• Ospravedlňujem sa za omeškanie, ale hľadáme spravodajcu, ale myslím si, že sa to už vyrieši.

    Pani predsedníčka ústavnoprávneho výboru, poprosím vás, zoberte spravodajcovstvo.

    Prosím? Podpredsedníčka, však som povedala podpredsedníčka, neviem, počuli ste, ospravedlňujem sa. Dobre. Takže začneme oficiálne.

    Otváram piaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Beblavý.

    Takže už je tu aj pán Poliačik. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 447, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 421.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Protidrogový fond bol zrušený zákonom č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu k 1. máju 2011. Zároveň k tomuto dátumu vstúpil do likvidácie. V priebehu likvidácie však bolo zistené, že fond je predĺžený a likvidátor by mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu na Protidrogový fond. Uvedený zákon však, uvedený zákon však v ustanovení § 1 odsek 3 výslovne uvádza, že ustanovenia zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Na výmaz z obchodného registra je potrebný súhlas správcu dane, ktorý správca dane vydá, ak voči daňovému subjektu nemá žiadnu daňovú pohľadávku.

    Keďže voči Protidrogovému fondu registruje určité daňové nedoplatky, nie je príslušný daňový úrad oprávnený udeliť súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra. Protidrogový fond je tak v situácii, kedy nie je možný jeho zánik ani likvidáciou a výmazom z obchodného registra, ani prostredníctvom konkurzného konania. Riešenie vzniknutej situácie je teda zmena zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorou sa umožní použitie ustanovenia, ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda vyhlásenie konkurzu, následne zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku a výmaz Protidrogového fondu z obchodného registra. Prijatie zákona predpokladá minimálny vplyv na verejné financie a náklady spojené s odmenou a výdavkami predbežného správcu budú uhradené z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 21. marca 2013 č. 421 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby na likvidáciu Protidrogového fondu bolo možné použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aplikácia ktorého podľa platného znenia zákona nie je možná, a zabezpečiť ukončenie likvidácie fondu výmazom z obchodného registra.

    Keďže mám priestor na vlastnú úvahu a nechcem ísť kvôli tak v podstate technickej norme do rozpravy, poviem k tomu iba toľko, že áno, samozrejme, nedá sa nesúhlasiť s týmto, vedie to k tomu, že jedna organizácia, ktorá vôbec neslúžila svojmu účelu, ktorá skôr slúžila na čerpanie peňazí do pochybných mimovládiek s pochybným pozadím, by mala skôr zmiznúť z tváre sveta čím skôr. Čo ale neznamená, že drogová politika štátu si nezaslúži peniaze, naopak, drogová politika štátu si peniaze zaslúži a dúfam, že aj keď na jednej strane by mohlo prísť k zmene zákona, čo sa týka trestov, tak je strašne veľa práce potrebnej urobiť na strane prevencie, terénnej práce a osvetových programov na školách, začínajúc už na základných.

    Takže pri tomto zákone, samozrejme, nemám problém s tým, aby prešiel, ale som veľmi zvedavý, akým spôsobom vláda sa bude vyrovnávať s tými ostatnými vecami, ktoré som spomenul.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 421.

    Pán predseda, pani podpredsedníčka, prepáčte, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Hlinu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dnes je výnimočný deň, poviem prečo, skôr ako poviem. Dovoľte mi uviesť jednu vec, o 9.00, keď mala začať schôdza, sme tu boli, myslím, dvaja. Postupne sa tu trúsia ľudia, ešte aj spravodajca meškal, teraz dovoľte, aby som poinformoval predsa len ľudí, lebo však ja im týmto ľuďom tejto krajiny nezávidím, poviem pravdu, ja vám fakt, to tu nemá ani zmysel, tu vám nikomu, však tu nikto nie je, ľuďom tejto krajiny, ktorí to prípadne, tých zopár, čo to pozerá, to poviem, nezávidím vám ani trošku. Ani trošku vám nezávidím, keď sa pozriem na tú úbohosť, čo je tu a komu ste vydaní napospas, no držím vám palce.

    Vážení kolegovia, o zákonoch predkladaných v tejto krajine vedia viacej ľudia z technického a čašníci v našom bare, to vám tu zodpovedne prehlasujem, že vedia viacej ako 90 percent poslancov, ktorí tu sedia. To je stav dnešného parlamentu, ja vám poviem, koľko je tu ľudí: za SDKÚ jeden, za KDH jeden, za OĽaNO dvaja a zo SMER-u je tu tri, šesť ľudí, z SaS je spravodajca, keby nebol spravodajca, tak tu nie je, to vám garantujem. A pardon, za OĽaNO ešte plus dvaja. To znamená, to je stav vášho parlamentu, vážení občania, nezávidím vám ani trošku.

    Dneska je výnimočný deň, poviem prečo je výnimočný. Preto, že keby to pán predseda chcel akože tak nastaviť, tak to tak nenastaví, lebo on nehrá šach na šesť ťahov dopredu. To je proste náhoda, to je znamenie, čo sa stalo. Dneska tu máme ministra, ktorý prišiel zrušiť Protidrogový fond, ani nie tak zrušiť, on bol zrušený v roku 2011, on ho prišiel opraviť, lebo ani zrušiť ho nevieme. Rozumiete, to je, my ho, nie že sme ho vytunelovali, že bohvie, kde chodili kade-tade, bohviečo sa tam robilo, ja neviem, rezignovali sme na to, zrušili sme Protidrogový fond a ešte sme ho ani nevedeli zrušiť, čiže dneska ho zrušíme tak, aby sme ho mohli zrušiť. To znamená, hádžeme uterák na protidrogovú problematiku, dá sa to možno aj tak povedať, a o zákon neskôr, o dva zákony neskôr, tu pán minister doniesol normu, ktorá bude upravovať sadzby pri trestných činoch, pri držbe a distribúcii drog.

    Vážení občania, pokračujem v tom, čo som hovoril, ani trošku vám nezávidím. Náš pán minister, váš pán minister spravodlivosti prišiel k nám na výbor pre obranu a bezpečnosť a pri obhajobe, budem sa tomu venovať priamo pri tom Trestnom zákone, pri obhajobe tej zmeny povedal, však tí užívatelia potrebujú právne istoty - to som odcitoval - a ja dopĺňam: užívatelia a distribútori.

    Jaj, ľudia moji zlatí, SMER vám ide dávať právne istoty dílerom a distribútorom drog a keď ste tu mali možnosť hlasovať o tom, či chcete vedieť, aká je právna istota občanov, ktorí trpia pod nebankovými subjektmi, tak to neprešlo. Načo je tento parlament? Tak prídete tu, budete hlasovať, aby ste dali právne istoty a týmto nedávate, títo nepotrebujú, tí vás nezaujímajú? Ako krajšie sa to dá nastaviť, aby to bolo jasné, že čo je toto za parlament, komu robíte hanbu. To je, nezaslúžite si, aby sa tu svietilo, tak to poviem, tí ľudia v tom technickom, tí čašníci v bare vedia viac o zákonoch, opakujem sa, presne tak to bolo svedkom aj minule, ako to dopadlo.

    Pán minister, tomu sa teda, samozrejme, nebudem, skôr ako to poviem, ešte predbehnem si trošku, včera som bol u vás na vašom ministerstve, ani neviete, ale nevadí,

  • Reakcia ministra.

  • prosím? Však nie, ja som sa nechcel ohlásiť, ja som si ani nenárokoval, ja som bol u vás u človeka, ktorý sa venuje legislatíve, som mu dal návrh pozmeňovacieho zákonu s tým, že rozkryjeme to potom v tej diskusii, pri tom vašom bode, že o čo vám ide, dobre, že či to bolo riešením, keď chcete riešiť tu ako útrpné príbehy. Kolega Poliačik rozpráva, že chytia chudáka s jednou marihuanou a zničí mu život. Že či je to príbeh smutných príbehov nešťastia niekoho, s tým ja nemám problém a som ochotný na tú tému debatovať, alebo je to možno hľadanie blue ocean nového trhu pre niekoho, lebo to poskytnutie toho, že ak dovolíte niekomu probačný dohľad podmienečne alebo osem rokov, to je tak interesantné pre niekoho, ako sa s tým dá krásne narábať, že to jeden nevymyslí.

    Neviem, aké je nastavenie priorít tejto vlády, fakt neviem, 41-tisíc dôchodcov žije zo sumy 116 eur, takto stačí urobiť a zmenilo by sa to, nič by sa nikomu nestalo, nariadením vlády stačí zmeniť základnú sumu, nie je tu návrh zákona a predpokladám, že zase nie. V čom je vaša misia, v čom je vaše poslanie, čo tu chcete urobiť, čo chcete odovzdať, v čom chcete tým ľuďom pomôcť? Chcete to tak, aby sa to dalo udržať? Takto to neudržíte, to sa zrúti, celé sa to zrúti, BMG Invest je šuvix oproti tomu, čo sa deje teraz. Tuná sedí pán minister a tu mala sedieť celá opozícia a každý jeden mal vystúpiť a povedať, tak vy sem prídete s trestným právom, s niečím, čo nie je až tak podstatné pre túto chvíľu, ale dobre. Ale v tejto súvislosti vám pripomínam, že tú sú tisíce ľudí, ktorí trpia, a možno by vám to došlo, pán minister, že sa tomu treba venovať. Ale vám to nedôjde, lebo vám to ani nemá kto povedať a možno im tiež na tom nezáleží. Komu tu na čom záleží, takto málo stačí, aby tisíce ľudí netrpeli tak, ako trpia, netreba veľa a vy sem donesiete jednu normu, ktorá je pre niekoho podstatná, pre niekoho životne podstatná, ale oproti tomu, čo sa tu v tejto krajine deje, má nulitný význam, nulitný.

    Poviem to v tej ďalšej časti, v čom je nebezpečie toho a v čom komu vlastne slúžite, slúžite, niekedy je mi z toho normálne zle, tak vám poviem. Dôjdem sem ráno na 9.00 hod., tu mala byť tma, kde ste, kde sú tí ľudia, kde ste poslanci, kde? Ešte nesvieti tak slnko, o chvíľu začne, budete vysedávať po nábrežiach, budete piť kávu a tváriť sa, že zachraňujete svet. Nerobíte nič! Tu ste mali zachraňovať svet, tu ste mali zachraňovať, máte tu ministra spravodlivosti, ktorý môže nastaviť svoje zákony tak, že tisícom ľudí sa pomôže, kde ste, nie ste, nie ste tu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ju uverejnený ako tlač 393, spoločná správa výborov má tlač 393a.

    Opäť prosím ministra spravodlivosti Tomáša Boreca o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi a to nielen z právnoteoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona a zároveň sa aj presne určuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na druhej strane majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.

    V spojitosti so samotným konaním poskytnutie odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by okrem iného plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho-ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.

    Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona o súdnej rehabilitácii, podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií a podľa zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú prekluzívne lehoty, v rámci ktorých bolo možné uplatniť právo na odškodnenie a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani okruhu oprávnených osôb a len dopĺňa spôsob vyplácania platných uplatnených odškodňovacích nárokov.

    Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne imitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín aj ďalšie náklady, napr. poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerane vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálne efektívneho objemu emisie, čo v súčasnosti predstavuje okolo 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad na odškodnenie oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou.

    V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na bankový účet, ktorý vedie oprávnená osoba, a to aj v tých prípadoch, kedy by sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a vláda ho schválila a prerokovala na svojom rokovaní dňa 14. februára toho roku.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona a predkladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. Po schválení príslušných pozmeňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších zákonov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Viere Kučerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 506 z 19. marca 2013 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch spoločne, s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona (tlač 393) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 227 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Gál a pani podpredsedníčka Erika Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál, máte slovo.

  • Pekný deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to jeden z takých mála zákonov, kde opozičný politik môže povedať, že s kľudným svedomím môže hlasovať za prijatie tohto zákona. Samozrejme, vnímame to ako dobrý krok, hlavne čo sa týka tej satisfakcie tým obetiam násilných trestných činov, kde tá ujma nie je len, alebo niekedy predovšetkým nie je, čo sa týka zdravotnícka, ale je to ujma na duši. A veľmi správny je krok ministerstva spravodlivosti, že vlastne dôjde k odškodneniu aj tejto ujmy.

    Ale o čom chcem teraz hovoriť, je tá aplikačná prax, ktorá aj tento zákon z roku 2006 tak všelijak vykladá, že by som povedal, že dostávame sa pri niektorých aplikačných rozhodnutiach až k absurdným výkladom. A kým neodstránime tento stav, my tu budeme môcť robiť, koľko chceme. Môžeme natiahnuť rokovania Národnej rady od rána od šiestej do večera do polnoci a budeme tu sedieť zbytočne, budeme tu prijímať zbytočne dobré zákony, keď v praxi míňajú sa účinku. Aj v tomto prípade sa viackrát ukázalo, že osoby, ktoré aplikujú právo, aplikujú text zákona, čistý strohý text, áno, v tomto zákone je text, dá sa vykladať aj tak, aj onak, ale to onak, to iné, ten iný výklad práva, iný výklad ducha zákona je už skrivodlivosť. Zákony majú nastoľovať spravodlivosť a keď idem v duchu tejto zásady, tak nemôžem dôjsť k inému výkladu. No ale toto musíme zmeniť, lebo aj táto zmena sa potom môže stať, môže sa stať to, že áno, my to prijmeme, a tie rozhodnutia nebudú také, aké by mali byť.

    Odôvodnenie, dôvodová správa k zákonom nie je zákon, nie je všeobecná právna norma, nie je to ani prameňom práva. Bohužiaľ. Niekoľkokrát sa stalo, že som osobám, ktoré aplikujú právo, či to je nejaký úradník, či to je nejaký sudca, som povedal, že, preboha, prečítajte ten zákon, áno, ja to tak vykladám, tak som povedal, že dobre, tu máte oficiálnu dôvodovú správu k tomu zákonu, prečíta si to a potom, no ale to sa dá aj takto pochopiť. Tak toto bol problém aj s týmto naším zákonom dvestopätnástkou, že tá aplikačná časť bola taká, aká bola. Dúfam, že keď nadobudne tento zákon právoplatnosť, už bude iná. Takže len toľko k tomu.

    Pán minister, treba popracovať na tom, aby sme v tej praxi donútili tých, ktorí rozhodujú o individuálnych právach a povinnostiach, rozhodovali aj v zmysle zákona, v zmysle toho zákona, ktorý sme tu prijali, v zmysle toho, čo sme tu chceli, aby platilo, nie v zmysle toho, ako konajú niektorí leniví alebo vyslovene nečestní ľudia, že vykladajú zákony tak, ako sa im zachce.

    Ďakujem za slovo.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Tak ja by som potom aj v rozprave k trestnému zákonu k tomu niečo povedal, čo naznačil pán poslanec Gál. No. Dôvodové správy, ja by som bol opatrný. Dôvodové správy, určite sa zhodneme, že neodrážajú úmysel zákonodarcu, lebo my ich neschvaľujeme. Dôvodové správy odrážajú úmysel väčšinou úradníka konkrétneho ministerstva, ktorým objasňuje text, ale nie sú ani nemôžu byť, dokonca podľa mňa je to pri interpretácii právnych predpisov nesprávne a nedemokratické sa dôvodovými správami riadiť, my ich neschvaľujeme, schvaľujeme texty zákonov. Snaha, a tým sú sudcovia viazaní, textom zákonov a ich rozumnou interpretáciou, teda textovou interpretáciou. Snaha pochopiť úmysel zákonodarcu po prvé, z dôvodových správ je iluzórna, lebo tam prejavený nie je, z iných okolností ho uchopiť je skôr cvičenie v psychoanalýze, čiže ani to celkom možné nie je. My sa uznášame podľa ústavy na zákonoch, nie na dôvodových správach k nim. Čiže to by som potom chcel aj pri Trestnom zákone povedať, lebo tam ide o tie drogové trestné činy a je to práve zdôvodňované, že dôvodová správa to bude riešiť, že to bude pri tých, pri tých, čo sú tesne na desaťnásobok dennej dávky, ale dôvodová správa v tomto nie je v princípe pre nikoho záväzná. A treba sa nad tým zamyslieť možno trošku z iného pohľadu.

  • S reakciou pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Áno, v tomto s vami súhlasím, že nie je to dôvodová správa, nie je prameňom práva, nemôže byť prameňom práva. Ale pri výkladoch, ktoré idú ad absurdum, už nevie, niekedy sa nedá inak vysvetliť, že absolútne tá aplikácia tej právnej normy ide úplne oproti tomu, že ako by sa mal ten, tá norma, tá právna norma aplikovať a rozumieť. My môžeme ako, aj pri tej najjednoduchšej právnej vete sa nájde človek, ktorý to keď chce zle vykladať, alebo podľa svojho, tak to spraví tak. Čiže tu musíme nájsť riešenie, ktoré by nás troška odbremenilo od tých čistých textov, ako dať tomu zákonu nejaký tuch. A to tu chýba.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová, prihlásená ústne do rozpravy, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nadviažem tam, kde skončil môj predrečník Gábor Gál. Naozaj tomuto zákonu v podstate nie je čo vytknúť, pretože je to veľmi zaujímavá, ľúbivá téma a určite aj zmysluplná. Už v prvom čítaní som sa vyjadrila k tomuto zákonu, ocenila som pritom, že návrh jednoznačne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania budú mať dva navzájom nepodmienené právne nároky, je to vlastne také nóvum u nás, že konečne začneme odškodňovať aj za morálnu ujmu, za morálnu škodu. To je skutočne tá pozitívna stránka návrhu. Zároveň aj v predchádzajúcom vystúpení som upozorňovala na to, že v skutočnosti sa to bude týkať len veľmi malého počtu osôb, ak vôbec. V tom prvom príspevku som hovorila, že za minulý rok bolo podaných 87 žiadostí, z toho bolo prijatých, alebo získali nárok na odškodnenie 60 prípadov, keďže aj doteraz tieto trestné činy boli v praxi odškodňovania ministerstvom spravodlivosti v zanedbateľnom počte. Uvedenie tohto inštitútu do súčasnej podoby zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi možno skôr považovať za prechodné riešenie a za uvedenie pojmu morálna škoda do našej trestnej legislatívy a dúfajme, že aj do praxe.

    Už tuná pán Gábor hovoril o tom, ako sa v skutočnosti tento zákon bude dať uplatňovať, aj vlastne v závere vo faktických poznámkach hovorili o tom, že či je dôvodová správa naozaj to, podľa čoho by sme sa mali riadiť. Ale dôležité je povedať, že mne vadí, že ide opäť o úzku skupinu, ktorej sa to týka. Z trestných činov sme vybrali niekoľko trestných činov, ktoré sme do zákona vsunuli a ostatní, ktorí sa takisto cítia poškodení, je ich veľa na základe iných trestných činov, do tohto okruhu nespadajú. Čo je pre mňa teda ešte viac smutnejšie.

    Zároveň upozorňujem, že takto upravený inštitút odškodňovania v žiadnom prípade nenapĺňa požiadavky vyplývajúce z predpisov vyššej právnej sily - hovorím o európskej legislatíve o medzinárodných dohovoroch - a predovšetkým nezabezpečuje to, že poškodené osoby budú vedieť o tom, ako majú svoje právo na odškodnenie uplatniť.

    Druhá a ešte vážnejšia výhrada spočíva v tom, že odškodnenie by malo byť prístupné obetiam násilných trestných činov neobmedzených len na vymenované trestné činy. Pri našom nedávnom osobnom stretnutí pán minister spomenul vládny návrh zákona o odškodňovaní ako pozitívny počin. Nie je to však uspokojivé a nereflektuje viaceré požiadavky smerníc Európskeho parlamentu a Rady, ale predovšetkým nenapĺňa oprávnené nároky obetí na kompenzáciu ich ujmy materiálnej, fyzickej a morálnej. Z tohto dôvodu, ktoré by sa nám dali možnože naozaj zjednodušene, jednoducho charakterizovať, že je to lepšie ako nič, určite podporíme túto novelu, ale opäť pripomínam, že na základe európskej legislatívy by sme sa mali zamerať na všetky skupiny, ktoré sú postihnuté, ktoré by mohli byť, ktoré by mohli na základe tohto zákona žiadať o morálnu ujmu. Je to určite širšia skupina ako len, len trestné činy sexuálneho zneužívania.

    Ja by som sa možnože ešte v krátkosti vrátila k tomu, k vymožiteľnosti, k vymožiteľnosti tohto práva. Dôležité je povedať, že v našej legislatíve akoby neexistuje miestnosť, miesto pre ustanovenie kvalifikovanej pomoci. Toto je jeden veľký problém, ktorý u nás v našej legislatíve nie je doriešený. Nie je doriešený, nieže čiastočne, ale takmer vôbec. Ak sa stane niekto obeťou, nevie, kto by mu mohol pomôcť. Všetky informácie, ktoré dostáva od relevantných, ja neviem, od policajtov, od ľudí, s ktorými prichádza do styku, im nie sú vôbec nápomocní, aspoň takto, takto sa obete vyjadrujú, takto to vnímajú aj organizácie, ktoré sa týmto problémom zaoberajú.

    Takže ja by som prosila, že vzhľadom k tomu, že do roku 2015 musíme prijať aj európsku smernicu, alebo implementovať smernicu, ktorá sa týka odškodňovania obetí trestných činov, aby sme sa zamerali práve aj na vytvorenie celých postupov, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. Dôležité je, aby sme pripravili podmienky pre zmysluplnú pomoc obetiam. Pre zmenu dominancie justičného systému od sústredenia sa na trestanie páchateľov na nápravu krívd a škôd obetí. Pre páchateľov máme vypracovaný celý systém pomoci, obete sú v tomto akoby bokom. Takže verím, že budú prijaté aj následné opatrenia, ktoré pomôžu vytvoriť celý systém pomoci obetiam násilia.

    A opäť by som ešte pripomenula, že doteraz nie je jasné, aké ministerstvo, aké stanovisko zaujíma ministerstvo pri implementácii smernice, ktorá bola prijatá v novembri 2012 a týka sa práve odškodnenia, odškodňovania obetí trestných činov. Mám za to, aj by som veľmi pána ministra prosila, aby naozaj skupiny, ktoré sa tomuto venovali, aby boli nápomocné pri riešení v tom zmysle, že ak je možné prijať komplexné riešenie, nech sa prijme. Veľmi sa prihováram za to, aby bol, tak ako v Českej republike, prijatý samostatný zákon o odškodnení obetí trestných činov. Uľahčilo by to prácu nielen, nielen polícii alebo proste všetkým, ktorí naozaj o túto tému javia záujem a chcú pomáhať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si dovolím zareagovať len na posledný príspevok, ktorý mala pani podpredsedníčka Jurinová. Ja som mal možnosť s ňou hovoriť aj u mňa na návšteve, kde sme rozdebatovali viacero problémov, jedným z nich bola práve aj táto téma. A naozaj, jedno z možných riešení je aj prijať nejaký komplexný zákon, zaoberáme sa touto myšlienkou, samozrejme, z hľadiska prijímania aproximácie, respektíve transpozície smernice sme ešte trošku ďaleko od samotného prijatia, ale už nad tým pracujeme a rozmýšľame, akým spôsobom túto vec dostať do našej legislatívy tak, aby tá ochrana obetí bola naozaj komplexná.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 19. schôdze budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 401. Spoločná správa výborov má tlač 401a.

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, tentokrát predkladám na rokovanie v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom návrhu zákona v čl. I je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza predchádzajúce rámcové rozhodnutie Rady, ďalej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza predchádzajúce rámcové rozhodnutie.

    Návrh tejto časti súčasne smeruje k dosiahnutiu právneho súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, ktorý Slovenská republika podpísala 9. septembra 2009 a s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ako vyplynuli z hodnotenia Slovenskej republiky skupinou expertov Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA).

    Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činoch s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody.

    Návrh smeruje k vytvoreniu širších možností pre súdy účelnejšie a primeranejšie postihovať špecifické drogové trestné činy s ohľadom na účel trestu k závislosti od okolností danej trestnej veci a osoby páchateľa.

    Účelom návrhu zákona v čl. II je transpozícia vyššie uvedených smerníc Európskej únie v procesnoprávnej oblasti a súčasne transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní. Návrh zákona v článku I a II súčasne rieši skupinu opatrení prijatých na základe Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 379 z 8. júna 2011, ktoré vyplynuli z návrhov Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu s cieľom posilniť boj proti extrémizmu prostredníctvom efektívnejšieho potierania a vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti.

    V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pripravená v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky s cieľom plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.

    Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Tento materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára 2013.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 14. mája tohto roku, pričom sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 4, 6 až 19, s návrhom schváliť. A o bode 5 s odporúčaním neschváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady pod tlačou 401.

    Národná rada uznesením č. 507 z 19. marca 2013 pridelila predmetný návrh vlády, predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 4 a 6 až 19 spoločne, s odporúčaním schváliť. A o bode 5 s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 228 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub KDH pán poslanec Hrušovský, za poslanecký klub MOST - HÍD pán poslanec Gál. Ďalej písomne prihlásený do rozpravy sú páni poslanci Hlina a Lipšic.

    Poprosím vás, uveďte na tabuľu pánov poslancov písomne prihlásených do rozpravy. Hrušovský, Gál, Hlina a Lipšic.

    Nech sa páči. Odovzdávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Hrušovskému za klub KDH.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som zaujal za poslanecký klub stanovisko k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Nechcem opakovať tie myšlienky, ktoré som už pri rokovaní v prvom čítaní uviedol, zvlášť pokiaľ sa týka čl. I bodu 24, kde dochádza k zmene dolnej hranice trestnej sadzby. Upozorňoval som na to, že tento dôvod, ktorý je uvedený v návrhu, pre mňa nie je dostatočne presvedčivý na to, aby som nevidel v ňom väčšie riziká, preto, lebo je to o díleroch drog.

    Dámy a páni, to nie je o možnosti nepostihovať vysokými trestnými sadzbami tých, ktorí sa dostanú do kontaktu na nejakých večierkoch alebo iných spoločenských podujatiach s drogami. Preto mi dovoľte, aby som za skupinu poslancov navrhol pozmeňovací návrh, ktorým navrhujeme, aby sa v čl. I bod 24 vypustil.

    Tie dôvody som spomenul tak vo všeobecnosti, ktoré nás vedú k predloženiu tohto návrhu, ktorý by som poprosil, aby ste v rámci hlasovania aj podporili.

    Chcem povedať, že novinkou ustanovenia, ktoré pán minister ako predkladateľ predkladá, je to, že pri trestnom čine nedovolená výroba omamných a psychotronických látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, ktoré postihuje tzv. dílerov drog, ale aj užívateľov drog, ak majú drogu v inom množstve, sa znižuje dolná hranica trestnej sadzby zo štyroch na tri roky. Následkom toho bude možné v súvislosti s ustanovením § 51 ods. 1 Trestného zákona páchateľom týchto trestných činov uložiť aj podmienečný výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, čo doteraz možné nebolo a bolo nevyhnutné uložiť im nepodmienečný trest odňatia slobody.

    Dámy a páni, ide o vážnu vec, zdanlivo malú novelu, ale s ďalekosiahlymi možnými rizikami.

    Ešte raz to chcem zdôrazniť. Ide o dílerstvo drog.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nejde. Ide o dílerov drog. Pán kolega, je to pravda, darmo sa tu budeme my sporiť o to. Aplikačná prax ukáže, že my máme pravdu, nie vy. Nechcem tu nejak do toho vnášať príliš silný konflikt, ale je to o tom a je mi toho ľúto, že umožňujeme obchod s drogami liberalizovať, že týmto vytvárame ďaleko väčší priestor na dostupnosť drogy. Ale to by ešte nebolo to najhoršie, ale na netrestnosť tých, ktorí budú túto drogu predávať, ktorí ju budú zaobstarávať a ktorí budú kántriť všetkých tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom tomuto pokušeniu drogy podľahnú. Dámy a páni, toľko k bodu 24.

    Dovoľte, aby som zaujal stanovisko aj k bodu 22 predmetného návrhu novely Trestného zákona, ktorý pán minister navrhuje zmeniť tak, že "z národnostnej, etnickej, rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu alebo". Teraz si dovolím krátko môj pohľad na zmysel, ktorý navrhovateľ pravdepodobne mal v úmysle, keď tento návrh predkladal, do Trestného zákona vniesť, a to v tom, že novinka tohto ustanovenia spočíva v tom, že pokiaľ páchateľ spácha nejaký úmyselný trestný čin, v praxi najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti, a bude mu dokázané, že jediným z hlavných motívov tohto činu bola jeho nenávisť pre jeho sexuálnu orientáciu, tento čin nebude kvalifikovaný v základnej skutkovej podstate trestného činu ako napríklad ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou štyri roky až desať rokov, ale bude podriadený tento trestný čin pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu s vyššou trestnou sadzbou, a to z dôvodu kvalifikačného znaku osobitný motív.

    Druhé, čo vidím ja v tom návrhu, je, podľa § 140a Trestného zákona budú takéto trestné činy zaradené medzi trestné činy extrémizmu, čo znamená, že môžu byť spáchané extrémistickou skupinou podľa § 129 ods. 3 Trestného zákona, a to je pri niektorých trestných činoch opäť dôvod na podradenie pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu s vyššou trestnou sadzbou.

    Dámy a páni, v čom vidím ja riziká v aplikačnej praxi, ak bude táto zmena prijatá? Najmä v prípade trestných činov proti životu a zdraviu, ale aj proti slobode a ľudskej dôstojnosti hrozí, že dôvod trestného činu nebol vôbec v nenávisti pre sexuálnu orientáciu, v rámci slovnej hádky však zazneli vyjadrenia, ktoré by tomuto nasvedčovali. Uvediem príklad. Sused fyzicky napadne suseda kvôli domácim zvieratám chodiacim po jeho pozemku. Keďže však útočník vie, že napadnutý sused je homosexuál, pejoratívne ho tak pri útoku nazve. Takýto prípad by z hľadiska skúmania motívu činu nemal spadať pod ustanovenie bodu 22 predmetného návrhu novely Trestného zákona, pretože skutočný motív bol iný. V praxi však určite bude spôsobovať problémy, zvlášť v prípadoch, kedy sa jednotlivé druhy motívov budú prelínať. Toto isté hrozí aj v súčasnosti v prípade konfliktov medzi príslušníkmi rôznych národnostných, etnických a rasových skupín, respektíve skupín rôznej farby pleti, ktorého súčasné ustanovenie § 140 písm. e) Trestného zákona. Značný problém pri aplikácii ustanovenia, bodu 22 predmetnej novely však môže nastať, pokiaľ pôjde o trestný čin ohovárania podľa § 173 Trestného zákona. Nechcem tu ďalej rozširovať okruh tých rizík, dámy a páni, ktoré z prijatia tejto zmeny vyplývajú. Ja som sa pokúšal už pri prvom čítaní predložiť návrh. Návrh som predložil, avšak nebol schválený, aby sme vrátili navrhovaný zákon vláde na opätovné prerokovanie a trošku sa viacej odborne, možno aj politicky zaoberali možnými rizikami obidvoch spomenutých zmien, ktoré vláda Slovenskej republiky s poverením pána ministra, aby ho predložil Národnej rade na prerokovanie do Národnej rady, predkladá.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál.

    Do rozpravy? Takže, pán spravodajca sa hlási, má prednosť. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcem len zareagovať na tú časť v podstate, o ktorej hovoril pán kolega Hrušovský, že, s tým skalopevným presvedčením, že sa tu ideme naozaj baviť o díleroch a budeme sa baviť o zliberalizovaní, si dá vždycky záležať na tom, aby použil to slovo, podmienok pre dílerov drog. Čo nie je pravda, nie je pravda. Pretože tá hraničná, tá hraničná, tie hraničné množstvá, o ktorých sa tu rozprávame, jednoducho tam sa, tam sa ten človek, ktorý drží tú drogu, vlastne až následkom expertízy dozvie, že pod akú sadzbu spadá. On dopredu nijakým spôsobom nemôže vedieť, či množstvo drogy, ktoré má pri sebe na vlastnú spotrebu, už preňho znamená štyri roky, alebo nie.

    A ja som si, ja som čakal, že takýto argument príde, tak som si priniesol názornú ukážku, hej. Hašiš. Desaťnásobok bežnej dávky vyzerá nejak takto.

  • Vystupujúci rozbaľuje balíček.

  • Čo si bežne môže zadovážiť mladý človek, dostane od kamaráta alebo mu to, alebo mu to niekto dá. Je to takáto malá hrudka. A to, že či bude vyhodnotený zákonom ako díler, podľa toho, čo si ty hovoril, Pali, alebo či bude iba ako držiteľ, či prekročí, alebo neprekročí tú, tú magickú hranicu desaťnásobku, záleží od toho, koľko marihuany fajčil v predchádzajúcom živote, akú má toleranciu, aký je obsah tuku v jeho tele pomerný, aká je koncentrácia účinnej látky v tej veci. A toto všetko zistí až expertíza po tom, ako ho nejaký policajt s tým chytí. Ale ty vieš so skalopevnou tvárou povedať: Tento chlapec je díler. A to je chyba, lebo toto tu, toto tu nie je prejavom kriminality, toto tu je prejavom rekreačného užívania drogy. Ja nevravím, že je správne, ale je to stále držba a užívanie. A tvrdím, že by to nemalo byť trestné. Záujem?

  • Smiech v pléne.

  • (Prerušenie vystúpenia poslancom Alojzom Hlinom: "Čo vy robíte z toho parlamentu? Pán kolega, mali ste prísť načas, keď ste spravodajcovali, nie tu robiť z toho bordel.")

  • Pán poslanec Hlina, prihláste sa s faktickou.

  • Takže iba na, na príklade tejto jednej maličkej veci, pričom hašiš naozaj nie je nič, čo by bolo nejaké extrémne nedostupné, ale práve tým, že oproti sušine marihuany ide o podstatne koncentrovanejší, o koncentrovanejšiu vec, môže byť pre užívateľa práve pri týchto hraničných množstvách mimoriadne, mimoriadne nebezpečnou. Čo znamená, že sudca, aj keby vedel, že človek je iba užívateľ, aj keby vedel, že to má iba pre vlastnú spotrebu, aj keby vedel, že to nikomu nepredáva, nikomu nedáva ďalej, nebude mať možnosť mu dať niečo iné ako štyri roky. A to je nesprávne, a preto túto novelu podporujem, pretože si myslím, že by sme mali dať možnosť rozhodnúť o tom, že tento človek nepatrí do basy, že nemá dostať štyri roky a tým pádom by mal dostať maximum, teda tie tri roky s probačným dohľadom. A to táto novela umožňuje, a preto si myslím, že by sme za ňu mali hlasovať. A nebojte sa, to je názorná ukážka, čokoláda.

  • Vystupujúci si obsah balíčka vsypal do úst.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Hrušovský, procedurálny máte? Pán poslanec Martvoň, Viskupič, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hrušovský, procedurálny.

  • Nie, ja mám faktickú, len ma to nejak tam.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, s faktickou a dajte mu, prosím, čas.

  • Pán kolega, toto tu ešte nebolo, naozaj. To, čo ste si dovolili, to je zneváženie tohto parlamentu a zneuctenie tohto posvätného miesta, ktoré je najvyšším ústavodarným a zákonodarným orgánom. V tomto parlamente verejne nikto ešte drogu nepoužil tak, ako ste to urobili vy. Ja na rozdiel od vás si myslím, že títo ľudia do basy ísť majú. Príliš sa zahrávate s rizikami, ktoré táto pliaga spôsobuje nielen v prostredí dospievajúcej generácie, ale stáva sa hrozbou pre celú spoločnosť.

    Som trošku prekvapený, Martin, že si si trúfol na (Pozn. red. - chybná páska), čo som si nemyslel, že v tomto parlamente sa môže stať. Nehazardujme, ja nechcem moralizovať, ale zase istú hranicu aj tváre spoločnosti, ktorú nemôžeme posúvať za hranicu ľudskosti a ľudskej dôstojnosti, mať musíme.

  • Ďakujem pekne. Ja som vystúpenie pána poslanca Poliačika pochopil trošku iným spôsobom. Myslím si, že je lepšie niekedy raz vidieť, ako päťkrát počuť. Bola to zaujímavá, podľa mňa odborná prednáška a vystúpenie. Škoda, že trošku to bolo poňaté iným spôsobom.

    A ja osobne poviem takto. Ja som osobne v živote hašiš nevidel. Ja osobne som nevidel ani iné drogy. Kebyže mne toto niekto dá do tašky, lebo tá skutková podstata § 172 ods. 1 písm. b) je aj, "kto neoprávnene dovezie, vyvezie, prevezie", tak ja nemám ako zistiť, že čo to vlastne je. Čiže myslím si, že toto sa bežne mladým deťom, mladým ľuďom môže stať, že takéto niečo niekde nájde alebo mu to dajú. Chytia ho náhodou s tým policajti a už bude mať z toho problém a bude označený ako díler drog.

    Opakujem, netýka sa to, ako to povedal aj pán minister, opakovaných trestných činov, kde je jasné, že ten díler drog, keď je už druhýkrát s tým chytený, že s tým teda niečo robí. Tu ide skôr o jednorazové, o prvé pochybenie, keď niekoho s tým chytia. Čiže ja osobne to vnímam ako odborné vystúpenie a myslím si, že novela pána ministra Boreca práve tomu napomáha, aby sa predišlo zbytočnej kriminalizácii mladých ľudí. Ja chápem, že sú tu poslanci, ktorí by mladých ľudí videli všetkých v base, ale jednoducho to tak nie je správne.

  • Ďakujem. Martin, ja, ja viem, že si učiteľ a že názornosť je jednou z metód a vôbec celý ten tvoj, celá tá tvoja cesta, ktorú presadzuješ v oblasti možno boja proti drogám, hovorí skôr o tom, aby sme nepristupovali na represiu, kde je možné vysvetľovanie, aby sme neničili mladým, mladým ľuďom život kvôli jednému omylu. Napriek tomu si myslím, ja som tiež nikdy nevidel dávku a nemám to presne usporiadané, že či tá názornosť už, už nejde niekde na hranicu a nespôsobuje zbytočne nejaký taký dikobrazí efekt medzi ľuďmi, od ktorých aj závisí podpora na to, aby sme cez cestu represie nešli. Nemyslím si zase, na druhej strane, že toto bolo úplným prekročením nejakých hraníc, pretože ak sa bavíme o téme drog, tak niekedy mi to pripadá, ako keby sme sa o nich chceli baviť bez nich. Bez tých drog. A to, akým spôsobom tu vznikla atmosféra, ako si vytiahol ten papierik na stôl, tak tento papierik veľmi to pokľudné, tú pokľudnú debatu dovtedy naježilo. Napriek tomu si myslím, že niektoré veci treba zvážiť, pretože neviem, či je spoločnosť nachystaná na to, aby sa s touto problematikou vedela vysporiadať bez predsudkov.

  • Presne o toto ide, že je strašne veľa ľudí, ktorí to v živote nevideli, je strašne veľa ľudí, ktorí sú ale odborníci na drogovú problematiku, viď pán kolega Hrušovský, aspoň sa tak teda tvári. Napriek tomu, že mu človek povie iks-krát, že sa mýli, tak bude opakovať stále to isté dookola. A toto tu môže byť príbeh jedného chlapca, ktorý to má prvý, druhýkrát v živote v ruke. Takisto v živote nikdy nič také nevidel ako kolega Martvoň. A toto tu preňho môžu byť štyri roky basy. A ja chcem, aby to tu zdvihlo ľudí zo stoličky a ja chcem, aby ľudia o tom premýšľali. Pretože sa zahrávame proste s osudmi ľudí, ktorí si to nezaslúžia a do basy nepatria.

    Včera som bol v Leopoldove na exkurzii, tam proste človek, ktorého chytia aj s týmto, čo bola iba teda čokoláda, ale keby to bol hašiš, keby ho s tým chytili, tak tie štyri roky dostane a ostane tam. Ak má trošku menej osvieteného sudcu, a práve preto som to vytiahol, práve preto som chcel, aby to bolo videné, že tá odrobinka môže človeku narobiť zo života peklo, a nie kvôli tomu, že je to omamná látka, ale kvôli tomu, aký máme zákon. Preto podporujem jeho zmenu. Ja nechcem, aby tu bola kľudná diskusia, Jozef, ja chcem, aby sme sa zamysleli nad tým, čo robíme.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Gál za poslanecký klub MOST - HÍD. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vnímam veľmi pozitívne túto novelu, ale k niektorým jej častiam mám zas pripomienky. Vnímam pozitívne tú transpozíciu smernice, ktorá je podľa mňa veľmi potrebná a veľmi dobrá, aby sme poškodených, ktorí sú poškodení, veľmi ťažkých, psychicky ťažko znesiteľných sexuálnych trestných činov, v prípade, že sú donútení k nejakým prečinom, aby sme ich spod týchto prečinov odbremenili, aby sme im ponúkli na toto imunitu, keď sú schopní na základe tejto imunity potom podať trestné oznámenie u tých ťažkých zločinoch, ktoré sú na týchto ľuďoch spáchané.

    Takisto vnímam možnosť uloženia trestu o zákaze činnosti na doživotie, síce je to veľmi, veľmi ťažký trest, je to doživotný trest, ale v prípade takýchto trestných činov podľa mňa je správne, aby sme túto latku nasadili takto vysoko.

    No a dostal som sa k úprave, ktorá je asi najzaujímavejšia, ale aj najzložitejšia. Opakovanie je matkou múdrosti. Budem opakovať asi niektoré slová pána poslanca Hrušovského. Keď som dostal tento zákon k rukám, tak som si povedal, že áno, však ideme troška zliberalizovať prechovávanie drog hlavne pri tých mladých ľuďoch, ktorí to robia z nerozvážnosti, je aj tu potrebná takáto úprava. Som si myslel, ale dôveruj, ale preveruj. A pre istotu som ten zákon tak dôkladnejšie prešiel a som bol prekvapený. Nesúhlasím s tým, aby sme nejakého mladého človeka alebo mladistvého človeka potrestali za to trestnoprávne, keď si zapáli jeden joint. Nesúhlasím absolútne s tým, ale tento zákon, bohužiaľ, nejde v týchto intenciách. Je to úplne o niečom inom.

    Náš Trestný zákon pozná tri inštitúty, prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu s nižšou trestnou sadzbou, keď je tam, keď nájdu u páchateľa drogu maximálne v trojnásobku jednorazovej dávky. Potom prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, ale viac ako tri dávky má tento páchateľ u seba, ale maximálne desať jednorazových dávok. A potom máme paragraf, to je § 151 ods. 1 a 2. Potom tu máme § 172, ale tento paragraf už hovorí o kúpe, zadovážení, o dílerstve. Áno, je to prechovávanie, je tam aj v déčku, myslím, je to aj prechovávanie. Prechovávanie, keď páchateľ má u seba viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky. No ale mať pri sebe viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, podľa mňa už to nie je prechovávanie pre vlastnú potrebu.

    Mne sa na rozdiel od kolegov páčilo to znázornenie pána poslanca Poliačika, keď nám ukázal, že aká malá kôpka toho hašišu je už viac ako desaťnásobok. Ale stále si myslím a stále som presvedčený o tom, že tú hranicu musíme stanoviť. Prechovávanie pre vlastnú potrebu, maximálne desaťnásobok. To je veľmi správne naladená latka. A keď už chceme niečo spraviť, keď už chceme niečo zmeniť v tomto, tak ideme veľmi zlou cestou, lebo neumožňujme dílerom, že áno, díler si vyráta, že budem mať jedenásť-, dvanásťnásobok, síce zákon je v tomto zlý a pán poslanec Lipšic už v tom predchádzajúcom bode na to poukázal veľmi správne, lebo dôvodová správa hovorí o tom, že áno, bude sa tento zákon aplikovať, táto novela sa bude aplikovať v prípade, že keď to množstvo bude blízke tomu desaťnásobku. No ale v zákone to nie je. V zákone je napísané toľko, že sa dolná hranica trestnej sadzby pri § 172 ods. 1 sa znižuje zo štyroch rokov na tri roky. A keď už dolná sadzba sú tri roky, tak už je možné v rozhodnutí súdu povedať, že odkladá sa výkon trestu s probačným dohľadom. Čiže táto osoba vôbec nepôjde do výkonu trestu odňatia slobody. A pritom kľudne mohol mať u seba aj dvestonásobok jednorazovej dávky, lebo to on nepredal, len to prechováva. Lebo zákon nehovorí o tom, že táto, toto množstvo musí byť blízke tomu desaťnásobku, že maximálne pätnásťnásobok. Hovorí o tom, že zo štyroch na tri roky, čiže tam je možný podmienečný odklad s probačným dohľadom výkonu odňatia trestu slobody, ale nehovorí o tom, že aké množstvo to je.

