• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ospravedlňujem sa za meškania. Otváram zároveň druhý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Svetlana Pavlovičová a pán poslanec Richard Raši.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o stavebných výrobkoch,

    tlač 389. Pán minister výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Vítam ho. Miesto už zaujal. Pán spravodajca zaujal takisto miesto.

    Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Alojz Hlina, ktorému zároveň odovzdávam slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia. Ospravedlnení sú dvaja, všetci ostatní pracujeme pre blaho tohto ľudu. Je to náročná úloha, ale robíme, čo sa dá. Je nás tu dosť. Kto chce, nech si pozrie. Možno, určite si tu aj spravodajca pomyslel, že čo ten chce povedať k zákonu o stavebných výrobkoch. To aj pán minister si povedal, že čo ten chce povedať k zákonu o stavebných výrobkoch. Nuž, skúsim povedať.

    Skôr ako poviem, verím, že sa raz dožijem toho, že v parlamente bude aj niekto sedieť. A verím, že sa raz dožijem toho, že tak jak sú teraz ku zákonu k predkladaným zákonom doložky vplyvov na rozpočet, zlučiteľnosť s právom, tak raz tam budú doložky, komparatívna doložka, to znamená, že budeme niečo porovnávať, že či, aby sme prestali mať tú ambíciu, že sme najmúdrejší. Že kde ako inde sa s niečím vysporiadajú.

    A druhá doložka, ja si myslím, ja ju pracovne nazývam integračná doložka. Druhá doložka bude, že ako tento zákon, alebo tento návrh zákona vplýva na to, ako zlepšiť to, čo sme za 20 rokov sociálnych experimentov pokazili. Tí, čo sú z východu, už tušia, o čom hovorím.

    Aj tento zákon je zákonom, ktorý sa týka nie rómskej reformy, lebo rómska reforma je mŕtva. Zabudnite! Rómska reforma neexistuje, to bola marketingová bublina, ktorá spľasla.

    A sme tam, kde sme boli, to znamená zase na začiatku. Hovorme o rómskej otázke. Aj tento zákon je, i keď sa to tak nezdá, súvisí s rómskou otázkou. Tak jak súvisí zákon o pôde, to tiež nikto ani netušil, že ako môže zákon o pôde súvisieť s rómskou otázkou, som sa to vtedy snažil nejakým spôsobom zľahka predstaviť, že v čom. Tak aj tento. Tento zákon, pán minister, súvisí, ja viem, že u vás vôbec na to reč nebola, že či by mohol. Súvisí, pokúsim sa povedať ako. A pokúsim sa povedať, že čo s tým, hej? Aby som tak samoúčelne nerozprával a že čo s tým do budúcna.

    Samotný zákon hovorí o tom, že nič zásadné sa nedeje, hej. Hovorí o tom, že sa tá zjednocuje, že tá pôvodná vyhláška Európskej komisie nie celkom sa uchytila, tak pritvrdila Európska komisia, dala novú. Ona má však aj nejaké číslo, pre nás nie celkom meritórne a podstatné a na základe tejto novej robíte túto transpozíciu a robíme tento návrh zákona. Všetko zatiaľ úplne v poriadku, avšak my musíme do toho vložiť to, čo my tu máme tento náš problém. Túto integračnú doložku. A to je to. Teraz otázka stojí, že my sme v prvom čítaní, či to stihneme do druhého čítania, alebo si to necháme ako jednu z nevybavených úloh do budúcna. Lebo vy, pán minister, alebo neviem, kto to tam vlastne vybavuje, vy budete musieť s pokorou prísť pred Európsku komisiu alebo pred tú Radu a povedať: Vážení, ale my žijeme trošku iný svet. Ono, my ho žijeme tak či tak. Viac, keď máme funnytel, najmodernejšiu technológiu, aká existuje, to vám pomaly fúka do ucha alebo neviem čo. A 10 kilometrov vedľa stredovek. Čiže toto treba na tej Európskej komisii povedať a že čo s tým. Aj pri transpozícii jednotlivých zákonov. Lebo my transponujeme zákon, ktorý hovorí, že certifikovanie stavebných výrobkov a všetko úplne v poriadku kvôli bezpečnosti a tu s tým môžeme úplne súhlasiť. A, samozrejme, až by to už ináč aj nebolo, ono to súvisí aj s tým, že sa koncentruje tá určitá moc a je to také obštrukčnejšie pre niekoho, kto by sa chcel do toho pustiť, náročnejšie finančne, takže tú tehlu zas tiež nemôže vyrábať hocikto. Hej, keď to zjednoduším pre ľudí. Tehlu nebude môcť vyrábať hocikto. To je celé. A to je náš problém, lebo my potrebujeme sa dopracovať k tomu, aby, nevravím, že ju mohol vyrábať hocikto, ale aby tam, kde sme spôsobili ten problém v tých osadách, aby si tí ľudia mohli pomôcť. Tak ako si budú môcť pomôcť zákonom o pôde, že sa bude môcť, nebudú musieť chodiť do Slovenského raja, ale budú môcť rýchlorastúcu drevinu pestovať. Tak jedna z možností, a tomu aj vy tu sa budete srdiť, prsiť, keď my sme rozprávali o kontajnerových škôlkach, všetci sa smiali. Nakoniec vám garantujeme, ja sa nehrám na Nostradama, nakoniec to tak skončí, že v tých osadách tie kontajnerové škôlky budú. A nakoniec nič iné sa nedá vymyslieť len to, že ako sa dá pomôcť v tej integrácii a v riešení toho problému. Ako s tým pomôcť, bude aj to, nevravím, že len to, ale aj to. Lebo rómska otázka - to nie sú len tu prídavky a neviem čo, sme si to zúžili na prídavky. Rómsky problém je úplne v niečom aj inom. A v praktickom vyjadrení to môže byť to, že tí ľudia si pomôžu sami. Že dostanú, tá linka nie je ani drahá, že tie tehly bude robiť a budú si robiť tie tehly a urobia aj susedovi. Ale podľa tohto zákona ich nebudú môcť robiť. Nebudú ich môcť robiť. A to bude problém! Lebo pokiaľ by si niekde v osade mali vybavovať certifikáty na to, že si budú robiť tehly svojpomocne a nejak si pomôžu a prípadne niekto na tom aj tam trošku v tej osade zarobí a mali by prejsť týmto zložitým a náročným procesom certifikácie, dal som si tú prácu, že som si to pozrel, dokonca tam je ustanovenie o 10 rokoch archivácie výrobných šarží, čo, uznáte sami, je náročné aj pre štandardného výrobcu.

    Takže zmysel môjho príspevku je v tom, pán minister, že predpokladám, že do druhého čítania nebudeme sa s tým. Ale výhľadovo aj tento zákon bude musieť mať aj nejakú výnimku. A teraz - kto ju bude nám dávať a poskytovať, aby tí v tej rómskej osade, ktorá je možno 10 kilometrov od funnytelu vášho, vašich kamarátov, si mohli robiť svojpomocne tehly, prípadne ich aj predať susedovi a nemuseli mať a nemuseli zvládnuť celý ten náročný certifikačný proces? K tomu sa budeme musieť dopracovať, i keď sa tu budeme ešte dlho hrať na to, že problém neexistuje, alebo respektíve si budeme pred ním zakrývať oči.

    V Európskej únii, predpokladám, nie celkom vedia o tom našom probléme, tak je na čase ich začať o ňom informovať. A vytrieskať si pri transpozícii, vy s tým máte svoje skúsenosti, že tunujete smernice úplne v maximálnej možnej miere, tak jak vám to, vás to púšťa dopredu, hej, alebo k tej vašej nadstavbe, ktorú vy potrebujete, tak budete musieť zistiť aj, že ako nás to pustí možno z tohto pohľadu dozadu. Hej, že ako musí aj Európska komisia uznať, že síce máme aj funnytel, najmodernejšiu sedačku na svete, ale máme aj stredovek hneď vedľa, preto nie sme schopní mať v absolútnej zhode a všade a vždy tento zákon.

    Pán minister, to som chcel povedať. Prípadne, keď k tomu bude nejaká u vás diskusia, tak to tam povedzte, tých položiek, ono sa tam potom špecifikuje, že aké. My nehovoríme o geotextílii pri armovaní mostov. S tým tiež máte, predpokladám, svoje skúsenosti. Stále čakáme, že čo bude. Hovoríme o tých položkách, ja som si ich vypísal, hovoríme o dlažbe, o kamenive, murovacích prvkoch, škridle, šindle, to sú veci, ktoré, ktoré sú základné na stavbe. Zákon hovorí, že kedy nie je potrebné prejsť procesom certifikácie, keď ich uvádzate, ale to sa netýka toho, s čím sa my budeme stretať, že ako by si tí Rómovia v tých osadách mohli pomôcť. Takže ja som už aj pre vás urobil to a prípadne pre vašich kolegov, ktorí sú hore, že čoho by sa to prípadne týkalo. Hej, či sú to tak základné veci, ako je kamenivo, ako je murovací prvok, to sú všetko veci, ktoré musia prejsť náročným procesom certifikácie v zmysle vami predloženého zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem faktické poznámky. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje rokovanie, alebo ďalšími bodmi programu sú medzinárodné zmluvy, ku ktorým bude zlúčená rozprava s tým, že o každej zmluve budeme hlasovať osobitne. Tieto body bude z poverenia vlády odôvodňovať pán minister dopravy Ján Počiatek. Ide o tlače 409, 410 a 411.

    Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolmi z roku 1992, ktorými sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969, to je tlač 409, a Medzinárodný dohovor o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, 1971, ide o tlač 410, a tretí návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom z roku 2003 k tomuto Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu a vyhlásením Slovenskej republiky, tlač 411.

    Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova, odôvodnite návrhy.

    (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969 (CLC PROT 1992), tlač 409,

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, 1971 (FUND PROT 1992), tlač 410

    a o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami v znení z roku 1992 (FUND PROT 2003) a vyhlásením Slovenskej republiky k FUND PROT 2003, tlač 411.)

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tak ako pani predsedajúca uviedla, predkladané protokoly vychádzajú z Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami a z Medzinárodného dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, ktoré medzinárodne nadobudli platnosť 30. mája 1996 a ktorých Slovenská republika nie je zmluvnou stranou. Cieľom predkladaných protokolov je vytvoriť právne podmienky a pravidlá na zabránenie znečisťovaniu spôsobeného únikom ropných látok na území štátu vrátane pobrežného mora a oblasti výlučne ekonomickej zóny a na preventívne opatrenia na predchádzanie alebo minimalizáciu takýchto škôd. Zároveň je protokolmi vytvorený systém kompenzácie a náhrady škôd, ktoré dopĺňa pôvodný medzinárodný dohovor, s cieľom zabezpečiť, aby obetiam znečistenia ropnými látkami boli úplne kompenzované ich škody a aby majiteľom lodí bola súčasne poskytnutá úľava, pokiaľ ide o dodatočné finančné bremená, ktoré im uložil spomínaný medzinárodný dohovor. Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k protokolom vyplýva z vyhlásenia členských štátov námornej bezpečnosti zo 7. októbra 2008 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES o plnení povinností vlajkového štátu. Predkladané protokoly sú podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami všeobecnej povahy a zároveň sú medzinárodnými zmluvami, ktoré zakladajú priamo práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, na platnosť ktorých sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň sú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a ktoré majú po ratifikácii a vyhláseným spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Františka Petra, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o uvedených návrhoch vlády.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. apríla 2013 č. 437 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 214. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 134. Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969 (CLC PROTOKOL, 1992) a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady, tlač 409a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa, z dňa 14. mája 2013 č. 155. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Hlási sa, písomnú prihlášku sme nedostali žiadnu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    O záverečné slovo, pán navrhovateľ ani pán spravodajca si neuplatňujú, takže prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ospravedlňujem sa, takže beriem späť slová. Zatiaľ pán poslanec prečítal len prvú správu. Dohodli sme sa, že bude hlasovanie prebiehať osobitne, rozprava bude spojená, tak ja som myslela, že poviete hneď za sebou všetky tri správy, tak vás poprosím, pokračujte.

  • Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 17. apríla 2013 č. 438 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 215. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 135. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, 1971 (FUND PROT 1992) a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1971 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu, tlač 410a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. mája 2013 č. 156. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Tretiu správu vás poprosím.

  • Ďakujem. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. apríla 2013 č. 439 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 216. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 136. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami v znení z roku 1992 (FUND PROT 2003) a vyhlásením Slovenskej republiky k FUND PROT 2003 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami v znení z roku 1992 s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2006/246/ES z 2. marca 2004, ktoré splnomocňuje členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva podpísať alebo ratifikovať protokol z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru z roku 1992 o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami alebo k nemu pristúpiť a ktoré splnomocňuje v záujme Európskeho spoločenstva Rakúsko a Luxembursko, aby pristúpili k zásadným dokumentom v znení rozhodnutia Rady 2004/664/ES z 24. septembra 2004, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme spoločenstva podpísali, ratifikovali alebo pristúpili k FUND PROTOKOLU 2003 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonom.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady, tlač 411a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa 14. mája 2013 č. 157. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ešte raz teda otváram rozpravu aj k ďalším dvom bodom, o ktorých bola podaná informácia. Písomnú prihlášku nemám žiadnu, pýtam sa, či chce niekto k týmto bodom vystúpiť a prihlásiť sa ústne. Nikto nevyužil možnosť, uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Opäť sa pýtam, či sa chce pán navrhovateľ a pán spravodajca vyjadriť. Ďakujem, preruším rokovanie o týchto bodoch programu.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 455 a spoločná správa výborov má tlač 455a.

    Návrh vlády odôvodní opäť pán minister dopravy Ján Počiatek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť z dôvodného materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Tento návrh predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má potom prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na zmeny v politickom a hospodárskom usporiadaní Európy a na rozvoj ekonomických vzťahov medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je potrebné vytvoriť právny rámec pre vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy. Srbská republika má pre slovenských cestných dopravcov význam z pohľadu hospodárskej spolupráce. Na základe predkladanej zmluvy budú mať slovenskí dopravcovia právo vykonávať bilaterálnu a tranzitnú nákladnú dopravu bez akýchkoľvek povolení príslušných orgánov Srbskej republiky.

    Zmluva upravuje aj vykonávanie pravidelnej osobnej a kyvadlovej dopravy. Vláda schválila tento návrh na uzavretie zmluvy uznesením č. 471 z dňa 6. júla 2011, na základe ktorého bola zmluva podpísaná v Bratislave dňa 22. januára 2013. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ide o prezidentskú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Michala Bagačku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (tlač 455).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. apríla 2013 č. 436 pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 213. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 141. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. mája 2013 č. 162. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne? Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prípadné záverečné slová od pána navrhovateľa, pána spravodajcu nebudú. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 405, spoločná správa výborov má tlač 405a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 405.

  • Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Cieľom návrhu zákona je implementovať v prvom rade smernicu Parlamentu a Rady pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte. Prebratím smernice sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rôznych sektoroch finančného trhu, ktoré tvoria súčasť finančných konglomerátov. Okrem implementácie uvedenej smernice navrhuje sa aj úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa v nadväznosti na transformáciu bánk a pobočky zahraničných bánk. Pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý už prešiel v gestorskom výbore, sa berie späť predtým navrhovaný zákaz vykonávania osobitných hypotekárnych obchodov pobočkami zahraničných bánk, s čím súhlasila v rámci konzultácie Európska komisia, a výbormi bol prijatý substantívny návrh, ktorý pochádza z dielne Národnej banky Slovenska a ktorý sa viac sústreďuje v oblasti ochrany spotrebiteľa.

    Ďalšou významnou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení je, že sa bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom spotrebiteľských úverov zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky a odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, respektíve vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tu chcem pripomenúť, že takisto vo výbore na základe dohody boli podporené návrhy, návrhy, ktoré smerovali takisto k zákazu takýchto poplatkov pri vedení účtu, tzv. Fondu na podporu vzdelávania, bývalého pôžičkového fondu. Taktiež sa stanovuje, že bezplatné úplné alebo čiastočné predčasné splatenie hypotekárneho úveru sa vzťahuje aj na úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roku nedošlo k jej zmene.

    Cieľom novelizácie ďalšieho zákona, ktorý je otvorený k predmetnej novele k zákonu č. 291/2002 o Štátnej pokladnici, cieľom tejto novely je zapojiť do systému Štátnej pokladnice celé rozpočty zostávajúcich piatich samosprávnych krajov, čo je z istého pohľadu histórie Štátnej pokladnice revolučný a historický krok. Ide o Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský a Prešovský kraj, ktoré v súčasnosti majú svoje účty vedené v komerčných bankách. Samosprávne kraje sa takto stanú povinnými klientmi Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v ich zriaďovateľských pôsobnostiach, čo, samozrejme, pomáha aj lepšej prehľadnosti a disciplíne z hľadiska správy verejných zdrojov. Pomáha to, priznávam, aj pri obsluhe štátneho dlhu a na strane samosprávy vieme, sme presvedčení o tom, že tento prístup pomôže naozaj dostať na vyššiu úroveň aj výkazníctvo a účtovníctvo vyšších územných celkov.

    Návrh tohto zákona bol 13. marca tohto roku prerokovaný v tejto Národnej rade v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 405), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 488 z 13. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 159 zo dňa 9. mája 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 206 zo dňa 7. mája 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 143 zo dňa 7. mája 2013).

    A po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť (výbor pre sociálne veci uznesením č. 51 zo dňa 9. mája 2013).

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 a 14 až 40 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. V bode spoločnej správy č. 13 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o bankách vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 165 z 13. mája 2013.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášku od, za klub SDKÚ pán poslanec Miroslav Beblavý a ďalej písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Radoslav Procházka.

    Dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému za klub SDKÚ.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, pán minister osobitne vo väzbe k tomuto zákonu, k tejto novele prezentuje pomerne ťažkú výzvu pre mňa, ako vystúpiť, pretože mal by som ho hrešiť a mal by som ho chváliť a mne je pomerne ťažké sa rozhodnúť ako na to. Pretože ak pôjdeme späť trošku do histórie, je to, alebo nedávnej histórie posledného zhruba trištvrte roka, tak na jeseň táto Národná rada hlasmi SMER-u odmietla novelu, ktorú sme s pani kolegyňou Žitňanskou predložili, ktorá by zakazovala vyberanie poplatkov za úverové účty, s argumentom, že ministerstvo financií pripraví komplexnejšie riešenie. Potom ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o bankách, v ktorej ale táto problematika chýbala, ale keď sme to pripomienkovali v pripomienkovom konaní, tak to tam bolo doplnené. Ale bolo to doplnené vo forme, ktorá mala určité diery, ktoré keď sme pripomienkovali, tak to tam ešte vtedy doplnené nebolo, ale po prvom čítaní, keď sme to opäť pripomienkovali, tak pán minister bol otvorený rokovaniam a spoločne s ministerstvom sme pripravili riešenia. Ako už bolo spomenuté, jedno z tých riešení sa týka Fondu na podporu vzdelávania, teda bývalého Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, kde vlastne podľa tej pôvodnej verzie by tento fond ako takmer jediná finančná inštitúcia mohol ďalej vyberať poplatky za úverové účty. Pozmeňovacím návrhom, ktorý sme s kolegom Poliačikom a s kolegom Mikušom predložili vo výboroch, sa to mení a tento návrh bol predložený v spolupráci a po dohode s ministerstvom financií. A takisto druhá diera, ktorá tam bola v tom návrhu, ju o chvíľočku budem riešiť pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám a ktorý tiež bol pripravený v spolupráci s ministerstvom financií.

    To znamená, že preto som spomenul, že je veľmi ťažké, lebo na jednej strane by sme mali hrešiť ministra za to, že pristúpil k riešeniu problému pod určitým tlakom a pod určitým tlakom bolo treba tlačiť na to, aby to riešenie bolo dotiahnuté. Na druhej strane je treba veľmi oceniť racionálnu povahu diskusie a to, že nakoniec k tomu riešeniu dochádza asi v troch etapách, ale dochádza, čo musím povedať, že zase nie je ani natoľko štandardné a typické, aby sa to dalo, by som povedal, jednou vetou zhodiť zo stola. Takže v tejto dileme - či hrešiť, alebo chváliť - nakoniec myslím si, že asi budem musieť ministra akokoľvek nechtiac pochváliť za to, že preukázal síce postupný, ale zatiaľ teda extrémne racionálny prístup a prístup, ktorý je v záujme klientov finančných subjektov. Takže z tohto, tohto hľadiska chcem to oceniť a poďakovať.

    A dovoľte mi predniesť ešte teda posledný pozmeňujúci návrh, ktorý doklepne túto spoluprácu. Týka sa toho, že tak ako vláda predložila návrh, on síce zakazuje vyberať poplatky za úverové účty, ale je formulovaný tak, že, povedal by som, v slušnej krajine je formulovaný dobre, ako je jasné, čo ten zákon chce, a je jasné, čo chce dosiahnuť, a slušné finančné inštitúcie by ho asi dodržiavali. Ale na finančnom trhu sa nepohybujú len slušné finančné inštitúcie, osobitne teda v oblasti úverov. Okrem bánk máme aj nebankové subjekty, aj medzi bankami sa nájdu rôzne subjekty a tá formulácia dnes ako je, umožňuje, by som povedal, takým, ktorí majú mimoriadne agresívny výklad práva a skôr taký bezprávny výklad práva, ale to sme si už tiež v tejto krajine museli zvyknúť, ešte predsa len urobiť jednu kľučku, ktorou by sa pokúšali ďalej takéto poplatky vyberať. Tak sme sa s pánom ministrom, s jeho kolegami dohodli, že predložíme formuláciu, ktorá to tak jasne povie, že táto kľučka bude zatvorená. Taká poistka má tú výhodu, že ak by ju nikto nechcel použiť, tak neprináša žiadny dodatočný náklad, nič nezhoršuje, nemení a ak náhodou nejaký subjekt zvažoval, že by cez túto kľučku ešte klientov týral, tak tento návrh mu to znemožní.

    Takže dovoľte mi prečítať pozmeňovací návrh, ktorý zabezpečuje to, že naozaj ten zákaz vyberania poplatkov za úverové účty bude po 9. júni realitou, ktorá minimálne pri dodržiavaní zákona bude bez výnimky. Je to pozmeňujúci návrh teda k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a doplňujú sa tri články.

    K čl. I sa v doterajšom bode 18, čo je § 37 ods. 21, sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa".

    V bode 2 v doterajšom bode 65 sa v odseku 4 (§ 122s ods. 4) za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu".

    K čl. II bod 1. V doterajšom bode 1 (§ 7 ods. 5) sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osoby nepodnikateľa".

    Bod 2. V doterajšom bode 2 (§ 13j) sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu".

    K čl. X bod 1. V doterajšom bode 2 (§ 9 ods. 10) sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa".

    Bod 2. V doterajšom bode 9 sa v odseku 1 (§ 25b ods. 1) za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu".

    Tento návrh naozaj docieli to, že nebudú môcť, že na to, aby mohli po 9. júni účtovať finančné inštitúcie poplatok za vedenie úverového účtu za tzv. nadštandardné služby, čo im tento zákon umožňuje, budú musieť získať písomný súhlas klienta a to vrátane klientov existujúcich úverových zmlúv. To znamená, nebude môcť žiadna banka predstierať, že takú službu poskytuje a že sa vlastne na tom s klientom už dohodla v minulosti, alebo teda finančná inštitúcia.

    Dovolím si vás teda požiadať, kolegovia zo všetkých strán politického spektra, o podporu tohto návrhu a dúfam, že naozaj schválenie tohto zákona bude jednou z toho menšieho počtu príležitostí v tomto parlamente, kde budeme hlasovať naozaj naprieč stranami. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Druhý do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Radoslav Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som predniesol, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady, mňa a pána poslanca Hlinu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, tlač 405.

    Najskôr prednesiem ten návrh a potom ho odôvodním.

    Prvý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. X sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. § 9 ods. 1 sa na konci dopĺňa vetami, ktoré znejú: "Ak ide o spotrebiteľský úver, kde celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú rovné alebo vyššie než dvanásťnásobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu a spotrebiteľom je osoba staršia než 65 rokov veku, podpis spotrebiteľa na zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť úradne osvedčený; náklady na úradné osvedčenie znáša veriteľ a nesmie ich preniesť na spotrebiteľa. Osoba, ktorá vykoná úradné osvedčenie podľa predchádzajúcej vety, je povinná poučiť spotrebiteľa o celkovej výške spotrebiteľského úveru a o následkoch riadneho a včasného nesplácania spotrebiteľského úveru a vykonať o poučení úradný záznam. Zakazuje sa uzatvoriť viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi jedným veriteľom a jedným spotrebiteľom v období 14 dní, s cieľom vyhnúť sa zákazu podľa tretej vety; všetky takto uzavreté zmluvy sú neplatné.","

    K tomu poznámka pod čiarou k odkazu 17a, ktorá znie: "§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Druhý bod pozmeňovacieho návrhu. Za čl. X sa vkladá nový čl. XI, ktorý znie:

    "Čl. XI. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 1/2012 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z. a nálezu Ústavného súdu č. 14/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V § 41 ods. 2 písm. c) sa na konci dopĺňa bodkočiarka a slová "to neplatí, ak je povinnou osobou spotrebiteľ a ide o záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere"."

    Ostatné novelizačné články sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.

    Odôvodnenie tohto pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu znie takto: Navrhujeme predmetnú úpravu s cieľom zvýšiť kvalitu právnej ochrany zraniteľných skupín spotrebiteľov. Tých skúseností je čoraz viacej, že práve ľudia v dôchodkovom veku sa často stávajú vďačným predmetom nepoctivých obchodných praktík a manipulácie, čo súvisí aj s ich vlastnou slabšou orientáciou v podmienkach ponúkaných úverových produktov. Keby som to mal v takej plastickej skratke vysvetliť, tak toho malého písma, od ktorého sa často odvíjajú obchodné podmienky, je čoraz viac a je čoraz menšie a finančná gramotnosť starších ľudí je do výraznej miery negatívne ovplyvnená faktom, že veľkú časť svojho života prežili v iných spoločenských a ekonomických aranžmánoch, čo len posilňuje ich zraniteľnosť vo vzťahu k zložitým úverovým podmienkam a k možnostiam manipulácie s nimi.

    Túto kvalitu právnej ochrany podľa nášho názoru nie je vhodné riešiť na konci, keď celý ten proces prebehne, zásahom do už vzniknutých právnych vzťahov a v situácii, kedy už tieto prípady sú v exekučnom konaní. Naopak, myslíme si, že riešením je prevencia a riešením je minimalizovať predpoklady pre vznik situácií, kedy sa zraniteľné spotrebiteľské skupiny dostávajú do špirály a do situácií, ktoré sú pre nich neúnosné.

    Navrhované riešenie predpokladá a navrhuje postup, ktorý zabezpečí plnohodnotnú informovanosť zraniteľných spotrebiteľov aj za účasti osoby podliehajúcej tej poučovacej povinnosti a vykonania úradného záznamu o nej, a ide teda o prevenciu pred vznikom neudržateľného finančného bremena na náklady veriteľa, ktoré nie sú nejakým spôsobom dramatické. Sme presvedčení, že toto je vec, ktorá môže pomôcť a pomôže tým, ktorí pomoc potrebujú. Chcem preto veľmi pekne poprosiť pána ministra financií, aby po prípadnej porade s kolegami túto zmenu podporili. Chcem pani podpredsedníčku Laššákovú poprosiť, aby pri tomto pozmeňovacom návrhu zdvihla palec hore, a aby ste aj, kolegovia zo SMER-u, tento návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ani na vaše vystúpenie neregistrujem faktické poznámky.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem zároveň, aha, takže pani poslankyňa.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, nedá mi, aby som sa aj ja krátko nevyjadrila k tomuto prednesenému zákonu o bankách v druhom čítaní, a to tak, podobne ako aj poslanec Beblavý, aj ja chcem oceniť racionálny prístup a snahu ministerstva financií v záujme o otázku riešenia všetkých nákladov a záťaží, ktoré so sebou prináša finančný trh a špeciálne práve spotrebiteľský trh. Je naozaj dobré, že tomuto ministerstvo aj v podobe zriadeného odboru na ochranu finančného spotrebiteľa venuje dostatočnú a náležitú pozornosť. Samozrejme, že takých výziev na to, ako precizovať legislatívu a nielen legislatívu, ale hlavne vykonateľnosť tohto finančného práva, takýchto výziev tu bude veľmi veľa a ja teda touto formou chcem vyzvať ministerstvo, ministra k ešte väčšej spolupráci na tom, aby to právo, finančné právo, ktoré v legislatíve je dostatočne a dobre nastavené, bolo čo najviac vykonateľné, pretože v tejto vykonateľnosti výrazne zaostávame za legislatívou.

    Okrem toho chcem upozorniť ešte na ďalšiu výzvu a tá spočíva v potrebe posilnenia finančného dohľadu práve na poisťovacom trhu, pretože niekoľko desiatok, možno aj stoviek podnetov poškodených spotrebiteľov sa týka práve neplnenia zmluvných podmienok vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv. Takže práce na poli posilnenia práv ochrany finančného spotrebiteľa bude viac a ja verím, že rovnako ako v tomto prípade bude ministerstvo aj vy, pán minister, pružne a racionálne reagovať na naše výzvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Neregistrujem faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len v krátkej reakcii. Aj sa chcem poďakovať za veľmi racionálnu debatu k návrhu tohto zákona. Naozaj platí to, že súboj s trvalou a historickou asymetriou, informačnou asymetriou medzi klientom a inštitúciami, ktoré poskytujú úvery, pôžičky, že tento súboj je náš spoločný, a naozaj dúfam, že nikto nikdy nebude môcť obviniť rezort financií z nejakej politickej ješitnosti. Z tohto pohľadu sme otvorení, naozaj otvorení všetkým návrhom, len všetkých prosím a z tohto pohľadu zaujmem aj stanovisko k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Procházku, aby nás o svojich nápadoch a o studnici dobrých nápadov informovali skôr a nie na rokovaní pléna, lebo je to trošku potom neskoro z hľadiska správnej reakcie.

    Čiže k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Procházku sa vyjadrujem tak, že ho z opatrnosti nepodporíme za rezort financií, za predkladateľa, nie z toho dôvodu, že by sa nám nepáčila myšlienka. Myšlienka sústrediť sa z hľadiska edukácie viac na starších, ktorí sú zraniteľnejší a naozaj ťažšie sa orientujú v tejto problematike, a z pohľadu toho, že napr. v predmetnom pozmeňovacom návrhu sa dáva za povinnosť informovať notárom alebo matrikárom. Čiže s týmito ľuďmi, s týmito skupinami ľudí musíme spolu hovoriť o tom, či toto zvládnu a aký rozsah tých informácií majú poskytovať, lebo tá odbornosť v tejto skupine je tiež veľmi limitovaná. Takže debatu na tú tému vôbec neodmietam, tento zákon je stále, stále otvorený a oblasť ochrany spotrebiteľa na finančných trhoch je stále pole neorané, takže komunikáciu vítam a budeme v tej spolupráci ďalej pokračovať.

    Takisto sa chcem vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Beblavého a potvrdzujem, že spolu s predstaviteľmi, a s odborníkmi a s expertmi z rezortu financií pracoval na tomto pozmeňovacom návrhu, to znamená, ja ho odsúhlasujem a podporujem za predkladateľa, je to v podstate názor aj rezortu financií, ako sa tento problém dá riešiť.

    Ďakujem za spoluprácu všetkým aj za podporu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 355, spoločná správa výborov má tlač 355a.

    Opäť poprosím pána podpredsedu vlády o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy a páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely Colného zákona, ktorým sa v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie splnomocňuje rezort financií na ustanovenie vzoru nového tlačiva na ohlásenie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vykonávacom predpise k Colnému zákonu. V súlade s požiadavkami komunitárneho práva sa modifikuje právny režim vykonávania následných kontrol s cieľom zrýchliť a zefektívniť ich výkon, takisto sa zjednodušuje postup pri prerokovaní nedostatkov zistených následnou kontrolou s možnosťou doručenia písomného vyjadrenia, ako aj poskytnutia požadovaných údajov v elektronickej podobe. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy je možné opätovne vykonať následnú kontrolu. Predloženým návrhom sa opravuje aj inštitút zabezpečenie colného dlhu a spresňuje sa spôsob zabezpečenia colného dlhu, rovnocenný zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti. Spresňuje sa takisto termín osoby, ktorým sa vracia prebytok poskytnutého zabezpečenia colného dlhu, a precizuje sa vymedzenie subjektov, ktoré môžu colný úrad schváliť ako ručiteľa. V nadväznosti na vykonávacie nariadenie k colnému kódexu sa takisto ustanovuje povinnosť prikladať k písomnej deklarácii údajov o colnej hodnote len kópiu faktúry a už nie originál tejto faktúry.

    Na základe uvedeného vás žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca výboru pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 355, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 487 z 13. marca tohto roku pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 160 zo dňa 9. mája 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 205 zo dňa 7. mája 2013). Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 5, 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy číslo 3, 4 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadruje, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 166 z 13. mája 2013.

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu, do ktorej sa hneď ako aj hlásim.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    A o slovo požiadal pán spravodajca, takže máte slovo, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 355. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 355.

    K čl. I 16. bodu (§ 92c). V názve § 92c sa slová "1. mája" nahrádzajú slovami "1. júla", v texte § 92c sa slová "1. májom" nahrádzajú slovami "1. júlom" a slová "30. apríla" sa nahrádzajú slovami "30. júna".

    Odôvodnenie: Úprava prechodného ustanovenia § 92c konvenuje s navrhovanou úpravou účinnosti zákona v čl. VI, rešpektujúc ústavnú právomoc prezidenta Slovenskej republiky zakotvenú v čl. 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky. Potreba úpravy tohto ustanovenia bola vyvolaná doplnením článkov II až V do predloženého vládneho návrhu zákona v rámci jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána spravodajcu, otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister predpokladám, že asi nechce vystúpiť, zaujať stanovisko, nie je tu a pán spravodajca taktiež. Takže a, pán minister, pán minister, nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 462, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 441.

    Teraz poprosím opäť podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem opäť za slovo. Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu o správcoch alternatívnych investičných fondov. Ide najmä o hedgové fondy, private equity, realitné fondy, komunitné fondy a fondy rizikového kapitálu. Je pravdou, že v podmienkach Slovenskej republiky môžeme do kategórie alternatívnych investičných fondov zaradiť existujúce špeciálne podielové fondy, prípadne fondy rizikového kapitálu a subjekty vykonávajúce činnosť na základe prospektu investície podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách. Cieľom navrhovaného zákona je teda zriadiť bezpečný a harmonizovaný rámec na monitorovanie a dohľad nad rizikami, s podmienkou dodržania prísnych požiadaviek. Ide o harmonizáciu regulácie správcov týchto fondov, ale nie o harmonizáciu samotnej regulácie samotných fondov. Všetci správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí chcú pôsobiť v Slovenskej republike, budú musieť získať povolenie od Národnej banky Slovenska a budú tiež spĺňať minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť. Z dôvodu ochrany investorov sa ďalej ustanovujú minimálne pravidlá pre výkon správy alternatívneho investičného fondu a poskytovanie predzmluvných a zmluvných informácií profesionálnym investorom. Ďalej táto smernica ustanovuje osobitné požiadavky na správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí riadia alternatívne investičné fondy s využitím pákového efektu, takzvaného leveridžovania. Vyžaduje sa, aby správcovia týchto alternatívnych investičných fondov poskytli svojim investorom jasný opis investičnej stratégie vrátane opisu druhov, aktív a využívania investičných techník vrátane spomínaného pákového efektu. Takisto sa vyžadujú pravidlá spätného odkúpenia, redemácie podielov za štandardných a za výnimočných okolností, vyžadujú sa nové postupy oceňovania, informácie o systéme riadenia rizík, ako aj informácie o poplatkoch, nákladoch a výdavkoch spojených s investovaním. Návrh tohto zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky 10. apríla tohto roku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Milanovi Mojšovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 462, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady z júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení ďalších smerníc a nariadení. Cieľom smernice je zriadiť bezpečný a harmonizovaný rámec Európskej únie na monitorovanie a dohľad nad rizikami, ktoré by činnosť správcov alternatívnych investičných fondov mohla spôsobovať voči investorom, proti stranám, iným účastníkom finančného trhu a voči finančnej stabilite aj s podmienkou dodržania prísnych požiadaviek umožniť správcom alternatívnych investičných fondov poskytovať služby a ponúkať svoje fondy na vnútornom trhu. Ide o rámcovú smernicu, na výkon ktorej budú vydané vykonávacie opatrenia Európskej komisie vo forme nariadení.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 441 z 18. apríla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 463. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 440.

    Opäť poprosím podpredsedu vlády Petra Kažimíra, aby sa ujal slova a uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Navrhovanou novelou zákona dochádza k zmene správcu ústredného portálu verejnej správy. Podľa súčasnej právnej úpravy je správcom ústredného portálu Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Z dôvodu zmeny gestorstva a projektov naviazaných na ústredný portál verejnej správy financovaný z eurofondov sa navrhuje, aby správcom ústredného portálu po dohode medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky bol odteraz Úrad vlády Slovenskej republiky. Dôvodom prechodu správy ústredného portálu verejnej správy z pôsobnosti rezortu financií na Úrad vlády je tiež celkové zjednodušenie procesov pri realizácii projektu elektronickej služby spoločných modulov ústredného portálu verejnej správy a prístupových komponentov.

    Predloženým návrhom sa upravujú aj ďalšie ustanovenia predmetného zákona, napríklad rozširuje sa vymedzenie základných pojmov používaných v zákone a mení sa okruh zodpovedných osôb za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej správy.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Milanovi Panáčkovi.

  • 40.

    Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 463. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 483. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 457.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií Kažimírovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám z dôvodu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Predkladaný návrh zákona je aj transpozíciou smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo ďalej k zvyšovaniu deficitu a zvyšovaniu štátneho dlhu a celkovej záťaže na verejné financie.

    Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov boli doteraz upravené v zákone č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a takisto aj doplnením zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Z dôvodu rozsiahlosti úprav je potrebné predložiť preto nový zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, ktorý zároveň ruší ten zákon súčasný.

    V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že vybraní podnikatelia, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky, budú mať povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby. Túto povinnosť si budú plniť prostredníctvom novozriadenej Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra samotná tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udržiavanie a poistenie núdzových zásob vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry, takisto administratívnych nákladov, ktoré sú s týmto modelom spojené. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty aj zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia, členovia združenia. Členom agentúry sa podľa návrhu zákona môže stať ktorýkoľvek vybraný podnikateľ, ktorý je povinný obstarávať a udržiavať núdzové zásoby. Predpokladá sa, že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi tejto agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa, mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Agentúra odkúpi núdzové zásoby od správy rezerv, čím sa uvoľní súčasná umŕtvená, naozaj umŕtvená likvidita štátu v núdzových zásobách. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od správy rezerv. V rovnaký deň prestane správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doterajších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podpísanými zmluvami o skladovaní núdzových zásob a pripravenom financovaní kúpy núdzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

    Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa smernice Rady z roku 2009 č. 119 Európskeho spoločenstva. Vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Toľko na úvod, dámy a páni. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene niektorých zákonov, tlač 483. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 457 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Dvaja poslanci: Matovič, Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do roz... Pán poslanec Hlina. Traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec. Ak dovolíte, pán poslanec Hlina, najprv pán poslanec Matovič, Mezenská a potom.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja by som na pána ministra mal vlastne takú jednu otázku, možno výzvu. Ak som správne pochopil návrh zákona, tak to, čo dnes robil štát priamo, bude robiť nepriamo, a náklady s tým spojené, ten, kto to bude robiť nepriamo, vyúčtuje vlastne tým, ktorí na Slovensku ropu spracovávajú. A logicky mi z toho vychádza, že všetky tie náklady následne prenesú na spotrebiteľov. To znamená, že síce takto, ako je napísané v dôvodovej správe, štát ušetrí približne 21,3 mil. eur v štátnom rozpočte, to by nás mohlo všetkých tešiť, ale nikde nehovoríme, že kto to v skutočnosti zaplatí. Alebo hovoríme, že to zaplatia tí, ktorí vlastne potom následne ropu na Slovensku spracovávajú, čiže de facto Slovnaft, ale už nehovoríme o tom, ako Slovnaft tieto výdavky, ktoré zrazu mu pribudnú, ako tieto výdavky a na koho premietne. A vzhľadom na to, že vlastne jediný zdroj príjmu tejto rafinérie je konečný spotrebiteľ, ktorý si na pumpe kupuje benzín a naftu, tak týchto 21,3 mil. minimálne zaplatia alebo rozpustíme v cenách benzínu a nafty. Takto som aspoň pochopil návrh zákona.

    Ak sa mýlim, pán minister, jasné, v pohode mi to vysvetlite.

