• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Michal Bagačka, Béla Bugár, Rastislav Čepák, Ján Hudacký, Igor Choma a Richard Sulík.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomocných prípravkoch a ochrane rastlín (tlač 457). Včera bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 477. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 447a.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona reaguje na prebiehajúci legislatívny proces v Európskej únii vo vzťahu k realizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky na jej novú legislatívu a v jej intenciách zavádza nové podporné systémy.

    Predložený návrh zákona upravuje podmienky a kritériá na poskytovanie podpory v poľnohospodárstve. Zdokonaľuje proces pôsobnosti správnych orgánov pri zabezpečení konania o schvaľovaní žiadosti o podporu. Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona v praxi.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Magde Košútovej.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 477.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením č. 131 zo 7. mája 2013 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona. Podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený vládny návrh zákona a pridelil ho na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade zákona, súlade návrhu zákona so stavom Slovenskej republiky v súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a o finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. apríla 2013 č. 447 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána predsedu výboru Mikuláša Hubu.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ctené ranné vtáctvo, značne osirelé, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, návrh zákona, o ktorom je momentálne reč, sa týka pomerne špecifických okruhov problémov, napriek tomu mi nedá nezmieniť sa o problematike podpory pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v trochu širšom kontexte. Podporujú ma v tom okrem toho, že sme ešte len v prvom čítaní, aj niektoré ďalšie skutočnosti.

    Po prvé, ako sa píše v dôvodovej správe, predložený návrh zákona reaguje na prebiehajúci legislatívny proces v Európskej únii vo vzťahu k realizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky a v jej intenciách k potrebe zavádzať nové podporné systémy.

    Po druhé, aj v tejto oblasti čelíme doslova v týchto dňoch obrovskej výzve. Európska únia a jej členské štáty finišujú s prípravou nasledujúceho programovacieho obdobia, respektíve celého nového finančného strategického rámca Európskej únie na roky 2014 až 2020 a s tým súvisiacim definovaním operačných programov na národných úrovniach.

    Po tretie, tak ako sa názov rezortu poľnohospodárstva zmenil na pôdohospodárstvo a neskôr sa rozšíril o slovné spojenie "a rozvoja vidieka", tak by sme mali v stále širšom kontexte chápať aj jeho misiu a charakter podpory, ktorý by cez tento rezort mal plynúť. V tejto súvislosti si neodpustím malú odbočku a poukaz na nemalý paradox. V tom istom čase, keď názov rezortu rozširujeme o rozvoj vidieka, zároveň v Bruseli lobujeme za to, aby sa prostriedky určené pre Slovensko v budúcnom programovacom období z kapitoly rozvoj vidieka presunuli do poľnohospodárstva na takzvané priame platby a ešte to vyhlasujeme za úspech. Ale naspäť k podstate veci.

    Cieľom zákona, ako tu už bolo povedané, je spresniť podmienky a kritériá na poskytovanie podpory a zdokonaliť proces pôsobnosti správnych orgánov v tejto oblasti pri zabezpečovaní konania o schvaľovaní žiadostí o podporu. To treba určite privítať, ale ešte predtým si je treba v nových podmienkach zodpovedať zásadnejšiu otázku, a to tú, aká je celková filozofia poskytovania tejto podpory?

    Slovenské poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo a vidiek sa nachádzajú vo vážnom a v niektorých smeroch, odvážim sa povedať, až v alarmujúcom stave. Dvojnásobne sa to týka marginálnych a inak znevýhodnených oblastí, ale aj celých odvetví. Napríklad ekologického poľnohospodárstva a produkcie potravín malých alebo rodinných fariem, malých prvovýrobcov potravín, predaja z dvora a podobne. Teda práve tých žiaducich aktivít, ktorých sa na jednej strane dovolávame, ale ktoré v skutočnosti podporujeme nedostatočne a mali by sme ich podporovať oveľa viac. Čo sa týka znevýhodnených oblastí, kde poľnohospodárstvo potrebuje dobre premyslenú systematickú podporu, spomeňme aspoň vidiecke regióny s nepriaznivými prírodnými podmienkami pre poľnohospodárstvo, ale aj marginálne regióny, kde však poľnohospodárstvo nemá pre nedostatok iných pracovných príležitostí alternatívu, a teda naďalej budú kľúčovo poľnohospodársky zamerané aj v dohľadnej budúcnosti, napriek veľmi nepriaznivým podmienkam pre tento druh činnosti.

    Ako špecifický fenomén z ekonomického, kultúrneho i krajinno-ekologického hľadiska spomeniem tiež existenčne ohrozený fenomén spájajúci sa s roztrateným, či rozptýleným osídlením, teda s tradičnou krajinou lazov, kopaníc, kolešní, štálov a podobne, spolu s ich poľnohospodárskym zázemím. Ak v najbližších rokoch nevyvinieme a neuplatníme efektívny mechanizmus na podporu obyvateľov žijúcich a hospodáriacich v tejto, myslím si veľmi cennej, ale vitálne ohrozenej krajine, tak o väčšinu z nej nenávratne prídeme. A tým prídeme aj o veľkú časť toho, čo robí Slovensko Slovenskom.

    Vo svojom programovom vyhlásení z mája minulého roku vláda Slovenskej republiky sľubuje, že podporí rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Poľnohospodárstvo je podľa názoru vlády komplexný celok so spoločnou stratégiou štátu pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo a nadväzujúci drevospracujúci priemysel. Podpora rozvoja vidieka a efektívna starostlivosť o krajinu nevyhnutne vyžaduje aj spojenie všetkých rozhodujúcich aktivít v krajine do jedného funkčného celku. Vláda sa, podľa svojho programového vyhlásenia, zameria aj na podporu všetkých ostatných pozitívnych externalít agropotravinárskeho sektora, vrátane udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, ochrany a tvorby životného prostredia a akcelerácie rozvoja vidieckej ekonomiky. Vláda tiež sľubuje dodržiavanie zásad vyváženosti medzi ekonomickým a ekologickým spôsobom hospodárenia. V súlade s pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionalnými zdrojmi zamestnanosti, najmä v živočíšnej výrobe, ovocinárstve, zeleninárstve, vinohradníctve, ale aj v potravinárskom priemysle. Osobitnú podporu vláda sľubuje poskytnúť chovu hovädzieho dobytka a v prípade znevýhodnených horských a podhorských oblastí aj oviec. Ako ochranár by som doplnil aj podporu chovu kôz a včelárstva.

    A teraz vari to najdôležitejšie, citujem: "V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda podporí spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, okrem iného aj zvýšením propagácie a podpory predaja domácich potravín. Využije všetky dostupné ekonomické a právne nástroje na podporu finalizácie produktov v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a predaj čerstvých potravín týmito podnikmi priamo konečnému spotrebiteľovi." A napokon vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem o rozvoj hospodárenia na biologických základoch s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania domácich obnoviteľných zdrojoch surovín, prispieť k znižovaniu environmentálnej zaťaženosti znižovaním produkcie skleníkových plynov a zlepšiť sociálne podmienky obyvateľstva skvalitňovaním životného prostredia a vytváraním pracovných miest. Bude podporovať rozvoj produkcie biologických zdrojov v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve pre tradičné spracovateľské odvetvia potravinárstva a tak ďalej.

    A ešte pár relevantných vecí, ktoré sľúbila vláda vo svojom programovom vyhlásení, citujem: "Vláda výraznejšie podporí aktivity obcí, podnikateľov a mimovládnych organizácií zameraných na regeneráciu poškodeného prostredia, ochranu a revitalizáciu ekosystému v zaťažených ako aj chránených územiach s cieľom zlepšiť poskytovanie ekosystémových služieb, ako aj mimo produkčných funkcií poľnohospodárskej, lesnej a urbanizovanej krajiny." Prioritou vlády má byť okrem iného vytváranie zelených pracovných miest. A napokon, ale nie na poslednom mieste, k zámerom vlády v regionálnej politike má patriť odstraňovanie nežiaducich rozdielov medzi regiónmi, zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov a tým aj kvality života. Vláda sa zaviazala pokračovať v procese vyrovnávania regionálnych rozdielov s využitím synergie fondov Európskej únie, rozvojových politík jednotlivých rezortov a programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, miest a obcí. Vo vidieckych regiónoch bude vláda podporovať poľnohospodárstvo ako multifunkčné odvetvie. Veľmi dôležitý záväzok.

    Predložený vládny návrh zákona, v názve ktorého sa hovorí o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, žiaľ, len v minimálnej miere korešponduje s tým, čo sa tá istá vláda v tejto istej oblasti zaviazala podporovať vo svojom programovom vyhlásení. Navrhujem preto vrátiť návrh zákona prekladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do...

    A, pán minister, chcete vystúpiť v rozprave? Áno.

    Nech sa páči.

    A potom pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážené dámy, páni, vôbec som nemyslel, že budem k tomuto zákonu vystupovať v rozprave. Ale po tom, čo tu predviedol pán poslanec, som sa neudržal na tej stoličke a musím vystúpiť. Až ste si všimli, počas jeho príhovoru som prišiel k pani spravodajkyni a pýtal som sa jej, že o čom my teraz rokujeme? Lebo už som si prestal byť ja istý.

    Pán poslanec, keby bol vystúpil s takouto rečou poslanec typu Galka, tak sa usmejem a poviem dobre. Ale od vás som počítal trošku niečo iné. Trošku profesnejší prístup. Viete, o čom je tento zákon, ktorý teraz prerokovávame? Viete o čom je? O pôde, o ochrane pôdy. O tom, aby pôda zostala slovenskému roľníkovi. Tento zákon veľmi pružne reaguje na to, čo sa momentálne udieva na trhu s pôdou. Prebiehajú pozemkové úpravy a podľa doterajšej právnej úpravy po pozemkových úpravách končia všetky zmluvy. Hoci niektoré družstvá majú ešte päť, šesť, osem rokov dobeh na hospodárení na tejto pôde, ale podľa existujúceho zákona im tieto zmluvy automaticky končia, a ony sú bez roboty. A nastupujú rôzni medzinárodní špekulanti, hlavne z bývalých krajín Sovietskeho zväzu, ktorí vo veľkom začínajú kupovať túto pôdu a dokážu ju preplatiť. A my reagujeme na to, že keď ten poľnohospodár má ešte na osem rokov, na päť rokov, na štyri roky podpísanú zmluvu, musí mu ten majiteľ pôdy nechať možnosť dokončiť si svoj podnikateľský zámer na toto obdobie. A samozrejme, keď zmluva končí, potom nastupuje stav, kedy sa zazmluvní, kedy si zazmluvní tú pôdu ten majiteľ s hocikým, pre koho sa rozhodne. To už nevieme my ovplyvniť, lebo súkromné vlastníctvo nevieme ovplyvniť.

    Čiže tento zákon hovorí, keď na tejto konkrétnej fyzickej parcele mám zmluvu pred pozemkovými úpravami, tá fyzická parcela zostáva, menia sa možno hranice, mení sa možno majiteľ, ale ten poľnohospodár na tej fyzickej parcele dokončí svoju podnikateľskú činnosť. Toto sa musí zo zákona definovať, aby takáto možnosť bola, aby on si dokončil napríklad splatnosť svojich investícií, svoj podnikateľský zámer a podobne. Čiže to, čo vy teraz hovoríte, je úplne, je to úplne mimo. Tento zákon dáva možnosť poľnohospodárskym družstvám, že keď majú zmluvu na desať rokov, tak na desať rokov na tej fyzickej parcele robiť budú. To je všetko.

    Ale teraz k tým vašim pripomienkam. Viete, my skutočne robíme pre tých poľnohospodárov na ministerstve. A to, čo ja presadzujem vo svojej práci, je predovšetkým koncepčná robota. Poľnohospodárstvo je vo veľmi zlom stave. A viete prečo? Lebo sa každý rok, každé dva roky menili podmienky na podnikanie v poľnohospodárstve. Nie je tu žiadna vízia, žiadna koncepcia, žiadna stratégia, ako má poľnohospodárstvo vyzerať. Preto sme si dali, vzhľadom na to, že končí aj programovacie obdobie, dva základné ciele pre toto obdobie. Vypracovať strednodobú koncepciu, ktorá má dva ciele, 80-percentnú sebestačnosť a zvýšenie zamestnanosti na vidieku, rozvoj vidieka.

    Druhý materiál, ktorý je veľmi dôležitý a je spojitou nádobou s touto koncepciou, je spôsob financovania, rozpracovania spoločnej poľnohospodárskej politiky na podmienky slovenského farmára. Vy musíte skĺbiť ciele s finančnými možnosťami. A toto práve teraz robíme. Pred tromi týždňami sme predstavili na porade predsedov poľnohospodárskych družstiev, kde bolo viac ako 500 predsedov, otázku, ako to bude financované, aké sú predpoklady, ako to bude financované. Samozrejme, len predpoklady, lebo definitívna podoba tých štyroch smerníc, v rámci ktorej sa spoločná poľnohospodárska politika rozpracuje pre roky 2014 až 2020, nie je Európskym parlamentom zatiaľ schválená a nie sú, bohužiaľ, ani rozhovory v trialógu. Čiže je to len predpoklad.

    Ak máte záujem o odpoveď na tie veci, ktoré vôbec nesúviseli s týmto zákonom, ale ktoré ste tu predostreli, pozývam vás na budúci piatok na Agrokomplex, o 10.00 hod. mám znovu poradu, kde bude znovu minimálne 500 predsedov družstiev, kde im idem predstaviť ciele, vecnú podstatu poľnohospodárstva. Ako si predstavujeme, ako by to poľnohospodárstvo malo do roku 2020 vyzerať z hľadiska zabezpečenia 80 percent sebestačnosti. To znamená, rozoberáme každú základnú komoditu, tých štrnásť základných komodít, ktoré vie slovenské poľnohospodárstvo do potravinového reťazca dať. Ako ich zabezpečiť, aké sú cieľové parametre, ako zvýšiť osevné plochy, či potrebujeme a koľko, 3 000 hektárov ďalšej výsadby poľnej zeleniny. Koľko potrebujeme navýšiť ošípaných, hovädzieho dobytku. Ako to budeme spracúvať a ako to prefinancujeme.

    Zároveň tam hovoríme, čo potrebujeme v lesoch robiť, ako podporiť rozvoj vidieka a celé to končí v tom vidieku, kde by sa malo vytvoriť zhruba 30 tisíc pracovných miest. Bude to tam celé pospájané do jedného celku a tú prezentáciu budem mať osobne.

    Takže ak máte záujem, nech sa páči, dôjdite na Agrokomplex, dostanete tam komplexnú odpoveď na to, čo tu je. Ale, prosím vás, nemiešajme dve veci dokopy. Vy hovoríte o koncepcii a ja tu hovorím: rýchlo zachráňme slovenského sedliaka, lebo mu berú pôdu pod nohami, a keď už nie developéri na konci zmlúv, tak vlastne zlý zákon, ktorý cez pozemkové úpravy ich dokáže ešte aj počas nájomných zmlúv pripraviť o tú pôdu. A to je to zlé, to je to, čo ja kritizujem v existujúcej legislatíve. A to je to, o čo som vás došiel poprosiť, tu vás, poslancov parlamentu: zachráňme slovenskému sedliakovi pôdu aspoň na to obdobie, dokedy má podpísané zmluvy. To je alfa a omega celého tohto návrhu. A nemá to nič spoločné s tým, s čím ste tu vy vystúpili.

    Ďakujem pekne.

  • Potlesk v sále.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko, pán poslanec Huba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem. Pán minister, dobrý deň. A to, čo ste povedal o tých pozemkových úpravách, to budeme preberať za chvíľu. Bude to tam, je to v tom.

  • Hlas predkladateľa.

  • Áno, ale budeme to preberať za chvíľu. To znamená, k tomu sa tiež vyjadrím v rozprave. Takže tu by som povedal ten priamy apel, áno, musíme zachraňovať našich vlastníkov. Momentálne, keď ste apelovali na to proste, že robíme možnosť podpisovania zmlúv aj po pozemkových úpravách, tak to bude pri tej 330-ke, čo preberieme, predpokladám, dneska. To znamená, že je to tak, aby sme boli v obraze, aby sme to utriasli. Takže je to asi v tom. Dobre. Iba toľko som chcel povedať.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade oceňujem skutočnosť, že pán minister vystúpil v rozprave a nielen so záverečným slovom, a preto na neho môžme reagovať. On mi vytýka, že som nebodaj ten návrh nečítal, alebo že som hovoril nejako úplne mimo kontext. Ja zase si dovolím to vrátiť tým, že on asi nepočúval to, čo som ja hovoril, pretože som v úvode konštatoval, že vítam tento návrh zákona, nekritizoval som v podstate to, čo v ňom je obsiahnuté. Kriticky som sa vyjadril len k tomu, čo mi v ňom chýba. A vlastne toto je podstata môjho vystúpenia.

    Nevylučujem, že ho prijmem, alebo podporím aj v tejto predloženej podobe, pretože naozaj to, čo predkladatelia chcú docieliť, je žiaduce. Ale na druhej strane som presvedčený, že veci, o ktorých som sa zmienil a využil som zámerne prvé čítanie na tento účel, sú natoľko dôležité a týkajú sa tak isto podpory poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja, alebo regionálneho rozvoja, ako to uvádza nakoniec aj názov zákona, čiže plne to legitimizuje, myslím si, to zameranie môjho vystúpenia, tak po vyše roku vládnutia tejto vlády nezdajú sa mi byť dostatočné. A pretože dosť veľa chodím po slovenskej krajine a po slovenskom vidieku, tak nie sú to len poznatky nejaké z novín, alebo vytrhnuté z kontextu, ale naozaj aj zažité na slovenskom vidieku. Takže budem veľmi rád, keď napriek tomu generálnemu odmietnutiu tých mojich pripomienok a návrhov si z nich pán minister predsa niečo zoberie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete reagovať? Áno.

    Poprosím vás, ak môžte, pána ministra zapnúť.

  • Dobre, ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, samozrejme predbehol som ešte ten jeden krok. To sú tie dvojité deklarácie, to je tá rakovina, ktorá sa dneska dostala do poľnohospodárstva, že úmyselne sa nájdu skupiny, ktoré si zadeklarujú, že využívajú tú istú parcelu ako daný poľnohospodár. A vtedy nastáva problém, lebo "pepeáčka" zastaví platbu, ale na celý poľnohospodársky podnik, nie na tú parcelu. A my teraz hovoríme: keď je sporná parcela, dobre, nech sa zastaví na spornú parcelu, ale nech sa nezastaví financovanie celého poľnohospodárskeho družstva, lebo do dvoch, troch rokoch, dokedy súd rozhodne, dovtedy ten poľnohospodársky podnik padne. Čiže stabilizujeme, ale súvisí to s tým B, ktoré som povedal a ktoré bude pri pozemkových úpravách.

    Pán poslanec Huba, ja som neodmietol vaše návrhy, ja som vám len povedal, toto riešime v úplne iných dokumentoch. Je to o niečom inom a je to oveľa komplikovanejšie, zložitejšie, čo sa nedá riešiť zákonom. Rozpracovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bude vlastne vodítkom, ako to poľnohospodárstvo bude vyzerať, bude cez niekoľko zákonov, ktoré môžme prijať, ale až potom, keď ich príjme Európsky parlament.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, nebudem dlhý. Kolegyňa sa ma už pýta, spravodajkyňa, ako to bude dlho. Ak dovolíte, kratšie to bude. Možnože v tom druhom zákone, ktorý nasleduje, to bude trošku dlhšie.

    Máme tu vládny návrh, ktorý má tlač 477. Dúfam, že sme si ho všetci prečítali, tak ako nám to náš mandát prikazuje. Musím povedať, že v mnohých veciach, ktoré sú tu spomenuté, zdieľam názor, že malo sa to už skôr riešiť ako doteraz. A to, že je to nejakých 16 bodov, keď si dobre pamätám, tak vlastne prvé, nejakých prvých tých 9, 10 sú, dá sa povedať, že vylepšenia, respektíve upresnenia súčasných názvov a iných vecí, ktoré viac-menej už mali byť dávno, dávno urobené. Dobre, takže môže byť. Zosúlaďujeme našu menu s našou starou menou.

    Áno, PPA-čka mala zviazané ruky a viac-menej prerušovala konanie a tým pádom odkazovala pri určitých, by som povedal, že podnetoch a sporoch na čerpanie, odkazovala na súd. Takže tu tiež mohol aj náš poľnohospodár vidieť, čo je vymáhateľnosť práva, akým spôsobom súdy pracujú. To znamená, že všetko je prepojená jedna nádoba. A to je jedno, v ktorom rezorte sme. Takže myslím si, že tento prípad, ktorý je tu riešený, ktorý hovorí o uľahčení možnosti pokračovania v čerpaní subvencií, resp. priznaní danej výmery, na ktorú žiadateľ ju chce čerpať, myslím, že bude im to uľahčovať, túto činnosť, a PPA-čka dostáva väčšiu možnosť rozhodovať v danej veci.

    Chcel by som sa opýtať k § 16e, ktorý sa dal ako nový, k tomu poradenskému tímu, keby, pán minister, ste boli tak dobrý, potom mi na to, vysvetliť, zatiaľ nemám s ním skúsenosti, s tým poradenským tímom, tomu poľnohospodárovi, tomu agropodnikateľovi, akým spôsobom je nápomocný, aké mu vyplývajú práva a povinnosti voči takýmto agropodnikateľom. Kto to má hradiť? Môže si to požiadať hocikto, aj ten, čo začína podnikať? Tam by som chcel, aby sme sa trošku zorientovali, lebo je to také dosť suché, písané, dá sa povedať. Chcel by som to rozmeniť na drobné, aby sme vedeli, možno aj tým začínajúcim, ktorí by chceli začať podnikať, aby videli, že aký poradenský tím tu vzniká a že mohlo by to byť.

    Ešte by som sa chcel, keď už môžem, tak sa vrátim ešte aj k tomu § 16c, ktorý hovorí o tej možnosti PPA-čky rozhodnúť o veci mimo súdu. Dúfam, že v praxi bude to vysvetľované tak, ako to máte vo vašej dôvodovej správe, ktorá je na strane 5, keď si dobre pamätám. Lebo tam je to, myslím, že rozobraté tak po lopate, ako ja tomu hovorím. Takže dúfam, že všetky súdne spory, resp. odvolacie konania, ktoré v tomto dozrú svojho nejakého načatia a konania, takže budú sa aspoň týmto riadiť. Lebo v mnohých prípadoch zisťujem, že hlavne u poľnohospodárskych a pozemkových zákonoch nám chýbajú vykonávacie vyhlášky a iné veci, a potom nasledujú určité metodické pokyny, ktoré viete čo na súde znamenajú nejaké metodické pokyny. Takže dúfam, že týmto sa budú aj zákonodarcovia, ktorí to takto tu deklarovali, že takto budú tieto ich úmysly posudzované aj pri tých odvolávacích, resp. súdnych konaniach.

    Takže toľko z mojej strany. A dúfam, že, je to samozrejme prvé čítanie, tak uvidíme, aké to dozrie a dozreje, do akej, by som povedal, zlepšovacej, respektíve zhoršovacej fázy v druhom čítaní. Dúfam, že dobrú myšlienku nejakými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré by mohli teda a samozrejme by, je možnosť, aby boli vznesené v druhom čítaní, že ju nezabijú a že pomôžeme zjednodušiť a sprehľadniť aj čerpanie subvencií a život našich poľnohospodárov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Huba, pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť to, čo povedal predrečník. Myslím, že trafil klinec po hlavičke, ako obyčajne vo svojich vystúpeniach.

    Ale ešte by som si dovolil predsa len sa vrátiť k tej predchádzajúcej rozprave jednou vetou. Ja si uvedomujem, že to, že Európsky parlament neschválil návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky bez ohľadu na to, čo to pre nás momentálne znamená, je istý hendikep, zväzuje ruky ministerstvu v tom zmysle, že nevie stále ešte celkom na čom je, a čas beží. Ale čo je fakt a čo beží ešte rýchlejšie, je príprava príslušných operačných programov, aj tých, ktoré sa týkajú ministerstva. A tam už celková filozofia podpory, o ktorej som hovoril, je nevyhnutná. Ak si ju neujasníme doslova v týchto dňoch, tak bude to determinovať podobu tých operačných programov a celého čerpania financií na tých ďalších sedem rokov. Takže je naozaj hodina dvanásta.

    A ja viem, že mnohé iné zákony budú tento problém riešiť a pevne verím, že ho budú riešiť dobre, ale obávam sa, že prídu neskoro a že je naozaj najvyšší čas, keď sme otvorili problém podpory, aby sme tú filozofiu tohto zákona rozšírili.

    To bol môj zámer, keď som ho navrhol dopracovať. Nenavrhoval som ho stiahnuť, ako ste si všimli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že väčšina týchto návrhov bola pripravená aj v roku 2011, len keď vďaka SaS my sme prišli o právo de facto nejako vládnuť, tak to nemalo zmysel, aby sa to predkladalo parlamentu.

