• Takže vzhľadom na to, že pán predkladateľ aj v 84, kde je prerušená rozprava, aj v bode 85, už mám informáciu, že parkuje, tak chvíľku počkáme nejaké dve minúty, aby sme mohli začať rokovať. A pána spravodajcu máte kde? Aha.

  • Pauza pre neprítomnosť predkladateľa v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Miroslav Beblavý, ďalej pán poslanec Anton Martvoň, Jozef Mihál, Jozef Mikloško, Ján Podmanický, Richard Raši, Viera Šedivcová, Ivan Uhliarik, Jana Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Ľuboš Blaha a František Šebej.

    Pokračujeme..

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj.

    Na dnešnom, pokračujeme v prerušenej rozprave, pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 519).

    Včera bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ pán poslanec Matovič? Áno.

    Nech sa, páči pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 519.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa zapojili do rozpravy, a teda do faktických poznámok. Mrzí ma len to, že vlastne takýto návrh zákona prerokovávame v tieni povodní a možno aj teda nezáujmu samotných poslancov, ale aj teda tým pádom aj bez pozornosti ľudí, adekvátnej, ktorú by si tento návrh zákona podľa mňa aj vcelku zaslúžil. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že keď volí za poslanca Národnej rady svojho starostu, svojho primátora, že síce je pekné, že ho poznám, ale zároveň si volím to, že ten človek nebude robiť pre mňa prácu v mojej obci, v mojom meste, ale bude robiť práci inú, ktorá síce je takisto pre mňa, ale už by mala byť v podstate pre všetkých ľudí na Slovensku. Čiže je to také zvláštne a vlastne mňa aj mrzí, že politické strany práve tento moment znalosti, verejnej, starostov, primátorov doslova podľa mňa zneužívajú na to, aby takto skorej získali možnosť alebo získali viacej hlasov pre týchto ľudí a nevysvetľujú zároveň jedným dychom, že tým, že si zvolia svojho starostu, primátora do Národnej rady, tak ten starosta, primátor o to menej sa bude vlastne tým ľuďom, ktorí ho zvolia, venovať ako starosta a primátor.

    Myslím si, že návrh, tak ako je predstavený, tu mohol byť už dávno. Zaregistroval som iba mnoho rečí, ale, bohužiaľ, zákon, o takomto zákone Národná rada podľa mojich informácií ešte nerokovala a je tu prvýkrát nato, v duchu jeden mandát stačí. Jeden mandát, volený mandát na plný úväzok.

    Ako som povedal aj v rozprave, myslím si, že ak by bola dobrá vôľa, tak, tak by sme sa mohli zapodievať tým, že či má zmysel zakazovať nejaký súbeh mandátov starostovi, ktorý na nejaký štvrtinový úväzok sa stará o obec, ktorá má 50 obyvateľov. To asi pravdepodobne by úplne nemuselo byť účelné a zmysluplné. Ale zakázať poslancovi Národnej rady, aby zároveň bol šéfom župy, kde má na starosti niekoľko sto ľudí, niekoľko stámiliónový rozpočet a má na plný úväzok robiť manažéra v tejto funkcii, myslím si, že je správne. Takisto si myslím, že by poslanec Národnej rady nemal byť starostom veľkej obce a už dupľom nie primátorom mesta a nie ešte aj krajského mesta.

    Včera som vôbec nechcel byť konkrétny, ale nakoniec to tak trošku si zlizol kolega Frešo z SDKÚ, ale však jeho bojovníci tuším sa tu ani nenachádzajú. Takže nie je to len Frešo, samozrejme, ale je to mnoho poslancov, a teda aj v iných politických stranách, hlavne teda v SMER-e ich je požehnane.

    Bolo by mi veľmi sympatické, ak by pred voľbami, ktoré teraz nás čakajú, pred VÚC-karskými voľbami, tí z nás, ktorí sa rozhodli kandidovať, by čestne vyhlásili: Ak budem zvolený, vzdám sa poslanca, á, funkcie, alebo teda mandátu poslanca Národnej rady. Presne tak, ako to dokázal pred necelými tromi rokmi pán primátor Slavkovský z Liptovského Mikuláša. Myslím si, že to bolo(bol) príkladný prístup k veci alebo momentom, ako sa, ako bol zvolený do funkcie primátora, Národnej rady, tak si uvedomil, že do tejto funkcie tí ľudia mu dali mandát, dali mu dôveru na to, aby ju robil naplno, a nie ako bokovečku popri inej funkcii, ktorú má ako poslanec Národnej rady.

    Som hlboko presvedčený, že ktokoľvek, ktorýkoľvek z nás poslancov, ak zodpovedne vykonáva mandát poslanca, nemôže zároveň zodpovedne vykonávať svojimi vlastnými silami mandát primátora alebo župana vyššieho územného celku.

    Ten druhý moment tiež je, si myslím, že dôležitý, aj symbolický, vlastne taký aj, taký, taký signál, ktorý by sme týmto vyslali voči ľuďom, že v čase, kedy 400-tisíc ľudí nemá prácu, aj poslanec alebo starosta, aj primátor žije iba z jedného platu. Spomínal som tu príklad človeka, primátora Považskej Bystrice, ktorý je schopný zastávať naraz 9 funkcií. Podľa medializovaných informácií je schopný sa naraz napísať aj do prezentačných listín aj v Považskej Bystrici, aj v Trenčíne, lebo ako inak to jednoducho nemôže potom dopadnúť. Čiže ľudia, ktorí zastávajú takto viacej funkcií, tak myslím si, že iba to zvádza k tomu, že aby potom v podstate podvádzali na jednom, druhom, treťom, štvrtom, možno niekedy aj deviatom mieste ako v tomto konkrétnom príklade, ktorý som, ktorý som hovoril.

    Chcem tiež teda ešte upozorniť alebo zdôrazniť to, že tento návrh zákona rieši konflikt alebo zakazuje v podstate súbeh mandátov medzi poslancom Národnej rady a na druhej strane starostom, primátorom a predsedom vyššieho územného celku alebo županom. Čiže nerieši nejaký súbeh alebo zákaz mandátov, poslanec Národnej rady a poslanec mestského, obecného zastupiteľstva alebo vyššieho územného celku, kde tieto mandáty nie sú tzv. na plný úväzok a vlastne tieto zastupiteľstvá sa schádzajú výrazne menej často a nie je to až tak náročný mandát na, na čas. Takže, hovorím, túto, túto vec neriešim, ale vzhľadom na to, že sa blížia hlavne teda voľby do VÚC, myslím si, že bolo by fér, a chcem ľudí nabádať k tomu, aby pri svojej voľbe sa rozhodovali, možno aj odložili stranícke tričká, ale aby toto bol jeden z prvých parametrov, aby sa všetkých tých ľudí pýtali, že či ten mandát chcú vykonávať naplno, alebo iba nejaká tá bokovečka a chcú vlastne popri jednom plate poberať ďalší, ale ani jednu funkciu nerobiť naplno.

    Nedokážem sa stotožniť s argumentom, myslím, že kolegyňa Vaľová to tu hovorila viackrát, keď sa jej niekto na to pýtal, ako to stíha, že však ona tam má zabezpečenú náhradu miesto seba. V tom prípade sa pýtajme teda, že či tú náhradu platí zo svojich vlastných peňazí, alebo z platu primátorky. Vtedy možno by niekto mohol povedať, že okej, ale ak to má byť z verejných zdrojov, zdrojov mesta, si platí primátor, ktorý zároveň teda sedí tri týždne v pléne Národnej rady, si platí svoju náhradu, tak v tom prípade asi tu niečo nie je správne.

    Bol by som veľmi rád, ak by sme tento návrh zákona dokázali posunúť do druhého čítania a zamysleli sa vlastne de facto sami nad sebou.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme podľa schváleného programu prvým čítaním o

    návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 521. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 500.

    Opäť dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, tlač 521.

  • Ďakujem. Nebudem sa opakovať, hoci teda by mi to asi ten systém umožnil. Ale de facto ide naozaj o to isté, čo je v predošlom návrhu zákona, len v ružovom.

    Čiže v tomto návrhu zákona chcem zakázať, aby bol súbeh medzi funkciou poslanca Národnej rady a teda napríklad tým županom.

    Tuto konkrétne nebojím sa byť aj konkrétny, keď váš kolega Maňka, predseda vyššieho územného celku alebo teda župan banskobystrický, chce niekomu tvrdiť, že popritom, že je polovičku svojho pracovného času v Bruseli, dokáže zodpovedne viesť Banskobystrickú župu, tak jednoducho je to hlúposť. Nerobí potom zodpovedne, nevykonáva mandát poslanca v Bruseli alebo nevykonáva zodpovedne mandát župana Banskobystrického VÚC.

    Je to v podstate, preto hovorím, aj teda personifikujem tu preto, lebo je to jediný teda človek, ktorý takýto na Slovensku funguje, že zároveň je poslancom v Bruseli alebo teda poslancom Európskeho parlamentu a zároveň županom. Tak si myslím, že môžem byť aj konkrétny, lebo je to zároveň pre mňa aj do očí bijúci príklad. Keď si potom pozreme aj na výsledky župy, kde patrí medzi župy, kde je najväčší nárast zadlženia, kde je teda veľmi vysoká nezamestnanosť a kde si myslím, že veľa vecí sa rieši iba tak úchytkom, tak pravdepodobne môže to súvisieť aj s tým, že ten župan sa jednoducho tej župe naplno nevenuje.

    Čiže opakoval by som sa. Ide o to isté, len teda rieši to vzťah medzi, medzi nie teda Národnou radou a samosprávou, ale vzťah medzi Európskym parlamentom a samosprávou na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A znova dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, ktorého určil za spravodajcu gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som z mysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň svojím rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 500 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 500.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, hlási sa pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som v zásade vôbec k tomuto nechcel vystúpiť. Ja som včera dokonca odišiel kvôli psychohygiene, ale znova tu tá znôška demagógie a toho pomýleného častokrát vnímania mi nedá, aby som krátko k tomu niečo nepovedal.

    Tieto zákony proti vesmíru, ktoré tu kolega predkladá, ja viem, že znesie veľa. Ale aj pohnútka. Je to aj predchádzajúci aj tento je jeden zo zákonov postavený na báze závisti a nenávisti. Systém práce. Presne tak to bude fungovať. Teraz to trošku zrýchli, lebo ja kandidujem za župana.

    Som to včera hovoril. Keby som kandidoval za, keby som chcel ísť do vesmíru, tak tu kolega zakáže lety do vesmíru. To je proste úbohé. Je to úbohé. Teraz to zrýchlil. Ono tu za chvíľku, pred voľbami, prídu zákony o platoch. To vám garantujem. To bude tak predkladať, tak bude hromiť, že to bude počuť až do Medzilaboriec, jaké sú platy vysoké a aké majú byť nízke. To bude agenda. To bude celá agenda. Agenda postavená na závisti a nenávisti, zdá sa, že tu vychádza.

    Prosím vás, minule tu hromil, že čo sa stane, keby vo Volkswagene niekto opitý bol. Tu niekto opitý spal pod kabátom. To bol tento kolega, ktorý tu hromil. To sú tie schizofrénie (reakcia navrhovateľa), to je ten, a primitív, viete, to je presne, na čo sa zmôže. To sú presne z tejto dielne zákony na báze závisti a nenávisti.

    Prosím vás pekne, úbohé. Tuto jak odôvodňoval. V malej obci by mohol, vo väčšej by už asi nemohol. No jak by ten zákon mal vyzerať? Že v obci do 500 osôb by mohol kandidovať, ale už nad 500 nie? No ale keby tam bolo 502 ľudí, no tak tí dvaja by sa na tú chvíľu odsťahovali? Potom by sa... To je, zákony majú nejako vyzerať, prosím vás. Nie takto, že no veď, no hrúza, no nedá sa to počúvať. No nedá sa to počúvať.

    Ale demagógia je to úplne obludná a viem, že aj chytí živnú pôdu, ako kto zbiera. Prosím vás pekne, je to o... Ja som vôbec, lebo je politicky nevďačné tu, čo budete splietať tú demagógiu. Zakázať niekomu je ľahké. A keď chceme, tak zakážte. Prosím vás, ak môžme, tak je to možno niekde na úrovni memoranda prehlásenie zodpovedných, nie štvorchlapových, ale zodpovedných politických strán, ktoré povedia, že si uvedomujú a že teda budú nejakým spôsobom k tomu pristupovať. Ale, prosím vás pekne, nikdy s tým nebudem súhlasiť, aby starosta nemohol byť poslanec a naopak. Čo to je za hlúposť? Čo to je za hlúposť? To je megahlúposť! Ale môžme rozprávať o memorande zodpovednosti, o tom, že teda budú pristupovať k nomináciám, proste snažiť sa tak, aby nedochádzalo k tej kumulácii, ktorá dochádza ku zvrátenosti. Áno, Považská Bystrica je zvrátenosť. To je Robocop, ten človek. Na siedmich miestach naraz. Prevtelí sa. Hopkirk. Áno, to sedí. Ale to ešte nemôže znamenať, že z jedného extrému pôjdeme do druhého extrému. Že Dušan Bublavý z malej obce, tu, prosím, bude niekto zakazovať kandidovať. To naozaj...

    Ale ja viem, že s tým môže prísť iba niekto. KDH to hovorilo na úrovni len takého apelu. Ale niekto s tým došiel. To je presne ten systém práce. Ja poviem, že chcem prenos kamier a zrazu do týždňa je prenos kamier. Viete, tu sa už kradnú aj nápady. To je, to niekedy človek, hryziem si, niekedy mi nedá, ale tu však sa nadáva človeku, no tak potom aj ja už stratím zábranu zareagovať. No, nečudujte sa mi, hej. Dá sa to ustáť niekedy, niekedy sa to nedá ustáť. Tieto zákony proti vesmíru.

    A hovorím, ešte som to včera zachytil. Tu som ešte bol, kým som odchádzal, že jak to nie je možné, že - ale u splnomocnenca je to možné. Viete, to je. Tak kolegov splnomocnenec môže byť aj-aj? Viete, ale tu Duško Bublavý nemôže byť aj-aj. Viete, ale ja nič v zlom. Len splnomocnenec by tam mal aj spať, prosím vás. To je tak náročná funkcia, že by tam mal jesť, spať a bivakovať by tam mal, lebo to je tak náročná agenda. Ale viete, tu zase u týchto ľudí, on môže, ale iný nemôže. To sú, to je presne ten dvojitý meter. To je proste tá nekonzistentnosť. To je presne tá, tá, tá neschopnosť. To je... Bude to dlho trvať, kým to všetko nejakým spôsobom zistíme, hej. Ja som to zistil už dávno, prosím vás, hej. Ale asi chcel som sa zdržať, že nebudem na niektoré veci upozorňovať. Nie vždy sa to dá. Nie vždy sa to dá, naozaj.

    Vôbec som toto nemal pripravené, vôbec som k tomu nechcel, ale tá skvostná argumentácia, ktorá tu prebehla a prebieha, mi nedala.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Alojz, ja nezvyknem na teba reagovať a chcem povedať, že si ťa vážim a pokladám ťa za veľmi šikovného a schopného v mnohých veciach. Chcel by som zopár poznámok, ale aby sme boli takí možno úprimní a pravdiví.

    Hovoríš o závisti a nenávisti, o motivácii. Ťažko vidíš do srdca človeka. Ale keby sme boli pri tom hodnotení, mne sa zdalo, že pri tom súčasnom vystúpení aj tebe skrivovala tvár nie nejaká dobroprajnosť a radosť, ale tiež závisť a nenávisť. Možno sa mýlim, ale možno sa mýliš aj ty.

    Ďalšia vec. Nemyslím si, že je dobré argumentovať pri návrhu zákona niečím osobným. Ja osobne si myslím, že Igor vecne odargumentoval ten návrh a hovoril o možnostiach, ako sa ten zákon dá upraviť. Ten zákon je legislatívne v poriadku. Otázka, či je politická vôľa.

    Ďalšia vec trocha mi vyvolala úsmev na tvári, keď si dvakrát za sebou použil slovo "úbohé", toto naposledy používal pán Slota v parlamente. Tak predpokladám, že nechceš svojimi spôsobmi a vystúpeniami nasledovať Janka Slotu.

    A posledná otázka. Pýtam sa ťa teraz tak vecne, bez ohľadu na to, či ten zákon platí, alebo neplatí, lebo asi neprejde: Vzdáš sa mandátu poslanca, ak by si bol zvolený za župana? Toto je čisto morálny apel. Nie, nikto ti nič nechce zakazovať. Keby si sa k tomu vyjadril.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ja som zachytil dva také momenty.

    Prvý ten, že si hovoril v prvom rade o závisti predkladateľa, potom že niekto môže mať viacej funkcií, a on akože nemôže. Z teba sršala závisť pri tom, keď si hovoril o tých kamerách, že ty si vymyslel kamery a zrazu niekto iný to spravil. No ale kto ti bránil to spraviť? Akože nechápem. Takže tam to nešlo o závisť, ale o šikovnosť. A okrem toho myslím si, že to je dokonalejšie, ako si to chcel urobiť ty.

    Druhá vec. Hovoril si tuná, že do 500 obyvateľov starosta môže zastávať funkciu, od 500 nemôže. No neviem, aké máš vedomosti o tom, ako funguje obec s 500 obyvateľmi a ako funguje jej starosta. Ale u nás v Turci máme niekoľko takýchto malých obcí a ich starostovia alebo starostky sú dopoludnia normálne v zamestnaní, pracujú a popoludní, keď sa vrátia zo zamestnania, vykonávajú starostovskú činnosť. Tak mi teraz vysvetli, v akom sú oni rozpore? Alebo čo je v rozpore toho, čo navrhol Igor Matovič vo svojom návrhu? Že polemizuje o tom, že do 500 by mohol byť, áno, pretože tam, žiaľ, je len na čiastočný úväzok, a nad 500 áno. To sú normálne myšlienky z normálneho života. Ale ak ti tieto súvislosti unikajú, tak si to, prosím ťa, naštuduj.

    A okrem toho tiež by ma zaujímalo, ako máš naštudovanú prácu splnomocnenca, keď hovoríš, že tam je na plný úväzok, že na 24 hodín, že by tam mal spať. No mňa by to zaujímalo. Ja som sa to síce Petra Polláka ešte nepýtal, ani ďalších splnomocnencov som sa na to nepýtal, ale celkom by ma to zaujímalo, že koľko tej práce a koľko tej agendy majú, pretože myslím si, že tiež majú nejaký ten svoj aparát a hlavne musia si vybavovať iné veci, ktoré súvisia s kontaktami, s koncepčnou činnosťou a nie s výkonnou činnosťou.

  • Pán kolega Hlina, ja len toľko k vášmu vystúpeniu, že nevidím do hláv ani Igora Matoviča, ani vás, ale Igor tu vecne prezentoval nejaký návrh, s ktorým ja vo veľkej miere nesúhlasím. Vyjadrím svoj názor tak, že myslím si, že súbeh funkcie starostu, alebo prípadne primátora a poslanca je v poriadku. Súbeh funkcie europoslanca a čohokoľvek iného sa mi nezdá byť v poriadku, takže tú druhú časť by som podporil.

    Ale zdá sa mi malicherné, ak si myslíte, že pán Matovič tu predkladá nejaký nový zákon len preto, aby poškodil vašej kandidatúre na župana. To sa mi zdá naozaj veľmi zvláštne.

  • Pán poslanec Huba, už ste sa prihlásili po termíne, keď som uzavrela možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Čo k tomu dodať? Presne som čakal tie apely, že ja priznám sa, ten mierny konflikt záujmov môj, ktorý tam je. Ale hovorím, aj keby som nekandidoval, ale presne som čakal, kedy to začne, tá forsáž.

    A, kolega Vašečka, nie kvôli vašej otázke alebo otázke, ktorá by zaznela. Mňa sa to už pred dvoma týždňami pýtali v Novom Čase, že čo urobím. A viete, čo som povedal? Že keby sa to náhodou podarilo, tak jedného platu sa vzdám. Neviem, či sa to dá? Normálne účtovne sa vzdám toho jedného platu. To som povedal. A bez toho vôbec, aby sa ma niekto na to pýtal tu z vás, aby niekto na mňa morálne apeloval a neviem čo. Cítil som tam určitý morálno-etický konflikt v tom a takto by som sa s ním vysporiadal. Ale nie tak, že by som z tejto národnej, už to, žiaľ, Matovič bude musieť so mnou vydržať do konca volebného obdobia. To garantujem. A bude to ťažké. Už ja sa mandátu nevzdám, aj keby ma on k tomu vyzýval. Dobre?

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči. Poprosím vás, zaujmite k rozprave stručné stanovisko.

  • Keďže v rozprave zaznel jediný príspevok, ktorý vôbec nesúvisel s predkladaným návrhom zákona, ale to sme u kolegu Hlinu, myslím, že zvyknutí všetci. A inač čudujem sa aj predsedajúcej, ale aj ostatným nám, že to tolerujeme. Lebo vlastne niekto systematicky tu porušuje zákon, na druhej strane sa tvári, ako mu ide o to, aby tu vylepšoval zákony. Systematicky možno mnohí z vás iba kvôli tomu, lebo sa ho bojíte, lebo potom zase sa obuje do vás, tolerujeme to, že tento človek tu systematicky vystupuje nesúvisiac s predkladanými návrhmi zákona.

    Pri tejto rozprave, keďže mám z tohto postu zhodnotiť rozpravu, tak hodnotím rozpravu a jediný ten príspevok. V tom príspevku nezaznelo nič, čo by súviselo s predkladaným návrhom zákona. Predkladám návrh zákona, ktorý hovorí o konflikte medzi postom poslanca Európskeho parlamentu a starostu, primátora, príp. župana na území Slovenskej republiky.

    Kolega Hlina, však to je u neho obvyklé, si neprečíta návrh zákona, predkladá návrhy zákona, ktoré si myslí, že sú geniálne, hoci teda ani si neprečíta, čo predkladá. Ale to sú ako klasické jeho demagogické prístupy, necháme sa zblbnúť zvýšeným tónom, demagógiou, ktorú zo seba sála, a bojíme sa povedať, že Hlina zavri hubu, lebo hovoríš od veci.

    Bohužiaľ, rozprava, z tohto pohľadu zhodnotená, bola od veci. Zazneli tam slová ako demagógia úplne obludná, ale v skutočnosti samotný ten príspevok bol demagógia úplne obludná. Zaznelo tu, že predkladám návrh zákona, kde chcem zakázať kandidovať županovi alebo poslancovi za župana. Tento návrh zákona hovorí o poslancovi Európskeho parlamentu.

    Viem, že kolega Hlina sa považuje za stredobod vesmíru a všade, v každom zákone, vidí, že niekto ho predkladá kvôli nemu, lebo teda jemu asi teraz pravdepodobne tečie viacej dažďovej vody na jeho strechu, tak niekto bude predkladať taký zákon - pripadá mi to smiešne. Prenos kamier, čakali sme na prenos kamier. Zrazu, keď niekto príde s riešením, že nasmerujem kamery iba na opozičnú stranu SMER a tvári sa teda, že to je riešenie, a hovorí, však, ľudia, keď mi pošlete peniaze, potom nasmerujem kamery aj na opozičné strany. Tak nepripadalo nám to spravodlivé, tak sme nasmerovali kamery na všetkých nás. Ako podľa mňa dali sme mu priestor, pol roka sme čakali, kedy svoje slová dokoná. Urobili sme to lepšie a spravodlivejšie.

    Vyvoláva tu emócie typu "Duško Bublavý nebude môcť byť starostom". Presne som hovoril, ak tu bude tá dobrá vôľa, tak sa dohodneme na tom, aby starostovia menších obcí, aby to nebolo v konflikte, nájdime ten spôsob, strkať sa tu, s prepáčením, takto niekomu do zadnej časti tela a vyvolávať znova niečo, čo nebolo povedané, nie je správne a zároveň to nesúviselo s predkladaným návrhom zákona.

    Keď tu bolo povedané v rozprave o nejakom dvojitom metri, tak myslím si, že neexistuje lepší dôkaz dvojitého metra, jako prísť, keď poruším zákon, potom možno dostanem, to je otázka teda, že v akej miere, ale jednoducho som spacifikovaný políciou, keďže porušujem zákon, porušujem zhromažďovacie právo, ktoré kolega, ktorý vystúpil v rozprave, vždy vo veľkom využíval. A ak niekto tento zákon poruší, ak polícia ho spacifikuje a potom prísť ako malý chlapec za ministrom vnútra a plakať pred kamerami, že kde sme to, v akej krajine, keď takto sa správame k poslancom. No jednoducho sme v takej krajine, kde sa správame rovnako na základe jedného metra, či k poslancom, alebo k druhým ľudom, ktorí by porušovali zhromažďovacie právo.

    Keď tu kolega Hlina viackrát hovorí o tom, že sú zákony na báze závisti a nenávisti... (reakcia poslanca z pléna), že zákony, vyjadrujem sa k rozprave, čiže keď tu niekto hovorí o nenávisti a spomína nenávisť, myslím si, že predošlý príspevok bol krásnym príkladom nenávisti. A kolega Hlina nemá problém ísť v nedeľu sa postaviť prvý do rady(radu) na sväté prijímanie aj s tou nenávisťou.

  • Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A posledným bodom rokovania tejto schôdze je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 522. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 501.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 522.)

  • Dobré ráno, dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Považujem si ozaj za česť, a v tom pravom slova zmysle, že môžem teraz tu pred vami stáť a v mene všetkých pätnástich poslancov Obyčajných predniesť návrh zákona, ktorý predkladáme s úmyslom, ktorý vyplýva z podstaty samotného zmyslu vzniku zoskupenia, ktoré má iste viacero cieľov, ale ktoré už v tom štádiu, keď vôbec sa uvažovalo o tom, že či je šanca, aby takíto poslanci vstúpili na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, tak bolo možné vyhlásiť, že boj s jedným z najväčších ziel našej doby, aj keď iste nie je to výmysel našej doby, je to, čo týchto rôznorodých ľudí, ktorí naozaj svoju rôznorodosť aj priznávajú a nepovažujú za chybu, spája viac ako čokoľvek iné.

    Ja by som veľmi rád povedal, že je to kľúčová téma a veľmi stručne vám predstavil návrh, ktorý predkladáme.

    Nepochybne pri každom zákone je dôležitý účel. Tých účelov môže byť viac a tak je to aj v tomto prípade. Ale predsi len, žiada sa mi povedať ten účel, ktorý je nad účelmi a ktorý považujeme za takpovediac svätý a dôležitý, a je to účel, ktorý by som mohol formulovať asi tak, ako snaha o zásadnú zmenu spoločenskej atmosféry v prospech uznania toho, že boj s korupciou je mimoriadne významný. A ozaj boj s korupciou treba považovať za niečo, čo je mimoriadne významné a čo spája ľudí všetkých, ktorí majú na mysli isté dobro.

    Tu by som chcel možno použiť príklad, lebo zmena atmosféry, to ešte žiadny zákon nedokázal. Zákon môže otvoriť dvierka, môže pustiť čistý vzduch, môže otvoriť prameň, ale taký zákon, takí poslanci, taký parlament, ktorí by dokázali zmeniť duch, atmosféru, nazeranie na nejaký vážny spoločenský problém, taký zákon ešte nikto nevymyslel a my si ani v tejto chvíli nemyslíme, že vám takýto dokážeme predložiť.