    Každopádne si myslím, že keď prenášame, a teraz my hovoríme na jednej strane, že štát ušetrí 21 mil. eur za súčasného stavu, ak to dáme vlastne, aby núdzové zásoby ropy spravovala súk..., alebo tá agentúra, ktorá sa bude refinancovať na klasickom teda trhu finančnom, tak predpokladám, že aj náklady úverov, ktoré táto agentúra bude čerpať, budú vyššie, ako ich čerpal štát.

    Takže pravdepodobne náklady tej agentúry nebudú iba 21 miliónov, ale môžu sa vyšplhať odhadom možno až niekde k 30 miliónom eur. A toto je tá moja otázka, či tieto peniaze, teda tým pádom de facto neskončia v zvýšenej cene nafty a, alebo teda nafty a benzínu.

    To, že či takýmto spôsobom de facto neprivatizujete núdzové zásoby ropy, nechám možno na ďalších diskutujúcich v tejto rozprave. Takýto názor, myslím si, že dosť výrazne tu vyjadril predošlý minister hospodárstva Miškov. Bohužiaľ, toho tu nevidím, tak asi sa k tomu nevyjadrí, ale túto tému nechcem rozvíjať. Mňa zaujíma naozaj, kto bude znášať konečné náklady. To, čo štát na jednej strane ušetrí, kto na konci to zaplatí? Jednoducho, určite tu nie je nejaké perpetuum mobile, že iba štát ušetrí. Niekto to zaplatí. A ak to má byť obchodník alebo spracovateľ ropy, tak ten to na 100 percent premietne na konečného spotrebiteľa. To je tá moja otázka.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalším vystupujúcim je pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte mi prezentovať svoj postoj k predloženému zákonu. Pre mňa rovnako predkladaný zákon má nejasný, rozporuplný a otázny základ aj obsah. Ukladá mnoho otáznikov a dôvodová správa ani mne a zrejme ani ďalším kolegom, ktorí k tomuto vystúpia, neposkytuje zrozumiteľné a logické odpovede, prečo má vôbec dôjsť k zmene modelu zabezpečenia a udržiavania núdzových zásob ropy.

    Pristúpenie k zmene modelu zabezpečenia a udržiavania núdzových zásob ropy na agentúrny spôsob, podľa môjho názoru, nesie mnohé riziká. Na jedno toto riziko upozornil aj poslanec Matovič. Týka sa to vlastne predpokladu zvýšenia cien benzínu.

    Ale to hlavné riziko, ktoré v tomto prechode na agentúrny model správy núdzových zásob ropy, ktoré ja vidím, spočíva v ohrození zabezpečenia núdzových zásob ropy prechodom garancií štátu na síce agentúrny, ale v svojej podstate na podnikateľský a komerčný sektor. Takto sa podľa mňa štát nepochopiteľne vzdáva jednej zo základných zabezpečovacích funkcií štátu. Záujem speňažiť núdzové zásoby ropy pre potreby zníženia štátneho dlhu ja považujem za prvoplánové a krátkozraké riešenie o to viac, že nákup nových zásob bude riešený, tak ako sa opäť v dôvodovej správe uvádza, prostredníctvom podnikateľských subjektov ďalším úverom, čím sa štát znova viac zadlží. Takže takto sa štátny dlh v konečnom dôsledku iba zvýši.

    Okrem toho ďalší nedostatok, ktorý ja vidím v predloženom materiáli a pomerne rozsiahlej dôvodovej správe, ďalší nedostatok vidím v konflikte záujmov. Dôvodová správa uvádza, že o odplate za poskytovanú službu, teda za to udržiavanie a správu núdzových zásob ropy, bude rozhodovať agentúra. Avšak predpokladá sa, že členom tejto agentúry sa podľa stanov môže stať aj podnikateľský subjekt, teda aj vybraní podnikatelia, a všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov, ktorí budú členmi tejto agentúry, budú rozhodovať v podstate o výške vlastnej odplaty. Pre mňa je to jasný konflikt záujmov. Takto naozaj predpokladaný náklad na správu núdzových zásob ropy vôbec nemusí predstavovať 21 miliónov, ale to môže byť ďaleko väčšia čiastka.

    Pri tomto konflikte záujmov sa ešte trošku pozastavím, pretože signálom nie dostatočne premyslenej správy zásob ropy je aj to, že chýba mi tu kontrolný mechanizmus, ktorý bude riadiť zabezpečovacie procesy, ale aj finančné otázky, nákladové otázky.

    V dôvodovej správe uvádzané výhody prechodu na agentúrny spôsob správy núdzových zásob ropy a medzi ne, ako sa uvádza, predovšetkým patrí eliminácia nárokov na verejné finančné zdroje, dlhodobá samofinancovateľnosť, ale aj transparentnosť. Všetky tieto uvádzané výhody sú vo vzťahu k tomu, čo som povedala, k uvedenému zadlženiu a nikým nekontrolovanej a v konflikte záujmu určovanej odplaty pre mňa podružným, spochybniteľným a otáznym dôvodom, otáznymi argumentmi.

    Ja preto dávam procedurálny návrh, aby sa tento zákon stiahol a pritom mi nedá povedať, že naozaj som presvedčená, že v tomto prípade, v prípade tohto zákona ide o privatizáciu štátnych hmotných rezerv. Rovnako som presvedčená, že znižovanie štátneho dlhu je možné dosiahnuť ďaleko schodnejšou cestou, ako je rušenie základných funkcií štátu a ohrozovanie obyvateľstva v zabezpečení ropou a benzínom v stave núdze.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Helenka, ono v podstate zákon o núdzových zásobách ropy, on sa predkladá, tuším každý rok, či ako to je. Samozrejme, záleží od toho, v akom garde, ale v podstate núdzové zásoby ropy nie sú až také dôležité v tomto prípade, pretože ropu máme možnosť prísunu z troch smerov. V prípade núdze môžeme ťahať z južného koridoru, ktorý ide do Budapešti, a keďže súčasťou MOL-u je aj Slovnaft, tak oni si vedia vykryť zásoby. Takisto, pokiaľ by došlo na Družbe k nejakým zlým stavom, tak vieme potiahnuť aj zo severského cez OMV-ku, takže tam ani to nie je taký veľký problém.

    Ja by som sa skôr opýtal, že ako to je v prípade núdzových zásob plynu v tomto prípade. A okrem toho ešte by ma zaujímalo, že, myslím, že Radičovej vláda nechávala plné zásobníky ropy, že ako to skončilo vlastne cez túto zimu, či sa niečo vyprázdnilo, ako sa bude riešiť nový stav a akým spôsobom, akými kvótami.

    No a máme tam teda ten nový kohútik Baumgarten, takže by ma zaujímalo, či pán minister Malatinský, lebo on tu má sedieť, že prečo tu nie je a že či už bol sa pozrieť vôbec na ten kohútik a či ho ešte bol omacať, že ako sa to púšťa, keď budeme mať nedostatok plynu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším vystupujúcim je pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, musím oceniť, že pán spravodajca ako majster detailu si dal aj štýlovú kravatu vo farbách Slovnaftu

  • Smiech v sále a reakcia spravodajcu.

  • , aby to bolo vo farbe Slovnaftu pre túto príležitosť. Ja vždycky sa snažím nájsť tú prapodstatu, hej.

  • Reakcia z pléna.

  • Vždy vedľa, hovoria kolegovia, nech tam je posúdenie iných. V čom je v tomto prípade, áno? Že aby sme si toto povedali. Ale raz sa dožijem, už som to dneska hovoril, raz sa dožijem aj toho, že bude v tomto parlamente, okrem doložky, ktoré máme teraz, aj komparačná doložka, lebo mňa by naozaj v tomto prípade špeciálne zaujímalo, že ako si s týmto poradili v iných krajinách. Lebo ja sa tohto nášho experimentovania naozaj už bojím, lebo ide z toho strach. Včera tu bol Milo Minderbinder z Hlavy XXII., ktorý, viete, to bol ten, čo kupoval vajcia za sedem, predával za štyri, ešte na tom zarobil. A dneska ste tu vy s niečím, čo znova hovorí o takých určitých čarodejníctvach, a mám z toho obavu. A myslím, že tá komparačná doložka by nás tak trošku zväzovala a by nám nedovolila uletieť, hej, že čo a kde. Keď hovoríme o tom, že to je transpozícia, a ja som si dal tú prácu, som si to prečítal, že sa teda o niečo sprísnila, zvýšila a my sme sa zrazu zľakli a len kvôli tomu, že to bola tá pohnútka, alebo je naozaj absolútne najsilnejšie to, že potrebujete si do tej, preúčtovať z jednej položky na druhú, plusovo. Ale čo je s tým spojené?

    Nuž poviem vám toľko, vážení. Tento štát niekedy aj niečo mal, už nemá nič, ešte mu zostala ropa. Ale nie tá na Záhorí, ale taká, akože tá účtovná ropa, ktorú akože mal. Dnešným dňom, alebo dnešným, začíname predaj aj tej, hej? Čiže v zásade už tak ani tú ropu účtovnú, tú, ktorú akože mal, už ju mať nebude. Bude ju mať agentúra a v tom ustanovení paragrafu, neviem ktorého, sa hovorí, že nemusí byť vo vlastníctve tej agentúry a môže byť vo vlastníctve tých vybraných. Už to, všetko sú tam také hrozné spojenia v dnešnej krajine. Viete, v dnešnej krajine, keď si poviete, že vybraný podnikateľ, tak ma obchádza mráz, hej. Nediskriminačná cena, v tomto ponímaní, viete, že kto tu, to nie sú rožky, hej. Nediskriminačné, no nulitné ustanovenie, že nediskriminačné, lebo to nemá kto stanoviť, hej, lebo...

  • Odmlčanie vystupujúceho.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Matovič, predpokladám, že vyrušujete pána ministra a pán poslanec Hlina nepokračuje, ja chcem šetriť čas, takže poprosím vás, potom, po ukončení.

  • Lebo ja si nepotrpím, aby ma niekto počúval

  • Odmlčanie vystupujúceho, smiech v sále.

  • Ale kľudne, ma nemusíte počúvať, ale ma tu rušíte, si to môžete ísť vyrozprávať tam, takže to som chcel tým naznačiť. Nevyžadujem si pozornosť v tom prípade, že teda, áno, že kľudne môžete debatovať, ale nie tu pri mne, lebo ma to, mi to trhá niť. A potom poviem niečo, že nebude sedieť a pán Kolesík mi to primerane vráti. Takže musím si dávať pozor, hej?

    Aj pri tejto relatívne ťažkej, ten zákon je dlhý, ale hovorí v zásade o tom, že to, čo sme účtovne mali, že bol vo vlastníctve Slovenskej republiky nejaký objem ropy, tak ho už mať proste nebude. Bude vo vlastníctve, ten zákon to umožňuje, aj tých súkromných subjektov, ktoré pre prípad núdze, ktorý sa dostane, nám bude predávať. No už potom som len zvedavý na ten nediskriminačný prístup a vôbec, na prístup, že ako nám to bude predávať. A, mimochodom, by ma aj zaujímalo, že či vôbec je to možné, lebo ak tá smernica hovorí, že štáty, čo majú mať akú zásobu ropy, že či sa tým myslí, že my ju síce akože máme, ale vlastne ju nemáme, my si ju musíme kúpiť, keď to bude nevyhnutné.

    To neviem, že či celkom je možné, hej, že či sa takto, lebo tam naozaj potom v tomto nastavení prichádzajú úplne iné parametre.

    Ale ešte čo my robíme? Napadá ma ten príbeh s Bolkom Polívkom, keď tí Japonci zistili, že má cihelňu, hej, že proste, že ja im tie cihly predám, tie tehly. Že my, my máme ropu, my ju teraz predáme, tú ropu, a niekto nám bude účtovať nediskriminačnú cenu za poistenie, skladovanie, neviem čo. Ak je cena za predaj suma iks, ja si dovolím povedať, že cena tých nákladov bude v období možno nejakého, nejakých dekád alebo cez dekádu, v zásade možno tá istá. Potom otázka znie, že či nie je lepšie, keď už máme tú ropu, že my ju prenajmeme a budeme, niekto ju môže a to zase tiež neviem, že či je to možné. Viete, tu je veľa vecí, ktoré, o ktorých sa odvolávame, tu by bol iný majster na transpozície smerníc, pán Počiatek, že zakryjeme to ako argument nad argumenty, je to transpozícia a tým pádom už pre vás zhasne pozornosť, lebo je to transpozícia. To znamená, opätky zrazené, v zásade nič už sa netreba pýtať, hej. Ale všímajme si tú nadstavbu slovenskú, ktorú my na tieto smernice nakladáme, že či je, je možno aj v tom, čo ten zákonodarca v tej Európskej komisii naozaj chcel.

    Takže ja k tejto, toto vnímam ako zbavenie sa ďalšieho aktíva, ktorý tento štát ešte aký-taký mal, z dôvodov vylepšenia úverového profilu našej krajiny, čo v zásade možno môžeme tu argumentovať a treba to povedať ľuďom, hej, že teda je to kvôli tomu, ale možno aj to b treba povedať, že či týmto nestrácame trošku z tej našej suverenity, ktorá je prudko obmedzená už teraz, že zveríme tie zásoby ropy niekomu a ten niekto, keď ju budeme potrebovať, nám ju predá. Otázka stojí, že za akých podmienok.

    Takže to som chcel ľuďom povedať, že nehovoríme o zbavení sa núdzových, o stave núdzových zásob ropy, hovoríme o zbavení časti aj suverenity štátu, hej, za cenu toho, že to málo ešte, čo sme mali niekde, niekde akože, niekde akože, niekde účtovne, niekde reálne, tak aj toho sa pre túto chvíľu zbavíme vstupom do agentúry, v ktorej budú vybratí podnikatelia, ktorí budú spravovať tieto zásoby za nediskriminačnú cenu. To sú naozaj v tejto krajine, poviem to poslednýkrát, z tohto obchádza hrôza, lebo všetci vieme, ako to nakoniec môže skončiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Kolesík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, dve veci. Prvá, k tej farbe mojej kravaty. Je to farba športového klubu Inter Bratislava, ktorý dnes hrá finálový zápas s Komárnom, na ktorý vás srdečne pozývam, a nehľadajte za tým nič iné.

    Ale k vášmu vystúpeniu. Pán poslanec, zase, možno z vašej, vašej strany niečo, snaha povedať niečo ľuďom, ale ja to vnímam ako totálnu nepripravenosť, pretože ste si nedali ani tú námahu, aby ste si poriadne prečítali dôvodovú správu, kde je všetko podrobne vysvetlené. Dovoľte mi zacitovať: "Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa smernice Rady. Vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie." Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. "Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie, ani majetkom podliehajúcim konkurzu." To znamená, že sú chránené, pretože sú špeciálnym zákonom chránené.

    K vašej otázke, ktorú kvitujem, že tento štát nemá nič, alebo k vášmu konštatovaniu z vašej strany, keď sedíte, tak sa spýtajte kolegov naľavo, prečo tento štát nemá nič a kto sprivatizoval Slovenský plynárenský priemysel, rozvodné závody a Slovenské elektrárne. Strana SMER to nebola.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ten výnimočný prípad už nastal, je už, je nastatý, alebo tak to mám, schválením tohto zákona nastane výnimočný prípad a ropa bude vo vlastníctve vybraných subjektov. Proste zákon to umožňuje a presne tak to dopadne. Proste to je celé.

    A ešte k tomu, dobre, že ste mi pripomenuli, že nemôže byť, keby už aj náhodou sa potom sme ich, štát ich kúpil, nemôžu byť predmetom exekúcie. Mimochodom, váš premiér podpísal vzdanie sa zvrchovanosti a myslím, že to spoluparafoval aj pán minister financií, sa vzdali suverenity pri podpise memoranda, pri prípadnom arbitrážnom konaní a zo vzdania tej suverenity, to boli úplne hrozné slová, ktoré som tam čítal, boli len vyňaté veci typu pamiatky, to znamená, myslím, že hrad nám nemôžu zobrať, vodné zdroje a ešte niečo tam bolo, čiže na toto sa to nebude vzťahovať, predpokladám. Ale môžte ma prípadne vyviesť z omylu, každopádne konštatovanie, že vzdávajú sa suverenity pre potreby memoranda, viete, to sú presne tie kúsky rozoberania, ktoré tu ja identifikujem, toto urobil váš premiér okrem toho, že mi vytiahol z vrecka peniaze, tak ešte sa aj vzdal suverenity. Čiže aj to, čo vy hovoríte, že ropa bude chránená, no mám pocit, že pre potreby memoranda asi nebude.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Záver búrlivej diskusie mi akosi unikol, ale dúfam, že som o nič neprišiel.

    Toto je ťažká téma. Je to ťažká téma nie preto, že som ministrom financií a mám vysvetľovať strategické zásoby ropy, ono je to naozaj systémová zmena. Slovo systémová nepoužijem preto, aby som niečo zakryl, ako hovorí poslanec Hlina, lebo niečo systémové, keď sa deje, tak za tým sa dá hocičo tušiť, je to naozaj zásadná zmena spôsobu narábania so strategickými zásobami ropy a ropných výrobkov.

    Pozrite sa, ak chcete porovnávanie nejaké, naozaj, podľa informácií, ktoré ja mám, sú len dve krajiny v Európskej únii, Česká republika a Slovenská republika, ktoré to majú vo vnútri verejných financií a teda majú to tak, ako to máme my dnes. Všetci ostatní sa už zariadili inak. Tento model, ktorý naozaj nikto neurobil na kolene, ale je výsledkom desiatok hodín strádania, hádania a hľadania modelu, ktorý bude vyhovovať smernici z hľadiska plnenia naozaj tých minimálnych lehôt, lebo ide o bezpečnosť, ide o bezpečnosť v núdzových situáciách, aby vyhovoval tomu, čo sa hovorí metodika štátneho účtovníctva, ESA 95, alebo nových pravidlách 2010, ktoré majú prísť len do platnosti budúci rok. No a aby sme našli aj zhodu s tými, ktorí sú zainteresovaní, lebo ak hovoríme o narábaní so zásobami ropy, tak sú to, samozrejme, Správa štátnych hmotných rezerv, veľmi populárna inštitúcia v minulosti. Neviem, či nie vyše polovica bývalých šéfov bola trestne stíhaná, menšia polovica si vedela zabezpečiť čistý štít a viete, o čom hovorím. Čiže ono to bol zaujímavý biznis určite aj dodnes. Povedzme si veľmi otvorene, s mnohými tienistými zámermi, ktoré sa mohli realizovať. Kto je dnes ešte zakomponovaný do toho? Je zakomponovaný dnes, pri dnešnom modeli, samozrejme, Slovnaft ako najväčší a jediný skoro monopolný výrobca hlavne výrobkov z ropy a Transpetrol, samozrejme. Transpetrol, ktorý sa aj rozhodnutím minulej vlády Roberta Fica stal opäť jasne štátnym vlastníctvom, vyriešili sa aj právne spory a podobne. Čiže to sú dneska kľúčoví, kľúčoví hráči. Všetci títo kľúčoví hráči sa tak či tak ocitnú aj v novom modeli, v modeli agentúry s rôznymi právami a vplyvmi na to, čo sa hovorí handlovanie alebo Správa štátnych hmotných rezerv.

    Ja neviem, ja som, je zaujímavé, že sa zahryzli do tejto témy momentálne poslanci OĽaNO, ale ja nikoho nechcem ani haniť, je to naozaj ťažká téma, zo samotného textu zákona mnoho vecí nemusíte pochopiť. A ja súhlasím s tým, že táto téma, ktorá znamená naozaj zmenu, zmenu na dlhé roky, si zaslúži veľkú debatu na výbore hospodárskom, možno aj na finančnom, s rôznymi dopadovými štúdiami a treba odpovedať na desiatky, stovky otázok. Určite predstavitelia rezortu hospodárstva, Správy štátnych hmotných rezerv, ale dokonca aj budúci členovia tejto agentúry by podľa mňa mali byť účastní na takomto sedení, híringu a mali by odpovedať na otázky. Ja s tým absolútne súhlasím. A tak isto nebudem zakrývať to, že ide o peniaze. Áno, ide o hodnotu medzi 400 až 500 miliónmi eur. A ide o to, aby v budúcnosti sme nemali takéto potreby. Pamätáte si, keď som tu, keď som sa sťažoval na niektoré nezaúčtované alebo nerozpočtované výdavky za minulý rok, rok 2012, bolo to presne niečo okolo 96 miliónov eur, ktoré bolo treba dotankovať a použiť zo štátnych prostriedkov na to, aby sme plnili smernicu, aby sme proste tie zásoby dostali na tú úroveň, akú od nás vyžadujú naše záväzky. A naozaj neboli minulý rok rozpočtované a naozaj sme následne vyriešili to veľmi šalamúnsky, lebo sa nám podarilo dostať do režimu, že tá zásoba, o ktorej hovoril tiež tu pán poslanec, v rúre, ktorú vlastní Transpetrol, tak tá sa prehlásila na to obdobie za reálnu zásobu, ktorou aj je. Je tam stále, stále v tej rúre nejaká ropa je a bolo to najlacnejšie riešenie z tohto pohľadu. Ale je predpoklad, že vzhľadom na možný vývoj a vyčerpávanie ropných zásob vo svete sa tá povinnosť navyšovať objem rezerv bude zvyšovať. A ja vám len poviem, že len na minulý rok to bolo 90 miliónov eur, to vôbec nie je málo peňazí, to sú 3 miliardy korún. 90 miliónov eur je viac, ako sme, ako sa nám podarilo pridať učiteľom na platy po veľkej dráme, ktorú sme tu mali.

    Takže, pani poslankyňa Mezenská, ak hovoríte, že to je nesystémové, nedobre pripravené a podobné veci, to sa mi zdalo už tak akože cez mieru, je to váš názor, ja vám ho neberiem, ale nebol spravodlivý, nie je spravodlivý, stojím si za tým

  • Smiech a reakcie v sále.

  • a máte hovoriť aj o tom, že ak na druhej strane je skoro pol miliardy eur, tak je to proste pol miliardy eur, ktoré nemusíme hľadať iným spôsobom.

  • Prepáčte, pán minister, pán poslanec Osuský, pán poslanec Osuský.

  • Ja som už skončil, asi máte iné za chvíľu povinnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Nevyrušujeme vás náhodou? Pán minister vás nevyrušuje?

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 337 a spoločná správa výborov má tlač 337a.

    Návrh vlády opäť odôvodní pán minister financií Peter Kažimír. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak, na rokovanie predkladám návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný materiál nemá vplyv na štátny rozpočet ani na verejné financie. Odstránenie dvojitého daňového zaťaženia bude mať pozitívny vplyv aj na rozvoj podnikateľskej sféry a hlavne obchodných vzťahov s Kuvajtom.

    Z hľadiska vecnej podstaty je podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky predkladaná zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a ide o zmluvu medzinárodnú, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, a medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 337).

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou.

    1. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 411 z 26. februára 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uznesením, s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas (výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 158 z 9. mája 2013, ústavnoprávny výbor uznesenie č. 207 zo 7. mája 2013). Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 337) vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 164 z 13. mája 2013. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    Programe stability Slovenskej republiky na rok 2013 až 2016.

    Materiál je uverejnený ako tlač 484 a informácia výboru ako tlač 484a.

    Teraz dávam slovo opäť podpredsedovi vlády Petrovi Kažimírovi, aby materiál uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na čas som vybral kratšiu verziu úvodného slova. Program stability a konvergenčné programy sú požiadavkou paktu stability a rastu a predkladajú sa každoročne Európskej komisii a Rade Európskej únie. Ich cieľom je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a takisto popis opatrení rozpočtovej a hospodárskej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladajú sa Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.

    Program stability prezentuje stratégiu, ktorá by mala vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného deficitu už v budúcom roku, lebo Slovensko je naozaj od roku 2010 v procedúre nadmerného deficitu. V súčasnosti sa Slovensko spolu s ďalšími devätnástimi ďalšími členskými krajinami Európskej únie nachádza v tejto procedúre s termínom na splnenie podmienok vedúcich k jej odstráneniu do konca roku 2013. Konsolidácia verejných financií prebieha v súlade s fiškálnymi plánmi vlády, čo dokumentuje aj zníženie deficitu verejnej správy v roku 2012 na 4,3 % hrubého domáceho produktu, čo je o 0,3 % HDP lepší výsledok, ako bol rozpočtovaný cieľ.

    Program stability Slovenskej republiky sleduje dosiahnutie nasledujúcich cieľov: Základným cieľom je udržateľným spôsobom znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,9 percenta hrubého domáceho produktu v roku, v tomto roku 2013 a splniť tak požiadavky vyplývajúce z procedúry nadmerného deficitu.

    Vláda je pevne odhodlaná splniť svoj rozpočtový cieľ na tento rok a dosiahnuť naplánovaný deficit vo výške 2,9 % HDP, teda pod 3 %, tak ako hovoria pravidlá paktu stability. Na základe aktuálnych informácií a dodatočne prijatých opatrení sa očakáva naplnenie tohto cieľa, čo potvrdzuje aj posledná jarná prognóza Európskej komisie, zverejnená minulý týždeň. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými fiškálnymi pravidlami, hlavne nami spoločne schválenou dlhovou brzdou alebo ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľová hodnota deficitu v roku 2014, teda budúci rok, bola preto stanovená na úroveň 2,6 % hrubého domáceho produktu, v roku 2015 na 2 % hrubého domáceho produktu a v roku 2016 na úroveň 1,3 % HDP.

    Dosiahnutie týchto cieľov zastaví nárast podielu verejného dlhu na HDP, ktorý kulminuje podľa našich prepočtov v roku 2015 a bude sa postupne znižovať v nasledujúcich rokoch. Naplnenie rozpočtových cieľov na roky 2014 až 2016 si nad rámec opatrení už zahrnutých v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy vyžiada ďalšie štrukturálne opatrenia v celkovej výške 0,7 % HDP v roku budúcom a dodatočných 0,5 % HDP v roku 2015.

    Pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku 2016 a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v podobe štrukturálneho deficitu verejnej správy vo výške 0,5 % HDP, čo sa na nominálnej úrovni rovná vyrovnanému rozpočtu, je presne podľa definície fiškálneho paktu Európskej komisie, je to tak, ako som povedal, tak tento cieľ sa plánuje dosiahnuť roku 2018 pri dnešných prognózach a dnešnom videní vývoja ekonomiky Slovenska a Európy. Program stability by mal viesť k dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá zabezpečuje aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vláda Slovenskej republiky v roku 2012 prijala významné zmeny aj v dôchodkovom systéme, ktoré komplexne zlepšujú jeho dlhodobú udržateľnosť, vďaka čomu Slovensko ašpiruje na preradenie medzi krajiny so stredným rizikom pre dlhodobú udržateľnosť, čo bude v najbližších týždňoch aj oficiálne potvrdené Európskou komisiou.

    Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, dala by som ešte slovo spoločnému spravodajcovi, pretože niektorí poslanci aj predseda parlamentu sú na prijatí predsedu českého Senátu.

    Takže poprosím teraz spravodajcu, poslanec Štefan Hreha, aby informoval o výsledku rokovania materiálu vo výbore.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol informáciu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2013 - 2016.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu výboru pri prerokovaní vyššie uvedenej problematiky. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 458 z 26. apríla 2013 pridelil Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 - 2016 výboru pre financie a rozpočet, výboru pre európske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k programu stability iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu: program zobrať na vedomie (výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 161 z 9. mája 2013, výbor pre európske záležitosti uznesenie č. 74 zo dňa 13. mája 2013). Gestorský výbor na základe stanoviska k programu stability vyjadreného pod bodom 3 tejto informácie a stanoviska poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 - 2016 zobrať na vedomie. Informácia výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 167 zo dňa 13. mája 2013. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto informácie.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala šesť písomných prihlášok. Za poslanecký klub SDKÚ - DS Ivan Štefanec a potom páni poslanci Miroslav Beblavý, Jozef Mikloško, Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník a Alojz Hlina.

    Poprosím technikov a v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním 11.10.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekný deň, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Ospravedlňujem sa, ale máme na návšteve delegáciu Senátu Parlamentu Českej republiky a mali sme s kolegami stretnutie na hrade.

    Poprosím Dušana Galisa, pána poslanca Dušana Galisa, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 524 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády. Je to tlač 482.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z., tlač 482.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Prosím, v rozprave vystúpili piati poslanci. Nepodali žiaden procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 93 bolo za, 8 proti, 39 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ďalej, aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory ho prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 135 bolo za, 9 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Je to tlač 381.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Přidal dal procedurálny návrh vrátiť návrh na dopracovanie.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 59 za, 78 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 22 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 22. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 108 bolo za, 38 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Vystúpil pán poslanec Droba, ktorý podal svoj pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Drobu.

  • Musíme najprv hlasovať o súhlase na. Odzneli dnes tie návrhy?

  • Včera, dobre. Tak budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 52 za, 78 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 89 za, 3 proti, 52 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 85 za, 10 proti, 50 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o štátnom fonde rozvoja bývania.

    Ďakujem pekne.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť aj hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 443 o dotáciách na rozvoj bývania. Je to tlač 382.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, tlač 382.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, ktorá podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 96 za, 50 sa zdržalo.

    Body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy, o návrhu pani poslankyne Žitňanskej, ktorá ma požiadala, aby sme o obidvoch bodoch jej pozmeňujúceho návrhu hlasovali zvlášť, osobitne o jednom aj osobitne o druhom.

    Dajte, prosím, hlasovať o prvom bode z pozmeňovacieho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 79 proti, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode číslo 2 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 139 bolo za, 3 proti, 4 sa zdržali.

    Tento bod sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 97 bolo za, 48 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 93 za, 1 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona číslo 443 o dotáciách na rozvoj bývania.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o stavebných výrobkoch.

    Je to tlač 389.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpil pán poslanec Hlina, nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 19 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 19. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 95 za, 50 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 84 za, 62 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 1 proti, 63 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch.

    Poprosím pána poslanca Petra, aby uviedol hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti. Je to tlač 409.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969 (CLC PROT 1992), tlač 409.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 144 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení Medzinárodný dohovor o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd. Je to tlač 410.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, 1971 (FUND ROT 1992), tlač 410).

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec.

    Dajte preto, pán predseda, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorá tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, 1 sa zdržal.

    Aj tento návrh sme schválili a vyslovili súhlas so zmluvou.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami. Je to tlač 411.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami v znení z roku 1992 (FUND PROT 2003) a vyhlásením Slovenskej republiky k FUND PROT 2003, tlač 411.)

  • V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Preto vás prosím, pán predseda, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorá tvorí súčasť spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 143 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie hlasovanie o

    uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Je to tlač 455.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 142 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas.

    Poprosím pána poslanca Petráša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona číslo 483 o bankách. Je to tlač 405.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 405.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili páni poslanci Beblavý, Procházka a pani poslankyňa Mezenská. Poslanci podali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte, prosím, hlasovať najskôr o skrátení lehoty podľa § 84 odstavec 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, všetci boli za.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 12, 14 až 40, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 139 bolo za, 7 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy číslo 13, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 2 boli za, 79 proti, 65 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 139 bolo za, 1 proti, 6 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, teraz dajme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Procházka.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 66 za, 74 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o bodoch zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 128 bolo za, 18 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 121 bolo za, 25 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 483 o bankách.

    Pán poslanec Demian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o zákone č. 199. Je to colný zákon, tlač 355.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 355.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 143 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas.

  • Ďakujem. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 5, 6, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 104 bolo za, 39 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy č. 3 až 4, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 2 boli za, 79 bolo proti, 63 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som v rozprave podal ja.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 100 bolo za, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o bodoch zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 104 za, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 104 bolo za, 40 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu colného zákona.

    Pán poslanec Mojš uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 203 o kolektívnom investovaní. Je to tlač 462.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, tlač 462.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 96 bolo za, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 441 z 18. apríla 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 129 bolo za, 8 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Panáček uvedie hlasovanie v prvom čítaní o zákone č. 275 o informačných systémoch verejnej správy.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 463.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 86 bolo za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 125 za, 3 sa zdržali, 8 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Kolesík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy. Je to tlač 483.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci a z nich pani poslankyňa Mezenská predložila procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dajte, prosím, o tomto jej návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 80 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 bolo za, 36 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 129 bolo za, 3 proti, 13 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte ostatné hlasovanie. Pán poslanec Kamenický uvedie v treťom čítaní hlasovanie o uznesení na vyslovenie súhlasu s uzavretím zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia. Je to tlač 337.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač 337.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač 337. Po b) rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Chcem iba poinformovať, že dnes členovia výboru pre kontrolu činnosti NBÚ zasadáme o 12.15 v miestnosti 71. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takisto by som chcel pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 30. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte pán predseda výboru Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, prosím, pripomínam, že o 12.00 máme zasadnutie výboru v miestnosti č. 183.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefanec, máte dlhšie vystúpenie?

    Dámy a páni, môžem navrhnúť, aby sme urobili obedňajšiu prestávku aj kvôli tomu, že máme na návšteve delegáciu Senátu a podávame obed. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a 14.00 budeme pokračovať. Ako prvý vystúpi pán poslanec Štefanec za klub SDKÚ - DS.

  • Prerušenie rokovania o 11.43 hodine.

  • Pekné popoludnie vám všetkým, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o

    Programe stability Slovenskej republiky na roky 2013 - 2016,

    tlač 484. Pán minister je už tu, zaujme svoje miesto. Takisto aj pán poslanec a spravodajca zaujal svoje miesto.

    Do rozpravy je ako prvý písomne prihlásený poslanec Ivan Štefanec, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec vystupuje za klub SDKÚ - DS.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, vážení hostia, všetkých pekne pozdravujem. Dovoľte mi, aby, tak ako bolo povedané, za klub SDKÚ - DS som sa vyjadril k predloženému materiálu Programu stability na roky 2013 - 2016. Na Slovensku žijeme v súčasnej dobe, kedy sa žije ľuďom stále ťažšie. Žije sa stále ťažšie zamestnancom, ale aj tým, ktorí tvoria pracovné miesta. Podľa porovnateľných rebríčkov sa podniká najhoršie za 12 rokov, ako to ukazuje index podnikateľského prostredia, ktorý má najhoršiu hodnotu v histórii tohto merania od roku 2001. Máme najvyššie priame dane pre právnické osoby z postkomunistických krajín a nie je zrejme náhodou, že máme aj, nie je náhoda, že máme aj najvyššiu nezamestnanosť z týchto krajín. Dokonca priame dane sa dostali už nad priemer všetkých krajín Európskej únie. Máme aj jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov a dôsledkom, samozrejme, je rastúca nezamestnanosť. Vieme, že je štvrtá najvyššia z Únie po Grécku, Španielsku, Portugalsku. Za minulý rok reálne platy ľuďom klesli a čo nás tiež neteší a viem, že pán minister má s tým stále viac a viac starostí, sú to diery v štátnej kase, pretože daňové príjmy štátu sú nižšie ako pred rokom. Daňové výbery sú nižšie. Osobitne sa to týka najdôležitejšej dane, ktorá tvorí najpodstatnejšiu zložku štátneho rozpočtu, a to je daň z pridanej hodnoty. Táto efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty začala klesať od roku 2006, teda od prvej vlády Roberta Fica. Kým v roku 2005 sme mali ešte efektívnosť takmer 75-percentnú, presne povedané 74,8 percenta, v roku 2010 to už bolo na úrovni 56,7 percenta. Čiže výrazne nám klesol výber nepriamych daní. Trošku sa to zlepšilo za vlády Ivety Radičovej a dnešok vidíme, že nie je radostný. Klesá výber DPH nielen oproti minulému roku, ale aj oproti stavu spred dvoch rokov. Čo ma ale vôbec neteší, vláda si nekladie ambiciózne ciele. Aj keď treba povedať, že pán minister deklaruje boj proti daňovým únikom, snaží sa predkladať opatrenia v tejto snemovni, tak celkove stále daň z pridanej hodnoty sa nevyberá tak, ako by mala, a v štátnom rozpočte to podstatne chýba. Podľa môjho názoru tie ciele sú veľmi málo ambiciózne, pretože v roku 2020 podľa vládnych materiálov by sa mala efektívnosť výberu DPH zlepšiť na úroveň 72 percent, čo je nižšia efektívnosť, mimochodom, než sme mali v roku 2005. Čiže toto je jedna z podstatných oblastí, na ktorú je potrebné sa zamerať.

    Vláda konsoliduje, ale treba povedať takisto, prečo sme sa dostali do súčasnej situácie. Pretože ešte v roku 2010 nám deficit medziročne stúpol z takmer dvoch percent, presne z 2,1 percenta na 8 percent. Čiže za prvej vlády Roberta Fica nám neúmerne vyskočil deficit, ktorý sa musel konsolidovať potom ďalšími vládami. Čiže dá sa povedať, že vládu Roberta Fica dobehli jej vlastné chyby. Vidíme to aj z mnohých čísiel v tomto programe stability, ako sa vláda snaží konsolidovať, ale už nevidíme, akým spôsobom chce dosiahnuť tie čísla v budúcnosti. To považujem za najzávažnejší nedostatok tohto materiálu. Ani nie čísla, ktoré vyzerajú relatívne pekne z hľadiska dodržiavania potrebných kritérií na budúce roky, ale už nevieme, akým spôsobom to vláda chce dosiahnuť. Osobne mi najviac chýba zmienka o potrebných štrukturálnych zmenách, pretože Slovensko kleslo v rebríčkoch konkurencieschopnosti za posledné roky veľmi výrazne z 37. priečky až na miesto číslo 71 podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra a v súčasnej situácii súťaží o kapitál, pracovnú silu, by mala vláda sa snažiť urobiť všetko najlepšie, aby sa zlepšila pozícia Slovenska, aby sa získavali nové investície. Bohužiaľ, tie zmeny, ktoré boli robené za posledný rok, tak ešte zhoršili našu pozíciu v konkurencieschopnosti. Vidíme to nielen v oblasti priamych daní, odvodov, v oblasti pracovného práva. Tie zmeny, ktoré zhoršili našu situáciu, ale vidíme to aj v nečinnosti v oblastiach, ktoré si žiadajú zmenu. V oblasti ako školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo, ktoré takisto výrazne ovplyvňujú verejné financie, výrazne ovplyvňujú pracovné prostredie a celkové podnikateľské prostredie. V materiáli sme sa dočítali, že prioritou vlády v ďalšom období by malo byť vzdelanie, zamestnanosť, zlepšenie podnikateľského prostredia. S tým sa dá len súhlasiť. Ale keď si to rozmeníme na drobné, tak vidíme, že čo sa týka oblasti vzdelávania, tak doteraz jednak sme nezaznamenali žiadne podstatné zmeny a ani z tohto materiálu nevidíme, aké zmeny čaká školstvo v budúcnosti. Čo chce urobiť vláda preto, aby sa zlepšila úroveň vzdelania a vzdelávania pre občanov na Slovensku?

    V oblasti zamestnanosti je stav veľmi neutešený. Vláda uvádza dokonca stále nižšie čísla na budúci rok, ako uvádza Štatistický úrad. Priamo z toho materiálu sa dá dočítať, že na budúci rok Štatistický úrad vykazuje číslo nezamestnanosti na úrovni 14,5 percenta. Stále sa vláda drží prognózy o jedno percento nižšie, na úrovni 13,5 percenta. Tú disproporciu vidieť aj práve z tohto programu stability, je tu zjavný nesúlad. Mimochodom, chcem upozorniť, že aj v materiáloch Európskej komisie, ktorá zverejnila svoju jarnú prognózu, sa objavilo číslo už 14,5 percenta, ktoré očakáva Komisia v oblasti nezamestnanosti na Slovensku už tento rok. Vláda pritom na tento rok v rozpočte počítala s úrovňou nižšou ako 14 percent, presne 13,9 percenta. Ale už tento rok hovorí Európska komisia niečo iné a na budúci rok hovorí Štatistický úrad slovenský niečo iné, ako hovorí číslo v materiáli, o ktoré sa opiera vláda. Je to podstatný nesúlad, pretože zvýšený počet nezamestnaných bude tlačiť na ďalšie nároky na štátnu kasu, ktorá evidentne má problémy. Za problém považujem aj skutočnosť, že vláda konsoliduje predovšetkým v oblasti príjmov štátneho rozpočtu a celú tú konsolidáciu hádže na plecia občanov cez vyššie dane, odvody, poplatky. Stačí sa pozrieť na čísla z tohto materiálu, kde sa uvádza, že konsolidácia v oblasti 126 miliónov eur sa dosiahne cez sociálne a zdravotné poistenie, teda cez odvody zamestnancov, cez odvody samostatne zárobkovo činných osôb sa má dosiahnuť 69 miliónov eur, cez odvodové povinnosti na dohody ďalších 132 miliónov eur. Najpodstatnejšiu položku tvoria zmeny v druhom pilieri, dokonca až 737 miliónov eur, ktoré vláda zobrala sporiteľom, ktorí si šetria na svoje dôchodky v druhom pilieri. Ďalej osobitný odvod v bankovom sektore 85 miliónov, dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach 77 miliónov, daň z príjmu dokonca 351 miliónov, aj keď tie očakávania vieme, že boli viackrát prehodnocované. Koncesionárske poplatky alebo inými slovami úhrady za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou 74 miliónov, ostatné daňové zmeny 69 miliónov a tak ďalej. Podstatná časť konsolidácie ide na ťarchu občanov cez ich zhoršenie situácie, to považujem za kľúčové. Je to zlé aj z toho dôvodu, že na jednej strane síce to vylepšuje bilanciu vlády v jednom roku, ale zhoršuje to podnikateľské prostredie a zhoršuje to konkurencieschopnosť už zo strednodobého pohľadu na Slovensku. Zhoršuje to našu pozíciu v súťaži o nové miesta, zhoršuje to pozíciu nielen tým, čo tvoria pracovné miesta, ale aj tým, čo poctivo pracujú, živia seba a svoje rodiny.

