• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Emília Müllerová, Peter Pollák, Marian Záhumenský.

    O ospravedlnenie neúčasti na dopoludňajšom rokovaní požiadali poslanci Rudolf Chmel, Martin Poliačik a Richard Sulík.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o

    správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu (tlač 454).

    Poprosím pána ministra školstva Dušana Čaploviča, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Ľubomíra Petráka, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcu.

    Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí ústne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Jozefovi Viskupičovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dobré ráno, kolegyne, kolegovia, keďže sa nám rozprava o tomto bode prehupla aj do ďalšieho dňa, mám tú česť otvoriť tento rokovací deň.

    Téma školstva. Keďže som študentom pedagogickej fakulty v odbore história a etika, považoval som si troška za povinnosť vystúpiť. Navštívil som aj výbor, ktorý prejednával predmetnú správu o stave školstva, ktorá bola ponúknutá na verejnú diskusiu. Priznávam, že môj profesijný život a kariéra sa neuberali spôsobom, že by som bol zainteresovaný ako učiteľ, i keď toto vzdelanie mám. Napriek tomu si myslím pri verejnej diskusii o tomto materiáli, že si minister podľa mňa zobral aj trošku neľahkú úlohu, a často to tu zaznelo od mnohých mojich kolegov, hlavne teda z opozície, čo je pre mňa troška škoda, a snažil sa urobiť možno odpočet aj za dosť dlhé obdobie, ten odpočet v takom širšom kontexte možno sa dá vnímať za 23-ročné obdobie. Jeho analytická časť sa venovala možnému popisu stavov, respektíve, ako to nazýva samotná správa, stručným charakteristikám aktuálneho stavu či už regionálneho školstva alebo vysokého školstva alebo iných úsekov, ktoré pán minister riadi a o ktorých mal záujem sa vyjadriť v tejto správe. Zároveň už všetka tá kritika ako keby tejto správy sa orientovala na dôvody. A ja z tohto uhla pohľadu tejto správe venovať nechcem.

    Skôr ma zaujímajú dva vypuklé problémy, ktoré my v spoločnosti máme. A jeden môžeme nazvať všeobecne ako keby odtrhnutie vzdelávacieho procesu od reality, čo sa niekedy hovorí aj slovami, že naše školstvo nekopíruje potreby trhu alebo podobne, druhý je konkrétna zlá situácia v jednom z odborov, často to tu bolo spomínané, tzv. učňovské školstvo alebo stredné odborné školstvo.

    Často to tu zaznievalo, dokonca cez celé politické spektrum, že táto správa je svojím spôsobom výnimočná, lebo ako keby bola prvým materiálom z hľadiska nejakej ambície urobiť odpočet a načrtnúť ďalšie línie toho vývoja až miestami do roku 2020. Môžeme teda vnímať, a asi tu je všeobecná zhoda na tom, že túto snahu treba privítať.

    Kde ja mám problém pri tejto správe z hľadiska tejto všeobecnej ambície, je, že som sa zameriaval na jednotlivé body pri základných otázkach, čo ako a prečo učiť, čo ako a prečo nastavovať procesy. Pri otázke, ktorú by som cez celý tento dokument vedel nejakým spôsobom nájsť, boli odpovede, ako to zabezpečiť.

    Problémy pri mne nastávali, keď som pozeral, čo učiť a prečo učiť. Myslím si ale, že toto má trošička hlbšiu príčinu. A tu si ani nemyslím, ako sa hovorí možno obrazne, že má maslo na hlave pán minister školstva, pretože on za svoj rezort nejakým spôsobom prispel do debaty. Ale mám pocit, že tuná sa ani veľmi nedá dať odpoveď na základné, ak nevznikne širšia a hlavne teda medzirezortná debata. Tu často v parlamente zažívame veci, kde máme hospodársku stratégiu štátu, kde máme energetickú stratégiu štátu, kde máme oblasti, ktorým sa ja venujem, mediálnu, kultúrnu. Viem, že niektoré dokumenty existujú. Ale sú veľmi parciálne. A to, o čom sa tu dlhodobo sporíme a podobne, je, či riešenia, ktoré sú presadzované, idú v nejakej danej línii alebo sa tejto línii vyhýbajú. Ak ale nemáme zadefinovanú základnú líniu, potom trpí každý jeden rezort zvlášť. Čiže ambícia, aj minister školstva, ktorú by som teraz chcel možno rozobrať troška na podrobnejšie, je veľmi ťažko odpovedať, čo učiť a prečo učiť. A dám konkrétny príklad. Ak sa z hľadiska národného hospodárstva, ekonomiky a podobne nerozhodneme, či budeme štátom malého a stredného podnikania alebo budeme štátom veľkých investícií a budeme tu naďalej proste využívať lacnú pracovnú silu a investovať a štátom podporovať tieto investície do veľkých, tak pejoratívne ich nazývajú, montážnych hál, tak potom aj pre potreby ministerstva školstva je veľmi ťažké odpovedať na otázku, prečo a čo učiť. Ak by bola jasná línia toho, že budeme do budúcna štátom malého a stredného podnikania, myslím si, že pri tých analytických schopnostiach, ktoré sú ukázané v tejto správe, by bolo aj pre ministerstvo školstva veľmi jednoduché povedať, akým spôsobom sa to bude uberať a aké parametre treba nastaviť na to, aby sme mohli odpovedať na otázku týkajúcu sa stredného odborného školstva. Keďže by to boli malé, stredné podniky, možno je tu riešenie cez vedecké parky, podnikateľské inkubátory a podobne. Ale ak sa štát rozhodne tak a jeho línia bude o tom, že na tento čas riešenia nezamestnanosti je potreba do budúcna uzatvárať zmluvy s veľkými montážnymi linkami, tak potom aj parametre stredného odborného vzdelávania budú musieť byť nastavované nejakým spôsobom inak, budú musieť vznikať pri veľkých fabrikách, možno to bude jednoduchšie a podobne. Čiže ak by sme si mali odpovedať na otázku, prečo niečo učiť a čo vlastne má byť obsahom toho, bude to na tú najzákladnejšiu otázku, či naše školstvo bude zodpovedať potrebám pracovného trhu v tomto prípade, bude musieť byť odpovedané na úplne iné otázky, ako môže odpovedať sám minister školstva, pretože tá východisková situácia nestojí nám.

    To isté si môžeme v tejto línii povedať aj o školstve vysokom. Niekto to tu spomínal predo mnou počas včerajšej rozpravy, že sú vlastne len dva parametre, akým spôsobom môže ministerstvo vstupovať do posvätnej akademickej pôdy. A to sú nejakým spôsobom prenesené financie a nejaký spôsob nastavovania, nazvime ho pracovne licenčným procesom, čiže nejaký ten akreditačný, aké parametre si zvolíme, či to bude medzinárodne posvätené a staneme sa súčasťou v rámci našej Akreditačnej komisie nejakej medzinárodnej organizácie a podobne. Sú parciálne veci, ktoré by mohli ako keby legitimizovať tento proces. Ale tú najzákladnejšiu otázku, prečo a čo učiť a ktoré odbory tým pádom reagujú na potreby trhu a ktoré odbory na ne nereagujú, nenastaví ministerstvo, kým nepríde nadrezortná celospoločenská debata o tom, čo vlastne a akým spôsobom majú vysoké školy ponúkať pracovnému trhu.

    Môžeme sa na to pozerať aj zo širších možno európskych pohľadov, minimálne čo sa týka teda vysokého školstva, či náhodou nie je aj ten proces, ktorý teraz my zažívame chystaním kapacít pre širší a možno aj európsky pracovný trh. Ak si povieme ale, že aj toto je ambíciou nášho vzdelávacieho alebo celkového školského systému, tak potom z tohto uhla pohľadu by sme si teda mohli hovoriť o niektorých ambíciách vysokých škôl, ktoré by to mohli robiť z pohľadu, že by to bolo legitímne. Ale s tým, že sa nenachádzame v horných priečkach v hodnoteniach univerzít, tak myslím si, že ak by to bolo ambíciou, tak bola by nie celkom uplatniteľná.

    Ako z toho von. Myslím si, že sa nám tu stretávajú dve reality. A teraz skôr si dovolím taký apel. Ak vnímame racionálne aj stret politickej reality, ktorý tu zažívame, kde je obrovská dôvera ľudí, ktorú požíva vládna strana, a v podstate jej monolitná vláda urobila na druhej strane alternatívu iba, sú tu v samotnom parlamente, ak by sme to mohli obrazne znázorniť, by to mohlo vyzerať, že sa tu stretla politická realita jedného 83-členného monolitu a na ňu narazila iná a roztrieštila sa na súčasných desať subjektov, ktoré ako alternatívu vládnutiu ponúka samotný parlament, je tu desať opozičných projektov momentálne, vyzná sa v tom ťažko aj samotný poslanec, nieto verejnosť, tak práve v tomto si myslím, že by mohla byť aj snaha vlády kúsok ambicióznejšia možno nastaviť parametre nielen pomenovaním úzko rezortným po rok 2020, ale skutočne nastaviť parametre na to, čo sú línie a záujmy vývoja Slovenska v nasledujúcom období, aby na to mohol výchovno-vzdelávací proces, školstvo ako také reagovať. Ak sa toto nestane, tak potom máme aj my, ktorí nie sme súčasťou súčasného vedenia krajiny, dôvod sa pýtať, aká je teda ambícia tohto obrovského mandátu, či to bude vláda do budúcna iba konsolidácie, či to bude vláda udržiavačov systému alebo bude to vláda architektov, ktorí zoberú ten svoj mandát a pretavia ho na to, že môže vzniknúť skutočná reforma, a to skutočná reforma tam, kde nás naozaj tlačí topánka.

    Mal som potrebu vyjadriť sa a nechcem zdržovať, pretože myslím si, že na toto dokážu odpovedať kolegovia pána ministra. A vidím to možno v tých intenciách, že ak by vznikli podobné materiály, z ktorých by mohol aj následne potom čerpať nejaký realizačný plán na úrovni iných ministerstiev a nielen často spomínaného ministerstva financií, ktorý by mal preplácať to, ako sa môžu dodržať tieto ciele, ktoré si tu stanovuje pán minister, tak vtedy verejnosť by možno dokázala skutočne uchopiť to, že táto vláda ako celok má záujem nebyť vládou údržbárov, ale architektov novej budúcnosti, kde samotné školstvo ťažko urobí odpočet za mnohé svoje kroky v rámci jedného volebného obdobia. To bolo priznané alebo všetci to vedia, ktorí majú záujem o relevantnú a racionálnu debatu o tomto, že mnohé veci tu idú cez dekády, idú cez niekoľko volebných období, a preto kým nebudú nastavené parametre nadrezortne a širšie, kým nebude jasné to, či budeme krajina malého a stredného podnikania alebo krajina montážnych liniek, tak veľmi ťažko sa budú akémukoľvek ministrovi nastavovať parametre vzdelávacieho procesu, pretože vlastne z jeho pohľadu nevie, na čo má odpovedať. Čiže pri otázke ako si myslím, že táto správa je vyčerpávajúca a pri súčasnom vnímaní reality a jej analytických potrieb splnila svoj účel. Kríva v otázkach čo a prečo. A tam si myslím, že rezort ministerstva, a to teraz úplne bez urážky poviem, ťahá za veľmi krátky koniec, pretože toto musí odrobiť buď vláda ako celok alebo dokonca, si myslím širšie, celá spoločnosť.

    Takže ja správu o stave školstva na Slovensku, ktorá bola poskytnutá na verejnú diskusiu, vítam. Rád sa pri oblastiach, ktorým rozumiem, zapojím. A držím vám palce v tom, pán minister, aby kolegovia, ktorí majú byť do toho zainteresovaní, možno aj na vaše apely, verím tomu, že to tak je, skúsili sa prehodiť z polohy údržbárov a udržiavacieho systému do širšej ambície alebo vyššej ambície architektov systému toho, aby bolo jasné, čo, prečo a ako vzdelávať. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že podobne ako v mojom predrečníkovi, tak aj vo mne vyvolala táto správa trošku nejednoznačné pocity. Na jednej strane podobne ako on oceňujem jej analytický a takpovediac rekapitulačný prínos. Na druhej strane sa pripájam ku kritickým hlasom, ktoré poukazujú na deficity v hľadaní východísk, pričom otázka financovania je len jedna stránka veci.

    Kolega Viskupič tu, myslím si, veľmi správne hovoril o potrebe určitej filozofickej a hodnotovej základnej línie, ktorú by malo naše školstvo sledovať. Zdôraznil aj potrebu komplexných prierezových prístupov, pretože školstvo nie je úzko definovaný rezort, alebo by ním nemalo byť, ale prechádza vlastne všetkými odvetviami nášho života alebo školstva, vzdelávania.

    V rozprave tu odznelo viacero názorov a návrhov, od čoho sa odpichnúť, alebo k čomu sa vrátiť, čím sa nechať inšpirovať. Často sa tu spomínal fínsky príklad. Ja zostanem doma, pretože často sa spolu s bratmi Čechmi verbálne hlásime k tomu, že sme údajne národy Komenského. V skutočnosti sa však, myslím, odkazu Komenského čím ďalej, tým viac vzďaľujeme. Takže ten môj veľmi jednoduchý všeobecný návrh je vrátiť sa trochu viac ku Komenskému a od neho odvinúť tú základnú filozofiu.

    A ešte si neodpustím vec, ktorú som tu už viackrát spomínal, je to environmentálne vzdelávanie, globálne vzdelávanie a vzdelávanie na podporu udržateľnejšieho rozvoja. Sú to nepochybne výzvy, kľúčové výzvy 21. storočia, na ktoré naše školstvo reaguje nedostatočne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja len možno dve krátke poznámky poviem.

    Prvé, vaše pochybnosti, či chce byť vláda len udržiavačom systému alebo architektom budúcich zmien. Ja si myslím, že rozsah správy, spôsob jej predloženia úplne jasne ukazuje, že vláda má ambíciu byť architektom zmien, a mne sa žiada dodať, architektom zmien, ktoré budú širšie spoločensky akceptované a nebudú podliehať módnym trendom každé štyri roky pri zmene vládnej garnitúry. Takže to je odpoveď, ktorú dáva táto správa.

    Vaša poznámka, čo a prečo. To znamená, tá obsahová časť budúcich zmien nejakým spôsobom absentuje v správe, že ju musí dorobiť spoločnosť. No ja hovorím, to nie je otázka toho, že by vláda nemala svoje predstavy. My považujeme akademickú obec, pedagogický zbor za intelektuálnu špičku spoločnosti. My si nemyslíme, že máme patent na rozum a že ľudia, ktorých považujeme za najvzdelanejších a najschopnejších v tejto krajine, nám nestoja za to, aby sme sa s nimi poradili o tom, ako sa má systém usporiadať, tobôž, keď sa ten systém týka ich samotných. Takže pozerajte sa, prosím vás na tento problém aj z tohto pohľadu, že politici nie sú tí, ktorí majú patent na rozum, ale politici sú tí, ktorí sa majú radiť aj s občanmi. Vy to vnímate možno politicky v tom, že ak je vláda, tak automaticky opozícia je hovorcom všetkých tých ostatných. Dnes sa snažíme dostať do polohy, aby aj vládna garnitúra sa nestretávala len na koaličných radách, čo v našom prípade sa ani nedá, ale sa radila s ľuďmi tých, ktorých sa zmeny týkajú.

  • Ďakujem pekne za slovo. V tejto rozprave sme viedli dlhú diskusiu o správe, ktorú prevažná väčšina diskutujúcich poslancov nielen vo výbore, ale aj teraz v pléne zhodnotila ako profesionálne vypracovanú, obsažnú a z hľadiska ďalších analýz potrieb školstva veľmi potrebnú. Potvrdil to nakoniec aj pán kolega Viskupič.

    Oceňujem snahu pána ministra podať širokej verejnosti objektívnu informáciu o tom, v akom stave sa nachádza naše školstvo. V neposlednej miere táto informácia ponúka našim odborníkom z vysokých škôl a vedeckých inštitúcií v oblasti pedagogiky, didaktiky, pedagogickej psychológie a ďalším profesionálnym odborníkom vo vede a výskume na úseku školstva množstvo podnetov na ich vedecké bádanie či hľadanie progresívnych alternatív vo výchove a vzdelávaní mladej generácie. Pre každého z nás je jasné, že podľa toho, aká kvalitatívna legislatíva sa za predchádzajúce roky prijímala, tak sa školstvo svojím obsahom a organizáciou formovalo. Zaiste mnohých mrzí, že aj neprofesionálne politické zásahy do procesu vzdelávania dostali naše školstvo do stavu, s ktorým dnes nikto nie je spokojný. Preto zastávam názor, že kritika súčasného ministra z dôvodu, že nedostatočne reaguje v predloženej správe na riešenie tohto stavu, je neadekvátna. Každý, kto pracoval vo funkcii ministra alebo štátneho tajomníka, vie, že tieto nahromadené problémy v priebehu jedného volebného obdobia bude aj ťažké odstrániť.

    Ak chceme byť kritickí a zároveň objektívni k nášmu regionálnemu školstvu, musíme ale konštatovať, že nie je všetko až tak zlé, ako to hovoríme, a naše školstvo prešlo aj mnohými pozitívnymi zmenami, myslím si ale, že najväčší problém boli finančné prostriedky.

  • Ďakujem za faktické poznámky.

    Možno len ku kolegovi Petrákovi.

    My sme sa trošičku nepochopili. Ja som možno stál aj čiastočne v tom mojom prejave na strane pána ministra, že neexistuje možnosť zaradiť do správy niektoré veci, na ktoré nedokáže odpovedať rezort školstva, pretože na ne musia odpovedať buď iné rezorty, alebo spoločnosť ako taká, čiže sme úplne na jednej lodi v tom, že ja snahu zainteresovať iné subjekty, či už z odbornej, laickej verejnosti, či už z tretieho sektora, či už to urobíte na pôde rady vlády alebo podobne, vítam. S nimi nemôže mať nikto žiaden problém. Môj problém bol v tom obraznom a metaforickom pomenovaní údržbár, architekt nie na úrovni ministerstva školstva. Skôr si myslím, že ministerstvo školstva by prišlo s touto správou na konci procesu toho, čo si ako architektonicky myslíme, že táto krajina by mala mať.

    Tiež som použil taký metaforický obrat, či budeme krajina malého a stredného a zodpovedného podnikania alebo krajina montážnych liniek a potom by sme vedeli, akým spôsobom vzdelávací proces vieme nastaviť. To je základná línia. A, samozrejme, pohybujeme sa v oblasti intelektuálnych špičiek tejto spoločnosti, preto je aj možno dobré z východiska, že sa otvára téma budúceho smerovania aj na parciálnych veciach, ako to urobiť zo školstva.

    Mňa v tejto téme napadá, že je mi smutno pri tom, ako končíme rok 2013 pri čerpaní eurofondov, kde viem, že máme najväčšie problémy zrovna vo vede, zrovna v školstve, a teda ešte v internetizácii, kde prichádzajú aj realokácie a podobne. A myslím si, že aj pre potreby toho, aby sme vedeli, čo a prečo učiť, musí vzniknúť, nieže debata, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kubánek bol posledným ústne prihláseným do rozpravy, ale keďže ma informoval, že nevystúpi v rozprave, v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, predsedajúca, vážený pán kolega minister, vážené dámy, vážení páni poslanci a poslankyne Národnej rady, nemôžem zareagovať na všetko, čo bolo vyslovené v rámci rozpravy a diskusie k tejto správe, ale môžem povedať, že mnohými názormi, ktoré boli postavené odborne, a nie ideologicky alebo neboli vedené spôsobom rôznych invektív, sa mienim nielen zaoberať, lebo tiež zaznievali aj na okrúhlom stole, ktorý som zorganizoval na Úrade vlády, na Bôriku, kde boli zástupcovia všetkých relevantných inštitúcií, ktoré majú čo povedať v oblasti vzdelávania a v oblasti školstva, či už regionálneho alebo vysokého. A, samozrejme, aj z toho dôvodu, keď sa tam otvorila tá diskusia, trošku ma prekvapilo, a poviem to aj na tomto pléne, keďže ja som ohlásil viac ako týždeň do dopredu, že 29. o desiatej bude tento okrúhly stôl, ktorý započne celú tú diskusiu, neviem, či je to zhoda okolností, či je to náhoda, v tú istú hodinu, v ten istý deň, o tri dni neskôr si zvolila okrúhly stôl opozícia. Nie som proti tomu, ale je to niekedy skutočne robené tak. Niekto mi tu povie, že som sa nezúčastnil na nejakých rokovaniach, no tak rád by som sa zúčastnil aj na tom opozičnom stole, ale nie v tej istej hodine a v ten istý deň, keď som to mal týždeň dopredu. A každý o tom vedel. Vedeli o tom zástupcovia Asociácie štátnych gymnázií, ďalších organizácií. A sami sa ma pýtali, čo to má znamenať. Mali isté, by som povedal, domnienky, že sa začína tento problém spolitizúvať.

    Ale dajme bokom preč od školstva politiku, lebo ja som povedal, že pre mňa nie sú dôležité tie prístupy, že školstvo nemôže byť ani ľavé, ani pravé, ale školstvo môže byť buď dobré alebo zlé. A myslím si, že najmä často tlaky záujmových skupín rôznych, na rôznych úrovniach, aj medzi poslancami, a často aj opozičnými, vplývajú na ich rozhodovania a ich názory, ktoré tu prednesú, a nepozerajú na to komplexne, vychádzajú z konkrétnej situácie a tú univerzálne prezentujú, že to platí pre celé Slovensko. A už by som naozaj chcel podotknúť, že iná situácia je v Bratislave, iná situácia je na západnom Slovensku a iná situácia je na severnom alebo východnom Slovensku. A keď sa dotknem niektorých problémov, ktoré tu boli naznačené, budem ich aj na konkrétnych skutkoch, respektíve faktoch ilustrovať.

    Diskusia potvrdila to, čo ja som vo vede vždy uznával a čo som ako akceptoval, že čím viacej človek pozná a čím viacej človek vie, tým častejšie zvažuje svoje kroky, tým častejšie zvažuje, či toto je dobré alebo či toto je dobré, alebo či táto cesta je správna; a čím človek pozná menej túto problematiku aj samotného školstva a pláva po povrchu, má jednoduché riešenia, často populistické riešenia. Aj takéto názory, žiaľ, podfarbené ideologicky, odzneli v rámci rozpravy, ale väčšina diskusných príspevkov v rozprave bola vedená cieľom pomôcť nášmu školstvu, hovoriť o odborných problémoch, pretože je to skutočne výsostne problematika odborná, a nie politická.

    A teraz by som len naozaj chcel na niektoré ešte poznámky tuná reagovať.

    Chcel by som aj na tomto fóre zopakovať, niekoľkokrát to bolo v médiách uvedené a vy ako poslanci niektorí ste sa pýtali, či sa začala diskusia alebo sa nezačala diskusia. No tak tá diskusia bola odštartovaná toho 29. apríla na Bôriku a bola stanovená časovo do konca júna, do 30. 6. V rámci tej diskusie sa ja sám osobne zúčastním rôznych stretnutí s profesijnými zväzmi v oblasti školstva, reprezentantmi školstva, návštev škôl v regiónoch, stretnutí aj napríklad pri rokovaniach s rektorskou konferenciou, ktorá je pripravená v Bratislave, alebo samotného fóra, ktorá má byť zorganizovaná na pôde Univerzity Komenského, ale nielen ku vysokému školstvu, ale aj k regionálnemu školstvu; niečo sa pripravuje na hornej Nitre a tak ďalej. Ja, samozrejme, ak mi takéto aktivity budú ponúknuté, sa veľmi rád takejto diskusie zúčastním a poviem svoje názory na tie systémové návrhy, ktoré boli dané do diskusie, pretože potom sa pýtam: Keby to vláda schválila, no tak o čom budeme diskutovať, vážení? Vláda to zobrala na vedomie a predložila tento materiál na verejnú diskusiu. A materiál, ktorý sa dostane do 30. septembra tohto roka na vládu, pôjde aj medzirezortným pripomienkovým konaním, je to teda to, čo požadoval aj pán Viskupič, aby tam boli názory aj iných rezortov. A na základe toho v podstate bude ten materiál dopracovaný do takej podoby, že aj tie kroky, ktoré realizujeme a chceme realizovať by mali byť nejakým spôsobom opodstatnené. Nebudeme mať na všetko rovnaký názor, ani to v živote tak nejde. A vždy sa nájdu rozdiely. Ale, samozrejme, hľadá sa vždy a v mojom prípade vždy hľadám istým spôsobom konsenzus. Na tých rozhodnutiach, ktoré som urobil, si trvám. A, samozrejme, budem aj tiež o nich v tomto záverečnom slove hovoriť.

    Opakujem, dostali sme doteraz 40 dosť veľkých pripomienok, názorov, návrhov k správe na ministerstvo, pretože je otvorený nielen portál, ale je tam otvorená aj stránka: sprava2013@minedu.sk. Podnety prichádzajú, my ich po 30. 6. vyhodnotíme, zasadne aj Rada pre systémové zmeny, aj školská štvorpartita na našom rezorte a ďalšie orgány a ďalšie organizácie sa budú týmito pripomienkami zaoberať.

    Teraz by som si dovolil spomenúť niekoľko ešte pripomienok a názorov, ktoré tu odzneli.

    Ja sa naozaj nechcem vracať do minulosti. Ani som sa zásadne nevenoval tomu, ako v minulosti často predstavitelia niektorých koaličných strán, keď boli vo vláde, tak písali jeden rok čierne knihy, pretože ja som pozeral dopredu a snažil som sa veci riešiť vo vzťahu k prítomnosti a budúcnosti a, samozrejme, pokiaľ to bolo možné, poučiť sa z chýb aj mojich kolegov z minulosti, aby sa neopakovali.

    Chcel som tu uviesť ten graf mne vypracovaný ale mimo mňa, ale dostal to aj pán exminister Fronc od Managérie, od pána Boledoviča, o tom, aké boli tie finančné prostriedky, ako jednotliví ministri zlepšili platy učiteľov. Ten graf je jasný. Ale, pozrite sa, ja som si ho neobjednal. Bola to mimovládna organizácia, ktorá to spracovala. Môžeme o ňom polemizovať. Ja ho často v televízii uvádzam. Ale teraz ho v tomto prípade nepovažujem za potrebné uviesť, pretože naozaj najväčší prepad platov bol v roku 2011, a to z toho dôvodu, že sa znížili o 7 miliónov prostriedky do školstva. To sú čísla, ktoré sú jasné. Takže sa zobrali z rezortu školstva peniaze na vedu, na ministerstvo financií, zobrali sa z rezortu veľké čiastky peniaze na investície napríklad vysokých škôl, zobrali sa ďalšie a ďalšie prostriedky. A v tomto období jediný raz nešli peniaze na zvýšenie platov učiteľov. Tam išlo niekedy viacej peňazí, niekedy menej peňazí, ale tento rok bol skutočne katastrofický. A potom sa ani nedivte, že 13. septembra v roku 2011 odborári išli prvýkrát do štrajku a zostali v štrajkovej pohotovosti aj v tom ďalšom období, lebo už celkom, prirodzene, neveria tomu, že sa tie veci zmenia, respektíve sú stále v pohotovosti v tom dobrom slova zmysle; niekto to naštartoval a naštartoval to predovšetkým rok 2011, výrazne o 0,5 do mínusu peňazí išlo v oblasti školstva. V roku 2012 sa to mierne navýšilo, aj tým, že sa použili prostriedky z rekondičných pobytov a z ďalších sociálnych vymožeností pre učiteľov. Ale, prosím, tak ste sa rozhodli. A v tomto roku sme to navýšili o ďalších 5 %, ale do tarifných platov, pretože ja považujem tarifné platy pre pedagogických a odborných zamestnancov za veľmi dôležité, lebo tie peniaze potom zostávajú do ďalších rokov. Pokiaľ sa dajú do netarifných zložiek, tak sa v tom roku môžu minúť alebo môžu sa dať na nejaké osobné ohodnotenie. Ale teda nemôžu v podstate natrvalo byť tou líniou zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov.

    A znovu tiež chcem zopakovať, že, naviac, nám narastajú prostriedky. A ono to je aj v tej správe uvedené. Len sa nikto v nej nedotkol tohto faktu, že máme tuná kreditný systém, môžeme diskutovať o tom, či je dobrý, či je zlý. Budeme robiť isté novely v zákonoch, budeme pripravovať isté zmeny, pretože naozaj niektoré veci nieže sa prežili, ale neboli životodarné a životaschopné a spôsobili naozaj mániu v kreditoch, ktorá v podstate často, nehovorím, že je to vo všetkých prípadoch, nebola zameraná na ten proces ďalšieho vzdelávania učiteľov, tých učiteľov, povedzme, na tej-ktorej škole a v tom-ktorom predmete, ktorí vyučujú, potrebná. Posilnili sa v minulosti pozície rozhodovacie riaditeľa školy, ktorý musí o tejto veci rozhodnúť, kam pôjde učiteľ na ďalšie vzdelávanie. Ale máme strašne veľa rôznych organizácií, ktoré majú akreditáciu z roku 2009, ktoré poskytujú toto kreditné vzdelávanie a nemajú na to kvalitu a nie sú kvalitné a v podstate robia to, obrazne povedané, ako biznis. Aj týmto sa musíme skutočne zaoberať. Kým v roku 2011 išlo do kreditného systému na platy učiteľov, ktoré si týmto spôsobom vylepšovali, 7 miliónov eur, potom to bolo 11 miliónov eur, minulého roku to už bolo 20 miliónov eur a tento rok to bude 35 miliónov eur, ktoré idú do platov učiteľom mimo tarifných platov, mimo tých 5 %, ktoré sme dali do tarifných platov, pôjdu na platy učiteľov. To znamená takmer toľko ako pomaly 5 % pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré by sme dávali, pravidelne okolo 45 miliónov až 50 miliónov eur je 5 % na platy učiteľov navýšenie v tarifných platoch. Čiže nie je pravda, že peniaze učiteľom sa nenavyšujú. Nedávno som sa stretol s primátorom Trnavy s pánom Butkom, nie je to náš primátor, ale človek, ktorý má dobrý prehľad. A dal mi správu o tom, učitelia priemerné platy aké majú v Trnave na základných školách. Majú ich vo výške 880 eur za minulý rok. Nehovorím, že je to veľa. Ale, samozrejme, tiež tie čísla, ktoré sa objavujú, tak v niektorom regióne sú vyššie, v niektorom regióne sú menšie, nižšie platy. A, samozrejme, je to aj otázka postavenia samosprávy, ako v tejto veci pracuje. A pomáha to zlepšovať ten spoločenský status pedagogických a odborných zamestnancov na našich školách.

    Dovolil by, samozrejme, tiež povedať, že plne súhlasím s pripomienkami, ktoré predniesol pán predseda výboru pre ľudské práva pán Rudolf Chmel, najmä že budeme musieť tam dopracovať časti, čo sa týka ľudskoprávnej problematiky, vzdelávania v ľudských právach na našich školách. My napriek tomu organizujeme pravidelne olympiádu ľudských práv, ktorá má vždy vyvrcholenie v Liptovskom Jáne. Aj tohto roku to bolo tak, samozrejme, cez našu priamo riadenú organizáciu, ktorou je IUVENTA. A súčasne pripravujeme veľký projekt s Maďarskou republikou pre olympiádu ľudských práv, kde Maďarská republika nás vyzvala na spoluprácu. A zrejme tento projekt bude ďaleko väčší, lebo sa spojíme v rámci V-4. A bude to zaujímavý projekt takto realizovaný v priestore, vo väčšom regióne aj v tejto oblasti.

    Ale okrem ľudských práv alebo ľudskoprávnej a menšinovej politiky, čo priznávam, zasadla Rada pre menšinové školstvo, ktorej predsedám, kde sme prijali tiež isté odporúčania, ktoré sa objavia v tej správe, ktorá pôjde potom do vlády. A chýba nám, samozrejme, rozpracovať, dopracovať aj oblasť environmentálneho vzdelávania, čo, prirodzene, je veľmi dôležité, aj v spolupráci s rezortom životného prostredia a s aktivistami, ktorí v tejto oblasti pôsobia, s mimovládnymi organizáciami, oblasť zdravotnej výchovy, oblasť dopravnej výchovy. A v podstate keď to zoberiete, to všetko sú ďalšie isté hodinové dotácie, ktoré treba zabezpečiť. A musíme ich vedieť presne rozložiť, aby sme to dieťa zase každoročne a každý týždeň alebo každodenne nezaťažovali množstvom a množstvom hodín, pretože tá regenerácia dieťaťa je na vytvorenie priestoru, aby sa v podstate v tej škole nielen učilo, ale aj vychovávalo na jednej strane a na druhej strane aby malo priestor pre to svoje formovanie tej tvorivosti a istej oddychovej regenerácie. Ja som vždy hovoril, že prioritou je, samozrejme, na jednej strane kvalitný učiteľ, kvalitná škola, kvalitný vzdelávací proces, na druhej strane to, aby naše deti, žiaci, študenti dostali kvalitné vzdelávanie a aby sa na základe vzdelávania mohli potom uplatniť vo svojom živote a boli šťastnými, čo nie vždy sa im podarí, lebo často, ako to bolo povedané aj mojimi predrečníkmi, rodičia majú iné názory a tlačia deti do takých škôl, na ktoré často nemajú. A potom sa nám stáva to, čo sa nám často stáva. Ale ja vám poviem jeden konkrétny príklad. Ale nechcem ho zase generalizovať. V Bratislave je absolventka právnickej fakulty, skončila právo, nenašla zamestnanie a teraz si robí učňovskú školu v oblasti cukrárstva, pekárstva. A, samozrejme, ju to baví a ide si vytvoriť malú firmu a chce v tejto problematike pracovať. Teraz už je dospelá, sama sa rozhoduje, nerozhoduje za ňu rodič, čo je inak často veľký problém.

    Prirodzene, chceme venovať pozornosť aj tej problematike vylúčených spoločenstiev. A máme veľkú spoluprácu s vládnym splnomocnencom. Robíme to, samozrejme, v spolupráci aj s ministerstvom vnútra, ktorému patria tieto kompetencie. A riešime napríklad aj tú problematiku, o ktorej tu hovoril pán poslanec Hlina, ohľadom toho vzdelávacieho procesu a tých ťažkých podmienkach nielen v Jarovniciach, ale aj napríklad pod Tatrami, v Strážach pod Tatrami, celej tej oblasti. To je taká špecifická oblasť. Naviac, v Jarovniciach nám hrozilo, už teraz asi to vyriešime, až 3-zmenové vyučovanie, čo bola katastrofa, v podstate. A preto ideme aj tou formou. A našli sme zdroje tak na ministerstve financií, ako aj na ministerstve školstva na kontajnerové vybavenie, aby sme mohli aspoň vytvoriť tie priestory pre tie školy, to ide o Jarovnice, Stráne pod Tatrami. Potom sú tam ďalšie dediny v okolí Kežmarku, ktorým by sme chceli v tejto oblasti, v ktorej sú najkatastrofickejšie podmienky, pomôcť. Na druhej strane to znamená výraznejšie posilniť proces asistenta učiteľa, ktorý by mal v tejto oblasti pôsobiť, lebo naozaj aj tam by sme chceli nielen z európskych fondov, ako sa to doteraz robilo, nájsť stabilnú podmienku, aby sa to vylepšilo.

    Hovorilo sa tu tiež o centrách voľného času. Nuž ja musím si dovoliť zacitovať, lebo ja som si dal urobiť tie analýzy. A ak tu niekto chce navrhnúť prijatie uznesenia, tak by sa mal obrátiť na kompetentných ľudí. A nech sa obráti konkrétne na Združenie miest a obcí Slovenska, pretože tu na Slovensku po rokoch 2001, 2002 sa decentralizovalo, sú prenesené kompetencie, kompetencie originálne, kompetencie. A originálne kompetencie našich obcí, miest a regionálnych samospráv sa týkajú aj centier voľného času. A opakujem znovu, kto lepšie môže, nie z ministerstva, kontrolovať, ale kto lepšie môže skontrolovať využívanie finančných prostriedkov, samozrejme, v tom širšom slova zmysle, v tom regióne ako samotná samospráva. Teraz tu prečítam jedno konkrétne vyjadrenie. V roku 2012 bol vykázaný počet detí v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti celkovo 260 010 detí. Z nich 77 %, t. j. 201 466 bolo sústredných v centrách voľného času len v 127 obciach Slovenskej republiky, z ktorých bolo 54 miest a 73 obcí. Teraz vyvstáva otázka a túto otázku som si musel aj ja postaviť, všade sa dožadujete rovnosti príležitostí, rovnakého financovania, či sú to súkromné, či sú to cirkevné, či sú to verejné školy alebo štátne školy, rovnaký normatív a tak ďalej a tak ďalej, akých voľnočasových aktivít sa zúčastňovali deti a mládež v ostatných mestách a obciach Slovenskej republiky a prečo tieto deti nemali nárok na rovnoprávne financovanie svojich voľnočasových aktivít ako tie deti, ktoré boli vybrané do tých centier? Čiže aj o tomto treba veľmi vážne diskutovať.

    A ja chcem len znovu zopakovať, už to tu bolo povedané, ku dňu 1. 1. bude ďalšia analýza urobená. V prvom polroku 2013 zanikli dve obecné centrá voľného času, v Dolnom Kubíne a Prakovciach. V Dolnom Kubíne však naďalej zostávajú pôsobiť ďalšie štyri obecné centrá voľného času a v Prakovciach bude namiesto dvoch takýchto centier pôsobiť jedno spoločné obecné centrum voľného času, ktoré bude zabezpečovať tie isté úlohy, ako zabezpečovali dve centrá voľného času. K 1. 1. 2013 zanikli tri súkromné centrá voľného času, a to v meste Jelšava a v obciach Párnica a Valča. A je pritom zaujímavé, ja to tu zopakujem, že napríklad obec Valča, ktorá vykazuje 146 detí vo veku od 5 do 15 rokov dostala požiadavky na dotáciu pre centrá voľného času z iných obcí na 360 detí s trvalým pobytom v obci Valča. Aj týmto sme sa museli zaoberať. A to sú vážne problémy. A teraz nechcem hovoriť, čo teraz vzniklo v Prešove, možno z toho bude aj trestné oznámenie a tak ďalej na neexistujúce centrum voľného času, ktoré sa vôbec nenachádza ani na P. O. BOX-e na tej ulici, na Jarkovej, ako sa to uvádza. A obhospodarovalo to celé Slovensko, v každom regióne od Žiliny, všade mali svoje pobočky, ktoré boli detašované pracoviská, ak to takto možno nazvať, kde sa vyberali peniaze na centrá voľného času.

    Čiže myslím si, že ZMOS sa zhostil tejto úlohy, nejdem ho tu obhajovať, môžu sa stať aj chyby. Aj tam si uvedomili mnohé veci. A pevne verím v ten vzdelávací a hlavne ten výchovný proces nielen v centrách voľného času, ale aj v iných formách vzdelávania, pretože mladí ľudia sa vzdelávajú aj vychovávajú v základných umeleckých školách, v kluboch športových a tak ďalej, ktoré organizujú obce a mestá. A myslím si, že aj v tejto oblasti musíme urobiť maximálne všetko pre to, aby tá spokojnosť našich detí a ich rodičov bola čo najlepšia.

    Jednu takú poznámku si dovolím uviesť. Ja som bol tiež v tom omyle ako pán docent Fronc okolo Einsteina. Ale ten najnovší poznatok historický hovorí o tom, že ten mýtus, ktorý sa vytvoril, že prepadol, nie je pravda, pretože v nemecky hovoriacich krajinách bola známka najlepšia jednotka a vo švajčiarskych najlepšia známka bola šestka. A on dostal šestku z matematiky. Čiže neprepadol, bol najlepší v matematike. A myslím, že tým, že ste otvorili túto diskusiu, možnože sa do toho pustili aj niektorí historici. A túto problematiku začali skúmať v Deň vied a techniky. Einstein neprepadol, Einstein bol úžasný a šikovný študent, ktorý matematiku ovládal.

  • Ukážka dokumentu.

  • Tu je aj jeho vysvedčenie. Dokonca tu to dali ešte aj k dispozícii. Však my sa môžeme o tom pobaviť, ale to hovorím aj vo vzťahu k sebe. Ja som bol tiež presvedčený, tak sme sa učili, že Einstein prepadol a, samozrejme, učil predovšetkým v Zürichu. Ja som dokonca navštívil jeho byt, kde pôsobil aj Aurel Stodola, jeho žiak a blízky spolupracovník. To bolo úžasné v podstate. Ale tak si povedzme niekedy, a celkom úprimne to hovorím aj sebe, že nie je to pravda, ako sme to vždy vnímali, ako sme sa to často učili. A to je vývoj vzdelávania, to je vývoj tých nových poznatkov, ktoré k nám prichádzajú.

    A teraz mi ešte dovoľte pár poznámok povedať k vysokým školám.

    Ja skutočne niekedy žasnem nad otázkou, ako sa hovorí, či máme veľa, či máme málo vysokých škôl. Problematika nie je to, koľko máme a aký je počet vysokých škôl, ale predovšetkým to, aká je ich kvalita, čo prináša pre spoločnosť tá-ktorá vysoká škola, ako je ona prepojená. Možno pán Viskupič to hovoril, neviem, aj to, čo sa týka odborného školstva, a to, že na stredných školách, ale aj vysokých školách naozaj treba v istom slova zmysle nielen strednodobo, ale aj dlhodobo nasmerovať, kam to Slovensko pôjde, i keď za desať rokov sa často podmienky tak zmenia, že tá situácia môže byť celkom iná. A to je isté riziko podnikania. Ale musím povedať, že na konferencii, na ktorú by som rád pozval a kde veľmi rád by som bol, keby tam prišli aj opoziční poslanci, k odbornému vzdelávaniu, duálnemu vzdelávaniu, ktoré sme robili s Ministerstvom školstva Nemeckej spolkovej republiky, s Ministerstvom školstva Rakúskej republiky, s Ministerstvom školstva Maďarskej republiky a s Ministerstvom školstva Českej republiky, ktorá sa odohrala na Bôriku, bolo jasne konštatované, že to je to, čo tá budúcnosť Európy potrebuje. A my sme o tom hovorili aj na Rade pre vzdelávanie, kde všetci ministri povedali jednoznačne, od Anglicka až po Slovensko, že treba zrovnoprávniť všeobecné vzdelávanie s odborným vzdelávaním v Európe, je to katastrofa, kam sa vývoj v súčasnosti uberá. A to sa týka, samozrejme, aj vysokých škôl. A ja teraz nebudem spomínať tie možnosti, ktoré by sme chceli robiť, že budeme dávať zvýšené motivačné štipendiá a tak ďalej, či už na stredných školách alebo aj na vysokých školách, aby sme tie deti týmto smerom orientovali, nie násilím, vytvorili im podmienky. A, nakoniec, pochopilo by aj to dieťa, že dnes často zarobí viacej v iných profesiách, ako keď skončí vysokú školu a potom chodí so svojím diplomom, resp. ani v tom príbuznom odbore sa nevie zamestnať. A často sú tu veľké problémy.

    Mňa napríklad teší, že tie zmeny, ktoré sa odohrali aj v súvislosti so Zákonníkom práce, spôsobili, že TESCO sa obrátilo na Strednú odbornú školu v Novom Meste nad Váhom, aby im vzdelalo mladých ľudí v štvorročnom odbornom vzdelávaní s maturitou pre TESCO. To doteraz nebolo, pretože sa naberali agentážni pracovníci rôzni, ktorí im tam robili krátkodobo. Teraz pochopili, že aj oni potrebujú mať kvalitne vzdelaných ľudí a že to je jediná správna cesta.

    V Rakúsku 80 % každý rok ročníkovej populácie je na odborných školách, len 20 % je jej na všeobecných školách. Ale je to, samozrejme, prepojené tak na veľký sektor súkromný, ale aj na malých a stredných podnikateľov, dokonca na rodinné farmy, ktoré sa na tomto procese zúčastňujú.

    A ak hovorím o počte škôl, nuž tak vo Fínsku máme len verejné vysoké školy. A je ich 20 (verejných vysokých škôl), z toho 10 je špecializovaných a 10 je všeobecne zameraných. Čiže aj tam je nejaký pomer jedna ku jednej. U nás to absolútne neplatí.

    A, samozrejme, a to chcem tu znovu zopakovať, my máme strašne veľa detašovaných pracovísk. Veď to je katastrofa. V každej dedine, prepáčte, že to takto poviem, máme jedno detašované pracovisko alebo dve detašované pracoviská vysokých škôl. Teraz pod týmto tlakom, že sa povedalo cez Akreditačnú komisiu, že keď nebude akreditované detašované pracovisko, padne celá fakulta, nebude akreditovaná, tak sťahujú tieto detašované pracoviská. A uvedomujú si aj vysoké školy, že tu treba urobiť zmenu. A to sa týka takisto tých profesorov.

    Áno, ustúpilo sa v súvislosti s tou hodinovou sadzbou, ale na druhej strane teraz sme povedali jednoznačne v rámci akreditácie: „Pán profesor, keď garantuješ, si odborný garant konkrétneho študijného odboru, tak na 100 % jedine musíš pracovať na tejto konkrétnej vysokej škole.“ To, samozrejme, vzbudzuje pnutie. Ale to už nie je o titule profesora, ale toto je funkcia. Je to tak, ako keby som povedal, že rektor môže byť na troch univerzitách rektorom alebo dekan môže byť na troch alebo štyroch fakultách dekanom. Mali sme jedného dekana, ktorý bol dokonca na dvoch fakultách v jednom období, nedávno sa to zrušilo, na jednej súkromnej a na jednej verejnej fakulte dekanom, čo je absurdum, to je stredoeurópsky unikát. A, samozrejme, aj samotní rektori a vedenia vysokých škôl pristupujú k istej tvrdej práci. A, samozrejme, tlačia na svojich zamestnancov a na svojich učiteľov, na svojich pedagógov, aby predovšetkým pôsobili na svojej alma mater a venovali sa študentom, ktorým sa venovať majú.