    Ale v tomto návrhu sú aj ďalšie niektoré veci, ktoré vtedy neboli. Pretože vtedy sme chceli riešiť tú naddeklaráciu. A tá ide v zhode. A s tým s pánom ministrom súhlasím, že treba vylúčiť tie bloky, ktoré sú dvojito deklarované, pretože od roku 2007, 2008, keď sa zmenil systém na PPA, tak je to šláger na Slovensku, že, istý spôsob aj výpalníctva, že prihlásim deklaráciu na druhý pozemok a potom blokujem celý podnik. A niekedy to sú peniaze, ktoré môžu pripraviť desiatky, stovky ľudí o existenciu. Takže v plnej miere súhlasím s tými opatreniami, ktoré, a som rád, že pán minister si ich osvojil a pokračuje s nimi, aby sme vylúčili len tie, ktoré sú dvojito deklarované. A keď sa to vyrieši, tak potom sa to doplatí. Je to asi rozumné, logické a budeme sledovať aj ciele Európskej únie.

    S čím ale mám problém v tomto návrhu zákona, to sú také tri body. Za prvé, je to bod, ktorý si pomenoval aj ty, to je to poradenstvo. A kladiem si otázku, prečo má mať poradenstvo výhradne zabezpečené len jedna organizácia, keď na to pôjde z budúceho obdobia dosť veľa peňazí? Za ďalší bod, považujem za zlé, že vypúšťame zo zelenej správy povinnosť predkladať návrhy a opatrenia na zlepšenia a ich vyhodnotenie. To znie, ako keby pán minister nechcel povedať budúci rok, že jeho prijaté opatrenia sú dobré a ako boli účinné. A za ďalšie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Takže iba k pánu Zsoltovi Simonovi. Myslím si, že keď si deklaroval, že aj v tvojom volebnom období to bolo pripravené, o to vlastne by tu malo ísť. Aby nám išlo o spoločný cieľ. Nieže jedna vláda príde, zruší to, čo robila predtým, potom je to nanovo. A keď takto budeme aspoň v našom rezorte postupovať, tak budem rád, lebo myslím si, že máme sa o koho oprieť. A to, čo si dal na koniec faktickej k mojej rozprave, to je viac-menej na pána ministra. Takže dúfam, že, a vyzývam ho, aby sa teda aj v reakcii a v záverečnom slove k tomu vyjadril.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko pán minister?

    Tak krátko, pán minister.

  • Pár vetami. Pán poslanec Simon, ja nemám dojem z toho, že to je jedna organizácia. Lebo tam máte, v tom bode 3 toho § 16 máte register poradcov. Čiže už ten samotný názov hovorí, že to môže byť jeden, ale aj "x", čiže tu nie je exaktne povedané, že jeden. Asi sme si tu zle porozumeli. Čiže nie je to obmedzené na jednu osobu.

    Tie ciele, ktoré ste hovorili pri tých deklaráciách, nie, že my dvaja máme zhodné, ale to je požiadavka praxe, to potrebujú poľnohospodári. Takže som rád, že tu sa zhodneme.

    A čo sa týka, pán Huba, znovu niekde bokom sme. Už ste to teraz stiahli na operačné programy, tak dobre, odpoviem vám aj na operačné programy. Ministerstvo poľnohospodárstva bude mať tri, alebo malo mať tri operačné programy v gescii. Je to Program rozvoja vidieka, je to Rybné hospodárstvo a je to Integrovaný regionálny operačný program. Hovoríte, že tu sme zle pripravení.

    Tak za prvé, Program rozvoja vidieka, asi takáto buchla, vypracovaná do 30. 4., predložená na Úrad vlády ako súčasť Memoranda o podpísaní viacročného finančného rámca, ktorý by mal byť do 30. 6. za celé Slovensko predložený do Bruselu na notifikáciu. Predpokladá sa, že po skončení tretieho kvartálu by sme mali mať viacročný finančný rámec podpísaný.

    Rybné hospodárstvo, trošku užší materiál, ale tak isto predložený kompletný materiál do 30. 4., samozrejme bez údajov, ktoré ešte nevieme, ako dopadnú pri schvaľovaní v Európskom parlamente, lebo niektoré čísla nevieme, tie len odhaduje technicky. Ale znovu materiál komplexný, predložený na Úrad vlády.

    Tretí materiál Integrovaný regionálny operačný program, demarkačné línie vyriešené. Materiál zatiaľ nebol predložený, hoci je vypracovaný, len z jedného titulu. Nevieme sa dohodnúť medzi VÚC-kami a Bruselom, ako budú vyzerať SORA, sprostredkovateľské organizácie pri aplikácii integrovaného operačného programu. Tu zrejme rozhodne s definitívnou platnosťou Brusel. Predpokladám, že do dvoch týždňov aj tento materiál bude komplexne hotový.

    Čiže ubezpečujem vás, nemajte obavy, že by sme sa nudili na ministerstve pôdohospodárstva. Všetky tri operačné programy máme pripravené, zviazané v kompletných materiáloch.

    Ďakujem

  • Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Áno. Poprosím tiež, krátku reakciu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela ctených kolegov poprosiť, aby sme všetky nezrovnalosti alebo všetky pochybnosti ktoré máme k predloženému návrhu zákona, riešili medzi prvým a druhým čítaním, ale v dostatočnom časovom predstihu, a nie na poslednú chvíľu, aby sme sa nepredvádzali v pléne Národnej rady.

    Takže teším sa na spoluprácu. Verím, Martin, že to bude skôr ako minule. A verím, že ten zákon bude k spokojnosti všetkých poľnohospodárov.

    Ďakujem.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tom to bode programu.

    A pokračujem druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 406. Spoločná správa výborov má tlač 406a.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi Jahnátkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh obsahuje najmä stručnú novelizáciu právnej úpravy postavenia Slovenského pozemkového fondu obsiahnutú v § 34 zákona č. 330/91 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj stručnú novelizáciu obidvoch zákonov upravujúcich pozemkové reštitúcie, to jest zákona č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to ustanovení upravujúcich spôsob vydávania náhradných pozemkov.

    Vychádzajúc z pripravovaného úverového produktu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, je navrhnuté, aby v prípade realizácie záložného práva úverovaného pozemku Slovenský pozemkový fond mohol takýto pozemok odkúpiť a následne ho primárne použiť na plnenie svojich reštitučných povinností. Keďže v podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike budú predmetom očakávaných nákupov pôdy aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, je potrebné na uvedený účel vylúčiť aplikáciu predkupného práva k týmto spoluvlastníckym podielom. Nakoľko Slovenský pozemkový fond už v súčasnosti vo viacerých katastrálnych územiach nedisponuje vhodným, vhodnými reštitučnými pozemkami v celosti, navrhujeme, aby sa predkupné právo nevzťahovalo ani na bezodplatné prevody náhradných pozemkov do vlastníctva oprávnených osôb.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, keďže výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú informáciu o priebehu prerokovania k vládnemu návrhu zákona č. 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, tlač 406.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 529 z 22. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 406, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákon v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 222 zo 7. mája 2013 súhlasí a odporúča Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 125 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami. A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 153 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil schváliť. Pripomienky máte uvedené v časti IV tejto informácie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody hlasoval o návrhu uznesenia, ktorý však neschválil.

    V zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku preto navrhujem ako spoločná spravodajkyňa, aby sa otvorila rozprava a po rozprave, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: o bode č. 1 samostatne, bode 2, 3, 4 spoločne, nakoľko spolu súvisia.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od poslanca Martina Fecka, člena klubu OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ako vyzerá, poľnohospodárske zákony majú tú smolu, že idú buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Takže znovu sa s tým potýkame, pán minister. Takže dúfam, že to neberiete ako ignoráciu nášho rezortu pôdohospodárskeho, že tu nemáte skoro nikoho, ale apelujem na našich kolegov, aby aj nášmu rezortu, lebo aj ja sa cítim byť tiež z tohto rezortu ako vysokoškolsky vzdelaný človek, tak dúfam, že dajú riadnu priazeň aj nám.

    Poďme k zákonu o pozemkových úpravách. Ako som už v prvom čítaní uviedol v rozprave, zaujímalo ma, či to sa bude týkať odbornej stránky veci, konkrétne projektu pozemkových úprav, alebo či bude tam niečo iné. Vyzerá, že bolo tam niečo iné, a ku konkrétnemu výkonu projektov pozemkových úprav sme sa veľmi nedostali. Samozrejme, ako to už zvykne bývať, keď máme otvorený nejaký zákon, tak čo potrebujeme v danom rezorte nejakým spôsobom vyliečiť, tak začneme dávať formou nejakých nepriamych noviel a zamontujeme to tam. Tu som rád, že hoci otvárame aj zákon 229, aj 503-ku, to znamená zákon o reštitúciách, aj 503-ku zákon o nájme, aspoň trošku tie pozmeňujúce návrhy, respektíve tie, ktoré ešte prídu, sa týkajú pôdy. Takže dobre, beriem, že je to, má to nejakú kontinuitu.

    Čo ma ale vyrušuje už z konkrétnych prípadov, ktoré boli aj na našom výbore z tých pozmeňujúcich návrhov podané, tak v prvom rade, že v zákone najmä o poľnohospodárskych pozemkoch zvyšujeme možnú dobu nájmu až na 25 rokov. V súčasnosti je tá lehota 15-ročná. Je to pre nezainteresovaných § 8 ods.1, ktorý citujem: "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, najviac 15 rokov."

    V súčasnosti na našom výbore bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí až o dobe dvadsiatich piatich rokov. S tým mám problém. A myslím, že nie iba ja. Pretože pokiaľ sa pred touto dobou rok tento vlastník nepripomenie tomu nájomcovi, ktorý má jeho pôdu, a nepripomenie písomne, tak viac-menej je problém. Takže ide ďalšia 25-ročná lehota. To je u mňa jeden vek socializmu, ktorý sme prežili. Ja tvrdím, že jednotliví vlastníci, dedičia, respektíve ináč oprávnení s týmto majetkom nakladať v tých 50. rokoch, ktoré sú pred nimi, si nebudú evidovať, že o 24 rokov 1. októbra musím vyzvať toho podnikateľa, aby mi to vrátil naspäť, lebo ináč mu to bude znovu ďalších 25 rokov pokračovať, či sa mi to páči, alebo nepáči. Myslím si, už aj tých 15 rokov bolo veľa. Tak neviem, čo viedlo... A, neviem!? Bolo to trošku aj tlmočené, aby to bola stabilita, lebo čerpajú nejaké eurofondy a všetko okolo toho. Ale ja si myslím, že pri normálnych vzťahoch medzi vlastníkom a užívateľom pôdy by tam nemali byť nejaké stresové situácie, že ja ho budem každý rok alebo každý mesiac stresovať, že mu vypoviem, tomu nájomcovi, užívacie právo. Takže s tým sa nikdy nestotožním a bol by som veľmi nerád, keby to ostalo na súčasnom, súčasnej 15-ročnej maximálnej lehote. Samozrejme, že ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, aby sme ozrejmili aj tento fakt. Ak je na dobu neurčitú, tak máte tam možnosť vypovedať v jednoročnej výpovednej lehote stále k 1. novembru. To treba povedať a musí to byť samozrejme tiež písomne.

    Takže aj v ďalšom bode, ktorý bol podaný na výbore, pozmeňujúcom, sa už ako keby na túto lehotu, ktorá tých 25 rokov, samozrejme, sa predpokladá, že bude schválená pri súčasnej konštelácii vládnucich, vládnucej strany a opozície, tak okamžite reagujú, že vyhadzujeme aj ďalšie, by som povedal, ďalšie ustanovenia týkajúce sa pestovania šparglí a drobného ovocia. Dobre, taká je situácia. Ale ja voči tomu mám výhrady.

    Ďalšia nepriama novela, ktorá tam bola, je v zákone o veterinárnej starostlivosti 139, kde prakticky do majetku poľnohospodárskej univerzity v Nitre prechádzajú určité budovy a nehnuteľností pre potreby Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, ktoré sú nadbytočné. Takže riešime to v zákone 330-ke, dokonca vo veterine. No dobre, takže to sú tie naše novely a musíme si asi na to, na tie nepriame novely, zvykať.

    Poďme ďalej. Ak dovolíte, tak ja som si dovolil aj na výbore predložiť určitý pozmeňujúci návrh, ktorý mal tri body, a v súčasnosti ho predkladám znovu po určitom menšom dopracovaní. Ak dovolíte, potom by som dal ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude mať iba jeden bod, ktorý sa už týka konkrétnych vecných vecí pri spracovaní projektov, pozemkových úprav. Tieto moje pozmeňujúce návrhy vyplývajú z podnetov mojich kolegov na pozemkových úradoch, ktorých by som chcel týmto pozdraviť a poďakovať im za podnety, ktoré prišli aj do mojej kancelárie. A myslím si, že spružňujú, zdynamizujú proces pozemkových úprav, pokiaľ samozrejme budú v tejto sieni zákonnosti pri hlasovaní poslancami Národnej rady odsúhlasené.

    Čoho sa týkajú? Beriem pozmeňujúci návrh, ktorý máte v troch bodoch. Tak v prvom rade týka sa to ohodnotenia porastov. Takto, pozemkové úpravy, to je určitý proces, ktorý má určité štádiá, rozhodnutia, to bude ako č. 1, pani spravodajkyňa, pozmeňujúci návrh, ten trojbodový. A ten, ktorý ma iba jeden bod, bude číslo 2. Takže má určité etapy, tie pozemkové úpravy, a v konaniach o pozemkových úpravách, v ktorých vlastne sa prerokúvajú tie úvodné podklady, tak je tam ten nejaký § 9 ods. 6, ktorý nám hovorí: "Ak pri vyrovnaní v nových pozemkoch sa zachová druh pôvodného pozemku", odkaz na § 6 ods. 2, "hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť." To znamená, celá filozofia pozemkových úprav je taká, že sa zhodnotí váš majetok, v akej cene ho máte, v akej kultúre, aká je hodnota a dostanete ho po pozemkových úpravách v určitých väčších blokoch, ktoré sú obrábaniaschopné. Výsledkom by malo byť to, aby ste bol vlastníkom v jednej jednine, aby ste nemal spoluvlastníkov, aby ste mali obrábaniaschopný pozemok, a to je jedno, či to bude poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond, a zároveň, aby ten pozemok bol prístupný. To je, dá sa povedať, zmysel, ten základný, pozemkových úprav. Tak v tomto prípade, keď dochádza k tomuto vyrovnaniu, že tieto pozemky viac-menej, keď ste mali pasienok, budete mať znovu pasienok, a tá cena by nemala presahovať plus-mínus 10 %, tak tu sa hovorí, že nebudeme samozrejme to oceňovať, lebo viac-menej je to, malo by to byť v tej istej viac-menej bonite, takže je zbytočné robiť tam nejaké ďalšie náklady.

    U poľnohospodárskej pôdy by som to aj bral. Má to nejakú logiku, pretože poľnohospodárska pôda nám až tak rapídne, keď nehovorím o nejakých trvalých porastoch, ktoré sú možnože na lesnom pôdnom fonde, až tak rapídne nenarastá. Ale u lesného pôdneho fondu, ktorý vstupuje do pozemkových úprav, kde prakticky hodnota lesa do tej nejakej rubnej doby z roka na rok stúpa - a je rozdiel, či máte nejakú mladinu, alebo po holorube pôdu bez porastu, alebo máte storočný porast, už nehovorím o jeho zložení, zakmenení a ďalších veciach, o ktorých by mohli hovoriť naši lesáci v parlamente sa nachádzajúci - tak som za to, aj moji kolegovia z pozemkových úradov, aby v takomto prípade sa na lesných pozemkoch hodnota porastu lesného, ktorý sa tam nachádza, ak tam je, sa musí určiť, lebo tým pádom degradujeme základnú filozofiu demokratického vyrovnania majetku pri pozemkových úpravách. Takže to je môj prvý bod pozmeňujúceho návrhu.

    V ďalšom bode, samozrejme, pozemkové úpravy to není o jednom, dvoch, troch, štyroch vlastníkoch, to je o stovkách až tisícoch vlastníkoch, užívateľoch a iných dotknutých osobách v území, väčšinou v celom katastrálnom území, ktorí sú tzv. účastníkmi konania. A musím povedať, že tak ako sme v roku 1991, hurá, išli do tohto zákona a sme povedali, že to stihneme do desiatich rokoch, tak sme v roku 2013 a máme urobených nejakých 200 katastrálnych území. Ďalších niekoľko stoviek, nie, niečo cez stovku je rozpracovaných. A ako som tu už viackrát povedal, ako povedal pán minister, na realizáciu projektov máme, na DPH nemáme, lebo ide to zo štátneho rozpočtu. Takže asi sa s tým veľmi nepohneme, ale to je už o tých financiách.

    Takže pri týchto pozemkových úpravách sa musí pre, by som povedal, operatívnosť vytvoriť zhromaždenie účastníkov pozemkových úprav, ktoré ich zastupuje, tie stovky a tisíce vlastníkov a iných účastníkov konania. Aby sme mohli byť pružnejší, pretože prax nám ukazuje, že mnoho tých odvolacích konaní, na ktoré sa ľudia nejakým spôsobom spoliehajú, že budú poriešení, začínajú účelovo naťahovať tento proces. Není doma, nepreberie zásielku, nedostaví sa na úrad a je veľký problém s doručovaním. Preto dovoľujem si dať v bode 2 môjho pozmeňujúceho návrhu ďalšie, myslím si, že racionálne vylepšenie, že v prípade, ak sa účastník konania nezúčastní alebo si zástupcu neurčí, postačuje, ak jeho námietka, ktorá samozrejme je daná, pretože všetkým nevyhoviete, a pri pozemkových úpravách hovoríme o počte 2/3 plus 1, tak táto námietka môže byť prerokovaná združením účastníkov a tým pádom sa môže ísť do ďalšieho štádia pokračovania v tomto konaní.

    Tretí môj bod, ktorý je v tomto mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, sa týka "šťastných - nešťastných" vyčleňovačiek náhradných pozemkov do užívania. Hovorím teraz do užívania, nie v rámci pozemkových úprav, kedy náhradný pozemok má trošku iný zmysel, lebo náhradný pozemok sa stal potom vaším vlastníctvom. Ale v 90. rokoch sme boli postavení, naša republika, tisícom žiadostí na gazdovanie. Myslím, že nie sme tu 20-roční, každý ste to prežili, možnože aj osobne ste žiadali družstvo, lesy, aby vám váš majetok vrátili na vaše užívanie. Ja som to zažil v mojom odbornom živote na pozemkovom úrade a musím povedať, že to boli tisíce a tisíce žiadostí, ktoré sme riešili, a štát ten nápor riešil formou náhradných pozemkov.

    Čo to znamená náhradný pozemok na užívanie? Náhradný pozemok znamená, vy ako vlastník mali ste určitú výmeru vašich pozemkov, ktorých ste vlastníkom, a mohli ste požiadať o celú tú výmeru príslušnú poľnohospodársku, respektíve lesnú organizáciu, aby vám to vymerala a vrátila do vášho vlastného užívania. Neboli to iba pozemky, ktoré ste mali vo výlučnom vlastníctve, to znamená iba v jednej jednine. Boli to pozemky, kde ste mali tisícinový podiel, kde ste mali štvrtinový, tristotisícový, to je jedno, aký podiel. Celý váš majetok bol v stave, keby ste si ho vyčíslili, celé tie vaše podiely predstavujú 3 ha, tak pozemkový úrad, ktorý bol správny orgán v tomto čase a je, mal možnosť po dohode s poľnohospodárskou organizáciou vyčleniť vám náhradný pozemok. U lesných pozemkoch to boli iba vlastné pozemky, musím povedať. U poľnohospodárskych boli tie náhradné. V zákone však to bolo písané iba na pozemok v § 42 i), ktorý hovorí o tom, že pokiaľ došlo po rozhodnutí pozemkového úradu na ten náhradný pozemok k likvidácii družstva, že bolo v konkurze, tak dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania to náhradné užívanie, to rozhodnutie pozemkového úradu stráca platnosť. A bolo to vysvetľované iba tak, že iba tam, kde som bol v celku vlastníkom. Tak ja som si to dovolil doplniť, ten môj pozmeňujúci návrh, teda cez mojich kolegov, ktorí mi to posunuli, aby tam bolo – zaniklo užívanie, aj keď zaniklo to vlastníctvo k pozemku, aj k jeho časti, alebo k niektorým pozemkom, ktoré boli v jeho vlastníctve, toho človeka. To by bolo k tomu prvému pozmeňováku.

    Ak dovolíte, tak ja sa to pokúsim prečítať v zmysle litery rokovacieho poriadku, aby sme urobili zadosť aj legislatíve. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde, o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 406.

    Bod 1. V § 9 ods. 6 sa na konci vkladá veta:

    "V prípade lesných pozemkov sa hodnota lesných porastov určí vždy, ak sa na pozemku nachádzajú."

    Odôvodnenie: Podľa § 9 ods. 6 ak sa pri vyrovnaní zachová druh pôvodného pozemku, hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. To však nemôže platiť v prípade lesných pozemkov, pri ktorých hodnota trvalých porastov je spravidla a niekedy aj niekoľkonásobne vyššia ako hodnota pozemku. Chýbajúca informácia o hodnote trvalých porastov účastníkovi znemožňuje utvoriť si ucelený prehľad o hodnote majetku, resp. hodnota pozemkov bez hodnoty trvalých porastov je pre účastníka neúplná a zmätočná. Takže myslím, že má to svoju logiku.

    Bod 2. V § 13 ods. 4 sa za prvú vetu, tam si opravte, keď môžem poprosiť, nie vkladajú vety, ale vkladá veta, dať to do jednotného čísla, pani spravodajkyňa, keď môžem tiež poprosiť:

    "V prípade, že sa účastník konania nezúčastní, alebo si zástupcu neurčí, postačuje, ak je námietka prerokovaná so združením účastníkov.".

    Odôvodnenie: Podľa § 13 ods. 4 má obvodný pozemkový úrad v lehote 90 dní prerokovať námietku s účastníkom. Stáva sa však, že účastník sa z rôznych dôvodov prerokovania nezúčastní. To som už spomínal, sú to dôvody jednak objektívne, jednak svojvoľné, často s úmyslom komplikovať pozemkové úpravy a komplikovať konanie. Preto je potrebné zabrániť neodôvodnenému zdržovaniu konania.

    Bod 3. Paragraf 42i znie:

    "Rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, odkaz na 57) na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, odkaz na 13) alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak vlastníkovi zaniklo vlastníctvo k pozemku," dopĺňam "jeho časti alebo k niektorým pozemkom, za ktoré mu bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k trvalému odňatiu poľnohospodárskej pôdy, odkaz na 60), za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania. To platí aj vtedy, ak k takémuto rozhodnutiu, rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008".

    Odôvodnenie. Pardon, ešte poznámka pod čiarou k odkazu 96) znie:

    "Odkaz 60) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Odôvodnenie: Ide o upresnenie a precizovanie pojmu vlastného pozemku, za ktorý bol vlastníkovi pozemku pridelený do bezplatného užívania náhradný pozemok. Zároveň sa upresňuje termín odňatia poľnohospodárskej pôdy za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v zmysle platného právneho predpisu, t. j. kedy sa už daný pozemok nebude môcť užívať na poľnohospodársku činnosť, a preto rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu na poľnohospodárske využívanie pozemku stráca platnosť. Doteraz to bolo iba odňatie, nebolo to trvalé. To som zabudol pripomenúť v mojom prvom odôvodnení, a síce trvalé odňatie môže vrátiť tú pôdu a vracia zvyčajne do poľnohospodárskeho využitia, ale pri trvalom odňatí, tam už to poľnohospodárske využitie tohto pozemku je nenávratne stratené.

    Takže, vážení kolegovia, myslím si, že ak toto je o politike, tak ja hovorím, že to o politike není. Je to o zjednodušení aj vašich konaní. Neverím, že nie ste v konaniach o pozemkových úpravách, neverím tomu, že nie ste. Každý občan Slovenskej republiky je dotknutý týmto zákonom o pozemkových úpravách, ktorý vlastní nejakú nehnuteľnosť na Slovensku. Takže dúfam, že, a apelujem na vás, že pracovníci pozemkových úradoch vás žiadajú a prosia, aby ste takto spružnili proces pozemkových úprav cez zákon 330/1991 Zb. To je k môjmu prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    A ak dovolíte, tak predniesol by som aj pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý nebol predložený na výbore a dávam ho iba do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Čoho sa týka? Ako som už spomínal, celé konanie pozemkových úprav, má určité stupne, ja tomu hovorím, že 10 stupňov ku zlatej, aby sme sa dopracovali k nejakému výsledku. Nie je to proces ani mesačný, ani ročný, je to niekoľkoročný proces, pretože práca s ľuďmi a hlavne s majetkom je veľmi citlivá vec. A Rakušáci to robia od vojny a majú 98 % území skomasovaných. My to robíme od roku 1991, máme cez 200 území skomasovaných, teda urobené pozemkové úpravy.