    Mimochodom, zhodou okolností dnes máme Svetový deň rodiny a nedávno my sme prišli práve s návrhom určitého paktu solidarity medzi štátom a rodinou, založenom na tom princípe, že práve konsolidácia by nemala z väčšiny prebiehať práve na ťarchu občanov a nemala by prebiehať tak, ako to robí súčasná vláda, že hádže to ťažisko najmä na pracujúce rodiny. Presadzujeme princíp pracovať sa oplatí. Jednoducho, tí ľudia, tie rodiny, ktoré poctivo pracujú, nemôžu byť ukrátené na úkor tých, ktorí zo subjektívnych dôvodov nepracujú. No a do tretice, presadzujeme princíp, že výdavky štátu by nemali rásť rýchlejšie ako výdavky na podporu rodiny. Rodina by mala zostať základnou bunkou spoločnosti, ktorá je kľúčová a ktorú je potrebné chrániť. V súčasnej situácii ale pozícia rodiny vieme, že sa podstatne, podstatne sťažuje. Čo sa dá urobiť, pretože veľakrát sme konfrontovaní s názormi, že ináč to nejde a neexistujú alternatívne návrhy. Ja som presvedčený, že z každej situácie existuje riešenie, aj zo súčasnej situácie, aj na ďalšie roky a je potrebné tieto opatrenia konkretizovať, je potrebné tieto opatrenia aj realizovať.

    Dovoľte mi uviesť len 10 námetov, ktoré považujem za dôležité a ktoré, podľa môjho hlbokého presvedčenia, sú užitočné pre to, aby sa táto situácia zlepšila.

    Po prvé je to zníženie priamych daní a zlepšenie výberu daní, pretože, ako som už spomínal, vláda len sleduje pokles daňového výberu oproti minulému roku a najmä nerobí dostatočné opatrenia pre zlepšenie efektívnosti výberu DPH. Minimálne sa to neprejavuje pri súčasnom, súčasných číslach štátneho rozpočtu. Je potrebné okamžite zlepšiť tento trend, inými slovami, keby vláda vyberala tie dane, čo má, tak by nemusela zvyšovať dane a zavádzať ďalšie.

    Po druhé, je potrebné znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a treba aj zjednodušiť odvodový systém. Vieme, že z tej armády nezamestnaných máme najväčší problém práve s dlhodobo nezamestnanými, tými, čo sú najmenej kvalifikovaní. Je potrebné venovať sa tejto oblasti.

    Zákonník práce, po tretie. Kľúčová oblasť, je potrebné spružniť pracovné právo tak, aby sa umožnili aj kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Bohužiaľ, tá sa aj zvýšením daní a odvodov, ale aj znepružnením pracovného práva na Slovensku zvýšila.

    Po štvrté. Je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo, a je dôležité zaviesť možnosť aj kombinácie dávok a práce. Práve pre tú skupinu nízkokvalifikovaných ľudí, pretože takpovediac lacná práca na Slovensku je príliš drahá. Máme stále veľké daňové odvodové zaťaženie práve na nízkopríjmové skupiny zamestnancov.

    Po piate. Zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii.

    Po šieste. Zjednodušiť administratívu, napríklad zavedením licencií pre živnostníkov a ďalšími opatreniami, ktoré pomôžu znížiť administratívne zaťaženie.

    Po siedme, je nutné zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť aj elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi pre ušetrenie času a peňazí, pre tých, čo komunikujú, ale aj pre štátnu a verejnú správu.

    Po ôsme. V oblasti súdnictva je nutné urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré stále zaťažuje občanov aj podnikateľov.

    Po deviate. V školstve zabezpečiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl.

    A v neposlednom rade, po desiate, spolutvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc. Lebo treba povedať, že do istej miery to prostredie je tvorené aj pravidlami na spoločnom európskom trhu, teda musíme prijímať nariadenia a smernice, ktoré ovplyvňujú všetkých hráčov na spoločnom európskom trhu. Do veľkej miery teda je nutné lobovať, aj spoločne s inými krajinami vytvárať aliancie preto, aby sa nezvyšovali tieto náklady a nezhoršovala pozícia tvorcov pracovných miest na celom európskom trhu.

    Toľko k návrhom, ktoré môžu byť alternatívnymi a ktoré správa neobsahuje. Ale problémom je, že správa neobsahuje žiadne konkrétne návrhy na štrukturálne zmeny, ktoré sú potrebné. Sú nevyhnutné, a preto aj z týchto uvedených dôvodov klub SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí predkladaný program stability.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Duchoň, Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem, ja by som rád zareagoval k tým vetám, ktoré tu odzneli vo vzťahu k výberu daní, teda najmä dane z pridanej hodnoty. Rád by som poukázal na skutočnosť, že v rozpočte na rok 2012, kedy ste plánovali výber daní, konkrétne dane z pridanej hodnoty, tak tento výber bol v skutočnosti o 389 miliónov eur menej, to znamená, že vami navrhnutý rozpočet bol v rozpore s realitou, ktorá sa teda v priebehu roku 2012 ukázala ako skutočnosť.

    Druhý taký zásadný moment vo vzťahu k výberu, výberu daní, či už DPH, ale aj ostatných, teda najmä vo vzťahu k boju proti daňovým únikom, treba zdôrazniť, že práve táto vláda prijala legislatívne zmeny najmä v oblasti zmeny v zákone dane z pridanej hodnoty, ale aj v Trestnom zákonníku zvýšila počet kontrolórov na registračné pokladnice. To znamená, prijala množstvo legislatívnych úprav a zmien, zriadila daňovú kobru, ktoré práve majú za cieľ eliminovať daňové úniky a zlepšiť výber daní, a z tohto pohľadu neevidujem, že by predchádzajúca vláda v tomto smere niečo konkrétne urobila alebo prijala nejaký konkrétny návrh. Takže nie je pravda, že by vláda rezignovala, naopak, je tu badateľný, jasný posun v oblasti boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa teda platenia, platenia daní.

    Čo sa týka potom načrtnutia ďalšej konsolidácie alebo teda oblastí, na ktoré sa vláda chce zamerať v tom budúcom období, tak je v tom materiáli spomenuté práve adresnosť sociálnych dávok, zameranie sa na zefektívnenie zdravotného sys...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, musím povedať, že po tom, čo človek prečíta tento dokument, naozaj kdesi nadobudne dojem, že je to zbožným želaním vlády Roberta Fica, aby sa všetky tie opatrenia, ktoré tam sú napísané, aby sa naplnili. Len realita je v skutočnosti pravý opak. Tam, kde sa pojednáva o nezamestnanosti, sú napísané opatrenia, ktoré by vláda mala prijímať. Znižovať daňovo-odvodové zaťaženie, zvýšiť flexibilitu na trhu práce. A to, čo urobí vláda? Zvýši daňovo-odvodové zaťaženie, zruší dohodárov, ruší všetky výhody flexibility Zákonníka práce a výsledok je rast extrémnej nezamestnanosti. Rast nezamestnanosti znamená z hľadiska verejných financií aj zaťaženie štátnej kasy. Lebo čím viac ľudí robí, tým menej ľudí potrebuje zo spoločnej kasy peniaze na to, aby sme ich držali v sociálnej dávke. Práve preto je treba povedať, že to, čo vláda Roberta Fica v tomto dokumente napísala, je len a len jeho zbožným želaním. V skutočnosti je pravým opakom toho, čo robí. A pán minister Kažimír vie, o čom hovorím.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegom takisto za faktické.

    Pán poslanec Simon, áno, súhlasím. Bohužiaľ, vláda ide proti tým odporúčaniam, ktoré idú aj z Európskej komisie, napríklad odporúčanie znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Vláda ho zvýšila. Odporúčanie bolo skôr neísť cez konsolidáciu zvýšením priamych daní, vláda ich zvýšila, odporúčanie bolo zlepšiť pružnosť na trhu práce. Vláda zhoršila pružnosť. Áno, podstata je ozaj v tom, v tom, čo ste hovorili a v tom, čo som spomínal aj v príspevku.

    Pán poslanec Duchoň. Ja nespochybňujem, že sa snažíte zlepšiť výber daní, to som povedal aj v hlavnom slove, a ja si myslím dokonca, že pán minister má úprimnú snahu to riešiť. Problém ale je, že to nefunguje. Problém je, že máme nižšie daňové príjmy v štátnej kase a najmä výber DPH klesá. To je jednoducho fakt, nikoho z nás to neteší. Realita je taká, že ten pokles začal od roku 2006. Evidentne treba zefektívniť boj proti daňovým únikom, ale podľa môjho názoru je potrebné aj čo najskôr dotiahnuť do konca zjednotenie daní, odvodov, ciel. A realizovať také opatrenia, s ktorými hlboko súhlasím, napríklad daňovú lotériu, ale aj napríklad elektronickú fakturáciu. Treba nielen zvýšiť počet kontrolórov, ale treba sprehľadniť celý systém. Je množstvo opatrení, ktoré sa dajú ešte urobiť a ktoré podľa mňa treba riešiť urgentne, pretože ten výber dane z pridanej hodnoty začína byť kritický a stále je horší a horší. To považujem za jednu z potrebných priorít nielen v tomto programe stability, ale vôbec aj za potrebnú prioritu celej vlády.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Zdá sa mi, že som nejako rýchlo skočil na to prvé miesto a možno, že to je dobré. Aspoň budem mať potom viac kľudu.

  • Pán poslanec Beblavy sa odhlásil, takže preto nás požiadal vzhľadom na to, že nie je tu poobede, takže preto ste vyskočili vyššie.

  • Chcem upozorniť, toto už bolo na európskom výbore a myslím, že zajtra ešte sa má o mnohých týchto témach debatovať znova na európskom výbore. Takže troška snáď predbiehame, ale ja to, čo snáď zajtra im tam poviem, tak to poviem aj tu už dnes, keď máme tu možnosť, plénum a počúva pán minister. Prvá je taká ideologická otázka. Či naozaj to musí byť tak ako za socializmu, že dnes musí byť lepšie ako včera a horšie ako zajtra, že potrebujeme stály rast a k tomu, aby sme dobiehali európske štáty, potrebujeme rast, rast, rast.

    Podľa včerajšej či predvčerajšej štatistiky som videl, že Slovensko už má 73 percent zo životnej úrovne európskych krajín. Čiže to už je pomerne dobrá životná úroveň, v čase krízy, šetrenia, možno ten rast by som nazval taký, aby bol udržateľný, ale proste nie za každú cenu rast. Napríklad Amerika tam je daná ako príklad s dvojpercentným rastom, ale na druhej strane všetci vieme, že je to krajina hlboko zadlžená, že si tlačí peňazí, koľko potrebuje, že má obrovské obraty s derivátmi, s peniazmi, ktoré prakticky neexistujú, s bublinami a tak ďalej. Čiže nielen rast je najdôležitejší, skôr stabilita, o ktorej je reč. Vieme, že v Amerike svojho času dovolili nakupovať aj vlastné akcie, vlastné deriváty, aby obrat bol, aby to všetko stúpalo, aby všetko bolo happy. Aj keď sa tým tá priepasť odďaľuje vždy o kúsok. Čo sa týka nášho dlhu, tak v tomto smere bude ešte možno iný materiál. Iste, že sa hrozivo blíži, kde už bude treba zatiahnuť brzdu, iste tie pôžičky na euroval nám v tomto neprispejú, aj keď sa hovorilo, že sa to nebude do toho rátať. Neviem, ako je to teraz. Ale to by si, samozrejme, vyžiadalo väčšiu diskusiu tuná, ako to je s naším dlhom a či naozaj neúmerne nezadlžujeme budúce generácie. Isteže, do istej miery rásť potrebujeme, ale nie za každú cenu. Tak by som povedal, že riešenie krízy vidíme ako krízu. Najmä morálnu, ale určite aj životom na pol plynu a šetrením, nenakupovaním zbytočných vecí, nestať sa otrokom umelo vyvolaných potrieb. A toto na nás zo všetkých televízií doslova srší. Nikdy v živote som toľko reklám na lieky nevidel ako teraz. Aj na rýchle pôžičky, ktoré dostanete hneď, bez toho, že by vás skontrolovali, a potom vás za mesiac chytia do pazúrov a tak ďalej. Určite je treba sa zamyslieť aj nad reklamou najmä v čase, keď mládež na to pozerá, ktorej je nejako príliš veľa a vlastne film sa už ani nedá pozerať, lebo je tam samá reklama. Čiže napriek kríze Slováci chcú stále viac potrebovať, vidno to aj z obratu v herniach, vidno to aj z obratu vo veľkých obchodných domoch, vidno to aj v nákupných centrách v Rakúsku, kde vlastne znie len slovenčina. Mne sa zdá, že tento životný štýl je na úkor budúcnosti. Pomocou spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ktoré sa veľmi často dotýkajú napríklad seniorov, ktorých je 41 000 dnes exekvovaných s penziou 116 eur. Je to už téma asi trocha iná, povedal by som, že v tom materiáli mi chýba troška hlbšia analýza toho, čo sa vlastne vo svete deje.

    Cyprus je malá krajina, naozaj malá krajina, nedávno sme tam boli. Naraz potrebuje miliardy eur. Naraz potrebuje sanovať choré banky. Je zvláštne, že naraz siahne na úspory možno aj serióznych ľudí, možno len špekulantov. To je tiež zvláštne. A určité záruky, že u nás k tomu nedôjde, by, samozrejme, občania radi počuli. To, že hlavný zdroj našich kríz je, myslím, zhubný vplyv finančných derivátov, má to veľmi zlý vplyv na vývoj finančného systému. Existuje veľa špekulantov na finančných trhoch, ktorí sú vlastne neobmedzení, majú neobmedzené možnosti. Akosi sa prestalo hovoriť o zdanení týchto finančných transakcií. Mne sa zdá aj 0,1, 0,01 málo na to, aby sme zdanili tieto transakcie, ktoré možno komputery stotisíckrát urobia. Alebo aj viac za noc. Konštatujem, že súčasný finančný systém je odtrhnutý od produktívnej ekonomiky, je zameraný na špekulácie, burzové operácie, obchody s derivátmi, niekde som čítal, že je to 1,3 trilióna dolárov denne. Že táto bublina je 25-krát väčšia, ako je HDP celého sveta. To sú čísla katastrofálne. Myslím si, že toto treba nejakým spôsobom obmedziť. Niekto to nazval 24-hodinovú elektroniku, bankovníctvo, šírenie finančného AIDS, alebo kasíno ekonomiku, mne sa zdá, že to je dobrý názov. Zaujímavý bol návrh, a to som ešte od nikoho nepočul, či by tieto obchody s derivátmi nemali prebiehať v nejakej paralelnej mene, ktorú sa bude dať zameniť na reálne peniaze v určitom kurze. To nie je zlý nápad, lebo tým pádom špekulujte si, chlapci, ale kurz k euru bude tak nízky, že no. To je snáď ideálny stav, finančníci o tom vedia, ale čo keby sme ho my zaviedli? Peniaze treba získať prácou, nie špekuláciami. Dnes iba 2 percentá obchodov z derivátov slúži na nákupy tovarov a služieb. A 98 percent slúži na to, aby sa znovu investovali do špekulatívnych obchodov. Tak, vážení, tento záver bol skôr šitý na zajtrajší európsky výbor, kde budú odborníci v oblasti finančníctva z jedného ministerstva, druhého, tretieho hovoriť na túto tému. Ale keď sme tu už mali pána ministra, tak som si dovolil povedať týchto pár slov.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kamenický, Duchoň, Švejna. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, ja si skutočne vážim vaše vystúpenia a rád si ich vypočujem. Mal by som len také nejaké dve poznámky k tomu, čo ste spomínali. Spomínali ste, že nepotrebujeme rast hospodársky, lebo je to niečo prežité a podobne. No práve v predchádzajúcom vystúpení sme počuli aj z úst v podstate pána Štefanca to, že potrebujeme, aby klesla nezamestnanosť. Skutočne medzi rastom hospodárskym a nezamestnanosťou je priama závislosť. Ak ten hospodársky rast nedosiahnete, tak, tak nezamestnanosť nám klesať proste nebude. To je realita. Čiže my ten hospodársky rast skutočne potrebujeme na to, aby sme riešili najzákladnejší problém alebo ten hlavný problém momentálny. Znížiť nezamestnanosť na Slovensku. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Spomínali ste, áno, máte pravdu, že kríza prináša tlaky na podnikateľov. Na ich profitabilitu, stupňujú sa tlaky na špekulatívne obchody, každý sa snaží nejakým spôsobom buď využiť, alebo zneužiť krízu. Skutočne daň z finančných transakcií v určitom zmysle, to, čo ste spomínali, existuje. To je high frequency trading, ktorý zabezpečuje to, že, že niekto spustí počítačové programy a uzatvára, otvára, uzatvára pozície na akciových trhoch. Práve zavedenie dane z finančných transakcií môže zabrániť takýmto špekuláciám, kedy v podstate to zdanenie je natoľko vysoké, že sa takéto operácie nebudú oplácať týmto finančným inštitúciám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vaše vystúpenie vnímam, že ste ho posunuli do takej morálno-filozofickej roviny. Ale ako v poriadku. Docela súhlasím s tým, že naozaj do veľkej miery sa finančný sektor podieľa alebo podieľal na vzniku hospodársko-ekonomickej krízy. A z tohto pohľadu môj názor je taký, že pravdepodobne väčšia regulácia finančného sektoru by prispela k eliminovaniu takýchto rizík do budúcna. Ale z tohto pohľadu je Slovensko naozaj malá krajina, ktorá sa v tomto objeme nepodieľa žiadnymi význačnými číslami a túto iniciatívu by museli vyvinúť finančné veľmoci ako, samozrejme, Veľká Británia respektíve Spojené štáty americké.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ja by som rád podporil kolegu Mikloška, pretože ja zdieľam jeho názor ohľadom rastu. Aj keď, samozrejme, trošku ináč by som to sformuloval, podľa mňa zbytočne aj v mainstreamovej ekonómii je veľký fetiš hospodárskeho rastu. A podľa mňa sú aj iné kritéria, ktoré sú veľakrát podstatnejšie, ako o koľko vzrástlo HDP. A to je povedzme kvalita zdravotníctva, kvalita školstva, či máme cesty bez výtlkov alebo ináč. Samozrejme, hospodársky rast, dávam za pravdu aj kolegovi Kamenickému, má súvislosť s nezamestnanosťou. Ale nie až takú priamu, ako sa tomu podsúva. Ja poviem aj príklad. Keď sme mali skoro 10-percentný rast kedysi kvôli automobilovému priemyslu, tak stále sme mali 8-percentnú mieru dlhodobo nezamestnaných.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Mikloško. Treba stlačiť potom trojku, pán poslanec. Dobre.

  • Áno. Samozrejme, nie rast za každú cenu. To znamená, stále kupovať niečo nové. Mať tri autá, nič neopravovať, všetko vyhadzovať a tak ďalej. No. Som toho názoru, aby to takto nebolo. Rast sa dá dosiahnuť aj tlačením peňazí, mnohí to robia, napríklad Veľká Británia, mne sa zdá aj ECB, Amerika, samozrejme. Rast nezamestnanosti, samozrejme, súvisí s tým, aj keď je mnoho iných metód na potlačenie nezamestnanosti. My sme tu mali minule celý deň debatu. A tých námetov, ako znížiť nezamestnanosť, bolo veľmi veľa. Nielen rast. No čo sa týka toho, že Slovensko je malý štát, to je pravda, že si nemôže rozkazovať. Zas tie najväčšie štáty sú po uši v tých derivátoch, pokiaľ viem, Veľká Británia 31 % ich štátneho rozpočtu je práve z týchto derivátových obchodov. A veľmi dobrá myšlienka je, že náš život si musíme hodnotiť aj z hľadiska jeho kvality. Nielen z hľadiska nejakých finančných a materiálnych hodnôt - v tom je zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, celková spokojnosť, duchovné záležitosti, literatúra, hudba, šport a tak ďalej. Čiže radšej budeme chudobní, ale budeme v tomto smere mať dobrú kvalitu života. Je to rozporuplné, ale dá sa to dosiahnuť skromnosťou, pribrzdiť naše nároky a o to kvalitnejšie žiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloš. Nech sa páči máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia. Prihlásil som sa do rozpravy k tomuto dokumentu, pretože ide naozaj o vážny a zásadný dokument, ktorý veľmi veľa hovorí o tom, čo vláda urobila, čo robí. Prípadne, čo chce robiť na to, aby sa jednoducho na Slovensku žilo lepšie. Aby sme mali výkonnejšiu ekonomiku, vyšší ekonomický rast, vyššiu zamestnanosť. Teda chcel by som na úvod aj oceniť aj kvalitu tohto materiálu z hľadiska vlastnej štruktúry, ktorá je povinná, ktorá je daná aj smernicami Európskej komisie a ktorá umožňuje vlastne tento obsah. Tieto dokumenty umožňujú aj porovnávať naozaj úsilie jednotlivých vlád. Chcel by som aj vyzdvihnúť to, že aspoň v tomto dokumente, zatiaľ verím, že to vydrží, sa vláda nehlási k postupne narastajúcemu hlasu, ktorý volá po tom, že treba zmäkčovať kritériá. Že prílišná úspornosť alebo prílišné úsporné opatrenia brzdia ekonomický rast, brzdia zamestnanosť. Takže to chcem oceniť, že v tomto materiáli aspoň som zatiaľ takéto hlasy nezachytil a že sa vláda stále hlási k tomu, že chce znížiť deficit na tie úrovne, na ktoré si to naplánovala.

    Problém ale je, a teraz prechádzam k tomu, čo sa chváliť nedá, je, že na jednej strane sa vláda hlási k správnym cieľom, dokonca niektoré tieto ciele aj napĺňa a zrejme aj naplní. Problém ale je, že ich naplní spôsobom, ktorý z krátkodobého hľadiska síce splní to, čo je potrebné, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ohrozujeme konkurencieschopnosť, teda vláda ohrozuje konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. A teda ohrozuje to, k čomu sa hlási aj dokonca už na prvej strane tohto materiálu. Pretože na prvej strane, je to strana 6, ale je to prvá strana textu, v ktorej sa hovorí, citujem: "Prioritou je aj naďalej zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých krajín Európskej únie." Koniec citátu.

    Tu si dovolím malú vsuvku. Keďže kolega Jozef Mikloško otvoril veľmi zaujímavú tému toho, či teda rast potrebujeme, alebo nepotrebujeme. Ako vidíte, aj tento materiál sa hlási k hospodárskej politike, za hlavnú prioritu považuje zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky. A ja v tomto s materiálom, a teda aj s ministrom, aj s vládou, hlboko súhlasím. Či sa nám to páči, alebo nie, ekonomický rast je predpokladom a podmienkou nielen rastu zamestnanosti, ako povedal kolega Podmanický, ale aj celkového rastu životnej úrovne a aj kvality života, o ktorej viacerí hovorili, že je tiež dôležitá. Je to prosto tak, bez toho, aby sme rástli rýchlejšie, ako rastú bohaté vyspelé krajiny, sa im nebudeme približovať. Ani v kvalite života, ani v životnej úrovni. A mimochodom, naša životná úroveň ešte nie je na úrovni 73 % vyspelých krajín. To, čo kolega Mikloško citoval, to je úroveň hrubého domáceho produktu v parite kúpnej sily.

    Čiže áno, my sme sa, a výrazne sme sa priblížili. Treba povedať, že Slovensko z hľadiska konvergencie, teda z hľadiska dobiehania vyspelých krajín od revolúcie v roku ´89 je druhou najúspešnejšou krajinou po Estónsku z hľadiska približovania sa. Začínali sme na úrovni okolo 50 %, dnes je to zhruba tých 73 % priemeru západnej Európy. Žiaľbohu, ekonomická úroveň, to neznamená tiež rovno životnú úroveň. Tá ide za tým. Za tým ekonomickým rastom ide postupne aj nárast platov a nárast životnej úrovne. Takže bude to tak - či sa nám to páči, alebo nie - že ten ekonomický rast je nevyhnutný. V slovenských podmienkach dokonca platí, že len rast vyšší ako 3 % generuje výraznejšie tvorbu nových pracovných miest, a teda riešiť veľmi vážny problém nezamestnanosti môžeme len vtedy, ak budeme schopní dosiahnuť, ale nielen krátkodobo, ale dlhodobo vyšší ekonomický rast, ako sú tie 3 percentá. A mimochodom, keď, myslím, že kolega Švejna to spomínal, že sme mali stále 8 % nezamestnanosť, aj keď sme mali 10-percentný rast dlhodobo. No áno, len kým sme začali robiť reformy okolo roku 2000, sme mali takmer 20 % nezamestnanosť. Reformy umožnili vysoký ekonomický rast, ktorý priniesol práve investície a pracovné miesta, ktoré znamenali zníženie nezamestnanosti z 20 % na menej ako 10 percent. To znamená pre desaťtisíce ľudí a rodín výrazné zvýšenie príjmu, výrazné zvýšenie kvality života, zníženie chudoby a sociálnu inklúziu. Na tom aj najlepšie vidno, že poklesla napríklad miera chudoby. Rozumná ekonomická politika založená na reformách, ktoré naštartujú ekonomický rast, je najlepšou sociálnou politikou, pretože takýto ekonomický rast prináša investície, prináša nové pracovné miesta a, mimochodom, popri ekonomickom raste sa meria aj celkový index ľudského rozvoja, human development index, ktorý meria UNDP, myslím. Merajú sa dokonca aj, meria sa dokonca aj medzinárodne, sa porovnáva aj miera subjektívneho šťastia.

    Mimochodom, to je dosť zaujímavé, že v zásade to vychádza tak, že tie najbohatšie, napríklad škandinávske krajiny vykazujú aj najvyššiu mieru subjektívne vnímaného šťastia, ale vôbec to neznamená, že všade platí úmera, čím ekonomicky vyspelejšia krajina, tým šťastnejší ľudia. Je skupina krajín, ktoré sú chudobné, africké krajiny alebo aj Bután napríklad sú veľmi chudobné, ale napriek tomu ľudia pociťujú vysokú mieru subjektívneho šťastia a spokojnosti so životom. Ale, mimochodom, krajiny, ktoré sú relatívne ekonomicky na tom nie najhoršie a je tam najnižšia miera pociťovaného subjektívneho šťastia a spokojnosti so životom, sú práve bývalé komunistické krajiny. Tam je tá kombinácia najhoršia. Ekonomicky na tom zďaleka nie sú najhoršie. Z hľadiska celosvetového porovnania, ale z hľadiska miery spokojnosti so životom a subjektívne uvedomovaného šťastia sú na posledných priečkach krajiny, ako je Bulharsko, Maďarsko, Rusko, ale aj Slovensko, na jedných z posledných miest zo všetkých krajín sveta.

    To bola len taká malá vsuvka na tú tému teda, ktorú otvoril pán poslanec Mikloško. A teraz by som sa teda vrátil, ak dovolíte, k tomuto materiálu. Čiže v čom je problém tohto materiálu?

    Problém tohto materiálu je v tom, že vláda síce deklaruje niektoré veci, ktoré sú pekné a s ktorými sa dá len a len súhlasiť, v skutočnosti ich ale nerobí. Konkrétne, keď som teda odcitoval, že prioritou má byť naštartovanie dlhodobo udržateľného ekonomického rastu, tak vláda aj hovorí, ako to treba urobiť. Aj tu sa dá súhlasiť, že ozdravením verejných financií a štrukturálnymi reformami. Len problém je, že to nerobí, respektíve ak to robí, tak spôsobom, ktorý nepovedie k želanému výsledku. Konkrétne vláda zabezpečuje znižovanie deficitu verejných financií, teda zlepšovanie stavu verejných financií, ale robí to spôsobom, ktorý z krátkodobého hľadiska síce bude efektívny, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ohrozí konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Ohrozí práve to, čo pomenováva ako prioritu: dlhodobo udržateľný vysoký ekonomický rast. Zdôrazňujem dlhodobo udržateľný.

    Vláda správne v tomto materiáli definuje ako priority štrukturálnych politík a vymenujem ich a skúsme si povedať, aké kroky vláda v týchto oblastiach robí, lebo správne ich považuje vláda za dôležité. Po prvé. Vzdelávanie, veda a inovácie. Otázka je: Robí vláda v tejto oblasti potrebné a nevyhnutné kroky a zmeny? Nehovorím, že nerobí nič, obávam sa však, že to, čo robí, nie je absolútne dostatočné a niekedy ide dokonca opačným smerom.

    Druhá oblasť identifikovaná ako zásadná z hľadiska štrukturálnych reforiem, zamestnanosť a sociálna inklúzia. Zákonník práce, ktorý zhoršil pružnosť trhu práce, vytvára podmienky na vyšší ekonomický rast alebo skôr podkopáva ekonomický rast, a ak vláda tvrdí, že to nie je pravda, že táto zmena Zákonníka práce, ku ktorej došlo, zvyšuje nezamestnanosť a ak neverí opozícii, nech sa páči, ale tvrdia to aj všetci nezávislí experti, tvrdia to zamestnávatelia a tvrdí to aj Národná banka Slovenska, ktorá vo svojej analýze ako jeden z dôvodov nárastu nezamestnanosti koncom minulého roka uviedla práve Zákonník práce, ktorý znížil flexibilitu trhu práce. Čiže správne identifikovaná priorita pre štrukturálne reformy, ale pohyb opačným smerom, zníženie flexibility trhu práce.

    Ďalej vláda identifikuje ako ďalšiu oblasť dôležitú pre štrukturálne reformy podnikateľské prostredie. Áno. Otázka ale je: Zlepšuje vláda podnikateľské prostredie alebo ho zhoršuje? Hovoril tu o tom môj kolega Ivan Štefanec, ktorý hovoril o tom, že sa prepadávame v rebríčkoch konkurencieschopnosti, v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia a už spomínaný Zákonník práce, zvyšovanie najmä priamych daní, odvodov, zhoršovanie vymožiteľnosti práva, zastavenie reforiem v justícii, ktoré rozbehla Lucia Žitňanská. Najnovšie informácie, ktoré svedčia o tom, že sa ide v protismere aj v tejto oblasti, hovoria o tom, že po tom, ako sa zmenil Luciou Žitňanskou nastavený systém, aby nových sudcov vyberali komisie, kde väčšina sú nesudcovia, prvý krok, ktorý minister, nový minister spravodlivosti Borec urobil, že to zmenil. Opäť sú tam vo väčšine sudcovia v týchto komisiách a podľa najnovších informácií každý štvrtý novoprijatý sudca má také isté priezvisko ako už existujúci sudcovia. Dovolím si povedať, že miera príbuzenských vzťahov a teda previazanosti príbuzenskej je omnoho väčšia, pretože nie všetky príbuzenské vzťahy sa dajú demaskovať na základe zhodného priezviska. Zlepší toto podnikateľské prostredie? Zlepší toto vymožiteľnosť práva na Slovensku a podnikateľské prostredie? Obávam sa, že nieže to nezlepší, ale, naopak, zhorší, ako aj ďalšie kroky, ku ktorým dochádza.

    Moderná a efektívna verejná správa bola identifikovaná v tomto materiáli ako ďalší dôležitý predpoklad udržateľného ekonomického rastu. Zase sa s tým dá len súhlasiť. Otázka zase ale je: Čo urobila alebo robí vláda na zefektívnenie verejnej správy? Obávam sa, je tu avizovaný síce nový projekt, uvidíme, čo prinesie, lebo zatiaľ kroky, ktoré vláda robila, nepriniesli nič alebo priniesli dokonca ešte zhoršenie. Môžeme sa odvolať napríklad na ešte prvú vládu Roberta Fica, ktorá avizovala 20-percentné zníženie zamestnanosti vo verejnom sektore. Výsledok bol, viete aký? 0,02 percenta.

    Zdravie je ďalšia oblasť, ktorá je identifikovaná, a veľmi správne, ako zásadná oblasť pre štrukturálne reformy. Zase otázka je, čo robí vláda v oblasti zdravotníctva, aby sa zvýšila efektívnosť zdravotníctva a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti? Nič. Reformné kroky, ktoré boli naštartované - či už transformácia nemocníc, alebo zvýšenie konkurenčného tlaku aj cez súkromné poisťovne - sa nieže nezlepšuje, ale zhoršuje a kroky vlády smerujú presne opačným smerom, o čom svedčí aj narastajúce zadlžovanie v zdravotníctve, aj narastajúca neefektívnosť fungovania zdravotníctva.

    A takto by sme, žiaľbohu, mohli pokračovať aj v ostatných oblastiach. Takže zhrniem a podčiarknem, že vláda síce na jednej strane sa hlási k potrebe dlhodobého udržateľného ekonomického rastu a aj identifikuje oblasti, v ktorých štrukturálne reformy sú dôležité, avšak v zásade a vo väčšine týchto oblastí postupuje presne opačným smerom.

    Teraz sa teda budem venovať verejným financiám, pretože o nich je najmä tento dokument. A zase sa dá povedať, že vláda na jednej strane správne deklaruje - a musím povedať, že aj to treba oceniť aj to oceňujem - že chce znižovať deficit verejných financií, že sa k tomu stále hlási. Problém je ale spôsob, akým to ide robiť. Problém vlády Roberta Fica a aj ministerstva financií je do značnej miery v tom, že sa viac zameriava na formu ako na obsah, na marketing ako na skutočné riešenie. Veľmi krásnym príkladom toho je vývoj verejných financií v roku 2012. V roku, ktorý je už za nami, máme definitívne čísla. Čísla, ktoré sa nachádzajú aj v tomto dokumente a ktoré potvrdzujú, že trhanie rozpočtu koncom júla 2012 predsedom vlády pred kamerami, široko pokryté všetkými médiami, bol proste len politický marketing a dosť trápny divadelný kúsok, ktorý sa nezakladal absolútne na žiadnej realite. A dnes tento materiál, materiál ministerstva financií schválený vládou Roberta Fica jasne potvrdzuje - konkrétne, ak máte záujem o podrobnosti, na strane 23 - fakt a skutočnosť, že ak by vláda Roberta Fica nebola robila žiadne dodatočné opatrenia, tak deficit v roku 2012 by bol dosiahol úroveň 4,6 %, teda presne takú, aká bola rozpočtovaná v rozpočte, ktorý bol ešte pripravený Radičovej vládou a schválený bývalým parlamentom.

    Neznamená to, že ten rozpočet by sa naplnil presne v tej istej štruktúre. Každý rok sa deje to, že niektoré položky sa napĺňajú viac, niektoré menej, niektoré príjmy vyššie, iné nižšie, niektoré výdavky vyššie, iné nižšie a aj v roku 2012 bol, vývoj nebol presne taký, ako predpokladá rozpočet. Napríklad boli nižšie daňové príjmy, ale bolo to vykompenzované inými položkami a podstatné a kľúčové je, že ten argument, s ktorým Robert Fico trhal rozpočet za asistencie pána ministra, že ak neurobia ďalšie dodatočné opatrenia, tak deficit bude 5,3 %, lebo rozpočet bol pripravený zle, ten argument bol falošný. Potvrdzuje to tento dokument, ktorý jasne hovorí, že dodatočné príjmy z opatrení vlády dosiahli 288 miliónov eur, teda 0,4 percenta. Zároveň vláda nenaplnila niektoré príjmy dobrovoľne vo výške zhruba 0,1 % z digitálnej dividendy a z licencií telekomunikačných operátorov. To znamená, že skutočný vplyv opatrení, ktoré vláda urobila, bol 0,3 % a deficit dosiahol úroveň 4,3 % namiesto plánovaných 4,6 %, čo jasne svedčí o tom, že ak by vláda nebola prijímala žiadne opatrenia, celkový dosiahnutý deficit by bol taký, aký bol rozpočtovaný. Takže išlo do značnej miery len o politické divadlo a dnes o tom svedčí a odhaľuje z toho vlastne vládu jej samotný materiál.

    Ďalšia vec, to bol rok 2012. Teraz mi dovoľte niečo povedať, niečo o roku 2013, lebo ten je ešte dôležitejší, pretože je aktuálny. Na stranách 24, 25 je tabuľka, ktorá hovorí o tom, aké opatrenia vláda v roku 2013 prijala a premietla do rozpočtu, aby sa deficit znížil na tých cieľových 2,9 percenta. Keď si urobíte podrobnejšiu analýzu týchto údajov, tak prídete k zaujímavým záverom, ktoré ale nie sú vôbec radostné z hľadiska, a pozitívne, z hľadiska toho, akým spôsobom vláda konsoliduje. Čiže vláda síce konsoliduje, ale konsoliduje spôsobom, ktorý sa nám vypomstí, pretože ohrozí našu konkurencieschopnosť.

    Prvá zásadná vec, ktorá z tých čísiel vyplýva, je, že vláda takmer vôbec nešetrí. Takmer vôbec nešetrí vláda. Z tých čísiel totiž vyplýva, keď si ich rozdelíte do tých hlavných skupín, že vláda chce získať v roku 2013, v tomto roku, o ktorom hovoríme, na konsolidáciu 930 miliónov eur zvýšením daní a odvodov. To je 38 % z celého konsolidačného úsilia. Čiže najväčšiu časť chce získať zvýšením daní a odvodov a, čo je ešte horšie, zvýšením takých daní a odvodov, ktoré ohrozujú ekonomický rast a brzdia ekonomický rast a brzdia našu konkurencieschopnosť. A kto by tomu neveril, tak nech sa páči, box č. 1 na strane 14 tohto istého materiálu, o ktorom hovoríme. Hovorí o tom, aké sú skúsenosti aj empirické, aj z literatúry odborno-ekonomickej, ako veľmi bolí konsolidácia a aký typ konsolidácie ohrozuje viac a aký menej budúci ekonomický rast. Tak napríklad sa tu hovorí, odcitujem: "Z príjmovej stránky krátkodobo aj dlhodobo rast najmenej tlmí znižovanie deficitu cez spotrebné a majetkové dane," Čiže najlepšie, keď už dane chceme dvíhať, je dvíhať majetkové a spotrebné dane. "Naopak, rast daní zo zisku a z miezd má negatívny dlhodobý efekt." Koniec citátu.

    Z tých čísiel 930 miliónov dane a odvody nie je nič z majetkových a spotrebných daní. Všetko je z daní priamych a z odvodov, teda nepriameho zdanenia miezd. Čiže všetko, po prvé, vláda konsoliduje najmä zvyšovaním daní, prenášaním záťaže na ľudí, a to ešte takých daní, ktoré ohrozujú budúci ekonomický rast, a sama to dokazuje vo svojom vlastnom materiáli.

    Ďalej, ďalšou, druhou najväčšou položkou, ktorou vláda šetrí, je 737 miliónov zo zdecimovania druhého piliera, to tvorí 30 % celkového konsolidačného úsilia. Povedané zrozumiteľnejšie, túto významnú položku vláda získala tak, že minie peniaze, ktoré by inak boli odložené na budúce dôchodky budúcich dôchodcov. Čiže ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a míňa to, čo by minuté nemalo byť a malo by to byť nasporené na budúce dôchodky budúcich dôchodcov, keďže vieme, aký je demografický vývoj, a keďže vieme, aké riziká sú s tým spojené.

    Ďalších 328 miliónov vláda získava jednorazovými príjmami. To sú príjmy z digitálnej dividendy a z presunu zásob ropy, financovania zásob ropy do neverejného sektora, čo jej pomôže počas dvoch rokov, 2013 - 2014, ale už nie potom. Čiže 328 miliónov, teda 13 % z celkového konsolidačného úsilia si pomáha jednorazovými príjmami, ktoré nám síce teraz pomôžu, ale o dva roky už jednoducho nebudú fungovať, nebudú mať žiaden efekt. Čiže zase nič moc.

    No a zvyšuje nám 475 miliónov, čo sú úspory vo verejných výdavkoch. Keď si napočítate v tej tabuľke tie úspory, tak celkovo vám vyjdú síce vyššie, ale sú tam aj položky mínusové, a keď si vypočítame celkové saldo, tak najväčšia mínusová položka vo výdavkoch je minutie rezervy, ktorú si vláda vytvorila, ak by menej ľudí odišlo z druhého piliera.