    A aby som už ďalej nepredlžoval, chcem naozaj poďakovať všetkým, ktorí sa vyjadrili, ktorí mali skutočne aj fundované a odborné názory. Mal som tu kolegov, ktorí sedeli hore a mnohé veci si monitorovali, zapisovali. Ja som si robil tiež detailne poznámky a, samozrejme, pevne verím, že aj tá správa sa vylepší, čo je celkom prirodzené; aj tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté, sa spracujú tak, aby boli také, ktoré budú vystihovať potreby spoločnosti. A pevne verím, že to naše školstvo sa posunie o krok dopredu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, mne ako spravodajcovi, myslím si, už nepatrí hodnotiť diskusiu. Myslím si, že veľmi podrobne ju zhodnotil pán minister a po vecnej stránke je to jednoznačne v jeho kompetencii. Možno s troškou zveličenia poviem, že tieňový spravodajca, pán poslanec Kuffa, zhodnotil diskusiu za opozíciu včera.

    Ale k tej štatistike. Vystúpilo v diskusii 18 vystupujúcich, poslancov Národnej rady, boli z toho viac ako dve desiatky faktických poznámok, diskusia trvala jeden deň a jednu hodinu. To znamená, že táto Národná rada venuje veľkú pozornosť oblasti školstva. A myslím si, aj vzhľadom na to, že je to priorita vlády, že je to celospoločenská priorita, tá pozornosť je adekvátna. A verím, že rovnaké budú aj výsledky.

    Zaznamenal som ako spravodajca dva doplňujúce návrhy k zneniu uznesenia, o ktorých dám okrem predloženého návrhu, ktorý máte v spoločnej správe, hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 404, spoločná správa výborov má tlač 404a.

    Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr než predložím legislatívne návrhy z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dovoľte, aby som vám poprial príjemné dopoludnie. Bol by som rád, keby sa nám podarili veci prejednať tak, aby som vám zajtra nemusel tiež priať dobré ráno, aby ten okruh problémov, ktorý sa týka rezortu práce, dnes úspešne zabsolvoval parlament.

    Ale teraz k veci.

    V druhom čítaní predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú príslušné zákony.

    Obsahom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 týkajúcim sa úpravy legislatívnych predpokladov na prehĺbenie starostlivosti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa zaoberá aj tento dokument.

    Návrh bol obsiahnutý aj v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, preto vládny návrh zákona upravuje legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie a uspokojenie ochrany života, zdravia zamestnancov, a to najmä v nasledovných oblastiach.

    Po prvé, je to úprava podmienok poskytovania rekondičných pobytov. Navrhuje sa znížiť počet odpracovaných rokov a počet odpracovaných pracovných zmien zamestnancom, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú medzi rizikové práce. Tieto podmienky limitujú čas na prvom, respektíve na druhom rekondičnom pobyte.

    Ďalšia zmena je zmena subjektu vydávajúceho osvedčenia a preukazy fyzickým osobám na vykonávanie činností uvedených v § 14 tohto zákona s tým, že inšpektoráty práce budú vydávať preukazy a osvedčenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré doteraz vydávali oprávnené právnické osoby, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.

    Ďalšia úprava sa týka požiadavky obsluhovať pracovné prostriedky s vyšším rizikom a vykonávať iné činnosti na týchto pracovných prostriedkoch len na základe preukazu, prípadne príslušného osvedčenia.

    Po ďalšie, vymedzuje sa podmienka zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie ustanovených činností, pri ktorých bude táto zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie preukazu, prípadne osvedčenia alebo dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na obsluhu a vykonávanie niektorých činností z toho vyplývajúcich.

    Takou piatou významnou zmenou je ustanovenie povinnosti vlastníka oprávnenia oznámiť a doložiť zmenu údajov uvedených vo vydanom oprávnení.

    Ďalšia zmena sa týka toho, že mení sa doba, v ktorej možno opätovne požiadať o vydanie oprávnenia, preukazu, prípadne osvedčenia podľa tohto zákona po odobratí predchádzajúceho. Navrhuje sa predĺženie tejto doby zo súčasných šiestich mesiacov na jeden rok odo dňa odobratia tohto oprávnenia, či už je to preukaz alebo osvedčenie.

    No a taký posledný závažný bod z hľadiska novely je spresnenie výchovy a vzdelávania, ktoré sa týka problematiky oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, odbornej spôsobilosti na činnosť.

    Novela zákona súčasne upravuje aj príslušné ustanovenie zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce z hľadiska vydávania oprávnení a osvedčení, vedenie verejných príslušných zoznamov, vydaných oprávnení, respektíve preukazov alebo osvedčení.

    Zároveň sa dopĺňa položka č. 202 sadzobníka správnych poplatkov v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v znení neskorších predpisov.

    Milé dámy, vážení páni, priznám sa, že s uspokojením som mohol skonštatovať, že po prerokovávaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch Národnej rady bolo rokovanie k tejto problematike vecné a okrem niekoľkých, nazval by som to, legislatívnotechnických zmien nepadli žiadne iné vážne pozmeňujúce návrhy, čo potvrdzuje to a je istým dôkazom toho, že vám predkladám dobre pripravenú právnu normu, ktorá si každopádne žiada túto novelu, ktorú sme pripravili. Preto vás chcem požiadať, aby ste ju podporili aj v druhom a treťom čítaní. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, máte to ako tlač 404, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 511 z 19. marca 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 221 zo 7. mája 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 145 zo 7. mája 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 45 z 9. mája 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 58 z 23. apríla 2013.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré máte pred sebou v tejto spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Zároveň gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 3 so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 53 zo 14. mája 2013.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku za klub KDH pána poslanca Júliusa Brocku.

    A teda dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý požiadal o slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Jasaňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 404).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:

    V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „V § 11 ods. 3 sa vypúšťa písmeno g).“

    Je potrebné v súvislosti s vložením nového bodu je nasledujúce body prečíslovať a primerane upraviť článok IV.

    V odôvodnení uvádzam, že cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je upraviť preventívnu starostlivosť o zdravie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v hluku, to znamená, že hluk sa stáva jednou zo splnených podmienok účelnosti rekondičného pobytu zamestnancov. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Žiadne faktické poznámky na vaše vystúpenie neregistrujem.

    Poprosím teda prihláseného rečníka pána poslanca Brocku, ktorý vystúpi za klub KDH. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, áno, nie je toto nejaká dramatická novela zákona a ani nepredpokladám, že prebije takú vážnu tému, akej sme sa venovali doteraz, či to bola oblasť a problémy školstva alebo zdravotníctva, ale predsa len možno ten ďalší bod, ktorý bude pán minister uvádzať (správa o aktuálnej situácii na trhu práce) bude možno vážnejším bodom z pohľadu pozornosti poslancov, ale predsa len vláda sa týmto návrhom zákona vracia vlastne k svojmu prvému vládnutiu v rokoch 2006 až 2010. A preto niektoré veci, ktoré možno bývalá vláda zmenila, tak sa teraz vracajú späť. Je to predstava súčasnej vlády alebo pána ministra o tom, ako treba zvyšovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako predchádzať vzniku chorôb z povolania. Myslím si, že to je v poriadku. Niektoré veci sú tam možno drobnosti, ktoré sú istou administratívnou komplikáciou, že sa napríklad nebudú vydávať osvedčenia a preukazy, ale doklady o overení odbornej vedomosti alebo rozširujú sa kompetencie napríklad inšpektorátov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov fyzickým osobám. Čiže nie sú to nejaké podstatné a zásadné zmeny.

    Súčasťou tohto zákona je aj malá drobná zmena zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. A tu by som rád krátku poznámku povedal, že som rád, že je to len takáto drobná zmena a že tam nie je to, čo ohlásil minister, keď tu obhajoval nástroje alebo kroky, ktorými táto vláda chce bojovať proti vysokej nezamestnanosti, kde hovorí, že chystajú aj zvýšenie pokút za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Chcel by som pána ministra v tejto chvíli poprosiť, aby to nerobil, pretože tak ako aj pri inej norme, keď ho tí, ktorí zamestnávajú, upozornili, aby ten zámer, ktorý chceli urobiť v prípade kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, radšej odsunuli na neskôr, teraz tých Jóbových zvestí prichádza veľmi veľa a nie sme v takej situácii, že by sme si mohli dovoliť ďalej zhoršovať prostredie na vytváranie pracovných miest. To je totiž úplne nesprávny smer alebo nesprávna logika, že zhoršíme podmienky, sprísnime pravidlá a na druhej strane aj zvýšime trest za porušovanie pravidiel. To nemá žiadnu logiku. Tresty sa zvyšujú vtedy, keď sa podmienky zmäkčujú. To znamená, keby vláda postupovala tak, že vytvorí priaznivejšie prostredie pre niekoho, priaznivejšie podmienky a napriek tomu niekto bude klamať, kradnúť a podvádzať, tak vtedy by mali byť sankcie ešte vyššie, ale tak, že vláda bremená zväčšuje a ešte chce aj bič používať silnejšie a častejšie, no to proste je choré a podľa mňa pomýlené správanie. Spomínam si teraz na vášho kolegu, pán minister, ministra Kaliňáka, keď sem prišiel s tým návrhom, a už ste to aj schválili, toho povinného hlásenia sa občanov, keď cestujú na dlhšie do zahraničia. Tak keď to kritizovali médiá aj my sme to kritizovali, tak on hovoril: „Veď my to nebudeme až tak veľmi trestať, alebo kontrolovať.“ Čiže ako keby sa chcel dištancovať od tej hlúpej povinnosti, ktorú oni zaviedli. Čiže chcel by som vás poprosiť, aby ste so zvyšovaním pokút za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie radšej počkali, keď tu bude oveľa lepšia situácia, napríklad, že budú priaznivejšie podmienky na zamestnávanie aj z vašej strany, a keď to bude niekto v takom prípade zneužívať, tak potom ten trest môže byť vyšší.

    No a teraz sa vrátim ešte k návrhu zákona. Keďže si myslím, že sú tam aj drobné veci na vylepšenie alebo na úpravu a opravu, tak by som si dovolil predložiť jeden pozmeňujúci návrh. A ten sa týka čl. I novelizačného bodu 17. Ide o § 16 ods. 11 písm. b), kde je návrh doplniť na konci text nasledovného znenia: „do predloženia platného lekárskeho posudku o výsledku preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci“.

  • Podanie návrhu v písomnej forme spravodajcovi.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

    Dovoľte zdôvodniť návrh. V návrhu zákona sa navrhuje zavedenie novej povinnosti pravidelne preukazovať zdravotnú spôsobilosť na prácu potrebnú na vykonávanie činnosti. Neplnenie povinnosti v časovom horizonte do piatich rokov, napríklad v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo choroby, bude mať za následok aj stratu odbornej spôsobilosti zo zákona s povinnosťou absolvovať aj novú odbornú prípravu s vykonaním overenia spôsobilosti vrátane všetkých nákladov a poplatkov s tým spojených. Obdobie ale na opätovné získanie odbornej spôsobilosti, to je vec, ktorá trvá aj niekoľko mesiacov, čo môže zasa v zmysle tohto zákona alebo Zákonníka práce umožniť zamestnávateľovi napríklad takéhoto človeka aj prepustiť. A to považujem za nie, by som povedal, šťastné.

    Z uvedeného dôvodu by bolo skôr žiaduce, aby platnosť osvedčenia preukazu alebo dokladu podľa ods. 1 písm. b) bola obmedzená len do opätovného predloženia dokladu o zdravotnej spôsobilosti, bez povinnosti vykonania nového overenia odbornej spôsobilosti.

    Preto to hovorím a preto tento návrh dávam, je to návrh, ktorý vyšiel z odbornej praxe ľudí, ktorí sa dlhé roky venujú bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a uvedomujú si možné riziko, ak by ten návrh sme schválili v tej podobe, ako je predložený. Toto zdanlivo jednoduché opatrenie o tej zdravotnej spôsobilosti, čo je v istom zmysle aj pomoc zdravotníctvu, môže mať totiž v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti veľmi vážne dopady pre jednotlivca, ktorému zvyšuje aj finančnú náročnosť získania osvedčenia alebo preukazu od oprávnenej právnickej osoby. A, samozrejme, aj školenie a praktická príprava tiež nie je zadarmo. Preto môj návrh smeruje k tomu, aby bol rozdiel medzi stratou odbornej spôsobilosti alebo zdravotnej spôsobilosti. Inými slovami, ak zamestnanec vyzdravie, mala by sa mu zachovať jeho pôvodná odborná spôsobilosť. Poprosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem. To nie je faktická, skôr taká otázka. Možno som to zle porozumel a pán kolega mi povie, že: „Vy chcete priaznivejšie podmienky pre nelegálnu prácu?“ Na to som sa len chcel spýtať, lebo tomu nerozumiem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Brocka.

  • Môj kolega Přidal mi hovorí, že: „Tento pán poslanec ťa strašne nemá rád.“ Ale ja si to nemyslím.

    Pán kolega Jasaň, zopakujem to a pokúsim sa to vysvetliť v tom krátkom čase. Dnes sú veľmi prísne sankcie za nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu. Sú veľmi prísne. A teraz keď vaša vláda prišla ešte so sprísnením podmienok na zamestnávanie, že sa horšie zamestnáva, podnikatelia alebo tí, ktorí zamestnávajú, ťažšie vytvárajú nové pracovné miesta, tak v tejto situácií ešte zvyšovať súčasné tresty a sankcie je proti zdravému rozumu. Predsa tresty sa zvyšujú vtedy, keď sa podmienky na podnikanie zlepšujú, z vašej strany. To znamená, ak niekto v dobrých podmienkach na podnikanie ešte nelegálne zamestnáva, tak takého treba potrestať, vy by ste mali zlepšiť podmienky na zamestnávanie alebo podmienky na podnikanie. Ale keď ich vy zhoršujete a zároveň ešte aj viac alebo väčší bič chcete používať, veď sa Kaliňáka opýtajte, tomu to je jasné.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram túto možnosť, túto možnosť nikto nevyužil.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne, chcem poďakovať pánovi poslancovi za jeho vystúpenie, ale ak dovolíte, rád by som zareagoval na niektoré veci, ktoré vo svojom vystúpení pomenoval. Aj s istým prísľubom, čo sa týka toho návrhu práce, aj so svojimi kolegami touto otázkou budeme sa zaoberať a, samozrejmá vec, dáme nejaký výstup, ktorý z toho vyplýva. Na prvý pohľad znie logicky, ale rád by som si to skonzultoval s odborníkmi.

    Čo je však dôležité. Vraciame sa k svojmu prvému vládnutiu, do istej miery, áno, ale je to kompromis, je to polovičná výška, je to dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Tu by som bol rád, keby sa tieto veci rešpektovali. To znamená, nie je to nejaká gilotína, násilie, je to klasická komunikácia, sociálny dialóg, kde by som bol veľmi rád, aby vždy pri takýchto zákonoch, kde je dôležitá dohoda, jednoducho bol dosiahnutý. To je prvá poznámka.

    Ďalej, tá zmena subjektu na vydávanie osvedčení, prečo inšpektoráty práce. Poviem to veľmi pragmaticky a jednoducho. Po prvé, inšpektoráty práce majú povinnosť zo zákona odoberať v prípade porušenia a tak ďalej osvedčenia veci, ale nevedú evidenciu všetkých držiteľov osvedčení. Preto sa chceme vrátiť k tomu, aby tá evidencia bola jednotná, lebo tých subjektov, ktoré teraz školia a vydávajú, je viac. Z toho titulu chceme, aby sa to sústredilo na orgán, ktorý je zo zákona oprávnený, a budem veľmi konkrétny. Súkromné firmy za toto, že vydávajú to osvedčenie, vyberajú nejaký správny poplatok, nejakých 10 eur. Celkove to dáva zaujímajú sumu, ktorá v tomto prípade pôjde do štátnej kasy. To znamená, že má to aj takýto veľmi konkrétny a pragmatický rozmer.

    No a čo sa týka nelegálneho zamestnávania, novelizované legislatívne normy, ktoré sa týkajú novely zákona o inšpekcií práce, pretože tie veci, ktoré sa týkajú pokút, sa týkajú tohto zákona, a nie zákona o nelegálnom zamestnávaní, obidva zákony pôjdu na septembrovú schôdzu Národnej rady.

    Tu chcem povedať jednu vec. Netýka sa to tohto zákona. A nemusel by som na to reagovať. Ale, pán poslanec, ak ste povedali, že by sa mali zvyšovať pokuty v prípade opakovaných vecí, no tak jednoznačne len toto ideme robiť. Doteraz je tá najnižšia pokuta 2 000 eur. A my ju plánujeme nie v tomto zákone, ale v novele zákona o inšpekcií práce v prípade toho opakovania z 2 000 zvýšiť na 5 000. To znamená, sme absolútne v súlade s tým, čo ste vy hovorili, pretože pokiaľ to niekto opakuje a opakovane zamestnáva nelegálne, myslím si, že by mal mať tvrdší postih ako v tom prvom prípade. Možnože sa v týchto veciach úplne zhodneme. Ale bude priestor, novely zákonov sú medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa touto problematikou zaoberať na septembrovej schôdzi, keď predpokladáme, že by tieto legislatívne normy mali byť súčasťou rokovania Národnej rady.

    Ale treba povedať aj jednu vec možno v záverečnom vystúpení, že zákon bol novelizovaný tesne pred koncom tohto predchádzajúceho skráteného volebného obdobia, to znamená predošlej vládnej garnitúry. A treba povedať, že v tejto snemovni už vtedy poslanci strany SMER veľmi vážne upozorňovali na viaceré zmeny, že idú proti záujmom zamestnancov, že znižujú dosiahnutú úroveň ochrany zdravia pri práci a že sú pravdepodobne v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. Pripomínam, že to boli dôvody na vrátenie vtedajšej novely parlamentu aj prezidentom Slovenskej republiky. Nerád musím skonštatovať, že naše varovania sa naplnili.

    A ja vás môžem len informovať, že Európska komisia práve v tomto mesiaci oficiálne požiadala Slovenskú republiku o zaujatie stanoviska k vtedy schváleným zmenám, čo je vlastne aj súčasť konania Komisie proti členskému štátu pre porušovanie európskej legislatívy. Samozrejme, budem hájiť Slovensko aj v tomto prípade, ale varujem, že toto konanie sa môže skončiť aj pred Európskym súdnym dvorom a môže mať aj isté konzekvencie, prípadne aj nejaké finančné sankcie voči našej republike. Tým chcem len povedať, že treba niekedy trošku viacej počúvať hlasy, ktoré upozorňujú na možné dôsledky. A, bohužiaľ, ten dôsledok tu teraz je. To znamená, my veci opravujeme tak, aby boli v súlade s medzinárodným právom, ale isté dôsledky sa môžu objaviť, pretože sme v nejakom procese pred Európskym súdnym dvorom.

    Toľko len poznámka k tomu vystúpenie.

    Úplne na záver vás chcem poprosiť, aby ste túto novelu zákona podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chce zaujať stanovisko, pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v rokovaní

    správou o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.

    Správa vlády je pod tlačou 453 a spoločná správa výborov má tlač 453a.

    Správu uvedie pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, ktoré sa tejto oblasti týkajú. Predkladám to na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 401 z 29. januára tohto roku.

    Správa obsahuje analýzu prepojenia vývoja na trhu práce s hospodárskym vývojom vo všeobecnosti, ale aj v konkrétnych podmienkach Slovenskej republiky. Poskytuje prehľadnú analýzu aktuálnej situácie na trhu práce od začiatku roku 2013, ako aj prehľad vývoja a analýzu ekonomických a legislatívnych vplyvov na trh práce v rokoch 2010 až 2012. Vo všetkých kapitolách sme dávali dôraz na to, aby v analýze nechýbal istý európsky kontext. V súvislosti s jej dnešným prerokovávaním musím konštatovať, že správu ste mali k dispozícii v stanovenom termíne, teda do konca marca tohto roku, takže aj v čase, keď sa uskutočnila mimoriadna schôdza parlamentu k problematike zamestnanosti. Už vtedy som upozornil na návrh opozičných poslancov, aby som túto správu nepredložil do konca mája, ako bolo uznesenie navrhované, pretože nemalo by to jednoducho zmysel, čo potvrdila aj rozprava na tej mimoriadnej schôdzi, v ktorej ste mali možnosť na túto správu sa viackrát aj odvolávať, a pracovali ste s konkrétnymi analytickými číslami, ktoré v tejto správe budú uvedené.

    Pokiaľ ide o samotnú správu, rád by som upozornil na tri kľúčové posolstvá.

    Po prvé, správa potvrdzuje, že rozhodujúci vplyv na trh práce má hospodársky vývoj, pričom ten je u nás výrazne závislý aj od globálneho vývoja svetového hospodárstva a z toho sa odvíjajúcej situácie najmä u nás v Európe. Vzhľadom na dominantný význam exportu v hospodárstve Slovenskej republiky by v čase krízy našich rozhodujúcich partnerov dôležitým komponentom mala byť, samozrejmá vec, domáca spotreba v podmienkach Slovenskej republiky, ktorá tu stále istým spôsobom absentuje.

    Po druhé, je zrejmé, že legislatívne opatrenia prijaté vládou Slovenskej republiky neovplyvňovali a neovplyvňujú negatívny vývoj trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky. Prijaté opatrenia v oblasti daní a odvodov, ako aj novelizácie pracovnoprávnych noriem znamenali prínos ku konsolidácii verejných financií, k vyváženému vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a k adekvátnemu sociálnemu zabezpečeniu všetkých pracujúcich bez ohľadu na formu ich pracovnoprávneho, alebo odborného vzťahu. Úsilie o lepšie finančné zabezpečenie pracujúcich vychádza nielen z nášho programového vyhlásenia vlády, ale aj napríklad štúdie OECD, podľa ktorej znižovanie podielu ceny práce na národnom dôchodku spôsobuje väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť súčasné hospodárske zotavovanie. OECD vidí príčiny tohto negatívneho vývoja aj v znižujúcej sa sile zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní. A ako riešenie navrhuje okrem investícií do vzdelávania aj využívanie daňových systémov a vôbec prerozdeľovanie príjmov ako takých. Presne takéto opatrenia vláda Slovenskej republiky doteraz prijala, okrem iného i s cieľom zvýšiť príjmy obyvateľstva, a tým podporiť rast domácej spotreby, ako som už hovoril o tom v predchádzajúcej časti.

    Po tretie, napriek tomu, že negatívny vývoj na trhu práce je dôsledkom vnútorných, ale vo veľkej miere aj externých ekonomických vplyvov, vláda ho nesleduje so založenými rukami. Ako som už spomenul, prijala vláda 15. mája tohto roku uznesením číslo 227 z 15. 5. opatrenia o hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, ktoré budú pozitívnym spôsobom stimulovať vytváranie nových pracovných príležitostí.

    Dokument identifikuje deväť prioritných oblastí, do ktorých je rozdelených vyše sto konkrétnych krokov či projektov s pozitívnym dopadom na trh práce. Tieto opatrenia podporia vytvorenie 78 000 pracovných miest v priebehu rokov 2013 a 2014, pričom ide o komplexne koncipovaný rozvojový plán, cieľom ktorého je podpora hospodárskeho rastu a z toho vyplývajúce aj zvýšenie zamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky. Za dôležité považujem v tejto súvislosti dva momenty. Jednak vláda týmto dokumentom jasne prezentovala postoj, že ďalšie oživenie hospodárstva nepovažuje za samoúčelný cieľ, ale za kľúčový prostriedok na podporu zamestnanosti. Nechceme a nebudeme sa naháňať so štatistickými úspechmi alebo číslami. To nie je v tomto prípade to najdôležitejšie. Pre nás je dôležité, aby viac ľudí na Slovensku získalo možnosť pracovať, a z toho vyplývajúci aj dôsledok: dôsledne žiť, zlepšiť si svoju kvalitu života. Druhým dôležitým momentom prijatia prorastových opatrení je jasná deklarácia toho, že problematiku zamestnanosti nevnímame len ako rezortnú záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako jedného ministerstva, ale ako spoločný cieľ celej vlády. Dokument uvádza konkrétne opatrenia, ktoré povedú k vytváraniu nových pracovných príležitostí vo viacerých oblastiach, v doprave, vo výstavbe, vo vzdelávaní, vo vodnom a lesnom hospodárstve, v životnom prostredí, v segmente malých a stredných podnikov, ale aj napríklad pri ochrane kultúrnych pamiatok.

    Vzhľadom na to, že dokument bol vypracovaný a prerokovaný aj v rámci Rady solidarity a rozvoja, bol schválený istý súbor opatrení. Ten dáva a vytvára spoločnú platformu pre ministerstvá a zástupcov podnikateľského sektora pri takej podpore hospodárskeho rastu, ktorá bude pozitívne vplývať aj na vývoj trhu práce. Ja by som len rád dodal, že pre mňa je veľmi dôležité, že súčasťou uznesenia vlády k tomuto programu bola aj úloha pre ministra hospodárstva vypracovať stratégiu hospodárskej politiky štátu. Vychádzajúc z takéhoto dokumentu môžem garantovať, že budeme mať maximálny záujem vypracovať aj stratégiu zamestnanosti Slovenskej republiky, pretože tieto dva aspekty sú vzájomne veľmi úzko spojené. Nejde pri tom len o opatrenia krátkodobého charakteru. Tie sú skôr charakterom, ktorý ponúka môj rezort, ale najmä opatrenia, ktoré majú strednodobý a dlhodobý charakter. To znamená, nejde len o nejaké jednorazové projekty, ale o investície do infraštruktúry alebo do vedy a výskumu, ktoré pozitívne ovplyvnia konkurencieschopnosť našich podnikov aj do budúcnosti. A nejde len o opatrenia, ktorých realizácia závisí od vyčlenených rozpočtov, ale aj o systémové zmeny, ktoré podporia exportnú politiku štátu, zvýšia efektivitu verejnej správy, zefektívnia čerpanie európskych fondov a zlepšia podporu podnikania na Slovensku.

    Napriek kritike, ktorou už opozícia stihla tento koncepčný dokument počastovať, predstavuje tento dokument nie deklaratórny, ale reálny záväzok vlády. Svedčí o tom nielen fakt, že ide o súbor konkrétnych opatrení, a nie nejakých všeobecných prísľubov, ale najmä to, že ukladacia časť uznesenia obsahuje konkrétnych 123 bodov. Pri každom je jasné, kto je za plnenie úloh zodpovedný, dokedy má byť opatrenie realizované. Vláda sa, samozrejme, bude plnením týchto úloh priebežne zaoberať, ale takéto jasné stanovenie úloh umožní aj verejnosti, aby sa sama presvedčila, že vláda o zamestnanosti nereční, ale na jej podporu konkrétne koná. A preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hoci sme z časového hľadiska nemohli tento dokument premietnuť do predkladanej správy, teda opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu je potrebné vnímať ako neoddeliteľnú súčasť mojej informácie o tom, aké kroky prijíma vláda Slovenskej republiky na zlepšenie terajšej situácie na trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som sa v tomto dokumente o tomto dokumente trošku obšírnejšie vo svojom úvodnom vystúpení venoval, hoci nie je priamo predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Napriek tomu, že výsledky prorastových opatrení sa dostavia postupne v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sme už minulý rok naštartovali nové projekty podporujúce zamestnávanie mladých ľudí. Tu by som chcel zvýrazniť, že sme jasne pomenovali tri najdôležitejšie rizikové kategórie nezamestnaných. Z nich prvá kategória sú mladí ľudia vo veku do 29 rokov, druhá kategória sú občania vo veku nad 50 rokov a tretia kategória sú dlhodobo nezamestnaní. To znamená, to budú prioritné kategórie, ktoré budeme mať záujem aj z hľadiska riešenia projektov a ďalších nástrojov, ktoré budú finančne podporené, uprednostňovať pri riešení problematiky nezamestnanosti na Slovensku. V rámci týchto projektov pre mladých ľudí sme za pol roka podporili 6 000 pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí boli do teraz bez práce. Tu by som chcel povedať, že z nich ďalších 2 000 má vyzdvihnuté žiadosti a beží pri nich správne konanie, ktoré trvá tridsať dní. Reálne predpokladám, že po tridsiatich dňoch by aj tých 2 000 žiadateľov mohlo obdržať konkrétnu zmluvu a dotáciu, a tým by sme naplnili značnú časť projektu vzhľadom na zamestnávanie mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Onedlho začneme realizovať podobný projekt, tento raz zameraný prioritne na dlhodobo nezamestnaných a na zameranie sa na efektívnejší boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, kde nepôjde len o novelu príslušných zákonov so zvýšenými postihmi za opakovanú nelegálnu prácu, ale najmä o organizačné zmeny v činnosti inšpektorátov práce, v ktorých vyčleníme špeciálne tímy len na odhaľovanie a z toho vyplývajúce aj sankcie voči nelegálnemu zamestnávaniu.

    Hoci to nie je dôvod na nejakú oslavu a hoci si uvedomujem, že situácia na trhu práce Slovenskej republiky je stále veľmi ťažká, ale pozitívne sa vyvíja, miera evidovanej nezamestnanosti nám kontinuálne klesá, v apríli klesla na 14,41 %, čo je medzimesačný pokles o 0,27 %, o takmer 2 % poklesol počet disponibilných nezamestnaných. Za dôležité považujem, že pokles miery nezamestnanosti sme zaznamenali vo všetkých ôsmich krajoch a, to je ešte pozitívnejšie, z celkového počtu 79 okresov až 63 zaznamenalo pokles miery nezamestnanosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že už minulý mesiac ste viedli v tejto snemovni siahle debaty o problematike zamestnanosti, som pripravený na istú vecnú debatu o predkladanej správe. Vyzývam vás, aby ste aj vy rozpravu nezneužívali na zbytočné politikárčenie, ale aby sme vecne hovorili o problematike. Veľmi rád si vypočujem aj vaše návrhy, ktoré by mali smerovať k tomu, ako znižovať percento nezamestnanosti, eventuálne ako zvyšovať zamestnanosť v podmienkach Slovenskej republiky. Takúto vecnú debatu k správe som zabsolvoval aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktorá 22. apríla tohto roku odporučila túto správu súhlasným stanoviskom Národnej rade na prerokovanie.

    Na záver vás chcem požiadať, aby ste podporili navrhované uznesenie a predkladanú správu o aktuálnej situácii na trhu práce Slovenskej republiky, ako aj opatrenia na jej zlepšenie zobrali na vedomie. Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu a predsedu výboru pre sociálne veci poslanca Jána Podmanického, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou o výsledku prerokovania správy o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. apríla 2013 č. 427 pridelil správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu prerokovali a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 156 z 9. mája 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 146 zo dňa 7. mája 2013, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 129 zo 7. mája 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 46 z 9. mája 2013. Z uznesení výborov nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú správu vziať na vedomie.

    Gestorský výbor určil Jána Podmanického predložiť Národnej rade správu o výsledku prerokovania správy o aktuálnej situácii na trhu práce vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 55 zo 14. mája 2013.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub SDKÚ – DS pán poslanec Ľudovít Kaník, za poslanecký klub strany MOST – HÍD József Nagy, za klub KDH Pavol Hrušovský, za klub OĽaNO Igor Matovič. Ďalej sú do rozpravy písomne prihlásení pán poslanec Ivan Štefanec z klubu SDKÚ – DS, Ivan Švejna z klubu strany MOST – HÍD, pán poslanec Alojz Hlina, pani poslankyňa Monika Gibalová z klubu KDH, pán poslanec Július Brocka z klubu KDH.

    Týmto dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi, za klub SDKÚ – DS, Ľudovítovi Kaníkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, stretávame sa tu na debate k tejto závažnej správe o závažnej skutočnosti alebo závažných skutočnostiach, nepriaznivých skutočnostiach, s ktorými na Slovensku už dlhé mesiace vláda neúspešne zápolí.

    Na Slovensku sme zažili rôzne prístupy k riešeniu problematiky nezamestnanosti. Rôzne prístupy k nej zažívame aj v Európe. Preto začal by som najmä tým, aby sme si tieto dva základné modely najprv popísali a na faktoch ukázali, ako fungujú, pretože debata o tomto skĺzava vždy do tvrdení, ktoré nie sú postavené na reálnych faktoch a ktoré sa opierajú viac o politické túžby alebo plány, alebo ideológiu ako o to, čo skutočne sa pri realizácii jednotlivých modelov ukázalo.

    Takým najobľúbenejším tvrdením z pohľadu súčasnej vlády a vládnych poslancov je tvrdenie, že nezamestnanosť je vec, ktorú Slovensko môže veľmi málo ovplyvniť, čiže, tak ako to povedal aj vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, je hlavne závislé od globálnych vplyvov, ktoré na Slovensko vplývajú. A tým pádom z toho vyplýva, že viac-menej musíme čakať, čo sa bude diať, a tlmiť nepriaznivé dopady nejakými finančnými vankúšmi a zásahmi cez rôzne aktívne opatrenia na trhu práce. Toto ale nie je pravda. A to že to nie je pravda preukazuje samotná správa, ktorá je predložená, nie jej text, pretože ten text bol zrejme napísaný na základe politického zadania, ale keď sa pozorne pozriete na tabuľky, ktoré sú priložené, ktoré zachytávajú vývoj v celej Európe od roku 2000, tak musíte jednoducho prísť k záveru, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. A preto budem čerpať z údajov uvedených v tejto správe, nie z mojich údajov, nie z nezávislých údajov, ale z údajov, ktoré sú uvedené v správe, ktorú nám pán minister predložil.

    Tvrdenie vlády a pána ministra hovorí o tom, ako som to už povedal, že na nezamestnanosť predovšetkým vplývajú vonkajšie faktory, ja oproti tomu staviam tvrdenie, že v rokoch 2002 až 2006, keď vtedajšia vláda stála pred ešte väčším problémom bojovať s nezamestnanosťou, keď nastupovala, a ja konkrétne som nastupoval do pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, nezamestnanosť presahovala 18-percentnú hranicu a úspešne sme veľmi dynamicky túto výšku nezamestnanosti znížili, až nakoniec prelomila hranicu 10 %, že to bolo vďaka tomu, lebo sme sa viezli na vlne konjunktúry, ktorá sa valila celou Európou, že to teda tie globálne a zahraničné vplyvy spôsobili, že aj Slovensku sa tak darilo.

    No tak sa teda pozrime, aká situácia bola v tom čase v Európe. A mám pred sebou tabuľku z uvedenej správy, ktorá zobrazuje rast HDP krajín Európskej únie: V roku 2003 Slovensko dosahovalo 4,8 % a začalo veľmi dynamicky rásť. V ďalších rokoch to bolo 5,1 %, 6,7 %, 8,3%, 10,5 %. Ten rast bol veľmi dynamický a bol výnimočný v rámci Európy. Tak sa pozrime, kde sa zobrala tá vlna, na ktorej sme sa viezli. Najčastejšie sa zvykne spomínať, keď sa chceme pozrieť za hranice, náš obrovský obchodný a kľúčový obchodný partner. To je Nemecko. Tak sa pozrime, ako sa v tom čase darilo Nemecku. V roku 2004, keď Slovensko dosahovalo 4,8-percentný rast, bolo Nemecko v recesii, bolo to mínus 0,4, následne ďalší rok 1,2, my sme mali vtedy 5,1, ďalší rok opäť prepad v Nemecku, 0,7. My sme ďalej rástli. Takže aká je tu korelácia? Rástlo Nemecko, keď sa podaril takto dynamický rast Slovensku a dynamicky znižovať nezamestnanosť? Alebo sa pozrieme na inú krajinu. Pozrime sa teda na najbližšieho partnera, na suseda, nášho aj historického, Českú republiku. Česká republika to mala v tom čase 3,8, potom 4,7, 6,8, 7, celkom dobré výsledky, ale zďaleka nie také dobré ako Slovensko. No nech by som vám teraz pozeral si akúkoľvek inú krajinu, máte tie materiály k dispozícii, nenájdete v Európe dôkaz preto, že tu vládla nejaká konjunktúra, ktorá by Slovensku pomohla alebo zabezpečila rast HDP a dynamický pokles nezamestnanosti.

    Hovorili sme o HDP, poďme sa pozrieť na ročnú mieru nezamestnanosti v celej Európe. Slovensko, ako som už povedal, reformy rokov 2002 až 2006 našli v úrovni nezamestnanosti nad 18 %. Z materiálu, ktorý nám je predložený a ktorý má dokázať, že legislatívne zmeny nemajú dopad na rast nezamestnanosti, vyplýva, že v roku 2003 vstúpil do účinnosti novelizovaný Zákonník práce, 1. 7., to znamená v polke roka, a už do konca roka zaznamenala nezamestnanosť na Slovensku pokles oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 %. Ďalej tento pokles pokračoval na 14,3, 11,6, 10,4, 8,4 veľmi dynamicky. Nikde v Európe takýto príklad okrem pobaltských krajín niektorých nenájdete. Takže HDP nikde nerástlo dynamicky, čo by nám inak zabezpečilo nejako pasívne pokles nezamestnanosti.

    Teraz sa pozrime na nezamestnanosť, pokiaľ ide o tie ďalšie krajiny. V Nemecku, opäť, je to často spomínaný náš partner, sa vyvíjala nasledovne. V roku 2003 to bolo 9,8 %. V roku 2204, keď už u nás klesala nezamestnanosť, to bol nárast na 10,5 %. V roku 2005, kde sme už boli na veľmi vzostupnej krivke, v Nemecku to bol ďalší nárast, na 11,3 %. V roku 2006 to bolo 10,3 %. A teraz skočím do súčasnosti, do roku 2012, dnes, uprostred krízy najťažších období má ju Nemecko vo výške 5,5 %. A viete, prečo to tak je? Pretože Nemci si uvedomili v týchto časoch a videli možno aj inšpiráciu v slovenských reformách, že bez reformy trhu práce, bez zásadných reforiem sa nikam nedostatú. A prijali súbor opatrení, súbor zmien zákonov, tzv. Hartz reformy, ktoré začali pôsobiť a ktoré dnes napriek veľmi zlej ekonomickej situácii zabezpečujú Nemecku plynulý pokles nezamestnanosti, ako som spomínal, z 11,3 až na úroveň 5,5 %. Ale tieto Hartz reformy napríklad znamenajú, že tam existujú minijobs. To je niečo veľmi podobné, ako sme mali na Slovensku dohody o vykonaní práce, že tam platí pravidlo, že keď je ponúknutá nezamestnanému práca, musí ju prijať bez ohľadu na svoju kvalifikáciu a na charakter danej práce. Jednoducho vytvoril sa tak tlak na to, aby bolo výhodnejšie pracovať, ako nepracovať a poberať sociálne dávky. A to je kameň úrazu, to je tá príčina.

    Súbor týchto antireforiem, ktoré po roku 2006 s nástupom prvej Ficovej vlády prišli, že na Slovensku opäť začala, akonáhle doznela zotrvačnosť reformných politík predchádzajúcej vlády, prudko rásť nezamestnanosť spolu, samozrejme, s nástupom zlého ekonomického prostredia v celej Európe. V tom čase rozumné vlády začali hádzať záchranné kolesá ekonomike, slovenská vláda začala nalievať peniaze na nezmyselné projekty, ktoré dočasne tlmili nezamestnanosť, ako napríklad šrotovné. A zároveň ako súčasná vláda začala uťahovať slučku na krku zamestnávateľom.

    Pán minister vo svojom úvodnom slove viackrát povedal, že táto správa potvrdzuje, že legislatívne opatrenia nemajú na to žiadny vplyv. Nuž musím povedať, že pán minister buď vedome klame alebo nečíta noviny, nerobia mu monitoring, veci, ktoré sa týkajú danej témy, alebo ho neinformujú, aká je skutočnosť, pretože v nedávnych dňoch bol zverejnený prieskum, ktorý robila renomovaná spoločnosť Deloitte Touche, ktorá v rámci tohto prieskumu oslovila desiatky finančných riaditeľov slovenských spoločností, z ktorého vyplýva, že 75 % spoločností povedalo, že zmeny Zákonníka práce im urobili výrazný finančný škrt cez rozpočet, že im to výrazne náklady, a 50 % spoločností sa vyjadrilo, že tieto zmeny uskutočnené v Zákonníku práce ich nútia prepúšťať. Toto povedali zamestnávatelia na Slovensku. A tento prieskum je vykonaný renomovanou medzinárodnou agentúrou. Asi ho nebudeme spochybňovať, údaje sú k dispozícii. Takže ako môže byť pravda to, čo vládna strana neustále opakuje, že legislatívne opatrenia nemajú vplyv na situáciu na trhu práce. Majú ho a majú ho dosť výrazný.

    Čo nám ponúka vláda ako liek na riešenie tohto problému. Je to stále to isté: „Zoberme peniaze, zoberme cudzie peniaze. A niekomu ich dajme, aby sme na chvíľu zamaskovali nezamestnanosť, aby sme si na chvíľu kúpili nejaké pracovné miesta. A keď sa tie peniaze minú, no uvidíme, čo bude, možno už bude lepšie.“ To je liek, ktorý súčasná vláda ponúka.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán poslanec, darmo krútite hlavou. Dovolím si použiť citát veľkej osobnosti európskej politiky Margaret Thatcherovej, ktorá povedala: „Problémom socialistov je to, že nakoniec sa im minú všetky cudzie peniaze.“ A toto je aj prístup socialistickej súčasnej vlády. Tie opatrenia, ktoré sú v správe spomínané, v poriadku, nech sa aplikujú, ale sú absolútne nedostatočné. To nie je liek, to je náplasť. To je náplasť, ktorá utlmí bolesť, utlmí najhoršie príznaky. Ale v žiadnom prípade to nie je liečivé opatrenie. Toto ekonomiku nevylieči, toto nevylieči chorý trh práce. To je ten hlavný problém. Takže aby som bol pochopený správne, ja neprotestujem proti tomu, že sa vytvorili programy na podporu zamestnávania mladých, že sa vytvorili programy na podporu udržania pracovných miest. Ale zároveň musím povedať, že tieto programy pomáhajú len niekomu, pretože nemôžu logicky sa dostať ku každému, že vytvárajú podmienky na klientelizmus a zneužívanie, že hlavne sú dočasného charakteru, sú charakteru len do minutia tých cudzích peňazí, ktoré sa minúť, samozrejme, dajú, ale nevyriešia problém.

    Ako by sa teda problém vyriešiť mohol a mal. Ja som tu spomínal, že v Nemecku veľmi racionálne a neideologicky, pretože nepočul som, že by v Nemecku či ľavá strana, či pravá strana spochybňovala tieto nevyhnuté reformy na trhu práce a že by si stavala svoju propagandu alebo kampaň na rušení týchto opatrení, jednoducho na základe racionálnych rozhodnutí pristúpili k reforme trhu práce. My sme na Slovensku trh práce zreformovali, kým nedošlo k deštrukcii týchto reforiem po roku 2006. A na Slovensku, ako som povedal, to fungovalo. Prinášalo nám to vysoký rast HDP, prinášalo nám to nízky stav nezamestnanosti. Dnes, keď chceme pomôcť trhu práce a keď chceme zabezpečiť, aby nezamestnanosť rýchlo sa dostala pod kontrolu, musíme prijať niekoľko balíčkov opatrení. My sme už na tej mimoriadnej schôdzi, je to tých päť opatrení predstavili. A ja ich zopakujem, pretože týchto päť opatrení opäť nepochádza z našej kuchyne, že by sme si ich v rámci nášho klubu vymysleli, vytvorili, dohodli sa na nich a predložili ich. Ale týchto päť opatrení vzniklo ako výsledok diskusie zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov a združení, ekonomických expertov, ktorí sa venujú danej problematike, a organizácií, ktoré analyzujú situáciu na trhu práce.

  • Ruch v sále.

  • Ja by som poprosil, aby ste upokojili mojich kolegov.

  • Áno, prosím vás, upokojte sa, páni poslanci, nech môže dokončiť svoju reč pán poslanec.

  • Z tejto diskusie a z tejto debaty, ktorá odhaľuje alebo ktorá zachytáva poznanie reálneho konkrétneho stavu v ekonomike, vyplynulo päť odporúčaní, päť opatrení.

    Prvým opatrením je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Zdôrazňujem, že nemyslíme si, že je reálne vám vôbec navrhovať návrat k rovnej dani, ktorá bola významným činiteľom ekonomického rastu, ale je mi jasné, že pre vaše videnie sveta je neprijateľná takáto debata a rešpektujeme výsledky volieb, ktoré určili, že vy máte väčšinu. Ale apelujeme na vás, že v oblasti korporátnej dane, teda dane, ktorú platia zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov Slovenskej republiky a bez ktorých zamestnávanie nie je možné, týmto zamestnávateľom prikladať na ich plecia ďalšie bremená je veľmi škodlivé opatrenie, ktorého dôsledky sa budú ešte viacej prehlbovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, chcem sa spýtať, keďže sa už naplnil čas pred hlasovaním, či ukončíte príspevok alebo budete pokračovať po hlasovaní.

  • Myslím, že budem pokračovať po hlasovaní.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni, budeme hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch. Poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení.

    Poprosím pána poslanca Petráka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu.

    Je to tlač 454.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, najskôr je štatistika k zhodnoteniu rozpravy. V rozprave k správe o stave školstva na ďalšiu diskusiu vystúpilo 18 poslancov, z toho dvaja poslanci predniesli návrh na doplnenie uznesenia k správe.

    Pán predseda, poprosím, aby ste v súlade s § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku najskôr dali hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je uvedený ako príloha spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 26 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Beblavý, ktorý predniesol doplňujúcu časť návrhu uznesenia, v ktorej žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade do 15. októbra konečnú verziu správy a aby táto obsahovala jednoznačné a konkrétne kroky opatrení. Poslanci majú predmetný návrh v laviciach rozdaný písomne, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • A ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Vašečka, ktorý žiada hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesol v rozprave a ktorý zaväzuje ministra školstva, aby predložil na najbližšiu schôdzu Národnej rady informáciu o počtoch centier voľného času a detí v nich a aby predložil návrh legislatívnych opatrení, ktoré riešia existenčné problémy centier voľného času. Dajte, prosím, o tomto doplnku uznesenia hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 71 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, konštatujem, že sme prerokovali a odhlasovali všetky návrhy, ktoré boli vznesené v rozprave a prednesené aj v spoločnej správe, a konštatujem, že bolo schválené uznesenie k prerokúvanej správe. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Poprosím pána poslanca Jasaňa, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 404.