    Čoho sa týka? Takže, ako som spomínal, sú tu určité štádia, určité rozhodnutia, ktoré musia byť v konaní dodržané. Jedným z nich, alebo niektoré z nich sú také, ktoré hovoria, že môžme určiť tú činnosť a ďalší stupeň vyhlásiť verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou. Presne to precizujem v ustanoveniach. A pokiaľ voči tomuto oznámeniu, respektíve tomuto rozhodnutiu pozemkového úradu, ktoré je verejnou vyhláškou dané, je možné odvolanie, tak správny poriadok hovorí, tí, ktorí ste s tým pracovali, tak viete, že mali by ste to doručiť každému účastníkovi konania, oznámiť, že niekto sa odvolal. Viete si predstaviť, koľko je to tisíce a tisíce obálok a financií? Už nehovorím o prevzatí, neprevzatí, lehota dodržaná, nedodržaná, všetko možné, tak je to neskutočná záťaž, jednak časová, aj finančná.

    Preto dovoľujeme si, ja hovorím teraz o pracovníkoch pozemkových úradov, predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý bude umožňovať, aby upovedomenie o takýchto odvolaniach, ktoré boli dané verejnou vyhláškou, mohlo byť o týchto odvolaniach upovedomené verejnou vyhláškou, že títo napr. dvadsiati sa nám odvolávajú. Verejnú vyhlášku tam vyvesím, respektíve dám na web a je to tam, aby sme nemuseli tým tisícom a tisícom účastníkom posielať tieto doručenky a tieto oznámenia o odvolaní sa v konaní. Takže myslím si, že je to ďalší bod, ktorý by mohol zarezonovať v konaní pozemkových úradov, ako sa budú volať, či budú okresné odbory, to už je jedno, momentálne sú pozemkové úrady, kde by pracovníci aj štátna kasa pocítila úľavu. Úľavu na poštovnom, keď už nie na niečom inom.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 406.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

    Do čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. Doterajší text § 42l sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

    "(2) Upovedomenie ostatných účastníkov konania o obsahu podaného opravného prostriedku, ktorý uplatnil účastník konania alebo združenia účastníkov proti rozhodnutiu vydanému podľa § 10 ods. 6., § 13 ods. 7, § 14 ods. 7 alebo § 26 sa vykoná formou verejnej vyhlášky.".".

    Odkaz na bod 6.

    Odôvodnenie: V zmysle zákona je rozhodnutie o schválení všeobecných zásad funkčného hospodárenia územia, § 10 ods. 6, rozhodnutie o s chválení projektu pozemkových úprav, § 13 ods. 7, schválenie umiestnenia nových pozemkov, § 14 ods. 7, alebo rozhodnutie o obmedzení účastníkov pozemkových úprav, § 26, oznámené verejnou vyhláškou a sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Na rozdiel od toho možno uviesť § 14 ods. 4 platného zákona, podľa ktorého je rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav taktiež oznámené verejnou vyhláškou, no bez možnosti odvolania. Realizácia uvedených právnych ustanovení však v praxi prináša viacero konkrétnych komplikácií, keďže v zmysle ustanovení všeobecného právneho predpisu o správnom konaní (ďalej len "správny poriadok") je potrebné pri podaní každého opravného prostriedku upovedomiť o jeho obsahu aj ostatných účastníkov konania. Pri väčšom počte účastníkov konania, ktoré je typické pre konanie podľa tohto zákona, vznikajú pri doručovaní týchto informácií viaceré problémy. So zvýšeným počtom účastníkov sa predlžuje aj faktická doba faktického doručovania upovedomenia, ktorá môže byť v individuálnych prípadoch rôzna, čo môže viesť k neúmernému predlžovaniu konania.

    Nezanedbateľným aspektom je aj finančný dopad aktuálnej právnej úpravy. Mnohopočetné zásielky jednotlivým účastníkov zvyšujú finančné náklady štátu na realizáciu právneho konania a majú negatívny dopad na hospodárnosť konania.

    Navrhované doplnenie zákona reaguje na existujúci negatívny stav a zavádza úpravu analogickú k spôsobu zverejňovania samostatného rozhodnutia - zverejnenie opravných prostriedkov verejnou vyhláškou. Navrhované ustanovenie je možné aplikovať na písomnosti súvisiace s riadnymi aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami, v oboch variantoch sa doručujú rovnakým spôsobom, ako bolo doručené rozhodnutie, teda iba verejnými vyhláškami a teda nie všetkým účastníkom do vlastných rúk.

    Priamym efektom navrhovaného doplnenia by bolo zrýchlené konanie a zvýšenie efektívnosti pri realizácii tohto zákona.

    Navrhované doplnenie je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, keďže tento právny predpis stricto sensu nepredpisuje, akou formou má byť urobené oznámenie účastníkom, § 56 správneho poriadku, a taktiež ustanovenia o doručení verejnou vyhláškou, § 26 správneho poriadku, obsahuje blanketové ustanovenie, ktoré umožňuje rozšíriť dôvody rozšírenia verejnou vyhlášku aj na ďalšie prípady, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, t. j. v tomto prípade § 42l ods. 2 tohto zákona.

    Vážení, myslím, že je to ďalší nepolitický návrh, a chcel by som vás, ako v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, požiadať a poprosiť o jeho schválenie, aby sme dokázali našim voličom, našim občanom, že nám ide vec, nejde nám o politiku, lebo je to citlivá otázka. A dúfam, že takto budeme pristupovať aj k ďalším zákonom, minimálne týkajúcim sa nášho rezortu, respektíve rezortu pána ministra. A aby sme ukázali, že sme hodní hlasov našich voličov a život im nekomplikujeme, ale ten život im uľahčujeme aj cez legislatívu, ktorú prijímame v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani spravodajkyňa, ja vám odovzdám...

  • Vystupujúci podáva spravodajkyni prednesené pozmeňujúce návrhy.

  • Áno, ešte, ak dovolíte, tak žiadal by som hlasovať a doporučujem hlasovať samostatne o každom bode, to znamená o bode 1, 2, 3 samostatne o každom a ten ďalší, čo je pozmeňujúci návrh jednobodový, takže samozrejme, tam to je bezpredmetné, ako by to mohlo byť.

    Ďakujem pekne, vážení kolegovia, trošku ste sa nám nahustili, takže je nás trošku viacej. Som rád, že aj pán minister, dúfam, že je tu toho viacej, takže dúfam, že nabudúce tu bude ešte viacej.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Záhumenský, jedna faktická.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Martin, iba jednu poznámku k tvojmu vystúpeniu. Vyrušuje ťa 25-ročný nájom a dávaš to do polohy, akoby to bola povinnosť. Každopádne to je právo vlastníka pôdu prenajať na 5, 10, 15 alebo 25 rokov, čo je štandardné vo všetkých vyspelých krajinách, nielen Európy, ale i vo svete, kde sa pôda prenajíma na 25, 30 rokov, dokonca s 5- až 10-ročným, s 10-ročnou výpovednou lehotou. Aby poľnohospodár mal čas sa pripraviť na to, že povedzme o päť rokov príde o pôdu, ktorú užíva. Ale každopádne to je právo vlastníka sa rozhodnúť, na akú dlhú dobu prenajme svoju pôdu. Ak má stabilného nájomcu, tak nemá problém tú pôdu prenajať.

    Strašíš tým, že to je rok, keď zabudne vypovedať pôdu, že to je 50-ročný nájom, a tak ďalej. Tento vlastník môže vypovedať pôdu hneď na druhý deň s tým, že tá výpoveď je vlastne daná minimálne rok pred ukončením nájmu. To znamená, že on keď sa rozhodne, že už po 25-ch rokoch, alebo 10-ch, alebo 5-ch rokoch nechce pôdu prenajímať, tak jednoducho pošle výpoveď, oznámi nájomcovi, že tá nájomná zmluva končí ukončením svojej platnosti.

    No a prekvapuje ma tá vec, ty ako poslanec hlásiaci sa k liberálnej strane alebo strane, ktorá chce hájiť liberálne hodnoty, že chcete obmedzovať vlastnícke práva. Lebo to je právo vlastníka, to nie je povinnosť vlastníka a on sám sa rozhodne, či prenajme to na tých 5 rokov alebo 25 rokov. To znamená, že toto ma prekvapuje, že práve toto právo chceme vlastníkovi zobrať. Dali sme tam skôr obmedzenie, že musí minimálne na 5 rokov prenajať. A to práve v dobe po revolúcii, keď sa pôdy prenajímali na rok alebo na dva, čo sa jednoducho nedalo na pôde hospodáriť, tá pôda sa drancovala a tí, ktorí ju užívali, jednoducho do pôdy neinvestovali, lebo nemali stabilitu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, že si na mňa reagoval. V prvom rade, nehlásime sa k liberálnym hodnotám, to by som bol teda niekde mimo. A k tomu faktickému. No 25, to je ten, 25, že zajtra mu dám výpoveď, že v roku dvetisíc, neviem koľko, tridsať, či koľko, budem, áno, tú výpoveď ako realizovať?

    Ale, vážení, vy si myslíte, že babka, ktorej príde zmluva, nemá nikoho pri sebe, že ona sa v tých paragrafoch vyzná tak super, že zajtra podá výpoveď, aby nezabudla? Respektíve pýtam sa: je právne povedomie občana, vlastníka pôdy Slovenskej republiky také vysoké, že ono vie sa zorientovať v každom zákone, aj v zákone o nájme? Pretože videl som stovky nájomných zmlúv, kde poľnohospodárske, respektíve iné organizácie obhospodarujúce poľnohospodársku pôdu - aj lesnú, ktorých je teda minimum na tú lesnú pôdu, nájomných zmlúv, to som videl možnože desať kusov - si predstavte, že tam neuvádzajú možnosti vypovedania zmluvy. To znamená, že povedia A a nepovedia B, čo je v tom zákone. A to je u mňa ten problém. Že pokiaľ tie zmluvy budú mať, áno, ako je tam možná výpoveď, akým spôsobom na dobu určitú, na dobu neurčitú, keď tam to v tej nájomnej zmluve bude, beriem. Ale, žiaľ, my musíme predsa občanom, nezahmlievať, povedať jednoznačne: je to tak. To znamená, keď dáme 25 rokov a tie zmluvy sú také, aké sú, respektíve nie sú na "pepeáčke", ako bolo vami povedané, pán minister, že čo by sme s tým robili, keď sme to zdedili, že tam prakticky neprekladajú nájomné zmluvy a môžu dať dotácie, takže viac-menej je to veľký problém.

    Takže ja hájim tých ľudí, ktorí nie sú právne zbehlí, a dostane to a zrazu zistí, že 25 rokov mu beží. Veď to je nonsens, vážení! Pätnásť rokov už bol problém, 25 rokov, to je veľká doba, nehnevajte sa, pán kolega.

    Ďakujem.

  • S reakciou... Pán minister, chcete vystúpiť v rozprave? Môžte ísť.

  • Chcem otvoriť rozpravu, aby som mohol k tomuto dať priestor.

  • Vy môžte kedykoľvek, pán minister. Môžte vystúpiť, prosím.

  • Znovu neplánovane vystupujem. O čom sa tu teraz bavíte, pán poslanec, s pánom poslancom Záhumenským, je poslanecký návrh. A ja osobne nechcem, aby tu vznikol dojem, že my chceme niekoho okradnúť o nejakú pôdu týmto návrhom. A vystupujem úmyselne teraz, lebo neviem, koľko ľudí pôjde ešte do ústnej rozpravy, tak vám dávam časový priestor.

    Urobte malý pozmeňovák, jednovetový, k tomu, že pred skončením doby nájmu ten prenajímateľ, to poľnohospodárske družstvo musí písomne upozorniť toho majiteľa pôdy, že mu končí zmluva a že mu dáva takéto a takéto návrhy, až potom môže byť zrealizovaná nejaká zmluva. Ale ja súhlasím, že čím dlhší časový horizont pre podnikateľa na pôdu, tým môže viac investovať, tým lepšie môže rozvíjať svoje hospodárenie, lebo, hospodárenie, lebo aj on má svoj záväzok: 25 rokov musí platiť nájom, čiže musí podnikať na tej pôde. Alebo či to bude 20, 10, to je jedno. Ale ešte raz, vystúpil som len kvôli tomu, aby som vám dal časový priestor na to, aby ste urobili pozmeňovák. Dajte tam, že musí byť dopredu upozornený, že mu končí zmluva. Už ako to naformulujete, alebo aj ten predkladateľ, lebo to vzniklo na výbore, táto požiadavka.

    A už keď mám slovo, už len dve vety. Čo sa týka toho objektu veteriny, ktorý by mohol prejsť, až to odsúhlasíte, pod poľnohospodársku univerzitu. Je to objekt funkčný, ale prázdny. Sú to labáky. Tým, že vznikla potravinárska fakulta na poľnohospodárskej univerzite, oni by tieto labáky veľmi potrebovali. Tá budova je síce z vonku fajn budova, ale zvnútra by ste tie labáky museli jednoducho zbúrať, lebo to sú, to sú tam, tam labáky, stoly laboratórne a tak ďalej. Čiže ona nie je celkom použiteľná na iné účely, ale poľnohospodárska univerzita tvrdí, že tam vie presťahovať tú fakultu. A tie labáky by nutne potrebovali. Čiže je to snaha využiť tú budovu zmysluplne pre výchovu mladých študentov. Nerád by som bol, aby aj táto budova, vzhľadom na to, že je prázdna, ona je prázdna, aby skončila tak ako budova veteriny v Michalovciach, kedy moji predchodcovia nechceli odovzdať bezplatne túto budovu mestu a dneska ju už nemá ani kto zbúrať, lebo je tak zdevastovaná tá budova. Dneska už môžu dávať zadarmo, za hocičo, už tú budovu nikto nechce. Čiže tieto jednoúčelové budovy, pokiaľ máme záujem, a ja si myslím, že vychovávať mladých poľnohospodárskych expertov je celkom vznešený cieľ, a tam by sme, tam by sme mohli tento majetok dať k dispozícii.

    A k tým pozmeňovákom, nehnevajte sa, len priateľská rada. Vytiahnete tu rozsiahle pozmeňovacie návrhy, o ktorých nikto ani netuší, za pol hodinu sa má hlasovať! No akú, priznajte sa, akú dávate šancu takýmto pozmeňovákom, o ktorých nikto ani netuší? No asi, asi veľmi nízku. Ale to je, ja neviem, či taktická chyba vaša, alebo, alebo úmysel, že ani nechcete, aby ten pozmeňovák bol prijatý. Veď musíte to s tými ľuďmi, aspoň im to dajte deň, dva, predtým písomne k dispozícii. Aj nám, lebo ja som to prestal aj počúvať. Lebo som nebol schopný váš jeden pozmeňovák už ani dokončiť. Veď to sú rozsiahle zmeny!

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ako nechcem byť nejak vulgárny, alebo niečo, len, viete, veľakrát sa už stalo, že vaši poslanci tu prišli s pozmeňovákom tesne pred hlasovaním. A skutočne tiež to nebolo ani možno preštudované, ale pritom sa dávali návrhy, že aby to ešte trebárs prišlo do výboru. Takže v tomto ako, neberte mi to za zlé, ale, žiaľ, sú to skôr vaše praktiky, alebo teda vašich poslancov, ako naše. A okrem toho Martin Fecko už tento pozmeňovák tuším niekedy dával, dávnejšie, takže on tu nie je prvýkrát. A myslím si, že si ho mali dostatočný čas poslanci preštudovať. Takže len akože v tomto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, že ste otvoril rozpravu. Dal ste nám šancu, tá šanca bola aj na minulom rokovaní, ktoré bolo, dopadlo to, ako to dopadlo, hlasovanie, takže nebudem sa k tomu vyjadrovať.

    Keď začnem to od konca, to znamená, k tej veterine, ako sme debatovali. Veď predsa na minulej schôdzi bol zákon o veterine otvorený. Prečo sme ho, teda nedali tiež tie budovy? Alebo máme tam nejaké, neviem, sa dopĺňajú nové budovy, ktoré sú nadbytočné? Alebo neviem, aký je tam teda prehľad o týchto budovách, keď už o to ide? A čo sa týka, by som povedal, toho predávania, lebo, neviem, bolo to aj na výbore, tri body boli minimálne na výbore, to znamená, myslím, že legislatívna, kolegovia z legislatívy mohli si to v pohode prejsť, tie naše veci. A myslím, že sú tak zbehlí. Ten môj návrh, ktorý proste je daný, myslím, že ja tam neoriem na nepooranej zemi, tá zem už je pooraná, len to spresňujem, aby tam niečo vyklíčilo. Nič iné nerobím týmto mojím samostatným návrhom, ktorý nebol, uznávam, nebol na výbore predložený.

    Takže myslím si, že v tomto ja veľký zádrheľ nevidím, aby po odbornej stránke bolo to posúdené, aj keď to bolo predložené v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ to neprejde, moja filozofia je jasná, ja ho otváram o mesiac, o dva. To znamená, pôjde to znovu, pretože má to byť o veci, nemá to byť o politikárčení. Takže asi tak, pán minister, aby sme boli v obraze.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Simon, Záhumenský, Gaži, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že, teda prv než začnem k svojmu vystúpeniu, by som požiadal o bodoch informácie hlasovať o každom bode osobitne, a to preto, aby sme mohli o bode č. 4, ktorý pojednáva o dvadsiatich piatich rokoch, hlasovať zvlášť.

    Dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorý z dielne vlády a z rúk pána ministra prišiel do Národnej rady. Tomu, čo ministerstvo pripravilo a predložilo do Národnej rady, zákonu o pozemkových úpravách, nie je podstatne ani nič možné mu vyčítať. K čomu sa dnes tu viac-menej budem vyjadrovať, tak sú poslanecké návrhy a ich pozmenenia, ktoré sa dostali do tohto návrhu zákona. A ja by som chcel poprosiť pána ministra, aby sa problémy týkajúce sa nájmu riešili pri zákone o nájme, aby sme viedli k nim širokú diskusiu. A je to v jeho rukách, pretože keď minister povie, že čl. č. IV, novela zákona 504/2003 Z. z., je nad rámec pôvodného vládneho návrhu zákona, tak o takomto bode nie je možné hlasovať.

  • Hlas v sále.

  • Pán minister, nestačí v samotnom návrhu zákona doplniť teraz rýchlo, že daný subjekt musí upovedomiť vlastníka, že mu na budúci rok končí nájomná zmluva. Povedzme si, že na Slovensku drvivá väčšina vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy je v staršom, ba skôr v dôchodkovom veku. Títo ľudia sú zvyknutí aj z hľadiska vývoja spoločnosti v tejto krajine, ako spravovať a ako pristupovať k pozemkom? Keď v zákone si prečítajú, že ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely uzatvorená na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Dnes to nahradíme

    dvadsiatimi piatimi. Každý poľnohospodár príde a povie, že ja chcem mať istotu a chcem mať zmluvu uzatvorenú na dobu určitú. Automaticky to bude evokovať u väčšiny vlastníkov v staršom veku, že doba nájmu v tomto prípade zo zákona je určená na 25 rokov.

    Pokiaľ sa tak stane, tak my touto novelou uprieme a znehodnotíme ústavou garantované právo vlastníka vlastniť pozemok a užívať výhody vyplývajúce z tohto vlastníctva. Áno, je na mieste povedať, že vlastník bude dostávať nájom, ale povedzme si, od dnešného dňa 25 rokov, keď ten nájom bude 100 eur, lebo dnes sa to zafixuje v nájomnej zmluve, tak to bude 100 eur aj o 25 rokov. Je na mieste otázka, že kto kúpi pôdu od vlastníka, ktorá je prenajatá na 25 rokov a za akú sumu, keď on vie, že budúcich 20 alebo 25 rokov sa nebude môcť dostať k tejto pôde, pretože tá je prenajatá na poľnohospodárske účely a má na to pravidelný príjem v istej stanovenej výške, ktorú nemusí prenajímateľ nijak zmeniť.

    Dnes trh s pôdou funguje len vďaka tomu, že tá pôda, tú pôdu je možno využívať aj na iné účely, že je možné ju kúpiť, je možné ju získať, je možné na nej hospodáriť. Áno, poľnohospodár potrebuje stabilitu. V jednom súhlasím s pánom ministrom a on so mnou, že pôdu slovenských vlastníkov je treba chrániť a treba zabrániť v maximálnej miere, aby to nadobúdali cudzinci. Práve preto som aj ja ako minister predložil do Bruselu žiadosť o predĺženie zákazu nákupu pôdy zahraničným cudzincom. Priznávam, že je to len na fyzické osoby, pretože táto krajina sa s touto otázkou nevysporiadala pred tým, než vstúpila do OECD. Bohužiaľ, ani ja, ani pán minister sme vtedy neboli prítomní, aby sme povedali, že toto je zlý krok a mali by sme ho vyriešiť. Dnes sa s tým musíme vysporiadať.

    Ale v tej chvíli, čo prejde tento návrh, tak musím povedať, že cennou nebude pôda vlastníkov, miliónov občanov tejto krajiny, ale cennou bude zoznam nájomných zmlúv v rukách pár stoviek podnikateľov na Slovensku. Tých, ktorí sprivatizovali štátne majetky, tých, ktorí pokútne kúpili družstevné podielnické listy, a tých, ktorí pokútne vytunelovali poľnohospodárske družstvá a ich prebrali do súkromných eseročiek a akciových spoločností. Pretože už dnes je najväčším biznisom zo strany investičných skupín skupovať poľnohospodárske podniky, či družstvá alebo akciové spoločnosti, ktoré majú uzatvorené nájomné zmluvy na viac ako 10 rokov. Prečo? Pretože pri 10-ročnej investícii do energie, do bioplynových staníc alebo do solárnych kolektorov sa pre nich táto nájomná zmluva stáva tou najcennejšou, ktorá môže byť. Pokiaľ prejde, a preto varujem ctenú snemovňu, pokiaľ prejde takýto návrh, že to bude na 25 rokov, vlastníci stratia hodnotu alebo cenu svojich pozemkov a získajú tí, ktorí už raz získali pri privatizácia štátnych majetkov a dnes sú vo veku, v preddôchodkovom veku a chcú sa zbaviť svojich pozemkov, teda svojich firiem a predať ich čo naj, ekonomicky čo najefektívnejšie.

    Pán minister, pokiaľ si osloví banky a bankových analytikov, ktorí na to upozorňovali minulý rok pri Agrokomplexe, a nemám to z vlastnej hlavy, pretože to bol pán Matoušek, analytik z jednej banky, ktorá na to upozornila, že je nevídaný fenomén, že na Slovensku investičné skupiny, ktoré možnože sídlia v Bratislave, ale v drvivej väčšine v Prahe a v iných hlavných mestách Európskej únie, skupujú a dnes tam budujú bioplynové stanice, ktoré neslúžia na to, aby sme mali viac potravín v tejto krajine, a prispievajú tým aj nepriamo k tomu, že ceny potravín rastú.

    Ten, ktorý vymyslel takýto návrh zákona, alebo ktorý pripravil, tak ten, úprimne musím povedať, musí mať veľmi hlboko vžité socialistické zmýšľanie v tejto krajine. Ja ako začínajúci podnikateľ v roku 1993, 1994, si pamätám ešte z tých dokumentov a ako študent, že čo to znamenalo na liste vlastníctva alebo pri dedičských konaniach, keď to chceli vlastníci vysporiadať, k pôde bolo vyznačené: pôda v užívaní socialistickej organizácie. Keď zavedieme 25-ročné fixné obdobie nájmu aj s možnosťou, aj s rizikom, že nemusia to využiť, ale väčšina starých ľudí sa bude domnievať, že to tak má byť, tak sme navrátili právo socialistického užívania a vlastníci nebudú mať možnosť efektívne nakladať so svojím vlastníctvom.

    Pýtam sa preto, aký je záujem na takomto prístupe? Aký je problém v tom, že dnes je doba nájmu, keď je na dobu určitú, maximálne na 15 rokov. Pätnásť rokov doba nájmu dáva dostatočnú stabilitu a garanciu slovenským poľnohospodárskym podnikom; 25 rokov dáva garanciu na to, že zahraniční investori nebudú skupovať slovenskú pôdu od slovenských občanov. Oni kúpia tie podniky, ktoré majú nájomné zmluvy, a my sa budeme prizerať, pretože oni s tou nájomnou zmluvou, ktorou im vytvárame týmto zákonom možnosť, a touto novelou sa dostanú najrýchlejšie k našim pozemkom. Zahraniční investori nekupujú slovenskú pôdu jedine a jedine vďaka tomu, že na Slovensku pôda je rozdrobená. Lebo kúpte 300 ha pôdy, ktorá má nesmiernu cenu, ale keď táto pôda je rozdrobená v tisíckach malých parciel a švíkov, tak s ňou efektívne neviete hospodáriť. Toto je jediná zábrana, ktorú dnes má Slovenská republika, paradoxne po tom, čo nevieme zakázať firmám nakupovať pôdu na Slovensku, ktorá mu slúži ako zbraň a ochrana slovenskej pôdy.