    Keďže odišlo viac, tak tie peniaze minula, čiže minula naviac 229 miliónov. Keď si urobíme saldo úspor, ktoré vláda urobila alebo chce urobiť v roku 2013, a toho, čo má výdavky navyše, tak zistíme, že celkové saldo týchto úspor vo verejných výdavkoch je 475 miliónov, čiže 19 percent tej celkovej rozpočtovanej sumy potrebných opatrení. Dalo by sa povedať, že vláda zvyšovaním daní a jednorazovými opatreniami a zdecimovaním druhého piliera získava 81 percent potrebných peňazí na konsolidačné úsilie a 19 percent získava znižovaním výdavkov. Lenže keď sa pozriete podrobnejšie na to číslo, tak zistíte, že vláda nešetrí na sebe, ale že gro tohto čísla 475 je úspora územnej samosprávy. Úspora územnej samosprávy, zase to máte v tej tabuľke na strane 24, je 427 miliónov. Čiže celková úspora verejných výdavkov 475 miliónov, ale úspora územnej samosprávy 427. Viete, koľko je teda schopná ušetriť vláda? 48 miliónov eur, teda necelé dve percentá, necelé dve percentá celého potrebného konsolidačného úsilia. Toto je vizitka toho, ako vláda šetrí na sebe a ako prenáša ťarchu na ľudí, na podnikateľov a aj na územné samosprávy.

    Takže konštatovať musím, žiaľbohu, že síce vláda prijíma opatrenia, ktoré zrejme povedú k zníženiu deficitu na 2,9 percenta, aj keď sa ukazuje, že budú zrejme potrebné aj niektoré ďalšie dodatočné opatrenia, najmä v zdravotníctve, ale asi aj inde, ale ak to aj dosiahne, tak to dosiahne spôsobom, o ktorom sama vláda v tom istom materiáli tvrdí, že nie je optimálny.

    Ešte odcitujem jednu vetu z tohto materiálu, ktorá hovorí o tom, ako je lepšie konsolidovať. Citujem: "Z výsledkov odhadov ministerstva financií vyplýva, že konsolidácia prostredníctvom výdavkov má oproti príjmovej konsolidácii vyššie náklady v podobe strateného rastu v krátkodobom horizonte, na druhej strane však v strednodobom až dlhodobom horizonte je menej bolestivá." Inými slovami, keď šetríte na výdavkoch, tak vám to krátkodobo zníži rast, ale vyrieši vám to problém strednodobo a dlhodobo. Keď ale nešetríte na výdavkoch, ale keď zvyšujete, keď konsolidujete cez zvyšovanie príjmov, tak vám to síce neohrozí krátkodobo tak rast ako znižovanie výdavkov, ale vytvárate si veľký problém strednodobo a dlhodobo.

    Zase platí a potvrdzuje to tento materiál ministerstva financií, že vláda vládne systémom po nás potopa. Teraz splníme, lebo však musíme, ale čo to spôsobí do budúcna, to nás veľmi nezaujíma. Ďalšia veľmi zaujímavá vec, ktorú chcem, na ktorú chcem upozorniť, ktorá z toho materiálu vyplýva, je konsolidačné úsilie. Veľa prebiehajú polemiky o tom, ktorá vláda šetrí, ktorá vláda šetrí viac, konsoliduje viac, ktorá menej. Často sa porovná neporovnateľné, preto je dobré, že aj tento materiál je postavený na štandardnej metodike a že vyčísľuje aj konsolidačné úsilie. Nemožno totiž mechanicky porovnávať, ako sa znižoval deficit v jednotlivých rokoch a za jednotlivé vlády, pretože od toho treba odpočítať tie veci, na ktoré vláda nemá vplyv. A údaj konsolidačné úsilie je dôležitý preto, že to je očistený údaj, ktorý hovorí, ako sa vláda podieľala svojimi aktívnymi krokmi na ozdravení alebo zhoršení stavu verejných financií. A tu tie porovnania nevychádzajú veľmi v prospech vlády, a preto sa vláda, dokonca ministerstvo financií, lebo ono je hlavným autorom tohto materiálu, sa dokonca, no povedal by som, až nevyhlo dosť trápnym zahmlievaniam. Zahmlieva a kamufluje.

    Prečítam vám jeden citát, ktorý je nádherný, a potom vám vysvetlím, aké sú skutočné čísla za ním. Ten citát zo strany 7, ktorý hodnotí konsolidačné úsilie v rokoch 2010 až 2013, je nasledovný: "Priemerné ročné konsolidačné úsilie v rokoch 2010 až 2012 dosiahlo jedno percento HDP. V roku 2013 sa konsolidačné úsilie odhaduje vo výške 1,2 percenta HDP." Čiže, preložím do zrozumiteľnej reči, za vlády Ivety Radičovej bolo priemerné konsolidačné úsilie ročné okolo jedného percenta, za nás, za vlády Roberta Fica sa odhaduje, že v roku 2013 bude 1,2 percenta, čiže vyššie, ako bolo za Radičovej vlády. No len problém je v tom, že keď si tie roky 2010 až 2012 rozdelíte po jednotlivých rokoch, tak zistíte, že ono je to pravda, čo je v tej vete napísané, akurát problém je v tom, že konsolidačné úsilie v roku 2010 v dôsledku politiky vlády Roberta Fica v rokoch 2009 a 2010 bolo mínus 1,2 percenta. Mínus. Konsolidačné úsilie v roku 2011, v jedinom celom roku vlády Ivety Radičovej, bolo plus 3,1 percenta a konsolidačné úsilie vlani, v zmiešanom roku, bolo plus 0,5 percenta. A konsolidačné úsilie podľa vlastného dokumentu tohto istého ministerstva, potvrdeného aj dokumentom, tie čísla sú veľmi podobné aj v dokumente Rady rozpočtovej zodpovednosti, bude konsolidačné úsilie v nasledujúcich rokoch nasledovné: v roku 2013 0,8 percenta, v roku 2014 0,4 percenta, v roku 2015 1,1 percenta a v roku 2016 0,7 percenta. Toto sú čísla, ktoré sú z najnovšieho materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Teraz to zase preložím do zrozumiteľnej reči, že čo to teda znamená. Znamená to teda to, že vláda Roberta Fica, ak sa jej podarí naplniť zámery, ktoré tu deklaruje v tom materiáli, ktorý teraz schvaľujeme, dosiahne za štyri roky svojho vládnutia celkové konsolidačné úsilie 3 percentá, kým vláda Ivety Radičovej za jediný rok dosiahla konsolidačné úsilie 3,1 percenta. Teda vláda Ivety Radičovej konsolidovala za jediný rok viac alebo zhruba v tej istej miere, v akej sa chystá konsolidovať vláda Roberta Fica za štyri roky. Teda ak tu zaznieva, že to konsolidačné úsilie nie je dostatočné, tak tieto čísla jasne svedčia o tom, že nie je dostatočné.

    A že by bolo možné, áno, ono je dostatočné z hľadiska parametrov, ktoré sú v európskej legislatíve, ktoré určuje Európska komisia, dokonca ide až trochu nad rámec, ale hlavne kvôli zákonu o brzde, o dlhovej brzde, kvôli ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Ale ak sa teda pozrieme na to, ako ktorá vláda konsolidovala, tak musíme konštatovať, že tá konsolidácia je nielen obsahovo zlá, pretože prebieha najmä na strane príjmov - a to ešte na strane zvyšovania takých daní, ktoré ohrozuje ekonomický rast, ale konsolidácia je aj nedostatočná a mohla by byť omnoho väčšia. Napríklad taká, aby sa nezačali aktivovať niektoré nepríjemné sankcie v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Teda aj z tohto pohľadu chcem avizovať, že ak vláda, lebo sú už také signály, príde s návrhmi na zmäkčovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak budem určite tým, ktorý nepodporí tieto návrhy a bude zásadne proti zmäkčovaniu tohto zákona, pretože ak by vláda konsolidovala rozumnejšie a razantnejšie, tak by nemuselo dôjsť k napĺňaniu týchto hraníc.

    Takže ešte raz sa vrátim k tej formulácii, lebo teraz je možno zrozumiteľnejšia, ako krásne vláda kamufluje v tomto materiáli. Hovorí, priemerné ročné konsolidačné úsilie v rokoch 2010 až 2012 dosiahlo jedno percento, v roku 2013 dosiahne 1,2 percenta. Ale už nehovoria, že preto priemerné za tie tri roky, že rok 2010, za ktorý môžu v plnej miere, to bolo mínus 1,2 percenta. A rok 2011, za ktorý má, nesieme plnú mieru zodpovednosti konsolidácie, pretože to bol prvý celý rok, v ktorom sme vládli, bola konsolidácia 3,1 percenta, teda vyššia miera konsolidácie, ako plánuje vláda Roberta Fica urobiť za celé štyri roky svojho vládnutia. Pritom väčšina opatrení v roku 2011 z toho objemu 3,1 percenta HDP bola urobená na výdavkovej strane, teda znižovaním verejných výdavkov, teda spôsobom, ktorý neohrozoval ekonomický rast, a teda spôsobom, kedy vláda šetrila na sebe. To, že je to tak, že dve tretiny boli dosiahnuté na výdavkovej strane, to potvrdzujú aj analýzy Medzinárodného menového fondu.

    Posledná vec, ktorú chcem zmieniť vo svojom vystúpení, sa týka výberu daní. Chcel by som upozorniť, že vláda vládne druhý rok. Takže neustále omieľať, že za výpadky vo výbere daní môže chaos na daňovej správe, síce môže vláda omieľať, ale čím ďalej, tým menej to bude uveriteľné. Čím nechcem povedať, že na daňovej správe neboli problémy, a prijal som za to aj politickú zodpovednosť. A myslím, že sme ju prijali aj ako strana vo voľbách, ale dôležité je, zase sú dôležité čísla. A čísla hovoria, že za prvé štyri mesiace tohto roku sa na kľúčových daniach vybralo o 110 miliónov eur menej než za prvé štyri mesiace minulého roka, kedy mal vládnuť ten najväčší chaos. Tie kľúčové dane sú daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a daň z príjmu právnických osôb. Ešte raz, za tieto kľúčové dane sa za prvé štyri mesiace tohto roka vybralo o 110 miliónov eur menej ako za prvé štyri mesiace roka 2012! A tu vás chcem upozorniť nielen na to, že v roku, za prvé štyri mesiace v roku 2012 boli tie problémy s informačným systémom na daňovej správe, ale chcem vás upozorniť aj na to, že ekonomika rastie. Vlani sme vykázali ekonomický rast 2 percentá, v tomto roku tiež vykazujeme ekonomický rast. Čiže ak by sa efektívnosť daní výrazne nezhoršila, tak sme na týchto daniach za štyri mesiace mali vybrať viac, ako sme vybrali vlani za štyri mesiace. My sme ale vybrali menej napriek tomu, že vlani bol chaos, teraz vraj nie je. Napriek tomu, že sme mali rast odvtedy, vybrali, daňová správa vybrala menej o 110 miliónov eur.

    A chcem tiež potvrdiť to, čo hovoril Ivan Štefanec, problémy s daňou z pridanej hodnoty začali v roku 2006. Rok 2006 bol prvým rokom prvej vlády Roberta Fica a odvtedy výnosnosť z dane z pridanej hodnoty, ktorá je najdôležitejšou daňou v štátnom rozpočte, výrazne klesla. Ešte v roku 2005 bola sadzba DPH 19 percent a výber DPH tvoril 8,2 percenta nášho HDP. Vlani už to bolo 20 percent, ale objem bol už len 6 percent z hrubého domáceho produktu. A ten pokles bol kontinuálny od roku 2006, nepodarilo sa ho zastaviť ani nám počas tých dvoch rokov vládnutia, pretože ten čas bol krátky a k tomu ten pokles ďalej pokračuje. Takže ak vláda tvrdí, že sa nedá inak konsolidovať, len zvyšovať dane a odvody, alebo hľadať jednorazové alebo decimovať druhý pilier, tak to nie je pravda. Pretože tieto čísla jasne ukazujú, že vláda nešetrí na sebe, znovu zopakujem, z celkového, z celkovej hodnoty konsolidačných opatrení po odrátaní úspory výdavkov v územnej samospráve vláda šetrí 48 miliónov eur, čo sú dve percentá celkového konsolidačného úsilia. Čiže vláda nešetrí na sebe, na vlastných výdavkoch, ak rieši konsolidáciu, tak ju rieši takým zvyšovaním takých daní, ktoré ohrozujú ekonomický rast. A teda na záver musím skonštatovať, že tá proklamácia, ktorá je prvou vetou tohto materiálu, ktorú znovu zopakujem, ktorá znie: "Prioritou vlády je aj naďalej zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých krajín Európskej únie", koniec citátu, tak že táto priorita je len deklarovaná a nie skutočná.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, šesť poslancov.

    Poprosím vás, páni poslanci, akceptujem, ale pokým neuzatvorím, šesť, pán poslanec Štefanec, ja už som uzatvorila šesť poslancov.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. No, pán poslanec Mikloš, ja by som sa chcel opýtať, vy ste spomínali to konsolidačné úsilie a tie čísla, že nesedia a podobne, v roku 2011 deklarujete konsolidačné úsilie na úrovni 3,1 percenta, kde, samozrejme, to, čo ste povedali, je pravda, treba to očistiť o jednorazové vplyvy, o cyklické vplyvy, aby sme mali štrukturálne deficity. Podľa, ja som tu teda nebol, ale chcem sa opýtať, aby ste mi to objasnili, že vtedy vy ste zahrnuli takisto zvýšenie DPH o 1 % z 19 % na 20 % do konsolidačného úsilia, ktoré vám urobilo na tých 3,1 % možno 1 percento? Keď to spočítam s tým pol percentom z roku 2012, tak v priemere ste na tom, na čom sme my dneska v roku 2013. Takže tu by som vás poprosil, keby ste mi to nejak objasnili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Kolega Mikloš, no musím povedať, že v plnej miere s tebou súhlasím, a musím povedať, že keď táto vláda chce ísť cestou, ktorú napísala do programu stability 2013 - 2016, tak by ho mala aj plniť a nielen deklarovať. Je to naozaj len marketingový dokument. Slovenská republika má dosť veľký podiel príjmov aj z eurofondov. Eurofondy môže Slovenská republika využiť na dlhodobo udržateľný rast a na podporu rastu, ale využitie eurofondov počas Ficovej vlády a ich miera čerpania je tak nízka, že pán minister Kažimír do tohto materiálu nedal poriadne ani jedno slovo o tom, ako chce využiť eurofondy, de facto peniaze, ktoré Slovenská republika zaplatí do spoločnej kasy a zoberie ich naspäť v podobe eurofondov, ako chce využiť v prospech slovenskej ekonomiky. Preto tento materiál by bolo lepšie zobrať späť a dopracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja sa chcem opýtať jednu vec, lebo sadzba dane DPH sa zvýšila o jeden percentný bod. Ekonomika v zásade v tomto období rastie a výnosnosť DPH, ako výber DPH vlastne išiel dole, čím to je?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na úvod poznámka k tomu, že ste hovorili teda, že rozpočet by dopadol aj bez prijatých opatrení na úrovni 4,6 percenta. Nie je správna tá vaša interpretácia tohto deficitu z toho dôvodu, že ste tam nezahrnuli všetky položky, ktoré už prijala táto vláda, napr. viazanie výdavkov vo výške 120 mil. eur alebo prevzatie dlhu zdravotníckych zariadení 80 mil. eur, potom regionálny operačný program 76 mil. eur a ďalšie opatrenia. To znamená, že ten deficit by bol skutočne naozaj vyšší, a teda roztrhanie rozpočtu, vami pripravovaného rozpočtu, pokladám za oprávnené.

    Čo sa týka tých ďalších konštatovaní, najmä napr. vo vzťahu k zdravotníctvu a teda, že vami navrhované reformy by zlepšili efektívnosť zdravotníctva, s tým takisto celkom nesúhlasím. Naopak, dnes konštatujeme znižovanie miery zadlžovania zdravotníctva ako takého, to znamená, že tie opatrenia, ktoré sa teraz prijímajú, sa ukazujú ako dostatočne efektívne.

    Takisto neustále zdôrazňovanie zhoršenia podnikateľského prostredia, ja by som tu uviedol len rozhovor s konateľom firmy Gabor niekedy z februára tohto roku, ktorý na otázku zvyšovania daní odpovedal, že Slovensko je stále zaujímavé a istým spôsobom atraktívne pre podnikanie. Takže netreba poukazovať a zdôrazňovať neustále na to, že sa tu nejakým spôsobom výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie. Zákonník práce odstránil deformy tie, ktoré tu boli, a dal ho na úroveň štandardného Zákonníka práce. Takisto by som rád zdôraznil, že sa neukázalo v konečnom dôsledku, že by prispieval k rastu nezamestnanosti. To, čo naozaj vplýva, a takisto viem uviesť konkrétne spoločnosti, ktoré vyslovene prepúšťali z dôvodu straty objednávok.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste niekoľkokrát zdôraznili, že vláda Roberta Fica hrá krátke hry. Podľa teórie hier sa dajú hrať krátke hry a krátke hry môžu byť aj veľmi výnosné, len sa musia hrať krátko. Akákoľvek krátka hra, ktorá chce pokračovať dlhšie, ruinuje nielen hru, ale aj hráčov. To je podľa teórie hier.

    Ak by sme chceli a mysleli na budúcnosť, tak ak ste hovorili, že tento materiál celkom správne identifikuje, že jedným z kľúčových bodov budúceho rastu a prosperity celej Slovenskej republiky je vzdelanie, tak by sme museli mať pred sebou iné plány na rozvoj vzdelanosti na Slovensku. Ja som sa vrátila pred dvoma týždňami z Taiwanu. Taiwan bola obyčajná krajina, kde ľudia žili v drevených domčekoch, čakali na to, že sa situácia v mainland China zmení, že sa budú môcť vrátiť čankajškovci späť do Číny, do hlavnej krajiny, ale v momente, keď pochopili, že to je dlhodobá záležitosť, začali investovať do vzdelania. Dnes dávajú do vzdelania a vedy a rozvoja výskumu 20 % svojho HDP. To sú krajiny, ktoré dnes myslia na budúcnosť. My myslíme na čo? Na krátku hru, na krátkodobý prospech.

  • Myslím, že tam bolo veľmi dobre vystihnuté veľmi veľa oblastí, až tak, že pán minister financií veľmi ťažko niesol tie informácie, ktoré tu zaznievali, až musel ujsť z rokovacej sály. Ja by som ho poprosil, nech vydrží, aj keď to sú nelichotivé, ale veľmi presné postrehy a nech si to vypočuje a nech sa snaží nad tým premýšľať. Pretože papier síce znesie všetko, ale kvôli tomu nám ekonomika neporastie.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Takže, pán poslanec Kamenický, ak by ste chceli sa niekde dočítať, že aké bolo to konsolidačné úsilie v roku 2011, tak v tomto materiáli sa nedočítate to číslo, pretože to je nepríjemné pre vládu, ale nájdete ho v materiáli Rady rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa volá Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov a je to veľmi aktuálny materiál, ktorý táto Rada vydala teraz v máji 2013. Áno, máte pravdu, že súčasťou konsolidačného úsilia, tých 3,1 %, bolo aj zvýšenie DPH o 1 percento. To bolo gro tej jednej tretiny, ktorú sme dosiahli na strane príjmov, pričom ale dve tretiny, 60 % zhruba, sme dosiahli znížením výdavkov. Kým vaša vláda dosiahla znížením výdavkov vlastných 2 percentá. A zároveň daň z pridanej hodnoty je tou daňou, podľa tohto materiálu, podľa vášho materiálu, ktorá najmenej ohrozuje, je to spotrebná daň. A ako som citoval z tohto materiálu, spotrebné a majetkové dane, ich zvýšenie, najmenej ohrozujú konkurencieschopnosť, budúci ekonomický rast a teda aj rast zamestnanosti.

    Čo sa týka pána poslanca Duchoňa, pána predsedu výboru, pán predseda, ja nepochybujem, že vy pokladáte trhanie štátneho rozpočtu pánom Robertom Ficom za oprávnené, tak ako zrejme budete považovať všetko za oprávnené, čo Robert Fico urobí, ale tvrdiť, že v zdravotníctve dochádza k znižovaniu zadlžovania, to sa priznám, že počujem prvýkrát. My sme zdravotníctvo oddlžili pred zhruba rokom a pol, vtedy tá úroveň dlhu bola, ak sa dobre pamätám, okolo 50 mil., dnes máte najmenej 300 miliónov. Zadlženie v zdravotníctve narastá a narastá z dôvodu vašej nečinnosti. Ďalej to, že vy tvrdíte, že sa nezhoršuje podnikateľské prostredie, lebo to povedal nejaký podnikateľ, nehnevajte sa, ale je smiešne.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kaník.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je dobré, že tento materiál tu máme, a musím aj ja oceniť, že vidno, že bol pripravovaný starostlivo. Zároveň platí, že sa snažil vytvoriť čo najpriaznivejšiu v rámci možností, najpriaznivejší obraz o tom, čo vláda robí. Ale zároveň, samozrejme, nemohol nespomenúť tie skutočnosti, ktoré sa reálne dejú, aj tie ciele, ktoré si vláda verbálne kladie, verbálne zdôrazňujem, pretože naozaj mnohé ciele, ktoré určite, na ktorých sa vieme zhodnúť všetci, sú v príkrom rozpore s reálnymi krokmi, ktoré vláda robí. Jej konkrétne rozhodnutia, jej konkrétne zmeny, ktoré uvádza do života, pôsobia priamo proti tým zámerom, ktoré vláda robí. Ja teda tiež použijem pár citátov, pretože ten materiál je zaujímavý a dobrý a budem sa snažiť odvolávať, pokiaľ to len bude možné, na samotný tento materiál.

    A hneď teda začnem na prvej strane toho materiálu, to znamená strana 6, kde materiál uvádza, že bude dôležité prijať opatrenia s čo najmenej negatívnym vplyvom na ekonomický rast a pokračovať v štrukturálnych reformách podporujúcich rast. A ja teraz by som rád počul, ktoré opatrenia zatiaľ prijaté touto vládou boli tými, ktoré podporujú hospodársky rast a ktoré opatrenia z tých, ktoré vláda prijala, mali čo najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast. Ja si myslím, že je to presne naopak, ten smer, ktorým ste nasmerovali túto krajinu, je presne opačný. Zvýšili ste dane, zvýšili ste odvody, znížili ste flexibilitu trhu práce, to sú všetko negatívne opatrenia s veľmi zásadným negatívnym vplyvom na hospodársky rast. To samotný váš materiál, ktorý je tu predkladaný, uvádza v neskorších bodoch, kolega Mikloš to už spomínal, ja sa k tomu ešte vrátim, a len potvrdzuje, že cieľ je jedno, konkrétne kroky na jeho dosiahnutí potierajú, popierajú dosiahnutie tohto cieľa. Ja som to nazval už mnohokrát túto kombináciu týchto nástrojov, ktoré ste zvolili, smrteľným kokteilom pre slovenskú ekonomiku a ten naozaj účinkuje nezadržateľne. Taká posledná informácia z tohto súdka z dnešného dňa v médiách, ktorá bola publikovaná, že pokles nezamestnanosti v prvom kvartáli tohto roku je 1 percento. Čoho následok to je, až nie týchto negatívnych nástrojov, ktoré boli použité a ktoré majú negatívny vplyv na hospodársky rast? Viackrát sa tu už spomínalo tá kombinácia, že zamestnanosť, nezamestnanosť a hospodársky rast, že potrebujeme mať hospodársky rast, aby sme úspešne bojovali s nezamestnanosťou. Ale tu si myslím, a to nie je len vecou toho, kto to povedal, neviem teraz presne, ktorý z predrečníkov sa takto vyjadril, ale to je taký mylný pohľad, ktorý nie je ojedinelý v celej ekonomickej obci, ako keby to boli oddelené faktory. Oni nie sú oddelené, to sú prepojené nádoby. Nemôžete mať hospodársky rast, pokiaľ nemáte zároveň klesajúcu nezamestnanosť a zároveň nebude klesať nezamestnanosť, pokiaľ nebude hospodársky rast, to sú dve vzájomne naraz idúce veci, ktoré sa vyvíjajú negatívne alebo pozitívne. Nenasleduje jedna po druhej, obidve sú následkom hospodárskych krokov, hospodárskych nástrojov, ktoré vláda urobí a ktoré vyvolávajú buď rast zamestnanosti, pokiaľ zníži dane, zníži odvody, zlepší situáciu na trhu práce, zlepší vymáhateľnosť práva. Inými slovami, mohli by sme hovoriť podrobne, ale dá sa to zhrnúť: zlepší podnikateľské prostredie, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, potom rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť a dosahuje sa hospodársky rast.

    Tu mi nedá nespomenúť tie negatívne rebríčky, alebo tá naša pozícia, negatívna pozícia, alebo negatívny vývoj našej pozície v kľúčových rebríčkoch, ktoré sa tým zaoberajú. Ten už spomínaný rebríček konkurencieschopnosti Slovenska, ktorý hovorí, alebo ukazuje, že v roku 2006, keď sa ujal vlády nad Slovenskom, nad Slovenskom, hovorím to úplne vážne, pretože presne takýto spôsob vlády je pre vládu SMER-u typický, Robert Fico, bolo Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti na 46. mieste. Dnes je na 71. mieste, tretie odzadu v rámci Európskej únie. To je veľmi negatívna vizitka vlád Roberta Fica a jeho hospodárskej politiky, ktorá sa nemení a ktorá pokračuje tým zlým smerom k stále horším a horším výsledkom.

    Poďme teda zasa k materiálu a kolega Mikloš to už spomínal, ale je to naozaj krásny citát a je obsiahnutý v tom boxe 1 na strane 14. Nedá, nedá sa nespomenúť, vyberiem z neho trošku možno niečo iné, aby sme sa neopakovali. A tento materiál správne udáva, že konsolidácia cez, výdavkov na spotrebu vlády je len krátkodobo negatívna, krátkodobo negatívna, to znamená už v strednodobom horizonte je pozitívna, a z príjmovej strany krátkodobo aj dlhodobo rast najmenej tlmí znižovanie deficitu cez spotrebné a majetkové dane. Ani jedných v tejto oblasti ste sa nedotkli! Naopak, nárast daní zo zisku a miezd má negatívny dlhodobý efekt. Takže vy ste sa vybrali smerom k negatívnemu dlhodobému efektu a zároveň chcete hovoriť o dosahovaní hospodárskeho rastu, o potrebe dosahovania hospodárskeho rastu. To logicky nejde dokopy, to sa vzájomne vybíja, vy si protirečíte z hľadiska cieľov a nástrojov, ktoré na to používate.

    Bolo tu spomínané, že keď porovnáme tie prístupy tej veľmi kratučko trvajúcej vlády Ivety Radičovej a ten dlhodobý prístup vlády Roberta Fica, ktorý je tu od roku 2006, ja by som chcel poukázať ešte na jednu súvislosť. Bolo povedané, že vláda Roberta Fica šetrí tie dve percenta na sebe, nad, tým, že znižuje vládnu spotrebu, vláda Ivety Radičovej z celkového úsilia z dvoch tretín šetrila na sebe. A teraz tá súvislosť, za vlády Ivety Radičovej sa dosahoval hospodársky rast 2 percentá. Šetrila najmä na sebe, znižovala výdavky vlády, dosahoval sa relatívne veľmi vysoký hospodársky rast. Štvrtý, ak sa nemýlim, v rámci Európskej únie, štvrtý najvyšší. Vidíte tú vzájomnú koreláciu, že kadiaľ vedie cesta. A môžeme si to porovnať aj s krajinami, ktoré idú touto cestou aj dnes, najmä pobaltské krajiny. Idú cestou znižovania vládnych výdavkov, dosahujú dynamický hospodársky rast a dynamický pokles nezamestnanosti. Socialistická vláda SMER-u nie, nejde cestou znižovania výdavkov, naopak, ide cestou zvyšovania zaťaženia práce, pracujúcich, uťahovania opaskov tých, čo produkujú. Samozrejme, že hospodársky rast sa spomaľuje.

    Tu ešte viackrát zaznelo, že stále máme hospodársky rast. No ja by som už tomu veľmi neveril, že ešte stále máme hospodársky rast. Nevidel som žiadne čísla, ale ja sa domnievam, že ak ho ešte máme v dnešný deň, tak je tak mizivý, že je takmer zanedbateľný, a skôr sa obávam, že už ho vôbec nemáme a že sme na hranici recesie. Či sa mýlim, alebo nie, neviem, neopieram sa o žiadne konkrétne údaje, ale všetky signály, ktoré idú z trhu vývoja maloobchodných tržieb, vývoj zamestnanosti, nezamestnanosti, všetko nasvedčuje tomu, že zákonite, zákonite to musí znamenať, že hospodársky rast klesá, alebo sme už buď na hranici, alebo dokonca priamo v recesii.

    To, čo vládu čaká ďalej, ako z toho materiálu vyplýva, nie je žiadna cesta ružovým údolím, šetrenie, uťahovanie opaskov bude musieť pokračovať ako v tomto materiáli, alebo nazvime to konsolidačné úsilie, ale je to nič iné len uťahovanie opaskov. A keďže vláda zatiaľ neprišla s ničím iným, len že to prenáša na pracujúcich, tak to bude znamenať opäť, že pracujúci budú mať nižšie príjmy, vyššie dane, alebo niekde inde sa bude škrtať a šetriť. A to šetrenie bude musieť byť podľa tohto materiálu veľmi vysoké. Nevieme, ako to vláda bude chcieť dosiahnuť, pretože ja tým číslam, ktoré sú tam, a tým plánom neverím, ale niečo nám naznačuje taká otváraná debata o zmenách v sociálnom systéme. Nikde v rozpočtoch ani v tomto materiáli nenájdeme odvolávku na to, že by sa malo zasiahnuť do zle nastaveného a zdeformovaného sociálneho systému, ale napriek tomu tá debata sa rozbieha.

    To jasne hovorí o tom, že ministerstvo financií alebo vláda samotná vidí, že je vo veľkom probléme, že potrebuje niekde šetriť, že potrebuje niekde hľadať peniaze a veľmi nevie kde, tak hoci nerada pre svoju ideológiu, ale začína sa zamýšľať, ako siahať tam, kde sa teda naozaj ešte šetriť dá. Pretože ten systém je nastavený zle, ale, samozrejme, ideologicky sa opäť pokúša oklamať verejnosť tým, že získa tie peniaze, keď nejakých virtuálnych bohatých pripraví o sociálne dávky. Virtuálne bohatých vravím preto, pretože takých je na Slovensku zanedbateľné množstvo a spravidla sociálne dávky a la rodinné prídavky vôbec nepoberajú. A keď to vláda urobí, nech to urobí, ale bude to mať nulový efekt na konsolidáciu a bude to len čistá propaganda, ktorá možno prinesie dokonca viac výdavkov ako úspor, ale nech.

    To, čo ale je obrovskou rezervou pre šetrenie vlády, je práve zle nastavený sociálny systém, ktorý míňa obrovské množstvo peňazí neproduktívne alebo s negatívnymi efektami, pretože vyrába, vyrába vyslovene spotrebiteľov vládnych výdavkov, spotrebiteľov a ďalších a ďalších prijímateľov sociálnych dávok bez toho, že by vyrábal alebo produkoval budúcu prínosnú pracovnú silu, ktorá sa zapojí do tvorby hodnôt, do platení daní a do platenia odvodov a tým nerobí negatívnu službu len na najbližšie roky, na najbližšie vládne obdobie, ale zarába to na problém na desiatky rokov dopredu, pokiaľ sa táto politika nebude meniť. Pretože toto je politika, ktorá, ktorej negatívne efekty sa budú pociťovať ešte o desiatky rokov neskôr.

    Veľmi zaujímavé - to je asi posledné, na čo by som poukázal - je otázka zmien v dôchodkovom systéme. Tento materiál ich analyzuje poctivo, objektívne a vecne. Ťažko namietnuť niečo voči tomu, ako vyčísľuje tieto zmeny, a samotný tento materiál presne potvrdzuje to, čo som z tohto miesta a z mnohých iných miest tvrdil od samého začiatku. Zmeny, ktoré vláda urobila v dôchodkovom systéme, prvý raz v tomto materiáli, mne to až úsmevne pripadá, nazvala to dôchodkovou reformou. To doteraz nebolo, pretože reforma bolo zlé slovo. Takže zníženie príspevku do druhého piliera, okradnutie budúcich sporiteľov o 55 % ich úspor je aj dôchodková reforma v zmysle tejto vlády. Ale nech. Ale poukazuje na to, že ten problém dôchodkového systému je v prvom pilieri, v priebežnom systéme. A keď sa rozanalyzovali tie jednotlivé opatrenia v tomto materiáli, nie mnou, ale predkladateľmi tohto materiálu, tak z neho jasne vyplýva, a budem teraz citovať, že "najväčší pozitívny vplyv na penzijné výdavky má predĺženie dôchodkového veku, ako aj zmena indexácie dôchodkových dávok, zmena solidarity má iba mierne pozitívny vplyv, kým zmeny uskutočnené v druhom pilieri majú, naopak, negatívny vplyv na výdavky".

    Zopakujem, zmeny uskutočnené v druhom pilieri majú, naopak, negatívny vplyv na výdavky, počuli ste dobre, to, pred čím sme varovali celý čas, že zásah do druhého piliera je negatívnym zásahom voči verejným financiám, že ohrozia ich budúcu stabilitu a zväčšia výdavky vlády a sťažia tak fungovanie akejkoľvek budúcej vlády, sa v tomto vládnom materiáli nachádza čierne na bielom. V grafoch, ktoré sú priložené, je to strana 46, kto by sa chcel zadívať do tohto materiálu, je to vyčíslené na viac než 2 percentá - nárast výdavkov spôsobených zásahom Ficovej vlády do druhého dôchodkového piliera.

    Napriek týmto kritickým slovám by som chcel zakončiť pozitívne. A to je tak, že mlieko je už rozliate. Tie zmeny sa už stali a to, že ich budeme len kritizovať, nám nijako situáciu nezlepší. A preto by som si dovolil zasa zaapelovať na všetkých, opozíciu, alebo opozičné strany, aj vládnu stranu, aby sme si uvedomili tieto súvislosti, pretože to sa bude dotýkať každej vlády. Aby sme si zobrali poučenie v tom, že vieme, kde ten problém je, a keď tú ideologickú stránku vecí dáme bokom, keď sa bavíme o dôchodkovom systéme, tak vieme, že čo ešte treba urobiť, aby sme to, čo sa, to mlieko, čo sa rozlialo, aby sme ho čo najrýchlejšie poutierali, aby sa nenapáchali škody. A chcem vyzvať, aby sme naozaj ďalej pracovali alebo ďalej viedli rozhovory o ústavnom spôsobe zafixovania, zakotvenia dôchodkového systému tak, aby v budúcnosti nám nespôsobil také problémy, na aké sa dnes budeme musieť pripravovať, keby tie zmeny pokračovali aj ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem, pán Kaník, niekoľko poznámok. Stále tu hovoríme o tom, čo tu my robíme, ako to robíme, a nikto tu ešte nespomenul aj to, že tu je nejaké externé prostredie. Vy ste, vy to zámerne nepoužívate, lebo skutočne, ak si tu niekto myslí, že Slovensko bude fungovať ako švajčiarske hodinky, keď to v tom Švajčiarsku alebo v Európskej únii nefunguje, to je veľký omyl. Nie je to výhovorka, je to proste reálny fakt, tak ako sa zhoršujú čísla eurozóne, to sa týka aj nezamestnanosti, má to vplyv, samozrejme, na Slovensko a tie čísla aj na Slovensku sú potom o niečo horšie.

    Nič sa nezmenilo ani v tom, čo ste povedali, že sme mali, že za vašej vlády bol štvrtý najlepší hospodársky, najvyšší hospodársky rast v eurozóne, nakoľko ten hospodársky rast v eurozóne Slovensko má približne na tom istom mieste dnes, neviem úplne presné číslo, ale je to cirka v tých istých intenciách. Spomínali ste napríklad hospodársky rast, kde ruka v ruke s nezamestnanosťou a že tento materiál tomu nejak odporuje. Ja keď si pozriem čísla v tom materiáli, tak pozriem sa, hospodársky rast nám, keď nám rastie, tak nám klesá nezamestnanosť a naopak. Čiže ja plne súhlasím s tým, čo bolo predložené z vlády a akým spôsobom to bolo predložené.

    Ďalšia poznámka, už to asi 4-krát zaznelo, Svetové ekonomické fórum, World economic forum, čísla, spomeniem to ešte raz, ultimum čísiel v minulosti, takisto, keď ste rozprávali, ako sme sa zhoršili, tak bolo k 1. 4. 2012, kedy končila vaša vláda, takže takisto by ste si na to mohli trošku dať pozor.

    A ďalšia poznámka, ešte to dúfam stihnem, podľa analýzy je tá penzijná reforma, zvyšuje stabilitu verejných financií, podľa analýz roku 2060 by mal deficit podľa starého systému dosiahnuť 9 % HDP, po reforme je to 5 percent.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Hlas z pléna.

  • A, prepáčte, s reakciou pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Nedá sa všetko, lebo to by bolo na dlhšiu debatu, ale na to externé prostredie, pán poslanec Kamenický, sa zbytočne vyhovárate. Áno, samozrejme, že je externé prostredie, ale ja som práve poukázal, že aj v tomto negatívnom externom prostredí, v ktorom sa nachádza každá krajina, niektoré krajiny dosahujú pozitívne výsledky, pretože robia inú, principiálne inú hospodársku politiku ako Slovensko a tam je pes zakopaný, v tom je problém.

    A ešte jeden argument, že pozrite si, aké bolo externé prostredie v rokoch 2002 až 2006, nebolo nijak priaznivé a napriek tomu Slovensko práve vďaka reformám, to znamená úplne protichodnej politike hospodárskej, ako robíte vy, dosahovalo excelentné výkony v poklese nezamestnanosti a v hospodárskom raste. Takže výhovorka a pasivita, že hospodárske externé prostredie za všetko môže, nie je objektívna a nie je správna. A keď by sme sa, ešte sa dotknem toho hospodársky rast, nezamestnanosť a ich vzájomný vzťah, viete, to v tej ekonomike všetko so všetkým súvisí. Poviem to na inom príklade. Keď sa zvýšia dane, tak okamžite klesne ziskovosť podnikov vizuálne, takto vidí, tak sa to vidí, pretože podniky zrazu nedosahujú zisk. Myslíte si, že naozaj ako sa to stalo tým, že objektívne prestanú dosahovať zisk? Nie, preto, že zareagujú na zvýšenie daní a nechcú platiť také vysoké dane a, samozrejme, že to vyzerá ako zníženie ziskovosti. A naopak, keď sa znížia dane, tak prudko vzrastie ziskovosť podnikov. Proste všetko so všetkým súvisí a do tej ekonomiky musíte automaticky zakomponovať aj ľudí, to nie sú stroje a tie reagujú tak, aby našli čo najlepšiu cestu, ako sa vysporiadať s daným problémom.

  • Tak v tejto chvíli máte, pán poslanec Hlina, slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, tento materiál sa volá Program stability a verte alebo neverte, ja to tejto krajine prajem, tú stabilitu, lebo je naozaj dôležitá, nevyhnutná, aby sme prekonali to ťažké obdobie, ale aj všeobecne dôležitá stabilita. Takže ja s týmto rozpor nemám a určite nepracujem systémom, čím lepšie, tým horšie. Preto, keby som hľadal aj zmysel môjho vystúpenia, tak by som sa pokúsil pánovi ministrovi povedať, v čom prípadne vidím ja nejaké možnosti, ako k tej stabilite sa dopracovať, keď si zadefinujeme a zhodneme sa a zhodneme sa v tom, že keď niekto to rozporoval, že je nevyhnutná.

    Kde si ja myslím, takto, ja v tom mojom vystúpení si dovolím byť, možno niekto povie, že nie celkom to s tým súvisí, súvisí a čiastočne ma k tomu oprávňuje aj to, že keď si titan teoretickej ekonómie pán Mikloš dovolil poznámky o šťastí a tieto ukazovatele, tak sa mi to páčilo. Čiže ja si to tiež myslím, že môžem potom čiastočne dovoliť, lebo určite ani zďaleka nedosahuje moje teoretické vedomosti jeho objem dát, ktorý nosí v hlave. A čo je vskutku obdivuhodné. Ten parameter dobre aj povedal a nazval, že aj k ekonómii patrí, hej, že to subjektívne vnímanie o šťastí a v jednej knihe sa to písalo, že videl som šťastnú ženu na ryžovom poli vo Vietname a nešťastného makléra na Wall Street. Hej, čiže to je niekedy taká tendencia, že vám niekto chce kvantifikovať alebo určiť, čo je šťastie, dokonca čo k nemu patrí, a keď to nemáte, tak by ste mali byť teoreticky nešťastný. Nie je to tak, určite to tak nie je. A jedným zo spôsobov je, že by sme, keď pokračujem v tej uletenej úvahe, že by sme sa prestali hnať za tým, za tou vôľou k spotrebe a k tomu podsúvaniu, čo k tomu šťastiu potrebujeme, a tak spokojnejšie by sme žili a zistíme, že až toľko toho nepotrebujeme. A ten tlak na naše výdaje nemusí byť až taký prudký, ako máme to podsúvané.

