apriori by bola chyba, nie chyba voči ministerstvu, to je úrad, ale by to bola zásadná chyba voči tým ľuďom, voči tým 400-tisíc ľuďom, ktorí čakajú na prácu. Ak prijmete túto diskusiu, ak symbolicky pribijete týchto 17 téz na dvere svojho ministerstva, pomôžete ľuďom a pomôžete určite aj svojmu ministerstvu. Ďakujem.

  • Pán kolega Matovič, ďakujem za vaše vystúpenie. Chcem pochváliť jednu vec a tá odznela ešte včera, keď ste hovorili o takzvanom entrepreneurship alebo o predmete podnikanie, ja plne podporujem, by takýto predmet bol zavedený, aby sa vyučoval dokonca ako povinný predmet. Myslím si, že náš národ a náš štát veľmi neoplýva prírodným bohatstvom, a jediné, ako sa môžeme stať konkurencieschopnými, je zlepšovať to, čo majú ľudia v hlavách, naučiť ich podnikať, naučiť ich starať sa samých o seba, aby neboli viazaní na tento štát.

    Zarazila ma však iná vec a tá odznela koncom vášho príhovoru. Chcem sa spýtať, ako ste mysleli to právo na prácu a či to pôjde ruka v ruke s trestami pre podnikateľov, ktorí nebudú zamestnávať napríklad ľudí, alebo ako chcete zaručiť, aby mladí ľudia po absolvovaní vysokej školy dostali právo na prácu? Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Vaľová, keď som aj hovoril o tých úradníkoch na ministerstvách, aby sme úplne pozorne počúvali, ja som nehovoril o tom, že všetci úradníci, ktorí tvoria zákony, nikdy v živote nepodnikali, nikdy v živote nevytvorili pracovné miesto, ale hovoril som o tom, že jednoducho mnohokrát zákony práve o nastavení podnikateľského prostredia takíto ľudia vytvárajú. Ja si myslím, že jednoducho je to chyba, a som upozorňoval hlavne na ten dôraz komunikácie s odborármi o vytváraní dobrého podnikateľského prostredia, to by sa ale malo komunikovať s podnikateľmi v prvom rade a hlavne ich počúvať, nielen iba si ich vypočuť, ale ich aj počúvať.

    A keď potom hovoríte o tom, že domáca spotreba práčovne, no tak ja vám skúsim ten návrh ešte raz zopakovať, to, čo som hovoril. Hovoril som konkrétne o tom, že ak by ste tých 25 mil. eur napríklad, ktoré ste dali do SCP Ružomberok, to je 750 mil. korún, napríklad rozdelili tak, že zoberiete 750-tisíc korún, to je 25-tisíc eur a poviete, toto dáte jednej práčovni, jednej ženskej, kde to bude časť na samotný nákup práčky, mangľa, žehličky, neviem čoho treba ešte k tomu, a druhá časť toho príspevku, tá podstatná, bude vlastne dotácia toho pracovného miesta. Čiže kvázi to bude veľký sociálny podnik, ktorý bude mať tisíc zamestnancov po Slovensku, ale bude to pravidelné rozmiestnenie po Slovensku, bude to tisíc zamestnankýň dlhodobo nezamestnaných, ktorým zaplatíte odvody, dane zo štátu (zaznievanie gongu) a umožníte, aby si tam tie rodiny alebo ženy mohli dať za symbolický doslova poplatok, ktorý by už nebol trhový, lebo vy ste hovorili o podnikateľoch, ja som hovoril o vlastne sociálnom mieste vytvorenom takomto, aby si mohli dať oprať a ožehliť, tak je to úplne niečo iné, ako ste to pochopili vy, ale však to sa môžeme potom porozprávať bokom.

    Samozrejme, Ďuro Droba, právo na prácu bolo myslené tak, že žiadna povinnosť podnikateľa zamestnať. Hovoril som to tak, že buď podnikateľ zamestná, a keď nie, musí štát poskytnúť miesto pre týchto ľudí, lebo to je veľmi dôležité.

  • Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme ešte neukončili rozpravu, nebudeme hlasovať a budeme pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze do 14.00 hodiny.

    Chcem vás len požiadať o jednu, o súhlas so zmenou programu. Páni poslanci Hrnčiar, Bugár, Érsek a Gál ma požiadali, či môžeme ich návrh, bod 47, je to zákon č. 596 o štátnej správe v školstve, prerokovať v utorok o 14.00 hodine. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Novotný, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.

  • Ruch v sále.

  • Moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ - DS pán poslanec Kaník a pán poslanec Štefanec už vystúpili k tejto správe a myslím, veľmi jasne hovorili o chybách, ktoré v tejto správe sú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, pokračujeme v rozprave.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Takže myslím, že veľmi jasne hovorili o chybách, ktoré v tejto správe sú, o tom, čo tam nie je. Hovorili o trendoch nezamestnanosti a hovorili aj o opatreniach, ktoré ponúka SDKÚ - DS na riešenie narastajúcej nezamestnanosti na Slovensku. Ja vo svojej, vo svojom vystúpení budem skôr hodnotiť jednotlivé časti správy a budem hovoriť aj o tom, čo mne v tej správe chýbalo a budem sa venovať aj problematike regiónov, o ktorých sme, myslím, ešte trochu málo hovorili v tejto rozprave, ale ktorá je možno ešte dôležitejšia ako mnohé vzletné frázy, ktoré v tejto správe nájdete.

    Takže, dámy a páni, keď sme v januári žiadali ministra práce, sociálnych vecí o predloženie správy o aktuálnej situácii na trhu práce a krokoch vlády na jej zlepšenie, robili sme to z dvoch dôvodov.

    Po prvé preto, lebo aj slepý už v tom čase videl, že kroky vlády oberajú ľudí o prácu. Oberajú o prácu živnostníkov, oberajú o prácu dohodárov.

    A po druhé preto, lebo vláda po roku nepredstavila žiadne významné opatrenia, ktoré by významnejšie podporili tvorbu nových pracovných miest, ak, samozrejme, za významné opatrenie na tvorbu nových pracovných miest nepočítame štedrú podporu pre spriaznené podniky alebo veľmi problematicky nastavený program podpory zamestnávania mladých, o ktorom takisto ešte budem vo svojom vystúpení hovoriť.

    Priznám sa, že som bol veľmi zvedavý, akú správu predloží pán minister práce do Národnej rady Slovenskej republiky a čakal som všeličo. Už sme tu videli rôzne správy, ktoré boli predložené, ale trochu ma prekvapilo a musím povedať, že nečakal som, že budem čítať takúto správu, ktorú máme k dispozícii. Túto správu by som veľmi jemne chcel nazvať ako kompilát prekrútených štatistík, alibistických výhovoriek a chabých plánov. Táto správa naozaj reálne prekrúca štatistiky. Prekrúca ich preto, aby zahmlila reálnu situáciu v zamestnanosti. Táto správa bagatelizuje vplyv zlých vládnych opatrení na zánik pracovných miest v regiónoch a táto správa neprináša žiadne nové významné opatrenia na zlepšenie zamestnanosti a na vytváranie pracovných miest.

    A hneď začnem vysvetlením, prečo tvrdím, že sú tu prekrútené štatistiky. Musím na úvod povedať, že ľudia, ktorí túto správu pripravovali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, si s ňou dali robotu, to treba naozaj uznať a zakomponovali do nej úctyhodné množstvo štatistík a ešte viac tabuliek. To je fakt. Až tak veľa, že, priznám sa, pri prvom, aj druhom čítaní máte niekedy problém sa v tom zorientovať a nájsť merito veci, nájsť to, ktorá tabuľka je vlastne tá dôležitá, ktorá o niečom hovorí a ktorá je tam len, aby potom rušila tú prvú tabuľku, prípadne hovorila niečo úplne protichodné, a tak som teda uvažoval, či bolo naozaj potrebné toľko tabuliek a toľko grafov a toľko štatistík a prečo vlastne boli zaradené v takomto obrovskom množstve? A ospravedlňujem sa, keď to hodnotím len ja takýmto spôsobom, ale dovolím si to tu v tejto snemovni povedať, podľa môjho názoru cieľom tejto masy štatistík bolo len zmiatnuť čitateľa, aby mu unikla podstata.

    Vláda sa týmto obrovským množstvom štatistík a tabuliek snaží ako keby povedať čitateľovi, že ťažko je v Európe, a tak musí byť ťažko aj u nás. A tak nestačí, a ak to nestačí, tak nájdeme absurdné štatistiky, ktoré potvrdia, že za predchádzajúcej vlády bolo tiež zle ako napríklad čísla o príleve a odleve uchádzačov na úradoch práce, ktoré nesedia. Čokoľvek nájdete v tejto správe, len aby sa mohlo napísať, že zamestnanosť je problém všade a dlhodobo, takže táto vláda vlastne za nezamestnanosť ani nemôže.

    O stave zamestnanosti však najlepšie hovoria nie tie štatistiky, ktoré ministerstvo do správy zahrnulo, ale tie, ktoré vynechalo. Vynechalo totiž zásadný prehľad medziročnú zmenu nezamestnanosti v jednotlivých krajinách. Ak by nám ju totižto dalo do tejto správy, tak by muselo priznať, že kým na Slovensku nezamestnanosť rástla, podľa Eurostatu v ôsmich krajinách Európskej únie nezamestnanosť za posledný rok klesla. Prosím, nie je to tak, že v Európe je hospodárska kríza, že v Európskej únii je hospodárska kríza, a preto musí rásť nezamestnanosť, a preto vlastne vláda s rastúcou nezamestnanosťou ani veľmi nemôže nič urobiť na Slovensku, lebo za to môže celková situácia v Európe a Európskej únii. Dámy a páni, to nie je pravda. Ak by totiž naozaj ministerstvo zaradilo spomínanú tabuľku a spomínaný štatistický prehľad, tak by sa čitateľ tejto správy, ktorý nečíta nič iné, len túto správu, dozvedel to, čo som už povedal, že kým u nás nezamestnanosť rástla, v 8 krajinách v Európskej únii nezamestnanosť za posledný rok klesla. Takže namieste je opýtať sa, či analyzuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj otázku, prečo v Lotyšsku, Estónsku a Írsku nezamestnanosť o 1 % klesla? Čo robí ináč lotyšská, estónska, írska vláda, že tam nezamestnanosť o 1 % klesla? Veď sa to naučme, napíšme si to a urobme to aj na Slovensku. Bude to tu fungovať, nebude? Analyzujeme to? Ani veľmi nie. Nehovoríme o tom. Nehodí sa to do celkového konceptu.

    Treba povedať, že tá tabuľka o priemernej miere nezamestnanosti v Európskej únii, ktorú ministerstvo dalo do správy, je zas pre zmenu neaktuálna, keďže medzičasom nás Írsko a Lotyšsko už predbehlo.

    Druhý dôležitý okruh štatistík, ktoré v správe chýbajú, sú akékoľvek údaje o regiónoch. Prepáčte, som človek, ktorý žije v regióne východného Slovenska, takže mne to chýba, mne chýba v tak závažnej správe informácia o stave nezamestnanosti v regiónoch a o vývoji stavu nezamestnanosti. Neviem, či ste si všimli, ale nezamestnanosť z pohľadu regiónov sa v správe spomína jediný krát a to na strane 11. Ministerstvo si pomohlo ešte výsledkami predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej a konštatuje, že v roku 2012 bola najvyššia miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, čítam zo správy, 19,6 %. Nikde inde, ani v jednej z 34 priložených tabuliek sa však nič o regionálnej nezamestnanosti nedozvieme. Prečo? Pýtam sa prečo? Prečo v tak závažnej správe nehovoríme o nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, o trendoch v jednotlivých regiónoch, prečo sa tá nezamestnanosť zhoršuje práve v Košickom, Prešovskom, či Banskobystrickom kraji, či je to horšie ako pred rokom, či to lepšie ako pred rokom ? No ja vám poviem, prečo to tam nie je, lebo keby to tam bolo, tak by ministerstvo muselo jasne pomenovať, že v tejto chvíli je v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji minimálne každý piaty človek bez práce. Keď SMER preberal vládu, v 15 okresoch bol minimálne každý piaty človek bez práce. V súčasnosti máme takých okresov 18, pribudol ešte okres Medzilaborce, Snina a Levoča. Najhorší prepad zamestnanosti je práve v tých najchudobnejších regiónoch, dámy a páni. V tých najchudobnejších regiónoch, o ktorých tak rada rozpráva strana SMER, ako chce tým chudobným regiónom a najchudobnejším ľuďom pomáhať. Najväčší prepad nezamestnanosti je v najchudobnejších regiónoch. Len na úradoch práce v Prešovskom kraji, to som hovoril aj pri vystúpení v minulej správe, je evidovaných o 5-tisíc ľudí viac, ako bolo evidovaných predtým, ako nastúpil pán minister Richter.

    Eurostat zverejnil v stredu 22. mája jednu veľmi zaujímavú štatistiku a pri nej by som sa trochu pristavil, pretože túto štatistiku nemáme k dispozícii, samozrejme, v tejto správe. Teda Eurostat zverejnil v stredu 22. mája štatistiku, že región východného Slovenska má najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v celej Európe. Ešte raz zopakujem, aby sme dobre vnímali, čo hovorím. Eurostat zverejnil v stredu štatistiku, podľa ktorej má región východného Slovenska najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v celej Európe. Podľa správy Eurostatu sú z 270 regiónov Európskej únie na tom horšie len francúzske zaoceánske regióny Guadeloupe, Guyana a Martinik. Jednoducho povedané, nikde v Európe, z krajín Európskej únii, v Európe, z krajín Európskej únie, nie je medzi nezamestnanými toľko ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu dlhšie ako rok ako na východnom Slovensku.

    Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ja teda neviem naozaj zhodnotiť, aké sú pracovné návyky indiánov vo Francúzskej Guyane, ale rád by som vám na tomto mieste povedal, že východniari vedia robiť a chcú robiť. Len za prácou chodia do Bratislavy alebo do celej Európskej únii. Oni by veľmi radi pracovali aj doma na východnom Slovensku, keby mali kde a keby tam nejaké pracovné príležitosti boli. Chýba mi to v tejto správe. Chýba mi to v tejto správe, prečo sú východniari na tom rovnako ako indiáni vo Francúzskej Guyane. Ak už toto nie je jasný signál, že máme veľmi vážny problém s nezamestnanosťou, tak už potom neviem, aký vážny signál ešte potrebujeme. Samozrejme, pán minister Richter v správe argumentuje, že na vine je kríza a prepad hrubého domáceho produktu. To sa v správe dočítate. Musím ale povedať, pán minister, že sám seba v tejto práve popierate, keď hovoríte, že rast exportu nemá až taký veľký vplyv na tvorbu pracovných miest ako domáci dopyt. To by zatiaľ bolo správne, s tým môžme súhlasiť, no len dohovorme to celé, domáci dopyt, to socialistická vláda hovorí o tom, že nám klesá alebo stagnuje domáci dopyt? Po tom, čo ste doslova spáchali atentát na slovenskú ekonomiku, aj na domáci dopyt? To hovoríte po tom, čo ste zdecimovali Zákonník práce, zvýšili odvody, živnostníkom a dohodárom a zvyšovali dane, a divíte sa, že nám klesá alebo stagnuje domáci dopyt? Takže bolo by dobré, keby tá správa bola naozaj úprimná a vyvážená a neslúžila len na to, aby ste zmiatli čitateľa. Samozrejme, že na Slovensku rastie nezamestnanosť, dámy a páni, a bude rásť ďalej, bohužiaľ, bohužiaľ, a východniari na tom budeme ako Indiáni vo Francúzskej Guyane. Bohužiaľ, bude rásť. Viete prečo? Lebo každý malý podnikateľ a každý živnostník, tí, ktorí sú motorom ekonomiky, ktorí dokážu v regiónoch, ako je prešovský, košický a banskobystrický kraj, dať prácu, ktorí dokážu dať aj v Medzilaborciach a Snine prácu, lebo neočakávam, že tam príde nejaká automobilka budúci mesiac. Tak práve títo malí podnikatelia - živnostníci uvažujú o každom jednom pracovnom mieste, ktoré dávajú alebo ktoré by mali vytvoriť. Uvažujú o tom, či sa im to vôbec oplatí po zmene Zákonníka práce, po zvýšení daní a odvodov, po zmenách, ktoré ste urobili vo vzťahu k dohodárom. To je ten problém nezamestnanosti v najchudobnejších regiónoch, ale aj na celom Slovensku. Prepáčte, že som trochu regionálny, ale trápi ma stav na východnom Slovensku.

    Ale najväčší vtip, ktorý v tejto správe nájdete, neviem či ste si ho všimli, dámy a páni, čítal som to veľmi podrobne a trošku to hodnotím aj ako taký trošku škodoradostný, keď chcete, zákerný vtip, je, že aj na zmeny v Zákonníku práce si úradníci, ktorí písali túto správu, našli zdôvodnenie. Je totiž absurdné hovoriť o legislatívnych zmenách, ktoré prináša Zákonník práce, citujem zo správy: "legislatívnych zmenách, ktoré smerujú k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožnia pružné formy pracovných úväzkov" a jedným dychom dodať, že toto je Zákonník práce, novela Zákonníka práce, ktorú presadila socialistická vláda. Dámy a páni, má podľa autorov tejto správy smerovať k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožniť pružné formy pracovných úväzkov. To je vtip. A viete, viete prečo to novela Zákonníka práce toto dosiahne? Ďalší citát, pretože "presadzuje rovnováhu práv a povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom a podporuje vytváranie dôstojných pracovných podmienok pre zamestnancov s osobitným dôrazom na podporu a rozšírenie sociálneho dialógu". Preto nám rastie nezamestnanosť!

    Dámy a páni, toto čítate v tejto správe. Trošku škodoradostné zo strany úradníkov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A aby to celé zastrešili, toto ich hodnotenie Zákonníka práce, tak sa odvolávajú na odporúčania OECD Employment Outlook, čo je takisto nanajvýš zavádzajúce. Správa OECD totiž to ponúka 4 odporúčania, ako zlepšiť zamestnanosť, ako znižovať nezamestnanosť, ja vám ich prečítam:

    "Všeobecne podporovať tvorbu pracovných miest, po druhé riešiť rast počtu dlhodobo nezamestnaných, po tretie zlepšiť vyhliadky na zamestnávanie u mladých ľudí a po štvrté zaistiť, aby čo najmenej nezamestnaných stratilo záujem o prácu navždy."

    Áno, v správe OECD sa hovorí aj o možných pozitívnych vplyvoch zamestnaneckých organizácii, treba uznať. Ale, dámy a páni, kolegovia zo SMER-u, kedy už konečne pochopíte, že dôstojné znamená mať prácu. Dôstojné pracovné podmienky aby boli, najprv tie pracovné podmienky vôbec musia byť, teda musíte mať prácu. Pre nás východniarov je dôstojné prácu mať, pomaly už akúkoľvek, len mať pracovnú príležitosť vo svojom regióne a necestovať za ňou stovky, niekedy tisíce kilometrov. To je problém Slovenska. O tom v správe nehovoríte nič. Nič o Medzilaborciach, nič o Snine, nič o Levoči, prečo sme tam už, atakujeme hranicu 20 % nezamestnaných, čo sa tam stalo za posledný rok, aké sú tam opatrenia? O tom tu v tejto správe nie je napísané nič.