    Keď vytvoríme priestor, že na 25 rokov sa zahraničný investor dostane k tejto pôde, k právu užívania s opciou na ďalších 25 rokov, pretože keď rok pred uplynutím nevypovie, tak sa to automaticky predlžuje na dobu určitú na ďalších 25 rokov, tak to znamená, že my sme so 400 alebo 500 zmluvami... Lebo povedzme si, že koľko je tých veľkých podnikov na Slovensku? Je ich cez dvetisíc. Vlastníkov? Cez 2,5 milióna. Keď chcem sa dostať k slovenskej pôde, tak ktorá cesta je ľahšia? Urobiť zmluvu s dvetisíc podnikateľmi a kúpiť od nich za dobrý peniaz pôdu.

    A o tom, že keď príde cudzí a nie domáci, nie ten, ktorý tam je, tak aj kolega Demian by vedel rozprávať, lebo aj poľnohospodárske družstvo Brezno zmenilo vlastníkov. Koľkých zamestnávajú v Brezne? Je tam to družstvo? Je. Vlastníctvo je? Je. Len majiteľ sa zmenil a ten zahraničný majiteľ by bol ešte setsakramentsky inakší. Keď chceme tento postup, ktorý pán kolega Demian si doma v Brezne vyskúšal a vie, čo to znamená, pretože tam nie sú domáci, už pomaly tam ani nerobia, lebo aj toho posledného traktoristu donesú si svojho, a nemajú tam. Keď chceme takýmto spôsobom zabezpečiť, že niekto cudzí bude bašovať na týchto pozemkoch, tak musím povedať, že toto je najlepšia cesta.

    A toto je aj dôvod, prečo žiadam, aby sme o informácii výboru hlasovali o každom bode zvlášť. A dôrazne a opätovne ešte raz si vás dovoľujem požiadať, kolegyne a kolegovia, aby sme o bode č. 4 hlasovali tak, že ho neprijmeme.

    Ale predtým ešte raz apelujem na pána ministra, aby využil svoje právo navrhovateľa vládneho návrhu zákona a vyjadril sa, že tento bod ide nad rámec vládneho návrhu zákona, lebo je nepriama novela, a potom sa nemôže o takomto bode podľa rokovacieho poriadku hlasovať. A keď kolega Záhumenský, ktorý to navrhol, má záujem riešiť predĺženie tejto lehoty, je členom politickej strany SMER, nech využije prostriedky štandardné prostredníctvom ministerstva a nech to dá na široké medzirezortné pripomienkové konanie a nech sa táto otázka skutočne vyčistí. Pretože pokiaľ sa na to pozrieme, čo sa deje na Slovensku, ja som presvedčený, že aj politická strana SMER nie je naklonená tomu, aby sme takýmto spôsobom dovolili predať, alebo odovzdať právo užívania slovenskej pôdy zahraničným investorom, ako sa to deje.

    Bod, ktorý sa týka prechodu, teda čl. IV, a preto to považujem za trošku aj problém, lebo z hľadiska informácie je aj čl. V, teda prechod, prevod majetku Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, tým pádom by nebol prijatý. Musím povedať, že považujem to za minimálne zlo, keď to nebude prijaté. A poprosím pána ministra pri najbližšej novele, aby to ako minister sem doniesol a predložil. S tým prevodom nehnuteľností musím povedať, že súhlasím. Už za mojej éry tieto priestory sme nevedeli, pretože zákon vtedy nebol otvorený, aby sme im to odovzdali. Ale dohodli sme sa, že za minimálne nájomné dáme to poľnohospodárskej univerzite, ktorá dnes ju využíva. Bohužiaľ, tam zákony sú striktne dané, že nájomné musí byť minimálne vo výške, ktoré stanovuje všeobecne záväzné nariadenie daného mesta, a to je 9 eur, čo, za meter štvorcový, čo je dosť vysoké nájomné pre univerzitu, a nie je potrebné, aby sme univerzitu takýmto spôsobom šikanovali. Takže túto otázku by bolo treba vyriešiť.

    Problém je jeden, že sme jeden dobrý návrh spojili nerozdeliteľne pri tejto informácii alebo pri tomto návrhu s návrhom, ktorý je v neprospech občanov Slovenskej republiky a v neprospech slovenského poľnohospodárstva. A preto by som vás ešte raz veľmi rád poprosil, aby sme tento návrh neprijali.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoje vystúpenie a že si aj navrhol rozdeliť hlasovanie. Je to paradox, pred chvíľou som hovoril o sceľovaní pozemkov a teraz zisťujeme, respektíve je to reálne, že to, že máme to rozdrobené, naše pôdy sú ešte vo vlastníctve Slovákov, respektíve vlastníkov, ktorí tu boli. Preto si musíme povedať možno, že je otázka, ako to rozseknúť. Lebo na jednej strane to potom vychádza tak, že by sme mali mať všecko iba náhradné užívanie, nie vlastnícke užívanie, keď to chceme teda sceľovať, alebo teda nechceme to sceľovať potom.

    Ale ja si myslím, že aj cena pôdy ako taká, aj nad ňou by sme sa mali trošku zamyslieť a povedať, čo znamená slovenská zem, akú má hodnotu. Ako povedala pani kolegyňa Košútová, o majetok sa treba starať. A musíme dať právo aj povinnosti, ktoré z toho vyplývajú. Ale pri súčasnej, by som povedal, sociálnej mizérii nášho vrecka, našich občanov, ten predaj tu je veľmi reálny. Ako povedal pán Zsolt Simon, vlastne znovu sme otvorili nejakú kľučku, že formou tých nájmov, že majú to celé družstvo v nájme, tak viac-menej berú aj tú pôdu cudzinci, nie naši.

    Dúfam, že nebudeme v nájme vo vlastnom, a to je jedno, či to budeme hovoriť o trojročnom, desaťročnom, pätnásť-, dvadsaťročnom období.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pani podpredsedníčka, k rečníkom by som chcel toľko dodať, že naozaj tie nájomné zmluvy sú veľkým rizikom. Treba sa tu zamyslieť nad tým, aby na pôde hospodáril predovšetkým vlastník tejto pôdy. Bol som na jednej konferencii, kde drobný roľník hospodári na dvoch hektároch a živí celú rodinu. Toto by mohla byť jedna z ciest.

    Dvadsaťpäť rokov nájomné na tú pôdu a pred vypršaním tejto lehoty automaticky by sa to obnovovalo na tých ďalších 25 rokov, áno, keď je tuná tá hrozba, ako to pán kolega tuná spomína, že by sa dostali v podstate cudzinci k tejto pôde, to by bolo to najhoršie, čo môže byť. Vtedy je efektivita aj tá efektívne využívaná pôda, ak ten vlastník, ktorý vlastní tú pôdu, aj na tejto pôde hospodári.

    Treba sa zamyslieť tiež tuná nad skupinou súkromne hospodáriacich roľníkov, ma dosť často kontaktujú. A ich veľmi to trápi, že trebárs začínajúci mladý roľník, ktorý je možno absolventom univerzity poľnohospodárskej v Nitre a chcel by začať hospodáriť na pôde, on nemá možnosť a nemá šancu sa k tejto pôde dostať. A práve to sú veľakrát aj tie nájomné zmluvy, kde v podstate nie je možné rozviazať tento nájom. Na jednej strane síce chránime tie družstvá, ale na druhej strane je tu skupina ľudí, súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorých tu veľmi ani nie je vidieť, ale tí by mali záujem hospodáriť na tejto pôde. Predovšetkým dobrý gazda sa správa k svojej pôde veľmi poctivo a zodpovedne a dorába chlieb aj pre ostatných, nielen pre svoju rodinu.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský.

    Pán minister, chcete slovo?

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Záhumenský, chvíľu vydrž ešte. Musím zareagovať na pána poslanca Simona.

    Dva paradoxy v celej tejto rozprave. Nikto sa nevenuje predloženému zákonu, ale celá rozprava je o pozmeňovákoch. Čiže to je taký prvý paradox. Ešte sa mi to nestalo, sa priznám, ale dobre, je to vec tohto.

    My riešime, prapôvodná myšlienka tohto zákona je urobiť veľmi vhodné mäkké podmienky pre poľnohospodárov, aby si mohli cez štátne peniaze kúpiť podiely a pôdu pre svoje podnikanie. Čiže natláčame im mechanizmus. Preboha, využite ho, ručíte len tým podielom, len tou pôdou, nič do toho nedávate, nikto nechce od vás ďalšie ručenie a máte úvery, úroky na úrovni, aké má, za ktoré si požičiava štát. Veď lepší mechanizmus neexistuje. Toto sme nejak opomenuli.

    Pán poslanec Simon, vy ste vytvorili úplne hrôzostrašnú situáciu, že týmto pozmeňovákom sa v podstate vytvára priestor, aby mohli zahraničné investičné skupiny kupovať hotové podniky. Len ste zabudli povedať tu poslancom, lebo to nie je pravda, čo tvrdíte, respektíve môže to tak byť, ale aj nemusí, lebo podľa zákona 504-ky, § 12 ods. 6, tento hovorí, že pokiaľ dôjde k zmene vlastníctva viac ako 50 %, to znamená, mení sa rozhodovacia právomoc v danom poľnohospodárskom podniku, eseročke alebo akciovej spoločnosti, môže majiteľ tej pôdy do pol roka zrušiť nájomnú zmluvu, čiže ten nový nadobúdateľ podniku môže zostať úplne bez pôdy, čiže do pol roka môže vypovedať zmluvu a účinnosť zmluvy vzniká po zbere poslednej úrody. Bodka.

    Čiže vôbec to plašenie, ktoré ste tu vy vytvorili teraz, a tú hrôzostrašnú situáciu, ako sa tu cez pozmeňovák snažíme nahrať zahraničným investorom hotové podniky, nie pôdu, ale hotové podniky, je postavená na vode, lebo 504-ka, zákon hovorí niečo iné.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Pán minister, ja som aj pri mojom vystúpení povedal, že nekritizujem vaše, váš návrh zákona, ktorý ste sem do parlamentu doniesli. Ja mám problém s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu prišli. Paradoxne, tu máme zhodu. Lebo na tom vašom zámere, hoc mám k tomu výhrady, ale ja si myslím, že pokiaľ to pomôže farmárom, nech to ide. Tento návrh je zlý.

    Ale to, čo musím povedať, čo je, čo neobstojí, to je odvolanie sa na § 12 ods. 6, že pri zmene vlastníctva môže vlastník pozemku, keď dôjde k zmene vlastníctva, firmy vypovedať. Pri akciovej spoločnosti vy nemáte ako vlastník sa skade dozvedieť, že došlo k zmene akcií v akciovej spoločnosti. Pri poľnohospodárskom družstve družstevné podielnické listy nie sú verejne kontrolovateľné, nemáte prístup k informáciám, že kto je skutočne vlastníkom družstva a družstevných podielnických listov. Keď nedôjde k zmene v orgánoch, tak vy to nezistíte. A keď v orgánoch dôjde len po polroku, tak vy ste túto podmienku ani de facto nemohli a neviete využiť. To je ten skutočný podstatný problém. Pri fyzickej osobe alebo pri eseročke, tam zistíte, lebo to je v obchodnom registri prístupné. Ale v akciovej spoločnosti vy to nezistíte. V poľnohospodárskom družstve vy to nezistíte. A tí, ktorí privatizovali štátny majetok, tak tí v drvivej väčšine dnes majú akciové spoločnosti.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon ma tak trošku predbehol, presne toto som chcel povedať. V tej 504-ke je popísané teda, že pri zmene vlastníka môže do pol roka odstúpiť od zmluvy, ale problém je v tom, že ako sa to dozvie. Aby ste vedeli teda, pán minister, a boli o tom informovaný, skôr chystám na toto zmenu zákona, aby tam bola povinnosť informovať o zmene vlastníka, alebo teda väčšinového podielu vlastníka, ale nie tak, že vo vestníku sa to niekde zverejní, pretože tí mnohí vlastníci ani netušia, ani nevedia, kto je to. To znamená, že inou formou, tak, aby sa to mali možnosť dozvedieť a tým pádom mali možnosť tú výpoveď, alebo teda odstúpiť od tej zmluvy pri zmene vlastníka toho väčšieho podielu akcií v tej firme, alebo teda v tom podniku.

    Takže toto je problém, ktorý sa dá odstrániť takýmto. Teda, aby ste vedeli, ja na tom budem pracovať a prípadne to prídem za vami konzultovať.

  • Hlas predkladateľa.

  • Že to prídem za vami konzultovať, ak sa bude dať, aby sme to spravili tak, aby to bolo skutočne dobré pre tých farmárov a pre vlastníkov pôdy, ale napriek tomu, aby sa mohlo teda podnikať na tom, aby teda to fungovalo dobre pre tých, pre tie poľnohospodárske podniky.

  • Ďalším, ktorý by mal vystúpiť v rozprave, je pán poslanec Záhumenský, ale pán poslanec ma informoval, že jeho vystúpenie je viac ako na 6 minút. Takže v tejto chvíli urobím prestávku do 11.00 hod. a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím pána... Ešte, pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som dal procedurálny návrh, a to nasledovný: aby sme preložili hlasovanie o zákone o Národnom zdravotníckom informačnom systéme do doby, kým ministerka pani Zvolenská nebude informovať občanov našej krajiny, že ich chorobopisy budú na internete, že to bude povinné, a ak občan nebude súhlasiť, nebude mu poskytnutá zdravotná starostlivosť.

    Vzhľadom na rozsah zásahu do ľudských práv občanov by to bolo od parlamentu korektné, aby sme to urobili. Žiadam o tomto návrhu hlasovať.

    Ďakujem.

  • Budeme hlasovať o najprv.... Predpokladám, že budú ďalšie návrhy. Takže.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 52 bolo za, 72 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby sme zákon č. 43, návrh skupiny poslancov o obecnom zriadení (tlač 449) so súhlasom troch poslaneckých klubov SMER - SD, OĽaNO a MOST - HÍD preložili na ďalšiu schôdzu rokovania Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 108 za, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem požiadať, aby sme bod č. 42 prerokovali v priebehu budúceho týždňa z dôvodu, že niektoré ustanovenia majú priamy súvis so zákonom o konaní pred Ústavným súdom, ktorý sme prijali v skrátenom legislatívnom konaní a ktorý podpíše pán prezident až dnes.

  • Nemáme konkrétny. Len budúci týždeň.

    Ďakujem.

  • Dobre, tak navrhujem, keďže máme schválené, že sa body 34 až 36 prerokujú vo štvrtok o 9.00 hod., aby sme po prerokovaní bodov 34 a 36 vo štvrtok 23. mája. Môže byť? Dobre. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 126 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Urobili sme zmenu v programe tak, ako sme hlasovali.

    Ešte pán poslanec Brixi.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť o preloženie bodu 41, ak sa nemýlim, zákon o rodine v súvislosti s povinným výživným, o preloženie na budúci týždeň po bode, ktorý uznáte vy za vhodné, z dôvodu vyžiadania si stanovísk ešte z príslušných ministerstiev.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre, takže navrhujem, keďže máme na budúci týždeň stanovené, že v utorok začíname o 9.00 hod. bodmi 29 až 33, aby sme tento bod zaradili po prerokovaní bodov 29, 33, 34, 35 a 36

  • Hlas v sále.

  • . Čiže nie po bodoch 33. Takto, po bodoch 29 až 33. Dobre? V utorok. Ďakujem.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 121 za, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Ježík uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Je to tlač 408.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 408.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili piati poslanci. Nebol podaný žiadny procedurálny a pozmeňujúci návrh, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Dávam hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 40, 42 až 97, 98 až 107, 109 až 131, 133 až 147, 149 až 151, 153 až 163 a 165 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 88 za, 1 proti, 45 sa zdržalo.

    Body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme schválili body 42, 98, 107, 133, 147, 151 a 165, je bezpredmetné hlasovať o bodoch 41, 98, 108, 132, 148, 152 a 164. Tým sme vlastne vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 85 za, 5 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Hlina, do rozpravy?

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, predpokladám, že pri prepise návrhu zákona, ktorý bol predložený poslancom, došlo k chybe a zabudli uviesť, že nie je to povinné. Čiže preto navrhujem, aby sme to tam doplnili, v zmysle toho, čo môžem v treťom čítaní. Lebo neverím tomu, že niekto predložil niečo, tak závažný zásah do práv, základných ľudských práv občanov bez toho, aby to s ním, takýmto spôsobom mal možnosť si vybrať. Navrhujem, aby to tam bolo doplnené, čo tam určite malo byť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na to ste mali druhé čítanie. Ak chcete robiť pozmeňujúci návrh, ak ste chceli sa vrátiť do druhého čítania, mali ste si vyzbierať 30 podpisov, požiadať o znovuotvorenie rozpravy, prihlásiť sa a podať pozmeňujúci návrh s 15 podpismi. Takýto spôsob nie je možný.

    Pán spravodajca, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s tým, že gestorský výbor odporúča tento zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 bolo za, 9 proti, 41 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o Národnom zdravotníctvom informačnom systéme.

    Pán poslanec Valocký uvedie hlasovanie o uznesení k návrhu na

    zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Je to tlač 479.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci. Jeden poslanec, pán poslanec Hlina dal procedurálny návrh, aby sa odložilo hlasovanie o voľbe členov dozornej rady do doby, pokiaľ Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo nepozve na rokovanie výboru navrhovaných kandidátov, ktorí predstavia svoj zámer pôsobenia vo funkcii. Dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 72 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvolila

    Jána Zvonára do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

    Ľubomíru Romanovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

    Rastislava Šípoša, Róberta Illéša, Františka Jurčagu do funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 77 za, 13 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Baláž uvedie hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Richarda Rašiho na vydanie zákona č. 576 o zdravotnej starostlivosti, je to tlač 422.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 422.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k návrhu zákona vystúpil poslanec Novotný s procedurálnym návrhom stiahnuť zákon na prepracovanie. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 50 bolo za, 76 proti, 6 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, vyčerpali sme hlasovanie o všetkých návrhoch. Sme v treťom čítaní. Prosím, dajte, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 80 za, 2 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona 576.

    Pán poslanec Puci uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín. Je to tlač 457.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 457.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 35 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 109 bolo za, 2 proti, 18 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve. Je to tlač 477.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 477.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Huba navrhol vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 4 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 122 bolo za, 6 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu.

    Ešte pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som upozorniť na hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Pán spravodajca pri uvádzaní bodov zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť urobil chybu, pretože v spoločnej správe sú uvedené body 99 až 107 s odporúčaním schváliť, a počul som, že povedal body 98 až 107 s odporúčaním schváliť, a potom pri ďalšom hlasovaní znovu povedal, že keďže sme schválili bod 98, nemôžeme hlasovať o bode 98. Čiže nebolo, nebolo uvedené hlasovanie v súlade so spoločnou správou, ktorá vyšla z gestorského výboru. Chcem na to upozorniť a dávam námietku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ďakujem, prejdem to s legislatívnym odborom. Hlasovali sme, pán poslanec. Prejdem to, dobre? Aj zo záznamu. Samozrejme, pokiaľ je tam chyba, tak musíme zjednať nápravu. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.30 hod., budeme pokračovať v rokovaní. Rokovať budeme do 14.00 hodiny dnes.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze.

    Poprosím, máme tu pána ministra? Poprosím pána ministra Jahnátka, aby prišiel do rokovacej sály. Pani spravodajkyňu máme.

    Pán poslanec Záhumenský, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, pôvodne som nemal v úmysle k tomu zákonu vystupovať, lebo myslím si, že tak ako nastala zhoda v tejto snemovni ohľadne predloženého návrhu zákona, ktorý priniesol pán minister do tejto snemovne, nie sú nejaké výhrady. Nezostáva nič iné, len poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu, pretože rieši problém možnosti kúpy pôdy slovenských poľnohospodárov, aby tým mohli stabilizovať svoje hospodárenie na pôde.

    Každý poľnohospodár vie, že ak stratí pôdu, tak jeho farma nemá zmysel a skôr či neskôr bude nútený tú svoju farmu predať tomu, kto pôdu vlastní alebo nejakým spôsobom je držiteľom pôdy. To znamená, že je toto každopádne stabilizačný prvok, a ja verím, že to slovenskí poľnohospodári využijú pre to, aby stabilizovali práve svoje hospodárenie na pôde. Čiže k tomuto nie je žiadny rozpor a je všeobecná zhoda a je to len na pochvalu rezortu, že tento vážny problém ohľadne pôdy sa snaží riešiť.

    Druhý bod, ktorý tu bol spomenutý, je prevod nehnuteľnosti zo Štátneho veterinárneho a potravinárskeho ústavu na univerzitu, čo je tak isto chvályhodné. Pokiaľ rezort má budovy, ktoré nevyužíva, že ich prevedie na univerzitu práve, aby slúžili na vzdelávanie mladých budúcich poľnohospodárov a potravinárov. A stále častejšie bude táto problematika naliehavejšia, lebo staršia generácia vymiera a, bohužiaľ, mladých poľnohospodárov pribúda veľmi málo. Myslím si, že tých budov v rezorte je ešte viacej, určite je časť budov nevyužívaná aj vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby a možno aj ďalších, že by bolo možné zriadiť ďalšie fakulty zaujímavé pre mladých ľudí, aby išli študovať poľnohospodárstvo, krajinotvorbu, potravinárstvo, ktoré s tým súvisí. Takže takéto aktivity určite treba len privítať a ich oceniť.

    Čomu sa chcem viacej venovať, je otázka kritizovaného nájmu alebo možnosti predĺžiť nájom na 25 rokov. To, čo tu poslanec Simon vzniesol, znôšku nezmyslov a strašení, čo to vlastne všetko obnáša. V prvom rade chcem povedať, že pozemkové úpravy tento zákon, ktorý rieši práve pozemkové úpravy, treba sa vrátiť do jej podstaty, keď sa tvorili ROEP-y. Práve za šesť rokov ministrovania pána Simona boli dané pozemkové úpravy rôznym pofiderným firmám z juhu Slovenska, ktoré robili tzv. ROEP-y, regionálny register obnovy evidencií pôdy, od zeleného stola, kde máloktorý z nich vyšiel do katastra, aby zisťoval reálnych vlastníkov, aby urobil maximálne dobrú pôdu pre to, aby zistil maximálny možný stav vlastníkov. Tým pádom sa vyrobilo na Slovensku veľké množstvo neznámych vlastníkov. Mnohí neznámi vlastníci ani nevedia, že sú neznámi vlastníci a dozvedajú sa až následne, že ich pôda je zavedená ako neznámych vlastníkov, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond práve preto, že boli zadané zákazky firmám z juhu Slovenska za ministrovania práve pána Simona. Čiže ja by som odporučil kolegom, ktorí sa tak horlivo zastávajú pána Simona, aby sa pozreli na to, akým spôsobom, aké firmy a ako boli kvalitne urobené ROEP-y.

    Ja by som poprosil aj kolegu Fecka, keby sa spýtal pracovníkov pozemkových úradov, ako sú kvalitne urobené ROEP-y, aké majú s tým problémy práve, kde sa im objavujú už pri ukončených ROEP-och, do ktorých sa nedá vstúpiť, lebo na to nie sú peniaze, aby dokončili ROEP-y tak, ako majú byť urobené. A bez nekvalitne urobeného ROEP-u sa veľmi ťažko robia komasácie. Veľmi ťažko sa robí sceľovanie, lebo dochádza práve k rozporom s tými ľuďmi, ktorí sú vedení ako neznámi vlastníci, a nevedia, že sa stali neznámymi vlastníkmi, lebo im chýbal nejaký údaj v katastri, keď sa robil práve ROEP.

    Takže toto sú všetko podklady, ktoré sťažujú svojím spôsobom usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku. Obzvlášť keď pozemkové právo na Slovensku je veľmi komplikované, keď bola prvá pozemková reforma, druhá pozemková reforma, potom bolo znárodnenie, potom boli reštitúcie a tak ďalej, a pritom bol zachovaný princíp uhorského práva dedenia. To znamená, že všetka pôda, aj drobná pôda sa dedila na všetkých dedičov, tým pádom došlo k obrovskému rozdrobeniu pôdy. Aj keď sa prijalo, myslím, že za ministrovania pána Baca, opatrenie, aby sa zamedzilo drobeniu, ďalšiemu drobeniu pôdy, tam bolo tých 2000 štvorcov a 5000 štvorcov, aby už pod túto hranicu sa pôda nedrobila, stále je to veľký problém.

    Ak hovorím o vlastníckych právach, musím povedať, že ak tento zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov stanovil, že musí byť doba nájmu minimálne päť rokov, tak tam práve sa vstúpilo do vlastníckych práv vlastníka, kde sa mu prikázalo, že musí pôdu prenajímať minimálne napäť rokov. A to z toho dôvodu, že práve ľudia si neuvedomovali, že práve dlhodobý nájom má význam aj pre vlastníka, lebo krátkodobý nájom nemá dôvod, nemá ani snahu investovať do pôdy, aby udržoval jej prirodzenú úrodnosť, aby zlepšoval jej prirodzenú úrodnosť, aby robil meliorizačné vápnenia, aby robil melioračné kyprenie pôdy, hlboké kyprenie pôdy, čo sa robí raz za štyri roky a pravidelne sa opakuje. Tak práve preto dala sa povinnosť vlastníkovi prenajímať pôdu minimálne na päť rokov, lebo ten jednoročný nájom, ktorý sa bežne používal pred touto právnou úpravou, spôsoboval to, že poľnohospodári sa bránili dlhodobejším investíciám, zásobovaniu živinami, ako je fosfor alebo draslík, ktoré sa robí na dlhšie obdobie ako jeden, dva roky.