    Ale predsi skúsme si pomôcť príkladom. Dnes je Svetový deň životného prostredia. Je to deň, ktorý nás môže prirodzene spájať, a sviatok, ktorý môžme považovať všetci za svoj, pretože životné prostredie je to, čo musíme byť, aj keby sme nechceli, a záujem na jeho fungovaní je dôležitý. Pozrime sa do minulosti, ako sa nazeralo napríklad na niečo také, ako je les a stromy. Vždy to bolo ctené ako niečo, čo je dôležitou súčasťou nášho životného prostredia? Nie. Museli tu byť zákony, musel tu prísť panovník, museli tu prísť záujmy, ktoré povedali, že asi to nebude celkom v poriadku, keď strom bude považovaný za čosi, čo nám vadí, čo nám zavadzia, čo nás znepokojuje. A prešli stáročia po zákonoch, ktoré múdri králi vymysleli, a predpokladám, že dnes neexistuje nik ani z nás, ani v spoločnosti, ktorý by mal pocit, že strom je niečo, čo ho ohrozuje, čo znevažuje a znehodnocuje jeho krajinu alebo čo mu spôsobuje nejaké ujmy.

    Ešte jeden príklad možnože menej lesnícky a viac historický. Všetci sme čítali kedysi v detstve Joža Nižnánskeho a jeho Choleru. Tiež vtedy bolo také ponímanie, že na vine tej cholery sú tí, ktorí dávajú tú dezinfekciu do studní a snažia sa to čistiť. Proste ľudia to vtedy nerozumeli tomu a museli prísť možno múdri vedci, ktorí to pretavili do zákonov, že bolo možné zdôrazniť, že to nie je trávenie a že to je práve to, čo dnes všetci prirodzene hygienu, čistotu považujeme za niečo, čo nás neohrozuje, ale čo nám pomáha.

    Takže to boli také krátke exkurzy na poukázanie toho, že ak si dávame za cieľ zmeniť spoločenskú atmosféru, tak je to cieľ iste neľahký, ale je to cieľ hodný stanovenia si, pretože to, čo žijeme, je skutočne v oblasti korupcie determinované aj tým, že považujeme túto záležitosť nie v spoločnosti za zvládnutú. Boj s korupciou je stále ako keby čímsi, čo nie je potrebné úplne trvalo žiť, lebo máme možnože iné, väčšie problémy.

    Predkladatelia zákona s týmto nesúhlasia a snažíme sa v bodoch jednotlivých, ktoré v tomto zákone sú, poukázať na dôležitosť takéhoto nazerania.

    Prejdem veľmi stručne týmto zákonom a podrobnosti si nechám do rozpravy. V tomto zákone je potrebné jednoducho si povedať, že komu je vlastne určený, kto je tým bojovníkom. Zákon veľmi jasne hovorí, že bojovníkom je každý občan, každá fyzická osoba, v tomto niet rozdielu. Ale navyše je tu možné považovať za bojovníka v zmysle tohto zákona aj všetky neziskové organizácie, občianske združenia, mimovládne organizácie a im podobné inštitúcie, ktoré majú vo svojom titule okrem iného aj práve riešenie tohto spoločenského problému alebo ho majú implicitne napísané, ale snažia sa o to. Samozrejme, ten cieľ - zmeniť atmosféru - neni jediný. Ak hovoríme o bojovníkovi, tak hovoríme o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej sme povinní a ktorej chceme týmto zákonom poskytnúť veľmi účinnú a všestrannú ochranu. Chceme jej poskytnúť pomoc, chceme jej poskytnúť isté návody, chceme jej uľahčiť jej prístup ku korupcii, k riešeniu tohto problému, k odstráneniu tohto problému a chceme vytvoriť aj isté predpoklady, ktoré by nemali byť podmienené len okamžitým záujmom, ale trvalým celospoločenským tlakom.

    V tejto veci možno je potrebné povedať, aj voči čomu vlastne bojujeme, aby tá korupcia, to slovíčko, ktoré tu lieta tak vo vzduchu a ktoré bude tu dnes toľkokrát skloňované, čo pod ňou chápeme. Trestný zákonník pozná, myslím, že 34 činov, ktoré sú považované aspoň v zmysle zákona, ktorý predkladáme, za korupčné trestné činy. Chcem tu upozorniť na dôležitý aspekt, že okrem korupčných trestných činov sme zaradili do nášho zákona aj nekalé praktiky, t. j. protispoločenské konanie, ktoré Trestný zákonník nekvalifikuje ako trestné činy, ale ktoré evidentne na základe skúseností, poznatkov pôsobia tak, že zhoršujú atmosféru spoločnosti a oberajú nás o hodnoty, ktoré by mali ostať v prospech všetkým.

    Veľmi dôležitá je otázka ochrany samotnej, pretože bojovník proti korupcii je veľmi často vystavovaný rôznym tlakom, a preto nepochybne jedna z dôležitých vecí musí byť otázka, ako chrániť človeka, ktorý sa rozhodne nasadiť svoj krk, svoju kožu a poukázať na javy, ktoré možno vidia všetci, ale ktoré zďaleka nie všetci sú ochotní a rozhodnutí pomenovať, pretože riziká s tým spojené sú nemalé. V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že poskytuje tento návrh zákona veľmi širokú ochranu, a to jednoducho tak, že rozdeľujeme tú možnosť vystúpiť tak proti trestným činom, ako aj proti nekalým praktikám pod rôznou ochranou. Zákon veľmi presne determinuje, v ktorých prípadoch aký typ ochrany sa ponúka konkrétnemu bojovníkovi a je to typ ochrany, ktorý možno začína od utajenia oznamovateľa až po vytvorenie istej legendy, ktorá už aj je spojená s tými, ktorí sú možno vystavení obrovským tlakom a ktoré možno poznáme z nejakej literatúry, alebo aj Trestný zákonník to ovláda, proste ako absolútna zmena identity, ktorá umožní celoživotne takémuto bojovníkovi pod novou legendou stať sa niekým iným. Samozrejme, je to krajnosť, ale chcem upozorniť, že práve v našom zákone veľmi variabilne sa ponúka na základe rôznych možností rôzny typ ochrany. Čo je však dôležité spomenúť, náš bojovník proti korupcii v zmysle tohto zákona má vždy na ochranu právo. To znamená, že je len na rozhodnutí orgánu tým povereným, aký typ ochrany poskytne oznamovateľovi. Ale rozhodne nie je možné ochranu zamietnuť. To znamená, že je tu istota. Istota, ktorú ten človek, ktorý určite vstúpil do celého diania nie ako chladnokrvný James Bond, ale ako občan, ktorý sa bojí a ktorý už na niečo nechce pozerať, ktorý práve v tej fáze veľmi potrebuje.

    Je tu aj otázka osobitného vzťahu, ktorý tu riešime práve vo vzťahu k zamestnávateľovi. Je tu stanovená požiadavka a potreba, aby sa, aby sa v takomto prípade stanovila aj súvislosť medzi samotným zamestnávateľom, ktorý je povinný vytvoriť také úpravy, aby oznamovateľ, jeho zamestnanec, mohol ostať aj v utajení a napriek tomu aby mal právo na informácie.

    Ak si pozrieme jednotlivé typy ochrany, sú rozpracované veľmi osobitne, veľmi špecificky. A chcem úprimne doznať v tomto dôvodnom slove, že to, čo sme zapracovali do zákona, skutočne prešlo niekoľkomesačným procesom konfrontácie, zvažovania a vyhodnocovania nielen skúseností našich členov Obyčajných, klubu a našich ľudí, ktorí s nami spolupracovali, ale že vstúpili do tohto zákona medzinárodné skúsenosti, ktoré sme ozaj zozbierali nielen z krajín z Európy, ale aj ostatných kontinentov. A práve preto tento proces bol impozantný a práve preto sa priznávam ako predkladateľ, že niektoré momenty tohto zákona, keď to porovnám z času, keď vznikali základné idey, ako by mali vypadať paragrafy, nazval by som to takými vianočnými paragrafmi, lebo kedysi som si ich dovolil tak laicky poslanecky zhrnúť niekedy práve cez posledné vianočné sviatky, a tomu, čo vám dnes predkladáme, je skutočne zásadný rozdiel, ktorý prešiel vďaka obrovskému úsiliu množstva ľudí, s menami, ktoré, verím, že vytvorili zákon, na ktorý môžme byť svojím spôsobom hrdí - ale hrdosť neni asi to správne slovo -, o ktorom si myslíme, že má schopnosť byť vysoko funkčný.

    Hovoríme tu nielen o ochrane, ale dôležitá je aj podpora. Tá podpora má rôzne formy a budeme o nich tiež podrobne rozprávať. Veľmi často sme sa stretali s tým, že či tá podpora je ozaj dobre vyvážená. Sme presvedčení, že áno. Právna pomoc, právna ochrana, ale aj možnosť získať štátne vyznamenanie. Alebo odmena. To sú všetko rôzne varianty, ktoré môžme podrobne preskúmať a podrobiť kritike, ale ktoré sledujú jedno, aby sa dodržali medzinárodné štandardy, ktoré sme si opäť nevymysleli na území Slovenskej republiky a ktoré sú známe. Aby ochrana ľuďom, ktorí chcú zabojovať proti tomuto obrovskému zlu, bola komplexná. Takže v tomto ohľade tiež nájdete v predkladanom zákone veľmi veľa podrobností, ktoré sledujú len jedno, nie aby bol zákon veľký, ale aby poskytoval veľkú ochranu.

    Čo by som chcel zdôrazniť na záver tohto stručného predstavenia, je moment, ktorý zaznieva tak možno skromne a nie je rozpracovaný do detailov, ale je jasne zdôraznený - otázka výchovy. Opäť, to nie je žiadna povedačka, ktorá hovorí o tom, že treba začať od detí, ale je to svätá pravda, že ak zlo, ktoré sa pre niektorých ľudí stáva prirodzenosťou a ktoré skutočne už ani necítia, tú hranicu, že či konám, alebo nekonám zle, korupčne, aby sa tieto veci jasne pomenovali už v detstve. A vôbec sa vám nezdá, že by malo byť neprirodzené, aby sme súčasť výchovného systému v našej krajine, súčasťou tohto systému urobili aj základné a zrozumiteľné tézy o tom, čo je a čo nie je v tomto ohľade správne. Jednoducho, ja to nazývam istou frajerinou v tom najlepšom slova zmysle, vychovávať v deťoch už od malička ich systémom a vzbudzovať u nich pocit, že je byť, je veľmi správne postaviť sa voči zlu a že to zlo treba považovať za prirodzené ohrozenie mňa samého, že to neni niečo mimo mňa.

    Ja som si dovolil tu pred vami rozprestrieť v mene celej našej obyčajnej pätnástky jeden plagát, transparent. Veľmi často tu hovorievame v posledných týždňoch, mesiacoch, a je to úplne správne, o nezamestnanosti. O tom, že obrovská armáda ľudí trpí nielen konkrétnym nedostatkom príjmu na základné životné potreby, čo je iste zlé, ale trpí aj čoraz viac sa zväčšujúcou medzerou odrezanosti medzi ľuďmi, ktorých deň je naplnený činorodosťou, a medzi ľuďmi, ktorí čoraz viac zúfalo obiehajú alebo už ani neobiehajú úrady a stávajú sa akýmisi vysídlencami na ostrove nezamestnanosti. Myslím si, že tento aspekt, tento nemerateľný a nefinančný aspekt môže byť ešte horší. A v našom zákone je veľmi jasná a veľmi stručná odpoveď a návod, ako vyriešiť tento zásadný problém. Veď 500 mil. eur, ktoré na spodnej hranici toho, čo máme k dispozícii, odhadujú rozsah ročnej korupcie, to je čiastka, ktorú keby sa nám podarilo zachrániť, a upozorňujem, to nie sú peniaze, ktoré sú akýmisi imaginárnymi akciami v nejakých bankových domoch, ktoré nemajú reálnu podobu. To sú reálne hodnoty, ktoré nám patria. Ak by sme ich vrátili, ak by sme tú bankovku, ja ju mám tu pri sebe (rečník zobral do rúk zväčšený formát symbolickej bankovky vo veľkosti A4), ak by sme tú takpovediac symbolickú 500-miliónovú bankovku posunuli týmto ľuďom, ktorí nám tam ubití na tej zemi ležia, tak by sme vyriešili čosi, čo by nehovorilo o desatinách percenta, ale o niekoľkých percentách od, možno skoro o tretine, o ktorú by sme mohli znížiť nezamestnanosť.

    Myslíte si, že to je fikcia? Myslíte si, že to je vec, ktorá sa nedá? Budeme o tom veľa rozprávať. Dá. A musíme sa o to pokúsiť. Pretože keď sme tu často sa spytovali, kde sú tie zdroje? Nuž, nuž tu sú. Sú v reálnych únikoch, ktoré sú spôsobené tým. A tým aj môžem skončiť, čím som začal, spôsobené jednoducho tým, že atmosféra v tejto spoločnosti ešte nepovýšila ľudí, ktorí majú odvahu, chuť a schopnosť zabojovať s korupciou, na to miesto, kde by mali byť, a nepovažujeme tento problém za tak pálčivý, aby sme ho uchopili a vyriešili. Ale my ho uchopiť a vyriešiť musíme. Pretože tá masa ľudí, tých 100-tisíc, 120-tisíc, ktoré by sme mohli sanovať z tejto bankovky, tá jednoducho patrí medzi občanov Slovenskej republiky. A tváriť sa, že tie peniaze sú fiktívne a nie reálne a že im vlastne patria a nevidieť to, to si nemôžme dovoliť.

    Takže chcem vás poprosiť, aby ste sa pozreli na návrh zákona, ktorý predkladáme, nie ako na niečo, čím sa chceme profilovať, nie ako na niečo, čo považujeme za súčasť akejsi povinnej poslaneckej práce, aby sme raz za čas niečím zaujali. Ja osobne pociťujem sám tento zákon ako za niečo, čo ma sem medzi vás prinieslo a čomu verím, že patrí medzi moje aj osobné povinnosti sa pokúsiť o presadenie.

    Idea na záver predstavenia. Strach. Budeme aj o strachu dnes hodne rozprávať. My musíme urobiť jeden elegantný presun, a to vďaka tomuto zákonu to môžme urobiť. Strach, ktorý dnes pociťujú mnohí tí, ktorí cítia, že by sa mali a mohli ozvať proti zlu, ktoré stretajú vo forme korupcie. A že majú na to aj právo, aj čisté svedomie, a napriek tomu ten strach majú a oni ho majú oprávnene. Ten strach týmto zákonom musíme presunúť na opačnú stranu. Ten strach musíme presunúť na tých, čo korumpujú a čo spôsobujú toto zlo, aby sa tí báli.

    Verím, že tento zákon môže k tomu veľmi účinne prispieť. A ja vás prosím o jeho podporu. Nie o podporu nás, ale o podporu tohto zákona. Alebo o podporu zákonov, ktoré budú aj v budúcnosti takýto nezdravý stav, ktorý je hrôzou, hrozbou, riešiť.

    Ďakujem pekne. Toľko na úvodné slovo.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor ústavnoprávny, pánovi poslancovi Gálovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 501 navrhol, aby návrhy zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu je upraviť postavenie bojovníka proti korupcii, ako aj podmienky a postup pri poskytovaní ochrany, odmeny a podpory bojovníkovi proti korupcii pri oznamovaní významných skutočností o tom, že bol spáchaný korupčný trestný čin.

    Dovoľte, aby som v možnosti vlastnej úvahy uviedol pár viet. Vítam tento návrh, jeho cieľ nájsť účinné riešenie pre boj proti korupcii. Pán poslanec Mičovský, vám táto agenda už v zmysle toho, že ako ste sa dostali, ako ste, ako ste sa stali známou osobnosťou, patrí, právom patrí. Ale vítam cieľ, ale nie formu. A časť obsahu.

    Forma, ako bol tento zákon predložený, vnímam skôr ako propagandu. O tom to celé je. Propaganda. A nie ako cieľ, aby tento návrh sa stal zákonom. Lebo nebol prerokovaný žiadnym poslaneckým klubom. Pritom treba uznať, treba to uznať, túto snahu, aby bol tento zákon, aby tento návrh uvidel svetlo sveta. Je to obsažný zákon. Niekto na tom robil strašne veľa hodín. Treba to uznať. Ale či zmyslom toho zákona bola propaganda, aby ste sa tu dneska predvádzali pred kamerami, alebo zmyslom toho návrhu je, aby zákon bol prijatý, no uvidíme.

    Mám problémy aj s časťou obsahu, ktorý je pre mňa ako právnika kontroverzný. Využíva pojmy inak, ako je to zavedené v právnom poriadku. Poviem, napríklad korupčný trestný čin zavádzate ako iný pojem. Iný pojem, ako je zavedený v právnom poriadku. Ale týchto pojmov a týchto nedostatkov je priveľa. Nebudem ich ani menovať, lebo je ich dosť. Ale zavádzajú aj také prvky do, by zavádzali také prvky do nášho právneho priadku, ktoré sú nad rámec alebo mimo rámca ústavy. Napríklad šetrenia v rámci zamestnávateľov, máte tam osobu, ktorá bude povinná šetriť tie oznámenia. No, to sú už, to už ide mimo rámca našej ústavy.

    Ale hovorím, že aj tak je to návrh, ktorý stojí za to, aby sme si k tomu sadli. Ale to nie je možné spraviť už podľa mňa v jednotlivých čítaniach. Priobsažný, priveľa otáznikov je k tomuto zákonu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rady po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 501.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky nasledovných poslancov: Ján Mičovský, Jozef Viskupič, Erika Jurinová, Branislav Škripek, Martin Fecko, Igor Hraško, Peter Pollák, Miroslav Kadúc a Mikuláš Huba. Všetci členovia klubu OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, možno začnem aspoň úchytkom tým, čím skončil pán poslanec Gál. Ja, samozrejme, sa pokúsim aj odpovedať na jeho konkrétne pripomienky, ktoré určite je potrebné zodpovedať, a nepochybujem, že on ako právnik to vidí veľmi presne, ale predsi len, pán poslanec Gál, dovoľte, aby som zaspomínal 3-4 roky dozadu, keď som vás prvýkrát v živote stretol. Vy si to nemôžte pamätať, ale ja si to pamätám dobre, lebo keď sa občan stretne s poslancom, tak je to predsi len istý pocit zážitku a aj takej pocty, prepáčte, už možno dneska si to nemusím myslieť alebo by to mohlo vypadať neskromne. Ale naozaj si pamätám, bolo to tu neďaleko, v Pálffyho paláci, bol tam seminár o boji s korupciou, vy ste boli vtedy tiež opozičný politik a hodne veľa sme rozprávali. Najprv ja som mal nejakú prezentáciu. Bola to prezentácia, kde bolo veľa, teda nie tá moja, bolo veľa rečníkov, kde bolo rôznych grafov a veľa rôznych schém a veľa rôznych výskumov, a ja som tam zase nemal ani grafy, ani výskumy, ani schémy, ja som mal len ten obrovský bôľ, ktorý som tam priniesol so svojimi kolegami, s Jožom Markom, s Petrom Gogoľom, Anitou Fálkovou, s Marcelom Lehockým. Boli sme veľmi vďační, že máme možnosť s vami o tom rozprávať. A ja, samozrejme, už teraz po rokoch nedokážem reprodukovať náš rozhovor, ale pamätám si, že, a sa mi to aj potvrdzuje, že ste brilantný rečník a šikovný, a vtedy ste nám veľmi pekne vyšli v ústrety a hovoríte asi v to čase: "Máte pravdu, pán Mičovský, s týmto sa niečo musí urobiť. Je to zlé a verím, že keď budeme raz vo vláde, tak to aj zmeníme."

    Ja teraz to nechcem zneužívať, ani využívať, len ste ma proste donútili zaspomínať si a že vlastne ten život je obrovský režisér. Uplynuli tri roky aj niečo, sme tu vedľa seba v nových životných rolách, ja si to veľmi vážim a vážim si aj vás, aj som rád, že ste tu ako spravodajca, a chcem len pripomenúť, že možnože je veľmi logické a správne, keď vznikajú v živote nové situácie, keď v živote jednoducho niekedy zvážime, že to, čo by sme povedali nahlas, povieme trocha potichšie, a to, čo sme voľakedy hovorili potichu, povieme nahlas. Ale som presvedčený, že existujú slová, myšlienky a predstavy, ktoré musíme vždy hovoriť, a je úplne jedno, či sme poslancami, spravodajcami, predkladateľmi, občanmi, referentami alebo akýmikoľvek zamestnanými alebo nezamestnanými členmi tejto spoločnosti. A tie slová sa týkajú takých vecí, ako je česť, statočnosť, odvaha. A ja chcem veriť, že slová, ktoré nás vtedy možno práve na báze týchto nadčasových a nemenných pojmov spájali, že nás tu budú spájať aj dnes a že možno pre nejaké malichernosti, ktoré sa dajú riešiť, nedospejeme k záveru, že zrazu poslanec Gál a poslanec Mičovský pri téme, ktorú tak spoločne ohodnotili ako hodnú toho, aby sa riešila, nájdu nejaké dôvody, aby túto tému práve oni dvaja zabili.

    Ja vôbec si nemyslím, že to tam smeruje, ale ma to tak napadlo, že chcem poďakovať režisérovi menom život za to, že ste mi umožnili takto si zaspomínať, a ja som rád, že ten život je takým skvelým režisérom. Vďaka.

    No ale poďme už teraz k tomu, čo mám na srdci a na rozprave v tomto svojom druhom vstupe. Skúsme sa na to pozrieť tak trocha zo širšia a možno sa pozrieť na všeobecný zmysel zákonov, ktorý máme ako poslanci právo predkladať do tejto snemovne zákonnosti a ktoré máme právo obhajovať do tej miery a takým spôsobom, aby vstúpili do života. Chcem veriť, že každý, kto stojí za týmto pultom a snaží sa obhájiť nejaký zákon, tak sleduje určite to, aby tento zákon, jeho zákon slúžil všetkým alebo aspoň drtivej väčšine ľudí. Asi sa nikto nenájde, kto by predkladal zákon, ktorý nemá nikomu slúžiť. Taký nezmysel nemôže existovať. A už je tu len otázka, či náhodou tá skupina nie je príliš úzka, ktorá má záujem na tom zákone a tí ostatní nie, takže je to taká hra s priestorom, ale a priori možno povedať, že každý zákon sa predkladá pre ľudí a mal by sa predkladať pre všetkých. To sú tie najlepšie.

    Možno to druhé, čo chcem na konto tohto úvodu povedať, je to, že každý zákon by mal obsahovať aj dobrý úmysel. To už sa mi zdá, že priestor sme trocha mohli zúžiť, možnože nie vždy je v zákone dobrý úmysel, ale chcem veriť, že aj v tomto ohľade absolútna väčšina predkladateľov dáva do svojho zákona skutočne dobrý úmysel, čo považujem za dôležitý moment a som presvedčený, že je to potrebné pri každom zákone mať na mysli.

    No a tretí bod tejto minipyramídy je možno najužším a istým vyvrcholením, keď som si poslúžil príkladom pyramídy, a je to to, že do tohto zákona, ktorý predkladáme, dávame aj svoje osobne nasadenie, svoje osobné skúsenosti a kus zo svojho ja. To sú, samozrejme, nie úplne bežné situácie, pretože je predsi nemysliteľné, aby všetko, čo chceme predložiť, bolo aj zažité, prežité a precítené. Predsi podnetov tu prichádza veľa a dobrý je ten poslanec, ktorý sa vie s nimi stotožniť a nájsť reč a spôsob, ako ich obhájiť a preniesť do života.

    Ale ja chcem povedať na konto tohto zákona pätnástky Obyčajných, že my sme mali teraz v tejto chvíli to šťastie a máme ho, že všetky tieto tri body a tieto tri pohľady na zákon sa nám spájajú do jedného. Predkladáme zákon úplne pre všetkých ľudí, nechávam tam len maličkú skupinu tých, ktorým asi korupcia vyhovuje a ktorí by vždy boli za to, aby takýto zákon neexistoval, takže takmer pre všetkých alebo pre všetkých statočných. Predkladáme ten zákon s tým najlepším úmyslom. Máme dobrý úmysel. A predkladáme aj zákon, do ktorého sme mnohí, lebo sme skutočne zaujímavé spoločenstvo pätnástich poslancov, vložili aj kus svojho ja. Toho zažitého, niekedy aj preboleného, niekedy aj neprespaného a utrápeného, ale iste aj nedokonalého, to treba priznať, ale predsi kus zo svojho ja.

    Takže preto tento zákon považujem za dôležitý, a preto, pán Gál, nie propagácia, nie snaha zaujať, nie kamery, veď tu asi ani nie sú, alebo keby aj, tak, ale vnútorný pocit potrebnosti, že takýto zákon neslúži tomu, aby sme mohli vyrobiť plagáty a pokúsiť sa vstúpiť do médií, však my v nich až tak často nie sme, ale pokúsiť sa pomôcť tým, ktorí to tak veľmi potrebujú. A ja verím, že je práve v silách tohto zákona a v 150-ke v tejto sieni, aby sme tým ľuďom pomohli, a opäť hovorím, nehovorím o nejakej fikcii, o aktívach mojej manželky alebo o nejakých vzdialených, alebo, ja neviem, ako sa tu zvyknú kamuflované reči používať, keď chceme povedať, že nejaké peniaze kdesi, ale tie peniaze, tých 500 mil. (rečník opäť zobral do rúk zväčšený formát symbolickej bankovky vo veľkosti A4) je realita a musíme povedať, že je to realita na spodnej hranici. Takže čo viac a čo menej, ako sa pokúsiť tým, čo je našou povinnosťou, nástrojom, ktorý máme v ruke, tvorbou zákona tú 500-miliónovú bankovku tým ľuďom tam dať.

    Takže, pán Gál, nie propagácia. Verím, že sme nezabudli na Pálffyho palác, a verím, že veci sú tu, ktoré nás dokážu zjednotiť, pretože nie otázka opozície, koalície, ale otázka ľudskosti a pocitu súnáležitosti je to, čo by sme mali do tohto vniesť.

    Zákon má, vy ste to aj správne povedali a ja to aj chcem pripomenúť, že naozaj obrovský rozsah; 46 strán, 18 oddielov, 35 paragrafov, a napriek tomu vďaka tým mesiacom, ktoré uplynuli pri jeho tvorbe, si dovolím povedať paradoxný záver, že je hutný, že tie slová sú dosť tam vybrúsené, že bola snaha nájsť najlepšie varianty, aj keď, samozrejme, určite nie nemenné. Je to tak hutné, že si dovolím do takého paradoxu možno postaviť tu aj istý príklad, keď si pomôžem slovami básnika.

  • Ruch v sále.

  • Raz to zaznelo tak, že tie slová zneli nasledovne: "Nechcem znieť jak zvon z olova a hromadiť prázdne slová." A potom to aj pokračovanie, ktoré hovorí o tom, že "na každom z týchto slov je uschnutá krv". A ja sa chcem ospravedlniť majstrovi Kraskovi kdesi v tom nebi poetov, že som si dovolil v tejto zákonnej súvislosti použiť slová, ktoré on použil úplne v inej súvislosti. Ale práve to chcem zdôrazniť v tejto chvíli, že možno aj slová básnika, ktorý hovorí o potrebe slov, ktoré nebudú zbytočne znieť ako zvon z olova, ale budú zasahovať tých, ktorých zasiahnuť majú, a že na tých slovách je občas aj krv uschnutá, nie je plané prirovnanie. Pretože množstvo tých ľudí, ktorým tento zákon už mohol v minulosti pomôcť, keby bol existoval, a ktorým, verím, že pomôže do budúcnosti, množstvo tých ľudí dostalo také rany, že prirovnanie s krvou nie je úplne nenáležité. Aj keď nechcem tu dramatizovať až do nejakej krajnosti, ale mnohokrát ide o veľmi vážne zásahy do ľudských vnútier, ktoré, opäť zdôrazňujem, môžme týmto zákonom pomôcť odstrániť.