  • Ďakujem, pán predseda. Pretože dnes boli podané návrhy v druhom čítaní, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 124 za, 1 proti, 15 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Dajte teraz hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 87 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 2 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 51 za, 77 proti, 12 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 9 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 10 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    Odhlasovali sme dva prerokované body.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel vyzvať, či by ste mohli skontrolovať písomné ospravedlnenia členov výboru pre obranu a bezpečnosť vrátane predsedu pána Bašku z 13. mája a z dneška, z 23. mája, keď pán predseda mal zvolať výbor na čas, keď mohol a ospravedlnil sa on sám aj ďalších členov výboru. Takže keby ste boli taký akčný a skontrolovali to a vyvodili dôsledky z toho. Je to zvláštne, že poslanci, ktorí sú zároveň predsedami výborov, zvolajú výbor na taký čas, keď ho vtedy zvolať nemôžu, a tým blokujú a maria možnosť kontrolnú, možnosť výboru. Ďakujem.

  • Chcel by som pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Poľskou republikou, že odchod na ich ambasádu je o 11.45 hodine spred budovy Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny a budeme potom pokračovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.

    Pán minister je tu.

    Poprosím spravodajcu o zaujatie miesta.

    Pán poslanec Nagy do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Á, ešte, prepáčte, pán poslanec, pán poslanec Kaník, ospravedlňujem sa, dámy a páni, pokračuje v rozprave.

  • Takže, vážené dámy, vážení páni, aby som nadviazal na prerušené vystúpenie, som v časti, ktorá sa venuje tomu, ako reálne niečo urobiť, lebo nechceme zostať len v pozícii kritikov, ktorí poukazujú na negatívny stav. A to sú opatrenia na rýchle a reálne zníženie nezamestnanosti, ktoré na Slovensku máme. Je to päť opatrení, päť okruhov, ktoré zahŕňajú, samozrejme, viacej podbodov, ale jasne vystihujú tie najväčšie problémy, ktoré tu dnes máme.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, že vás prerušujem. Dámy a páni, poprosím vás, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Jednoducho by sa to dalo povedať aj v dvoch vetách, že treba znížiť náklady firmám a znížiť bariéry pre vytváranie nových pracovných miest. A to, ako naplniť tieto dve vety, spočíva práve v týchto piatich opatreniach.

    To prvé opatrenie je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov, pre podnikový sektor na 19 %, lebo zvýšenie na 23 %, čo je najvyššia hranica široko-ďaleko, znamená zníženie konkurencieschopnosti Slovenska, znamená, že Slovensko je menej atraktívne pre to, aby tu zamestnávatelia boli, aby tu vytvárali pracovné miesta, aby tu podnikali. To je jasný krok proti zamestnávaniu, proti zamestnancom, keď zvyšujeme dane nad úroveň okolitých krajín. Pritom zdôrazňujem, že nejde o návrat k rovnej dani, pretože tento návrh sa nedotýka dane z príjmu fyzických osôb. Tá zostáva alebo nenavrhujeme ju zmeniť, aj keby sme ju určite zmenili, keby sme tú možnosť mali, ale jednoducho vieme, že tam s vami nie je o čom debatovať, takže škoda strácať čas.

    Druhým opatrením je zníženie odvodov predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov, pretože práve tam je najväčší problém. Najväčší podiel na nezamestnaných majú dlhodobo nezamestnaní ľudia a v rámci tejto skupiny, samozrejme, ľudia so základným vzdelaním alebo s veľmi nízkou kvalifikáciou. A títo ľudia sú nízkopríjmoví, pretože za svoju kvalifikáciu nemôžu očakávať vysoké príjmy. Žiadny zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý nevie poskytnúť kvalifikovanú prácu, nemôže zaplatiť nejakú vysokú mzdu. To je úplne logická súvislosť. A keď tieto skupiny a tieto príjmy zaťažíme vyššími odvodmi, tak, samozrejme, vytláčame ich z trhu práce, sťažujeme im možnosť zamestnať sa a zaťažujeme tým sociálny systém, na ktorý sú odkázaní. Tých možností, ako urobiť túto zmenu, je niekoľko. Je možné zvážiť zmeny zodvodnením práce na dohodu, ktoré ste urobili. Je možné zaviesť odvodový bonus, čo je vec, ktorú by som jednoznačne odporúčal, aby sa odvody znížili pre vybrané skupiny, pre nízkopríjmové skupiny, pretože to je operácia, ktorá sa vypláca, aj keď znamená, samozrejme, isté finančné transfery. Ale to, že ľudia sa umiestnia na trhu práce, platia odvody a ďalšie záležitosti, znamená veľký prínos ako pre celkový objem verejných výdavkov, tak pre klímu v krajine a pre životnú úroveň daných ľudí.

    Tretím opatrením, na ktoré sme prví poukázali, a som rád, že sa už tým zaoberá aj vláda a že sa tým včera zaoberali aj lídri Európskej únie na svojom samite, je cena elektrickej energie pre podnikateľský sektor. Máme najvyššiu cenu elektrickej energie v rámci Európskej únie. Chudobné Slovensko má najvyššiu cenu elektrickej energie. Ako sa tu môže dobre podnikať, ako sa tu môžu vytvárať pracovné miesta, ako si môžeme myslieť, že sem bude mať niekto veľkú chuť prísť rozvíjať svoje aktivity, keď mu dvíhame neustále náklady, pretože elektrická energia je obrovským nákladom pre firmy? A slovenský priemysel je zvlášť citlivý na ceny elektrickej energie. Máme tu niekoľko veľkých podnikov, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi elektrickej energie. Problémy s U. S. Steelom boli podmienené práve touto situáciou z rozhodujúcej časti. A táto situácia je vyvolaná zlou regulačnou politikou, ktorá bola nastolená za prvej vlády Roberta Fica. Dnes vidíme, ako takéto nerozumné opatrenia, ktoré pomohli len vybraným skupinám, ktoré si postavili fotovoltaické elektrárne, škodia celému Slovensku, jeho občanom, majú dopady na nezamestnanosť, pretože v sociálnej politike, v ekonomickej politike, v hospodárskej politike mnoho vecí s mnohými vecami súvisí. To sú nie jednosmerné opatrenia, ktoré dopadnú len na jeden zacielený bod. Ale keď sa to nepremyslí, tak to má veľmi široké a mnohokrát veľmi deštruktívne dosahy. Tu treba zásadnú zmenu. A to, čo som včera videl, čo sa stalo na úrovni Európy, je slabé riešenie. My musíme tu urobiť zmenu, pretože teraz ten najväčší problém nespočíva vo výrobných nákladoch na elektrickú energiu, ale v sprievodných rôznych poplatkoch, ktoré sú súčasťou regulačnej politiky a rozhodnutia regulátora za tarifu a za všetky možné veci. Tieto poplatky dnes už robí viac než 50 % z ceny, ktorú spotrebiteľ platí. A tieto ceny sú likvidačné.

    Štvrtým opatrením je súbor vecí, súbor opatrení, ktoré by znamenali zmenu sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Toto opatrenie sa dotýka druhého opatrenia o znížení odvodov. Veď všetci veľmi dobre viete, aj vládni poslanci, viete to veľmi dobre z reálneho života, povedali vám to určite stovky ľudí, ja sa s tým stretávam denne, chodím po Slovensku, cez víkend som bol napr. v Poltári, stretávam sa s tým, mi to denne ľudia hovoria, že ľudia, ktorí nepracujú cez systém sociálnych dávok, dostanú vyšší čistý príjem ako ľudia, ktorí sa zamestnajú za mzdu blízku minimálnej mzde. A to je predsa zlé. A je absolútne proti zdravému rozumu očakávať, že sa ľudia budú chcieť zamestnať, keď, a to ani nepočítam k tomu, ako je príležitostná práca, brigádnická práca alebo práca načierno, dostanú vyšší čistý príjem bez práce než s prácou. A keď sa k tomu pridružia ešte výhody zabezpečované priestupkovou imunitou, neexekvovateľnosťou takýchto občanov, tak, samozrejme, nemôžeme očakávať, že títo ľudia budú mať záujem o prácu. Toto treba zmeniť. A nie je to vôbec zložité. Až mi pán minister v rámci svojej záverečnej reči odpovie, ako pripravujú, aký majú zámer, ako sa tu objavia návrhy koncom roka, tak ja poviem, načo čakať, veď tie návrhy tu sú, predkladáme ich opakovane na rokovaní Národnej rady. Na tejto schôdzi Národnej rady z našej dielne sú tu štyri návrhy zákonov, ktoré práve tento problém riešia, stačí ich len schváliť a máme o jeden problém menej.

    K tým zákonom, ktoré predkladáme, týkajúcim sa sociálnych dávok a príjmov, ktoré takto rodiny na seba naberajú, je výhodnejšia pre ne táto pozícia, ako je pracovať, by som priložil ešte jeden, s ktorým prídeme už možno na budúcej schôdzi Národnej rady. V tých najproblémovejších oblastiach Slovenska, ako som spomenul napr. Poltár, okres Rimavská Sobota alebo ďalšie okresy, celý Banskobystrický kraj je tým veľmi výrazne postihnutý, sa ľudia dostávajú už do pozícií, kde stratili vieru v to, že budú niekedy pracovať a zarábať si prácou tak, aby boli spokojní. A ich jedinou istotou zostávajú tie spomínané sociálne dávky. Veľmi to odbúrava ich vôľu potom naozaj snažiť sa hľadať si to zamestnanie. A majú obavu, že keď prijmú dočasné zamestnanie alebo keď príde nejaké neisté, možno nie príliš dobré platené zamestnanie, že prídu o sociálne dávky a že si vlastne svoj status zhoršia. Treba predložiť a prijať zmenu systému v tom smere, aby sme týmto ľuďom, pokiaľ si nájdu prácu, nezobrali sociálne dávky, aby sme zaviedli súbeh sociálnej dávky a mzdy, súbeh nízkeho príjmu a sociálnej dávky a aby sme tak motivovali týchto ľudí viac k získaniu práce. Štátu sa to oplatí, napriek tomu, že časť sociálnej dávky bude naďalej vyplácať, pretože sa mu to bude vracať na odvodoch, na daniach, ktoré títo ľudia začnú platiť. A budú to podstatne nižšie tým pádom výdavky, ktoré vo výsledku bude mať súčasný stav, ako keď je len čistým platcom sociálnych dávok pre stovky tisíc občanov.

    Posledným opatrením z tej pätice rýchlych, ľahko presaditeľných alebo ľahko uskutočniteľných než presaditeľných, lebo osemdesiattrojka zatiaľ zabránila všetkému, čo mohlo sa stať a zlepšiť situáciu, je zmena Zákonníka práce, ale len v tej oblasti, a to zdôrazňujem, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Opäť, nemám ambíciu, lebo poznám vaše videnie, socialistické videnie sveta, že je tu vôbec šanca reálne rozprávať o návrate k dobre nastavenému liberálnemu Zákonníku práce. To si musíme nechať na tú dobu, keď budeme disponovať dostatočným počtom hlasov. Ale určite sa budem snažiť o to, aby sme všetky náklady, ktoré dodatočne sa vytvárajú legislatívnymi zásahmi a zvyšujú nákladmi firiem, odbúrali. A to naozaj nie je ani socialistické, ani pravicové, to je rozumné, zvyšovať náklady firiem je nerozumné. V novele Zákonníka práce ste zvýšili náklady na tvorbu nového pracovného miesta zavedením súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Predložili sme novelu Zákonníka práce do tejto schôdze Národnej rady, máme tu dve novely Zákonníka práce, ale teraz hovorím o tej, ktorá je veľmi pragmaticky zameraná, nedotýka sa žiadnych ideologických citlivých vecí, nedotýka sa postavenia odborárov, ktorým ste zaviazaní za podporu vo voľbách, a ďalších záležitostí, ale orientuje sa čisto na nákladovú zložku, ktorá firmy zaťažuje. A aby sme naozaj nenarazili na vašu ideológiu, ani neruší súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ale posúva tie hranice do iných úrovní aby sa výrazne znížili náklady, ktoré týmto slovenským firmám vznikajú.

    To je päť konkrétnych návrhov, ktoré sme už predložili. K nim budeme predkladať návrhy zákonov. A ja apelujem na vás, až vám záleží na tom, aby na Slovensku ľudia našli prácu, aby nezamestnanosť klesla, tak ich podporte a poďme o nich diskutovať, pretože tým zhadzovaní zo stola a len odvolávaním sa na krajšie zajtrajšky a rečnením ako rečnením zo zjazdovej tribúny prácu ľuďom nezabezpečíte. Jednoducho treba ísť do konkrétnych racionálnych opatrení a počúvať ľudí, počúvať ľudí, čo vám vravia, zamestnávateľov, zamestnancov, chodiť po Slovensku a načúvať ľuďom. Ja to robím a počúvam toto, čo vám tu hovorím. To nie sú nápady, ktoré naozaj si vycuciavame si z prsta, ale to je reakcia na veľmi zlú realitu, ktorú máme.

    V závere poviem len jedno. Pán minister hovorí, že máme tu pozitívne výsledky, pretože nezamestnanosť nám klesla. Tak zanedbateľný pokles nezamestnanosti, ako zaznamenali sme teraz, je, naopak, výstrahou, pretože sme v sezóne, keď vždy každým rokom v akejkoľvek situácii nezamestnanosť klesne, pretože je leto, nastupujú sezónne práce. A veľmi dôležité je, ako dynamicky tá nezamestnanosť klesne. Teraz klesá veľmi lenivo a veľmi opatrne. To je veľmi výstražné, pretože keď odznie toto obdobie, táto letná sezóna a nezamestnanosť bude viac-menej stagnovať veľmi mierne klesať, bude to znamenať, že ku koncu roka nás čaká veľmi dynamický nárast nezamestnanosti, čo opäť posunie tú hladinu nezamestnanosti vyššie. Ja som tu už raz povedal, a znova to zopakujem, ja si myslím, že bude atakovať 16-percentnú hranicu a že ju prelomí do konca roka, práve preto, pretože sa neprijímajú reálne opatrenia, odsúvajú sa opatrenia do budúcnosti. A prekrývaním náplasťami finančných podpôr nezamestnanosť neskrotíte ani ju neusmerníte do iných oblastí, ale naozaj tlmíte dočasne niečo, čo je tu veľmi negatívne.

    Takže, opäť apelujem, nehľadajme administratívne cesty znižovania, nepresúvajme ľudí z kolónky do kolónky. Viem, že v závere roka sa prudko rozbehnú rekvalifikačné programy a že tisíce ľudí budú do nich zaradené. To nebude riešenie nezamestnanosti. Riešme nezamestnanosť tam, kde ju riešiť môžeme, zlepšením podmienok na tvorbu pracovných miest, zlepšením podnikateľského prostredia, tak ako sa nám to podarilo v rokoch 2002 až 2006, tak ako sa dnes to darí krajinám, ktoré sa odvážili ísť na cestu týchto reforiem, včítane nášho veľkého obchodného partnera, Nemecka. A môžeme si od malých krajín zobrať takisto vzor, ako sú pobaltské krajiny. To je cesta. Ani vtedy sme sa neviezli na vlne konjunktúry, ako som tu dokázal a preukázal na reálnych číslach z tejto správy, a ani dnes nemusíme čakať na žiadnu záchranu a konjunktúru zvonka, ale keď my tu zmeníme a zlepšíme, zatraktívnime Slovensko, zlepšíme podmienky na trhu práce, zlepšíme podnikateľské prostredie, tak sa budú tvoriť pracovné miesta a bude klesať nezamestnanosť. Vyberme sa touto cestou, lebo zatiaľ kráčame veľmi zlým smerom. Ďakujem.

  • Faktické poznámky majú poslanci Mihál, Blaha, Tomanová, Brocka, Šedivcová, Podmanický. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem kolegovi Kaníkovi za veľmi výstižný prejav a chcel by som doplniť jeho slová, keď hovoril o odvodovom bonuse, keď hovoril o tom, ako je to demotivujúce, keď niekto, kto poberá dávky, o tie dávky príde v prípade, keď si čo-to drobné zarobí. No včera som dostal otázku na jednej známej poradenskej stránke, jedna pani hovorí: „Poberám dávku v hmotnej núdzi 60 eur, poberám príspevok na bývanie spolu 118 eur, mám možnosť zamestnať sa na dohodu o pracovnej činnosti, kde zarobím 180 eur hrubého.“ A pýta sa, čo to pre ňu bude znamenať, aké to bude mať následky. No a odpoveď je takáto: „Vážená pani, ak na dohodu zarobíte 180 eur hrubého, budete z toho platiť 20 eur po novom odvody, zostane vám 160 eur čistého, pre posúdenie nároku na dávku hmotnej núdzi sa zoberie 75 % z tohto vášho čistého príjmu, čiže zo 160 eur je to 120 eur, a táto suma sa porovná z dávkou a odpočítava sa od tej dávky, ktorú práve poberáte.“ Čiže od tých 118 eur dávky sa odpočítava tých 120 eur čistého príjmu na túto dohodu. Výsledok je ten, že tejto pani odoberú dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie, čiže nedostane z úradu práce nič. A bude mať svojich 160 eur, ktoré si zarobí na tú dohodu. Takže porovnajme si 118 eur dávky v hmotnej núdzi alebo 160 eur čistého s tým, že bude chodiť niekde do práce a bude robiť na dohodu. No je úplne jasné, že táto pani tú prácu na dohodu neprijme. To by bola s prepáčením hlúpa, keby to urobila...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Kaník, ja sa nebudem vyjadrovať k tej vašej tradičnej mytológii, ktorú tu používate pravidelne, ale z hľadiska tej liberalizácie trhu práce, ktorú vy považujete tradične za to najlepšie riešenie, ste použili príklad Nemecka, ale aj to veľmi nesprávne, pretože síce na jednej strane je milé a pikantné, že podporujete reformu, ktorú zaviedla Sociálnodemokratická strana v Nemecku a Schröderova vláda. A tá reforma sa volala Hartz IV, o ktorej ste hovorili vy. Ale bol to širší balík, volal sa Agenda 2010. Viete, časopis The Economist, ktorý je liberálny a veľmi silne práve podporuje vo všetkých možných ohľadoch liberalizáciu trhu práce, dokonca označil Agendu 2010 za iba jeden z menších dôvodov, pre ktoré nerástla nezamestnanosť v Nemecku. A, naopak, oveľa dôležitejšie vyhodnotil obmedzený nárast platov a dopyt a export. To znamená, že ani časopis, ktorý by mal byť prvý, ktorý bude hovoriť, ako je výborné liberalizovať trh práce, nepotvrdzuje vaše intuície. Čiže, naozaj, pozrite si časopis The Economist z marca tohto roku a možnože vám svitne. No a takisto tvrdí The Economist, že ten nárast zamestnanosti v Nemecku je do veľkej miery ovplyvnený aj tým, že štát sponzoruje miesta. Čiže, opäť, mýlite sa buď vedome, alebo nevedome, tipujem skôr tú druhú možnosť.

    No a ešte jedna poznámočka. Mal som tu nedávno pána bývalého podpredsedu Európskej komisie profesora Verheugena, ktorý presne tvrdil, že nemecký zázrak alebo úspech v ekonomike vôbec nijakým spôsobom nesúvisí s liberalizáciou, ale, naopak, s tým, že tam je veľmi veľká kultúra sociálneho zmieru, kodeterminácie. Čiže odborári tam majú oveľa väčšie možnosti, ako ich majú na Slovensku, oni sa vedia dohodnúť na tom, ako si tie platy nastaviť, ako posunúť tú firmu ďalej. A toto práve vy na Slovensku nechcete. V tom je ten váš problém. Nemci sú úplne na tom inak, ako si myslíte vy. Skúste si to zistiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zase sme si mohli vypočuť pána Kaníka so zavádzajúcimi údajmi a s hraním sa s číslami. Pripomeniem, že treba vychádzať vždy z evidovanej miery nezamestnanosti alebo z celkovej podľa úradov práce, kde zakaždým reálnym jedným človekom je meno, adresa, a teda evidovaný človek. Neznižovali ste, pán Kaník, úspešne mieru nezamestnanosti, ale ste vylučovali ľudí z evidencie pre nespoluprácu, nie skutočnú nespoluprácu, ale preto, že ste úradom práce každý mesiac rozpísali percento, o aký počet ľudí majú znižovať mieru nezamestnanosti. Takže už prestaňte zavádzať. Dokonca zamestnankyňu, ktorá takýto list dala k dispozícii, ktorý máme, ste vyhodili z práce. Viete, je to veľmi neseriózne.

    Na druhej strane treba povedať, že, áno, boli tu pripravené projekty, z ktorých sa malo vychádzať. A dnes mohol byť veľký národný projekt flexicurity hotový, ktorý zrušila vaša vláda v rokoch 2010 a 2011. Boli tu ďalšie projekty, musela by som hovoriť o aktívnom starnutí, o rodovej rovnosti v záujme konečne riešenia priepastného problému v odmeňovaní mužov a žien, kde je to v neprospech žien veľmi výrazné. Ale sú aj ďalšie projekty, ktoré boli veľmi dobré a ktoré boli zabrzdené. Je to napríklad Národná sústava povolaní a podobne. Myslím si, že to bolo z nevedomosti.

    Dosiahli ste za vaše obdobie podľa EU SILC percento chudoby 13,9 %, čo sme v rokoch 2006 až 2010, keď sme nastúpili do vlády, znížili na 10,9 %. Samozrejme, EU SILC išiel v rokoch 2009 a 2010 hore vzhľadom na krízu, ktorá tu prebiehala.

    A ešte pripomeniem, že kým my sme prijímali reálne opatrenia na znižovanie miery nezamestnanosti, vy ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, súhlasím s vami, pán kolega, že príjem niektorých rodín, kde sú rodičia bez práce, je vyšší ako iných rodín, kde rodičia majú prácu, čo môže byť napríklad argumentom pre nerušenie minimálnej mzdy alebo urobenie poriadku v sociálnom systéme. Problém nášho sociálneho systému alebo riešenie tých problémov v tomto systéme nie je jednoduché. A ja si myslím, že SMER je bezradný, tápa a nevie, čo s tým urobiť. Najprv ohlásili rušenie niektorých rodinných dávok a chceli použiť tie peniaze v rámci ozdravovania verejných financií. Potom asi keď zistili, že v tom systéme rodinnej politiky nie je tak veľa peňazí, tak zrazu od toho zámeru odskočili. Ale ja si myslím, že by sa mohli odvážiť aspoň urobiť poriadok v tomto systéme.

  • Ja by som zareagovala, pán poslanec, na váš výrok, čo nám ponúka vláda ako liek na riešenie tohto problému, keďže sa bavíme o nezamestnanosti. Ja by som si dovolila sa vás opýtať, čo nám ponúkla vaša vláda v minulom volebnom období okrem hrádzok a hradov na riešenie tohto problému. Na druhej strane však chápem vaše vystúpenia, pretože naozaj nechcete vidieť snahy súčasnej vlády, čo robí na to, aby sa znížila nezamestnanosť, pretože sa nám zvolebnieva, idú regionálne voľby a treba byť na obraze. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, priznám sa, že už sa snažím väčšinou nereagovať na vás, pretože je to len stále dookola to isté a čím viac, tým lepšie, ale predsa len jedna veta ma troška prebrala z toho monotónneho vystúpenia. A to je, vtedy ste sa pozerali na nás pri vete, že chudobné Slovensko má najvyššiu cenu elektrickej energie. A pozerali ste sa na nás, pán poslanec akože my za to môžeme. Pán poslanec, kto bol pri privatizácii Slovenských elektrární firme ENEL, pán poslanec, kto bol pri privatizácii Západoslovenskej energetiky, kto bol pri privatizácii Stredoslovenskej energetiky? Pán poslanec, neboli ste náhodu aj vy osobne pri privatizácii Východoslovenskej energetiky? Tieto strategické štátne podniky, ktoré významne ovplyvňujú cenu elektrickej energie, ste rozpredali hlboko pod cenu, pán poslanec. Dnes, keď sa ide predávať Stredoslovenská energetika, je jasne vidieť, aká tu bola skutočná cena. A vy sa tvárite a pozeráte na nás, že, prepána, robme niečo s tou vysokou cenou elektrickej energie. Spomínali ste regulačný úrad. Spomeňte si, pán poslanec, za koho vlády sa sústavne dvíhali ceny energií, či plynu, či elektriky, či palív. Myslím, že deväťkrát ste dvíhali cenu palív zvýšením dane. A vy sa, pán poslanec, tvárite, ako keby sa vás to netýkalo. No, nehnevajte sa, to je nehorázne, pán poslanec, čo tu rozprávate, nehoráznosť hrubého zrna.

  • Začnem od pána Podmanického aby náhodou sa nestalo, že na neho sa reakcia neujde. Pán Podmanický, trošku si to naštudujte. To s privatizáciou nemá vôbec nič spoločné, mimochodom, pri žiadnej privatizácii som nebol, pretože to má s regulačnou politikou, s pánom Holjenčíkom niečo spoločné, pretože som vám to jasne povedal, že nie výrobné náklady spôsobujú túto cenu, ale tie sprievodné poplatky, ktoré dnes už tvoria viac než 50 % celkovej ceny, ktorá je na faktúre.

    A teraz podľa poradia.

    Pán Blaha, ja sa stále práve snažím zdôrazňovať, že tu nejde o to, či je pravicový alebo ľavicový pohľad v tých návrhoch, ktoré dávam. Ja sa vôbec nečudujem že to spravila sociálnodemokratická vláda, lebo dostala rozum. Vy ho nemáte stále. Vy stále zostávate v izmoch svojich socialistických, ale niekedy ešte z Marxa a Engelsa, z 19. storočia. Toto už neplatí, čo vidno aj na tom, že aj sociálnodemokratické vlády robia tie reformy. Nepovedal som, že to je jediný vplyv, ale je to jeden z vplyvov dôležitý. A popísal som niektoré veci, ktoré pre vás by boli nepredstaviteľné, keby sa tu zaviedli, ktoré táto vláda zaviedla.

    Pani Tomanová, ja som používal len tie čísla, ktoré sú v správe. Držal som sa tabuliek, ktoré sú uvedené v správe. Takže nie sú to žiadne hry s číslami, ale len som citoval údaje, ktoré sú uvedené v tejto správe.

    A keby bol pravdivý ten blud a nezmysel, ktorý neustále opakujete, o vyraďovaní nezamestnaných a tým sme dosiahli znižovanie nezamestnanosti, vy ste po mne nastupovali, tak po mne by to znamenalo, že by ste ich tam všetkých vrátili a vyskočila by vám tá miera nezamestnanosti. Ale vám, ešte kým reformy trvali, kým ste ich nezrušili, ešte sa aj znižovala. A nespravili ste nič v zmene metodiky. Takže nevymýšľajte si bludy, ktoré len ako verklík opakujete.

    Pani Šedivcová, poviem len tak jednoducho, my vidíme tie výsledky. A tie výsledky súčasnej vlády sú strašné. Po roku vlády tá nezamestnanosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Nagy do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatok by som pripomenul, že vládna strana vyhrala voľby najmä sľubom o istotách. Tieto sľuby sú uvedené v programovom vyhlásení vlády „zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí a, v druhom bode ďalšom, znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti“. To, čo ale vidíme dnes, je presne opačný trend. Za rok desaťtisíce ľudí stratili zamestnanie. A nové príležitosti sa vláde nedarí vytvárať. Popri zhoršovaní podnikateľského prostredia vláda nezvláda financovanie takých verejnoprospešných priorít, ktoré by aspoň dočasne, ale užitočne zamestnali ľudí, ktorí potrebujú prácu.

    Pán minister Richter je typický optimista. Napriek tomu, že stúpla nezamestnanosť medziročne o vyše 1 %, on sa teší. Aký dôvod to môže byť na radosť, ak od marca sa znížila miera nezamestnanosti len o 0,2 %? Veď len pred rokom tento nárast činil medzimesačne, myslím, 0,27 % nahor. A ako vieme, je to, ako to aj kolega Kaník povedal, spôsobené v dôsledku začiatku sezónnych prác. Neviem, ako chápe túto radosť, ale tých 27 000 ľudí pred rokom takto ešte malo kam chodiť do práce.

    Dámy a páni, znížiť pomer nezamestnaných pod 14 % už aj ako cieľ je výnimočne neambiciózny. Ale vysloviť to ako prianie, že by sa pán minister rád toho dožil, aby klesla nezamestnanosť pod 14 %, to je aj z verbálnej stránky minimálne cynické, hlavne z pozície ministra práce a sociálnych vecí. Ak tieto priania vychádzajú z reálnej výkonnosti vlády Roberta Fica, tak hneď najvábivejšie body programového vyhlásenia zjavne už prestávajú byť aj sľubmi a stávajú sa len želaniami, namiesto toho, aby boli pevnými cieľmi.

    Milí kolegovia, po roku nevidíme prakticky žiaden pokrok ani v riešení problémov rizikových skupín nezamestnaných. Vláda zatiaľ žiaden projekt nespustila pre sociálne ohrozených občanov, nezamestnaných, starších ako päťdesiat rokov. A vlajkové lode sociálnych opatrení, národné projekty pre zamestnávanie mladých vo veku do 29 rokov, stroskotali alebo sa ani nerozbehli. Minister práce v médiách a dokonca aj pán premiér v marci na pôde výboru pre európske záležitosti vyhlásil, že projekt je úspešný a vytvorilo sa 5 500 pracovných miest. Mne to nešlo do hlavy, lebo som mal informácie, že napríklad v okrese Dunajská Streda v tom čase boli len traja takto zamestnaní. Ústredná kancelária strany MOST – HÍD z obvodných úradov práce sústredila informácie z celého Slovenska. A zistila, že zo sľubovaných 14 000 nových pracovných miest pre mladých sa podarilo za polrok k 28. 2. 2013 reálne zamestnať 2 170 ľudí. Len ako poznámku mi dovoľte povedať, že toto číslo sa môže považovať za bežnú fluktuáciu na pracovnom trhu. Čiže keby žiaden národný projekt ani nebol, aj tak by si našlo 2 000 mladých nezamestnaných prácu za polrok aj bez tejto podpory. Podľa predloženej správy k 15. 3. čiže o 15 dní na to, k čomu má naša ústredná kancelária čísla, počet spracovaných žiadostí o zamestnanie bol 5 320, upozorňujem, 5 320 miest na spracovaných žiadostiach, a nie reálne zamestnaných mladých. Viete, aký je pomer reálne zamestnaných oproti požiadaným miestam? Z týchto miest niekde len polovica sa naozaj obsadí. A prečo? Lebo národný projekt jednoducho nie je správne nastavený. Ešte horšie dopadli národné projekty s cieľom zamestnať mladých v samosprávach, kde sa vytvorilo na celom Slovensku len 97 takýchto miest k začiatku marca, máme my takéto údaje, a úrady podľa tejto správy spracovali žiadosti mladých ľudí, ktorí chcú robiť v samosprávach, na 275 miest. Pritom podpora pre zamestnávanie mladých v doprave, tá ostala absolútne ignorovaná zo strany dopravcov. Dnes už je všetkým jasné, že sľuby o 14 000 nových pracovných miestach pre mladých nezamestnaných sa nenaplnia. A nezabúdajme, že ich je 76 000, ktorí aktívne hľadajú prácu na Slovensku.

    Ale ešte horšie je, že v tejto celej správe ministerstvo nepredkladá žiadne plány a vízie, ako naplniť programové vyhlásenie vlády. Zodpovednosť presúva na hospodárske ministerstvá, aby oživením ekonomiky riešili pracovné miesta. Je to síce dobrá a najlepšia cesta, kolega Kaník vymenoval päť konkrétnych krokov, ktoré by mohli urobiť v tomto smere, aby sa teda vytvárali pracovné miesta, ktoré sú hospodársky udržateľné, ale aj ministerstvo práce má dostatok nástrojov a možností a najmä potenciál Európskeho sociálneho fondu, aby v kríze pomáhalo vytvárať aspoň verejnoprospešné, užitočné pracovné miesta v oblastiach, ktoré sú inak zanedbávané.

    Ak mám byť konštruktívny, pán minister, tak vás teda vyzývam, aby ste spoločne s ministrami životného prostredia, pôdohospodárstva alebo s ministrom hospodárstva spustili programy, ako napríklad sú protipovodňové alebo krajinotvorné opatrenia. Prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Hydromeliorácií, o. z., štátnych podnikov či Štátnych lesov zamestnajte 10 000 ľudí, nech vyčistia lesy, záplavové územia tak, ako počas našej vlády to fungovalo. Vtedy len pomocou Slovenského vodohospodárskeho podniku obce zamestnali 1 400 dlhodobo nezamestnaných so zapojením samospráv.

    A, pán minister, prosím, netlačte samosprávy do trvalého vytvárania pracovných miest. Vidíte, že tam nie je na to priestor. Radšej im určite jasné účely a merateľné ciele a poskytnite im na to podporu na mzdy, ale bez nesplniteľných podmienok. Uvedomte si, že štátu môže byť jedno, z ktorého vrecka nezamestnaných bude živiť, z kompilácie, podpôr, sociálnych dávok, aktivačných príspevkov a tak ďalej alebo či radšej vytvorí pre nich možno prechodnú, ale aspoň užitočnú verejnoprospešnú činnosť, nehovoriac o tom, že odvody z miezd za týchto ľudí prechádzajú z európskych fondov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.

    Čo sa týka samotnej správy, kolegovia, pre vágne konštatovania, pre žonglovanie so štatistickými číslami a najmä pre nedostatok vízie budúcich účinných opatrení strana MOST-HÍD túto správu nepodporí a v mene strany MOST – HÍD si dovoľujem vyhlásiť, že už po prvom roku sa ukázalo, že vláda nevie ani šetriť a nemá ani riešenia pre pomoc nezamestnaným a nemá ani odvahu urobiť poriadok v systéme sociálneho zabezpečenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktickú poznámku má pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Máte slovo.

  • Ja mám len minútu, pán poslanec. Ďakujem pekne. Ja by som len chcela upozorniť, že ten apel, ktorý tu bol, pán poslanec Nagy, na vytváranie tých protipovodňových opatrení, je obsiahnutý v novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá nadobudla účinnosť od 1. mája tohto roku. Je to tam v § 50j. A chcela by som upozorniť, že najlacnejšie a najefektívnejšie pracovné miesta boli vytvorené práve prostredníctvom obcí. Hovorím o 5 123 miestach. To boli najlacnejšie miesta, ktoré vytvorili obce, zamestnávanie ľudí na dobu určitú na 9 mesiacov s podporou štátu zhruba s 80 % v priemere.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Takže pán poslanec Hrušovský...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci,...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nechám ti väčší priestor potom, lebo ja budem veľmi stručný. Ale nedá mi nezareagovať na niektoré veci, ktoré sa týkajú istých čísel a štatistík.

    My sme trošku už na výbore sociálnom s pánom poslancom o týchto veciach hovorili. Na druhej strane ja „oceňujem“ snahu ústrednej kancelárie HÍD-u, ktorá oslovila všetky úrady práce a robila, použijem výraz, skúšku správnosti, pretože nič iné v tomto smere nevidím. Ústredie práce, čo sa týka zamestnávania a aplikácie jednotlivých miest prostredníctvom tohto projektu, postupuje obdobne. No vyžiada si konkrétne čísla z jednotlivých úradov práce. A z týchto čísel urobí jedno spoločné. A to ponúkame vonka potom na jednotlivých tlačových konferenciách, keď hovoríme o tom, ako tieto veci sa realizujú a aká je vlastne efektivita. To znamená, že som stále prekvapený a napriek tomu, že myslel som, že sme sa pochopili na výbore, že tieto argumenty používate, to znamená nie iné čísla, jedny a tie isté čísla.

    A ja aj na poslednej tlačovke som jednoznačne zvýraznil otázku žiadostí a dohôd. Ale tu treba hovoriť o obidvoch kategóriách. Čo sú tie žiadosti? Ten postup je úplne jednoznačný. Pokiaľ má hocijaký podnikateľský subjekt, či je to obchodná spoločnosť alebo je to samostatne zárobková činná osobnosť, teda živnostník, záujem uplatniť požiadavku na tieto miesta, no tak ide na úrad práce, kde mu dajú potrebné tlačivá, náležitosti a vyzdvihne tzv. žiadosť. Na základe toho ho registrujú. On odovzdá tu žiadosť a beží 30-dňové správne konanie, keď úrad práce zisťuje, či spĺňa podmienky pre udelenie tých výhod, ktoré z toho projektu vyplývajú. Je to klasika vždy v každej situácii, pri každom projekte. Jednoducho tieto veci musia byť zachované.

    A teraz čísla, okolo ktorých hovoríme a ktoré som aj ja teraz na poslednej tlačovke spomenul.

    Prvé čísla sú žiadosti. A konkrétne teraz, tento týždeň, keď sme hovorili o posledných číslach, počet žiadostí podnikateľských subjektov, ktoré prejavili záujem, predstavoval číslo 3 684, počet žiadaných pracovných miest týchto subjektov bol 7 906, to je k 15. 5., aby sme sa rozumeli štatistika, čo predstavovalo celkový objem žiadaných prostriedkov vo výške 47,095 mil. eur. To bola prvá informácia.

    Druhú informáciu, ktorú sme podali, sú dohody. To znamená reálne podpísané dohody, na základe ktorých môže podnikateľský subjekt začať čerpať prostriedky z tohto projektu, to znamená, vytvoril nové miesto, zamestnal človeka, počet uzavretých dohôd so subjektmi 2 768, dosiahnutý počet pracovných miest 5 905. Tá celková čiastka, ktorá je zazmluvnená, predstavuje čiastku 31,87 mil. eur, absolútny detailný prehľad, ktorý každému jednému musí byť jasný. Ja som osobne presvedčený, že keď prejde tá 30-dňová správna doba, keď sa skúmajú tie podmienky u tých žiadateľov, tak jednoducho pribudne ďalších 2 000 do tej pozície dohodnutý počet, to, čo som zvýraznil aj na tlačovke. A hovorím aj teraz, máme 50 mil. na túto čiastku. Reálne predpokladám, že do konca tohto mesiaca budú tieto žiadosti vyčerpané. My musíme pozastaviť ďalší styk so záujemcami o ne a pokračovať v tom správnom konaní, lebo bude zabezpečený tento projekt, ktorý začal v mesiaci november. To znamená, že vo februári nebol niekde na konci. V novembri sme vyhlásili podmienky, november a december boli hlavne o tom, dostať to medzi podnikateľov, vysvetliť to a tak ďalej. To znamená, bežala komunikácia medzi úradmi práce a jednotlivými podnikateľskými subjektmi. A reálne sa začali čerpať od januára. To znamená, po piatich mesiacoch je projekt vyčerpaný. A na to, čo sa nerealizuje pre samosprávu, ktorá, objektívne povedané, a mal som rokovania aj v tomto týždni s vedením ZMOS-u, tvrdí, že čaká na lepšiu ponuku, že pre nich šesť plus šesť alebo deväť plus deväť je neprijateľné, nemajú prostriedky. Skôr čakajú na tú novú rizikovú kategóriu, ktorú teraz spúšťame v rámci toho istého projektu. A to sú moji vrstovníci, to znamená vek päťdesiat rokov a hore, osoby nezamestnané. Predpokladajú, že vzhľadom na remeselné zručnosti, citujem vyjadrenie predstaviteľov ZMOS-u, bude záujem starostov pre zamestnávanie túto kategóriu ďaleko vyšší. Ak to ak nebude, my máme veci vyrokované a dohodnuté s Bruselom tak, že tie prostriedky je možné presunúť všetky na ten podnikateľský projekt, o ktorý je záujem. A my chceme jednoducho v ňom aj ďalej pokračovať. Osemtisíc po naplnení všetkých náležitostí, trinásťtisícosemsto miest stojí nám za to, aby sme aj prípadne ďalšiu realokáciu vzhľadom na niektoré závery zo včerajšieho samitu Európskej únie, ktoré pre nás vyplývajú, jednoducho aplikovali. Zaslúžia si to ľudia, hlavne mladí ľudia.

    A tu treba povedať jednu vec, minimálne v kategórii mladých nezamestnaných ľudí vo veku do dvadsaťpäť rokov sa isté veci už prejavujú. Veď v konečnej miere títo ľudia niekde ubudli. Ja viem, že o chvíľku pribudnú ďalší, keď vyjdú maturanti a absolventi vysokých škôl, ale to je pravidelný ročný cyklus, ktorý sa neustále opakuje, lebo nie po absolvovaní školy všetci hneď nájdu uplatnenie. Ale to, čo je pre mňa podstatné, je štatistika, že 80 % všetkých absolventov v priebehu jedného roka sa uplatní na trhu práce, to znamená, z nich podľa všetkého. Pokiaľ to nie sú ľudia, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu, sa dokážu uplatniť na tom trhu práce, čo je isté pozitívum, ktoré s tým súvisí.

    No a k tým vašim návrhom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, je 12.00 hodín. Chcem vás poprosiť...

  • Už len jednu vetu poviem a končím, pán predseda.

    K tým vašim návrhom. Áno, my ideme ďalej, aj protipovodňové opatrenia, aj hrady a zámky, spúšťame to, ale chcem pripomenúť jednu vec. Efektivita týchto projektov súvisí s tým, že na šesť mesiacov dám peniaze, šesť mesiacov zamestnáva obec a končí. My sa vždy snažíme o plus nejakú tú pridanú hodnota, plus šesť mesiacov, plus niečo. Ale napriek tomu tie projekty spúšťame. A sú veľmi aktuálne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 28 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 12 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o kľud, pán poslanec Přidal, vyrušujete ma. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a následne z Interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, je na pracovnej tuzemskej ceste a nemá položené otázky. A tiež je neprítomná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, je na tuzemskej pracovnej ceste a tiež nemá položené otázky.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Milana Halúza a znie: „Vážený pán premiér, mohli by ste nás oboznámiť so stratégiou vlády pri budovaní rozvoja dunajského regiónu, ktorého súčasťou je aj okres Levice, z ktorého pochádzam?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, predpokladám, že uvedenú otázku ste položili v súvislosti s medzinárodnou konferenciou, ktorá sa uskutočnila 16. mája tohto roku v Bratislave pod názvom Vedecká podpora Dunajskej stratégie. Cieľom podujatia bolo prezentovať návrhy prioritných projektov, ktoré boli identifikované Spoločným výskumným centrom Európskej komisie spolu s ich vedeckými partnermi. Uvedené návrhy projektov predstavujú konkrétne riešenia na vedecké výzvy vzťahujúce sa na implementáciu kľúčových priorít Dunajskej stratégie. Európska únia začala v roku 2008 rozvíjať makroregionálne stratégie ako jednu z mnohých foriem teritoriálnej spolupráce. Počas schvaľovacej fázy Stratégie pre región Baltického mora sa z rakúsko-rumunskej iniciatívy začali prípravy na Dunajskej stratégii. O tri roky neskôr, v júni 2011 ju schválila aj Európska rada.

    Dunajský región, ako aj samotná rieka Dunaj predstavujú v rámci Európskej únie osobitný, prírodný, hospodársky a dopravný fenomén. Rozkladá sa na území štrnástich európskych štátov, z toho v ôsmich členských a šiestich nečlenských štátoch Únie. Žije v ňom približne 110 miliónov ľudí, čo je pätina populácie Európskej únie.

    Dunajská stratégia je výsledkom verejnej konzultácie a série diskusií zúčastnených strán. Vychádza z Integrovaného prístupu na podporu rozvoja politík a spájania zdrojov prostredníctvom konkrétnych aktivít a projektov, ktoré následne vyústia do lepšej a efektívnejšej implementácie zámerov Únie v rámci Stratégie Európa 2020. Dunajská stratégia má vytvoriť mechanizmus spoločnej zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ekonomický a spoločenský rozvoj podunajských krajín pre uchovávanie prírodného a kultúrneho dedičstva. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa môže stať prvým veľkým európskym projektom, ktorý umožní zjednotiť sa v záujme priorít štátov, regiónov a spoločenstiev. Koordinovaný prístup k spoločným problémom Dunaja a priľahlého územia umožní ich efektívnejšie riešenie a dovolí naplno využiť veľký potenciál dunajského regiónu. Princípy tvorby stratégie vychádzali z premisy žiadnych nových financií, žiadnej novej legislatívy a žiadnych nových inštitúcií. Európska únia nevyčleňuje na stratégiu osobitné finančné prostriedky, región však môže čerpať z dostupných prostriedkov v rámci rôznych programov Únie. Cieľom spolupráce v rámci makroregiónu je dosiahnuť najmä účinnejšiu koordináciu. Výsledkom vzniku Dunajskej stratégie tak nie sú nové právne normy ani inštitúcie, ale posilňovanie väzieb medzi jednotlivými politikami a zúčastnenými stranami. Ide o ambicióznu koncepciu, ktorej zámerom je zastrešiť viaceré európske politiky a zahrnúť dovedna 14 európskych krajín do pomyselného dunajského makroregiónu. Stratégia poskytuje silný integrovaný rámec pre krajiny a regióny na riešenie otázok, ktoré nemožno dostatočne riešiť izolovane, ale namiesto toho si vyžadujú nadnárodné strategické prístupy, projekty a vytváranie sietí.

    Slovenská republika sa od začiatku aktívne zapojila do prípravy Stratégie Únie pre dunajský región, keď uznesením č. 149 z roku 2010 vláda schválila Národnú pozíciu k Stratégii Európskej únie pre dunajský región. Stotožňujeme sa s koncepciou a štruktúrou akčného plánu, ktorú predstavujú štyri piliere a v ich rámci 11 prioritných oblastí. Prvú prioritu predstavuje prepojenie podunajskej oblasti, kde sa hovorí o rozvoji dopravnej infraštruktúry, predovšetkým kontinuálnej Dunajskej vodnej cesty a zabezpečení splavnosti Dunaja, rešpektujúc princípy trvalo udržateľného rozvoja.

    Pozornosť je potrebné venovať aj rozvoju nákladnej a osobnej vodnej dopravy ako súčasti západovýchodoeurópskej siete vodných ciest, ako aj efektívnemu dobudovaniu Dunajskej vodnej cesty v súlade s parametrami odporúčanými Dunajskou komisiou, Európskou hospodárskou komisiou a OSN.