    Čiže aby nedošlo k drancovaniu slovenskej pôdy, tak sa dala povinnosť vlastníkovi, pokiaľ sa to celé neutrasie v tom normálnom demokratickom systéme, aby prenajímal pôdu na tú minimálnu dobu. Ale zároveň sa mu aj prikázalo, že môže maximálne na 15 rokov. A tu sa znovu vstúpilo vlastníkovi do práv, kde sa obmedzili jeho práva rozhodnúť sa slobodne. On môže mať dobrého užívateľa svojej pôdy a mnohí by aj chceli prenajímať pôdu na dlhšie obdobie, len jednoducho zákon im to neumožňuje. Prvýkrát im vstupujeme do práv, keď ho obmedzujeme, že musí minimálne na päť rokov, a druhýkrát mu vstupujeme do práv, keď ho obmedzujeme, že môže maximálne na 15 rokov, čo v bežných vyspelých štandardných krajinách západnej Európy a sveta sa nájom pôdy realizuje na 20, 25, 30 rokov a častokrát oveľa dlhšie. Cez generácie sa prenajímajú pozemky, kde vlastne dáva sa stabilita práve hospodárovi na pôde, aby sa o pôdu staral, aby mal stabilitu, aby na nej hospodáril, aby jeho generácie na tej pôde hospodárili, a ak o tú dobu má prísť, tak sa tam dáva väčšinou klauzula dlhodobého oznámenia o tom, že tú pôdu bude musieť vydať, aby zabezpečil ďalšiu náhradu, buď pozemkov, alebo rozmýšľal, čo so svojím hospodárením urobí. Čiže preto bolo nezmyselné už to v tej dobe obmedzovať, hornú hranicu možnosti prenajímať.

    A znovu sa vrátim k tomu, čo som povedal vo faktickej, že to je právo vlastníka. Ak tu hovoríme, že babky podpisujú zmluvy, prosím vás, nerobme z občanov Slovenskej republiky negramotných ľudí. Veľmi dobre vedia sa o svoj majetok starať a musím povedať, že starší ľudia, ktorí už samozrejme tie zákony nepoznajú, tak v drvivej väčšine využívajú práve svojich potomkov, synov a vnukov, aby sa vyjadrovali k predkladaným návrhom zmlúv. V drvivej väčšine prípadov tieto zmluvy študujú práve ich deti alebo ich vnuci, ktorí sa vyjadrujú, to znamená, že nie je tu ani nejaká obava kohosi oklamať pri nájomných zmluvách.

    Ale každopádne musím povedať, že práve kolega Simon za svojho pôsobenia neustále nahrával developérskym skupinám a ľuďom, ktorí aj dneska svojím spôsobom špekulujú na pôde. Nemusím pripomínať rôzne reštitúcie, ktoré sa udiali, ak sa pozrieme, kto všetko reštituoval za čias pána Hideghétyho na pozemkovom fonde, kto všetko prišiel k obrovským pozemkom. A následne po tom, keď opäť bol pán Simon ministrom, sa zrušilo spoplatnenie za záber poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely, aby to bolo premenené ako stavebný pozemok, práve tie skupiny, ktoré nadobudli veľké pozemky, bezplatne previedli túto poľnohospodársku pôdu na stavebné parcely, aby ju mohli výhodne speňažiť investičným skupinám, aby ju mohli výhodne speňažiť ľuďom, ktorí na tých pozemkoch chcú stavať. Stačí sa prejsť po Žitnom ostrove, kde vznikajú dediny na zelenej lúke, kde na ornej pôde sa stavajú nové vilové štvrte, kde na ornej pôde, na najkvalitnejšej ornej pôde na Slovensku, to podotýkam, sa zastavujú nezmyselnými stavbami.

    Čiže toto všetko v tomto kontexte, ak to vnímame, tak treba povedať, že aj možnosť predĺžiť nájomné zmluvy na 25 rokov je práve, aby sa zamedzilo špekuláciám rôznych finančných skupín, ktoré skupujú slovenskú pôdu, aby sa stabilizovali tí, ktorí na pôde hospodária. Aby neprichádzali práve o pôdu tí, ktorí na nej hospodária. Ja by som vás poprosil, ak ste v regiónoch, hovorte s poľnohospodármi, aké majú komplikácie a starosti práve s finančnými skupinami, ktoré skupujú pôdu. Aké sú komplikácie s "bioplynkármi", ktorí skupujú pôdu a rôznym iným spôsobom sa snažia dostať k pôde, práve kde ju vyťahujú z poľnohospodárskeho užívania, aby sa dostala do režimu pestovania kukurice pre bioplynové stanice.

    Čiže toto všetko tuná máme. A tento návrh, ktorý je, práve má svojím spôsobom umožniť, umožniť aj poľnohospodárom, ale aj vlastníkom, aby sa slobodne rozhodli a umožnili dať stabilitu tým, ktorí na pôde hospodária. Toto je celá alfa-omega predloženého návrhu a do takej miery kritizovaná.

    Chcem povedať, že ak je nájomná zmluva, tak sú tam záväzkové, záväzky pre dve skupiny, jedna je pre vlastníkov a druhá je aj pre nájomcov. Tak ako vlastník si dáva podmienky, za ktorých prenajíma pôdu, v drvivej väčšine je zahrnutá inflácia v nájomných zmluvách. Ak tu ktosi hovoril, že dnešný nájomca o 25 rokov alebo o 10 rokov, nájom je úplne iný, v drvivej väčšine je tam zakomponovaná inflácia, alebo to odzrkadľuje výška nájmu, ktorá štartuje od nejakej inej hranice, za nejaké obdobie, či to je 5 alebo 15 alebo 25 možných rokov.

    Ďalšia zaujímavá vec, ktorá ohľadne pôdy a o ochrane pôdy pred skupovaním zahraničnými investormi je, práveže za Dzurindových vlád a pri vstupe do Európskej únie a OECD sme neurobili dostatočné opatrenia pre to, aby sme ochránili slovenskú pôdu pred zahraničnými investormi. Sú to obrovské skupiny ľudí, ktorí dneska nič nerobia, len sa venujú tomu, aby sceľovali pozemky, aby skupovali pozemky od vlastníkov, aby ich dávali dohromady. Tridsať, 40, 50 hektárov sú zaujímavé celky pre zahraničných investorov, kde veľmi výhodne im dávajú podmienky, pre tých ľudí, ktorí sa týmto živia, aby táto pôda sa dostala do rúk zahraničných investorov.

    Chcem sa spýtať pána Simona, čo urobil pre to, aby zamedzil takémuto konaniu? Veľmi blízko má k Maďarskej republike. Keby sa bol poučil trošku od kolegov z Maďarska, ako významne ochránili svoju pôdu. To, že pán Mikloš ako minister financií predložil colný zákon, kde umožňoval ešte pred uplynutím takzvaného embarga na nákup slovenskej pôdy zahraničným vlastníkom, fyzickým osobám nakupovať pôdu pri splnení dvoch podmienok: prvá bola, že na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a druhá, že na pôde hospodári minimálne tri roky. Ak splnil tieto dve podmienky, tak mohol nakupovať ako fyzická osoba, ale všetci to veľmi ľahko obchádzajú cez nákup pôdy, cez právnické osoby založené na Slovensku. Veľmi ľahko, veľmi jednoducho. Aj keď dneska chceme hovoriť, že máme nejaké ustanovenie, že sme si predlžili zamedzenie nákupu pôdy zahraničnými osobami, je takmer neúčinné. Nie sú takmer žiadne prekážky pre to, aby na Slovensku kupoval pôdu ktokoľvek a v akomkoľvek možnom rozsahu, ktorú na Slovensku vie kúpiť.

    Ja musím povedať, že pokiaľ by Slovensko nemalo tak rozdrobenú pôdu, ako ju má, tak si dovolím tuná povedať, že už by drvivá väčšina pôdy nebola v slovenských rukách. To si dovolím od tohto pultu povedať a že to je čistá pravda. To znamená, že len tá rozdrobenosť Slovensko zachránila ešte, že nie je také veľké percento pôdy v zahraničných rukách. A do dnešnej doby vlastne ani nevieme presne povedať, koľko tej pôdy v zahraničných rukách zahraniční vlastníci majú, ale aj najmä finančné skupiny, ktoré veľkou mierou skupujú pôdu.

    Pán minister ma už predbehol, keď povedal, že ak sa zmení vlastníctvo v podniku, či to je družstvo alebo akciová spoločnosť, že jednoducho vlastník môže vypovedať nájomnú zmluvu do polroka. Bola tuná reakcia, že sa o tom nedozvie. Ja nepoznám podnik, kde kto si získal nadpolovičný balík v podniku a nechal tam pôvodné vedenie. To znamená, dochádza k zásadným zmenám v manažmente, v štruktúre riadenia. To znamená, každý, kto v tej dedine žije, vidí, že sa čosi deje. Každý jeden to vidí, že sa tam čosi deje, že dochádza k významnej zmene na poste všetkých štatutárnych orgánov, na poste manažmentu, že ktosi iný ovládol družstvo, že ktosi iný je dneska vlastník akciovej spoločnosti. Takže toto je minimálny strach z toho, že kto si nadobudne vlastníctvo. A ja skutočne nepoznám prípad, že by ktosi kupoval podnik pre to, aby získal pôdu. A práve toto ustanovenie ich odrádza od toho, a najmä zahraničných odrádza od toho, aby skupovali neisté právne vzťahy. Musím povedať, neisté právne vzťahy. Zahraničné osoby, či už fyzické alebo právnické, sa zvyknú správať podľa zákona a dosť do veľkej miery, oveľa väčšej ako Slováci, si chránia svoje investície. A pokiaľ je tam takýto neistý vzťah, že mu ktosi môže vypovedať nejakú pôdu, za ktorú by mal kvázi zaplatiť viacej, za ten podnik, lebo chce získať pôdu, tak do takého vzťahu nevstupuje. Čo ale nehovorím o slovenských finančných skupinách, ktoré sa správajú častokrát nekontrolovane a majú svoju filozofiu.

    Chcem, dámy a páni v krátkosti k tomu, čo tu bolo prezentované, asi toľko, len zopakujem, že ak kohosi vyvádza z miery dať vlastníkovi možnosť dlhodobejšieho nájmu, tak je to jeho slobodná vôľa a slobodné rozhodnutie. A myslím si, že na Slovensku ľudia nie sú hlúpi a že veľmi dobre sa vedia starať o svoje vlastníctvo a svoj majetok.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Hraško. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Záhumenský, všetci sa zhodneme v tom, že pozemkové vlastníctvo je potrebné dotiahnuť do stavu, aby bolo skutočne funkčné. Pozor si však treba dať na špekulácie, pre ktoré sa môže vytvárať za istých okolností práve prostredie. Hovorili ste, že právo vlastníka sa obmedzilo na 15 rokov, ale tí, ktorí chcú hospodáriť na ich pozemkoch, môžu mať nevypovedateľné klauzuly v tých zmluvách. Nehovorím, že ľudia sú negramotní, ale, žiaľ, niektoré veci sa veľmi ťažko čítajú, najmä tie, ktoré sú veľmi drobučkým písmom. Dvadsaťpäť rokov sa zaviažu a potom sa s tým nebude dať nič robiť, keď sa budú chcieť dostať k svojej vlastnej pôde. Takže na toto len apelujeme a upozorňujeme, že k takémuto niečomu môže dôjsť.

    A treba si však dať pozor aj na to, že kto bude hospodáriť v budúcnosti na našom. Už dnes vidíme, že Európska únia nás dotláča k tomu, aby sme boli závislí od dovozu potravín zo zahraničia. K nám sa ale dováža druhotriedny tovar, druhotriedne potraviny. A Európska únia si to odôvodní inými chuťami. No "ďakujem pekne". Takže namiesto toho, aby si naši občania, naši farmári pre nás ostatných mohli dopestovať zdravé potraviny, tak je tu riziko, že na našej pôde bude hospodáriť niekto úplne iný a na našej zdravej pôde dopestuje zdravé plodiny, ale tie nedodá na náš trh, ale si ich vyvezie, a ku nám sa stále bude dovážať odpad z EÚ.

    Na rokovaní Európskeho parlamentu je teraz zákon, ktorý má obmedziť dokonca obchodovanie s osivom a jeho certifikáciou takým spôsobom, ktorý bude vyhovovať len veľkým korporáciám. A pestovanie v záhradách bude v háji, kontrolované a trestne postihovateľné. To znamená, že to bude smerovať k tomu, aby sme kupovali osivá, ktoré bude problém možno v našich klimatických podmienkach dopestovať. A okrem toho môže byť tak predražené, že sa ho neoplatí kupovať, ani dopestovať, pretože bude výhodnejšie kupovať si ten odpad v hypermarketoch.

    Toto sú riziká, ktoré nám tuná hrozia na našej vlastnej pôde, preto si treba svoju pôdu chrániť a nedávať možnosti, ktoré by mohli viesť práve k takýmto špekulatívnym obchodom a zaobchádzaniu s našou vlastnou pôdou. Takže toto sú riziká, na ktoré poukazujeme, a nehovoríme, že všetko tam v tom zákone je zlé. Len sú tu tieto riziká.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Záhumenský?

  • No, ďakujem pekne. Pán kolega Hraško, začnem odzadu, plne s vami súhlasím, Európska únia je aj jeden veľký biznis. Ja musím povedať, že ma doslova uráža, ak Európska únia povie, že v rámci regionálnych chutí je možné ten istý výrobok, takisto zabalený, takisto označený, dávať pod iným zložením. Neviem ako ostatných, ale mňa skutočne uráža, ak takúto vec, Európsky parlament jednoducho prejde, schváli, Európska komisia schváli a dá možnosť výrobcom klamať spotrebiteľov vo východnej časti Európy. Väčšinou, keď sa pozriete na tie výrobky, tak majú nižšiu hodnotu, či už nutričnú alebo kvalitatívnu, či za nižšie, lacnejšie komponenty použité v záujme zlepšenia regionálnych chutí pre ľudí východnej Európy. Toto ma uráža. A myslím si, že je na reprezentácii slovenskej, aby dôslednejšie hájila záujmy slovenských občanov. S týmto v plnom rozsahu s vami súhlasím. A samozrejme, že vždycky je to boj o trhy. Môžme si rozprávať, čo chceme, Európska únia má svoje veľké pozitíva, ale aj má svoje veľké riziká. A riziká sú práve tie, aby sme nestratili svoje vlastné trhy, tak musíme ochrániť svojich poľnohospodárov.

    Bohužiaľ, bohužiaľ, osem rokov Dzurindových vlád potlačilo slovenských poľnohospodárov pod dno. Dostali sa do situácie, keď Slovensko stratilo sebestačnosť. Keď Slovensko stratilo schopnosť obživiť svojich vlastných obyvateľov. Aby sa čosi udialo, Slovensko má dneska 46-percentnú sebestačnosť v potravinách, čo je katastrofa, tak preto tu musíme o tom rozprávať veľmi alarmujúco, že je treba urobiť všetky kroky pre to, aby nielen v záujme regionálnych chutí Slovenska, aby nás tu takto klamali, ale aj v záujme tých osív, o ktorých hovoríte, aby veľké korporácie neovládli kompletne celý trh a nenútili slovenských farmárov a slovenských pestovateľov aj drobnopestovateľov používať len osivá veľkých korporácií, ale aby mohli aj na svojich záhradkách pestovať aj iné osivá, vyrobené povedzme farmársky alebo nejak podobne. Toto je o ekonomike, toto je o biznise.

    Takže vždy riziká sú, riziká v Európskej únii, sú riziká pri všetkých možných činnostiach. Takže ale negeneroval by som to, že toto je ten hlavný problém, prečo to máme zamietnuť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gaži, máte slovo.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. II sa dopĺňajú nové body 2 až 5, ktorými sa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov dopĺňa takto:

    V bode 2, 2, 3, 4, 5, 2 až 5, hej. Bod 2, v § 17 sa dopĺňajú v ods. 1 písm. a)...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pozorne to prečítajte celé, pán poslanec. Dobre?

  • Áno. V bode 2, ešte raz, v § 17 sa dopĺňajú v ods. 1 písm. a) v bode 6 za slovami "Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik" slová "a Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".

    V bode 3. V § 17 sa v ods. 1 písm. a) v bode 6 za slovami "Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik" sa vypúšťa písmeno "a".

    Bod 4. V § 17 sa dopĺňajú v ods. 1 písm. b) za slovami "Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik" slová "a Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".

    Bod 5. V § 17 sa vypúšťa v ods. 1 písm. b) za slovami "Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik" písmeno "a".

    Pri hlasovaní navrhujem hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

    Dôvodom navrhovanej zmeny je ochrana majetku vo vlastníctve štátu na území Tatranského národného parku a jednoznačné definovanie správcu majetku vo vlastníctve štátu. Od 1. marca 2003 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park, ktoré bolo vydané podľa § 19 ods. 1 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Prijatím zákona č. 571/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2008, bolo okrem iného prijaté aj nové znenie § 17 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorý znie: "Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia, a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu". Odkaz na 16a).

    Poznámka pod čiarou k odkazu 16a) okrem iného znie: "Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park.". Tento odkaz však mal byť uvedený aj v poznámke pod čiarou k odkazu 16aa), čím by správa pozemkov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení niektorých neskorších predpisov v Tatranskom národnom parku prešla do správy Štátnych lesov Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

    Navrhovanou zmenou dôjde k opodstatnenej zmene správy poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu na území Tatranského národného parku v prospech Štátnych lesov Tatranského národného parku v celkovej výmere cirka 262 hektárov.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú, je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa priznám, že mám teda otázku na pána poslanca Gažiho ohľadom toho, že nie celkom som porozumel tej podstate tohto pozmeňujúceho návrhu. Ak teda by som mohol správne to interpretovať, ide o zásadnú zmenu, ktorá určí rozdiely v organizačnej štruktúre TANAP-u? To je moja otázka.

  • S reakciou pán poslanec Gaži.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nie je to žiadna zmena, ktorá zasiahne organizačnú zmenu TANAP-u, ide len o úpravu legislatívnych chýb, ktoré v minulosti pri zmene zákona o TANAP-e z roku 2003 vznikali, kde v poznámkach pod čiarou bol dlho uvedený neplatný zákon a ten sa legislatívnou úpravou zmenil tak, že tú správu pozemkov TANAP-u, správa pozemkov TANAP-u prešla pod pozemkový fond. Touto úpravou, jednoduchou úpravu, kde sa do tých výnimiek vsunie aj štátna, aj štátna správa Tatranského národného parku, sa prakticky len prevedie správa, správa k poľnohospodárskej pôde vo výmere cirka 260 hektárov naspäť pod správu TANAP-u. To je všetko.

  • O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadala podpredsedníčka Národnej rady Jurinová

    Nech sa páči, dávam, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.

    Uvedený predpis sa dopĺňa, pozmeňuje a dopĺňa takto:

    "Čl. IV

    Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z. a zákona č. 57/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V § 12 sa za ods.1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Ak ide o zmluvu o nájme pozemku podľa § 8 ods.1 druhej vety uzavretú na určitý čas, nájomca je povinný písomne oznámiť prenajímateľovi skončenie nájmu najmenej jeden rok pred uplynutím času nájmu.".

    Doterajšie odseky 2 až 6 sa označuje ako odseky 3 až 7. Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.".

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava sa predkladá v súvislosti s legislatívnymi zmenami schválenými v spoločnej správe s cieľom posilniť práva a postavenie prenajímateľa pri skončení nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku.

    Ja len veľmi krátko by som povedala, že vyplynulo, alebo tento pozmeňovací návrh vyplynul z debaty, bol urobený narýchlo na základe toho, že pán minister vyjadril pozitívny postoj k takémuto už odznenému vlastne ústnemu prejavu, ktorý mal Martin Fecko. On to potom vo faktickej poznámke určite doplní.

    Takže vopred vám ďakujeme za podporu.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Tak ako pán minister prisľúbil, tak vlastne sme to vypracovali. A som rád, že ten vlastník, ktorý bude mať tú 25-ročnú lehotu, bude pred jej skončením upovedomený od užívateľa, že tá lehota mu končí, aby sa vedel správne rozhodnúť, akým spôsobom chce nakladať so svojím majetkom, ktorý podľa našej ústavy je nedotknuteľný.

    A keď ešte môžem, pani predsedajúca, na pána Záhumenského. Ja viem, že je to mimo rokovacieho poriadku, ale dúfajme, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nemalo by sa, ale je piatok poobede, tak.

  • Dobre, ďakujem pekne. Takže, pán kolega, ja viem, čo znamená ROEP-ka, aké sú tam veľké problémy. A ja to chcem nastoliť, že katastrálne územia, kde ROEP-ka prebehla takým spôsobom, že tam 80 % ľudí je nespokojných, aby sa aj toto nejakým spôsobom riešilo.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 78/2012 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 385, spoločná správa výborov má tlač 385a.

    Poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Viem, že pán minister je tu. Takže, pán minister, nech sa páči, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Je v budove. Idem ho pohľadať.

    Takže, pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 385.

  • Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je transponovať smernicu Komisie 2012/7/EÚ z 2. marca 2012, ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku mení a dopĺňa časť III prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek.

    Smernica Komisie je novým nástrojom v legislatíve Európskej únie, ktorý umožňuje Európskej komisii, po konzultácii s členskými štátmi, priamo meniť základnú smernicu o bezpečnosti hračiek bez ďalšieho prerokovania v Rade a v Európskom parlamente. V tomto prípade sa znižujú povolené hodnoty kadmia v hračkách.

    Vzhľadom na to, že sa očakáva prijatie niekoľkých takýchto smerníc ročne, ministerstvo hospodárstva navrhuje vyčleniť z platného zákona o bezpečnosti hračiek tie ustanovenia, ktoré sa týkajú niektorých osobitných bezpečnostných požiadaviek na chemické vlastnosti hračiek, a následne ich upraviť formou vykonávacieho predpisu vydaného ministerstvom. Takýto postup umožní pružne reagovať na ďalšie prípadné zmeny v oblasti niektorých chemických vlastností hračiek a osobitných upozornení a informácií.

    Predložený návrh ďalej reaguje na poznatky aplikačnej praxe, z ktorej vyplynula potreba spresniť niektoré ustanovenia platného zákona o bezpečnosti hračiek. Týka sa to hlavne dokumentov, ktoré musia sprevádzať hračku, ďalej povinností dovozcov pred uvedením hračky na trh a informačných povinností orgánu dohľadu.

    Pozmeňovacím návrhom poslanca sa upravil proces notifikácie ôsob oprávnených na vykonávanie, posudzovanie zhody hračiek a vykonali sa niektoré legislatívno-technické úpravy. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh vyhlášky ministerstva hospodárstva, ktorá upravuje oblasť bezpečnosti hračiek vyčlenenú zo zákona. Návrh zákona je v súlade s ústavou, s inými zákonmi Slovenskej republiky a s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, poslanci, žiadam vás o podporu uvedeného návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, nech sa páči, zaujať miesto

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lei Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 385) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods.1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 19. marca 2013 č. 513 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája 2013 č. 217 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája 2013 č. 132.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o týchto bodoch hlasovať nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8 až 14 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 7 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 14. mája 2013 č. 153.

    Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Týmto otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teda spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa, máte slovo.

  • 89.

    Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, som rád, že tu máme ženu, tuná po pravej strane, bude sa mi lepšie rozprávať. Milí kolegovia, kolegyňky, dovoľte mi niekoľko slov ku predkladanému zákonu o nebezpečnosti hračiek.

    Ja som si dovolil vystúpiť už aj v prvom čítaní, keď pán minister tu predkladal tento zákon, a poukázal som trošku na iný rozmer nebezpečnosti hračiek, ktorý tuná hrozí našim deťom. Chcem oceniť to, že naozaj nám záleží na bezpečnosti našich detí a pán minister, že prekladá tuná tento zákon. Jedná sa tu o chemické zloženie hračiek. Naši dedovia a staré mamy boli od toho uchránené, lebo mali hračky drevené, handrové, alebo zo slamy, alebo z kukurice vyrobené. Tak tie deti si mohli z toho aj s chuťou odrypnúť, nič sa im nestalo. Brúsili si na tom zuby. Dneska, keď ocmuľávajú deti takéto hračky plastové, tak sú aj naozaj, že zdraviu, aj, dokonca, aj životu nebezpečné. Na tom trhu sa objavujú tie hračky naozaj rôzneho charakteru a je aj opodstatnené, aby mali to označené, že nie sú vhodné pre deti napríklad do troch rokov, do dvanástich rokov, lebo dokonca hrozí aj smrť, usmrtenie detí. Môžu sa zadusiť a podobne. Nechcem to tuná nejak tak rozvádzať.