    No poďme teraz k samotnej korupcii. Už sa pomaličky budeme blížiť k podstate. Pôvod tohto slova, pôvod tohto slova je latinský, corruptio, ale keď som sa pozeral kdesi ešte do nejakých rýchlych informácií, tak sa tvrdí, že stará India je kolískou korupcie z hľadiska terminológie, reupt, z toho vzniklo corruptio a dnešná korupcia, znamená lámať, zlomiť, uchopiť, uchmatnúť. Zdá sa mi, že toto vysvetlenie terminologického slovníka je celkom šťastné, lebo je to čosi, čo naznačuje tú možno skrytú podstatu korupcie. Možno v prvej chvíli nás napadne, že zlámať, uchopiť, zničiť sa týka hlavne majetku a snahy proste si z neho si odrhnúť istú časť, ktorá mi nepatrí, istú hodnotu, na ktorú nemám právo.

    Ale ja som presvedčený, že v tomto ohľade môžme hovoriť aj o vážnejšom lámaní, ako je lámanie majetku, a to je lámanie duší, svedomí. A tu sa dostávame k podstate, ktorú mal možno tvorca pred stáročiami na mysli tohto slova, keď vznikalo, že snaha uchmatnúť to, čo mi nepatrí, možno najprv uchmatne časť majetku, ale potom uchmatne aj časť našich svedomí a dostávame sa k zacykleniu, k zlovestnému kolobehu, keď už nevieme, čo je príčina, čo následok, lebo máme zlomenú dušu, tak korumpujeme a korumpujeme a to nám láme dušu.

    Ja viem, že dnes nerozsekneme tento kruh, nie som naivný a viem, že žiadny zákon, ako som to už dnes zdôraznil, to nedokáže vyriešiť šmahom. Ale upozorňujem, že máme obrovskú možnosť práve podporou hoci nedokonalého a z vylepšovaného zákona práve pomôcť tomu zacykleniu lámaných majetkov a lámaných duší. Verte tomu, že tí ľudia, ktorí podľahli mamonu korupcie a možno ktorí sú obklopení tými vysokými múrami, aby na tie pueblá nebolo celkom dobre vidieť, majú tú dušu zlomenú. Nevidíme do nich, ale verím, že nikto z nás by sa s nimi nemenil. A preto možno paradoxne chceme pomôcť týmto zákonom nielen tým ubitým, ktorí sa v istej chvíli života rozhodnú byť odvážni, ale možno aj tým zlým, čo im korupcia už dačo zlomila vo vnútri a ktorí možno tiež túžia po normálnom živote, ale už sa nevedia doňho vrátiť. To zacyklenie je strašné a to, čo žijeme práve z pohľadu korupčných spôsobov v tejto krajine, je ešte horšie. A ja chcem upozorniť na ten moment, že korupcia, aj keď nie je výmyslom tejto doby a možno už korumpoval starý lovec mamutov, že si odtrhol kus väčšieho stehna ako tí slabší a ktorí tam práve neboli, ale napriek tomu, že korupcia prechádza stáročiami a poznajú ju všetky spoločnosti a všetky sociálne skupiny, sa dostáva do rozsahu, ktorý nás musí trápiť a o ktorom chcem veriť, že práve týmto zákon dokážeme ten systém narušiť.

    Dovolím si možno takú jednu citovú odbočku. Nebudem ich veľa robiť, ale teraz ju urobím, a to je odbočka možno do našej krátkej histórie. Ja by som tak za nás všetkých taký priemerný pohľad chcel povedať na našich rodičov, na našich starých rodičov. Slovensko je krásna krajina krásnych drevených chalúp a to, čo dneska tu vyrastá, to je otázka posledných desaťročí, ale veď ešte naše staré mamy, starí otcovia žili v chalúpkach, kde sa v dvoch-troch miestnostiach dokázali ukryť nielen pracovité ruky a ľudia, ktorí poctivo žili svoj život, ale kde sa dokázala ukryť celá ich životná história, celá ich statočnosť, celé ich vnímanie toho, čo v živote je správne a čo nie je správne. Kúpeľňa bola na potoku, vécko na latrínke, a napriek tomu v tých chalúpkach nemali ďaleko od slov a ich podstaty, ako je statočnosť, ako je prirodzenosť, ako je istá láska aj k druhému.

    A ja teraz keď si zoberem, že pred 30, 40 rokmi som bol už pomaličky bývalé decko a zaspomínam si na tie chalúpky alebo aj na svojich spolužiakov, aj na návštevy u nich doma, ja si voľáko neviem vybaviť ľudí a rodiny, neostala mi tá stopa, že by tam boli náznaky toho, že sme boli vychovávaní alebo moji spolužiaci, alebo moji priatelia k tomu, že sa má človek chovať zle, že má uchmatnúť, čo náhodou sa mu ponúka. Naopak, slová statočnosť bývali nám predkladané ako základ bytia, a preto sa teraz musím spýtať - a tá odbočka tým skončí -, že, panebože, keď tá korupcia sa nám dostala do takého rozsahu, ako je to možné, v akých chalúpkach to vyrastali tí, ktorí dnes nemajú problémy dať si lámať dušu i majetky? Možno otázka pre nich všetkých, a ja by som, ja si ju dávam, sa priznám, dosť často a pre mňa je dôležitá, tí predkovia, ktorých som spomínal, sú už v minulosti, ale neskúšame sa spýtať ich tak na diaľku, potichučku: Ako ste spokojní s mojím životom? Ako sa na mňa pozeráte? Ste na mňa hrdí? Ja sa obávam, že odpoveď mnohých, ktorí dnes rozhodujú o závažných veciach, musí byť strašne ťažká a možno si ju ani nechcú vypočuť.

    Takže to bola tá citová odbočka a teraz ideme pomaly k definícii.

    Definícií korupcie je neskutočne veľa. A je ozaj možné rozprávať o množstve rôznych vyjadrení. Ja som si vybral definíciu, ktorá sa mi zdá taká láskavá. Taká, ako keby bola naplnená istým pochopením, a tá definícia znie, že "je to výsledok neúspešného boja svedomia medzi povinnosťami vyplývajúcimi z verejnej funkcie a osobnými záujmami jej vykonávateľa, jej nositeľa". Aj keď viem, že nevystihuje ani zďaleka celé spektrum nositeľov korupcie, zdá sa mi celkom vhodná a, ako som už povedal, taká až láskavá. Lebo predsi korupčné činy, jak je to presne pomenované, a sú to všetko trestné činy, ja si myslím, že mnohokrát práve pri korupcii nejde o trestné činy v tej pravej podobe, lebo však kradnúť, podvádzať nesmie nikto, ani verejný funkcionár, ani občan, to sú proste veci, ktoré sú zákonom a mali by byť aj morálnym zákonom navždy zablokované. Ale sú tu tie drobné hranice, keď práve človek, ktorý má možnosť korumpovať, a korumpuje, sa môže rozhodnúť tak jemnučko, bez toho, aby zašiel za hranicu zákonnosti, a napriek tomu v istej chvíli pod istým tlakom zištnosti alebo svojich nadriadených, alebo svojej manželky, alebo, ja neviem, zrazu tú jemnú hranicu prekročí, on neurobil trestný čin, ale dal prednosť osobnému záujmu pred záujmom, ktorý mal chrániť v prospech všetkých.

    A tu chcem upozorniť na tento aspekt, ktorý sa mi zdá veľmi priliehavý, že nehľadáme banditov, ktorí berú zo štátneho rozpočtu, ale mnohokrát možno máme na mysli ľudí, ktorí veľmi sofistikovane sa spreneverujú svojim poslaniam a to spreneverenie býva tým väčšie, čím väčšia býva funkcia, ktorú občania takémuto človeku zverili. A v tom vidím jedno z veľmi vážnych, až kritických momentov, ktorý by sme mali mať na mysli. Nedokážem to percentuálne vyčísliť, ale obávam sa, domnievam sa, že práve tento podiel týchto ľudí, ktorí neprekračujú hranicu zákonnosti, a napriek tomu vás ochudobňujú svojimi rozhodnutiami, niekedy to nevieme ani vypočítať, možno to málokedy vieme vypočítať, sú tým zlom, ktoré plným právom máme možnosť pomenovať korupciou.

    Veď predsi tá ľudskosť, ktorú som spomínal, je v tom, že každý má právo niekedy si povedať, veď mám rodinu, mám blízkych. No len ten nositeľ tej funkcie, o ktorom je aj v našom zákone reč, by možno nemal takémuto niečomu podliehať a má právo urobiť jednu vec, to, čo ostatní občania, teda nebudem síce robiť zločiny, ale keďže cítim, že dávam prednosť osobným záujmom pred záujmami vyplývajúcimi z mojej funkcie a moje svedomie prehráva, tak abdikujem. Veď predsi taký zákon ani nebol, ani vari nebude, že by niekoho nútil byť vo funkcii a tento súboj svedomia trvalo prehrávať.

    Možno to nebude dobrý príklad, ale asi to všetci poznáme, Eduarda VIII. z britského trónu. Svet mu ležal pri nohách a mohol byť bohatým a vplyvným panovníkom, ktovie dokedy, a on sa v istej chvíli po roku rozhodol abdikovať z tejto funkcie, cítil, že vnútorný rozpor, ktorý prežíva, je preňho ťažký, a vyhodnotil to tak, že mu to nestojí za to, aby sa držal verejnej funkcie britského panovníka, a rozhodol sa dať prednosť osobnému záujmu. Ja viem, vy ten príbeh poznáte a on je rozdiel v tom, že išlo nie o lásku k peniazom, ale o lásku k žene a tá je pravdepodobne silnejšia, ale ja som si to ako príklad dovolil použiť.

    No tak skončila poézia a je čas začať s prózou. Ja by som chcel možno zdôrazniť niekoľko momentov, ktoré už by mali byť praktickým vyjadrením potreby takéhoto zákona.

    Vidím tu aj pani poslankyňu Žitňanskú, Luciu, ja si, som si pripomenul pri príprave jej slová, keď mi povedala raz, som si to vážil, že si celkom akože rada vypočuje občas, čo poviem, ale že sú to také akože len pekné slová a že v tomto parlamente slová sa síce používajú, ale že veci si treba nie vyrečniť, vykrasorečniť, ale vybojovať. A ja si myslím, že je v tom ako veľký kus pravdy, a preto sa pokúsme pozreť na tento zákon už s pohľadom toho, čo treba vybojovať a čo nás viedlo k jeho konštrukcii už z toho praktického pohľadu.

    Možno si spomeniete, že úvod toho zákona nie je napokon dnes, my sme už mali k tomu niekoľko tlačových konferencií, ba mali sme dokonca aj jednu smutno-veselú akciu na Hlavnom námestí v Bratislave. Nazvali sme to "500 miliónov v lufte", bolo to trocha divadielko, ale bolo to smutné divadielko, lebo my sme chceli ukázať práve tým, že sme vypustili na tých 500 balónoch 500 miliónových bankoviek - mám tam na stolíku, zabudol som ich rozdať -, že takto ľahko odchádzajú do luftu peniaze nás všetkých.

    Ja som tak trocha tam debatil s ľuďmi, burácal som do toho megafónu a potom občas som s niekým prehovoril a tak som to aj vnímal, sám seba, že, bože, veď oni to budú chápať ako prezentáciu, nejaká politická strana a vy ste Obyčajní, no a jasné, vy potrebujete niečo robiť. Tak som bol aj pripravený na také reakcie pri tej ankete, že ako človek musí byť pripravený, veď vy to poznáte tiež všetci dobre, že vám niekto povie aj to, čo vás veľmi nepoteší, ale má na to právo, vidieť nás aj v inom svetle, ako by sme to chceli vidieť.

    Viete, čo ma prekvapilo? Že pri tých diskusiách na Hlavnom námestí v Bratislave, pri tej balónovej smutnej fieste, som sa rozprával s 88-ročným profesorom, od ktorého som očakával krajne konzervatívny prístup a že neni naším voličom, som sa rozprával so študentkami medicíny, mladými dievčatami, s mamičkou s kočíkom. Ja viem, že by mi Ústav pre výskum verejnej mienky nepotvrdil, že som rozprával so štatisticky významnou vzorkou občanov, ale chcem povedať úplne pravdivo, nikto z týchto skupín, s ktorými som rozprával, nepociťoval snahu zabojovať aj týmto spôsobom s korupciou za nejakú nenáležitú, za nejakú sebaprezentačnú, za nejaké divadielko. Naopak, často sa tam zjavovali slová: "je to strašné", "držíme vám palce". A ešte častejšie: "Je to strašné, s tým sa nedá urobiť nič. Je to taká krajina, v takej žijeme."

    Ja si ozaj nevymýšľam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja ozaj hovorím to, čo som počul o tejto štatisticky bezvýznamnej vzorke niekoľko desiatok ľudí na Hlavnom námestí pri tej balónovej fieste.

    A dovolím si aj trochu zaprovokovať, že keby sme mali štatisticky významnú vzorku, tak ľudí presvedčenie, že korupcia je strašným zlom a zároveň aj, žiaľbohu, ten pocit, že, že to nevieme vyriešiť, ozaj ovláda, a preto to dávam ako ďalší akcent k tomu, aby sme sa pokúsili im vrátiť pocit, že to nemusí byť až tak beznádejne, ako to vypadá.

    Potom ideme k tým samotným bodom. Ten rozsah korupcie je tak obrovský, že tá 500-miliónová číslovka by mala nás strašiť všetkých a mala by sa premieňať nielen na tých vyše 100-tisíc pracovných miest, ktoré vieme zaplatiť z tej čiastky, ale možno aj pozreť sa na tie nemocnice, ktoré dnes, keď sa stávame ich pacientami, zrazu zistíme, že sú nedokonalo vybavené. Vieme postaviť desať nových nemocníc každý rok za túto sumu. Vieme urobiť ďalšie kroky, ktoré by sa dali použiť ako príklady, zvyšovanie platov tu i tam, a bolo by to všetko tak trocha na efekt vyrátané. Ja len opäť zdôrazňujem, že tie peniaze sú tu reálne a že našou povinnosťou je sa pokúsiť ich z veľkej časti vrátiť z korupčnej žumpy, kde odtekajú ľuďom, ktorým patria.

    Je tu potrebné tiež aj ďalší moment zdôrazniť, a to je zmena nazerania na tých, ktorí v istej chvíli života sa rozhodnú zabojovať. Viete, ono je to ťažké s tou chvíľou, možno ste čítali kedysi pána Konráda, Jozef Konrád, ten Poliak, ktorý sa stal anglickým spisovateľom, a jeho slávny román Lord Jim. V jednej chvíli dal zaujímavú otázku: "Aký je vlastne rozdiel medzi odvážnym človekom a zbabelcom?" To sú dve nejaké osobitné kategórie, to sú tí bojovníci, ktorí sú odvážni, a to sú tí zbabelci, ktorí vždy dajú chvost medzi nohy a zutekajú? A dochádza k odpovedi, ktorá je celkom realistická, dochádza k odpovedi, že sú to vôbec nie rozdielni ľudia, že je to ten istý človek, ktorý sa v istej chvíli rozhodne konať prekvapivo inakšie.

    A práve na ten moment chcem poukázať, že my by sme mali týmto zákonom myslieť, a my tvorcovia sme aj na nich mysleli, že je potrebné ľudí, ktorí sú dnes označovaní ako podivíni, ako divní, ako ľudia, ktorí jednoducho nechápu dobu, ako ľudia, ktorí sú možnože skoro až udavačmi, aby sme ich začali vnímať v spravodlivom svetle, aby sme im dali svoje miesto, ktoré im patrí, a aby sme ich mohli vyhlásiť za ľudí, ktorí sú príkladnými, ktorí sú našimi vzormi a ktorí najmä - už vzor-nevzor - majú svoje chyby iste všetci, ktorí sa snažia na poli obecnom pomôcť občanom. Nie na svojom, na svojej, za svojím plotom, na svojej záhradke zveľadiť, to je všetkým nám blízke, ale na tom spoločnom pozemku zveľadiť to, čo patrí nám všetkým.

    Možno taký tretí bod, ktorý je tu dôležité zdôrazniť, je aj otázka tá, a možno je najvyššia, aby sme vrátili občanom vieru v to, že ich štát môže fungovať spravodlivo. Ja som už naznačil, že táto viera dnes nám z krajiny unikla. Ľudia sú presvedčení, že tu nedokážeme spravodlivo fungovať. A tie príklady, ktoré im vysielame, ten marazmus, tie kadejaké voľby-nevoľby, to bojovanie o to, čo možno patrí k politickému boju, ale čo ľudí nenakŕmi. To ich zákonite muselo presvedčiť, že spravodlivosť v krajine menom Slovensko nie je na prvom ani na druhom mieste ako priorita tých, ktorí zodpovedajú za správu krajiny. A ja sa domnievam, že to je veľmi smutné poznanie, ktoré je potrebné sa pokúsiť zmeniť. V opačnom prípade sa dopúšťame niečoho, čo je veľmi zlé.

    Je potrebné, aby najvyšší predstavitelia, ústavní činitelia, a prostredníctvom tohto zákona je to možné, vydávali jasné svedectvo o tom, že my nie sme tí, ktorí môžu, vážený občan, nemysli si, vyšetriť všetky tvoje podozrenia, všetky tvoje pocity krivdy, všetky tvoje poukázania na korupčné zneužívanie štátnych prostriedkov a verejných zdrojov, to predsi nemôžu urobiť ani poslanci, ani prezident, ani predseda vlády, ani predseda parlamentu, ale jednu vec musíme urobiť a prostredníctvom tohto zákona je to možné. My musíme občanom sa pokúsiť vyslať signál, že vždy trvalo budeme stáť na strane tých, ktorí takýto boj sa rozhodnú podstúpiť. Jednoducho je to pre nich čestná povinnosť, ktorej by si mal každý dostáť.

    Ja som včera dostal takú otázku, že pán prezident podľa všetkého, už som to vyjadril minule, asi nepodporí tento, tento zákon a že ako to vnímam, že či je to teda nejaké porušenie, alebo neporušenie jeho povinností. A ja už som sa tu na konto z tejto tribúny vyjadril k pánu prezidentovi a netajil som, že v čase tej lesníckej rebélie nám pomohol a že mal som dôvod vyjadriť mu aj verejne svoju vďačnosť za to. Ale v tomto prípade som musel na tej tlačovke povedať tej pani novinárke, že nie, že s týmto nemôžem súhlasiť, že považujem za vysokú povinnosť vysokých autorít tejto krajiny, aby vydávali signály o tom, že všetko, čo môže pomôcť občanovi, ktorý sa rozhodne zabojovať s týmto zlom, že všetko podporia.

    A dovolil som si zaspomínať, ja to mám tak v očiach, to bolo kedysi už dávno, keď stál na čele Talianska Sandro Pertini a tá mafia tam v tom období, aj keď ono je to pre nich stálym znamením, ale vtedy tam zase zahynuli mafiánmi nejaké osoby a pred prezidentským palácom v Ríme stál zástup ľudí, ktorí volali: "Sandro, pomôž!" A ten prezident zišiel dole medzi nich a povedal: "Neviem už ako, ale budem s vami plakať, aspoň to."

    Ja viem, že to je príklad, ktorý neni zase presný, ale presne to by som očakával od vysokých autorít tohto štátu, že keď už nedokážu tomu občanovi pomôcť, lebo ozaj nie sú vyšetrovateľmi ani nositeľmi práva, ani rozhodovania o tom, čo je zákonné a čo nie je zákonné, ale mali by zísť k tomu občanovi, aspoň s ním "zaplakať", a nie hovoriť, že to nepodporíme.

    Boj s korupciou sa nedá vyhrať aparátmi. Nemôžme postaviť ku každému potencionálnemu nositeľovi korupcie kontrolóra, občana, policajta, SIS-ku, Vojenské spravodajstvo a potom za nimi ešte jedného, aby skontroloval toho, čo kontroloval.

    Tento boj sa dá vyhrať jedine s občanom, ktorého presvedčíme, že má zmysel zapojiť sa do tejto obrovsky náročnej úlohy. A práve to, opäť zdôrazňujem, je jeden z leitmotívov tohto zákona. Upozorňujem a zdôrazňujem v mene celej 15-ky Obyčajných, to nie je možné vyriešiť žiadnym aparátskym systémom, ale ak presvedčíme občana, že sa mu oplatí stáť na našej strane, na strane nie Obyčajných, nie KDH, nie SMER-u, ale na strane cti a spravodlivosti a poriadku, takže sa táto bankovka (rečník opäť zobral do rúk zväčšený formát symbolickej bankovky vo veľkosti A4) o niekoľko núl scvrkne. A to nám je potrebné urobiť.

    Viete, trocha teraz aj možnože budem paradoxný a spýtam sa: No a koho to vlastne chceme z tej korupcie obviniť? Komu to dávame za príčinu? Kto je nositeľom toho korupčného zla? Tie obrovské šťuky, čo vládnu, čo neprehrajú nikdy žiadne voľby, lebo sú kdesi vyššie, ako je palác vlády či prezidentský? Nie. Tí za tú korupciu až tak veľmi nezodpovedajú, resp. nie sú jej nositeľmi, pretože také šťuky sú všade a všade sa snažia presadiť si svoje lokálne záujmy nad záujmami krajiny, v ktorej žijú.

    Tak potom sú to azda ľudia, ktorí už nie sú tak vysoko, ani nemajú možnosť byť pomenovaní ako nejaké vysoké šťuky, ale majú svoj kúsok masla korupčného na hlave, lebo, čo sme si, to sme si, každý čosi v živote niekedy zažil a možno ten pocit, že sa mám právo ozvať, je kdesi udusený spomienkou, veď ani ja som sa nezachoval možno v niektorých chvíľach tak, ako by som sa mal. Ja som presvedčený, že ani v tých, do istej miery premnožených občanov, máme ich isté množstvo, nie je príčina toho javu, o ktorom dnes toľko rozprávame.

    Paradoxná príčina toho, že nám korupcia takto krásne bujne, je v tých, ktorí nekorumpujú a nie sú ani korumpovaní. V tých obyčajných, poctivých ľuďoch, ktorí vidia korupciu okolo seba, ale ktorí, žiaľ, mlčia. Paradoxne pomenúvam, že to sú príčina, samozrejme, je to len isté nadsadenie, lebo tí ľudia majú tisíc dobrých dôvodov k tomu, aby, hoci vidia, mlčali. A práve odkliatie tohto strachu, to presunutie ich strachu na hlavy tých, ktorí si to zaslúžia, to je zmyslom tohto zákona.

    Pozrime sa aj na dopady, aké má korupcia na človeka, ktorý sa rozhodol zabojovať. Tie dopady sú ťažké. A ja som si urobil taký prehľad z toho, čo poznám, povedzme som aj zažil, tie príčiny, resp. tie dôsledky bývajú veľmi sofistikované. Ako sú sofistikované spôsoby, ako korumpovať, ako rozkrádať, ako znevažovať spoločné vlastníctvo vo svoj prospech, takisto sú veľmi sofistikované spôsoby, ako sa vysporiadať s tými, ktorých chceme naším zákonom chrániť. Veľmi častým príkladom je to, čo Zákonník práce umožňuje, organizačná zmena a v množstve iných, možnože aj ozaj prebytočných pracovníkov, napodiv skoro vždy nachádzame tých, ktorí sa ozvali. Ľudia toto vidia, to vnímajú a chcem na to práveže upozorniť, že toto je vec, ktorú s úsmevom šéfovia organizácií, ktorí chcú nebojovať s korupciou, urobia, a my ešte dnes budeme rozprávať o príkladoch, ktoré naozaj by mali zasiahnuť svedomie tých, ktorí zodpovedajú za zákony v tejto krajine.

    Potom sa vám vytýka, že neplníte úlohy, dostanete ich tak tvrdé, že, že možno nie sú plniteľné, ale je to opäť právo, je tam ten rozdiel medzi tým, čo môže a nemôže zamestnávateľ zadať, veľmi ťažko špecifikovateľný. Dostanete potom následne kárne opatrenia a ten človek sa v týchto pracovnoprávnych obvineniach začína utápať a verte tomu, že nikto neni zo železa a práve pod tlakom takýchto pracovnoprávnych postupov človek napokon vybere si voľbu, podporovaný aj svojím okolím: "No tu sa nedá nič." A ešte aj žena mu povie: "Však sa tu zblázniš, však ty nespávaš, však sa strhávaš zo sna." Kolegovia začínajú možno mu tiež to isté rozprávať. Nuž tie dôsledky môžu byť aj také a na to chcem upozorniť, že práve náš zákon aj tomuto chce zabrániť. To nie je hra slov, to je reálna potreba tým ľuďom pomôcť.

    Sú aj také spôsoby, a to už tak akože najlepšia obrana je útok, podanie trestného oznámenia. Vysporiadame sa veľmi rýchlo s niekým, lebo nám vlastne pokazil česť a obvinil nás a stratili sme dobré meno, znevážil nám ho. Tiež na toto myslime a myslime na to spoločne, keď budeme rozhodovať o tomto zákone.

    Sú to, samozrejme, potom aj mnohokrát polopravdy, ktoré si človek užije, že to už ako je ten príklad, že Mičovskému ukradli auto alebo Mičovský ukradol auto? Celkom presne už nevieme, čo to je, ale ten Mičovský dačo s tým autom nemal v poriadku. A práve týmto spôsobom sa dá vytvoriť o človeku, ktorý mal dobrý úmysel, legenda, ktorá ho zneváži, až ten človek začína mať pocit, že fakt asi dačo urobil. Viete, to je otázka práve tej vnútornej pevnosti. Ale ja nehovorím o hrdinoch, my nehovoríme o ľuďoch, ktorí možno dokážu zniesť všetko, my hovoríme o malých ubitých občanoch, ktorí sa v jednej chvíli podľa toho lorda Jima rozhodnú byť odvážni, ani sami nevedia prečo, ani sociológovia to nevedia, že prečo v istej chvíli človek sa takto rozhodne. Nie sú to spojené ani veci so vzdelaním, ani s národnosťou, ani s konfesiou, veľa je takýchto príkladov, ale odpoveď na otázku, že prečo v istej chvíli človek zrazu z toho prachu povstane a prehovorí, na to niet veľmi jasných odpovedí. Ale ja len zdôrazňujem, hovoríme o malých ustráchaných ľuďoch, ktorí v istej chvíli povedia si: "Dosť!" A my im chceme veľmi pomôcť, nie kvôli tomu, aby sme im pomohli, ale aby sme pomohli tejto krajine.

    No sú aj dôsledky sociálne a tie sú najťažšie merateľné a sú možno najbolestivejšie. Zrazu zbadáte, že vaši kolegovia, ktorí vás v prvej fáze aj poklepávali po pleci: "Ale si to dobre povedal," už v tých ďalších fázach, keď to začína sa zahusťovať a keď tá atmosféra na mieste, kde ste poukázali na korupciu, hustne, už vás pre istotu ani nebudú klepkať po pleci, pre istotu pred šéfom sa budú tváriť, že s vami nemajú až veľa spoločného, a možno náhodne, keď ich stretnete na námestí v blízkosti pracoviska, prejdú na opačnú stranu, aby ich niekto z okna firmy nevidel, že ste sa stretli a rozprávali. Tomuto nikto nezabráni, ale to sú tie, podľa môjho presvedčenia, možno najbolestivejšie skúsenosti. A, samozrejme, nepoviem žiadne meno, ale pamätám si niekoľko svojich kolegov, ktorých by som do tejto smutnej kategórie, ktorá sa určite nedá zabudnúť, zaradil, aj keď je to vlastne nespravodlivé. Lebo ja si pamätám, a za to som životu vďačný, oveľa väčšiu a obrovskú skupinu tých, ktorí vo chvíľach, keď to človek potreboval, ho podporili. Len my sme mali možno šťastie, ale mnohí, o ktorých nám v tomto zákone ide, nemali také šťastie. Nestali sa následne aj dokonca poslancom, a výnimka potvrdzuje pravidlo. My naozaj potrebujeme pomôcť ubitým ľuďom, ktorým sa dostane aj takej odmeny, že nielen majú kárne opatrenia, ale ešte ich aj kolegovia začínajú obchádzať. A to nie je dôsledok toho, že sú to zlí ľudia, to je len dôsledok toho, že vstali a ukázali na niečo prstom, ani nie na niekoho, len na niečo a to stačilo na to, aby táto spoločnosť si ich zrazu začala zaraďovať medzi exotické tvory, ktorým sa treba vyvarovať. Chceme presný opak, týchto ľudí chceme postaviť na pomyselný piedestál cti a vďaky.