    A nakoniec prichádzam k najslabšej časti správy. Ministerstvo ju honosne nazvalo Opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce - a nezabudlo dodať - v čase spomaľovania ekonomického rastu, aby to sedelo do tej mantry. To aby sme náhodou nemali nejaké prehnané očakávania. Čo sa v tejto časti dozvieme? Že ministerstvo spustilo problematický poloúspešný projekt zamestnávania mladých, ktorý ale asi nie je až taký úspešný, keďže z neho bude treba spraviť za chvíľu projekt na zamestnávanie starších a to druhé, čo sa dozvieme, že ministerstvo sa chystá agentúram platiť za to, že nájdu prácu nezamestnaným. Aj keď je to otázne, že vlastne koľkým nezamestnaným by mali tieto agentúry nájsť prácu, lebo na strane 19 sa hovorí, že to bude pomoc 4 až 4,5-tisíc nezamestnaných, ale na strane 20 to iný autor, ktorý písal stranu 20, chcel trošku skrášliť, tak povedal, že to už bude 5 až 7-tisíc nezamestnaných. Predsa len to číslo vyzerá lepšie ako 4 až 4,5-tisíc nezamestnaných.

    O zvyšku opatrení, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky ústami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už ani netreba nejako veľmi zoširoka hovoriť, lebo už je to len omieľanie a obmena súčasných politík alebo len veľmi všeobecné plány typu, to musím čítať, lebo to sa nedá zapamätať. "Prijať projekty a programy, ktoré umožnia lepšie uplatnenie projektových a programových riešení na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce." Čiže keď to čítate, naozaj neviete, či čítate nejaký teoreticko-filozofický elaborát spojený so zamyslením, čo by asi mohlo pomôcť, respektíve či to sú už len konkrétne tie spomínané vzdušné zámky, ktoré máte napísané ako opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce.

    Zase je ale najdôležitejšie to, čo sa v tejto časti správy nedozvieme. Čo chce vláda urobiť pre nezamestnaných v najchudobnejších regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, čo chce urobiť pre nezamestnaných v 18 najchudobnejších okresoch Slovenska, kde každý piaty človek nemá prácu? Nedozvieme sa ani odpoveď na to, ako chce vláda naplniť proklamovaný cieľ, pripraviť, znovu čítam: "Pripraviť a prijať systém záruk, ktoré majú zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do 4 mesiacov po ukončení vzdelávania alebo strate zamestnania. Neviem ako a koľkým mladým chce vlastne vláda pomôcť, lebo počet nezamestnaných mladých sa odhaduje na číslo 65-tisíc. A keď budeme veľmi vzletne odhadovať opatrenia, tak ako ich navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak chcú vytvoriť 60-tisíc pracovných príležitostí. Čiže 65-tisíc mladých potrebuje prácu, ambíciou ministerstva úplne uletenou, ktorá je nereálna, je 60-tisíc pracovných miest. Takže záverom chcem povedať už len toľko, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny touto správou dokázalo, že nemá odvahu pomenovať reálnu situáciu nezamestnanosti, a preto nemá ani predstavu, ako ju riešiť. Vyhovára sa na spomaľovanie ekonomického rastu v celej Európskej únii.

    Dámy a páni, nezamestnanosť na Slovensku, rastúca nezamestnanosť na Slovensku za vlády Roberta Fica je najvážnejšou výzvou, ktorej čelí slovenská spoločnosť a ktorej čelí táto socialistická vláda. Mrzí ma to, že zbraň, ktorou chce socialistická vláda bojovať proti rastúcej nezamestnanosti, vyzerá ako kompilát prekrútených štatistík, alibistických výhovoriek a chabých plánov a za takúto správu ja naozaj nemôžem hlasovať. Ja nemôžem hlasovať za to, že takúto správu beriem na vedomie, pretože nemôžem súhlasiť s takouto správou, ktorú dnes prerokovávame v Národnej rade.

    Zároveň by som ešte si dovolil na záver jedno osobné odporúčanie pánovi ministrovi. Minule som mu odporúčal, aby sa naozaj zaoberal problematikou nezamestnanosti, aby ministerskí úradníci nemuseli pripravovať novelu kompetenčného zákona a premenuvávať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti. Dnes by som pánovi ministrovi Richterovi takisto osobne chcel odporúčať, že by bolo možno vhodné, keď bude písať ďalšiu správu o nezamestnanosti, aby tých odborníkov z ministerstva vyslal do okresov na východe našej republiky, aby naozaj na tvári miesta poznali, ako vyzerá nezamestnanosť, ako vyzerá región, ktorý má najvyššiu mieru evidovanej dlhodobej nezamestnanosti, ako vyzerá región, kde sedem z desiatich nezamestnaných si nevie nájsť prácu dlhšie ako jeden rok, pretože zjavne z tejto správy vidieť, že autori tejto správy, úradníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o tom nemajú ani páru. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Mihál do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dobrý deň, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, dovoľte aj mne, aby som povedal pár poznámok k predloženej správe o zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorú pripravil pán minister Richter so svojími spolupracovníkmi.

    Priznám sa, že keď som túto správu začal čítať s takým odhodlaním, že sa cez tých 27 či 30 strán a nespočetný počet príloh, ako tak nejako prelúskam, tak hneď tie prvé vety ma odradili od ďalšieho pozorného štúdia a dosť ma to znechutilo, keď hneď prvé vety boli nastavené nie expertne a odborne, ale vyslovene ideologickým spôsobom. Okamžite som si spomenul na tú veselú príhodu, ktorú sme zažili v tomto parlamente pred pár dňami, pri tlači 424, pri novele zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá bola v tejto snemovni schválená ako poslanecký návrh poslankyne Jurinovej, Horváthovej, Šedivcovej a pána poslanca Podmanického. Čiže táto novela bola schválená, pričom presne taká istá novela, presne v tom istom znení ako tlač 205, bola predložená pár mesiacov dozadu, ale vtedy pod tým neboli podpísaní poslanci SMER-u. Táto snemovňa tú novelu zamietla, ale tá pointa je v tom, že k tej prvej novele, ktorú predkladali poslankyne za OĽaNO, ministerstvo práce vypracovalo posudok ako expertné vyjadrenie a ministerskí úradníci vtedy k tej tlači 205, pod ktorou boli podpísané poslankyne OĽaNO, vypracovalo veľmi negatívny, veľmi negatívny posudok, veľmi negatívne hodnotenie s odporúčaním, aby táto novela nebola prijatá, lebo, lebo, lebo. A o pár mesiacov na to, tu máme tú istú novelu, pod ktorou sú už ale pripojení aj poslanci za SMER a tí istí ministerskí úradníci zrazu vyprodukujú elaborát, v ktorom čítame áno, áno, áno, je to dobré, je to dobré, je to dobré, treba to podporiť. A to isté, ten istý dojem som mal z čítania tejto správy, ktorú, samozrejme, pripravili ministerskí úradníci, nikto iný. Viem, o kom hovorím, pretože som s nimi rok a pol pracoval, niektorí boli dobrí, ale, bohužiaľ, niektorí sú úplne, ale úplne odtrhnutí od života a jednoducho tancujú tak, ako príslušný minister píska. Čiže keď som ja riešil Zákonník práce, tak síce niektorí s veľkou nevôľou, pretože sú nasiaknutí socializmom títo ľudia na ministerstve, napísali také dôvodové správy a také ďalšie dokumenty, aké si príslušný minister, v tom prípade ja, želal. Dnes tí istí ľudia pracujú pre pána ministra Richtera a s veľkou radosťou mu produkujú také dokumenty, aký mám pred sebou v podobe tejto správy. Je to jednoducho veľmi, veľmi zlé a pripájam sa k tomu, čo hovoril predrečník kolega Matovič, mali by sme sa jednoducho pragmaticky snažiť o to, aby tak ako sa snažíme, v rámci tej skupiny, ktorú vedie pán štátny tajomník Burian, odpolitizovať ďalšie riešenia v dôchodkovom systéme. Takisto by sme sa mali pokúsiť všetky strany politického spektra o to, aby sme dali preč politiku a nejaké naše parciálne záujmy, pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti a pokúsili sa nasadiť nie ideologické okuliare, ale pragmatické, pripravovali spoločne pragmatické riešenia, ktoré rastu zamestnanosti skutočne pomôžu a nie naopak.

    Tak poďme konkrétne a aby som nehovoril príliš všeobecne, ja vidím problém a jeho riešenie v troch rovinách.

    Po prvé zamestnanosť na Slovensku je priamo spätá so stavom podnikateľského prostredia. Stále to opakujeme, pracovné miesta, tie slušné, dobré pracovné miesta vytvárajú firmy, zamestnávatelia, súkromný sektor, nie štátna správa, ani neziskové organizácie, ale súkromný sektor, podnikatelia. Či už sú to domáci, zahraniční, či sú to malí podnikatelia, strední podnikatelia alebo veľké nadnárodné koncerny. Preto je dôležité, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa zlepšovalo. Ešte sa k tomu vrátim.

    Po druhé treba urobiť zásadné zmeny, zásadné systémové zmeny v našom sociálnom systéme, v súčinnosti so zmenami v daňovom a odvodom systéme. Takisto k tomu sa ešte vrátim.

    Tretia vec je, treba konečne zlepšiť systém vzdelávania na Slovensku, či je to systém nášho školstva, základné, stredné, vysoké školy, ale aj systém tzv. celoživotného vzdelávania.

    A po štvrté, dôležitý rozmer tu hrá aj sociálny dialóg. Sociálny dialóg je dnes na Slovensku reprezentovaný tou našou starou známou tripartitou, ktorá nefunguje dobre a treba vykonať systémové zmeny v rámci tzv. tripartity. Aj k tomu sa ešte vrátim.

    Chcel by som zdôrazniť, že štatistiky hovoria, 90 % zamestnancov na Slovensku pracuje vo firmách do 30 zamestnancov, v malých a stredných podnikoch. Áno, máme tu veľké giganty, ako je Samsung, ako sú automobilky, ktoré sú dôležitý zamestnávateľ, je na nich naviazaných množstvo subdodávateľov, ale 90 % slovenských zamestnancov pracuje v malých firmách do 30 zamestnancov. To nehovorím o 300-400-tisíc živnostníkoch a ľudí slobodných povolaniach. Slovenský zamestnávateľ má v priemere 22 zamestnancov, čiže inými slovami naozaj zamestnanosť na Slovensku je držaná najmä malými a strednými podnikateľmi, preto keď hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia, tak netvrdím, že máme ignorovať požiadavky gigantov typu Volkswagen alebo Samsung. Ale mali by sme pozorne počúvať malých a stredných podnikateľov, lebo tí, skutočne tí zamestnávajú gro zamestnancov na Slovensku. Malo by sa podnikateľské prostredie zlepšovať s dôrazom na malé a stredné firmy. Žiaľ, na rozdiel od autorov správy si myslím, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa systematicky zhoršuje a nie zlepšuje. Tie deklarácie, ktoré v posledných dňoch vydáva vláda o ďalšom nezvyšovaní daní odvodov, o nezhoršovaní podnikateľského prostredia, sú jednoducho falošné. Prečo? Napr. preto, lebo pred dvoma, či troma mesiacmi tu napr. bol schválený zákon o ochrane osobných údajov. Ja sa trošku čudujem, že prešiel bez väčšej pozornosti a bez väčšej diskusie, pretože, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon o ochrane osobných údajov navalil ďalšie nové povinnosti podnikateľom a znova najmä malým a stredným podnikateľom. V týchto dňoch tisíce ľudí, administratívnych pracovníkov z firiem, z malých firiem chodí po školeniach, aby sa preškolili podľa nového zákona o ochrane osobných údajov. To nie je nič iné ako zvyšovanie byrokracie a zhoršovanie podnikateľského prostredia. Predvčerom či včera bola schválená novela zákona o BOZP - bezpečnosť, ochrana zdravia pri práci. Znova zhoršovanie podnikateľského prostredia, pretože keď touto novelou, pán minister, prikážete zamestnávateľom vykonávať tie rekondičné pobyty, resp. rozšírite, zvýšite ten rozsah, tak to nie je nič iné ako zhoršovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie byrokracie, zvyšovanie administratívnej a finančnej záťaže, ktorá ide aj na úkor zamestnanosti, aj na úkor toho, že tí zamestnanci možno mohli mať vyššie platy, vyššie odmeny, nebudú mať, pretože zamestnávateľ tie finančné prostriedky také, aké má, musí z nich ukrojiť a musí dať na tie rekondičné pobyty. Častokrát tie rekondičné pobyty sú veľmi nevalnej úrovne, ale to už je iná debata.

    Pracovná zdravotná služba. Pred mesiacom, či dvoma, pani ministerka Zvolenská sa pokúsila prepašovať do tohto parlamentu novelu zákona o ochrane verejného zdravia, ktorým sa pokúsila zaviesť povinné zdravotné prehliadky dokonca aj pre drobných živnostníkov, či sú schopní vykonávať tú živnosť, na ktorú si zriadili živnostenský list. Úplne smiešne, úplne absurdné a som rád, že po tom našom malom mediálnom tlaku ministerka tento zákon z parlamentu radšej stiahla, aby na seba, aby nezostala úplne v hanbe. Tá istá ministerka Zvolenská, ktorá ale bez problémov, do parlamentu priniesla do prvého čítania novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa retroaktívne zvyšujú odvody z podielov na zisku vyplatené za roky 2011, 2012 v roku 2013. A ešte dokonca ústami svojho tlačového hovorcu či hovorkyne, vyhlási, že to žiadna retroaktivita nie je a že to žiadne zvyšovanie odvodov nie je. No čo je zvyšovanie maximálneho vymeriavacieho základu, z 28-tisíc na 47-tisíc, ak nie zvyšovanie odvodov? Ja tomu rozumiem tak, že je to zvyšovanie odvodov. Pani ministerka zrejme nie, pretože asi tiež nikdy v živote nepodnikala, a netuší, čo vlastne podiely na zisku sú. Inak by takéto vyjadrenia nemohli prísť.

    Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Celkom by ma zaujímalo, pán minister, že kde tento zákon tak trošku zamrzol, pretože už dávno prebehlo pripomienkové konanie, a čakal som teda osobne, že to už budeme dávno už v parlamente mať, no nie je to tu. Fajn, ako nie som zase proti, pretože je to zákon, ktorým sa znova a znova zhorší podnikateľské prostredie. Nie vo veľkých firmách. Ten Volkswagen na to, aby dal nejaké nové sociálne benefity svojim zamestnancom, stále peňazí má dosť. Mimochodom, priemerný plat vo Volkswagene je niekde na úrovni 1400-1600 eur. Čiže tam sa tí zamestnanci majú naozaj celkom dobre. Ale problém tento zákon spôsobí znova u malých a stredných podnikateľov nad tých 20 zamestnancov, lebo od tých 20-30, to stále sú malí podnikatelia, ktorí budú musieť vlastne skákať tak, ako ich veľký konkurent v danom odvetví nastaví latku a pre mnohých to nebude práve jednoduché.

    Takže zlepšovanie podnikateľského prostredia to sú len reči, fakty sú také, že podnikateľské prostredie sa neustále zhoršuje, a to aj tými zákonmi, BOZP, zdravotné poistenie, ktoré práve teraz máme tu v parlamente.

    Pokiaľ ide o systémové zmeny v sociálnom systéme a v daňovo-odvodovom systéme, tak v podstate zopakujem to, čo tu už niekoľkokrát moji kolegovia, predrečníci, povedali. Problém je ten, že náš sociálny systém je nastavený príliš benevolentne v porovnaní s tým, čo si človek dokáže zarobiť, keď sa rozhodne opustiť tú tzv. sociálnu sieť a prijať ponuku, častokrát dosť zle plateného zamestnania. Čiže aby bolo jasné, o čom hovorím, pripomeňme si to na číslach. Ak niekto je na dávkach v hmotnej núdzi s tým, že poberá aj aktivačný príspevok, poberá príspevok na bývanie, tak dostáva približne 180-190 eur mesačne, bez toho, aby reálne, ak teda prižmúrime oko nad tými aktivačnými prácami, ktoré sú také, aké sú bez toho, aby nejak sa aktívne angažoval, bez toho, aby nejako aktívne pracoval. Ak prijme ponuku práce za minimálnu mzdu, čo je 337 eur momentálne, tak jeho čistý príjem je približne 291 eur, čiže ten rozdiel je približne 100 eur. No ruku na srdce, keby ste si mali, keby ste boli v situácii, že ste na dávkach a dostávate 190 eur bez nejakej vašej výraznejšej aktivity, dokonca už sa ani netreba chodiť hlásiť na úrad práce a mali by ste na druhej strane chodiť každý deň do zamestnania na 8 hodín, dochádza niekde, obliecť sa, stravovať sa a mali by ste len o 100 eur viac, no čo by ste si asi vybrali? Ja zopakujem to, čo som hovoril vo faktickej pripomienky pred..., teda včera. Pýtala sa ma jedna pani, som na dávkach, nepoberá aktivačný príspevok, poberá len tú dávku samotnú plus príspevok na bývanie, má spolu 118 eur a má ponuku pracovať na dohodu za 190 eur, ten zamestnávateľ lepšiu ponuku jednoducho dať nevedel, či sa jej to oplatí, alebo nie, či jej tie dávky zostanú, alebo čo bude ďalej. Tak zopakujem ešte raz to, čo som povedal včera. Ak by niekto pracoval na dohodu za 190 eur, po zmenách pána ministra Richtera z tej dohody musí zaplatiť asi 20 eur na odvodoch, zostane mu asi 170, 165 čistého, daň sa tam neplatí, našťastie, a pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi sa zoberie príjem vo výške 75 %, čiže to je asi 120 eur, a porovnáva sa, či tento príjem v akom, v akej kolerácii je voči tej dávke. Čiže od tej dávky sa odpočíta 75 % príjmu. Ak tých 75 % je 120 eur, tak tá dávka vlastne zaniká. Čiže tá osoba, tá pani, buď bude pracovať za 100, buď bude, buď bude mať dávku 118 eur a nepracuje, nemusí, nikto od nej nič nežiada, alebo bude robiť na dohodu s tým, že tá dávka jej zanikne a bude mať tých zhruba 170, 160 čistého. No, samozrejme, že sa na to vykašle a robiť nebude. To by som sa jej čudoval.

    Čiže ten systém je zlý, jednoducho je demotivujúci, pretože pri takejto možnosti pracovať, keď nejde o nejaké 600-700-1 000-eurové zárobky, keď ide o takéto možnosti, tí ľudia pracovať nebudú, pretože by boli jednoducho hlúpi. Čiže tuto treba urobiť poriadok a ja pre vašu inšpiráciu nebudem teda hovoriť o dohodách, pán minister, obhajovali ste zvýšenie odvodov z dohôd tým, že len u nás, len na Slovensku máme taký nešťastný systém, že z dohôd sa neplatia odvody, obchádzajú sa zákony a toto a tamto. Takže ja by som rád pripomenul to, čo som tu už raz hovoril a poviem vám, ako to funguje v dvoch krajinách Európskej únie, prvá krajina Nemecko a druhá krajina Veľká Británia.

    V Nemecku je zavedený systém takzvaných minijobs. Tento systém je zavedený už od 60. rokov, čiže má dlhoročnú tradíciu, a podstata je tá, že ak niekto pracuje a má mzdu do 450 eur, tak z takejto mzdy neplatí žiadne dane ani žiadne odvody s tým, že zamestnávateľ za takéhoto zamestnanca síce platí sociálne poistenie, ale v značne zníženej sadzbe. Ak zamestnanec v tejto forme má príjem do, od 450 do 800 eur, tak tam tie odvody, daň začína mierne narastať, ale plnú výšku daní, odvodov platí až od príjmu 800 eur. Čiže keby sme túto skúsenosť prebrali, myslím si, že by sme neurobili chybu. Pripomínam ešte, že v Nemecku takýmto spôsobom pracuje vyše 7 miliónov ľudí. Každý piaty zamestnanec v Nemecku pracuje vo forme týchto minijobs. Z toho dve tretiny sú, mimochodom, ženy.

    V Británii existuje podobný systém a ten je postavený na tom, že zamestnanec, ktorý zarobí do 750 eur mesačne je oslobodený od dane a odvodov. Čiže tá pointa je v tom, že pri takýchto zamestnaniach s nízkym zárobkom sa neplatí daň, ale neplatia sa ani odvody. Tie odvody totižto predražujú tú takzvanú lacnú prácu.