    Ja som na tej predchádzajúcej schôdzi poukázal na ten psychický rozmer dieťaťa a psychosociálny vývoj dieťaťa, ktorý by nám nemal byť ľahostajný, a určite aj rodičom ľahostajný nie je. Samozrejme, tie hračky rozvíjajú aj motoriku detí, ale aj psychické myslenie, aj ten sociálny rozmer toho dieťaťa na jednej strane. Ale na druhej strane môže byť to, čo môže to dieťa, naopak, zabíjať, alebo poviem to možnože až tak nadnesene, ale môže zabiť jeho dušu. Sú tuná takéto hračky na trhu a ja som ich aj spomenul, to sú tie vampírky, monsterky, ktoré sa tuná na trhu objavili. Tie reklamné a marketingové ťahy a triky sú tuná tak silné, že mnohí rodičia a mnohé rodiny veľmi ťažko odolávajú týmto tlakom. A veľakrát aj samotní rodičia sú tí, ktorí nesúhlasia, aby tie ich deti mali tieto hračky. Ale cez to všetko sú rodičia, ktorí podľahnú týmto tlakom tohto trhu a módneho trendu, a jednoducho tieto hračky, akoby pod takým psychickým tlakom, „terorom“ veľakrát našich detí, kúpia tieto hračky.

    Tí rodičia, ktorí sú viac kategorickí a dokážu odolať svojim deťom v rodinách, nekúpia im tieto hračky. Ale deti sa stretávajú v školských kolektívoch, kde tieto hračky nosia. Tam sa hrajú, aj cez to všetko, že to trebárs tí iní rodičia to zakázali svojim deťom, aby to nerobili, tak sa tam hrajú.

    Čo hrozí tuná a aká skutočnosť sa tuná deje? Veľakrát skrze to sú diskriminované deti v samotných týchto kolektívoch, školských, a to tým, že veľakrát tie deti, ktoré tieto hračky majú, a je to módnym hitom, a tie, ktoré to nemajú, tak sú vytláčané z toho kolektívu. Pre nich to môže byť veľakrát frustrujúce a znepokojujúce.

    Ja tu mám pripravených pár obrázkov, ako vyzerajú tieto hračky. A ja vám potom prečítam aj pozmeňujúci návrh. Úprimne povedané, ja tie obrázky budem tiež prvýkrát vidieť, tak som sám zvedavý, že ako vyzerajú. Tú predstavu som istú mal. Trošku som si do toho tak mrkol v lavici, hej, ale tak v tej plnej kráse, tak si to dovolím ukázať priamo do pléna, ak dovolíte.

  • Vystupujúci ukazuje obrázky.

  • Tak, aby sme to tak zhodnotili, že či trebárs takéto hračky, či sú vhodné pre naše deti. To je napríklad jedna, jedna kategória. Takých tých kategórií je dokonca, ja neviem, či je sedemnásť alebo koľko, ale sú deti, ktoré sa pochválili, že trebárs majú až 17 takýchto hračiek. Tie hračky, ja budem medzitým aj rozprávať, tie hračky dokonca, aby som povedal, ony vôbec nie sú lacné. Ja to trošku pretransformujem, aby aj tí ľudia, možno aj staršia, možno aj tí už v mojom veku, veď už ani ja nie som najmladší, aby pochopili, že aká je cena tejto hračky. Takáto jedna hračka stojí tisíc korún, vyše tisíc korún takáto bábika. No ja neviem, my sme detí mali sedem a neviem, či by som si to mohol dovoliť, keby som to mal tak ako kupovať. Väčšinou sú to hračky určené pre naše dievčatá, hej. Toto je tuná hračka, vy to nevidíte asi z tej diaľky, ale tu je, akoby také skrutky alebo nejaká železná tyč prepichnutá cez krk tejto bábiky. A s tým by sa mali teda naše deti hrať. Ja si neviem predstaviť, ja mám dve malé vnučky, aby chodili spať s takou upírkou do postele. A bežne si deti berú do postieľok a zaspávajú so svojimi obľúbenými hračkami v posteli. Či to majú plyšové hračky, bábiky alebo čokoľvek, nemyslím si, že je to vhodné.

    Anketa, ktorá sa udiala na jednej zo základných škôl tuná v Bratislave... Toto je tiež jedna z týchto, to je už posledný obrázok, nebudem vás viac zdržiavať, hej, vyzerá to, no naozaj, desivo. Hrozné, ak by sa mali s tým hrať nejaké dvojročné, trojročné alebo päťročné deti, dovolím si povedať, že poznačí to ich psychický vývoj. Moderný alebo bohatý svet, ktorý je akoby krok pred nami, a spomeniem krajinu Japonsko, kde tento módny hit ako prebehol pred niekoľkými rokmi. A už vieme, že aké sú dôsledky. A tá generácia, ktorá trošku ako dorástla, tak to sú práve tie dievčatá. Si predstavte, ony sú schopné kopírovať tento rozprávkový svet. Áno, je to prirodzené. Aj my sme chceli byť ako kovboji, chceli sme byť statoční ako Old Shatterhand alebo Winnetou, kopírovali sme aj filmy, aj rozprávky, aj podobne. Rovnako je to aj tuná. A japonské dievčatá, si predstavte, že ony napodobňujú tento svet, ony chcú aj tak vyzerať, ako kostlivec, čo hrozí aj taká anorexia, hej. To môže poškodiť si naozaj aj somatické zdravie takéto dieťa. Veď to je dieťa, hej. A v dospievaní, ty to už nikdy nedobehneš. A psychické zdravie, keď si zničíš, alebo psychiater, detskí psychiatri by vedeli, o čom hovorím, alebo psychológovia, máme tu aj lekárov, a ono je to takto: ak si chorý - ja som teraz momentálne tiež chorý, ale mne to prejde za týždeň, desať dní - ak máš angínu, tak ťa liečia sedem až desať dní, ak máš chrípku, tak máš desaťdňovú kúru a si zdravý, ale ak si ty psychicky chorý, tak je to na niekoľko týždňov až mesiacov, kedy ťa liečia. Niekedy to môže byť dokonca na niekoľko rokov a veľakrát mnohí ľudia a práve skrze detstvo a traumy, ktoré ako prežijú, tak jednoducho sú zasiahnutí na celý život. Poznačené psychické zdravie na celý život.

    Neriskujme to a nepoznačme takto naše deti! Ja si myslím, že je to hodné zamyslenia, aj hodné ochrany, aby naše deti naozaj neboli tomu vystavované. Samozrejme, viete, dneska čosi zakázať. Ja ako rodič v rodine mám právo to urobiť, ale aj ten tlak zvonka, ktorý je, je vždycky veľmi silný a valcuje aj naše vlastné rodiny. A ja darmo ako otec poviem, že nie a bude to tak, a tie deti to donesú zvonku. A tak, však samozrejme, nechcem, aby sme ich mali v skleníkoch a podobne, ale, a zakazovať niečo, viete čo, tak jak sa hovorí, zakázané ovocie najviac chutí, ale v tomto návrhu, pozmeňovacom návrhu zákona je to také odporúčanie, kde v podstate tieto bábiky by sprevádzal leták, na ktorom bude napísané: Nie je vhodné pre deti do 12 rokov. Je na tebe, na matke, je na tebe, na otcovi, či to tomu dieťaťu potom sa rozhodneš kúpiť, alebo nerozhodneš. Môže to byť také vodítko a veľmi nápomocné pre mnohých rodičov, ktorí práve cez ten marketingový tlak, ktorý tuná je, tak aby mali sa o čo oprieť. Pozri sa, na tomto letáku - a to je aj také výchovné a tá komunikácia v normálnych rodinách ako funguje, tak ukážem tomu dieťaťu - pozri sa, máš desať rokov, alebo ja neviem, máš päť rokov, tu je to napísané, nie je to vhodná hračka pre teba, lebo máš ešte takýto vek. Aby toto bolo, ten sprievodný leták, ktorý by sprevádzal, ako tieto hračky.

    No to zakazovanie a prikazovanie, tak to som hovoril, že zakázané ovocie najviac chutí.

    Tie dievčatá, ešte keď sa vrátim málinko k tým japonským dievčatám, tak si predstavte, že ony dokážu celé hodiny byť pred zrkadlom a maľovať sa tak, aby napodobňovali tie, tie, jak sa volajú, vampírky a upírky, tie monsterky, monsterky, celé hodiny dokážu stáť, aj dve, tri hodiny. A takto toto dievča vybehne do ulíc.

    Dneska ráno som mal tú česť o nejakej siedmej hodine, mi to tak prepáčte, ale som videl jedno dievča, tak som si na to v tej súvislosti spomenul, veľmi pekné, pohľadné dievča, možno mohlo mať nejakých 17 rokov, blondínka krásna, ale štica modrá, hej? A to je to, čím chcú veľakrát mladí ľudia na seba len upútať, hej? Ale keď ja, to by som ešte tak bral, veď z toho vyrastie. A raz, keď bude dákou dámou, tak tuná nebude sedieť s takou modrou šticou a s blond vlasmi. Určite nie. Lebo jej to nepristalo. Určite jej to nepristalo, ona na to príde.

    Ale keď sú tie deti v útlom veku a malom veku, mladom veku a poškodí sa ich psychické zdravie, to je veľmi vážna vec. To je naozaj veľmi vážna vec. A tí, ktorí ste to zažili vo svojich rodinách a máte deti, alebo možno v rodinách vašich príbuzných alebo priateľov a známych, a kde ste mali choré dieťa, psychicky choré dieťa, je to veľmi traumatizujúce a frustrujúce aj pre celú tú rodinu. Je to, povedal by som, ťažký kríž, ktorý nesie ako táto rodina. Nie je to jednoduché. Tá liečba je dlhodobá.

    Dovoľte mi, aby som teda prečítal tento doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 385.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:

    1. Čl. I, sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. V § 2 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie:

    „c) nevhodnou hračkou, hračka, ktorá má ľudskú podobu a vyznačuje sa hororovými prvkami alebo morbídnymi prvkami,“.

    Doterajšie písm. c) až m) sa označujú ako písm. d) až n).".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Predkladaným doplňujúcim návrhom sa reaguje na nežiaduci a pre ľudský a pre detský vývin negatívny trend v oblasti výroby a následnej reklamy a propagácie hračiek, napríklad takzvaných "zombie bábik", bábik. Tieto hračky sa podobajú na ľudí a obsahujú hororové prvky alebo morbídne prvky, napríklad stehy, kusance, škrabance, obväzy, múmie, prepichnuté hrdlo, zakrvavenie, vzory lebky. Tieto prvky sú spájané s démonmi, duchmi, strašidlami, monštrami a temnotou vo všeobecnosti. Podľa výkladového slovníka pojem morbídny znamená chorobne vyčerpaný, prehnane chorý a podľa lekársko-psychologickej odbornej terminológie znamená vymykajúci sa normalite, chorobný až obludný. V nadväznosti na bod 2 tohto návrhu je potrebné vymedziť pojem nevhodných hračiek, aby bolo možné poukázať na možný, pravdepodobný negatívny vplyv na psychické zdravie a duševný vývoj dieťaťa. Aj podľa názoru detských psychológov a najmä samotných rodičov majú tieto hračky negatívny vplyv na vývoj detí, najmä dievčat, ktoré pod vplyvom nevhodných hračiek chcú vyzerať škaredo a znetvorene.

    2. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. V prílohe č. 3 v časti B sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    „2. Nevhodná hračka

    Na nevhodnej hračke sa uvádza upozornenie: "Nevhodné pre deti do 12 rokov. Môže ohroziť psychické zdravie dieťaťa.“.".

    Doterajšie body 2 a 10 sa označujú ako body 3 až 11."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Doplňujúcim návrhom sa upozorňuje na psychický a psychosociálny rozmer bezpečnosti detí ovplyvnený nevhodnými hračkami. Na takýchto hračkách sa uvádza upozornenie: "Nevhodné pre deti do 12 rokov. Môže ohroziť psychické zdravie dieťaťa."

    V tejto súvislosti sa považuje za nevhodné

  • Pozn. red.: v písomnom odôvodnení je slovo „nevyhnutné“

  • upozorniť ľudí kupujúcich nevhodné hračky definované v bode 1 tohto doplňujúceho návrhu na to, že tieto hračky nie sú vhodné pre deti do 12 rokov a môžu ohroziť psychické zdravie dieťaťa.

    Doplňujúci návrh nadväzuje na už zaužívaný mechanizmus obsiahnutý v zákone č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), ktorý v § 4 ods. 1 písm. a) udeľuje povinnosť výrobcovi hračiek zabezpečiť, aby hračka spĺňala požiadavky vymedzené zákonom. Jednou z týchto požiadaviek je v zmysle § 10 ods. 2 zákona uvedenie upozornenia, že existuje možnosť poškodenia zdravia, nebezpečenstvo a riziko spojené s používaním hračky podľa prílohy č. 1, číslo 3, pardon, 3. Na základe vyššie uvedeného je potrebné novelizovať prílohu č. 3 zákona a jednoznačne uviesť, že nevhodné hračky, ktorých legálna definícia je obsiahnutá v navrhovanom § 2 písm. c) zákona, sú nevhodné pre deti do 12 rokov a môžu ohroziť psychické zdravie dieťaťa.

    Na záver si ešte dovolím pripomenúť anketu, do ktorej sa zapojilo vyše 109 rodín, 109 rodičov na základnej škole. A tak len veľmi krátko prvé dve vety len z nej uvediem, že rodičia uviedli, že okolo 70 % dievčat vlastní tieto hračky a 30 % tieto hračky nevlastní. Krok firmy Mattel, že dala na trh takúto hračku, hodnotí 50 % rodičov negatívne, 36 % rodičov neutrálne a len 10 % kladne. Nechcem zdržiavať tuná s tou anketou. Dala si na tom záležať, bola do toho zapojená aj pani redaktorka, nebudem ju spomínať, školská psychologička z tejto danej ako školy, tiež nebudem však menovať, ani spomínať, ale tie výsledky sú zaujímavé.

    Myslím si, že na ochrane, teda na našom zdraví a zdravom vývoji našich detí malo by nám záležať, a to aj skrze práve hračky, ktoré buď teda rozvíjajú to dieťa, alebo zabíjajú jeho dušu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme pekne, ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca je sedem faktických poznámok, končím možnosť.

    Nech sa páči, sprvu Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Často sa stáva, že chceme všetko vyriešiť, všetky problémy chceme vyriešiť cez technické parametre. Vieme popísať výšku, váhu, hmotnosť, chemické zloženie, vieme zadefinovať, toto je vhodné pre deti v takom a v takom veku, toto je nevhodné pre všetkých, ale naozaj zabúdame často na ten výchovný, morálny, psychologický efekt. Vieme teda vyšpecifikovať technické parametre, ale niekedy mám pocit, že možno aj úmyselne zabúdame na špecifikáciu práve tých psychických aspektov, ktoré môžu takisto veľmi ovplyvniť vývoj dieťaťa. Môžu byť dokonca ešte niekedy nebezpečnejšie ako tie technické veci, malé kúsky, ktoré môžu viesť k smrti, čo v prípade, ja neviem, tých výchovných aspektov alebo psychických momentov, ktoré môže priniesť nevhodná hračka, môže dôjsť k rovnakému ukončeniu, bohužiaľ.

    Preto si myslím, že je to iný pohľad, je to otvorenie témy, s ktorou si myslím, že viacerí kolegovia by nemuseli mať problém. Tam je dôležité naozaj si uvedomiť, že nejde o žiadne zákazy, príkazy, ale možno vyznačenie len a zadefinovanie si nového pojmu, že čo to je nevhodná hračka. Môže sa tá definícia rozšíriť, hej. Toto bol vyslovene moment, na ktorý sme boli upozorňovaní, aj sme ako rodičia upozorňovaní. Vychádzalo sa práve z konkrétnych príkladov. Takže myslím si, že otvára sa do budúcna možnože širšia plocha na diskusiu a na zadefinovanie všetkého, čo súvisí s nevhodnými hračkami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kuffa, rozumiem tvojmu pozmeňovaciemu návrhu, aj ho podporím. To poviem hneď na úvod. Ale predsa len trošku si dovolím aj diskutovať.

    Prvú rovinu problému by som pomenoval veľmi jednoducho. Nemôžme suplovať zákazmi, predpismi, nápismi úlohu rodičov. Moja dcéra mi už tiež ukázala vampírku a tiež ju chcela kúpiť. Má štyri roky a vysvetľovala mi, že takú presne hračku chce, lebo je farebná, strašidelná a jej sa páči. A vysvetlil som jej, že: Sofinka, ja ti takú hračku nekúpim, s takými hlúposťami sa hrať nebudeš. A nekúpil som jej ju. Môj syn má sedem rokov a miluje zbrane. Tiež by sme mohli napísať na pušky, pištole a meče, že sú nevhodné pre deti do 12 rokov, lebo ich učia násiliu. A ja ho stále tiež odhováram. Aby som mu kúpil pištoľ, radšej mu kúpim autíčko, ale občas mu ju predsa len kúpim. Čiže tým ti len chcem naznačiť tú rovinu, že úloha rodiča je nezastupiteľná a nenahraditeľná v morálnej výchove dieťaťa a vplyve na psychický vývoj dieťaťa.

    Na druhej strane ale, keď hľadáme paralelu, máme dnes už na hračkách napísané, že je nevhodné pre deti do troch rokov, nevhodné pre deti do šiestich rokov, či už z dôvodu technického, že povedzme obsahuje nejaké malé časti, ktoré môžu byť prehltnuté, alebo z dôvodu logického, že ide o nejakú spoločenskú hru, ktorú proste dieťa pod tri alebo pod šesť rokov nedokáže zvládnuť a nedokáže sa s ňou hrať. Čiže rozumiem, že pribudne ďalšie upozornenie skôr etického charakteru, skôr morálneho charakteru.

    Ja tento pozmeňovací návrh, znovu opakujem, podporím, len nebol by som rád, aby sme suplovali úlohu rodičov, ktorá je vo výchove dieťaťa aj pri nákupe hračiek nezastupiteľná.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Tak ja chcem podporiť môjho kolegu z klubu pána poslanca Kuffu asi v tom zmysle, ako sa vyjadrila aj pani Jurinová, a síce aj na základe toho, čo ste povedali vy, pán poslanec Novotný. Ja si totižto myslím, že dieťa vychováva nielen rodič, ale aj vonkajšie prostredie. Rodič si bude robiť svoju robotu doma, bude si plniť výchovné funkcie doma, ale parlament a poslanci formou zákonov by mali byť rodičmi v spoločnosti. A preto si myslím, že ak sa naozaj niečo také v ponuke na trhu objaví, tak by sme sa mali správať ako skutoční rodičia tejto spoločnosti a mali by sme chrániť to vonkajšie prostredie, s ktorým prichádza každý jedinec, jednotlivec, o to viac dieťa, ako zraniteľná spotrebiteľská skupina, do kontaktu.

    K tomu chcem aj pripomenúť, že my ako poslanci by sme nemali zaujímať ako takí politickí roboti len technokratický, suchý prístup k transpozícii jednotlivých smerníc, ktoré viac-menej dohliadavajú na to, ako harmonizovať technické normy s tým, čo je u nás, ale že by sme naozaj k zákonu mali pristupovať z komplexnejšieho hľadiska, teda aj z hľadiska dopadov na duševné a psychické zdravie jednotlivcov, obzvlášť detí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že ste spolupredniesli s kolegyňami takýto pozmeňujúci návrh. A ako si spomenul, psychické zdravie, to je ťažké a hlavné zdravie, ja hovorím. Pretože rodičia, my máme zodpovednosť za to psychické zdravie našich detí. U mňa, nemám ešte vnúčatá, decká veľmi malé nemám, je to zhruba v tom strednom veku, takže viac-menej do hračkárskeho obchodu som v posledných rokoch nevstupoval, ale keď som to videl, tieto tu tvoje, by som povedal, propagačné materiály, tak ma trošku zamrazilo. Veď prakticky v rannom štádiu sa kreuje hodnota jednotlivca, jeho hodnoty morálne, mravné a iné. A vlastne my vedome ideme gniaviť psychiku našich detí už aj takýmto spôsobom? Chceme vychovať v našom krásnom, hovorím, krásnom Slovensku deti v duchu strachu, vrážd, hororových praktík nejakých?! To je zmysel ďalšej generácie slovenského národa? Ja hovorím, nie. Nechceme náhodou tak ponúknuť takú krásu, pohodu, pokoj, radosť zo života na Slovensku? Veď to by malo byť zmyslom ďalšej generácie, aby sa nejako rozvíjala.

    A ja tvrdím, že nechceme im ponúknuť rozvrat ani jej psychiky, a to je jedno, či sme na Slovensku, v EÚ alebo vo svete. Nemôžme šíriť duch zla iba kvôli tomu, že nejaký komerčný účel tu príde a urobí takéto hračky a v podvedomí akože buduje tú filozofiu tohto rozvratu. Takže je to choré, podľa mňa. Poďme s tým niečo robiť! A možno, že aj tento pozmeňujúci návrh je možno takým minikrokom, aby sme zabránili takémuto, ja hovorím, rozvratu ďalšej generácie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Donútil ma tento návrh trocha sa zamyslieť nad svojím detstvom a som si uvedomil, že aj moje detstvo bolo v podstate, napriek tomu, že doba bola iná a Európska únia nič neprikazovala, plné istého násilia. To násilie bolo dané napríklad rozprávkami. Dobšinského ľudové rozprávky sú plné drakov, padajúcich hláv a určite by sme mohli nájsť takéto paralely aj v iných autoroch, svetových rozprávkarov. Aj Andersen nechal svojho cínového vojačika roztaviť. A takýchto príkladov by som našiel. Ale potom hovorím si, ale, hop, tu bola vždy možnosť istého porovnania a istého posunu. Obyčajne v týchto násilenstvách to išlo ďalej a koncovka bola taká, že dobro víťazilo nad zlom. Takže ten príklad... A to som asi dobre netrafil.

    Práve v tejto súvislosti, tak ako je to prednesené pri návrhu o hračkách a ich dopadov na psychiku detí, ako keby neexistovala možnosť posunu a ako keby ozaj tá záplava násilia bola bez alternatívy, že áno, násilie síce na tomto svete existuje, ale dobro nad ním by malo zvíťaziť. A to posolstvo mi tu chýba.

    Preto aj keď možno to do tohto návrhu celkom nemusí pasovať, takáto idea, plne ju podporujem. A myslím si, že bude dobré, keď aj takto naznačíme nám všetkým a našim občanom, že je potrebné šíriť posolstvo dobra a že tým posolstvom treba začínať od mladosti, a že doslova tá frajerina vo výchove k dobru sa dá založiť veľmi efektívne. A nie je to nič, čo by psychológovia nepoznali. A predpokladám aj takýto návrh, ktorý by mohol obsahovať teda pokyn označiť takýto výrobok nálepkou "môže poškodiť psychický vývin vášho dieťaťa", je príspevkom k tomu, aby to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšia faktická, nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Ja nadviažem tam, kde Janko Mičovský skončil, a vám prečítam kúsok toho Dobšinského. „V najvätšej tichosti k tomu bosorákovi prikročili, jak prám na železnej ohromnitej posteli rozvalený ležal; – a ten istý rozpálený kutáč do jeho jednoho oka mu vrazili a ním ven a koniec koncov cez skrze hlavu prepálili a on mŕtvy dolu z postele sa skotil.“ Klasika slovenskej literatúry Dobšinského Prostonárodné rozprávky, na ktorých vyrastali generácie a generácie slovenských detí. A myslím, že z väčšiny z nich vyrástli slušní ľudia.

    Nepodceňujme deti a neberme rodičom z rúk výchovu, vysvetľovanie! A aj tú koncovku, o ktorej si ty, Janko, rozprával, to víťazstvo dobra nad zlom, alebo smerovanie k dobru, to by malo byť v rukách tých rodičov. Štát ako akási múdra autorita sa má starať o to, aby sme mali priestor na svoje vlastné šťastie, ale nemá sa starať o to, akým spôsobom vyberáme alebo nevyberáme hračky pre svoje deti.

    Nehrajme sa tu na to, že všetko musíme mať v zákone, pretože zodpovednosť za výchovu toho dieťaťa je v prvom rade v rukách toho rodiča.

    A keď sa nejakému dieťaťu páči malý zombík alebo malá upírka, ktorá tiež môže byť vo vnútri svojho srdca dobrou postavou, tak nech to ten rodič vysvetlí. Nech sa s tým tú hru zahrá. A inému rodičovi sa možno nebude páčiť figúrka križiackeho vojaka, lebo historicky má na to iný názor. A tiež nech to tomu dieťaťu vysvetlí.

    Toto nemá v zákone čo robiť. Môžeme mať obavu, že niečo niekomu ublíži, ale zodpovednosť za to nech nesú rodičia, poprípade učitelia, v žiadnom prípade nie normotvorca.

  • Ja tiež súhlasím s návrhom, ktorý tu padol. A pridám niekoľko poznámok, aj keď niektorí už ma predbehli s nimi. Ja si myslím, že keď je niečo na trhu a sa nám to nepáči, tak by sme mali aj o tom hovoriť, napísať, internetovať a vyjadriť nesúhlas s tým a presvedčiť aj druhých, aby to nekupovali. Títo výrobcovia, vlastne na nich platí, že to ostane ležať na skladoch a sa to nepredáva, tým pádom to stiahnu. Iba tento argument na nich platí.