    Pán minister, keby som vám teda chcel poradiť v tom, alebo teda poradiť, teda, keď sa zhodneme, že mi fakt záleží na tom, aby tá stabilita v tých rokoch, v ktorých plánujete, bola, tak sa vám pokúsim povedať, kde ja vidím veľké nedostatky a kde má, na úrovni takého až by som rozvrátenia toho systému môže dôjsť až k takému výbuchu. Najvyšší rast sa nedosahuje len v tom segmente automobilového priemyslu, ale dosahuje sa aj v segmente nebankových pôžičiek. Niekde som to čítal, že keď sa za minulý rok do toho segmentu napumpovalo 70 mil. eur.

    Pán minister, ak budeme týmto tempom pokračovať, že budeme toľko púšťať do tohto segmentu, tak vám garantujem, to nemusím byť vôbec nejak sa tomu hlboko venovať, len logicky príčinnosti spôsobia, že na konci je zákonite, je obrovský výbuch, sociálny výbuch. Hej, čiže chcená stabilita je ta tam. Hej. To by sme si mali zvážiť, že kedy nám čo za čo stojí, tá vaša právna, dokonca po hrudi ochraňujete vášho štátneho tajomníka, hej, aby mu niekto do toho jeho blue ocean nevošiel, či vám to stojí za to, lebo riskujete to, čo nám tu predkladáte ako, a ocenený aj z opozície, materiál. Ja v tomto vidím veľký problém, že napísať sa to tam dá, ale keď vám to celé vybuchne preto, lebo umožníte to, čo umožňujete teraz, že toľko pumpovať do tak zvráteného typu ekonomiky, toľké peniaze, to nemusí ani do 2016. To BMG, BMG je šuviks oproti tomu, čo, keď to celé takto praskne, ako to vyzerá, že to praskne, hej, keď sa to ukáže v tej nahote, že čo sme vlastne spôsobili. Čiže tu by som to naozaj videl ako veľký problém, ktorý tu je.

    A druhý problém, poťažmo s tým súvisí, a je to takou, by som povedal, témou dňa znova, je aj to, čo znova je len takým dôsledkom toho, že ako sme to tu my dopracovali, že máme raz toľko exekútorov ako Česi a pritom máme o polovicu menej obyvateľov. A ešte títo exekútori oni plnia aj úlohu, že nám vlastne ničia ekonomiku, i keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, a naozaj nám títo exekútori ničia ekonomiku a za týmto slovom si budem stáť. No niekto povie, nie, oni vymáhajú pohľadávky. Nie, samozrejme, u nás to uletelo a uletelo to v tom, aj v tom jednom parametri, ktorý tu je predložený a bude v diskusii, že či čo je alebo čo nie je základná suma, na ktorú exekútor nesiaha, ktorá sa ináč upravuje nariadením vlády a v súčasnosti predstavuje 60 % zo životného minima.

    Už ináč to už je absurdita, že niekto stanoví životné minimum a to, čo vám nemôže zobrať exekútor, je 60 % z toho životného minima. Viem údaj o dôchodcoch, 41 000 ich je, čo, to je ináč krásny biznis. To je zase nebo, že tým exekútorom Sociálna poisťovňa posiela z dôchodkov, teraz je to 41 000 a údajne čo mesiac sa to zvyšuje, túto sumu. To je u dôchodcu, ale znamená, že sa to týka aj iných ľudí. A teraz, čo to môže spôsobiť okrem toho, že sa naplnia, poťažmo hovorme, že čiastočne určite aj oprávnené nároky, ale častokrát, si dovolím tvrdiť, sa exekvujú neetické konania, neakceptácia spotrebiteľov, podceňovanie spotrebiteľov, zavádzanie spotrebiteľov, zavádzanie spotrebiteľa, ponúkanie, neetická reklama, úžernícke firmy, hej, a možno je tam nejaká percentuálna časť niekoho fakt reálnej takej by som povedal skutočnej pohľadávky podvodníka, ktorý si niečo zobral a nezaplatil.

    Toto ináč okrem toho, že to tých ľudí pustíte na dno a máte ich ako rizikových a keď ich máte rizikových veľa, tak teória priťahovania vám môže spôsobiť niekde nejaký problém, i keď na Slovensku, samozrejme, môžete dlho kalkulovať s tým, že nie. Lebo, samozrejme, v iných krajinách to by ste si nikto nemohol dovoliť, žiadna vláda, to, čo si môžu tuná vlády dovoliť. Ale vám to spôsobuje aj to, že tí ľudia sa nezamestnávajú, lebo aj teraz mám taký údaj, že koľko exekúcií v jednej spoločnosti, o ktorej niečo viem, lebo im vlastne zoberú z toho, čo dostanú, skoro všetko. Tak vlastne si to takto zvážia, že to nie je potrebné. A to je aj moja výzva k vám, môžete prípadne zalobovať, môžete tento jednoduchý parameter toho, že aká suma zostáva, môžete zvýšiť tým ľuďom, okrem toho, že im pomôžete, reálne im pomôžete, nenecháte, nevydáte ich na to, aby proste im niektorým z nich aj preplo, ale im aj poviete, že má zmysel ísť do roboty, lebo z toho, čo zarobia, im predsa len niečo zostane. A keď sa zamestnajú, tak predsa len aj nejaký ten odvod príde, potom vám niekde inde sa vám stratia z nejakej inej štatistiky.

    Viete, že aby sme nepodriadili to naše konanie na to, aby sme naplnili parametre, chuť a vôľu exekvovať exekútorov, ktorých, údajne je tu milión exekučných podaní. To sedí a platí, že my sme exekučnou krajinou. Takže aj toto má taký dôsledok na to, aby sme o tej stabilite hovorili, že nedohnať ľudí na hranu a na koniec.

    Môj dedo bol gazda a dedo môj hovoril, že potkan je taký malý a keď zaženieš do kúta, skočí. Hej. A to je presne to, že vy keď proste urobíte, necháte tých ľudí, vydáte ich, ako sú vydaní, a ešte ich provokujete tuná vaším Burianom a ešte ich provokujete tuná vašimi chlapcami, ktorí lietajú hore-dole a funnytely a neviem čo, tak viete, teoreticky potom aj preberajte zodpovednosť za excesy, ktoré môžu nastať, keď doženiete niekoho v tom pocite nespravodlivosti do stavu, kde je beznádejný. Tam už nepozerá. Keď si štatisticky zvyšujete množstvo tých ľudí, ktorí sú v tomto stave, tak, samozrejme, k tomu adekvátne zvyšujete predpoklad, že sa to stane. Ja tým nechcem hroziť. Ja len upozorňujem na riziká, hej, to by možno na iný výbor patrilo alebo inde. Ale niekedy menej stačí, že uvoľníte ventil z kuchty, pustíte trošku a nepoviete, že teda nenecháte tých ľudí tak vydaných, ako ste ich nechali vydaných.

    A k tomu paktu stability, ktorý tu predkladáte, vám to pomôže, i keď sa to možno nezdá. Čiže, prosím vás, ak sa dá, skúste nad tým porozmýšľať, neodsudzujte hneď, hej, keď sa tu nejaký návrh predloží, lebo to s tým súvisí. Súvisí to so všetkým. Všetko so všetkým súvisí, však to tu zaznelo. Nepokazme si to kvôli tomu, že potrebujete, aby, ja neviem, Burian mohol pumpovať do ekonomiky takéto zvrátené peniaze. Proste to takto nemôže fungovať. Ak sa budeme prezentovať tým, že sme krajina, ktorá je schopná napumpovať toľko úžerníckych peňazí do systému, kde sa dá s tým chváliť, pán minister? To neverím, že existuje fórum, kde sa dá s tým chváliť. To sú možno Chicago 30. rokov, ale nemôže to byť nejaké tam, kde vy chodíte, kde sú slušní ľudia, kde proste sa hovorí o tom, že robíme svet, aby bol udržateľný, lebo tak chceme, to je úlohou parlamentu, aby to bolo udržateľné. Nie je úlohou parlamentu pomôcť tým, ktorí to chcú tak, že nepoznáme mieru. My potrebujeme aj tým ľuďom, to ale súvisí aj s tým, že poskytnúť takú, oni sú schopní i keď sa hovorí, že utiahnutý opasok na vychudnutom vyzerá blbo, hej. To je pravda, ale ľudia sú schopní vydržať, keď vidia, že na konci je niečo, čo svieti. Ale keď im to neponúkate, keď im neponúkate víziu, že prečo a práve naopak, posilňujete ich v tých vedomiach, že vidíte, že toto robia a toto robia, tak to nezafunguje, nezafunguje a neotvoríte to, čo je na rast, a to je moja teda tiež taká, by som povedal, taká kľúčová téma na rast a pre to, aby vám ekonomika šľapala, kľúčové.

    To znamená vytvoriť potenciál, chuť a energiu a záujem ľudí účastniť sa na tej ekonomike, vytvárať hodnoty, lebo to je celé. Celé je to o tom, ekonomika a podnikanie, zase jednoduchá vec, že pridáte hodnotu, z pridanej hodnoty zaplatíte daň, ostatok vám zostane. Ale to dostanete od tých ľudí vtedy, keď ich namotivujete do prostredia, v ktorom vidia, že to má význam. Ale pokiaľ sa tu samoutápame v tom, že nie, nemá to význam. Tuná má význam iba správne čísla v telefóne, tak nakoniec to neotvoríte ten tvorivý potenciál a ten nám bude chýbať. A na to, aby ste ho otvorili, potrebujete tam znova, na to treba 50 knižiek prečítať. Tam stačí možno jednu rozumnú správu, ktorá hovorí, že kedy otvárate tvorivý a invenčný potenciál ľudí, aby sa chceli zúčastňovať na tvorbe ekonomiky. Vtedy, keď cítia, že je spravodlivá. Vtedy, keď cítia, že najlepší vyhrávajú. Vtedy sú ochotní ísť. Keď im to neponúknete, keď ich zabijete na začiatku, obrazne povedané, tým, že to nemá význam, lebo pozri sa, nie si v klube, tak to nedostanete z tých ľudí. Bude vám to chýbať v konečnom dôsledku. Pozrite si, ja možnože sa potom na inom fóre o tom, že kde, ako, musíte presvedčiť o tom, že chcete ju vytvoriť. To bude ťažké v tejto zamarasenej krajine, to bude ťažké, ale že ju chcete, že máte tú ambíciu, že chcete vytvoriť krajinu, kde najlepší vyhrávajú. Potom dostanete ten potenciál, ktorý sa ťažko vyčísľuje v tabuľkách, ale ktorý skutočne tvorí ekonomiku, že vám tu zostanú ľudia, ktorí ju chcú tvoriť, ktorí sa chcú na nej zúčastňovať, ktorí povedia aj o. k., tak teším sa, tento štát mi to umožnil, tak tu aj niečo tomuto štátu zaplatím.

    K tej stabilite ešte treba povedať aj také, by som povedal, veci, ktoré nepustia, aby sme tu neveštili z gule. Veci, ktoré nepustia, aj Taiwan, ale my, čo sme boli v Číne, vieme svoje, hej, a vieme svoje, že ako to celé dopadne, hej. Celé to dopadne, ako to dopadne. No dopadne to, zase tých možností nie je veľa, ale jedna z tých najelegantnejších je, že buď sa nejaká colná únia vytvorí, alebo potom môžeme hovoriť o ofenzívnejších spôsoboch riešenia, ale nemáme šancu, už teraz sme stratili právo konkurovať, lebo my sa zaoberáme úplne inými problémami. V Číne sa ráno zobudí 800 mil. ľudí, ide do roboty. Na Slovensku sa zobudí 500-tisíc ľudí, ide do roboty a milión ľudí sa zobudí na zákrutu. A preháňam trošku, hej, čiže to je ťažké. V zmysle zásady bližšia, ale znova kontext európskeho, my sme súčasťou Európskej únie, lebo bližšia košeľa ako kabát, s týmto sa faceuje Európska únia ako taká a potom sa s tým faceujeme my. To znamená ako krajina, ako Slovensko a tam si treba veľmi úprimne zodpovedať na otázky, že čo s tým. V čom je naša komparatívna výhoda. Netreba sa preceňovať. Naša komparatívna výhoda nie je od Popradu na východ z pohľadu úplne zvrátenej a neschopnej sociálnej politiky. Naša komparatívna výhoda nie je v nerastných bohatstvách. Naša komparatívna výhoda bola aká-taká v ľudskom potenciáli, v ľuďoch, ktorí sa ráno boli ochotní zdvihnúť a ísť do roboty, lebo vedeli, že to je cesta. U nás na Orave sa ľudia ráno zdvihli a vedeli, že musia ísť do roboty a z roboty museli na záhradu. Ale pokiaľ im začneme podsúvať a očkovať ich vírusom socializmu a vytvárať v nich očakávania, tak to bude najväčšia národohospodárska škoda, ktorú vlastne spôsobí táto vláda. Toto je naozaj najnebezpečnejšie. Udržme si jedinú akú-takú komparatívnu výhodu, ktorú máme. To znamená ľudí, ktorí chcú ísť niekam a vedia, že tam, kde idú, tak tam treba robiť. To je dosť jednoduché a mimoriadne sa to ohrozuje.

    A ešte, už budem končiť, pán minister, je to tam uvedené, v tom pakte stability, tá ropa nešťastná. Viete, my sme to takto odbili a mne je to ľúto. Naozaj, my sa zbavujeme suvere, suveneri, suvene, suve, pomôžte mi,

  • Reakcia z pléna.

  • suverenity, lebo sa zbavujeme ropy, ani nie, ktorú nám bral pánbožko alebo príroda, ale tej ropy, ktorú sme už kúpili, preto, lebo potrebujeme vylepšiť čísla. My sa jej zbavujeme a nezohral sa tu veľký fight. To je nič. Proste nikto. To, to mi je ľúto trošku, že to takto zľahka prejde, ale koľko okolností tam môže nastať?

    Pán minister, vy ste idealista, ale ja mám rád takých, ktorí pripúšťajú, už ste tu hovorili, že možno na výbore pre hospodárstvo bude diskusia. Nebude. Tu nebude žiadna diskusia. Tu nikto nebude o ničom diskutovať, tu nikoho nič nezaujíma

  • So smiechom.

  • , to vám, to je nič, to môžete doniesť, rozumiete? To je o ničom. Ale naozaj, to je dosť závažná vec, k čomu, čo ste tu doniesli a čo teda predkladáte ako spôsob na riešenie, že tam tých nuansov, čo môže vzniknúť, a asi aj vznikne, že budeme platiť za prenájom ropy, ktorú nemáme, potom si ju budeme kupovať, nevieme, za čo ju asi budeme kupovať, a ten, kto nám ju bude predávať, to bude vedieť, že ju, keď bude, nedajbože, budeme potrebovať, keď budú tie okolnosti, ktoré nastanú. Je to taký, by som povedal, pre mňa dosť dôležitý, nechcem povedať, že to je atribútom štátu, mať svoju ropu, ale je to vec, ktorá nie je akože úplne, nie taká, akože zľahka ju obídeme. Mrzí ma, že to tak vám to zľahka prejde a diskusia určite nebude. Takže vám to v tom pakte stability zostane ako príjem, ktorý sa vám tam zlepší. Mne to bude ľúto, že ho vylepšujete skrz to, že zbavujete štát svojich atribútov, hej, a jeden aj z dôkazov podporných na to, že čo hovorím, je aj to, že v tom memorande, ktoré, mimochodom, ste aj vy podpísali s U. S. Steel, je vzdanie sa suverenity? Tak sa to, myslím, nejako volá, kde vlastne my sme sa vzdali pre arbitráž suvene, su, suve,

  • Reakcia z pléna.

  • suverenity, suverenity v niektorých oblastiach s výnimkou vodných zdrojov, chvalabohu, to ešte nám zostane, pamiatkových budov a ešte niečo tam je a ešte finančných prostriedkov ústredných orgánov.

    Pán kolega, tú citáciu si pozrite.

    To znamená exekvovanie ďalších vecí je možné v tomto prípade, prípadne ma opravte, ak sa mýlim, ja nevylučujem, že sa mýlim, ale keď je to takto exaktne uvedené, tak asi to kvôli niečomu tam je. A keď ste vy boli teda tak zahnaní, pritlačení, že ste boli nútení sa pod toto podpísať, už nehovorím, nechcem sa opakovať, že to súvisí s tým, že kto prijíma zákony, a však možno sa s tým niekto bude, ale skôr nie. Ale to je tá vec, že to vzdanie tej suvenerity, suverenity

  • So smiechom.

  • a už to poviem poslednýkrát, mi naozaj mimoriadne vadí. Mimoriadne mi to vadí v tom memorande, mimoriadne mi to vadí, že k týmto veciam pristupujeme tak, ako pristupujeme.

    Takže skončím, pán minister, ak vás teší, že vám rastie segment nebankových pôžičiek, keď doňho pumpujeme, pumpujú vaši chlapci od vás 70 miliónov ročne, tak vám garantujem, že tento rast by sme si kľudne mohli odpustiť, hej, a ak vás môžem poprosiť, riešte ho, lebo to, keď praskne, tak BMG je oproti tomu šuviks a my sme na dobrej lajne k tomu nastúpiť a sú v tom, v celom tomto sú inbloomovaní vaši. A to bude ten najväčší paradox toho, že vy, sociálna, slovami pána Richtera socialistická vláda, budete mať personálne nominácie BMG Invest na druhú.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Hlina bol posledným, ktorý bol písomne prihlásený.

    Otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Švejna, Kollár, Sulík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Švejna.

  • Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že nie som teda zdravotne veľmi v poriadku, takže možno, keď nebudem hovoriť veľmi súvisle, tak nie je to pod vplyvom žiadnej omamnej látky ani alkoholu, som ochotný aj fúkať. Ale vážne. Toto je taký dôležitý dokument, ku ktorému sa musím teda vyjadriť aj za seba, aj za stranu. Nebudem hovoriť dlho, ale len v zopár krátkych poznámkach.

    Tento dokument je de facto vlastne plánom hospodárenia tejto vlády do konca funkčného obdobia, a preto si skutočne zaslúži v podstate veľkú pozornosť. Samozrejme, že či sa to vláde podarí, či nie, proste to teraz môžeme si myslieť každý svoje, či tie čísla sú reálne, či tie prognózy, ktoré sú tam, zodpovedajú realite, ale faktom zostáva to, že až ex post posúdime, že či sa tento plán vláde podaril, alebo nepodaril. A, samozrejme, pre mňa nebude dôležité percento rastu, ale skôr, keby som potom zhodnocoval, tak skôr by som sa zameral na úplne iné kritériá a to hlavne deficit, napríklad výška deficitu a napríklad miera nezamestnanosti. To podľa mňa bude oveľa dôležitejšie, dôležitejší faktor, ako a či budeme mať 2,5 % rastu alebo 1,9 a tak ďalej.

    Samozrejme, môj osobný pohľad na tento dokument je to, že niektoré čísla, nebudem teraz, možno by to aj chcelo viacej času, ale skôr na finančnom výbore, pretože tam je taký odbornejší pohľad na to, ale poviem len jednu tabuľku. Na môj vkus niektoré čísla sú príliš optimistické a to je hlavne, hlavne, zrazu, počítam, že budúci rok už ten rast sa viac ako zdvojnásobí. To znamená, z 1,2 % na 2,9, 3,3 a 3,6. Takže dobre, samozrejme, taký plán vláda môže mať, ale uvidíme, aké budú reálne čísla.

    Čo sa týka toho rastu verzus, verzus konsolidácia, pretože ono fakt svojím spôsobom niekedy jednoducho čím viacej konsolidujeme, alebo čím rýchlejšie konsolidujeme, tým to, samozrejme, má aj negatívny vplyv na veľkosť rastu. Takže preto hovorím, to je verzus. To znamená, že v reálnej ekonomike to tak funguje. Ale mňa tuná taká politická úvaha a to je otázka na ministra financií, tiež by som teda, po nejakej záverečnej reči by som ho poprosil, aby sa k tomu vyjadril, lebo zachytávam niekoľkokrát výzvu predsedu vlády na diskusiu, ako podporovať viac rast na úkor tempa konsolidácie. Takže to sa mi zdá, ten dokument vlastne si dáva správne tie ciele konsolidovať, ale tak, ako som povedal, ono jednoducho nemôžeme robiť aj to, aj to, vždycky proste je tam nejaká miera, takže neviem, neviem, do akej miery, do akej miery premiér bude presadzovať aj v rámci Európskej únie, aby sa, v úvodzovkách, spomalilo tempo konsolidácie a podporil hospodársky rast.

    Niektoré zámery, keďže sa snažím niekedy aj vyvážene hovoriť, to znamená, aj kriticky, aj pochváliť, tak ja musím akože povedať nahlas a skutočne pochváliť to, že vláda si ako ďalší cieľ alebo jeden z cieľov predsavzala urobiť adresnosť sociálnych dávok. Ja si myslím, že toto je veľká téma a určite je to správna téma. A pred mnohými rokmi, keď sme sa pustili do takzvanej úplnej zásluhovosti, bola to slepá cesta a som rád, že sa otvorila táto cesta, to znamená, že rozmýšľanie, že komu skutočne má slúžiť sociálny systém. Sociálny systém má slúžiť v prvom rade tým, ktorí ho potrebujú. Samozrejme, uvidíme, aké tam budú detaily, pretože ono ten čert je zakopaný v tých detailoch. Ono možno ma trošku mrzí to, že keď som ja už dávno hovoril, že treba šetriť v sociálnom systéme formou adresnosti, tak to bola vlastne tá moja trade off alebo tá ponuka, že tým, ktorí majú vyššie príjmy, alebo z vyšších príjmových skupín, že im netreba zvyšovať dane a odvody, ale radšej im jednoducho nedať tie výhody zo sociálneho systému. A to sa dá rôznymi spôsobmi, či rodinnými prídavkami, alebo maximálnou výškou dôchodkovej dávky a tak ďalej, a tak ďalej. Ale škoda, že nakoniec možno dopadne, že aj sa im zvýšili tie daňové odvody, aj teda budú mať menej čerpania zo sociálneho systému. Ale ako zdôrazňujem, je to správne smerovanie a teším sa na tie diskusie, že koľko počet dávok má byť a komu má byť a tak ďalej.

    Samozrejme, musím povedať aj jednu, jednu skutočne pravdu, že akékoľvek rozhodnutie bude arbitrárne. To znamená, že vždy tam budú nejaké arbitrárne rozhodnutia, že čo je tá dávka, či už má byť, progresívne ísť dole, alebo už niekomu nedať a tak ďalej. Ale je to správny smer.

    Druhá vec. Daň z nehnuteľnosti. Ja pri týchto daniach len jednu takú poznámku, že je pravdou to, že je priestor v porovnaní s inými krajinami porozmýšľať, ako pretransformovať, alebo ako zmeniť, zmeniť dane z nehnuteľnosti, avšak, samozrejme, tu by, treba byť veľmi opatrný, pretože dane z nehnuteľnosti by mali vychádzať v prvom rade z trhovej hodnoty a tá trhová hodnota tých nehnuteľností je, samozrejme, úplne rozdielna. Ale uvidíme zase, aký bude, aký bude, aký bude návrh konkrétny, avšak stále som toho zástancom, že o daniach sa máme rozprávať, až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti šetrenia. Takže, a keď sa vyčerpajú, tak si myslím, že tieto majetkové dane, niežeby som ich propagoval, to v žiadnom prípade, ale keby už bol tlak na to, že len z týchto daní si treba vybrať, tak majetkové spotrebné, plus dane z príjmov. Najhoršie sú dane z príjmov, potom aj zo spotreby a ja musím vyhlásiť, že ja a my ako strana vždy sme boli a sme za to, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty, a nevidím najmenší dôvod, keď my máme 20-percentnú daň na potraviny a v Rakúsku 10 % dépéháčku na potraviny, aby my sme mali ešte vyššiu daň z pridanej hodnoty a určite, určite by sme nikdy nepodporili takúto daň.

    Čo sa týka, čo sa týka konsolidácie formou zníženia príspevkov do II. piliera, v skutočnosti je pravdou to, že zrazu, zrazu proste tým, že sa započítal, započíta to do konsolidácie, tak to pomohlo a tá miera konsolidácie bola v drvivej väčšine práve, práve, by som povedal, spôsobená znížením príspevkov do druhého piliera plus, samozrejme, prechodom. Ja to osobne za konsolidáciu nepovažujem, pretože je to, a pokúsim sa toto aj vysvetliť, lebo to podľa mňa je veľmi dôležité, že v podstate, keby som tak zjednodušene povedal, tak sú také dva pohľady. To znamená filozofické, alebo ako robiť hospodársku politiku. A hovorím zjednodušene, nazvem to etatistický princíp alebo prístup a verzus konzervatívno-liberálny.

    Ten etatistický prístup hovorí vlastne o tom, že súčasným problémom, že riešiť súčasné problémy sa dajú bez problému na úkor budúcnosti, povedzme zvýšenými verejnými výdavkami a tak ďalej. Hlavný predstaviteľ bol toho Keynes. A ten konzervatívno-liberálny prístup vlastne stále hovorí, že my musíme dbať aj na to, aké to dôsledky bude mať do budúcnosti. To znamená, my musíme brať ohľad aj na budúce generácie. A toto je, to v tom sa asi nezhodneme, ja stále, samozrejme, si budem myslieť, že ten konzervatívno-liberálny prístup je dôležitý a dôležitejší.

    Ono ten Keynes to vyjadril v tom, v tom slova zmysle, že jeho nezaujíma budúcnosť, pretože z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi, a ešte zdôrazňujem, on nemal deti, hej. Takže jemu sa to ľahšie hovorilo. Avšak ja si myslím, že by to tak nemalo byť.

    A prečo to hovorím? A je to typická otázka tiež, čo sa týka II. piliera, pretože evidentne každý - či taký, či onaký - ekonóm, musí súhlasiť, že z dlhodobého hľadiska čím väčší II. pilier, tým nižší deficit v dôchodkovom systéme z logického dôvodu, lebo tie záväzky, implicitné dlhy dôchodkového systému vlastne tým, že sa znížil odvod do II. piliera, tak vzrástli. To znamená, že štát sa zaviazal do budúcnosti vyplatiť podstatne vyššiu sumu peňazí ako teraz.

    Takže ja by som v podstate, v podstate aj týmto skončil. Takže ešte, už tak len na záver poviem, samozrejme, ako Rusi hovoria: "paživjom, uvidím", tak uvidíme, ako tento plán v skutočnosti, v skutočnosti bude mať, bude v realite. A ja sa obávam, že je príliš optimistický, ale to si povieme možno tak za trištvrte roka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším v poradí na vystúpenie je Jozef Kollár. Nech sa páči, týmto mu dávam slovo. Pripraví sa Richard Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, na úvod mi dovoľte jednu krátku, tu si niekto mobil zabudol, neviem, Ivan, asi tvoj. To bude tým zdravotným stavom asi, ale pre istotu si ho zober, aby to nebolo nahrávacie zariadenie.

    Padlo tu dnes pomerne veľa poznámok na adresu miery korelácie medzi subjektívne pociťovaným šťastím na strane jednej a úrovňou ekonomického rozvoja na strane druhej. Všetkým doporučujem si prečítať jednu azda kľúčovú knihu na túto tému, ktorá vyšla myslím že tri roky dozadu, napísal ju prezident, bývalý prezident Harvardskej univerzity, volá sa Derek Bok a tá kniha sa volá The politics of Happiness. A začína práve v tom svojom úvode v tej knihe písať o tom, kde spomína Bután, hovoril o tom Ivan Mikloš pred chvíľou vo svojom vystúpení, a dokonca v tej čarovnej krajine, v Butáne, zriadili a dodnes funguje ministerstvo šťastia. Neviem, či by som sa chcel dožiť jedného dňa, aby aj na Slovensku vzniklo takéto ministerstvo šťastia, ale nechcem ísť touto témou v tejto rečníckej línii v mojom vystúpení. Teraz úplne vážne k predloženému dokumentu.

    Ja považujem za správne obidva dokumenty, pretože ten druhý, ktorý je rovnako dôležitý a volá sa Národný program reforiem, ten síce neprerokovávame v tomto bode, ale zhodneme sa s pánom ministrom Kažimírom na tom, že obidva dokumenty spolu veľmi úzko súvisia a sú to kľúčové dokumenty, ktoré by mali dať nielen poslancom v tejto snemovni, ale i občanom Slovenska odpoveď na dve otázky.

    Prvá otázka je, či vláda prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, či prispieva k zvyšovaniu bohatstva krajiny a či sa správa zodpovedne - a tu by som chcel stokrát podčiarknuť ten prívlastok - z dlhodobého hľadiska. Z hľadiska horizontu, ktorý je ďaleko, ďaleko za horizontom jedného politického volebného cyklu. Takže nie tak celkom súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, a ono je to síce v názve a ja si myslím, že mnoho poslancov a poslankýň si prečítalo iba názov toho dokumentu. Tam je spomínané, že na roky 2013 až 2016, ale do slova a do písmena ten dokument, tak ako bolo tiež spomínané, že je robený podľa nejakých úplne zásadných rámcov, štruktúry, obsahovej aj formálnej, ktorá je predpísaná, je daná zvonku. To nie je tak, že národné ministerstvá financií môžu teraz nejako variovať, sa musia pomerne v posledných rokoch prísne držať nejakej danej štruktúry a to gro toho dokumentu je o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dokonca o udržateľnosti z horizontu roku 2030. No a tá odpoveď druhá, ktorú očakáva každý, kto si ten dokument prečíta, to je odpoveď na otázku, či vláda má fundamentálnu predstavu o tom, ako vyviesť krajinu z ekonomickej krízy, alebo či má fundamentálnu predstavu o tom, ako aspoň minimalizovať dopady ekonomickej krízy na Slovensku.

    A na tomto mieste dovoľte mi uviesť na úvod jednu poznámku práve k Národnému programu reforiem. Krásny dokument podobného rozsahu, myslím, že rádovo okolo 60 - 70 strán, ktorý v názve nosí to slovíčko národný program reforiem a nenájdete v tomto dokumente okrem zmien v prvom dôchodkovom pilieri ani jednu jedinú reformu. Ja chápem, že pre socialistickú vládu je toto slovo, slovo reformy, cudzie a cudzie preto, lebo reformy, akokoľvek nevyhnutné, takmer vždy z krátkodobého hľadiska boli, sú a vždy budú bolestivé. A tu sa práve prejavuje vlastne u socialistov jeden zo základných rozporov a to je rozpor medzi socialistickou ideológiou na strane jednej a prirodzenými ekonomickými zákonmi na strane druhej. Socialisti totiž chcú a vždy budú sa snažiť žiť tu a teraz. A nielen tu a teraz, ale žiť vlastne rozdávaním cudzích peňazí. A toto sa totižto ľuďom páči a častokrát to, bohužiaľ, pre krajinu zabezpečí aj znovuzvolenie socialistických politických elít. Pretože ich nikdy nezaujímalo vlastne, čo sa stane zo spomínaného dlhodobého hľadiska, a o tom je program stability Slovenskej republiky. Ono to totižto v realite života vedie až k takým absurdným konštatovaniam, akého sme boli svedkami napríklad z úst pána premiéra Fica, keď povedal, citujem, možno ho budem tak trošku voľnejšie citovať, povedal, že kde mám zobrať peniaze na boj s korupciou, že to mám ošklbať dôchodcov? Mám im znížiť dôchodky? Myslím, že to povedal niekde tesne pri vstupe do starej budovy na Župnom námestí, starej budovy parlamentu, kde prebiehal práve konvent.

    A preto v Národnom programe reforiem, podotýkam, nenájdete jednu jedinú reformu, ktorá by bola z dielne socialistov. Aj takú, ktorej - a to treba objektívne poďakovať ekonómom, nie ideológom, podotýkam, ale ekonómom zo strany SMER, že sa aspoň prihlásili k tej reforme v prvom dôchodkovom pilieri, ktorá je postavená na dvoch zásadných veciach. Veľmi stručne, tá prvá, naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, a tá druhá, aby sa medziročné úpravy zvyšovania dôchodkov viazali nie ako tomu bolo doposiaľ, 50-percentnú váhu mala inflácia, 50-percentnú váhu nárast priemerných miezd v národnom hospodárstve, ale aby sa tieto medziročné úpravy dôchodkov viazali na tzv. dôchodcovskú infláciu. Toto sú veľmi stručne povedané dva základné princípy zmien v prvom dôchodkovom pilieri, ku ktorým, opakujem, vďaka aj za to málo, že sa prihlásila táto vláda, ale čo už je menej potešiteľné, že opäť timing, kedy tieto zmeny majú nadobudnúť účinnosť a platnosť, to sú roky 2017 a 2018. Teda sme opäť ďaleko za horizontom politického volebného cyklu, ak teda sa nič mimoriadne nestane a voľby budú v júni 2016.

    A teraz k samotnému programu stability na roky ´13 až ´16. Ja by som chcel opäť pre objektivitu začať troma dobrými správami. Tou prvou je, že blahoželajme si naozaj všetci, že Slovensko s vysokou mierou pravdepodobnosti v budúcom roku ukončí nechcený pobyt v procedúre nadmerného deficitu.

    Po druhé. Pozitívom je aj politický záväzok dodržať ustanovenia revidovaného paktu stability a rastu a pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013.

    A nakoniec treťou dobrou správou je, že socialistická vláda sa prihlásila už k spomínaným zmenám v prvom pilieri, v prvom dôchodkovom pilieri, ako som pred chvíľou uviedol.

    No musím povedať, že týmto výpočet dobrých správ končí a navyše k uvedeným trom pozitívnym konštatovaniam som nedospel preto, že socialistická vláda chce, alebo nebodaj vie sa správať zodpovedne. Ona sa tak správať totižto musí a myslím, že opäť nie ideológovia, ale ekonómovia v strane SMER si to plne uvedomujú. A prečo sa táto vláda musí správať zodpovedne? No na to existujú hneď tri dobré dôvody. Tým prvým sú medzinárodné záväzky a medzinárodné zmluvy, medzi ne patrí napríklad zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorú poznáte všetci pod takým jednoduchším označením, fiškálny kompakt, alebo európska fiškálna zmluva. A k tomuto prvému bodu by som ešte priradil aj spomínaný revidovaný pakt stability a rastu. To je prvý jasný rámec, ktorý hovorí, že, alebo vymedzuje ten hrací priestor akejkoľvek vlády, či bude ľavicová alebo pravicová.

    Druhý je zákon o rozpočtovej zodpovednosti z domácej dielne alebo, opäť ľudovo povedané, zákon o ústavnej dlhovej brzde. A tým tretím je vlastne, vláda sa tak správať musí, pretože, aby som parafrázoval, pretože finančné trhy. Ak nechceme, aby nás finančné trhy v krátkej dobe vytrestali v podobe zvýšených marží a zvýšených prirážok na štátne dlhopisy Slovenskej republiky a teda s tým spojeným zvyšovaním nákladov na obsluhu verejného dlhu, tak sa takto vláda, akákoľvek vláda správať musí.

    Tieto uvedené tri dôvody, teda medzinárodné, domáce inštitucionálne rámce a finančné trhy tvoria pre socialistickú vládu neúprosnú, ja by som to nazval finančnú, v úvodzovkách, finančnú kazajku. A tá kazajka skutočne zviera, tlačí, dusí a nepustí a iste by to potvrdil aj pán minister financií. Ak by sa len trochu dalo, tak socialisti by z tejto kazajky okamžite, podčiarkujem, okamžite unikli.

    Chcete dôkazy? Tak uvediem tri z nich. Zástupcovia ministerstva financií nás na výboroch - či už to bol výbor pre financie a rozpočet, alebo výbor pre európske záležitosti - pravidelne ubezpečujú o tom, že konsolidačné záväzky Slovenskej republiky dodržia. Na strane druhej ale všetci veľmi dobre vieme, ako premiér Róbert Fico tu a tam utrúsi, že ak sa v Európskej únii otvorí diskusia o znižovaní tempa, znižovaní konsolidačného úsilia, lebo potrebujeme ekonomický rast, tak Slovenská republika sa takejto diskusie určite zúčastní. Dúfam, že tu som odcitoval úplne presne. No ale vieme si asi všetci veľmi dobre predstaviť, čo by takáto, podčiarkujem, účasť Slovenskej republiky na takejto diskusii na pôde Európskej rady znamenala. Znamenala by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prihlásenie sa k ceste, po ktorej sa vydalo a chce naďalej kráčať Francúzsko. To znamená, prihlásenie sa k spôsobu konsolidácie, ktorú presadzujú francúzski socialisti na čele s prezidentom Hollandom.

    A tu by som chcel upozorniť na skutočnosť, že ekonomický rast sa nikdy nesmie stať mantrou, je opäť iba smutným konštatovaním, že zástancom pokračovania v doterajšom tempe verejných financií, doterajšom tempe konsolidácie v Európskej únii, v celej, podčiarkujem, Európskej únii, ostala už iba jedna jediná krajina a tou je Spolková republika Nemecko. Práve to Nemecko, ktorého podľa vyjadrenia mnohých slovenských politikov z geopolitických dôvodov sa má Slovenská republika držať. Tak sa ho teda držme, toho Nemecka, a držme sa ho, aj pokiaľ ide o spôsob konsolidácie verejných financií. Nezúčastňujme sa diskusie na pôde európskych štruktúr, diskusie o tom, že kašlime na tú konsolidáciu, trošku povoľme, trošku utiahnime ten tlak na šetrenie a poďme radšej cestou ekonomického rastu. Ja by som chcel na tomto mieste uviesť príklad Talianska, ktoré za 20 rokov si vybudovalo astronomický verejný dlh v úrovni približujúcej sa 130 % HDP, dnes je to myslím 127 % HDP, a zatiaľ čo to isté Taliansko napriek takémuto astronomickému verejnému dlhu ostatné dve dekády vykazuje jeden z najnižších ekonomických rastov na svete, podotýkam, na svete, tak teda nechcime ten ekonomický rast za každú cenu, aj za takú cenu, že dosiahneme spomínané úrovne verejného dlhu, aké má napríklad dnes Taliansko, ale nielen Taliansko. Môžeme spomenúť ďalšie zďaleka nie krajiny juhu, spomeňme vyspelé krajiny, ako je napríklad Belgicko, ktoré sa tiež blíži k spomínaným úrovniam.

    V programe stability sa hovorí, že, citujem, prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného rastu, nadmerného deficitu, ospravedlňujem sa, to som už pochválil, to je fajn, a že toto si vyžaduje pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013 v súlade s národnými aj európskymi rozpočtovými pravidlami, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu.

    No a tu je práve to prichytenie pri tom zahmlievaní, na jednej strane dokument z dielne ministerstva financií sa hlási k splneniu politických, podčiarkujem, politických záväzkov Slovenskej republiky, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, hlásajú to zástupcovia či je to priamo pán minister, alebo jeho štátni tajomníci na výbore pre európske záležitosti, na finančnom výbore, ale na strane druhej vieme veľmi dobre, a vieme to priamo z úst a priamo z vyjadrení premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý niekoľkokrát opakovane pri viacerých príležitostiach vyjadril to takéto nutkanie, že však poďme povoliť to tempo konsolidácie, keď sa taká diskusia v Európe otvorí, Slovensko sa jej veľmi rado zúčastní.

    Ja chcem skutočne zdôrazniť, že predstavy Nemecka a Francúzska o ďalšom smerovaní ekonomických politík a v konečnom dôsledku vlastne aj o spôsoboch riešenia dlhovej krízy v Európe sú diametrálne odlišné. Ono to v ostatnom čase, pod ktorým rozumiem nie roky, ale naozaj týždne a mesiace, vedie k dosť výraznému zhoršeniu dokonca priamo vzťahov medzi Francúzskom a Nemeckom. A jeden z nemeckých denníkov dokonca poznamenal, že vzťahy týchto dvoch krajín sa ocitli na najhoršej úrovni od konca druhej svetovej vojny. Nie je to náhoda, je to spôsobené hlavne tým, ako sa líšia názory na strane jednej Nemecka, na strane druhej Francúzska práve na to, či, na tú dilemu, či pokračovať v doterajšom tempe konsolidácie verejných financií, alebo uprednostniť ten ekonomický rast, nech to stojí, čo to stojí.