    Potom je tu možno aj zmienka o tom, a tiež ju považujem za dôležitú zdôrazniť, že, viete, tých ľudí treba možno aj varovať, aby sa mohli stať tými bojovníkmi s korupciou. Musia si dávať pozor na jedno a toto tiež tí, ktorí nemajú čisté úmysly, radi robia. V istej chvíli sa zapletiete, možno ani netušíte, že ste vbehli do nejakého nastavaného oka v nejakej sieti a už sa začínate v tom zamotávať, ešte neviete, že raz sa v tej sieti zatrepocete, ale ste v nej. A tu chcem zdôrazniť taký moment ako, že ľudia sú si vedomí, tí, čo majú korupčné sklony, že sú v budúcnosti možno aj postihnuteľní a snažia sa to dopredu nejak, riziká, anulovať, a preto sa vám často môže stať, a stáva sa to, a to tiež patrí medzi sofistikované metódy istého postihu, aj keď v tomto prípade v inej rovine, vy robíte si svoju povinnosť a máte pocit, že úplne v poriadku, a oni sa vás spýtajú: "A nemáte účet? My by sme vám chceli ešte zaplatiť, táto práca je akási navyše." Alebo: "Ste to urobili dobre." A ani netušíte, že je tam maličká odbočka, že zrazu vám chce niekto ponúknuť čosi, čo zdanlivo je v poriadku a čisté, ale keď sa nad tým zamyslíte, tak sú to už korupčné peniaze. A v budúcnosti, keď zrazu prídete na to, že koho ste to mali vedľa seba alebo kto vás to riadil, si povedia, hop, ale veď ten človek bude môcť povedať: "A ty si nepamätáš, pán Mičovský, však pred dvoma rokmi, poď sa so mnou pozrieť, na účte to máme, veď sme vám zaplatili z tej a tej firmy, veď to bol ako honorár za niečo, čo.."

    Tak tu chcem dbať a chcem upozorniť na to, že v súvislosti s týmto zákonom je to akási rada, aby sme sa teda mohli dostať medzi predmety jeho zmyslu, teda tým chráneným bojovníkom, je dôležité, aby sa ľudia nedali aj takýmto spôsobom, takým preventívnym, dopredu postihnúť, lebo tiež to patrí medzi spôsoby, ktoré fungujú. Môžem povedať, že radi ich používajú. Viete, keď niekto ukradne milión, tak niekomu hodiť 30-tisíc akože za dobrú službu navyše, a dokonca keď tá služba bola vykonaná a vypadá to všetko na prvý pohľad kóšer, akurát tam má maličkú chybičku, že ste to možno vykonali vo svojom pracovnom čase a za svoje, medzi svojimi povinnosťami, ale už je tá asi tam, takže pozor aj na to.

    Ďalšiu vec, ktorú chcem zdôrazniť, je to, že sme sa kedysi na začiatku tvorby tohto zákona opreli o veľmi dôležité momenty, ktoré šíri a ktoré prezentuje na Slovensku TIS-ka. Táto TIS-ka, toto zoskupenie ľudí, ktorí poukazujú na riziká korupcie, ozaj vydalo radu dobrých opatrení, istých normatívov, ktoré sú spredmetnením skúseností medzinárodných, ktoré sme do zákona zapracovali. Nevravím, že absolútne všetky, ale určite bola snaha v tomto zákone tieto momenty vyjadriť. A my sa aj v dôvodovej správe na to, resp. vo vysvetleniach na to odvolávame.

    Žiada sa mi možno aj povedať, zopakovať to, že o niekoľko dní budem stáť v Národnej ulici v Banskej Bystrici, v pondelok 24. júna, a k pomníku významného slovenského lesníka Jozefa Dekreta-Matejovie, opäť ako vlani, položím kyticu. Nebude to nič iné, len úcta k veľkému lesníkovi a zároveň protest voči tomu, že ani po štyroch rokoch sa v tej krásnej historickej budove Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, Banská Bystrica nenašli jasné odpovede na poukázania, ktoré sme v súvislosti s korupciou v tomto podniku pred štyrmi rokmi, budú to štyri roky, dali. Viem, že som to už tu neraz spomínal, a nechcem byť s tým nechutný, len ja čerpám zo svojich skúseností, a preto dávam do pozornosti aj tento aspekt tohto zákona. Veď je predsi potrebné, aby bolo možné sa dovolať tej pravdy. Ak by to bolo už jasné, tak dneska by už dávno mala byť odpoveď, páni, vystrelili ste naslepo, všetko bolo v poriadku, takže to, že sme s vami zamietli, že sme vám zrušili oddelenie, že sme vás popresúvali a potom vás poprepúšťali, tak to bolo vlastne celkom v poriadku. A pozor aj, ostatní kolegovia, všimnite si, občania, veď je to, veď je to úplne správny dôsledok ich nesprávneho konania.

    Ale pravda je iná. Ani po štyroch rokoch, keď sa na to spytujem ako občan, keď sa na to spytujem podľa 211-ky o slobodnom prístupe k informáciám, keď sa na to spytujem ako jeden z tých, ktorí podali trestné oznámenie na 27 podozrení vo veci poškodzovania majetku v štátnom vlastníctve, odpoveď prichádza stále rovnaká: "Vyšetrujeme." Nuž, prach na to padá a otázka je, či ešte budeme vedieť, že čo sme to vyšetrovali a vlastne v čom bola podstata. Toto je tiež moment, ktorý je tu vlastne nepriamo zakomponovaný do tohto zákona. Pozor, bude tu veľa občanov, ktorí budú poukazovať, a nebude možné ich považovať za exotické prípady, ktoré nejakým spôsobom zahráme do autu. Práve tým, že zväčšíme skupinu ľudí, ktorí sa budú ozývať, práve tým budeme veľmi zmenšovať aj možnosti tých, ktorí to vyšetrujú, pretože to už nebude postavené pred ľahostajný prístup občana, ktorý sa na to nepozerá, ale pod prístup na drobnohľad občana, ktorý sa na to pozerá až veľmi citlivo. Toto všetko je v našom zákone zakomponované.

    Ale ja mám pre vás iný príklad a to je príklad istej choroby našej doby, ktorý je ako vyšitý. Poďme z Lesov preč a pozrime sa na pani Vandu Tuchyňovú. Je to žena novinárka, ktorá, aj keď ja poznám mnohých novinárov a mám s nimi krásne skúsenosti, nemyslím teraz politické, ale ešte z čias, keď sme chodili po Slovensku z mikrofónom a propagovali krásy Slovenska, to sú úžasní ľudia, ja mám pred nimi obrovskú úctu a mám krásne spomienky. Ale s pani Vandou Tuchyňovou som sa spoznal vo chvíli, keď ona prišla do Lesov, aby urobila nejakú reportáž o tom, čo, čo sa tam deje, a ja som si to veľmi vážil, ten fíčer zaznel na rozhlasových vlnách. A bola to žena novinárka, ktorá to mala iba jeden zo svojich investigatívnych prístupov. Odvtedy urobila kopu ďalších reportáží. Toť nedávno poukázala na martinskú nemocnicu, kde zrazu boli vedľa seba dva prístroje úplne totožné, akurát rozdiel bol v tom, že na jednom dvore kúpili ten istý prístroj raz za 110-tisíc eur a potom za 180-tisíc eur. A v tej televíznej reportáži, lebo sa potom stala novinárkou RTVS, takže prešla zrejme vďaka svojim kvalitám od rozhlasového mikrofónu aj pred televíznu kameru, pán riaditeľ hovorí: "Aj, aj mňa to prekvapilo, ozaj, ten rozdiel." Aj nejaká pani z Úradu pre verejné obstarávanie hovorí: "No tak to je už ozaj rozdiel stopercentný, ktorý sa nedá obhájiť." Ukázala na ďalšie veci.

    A zoberme si tú hrôzu, tú príznačnú hrôzu, keď spomeniem s jej dovolením tento prípad, nevravím, že máme málo odvážnych novinárov, inak pozor, aj novinárov chráni náš zákon, aj na nich tam myslíme, ale predsi len pani Vanda Tuchyňová bola ukážkou odvážneho investigatívneho novinára, s ktorou som sa aj ja kedysi zoznámil práve vďaka tomu, že v istej chvíli zaklopala na dvere a spýtala sa: "Pán Mičovský, môžem urobiť o vás reportáž?" A nám to veľmi isteže pomohlo v prvej chvíli a potom, samozrejme, moji nadriadení mali k tomu veľa pripomienok.

    Kde je dneska investigatívna novinárka Vanda Tuchyňová? Žena, ktorá ozaj poukázala veľmi odvážne na mnoho prípadov. Zatiaľ musela len pneumatiky niekedy dofukovať, prerezané alebo okno dať zaskliť. No asi by sme chceli vidieť takúto novinárku medzi elitou novinárstva, ktorú si každý šéf považuje za niečo, čo si musím držať ako v bavlnke, pretože nie každý ani novinár dokáže byť smelý, otvorený, odvážny a byť hlavne konkrétny. Lebo hovoriť všeobecne o korupcii dokáže každý, ale zaklopať na konkrétne dvere a povedať: "Za týmito dverami je korupcia a vy nám to vysvetlite, pán riaditeľ." Takých novinárov už veľa nemáme.

    No kdeže je pani Vanda Tuchyňová? Mimochodom, nositeľka novinárskych ocenení, novinárka roka 2012, ak sa nemýlim, a predtým ďalších ocenení. Viete, kde je Vanda Tuchyňová? Nezamestnaná. Verejnoprávna televízia, rozhlas Slovenska, isteže, opäť som už o tom dneska rozprával, každý riaditeľ má právo prepúšťať a byť efektívny, osobne som sám v živote prepustil veľa ľudí a nie je to nič príjemné. Ale predsi len, bez toho, aby som tu vyťahoval príčinné súvislosti a tvrdil, že to bolo práve preto, ale musím sa spýtať tu pred vami všetkými a v súvislosti s tým, čo sledujeme týmto zákonom: Je to v poriadku, že Vanda Tuchyňová, novinárka bojujúca proti korupcii, výnimočne aktívnym a úspešným spôsobom, nositeľka novinárskych ocenení, je dnes nezamestnaná a živí sa, keďže má v sebe asi dostatok energie ako málokto, tým, že sa živí, to je tiež asi nesprávny výraz, že založila so svojimi priateľmi Občianske združenie voči(proti) korupcii a snaží sa na tieto veci poukázať, tentokrát z iného ako novinárskeho postu?

    Ja vás ozaj prosím, aby sme, a dúfam, že mi to nezaznie, lebo už sa mi to stalo tu, že mi jeden pán minister povedal, že tu chránim si nejakých svojich, aj o tom budem ešte prípadne rozprávať, svojich ľudí. Preboha, nie. Ja len poukazujem na to, že je to choroba doby, že takíto ľudia, v tomto prípade novinár, to znamená človek, ktorý má ešte väčšiu zodpovednosť a väčšie možnosti možná ako ostatní, aby takýto človek sa dostal medzi prebytočných zamestnancov.

    Bol som rozhodnutý, ale už je to teda asi nie veľmi zdvorilé, prečítať istú pasáž, ktorá zaznela, ale ja ju čítam nebudem, bola to pasáž, ktorú práve pani Tuchyňová v tom fíčri v rozhlasovom spomenula, išlo o predaj chaty, ktorá slúžila verejnosti. Verejnosť stála v rade na to, aby sa mohla tam dostať, v Gaderskej doline, dolina, ktorá patrí ku klenotom Slovenska, v doline, v ktorej sme natočili všetkých štyroch Jánošíkov pomaličky, alebo troch určite. Poznáte túto perlu. Chata, na ktorú sa stálo v rade, aby sa tam ľudia dostali, a tá chata sa stala v istej chvíli prebytočnou, lebo bola prebytočná. A tá pani Vanda na to poukázala. Takže to som si len povedal, že to prečítam, ale nebudem to čítať, to by bolo už možno priveľa. Ale predsi len je tam v tej časti spomenutá taká vec a to tiež chcem použiť ako príklad čohosi, tých dôsledkov, ktoré bojovníci s korupciou musia znášať.

    Po tomto rozhlasovom fíčri ma oslovil vtedajší generálny riaditeľ a hovorí: "No to nebolo celkom presné, lebo tam došlo k nejakej úprave, že ja som bol menovaný nie tým ministrom, ale druhým." Ja hovorím: "Pán generálny riaditeľ, ale veď tá reportáž nebola o tom, že kým ste boli menovaný. Tá bola o tom, že chata, ktorá bola perlou a pýchou a bola vysoko ekonomicky významná a efektívna, sa stala prebytočná na to, aby si ju mohol niekto kúpiť. Veď to je predsi korupcia." A viete, aká bola odpoveď vtedy toho, toho šéfa? "A ty vieš, čo my všetko na teba vieme?"

    Je to na, keď si pozriete v tejto knižôčke, na strane 86, je to napísané, takže je to, vlastne slová, ktoré si nevymýšľam. Ale tu chcem poukázať na tú morbídnosť, na tú, že neriešime podstatu, ale riešime toho, kto si dovolil na niečo poukázať. Opäť som pri zákone, tomuto chcem zabrániť. Predsi my nemôžme v takomto prípade riešiť toho, kto povedal, že je dačo zlé, a preto to asi nemal povedať. My chceme riešiť to, aby tento človek bol chránený, vypočutý, aby mu nikto nemohol povedať, že my na teba nájdeme už nejakú legendu.

    A pamätám si aj na jednu debatu tu, ja opäť nebudem konkrétny, ale ide to voľáko s človekom. Dúfam, že to Igor Matovič neprezradil, to ho prosím, raz mi povedal, no vieš čo, bol za mnou jeden poslanec a povedal, že nie si ty teda tiež až taký čistý, nie si ty bohviečo, že majú na teba veľa vecí. Ej, takže som išiel za tým poslancom a som sa spýtal, že som ozaj zvedavý úprimne, lebo však napokon mám svedomie čisté, ale, viete, ako to vám nedá pokoja, keď vám šéf povie niečo takéto. Prosil som niekoľkokrát dotyčného kolegu, nepovedal mi to zatiaľ. No, možnože sa to dozviem.

    Ale tu chcem len poukázať, a vraciam sa k tomu, k tým slovám toho vysokého predstaviteľa, ktorý zodpovedal za čistotu a poriadok, neodpovedal mi na to, že kde sa stratila chata, ktorá mala slúžiť všetkým, ale odpovedal mi: "A ty vieš, čo my na teba vieme?" Toto chceme dosiahnuť, aby nemuseli takéto nezmyselné odpovede na svoje poukázanie počúvať ľudia, ktorí sa rozhodli zabojovať.

  • Ruch v sále.

  • Veľmi často som spomínal, aj tu často už to bolo, ale ja to chcem spomenúť, lebo práve odišiel otvorený list pánovi ministrovi Jahnátkovi v pondelok, kde po roku sme teda konštatovali, že to, na čo sme poukázali v Národnom lesníckom centre, že tam máme kontrolórku, ktorá 30 rokov pracovala a poukázala na chybu vo verejnom obstarávaní, že sa tiež stala prebytočnou, úžasná podobnosť týchto vzorcov, že je nezamestnaná, že na jej miesto nastúpil niekto, kto teda možno nemal celkom presne takú kvalifikáciu, ale najmä že sa tu dopisujeme a vybavujeme o veci, ktorá mala byť absolútne jasná od počiatku, resp. kde mala byť aspoň snaha povedať, áno, ideme to vyriešiť, miesto toho ani listy, ktoré kontrolórka napísala pánovi ministrovi a kde ho žiadala o pomoc a kde mu dala doklady, neboli vyhodnotené inakšie, iba tak, že jej bývalý zamestnávateľ povedal, že bola zlodejka, že to ukradla.

    Viete, ako sa cítia títo ľudia? Viete, koľko hrôzy oni zažívajú, keď sa zo svojho maličkého prachu postavia a povedia si: "Ja to skúsim." A odpoveď je taká, či je to Najvyšší kontrolný úrad, či je to ministerstvo, či je to zamestnávateľ, že zrazu ten človek má pocit, že je úplne sám na svete a že tejto spoločnosti ozaj nezáleží na pravde, ale na tom, aby takíto ľudia boli ticho. Takýchto ľudí máme na mysli, ako je pani Lapinová, ale tiež som už o nej rozprával. Takže poďme ďalej.

    Musím priznať jednu vec, ktorá zrejme zaznie aj v rozprave alebo ku ktorej sa môžme podrobnejšie pobaviť, a je dôležitá a ja verím, že je v nej istá nádej. Zákon, ktorý má za cieľ podporiť bojovníkov s korupciou, tu už bol prednesený. Ja, určite si to pamätáte, to chcem verejne takto aj priznať, aj podporiť, je to zákon z dielne KDH, ktorý bol posunutý do druhého čítania, a ja chcem veriť, že je to mimoriadne dôležitý a sľubný náznak toho, že sa predsi len ľady pohnú. Chcem vás len upozorniť, a ozaj robím to s tým najlepším vedomím a svedomím, na niekoľko heslovitých rozdielov, že prečo vlastne my k tomuto zákonu prikladáme tento náš a čo považujeme v našom zákone za mimoriadne dôležité, nie nejaké detailné, ale podstatné vylepšenie zmeny, ktoré považujeme, ktorý tento zákon robia oveľa funkčnejším.

    Niekoľko rozdielov:

    - Boj s korupciou rieši zákon z dielne KDH len na pracoviskách, my ho riešime v celej spoločnosti. Každý občan môže byť považovaný za bojovníka voči každému príkladu korupcie, nielen zamestnanec v rámci svojho zamestnávateľa.

    - Vymedzenie korupcie. Kolegovia z KDH trestné činy, my k tomu pridávame aj nekalé praktiky, ktoré nie sú trestnými činmi, ale ktoré sú protispoločenským konaním. Opäť veľmi dôležité, už som o tom hovoril dnes, tie hranice sú niekedy veľmi jemné a tvrdiť, že to, čo neni síce trestným činom, ale je nekalou praktikou a je to za tou hranicou, voči ktorej by sme sa mali postaviť a za ktorú by sme nemali svojich nadriadených púšťať, je dôležité.

    - Je dosť prekvapivé, že tento zákon z dielne KDH neumožňuje byť utajenému bojovníkovi s korupciou. Ja som presvedčený, že aj keď je dobré, keď je človek odvážny a nie je anonymný, že je veľmi potrebné, aby sa mohla poskytnúť možnosť takémuto bojovníkovi, aj to, aby bol, mne tu začína byť dosť... (Vystúpenie rečníka osobne pri hlavnom rečníkom pulte prerušila podpredsedníčka NR SR Jurinová: "O jedenástej bude hlasovanie, aby si podľa toho prispôsobil...")

    Aha, dobre. Dobre, takže mám informáciu od pani podpredsedníčky, že bude hlasovanie, takže dovolím si v tejto chvíli prerušiť svoj vstup do rozpravy a budem pokračovať až po hlasovaní.

  • Pán poslanec, ešte raz sa vás spýtam, toto bolo ukončenie vášho...

  • Prerušujem. Pán Mičovský, Janko, ešte dve minúty máš do hlasovania.

  • Áno, dobre, takže ešte poukážem, ja som, teda dobre. Takže využijem, samozrejme.

    Takže nekalé praktiky, tiež je dôležité, aby sme na ne poukázali, pretože aj keď nie sú trestnými činmi, sú mnohokrát tým jemným porušením morálky a etiky na našich pracoviskách, ktoré robí problémy.

    Poskytnutie ochrany v našom ponímaní, v našom zákone je zákonný, je nárok na to, aby takáto ochrana bola poskytnutá. Jednoducho nemôže sa stať, aby ju človek, ktorý zabojoval s korupciou alebo na niečo poukázal, mohol nedostať.

  • Veľký ruch v sále.

  • Ja už radšej počkám po tom hlasovaní, lebo začalo ma to rušiť, toto vravenie. Ja by som poprosil, že mi dovoľte prerušiť. Nehovorí sa mi dobre.

  • Ďakujem. Vyhlasujem krátku prestávku, dvojminútovú prestávku do hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Páni poslanci, pán poslanec Kondrót.

    Takže, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní. Nech sa páči, procedurálne návrhy pán poslanec Hlina a pán poslanec Matovič.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, páni poslanci. Budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku stiahol svoj návrh tlač č. 518. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Áno, 518 vyraďujem. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pani predsedajúca, poprosím stiahnuť môj návrh tlač 521.

  • 521. Takže budeme hlasovať o dvoch prerokovaných zákonoch, a to o tlači 520 a 519.

    Takže budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 251/2012 Z. z. o energetike (tlač 520).

    Poprosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, pokoj. ... poslanca Alojza Přidala, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 520.

  • Pani podpredsedníčka, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepadol žiadny návrh. Dajte hlasovať o tom, že daný návrh prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 25, proti 67, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu.

    Ďalej pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 519).

    Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru poslanec Miroslav Kadúc. Prosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 519.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, ani jeden nepodal procedurálny návrh. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 35, proti 69 - poprosím ešte, poprosím ešte, dajte mi to späť, aby som -, proti 69, zdržalo sa 22 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať o návrhu ústavného zákona.

    Prerokovali sme tie body programu, odhlasovali sme tie body programu, ktoré boli prerokované, s tým, že páni poslanci Hlina a Matovič stiahli v zmysle rokovacieho poriadku z hlasovania prerokované dva body programu. Ďalej...

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Chcel by som vás, pani predsedajúca, poprosiť, či by sme sa všeobecným súhlasom nevedeli zhodnúť, že by prerokovanie tohto bodu bežalo aj počas obedňajšej prestávky, lebo by sme nechceli, aby ste (reakcie z pléna), nechceme, aby sme náhodou v prípade, ak nie, tak teoreticky, hlasovanie nemusí byť o piatej, ale chceli by sme stihnúť naozaj, aby hlasovanie o piatej bolo definitívne na tejto schôdzi. Ale keď uznáte za vhodné, v pohode, potiahneme dozajtra.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec dal procedurálny návrh, aby sme rokovali aj počas obedňajšej prestávky. Je všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie je všeobecný súhlas.

    Dám o tomto návrhu hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných poslancov, za návrh hlasovalo 22, proti 32 poslancov, zdržalo sa 68, 5 poslancov nehlasovalo.

    To znamená, neschválili sme návrh, aby sme rokovali aj cez obedňajšiu prestávku.

    Budeme teraz pokračovať po krátkej prestávke ďalej v rozprave a o druhej pokračujeme v rozprave o poslaneckom návrhu zákona s tým, že hlasovať by sme mali o piatej.

    Ešte jeden procedurálny, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť a ozrejmiť, že dnes členovia výboru pre kontrolu činnosti NBÚ sedíme o 12.15 hod. v obyčajnej miestnosti, našej, na 71. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Takže ďakujeme za upozornenie.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.15 hod. a budeme pokračovať v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vo vystúpení pokračuje ďalej pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, máte slovo.

    (Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 522.)

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prerušil som to porovnávanie dvoch zákonov, ktoré majú určite svoju silu, a ja si netrúfam povedať jednoznačne, že ktorý by mal byť prijatý, lebo by to vypadalo veľmi neskromne, ale poviem hneď v úvode, že bude dobré, keď bude prijatý jeden z nich, určite to bude krok v prospech krajiny.

    - Obmedzenie pracovnoprávnych úkonov. Máme tu maličký rozdiel medzi obidvomi právnymi normami, ich návrhmi. My uvažujeme s tým, že je potrebné obmedziť pracovnoprávne úkony vo vzťahu nielen k oznamovateľovi, ale ku všetkým zamestnancom organizácie, kde ku korupcii alebo protispoločenskému konaniu došlo a tým pádom zabráni tomu, aby síce monitorovaným zamestnávateľom sa stala celá organizácia, ale iba vo vzťahu k tomu jednému jedinému človeku. Mnohokrát je práve systém korupcie taký, resp. postihu ľudí, ktorí sa proti nej postavili, že dokážeme síce ochrániť, lebo musíme toho, ktorý sa ozval, takže by to bolo veľmi nápadné, ale dokážeme zároveň z pozície zamestnávateľa znechutiť život všetkým, ktorí mu pomohli a ktorí vlastne pri tomto návrhu KDH nie sú považovaní za chránených a v rámci nášho áno. Je tu jednoducho rozšírené monitorovanie na všetkých zamestnancov tejto organizácie podľa nášho návrhu.

    - Uvažujeme takisto na rozdiel od tejto normy so sudcami. Okrem prípadov, ktoré sú tam presne uvedené, aj sudca podlieha tomuto zákonu z obidvoch pohľadov.

    - Protikorupčné pravidlá. Náš návrh uvažuje s tým, že každá organizácia musí mať prijatý istý systém protikorupčných pravidiel, ktoré umožňujú práve presne špecifikovať nie korupciu v tom ponímaní trestných činov, ale korupciu v tom ponímaní protispoločenskej činnosti, alias nekalého konania.

    - Máme tu rozdiel aj v odmene. Na túto tému nebola reč, ani ju nechcem nejak rozvíjať. Nikto nie je povinný prijať odmenu za ušporené prostriedky na základe svojho oznámenia, ale uvažuje sa tu aj s týmto inštitútom. Je to prebraté z mnohých právnych postupov v iných krajinách. A tu je rozdiel v tom, že okrem podielu na ušporených prostriedkoch štátu priznávame aj v našom návrhu nárok na tzv. odmenu za odvahu, ktorá je spojená s tými prípadmi, ktoré, nie je možné presne špecifikovať výšku úspory, ale bezpochyby došlo k podaniu trestného oznámenia a k jeho naplneniu. V tom prípade, aj keď nevieme presne vyšpecifikovať výšku ušporených prostriedkov, priznávame odmenu a je nazvaná odmenou za odvahu.

    - Štátne vyznamenania som spomínal. Je to, samozrejme, len morálny aspekt, ale práve na to chceme dať dôraz. Nemusíme hovoriť o ničom inom, ako o čestnom a morálnom správaní sa občanov. A v prípade, že takýto občan dostane z rúk prezidenta republiky štátne vyznamenanie, je to iste nemalý bod, satisfakcia pre nositeľa takéhoto štátneho vyznamenania, ale vidíme za tým niečo oveľa viacej. Je to obrovský signál pre obyvateľov krajiny, že práve títo ľudia sú takto považovaní a príklad teda pre nich, aby sa správali možno podobne aj pod istým vplyvom takéto štátneho vyznamenania.

    - Ale čo viac ako štátne vyznamenania je výchova, na ktorú myslíme v našom návrhu. Jednoducho je tu zapracovaný systém, ako aj prostredníctvom dotácie cez ministerstvo školstva sa práve na túto oblasť boja s korupciou má myslieť už v školských laviciach našich škôl.

    - Je tu daný aj dôraz v našom návrhu na prevenciu korupcie, a to pod gesciou ministerstva vnútra.

    To sú základné rozdiely, o ktorých by sa dalo rozprávať pomerne podrobne, ale môžme sa k tomu dostať vo fáze, keď vznikne zaujímavá situácia, že tieto dve zákonné normy sa stanú v dobrom slova zmysle istou konkurenciou pre to, aby sme vygenerovali ten najlepší návrh, ktorý by pomohol sledovanému cieľu.