    Hovorilo sa o tom, že až vlastne expertíza povie, že koľko je ten, to množstvo, ktoré ten človek má u seba. Tak nech si ten človek dobre rozmyslí, že koľko tej drogy si zadováži. Nech si ten človek rozmyslí to, že keď už nejdem kupovať jeden joint, ale 10 cigariet, alebo idem kúpiť neviem koľko dávok, že koľko si toho dá do svojho vačku. A tu sa, tu sa rozchádzame s predkladateľom aj spravodajcom, že nedá sa to. Tak to už je problém, ktorý je na strane toho páchateľa. Je to stále, prechovávanie drog je stále trestný čin, aj bude. A keď, koľko množstva si zadovážim, podľa toho má byť ten trest uložený súdom.

    Ale ja som si myslel, keď sa v médiách bavilo o tom, že ideme zliberalizovať, aby sme neublížili tým mladým ľuďom. Ale toto nie je ono. Toto nie je ono, lebo tak povedzme, dobre, desaťnásobok je veľmi malé množstvo. Tam je ten probačný dohľad možný. Tak spravme zmenu, čo sa týka posudzovania toho, tej jednorazovej dávky. Spravme systémovú zmenu, ale nie zmenu, ktorá umožní aj taký výklad - a tu sa vrátim k tomu, že aj, k tomu zákonu o odškodňovaní - že tá aplikačná prax môže byť aj taká, že obrovské množstvo drogy bude substituované pod tento zákon, však áno, môže byť probačný dohľad a výkon trestu nikde. Hovorím, že keď chcete ísť cestou liberalizácie, lebo fakt, aby sme tých mladých ľudí, študentov stredných škôl, ktorí z mládežníckej nerozvážnosti ten joint si zapália, tak povedzme to, že tá jednorazová dávka nebude trestná a bude to priestupok. To by bola tá cesta dekriminalizácie. To by bola tá cesta, ale nie táto, kde normálne pod rúškom toho, aby sme neublížili mladým, umožníme aj ťažkým zločincom, ktorí môžu mať aj heroín, lebo tu nie je zas to, že ľahká droga, tvrdá droga. Aj už priekupníkom heroínu, lebo keď on to nepredáva, on to bude mať len u seba, už bude spadať pod § 172 ods. 1 písm. d): "Prechováva pre akúkoľvek dobu". A už môže byť miernejšie potrestaný.

    A druhá vec je, nám chýba vôbec v zákonoch, aby sme zadefinovali, čo to je ľahká droga, čo to je tvrdá droga, chýba nám taká ako katalogizácia pre účely, pre účely trestných senátov, že ako majú aplikovať. Lebo do akej miery zoberie sudca do úvahy, že niekto mal u seba marihuanu alebo heroín? Nič. On si to nevie, ten súd nevie ako uplatniť, lebo na to zákonné základy nie sú. Čiže keď chceme sa dotknúť problematiky užívania, prechovávania drog, tak začnime tam, čo je najelementárnejšie, aby sme umožnili aplikovať spravodlivosť. Keď niekto má u seba ľahkú drogu, aby nebol tak postihnuteľný, keď už má u seba heroín. Lebo keď aj ten študent, čo je so štyrmi dávkami jointu, aby nebol takisto postihnuteľný ako tvrdý heroinista, ktorý má štyri dávky heroínu u seba.

    Nechcem viac rozvádzať túto tému. Tiež podávam pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme, aby sa bod 24 z tejto novely vypúšťal.

    Prejdem ešte k ďalším dvom témam. Jednu tému otvoril pán poslanec Hrušovský a tu sa s ním rozchádzam. V tom prvom bode nie, úplne s tým súhlasím, ale v tom druhom bode s ním nesúhlasím, a to je zavedenie osobitného motívu z dôvodu sexuálnej orientácie.

    Ja si na rozdiel od vás myslím, a tu sa stotožňujem s pánom ministrom, že keď niekto je napadnutý a je mu ublížené na zdraví len kvôli tomu, že má nejakú inú sexuálnu orientáciu, že ten postih zo strany spoločnosti by mal byť tvrdší. Nemôžeme tolerovať to, keď niekoho len kvôli tomu, že má inú sexuálnu orientáciu, napadnú, fyzicky naňho zaútočia. Tieto útoky musíme postihnúť prísnejšie. A otvorene poviem, že veľmi ťažké je aplikovať tieto osobitné motívy. Polícii sa, alebo orgánom činným v trestnom konaní sa asi nechce, lebo ten osobitný motív treba zvlášť dokazovať. Veľmi ľahké je dokázať, že ma udrel do tváre, keď hlavne, keď je tam, zostane nejaká podliatina. To vyšetrovateľ veľmi krásne napíše, prokurátor veľmi krásne obžaluje.

    Ale keď to už má tam byť ten osobitný motív, hm, áno, to sa už ťažšie dokazuje, preto pričasto aj podľa mňa, aj podľa neziskových organizácií, ktoré sa venujú takýmto obetiam, pričasto dochádza k tomu, že polícia ten osobitný motív nevyšetruje, nechce sa jej to a potom tieto, tieto útoky sú aj štatisticky vedené tak, že ako normálne je to nenormálne, ale ako útok na zdravie bez osobitného motívu.

    Ďalšia vec, ktorú chcem ešte vytknúť tejto novele, síce neprišla z dielne ministerstva spravodlivosti, aspoň dúfam, že neprišla z dielne ministerstva spravodlivosti, ale dostala sa do spoločnej správy, to je postih zdravotníkov. Ale pán minister povedal, že súhlasí so všetkými bodmi zo spoločnej správy.

  • Reakcia z pléna.

  • A jednu, áno, na jednu výnimku. No, ja nesúhlasím s tým, a preto, pán spravodajca, prosím, aby sme body 2, 5, 8, 9, 15, 16, 17 a 18 vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy.

    Nazdávame sa, že úprava, ktorá je v tej spoločnej správe, je natoľko závažná, natoľko tak aj systémovo iná, že nemôžeme prejsť nad tým, že áno, nejaký pán poslanec má na to právo, plné právo, ja to nespochybňujem, ale je to privážna téma na to, aby sme len takto ľahko, tak ľahko prešli s tým, že áno, vládna väčšina lusknutím prstov tento zákon, túto systémovú zmenu schváli.

    Keď je potrebná nejaká zmena, v tomto ponímaní tú krízovú situáciu posúdiť inak, tak nech to rozdebatujeme. Nech je na to, nech máme priestor na to, že ako to spraviť, lebo tento návrh podľa mňa ani nie je dobrý. A hovorím, že nemáme priestor na to, aby sme tú krízovú situáciu a postih zdravotníkov takto veľmi rýchlo schválili bez potrebnej odbornej debaty.

    Takže vítam niektoré ustanovenia. Budeme hlasovať veľmi radi za posudzovanie páchateľov, ktorí s osobitným motívom útočia na ľudí. Vnímam pozitívne transpozície smernice, ale s ostatnými bodmi nesúhlasíme. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a potom sa rozhodneme, či celý návrh schválime, alebo nie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, áno, máte pravdu. To určovanie cez násobky jednorazovej dávky je neskutočne nešťastné a nemalo by v zákone vôbec byť. Mali by sme mať dávky určené v kombinácii hmotnosti a koncentrácie účinnej látky, tak ako to majú mnohé iné krajiny, pretože tam by bolo oveľa jasnejšie, kto koľko čoho môže vlastne držať pri sebe, bola by jasná tabuľka. A súhlasím aj s druhou časťou toho, čo ste hovorili. Áno, niekde na začiatku tej tabuľky by Trestný zákon vôbec nemal byť. To znamená, že mali by byť množstvá, pri ktorých by išlo o priestupok, tak ako ste povedali vo svojej reči. A ja dúfam, že aj takejto právnej úpravy sa dočkáme, ale ešte tu nie je. A aj táto podľa môjho názoru môže zlepšiť situáciu pre niektorých užívateľov, a tým pádom ju považujem za správnu. Takže áno, úplne súhlasím s tým, že treba komplexné a systémové riešenie a rád si naň počkám a rád zaň zahlasujem, keď tu bude, ale ešte tu nie je. Preto si myslím, že aj toto je dobrým krokom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, plne súhlasím s tou časťou tvojho vystúpenia, ktorá sa týka zmeny spôsobu výpočtu tej jednorazovej dávky ako takej, dokonca aj s tou druhou časťou. Podobne, poslanec Poliačik, súhlasím s tebou ohľadom toho, že minimálne jednorazová dávka marihuany by mala byť v rovine priestupku. Ja dokonca som mal osobne pripravenú novelu na, teda pozmeňujúci návrh na toto rokovanie pléna, len na ministerstve spravodlivosti som bol uistený, že práve sa pripravuje veľká zmena, systémová zmena, ktorá by mala zmeniť spôsob výpočtu tej jednorazovej dávky drogy ako takej a by sa to malo teda zmeniť.

    Na druhej strane nesúhlasím ale s tebou v tej časti tvojho vystúpenia, že keď niekto má raz už tých 11 dávok tej drogy, tak už musí byť posudzovaný ako díler. Práve táto novela z dielne ministerstva spravodlivosti dáva možnosť prihliadnuť práve na špecifiká okolnosti spáchania trestného činu, čiže práve, keď niekto bude mať 200 dávok, tak keď sa to prihliadne, tak určite nedostane podmienku, ak by ten sudca bol normálny.

    Na druhej strane dovolím si poukázať na § 180 ods. 1 a 209 ods. 1 Trestného zákona, ide o obchodovanie s ľuďmi a o únos, kde je spodná hranica 3 roky, čiže tam, čo je to oveľa nebezpečnejšie pre spoločnosť, obchodovanie s deťmi a únos, je spodná hranica 3 roky a tu pri nejakej, dá sa povedať, pri prechovávaní drogy, ktorá fakt môže byť nejakým spôsobom, sa niekomu môže objaviť v batožine, je spodná hranica 4 roky. Čiže tu chcem na toto poukázať, že nie je to všade prirodzené a rovnaké posudzovať práve to takýmto spôsobom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcem sa ti poďakovať, že si vyňal na osobitné hlasovanie tie body, ktoré sa týkajú zdravotníckych pracovníkov, tak aspoň nemusím vystúpiť ja v rozprave. Musím povedať ako lekár, že ani ja som nebol rád, keď zdravotníci, a hlavne lekári niektorí štrajkom vydierali vládu cez pacientov, cez chorých ľudí. Myslím si, že to veľakrát nebolo etické, takže je to pravda, že o tomto probléme musíme rozprávať. Ale nie je to dobrý spôsob, akým tieto zmeny alebo tieto návrhy dostať do tohto zákona. Nie je to dobré, keď to ide cez poslanecký návrh kvôli tomu, lebo potom nie je žiadna debata, alebo dá sa povedať, že len tu na pôde parlamentu je o tom debata. A ja si myslím, že to je taká vážna zmena v statuse zdravotníckych pracovníkov pred zákonom, že o tom by mala byť debata jednak s nimi a jednak so širokou verejnosťou. Takže bol by som rád, keby tieto body parlament neschválil a vrátili by sme sa k tomu na jeseň, potom, keď prebehne debata jednak so zdravotníckymi pracovníkmi a jednak so širokou verejnosťou.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Poliačik, no ale tak poďme tou cestou, ktorú ste navrhli, kategorizácia. Ale toto nie je ono, tento zákon hovorí o tom, že aj díler, keď nebude predávať, len ho uňho nájdu, nájdu. A nie 11-násobok, lebo zákon práve, to je aj pre poslanca Martvoňa, keď uňho nájdu množstvo jednorazovej dávky, ktorá prevyšuje 10-násobok, zákon nehovorí, že koľko je maximum, že na koľko dávok je možné aplikovať toto zmiernenie. Môže to byť aj 200. Pán poslanec Martvoň hovoril, že keď je sudca normálny, tak za 200-násobok nebude dávať tú istú sadzbu ako za 11-násobok. No ale nikde v zákone to nemáme, to majú v dôvodovej správe. To máme v dôvodovej správe. A súd bude vychádzať zo zákonného podkladu, ktorý mu umožní aj pri 200-násobku a, bohužiaľ, nájde sa aj medzi sudcami taký, ktorý bude nejako motivovaný k tomu, aby aplikoval toto zmiernenie aj na tých, na ktorých sme vôbec možno nemysleli, keď ste tento zákon predkladali. A nemyslím si, že nás tlačí topánka, že musíme to veľmi rýchlo prijať túto zmenu, alebo túto zmenu už vonkoncom, lebo nie je dobrá, ale môžeme pristúpiť, keď pán minister sa stotožní s týmito návrhmi, ktoré tu padli, s tými myšlienkami, tak sa to môže spraviť veľmi rýchlo.

    A pán poslanec Martvoň, ešte jedna vec. Nesúhlasím s vami v tom, že áno, keď máme pri obchodovaní s deťmi a pri únosoch máme nižšiu trestnú sadzbu ako tuná, tak ešte máme čas, to sa veľmi rýchlo vie napísať tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi aj teraz znova vystúpiť v tejto veci a vlastne ani neviem, či mám vystupovať v tejto veci, lebo hore sú malé deti a ja mám pocit, že by sme ich mohli uchrániť, aby vôbec identifikovali, že čo to je a o čom sa tu rozpráva. Tak budem sa snažiť brať na vedomie tú skutočnosť, že hore sú malé deti.

    Pán kolega, my môžeme, pán minister, teda pardon, ja to tak zvyknem, nie že by som, že sme kolegovia, tak to zvyknem hovoriť. Kľudne môžeme povedať bez toho, aby som mihol brvou alebo mi uletel pohľad, že SMER znižuje tresty pre dílerov drog. Úplne bez, zjednodušene, lebo to je dôležité, aby ten odkaz zaznel, aby ľudia vedeli, o čom tu je reč. Reč je o tom, že SMER znižuje tresty pre dílerov drog. Jednoduché. Asistuje mu pán Poliačik, čo teda je logické, však on má, sa tej téme venuje. Čiže to je znova taká krásna synergia, politicky nech si to vyhodnotí, kto chce. Poviem to tretí a poslednýkrát. SMER okrem iného, okrem kopy dobrých vecí, čo sú v tej zmene, znižuje tresty pre dílerov drog.

    Peter Šuca, keď pôjdeš do Popradu, tak to tým vašim tam povedz! Pán Senko, detto, povedzte to tým vašim, že čo tu robíte. Obhájte si to, choďte do kostola, z kostola vyjdite pred kostol, keď vyjdete, ľudia budú tam stáť a sa vás budú pýtať, že čo tam robíte. Znižujeme tresty pre dílerov drog. Proste pravdu, nehanbite sa! Povedzte ľuďom krátku a jednoduchú pravdu, lebo taká je, taká je skutočnosť. A ešte dokonca to zopakujem pre tých, ktorí tu neboli, je to vo vašej priorite, lebo pán minister došiel na výbor pre obranu a bezpečnosť, pán minister, poviem to znova, lebo to sú také tzv. pamätné výroky.

    Viete, ak zaznel pamätný výrok u jedného mestského poslanca za SDKÚ, ktorý bol schopný povedať, že na čo súťaž, aká súťaž, oni sú elita, to povedal jeden poslanec za SDKÚ. Normálne je a ešte mám pocit, že ide kandidovať ďalej, jeho politická kariéra nekončí. Tak na druhej strane tuná máte ministra, ktorý príde na výbor a povie, pri zdôvodňovaní prijatia tohto zákona, že je to kvôli tomu, aby sa poskytla právna istota užívateľom. Ja dopĺňam: dílerom drog. Pán minister to ešte rozviedol, že keď tí ľudia si niečo niekde kúpia, však nevedia, čo sa, tak kvôli nim to robíte, čiže aby mali právnu istotu. No super. To sú asi tie istoty, ktoré ste mali na bilbordoch, že ktoré ľuďom dávate. Takže vy, SMER dáva sociálne istoty, dopĺňa to, toto sú tie, teraz dávate a však to je, vaše slová, ja to tlmočím, to ste povedali, pán minister,

  • Reakcia ministra.

  • prosím?

    Vy ste nemali nič na bilborde? Ale zastupujete záujmy strany SMER, oni vás nominovali, však to si treba povedať korektne. Poskytujete sociálne istoty, teraz máte, to idete postupne, teraz je na pláne a témou dňa je pre dílerov drog. Tak im ju dáte. Však koniec koncov nikto nevie, ako sa bude voličský elektorát vyvíjať a či by sa nejakí tí užívatelia, díleri aj nezišli, však? No tak je to tiež možno jedna z vecí, s ktorou sa dá zapracovať.

    Čiže, vážení, nie právne istoty a právna ochrana pre ľudí, ktorí sú tu terorizovaní nejakými nebankovkami, poskytujete a dneska to schválite, asi to nestihnete, ale o piatej to zavriete, istoty pre dílerov drog. Znižujete im sadzbu. Jednoducho. Skúsim to vysvetliť tak, aby sme tomu aj my, čo nemáme vysoké školy - z Trenčína, neviem skade - rozumeli.

    Teraz platí, že keď vás chytia, ešte to skôr, ako to poviem, vážení, je rozdiel, keď idete do Tesca, a je rozdiel, keď idete do Metra? Je, nie? Je rozdiel, či máte nákup z Tesca, a je rozdiel, či máte nákup z Metra. Je to rozdiel? Je. A to je presne o tom. Pre tých, ktorí nakúpili v Metre, lebo tí, čo kupujú v Metre, to posúvajú ďalej. Tak pre tých, čo nakúpili v Metre, tak im znižujete sadzby. V súčasnosti platí to, že je rozsah 4 až 8 rokov. To znamená, 4 až 8 rokov, keďže je to 4, tak sa nedá znížiť, nedá sa tam spraviť tá výnimka, v zásade by mali ísť do väzenia. Minule to tu zaznelo, nikto nešiel z tých útrpných príbehov, čo tu častokrát pán Poliačik spomínal, že chudákov, nikto zatiaľ za to, že by si nakúpil v Tescu, do väzenia skrz tento paragraf nešiel. Nešiel! Neprerušujte ma! Teraz aj existujúci zákon, pokračujem v tom, aby sme my tomu rozumeli, čo tu podľa niektorých tomu nerozumieme, existujúci zákon umožňuje dohodu o vine a treste.

    Ani by ste neverili, ja som včera bol u vás, pán minister, na tom vašom ministerstve, mimochodom, o pol dvanástej som volal desať čísel na trestný odbor, na jednom mi zdvihli. Neviem, čo mali, neviem, čomu sa venovali, ale taká je skutočnosť. Bolo mi tam povedané, že aplikácia tohto ustanovenia o vine a treste v zásade pre tých ľudí, ktorých by sa to týkalo, že prokurátor má často tendenciu tlačiť na to, aby bonzol svojho dílera. Však o to ide! Či toto nechce ministerstvo, aby to robili? Však ten krásny americký film Práskač, či ako sa volal, však presne o tom hovorí. Presne o tom hovorí. Čiže nie je to pravdou, že chudák chlapec, ktorý si kúpi, neviem čo, ide, to je útrpný príbeh, nie je to pravda a keby aj náhodou, má tú šancu spraviť dohodu o vine a treste a musí povedať, kde nakúpil. V ktorom Metre. Či v Devínskej, alebo kde. Nechcete to, aby to povedal? Čo to niekomu ublíži? Toto je existujúci zákon. Toto hovorí existujúci zákon.

    S čím došiel SMER? SMER došiel s tým, že to posúva z tých štyroch na tri, čo znamená, že keď niečo začína na troch rokoch, tak nemusí ísť do basy. Nemusí, nemusí ani robiť dohodu o vine a treste. A teraz si zoberte, vieme, kde žijeme. Máme od troch do osem rokov. Od situácie, kde nemusíte ísť do basy, ale môžete mať probačný dohľad, neviem čo, niečo strpieť a musíte ísť do basy. Ako to celé bude končiť, ako to celé bude končiť? Dobre vieme, kde žijeme. Celé to bude končiť tak, že do tej basy nepôjde už vôbec nikto. Čiže tí, čo nakupujú v Metre, sa budú tešiť, že čo im to ten SMER prijal. Aké sociálne istoty a právne istoty im poskytol, poskytujete. Teraz ich poskytujete. Keď vieme, kde žijeme, tak vieme, že keď niekomu otvoríte modrý oceán, to znamená možnosť pracovať a dohodnúť sa, uzrieť v tak širokom rozsahu, tak presne vieme, ako to funguje. Presne vieme, ako to funguje, a presne vieme, ako to dopadne.

    Vážení kolegovia za SMER, bez toho, aby ste nad tým dlho rozmýšľali, nerozmýšľajte, ja vám to poviem. Znižujete sadzby pre dílerov drog a zakrývate to tým, že nechcete ublížiť mladým ľuďom, ktorí si kúpia niekde na diskotéke marihuanu.

    A teraz vás rozkryjem. Teraz, týmto príkladom, ktorý vám poviem, vám, pekne vás rozkryjem, že to nie je pravda. Lebo keby sme aj prijali túto argumentáciu, že o to vám ide, včera som, pán minister, k vám doniesol jeden návrh, ktorý by to v zásade riešil. Keď by sa naozaj spoločnosť uzhodla na tom, že marihuana nie je tak spoločensky nebezpečná v tom rozsahu a že naozaj, elegantné riešenie, do toho ustanovenia 172 by ste doplnili ďalší odsek. V zásade sú dve možnosti ako. Lebo terajší odsek hovorí, že kto vyrobí. Nuž ja sa teda v tom nevyznám, ale marihuana sa pestuje. Čiže by sme mohli doplniť ďalší odsek a nenapísali by sme vyrobia, ale dopestuje, ale keby to nestačilo po právnom rozbore, hovorme o účinnej látke. Účinná látka v tom, marihuane je ten tetrahydrokanabinol. Tak povieme, áno. Pre drogy týkajúce sa tejto účinnej látky, to znamená marihuany, si to upravte, ako chcete. Upravte si to na tých 3 až 8 a budete mať to, čo tu hovoríte, že prečo to robíte. Robíte to pre tých chudákov, ktorí si údajne, že to robíte pre nich, ale dobre, čert to ber, pripusťme. Tak to tam dajte, ten odsek, a vtedy už naozaj nikto nemôže povedať, ale nechajte tam ten odsek ďalší, že pri ostatných drogách, tí, čo nakupujú v Metre a heroín, kokaín a neviem čo všetko, tak zostane to, čo platí. Pán minister, včera som to tam ku vám doniesol, vo vedomí toho, že je to ministerstvo spravodlivosti a koná tak, ako má konať. To znamená, že okrem toho, že poskytuje ochranu dílerom drog, tak ešte, teda už nehovorím o tom, že neposkytuje iným, tak keď tam príde nejaký návrh, ktorý by to možno nejakým spôsobom riešil, dostal sa ku vám?

    Predložíte ho? Nepredložíte ho, vážení. Čiže nie je to príbeh o tom, že vy tu chcete pomôcť mladým ľuďom, ktorí si kúpia na diskotéke marihuanu. Nepomáhate, obzvlášť, keď v pláne legislatívnych úloh a ďalšieho a má sa dokonca pridať, teraz bola inštruktáž, v tom, aby držanie tej marihuany bol už priestupok a neviem, čo bude. Ide sa v tom pokračovať. Môžeme o tom diskutovať. Budeme, ale prečo znižujete teraz tresty pre dílerov drog? Pre ľudí, ktorí nakupujú v Metre? Teraz to robíte, teraz to robíte! Ľudia sa môžu pýtať, alebo to na konci. Z pohľadu tých priorít, ktoré vy tam teda máte, alebo resp. nemáte. Ja im poviem pravdu, nerozumiem.

    Pán minister, keď máte pocit, že sem môžete prísť s ustanoveniami, ktoré upravujú tresty pre dílerov drog a idete do toho po hrudi, a ešte chcem vidieť tých bojovníkov z ľudu a zo SMER-u, ktorí vstanú a tiež po hrudi pôjdu po tom, že je to správne. Však ukážte, povedzte! Pani Vitteková, panie všetky, ktoré vás poznám, nebudem menovať, povedzte. Veď vy ste boli štátna tajomníčka, nie, že je to správne - znížiť tresty dílerom drog. Povedzte: Je to dobrá cesta, som za a podporujem to, lebo je to potrebné, a som rada, že pán minister Borec s tým prišiel a že poskytuje právne istoty občanom. Povedzte, nech vieme, nech vedia ľudia, keď budú rozmýšľať, že koho voliť. Nech to vedia, lebo taká je pravda. Kde máte tie iné istoty, pán minister, kde máte tých ľudí, ktorých vy môžete zmeniť. 41-tisíc dôchodcom život zo dňa na deň, stotisíc ľuďom, ktorí trpia pod exekutívou, zo dňa na deň môžete to takto zmeniť. Sem s tým neprídete. Prídete sem so zákonom, zníženie trestu pre dílerov drog. To treba donekonečna opakovať a ľudia, tých pár ľudí, čo to pozerá možno niekde, tak to povedzte iným ľuďom. Nech aj iní ľudia vedia, že čomu sa venuje SMER v pracovnom čase. Aké legislatívne úlohy plní a zadania. Prečo je toto témou dňa?

    Čiže ignoruje 41-tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo 116 eur, to ignoruje. Exekútorov, upravujete tam, robíte kozmetiku, mejkap. Ste zistili, že aký je tam v tom bordel, a teraz len kozmeticky sa to snažíte upratať, nejdete do podstaty. Nejdete do podstaty, nejdete do tej prapodstaty, ktorá je, že my sme exekučný štát. Idete robiť kozmetiku, aj tu ešte budete robiť pol roka, kým to sem príde, ale našúpete sem niečo, čo je pre túto spoločnosť absolútne teraz nepodstatné. Ale práve naopak, je to nepodstatné v tom, že by to bolo témou dňa, ale výsledky toho vášho konania budeme sa s tým konfrontovať.

    Potom, vážení, treba prebrať aj zodpovednosť.

    Pán Peter Šuca, páni kolegovia v Trnave, ja oceňujem na vás, že vy ste odvšadiaľ, od kade, kadekadiaľ. Tuná to je Bratislava, to sú všetci z Bratislavy. Vy ste z kadekadiaľ, vy to máte o horšie. O to horšie ísť niekam k vám domov, do Hriňovej, do Hnúšte, do Hrádku a povedať: Ale sme im to dali. Dali sme to tam. Je to, tí díleri už to majú teraz jednoduchšie. Dá sa to, môžu ísť len na podmienku. Poskytli sme im právne istoty, lebo to bolo potrebné. Choďte si to tam všetko obhájiť, ja vám v tom držím palce.

    Neviem, či som to dostatočne vysvetlil, teda pre občanov. Vážení, ono je to fakt aj náročná právna úloha, ja sa nepasujem za právneho experta. Hovoríme o tom, že teraz za niekoho, kto nakúpil v Metre, a to, čo nakúpil v Metre, ponúka inde, tak sa bude dať dohodnúť. Vieme, kde žijeme, čiže sa dohodne. To, čo som hovoril aj minule. Tí ľudia sú na tom relatívne dobre finančne, čiže bude sa dať s nimi dohodnúť tak, že to bude zaujímavé, či pre právnika, či pre iných ľudí, ktorí sa v celom tomto biznise, keď to poviem, v úvodzovkách, zúčastňujú. Otvoril sa ďalší nový trh, a to bola moja skúška, ktorá zhasne, zapadne, nikoho to nebude zaujímať. Tá moja skúška pravdy v tom, že čo chcete, ak sa k nej vyjadríte, tak poviem ešte plus-mínus. Ale ani nebudete ani rozmýšľať, nikto sa ani a čo to tam vlastne, o čo tam šlo? To mi je ľúto, vážení! To mi je ľúto. Lebo prijmete tú hru, tuná kontrovanú aj pánom Poliačkom, Poliačikom, pardon, ako pomáhate mladým ľuďom, aby nešli do basy. Nepomáhate mladým ľuďom! Pomáhate dílerom, aby pred tou diskotékou stáli a ponúkali! To robíte. A keď ho chytia, tak do týždňa je vonku. Čo do týždňa, do piatich hodín ako Slota je vonku. Nič sa mu nestane. To robíte a keď to robíte a už to viete, že to robíte, tak choďte domov a povedzte, prečo to robíte.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Alojz, dve veci. Po prvé, ja by som si asi dával pozor na to vyhlásenie, že taká je pravda, pretože to naozaj nie je tak čiernobiele, čiernobiela situácia, aby človek, ktorý chce byť aspoň trochu poctivý, čo neviem, či chceš, alebo nechceš, ale ak človek chce byť aspoň trochu poctivý, tak by si mal dávať pozor na to, čo vyhlasuje za pravdu. Pretože hlavne pri tých hraničných množstvách je tá situácia tak zložitá, že vyhlásiť takéto jednostranné, dogmatické až a populistické vyhlásenie za pravdu, je, myslím si, že za čiarou aj za tvojou.

    Druhá vec, čo sa týka tých pozmeňovákov, prečo si ich niesol na ministerstvo a nedoniesol si ich sem? Prečo si ich nepodal? Ja by som ich rád videl napr. a zrejme aj ostatní poslanci. Ja by som rád sa pozrel na to, akým spôsobom si to riešil, pretože vpasovať do toho Trestného zákona odstavce, ktoré sa týkajú len niektorých prekurzorov, chemikálií, nie je tak jednoduché. Lebo už som sa snažil ten zákon písať niekoľkokrát a viem, že proste tam sú veci, ktoré jedna s druhou súvisí, ale tak jednoduché to nie je. Ja by som si veľmi rád pozrel tie tvoje odstavce, či naozaj to bolo niečo, čo situáciu rieši, alebo či to bolo len niečo, čo si chcel ukázať ako vykázanie svojej vlastnej činnosti.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

    Aa, pán poslanec Hlina s reakciou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, zámerne, zámerne som ten návrh niesol na ministerstvo, úplne vedome a zámerne a vôbec som ho nechcel predložiť. Toto nie je moja téma. Ani nechcem, aby bola moja pečať na tejto téme. To nech, kto ju otvoril, nech si ju dokončí. Ja som len ponúkol ministerstvu jednu z možností a účelom a významom toho bolo rozkryť to, a teraz je to rozkryté, kto chce nech pochopí, kto nechce, nech nepochopí. Čo ja môžem viac urobiť v tejto veci? Ak sme chceli chrániť ľudí, ktorí si náhodou na diskotéke kúpili marihuanu, tak včera na ministerstve bol odovzdaný návrh. Mohli ste to urobiť elegantným spôsobom, máte tam iks právnikov, mohli ste to tam docizelovať, mohlo to byť v poriadku. Ak ste chceli to, a ja na túto tému plus-mínus som ochotný debatovať, keby to niekoho zaujímalo, ale pokiaľ chcete znižovať tresty dílerom drog a poskytovať im právnu ochranu, nech sa páči, máte väčšinu, robte to. Ale férovo to tým ľuďom povedzte, že to robíte.

  • 56.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja sa k tomu vyjadrím trochu možno obšírnejšie, ale najskôr začnem inými témami Trestného zákona. Samozrejme, že § 72 sa týka v 90 % prípadov dílerov drog. To je proste fakt. To sú štatistiky aj Generálnej prokuratúry. Ak, ja som už v prvom čítaní hovoril tak, aby aj pán minister alebo pán spravodajca priniesli nejaký konkrétny príbeh človeka, ktorý mal naozaj marihuanu pre vlastnú potrebu ako prvotrestaný páchateľ a išiel do väzenia. A taký príbeh tu nezaznel ani dnes. Čiže je zaujímavé tu mať rôzne množstvá, ukazovať čokoľvek, ale takýto príbeh tu nezaznel, lebo taký neexistuje, obávam sa. Ale príbehy malých dílerov drog, ktorí po tomto pôjdu na podmienku do väzenia, aj malých dílerov drog, tvrdých drog, nehovoríme o marihuane, tak takých bude asi pomerne veľa. Poznajúc to, ako naše súdy využívajú dolné hranice trestných sadzieb.

    Pán minister na výbore, no alebo to poviem až pri drogách, zdôvodňoval to dôvodovou správou. Považujem to za, chcem to povedať veľmi otvorene. Argumentácia, že dôvodová správa zákona nejakým spôsobom určuje nejaké interpretačné mantinely, toto tvrdiť je nesprávne a podľa mňa aj nedemokratické. Dôvodová správa, ktorú neschvaľujeme v tomto parlamente, vysvetľuje nejaké zákonné ustanovenie a maximálne to tak odráža úmysel, nie zákonodarcu, to nie je pravda. To nie je pravda, pán minister. Úmysel úradníka ministerstva, ktorý dôvodovú správu píše. Úmysel zákonodarcu, podľa mňa, môže vždy odraziť len text zákona. Dokonca ho neodráža ani parlamentná rozprava, ani spoločné správy, len text zákona. Postihnúť úmysel zákonodarcu je podľa mňa nad rámec textu zákona, cvičenie v psychoanalýze. Aký má konkrétny poslanec úmysel pri schvaľovaní zákona nad rámec textu, nemáme šancu vedieť. Ale teraz sa vrátim ešte k dvom veciam v tej novele, ktoré považujem za tiež významné, nad rámec drogových trestných činov.

    Po prvé, už to zmienil pán poslanec Gál, zdravotníci. Nie je to vo vládnom návrhu, je to v spoločnej správe. Ideme kriminalizovať lekárov a zdravotné sestry. V situácii, v akej je dnešné zdravotníctvo, sa vláda Roberta Fica nesústreďuje na to, aby sa zdravotná starostlivosť zlepšila, aby sa obmedzila korupcia v zdravotníctve. Nakupujú sa riaditeľmi nemocníc predražené rôzne zdravotnícke techniky, rôzne operačné stoly, riaditeľmi nemocníc, ktorí sú poslancami tejto Národnej rady, ale ideme kriminalizovať lekárov a zdravotné sestry. To sa mi nezdá byť v tejto situácii ani správne a ani spravodlivé. Som presvedčený o tom, že pokiaľ by vláda riešila zdravotníctvo, pokiaľ by reálne chcela zabrániť rozkrádaniu manažmentov v zdravotníctve, ja som tu minule spomínal jednu firmu, ktorá za bývalej vlády Roberta Fica zdesaťnásobila svoje zisky a je jedným z najväčších dodávateľov zdravotníckej techniky a náhodou v nej predtým pôsobil pán predseda parlamentu, na toto by som sa sústredil. To je podľa mňa dôležitejšie, čiže nesúhlasím s tým, považujem to za nesprávne voči celej zdravotníckej komunite a naviac, druhá ešte vec je, ak vláda naozaj má takýto vážny problém záujem riešiť, tak s ním príďte vo vládnej novele zákona. A nie, že v druhom čítaní zrazu nesúvisiaci pozmeňovací návrh, šup sem - šup tam, aby sa čas na diskusiu potenciálne mohol obmedziť. To ja osobne považujem za nesprávne.

    Druhá vec.

  • Zaznievanie gongu.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím, kolegovia, ešte sa počúvajme.Lipšic, Daniel, poslanec NR SR

    Druhá vec, osobitný motív. Už to tu bolo zmienené. Doplňuje sa o sexuálnu orientáciu. No, veď diskutujme o tom, ale považujem to, a ja som sa na to pýtal pána ministra na výbore, za zvláštny krok. V Trestnom zákone máme niektoré verbálne trestné činy, kde len slovný prejav ako taký postačuje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, konkrétne poviem trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Ak niekto niekoho hanobí pre jeho príslušnosť k rase, k národu, k etniku, ale aj vierovyznaniu, tak je to stíhateľné ako verbálny delikt, s tým ja mám problém, samozrejme, ale to je nad rámec tejto novely.

    Na strane druhej máme osobitný motív, ktorý pri násilných deliktoch zvyšuje trestnú sadzbu, je to osobitný kvalifikačný znak. Pokiaľ je trestný čin spáchaný z nejakého zavrhnutiahodného motívu, napr. z nenávisti k rase, k etnicite, a teraz sa dopĺňa k sexuálnej orientácii. Ten problém je tento aj systémový. Čiže verbálny delikt, keď niekto napr. hanobí protestantov, verbálne to bude trestné, homosexuálov nie. Pri násilnom zločine, keď bude spáchaný trestný čin kvôli tomu, že niekto je protestant, žid alebo neveriaci, tam nebude vyššia sadzba, ako homosexuál áno.

    Akú to dáva logiku? To je absolútne jedno nesystémové ustanovenie a ešte raz, na rozdiel od verbálnych deliktov podľa mňa nenaráža na limity ústavnosti zvyšovania trestných sadzieb ako okolností podmieňujúcich vyššiu trestnú sadzbu. Prípady, keď je tam kvalifikovaný motív, to je v poriadku.

    Ale potom poďme širšie, potom hovorme o tom, že treba chrániť možnože aj iné vekové, aj iné skupiny obyvateľov, sociálne. Keď niekto na niekoho zaútočí kvôli tomu, že je to žena alebo muž. Možno kvôli vierovyznaniu alebo pretože je bez vyznania. Možno kvôli tomu, že je zdravotne postihnutý. To už nemá byť chránené vyššou trestnou sadzbou? A ten problém znovu je v tom následne, že zákonodarca si vyberá nejaké skupiny pomerne náhodným spôsobom - v jednom paragrafe jedny, v druhom paragrafe druhé -, ktoré z dôvodu nejakej módy alebo lobingu alebo niečoho chce osobitnejšie chrániť a naviac ešte spôsobom, ktorý je ale úplne nesystémový. Pri verbálnych deliktoch to necháme tak, pri osobitnom motíve inak. A to sa mi zdá byť úplne popletené.

    No a teraz pôjdem k tým drogám. Dovoľte mi pre ilustráciu prečítať znenia Trestného zákona, ktoré meníme, lebo je tu zjavne veľká polemika. Pán minister hovorí, aj pán spravodajca, že v princípe tuná riešime človeka, ktorý si zapáli jedného jointa, jemu znižujeme tresty. Nie, nie, riešime na 90 % prípady malých dílerov drog. Keď ste vy nevedeli povedať príbeh, ja vám jeden poviem a trvám na tom, som to hovoril aj v prvom čítaní, že teraz odvediem od recidívy. Ak jeden známy herec pôsobil ako malý díler drog, tak by išiel podľa tohto ustanovenia paragrafu, podľa tohto ustanovenia. On išiel podľa odseku druhého, lebo bol recidivista, ale keby nebol recidivista pôjde podľa odseku 1. To je konkrétny príbeh.

  • Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, 11. hodín, mali by sme pokračovať hlasovaním.

    Máte to na dlhšie ako na päť minút? Takže budeme pokračovať hlasovaním.

  • Po hlasovaní, nech sa páči.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dve minúty prestávka. Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pani poslankyňu Košútovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 330 o pozemkových úpravách. Je to tlač 406.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 406.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo päť poslancov, z ktorých páni poslanci Fecko, Gaži a pani podpredsedníčka Jurinová podali pozmeňujúce návrhy.

    Pán poslanec Simon navrhol o bodoch z informácie hlasovať jednotlivo.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o bodoch z informácie výboru. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode číslo 1.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 37 za, 79 proti, 25 sa zdržalo.

    Bod sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode číslo 2 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 92 bolo za, 50 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode číslo 3 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 97 bolo za, 45 sa zdržalo.

    Bod tri sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode číslo 4 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 37 proti, 25 sa zdržalo.

    Bod sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme odhlasovali všetky body z informácie výboru.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Fecko, ktorý podal celkovo štyri pozmeňujúce návrhy. Prvé tri sú označené ako rímska jednotka.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode číslo 1 prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 5 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. O bode číslo 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Fecka nemôžeme hlasovať, keďže sme o identickom návrhu hlasovali pri bode číslo jedna z informácie.

    Pán predseda, dajte preto, prosím, hlasovať o bode číslo tri pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za, 3 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fecka označeného ako rímska dvojka.

    Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 5 proti, 76 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Gaži. Ide o doplnenie článku II bodmi 2, 3, 4, 5.

    Pán predseda, dajte, prosím, o týchto návrhoch hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 10 proti, 53 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Ako posledná v rozprave vystúpila pani podpredsedníčka Jurinová, ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 3 proti, 81 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme odhlasovali všetky body, tak z informácie, ako aj z rozpravy, pán predseda, navrhujem, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 12 proti, 51 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 bolo za, 13 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona číslo 330 o pozemkových úpravách.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona číslo 78 o bezpečnosti hračiek. Je to tlač 385.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 385.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Kuffa, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8 a 14 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 102 za, 1 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, o bode 7 hlasovať nebudeme, pretože bol schválený bod 6 zo spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Kuffu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 20 za, 14 proti, 106 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 63 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 63 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 78 o bezpečnosti hračiek.

    Ešte raz poprosím, pani poslankyňa, uviesť v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Je to tlač 386.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 386.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Hlina, ktorý podal procedurálny návrh vrátiť návrh navrhovateľovi na dopracovanie.

    Najskôr dajte, prosím, hlasovať teda o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 59 za, 81 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9, 11, 12, 13 a 14 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 62 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • O bode 10 nemôžeme hlasovať, pretože bol schválený bod 11 spoločnej správy.

    Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 63 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami.

    Pán poslanec Přidal uvedie v druhom čítaní hlasovanie o zákone č. 541 o mierovom využívaní jadrovej energie a Národnom jadrovom fonde. Je to tlač 399.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 399.)

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nepodal žiaden návrh, preto pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 18 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 18. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 90 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 91 za, 53 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 88 za, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme vládny návrh novely atómového zákona a zákona o jadrovom fonde.

    Pani poslankyňa Janíková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 396.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že v rozprave vystúpili poslanci: pani poslankyňa Jana Žitňanská a pán Martin Poliačik.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 131 za, 12 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom návrhu poslankyne pani Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 2 proti, 78 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o druhom návrhu poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 1 proti, 80 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 sa zdržal.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Pán poslanec Osuský, do rozpravy? Asi nie. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme návrh zákona č. 447.

    Pán poslanec Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 121 o zrušení Protidrogového fondu. Je to tlač 447.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z., tlač 447.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Hlina. Nepodal žiadny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokujeme predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 103 za, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, teraz hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 bolo za, 4 sa zdržali.

    Schválili sme návrh a pridelili zákon do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Kučerová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 215 o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Je to tlač 393.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 393.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave k návrhu predmetného zákona vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pristúpme teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne o bodoch 1 a 2, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali.

    Body sme schválili.

  • Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám do nej prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme novelu zákona č. 215 o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body z programu. Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, ja som vás už minule žiadal a prosil, že aby fototermíny neboli počas hlasovania. Akú realitu to tu ľuďom ponúkame? Dneska ráno, keď začala schôdza, tu boli dvaja. Meškal aj minister, aj spravodajca, meškali všetci. Žiadam a dávam procedurálny návrh, aby sa o ňom hlasovalo, aby fototermíny boli ráno o 9.00 a o 19.00 večer.

    Ďakujem pekne.

  • Dám o tom hlasovať. Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, chcem pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby, že zasadnutie výboru bude 12.15 v zasadačke číslo 71 v budove ubytovacieho zariadenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, rád by som pripomenul kolegom z európskeho výboru, že máme výbor o 12.00 v miestnosti číslo 30. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic. Pardon.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hlinu.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 15 bolo za, 22 proti, 73 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hrušovský, chcete? Nie?