    Zákon o rozpočtovej zodpovednosti alebo ústavná dlhová brzda, tu si myslím, že tiež samotný minister financií Kažimír by tento zákon zmenil, novelizoval, upravil, ak by sa dalo, už zajtra. Ak by našiel dostatočnú politickú podporu aj u iných parlamentných strán. Ostáva len dúfať, že takúto podporu nenájde. A o tej druhej veci som priamo presvedčený, že sám do toho nepôjde. Napriek tomu, že máte majoritu, napriek tomu, že máte 83 hlasov, neverím, že by ste rokovali o zisku ďalších siedmich poslancov, aby ste našli ústavnú väčšinu a 90 hlasmi vlastne dosiahli novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tomu neverím.

    No a po tretie, socialisti by najradšej vytvorili vlastnú, v najlepšom prípade štátnu ratingovú agentúru, ktorá by vlastne ohodnocovala riziká suverénneho dlhu jednotlivých krajín, len vzniká tu otázka, že kto z investorov by už len takejto agentúre uveril. A tie snahy tu boli. Toto nie je adresované vláde Slovenskej republiky, toto je adresované Európskej komisii, kde priamo z dielne predsedu Európskej komisie pána Barrosa vzišli takéto návrhy. Pripojila sa k tomu potom aj euroskupina Ekofin a ďalší, že poďme si zriadiť na európskej úrovni takú vlastnú, štátom vlastnenú štátnu teda ratingovú agentúru, ktorá bude ohodnocovať riziká suverénnych dlhov jednotlivých členských krajín. Našťastie, takéto snahy skončili neúspešne. No na elimináciu finančných trhov a ich vplyvov sa použil iný, ďaleko silnejší a ďaleko efektívnejší nástroj a tým sa, musím skonštatovať, bohužiaľ, stala Európska centrálna banka. A zostane opäť len smutným konštatovaním, že aj za cenu porušenia zákona o sebe samej ako o inštitúcii. To mám na mysli tie outright monetary transactions, ktoré hovoria o tom, že Európska centrálna banka môže v nelimitovanej, neobmedzenej miere nakupovať toxické dlhopisy predĺžených krajín, ktoré sú zmietané dlhovou krízou. A tým, podčiarkujem opäť, porušuje zákon o sebe samej. Porušuje zákon o Európskej centrálnej banke, bohužiaľ, opäť jednou jedinou krajinou, ktorá sa dokázala tomuto vzoprieť a ktorá priamo na zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom mala odvahu hlasovať proti, to bol guvernér Bundesbanky alebo centrálnej banky Nemecka.

    Opäť sa pýtam, ak sa teda máme tak držať toho Nemecka, lebo geopolitické dôvody, lebo nechceme byť na periférii, lebo nechceme vypadnúť z klubu exkluzívneho, tak otázka celkom prirodzene znie, kde bolo opäť Slovensko, keď sa hlasovalo v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky. V tomto prípade konkrétne guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.

    Posuňme sa ďalej. Jedno z kľúčových odporúčaní, ktoré sú spomínané v uvedenom dokumente, odporúčaní Rady EÚ adresované Slovenskej republike, znie: "Za účelom zníženia rizík vyplývajúcich z konsolidácie by sa mala posilniť záväznosť strednodobého rozpočtového rámca a zlepšiť monitorovanie plnenia rozpočtu v priebehu roku tak, aby sa zabránilo prečerpaniu výdavkov." Na tomto mieste vítam, že sa nám vrátil do sály pán minister Kažimír, pretože chcem mu na tomto mieste položiť jednu otázku. Verím, že v reakcii potom na všetky vystúpenia v rozprave na ňu zodpovie.

    Dokument hovorí o tom, že výdavkové limity v budúcnosti sa budú pravdepodobne prepájať s fiškálnym kompaktom prostredníctvom tzv. automatického korekčného mechanizmu. To by znamenalo, že ak sa spustí tento automatický mechanizmus, tak sa automaticky budú opravovať, upravovať teda limity výdavkov. Keďže je tam uvedené, že pravdepodobne prijmeme takýto automatický korekčný mechanizmus, moja otázka na ministra financií znie, kedy a či vôbec sa tak v skutočnosti stane, pretože o tom už v dokumente nenájdete ani zmienku. Pričom samotná úvaha ísť týmto smerom, touto cestou je správna.

    Môj predrečník v rozprave Ivan Mikloš hovoril dosť podrobne o takom zaujímavom texte v boxe č. 1 spomínaného dokumentu programu stability a nebudem ho na tomto mieste opakovať, čo povedal, ale je pravdou, že všetko, čo je v tomto texte uvedené, vlastne znamená, že ministerstvo financií ako vládny rezort priamo usvedčilo vládu z toho, že po prvé, v roku 2013 v rozpočte verejnej správy na rok 2013 vlastne takmer výlučne sledovala krátkodobé ciele, keďže výdavková konsolidácia je v stredno- a dlhodobom horizonte menej bolestivá a naša socialistická vláda si práve zvolila cestu príjmovej, nie výdavkovej konsolidácie. A po druhé, možno urobilo takú medvediu službu alebo nadprácu ministerstvo financií, keď usvedčilo vládu z toho, že konsoliduje spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska poškodzuje ekonomiku Slovenska, pretože samotné ministerstvo financií v predloženom dokumente priznáva, že, citujem: "Rast daní zo zisku a daní z miezd má negatívny dlhodobý efekt."

    Takže dostávame sa naozaj do situácie, kedy v akokoľvek, aj z mojej strany, pozitívne hodnotenej snahe dodržať, nominálne dodržať tie spomínané medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, v skutočnosti ale vedú k tomu, že práve vďaka spôsobu konsolidácie, ktorý si vláda zvolila z dlhodobého hľadiska, sa tak deje neudržateľným spôsobom. Koniec koncov aj samotný predložený materiál hovorí o tom, že kredibilný, strednodobý plán konsolidácie je základným predpokladom pre stabilizáciu verejnej správy a tak ďalej.

    Druhá otázka v tejto súvislosti na ministra financií znie: V čom je strednodobý plán konsolidácie, pán minister, kredibilný, ak každý rok prelomíme jedno ochranné pásmo? Jedno ochranné pásmo zo spomínaných pásiem, o ktorom hovorí zákon o ústavnej brzde. Už v roku 2012, teda minulý rok, sme prelomili prvé ochranné pásmo 50 %, konkrétne to bolo niečo málo cez 52, hovoríme o celkovom hrubom verejnom dlhu voči HDP. V tomto roku prelomíme hranicu 53 % a v budúcom roku prelomíme hranicu 55 %, dostaneme sa na úroveň 56,3 percenta. A toto všetko, pán minister, podotýkam, ešte za jedného veľmi neistého predpokladu, na ktorom sú tieto predikcie postavené, a tým predpokladom je, že očakávate, že v rokoch 2014 až 2016 sa Slovensko vráti k ekonomickému rastu na úrovni približne 3 percentá.

    Pán minister, vy osobne tomuto predpokladu veríte? Ja viem, že v odpovedi sa budete opierať o nezávislý výbor pre makroprognózy a ďalšie, ale pýtam sa na váš osobný názor, či tomuto veríte, pretože spoločným menovateľom všetkých prognóz za ostatné roky je, že vlastne od prognózy k prognóze sa jednotlivé čísla zhoršujú, nie zlepšujú. A naozaj som zvedavý na to, ako rok pred parlamentnými voľbami, konkrétne by vám to zákon, ak budete tak prelamovať ochranné pásma, ako je to uvedené v tomto dokumente, nie že si to myslím ja, vy to uvádzate vo vašom programe stability, tak som zvedavý, či v máji 2015 vláda pristúpi k trojpercentnému viazaniu výdavkov, ako vám to ukladá zákon o rozpočtovej zodpovednosti, keďže v roku 2014 prelomíte spomínané pásmo 55 percent. Myslím, že do apríla je povinnosť zverejniť údaje za predchádzajúci rok a mesiac, po zverejnení by ste mali pristúpiť k trojpercentnému viazaniu výdavkov. A dokonca, ak to pôjde takto ďalej, tak v roku 2016, a to už sme sa dostali do volebného roka, ak sa nič mimoriadne nestane, by malo byť v rozpočte na rok 2016 zapísané medziročné zmrazenie, podčiarkujem, nominálneho rastu výdavkov verejnej správy, nominálneho rastu. Opäť, takto to predpisuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. No, takže toto všetko za optimistického, podľa môjho názoru až nereálneho predpokladu, že rast výkonnosti ekonomiky sa vráti v rokoch 2014 až 2016 na úroveň plus-mínus okolo 3 percent.

    Ešte mi dovoľte poznámku, ktorá hovorí o tom, že v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 sa uvažuje so zmrazením miezd vo verejnej správe na úrovni roku 2013. A z tohto opatrenia očakávate najvýznamnejšie úspory v porovnaní so scenárom, tým základným bázickým scenárom, bez zmeny politík na úrovni asi 100 mil. eur pre rok 2014 a približne 500 mil. eur v roku 2016. Tieto úspory očakávate zo zmrazenia osobných nákladov vo verejnej správe. V praxi to ale znamená, že ten istý počet ľudí, prečo hovorím, že ten istý počet ľudí, preto, lebo minister Kaliňák ako gestor programu ESO sám niekoľkokrát zdôraznil, že ESO nepovedie k úspore počtu zamestnancov vo verejnej správe.

    Takže vrátim sa k úvodu vety, ten istý počet ľudí bude rovnako neefektívne vykonávať rovnaký typ činností za nezmenenú rovnakú mzdu. To v preklade znamená veta, že idete zmraziť osobné, čo samo osebe je opatrením dobrým, len si teraz skúsme sa vrátiť zhruba o nejaký rok a pol, rok a trištvrte dozadu, keď ste, pán minister, všetci ekonómovia SMER-u sedeli tu, v tomto prvom rade po mojej pravici, ako dnes si vás tam predstavujem, bol tam Jožo Burian a vy ste sedeli s exministrom vtedy Počiatkom hore, v tom poslednom rade. Ospravedlňujem sa a chodili stále také kritické poznámky na všetky veci týkajúce sa verejných financií, že plošné opatrenia, to vie robiť každý, na to netreba byť ekonómom, na to netreba byť dobrým analytikom. Proste urobíte plošné opatrenia, ony fungujú, ony sú pomerne účinné, pomerne rýchle, jednoduché a ich efekt sa dostaví naozaj pomerne skoro.

    No a teraz vám pripomínam túto kritiku, lebo vy ste sa zmohli vlastne v tomto programe stability, kde spomínate aj východiská rozpočtu na roky 2014 až 2016, práve k týmto plošným opatreniam k zmrazeniu výdavkov, osobných výdavkov vo verejnej správe. No a bolo tu ešte hodne v rozprave, pomerne veľa konštatácií o zdatnom marketingu SMER-u, strany SMER - sociálna demokracia, lebo naozaj ten marketing je cítiť aj v tomto dokumente, a teraz nemám na mysli len to, čo spomínal môj predrečník Ivan Mikloš, keď hovoril o tom, že ste roky ´10 až ´12 dali do priemerného čísla, tú skutočnú mieru konsolidácie, skutočnú mieru konsolidačného úsilia, ale je ten marketing vidieť aj v tom, že vy sa hlásite k politickému záväzku konsolidovať verejné financie, to je tá mantra, 3 % v tomto roku atď., v ďalších rokoch až do toho roku 2016 alebo 2,94, myslím presne, na tento rok. Vy sa k tomu hlásite, ale robíte to spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska nie je udržateľný. Ja si myslím, že nikdy nie je dosť v odhaľovaní marketingových klamstiev socialistickej strany SMER.

    Dovoľte, aby som uviedol tri z nich. Po prvé, a ešte chcem na úvod predostlať, že neviem, že do akej miery je to spôsobené nevedomosťou alebo vedomým zavádzaním, skôr si myslím, že je to kombinácia obidvoch týchto príčin. Uvediem tri takéto klamstvá, ktoré naozaj by celkom, by sa celkom musel počudovať možno aj absolvent obchodnej akadémie na Slovensku. To boli tie bývalé stredné ekonomické školy, pre staršie ročníky.

    Napr. inflácia, veľakrát sme počuli priamo z úst pána premiéra, že ako dobre postupujeme aj v tej konsolidácii, veď sa nám znižuje miera inflácie na Slovensku, že v roku 2012 bola 3,6 %, že tohto roku 2013 má byť 2,3 % a podobne. Prosím vás pekne, veď povedzte naozaj pravdu, veď to sú elementárne poučky ekonómie, ktoré hovoria o tom, že máte dva základné typy inflácie. Tú prvú, ktorá je takpovediac tlačená nákladmi, a ten druhý typ inflácie, ktorý je takpovediac ťahaný dopytom. Tú dopytovú infláciu. Nákladová sa vám v posledných rokoch takmer vôbec neprejavuje, až na malé výnimky, pokiaľ ide o nejaké cenové pohyby potravín, ale nie sú to také nákladové šoky, aké si pamätáme, pán minister, z roku 1971, 1973, 1979, ropné šoky a s tým spojené naozaj nákladové šoky, ktoré ťahali tú infláciu hore. Ale na strane druhej je pravdou, že práve vďaka dlhovej kríze, práve vďaka tomu, že aj podniky, korporácie, ale aj občania menej a menej spotrebuvávajú, podniky menej investujú. Tak tým pádom vlastne tu klesá výrazne dopyt. Klesá tu potovarová služba, klesá tu domáca spotreba, to je nespochybniteľný holý fakt. To sú tvrdé dáta a práve preto, že tu máte klesajúci dopyt, klesajúcu domácu spotrebu a klesajúce investície v korporátnej sfére, celkom zákonite vám ceny neporastú, lebo keď chýba dopyt, tak nerastú ceny. Tak prosím vás pekne, nepripisujte medziročný pokles miery inflácie úspechu akejkoľvek vlády a akéhokoľvek spôsobu konsolidácie verejných financií.

    Klamstvo číslo dva, ceny dlhopisov. My sme počuli aj z úst pána ministra Kažimíra nie tak dávno vyjadrenia o tom, že opäť, postupujeme dobre, konsolidujeme správnym spôsobom, pretože sa Slovenská republika refinancuje pri historicky najnižších cenách, jedna z posledných emisií slovenských dlhopisov dosiahla úroveň 2,8 percenta. Inými slovami, investori boli ochotní nakupovať slovenský dlh za 2,8 percenta.

    Je skutočne pravdivou vetou, že je to historická najnižšia úroveň úročenia tých novoemitovaných slovenských dlhopisov. Na strane druhej, ale opäť, ak chcete toto klamstvo dešifrovať, tak používajte všetci v médiách nasledovné, úplne zrozumiteľné, jednoduché argumenty, ktoré sú opäť z dielne tých základných elementárnych poučiek ekonómie.

    No inflácia je preto, dámy a páni, na takejto nízkej úrovni a ceny dlhopisov preto klesajú, sú na to dva dobré dôvody. Po prvé, tak ako americký FED, takisto aj Európska centrálna banka napumpovali do ekonomiky obrovské objemy peňazí. V prípade Spojených štátov politika kvantitatívneho uvoľňovania, ktorá, myslím, už ide v treťom kroku, v prípade Európskej centrálnej banky dvakrát 500 miliárd eur, 1 bilión eur napumpovaných do ekonomiky, ECB vrhla na trh peniaze v očakávaní, v očakávaní, že za tieto peniaze komerčné banky, ktoré si požičajú od Európskej centrálnej banky, budú poskytovať úvery v reálnej ekonomike a že úvery poskytnuté korporátnej sfére povedú k tomu, že sa ekonomický rast oživí. Opak bol pravdou. Mnohé z týchto peňazí boli opätovne spätne uložené na depozitách v Európskej centrálnej banke, dokonca s miernou maržou ziskovou pre komerčné banky, aj priamo v tomto dokumente sa hovorí o reálnom riziku, že dôjde ku credit cranchu, to znamená že sa zmrští alebo zmenší objem úverov v ekonomike. Toto stále hrozí, hovorím teraz primárne o korporátnej sfére, menej o spotrebných hypotekárnych úveroch pre obyvateľstvo. A teda keď napumpujete veľa peňazí do ekonomiky a investori, a to si povedzme úprimne, nemajú v dnešnej dobe celkom na výber, pokiaľ ide o bezpečné destinácie ich investícií, tak čo urobia? Nakúpia si štátny dlh.

    Peňazí je na jednej strane v obehu veľa, nielen v Európe aj v Spojených štátoch amerických. Tých bezpečných investícií príliš na výber investor nemá. Tak čo urobí? Nakúpi si štátny dlh, nakúpi si štátne dlhové papiere, a preto cena alebo úročenie týchto štátnych dlhopisov sa pohybuje na, áno, pre Slovenskú republiku najnižšej úrovni, historicky najnižšej úrovni od vzniku Slovenska, na úrovni 2,8 % pri jednej z posledných emisií. No ale ak by toto malo byť znakom, úplne priamym bezprostredným dôvodom správnej formy, správneho spôsobu konsolidácie verejných financií, tak potom ako je možné, že dlhopisy Spolkovej republiky Nemecko boli umiestňované na trhu pri mínusových záporných úrokových mierach?

    Nieže dlžník Nemecko platil veriteľovi, investorovi, ktorý si kúpil nemecké bounty, ale naopak, veritelia platili Nemecku, dlžníkovi, že si mohli uložiť peniaze do nemeckých schuldscheine, ako to oni volajú, do nemeckých dlhových papierov. Takže povedzme naozaj nahlas aj túto pravdu.

    No a nakoniec, klamstvo číslo tri hovorí - a to sa šíri, aby som bol objektívny, nielen z úst slovenských politikov vládnych, toto počúvame aj z úst mnohých politikov na západ od nás, keď po každom či už mítingu Rady EÚ alebo Ekofine, Eurogroupe alebo ďalších mítingoch stále prídu domov a hovoria: Pozrite sa, aké dobré opatrenia sme prijali, veď ten kurz eura voči americkému doláru posilnil. Veď to euro posilnilo. To znamená, že ideme správnou cestou, kríza je zažehnaná, rozpad eurozóny nehrozí. Nemci by povedali, weiter so, len tak ďalej, všetko je na správnej ceste. No nie je tomu tak. Veď opäť z množiny elementárnych poučok, poučiek ekonómie, ktorá hovorí o tom, že pohyby cross-ratov, krížových kurzov ľubovoľných mien v rámci dňa nie sú takmer nikdy závislé na základných alebo sa neodvíjajú od základných fundamentov ekonomiky, majú pramálo čo spoločné, keby sme chceli byť úplne laboratórne čistí, tak ten výmenný kurz by mal vlastne v prvom rade vystihovať pomery produktivity práce v tej-ktorej krajine. Produktivity ekonomickej výkonnosti HDP na hlavu a tak ďalej, ale to by sme boli laboratórne čistí. Ale tie pohyby v rámci dňa sú vždy závislé od takzvaných intraday obchodov, ktoré robia veľkí hráči na trhu a bude dopyt po tom eure, v rámci dňa podotýkam, to sú tie pohyby v rámci 60 minút, alebo pohyby dokonca v rámci jednej minúty sú závislé od toho, aký je v danom okamihu dopyt alebo ponuka tej-ktorej meny. Či je to dolár, jen, euro alebo čokoľvek iné.

    Takže ja žasnem nad tými výrokmi politikov, keď niekoľko hodín po akomkoľvek summite prídu domov a hovoria: Ideme dobre, dobrá cesta, pozrite sa, euro posilnilo voči americkému doláru. No a takéto klamstvá sa, samozrejme, šíria.

    A teraz budem, troška na odľahčenie diskusie. Ako sa volá ten najslávnejší slovenský raper?

  • Rozmýšľanie rečníka a hlasy z pléna.

  • Rytmus, áno, v tejto oblasti nie som doma zjavne, partner Darinky Rolincovej. Myslím, že Rytmus teraz otvoril takú že akadémiu vzdelávania a chce na ekonomickú tému vzdelávať ľudí na Slovensku, mám taký dojem. Prosím vás, nechoďme alebo netvárme sa, že toto je postačujúce. Naozaj úroveň ekonomického vzdelania obyvateľstva nie je nejako vysoká a to nehovorím len o Slovensku, to je konštatovanie v princípe, v princípe dá sa stiahnuť na celú Európu, a preto je možné, že takéto klamstvá - o troch z nich som teraz hovoril - sa tak úspešne šíria medzi ľuďmi a ľudia tomu jednoducho, jednoducho veria.

    Vzhľadom k tomu, že sa nám blíži o deväť minút hlasovanie, tak dovoľte mi na záver ešte uviesť tri poznámky, ktorými by som chcel vyjadriť nejaké politické zhrnutie celého, celého alebo aj svoj vlastne osobný názor, ktorý som nadobudol po dočítaní tohto dokumentu do konca.

    Veľmi stručne v troch bodoch. Po prvé, ja osobne tomuto dokumentu, ktorý nesie názov Program stability, neverím. Neverím tomu dokumentu preto, lebo je v rozpore s tým, čo sa politicky chystá podporiť priamo premiér Robert Fico. A to je práve to, že na jednej strane hlásenie sa, to nominálne hlásenie sa k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov, pokiaľ ide o tempo konsolidácie verejných financií, a na strane druhej vyložene striehnutie a čakanie na tú najmenšiu možnú skulinu, keď sa pootvoria dvere a keď sa v Európe spustí diskusia. Ona sa už vlastne v týchto dňoch a týždňoch pomaličky spúšťa diskusia o tom, že poďme zmierňovať tempo konsolidácie verejných financií, veď to bude opäť dobre, však ten kurz eura porastie voči tomu doláru a budeme na správnej ceste.

    Toto je úplne základný dôvod, prečo tomuto dokumentu neverím. A neverím ani tomu, že tempo ekonomického rastu v Európe a z toho odvodené tempo ekonomického rastu na Slovensku v najbližších rokoch ´14 až ´16 sa bude naozaj pohybovať na úrovniach troch percent a vyššie.

    Po druhé, zlou správou je, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií je Slovensko stredne až vysoko rizikovou krajinou. Kto z vás si dočítal ten dokument naozaj do konca, tak vie, o čom hovorím. Hovorím o tých pomerne známych v ekonomickej brandži, známych ukazovateľoch S1 a S2. Ten prvý z nich, ten ukazovateľ S1 hovorí o tom, že o koľko percentuálnych bodov by malo byť tempo konsolidácie primárneho štrukturálneho deficitu vyššie, ak nechceme, aby hrubý verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2030 prekročil maastrichtské kritérium 60 percent. V tomto ukazovateli sa Slovensko radí medzi stredne rizikové krajiny. A tu sme už vlastne pri tom ukazovateli dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Nehovoríme o rokoch ´14, ´15, ´16, hovoríme teraz o horizonte roku 2030.

    A v druhom ukazovateli, ktorý sa nazýva S2 a ktorý vlastne, poviem to zjednodušene jednou jedinou vetou, hovorím o tom, o koľko percentuálnych bodov musí byť konsolidačné úsilie vyššie, ak nechceme, aby súčasná hodnota budúcich sáld, primárnych štrukturálnych sáld, prekročila vlastne súčasnú hodnotu dlhu. Jednou vetou povedané, aby sa nezvyšovala súčasná úroveň hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky, tak v tejto, v tomto ukazovateli je Slovensko dokonca vysoko rizikovou krajinou.

    Toto sú konštatovania, ktoré musia každého, kto rozumie problematike a ktorý má aspoň ako-tak vyvinutý cit pre zodpovednosť, a najmä zodpovednosť voči budúcim generáciám, tak takýchto ľudí musí toto konštatovanie mraziť, skutočne mraziť na chrbte.

    Ja som na finančnom výbore o tom hovoril a dostal som odpoveď, to bol tiež taký zvláštny úkaz, pamätám si, ako bývalý predseda finančného výboru, keď sme boli často kritizovaní zo strany vtedajšej opozície SMER-u, že nechodia ministri na výbory, že stále posielajú miesto seba štátnych tajomníkov. Taká zaujímavosť z minulého týždňa, na finančnom výbore mali byť siedmi ministri vlády Slovenskej republiky, prišli siedmi štátni tajomníci vlády Slovenskej republiky. Ja rozumiem pracovnej vyťaženosti aj ministra Kažimíra, aj ďalších ministrov, ale nie je to náhoda, keď v daný deň nebola celá vláda v zahraničí?

    Takže skúsme držať takú tiež nejakú vzájomnú mieru úcty a objektivity a uvítal by som, keby na jednom z najbližších finančných výborov bol prítomný po dlhej dobe opäť aj pán minister Kažimír.

    A bavili sme sa práve o týchto ukazovateľoch S1, S2. Bol som ubezpečený o tom, že v krátkom čase - a myslím, že to potvrdí aj pán minister - bude tá miera rizikovosti slovenskej krajiny, Slovenskej republiky o trochu vylepšená v tom, že v tom prvom ukazovateli sa posunieme z toho pásma stredne rizikovej do rizikovej a v tom druhom ukazovateli z vysoko rizikovej do stredne rizikovej skupiny krajín.

    Nič to nemení na tom, že je to spôsobené len spomínanými zmenami v prvom dôchodkovom pilieri a tieto zmeny nepochádzajú opäť z dielne SMER-u, ale vďaka aj za to, že si SMER tieto zmeny osvojil.

    Na a úplne na záver, posledné konštatovanie, keďže som sľúbil tri body. Z hľadiska kvality verejných financií je tento predložený dokument skutočne dokumentom prázdnym. Prázdnym preto, lebo hovorí o tom, vláda vyhodnotí, vláda preskúma, vláda zváži, vláda pravdepodobne urobí to alebo ono. Ale v oblasti kvality verejných financií nenájdete v tomto dokumente takmer vôbec nič.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána Kollára je faktická, jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Miroslav Číž.

  • Ďakujem pekne. Pán Kollár, veľmi pozorne som si vás vypočul, veď nepochybne patríte k elite pravicových ekonómov v našom parlamente a pravdepodobne aj predtým tí rakúski vlastníci tej banky asi vedeli, prečo si vás zobrali do funkcie. Napriek tomu som sa snažil zaradiť to vaše vystúpenie do toho portfólia ďalších vystúpení pána Kaníka, prípadne bývalého ministra financií. Viete, pre mňa je nepochopiteľná jedna vec, lebo dosť často bola téma okrem iného teda rastová a šetriaca ekonomika, že o tej šetriacej existujú predsa zásadné materiály z Medzinárodného menového fondu. A tak zásadné, že sú o nich veľmi vážne diskusie na všetkých fórach. A viete, to, že ten zásadný rozpor, ktorý tu je, že nepochybne štát musí odstraňovať neproduktívne výdaje, ale pre pána Kaníka sú neproduktívne výdaje na sociálne dávky pre ľudí, ktorí zomierajú a ktorí týždeň pred tou výplatou už nemajú čo jesť.

    Jak ten, koľko toho sociálneho cynizmu táto spoločnosť ešte znesie. Viete, je veľmi zaujímavé to porovnanie Hollande, Francúzsko, hlupáci, ktorí nechápu ekonomické zákony. Francúzsko je posledná krajina v Európe, kde ešte vzťah spoločnosť a ľudia, ktorí v nej žijú, a vlastníci výrobných prostriedkov je ako-tak vyrovnaný. Že ešte tí ľudia si môžu niečo povedať a ešte si môžu efektívne hájiť svoje záujmy. A pravdepodobne ukazuje sa, že tie fakty, ktoré práve daňová nedisciplína a znevažovanie elementárnych otázok daňovej etiky, veď tých 32 biliónov amerických dolárov, ktoré sú v daňových rajoch, je obrovské číslo.

    Majetkové nožnice sú obrovské medzi ľuďmi a ani na sekundu nevieme tieto faktory aspoň trošku dostať do nejakého zmysluplného kontextu vo väzbe na to, o akej, o akých ekonomických pravidlách hovoríme. Naozaj sa dá ešte viacej ožobračovať ľudí tejto krajiny, zvlášť tých posledných 40 % z príjmového rebríčka? Takže

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Kollár, chcete reagovať? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne. To už, to už si dovysvetlíte následne. Ctené dámy, vážení páni, vyhlasujem 5-minútovú prestávku aj kvôli hodine, aj kvôli atmosfére. Budeme pokračovať 17.05.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme nedokončili ešte bod, ktorý prerokovávame a na hlasovanie by sme mali len hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to v treťom čítaní, navrhujem, aby sme pokračovali ďalej v rokovaní a o tomto bode budeme zajtra hlasovať, keď budeme hlasovať aj o ďalších prerokovaných návrhoch. Je súhlas? Keďže nie je všeobecný súhlas, poprosím vás, budeme hlasovať, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona zajtra. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh, takže budeme ďalej pokračovať v rozprave.

    Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sulík, nech sa páči, máte slovo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, poprosím vás naozaj o pokoj v rokovacej sále.

  • Počkám asi chvíľku, pokým sa

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďakujem pekne. Úvodom by som chcel povedať, že ma dosť prekvapuje, že tak dôležitý materiál, akým je program stability Slovenska na najbližšie tri roky nenašiel ani jedného obhajcu medzi poslancami SMER-u, s výnimkou pána poslanca Kamenického, ktorý občas s tými faktickými poznámkami sa snažil zachrániť aspoň nejaké štipky cti. Ale žiaden poslanec sa nenašiel do rozpravy, ktorý by tento dokument sa snažil obhájiť, vysvetliť. Chcem teda predpokladať, že väčšina z nich ho, veď z poslancov ho čítala, aspoň teda nadpis.

    Tie ciele, ktoré sú na tomto, na tomto papieri napísané, sú všetky veľmi pekné. Je to najmä tá konsolidácia verejných financií, avšak, ako tu už bolo povedané, snaha o dosiahnutie konsolidácie verejných financií je nastavená, resp. predpokladá sa s tými nesprávnymi nástrojmi. To, čo táto vláda za posledných šesť až deväť mesiacov spravila, je vo väčšine prípadov v rozpore s konsolidáciou verejných financií, v rozpore s dosiahnutím tohto dôležitého cieľa, a preto ostáva len pochváliť túto vládu, že sa k tomuto cieľu priznáva.

    Tak pokiaľ chceme konsolidovať, musíme mať buď vyššie príjmy, alebo nižšie výdaje, alebo oboje. Aj to už bolo viackrát povedané, že táto vláda sa snaží konsolidovať najmä vyššími príjmami a takmer vôbec nižšími výdajmi ku sebe samej. Problém je, že tie vyššie príjmy nejak sa nechcú dostaviť.

    Pani predsedajúca, ja si ešte chvíľku asi počkám.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Pán poslanec Bublavý, pán poslanec Kondrót. Dobre. Fakt, až potrebujete obidvoch... Už sú ticho všetci, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Bol som teda pri tých snahách dosiahnuť konsolidačný cieľ a, bohužiaľ, tie opatrenia, ktoré vláda robí, sú v rozpore.

    Asi najväčší hriech, ktorý táto vláda napáchala, je zhoršovanie podnikateľského prostredia. Ja teda chápem, že je v rozpore so socialistickou ideológiou podporovať podnikateľov, skôr sú nejak teda trpení ako nejaké nevyhnutné zlo, že dobre, keď ich tu už máme, treba si však uvedomiť, že drvivá väčšina produktívnych pracovných miest je práve v súkromnej sfére. A keď sa nebude tejto súkromnej sfére dariť, teda keď sa nebude dariť podnikateľom, zamestnávateľom súkromným, ktorí z toho podnikania majú zisk, tak nebude sa dariť ani zamestnancom preto, lebo bude čoraz menej pracovných miest.

    Taktiež počúvame často výhovorky na externé prostredie. V Európe zúri kríza, vo svete zúri kríza, i keď už o svete sa to až tak veľmi povedať nedá, ale povedzme v Európe. No preto, lebo v celej Európe sa rozmáhajú socialistické opatrenia, viď aktuálne Francúzsko, ktoré odmieta šetriť, tak netreba sa ani potom čudovať, takisto Taliansko bolo spomínané mojím predrečníkom, netreba sa potom čudovať, že Európska únia ako hospodársky priestor stagnuje, že jej rast je blízky nule - či už plusový alebo mínusový, každopádne blízky nule. Ale to je len sebaklam hovoriť si, že no tak u nás tiež nie je rast preto, lebo nie je ani v Európskej únii, resp. v eurozóne. Áno, tento vplyv tu čiastočne je. Samozrejme, keď v nejakej veľkej európskej krajine je recesia, tak budú kupovať menej áut, ktoré sa na Slovensku vyrobia. To je pravda, ale ako som povedal, len čiastočne a najmä riešenie, riešenie je potom v podstate len akési čakanie na Godota.

    To, čo môže táto vláda robiť a nerobí, a už dlhodobo na to upozorňujeme, je, z toho koláča, ktorý nerastie alebo dokonca sa o niečo scvrkáva, ukrojiť si väčší kúsok. Neuspokojiť sa len s tým, čo už dnes máme, ale snažiť sa ukrojiť si väčší kúsok. Presne toto sa stalo v rokoch 2003, ´4, ´5, kedy sa podarilo na Slovensku realizovať skutočné reformy, ktoré výrazne nás posunuli vpred. Inými slovami, umožnili Slovensku, slovenskému hospodárstvu si ukrojiť väčší kúsok z toho existujúceho koláča.

    Práve toto sa dnes nedeje, práve naopak, my sa dobrovoľne vzdávame nejakej časti. V čase, keď všetky okolité krajiny zaviedli 19-percentnú daň, my ideme zvyšovať na 23. V čase, keď sa liberalizujú Zákonníky práce, keď sa zjednodušuje podnikanie, keď okolité krajiny chápu, že pokiaľ sa nebude dariť podnikateľom, nebude sa dariť ani zamestnancom: po prvé preto, lebo tých pracovných miest bude menej, po druhé preto, lebo keď je menej pracovných miest, tak nerastie priemerná mzda, resp. nerastú mzdy. Okolité krajiny toto začínajú chápať, ale, bohužiaľ, my žijeme v určitom anachronizme a tvárime sa, že všetko sa dá takým tým zdravým socializmom dostať na tú správnu mieru. Bohužiaľ, nie je to tak.

    Ako som už vravel, veľké šťastie je, že teda aspoň sa naša vláda hlási ku konsolidácii, i keď mám veľké obavy, že táto konsolidácia, tento konsolidačný cieľ bude naplnený. Keď som si pozeral tento materiál, tiež ma niekoľko viet upútalo, až rozosmialo. Čítam napríklad, že aj z tohto dôvodu bola v roku 2012 prijatá dôchodková reforma, ktorá významným spôsobom zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. No, chcem teda dúfať, že týmto autori nemysleli vybrakovanie druhého piliera. A naďalej je reálna obava, že to pri tých štyroch percentách neskončilo. No a potom hovoriť o dlhodobej udržateľnosti verejných financií je na smiech. Tie opatrenia, ktoré boli spravené, to znamená na, naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, respektíve valorizácia nielen švajčiarskou metódou, ale nejakou menej silnou, sú správne, avšak nebudú postačujúce. To, čo nás v najbližších, dve, tri desiatky rokov čaká, je, bude mať oveľa silnejšie vplyvy, ako tieto dve opatrenia by ich dokázali vykompenzovať.

    Na ďalšej strane čítam, že štrukturálne opatrenia sú doplnené o krátkodobé nástroje s cieľom zabrániť strate kapacít priemyslu a situácii, kedy prežívajúce podniky nemôžu investovať do zvyšovania vlastnej konkurencieschopnosti. Táto celkom pekne znejúca veta hovorí, že vláda sa priznala k investičným stimulom. Áno, aj naša vláda poskytovala investičné stimuly, ale ten trend bol silne klesajúci. Bohužiaľ, teraz sa to rozmáha. Do určitej miery to bude kompenzovať zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale nie navždy a len do určitej miery. A medzičasom sa investičné stimuly poskytujú už len za to, že niekto udrží pracovné miesta, no a, samozrejme, najmä kamarátom, respektíve veľakrát sa medzi príjemcami investičných stimulov nachádzajú nejakí dobrí kamoši, aby som sa teda vyhol slovu oligarchovia.

    Nemení to však nič na veci, že investičné stimuly sú veľký hriech. Deformujú podnikateľské prostredie. Sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú, a čo je úplný vrchol, my vlastne donútime tých konkurujúcich podnikateľov, aby zaplatili, aby si, aby si zvyšovali konkurenciu voči samým sebe. Toto je, bohužiaľ, smutná pravda o investičných stimuloch.

    To, čím sa môže dnešná vláda, teda v dnešnej situácii pochváliť a aj to zrejme prispieva k znižovaniu výdavkov štátu, sú náklady na financovanie štátneho dlhu. Slovensko platí veľmi nízke úroky. Netreba tu však podliehať sebaklamu, respektíve netreba zabudnúť na to, že situácia sa môže pomerne rýchlo zmeniť. To, že sú dnes nízke úroky, je po prvé preto, lebo Európska centrálna banka opäť raz znížila na najnižšiu, historicky najnižšiu úroveň financovanie komerčných bánk na 0,75 %, a po druhé, minulý rok v septembri vyhlásil predseda Európskej centrálnej banky Mário Draghi, že Európska centrálna banka vykúpi štátne dlhopisy, ak to bude treba. Ak to bude nutné. To znamená, každý investor teraz vie, že vlastne nejde do žiadneho rizika, stačí si lacno požičať, veľakrát Európska centrálna banka sama požičia, tie programy LTRO pustili do obehu stovky miliárd eur za 1 %, no tak prečo by nejaká komerčná banka, ktorá v tejto oblasti podniká, si tu nepožičala za 1 % a neposunula tie peniaze ďalej za 3, 4, 5 %, najmä keď má garanciu od emisnej banky, že nebojte sa, keď bude zle, my tie dlhopisy vykúpime. Nedá sa takto dlhodobo fungovať, to sa skôr či neskôr vráti, a preto by som bol veľmi opatrný pri, pri tom, že Slovenská republika momentálne platí historicky najnižšie úroky alebo po veľmi dlhej dobe najnižšie úroky. Áno, je to potešivé, ale myslím si, že veľmi nebezpečné sa na toto spoliehať.

    Ďalej som si v tejto správe všimol takú veľmi zaujímavú vetu. Potešivá správa teda je, že priemerná mzda rastie, dosiahla medzičasom 805 eur, no ale potom je tam veta: "Hlavným dôvodom bolo zvýšenie miezd v územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia." To som citoval. Čiže áno, rastie priemerná mzda, ale rastie preto, lebo štát z našich daní platí viac úradníkom. No týmto rastom priemerných miezd by som sa príliš nechválil a opäť, opäť to zvyšuje výdavky štátu a naopak, nie znižuje.

    Čo je ale skutočný problém, to sa dozvieme na strane 29, kde je tabuľka s odhadovanými výnosmi daní. Daň z pridanej hodnoty, ako sme už počuli, ona bola pár rokov dozadu ešte 8 %, na úrovni 8 % hrubého domáceho produktu, medzičasom klesla na 6 a o 2 roky sa ráta iba s výnosom na úrovni 5 a pol percenta, čiže očakáva sa ďalší pokles.

    A tu by ma veľmi zaujímalo, pán minister financií, keď teda tak intenzívne bojujete proti daňovým únikom, prečo si teda neveríte, alebo ako vznikol ďalší pokles z 5,9 na 5,5 percenta HDP. To znamená, daň z pridanej hodnoty, ktorú štát vyberie, dnes je na úrovni 6 % hrubého domáceho produktu, 6 % zo 70 je 4,2, 4,2 miliardy eur štát vyberie dnes približne a o 2 roky to bude nie 6 %, ale už iba 5,5. Napriek všetkému tomu úsiliu, napriek daňovej kobre, napriek zlosovaniu bločkov, ktoré nás od 1. septembra čaká. Napriek úplne nezmyselnému zákazu platieb v hotovosti nad 5-, respektíve 15-tisíc eur, my budeme mať nižší výnos DPH. A tiež tu už bolo povedané, nový informačný systém v daňovej správe bol prúser, ale teda je tiež už nejakú dobu dozadu a predpokladám, že v roku 2014 sa nikto na to nebude chcieť vyhovárať.

    To, že výnosy daní klesajú, to je spôsobené práve tým zhoršovaním podnikateľského prostredia, to je to, na čo tu už celé mesiace upozorňujeme, to je ten socialistický Zákonník práce, to sú tie vyššie dane, to sú tie odvody z dividend, a tak ďalej, a tak ďalej. Jednoducho nevyžmýkate takýmto spôsobom z podnikateľov viac. Nevyžmýkate! Zlá správa je, že tento trend bude v najbližšej budúcnosti ešte sa zhoršovať a to preto, že treba si predstaviť tie zdaňovacie obdobia. Keď sa zaviedli tie najhoršie novely, to bolo na jeseň minulého roku, tak vlastne končil kalendárny rok 2012, tak keď sa nejaká novela zavedie, nejaké opatrenie povedzme k 1. septembru, tak, samozrejme, že tí podnikatelia, tí zamestnávatelia už nemajú až tak veľa možností sa prispôsobiť novému, novým podmienkam. Čiže ten rok už nejak dobehol, to bude, to je ten výnos z daní, respektíve tieto dane sa platia v marci 2013, to je teraz, prednedávnom. Ale už tento dvetisíctrinásty rok platia tie zhoršené pravidlá a verte mi, ctení kolegovia zo SMER-u, vrátane teda vašej socialistickej ideológie, o ktorej ste presvedčení, podnikatelia sa prispôsobujú a prispôsobia novým podmienkam a takto o rok bude výnos z daní ešte nižší. Nielen daň z pridanej hodnoty, o ktorom, o ktorej som už hovoril, ale najmä daň z príjmu právnických osôb, preto nepokladám za reálne, že toto číslo ostane naďalej na úrovni 2,7 percenta.