    Možno po tomto prehľade už len niekoľko dôvetkov, ktoré považujem za dôležité. Možno ten najzákladnejší dôvetok je ten, že platí tu to, čo som osobne ja v živote sa snažil vyznávať a o čom som presvedčený, že je nad pravidlami, nad zákonmi a že to je ten spôsob, ktorý pri riadení čohokoľvek možno považovať za ten najúčinnejší, a to je otázka osobného príkladu. Verím, že niet takého silného právneho aktu alebo takého zápisu, ktorý by dokázal byť pôsobivejší a silnejší a presvedčivejší, ako je osobný príklad niekoho, kto má možnosť nejakým spôsobom sa správať, a on sa rozhodne pre ten spôsob, ktorý je príkladný.

    A o čo mi tu ide? Ide mi tu práve o tú súvislosť práve prijatím takejto normy. Práve prijatím 150 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky môžme vydať aspoň formálne, ale verím, že úprimné svedectvo o tom, že chceme byť aj osobným príkladom, a preto vzťah k takémuto zákonu považujeme z hľadiska jeho schválenia za prirodzený prejav toho, že máme práve takýto záujem.

    Rebríčky som tu nespomínal, ale veľmi stručne spomeniem. Je to nelichotivé, ja viem, všetky štatistiky, ako sa to tu už párkrát pospomínalo, sú produktom istých predstáv, možno nepresných čísiel, ktoré sú presne zrátané, ale to, že sa pohybujeme v rámci Európskej únie na 3. mieste, spolu s Gréckom, od konca, podľa ankety, ktorá teda mala za cieľ zistiť rozsah korupčného správania, a nám tam číslovka zablikala kdesi na 85, či koľkých, percentách, nuž, možno je to iba 70, možno až 90, nikto nezistí. Ale to, že sme aj v Európe, ktorá určite korupciou trpí a ktorá tento boj nevyhrala, v rámci tohto rebríčka kdesi na chvoste, za nami už len Slovinsko a Chorvátsko. No, je to hodné aspoň toho, aby sme rozsvietili ešte jednu kontrolku pri stískaní hlasovacieho zariadenia a povedali si, že či my ozaj máme dôvod byť na takomto nedôstojnom mieste. Myslím, že je to veľmi zlé, a ak sa pozreme na sever Európy do Fínska, do Švédska, kde tá istá anketa osciluje na číslach medzi 7 a 12 percentami, to znamená, aj tam korupciu poznajú, ale v tomto deväťnásobne menšom rozsahu ako u nás. Nuž, myslím, že je kde siahnuť aj po vzory.

    A viete, čo je ešte dobré na tých severských štátoch? A to nám je treba týmto zákonom tiež dosiahnuť, že to neni len otázka, koľko trestných činov a aké postihy, ale je to otázka oveľa vážnejších postihov, ktoré pôsobia práve v Škandinávii, a preto majú možno to percento také nízke. Tam sa nositeľ korupcie nestáva len predmetom trestného postihu, ale, a čo je asi vážnejšie a pôsobivejšie, predmetom odsúdenia svojím okolím. Proste robiť tieto veci je tam strašná hanba. A práve preto je to možné dobre použiť ako vzor a ako príklad fungovania tohto zákona, ktorý by mal spôsobiť, že vplyvom pribúdajúcich ľudí, ktorí poukážu na korupciu, budú ubúdať tí, ktorí si ju dovolia, a nielen kvôli tomu, že by riskovali nejaký ten trest, ktorý možno by aj zvládli, finančný určite a možno aj nejakú tu stratu slobody, z ktorej sa vedia vykúpiť relatívne rýchlo. Ale ťažko by možno zvládli, a v tom je tá nádej, to verejné a všeobecné odsúdenie svojho okolia. To by som teda bral ako oveľa významnejšie, ako sa baviť o tom, že Fínsko 8 a Slovensko 83 % korupcie. Ale verte tomu, asi to poznáte, ja nemám veľké svetové skúsenosti, ale mal som tú česť poznať veľmi šikovných lesníkov zo Škandinávie a tam sa to presne takto pociťuje. Jasné, že aj tam je bližšia košeľa ako kabát, ale stratu osobnej cti tam ľudia neriskujú. Opäť, zákonom to nezmeníme, ale môžme naštartovať proces, ktorý k takýmto pocitom bude viesť.

    No a na záver si nechávam možno takú vyššiu filozofickú doložku celého toho kruhu, množiny korupcie, ktorú obraciame a ktorá je len podmnožinou oveľa širších súvislostí života a sveta, v ktorom žijeme. Ja viem, že to nie je ľahké vystúpiť proti korupcii, a viem, že je to problém, ktorý môžme obracať rôznym spôsobom. Ale predsi len otázka: Ak máme tak málo odvahy a tak veľa problémov a ten strach je tak veľký a naša schopnosť prelomiť ho tak často a účinne torpédovaná rôznymi okolnosťami, o ktorých som hovoril, či to pre nás neznamená isté memento a výstrahu do budúcnosti? A teraz nemám na mysli budúcnosť, v ktorej budú väčšie korupčné hrozby, mám na mysli budúcnosť, v ktorej môžu byť oveľa iné a ešte strašnejšie a oveľa strašnejšie hrozby.

    Ja som si pre túto záverečnú pasáž zobral túto knižôčku, ktorú som minule dostal v divadle, keď som tu bol, málo sa mi podarí zájsť do divadla, ale voľakedy som to stíhal častejšie, lebo som tu bol iba deň, teraz som tu vyše roka a bol som asi päťkrát, ale toto je hra, ktorá ma zasiahla.

  • Rečník zobral do rúk bulletin týkajúci sa divadelného predstavenia Holokaust.

  • A napadlo mi, že pár rokov pred mojím narodením sa diali tieto strašné veci. A koľko ľudí vtedy malo tiež strach, a zrejme oprávnený, a možno s tým pocitom zlyhania, spôsobeným strachom, aj zomierali a možno to nikdy neprekonali. A preto prepáčte, mňa prenasleduje predstava, keď nedajbože zrazu zase by nejaké košele, ktorých farba sa blíži k hnedej, pochodovali po uliciach tejto krásnej krajiny, a keď by strach už nebol spôsobený tým, že prídem o zamestnanie, o výplatu, o sociálnu istotu, ale tým, že možno moji najbližší môžu prísť o život, že to môže byť opäť zlé. Ako by sme sa potom správali, ako by sme potom bojovali, keď v tejto, ozaj to nazvem úprimne, relatívne pokojnej a predsi len oveľa šťastnejšej dobe, ako je doba, ktorú spredmetnila táto, táto hra pod názvom Holokaust, je.

    Takže toto, túto otázku si beriem nezodpovedanú so sebou od tohto pultu a verte tomu, že som ju nepoužil ako čosi vypočítané na záver na efekt, ale ako čosi, čo ma ozaj trápi, lebo som presvedčený, že mnohí naši predkovia žili práve z tejto doby s veľkou traumou, ktorú ako pocit zlyhania niesli v sebe. Nuž učme sa byť tými menej zlyhávajúcimi. Boj s korupciou nám k tomu dáva skvelú príležitosť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mičovský, ja si vysoko vážim váš postoj, čo sa týka v boji proti korupcii. Korupcia je veľmi vážna téma, celospoločenská téma, jak i vy ste spomínali, aj celoeurópska, aj celosvetová, takisto jak svetový mier a veľmi veľa sa o tom dá rozprávať. Ale veľmi dôležité je to, že keď niečo robíme, tak robme s tým, aby sme aj niečo dosiahli.

    Napríklad my sme vypracovali alebo sme v procese vypracovania návrhu zákona o politických stranách. Už päť mesiacov to riešime s politickými stranami, s nezávislými organizáciami. Je to celospoločenská téma. Uvedomujeme si to, že keď chceme mať nejaký výsledok, tak musí tam byť nejaká dohoda cez celého politického spektra. To znamená, že budeme konzultovať s každou jednou politickou stranou, ktorá je v parlamente, aby sme dosiahli niečo.

    To znamená, že korupcia je vážna téma. Ja si myslím, že nestačí tu ako roztiahnuť nejaký transparent, ale treba práve, práve tieto kroky spraviť, aby fakt bol nejaký výsledok z tohto.

    A dovtedy, bohužiaľ, musím súhlasiť s tým, čo povedal váš predseda parlamentného klubu včera Jofo Viskupič, že veľakrát sa plénum využíva ako marketingový nástroj, a si myslím teraz, že toto, čo vy tu teraz robíte, to je len marketingový nástroj.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kvasnička nie je prítomný, podobne ako pán poslanec Číž.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Takže na rade som ja.

    Korupcia a korupčné praktiky sú najväčším kŕčom a chorobou našej spoločnosti. Slovensko je dlhodobo veľmi ťažko chorým pacientom a ja som presvedčená, že žiaden dobrý lekár neopustí svojho pacienta, pokým tento pacient neozdravie.

    Náš pacient neozdravel. A len preto, že tu nie je úprimný záujem korupciu z našej spoločnosti odstrániť a vykoreniť, len preto, že my máme úprimný záujem zabrániť záplave nielen storočnej vody, ale aj záplave nešťastných osudov ľudí, ktorí sa v dôsledkoch práve v svojich životoch trápia a doplácajú práve na túto korupciu, dnes predkladáme tento zákon a máme snahu ho presadiť.

    Všetka česť a sláva, pán poslanec, tebe za tvoje neutíchajúce odhodlanie o zmenu riadenia vecí verejných.

  • Ďakujem pekne za slovo. Rád by som zareagoval len na jednu z mnohých zaujímavých myšlienok, ktoré tu odzneli, a to je konštatovanie, že problém nie sú len najväčšie korupčné ryby, tie vlajkové lode korupcie, aspoň čiastočne známe zo spisu Gorila, ale aj z takmer každodenných informácií o korupčných škandáloch, ktorými nás denne zaplavujú naše médiá. Iste, tieto veľké ryby sú tragédiou a obrovskou celospoločenskou hanbou, ktorá vrhá tieň aj na nás všetkých bez ohľadu na to, či sme aktérmi korupcie, alebo bojovníkmi proti nej.

    Ešte väčšou tragédiou je pretrvávajúca notorická a denervujúca beztrestnosť hlavných aktérov týchto korupčných afér. Ale ani to nie je najväčšia tragédia.

    Nad všetkými spomínanými tragédiami stojí tragédia ľudí, ktorí na korupciu upozornili a doplatili na to.

    Ale úplne najväčšia tragédia, na ktorú veľmi správne upozornil aj pán poslanec Mičovský, je korupciu akceptujúca a tolerujúca celospoločenská klíma. Jasný signál, že túto klímu treba zmeniť, vysiela návrh tohto zákona i rozprava o ňom. Ale ešte jasnejší signál vyšleme tým, že tuto návrh prijmeme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem pekne za všetky reakcie, za tie podporné, a na tú kritickú, pán poslanec Solymos, zareagujem konkrétne.

    Viete, určite sa snažím vždy tu počúvať a hľadať to, to podstatné a nie to, čo by som vedel využiť ako na nejakú ostrú odpoveď, nie je mi to vlastné. A určite istú podstatu, istý zmysel toho, čo ste povedali, cítim, áno, možnože tá parlamentná prax, vy ju asi poznáte oveľa lepšie, je presýtená akýmisi dohodami, ktoré je potrebné dopredu vyvolať a pokúsiť sa hľadať to zblíženie. Je to asi úplne legitímny pohľad na parlamentnú prax. Takže tú časť by som celkom aj prijal a môžme to v budúcnosti skúsiť robiť lepšie. Ale predsi len ma istá časť toho, čo ste povedali, prekvapila, zabolela?

    Viete, ja som hovoril asi preto, a to sa nepatrí, ale ja som ozaj chcel poukázať na to, a takto sme to celá pätnástka aj chápali, že v tejto krajine je istá hrôza a je to čosi, čomu sa dá odpomôcť. A to, čo som tu už druhýkrát teraz počul v tejto súvislosti, že ide o marketing, nuž, možno sú tu strany, ktoré ozaj marketing považujú za výťah k tomu, aby tu boli navždy. Viete, ja tu nechcem byť ani navždy a ani žiadny výťah nepotrebujem.

    Ja slová marketing v tomto ohľade považujem za urážku tých ľudí, ktorí vďaka korupcii prichádzajú o základné istoty v tejto krajine. A preto vás prosím, toto slovo v tejto súvislosti nepoužívajte.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, milí hostia, mal som ambíciu vecne sa vyjadriť k problému korupcia, k problému, prečo to na Slovensku nejde bez úplatkov, prečo znamená niekto viac, nie na základe toho, kým a čím je, ale na základe toho, koho pozná. Prečo sa na Slovensku nevieme dlhodobo vysporiadať s tieňmi minulosti, ktoré v mnohých parametroch nastavujú obraz tomu, akým spôsobom vieme a chceme prijímať pravidlá práve v tejto sieni zákonnosti?

    Napriek tomu pri, podľa mňa, vyčerpávajúcom prejave Jána Mičovského vznikla veľmi čudná atmosféra v tomto parlamente a nikdy som sa k tomu verejne nevyjadroval a snažil som sa, cítiac sa ako človek kompromisu, trpezlivo vysvetľovať to, čo konkrétnych členov klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností prinieslo do parlamentu. Je pre mňa nepochopiteľným faktom alebo nepochopiteľnou situáciou, že či už pán predseda poslaneckého klubu MOST-u - HÍD, alebo v úlohe spravodajcu pán poslanec Gál si vôbec dovolia na človeka, ktorý z osobnej skúsenosti prišiel podať svedectvo o tom, aký je ťažký boj pri súčasných nastavených pravidlách s korupčnými praktikami, ho obviňovať z marketingu. Viem si predstaviť, že to urobia voči napríklad mne alebo možno aj Igorovi Matovičovi a podobne, ale absolútne nechápem, kde sa berie táto, neviem, či to je arogancia, alebo jednajú pod heslom: "Podľa seba súdim teba..."

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, chvíľku, prepáčte. Pán poslanec Mičovský ako predkladateľ, poprosím vás, aby ste si sadli na svoje miesto. Teraz som si to všimla, ospravedlňujem sa. Takže nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Takže myslím si, že tak ako zaznela prosba z úst pána poslanca Janka Mičovského, niekto tu dokáže osobne niesť agendu, myslím si, že je v nej autentický a uveriteľný, a napriek tvojmu ospravedlneniu za dĺžku tvojho prejavu si myslím, že túto misiu, ktorú si priniesol do parlamentu, treba trpezlivo niesť ďalej a k tejto téme nikdy nebude povedané dosť. Poviem aj prečo.

    Často sa tu bavíme o tom, na čo nám je tento parlament, čo by mali byť jeho úlohy, či je iba na predkladanie zákonov, či je na kontrolu exekutívy, či je na odovzdávanie symbolov verejnosti alebo či má plniť úplne nejakú inú funkciu. Ja si myslím, tak ako včera zaznelo na našej tlačovke, že symbolická rovina tohoto parlamentu a symbolická rovina práve v tom, kto personálne vie niesť agendu, je veľmi dôležitá.

    Chcel by som sa vyjadriť k tomu, že kde sa táto téma vlastne vzala. My sme mali ambíciu dostať do parlamentu ľudí, ktorí v svojich polohách budú autentickí, ľudí so životnými príbehmi, ktorí, ja môžem ísť rad za radom, ktorí, či pán poslanec Huba sa bude venovať zeleným témam, pretože takto ho pozná slovenská spoločnosť, či Janko Mičovský sa bude venovať téme korupcie, ktorú za nasadenie svojho vlastného života, možno rodinného šťastia, vystavujúc sa perzekúciám a všetkým možným dôsledkom toho, že urobil čo? Iba jednoduchú vec - ozval sa. Ozval sa a trval si na svojom. Toto svedectvo doniesol až do parlamentu a ja si myslím, že toto je skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, že títo ľudia aj pod príbehom pani Tuchyňovej to nemajú v našej spoločnosti ľahké.

    A, ajhľa, príde zákon. Príde zákon, ktorý, tak ako bolo v úvodnom slove spomenuté, spoločnosť si týchto ľudí musí všimnúť. Raz si na jednej besede, ktorú sme mali ohľadom tejto témy, a kde páni poslanci z MOST-u - HÍD neboli, hoci sme vedeli rozšíriť to fórum na každého jedného poslanca tohoto pléna, keď sme chystali tento zákon, a mám skôr pocit, že tuná sa deje nejaká ignorácia alebo vytesňovanie témy. Kde sa berie to, že ak je téma, ktorá je dôležitá pre klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, tak ja tu mám počúvať po chodbách, že si dovoľujeme rozprávať viac, ako je nutné? No nie je! Ja som v tomto parlamente zažil aj šesťdesiatdvojku SMER-u, ktorí sa dokázali šesťdesiati dvaja prihlásiť do rozpravy a dávali 62 faktických poznámok na každého jedného rečníka. Keď to bolo pre nich dôležité. A myslím si, že toto je právo každého jedného poslanca, ktorý sem prišiel, ak si myslí, že téma je dôležitá. Môžete si to pozrieť v záznamoch parlamentu. Jediné, čo sa vtedy dalo s týmto robiť, bolo, či to je obštrukcia, alebo chcú sa vyjadriť. Berte to, ako chcete, ale pán Ján Mičovský nesie zástavu boja proti korupcii, nesie ju svojím osobným príkladom, svojím životným príbehom, vypracoval a dal si záležať na tom, aby zriadil v klube Obyčajných ľudí tzv. protikorupčnú jednotku, aby sme pod gesciou obrovského tímu právnikov zainteresovaných tretím sektorom a ponukou pre každú jednu politickú stranu, ktorá sa s týmto chce pasovať, aby sme predložili návrh zákona, ktorý bude odstraňovať strach z našej spoločnosti, ohlasovať a bojovať proti korupčným praktikám, proti praktikám, aby to viac neplatilo, že bez úplatku to nejde.

    Tieto normalizačné metódy, vytesňovanie, dehonestácia, osobná dehonestácia, ja by som bol fakt zvedavý, ja som to počul prvýkrát, kto si dovolil ti povedať, že nie si taký čistý a nemáš sa zaoberať vecami, ktoré ťa nepália. Ak tu sedí takýto poslanec, nech má toľko chochmesu alebo nech je taký odvážny a postaví sa sem pred tento pult a povie, že Ján Mičovský nie je čistý. Fakt ma to osobne uráža. Pretože baviť sa po chodbách parlamentu pod nejakými falošnými a kolegiálnymi výhradami k tomu, kto, koľko rozpráva, no nech rozpráva, ak nesie agendu, koľko sa mu chce, a nech vyčerpá tému.

    Mrzí ma jedna vec, že musíme sa baviť aj o takýchto veciach a odchádzame od témy. Téma korupcie s tou vážnosťou návštevy, ktorú si posunul až na medzinárodnú úroveň, kedy sme absolvovali niektoré návštevy okolitých štátov, ako sa s témou v tranzitívnych krajinách, kedy prechádzame od 40-ročného obdobia, aké majú oni skúsenosti a podobne. Čiže vyčerpávajúco, myslím si, že kvalita návrhu zákona, o ktorej, predpokladám, sa viac vyjadrí v rozprave pán Kadúc, svedčí o tom, že to skutočne myslíme vážne.

    Rešpektujem aj to, že baviť sa o týchto veciach chce pätnásť poslancov, ktorých táto téma spája a spojila aj pred voľbami, a často sa tu bavíme o veciach, čo vlastne Obyčajní ľudia? No toto je pilierová téma. Tak čo sa čudujete? My nezostavujeme program. Zaradili to na koniec schôdze, tak robíme presne to isté, čo robíte aj vy, ak máte a považujete nejakú tému za dôležitú.

    Bola tu nejaká odborná výhrada ohľadom definície pojmov a právnych pojmov, ktoré zavádzame. Viete, pán spravodajca, tieto pojmy sú zavedené pre účely tohoto zákona a my ich presne definujeme a to by ste vy ako právnik, ak by ste boli tu, ak by ste boli, tak by ste to mali vedieť. No jasne, dá sa kývať rukami a zdehonestovať, koľko chcete, a tým ste vy, ad hominem útočiť na rečníkov, v tom ste vy už skvelý a úžasný.

    Ďalej ste hovorili o tom, že chceme vyšetrovať korupčné trestné činy. My hovoríme o protispoločenskej činnosti v rámci zamestnávateľa. My nejdeme do oblasti verejného práva, sme v rovine súkromného práva. Čiže viete, čo sú škodové komisie, tie sú ako možné potom? No.

    Čiže skúste, skúste...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, rokujeme o návrhu zákonov, tak sa potom držte témy a nekomunikujte so spravodajcom.

  • Vážená pani predsedajúca, škodové komisie, definícia pojmov "vyšetrovanie korupčných činov" bola výhrada proti návrhu zákona, čiže vyjadrujem sa k téme a nekomunikujem, iba hovorím, že sa mýli pán, keď sa vrátil, pán spravodajca.

    To, že sme vyhrali bronzovú medailu v rámci OECD v korupcii, je a tým, že tento problém je celospoločenský, mal teda výraz v niekoľkých opozičných návrhoch. A myslím si, že náš išiel najďalej, chceli sme chrániť, možno aj odmeňovať.

    Janko Mičovský hovoril o tom, že dá sa rátať so statočnosťou pri odhaľovaní korupcie, ale niekedy chýba motív. A nie je to Slovensko, ktoré vymýšľa bicykel v tomto prípade, ale sú iné krajiny, ktoré sa s týmto problémom nejakým spôsobom pasovali a dá sa, dá sa odtiaľ čerpať. Je príklad v Amerike, konkrétne otrava deviatich detí, kedy všetci vedeli, že v jednej fabrike sa proste prechádzajú potkany po potravinách, a nikto z tých zamestnancov si nedovolili nahlásiť tento stav, až prišlo k tragédii a na základe toho bol prijatý jeden zo série zákonov, ktoré mali chrániť ľudí, ktorí budú ohlasovať protikorupčné praktiky alebo praktiky zastrašovania ľudí, ktorí vedia, že sa niekde niečo deje nekalé. K tomuto smeruje návrh zákona, k tomuto by sa mohli vyjadrovať poslanci a nie k tomu, či niekto rozpráva hodinu, alebo dve.

    Chceli zároveň, tak ako spomínal pán poslanec Mičovský, vydať signál. Áno, poslanci sú ústavní činitelia, nie všetci sa pretrhnú v tejto téme, máme tu príklad z prezidentskej kancelárie, ktorý tu bol opísaný, nebudem sa k nemu vracať. Kto iný? Kto iný by sa mal postaviť za to a ukázať, že, áno, naozaj, myslíme to vážne, zriadili sme protikorupčnú jednotku u nás na klube, urobili sme prezentáciu v rámci 500 mil. v lufte, pripravili sme legislatívny návrh a máme pripravené ďalšie kroky, ktoré, nie marketing, o tom, že tu 10 % tohoto parlamentu považuje túto tému za svoju, že bude apelovať na vládnu stranu, lebo môže tu prísť nekonečné množstvo opozičných návrhov, ak nemajú podporu, a odrobíme si to do dôsledkov a do konca s tým, aby sa vedelo, že táto téma páli a je dôležitá.

    Na konci by som chcel povedať, že, áno, potrebujeme sa spojiť nie pod nejakými vlajkami, ponúkame tu naše riešenie, a myslím si, že ak sa budeme vecne baviť s tým, že tu nebudeme obviňovaní úplne na základe metódy red herring, proste uhnem, ak je nejaký dobrý návrh a náhodou by verejnosť mohla sa dopytovať konkrétnych poslancov, čo vy k tejto téme, ktorú tu otvára či už Lipšic z KDH, alebo Obyčajní ľudia, aké máte stanovisko, prečo ste to nepodporili, tak potom sa použije vyhýbací manéver, buď je to zlý predkladateľ, alebo používa nejaké metódy, ktoré sa priamo tomu človeku nehodia, ale neodpovedá na to, že, áno, s korupciou sa dá bojovať iba tým, že prijmeme nejaké rozhodnutia a nastavíme parametre.

    Toľko si myslím, že za klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností je dôležité povedať, že s touto témou sme do parlamentu šli, je pilierová téma, ktorá nás spojila, je to téma, ktorú dávame a otvárame veľmi nástojčivo. Od príchodu pána Jána Mičovského do parlamentu sme takmer na každom klube sa tomu venovali a nakoniec jedna z tých iniciatív nás dostala aj do tohoto pléna, pretože legislatívna iniciatíva poslanca, tú, dúfam, nebude spochybňovať ani pán spravodajca k tejto téme, našla nejaké vyjadrenie.

    My v tejto téme nekončíme, nekončíme návrhom zákona, chceme ďalej pokračovať v presviedčaní, argumentovaní o tom, aby tí, ktorí prevzali zodpovednosť za chod tejto krajiny, dostáli tomu, že aj možno náš, možno minimálny, možno väčší prínos k tejto téme stojí za povšimnutie a či už vyjadrený v legislatívnych návrhoch, alebo následne pri uplatňovaní moci, by mohol byť tým dôležitým, ktorý stojí za povšimnutie. Pretože tu by sme naozaj mali vyzliecť politické tričká a pozrieť sa na to, že či nám vyhovuje daný stav v tejto krajine, alebo s ním čosi chceme robiť.

    Chcem poďakovať Jánovi Mičovskému za to, že vystúpil, za to, že inicioval to, že sa môžme baviť o takto kvalitne pripravenom návrhu zákona, ktorý v mnohých detailoch, či už ochrany, či už motivácie, či už v symbolickej rovine, alebo upozorňovaním na konkrétne oblasti, kde by mala nastať bodka pri vykonateľnosti, aby sa ľudia nebáli a aby sme odstránili zo spoločnosti strach. Strach z praktík, že ak sa ozvem, tak na mňa budú nasadené také mechanizmy, ktoré sme zdedili z dôb normalizácie, že prídem o zamestnanie, poškodím vlastnú rodinu, nebudem môcť zastávať to alebo vykonávať to zamestnanie, v ktorom som dobrý, iba preto, že niekto niekde vykonáva svoju prácu s korupčnými praktikami a ja som na to upozornil. Toto ak sa nám nepodarí zo spoločnosti odstrániť, tak možno sa dostaneme aj na 1. miesto v rebríčkoch OECD a bude sa nám tu žiť omnoho, omnoho ťažšie, ako to, že by sme nastavili opačný trend. A možno aj malé zrnko do tohoto prinesie daný návrh novely, ktorý môže byť čiastočným odpočtom aj za činnosť poslancov Obyčajných ľudí, ktorí sem prišli a nesú nejakú misiu a aj týmto návrhom zákona, mám pocit, že plnia svoje slovo a môžu voličom, ktorí ich volili, vysvetľovať, že bola táto téma pre nich dôležitá. A kvalitu zákona, ktorý predložili, pravdepodobne nemôže spochybniť nikto.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Áno, pán poslanec Gál a pán poslanec Škripek.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Pán poslanec Viskupič, nevkladajte mi do úst veci alebo myšlienky, ktoré som nikdy nevyslovil, napríklad, že by som chcel obmedziť niekomu, alebo by ma napadlo, aby som niekomu obmedzil legislatívnu iniciatívu. Ale to už je typické u vás, že keď niekto vysloví hocijakú najmenšiu kritiku k vami predkladanému návrhu, tak najlepšia obrana je, samozrejme, útok. Ale som si už zvykol, tak budeme pekne v tomto pokračovať ďalej.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Škripek, dajte pánovi poslancovi čas. Dve minúty, nech sa páči.

  • Jasné, nech sa páči... Kľudne. Tak? Dobre.

    Ja len znovu chcem povedať, že je dobré, že môžme hovoriť na túto tému, a myslím si, že by, teda očakával by som, že tu budú naozaj sedieť mnohí poslanci a vyjadrovať sa k tomu, čím naša krajina skutočne trpí.