    Splavnenie tokov treba využiť aj ako potenciál hospodárskeho rozvoja miest a prístavov podunajského regiónu a jeho regiónov dielčích tak, aby sa mohli stať silnými logistickými uzlami s poskytovaním rozsiahlych sprievodných služieb. Pre zvýšenie sociálno-ekonomického rozvoja je dôležité riešiť aj dostupnosť regiónov podunajského priestoru, najmä možnosti prechodu cez Dunaj a napojenie na dopravné siete celoeurópskeho významu. Prioritnými oblasťami budú regionálne letiská určené pre nízko nákladovú dopravu, kľúčové železnice a cestné koridory a vodná doprava. Veľkú pozornosť treba venovať tvorbe flexibilných sietí kombinovanej dopravy, ktoré umožnia rýchlu cenovo a environmentálne efektívnu prepravu pracovnej sily a tovarov. Tiež je nutné pokračovať v dostavbe telekomunikačných sietí v danom regióne.

    Pre posilnenie energetickej bezpečnosti jednotlivých štátov dunajského regiónu je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu a prepojenosť národných energetických sietí. V rámci stratégie bola vytvorená riadiaca skupina pre prioritnú agendu Udržateľná energetika s akcentom na väčšiu diverzifikáciu dodávok jednotlivých komponentov energie, čo povedie k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, ďalej, s dôrazom na zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zavádzanie vyššej miery energetickej efektívnosti.

    Stratégia venuje pozornosť aj severojužnému prepojeniu v rámci V-4. Bol schválený projekt slovensko-maďarského plynárenského prepojenia, ktorý počíta s prepravnou kapacitou 5 miliárd metrov kubických na rok. Tento projekt je zároveň aj najdôležitejším bodom spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom v rámci V-4. Spoločný projekt prevádzkovateľov prepravných sústav Eustream, akciová spoločnosť, a MGT získal finančnú podporu v rámci európskeho hospodárskeho plánu obnovy vo výške 30 miliónov eur. Ide o významnú časť severojužného plynárenského koridoru, ktorý má navzájom prepojiť LNG, kvapalný zemný plyn, takéto terminály v Poľsku a Chorvátsku, pričom by mal prechádzať všetkými krajinami V-4.

    K prioritám patrí aj podpora cestovného ruchu v rámci dunajského regiónu. To so sebou prináša nielen výhody v oblasti posilnenia medzikultúrneho dialógu, ale aj nezanedbateľné stimuly v oblasti rozvoja malých a stredných podnikov a celkového ekonomického rozvoja, najmä v prihraničných oblastiach. Pre úspešnú implementáciu cieľov a ducha Dunajskej stratégie je potrebné realizovať opatrenia podporujúce uchovanie rôznorodosti kultúrneho bohatstva, ochrany kultúrnohistorických pamiatok regiónu, rozvoj kultúrneho dialógu, vzájomného poznávania a porozumenia, a to najmä v cezhraničnom kontexte.

    Podpora ekonomických aktivít využívajúcich potenciál rieky Dunaj a jej povodia musí byť v súlade s ekologickým správaním. Je nevyhnutné venovať adekvátnu pozornosť ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu ekosystémov vrátane ekologicky vhodného obhospodarovania lužných lesov, ako aj ochrane biologickej diverzity regiónu.

    Osobitnú starostlivosť treba venovať otázkam ochrany kvality vody, zvyšovaniu výdatnosti vodných zdrojov a vytvoreniu potenciálu umožňujúceho prístup ku kvalitným zdrojom podzemných vôd a čisteniu odpadových vôd. Tým by mohla byť splnená jedna z podmienok pre zabezpečenie trvalo udržateľného zodpovedného prístupu k najväčšiemu európskemu zdroju kvalitnej podzemnej vody na Žitnom ostrove, čo má význam v kontexte celej strednej Európy. V tejto súvislosti bude v nových členských štátoch Európskej únie v nasledujúcich rokoch prioritou podpora zavádzania ekologických technológií do výroby, výstavby čistiarní odpadových vôd a budovania alternatívnych systémov čistenia odpadových vôd vo vidieckych sídlach menších ako s 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi. Tento prístup umožní výber a realizáciu optimálneho riešenia v jednotlivých lokalitách z hľadiska technického, ekonomického a sociálneho. Sociálny aspekt zahŕňa schopnosť vidieckeho obyvateľstva financovať prevádzku realizovaného systému čistenia odpadových vôd.

    Súčasťou integrovaného prístupu k využitiu Dunaja je aj zlepšovanie prostriedkov protipovodňovej ochrany a zdokonaľovanie spoločného informačného systému o odtokových pomeroch a širšie sprístupnenie informácií s cieľom predpovedania hydrologických situácií.

    Hlavným cieľom sociálno-ekonomického rozvoja v dunajskom regióne je tvorba vedomostnej ekonomiky, ktorá by mala byť hlavným zdrojom konkurencieschopnosti členských krajín. Pre podporu ekonomického rozvoja by sa mali prioritne podporiť systémy orientované na vytváranie cezhraničných sietí spolupráce, ktoré budú zahŕňať nadnárodné spoločnosti, ich malé a stredné podniky, univerzity, výskumné centrá a regionálne a miestne samosprávy.

    Schémy orientované na spoločný výskum a vývoj pokrokových technológií podporia regionálnu špecializáciu na určité tovary a služby a vytvorenie konkurenčných výhod oproti iným regiónom Európy. Potenciál dunajského priestoru vidíme v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií, napríklad v regióne CENTROPE (Česká republika, Slovensko, Rakúsko a Maďarsko), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom, a to najmä vzájomnou spoluprácou a vytváraním klastrov so zameraním na rozvoj vedomostnej spoločnosti so zapojením verejného, akademického a tiež privátneho sektora.

    Slovenská republika má záujem realizovať v rámci Dunajskej stratégie projekty, ktoré budú v synergii s ďalšími politikami a iniciatívami na úrovni Európskej únie. Slovenská republika je koordinátor prioritnej oblasti 7 pod názvom Rozvoj znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania, informačných technológií. Spolu Srbskom musíme úspešne lídrovať tento projekt, ktorý má názov Výskumný a inovačný fond dunajského regiónu. Zameriava sa na mobilizáciu interných podporných zdrojov, na rozvoj infraštruktúry a aktivít v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania III. stupňa a inovácií, pretože dostatok zdrojov pre tieto aktivity je prvým predpokladom konkurencieschopnej Európy.

    Samozrejme, v rámci programovacieho procesu súvisiaceho so Spoločným strategickým rámcom európskych štrukturálnych a investičných fondov pre roky 2014 až 2010 je výzvou týchto dní hľadanie foriem zakomponovania Dunajskej stratégie do partnerských dohôd štátov, ktoré sú súčasťou tejto stratégie.

    V oblasti európskej územnej spolupráce Európska komisia odporúča väčšiu prioritizáciu v porovnaní s programovým obdobím 2007 až 2013. Návrhy novej legislatívy, ktorá bude platná pre nový viacročný finančný rámec Európskej únie, umožňujú väčšiu pružnosť pri použití prostriedkov na spoločné projekty aj v rámci viacerých krajín Únie.

    Je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, ktorá sa v súvislosti s Dunajskou stratégiou u nás často prehliada a to, že oprávneným regiónom je celé územie Slovenska, teda aj regióny, ktoré neležia v bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj.

    Vážený pán poslanec, vo vašej otázke bol spomenutý okres Levice, ktorý je súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Preto by som sa v krátkosti zameral aj na tento región. Nitriansky kraj má veľký potenciál vo viacerých pilieroch Dunajskej stratégie, a to prepojenie podunajskej oblasti zlepšením mobility a multimodality, vnútrozemské vodné cesty, cestné a železničné spojenia. Región je perspektívny nielen pri nadregionálnych multimodálnych riešeniach paneurópskych sietí, ale aj pri zintenzívnení menších cezhraničných prepojení. Samotný Nitriansky región, ako aj niektoré samosprávne jednotky začínajú participovať v rôznych zoskupeniach a sieťach podporujúcich spoločnú prípravu a plánovanie makroregionálnych projektov ako napríklad cezhraničné zosúlaďovanie územných dokumentácií a plánov. Nitriansky región je kľúčovým prvkom záujmu aj v rámci priority obnovy a zachovania kvality vôd, nakoľko podzemný rezervoár na Žitnom ostrove je osobitný a veľmi významný pojem.

    Ďalej je potrebné spomenúť aj pilotný projekt nového technologického centra, ktoré vzniklo v Nitre. Je súčasťou siete dunajských technologických centier, ktorá prepojí partnerské inštitúcie, dve univerzity v Rumunsku, jednu univerzitu v Srbsku a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Tieto inštitúcie vytvoria spoločný akčný plán pre inovácie a technologické centrá v dunajskom regióne na obdobie rokov 2014 až 2020. Centrum by malo byť hradené z grantu vlády Spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko a zdrojov ministerstva školstva. Pre rok 2013 je na projekt z prostriedkov štátneho rozpočtu vyčlenených 10 tisíc eur. Predpokladaný začiatok jeho budovania je september 2013. Úlohou nitrianskeho výskumného centra bude identifikovať aktuálne úlohy pre potreby praxe.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte, že vás prerušujem, ale 15minútový limit na otázky predsedu vlády uplynul a my musíme pokračovať v odpovediach na otázky položené ministrom, členom vlády.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslankyni Evy Hufkovej na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra a znie: Vážený pán minister a podpredseda vlády Kažimír, objasnite, prosím, či prijatá kombinácia zvýšenia daní a hlavne znižovania vládnych výdavkov je dostatočne účinné opatrenie z dlhodobého hľadiska v snahe konsolidovať verejné financie.“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Hufková, pokúsim sa odpovedať na vašu otázku.

    Naším cieľom pri konsolidácii verejných financií je zrušenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sa nachádzame. A už v budúcom roku by sme sa z tejto procedúry chceli dostať. To si, samozrejme, vyžaduje v konsolidácii verejných financií aj určité úsilie aj po roku 2013, a to v súlade s národnými a európskymi rozpočtovými pravidlami. Našu rozpočtovú stratégiu sme záväzne prezentovali v Programe stability, v dokumente, ktorý som prezentoval Národnej rade minulý týždeň a ktorý sa, samozrejme, predkladá aj Európskej komisii v rámci európskeho semestra kvôli lepšej koordinácii rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a Stratégie Európa 2020.

    Hlavným cieľom fiškálnej politiky Slovenska je zabezpečenie efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií podporujúcich udržateľný hospodársky rozvoj a zvyšovanie kvality života v kontexte starnutia obyvateľstva a pri zohľadnení podmienených záväzkov, ktoré naša krajina má. Tento cieľ je zakotvený aj v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.

    Nevyhnutným krokom k naplneniu nášho fiškálneho cieľa je zníženie deficitu verejnej správy udržateľným spôsobom pod 3 % hrubého domáceho produktu už v roku 2013, teda v roku tomto. A ide aj o pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby sme splnili svoj strednodobý cieľ, to znamená de facto skoro až vyrovnaný rozpočet v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Podľa dnešných kalkulácií nám to vychádza v roku 2018. A je to ten strednodobý cieľ, ktorý je pre nás fixovaný. A vychádza z fiškálneho kompaktu, ktorý bol tiež schválený Národnou radou.

    Konsolidácia verejných financií Slovenskej republiky prebieha v situácii očakávaní len pomalého oživenia ekonomík našich najvýznamnejších obchodných partnerov, v situácii rizík plynúcich z globálnej ekonomickej krízy, pričom aj domáca nižšia spotreba vlády prispieva k brzdeniu domáceho hospodárstva. Od roku 2014 však predpokladáme postupné zlepšovanie ekonomickej situácie a zrýchlenie nášho hospodárskeho rastu až na 3,6 % HDP rastu hrubého domáceho produktu v roku 2016. Musím povedať, že nevychádzame z nejakých snov, ale vychádzame naozaj aj z komparácie všetkých prognóz relevantných medzinárodných ekonomických inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond alebo OECD. Pre nás je kľúčový, samozrejme, aj pohľad Európskej komisie, ako ona vidí strednodobo vývoj v eurozóne, v Európskej únii, samozrejme, konkrétne aj na Slovensku. Naplnenie cieľovej hodnoty deficitu verejnej správy na rok 2013 vo výške 2,9 % HDP si v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík vyžiadalo prijatie opatrení v celkovej výške 3,3 % hrubého domáceho produktu, t. j. takmer 2,5 mld. eur. To je to kľúčové úsilie, ktoré aj v podobe legislatívnych zmien, s ktorými sme pred vás predstúpili koncom minulého roku, znamenalo naozaj jednak na jednej strane nastavenie štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tú úroveň 2,9 % v tomto roku, kde za každú cenu chceme tento cieľ dodržať, na druhej strane to, samozrejme, má aj negatívne dopady, konkrétne napr. nárast prostredníctvom nižšieho domáceho dopytu, tzv. nižšieho verejného dopytu, ale aj nižšej spotreby domácností. Ale chcem vás ešte raz upozorniť, že to číslo 3,3 % HDP je veľkosť konsolidácie. Je to vlastne veľkosť opatrení, ktoré sme museli prijať v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Scenár nezmenených politík znamená v ľudskej reči, že keby vláda, parlament nič nerobili medzi rokmi 2012 a 2013, tak ten deficit by bol o 3,3 % vyšší.

    Vonkajší hospodársky vývoj po schválení rozpočtu a znížení očakávaných daňových a odvodových príjmov boli kompenzované pozitívnym vývojom nedaňových príjmov, využitím existujúcej rozpočtovej rezervy a prijímaním dodatočných výdavkových opatrení. Konkrétne ide o zníženie osobných výdavkov v štátnom rozpočte o 91 mil. eur. V kapitolách štátneho rozpočtu došlo v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 ku zníženiu osobných výdavkov o 5 %, ktoré sa týka väčšiny zamestnancov v štátnozamestnaneckom pracovnom pomere s výnimkou zamestnancov regionálneho školstva a vybraných zamestnancov verejného vysokého školstva, zamestnancov finančnej správy a ústavných činiteľov. V prípade ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vo verejných funkciách došlo k zmrazeniu platov na úrovni roka 2012. A ako ústavní činitelia viete, takisto bola zavedená päťpercentná dodatočná daň na zdaňovanie príjmov ústavných činiteľov. Tu chcem poznamenať, že naposledy bola valorizovaná mzda pracovníkov štátnej verejnej správy v roku 2009 a v roku 2010, odvtedy tá valorizácia predstavuje číslo nula a odvtedy neustále pod vplyvom krízy dochádza dokonca k obmedzovaniu, zmenšovaniu mzdovej obálky, čo na druhej strane, samozrejme, má vplyv aj na nespokojnosť zamestnancov štátnej a verejnej správy s touto situáciou. Má to vplyv, samozrejme, aj makroekonomický aj na zníženie domáceho dopytu a následne negatívny dopad na rast. A tu chcem zase na druhej strane poznamenať a využiť príležitosť, že v prípade napr. tam prístupu k zamestnancom školstva títo nikdy neboli postihnutí týmto prístupom, pretože vždy mali mzdy valorizované. A dokonca na tento rok aj keď po veľkom kriku a rozhodnutím vlády bez dohody s odborármi boli navýšené ich mzdové tarify o 5 %, a to tak pre pedagogických, ako aj pre nepedagogických zamestnancov.

    Zníženie výdavkov štátneho rozpočtu na tovary a služby tiež zaznamenalo pokles, o 230 mil. eur došlo k zníženiu týchto výdavkov a došlo k ich plošnému 10-percentnému zníženiu z úrovne schváleného rozpočtu roku 2012. Takisto došlo medzi rokmi 2012 a 2013 k zníženiu bežných transferov a kapitálových výdavkov v štátnom rozpočte o 143 mil. eur, išlo najmä o úspory kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu. Ďalej, došlo k úspore výdavkov v územnej samospráve vo výške 427 mil. eur. Tu treba namieste povedať, že týchto 427 mil. eur je číselným vyjadrením vlastne memoranda, ktoré bolo podpísané medzi predstaviteľmi samospráv, a to či už vyšších územných celkov, miest alebo obcí a vládou, a na základe ktorého došlo podľa počtu obyvateľov jednotlivých samosprávnych subjektov buď k zmrazeniu, alebo dokonca k zníženiu výdavkov na rok 2013. Konkrétne išlo o doporučenie 5-percentného zníženia osobných výdavkov a 10-percentného zníženia výdavkov na tovarové služby alebo možného mixu týchto opatrení. Tu chcem pripomenúť, že sme sa dohodli, že pri úsporách, ktoré sa týkajú obcí s počtom obyvateľov 2 000 a viac, tam došlo k poklesu týchto výdavkov, obce s počtom obyvateľov do 2 000 sa zaviazali zmraziť výdavky roku 2013 na úrovni roku 2012. Samozrejme, toto memorandum a vykonávanie tohto memoranda monitorujeme, môžeme povedať, že vo väčšine prípadov sme s tým spokojní. Nájdeme prípady aj obcí a miest, ktoré nerešpektujú memorandum, a budeme to patrične riešiť a budeme sa k tomu aj verejne vyjadrovať.

    Úspory výdavkov ostatných subjektov verejnej správy vo výške 101 mil. eur boli takisto súčasťou tvorby rozpočtu na tento rok. A ide o úspory výdavkov najmä Environmentálneho fondu, Sociálnej poisťovne a príspevkových organizácií. Za predpokladu, že by vláda neprijala žiadne dodatočné opatrenia a na saldo verejnej správy by mal vplyv len makroekonomický vývoj, teda za predpokladu nezmenených politík by sa deficit verejnej správy v roku 2014 najmä v dôsledku poklesu daňových príjmov medziročne zhoršil na 3, 6 % hrubého domáceho produktu. To už je naša úloha, ku ktorej sa musíme postaviť pri stavbe rozpočtu na budúci rok. V ďalšom roku by zostal na tejto úrovni, to znamená v roku 2015 by takisto pri tomto scenári nezmenených politík deficit predstavoval 3,6 % a v roku 2016 by bola úroveň 3,1 % HDP. To sú všetko čísla, ktoré dokazujú len jedinú realitu, že nemôžeme zostať stáť na mieste a musíme prijímať ďalšie a ďalšie opatrenia, kľúčovo dnes na strane výdavkov a na strane štrukturálnych zmien v oblasti, ktorými sa spolu s rezortnými kolegami musíme zaoberať. Nie sú často príjemné. A, samozrejme, v súlade aj s prípravou rozpočtu na budúci rok v tej časti, kde budú potrebné legislatívne zmeny, predstúpime aj pred vás, poslancov Národnej rady, s konkrétnymi opatreniami.

    Naša fiškálna politika v strednodobom horizonte rešpektuje zhoršený makroekonomický vývoj, obmedzenia národných fiškálnych pravidiel aj na základe nami ústavným spôsobom prijatej dlhovej brzdy, aj na základe našich záväzkov v Pakte stability a rastu. Výška deficitu verejných financií bola preto stanovená v roku 2014 na úroveň 2,6 % HDP, v roku 2015 na úroveň 2,0 % HDP a v roku 2016 na úroveň 1,3 % HDP. Nie je to nič iné, len opakujem ciele a fiškálne ciele, ktoré sú stanovené v Programe stability, schválené vládou a následne minulý týždeň aj Národnou radou Slovenskej republiky. Dosiahnutie takýchto deficitov si vyžiada ďalšie konsolidačné úsilie, vyššie ako je požadovaných 0,5 % HDP ročne zo strany Paktu stability a rastu. O tom je aj dlhová brzda. Konkrétne to, že znižovanie deficitu je len v súlade s európskymi pravidlami, by znamenalo prekročenie 57-percentnej hranice hrubého verejného dlhu v roku 2015 a následne by sme mali na stole povinnosť zostavenia vyrovnaného rozpočtu v roku 2017, čo by v danej situácii malo naozaj procyklický charakter tohto opatrenia. A slovenské hospodárstvo by tak mohlo byť vystavené vážnym negatívnym dopadom z hľadiska prepadu ekonomických aktivít. Prijatá konsolidačná stratégia je z tohto pohľadu najvýhodnejším riešením, ktoré je však z hľadiska rastu ekonomiky a zamestnanosti či podpory prioritných oblastí ako napr. školstva oveľa nákladnejším, než by bola stratégia sústredenia sa len na dodržiavanie našich európskych konsolidačných záväzkov. Tu musím poznamenať, že pevný cieľ je na rok 2014, cieľ na roky 2015 a 2016 sú pohyblivými cieľmi a budeme ich vyhodnocovať na základe skutočného vývoja v reálnej ekonomike v tomto a budúcom roku z hľadiska vývoja trhu práce, z hľadiska vývoja príjmov v oblasti kľúčovej dane z pridanej hodnoty, ale aj ďalších daní a odvodov. Časť konsolidačných opatrení je už zapracovaná v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Sú to najmä úspory mzdových výdavkov verejnej správy, úspory v dotáciách a vyššie jednorazové nedaňové príjmy. Ak ide o dosiahnutie plánovaných deficitov, treba naozaj si uvedomiť, že bude si to vyžadovať prijatie ďalších štrukturálnych opatrení, celkom vo výške 0,7 % HDP na rok budúci, 0,5 % HDP v štrukturálnej podobe v roku 2015. Pritom v roku 2016 neočakávame potrebu ďalších štrukturálnych opatrení a všetky tieto opatrenia, hlavne na rok 2014, budú ešte predbiehať prijatiu rozpočtu verejnej správy. S udeje sa tak v druhej polovici tohto roku. Skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nie.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister financií.

    Ďalšiu otázku položil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi pán poslanec Martin Fecko a otázka znie: „Bude tento rok stanovený minimálny dôchodok, aká bude jeho výška?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Tu je moja odpoveď. Zastávam názor, že je nedôstojné, aby dôchodca, ktorý celý život pracoval a získal nárok na výplatu dôchodku zo Sociálnej poisťovne, sa ocitol v hmotnej núdzi a bol nútený žiadať na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny dávky v hmotnej núdzi. Preto sa vláda zaviazala, že bude riešiť problematiku zavedenia minimálneho dôchodku. Je teda dôležité nastaviť parametre minimálneho dôchodku tak, aby vznikol dôchodcovi s dostatočným počtom odpracovaných rokov nárok na minimálnych dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne v takej výške, aby sa zamedzilo, že sa ocitne v sociálnom systéme pomoci.

    Zavedenie minimálneho dôchodku je však potrebné riešiť systémovo, v kontexte všetkých reformných opatrení v systéme sociálneho zabezpečenia. Predovšetkým je potrebné vyriešiť vyplácanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, tzv. 2. piliera, ich vzájomné systémové väzby na dôchodky z 1. piliera a ich vzťah k plánovanému minimálnemu dôchodku. Parametre minimálneho dôchodku budú musieť byť nastavené tak, aby zohľadnili aj zásadné zmeny v oblasti poskytovania dávok v hmotnej núdzi. V neposlednom rade by mal minimálny dôchodok reflektovať analyzované zmeny v konštrukcii dôchodku, ktorou je prechod na súčet osobných mzdových bodov.

    Zavedenie minimálneho dôchodku treba vnímať v celom kontexte vecne, čiže v obsahovej a časovej postupnosti. Všetky plánované reformné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia budú pripravené v priebehu tohto roku a budúceho kalendárneho roku. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, z Európy čoraz častejšie zaznievajú hlasy, že tzv. daňové preteky ku dňu sú pre celú Európsku úniu a sociálnu udržateľnosť ekonomiky zničujúce, netvrdia to len sociálnodemokratickí lídri vo Francúzsku či Taliansku, ale potvrdzujú to aj stredopraví politici z Nemecka, v tejto súvislosti sa hovorí o silnejšej politickej integrácii a dokonca o spojených štátoch európskych, čo osobne oceňujem, aký je názor Slovenskej republiky na tieto iniciatívy?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v našich pozíciách sa konzistentne snažíme byť pragmatikmi a realistami. To znamená, že neodmietame ani ambicióznejšie návrhy či vízie, ale zdôrazňujeme postupnosť krokov. Daňové preteky pre Európsku úniu ako celok síce nie sú pozitívne, no harmonizácia daní na európskej úrovni je mimoriadne citlivá téma. A aktuálne aj vo svetle konsolidácie verejných financií neexistuje konsenzus k obmedzeniu autonómie členských štátov v daňovej politike. Tejto komparatívnej výhody sa v súčasnej inštitucionálnej konštelácii v Európskej únii nechceme vzdať. V súčasnosti je pre nás prioritou implementovať prijaté opatrenia a sústrediť sa na stabilizáciu eurozóny. Ak chceme myslieť na ďalšie kroky, musíme si najskôr splniť to, čo sme už schválili. V tomto sa zhodujeme aj s našimi partnermi. V diskusiách o perspektíve budúceho usporiadania Európskej únie môžeme byť ambicióznejší, ale nemôžeme prehliadať realitu. Máme na realizáciu presunúť čoraz viac kompetencií na európsku úroveň právny rámec? Máme v súčasnosti politickú a najmä demokratickú vôľu na radikálnejšiu zmenu právneho rámca? Koncepty európskej ekonomickej vlády či dokonca spojených štátov európskych musia byť založené na legitímnej podpore občanov, na vynútiteľnej a priamej zodpovednosti reformovaných inštitúcií a európskych predstaviteľov. Inštitucionálna reforma je dlhodobým procesom a na jej realizáciu potrebujeme široký konsenzus, ktorý by mohol byť výsledkom napr. európskeho konventu. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie je tomu tak.

    Ďakujem, pán podpredseda.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dušan Bublavý ministrovi životného prostredia, ale pán poslanec nie je v sále, na otázku sa nebude odpovedať.

    Ďalšiu otázku, na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča, položil pán poslanec Jozef Mikloško a otázka znie: „Spoločnosť sa stále viac delí na bohatých a chudobných, médiá silno prispievajú k tejto polarizácii, spomedzi bohatých nie všetci zbohatli talentom a tvrdou prácou, delenie na bohatých a chudobných má veľmi zlé výchovné dopady najmä medzi žiakmi základných a stredných škôl, je to vek puberty a postpuberty, v ktorom tieto rozdiely deti a mládež neúmerne trápia a vyvolávajú konflikty s rodičmi, riešenie vidím v tom, že v školách obmedzíme vyzývavé a nákladné obliekanie, nosenie drahých šperkov, špičkového „make-up“ aj používanie najmä drahých mobilov a tabletov, nedali by sa v školách zaviesť aj rovnošaty pre mladých ľudí v školách?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážení kolegovia, členovia vlády, vážený pán poslanec, tu prítomní poslanci a poslankyne a hostia, samozrejme, musím sa predovšetkým poďakovať za zaujímavú otázku.

    Chcel by som upozorniť, že podrobnosti o právach a povinnostiach žiakov, ich zákonných zástupcov rieši školský poriadok, ktorý vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy. Školský poriadok rieši aj obliekanie školákov. Niektoré školy si vystačia aj s upozornením v zmysle vyhlášky § 20 (vyhláška ministerstva školstva č. 320/2008 Z. z. o základnej škole), podľa ktorého jednou z povinností žiakov je prísť vhodne, čisto a bez výstredností oblečený a upravený. Iné školy presne vymedzujú hranice, čo je podľa nich vhodné. Samozrejme, vždy je to v kompetencii riaditeľa školy.

    Dovoľte mi opísať súčasnú situáciu. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa na základe podnetov verejnosti priebežne a čoraz častejšie zaoberá otázkami možnosti alebo „povinnosti“ nosenia rovnošiat a uniforiem. A máme školy aj na Slovensku, kde je to zavedené a kde dokonca zabezpečila taká firemná škola, ako je Spojená škola v Podbrezovej, táto firma pre tých svojich žiakov či už na gymnáziu alebo odbornej škole, nazvime to, oblečenie, v ktorom chodia do školy. A podobne majú aj osobitné, nechcem to nazvať, uniformy, majú, keď sú vyraďovaní, keď končia po maturitách, vyraďovanie, teda zo školy. A je to veľmi pôsobivé. Ja som sa zúčastnil na takomto podujatí. A v Spojených štátoch amerických je to normálne. U nás je to niekedy ojedinelé, ale ako v Anglicku, ako v Taliansku, tak aj v iných krajinách, dokonca aj v Čechách sa s touto problematikou nielen zaoberajú, ale ju aj riešia.

    To, čo niektorí vnímajú ako pozitívum, iní hodnotia ako nevýhodu. Problém rovnošiat sa ukazuje v niektorých rodinách ako problém finančný, z iného pohľadu aj ako problém etický. A chcel by som upozorniť, že som sa bavil napríklad v súvislosti s touto vašou otázkou aj so županom, s predsedom Žilinského samosprávneho kraja. A on by nemal žiadne problémy aj v rámci svojich kompetencií to zariadiť pre svoje stredné školy v rámci regiónu. Ale tam musí byť urobená istým spôsobom, ako som to už povedal, nejaká dohoda, nejaký konsenzus. Na jednej strane môžem povedať, že ak by uniformy, na ktorých by sa v nejakej škole dohodli, pričom škola by našla spôsob ich financovania, neodporovali svojím vzhľadom, cieľom a princípom výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, dokonca ak by mali na svojom znaku aj emblém školy alebo ak by tam bola nejaká identita, tam, prirodzene, podľa školského zákona mohla by to každá škola, ako to školský zákon umožňuje, zaviesť; niektoré súkromné školy na Slovensku by tak tiež mohli zaviesť svoje uniformy a majú to takýmto spôsobom zabezpečené, zastávam ale názor, a, samozrejme, nemusíme byť v zhode, v každom prípade len so súhlasom všetkých zákonných zástupcov. A musí to byť nejaká dohoda. Ale ja som presvedčený, že naozaj to oblečenie často vyvoláva také vnútorné pnutia medzi tými jednotlivými žiakmi, že ten je krajšie oblečený, ten je chudobnejšie oblečený. A dosť to tak vyvoláva niekedy také vnútorné emócie, a to najmä v tomto období, keď tá chudoba viacej a viacej zasahuje do nášho každodenného života, najmä do života niektorých rodín. To je veľmi citlivá záležitosť.

    Ale chcel by som tiež podčiarknuť, že nikto však nemá právo nútiť rodiča prispôsobiť sa noseniu uniforiem, pokiaľ táto povinnosť nevyplýva priamo z konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Je to na diskusiu a máme to otvorené aj v súčasnosti, v súvislosti so správou o stave školstva. Myslím si, že tie pilotné, nazvem to, projekty, ktoré si zriadili samy školy podľa zákona, ktorý im to umožňuje, dokazujú, že je to možné, že to tak rodiny, rodičia a, samozrejme, aj žiaci a, samozrejme, aj učitelia pedagógovia berú ako samozrejmé.

    V súčasnej dobe pripravuje ministerstvo školstva novely zákona aj po tej verejnej diskusii, ktorá by mala byť predovšetkým, zákona školského a zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá by mala byť predložená v budúcom roku, teda v prvom polroku, najprv do vlády a potom do parlamentu.

    Prirodzene, takéto podnety, ktoré ste aj vy, pán poslanec Mikloško, predložili, zbierame. A zbierame a získavame ich aj zo škôl, aj z toho prostredia, kde sa majú právo k tomuto vyjadriť, od profesijných organizácií. Riešením návrhov sa budeme dôkladne zaoberať. Pozajtra som zhodou okolností v Košiciach na stretnutí rodičovských združení. A budem sa možnože aj o tejto otázke baviť s prítomnými zástupcami, aby som si tieto veci v tom duchu toho konsenzuálneho jednania a rokovania nejakým spôsobom vyjasnil.

    Vážený poslanec, toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť a dovolím pani podpredsedníčke Národnej rade povedať, že som skončil s odpoveďou v tejto otázke.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, veľmi pekne ďakujem vám za kvalifikovanú odpoveď, dobre pripravenú. Ja volám za obmedzenie, by som povedal, vyzývavých, vypasovaných džínsov, blúzok, minisukní, veľkých výstrihov á la Versace pre puberťáčky, ktoré si ctím a vážim, lebo aj medzi svojimi vnučkami mám nie jednu z nich.

    Rovnošaty som napríklad zažil v Taliansku, kde ich naozaj väčšinou majú. A ani to nie je rovnošata, ale nejaký pláštik na ich normálne oblečenie. Čiže vlastne tie drahé šaty sa tým zakryjú a všetci sú v podstate jednotní. Čiže možno taký lacný pláštik urobiť bez toho, že by som niekomu chcel robiť biznis, by možno ani nebolo zlé.

    Mali sme dneska pred hodinkou debatu so zástupcami Senátu Českej republiky. A tí mi potvrdili, že naozaj v Čechách viacero škôl to zaviedlo veľmi úspešne a rodičia sa tešia, že nemusia súťažiť s inými a kupovať drahé šaty a iné veci.

    Mobily, tablety a rôzne iné IT-čkové záležitosti by, myslím, tiež vôbec nemali byť v triede, lebo vyrušujú a žiaci to aj zneužívajú pri písomkách a tak ďalej. Neviem, ako to zariadiť, ale skutočne je to tam naviac.

    Troška nesúhlasím s tým, že by to malo ísť so súhlasom všetkých, lebo vždy sa niekto zašprajcuje, je tu nejaká demokracia. Čiže aspoň väčšina by mala s tým súhlasiť, že to takto bude.

    A chcem zdôrazniť, že mladá dievka, ktorá je od prirodzenosti pekná, ale každá mladá dievka je pekná, nemusí mať šperky, drahé šaty a make-up, zdržiavať ráno polhodinu celú rodinu, keď ide do školy. Ale proste aj keď má pláštik, ktorý zakryje toto všetko, tak aj sama osebe je pekná.

    Takže ďakujem vám za to a to je skôr komentár a povzbudenie, aby sme toto šírili ďalej, a myslím, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Budem sa riadiť vašimi odporúčaniami. Ale naozaj hľadám a budem hľadať na jednotlivých školách, lebo to musí ísť cez jednotlivé školy, nejaký spôsob dohody. A možnože aj tento návrh, ktorý ste povedali s tým pláštikom, je zaujímavý. Ale, znovu opakujem, na Slovensku sú školy, ktoré majú svoje uniformy. A nie je to žiaden problém. Len to treba prezentovať a ukázať, že možnože aj pri tých odborných školách, ale aj na gymnáziách tá uniforma s tým emblémom tej školy, nazveme to malá alma mater, nie tej vysokej, ale tej strednej alebo aj tej základnej, vytvorí taký princíp identity a lásky k tomu učiteľskému stavu, ktorý ich pripravuje, a súčasne k tej škole, ktorú absolvujú, či radi, či menej radi, niekedy neradi, navštevujú. Ale bolo by to dobré. Ja si myslím, že aj o tom treba naozaj diskutovať.

    Nechcem to riešiť tak, že všetko zahrám do autu alebo že si to preveríme, monitorujeme a budeme to monitorovať ešte päť rokov a nakoniec nič nezariadime. Ale budeme sa naozaj veľmi vážne zaoberať touto otázkou aj pri príprave tej novely zákona o takzvanom malom školstve, o výchove a vzdelávaní a, samozrejme, aj ďalších zákonov, ktoré sa toho môžu dotknúť. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Otázka znie: „Vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici by mohla vzniknúť výroba elektromobilov, ktorá by zamestnala najmenej 600 ľudí, starosta rokoval o podpore, ale prečo žiadnu pomoc od rezortu nezískal, ako chcete podporiť vznik týchto pracovných miest?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenie otázky, ku ktorej by som uviedol nasledovné. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky situáciu s vysokou nezamestnanosťou sleduje. A snaží sa ju riešiť v rámci svojich kompetencií, a to vytváraním priaznivého právneho prostredia pre investorov najmä stanovením jasných a transparentných pravidiel. Môžem vás ubezpečiť, že rezort hospodárstva sa intenzívne zaujíma o každého investora a každé novovytvorené pracovné miesto, o to viac, keď investícia má predpoklad vytvoriť 600 nových pracovných miest. S poľutovaním však musím konštatovať, že ministerstvo hospodárstva neeviduje žiadosť starostu obce Vlkanová alebo firmy, ktorá danú investíciu plánuje zrealizovať v súvislosti s poskytnutím dotácie na vytvorenie priemyselnej zóny zo štátneho rozpočtu, a ani v predchádzajúcom období sa obec Vlkanová nijako o prostriedky zo štrukturálnych fondov neuchádzala.

    Vážený pán poslanec, podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, cieľom ktorej je napomáhať rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a vytvárania pracovných miest na trvalo udržateľnom základe, sú upravené v zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tu je nevyhnutné, aby investor predstavil svoj konkrétny investičný zámer, definoval podmienky, za ktorých je pripravený uskutočniť jeho realizáciu v Slovenskej republike. A osobne som pripravený uskutočniť rokovania o podmienkach poskytnutia investičnej pomoci pre konkrétneho investora, avšak za predpokladu, že budú splnené podmienky definované v zákone o investičnej pomoci.

    Okrem podpory investorom ministerstvo hospodárstva má v zákone č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky legislatívne upravený aj postup pri poskytovaní dotácií na podporu rozvoja priemyselnej výroby a služieb pre obce alebo vyššie územné celky.

    Vážený pán poslanec, na záver by som vás chcel ubezpečiť, že zvyšovanie ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky ako celku, ako aj znižovanie disparít ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov je trvalou prioritou hospodárskej politiky Slovenskej republiky.

    A ešte konkrétne k tomuto prípadu. Ja si tých podnikateľov, ktorí tento zámer majú, pamätám. Stretol som sa s nimi na výjazdovom rokovaní vlády, keď bolo v Poltári. Títo páni nám predstavili aj tie budúce elektromobily, ktoré by sa tam mohli vyrábať. Tí to robia nejakou kooperáciou s talianskymi nejakými výrobcami. A povedal som im, keď budú mať dohodnuté pravidlá, samozrejme, to sú asi aj licenčné podmienky a všetky súvisiace náležitosti, tak môžu kľudne o podporu požiadať. A hovorili sme ešte aj o možnom uplatnení aj s ministrami, potom že by sa aj našla možno v rezortoch nejaká forma uplatnenia týchto výrobkov, lebo elektromobily tu chceme podporovať. Okrem iného máme na ministerstve aj zriadenú komisiu pre elektromobilitu. No nebolo by lepším impulzom, keby sme mali aj slovenského výrobcu v elektromobilite? Takže tu sú otvorené dvere. A dovolím si povedať, že môžeme aj iniciovať tohto podnikateľa, ak bude ochotný, aby sme ho naviedli na to, ako má žiadať pomoc. Takže ďakujem pekne, skončil som s odpoveďou.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Som veľmi rád, že máme spoločný pohľad na to, lebo naozaj Banská Bystrica veľmi výrazne potrebuje pomoc a každý dobrý nápad. A toto, sa zdá, je veľmi dobre už pripravený nápad, ktorý by bez toho, aby vyžadoval nejaké významné stimuly v desiatkach tisíc na jedno pracovné miesto, ale by naozaj s minimálnym vynaložením prostriedkov vytvoril stovky nových pracovných miest, bol veľmi dobrým riešením. Takže dúfam, že sa nám to podarí posunúť dopredu. A ja budem iniciovať, ako budem vedieť, na miestnej úrovni to, aby naozaj čo najskôr na ministerstvo hospodárstva prišli či už osobne alebo formou žiadostí konkrétne požiadavky alebo konkrétne návrhy, aby sme toto mohli rozbehnúť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja aj všeobecne chcem povedať, k týmto všetkým impulzom aj tento poslaneckej snemovni, ak je nejaký zámer, ministerstvo je otvorené, prediskutovať pomoc pri tom, aby niekto vytváral pracovné miesta a nové pracovné príležitosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, v nedávnom rozhovore mi bývalý podpredseda Európskej komisie profesor Günter Verheugen potvrdil, že jeden zo základných pilierov nemeckého hospodárskeho úspechu aj v čase krízy je tradične nemecká podpora tzv. kodeterminácie, a teda paritnej účasti zamestnancov na rozhodovaní v súkromných podnikoch, ako aj podpora družstvám a družstevným bankám, ktoré dokázali stabilizovať nemeckú ekonomiku, zoberie si Slovensko príklad od Nemecka aj v týchto projektoch?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pani predsedajúca, aj vám, pán poslanec Blaha. Jednak, pán poslanec Blaha, vám ďakujem za to, že som si rozšíril obzor a naučil som sa a dozvedel som sa, čo je obsahom pojmu kodeterminácia. Dodnes som to nevedel.

    Nemecká ekonomika, pán poslanec Blaha, v mnohých ohľadoch je naozaj špecifická. Napríklad podľa odborných štúdií mnoho nemeckých medzinárodne úspešných podnikov má svojich najväčších konkurentov doma, v samotnom Nemecku. A takisto štruktúra nemeckých podnikov je vychýlená smerom k stredne veľkým podnikom.

    Jasným dôkazom úspešnosti nemeckej hospodárskej politiky je miera zamestnanosti, teda toho opačného pólu nezamestnanosti, s ktorou my tu stále tak pracujeme. Takže skutočným úspechom nemeckej ekonomiky je naozaj miera zamestnanosti a jej skutočný vývoj. Kým pred krízou v roku 2008 v eurozóne pracovalo 66 ľudí zo 100 a u nás len 62 ľudí zo 100, v Nemecku to bolo 70 ľudí zo 100. V roku 2012 bola miera zamestnanosti v eurozóne aj u nás už ale nižšia, a to 64 ľudí v eurozóne a 60 ľudí na Slovensku zo 100, ale v Nemecku naopak. V Nemecku v roku 2012 pracovalo (minulý rok) 73 ľudí zo 100, čiže viac ako pred krízou. Tu si môžeme aj všimnúť, kto je víťazom a kto je porazeným v kríze. Samozrejme, faktorov, ktoré prispievajú k nemeckému úspechu, je viac. Môžeme hovoriť aj o pozitívnom vplyve samotnej krízy (napríklad slabý kurz eura a nízke úrokové miery). Takisto mnohé nemecké podmienky sú v inej krajine nereplikovateľné. Vezmime si len veľkosť domáceho trhu Nemecka, ktorý je daný, dá sa povedať, fyzikálne. Každopádne máte pravdu, že nemecká skúsenosť by mala byť a je aj veľkou inšpiráciou aj pre nás a našu hospodársku politiku.

    Kodeterminácia si vyžaduje ochotu zamestnávateľov spolupracovať na určitom obmedzení svojich rozhodovacích právomocí. Dobre nastavená je vo výsledku prínosná aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov, keďže obe strany majú záujem na čo najlepšom fungovaní podniku. Dôraz pritom kladiem na dobré nastavenie, čo obsahuje nielen príslušné regulácie a ich vymáhanie, ale aj určitý dlhodobý vývoj a tradície.

    Naša vláda vidí v našich podmienkach možnosti pre úspešné fungovanie družstiev a iných foriem sociálnej ekonomiky, ktoré budeme aj naďalej podporovať. V čom nevidím možnosť úspešného fungovania družstiev, to je finančníctvo. A musím povedať, že aj po skúsenostiach v Českej republike, po skúsenostiach konkurzov nebankových, družstevných inštitúcií, ktoré požičiavali peniaze alebo zhromažďovali peniaze v deväťdesiatych rokoch, družstevné finančníctvo v našej krajine ja osobne podporovať nebudem.

    Podpora sociálnej ekonomiky je ale iná agenda a na Slovensku je jednou zo zatiaľ málo využívaných foriem podpory zamestnanosti. Je, samozrejme, dôležité a správne nastaviť inštitucionálne rámce, aby podpora skutočne prúdila tam, kde je potrebná, aby sa nedala zneužívať.

    Rád by som popísal jeden konkrétny program, ktorého vznik podporujeme. A ide o tzv. FOSFOR čiže zriadenie Fondu sociálnych fondov rozvojového kapitálu. Tento nástroj bol schválený aj minulý týždeň vládou ako jedno z mnohých prorastových opatrení. Tento fond bude poskytovať nielen grantovú, ale predovšetkým návratnú formu pomoci subjektom sociálnej ekonomiky, aby pre ne existovali dobré štartovacie a prevádzkovacie podmienky pre ich rozvoj a pre ich napredovanie. Ide o fond typu social venture capital, sociálneho rizikového kapitálu, v slovenčine je však rozumnejšie uprednostniť výraz sociálny rozvojový kapitál. Jeho hlavným účelom teda nie je tvoriť zisk, ale podporiť zamestnanosť a ďalšie netrhové spoločenské prínosy. Na rozdiel od súkromných fondov zakladateľ Fondu sociálneho rozvojového kapitálu, teda štát bude profitovať nielen z prípadného trhového výnosu, ale aj zo zvýšených daňových príjmov a zo znížených sociálnych výdavkov.

    FOSFOR (pracovne názov tohto fondu) sa konkrétne zameria na podporu tých ekonomických aktivít, ktoré síce nie sú stratové, ale zároveň neprinášajú komerčne zaujímavú úroveň zisku a nie sú preto primárnym záujmom komerčných prvkov našej ekonomiky a trhových prvkov našej ekonomiky. Z toho vyplýva, že súkromný sektor o tieto aktivity, prirodzene, nemá prvotný záujem. Častým dôvodom nízkej ziskovosti pritom môže byť to, že celkový prospech z týchto aktivít nie je len trhový, inými slovami, že pri nich vzniká pozitívna externalita. A preto, ako je teoreticky známe, trh ich poskytuje v nedostatočnej miere. Aktivizáciou tohto výseku ekonomických aktivít preto možno podporiť zamestnanosť aj vtedy, keď je dopyt po práci v bežnom komerčnom sektore už zasýtený.

    Slovenská ekonomika napriek obdobiam výrazného rastu dlhodobo nie je schopná absorbovať približne 10 % obyvateľstva v aktívnom veku. Tu musím podotknúť, to sú proste čierne čísla našej ekonomiky.Veľmi dobre si pamätáte vyvrcholenie obdobia konjunktúry v roku 2008, keď Slovensko naozaj malo dvojciferné hospodárske rasty aj v tomto období, no, bohužiaľ, malo Slovensko skoro 8-percentnú nezamestnanosť. A kľúčovým dôvodom tejto nezamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť niekoľko stotisíc obyvateľov, marginalizované skupiny, rómska populácia, ale aj samotní mladí ľudia, generácia mladých ľudí, pretože aj kategória nezamestnaných mladých ľudí, hlavne absolventov stredných a vysokých škôl dosahuje veľmi nepríjemné čísla aj na Slovensku. Okrem pozitívnych externalít zo samotnej aktivity zároveň fond prinesie ďalšie výhody, jednak podporu znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie a jednak regionálny rozvoj v oblastiach, kde je záujem súkromných investorov veľmi nízky.