    Vyhlasujem prestávku do 11.35 a budeme pokračovať v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Takže ja by som najskôr prečítal tie paragrafy, pretože je tu zjavne akoby taká polemika, aj keď dosť umelá, či sa to znižovanie trestnej sadzby, dolnej hranice týka dílerov alebo užívateľov. Ja tvrdím, že dílerov, na 90 % prípadov sa týka malých dílerov drog, a teda aj tvrdých drog. Spomeniem potom aj štatistiky Generálnej prokuratúry.

    Paragraf 171, ktorý sa nenovelizuje nijako, sa týka len užívateľov a znie: "Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky." Čiže od 0 po 3. Tam je, tá dolná hranica vlastne nie je, to je, to je maximálne trojnásobok jednorazovej dávky.

    Druhý odsek znie: "Odňatím slobody až na 5 rokov sa páchateľ potrestá", znovu tam nie je dolná hranica, "ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu", to je ten desaťnásobok jednorazovej dávky. Čiže to sú vlastne čisto užívatelia a tam dolná hranica nie je.

    Paragraf 172 ods. 1, teda ten sa už týka dominantne dílerov, znie: "Kto neoprávnene po a) vyrobí, po b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, po c) kúpi, predá, vymení, zadováži alebo po d) prechováva po akúkoľvek dobu", teda nad tú hranicu desaťnásobku dávky, "omamnú psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na 4 až 10 rokov".

    Čiže je zrejmé a prečítam teraz možnože nejaké štatistické ukazovatele z Generálnej prokuratúry, kde v roku 2012 bolo za čisté prechovávanie stíhaných 205 užívateľov drog, ale to práve ustanovenie § 171 a 149 bolo stíhaných práve najmä za obchodovanie s drogami, to je ustanovenie § 172. Napriek všeobecne rozšírenej predstave o prísnosti Trestného zákona musím povedať, že nový Trestný zákon z roku 2005 výrazne rozšíril hranicu čistých konzumentov, lebo dovtedy to bola len jednorazová dávka, ktorá sa považovala za čistého spotrebiteľa, a Trestný zákon, aby išiel formou tou, že to rozšíril až na desaťnásobok jednorazovej dávky, lebo niekde musí byť asi hranica. A na druhej strane to znamená, že zmiernil výraznou mierou, poviem to v tej kvantite, desaťnásobne postih čistých užívateľov, čo je podľa mňa správne. Nikto nemá záujem, aby čistý užívateľ išiel do väzenia na nepodmienečný trest. A na druhej strane sprísnil tresty pre drogových dílerov, najznámejší z nich je Baki Sadiki, ktorý dostal 22 rokov teraz. Keby bol stíhaný za starého Trestného zákona, dostane možno maximálne 12. Čiže tá tendencia bola podľa mňa správna.

    Ja som už v úvode povedal, že by som očakával aj od ministerstva spravodlivosti, ale aj od pána spravodajcu, aby nám predložil nejaký konkrétny príbeh človeka, ktorý bol čistý užívateľ, predtým netrestaný a išiel do väzenia na nepodmienečný trest. A vyzývam k tomu už od prvého čítania, lebo, lebo to je dôležité podľa mňa a podľa mňa taký, taký príbeh nie je celkom.

    Teraz, problém, ktorý tu bol spomenutý, ktorý, samozrejme, že, že je potrebné riešiť v budúcnosti, že no dobre, ale až spätná expertíza ukáže, že aká je, koľko, aké je to množstvo tej drogy z hľadiska jednorazovej, trojdennej, desaťdennej dávky a to ovplyvňuje právnu kvalifikáciu. No veď môžeme ísť aj systémom iným, keď to ministerstvo navrhne, že naozaj kombinovať hmotnosť a účinnú dávku, ale chcem povedať, že to zase nie je nič také úplne v Trestnom práve neznáme. Ja som to už pánovi ministrovi na výbore spomínal. Keď niekto ukradne jeden bicykel a ďalší druhý bicykel, tak expertíza určí hodnotu toho bicykla a tá hodnota toho bicykla v znaleckom posudku určuje, či pôjde o trestný čin, alebo priestupok, alebo o akú kvalifikáciu pre majetkové delikty pôjde. To určí až znalecký posudok. To nie je nič neobvyklé v trestnom práve, že len pri drogách to je, to predsa nie je pravda. Pán minister povedal, to nebol právny argument, že no dobre, ale tu ide, hovoríme o chorých ľuďoch a ja neviem. Právne je to, samozrejme, systém, princíp ten istý a neviem celkom, ktorý príbeh je možnože citlivejší, dojemnejší, či príbeh niekoho, kto díluje pred diskotékou v nejakom množstve drogy, alebo a dokonca, alebo má veľké množstvo pre vlastnú potrebu a nejaký prípad sociálny, ktorý niečo ukradne. Neviem, ktorý príbeh, je možnože ľudsky dojemnejší. Asi je to veľmi individuálne.

    Ale chcem povedať druhú vec, že ako právne, právne to v Trestnom zákone a pri iných trestných činoch, teraz čo budeme hovoriť, no a ten zlodej toho bicykla, bude to trestný čin, priestupok, on to nevie na prvý pohľad možno odhadnúť, nie je to voči nemu fér, že až následne znalecký posudok vlastne takpovediac určí právnu kvalifikáciu. Dokonca aj to, či pôjde o priestupok, alebo trestný čin. Takže toto, toto nie je podľa mojej mienky ako právne nejaký geniálny argument.

    Druhá vec, ale veď ak nájdete lepší model, len potom, keď hľadá ministerstvo spravodlivosti model kombinácie hmotnosti a účinnej látky, tak sa pýtam, kvôli čomu teraz tá novela v parlamente je? Ako čo sa deje, horí? V zásade ten problém prečo, alebo problém, dôvod, prečo nie sú užívatelia, dokonca aj ktorí majú pri sebe viac ako 10 jednorazových dávok, stíhaní nepodmienečným trestom, je v tom, že, samozrejme, Trestný zákon má zmierňujúce ustanovenia kvôli individuálnym prípadom a tie sa volajú mimoriadne zníženie trestu. V § 39, a to nemusí len sudca, teda prokurátor navrhovať, ani, ani advokát. To nie je vec šikovnosti advokáta alebo prokurátora, to je vec rozhodnutia súdu. A v princípe sú dva také hlavné dôvody pre zníženie trestu mimoriadne a to sú okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Naviac, ako tu už bolo spomenuté, existuje v trestnom poriadku čosi ako dohodovacie konanie. To znamená, v prípade, že sa páchateľ prizná k spáchaniu trestného činu, tak môže s ním uzavrieť prokurátor dohodu, kde ide, kde môže ísť až o jednu tretinu dole, pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Preto tie prípady dojemné, že niekto je len čistý užívateľ a má niekoľko jointov, ide do väzenia, podľa mojej mienky nie sú. A preto som aj povedal konkrétny prípad toho známeho herca, ktorý bol stíhaný pre § 172 a keby nebol recidivista, keby to robil prvýkrát, tak v princípe môže dostať podmienku podľa tejto novely zákona.

    Ďalší problém je, o ktorom môžeme, samozrejme, diskutovať tiež, je potenciálna snaha rozdeliť tvrdé a mäkké drogy v Trestnom zákone. A to nie je také jednoduché, musím povedať. Lebo kvalifikáciu omamných látok určuje úplne iný zákon z dielne ministerstva zdravotníctva. To je, a ja by som, ja by som sa nad tým zamyslel. Keď sme robili novú kodifikáciu, tak sme o tom hovorili a práve bol dôvod, pre ktorý sme do toho nešli, že je to veľmi komplikované vymedziť tvrdé a mäkké drogy. Tým chcem ale povedať, že toto ustanovenie, kde sa znižuje trestná sadzba na tri roky, sa týka samozrejme tým pádom aj tvrdých drog. Čiže aj heroínu, aj syntetických drog, ako je pervitín a ďalšie.

    A teraz by som povedal ešte k tomuto jednu vec a potom sa ešte vrátim k lekárom, na záver. To, či má byť, majú byť drogy, ale tam musí byť asi potom uvedené, že aké. Nie asi všetky, ale niektoré, dekriminalizované, že by to mali byť priestupky a nie trestné činy, je podľa mňa veľmi závažné rozhodnutie. Je to rozhodnutie, ktoré v princípe vyjadruje nejaké morálne preferencie ľudí. A podľa mojej mienky, a možnože, neviem, v akom okamihu to bude aktuálne rozhodnutie, by o tom tým pádom mali rozhodnúť ľudia. Ja si nemyslím, že v tak závažných veciach, napríklad ako sú tieto morálne diskusie, by mali rozhodovať len politické elity. Môj názor napríklad je, pán spravodajca, že ak s takým návrhom by sme mali prejsť, nech ho schvaľujú ľudia v referende. Aj iné potenciálne. To si myslím, že ja si myslím, že o tak závažných otázkach, ľudia nemajú horšiu preferenciu ako politici alebo nevedia horšie posúdiť. No ale to len na zamyslenie. Ja by som to plne podporoval, musím povedať. A skôr by som bol proti tomu potom v tom referende, ale by som rešpektoval vôľu ľudí.

    Posledná poznámka, k tomu zdravotníctvu by som sa ešte raz vrátil, lebo som to len zmienil len tak narýchlo. Koniec koncov nie je to o vládnom návrhu novely zákona, ale je to v spoločnej správe. A povedal som, že ideme, idete sa vyhrážať lekárom a najmä zdravotným sestrám, ktoré majú minimálne platy, že ich budete stíhať za krízovej situácie v situácii, keď v zdravotníctve umožňujete, tolerujete takú mieru netransparentnosti a podľa mojej mienky aj rozkrádania, že je to do neba volajúce, aby ste kvôli tomu teraz chceli na druhej strane stíhať lekárov a zdravotné sestry. Ak by ten systém ste vyriešili, tak si myslím, že by nemali dôvod lekári, ale ani zdravotné sestry nejakým spôsobom z nášho zdravotníctva odchádzať. Poviem to na príklade. Tých netransparentností je pomerne viac, ale poviem možnože pár. Alebo dve. Už som to spomínal pri pani ministerke zdravotníctva, ale sa mi zdá, že táto doba je vhodná, aby sme to pripomenuli. Od 14. 6. roku 2012, tesne po voľbách, bol za člena dozornej rady Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, teda to je SÚSCCH tuná na Kramároch, vymenovaný Ing. Róbert Rigo. Tento pán, táto nemocnica je jedna z najväčších nemocníc, a teda je aj jeden z najväčších obstarávateľov v rezorte zdravotníctva. Členom dozornej rady tento pán je ale nielen v SÚSCCH-u, teda v nemocnici tejto kľúčovej, špičkovej, ale aj vo firme vlastniacej MEDICAL GROUP SK. Teda jedného z najväčších dodávateľov v rezorte zdravotníctva. Znie to pomerne ako taký dobrý konflikt záujmov, pretože v štátnom ústave dozerá tento pán na to, aby nakupovali čo najlacnejšie, a v súkromnej firme na to, aby predávali čo najdrahšie.

    Druhý príklad. 31. augusta minulého roku, tiež pár mesiacov po voľbách, bola v tomto ústave kardiovaskulárnych chorôb zákazka za 121-tisíc eur na dodanie liekov. Víťazom bola skupina MEDICAL GROUP SK. V roku 2012 všetkým štátnym nemocniciam dodala táto firma lieky a tovary za vyše 30 miliónov eur. Teraz MEDICAL GROUP, pôvodne mal názov spoločnosť FACON, ktorý, ak si správne spomínam, opravte ma, ak sa mýlim, ste zakladali, pán predseda parlamentu, aj vy osobne. V rokoch 2006 až 2010 sa tejto firme podarilo zdesaťnásobiť jej biznis so slovenskými nemocnicami zo 4,4 milióna eur na 46 miliónov eur.

    Preto sa mi zdá, že pri tolerancii takejto miery konfliktu záujmov, netransparentnosti, podivuhodných obchodov, ktoré v zdravotníctve umožňujete, sa vyhrážať zdravotným sestrám, ktoré pracujú možno za minimálnu mzdu, že ak odídu, budete ich trestne stíhať, že ony pôjdu do väzenia, tam už vám trestné sadzby neprekážajú, že sú, aké sú. To sa mi zdá, že proste nie je fér. A nie je fér ani to, že to v druhom čítaní pán poslanec Valocký šupsne do spoločnej správy, aby to prešlo takpovediac s menšou diskusiou, bez nejakej veľkej pozornosti. Nepovažujem ani za prejav veľkej odvahy, ale považujem to vzhľadom k situácii v zdravotníctve, ktorú umožňujete, priamo podporujete, za vec, ktorá je zlá a voči lekárom, zdravotným sestrám, našim zdravotníkom nespravodlivá.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky pán poslanec Martvoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, budem sa snažiť byť v odbornej rovine, lebo aj vaše vystúpenie bolo odborné. V podstate v tej časti, čo ste sa vyjadrovali k dôvodovej správe zákona, dovolím si poznamenať, ja všeobecne, nikto s tým nemá problém. Všetci uznávame, že dôvodová správa nie je záväzná. Môže však slúžiť k interpretácii alebo k výkladu zákonných ustanovení.

    Budem však reagovať iba k vášmu vystúpeniu týkajúcemu sa v podstate toho § 172. Vy ste nám povedali, alebo ste spomínali, že nepoznáte taký prípad. Ste toho názoru, že 90 percent sa týka mladých dílerov drog práve tento paragraf, no ja práve poznám prípad, čo sa práve dotýka tých desiatich percent nedílerov, kde patria tí užívatelia alebo dokonca iní ľudia. Ten príklad je z čias, keď ste boli minister vnútra a pani Žitňanská ministerka spravodlivosti, čo vám to rok, vám to spôsobovalo problém. A bol to prípad takzvaných crazy shopov.

    Čo sa týka týchto crazy shopov, tam akože pod zásterkou legálnosti boli predávané rôzne výrobky suvenírového alebo kolekciového charakteru, ktoré obsahovali látku mefedron, ktorá je podobná pervitínu. Dokonca mefedron je zakázaný alebo v tom čase bol zakázaný v trinástich štátoch Európskej únie. No a tu nastal ten problém. Ja osobne v podstate som sa stretol s človekom, čo mal na Orave s tým problém z toho dôvodu, že v prvom momente bol ten mefedron, keď ho s tým chytili - a bolo to viac ako desať dávok, a kúpil to, paradoxne, ako kolekciu v tomto crazy shope -, bol označený za pervitín. A tu chcem poukázať na to, že mefedron v tom čase nebol uvedený na zozname zakázaných látok na Slovensku. Inde bol. Ale takéto prípady práve môžu slúžiť na prihliadnutie na tie špecifiká, o ktorých tu hovoríme pri tomto trestnom čine podľa § 172 ods. 1 a na okolnosti ako také. Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Budete reagovať, pán poslanec?

  • Ja len stručne, lebo v princípe je ten problém dopĺňať do zoznamu omamné látky, ktoré novo vznikajú. Každý deň vzniknú mnohé nové syntetické drogy. Je to problém, ktorý vláda bývalá riešila, myslím aj tým, že to vlastne ide cez podzákonný predpis, aby to bolo operatívnejšie. Čiže to je jeden problém. Problém, ktorý som spomínal ja, trestanie alebo teda stíhanie alebo trestných sadzieb malých dílerov, je iný problém. Ak medzi tým vidíte súvislosť, tak vám k tomu gratulujem.

  • Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Posledný pán poslanec Hlina. Jedenásť pánov poslancov. Technici, ukážete mi to, prosím vás? Dvanásta, posledná je pani podpredsedníčka Jurinová. Takže dvanásť pánov poslancov.

    Prvý pán poslanec Pollák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, akékoľvek zlo páchané človekom na iného človeka z nenávisti je neakceptovateľné, odsúdeniahodné a musí byť trestné, nech je to z akejkoľvek nenávisti. Dovoľte mi teda, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Mira Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:

    V čl. I bode 22 v § 140 písmeno f) znie:

    "z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo".

    Odôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh vychádza z presvedčenia, že osobitný motív podľa § 140 písm. f) Trestného zákona by mal zahŕňať všetky trestné činy motivované nenávisťou či predsudkami k akejkoľvek sociálnej skupine. Každá sociálna skupina je charakterizovaná určitými znakmi, ktoré sú v platnej právnej úprave vymenované podľa, vymenované napr. v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a článku 21 Charty základných práv Európskej únie. V súčasnosti platné ustanovenie, ako aj navrhované doplnenie § 140 písm. f) Trestného zákona je podľa nášho názoru nesystémovým riešením, nakoľko neobsahuje všetky možné dôvody nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, len teda obsahuje národnostnú, etnickú alebo rasovú nenávisť, nenávisť z dôvodu farby pleti, podľa vládneho návrhu zákona aj nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Existujú však viaceré dôvody tejto, takejto nenávisti - napr. nenávisť k sociálnej skupine charakteristickej politickým zmýšľaním, náboženským vyznaním, pôvodom, zdravotným postihnutím, vekom, majetkom, sociálnym postavením alebo iným postavením. Podľa nášho názoru nie je možné taxatívne vymenovať všetky znaky charakteristické pre ktorúkoľvek sociálnu skupinu. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme čo najvšeobecnejšiu úpravu osobitného motívu nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine.

    Viete, dnes nás môže napadnúť, že súčasťou tohto zákona alebo tejto právnej úpravy nie je sexuálna orientácia, nenávisť zo sexuálnej orientácie, ale o týždeň nás napadne ďalšia nenávisť. O dva týždne nás napadne ďalšia nenávisť. Ja hovorím, že akákoľvek, ak človek ubližuje iným ľudom z nenávisti, má bez ohľadu na to, aká je to nenávisť, má byť za to potrestaný, má byť odsúdený, odsúdeniahodný a má byť jednoducho opovrhnutý tento človek.

    A dnes dopĺňame tento vládny návrh alebo týmto vládnym návrhom zákona dopĺňame v podstate túto nenávisť iba o sexuálnu orientáciu. Zabudli sme na ďalšie teda motívy. Preto teda ja sa snažím urobiť alebo snažíme sa v tomto návrhu ponúknuť, aby každá nenávisť bola odsúdeniahodná, a teda snažíme sa maximálne všeobecne pomenovať dnes aj motívy, ktoré môžu prísť a ktoré dnes nepomenúvame. Alebo nás nenapadajú.

    V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že prehliadnutie motivácie na základe predsudkov predstavuje porušenie čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva Európska únia a jej členské štáty musia zabezpečiť, aby trestné činy z nenávisti boli viditeľnejšie a aby sa ich páchatelia brali na zodpovednosť. Zo správy FRA Zviditeľnenie trestných činov z nenávisti v Európskej únii: uznanie práv obetí vyplýva, že obete a svedkovia by mali byť povzbudzovaní k oznámeniu trestných činov z nenávisti a na vnútroštátnej úrovni by mali byť prijaté právne predpisy zaväzujúce členské štáty k zberu a zverejňovaniu štatistických údajov týkajúcich sa týchto trestných činov. Zákonodarcovia by takisto mali zvážiť prísnejšie postihy pre trestné činy z nenávisti s cieľom zdôrazniť ich závažnosť. Pripomínam, že samotný pojem "príslušnosť k určitej sociálnej skupine", to, čo teda je súčasťou nášho návrhu, už Trestný zákon používa v inej súvislosti napr. v § 65 ods. 2 písm. b). Vážne sa treba zamyslieť nad tým, že dnes dopĺňame tento, túto právnu úpravu o ďalšiu nenávisť, o ďalší motív, avšak nám chýbajú ďalšie motívy, ktoré dnes možno nedokážeme pomenovať alebo niektoré určite dokážeme, ale určite nás napadnú o týždeň, o dva týždne, o tri týždne, o rok, o mesiac ďalšie typy nenávisti, ktoré, ktoré budú motívom pre človeka, ktorý spácha tento trestný alebo tento zločin z nenávisti. A preto teda mojou, mojím návrhom chcem čo najviac všeobecne pomenovať tú nenávisť alebo ten zločin, ktorý sa spácha z nenávisti, tak, aby každý človek, ktorý spácha tento trestný čin alebo tento zločin, bol za to potrestaný.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky pán poslanec Matovič, Jurinová. Končím možnosť sa prihlásiť. Je 12,00, dáme ešte faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Peter, som rád, že si predložil ten pozmeňovák, a bol by som veľmi rád a ešte o to radšej, ak by aj ten pozmeňovák prešiel, lebo naozaj nedáva žiadnu logiku, aby sme zákonom človeka, ktorý zavraždí homosexuála, potrestali viac ako človeka, ktorý zavraždí niekoho z nenávisti, preto, lebo je možno kresťan, preto, lebo možno volí Fica, alebo je bezdomovec. Čiže keď niekto má v sebe nenávisť, tak akýkoľvek dôvod ho k tomu vedie, mal by mať rovnaký trest. A neviem, prečo jednoducho takýmto spôsobom ideme vyzdvihnúť iba tých, ktorí budú vraždiť homosexuálov.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rovnako podporila návrh, ktorého som spolupredkladateľka, napriek tomu, že pán minister na stretnutí jasne povedal, že išlo o politickú vôľu alebo, že sa naozaj zamerali práve na túto jednu skupinu. Zostala som dosť prekvapená, pretože aj materiál, stratégia, ktorá platí aj pre túto vládu, bola schválená v roku 2011. Vymenúva presne viac motívov. Sú tam zadefinované motívy, ktoré naozaj podľa mňa dosť široko a komplexne zahŕňajú všetky typy osobitných motívov, ku ktorým sa zaviazala naša republika, že ich prijme za svoje. Takže bolo to pre mňa prekvapením a chcem povedať, že naozaj nemali by sme hovoriť rozdielne, že nenávisť pre to, že som inak sexuálne orientovaný, je osobitným motívom na rozdiel od toho, že som zdravotne postihnutý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, chcete reagovať? Nie, pán Pollák.

    Vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, číslo, tlač 401. Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca rovnako.

    Dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. A pripraví sa pani poslankyňa Horváthová.

  • Príjemné popoludnie. Pani predsedajúca, pán minister, pán navrhovateľ. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k jednej formulácii, myslím, že v § 140 písm. f), ešte sa k tomu vrátim. Ešte skôr, než tak učiním, by som chcel aspoň krátky komentár. Vidím, že SMER nie náhodou a nie nadarmo zriadil výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. A zdá sa, že funguje a má parciálny dosah aj na niektoré legislatívne úpravy, v tomto prípade Trestného zákona. Gudrun Kuglerová, riaditeľka Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, naznačuje, že podobne ako v iných krajinách aj u nás, aj v stredoeurópskom priestore homo loby začína presadzovať svoju hlavnú agendu. Ona sa snaží tú agendu, tú stratégiu popísať na piatich bodoch, akou teda mierou eskaluje táto loby svoje požiadavky. Prvou agendou je presadzovanie zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Tento pokus sme tu už mali. Myslím, že nie ani prvý a nie ani poslednýkrát.

    Druhým bodom, a uvádza to aj stránka queer leaders forum, je možnosť osvojenia si dieťaťa a nediskriminujúci prístup k službám asistovanej reprodukcie. Teda umelé oplodnenie a teda všetko, čo s tým súvisí.

    Tretia oblasť presadzovania homo tém, teda homo loby, je výchova detí v školách. Vo Veľkej Británii sú do škôl distribuované rozprávky o princovi, ktorý si hľadá neustále nevestu a nakoniec stretne, div sa svete, iného princa, do ktorého sa zamiluje, zoberú sa a všetko končí happy endom. Takýchto prípadov je veľmi veľa.

    Štvrtá agenda, a tá sa už týka aj nášho Trestného zákona a konkrétne toho zákona, ktorý som spomínal, je oblasť, ktorá sa nazýva v anglickej právnej terminológiu hate speech crimes, teda znamená, že ide o otvorený nesúhlas s homosexuálnym správaním a tento bude trestaný ako nenávistný prejav. Podobné prípady sa už udiali v západnej Európe, kedy bol napríklad kňaz obvinený kvôli kázni, kde označil v zhode s biblickým učením homosexualitu a takéto správanie, nie homosexualitu, ale homosexuálne správanie za hriech.

    Piatym bodom úsilia homo loby je takzvaná antidiskriminačná legislatíva. Znamená to, že ak odmietnete napríklad ubytovať homosexuálny pár v izbe s manželskou posteľou, ako sa to stalo v malom rodinnom penzióne v Anglicku, môžete zaplatiť pokutu, ktorá vás zruinuje, alebo prídete o licenciu na tento výkon činnosti. Alebo ak sobášny úradník odmietne zosobášiť homosexuálny pár, môže stratiť prácu, čo sa takisto udialo na radnici v Londýne. Anglická katolícka charita, to je ďalší prípad, sa už nemôže venovať adopciám, pretože odmietala zveriť deti homosexuálnym párom. Všetko v rámci nastaveného trestného zákona pod rúškom antidiskriminácie.

    O takýchto a ďalších prípadoch sa môžete dočítať na stránke Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, ktoré som už citoval.

    Na doplnenie, aby ste vedeli, že ako dneska vyzerá tá situácia v tejto jedinej oblasti. Len titulky. Anglický súd. Sexuálna orientácia je nadradená náboženstvu. Kresťanský manželský pár v Anglicku bojuje s komisiou pre adopciu pri mestskej rade a to po rozhodnutí zakázať im pestúnsku starostlivosť kvôli ich viere a neochote súhlasiť s homosexualitou. Nemôžu sa dokonca odvolať ani na najvyšší londýnsky súd.

    Alebo. Anglický súd zakázal adopciu detí kresťanským párom. Vraj sú netolerantní.

    Alebo. Odmietla hlasovať v prospech adopcie detí homosexuálmi a prišla o funkciu. Ide o britskú kresťanskú pediatričku, ktorá sa odvolala na Európsky súd kvôli svojmu presvedčeniu, že deti na adopciu sa majú najlepšie v rodinách s matkou a otcom. Bola zosadená z rady pre adopcie v North Hampshire.

    Ešte ak by ste chceli, iný zákon nariaďuje prohomo sexuálny obsah v školách, je to v Kalifornii.

    Alebo. Snaha liberálov zaviesť hate crimes legislatívu bola v poslednom desaťročí veľmi úspešná. Takáto legislatíva bola zavedená v Kanade, niektorých štátoch USA, vo Švédsku a inde. Výsledkom je perzekúcia ľudí.

    Z kanadskej internetovej stránky lifesitenews.com môžem spomenúť reverend doktor Peter Foster, anglikánsky biskup z Chesteru v Anglicku, bol podľa hide crimes legislatívy vyšetrovaný a pokarhaný vrchným policajným komisárom za poznámku, že niektorí ľudia môžu prekonať homosexuálne sklony a preorientovať sa.

    Iný príklad. Belgický kardinál Gustav Joos čelí podľa belgickej antidiskriminačnej legislatívy súdnemu procesu za jeho poznámku o podstate homosexuality a o učení cirkvi.

    Madridský kardinál, ešte iný prípad, Antonio María Rouco Varela čelí hrozbe súdneho sporu za kázeň, ktorú mal v madridskej katedrále na sviatok svätej rodiny. Biskupi a klérus v Írsku boli varovaní pred distribúciou vatikánskej publikácie o verejnom uznávaní zväzkov rovnakého pohlavia, že by mohli čeliť podľa írskej trestnej legislatívy súdnemu stíhaniu za podnecovanie nenávisti. Toľko z tých prípadov. Dalo by sa ich citovať, samozrejme, oveľa viac.

    Na tej antidiskriminačnej legislatíve je nepríjemné to, že sugeruje dojem diskriminácie. A potom tá diskriminácia vyvoláva aj victimózne správanie, ktorým sa maskuje nástojčivosť až agresívne požadovanie legislatívnych uľav v tejto oblasti. Znamená to, tento trend ak nezastavíme, znamená to, že rozmnožujeme typ civilizácie alebo antropologickej revolúcie, ktorá je proti civilizácii lásky a proti tomu, ako veci sú prirodzene nastavené. A nebudem hovoriť o Biblii, nebudem hovoriť o tých veciach, o ktorých som hovoril počas rozpravy o registrovaných partnerstvách.

    Stačí na to normálny zdravý sedliacky rozum a pozorovanie, ako sa veci, veci medzi mužom a ženou majú. Som zvedavý, či by sme dokázali v rovnakej miere, ako ideme chrániť jednu, štatisticky nie výraznú menšinu, či sa s rovnakou vášňou a rovnakým nasadením zasadzujeme za ochranu našich rodín. Za inštitút manželstva ako vzťah jedného muža a jednej ženy. Či sa v rovnakej miere zasadzujeme za výchovu, za výchovu, ktorá nebude mať charakter diskriminácie ľudí, ktorí sú inak nábožensky založení. Do akej miery chránime kresťanov. Obávam sa, že kresťania aj v tejto kresťanskej spoločnosti, alebo v tomto národe, ktorý má kresťanské tradície hlboko vo svojom archetype, vo svojich koreňoch, že kresťania začínajú ťahať za kratší povraz.

    Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o parlamentnú tlač č. 401.

    V článku I v bode 22 sa z návrhu vypúšťa text "nenávisti pre sexuálnu orientáciu".

    Čiže ide len o túto zmenu. Odôvodnenie, hoci som ho čiastočne spomenul, predsa len prečítam: Vládny návrh zákona zavádza osobitný motív v Trestnom zákone, priťažujúcu okolnosť z nenávisti pre sexuálnu orientáciu, korešpondujúcu s celosvetovým úsilím LGBTI loby o osobitnú trestnoprávnu ochranu LGBTI osôb, isté privilegované postavenie tejto skupiny. Občania s inou sexuálnou orientáciou majú na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania Slovenska. Zavádzať takéto osobitné ustanovenie do Trestného zákona vytvára predpoklady pre jeho možné špekulatívne a svojvoľné vykladanie v budúcnosti. Tie precedensy, ktoré som čítal, vznikli práve v dôsledku tejto antidiskriminačnej legislatívy. Zo zahraničia sú známe viaceré prípady, napríklad vo Švédsku, kde bol v roku 2004 súdom odsúdený protestantský pastor Ake Green kvôli tomu, že kázal o biblickom pohľade na homosexuálne správanie. Priťažujúca okolnosť, osobitný motív je v Trestnom zákone dostatočne vymedzený, preto nie je potrebné podľa nášho názoru rozširovať ho o sexuálnu orientáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, za to, že ste upozornili, že homo loby výbor LGBTI na Slovensku funguje a je to taký prvý výsledok tohto výboru v tomto návrhu Trestného zákona. Naozaj, pán minister, aj ja som bol prekvapený, keď som si čítal návrh zákona a medzi jednotlivými dobrými návrhmi - trestami za detskú pornografiu a detskú prostitúciu a za ďalšie dobré veci, ktoré v tom zákone sú - odrazu som v bode 22 zbadal tento návrh, ktorý pri nejakom rýchlejšom čítaní návrhu zákona by si človek nebol ani všimol. A naozaj súhlasím s predrečníkom, že to je vďaka tej homo loby, ktorá to tam dostala. Naozaj, ešte prečítam z dôvodovej správy pri tomto bode: "Návrh bol prijatý v súvislosti s plnením úloh koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014 v rámci činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu." Povedzte mi, kde tam je tá nenávisť pre sexuálnu orientáciu? Ako to súvisí s tou dôvodovou správou? Rád by som to počul.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený rečník ústne do rozpravy pani poslankyňa Horváthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k novele Trestného zákona, zákona číslo 300/2005 Z. z. z hľadiska môjho profesného zamerania. Iste tušíte, že pôjde o vyjadrenie sa ku kauze takzvanej kriminalizácie zdravotníckych pracovníkov. Zdá sa mi, že odvtedy, ako sme otvorili debatu a rozpravu o Trestnom zákone, sa o tom veľmi málo hovorilo. Tuším, kde je príčina toho, prečo nehovoríme o týchto zmenách, ktoré sa chystajú a sú zapracované v súčasnosti v spoločnej správe. Neviem, či sa vládny SMER rozhodol tieto sporné body vypustiť z tejto novely alebo nie, každopádne si dovolím taký krátky exkurz do histórie toho, ako v podstate bol pozmeňujúci návrh pána poslanca SMER-u Jozefa Valockého zapracovaný do spoločnej správy, ako bol podaný.

    Poslanci Raši, Valocký a Baláž za vládnu stranu SMER predložili 11. 1. 2013 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod, vtedy parlamentná tlač číslo 371.

    Už vtedy táto novela vyvolala rozporuplné ohlasy a dňa 28. 1. tohto roku tento návrh aj pre veľkú vlnu nevôle z radov zdravotníckych pracovníkov títo traja poslanci stiahli.

    Keď sa vrátim k tomu, čo tento návrh pôvodne obsahoval, obsahoval dve podstatné zmeny, z ktorých prvá bola medzičasom veľmi nenápadne podobným spôsobom pod rúškom takzvaného zlepšenia zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pacientom vo forme pozmeňujúceho návrhu poslanca Jozefa Valockého k zákonu 578/2004 presadená. Bolo to 29. 1. 2013 na zasadnutí zdravotníckeho výboru a neskôr na 14. schôdzi NR SR.

    Upravilo sa nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej a špecializovanej nemocnici a jednotlivé možnosti zabezpečenia takejto prevádzky, pričom toto zabezpečenie bude určovať poskytovateľ, pričom návrh jednozmennej alebo dvojzmennej prevádzky s pohotovosťou alebo trojzmennej či nepretržitej prevádzky prerokuje so zástupcami zamestnancov, avšak nepotrebuje k rozhodovaniu ich súhlas, ako tomu bolo doteraz v podobných rozhodovaniach. De facto môže rozhodnúť proti vôli svojich zamestnancov. Dochádza tak k oslabeniu právomoci odborových orgánov odstrániť nástroje na spolurozhodovanie o spôsobe určovania začiatku a konca pracovného času, ktoré majú za cieľ uchovávať sociálny zmier. Odníma sa tu základné právo odborovej organizácie vyjednávať a súhlasiť s rozvrhnutím pracovného času. Diskriminačne sa popiera oproti iným zamestnancom princíp kolektívneho vyjednávania. To znamená, že zdravotníckych pracovníkov sa nikto nebude pýtať alebo aspoň vypočuje si ich názor, ale nemusia s tým súhlasiť o tom, aká prevádzka bude v ústavnom zariadení. Navyše už vtedy viacerí odborníci avizovali, že súčasný počet zdravotníckych pracovníkov v mnohých zariadeniach nebude na takéto zmeny postačujúci a do viaczmenných prevádzok prakticky nebude mať kto nastúpiť. To bola prvá časť zmeny, ktorá bola potichučky prijatá.

    Druhá, oveľa závažnejšia, kvôli ktorej bol podľa môjho názoru tento prvý pozmeňujúci návrh stiahnutý a je predložená teraz opäť, sa takto podobným spôsobom schválila na zasadnutí zdravotníckeho výboru dňa 23. 4. 2013. Čiže tri mesiace potom, čo bol tento návrh stiahnutý a odmietnutý aj vlnou kritiky zdravotníkov, aj slovenských a európskych zdravotníckych organizácií pre snahu o kriminalizáciu zdravotníckych pracovníkov. Tentokrát to bol pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Valockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, o ktorom práve hovoríme. V oboch prípadoch poslanec Jozef Valocký z vládnej strany týmto spôsobom obchádza riadny legislatívny proces cez poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, odbornú a vecnú diskusiu bez pripomienkovania verejnosťou a povinne pripomienkujúcimi subjektami, ako sú ministerstvá, bez prerokovania v legislatívnej rade vlády. Podanie pozmeňujúceho návrhu na príslušnom výbore na poslednú chvíľu, častokrát bez toho, aby mali poslanci čas sa náležite s pozmeňujúcimi návrhmi oboznámiť, je veľmi dobrým nástrojom potichu presadiť kontroverzné zmeny v zákonoch.

    Pozmeňujúci návrh Jozefa Valockého, ktorý sa týka v podstate tohto Trestného zákona, mení nepriamo i ďalšie dva zákony. Do povinností zdravotníckeho pracovníka, zákon 578/2004 Z. z. § 80, ods. 1 písm. h), sa dopĺňa podľa tohto pozmeňujúceho návrhu - a v súčasnosti je tento návrh už zapracovaný do spoločnej správy - povinnosť počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom je dôležité povedať, že za krízovú situáciu sa považuje vojnový, výnimočný alebo núdzový stav. Sankciou za porušenie tejto povinnosti podľa návrhu pána poslanca bude pokuta vo výške 3 300 eur, o ktorej bude rozhodovať ministerstvo zdravotníctva, ktoré zároveň bude informovať príslušnú komoru, odbornú komoru, ktorá musí zrušiť registráciu zdravotníckeho pracovníka na 10 rokov. Najskôr môže o ďalšiu registráciu požiadať až po 10 rokoch.

    To znamená, že dostáva po pokute už druhý trest. Hovorí sa o tom v zákone č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a doplnení zákona č. 337/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Zdravotníckemu pracovníkovi bude hroziť okrem iného trest odňatia slobody na 2 - 5 rokov a ak bude odsúdený, nebude sa viac považovať za bezúhonného, a teda nebude môcť vykonávať zdravotnícke povolanie prakticky nikdy, pretože čas, kedy vyprší jeho trest a zahladenie trestu, bude príliš dlhý na to, aby sa vrátil do praxe.

    Pre mňa zarážajúce je pritom znenie definície dvoch nových skutkových podstát trestného činu, ktorý zavádzame, a to je, podľa môjho názoru bol zavedený kvôli lekárom a zdravotným sestrám či iným zdravotníckym pracovníkom. Tieto trestné činy majú nové názvy a to porušovanie povinností a vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie. Je tu navrhovaný § 290a a 290b zákona 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Dovoľte mi pre zopakovanie odcitovať návrh tohto nového trestného činu.

    Prvý trestný čin: "Kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."

    Druhý trestný čin: "Kto za krízovej situácie v úmysle vyhnúť sa povinnosti uloženej orgánmi verejnej moci na obranu štátu" atď., kto "sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok", na to by som špeciálne chcela upozorniť, "potrestá sa odňatím slobody až na dva roky".

    Použitie zvýšenej trestnej sadzby na 2 - 5 rokov je u zdravotníckych pracovníkov prakticky isté, keďže podmienkou na použitie zvýšenej trestnej sadzby je aj závažnejší spôsob konania, za ktoré Trestný zákon považuje spáchanie trestného činu organizovanou skupinou, porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, či spáchanie činu na viacerých osobách, čo v podstate zdravotníckeho pracovníka sa týka vždy.

    Ak bude tento pozmeňujúci návrh v spoločnej správe schválený na tejto schôdzi Národnej rady, bude kriminalizovať lekárov, sestry a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Zavedie sa možnosť ministerstvu zdravotníctva udeľovať pokuty zdravotníkom a na základe udelenia pokuty následne dôjde k odňatiu práva vykonávať zdravotnícke zamestnanie bez súdu na 10 rokov, a to zrušením registrácie. Stavovské komory zdravotníkov budú povinné zrušiť registráciu zdravotníckeho pracovníka, čím Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude reálne preberať právomoci komôr zdravotníckych pracovníkov ako nezávislých inštitúcií. Vláda, ktorá ovláda zdravotnícke zariadenia, pri každej výmene vlády dochádza k vymeneniu väčšiny riaditeľov vo väčšine nemocníc, nemôže byť tým nezávislým arbitrom, ktorý bude udeľovať pokuty až do 10-násobne vyššej sumy oproti zákonu o hospodárskej mobilizácii, ktorý som spomínala, a fakticky odnímať právo vykonávať zdravotnícke povolanie zabránením registrácie na 10 rokov bez súdu. Ide o typický konflikt záujmov a naviac odňatie práva vykonávať povolanie celkom iste svojou podstatou trestnoprávnou sankciou. Nerešpektuje sa nezávislosť profesionálnych komôr a organizácií, ktoré združujú zdravotníckych pracovníkov, majú rôzne funkcie.

    Podľa môjho názoru snahou pána poslanca, možno celej vlády, je obmedziť právo zdravotníckych pracovníkov vyjadriť svoju nespokojnosť s vecami, ktoré sa praktizujú a dejú v nemocniciach, to, že oni najlepšie vedia, vidia, ako to v nemocnici funguje, čo môžu pacientovi poskytnúť, čo nie a aké neprávosti sa tam páchajú. Snahou vlády je obmedziť ich právo vyjadriť svoju nespokojnosť nad celkovým stavom zdravotníctva na Slovensku tým, že vláda má za okolností, ktoré si určí sama, má možnosť vyhlásiť krízovú situáciu a pod hrozbou väzenia bude nútiť lekárov a sestry nastúpiť do práce. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého je podľa môjho názoru i názoru mnohých slovenských i medzinárodných stavovských organizácií v rozpore s čl. I Dohovoru medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105/1957 Zb., podľa ktorej každý člen organizácie práce, ktorý ratifikuje tento dohovor, sa zaväzuje potláčať a nepoužívať akúkoľvek formu nútenej práce, nútenej alebo povinnej práce:

    po a) ako prostriedok politického nátlaku alebo výchovy alebo ako trest osobám, ktoré majú alebo vyjadrujú politické názory alebo prejavujú ideologickú opozíciu proti zavedenému politickému, sociálnemu alebo hospodárskemu systému.

    za b) ako metódu mobilizovania a používania práce na ciele hospodárskeho rozvoja,

    za c) ako prostriedok pracovnej disciplíny,

    za d) ako trest za účasť na štrajkoch,

    za e) ako prostriedok rasovej, sociálnej, národnej alebo náboženskej diskriminácie.

    Osobne vnímam tento návrh ako výsmech. Ideálny zdravotnícky pracovník podľa vládnej strany zrejme neprotestuje, nevšíma si, že na oddeleniach, klinikách a ambulanciách chýba materiál, prístroje sú často zastaralé. Ideálny lekár má potichu ignorovať to, že často nerobí to najlepšie pre pacienta, keďže na to nie je vybavenie, materiálne, finančné. Má potichu trpieť vydieračské správanie poisťovní, ktoré diktujú, ktoré vyšetrenia v akej frekvencii má ordinovať, čo mu preplatí a čo nie, ktoré lieky sú vhodné a preplácané, ktoré nie. Navyše to musí náležite vysvetliť pacientovi a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Bez reptania pracuje nadčasy, nad normu povolenú zákonom, často na úkor svojej rodiny. Poukáže na to a skončil.

    Nesúhlas s takýmito zmenami už pri prvom pokuse ich presadiť vyjadrila Slovenská lekárska komora, Lekárske odborové združenie aj sesterské odbory a odborový zväz zdravotníctva. Lekárov podporila aj Európska federácia lekárov zamestnancov FEMS, najväčšia organizácia lekárskych odborárov v Európe, v liste premiérovi, predsedovi parlamentu a ministerke zdravotníctva a odmietla hrozbu pokuty odňatia licencie či väzenia pre lekárov, ktorí odmietnu nastúpiť do služby v čase núdzového stavu. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorom z členských štátov únie v čase mieru. "Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých, bez ohľadu na profesiu," napísal člen tejto organizácie.

    V súčasnosti prichádzajú do parlamentu opakované vyjadrenia nespokojnosti s legislatívnou snahou poslanca Valockého zo slovenských i zahraničných organizácií združujúcich zdravotníckych pracovníkov. Iste máte viacerí z vás zahltené e-mailové schránky prejavmi nespokojnosti. Spomeniem napríklad Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek, Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov, Slovenskú komoru fyzioterapeutov, Slovenskú komoru iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenskú komoru zubných lekárov, Slovenskú lekárnickú komoru, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, Lekárske odborové združenie, Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky.

    Z iných krajín slovenských zdravotníkov podporila Portugalská lekárska asociácia, Rumunsky federatívny odborový zväz lekárov, Bulharská lekárska asociácia, Talianska asociácia nemocničných lekárov alebo Talianska národná federácia lekárov a zubárov. Dokonca aj Svetová lekárska asociácia.