    Napríklad tie barbiny, voľakedy bola tuším Barbie a Ken, no, dnes už Barbie má svoju priateľku a Ken má tiež svojho priateľa a už sa nehovorí o tom, že oni voľakedy boli manželia. Toto je trend, ktorý v Dobšinských rozprávkach myslím, že ešte nebol.

    Zbrane, kanóny, pištole, sú toho plné obchody, určite to vyvoláva v deťoch budúcu agresiu. Keď tu pridáme počítačové hry plné násilia, sú to tiež vlastne hračky, streľby, zabíjanie a tak ďalej, určite to vychováva, sú krásne štúdie o tom, agresiu. Mnohí mladí delikventi v 10-tich, 15-tich rokoch vyrastali vlastne na tomto. Potom si trieskame hlavu, keď vraždia v 10-tich alebo 15-tich a znásilňujú.

    V minulosti vždycky bolo dobro a zlo, vyhrávalo dobro v rozprávkach, aj keď v tých Dobšinského boli aj horory. Dnes naraz vyhráva aj zlo a tak to končí tak, že človek je šokovaný. Indiánske hry nás vychovali, ale tam to dobro vždy vychovávalo, šľachetnosť bola veľmi dôležitá.

    Ešte chcem upozorniť na jednu vec. V škole delia sa deti na bohatých a chudobných. Tí bohatí majú tablet, majú mobil, každý mesiac druhý, majú také šaty, džínsy, šperky a tak ďalej, maľujú sa, vyvoláva to napätie v školách. Tí chudobní alebo menej bohatí sa snažia k tomuto nejako dostať. Myslím si, že by snáď návrat k rovnošatám...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Štefan Kuffa s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Na všetky asi nebudem môcť reagovať. Ale k Dobšinskému, k rozprávkam. V konečnom dôsledku rozprávky, je to textová časť a väčšinou tie rozprávky a všetky rozprávky, ja čo som čítal, aj som mal možnosť čítať, tam víťazí dobro nad zlom. A to je zásadná podstata, nepredkladáme. Ale tuná sa predkladá čosi, nejaký taký vzor, ktorý naozaj zo seba dobro nešíri. To, viesť tie deti od malička naozaj k tomu šíreniu dobra, je veľmi dôležité.

    Pán Novotný keď reaguje, že možno, že deťom nekúpime alebo podobne. No dobre, mečom sa môžeš porezať, môžeš, mečom dokonca môžeš odkrojiť aj ten chlieb, trošku zložitejšie, aj zabiť toho druhého, ale ak ti ten meč symbolicky prebodne dušu, tak sa veľmi ťažko vyťahuje z tej duše ten, ten meč. Hej, to je tá ranená duša dieťaťa, alebo zabitá duša dieťaťa. A to je ten veľký problém.

    Nemôžem súhlasiť s pánom Poliačikom, lebo to potom by sme takisto malým trojročným deťom dali hračky také a prehltne tú hračku a zadusí sa. Veď... A rodič je zodpovedný. Takisto by, veď na to má rodičov, ale podľa vás by to bolo asi aj tak. Ja som z podtatranského regiónu. A tie prvé mráziky, keď zamrzne ľad na rybníku. A teraz deti, chlapci chcú hrať hokej, no. A oni si to vynútia, hej. A ja poviem ako otec: Nepôjdeš, lebo ten ľad je tenký, sa preboríte, utopíte sa. No a toľko bude drnčať. No ale keď som nezodpovedný rodič, no tak ich pustím. A tá zodpovednosť čo? No však, dobre, na rodičov. A oni pôjdu, chlapci, hrať hokej. A ja viem, že sa utopia. Oni sa utopia v tom rybníku. Takže nemôžme to tak zase nechávať, že však nech deti rozhodujú. Tu je to odporúčanie. Je naozaj na rodičoch, ale aby oni mali vodítko, o ktoré sa môžu oprieť, a aby mohli ľahšie rozhodovať.

  • Ďakujem pekne.

    To bol jediný vystupujúci v rozprave, ktorú týmto vyhlasujem za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Pán minister? Nie je tomu tak. Chcete? Prosím?

  • Hlas predkladateľa.

  • No veď vás týmto pozývam, vyzývam!

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keď v rozprave odoznel jediný pozmeňovací návrh, ja by som sa k nemu chcel vyjadriť tak, že s duchom toho návrhu, aj s tým, o čom pojednáva, súhlasím a určite by som ho podporil. Ale tak ako je predkladaný tento návrh zákona, že istým spôsobom reaguje na európsku legislatívu, tak v tomto zákone riešime bezpečnosť predovšetkým z pohľadu chemického zloženia tej hračky, a zdravotnú nezávadnosť a podobné parametre.

    Túto máme pojem "nevhodná hračka". Tento pojem "nevhodná hračka" v tej legislatíve nie je. A keby sme ho chceli zaviesť, tak by sme museli byť zosúladení s ostatnými krajinami Európskej únie, a tým pádom to dostať do tej legislatívy, aby sme neboli jediní, ktorí tu máme takúto formuláciu.

    Potom sú tam tie úpravy, ktoré môžeme robiť národne, a toho by sa možno týkal ten návrh, keby sme nemali tú prvú prekážku, tak by sme mali tú možnosť úpravy, ako to označovať. Myslím si, že to je na voľbe každej tej členskej krajiny, a to je ten nápis, ktorým by sme proste na to upozorňovali. Máme ale tu druhý technický problém, ktorý zavádza, aby sme túto úpravu dali do prílohy časti III, ktorá v samotnom znení zákona je v bode 45 navrhnutá, vylúčiť, pretože tam práve chceme tými vyhláškami na toto, na toto upozorňovať.

    Ale téma, ktorá sa tu preberala, nie je samozrejme vhodná na to, aby sme ju odložili. A ja aj tento návrh zákona alebo teda pozmeňujúci návrh dám príslušnej sekcii obchodu na ministerstve ako podnet. A možnože keby od vás ešte prišiel nejaký návrh a bol zaslaný ministerstvu, tak sa ním budeme zaoberať. Ako podnetný materiál pre zasadnutie príslušných komisií v Európskej komisii. Takisto Slovensko môže byť iniciátorom rôznych tém. A myslím si, že toto je téma vhodná, aby sa preberala, a môžme sa jej ujať, ako predkladateľ, aby sme takýto termín tam dali, aby sa s tým narábalo.

    Ja s tými diskutujúcimi súhlasím, že nápis je veľmi dôležitý. Ten dáva potom tú voľbu aj tomu rodičovi, aj tomu starému rodičovi, prípadne vzdialenému príbuznému, ktorý chce dať dieťaťu hračku. Pretože aj ja mám vnukov a chodím do obchodu a vždycky som v časovom strese a rozhodujem sa aj podľa toho, lebo mám jedného, ktorý má jeden a pol roka, druhého mám, čo má tri a pol roka, a teraz potrebujem pre nich kúpiť vhodné hračky, tak si pomáham aj takými návodmi, ktoré je potrebné, aby tam dal ten výrobca, tak tieto návody sú veľmi dôležité. Takže chcel by som povedať, že súhlasím s tým, že takéto navádzanie, to nie je zákaz, ale tu je to proste povedané. A potom nastúpi až to, keď tam je napísané, že je to nevhodné pre deti do 12 rokov, no tak ten rodič nesie za to plnú zodpovednosť, keď to tomu dieťaťu kúpi. Takisto, keď je tam hračka, ktorá je z malých predmetov, kde to môže dieťa prehltnúť, no tak je to tam napísané, že je to nad 3 roky, nad 5 rokov. Ak mu to kúpim a poje tie kocky, tak to proste som vystavil to dieťa ohrozeniu. Takisto psychickému ohrozeniu v tomto prípade.

    Čiže ja s tým návrhom súhlasím, bohužiaľ, nemôžem to podporiť ako súčasť tohto zákona, pretože sú tam tieto, myslím si, vážne prekážky. Ale beriem to ako tému. A keď ponúkam diskusiu aj s našou sekciou, aby sme to ako tému otvorili, pretože je dobré, keby toto opatrenie mohlo byť zavedené celoplošne. A legislatíva sa mení proste za pochodu. A možnože Slovensko i vďaka vám prinesie nejaký pozitívny vplyv do diskusie o zdravie našich detí. A o to nám ide.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa spýtať, pani spravodajkyňa? Nemá záujem o záverečné slovo.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh je uvedený ako tlač 386 a správa z výboru má č. 386a.

    Znovu vás požiadam, pán minister hospodárstva, o odôvodnenie vládneho návrhu.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, reaguje na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 258/2012 zo 14. marca roku 2012, ktorým sa vykonáva čl. 10 Protokolu OSN o strelných zbraniach a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí a častí a streliva.

    Predmetné nariadenie zavádza osobitné postupy pri vývoze strelných zbraní na civilné použitie do tretích krajín. Súčasne poskytuje členským štátom Európskej únie primerané právomoci a povinnosti prijať potrebné a primerané opatrenia k získavaniu informácií o transakciách zahŕňajúcich strelné zbrane a strelivo. Cieľom novej právnej úpravy je komplexne upraviť postup pri udeľovaní licencií na obchodovanie s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, tak v rámci členských štátov Európskej únie, ako aj štátov mimo územia Európskej únie, upraviť podmienky obchodovania s týmito výrobkami, vymedziť okruh orgánov štátnej správy, ktoré sa vyjadrujú k žiadosti o udelenie licencie, a upraviť výkon kontroly dodržiavania tohto zákona.

    Dôležitou súčasťou predloženého návrhu je i vymedzenie priestupkov a iných správnych deliktov za porušenia ustanovení zákona, ktoré sú odstupňované podľa závažnosti porušenia.

    V článku II tohto zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, obsahuje úpravu terminológie v časti 158 Sadzobníka správnych poplatkov.

    Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pani spoločnej spravodajkyni, znovu pani Grečkovej, aby informovala podobne o inom aktuálnom výsledku rokovania výborov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 386, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. marca 2013 č. 514 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája 2013 č. 218, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája 2013 č. 133 a zo 14. mája 2013 č. 163, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením z 9. mája 2013 č. 77.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 9, 11, 12, 13 a 14 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 10 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. mája 2013 č. 154 a zároveň ma týmto uznesením výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram teda rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne chce sa niekto prihlásiť? Je tomu tak, jeden pán poslanec.

    Nech sa páči, Alojz Hlina, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, je potrebné k tomuto zákonu zaujať jednoznačné stanovisko, aj vo svetle včerajších udalostí, pán minister. A nebude to trvať dlho. Je predsa len piatok.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Nie, takto: tento zákon hovorí, aj pre ľudí, aby tomu sme rozumeli, znova, že sa obmedzuje obchodovanie s vybranými nebezpečnými tovarmi, čo je v zásade v poriadku. Tam sú strelné zbrane, výbušniny, pyrotechnické, aj rušičky elektronických signálov. Nemám s tým najmenší problém. Ale je tam optický prístroj. A my sme to mali aj na výbore. A teda vo svetle včerajších udalostí, keď už raz budeme pozerať ďalekohľadom na druhú stranu Dunaja, ako tam žijú, keď nás Kaliňák, minister, nepustí, ako je to definované. Lebo prísne vzaté, ak sa mýlim, ma prípadne opravte, optický prístroj je aj ďalekohľad, aj mikroskop, čo som kúpil mojej dcére. Taký detský, hej. Čiže by ma to zaujímalo, lebo je to dôležité vedieť, že či tí, čo budú predávať niekedy ďalekohľady, musia mať licenciu od vás. Teoreticky ju nemusíte udeliť, aby sa veľa ľudí cez ten Dunaj nepozeralo.

    Čiže je to pre demokraciu potrebné, v tom mať jasno, že čo tento zákon presne zahŕňa pod pojmom "optický prístroj". A mierne teraz žartujem, ale naozaj je dôležité, a teraz neviem, že kto to hovorí, lebo podľa mňa je to obťažujúce, keď niekto dovezie, obchoduje s mikroskopmi detskými, aby si žiadal od vás licenciu, lebo je to proces, ktorý obťažuje. Je na mieste pri zbraniach, v poriadku, ja nespochybňujem, ale pri detskom mikroskope a pri ďalekohľade podľa mňa obťažujú. Čiže to je moja otázka, prípadne mi ju viete odpovedať, tak nemá význam dávať procedurálny. Ja pre istotu ho dám.

    Čiže pokiaľ nevieme odpovedať na túto otázku a patria tam aj ďalekohľady, aj detské mikroskopy, tak dávam procedurálny návrh, dávam, dávam, áno, dávam teda procedurálny návrh, aby sa tento návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie.

    Naozaj by bolo dobré, keby sme v tomto mali jasno. A ja ináč, mimochodom, ďakujem aj vám, poslanci, že včera mi skoro roztrhlo bránicu, keď som si večer pozeral na internete tú ľudovú tvorivosť, že fakt som sa dávno tak schuti nezasmial, jak ľudia senzitívne vnímali tie skutočnosti, ktoré tu nastali, hej, a že vlastne čo ste spôsobili. Tak, aby sme aj v tomto prípadne nepodporovali ďalšie konštrukcie, ktoré by utvrdzovali trebárs aj ľudí v tom, že vytvárate nejaký iný štát, ako sme si dohodli v osemdesiatom deviatom. To by tiež bolo dobré, keby sme v tom mali jasno.

    A takú drobnú poznámku mám len ešte, pán minister, lebo ste spomínali, že ten zákon nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Nie celkom tomu rozumiem potom, že čo je, lebo má vplyv. Lebo tých, čo obchodujú, tak to, má to na nich vplyv, sú s tým spojené náklady, predpokladám, na celý ten proces vydávania. A to už s tým končím. Verím, že budú iba spojené s tým náklady, ktoré sú štandardné na vydanie toho rozhodnutia, prípadne nejaké cestovné náklady, aby sem ľudia došli, a nebolo to spojené s inými nákladmi. Lebo ja, žiaľ, musím povedať, že ja si pamätám dobu, kde licencie boli vydávané a boli podmieňované nákladmi, ktoré si nikto nevedel zahrnúť do žiadneho účtovníctva. A to naozaj som vtedy na to silne upozorňoval, že to je problém. Špeciálne to boli licencie na dovoz z Číny, kde vlastne boli, päť korún za topánku, to ešte ľudia ani nevedia, že oni, keď kupovali topánky niekedy, tak platili päť korún. Každý pár išiel niekde, ktorý vydával túto licenciu, ale v zásade nebol nikde účtovaný, lebo sa nedal. A to je presne tá moja obava, hej, že aby naozaj sme nepôsobili obťažujúco. Ak by to aj niekto pozeral alebo videl, prípadne, keby ste mali s tým skúsenosť, kľudne mi to, nech mi to niekto povie, lebo to je pre mňa dosť srdcová vec. Lebo my sme vtedy na to dosť silne upozorňovali, bol som za zlého, že kde iné krajiny prideľovali tie licencie ďaleko otvorenejším, štandardnejším systémom. A keď sa to začalo kvótovať, tak to prideľovali aukčne, prípadne systémom, že kto vyviezol, mohol doviezť. Ale u nás žiadne parametre, objektivizujúce, neexistovali. Iba niektoré, ktoré poznalo zopár ľudí.

    Takže verím, pán minister, že proces pridelenia licencií pre ľudí, ktorí budú obchodovať s týmito, je štandardný, je transparentný, je v poriadku. A bude ich síce obťažovať, ale v tej najnevyhnutnejšej miere. Čiže opakujem, formálne som ho podal, ale keď mi vysvetlíte teraz, že medzi optické prístroje, ktoré sú chránené, alebo sú myslené týmto zákonom a je potrebné mať na nich licenciu, nepatria ďalekohľady, detské mikroskopy a podľa mňa ešte kopa iných vecí, ktoré ma narýchlo nenapadajú, tak som spokojný. V prípade, že to tam je, tak to treba nejakým spôsobom skorigovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadnu faktickú poznámku a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete, pán minister, zareagovať?

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcel reagovať na túto vec, že jedná sa v tomto prípade o špeciálnu optiku, ktorá súvisí samozrejme s takouto špeciálnou technikou, aká je riešená v zákone. A na každý zákon proste sa vydávajú vykonávacie vyhlášky. Vykonávacia vyhláška bude presne popisovať, ktoré optické prístroje a ich časti sú dotknuté týmto zákonom.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcete záverečné slovo? Aj pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač, je pod tlačou č. 399. spoločná správa výborov má tlač 399a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, v rámci druhého čítania vám predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, takzvaný atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým vláda Slovenskej republiky zabezpečuje transpozíciu smernice Rady 2011/70/ Euroatom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

    Počas rokovania vo výboroch Národnej rady boli uplatnené pozmeňovacie návrhy smerujúce k vypusteniu obmedzujúcej desaťročnej lehoty na platnosť povolení na prevádzku jadrového zariadenia pri zachovaní pravidelného periodického hodnotenia jadrovej bezpečnosti. Ďalej návrh na zvýšenie limitu zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené jadrovou udalosťou do výšky 300 mil. eur a návrh na zakotvenie povinnosti priebežného odovzdávania vzniknutých rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva na spracovanie, respektíve skladovanie alebo ukladanie. S uvedenými pozmeňovacími návrhmi, ako aj legislatívno-technickými návrhmi, ktoré uplatnil odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a sú zahrnuté v správe gestorského výboru, sa stotožňujem.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, žiadam vás o podporu navrhnutého zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi látkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ma poveril podať Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 19. marca 2013 č. 515 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    V časti III je teda návrh, vyjadrená tá skutočnosť, ktoré výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky tento predmetný návrh schváliť. Bol to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením zo 7. mája 2013. To uznesenie má č. 220. Potom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 9. mája 2013 č. 152, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája 2013 č. 137 a 14. mája 2013 č. 164, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením zo 7. mája 2013 č. 124 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 23. apríla 2013 č. 57.

    V časti IV je konštatované, že z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 18 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Rovno sa opýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto nevyužil možnosť.

    Takže dávam vám, pán spravodajca, slovo. Nech sa páči.

  • Je pokročilý čas, nebudem dlho hovoriť. Ja som sa k predmetnému návrhu zákona vyjadroval v prvom čítaní, kde som vyjadril teda aj radosť nad tým, že tento zákon nie je nejaký zákon politický. Sú tam riešené tie veci, ktoré nám vyplývajú z transpozície, a jednoducho viem, že ho pripravili odborníci na ministerstve hospodárstva, na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky. Takže chcem povedať, že tento zákon podporím.

    Oceňujem aj to, že pán minister akceptoval pozmeňujúci návrh, keď som, ktorý sa teda dostal do spoločnej správy, a ja som, neviem, či si spomína, tu mu vtedy o ňom hovoril. V podstate je to bod 2, kde je úprava taká, že touto úpravou sa vypúšťa ustanovenie o maximálne desaťročnej lehote platnosti povolenia prevádzky jadrového zariadenia, nakoľko naozaj podľa platného zákona ide o duplicitnú povinnosť a administratívnu záťaž pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. A po novelizácii by sa toto povolenie vydalo neobmedzene. Takejto právnickej osobe však samozrejme ostáva povinnosť vykonávať každých desať rokov takzvané periodic safety review alebo periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti a Úradu jadrového dozoru stále ostávajú podľa mnohých ustanovení atómového zákona tie kompetencie, aby zvážil, že aj či na základe takéhoto periodického hodnotenia bezpečnosti obmedzí prevádzku jadrového zariadenia, alebo môže aj nariadiť ukončenie prevádzky.

    K otváraniu konania vo k vzťahu k povoleniu by dochádzalo len vtedy, ak by periodické hodnotenie vykázalo také nedostatky, že by vlastne viedlo ku konaniu na obmedzenie alebo odňatie povolenia. Vydávanie povolenia na prevádzku na desať rokov zvyšuje v súčasnosti naozaj veľmi administratívnu náročnosť, najmä pri tendencii, kedy je teraz vo svete aj u nás predlžovať životnosť jadrových zariadení na 40, 50, niekde sa hovorí aj 60, dokonca aj 70 rokov, pričom samotné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti, najmä v prvých dekádach projektom uvažovanej životnosti nevykazuje žiadne negatívne závery. Formálne povoľovacie konanie v desaťročných intervaloch tak, ako som povedal, vyvoláva procedurálne ťažkosti, chybnú interpretáciu a nepochopenie pri aplikácii medzinárodných dohôd a inej legislatívy. A takýmto spôsobom sa zavedie aj v našej republike štandardná prax v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.

    Na jadrovej elektrárni som robil aj v oblasti jadrovej bezpečnosti. Chcem ubezpečiť aj verejnosť, že jednoducho nielen náš odbor, ale všetci zamestnanci jadrovej elektrárne sú vychovávaní tak, že sa im stále vtĺka do hlavy, že safety the first, ako, že bezpečnosť je prvoradá. A jednoducho touto zmenou nijako jadrová bezpečnosť, ale aj bezpečnosť prevádzková a obecná nebude, nebude ohrozená.

    Takže chcem ešte raz poďakovať aj predkladateľovi tejto zmeny pánovi Marošovi Konrótovi na výbore, ale aj pánovi ministrovi, že s tým súhlasil. A opakujem, že tento návrh zákona podporím aj ako opozičný poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán minister, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca tak isto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme druhým čítaním

    návrhu poslancov Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený ako tlač 396. Spoločná správa výborov má tlač 396a.

  • Predseda NR SR Pavol Paška zaujal miesto predsedajúceho schôdzi.

  • Vystupujúca sa obracia na predsedajúceho schôdzi.

  • Vážený pán predseda, ešte pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť krátku novelu zákona o kompenzáciách, v skratke povedané, ktorej hlavným cieľom je odstrániť nerovnaké zaobchádzanie, ktoré myslíme, že je zakotvené v doterajšom zákone 447/2008, teda o peňažných príspevkoch na kompenzácie. Išli sme skutočne v minimalistickej forme. V minimalistickej forme preto, lebo boli sme si vedomí, že ak chceme, aby mal návrh úspech, chceli sme to mať odkonzultované naozaj s ministerstvom.

    Pozmeňovacie návrhy, ktoré prišli v prvom čítaní, alebo medzi prvým, v druhom čítaní vo výboroch, vo výbore nijakým spôsobom neovplyvňujú to, čo sme chceli predkladať, to, čo sme predložili. Upravujú iba ustanovenie, ktoré sa vlastne našej zmeny ani netýka. Takže s tým nemáme tak isto problém.

    V skratke by som povedala, že v skutočnosti rodič zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa musí oveľa častejšie a pravidelnejšie navštevovať zdravotnícke zariadenie, aj špecializované zariadenia práve v rannom veku, kedy je pravdepodobnosť, že systematickou starostlivosťou a terapiou možno dosiahnuť výrazné zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa a zníženie zdravotného postihnutia, z čoho následne môžeme v neskoršom veku očakávať určite nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť, nižšie náklady na sociálnu starostlivosť, nižšie náklady na sprievod zdravotne postihnutých v neskoršom veku, určite zlepšenie pracovnej schopnosti a v poslednom rade, v neposlednom rade zníženie požiadaviek na sociálne a iné solidárne dávky. Skutočne, keď sme išli prvýkrát na ministerstvo s týmto návrhom, zostali sme dosť odradení, takže postupne, ako sme si možno tú pozíciu trochu lepšie vydobyli, našli sme aj súhlasné stanoviská nielen ministerstva, ale aj všetkých, ja neviem, relevantných zástupcov, myslím ZMOS, Úniu miest aj SK8, ktorí nám dali nakoniec kladné stanoviská.

    Na záver by som možno povedala len dôvody, prečo si myslíme, že aj keď má tento zákon nejaký vplyv na štátny rozpočet, prečo je dôležité prijať, prijať ho a takto pomôcť aspoň malej skupine. Hlavný dôvod je hlavne to, že počet prípadov, ktorých by sa navrhovaná úprava dotkla, predstavuje len 0,24% zo všetkých prípadov zdravotne postihnutých. Z čoho ani nie vo všetkých prípadoch by sa požiadavka priznania statusu sprievodcu uplatnila a bola priznaná. Dokopy detí do 6 rokov je zdravotne postihnutých asi 5000. Tým, že existuje v zákone výnimka, ktorá vymedzuje možnosť požiadať o sprievodcu pre deti od nula do troch rokov, tak v tejto vekovej hranici sa nachádza zhruba 400 detí. Takže keď sa to rozloží na celé Slovensko, sami uznáte, že nárok na štátny rozpočet je skutočne veľmi nízky.

    Druhý dôvod. Pri včasnej a systematickej odbornej pomoci a terapii sa dá očakávať zlepšenie zdravotného stavu a zníženie požiadaviek na pomoc a podporu v neskoršom veku zdravotne postihnutých detí. To znamená, že tie možnože aj čiastočne zvýšené náklady v tomto období môžu priniesť úsporu v nasledujúcom staršom období.