    FOSFOR, teda tento fond bude podporovať takýto druh aktivít prostredníctvom troch zložiek, jednak equitnej, podielom na vlastnom imaní podniku. Potom je to v podobe grantovej a pôžičkovej. Equitný fond bude zakladať a vstupovať do predovšetkým mikropodnikov, ktoré sa budú venovať spomínaným nízko výnosovým aktivitám. Menšinovými vlastníkmi podnikov môžu byť jednak samosprávy alebo NGO-čky (mimovládne organizácie), ale predovšetkým samotní zamestnanci.Takýmito zamestnancami budú znevýhodnení uchádzači o prácu. A práve to bude zdrojom motivácie pre udržanie tohto podniku. Na rozdiel od bežného investora totiž tieto znevýhodnené skupiny nebudú vyžadovať komerčnú výšku výnosu. Dá sa teda predpokladať, že dostatočnou motiváciou bude práve samotné udržanie podniku, ktorý im poskytuje prácu. Týmto menšinovým vlastníkom, zamestnancom, teda poskytne druhá zložka fondu FOSFOR kapitálový grant, ktorý bude predstavovať druhú časť základného imania. Pôžičkový fond napokon poskytne podniku motivačnú pôžičku na rozbeh. Grant ani pôžička nebudú poskytované vcelku, aby sa obmedzila motivácia prejesť tieto peniaze, ale budú rozložené v čase na niekoľko rokov v závislosti od úspešnosti konkrétneho projektu. Po takejto niekoľkoročnej podpore equitný fond napokon odpredá svoj podiel životaschopným podnikom a tie budú fungovať ďalej samostatne ako samostatne životaschopné subjekty. Inými slovami, uplatní sa bežný princíp social venture capital alebo sociálneho rozvojového kapitálu...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.

  • Pán minister, prepáčte, musím vás ale prerušiť, čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Takže ďakujem.

  • A budeme teraz pokračovať v rokovaní, nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 18. apríla 2013 (tlač 448).

    Z dôvodu prehľadnosti, prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 448 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiada, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Prečítam zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy písomne. Sú to pán poslanec Mikuláš Huba, pán poslanec Miroslav Kadúc, pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Jozef Mikloško, pán poslanec Pavol Zajac.

    Teraz poprosím o slovo pána poslanca Mikuláša Hubu.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážení členovia vlády, dámy a páni, tesne predtým, ako sa vláda Slovenskej republiky rozhodla pripojiť ku kandidatúre Poľskej republiky, resp. mesta Krakov na usporiadanie zimných olympijských hier 2022, som sa obrátil na troch členov vlády s interpeláciou na tému vecnej i procesnej stránky našej spolukandidatúry na toto podujatie.

    Podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra som žiadal o sprístupnenie výsledkov ekonomickej štúdie uskutočniteľnosti, návratnosti a dlhodobej ekonomickej udržateľnosti, ktorá tak zásadnému rozhodnutiu vo veci takého nákladného podujatia, akým sú zimné olympijské hry alebo hoci aj len ich časť, nepochybne musí predchádzať.

    Analogicky som sa pýtal ministra životného prostredia pána Petra Žigu na ekologicko-environmentálnu štúdiu uskutočniteľnosti zimných olympijských hier, resp. ich relevantnej časti, ktorá by mala pripadnúť Slovensku.

    Štúdia takéhoto charakteru je o to dôležitejšia, že slovenská časť olympiády, resp. jej športových disciplín sa plánuje v prípade úspešnosti uskutočniť prevažne na území národných parkov.

    Napokon som sa pýtal predsedu vlády pána Roberta Fica na procesnú stránku prijímania rozhodnutí o našej spolukandidatúre.

    So znením mojich interpelácií som vás oboznámil na marcovej schôdzi a úplne znenie odpovedí, ktoré som na ne dostal, sa dá nájsť na stránke Národnej rady. A je k dispozícii aj v tlačenej podobe, ktorú máte k dispozícii. Takže vás čítaním týchto odpovedí nebudem, pochopiteľne, zdržiavať. Pre upresnenie, v zozname odpovedí na interpelácie, ktorých zoznam máte pred sebou, sa spomínané interpelácie a odpovede na ne uvádzajú pod číslami 1, 2 a 3. V tejto súvislosti sa obmedzím iba na súhrnné konštatovanie.

    S poľutovaním musím s trochou zjednodušenia konštatovať, že zo všetkých troch odpovedí na moje interpelácie som sa dozvedel to, na čo som sa nepýtal, a nedozvedel som sa to, na čo som sa pýtal. A preto žiadam, vážená pani predsedajúca, aby sme hlasovali o tom, že tieto tri odpovede neberie plénum Národnej rady na vedomie.

    A ešte by som sa chcel vyjadriť k odpovedi na interpeláciu, ktorú sme spolu s kolegom poslancom Igorom Hraškom adresovali ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Naša interpelácia sa týkala avizovaného zámeru zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION. Odpoveď na našu interpeláciu je v zozname odpovedí uvedená pod číslom 7. Spoločne s kolegom Hraškom musíme konštatovať, že táto odpoveď pána ministra na našu interpeláciu nás neuspokojila a nepresvedčila o potrebe rušenia spomínaného inštitútu, navyše, práve v čase, keď na základe osobnej skúsenosti, ako aj podľa nám dostupných názorov našich i zahraničných expertov má podobný inštitút stále väčšie opodstatnenie a keď je žiaduce posilniť jeho ľudské, materiálne i kompetenčné kapacity v záujme odbornejšieho prístupu k urbanizmu, k územnému plánovaniu i k ochrane a tvorbe hodnôt našej krajiny v najširšom zmysle slova. Dovolím si preto navrhnúť, aby sme aj v tomto prípade hlasovali o tom, že odpoveď pod bodom číslo 7 sme nezobrali na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší prihlásený rečník v tomto bode pán poslanec Miroslav Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dovolím si reagovať na odpoveď pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu označenú pod číslom 10, keď som sa pýtal pána ministra, interpeloval ho ohľadne otázky týkajúcej sa dotácie vo výške 45 miliónov na rekonštrukciu futbalových štadiónov. Ja k tomuto by som rád povedal nasledovné.

    Osobne ja vítam akúkoľvek iniciatívu na podporu športu zo strany štátu. Považujem ju za potrebnú, ak nie nevyhnutnú. Avšak v čase, keď sú krízou ohrozené základné funkcie štátu, sa môže javiť akákoľvek preferovaná, zároveň neprioritná pomoc ako nezodpovedná.

    Ja vo svojom vystúpení nebudem kritizovať výšku tejto dotácie, skôr sa zameriam na odpovede, na ktoré reagoval pán minister, keď mojou prvou otázkou bolo, aké sú kritériá výberu štadiónov, podľa ktorých sa budú rozdeľovať dotácie. Pán minister ma odkázal na Slovenský futbalový zväz, ktorý to má všetko v kompetencii. To sa javí síce ako logické a efektívne, ale inými slovami to je, ako keby povedal, že je to jedno, či tie peniaze pôjdu do štadióna, ktorý už je postavený a zrekonštruovaný, alebo pôjdu do výstavby alebo na rekonštrukciu nového štadióna v obci, ktorá nemá absolútne žiadne futbalové zázemie, a tam vybudujeme stánok spĺňajúci kritériá UEFA alebo že dáme dotácie na štadión, kde je zabezpečené finančné krytie.

    Na moju druhú otázku, či sa budú financovať aj štadióny, ktoré majú zabezpečené finančné krytie v celom rozsahu, pán minister neodpovedal tak, ako by som si to predstavoval, neodpovedal v celom rozsahu. A preto sa ho ešte raz pýtam, aj keď tu teda nie je, aby upresnil, či pôjdu financie aj do štadiónov, ktoré majú zabezpečené financovanie v celom rozsahu. Na túto otázku sa javí podľa mňa odpoveď celkom zrejmá. Veď načo by dával štát peniaze tam, kde už finančné krytie je? Že, áno? Čo z toho bude mať štát, keď pomôže štadiónu, ktorý už to finančné krytie má? Dovolím si povedať, že štát z toho nebude mať absolútne nič, bude mať z toho niečo súkromný investor. Napríklad v Trnave, odkiaľ ja pochádzam, sa javí, že to finančné krytie bude zabezpečené v celom rozsahu. Aj to tak bolo prezentované. A pritom z tlačovej správy ministerstva školstva vzišlo to, že bude dotovaný aj tam štadión. Ja sa pýtam, či nie je vhodnejšie dať peniaze do iného športu alebo do iných štadiónov, keď napríklad pár metrov od futbalového štadióna v Trnave stojí hokejový štadión, ktorý peniaze nevyhnutne potrebuje. Nezachytil som, že by dotácie išli aj do nášho národného športu v takejto miere. Ja osobne naozaj podporujem šport a teším sa z tejto iniciatívy, no zdá sa, že bez koncepcie sa delia peniaze, ktoré môžu byť použité aj inak a oveľa lepšie.

    Keď som ja hrával hokej, to bolo teda už dávnejšie, vtedy sa šport nerobil pre peniaze. Vtedy sa to robilo, ako sa hovorí, hralo srdcom. Vtedy ten šport mal úplne iný nádych. Práve vtedy detí skôr pribúdalo, ako ubúdalo. Teraz je stav úplne opačný. Šport sa robí práve pre peniaze a detí v mládežníckych športoch ubúda.

    Zdá sa, že ministerstvu chýba koncepcia, keď mi na otázku, či sa nejaví vhodnejšie radšej investovať peniaze do mládeže, do výchovy talentov, do trénerov, odpovedalo v zmysle, že: „Načo nám budú tieto talenty, keď nebudú mať kde hrávať?“ Dá sa to postaviť potom aj úplne inak: Načo nám budú štadióny, moderné, pekné, keď nebude mať na nich kto hrávať? Tieto peniaze podľa mňa sú vynaložené úplne zbytočne.

    Dôkazom toho, že politika preniká aj do športu, je napríklad situácia v Karlovej Vsi, kde pomerne úspešný športový klub zaniká akýmsi nedopatrením. Naozaj sa javí, že aj tuto politika uberá slušným občanom na príležitosti vychovávať svoje deti na slušných športoviskách za vlastné peniaze.

    Vážená pani predsedajúca, nesúhlasím s odpoveďou na moju interpeláciu a dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste nechali hlasovať plénum o tom, že neberie túto interpeláciu na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mikloško.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená slovenská vláda, ktorá zrejme podala demisiu, lebo nikto z nej tu nie je, neviem, komu toto budem čítať, ale možnože si to niekde počúvajú zašití, stalo sa to, že pána...

  • Reakcia z pléna.

  • Členovia vlády sú zašití, no neviem, kde sú. Asi sú na tvorivej dovolenke na Honolulu.

  • Hlasy v sále.

  • Aspoň jeden keby tu bol, panebože.

  • Hlasy z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Áno, poprosíme kolegov, nech nám zabezpečia aspoň jedného zástupcu vlády.

    Krátku prestávku urobíme, kým zoženieme nejakého zástupcu vlády.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť zástupcov vlády v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Končím prestávku.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Ešte raz, vážená pani podpredsedníčka, vážení dvaja členovia vlády, srdečne vás vítam. Je to pekné od vás, že ste prišli k najstaršiemu poslancovi, ktorý niečo povie na tému interpelácie, ktorú som položil 16. apríla pánovi ministrovi vnútra, podpredsedovi vlády.

    Stala sa taká vec, že oslavoval sa 14. marec, samostatný slovenský štát. Iste ho treba osláviť, nezazlievam nikomu, keď si na to spomenie slušne a dôstojne, nie hulvátsky a provokačne. No a vtedy došlo ku konfliktu medzi demonštrantmi a pánom poslancom Hlinom. Stačilo policajtom, aby tieto dve osoby izolovali a nejako ich dali nabok a pustili demonštrantov ďalej. Skutkový stav bol taký, že to neurobili. Chytili ich a najmä pána poslanca Hlinu riadne zmastili. Na videách to vidno, ako mu dávajú pelendrekmi zhora, zdola, aj päsťami. Vzápätí ho izolovali, dali do „antona“, tak sa to volalo za komunistov. Potom mu zobrali šnúrky z topánok, dali mu okovy, dali ho do cely predbežného zadržania, vyšetrovali ho a po troch hodinách ho pustili domov. Najmä policajt č. 1 044, sa mi zdá, prekročil svoje právomoci, pretože naozaj sa správal neférovo.

    Tak ja som na túto moju interpeláciu dostal odpoveď podľa mňa troška neskoršie. A preto som na 34. deň odovzdania do parlamentu to hodil na blog, kde to bolo. A odpoveď som dostal od pána ministra, ale vyjadrujem s ňou nespokojnosť. Stále sa tam v nej hovorí, že ide o pána Hlinu a pána Maťátka, aj keď to nebol pán Hlina, ale to bol poslanec Hlina. Čiže dnes on, zajtra ja, pozajtra nejaký človek zo strany SMER to môže byť. Tak tie metódy, ktoré sa tam použili, sa mi nezdajú férové. Podľa pána podpredsedu vlády a ministra vnútra policajt č. 1044 použil donucovací prostriedok a jeho intenzita, toho mlátenia, bola v danej situácii primeraná. Keď si pozriete to video, tak sa mi zdá, že nebola primeraná, že bola, by som povedal, v hneve a v afekte. Používanie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnotené, že je v súlade so zákonom o Policajnom zbore. Dovolím si tvrdiť, že to nebolo v tom súlade. Zmastiť riadne zvoleného člena Národnej rady, aj keď už priestupkovú a trestnoprávnu imunitu nemá, je nefér, si myslím.

    Ďalej sa tam hovorí, že vzhľadom na dôvodnú obavu, že osoby svojím protiprávnym konaním mohli ďalej pokračovať a tak ďalej, boli menovaní príslušníkmi Policajného zboru obmedzení na osobnej slobode a zaistení podľa §..., sú tam tri riadky paragrafov, a teda pán Alojz Hlina protiprávne konal a tak ďalej podľa §... a podľa § boli menovaní odovzdaní eskortnej skupine a poučení o svojich právach a povinnostiach podľa §... Sú tam zase tri riadky paragrafov. Pred vykonaním eskorty bolo využité oprávnenie podľa ustanovenia podľa §... a iných ustanovení. Nechcem vás tým zaťažovať.

    Tak zmastenie surové, vybranie šnúrok, danie okov, danie do cely predbežného zadržania, tri hodiny držanie a výsluch a prepustenie, no, hurá, to sa mi zdá neférové, a preto sa mi zdá, že túto interpeláciu neprijímam a prosím o nej hlasovať a vyslovujem svoju nespokojnosť s ňou.

    Až v posledných dvoch riadkoch odpovede pána ministra, ktorého si, ináč, ctím a vážim, a viem, že je človek na svojom mieste a že má pochopenie aj pre opozíciu, aj pre koalíciu, čiže som jeho možno aj priateľ, tak sa mi zdá, že teda tá interpelácia, ktorú zaňho niekto iný napísal, je neadekvátna tomu, čo sa stalo, je napísané, že zásah príslušníkov Policajného zboru voči poslancovi Alojzovi Hlinovi bol vykonaný v súlade so zákonom o Policajnom zbore. Ja si myslím, že to tak nebolo. V celej interpelácii sa hovorí o pánovi Hlinovi, pánovi Hlinovi a potom v posledných dvoch riadkoch ide o poslanca Hlinu. Keď vo Federálnom zhromaždení Sládek, pamätáte sa na republikána, ktorý sa volal Sládek, urobil nejaký čin, samozrejme, som bol na úplne inej strane bariéry, ale som bol proti tomu, aby sa vydal na trestné stíhanie, lebo je poslanec a má svoje privilégiá a má svoju možnosť hovoriť, a to tak, ako si myslí, a nikto ho za to nemôže stíhať. To, že sme sa my tu rýchlo vzdali aj obidvoch imunít, sme zasalutovali a hlasovali za to, si myslím, nebolo správne. A toto sú toho dôsledky. A keď prídu difamačné žaloby na poslancov, že to povedal, hento povedal, ako poškodil takú firmu alebo hentakú televíziu, potom uvidíme, čo znamená nemať imunitu. Čiže určite sa k tejto téme ešte vrátime, a teda vyslovujem ešte raz nespokojnosť s touto odpoveďou na interpeláciu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz prosím o slovo pána poslanca Hlinu.

  • Vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, budem potrebovať aj technickú asistenciu, ak môžem poprosiť o ňu, dovoľte mi zareagovať na písomnú interpeláciu pána poslanca Mikloška, resp. na jeho odpoveď, ktorá sa ukrýva pod číslom 20. Skôr ako niečo poviem, tak si pomôžem technickými vymoženosťami, ktoré to umožnia.

    Dovoľte, aby som povedal na úvod, že ja v zásade viem, čo myslel kolega Mikloško. Ale otázka nestojí, či je to poslanec, ale otázka stojí, či je to občan. Môžeme sa pýtať, či zákrok voči občanovi v tejto veci bol primeraný. Vážení, ja vám pokúsim sa povedať v krátkosti, prečo si myslím, že nebol primeraný. Pokúsime sa niečo zadokumentovať. A potom si už môžeme len povedať, vieme, kde žijeme, alebo už robte, čo chcete, lebo ja si ilúzie nerobím. V tejto krajine určite kolega si povedal, dobre mu tak, mali mu dať viac. To je úplne v poriadku. Ale raz vám možno syna budú byť, potom uvidíte, ako budete vyplakávať, a budete hľadať číslo na niekoho v telefóne. Čiže o to ide, na vás sa pozerám, pán kolega, tu teraz ste mali na mňa výstup. To je tak. Ono to tak zvykne byť, lebo nikto si nie je rovnejší, všetci sme si rovní, lenže ja mám pocit, že vy žijete v krajine, že vy ste tu rovnejší a dávate to tu všetkým najavo. Máte tu vybraný okruh. V tom ďalšom bode sa prihlásim, kde dám interpeláciu v bode týkajúcom sa vášho sparingpartnera, vášho kolegu bývalého, Slotu, na ktorého ste mali úplne iný meter, úplne iný meter ste aplikovali ako v prípade mojom, ale nie ako poslanca, ale ako občana. Úplne iný ste ho aplikovali. A to vás tiež netrápi, vás už nič netrápi, vás už vôbec nič netrápi, toto nemá význam pre nikoho z vás, úplne zbytočne to si možno niekto pozrie, kto si to pozrie, nech si povie, či sa mu to pozdáva, či sa mu to páči, či to je správne, alebo nie je to správne, nech skúsi zabudnúť, že tu je Hlina, ktorý je neviem aký blbec, ale nech si skúsi nepozerať cez tie okuliare a nech si to pozrie s tým, že čo keby sa to stalo jemu, čo keby sa to stalo jeho dieťaťu, čo keby sa to stalo jeho známemu, čo by on urobil, bez ohľadu na to, či má číslo alebo nemá číslo na ministra vnútra.

    Vážení kolegovia, prísne vzaté, v roku 1989 na Národnej triede 17. novembra všetci páchali priestupky, do nohy. A za to, že oni páchali priestupky, vy tu sedíte ako knedle. Ako knedle tu sedíte a len kukáte ako vydry napravo, naľavo s tým, že čo sa to tu deje, kde som sa to ocitol a že čo tu vlastne mám robiť, keď tu nie je Laššáková, neviem, čo tu mám robiť. Roku 1989 vďačíte za to, že ste tu. A ak chcete byť skutočnými poslancami, potom rozmýšľajte a prípadne počúvajte to, čo vám hovorím. Prísne vzaté, v roku 1989 všetci páchali priestupok. Čiže ak tu niekto ide rozprávať, či som ja páchal alebo nepáchal priestupok, môžeme o tom rozprávať. A som prístupný na tú tému rozprávať, som prístupný na tú tému rozprávať.

    Ale, vážení, existuje také niečo ako oprávnenosť zásahu a primeranosť zásahu. Keď si to rozdelíme a povieme, môžeme diskutovať, či je vhodné sa postaviť extrémistom proti aspoň symbolicky. Ja viem, že vy by ste sa proti nim nepostavili. Ja viem, že keby to tu bolo hnedé, tak sa tam zaradí niekto z vás, ja to viem, lebo takto to v tejto krajine funguje. Lenže niekedy, keď je to ešte malé, sa oplatí postaviť, ale to úplne zbytočne tu rozprávam. Aj keby ste sa zhodli vo veľkej a vážnej úvahe, že som sa nemal právo tam postaviť symbolicky, v čom by ste sa, verím, zhodli, tak potom ešte, poprosím, vás otvorte svoju myseľ a pýtajte sa, či to bolo primerané. Totiž keď hovoríme, že to bolo opravené, je to v poriadku, ale hovorme, či to bolo primerané. To je to, čo som namietal a čo aj budem namietať. Ja som čakal na to. Je tomu viac ako 60 dní. Ja som čakal na písomnú odpoveď pána ministra vnútra, čo odpovie. A vám musím povedať, že som sklamaný. Som hlboko sklamaný z tej odpovede, z tej cynickej, bezcitnej odpovede som hlboko sklamaný. A výrazne to poznačí môj vzťah. Výrazne to poznačí môj vzťah a prístup k nemu. Je to nepredstaviteľné, takto to odbiť, že to bolo primerané. To je presne výrazom vašej politiky, presne výrazom toho, čo si myslíte, čo ste. Ale nie ste ani nebudete tými. A nepodarí sa vám to, i keď žijete v tejto krajine.

    Keďže prišla tá odpoveď, aká prišla, tak odošlem, aký postup môžem mať ako občan, nie ako poslanec, ale ako občan. Ako občan môžem namietať postup polície na inšpekcii. A pošlem im sťažnosť, už mám jej textáciu napísanú. Kto má záujem, ten si to môže pozrieť prípadne na mojom blogu. Nejdem vás zaťažovať jej detailným čítaním. Poviem vám len výťah z tejto sťažnosti. Celú sťažnosť na postup polície 16. marca rozdelím na dve časti. Táto sťažnosť sa týka primeranosti, nie oprávnenosti zákroku, ale primeranosti. Samostatnú sťažnosť podám na oprávnenosť zákroku. Budúci týždeň podám sťažnosť na primeranosť zákroku. A čo budem namietať? Teraz to je taký malý exkurz do práva, nechcem vás tým zaťažovať, ale poviem pre vaše potreby, lebo raz keď budú vás tĺcť alebo vášho syna budú tĺcť, tak možno si spomeniete na toho Hlinu, ktoré paragrafy to vlastne boli. Tak sú to paragrafy alebo je to zákon o Policajnom zbore, ktorý upravuje skutočnosti, ako kedy a akým spôsobom môžu alebo nemôžu policajti postupovať. Sú to § 51 a 52, keď môžu použiť chmaty, hmaty a kedy môžu použiť údery, kopy . To sú rozdielne parametre, to nie je to isté. Chmaty, hmaty a údery a kopy, to sú rozdielne veci. A zákon hovorí o tom, keď to skrátim, že keď kladiete aktívny odpor, tak môžete použiť aj údery, aj kopy, keď kladiete pasívny odpor, môžete použiť chmaty a hmaty. Prosím vás pekne, ak sa to podarí, ja vám pustím ten záber. A vďačím tým ľuďom, ktorí to natočili. Urobte si potom sami predstavu o tom, aký typ odporu to bol. Z mojej strany to nebol odpor, vážení, trošku o tom niečo viem. Jediné, čo som robil, som robil vajíčko. To znamená, kryl som si tvár, lebo keby som si nekryl tvár, tak môžem dať ďalšie podanie o ublížení na zdraví. To bolo jediné, čo som robil, lebo by mi inak k ublíženiu na zdraví došlo. Tým, že som si kryl tvár, som vlastne ochránil policajtov, že tam nepribudne ešte jeden parameter k tomu. To je celé, čo som robil. Na tom videu to je krásne zdokumentované. A každý, kto sa nepozerá na to cez prizmu politiky, tak povie, že áno, je to pravda, áno, je to pravda. Ako môžete udrieť niekoho, keď už leží, napoly leží na sedačke auta, obuškom po hlave? Nejako tomu nerozumiem. Ako ho môžete ešte udrieť? Ako ho môžete udrieť, keď je takto, a udrieť ho päsťami do tváre. To je jedno, či to je poslanec, či to je Hlina, to je jedno, čo keby to bol váš syn, vaša dcéra, ako ho môžete udrieť, keď nič nerobí, len si chráni tvár? To je celé.

    Ja viem, že ste vy tu poväčšine spokojní, trošku vystrašení, možno však vidíte, že možno to aj bude slúžiť a bude to aj taká výstraha pre vás, čo sa môže stať poslancovi, a je to všetko v poriadku. Môže to mať aj vplyv na systém ďalší tohto štátu. Nechám to na vás, ako sa s tým vysporiadate. Ja budem apelovať na to, že sa to môže stať aj vašim deťom. Môže sa to stať aj vašim bratom, rodičom. Neviem, komu sa to môže stať, keď sa náhodou niekto niekedy pristaví pri niečom, kde niekto to vyhodnotí, tal ako to vyhodnotí. A môže to byť bezprecedentný prípad. A toto je ten prípad. A ja v tej mojej ďalšej časti práce budem hovoriť o inom prípade, kde tu bol Übermensch, iný, ktorý môže všetko, a máte tu iný prípad niekoho, ktorý je zrovna aj poslanec. To tam, ináč, nesedí. Ja by som v tejto pozícii bol radšej obyčajný občan, vám poviem otvorene, radšej bojoval za to ako obyčajný občan, aby sa toto obyčajnému občanovi nestalo, ku ktorému si dovolili, to, čo si dovolili. A už keď odhliadneme od toho, že proti čomu protestoval, viete, keby som vykrádal nejaké auto a ešte by som bol drzý. Už odmyslime si tú rovinu, proti čomu som symbolicky protestoval, lebo viem, že to tu pre vás je asi zbytočné rozprávať. Ale aj keby som to auto vykrádal, tak aj tak mám svoje práva. Ak sa to podarí, tak to pustím, vážení, aby ste videli, čo sa vám môže stať.

    A ja viem, že teraz to celé skončí tak, ako to skončí, ale, vážení, určité možnosti existujú, lebo tí naši sa chodia chváliť tým, kde čo je. Ja urobím to, čo budem pociťovať za správne urobiť v tejto veci, lebo nedovolím aj do budúcna, aby sa toto stávalo obyčajným ľuďom, bežným občanom, už nehovoriac o tom, že vyjadrovali svoj názor na takú vec, na akú ho vyjadrovali. Tie možnosti sú nejaké, využijem ich.

  • Reakcie z pléna.

  • A čo mám urobiť teraz? Pardon, teraz skúsime to prestaviť, aby to sa zjavilo na tej obrazovke. Poprosím o pomoc. Teraz, vážení, ak vás teda zaujíma to video, lebo to boli sekundové záležitosti v tých častiach, kde vidno tie údery obuškom a päsťou, je takto vyčiernené a spomalené, tak si to prípadne pozrite.

  • Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Celé je to kratučké, nebojte sa, nebudem vás tu trápiť mojím príbehom, len chcem zdokumentovať, na čo sa vieme pozerať. Zhodou okolností som to tu ja. Ale, hovorím, aj keby tam bol Martvoň, tak ma to zaujíma. Nech sa páči, pozrite sa, vidíte to, jeden, dva, údery obuškom do tvárovej časti. Ja som ten v tej modrej bunde. Útočil...

  • Smiech poslanca.

  • Teraz budete vidieť o chvíľku, tých úderov bolo viac, lebo teraz boli za tým autom. Ale teraz to bude vidno. Pozerajte. A teraz som v aute a všimnite si. Ešte keď ležíte na aute, dostanete obuškom po hlave, cez ucho som to vtedy dostal. Vážení, ak chcete, žite v takejto krajine, kľudne si tu žite. Hnidopište tu a tvárte sa, že to je dobré. Ale táto krajina ide šejdrem, vám poviem, aj kvôli tomu, že sa na toto viete pozerať a ani to s vami nepohne, lebo takto to začína. A ako to skončí? Až sa to bojím povedať, ako to môže skončiť, keď sa na takéto veci budeme pozerať. Ja som v špecifickej situácii, lebo ide o mňa. Ale nechcem sa opakovať, môže ísť o niekoho iného.

    Dovoľte, aby som poďakoval aj Jozefovi Mikloškovi, že ho to trápilo, aj Andrejovi Hrnčiarovi, že ho to trápilo. Ja verím, že ešte medzi vami sú ľudia, ktorých to zaujme. A keď aj nie sú takí, tak ja zostanem taký idealista, že budem veriť, že sú takí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Sedem poslancov sa prihlásilo do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • K tomu, čo pred chvíľou povedal pán poslanec Hlina, je veľmi ťažké niečo povedať, ale myslím si, že je správne, že o tom hovorí na tomto mieste a že aj upozorňuje na to, aké boli okolnosti zásahu, lebo sa to naozaj môže týkať ktoréhokoľvek občana.

    Ale rád by som podčiarkol hlavne tú časť jeho vystúpenia, keď apeluje na to, že občania, ktorých sa to ako keby nedotýkalo, by nemali nechať takúto vec len tak. Nemalo by ich to nechať chladnými. Mali by na to reagovať. Mali by povedať, že toto nie je správne, lebo niekedy inokedy sa to môže týkať aj ich. A pomôžem si možno takou paralelou. Niekde som to čítal. Písal to jeden katolícky nemecký biskup, ktorý zomrel v koncentračnom tábore a popisoval obdobie, neblaho známe obdobie rokov 1933 – 1939 v Nemecku. A popisoval to veľmi pekne: „Keď prišli pre Židov, nepovedal som nič, lebo som nebol Žid. Keď prišli pre odborárov, tiež som nič nepovedal, lebo som nebol odborár. Keď prišli pre komunistov, tiež som nič nepovedal, lebo som nebol komunista. A keď prišli po mňa, už nebolo nikoho, kto by niečo povedal.“ Nad tým by sme sa možno v tejto chvíli mohli trošku zamyslieť. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Matovič.

  • Lojzo, čo mi je na tebe sympatické, je, že dokážeš sa postaviť niekedy aj trebárs takejto mase a upozorniť v tomto prípade na nejakých možno aj neofašistov, že asi by pochodovať po Bratislave len tak nemali. Čo sa ale zároveň v tomto prípade priznám, je to, že vlastne vyrušila ma veľmi taká tá tvoja reakcia na možno tú bitku, ktorú si dostal. Tvoje slová boli, že to kde sme v akom štáte, keď sa takto pristupuje k poslancom. Také to vyzdvihovanie teba ako poslanca mi tam vadilo. A teraz som veľmi rád, že v tomto vystúpení si z toho už ustúpil, že už si hovoril, teda že ti ide vlastne o všetkých občanov. Ale keď si pozrieš vlastne svoje prvé reakcie, tá tvoja prvá reakcia bola, čo sme to v akom štáte, keď sa takto pristupuje k občanom. A to, si myslím, nebolo správne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • Ja sa chcem zastať ministra vnútra v tom, že keď som hocikedy osobne žiadal o niečo, o nejaké problémy na Slovensku, hneď pri prvom raze ako opozičnému poslancovi dal mi svoj mobil, aby som mu zavolal, keď niečo také sa koná. Tak ja som ten mobil nikdy nepoužil, ale mám ho. Občas sa ním chválim. Na druhej strane ja som naozaj vychádzal z toho, že ide o poslanca. Čiže Lojzo išiel trocha ďalej, hovoril o občanovi a to je správne, že jedná sa o postoj k občanovi hocijakému, nie len k poslancovi. Keď sa takto správajú k poslancovi, je to omnoho, omnoho horšie.

    Ja chcem zdôrazniť aj, a to v tej interpelácii je, že ja u Lojza nesúhlasím so všetkými jeho metódami, by som povedal, takého happeningu, búchaním topánkou a tak ďalej a tak ďalej. Ale ten moment, že si naozaj to nezaslúžil a to nebolo primerané, to len chcem podčiarknuť. A ja som ho pár dní po tom dal v otázke na ministra. Ale bol som zle vylosovaný, tak som sa nedostal k interpelácii.

    A chcem ešte Lojza poprosiť, že vlastne tí a my, čo tu sme a počúvame všetko toto, majú a máme záujem o to. Čiže nerobíš celkom múdro, keď nám nadávaš im a nám. My sme tu na to, aby sme to vypočuli a prípadne ďalej dávali. Čiže v tomto ťa žiadam, že proste priateľov máš všelikde a aj keď s niečím nesúhlasíme, tak o to, aby si hovoril svoje, za to budeme stáť a budeme za to bojovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na chvíľočku preruším rokovanie. Vážení páni poslanci, dovoľte, aby som privítala na balkóne delegáciu Výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Senátu Parlamentu Českej republiky pod vedením senátora Jozefa Regeca.

  • My budeme teda pokračovať ďalej ďalšou faktickou poznámkou. Pán Brocka, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne. Podľa zákona o rokovacom poriadku (§ 130 ods. 7) na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Chcem sa opýtať, kde sú ostatní členovia vlády okrem týchto dvoch. A dovtedy, kým tu nebude vláda, tak ako podľa zákona tu má sedieť, tak navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode.

  • Prerušujem rokovanie a prosím členov vlády, aby dodržali rokovací poriadok a zúčastnili sa na interpeláciách.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť zástupcov vlády v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po krátkej prestávke v interpeláciách.

    Ministri, členovia vlády, ktorí nie sú prítomní, dostanú, samozrejme, vašu interpeláciu v písomnej podobe a v lehote, ktorá je určená zákonom, a budú odpovedať.

    Poprosím pána poslanca Přidala.

  • Ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Richterovi. Aj s boľavou nohou sem prišiel, oceňujem to, na rozdiel od iných ministrov, ktorí sú možno zdraví a ignorujú parlament.

    Ale chcem reagovať na pána kolegu Alojza Hlinu. Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste poďakovali nášmu kolegovi poslancovi Jožkovi Mikloškovi. Chcem pripomenúť, že to bol jeden poslanec, jeden jediný, ktorý hovoril o tom, že ľutuje svoje hlasovanie o zrušení poslaneckej imunity. A Jožko Mikloško dokonca ocenil kolegu Miroslava Číža, ktorý ako jediný hlasoval proti zrušeniu poslaneckej imunity. No v tejto súvislosti mám na vás otázku, čo si myslíte o svojom hlasovaní o zrušení poslaneckej imunity.

  • Vážený pán kolega Hlina, naozaj tu v parlamente je nás viacej takých, ktorých trápi a trápilo to, ako bolo s vami narábané pri tejto akcii v marci. Naozaj mi na tom vadí to, že polícia voči vám zasiahla nie ako proti poslancovi, ale ako proti občanovi. Hociktorému občanovi sa to mohlo stať. Hocikomu z našich detí, našich príbuzných sa to mohlo stať. Neprimeraným spôsobom ste boli napadnutý. A ja pri týchto obrázkoch som mal pred očami situáciu v Prešovskom kraji, konkrétne poviem, v okrese Vranou nad Topľou, kde pri voľbách do vyšších územných celkov sa neustále opakuje to, že sa húfne nakupuje rómske obyvateľstvo, aby chodilo voliť, a húfne potom chodí ku volebným miestnostiam. My to veľakrát monitorujeme. V roku 2005 som podal aj trestné oznámenie a naozaj mám pred očami situáciu, keď tam s určitými novinármi monitorujeme túto situáciu. A ten dav ľudí nás môže napadnúť a ja si kladiem otázku, proti komu potom polícia bude zasahovať, či to bude proti nám, a či bude s nami narábané tak ako s vami, že nás spútajú a ešte obuškami nás budú biť, alebo nás budú chrániť pred tým lynčujúcim davom. Takže naozaj ďakujem vám za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo. Som rád, že sa otvorila táto problematika. Ja som aj osobne s kolegom Hlinom o tom rozprával po tom zásahu. Bol som nad tým pohoršený, aký ten zásah bol. Videl som to na tom videu, tak súkromne mi to ukazoval. Naozaj tu ten zásah tej polície alebo, povedal by som, niektorých tých policajtov bol neprimeraný a možno až príliš horlivý pri takomto zásahu. Tí policajti určite vedeli, že je to poslanec Národnej rady. Ak sa to stane poslancovi Národnej rady v tejto našej krajine, tak potom ako vyzerajú tie zásahy niektorých policajtov voči bežným občanom? Aj tento zásah naozaj bol neprimeraný. A tie údery do hlavy a tie údery, ktoré tam aj absolvoval náš kolega, boli naozaj veľmi neprimerané.

    Jedna vec, ktorú chcem tu pripomenúť, keď tu spomínal kolega rokovací poriadok. Ja ho tiež pripomínam. Je potrebné, aby sme sa nad tým zamysleli, že ak chceme premietať tieto filmy tu v tejto snemovni, tak v rokovacom poriadku to nemáme schválené. Ja to opakovane hovorím. A dovolím si to aj pri tejto príležitosti to pripomenúť. V zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7 rečník spravidla hovorí vo voľnom prejave, vo voľnom prednese, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. Obávam sa jednej veci, že príde sem niekto z poslancov a pustí nám tu veľakrát, mohol by to byť aj nevhodný film, a bude nás tu týrať celovečerným filmom a môže sa sem postaviť, ale to nie je rozprava, rozprava je o niečom inom a nemá to byť premietanie filmov. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • No tu vôbec nejde o to alebo sa čudujem, keď sa tu ozývajú hlasy, že ako keby sme sa mali hanbiť za to, že sme poslanci. Kto sa hanbí za to, že je poslancom, nech nejde kandidovať. Veď poslanec je ústavný činiteľ. A ústavný činiteľ je preto ústavným činiteľom, aby dokázal a mohol ísť aj do nebezpečných situácií, aby mohol nastavovať chrbát aj za občanov a aby mohol hájiť ich záujmy aj v nebezpečných situáciách. A polícia nesmie siahnuť na ústavného činiteľa takýmto spôsobom ani iným spôsobom. Keď toto budeme prehliadať, tak tu o chvíľu bude absurdistan a anarchia.

    Ja som v utorok bol objektom šikanovania, úplne smiešneho šikanovania, buzerácie zo strany dvoch mladých príslušníkov polície, kde oni tvrdili, že som spáchal priestupok. Ja som ho podľa mňa nespáchal. Nech si to oni mysleli, ale hodinu, hodinu ma držali mimo cesty. A keď som sa spýtal, že, preboha, prečo to tak dlho trvá, tak mi povedali: „Sám ste si to predĺžili.“ Bolo to preto, že som si dovolil nesúhlasiť s tým ich pohľadom na vec. Keď takto dovolíme polícii, aby sa správala, od ústavných činiteľov to začína, tak potom naozaj tu o chvíľu bude absolútne bezprávie a svojvôľa. To je neprípustné jednoducho.

    A poslanec je ústavný činiteľ, čo je viac ako člen vlády. Stojí nad vládou. A jednoducho toto sa stávať nesmie a nemôže.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcete reagovať? Treba sa prihlásiť. Nech sa páči, ešte s reakciou vystúpi Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom. Tak v to, čo som tajne dúfal, sa mi prepotvrdzuje. A naozaj vám ďakujem, že to vnútorne cítite, že to je problém, odhliadnuc od toho, že ide o mňa. To naozaj by sme si mali nechať v sebe, že cítime, že niečo s tým treba urobiť a treba to zodpovedať, nie tak trápnym spôsobom, ako to zodpovedal minister vnútra, že zásah bol primeraný. Naozaj som hlboko sklamaný z tej odpovede na tú interpeláciu. Hlboko, ľudsky som z toho sklamaný, tak to poviem. Ja chápem politiku vcelku dobre, ale ľudsky som sklamaný z toho prístupu.

    A nedá sa na všetko reagovať, ale trebárs na otázku pána Přidala zareagujem. Keď sme rozprávali o zrušení imunity, neviem, či si pamätáte, ja som vystúpil a ja som povedal, že preceňujeme to, tú hystériu, okolo čo robíme, že to, čo podsúvame ľuďom, čo spôsobí, keď to odhlasujeme, že babka v Medzilaborciach nevybehne na námestie a nebude kričať hurá. Ja som to vtedy hovoril. Ani sa nezmení svet tým ľuďom, ani sa im tým nezmenil. Možno paradoxne sa im on zhorší, keď sa toto bude stávať, viete, lebo to je systém zastrašovania. Ja som bol vtedy, ale social proof, to volenie davom, tá hystéria bola tu. A ja vám poviem, akej ďalšej hystérie sa bojím. Tu máme expertov, ktorí stavajú svoju agendu na závisti a nenávisti. A možno polrok, možno tri mesiace pred voľbami tu začne niekto valiť, šúpať zákony o platoch a neviem o čom, že budeme zbohatlíci. To je presne niekoho agendou, ktorú využije v pravom danom momente. A to mi príde také mršinárske úplne hrozným spôsobom. Ja len to avizujem, že predpokladám, že niekoho agendou sa to stane a bude to nosnou agendou, tak ako bola niekedy nosnou agendou imunita a jej zrušenie. No zrušila sa, ja hovorím, nemám s tým nejaký problém, nerobím nič také, však koniec koncov ja som bol aj predtým, ale ľuďom sa svet...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším rečníkom v rozprave prihláseným písomne je Pavol Zajac. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu. Odpoveď je v tlači 448 a odpoveď je číslo 19. Je to odpoveď ministra životného prostredia Petra Žigu na moju interpeláciu.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval v krátkosti o mojej interpelácii. Dotýkala sa lokality tzv. trojuholníka smrti na východnom Slovensku. Je to lokalita pre tých, čo nevedia to, Vranov nad Topľou, Humenné, Strážske. V týchto troch mestách bolo v minulosti a čiastočne aj dneska sú chemické fabriky, ktoré niekoľko desaťročí vyrábali chemické látky a zamorovali ovzdušie a povrchové a podzemné vody odpadovými látkami, ktoré majú obrovský negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

    Pre to, aby ste mali predstavu, aký vplyv to má dneska na zdravie obyvateľov, vám poviem taký príklad. V našom okrese Vranov nad Topľou sa narodí najviac detí s vrodenou chybou na 10 000 obyvateľov (545), je to najviac v celej republike, priemer v celej republike je 240 narodených detí s vrodenou chybou, v Banskobystrickom kraji je to len 155 detí, v okrese Vranov nad Topľou je to 545. V Prešovskom kraji je 3 295 počet onkologických nádorových ochorení.

    Dámy a páni, ženy, ktoré sa stretávajú v Onkologickom ústave v Košiciach, si už sarkasticky medzi sebou samy hovoria, že rakovina prsníka je častejšia pomaly ako chrípka. Nechcem tým povedať, že za všetko môžu tieto tri chemické fabriky, ktoré vyrábali v tomto trojuholníku smrti, budem hovoriť ďalej v mojej interpelácii o jednom konkrétnom prípade.

    Ale napadla ma taká súvislosť, keď hovorím o onkologických ochoreniach, keď tu môj kolega Alojz Hlina spomenul pri tých deťoch, ktoré chodia do školy postihnutých, či tu vybuchol Černobyľ. Drahý pán kolega, dámy a páni, Černobyľ tu v roku 1986 vybuchol. V roku 1986 na východnom Slovensku bolo nádherné počasie a ľudia, slečny, ženy, dámy sa opaľovali. Nikto ich vtedy neupozorňoval na to, že v Černobyle vybuchla jadrová elektráreň a je dobre vôbec nevychádzať von a nieto ešte sa opaľovať. Dneska toto všetko sa prejavuje v týchto napríklad onkologických ochoreniach.

    Ale aby som bol konkrétny, vo svojej interpelácii som sa pýtal nielen na to, čo urobí v sanácii starých environmentálnych záťaží v trojuholníku smrti ministerstvo životného prostredia, ale aj na jeden konkrétny prípad, lokalitu. A to je odkalisko pri obci Poša. Musím vám povedať, že vyzerá ako taký menší alebo stredný rybník, je ohradené. A je to stará environmentálna záťaž na východnom Slovensku. Je to v okrese Vranov nad Topľou. Táto lokalita je najviac zamorená polychlórovanými bifenylmi (PCB látkami) na svete, viac než v Číne alebo na Filipínach, kde likvidáciu týchto látok už v podstate ukončili.

    Odkalisko v minulosti počas tých desaťročí malo slúžiť na to, že sa tam mal uskladňovať uhoľný popolček zo štátneho podniku Chemko Strážske. Tento popolček sa mal riediť vodou a do odkaliska sa mal prepravovať potrubím. V Chemku ale na riedení popolčeka nepoužívali čistú vodu, ale popolček miešali s odpadovou vodou, v ktorej sa nachádzali tieto PCB látky, a mnohé iné (arzén, fenoly, benzén a ďalšie nebezpečné látky). Tak došlo k silnému toxickému zamoreniu nielen niekoľko hektárov nádrže, ale aj širokého okolia a podzemných vôd. Z tohto odkaliska vyteká voda cez potôčik do rieky Ondava a zamoruje takto potravinovým reťazcom vlastne celé životné prostredie a nakoniec cez potravinový reťazec vlastne aj ľudí. Podľa určitých štúdií len toto odkalisko v Poši môže takto zamorovať zhruba 250 tisíc ľudí na východnom Slovensku.

    Odkalisko Poša už malo doslúžiť a podľa pôvodného zámeru už dávno malo dôjsť k jeho rekultivácii, no namiesto toho ministerstvo životného prostredia v podstate z roka na rok predlžuje životnosť tejto nebezpečnej látky.

    Takže moje ďalšie otázky v interpelácii boli, dokedy plánuje ministerstvo životného prostredia predlžovať životnosť skládky toxického odpadu odkaliska pri obci Poša, kedy a ako chce ministerstvo rekultivovať uvedenú skládku nebezpečného odpadu pri obci Poša.

    Odpoveď ministra životného prostredia, zhrniem ju, tri zásadné body.