    11. mája 2013 sa v Prahe konalo valné zhromaždenie mladých európskych lekárov, kde sa diskutovalo o budúcnosti zdravotnej starostlivosti v Európe a okrem iných tém sa venovali aj neobyčajnému a alarmujúcemu vývoju na Slovensku v súvislosti so snahou o diskrimináciu zdravotníckych pracovníkov. Lekársky odborový klub, Svaz českých lékařu a jeho predseda pán doktor Martin Engel sa vyjadril: "Neschopnosť dialógu nahrádzať silovým riešením, akým je pripravovaná legislatíva, považujem za odsúdeniahodnú manažérsku neschopnosť, ktorá nesmie byť korunovaná úspechom, preto LOKSČL plne podporuje akékoľvek aktivity svojich slovenských kolegov, ktoré zastavia zjavné protiústavné zákony totalitného charakteru."

    Zákon, ktorý by takýmto spôsobom diskriminoval, urážal a kriminalizoval zdravotníkov, by sa stal unikátom v Európskej únii a obávam sa, že by Slovensko smutne preslávil. V iných krajinách si lekára a dobrú zdravotnú sestru či iného zdravotníckeho pracovníka vážia a snažia sa udržať ich dostatočný počet a čeliť napríklad náborovým veľtrhom práce so zaujímavými ponukami v Nemecku, ktorý aj mnohí mladí lekári využijú. U nás sme sa vydali cestou nátlaku a zastrašovania, tak, aby tí statoční, ktorí sa na marazmus v našom zdravotníctve, korupciu a neprávosti už nemôžu pozerať, nemohli vyjadriť svoju nespokojnosť, ale radšej v tichosti odišli za prácou inde, kde bude docenená a vážená.

    Zároveň oceňujem, že do spoločnej správy navrhovanej novely Trestného zákona sa už dostala opravená verzia pôvodne navrhovaných zmien, ktoré sa týkali podmienok bezúhonného zdravotníckeho pracovníka. Podľa pôvodného návrhu by zdravotník, ktorý by spáchal akýkoľvek úmyselný trestný čin, nemohol vykonať svoje povolanie, išlo by tak aj o trestné činy, ktoré nesúviseli s výkonom zdravotníckeho povolania. Vláda týmto pôvodne sledovala sprísnenie kritérií na bezúhonnosť hlavne v súvislosti s pôvodným zámerom tejto novely a to zosúladením smerníc EÚ v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a prevencii obchodovania s ľuďmi a v boji proti nemu. Podľa úpravy zo spoločnej správy sa bezúhonnosť teda upravuje a bude sa sprísňovať len v súvislosti so spáchaním trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, trestných činov v súvislosti s detskou pornografiou, trestných činov obchodovania s ľuďmi alebo trestných činov zverenia dieťaťa do moci iného, s čím sa dá úplne súhlasiť.

    S navrhovanými úpravami, ktoré sa týkajú diskriminácie a kriminalizácie zdravotníckych pracovníkov, ktoré ich dostávajú ešte do väčšieho tlaku a nepohody pri napĺňaní svojho povolania, nebudem súhlasiť a, naopak, chcem presadiť pozmeňujúci návrh poslankyne Horváthovej a poslanca Alojza Hlinu k zákonu č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, ktorý jasne zaradí zdravotníckych pracovníkov medzi chránené osoby, a dúfam, že sa nám podarí vyslať iný signál k verejnosti odbornej aj k pacientom. Verím, že tento môj príspevok, ak ho počúvali aj pacienti, pochopia všetci, že to bol príspevok aj pre nich, že tu vôbec nejde o platy lekárov a platy sestier. Chcem poukázať na zdravotné sestry, ktoré nikdy nešli do otvoreného štrajku, nikdy nepodali hromadné výpovede, napriek tomu budú takýmto spôsobom trestané. Takisto si podľa môjho názoru nezaslúži toto žiadny zdravotnícky pracovník.

    Pre všetko doteraz uvedené si dovolím vyňať na hlasovanie bod č. 2, 5, 8, 9, 15, 16, 17 a 18 z čl. IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Môžeme o ňom hlasovať spoločne a odporúčam cteným poslancom Národnej rady tieto body neschváliť, napriek odporúčaniu gestorského výboru, a prejaviť tak úctu a ochranu našim lekárom, sestrám, pôrodným asistentkám, zubárom, farmaceutom, fyzioterapeutom, verejným zdravotníkom, zdravotníckym laborantom, asistentom výživy, dentálnym hygieničkám, rádiologickým technikom, zdravotníckym záchranárom, zubným technikom, technikom pre zdravotnícke pomôcky, optometristom, farmaceutickým laborantom, masérom, očným optikom, ortopedickým technikom, zdravotníckym asistentom, sanitárom, logopédom, psychológom, liečebným pedagógom, fyzikom a laboratórnym diagnostikom v zdravotníckom zariadení, pretože toto všetko sú kategórie, ktorých sa tento zákon bude týkať.

    Dovoľte mi záverom prečítať nie veľmi dlhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:

    "15. § 128 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

    "(10) Učiteľom sa na účely tohto zákona rozumie vysokoškolský učiteľ, pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o vymedzenie pojmu učiteľ, a to za účelom jeho zaradenia medzi chránené osoby.

    Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladajú nové body 22 a 23, ktoré znejú:

    "22. V § 139 ods. 1 písm. h) sa na konci vypúšťa slovo "alebo".

    23. V § 139 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:

    "j) zdravotnícky pracovník, alebo

    k) učiteľ."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: V písmene h) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením dvoch nových písmen j) a k). Ustanoveniami týchto písmen sa medzi chránené osoby zaraďujú zdravotnícki pracovníci a tiež učitelia tak, ako sú vymedzení v § 128 ods. 10. Dôvodom zaradenia sú existujúce a množiace sa fyzické útoky, ako aj prípady vyhrážania sa zo strany tretích osôb v súvislosti s výkonom ich povolania.

    Bod 3. V čl. III sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. § 27 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

    "(4) Zdravotnícky pracovník je chránenou osobou podľa osobitného predpisu, 23b."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 23b znie:

    "23b) § 139 ods. 1 písm. j) Trestného zákona v znení .../2013 Z. z. ".".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Predmetným ustanovením sa poukazuje na skutočnosť, že zdravotnícki pracovníci sú chránenými osobami v zmysle Trestného zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Sme si vedomí toho, že už v písmene j) od príslušného paragrafu Trestného zákona sa hovorí o tom, že chránenými osobami sú osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť zo zákona, napriek tomu potrebujeme za dôležité vyjadriť, že za takéto chránené osoby považujeme zdravotníckych pracovníkov a učiteľov. Sú to dve oblasti našej spoločnosti, ktoré sa momentálne najviac riešia, každú schôdzu prichádzajú zákony, ktoré sa snažia ťažkú situáciu v školstve, v zdravotníctve riešiť, dovolím si preto vás žiadať o podporu a nejaké vyslanie pozitívnejšieho signálu navonok k verejnosti aj k osobám, ktorých sa tieto zmeny mali týkať. Ďakujem pekne za pozornosť a za podporu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Som naozaj rád, že tu pani profesorka Horváthová vystúpila v rozprave k tomuto bodu programu a že povedala to, čo povedala. Už aj preto, lebo je svojou profesiou, civilnou profesiou, lekárka, keďže doteraz tu hovorili zväčša právnici a príslušníci iných profesií na túto tému, týkajúcu sa v prvom rade lekárov. Ako to už býva zvykom, aj o právach žien zväčša hovoria muži a podobne. Ale dvojnásobne ma teší, že sa dotkla témy kriminalizácie a diskriminácie lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorá hrozí v prípade, ak by sme schválili príslušné body zo spoločnej správy, ktoré navrhujú zaradiť do zákona nové paragrafy, predbežne číslované 290a a 290b, zo spoločnej správy výborov k tomuto návrhu zákona. Dovoľujem si cteným protagonistom tohto návrhu pripomenúť odkaz súdruha Stalina, ktorý lekárov nielenže väznil, ale rovno ich aj strieľal.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja sa domnievam, že pani profesorka doktorka Horváthová čerpá pri svojom posúdení tohto podivného zákona okrem iného aj zo svojej praxe. Videla veľa biedy vo svete, prešla tábormi Afriky, vie zrejme posúdiť, čo je a čo nie je dôležité pre pacienta a čo je a nie je dôležité pre lekára ako človeka, ktorý má v rukách osud svojich pacientov. Na druhej strane, vážený pán minister, aj vás ešte stále vnímam viac ako profesionála než ako politika a predpokladám, že ani vaša pracovná minulosť nie je taká, ktorá by umožňovala nejaké úsmevy znevažujúce. Tak ako významného advokáta, ktorý vstúpil do politiky, ma tak napadá, že či by ste vy niekedy nemali byť vo svojej vláde tak advokátom, ktorý svoje služby poskytne aj vláde, a či vôbec bolo nutné, aby vám, ministrovi spravodlivosti, vpašovali do tohto Trestného zákona takéto riešenie. Že možno sa malo stať to, že ako dobrý advokát ste mali povedať, kolegovia ministri, kolega pán premiér, toto tam nedávajme, toto predsa neobstojí, to moja profesionálna česť alebo, inak poviem, môj cit pre zákon hovorí, že toto by bolo treba riešiť inakšie, je to príliš prvoplánové, príliš ľahko čitateľné, príliš znevažujúce. Lebo to, čo povedala pani poslankyňa Horváthová, absolútne sedí.

    Jednoducho sa nehodí, aby sme v tejto súvislosti používali tento druh riešenia problémov spoločnosti. Ja verím, že ak to zvážite, tak možno nebude treba o tomto zákone už rokovať a že dokážete poradiť svojim kolegom ministrom, že toto nie je cesta, ktorou sa dá pomôcť ľuďom, ktorí vlastne všetci môžu byť aj pacientmi, a je to otázka viac-menej času.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani Horváthovej za kvalifikovaný príspevok, vidno, že je zo zdravotníctva, pokojný a objektívne fundovaný. Zákon, ktorý predkladá minister spravodlivosti, je v podstate dobrý, o ňom by sme tu mali diskutovať, lebo to je jadro celého dnešného programu. A teraz nám zrazu po pravom krídle ušiel výbor pre zdravotníctvo tak, že spoločná správa má naraz 12 strán, čo je vlastne už temer úplne iný, nový zákon a dávajú do toho množstvo neprediskutovaných a nepripomienkovaných, až radikálnych návrhov zameraných proti pracovníkom v zdravotníctve. Ja som prihlásený do rozpravy, kde pár ešte svojich námietok k tomuto poviem. Aj keď čakal by som, že pán poslanec Valocký, ktorý to celé spískal a ktorý je predseda zdravotníckeho výboru, tu nie je a neviem, koľko členov výboru je tu, aby mohli tieto svoje návrhy obhajovať. Kde inde, keď nie tu. Ja si myslím, že aj laik, keď prečíta toto, tak vidí, že to nie je kóšer a že je to rýchlo, horúcou ihlou šité, určitou snahou pomstiť sa niektorým ľuďom v zdravotníctve. Verím v to, že to v takejto forme nemôže prejsť.

  • Ďakujem. Trošku možno z iného aspektu. Ja som zažil rukojemnícku drámu v zdravotníctve, ktorá kulminovala začiatkom decembra 2011, bol som vtedy členom výboru pre zdravotníctvo. Pamätám si na tú kalváriu rokovaní, nekončiacich veľmi teda s vysokou afektovou hladinou, a pamätám si aj ten záver, kedy doktor Hrušovský na ostatnom rokovaní povedal odborárom: Bojujte za veľkú vec a veľké veci si vyžadujú veľké obete. V poriadku, nechajme pár pacientov zomrieť. A až potom, po tomto konštatovaní došlo, došlo k prelomu alebo zlomu a ku kapitulácii expremiérky pred odborovými predákmi lekárov. Vaša analýza je, samozrejme, spravodlivá, takisto sa mi nepáči kriminalizácia lekárov, na druhej strane ale vo vašom príspevku mi chýbalo východisko, že čo s tým, ako zabrániť recidívam takýchto rukojemníckych drám, ako zabrániť recidívam toho, že budú ohrozené bazálne a vitálne funkcie verejného zdravotníctva, a zároveň zabezpečiť, aby bolo rešpektované ústavné právo profesií a teda ľudí na, na protest. Isto je to problém, ktorý by sme mali riešiť spoločnými silami. Každá krajnosť mi príde ako nevhodná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som väčšinu toho tvojho prejavu počúval v kancelárii a z toho, čo som počul, tak to bolo veľmi vecné, vecné vystúpenie, pekne si pomenovala problémy, dala si argumenty. Bolo tam minimum politika, alebo minimum politikum, čo je veľmi dobré a myslím, že takto by to nejako malo chodiť. Tak by som sa ti chcel poďakovať, že za takéto vystúpenie, ja tvoj pozmeňovák, samozrejme, podporím a pri hlasovaní o zákone ako celku dám na to odporúčanie.

  • Eva, rovnako ako ty zdieľam názor, že v tomto prípade nedostatok komunikácie alebo neochota komunikovať sa nahrádza v podstate násilím voči skupine ľudí, ktorí, ktorí nie sú práve v dobrej situácii, lebo vlastne môžu sa brániť jedine tým, že by možno odišli z toho zamestnania a ohrozili by možno aj životy pacientov. Ale každopádne si myslím, že, a tak ako vidím odhodlanie poslancov SMER-u alebo SMER-u tento návrh schváliť, tak že SMER sa pomýlil, že v podstate novelizuje chybný návrh zákona. Vôbec nemal novelizovať Trestný zákon, ale rovno zákon o väzenskej službe, kde by jednoduchou úpravou premenoval všetky nemocnice na väzenie, kde by zdravotné sestry, zdravotnícki zamestnanci, lekári mali prikázaný trvalý pobyt, kde by sedem dní v týždni, 24 hodín, bez možnosti opustenia tohto zariadenia museli poskytovať zdravotnú starostlivosť a, samozrejme, s dôvetkom: za misku ryže.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky podporné slová, veľmi si ich vážim a povzbudzujú ma aj k ďalšej práci. Dovolím si reagovať na pána poslanca Kvasničku. Viem veľmi dobre, o čom hovoríte, uvedomujem si s plnou vážnosťou, že situácia, ktorá bola v našom zdravotníctve pri hromadných výpovediach lekárov, bola veľmi ťažká aj pre pána ministra Uhliarika. Preto som sa chcela vyhnúť v tomto príspevku nejakým rozoberaniam konkrétnych udalostí alebo nejakých káuz, ktoré boli a údajne na základe ktorých toto vzniklo. Nerada by som sa takýmto smerom, takýmto smerom niesla túto debatu.

    Pýtate sa na východisko? Určite východiskom nie je to, čo sa navrhuje teraz. Východiskom je si sadnúť za spoločný stôl. Určite všetci sa bojíme o zdravie našich pacientov a keď máme podozrenie, že niečo takéto by sa mohlo zopakovať a ohroziť hromadne zdravie našich pacientov. Treba vymyslieť spôsob, ako nekriminalizovať zdravotníckych pracovníkov, ako im umožniť vyjadriť svoj nesúhlas. Ja verím, že je nás tu 150 poslancov, vláda má svojich členov, ktorí sú, verím, že rozumní a určite budú vedieť nájsť lepšie riešenia ako toto. Nie je to jediné riešenie na svete, určite nie je šťastné. Som veľmi smutná z toho, že naši zdravotnícki pracovníci, ktorí si zaslúžia obdiv za to, aké dlhé roky pracujú v ťažkých podmienkach, budú takto trestaní. Sama som pracovala dlhé roky na detskom oddelení v Trnave a viem, akými ťažkosťami si to oddelenie prešlo, a mnohé ďalšie.

    Veľmi sa obávam toho, že keby sme niečo takéto schválili, veľa mladých zdravotníckych pracovníkov, lekárov, sestier by potichučky odišlo preč znechutených. Rozprávali by, akí sme neschopní riešiť takúto situáciu, akí sme k nim nespravodliví. Potichučky odídu a kvalitní pracovníci, ktorým vzdelanie my zaplatíme, odídu von.

  • Do rozpravy je ústne prihlásená pani poslankyňa Vitteková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, v rámci tejto emotívnej debaty vystupujem iba veľmi krátko, keďže podávam pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prerokovávaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 401).

    V čl. III sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:

    "V § 82 ods. 1 písm. a) sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odseku 7"."

    Odôvodňujem tento svoj legislatívno-technický návrh tým, že ide skutočne o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na schválený zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 408), ktorý v čl. III novelizoval zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Tak pozývam k rečníckemu pultu pána poslanca Mikloška.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, ja oceňujem zákon pôvodný, novelu Trestného zákona v súvislosti s chránením detí, bojovanie proti obchodu s ľuďmi, sexuálne delikty, pornografia, najmä detská, vykorisťovanie, sexuálne zneužívanie atď., to naozaj tam patrí a odhliadnuc od smerníc Európskej únie, som veľmi rád, že takéto niečo tam príde.

    Čo sa týka zmiernenia trestu vzhľadom na postihnutie drogovou závislosťou, v podstate súhlasím s týmto. Isteže je to vážne rozhodnutie. Akurát mi chýba to, teda súhlasím s tým zo štyroch na tri roky, chýba mi tam to, že slovo "najmä" v tých prípadoch, to slovo "najmä", to znamená môžu byť tam iné prípady, sa mi zdá, by mohlo tam nebyť, ak sa odsudzuje páchateľ za nelegálnu držbu drog, ktorým množstvom mierne, to je zase také neprávnické slovo, nematematické, mierne to môže byť raz tak, raz tak, závisí od sudcu, od vyšetrovateľa, od obhajcu a od všetkých možných, ak to prevyšuje hranicu desaťnásobku obvyklej jednorazovej dávky. Aj to slovo "obvyklej" sa mi zdá tiež neprávnické, také možno posudzovať z rôznych kritérií. Čiže to slovo "najmä", mierne a obvykle sa mi zdá, že zase bude veľký diapazón medzi posudzovaním tých ľudí, ktorí padli do tejto vášne. Čiže jednoznačnosť by sa tam vyžadovala, aj keď v druhom čítaní je asi neskoro na toto upozorňovať.

    Teraz sa vrátim k tomu doplnku zdravotníctva, už som to vo svojej poznámke povedal. Bol som dnes náhodou na tej demonštrácii, tam som s viacerými hovoril na tú tému, aj so sestrami, ktoré tam boli. Fakt, že hovoria, že to, čo sa teraz prijíma, nebolo vôbec diskutované, ich námietky neboli akceptované. Určite nič nebráni tomu, to som aj navrhol, spraviť v parlamente nejaký seminár tu v kinosále o problémoch zdravotníctva, kde by poslanci, najmä členovia zdravotníckeho výboru, ale nielen, prebrali túto veľmi vážnu problematiku. Debatoval som s pôrodnými asistentkami, napr. s tzv. dulami, ktoré majú kopu svojich požiadaviek. V celej Európskej únii alebo v mnohých štátoch možno rodiť doma, keď všetko dobre prebieha, v prítomnosti týchto tzv. dúl. U nás to nie je možné a sa to občas aj kriminalizuje, čiže ony majú balík svojich problémov a požiadaviek, ale tentokrát sa pridali k tomu, čo tam ostatní požadovali. Vyzývajú nás, aby sme nepodporili zmeny zákonov, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do občianskych práv zdravotníckych pracovníkov a namiesto systémových riešení problémov v rezorte z nich robia skupinu občanov, ktorí stoja mimo zákon. Sú to dve strany ich pripomienok, ktoré nechcem čítať, ale ten záver je naozaj prosba na nás, aby sme tú časť toho zdravotníctva neakceptovali.

    Myslím, že to bolo nešťastné spájať s trestným zákonníkom. Keď to musí byť spojené, už nie je čas dávať nejaký pozmeňujúci návrh, tak navrhujem, aby sa tento zákon ako celý stiahol a neprejednával sa v parlamente. Čiže to pokladajte za môj návrh, aj keď hovorím, že nič nemám k tej časti trestnej, ale veľa mám k tej časti, k spoločnej správe výborov a najmä výboru, ktorý je gestorský.

    Je to 12 strán pripomienok, najmä zdravotníckych, kde sa veľmi vážne veci spájajú aj s veľmi nevážnymi. Naraz si spomenú, že ten, kto má titul doktor alebo docent, alebo už neviem aký, môže až do 1 500 eur dostať pokutu. Je to taký krycí manéver, by som povedal, v súvislosti s tými ostatnými paragrafmi, a že pokutu až do 3 300 eur možno dať pracovníkom, ktorí to porušia.

    Isto je to veľa, ale v našich trestoch za 3 300 eur pokuta sa dáva, keď ukradnete tri snežienky z lesa, takže toto sa mi nezdá ani tak veľmi veľký trest vzhľadom na tie snežienky. A bude to ukladať ministerstvo zdravotníctva, teda nie nejaký iný orgán, ktorý by bol nad tým, ktorý kontroluje zdravotníctvo.

    Paragrafy 290a a 290b sú skutočne diskutabilné, malo sa dlhodobo o nich diskutovať, sú to systémové veci a ja by som ich veľmi doporučil vypustiť, proste odňatie slobody až na dva roky v b paragrafe stále je tam nejaký závažnejší spôsob konania, to nie je nikde vysvetlené, v § 290b sa všetko mieša do jedného, je to doslova zmätočné naozaj a zase b) závažný spôsob konania až do päť rokov. Je to naozaj také, až nechcem povedať totalitné, a to by si mohla aj vláda a viacerí všimnúť, že toto tam momentálne nepatrí a mal by to niekto rozumný stiahnuť.

    Je tu, iste to aj ostatní poslanci dostali, list od prezidenta Slovenskej lekárskej komory, ktorý teda žiada, ale stotožňujem sa s tým, odmietnuť návrh novely zákona, ktorým sa sprísňujú podmienky na preukázanie aj bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka na výkon povolania. Za ešte závažnejšie považujeme, a ja tiež, pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Valockého, a to návrh novely Trestného zákona a v spojitosti s tým aj novely ďalšieho zákona č. 578 o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Tak už sme vlastne o tom tu hovorili, ale riešiť ho takto radikálne skutočne sa mi zdá neadekvátne a predčasné a bez diskusie prijaté. Určite, keď pozerá laik na tú správu tých výborov, tak vidí, že tam je toľko slov, ktoré sú určite rozporuplné jedno s druhým a nepremyslené, narýchlo robené. Nechcem čítať viac, všetci ste to iste dostali, chcem teraz si sám prisvojiť tento názor predsedu Slovenskej lekárskej komory, treba si ho všimnúť.

    Na druhej strane by som ešte povedal, že mne sa tie metódy spred minulého roka lekárov v tom čase nepáčili. Zamestnávali celé Slovensko každý deň vo všetkých správach stále, ale to bolo ešte vtedy pod rúškom odborárov a išlo v podstate väčšinou o platy lekárov, ktoré sú naozaj nízke. Ale neurobili dobrú službu lekárom, lebo vtedy verejnosť naozaj bola na nich nahnevaná a poškodilo to lekárskemu stavu, aj tým, ktorí nikdy žiadny úplatok nezobrali a berú lekárstvo ako povolanie, snahu pomôcť druhým ľuďom. Penzie ľudí sú takisto veľmi nízke, omnoho nižšie a tí ľudia pracovali mnoho rokov a teraz majú 300 - 350 eur penziu a keby tí išli do ulíc, iste by to bolo tiež veľmi vážne a tiež by sme zamestnávali Slovensko možno dlhé mesiace touto témou, ktorá je, bohužiaľ, momentálne neriešiteľná.

    Určite sa v zdravotníctve stalo, že sa privatizovali exkluzívne terapie a že štátu sa nechali rôzne lacné, ale zodpovedné funkcie a to nebolo férové. Iste, zdravotníctvo je čierna diera na financovanie, minie všetko, čo mu dáme. Ja som to už pani ministerke párkrát pripomenul, že niekde v štatistikách EÚ som si prečítal, že Slovensko dalo za roky 2000 až 2009 najviac zo všetkých štátov Európskej únie vzhľadom na HDP a počet obyvateľov do zdravotníctva. Čiže v tomto smere by som tam opatrne dával, pretože naozaj je tam čo usporiť a je čo ekonomizovať.

    Určite sa mi ani nepáčilo v tom čase, že naraz sa na sestry zabudlo, napr. aj tie pôrodné asistentky, a naraz sa hovorilo len o platoch lekárov, ktorí si to, ešte raz hovorím, určite zaslúžia. Takisto sa mi vtedy nepáčilo, že došlo k masovým výpovediam lekárov, ja som vtedy niekde aj v diskusiách, aj na blogu povedal, že myslím si, že Reagan svojho času, keď americkí dispečeri lietadiel robili dlhodobo takýto štrajk, tak ich zastavil, všetkých prepustil, dal tam armádu, za mesiac vyškolil ďalších a situácia sa ukľudnila. Čiže v tom čase naozaj som bol na strane skôr iných, ani to sa mi nepáčilo, naraz, keď bola naozaj kríza, tak veľa lekárov ochorelo, dalo si vzájomne péenky a potom sa naraz ozdravili, keď už bolo treba. Čiže to nebol dobrý prípad, na toto nezabúdam, a teda vtedy som vystupoval proti týmto metódam. Ale teraz som na ich strane, pretože riešiť to naraz takto drevorubačsky, veľmi radikálne, bez diskusií a pricapiť to k zákonu, ktorý je rozumný a reálny, ktorý by prešiel bez problémov, možno s malými zmenami, nie je férové. A preto ešte raz vyzývam tých, ktorí to dali, aby sa k tomu vrátili po diskusiách aj v iných výboroch, prípadne po verejných diskusiách, po televíznych debatách, po seminári alebo viacerých tu v priestoroch parlamentu. Tie semináre stále bežia, prečo by raz aj zdravotníctvo nemohlo mať taký seminár. Keď to nestiahnu, tak navrhujem, aby sa celý zákon vrátil na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička.

  • Ja sa ospravedlňujem. Tu mi povedali, že som chcel zopakovať ten prvý návrh, nie že nepokračovať, proste stiahnuť tento zákon pri hlasovaní, nehlasovať o ňom.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Stiahnuť ho, vrátiť na prepracovanie, toto som chcel. Keby sa odtrhla časť ministerstva spravodlivosti od ministerstva zdravotníctva, potom no problem.

  • Takže dávam slovo pánovi poslancovi Kvasničkovi s faktickou poznámkou.

  • Kolega Mikloško, chcel by som poďakovať, pre mňa ste takým zaujímavým príkladom, obyčajne, keď sa zberáte vystupovať, čo robíte teda neraz a často, tak mnohých ľudí to irituje, lebo zrejme budete bodovať ako polyhistor, lebo naozaj sa vyjadrujete temer k všetkým témam. Čo sa mi ale páči na tom, je, že sa zaujímate o veci verejné, o čom svedčí aj vaša činnosť na blogoch. A teda ešte to podstatné, že napriek tomu, že ide o rozsiahle zákony, temer vždy osvedčujete znaky toho, že ste si to pozreli, prečítali, rozmýšľate v takých súradniciach akademického vnímania, teda čo s čím súvisí. A toto veľmi oceňujem, aj keď niektoré vaše náhľady niekedy sú kontroverzné, niekedy na niekoho možno pôsobia insitne. Každopádne ďakujem, vždy sa snažíte byť kreatívny.

  • S faktickou reakciou pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Ja som zase tebe, Marián, vďačný, že tu takto sedíš a začal si mi naraz vykať. To svedčí o tom, že som tvoj priateľ, no ale veľmi pekne ďakujem aj keď my si, dúfam, tykáme.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, no, nebýva zvykom, aby som vystupoval k novele Trestného zákona. Ak budem chvíľu hovoriť o pani ministerke zdravotníctva, stále sa vracať k rezortu zdravotníctva, ospravedlňujem sa aj kolegovi pánovi ministrovi spravodlivosti, ale nejak sa to tu v tomto parlamente motá, pretože riešime zdravotníkov v novele Trestného zákona. Myslím, že už mnohí moji predrečníci o tom hovorili, aby som bol úplne presný, riešime ich v spoločnej správe k novele Trestného zákona a tak musím vystúpiť. Chvíľu budem hovoriť o zdravotníctve, ale vrátim sa k meritu veci, nebojte sa, neodbáčam od témy. Aj keď je tu pomerne málo kolegov z vládnej strany SMER, napriek tomu mi na úvod dovoľte začať hodnotiaco.

    Hneď na úvod by som chcel povedať, dámy a páni, že je nad slnko jasnejšie, že SMER oklamal zdravotníkov. Keď to nikto nevie tak otvorene povedať, tak to hovorím tak otvorene ja dnes celý deň: aj v médiách, aj na tlačovke a teraz aj v pléne Národnej rady. SMER oklamal zdravotníkov. Sestričky sú v čiernych tričkách na ulici, lekári sú v bielych plášťoch v parlamente miesto toho, aby boli pri pacientoch v nemocniciach, lekárnici bojujú o svoje prežitie v lekárňach a toto je bilancia SMER-u v zdravotníctve za 14 mesiacov. Napriek tomu, že zdravotníci pred voľbami v roku 2012 odpracovali veľký kus práce pre volebný úspech strany SMER. Na druhej strane treba čestne priznať, že SMER pred voľbami v roku 2012 podporoval zákon o mzdách pôrodných sestier a asistentiek, vtedy to bolo trendy sľubovať sestrám vyššie platy, veľa voličov to znamenalo pre stranu SMER. SMER podporoval oprávnené platové nároky, ktoré vznášali lekárski odborári, podporoval ich aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky, SMER sľuboval lekárnikom zrušenie vernostných systémov v lekárňach, lebo vraj nie sú dobré, vernostných systémov, ktoré presadila predchádzajúca vláda. Na oplátku treba povedať, že napríklad lekárski odborári aktívne pomáhali plniť niektoré body programu strany SMER, spomeňte si na zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, odborári to vybojovali, bola to súčasť ich požiadaviek.

    No, ale je po voľbách, SMER v týchto voľbách uspel, zdravotníkov už nepotrebuje. Milí zdravotníci, milí lekári, milé sestričky, zvykajte si na to, že je po voľbách, jednoducho vám SMER teraz ukáže svoju odvrátenú tvár. A nielen týmto návrhom zákona. Idem zaradom:

    Prvé to pocítili sestry a pôrodné asistentky, dnes sme o nich tu už hovorili. V lete minulého roka Ústavný súd rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Určite sa na to pamätáte. Päťdesiat mil. eur tesne predtým Národná rada uvoľnila na dofinancovanie miezd aj sestier a pôrodných asistentiek z rezervy štátneho rozpočtu, ktorý tam nechala vláda Ivety Radičovej, to by som rád podčiarkol, 50 miliónov eur sa minulo, sestry platy nedostali, zákon má pozastavenú účinnosť a čo robí ministerstvo zdravotníctva? Ospravedlňujem sa, že je tu minister spravodlivosti, ale hovorím o členovi vlády. Čo robí ministerstvo zdravotníctva? Nič. Ministerstvu zdravotníctva to vyhovuje. Veď raz len o tom ten Ústavný súd, niekedy o rok, o dva, o päť, raz rozhodne. Takže čakáme. Pohodlná situácia. Toľko vďaka strany SMER sestrám a zdravotným asistentkám za podporu vo voľbách roku 2012.

    Ale idem k ďalšej kategórii. Spomínal som, že lekárnici bojujú o prežitie vo svojich lekárňach. Pred voľbami chceli od SMER-u, aby zrušil vernostné systémy. Vernostné systémy, ktoré som aj ja veľmi vehementne presadzoval do slovenskej legislatívy. Na jeseň minulého roka liekové zákony v parlamente, SMER prišiel z vlády s návrhom zákona, že zruší vernostné systémy, ajhľa, v deň prerokovania týchto zákonov vo výbore pre zdravotníctvo pozmeňovací návrh pána poslanca Rašiho s požehnaním pani ministerky Zvolenskej, ktorý síce rušil vernostné systémy, ale zavádzal úplne iné, nesystémové, nekontrolovateľné zľavy v lekárňach. V praxi to vyzerá tak, že sme svedkami neriadenej cenovej deregulácie, dnes neviete, akú cenu určí ten lekárnik, akú zľavu dá ten lekárnik. Komu to prospieva, dámy a páni? Sieťam lekární, tým veľkým a silným, nie tým malým jednotlivým lekárnikom, ktorí podporovali stranu SMER a chceli od nich len zrušenie vernostného systému. Tak toto je odvrátená strana strany menom SMER pre zmenu pre lekárnikov.

    No ale pokračujem ďalej, potom prišli na rad aj lekári, nebojte sa, ideme k nemocničným lekárom. Na jar tohto roku novela zákona o poskytovateľoch, poslanecký pozmeňovací návrh a ajhľa, viaczmenná prevádzka v nemocniciach bez súhlasu lekárov je na svete! Rozumiete, riaditeľ vyjednáva s odborármi, s odborármi, ktorí tak podporujú stranu SMER, vyjednáva, nedohodnú sa, no tak tu máte, prvé kladivo mám k dispozícii: viaczmenná prevádzka. Nepotrebuje na to súhlas odborárov ani lekárov, len to s nimi prerokovať, čiže len im oznámi, že od zajtra je viaczmenná prevádzka, dovidenia. Nezarobia na službách, budú chodiť v dvoj- alebo trojzmennej prevádzke do práce. Samozrejme, že to nechcú lekári, koho to ale zaujíma. Stranu SMER nie.

    No a dnes, už prichádzam konečne k perle, pre ktorú som vystúpil. Ja som očakával, že sa tu niečo diať bude, lebo určite ste zachytili, ktorí sa venujete zdravotníckej legislatíve, takú prvotinu poslancov Raši, Valocký, Baláž, ktorú predložili, bola aj na program schôdze zaradená, bol to návrh zákona, kde chceli tú spomínanú viaczmennú prevádzku, ale hlavne, hlavne chceli riešiť povinnosť lekárov a zdravotníkov nastúpiť v krízovej situácii pod rúškom alebo gesciou a pod tlakom určitých represívnych opatrení, ktoré chceli dať do zákona. Zdvihla sa veľká kritika. Všetky zdravotnícke organizácie, združenia, ale hlavne komory a odborové organizácie napísali list všetkým politickým stranám, že tento zákon nebol jednoducho prediskutovaný, že tento zákon nie je s nikým dohodnutý a že nás žiadajú, aby takýto zákon v Národnej rade nebol prerokovaný. Predkladatelia Raši, Valocký, Baláž zákon stiahli z rokovania Národnej rady.

    No ale to by ste boli veľmi naivní, keby ste si mysleli, že týmto je príbeh ukončený. A znovu. Výbor pre zdravotníctvo v apríli tohto roku pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Valocký, máme ho v spoločnej správe, v poradí už asi tretí výmen tieto body na samostatné hlasovanie. A máte tu to, a máte tu to, čo bolo pôvodne navrhnuté v poslaneckom návrhu zákona.

    Skrátka SMER, vláda Roberta Fica, si novelou Trestného zákona pripravuje kladivo na zdravotníkov. Tento zákon nemá slúžiť na nič iné, len na zastrašovanie zdravotníkov. Ak dôjde ku krízovej situácii, ak sa jednoducho nedohodnú na nejakých rokovaniach, tak v krízovej situácii budú mať zdravotníci povinnosť nastúpiť do práce. Ak nenastúpia, môžu stratiť na 10 rokov registráciu, ak nenastúpia, môžu dostať finančnú pokutu do výšky 3 300 eur, ak nenastúpia a dokonca dôjde k ohrozeniu zdravia, tak môžu byť potrestaní až odňatím slobody na 2 až 5 rokov.

    Dámy a páni, takto vyzerá zastrašovanie zdravotníkov v podaní socialistickej vlády. Nijak inak to totiž neviem nazvať. Nič to totižto nerieši. Dámy a páni, počúvam tu diskusiu v kuloároch parlamentu, že viete, to je len pre prípad krízového stavu, keby bol núdzový stav, keby bolo zle.

    Priatelia, ale veď my sme to už ale na Slovensku prežili, my sme tu už núdzový stav v roku 2011 mali a vtedy keby bola vláda Ivety Radičovej prikročila k tvrdým represívnym opatreniam, myslím si, že nakoniec aj poslanci terajšieho SMER-u by za to hlasovali v Národnej rade, lenže vláda Ivety Radičovej volila dialóg pred represiou. A to by som odporúčal aj vláde Roberta Fica voliť dialóg pred represiou. Represia vyvolá len ďalšiu reakciu na druhej strane, k ničomu dobrému to nepovedie.

    Dámy a páni zo SMER-u, ja viem, že máte 83 hlasov, ja viem, že môžete odhlasovať, čo len chcete, ale dobre uvážte, aká bude reakcia na tento váš krok zo strany zdravotníkov. Dnes sú v bielych plášťoch pred Národnou radou. Prišli protestovať. Ako sa s nimi bude rokovať v kolektívnom vyjednávaní v nemocniciach? Ako bude vyjednávať pani ministerka zdravotníctva, keď si pripravila takéto kladivo na zdravotníkov, keď sa vláda Roberta Fica chystá prostredníctvom tohto návrhu zákona, ktorý sa zrejme dnes už stane aj realitou, strašiť zdravotníkov. Skúste sa nad týmto zamyslieť vo svojom vnútri, či toto je dobré riešenie, či takýmto spôsobom treba vyjednávať. A chcem vám povedať aj to, že ak si myslíte, že týmto riešením napríklad by ste vedeli, ak by takéto riešenie bolo k dispozícii vtedy, vyriešiť situáciu v roku 2011, tak, dámy a páni, nevedeli by ste ju vyriešiť. Viete prečo? Lebo vtedy nebol problém, že lekári nechceli nastúpiť v núdzovom stave do práce. Vtedy bol problém, že boli na práceneschopenkách. A to sa tu síce tiež rieši, ale len veľmi vágne. Že ak náhodou niekto vydá falošnú práceneschopenku. To ako budete preverovať, to koľko bude trvať, to ako ich prinútite? Skrátka, ani na situáciu, akú sme prežili v roku 2011, tento návrh zákona nebude fungovať. Tento pozmeňovací návrh tento problém nevyrieši.

    Takže, dámy a páni, rád by som vám odporúčal jediné riešenie, ktoré v tejto chvíli je. Nepodporte tieto pozmeňovacie návrhy, nedráždime zbytočne zdravotníkov, situácia v zdravotníctve je veľmi komplikovaná, ak vás o tom dostatočne neinformuje pani ministerka zdravotníctva, tak by som vás o tom možno poinformoval ja v tejto chvíli. A verte mi, že slovenské zdravotníctvo má veľa problémov. Nepatrí medzi ne problém počtu zdravotných poisťovní, určite nie, ale má veľa problémov slovenské zdravotníctvo a nepotrebuje si vyrobiť ešte jeden problém. Sklamaných, rozčarovaných a nazlostených zdravotníkov, ktorí aj tak majú problém s tým, v akých podmienkach pracujú a ako sú za svoju prácu odmeňovaní v slovenskom zdravotníctve.

    Chcem vám povedať, dámy a páni, že SDKÚ - DS nepodporí takýto návrh zákona, nepodporí pozmeňovacie návrhy poslanca Valockého, ktoré sú v spoločnej správe, ktoré majú slúžiť na zastrašovanie zdravotníkov. Rád by som dal do pozornosti fakt, že tak môžeme urobiť veľmi pokojne, lebo vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou bola aj SDKÚ - DS krízovú situáciu a núdzový stav v zdravotníctve prežila. Prežili sme to, nebolo to jednoduché, možno sme za to platili aj časťou našich preferencií, ale riešili sme to dialógom, nie strašením, nie vyhrážaním sa, nie prípravou represívnych opatrení, nie schvaľovaním represívnych opatrení, ale dialógom. Riešili sme to dialógom. Chcel by som tiež vyzvať pani ministerku zdravotníctva, dnes som jej to povedal aj v diskusnej relácii Zoči-voči, takže tým pádom mám čisté svedomie, že jej neodkazujem niečo spoza bučka z Národnej rady. Rád by som vyzval pani ministerku zdravotníctva, nech sa už prestane skrývať pred problémami, ktoré v zdravotníctve máme, vyzývam pani ministerku, aby sa neskrývala raz za Ústavný súd, ktorý rozhodol o pozastavení účinnosti o platoch sestier, a tak sa nedá nič robiť, potom za poslancov strany SMER, raz za poslanca Rašiho, raz za poslanca Valockého, lebo oni predkladajú pozmeňujúce návrhy, dnes sa skrýva za ministra spravodlivosti, ktorý tu, chudák, počúva diskusiu o zdravotníctve, lebo v jeho zákone sú tieto pozmeňovacie návrhy. Aby sa prestala skrývať raz za Ústavný súd, raz za poslancov SMER-u, raz za ministra spravodlivosti a aby o takýchto závažných zmenách v zákonoch diskutovala so zdravotníkmi, stretla sa s nimi, prediskutovala to a dala to do riadneho legislatívneho procesu. Dnes to tu už odznelo. Do riadneho legislatívneho procesu, aby sa k tomu stavovské organizácie mohli reálne vyjadriť. Nie aby tu lekári chodili ako odkundesi v bielych plášťoch a hľadali nejakého poslanca, ktorému môžu povedať svoje námietky.

    Dámy a páni, ak takto postupuje socialistická vláda k zdravotníkom, čo čakáte z druhej strany, že vás budú mať radi? Či už vám na nich nezáleží? Pred voľbami 2012 vám na nich záležalo. Len štrnásťmesačná bilancia strany SMER v zdravotníctve je zdrvujúca, dámy a páni.

    Sestričky v čiernych tričkách, lekári v bielych plášťoch v parlamente miesto pri pacientoch, lekárnici, ktorí živoria vo svojich lekárňach a bojujú o prežitie. Toto je vaša bilancia. A vy to idete ešte ďalej eskalovať?

    Dámy a páni, dávam návrh, aby sme body 2, 5, 8, 9, 15, 16 a 18 zo spoločnej správy, teda novelizačné body, ktoré sa týkajú zastrašovania zdravotníkov, kriminalizácie zdravotníkov, teda body, ktoré vyplývajú z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Valockého, aby v prípade nenastúpenia do práce v krízovej situácii boli zdravotníci trestaní desaťročnou stratou registrácie, finančnou pokutou do výšky 3 300 eur alebo dokonca až odňatím slobody vo výške 2 až 5 rokov, vynímam tieto body a chcem vás vyzvať, dámy a páni, hlasujte proti týmto bodom zo spoločnej správy, aby sme zachovali šancu na normálny dialóg a na normálnu diskusiu so zdravotníkmi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Novotný, vy ste presne pomenovali tú vec, ktorá tam je v tom zákone od pána Valockého ako pozmeňovací návrh. Naozaj je to zastrašovanie. Na jednej strane pani ministerka tvrdí, že je to len preventívne opatrenie, keby náhodou vo výnimočnej situácii, ale to je práve ten nástroj, že lekári sa môžu vzbúriť voči nejakým postupom vlády, ktorých sme tu teda už videli niekoľko, a zrazu si niekto povie: A spravíme im výnimočnú situáciu a budú musieť nastúpiť a keď nie, tak pôjdu do basy. No to je fakt vynikajúce riešenie! Takže na jednej strane máme deklarované alebo teda možnosť vstúpiť do štrajku, a na druhej strane ho máme obmedzované tým, že už je zastrašované zákonom, že no, no, no, keď budete štrajkovať veľa, my vás donútime prísť do tej práce. Takže to si myslím, že nie je všetko s kostolným poriadkom a, žiaľ, takto sa to deje. Takže som za, aby sa neodsúhlasili v spoločnej správe tie body, ktoré práve prešli pozmeňovacím návrhom pána poslanca Valockého, a súhlasím s vami, že je to zastrašovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Podobne ako pri vystúpení pani kolegyne Horváthovej aj vás by som sa chcel spýtať, pán Novotný, obidvaja ste lekári, viem, že ja som spomínal pri tej predchádzajúcej faktickej pripomienke aj rukojemnícku drámu, aj úporné rokovania, na ktorých konci bola kapitulácia, na druhej strane represia, ktorá tiež nie je riešením. Vy ste vo svojej reči spomenuli rokovať, teda rokovanie. Obávam sa však, že rokovanie, na konci ktorého je kapitulácia, stráca zmysel, preto sa podobne ako doktorky Horváthovej aj vás spýtam, ako by ste tú situáciu chceli riešiť tak, aby nedochádzalo k recidívam rukojemníckych drám a zároveň aby bolo rešpektované ústavné právo na protest. Aké riešenie máte vy?