    Vrátim sa k nášmu systému. Tak u nás minimálna mzda 337 eur, áno, poviete si a máte pravdu, to je naozaj veľmi malá suma. Z tých 337 eur po odpočítaní odvodov zamestnancovi zostane 291 eur čistého. To je ešte menšia suma. Ale aké sú celkové náklady na prácu z pohľadu zamestnávateľa. Ak nejaký zamestnávateľ zamestná človeka za minimálnu mzdu, za 337 eur, tak musí platiť 35 % odvody, čo je suma 118 eur, čiže celkovo už sme na sume 455 eur a okrem iného zamestnávateľ, pripomeniem, musí zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, musí mu poskytnúť stravný lístok, gastrolístok to sú približne 2 eurá na deň, pri 22 dňoch zaokrúhlene 45 eur mesačne. Čiže mzda, odvody zamestnávateľa a zabezpečenie stravovania a k tomu ešte pripočítajme sociálny fond ako položku, ktorú musí zamestnávateľ tiež riešiť, dostaneme sa na sumu vyše 500 eur. Tu vlastne chcem pripomenúť, že ak má nejaký zamestnávateľ zamestnať zamestnanca, čo len za tú minimálnu mzdu, tak aby sa to tomu zamestnávateľovi rentovalo, ak ten zamestnanec mu musí priniesť pridanú hodnotu mesačne hodne vyše 500 eur, pretože inak to pre toho zamestnávateľa nedáva žiadny zmysel.

    Na a teraz predstavte si niektorých našich ľudí a spoluobčanov, či dokážu nejakému zamestnávateľovi naozaj priniesť pridanú hodnotu mesačne vyše 500 eur. No ja si to pri niektorých prípadoch predstaviť neviem. Jedným z riešení je súčinnosť poskytovania sociálnej dávky a zníženia odvodov zároveň pri týchto nízkych mzdách a my vám takéto riešenie ponúkame a volá sa odvodový bonus. Je to riešenie komplexné, systémové a zároveň motivujúce k práci.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť aspoň pár slovami k vzdelávaniu. Jedna taká úplná maličkosť, na ktorú ma upozornil jeden priateľ, zhodou okolností včera. Mnoho ľudí u nás má povedzme vzdelanie učňovské alebo stredné s tým, že to vzdelanie vo svojej aktuálnej praxi nevedia využiť. Nebudete veriť, ale keď sa v Kii v Žiline ten môj priateľ pýtal toho náborára, ktorý prijíma nových ľudí, že v čom sú vyučení tí noví zamestnanci Kie, s akými výučnými listami tam prichádzajú, aké majú vzdelanie, školu, tak nebudete veriť, ale najviacej prijímajú v tej Kii kuchárov a čašníkov. Dobre, to je dané tým, že systém nášho školstva je taký, aký je. Ale tá pointa je potom ešte aj v tom, že ten vyučený kuchár začne v tej Kii pracovať, prejde nejakým zaškolením, stane sa z neho zručný robotník, ktorý vie obsluhovať nejaký stroj na tej linke, pracuje tam rok, dva, tri, potom z nejakého dôvodu z tej firmy odíde, hľadá si nové zamestnanie a v tom novom zamestnaní, čo ukazuje tomu potenciálnemu zamestnávateľovi, kde je vyučený? Je vyučený ako kuchár-čašník. To, že tri roky pracoval a je zručný remeselník alebo strojár, lebo medzitým tá práca ho prevychovala, to mu je k ničomu, pretože v tej Kii nemôže získať systematické vzdelanie vo forme celoživotného vzdelávania, aby sa ten, aby sa tá jeho kvalifikácia daná praxou a tou skúsenosťou jednoducho zmenila. Je to možno maličkosť, ale tým ľuďom to veľmi poškodzuje pri hľadaní ďalšieho zamestnania.

    Nechcem túto tému nejako veľmi rozvíjať, to je skôr na pána ministra možno Čaploviča a posuniem sa k štvrtej téme a to je sociálny dialóg. A znovu poviem príklad Nemecka.

    U nás máme tripartitu, čiže vláda, trojuholník vláda, zamestnávatelia, odbory. V Nemecku majú bipartitu. To znamená: zamestnávatelia, odbory. Ľudovo povedané, vláda im do toho sociálneho dialógu nekecá. Je to vec dohody zamestnávateľov a odborov, ako sa dohodnú, a čuduj sa svete, oni sa dohodnúť vedia. To je jeden dôkaz, že vo svete to funguje a vie to fungovať naozaj bez zásahov politikov do systému zamestnávania podnikateľského prostredia a tak ďalej a tak ďalej.

    Mali by sme sa nad tým zamyslieť, či dobre funguje naša tripartita a, samozrejme, keď už budeme o tom hovoriť, mali by sme sa aj zamyslieť na tým, či sú reprezentatívni zástupcovia tí, ktorí tam nesedia. Či tá RÚZ-etka, AZZ, či sú naozaj skutočnými zástancami zamestnávateľov, či nezastávajú len nejaké svoje parciálne lobistické záujmy. Ja sa napríklad pýtam, kde v tej tripartite je nejaký zástupca, ktorý by bránil záujmy naozaj malých živnostníkov alebo drobných podnikateľov? Ja tam žiadneho takéhoto nevidím. Na strane odborov je KOZ, ale tam nevidím, ja tam nevidím zástupcov ďalších odborových zväzov, ktoré na Slovensku pôsobia. Ale najmä tam nevidím žiadnych zástupcov, ďalších zástupcov zamestnávateľov, ktoré naša aj európska legislatíva pozná, a to sú zamestnanecké rady. Títo svoje zastúpenie v našej tripartite jednoducho nemajú. Môžme, samozrejme, teoretizovať, či zamestnanecká rada alebo jej zástupcovia majú mať v miesto v tom, čo sa volá sociálny dialóg. Ale ak to myslíme úprimne, ak hovoríme o tom, že tam mám byť zástupca zamestnancov, tak státisíce zamestnancov vo firmách, kde nie sú odbory, ale zamestnanecké rady, áno, tým pádom nemá svoje priame zastúpenie na úrovni našej tripartity a to je podľa môjho názoru chyba.

    Ďakujem pekne, že ste si ma trpezlivo vypočuli. Nehovoril som nič úplne konkrétne, ale myslím si, že tie štyri námety, tie štyri okruhy sú dosť na to, aby sme sa nad tým spoločne zamysleli. Najmä chcem zdôrazniť ten potenciálny problém odpolitizovania tejto témy od toho, aby sme si na tom prihrievali politickú polievočku. Ďakujem.

  • Faktické poznámky páni poslanci: Štefanec, Hraško, Viskupič, Vaľová, Poliačik, Tomanová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Mihál upozornil na jeden z najväčších problémov nezamestnanosti, problém dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných a uviedol veľmi trefné príklady z Nemecka. Myslím, že na Slovensku je riešenie v odpočítateľnej položke z odvodov, tak ako ju máme v daňovom systéme, tak je možné ju zaviesť aj v odvodoch, čím by sa zásadne znížila práca pre tých, ktorí zarábajú najmenej, a umožnili by sa vytvoriť pracovné príležitosti práve pre nízkokvalifikovaných zamestnancov. Ďalšou možnosťou je takzvaný medzitrh práce, teda kombinácia dávok a práce aj za nižšiu než minimálnu mzdu. Myslím, že by sme mali hľadať riešenia, ktoré zlepšia pružnosť na trhu práce, ale predovšetkým umožnia vyriešiť tento najdôležitejší problém z hľadiska nezamestnanosti a pomôžu ľuďom vytvoriť pracovné príležitosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mihál uviedol naozaj veľmi dobré skutočnosti ako odborník v tejto problematike a na záver uviedol aj to, že by sa mala táto téma odpolitizovať. Preto nejak trošku nerozumiem jeho vyjadreniam na margo zákona predkladaného našimi poslankyňami spolu s poslancami SMER-u. Ja som tu síce v parlamente prvýkrát, ale je mi jasné, že 83 poslancov si schváli, čo potrebuje. My sme tu na to, aby sme vylepšovali zákony v prospech občanov a jednoducho chceli sme, aby ten zákon prešiel. Preto Erika Jurinová oslovila vládnych poslancov. Ak politikárči SMER vadí nám to, aj vám to vadí, pán kolega Mihál, ale týmto spôsobom politikárčite aj vy. Ak vidíte, že cesta je pripísať pod novelou vládneho poslanca, tak to urobte. Ak vám ide skutočne o občana, nielen o dvíhanie si možno svojho ega. A pritom váš odborný potenciál v tejto oblasti môže byť skutočne veľkým prínosom.

  • Ďakujem. Tiež si myslím, že plytvať zrovna tvojím, Jozef, odborným potenciálom v záujme nejakej úzkej možno politickej ješitnosti nemá význam a SMER, druhá vláda SMER Roberta Fica nejakým spôsobom naznačila, kade vedie cesta. Takže možno že tade, tade cesta vedie, ak pri tvojich návrhoch zákonov prebehne nejaká debata na úrovni vládnych poslancov a tým pádom sa chcú pridať k nejakým zmenám. Myslím si, že tadeto, ak nám ide teda o občanov, vedie cesta.

    Ale zaujala ma iná, iná skutočnosť, ktorú som ja trošička naznačil pri debate o odbornom školstve a pri včerajšej správe ministra Čaploviča. Trápi nás to úplne rovnako, keďže som z Trnavy, a pri PSA-čku nemám presne ten údaj, či sú to kuchári a čašníci, ale tiež si myslím, že debata o odbornom školstve ako takom, ako keby nekopírovala realitu, lebo plačeme tu nad tým, že zaniká odborné školstvo, ale vieme, že existujú priamo kurzy, kedy stačí mať maturitu z akéhokoľvek odboru a akadémie vzdelávania alebo podobne nejaké organizácie poskytujú v dvoch trojmesačných kurzoch nejaké, nejakú formu výučného listu, ktorá potom nadväzuje aj na či už praxou potvrdené ako keby náhrady výučných listov.

    Ja si len myslím v tejto oblasti, že by bolo treba toto nejakým spôsobom podchytiť, pretože ja poznám aj iné oblasti, kde dokonca s vysokoškolským titulom sa rekvalifikujú v rámci nejakého podniku a robia činnosť, ktorá predtým smerovala alebo bola z odborného...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, možno tu ste povedali, že dajú sa spochybniť reprezentačné zložky, ktoré sú vlastne v rade solidarity, teraz momentálne alebo v tripartite. Ono sa to vždy dá spochybniť. Ja si myslím, že možno keby ste boli vy ako strana samostatne vo vláde, tak by ste ani žiadnu radu solidarity nemali a možno tak ako pán Kaník kedysi zrušil tripartitu, ani tripartitu by ste nemali. Takže ja by som vôbec nespochybňovala tieto zložky a vôbec, by som povedala, že kvitujem, že vláda, ktorá je jednofarebná, tak by som to povedala, má záujem takéto dialógy vôbec robiť a presadzovať.

    Zamestnanecké rady, no, samozrejme, môžme polemizovať, že zamestnanecká rada je akousi náhradou za odbory a možno si v niektorých veciach aj kolidujú, ale nemá také právomoci. A či by mali aj zamestnanecké rady, no, samozrejme, nech tie zamestnanecké rady sa nejakým spôsobom tiež snažia presadiť, pretože určite práve v tom sociálnom dialógu určite je aj Komora živnostníkov, určite je aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá zamestnáva aj práve tých menších podnikateľov a nemôže predsa pán minister určovať, koho si oni dajú ako zástupcu alebo koho chcú, by bol v tej reprezentačnej zložke.

    A ešte jednu vec. Na jednej strane možno hovoríme, že musí byť nejaká určitá, určitý sociálny dialóg, a keď sme my zaviedli, že na úradoch práce je Rada zamestnanosti, ktorá vlastne určuje príspevky, tak všetci ste to spochybňovali, pretože ste povedali, kto tam bude? No tam sú takisto zastúpení práve zamestnávatelia, zamestnanci a podobne. Čiže na jednej úrovni vítame, že je určitý dialóg, a na druhej úrovni, na tej regionálnej ho zatracujeme. Takže ja si myslím, že práve aj tu dochádza k takému nejakému zosúladeniu. Takže nespochybňujme reprezentačné zložky, pretože určite tie reprezentačné zložky si tam nedosadilo ministerstvo, ale tieto zložky sa ozvali samé a sú tam zastúpené.

  • Jozef, ja som veľmi rád, že v pravidelných intervaloch sa znovu a znovu otvára téma diskusie o odvodovom bonuse, pretože na rozdiel od mnohých riešení, ktoré máme v zákonoch, ktoré máme v parlamente na stole, odvodový bonus ako koncept je naozaj paradigmatickým posunom. To znamená, že on nemení parametrické ani ideologické nastavenie systému výmeny peňazí medzi občanom a štátom, ale zásadne ho prestavuje a prispôsobuje dnešným podmienkam.

    My už dávno nežijeme vo svete, kde z peňazí súčasných pracujúcich je možné priebežne dotovať dôchodky. Žijeme vo svete, ktorý stále intenzívnejšie pracuje aj s myšlienkou negatívnej dane, aj s myšlienkou základného príjmu. Je to pôda, na ktorej sa zabúda na ľavicové a pravicové názory, a to ideologické zaradenie sa skôr ukazuje na už potom konkrétnom parametrickom nastavení toho nového systému, ale nie na jeho základoch. A myslím si, že ak sa máme rozprávať o budúcej podobe toho, akým spôsobom bude na úrovni financií štát so svojimi občanmi komunikovať, tak projekt odvodového bonusu je niečo, čo by malo byť brané vážne a čím by si mala zaoberať každá vláda bez ohľadu na ideologické zafarbenie, pretože odvodový bonus nie je ani pravicový, ani ľavicový, je jednoducho pragmatický a je naozaj paradigmatickým posunom v tom, ako chápeme to, že štát nejakým spôsobom podporuje svojich občanov, nenechá ich padnúť na úplne dno, ale zároveň podporuje aj podnikateľské prostredie a vytváranie pracovných miest. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, mňa veľmi teší, že ste si spomenuli na tripartitu a na to, že by tu mal fungovať sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie. Ja si dokonca spomínam, keď ste pripravili novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, kde ste dokonca postavili proti sebe ustanovenia tak, aby nebolo možné kolektívne vyjednávať. Ale v tejto súvislosti poviem, že sme pripravili viacero projektov, veľmi dôležitých projektov. Národná sústava povolaní, ktorá mešká, kde dnes už mal byť možno tretia etapa hotová z hľadiska Národnej sústavy povolaní. Je to nesmierne dôležitý projekt a povedzme si, do tohto projektu boli zapojení všetci, všetci sociálni partneri a skutočne tie výsledky sú veľmi dobré. Na nich by mala nadväzovať Národná sústava kvalifikácií, to sú všetko veci, po ktorých volali zamestnávatelia.

    Pokiaľ hovoríme o zastúpení živnostníkov, vždy sme rokovali v rámci tripartity a vždy v rámci Asociácie zamestnávateľských zväzov sú zastúpení aj živnostníci, povedzme si. Rokovali sme, nikdy sme nevynechali Komoru živnostníkov. A keď hovoríme o týchto veciach, ktoré som veľmi rada, že ste si osvojili a že, že treba s nimi pracovať, prečo sme zastavili takéto projekty, ako boli, a nepokračovali? Napríklad národný projekt flexikurity, kde dnes sme mohli mať na stole koncepčné opatrenia v oblasti aktívnych nástrojov politiky trhu práce.

    Čiže ja len, je mi ľúto, že ľudia, ktorí dnes prichádzajú s takýmito názormi, nekonali vtedy, keď mohli.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Najprv by som chcel reagovať, ak stíham, na kolegov z OĽaNO. Ja som vôbec, ale vôbec, pán Hraško, nekritizoval to, že ste sa spojili so SMER-om pri predložení tejto novely. To je výborné, pretože tak ste získali podporu. Ale ak by ste dávali pozor pri mojom prejave, tak by ste pochopili, že som kritizoval postoj ministerských úradníkov, ktorý ten istý návrh zákona, pokiaľ boli pod tým podpísané len vaše kolegyne, skritizoval pod čiernu zem ako zlý návrh a potom, keď si pani poslankyne našli podporu na strane SMER-u, tak zrazu tí istí ministerskí úradníci tento návrh vychválili. Tým som chcel ukázať na farizejstvo tzv. odborníkov, ktorí nám tu píšu rôzne správy, ktoré sú považované za odborne správne, pričom častokrát je to ovplyvnené práve tým politikárčením.

    Pokiaľ ide o sociálny dialóg, ešte raz chcem zdôrazniť, keď mám ten čas a možnosť, po prvé sa zamyslime nad tým, či do tohto dialógu vôbec má vstupovať vláda, pokiaľ ide o dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, a po druhé chcem zdôrazniť, že dajme do toho systém. Tá reprezentatívnosť musí byť na základe niečoho, nie na základe toho, že príde pán XY a povie: "Ja som kamarát s premiérom Ficom, tak ja vás budem teraz zamestnávateľov zastupovať, a nie ty." A vôbec nikto netuší, kto koho vlastne zastupuje. Komora živnostníkov, ktorá má, predpokladám, nejakých 20-30 členov, nikto netuší koľko a kto tam je, bude vystupovať na rokovaniach s ministrom Richterom ako zástupca živnostníkov a dovolí si schváliť vyššie vymeriavacie základy, za čo potom všetci živnostníci nariekajú.

    A ešte pripomeniem sociálny dialóg Kršíková - Tomanová z roku 2010.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k problematike zamestnanosti.

    Skôr sa vyjadrím tak analyzačne k tej správe, ktorú tu máme predloženú, veď k problematike zamestnanosti nie tak dávno sme hovorili tuná na pôde parlamentu. Odznelo tu veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť zamestnanosť, rovnako ako aj dnes odznelo veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť túto problematiku. Ja viem, pán minister, že oveľa ťažšie sa veci implementujú, zavádzajú do praxe, ako sa len hovorí, ale ste vo vláde, ste výkonná zložka, v podstate je to na vás, aby ste vo veci ako konali.

    Ak ste ochotný aj vypočuť si aj teda aj iné názory a možno ich aj zrealizovať v praxi, tak ja vám držím palce, aby sa vám to aj tak darilo. To, že je predložená tuná táto správa o nezamestnanosti v našej krajine, svedčí aj o tom, to, že máme naozaj vysoký počet nezamestnaných. Je po desiatich rokoch, v roku 2002 naposledy, zhruba takto bola miera nezamestnanosti ako je práve v tomto čase. Tak pred desiatimi rokmi bola taká vysoká miera nezamestnanosti. Myslím si, pán minister, že to nie je až zase taká tragédia, že by sa nedalo s tým pohnúť. 400-tisíc nezamestnaných ľudí je síce veľká armáda, ale ja si pamätám, pred rokmi mali sme tuná v tejto krajine aj skoro 20 % nezamestnanosť, bolo okolo 600-tisíc nezamestnaných. Vedeli sme s tým pohnúť. Táto krajina má tento potenciál v sebe, aby sme naozaj dokázali vytvoriť podmienky na tvorbu nových pracovných miest, lebo úlohou ministerstva práce nie je vytvárať priamo tie pracovné miesta, ale vytvárať podmienky. Samozrejme, nie je to len na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ale na celú vládu. Celá vláda v podstate má byť do toho silne zaangažovaná.

    Určite mnohí z vás sa stretávate s požiadavkami, fungujeme v širšom kontexte, v spoločenskom, rodinnom, kde sa na vás obracajú známi, priatelia, ale aj z rodín, či nemáme nejakú prácu, hej. Aj na mňa, na poslanca naozaj sa obracajú ľudia, či by som im nevedel pomôcť s prácou. Sám si uvedomujem, že tá situácia na trhu práce je veľmi zlá. Aj sa koľkokrát zamýšľam nad tým, ako by sa mohlo pomôcť v tejto problematike a pohnúť sa dopredu.