    Po prvé, ministerstvo mi píše, že odkalisko pri obci Poši má svojho vlastníka, ktorý je povinný vykonať všetky povinnosti podľa príslušnej legislatívy, to znamená aj sanáciu uvedenej lokality, ministerstvo životného prostredia nebude danú lokalitu sanovať.

    K tomu poviem toľko, neviem, ako dlho je tam tento majiteľ, ešte donedávna bol problém, aby vôbec toto odkalisko malo svojho majiteľa. Vyzerá to tak, že to je vlastník Chemka Strážske. Ten do toho podniku vstúpil, kedy vstúpil, pred niekoľkými rokmi, ten sa k starým environmentálnym záťažiam nehlási. A na sanáciu skládok takejto skládky, samozrejme, nemá dostatok finančných prostriedkov, hoci ministerstvo životného prostredia cez operačný program vypísalo výzvu na takéto sanácie skládok.

    Ďalej mi ministerstvo píše, že podľa vodného zákona je odkalisko pri obci Poša vodnou stavbou a všetky povolenia na prevádzkovanie uvedeného odkaliska vydáva príslušný obvodný úrad životného prostredia, to znamená, ministerstvo životného prostredia nerozhoduje o predlžovaní životnosti skládky.

    Ďalej mi píše, že podľa informácie od pracovníkov Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku, ktorý každoročne zabezpečuje výkon technicko-bezpečnostného dohľadu, je odkalisko prevádzkyschopné a predstavuje minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, to znamená, aj Vodohospodárska výstavba, aj odbor životného prostredia patria pod ministerstvo životného prostredia.

    A keď píše Vodohospodárska výstavba, že tam je minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľstva, tak, samozrejme, Vodohospodárska výstavba píše o tom, že tá hrádza je staticky únosná, že nehrozí to, čo sa stalo v Maďarsku, že sa roztrhne a že sa vyleje toto odkalisko. Ale Vodohospodárska výstavba nemôže hovoriť o tom, tie desaťtisíce ton sedimentov, ktoré sú v tomto odkalisku a obsahujú takéto nebezpečné látky, či obyvateľov zamorujú alebo nie. Takže Vodohospodárska výstavba sa vyjadruje maximálne ku tejto, dalo by sa povedať, statickej únosnosti.

    Odbor životného prostredia, veď predsa to je miestna štátna správa pod ministerstvom životného prostredia, tak nech sa minister životného prostredia nevyhovára, aj odbor životného prostredia, aj Vodohospodárska výstavba patria pod neho.

    Po tretie. Ministerstvo píše, že v celej Európskej únii sa uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“, to znamená, ministerstvo životného prostredia nemôže sanovať takéto záťaže.

    Ale podľa zákona, ktorý bol schválený v roku 2011, ministerstvo životného prostredia môže sanovať takéto lokality, keď nie je určený vlastník nehnuteľnosti. A vláda Slovenskej republiky rozhodne, že ministerstvo životného prostredia má sanovať takúto starú environmentálnu záťaž. To znamená, ak by sme tu dneska nemali majiteľa, tak vláda by mohla rozhodnúť o tom, že ministerstvo životného prostredia bude sanovať takúto skládku. A ja sa potom pýtam, na čo máme ministerstvo životného prostredia? No na to, aby to životné prostredie sme mali čo najlepšie, aby takto nezamorovali našich obyvateľov. To znamená, vyzývam ministerstvo životného prostredia, aby jednalo so súčasným majiteľom, ktorý možno zajtra nebude majiteľom, a bolo pripravené na to, že v prípade sa ujme tejto sanácie v tomto odkalisku. Jedna z mála pozitívnych vecí v tejto odpovedi je to, že lokalita je zahrnutá v projekte štátneho Geologického ústavu Dionýza Štúra ako monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Som rád, že sa budú takéto záťaže monitorovať, ale vôbec nie som rád, že po toľkých rokoch máme takéto nebezpečné staré environmentálne záťaže.

    Zároveň mi dovoľte, aby som poďakoval regionálnemu novinárovi Ladislavovi Krivdovi, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhodobo. A túto interpeláciu som pripravil spolu s ním. Ďakujem mu za jeho statočnosť, ktorú niekedy musí obhajovať aj trestnoprávne a niekedy aj na súdoch.

    Dovoľte mi, aby som požiadal, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou č. 19 (tlač 448) ministra životného prostredia Petra Žigu.

    Na záver mi dovoľte povedať, že zdravie obyvateľov Slovenska nepozná politické rozdeľovanie, takéto staré environmentálne záťaže postihujú všetkých ľudí bez rozdielu politiky a týmto hlasovaním o mojej nespokojnosti vás žiadam, aby ste sa pridali k tomu, aby minister životného prostredia sledoval toto odkalisko a prípadne ho v budúcnosti pomáhal sanovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, to bol posledný písomne prihlásený do tohto bodu programu.

    Chcem sa teraz spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť teraz niektorý z členov vlády?

  • Reakcie členov vlády.

  • Nie a nevyzerá to tak.

    Takže vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode, pričom hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalšieho hlasovania.

    Nasleduje ďalší bod programu,

    interpelácie poslancov.

    Chcem dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktoré upravujú charakter tohto ústavného inštitútu.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do tohto bodu programu, teda do interpelácií prihlásili títo poslanci: Ivan Štefanec, Monika Gibalová, Mikuláš Huba, Viliam Novotný, Martin Fronc, Július Brocka, Magda Vášáryová a Alojz Hlina.

    Takže dávam slovo teraz Ivanovi Štefancovi z SDKÚ – DS. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, páni členovia vlády, mám päť interpelácií, takže si dovolím z nich predniesť teraz prvú.

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom rozhodnutia luxemburského súdu o zablokovaní slovenských aktív vo výške 29,5 milióna eur. Keďže je to dôsledok vami presadenej legislatívy, tým to vás žiadam o vyjadrenie, akým spôsobom chcete nahradiť túto škodu občanom Slovenska a akým spôsobom chcete zabrániť podobnému vývoju v prípade vami presadzovanej myšlienky jednej zdravotnej poisťovne. Ďakujem za odpoveď.

    Druhá interpelácie je tiež na predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom povinnosti Slovenska vrátiť 3,3 mil. eur späť do európskeho rozpočtu. Je to piata najvyššia suma, akú musí slovenský štát za rok 2010 vrátiť. Týmto vás žiadam o odpoveď, aké budú vyvodené dôsledky a aké opatrenia ste prijali, aby sa takáto situácia neopakovala.

    Tretia interpelácia, na pána ministra Kaliňáka.

    Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom vydávania nových občianskych preukazov a ich možného prepojenia s kartičkou poistenca, prípadne jeho využívania na ďalšiu komunikáciu s údajmi v Slovenskej republike.

    Tisíce slovenských občanov majú trvalé bydlisko v prihraničných dedinách našich susedov najmä v Bratislave a v Košiciach, ale pracujú na Slovensku. Pri prehlasovaní trvalého bydliska zo Slovenska do zahraničia však každému odnímu občiansky preukaz.

    Po prvé, ak teda bude medzičasom občiansky preukaz nástrojom komunikácie so štátom, ako s ním budú komunikovať živnostníci a všetci, ktorí majú trvalé bydlisko v zahraničí, ale prácu na Slovensku?

    Po druhé, ak bude občiansky preukaz súčasne aj kartičkou poistenca, ako sa budú v zdravotníckych zariadeniach preukazovať ľudia s trvalým pobytom v zahraničí, ale prácou na Slovensku, keď budú mať občiansky preukaz odňatý?

    Po tretie, aký zmysel má vlastne odnímanie občianskych preukazov týmto našim občanom?

    A, po štvrté, uvažuje sa o náhradnom doklade pre týchto ľudí?

    Bez ohľadu na bydlisko by mali mať rovnaké práva ako ostatní, právo usadiť sa kdekoľvek v Európskej únii, pretože sme predsa súčasťou európskeho práva.

    Štvrtá interpelácia, na pána ministra Malatinského. Vážený pán minister hospodárstva, interpelujem vás ohľadom operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Množia sa informácie, že narastajú problémy s vyhodnocovaním projektov. A podľa mojich informácií napríklad projekty na inovačné technológie z marca 2012 ešte stále čakajú na svoje spracovanie. Tieto projekty majú navyše začiatok realizácie viazaný na uzatvorenie zmluvy o Národnom finančnom rámci. Takéto pomalé spracovávanie projektov ohrozuje ich realizáciu a situácia speje až k tomu, že firmy sú už z celej situácie znechutené. K oficiálnym informáciám o stave vybavovania sa v podstate nedá dopracovať a mám indície, že samotné projekty čakajú na ministerstve na podpis aj niekoľko mesiacov.

    Myslím si, že je nutné zrýchliť celý administratívny proces čerpania prostriedkov, aby sme vôbec boli schopní vyčerpať prostriedky, na ktoré máme nárok.

    No a posledná, piata interpelácia, na pána ministra školstva, ktorou ho interpelujem ohľadom medializovaných informácií o projekte národnej sústavy kvalifikácií.

    Projekt, na ktorý sa plánuje minúť 25 miliónov eur, nám ponúkli z českého ministerstva zadarmo, čo potvrdil aj exminister školstva Eugen Jurzyca. A potvrdil ich aj český minister Josef Dobeš. Podľa informácie odborníkov viaceré položky v projekte sú vysoko predražené. Keďže tieto kvalifikácie sú s Českou republikou veľmi blízke, stačí málo úprav, aby sa dali použiť na naše potreby.

    V týchto súvislostiach sa daný výdavok javí ako vysoko neefektívny a zbytočný.

    Týmto žiadam pána ministra o odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšia kolegyňa s interpeláciami do rozpravy je Monika Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem interpelovať pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážený pán minister, žiadam vás o preskúmanie, či vami vymenovaný na návrh generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce Ing. Andreja Gmittera dňa 11. mája 2012 hlavný inšpektor Inšpektorátu práce Prešov pán Ing. Dušan Mošon v čase, keď ste toto rozhodnutie urobili, spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky na vymenovanie.

    Relevantné podmienky na vymenovanie do funkcie hlavného inšpektora Inšpektorátu práce sú uvedené v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, kde je v § 7 ods. 2 uvedené: „Hlavným inšpektorom môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov.“

    Odpovedzte ste, prosím, pán minister Richter na moju otázku, či v čase menovania bol pán Ing. Dušan Mošon inšpektorom práce, čo je zákonná podmienka pre platný úkon menovania v zmysle zákona. Uveďte, prosím, pán minister, kto, kedy a na návrh koho bol pán Ing. Dušan Mošon v zmysle platnej legislatívy menovaný za inšpektora práce.

    Ak sa preukáže, že nebol dodržaný zákonný postup pri vymenovaní do funkcie v uvedenom prípade, žiadam vás, pán minister, aby ste urobili okamžitú nápravu a pána Ing. Dušana Mošona odvolali z funkcie. V opačnom prípade by ste si mali byť vedomý, že ako člen vlády porušíte platné zákony Slovenskej republiky.

    Ďakujem a pretože táto interpelácia nevyžaduje nejaké mimoriadne detektívne skúmanie a vašimi úradníkmi, vážený pán minister, môže byť pripravená veľmi rýchlo, chcela by som si uplatniť z rokovacieho poriadku (§ 130 ods. 2), prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste zaznamenali, že chcem dať hlasovať o tom, že Národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú a lehota na jej odpoveď bude do 15 dní. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Ďalším do rozpravy prihláseným je Mikuláš Huba. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, dovolím si vás oboznámiť so znením dvoch interpelácií, ktoré som v uplynulých dňoch podal. Prvá z nich je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Je to také voľné pokračovanie v tej rozprave, ktorú sme tu mali včera a dnes ráno.

    Vážený pán minister, predpokladám, že sa zhodneme na tom, že environmentálna výchova a vzdelávanie majú svoje veľmi významné a nezastupiteľné miesto v systéme všetkých druhov a stupňov škôl v Slovenskej republike. Je to fakt daný už samotnou pretrvávajúcou disproporciou medzi stavom životného prostredia a jeho dopadmi na zdravie ľudí na jednej strane a medzi úrovňou environmentálnej gramotnosti najširšej populácie na strane druhej. Rôzne výskumy potvrdzujú, že absolventi a absolventky našich škôl majú nie najhoršie teoretické znalosti o environmentálnych problémoch, ale nevidia ich vo vzájomných súvislostiach a nevedia si ich prepojiť s každodennou praxou, nechápu potrebu zmeny svojho správania v zmysle zodpovednejšieho prístupu k okolitému prostrediu, k prírode a krajine, ako aj k svojmu vlastnému zdraviu. A následne sa zväčša v tejto sfére zodpovedne ani nesprávajú.

    Podobné konštatovanie sa týka aj koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ďalej budem používať skratku TUR, a jej implementácie v našich podmienkach. Slovenská republika má schválenú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja vrátane kapitoly o výchove a vzdelávaní k TUR a je signatárom relevantných medzinárodných dohovorov (napr. Agendy 21 zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro, Implementačného plánu z Johannesburgu, či UNECE Stratégie vzdelávania k TUR, prijatej vo Vilniuse v roku 2005).

    Aká je však realita? Aký pokrok Slovensko pri napĺňaní svojich domácich cieľov i medzinárodných záväzkov v uplynulých rokoch dosiahlo? Od roku 2010, keď sa skončilo obdobie realizácie Akčného plánu výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike na roky 2005 až 2010 a keď sa prerušila činnosť Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR (zriadenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky) ako nadrezortného poradného orgánu ministra školstva a ministra životného prostredia, sme nútení hovoriť dokonca o úpadku tohto dôležitého odvetvia vzdelávania a výchovy. Už dávnejšie nefunguje ani osvedčená medzirezortná komisia oboch spomínaných ministerstiev pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.

    V rokoch 1994 až 2009 sa na Slovensku konalo päť národných konferencií za účasti predstaviteľov rezortov životného prostredia a školstva, ktoré sa venovali environmentálnej výchove a vzdelávaniu. Postupne sa tematika environmentálnej výchovy a vzdelávania rozšírila aj o výchovu k TUR. V termíne 26. až 27. júna 2013 sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční ďalšia medzinárodná vedecká konferencia s názvom Stav a perspektívy environmentálneho vzdelávania. Každá takáto doterajšia konferencia priniesla ucelený a viac-menej objektívny pohľad na súčasný stav, účastníci a účastníčky pripravili kvalifikované závery a odporúčania pre oblasť regionálneho školstva, vysoké školy a spoločenskú prax. Žiaľ, iba veľmi málo z týchto odporúčaní sa aj reálne uplatnilo v skvalitnení environmentálnej výchovy a vzdelávania.

    Zdieľam nespokojnosť so stavom a vývojom tejto problematiky u nás. Súčasný stav environmentálnej výchovy detí a mládeže na Slovensku v porovnaní s očakávanými výstupmi, ale aj v porovnaní s okolitými štátmi považujem za krajne neuspokojivý. Konštatujú to aj ďalší nezávislí hodnotitelia. Je to tak najmä z týchto dôvodov: Chýba moderná koncepcia a systém environmentálnej výchovy a vzdelávania, neexistuje reálna spoločenská, najmä štátna objednávka, téme sa všeobecne nevenuje dostatočná pozornosť spoločnosti ako celku, ale ani na úrovni príslušných orgánov a organizácií, chýba infraštruktúra, zdroje (finančné, personálne, technické a ďalšie), v súčasnosti sa dokonca rušia aj dosiaľ existujúce štátne strediská environmentálnej výchovy v gescii rezortu životného prostredia, a to bez adekvátnej náhrady, podpora environmentálnych mimovládnych organizácií a spolupráca s nimi v tejto oblasti je slabá, a preto len čiastočne a s problémami to suplujú nadšenci a osobné zanietenie. Existujú veľké rozdiely v regiónoch a medzi školami, čo dokumentuje skutočnosť, že prístup štátu v tejto sfére nie je systémový a celoplošný, ani vzdelávanie pedagógov a lektorov environmentálnej výchovy a vzdelávania nie je systematické, tobôž už systémové, a nie je celoštátne adekvátne koordinované.

    Viac na túto tému sa možno dozvedieť napr. z analýzy, ktorá sa vykonala pre Iuventu. A nasleduje tu taký dlhý link, ktorý nebudem citovať, ale ktorý som poslal pánovi ministrovi.

    Teraz jedno alarmujúce konštatovanie pre porovnanie. Kapacity ľudské a finančné v tejto oblasti sú podľa niektorých ukazovateľov na Slovensku až stonásobne, počujete dobre, nižšie ako v susednej Českej republike.

    Vážený pán minister, v priebehu roku 2012 ste sám alebo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka pána Štefana Chudobu prejavili záujem o nápravu tohto stavu a sľúbili pomoc aspoň so znovuobnovením spomínanej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR. Jej existencia a jej odborné stanoviská sú opodstatnené aj z dôvodu avizovanej aktualizácie štátneho vzdelávacieho programu, prehodnocovania existujúcich prierezových tém a hľadania súladu výziev a potrieb environmentálneho vzdelávania, Národnej stratégie TUR a Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie.

    Zo strany aktívnej ekopedagogickej obce ste vy, pán minister, ako aj pán minister životného prostredia dostali list so žiadosťou o obnovenie Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie vrátane návrhu základných bodov jej činnosti. Medzi ne by mala okrem iného patriť aj analýza súčasného stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách SR a vypracovanie potrebnej novej koncepcie v tejto oblasti. Pokiaľ som dobre informovaný, v reakcii na tento list ste prejavili záujem o znovuobnovenie komisie aj o zastúpenie svojho zástupcu v nej, ale s odporúčaním, aby komisia vznikla v gescii životného prostredia, odvolávajúc sa na zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že zabezpečovanie environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, a teda aj činnosť predmetnej komisie majú byť v gescii ministerstva životného prostredia.

    Dovoľujem si s takouto interpretáciou danej problematiky a zbavovaním sa spoluzodpovednosti zásadne nesúhlasiť a požiadať vás o prehodnotenie stanoviska vami vedeného rezortu, ako aj o ústretový prístup k tejto oblasti. Podstatné pre rozvoj systému environmentálnej výchovy a vzdelávania je vytvorenie a zdokonalenie efektívnych nástrojov, podmienok a infraštruktúry vo formálnom vzdelávaní v regionálnom aj vysokom školstve, čo je výsostná kompetencia práve vášho rezortu.

    Rád by som veril tomu, vážený pán minister, že pochopíte naliehavosť tejto témy a čo najskôr vytvoríte podmienky pre účinnú podporu environmentálnej výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike vrátane znovuobnovenia a zmysluplného fungovania medzirezortnej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.

    Keďže problematika sa okrem rezortu školstva týka minimálne jedného ďalšieho rezortu, a to je rezort životného prostredia, s analogickou interpeláciou som sa obrátil aj na pána ministra Žigu, samozrejme, pre podobnosť tých interpelácií vás nebudem ňou obťažovať, nebojte sa.

    A prejdem ešte k jednej kratučkej interpelácii, ktorú som adresoval dnes ráno predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

    Vážený pán predseda vlády, v roku 2001 vláda Slovenskej republiky a následne, konkrétne 3. apríla 2002, aj Národná rada Slovenskej republiky prijala významný rozvojový dokument, Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.

    V zmysle uznesenia č. 1989 z 3. 4. 2002, ktoré Národná rada pri tejto príležitosti prijala, má vláda každoročne v termíne do 31. marca predkladať do Národnej rady správu o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja podľa jednotlivých rezortov.

    Nemám vedomosť o tom, že by sa tak bolo v tomto roku stalo. Dovoľujem si vám preto, vážený pán predseda vlády, adresovať interpeláciu so žiadosťou o vysvetlenie, prečo vláda Slovenskej republiky uvedené uznesenie Národnej rady nesplnila. Vopred vám ďakujem za vecnú odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my.

    Ďalším rečníkom s interpeláciou v rozprave je Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vo svojej interpelácii interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v nadväznosti na podnet od občianky, ktorá sa na mňa obrátila v súvislosti s chybným spôsobom výpočtu valorizácie dôchodkových dávok v súbehu.

    Novelou č. 252/2012 Z. z. bol schválený mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu, ktorý bol pre rok 2013 ustanovený opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. Pani, ktorá sa na mňa obrátila e-mailom, ma ale správne upozornila, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom, keďže jeho dôsledkom sa im valorizujú dôchodkové dávky o 25 % nižšou sumou ako vdovám, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok. Vdovám s nízkym dôchodkom sa týmto omylom dokonca valorizuje ich starobný a dôchodcovský dôchodok nižšou sumou (v eurovom vyjadrení 10,80 konkrétne v prípade tejto pani) ako dôchodkyniam s nízkym starobným dôchodkom, ktoré vdovský dôchodok nepoberajú (v eurovom vyjadrení 11,20). Za päťročné obdobie takto vdova s nízkym starobným dôchodkom môže prísť o vyše 600 eur.

    Keďže cieľom valorizácie dôchodkov o pevnú sumu bolo aspoň čiastočne dorovnať nízke dôchodky, verím, že k tomuto omylu v spôsobe výpočtu valorizácie dôchodkov v súbehu došlo nedopatrením. Žiadam vás preto o odpoveď, ako a kedy sa chystáte odstrániť túto zjavnú nespravodlivosť, aby vdovy s nízkymi dôchodkami už neboli nespravodlivo ukrátené pri nasledujúcom zvyšovaní dôchodkov ku koncu tohto roka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, ďalším do rozpravy je prihlásený Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne. Interpelujem pána ministra školstva, vedy, mládeže a športu pána Dušana Čaploviča, a to opakovane vo veci predpokladov pre výkon pedagogického povolania, tzv. vyhlášky o pedagogickej spôsobilosti. Táto vyhláška je dnes podľa môjho presvedčia príliš rigidná. A mnohí učitelia sa obracajú zrejme aj na vás, že vyučujú ako nekvalifikovaní a znevýhodnení, prípadne vôbec nemôžu učiť. Myslím si, že dozrel čas na to, aby tá vyhláška bola inovovaná.

    A chcem aj uviesť niekoľko príkladov podľa mňa vážnych. To nie sú len učitelia, povedzme, odborných predmetov a jazykov. Ale stáva sa, že umelci, trebárs herci, ktorí hrajú na prvej scéne v národnom divadle, sú nekvalifikovaní a nemôžu učiť odovzdávať svoje skúsenosti deťom v základných umeleckých školách, alebo sú na tom takisto hudobníci, ktorí sú renomovaní, celoštátne.

    Čiže domnievam sa, že túto vyhlášku treba zmeniť. A to chcem povedať, že som aj za to, že minister nie je len prostý vykonávateľ a mal by mať isté väčšie kompetencie, to znamená, aby vo vyhláške bolo aj to, že v odôvodnených prípadoch môže udeliť aj výnimku z predpokladov výkonu povolania.

    Čiže opätovne interpelujem pána ministra, kedy bude nová vyhláška o pedagogickej spôsobilosti pripravená. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nasleduje s interpeláciou Július Brocka z klubu KDH. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka. Vážený pán minister, nedávno na marcovej schôdzi Národnej rady sme schválili novelu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorou sa okrem iného menil aj spôsob výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov.

    Podľa novej legislatívy vzniknú z hľadiska výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia v zásade dve skupiny príslušníkov Policajného zboru; tí, ktorí majú v Policajnom zbore odslúžených viac ako 15 rokov, a tí, ktorí budú mať v Policajnom zbore odslúžených menej ako 15 rokov.

    Moja otázka znie: Koľko policajtov podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bolo zamestnaných v Policajnom zbore k 1. januáru 2013 a koľko z nich malo k tomuto dátumu odpracovaných viac ako 15 rokov a tiež koľko policajtov bolo zaradených na jednotlivých úradoch podľa organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (články 5 a 6) k 1. januáru 2013 a koľko z nich malo k tomuto dátumu odpracovaných viac ako 15 rokov. Ďakujem za vašu odpoveď.

  • Ďakujem pekne.

    Nasleduje Magdaléna Vášáryová so svojou interpeláciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Interpelujem pána ministra kultúry.

    Pán minister, ani poslanecký prieskum v ministerstve kultúry, ktorý sme uskutočnili v apríli a v máji s cieľom rozptýliť naše obavy o osud projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva, nepriniesol požadované výsledky.

    V záujme zlepšovania transparentnosti použitia financií z európskych fondov vás žiadam a interpelujem vás, aby ste vysvetlili svoje konanie pred verejnosťou, prečo nie ste ochotný zverejniť dvanásť dodatkov zmluvy s TENDER MEDIA GROUP z roku 2010. Pokračujete v tejto zmluve, hoci bola právoplatne vypovedaná vaším predchodcom. Pokiaľ by ste v nej nepokračovali, nemáme dôvod sa zaujímať o jej dodatky. Ale pretože tvrdíte, že nemôžete rešpektovať jej vypovedanie, pretože by sme museli TMG vyplatiť veľké odstupné, majú slovenskí občania právo, ba povinnosť oboznámiť sa so všetkými dvanástimi dodatkami tejto zmluvy. Magda Vášáryová, poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným písomne prihláseným do bodu interpelácie je Alojz Hlina.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, interpelujem ministra vnútra vo veci postupu a oprávnenosti a primeranosti postupu vo veci zaistenia Jána Slotu v Čadci pri jeho jazde pod vplyvom omamnej a návykovej látky. Pripravím, odovzdám písomne, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku tie skutočnosti, ktoré faktografické tam budú aj v číslach. Pripúšťam ich miernu korekciu.

    Popisovaný stav je nasledovný. Ján Slota v Čadci v stave hlbokej opitosti prešiel po verejnom trávniku, neuposlúchol výzvu službukonajúcich policajtov, nezastavil. A útek dokonal len preto, lebo už nemal kam ujsť, lebo končila cesta. Následne po zaistení a predvedení osoby Jána Slotu došlo k vyhrážaniu tejto osoby voči službukonajúcim policajtom v zmysle toho, že ich vyzlečie z uniformy. To je popis situácie.

    Moja interpelácia je v tom, aký je štandardný postup polície v prípadoch, keď niekto takýmto spôsobom koná a nevolá sa Ján Slota.

    Je to súbor otázok, na ktoré budem žiadať odpoveď. A formulujem ich nasledovne: Kto v čase od toho zaistenia do prepustenia komunikoval s obvodným oddelením Policajného zboru v Čadci? Kto a prečo v tomto čase komunikoval s vyšetrovateľom, ktorý uvedený prípad riešil? Súvisí to aj s predtým povedaným.

    K priebehu zaistenia moje otázky sú, či Jánovi Slotovi boli v zmysle § 52 zákona o Policajnom zbore založené putá, je to prvá otázka, ďalšia otázka v tomto rozsahu podľa § 51, podľa § 52, ďalej, či Jánovi Slotovi boli vybrané šnúrky z topánok v čase jeho zadržania a zaistenia.

    Zároveň sú ďalšie otázky, ktoré súvisia s postupom službukonajúcich policajtov v danej veci. A tie sú, prečo vyšetrovateľ nevykonal nevyhnutné úkony v takomto prípade, ako sa stal, nevyhnutné a neopakovateľné, nakoľko hrozilo, že dôjde k ovplyvňovaniu svedkov, a nepredvolal si svedkov týchto skutočností na výsluch, respektíve ich nevypočul, ba práve, naopak, došlo k prepusteniu osoby Jána Slotu, čím sa vlastne niektoré neopakovateľné úkony a ich vykonanie zmarilo.

    Z procesu zadržania a zaistenia Jána Slotu bol vyhotovený videozáznam a moja otázka znie: Polícia často iniciatívne ponúka videozáznamy zo svojich zásahov a zaistení do masovokomunikačných prostriedkov, prečo tento videozáznam sa stal utajovaným, ak iné záznamy sú priam ponúkané do trebárs Markízy? Myslím, že z pohľadu záujmu by o takýto videozáznam bol záujem obrovský. Avšak tento záznam sa neštandardne stal údajne prílohou spisu a v súčasnosti je utajovaný.

    Na vyhotovenom videozázname je zachytená aj skutočnosť, kde Ján Slota sa vyhráža službukonajúcemu policajtovi s tým, že ho vyzlečie z uniformy. Ak je tento videozáznam súčasťou spisu, tak predpokladám z môjho laického pohľadu, že minimálne alebo najneskôr v čase súdneho konania bude musieť byť prezentovaný. A vtedy predpokladám, že by sa mohla s ním oboznámiť aj prípadne menej odborná verejnosť. Vyjadrujem obavu, že došlo k manipulácii s týmto videozáznamom. Preto v prípade, že na videozázname, ktorý je v súčasnosti súčasťou spisu pri jeho prezentácii, nebude tá časť, v ktorej Ján Slota robí to, čo som hovoril, vyzvem a budem vyzývať, a avizujem to, a môže prípadne mi aj pán minister odpovedať, či je pán minister pripravený spustiť interné vyšetrovanie, kto manipuloval s týmto videozáznamom, kto mal k nemu prístup, a či v rámci tohto interného vyšetrovania budú vypovedať policajti, ktorí boli účastníkmi zaistenia a celého toho procesu, z pohľadu dopytovanej otázky, či sa to udialo alebo neudialo, a v prípade, že by medzitým došlo k prejaveniu veľkej moci niekoho, že aj tí policajti by zabudli, čo videli niektorí z nich, ale niektorí z nich to nezabudnú, či by tí, ktorí to zabudli, že to videli, vykonali skúšku na polygrafe.

    Celý prípad Jána Slotu v Čadci je bezprecedentným prípadom zneužívania moci a prístupu a dvojakého metra. Tak ak v inom prípade postupuje polícia absolútne neštandardne, ale v tom negatívnom zmysle slova, tak v tomto prípade postupovala absolútne neštandardne, ale mimoriadne ústretovo voči osobe Jána Slotu.

    Doplňujúce otázky ešte k písomnej interpelácii budú v tom zmysle, aké je štatisticky množstvo prípadov, kde polícia zaistí osobu za obdobný trestný čin alebo koľko osôb zaistila od doby platnosti tohto ustanovenia a ako postupovala z pohľadu ďalšieho šetrenia a z pohľadu toho, kedy osoba, ktorá sa tohto skutku dopustila, vypovedala, respektíve nevypovedala, kedy bola respektíve nebola pripravená na výpoveď, zjednodušene povedané, dokedy policajti nechali triezvieť takúto osobu v cele predbežného zadržania, keď v prípade Jána Slotu toto nepovažovali za potrebné, nechať vytriezvieť Jána Slotu v cele predbežného zadržania.

    Tých zaujímavých skutočností je rádovo viac. Budú predložené v písomnej interpelácii. A bude tam aj vyznačená skutočnosť, že uvedený prípad je dôležitý zodpovedať z pohľadu toho, aby sa klíma v tejto krajine a nazeranie na spravodlivosť, pre koho platí a pre koho nie, začalo lepšiť, lebo v prípade, keď aj táto skutočnosť prejde tým útrpným mlčaním a trápnym zatĺkaním, tak ten proces devastácie vnímania práva a spravodlivosti začneme pomaly dokonávať. A to by mi bolo veľmi ľúto.

    Vážený pán predsedajúci, písomnú interpeláciu vám doložím dodatočne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    To bol posledný písomne prihlásený spomedzi poslancov na interpelácie, chcem sa teraz spýtať, či ešte niekto chce vystúpiť ústne v rozprave k tomuto bodu rokovania. Nie je tomu tak.

    Takže chcem sa teraz spýtať členov vlády, či chcú reagovať.

  • Reakcie členov vlády.

  • Momentálne to tak nie je.

    Pripomínam, že podobne podľa zákona o rokovacom poriadku je odpoveď potrebné dať písomne v stanovej lehote do 30 dní.

    V jednom prípade, ktorý navrhla pani kolegyňa Gibalová, budeme hlasovať o naliehavosti interpelácie, teda o skrátení lehoty na polovicu.

    Vyhlasujem týmto tento bod programu za skončený.

    Pokračovať budeme v rokovaní o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Nemáme, o čom hlasovať.

    Pán minister je tu.

    Poprosím pána spravodajcu zaujať miesto.

  • Hlasy v sále.

  • Je tu niekto zo sociálneho výboru? Milan, poprosím ťa, buď tak dobrý, zaujmi miesto.

    Budeme pokračovať v rozprave o

    správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.

    Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril postoj k prerokovávanému návrhu vlády o správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.

    Už mnohí moji predrečníci k tomuto bodu programu pri argumentovaní svojich postojov vyjadrovali skôr ekonomický názor na to, prečo situácia so zamestnanosťou, resp. nezamestnanosťou na Slovensku je alarmujúca. Ak dovolíte, ja moje vystúpenie nebudem formulovať do ekonomických parametrov, nebude ani o ekonomickom raste, ani o inflácii.

    Chcem hovoriť na tému vymožiteľnosti práva, čo je vec neekonomická, ale vec, ktorá zásadne ovplyvňuje aj podnikateľské prostredie na Slovensku. A, žiaľ, v mnohých prípadoch znamená aj zánik podnikania, prepúšťanie zamestnancov či ukončenie živnosti.

    Iste so mnou nebudete viacerí súhlasiť, že naša ekonomika potrebuje byť viac v zjednotenej Európe a v globálnom svete konkurencieschopná. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, dámy a páni, ale trošku ma to mýli preto, lebo nedokážem sa sústrediť na vyjadrenie tak zásadných myšlienok. A bol by som rád, keby sme sa dokázali navzájom počúvať. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou nízka vymožiteľnosť práva.

    Zo 144 hodnotených krajín sa Slovensko umiestnilo na 140. mieste, za nami zostali už len Rumunsko a Grécko. Toto zistenie považujem za alarmujúce. O to je závažnejšie, že všetci významnejší zahraniční investori pri svojom rozhodovaní čoraz viac zvažujú aj úroveň vymožiteľnosti práva v krajine, do ktorej investovať sa rozhodujú. Ide im o to, aby investovali svoje peniaze do krajiny, kde sa rýchlo domôžu spravodlivosti, kde rozsudok nebude len zdrapom papiera a, jednoducho povedané, kde o svoje peniaze neprídu.

    A ešte mi dovoľte, aby som pridal jeden údaj zo zisťovania nálady domácich podnikateľov. Štyria z desiatich podnikateľov považujú nízku vymožiteľnosť práva na Slovensku za rozhodujúcu pre podnikanie a ďalší štyria z nich ju považujú za vážnu prekážku v podnikaní. Pre viac ako dve tretiny je to teda zásadný problém. Aj toto sú údaje, ktoré bránia na Slovensku v podnikaní a vo vytváraní nových pracovných miest. To je prostredie, ktoré produkuje len ďalších nezamestnaných a ďalších znechutených, ktorí by aj chceli, ale z dôvodov, ktoré som už spomenul, nechcú podnikať.

    Kde vidím príčiny týchto negatívnych zistení. V prvom rade je to vo fungovaní súdnictva a prokuratúry, polície, verejného sektora a politiky. Dovoľte, aby som to stručne aj zdôvodnil.

    Začnem od súdnictva. Prieťahy v súdnom konaní sú najväčším problémom, kým súd rozhodne, podnikateľ príde často o všetko. A rovnako sú bez peňazí a bez zamestnania aj zamestnanci. Podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je priemerná dĺžka konania v obchodných veciach za minulý rok 13,8 mesiaca. Podľa podnikateľov je to ešte viac. Podľa ich štatistiky je to 560 dní. Nie je možné, aby podnikateľ alebo živnostník vedel „prežiť“ viac ako rok bez peňazí, so zablokovanými účtami a ešte aj musel platiť drahú obhajobu a samotné trovy konania na súde. Často musia ľudí prepúšťať, často si musia peniaze požičiavať. Aj keď sa domôžu práva a spravodlivosti, zvyčajne ich oponent už je v inej firme, ale bez peňazí, takže rozsudok im je nanič. A aj preto sa v poslednom čase veľa podnikateľských subjektov na slovenské súdy ani neobracia so stanoviskom a s hodnotením. Nemá to podľa nás význam. Príčiny sú tu viaceré: dlhé lehoty čakania na rozsudok slovenských súdov, protichodné rozhodnutia súdov na jednotlivých úrovniach, najhoršie na tom sú prvostupňové súdy, aj odbornosť súdov považujem za slabú. Jedným z ďalších dôvodov, prečo súdy nefungujú operatívne a pružne, je časté prekladanie sudcov bez ich súhlasu z agendy na agendu, napríklad zo správnej na obchodnú, alebo častá zmena zákonného sudcu a v neposlednom rade, dámy a páni, mi to nedá nepovedať, aj podozrenie z korupcie, ktorá sa najviac prejavuje v obchodných veciach, preto, lebo v týchto ide o veľké peniaze.

    Samostatnou kapitolou vymožiteľnosti práva je exekučný proces. Nakoniec, na isté problémy upozornila aj vláda Slovenskej republiky v správe o základných otázkach justície, ktorú sme prerokovávali v decembri minulého roku. A samotná vláda v tejto správe označila exekučný proces za kritický stav. Preto by som chcel aj touto cestou požiadať vládu Slovenskej republiky, osobitne ministra spravodlivosti, aby v spomínaných otázkach urýchlene konal. Dámy a páni, nedá sa čakať rok, nedá sa čakať celé volebné obdobie, nie je to problém vládnutia na štyri roky, sú to veci, ktoré treba riešiť hneď, inak sa stane Slovenská republika pre podnikateľov nezaujímavou v Európe bez dôvery a spravodlivosti.

    Dovoľte mi dotknúť sa aj z iného pohľadu problému, ktorý vidím v otázke riešenia zamestnanosti. A to je problém fungovania prokuratúry na Slovensku. Prokuratúra je dôležitá aj pre podnikateľov, dámy a páni, preto, lebo prokuratúra je ústavná inštitúcia, ktorá by mala stáť na čele dodržiavania zákonnosti a ústavnosti. Žiaľ, stav, ktorého sme svedkami, je nie alarmujúci, ale kritický, dámy a páni, neexistencia takmer ako dva roky generálneho prokurátora. Odmietanie vymenovať riadne zvoleného kandidáta prezidentom Slovenskej republiky sa nedá inak charakterizovať ako návod na to, ako benevolentne pristupovať k dodržiavaniu práva a poriadku všetkými občanmi Slovenskej republiky. Je preto najvyšší čas, aby sme sa naozaj vážne zaoberali týmto problémom, a nie rôznymi špekulatívnymi, nátlakovými akciami na najvyššie ústavné orgány Slovenskej republiky, ale rešpektovaním ústavných práv, ústavných orgánov a na prvom mieste nás, Národnej rady Slovenskej republiky, kompetencií, ktoré máme zverené Ústavou Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som sa krátko dotkol polície. Polícia podľa môjho názoru robí veľa, ale robí málo. Treba profesionalizovať vyšetrovateľské tímy, ekonomická kriminalita je čoraz sofistikovanejšou metódou, ako okrádať či už tento štát alebo vydierať sa navzájom medzi podnikateľskými subjektmi. V tomto konkrétnom prípade si osobne myslím, že nerozhoduje moderná pištoľ alebo jej kaliber, ale špičkový policajt, špecialista na ekonomickú a finančnú kriminalitu. Takýchto ľudí dnes treba do slovenského Policajného zboru. Osobne si myslím, že stačí jedna chyba a jedno chybné obvinenie a zničíme nielen človeka, ale aj jeho firmu. A najviac na to doplatia tí, ktorí sú v týchto firmách aj zamestnaní.

    Už som spomenul, že dnes sú ekonomické prešľapy oveľa zložitejšie a sofistikovanejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, a niekedy mám pocit, akoby sme si to nechceli ani priznať, dámy a páni, sofistikovanejšie, často bez nádeje, že môžu byť niekedy vyšetrené. Nedá mi nespomenúť vraždu dvoch bývalých ústavných činiteľov ministra Duckého a Ernesta Valka. Do dnešného dňa, dámy a páni, nevieme, kto za týmito ohavnými zločinmi stojí. A nedá sa vylúčiť, že nemajú aj ekonomické pozadie. A nedá sa vylúčiť, že toto všetko navzájom súvisí, čo sa môže prejavovať aj v neistote podnikateľského prostredia a v obave pred investovaním na Slovensku.

    Dámy a páni, a na záver. My, politici, vidíme a verejné inštitúcie, viacerí podnikatelia vidia problém často v chaotickej, nesystémovej a častej zmene legislatívy, ktorú tu v tomto parlamente prijímame, a v neprimeranej politizácii niektorých inštitúcií a mnohých vážnych rozhodnutí, ktoré zakladajú systémové zmeny. Uvedomme si túto našu zodpovednosť a bol by som rád, keby sme sa aj my všetci spolu nepodieľali na zhoršovaní podnikateľského prostredia, na zvyšovaní nezamestnanosti a zneisťovaní občanov Slovenskej republiky ďalšími sociálnymi problémami. Som presvedčený, že dnes, keď máme štyristotisíc nezamestnaných, nemôžeme ich riešiť podľa politického trička ani zákonmi, ani rozhodnutiami. Sú to naši občania, naši ľudia a chceme, aby tu a teraz vedeli, že na ich ďalšom osude nám záleží a že ak nemajú prácu, nemôže nám to byť všetkým spoločne ľahostajné. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Faktická poznámka, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, ja som veľmi rád, že si vo svojom príspevku zdôraznil jeden z dôležitých faktorov podnikateľského prostredia alebo teda toho, ktorý výrazne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. A to je vymožiteľnosť práva. V tejto súvislosti si neodpustím poznámku k návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý som predkladal pred niekoľkými mesiacmi a ktorý táto snemovňa neodsúhlasila. To je jeden z takýchto zákonov, ktoré by mohli odbremeniť súdy, pretože práve takýmito problémami vo vzájomných obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi, teda ak si neplnia navzájom záväzky, dochádza obyčajne k zaťažovaniu súdov, k súdnym sporom, ktoré sa ťahajú mesiace, ba až roky. A týmto spôsobom sa vlastne zhoršuje toto podnikateľské prostredie. Takže veľmi pekne ďakujem, som veľmi rád, že si vo svojom príspevku zdôraznil tento dôležitý faktor podnikateľského prostredia. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Pán poslanec Matovič do rozpravy.

  • Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som si teraz spočítal tak narýchlo, že dnes je 23 rokov, šesť mesiacov, šesť dní od 17. novembra 1989. Nie je to žiadny nejaký významný dátum, ale hovorím to iba tak, aby sme si uvedomili, koľko uplynulo doby, keď nám politici začali sľubovať čoskoro zmeny. A pamätám si Mečiara, že hovoril, že do desiatich rokov sa budeme mať tak ako v Rakúsku, Švajčiarsku. A od tých desiatich rokov, od toho termínu, ktorý si vtedy stanovil, už uplynulo, povedzme, teda ďalších tých trinásť rokov, ale vlastne dokopy od revolúcie uplynulo 23 rokov a nejako Rakúsko sa nedostavilo. A realita je úplne iná. Slovensko za to obdobie malo štyroch premiérov, ktorí vládli dokopy viac ako jeden rok. Bol to Mečiar, Dzurinda, Fico a Radičová. Viete, čo majú všetci títo štyria premiéri spoločné, čo sa týka nezamestnanosti? Každý jeden končil s nezamestnanosťou vyššou, ako začínal, či to bol Mečiar, či to bol Dzurinda za jeho dve vlády dokopy, či to bola Radičová alebo teda Fico ako prvý alebo či to bola Radičová. Každý jeden končil za súvislé obdobie, pri Dzurindovi treba zrátať tie dve obdobia dokopy, čiže od roku 1998 do roku 2006, s vyššou nezamestnanosťou, ako začínal. Možno je to celkom zaujímavý fakt, o ktorom ste nevedeli. To znamená, že tí premiéri najviac ovplyvnili vývoj Slovenska, za vládnutia ani jedného z nich sme nezamestnanosť nedokázali znížiť. Keďže to boli premiéri, ktorí boli raz sprava, raz zľava, teraz neviem, pri Mečiarovi čo mám povedať, či to bolo zľava alebo sprava, tak nedá sa asi hovoriť o tom, že nezvládajú tento problém iba ľavičiari alebo pravičiari alebo, opačne, pravičiari ho zvládajú. Je to jednoducho náš spoločný problém, evidentne sa nám spoločne nedarí nezamestnanosťou nejako pohnúť dopredu.

    Áno, musím aj jedným dychom dodať, že v prípade druhej Dzurindovej vlády po prijatí nejakých tých zásadnejších zmien sa nezamestnanosť začala dosť dramaticky v krátkom období znižovať, keď Slovensko malo dosť dramatické ekonomické rasty, ale keď aj teda Európe sa trošku lepšie darilo ako dnes, ale tieto časy sú asi za nami. Slovensko už takéto rasty asi mať nebude za situácie, v akej sa nachádzame, tie hviezdy vo svete už sú niekde inde. Už sú trošku východnejšie alebo možno paradoxne v Afrike. A rasty typu šesť, sedem, osem, desať percent asi tak ľahko Slovensko už nezažije.

    Keď si ale teda porovnáme napríklad to Slovensko s Rakúskom, kde sme mali sľúbené, že za desať rokov ho dobehneme po revolúcii, tak Rakúsko svoju nezamestnanosť za tých 23 rokov tak znížilo, že dnes ju má najnižšiu v celej Európskej únii, čiže približne 4,5 %. Na druhej strane Slovensko z nulovej nezamestnanosti, ja beriem, okej, bola trošku umelá, sa dostalo na dnešných skoro pätnásť. Keď sa pozrieme na vývoj nezamestnanosti počas krízy, tak Rakúsko udržalo mieru nezamestnanosti plus-mínus, Nemecko ju znížilo na polovičku voči tomu, s akou nezamestnanosťou do krízy vstupovalo, a Slovensko ju zvýšilo na dvojnásobok, lebo keď sme do krízy vstupovali, boli sme niekde na 7,5 % a dnes sme skoro na pätnástich. Keď si pozrieme napríklad podiel ľudí, ktorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok napríklad v tom Rakúsku a na Slovensku, tak v Rakúsku približne 30 % ľudí pracuje na čiastočný pracovný úväzok, na Slovensku sú to približne 4 % ľudí. Aj to môže byť také vodítko na to, kde by sme sa možno mali pozerať a akou cestou ísť.