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som vás chcela, pán poslanec, podporiť. V podstate ste inými slovami vyjadrili všetko, čo som povedala vo svojom príspevku aj ja, čiže názorovo sa v tomto prípade takmer na 100 % zhodujeme. Veľmi si vážim, že ste vystúpili, o to viac, že ste spomínali, že viacerí pred vami vystupovali, bohužiaľ, musím skonštatovať, že z celej opozície len veľmi okrajovo sú k tomu námietky, nikto nemal taký komplexnejší prejav, ako ste mali vy alebo ja, čo ma dosť mrzí, pretože si myslím, že je to veľmi vážna téma. O tom svedčia aj všetky tie organizácie, ktoré som odcitovala, ktoré k tomu nejakým spôsobom prispeli a podporili našich zdravotníkov, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. A o to teda viac si cením, že ste vystúpili aspoň vy, a dúfam teda, že SDKÚ odmietne tento, tento závažný vstup a zmeny v zákone týkajúce sa hlavne zdravotníckych pracovníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Snažil som sa naozaj trošku komplexnejšie poňať tento problém, ktorý dnes riešime v novele Trestného zákona. Čo sa týka pána poslanca Kvasničku, pokúsim sa odpovedať. Tá odpoveď nie je jednoduchá: dialógom a hľadaním dôvery na oboch stranách. Ten problém v roku 2011, a verte mi, bol som pri mnohých z tých rokovaní, bol o tom, že druhá strana - lekárski odborári jednoducho nechceli ustupovať a hľadať kompromis. Čiže vláda rokovala ako keby proti ultimátam, na záver aj tak museli ustúpiť a nájsť nejaký kompromis, lebo proste ináč sa rokovať nedá. Čiže vždy je to o vzájomnej dôvere, o tom, aby si obe strany dôverovali v tom, že im ide o vecné riešenie a že chcú sa dohodnúť a nájsť toto vecné riešenie. No len to, čo dnes bude zrejme schválené v Trestnom zákone, čo schvália poslanci za SMER, nehľadá ani riešenie a dokonca nemá ani ambíciu, aby riešilo prípadnú krízovú situáciu. Lebo naozaj, problém v núdzovom stave v roku 2011 nebol ten, že lekári nechceli nastúpiť, ale bol ten, že boli na práceneschopenkách. To znamená, ja to v tejto chvíli vnímam iba tak, že SMER si pripravuje kladivo na zdravotníkov, aby ich jednoznačne zastrašovalo, aby mali niečo pripravené, čo zdravotníkom povie, že nesmú sa dožadovať nejakých svojich práv, navýšenia miezd alebo nejakých iných zmien, pretože ak sa budú dožadovať, tak môže sa stať, že bude krízová situácia a v tejto krízovej situácii budú musieť nastúpiť do práce. Problém je, že tento návrh ešte zhorší vzťahy medzi vládou a odborármi a zdravotníkmi na druhej strane a paradoxne môže viesť a eskalovať problémy v slovenskom zdravotníctve, a nie ich riešiť.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystupoval som aj v prvej, v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona a už vtedy som mal problém so šírkou záberu, lebo pán minister teda prišiel s jednou transpozičnou iniciatívou a otvoril dve filozofické témy, ktoré sú teda, myslím si, že pri takom štandardnejšom postupe každé zvlášť na diskusiu. Aby možno pre záznam bolo jasné, momentálnym stavom sa k tomuto cez jeden z výborov pridala štvrtá téma, ktorá, ak by sme zostali na tej filozofickej rovine, ktorá ide v príkrom rozpore s inými ustanoveniami alebo zámermi ministerstva. Ak ministerstvo spravodlivosti sa vydalo cestou úpravy Trestného práva, myslím si, že je legitímnou súčasťou, aby tá najväčšia zákonodarná iniciatíva, ktorá ide priamo z vlády, a poslanci niekedy menia, niekedy komentujú a možno vstupujú pozmeňujúcimi návrhmi, je legitímne, že sa takto ten proces deje, a myslím si, že tá legislatívna iniciatíva vlády je niekde cez 90 %, toto teraz spochybňovať veľmi nechcem.

    Čo sa nám ale stalo procesom z prechodu z prvého do druhého čítania? Tá téma sa rozšírila o tému, opozícia ju vidí z pohľadu negatívneho vývoja a z pohľadu kriminalizácie jednej profesnej skupiny, v tomto prípade lekárov, vidia ju, alebo vidíme ju v opozícii z pohľadu toho, že za to, že sa tu niekto ozval v spoločnosti a využil účinný nástroj, ako v situácii bezmoci primeť možno - a vtedy to nebola táto vláda, ale iná - prinútiť vládu k tomu, že máme oprávnené požiadavky, že naozaj situácia je vážna a musíme pristupovať možno k neštandardným krokom, ktoré, myslím si, že použili nástroj, možno ho vidieť aj v rovine štrajku, nástroj podávania hromadných výpovedí a docielili nejakých spôsobom svoje. Pre mňa je paradoxná situácia, že kontinuálna vláda, vláda sociálnej demokracie obmedzuje právo na štrajk riešením v Trestnom zákone.

    Čo sa nám ale deje z pohľadu celého, z celej konštrukcie tohto návrhu zákona? Tak na jednej strane - v oblasti drogovej problematiky - hovoríme, že náš trestný poriadok by mal rešpektovať možnosti nejakej dohody, možnosti zainteresovania rodičov, rodiny a neísť striktne po represii, na druhej strane však pritom, že vládny poslanec zo zdravotného výboru pán doktor Valocka predloží pozmeňovací návrh, Valocký, pardon, a tu ideme po podľa mňa veľmi ťažko obhájiteľnej miere represie voči skupine obyvateľstva, voči profesnej skupine, ktorá sa dokázala ozvať, ozvala sa a čiastočne si presadila nejaké svoje záujmy a vyzerá to teraz, že za spôsob, akým sa ozvali, a že proti - a teraz je jedno, či bývalá vláda, alebo aj táto vláda, lebo idú v kontinuite - za to, že sa ozvali, dostávajú adekvátny trest. Prečo zavádzame do, alebo chceme zaviesť, alebo poslanci z výboru zdravotníckeho chcú zaviesť dve nové skutkové podstaty, ktoré ako keby, a môžme povedať, chcú kriminalizovať jednu časť obyvateľstva a v širšom kontexte dostávajú trest za to, že v situácii bezmoci, v situácii, kedy arogancia moci dosiahla tak veľké rozmery, že si nevedeli pomôcť a upozorňovali podľa mňa na oprávnené záujmy svoje - týkali sa stavu zdravotníctva, týkali sa ich platových podmienok, týkali sa poskytovania zdravotných služieb, týkali sa pacientov - prečo teda sa dostal do spoločnej správy tento neoprávnený trest? Je preto aj legitímne sa pýtať, kto bude ďalší.

    Ja si pamätám veľmi plamennú diskusiu z predchádzajúceho volebného obdobia na eurovýbore, kde súčasný štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš sa v téme štrajku a spôsobu a metód štrajku zastával lekárov a hovoril, že môžu použiť akúkoľvek metódu na to, aby v situácii, kedy sa mu zdalo, že ministerstvo zdravotníctva pristupuje veľmi arogantne k tejto téme a teda schyľuje sa vlastne k voľbám, je dobré túto sociálnu skupinu podporiť. A právo na štrajk, právo na štrajk je neobmedzené, nedotknuteľné, majú všetky, majú možnosť využiť všetky nástroje na to, aby mohli presadiť svoje. Čo sa stalo, kde je teraz pán štátny tajomník, že táto skupina ľudí, ktorí využili jednu z metód, ako moc dostať do úzkych, aby počúvala ich požiadavky, čo sa teraz deje, že jeho kolega z vládnej strany cez pozmeňujúci návrh cez výbor, to aby obišiel štandardné procesy, ktoré si ministerstvo, ktoré musí ministerstvo absolvovať, to je medzirezortné pripomienkové konanie, to je široká odborná diskusia, to je zacielenie verejnosti na to, že nejaká skupina obyvateľov dostane pre seba desaťnásobne vyššie tresty ako, ako iná skupina obyvateľstva. Ja sa teda prihováram za to, aby sme, nie preto, že iné ustanovenia zákonov, či už tá transpozičná snaha ministerstva bola nejakým spôsobom zadržaná, ale prihováram sa, dávam aj procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto bode, pretože zmiešali sa nám štyri roviny, štyri sólo legislatívne návrhy, ktoré, každý by si zaslúžil svoju debatu, svoj časový priestor. Je možno príkladom aj toho, že je neobvykle veľká diskusia o týchto štyroch návrhoch zákona.

    Nespájajme predsa užívateľov drog, nespájajme lekárov, nespájajme skupiny obyvateľstva, ktoré môžu dostať zvýšenú trestnú sadzbu za to, že použijú nejaké hanlivé výroky a majú, majú teda nejaký osobitný motív, do jedného návrhu zákona, pretože toto sa v jednej rozprave ani veľmi nedá obsiahnuť. Sú tu rôzni odborníci, ja sa aj pre túto chvíľu pýtam, kde je, naozaj, kde je predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu, či mu stačí fórum výborové na to, aby vysvetlil svoje motívy, a plénum, možnože aj samotný pán minister mu nestoja za to, aby prišiel vysvetliť motiváciu zavedenia dvoch skutkových podstát, ktoré môžu trestať a kriminalizovať lekárov za to, že sa ozvali. Je naozaj dôležité, či toto má byť odkaz iným sociálnym skupinám, iným nespokojným, či už to budú nižší súdni úradníci, či už to budú štrajkujúci učitelia, ktorí, kde sa vymyslí, ako účinne obmedziť ich právo na štrajk, ich právo ozvať sa a nepôjdeme po legitímnej rovine možno zmeny práva na štrajk a zadefinovanie iných mechanizmov, ale rovno otvoríme Trestný zákon a rovno zadefinujeme skutkové podstaty na to, aby sme ich veľmi dobre vystrašili, aby nabudúce účinný nástroj, ak moc bude arogantná a ak sa bude arogantne správať, aby použili to, že bude musieť začať načúvať a bude musieť korigovať svoje rozhodnutia alebo zámery, aby tieto sociálne skupiny alebo profesné skupiny, ako ich nazveme, boli vypočuté.

    Pre mňa aj teraz od tohto pultu je veľmi ťažké naozaj, keď tu máme takto obrovskú agendu, ktorú možno, možno ste sa aj v tejto situácii ocitli aj nevinne, chcem tomu veriť, nachystali vám poslanci z výboru nezávideniahodnú situáciu: obhajovať aj poslanecký návrh, ktorý tu prichádza a chce kriminalizovať lekárov. A možno pri uvoľňovaní podmienok na to, aby sa obete dílerov - a nech si tu hovoria zástancovia represií, čo chcú - je to uvoľňovanie podmienok preto, aby ak sa niekto stane obeťou dílera, neskončil, aby sme tu zainteresovali viacej rodičov a mali možnosť pri upozornení na ten fakt, že niekto, dieťa alebo adolescenta dostali do styku s drogou, aby mohol nastúpiť ten účinný mechanizmus, a to je rodinné prostredie a nie väzenské prostredie, kde túto iniciatívu, tak ako som hovoril aj v prvom čítaní, veľmi vítam. Či už, keďže sa tu sporíme o represii a represívnejšom možnom a zákazoch a uvádzaní ľudí do väzenia, myslím, že táto zložitejšia cesta, na ktorú sa vydávate, je predsa len legitímna. Len ako o tejto otázke hovoriť skutočne, aby spoločnosť mohla byť upozornená na to, že nie je to čierno-biele a je to zložitá vec, zložitá vec aj z hľadiska odborníkov, ktorí musia definovať nejaké chemické záležitosti. Počuli sme tu aj bývalého ministra spravodlivosti, ktorý v podstate, v jeho reči zaznelo to, že no tak my sme sa na túto cestu nevydali. Ako nevydali sme sa, čiže pán Lipšic povedal iba, že nechajme veci proste pre túto chvíľu radšej tak, ako sú, lebo je to zložitá téma. Myslím si, že všetky zložité témy potrebujú nejakým spôsobom riešenia a bolo by veľmi dobré, aby sme sa na pôde druhého čítania bavili o tejto konkrétnej veci a nemuseli ju tu umelo zmiešavať pozmeňujúcim návrhom, ktorý, kde fakt nechápem, aj z vecného myslím, že Janko Mičovský to tu hovoril, že ja vám tú situáciu takisto nezávidím. Ako dávať absolútne nesúvisiaci prvok do aj tak zložitého a myslím si, že filozoficky zložitého okamihu dvoch vecí, ktoré ste si sám zadefinovali tým, že ste toto ako vládny návrh priniesli do parlamentu, je neakceptovateľné, nie je to dobré, spoločnosť môže byť zmätená. Jediné, čo sa môžem domnievať, je, že aby táto téma prešla potichu, aby bola prekrytá teda rôznymi inými témami a vzhľadom na moje vzdelanie, ktoré sa viacej venovalo mediálnemu diskurzu a marketérstvu, tak je to urobené teda veľmi obratne. Pretože tam platí, ak sa povie sedemkrát jedna správa spoločnosti, zostane nula. Ak sa povedia trikrát tri správy, tak možno zostane jedna. Čiže ak si povieme, ak si toto zadefinujeme, že toto malo byť účelom a pre toto vládni poslanci cez pozmeňujúci návrh cez výbor, kedy tá diskusia je omnoho obmedzenejšia a skutočne nemôže sa zapojiť odborná verejnosť, nemôže sa zapojiť verejnosť, pripomienkové konanie nulové. Mne už pri tomto napadá, či pozmeňujúce návrhy, ktoré často sem prinášajú, veľmi kvalitne prinášajú lobisti a podobne, by sme sa nemali začať zamýšľať pre budúcnosť, že toto je pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z pléna alebo výboru, by nemal mať trošička iný režim, ktorý by mal byť podrobený nejakému širšiemu spoločenskému diskurzu. Pretože zostáva len na toto plénum, kde ani samotný predkladateľ, ja ho tu teda stále nevidím, nepríde a nemá ani úctu možno ku kolegom, k pánovi ministrovi a ostatným, aby vysvetlil svoje zámery, čo to teda má znamenať.

    Ja teda rozdelím to a chcem povedať, že ak prístup k drogovej tematike má ísť spôsobom tým, že bude vťahovaná viacej rodina, viacej apelované na zodpovednosť, viacej o tom, že si priznáme, že takýto jav tu máme a nevyriešime ho tým, že ľudí budeme zatvárať do väzenia a vytesňovať ich zo spoločnosti, ale reálne sa zameriame na to, že tento problém tu hrozí a nebudeme to hlavne vidieť v optike 01 alebo v optike čierno-bielej, tak tejto téme omnoho viacej pomôžeme, ako keď tu budeme hřímat, ako hovoria Česi, alebo plamenne nadávať aj od tohto pultu.

    Druhá vec, ktorá sa týka, moji kolegovia z klubu predkladali návrh, aby problematika toho osobitného štatútu pri, aby nebola tak úzko špecifikovaná iba na LGBTI komunitu alebo teda aby sa tam, kde to vidí verejnosť, nevzťahovala sa len na sexuálne, sexuálne motivované činy, aby sa to, keď už sa vydávame po tejto ceste, aby sa to rozšírilo možno aj na iné. Pretože týmto osobitným štatútom nemusí byť iba to, že ak niekto niekoho udrie a povie mu pritom ty homosexuál, ale môže mu kľudne povedať aj ty socka a podobne. A z tohto, ak sa ten motív teda dokáže, aby toto nevypadávalo, a či už to pôjde cez tému sociálnej skupiny, alebo užšej špecifikácie jednotlivých sociálnych skupín. Prihováram sa za to, i keď viem, že vôľa, vôľa asi nebude, aby sme to rozšírili aj o ten nenávistný spôsob vôbec, ktorý v spoločnosti teda nie je dobrý.

    Tieto dve veci, ak sa ministerstvo spravodlivosti vydalo takouto cestou, z môjho pohľadu sú na diskusiu. Ale tá diskusia môže prebehnúť vo vecnej rovine, ak ale, a to by ma zaujímalo, pán minister, teda, či nebude vôľa skôr odkázať vládnym poslancom zo zdravotného výboru, aby otvorili, aby kontaktovali predmetné ministerstvo a prišlo sa s nejakým relevantným návrhom cez aspoň odborné zdanie tejto témy. Lebo ak doktor chce meniť trestný zákonník, tak si myslím, že sme mimo témy. A veľmi by som sa prihováral za to, aby sme ukľudnili spoločnosť, ukľudnili dotknutú stavovskú sociálnu skupinu profesnú a možno nevydávali signál ľuďom, že bojte sa viac, lebo nabudúce, keď budete štrajkovať vy, alebo zvolíte nejakú metódu štrajku, ktorá bude účinná voči moci, príde znova k nejakej účelovej zmene cez výbor k sprísneniu. A zadefinujeme aj desať ďalších skutkových podstát na to, aby sme vás umlčali a aby ste mali ďalej strach. K tomuto teda ak sa dostane - či už v rozprave, alebo v záverečnej reči - by som rád počul stanovisko a apelujem na to, aby sme touto cestou ďalej nekráčali.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Mičovský. Pripraví sa pán poslanec Kuffa.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rešpektujem, vážený pán spravodajca, dobrý deň. Už porozprávali nám tu niečo právnici, porozprávali lekári, nuž možno je čas, aby sme aj my pacienti prehovorili do tohto zákona, ktorý sa podľa všetkého týka vlastne každého občana, lebo každý občan je potenciálnym pacientom. Čo je úplne logické. Hovorí sa také jedno porekadlo, u nás v rodine sa to používalo, stará mama to hovorievala, že koho chce Pán Boh potrestať, tomu na chvíľočku rozum zoberie a potom to už ide. Mne sa bez nejakej zlomyseľnosti zdá, ako keby možno v súvislosti s týmto návrhom, ktorý tu dnes už tretiu či štvrtú hodinu riešime, taký nejaký vyšší zásah do poradenského systému SMER-u zasiahol. Lebo priznám sa, možno to je pravda, možnože nie, dosť často počúval som, že SMER má vynikajúce analytické oddelenie, že vie veľmi presne vystihnúť náladu - napokon pán premiér týmto vyniká - a že hovorí to, čo treba hovoriť, a zamlčuje to, čo by nebolo treba povedať. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Ako keby pri tomto návrhu tak trochu ozaj chýbal ten pud sebazáchovy a SMER vypálil niečo, čo mu určite neurobí dobrú službu. Ale tu nejde o to, či by som, ja teda nemám ani právo, ani dôvod hodnotiť analytické systémy SMER-u, ale určite by som potreboval v úvode povedať, že mi vadí ten leitmotív, ktorý to z toho vyplýva a ktorý je odkazom občanom: Pozor, tu je síce sloboda, tu je demokracia, tu môžeme hovoriť, ale, milý občan, pozor, odtiaľ potiaľ. Vieme si predstaviť, že niekedy je toho už priveľa a hovoriť jednoducho tak mierne, taktne neodporučíme. Máme na to svoje nástroje.

    Tento odkaz je v spoločnosti, ktorá vyniká strachom hovoriť, hrozivý a z toho pramení moje presvedčenie, že to voľajako z hľadiska politického marketingu a istého smerovania tentokrát SMER nezvládol. Lebo ja tam nachádzam hrozivý odkaz, ktorý predpokladám, že tvorcovia tohto návrhu nemali v úmysle národu vyslať.

    No ale dobre. Poďme sa pozrieť na ten pohľad pacientov. Ja pri čítaní zákona, resp. tých paragrafov zo spoločnej správy som mal dva dosť rozporuplné pocity. Ten prvý pocit je taký pocit istého zhrozenia veľmi úprimného, už mám na to svoje roky, aby som to mohol vnímať nielen akademicky, ale realisticky, že sa tu hovorí: Pozor, občan, tu sa jednoducho veľmi rýchlo môže stať to, že sa z pozície potencionálnej obete, potencionálneho rukojemníka, už to tu niekde zaznelo dneska tieto výrazy, ani keby sme si požičali, ale mňa skutočne slovo rukojemník neraz napadlo dnes počas posledných hodín, a že sa tu už pomaličky môže stať to, čo sme zažili nie tak dávno, že ten potenciál v tom rukojemníckom pacientskom postavení sa môže zmeniť na reál a zastavili sme sa len chvíľku od priepasti, za ktorou by už boli nasledovali reálne obete. Veď to tu už niekto dokonca povedal, že nechajme ich zopár zomrieť a uvidíme.

    No už len povedať niečo také je strašné a niečo také domýšľať sa mi zdá úplne nenáležité. Viem, že niekedy tu zaznejú slová, ktoré sú tvrdšie, ale rozhodne sa domnievam, že táto reálna hrozba neostala len vo mne ako v jednom z potencionálnych pacientov, ale ostala v národe úplne všeobecne. My sme ozaj boli chvíľku od priepasti. Pozeral som sa na to aj tak, že aha, tak ja ako rukojemník mám slúžiť boju za vyššie platy lekárov? Priznám sa, je to nedôstojný pohľad, ale ani v tomto som opäť nebol pravdepodobne sám a možno časť spoločnosti zdieľala aj takýto pohľad na udalosti, keď sa mali potencionálni rukojemníci meniť na reálne obete.

    Hovoril som o dvoch pocitoch. Ten druhý je úplne protikladný k tomu prvému, ktorý som nazval zhrozenie a úľak. Ten druhý je pocit vďačnosti. Veď človek si musí logicky povedať: Dočerta, veď tí naši lekári a zdravotné sestry, veď oni nebojujú len za to, aby mali vyšší plat alebo vôbec možno to nebola tá podstata. Veď oni bojujú za mňa ako pacienta, aby som dostal v prípade, že teda sa dostanem do ich rúk, nie maximálnu starostlivosť, ktorá možno prináleží iba tým, čo sú prezidenti a čo môžu odskočiť do Innsbrucku, keď je s nimi naozaj zle, ale ktorá prináleží na úrovni doby každému, kto by teda mal a mohol dostať to, čo je v tejto súvislosti možné poskytnúť. Takže v tomto prípade si hovorím, ozaj len poďakovať, že vôbec niekto za mňa chce zabojovať a akékoľvek moje pohľady na to, že by som sa mal sťažovať na ich úmysel zdvihnúť hlavu a povedať hop, v zdravotníctve je situácia, ktorú nazvať znepokojivo je len taká láskyplná metafora. Ozaj len také pohladenie, aby som nemusel povedať krutú pravdu. Však už dnes to zaznievalo medzi riadkami, že koľkokrát stoja naši lekári pred voľbou, že toto tu môžem a toto by som mal. Ale, žiaľ, je mnoho dôvodov na to, aby som to, čo by pacient mal dostať na úrovni doby, mu nedal, pretože sú na to rôzne dôvody, ktoré nevyplývajú z toho, že by sa to ozaj nedalo, ale že sa to v tej chvíli akosi nehodí.

    Čo navrhnúť ako riešenie tejto schizofrénie, týchto dvoch pohľadov? Toho pobúrenia a tej vďačnosti? Nuž, ak by sme sa chceli vybrať nejakou cestou takou humánnou alebo zdôrazňovať etické prvky, nuž možno by sme mali povedať, že dať každému zodpovednému lekárovi, sestre, ministerke zdravotníctva na stenu portrét slávneho lekára Hippokrata a požiadať, aby si ľudia, ktorí zodpovedajú za naše zdravie, denne pripomínali tie slávne slová prísahy, ktorá má už viac ako 2 500 rokov. No asi by sme s tým nepostačili, aj keď ja si slová lekárskej prísahy vážim. Ono totižto v tom piatom storočí pred naším letopočtom Hippokrates nemal veľa možností uvažovať aj s tým, že budú existovať nejaké hromadné výpovede, alebo že bude existovať možnosť hromadných práceneschopností. Určite toto riešenie by bolo veľmi akademické.

    A ja v tejto súvislosti urobím takú prvú malú odbočku, kde by som chcel predsa len pani ministerke Zvolenskej, ktorá nám tu tak dnes chýba, pán minister spravodlivosti ju zastupuje, predsa len istým spôsobom poďakovať za vec, ktorá nesúvisí úplne priamo s touto témou, ale súvisí so zdravotníctvom veľmi úzko. A to je to, že keď som poukázal na to, že práve dnes je tomu rovných 120 rokov a jeden mesiac od chvíle, keď zomrel možno najvýznamnejší lekár, ktorého, alebo jeden z najvýznamnejších, ktorého sme v histórii mali, a keď som ich na to upozornil interpeláciou, tak mi dala za pravdu, že skutočne, rodák zo Štrby Ľudovít Markušovský, zakladateľ zákonov zdravotníckych v 19. storočí a začiatkom 20., v 19. storočí, zomrel v 19., že je to človek, ktorý by ozaj mohol svietiť ako pozitívny bod v histórii, nielen zdravotníctva, ale aj Slovenska, že takéto vzory potrebujeme. A preto tá malá odbočka od Hippokrata, uznávaného v celom svete, k Markušovskému, ktorého tak trocha sme zabudli a môžeme len s istou iróniou pripomenúť, že naši susedia Maďari mu vzdávajú mimoriadne veľkú úctu, má veľa sôch, veľa rôznych akcií je s jeho menom spojených. My sme, našťastie, zmenili aspoň tabuľu na rodnej fare v Štrbe, kde sme teda konečne opravili po desaťročiach, že to teda nebol maďarský lekár, ale lekár slovenský. Ono, samozrejme, južní susedia nemôžu za to, že maďarčina nerozoznáva slovo uhorský a maďarský, ale my môžeme, už je to niekoľko mesiacov tam v poriadku, dobre.

    Poďme zase naspäť ozaj k zákonu, ktorý nás tu trápi. Aké reálne riešenie by sme mohli v tejto súvislosti ponúknuť? No, som presvedčený, že je nám potrebné v tejto súvislosti naozaj zdôrazniť to, že ak zákonodarca, ak navrhovateľ mal na mysli to, že lekárov treba zastrašiť, že ich treba uzemniť, že im treba vniesť do ich radov nepokoj, tak predpokladám, že ak by tieto ciele boli, tak sa celkom podaril zámer autora, lebo som presvedčený, že po takto schválenej zákonnej úprave sa naozaj ľahko môže stať, že mnohí, ktorí by cítili aj občiansku, aj lekársku povinnosť v zmysle toho prísažného Hippokrata zabojovať vždy za mňa ako za pacienta, si povedia, ale mám to ja ozaj zapotreby? A vlastne budú pokračovať v duchu toho, čo je tak časté u nás, lepšie byť ticho, lebo keď veľa povieš, nič nevybavíš, ale si to odskáčeš. No ale azda ja ako potencionálny pacient by som mal podporiť tento pohľad. Pre mňa je lekár, ktorý sa bojí vysloviť a zabojovať za to, aby som dostal, čo by som mohol a mal na úrovni doby, to je cieľom niekoho z nás, to si prajú niektorí poslanci, niektorí ministri, to si môže niekto priať? Toto vidím ako hlavnú podstatu, že týmto zákonom, týmto návrhom dávame odkaz: Bojte sa. A to je zlý odkaz. Takýto odkaz by sme ozaj nemali dávať, pretože dneska si tu sedíme celkom elegantne za notebookmi, poslanci Národnej rady, členovia vlády, možno zajtra budeme kdesi na hadičkách a budeme sakra nazlostení na to, že nie sme prezidentom, ktorý by išiel do Innsbrucku, ale že sme len občanom, ktorý bude vyvolávať na všetky možné linky, či mu niekto nepomôže, lebo má dojem, že je s ním zle a že by to voľáko malo byť inakšie. A ten lekár, ktorý možno by vedel - a dneska to už zaznelo, že iné riešenie vieme ponúknuť - ten si povie: No ale ja hovoriť nebudem, pretože sám nič nezmôžem a keď sa dáme dohromady, tak mi ktosi vyhlási núdzový stav. A ja nechcem tu vytvárať umelé barličky a prepojenia, ale ten odkaz je asi taký.

    Viackrát tu zaznelo, dobre, pekne hovoríte, všetci sme sa vlastne zhodli v tejto téme, ako keby sme sa dohodli, ja myslím, že to nie je náhoda, že tá rímska trojka nám tak hlboko nepasuje v Trestnom zákone, tak ako nám nepasuje pán minister spravodlivosti Borec a veľmi by sme tu chceli vidieť pani ministerku zdravotníctva, ale no, je to novela Trestného zákona, je to paradox, paradoxy v tejto miestnosti nebývajú až tak výnimočné. Takže byť teda vecný. Aké riešenie, aby sme mohli poslúžiť iným spôsobom, než je ten, ktorý navrhuje vláda?

    Úplne na prvom mieste musím povedať, že ten základný spôsob, ktorý by sme mali použiť a ktorý sa tak veľmi núka a ktorý tak už tečie z toho hrnca, ktorý prekypuje nespravodlivosťou v tejto krajine, je otázka tých päťsto miliónov, ktoré tak pri všetkej skromnosti sa odhaduje, že korupcia - a vôbec nemám na mysli len zdravotnícku korupciu - v tejto spoločnosti nás oberá o prostriedky, ktoré by dokázali tým lekárom, keby sme už tak veľmi chceli sa baviť o platoch, zvýšiť každý mesiac mesačný plat o dvetisíc eur, alebo postaviť desať nových nemocníc plne vybavených každý rok. To nie je hranie sa s číslami, to nie je vytváranie si politickej agendy. To nie je otázka, že chceme tu niečo porozprávať, aby sme sa odlíšili od tých, ktorí vládnu. To je otázka pokornej a úprimnej prosby, že tí, čo majú možnosť rozhodovať, poslanci, vláda, by mali siahnuť po tomto zdroji. Tu vidím jednu zo základných odpovedí na to, aby sa tieto veci nediali. Ale ja viem, tých päťsto miliónov vypadá strašne abstraktne, veľmi kdesi, ale veď ony sa dajú rozmeniť na veľa drobných prípadov, ktoré ľudia, ktorí majú moc, majú možnosť veľmi reálne ovplyvniť. Ale my to ovplyvňujeme tak, že keď novinárka poukáže na to, že v nemocnici v Turci jeden prístroj stojí o šesťdesiattisíc viac ako ten vedľajší, a pritom sú to doslova identické mašinky, tak takéhoto novinára v tejto spoločnosti, akých vôbec nemáme veľa a nie sú teda absolútne nadbytkoví, radšej uvoľníme zo služieb, lebo táto verejnosť vo verejnoprávnom médiu takéhoto človeka nepotrebuje. Nie, o tomto ešte bude na tomto, na tejto 19. schôdzi čas rozprávať, takže nechcem byť až taký konkrétny, ale chcel som poukázať na to, že tých päťsto miliónov sa skladá z peňazí, ktoré ľudia, ktorí majú moc, môžu reálne ovplyvniť. Žiaľbohu, moja skúsenosť je taká, že využívajú mnohokrát presne opačné možnosti a snažia sa veci zahmliť. A v tejto súvislosti tento zákon pôsobí presne tak: my zahmlíme a vy budete ticho.

    Ale dobre, poďme aj od tohto, od tejto základnej premisy, päťsto miliónov rozflákaných peňazí, ktoré nám chýbajú všade, ku konkrétnym návrhom, ktoré si dovolím povedať ako svoje videnie úplne reálneho a praktického laického. Povedal som, že nie som tu ani za právnikov, ani za lekárov, ale za pacientov v tejto chvíli, ako by som navrhoval, ako pomôcť tomu, že by sme lekárov nestavali do takejto nedôstojnej role ľudí, ktorým treba dopredu povedať: Buďte ticho.

    No predovšetkým v bode číslo jedna z mojich troch bodov, ktoré teraz prednesiem, ale nie je to návrh, to sú len rečnícke body, je ten, aby som v tomto prvom bode poprosil všetkých vo vláde, ktorí sa zdá, sa už rozhodli a zaoberajú sa už len realizáciou myšlienky, ako zdravotné poisťovne znárodniť a vytvoriť tu jednu, aby sa tejto myšlienky, ak sa len trocha ešte dá, vzdali. Veď tie stovky miliónov, ktoré majú ísť na takéto systémové riešenie, treba použiť na systémové riešenia v zdravotníctve tak, aby sme tých lekárov a zdravotné sestry nezastrašovali tým, že buďte ticho, ale aby sme im mohli ponúknuť vybavenie na úrovni doby a aby oni s týmto vybavením - nikdy nie v absolútnej spokojnosti, také niečo nie je cieľom - mohli pracovať v zmysle svojej prísahy.

    Viete, alebo tomu som stále neporozumel a nerozumiem tomu ani v tejto chvíli, že my máme odvahu vyhodiť stovky miliónov týmto smerom, v tejto dobe a v takejto biede. Nerozumiem ani tomu, že keď dve percentá, ktoré sú určené na zisk a na režijné náklady, či to bude v jednej alebo v desiatich poisťovniach, no stále z toho vyzbieraného poistného kmeňa, tých poplatkov to bude rovnaká čiastka a pre mňa nie je dôležité, koľko bude tých poisťovní, ale aké budú poskytovať služby. Jednoducho potrebujeme, aby sa pacient mohol stať pánom nad touto situáciou a nie tým rukojemníkom. Takže toto by som videl ako taký základný bod.

    Veľmi by sa mi tam žiadalo doplniť ešte jednu vec. Ja si teraz poslúžim jednou poznámočkou a to je vec, ktorú neviem, lekári teraz tu nie sú, ale DRG, dí er dží, alebo ako ste to tu dosť často rozprávali a možno teraz, buď, di ár dží, asi sa možno trocha zosmiešnim, že neviem celkom presne, ale predpokladám, že by to mohlo byť nasledovné, že konečne stanovme v tejto krajine nielen tie veľké súpisy diagnóz, ktoré teda existujú, ale k tomu urobme tie logické kroky, že povedzme jasne, vážený občan, vážený pacient, všetky tvoje bolesti, ak sa ti raz stanoví diagnóza číslo XYZ, sa budú riešiť takouto povinnou súvislosťou úkonov, v takejto cene, v takýchto podmienkach. Možno to nebudú podmienky nemocnice v Pensylvánii, ktorá má rating jedna plus plus, ale bude to možno len slovenská úroveň riešenia tejto diagnózy s ratingom, ak si pomôžem takým ekonomickým výrazom, ktorý sa asi v zdravotníctve nepoužíva, dva plus, ale budeš mať istotu, že nikto na teba nemôže použiť dva mínus postup. A tým pádom by sme dali veľmi elegantnú odpoveď na to základné, aby ľudia mali istotu, že môžu dostať zdravotnú starostlivosť, ktorá vyplýva z presne stanoveného postupu, ktorý je daný pre všetky diagnózy, pre všetky zdravotnícke zariadenia, pre všetky poisťovne.

    A čo sa teraz stane? Ja viem. Otázka peňazí. Jedna z poisťovní, ktoré som navrhol teda nerušiť, povie: Ale ja na toto nemám vôbec možnosť získať dostatok peňazí, mne to už nepasuje. Tak tu dávam návod aj vláde, no proste, tak v tomto prípade, ak stanovíme, ak raz zhodneme sa na tom, že existuje zákonný nárok na riešenie všetkých diagnóz tak, aby boli presne špecifikované postupy, technologické postupy, takpovediac riešenia ich, ak ich niektorá z poisťovní nebude vedieť z rôznych dôvodov uhradiť, tak potom nech štát povie: Nemáš nárok na existenciu, pretože ty neplníš to, čo od teba očakávame. A môže sa stať to, ja viem, že to veľmi zjednodušujem, ale ja by som videl úplne logickú väzbu, že v takomto prípade taká poisťovňa bude zrušená bez náhrady za to, že si neplní svoje základné zdravotné povinnosti, teda úhradu toho, na čo má občan nárok.

    No a som pri závere, pri tom bode číslo tri. Ak sme tak často rozprávali o tom dnes, že čo všetko by mali znášať zdravotníci v prípade, že bude tu núdzový stav a oni sa budú rôznymi, ako je to tam napísané, úskokmi snažiť tomu vyhnúť a ako môžu na to doplatiť, nuž ja by som povedal a odkázal: Vážená vláda, vážení páni v zdravotníckom sektore, toto nie je dobrý postup. Oveľa viac by som si dovolil odporučiť taký postup, aby viete kto bol postihnutý za to tvrdým spôsobom a za čo? Aby lekár, ktorý nedokáže zabezpečiť ten postup, ktorým ukladá to dí er dží, aby ten z toho znášal dôsledky - a to by sa mi zdalo ako absolútne spravodlivé. Úplne jasne vynechať ten strašidelný kolobeh peňazí z hry a nechať lekárov, aby si mohli plniť svoje povinnosti a nezatvárať im pusu takýmito nevhodnými zákonmi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Kuffa, pripraví sa pán poslanec Procházka.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, predkladateľ, milí kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem hneď spomenúť, že mrzí ma, že pán minister spravodlivosti je práve ten, ktorý predkladá návrh tohto zákona. Neviem, že či musí, alebo to chcel. Viac sa dotknem naozaj ako tých lekárov, zdravotníkov a zdravotníckych asistentov. Je to veľmi vážna vec.

    Tento návrh zákona trošku len v obmenenej forme mali sme tuná v päťstosedemdesiatosmičke, je to zhruba nejaké dva mesiace dozadu, kedy kolega Andreánsky predkladal tento návrh zákona. Hlasovaním sa to vyňalo na osobitné hlasovanie, neprešlo to však. Vďakabohu, že to neprešlo. Teraz, keď som dával pozor, pán minister hneď v úvodnej reči, keď predkladal teraz, dnes, ešte predpoludním návrh tohto zákona, pokiaľ som dobre postrehol, tak vyňal, okrem iného, bod 5 na osobitné hlasovanie, kde odporúčal tento bod 5 neschváliť. Za to mu chcem aj poďakovať, ale sú tu body ešte 2 a 8, ktoré by si tiež, ktoré by tiež chceli osobitne hlasovať a takisto keby to, pán minister, ešte možno aj v záverečnej reči ste takisto odporučili neschváliť.

    Nekriminalizujme, prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Je to vyňaté? Nekriminalizujme zdravotníkov a našich lekárov. Neviem si dostatočne predstaviť, som to už tak aj spomínal, aby som sa dostal do situácie takej, že môj ošetrujúci lekár bude v base. Kam pôjdem, hej? Teoreticky môže sa to stať, že aj v susednej obci pozatvárajme si týchto lekárov, veď na toto zdravie sme odkázaní. Myslím si, že nikto nechce zomrieť na ulici alebo možno aj doma - a bez lekárskej pomoci. Nekriminalizujme zdravotníkov, bolo by to veľmi nevhodné a je mi z toho smutno, alebo nie je to vhodné, že naozaj tieto návrhy zákona sú v Trestnom zákone. Predmetný návrh zákona navrhuje lekár, rovnako kolega poslanec, ja som ho vyzval aj v tom zdravotníckom výbore, aby návrh zákona stiahol. Vyzývam ho aj teraz, aj touto formou, hoci ho tuná nevidím, ale aby návrh zákona stiahol späť z rokovania.

    Rovnako aj pánu ministrovi, nakoľko tu je naozaj veľmi veľa vážnych vecí a tá problematika nie je len jedna jediná, tak tiež by som aj poprosil, keby aj spravodajca to zaznamenal v zmysle rokovacieho poriadku, aby návrh zákona bol stiahnutý z rokovania.

    Návrh zákona, ktorý tuná máme, o ktorom toľko diskutujeme už v podstate niekoľko hodín, lekárov máme za dverami, ktorí sú naozaj nespokojní, prejavujú svoju nespokojnosť, tak nezlepšuje kvalitu zdravotníctva, naopak, zastrašuje týchto zdravotníkov. Lekár má mať právo a aj zdravotnícky pracovník, tak ako sme boli toho svedkami v minulosti, aj vysloviť svoju nespokojnosť, vysloviť to aj tým štrajkom, aj štrajkovou pohotovosťou. Títo lekári, myslím si, aj keď tieto prejavy tuná mali, vždycky to bolo také kultivované. Áno, je to istým spôsobom vytváraný tlak aj na vládu a to môže byť ktorákoľvek vláda, teraz sa to tak vymenilo akurát za to krátke obdobie, ale aby lekári mali a zdravotnícki pracovníci naozaj možnosť vyjaviť, prejaviť svoj nesúhlas.

    Rovnako zdravotnícky pracovník a lekár aby mal právo podať aj výpoveď. Je to čosi absurdné, aby lekár nemohol podať výpoveď. A to aj kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodov alebo s uvedením dôvodov, Zákonník práce to umožňuje. Nemôžeme ísť u lekárov a u zdravotníkov nad rámec zákona a zakazovať im to. Európska legislatíva také niečo nepozná. Ideme skutočne vysoko nad rámec, zdá sa, že až úplne do absurdity.

    Trestnoprávna zodpovednosť ak by mala byť vyvodená voči, mala by byť vyvodzovaná voči zdravotníkom a lekárom a naozaj, ak by malo dôjsť k ohrozeniu zdravia, tak ako sa to hovorí, za krízového režimu, v čase vojny, ja našich lekárov takto nepodceňujem, ja si ich vážim a ja som presvedčený, rovnako aj zdravotníkov, ak by bola taká krízová situácia, sám som aj zažil také podobné situácie, lekári a zdravotníci konajú, zvlášť aj vo vojne. Ak by bol naozaj taký stav vojnový, ako sme to tuná hrozili, alebo v podstate je to spomenuté aj v tomto návrhu, tak v podstate v takej krajnosti, ako je vojna, určite aj legislatíva by sa za pochodu menila a tam skutočne, tam sa nikto s nikým nebaví. Jednoducho nastúpiš a nikto sa nepýta na tvoj súhlas.

    Ďalšia vec, ktorá je tuná veľmi nebezpečná a zároveň diskriminujúca lekárov, tak to je odňatie licencie na desať rokov. Neviem si to predstaviť, keby som bol sám lekár, ale manželku mám lekárku a poznám sa s lekármi, sám fungujem v zdravotníckom zariadení, ak by lekárovi na desať rokov bola odobratá licencia, lekár po dvoch, ale po piatich rokoch určite stráca svoju odbornosť. To je špecifické povolanie, po piatich rokoch stráca totálne svoju odbornosť. Darmo po desiatich rokoch dostane späť túto licenciu, jednoducho taký lekár, keď nebude môcť vykonávať slobodne svoje povolanie, stratí svoju profesiu. Neviem, ja to nepoznám v našej legislatíve, ale ani nikde inde, kde by v podstate návrhom zákona alebo v zákone bola určitá skupina ľudí diskriminovaná tak, že stratí svoje povolanie. Rovnako neviem, ako by to bolo, pán minister, ste právnik, ale tiež keby vám to tak bolo odňaté, hej, no však síce tam sú také situácie, kedy sudca stratí celkom svoje

  • Reakcia z pléna.

  • , aj advokát môže stratiť celkom svoje povolanie. No ale tých lekárov nemáme zase nejako tak nazvyš, aby sme si mohli dovoliť taký luxus, aby prichádzali o tie svoje licencie, ale on jednoducho to svoje povolanie vykonávať už nikdy nebude. Po desiatich rokoch darmo bude môcť požiadať znova o prelicencovanie.

    Takisto ďalšia vec, ktorá je tuná tiež diskriminujúca, nerozhodne v tejto veci súd, nerozhodne súd, ale ministerstvo zdravotníctva. Dneska je minister taký, zajtra iný. Myslím si, že aj táto vec dá sa potom aj spolitizovávať a zneužívať, čo si myslím, že nie je správne a nie je vhodné. V tak závažnej veci mal by predovšetkým rozhodovať súd. Rovnako takisto pokuty, ktoré sú navrhované pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov, sú desaťnásobne väčšie, čo si myslím, že je tiež veľmi nespravodlivé, ako majú bežní, bežní zamestnanci.