    Áno, keď aj tá kríza, ktorá je tu od roku 2009, zasiahla aj naše hospodárstvo, a tak ako aj pán minister tu spomínal, aj moji predrečníci, že sme krajina, kde má otvorené hospodárstvo a závislí sme od toho vonkajšieho vplyvu a prostredia, či už pozitívne, alebo negatívne, náš trh je predsa len malý, sme malou krajinou, uvedomujem si túto skutočnosť, ale je vidieť, že aj tá zamestnanosť, a aj postupne aj tá kríza akoby ustupovala v susedných krajinách, svedkami sme v susednom Rakúsku, Nemecku a podobne, však aj Estónci majú lepšiu tú zamestnanosť ako my.

    Jedna z vecí, ktorá v tej správe mi tu chýba, resp. keď je tuná, tie aktívne opatrenia trhu práce, jedna zo subkapitol, kde tie aktívne opatrenia trhu práce najviac v roku 2012 - z tej analýzy je to uvedené tuná, že najviac využívaným opatrením v roku 2012 bol príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a formou na aktivačnú činnosť pre obec alebo formou menších obecných služieb pre samosprávny kraj. Najviac využívaným opatrením.

    Pre mňa je to taký signál, kde, pán minister, mali by ste sa nad tým zamyslieť, že prečo je to tak. Ja si nemyslím, že je správne, že práve najviac je využívaná táto aktivita na tom trhu práce. Ja si myslím, že nie je to dobrý signál. Samozrejme, nechcem to zase tak dehonestujúco tuná, aby to vyznelo, v tej armáde 400-tisíc nezamestnaných, tak je tých 200-tisíc nezamestnaných, takmer 50 %, dlhodobo nezamestnaných, kde vieme, kde je veľkým problémom dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie umiestniť na trhu práce, nie je to jednoduché. Ľudia, ktorí stratili pracovné návyky a späť ich vrátiť do pracovného procesu, oni jednak už aj zabudli pracovať a zabudli aj na to, že ráno má vstať a ísť do práce, ale jednoducho sú aj medzi nimi takí, ktorým sa už nechce pracovať, lebo tento systém vytvoril im podmienky také, že sa im oplatí aj nepracovať. Raz za dva týždne prídu na úrad práce, kde sa prihlásia, a to je všetko.

    Rovnako aj úrady práce nemali byť len štatistickými úradmi, kde chodia títo uchádzači o zamestnanie sa ukázať, že či ešte žijú alebo ako sa majú a proste, či náhodou nepracujú na čierno kdesi v zahraničí alebo podobne. Myslím si, že ale je to, naozaj, to by bola ťažká a dlhodobejšia problematika, aj vážna téma zamyslieť sa vôbec nad štruktúrou úradov práce, ako takých, ich náplňou a ich orientáciou. Kolega Matovič to tuná uviedol, že by to mohli byť prípadne ako agentúry dočasné, dočasného zamestnávania. Ja si viem predstaviť, aby štruktúra úradov práce bola iná. Oddelenie aktívnych opatrení trhu práce, mal som to šťastie, že som sa nedávno mal možnosť rozprávať so zamestnankyňou, ktorá tam pracuje, a hovorí, že v podstate ani nemajú čo ponúknuť tým zamestnancom. Voľné pracovné miesta nie sú, rekvalifikácie sa nerobia, aspoň teda ja to parafrázujem, že čo, čo hovorila, a poradenské služby alebo to poradenstvo v podstate k čomu to vedie. Taký, bolo cítiť tak, takú skepticizmus, ktorý z tejto zamestnankyne úradu práce šiel. Uvedomil som si, že naozaj treba sa zamýšľať nad tým, aby, aby aj tie, tí úradníci na tých úradoch práce neboli frustrovaní z toho, že chodia sa uchádzači uchádzať o zamestnanie, veď o tom by to malo byť a tí zamestnanci úradov práce v podstate nemajú čo ponúkať. Nie všetko to, čo aj, pán minister, ste spomínali, aby sme teraz vytvárali len tie sankčné mechanizmy a teraz vytvárali nejaké komandá, ktoré budú potláčať čiernu prácu, ale vytvárať podmienky na to, a to je aj skrze Zákonník práce, ale aj skrze zákon o zamestnanosti, aby zamestnávateľom sa oplatilo vytvárať legálne nové pracovné miesta a legálne aby zamestnávali týchto ľudí, lebo tá represia, tá stále všetko nevyrieši. Dovolím si povedať, ani v tomto prípade to nevyrieši.

    Druhým najvyužívanejším takýmto opatrením z tejto správy, si to dovolím tuná parafrázovať, druhým najvyužívanejším bol príspevok na výkon, vykonávanie absolventskej praxe, to je ten § 51, ktorého cieľom je podpora a získavanie odborných zručností a pracovných skúseností absolventa školy, absolventská prax. Takto bolo zaradených 16 442 uchádzačov a na tú aktivačnú činnosť predtým bolo 18 800 uchádzačov a dohodnutá výška finančných prostriedkov bola dohodnutá na tú aktivačnú činnosť v objeme 3,5 milióna korún. Ja som to už pred mesiacom tak aj navrhoval, tú aktivačná činnosť, je skutočne sa nad tým potrebné zamyslieť, aby to neboli vyhodené prostriedky naozaj do vzduchu. Je potrebné, aby tí ľudia neobliekli si len možno, dneska už majú tie pomarančové alebo zelené vesty a vyšli do ulíc, ale aby aj nejaký ten výkon podali. Ja viem, že učíme ich aj tým pracovným návykom, ale jednoducho, dovolím si povedať, však sú tu zástupcovia miest a obcí, sú tu reprezentanti, starostovia, ale veľakrát sa to nezvláda v tých obciach. Tie Jarovnice, ktoré boli tu spomenuté, 1 200, takmer 1 200 vlastne problémových alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí zamestnať v obci a dať na to tých koordinátorov a zvládať ako túto prácu, veď to je stredne veľký alebo možno aj veľký podnik, 1 200 zamestnancov. Veľakrát tí starostovia v mnohých obciach, však česť výnimkách, výnimkám, ale to nezvládajú. Veľakrát je vytváraný tlak zo strany, v podstate aj tých uchádzačov alebo dlhodobo nezamestnaných na starostu, na ktorého tlačia, aby ich zamestnal, ale v skutočnosti oni nechcú pracovať alebo čosi urobiť užitočné pre tú obec, ale oni chcú len mať tú zvýšenú dávku, oni chcú sa dostať k peniazom a to je celý ten problém. Hej, v podstate my týchto ľudí veľakrát ako by sme v podstate kazili týmto spôsobom, hej, lebo oni v podstate, ja sám mám ako skúsenosť takú, kde tí aktivovaní, je to niekoľko rokov síce dozadu, ale jednoducho oni ani nevyšli v tej rómskej osade, oni nevyšli ani vonku, aby si upratali pred, pred sebou, hej, pred vlastným domom. Keď príde kontrola, tak možno vtedy sa takto vyhrnú, ale tie aktivačné práce aby naozaj boli aj efektívne a možno ten objem finančných prostriedkov, dať skutočným zamestnávateľom. Dať zamestnávateľom, ktorí na to dohliadnu, alebo potom cez úrady práce, ale iným systémom by to muselo byť, naozaj aby to fungovalo a tie obce a starostovia miest a obcí, keď, a primátori, keď potrebujú vykonávať tie obecné služby, čo veľakrát naozaj si zase na druhej strane pomôžu, mnohé obce, že vyčistia tieto, tak podporiť ich iným spôsobom a reálne, že tak teda tam chýbajú tie pracovné miesta, tam sú reálne pracovné príležitosti na to, aby tie obce sme mali my v poriadku a v čistote, aby sme ich udržiavali.

    Udržiavanie tej, teda vykonávanie absolventskej praxe. Skutočne v reálnej praxi je s tým veľmi veľa problémov, ale však, samozrejme, nie je jednoduché umiestniť tých samotných absolventov. Mali sme tu správu o školstve, teraz máme správu o nezamestnanosti, o stave zamestnanosti v našej krajine a tieto dva rezorty veľmi úzko súvisia spolu, školstvo a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravovať tých absolventov pre konkrétne profesie, pre konkrétne potreby trhu práce, vychovávať ich, viesť tých absolventov tak, aby oni si už počas štúdia, počas školy hľadali tú prácu, aby prípadne aj teda externe sa mohli nejak zamestnať, hej, mohli by vykonávať už niektoré služby pre potenciálnych svojich zamestnávateľov, ale aby hlavne v tých záverečných ročníkoch, či už na vysokých školách, stredných školách, stredných odborných školách, aby v tých záverečných ročníkoch aj tí pedagógovia viedli tých absolventov k tomu a pýtali sa ich, či hľadali si to zamestnanie. Rovnako ako kolega Matovič to tu spomenul, možno zavedenie tej výučby, ktorá by tuná bola, ako viesť svoj vlastný ako podnik. V zahraničí majú to, učia sa to študenti na stredných školách, ako zostaviť biznis plán ako, ako sa zorientovať, či môžem spomenúť krajiny, ale zas aby ste to nejak tak, môžem spomenúť Nemecko, Švajčiarsko, kde naozaj sa pripravujú reálne títo absolventi škôl na, pre trh práce, aby keď skončil, tak nezostal naozaj nezamestnaný, respektíve aby sa, aby čakal pasívne, kto kedy mu akú prácu ponúkne.

    Samozrejme, potom na vytváranie nových pracovných miest, ak sa ocitnú títo a zvlášť mladí ľudia na úradoch práce, aby oni tú dotáciu na vytvorenie miesta, či už ako živnostník začínam, alebo ako drobný podnikateľ, aby to nebolo prebyrokratizované, aby jednoducho zo zákona, patrí ti suma, príklad poviem 10-tisíc eur, na 3 roky jednoducho máš to, kalkuluj, rátaj, podnikaj, ale na úrade práce, aby si sa neocitol a dať túto, nebáť sa. Tie stimulácie, ktoré tuná sú, veľakrát sú nespravodlivé, ja som to tiež spomínal, lebo vyše 30-tisíc, 32-tisíc eur dať na udržanie existujúcich pracovných miest alebo 52- alebo 56-tisíc, to je veľmi veľká suma a je nespravodlivá voči tým drobným živnostníkom a podnikateľom, ale aj iným firmám, ktoré takúto stimuláciu nedostanú. Potom, aby sa nesprávali tak vydieračsky tie podniky a jednoducho, oni si buchnú po stole a budú vydierať dokonca aj vládu, aj premiéra a jednoducho, buď mi dáš na tie stimuly, alebo prepustím, ja neviem, 2-tisíc zamestnancov. Je to veľmi nepríjemná hrozba, boli sme toho svedkami, však v podstate aj keď tuná bola tá kríza s tým U. S. Steelom.

    A tretí príspevok bol ako v rámci tých aktívnych opatrení na trhu práce, príspevok na dochádzku za prácou tretím najvyužívanejším a poberalo ho 16 136 ľudí. Hej, keď by som to podľa tej hierarchie poukladal 1, 2, 3, tak v rámci aktívnych opatrení trhu práce, no ako by tu bolo veľmi veľký objem peňazí minutých a tá efektivita veľmi nízka. Hej, tak toto mi tuná chýba, aby tá efektivita na tej druhej strane tuná bola. Bolo to tu spomenuté, naša krajina je malá, ako som to spomínal, ale do budúcna tuná naozaj neprídu už veľkí investori. Kde? Veď už ani nemajú poriadne kde a to nie je cesta, ale naozaj vytvárať podmienky v regiónoch pre malých, stredných podnikateľov a pre živnostníkov, toto je naozaj cesta, nad tým sa treba zamyslieť. Aj strategicky je to rozložené, proporcionálne, nech padne jeden veľký závod, a máme kopec nezamestnaných a to potom minister práce, ten sa môže zblázniť. Na ministerstve, samozrejme, že nič neurobí, lebo sa to nedá zvládnuť, keď toľko ľudí by zostalo na ulici a, ale predsa pri tých drobných a stredných podnikateľov to riziko je tuná menšie. Ja sa teším síce, že máme tuná aj také strojárenské firmy, aké sú tu, no ale spomeniem aj, keď si spomínam, jeden zo stimulov bol taký, na, na síce vytvorenie nového pracovného miesta KIA Motors a bolo to v objeme 2,5 milióna korún. Ja som to aj vtedy, ešte v korunách slovenských to bolo, tak aj vtedy som to vnímal ako nespravodlivú vec, lebo koľko iných ľudí, možno za oveľa nižší príspevok a boli schopní vytvoriť tie a možno v celkovom tom pomery, aj keď rozkúskované, tak možno aj viac tých nových pracovných miest.

    Spomínal som to, ale dovolím si to aj pripomenúť, lebo tá, ten súvisí aj s tým príspevkom, aj s cestovaním za prácou. No celý východ nemôže prísť tuná do Bratislavy, aby sme sa tuná zamestnali. Na východe Slovenska naozaj je problém s tou zamestnanosťou. Jednak keby sme to možno aj regionálne porovnávali, tak sú oblasti, kde je, aj aj nižšia tá vzdelanostná štruktúra, tým aj menšie možnosti ako zamestnať, zamestnať sa, ale nemôže to byť tak, že sme odkázaní na to, že budeme všetci cestovať do Bratislavy za prácou alebo zase budeme cestovať kdesi do zahraničia. Veľmi veľa ľudí naozaj v zahraničí je. Pán minister, zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť podmienky, aby títo ľudia mohli pracovať u nás, tu doma. Ja som to spomínal, poviem to znova, zopakujem sa, mi to, mi to prepáčte, ale naozaj doma máme prácu. A tu treba, tuto mi to chýbalo v tej správe, lebo je to tuná, tuná sú tie návrhy spolu s ministerstvom hospodárstva, sú tu predkladané s ministrom školstva, ale aj s ministrom pôdohospodárstva. Naozaj táto krajina bola kedysi agrárnou krajinou, ale my tie pracovné príležitosti doma máme. Ja keď rozprávam so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ten odhad je mnohých pracovných miest a celá tá správa ponúka vytvoriť 60, vyše 60-tisíc pracovných miest. V poľnohospodárstve máme len 80 až 100-tisíc pracovných miest, ale muselo by to byť naozaj pri inej štruktúre. Ale aby mohli hospodáriť roľníci na pôde, ktorú vlastnia. Musíš mať ty vlastnícky vzťah k tejto pôde. Ak k nej nemáš, tak ju tak aj humpľuješ a v podstate ti na tom nezáleží, len berieš dotácie. Tento systém nie je dobrý u nás v tejto krajine nastavený. Bol som na jednom stretnutí súkromných podnikateľov a tam práve vystúpil súkromne hospodáriaci roľník, ktorý hospodári, pestuje zeleninu tu neďaleko od Bratislavy. Na dvoch hektárov živí celú svoju rodinu. Celá svoja, celá jeho rodina sa živí na dvoch hektároch pôdy, pestuje zeleninu, má to veľmi dômyselne premyslené. Japonci prejavili záujem o to jeho hospodárenie. Pre mňa to bolo čosi úžasné, tak jednoduché a v jednoduchosti sú krásne veci a naozaj v jednoduchosti je veľakrát aj pravda, tak zamerať sa práve aj na to poľnohospodárstvo.

    Pre porovnanie, mne sa ozvali krajania naši zo Švajčiarska, možno to tak posmešne to tuná tak vyznelo, ale neviem, či viete, koľko oviec sa chová v súčasnej dobe na Slovensku? Je to 350-tisíc. V porovnaní so Švajčiarskom, myslím, že Švajčiari majú nejakých 450-tisíc. My sme, čo sa týka krajín, veľmi podobní a porovnateľní, dokonca máme lepšie podmienky, lepšie podmienky na chov oviec a niekedy v 50. rokoch sa tuná chovalo 3 a pol milióna oviec, 3 a pol milióna, teda 10-násobne je to menej. Ono, to je jednak súvisí to s tou prácou, pracovnými príležitosťami a to nie je len ten chov oviec, ale aj spracovanie vlny, toho mäsa a deťom všetko. Veď skúsme si kúpiť baraninu v obchode, v mäsiarstve, tak je problém, je to úzky profil. Tak to nemusia byť práve Taliani, ktorí chodia a vykupujú jahňacinu okolo Veľkonočných sviatkov, ale aby to zostávalo tu u nás, to sú aj pracovné príležitosti. Sú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí si povedali, že aj keď dostáva tú výhodnú ponuku od toho Taliana, povedali, že to nebudú predávať pre nich, ale chcú, aby to zostalo u nás. Vidíte, ľudia sa chytajú zdravého rozumu, začínajú takto rozmýšľať. Ale treba naozaj aj vytvárať aj tuná tie podmienky, lebo máme tuná vysokú školu, univerzitu poľnohospodársku dokonca v dnešnej dobe, ktorá, kde končí spústa absolventov každý rok. A sú medzi nimi mladí ľudia, ktorí majú chuť, hej, v tom poľnohospodárstve podnikať, ale keď mi teraz aj príjmeme ten zákon, že sa tie zmluvy, hej, na tých 25 rokov, no je to naozaj veľmi diskutabilné a môže sa stať to, že ja predám v podstate tie zmluvy. To, čo ja zazmluvním a predám to zahraničnému investorovi, čo by bolo veľmi zlé a čo nechcem, verím, že nikto v tejto sále to nechce. A cudzí ľudia sa budú cudzo správať k tejto pôde a budú ju využívať na poľnohospodárske plodiny, ktoré v podstate budú produkovať, kde budú dotácie, a na priemyselné používanie. Ja prvýkrát toho roku, dovolím si to tak, súvisí to s tou zamestnanosťou, som si tak uvedomil, na tých dolniakoch. Tu sú tie lány, sú také nádherné. Vždycky to tak obdivujem, aké to je krásne, tie polia, keď sú obsiate. Ale prvýkrát toho roku si uvedomujem to percentuálne možno obsiatie tých polí, kde máme repku olejnú takmer na polovicu tých lánov zasiatu ako možno pšenicu. Tak ja sa pýtam, že či naozaj toľkoto potrebujeme tej repky olejnej? Hej, aj pre to priemyselné spracovanie. Ale aby sme z toho bionaftu. Lebo my si tú pôdu zabijeme a Francúzi majú s tým obrovský problém. Nechcem o tom tuná rozprávať, lebo to je tak naozaj pre pána ministra Jahnátka. Ale treba venovať práve aj tejto problematike naozaj pozornosť. Aj tie geneticky modifikované potraviny a osivá, ktoré sa tuná tlačia. Sú tuná firmy zahraničné, ktoré majú veľký záujem, aby sa to tuná dostalo. Ak si to tuná pustíme, tak to si zaburiníme celú našu krajinu a bude s tým obrovský problém. V tom reťazci potravinovom, máme tu také zemiaky a kukuricu. Oni povedia, že to je len na škrob. Ale ten škrob sa používa ďalej do potravín, hej. To máte možno, ja neviem, či už čokoládu, alebo keksy, alebo ďalšie potraviny, ktoré sa spracovávajú. To nie len na to priemyselné. To som len tak si dovolil odbočiť.

    Systém podpôr, aby bol taký, aby sa oplatilo pracovať. Nemôže to byť, to už tuná aj tak odznelo, ale je to veľmi nespravodlivé, ak teda v podstate potom je tu značná časť a sú tu skupiny ľudí, ktorí zneužívajú tento systém. Tu treba vytvárať aj tlak na tých zamestnaných, nezamestnaných, aby aj oni čosi pre to urobili a nielen pasívne čakali, že kto im čo kedy ponúkne.

  • Reakcia z pléna.

  • Si tu nebol, tak ja som hovoril, že tie konkrétne návrhy som tu hovoril minule. Teraz som viac všeobecný, vyjadrujem sa k tej správe, tak.

  • Krátka pauza.