    Keď sa pozrieme na produktivitu práce počas krízy, Slovensko je zaujímavá krajina. Má nadpriemerný rast produktivity práce v porovnaní s priemerom Európskej únie a zároveň nadpriemerný nárast nezamestnanosti. Preložené do ľudskej reči to znamená, že na Slovensku menej ľudí v podstate robí v priemere viac. Čiže produktivita nám rastie, nezamestnanosť takisto. Čiže produktivita rastie a vlastne menej ľudí urobí prácu za tých ostatných, a teda prepustíme ľudí, lebo však už s menším počtom ľudí to dokážeme urobiť. Bohužiaľ, sme v takejto nejakej pasci. Hovorí sa nám, že približne tie tri percentá ekonomického rastu alebo rastu HDP môžu generovať aj znižovanie nezamestnanosti, nejaké markantnejšie. Ak ten rast je menší ako tie tri percentá, tak nárast produktivity práce nám paradoxne môže spôsobovať to, že nám nezamestnanosť bude vzrastať, napriek tomu, že budeme rásť, a v tejto situácii práve my sa nachádzame, nám rastie HDP, ekonomicky rastieme, ale keďže nám produktivita práce rastie rýchlejšie, nám nezamestnanosť rastie takisto. A to je pasca, v ktorej sa nachádzame. My nevyhnutne potrebujeme buď naštartovať rast nad rast miery produktivity práce, alebo hľadať iné zdroje, kde treba podporiť nové pracovné miesta, možno práve v sektore služieb, ktoré doteraz, si myslím, sme dosť zásadne zanedbávali na Slovensku. Ale k tomuto sa vrátim až neskôr.

    A ešte keď som hovoril o tej miere ľudí, ktorí pracujú na čiastočný úväzok, tak napríklad v Holandsku je to zaujímavé, ktoré má skoro 50 % ľudí na čiastočný úväzok, na Slovensku stále hovorím o 4 %. Je jasné, asi na Slovensku moc ľudí si nemôže dovoliť pracovať na čiastočný úväzok, lebo z tej almužny delenej dvoma by asi už vôbec nevyžili. A v tom Holandsku asi aj tá polovička trebárs mzdy z priemernej im stále stačí na bezproblémovú životnú úroveň. Ale je to aj o nastavení filozofie firiem, akože o nabádaní k tomu, aby umožňovali vznik aj možno takýchto tých čiastočných pracovných miest.

    Keď si pozrieme mieru dlhodobej nezamestnanosti, tak tu je Slovensko jednoznačne kráľom, tu stojíme na piedestáli Európy, lebo máme najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných zo všetkých nezamestnaných. Približne dve tretiny ľudí na Slovensku sú dlhodobo nezamestnanými, čo je veľmi veľký problém. A osobne ho považujem za najväčší problém našej slovenskej nezamestnanosti.

    Čiže to som iba vymenovával možno nejaký teda ten stav, v akom sa nachádzame, a chcel som to konfrontovať s tým, čo nám bolo po revolúcii politikmi sľúbené, že do desať rokov plus-mínus budeme v Rakúsku, budeme vo Švajčiarsku. Figu borovú sme tam, lebo sme v realite, v slovenskej realite, kde máme jednu z najvyšších mier nezamestnanosti. A sused, ktorému sme sa chceli podobať, má ju dnes v Európe najnižšiu, hovorím o Rakúsku.

    Pán minister, na mimoriadnej schôdzi som o niektorých týchto bodoch hovoril, ale som to teraz tak zocelil, lebo vtedy som si to tak rýchlo, iba za polhodinku pripravil. Vtedy to bolo dvadsať konkrétnych bodov a dôvodov, prečo nezamestnanosť na Slovensku je taká, aká je z môjho pohľadu, a dvadsať konkrétnych riešení. Teraz som ich trošku prelúskal, je ich sedemnásť, možno symbolicky k tomu sedemnástemu novembru po sedemnástom novembri, keď nám sľubovali pomaly raj na zemi. Je to sedemnásť konkrétnych dôvodov, prečo nezamestnanosť, si myslím, na Slovensku je taká, aká je, ale sedemnásť aj konkrétnych riešení na to, čo s tým spraviť.

    Čiže prvý dôvod, ktorý vnímam a dotýka sa tej dlhodobej nezamestnanosti, tak je to, že vlastne pozeráme na všetkých nezamestnaných ako na jednu kompaktnú masu ľudí, na štyristotisíc ľudí, ako štyristotisíc nezamestnaných. A myslím si, že je to veľmi, veľmi hlboký omyl. My sa musíme pozerať na týchto štyristotisíc ľudí ako na dve skupiny ľudí, na dvestotisíc nezamestnaných a dvestotisíc druhých, doslova nezamestnateľných. To sú tí ľudia, keď sme boli na špici v ekonomickom raste a pred krízou, keď sme boli s nezamestnanosťou na 7,5 %, pri ktorých vlastne už vtedy firmy hovorili, že nie je koho zamestnať. Čiže my sme sa vtedy dostali v podstate, dá sa povedať, na hranice našich možností. Čiže, ako v Rakúsku je možno ich hranica možností 2 %, možno majú 2 % ľudí, ktorí si nezamestnateľní, my, bohužiaľ, vzhľadom na prístup, aký sme volili, možno aj teda, poviem to potom neskôr, aj k vzdelávaniu vlastne ľudí a prístup k takýmto ľuďom, sme sa dostali tam, že u nás je tá miera nezamestnateľných ľudí niekde možno až okolo 7 %. Približne dvestotisíc ľudí je na Slovensku nieže nezamestnaných alebo nieže len nezamestnaných, ale zároveň nezamestnateľných. To je obrovský problém, ktorý máme, a zároveň obrovské bremeno, ktoré si nesieme, pri nezamestnateľných, poviem, samozrejme, pri nastavení súčasných podmienok, lebo keď mi niekto chce povedať, že keď sa dostaneme na 7-percentnú nezamestnanosť, že niektorý podnikateľ bude hurá zamestnávať ľudí z osád, ktorí nemajú ani vzdelanie, ani návyky, ani nejaké tie kultúrne vzorce a sú presvedčení dlhodobo štátom, že peniaze sú na pošte, a nie za prácu, tak jednoducho ich nezamestná. Takíto ľudia sú za súčasného nastavenia podmienok za minimálnu mzdu nezamestnateľní.

    Preto keď som pomenoval ten problém, že pozeráme na celú túto masu ako na kompaktnú homogénnu masu štyristotisíc nezamestnaných, tak jediná cesta je pozerať sa na dva celky, dvestotisícové, alebo rozdeľovať tú masu na zamestnateľných a nezamestnateľných a robiť, aplikovať na obidve tieto skupiny samostatné nástroje trhu práce a vymýšľať spôsoby, ako dostať na trh práce ľudí dnes nezamestnateľných a zrejme dosť zásadne zmeniť aj systém pre týchto ľudí a ako zamestnať ľudí, ktorí už minulosti prácu mali a ktorí majú tie pracovné návyky, majú vzdelanie, majú zázemie a majú murovaný dom, napríklad taký, v ktorom je splachovací záchod. Čiže to je to. Takisto v prípade tých dlhodobo nezamestnaných a zároveň nevzdelaných alebo ľudí teda bez vzdelania, ktorí sú veľkou podskupinou tých ľudí nezamestnateľných, alebo doslova v podstate všetkých si myslím, že je nevyhnutné, aby sme urobili z úradu práce agentúru dočasného zamestnávania, kde by úrad práce vystupoval voči podnikateľom ako agentúra dočasného zamestnávania, kde by si podnikatelia mohli doslova najímať krátkodobo na dočasný výkon nejakých prác týchto dlhodobo nezamestnaných a ľudí bez vzdelania, kde odbremeníme podnikateľov úplne od byrokracie spojenej s uzatváraním pracovného vzťahu. Ale to, samozrejme, vyžaduje trošku tú odvahu, aby sme urobili krok týmto smerom, ale základ je na začiatku si rozdeliť ten náš pohľad, máme dve oči, pozerajme sa na tieto dve skupiny každým jedným okom, takže na tých zamestnateľných aj na tých za súčasných podmienok nezamestnateľných. To bol prvý, teda konkrétny dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, hlavne teda tá dlhodobá nezamestnanosť, prečo my sme sa aj trebárs v tej dobe konjunktúry nevedeli stlačiť nižšie. Samozrejme, riešenie tejto veci nie je niečo populárne a vyžaduje to okrem odvahy aj taký pohľad ďalej ako horizont nejakého najbližšieho volebného obdobia alebo najbližších volieb. Ak toto naozaj, úprimne dúfam, že pán minister taký je, a som o tom presvedčený, že taký je, chce pán minister úprimne riešiť, musí sa na to pozerať z nadhľadu niekoľkých volebných období, v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov, lebo efekt iného prístupu k týmto ľuďom nebude niečo, čo sa prejaví alebo za čo bude môcť brať nejaké plusové body už pri najbližších voľbách.

    Druhý dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je nevhodné vzdelávanie absolventov. Hovorím to tak, zovšeobecňujem to. Ale, samozrejme, myslím tým, v mnohých absolventoch máme ľudí, ktorí sú nepoužiteľní iba, lebo študovali školu, ktorá sa najľahšie vyštuduje. Je to úplná blbosť. Štát, keď podporuje takýto systém vzdelávania, kde na jednej strane sme doslova vykynožili učňovky a kde fabriky, ktoré by aj ľudí prijali na dobré, teda možno aj platené miesto, jednoducho nemajú kde loviť a máme 14-percentnú nezamestnanosť, 400 tisíc nezamestnaných, ale nie je koho zamestnať, jednoducho niekde sa asi stala chyba. A to je naozaj nevhodné vzdelávanie absolventov v tom prípade, čo som povedal, pri rušení učňoviek. Ale druhá vec je aj podľa mňa systémová chyba celkovo v našom školstve. A to je výrazný dôraz na teóriu. Snažíme sa natlačiť našim deťom do hlavy kvantum vecí, aby mali vysoko IQ, ale vôbec nás nezaujíma tzv. PQ, to znamená practical quotient, to znamená schopnosti prežiť v reálnom svete, schopnosti prežiť v konkurenčnom trhovom prostredí, naše školstvo je dlhodobo nastavené na toto: Natlačme informácie, čo je v knižkách popísané. Ale to, ako reálne dať tým deťom omakať, čo to je podnikanie, čo to je zamestnať človeka, čo to je vymyslieť si nejaký podnikateľský biznis, plán, toto nás nezaujíma.

    Riešenie konkrétne, keďže som povedal, že pri každom jednom poviem aj konkrétne riešenie, si myslím, je napríklad zaviesť jednoznačne povinný predmet podnikania pre všetkých stredoškolákov, to je jedno, čo ten človek bude študovať, akú školu bude študovať. Sami vieme, že mnohí z nás sú podnikatelia alebo boli podnikatelia, že mali sme školu nejakú a začali sme podnikať v úplne niečom inom. Toť, na Ľuda pozerám, podniká v niečom a určite to neštudoval alebo aspoň si myslím, že to neštudoval. Čiže každému tomu decku na tej strednej škole, ktoré ešte vôbec nevie, akým smerom sa ten jeho životný príbeh vyvinie, sa zíde to, že bude naozaj vedieť, čo to podnikanie je. Urobme to, uberme radšej z tej teórie. Jeden takýto predmet, praktické nejaké naozaj nabádanie k podnikaniu im naschne odmalička. Od tých de facto 15 rokov veku im to nasaďme do hlavy. A keď im dáme povinný predmet podnikania, na jednej strane to síce vyzerá odstrašujúco, že to bude niečo povinné, ale keď to bude namiesto nejakej nudnej teórie, myslím si, že aj študenti to privítajú. Tu je naozaj ten taký, ja používam ten príklad, rozdiel pohľadu na svet absolventov vo Švajčiarsku a na Slovensku. Mladý absolvent vo Švajčiarsku sám sebe si kladie otázku, v čom bude podnikať. Mladý absolvent na Slovensku otŕča ruku a pýta sa, či štát mu dá alebo ho niekto zamestná. A toto musíme zmeniť. Dnes je čas na to, aby sme začali masívne podporovať malé, stredné podniky, služby, malé rodinné firmičky. A tuto nám môžu práve tí mladí ľudia pomôcť, že nakopnú možno tých ľudí, tých starších, aj svojich rodičov, ktorí už tú odvahu na to podnikanie nemali, ale musíme im dať nejaké základy. A ten základ im môže dať tá škola. Nahraďme im jednu hodinu aspoň, dve hodiny týždenne teórie reálnym podnikaním, niečím, čo ich prichystá do reálneho konkurenčného trhového prostredia.

    Tretí dôvod je obrovská miera korupcie, s ktorou sa stretávame všade. A myslím si, že ani pán minister nebude hovoriť, že neexistuje. Vieme o nej, je tu, tu sa nachádza, kroky malinké, niekedy krôčiky sa dejú, ale ja si osobne myslím, že stále robíme málo.

    Najväčší krok v tejto veci, čo vidím za posledné roky, tak je naozaj to zverejňovanie minimálne zmlúv na tom internete. Myslím, že veľmi veľa nám to pomohlo v boji proti korupcii, ale zároveň si aj toto myslím a ponúkam to ako riešenie, že keď si chceme s korupciou pomôcť, otvorme verejné financie maximálne ľuďom k dispozícii, úplne hrajme s otvorenými kartami. Keď akýkoľvek úradník robí akýkoľvek výber, akúkoľvek faktúru, akúkoľvek zmluvu, čokoľvek, čo robí, nech zamestnanci na tom úrade, nech ľudia, ktorých to zaujíma, môžu verejne kontrolovať toho človeka. A keď pod takýmto drobnohľadom tí správcovia verejných financií budú, tak tá korupcia nám dramatickým spôsobom môže klesnúť. Dnes stále máme také biele miesta hocijakých inštitúcií, viem, že minule tu bola otázka tuším pri Matici slovenskej, kde si niektorí vysvetľujú, že ten zákon sa ich až tak netýka, že nemusia zverejňovať zmluvy. Vyčistime tieto biele miesta, otvorme verejnú správu úplne verejnej kontrole, otvorme ju ľuďom, aby sa mohli realizovať a pozerať na prsty úradníkom, politikom, ktorí s verejnými financiami narábajú, a tak korupcia nám pôjde určite na minimum, nebudeme potrebovať policajtov, prokurátorov, sudcov, stačí nám využiť zamestnancov na tých úradoch, ktorí tam pracujú.

    Štvrtý dôvod sú dotácie vyvoleným podnikateľom. Podľa môjho názoru výrazne deformujú podnikateľské prostredie, znižujú chuť podnikať tým, ktorí ich nedostávajú, jednoducho sú demotivovaní. A na jednej strane my si síce myslíme, že keď dáme niekde 25 miliónov eur, že sme tým zachránili a vytvorili nejaké pracovné miesta, ale ani sami nevieme, čo to robí s tými desiatkami tisíc drobných podnikateľov, ktorí si povedia, že jednoducho, za toto nezaplatia o tisíc eur viac, nezaplatia tomu Ficovi alebo tej Radičovej, alebo komukoľvek inému, kto tie dotácie rozdával, lebo cítia nejakú krivdu. Keď z mojich daní niekto si podporí, niekedy to aj býva, bohužiaľ, sponzorov, tak títo ľudia nám to v drobnom vrátia. My to, samozrejme, nevidíme, lebo to je v drobnom, ale je to jednoducho naivné. A podľa mňa tým pádom tie dotácie škodia.

    A riešenie, ktoré v tejto veci ponúkam, je zrušiť tieto dotácie, nedávať ich radšej.

    Poviem ten príklad tých fotovoltaických elektrární. Je to biznis, ktorý, bohužiaľ, teda schválila dnešná vládna strana, ho nastavila. A to je za 15 rokov 4,5 mld. eur z peňazí všetkých zamestnancov a podnikateľov na Slovensku, ktorí platia dane cez zvýšené ceny elektriny, nie priamo cez dane, ale rafinovane cez zvýšené ceny elektriny. Ale to je de facto tak isto niečo, len teda nezaplatíte zo zisku, len ten zisk si znížite. Je to 300 miliónov eur ročne. A 4,5 mld. eur vlastne zoberieme ľuďom podnikateľom na to, aby sme dali niektorým, na to, aby sme kupovali elektriku o 800 % drahšie, ako si ju môžeme kúpiť na trhu. Aká je to logika? Aké je to efektívne správanie štátu? Je to iba preto, lebo nejaká Európska únia od nás chcela, že do roku 2020 máme mať nejaký podiel obnoviteľných zdrojov? Do roku 2020 je ešte kopa rokov. Ten vývoj tak dramaticky pokračuje, že verím tomu, že dva roky pred uplynutím termínu sa elektrika z fotovoltaických elektrární bude dať vyrábať za porovnateľnú cenu, ako sa vyrába zo súčasných zdrojov. Len nie, my sme boli friškí, našli sme priestor, kde môžu zbohatnúť veľakrát naši sponzori, tak sme rýchlo rozdali 4,5 mld. eur z našich peňazí na 15 rokov dopredu.

    Čiže riešenie je neposkytovať dotácie súkromnému sektoru. Deformuje to trh, znižuje to efektivitu štátu, a tak to vytvára vlastne tlak na vyššie daňové odvodové zaťaženie a tým pádom nám to zvyšuje nezamestnanosť. Nepomáha to, zrušme to.

    Úplne rovnaký je dopad eurofondov. Poviem príklad. Na Orave je dedina, kde na jednej ulici sú dva penzióny. Z nich jeden je postavený z peňazí, na ktoré sa zložila široká rodina. Je to penzión približne pre 15 ľudí. Široká rodina sa naň zložila. Ešte si zadlžili jeden byt v Dolnom Kubíne. A ten penzión sa vlastne takýmto horko-ťažkým spôsobom postavil a prevádzkujú ho. Na tej istej ulici je penzión, ktorý má 30 lôžok, ktorý je postavený z eurofondov. Aký pocit by ste mali vy, ak by ste boli ten majiteľ penziónu, ktorý si založil svoj vlastný byt na to, aby si postavil penzión, na to, aby si drankal od celej rodiny, aby mohol rozbehnúť nejaký takýto rodinný biznis, keď zrazu na tej vašej ulici, keď vy si tam rozbehnete biznis, vám niekto postaví konkurenciu, čo nestálo v podstate nič, lebo to je z eurofondov za predražené peniaze. Eurofondy, rovnako, deformujú podnikateľské prostredie, znižujú chuť podnikať, znižujú vlastne tým pádom atraktivitu toho podnikateľského prostredia, aby vytváralo pracovné miesta. Čiže pri eurofondoch do súkromných zdrojov, znova, si iba myslíme, že nám znižujú nezamestnanosť. De facto nám nakoniec kazia to prostredie, ktoré tu máme. Použime radšej tie peniaze čisto iba na verejnoprospešné účely. To je to riešenie.

    Šiesty dôvod, nestabilita podnikateľského prostredia. Bohužiaľ, na tom najväčší podiel majú politici. A to je to, že robíme si trhací kalendár doslova, čo prebieha volebné obdobie, to sa mení Zákonník práce, to sa menia daňové zákony, odvodové zákony, všetky, ktoré súvisia v podstate s tým podnikateľským prostredím, veľakrát iba čisto z takých nejakých populistických dôvodov, lebo jednoducho sľúbili sme to niekomu, našim voličom, či raz podnikateľom, či druhýkrát zamestnancom, robíme si trhací kalendár zo zákonov, ktoré by mali byť možno tie najstabilnejšie v štáte. Jednoducho, zase, sami na seba sa pozrite, ak by ste niekam mali investovať a niekde sa rozhodnúť, či tam si tú fabriku otvoríte, tak asi bude vás vyrušovať to, keď dostanete informáciu, že tam sa tie zákony menia jedna radosť, či tam prídu červení alebo modrí, tak to vymaľujú raz načerveno, potom namodro, so slovami: „Vieš ty čo, tam je to nejaké nestabilné, neodporúčal by som to tam.“ A brali by ste to do úvahy? Ja by som to bral do úvahy do určitej miery, na 100 %. Môžeme si nahovárať koľkokoľvek, že zmena zákonov neovplyvňuje mieru nezamestnanosti. Na 100 % ju ovplyvňuje. Jasné, je otázka tej miery, ale určite ju ovplyvňuje.

    Riešenie v tomto probléme je to, že tie zásadné nastavenia podnikateľského prostredia v Zákonníku práce, v daňových a odvodových zákonoch by sme mali podchytiť ústavným zákonom. To je výzva voči vládnej strane. My sme takejto debate určite otvorení. Uvedomujem si, že bolo by to potom o kompromisoch, o nevyhnutnosti uzavrieť nejaké kompromisy. Ale to prostredie by sme takto stabilizovali. Nemôžeme naďalej vystavovať de facto ľudí, nezamestnaných tak, že budú v područí politikov, ktorí sa chcú zaľúbiť teraz tej práve svojej skupine voličov, a na to doplatia vlastne tí nezamestnaní a ich rodiny, lebo jednoducho niekto to premaľováva. Možno z toho dôvodu 50 tisíc ľudí na Slovensku nemá prácu. Nikto nevie toto odmerať. Každopádne má to určite obrovský vplyv, nevypočítateľnosť prostredia, do ktorého chcete investovať, určite má vplyv na to, či sa rozhodnete alebo nerozhodnete a v akej miere do toho prostredia investovať.

    Ďalší dôvod je nevymožiteľnosť práva. Bohužiaľ, je to dlhodobo a nevidím tam žiadnu výnimku počas tých 23 rokov, sú poctiví podnikatelia nie účinne chránení pred tými, ktorí si svoj biznis postavili na neplatení faktúr. Máme nastavený systém, v ktorom bez problémov si žijú kapri, ktorí zneužívajú slabých, tých, ktorí chcú robiť biznis poctivo. Vyvážajú sa potom v nejakých svojich fárach, užívajú si s milenkami, predvádzajú sa, sú možno v nejakej Smotánke veľakrát predvádzaní alebo prezentovaní, ale máme tu tých slabých, ktorí možno z úprimného dôvodu išli do podnikania, chceli s tým začať, zobrali možno tie rodinné úspory. A takíto hajzli ich položili na kolená. Takto máme nastavený systém a toto nám ničí, znova, podnikateľské prostredie, čo sa prejavuje na tom, že ľudia strácajú chuť podnikať, nezamestnávajú ľudí, zvyšuje nám to nezamestnanosť.

    Ôsmy dôvod sú rozsiahle daňové úniky. Znova, sú tu tí poctiví. Samozrejme, keď štát zdvihne dane, tak kto ich zaplatí? Kto na to doplatí? Iba tí poctiví. Ten, kto dane neplatí, kto ich obchádza, kto berie bez bločku, bez faktúry alebo akýmkoľvek spôsobom tuneluje v podstate možno svoju vlastnú firmu, tak ten na to zvyšovanie daní nedoplatí, jeho to nezaujíma, ten má salám, párky, možno ešte má lepší pocit, lebo viacej ušetril, lebo si povie, že: „Však teda, dobre, to zdvihli mi z 19 na 23 %, tak už som neušetril 19, už som ušetril 23 %.“ Doplatia na to vždy znova iba tí poctiví. A tuto by zase mala byť taká tá brzda, samobrzda vás, ktorí vládnete, alebo aj teda tých, ktorí vládnuť budú, že sa v takýchto situáciách pozerajú na tých poctivých a si uvedomia, že keď urobíme takéto niečo, tak iba tí poctiví na to doplácajú a nemali by to urobiť bez toho, kým neklepnú po prstoch tým podvodníkom.

    Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií, a myslím si, že nikto z nás nespochybňuje kvalitu práce tohto inštitútu, odhadol daňové úniky na Slovensku na 2,3 mld. eur; 2,3 mld. eur je suma približne dvojnásobok toho, čo zaplatia všetci zamestnanci a živnostníci na Slovensku do roka ako daň z príjmu. Čiže 2,3 mld. eur tu niekto nezaplatí na daňových podvodoch alebo únikoch a všetci ostatní sa na to skladáme, možno aj tými vyššími sadzbami. A potom vy to tu znášate tým, že teda možno za to vás zase kritizujeme, lebo ste to nesľúbili alebo sľubovali ste trošku niečo iné. Na druhej strane sme vo výbere daní v Európe druhí najhorší za Gréckom. A to, si myslím, už je čo povedať, keď sme druhí najhorší. Veď sme tam boli možno niekde v strede, okej, povedzme si, ale druhí najhorší byť vo výbere daní je hanba.

    Riešenie, ktoré v tejto veci chcem ponúknuť, je, aby ste investovali veľmi veľa, a myslím si, že by to boli veľmi dobre investované peniaze, do vytvorenia povedomia medzi ľuďmi, ale nie medzi pár daňovými kontrolórmi alebo zamestnancami finančnej správy, ale vyslovene medzi všetkými ľuďmi, že neplatenie daní doplácame my všetci, a využiť tým pádom všetkých ľudí následne na to, ktorým teda vlastne na Slovensku záleží a pochopia ten princíp, že keď niekto neplatí, tak vlastne ja to za neho zaplatím, keď som poctivý, na spoločný boj voči neplatičom daní. My musíme jednoducho zmeniť atmosféru, my musíme zmeniť to komunistické, ktoré u nás hlboko je vryté, že kto nekradne, okráda svoju vlastnú rodinu. Toto musíme ľuďom vymyť z hlavy. A musíme ľuďom vysvetliť, že dane keď niekto neplatí, okráda všetkých tých ostatných, ktorí dane platia. Samozrejme, to musí byť ruka v ruke s tým, s maximálnou snahou, čo som hovoril pri korupcii, že tí ľudia vám uveria iba vtedy, keď budú vidieť, že naozaj vám záleží na tom, že chcete spravovať verejné financie čisto a tým pádom ste otvorení úplne verejnej kontrole a chcete všade mať naozaj spravodlivo nastavené pravidlá pri rozdeľovaní verejných financií. Inak vám to ľudia neuveria.

    Ďalší dôvod, deviaty, je zvyšovanie daní a odvodov. Chcem veľmi stručne iba k tomu, aj keď opakovane počúvame, že to nemalo vplyv na podnikateľské prostredie, povedať, že určite nepomohlo veci, že ste zvýšili dane a odvody. Svojou mierou to určite ovplyvnilo to podnikateľské prostredie, aktivitu hlavne možno tých podnikateľov, ktorí na ten trh by chceli vstúpiť alebo chceli by zvýšiť nejakú svoju investíciu. Je pravda zároveň, že pre mnohých to možno až takú veľkú rolu nehrá, lebo jednoducho nemajú základ dane, z ktorého by dane platili, jednoducho ledva točia. Ale tá motivácia, že keď už niečo zarobím, aby mi z toho zostalo čo najviac vo vačku, je veľmi pri podnikaní dôležitá. A čím vyššia tá hranica bude, čím vyššie budú dane a odvody, lebo zaťažíme v tomto prípade prácu, tak tým menšia chuť podnikať bude. Takže myslím si, že to nebol vôbec dobrý krok.

    To riešenie, ktoré by som v tejto veci chcel ponúknuť, je zároveň s tými predošlými krokmi, čiže znižovanie korupcie, eliminácia daňových únikov, čím najskôr dane znížiť a hlavne teda zaviazať sa dane do budúcna už nezvyšovať, aspoň teda v tomto vašom volebnom období, ktoré máte pod kontrolou.

    Ďalší dôvod je zbytočná byrokracia pri podnikaní, kde vlastne medzi ľuďmi, ktorí by aj podnikať možno chceli, hlavne v tom menšom, v tom drobnom, v ktorých ja vidím budúcnosť, tak vytvára povedomie, že to je príliš zložité, tam možno nachytať na hruškách, radšej do toho ani neísť.

    A tu, si myslím, by pomohlo urobiť jeden seriózny taký debyrokratický audit, naozaj si prejsť všetky tie zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia z pohľadu toho, či tá byrokracia niekde nie je neúmerne nastavená, a urobiť všetko pre to, aby sme vlastne vyžadovali iba tú minimálnu mieru byrokracie, ktorú by sme vyžadovať od podnikateľov mali, a takýmto spôsobom zjednodušiť život ľuďom, teda podnikateľom v tomto prípade.

    Ďalšie riešenie, ktoré by som vám chcel ponúknuť, je skúsiť sa zamyslieť nad alternatívou voči tomu, čo vlastne doteraz tu trebárs fungovalo, že sme na požiadanie vedeli dať 4 tisíc eur na začiatok podnikania, a mnohokrát tí ľudia vôbec nepodnikali, iba pro forma sa tvárili, že podnikajú, ale tak štát mal jedného nezamestnaného z krku a vlastne sme toho človeka odnaučili hodnote peňazí, lebo má peniaze zadarmo, tak miesto tohto zaviesť taký dosť odvážny systém, ktorý by bol, že počas prvého roka u začínajúceho podnikateľa by sme mu poskytli kompletný byrokratický servis na náklady štátu, lebo štát je ten, kto zaviedol tú byrokraciu do podnikania. Nech si štát zoberie toto na seba, ak by štát prišiel s týmto: „Nieže dám ti peniaze, ale chceš podnikať, tak stačí, že máš nápad. Možno keď potrebuješ peniaze, dobre, vybav si niekde peniaze. Alebo ich máš. Ale ja ako štát, ktorý som zaviedol tie byrokratické pravidlá, si toto beriem na seba. Dám ti účtovníčku. Potrebuješ vybaviť neviem čo, bezpečnosť ochrany práce, potrebuješ niečo na daňovom úrade, nejakého daňového poradcu, potrebuješ neviem vybaviť niekde nejaké povolenie na nejakom ministerstve k tomu tvojmu podnikaniu.“ Bude to veľmi dobrá investícia, lebo, po prvé, naučíme toho človeka od začiatku robiť ten biznis čisto, po druhé, tú bariéru vstupu do toho podnikania zrušíme alebo teda eliminujeme. A myslím si, že bude to aj taký spravodlivý prístup štátu, ktorý tú byrokraciu vlastne nastavil a vymyslel. Keď nie sme schopní ju rýchlo odstrániť, tak skúsme ju takto vlastne si prebrať na seba ako štát. Verím, že štát by to dokázal spraviť veľmi efektívne. A myslím, že by to bol dobrý krok na podporu hlavne tých drobných podnikateľov.

    Zároveň by som teda chcel navrhnúť opakovane, aby sme naozaj zaviedli tie licencie pre drobných živnostníčkov. Obuvník niekde však vie to robiť, jasne, bol tu ten návrh, ale nepamätám si ho presne, ale to bol tuším do 15 tisíc eur obrat mesačne alebo neviem, čo to bolo, bolo to strašne vysoké. To, si myslím, bol uletený návrh. Ale ľuďom, ktorí majú príjem fakt tisíc, 1 500 eur maximálne možno mesačne, dajme tú licenciu, nech zaplatia. Človek príde, jedenkrát to zaplatí, máme pokoj. Spravme to, pri holičkách, možno kaderníčkach, tak či tak tie peniaze idú bokom, tak či tak tam sú stabilné zákazníčky, ktoré platia bez bločku. Urobme to, povedzme, že im dobre zaplatíš, neviem, strelím číslo, tuto 800 eur za rok, a máš odo mňa pokoj. A tá kaderníčka si vtedy povie, že: „Dobre, za toto kreslo som zaplatila 800 eur a už bez problémov môžem si blokovať, už ma to nezaujíma, lebo viem, že už ma nikto nikdy nemôže pristihnúť pri tom, že som neplatila dane alebo že niečo obchádzam.“ A my budeme radi, lebo nakoniec možno vyberieme to isté, keď nie viac od týchto ľudí, ale budeme mať pokoj. Aj tie daňové úrady odbremeníme od kontroly subjektov, ktoré jednoducho takýmto spôsobom si tú daňovú povinnosť vyriešia. Zjednoduší to život aj finančnej správe, vzniknú nám možno kvôli tomu pracovné miesta a eliminuje to čiernu prácu. Eliminujeme tým čierny trh alebo teda tú šedú ekonomiku.

    Jedenásty dôvod je zbytočné politikárčenie. Všetko sú to dôvody, aby som to zopakoval, hovorím o nezamestnanosti, prečo si myslím, že nezamestnanosť je taká, aká je, čo nám vlastne každou nejakou desatinkou percenta, niekedy možno stotinkou prispieva k tomu, že nezamestnanosť máme takú, akú ju máme. Je zbytočné politikárčenie. Jedenásty dôvod a to politikárčenie by som nazval ako takú neochotu počúvať politických oponentov len preto, lebo sa držíme hesla: Teraz vládneme my, teraz rozhodujeme my. Ja si myslím, že to je na škodu veci. Čiže v tejto veci a v otázke nezamestnanosti sme všetci na jednej lodi. A mali by sme aj brať to tak, jednoducho každú jednu hlavu, ktorá vie k tomuto niečo povedať, dupľom tých z nás, v tomto prípade z opozície, ktorí možno podnikali a zamestnávali ľudí. Tak zo strany vás ako vládnej moci alebo zo strany ministerstva práce by som sa snažil čo najviac zatiahnuť všetkých ľudí, aj teda opozičných, teda aj konkurentov politických do tohto procesu, lebo keď sa nám podarí spoločne znížiť nezamestnanosť, tak pomôže to nám všetkým. Jednoducho tak iba zmeníme prostredie, v ktorom budeme konkurovať, ale bude to v prvom rade váš úspech. Keď akýkoľvek nápad by bol, ktorý by pomohol znížiť nezamestnanosť, bude to v prvom rade váš úspech, na vaše triko. A ja si myslím, že ste v dosť veľkej pasci za súčasného stavu, aj keď teraz tu môžem povedať, že nám tuším 0,28 % či koľko stotín percenta klesla nezamestnanosť, ale ja som pozeral rok predtým a tam to bolo 0,29 %, čiže zrejme sú to sezónne práce. Čiže my zrejme s nezamestnanosťou stojíme plus-mínus, prešľapujeme na mieste. A tým pádom si myslím, že budete vystavení veľkým otázkam od vašich voličov, čo ste pre nich urobili. Ale keď budete štyri roky stáť na mieste a neznížite tú nezamestnanosť, tak myslím si, že nebude to príjemné, čo vám tí ľudia na to povedia. Takže ja by som v tomto prípade, čo sa týka nezamestnanosti určite nešiel v duchu hesla: Teraz vládneme my.

    Čiže riešenie je odložiť politiku maximálne bokom, lebo politikárčenie ľuďom prácu berie, nie im ju dáva.

    Dvanásty dôvod je odtrhnutie od reality. A to je to, že zákony, bohužiaľ, mnohokrát menia ľudia, ktorí nikdy nevytvorili ani jedno pracovné miesto. A robia to často na základe rád od odborárov, ktorí taktiež nikdy žiadne pracovné miesto nevytvorili. Je to podľa mňa zvrátené, lebo odborári nezvýšia ľuďom platy, mzdy. Vedia im ich zvýšiť tak krátkodobo, na určitú dobu, na rok, áno, s tým, že sa dosiahne nejaký rast platov, možno na budúce, potom znova. Ale z dlhodobej perspektívy jediní, ktorí zvýšia ľuďom platy, tak sú podnikatelia, ktorí zamestnajú ľudí a znížia nezamestnanosť na takú úroveň, že firmy začnú si konkurovať medzi sebou a začnú nedostatok pracovnej sily riešiť tým, že začnú si preplácať ľudí. Jediná cesta k zvyšovaniu platov na Slovensku vedie cez zníženie nezamestnanosti, ale k zníženiu nezamestnanosti nás neprivedie vyššia regulácia na základe odborárskych tlakov, ale to, že umožníme podnikateľom podnikať a vytvárať pracovné miesta. Ak stlačíme nezamestnanosť do stavu, aká bola v roku 2008, niekde 7,5 %, kde sa dostaneme do stavu, že už nebude koho zamestnať, lebo tí ďalší budú de facto nepoužiteľní, vtedy začne rast platov. Kým tu budeme na 14 % a podobne, dovtedy nám platy budú plus-mínus oscilovať s infláciou. A tí ľudia budú de facto živoriť na tej istej životnej úrovni. Ja pevne verím, že nie je pravda to, čo mnohí hovoria, že vám vlastne vyhovuje vysoká nezamestnanosť, lebo sú to vaši voliči. Ja pevne verím, že aj vám záleží na tom, aby tie rodiny neboli nešťastné, aby tie deti videli, že doma majú pozitívny pracovný vzor, že chcete, aby nezamestnanosť klesala, a že možno dnes ste iba trošku takí zúfalí, že neviete, ako na to. Ja naozaj vás nabádam k tomuto: Poďme spoločne ten problém riešiť. A ja aj preto vám dnes hovorím o šestnástich konkrétnych riešeniach, bez problémov si ich zoberte.

    Čiže to riešenie v tomto prípade, by som povedal, toho počúvania odborárov alebo teda toho odtrhnutia od reality, je to, že som navrhoval taký princíp, ktorý by ste si zaviedli, že čím je vyššia nezamestnanosť, treba počúvať tým viac podnikateľov a treba počúvať tým menej odborárov. Keď to bude opačne, okej, počúvajte viacej odborárov, keď už bude tá nezamestnanosť možno klesať, ale tie mzdy vtedy už vyrieši ten trh aj bez odborárov. Ale čím je vyššia nezamestnanosť, tým menej treba počúvať odborárov a tým viac treba počúvať podnikateľov, lebo podnikatelia vedia, ako vytvoriť pracovné miesto, lebo žiadny odborár žiadne pracovné miesto nikdy nevytvoril.

    Trinásty dôvod je, že lejeme peniaze do betónu a dávame prácu veľakrát zbytočne strojom. To som tak trošku obrazne povedal, že ich lejeme do betónu. Ale teda dva príklady uvediem. Hrdíme sa tým, ako ideme stavať priehrady. Dáme tam tie domiešavače betónu, tam budeme valiť, ale tej ľudskej práce tam bude veľmi, veľmi málo. Na druhej strane máme projekty, ktoré si chvália aj smerácki starostovia. Ja s tým projektom nemám nič, myslím, že to bol človek od Ivety Radičovej alebo teda nejaký jej možno spriaznenec, Kravčík sa volal, ktorý rozbehol ten projekt tých hrádzok rovno v teréne, tam, kde tá voda padá, ktoré budovali dlhodobo nezamestnaní, veľmi efektívne v prepočte na metre kubické zadržanej vody. Ale dalo to prácu ľuďom. A toto je presne ten príklad. Nie, my sa teraz ideme búšiť do pŕs, ako ideme stavať veľkolepé vodné diela, hoci tam by sme mohli desiatky tisíc ľudí zamestnať na pár rokov, kým by vybudovali toľko tých hrádzok, koľko ich vlastne v tej krajine potrebujeme. Ani nehovorím o tom, a by som vám rád tú knižku ukázal, akože čo je výstup z toho budovania tých hrádzok, ako krásne tá krajina vyzerala, keď zrazu tam bolo niekoľko desiatok jazierok po tej hore, kde začali rásť nejaké rastliny v okolí, kde sa srnky chodili napájať, a jednoducho tá krajina ožila. Tá veľká priehrada nám, tej krajine nepomôže, ale takéto možno malé vodné dielka, kde zamestnáme desiatky tisíc ľudí, by nám pomohli, a to dupľom vtedy, keď sú to vlastne vyslovene práce pre dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných ľudí. Druhý dôvod je teda ten rozdiel, že teda dávame veľakrát zbytočne prácu strojom, že mnohé verejné obstarávania prebiehajú tak, že pozeráme iba, iba, iba na cenu a nepozeráme na to, že vlastne možno sme mohli vykopať si tie základy, vykopať si tie stovky kilometrov rýh pre káble. Ináč, teraz taký nejaký tender je, neviem, kto ho presne robí, tuším ho robí Úrad vlády. By som vás poprosil, pán minister, či by ste opýtali, či sa tam počíta s tým, je to natiahnutie optických sietí do nejakých neviem 1 500 obcí po Slovensku, či sa počíta s tým, že to budeme kopať ručne a budú to kopať nezamestnaní, lebo to je úplne ideálna robota práve pre nich s tým, že zase môže mať niekoľko tisíc ľudí možno na mesiace, možno na roky prácu a že my v tom verejnom obstarávaní nemáme nič, čo by vlastne nútilo verejného obstarávateľa k tomu, aby v prípade, ak sa to isté dá urobiť s ľuďmi možno rovnako efektívne, to urobil ten verejný obstarávateľ použitím ľudí, možno na výkope tých základov alebo výkope tých rýh na zakopanie kanálov, a vlastne necháme na verejnom obstarávateľovi, aby si vybral, zvyčajne si vyberie potom ten spôsob, ktorý to vykope niekde nejaký ten bager a stroj. Na druhej strane státisíce ľudí nemajú prácu alebo žijú len zo sociálnych dávok. Jednoducho myslím, že to nie je fér.

    Čiže riešenie je zaviesť zákonnú povinnosť pre verejných obstarávateľov s ohľadom na tzv. sociálny benefit obstarávania. To znamená, že keď mám jednu ponuku, druhú ponuku a vidím, že pri tejto zamestnám viacej ľudí, aby mal povinnosť verejný obstarávateľ automaticky brať ponuku, pri ktorej sa zamestná viacej ľudí.

    Štrnásty dôvod vysokej nezamestnanosti na Slovensku je, že dlhodobo kazíme ľudí systémom koláče bez práce. To znamená, že možno aj toto nejaké také heslo, ktoré naši predkovia možno pred stovkami rokov, možno tisíc rokmi, vymysleli, možno v nejakej obdobnej podobe, že koláče by nemali byť bez práce, my sme pokazili, že tak ako sme z minulosti boli nastavení na toto myslenie, že peniaze sú za prácu, sme mnoho ľudí, a to nie je malý počet ľudí, je to niekoľko desiatok tisíc ľudí, naučili, že peniaze sú na pošte, a nie za prácu. Čo to je? Spôsobuje to práve to pokrivenie vnímania alebo prístupu k peniazom a znižuje, samozrejme, to aj tie pracovné návyky.

    Riešenie, ktoré chcem navrhnúť, je presmerovať sociálne dávky, podnikateľom, štátu, samosprávam a dlhodobo nezamestnaným oznámiť, že koláče už nebudú na pošte, ale musia si ich aspoň pár hodinami odrobiť u svojho nového zamestnávateľa, ktorého som menoval, či už to bude možno súkromník, štát alebo samospráva, cez nejaké možno pomocné práce. Nech to bude iba o tom, že si musí nájsť zamestnávateľa, u ktorého si odrobí možno desať hodín do mesiaca, že bude zametať u neho dvor, to je jedno. Ale podnikateľa to nebude nič stáť, iba poskytne to pracovné miesto. Ale on nedostane tie sociálne dávky zadarmo. Čiže to je veľmi dôležitý prvok, zaviesť zásluhovosť aj pri tejto sociálnej dávke, a teda veľmi dôležité z pohľadu udržania pracovného návyku, aj keď obmedzeného, ale pracovného, že bude vedieť aspoň kedy-tedy niečo odrobiť a za to, čo odrobí, má tú sociálnu dávku.

    Pätnásty dôvod sú veľmi neefektívne aktivačné práce, keď veľakrát peniaze sa poskytujú len za podpis. Registrujem snahu v tejto veci niečo riešiť. Ale obávam sa, že ešte stále to bude o tom, že to veľakrát môže dopadnúť o tom podpise.

    A preto to riešenie je naozaj aktivačný príspevok vyplácať len za skutočne odvedenú prácu, čiže dať si záležať na tom, že to nebude len tak, aby niekto mohol ten systém okašľať a dostať sa k peniazom zadarmo.

    Šestnásty dôvod je slovenské dlhodobé zameranie na výrobu a zanedbanie podpory malého podnikania a služieb. Veľké fabriky už k nám chodiť nebudú. Vyliečme sa z tejto ilúzie. Toto obdobie je za nami. Tie veľké fabriky už budú chodiť na Ukrajinu, možno chvíľku ešte do Rumunska, do Afriky, do Ázie. Na Slovensko už hromadne, ako sem niekedy chodili, chodiť nebudú. Vidíme to, aké máme prázdne priemyselné parky, vystavané a nič. Aj možno tuším z Nitry, či kde to tam je, alebo Levíc, kde aj nejaké tie fabriky boli, tak ešte aj odišli. K nám už chodiť nebudú takíto tí veľkí, tie linky, kde tí ľudia môžu montovať nejaké tie kábliky, bohužiaľ. Už tu nebude toto. Ani takáto práca sem nepríde. A preto je naivné sa spoliehať na to, že toto je riešenie. Obávam sa a myslím si zároveň, že jediná cesta je v podpore malého podnikania, rozvoja služieb.

    Preto ako riešenie chcem ponúknuť cielene podporovať rozvoj podnikania v tých službách, ktoré zvyšujú komfort rodinného života a zároveň generujú nové pracovné miesta. Poviem také možno zamyslenie, že my porovnávame veľakrát naše platy s Nemcami, s Rakúšanmi a podobnými, ale porovnávané v podstate platy sa týkajú toho obdobia, budem hovoriť o žene, ktorá pracuje v Rakúsku alebo v Nemecku osem hodín, na Slovensku osem hodín, a za to porovnávame plat, ale rozdiel medzi slovenskou ženou a nemeckou alebo rakúskou je to, že ona po tých ôsmich hodinách sa domácim prácam venuje tak možno hodinku a ostatný čas trávi s rodinou. A za ten ostatný čas si nakúpi služby, ktoré pomôžu vykonávať tie domáce práce jej, ale aj tomu mužovi, samozrejme. Jednoducho objednajú si človeka, ktorý im kosí záhradu, objednajú si ženu, ktorá im umyje okná raz do mesiaca, objednajú si ženu, ktorá im operie, ožehlí, možno poupratuje dom, objednajú si ženu alebo si nakupujú niekde polotovar uvarený. A nevarí si takáto žena všetko sama ona doma. Slovenské ženy sú z tohto pohľadu otrokyne, ktoré majú osem hodín v práci a potom päť, šesť hodín ešte doma domácich prác, ktoré im nevykazujeme ani v HDP, nikde, čo, si myslím, by sme aj v podstate mali robiť, lebo je to vlastne práca, ktorá je vykonaná. Ale HDP nám to nepodchytáva. Ale by sme mali, myslím si, našim ženám tento čas uľahčiť a podporiť práve vznik služieb, ktoré som spomínal, aby niekto rozbehol firmu možno na umývanie okien, upratovanie v domácnostiach, žehlenie. Takéto firmičky niektoré tu sú. Ale mohli by sme si dovoliť možno viacej takýchto firiem, ak by konkrétne cielene by sme takéto firmy alebo služby podporovali. Zabili by sme tých dve muchy jednou ranou, vznikli by nám pracovné miesta, odľahčili by sme naše ženy, ako som povedal, otrokyne v tomto prípade od prác, ktoré dnes robia. Čiže pomohli by sme zároveň aj tej rodine, lebo by trávila viacej času spolu. A možno by tie peniaze alebo ten čas minuli niekde, že by išli možno za nejakým kultúrnym vyžitím. Čiže by to tej ekonomike pomohlo aj tak multiplikačne. Čiže to riešenie, som povedal, je podporovať cielene rozvoj podnikania v takýchto službách alebo celkovo v službách a malé stredné podnikanie.