    Z toho dôvodu žiadam, aby naozaj tento zákon bol stiahnutý, pretože hrubo zasahuje do práv, do práv lekárov. Štát nie je ten, alebo nemá vytvárať mechanizmus, ako ovládnuť niektorú skupinu, a tuná, zdá sa, akoby sme chceli ovládnuť skupinu lekárov, ak by naozaj vyslovili svoju nespokojnosť, hej, tak ich budeme zastrašovať a vyhrážať sa im, že dostanú trest odňatia slobody od dvoch do piatich rokov.

    Rovnako v tomto zákone chcem sa ešte dotknúť ďalšej takej závažnej veci, ktorá je tuná, padlo to už aj tuná v prvom čítaní, bod 22 navrhovaného zákona, to je kriminalizácia alebo trestnoprávna zodpovednosť za sexuálnu orientáciu. Je to veľmi nebezpečné, pretože sa to dá naozaj zneužívať, ak by niekto mal iný názor a veľakrát to naozaj môže mať iný názor, môže mať iný názor, ako je prohomosexuálny. Obávam sa toho, že takýto človek bude diskriminovaný tým, že naozaj ho budeme kriminalizovať a hroziť mu odňatím slobody.

    Pôvodne prvé čítanie, ktoré sme tuná mali na predchádzajúcej schôdzi, tak toto je tuná taký živý príklad, ako v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov sa dokáže návrh zákona zmeniť a v druhom čítaní máme tu už akoby čosi úplne iné, ako to bolo, ako to bolo zhruba takto pred mesiacom. Ja keď som vystúpil aj v tom prvom čítaní, tak ja som v podstate pána ministra pochválil aj za to, že tá trestná sadzba zo štyri a, teraz hovorím o tých drogových díleroch a užívateľoch drog, zo štyroch na tri roky že sa znižuje, s čím aj teraz súhlasím, aj keď je tu tenký ľad, a tak, ako to už v tej polemike tu vzniklo a v tom dialógu alebo monológu, že je tu, kde je tá hranica, kto je díler a kto je užívateľ. Úmysel si myslím, že naozaj bol veľmi dobrý. Martin to tu názorne tu ukazoval, ja si to neviem predstaviť, že čo to je desať dávok nejakého, neviem, čo to bolo? Aká?

  • Reakcia z pléna.

  • No dobre, to bola čokoláda, ale to bola v skutočnosti čokoláda, ale znázorňovala nejakú drogu, hašiš. Ja som to ešte nikdy v živote nevidel, ani nevidel som na ten papierik, koľko je toho. No ja sa tiež tak prikláňam aj ku kolegom našim, ktorí, niektorým, lebo sa rôznime aj v tejto veci, v tomto pohľade. Ak vystupujeme tuná od rečníckeho pultu, aby to nebol nejaký návod na užívanie drog a koľko tej drogy je ten desaťnásobok, koľko je toho veľa, koľko je toho málo. Pán kolega Lipšic to tu pekne demonštroval na príklade, kde zlodej ukradne bicykel a v podstate sa tá výška tej škody, expert určí jeho hodnotu, ak presahuje tú hodnotu, hej, alebo ak nepresahuje, tak je to priestupok, ak to presahuje, neviem teraz, dvesto eur, päťtisíc korún to bolo, tak v podstate v tom prípade je to trestný čin. A rovnako by to mohlo byť aj pri tom užívaní tých drog, aby naozaj sme nepodporili nejakých drobných, malých dílerov, ktorí budú v podstate túto vec zneužívať a stále bude mať tú dávku toho hašišu, hej, do tých desať dávok a bude drobným dílerom. Deti dneska sa dá naozaj takto nacvičiť a manipulovať a dokážu byť, dokážu ich tí skutoční díleri zneužívať na toto dílerstvo. Ale zas na druhej strane ten probačný dohľad, ak užívateľ je taký, lebo môžeme mať takých závislých ako na drogách, aj máme takých závislých a mladých ľudí, dať im šancu. Dať im šancu na zlepšenie, to určite áno, to súhlasím. To som, aj pred mesiacom som to v podstate na to poukazoval, aj som to pochválil, že je to dobrý úmysel, len hovorím, že kde tá hranica je, naozaj to sme aj hovorili, že ten ľad je naozaj tenký, aby to nebolo tak. Možno to dať ešte a zamyslieť sa nad tým, ak by to bolo opakované a zase je tá desaťnásobná dávka, ja neviem, dvakrát alebo trikrát, hej, a stále ten istý užívateľ je nejako pristihnutý pri tom, tak aby to bolo už potom klasifikované, že je to díler jednoducho a tam už je tá horná sadzba až do desať rokov.

    Ten, ktorý rozsieva tú smrť, tak je to veľmi čosi nebezpečné a je rozdiel naozaj medzi tým samotným užívateľom, ktorý je závislý. Je to choroba, alebo je to pliaga, ak by som to mohol nazvať, z ktorej takmer sa nedá dostať. Je to začarovaný kruh rodiny, ktoré majú takéto postihnuté deti práve užívaním drog. Oni vedia, aké peklo prežívajú, akú traumu a stres celá široká rodina. Celá rodina, aj široká, je do toho zapojená, do boja, aby toho užívateľa tých drog podľa možnosti z tej siete dostali von. Poznám také víťazstvá, ale liečba je tu veľmi komplikovaná, poznám aj také spoločenstvá, ktoré pomáhajú týmto závislým. Jednoducho, tam voľba iná už nie je, ako do konca svojho života zostať úplne abstinujúcim, aby som nespadol opätovne, ak sa teda z toho mladý človek dostane.

    Takže ja návrh tohto zákona, teda ten konkrétny, ten bod chcem takto vyzdvihnúť, že v podstate tá probačná doba, kde môže dostať podmienku takýto užívateľ drog, myslím si, že je dobrá. Naopak, týchto dílerov prísne trestať, tam by som nemal problém, keby sa aj zvýšila táto hranica, aby ktosi nezarábal na zdraví našich detí, na nešťastí niektorých iných, nech si niekto nerobí biznis na úkor iných občanov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy v poradí je Radoslav Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V časti upravenej pozmeňovacím návrhom pána poslanca Valockého, nazvime si tú časť pracovne Obušok z vreca von, platí jednoduchá slovenská rovnica: za dobrotu na žobrotu, alebo inak, pomôž susedovi, okaká ti plot.

    Dve veci z tohto návrhu presvitajú najvýraznejšie. Po prvé, v tomto štáte už aj parlament považuje slušnosť za slabosť, ktorá si zaslúži trest, a po druhé, vláda pokračuje v tendencii kompenzovať vlastnú neschopnosť priťahovaním uzdy ľuďom, ktorí v tomto štáte naozaj niečo užitočné robia. Hlavnými obeťami navrhovanej zmeny a vlastnej poctivosti sa stanú zdravotné sestry. Ony nevydierali, neutekali od pacientov, rokovali, slušným spôsobom sa domáhali toho, o čom všetci vieme, že si to zaslúžia, a spoliehali sa na to, že štát ich svedomitý a poctivý prístup ocení. Aj ocenil, sú to práve zdravotné sestry, kto zostal stáť nahý na mraze. Zákon, ktorý im mal pomôcť k spravodlivejšej odmene, dnes leží bezvládny na stole Ústavného súdu a žiadne prvé, druhé či tretie navýšenie platov im ani nehrozí a práve ony práve pre toto budú potrebovať to, čo im dnes parlament touto zmenou ide vziať a ide ich vydať napospas ministerstvu zdravotníctva.

    Podľa návrhu totiž práve ministerstvo zdravotníctva nebude nijako viazané rozhodnutím súdu o tom, či došlo porušením povinnosti k spáchaniu trestného činu, ale samo môže rozhodnúť o zrušení registrácie. Vláda vyhlási krízovú situáciu, ministerstvo zdravotníctva rozhodne o zrušení registrácie. V skratke, keď si to zoberieme v celom tom rámci, v akom k tomuto došlo, tak štát tým vlastne všetkým vydáva signál, že ak chcú niečo od vlády dosiahnuť, nesmú mať žiadne zábrany. Musia ísť takpovediac na krv, na barikády, čím bezohľadnejšie, tým účinnejšie. Lebo ak urobia všetko tak, ako sa má, zostanú aj bez právnej ochrany, aj bez výsledku, po novom so stratou hrozby práce, s hrozbou straty práce, s hrozbou pokuty a dokonca s hrozbou straty slobody. Tí, ktorí sa na svet nepozerajú spoza okien vládnych bavorákov, tak dostanú od vlády odpoveď: Chcete kolektívne vyjednávanie? Chcete spravodlivejšiu odmenu? Chcete zastanie? Figu borovú, tu máte trestné konanie.

    Veľmi úzko to súvisí so sklonom súčasnej vlády kompenzovať zlyhania štátu uťahovaním uzdy a postupným odkrajovaním zo základných práv a slobôd, ukladaním nových a nových bremien ľuďom, ktorí nechcú viac než to, čo im patrí. Začalo to už rozhodnutím konsolidovať verejné financie osemdesiatimi tromi percentami na strane príjmov od ľudí. Nevieme šetriť, tak nech to zaplatia ľudia. Tu nový registračný poplatok, tam vyššia daň, tu nové odvody, hotová lavína.

    Keď sa zistilo, že súd nevie predsedovi vlády doručiť predvolanie na pojednávanie opakovane v priebehu dlhého obdobia, a ministerstvo vnútra objavilo jednu zabudnutú ohlasovaciu povinnosť, tak namiesto toho, aby ju slávnostne zrušilo, tak ju zacementovalo. Na úkor ľudí, ktorí sú zvyknutí pravidlá dodržiavať, nie na úkor tých, ktorí na Belize prevádzkujú plážové bary.

    Keď sa pred rokom a pol pri lekárskom štrajku zistilo, že štát už ani len núdzový stav nevie vyhlásiť tak, aby mu to na niečo bolo, bác! Trestný obušok práve na tých, ktorých služba verejnému dobru sa s tou našou ani nedá porovnať, o toľko je užitočnejšia.

    Kriminalizácia zdravotných sestier znamená, že tí, ktorí dodržiavali pravidlá, dostanú najviac po nose a že štát má pre bežných ľudí v zálohe už iba bič. Ja súhlasím s tým, že v štáte musí byť poriadok, ale treba začať zhora. Tu sa novými a novými reguláciami idú ľudia stavať do poslušných radov, ale pravidelne z tajných služieb vyliezajú na svetlo rôzne akože tajné spisy, dépéháčkari majú, podvodníci s dépéháčkou majú žatvu celý rok, procesné chyby prokurátorov a sudcov už sa berú ako úplná samozrejmosť a mohol by som, mohol by som pokračovať. Jednoducho, čím láskavejšie štát k sebe samému, k svojim úradníkom a politikom, tým viac si dovolí vyšľapnúť na bežných ľudí.

    Ja ešte, pán minister, predsa len sa na vás obrátim s niekoľkými odbornými, temer až technickými výhradami. Taká prvá zásadná je tá, že kriminalizácia nejakého konania je v právnom štáte vždy, a teraz prepáčte ten žargón, opatrenie ultima ratio. Niečo, k čomu sa pristupuje až vtedy, keď ostatné nástroje nedokážu splniť rovnaký cieľ. A tu sa dve nové skutkové podstaty trestného činu zavádzajúce výborový pozmeňovací návrh, čo by vám aj ako skúsenému praktikovi predsa len malo aspoň trochu vadiť. Ale nie je to až také podstatné, podstatné je to, že keď už sa nejaké konanie kriminalizuje a nie sú preto splnené dôvody v tomto prípade, tak poriadne a s nejakým poriadkom v pojmoch. A nemáte ho. V tom návrhu poriadok v pojmoch nie je.

    Napríklad, a to je možno marginália, ale výpovedná, používate pojem obzvlášť závažný trestný čin, ktorý dnes Trestný zákon už ani nepozná. A používa pojem obzvlášť závažný zločin, ale nie je to, to nie je až také dôležité, dôležité je to, že skutková podstata trestného činu nemôže byť vymedzená vágne. Poznáme v Trestnom zákone falšovanie verejnej listiny, vy tu hovoríte o falšovaní listiny. Opäť, alebo hovoríte o inom úskoku. To je, všetko je to vymedzené príliš vágne na to, aby to spĺňalo základné kritériá predvídateľnosti, a práve pre policajné štáty je typické to, že sa ponecháva široká miera voľnej úvahy pre represívne orgány. A pre právny štát je, naopak, typické to, že ľudia dopredu vedia, čo majú zakázané, a nezisťujú to ex post, následne podľa toho, či si s nimi štát vie dať rady, alebo nevie.

    Ale za najvážnejší odborný technický nedostatok toho návrhu považujem fakt, ak má tento nedostatok aj ústavný rozmer, fakt, že ministerstvo zdravotníctva dostáva k dispozícii tú právomoc, o ktorej som už hovoril, a to je právomoc rozhodnúť o tom, či povinnosť, ktorú zákon vymedzuje ako trestný čin, porušenie tej povinnosti, či k tomu porušeniu povinnosti došlo, alebo nie. Idete úplne priamo proti základnej zásade trestného práva, ne bis in idem, nie dvakrát v tej istej veci, a naozaj je to celé v rukách exekutívy. Vláda vyhlási, ministerstvo zdravotníctva môže rozhodnúť o zrušení registrácie, čo je pre ľudí, ktorí celý život nerobia nič iné, než že sa starajú o pacientov, dramatický zásah do ich životov. Ja keď vás opáčim s myšlienkou, že predsa len zaviesť tú hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov, tak o tom ani počuť. Ale zdravotníckym pracovníkom sa dá naložiť čokoľvek a súvisí to s tým, čo som hovoril. Čím viac úľav si dnes dopriava moc, tým prísnejšia je na ľudí. Cukor pre hornú palubu, bič pre tú dolnú. Stačilo.

    Ďakujem.

  • Ďalším do rozpravy je pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, skúsim druhýkrát v tej veci, lebo aj vo svetle nových udalostí, a tu som si aj ceruzku minule zabudol, pokúsim teda niečo zhrnúť, niečo pre istotu zopakovať, niečo doplniť a nakoniec to ukončiť tak, aby to malo, ako sa hovorí, aj význam, teda minimálne pre mňa. Ja viem, že pre vás nie, ale minimálne pre mňa. To znamená, že som urobil, čo som mohol. V tomto tandeme, ktorý sa nám tu vytvoril, treba jednoznačne a úplne...

  • Rečník zmĺkol.

  • , kľudne dohovorte, aj minule...

  • Rečník opäť zmĺkol.

  • , kľudne, mňa nemusíte počúvať, si to nedobíjam to právo, len prípadne bokom, a mňa to ruší. Čiže ja len kvôli tomu, že nie aby som, hej, že, takže sa vrátim k tej našej veci.

    Treba úplne znova a aj po diskusii skonštatovať, i keď tu nikto hruď nenastavil, hej, zatiaľ, a nehrám sa na Nostradama, plus-mínus viem, pán minister, čo budete hovoriť. To, čo sa hovorilo a už sa to aj píše v novinách, že meníte zákon, aby dostali právnu istotu díleri drog, je pravda. Ono sa to už dokonca aj píše. Najnovší článok v denníku Sme hovorí, že ministerstvo v dôvodovej správe najskôr tvrdilo, že úprava sa nedotkne dílerov, neskôr priznalo, že sa bude týkať aj drobných dílerov. Citujem Sme z dnešného dňa. To som si nevymyslel, to citujem. V zmysle zásady, no jedni majú vždy pravdu, ako ma pán minister dopĺňa, tak som vám zacitoval zdroj. Čiže vidíte, vy viete, či chcete, alebo nechcete, sa toho zúčastniť.

    Pán minister, keď som tu prvýkrát vystupoval, hovoril aj niečo v tom zmysle, že on bilbordy nemal o sociálnej istote. Tak potom by som sa prípadne aj spýtal, pán minister, že pod akou vlajkou bojujete? Hej, lebo to je zase tiež korektné priznať, aby sme vedeli, že pod akou vlajkou bojujete, lebo tu napríklad u chlapcov viem, pána Gašparoviča, že poctivo pod vlajkou SMER-u a betón je vyzretý, ale u vás teda som zatiaľ na pochybách, ani sa k tomu nehlásite. Čiže to som sa pýtal, že ako to je vlastne, keď sa k tomu hlásite, nehlásite, lebo kvôli mne, ja by som v tom chcel mať jasno, že pod akou vlajkou bojujete. To je tá...

  • Reakcia ministra.

  • V mene práva a spravodlivosti, tak sa k tomu vrátime, výborne, to je v mene toho práva a spravodlivosti, ktorého ste povedali, to vám ušlo, teda to musíte uznať, že

  • Reakcia ministra.

  • to ušlo, proste to sa stane a je mojou psou povinnosťou ako opozičného politika vám to nemilosrdne vrátiť. Nemilosrdne vrátiť v tom, že keď vám niečo ujde. Ušlo vám to, že ste dôvodili, že zákon robíte kvôli právnej istote užívateľov, dopĺňam, a dílerov drog.

    Čiže to je, to je znova a nechcem sa vracať k tým technickým veciam, ako to je platné teraz, čo môžu využiť tí, útrpný príbeh nešťastníka sme nepočuli, keď pán Lipšic vyzýval, že ak je, nech, treba ho povedať, nejaký bolestný prípad mladého chlapca, ktorý trpí. Nikto ho nedoniesol, ja by som si ho prípadne tiež rád vypočul, to sme sa nedozvedeli, prepotvrdzujeme sa v tom, v tej prapodstate a až sa bojím povedať, že v konečnom dôsledku to vytvorí ten modrý oceán pre niekoho, v ktorom bude pôsobiť a zbierať výnosy.

    Keď prejdem k tomu uzavretiu a k tej mojej výzve, ešte doplním aj tú Komenského školu hrou a v zásade aj ja mám rád určitú plastičnosť výrazu, lebo to pôsobí na zapamätanie zo strany pána kolegu. A prísne vzaté, keď by sme mali byť konzistentní, ale viem, že si robím zle, čo robím, lebo ak ste vy vtedy povedali, že čo to je alebo aké malé to je a čo to môže spôsobiť, skôr ako poviem, poviem len jednu vec.

    Ono to bolo malé, to je pravda, a čo to môže spôsobiť, je aj taká látka, že trinitroglycerín, alebo niečo také, to je podľa mňa ešte, alebo ešte a ja to nepoznám, ale proste nejaké tie silné jedy, to je podľa mňa ešte menšie. Čiže tento argumentačný suterén, hej, že je to malé, čiže to je, proste to nás núti zamyslieť, že však také malé a taký problém to môže spôsobiť, je argumentačný suterén, lebo sú aj menšie veci, ktoré dokážu urobiť horšie veci.

    Pán kolega, a už keď by sme boli prísne vzato, ako ste to tu prezentovali, že ste nakoniec podali čokoládu. A ja vám mám veriť, alebo majú vám veriť tí, čo si myslia, že či ste niečo neporušili? Prísne vzato by ste mali ísť na klystír a zistiť, že či to nebola, to, čo ste vraveli, že to je. Hej? To je presne to, že keď do dôsledkov by sme mali a to by bol krik, to by ste boli hviezdou dňa, čo? Že keby vás niekto na ten klystír zobral. Ale vy by ste na ten klystír mali ísť, lebo vy ste tu hovorili o nejakej hašiši, potom ste povedali, že to je čokoláda. Kto vám má veriť? Viete, vo vašich rečiach, to, čo vy hovoríte a je, aj moju osobnú skúsenosť mám, mám problém, lebo vy hovoríte, čo hovoríte, a pravda je niekde inde. A pravda je dokonca aj na nejakých nosičoch, čo vy ste hovorili alebo respektíve nehovorili, že čo škodí alebo neškodí. Ja nechcem už tajuplne hovoriť, kolega, to nechcem nahrávať do karát, čo vás tu niekto tuná posiela neviem na nejaké súdy a neviem čo. Myslím, že by som im vedel pomôcť s jednou meritórnou skutočnosťou, ktorá dokazuje možno nejakú ich, ich tvrdenie.

    Žiaľ teda pre spoločnosť sa účelovo vytvoril tuná tandem, hej, čo je úplne taký zvrátený tandem, ale je.

    A budem pomaly končiť, ale ešte poviem, aby som neurobil, nechcem povedať, že povinnú jazdu, ale aby som aj nespomenul to, čo tu ale veľmi silne a významne spomínali kolegovia, to znamená aj ďalšie veci, ktoré sú zakopané v tejto novele, to znamená, že týchto lekárov a zdravotníkov ako teda skúšate a napínate, napínate právo, hej. To bolo, to bol taký v Amerike bol Jimmy Hoffa, tu máme Kollára, myslím sa volá, hej, Jimmy Hoffa dopadol horšie ako Kollár, tak zase, to zase nie je až také zlé, ale áno, sila odboru, využijete možnosti, ktoré máte, a napínate tetivu a používate neštandardno, skúšate, nastavujete parametre, ktoré v zásade z pohľadu nejakej stratégie by sme si mohli povedať, nejaká čínska, hej, že Číňania hovoria, že zabi sliepku, aby si vystrašil opicu. To je v zásade tiež taký systém, že namlátite opozičnému poslancovi, sekundárne to spôsobí aj to, že si aj vaši, aj vaši, dajú pozor, lebo však dneska prišla správa, že nič sa nestalo. Teraz urobíte, že ak niekto by šiel protestovať, tak desať rokov stratí licenciu a neviem čo. To sú všetko preventívne okolnosti, ktoré pripravujú predpolie na prípadné ďalšie nejaké situácie a vy si ich ošetrujete parametricky tak, aby ste vedeli v nich plávať, hej. Zdá sa, že vám to prejde, nikoho to tu bolieť nebude. Zopár lekárov poštrajkuje, ale ideme ďalej.

    Ale ja zostanem vecne pri tej mojej téme, to som si urobil odbočku, aby som, nikto nepovedal, že ma to nezaujímalo, zaujímalo ma to, ale myslím, že k tomu lepšie vystupovali kolegovia.

    K týmto drogám a aby to malo význam. Pokiaľ sa ujednotíme v tom, že robíte to, čo robíte, to znamená znižujete trestné sadzby dílerom drog, tak potom je potrebné prijať za to zodpovednosť. To je kľúčový moment, lebo, vážení, s politikou a s výkonom politiky je spojená zodpovednosť. Nie taká, že pred voličom mesiac pred voľbami. Nie. Vy preberáte zodpovednosť za krajinu v zásade celkovo, aby sme si to uvedomili. Čiže preberajte ju a ja vám teraz poviem ako. Ja som si pripravil, vážení kolegovia, kto z vás poslancov SMER-u je starostom, lebo to má zmysel. Má zmysel, teraz urobím odkaz pre vašich obyvateľov v tých vašich obciach, že čo vy hlasovaním, to pravdepodobne stihnete, dneska o piatej dokážete. Aby ste im to potom, lebo správy z toho budú nejaké, kratučké, desaťsekundové, ale aby ste vy im potom vedeli pred tým kostolom alebo pred tou krčmou vysvetliť, že ako to vlastne bolo. Lebo ja teraz urobím takú vec, že ja nahrám odkaz pre tých vašich obyvateľov v tých vašich obciach a zabezpečím distribúciu po vašich obciach, aby sa to na nejakom nosiči ku tým vašim občanom dostalo.

    Aby vedeli, aká pravda je. To znamená, za čo ste dneska zahlasovali. A pôjdeme postupne.

    Začneme pánom Michalom Bagačkom v Hnúšti. V Hnúšti, mesto, kde pôsobil alebo narodil sa Janko Francisci, kde bol aj Matej Hrebenda, som si to spravil, silné to mesto, čiže váš starosta, vážení Hnúšťania, teraz mi dovoľte, aby som hovoril k Hnúšťanom.

    Vážení Hnúšťania a Hnúšťanky, mesta krásneho, s takou historickou tradíciou. Váš starosta Michal Bagačka dnes zahlasuje za zákon, ktorý zníži trestné sadzby dílerom drog. To sú, vážení, tí, pokiaľ v Hnúšti máte nejakú diskotéku, čo asi máte, to sú tí, ktorí tam chodia možno na nejakom staršom BMW, majú divné správanie, divné chovanie, možno tmavé okuliare, možno tmavé šípy na autách. To sú tí, o ktorých sa vie, že niečo robia. To sú tí, keby ich náhodou polícia chytila, náhodou keby ich chytila, tak tí dnešným prijatím dnešného zákona sú vonku do 48 hodín alebo do nejakého krátkeho obdobia. Takže váš starosta dneska učiní to, že ak niekomu v Hnúšti, primátor, pardon. Ak niekomu v Hnúšti títo chlapci alebo možno aj dievčatá zničia ľudský život, iného človeka mladého tým, že mu budú ponúkať drogu, ktorý je v tomto prípade obeťou a s tým súhlasím, tak títo chlapci, dneska váš primátor za to zahlasoval.

    Vážení, hovorím to preto, aby sa na to nezabudlo a keď stretnete vášho primátora niekde v uliciach, pri kostole, pred šenkom alebo pri nejakej slávnosti, prosím vás, spýtajte sa ho na to, ako to vlastne bolo s tou schvaľovanou novelou a prečo za to zahlasoval.

    Pán Dušan Bublavý, starosta obce Častkovce. Maličkej to obce, 1 200 občanov, obyvateľov, tam asi veľa, veľký trh neexistuje na dílovanie, čiže to je pre vás len možno taká okrajová záležitosť, pán starosta, ale poviem to obyvateľom vašej obce, čo znamená, ani to neviem vyskloňovať, že Častkovčanom a Častkovčankám, obyvateľom obce Častkovce.

    Vážení obyvatelia, váš starosta Dušan Bublavý dnes zahlasoval za novelu Trestného zákona, ktorá znížila sadzbu dílerom drog. To znamená, ak u vás v obci máte nejakú diskotéku alebo krčmu a chodia tam divní ľudia s divným správaním a predávajú divné veci, možno aj vašim mladým synom, vnukom, tak pre týchto upravil im podmienky smerom nadol. To znamená, ak by ich, teraz sa ospravedlňujem, ja sa budem aj čiastočne opakovať. To znamená, ak by ich polícia náhodou chytila, tak v zmysle toho, za čo váš starosta zahlasoval, ich pustia. Aby ste to, vážení občania, vedeli, za toto zahlasoval váš starosta Dušan Bublavý.

    Rastislav Čepák je starostom v Košeckom Podhradí. Košecké Podhradie je obec, ktorá nemá ani kostol, ale sľúbil som Rasťovi Čepákovi, že keď ho budú stavať, tak jeden deň do tej miešačky pôjdem hádzať, stále to platí. Ale musím pre obyvateľov Košeckého Podhradia povedať, že váš starosta dnes zahlasoval za novelu Trestného zákona, ktorá zníži sadzbu dílerom drog. To znamená, vážení obyvatelia, ak u vás v obci máte niekde diskotéku alebo krčmu a pohybujú sa tam divní ľudia na divných autách, s divnými spôsobmi a predávajú divné veci, o ktorých veľa ľudí vie, že sú to drogy, tak verte, že hlasovaním, dnešným hlasovaním váš starosta umožnil to, že ak by ich náhodou polícia chytila, tak sa vám veľmi skoro vrátia. To znamená, žiaľ, musím skonštatovať, že váš starosta Rastislav Čepák zahlasoval za zníženie dílerom drog.

    Ospravedlňujem sa, musíte to strpieť, vážení, aj toto je parlamentná práca. Hej, to je, idem prísne vzato podľa rokovacieho poriadku. Uznávam, že sa čiastočne opakujem, ale zmyslom tohto je, že po tomto sa nastrihá to oslovenie konkrétnych obyvateľov tej danej obce, a bude sa to tam distribuovať, aby sa vedelo, za čo tí konkrétni starostovia za danú obec v daný moment zahlasovali.

    To je to, aby sme vedeli, že na čo sme tu a akú zodpovednosť preberáme a ja už to potom nechám trebárs na Rastislavovi Čepákovi, nech to tým svojim obyvateľom vysvetľuje, že za čo on tam vlastne v tej Bratislave zahlasoval. No zahlasuje, takže nech sa páči, nech vysvetľuje.

    Pán Jaroslav Demian je starostom v Brezne, primátor, pardon. Primátor, Brezno je tiež svojím spôsobom ťažko skúšané mesto aj tým, že jak sa tam dobre darilo niekomu, aj tým, že proste tam je toho, tých problémov ako keby nebolo dosť. A, vážení Brezňania a Brezňanky, musím vám povedať, že váš starosta Jaroslav Demian v parlamente zahlasoval za zákon, za novelu Trestného zákona, ktorá zníži sadzbu dílerom drog.

  • Reakcia z pléna.

  • Updatujem najnovšiu informáciu, pardon, Brezňania, ospravedlňujem sa, potom to dokončíme, že budeme hlasovať zajtra, čiže pokračujem v odkaze pre Brezňanov a Brezňanky, váš starosta zahlasoval za túto novelu, ktorá zníži sadzbu dílerom drog. Ak v Brezne máte nejakú diskotéku, čo máte, alebo krčmy, kde chodia divní ľudia na divných autách s divným správaním a predávajú divné veci - a mladí vedia, aké to sú veci a čo spôsobujú - a vy, rodičia, starí rodičia, si možno vlasy trháte, že čo ten syn vyskúšal, tak verte, že váš starosta za to zahlasoval, aby sa týmto divným ľuďom nestávala taká zloba, že pôjdu do basy. Za to váš starosta v parlamente zahlasoval. Keď ho stretnete z kostola alebo pri kostole alebo pred krčmou, prípadne sa ho na to spýtajte, že ako to vlastne si predstavuje, lebo tak to reálne stojí. Vážení Brezňania a Brezňanky, váš primátor zahlasoval za zníženie trestov pre dílerov drog.

    Pán Igor Choma je primátorom vo veľkom to meste, Žilina. V Žiline, to je trh, ktorý stojí za to. Tam možno aj prebehol nejaký boj. V Žiline budú dobre vedieť, o čom hovorím, preto im odkazujem: Vážení Žilinčania, vážené Žilinčanky, vedzte, že váš primátor zahlasoval v parlamente za to, aby sa znížili tresty pre dílerov drog. To znamená, pokiaľ u vás, a máte, nejakú diskotéku, nejakú krčmu, kde chodia divní ľudia na divných autách, majú divné správanie a predávajú divné veci, ktoré možno aj vaše deti vyskúšali alebo vnuci a z ktorých ste mali takúto veľkú hlavu, tak verte, že týmto ľuďom sa po prijatí tohto zákona nestane už dokopy nič a váš primátor Igor Choma za to v parlamente zahlasoval. Váš primátor, vážení Žilinčania, vážené Žilinčanky, zahlasoval za to, aby sa znížili tresty dílerom drog.

    Pán Milan Panáček je starostom v obci Dohňany. Nenápadná to obec s veľkou rozhľadňou, aby ďaleko videli, že aké úspechy z tejto obce dosiahli. Mali ministra obrany, proste je tam určité čaro v tejto obci. Avšak, vážení občania Dohňan, chcem vám povedať, že váš starosta Milan Panáček zahlasoval v parlamente za to, aby sa znížili tresty dílerom drog. To znamená, ak u vás v obci máte, čo určite máte, nejakú krčmu, nejakú diskotéku a chodia tam divní ľudia, majú divné autá, majú divné správanie, predávajú divné veci vašim deťom, vašim vnukom, z ktorých vy máte takúto hlavu a takéto nešťastie vám to spôsobuje, tak týmto ľuďom aj po hlasovaní vášho starostu sa už nestane dokopy nič. To znamená, vážení Dohňanci, musím vám povedať, že váš starosta zahlasoval za zníženie trestu pre dílerov drog. Keď ho stretnete, sa ho na to spýtajte.

    Mimoriadne konzervatívna to obec, kde je starostom pán Ján Podmanický, Stará Bystrica, tam majú aj orloj dokonca. Takže, keď starosta Ján Podmanický bude stáť pred tým orlojom a pôjdu ľudia a budú sa ho pýtať, tak im dávam jednu ďalšiu otázku, ktorú stojí za to sa opýtať. Spýtajte sa ho, prečo váš starosta zahlasoval za zníženie trestu dílerom drog. Pokiaľ v Starej Bystrici máte krčmu, čo určite máte, a máte tam aj diskotéku, som si to na internete pozrel, dokonca na oficiálnej tabuli mesta máte program na mesiac dopredu, čiže pokiaľ na tejto diskotéke sú ľudia na divných autách s divným správaním, predávajúci divné veci vašim deťom, vašim vnukom, ktorí, vy si z toho nešťastia trháte vlasy, tak verte, že po hlasovaní vášho starostu sa už týmto ľuďom nestane dokopy nič, lebo váš starosta zahlasoval za zníženie trestu pre dílerov drog v parlamente. Spýtajte sa ho, keď bude stáť pri slovenskom orloji.

    Pani Jana Vaľová. Pani Jana Vaľová je primátorkou v meste Humenné. Mesto Humenné je tiež ťažko skúšané mesto, už aj preto, že má pani primátorku Vaľovú.

  • Smiech v pléne.

  • A teraz, vážení Humenčania a Humenčanky, musím vám povedať, že vaša primátorka zahlasovala v parlamente za zníženie trestu pre dílerov drog. Pokiaľ v Humennom máte diskotéku alebo krčmu, čo určite máte, a pokiaľ na tú diskotéku alebo do krčmy chodia divní ľudia na divných autách s divným správaním, ktorí predávajú divné veci vašim deťom a vnukom, z ktorých vy si trháte vlasy a spôsobujú vám nešťastie, tak verte, že vaša primátorka zahlasovala za zníženie trestu pre týchto ľudí, lebo prijatím tejto novely sa týmto ľuďom už dokopy nestane nič. To znamená, vaša primátorka zahlasovala za zníženie trestu pre dílerov drog.

    Keď bude stáť na tom vašom veľkom námestí v Humennom a robiť si nejakú kampaň, sa jej na to spýtajte. Už nám veľa nezostáva z výpočtu starostov a primátorov zo strany SMER. A ináč to treba uznať, že ich vôbec majú, ja toto oceňujem, len treba to dopovedať, tú pravdu.

    Pán Peter Fitz je starostom v Šenkviciach. Tiež malebná obec, plná viech, pivničiek vínka, ale určite máte aj diskotéku, milí Šenkvičania a Šenkvičanky, alebo nejakú krčmu, kde chodia divní ľudia na divných autách s divným správaním, ktorí predávajú divné veci vašim deťom alebo vnukom, z ktorých vy si potom trháte vlasy, že čo to vlastne užívali. Vážení Šenkvičania, vážené Šenkvičanky, váš starosta v parlamente zahlasoval, že týmto ľuďom sa po prijatí nového Trestného zákona dokopy nestane nič. To znamená, že ak by ich aj náhodou policajti chytili, tak do týždňa ich tam máte znova. Váš starosta za to v parlamente zahlasoval.

    Váš starosta, vážení Šenkvičania, Šenkvičanky, zahlasoval za to, aby sa znížili tresty dílerom drog. Keď bude stáť pred nejakou viechou, keď bude stáť pred nejakým kostolom, potravinami, spýtajte sa ho na to.

    Poslednú som si nechal mne obľúbenú Oravu. Pani Vieru Mazúrovú, lebo údajne už aj tam sú drogy, na Orave, čo ja som neveril, že aj tam to vylezie, do Lesnej dokonca ešte aj.

    Pani Mazúrová je starostka v Oravskej Lesnej, krásnej rázovitej to obci, kde majú vždycky snehu nad okná. Chcem povedať Lesňanom a Lesňankám, veľa z nich aj poznám, by ste nepovedali, za čo vaša starostka zahlasovala. Musím vám to povedať ja. Vážení Lesňania a Lesňanky, vaša starostka zahlasovala v parlamente za to, aby sa znížili tresty dílerom drog. To znamená, a v Lesnej sú diskotéky, tam bývali dobré diskotéky, to si pamätám, pokiaľ pred diskotékou alebo pred krčmou chodia divné autá, sú v nich divní ľudia s divným správaním, predávajú divné veci vašim deťom alebo vnukom, tak verte, že po dnešnom hlasovaní v parlamente sa týmto ľuďom dokopy nič nestane, pretože vaša primátorka, starostka za to zahlasovala. To znamená, zahlasovala za to, že sa znížili tresty dílerom drog. Je to potrebné, vážení Lesňania a Lesňanky, povedať. Keď bude stáť pred kostolom, tým obrovským lesňanským kostolom, spýtajte sa jej na to, lebo je to pravda a nech vám povie, prečo to urobila. Lebo Orava je ťažko skúšaný kraj. Ja Oravu veľmi dobre poznám. Že ešte aj tam to vyliezlo a ešte aj tam sa s tým budeme boriť! Čiže ak to niekomu niekde spôsobilo problémy a ak tam niekto niekde chodí na tých čiernych autách a predvádzajú sa tak, jak sa predvádzajú, tak verte, že ak ich doteraz mohla chytať polícia a nechytila ich, tak odteraz, keď ich aj chytí, tak sa im nič nestane, lebo vaša starostka zahlasovala za to, že sa im nič nestane, dostanú probačný pohľad, či dohľad.

    Končím upozorňovanie obyvateľov jednotlivých obcí, kde sú starostovia, respektíve primátori poslancov za SMER. Urobím to, čo som avizoval. Tieto výzvy zostrihneme tak, že bude to konkrétne pre ten, danú oblasť a tie možnosti, ktoré sú, sú také, aké sú. Ja sa nepreceňujem, nejaké sú. Tak v rámci toho vášho regiónu budú distribuované. A vy sa potom konfrontujte s vašimi ľuďmi a môžte povedať, ten Hlina, to je blbec, to si nevšímaj. Môžete to kľudne im povedať. Neviem, koľkých tak odbijete. Niekoľkých možno tak odbijete, ale možno niekto si povie, ja si dám tú prácu a ja si to zistím. A potom si pripravte vašu argumentačnú výbavu a nie takýto kvázi guľomet, jak tu predviedol váš koaličný partner pre veci drogové

  • Smiech v sále.

  • , ale takú, ktorá sa bude dať skutočne ustáť. A toto nebudete vedieť ustáť, lebo to sa nedá ustáť, vážení. Vy robíte dnešným dňom, ja neviem, či sa bude, alebo nebude, robíte to, čo je veľmi jednoduché. Znižujete tresty pre dílerov drog.

    Ďakujem pekne.

  • Veľký potlesk.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hlinu je séria šiestich faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.

    S prvou je Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Hlina, objavili ste výbornú metódu a asi to treba robiť častejšie v tomto parlamente. Treba tých Kolesíkov, ktorí tuná slepo hlasujú za čokoľvek, čo im veľký vodca prikáže, treba ich menovať každého jedného. Treba pomenovať a poukázať na to, za čo všetko možné hlasovali, a potom sa budú musieť možnože doma viacej spovedať. Takže kvitujem túto, tento kreatívny prístup a s vaším súhlasom to možno vyskúšame aj my niekedy.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Martin Poliačik.

  • Súhlasím s Rišom, že prístup je dobrý, forma zaujímavá, ale výsledok je trápne populistické divadlo, ktoré zneužíva nevedomosť ľudí, ktoré podporuje predsudky, ktoré nie sú založené na pravde. A ja veľmi rád kedykoľvek s tebou, Alojz, pôjdem do diskusie na túto tému a uvidíme, kto má viacej načítané, kto toho viacej o téme vie, kto vie, čo vo svete funguje a čo vo svete nefunguje, a kto dokáže ukázať výsledky toho, čo propaguje. Kedykoľvek, lebo toto, čo si predviedol, je síce veľkolepé, dobre predvedené, ale stále iba trápne divadlo.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že pán Hlina nás všetkých sa snažil vykresliť, ktorí majú možno iný názor, keď si prečítali tento zákon, ako má on, tak sa nás snažil vykresliť všetkých, ako tých, ktorí tu podporujeme kriminalitu.

    Pán Hlina, ja si tento zákon vysvetľujem celkom ináč. Ja si to vysvetľujem tak, že ak by môjmu dieťaťu niekto ponúkol drogu a ono by teda zafajčilo tú cigaretu raz, dvakrát, čo naozaj tie moje deti to viem, že to ani neskúšali, ani to nerobia, ani nikdy nemali potýčku so zákonom. Tak až vtedy by si starí rodičia a rodičia trhali vlasy, lebo to vaše dieťa alebo naše by šlo do väzenia za to, že ako dieťa skúsilo odskúšať drogu. To je prvá vec.

  • Reakcie z pléna.

  • Druhá vec, ktorú chcem povedať. Ja si to vysvetľujem takto, druhú vec, ktorú chcem povedať, poprosím kolegov, aby nekričali, majú možnosť sa prihlásiť. Humenné skúšku, tým, že som primátorka, obstálo. Pretože mesto Humenné je v plusových číslach, milión tristotisíc rezervným fondom, 82 miliónov som zveľadila majetok a mesto Humenné investuje.

    Jednoducho chcem povedať, že neviem, či skúškou by prešiel Bratislavský kraj, keby pán Hlina kandidoval na župana a by vyhral. To by bolo možno skúška pre Bratislavský kraj. Ale Humenné je určite v pohode a mesto prosperuje dobre. Samozrejme, že niektorým je to smiešne, lebo niektorí sa ani do volieb nepostavia, lebo tú odvahu nemajú ísť priamo kandidovať, takže sa ani pred občanov nepostavia. Ale ja sa pred nich postavím a poviem, že v dobrej viere, ak zahlasujem za tento zákon v tom, aby deti, ktoré možno raz urobia, dvakrát v živote prešľap, aby tieto deti nešli do väzenia, ani táto mládež aby nešla do väzenia. A myslím si, že aj ostatní kolegovia v tejto dobrej viere takto budú hlasovať.

    Takže každý si môžeme vykladať zákon inač.

  • Ďakujem za slovo, aj predrečníkovi

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o kľud, o kľud v sále.

  • Ďakujem za diškurz do našich miest a obcí. Bolo to veľmi poučné. Chcem mu za to poďakovať.

    Chcem poukázať na jeden z rozmerov, ktorý je veľmi dobre a dôverne známy. Zle urobená protidrogová prednáška je veľakrát dobrým návodom, ako začať alebo možno ako užívať drogy. Myslím si, že to, čo poukázal tuná kolega Hlina na kolegu Poliačika, ja som to tiež nedopovedal v tej svojej rozprave, ale nemali by sme tu robiť takú reklamu drogám a vôbec nie už v pléne Národnej rady. Nie je to vhodné miesto na to, ani nijaké iné miesto nie je na to vhodné. Ak kohokoľvek z nás, ktorúkoľvek našu rodinu postihne takáto pliaga, tak je tu urputný boj veľakrát o život mladého človeka. Môže to byť, samozrejme, človek aj v stredne dospelom veku. Hocikomu sa to môže stať.

    Zaujímavý pohľad je tuná už, ešte návrh zákona je stále len v pléne Národnej rady a každý máme iný pohľad na návrh tohto zákona, Trestného zákona. No ja sa pýtam, ako si ho budú vysvetľovať občania, ako si to budú vysvetľovať potom samotní sudcovia, ako budú v tejto veci konať. A pán kolega keď spomenul tu divných ľudí na divných autách, ktorí distribuujú drogy pred krčmami, na diskotékach a neviem kde všade. Bolo to také inšpiratívne aj pre mňa. Ak o tom vieme a je všeobecne to známe, tak, páni ministri, treba konať. Týchto divných ľudí treba vychytať, zavrieť ich do basy a nech nie sú tuná dílermi drog.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Juraj Droba. Nech sa páči, Juraj Droba.

    Môžte ho zapnúť? Ideš.