  • Rovnako kolegovia tu spomínali, však už sa to tak aj opakovalo. Ale nebáť sa aj udeliť tie licencie pre tých živnostníkov a začínajúcich podnikateľov, aby si on zaplatil túto licenciu a nebol zaťažovaný touto byrokraciou, aby sme my ľudí neodrádzali od podnikania, ale, naopak, vytvárať im podmienky, aby mohli podnikať a nemali kopec administratívnych prekážok.

    Potom jedna z vecí, keď tých nezamestnaných máme v evidencii a veľakrát pasívne čakajúcich. Možno veľakrát sa s tými úradníčkami aj doťahujú, koľkokrát im tam aj nadávajú tí ľudia. Možnože máte tie skúsenosti, možno nie. Ale tak ja som počul aj tých zamestnancov, ktorí sa sťažujú veľakrát ako na tých ľudí. Ale dať mu tu trebárs tu ten základ, možno tú podporu, ale keď akonáhle by si bol dlhšie ako tri mesiace na úrade práce a nenašiel si si prácu, napríklad 3 mesiace, môže to byť 6 mesiacov a nenašiel si si tú prácu, tak aby naozaj mohla tá ponuka aj zo strany teda štátu, respektíve toho úradníka, aby mu mohol ponúknuť akúkoľvek prácu, ktorá je voľná. A už odhliadnuc od toho, že aké máš vzdelanie, či máš dva vysokoškolské diplomy alebo či máš učňovské vzdelanie. Jednoducho hľadaj si to aktívne, ak máš dva vysokoškolské diplomy, aktívne si hľadaj túto prácu na trhu práce. A ak teda na úrad si odkázaný, tak aby tí úradníci mali možnosť ponúkať túto prácu. Celkový podiel nezamestnaných ľudí vo veku od 15 do 24 rokov na celkovom počte bol v roku 2012 20 %. To je tiež jedna z alarmujúcich vecí a nie dobrým signálom, keď také vysoké percento máme mladých ľudí a nezamestnaných. Tu si treba naozaj položiť otázku aj prečo to je? A hľadať na ňu aj odpoveď. A teda aj riešenia. Súvisí to veľmi úzko s tým spomínaným školstvom, ktoré som tuná spomínal.

  • Krátka pauza.

  • Myslím si, že tie tri kategórie, ktoré pán minister včera v úvode ako spomínal, zamerať sa na mladých ľudí do veku 29 rokov, je to naozaj dobrá vec, je treba sa tomu venovať, potom tí rizikoví nad 50 rokov, 50 rokov a vyššie, tak majú naozaj problém na tom trhu práce sa uplatniť a dlhodobo nezamestnaných. S tým súhlasím. Je to naozaj veľmi potrebné a veľmi žiaduce, aby sme sa týmto zaoberali a aj hľadali tuná tieto riešenia.

    Hovorím, že nedával som tu, menej som dával tuná tých konkrétnych návrhov. Tuná z tej správy ešte si dovolím uviesť. Tu je zabezpečiť plnenie opatrení súvisiacich s podporou zamestnanosti, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhovalo v rámci pripravovaných prorastových opatrení. Ide najmä o nasledujúce opatrenia, ktoré predpokladajú vytvorenie 60 215 pracovných miest, implementovať príspevok na podporu udržiavania pracovných miest, udržia sa cca 20-tisíc pracovných miest - to je ako z tej správy, ktoré tu je - implementovať príspevok na podporu zamestnávania uchádzačov, znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vytvoria sa cca tiež 20-tisíc pracovných miest. Potom pokračovať v realizácii projektov na podporu nezamestnanosti mladých, 12,5-tisíc pracovných miest, implementovať Národný projekt komunitné centrá, 715 miest je predpokladané, znevýhodnených uchádzačov a tak ďalej, tu je 5- až 7-tisíc, pripraviť projekty a programy realizované podľa novej novely zákona o službách zamestnanosti.

    Ja by som si takto dovolil tuná ešte pripomenúť ešte raz a chcem to tak ako povedať, že v podstate zamerať sa naozaj v tej našej malej krajine na konkrétnych drobných podnikateľov, živnostníkov, ale aj na študentov, ktorých by sme podporovali. Tie kontrolované akcie, ktoré sú tu pripravované v rámci inšpektorátu práce zamerať sa možno na odvetvia, tradične najviac na veľkoobchod, maloobchod, ubytovacie a stravovacie zariadenia, doprava, skladovanie, administratívne služby, sezónne práce. To je všetko v poriadku. Veď tá čierna práca, aby tuná nerástla ako huby po daždi. Ale zase na druhej strane, aby štát vytváral podmienky, a to je aj skrze zákon o zamestnanosti aj skrze zákonník práce, aby zamestnávatelia nemali dôvod vytvárať tieto čierne pracovné miesta, aby nemuseli tu byť prísne sankcie, a vytvárať tuná nejaké komandá, ktoré by naháňali týchto zamestnávateľov, ale jednoducho aby sa oplatilo v tejto krajine žiť, a teda pre podnikateľov, aby sa im oplatilo vytvárať nové pracovné miesta, nové pracovné príležitosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ja by som nikdy nehádzala do jedného vreca z tej plejády 390-tisíc nezamestnaných ľudí, ktorí sú nezamestnateľní a ktorí, a tých je veľmi málo, povedzme si úprimne, na túto tému bola spracovaná aj osobitná štúdia, a preto by som veľmi, veľmi opatrne narábala s tým, že ľudia sú v evidencii preto alebo že tí, čo sú evidovaní, nechcú pracovať. Mnoho ľudí chce pracovať. Môžete ísť dedinami, kde máte celé dediny prakticky nezamestnaných ľudí. Máte, máme dnes v niektorých regiónoch viac ako 30 % mieru nezamestnanosti. A čím ďalej idete na východ a smerujete a beriete, teda ako to, ako to vyzerá, s nezamestnanosťou, zistíte, že skutočne tí ľudia tam nedokážu nájsť prácu. Ja viem, že vaše vystúpenie bolo myslené veľmi dobre. Ja mu rozumiem a..., ale tu je potrebné skutočne veľmi seriózne, zodpovedné kroky a spracovať celý koncepčný materiál, ktorý by oživil aj naše poľnohospodárstvo, v ktorom by sme vedeli, aj keď nie možno vytvoriť ako samotné pracovné príležitosti ako také, ale pomôcť ľuďom, aby zabezpečili sebaobživu prostredníctvom využívania, využívania poľnohospodárstva. Ja s vami plne súhlasím a zastávam názor, že v rámci tohto by mohlo asi 50-tisíc ľudí krátené, znížený počet evidovaných nezamestnaných. Nedá mi ešte jednu vec a dotknem sa veľmi stručne, a to, dotknem sa sociálneho dialógu, veľmi dôležitého projektu na podporu tripartity a by som povedala, že, bohužiaľ, je mi ľúto, že niekto tu vie len klamať, urážať, osočovať. A to sú vaše metódy práce, pán Mihál, a to je podlé a úbohé.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.

  • Áno, ja to chcem, ďakujem za faktickú pripomienku. Aj ja som o tom presvedčený, že väčšina ľudí je takých, ktorí naozaj úprimne chce pracovať a nemá sa kde zamestnať. Ale ja som tu spomenul, tak som to rozdelil tých dlhodobo nezamestnaných a tých pol na pol alebo 50 % na 50 %. To je 200- a 200-tisíc. A z tých 200-tisíc, to nechcem povedať, že sú tam všetci tí ľudia, ktorí nechcú ako pracovať. Oni chcú pracovať. Ale sú tu aj skupiny také, ktorí nechcú pracovať. A to sú aj mladí ľudia. Paradoxne sú to aj mladí ľudia. Oni jedni pred druhými sa pretŕčajú - však pozri sa, ja som nezamestnaný. Oni dokonca ani nejdú, ani na úrad práce sa nezaevidujú a nepracujú. Sú to tuláci, ktorí sa budú túlať a nebudú chcieť pracovať. Ale aj potom je ďalšia skupinka, ktorá je na úradoch práce a nechce pracovať. Tak aj na týchto ľudí som chcel len toľko povedať, že aby sa vytvoril ten tlak, aby naozaj aj títo ľudia pracovali. No, samozrejme, my máme veľký problém s tým, aby sme zamestnali tých ľudí a našli prácu pre tých ľudí alebo sprostredkovali prácu tým ľudom, ktorí chcú a majú záujem o prácu a chcú pracovať. Aj s tým máme veľký problém. Ale ja som len poukázal, že je tu, existuje aj taká skupinka ľudí, a to už dlhodobo.

    K tej sebaobžive a k tým poľnohospodárom. Áno, to aj tá sebaobživa, ale to je aj obživa nášho národa a to je aj tá zdravá výživa. My sme schopní vyprodukovať kvalitné potraviny, skutočne kvalitné potraviny pre našich ľudí. To, čo my dovážame, tak ja mám veľkú pochybnosť a ja naozaj už aj manželke som povedal, aby sme vyberali potraviny, ktoré sú vyprodukované u nás na Slovensku. A po rokoch mi na tom záleží, naozaj že čo máme na tom stole. Sme schopní to robiť, len aby sme si vyhrnuli rukávy a nebáli sa práce. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pani poslankyňu Ritomskú. Ja by som ešte iba upozornila, že podľa rokovacieho poriadku v § 33 je napísané, že faktickou poznámkou sa reaguje na posledného rečníka. To len upozornenie pre pani poslankyňu Tomanovú.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja ku Správe o aktuálnej situácii na trhu práce doplnila niekoľko závažných argumentov získaných z praxe pri sledovaní trhu práce.

    Argument prvý. Úrady práce sú nastavené na registrovanie nezamestnaných, ale chýba poradenstvo, a to právne. Vláda argumentuje, že právne poradenstvo zabezpečujú advokátske kancelárie, dokonca bezplatne. Prax je však taká, že nikto z čerstvých nezamestnaných nedokáže navštíviť advokátsku kanceláriu, lebo vie, že advokát nemá čas. Psychologický moment zničenej existencie a reálny nedostatok peňazí nezamestnaného je skutočná prekážka a zdeptaný nezamestnaný má po krk úradovania, ktoré ho ďalej iba deptá. Východisko z tohto stavu je to, čo malo byť už dávno zriadené. Na každom úrade práce má fungovať oddelenie právne pre nezamestnaného. Právnik má byť k dispozícii a má pracovať pre nezamestnaného. Tento fakt dávam do pléna ako smrteľne vážnu vec. Je to vlastne možné aj riešiť okamžite.

    Argument druhý. Úrady práce nedokážu zistiť oprávnenosť postupu pri prepúšťaní zamestnanca. Keď sa zamastenec sťažuje, že ho prepustili nespravodlivo, úradníci ho nechajú, nech sa vyreční. A tým akože ich pomoc zhasla. Vláda argumentuje, že úradníci nemajú kompetencie sledovať oprávnenosť prepúšťajúceho, prepúšťaného. Tak sa teda pýtam, potom načo sú takéto úrady? Len pre štatistiku? Ak chcú úrady pomáhať v boji proti zvyšovaniu nezamestnanosti, a vidíme, že teda chcú, tak musia urobiť dve veci, registrovať spôsoby prepustenia, a to takým spôsobom, aby neoprávnené spôsoby prepustenia boli okamžite riešené inšpektorátom práce, a vytvoriť empirickú tabuľku príčin a spôsobov prepustenia zo zamestnania, a to z toho dôvodu, že legislatívu na obranu vznikajúcich nezamestnaných vieme vytvoriť len na základe príčinnej súvislosti vzniku neoprávnene prepusteného a na základe evidencie neoprávnených procesov prepúšťania. Na margo tohto argumentu by som chcela uviesť, že som sa pýtala pána ministra práce v interpelácii, prečo neevidujú na úradoch práce tzv. mobbing, ktorý je sprievodným asociálnym javom procesu ukončovania pracovného pomeru. Pán minister odpovedal v tom zmysle, že to neevidujú, lebo mobbing dosiaľ nie je ani právne ako pojem upravený. Keby som vlastne nepoznala serióznu snahu pána ministra, tak by som povedala, že si uťahuje z mojej interpelácie. Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce z roku 2006 zasiahla Európu epidémia tyranie na pracoviskách. Odvtedy sa situácia zhoršovala a dnes je stav neúnosný. Dnešný stav tyranizovaných zamestnancov je tak neúnosný, že sila a počet poškodených občanov stačí na zvrhnutie aj tejto vlády. Trpiaci a poškodení občania stále dúfajú a stále čakajú, kedy začne vláda chrániť záujmy slušne pracujúcich ľudí. Chcú len pracovať a dostávať odmenu a mať istotu, že budú pracovať aj zajtra. Nehovorím nič nové, to sa týka predovšetkým túžob týchto zamestnancov. Ale navrhujem absolútne novú vec, čo sa týka úradov práce a inšpektorátu práce.

    Moje návrhy:

    Nariadiť úradom práce sledovať okolnosti prepúšťania z práce, a to tabuľkovou formou, kde bude uvedené, akým spôsobom boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania, a v druhom stĺpci bude uvedené, akým spôsobom konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením.

    Po druhé. Nariadiť vytvorenie právnych oddelení na úradoch práce, kde budú riešené sťažnosti prepustených, nezamestnaných alebo šikanovaných zamestnancov.

    Po tretie. Nariadiť inšpektorátom práce bezodkladne vypracovanie žalôb v každom prípade zisteného šikanovania, mobbovania alebo iného prenasledovania zamestnanca a okamžite vypracovať žaloby na zamestnávateľa, ktorý pred prepustením zo zamestnania psychicky týral svojho zamestnanca.

    Po štvrté. Nariadiť vytvorenie webovej stránky, zoznam mobberských zamestnávateľov, u ktorých by bol zistený prípad psychického týrania zamestnanca.

    Som presvedčená, že ak budú realizované tieto opatrenia, odhadujem okamžitý pokles prepúšťania zo zamestnania o celých 30%. Podľa odhadov mojich voličov, ktorí ma poslali do parlamentu, je tento odhad ešte vyšší, dovolím si povedať, 50% poklesu počtu prepustených zo zamestnania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja chcem poďakovať pani Ritomskej, že na túto pôdu a k téme zamestnanosti a nezamestnanosti dáva do pozornosti aj otázku mobbingu, pretože ja som presvedčená, že práve ten stav a rastúca tendencia nezamestnanosti vplýva aj na to, aké podmienky sú vytvorené na súčasných pracovných miestach. Ja sama registrujem, že mnohí zamestnanci predovšetkým priemyselných parkov sa sťažujú na sťažené podmienky na ich pracovisku, takže som rada, že aj takýto rozmer prostredníctvom výstupu pani poslankyne tuná odznieva.

  • Ďakujem. Pani Ritomská, nesmierne si vážim, že ste prišli s konkrétnymi návrhmi na riešenie problému, ktorý skutočne je tu veľmi rozmnožený, len obávam sa, že úrady práce nie sú dostatočne vybavené pre tento účel. Ale vôbec nechce byť mojou pripomienkou to, že nie sú vybavené a kde, pretože stojí za povšimnutie, o čom hovoríte, myslím si, že by to malo byť plne na inšpektorátoch práce. Obávam sa tiež, že nie sú dostatočne vybavené pracovníkmi, pretože v roku 2006 boli dokonca totálne zdecimované inšpektoráty práce a štyria pracovníci na celé Slovensko takúto agendu nemôžu obsiahnuť. Ale súhlasím s vami, bolo by potrebné posilniť inšpektorát práce a hľadať riešenie, aby ľudia dostali relevantnú pomoc v prípade, keď bojujú s takýmito problémami na pracovisku. Ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem. Posledný ústne prihlasný do rozpravy pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či je cťou vystúpiť na samý záver, rozhodne to nebolo mojím úmyslom, ale vinou hlasovacieho zariadenia alebo prihlasovacieho zariadenia som sa ocitol tu. Rozhodne to nebol môj úmysel z toho dôvodu, že úvodom by som chcel reagovať na niektoré výroky alebo názory predrečníkov alebo, alebo rečníkov vo faktickej poznámke v rozprave o tejto správe.

    Neviem, ktorý z kolegov SMER-u kritizoval privatizáciu distribučných závodov energetických, že to bolo zlé a že celá privatizácia je zlá. Chcem by som uviesť konkrétny príklad.

    Úvodom poviem, možno nie je privatizácia ako privatizácia, pretože privatizácie za vlády Vladimíra Mečiara skončili tak, že, no odhadnem, 80, 70 %, 90 tých privatizovaných firiem dnes neexistuje. Sú zlikvidované a ľudia prišli o prácu. Úzko súvisí s tým, čo dnes prerokuvávame. Privatizácia, ktorá bola za prvej alebo druhej vlády Mikuláša Dzurindu, lebo za vlády Roberta Fica sa potom už neprivatizovalo, každá firma funguje, zamestnáva, dokonca robí zisk, čo je kritika. Poviem 2 príklady, ktoré budú takým názorným príkladom toho, čo to privatizácia je a čo je politika, alebo keď prevýši politika ekonomický záujem. Tie príklady sa volajú Cargo a Letisko Bratislava. Na konci druhej Dzurindovej vlády bola pripravená privatizácia Carga a Letiska Bratislava a len vinou skrátenia volebného obdobia sa táto privatizácia neuskutočnila, aj keď bola pripravená, a vláda Roberta Fica mohla bez problémov mohla bez problémov v tomto procese pokračovať a sprivatizovať.

    Cargo. Odhadovaná cena bola 13 mld. slovenských korún s tým, že v podmienkach predaja by bolo prevzatie záväzkov vo výške 4 mld. slovenských korún. To znamená predaj cirka za 17 mld. slovenských korún. Bola to...

    Letisko Bratislava - bola cena 1,4 mld., čiže dokopy, hore-dole do 30 mld., čo činí zhruba 1% HDP. Je to niečo menej ako celá konsolidácia súčasnej vlády. Do letiska sa investovalo následne 4 miliardy slovenských korún do terminálu a Cargo má dnes na účte mínus 560 mil. eur. Otázka teraz znie z hľadiska ekonomického, z hľadiska tej filozofie, tej pripomienky, čo bolo správne a kto nesie zodpovednosť za tieto čísla. Opäť môžme hovoriť, bola jedna vláda, druhá vláda, minimálne od tých čias bolo 6 rokov alebo 5 rokov vlády jednej a jeden a pol roka vlády druhej. Nie je to podstatné. Podstatné je to, že keby niekto bol vrazil 17 mld. slovenských korún do nejakej, do nejakého biznisu, tak určite v dohľadnom čase mal v pláne tých 17 mld. dostať naspäť. Koľko zamestnaných by to bolo spôsobilo. Ako by to bolo pôsobilo na zamestnanosť Slovenska, odhliadnuc od tej ekonomickej časti, povedzme aj príjmovej. To isté sa týka letiska.

    Druhá pripomienka alebo druhá taká reakcia je na pripomienky typu - hovoril to aj predseda finančného výboru, aj niekto z pléna - za každej vlády rástla nezamestnanosť, za každej vlády sa robil deficit. Táto relativizácia je z môjho pohľadu neprijateľná. A preto opäť dovolím si povedať pár čísiel, ktoré tu už aj zazneli, ale je možno dobré si ich zopakovať.