    A nakoniec posunutie vekovej hranice na nula rokov neznamená automatické priznanie odkázanosti na sprievodcu, ale dáva možnosť túto odkázanosť posudzovať a to opäť. To znamená, že z tých 400 detí sa môže stať, že bude posúdených možno 100, možno 20, možnože všetkých 400. Ale zas, nárokovateľnosť nie je týmto zákonom nijako ustanovená. Bude to opäť posudzované pri sociálnom posudzovaní.

    Takže poprosila by som vás, aby ste túto novelu, krátku novelu zákona prijali, a budem sa tešiť, že prebehne k tomu aj diskusia.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím pani poslankyňu Janíkovú, aby ako spravodajca podala informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396 (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 535 z 26. marca 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 204 zo 7. mája 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 48 z 9. mája 2013.

    Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva návrhy uvedené v tejto správe.

    Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorských výborov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákonov v súlade s § 77 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení, ďakujem

  • Reakcia na podaný pohár vody.

  • , pozmeňujúcich návrhov.

    Po šieste. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Máriu Janíkovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 54 zo 14. mája 2013.

    Pán predseda, skončila som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub SaS od pána poslanca Poliačika.

    Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja vecne s touto navrhovanou zmenou zákona súhlasím a za klub SaS môžem povedať, že ju podporíme. Len jedna vec, keď som si študoval jeho históriu, mi nie je jasná. Čo sa zmenilo na ministerstve? Keď sme to tu mali ešte ako tlač 205, presne v rovnakom znení, tak tu máme trojstranový elaborát z ministerstva, ktorý nám vysvetľuje, prečo takýto návrh nedosiahne ciele, ktoré si stanovil v dôvodovej správe a ktoré si predkladatelia povedali, že treba dosiahnuť, a vyslovil s ním nesúhlas. A prečo potom pri identickom návrhu zákona máme ďalší už kratší dvojstranový elaborát, ktorý s ním súhlas vyslovuje? A čo je ešte zaujímavejšie, tak v legislatívno-technických pripomienkach ministerstvo dopĺňa veci, ktoré z toho pôvodného na základe jeho pripomienok vypadli, a ono potom navrhuje, aby tam boli doplnené naspäť.

    Že či naozaj bola tak dobrá práca, pani kolegyňa, odvedená v komunikácií s ministerstvom a presvedčili ste ich, alebo úspech, alebo neúspech zákona pri posudzovaní jeho dopadov na spoločnosť Slovenskej republiky závisí od zoznamu predkladajúcich poslancov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ja prispela k tejto debate jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý tak, ako aj pani kolegyňa Jurinová hovorila, že ich ambíciou je odstrániť istú diskrimináciu z tohto zákona smerom k deťom, k tej nejakej nízkej vekovej hranici, tak mojou ambíciou je presadiť, alebo teda minimálne otvoriť debatu o tom, že v tom zákone je aj iná diskriminácia z pohľadu veku a týka sa osôb nad 65 rokov.

    Dovoľte, aby som teda predniesla pozmeňujúci návrh.

    Článok I. V § 22 Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa ods. 2 mení na znenie:

    "(2) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od šiesteho roku veku osoby s ťažkým zdravotným postihnutím."

    Odôvodnenie: Dnes je už všeobecne akceptované, aj vzhľadom na demografický vývoj, že priemerný preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje, zvlášť u ľudí s vyšším vzdelaním. Vo vyššom veku sú známe aktivity v oblasti politického, kultúrneho, umeleckého, ale aj iného spoločenského a verejného života. Zabezpečenie samostatného života primeranej samostatnej mobility aj v takomto veku je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhnutné. Túto každodennú požiadavku nemožno riešiť opatrovateľskou službou ani v prípade, že k zdravotnému postihnutiu došlo po dosiahnutí veku 65 rokov. Sú známe početné prípady návratu do aktívneho života aj u osôb staršej vekovej kategórie. Nie je dôvod vylúčiť ich z občianskych práv.

    2. V § 34 ods. 3 sa pôvodné znenie dopĺňa o vetu:

    "(3) ... Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť aj fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím po dovŕšení viac ako 65 rokov veku a to len v prípade, ak žiadateľ peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla preukáže platné vodičské oprávnenie vydané na jeho osobu a preukáže osobnú potrebu spoločenskej, prípadne pracovnej alebo vzdelávacej aktivity."

    Odôvodnenie: Pre zrušenie vekového obmedzenia 65 rokov pri poskytovaní príspevku na kúpu osobného motorového vozidla platí, podobne ako pri osobnej asistencii, požiadavka nediskriminácie na základe veku, pretože dnes je už všeobecne akceptované vzhľadom na demografický vývoj, že priemerný preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje zvlášť u ľudí s vyšším vzdelaním. Vo vyššom veku sú známe aktivity v oblasti politického, kultúrneho, umeleckého ale aj iného spoločenského a verejného života. Vodičské oprávnenie môže mať občan aj vo vysokom veku, ak nie sú zdravotné dôvody na jeho odobratie. Zabezpečenie samostatného života primeranej samostatnej mobility aj v tomto veku je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhnutné. Túto každodennú požiadavku nemožno riešiť ani prepravnou službou, ani príspevkom na prepravu.

    Ja by som ešte doplnila možno, ak by vás zaujímal finančný dopad, konkrétne pri týchto motorových vozidlách, pri tom príspevku. V prílohe k Východiskovej správe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k implementácii dokumentu OSN, dohovor, "v štatistickom prehľade priemerného počtu poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa veku a pohlavia za rok 2011 sa uvádza, že peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla bol v roku 2011 poskytnutý iba štyrom žiadateľom vo veku medzi 60 a 64 rokov". To znamená, že predpoklad vyššieho zaťaženia štátneho rozpočtu je zanedbateľný a pozitívny efekt je oveľa pravdepodobnejší, návratnosť v prípade ekonomickej aktivity cez priame a nepriame dane a odvody. To isté prakticky platí aj v prípade príspevku na osobnú asistenciu, ak ide o spoločensky aktívnu osobu.

    Ja by som poprosila hlasovať o týchto dvoch bodoch samostatne.

    Ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči.

  • Iba v krátkosti by som zareagovala na obidva príspevky, ktoré odzneli v rozprave.

    K Martinovi Poliačikovi. Viem, že si to tu otvoril, viem, čo si chcel povedať. Odpoveď sám poznáš, takže nebudem sa k tomu tunak nejako širšie rozširovať.

    A čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré podala Janka Žitňanská, som veľmi rada, že si ich naozaj podala. A rovnako vieš, že sú vlastne v tejto chvíli ťažko priechodné. Určite, keď sme viedli debaty na ministerstve, aj za minulej vlády, aj teraz, vždy to bolo súčasťou otázok, ktoré by sme teoreticky mohli otvárať a ktoré by sa mohli riešiť. Bohužiaľ, akože ani za predchádzajúcej vlády, ani teraz nebola ústretovosť v tomto smere. Ale pripájam sa k tomu, čo si povedala, že naozaj vek, kedy sú občania aktívni, sa stále predlžuje a poznáme niekoľko osôb z blízkeho obdobia, ktoré sú príliš aktívne a doplácajú práve na to, že kompenzácie, ktoré sú síce v tomto prípade nenárokovateľné, nemajú ani možnosť požiadať o ne. Jedna vec je mať možnosť, žiadať o ne, druhá vec dostať ich.

    Takže ak vás môžem poprosiť z tohto miesta, budeme veľmi radi, ak by ste podporili aj pozmeňovacie návrhy kolegyne Žitňanskej.

    Ďakujem vám za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona č. 175 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

    Je to tlač 456.

  • Pozn. red.: správne má byť - tlač 465.

  • (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 465.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť prípravu a realizáciu významných investícií a tým prispieť k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v Slovenskej republiky, k udržaniu hospodárskeho rastu a k poklesu miery nezamestnanosti.

    Návrhom zákona sa v č. I rozširuje kategória významných investícií na všetky druhy stavieb. Zároveň sa však precizujú a objektivizujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú.

    V čl. II sa navrhuje novelizovať stavebný zákon s cieľom zrýchlenia procesu realizácie významnej investície. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, sa nebude požadovať záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu v územnou konaní. V tomto prípade bude pôsobnosť stavebného úradu vykonávať obvodný úrad v sídle kraja, bývalý krajský stavebný úrad. Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nemá negatívne sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Prijatie návrhu zákona môže mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, ktorý však nemožno presne vopred vyčísliť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, ostatnými všeobecno-záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Poprosím vás o jeho podporu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorý určil, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Lei Grečkovej.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Frantička Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 145/1999 Z. Z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnenie niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 465.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Za klub SaS Martin Poliačik a za klub KDH pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel som ešte využiť, že sme stále klub, tak som Paľa predbehol. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes máme na rokovaní poslaneckú novelu, ktorú by sme mohli nazvať vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Tak závažný zásah do vlastníckych práv, ako je vyvlastnenie, síce naša ústava už pozná. Avšak stanovujú ju v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v stavebnom zákone prísne podmienky, za ktorých je možné ju vykonať. Strana SMER sa už raz pokúšala znásilňovať ústavu, keď v roku 2007 prijala zákon týkajúci sa vyvlastňovania, ktorý, ako konštatoval Ústavný súd, bol s ňou v rozpore.

    Vzhľadom na to, že máme historické skúsenosti s tým, že strana SMER je k ústave vo veľmi zvláštnom vzťahu, a hlavne čo sa vyvlastňovacích zákonov týka, dávam hneď v úvode procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo.

    Tak závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ako aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií by určite mala predkladať vláda. Mal by prejsť cez riadne pripomienkové konanie, mala by v prvom rade k tomuto zákona prebehnúť verejná diskusia. A až potom, keď prejde normálny, klasický legislatívny proces, by sme mali sa s ním zoznamovať v parlamente. A nie ako dnes, 13.43 hod. v piatok, keď už väčšina národa ani nevie, že parlament zasadá, takto dôležitú vec prejednávame na rokovaní Národnej rady.

    Máme to tu ako poslaneckú novelu od troch poslancov za stranu SMER a doplnenie novej možnosti pre vyvlastnenie by prešlo takto

  • Vystupujúci lúskol prstami.

  • . Len pre vysvetlenie. Paragraf 108 stavebného zákona hovorí o tom, na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorú máme teraz na stole a ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba. To znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby bude zamestnaných aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov ju vyvlastniť. Toto je vrchol!

  • Hlas v sále.

  • No, áno, ale schválením vlády, že to musí prejsť, nehnevajte sa, pri súčasnej vláde nie je bohvieaká poistka.

    Určite je potrebné urýchľovať proces významných investícií. Je potrebné spojiť Bratislavu a Košice diaľnicami. Je potrebné aj vyrovnať sa s tým, že niekedy sa špekuluje s maličkými parcelami pôdy, ktoré majú byť predmetom práce investora alebo štátu pri budovaní či už nejakej fabriky alebo infraštruktúry, s tým súhlasím, je potrebné urobiť všetko pre to, aby tento proces bol rýchly.

    Čo však považujem za nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je to, že v dôvodovej správe sa nikde neuvádza, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Že sa to tu malo stať potichučky, poza bučky a v rámci mnohých iných zákonov nám tu mal prejsť zákon, ktorým sa opäť bude umožňovať siahať ľuďom na ich majetok, ktorý po tom, čo včera Kaliňák sa snaží uzatvárať hranice, tak dnes kolegovia zo SMER-u sa snažia brať ľuďom ich majetok. Takže už nielen cez Čaploviča v školstve a cez Kaliňáka na hraniciach, ale aj cez poslancov SMER-u sa vraciame do štátu, ktorý nerešpektuje, že niekto niečo vlastní, ktorý nerešpektuje, že niekto niekam chce cestovať, a ktorý nerešpektuje, že ľudia by mali mať právo na slobodnú voľbu cesty vo svojom vzdelávaní.

    Práci česť, súdruhovia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Zároveň sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Hrušovskému. Vôbec som si neuvedomila, že klub SaS už nemá štatút

  • Vyslovené s pobavením.

  • Takže. No, že som si vôbec neuvedomila, že klub SaS, hej, už vlastne nie je funkčný.

  • Výkriky v sále.

  • Dobre, nebudeme polemizovať.

    Každopádne nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Hlasy v sále: Faktické!

  • Faktické poznámky. Takže prihlásili sa dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči – uzatváram možnosť – pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, som rád, že si poukázal na niektoré závažné skutočnosti, ktoré opäť môžu viesť k zvláštnym stavom, pretože sa niekto môže rozhodnúť, zrazu povie si, že niečo má strategický význam, a zrazu zoberie len tak ako, že vyvlastní majetok, ktorý v podstate mu nepatrí, a koniec koncov nemusí dôjsť ani k naplneniu podstaty, vďaka ktorej vlastne mal ten majetok byť vyvlastnený. Takže takýmto spôsobom sa môže siahať skutočne na majetok ľudí v tejto krajine, alebo teda by sa mohlo po schválení takejto novely zákona. Takže treba na to poukázať, že to nie je dobré.

    Aj keď možno zámer predkladateľov je dobrý, ale opäť musím poukázať na to, že vytvára sa tu prostredie, kde by sa takto postavený zákon nanovo mohol dať istým spôsob zneužiť. A kde sú takéto dvierka, tak určite sa nájdu špekulanti, ktorí by to zneužiť možno chceli. Takže treba porozmýšľať, že či skutočne má v súčasnej dobe opodstatnenie novela takéhoto zákona, pretože myslím si, že cesty a diaľnice sú už naplánované a už tam nie sú, nedochádza k nejakým sporným úsekom, kde by sa ešte mohlo dať takýmto spôsobom niečo urobiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. V tejto komornej atmosfére a pri čítaní veľmi, veľmi stručnej, úplne takú stručnú dôvodovú správu som ešte hádam ani nevidel, si teda skúsme povedať aj to, čo tam hovorí, aj kolega Poliačik to spomenul, že rozširujeme na všetky druhy stavieb, čo asi teda je, tam je ten pes zakopaný.

    A ja nehovorím, že tak dopadne, ale presne v línii, ako povedal kolega Poliačik, že nikdy nevieme, čo od tejto vlády vyvstane, tak myslím, že už nechýba veľa, že aj investícia v Jasnej bude spĺňať podmienky. A to, čo sa tam trápia, alebo netrápia s tými urbárnikmi, tak možno nakoniec kvôli olympiáde to bude vyhlásené za, za neviem akú strategickú investíciu, a nakoniec sa tí chlapci k tomu možno dopracujú.

    Ale to je moja len narýchlo postavená konštrukcia, ale teoreticky to tento zákon bude umožňovať aj v tom zjednodušení, že hovoríme o 300, vytvorení, a tam v ďalšej časti sa precizuje, že počas výstavby, hej. Čiže počas výstavby áno, ale po ukončení tam už môže robiť iba jeden človek. To sú mimoriadne zaujímavé skutočností, ktoré sa dozvedáme takto v piatok večer. A to ma nabudilo, aby som sa tejto téme venoval komplexne a skúsim potom vystúpiť aj v rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem kolegovia. No presne to ma na tom zaráža, že podľa mňa nie je náhodná táto novela. Ja si myslím, že už je naštartovaný nejaký investorík, nejaký kamarát, ktorý potrebuje zmenu v zákone, ktorý na to, aby sa dostal pri zvýhodnených podmienkach k nejakej pôde, budove alebo k nejakej parcelke, uprednostní v spolupráci s akciovou spoločnosťou SMER zmenu zákona pred riadnym konaním a vysporiadaním sa s tým, že niekto tú pôdu alebo tú budovu už vlastní. Považujem to za nebezpečné a myslím si, že je potrebné, aby sa o tom hovorilo v slovenskom parlamente. Takže ďakujem kolegom za podporu a som veľmi zvedavý, ako táto novela ešte v parlamente dopadne.

    Vďaka.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, ja som si v poslednom čase všimol jeden legislatívny trik, ktorý začala vládna väčšina používať, resp. vláda Slovenskej republiky. Všetko to, čo môže byť čo len trošku nepopulárne a môže dostať politickú moc do konfrontácie s občanmi Slovenskej republiky, tomu sa bráni a na to začína využívať legislatívnu, ústavnú kompetenciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je názorný príklad, priatelia, toho, ako sa to robí.

    Pán kolega Kondrót, vieme, o čom hovoríme. Už sme v tejto rokovacej sále zvládli jeden ťažký politický, ústavnoprávny zápas o inštitút vyvlastňovania. Dámy a páni, ja chcem naozaj zdôrazniť tento ústavný titul, ktorý patrí medzi základné ochrany ľudských práv každého jedného občana Slovenskej republiky, a to je vlastnícke právo. Ak mi niečo na tomto zákone vadí, je to, že idete liberalizovať spôsob, akým možno ľahšie zbaviť občana Slovenskej republiky vlastníckeho práva. Neupodozrievajte nás tu, keď sa odvážime vyjadriť kriticky k tomuto návrhu, že nám nezáleží na tom, aby sa na Slovensku budovala, rozvíjala infraštruktúra Slovenskej republiky, budovali nové diaľničné úseky alebo nejaké líniové stavby. Ale tým, že vy zmäkčujete podmienky možnosti zobrať občanovi jeho vlastnícke právo k pozemkom, tak sa mi zdá, že to zaváňa nejakými kšeftami, konaním, ktoré nie je čestné.

    Preto som prekvapený, že tak vážna zmena, o akú sa v tomto zákone a návrhu usilujete, nejde riadnym legislatívnym konaním. Myslím riadnym tak, aby návrh predložila vláda. Nehorí. Asi eurofondy na Slovensku sa nehrnú tak, že by včera bolo neskoro, aby sme túto zmenu nemohli urobiť v priebehu nejakých dvoch - troch mesiacov. Myslím lehotu, v ktorej by sa vyjadrili odborníci, v ktorej by prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa zapojili nielen občania, ale aj odborníci na ústavné právo, a pripomienkovali sme, naozaj z každej strany, riziká, ktoré hrozia z prijatia tohto zákona

    A ja v tejto chvíli vyslovím len svoj názor ako právnik. Ja vidím, že sú na hranici ústavnosti, a zvažujem, čo, ak to bude schválené, urobiť. Obrátiť sa dnes na Ústavný súd? No neviem, či je tá najlepšia inštitúcia, ktorá vie spravodlivo rozhodnúť, ale to je úplne iná téma.

    Kladiem si ale otázku, kolegyne, kolegovia, kde sú starostovia, primátori? Preto, lebo jedna zo zásadných zmien, ktorú navrhujete, je, aby boli v rámci pripomienkového konania ako jeden z účastníkov konania vylúčené obce pri posudzovaní, či ide alebo nejde o verejný záujem, či to vyvlastnenie spĺňa alebo naplní tých želaných 300 nových pracovných príležitostí, či tá investícia je, alebo nie je v sume 100 mil. eur, ktorá je jednou z ďalších podmienok možností vyvlastniť.

    Preto, ak ma niečo na tomto najviac trápi, je zmäkčovanie podmienok, ktoré siahajú na podstatu, a to je vlastnícke právo občana, ktoré je nescudziteľné a ktorého sa nemôže dotknúť žiadna politická strana, ani žiadny politik.

    Ústavný súd, ktorý sa viackrát už zaoberal prerokovávaním vyvlastňovania, a bolo to naposledy vtedy, keď ste prijali za prvej vlády premiéra Roberta Fica zákon, ktorý dnes novelizujeme, vyjadril svoj postoj k vlastníctvu: "Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na púhe vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci."

    Dámy a páni, to má aj duchovný rozmer, ako vlastníctvo, to nie je len nejaké kladivo v ruke, ktoré je moje a nedám si ho ukradnúť.

    "Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj hodnotu personálnej autonómie." To je už trošku akože posunuté ďalej, do teórie práva. Priatelia, ale, pozor, naozaj nehazardujme jeden s druhým, nezneužívajme alebo neužívajme väčšinu na presadzovanie. Ja teraz nemám žiadne podozrenia, že by ste chceli zneužívať, či už konkrétne firmy alebo osoby alebo iné subjekty, zajtra na to, že idete okradnúť niekoho o majetok, ale chcem len upozorniť, aby sme sa vážne týmto návrhom zaoberali.

    A ja v takej podobe, ako ste ho navrhli, ho jednoducho podporiť osobne nemôžem. A týmto stanoviskom chcem vyjadriť aj stanovisko celého poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem 3, 4 faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • No úplne súhlasím s tým, čo kolega Hrušovský povedal. Je veľmi nebezpečným precedensom, aby sa tak dôležité otázky o vzťahu zákona k súkromnému vlastníctvu ľudí riešili takto potmehúdsky. Podľa mňa to proste do Národnej rady nepatrí.

    Máme tu 90 bodov programu, množstvo poslaneckých iniciatív a človek by, ako videli sme, áno, včera pána Rašiho s 580-stranovou knihou, ako poslaneckou iniciatívou, takže už tu vidíme zo strany poslancov SMER-u všelijaké kúsky. Ale naozaj, keď ide o veci, ktoré obzvlášť na Ústavnom súde už raz boli preberané a ktoré sú veľmi citlivé, tak klasický legislatívny postup by sa jednoducho nemal obchádzať.

    Nebol by som taký jemný ako kolega Hrušovský, že by som za tým nevidel konkrétne firmy a konkrétnych ľudí. Podľa mňa oni tam už nastúpení sú. Lebo takýto zákon proste neprichádza len tak sám od seba. A rovnako, ako bol novelizovaný naposledy a zhodou okolností presne sa napasoval na investíciu automobilky Kia, presne tam sedel, kde ho potrebovali mať, tak sa obávam, že bude novelizovaný aj teraz a príde nám nejaký investor alebo nejaká stavbička, ktorá bude zrazu potrebovať sa veľmi rýchlo dostať k pôde, ktorú dnes vlastní niekto iný.

    A pretože mám túto obavu, opakujem, čo som povedal, tento zákon by nemal byť prerokovávaný ďalej, mal by sa vrátiť. A ak už sa aj dostane do parlamentu, tak od vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hrušovský, ja neviem odborne posúdiť, či je, alebo nie je tento zákon na hranici ústavnosti, ale viem citovať čl. 20 ústavy, kde sa hovorí, že "vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu". Ak tento návrh bude prijatý, tak bude to sedieť, že bude to na základe zákona.

    Za primeranú náhradu, o tom silne pochybujem, lebo vieme, ako to v našej Slovenskej republike funguje s primeranými náhradami, ale čo v istote viem a sa vás pýtam, pánov predkladateľov, a mohli ste sa aj vy pán Hrušovský opýtať, či to je nová definícia verejného záujmu. Tristo pracovných miest je verejný záujem? Potom 400 000 pracovných miest je aký záujem?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nezdá sa mi to, že znovu tu nejako veci znásilňujeme, a to vlastnícke právo je stále niekde na konci a stále chceme z toho niečo ukrojiť. A ja keď som si čítal, že tou významnou investíciou je stavba, ktorá nebude spĺňať podmienky, ak vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme? To znamená, že tu sa dáva taká moc vláde, že ja si to neviem ani predstaviť, čo to vlastne bude?! A nechcem sa vracať k tomu, čo je v zákone o energetike, kde sme verejný záujem dali na držiteľov oprávnenia. To je u mňa anomália. Ako môže firma, ktorá ide po zisku, obhajovať verejný záujem?! A štát jej to akože deleguje? Veď to je nonsens!

    Takže, vážení, ja neviem, ja asi žijem v inom svete alebo v iných reáliách, ale keď takto sa to tu prezentuje, tak potom občan Slovenska má sa na čo tešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Len krátko. Ja som viackrát vo svojom vystúpení uviedol ten hlavný dôvod a to je zmäkčovanie podmienok, dámy a páni, vyvlastňovania. A to zmäkčenie tých podmienok spočíva aj v tom, na čo upozornil aj pán kolega Fecko.

    Totiž k tomu národohospodárskemu významu, čo si viem predstaviť, že v istých výnimočných situáciách takáto okolnosť nastať môže, pribudol ešte ďalší dôvod, alebo, a to je to nóvum v navrhovanej zmene, jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných príležitostí. Ja si neviem teraz trúfnuť povedať číslo, ktoré by zodpovedalo splneniu tej prvej podmienky, ale mne tá prvá podmienka stačí preto, lebo vytvárať už dopredu nové pracovné príležitosti nejakým číslom je fikcia, priatelia. Je len nejaké virtuálne želanie preto, lebo toto sa v priebehu mesiaca, nehovoriac polroka, dokedy by tá investícia, by sa mala uskutočniť, môže totálne zmeniť. Čo potom?! Občan už majetok mať nebude, ale ten, ktorý ten majetok získať chcel, sa nám bude smiať.

  • Ďakujem pekne.

    O slovo požiadal pán navrhovateľ.

  • Hlas v sále.

  • Takže končím všeobecnú... Nie, teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec! Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    No a vzhľadom k tomu, že sme už po druhej hodine, po obvyklom čase, kedy končíme piatkové rokovanie, tak prerušujem dnešný deň rokovania. Pokračovať budeme teda o 9.00 hod. v utorok ráno, začíname zákonmi pána ministra Boreca, takže potom.

    Pekný víkend vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 14.03 hodine.