  • Dobre. Pán kolega Hlina, pár poznámok k vášmu vystúpeniu. Myslím si, že ten príklad, ktorý ste uviedli, a pranierovali ste kolegu Poliačika za, dobre, či už to bolo neadekvátne, lebo to bola vyslovene pomôcka, ktorá mala ukázať ako absurdne sa v niektorých prípadoch môže polícia alebo štátna moc správať voči jednotlivým užívateľom. Takže, myslím si, že to nebolo ani korektné, ani férové. Bola to taká podpásovka, ktorú si určite kolega Poliačik nezaslúžil.

    Druhá poznámka je, že vypichli ste veľmi plasticky a veľmi komunikačne zručne jeden nedostatok z tohto zákona. Ja si však myslím, že zákon ako celok ide správnym smerom a viem oceniť veľkú časť tohto zákona. Dokonca by som zvažoval hlasovať za tento zákon, nebyť nešťastného pozmeňovacieho zákona kolegu Valockého, ktorý, bolo o ňom povedané už strašne veľa. Ja sa voči výhradám pripájam a opakujem ešte raz, že ak by nebolo pozmeňováku od kolegu Valockého, tak by som dokonca zvažoval hlasovať za tento zákon.

  • S poslednou faktickou, nech sa páči, Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. No, pán poslanec Poliačik má mnohé veci načítané, aj pani poslankyňa Vaľová návrh zákona čítala, čo len potvrdzuje, že nestačí vždy len mať načítané.

    V zásade ešte by som možno ku kolegovi Hlinovi, ešte tu máme v pléne aj mnohých riaditeľov nemocníc, ktorí by možno tiež stáli za zmienku. Pretože obete obchodovania s drogami, aj obete tých malých dílerov často končia v našich nemocniciach.

    Ten problém je tento. My ideme znižovať sadzbu pri tej právnej kvalifikácii, na tom sa zhodneme asi aj s predkladateľom, ktorá sa v 90 percentách prípadov aplikuje na dílerov. To je proste fakt. A tých 10 % spotrebiteľov, ktorí majú vyššiu dávku, je riešených cez dohodovacie konanie alebo mimoriadnym zníženým trestom odňatia slobody. Ak by, ak by tu bol záver, že treba zvýšiť 10-dňovú alebo jednorazovú dávku z 10-násobku na 12-násobok, tak to zvýšte, dajme tomu. Ale znižovať trestnú sadzbu pri tom ustanovení Trestného zákona, ktorý sa z absolútnej väčšiny prípadov týkal len a len dílerov, považujem za veľmi nerozumné. A keď tu niekto hovorí o jednom alebo dvoch jointoch a o deťoch, tak to proste možno čítal, možno aj načítal, ale tomu asi úplne nerozumie.

  • Nech sa páči s reakciou, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Začnem dámou. Pani Vaľová, ja som, priznám sa, že ja som to myslel, že ťažko skúšané Humenné, že preto, že, že ste poslankyňa zároveň.

    Ja si myslím, že keby mali Humenné primátora nejakého, kto nie je poslancom, kto by si spomenul na nejaké Humenné, čiže z tohto pohľadu som to myslel. Ja som fakt nehodnotil vašu primátorskú prácu, ani si ju nedovolím, lebo ju nepoznám. Takže ak sa vás to prípadne dotklo, tak beriem späť. A takto som to myslel.

    Ja sa nechcem pomerovať, kto má koľko naskúšané. V tomto sa priznám, že nemám naskúšané. Čiže ja do tohto zápasu pomeriavania skúšania ani nechcem ísť. Načítané mám veľa, možno viac ako vy a čítam niečo, čo je dôležité. Nečítam hlúposti, lebo potom častokrát vás nechajú lietať takého neukotveného. Niekedy je lepšie čítať niečo, čo má niekde kotvu a to by sme mohli inokedy a na dlhšie.

    K pánovi Sulíkovi ak môžem povedať, ja netrpím nejakým panickým strachom, že prídem o nejaký nápad. Veď keď tu sú ľudia, ktorých napadne niečo raz za rok, tak tí možno trpia, ja s tým nemám najmenší problém. Kľudne aplikujte, robte. Ja sa budem tomu tešiť, tak jak sa teším, keď v parlamente je život, tak jak sa teším, keď v parlamente sa diskutuje, tak jak sa teším, keď sa v parlamente konfrontujeme. A nie to, ak to robíme, že sa ignorujeme. Lebo to, fakt na mňa to pôsobí hrozným spôsobom a bránim sa tomu. Naozaj sa tomu dlhodobo bránim i keď to vyhodnocujete, že aký som ja nekolegiálny a že čo chcem. Chcem urobiť zadosť parlamentu a parlament je miesto, kde sa má diskutovať. Žiaľ, tu to nerobíme.

    Kľudne použite, nemám s tým najmenší, najmenší problém.

    Ďakujem, všetko.

  • Ďakujem aj ja. Predtým, než budeme pokračovať v rokovaní o novele Trestného zákona, odovzdám slovo predsedovi, aj vedenie ďalej.

    Bude vás informovať o dôležitých predpokladoch ďalšieho rokovania.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dve informácie. Nemáme o čom hlasovať, ešte sme neprerokovali návrh novely Trestného zákona a aj vzhľadom, aj keby sme mali, vzhľadom na rozsah pozmeňujúcich návrhov by sme hlasovali až zajtra. Takže ak bude ukončená dnes, čo predpokladám, že bude, rozprava o návrhu novely Trestného zákona, hlasovať o ňom budeme až zajtra o jedenástej.

    Tá druhá informácia, chcem vás požiadať o súhlas so zmenou programu 19. schôdze. Ak si pamätáte, na úvod tejto schôdze pán podpredseda Národnej rady Figeľ navrhol, aby sme správu, ktorú predkladá pán minister školstva Dušan Čaplovič, prerokovali už tento týždeň. Odvolávajúc sa na rozhovor s pánom ministrom, navrhujem, aby sme vyhoveli tejto požiadavke a rokovali o tomto bode programu zajtra o 9.00. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať v rokovaní o návrhu novely zákona, Trestnom zákone. Ostatná prihlásená do rozpravy je pani podpredsedníčka Jurinová.

    Viete čo, pani podpredsedníčka, poprosím vás, je tu návrh aj od pána spravodajcu, vyhlasujem prestávku do 17.10 a budeme pokračovať 17.10.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu novely Trestného zákona. Poprosím vás, dámy a páni.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím pána ministra, ak je niekde, aby prišiel do rokovacej sály. Ostatne ústne prihlásená do rozpravy je pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová. Chvíľočku ešte počkáme na pána ministra. Takže máme tu pána ministra spravodlivosti.

    Pani podpredsedníčka, máte slovo.

    Dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takže už neviem ani ktorá v poradí, ale zdá sa, že záverom, posledná v poradí, ale ešte stále máte možnosť vy, pán spravodajca, vystúpiť.

    Chcela by som sa aj ja vyjadriť opäť k Trestnému zákonu, ktorý sme tu mali rozobratý zo všetkých možných strán. Ja sama identifikujem štyri väčšie problémy, ktoré dosť v skratke prejdem.

    Na úvod opäť spomeniem, že som sa pred časom stretla s pánom ministrom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani podpredsedníčka, dámy a páni, poprosím vás. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • ... a témou našich rozhovorov boli pripomienky aj k vládnym návrhom a zároveň už tá nešťastná smernica, ku ktorej sa vlastne vraciam pri každom zákone pána ministra spravodlivosti.

    Chcem v prvom rade povedať, že všetky poznámky a pripomienky, ktoré máme, nevznikli len tak, alebo že sme si povedali, že by sme to mohli takto poriešiť, ale dostali sme pripomienky a podnety od občanov, ale hlavne odborníkov, ktorí sa témam, o ktorých budem hovoriť, intenzívne venujú. Usilujú sa určite o spravodlivé a aspoň relatívne uspokojivé riešenie. Veď vieme, že nikdy sa všetko nedá postrehnúť, ale sme tu preto, aby sme možno to, čo je navrhnuté, mali šancu aj vylepšiť.

    Pripomienky a diskusia k navrhovanej novele Trestného zákona boli tiež témou môjho stretnutia s pánom ministrom. Zamerala som sa pritom na dve otázky a to: v novele sa navrhuje doplnenie tzv. osobitného motívu spáchania trestného činu v § 140 písm. f) o slová "z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu". S týmto sme sa celkom nevedeli uspokojiť, tak ako naši mnohí kolegovia. Už kolega Pollák predkladal pozmeňujúci návrh, ktorý sa snažil ako osobitný motív uviesť jednu všeobecnejšiu skupinu, že ten osobitný motív by bol zameraný všeobecne na každú sociálnu skupinu.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý k tomuto bodu novely dávame, zasa má za úlohu alebo chce taxatívnejšie alebo presnejšie vymedziť osobitný motív. Znenie, ktoré navrhuje ministerstvo, je podľa nášho názoru nesystémové, pretože reflektuje iba požiadavku jedinej sociálnej skupiny, a pritom neberie do úvahy uznané a všeobecne platné definície, ktoré vyzdvihujú, že obeťou násilia z nenávisti je osoba, ktorá bola napadnutá pre svoju nezameniteľnú osobnú charakteristiku, napríklad farba pleti, národnosť, viera, sexuálna orientácia, príslušnosť ku kultúre. Obeť násilia z nenávisti môže byť príslušník minority aj majority, akokoľvek predstavitelia menšín prevažujú. Obeť násilia z nenávisti je vo väčšine prípadov útočníkovi neznáma. Predstavuje pre neho iba symbol zástupcu práve tejto sociálnej skupiny. A trestná činnosť z nenávisti je trestná činnosť, ktorej hlavným motívom je predsudok k niektorej skupine osôb.

    Pripúšťam, že môže byť problém taxatívne vymenovať v zákone všetky skupiny, ktoré by mohli takúto nenávisť a z nej prameniacu trestnú činnosť vyvolávať. Zároveň sa však nazdávam, že všetky trestné činy z nenávisti sú rovnako závažné a nemožno prikladať dôležitosť iba niektorým dôvodom - v tomto prípade teda iba nenávisti pre sexuálnu orientáciu - a takto obmedziť možnosť stíhania a zviditeľňovania iných trestných činov z nenávisti.

    Ministerstvo spravodlivosti pre znenie vládneho návrhu argumentuje Radou Európy a Koncepciou boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, schválenej uznesením vlády v roku 2011. Obidva argumenty však považujem za nesprávne, pretože prvý paradox vyplýva z toho, že vládny návrh sa údajne opiera o dokument Rady Európy, ale popritom viem, že dokument Rady Európy pre nás nie je žiadnym záväzným dokumentom, má odporúčací charakter, ale mnohé iné dokumenty alebo dohovory, ktoré by mali u nás platiť, sú ignorované. Pritom sa uvádza správa agentúry FRA. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v niekoľkých prípadoch, že krajiny musia jasne uvádzať motiváciu rasistických trestných činov alebo trestných činov spáchaných pre náboženské presvedčenie obete. Prehliadnutím motivácie na základe predsudkov, ktorá stojí za trestným činom, predstavuje porušenie čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

    A druhý paradox je, že samotná Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 až ´14 doslova uvádza: "O trestnom čine z nenávisti možno teda hovoriť vtedy, ak je spáchaný trestný čin namierený voči jednotlivcovi alebo jeho majetku z dôvodu jeho veku, farby pleti, pohlavia, rasy, národnosti, vierovyznania, sexuálnej orientácie alebo telesného postihnutia a podobne."

    Pojem trestný čin z nenávisti je pojmom novým a svojím širokým znením sa snaží pokryť rôzne trestné činy, ktoré doteraz neboli zakotvené v trestných zákonoch európskych štátov. Ide o trestné činy, ktoré sú motivované nenávisťou k druhému človeku alebo skupine osôb.

    Doteraz boli známe a časté dôvody útokov iná farba pleti, príslušnosť k inej národnostnej menšine alebo etnickej skupine či k inému vierovyznaniu, s rozvojom spoločnosti však pribúdajú aj nové dôvody nenávisti u ľudí neschopných prijať iný názor. Medzi ne patrí napríklad aj odlišné politické vnímanie, pohlavie, vek, sexuálna orientácia a iné. Teda ako motívy násilia z nenávisti popri sexuálnej orientácii napríklad práve aj vierovyznanie, čo pán minister a pracovníci ministerstva spravodlivosti kategoricky odmietali ako návrhy neodborné a nekompetentné.

  • Ruch v sále.

  • Pani podpredsedníčka, prepáčte. Dámy a páni, ja vás poprosím, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály. Prepáčte, pani podpredsedníčka.

  • Pritom konkrétne znenie, zadanie koncepcie boja proti extrémizmu je nasledovné: pripraviť návrh novely Trestného zákona, čo sa deje, zameraný na prísnejší postih páchateľov trestných činov extrémizmu, doplnenie skutkových podstát trestných činov o trestné činy z nenávisti pre rozdielnosť pohlavia, príslušnosti k odlišnej kultúrnej a sociálnej skupine. Aj to je dôvod, pre ktorý som sa rozhodla so svojimi kolegami podať pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005. Teraz by som si ho dovolila predniesť.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I v bode 22 v § 140 písm. f) znie:

    "f) z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, a to z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery alebo náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, manželského stavu a rodinného stavu, príslušnosti k národnosti, národnostnej menšine alebo etnickej skupine, majetku, rodu, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, genetických vlastností alebo iného postavenia, alebo".

    Odôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh vychádza z presvedčenia, že osobitný motív podľa § 140 písm. f) Trestného zákona by mal zahŕňať všetky trestné činy motivované nenávisťou či predsudkami k určitej sociálnej skupine. Každá je charakterizovaná určitými znakmi, ktoré sú v platnej právnej úprave vymenované napríklad v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, antidiskriminačný zákon, a v čl. 21 Charty základných práv Európskej únie, Únie. V súčasnosti platné ustanovenie, ako aj navrhované doplnenie § 140 písm. f) Trestného zákona je podľa nášho názoru nesystémovým riešením, nakoľko neobsahuje všetky možné dôvody nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, len národnostnú, etnickú alebo rasovú nenávisť, nenávisť z dôvodu farby pleti a podľa vládneho návrhu zákona aj nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Existujú však viaceré dôvody takejto nenávisti. Napríklad nenávisť k sociálnej skupine charakterizovanej politickým či iným zmýšľaním, náboženským vyznaním, pôvodom, zdravotným postihnutím, majetkom, rodom, vekom, sociálnym postavením alebo iným postavením. Preto navrhujeme úpravu osobitného motívu nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine s taxatívnym vymenovaním dôvodov vychádzajúcich z vyššie uvedených predpisov.

    Toľko k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý podávame. Viem, že je podaných viac pozmeňujúcich návrhov práve k tomuto bodu 22. A pán minister aj keď nám celkom jasne naznačil, že v tejto chvíli nie je veľká vôľa, ale čo ma zarazilo, tak dôvod prečo nie je veľká vôľa zaoberať sa zmenou tohto novelizačného bodu, je to iba z politických dôvodov, nenastala spoločenská objednávka. Takže spoločenská objednávka je na diskriminovanie a vytiahnutie iba jednej skupiny trestných činov s osobitným motívom, čo je pre mňa nepochopiteľné. Takže toto bola prvá kapitola, alebo prvý problém, ktorý som identifikovala v Trestnom zákone.

    Teraz sa dostávam k problému, ktorý vnímam ako obzvlášť bolestný a týka sa vlastne hlavného dôvodu zmeny alebo novelizácie Trestného zákona a týka sa transpozície dvoch smerníc, ktoré boli skutočne hlavným dôvodom na vznik novely. V prvom rade musím opakovať, že je už viac ako zjavné, že novelizácia platných zákonov, v tomto prípade Trestného zákona, nie je dostatočným nástrojom na odstraňovanie alebo aspoň zmiernenie následkov násilných trestných činov takých hrôzostrašných, ako je obchodovanie s ľudskými bytosťami a zneužívanie detí. Aj keď má úmysel, tým, že neprebehla dostatočná transpozícia smerníc, tak sa to nepodarilo.

    Veľmi ma mrzí, že predkladateľ novely neakceptoval ani pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré práve poukazovali na to, že viaceré ustanovenia predloženej novely nespĺňajú požiadavku transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady. Sama som tiež pánovi ministrovi predostrela námietky, ktoré pochádzajú od odborníkov, ktorí dlhodobo s danou problematikou pracujú. Vo svojom profesionálnom živote sa stretli so stovkami zneužívaných detí, ktoré prišli o svoje detstvo. Títo odborníci odhadujú počet týraných a zneužívaných detí na Slovensku až na 24-tisíc, čo je hrozivé číslo. Nie sú zriedkavé prípady, že detské obete týrania a zneužívania prídu za nepredstaviteľne strašných okolností dokonca o život. Potom sa plnia stránky novín a všetci zalamujeme rukami, hľadáme vinníkov, hneváme sa, že všetko sa medializuje, ale teraz sme mali možnosť predísť konaniu, ako to myslíme, ukázať, ako to skutočne myslíme s pomocou aj v tejto oblasti.

    Európske smernice nás vyzývajú k tomu, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá má poznatky alebo dôvodné podozrenie, že sa páchajú trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním, vykorisťovaním, detskou pornografiou a tak ďalej, tieto skutočnosti oznámila príslušným orgánom a tiež, aby pravidlá zachovávania dôvernosti a tak ďalej neznemožňovali osobám vykonávajúcim určité povolanie oznámiť príslušným orgánom, že dieťa je obeťou niektorého z trestných činov uvedených v čl. 3 až 7. Vaša nová novela toto ignoruje a pán minister hovorí, že zvyšovanie trestných sadzieb nie je cestou k zamedzeniu takejto činnosti, s tým sa však že vieme všetci stotožniť. Problém je totiž v tom, že trestnosť neoznámenia takýchto skutkov je u nás definovaná trestnou sadzbou nad 10 rokov, ale pri týraní detí je trestná sadzba 3 až 8 rokov. Smernice, smernica Európskeho parlamentu a Rady však neuvádza nijaké obmedzenia trestnými sadzbami. Takže myslela som si, že túto anomáliu, ktorá by mohla pomôcť možno pár prípadom, sme mohli odstrániť, ale už nebol dostatočný priestor, možno ani celkom ochota alebo možnože v následných krokoch.

    Nemali by sme sa radšej zamýšľať nad tým, ako to urobiť, a nie prečo sa to nedá? Tak ako to okrem iného vyžaduje aj politické usmernenie Rady Európy pre integrované národné stratégie na ochranu detí pred násilím a predovšetkým, ako by nám to malo diktovať naše svedomie. Pokusy dosiahnuť v Trestnom zákone, ktoré by mohli aspoň čiastočne napomôcť obetiam násilia, zneužívania a kriminality v ich zložitom postavení, ma opätovne presvedčili o tom, že je to síce dôležitá cesta, ale nemôže byť izolovaná. Zmena Trestného zákona by skôr mala nadväzovať na zásadnejšie zmeny systému. V súčasnosti je totiž o systéme ťažko hovoriť, keďže každý rezort má svoje predstavy a rovnako si aj napĺňa tie predstavy po svojom. Napĺňa si svoje predstavy, vytvára si svoje pravidlá a svoje postupy. Namiesto toho, aby sa vzájomne informovali, vzájomne spolupracovali, niekedy dochádza k protichodným riešeniam až k rivalite. A konkrétne v Trestnom zákone? Ako to vychádza z terajšieho stavu, benevolencia vtedy, keď sa ešte dá predísť tragédii detí. Toto bol teda taký malý exkurz v druhej oblasti, ktorú považujem za veľmi dôležitú a teda nedoriešenú alebo nie celkom dostatočne riešenú.

    Na druhej strane tu vnímame ďalší problém, a to je neuveriteľná prísnosť voči zdravotníckym profesiám, ako ju predstavuje bezprecedentný pozmeňovací návrh, ktorý prešiel vo výbore. Mám pocit, že dochádza k nerovnakému metru, na jednej strane to, čo môžeme, to, čo máme, to, čo nám určuje Európsky parlament alebo Rada, to si nezoberieme, ale kriminalizovať zdravotníckych pracovníkov, ktorí zachraňujú naše životy pod rúškom toho, aby sa nediali veci, ktoré sme tu mali v roku 2011, sa mi zdá naozaj ako nerovnaké nastavenie pravidiel. Z jednej strane pritvrdzujeme pri zdravotných pracovníkoch, na druhej strane zbytočne nechávame plynúť čas zlepšenia na iných miestach, to sa týka hlavne, hlavne detí.

    Nesúhlasím s takýmito zmenami, nesúhlas s takýmito zmenami vyjadrili takmer všetky odborové organizácie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku a podporu slovenským zdravotníkom vyjadrili aj mnohé európske zdravotnícke organizácie vrátane najväčšej organizácie lekárskych odborárov v Európe v liste premiérovi, predsedovi parlamentu a ministerke zdravotníctva. Myslím, že takisto o tejto téme sme tu už dnes dosť počuli. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorých z členských štátov Únie v čase mieru. Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých bez ohľadu na profesiu, uvádza sa v liste. Pevne verím, že tieto postoje zavážia, zavážia aj pri hlasovaní vládnych poslancov o bodoch spoločnej správy.

    A na záver posledná oblasť, ktorej sa dotknem, je drogová problematika, ktorej sa veľmi špeciálne nevenujem, ale ako matka sa určite hlásim k tomu, že nemám chuť, aby sa potulovali drobní díleri s tým, že majú pri sebe, ja neviem 10 dávok. Vieme všetci o tom, že ja neviem pol roka sa viedlo nejaké konanie, získali sa dôkazy o tom, že sa tak deje, ale z istých dôvodov, pretože bude väčšia benevolencia alebo budú jemnejšie nastavené pravidlá, sa po trištvrte roku vyšetrovania vrátia títo malí díleri, ktorí sa možno vydávajú naozaj len za drobných užívateľov, späť. Toto by nebola dobrá správa pre mňa ako matku a určite verím, že ani pre nikoho z nás tuná v pléne.

    Veľmi zaujímavá bola prezentácia poslanca Hlinu. Naozaj, až vtedy som si uvedomila, možnože tým, že to tak často opakoval, možnože sa to stane takou mantrou tuná v parlamente a začnú to používať viacerí poslanci, ale naozaj z toho mi zostalo, že by sme si mali poriadne prečítať ten zákon a nie tak, ako pani kolegyňa povedala, že každý si ho môže prečítať a vyložiť ináč. Myslím si, že to by bolo dosť scestné. Práveže sme tu na to, aby boli stanovené, toto mi aj pán minister na stretnutí hovoril, že všetko musí byť taxatívne presne stanovené, aby bolo jasno, kto, alebo aby,

  • Reakcia ministra.

  • áno, za čo zodpovedá. Ďakujem, pán minister.

    Na záver teda poviem, registrujem štyri veľké, dôležité oblasti v tomto zákone, ktoré sú buď nie celkom vhodne spracované, dokonca by som povedala zle spracované, až nebezpečne spracované. Preto určite nedokážem podporiť novelu v takomto stave, na druhej strane prijímam také povzbudenie pána ministra, že témy, o ktorých sme hovorili, nehodí do koša, ale bude s nimi ďalej pracovať, bude uvažovať, akým spôsobom by sa dalo možno naozaj zlepšiť, zlepšiť nerovnaký meter, ktorý vidím v jednotlivých ustanoveniach zákona.

    A končím, samozrejme, smernicou Európskej únie, ktorú máme nutnosť implementovať do roku 2015 a budem sa skutočne tešiť, že nám príde pozvanie na spoluprácu, na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá bude uvažovať o tom, akým spôsobom sa smernica bude implementovať. Ono je to téma obete trestných činov, je možnože zanedbateľná téma, ale pripomeniem, máme vytvorený veľmi dobrý právny ochranný systém pre páchateľov. S nimi sa, mám pocit, nakladá niekedy možno lepšie ako s tými obeťami. Je mi to ľúto, že to takto musím povedať, ale takto to tie obete pociťujú. Obeťou sa môže stať každý jeden z nás. Nevieme, čo sa nám, ak sa nám to doteraz nestalo, môže sa nám to stať už dnes večer, môže sa nám to stať zajtra. Ročne je okolo stotisíc násilných trestných činov. Hovorí sa, že okrem toho človeka, ktorý je priamo postihnutý, je zároveň postihnutý, sú zároveň postihnutí s tým jedným človekom ďalší traja členovia rodiny alebo blízki. To znamená, že máme armádu štyristotisíc ľudí, pre ktorých nie je vytvorený systém pomoci. Takže opäť sa prihováram, aby ministerstvo venovalo dostatočnú pozornosť práve aj implementácii tejto smernice.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister?

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dnes od rána od deviatej sme mali pomerne rozsiahlu debatu, myslím si, že niektorí vystúpili aj viackrát. Samozrejme, ja som vďačný za všetky, naozaj všetky pripomienky, návrhy, prípadne aj názory, ktoré mali ratio. Samozrejme, nie všetky také boli a tie, ktoré také neboli, tým sa venovať nebudem, pretože ja mám vo zvyku hovoriť k veciam stručne a jasne. Takže takto budem postupovať aj teraz.

    Čo sa týka jednotlivých bodov, ktoré tento návrh zákona rieši, začal by som možno tým, čo bolo spomenuté teraz naposledy pani podpredsedníčkou, to je ochrana obetí násilných trestných činov. Ja netvrdím, že je to úplne dokonalé, ale na druhej stane to, čo bolo možné urobiť a čo bolo v kapacite ministerstva v rámci aproximácie, respektíve transpozície jednotlivých smerníc, sme urobili. A ja si myslím, že to bolo pomerne dobré, s tým, že do budúcnosti chceme riešiť otázku ochrany obetí násilných trestných činov komplexne v rámci novej smernice, ktorá bolo prijatá Európskym parlamentom v novembri minulého roka.

    K ďalšej téme, ktorá je, ktorá bola témou dnešného rokovania, je otázka osobitného motívu, čo je v podstate konkrétne § 140 Trestného zákona, ktorý trestný čin, alebo akýkoľvek trestný čin, ktorý je nejakým spôsobom postihovaný, tak za okolností, ktoré sú spomínané v osobitnom motíve, ak naplnia tie podmienky, ktoré sú tam spomenuté, tak sú prísnejšie trestané. Ak teda je ten osobitný motív splnený. Ja som zachytil aj tú myšlienku, že takzvaná Agentúra pre základné práva alebo FRA podporuje celú sadu osobitných motívov, ako by mali byť riešené. Musím povedať, že osobne som sa stretol pred niekoľkými mesiacmi s riaditeľom tejto agentúry pánom Mortenom Kjaerumom a ten veľmi vysoko vyzdvihoval práve tento návrh, tak ako je momentálne zahrnutý v tejto novele. Takže, a vyslovil veľkú podporu tomuto návrhu. Takže, myslím si, že je to dostatočne jasné, čo sa týka, čo sa týka tejto agentúry FRA.

    Samozrejme, boli tu aj ďalšie pripomienky, ale myslím si, že toto je to najpodstatnejšie, čo sa týka osobitného motívu.

    Čo sa týka sociálnych skupín, nedá sa použiť tento výraz v Trestnom zákone v takejto podobe. Môžeme sa zamyslieť nad tým, akým iným spôsobom, konkrétnejšie budeme vedieť zadefinovať konkrétne skupiny, ktoré máme na mysli. Ale určite všeobecne výraz sociálne skupiny nie je použiteľný. Lebo to môže byť skupina troch vyznávačov skupiny Beatles a nikto nemôže povedať, že to tak nemôže byť. Čiže tam ide o to, že treba sa pozrieť podrobnejšie na túto tému.

    Otázka dílerov drog, respektíve novelizácie, ktorá sa týka drogovej trestnej činnosti. Zaznelo tu naozaj veľa rôznych názorov a myslím si, že najdôležitejšie treba asi v tomto povedať toľko, že ide o hraničné prípady, ktoré my tu riešime. Teda to, čo povedal aj poslanec Lipšic. Ide o tých desať percent z tých sto, ktoré majú problém. Ono desať percent možno sa vám zdá nič, ale je to naozaj množstvo mladých ľudí, ktorí sú dotknutí veľmi, veľmi tvrdo práve tým, že ak im nájdu dve-tri cigarety s marihuanou, tak jednoducho prekročia limit, ktorý je stanovený zákonom, ktorý hovorí jasne. Kto má pri sebe viac drogy, ktorá predstavuje viac ako desaťnásobok priemernej bežnej dávky, tak jednoducho musí byť odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne. A tam nejde o to, že by to bol díler. A predpokladám, že nikto v tejto sále nie je ochotný povedať, že ak má niekto pre vlastnú potrebu, pre vlastnú potrebu drogu v množstve, ktoré presahuje mierne túto dávku, že je to díler. To snáď nikto nepovie a myslím si, že nikto takýto názor nemôže mať. Ale zákon, tak ako je nastavený dnes, jednoducho takúto osobu, takéhoto spotrebiteľa ako dílera klasifikuje a nie je možné z toho vyskočiť. Jednoducho, takto je nastavený zákon. Tam je tá fikcia, že kto má jednorazovú dávku, teda viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, je díler. Čiže my chceme, samozrejme, pri posudzovaní každého osobitného prípadu, aby súd mohol takýmto ľuďom umožniť nápravu nie v base, minimálne s trestom odňatia slobody na štyri roky, ale aby mal možnosť pod kuratelou orgánov, ktoré sú na to určené, to znamená probačných a mediačných úradníkov, aby mal možnosť nápravy a aby si uvedomil, akým spôsobom tento trest bude naňho pôsobiť v rodinnom kruhu a jednoducho s pomocou aj odborných organizácií a neziskových organizácií, ktoré toto majú na starosti. Čiže ide naozaj o hraničné prípady. A v prípade skutočných dílerov drog zákon naďalej bude umožňovať ukladanie veľmi prísnych trestov.

    A myslím si, že to, čo povedal tuná poslanec Lipšic, lebo tvrdil, že nastavil tendenciu nedávať do väzenia spotrebiteľov a, naopak, užívateľov tvrdo trestať, my zachovávame. My na tom nič nemeníme. Tá filozofia zostáva úplne zachovaná. Len riešime to, aby tí, ktorí do basy jednoducho nepatria, aby tam nešli. To je v skratke všetko, čo sa tohto týka. Myslím si, že filozoficky je to úplne jasné a úplne bez emócií chcem povedať, že pán Lipšic tu viackrát spomínal, či už v prvom, alebo aj v tomto čítaní príklad herca pána Cinkotu. No ja opakujem, že to nie je dobrý príklad. Pretože on povedal, že pokiaľ by nešlo o recidívu, tak že by kľudne mohol byť pustený na slobodu. No nemohol, pretože uňho išlo o vyše 230-násobok jednorazovej dávky. A tým pádom nie je možné, aby takáto osoba bola prepustená do režimu podmienečného trestu odňatia slobody. Takže naozaj treba pomenúvavať veci a povedať si všetko tak, ako to je v realite.

    Dnes nebolo alebo aspoň nemal som možnosť počuť nikoho, kto predkladal novelu môjho zákona vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom vo všeobecnosti, ale napriek tomu všetkému si myslím, že je veľmi dôležité, aby som aj ja povedal svoj názor, aj keď nie som predkladateľ, ale je to zákon, ktorý patrí môjmu ministerstvu. A na začiatku chcem povedať, že lekárov a zdravotníckych pracovníkov si mimoriadne vážim, pretože vykonávajú naozaj náročnú a ťažkú prácu. A každý z nás vrátane aj ich kedykoľvek sa môže stať, stal sa, alebo aj bol pacientom. Myslím si, že ani nikto nechce, aby zdravotnícki pracovníci boli trestaní za to, že vyjadria svoj názor, za to, že jednoducho vyjadria svoju nespokojnosť alebo že budú chcieť bojovať za svoje práva.

    Ale, je tu jedno veľké ale. A to nikto nepovedal, že tak ako každý má právo na štrajk s výnimkou profesií, ktoré, samozrejme, sú vyňaté z tohto, či sú to sudcovia, prokurátori, hasiči a tak ďalej, lebo aj také profesie sú. Tak nie je možné, aby použil ktokoľvek prostriedky, ktorými by ohrozil život alebo zdravie iných ľudí. A to je jedno, kto to je. Či to je hasič, či to je pracovník elektrární, alebo ktokoľvek. A taktiež nikto nepovedal, lebo všetci tu hovorili dnes o tom, ako proste, že to je bič na zdravotníckych pracovníkov a že zdravotnícki pracovníci.

    Ja neviem, či ste mali možnosť čítať ten zákon, respektíve tie nové paragrafy 290a a 290b. Ale tu nie je povedané, že lekár, zdravotnícky pracovník a tak ďalej. Tu je povedané niečo iné. Tu je povedané, kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť a tak ďalej na ochranu života a zdravia, vážení. Tak to je trošku iné. A ja si myslím, že to je veľmi dôležité, a nemyslím si, že v tejto sále by bol ktokoľvek ochotný povedať, že nech sa páči. Štrajkujte, keď umrú občania alebo ochorejú alebo stane sa niečo so zdravím týchto ľudí, že to je v poriadku. Ako ja si to neviem predstaviť a taktiež tuná pán poslanec Novotný spomínal, že toto sa riešilo v čase krízy, keď nastala tá kríza v roku 2011 rozhovormi a tak ďalej. No ja mám informáciu, ktorá myslím si, že potvrdená. Potvrdil mi ju aj pán poslanec Uhliarik, že tento návrh zákona nie je novinka. Tento návrh zákona bol pripravený. Pretože takisto aj predchádzajúca vláda si uvedomovala svoju zodpovednosť, že štát musí chrániť životy a zdravie, a pokiaľ prostriedky, ktoré použije ktokoľvek vrátane lekárov, ktoré môžu viesť k poškodeniu zdravia alebo nebodaj následky na živote, musí byť potrestaný. To jednoducho nejde takto. To je zodpovednosť, ktorú máme všetci a štát zvlášť. Aby zabezpečil, že životy a zdravie nebudú poškodené alebo že nepríde k ich úmrtiu.

    Sloboda, vážení kolegovia a kolegyne, siaha, nie je všeobecná, nie je bezbrehá. Sloboda každého siaha len potiaľ, pokiaľ narušuje slobodu niekoho iného alebo jeho práva. Toto si treba uvedomiť. Sloboda nie je bezbrehá. Sloboda má svoje hranice a pravidlá. A z toho dôvodu si myslím, že pokiaľ niekto nevykoná svoju povinnosť tak, ako má, musí za ňu niesť následky. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí všade. Tento zákon, respektíve táto novela Trestného zákona a poriadku len túto skutočnosť zakotvuje a nie je predmetom zastrašovania. Je predmetom uvedomenia si zodpovednosti za životy a zdravie občanov. Tu sa nehovorí o tom, že je tu zakázané štrajkovať, že je tu zakázané vyjadrovať svoj názor. Tak to tu dneska bolo prezentované. Ja som mal pocit, že o tomto paragrafe alebo dvoch paragrafoch sa vôbec nehovorí, že sa hovorí úplne o niečom inom. Čiže toľko v skratke k tomuto.

    A čo sa týka ďalšej, lebo, samozrejme, čo sa týka tých ďalších vecí, k tomu asi naozaj by sa mal vyjadriť niekto iný. Ale čo sa týka rozšírenia podmienok bezúhonnosti, tak naozaj tam po rokovaní na výbore zdravotníckom konkrétne som dal pokyn na spracovanie upravenia týchto podmienok tak, aby spĺňali všeobecné štandardy podmienok bezúhonnosti pre aj iné profesie. Takže v tomto prípade si myslím, že neprišlo k žiadnemu ohrozeniu ani k nejakej diskriminácii. To určite nie.

    Takže by som vás chcel veľmi pekne požiadať, ak zvážite aj moje slová, aby ste podporili návrh Trestného zákona tak, ako je predložený a zároveň ako som v úvodnom slove uviedol. To znamená, že som žiadal schváliť jednotlivé body zo spoločnej správy.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.

    Je to vládny návrh, tlač je pod číslom 402. Spoločná správa má číslo 402a.

    Pán minister spravodlivosti Tomáš Borec odôvodní aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Takže pokračujeme v maratóne. Dúfam, že vás neunavím veľmi, ale predkladám vám vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutiach a opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu, rozhodnutiach a opatreniach dohľadu medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona na jednej strane definuje podmienky odovzdania výkonu dohľadu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu vrátane právomocí tuzemského súdu prijímať vo veci následné rozhodnutia a na druhej strane stanovuje postup slovenských súdov pri uznaní a výkone dohľadu v Slovenskej republike spolu s možnými dôvodmi odmietnutia takéhoto postupu. Návrh zákona tiež obsahuje ustanovenia o informačnej povinnosti zúčastnených justičných orgánov, vymedzuje prípady vzájomnej konzultácie a výmeny informácií a definuje pre justičné orgány jazykový režim, spôsob styku a zasielania relevantných písomností vrátane štandardných formulárov využívaných pri postupe podľa tohto zákona. Vzťah návrhu zákona k ustanoveniam trestného poriadku týkajúcich sa nahradenia väzby je upravený v poslednej novele tohto právneho predpisu, ktorá bola súbežne s týmto návrhom predložená do legislatívneho procesu.

    Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj právom Európskej únie. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu nutnosti zabezpečiť preklady určených písomností do úradného jazyka vykonávacieho štátu, ktorých úhrada však bude realizovaná v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly pre príslušný rok. Návrh zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy a rovnako ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie či informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára tohto roku. Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 14. mája tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu predkladanej právnej úpravy. Zároveň sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 3 a odporúčam ich, s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňovacích návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom je pani poslankyňa Vitteková. Poprosím ju o informáciu, ako prebiehalo rokovanie výboru.

  • Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam vám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii, tlač 402, vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 508 z 19. marca 2013 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých troch spoločne, s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 odsek 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru č. 229 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že pán minister sa nebude vyjadrovať, ani pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte, pán minister, vás čaká druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej Záverečného protokolu.

    Je to tlač 349. Správa výboru je 349a.

    Pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, poslanci. Môj posledný bod dnešného programu je materiál, ktorý predkladám dnes na rokovanie, a to je materiál, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej záverečného protokolu.

    Dňa 29. októbra 2012 bol na prvom spoločnom zasadnutí vlád Slovenskej a Českej republiky v Uherskom Hradišti podpísaný Protokol o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach a jej záverečného protokolu. Protokol vyjadruje nadštandardné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a dopĺňa platnú bilaterálnu zmluvu z pohľadu potrieb justičnej praxe a praktických skúseností s jej aplikáciou. Zároveň zohľadňuje niektoré nové inštitúty justičnej spolupráce v trestných veciach, vyplývajúce najmä z právnej úpravy Európskej únie. Rokovania na expertnej úrovni prebiehali od roku 2007 s cieľom uľahčenia vykonávania jednotlivých inštitútov justičnej spolupráce v trestných veciach a zosúladenia platnej bilaterálnej zmluvy so súčasným vývojom a potrebami justičnej praxe v oboch štátoch tejto oblasti. Zmeny dohodnuté v protokole sa týkajú oblasti náhrad nákladov spojených s poskytovaním právnej pomoci, styku justičných orgánov pri odovzdaní a odovzdávaní a prevzatí trestného stíhania, ako aj úpravy jazykového režimu pri odovzdaní alebo prevzatí dohľadu nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými. Do protokolu sú zahrnuté viaceré moderné inštitúty právnej pomoci, ako výsluch prostredníctvom videokonferencie, cezhraničné sledovanie, kontrolovaná dodávka, použitie agenta, predstieraný podvod a spoločné vyšetrovacie tímy.

    Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím protokolu uznesením č. 573 zo dňa 17. októbra 2012. Protokol je prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Súhlas Národnej rady Slovenskej republiky pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje článok 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa trestného poriadku bude mať protokol prednosť pred zákonom.

    Ďakujem za podporu a taktiež za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajkyňou je pani poslankyňa Kučerová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej Záverečného protokolu v ústavnoprávnom výbore. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 416 z 11. marca 2013 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor na svojej 34. schôdzi návrh na vyslovenie súhlasu prerokoval a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade s uvedeným protokolom vysloviť súhlas. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 231 zo 14. mája 2013.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a vzhľadom na to, že predpokladám, že pán minister ani pani spravodajkyňa nechcú využiť svoje právo, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Martvoňa, Brixiho, Duchoňa a poslankyne Vittekovej na vydanie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a je to tlač 424.

    Poprosím pána poslanca Martvoňa, aby za navrhovateľov uviedol návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 424.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som v krátkosti uviedol novelu zákona o rodine, ktorá sa dotýka úrokov z omeškaného výživného. V podstate nebudem hovoriť to odôvodnenie, prečo a načo sme to predložili s kolegyňami, teda s kolegyňou a kolegami. Hovoril som to naposledy, sústredím sa na dve také veci. Jedna vec je, že chcem v krátkosti poukázať na krátky historický exkurz vývoja toho, nakoľko dostal som množstvo pozitívnych ohlasov e-mailami, dokonca z Českej republiky, že nám túto úpravu, pokiaľ prejde teda, budú závidieť. Zároveň chcem ale poukázať, že je to tvrdá práca viacerých ľudí od roku 2005, ktorí na tento problém ako taký poukazovali a ktorý teda máme právo, práve možnosť teraz na tomto mieste riešiť.

    Začnem tým, že v roku 2005 prvýkrát pani E. K., nakoľko nie je tam jej meno zverejnené, uplatnila na súde v Košiciach úroky z omeškaného výživného, nakoľko jej manžel neplatil výživné za dva roky. Výsledok tohto súdneho konania sa dostavil až v roku 2008 pod judikátom číslo 40/3C/309/2005-172 z 2008, kde tieto úroky z omeškaného výživného boli súdom zamietnuté s poukazom na to, že nejde o klasický záväzkový vzťah, ale že ide o vzťah, ktorý vzniká na základe zákona o rodine, a pokiaľ zákon o rodine neobsahuje ustanovenia o úrokoch z omeškaného, tak že nemôže teda uplatňovať. V októbri 2010, medzitým teda sa rozprúdila na túto tému diskusia, v októbri 2010 vyšli prvé blogy a diskusie na túto tému, napríklad na porade.sk a na iných webových portáloch. V októbri 2011 pani Mazurková prvýkrát zverejnila blog na jednom denníku, kde sa, ktorý sa práve tejto téme venoval. V novembri 2011 pani Martincová a následne za jej spolupráce pán Dostál v novembri 2011 predložili návrh zákona, ktorý súvisel aj s hromadnou pripomienkou v začiatku roka 2012, ktorý ale už nestihol prejsť v tomto parlamente.

    V lete 2012 malý chlapec na Detskej univerzite, ktorú usporiadavala Univerzita Komenského, sa obrátil s otázkou, že prečo sa neplatia úroky z omeškaného výživného, na ministra vnútra, podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, ktorý v podstate reagoval v tom zmysle, že je to problém, ktorý určite budeme riešiť. Následne po upozornení tohto malého chlapca sme my predkladatelia - kolega Brixi, kolega Duchoň a kolegynka Vitteková spolu so mnou - predložili návrh zákona, ktorý v apríli 2013 vláda Slovenskej republiky schválila a zároveň týmto sme dovŕšili ten proces, ktorý dospel až tu do dnešného dňa, že my poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia chceme pomôcť práveže ľuďom, ktorí to potrebujú, s týmto návrhom zákona, ktorý je pre ľudí, kvôli ľuďom a podnet prišiel od ľudí.