    Samozrejme, na vplyv zamestnanosti má vplyv rast, má vplyv konsolidácia, má vplyv rôznych, má vplyv, akým vláda pristupuje k rôznym zákonom, ktoré robia podnikateľské prostredie. Ja si ponechám dve čísla, aby sa to jednoducho porovnávalo. A to je deficit verejných financií a nezamestnanosť. Vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu 2002 - 2006 zdedila vládu s deficitom 8 %. Na konci odovzdávala vládu s deficitom 3%. Nezamestnanosť preberala 18 % cca, preberala, odovzdávala hore-dole 10 %. Robert Fico so svojou vládou 2006 - 2010 prebral vládu s deficitom 3 %, odovzdal 8 %. Čo je ale dôležité, roky 2005, '6, '7, '8 boli tie tučné biblické roky pre Slovensko, dokonca rok, myslím, rok 2007 bol rekordný rast 11 %. To bol takmer dvojnásobný rast ako v okolitých krajinách, ale s deficitom sa nerobilo nič. Ostával zhruba niečo dole pod 3% a nasledujúce 2 roky s vyhováraním sa na hospodársku krízu alebo finančnú krízu to narástlo na 8%. Nezamestnanosť sa vyšplhala o nejaké 4 %. Nastúpila vláda Ivety Radičovej, opäť prebrala deficit s 8 % a za jeden jediný rok znížila tento deficit o 3 % na 5 % . Opäť prišiel pád vlády, posledný rok udržal sa rozpočet na 5 %, čo bola aj veľká kritika, aj zo strany opozície. Nuž ale plán tejto vlády je hore-dole desatinky pod 3% o 2,8 do 2,6; kolísajúc do roku 2015. Žiadna ambícia znižovať. Čo je ale dôležité, za vlády Ivety Radičovej sa znížili mzdové prostriedky do štátnej správy o 10% okrem určitých vybratých skupín obyvateľov, čo spôsobilo stratu práce množstva ľudí. Spomeňte si, koľko ľudí bolo prepustených zo železníc, myslím 5 700, minimálne 850 colníkov, čo spôsobilo mierny nárast miery nezamestnanosti, čo sa vyčíta. Ale dôležité je to, že zamestnanosť stúpala, vznikli nové pracovné miesta. Takže chcem len týmito číslami dokumentovať, že tá relativizácia nie je celkom presná, ani celkom správna. A poviem to v samom závere, samozrejme, nie je jedno, či sa konsoliduje tak alebo onak, či platia zákony také alebo onaké, to znamená, či vládne jeden alebo druhý.

    A teraz konkrétne k správe. Dovoľte mi na úvod, budem dosť citovať, lebo to dosť vypovedá, respektíve to vypovedá veľkou mierou o tom, o čom táto správa je. Prvý citát je z programového vyhlásenia vlády spred roka, v oblasti venujúcej sa zamestnanosti sa píše, citujem:

    "Hospodárska politika vlády v oblasti zamestnanosti vychádza z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci sa systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov na služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvoriť také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej strane a na schopnosti a efektívnu motiváciu zamestnancov na strane druhej. Je nevyhnutné, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na ich schopnosti vedieť sa vyrovnať s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb. To je dosiahnuteľné najmä uplatňovaním pružných technologických a riadiacich procesov a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať."

    Spomeňte si na naše reakcie na aj túto pasáž pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Tejto pasáži sa nedá vyčítať nič. Je to konštatovanie bez akéhokoľvek obsahu, vágne, nepoužiteľné, nemerateľné, ktorému sa nič nedá vyčítať ani pri takom alebo onakom správaní sa povedzme rok potom, ako bolo prijaté.

    Druhý citát je zo súčasnej prerokovanej Správy o aktuálnej situácii na trhu práce:

    "Vývoj ekonomiky je determinantom vývoja na trhu práce. V ktorejkoľvek fáze hospodárskeho cyklu: ani v období ekonomickej expanzie nedosiahli parametre zamestnanosti a nezamestnanosti akceptovateľnú úroveň. Legitimita spomaľovania ekonomického rastu v eurozóne, ako aj tlak a bremeno následkov ekonomickej krízy sa stali hlavným impulzom pre implementáciu opatrení súčasnej vlády najmä v druhom polroku 2012. Nadväzne sú prijímané Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu" a tak ďalej. "Ich súčasťou sú aj opatrenia s preneseným, nepriamym efektom na podporu zamestnanosti v dlhodobom časovom horizonte."

    Ak dáme dokopy obidva tieto citáty, tak musím pánovi ministrovi zatlieskať. Bravúrne! Všetko sme predvídali, všetko vieme, všetko je jasné, len to nefunguje. Dokonca máme aj nepriateľa, je to hospodárska kríza, ktorá bráni, aby úmysel vlády, blaho ľudu, bol naplnený. Nepripomína nám to niečo? V druhej polovici 80. rokov minulého storočia za Gorbačovovej perestrojky sa prijímal takisto systém opatrení s cieľom zaručiť blaho občanom. A pomenoval sa aj nepriateľ - krvilačný imperializmus. Problém sa riešil frázami, problém nebol pomenovaný, a preto bol nereformovateľný. Dnes sme, vďakabohu, v inej situácii. Už tu nemáme nereformovateľný komunistický systém, už tvorcom pracovných miest nie je komunistická strana, ktorá garantovala 100 % zamestnanosť. Vedela najlepšie, čo má vyrábať, čo predávať, komu predávať a za koľko. A dnes všetci vieme, respektíve tí rozumní alebo tí, ktorí chcú vedieť, ako to povedal aj pán kolega Mihál, vedia, že zamestnávateľom, motorom ekonomiky sú súkromní podnikatelia. No a teraz. Sledujúc blaho ľudu, vláda už pred rokom avizovala, že vie, ako sa majú podnikatelia správať, citujem, aby sa s úspechom popasovali, a teraz citujem: "s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb", mali by - opäť citujem - pružne, pružné technologické a riadiace procesy, mali by uplatňovať pružné, technologické a riadiace procesy a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať. A tým sú podnikatelia vybavení. Potom nastupuje vláda, ktorá v súbore opatrení navrhne, ako vytvoriť nové pracovné miesta a riešiť nezamestnanosť. V predloženej správe je vymenovaný súbor opatrení, ktoré z môjho pohľadu nezamestnanosť nevyriešia, pretože v správe, ani v činnosti vlády sa nerieši problém. Ak to vláda nevie, tak môže počúvať pán minister aspoň tých - a myslím, že to tiež hovoril jeden z kolegov -, že s kým komunikujete zo zamestnávateľov. Teda keby ste počúvali tých, ktorí tie nové pracovné, alebo vôbec pracovné miesta tvoria, to znamená podnikateľov, pretože Podnikateľská aliancia Slovenska dlhodobo meria index podnikateľského alebo kvalitu podnikateľského prostredia indexom. A poklesy hodnoty tohto indexu jasne predznamenávajú vždy aj rast nezamestnanosti. Takže pozrime sa, kde podnikateľská aliancia vidí hlavné bariéry na zlepšenie podnikateľského prostredia: rozbujnená korupcia, málo funkčné súdnictvo, slabá infraštruktúra, nedostatočná kvalita pracovnej sily, neprimerané daňové, odvodové a poplatkové zaťaženie, nestabilita, nejednoznačnosť zákonov. Keby bola podnikateľská aliancia pri moci riešila by: korupciu, potláčanie korupcie na úradoch, zlepšili by vymožiteľnosť práva, zabezpečili férovosť pri verejnom obstarávaní, stabilizovali by zákony ovplyvňujúce podnikanie, znížili by administratívnu náročnosť podnikania a sadzby pri odvodoch. Čo z tohto rieši vláda? V celej správe je v podnikateľskému prostrediu venované sedem odrážok. A svoju nečinnosť či dokonca nekompetentnosť sa snaží prikryť masívnym uvádzaním opatrení na podporu trhu práce. No koľkých ľudí môže podporiť vláda svojimi opatreniami? Z peňazí daňových poplatníkov? Koľkých ľudí zamestnáva vláda priamo alebo nepriamo? Ak sa nepopasujeme s tým, že budeme podporovať všeobecne podnikateľské prostredie, s nezamestnanosťou neurobíme nič.

    Preto, pán minister, kolegovia zo SMER-u, skúsme byť trochu akčnejší. Chápať podnikateľov ako tých, ktorí mierou vrchovatou prispejú k tomu, aby nezamestnanosť začala klesať alebo aby boli vytvárané nové pracovné miesta. Len v tom prípade musíme sa pokúsiť vytvoriť novú správu, aby sa zamestnanosť na Slovensku zvýšila. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Ja chcem reagovať na tie poukázané plusy a mínusy, na ktoré ste poukázali v rozdielnej privatizácii v jednotlivých strategických odvetviach. Priznám sa, že ja som do dnešného dňa neporozumela celkom významu a zmyslu privatizácie, či už v odvetviach, akými sú energie, núdzové zásoby ropy alebo aj železnice. A dokonca sa domnievam, že akékoľvek argumenty, ktoré tu boli predostrené alebo aj ktoré boli dôvodom tejto privatizácie sú iba lacnou zástierkou na vývoz ziskov a kapitálu z nášho štátu smerom von. A sú pre mňa neobhájiteľné o to viac, že práve tieto stratené zisky mohli byť zdrojom na riešenie aj takého problému, o ktorom tu diskutujeme dva dni. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina. Takže nevyužije svoju možnosť. S reakciou pán poslanec Mikuš.

  • Pani kolegyňa, viem sme spolu na výbore, takže viem, aký máte názor na privatizáciu. Možno by vám vedeli povedať primátori z drvivej väčšiny za stranu SMER v stredoslovenskom regióne, ktorý po prevode vodárenskej spoločnosti na obce a mestá sa zhodne dohodli, že sprivatizujú vodárenskú spoločnosť. Z drvivej väčšiny, 95 %, to boli primátori a starostovia za stranu SMER. V mojom príhovore som hovoril rozdiel medzi privatizáciou a privatizáciou. Ak si ukážeme zlé príklady, tak je zlá. Keď si ukážeme dobré príklady, tak je dobrá. Zisky, ktoré tvorili spoločnosti štátne po privatizácii sú zdrojom štátneho rozpočtu. Môžte si pozrieť, aké boli zisky pred privatizáciou a po privatizácii. No a to Cargo, to je príklad krásny, ktorý som vám čítal. Bol kupec, bola pripravená privatizácia za zhruba 17 mld. slovenských korún. No kto by to kúpil, keby tie peniaze nezískal v budúcnosti naspäť? Zostalo to v rukách štátu. Realita je taká, že dnes tam máme mínus 560 mil. eur. To je rozdiel zhruba.

  • Ďakujem pekne. Touto výmenou sme uzavreli rozpravu, pretože pán Mikuš bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ, predpokladám.

    Pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dvojdňový maratón rokovaní o problematike zamestnanosti - vôbec mi nie je ľúto toho času, naopak. Myslím si, že problematika zamestnanosti si ten čas a priestor zaslúži. Budem sa snažiť byť svojom záverečnom slove veľmi konkrétny k niektorým tým opatreniam, ktoré tu zazneli. Rád by som bol, aby, aby neostali nepovšimnuté.

    Na druhej strane však chcem povedať a úprimne poďakovať za značnú časť vecnej diskusie a ponúknutí istého rozmeru videnia, ako riešiť, ako odstraňovať nezamestnanosť. K problematike projektov a ďalších náležitostí, prostredníctvom ktorých by sa mohla tá problematika, problematika vylepšiť. To si veľmi vážim.

    Na druhej strane si však v plnej miere uvedomujem, že problematika zamestnanosti je takto široký problém. Od jadrovej fyziky až po sociálnu oblasť. Tá sa tu premietla diametrálne aj v obsahu diskusií, v návrhoch, pretože sa mnohé veci pomenovávali, aj tie, ktoré sú v istom štádiu legislatívnej prípravy, rozpracovania, ale v plnej miere to rešpektujem, lebo zamestnanosť je skutočne veľmi široký diapazón. Ale, a to po prvé, ak som povedal, že mojím záujmom a celkom iste aj záujmom vlády je v prvom rade robiť všetko pre to, aby problematika politiky zamestnanosti sa v maximálnej miere a veľmi konkrétne riešila, môžem povedať jednu vec, že toto vláda napĺňa. Viackrát som zvýraznil a zopakujem to aj teraz, my nie sme schopní čeliť absolútne nezamestnanosti. Je tu podnikateľské prostredie, je tu súťaž v rámci jednotlivých akcií, ktoré sú ponúkané na realizáciu. A firmy sú v štádiu, že si odbyt dokážu, prípadne nedokážu zabezpečiť a riešia to prirodzene a logicky. Niekedy prepúšťajú a, bohužiaľ, v tom horšom prípade skončia tie firmy. To je stav, ktorý je a my ho musíme rešpektovať. Čo však musíme byť pripravení, mať pripravený vždy riešenie a ponúknuť nejakú alternatívu. To znamená mať na nezamestnanosť tvrdou zamestnanosťou.

    Treba povedať jednu vec. Keď som spracovával začiatkom roka túto správu, celkom logicky som predpokladal, že do jej prerokovania v mesiaci máji po prvé zíde relatívne dlhší čas a ten čas prinesie mnohé zmeny. Mnohé zmeny na trhu práce, ale čo je podstatné, aj mnohé zmeny v prístupe a v istom okruhu konkrétnych opatrení. Ja som osobne presvedčený, že prorastové opatrenia, to znamená celý ten koncept, ktorý bol prijatý vo vláde, sú tak konkrétne opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, že za 20 rokov samostatného Slovenska tu takýto dokument nebol. Pre mňa je tu aj odpoveď, že pokiaľ sú tu investori, ktorí majú záujem na Slovensku podnikať, na Slovensku vytvárať nové fabriky, nové technológie, že na Slovensku je stále dobré podnikateľské prostredie. Dalo by sa to dokumentovať v konkrétnych číslach, ktoré súvisia istou hodinovou sadzbou smerom k HDP. Keď Európa sa posúva z hľadiska tej hodinovej sadzby ďaleko vyššou mierou k miere mzdy, na Slovensku je tá oblasť iná a stále sa posúva väčšia miera zisku. To sú konkrétne ekonomické čísla. Tým dávam aj úplne jasnú odpoveď na akékoľvek legislatívne zmeny, ktoré tu boli urobené, a do akej miery sa ony, sa ony premietli do zhoršenie podnikateľského prostredia. V niektorých odpovediach budem veľmi konkrétny a budem to aj konkrétne argumentovať, o čo v tomto prípade išlo. Každopádne si však dovolím hneď v úvode povedať jednu vec. Pracovné právo upravuje vzťah medzi dvomi zmluvnými stranami. Jednou je zamestnávateľ a druhou je zamestnanec. Zákonník práce a pracovné právo by teda malo byť vyvážené, upravovať postavenie zamestnávateľa aj zamestnanca. To bolo cieľom novely, ktorú sme predložili, aby bolo obnovené vyváženie, postavenie dvoch zúčastnených strán, keďže pracovné právo nie je len o zamestnávateľovi. A na tom trvám. Takto sme stavali veci a som presvedčený, že sme vytvorili štandardné podmienky. Toľko, toľko k problematike, ktorá sa týka tejto oblasti.

    Čo sa týka opatrení, ak dovolíte, 2-3 charakteristiky. Sú tam dva balíky konkrétnych návrhov. Je ich viacej ako stovka. Prvá je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pomenoval by som ju ako operatívne riešenia, rýchle riešenia, pretože vyplývajú z toho, že sú použité na ne finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, a keďže je rok 2013 je posledným rokom tohto programovacieho obdobia, je reálny predpoklad, že budú zrealizované ešte v tomto roku. Tie by mali priniesť cirka 50 %, z tých plánovaných 60-, možno až 78-tisíc pracovných miest počas rokov '13, '14, tak jak je, je v tých pro rastových opatreniach zadefinované.

    Tá druhá časť sú, ja ich nazvem, systémové opatrenia, pretože to sú dlhodobé investície, ktoré by sa mali premietať na roky dopredu z hľadiska vytvorenia pracovných miest. Investície do výstavby fabrík, investície do technológie týchto fabrík, každopádne to nie je jednorazové riešenie a pomoc istým rizikovým kategóriám, ale to je systémová záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľom, že sem nejde na rok, na dva, ale má sa tu záujem trvalo etablovať a podnikať, podnikať v tomto prostredí. V tom je ich veľčin, význam a je celkom prirodzené, že je diametrálne odlišná náročnosť na, myslím, finančná alebo podpora na jedno pracovné miesto v porovnaní s tými rýchlymi a v porovnaní s tými systémovými. Keď sa u mňa na ministerstve práce tá podpora na 12 mesiacov pohybuje vo výške 5,5 tisíca eur ročne, čo je vlastne cena práce, je logická vec, že tie prostriedky na tie systémové miesta sú rádovo vyššie a pohybujú sa v nejakom priemere 30-tisíc, 30-tisíc eur. Toľko z hľadiska charakteristiky tých opatrení.

    Čo sa týka prístupu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, povedal som to v úvode, odznelo to tu aj v diskusii, zopakujem opätovne. Je nevyhnutné sa k tým nezamestnaným postaviť tak, že sa jasne zadefinujú tí, ktorí sú relatívne rýchlejšie uplatnení, uplatniteľní na tom trhu práce, a tí, ktorým je treba ďaleko väčšej miere pomôcť. Preto sme postavili tri rizikové skupiny. Prvá riziková skupina sú mladí ľudia a tam sa realizujú veľmi konkrétne veci. Ja mám ten dojem, že sa trošku opomína to, čo som tu povedal, 6-tisíc miest od januára je v podstate vytvorených nových, predpokladám, že v priebehu mesiaca ďalších 2-tisíc. To je 8-tisíc nových miest pre mladých ľudí, ktorí to jednoducho veľmi potrebujú, pretože táto oblasť je riziková, a obávam sa, že v budúcom období bude riziková, preto jej treba venovať, venovať maximálnu pozornosť, lebo, ak by som mal byť štatisticky presný, podiel mladých evidovaných nezamestnaných do 25 rokov tvorí alebo tvoril v marci tohto roku 18,6 % všetkých evidovaných, ale podiel do 30 rokov už predstavuje 31,5 %, to znamená tretinový podiel takmer a je preto nevyhnutné mladým ľuďom venovať ďaleko, ďaleko väčšiu pozornosť. Z hľadiska tých štatistík je pre mňa veľmi dôležité konštatovanie, že absolventi či už stredných, alebo vysokých škôl, a to až vyše 80 %, pokiaľ sa aj zaevidujú na úrade práce, do roka nájdu trvalé uplatnenie. To znamená cez 80 % sa do roka zamestná na trvalý pracovný pomer. To je dobré číslo, skôr sa zdá, že problém nastáva v tej kategórie vekovej 25 - 30. To znamená, že keď sa aj zamestnajú, tu jednoznačne vychádza, že nie všetci si dokážu dlhodobo to nové pracovné miesto udržať, ale ten trend je tam, je tam relatívne pozitívny. Toľko, čo sa týka hlavného prístupu.

    Ak dovolíte, k niektorých tým konkrétnym pripomienkam, ktoré odzneli, odzneli v samotnej diskusii. V značnej miere sa tie námety, návrhy a opatrenia opakovali ako na tej mimoriadnej schôdzi. Nezaznamenal som nijakých nových návrhov. Ak dovolíte, k tým jednotlivým návrhom, ktoré tu zazneli. Možno trošku väčší priestor budem venovať svojmu predchodcovi pánovi Mihálovi. Myslím si, že je to celkom prirodzené, pretože pomenoval dosť vecí, ak môžem, mrzí ma, že tu už nie je. Otázka prístupu k tripartite a vôbec ako zamestnanecké rady prípadne, aby stvorili, tvorili súčasť tripartity. No len chcem povedať zamestnanecké rady nie sú právne subjekty. Nikto ich nezastrešuje, to znamená, že ani nie je možné doplniť tripartitu o zamestnanecké rady, hoci ja by som s tým nemal problém, lebo predstavujú isté percento zamestnancov, a osobne by som skôr privítal, aby v tejto oblasti boli, ale nie je to možné. Opakujem ešte raz, pretože to nie sú právne subjekty a z toho titulu nemajú žiadnu strechu, ktorá by mohla byť prizvaná. Ak by mali byť súčasťou tripartity, no musel by som zavolať všetky zamestnanecké rady, aby reprezentovali túto skupinu zamestnancov v tripartite. To znamená nemožné. Čo sa týka bipartity, no, treba povedať jednu vec, tu Richter a jeho ministerstvo koná. My sme dali ďaleko väčší priestor bipartite, sú tu konkrétne výsledky. Členovia bipartity boli prizvaní do sociálneho dialógu, kde máme rozpracovaný národný program, sú jeho súčasťou a zúčastňujú sa vážneho sociálneho dialógu. Ja len pripomínam, že to boli predstavitelia bipartity, bolo to 5 prezidentov priemyselných zväzov, ktorí predstavujú 80 % celkového HDP v priemysle, ktorý hneď po prijatí Zákonníka práce vystúpili a povedali, tento Zákonník práce nemá a nebude mať zásadné problémy z hľadiska podnikania na Slovensku. To je výsledok bipartity, to sú tí kapitáni priemyslu, ktorých som tu častejšie menoval, a to sú súčasťou novej bipartity, ktorá vznikla a bude pôsobiť ďalej, a ja sa jej teším. Nie vždy je potrebné, aby štát do sociálneho dialógu zasahoval. Sú tu konkrétne a dobré prípady, ktoré súvisia s tým, že napríklad v Trnave automobilka úplne jasne, ako sa vedela dohodnúť aj bez štátu, nato nám povedali, dva roky nebudeme zvyšovať platy, ale nebudeme prepúšťať a jednoducho prijali pravidlá hry, ktoré my rešpektujeme. To je bipartitný dialóg.