    Takže aj ja musím povedať, že si veľmi vážim predložený zákon a ďakujem, Jofo, že vieš povedať veci jasne a spôsobom, ktorý do nich naozaj môže dať nahliadnuť, i keď musím sa zamýšľať nad tým, že ku komu to teraz hovoríme. Že tie prázdne lavice hovoria za seba, že tí naši hostia, ako si ich privítal na začiatku, z balkóna, že si musia povedať, že je to dosť trápne.

    Je mi to veľmi ľúto, mňa veľmi vystrašuje tamtá bledofialová bankovka, ktorú sme vyrobili ako 500 mil. stratených peňazí ročne. Ja myslím, že to naozaj stojí za to. Tak potom aj nerozumiem, pán kolega Gál, že vás to tak nejak možno trošku rozčuľuje, že k tomu rozprávame toľko, ako neviem vás pochopiť. Sa mi zdalo, že to tak trošku negatívne beriete, že proste rozprávame na túto tému, že to je nejaké dlhé alebo tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, máte reagovať na predrečníka, nie na faktickú poznámku pána poslanca.

  • Povedané súbežne s predsedajúcou.

  • Áno, mám reagovať na pána Viskupiča, hej.

    Tak chcel som jednoducho povedať, že si myslím, že som to tu započul, pán Gál, ale, pardon, zamotal som sa.

  • Povedané s úsmevom.

  • Ďakujem za to zdôraznenie kolegovi Viskupičovi, že je dobré, keď pán Mičovský prišiel s touto agendou protikorupčnou do parlamentu, a preto ju tu podáva a dlhodobo na tom pracuje, aby tu mohla byť predložená, a preto to všetci robíme, aby sme to naozaj zdôraznili. Táto krajina to potrebuje.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Dám prestávku už, pán poslanec, keď skončíte, ale keďže nemusíte to naťahovať, nech sa páči.

  • Nechcem to naťahovať, ja som sa chcel ozvať, aby tuná nemusel pán poslanec Gál vysvetľovať Igorovi Hraškovi, ja si vysvetlím ten omyl, ja som hovoril o dvoch poslancoch z vašej strany, jeden sa volá László Solymos a tomu som hovoril, že tak ako reagoval na pána Mičovského, že rozpráva dlho, k vám som smeroval dve výhrady pri definícii pojmov a vytvorení alebo definovaní tzv. korupčného trestného činu, ako sa s ním budeme nakladať. Takže ja akúkoľvek kritiku znášam veľmi dobre, ak je úprimná a konštruktívna a má čo povedať. Neviem, na čo si musíte zvykať, ja si zvykám, že často neútočíte na predkladané alebo nechcete komentovať predkladané, ale komentujete predkladateľov, a to útoky ad hominem, myslím si, že nemajú v parlamente čo robiť, v slušnom, ale ak sa to deje, tak tiež nám nezostáva nič iné, iba si na to zvyknúť.

    Podstatné, čo som chcel v tomto povedať, je, že či budú, či my budeme prinášať návrhy zákonov a vyjadríme podporu aj tým, že za náš klub vystúpi viacej poslancov, je to úplne legitímne, deje sa to v ostatných kluboch a myslím si, že ak niekto považuje tému za tak dôležitú, či je to poslanecký klub Obyčajných ľudí, alebo MOST-u - HÍD, je potrebné alebo je dobré, že či už v päťminútovej dotácii, alebo v dvojminútovej cez faktickú sa vyjadrí k téme, ktorú považuje za pilierovú.

    Toto je celé a dúfam, a týmto by som chcel aj adresovať mierne ospravedlnenie súčasnej predsedajúcej, že prišlo k dohode, ktorá sa nakoniec nepodarila dodržať.

  • Ja len naozaj jednu poznámku k tomu. Fakt, parlament je miesto, kde sa má rozprávať, kde sa má diskutovať o predložených návrhoch, takže ja si myslím, že tomuto absolútne netreba brániť ani dávať prekážky a dokončime riadne tento bod. Myslím si, že nebol ani dôvod na to, aby sme rokovali cez obedňajšiu prestávku. Mali by sme to dokončiť dôstojne, tak ako sa patrí, a preto vám prajem všetkým dobrú chuť a budeme pokračovať o 14.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v popoludňajšej časti rokovania dnešného dňa.

    Ideme podľa zoznamu písomne prihlásených do rozpravy. Nasleduje Branislav Škripek. Nie je tu, stráca poradie. Martin Fecko.

  • Reakcia z pléna.

  • Sedí na výbore.

    Ďalším je Igor Hraško, nech sa páči, Igor, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dnes predkladáme zákon o korupcii, resp. taký, ktorý by mal pomôcť tým, ktorí tú korupciu by mohli nahlásiť, vedeli by ohlásiť, ale sa boja. Boja sa z jednoduchého, prostého dôvodu. Každý z nás dneska má nejakú svoju rodinu, nejaké zázemie, možno aj nejakú prácu, ale o všetky tieto veci by mohol prísť, pretože okolnosti sa dokážu nasmerovať tendenčne takým smerom, že človek môže prísť o prácu, môže prísť o povesť. No a keď človek nemá prácu, aspoň ten, ktorý ju doteraz mal, tak nebude mať z čoho platiť účty, príde naňho exekúcia, príde o bývanie, príde o rodinu.

    To sú veci, ktoré s korupciou úzko súvisia, a nielen to, takže do ľuftu každoročne vypúšťame 500 mil. eur. Tie peniaze, namiesto toho, aby išli do vrecka niekomu inému ako úplatok, by mohli skončiť niekde na to, aby niekto bol zaplatený a vykonal nejakú prácu v rámci firmy. Tým pádom ďalšia rodina by mohla mať postarané o poživeň, o bývanie, o bežný štandard domácnosti.

    Pozerám sa tak teraz po tej rokovacej sále, rozpráva sa mi veľmi zaujímavo, oproti mne sedia dvaja poslanci, vedľa mňa sedia dvaja poslanci a za mnou už len pán predseda. Pred takouto, pred takouto prázdnou rokovacou sálou som ešte nerozprával. Nuž ale budem pokračovať, pretože rozprávam aj k našim občanom. Mnohí sledujú vysielanie z Národnej rady cez internet, prípadne si môžu pozrieť záznam rozpráv, takisto cez internet. Takže budem pokračovať.

    Korupcia je naozaj neduh, ktorý pramení z toho, že existuje medzi ľuďmi taká vlastnosť, ako je bezcharakternosť. Ľudia bez charakteru, tí sa neštítia ničoho, nikoho, nezáleží im absolútne na druhých, v podstate na nikom. Možno aj na samých seba im nezáleží. Takíto ľudia potom sa neboja vypýtať si za úplne jednoduchú, triviálnu službu, ktorú možno majú aj v popise práce, že majú robiť, neboja sa vypýtať si úplatok, alebo naopak, niektorí, ktorí potrebujú ešte viac, tí sú opantaní mamonom, tak potrebujú, aby silou-mocou mali ešte viacej, tak vopchajú ten úplatok, že, no, veď spravte to, aby sme to mali my. Ja potrebujem, ja potrebujem aj to bohatstvo.

    Takže to sú dva pohľady na korupciu. Z jednej strany si niekto rád vypýta, z druhej strany niekto rád dá. Ani jedno riešenie nie je dobré a má uprednostniť niekoho, kto by v normálnej, prirodzenej súťaži alebo v prirodzenom boji o niečo, o zákazku, o vybavenie, možno bol ukrátený alebo by nevyhral, pretože nie je až taký šikovný. Toto práve však potláča práve tú šikovnosť a ten racionálny boj medzi firmami, medzi obchodníkmi, medzi ľuďmi. To je nekalá praktika, ktorá kazí podnikanie, ktorá kazí priestor v spoločnosti, pretože dotláča ľudí tam, kam nechcú možno mnohí ani byť. Ale, žiaľ, je tu. Pretože bezcharakternosť je súčasť nášho života, resp. súčasť niektorých ľudí. To nielen u nás na Slovensku, to je všade vo svete. Je taká povaha, ktorá sa nechá strhnúť tou bezcharakternosťou až na úplne dno a ide bezhlavo. Ich v podstate nič iné nezaujíma, len aby mali nejaký prospech.

    No a pochybujem o tom, že sa nám, aj napriek tomu, že predkladáme zákon, ktorý má napomôcť tomu, aby sa tá korupcia zmenšovala, podarí túto korupciu nejak enormne znížiť. Otázka: Prečo? No odpoveď je veľmi jednoduchá. No preto, že tí bezcharakterní ľudia sú stále medzi nami a, žiaľ, nestane sa, že z jedného dňa na druhý jednoducho vymrú. A je aj veľmi málo pravdepodobné, že sa v nich samých pohne svedomie, aby sa nesprávali tak, aby umožňovali korupčne sa spávať aj iným okolo seba. Jednoducho, niektorým to prináša výhody, prečo by sa tých výhod mali zbaviť? Hovorím, že tí sú opantaní mamonom. No a tí, ktorí zasa sa chcú nejakým iným spôsobom presadiť, tak tí radi posunú, lebo inak svojimi schopnosťami by to určite nedosiahli.

    Takže, žiaľ, toto sú tie naše zlé ľudské vlastnosti, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú náš život a ovplyvňujú nielen náš, ale práve život okolo nás, no a napokon aj život v celej spoločnosti. A potom sa stáva, že sa strácajú takéto vysoké sumy, ktoré skutočne môžu byť smerované úplne niekde inde. Môžu priniesť prácu pre mnohých ľudí, môžu naštartovať procesy, ktoré budú viesť k naštartovaniu ekonomiky, k rozvoju regiónov, k pôdohospodárstvu, aby lepšie fungovalo u nás, aj k ďalším veciam. Len, žiaľ, tieto peniaze sa strácajú vo vreckách pár jedincov, pár jednotlivcov, ktorí profitujú na úkor celej spoločnosti. Toto nie je dobré, a ako som hovoril, nedá sa to ani zlikvidovať z jedného dňa na druhý. Ale ako sa hovorí, krôčik po krôčiku môžeme kráčať do vytúženého cieľa. Môžeme tam aj bežať, ale prečo by sa niekto namáhal a utekal, keď stačí ísť pomaly. Ale aj pomaly sa dá dôjsť do cieľa.

    A prvým krôčikom, ktorý môžeme urobiť na ceste pri odstraňovaní korupcie, je práve náš zákon. Ten môže byť takým, ktorý bude takým varovným prstom zdvihnutým, ktorý bude takým možno malým visiacim Damoklovým mečom nad tými, ktorí by sa chceli správať takto, pretože sa môže niekto nájsť, ktorý to na nich povie, a keď sa im to dokáže, možno bude za to postihovaný.

    No ale na druhej strane povedzme si, prečo by to ľudia robili, načo? Za tých vyše 20 rokov koľko bolo u nás ľudí zavretých kvôli korupcii? A takéto otázky dostávam. No prečo by sme to robili, načo? Veď ešte doteraz nikoho nezavreli a, samozrejme, týka sa to v prvom rade vysokej politiky.

    Áno, aj ľudia sú už apatickí a k tomu možno niekto chce, aby sme dospeli. K úplnej apatii a k tomu, aby sa občania prestali zaujímať o dianie okolo seba, pokiaľ sa to ich osobne, bytostne nedotýka. A to je zlé. Pretože ľudia by sa mali zaujímať o to, čo sa deje okolo nich. Mali by sa zaujímať, čo sa deje v ich samospráve, na ich obciach, v ich mestách. Mali by sa zaujímať o to, čo sa deje vo vyšších územných celkoch. Mali by sa zaujímať to, čo sa deje v parlamente, to, čo sa deje vo vláde, a mali by bombardovať svojich zástupcov s tým, aby riešili ich zlú situáciu.

    No ale, ako som hovoril, ľudia sú vo väčšine apatickí, veď aj tak to bude tak, ako to je. No keď si to povieme všetci, tak už sa nám neostáva nič iné len s tým zmieriť a čakať, kedy príde smrť. Ale toto nie je riešenie. My sa predsa musíme postaviť voči problémom, my sa musíme zaujímať o to, čo sa deje okolo nás. Lebo keď skutočne všetci podľahneme apatii, tak potom neostáva nič iné, len skutočne čakať. Ale potom ani sa nikto nemôže rozčuľovať, že čo sa deje, hej. Pokiaľ budú všetci apatickí, tak tí, ktorí sú zvyknutí na to, že ľudia sú v takej letargii, tak budú zneužívať ten systém na to, aby profitovali z neho na úkor práve tých apatických. My potrebujeme, naopak, v ľuďoch naštartovať procesy aj práve zákonom, ktorý má podporiť ľudí tých, ktorí sa postavia proti korupcii, ktorí nahlásia korupciu, aby neboli za to postihovaní nielen oni, ich okolie, ich najbližšia rodina, ich spolupracovníci. K tomuto to má smerovať. To je ten prvý malý krôčik na tej ceste pri odstraňovaní korupčného správania sa medzi nami.

    Je to naozaj zložitá téma a dlho sa o nej dá rozprávať. Ja už len dve také poznámky, ktoré som zaznamenal ešte v úvode, že vraj zákon nebol prejednávaný v iných kluboch alebo s inými klubmi. Nuž, od ´89. sa tá situácia vyvíjala svojím spôsobom a myslím si, že politické strany už mali dostatok času, aby sa s týmto problémom mohlo začať zápasiť. Ale nezačalo. Opäť otázka: Prečo? No lebo to všetkým vyhovuje. Aj keď sa tuná krúti hlavou, že, ale pritom vieme o veciach, ktoré sa dejú okolo nás, len, žiaľ, nedajú sa dokázať. Ja by som si vedel predstaviť, žeby tuná bolo zavretých pár desiatok ľudí pre výstrahu. Ale, žiaľ, nie sú.

    A ja som to už tuná párkrát povedal v pléne parlamentu. Súčasné politické strany, ktoré sú už tí starí harcovníci, navzájom po sebe len breškajú ako takí malí psíci, lebo vedia, že sa nikdy nepohryzú. Pretože automaticky, akoby jeden druhého uhryzol, spustí sa lavína a sú tuná dohryzení všetci a tým pádom už nemajú šancu dostať sa zase do parlamentu. Takže táto situácia vyhovuje, žiaľ, tým, ktorí sú tu a rozhodujú o týchto zákonoch. My sme tu noví a to je nebezpečné, pretože nemáme za sebou korupčné škandály, nie sme ovplyvniteľní, manipulovateľní, preto nemáme problém s takýmto zákonom, ale možno väčšina áno. To sa koniec koncov ukáže pri hlasovaní.

    No a vraj je to len propaganda. Tak neviem si predstaviť, žeby sa s takouto propagandou niekto skutočne takto natrápil, ako sme sa my natrápili s prípravou tohto zákona. Myšlienka totižto už skrsla v nás veľmi dávno. Aj prvotné náznaky zákonov boli pripravené, len sme zistili, že ten proces nie je taký jednoduchý. Preto sa čakalo ešte dve schôdze de facto, kým sme tento zákon predložili do parlamentu. Takže žiadna propaganda. Tvrdá práca. A stojíme si za tým.

    No a v každom prípade z tohto miesta určite budem žiadať o podporu takéhoto zákona, novely zákona, ktorý má poslúžiť na to, aby sa ľudia nebáli nahlasovať korupciu.

    Ďakujem pekne.

  • K slovu sa hlási teraz pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Naschvál nechcem reagovať faktickou poznámkou, aby ste na mňa mohli reagovať, považujem to za férové.

    Pán poslanec, troška zvážte slová, poprosím vás, lebo tu osočujete každého poslanca hlava-nehlava. Kvázi už nabádate ľudí, aby si mysleli o každom, kto tu nie je z klubu OĽaNO, že sa správa korupčne. Takto z tohto rečníckeho pultu ešte nikto nezovšeobecnil korupčné správanie ako vy teraz. Troška ma to mrzí.

    A, viete, hm, nie klub OĽaNO je tu, ktorý prvý predkladá návrh, ktorý by zamedzil alebo mohol zamedziť neduhu korupcie. Ja si presne pamätám, keď sme sa stretli na tej konferencii, bol tam ešte aj nejaký riaditeľ z FBI, keď sa dobre pamätám, čo tiež prednášal tú korupciu, ktorý spomínal pán poslanec Mičovský, ja som to svoje dodržal. My sme sa dostali do vlády a vláda Ivety Radičovej bola tá, ktorá asi zo všetkých vlád, ktoré boli po ´89., najviac spravila v boji proti korupcii. Najviac.

    A jedna vec, že čo sa prijalo, a druhá vec, že čo sa neprijalo. Ale tých iniciatív bolo tu strašne veľa, pán poslanec Hraško. Neboli ste tu, neviete to posúdiť, ale skúste si to vyhľadať, že napríklad koľkokrát sme chceli pozmeniť návrh, ústavný zákon o konflikte záujmov, aby tie majetkové priznania funkcionárov boli, fakt mali nejakú vypovedaciu hodnotu. Koľko ďalších iniciatív tu bolo.

    Ale toto je jedna vec, smerom, ktorým ste sa vybrali vy, čo je správne, hovorím, ale riešenia niektoré sa mi nepáčia, ktoré možno sa budú dať v druhom čítaní vylepšiť alebo upraviť, napraviť, to sa uvidí. Ale to je jedna vec, tento smer. To už je, keď dochádza ku korupcii.

    Ale najlepšia metóda ako sankcia alebo proste následok dokazovanie, kriminalizácia, hej, je prevencia. A tej prevencie počas tej Radičovej vlády, ale aj počas druhej Dzurindovej vlády spravila najviac. Máme infozákon, ktorý, bohužiaľ, za Ficovej vlády sa zúžil. Treba ísť opačným smerom. Všade, kde má prístup verejnosť, kde sú vzťahy otvorené, kde môže nahliadať každý občan tejto krajiny, už pomáha k tomu, aby ku korupčnému správaniu nemohlo dôjsť. Čiže treba ísť aj touto cestou - rozšíriť pôsobnosť infozákona. Jedna vec.

    Druhá vec. Zobjektivizovať rozhodovacie procesy, aby každému bolo jasné, že keď spĺňam zákonom, nejakou právnou normou vymenované podmienky, keď ich spĺňam, tak mám úspech, zaručený úspech, či to je verejné obstarávanie, alebo iné konanie.

    Naďalej treba otvárať súdnictvo, prokuratúru, lebo to korupčné správanie aj na týchto úradoch, bohužiaľ, sa objavuje dosť vo veľkej miere. A keď aj dôjde k nejakej skrivodlivosti a si občan všimne to, že tie orgány, ktoré majú aplikovať právo a tu treba potrestať tých, ktorí to právo porušujú, keď nekonajú, tak ako sa má zachovať ten občan, akú vizitku mu dáva táto spoločnosť a ako ho motivuje, aby on sa správal čestne. Alebo napríklad ako navrhujete vy, aby sa stal bojovníkom proti korupcii, keď vidí, že potom ako budú rozhodovať súdy. A toto je ďalší taký problém v tomto zákone, že vychádza z takého ideálneho stavu.

    Tam tú odmenu budú priznávať zamestnanci ministerstva spravodlivosti. Ale vy nepoznáte byrokraciu na Slovensku, že ako to chodí? Už teraz vidím, že koľko problémov, koľko polien budú mať pred sebou ľudia, ktorí by mali dostať nejakú odmenu. Len kvôli tomu, že ten proces schvaľovania odmien vychádza z ideálneho stavu. Nie. Pani kolegyne, kolegovia, to treba napísať. Takto, takto, keď to spĺňa, dostane. Lebo voľná úvaha na Slovensku k ničomu dobrému neviedla zatiaľ, bohužiaľ. Bohužiaľ. Kvôli tomuto máme takýto prebujnený legislatívny proces a toľko zákonov, lebo vždy opravujeme zákony po samých sebe, lebo na tých úradoch, na tých byrokratoch to niekde stroskotá.

    A tretiu vec, ktorú by som chcel spomenúť, to je vec, keď vieme o niečom, kde je častý korupčný jav, tak to odstráňme. V prvom rade je prevencia najlepšia. Dva príklady.

    Ja som bol advokát aj v tých dobách, kde keď zápis do obchodného registra bol ťažkopádny, zdĺhavý, no, ale nie pre každého. Niektorým zapísali spoločnosť s ručením obmedzeným alebo inú právnickú spoločnosť zo dňa na deň. Iným len za mesiac alebo za mesiac a pol, niekde aj za dva mesiace. Niekedy aj... Áno. Bolo to na kontaktoch, bolo to na obálkach, aké boli tučné, a podľa toho sa zapisovalo. Netreba si z toho robiť nejaké tajnosti, bolo to tak. Ale prišla úprava. Iniciátorkou bola pani poslankyňa Žitňanská, vtedy ako štátna tajomníčka. Prišla úprava, zápis a priori trvá len pár dní a nikto už nekorumpuje. Nie je prečo. Lebo dám návrh, o pár dní, keď mám všetko v poriadku, mám výpis z obchodného registra. Firma je zaregistrovaná. Toto odstráňme.

    Druhá vec: kataster. Pán Fecko, pán poslanec Fecko, prepáčte, pán poslanec Fecko, robíte, robili ste celý život s pozemkami. Sám dobre viete, že ako sa súrili vklady do katastra. Niekomu sa taktiež darilo veľmi šikovne, niekomu pomenej. Odkedy je zavedený zrýchlený poplatok na zápis do katastra nehnuteľností, tento neduh sa odtiaľ vytratil. Alebo je tam v minimálnej miere.

    My sme mali vo svojom volebnom programe v rámci protikorupčných opatrení aj takú tézu, že všade tam, kde je možné zaviesť takýto poplatok, aby sa konanie zrýchlilo, tak to zaveďme. Aby tie peniaze neputovali nejakému úradníkovi do vačku, alebo, ale do štátnej kasy. Nech z toho má osoh každý. Keď niekomu niečo strašne súri, nech si priplatí. Ale verte mi, tým pádom aj ten, kto nebude mať peniaze na to, aby sa jeho vec posúrila, ani ten nebude musieť dávať a zapíše sa oveľa skorej, lebo veľmi rýchlo sa vysvitne, že ako úradník ako vie potom rýchlejšie zapisovať určité veci, alebo ako nie.

    Čiže zavádzajme ďalej tie poplatky, kde je to možné, keď niekomu súri vec, aby nekorumpoval. Nech pekne zaplatí štátu príslušnú sumu za zrýchlené konanie a nech to je.

    Na záver. Evidenčné čísla na dopravnom inšpektoráte? 007, 888, 777 alebo 001, to neboli náhody vo väčšine prípadov. Niekto si to možno aj poctivo odstál, aby akurát púšťal pred seba, aby naňho to vyšlo. Aj to je možné. Ale za väčšinou týchto ŠPZ-tiek sú minimálne dobré kontakty a niekde aj nejaké tie peniažky. Zamedzili sme tomu, je náhodný výber ŠPZ-tiek. Ale za správnejšie by som považoval to, okej, pán poslanec Gál, chceš nejakú ŠPZ-tku, nechceš tú špeciálnu, čo ja viem, že budem mať Gál 1, ale chceš mať 007, tak nezaplatíš, čo ja viem, koľko sa platí, 300, nech sa zaplatí polovica. A, dobre, umožníme ti z tej otvorenej série len, ale len z otvorenej série si vybrať číslo, ktoré sa ti bude páčiť, 123 napríklad. Prečo z toho štát nemôže mať osoh?

    Čiže tie evidenčné čísla nie sú zlé, ako sú teraz, ale kde môže štát, môže táto spoločnosť zarobiť, ten priestor musíme nechať. Ale hovorím, že toto sú tiež dobré riešenia a tieto riešenia sa zaviedli aj naším pričinením. Áno, treba aj túto vec postihnúť, keď už dôjde k tej korupcii, lebo všetko, áno, všetko nevieme vykryť s tým, že odstránime dôvody, prečo sa korumpuje. Treba aj takýto zákon, ale určite cestou, že hľadáme riešenie, a nie tak, že to dáme takto v transparentnom, a ako pán poslanec povedal, a potom sa uvidí, že kto ako zahlasuje. To nie je o tom, že kto ako zahlasuje. To je o tom, či sa viem stotožniť s tým zákonom, so všetkým "všudy", alebo neviem. Alebo sú tam veci, ktoré je možné odstrániť, že kde sa ľahko nájde kompromis, tak ten kompromis prečo nenájsť. A to už je na vás.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na pána poslanca Gála štyria kolegovia. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Igor Hraško ako prvý.

  • Rečníkovi nefunguje mikrofón.

  • Už ide.

    Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ak ste čítali tú, ten návrh tej novely toho zákona, tak viete, že tam zavádzame právny nárok, takže je minimálna šanca, ako proces ovplyvní nejaký úradníček kdekoľvek na akomkoľvek ministerstve. To je prvá poznámka, čiže vecná.

    Ďalej. Povedali ste, že osočujem poslancov hlava-nehlava. Žiaľ, aj mňa označujú občania tohto štátu všelijakými výrazmi, medzi inými, že napríklad banda nenažraných politikov. Viete, ja si nepripadám ako nenažraný politik, pretože som tu veľmi krátko a ani sa do toho stavu nechcem dostať. Ale čo mám robiť, ako sa brániť? No, žiaľ, len prácou, tým, čo pre tých občanov robiť budem.

    No a okrem toho ja som nepovedal, že nikto z vás nič neurobil. Ale povedali ste, že za vlády Ivety Radičovej sa robilo. Tak ako to, že veľa vecí neprešlo? To by ma tiež zaujímalo. Lebo za vlády Ivety Radičovej ste aj vy boli v koalícii.

  • Reakcia poslanca.

  • Predtým, aha. No tak potom jasné, že nič neprešlo, keď v predchádzajúcom období. Len vy ste spomínali za vlády Ivety Radičovej, tak preto som tomu nerozumel.

    No okrem toho, čo sa týkalo toho rozvádzania vlastne medzi opozičnými stranami. Viete, vy máte Ľudovú platformu a dopredu ste nás z niektorých vecí vylúčili, takže to mi pripadá tiež také trošku zvláštne, že teraz chcete od nás, aby sme my za vami prichádzali s nejakými riešeniami.

    No a to, že tu naozaj ešte treba urobiť veľa vecí a niektoré ste aj pomenovali, s tým s vami úplne súhlasím. My sa tu pomaličky snažíme, samozrejme, riešiť.

    No a ešte je tu taká jedna vec, že väčšina poslancov sa hrdí tým, že sú v parlamente už dlho. My sme teda len krátko. A vy ste hovorili, že dokáže sa človek pozrieť, že kde je to korupčné prostredie. Tak ho hľadajme a nachádzajme. A na to ste už mohli mať riešenie, čiže tých korupčných vecí je veľa, ale riešení málo.

  • S ďalšou faktickou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Oceňujem prístup tohoto druhého vstupu do tejto rozpravy. Tiež nemám, veľmi sa často bránim tomu, že sa generalizuje alebo zovšeobecňuje, a nemám rád tento prístup, lebo mnohé veci zahmlieva a nejde hlavne na podstatu. Na druhú stranu si však myslím, že ak sa bavíme o spôsobe odmeňovania, myslím, že to teraz hovoril Igor Hraško, zavádzame právny nárok a treba to tam možno doštudovať, aby sme minimalizovali práve to, čo by, čo by vadilo.

    Chcem v tej kratučkej faktickej poznámke spomenúť hlavne to, že aby sme si nemýlili legislatívny proces v prvom čítaní. A v prvom čítaní hovoríme o filozofii idey a táto idea tu bola niekoľkokrát už spomínaná a to je, že cesta boja proti korupcii je, samozrejme, legitímna - ísť cestou prevencie. A nedovolím si povedať, že sa neurobilo v tomto vôbec nič. Ale je aj iná cesta, a to je odmeňovanie a odhaľovanie alebo vťahovanie tých ľudí, ktorí o mnohých korupčných praktikách vedia a pod strachom sa boja nejakým spôsobom oznámiť to a rozmotať celý korupčný mechanizmus a korupčné klbko vzťahov. Pretože načo, načo by robil, keď aj tak spoločnosť sa k nim zachová macošsky. Boli tu uvedené konkrétne príklady.