    Toľko teda v krátkosti, dovoľte mi, aby sme, som sa teda v mene predkladateľov uchádzal o podporu tohto nášho návrhu novely zákona o rodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru a poslancovi Antonínovi Cicoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 536 z 26. marca 2013 pridelila predmetný návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Uvedený návrh zákona odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre sociálne veci. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých piatich pozmeňujúcich návrhoch spoločne, s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru číslo 230 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášku za klub OĽaNO pán poslanec Miroslav Kadúc a pán Ľubomír Petrák z klubu SMER.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, vážení prítomní. Ja som aj v prvom čítaní vystúpil k tomuto zákonu a rád by som doplnil, pretože som si nebol istý niektorou informáciou, ktorú som vám podal. Ale najskôr by som si dovolil zacitovať z dôvodovej správy: "Dovoľujeme si preto ako poslanci reagovať návrhom tohto zákona na faktický stav v súčasnosti v Slovenskej republike, že zameškané výživné sa vôbec neúročí a je častým javom našej spoločnosti. Mnohé vyživované osoby a mnohé na výživné čakajúce osoby, napríklad slobodná matka dieťaťa, samotné dieťa, rodič, manžel, príbuzný mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané výživné, alebo nezaplatené výživné tým spôsobom, že peniaze na živobytie alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa si musia požičať od banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limit platobnej karty s nádejou, že keď im povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí zameškané výživné, tak že to potom všetko vrátia." Pokračujem: "No málokto si uvedomuje, že i keď je, i keď síce príslušná osoba s vyživovacou povinnosťou výživné oneskorenie čiastočne zaplatí, tak nakoniec oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom príslušným finančným inštitúciám musia zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne vysoké úroky, ktoré im však osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia."

    Čiže dôvodom tohto návrhu zákona, ak som to správne pochopil, je to, aby sa z výživného platili aj úroky z omeškania, aby si ten, alebo tá osoba, ktorá je oprávnená na výživné, nemusela požičať peniaze z banky a keď už si požičia, aby nemusela platiť úroky z omeškania.

    Výborný dôvod, alebo výborný zákon, výborný dôvod, ja som za tento zákon v prvom čítaní zahlasoval, odporúčal som to aj mojim kolegom. Budem to odporúčať aj teraz, ale dovolím si poukázať na jednu závažnú skutočnosť ešte teda predtým.

    Ja som rád, Tóno, že si spomenul to, že táto vec sa ťahá od roku 2005, čo je naozaj výborné. Čiže od roku 2005, ak sa zhodneme, táto situácia, tento spoločenský jav, že niekto si požičia peniaze a potom zaplatí úrok, pretrváva. Je to tak, že? Výborne. Tak ak som ja dobre čítal, ak som ja dobre študoval, tak podobný návrh zákona, podobný, veľmi podobný, bol tam jeden rozdiel a to, že okrem úrokov z omeškania bolo možné požadovať aj poplatok z omeškania, bol predložený v minulom volebnom období pánom Ondrejom Dostálom. Je to návrh z novembra roku 2011. Čiže presne ten istý účel, ktorý sa rieši teraz, bol navrhnutý v novembri 2011. Po teda tých šiestich rokoch, kedy tento jav bol. Keďže si mi prikývol, že áno, tento jav pretrváva.

    Tak ja dovolím si teda tebe a tvojim kolegom pripomenúť hlasovanie z 9. 2. 2012 o tomto istom návrhu s tým istým účelom, ako je teraz, z času 11.20 minút, kedy sa o tomto návrhu hlasovalo. A päťdesiati deviati poslanci vládnej strany vtedy zahlasovali, ja som povedal v prvom čítaní, že sa zdržali, boli proti. 59 poslancov bolo proti. K tomu sa pridali ešte štyria SNS-kári. Ja tomu nejako, nejako tomu nerozumiem. Ten istý návrh, minulý mesiac prešiel za. A minulý rok prešiel proti.

    Bolo by asi fér povedať tým slobodným matkám alebo matkám, ktoré si musia požičiavať a potom platiť úroky, že áno, my sme vám to prijali, to je výborné, ale neurobili sme to pred rokom, kedy sme to mohli urobiť. Mali sme tu taký návrh. Inými slovami, nahradili sme objektivitu účelnosťou a nejakou politickou kultúrou.

    Inými slovami ešte. Ak návrh predkladá opozícia, sa, áno, opozícia, za tento návrh sa v zásade za nehlasuje. Doložím to ešte inak. Ten rok, ktorý alebo vlastne rok a pol, ktorý ubehol od zmeny postoja k tomuto návrhu, mohli mať ľudia, ktorí boli oprávnení na výživné a úroky z omeškania, naozaj o niečo lepší život. A práve vaším hlasovaním politickým ste im tento lepší život zasa o niečo strpčili. Ale aj cez to všetko ja si teda dovolím zahlasovať za. A som rád, že takéto návrhy prechádzajú. Aj keď sa opäť javí, že ide o politický návrh, o nič iné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Neregistru... a registrujem na vašu, na vaše vystúpenie jednu faktickú poznámku.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, ďakujem za vystúpenie. V podstate ale musím niečo vysvetliť. V prvom rade, vtedy moji koaliční, teda moji kolegovia boli v opozícii. Ja som v parlamente nebol. Boli v opozícii. A pokiaľ mne bolo povedané, tak ten návrh ako taký mal nedostatok a tým nedostatkom bol práve ten poplatok z omeškania, ktorý nie je klasická občianskoprávna alebo rodinnoprávna sankcia.

    Vec je taká, že to, čo si povedal, že sa strpčil život na ďalší rok potom tým našim, teda našim mamičkám a občanom. No nie je to celkom pravda, lebo povedal si a, ale nepovedal si b, že v tom čase ten návrh zákona aj prešiel. Len nastala taká vec, že padla vláda. Čiže dokonca, dovolím si zacitovať z vystúpenia Ondreja Dostála 8. februára 2012 16.39 až 16.45: "Ja si uvedomujem, v akej sa nachádzame situácii, a uvedomujem si, že pravdepodobne tento parlament už tento zákon neschváli. Chcem vás však poprosiť o jeho podporu, ale aj v prípade, že neprejde, tak považujem za dôležité, aby tá téma tu zaznela, aby som na ten problém upozornil a aby niekto v budúcnosti sa tejto témy chopil a tú zmenu presadil. To nie je vec, ktorá by mala rozdeľovať pravicu a ľavicu, liberálov alebo konzervatívcov, je to vec, ktorá rieši vecný problém, ktorý zaťažuje mnohých a mnohých rodičov." A tak ďalej.

    Čiže dovolím si povedať, že ja aj na základe výzvy pána poslanca Dostála, ale aj na základe otázky malého chlapca na Detskej univerzite, ktorého sa to priamo dotýkalo, som sa s kolegami chytil tohto problému a riešili sme to svojím spôsobom a myslím si, že nie je dôležité, kto to predkladá. A je dôležité, že sa tým môže aspoň trošku pomôcť ľuďom a mamičkám, ktoré to teda potrebujú. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kadúc.

  • Ale áno, ono je to dôležité. To je naozaj, je to dobrý návrh. Za ten návrh ja zahlasujem, ale na čo som chcel poukázať, bola, bola tá politická kultúra. Že sa práve za takéto naozaj zákony, ktoré nemajú komu uškodiť, toto by nemal byť politický boj na takýchto zákonoch v podstate jednoduchých, a ktorý môže tým ľuďom pomôcť čo do dôsledkov dosť výrazne. Ak teda tvrdíš, že, že problémom bol ten poplatok z omeškania, no ja si schválne, aj keď to už nebude v rozprave, ja si nájdem tú rozpravu, či tam niekto vôbec povedal o tom poplatku. Ja som ochotný teda risknúť a staviť sa, že nikto nič nepovedal na toto. A keby aj, druhé čítanie je možné pozmeňujúcim návrhom toto upraviť. Alebo ešte inak. Veď vy ste preto, že poplatok z omeškania, pretože je tam nejaký poplatok z omeškania, ktorý možno tam nepatrí, boli proti. Tak ste sa mali zdržať. Veď o tom je tá asi aj u vás politika. A nie byť proti proste dobrému návrhu, ktorý má pomôcť ľuďom.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Hneď na úvod sa ospravedlňujem, že nie je úplne k téme predmetného návrhu zákona, ale skupina poslancov reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá vznikla pri maturitných skúškach. A chceme vyriešiť problém, ktorý je akútny pre niekoľko stoviek mladých ľudí a považujeme za potrebné ho riešiť.

    Najskôr by som, pán spravodajca, chcel poprosiť, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie bod číslo 4 a 5 spoločnej správy. Lebo tieto dva body kolidujú s predloženým pozmeňujúcim návrhom.

    Takže, kolegyne, kolegovia, text pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku, Ľubomíra Petráka, Antona Martvoňa, Otta Brixiho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa, Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, parlamentná časť, tlač 424.

    Prvý bod. V článku I v 4 bode § 119a sa v nadpise slová "od 1. júna" nahrádzajú slovami "od 15. júna", slová "pred 1. júnom" sa nahrádzajú slovami "pred 15. júnom" a slová "do 31. mája" sa nahrádzajú slovami "do 14. júna".

    Odôvodnenie: V súvislosti s navrhovanou zmenou účinnosti v tomto pozmeňujúcom návrhu je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenie zákona.

    Druhý bod. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

    Článok III. Zákon číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 462/2008 Z. z., zákona číslo 37/2009 Z. z., zákona číslo 184/2009 Z. z., zákona číslo 37/2011 Z. z., zákona číslo 390/2011 Z. z. a zákona číslo 324/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V § 77 ods. 5 v druhej vete sa za slová "sa koná" vkladajú slová "v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo".

    Odôvodnenie: Doteraz platné znenie umožňuje žiakom vykonať opravnú maturitnú skúšku len v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka z predmetov, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky alebo len externú časť maturitnej skúšky. Navrhovaným ustanovením sa umožňuje žiakom, ktorí boli neúspešní na maturitnej skúške v riadnom skúšobnom období z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej maturitnej skúšky, alebo len externú časť maturitnej skúšky, skúšku vykonať v opravnom termíne v mimoriadnom skúšobnom období aj v septembri nasledujúceho školského roku. Touto úpravou sa tak umožní tým žiakom, ktorí budú úspešní na opravnej maturitnej skúške v septembri, uchádzať sa o vysokoškolské štúdium už v nasledujúcom akademickom roku po splnení kritérií stanovených vysokou školou a po vykonaní zápisu v súlade so zákonom číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Druhý bod. V § 77 ods. 7 znie:

    "(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka.

    Odôvodnenie: Týmto ustanovením sa určujú termíny na prihlásenie sa žiaka riaditeľovi školy na opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky alebo len externú časť maturitnej skúšky a to v závislosti od termínov konania opravnej skúšky.

    Tretí bod. V § 86 ods. 2 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ju koná v riadnom skúšobnom období".

    Odôvodnenie: Ustanovenie špecifikuje lehotu oznámenia výsledkov v klasifikácii externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky na konanie skúšky v riadnom skúšobnom období. Pri opravných skúškach z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa lehota oznámenia výsledkov z klasifikácie neurčuje v nadväznosti na termín konania internej časti maturitnej skúšky a to z dôvodu, že žiak v opravnom termíne nemusí konať skúšku z internej časti maturitnej skúšky.

    4. bod. V § 90 ods. 1 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do 10 dní od jej konania".

    Odôvodnenie: Ustanovenie určuje lehotu vydania vysvedčenia po vykonaní opravnej maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky alebo len externú časť maturitnej skúšky.

    Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV. V nadväznosti na vloženie nového článku sa legislatívno-technický upraví aj názov zákona.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. III sa slová "1. júna" nahrádzajú slovami "15. júna".

    Odôvodnenie: Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia legislatívneho procesu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že tento postup je čiastočne neštandardný, poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, nakoľko sa jedná o niekoľko stoviek mladých ľudí, ktorí by zostali vo vzduchoprázdne po obdobie jedného kalendárneho roku. Nemohli by nastúpiť na vysoké školy, v zásade by sa dostali do sociálnej siete a mali by ťažší štart do života. V žiadnom prípade nie je naším cieľom znižovať kritériá, ktoré sú kladené na maturitnú skúšku, len v kratšom termíne dať možnosť opraviť pochybenie, ktoré sa v predchádzajúcom konaní týchto mladých ľudí stalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega, ak to chápem správne, tak vlastne prílepkom tu ideme riešiť niečo, čo s vecou, ktorá je predmetom daného zákona, vôbec nesúvisí. Povedali ste, že je to mierne neštandardné, ak si to dobre pamätám. No ono je to veľmi neštandardné, aj keď musím povedať, že po troch rokoch v tomto parlamente si zvykám ako na štandardnú súčasť legislatívnych procesov, že tu meníme úplne nesúvisiace zákony pridávaním nových článkov do úplne nesúvisiacich iných zákonov, ktoré sú ešte k tomu poslaneckou iniciatívou. Staviate potom poslancov do veľmi nepríjemnej pozície, pretože ak by sa stalo, že niekto nesúhlasí s navrhovanou úpravou toho pôvodného zákona, ale veľmi súhlasí s tým, čo ste práve predniesli a chcel by to podporiť, tak musí hlasovať o dvoch úplne rozličných veciach v jednom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať tento zákon ako celok, a to nie je úplne fér. Nie je to úplne fér voči poslancom. Možno by naozaj bolo lepšie, keby si pán minister školstva poriadne robil svoju prácu a predkladal poriadne zákony, potom by sme to tu nemuseli hasiť takýmito nedôstojnými prílepkami k poslaneckým iniciatívam vašich kolegov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ak som to správne pochopila, tak v podstate reagujete na e-maily, ktoré prišli mnohým z nás od rodičov a týkajú sa neúspešných maturantov v ich písomnej časti, ktorí sa môžu uchádzať o ďalšiu skúšku až o rok. Chcem sa opýtať, keby ste mi vedeli vysvetliť, ako k tejto situácii došlo? Vlastne kde nastala chyba? Kto predložil takýto návrh zákona, keďže v minulosti takéto problémy neboli? Mám dojem, že vlastne opravujete chybu vlády, ktorá predložila takýto nesprávny návrh, ktorý toto spôsobil.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, tá situácia vôbec nie je situácia ministra školstva Dušana Čaploviča, to znamená, ani jeden z pozmeňujúcich alebo ani jedna z noviel, ktorá spôsobila tento stav, nie je z dielne Dušana Čaploviča, ministra školstva. Tento stav je v zásade platný od roku 2010. To znamená, ak hovoríme o tom, že bolo potrebné tento zlý stav nejakým spôsobom napraviť, vláda Ivety Radičovej mala na túto nápravu takmer dva roky a nevykonala v tomto ako absolútne nič.

  • Hlasy z pléna.

  • To znamená, bol by som veľmi, som veľmi nerád, keby sme si začali teraz hádzať horúci zemiak, kto to mal napraviť a kto to nemal napraviť a ak by sme si ho predsa len začali hádzať, tak poviem, áno, mal Eugen Jurzyca ako minister školstva takmer dva roky na to, aby tento stav opravil.

    Zrazu je na stole problém, ktorý je dneska horúcim problémom. Týka sa niekoľkých stoviek mladých ľudí, je ich vysoko cez tisíc, ktorí v zásade neurobili externú časť maturitnej skúšky. Nevyhoveli kritériám a tým, že je zákon nastavený tak, že ústnu časť skúšky si môžu opraviť v septembri, písomnú časť - externú si môžu opraviť iba v ďalšom školskom roku, to znamená až o rok. Nevidím v tom ako absolútne žiadnu logiku, lebo ak jednu časť skúšky si môžu opraviť v septembri, je logické, ak si môžu opraviť aj druhú časť maturitnej skúšky v tom istom období. Takže skúsme sa pozrieť na tento problém vyslovene pragmaticky. Nehádzať si vinu jeden na druhého. Tá vina vznikla v ďaleko predchádzajúcom období a určite nie je vinou ministra Dušana Čaploviča.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz prosím kolegov, aby sa prihlásili, kto má záujem ísť do rozpravy ústne? Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Takže pán Madej sa prihlásil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti vystúpil k novele zákona o rodine. Vzhľadom na to, že možno si to ani neuvedomujeme, ale zákon o rodine je zákon, ktorý upravuje jedno právne odvetvie, rodinné právo, ktoré je súčasťou občianskeho práva a má vážny dopad na život ľudí, bežných ľudí na Slovensku. Napriek tomu, že rodinnoprávne vzťahy sú regulované najmä normami, ktoré nie sú charakteru právneho, sú to skôr etické normy, normy správania sa, ktoré majú ľudia dané vo svojej rodine, v prostredí a tak ďalej. Právo, právne normy nastupujú naozaj až vtedy, keď je potrebná regulácia, keď je potrebné právne vymáhať určité štandardy správania sa, ktoré aj právne normy v oblasti rodinného práva zabezpečujú a vyžadujú.

    V predkladacej správe sme sa dozvedeli od pána predkladateľa, aký bol ten prvotný podnet z hľadiska motívov na predloženie novely. A musím povedať, že inštitút výživného je určite veľmi dôležitým inštitútom, ktorý trápi tak malé deti, ako aj rodičov, ktorí sa o ne starajú. Trápi aj plnoleté deti, ktoré majú právo na výživné a tento nárok si následne uplatňujú od rodičov na súde. Môžem povedať, že tak ako uvádzajú predkladatelia v predkladacej správe, pozeral som rozhodnutie aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré práve znemožnilo domáhať sa úrokov z omeškania pri výživnom. A trochu ma to zamrzelo práve preto, lebo na jednej strane máte oprávnených, resp. veriteľov v rámci akéhokoľvek súkromnoprávneho vzťahu, či už pôžičke, obchodnoprávneho vzťahu, akékoľvek plnenie, ktoré je povinný alebo veriteľ poskytuje a následne oprávnený získať naspäť. Na druhej strane máte toho, kto je dlžníkom, a v prípade nesplnenia svojej povinnosti prichádza aj istá forma sankcie, ktorá spočíva v úrokoch z omeškania.

    V občianskoprávnych vzťahoch, v občianskoprávnych záväzkoch alebo aj obchodnoprávnych vzťahoch je absolútne bežné, že keď niekto neplní svoju povinnosť, tak v takomto prípade nastupuje s tým spojená zo zákona sankcia, pokiaľ nie je zmluvne dohodnutý úrok z omeškania inak a nastupuje vo forme úroku z omeškania.

    Pri záväzkoch vyplývajúcich zo zákona o rodine, rodinnoprávnych záväzkoch, kde podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu majú osobitnú formu, je to, má charakter nárok na výživné majetkového práva, ale je založený na práve osobnom vzťahu medzi povinným a oprávneným. Práve to znemožnilo vymáhať úrok z omeškania a toto rozhodnutie od roku 2012 definitívne rozhodlo o tom, že veriteľ, inými slovami v rodinnoprávnych vzťahoch to dieťa, ktoré je oprávnené na výživné, má nárok, samozrejme, vymáhať plnenie, ktorým je to výživné, ale v prípade, bez ohľadu na to, ako si interpretujeme tú dôvodovú správu, môžeme mať na to rôzne názory, ale práve v prípade tohto veriteľa, na ktorom by štátu malo najviac záležať: oprávnené dieťa na výživné. Možno hovoríme aj pri iných vyživovacích vzťahoch, je to manželka, rozvedený manžel atď., tak toho súčasný právny poriadok nechráni, pretože ten nárok podľa judikatúry Najvyššieho súdu na úrok z omeškania nemá. Pri občianskoprávnych záväzkoch iných je to záväzok z Občianskeho zákonníka, pri obchodnoprávnych vzťahoch je to nárok, ktorý nastupuje z Obchodného zákonníka. Pri týchto úrok z omeškania vzniká, ale práve pri deťoch úrok z omeškania nie.

    Môžeme si povedať o tom čokoľvek, že či to niekomu pomôže, alebo nie, ale samotný princíp, že úveruje povinnosť povinného v tomto prípade - či už rodiča, alebo niekoho iného - v iných vyživovacích vzťahoch, úveruje oprávnený tým, že musí čakať po dobu, kým je povinný v omeškaní a cenu peňazí v čase, ktorá je zabezpečená sankciou úrokom z omeškania v bežných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch, nemá nárok oprávnený na výživné požadovať.

    Práve túto judikatúru, ktorá vychádza z nedostatočného právneho vzťahu, kolegovia poslanci prelamujú a ja by som chcel povedať, že vzhľadom na to, že je to poslanecká iniciatíva v tom dôvode, pre ktorý podávajú návrh novely zákona o rodine, trafili určite klinec po hlavičke. Našli právny problém, ktorým je právne vákuum právnej úpravy výživného a úrokov z omeškania pri neplatení výživného a v tomto našli alebo predložili právnu úpravu, ktorá to má riešiť. V rámci legislatívneho procesu samozrejme sme diskutovali o tom, že či úroky z omeškania budú vznikať pri akýchkoľvek vyživovacích vzťahoch, a tam je zase problém s iným.

    Vyživovacie vzťahy vznikajú zo zákona, to znamená, povinnosť, vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona. Je založená na právnych skutočnostiach, teda na tom, že či niekto je rodičom, niekto je dieťaťom, a tento právny vzťah, povinnosť plniť výživné vzniká zo zákona, ale výšku vyživovacej povinnosti deklaruje svojím rozhodnutím súd. Rozsudok súdu má deklaratórne účinky, ale až vtedy poznáme presnú výšku. Takže v rámci legislatívneho procesu bolo potrebné ustáliť sa, pri akom štádiu alebo v akom štádiu toho vyživovacieho vzťahu budú vznikať úroky z omeškania. V tomto prípade si myslím, že bolo správne riešenie to, ktoré predložili aj kolegovia poslanci, že úrok z omeškania bude vychádzať zo súm, ktoré budú určené súdom na základe právoplatného rozhodnutia, aby sme sa vyhli, aby sme sa vyhli právnej neistote toho, že úrok z omeškania môže vznikať z titulu, že ide o vyživovaciu povinnosť zo zákona aj pri vyživovacej povinnosti, ktorá ešte deklarovaná súdom nie je.

    Pevne verím, že právna úprava, ktorá príde, svojím spôsobom vyrieši ten problém, môže si niekto hovoriť, čo bolo skorej: sliepka alebo vajce, kto predložil aký návrh. Inštitút úroku z omeškania a nehovorím o poplatku z omeškania, ale inštitút úroku z omeškania ako taký je reakciou a zavedenie úrokov z omeškania je reakciou práve na rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2012, keď sa svojím spôsobom už definitívne týmto judikátom rozhodlo, že úroky z omeškania pri výživnom nárokovať si oprávnení nemôžu. Osobne si myslím, že aj pri novelizácii práve právnych noriem z rodinnoprávnej oblasti by sme mali o to viacej dbať aj na medzinárodnoprávnu úpravu, kde si dovolím citovať čl. III Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štátne orgány, súdy, zákonodarné orgány sú povinné pri svojej činnosti dbať na záujem dieťaťa.

    Práve predložená novela dbá na tento záujem, pretože zrovnoprávňuje - a je mi to takým spôsobom naozaj, naozaj aj zvláštne povedať -, zrovnoprávňuje oprávnených na výživné ako veriteľov s akýmikoľvek inými veriteľmi v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch a obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, ktorí už nárok na úrok z omeškania uplatňovať môžu. Takže toľko, toľko k úrokom z omeškania.

    Ja by som chcel vyzdvihnúť možno doterajšiu činnosť v Národnej rade, kde parlament za ostatné roky urobil veľa preto, aby sa mohlo vymáhať výživné. Ja si len dovolím dať do pozornosti zákon z roku 2002, prvý zákon o fonde náhradného výživného a o náhradnom výživnom. Ďalej zákon z roku 2005, zákon 2004, zákon o náhradnom výživnom. Následne tretí zákon o náhradnom výživnom, kde sa zabezpečujú oprávnení, ktorí sa nevedia dostať k výživnému, a namiesto týchto povinných uhradí výživné štát, ktorý môže svojimi prostriedkami výživné samozrejme aj vymáhať. Chcel by som upriamiť, upriamiť vašu pozornosť aj na novelu exekučného poriadku z roku 2008, kde sa zaviedla osobitná možnosť, osobitný spôsob výkonu exekúcie odňatím vodičského preukazu pri dlhoch na výživnom.

    Myslím si ale, že z hľadiska vymožiteľnosti práva máme ešte určite čo doháňať, pretože vyživovacie vzťahy ako také pri tých množstvách exekúcií, aké sú, ešte sú stále alebo sú dôvodom na to, aby boli v pozornosti, v pozornosti zákonodarcu. Z celkovej kriminality na Slovensku je trestný čin zanedbania povinnej výživy, predstavuje, predstavuje 13,6 percenta spáchaných skutkov, ktoré rieši polícia. Je to viac ako 7-tisíc trestných činov na Slovensku. Ja len pevne verím, že táto novela, ako aj ďalšia legislatívna činnosť Národnej rady bude prispievať k tomu, aby sme práva detí, ale hlavne práva oprávnených na výživnom v týchto intenciách čo najviac hájili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pán Madej, nikto vám neberie ani pánovi Martvoňovi zásluhy za prijatie tohto zákona, všetci rozumní ľudia budú hlasovať za túto časť zákona, len, len ja stále sa k tomu musím vrátiť. Prečo ste minulý rok, pred rokom a pol pri prvom čítaní, vtedy, kedy sa hlasuje o úmysle zákona, hlasovali proti? Aj vy ste boli jeden z tých päťdesiatich deviatich. Ste povedali inými slovami, toto nie je dobrý zákon, ja zaňho ani za ten účel nezahlasujem. A jediným dôvodom, čo som ja vyrozumel z toho 12-minútového vystúpenia, bolo, že je, tam bol poplatok z omeškania. No ďakujem pekne. To je taký dôvod, ktorý vzbudzuje taký úsmev, a nie, nie to, aby ste mohli ísť proti účelu zákona, ktorý zavádzal pred rokom a pol úroky z omeškania pri zameškanom výživnom. Vy ste boli proti.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za reakciu. Ja by som chcel povedať k vašej faktickej poznámke toľko, že v rokoch 2010 až 2012 ste boli, vaše politické strany, pri vláde s tým, že, samozrejme, legislatívna oblasť a zodpovednosť za tvorbu legislatívy bola, pán poslanec, na vás. Možno množstvo chýb aj v oblasti legislatívy dobieha aj teraz, kto nič nerobí, nerobí ani chyby, to si môžeme, samozrejme, povedať aj priznať. Faktom je, že v tejto oblasti, v oblasti rodinného práva by to chcelo ešte viacej zmien aj moderných, aj takých, ktoré by zjednodušili život ľuďom na Slovensku. A ja si myslím, že dozrie čas, keď aj zákon o rodine - a toto je jedna z tých, jeden z tých námetov -, ale aj keď zákon o rodine dozrie vo väčšiu novelu, a myslím si, že mnoho odborníkov z oblasti rodinného práva bude mať k tomu čo povedať. Tak, aby sme zjednodušili ľuďom možno niektoré veci či už v rámci možnosti dojednať si dohody, ale nejdem povedať o čom, pretože by som ešte predbiehal niektoré veci.

    Je to, je to uhol pohľadu, ale pokiaľ máte chuť kritizovať aj niečo dobré, je to vaša vôľa. Ale ja som považoval za potrebné vystúpiť k tomu preto, aby som, aby som na jednej strane vysvetlil legislatívny proces a vysvetlil aj dôvody, ktoré vychádzajú práve z rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2012. Môžeme ísť ďaleko, ďaleko predtým, ale podľa mňa to nemá význam.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán predkladateľ požiadal o slovo, záverečné, takže uzatváram rozpravu. A nech sa páči, môžete predniesť svoje stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel teda vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol predložený a uvedený pánom poslancom Petrákom. Samozrejme, s predloženým pozmeňujúcim návrhom sa stotožňujem. Dovolím si poukázať na to, že v podstate inštitút takzvaného, v úvodzovkách, prílepku je zakotvený v rokovacom poriadku teda Národnej rady Slovenskej republiky už dlhé roky. A myslím si, že v určitých prípadoch, ako bol, aký je pri týchto maturitách, myslím si, že sme tu pre ľudí a kvôli ľuďom, je vhodné aj tento inštitút využiť, aby sa pomohlo tisíckam alebo stovkám mladých ľudí, ktorí to teda potrebujú, čo sa týka tých maturít. Ďalej by som chcel uviesť ešte krátko, ďakujem všetkým za vystúpenia, za konštruktívne pripomienky. Dovolím si dať taký odkaz pre mnohých otcov, ktorí boli nahnevaní a proste posielali mi teda zopár výhražných e-mailov a poškriabali mi auto, že výživné sa neplatí preto, aby sa otcovia mohli stretávať s deťmi, samozrejme, je to problém, keď sa nemôžu stretávať s deťmi, ale to treba riešiť iným spôsobom. Výživné sa platí preto, aby boli pokryté základné potreby dieťaťa alebo vyživovanej osoby.

    Čiže ide o to, aby to dieťa mohlo v kľude žiť a malo aspoň takú životnú úroveň ako ten jeho rodič. Chcel by som týmto takto od tohto pultu ešte poďakovať za odbornú diskusiu všetkým kolegom v ústavnoprávnom výbore, taktiež Róbertovi Madejovi, ktorý viedol s nami predkladateľmi niekoľkohodinovú odbornú debatu a taktiež potom jeho konštruktívne pripomienky sa premietli aj do toho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň by som chcel poďakovať aj všetkým v minulosti spomenutým osobám, ktoré bojovali a bojujú za práva vyživovaných detí alebo osôb, taktiež chcem poďakovať tomu chlapcovi, ktorý mal tú odvahu na Detskej univerzite obrátiť sa s touto otázkou na ministra Kaliňáka, a zároveň chcem poďakovať pánovi ministrovi Kaliňákovi, že nás poslancov predkladateľov práve on upozornil na tento problém.

    Toľko z mojej strany, zároveň chcem dať výzvu, aby všetky ženy a ľudia, ktorí sa starajú o deti a vyživované osoby, aby v tom vytrvali a aby teda sa nedali odradiť problémami, ktoré ako výživné ako inštitút mnohé má. A toto je iba čiastkové riešenie, aby sa týmto ľuďom, ktorí to potrebujú, pomohlo. A strana SMER chce teda aj naďalej pomáhať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec, to bolo záverečné slovo.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (tlač 465).

    Prosím ešte pani poslankyňu Grečkovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Martin Poliačik, Igor Hraško, Alojz Hlina a Viliam Novotný.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Poliačikovi, pripraví sa pán poslanec Hraško.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 465.)

  • Keby som nevidel, že, že to je dôsledkom normálneho behu parlamentu, tak by som povedal, že je to konšpiračná teória toto. Opäť tento zákon, ktorý má byť neviditeľný, prejednávame 18.48, opäť...

  • Hlas z pléna.

  • ...ja nevravím, že, ja nevravím, že je tam úmysel, iba by som, iba by som povedal, by som sa nedivil niekomu, kto by tam úmysel videl, tak.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v piatok popoludní, keď už väčšina verejnosti odvrátila svoj zrak od rokovania v Národnej rade, sme sa dostali k tomuto zákonu, ktorý som vtedy nazval vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Už vtedy som hovoril hlavné dôvody, prečo túto novelu nemôžeme ako strana SaS podporiť. Rád by som zacitoval teda článok 20 odsek 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."

    V novele sa uvádza, že bude možné vyvlastniť aj v prípade, po novom, ak by šlo o realizáciu alebo uskutočnenie stavby, prostredníctvom ktorej sa vytvorí aspoň 300 pracovných miest. Uznávam, že v momente, keď máme 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku, to môže znieť ako ľúbivé ospravedlnenie toho, že chceme siahnuť na súkromný majetok nejakého človeka. Ale sám seba sa pýtam: Je 300 nových pracovných miest naozaj tak vysokým verejným záujmom, aby sme kvôli nemu museli šliapať po ústave?

    Ona, tá ústava, samozrejme hovorí, že je to možné, ale musí tam byť naozaj vážny dôvod. Ja som presvedčený o tom, že 300 nových pracovných miest tak veľkým verejným záujmom nie je. A ako dlho vlastne bude potrebné udržať takýchto 300 pracovných miest? Mesiac, dva, rok, ako dlho bude musieť takýto investor, ktorému štátostrana uľahčí prístup k majetku cudzích ľudí, udržať týchto, ako dlho bude musieť udržať týchto 300 pracovných miest na to, aby to bolo opodstatnené?

    A čo sa stane, keď takýto investor nám skrachuje, alebo ide do bankrotu, alebo jednoducho nebude môcť podnikať, alebo počet tých pracovných miest nám v priebehu dvoch mesiacov klesne na 200? Potom sa budeme ospravedlňovať tým ľuďom, ktorým siahneme na majetok, ktorým ho vyvlastníme kvôli tejto veľkej strategickej stavbe?

    Budeme mať nejakého investora, on sa nám zaručí, že zamestná 301 ľudí. Okej, bude sa môcť vyvlastňovať, ale trh je neúprosný, aj takéhoto investora, takéhoto podnikateľa môže z toho trhu niekto vytlačiť. Ako sa budeme správať potom k ľuďom, ktorí boli, ktorých majetok bol predmetom vyvlastnenia, a ako budeme zdôvodňovať ten veľký verejný záujem, ktorý vkladajú vlastne poslanci do svojej novely zákona? Uvažujeme vôbec nad tým, ako závažná novela toto je pre obyvateľov Slovenska, teda hlavne pre tých, ktorí vlastnia majetok, ktorý by mohol byť predmetom zálusku nejakého investora alebo finančného donora našej najväčšej politickej strany? Obávam sa, že tak, ako som to povedal už v piatok, niekde čaká investor, kamarát, kmotor, ktorý už má svoj plán, ktorý už vie, čo chce dosiahnuť, a jediné, čo mu stojí v ceste, je, že to chce spáchať na majetku niekoho iného. Takto závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ale aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, by ale naozaj mala predkladať vláda. Mal by tam byť mesiac pripomienkového konania, mali by sa k tomu vyjadriť odborníci, mala by mať možnosť vyjadriť sa k tomu verejnosť, odborná verejnosť, ale aj laická verejnosť, lebo nejaký majetok má obrovské množstvo ľudí na Slovensku, aj čo sa týka pôdy. A nie ako dnes, že opäť chvíľku pred siedmou, keď jediní novinári, ktorí majú ešte možnosť sledovať toto dianie, sú tí chudáci z agentúr, ktorí tu naozaj musia sedieť až do siedmej, a opäť to bude jedna malá správička v sekcii domáce. A ak sa toto podarí zajtra znovu, že celý deň sa bude ťahať tá veľká správa ministra školstva a niekde pred siedmou dokončíme tú rozpravu, tak táto novela prejde parlamentom nepovšimnutá.

    Hovorí sa o tom, že je to pripravené vlastne pre budovanie ropovodu cez Žitný ostrov. Nie som si istý, že je to šité na tento projekt, pretože v podstate vyvlastňovať pre účely stavby ropovodu je možné už za súčasných podmienok, ten zákon ráta s tým, že ak sa niekde má stavať strategicky významné potrubie na vedenie napr. ropy, tak je možné vyvlastňovať už dnes, a preto si myslím, že toto o ropovode nie je. Áno, súhlasím, aj vyvlastňovanie pre ropovod, ktorý by mal ísť cez Žitný ostrov alebo akoukoľvek inou trasou, je dôležitá téma a treba hovoriť o tom, či je to dostatočne veľký dôvod na to, aby sa niekomu siahlo na majetok, ale nemyslím si, že je predmetom tohto zákona. Myslím si, že keď tento zákon prejde, tak tá veľká ryba vypláva až potom.

    Ešte raz vysvetlím, § 108 stavebného zákona hovorí o tom, že na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba, to znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby zamestná aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov vyvlastňovať.

    Potom je tu ďalšia otázka. Tých 300 ľudí stačí zamestnať na to, aby sme tu búdu postavili, alebo v nej budú pracovať? Lebo zamestnať 300 ľudí na postavenie búdy, to nie je ťažké, každá veľká búda potrebuje 300 ľudí a keď ich bude 280, tak tých 20 tam ešte naženieme, aby zaviedli káble. Toto stačí na to, aby sme vyvlastňovali cudzí majetok? Ja si myslím, že nie.

    Opäť zopakujem, určite je potrebné urýchľovať procesy, ktoré vedú k tomu, aby sa dobudovala infraštruktúra na Slovensku, ale vládna strana SMER napriek tomu, že už raz dostala po prstoch od Ústavného súdu, to ide skúšať znovu. Uvoľňujú sa podmienky pre vyvlastňovanie a opäť rozmýšľame spôsobom z 50. - 60. rokov minulého storočia, že keď ide o veľkú vec pre nás všetkých a možno pre niektorých viacej, tak súkromný majetok toľko nezaváži, vtedy žiaden súkromný majetok nebol, teraz ho máme, treba s tým nejakým spôsobom bojovať.

    Čo považujem za vrcholne nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je, že v dôvodovej správe nikde nie je napísané, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Je nekorektné, aby sme my museli čítať to, čo je medzi riadkami v dôvodových správach, a následne na to museli upozorňovať v rozprave v parlamente. Áno, je to práca opozície, ale poctivý predkladateľ zákona do dôvodovej správy píše, čo ním chce dosiahnuť a ak chce zjednodušiť vyvlastňovanie, tak to tam má napísať.

    Takže aby som to, takže aby som to zhrnul, opäť krátko pred siedmou tu máme zákon, ktorý môže významným spôsobom posunúť hranice chápania práva na súkromné vlastníctvo, ktoré významným spôsobom posúva možnosti štátu na to, aby na súkromné vlastníctvo mohli štátni úradníci alebo vláda siahnuť.

    Pán predkladateľ mi minule povedal: Ale však to musí schváliť vláda. No tak to je perfektná záruka! Vláda, ktorú máme dnes pri moci, je presne z tých, ktorá hľadí na to, aby každý súkromný majetok bol ochránený, to sa mi bude lepšie spávať!

    Ak som ten procedurálny návrh ešte nedal, tak ho dám teraz, ak som ho už dal, tak ho zopakujem, tento zákon treba vrátiť na prepracovanie a nemal by ho prepracovať, áno,

  • Reakcia spravodajcu.

  • tým pádom teraz dávam druhý procedurálny návrh, vrátiť ho na prepracovanie. Ale nemal by ho prepracovať predkladateľ, nemal by ho prepracovať pán kolega Kondrót, mala by ho prepracovať vláda, mala by ho predložiť vláda, mala by ho dať do riadneho pripomienkového konania a mali by sme o ňom hovoriť ako o zásadnej zmene, ktorá upravuje vzťah štátu, jeho možností a ľudí vlastniacich majetok.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie faktické poznámky dvoch poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, no musím povedať, že tento zákon, alebo tento návrh nie je len o tom, ako ideme obmedziť vlastnícke práva a ich vyvlastnenie, ale tento zákon priamo navádza, ako vylúčiť verejnosť z celého procesu, pretože verejnosť sa má možnosť podieľať pri schvaľovaní územného plánu. Pri takejto investícii do územného plánu už mesto ani vyšší územný celok nebude môcť hovoriť, nebude treba čakať na to, že sa to tam dopracuje, ale vláda rozhodne, že cez Petržalku, cez najhustejšie obývanú časť mesta Bratislavy, pôjde ropovod do Schwechatu, tak to tam pôjde. Čo po tom, keď to náhodou raz buchne a pol Petržalky bude v ťahu?

    Ak, takýto prístup zo strany vlády je len pokrytectvom a obchádzaním pripomienkového konania a práva verejnosti, aby sa mohli vyjadrovať k veciam, ktoré sa aj ich dotýkajú. Nad rámec, v plnej miere s tebou súhlasím, že tento návrh by mal byť stiahnutý a táto Národná rada by nemala pokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože je zlý a ide proti záujmom občanov Slovenskej republiky a proti záujmom Slovenskej republiky ako takej, pretože do dnešného dňa nepreukázali záujemcovia výstavby ropovodu do Schwechatu, že je to ekonomicky prínosné a Slovenská republika bude mať z toho ekonomický úžitok.

    Už za vlády Ivety Radičovej sme chceli, aby predložili ekonomickú analýzu návratnosti a záväzok rakúskej strany, že budú odoberať a budú platiť za tento ropovod. Toto je len o biznise a vláda aj minulý rok rozhodla o tom, že áno, môžu utrácať peniaze Slovenskej republiky na tento projekt namiesto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, vypočul som si opäť akúsi obrovskú znôšku hlúpostí. Vy ste tento zákon asi nečítali, lebo hovoríte o nejakom úplne inom zákone.

    Po prvé, toto je zákon platný od roku 1999, platí 14 rokov. Posledná novelizácia bola v roku 2005, bola v roku 2004 a 2005, čiže osem rokov platí tento zákon. V zákone sa hovorí, v starom zákone, v platnom zákone sa hovorí, že musia to byť, "finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie sú najmenej 1 mld.", my hovoríme 3 mld., "je národohospodársky významná", to tam je aj zopakované v našom návrhu, "vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla", to tam je a pridávame "minimálne 300 nových pracovných miest".

    Neviem, kde ste zobrali, že stačí pri výstavbe mať 300 ľudí, ktorí sa tam budú motať okolo dvoch bagrov, to tam nikde nie je. V písmenku b je napísané, že jej realizáciou, uskutočnením, že uskutočnením tejto investície, pán kolega Poliačik, uskutočnením, sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest. Nemáme problém tam dať trvalo udržateľných alebo minimálne päť rokov, to tam kľudne môžeme v druhom čítaní doplniť, nemám s tým problém, ja v tom nevidím žiadnu habaďúru. Je to národohospodársky významná, čiže oproti tomu, čo platilo 13 rokov, čo vás netrápilo, alebo minimálne posledných 8 rokov, zdvíhame z miliardy na tri miliardy, pridávame 300, vytvárame 300, môže byť 400, môže byť 500, tak ja sa vôbec tomu nebránim, hej, toto bol takýto návrh. A môžeme tam kľudne pridať, že to ale nie je tak, že bude počas výstavby, jej uskutočnením sa vytvorí minimálne 300 a vláda o nej rozhodla. To isté, čo je v starom zákone, sme to precizovali a pritvrdili sme podmienky. Vypustili sme odtiaľ, že to musí byť pre výskum a vývoj, pretože za posledné roky sa žiadna miliarda do výskumu nenaliala a tri sa nenalejú už vôbec. Povedzte mi, koľko investícií za posledných osem rokov išlo za miliardu do tohto, to je tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické pán poslanec Poliačik.

  • Toto je presne tá diskusia, ktorá mala byť, pán kolega, predmetom toho pripomienkového konania, ktorá nemá prebiehať tu teraz o siedmej, ale ktorá mala prebiehať ešte na úrovni vlády, keby ho bola predložila tento zákon do Národnej rady. Pretože to, že či to má byť miliarda, tri miliardy, 300 zamestnancov, či pri stavbe, alebo u trvalo udržateľných, to sú tak dôležité veci, že o tom nemáme sa rozprávať my tu teraz, aj keď už musíme, o tom má odborná verejnosť diskutovať na portáli Úradu vlády. Tam sa má hovoriť o tom, čo je naozaj tak dôležité, tam sa má hovoriť o tom, či vývoj a výskum by mali zostať v tom zákone, alebo nie. Tam sa má hovoriť o tom, či tri miliardy je tá správna hranica, to nemôžete vy tu teraz len tak povedať, ale však tak dobre dáme 500, dáme 600. Nemôžeme tu z brucha hádzať miliardové sumy a zahrávať sa s tým, že kde je hranica na to, aby sa mohli vyvlastňovať majetky slovenských občanov, to je jednoducho nonsens.

  • Reakcia z pléna.

  • Upravuje podmienky, upravuje podmienky, ktoré umožňujú vyvlastňovanie a mení ich a ja viem, že ten zákon doteraz nejakým spôsobom platil, ale každá jeho zmena je natoľko citlivým zásahom do legislatívy Slovenskej republiky, že jednoducho nemá prechádzať takto poza kríčky, poza búčky, päť minút pred ukončením rokovania. Ja viem, že vy tam nič takého zlého nevidíte, ale to zlé uvidíme, keď opäť rozhodne Ústavný súd o tom, že vyvlastňovanie neprebehlo tak, ako to hovorí ústava, a opäť sa budeme ospravedlňovať občanom tejto republiky, že im niekto siahol na majetok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zajtra ráno, pripomínam iba, že budeme pokračovať správou o stave školstva.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Budeme to mať, áno, na viackrát rozkúskovaný zákon, správa, áno, a potom by sa malo pokračovať týmto zákonom.

    Takže pekný večer vám prajem všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.