    Ďalej odvodový bonus. No, len jedna jednoduchá vec. Nedokázali ste si to presadiť v čase vlády ani medzi svojimi. Teraz sa pokúšate, že to podporí nová vládna väčšina. Je to naivné. Vráťte sa do svojho prostredia a skúste svojich partnerov presvedčiť. Možno sa budeme o tejto otázke potom baviť. Čo sa týka poslaneckého návrhu. Tu chcem povedať jednu vec, pani podpredsedníčka odchádza, ale mi to môže potvrdiť, že tá, ten dialóg išiel o tom, že je potrebné získať súhlas od predstaviteľov VÚC-iek a ZMOS-u, ktorých sa bezprostredne dotýka, lebo oni tie prostriedky musia viac vyfinancovať na autobusy, aby mohli byť títo postihnutí takýmto spôsobom riešený. To znamená, prebehol dialóg, prebehlo stretnutie so ZMOS-om, prebehlo stretnutie s VÚC-kami a potom ten návrh jednoducho ďalej išiel. V tomto prípade by som bol veľmi opatrný a nechápem celkom vyjadrenie pána Mihála smerom k úradníkom z ministerstva. Každý minister, ktorý tam prichádza, zanechá isté stopy aj personálne, ale ja si dovolím povedať po tom roku, čo pôsobím, že na tom ministerstve robia odborníci a v žiadnom prípade by som ich nehádzal do nejakého vreca úradníkov, ktorí majú záujem neviem na čom. Prirodzene, že každý má aj nejaké politické presvedčenie a podľa toho sa aj trošku chová.

    K pánovi Brockovi. Smrečina Banská Bystrica, prečo sme nepomohli. Po prvé. Riaditeľ okresného úradu práce oslovil, konkrétne povedal im úplne jasne, aké sú možnosti, aké sú podmienky. Len majiteľ Smrečiny žiadal od štátu nasledovné. Je, je, samozrejmá vec, veriteľom viacerých bánk a žiadal garantovanie vo forme dotácie vlákniny. To znamená žiadal garancie vstupných cien aj výstupných cien a zároveň žiadal Štátne lesy, ktoré sú jedným z veriteľov, aby vstúpili majetkoprávne do Smrečiny ako takej. Všetko veci, ktoré sú neriešiteľné. Dnes nikto nemôže nikomu garantovať vstupné ceny a už vôbec nie výstupné ceny, ktoré sú tu definované na desatinné čísla. Majiteľ oklamal zamestnancov, lebo nekonal predtým a hodil na štát problém, ktorý spôsobil on. Toľko k Smrečine Banská Bystrica na zodpovedanie pánovi Brockovi.

    No ale ešte jednu poznámočku trošku možno jedinú takú politickú, ideologickú. Pán poslanec Brocka tu vyčítal vládnym poslancom, že nie sú slobodní pri výkone mandátu poslanca Národnej rady, lebo hlasujú za to, čo vláda predloží. No, pýtam sa pána Brocku, je prejav slobodu mandátu vzájomná kontrola tajného hlasovania a fotenie vyplnených hlasovacích lístkov? Môže byť ešte flagrantnejší prípad?

  • To znamená, že nech sa pozrie do vlastných radov, a tu ja mám také jedno slovo, ktoré v tomto prípade viacerým chýba, to je pokora.

    Pán Matovič vystúpil a ponúkol veľký rozmer vecí. Veľa zaujímavých, veľa takých, na ktorých sa relatívne dnes v podmienkach rezortu aj pracuje. Hmotná núdza je pripravená kvázi do legislatívneho konania. Tu chcem chcem povedať ale jednu vec. Nebudeme nikdy trestať chudobných za to, že sú chudobní. To, čo máme záujem urobiť z hľadiska zmien je urobiť poriadok. Ten poriadok má spočívať v tom, že ideme odstrániť plošnosť, ideme zaviesť aj tí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby si to zaslúžili. To znamená, aby nesedeli doma len na zadočku, ale aby sa istým spôsobom pričinili aj o tú sociálnu dávku, a som presvedčený, že tento návrh, ktorý predložíme, ak je len trošku objektívna aj tá pravá strana tejto snemovne, tak to podporí. To sa týka aj sociálnych služieb, kde už pol roka pôsobí a pracuje silná pracovná skupina, ktorá pripravuje výstup. Hlavný výstup bude veľmi jednoduchý. Bude spočívať v tom, že dotácia pôjde podľa rozmeru postihnutia jednotlivých chovancov a druhá vec, ktorá sa toho týka, ideme v maximálnej miere podporiť hlavne terénnu opatrovateľskú službu a to je, to je tak ďaleko rozpracované, že v priebehu tohto roku ideme vytvoriť 1 500 nových opatrovateľských miest na Slovensku pre podporu opatrovateľskej služby. To je sčasti odpoveď aj na tie rakúske opatrovateľky, ale tu treba vidieť jednu vec. Európsky trh je otvorený, je voľný. Ak niekto dá zaujímavú ponuku, ktorá osloví budúcu slovenskú opatrovateľku, no tak pôjde do toho Rakúska a my jej nijako v tomto smere nemôžeme zabrániť. Dôležité je, aby sme sa vedeli postarať aj o vlastných ľudí, ktorí sú na túto pomoc odkázaní a k tomu zavádzame 1 500 nových pracovných miest. K europrojektom len toľko, že europrojekty je dohoda dvoch. Brusel, ktorý nastavuje veci a problémy, a samozrejmá vec, že v tom prípade aj domáceho prostredia, a to trošku súvisí aj s tým čo pán poslanec Kuffa vystúpil a pomenoval z hľadiska možnosti zamestnávania v rezorte agropodnikania. No ja neviem, či je málo alebo veľa zasiatej repky, ako nech si to rieši Jahnátek, ale náš problém je iný. Náš problém je v tom, že zatiaľ nám pravidlá Európskej únie nedovoľujú podporiť vytváranie nových pracovných miest v poľnohospodárstve. To je rybolov, poľnohospodárstvo. To sú pravidlá Európskej únie. Už dvakrát sa stretol premiér Fico na túto tému s pánom Barrosom, aby sa tento problém riešil. My máme analýzu, že by sme dokázali v priebehu jedného mesiaca v agrorezorte zamestnať viac ako 6-tisíc zamestnancov, ale žiadame a máme záujem, aby sme mohli pre tento účel využiť aj prostriedky európskeho sociálneho fondu.

    K dlhodobej nezamestnanosti pána Matoviča. Nie nechceme a nemôžme deliť ľudí na zamestnaní, ktorí sú schopní zamestnania, ktorí sú nezamestnateľní. Preto sme rozdelili do iných skupín.

    Možno poviem jednu kacírsku myšlienku, ale isté analýzy hovoria o tom, keby v evidencii nezamestnanosti neboli na Slovensku Rómovia, tak máme nezamestnanosť 7, maximálne 8 %, ale ja musím zároveň povedať aj Rómovia sú občania Slovenskej republiky a majú všetky práva a povinnosti aj ostatných občanov. To znamená, či chceme, alebo nechceme, my musíme s nimi robiť. Preto ideme zvýhodňovať a robiť samostatné projekty dlhodobo nezamestnaných, kde sa hlavne pohybuje tá kategória rómskeho etnika, ktorá, bohužiaľ, nemá pracovné návyky, nemá kvalifikáciu. To znamená, tie projekty budú súvisieť tým, že v rámci jedného týždňa jeden deň vzdelávame a štyri dni prax. Som presvedčený, že to z hľadiska budúcnosti môže trošku systémovo pomôcť, ale fakt je taký, že sú to naši spoluobčania a majú všetky práva a povinnosti, ako aj všetci ostatní.

    Čo sa týka, týka ďalších vecí, neviem. Pán Novotný nie je tu. Nechcem rozoberať to, ako pomenovával, podľa mňa, podľa mňa žiadni Indiáni na východnom Slovensku nežijú. To sú, to sú ľudia, ktorí si zaslúžia iný prístup, a v žiadnom prípade nie tak, ako ho pomenoval on. My riešime regióny, kde je vyššia nezamestnanosť úplne iným prístupom. Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, sú väčšie možnosti podpory. To sme upravili my, od 1. 5. je to v službách zamestnanosti a sú tu viaceré projekty, kde sú zvýhodnené regióny, kde tá nezamestnanosť je vyššia.

    A úplne na záver jedna prosba k pánovi poslancovi Hlinovi. Pán poslanec, prosím ťa, ak máš nejaký konkrétny problém s mojím štátnym tajomníkom Burianom, dávam ti dve možnosti alebo ponuky. Jedna je, rieš to klasicky, to ako náš právny systém umožňuje, ak máš takýto pocit, a druhá - príď, ja si rád s tebou sadnem. Môžeme tie veci rozobrať. Pre poslanca koniec koncov a pre každého človeka vždy nájdem priestor a miesto, aby sme na túto tému debatovali, ale ja to tu v snemovni chcem povedať, že štátnemu tajomníkovi v maximálnej miere dôverujem. Vykonáva zodpovednú, dobrú robotu, a ak je tu nejaká minulosť, som pripravený sa na túto tému s tebou veľmi vážne porozprávať. Je to skôr aj osobná prosba, ale bol by som rád, aby sme takéto nejaké obvinenia tu skončili a skôr sa porozprávali. Ja podávam v tomto prípade prípade ruku na debatu k tejto téme. Všetko z mojej strany.

    Čo sa týka tých návrhu, návrhu uznesení, je to na vás. Každopádne však jedna pripomienka, ktorá sa týka toho návrhu zhodnocovania účinnosti nových opatrení aktívnej politiky trhu práce. Ja len pripomínam, od 1. 5. je v účinnosti ten nový zákon, asi nemáme čo analyzovať, pretože nemáme ešte ani len prvý mesiac za sebou. To znamená, že ja som pripravený, môžeme sa o tom baviť, pretože, myslím si, že tu je potrebná flexibilita a sú isté nástroje, ktoré sa dajú veľmi konkrétne modifikovať podľa potrieb regionálneho trhu práce, ale v tejto chvíli realizovať toto opatrenie by bolo asi veľmi, veľmi predčasné a zbytočné.

    No a posledná pripomienka na to, aby sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšila, je skutočne potrebné prijať ďalšie systémové opatrenia a jedno z veľmi dôležitých systémových opatrení je prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce. Preto ja veľmi očakávam novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý by mal v maximálnej miere tieto anomálie odstrániť. Jednoducho odborné vzdelávanie musí byť založené na tom, že časť sa bude prevádzať v konkrétnych firmách, fabrikách, ktoré prejavia o túto činnosť záujem a samozrejmá vec, že tá zvyšná časť konkrétnych vzdelávacích, vzdelávacích zariadení. To prepojenie je nevyhnutné, v Európe beží, osvedčilo sa a som presvedčený, že aj v podmienkach Slovenska je nevyhnutné túto formu realizovať. Treba povedať, že mnohé školy nabehli na to bez toho, žeby, žeby čakali aj na zákon. Veľmi dobrý príklad z Košíc, kde som bol, ten System Slovakia po dohode so samosprávnym krajom zaviedol jeden nepovinný predmet, IT systém na elektronickej priemyslovke. Maturanti, ktorí skončia, sú pripravení, aby mohli operatívne nastúpiť to práce a robiť prácu, ktorá je relatívne aj dobre ohodnotená. To znemená, že toto je asi cesta, ktorá z hľadiska budúcnosti je potrebná. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Oceňujeme. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej nasleduje

    Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012.

    Správa vlády je uverejnená ako tlač 492 a správa výboru 492a.

    Takže nech sa páči, pán minister Richter, uveďte správu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že táto správa nám nezaberie taký časový priestor ako tá predchádzajúca, ale ak dovolíte, v úvodnom slove.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2012 ako v poradí piatu súhrnnú správu. Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín a vôbec aj v istej sociálnej demokracii zvlášť, ktorá má túto otázku momentálne pod kuratelou, je aj vyjadrenie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami medzi základné princípy a zaväzuje členské štáty uplatňovať ju vo vyšších vo všetkých politikách a prijímať opatrenia na jej posilnenie. Táto správa, ktorú máte predloženú, informuje o aktuálnych hodnotách základných medzinárodne sledovaných ukazovateľov stavu rodovej rovnosti s dôrazom na analýzu zistených poznatkov. Ako príklad pre správu boli použité aj výskumné štúdie Inštitútu pre výskum práce a rodiny, samozrejme, údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky, ale aj firiem ako je Trexima, mimovládnych organizácií, ako aj výskumné poznatky z akademických a vysokoškolských pracovísk Slovenskej republiky a zo zahraničných štúdií vzťahujúcich sa k predmetnej téme.

    Správa bola konzultovaná aj s Výborom pre rodovú rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnosti, menšiny a rodovú rovnosť.

    Obsahovým zameraním správy je analýza dopadu hospodárskej a dlhovej krízy na ženy a na mužov a zmena ich situácie v dôsledku tejto krízy. Napriek určitému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku a posilneniu opatrení pre uplatňovanie rodovej rovnosti v praxi v rámci legislatívy, napríklad prostredníctvom Zákonníka práce, antidiskriminačného zákona, či inštitucionálneho posilnenia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale aj výboru pre rodovú rovnosť nerovnosť naďalej pretrváva, a to takmer vo všetkých oblastiach, ktoré správa analyzuje.

    Správa sa podrobne venuje analýze situácie žien a mužov počas krízového obdobia rokov 2008 až 2012, osobitne sa zameriava na trh práce, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, upozorňuje na viaceré zrejmé dopady prijímaných protikrízových a konsolidačných opatrení, ako aj stavu súčasného ekonomického vývoja. Zameranie správy napĺňa odporúčanie a vyplývajúce zo záverov rokovania 98. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve z roku 2009, predovšetkým z bodu VI., to znamená rodová rovnosť ako podstata dôstojnej práce. Správa ako analyticky materiál predstavuje príspevok k napĺňaniu programového vyhlásenia vlády v oblasti systematického monitorovania vývoja v oblasti rodovej rovnosti.

    Správa bola prerokovaná na zasadnutí na Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 22. apríla tohto roku s odporučením radou na predloženie do vlády, vláda 24. februára (pozn. red.: správne má byť: apríla) túto správu prerokovala a predkladá ju na rokovanie orgánom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Tak rýchlo? Prosím teraz, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov a prosím teraz poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Luciu Nicholsonovú informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu gestorského výboru o prerokovaní súhrnnej správy o rodovej rovnosti za rok 2012, tlač 492a.

    V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 862/2007 z 11. októbra 2007 predložila vláda Slovenskej republiky 20. apríla 2013 Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2013 č. 451 pridelil Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012, tlač 492, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti za rok 2012, tlač 492, na svojej 21. schôdzi 9. mája 2013 a výbor prijal uznesenie č. 77, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012.

    Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste týmto otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Týmto otváram rozpravu do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, a to za klub SDKÚ-DS pani Vášáryová, ktorej týmto dávam slovo, a Jozefa Mikloška z KDH. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Piatok poobede, hej.

    V..., so záujmom, ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS som sa začítala do tejto správy, správy, ktorá sa venuje hlavne v možnosti, možnostiam žien v časoch hospodárskej krízy.

    Ja osobne, ja sama mám veľký problém s týmito neustálymi... zdôrazňovaním, že stále sme v kríze, ja by som sa skôr pýtala, že kedy teda nie sme v kríze, panebože, ja toto nepovažujem za krízu, ja to považujem za za problém, v ktorom sme sa ocitli, pretože máme zvýšené očakávania. A takto sa chcem pozrieť aj na túto správu. Za posledných 10-20 rokov sa, samozrejme, a to musíme povedať, neustále zlepšuje postavenie žien, čiastočne kvôli európskemu zákonodarstvu, čiastočne aj tlaku rôznych organizácií ženských a čiastočne aj uvedomeniu si, sebauvedomeniu samotných žien. Keď sú dobré časy, tak máme problémy, ale tie sú trošku iné, lepšie povedané, tie isté, ale inak sa na ne pozeráme. Keď sú dobré časy tak dva príjmy v rodine považujeme za fajn. Za komunizmu dva príjmy v rodine bola nutnosť. V podstate sa bez toho nedalo a za dobrých časov dva príjmy sú fajn a rodina môže zdvihnúť svoj štandard. Je to bonus istý, pretože ženy majú ešte ďalší pracovný úväzok, a to je neplatená práca, ktorú v slovenskej spoločnosti sa nám nedarí odbúrať, a to povedomie, že to tiež práca, ale nie, nie je platená.

    V čom sme - z môjho pohľadu, v ktorom ja sa na túto správu dívam - vpredu skoro pred celou Európou, a to je trojročná možnosť zostať s dieťaťom. Pre Francúzku, Američanku, ale aj pre Švajčiarku je to niečo, s čím absolútne nemôže počítať. Zaujímavé pri tomto všetkom je, že vo Francúzsku sa rodí viacej detí ako u nás, hoci Francúzka musí nastúpiť okamžite po troch mesiacoch do práce.

    Rakúsko, ktoré bolo vo svojej, vo svojom vzťahu voči ženám jedno z najkonzervatívnejších krajín, ako ja som zažila, v ktorej som žila, to vyriešilo veľmi jednoducho a mimoriadne progresívne, zaviedlo ministerstvo pre ženy. Pani ministerka Dostal (pozn. red.: správne ma byť Dohnal) za svoju štvorročnú kadenciu absolútne zmenila rakúsku spoločnosť, dokonca aj titul, ktorý som ja nosila ako veľvyslankyňa Herr Botschafter Frau sa zmenil na Frau Botschafterin, čo bolo dovtedy neuveriteľné, a všetci sa tomu predtým smiali. Zmenil sa absolútne postoj spoločnosti, nehovorím, že stále ešte neosciluje medzi niektorými silami konzervatívnymi, ktorí preferujú tri K, to znamená Kinder, Kirche, Küche, a rovnocennosťou ženy. Aj v dobrých časoch ale neriešime problém, ako som povedala, neplatenej práci preťažených žien, a to nielen starostlivosťou o deti, ale starostlivosťou o muža, celú rodinu. A v tejto správe sa jedna preťaženosť nespomína a chcela by som na to upozorniť. Dnešnou preťaženosťou ženy - a vidím to na svojich priateľkách - sú tzv. sendvičové ženy. To znamená ženy, ktoré majú deti, majú tieto deti, už majú vnukov, je tlak na ňu, aby sa starala o tieto, svojich vnukov a zároveň má rodičov. A nielen svojich rodičov, ale aj rodičov svojho muža a predpokladá sa, že sa aj o nich bude starať. Tieto ženy, ktoré majú dnes medzi 45 - 60, sú jedny z najpreťaženejších žien, aké vôbec poznám, a o týchto sendvičových ženách sa táto správa vôbec nezmieňuje. Toto bolo taký, zjednodušene povedaná, situácia za dobrých časov.