    Sedemnásty a posledný dôvod je, že kašleme na mladých ľudí. Niektorým z nich dáme po skončení školy podporu na akože podnikanie, niektorých necháme utiecť za hranice, zvyčajne tých lepších študentov, niektorých necháme na sociálnych dávkach. A jednoducho ich po škole necháme napospas osudu. Títo ľudia po pár takto strávených mesiacoch, kde buď sú na sociálnych dávkach, alebo zobrali nejaký príspevok na podnikanie, ale v skutočnosti nepodnikajú, len vykazujú, že podnikajú, podľa mňa úplne strácajú ilúzie o štáte ako o inštitúcii, ktorá im pomôže v nejakej tej správnej chvíli, keď sú oni možno v problémoch a kedy by tú pomoc oni potrebovali. Doslova pri týchto mladých ľuďoch ma to veľmi mrzí. Ešte na druhej strane si môžeme pozrieť, že nám niekoľko desiatok tisíc dôchodcov pracuje a týchto mladých vlastne nechávame takto napospas osudu s tým, že nech sa zariadia.

    Preto ako riešenie chcem v tejto veci ponúknuť možno niečo odvážne, ale ja by som sa za to určite prihovoril, zaviesť pre mladého človeka, pre absolventa doslova zákonné právo na prvé zamestnanie, aby každý absolvent v nejakej tej ochrannej dobe, povedzme si, prvých troch rokov po skončení školy, mal od štátu garantované jedno pracovné miesto. Nech je to buď cez podporu súkromného sektora na vytvorenie takého miesta, alebo štátne miesto, bez problémov. Ja nemám problém aj so sociálnym podnikom, ak bude dobre nastavený. A nechať týchto ľudí, aby oni vlastne ten prvý dotyk s realitou mali taký, že žijú zo sociálnej dávky alebo možno ani tú sociálnu dávku nemajú a vlastne od začiatku sú podľa starej rétoriky príživníkmi alebo ich takto naučíme a takto vlastne v nich tú ilúziu zabijeme, ktorú možno pestovali počas strednej školy, je nezodpovedné. A štát, ktorý to robí, je nezodpovedný štát a zlyháva vo svojich základných funkciách. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Možno vám to nie je proti srsti, ale je to odvážne. Ale dajme mladým ľuďom po skončení strednej školy alebo vysokej školy doslova ústavné právo na prvé zamestnanie. Prvé tri roky nech má absolvent garantované pracovné miesto. Rozkrájajme sa preto, aby sme to pracovné miesto vytvorili. A hovorím ja za seba, na 100 % sa za také niečo prihlásim a také niečo podporím.

    Čiže vymenoval som vám možno trošku za dlhší čas, 52 minút, to som ani neplánoval. Máte tu sedemnásť konkrétnych dôvodov, prečo si myslím, že nezamestnanosť je taká, aká je. Snažil som sa byť maximálne apolitický, lebo ten problém, si myslím, je apolitický. Nemám rád, ak si robíme z akejkoľvek skupiny ľudí, ktorí doplácajú na rozhodnutia politikov, rukojemníkov a robíme to a vykresľujeme tento problém čisto iba červeno a modro. Nie, toto je náš spoločný problém.

    Ja vám, pán minister, týchto sedemnásť vecí alebo tých konkrétnych pomenovaní tých problémov dám aj s tými sedemnástimi riešeniami. Ak si z toho vyberiete jedno alebo sedemnásť, ja budem vždy rád, ak to bude viac ako nula. Je to iba na vás. A ak vy budete mať záujem, máme kedykoľvek záujem sa s vami na túto tému baviť a spoločne hľadať riešenia.

    A vôbec ma nebude mrzieť, že vy budete tí, ktorí znížia nezamestnanosť možno na základe nejakého nami navrhnutého riešenia. Vôbec ma to nebude mrzieť, lebo toto nie je problém o tom, kto zníži nezamestnanosť, toto je problém o osude 400 tisíc ľudí, dokopy je to možno 400 tisíc priamo dotknutých rodín, čiže dokopy je to problém možno 1,5 milióna ľudí na Slovensku, ktorí majú priamy dotyk s dôsledkami nezamestnanosti. My vám v nezamestnanosti chceme pomôcť, máme aj iné riešenia, možno o ktorých sa s vami chceme baviť. Ak budeme z vašej strany vidieť úprimnú snahu alebo akúkoľvek snahu sa na túto tému s nami baviť, sme tomu otvorení. Čiže ja vám iba odovzdám týchto sedemnásť riešení. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Muňko, Kaník, Vašečka, Bublavý, Hraško, pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec, miešali ste hrušky s jablkami. Nemôžete zrovnávať slovenskú ekonomiku, ktorá sa začala v deväťdesiatych rokoch transformovať. Prakticky zaniklo poľnohospodárstvo, zaniklo ťažké strojárenstvo, začínali sme prakticky od nuly, pretože sme stratili absolútne trhy.

    Miešali ste a porovnávali ste Rakúsko alebo Holandsko. Rakúsko, Holandsko je niekde úplne inde, keď zoberiete poľnohospodárstvo, koľko bolo ľudí na Slovensku zamestnaných a koľko je dneska.

    Z tej 50-minútovej veci povedali ste pár vecí, ktoré sa dajú zobrať, ale hlavná nezamestnanosť vzniká z toho, že proste slovenská ekonomika je otvorená. A proste pokiaľ nemáte odbyt, tak nemôžete vyrábať, či je to proste u živnostníka, že nemá prácu, alebo je to proste vo veľkých firmách. Pokiaľ nepôjdu tie, čo vláda prijala, prorastové opatrenia, ktoré by mali priniesť pracovné miesta, či je to výstavba diaľnic alebo je to pre veľké stavebníctvo, pre veľké firmy, tak zatiaľ to nemôže byť ani u malého živnostníka.

    Zoberte si štatistiku Národnej banky. A tá vám povie, aká je kúpna sila obyvateľstva na Slovensku. A 90 % ľudí na Slovensku nemá našetrených zhruba 600 tisíc korún, čiže 20 tisíc eur, tak ako sa majú rozvíjať tie malé firmy?

    Pomenovali ste daňové veci.

    Pomenovali ste veci z hľadiska toho, čo by mala vláda robiť. Vláda spravila opatrenie.

    Hovoríte o odborároch, hovoríte o Zákonníku práce. Zákonník práce aký je v Rakúsku alebo aký je v Nemecku alebo vo vyspelej pätnástke? Odborári aký majú vplyv vôbec na podnikateľské prostredie? Povedzte mi, v ktorom podniku majú odborári vplyv na podnikateľské prostredie. Mám zamestnaných 1 800 ľudí, aký má vplyv odborár u mňa v mojich firmách, ktoré riadia moje dcéry.

    Prosím vás, nehovorte k veciam, ja neviem, či ste vôbec v podnikateľskom prostredí boli.

  • Pán poslanec Kaník. Nie je prítomný.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Matovičovi za také zrozumiteľné a veľmi pokojné, vyrovnané vystúpenie. Ja sa priznám, že jeho začiatok som sledoval v parlamentnom bufete, keďže je tu nastavený taký skvelý podnikateľský krok, že zatvárajú presne vo chvíli, keď my končíme, a potom sa tu už veľmi nie je kde najesť. Tak som to teda sledoval pozorne. A veľmi rýchlo som dojedol a presunul som sa sem.

    A ja nie som teda ekonóm a nerozumiem odborne týmto záležitostiam ako napr. pán Muňko nám tu predviedol, že tomu rozumie, tak ja som veľmi ocenil to, že tá vec bola zrozumiteľná, že tam boli také konkrétne veci a že to bolo poňaté ako riešenie situácie ľudí, ktorí majú problém, 400 tisíc ľudí, ktorí ale netvoria nejakú jednoliatu masu, lebo sú tam naozaj ľudia nielen nezamestnaní, ale aj nezamestnateľní, čo možno vieme. Ale myslím, že toto vystúpenie bolo také, že to pomohlo objasniť tieto veci. A myslím, že niektoré z tých vecí, ako dokonca uznali aj ďalší, môžu byť podnetom pre pomoc týmto ľuďom a pre posunutie Slovenska, lebo myslím si, že toto je naozaj jeden z kľúčových problémov.

    Takže, ešte raz, ďakujem Igor.

  • Pán kolega, spomenuli ste veľa bodov a ja len k niektorým z nich by som sa chcel vyjadriť.

    Oslovilo ma, keď ste spomínali eurofondy. Je veľa nedostatkov z čerpania eurofondov. A je to veľký problém. Ale aby sme si dovolili povedať, konštatovali ste, že krivia podnikateľské prostredie, ja si myslím, že to je veľmi mylné konštatovanie. Opravovať cesty, chodníky, školy, námestia, kultúrne domy, akékoľvek stavby, ktoré sú verejnoprospešné, to, si myslím, nekriví podnikateľské prostredie, ale je potrebné, aby sme tieto aktivity naozaj výrazne ešte zvýšili a aby týmito krokmi a stavbami sme si životné prostredie naozaj zlepšovali. A preto si myslím, že je potrebné, aby sme zintenzívnili čerpanie eurofondov a zefektívnili ho.

    A spomínali ste to, aby sa viac využívala pracovná činnosť manuálne, lebo máme veľa nezamestnaných, a aby sme odbúrali nejaké strojové parky, ktoré by sa nemali zúčastňovať týchto aktivít. Veď my nemôžeme zase rozmýšľať celkom spiatočnícky, že necháme nejaké bagre, keď to majú robiť, ale dáme to ľuďom. To môžeme dať šiť aj topánky nejaké, aké kedysi manufaktúry to robili, kde sa to dá, áno, ale nie zase celkom vynechávať strojové parky a niekomu dávať zákazku tým, že bude to robiť lopatou, a nie používaním strojov.

    V jednom je pravda, že aktivačné práce treba kontrolovať, aby boli efektívne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž bolo by zaujímavé naozaj, keby kolegovia zo strany SMER skutočne počúvali to, čo sa rozpráva, pretože pokiaľ som ťa, Igor, dobre počúval ja, tak si hovoril, že práve eurofondy chceš na verejné investície, a nie súkromné čiže do súkromných vreciek.

    No a na rozdiel od pána Muňka ja si myslím, že by sa malo práve predávať najmä u nás na Slovensku, nie pchať to kdesi do zahraničia. Ale na to, aby sa kupovalo u nás na Slovensku, je potrebná kúpna sila. A tá sa, žiaľ, oslabuje zvýšenými daňami a odvodmi. No a tým sa stráca zamestnanosť a dostávame sa do nádhernej negatívnej špirály. A toto, žiaľ, zrejme socialisti nechcú pochopiť.

    Treba procesy naštartovať, ale z čoho, keď sa rozkráda? Takže pokiaľ sa prestane rozkrádať, potom bude aj na štart takýchto procesov. A potom tie procesy treba zveľaďovať, ale nie takými zvláštnymi opatreniami. Ty si konkrétne navrhol kroky, len, žiaľ, im to nepasuje do toho celého kontextu, pretože tam sa nedá ešte rozkrádať viacej.

    Takže ťažko tu hovoriť o zvyšovaní zamestnanosti a poklese nezamestnanosti, keď tu stále nám kdesi utekajú peniaze.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Mňa z diskusného príspevku poslanca zaujalo najviac to, že nezamestnanosť má vzrastajúcu tendenciu v tej vývojovej fáze počas rôznych vlád. A to je pre mňa taký alarmujúci prvok, taký znepokojujúci signál. Myslím si, že pokiaľ ten vzrastajúci trend, teda nárast nezamestnanosti sa takto vyvíja, tak niekde robíme chybu, robia chybu všetky vlády. A ten problém nevyriešime, pokiaľ nezmeníme prístupy a spôsob myslenia.

    V príspevku sa mi páčilo aj to rozlíšenie na nezamestnaných a nezamestnateľných. Možno doteraz som to vnímala skôr cez rozlíšenie, subjektívne príčiny nezamestnanosti, objektívne príčiny nezamestnanosti. Ja vám chcem len podať takú moju konkrétnu skúsenosť, reálnu skúsenosť z praxe, že nestretávam sa s ľuďmi, ktorí by boli zo subjektívnych príčin nezamestnaní. Množstvo ľudí práve v odľahlejších regiónoch čím ďalej, tým viac na východ Slovenska volá po práci. A sú veľmi nešťastní, že nemajú možnosť sa zamestnať.

    A nezdá sa mi ani správnym trendom zameriavať sa len na investičné stimuly alebo zameriavať podporu štátu len na primárnu priemyselnú sféru. Je tu množstvo možností, nekonečne veľa možností, na ktoré by sme sa mohli alternatívne zamerať.

    Preto aj sa prihováram za tých poslancov, ktorí tu dnes predniesli množstvo pragmatických, konštruktívnych návrhov na to, aby sme sa naozaj nad týmto problémom apoliticky zamysleli a aby sme týmto ľuďom pomohli.

  • S reakciou, pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie. Iba možno kolegovi Bublavému poviem niečo.

    Si ma tu kritizoval za eurofondy, že som navrhoval ich zrušiť a z čoho by sa inak stavali škôlky a opravovali školy. Ale, naozaj, na budúce trošku lepšie počúvaj a potom vyprávaj. Som to povedal po tvojom a po mojom. Naozaj som hovoril o tom, aby sme zrušili eurofondy pre súkromníkov. To znamená, o to viac by nám zostalo peňazí na tie verejné investície, na tie škôlky, školy a chodníky, o ktorých si hovoril, že ich treba stavať. Takže lepšie počúvaj.

    A potom si sa dotkol toho, že som hovoril, aby sme nahradili stroje ľuďmi. Samozrejme, som to hovoril potom presne v tom duchu, ako ty si tam potom povedal, že kde sa to dá. „Áno,“ ty si povedal. A takto isto som to povedal aj ja, tam, kde je ponuka jedna, druhá, bude rovnaká, že vieš to urobiť za tú istú cenu a vieš, že v tomto prípade to bude jeden bagrista a bager a v tomto druhom to bude 30 Cigánov z osady, len to bude možno trvať o týždeň dlhšie, tak štát alebo ten verejný obstarávateľ aby bol povinný zamestnať tých 30 Cigánov z osady, lebo jednoducho takýmto spôsobom dá štát alebo verejný obstarávateľ týmto ľuďom prácu. Tak som to myslel. A myslím si, že na tom nie je nič zlé a nie je to žiadny návrat do nejakého storočia. Je to naša povinnosť. Omnoho lepšie je tým ľuďom takto dať prácu, ako dávať im sociálne dávky a kaziť ich a stále ich učiť a utvrdzovať v tom, že peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi, písomne prihlásenému do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán minister, počul som veľa názorov v tejto snemovni na túto tému a nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o nezamestnanosti, a určite ešte veľakrát budeme o nej diskutovať, myslím, právom, pretože nezamestnanosť je najdôležitejšou témou, o ktorej by sme mali hovoriť.

    Musím ale povedať, a chcem vám ukázať to aj na číslach, že nie je pravdou, že všetky vlády sa k nezamestnanosti stavali rovnako. Vieme, že pracovné miesta netvoria politici, pracovné miesta tvoria živnostníci, malí podnikatelia, zamestnávatelia a politici sú tu na to, aby vytvárali pre nich dobré podmienky, aby ich motivovali zamestnať. Politici môžu urobiť veľmi veľa, dobrou, zodpovednou hospodárskou politikou motivovať podnikateľov.

    No pozrime sa na to, ako podnikatelia vnímajú túto politiku.

  • Ukázanie grafu.

  • Od roku 2001 sa meria takzvaný index podnikateľského prostredia. Začal z bázickej úrovne 100. Až do roku 2006, presne do polroka, kým sa menila vláda, kontinuálne išiel hore o 25 %. Takže podnikanie na Slovensku malo zelenú. Opačný trend je od roku 2006, podnikateľské prostredie sa začalo zhoršovať od roku 2006, momentálne je na najhoršej úrovni, dá sa povedať, o 25 % horšie ešte ako v roku 2001, podľa údajov, ktoré dávajú tí, ktorých sa to týka. Sú to tvorcovia pracovných miest, manažéri, podnikatelia. Ako sa to prejavuje v nezamestnanosti?

  • Odovzdanie jedného z grafov poslancovi.

  • Nech sa páči. Toto je trend od roku 2004.

  • Ukázanie ďalšieho grafu.

  • Ako sa zlepšovalo podnikateľské prostredie, tak išlo hore, tak išla nezamestnanosť dole. A pokračovala až do roku 2008, keď na Slovensku sme mali najnižšiu úroveň nezamestnanosti, prvýkrát v histórii pod 10 %, presne na úrovni 9,6 %. Bol to dôsledok reforiem, bol to dôsledok zlepšovania podnikateľského prostredia. A odvtedy išla nezamestnanosť hore. Nie je teda pravdou, že politici sa všetci správajú k nezamestnanosti rovnako. Vidieť to na číslach, vidieť to na tom, či sa podnikateľské prostredie zlepšuje alebo zhoršuje. Má to priamy vplyv na to, či máme alebo nemáme na Slovensku viac práce.

    Súčasný neúnosný nárast nezamestnanosti najmä v posledných mesiacoch, ktorý je, mimochodom, v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 1 percentuálny bod vyšší, máme momentálne evidovanú mieru nezamestnanosti 14,4 %, takto rok dozadu bola 13,4 %, tak tento neúmerný nárast nezamestnanosti je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany a, podľa môjho hlbokého presvedčenia, zlyhania zdravého rozumu. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, keď sa zvyšovali dane na najvyššiu úroveň spomedzi všetkých postkomunistických krajín a aj vtedy, keď sa menil Zákonník práce. Máme najvyššiu priamu daň pre firmy z postkomunistických krajín a máme najvyššiu nezamestnanosť z postkomunistických krajín. Nie je to náhoda.

    Vláda jednej strany si nedala povedať a nepočúvala ani opozičné strany, odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie, ale dokonca nevenovala pozornosť ani odporúčaniam Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce, aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Aj preto aj na túto schôdzu dávame s kolegami návrh novely Zákonníka práce, aby sa dostal do pôvodnej formy pred zmenou, ktorú urobila súčasná vláda, pretože táto zmena pomáha len a len odborárskym funkcionárom a škodí ľuďom. Škodí zamestnancom, škodí zamestnávateľom, všetkým tým, ktorí pracujú, prípadne si chcú privyrobiť v sezónnych prácach, pretože obmedzuje aj prácu nadčas. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým dôsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorí alarmujúco posunú Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, dámy a páni, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.

    Je pozoruhodné, že keď si porovnáme krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili spolu s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To sú tie postkomunistické krajiny, to si nevyžaduje žiadny ďalší komentár.

    Za dnešnej vlády, to je tiež zaujímavý fakt, nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Únii. V mnohých krajinách je tento trend ale opačný. Nezamestnanosť klesá, ako vieme, v Nemecku, čo je náš najväčší obchodný partner. Nedá sa teda vyhovárať, že to je tak všade. Ale je to tak v mnohých ďalších krajinách. Veľká Británia, Dánsko, Írsko, Rumunsko. pobaltské krajiny sú príkladom, že sa to dá robiť aj ináč a hospodárska politika, ktorá je tam realizovaná, znižuje nezamestnanosť. Mimochodom, v Maďarsku či v Rakúsku sa nezamestnanosť tiež veľmi nehýbe. Sú to jasné dôkazy, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých krajinách tomu tak je. Základná otázka teda je: Je možné tento trend zvrátiť? A odpoveď je: jednoznačne áno. Chyby sa dajú napraviť. Je ale potrebné okamžite konať a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.

    Pred parlamentným jednaním ešte na mimoriadnej schôdzi sme sa stretli na veľmi dobrom stretnutí s tvorcami pracovných miest, ale aj s ekonomickými odborníkmi, s analytikmi. A z tohto stretnutia vzišli mnohé konkrétne odporúčania, ktoré mi dovoľte ešte raz zopakovať, pretože vláda sa tvári, že neexistujú, a ja by som rád zdôraznil, čo považujem za dôležité a čo považujem za potrebné v tejto chvíli, aby vláda robila. Nech je to ktorákoľvek vláda, tak momentálne na Slovensku, o tom som hlboko presvedčený, sa dajú robiť konštruktívne opatrenia a to sú tieto:

    Po prvé, je potrebné znížiť priame dane a zabezpečiť lepší výber daní. Vláda momentálne len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty. A jednoducho povedané, keby sa lepšie vyberali dane, nemusela by ich vláda zvyšovať.

    Po druhé, je potrebné znížiť odvody, najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a zjednodušiť odvodový systém. Je všeobecne známe a zaznelo to v mnohých príspevkoch či z vlády, či z opozície, problémom nezamestnanosti na Slovensku je najmä dlhodobá nezamestnanosť. Máme najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných. Práve to sú ľudia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. A je potrebné pre nich urobiť také opatrenia, aby sme im dali šancu.

    Po tretie, je potrebné spružniť pracovné právo pre kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Takýto návrh dávame, dámy a páni, na túto schôdzu novelou Zákonníka práce.

    Po štvrté, je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo. A považujeme za dôležité zaviesť možnosť kombinácie dávok a práce.

    Ďalej, je nutné zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov v celej Únii. Mimochodom, keď hovoríme o tejto regulácii, veľakrát sa posúva jedna, druhá vláda, máme nezávislý regulačný orgán, od roku 2006 je tam rovnaký človek, nominant strany SMER.

    Po šieste, je potrebné zjednodušiť administratívu, najmä zavedením licencie pre živnostníkov. Ja som rád, že aj mnohí kolegovia to spomínali vo svojich vystúpeniach a osvojili si tento návrh, ktorý považujem za kľúčový. Iste si pamätáme, že už tento návrh sme takisto dávali vo forme novely zákona. A prídeme s ním opäť.

    Ďalej, je dôležité zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi.

    V neposlednom rade takisto súhlasím s tým, že je potrebné zlepšiť vymožiteľnosť práva a najmä urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré zaťažujú podnikateľov, resp. odrádzajú ich od investovania na Slovensku a vytvárania nových miest.

    V školstve je dôležité zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných vysokých škôl.

    A v neposlednom rade je dôležité spolu tvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie, a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc.

    Veľký vplyv na podnikanie na Slovensku tak ako na celom spoločnom európskom trhu má takisto to, čo sa dohodne v Bruseli. Je potrebné aktívne vystupovať v týchto jednaniach tak, aby sa nezvyšovali náklady pre aktívnych a pracovitých.

    Dámy a páni, vláda svojimi doterajšími opatreniami vyhnala tisíce pracovných miest zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na investičné stimuly, prípadne na ďalšie opatrenia, pretože gro vládnych opatrení v boji proti nezamestnanosti tvoria najmä stimuly a najmä opatrenia, ktoré si vyžadujú vládne zdroje. Vládne zdroje, to nie je nič iné, len peniaze daňových poplatníkov, peniaze občanov, tých, čo sú aktívni, a tých, čo poctivo platia dane. Nie je predsa možné, aby sme vyhnali prácu zo Slovenska, znížili príjmy ľuďom a ešte zobrali tým, čo platia dane, a použili ich zas len na jednotlivcov. To je nezmyselné. Je potrebné robiť systémové opatrenia, zjednodušiť administratívu a najmä to gro spočíva v znižovaní daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, v aktivite a v spružnení pracovného trhu.

    Omnoho logickejšie a správnejšie a aj lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku cez opatrenia aj tie, ktoré som spomínal, aby Richterova stupnica zemetrasenia nezamestnanosti ukazovala stále nižšie čísla. Ja vám ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Duchoň a pán poslanec Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu.

    V prvom rade, nezamestnanosť na Slovensku je dlhodobý problém a vyplýva z charakteru a štruktúry ekonomiky Slovenska. Pokiaľ sa bavíme o rokoch, ktoré ste tam vypichli, 2004, povedzme, až 2008, tak naozaj znovu treba zdôrazniť, že to bolo obdobie, keď svetová ekonomika rástla, jednoducho keď bola konjunktúra, a pri našej otvorenej ekonomike to malo zásadný vplyv na to, že jednoducho proexportne orientovaná ekonomika ako sme my vtedy zažívala rovnako konjunktúru. Po roku 2008 vplyvom globálnej hospodárskej krízy došlo, samozrejme, k opačnému efektu.

    Druhá poznámka, čo sa týka boja proti daňovým únikom. Znovu zdôrazňujem, že práve táto vláda prijala viacero legislatívnych opatrení, ktoré napomáhajú eliminácii daňových únikov, a teda bojujú proti daňovým podvodníkom. A z tohto pohľadu znovu poukazujem na to, že vaša vláda v tomto z tohto pohľadu neurobila takmer nič. Takže ďakujem.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Ja len niekoľko poznámok k niektorým vašim vyjadreniam.

    Keby ste zlepšili výber daní, nemuseli ste ich dvíhať. Pán poslanec, prečo ste dvíhali DPH-čku?

    Treba zlepšiť elektronickú...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, pán poslanec Kaník, veď buďte kľudný, ste tu hodinu vystupovali, všetci sme vás počúvali, nemusíte byť nervózny, nechajte hovoriť aj iných. Ale, zas, to je váš zvyk, skákať druhým do reči...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán poslanec, máte faktickú, takže, nech sa páči,...

  • Ale však nech povie ešte niečo pán poslanec Kaník, ešte sme ho dnes málo počuli.

  • Môžem, pán poslanec Kaník, pokračovať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, zlepšiť elektronickú komunikáciu štátnej správy, to ste mysleli tak, ako ste zlepšili výber daní na Daňovom riaditeľstve, keď sa tam nový softvér zavádzali? Tak ste to mysleli? Sú nádherné tie vaše rady.

    Aktívne vystupovať v orgánoch Európskej únie, to ste mysleli tak, pán poslanec, ako ste pri prístupových rokovaniach vyjednali dotácie pre poľnohospodárov alebo zbytočnú likvidáciu Jaslovských Bohuníc? Pán poslanec, tak ste to mysleli?

    Alebo znižovanie cien elektrickej energie, to som už vysvetľoval aj pánovi poslancovi Kaníkovi, že toto radšej nehovorte, pán poslanec. Teraz je najlepšie vidieť kauzu Stredoslovenskej energetiky, keď vy ste pri jej predaji totálne išli pod cenu za 120 mil. eur, oni ju dnes predávajú alebo majú výnos aj s dividendami 700 mil. eur za desať rokov. Pán poslanec, to bolo to vaše pristupovanie k správe majetku štátu? Vy sprivatizujete strategické podniky, ktoré nie je potrebné privatizovať, ktoré nič iné nerobia, k tomu ste sa aj zaviazali, len dvíhajú ceny. A vy sa potom pýtate a vy vystupujete, že treba znižovať ceny elektrickej energie. Prečo ste to predávali, pán poslanec? Prečo ste predali Slovenské elektrárne? Prečo ste predali Východoslovenskú energetiku, Stredoslovenskú energetiku, Západoslovenskú energetiku totálne pod cenu? Prečo ste to urobili, pán poslanec?

  • S reakciou pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Začnem pánom poslancom Podmanickým, veľmi jednoduchou odpoveďou. Bolo to preto, aby ste tam nekradli, pretože vás poznáme.

  • No prečo sa zvýšila DPH? Pretože ste nechali prázdnu štátnu kasu, pán poslanec, pretože za jeden rok deficit išiel hore z 2,1 na 8 %, pretože ste nechali rozvrátené verejné financie, pretože vždy, keď prídete k moci, tak odovzdávate štát v horšom stave, než ste ho zdedili. Toto je vaša politika.

    A k cenám elektrickej energie. Ešte raz, pán poslanec, regulačná politika je v rukách nezávislého regulačného úradu. Od roku 2006 najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, to je výsledok vášho nominanta a vašej regulačnej politiky.

    Pán poslanec Duchoň, no, nie je to pravda, samozrejme, čo hovoríte, že všetko sa odvíja len od zahraničia a Slovensko nemôže nič robiť. Demonštroval som to už aj vo vystúpení.

    A nie je to pravda, keď sa pozriete aj na údaje, ako bolo v rokoch 2004 až 2008 obdobie, na ktoré sa odvolávate, Nemecko rástlo (1,2, 0,7 % v rokoch 2004 – 2005, z roku 2003 dokonca z recesie, žiadne veľké časy). Nezamestnanosť v Nemecku bola ešte vyššia než u nás. Takže výsledkom tohto znižovania nezamestnanosti boli len a len tvrdé reformy. Bohužiaľ, výsledkom vašej politiky sú len deformy a tým pádom viac a viac nezamestnaných a pokles reálnych miest, to je výsledok vašej politiky.

    A daňové úniky. Keď ste preberali vládu, roku 2005 efektívnosť výberu DPH bola 75 %, keď ste odchádzali v roku 2010 bola 57 %. To je výsledok.

  • Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.

  • Vážená predsedajúca, vážený minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto správe. Ja možno niečo zopakujem a niečo poviem nového.

    Tak prvé, čo asi chcem zopakovať, je to, že problém nezamestnanosti, samozrejme, budeme riešiť počas celého funkčného obdobia. A keďže vo všetkých prieskumoch verejnej mienky ľudia považujú problém nezamestnanosti za problém číslo jedna, tak predpokladám, že o tomto probléme číslo jedna budeme viesť ešte ďalekosiahle debaty a, samozrejme, budeme predkladať rôzne návrhy a určite sa budeme pozerať aj na to, akým spôsobom sa to bude uberať. A som presvedčený, že to bude jedno z kritérií hodnotenia aj tejto vlády, to znamená, ako si ona poradila s týmto fenoménom nezamestnanosti.

    Dovoľte mi na úvod povedať jednu takú záležitosť, pretože stále o tom hovoríme, že v súčasnosti kolegovia z vlády zdôrazňujú to, že problém nezamestnanosti je v prvom rade zapríčinený externým prostredím. A ja by som si dovolil takú kacírsku myšlienku povedať, že kým, povedzme, počas prvej Ficovej vlády trištvrte roka sa hovorilo, že nás kríza nedotkne a my si tu poradíme sami, tak teraz zase opačné kyvadlo sa hovorí, že za všetko môže externé prostredie. Ja si dovolím navrhnúť, skúsme sa dohodnúť aspoň tak, tak ako Maďari hovoria, féle féle, to znamená pol na pol, to znamená, že za polovicu toho zhoršenia môže externé prostredie, samozrejme, plus-mínus, ja to trošku akože nadnesene hovorím, a za polovicu môže nesporne vláda svojou hospodárskou politikou.

    Takže ak budeme porovnávať, tak v podstate sú také dve zásadné línie porovnávania, a to, samozrejme, čo urobila minulá vláda, čo urobili Dzurindove vlády s nezamestnanosťou, čo robí s ňou táto vláda. A teraz sa k tomuto nebudem vyjadrovať, určite bude ešte strašne veľa priestoru sa vyjadriť aj k tomu.

    Ja by som zdôraznil hlavne záležitosť porovnania sa v rámci krajín EÚ. Faktom, samozrejme, je, že tí zostavovatelia toho materiálu si dali dosť práce, aby zostavili ten materiál, samozrejme, s pohľadom z pohľadu ich, ale dovoľte mi, uviesť tri zásadné veci.

    Ono z pohľadu Európskej únie sa to jednoducho dá porovnať, keď si pozriete Eurostat, čo je vlastne oficiálna štatistika Európskej únie. A tam chcem zdôrazniť, ono síce tu už bolo povedané, že máme štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a horšiu ju majú len skutočne problémové krajiny. Máme prakticky dlhodobú nezamestnanosť, skoro najvyššiu v Európskej únii, na úrovni 8,5 %.

    A ďalšia vec sa tu ešte nepovedala, že v kategórii do 25 rokov veku máme až 33,2 % nezamestnaných. Každý tretí človek, ktorý je mladší ako 25 rokov, je u nás nezamestnaný. A aj v tejto kategórii za nami alebo horšie sú na tom len dve krajiny z Únie, a to Grécko a Španielsko.

    A ja chcem povedať jednu takú zásadnú vec, že podľa môjho názoru treba vylúčiť z týchto štatistík Grécko. Ja poviem, aj prečo je to potrebné. Grécko si v prvom rade, žiaľbohu, prejedlo budúcnosť svoju a už svojich detí a jednoducho ten priemer tej Európskej únie zhoršuje. To znamená, že ak by sme vylúčili Grécko zo štatistiky, tak rozdiel medzi priemernou mierou nezamestnanosti na Slovensku a priemernou mierou nezamestnanosti v Európskej únii by bol oveľa väčší. Neviem, či sa rozumieme, hej. Jednoducho krajina, ktorá de facto je v bankrote a de facto je len, by som povedal, nechcem teraz to nejako zle povedať, umelo udržiavaná v eurozóne a možno aj v Európskej únii, jednoducho podľa nás, podľa mňa do tejto štatistiky nepatrí.

    Ďalšia závažná vec v tejto štatistike je to, že ono je štatistický priemer a vážený priemer. Nechcem teraz ctených kolegov poučovať. Ale je to veľmi, veľmi veľký rozdiel, keď, povedzme, jedna velikánska krajina má, obrazne povedané, 100 miliónov obyvateľov a má, povedzme, 5-percentnú nezamestnanosť a jedna malá krajina má 5 miliónov obyvateľov a má 10-percentnú nezamestnanosť, neznamená to, že priemer je tu 7,5, hej. Takže ono, samozrejme, s číslami sa dá hrať a tak ďalej a určite každý bude mať na svoj pohľad vec a hovorilo mnoho vtipov štatistov, kto najviac klame a kto sa vie prispôsobovať. Ale zostáva nezmeneným faktom, že čokoľvek budeme tvrdiť, tak jednoducho práve tí voliči a tí ľudia, ktorí hľadajú prácu, urobia si sami svoj obraz o tom, či táto vláda robí alebo nerobí veci v prospech zamestnanosti.

    Dovoľte mi ešte jednu takú vec povedať. Pán minister tu spomenul materiál, ktorý bol prijatý na vláde, kde boli prijaté takzvané opatrenia na podporu rastu. No, bez urážky, mne sa zdá ten materiál skôr takého politického charakteru, že treba vytvoriť nejaký materiál na podporu rastu. Ale, úprimne povedané, keby sme postavili ten materiál do kontrastu s tým materiálom, čo predložil minister financií minulý týždeň, ten materiál sa volá Program stability, ktorý de facto hovorí, čo plánuje, ako plánuje táto vláda hospodáriť do konca funkčného obdobia, tak je kontradiktórny, inými slovami, v protiklade, aby som nepoužíval cudzie slová, pretože navrhnuté opatrenia, ktoré sú v tom dokumente, opatrenia na podporu rastu, majú negatívny vplyv na verejné financie. Inými slovami, budú vyžadovať dodatočné financie, ktoré jednoducho nie sú. Na druhej strane je to, čo sme spomínali, ten Program stability. Tam bol nadškrtnutý záväzok vlády šetriť a znižovať deficit každý teda o pol percenta. A len na to znižovanie bude potreba stoviek a stoviek miliónov eur.

    Ja dlhšie nebudem rozvíjať tie návrhy, ja poviem už len jednou vetou o tom, ako sú problémy rastu a tak ďalej. Ja nikdy nebudem nikomu vyčítať, že máme percento rastu také alebo onaké. Jednoducho dôležité je podľa mňa úplne iné kritérium a určite pri miere nezamestnanosti je podľa mňa oveľa dôležitejšie, či budeme mať 0,6-percentný rast alebo 1,2-percentný rast alebo a tak ďalej.

    A v tom materiáli, žiaľbohu, musím skonštatovať, mnoho takých tých návrhov má, nazvem to, sociálne inžinierstvo. A tým chápem to, že ak máme nejaký problém, tak vytvoríme inštitúciu na riešenie toho problému, takže len ten sumár nejaký, aké fondy treba povytvárať na to, aby potom sa neviem skade zobrali peniaze a pumpovali sa do ekonomiky, ale, budiž, samozrejme, každý môže mať nejaký názor, ale, tak ako som povedal, je to v protiklade s tým, o čom sme hovorili pred týždňom.

    Ja na záver nechcem spomínať mnohé nejaké riešenia. Samozrejme, nie je to problém jednoduchý, určite súhlasím s tým, že nezamestnanosť je prierezový problém, nielen pána ministra a tak ďalej, súhlasím s tým, že zo dňa na deň sa to nedá vyriešiť, súhlasím s tým, že ekonomika je zotrvačná a tak ďalej, hej. Takže to sú určité veci, ktoré, samozrejme, akceptujem.

    Dovoľte mi povedať len jednu takú myšlienku. Bolo tu spomínané to, čo som dávno aj ja spomínal, že skutočné reálne pracovné a dlhodobo udržateľné miesta môže vytvoriť len a len súkromný sektor, pretože akékoľvek dotácie na ja neviem výstavbu alebo opravu hradov, to je všetko jednorazová záležitosť a stále len budeme musieť na to potrebovať peniaze. Takže toto nepovažujem za skutočné riešenie problémov. Ale je tu ten súkromný sektor, samozrejme, malý, veľký, stredný. A ja navrhujem, urobím len jeden návrh na zamyslenie, že keď my odpúšťame dane niektorým veľkým podnikateľom za to, že sľúbia, že vytvoria nové pracovné miesta, ja s tým nemám problém, si zadefinovať, že nové pracovné miesto má pre spoločnosť určitú trhovú hodnotu, to znamená, že platíme za toto nové pracovné miesto tým, že dávame nejakú daňovú úľavu, ale základná filozofická otázka je: A prečo to má byť práve len pre niektorých, vybratých, ja neviem jednému na východe a tak ďalej? A už som veľmi rád, konečne je tu prípad z Ružomberka, to nechcem ani spomínať, ak niekto dostal daňovú úľavu na to, že neprepustí zo zamestnania, tak už nad tým sa vôbec neuvažuje. Ale prečo by nemohol existovať systém, ešte raz, keď si spoločnosť povie, že trhová cena novovytvoreného pracovného miesta je taká a taká? Prečo by takúto daňovú úľavu nemohol dostať aj živnostník, malý podnikateľ a tak ďalej? A určite som si istý, že keď teraz je cena novovytvoreného miesta niekde na úrovni 40 000 eur, čo je strašne veľa, ja som presvedčený, že za takú sumu, v úvodzovkách, samozrejme, tak si myslím, že o to, aby sa vytvorilo nové pracovné miesto, by bol veľký záujem. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kuffa, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Chcel som spomenúť tiež tie stimuly, ktoré už sa tuná spomínali, ale vnímam to aj ako nespravodlivú vec, že ak niektorá firma alebo niektorý zamestnávateľ dostane investičný stimul vo výške vyše 30 tisíc eur alebo 56 tisíc eur, je to nespravodlivé voči podnikateľskému sektoru a to podnikateľské prostredie skôr deštruuje.

    Možno niektorí ste sa usmievali alebo posmievali z toho, že cesta na Slovensku je práve podpora drobných a stredných podnikateľov. Je to tá cesta. Je to tá najlepšia cesta, lebo do budúcna naozaj veľký investori sem neprídu. Veľkí investori sú zároveň aj veľkým rizikom. Tak sme to videli, keď prišla tá hospodárska kríza. Pár podnikov ak by padlo na Slovensku, tak tá nezamestnanosť by mohla byť možno aj 50-percentá. Drobní podnikatelia a zamestnávatelia zároveň znižujú aj to riziko. Treba skutočne podporovať aj rodinné podnikanie.

    Rovnako takisto som spomínal súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorých nie je vidieť na Slovensku, možno mnohí ste o nich ani nepočuli alebo ste sa s nimi nestretli. Ale toto je skupina ľudí a toto je potenciál, kde by sa dali vytvárať nové pracovné miesta. Možno to vyzerá smiešne, ale aj pán minister pôdohospodárstva tu spomínal, že má ambíciu vytvoriť 30 tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve. Tam je kapacita ešte o 70 tisíc pracovných miest viac. Naozaj treba zamyslieť sa nad tým, aby sme nehospodárili na Slovensku na tých veľkých lánoch, veľkých plochách, to tiež prináša riziko, ale aby aj mladí začínajúci poľnohospodári dostali sa k pôde a mohli začať seriózne podnikať. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pánovi poslancovi a k jeho vystúpeniu ešte skôr takú poznámku poviem, lebo pán minister prišiel s tým, že chcel dneska skončiť. Stretneme sa aj ráno. Samozrejme, je to téma veľká, vďačná na diskusiu. Ja priznám sa, teraz chcem hovoriť a nemám na to ani tak chuť len kvôli tomu, aby som už nemusel dneska rozprávať.

    Takže k reakcii, tomu, čo povedal pán Švejna. V mnohom sa, samozrejme, stotožňujem s ním, ale, zas, nie celkom som si istý, že ak dnešný extrém toho, že podporujeme našich, nahradíme nejakým systémom, že podporíme akože všetkých a zadefinujeme to, koľko to stojí, že je to systémové. Mne to príde také nesystémové, ako teda Európa nesystémová je. A to bude jej veľký problém do budúcnosti, hej, lebo ona naozaj trpí tým obrovským socializmom v sebe, že robí nesystémové veci. My máme cesty také, aké ich máme. Ale teraz minister Počiatek pripravuje systém, že vám pošlú SMS-ku, že máte ísť na STK, viete, za miliardu. No to sú presne veci, že to normálny gazda by neurobil. Najskôr by opravil cesty. A to, že má ísť na STK, by si zapísal do diára. Ale to je proste to čaro tých akože fondov, treba to minúť a je to určené na to. No tak je to svojím spôsobom hlúposť. Ale urobíme to, lebo však tie peniaze akože nie sú naše. Ale v konečnom dôsledku tie peniaze sú naše. No takže aj toto podporovanie niekoho niekde, hej, prináša veľkú mieru subjektivity, ktorá sa nám môže prudko vypomstiť. A ona sa nám aj v konečnom dôsledku vždycky vypomstí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, aj keď ste sa neskôr prihlásili s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za veľkorysosť, pani podpredsedníčka. Ja oceňujem vecný tón pána poslanca Švejnu a aj celú túto diskusiu. Ale predsa len mi vadí, že možno ako keby sme ten základný bod, ktorý leží v centre problémov alebo problému menom nezamestnanosť, pomerne obchádzali a snažili sa hovoriť o všetkom, čo určite je dôležité, ale predsa len veci majú rôznu váhu. A ja cítim potrebu zdôrazniť, že tá najväčšia váha, ktorá spôsobí to, že máme takéto dlhé debaty na tému nezamestnanosti, spočíva v korupcii. Ja už podozrievam nás všetkých, že my to považujeme za voľajakú fiktívnu cifru, ktorá kdesi tu lieta mimo našich možností. A je to jednoducho len číslo, ktoré nie je naplnené reálnymi peniazmi. Veď ak by sme my tých 500 miliónov eur, či už ich je 600 alebo 400, jedná sa o tak veľké číslo, že to je ťažké až predstaviť si, rozmenili na minimálnu mzdu, tak my získame vyše 120 tisíc pracovných miest, na priemernú, tak možno to bude takmer 40 tisíc. A teraz sa možno spýtate, že, no, dobre, ale to je pravda, veď nikto nehovorí, že korupcia nie je, ale čo s tým robiť? No tu v tejto miestnosti, tu pod touto strechou je práve páka, ktorou im to môžeme všetko pohnúť. A tá páka sa nazýva odblokovanie občianskej odvahy. My ju bijeme. Ja sa denne s tým stretávam. A potrebujeme dosiahnuť pravý opak. Potrebujeme ľuďom povedať: „Nebojte sa, povedzte nám to a my tie peniaze, ktoré vďaka vám ušetríme, použijeme na to, aby problém menom nezamestnanosť patril aspoň v tej hlavnej časti k minulosti.“ Tu vidím riešenie.

  • S reakciou, pán poslanec Švejna, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom. Ja by som ešte k tým daniam, znižovaniu dane niečo povedal. No aby som to vysvetlil, vládna strana sa rozhodla zrušiť rovnú daň. Mala na to plné právo. Dokonca to avizovala. Ale jednoducho teraz existuje rôzny systém selektívnych daní, pričom napríklad neviem, či všetci si uvedomujeme, že lepšie zarábajúci živnostníci platia až 25-percentnú sadzbu dane, pričom veľké podniky platia napríklad 23-percentnú sadzbu dane, hej. Pritom nehovorím o odvodoch, nehovorím o zdravotných odvodoch. A preto keďže nechcú pristúpiť teda z nejakého dôvodu na zníženie daňových sadzieb subjektov, tak proste je to návrh, že pokiaľ by boli ochotní ponúknuť aj celému podnikateľskému sektoru výhodu v tom slova zmysle, že ak zamestnajú niekoho nového, tak im znížime daňovú povinnosť tak ako tým vybratým, tak jednoducho to treba brať. A ja si myslím, že v súčasnej situácii podľa mňa sa to dá krásne vysvetliť. Samozrejme, to musí byť systém, nie od buka do buka. To znamená, že systém ten podnikateľ musí nejakým spôsobom presvedčiť, že to miesto, čo vytvorí, nie je len kvôli špekulácii, ale proste nejako dlhodobo udržateľné. Ale vždy je to lepšie, ak ten podnikateľ bude môcť platiť nižšie dane ako doteraz.

    A ešte mám zopár minút, hej. A nebudem ťahať ten čas. Ja si myslím, že už aj tak o chvíľu bude 19.00 hodín. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Tak pekne sme to natiahli, prajem vám krásny večer, dobrú noc a uvidíme sa zajtra ráno o 9.00 hodine, začne pán poslanec Hlina. Tak vás poprosím o účasť. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.