    Takže okrem prevencie môže byť legitímna aj táto cesta. My sme ohlásili ten skutočne že legitímny boj, ako jeho začiatok a pokračovanie môže byť aj o debate pri prevencii.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, súhlasím s vami, že je to o tých byrokratoch a na nich to môže skrachovať, ale ako povedal kolega Hraško, že je tu právny nárok a potom sa budeme hrať o tom, že či to bude o týždeň vyriešené, o mesiac, o rok.

    A, áno, aj ja som za to, aby to bolo čo najprecíznejšie, najstriktnejšie povedané, ale myslím, že neviem, či aj z vašich úst, ale z úst mnohých poslancov, keď sme niektorý paragraf chceli rozoberať na drobné, tak povedali, že nie. Paragrafové znenie má iba ten rámec a mali by nasledovať nejaké vykonávacie vyhlášky k tomu, ako to by sa malo konkrétne realizovať. A ja o to brojím, čo som tu, hlavne o vykonávacích vyhláškach pri pozemkových zákonoch, kde vôbec nemáme žiadnu a potom je ten výklad zákona taký, aký je, a každý si to vysvetľuje ináč. Takže aj tu, samozrejme, že je možnosť a môže aj v druhom čítaní to nejakým spôsobom opraviť, ako ste hovorili, že a priori to neodmietate a že ste tiež bojovníkom proti korupcii. Takže beriem.

    Áno, na katastri sa to pohlo, súhlasím s vami, samozrejme, že aj tam bola 30-dňová lehota, že keď ste podali aj bez toho prednostného vkladu, teda zvýšeného poplatku, tak do 30 dní. Mnoho ľudí, musím povedať, hlavne vedúcich jednotlivých správ katastra, to nevedelo zorganizovať, o tom to bolo, aby tie 30-dňové lehoty boli dodržané. Takže beriem, áno, je to tak.

    No a hovoríte, že, áno, malo by sa ináč niečo dávať štátu aj pri tých nejakých poplatkoch na tie zrýchlené postupy. No, áno, len niekde tieto v zásade kompetencie dáme niekomu inému, napríklad pri vydávaní poľovných lístkov, kde proste bola tá kompetencia lesného úradu, zrazu to majú poľovnícke komory, hej. To znamená bez nejakého dosahu kontroly. A to boli ročne 140-tisíc, 150-tisíc eur. To neboli smiešne peniaze, by som povedal, hej.

    Takže, áno, súhlasím s vami, treba vychytať tieto, by som povedal, takéto hluché miesta a vrátiť to štátu naspäť, aby to mal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja žasnem. Ja som mala chvíľku pocit, keď som vás počúvala, že v podstate veď tunák(tuná) sa v našej krajine nič nedeje. Aká korupcia? Veď to sú len také drobotiny, ktoré vyriešim v jednotlivých zákonoch. Naozaj, chvíľku som mala pocit, že hovoríte takýmto spôsobom. Preto som zostala trochu zhrozená.

    Na druhej strane povedali ste, že prevencia je najlepšia. Potom ste to teda rozviedli na tú úpravu jednotlivých zákonov. Samozrejme, že toto je cesta, toto sa aj robí a myslím, že aj, aj mnoho zákonov, ktoré vychádzajú z našich dielní, hlavne teda z opozičných, voči tomu smerujú. Na druhej strane myslíte si, že takáto "prevencia" postačuje? Veď v zákone máte pekne komplexne popísanú prevenciu, ktorá by sa mala naozaj diať takmer od narodenia dieťaťa. Dôležité je naozaj asi do povedomia aj ľudí zároveň vštepovať, že toto niečo, toto, čo sa deje v našej republike, proste tie korupčné praktiky nemajú nič s morálnosťou ani s charakternosťou občanov samotných.

    A ešte, ešte jedna poznámka. Fakt som mala z toho vášho vystúpenia dojem, že veď načo takýto zákon, že vôbec nie je potrebný, keďže všetko budeme môcť upravovať v tých drobných zákonoch alebo v obyčajných zákonoch. Ale ja myslím, že vy ste tiež boli ten, ktorý ste podporili podobný zákon z dielne KDH.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Gábor Gál.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Začnem od konca. Vôbec som, nemyslím, že taký zákon nie je potrebný, hlavne kvôli tomu, že ľudia, čo aj spomenul pán poslanec Mičovský, že keď sami sa stanú agentmi alebo oznámia korupciu, sú vyobcovaní neprávom alebo je im sťažené spoločenské uplatnenie. To je jedna vec.

    Ale netreba sa zamerať len na ad post riešenia, lebo toto už je vtedy, keď je, keď už dôjde k tej korupcii. Treba odstrániť to korupčné správanie. Alebo proste odstrániť sa to neodstráni, lebo aj, aj v najvyspelejších demokraciách, bohužiaľ, sa to vyskytuje.

    Pán poslanec Hraško na mňa reagoval s tým, že neobrátili sa na Ľudovú platformu alebo na nás, lebo ich niekedy vylúčime z tých procesov. Ale my sa najprv musíme dohodnúť v rámci Ľudovej platformy, kde sú politické strany, ktoré majú hodnotovo najbližšie. Keď my sa nevieme dohodnúť na nejakej úprave nejakého zákona, tak potom načo ideme ďalej, keď už nemám podporu KDH, nemáme podporu SDKÚ. Tam, keď nájdeme podporu, ideme, ideme ďalej a rokujeme aj ďalšími politickými krokmi.

    A, pán poslanec Hraško, ešte tu budete tri roky, keď všetko dobre dopadne, alebo možno, možno len rok, keď ešte lepšie dopadne, že budú predčasné voľby a nebude vláda jednej strany, ale potom môžeme spraviť sumár, že čo všetko sa vám podarilo, lebo 83 poslancov nepustí. Nepustí, tu je vždy nejaká väčšina. Ste kvázi v opozícii, tak uvidíte. A potom si spravíme taký sumár a sadnime si k tomu, aký(aké) máte výsledky, lebo to je len snaha, a výsledok je dôležitý.

  • Ďalším rečníkom prihláseným písomne do rozpravy je pán Peter Pollák.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som pred poloprázdnou, poloprázdnou sieňou vlastne povedal zopár slov na (reakcia z pléna), alebo prázdnou teda sieňou, povedal zopár, zopár slov k tejto téme.

    Korupcia je neospravedlniteľným činom, korupcia je zločinom, korupcia je činom, ktorý škodí tejto krajine. O tom teda rozprávame takmer všetci. Možno niektorí aj niečo proti tomu robia, možno niektorí o tom iba rozprávajú a niektorí v podstate proti tomu ani nič nerobia alebo niektorí o tom ani rozprávať nechcú.

    Korupcia sa dotýka všetkých úrovní. Korupciu nájdete aj na STK. Korupciu nájdete v zdravotníctve, v školstve, nájdete ho(ju) na rôznych ministerstvách, túto korupciu nájdete na rôznych ministerstvách, nájdete ju všade úplne na súdoch, máme teda poznatky, že aj na súdoch. A dokonca korupciu môžte nájsť aj v rómskej problematike.

    Korupcia sprevádza každodenný život našich ľudí. Ľudia si na korupciu zvykli a mnohí ľudia považujú korupciu za súčasť svojho života, čo je veľmi zlé, nebezpečné pre túto krajinu. Je na nás, na tých ľudí, ktorí tvoria túto legislatívu na Slovensku, aby sme aj ľuďom otvorili oči a povedali im, že korupcia je zločinom, korupciu nemôžme prepáčiť a korupciu musíme odsúdiť. Ak to neurobíme, tak naďalej budeme presviedčať ľudí, že korupcia je bežnou praktikou každodenného života, bežným, bežným činom v tejto krajine a toto sa nemôže diať. Ak máme teda prvýkrát vyčíslené číslo, že prichádzame každý rok o 500 mil. eur, tak predsa už dnes môžme argumentovať, že tento zločin alebo týmto zločinom páchame obrovskú ujmu tejto krajine, obrovskú ujmu našim deťom.

    Mnohí moji kolegovia hovorili, že čo všetko by sme mohli zabezpečiť, ak, ak by sme tých 500 mil. eur ušetrili. A ja som presvedčený o tom, ak by sa iba zlomok tejto sumy použil na riešenie rómskej problematiky, tak dnes by sme nemali problém v tejto krajine v sociálnom systéme, dnes by sme nemali problém s tým, aby sme vybudovali materské školy v osadách. Nemali by sme problém, aby sme naštartovali rôzne opatrenia, ktoré by dostali Rómov na pracovný trh. Nemali by sme problém, aby sme naštartovali opatrenia, aby sme v mnohých lokalitách, v chudobných lokalitách, bez ohľadu na etnicitu, postavili kvalitné bývanie pre ľudí v tejto krajine.

    Nepodceňujme tento problém, je na nás, aby sme odsúdili tento problém, a je na nás, aby sme vytvorili legislatívu, ktorá vytvorí predpoklady na odsúdenie tohto činu a vytvorí predpoklady na to, aby sme nebojácnych ľudí, statočných ľudí, ktorí dnes možno na Slovensku sa boja vystúpiť proti korupcii, motivovali, aby sme nebojácne alebo nebojácnym ľuďom dokonca povedali, ak to urobíš, tak nielenže nebudeš potrestaný, ale budeš odmenený. A bez ohľadu, či to bude finančná odmena, alebo akákoľvek iná odmena, alebo morálna odmena, pomôže to ľuďom nebáť sa korupcie, pomôže to ľuďom otvoriť si oči, pomôže to Slovensku vyriešiť si svoje problémy a pomôže to napríklad mnohým ťaživým problémom v tejto krajine tieto problémy v podstate už nemať v tejto krajine.

    To, že sa tento problém dotýka každodenného života, čiže aj napríklad na bežnom STK, je úbohosť našej krajiny, že sme to tak ďaleko dopustili. My sme dopustili tak ďaleko zájsť tú korupciu, že dnes je bežnou praxou vypýtať si peniaze za službu, za ktorú má zaplatenú. Vypýtať si odmenu za to, za čo ho už raz platíme. Aj zo štátnych peňazí, lebo teda mnohé pozície, kde sa teda korupcia vyskytuje, sú hradené zo štátnych zdrojov.

    Nebojme sa tohto problému, nebojme sa vyriešiť tento problém. Naberme všetci odvahu, neschovávajme sa za prázdne slová. Prázdne slová tejto problematike nepomôžu. Pomôžu iba činy. A ja verím, že nájdeme dostatok poslancov v tomto parlamente na to, aby sme tento boj naštartovali. Ja nehovorím, že zajtra tento problém už nebude, ale niekde musíme začať.

    Už prestaňme iba o korupcii rozprávať, prestaňme používať prázdne slová a používajme v podstate činy. A prvý čin v tomto parlamente môže byť to, že pošleme tento zákon do druhého čítania. A ja verím, že z dvoch návrhov zákonov, ktoré sa týkajú tejto problematiky, teda aj z dielne KDH, aj z našej dielne, vytvoríme jeden veľmi solídny predpoklad na to, aby sme korupcii zabránili.

    Ďakujem pekne za vaše počúvanie.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Miroslav Kadúc. Nie je tu, stráca poradie.

    Mikuláš Huba nasleduje, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený klub OĽaNO (smiech v sále), vážený pán spravodajca, veľa z toho, čo som mal na duši a na jazyku, sa tu už povedalo a sám som dosť veľa povedal na túto tému v tej dávno nedávnej rozprave v bode programu o stave vyšetrovania kauzy Gorila asi pred trištvrte rokom, a preto sa nechcem opakovať. Ale zároveň ako spolupredkladateľ tohto návrhu by som tiež chcel prispieť do diskusie a vychádzať z istých mojich osobných skúseností a zážitkov, ani nie tak zážitkov poslanca, ako skôr občianskeho aktivistu, ktorým som takpovediac celoživotne. Takže sa vrátim do tých čias, kedy som bol v prvom rade občianskym aktivistom a pôsobil som logicky hlavne na území svojho rodného mesta a mesta svojho trvalého bydliska, teda Bratislavy. A keďže sa problematikou najmä životného prostredia, kultúrnych pamiatok, ale aj kvality života, verejných priestorov a mnohých ďalších vecí, ktoré sa týkajú každodenného života Bratislavčanov, keďže sa touto problematikou zaoberám nie roky, ale desaťročia, tak aj o aférach a o kauzách, ktoré zaváňajú alebo, lepšie povedané, zapáchajú korupciou, by sa dalo hovoriť hodiny, možno dni, možno týždne.

    Naša taká pošetilá možno vlastnosť bola, že sme väčšinu týchto zážitkov a skúseností sa snažili vždy aspoň stručne dať aj na papier. Tak vznikla Bratislava/nahlas, tak vznikli mnohé texty pred ňou a tak vznikli stovky textov po nej. Takže keby niekto mal mimoriadny záujem, možno sa narodí taký historik, ktorý o to bude mať záujem, tak rád tieto materiály poskytnem. Lebo pravdepodobne najviac z nich zhromažďujem ja, keďže málo aktivistov je takých systematikov, aby si tieto texty archivovalo. Ja teda tiež nie som úplný systematik, ale v tomto patrím trošku k výnimkám, lebo stále verím, že to niekedy niekoho bude zaujímať.

    A napriek tomu, že budem teraz chvíľu hovoriť o Bratislave, neznamená to, že sa to netýka celého Slovenska. Lebo asi mi dáte za pravdu, že hlavné mestá spravidla sú akýmisi výkladnými skriňami celého štátu a že veci, ktoré sa dejú, či už dobré, alebo zlé, v hlavnom meste, sa skôr či neskôr prenesú aj do iných miest a dedín toho-ktorého štátu, a myslím si, že to isté platí aj o Slovensku. A preto, aj keď budem hovoriť o komunálnych problémoch a komunálnych poslancoch, budem tým, tak aspoň v zátvorke, myslieť aj tie celonárodné problémy a budem tým myslieť aj nás poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    A dovolím si odcitovať taký list, v ktorom sa slovo korupcia možno nevyskytuje ani tak často, ako by sa možno od tejto rozpravy očakávalo, ale je to list o korupcii, arogancii moci, klientelizme a podobných spoločenských neduhoch, a adresoval som ho voličom pred komunálnymi voľbami tými predposlednými, teda pred šiestimi rokmi, a dovolím si teraz z neho stručne odcitovať:

    "Vážení priatelia a priateľky, občania, občianky mesta Bratislava. V našom meste, hlavnom, najväčšom, najbohatšom a zrejme i najskorumpovanejšom meste tejto krajiny, sa čím ďalej, tým častejšie stretávame s prejavmi arogancie moci, s neefektívnym narábaním s verejnými prostriedkami, so zámernou devastáciou prírodných a kultúrnych hodnôt, s tolerovaním protiprávneho konania a s porušovaním základných práv občanov. Vyššie uvedené má neraz charakter živelnej pohromy." Nemyslím tým povodeň, ani nič podobné.

    "Ale na rozdiel od prírodných katastrof za hriechmi páchanými na meste sú konkrétne osoby. Na jednej strane tí, ktorým v honbe za majetkom nič nie je sväté, na druhej strane tí, ktorí im to na úkor mesta a jeho občanov umožňujú, hoci volení a platení sú za to, aby robili pravý opak. Aby strážili, chránili a s citom i rozumom zveľaďovali celospoločenské a celomestské hodnoty.

    Tretiu kategóriu vinníkov alebo aspoň potenciálnych vinníkov predstavujeme my, občania, voliči, daňoví poplatníci. Každý z nás, kto vedome zvolil do funkcie poslanca, ktorý je verejne známy svojou skorumpovanosťou, prešľapmi a zlými úmyslami, ako aj každý, kto verejne neprotestuje proti aktivitám aparátu, ktorý mestských funkcionárov obklopuje, pripravuje im podklady a ktorý vopred či dodatočne vymýšľa argumenty alebo "argumenty" na zdôvodnenie ich konania. Výsledok je, že nenávratne prichádzame o stále ďalšie a ďalšie hodnoty, ktoré robili Bratislavu Bratislavou, ale aj to, že z proklamovaného budovania právneho štátu sa stáva fraška, podvodníci dostávajú oficiálne požehnanie od predstaviteľov mesta a to, čo sa upiera jedným, sa bez problémov priznáva druhým. V praxi sa to prejavuje stupídnou architektúrou, na hlavu postaveným urbanizmom, zánikom verejných priestorov, znehodnocovaním siluety mesta, bezhlavou likvidáciou zelene, obetovaním charakteristického pásu vinohradov, devastáciou pamiatok, anarchiou v doprave..."

    No a potom som tu vyrátal niekoľko takých markantných príkladov. Ale ja myslím, že keď sa rozhliadnete okolo seba, že vám vyvstanú pred očami a že vám bude jasné, o čom je reč. Nechcem vás zdržovať výpočtom všetkých tých Tatra centier, Auparkov, Towerov a River parkov a podobných káuz, ktorým padli za obeť mnohé hodnoty a ktoré uzreli svetlo sveta za veľmi pochybných okolností.

    Ale okrem výpočtu týchto konkrétnych káuz pokračujem aj konštatovaním, že tento stav sa prejavuje tolerovaním a dodatočným legalizovaním čiernych stavieb, ignorovaním hlasu občanov, obchádzaním odborníkov, vyhýbaním sa procedúre posudzovania vplyvov činností na životné prostredie, ako aj ďalších transparentných procedúr, ktoré predpokladajú aktívnu účasť občana a tým pádom znižujú priestor pre korupciu.

    "Tí naši komunálni poslanci, ktorí kvôli vlastnému prospechu alebo z púhej nekultúrnosti, nevzdelanosti, arogancie, hlúposti?" - tu by sme mohli pokračovať - "systematicky vystupujú proti jasne deklarovaným názorom občanov, voličov, verejnosti, sa celkom zjavne spreneverujú svojej funkcii a porušujú svoj poslanecký sľub. Nemajú preto právo zotrvávať na svojich miestach a škodiť svojmu okoliu. Keď už sme nedokázali takýchto našich fingovaných zástupcov zbaviť poslaneckého mandátu, máme možnosť povedať im jasné nie aspoň v nadchádzajúcich voľbách a nahradiť ich dôveryhodnými ľuďmi, ktorí v týchto voľbách našťastie tiež kandidujú. Je to nielen našou morálnou povinnosťou, ale mal by nás k tomu viesť pud sebazáchovy, inštinkt občianskej sebaobrany, ako aj celkom pragmatické dôvody zachovania ako-tak znesiteľných podmienok pre život v našom meste pre nás i pre ďalšie generácie." Koniec citátu.

    Podotýkam, že v tých voľbách som nekandidoval, čiže nie som v konflikte záujmov. Hovoril som to naozaj ako občan a apel svojim spoluobčanom a spoluobčiankam. A ak sa vám to bude zdať príliš odťažité, tak znovu podotýkam, že kľudne si tam to "komunálny" vyhoďte z toho textu a myslím, že všetko z toho, čo som povedal, je aplikovateľné aj na túto našu národnú úroveň.

    Myslím si, že v prípade, že tento návrh zákona bude schválený, veľmi si vydýchnu ľudia nielen v hlavnom meste, ale aj v celej našej republike nie preto, že by sme boli takí naivní a takí idealisti, žeby sme si mysleli, že sa zo dňa na deň zmenia pomery, že tu zanikne korupcia.

    Apropo, keby sme išli do hlbšej histórie, tá korupcia tu bola, samozrejme, aj za minulého režimu, akurát sa možno nepoužívalo toto slovíčko. Hovorilo sa o nejakej úplatnosti a úplatkoch, klientelizmus sa nazýval rodinkárstvom a podobne. Takže možno za toho minulého režimu tento fenomén bol ešte viac celoplošný a dokonca ešte viac tolerovaný, že to bola taká "úlitba bohom", ako sa hovorí, za to, že sme tu mali tú totalitu alebo autoritatívny režim, tak režim privieral možno ešte viac oči pred tým, že bolo celonárodným športom rozkrádať ten verejný majetok s takým cynickým dôvetkom, že však štát sme my, všetko, čo je štátne, je vlastne naše, takže vlastne ani nekradneme, ale len si berieme zo svojho. Bola to vlastne taká karikatúra verejných zdrojov a verejných statkov.

    Prečo to hovorím? Jednak preto, aby sme si nemysleli, že problém vznikol kauzou Gorila alebo problém vznikol novembrom ´89. Ten problém a možnože aj tá demoralizácia, na ktorú dnes doplácame, a vyznieva to veľmi pravdepodobne, táto moja úvaha, keď sa vrátime k tým porovnaniam, ktoré tu odzneli povedzme s tými škandinávskymi krajinami, kde tá miera korupcie je podstatne nižšia, a zároveň sú to krajiny, ktoré nezažili ten 40-ročný marazmus, tú priam programovú demoralizáciu, akú sme zažili my skôr narodení v tejto krajine, takže nie je od veci sa vracať aj do tej hlbšej minulosti, a nielen v tomto prípade, ale aj v prípade mnohých iných neduhov si pripomínať hriechy toho minulého režimu, aby sme naozaj s vaničkou nevylievali dieťa, aby sme všetko zlo nepripisovali uplynulým 23 rokom, lebo často naozaj ide o zlo, ktoré pramení v tej hlbšej minulosti.

    Takže len aby som sa vrátil už k tej záverečnej úvahe, že samozrejme si nemyslím ja a, myslím si, ani kolega Mičovský, ani nikto z nás, že šibnutím čarovného prútika zmeníme realitu prijatím tohto zákona. Ale napriek tomu prijatie ktoréhokoľvek z týchto protikorupčných zákonov a jeho zdokonalenie na najvyššiu možnú mieru a ich, by som povedal, zdokonalenie do polohy čo najväčšej vymáhateľnosti je v prvom rade mimoriadne dôležitý signál verejnosti, že sa nad týmito vecami vážne zamýšľame. Nakoniec preto sme tu boli aj volení, aby sme sa nad týmito vecami nielen zamýšľali, ale niečo v tomto smere robili.

    Myslím si, že klub OĽaNO a jeho odborný tím, odborné zázemie v tomto urobili veľmi veľa. To nakoniec ani naši oponenti v tejto rozprave nepopreli. A tiež si preto myslím, že tu nejde v žiadnom prípade o nejakú PR akciu, ale naozaj o seriózne dielo a seriózny čin. A verím, že aj tá reakcia naň bude rovnako seriózna.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na pána Mikuláša Hubu sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, s prvou Ján Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.

    Pán poslanec Huba spomenul o tom, že ten marketing sa tu spomínal ozaj nespravodlivo a trocha zavádzajúco. Ja som presvedčený, že trafil tú podstatu nielen svojimi slovami, ale že ak by sme raz urobili, vari to aj urobíme, u jednotlivých poslancov bilanciu slov a činov, ktoré povedzme len na tému korupcie mali možnosť povedať a vykonať, tak táto bilancia práve u neho osobne vyznie veľmi pozitívne v prospech činov. A práve preto hovoriť niečo v tejto súvislosti o marketingu, predvádzaní sa je veľmi nespravodlivé.

    Ale iné ešte mám na mysli, čo mi pripomenul pán poslanec Huba vo svojom vystúpení, a to je otázka čiernych stavieb a Bratislava. A tak som si hneď spomenul na jednu stavbu, ktorá možno neni úplne čierna, ale ani biela, taká voľáka pološedá a o ktorej sa teraz hodne hovorí, a ja musím si zase povedať: Je to v poriadku, keď stavba syna takto vysoko postaveného predstaviteľa štátu má takéto problémy? Je možné to odbaviť slovíčkom, veď je to svojprávny človek, za ktorého nezodpovedá nikto iný, len on sám? Ja si myslím, že sila týchto signálov je veľmi veľká a je obrovskou chybou, že takéto signály zaznievajú a že ich nevieme vyriešiť úplne zásadným spôsobom, pretože vysoké autority štátu, a ja som tu už dnes hovoril, sú povinné vydávať tieto signály. A to je podstata boja s korupciou možno ešte väčšia ako slová zákona.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Môj ctený poslanecký kolega pán profesor Huba je vekovo z mojej kategórie, takže veľmi správne pripomenul, že sme tu 40 rokov žili pod sloganom: "Kto nekradne, okráda svoje deti." A pravda je, že sme len mali ilúziu, že sme nielen národ holubičí, ale že mohol Karol Duchoň spievať, že "v dolinách sa dvere nezatvárajú". Pravda je, že aj vtedy sa aj korumpovalo, aj uplácalo, aj kradlo, ale navonok to vyzeralo tak, že problémom je vodu kázať a víno piť v podobe kožucha, v kožuchu súdružky Litvajovej. Ale boli to iste i poľovačky Babinského a mnohé iné rozkoše, ale mali sme pocit, že to oni.

    A ak sa stala po novembri chyba, tak je to to, že volení zástupcovia ľudu neukázali ľudu, že sa to dá aj inak. A vlastne kontinuálne pokračovali možno ešte s drzejším čelom v niečom, čo sme aj predtým poznali. A občania teda nezažili pozitívny príklad, že sa drzosť a kradnutie nevypláca. Naopak, zažili presný opak tohto javu, a to, samozrejme, bolo to najhoršie, čo sa mohlo stať v krajine, ktorá potrebovala čestnú reprezentáciu ako soľ.

    A pravda je, že aj tak niet dôvodu na ilúzie, že sme národ statočný a holubičí plošne. Mám obavu, že nie sme. Ale ako som hovoril v súvislosti so zmienenou stavbou, ktorá o 3 metre prekročila určenú, otázne povolenú výšku, začať aj zametať schody aj s čestnosťou sa má od vrchného schodu.

  • S reakciou, nech sa páči, Mikuláš Huba.

  • Chcem poďakovať obidvom predrečníkom a oceniť to, že sme sa dostali na takú spoločnú vlnovú dĺžku. Dúfam, že to nie je len tým, že sme z tej príbuznej vekovej kategórie, ako ctený kolega poslanec Osuský konštatoval.

    Celkovo tá dnešná rozprava, aj keď ignorovaná veľkou väčšinou parlamentu, mi pripadá byť veľmi, veľmi hodnotná a zároveň som rád, že ju sledujú aj naše mladé kolegyne a kolegovia, možno budúci poslanci a poslankyne, z balkóna a robia si tým predstavu o tom, ako vyzerá diskusia o takom zásadnom spoločenskom probléme, akým je korupcia, vari najčastejšie skloňované slovo v súčasnosti v médiách, aj v spoločenských diskusiách, a budú mať predstavu, koho táto téma zaujíma a koho nie. Môžte tlmočiť aj ďalej, ďakujem, pozdravujem.

  • Pán poslanec Škripek, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec je písomne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, k tejto skutočne komornej zostave. Myslím, že navzájom sa tu povzbudzujeme a povieme, čo si myslíme.

    Ale ja som sa rozhodol urobiť to tak, že, že naozaj by som toto chcel povedať tým dôležitým ľuďom dnešného parlamentu a to je, to sú poslanci vládnej strany SMER. A tak ja sa rozhodnem ich tu vidieť a tu pre mňa proste sú.

    A tak vám to poviem, kolegovia, pretože by som skutočne mal pre vás jednu výzvu. Mne veľmi záleží na tom, aby sme túto závažnú vec s tým priam, priam už okrídleným, či skôr až vyprázdneným slovom korupcia naozaj vedeli riešiť. A som presvedčený, že vy to ste, vy to ste a ja vás chcem povzbudiť zo všetkých síl a z celého môjho srdca vám chcem, kolegovia zo strany SMER, povedať, že vy to dokážete. Dokážete zmeniť tú hroznú vec na Slovensku a odhaliť korupciu a spraviť túto krajinu transparentnejšou, pravdivejšou a skutočnejšou.