    A teraz sa pozrime na krízové časy. Napríklad, na nechcené dôsledky populistického zmrazovania platov v štátnej a verejnej správe. Všetci kritizujú, treba, čo tam tí úradníci, čo tam tie sekretárky nič nerobia, sedia v teple, ale to dlhodobé zmrazovanie platov, keď pripočítame k tomu infláciu, znamená, že veľká väčšina žien, pretože tieto, tieto práce vykonávajú ženy, sa dostáva, stále dostáva stále nižšiu a nižšiu plácu. Sme tu svedkom proste toho populizmu, nechcených dôsledkov populizmu, ktorý aj tak neprináša žiadne hlasy, ale postihuje ženy a tisícky a tisícky žien. V časoch krízy mnohí ľudia argumentujú, že potrebujú dva príjmy v záujme nie toho, aby prežili, ale aby dodržali štandard života. A ten štandard života podľa všetkých európskych meradiel je u nás vyšší, nech si už o tom myslíme, čo chceme.

    Táto správa sa pomerne rozsiahle venuje tomu ako rodičovstvo, aký zdevastujúci účinok má rodičovstvo na niektoré časti života ženy. Ako ničí možnosť kariérneho postupu, ako ju preťažuje povinnosťami, ale ak sa rozhodne založiť deti, teda založiť rodinu a mať deti, znižuje jej penziu bez toho, aby to mohla nejako zásadne ovplyvniť alebo aby jej teda niekto pomohol. Stráca ľudský kapitál so sekundárnym vplyvom na riziko chudoby, keď bude staršia. Čiže dobré časy - krízové časy.

    Samozrejme, by som chcela podčiarknuť, a správa o tom hovorí, že najviac sú ohrozené ženy v jednorodičovských rodinách. A tu sa vraciame k našim súdom. K tomu, že žena sa nevie domôcť mnohokrát jednoducho peňazí od otca svojich detí, aj keď teda viem, že sa s tým robí všetko možné, ale cez to všetko poznám príklady, kedy vlastne ženy, ktoré zostávajú v týchto jednorodičovských rodinách, majú veľké problémy.

    Druhá vec je vzdelanie. Celý včerajší deň sme tu o tom debatovali. Zúčastnila som sa konferencie s európskou komisárkou pani Vivien Redingovou, prezentovala nám program, európsky program, ktorý má v budúcom roku vysvetľovať mladým ženám a študentkám, aby prestali chodiť študovať masmediálnu komunikáciu a sociálnu prácu, pretože si nenájdu prácu, keď budú tieto školy študovať, aby sa zamilovali do matematiky a začali študovať matematické a technické odbory. Aby sa stali partnerkami svojich mužských kolegov v IT firmách, pretože to sú firmy, ktoré zdvihnú nielen ich platy, ale aj ich penzie, keď budú staršie, banky a podobné. Možno že by sme mohli uvažovať o tom, aby sme sa zoznámili s týmto programom aj na Slovensku, začali kampaň medzi mladými študentkami, aby sa prestali, ako sa hovorí po slovensky, oštiadzať pred matematikou a konečne sa jej začali venovať.

    Chcela by som sa ešte pár slovami zmieniť o rómskom probléme, ale vzhľadom na rómske ženy. Keď som ako veľvyslankyňa pozývala rómske deti, aby prezentovali svoj temperament, schopnosť maľovať, spievať, tancovať, fantastické deti do 13 rokov, pýtala som sa učiteľov z Jaroviec, koľko z týchto desiatich chlapcov, ktorí teraz sú, sa dokáže vymaniť z prostredia osady, v ktorej žijú. Ani jeden, bola odpoveď. Koľko z týchto desiatich dievčat krásnych, malých, sa dokáže proste nejakým spôsobom prekonať alebo aspoň zlepšiť si situáciu? Dve-tri. Áno, všetky posledné výskumy ukazujú na to, že programy niektoré pre zlepšenie postavenia statusu Rómov v osadách, je schopnosť oprieť sa o rómske ženy. To som chcela povedať na túto tému.

    Áno, kríza kumuluje viaceré znevýhodnenia žien, matiek a kladie ženám do cesty viacero štrukturálnych bariér a správa konštatuje celkom oprávnene, že protikrízové balíčky, ktoré sa tu tak oslavujú a prezentujú, opakujú situáciu, keď sa v mene vyšších a potrebnejších cieľov odmieta agent venovať sa agende rodovej rovnosti, alebo dokonca, čo sme tu niekedy svedkami, agenda rodovej rovnosti je vysmievaná.

    Chcela by som tu na záver upozorniť, že Slovensko má jednu z najstarších ženských organizácií vôbec v Európe, a to je Živena založená v roku 1867. Túto organizáciu viedli tie najprogresívnejšie ženy, či už sa Vajanský hneval, alebo nie, najprogresívnejšie ženy Slovenska, spisovateľky, aktivistky bez ohľadu na to, či ich vyháňali metlami z Martina, alebo nie. Živena by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Keď sa pozriete do jej histórie, čo všetko presadila aj v sociálnych veciach, pán minister, ako vlastne začala presadzovať, nielenže sa plietli koše pre deti, novorodencov na Orave, pretože tam ženy dávali deti len do plachietok, ale presadzovala sociálne programy pre ženy. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko aj podľa tejto správy, a to chcem vyzdvihnúť, má rodovo najsegregovanejší trh práce v Európe, čo je teda znakom našej spoločnosti v 21. storočí. Ja si preto myslím, že by sme mali preferovať skôr kvalitné služby pre ženy a rodiny, pred finančnými prostriedkami, teda tá cesta, ktorou ide Francúzsko.

    A úplne na záver, sme v parlamente, kde máme prvýkrát v histórii vo vedení parlamentu, to znamená osoby, ktoré sú vyššie postavené protokolárne ako vláda, tri ženy, tri ženy podpredsedníčky parlamentu. Sú tam už rok a tak si položte otázku, či tieto tri ženy vôbec urobili niečo preto, aby sme sa spojili tu v parlamente pre ostatné ženy, alebo či vôbec myslia na to, čo je ich povinnosťou v takýchto najvyšších ústavných funkciách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán kolega Jozef Mikloško, pozerá správne na hodinky.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, dovoľte pár slov, prihlásil som sa už dávno, pred dvoma týždňami, nemôžem túto tému nechať len tak.

    Pani predchádzajúcej kolegynke by som jej poďakoval, že tak dôležitú matematiku vidí aj najmä pre ženy. Isteže je to dôležité už potom, keď má štyri deti, tak akurát, že ich bude počítať, to je jediné, čo jej z tej matematiky zostane, moja dcéra je tak.

  • Reakcia z pléna.

  • No a chcem povedať, že tá sendvičová generácia je taká dneska, že dneska už päť generácií žije pokope, čiže fakt, že tá stredná sa musí starať o dve dole a o dve hore, to je pravda, čiže tie ženy sú veľmi vyťažené, a nielen po 60, do 60 rokov, ale viacej nad 70 rokov, mám svokru, ktorá má má 95 rokov, takže viem, o čom hovorím.

    A tretiu poznámku ešte, že je taká pani historička Závacká, Záblacká?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Závacká. No jej, tá jej mamička je taká troška tvrdá na náboženstvo, na cirkev, iste má svoju pravdu, a jej dcéra, ktorá nedávno v Pravde poukázala na moju mamu ako veľkú feministku pred mnohými rokmi, na čo som bol veľmi hrdý, a ešte som sa jej zabudol za to poďakovať, vraj má z tej práve Živeny mnoho článkov a tak ďalej. Takže teším sa, že. No, ja hneď na začiatku to poviem, že fakt, že rodová rovnosť je dobrá vec, aj každoročne že ju sem dávame, ale celkove to súvisí s ľudskými právami a vždy tu orodujem za to, aby aj problematika celkovo ľudských práv, rodová rovnosť je len málo z toho, Rómovia, menšiny, deti, celkovo ľudské práva podľa deklarácie a podľa našej ústavy, by tu raz mohla odznieť a to veľmi prosím, lebo je to momentálne na troch ministerstvách, teda ministerstvo práce, sociálnych vecí, ministerstvo zahraničia a na úrade vlády, a teda raz porozprávať o tej problematike by nezaškodilo.

    Ja už si myslím, že už Kristus bol prvý, ktorý presadzoval vlastne rodovú rovnosť, zdvihol ženu v čase, keď bola naozaj ničím, to treba povedať. Na druhej strane, nedávno, pár dní tomu nazad, Konferencia biskupov Slovenska mala konferenciu o rodovej rovnosti. Ja som tam nebol pozvaný, nevedel som o nej, až dodatočne, nechcem tu otvárať, k čomu tam došli, ale tejto téme sa teda venovala aj cirkev.

    Správa hneď v úvode hovorí, že neopakuje rok 2011, to je dobre, lebo potom by som mohol aj svoj príspevok z minulého roku opakovať, veľmi zdôrazňuje, že hovorí o analýze problému, čo trošička sa potom vytratí v správe, a ide do veľa štatistík, ktoré nie vždy sú celkom komentované. Určite, ženy to vždy mali ťažšie ako muži, to je pravda, musia byť matky, manželky, domácnosti prác a tak ďalej. Určite tam im pomôcť deti a, samozrejme, manžel, to dúfam moja manželka nepočúva, ale tam tí druhí musia žene pomôcť, aby proste to vydržala tie veľké tlaky.

    Veľa sa tam hovorí o rodovej perspektíve, ja by som povedal, že aj rodinná perspektíva je veľmi dôležitá, a tuším v roku 2014 bude Medzinárodný rok rodiny, čiže tam by som veľmi prosil, proste nejaký projekt na túto tému ako podniknúť, iste to súvisí vzájomne. Je tam veta, že kríza prinesie možnosť radikálnych zmien, kríza je šanca, nevšimol by som si, že by v tejto kríze nejaké veľké radikálne zmeny sme v tomto smere priniesli. Je tam veta, že špeciálny dopad krízy u nás, je zhoršená ochrana počas tehotenstva. Tiež sa mi nezdá, že by som zbadal, že by kríza toto priniesla, no iste tou zamestnanosťou žien snáď, ale my máme, to už povedala aj pani poslankyňa Vášáryová, nadštandardnú starostlivosť o matku, viete, že 34 týždňov materská dovolenka, 37 týždňov, keď je žena sama, 43, keď sú dvojičky, čiže to nikde vo svete v podstate nie je, čiže to je vymoženosť, ktorú si treba udržať.

    Hovorí sa tam o probléme jednorodičovských rodín, tak ten problém úzko súvisí s rozvodovosťou a u nás je temer 50 % rozvodovosť, čiže tam je pes zakopaný, a teda veľmi stále horlím - školiť mladých ľudí predtým, ako stúpia do manželstva, veľmi rýchlo, dovtedy sa na to vôbec nepripravovali, ani na manželstvo, ani na rodičovstvo, školiť ich, vysvetliť im, čo ich čaká, že to nebude furt také fajn, ako sa to zo začiatku zdá.

    Problém je aj sólo starobných dôchodkov žien, to je pravda, naozaj tie sú veľmi nízko s príjmami, len tam upozorňujem a aj zákon o rodine to hovorí, na deti a o tom, že tie deti musia a majú pomáhať. O tej exekúcii tu sa často hovorilo, správa hovorí, že 30 900 dôchodkov je exekvovaných, no Lojzo Hlina hovorí už o 41-tisíc, to od konca minulého roka mohlo stúpnuť. Je to vážny problém a ľudia, keď dostanú 116 eur na mesiac, je to skutočne málo.

    Veľmi sa tam hovorí o tyranii v rodine v prospech žien, no určite je to pravdou, len ja poznám aj mnoho mužov, ktorí hovoria, že sú týraní, je celá organizácia o tom, je celá organizácia, ktorá bojuje o deti, deti sú často zálohou a, by som povedal, takou zámienkou, ktorou si manželia vzájomne vybavujú svoje účty.

    Veľmi sa tam hovorí o ochrane materstva, to je pekné, a o nárok na voľno najmä v nedeľu. Tak tuná sa často hovorí nedeľa pre každého, voľná nedeľa a tak ďalej, bez práce, nateraz to neprechádza ani v parlamente, ani v spoločnosti. Zaujímavé by bolo vedieť, ako sa využívajú európske sociálne fondy v prospech rodovej rovnosti. Toto proste nie je známe, ale zrejme aj tam je veľa peňazí a neviem, kto ich celkovo čerpá, iste sa to dá zistiť, som to nezistil.

    Konštatovanie, že v manažérstve a vo vysokých funkciách len len 31 % žien, ja myslím, že to je výborné. Boli ti českí senátori, včera sme hovorili o tom, jak je to u nich, tak není to o nič lepšie, len hovoria a to som ja tiež toho názoru, že žena, keď chce byť v politike, tak v nej bude, keď nechce byť a čaká, že ju pozvú, tak v nej nikde nebude. A čo je určite presadenie sa cez tú mužskú bagáž, je nutná, aby mala lakte, aby išla do toho, aby vedela, že je to riziko, atď. Je tam toľko žien, koľko tam chce byť, sme sa zhodli s Čechmi, ale možno že za to ma ešte niekto vyhreší.

    Počet žien, absolventiek vysokoškolského štúdia, viacnásobne prevyšuje počet mužov, čiže tam je to opačne. Zaujímavé, učiteľky - je 89 % na základných školách, 71 % na stredných a vysokoškoláci 44, čiže tam je to, myslím, veľmi dobré v prospech žien. Ženy majú aj priemerný život podstatne, no väčší, však to dobre vieme, ako muži, čiže tam by rodová rovnosť tiež mohla platiť.

    Ten kompetenčný zákon som už trošku kritizoval v tom, že naozaj tá problematika ľudských práv je rozfrckaná aspoň po troch vážnych, na tri vážne inštitúty - úradu vlády, ministerstvo práce, sociálnych vecí a ministerstvo zahraničia. To není jednotné a malo by tom byť pod jedným, trebárs pod predsedom vlády alebo pod jedným ministerstvom.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ja mám ešte také, 14.00 hod., štyri minútky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, aj tak budeme pokračovať tým, že bude tá ústna časť pre rozpravu, tak ak sa zmestí do štyroch minút, môžeme to dokončiť alebo budeme pokračovať aj s vaším pokračujúcim alebo druhým dielom vystúpenia.

  • Uvidíme, koľko ľudí sa prihlási, uvidíte, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie, nie, nie, nebudú sa hlásiť ti, ktorí nie sú v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Chcem vám povedať, dámy a páni, že tento bod, ak ho neuzavrieme, pretože je ešte druhá časť pre diskusiu na základe ústnych, bude nadväzovať potom na ďalšie. Je tu základná zhoda podľa rokovacieho poriadku a stanoveného programu, aby sme potom v utorok ráno pokračovali správou o hospodárení NBS, to je požiadavka pána guvernéra Makúcha a potom pôjdu správy podľa bodov 89 až 94 s tým, že minister zahraničných vecí nemôže tu byť fyzicky, takže jeho správa bude až v utorok, až v stredu ráno o 9.00 hodine. Potom by pokračoval ten bod, ktorý mal byť nasledujúci a to je druhé čítanie poslaneckého návrhu pani Gibalovej, Hrušovského a Abrhána.

    Ak je s týmto všeobecný súhlas, to je program na utorok, teraz dokončíme vystúpenie pána poslanca Mikloška.

    Nech sa páči. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Teraz sa môžu aj budú vtedy a už potom nebude šanca, to je dobrý nápad...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre. Tam je veta takáto, tu pripomínam, že u nás je nedostatočný prístup všetkých skupín žien a dievčat k službách sexuálneho a reprodukčného zdravia. Toto v reči ľudu môže byť aj antikoncepcia, aj hormonálna, potraty, pilulky atď., čiže táto veta, by som ju rád vedel v reči ľudu. Svetový deň rodičov bude 1. júna, ja navrhujem, že by mohol byť aj svetový deň starých rodičov alebo slovenský, keď je Joachima a Anny, 26. júla, cirkev svätí ako rok, čiže deň starých rodičov, možnáže takýto by si starí rodičia zaslúžili.

    No, o dotácii, tam je dneska, sa tie konkrétne projekty vlastne troška stratili, aj tým pádom tých kontraverzií je asi menej. Vláda dala 200-tisíc euro na rodovú rovnosť, ale nórsky finančný fond dal na domáce a rodinné násilie 7 miliónov eur. To je veľmi zaujímavá suma, to by ma zaujímalo, že kde vlastne išli a k čomu boli venované. Hovorí sa tam o vybraných projektoch, aspekt, vraj je Národný týždeň manželstva, deň rodiny v 18 mestách a tak ďalej, to je dobré. Dalo sa to všetko na jednu rovinu, to už je menej dobré, no. U seniorov som, ja som často s nimi, nepočul protesty proti rodovej rovnosti. To je zaujímavé, že oni už vedia, že čo je podstatné a čo není nepodstatné. Veľmi nízky podiel je skrátených pracovných úväzkov u nás, v Nemecku, tam riešili nezamestnanosť, že išli na 6-hodinový úväzok alebo na 4-hodinový a tým pádom mohli na jednom mieste byť dvaja. Čiže toto je zaujímavá snáď myšlienka aj pre nás.

    Nezaplatená práca, tak to je iste aj materská, ale aj dobrovoľníctvo. Na Slovensku nemáme ho až tak veľmi rozšírené, ale vo svete je. Naši seniori všetci robia včítane mňa vyslovene za dobrovoľnícky, bez nároku mzdu.

    Šance rómskych žien a mužov, tí majú celkovo veľmi nízke, tak nechcem tuná spomínať nič.

    Posledné dve tabulečky, je tam veľa tabuliek, nie každá má aj komentár, ale dve si treba všimnúť. Nezamestnanosť mužov a ženy. To je zaujímavé, že v základnej, základnému, pri základnom vzdelaní 39 % mužov a 31 žien nezamestnaných, učňovky 85, 52, vyššie odborné už len 1 % a 1 % muži, ženy, vysoká prvého stupňa škola 2 a 4 % a tretí stupeň vysoká škola 0 a 0,5. Čiže vidíte, že naozaj jako Wiener povedal, že hrob ľudí s nízkou kvalifikáciou je nová spoločnosť a tu to jasne vidieť, že čím vyššie vzdelanie, tým menej je človek nezamestnaný, no.

    A posledné, to je tiež zaujímavý podnet, je, že materské školy nám nestačia. Napriek tomu, že deti sa nerodia, tak v roku 2005 sme mali neobsadených, nemožnosť obsadiť materskú školu pre svoje dieťa alebo vnučku 1 300 prípadov a v roku 2011 máme 7 500 prípadov, čiže 7 500 prípadov v Bratislave, 46 % sa deti nemôžu dostať do materskej školy. To je určitý rozpor s tým klesaním počtu detí a, samozrejme, je to aj podnet pre podnikateľov, pre privátnikov, pre cirkvi, pre všelikto, aby robila materské škôlky, lebo je veľký záujem o to.

    Tak to by bolo všetko, ďakujem za to, že ste, že som pretiahol tých 5 minút, a aj všetkým piatkovým poslucháčom, je tu ich už málo, že ešte tu zostali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie. Vzhľadom na čas, dámy a páni, a korektnosť aj našich dohôd, aj pravidiel chcem teraz prerušiť otvorenú rozpravu a pokračovať by sme mali v utorok o 9.00 hodine uzavretím alebo dokončením tohto bodu. A potom, ak nie sú námietky, podľa toho, čo som prečítal, vzhľadom na návrh predsedu Národnej rady, tak ako sú jednotlivé body, ďalšie správy, by sme pokračovali, je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne aj za pochopenie, aj za dnešný rokovací deň. Pekný víkend. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 14.07 hodine.