    Čo je veľmi zaujímavé, daň z príjmu právnických osôb stúpla, stúpla z 19 na 23 %, ale tento materiál s názvom Program stability ráta s rovnakým výnosom daní, 2,7 % HDP. Ja sa teda pýtam, prečo sme museli silou-mocou zdvihnúť daň z príjmu právnických osôb z 19 na 23 %, keď aj dnes, aj o rok, aj o 2 roky, aj o 3 roky stále rátame s výnosom na úrovni 2,7 percenta HDP? Aký zmysel malo toto zvyšovanie a citeľné zhoršenie konkurencieschopnosti voči okolitým krajinám? Lebo viac peňazí to evidentne neprinesie, hovorí to tento materiál.

    No najväčší problém však nie sú výnosy z daní. Ten sa stále ešte dá riešiť tak, i keď pre túto vládu nepredstaviteľné, že sa znížia výdaje štátu a nie teda len na úrovni 2 % z konsolidačného úsilia, ale možnože aj viac, možno 10, možno 20. Každopádne, najväčší problém je nezamestnanosť. A nezamestnanosť je to, čo počas našej vlády, respektíve zamestnanosť je to, čo počas našej vlády stúpalo. Viac ľudí, a rástol ten počet, malo prácu. A počas tejto vlády klesá a bude klesať naďalej a súvisí to opäť so zhoršením podnikateľského prostredia. Keď sa firmám nedarí, prepustia zamestnancov. Toto, tento vážny problém, bohužiaľ, vláda nerieši, nevie riešiť, respektíve vedela by. Vo vláde sa nachádza dostatok pravicových ministrov, ale nemôže preto, lebo je chytená svojou ideológiou a také niečo, že má sa dariť podnikateľom, tak to je jednoducho neprípustné. Dôsledne sme pred týmto všetkým varovali a opäť varujem pred tým, že aj výnos z daní bude klesať, respektíve nebude rásť tak, ako si pán minister želá, a takisto zamestnanosť bude klesať. Dnes bola zrovna uverejnená správa, že v prvom štvrťroku klesla zamestnanosť o 1 percento. Keď si predstavíme, že na Slovensku pracuje, je zamestnaných možno 1,7, 1,8 milióna ľudí, tak 1 % je 18-tisíc pracovných miest, sa v prvom kvartáli tohto roku stratilo.

    Vláda Roberta Fica je už dnes zodpovedná za najväčší nárast verejného dlhu, v roku 2007 bol verejný dlh na úrovni 27 %, dnes zápasíme s tým, aby sme neprekročili 60 % a tabuľka, ktorá sa nachádza na strane 21, kde teda je nejaký vývoj verejného dlhu opísaný na najbližšie roky a kde teda sa dúfa, že nárast verejného dlhu skončí v roku 2015 pri 56,7 %, no obávam sa, že to je skôr zbožné želanie ako realita, práve pre tie opísané dôvody, nárast nezamestnanosti a klesajúci, najmä teda v tomto prípade klesajúci výber daní a neklesajúce výdavky štátu. Táto vláda, bohužiaľ, šetriť nedokáže.

    Nečakajú nás teda žiadne ružové časy aj preto, že ten celkový koláč, ako som spomínal, nerastie. Nerastie dostatočne rýchlo na to, aby vykompenzoval aj socialistické opatrenia vlády Roberta Fica, ale nečakajú nás ružové časy aj preto, že táto vláda si hádže polená sama pod nohy, že zhoršuje podnikateľské prostredie, že prijíma také opatrenia, ktoré budú viesť k výpadkom, výpadkom na daniach. Pripomínam, že minister financií už niekoľkokrát musel opravovať svoje odhady, Samozrejme, vždy smerom dole, a tento trend zrejme bude pokračovať.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Kaník a pán poslanec Duchoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Richard zopakoval znova tie argumenty, ktoré mnohokrát musíme hovoriť, lebo také sú, a jednu vec by som chcel len rozviesť ešte viac. Otázka dlhu. Dnes naozaj zápolíme s dlhom, ktorý už naráža na opatrenia v dlhovej brzde a tento dlh bude rásť ďalej, ale nie vždy sa pripomenie, že v roku 2008 bol dlh na úrovni 28 % a bola to prvá vláda Roberta Fica, ktorá tento dlh dokázala takmer znásobiť a dostať ho tým pádom veľmi blízko k súčasným hraniciam. To znamená, že keby nebola zlá hospodárska politika socialistickej Ficovej vlády, rozhadzovanie a zlé opatrenia, s ktorými sa akože bojovalo proti kríze, dnes nemáme taký veľký problém s dlhom, dnes nemáme taký tlak, ktorý je vyvolaný týmito, touto situáciou a že dnešná vláda Roberta Fica len naráža na problémy, ktoré sama v slovenskej ekonomike vytvorila. A to je tá podstata veci a takéto veci by sme nachádzali v ďalších a ďalších parametroch. Zlá hospodárska politika Ficovej vlády ju dobieha a vyrába Slovensku a jeho občanom nové a nové a ťažšie a ťažšie problémy.

  • Takisto by som chcel na úvod poznámku k tomu nárastu dlhu, kde treba znovu pripomenúť, že časť toho dlhu, ktorý v porovnaní s rokom 2011 a 2012 narástol, tak veľkú časť tam tvorí dofinancovanie štátnych rezerv, ktoré boli prakticky minuté v období roku 2011, kedy po páde vlády sa štát nebol schopný financovať. Takže to tam tvorí významnú položku.

    Potom jedna poznámka k tomu neustálemu opakovaniu, že táto vláda nevie šetriť. Opak je pravdou. Čo som už aj predtým konštatoval, že napríklad tempo miery zadlžovania v zdravotníctve sa významne spomalilo, aj keď teda absolútne číslo je 300 miliónov eur, ale ide o ten trend. Pretože aj pri náraste miezd v zdravotníctve o 30 percent sa, ako som teda povedal, to tempo zadlžovania znížilo v dôsledku toho, že jednoducho sa šetrí na nákupoch a, samozrejme, sa prehodnocujú viaceré zmluvy.

    Ďalšia oblasť šetrenia do budúcna je spravodlivé alebo teda adresnejšie vyplácanie sociálnych dávok. To je takisto veľký okruh, na ktorom sa teraz intenzívne pracuje a, samozrejme, už viackrát spomínaná reforma štátnej správy, ktorá takisto prinesie úspory. Takže nie je pravda to, že táto vláda by nevedela šetriť, a už v minulom roku došlo k viazaniu výdavkov na úroveň 120 miliónov eur. Takže to je ďalší postreh k tomuto.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať len na pána Duchoňa. No, pán poslanec, veď nebavme sa teraz len o niekoľkých mesiacoch alebo vašich aktuálnych plánoch, ale pozrime sa na vývoj od roku 2006, kedy vznikla prvá vláda Roberta Fica. Vtedy ste zdedili plnú špajzu. Doslova plnú špajzu. Deficity boli výrazne nižšie ako hospodársky rast. Toto je podstatné, lebo nie je problém mať štvorpercentný rast pri osempercentnom deficite alebo dvojpercentný rast pri štvorpercentnom deficite. Ale umenie je mať osempercentný rast a dvojpercentný deficit. Zdedili ste veľmi nízke deficity, ktoré ešte zo zotrvačnosti rok alebo dva klesali. Peter Kažimír si to veľmi dobre pamätá. A zdedili ste verejný dlh na úrovni 27 alebo 28 percent. Tiež to ešte chvíľku klesalo, ale možnože v druhom roku vlády Roberta Fica to bolo 27 percent. A pozrite, kde sme dnes. Dnes tu zápasíme o to, aby to nebolo 60. Tuná sa hráme na desatinky, či to bude 55,8, aby sme neprekročili tú prvú hranicu, alebo či to bude 58,9 a tak ďalej. To sú, to sú už len drobné oproti tomu obrovskému nárastu z 27 na 57 percent. A tam si pozrite, že kto za koľko, za akú časť tohto nárastu zodpovedá. Pripomínam osempercentné deficity vlády Roberta Fica. Osempercentné! To je cesta do Grécka. A takých rokov bolo, boli minimálne dva a teraz, ja si myslím, že tých 2,9 nedosiahnete, ale celkový verejný dlh je z najväčšej miery zaň zodpovedný Robert Fico a jeho vláda.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, veľmi pekne za možnosť reagovať na rozpravu. A musím hneď na úvod povedať, že už mi za vami bolo ľúto, kolegovia z opozície. Lebo naozaj som tu zopár mesiacov nemal možnosť vystúpiť s takouto témou a vidím, že nič sa nezmenilo. Lebo v decembri som tu zažil tri týždne veľmi podobnej atmosféry, ktorá dnes trvala iba tri hodiny, ale je to stále o tom istom z vašej strany.

    Je to tak. Ja sa nenechám nachytať samozrejme, lebo tá vaša rétorika je samozrejme taká alebo vy ťažko môžete spochybniť ciele a konkrétne výsledky v konkrétnych mesiacoch a za konkrétne obdobie. V danom prípade rok 2012. Nemôžete to spochybniť. Takže väčšinou, až na väčších odvážlivcov, je to proste kombinácia pochvaly a na druhej strane skepsy, nedôvery, prejavu toho, že tomu neveríte, respektíve sú to slová o prázdnote a všetky tie kecy, nehnevajte sa, ktoré vyplývajú z nekonečného namyslenia, elitárstva, ktorému proste veríte, či tu sedíte desať, osem, pätnásť rokov, je to proste mi úplne jedno. Dúfam, že v tejto váženej sále ja toľko sedieť nebudem, aby som neskončil tak, ako niektorí z vás.

    Chcem povedať, že zazneli aj korektné debaty. Ja by som bol veľmi rád, keby bol niekedy priestor, v pléne to asi nikdy nebude, lebo to je asi politika. Keby bol niekedy niekde priestor na to, aby sme sa mohli baviť naozaj vážne o tom, čo táto krajina potrebuje. Lebo to, že Slovensko, to, že Európa, to, že svet je v hlbokých problémoch, o tom niet pochýb. Kto vie anglicky, kto vie francúzsky, nemecky, každý z vás nejaký jazyk vie, tak sa vie dočítať o tom, že celý, naozaj celý civilizovaný svet je bičovaný niekoľko rokov zlými správami, čo, samozrejme, ovplyvňuje psychológiu trhu, psychológiu investorov, psychológiu domácej spotreby, všetkého toho, s čím je ekonomika spojená. Dokonca aj to, čo spomenul pán Jozef Mikloško, pocit šťastia ako takého. Ak chcete, ja vám tiež aj osobne poviem.

    Nie som šťastný ako minister financií, som šťastný osobne vďaka svojej rodine, vďaka svojim priateľom, ktorých mám z minulého života, z tohto života vďaka svojim kolegom, lebo držíme spolu. Ale môžete ma volať unavený Joe z tohto pohľadu, nebudem sa hnevať. Som frustrovaný z pohľadu toho, že žijeme piaty rok v kríze. A či som na tejto, alebo na druhej strane, nie som čítankový ekonóm. Nikdy som tú možnosť nemal sa stať čítankovým ekonómom ako niektorí bardi, ktorí sa vrátili z posilňovne a mohli tuná proste vysloviť hodinový prejav a vrátili sa naspäť do posilňovne. Nie som čítankový ekonóm, ale musím reagovať na konkrétne problémy, ktoré tá krajina má. Či tu, či v Bruseli, či vo Washingtone, tam, kde ma proste pošlú moje povinnosti. A viete, debata o tom, či sme na správnej ceste, spochybňovanie o tom, čo hovorí premiér Fico, lebo, samozrejme, do každého prejavu kolegovia z opozície potrebujú implementovať štvorpísmenkové priezvisko predsedu vlády. Inak by to nebolo ono.

    Ja vám môžem povedať s plnou vážnosťou, že fiškálny cieľ na rok 2014 je pevný, pretože vyplýva z nutnosti, z fyziky ako takej. Totiž naozaj, a to myslím si, že všetci, všetci sa chceme dostať z trestnej lavice, ktorá sa volá procedúra nadmerného deficitu. Pretože tá procedúra vytvára istý zlý imidž, ak to chcete takto nazvať, a ovplyvňuje to, čomu sa hovorí financovanie štátneho dlhu, dlhovej služby, náklady na túto dlhovú službu. Potrebujeme sa z nej dostať a my nie sme odkázaní na to, aby sme si žiadali o nejaké výnimky, predlžovanie týchto lehôt a urobíme preto všetko, aby sme sa v roku 2014 mohli tešiť z informácie Európskej komisie, že Slovensko bolo derogované, bolo vylúčené z procedúry nadmerného deficitu ako takého. Aby sme to mohli dosiahnuť, nie pre seba, nie pre nejakú medailu ministra financií alebo premiéra, predsedu parlamentu, ale preto, aby krajina si udržala kredibilitu, ktorú má, ktorú stále má napriek veľmi nepríjemnému obdobiu konca roku 2011, ktorý bol poznamenaný politickými šarvátkami, za ktoré nesiete zodpovednosť vy.

    Môžeme hovoriť o ekonomike. Ekonomika s politikou je v tomto prípade špeciálne v Európe neskutočne spojená, bohužiaľ. Bohužiaľ, je to tak. Ale aj na Slovensku, súhlasím, ale ísť na trhy a nemať schopnosť financovať sa, tak túto česť, v úvodzovkách, žiadny minister financií za SMER nikdy nemal. Ale za SDKÚ mal, bohužiaľ. Nie je to, nerád by som hovoril o povraze v dome obesenca, lebo je to nepríjemné a nie je sa s čím chváliť. Ale to je proste to presne memento. Môžete to hovoriť, že je to imperatív, že to musíme robiť. To je presne ten moment, prečo musíme robiť zmeny v tejto krajine, prečo musíme ísť s deficitom dole. Pretože iná krajina, Slovinsko, s malou zmenou v tom názve i za e, si dovolila mať šarvátky. Si dovolila proste niekoľko rokov žiť v kŕči vzájomnej nenávisti politických, kultúry slovinskej. Nie som expert na túto krajinu, ale určite si všetci dobre pamätáte, že z výkladnej skrine postsocialistickej krajiny blízkej talianskej a nemeckej kultúre z hľadiska industrie, z hľadiska mentality, z hľadiska priemerných miezd, životnej úrovne, sa stáva krajina, ktorá je na pokraji toho, že si bude musieť kľaknúť a následne sadnúť do zubárskeho kresla, výsledkom ktorého je program. Ja som mal tú možnosť byť, bohužiaľ, za posledný rok pri niekoľkých programoch, ktoré tu tak zas stále preklína. No je to neskutočne nepríjemná procedúra.

    To, čo sa dialo pri Cypre, to, čo sa môže stať ďalším a ďalším krajinám, je odovzdanie, vzdanie sa vlastnej suverenity. Je to niečo ako ekonomický protektorát, ktorý si potom domáci politici prehadzujú, samozrejme, ako horúci zemiak. Kto za to môže? No, bohužiaľ, všetky debaty, bohužiaľ, aj o ekonomike idú o tom, kto za to môže? Kto koľko pridal? Koľko stúpil na aký pedál? Ale kolegovia, priatelia, toto už nie je o tom. To je o tom, v akej situácii sa Európa a celý tento civilizačný vrchol, ktorého sme súčasťou, v akej situácii sa nachádza.

    Ak hovoríme o tom, že Spojené štáty americké rastú, že majú ekonomický rast vďaka svojej politike, stimulácie dopytu, vďaka tlačeniu peňazí, vďaka tomu, že sú rezervnou menou centrálnou, vďaka tomu, že majú neskutočne veľký dlh a fiscal cliff a všetky tieto proste veci okolo toho, ktorým ťažko niekedy rozumieť. A na druhej strane Európa sa potáca päť rokov v problémoch s 10-percentnou štrukturálnou nezamestnanosťou. Priemerná nezamestnanosť v celej Európe je vyše 10 percent, skoro 11 percent. To sú proste čísla nevídané. Za celú Európu.

    Aj mňa prekvapuje informácia od ministerky financií Fínska. Fínsko považujeme tiež za zdravú krajinu. Fínsko má 25-percentnú nezamestnanosť mladých, Švédsko 30-percentnú nezamestnanosť mladých, Španielsko 60-percentnú nezamestnanosť mladých, Nemecko 8-percentnú. Považujú to za problém. Viete, aký to je problém? Je to proste tikajúca bomba pod stolom, ktorá môže zvrhnúť všetky tieto systémy. My sme navyknutí, my sme si zvykli a podľa mňa chválime demokratický systém tejto spoločnosti, ktorý produkuje výmenu garnitúr, rešpektuje legitímny pohľad na svet zľava, sprava, zhora, zdola. Je to legitímne. Je legitímne to, čomu veria Hayekovci, čomu verí Ľubo Blaha. Je to legitímne. Veď všetci sme iní. Máme rôznu farbu pleti, rôzne náboženstvá, rôznu orientáciu. To je normálne. Len to môže prestať byť normálne. Pretože ak máte 30-, 40-, 50-percentnú nezamestnanosť mladých, ľudí, ktorí celé roky ani neprišli nikdy do práce a stratia automaticky tieto návyky. Ak systémy v Európe, ktoré viete, že to proste musíme sa vrátiť aj do histórie. Proste úspech Európy posledných štyridsiatich piatich, päťdesiatich rokov bol daný na sociálnom zmieri. A možno aj, možno do veľkej miery z pohľadu nášho my sme stále ďaleko za sociálnym systémom ekonomiky. Ale vo Francúzsku a v ďalších krajinách tie parametre sú úplne iné. Ale výsledkom bola zhoda. Lenže ak v týchto krajinách aj v našej krajine bude pretrvávať stav nezamestnanosti mladých, stav štrukturálnej nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti, s ktorou sme nevedeli bojovať my ani vy a stále máme s tým proste problém, tak sa nám môže stať, že niekto, niekto nám tu navolí niekto úplne iného. Niekto, kto sa rozhodne, že ten systém bude fungovať úplne inak.

    A tu, kolegovia sprava, máte väčší problém vy ako my. No máte ho z hľadiska vašej fragmentácie a politickej řevnivosti, sa to hovorí po česky. Ale po slovensky je to teda takisto nie žiadne pekné slovo. Neznášanlivosti. Správne, ďakujem.

    Takže toto sú proste problémy, ktorým čelíme. A ak po piatich rokoch, a to malo tiež svoje etapy. Rok 2009 a 2010, nekonečné pripomínanie nárastu deficitu v roku 2009. Na osem percent, áno. Áno. Ale si musíte uvedomiť, že v roku 2009 bol pokles hrubého domáceho produktu z plus šesť na mínus päť. Takýto šok táto krajina, čo táto krajina, celá civilizovaná Európa nikdy nezažila. A priemer bol tiež hlboko niekde okolo piatich percent za celú Európu. V tomto období, ja tvrdím, že všetci sme trpeli, trpeli, ale nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe a na svete takzvanou inštitucionálnou slepotou. Nikto si nevedel predstaviť takýto vývoj. Ľudo Kaník nehovorí pravdu, ak hovorí, že v roku 2002 až 2006 nebolo priaznivé vonkajšie prostredie. Pretože, pretože do roku 2008, do začiatku roku 2008, pamätám si to. Opýtajte sa Angela Gurríu, šéfa OECD, ktorý na stretnutí ministrov v máji 2008 prehlásil, že zažívame najdlhšie obdobie neprerušeného rastu, ekonomického rastu vo svete od čias existencie civilizácie, ako ju poznáme. Len ten zázrak skončil.

    A to, aby sa krajiny, aby sa politici, aby sa ekonómovia na takúto situáciu prispôsobili, to proste trvalo. Áno, vtedy v roku 2009, a bola to jednotná politika Európskej únie a naprieč všetkými centrami ekonomických, svetových ekonomík, bolo to o tom, máme problém, musíme stimulovať dopytovú stránku. Stimulujeme, stimulujeme cez, cez verejné výdavky, cez súkromné výdavky - a robili sme to. Robili sme to aj my a výsledkom bol 8-percentný deficit, nielen v tejto krajine, naprieč celou Európou, naprieč celým svetom. Takže to je o tomto. Ale ak hovoríme dnes, že sme sa dali na cestu, v poriadku, a znižovania deficitu a znižovania dlhu a myslím si, že môžeme s plnou zodpovednosťou povedať, že celá eurozóna drží túto cestu, stále ju drží, aj keď ju spochybňuje, tak kde sa nachádzame v roku 2013? Keď po roku 2009 máme opätovný prepad ekonomického rastu v celej eurozóne. A my nie sme eurozóna, my nie sme cirkev. Naozaj, nie sme cirkev a nikto si nemôže povedať, že je neomylný, a preto je plné právo sa proste pýtať, či politika tzv. austerity, simultánne austerity, simultánneho uťahovania opaskov vo všetkých krajinách naraz, či je to rozumná politika.

    A to nehovorím vám ja, pretože som si to prečítal v nejakej knižke. Hovorím vám to preto, lebo som to napríklad počul na zasadnutí Medzinárodného menového fondu teraz vo Washingtone, pretože vám to odkazujú nositelia Nobelových cien z Harvardu, z iných elitných vysokých škôl. Čiže je to otázka od toho, či sme sa schopní pozrieť na politiku, ktorou ideme. Dnes máme dané pravidlá. My ako Slovenská republika, ako malý národ, ktorý je odsúdený na to, aby všetky úlohy plnil nie na 100, ale na 110 percent - a takto to bolo aj pri vstupe do eurozóny - tvrdíme, že pravidlá sa majú plniť. A to, že sme sa dostali do problémov, je aj preto, že sa neplnili, a preto že nejaký väčší a menší si proste robili z pravidiel fungovania menovej únie šapito.

    Viete, mňa fascinuje, fascinuje ma, samozrejme, tá veľká dávka populizmu, ktorá hovorí a sústreďuje všetku vinu, samozrejme, na kroky politiky tejto vlády. Samozrejme, najlepšie by bolo nič nerobiť, vtedy by sme nič nepokazili. Ale my sa nachádzame v situácii, že proste tento luxus si nemôžeme dovoliť. My si nemôžeme dovoliť ani luxus, ktorý tu pomenoval kedysi Jozef Kollár, povedal, že to je úplne prirodzené, že pri nástupe vlády sa čistí účtovníctvo štátu, zvyšujú sa deficity, priznávajú sa kostlivci. No tento luxus v roku 2012 sme nemali. Ja som nemal luxus Ivana Mikloša v roku 2010, pretože tvrdím tu, bohužiaľ, nenašiel si tu čas na to, aby bol svedkom debaty až do konca. Viete, ak, ja tu nebudem riešiť debatu o tom, čo sme mali a nemali v roku 2012. Výsledok je dôležitý. Deficit je na úrovni 4,3 % a je notifikovaný Eurostatom. Bohužiaľ, deficit v roku 2011, výkladná skriňa vašej vlády, sa už z avizovaných 4,2 dostal na 5,1, pretože nie všetky čísla boli v poriadku. Nechcem to tu tiež roztierať, lebo je to hanbou. Je to hanbou, ktorá na medzinárodnom poli určite nepomáha. A toto ešte, tento proces za rok 2011 nemusel ešte stále skončiť, lebo sú tam isté účtovné triky s nadmerným odpočtom práve z roku, zo začiatku roku 2012. Ale ak on napríklad hovorí o tom, že vlastne sme nemuseli nič robiť na to, aby sme dosiahli 4,6, ktorý tu bol teda podľa vás vedome nastavený a veľmi dobre nastavený, tak len prezrádza svoju taktiku, pretože on v roku 2010 túto taktiku mal. On proste vstúpil, on sa dostal k moci a stúpil na ten pedál výdavkov maximálne. Samozrejme, politicky to hodil na SMER, na predchádzajúcu vládu. Ale ja tvrdím, že keby sa správal v roku 2010 tak, ako sme sa správali my minulý rok, tak ten deficit za 10, za desiaty rok by nebol 7,8 %, ale bol by blízko 6 percentám. Pretože by sa niečo snažil, niečo by urobil. To, čo sme urobili aj my v roku 2012.

    A otázka, kto čo urobil v roku 2012, je len otázka ega medzi ním a mnou, a moje ego je úplne v poriadku. Lebo moji kamaráti nemusia chodiť na výsluchy ohľadom, ohľadom hospodárneho využitia verejných prostriedkov. Moji kamaráti, nominanti nemusia vracať odmeny v štátnych firmách za to, že boli v rozpore so zákonom na základe nálezu NKÚ rozdané ako bozky na rozlúčku v marci minulého roku. Moji kamaráti nerozdávali v marci v roku 2012 po voľbách a pred nástupom novej vlády úvery v jedinej štátnej banke, ktorú štát má. Trojmiliónové úvery na nákup pozemkov bez akéhokoľvek stavebného alebo územného rozhodnutia. Takže moje ego je v poriadku a s plnou dôverou a bez akýchkoľvek škrupulí môžem povedať, že mám za rok 2012 čisté svedomie, pretože to nebola žiadna zábava. Pretože viete, ja nie som literárny ani divadelný vedec, ja sa nebudem zaoberať tým, že či trhanie rozpočtu je, alebo nie je divadlo. Ja len viem, že od nástupu v apríli v roku 2012 išli výdavky, príjmy takto dole, že sme prišli o miliardu eur na príjmovej strane a že sa museli vedome a nevedome urobiť opatrenia v inej oblasti vo výške 1,2 miliardy eur. A to už sú manévre vo výške 2,2 miliardy eur a to už s tým pôvodným rozpočtom veľa spoločného nemá. Ale zrejme, niekto si myslí a strašne mu na tom záleží, aby odkazoval, že vlastne nebolo treba nič urobiť. Aj tak by to bolo tak, ako by to malo byť. Ale to je už otázka histórie a tá nemá nejaký veľký zmysel.

    Ja musím aj, všetci ste boli korektní zatiaľ, ale, bohužiaľ, Richard Sulík si nedal povedať. Otázka nárastu dlhu za rok 2012. Je to veľké číslo, 8,8 %, tuším druhé najvyššie v histórii. Ale je to presne také číslo, aké ste si prichystali v rozpočte. Aké doniesli okolnosti, s ktorými ste aj vy súhlasili. Takže, prosím, žiadne populistické výčitky. Dlh rástol, samozrejme, aj v roku 2011, pretože, pretože ak si dobre pamätám, ten dlh sme odovzdávali vo výške 37, 39 % a končilo sa to niekde na tých 52-och, aby som to tak povedal, lebo rok 2012 je váš z tohto pohľadu. Ale nechcem klesnúť do tejto, do tohto suterénu z hľadiska porovnávania.

    Je tam jedna technická vec, ktorú stále treba pripomenúť. Vďaka tomu, že krajina mala ťažkosti v závere roku 2011 a nebola schopná si požičiavať na medzinárodných finančných trhoch, musela vyčerpať svoje hotovostné zásoby. Hotovostné zásoby, ktorými disponuje štátna pokladnica a ARDAL. Čiže v roku 2012 ste tieto zásoby, museli byť dočerpané, pretože predpokladajú úplne technickú rezervu, s ktorou štát musí pracovať. A dočerpanie hotovostných zásob neznamená nič ako navýšenie dlhu. A je to z toho navýšenia dlhu, je to časť, ktorá hovorí o 28 %, skoro jedna tretina toho navýšenia patrí presne k tejto kategórii a je to vlastne nič iné ako financovanie dlhu roku 2011. Hovorím to bez emócie, je to technická vec, ja len prosím a vyzývam všetkých k opatrnosti, aby s týmto číslom nemanipulovali, pretože nárast dlhu nikoho nemôže tešiť, ale je naozaj aj úroveň odbornej debaty o tom, aby to odišlo, o to, kto za čo môže, kto aký je skvelý.

    Ak hovoríme o dnešku, odkaz pánu poslancovi Kaníkovi, lebo ten má pocit, že ten rast už žiadny nie je. No dnes vyšli údaje Eurostatu aj nášho Štatistického úradu o de facto prvých tvrdých dátach za prvý štvrťrok. Musím povedať, že aj my sme na ne netrpezlivo čakali, lebo do veľkej miery ovplyvnia prognózu ministerstva financií, ktorá bude vypracovaná v júni a ktorá je prirodzeným doplnkom aj tohto programu stability aj východísk štátneho rozpočtu a bude základom tvorby reálneho štátneho rozpočtu na budúci rok. Tie čísla z nominálneho hľadiska sú v poriadku. Tiež sme sa obávali. Obávali sme sa, že budú horšie. Ale môžem vám teda oznámiť, kto nemal čas si prečítať tieto informácie, že slovenská ekonomika na základe predbežného odhadu v prvom kvartáli v roku 2013 mierne spomalila, medziročný rast klesol na 0,6 z 0,7 percenta HDP v poslednom štvrťroku 2012. Medziročný rast HDP nedosiahol úroveň predpokladanú z januárovej prognózy IFP, tam bolo to číslo 0,9. Môžete povedať, že je to pokles, ale ja sa teším z toho, že to nie je nula. A poviem vám, prečo sa teším z toho, že to nie je nula. Pretože vám prečítam, ako je to v iných krajinách. Lebo to je neuveriteľné, neuveriteľne dôležité. Čiže tie čísla za prvý štvrťrok sú z pohľadu situácie, v ktorej sa nachádzame v celej eurozóne a v celej Európe, dobré. Dokonca opäť jedny z najlepších v eurozóne a v Európskej únii. Samozrejme, štruktúra, tá už až taká dobrá nie je, pretože tá štruktúra hovorí stále o veľkom vplyve exportu aj závislosti, ale to je prirodzená danosť slovenskej ekonomiky a je to aj pasca slovenskej ekonomiky v zlých časoch. A hovoríme o poklese domáceho dopytu, čo je zlá, zlá správa, ktorá, samozrejme, ovplyvňuje aj príjmy.

    Čiže teraz by som vám povedal ten medzinárodný súvis, ktorý z rôznych, podľa mňa z nízkych dôvodov niekto nechce počuť. Takže podľa odhadu, v prvom kvartáli roku 2013 ekonomika eurozóny poklesla o 0,2, celej eurozóny o 0,2 % HDP, čo je vlastne recesia. Štvrtý kvartál pokles o 0,6 %, štvrtý kvartál roku 2012. V medziročnom porovnaní to predstavuje pokles o 1 percento. Ide už o šiesty kvartál v rade, kedy došlo k medzikvartálnemu prepadu hrubého domáceho produktu v eurozóne. To je situácia, to je prostredie, v ktorom sa nachádzame. Prostredie, to je pôda, v ktorej rastieme. A to je to kľúčové, čo je pravdou.

    Zaujímavá informácia týkajúca sa Poľska. Možno ste si všimli, že Poľsko a Francúzsko aj v roku 2009, v čase najväčšieho ataku krízy, dopadli relatívne dobre. Obe tieto krajiny v podstate nemali ani ekonomický prepad a hýbali sa niekde okolo nuly alebo blízko nule, ale z tej plusovej stránky. No prečo to je? To je proste dané fyzicky, je to veľký trh, je to veľa ľudí, sú to uzavreté ekonomiky, ktoré v časoch ľadovej zimy stiahnu rolety a vystačia si de facto samy. Nie je to na hostinu, ale vystačia si samy, pretože majú prirodzene veľký trh.

    My ten trh nemáme, my sme si ho dokonca, my tu máme tretinu. Rozhodli sme sa v roku 1992, máme samostatnú Slovenskú republiku, z 15-miliónového národa máme 5-miliónový, tomu zodpovedá aj trh, aj možnosti. Sme s tým spokojní, ale to je daná slabosť. Pretože otvorenosť ekonomiky, ktorá ináč za rok 2012, neviem, či ste si všimli a zachytili, Slovensko malo v roku 2012 najviac otvorenú ekonomiku vo svojej histórii. Bolo to skoro 186 %, ak sa nemýlim. Otvorenosť ekonomiky je fajn v dobrých časoch. Ale je to obrovský problém v zlých časoch, keď vonku zúri zima a víchrica. Vtedy to je proste obrovský problém.

    Takže ešte taký prehľad krajín. Taliansko medzikvartálne 0,5, medziročne 2,3. Nemecko medzikvartálne 0,1, medziročne 0,3. Francúzsko medzikvartálne 0,2, medziročne 0,4. Maďarsko medziročne 0,3. Česko 0,8 kvartálne, medziročný 1,9. Poľsko plusovo 0,1, medzimesačne, medzikvartálne a medziročne 0,4. Poliaci podľa mojich informácií ale očakávali rast medziročný 0,7 %, je to pokles skoro o polovicu.

    A tu vám chcem povedať, že ten problém je naozaj, naozaj vážny a kľúčovo tkvie vonku. Mimo našej krajiny, môžete sa snažiť hovoriť, o čom len chcete, ale toto je reálna pravda.

    K niektorým dogmám. Podnikateľské prostredie. Tak sa vrátim úplne na začiatok a bol to tuším príspevok pána Štefanca. Podnikateľské prostredie je najhoršie v histórii. No naozaj tie dáta sú, ale tie merania a tie ratingy proste meškajú, takže je to niekde začiatok roku 2012. Môžem vám, pamätám si to, bol som v opozícii a komunikoval som to, aj za vašej vlády sme zažili najhoršie podnikateľské prostredie v histórii Slovenska. No je to tak, lebo je kríza, pretože sme piaty rok v kríze, pretože sme frustrovaní z tejto krízy, pretože nevieme nájsť spolu odpoveď, liek na to, ako sa z nej dostať. Hovoríte o nezamestnanosti, najvyššej, štvrtej najvyššej odzadu. No len tu si treba povedať, áno, nezamestnanosť máme, posledné čísla boli asi štvrté odzadu, ako štvrtá najhoršia. No ale my sme nikdy nepatrili k premiantom a vy si musíte veľmi dobre pamätať, že my sme mali aj najhoršiu z celej Európskej únie nezamestnanosť. My sme mali druhú najhoršiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.

    A v čase najlepšieho, najlepšieho roku v histórii civilizácie, ktorý si môžu historici pamätať, sme mali naozaj skoro 8-percentnú nezamestnanosť. A to ide teraz nie o to, že sme mali aj 20. Je problém, že ju máme stále de facto skoro prirodzenú 8-percentnú nezamestnanosť. Je tu problém, že tu máme niekoľko stotisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je tu problém, že máme nezamestnanosť mladých ľudí. Je tu problém, že máme rómsku populáciu, ktorú prehliadame z pohľadu toho, že je súčasťou týchto čísel ako takých.

    Efektívna daňová sadzba. Nie je pravdou, že začala klesať v roku 2006. Začala klesať hneď v roku 2004, respektíve v roku 2004 dosiahla vrchol ako reakcia na daňovú reformu. Na zmeny, ktoré boli v tom období zásadné, ale od toho obdobia efektívna daňová sadzba klesala každý jeden rok. Každý jeden rok klesala. A je asi prirodzené, dá sa to psychologicky vysvetliť, že klesala ešte viac v časoch krízy. Pretože to je prirodzené a o tom hovoril aj poslanec Hlina. Proste v ťažkých časoch sa ľudia utiekajú ešte k väčším krajnostiam. A k tým krajnostiam patrí, patrí aj to, že neplatia dane alebo dane obchádzajú. Takže poprosím, klišé. Zlom nebol v roku 2006. Od roku 2004 klesá efektívna daňová sadzba. A klesla nám skoro o 40 % od roku 2004. Ale to je aj potvrdením toho, že fungovanie nízkych sadzieb nie je žiadna zázračnica. Nie je to proste zázračnica.

    Zoberte si ďalší parameter. Firmy aj v týchto časy, ťažkých časoch, pozrite si zimnú prognózu Európskej komisie, ktorá celkom zaujímavo konštatuje vysokú ziskovosť slovenských firiem. Je to dané štruktúrou priemyslu. Je to dané zahraničnými investíciami. Aj tými, ktoré sme si teda kupovali, ako hovorí poslanec Hlina. A je to o tom, že tieto firmy, naozaj hlavne zahraničné, vyvážali celé roky vrecia peňazí do svojich materských štátov a materských centrál. A je to aj o správaní slovenských podnikateľov. Pretože v dobrých časoch štát urobil chybu. V dobrých časoch mal viac šetriť. Uznávam. Ale aj firmy mali myslieť na svoju budúcnosť. Pretože v čase, keď mali najnižšie daňové sadzby široko-ďaleko v Európe, a vy viete veľmi dobre, že daňová kvóta dva, daňoodvodová kvóta dva, ktorá hovorí o porovnateľnom zaťažení daňovoodvodovom v Európskej únii, dlhodobo patríme k tým z posledných miest spolu s Rumunskom, tak v tých časoch tieto firmy neinvestovali do inovácií.

    Dnes žiadajú, samozrejme, ďalšie odpustky, ďalšie odpočítateľné položky na inováciu, na R&D, na vedu a výskum, ale kľúčová je naozaj konkurencieschopnosť. Nie je daná tomu, čomu, axióma toho, čo poznáte a čo je podľa mňa málo už dnes. Nie je daná daňovou sadzbou. Je daná správaním podnikov ako takých.

    A tu patrí výtka aj na náš priemysel. Pretože to nie je o tom, že si vylobujem to alebo ono. To nemôže ďalej takto fungovať. To je o tom, že v tých dobrých časoch mali investovať do toho, aby boli konkurencieschopní, aby mali, aby mohli vyrábať za nižšie náklady, aby mohli vyrábať inovatívne výrobky, aby sa s nimi, týmito výrobkami pobili na zahraničných trhoch. Ale oni to nerobili. A čo robia v časoch krízy? Bohužiaľ, symptóm slovenského podnikateľa je taký, že keď je zle, tak sa snaží svoj kešový príjem udržať na tej, zubami-nechtami, na pôvodnej úrovni. Na úkor všetkých ostatných. Na úkor zamestnancov, o čom jasne hovorí rast nominálnych miezd, rast reálnych miezd a o čom hovorí produktivita práce. A v ďalšej miere, na úkor svojich subdodávateľov a v poslednej miere na úkor štátu, ktorý je v tomto, bohužiaľ, najhlúpejší a najslabší. Čiže neplatia sa odvody, neplatia sa dane, obchádzajú sa platenia dane. Toto je slovenský biznis approach, ak to chcem takto pomenovať. Bohužiaľ, tak si to pomenujme, nie je to len otázka vládneho prístupu, je to kultúra spoločnosti ako takej.

    Zaujímavý moment, po roku 2009, keď nám naozaj vypadlo vďaka kríze 100-tisíc ľudí na ulicu z práce, v HDP sme sa dostali v roku ´10 - ´11 na predkrízovú úroveň. Nedostali sme sa späť na potenciál, ale z hľadiska HDP na predkrízovú úroveň, ale nedostali sme sa so zamestnanosťou vôbec hore. Ten rok 2011 bol, bola otázka šťastia, rastu. Šťastia aj vašej garnitúry, obnovenia rastu koncom roku 2010 a polovice roku 2011. Od polovice roku 2011, od druhého polroku 2011 to ide opäť dole a na dne sme dnes. Ale odvtedy nám skoro o 20 % vzrástla produktivita práce, ktorá sa ale vôbec neprejavila, samozrejme, v mzdovom odmeňovaní. Čo sa, samozrejme, prejavuje v životnej úrovni a prejavuje sa to aj v domácej spotrebe. Je to v tom, že ľudia nemajú čo míňať. Viete, že v tomto sme spoločne. Ako my sme aj v čase krízy trvali na tom, aby rast miezd nepredbiehal, nepredbiehal produktivitu práce. Len, bohužiaľ, tá produktivita neuveriteľným spôsobom predbehla, predbehla rast nominálnych a reálnych miezd, ktoré boli v rokoch ´11 a ´12 dokonca záporné. Ale je to o tomto pohľade na svet. A zlepšovanie produktivity práce nie je niečo, na čo by sme sa mohli sťažovať, ale je to otázka, samozrejme, rozdelenia profitu z rastu produktivity práce medzi všetkých zúčastnených. A zúčastneným je aj štát. A zúčastnenými sú aj zamestnanci ako takí.

    Malý výber dane z pridanej hodnoty. Takže predseda SaS mi hovorí, že sme vlastne málo ambiciózni v oblasti boja s daňovými únikmi. No. Keď som hovoril o sadzbe, o efektívnej daňovej sadzbe, to je vlastne tá skutočná sadzba, z ktorej vyberáme dane, že nám klesá od roku 2005, povedzme. Lebo v štvrtom bola na vrchole. Tak bol tam taký jeden zázračný moment na rok 2012, lebo ktosi na ministerstve financií naplánoval, že tá efektívna daňová sadzba od roku 2012 bude lepšia. Zhodou okolností to bol taký divný rok, lebo to bolo vlastne tesne pred voľbami. Ten niekto bol šéfom Inštitútu finančnej politiky a dneska je opozičným kandidátom právoplatným v Národnej banke Slovenska. Treba sa opýtať, kde teda vykúzlil zlepšenie efektívnej daňovej sadzby a zlepšenie výberu daní v roku ´12, ´13, ´14 a ´15. Ja mu do svedomia nechcem vidieť, ale, samozrejme, tieto čísla sa nepotvrdili. Ak boli dané tým, že sa mala podať daňová reforma, tak sa podaril úplne, ale úplný opak. Pretože viete, ako daňová reforma z hľadiska zmeny inštitúcie v roku 2012 dopadla. Dopadla totálnym chaosom. A somálskym daňovým systémom, ktorý sme tu mali niekoľko mesiacov, na ktorý sme skoro šeredne dopadli. Takže ja len odkazujem, tak ako niekto hovorí, že neverí týmto číslam, tak odrazu verí číslam, že výber dane z pridanej hodnoty bude taký, aký je tam napísaný. Ja nikdy nebudem nútiť úradníkov rezortu financií, aby umelo alebo na základe nejakej objednávky zvyšovali príjmy štátneho rozpočtu, na základe toho, že si myslíme, že zlepšíme výber DPH. Ako, priatelia, tak sa príjmy štátu neprognózujú. To je proste aj odkaz kolegom z KDH. Oni tu hovoria, však ako vyberte miliardu. Však ako, povedzte, tak jasné. Jednak padli z Marsu. Akože nikdy tu neboli, nikdy nič s tým nemali, ale ako my si. Čo by ste nám povedali, keby som si naplánoval do príjmov štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur z lepšieho výberu daní? Tak bola by tu iná kritika, tak si to vymýšľam. Veď to nikdy nikto nedokázal. Ako by ste to mohli, ako urobiť? Takže ako prognózovanie efektívnej daňovej sadzby nemôže byť na základe napísaných alebo prijatých zákonov, alebo dobrých úmyslov. Proste táto efektívna daňová sadzba sa dá meniť len na základe reality.

    A ja mám pre vás dobrú správu. Tá realita sa od februára tohto roku začala meniť. Môžeme povedať, že ten pokles, ktorý naozaj celý minulý rok, a opakujem, začalo to koncom roku 2011 z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu, ten atak a ten rozdiel medzi prognózami a tým, čo bola realita. Ten sa zastavil vo februári tohto roku, keď skutočná báza daňových priznaní sa nám prvýkrát zastavila. Prestala prepadávať a dokonca sa znížil celkový objem nadmerných odpočtov. A tu sa nádejame, že je to, nádejáme sa, lebo to nie je veda. Hej? Tu proste môžeme, môžeme len to odhadovať, že jedným z dôvodov môže byť aj náš súboj s daňovými únikmi. A dennodenná komunikácia o tom, že kradnúť, okrádať štát sa nemá. Pretože je to Boží a iný trest. A proste pokles nadmerných odpočtov v desiatkach miliónov eur vo februári, v marci a v apríli naznačuje, že sa niečo začalo v tejto oblasti diať. Potvrdzujem a v tomto nemôžem mať na to vôbec iný názor. Hlavné opatrenie, hlavné úsilie tejto krajiny - či sme v opozícii, alebo vo vládnej partii - musí byť sústredené na lepší výber, výber daní pri existujúcich sadzbách. Ak by sme mali znižovať daňové sadzby, musíme zlepšiť výber ako taký.

    Potom je tu ešte zopár výhrad na školstvo, samozrejme, od aktérov, asi 10 rokov ste boli aktérmi vládnej zodpovednosti. Takže nič nerobíme v školstve. No tak, kolegovia, neviem, čo ste vy robili v roku ´10 a ´11 v školstve. Viem, že ste teda pod tlakom neviditeľného svojho ministra dali učiteľom nejaké peniaze, ale na úkor toho, že ste im napríklad nezaplatili rekondičné pobyty, na ktoré mali zo zákona nárok.

    Neviem, čo ste takého veľkého urobili okrem ďalšieho v poradí, veriteľa. Neviem, dva alebo tri v zdravotníctve. A neviem, čo ste takého zásadného urobili aj v súdnictve. Lebo to sú teda vaše výtky. Školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo, ktoré sú oblasti, tam je roboty ako na kostole. V každej jednej z týchto vecí. Ale hovoríme o školstve, tak aj tu v parlamente sa budete zaoberať obrovskou správnou reformou, ktorá poukazuje návrhmi princípov reformy, ktorá poukazuje na to, v akom školstvo je, naozaj v akej situácii je. Ja si teda nepamätám žiadneho ministra školstva Slovenskej republiky v celej histórii, snáď okrem pána Pišúta, proste ministra, ktorý bol takto ochotný nastaviť aj sám sebe zrkadlo, v akej situácii sme. Prečítajte si tú správu, je to veľmi smutné, ale poučné čítanie. A som zvedavý, aké budú aj vaše postoje k tomuto, lebo toto teda nebudú žiadne populárne opatrenia, ktoré vyplývajú z tých zmien, ktoré treba urobiť. Ak hovoríme o nedostatku takých, onakých reforiem, viete, že je to proste rozbehnutý vlak. Viete, že pracujeme na dani z nehnuteľnosti, a vieme a uvedomujeme si, že je to spôsob, ktorý najmenším spôsobom poškodzuje, poškodzuje rast a ktorý môže dokonca riešiť niektoré krivdy z privatizačných gangsterstiev z rokov deväťdesiatych. Ale dajte nám čas. Tohto. Lebo proste toto je oblasť, ktorá sa nedá, dá sa urobiť aj spôsobom, ktorý ste navrhovali v roku 2011, to znamená, zobrať samosprávam peniaze a nechať im plošne zvýšiť dane z nehnuteľnosti. Aj to je spôsob. Ale ak to chceme založiť na akej-takej základni, na základe, ktorá by hovorila o trhovej hodnote. Aká-taká spravodlivosť. Ak v daňovom systéme sa máme snažiť o spravodlivosť, tak nám dajte čas na to, aby sme mohli pripraviť systém, ktorý zásadným spôsobom zmení spôsob výberu dane z nehnuteľnosti pre samosprávy, pre ich originálny príjem. Viete veľmi dobre, začína sa aj a jasne sa pracuje na rezorte práce na adresnosti sociálnych dávok. Aj na tej hornej príjmovej stránke, ale aj na tej dolnej. Aj v oblasti hmotnej núdze. Nebuďte netrpezliví, prídeme s konkrétnymi návrhmi.

    A zdroje. Zdroje ďalšej konsolidácie na budúci rok sú sústredené do lepšieho výberu daní. Do reformy ESO, ktorú toľko proste haníte. Ale tiež si nepamätám, že by ste prišli s takýmto odvážnym projektom, ktorý ruší stovky štátnych príspevkových organizácií. Musíte tomu nechať čas. Musíte tomu nechať čas. Kritizujte nás za výsledky, nie za vaše pocity o tom, že my nie sme nič schopní urobiť. Lebo to je váš pohľad na svet, to je to, čo proste podsúvate aj spoločnosti neustále. A to je to, čo vám budem hovoriť, že ste nekonečne, nekonečne namyslení. A že je to, tuto váš dvorný poľnohospodár označil, že je to marketingový dokument. No ako, kolegovia, neviem, vy nemusíte týmto veciam veriť. Mnohí z vás ničomu neveria, ale pre mňa je dôležité, že tomu veria trhy, a pre mňa je dôležité naozaj, že tá sadzba za desaťročné dlhopisy, ktorá je považovaná za benchmarkovú, je dnes 2,8 percenta. A je o percento menej ako pred rokom. A opäť nie je to medaila tomu alebo onomu ministrovi. Je to o tom, že je to menej peňazí z výdavkov štátneho rozpočtu. Na výdavky štátneho dlhu dávame miliardu tristo miliónov eur. Čiže má význam bojovať o každý milión, o každých desať miliónov, práve z tohto pohľadu.

    Takže chcem vám len povedať posledné slová, že tento dokument, takisto ako národný program reforiem, ako to povedal Jozef Kollár, sú proste súčasťou európskeho semestra. A treba povedať, že nikto z nás - ani vy poslanci, ani my v exekutíve - nemáme tieto dokumenty ešte úplne pod kožou, ale ony sú dnes už úplne prirodzenou súčasťou života krajiny ako takej, lebo tá integrácia, koordinácia hospodárskych politík je nezvratný jav. A s týmto dokumentom tu bude prestupovať každý minister financií najbližšie roky, nech sa volá tak alebo onak. Je to plán, indikatívny plán na 2 - 3 roky dopredu a skutočný plán na ten rok nasledujúci.

    Ciele roku 2014 považujem za nespochybniteľné, nech sa deje, čo sa deje, a roky ´15 - ´16 budú, samozrejme, poznamenané tým, aké bude vonkajšie prostredie, aké budú schopnosti exekutívy postaviť konkrétne plány v oblasti hlavne štrukturálnych zmien v tých politikách, ktoré som tu spomínal a ktoré vieme identifikovať. A všetci, všetci máme tú skúsenosť, že vieme, kde nás päta tlačí. A, samozrejme, to bude poznamenané aj výberom daní a odvodov, kde máme obrovskú ambíciu zmeniť ten trend, ktorý je neudržateľný ďalej tak, ako to nasleduje. A v tomto nám, dúfam, môžete iba všetci držať palce, či viac, alebo menej úprimne, to už ja nechám na vás.

    Ďakujem veľmi pekne a pekný večer vám prajem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujeme.

    V rokovaní 19. schôdze budeme teraz pokračovať ďalšou skupinou zákonov a to na úvod prvým čítaním

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 478 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 450.

    Prosím teraz pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na I. polrok 2013 v súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24 EU o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa musí prebrať do 25. októbra 2013. Smernica spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883 z roku 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadením č. 987/2009 upravujú práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte ako v štáte poistenia a sú plne prebraté do predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a ďalších noviel zákonov v novelizačných článkoch II - VI.

    Návrh zákona upravuje nárok poistenca na potrebnú zdravotnú starostlivosť, na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu alebo na zdravotnú starostlivosť so súhlasom poisťovne v inom členskom štáte Európskej únie a postup pri úhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. V návrhu zákona sa definuje, čo sa považuje za potrebnú zdravotnú starostlivosť, za zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, za zdravotnú starostlivosť so súhlasom zdravotnej poisťovne a čo sa považuje za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Upravuje sa nárok na preplatenie nákladov za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Nariadenie umožňuje poistencovi využiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov napojených na verejný systém poskytovania verejnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte. Smernica následne rozširuje túto možnosť aj o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú napojení na verejný systém v danom členskom štáte. Pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov, ktorí nie sú súčasťou verejného systému v danom členskom štáte, môže byť od poistenca vyžadovaná úhrada zdravotnej starostlivosti v hotovosti. Následne na základe predložených dokladov, v prípade, že teda nebola akceptovaná vlastne e-Health, tak zdravotná poisťovňa v Slovenskej republike refunduje poistencovi náklady, najviac však do výšky, ako dáva za rovnakú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike. Ak poistenec vycestuje za zdravotnou starostlivosťou na základe predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne a postupuje podľa nariadenia, zdravotná poisťovňa Slovenskej republiky mu následne uhradí plnú sumu za túto poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ak poistenec vycestuje za zdravotnou starostlivosťou na základe predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne, podľa smernice zdravotná poisťovňa v Slovenskej republike refunduje poistencovi náklady najviac do výšky nákladov za rovnakú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike. Zdravotná poisťovňa je však povinná posúdiť pri refundácii zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, čo je pre poistenca výhodnejšie, či režim nariadenia, alebo režim smernice. Zároveň v tomto návrhu zákona sa v čl. VI navrhuje doplnenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch lekárov so špecializáciou pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo pani Emílii Müllerovej pre správu, z gestorského výboru pre zdravotníctvo, aby uviedla túto správu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 478). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Schválením zákona vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny z dôvodu nárastu výdavkov zdravotných poisťovní na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v iných členských štátoch Európskej únie a nárastu výdavkov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, vyšších územných celkov a obcí z dôvodu nárastu minimálneho mzdového nároku lekárov. Vplyv na podnikateľské prostredie bude pozitívny. Pozitívne sa predpokladajú aj sociálne vplyvy. Dochádza k rozšíreniu možnosti čerpania zdravotnej starostlivosti na celom území Európskej únie, pričom nie je vyžadovaná administratíva súvisiaca s predchádzajúcim súhlasom zdravotnej poisťovne. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie. Predložený návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 450 z 25. apríla 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku od dvoch kolegov, od Jozefa Mihála a Ivana Uhliarika.

    Takže nech sa páči, Jozef Mihál, ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predloženej vládnej novele zákona o zdravotnom poistení. Pani ministerka v úvodnej reči, takisto pani kolegyňa spravodajkyňa v úvodnej reči hovoria o tom, že táto novela je vlastne zapracovaním európskej smernice, smernice 2011/24/EU z 9. marca 2011 a nariadenia, čo je, samozrejme, pravda, ale táto novela v sebe zahŕňa aj množstvo, množstvo ďalších zmien, o ktorých v týchto úvodných príspevkoch nebola reč. Takže dovoľte, aby som vám, ktorých vás to zaujíma, priblížil, čo ďalšie v tejto novele vieme nájsť, a zároveň poviem aj to, čo v novele, na moje prekvapenie, pôvodne navrhované bolo, ale sa to z nej medzitým akosi stratilo. Ešte pred tým, ako prejdem k veci, sa chcem poďakovať pani ministerke, že veľmi vnímavo zapracovala do svojej novely to, čo som ja navrhoval ako poslanec, keď som prejavil poslaneckú iniciatívu a navrhoval som ešte vlani koncom leta, aby zdravotné poisťovne museli vykonať ročné zúčtovanie aj v tých prípadoch, keď je to pre nich nevýhodné, pretože je to výhodné pre poistenca, ktorému v ročnom zúčtovaní vyjde tým pádom preplatok, ktorý mu musí zdravotná poisťovňa vrátiť. Tak sa stalo ešte vlastne v tej jesennej novele, aby som bol presný.

    No a v tejto novele, pani ministerka, ste zapracovali môj návrh, ktorý nebol vašimi parlamentnými kolegami prijatý pozitívne pred mesiacom na ostatnej schôdzi Národnej rady, v ktorom som navrhoval, aby poistenci štátu, ktorí z vlastnej aktivity napríklad pri práci na dohodu alebo v pracovnom pomere, prípadne na živnosť časť roka si zarobili sumu vyššiu ako 2 918 eur a 70 centov, kedy podľa zatiaľ stále platného zákona, ktorý treba naozaj v tomto novelizovať tým pádom, stratili postavenie poistenca štátu a za zostatok roka im podľa veľmi prísneho a nespravodlivého zákona tým pádom náleží zatiaľ stále, pretože ten zákon stále platí, povinnosť doplatiť si zdravotné poistenie v postavení tzv. samoplatiteľa podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Čiže, ja tomu hovorím dvojitý nášup.

    Raz dôchodca alebo matka na rodičovskej dovolenke alebo aktívny študent zaplatí odvody na zdravotné poistenie zo svojho skutočného príjmu, sú to sociálne skupiny, o ktorých nemusím hovoriť, asi ako na tom sú, a potom ešte druhýkrát im pridáme, čiže v tom čase, kedy ten príjem nemajú, ale nie sú poistencami štátu, lebo sme to takto nastavili, tak im uložíme povinnosť zaplatiť si ďalších 55 eur mesačne v postavení samoplatiteľa. Toto som navrhoval zrušiť poslaneckou novelou. Vaše kolegyne, kolegovia tu v parlamente to odmietli. Čo sa dá robiť, som predsa zlý, zlý opozičný poslanec a moje návrhy sú v princípe zlé. Ale som rád, že je to vo vašej novele, čiže tej spravodlivosti bude učinené. Som teda zvedavý, akým spôsobom budete reagovať, či už v predpokladanom druhom čítaní, alebo možno niekedy neskôr na to, čo vám poviem dnes.

    V prvom rade chcem veľmi ostro protestovať voči ďalšiemu zvyšovaniu odvodov, ktoré potichu zavádzate v tejto novele, a to dokonca retroaktívne, čo nemá nič spoločné s právnym štátom. Ide mi o to, že navrhujete v § 38c v prechodných ustanoveniach, aby sa zvýšil maximálny vymeriavací základ pri poistení z podielov na zisku z 36-násobku na 60-násobok priemernej mzdy a to vlastne spätne s účinnosťou od, síce účinnosť od 1. októbra 2013, ale je tam potom ďalší kúzelný odsek, ktorý hovorí o tom, že ročné zúčtovanie za rok 2013 sa vykoná podľa tohto, čiže novelizovaného zákona. Čiže aj tie príjmy, ktoré mal poistenec v čase medzi 1. januárom a 30. septembrom 2013, kedy ešte táto novela účinná nebola, aj tie príjmy vlastne budú zúčtované po novom.

    Ešte raz to poviem a z inej strany. Podľa aktuálne platného zákona, je to § 38b odsek 9, sa na podiely na zisku, zisku dosiahnutého v rokoch 2011 a 2012 sťahuje sa na tieto podiely a odvody zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2012 aj po 1. 1. 2013.

    To ste vlastne si nechali v tejto snemovni schváliť vašimi poslancami v tej jesennej novele. To vlastne znamenalo, že ak nejaký poistenec zinkasuje v priebehu roka 2013 nejaké podiely zo zisku, dividendy, zo zisku za roky 2011, 2012, tak sa na neho má vzťahovať aj naďalej pôvodná sadzba, tak ako to bolo v pôvodnom zákone vo výške 10 percent, pre osoby so zdravotným postihnutím v polovičnej výške 5 percent, a zároveň podľa vtedy platného zákona do konca roku 2012 maximálny ročný vymeriavací základ mal byť ohraničený sumou 36-násobku priemernej mzdy, čo pre rok 2013 znamená sumu 36 krát 786 eur, čo je 28 296 eur. To hovorí dnes zatiaľ stále platný zákon. Čiže ak si nejaký akcionár, ak si nejaký spoločník dnes podľa aktuálne platného zákona vyplatí dividendu za rok 2012, a to je proces, ktorý v týchto dňoch práve prebieha, pretože prebehli uzávierky, zaplatili sa dane a akcionári, spoločníci si vyplácajú podiely na zisku, tak títo ľudia sú vo vedomí, že maximálny vymeriavací základ z týchto príjmov je suma 28 296 eur, pretože to hovorí platný, dnes platný zákon. Vy však navrhujete v § 38c zvýšiť tento maximálny vymeriavací základ na 60-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo v číselnom vyjadrení znamená sumu 47 160 eur.

    Aby bolo absolútne jasné, o čom hovorím. Ak si dnes, dnes alebo zajtra vyplatí nejaký akcionár alebo ak dostane akcionár, spoločník dividendu povedzme vo výške 40-tisíc eur, ak sa mu teda takto darí, tak žije vo vedomí, že z 28-tisíc zaplatí zdravotné poistenie. Mávne nad tým rukou, povie, že čert to ber, tak dobre, z 28-tisíc zaplatí, z 12-tisíc nie. Ale vy touto novelou mu vymeriavací základ zvyšujete na 47-tisíc a chcete to vlastne prijať retroaktívne! Že to, čo dnes si vyplatí s nejakým vedomím nejakého právneho stavu, retroaktívne zmeníte a jednoducho ho poškodíte. To je absolútne jasné.

    Ale dôležité je tam tá retroaktivita. Pre mňa za mňa, máte tu 83 poslancov, schváľte maximálne vymeriavací základ aj miliónnásobok priemernej mzdy, ale nerobte to takýmto brutálnym spôsobom proti všetkým pravidlám hry.

    Čiže môže dôjsť k poškodeniu takéhoto poistenca o 1 886 eur, keď si ten rozdiel vynásobíme sadzbou 10 percent. Mne je pritom úplne jasné, že vy dobre viete, čo je to retroaktivita, a že viete, že s týmto si netreba robiť žarty. Pretože keby tomu tak nebolo, keby ste to vedomie nemali, tak by ste už na jeseň nevložili to prechodné ustanovenie, ten paragraf 38b odsek 9, ktorým ste tej retroaktivite, ktorú ste pôvodne navrhovali ešte vlani, vtedy ste tomu zabránili, to bolo veľmi dobre, z tohto pohľadu to bolo v poriadku. Veľmi dobre viete aj teraz, keď prijímate túto novelu, respektíve navrhujete ju, že sa s týmto ohňom neradno zahrávať, a preto vás ani nenapadlo sadzbu 10 percent, tú pôvodnú, zvýšiť na 14. Ale nechápem potom, prečo ste úplne pokojne nechali zvýšiť maximálny vymeriavací základ. Pretože to je jednoducho proti pravidlám.

    Druhá vec. Ročné zúčtovanie, presnejšie povedané, dodatočné ročné zúčtovanie. V zákone o zdravotnom poistení už dva roky nemáme inštitút dodatočného ročného zúčtovania. Pozorne sledujem proces, legislatívny proces prijímania vypracovávania tejto novely a samozrejme, že neuniklo mojej pozornosti, že ste, čo kvitujem, pôvodne v tejto novele navrhli, aby sa zaviedol inštitút dodatočného ročného zúčtovania. V procese pripomienkového konania však prišla zásadná pripomienka, zhodou okolností zo zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá namietala komplikovanosť a problémy pri vykonávaní dodatočného ročného zúčtovania, a vaši ľudia túto pripomienku akceptovali. To znamená, v znení zákona, tak ako ho tu máme v prvom čítaní, nie je zavedenie dodatočného ročného zúčtovania.

    Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, poviete si, no čo tam po nejakom dodatočnom ročnom zúčtovaní, na čo to je dobré. No dovoľte pár minút, aby som vám vysvetlil, na čo to je dobré.

    Máme tu daňový systém, máme tu odvodový systém, skúsim trošku paralelu. Zákon o dani z príjmov viete, že ukladá daňovníkom povinnosť podávať daňové priznania do konca marca 2013. Aj vy mnohí ste si museli podľa zákona o dani z príjmov podať daňové priznanie. Stáva sa, že daňovník - či už vedome, alebo nevedome, úmyselne, neúmyselne, vo svoj prospech, vo svoj neprospech - urobí v daňovom priznaní chybu. A preto zákon o dani z príjmov pozná inštitút dodatočného daňového priznania. Dokonca dikcia zákona je taká, že ak daňovník zistí po podaní daňového priznania a po termíne na podanie daňového priznania, že urobil chybu vo svoj prospech, že zaplatil vlastne nižšiu daň, tak zákon mu ukladá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie a tú vyššiu daň, ktorá mu potom vyjde, musí, samozrejme, štátu zaplatiť. Je to absolútne logické a správne.

    Na druhej strane, daňovník má právo v prípade, že zistí po podaní daňového priznania, že urobil chybu vo svoj neprospech, zákon mu dáva právo na to, aby tú chybu opravil tým, že podá dodatočné daňové priznanie a ten rozdiel mu daňový úrad, naopak, musí, musí vrátiť. Je to logické a spravodlivé. V zákone o zdravotnom poistení neexistuje dodatočné ročné zúčtovanie. Pripomeniem, že od roku 2012 robí ročné zúčtovanie za poistenca jeho zdravotná poisťovňa. Čo je teda, samozrejme, výborný komfort, pretože už si to nemusia poistenci, respektíve zamestnávatelia vykonávať sami, je to pre nich pomoc a odstránenie byrokracie, ale na druhej strane, keď sa stane, že v tom ročnom zúčtovaní je nejaká chyba, ak neexistuje možnosť ju opraviť, tak sa jednoducho pýtam, tak potom teraz čo.

    Takže poviem niekoľko príkladov, aby som to naozaj objasnil aj tým, ktorí sú možno v bufete pri televízore. Predstavte si, predstavte si občana, ešte jedna veta pred tým, ako to poviem. Zdravotná poisťovňa vlastne robí to ročné zúčtovanie na základe údajov z daňového priznania, ktoré dostane od daňového úradu. Čiže ten časový postup je taký, že daňovník, občan podá daňové priznanie, daňový úrad tie potrebné údaje odošle zdravotnej poisťovni a zdravotná poisťovňa na základe údajov z daňového priznania spracuje ročné zúčtovanie, vyjde nejaký nedoplatok na poistnom, ktorý musí ten poistenec zaplatiť. A teraz predstavte si daňovníka, ktorý pekne koncom marca 2013, pred pár mesiacmi, podal daňové priznanie, v ktorom uviedol podľa § 8 zákona o dani z príjmov aj tzv. príležitostný príjem vo výške 500 eur. Že mal nejaký príležitostný náhodný príjem vo výške 500 eur. A zaplatil z toho daň. Prejde pár mesiacov a tomu občanovi niekto poradí alebo sa niekde dočítal alebo niekde zistí, že urobil chybu vo svoj neprospech. Pretože príjmy do 500 eur takéhoto charakteru sú oslobodené od dane a do daňového priznania sa jednoducho neuvádzajú, čiže on tým, že to tam uviedol, poškodil sám seba.

    Podľa zákona o dani z príjmov má právo podať dodatočné daňové priznanie, aj tak urobí s tým, že tých 500 eur tam nezapíše, lebo to tam nemá čo hľadať, lebo je to oslobodené od dane, a daňový úrad mu tých, ak dobre počítam, zľaví 95 eur naviac zaplatenej dane, daňový úrad mu to vráti. Je to absolútne v poriadku, pretože tak to hovorí zákon, toto občan môže urobiť. Lenže medzitým tomuto občanovi na základe údajov z toho pôvodného daňového priznania zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie a z tých 500 eur mu vyrobila, vyrubila 14-percentný nedoplatok na zdravotnom poistení, to je, ak dobre počítam, 70 eur. Tých 70 eur ten občan musí, samozrejme, zaplatiť a to, že on potom zistí tú chybu, a že si podal dodatočné daňové priznanie a že sa mu vrátila daň v súlade so zákonom o dani z príjmov, to funguje, ale tých 70 eur, ktoré vlastne na základe chybného daňového priznania jemu zdravotná poisťovňa, samozrejme, v dobrej vôli strhla a ktoré zaplatil, tak tie mu už nikdy v živote nikto nevráti. Pretože zákon nepozná inštitút dodatočného ročného zúčtovania a ak táto novela prejde v takom stave, v akom ju tu máme, tak ani poznať nebude. Ten občan bude jednoducho poškodený.

    Čo s tým? No a teraz by som si ešte dovolil, a ešte stále som v tejto téme dodatočné ročné zúčtovanie, dovolil by som si nadviazať na reč pána ministra financií Kažimíra, ktorý hovoril o tom, ako je dôležité bojovať proti daňovým únikom, ako by sme mali všetko preto robiť a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. Myslím si, že nám bude jasné, čo tým chcem povedať, keď vám poviem príklad č. 2. Predstavte si občana, ktorý bude tiež podávať koncom marca 2013, respektíve podával daňové priznanie a ako áno, ako nie, zabudol v tom daňovom priznaní uviesť povedzme tisíc eur príjmov príležitostného charakteru, ktoré sa ale zdaniť musia. Zabudol to tam zapísať. Čiže tých tisíc eur tam nie je, mal zaplatiť 190 eur dane, malo sa z toho zaplatiť 140 eur zdravotného poistenia, ale on to tam jednoducho - verme, že nevedome - zabudol zapísať. Čiže zdravotná poisťovňa mu žiadny nedoplatok nevyrubí, lebo on to v tom daňovom priznaní jednoducho nemá. Tento občan na túto svoju chybu príde niekedy na jeseň tohto roku, keď už je dávno ročné zúčtovanie urobené. Poctivo podá dodatočné daňové priznanie, uvedie tam tých tisíc eur, ktoré zabudol, zaplatí štátu tých 190 eur dane, tak ako sa patrí, ale zdravotná poisťovňa si, s prepáčením, môže pískať, pretože dodatočné ročné zúčtovanie mu nemôže urobiť. Systém verejného zdravotníctva tým pádom prišiel o 140 eur.

    A teraz si, pani ministerka, predstavte, že sa ľudia o tejto veci dozvedia, že takto to funguje, že si to zvážia a podaktorí šikovnejší tento spôsob, ako neplatiť zdravotnej poisťovni, začnú masovejšie využívať. Pán minister financií Kažimír sa vám asi pekne poďakuje. Takže ja dúfam, že tieto dve moje pripomienky padnú na úrodnú pôdu a som veľmi zvedavý na ďalší postup v legislatívnom procese.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším v poradí písomne prihláseným je pán poslanec Ivan Uhliarik, týmto mu dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k tomuto zákonu, ktorý je na prvý pohľad bežnou rutinnou aplikáciou smernice Európskej únie, a to bolo vidieť aj na úvodnom slove pani ministerky, kedy vlastne sa hlavnú časť predstavovania tohto zákona venovala práve aplikácii smernice Európskej únie. Smernica je právnym nástrojom, ktorý, ktoré upravujú právo a povinnosti migrujúcich osôb zúčastňujúcich sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týka sa to všetkých nás, ktorí cestujeme do ďalekého alebo blízkeho zahraničia, čiže táto novela je naozaj, alebo teda táto smernica, aplikácia je naozaj veľmi potrebná. Podľa smernice, veľmi krátko spomeniem, majú pacienti právo na bezpečné a kvalitné ošetrenie v rámci celej Európskej únie a na zodpovedajúcu úhradu nákladov, to znamená v prípade, že od aplikácie tej smernice sa vám alebo nám niečo stane v nejakom zahraničí, tak túto úhradu nákladov máme zabezpečenú. S pacientmi, ktorí cestujú do iného členského štátu, sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje pacientovi - a to je dôležité - bez predchádzajúceho súhlasu danej poisťovne na Slovensku. Doteraz, keď ste chceli sa dať nejak vyšetriť, povedzme v Českej republike, museli ste požiadať našu Všeobecnú alebo akúkoľvek inú zdravotnú poisťovňu, aby vám to povolila, teraz to už nie je nutné, a preto si myslím, je to krok, dobrý krok pre pacientov. Takisto aj lekársky predpis iného členského štátu bude uznaný v štáte poistenia pacienta.

    Problém je ale v ústavnej zdravotnej starostlivosti a poviem prečo. Krajiny Európskej únie majú stanovenú lehotu, dokedy musia byť pacienti na čakacích listinách. V každej krajine je to iné, na minulej schôdzi tu padol opozičný návrh, ja som bol spravodajca, poslanca Novotného, aby maximálna čakacia doba bola na Slovensku 12 mesiacov. Poslanci vládneho SMER-u tento návrh neschválili a myslím si, že to je dosť veľký problém, pretože ak by pacient čakal viac, mohol by požiadať o operáciu napr. v Českej republike a naša zdravotná poisťovňa by túto operáciu musela preplatiť. V tomto zákone, ktorý ale dnes predkladá pani ministerka, žiadna konkrétna doba nie je a je tam len vágny termín primeraná lehota. A táto primeraná lehota ale nie je definovaná, to znamená, tá čakacia doba môže byť kľudne aj tri roky alebo päť rokov, alebo desať rokov. Slovenskí pacienti tak znova budú druhoradými občanmi Európskej únie, pretože ministerstvo zdravotníctva si takto vysvetľuje implementáciu smernice.

    Do tohto zákona ale sa dostal pozmeňovací návrh, čo je zvykom asi v takých závažných zákonoch, ktoré potrebujú verejnú diskusiu, že sa dostávajú pozmeňovacími návrhmi nielen v zdravotníctve, ako sme boli toho svedkami v poslednej dobe, a tento pozmeňovací návrh hovorí o posledných etapách zvyšovaní platov lekárov. Nechcem tu polemizovať o tom, či si zdravotníci, lekári zaslúžia vyššie platy, alebo nie, nesporne áno. Nielen lekári, ale aj sestry a iní zdravotníci, pracovníci. Nespochybňujem to absolútne. Problém je ale ten, že nemocnice alebo zdravotnícke zariadenia nebudú mať na tieto zvýšenia platov dostatok zdrojov od zdravotných poisťovní a budú sa rýchlejšie zadlžovať. Je tu niekoľko riaditeľov v tejto snemovni nemocníc štátnych a vedia, že aj keď sú z vládneho SMER-u, vedia, že toto je veľký problém. Problém je, že nemocnice sa aj dnes zadlžujú dosť vysokým tempom a ich dlh bol na konci roka 2012 213 mil. eur, napriek tomu, že sme ich v roku 2011 oddlžili sumou 300 mil. eur. A to, čo je dosť častým argumentom ministerstva zdravotníctva, je, že sa tempo dlhu, alebo že tempo dlhu rastie menej. No ale treba povedať korektne aj to b, prečo rastie menej. Ministerstvo hovorí o tom, že dlh v štátnych nemocniciach v roku 2012 medziročne narástol o 72 mil. eur, kým v roku 2011 to bolo až 160 mil. eur. Dnes zohľadňujeme finančnú stabilizáciu a oddlženie.

    Nie je toto porovnanie korektné, pretože medziročný nárast zdrojov sa v tomto prípade nezohľadňuje. Podľa Štatistického úradu, nie sú to moje výmysly ani žiadne opozičné výpočty, bol medziročný nárast výdavkov zdravotných poisťovní v roku 2011, čiže zdravotné poisťovne dali do nemocníc v roku 2011 o 3,5 mil. eur viac a v roku 2012 to bolo až o 103,6 mil. eur viac vďaka rôznym dopadom, rôznym mechanizmom. Korektne by sme mali teraz povedať, že pri medziročnom zvýšení príjmov nemocníc v roku 2012 o 103,6 mil. eur je dlh vo výške 72 mil. eur prekvapivo vysoký. Ale ja tu teraz nechcem hovoriť, že exminister mal taký dlh a teraz ministerka mala taký dlh. My lekári a ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, vedia, že ten dlh je problém. Ale problém nie je to, že v bývalej vláde bol jeden dlh a teraz je ten dlh nejaký. Toto číslo sa až nápadne zhoduje, keď si pozriete zadlženosť ročnú nemocníc v minulom období a keď si ju pozriete zadlženosť v tomto období, tak vychádza nám číslo okolo 170 mil. eur. My jednoducho vieme, že tie nemocnice dostávajú od tých 170 mil. eur zhruba peňazí menej. Ja teraz nehovorím, že je vinná ministerka zdravotníctva, že ich tam nemá. Slovensko ako také nemá tieto peniaze, alebo je veľmi ťažké ich získať. Ale keď hovoríme o tom, že nemocnice dnes potrebujú sumu zhruba okolo 170 mil. eur, aby sa dostali na, ako hovoria ekonómovia, pozitívnu nulu, a keď vieme, že ročne budú teraz navýšenia platov lekárov stáť v roku 2014 20 mil. eur, v roku 2015 36 mil. eur a v roku 2016 38 mil. eur, tak sa len pýtam, odkiaľ riaditelia nemocníc, aj za vládny SMER, zoberú peniaze. Odkiaľ zoberú peniaze na zvýšenie platov iba lekárov, teraz nehovorím o sestrách.

    Prečo radšej peniaze, o ktorých sa neoficiálne hovorí, že stovky miliónov eur pôjdu na vyplatenie akcionárov zdravotných poisťovní, hovorí sa o sume okolo 500 mil. eur, ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka radšej neinvestuje do týchto nemocníc, keď vieme, že 170 mil. zhruba je ten dlh, aby sme sa dostali na nulu. Prečo neinvestuje radšej tieto peniaze na lepšie nemocnice, na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov a prečo tieto peniaze radšej chce dať akcionárom súkromných zdravotných poisťovní? Ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka by sa mala starať získať peniaze pre nemocnice, pre lekárov, pre sestry, a nie pre akcionárov zdravotných poisťovní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To boli rečníci prihlásení písomne. Nie sú žiadne faktické.

    Teraz otváram alebo sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Je to tomu tak, dvaja páni poslanci, Viliam Novotný a Alojz Hlina.

    Takže nech sa páči, Viliam Novotný.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ktorí ste teda vydržali až do tejto pokročilej hodiny. Naozaj začnem veľmi pomaly, lebo moje vystúpenie nie je krátke, lebo tento návrh zákona si naozaj zaslúži, aby sme už v prvom čítaní analyzovali jednotlivé jeho časti. Navrhovateľka, pani ministerka, ho, samozrejme, uviedla tak, ako o ňom hovorí všeobecná dôvodová správa, ale súvislosti, ktoré vyplývajú z tohto návrhu zákona, si naozaj zaslúžia hlbšiu diskusiu a možno aj analýzu. A ja sa budem tešiť aj na odbornú diskusiu na výbore pre zdravotníctvo, tu naozaj je o čom hovoriť v tomto návrhu zákona.

    Možno by som predsa začal hovoriť o téme, pre ktorú je vlastne táto novela zákona o zdravotnom poistení pripravená, a to je vlastne transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24 ER z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Prichádza téma, ktorá je nová v slovenskej legislatíve a mali by sme ju trošku prežuť aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože môže mať dôsledky, ktoré ani navrhovateľ v tejto chvíli možno nevie celkom presne odhadnúť v doložke vplyvov. Nevieme celkom odhadnúť, ako začne fungovať správanie sa pacientov pri možnosti čerpať zdravotnú starostlivosť - či už ambulantnú, alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť - v ostatných krajinách Európskej únie. Možno tento rok to bude veľmi opatrné, alebo v priebehu budúceho roka sa to bude rozbiehať len veľmi opatrne, pretože ľudia budú zisťovať, aké majú vlastne možnosti, či vôbec je to pre nich dobré alebo nie, ale ako to bude vyzerať o dva roky, o tri roky, to v tejto chvíli je veľmi ťažké odhadnúť.

    Preto by som, aj vo svojom vystúpení budem chcieť o tom hovoriť, rád upozornil na riziká, ktoré len taká trošku bezduchá alebo nie celkom domyslená transpozícia smernice môže priniesť pre slovenské zdravotníctvo. Tento návrh zákona teda v prvom rade upravuje úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v zmysle už spomínanej európskej legislatívy. Táto smernica umožní poistencovi, pacientovi, občanovi Slovenskej republiky využiť už spomínané poskytnutie zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek členskom štáte. A keď mám byť veľmi jednoduchý, tak existujú vlastne tri alternatívy, ako to môže prebehnúť, veľmi to zjednoduším.

    Tá prvá alternatíva je, že sa náš občan rozhodne čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v niektorej z krajín Európskej únie. To prvé, čo treba povedať, je, že na to nebude potrebovať súhlas svojej zdravotnej poisťovne. Veľmi dôležitý moment, sa občan Bratislavy rozhodne čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť vo Viedni, tak ju proste bude čerpať, nepotrebuje na to súhlas svojej zdravotnej poisťovne. Faktom ale je, že v prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti si ju najprv zaplatí občan, poistenec, v tomto prípade pacient, a tak požiada zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov. Zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť tieto náklady vo výške úhrady na území Slovenskej republiky, ak sú splnené dve podmienky. Musí ísť o liečbu, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia na Slovensku, čiže jednu podmienku, pardon, v tomto prípade, čiže musí ísť o liečbu, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, teda o liečbu, ktorá je uvedená v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Rád by som ale predsa len podčiarkol, lebo keď budem hovoriť o finančných dopadoch, je to dôležité, že zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť tieto náklady do výšky takej, ako by stála táto zdravotná starostlivosť v cene obvyklej na Slovensku.

    Druhá alternatíva je ústavná zdravotná starostlivosť, o ktorej budem hovoriť možno trochu viacej, lebo je to komplikovanejší moment a tu sú dve alternatívy. Tou prvou je, že ide o takú ústavnú zdravotnú starostlivosť, kde sú poskytnuté výkony uvedené vo vykonávacom predpise. V takom prípade bude potrebovať poistenec na to, aby túto zdravotnú starostlivosť mohol čerpať v inej členskej krajine Európskej únie, súhlas zdravotnej poisťovne, čiže to je veľmi dôležité, to, čo je uvedené vo vykonávacom predpise, na to bude potrebný súhlas zdravotnej poisťovne a v tomto prípade teda musia byť splnené ďalšie dve pravidlá alebo povinnosti, ochorenie musí byť zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia a ochorenie musí byť indikované lekárom.

  • Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, tú druhú alternatívu.

  • A ďalšie alternatívy vám poviem až zajtra ráno.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem všetkým poďakovať. Aj vám, pani ministerka, za doterajšie rokovanie. Budeme pokračovať ráno týmto bodom a nasledujúcimi.

    Pekný večer všetkým. Vďaka.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.