    A teraz sa opriem o to, čo vlastne náš kolega Mičovský povedal, že prečo uvádza, prečo uvádzame tento zákon. Kolegovia, máme - to, čo povedal ako prvé - snahu o zásadnú zmenu v spoločnosti. A vy ju máte v rukách. Len si zrátajte a vôbec nemusíte, my už z tej nešťastnej opozície sme vám to zopakovali 100-krát, 1 000-krát, vlastne 83 a vy dokážete presadiť každý jeden zákon na Slovensku. A pretože vy ho presadíte, kolegovia, vláda Slovenskej republiky ho musí uviesť v platnosť. Tak čo je jednoduchšie v tejto krajine? Aby sme už konečne videli všetkých tých zločincov zavretých a všetky tie hrozné škandály odhalené.

    Snahou zásadnou tejto spoločnosti je predsa a musí byť skutočne najvyšším cieľom poslanca, ktorý žije v realite dnešných dní. A vy tam žijete takisto ako my. Že je to tak? Vidím vaše súhlasné tváre, ďakujem za podporu.

  • Smiech v sále.

  • Kolegovia, ja som sa spýtal svojich voličov, že čo by som mal povedať. Viete, čo mi napísali? Jeden z nich mi napísal, že "nech tieto zákony už neostanú na papieri, voláme po spolutvoriteľskom diele novej klímy v spoločnosti". Že, pán kolega Martvoň, že, pán kolega Kolesík, že, kolegovia, to spolu dokážeme? Dokonca vy to dokážete bez nás. Ja myslím, že aj preto ste sa tak rýchlo vytratili odtiaľto, lebo v podstate viete, že to dokážete a my tomu venujeme niekoľko hodín, možno takého, takého sebapovzbudzovania, že by to mohlo byť ono.

    Ale ja som si istý, že to tak nemôžte nechať. Pretože tá hrozná korupcia, ktorá je v súdnictve, ja si myslím, že vy sa na to nemôžte pozerať, možno aj preto ste utiekli dnes odtiaľto, lebo sa na to nedá pozerať.

    Tá hrozná korupcia v politike a mnohí ste už takí skúsení politici, ja som iba rok, ja som ešte veľmi neskúsený a jeden kolega Brixi, zdravím, tak si mi teraz pred chvíľou, pred pár hodinami povedal v tom salóniku, že, že: "Vieš, Braňo, to sú také odrobinky tuná, tu sa kradnú miliardy." A ja viem, že ty si čestný človek. Vidno to na tebe. Ja viem, že sa už nemôžte pozerať na tú hroznú korupciu na najvyšších miestach.

    Ja teraz prečítam, ešte skôr než chcem podrobiť tú otázku korupcie takej analýze, že vlastne kde sa to tu berie tá čudná vec. Kde sa to tu berie, tá čudná vec? Kto ju chceme? Dvadsaťdva rokov sa robí slobodná politika na Slovensku a stále sa tu potýkame s niečím, čo nikto nechce, novinári kritizujú a žijeme tu s týmto molochom, ako keby bol väčší ako všetci. Veď to je samá záhada. Slovensko plné zázrakov.

    Takže ja som našiel článok, ktorý ma ohromne zaujal. A keď som ho čítal, napísal ho jeden, jeden príjemný neslovenský, neslovenský novinár. A ja myslím, že to je záchrana pre Slovensko, že neslovenský novinár si dovolí alebo si dovolil byť sám sebou, Neslovákom, pretože konal úplne inak ako my Slováci. Tento človek sa odvážil a nakoniec urobil to, ako tu pán kolega Mičovský a niektorí ďalší, ja viem, že sú takí, ktorí dostali ocenenie Biela vrana, a že ich je niekoľko, on ich tu aj spomína. Takže urobil to, čo u nás len niekoľko ľudí. Ale práve preto, že to urobil, ich domovská krajina, aj ja som žil vo Veľkej Británii jeden čas, naozaj môže vyzerať inak ako Slovensko. Kolegovia zo SMER-u, že ktokoľvek tam z vás tam bol, tak aj vy by ste chceli, aby Slovensko bolo funkčnejšou krajinou. A dnes máte historickú šancu. Ono to je vlastne skvelá vec, že vôbec skončili tak, ako skončili, pretože vy máte jedinečnú, neopakovateľnú historickú šancu zmeniť Slovensko razom v tomto volebnom období. To v skutočnosti sa vlastne doteraz nedalo. Doteraz to nešlo. Pretože vždy tu bola nejaká koalícia, kde sa predsa len nejaká tá korupcia prepiekla. Ale teraz vlastne by sa nemalo prepiecť nič. Vy vlastne skutočne nemusíte nikomu vychádzať v ústrety.

    Nuž, citujem novinára: "Jedna z najdesivejších správ, ktoré vzišli z minuloročného škandálu Gorila, znela takto: «Polícia vo februári prekutrala skupinu bytov v Leviciach a hľadali dôkazy o páchateľoch, ktorí údajne z internetu sťahovali detskú pornografiu. Jeden z týchto bytov patril pánovi Arpášovi, ktorý až do roku 2006 zastával vysoký post šéfa kontrarozviedky SIS.»" Úú, aká záhada, zrazu mu jeho kolegovia prehľadávajú byt.

    "A tak 9. februára o 6. hodine ráno pánovi Arpášovi nezostalo nič iné, len sa prizerať, ako polícia odnáša počítače, mobilné telefóny a diktafóny, ktoré patrili jemu a jeho najbližším." Že je to zastrašujúce, predstaviť si, že niekto ráno o šiestej ťa vyženie z domu a je to vlastne štátna moc. Polícia, ktorá na to právo má.

    "Ešte v ten istý deň večer noviny rezonovali správou o dolapení nebezpečného devianta. O 10 mesiacov neskôr však polícia, tá istá štátna moc, musela bez fanfarónstva a celkom pochopiteľne vyrukovať s priznaním, že v Arpášových osobných veciach žiadnu pornografiu nenašla. Čo však nepovedala a čo som sa ja nedávno dozvedel od jedného staršieho policajta, bolo, že vopred vedela, že žiadnu ani nenájde."

    Kolegovia, nie je to zastrašujúce? Veď to sa stalo len pár mesiacov dozadu. Pár mesiacov dozadu. To už bol čas vlády, ktorá je plne vo vašich rukách.

    "Takže vedeli, že nič nenájdu a povedal: «Využili sme situáciu, zistili sme, že Arpáš bol jedným z mála ľudí na Slovensku, ktorí ešte stále mohli mať originálnu audionahrávku, ktorá sa stala základom pre spis Gorila. Nuž použili sme typ, ktorý sme boli dostali zo zahraničia.» Z toho sexuálneho zločinu napokon bol obvinený jeden z Arpášových susedov."

    Pochopiteľne, ten bývalý vysokopostavený SIS-kár Arpáš, pán Arpáš, stále cíti krivdu z celého incidentu. Keď ho nedávno novinár žiadal o stanovisko, iba sa spýtal: "Kde ste boli pred rokom?" Počujete tú zlomenosť, počujete ten smútok? A naozaj odmietol poskytnúť ten rozhovor.

    Viete, toto je zastrašujúce, pretože táto korupcia, takáto korupcia, takýto prejav korupcie je tak mohutný, že vyvolá, vyvolá v človeku absolútny pocit bezmocnosti. No a ja chcem apelovať práve na toto. Že takýto pocit bezmocnosti je ochromujúci a ochromení ľudia sa nedokážu brániť.

    Čo je vnútorná podstata korupcie? Fakticky je to veľmi stará choroba ľudstva. Čiže ide o to, že niekto sa obohatí na úkor verejných zdrojov, ktoré patria všetkým ľuďom, pretože sme ich spoločne vytvorili, a to svojou prácou. Alebo dá sa povedať, že korupcia je získanie neprimeranej výhody poskytovaním finančnej odmeny osobe, ktorá rozhoduje o pridelení nejakej štátnej, ale, pozor, rozumejme občianskej, teda našej spoločnej zákazky. Teda korupcia je zhola a jednoducho krádež. A je to prastará, prastarý neduh spoločnosti, pretože Biblia už vo veľmi v tých najstarších vrstvách svojich zápisov hovorí o tom, že "nepokradneš"; že "nepokradneš". Teda okrádanie sa ľudí navzájom je stará bolesť. Je to hriech spolužitia ľudí. To, čo som teraz popísal, je ten, ten prvý prejav krádeže, ktorý však prerastá do tej, do toho mohutného zneužitia moci, tentokrát aj štátnej, ako to tu pán novinár citoval, bol to známy novinár, ktorý to citoval. A je strašné, a preto som povedal, že to je moloch, že to je nejaká chobotnica obrovská, ktorá, ktorá prerástla tými svojimi chápadlami a už nevieme, kedy sa koho dotkne. A je taká zastrašujúca, že vyzerá ako taký, tá legenda, také to legendárne zviera. Jak piráti v stredoveku sa báli čohosi obrovského, možno to bola len vymyslená chiméra, ale dostalo sa to až na obrazy. A vlastne tá fantázia bola zobrazovaná tak, že kdesi v moriach žije tak obrovská chobotnica, že je päťkrát väčšia ako tá celá loď. A zrazu sa vynorí za sychravého počasia alebo vzdýmajúcej sa búrky, vznikajúcej búrky a schmatne celú tú loď a oplieska s ňou o hladinu a rozbije ju na kusy.

    Viete, možno až takéto niečo, takýto pocit bezmocnosti pred niečím strašidelne obrovským, strašne veľkým, takýto pocit je v ľuďoch, v tých normálnych občanoch tejto krajiny, ktorí by mali mať pocit, že žijú v bezpečnej a dobrej krajine, kde sa žije normálne. Ale my máme z tej, z tej chiméry, z tej divnej prítomnosti čohosi čudného a zlého pocit, že to je takéto obrovské.

    Ja si myslím, že, a toto chcem povedať, že myslím si, je, myslím si, že problém, podstatou problému je to, podstatou problému je to, že naše vlády, jednotlivé vlády v minulosti Slovenska povýšili okradnutie až na štátnu mocenskú doktrínu. Kde sa to začalo? Nepôjdem nikam do histórie. Ale prvé, čo spomeniem a kde to ja proste vidím, ešte v tej na dohľad minulosti je, že na Slovensku sme tiež robili arizácie. Čo bola arizácia? Je to vyvlastnenie a prevod majetku židov a nežidov, v dobovej terminológii árijcov. V rokoch ´39 až ´45 sa arizácia dotkla všetkých druhov majetku židov, bol to kapitálový majetok, domový majetok, podnikový majetok a podobne, ktorí žili na Slovensku. Vo svojej vrcholnej fáze od septembra 1940 bola arizácia jedným z hlavných nástrojov ľudáckeho režimu pri vyraďovaní židov z hospodárskeho a sociálneho života na Slovensku.

    A teraz čísla, kolegovia. V oblasti podnikového majetku, ktorého celková hodnota v septembri 1940 predstavovala približne 530 mil. korún slovenských. Viete si predstaviť, čo toto je za suma? Ja to neviem teraz prerátať na eurá, ale myslím si, že je to obrovský kapitál. Prešiel arizačný proces od roku 1939 dvoma vývojovými fázami a vyvrcholil v rokoch ´41 až ´42. Z celkového počtu asi 12 300 podnikov vo vlastníctve židov bolo práve v rokoch ´41 a ´42 arizovaných viac ako 2 200. A tento proces bol riadený Ústredným hospodárskym úradom, teda štátnym slovenským úradom. Viac ako 10 000 podnikov bolo zlikvidovaných. To, čo teraz citujem, vychádza z evidencie Ústredného hospodárskeho úradu, ministerstva hospodárstva a Hlinkovej gardy, ktoré vznikli v rokoch ´42 až ´44. To je arizácia.

    Potom tu boli konfiškácie majetku. Zo štátnej moci sme skonfiškovali súkromný majetok ľudí na Slovenku. Potom prišlo znárodnenie v roku 1948 a potom prišla zmena peňazí v roku 1953, kedy vraj pán Zápotocký ešte večer pred následným ránom, kedy bola vyhlásená zmena peňazí, tvrdil, že sa nič nedeje. A ráno bola vyhlásená mena peňazí a menil sa pomer korún 5 : 1, päť starých korún ku jednej novej, ale len do výšky tristo korún. A potom to prudko klesalo až do nuly. Počul som, čítal som, že došlo k vlne sebevrážd, no, samovrážd, mnohí sa obesili, ďalší pálili peniaze a prehadzovali ich vidlami. Jednoducho to, čo nahonobili za celý život, čo sa snažili, čo nastrádali. Áno, mnohí, ja viem, že sa hneď ozve tuná nejaký postsocialistický, neosoc..., neomarxista môže povedať, že, že to nakradli kulaci, takí hrozní zdierači, zodrali chudákov, a preto boli bohatí. Dobre, boli tam zaiste. História hovorila, že niektorí takí boli, určite.

    Ale my sme, ja tvrdím, že týmito štátnymi krádežami sme spôsobili obrovskú krivdu celému národu a ľudia ju pociťovali ako krivdu. A čo urobili? Riešili to vnútornou vzburou. A začali to oplácať štátu tým, že kradli. A to, čo sa tu už ozvalo, pán Osuský to povedal, a všetci ho poznáme, ja som tiež vyrástol s týmto heslom, že "kto nekradne zo štátu, okráda vlastnú rodinu".

    Viete, pretože ľudia, keď prišli, jediné, čo im zostalo, im zostal súkromný majetok. Ale mnohí prišli ešte aj o pôdu, pretože tá bola znárodňovaná. A tak sa stane, si predstavte, dievčinu, mladú ženu, ktorá od malička okopávala svoju časť políčka, vedela, že to je ich rodinný majetok, a keď bola zrelou ženou a mohla sa vydať a mať to svoje dedičstvo, tak jej to zobral, zobrala obec, MsNV, predseda, alebo jednoducho vláda, štát. Došlo k znárodneniu. A potom ju ešte prinútili vstúpiť do toho družstva. A tak keď znovu okopávala tou istou motykou, čo posledných dvadsať rokov okopávala to svoje vlastné políčko, tak, čo myslíte, aký mala pocit? Mala pocit krivdy, okradnutia a vnútornej vzbury. A tak sa rozhodla si niečo ukradnúť. A všetci tí, ktorým boli zobraté, bol vzatý dobytok, a museli sa oňho starať - prečo by z neho nekradli? Veď bol vlastne ich. Ja viem, že boli dávané podiely. Ja viem, že tí ľudia boli akože v tom družstve, si mali všetci vychádzať v ústrety. Ja si pamätám tie filmy, keď som bol dieťaťom a pozeral som - ako sa to volalo? Hej rup? "Hej rup, hor se na práci, hej rup, hejrupáci!" Že budeme, budeme s nadšením budovať tú našu novú krajinu, že budeme všetci dávať všetko do spoločného a zo spoločného budeme čerpať. A ako sa to spievalo? "Ten dělá to a ten zas tohle a všichni dohromady uděláme moc." Hej rup, hor se na práci!

    No ale prečo to vyprchalo, priatelia? Prečo? Pretože tá jedna jediná vládna strana, ktorá to myslela tak veľmi dobre, kolegovia, tak veľmi dobre to myslela, a predsa nenapravila základnú vec: krivdu. Ľudia začali kradnúť v malom, a teda občania okrádali sa navzájom. "Kto neokráda štát, okráda svoju vlastnú rodinu", bolo heslo. Vládna moc vlastne sa takto rozhodla legitimizovať okrádanie svojich spoluobčanov. Ľudia si iba povedali: "Okrádame ten zlý štát, ktorý nás okradol predtým." Ale v podstate okrádame svojich susedov.

    Ja si myslím, že to najpodstatnejšie, tá najpodstatnejšia zmena nenastala vo vnútornej, v najvnútornejšej rovine. Žiadna vláda, každá vláda, teda, prepáčte, ešte raz. Žiadna vláda sa neospravedlnila ľuďom a nepovedala, že toto je zlý princíp, ktorý v tejto krajine večne vládne a nikto ho nikdy neodvolal. A pretože sa preniesol, niečo, niečo si predstavte ako takú nádrž, ja som mal kedysi, doma sme mali takú sprchu letnú, ktorá fungovala na samospád. Ako domáci kutil otec spravil taký veľký sud, napustil ho vodou, slniečko ju zohreje, ešte to natrel načierno, všetko zdarma, slnečná energia využitá a v lete sme sa osprchovali príjemnou teplučkou vodou. A teraz si predstavte, že v tej hornej nádrži, v tej najvyššej nádrži, a to je vláda, ktorá toto všetko, princíp, vláda ako princíp to spôsobila, tam je jed a tým jedom, ten jed sa spúšťal tou rúrkou do myslenia, do hlavy každého jedného v našom národe a my sme prijali, že keďže žijeme pod touto nespravodlivosťou, každý má právo tú nespravodlivosť opakovať a použiť všetky kreatívne prostriedky na to, aby, aby sme vďaka tej svojej kreativite niečo získali pre seba. A keďže to robíme, medzi nami sú niektorí šikovnejší ako ostatní, zaujali aj miesta, a teraz preklenujem obdobia, zaujali miesta aj moci, pozícií aj v štátnej správe, aj kdekoľvek sú a využili tú svoju kreativitu so základnou predstavou v myslení, že "vziať si treba, lebo mi to patrí, a keď sa spojím s kamarátmi, bude nás viac a rozdelíme sa, veď sme si navzájom bratia, kamaráti". A tak okráda jedna skupina druhú. Už sú to nielen jednotlivci, je to zneužívanie moci. Je z toho prepracovaný skorumpovaný systém.

    Ja som presvedčený, že tuto leží podstata. A že toto sme nedokázali zmeniť, a preto sa tu večne boríme. Aj je množstvo ľudí v tejto krajine, ktorí to myslia dobre. Ja som presvedčený, že aj tu v tomto parlamente sedí množstvo ľudí, aj v strane SMER sedí množstvo ľudí, ktorí to myslia veľmi dobre. No a práve preto sa o to chcem oprieť, o to najpodstatnejšie dobro kdesi tam v hĺbke.

    Práve preto, že vy, dobrí ľudia, vy, naši kolegovia zo SMER-u, ktorí v rukách máte moc, viete, ja sa tu dlho už na to pozerám, čo sa tu vlastne deje. My tu môžme narozprávať jednoducho, čo chcete, vy si nás vypočujete, pousmievate sa a niektorí dokonca aj potlesknete občas a schválite to presne tak, ako ste to podali. Jednoducho máte to v rukách a vy to viete.

    A tak by som sa chcel opýtať bývalého pána poslanca Fica, myslím Roberta Fica, ktorý prišiel do parlamentu, vraj prvý raz tu mal 25 poslancov a jeho veľkou kartou bolo, že príde s tou silnou kartou do Národnej rady, že vytvoríme zákon a on ho vytvorí, zákon o preukazovaní majetku. A neskôr tu mal viac poslancov, nejak okolo 35, 37, potom okolo 50, potom 65. A teraz, teraz už to nie je poslanec Robert Fico, teraz je to premiér. A už to bolo citované, kolegovia zo SMER-u, veď vy to aj, ja myslím, že radi hovoríte, a je to tak, má obrovské množstvo hlasov a vašu dôveru. A vás je 83, ktorí podporujete tohoto muža. Vy máte v rukách tento zákon o preukazovaní majetku. Veď táto drvivá väčšina poslancov Národnej rady, aký vy máte problém urobiť transparentným používanie verejných zdrojov? Aký vy máte problém urobiť transparentným príjmy poslancov? Aký vy máte problém došetriť škandály? Vy nemáte žiaden problém! Veď vy ste vlastne naša veľká istota. Ale veď to je dobré. Jediné, čo je treba, aby ste to urobili. To je úplne všetko. A vlastne vám nikto nestojí v ceste.

    A ja si to vlastne teraz uvedomujem. Veď tých 22 rokov tu boli samé koalície. Veď stále si tie strany nejakým spôsobom hádzali zrejme polená pod nohy. Ale kto by ich hádzal vám?!

    Priatelia, veď ja si skôr hovorím, že toto nastavenie, vaša obrovská moc a zároveň nezmenený stav krajiny, to znamená, zločinci bez trestov, astronomické sumy stratených peňazí, podnikatelia, čo narobia obrovské dlhy a ďalej podnikajú s novým názvom firmy, veď tento nezmenený stav, alebo nedávno sme to čítali, že, že nejaký prípad Salmanovcov, robili vratky DPH, veď to je až prehľadne jednoduché, jak sa toto dá spraviť. Veď tento nezmenený stav, to je vlastne nenormálny paradox a výsmech, ktorý tu stále udržuje strana SMER! Nie? Nie je to tak?!

    Ja som už to minule spomínal. Som sa pýtal nášho kolegu právnika z nášho klubu, že čo je vlastne, ako je možné, že na Slovensku môže podnikať akýkoľvek podnikateľ? A teraz tu budem spomínať uverejnený článok, článok "Knižná distribúcia Belimex - zlodejina v priamom prenose", tak tuto je knižná veľkodistribúcia, ktorá podniká, a poznám ja iných, iných takých podnikateľov, ktorí podnikajú, podnikajú, podnikajú, narobia dlhy, nezaplatia dane, potom zistia, že sú vlastne v krachu, celé to zavrú, premenujú sa, firma zanikne, nikto nie je za nič zodpovedný, nikto nie je súdne stíhaný a firma existuje ďalej. A ja som sa opýtal nášho kolegu právnika Kadúca, že ako je možné vôbec, že nie je tak jednoduchý zákon v platnosti, že kto má dlhy v starej firme, nemôže podnikať, dokým ich povedzme nevyrovná alebo nezaplatí dane, tak bude trestne stíhaný. No ako je to vôbec možné? A veď zdá sa, že, a že základný princíp je, zdá sa, že toto ani nie je ťažké stanoviť a, vy kolegovia, všetkých vás, ako to tu je, vy naozaj môžte urobiť jednoduché čaro najviacej pre toto Slovensko. Veď naša krajina vraj, vraj my sme pracovití ľudia, vraj máme veľmi dobrý produkt národný, veď my vlastne na tom nie sme zle. A keďže vám nikto nerobí problémy, prosím vás, zmeňte tento nenormálny paradox a výsmech na úplne jednoduchú realitu zmenenej spoločnosti. Nie? Veď to je úplne jednoduché!

    Nuž potom by nemali existovať také články, ako uverejnil pán Nicholson, že tajní policajti prídu prehľadať dom bývalého vysokého dôstojníka SIS a nakoniec sa ukáže, že vlastne to tak nebolo a že vlastne to bol tajný typ, že oni vedeli dopredu, že to je nahratá akcia.

    Keď som sa odvolal na ten, keď som hovoril o tej analýze, že korupcia, jadro tohoto okrádania sa medzi ľuďmi je vlastne veľmi stará bolesť a hriech spolužitia ľudí, to hovorí biblický spis, že je to jedna zo základných požiadaviek Desatora - Nepokradneš, tak v tom biblickom spise som si našiel aj viac, viac zásad morálnych a zacitujem jednu z knihy Exodus: "Nepridáš sa k väčšine, aby si páchal zlo, a v spore nebudeš svedčiť tak, aby si kvôli väčšine prekrútil právo, ani nebudeš nadŕžať chudobnému v jeho spore."

    No nie je to čarovne presné? Veď toto patrí k zásadným zásadám spravodlivosti. Alebo ja si myslím, že toto by malo byť krédo v našom súdnictve, na prokuratúre: "Budeš sa držať ďaleko od lživej záležitosti." Citujem Exodus 23: "Nedaj zahynúť nevinnému ani spravodlivému a vinníka neospravedlni." Vinníka neospravedlňuje. "Nebudeš prijímať dary, lebo dar zaslepuje jasnozrivých ľudí a prekrúca slová spravodlivých."

    Ó, aké presné vyjadrenia! Veď to je tak jednoduché. Dar, kto prijíma dary, zaslepí to jeho jasnozrivosť a prekrúti slová spravodlivosti. A tam, kde niet slov spravodlivosti, potom dochádza k zdeformovanému žitiu a výsledok je, že utláčame jedni druhých.

    Citujem Levitikus, 19. kapitolu: "Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho. Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána."

    Koľko tu na Slovensku je prípadov, že niekto zamestná, nejaký obchodník alebo mäsiar, alebo atď., môžme pokračovať, zamestná nejakú mladú pracovnú silu, nejakého chalaniska alebo proste nezamestnaného človeka, ktorý chce živiť svoju rodinu. Týždeň si ho tam nechá na skúšobnú dobu a potom ho vyrazí a nikdy mu ten týždeň nezaplatí a takto má 30 ľudí za sebou. Priatelia, toto nie je v poriadku.

    Ja som presvedčený, že tu musíme napraviť ten vnútorný princíp, ktorým je to, aby sme zrušili to vyhlásené pravidlo, že okradnúť národ bolo možné a že to teda prešlo, že to už patrí minulosti, že to je tak. Nie! Vláda by sa mala ospravedlniť a povedať - a táto vláda má teraz jedinečnú šancu zmeniť zlý duchovný princíp v tejto krajine, aby mohla získať tento národ k tomu, aby prestal prijímať ten jed, ktorý nám natiekol do hláv, aby sa ľudia zbavili toho divného duchovného dedičstva minulosti - a jednoducho ospravedlniť sa, ospravedlniť sa a povedať, že toto bolo zlé zneužitie moci a že my chceme vládnuť tak, aby sme vychádzali svojim ľuďom, svojmu národu, svojej krajine v ústrety, aby sme spoločne budovali našu vlasť ku krásnym budúcim obzorom a aby to neznelo žiadnym spôsobom sprofanovane ani idealisticky, ale naozaj pravdivo. Je takéto niečo možné alebo je to nejaký idealizmus?

    Ja som presvedčený, že vy to máte v rukách, kolegovia zo SMER-u. Tu naozaj už táto bizarná, ironická, paradoxná, priam sarkastická situácia v tejto krajine už nemusí viac existovať. Vy jednoducho schválite zákon, ktorého dodržiavanie budete vyžadovať, nedodržiavanie trestať a naša krajina sa bude mať lepšie. To je tak jednoduché. Ako je vlastne možné, keď všetko je vo vašich rukách, všetky úrady, všetky vysokopostavené posty, riaditelia, manažéri, vy máte na všetko dosah, zákony, uskutočňovanie zákonov. Zdá sa, že aj súdna moc vám rada vychádza v ústrety. Potom by táto krajina mala prosperovať.

    Tak ja vás prosím, povzbudzujem, podnecujem, vyzývam, aby ste urobili Slovensko krásnou krajinou, ktorá ctí právo, kde je to právo vymožiteľné, lebo to, pán premiér, bol váš program vo vašich minulých obdobiach, kedy ste vládli. Ste hovorili, že vymožiteľnosť práva, to bola takmer základná téza, s ktorou ste kandidovali na premiéra, pán premiér Fico, že vy tú vymožiteľnosť práva chcete presadiť na Slovensku. Je nemožné, aby po tomto volebnom období zostalo právo nevymožiteľné na Slovensku. To už nemôžte, to už nemôžte obísť. Vy nemáte žiadnu inú šancu, len to naozaj dokázať, ukázať a uskutočniť. A ja sa na to veľmi teším a myslím si, že národ vám bude vďačný a v budúcich voľbách vás určite zvolí ako najčestnejšiu vládu, ktorá tu kedy bola. Pretože prvýkrát máte možnosť preukázať, že keď je všetko vo vašich rukách, všetky zákony aj ich uskutočňovanie je vo vašich rukách, potom sa vlastne vládne dobre. Takže na to čakáme, lebo to nám treba.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Fecko, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež trošku vyjadril ku problému, ktorý je starý ako samo ľudstvo, a môžme sa s ním stretnúť na celom svete. Je to korupcia a klientelizmus, ktorý, žiaľ, neobchádza ani našu krajinu. A keď si všimneme, ako to vyzerá v Európskej únii, tak zatiaľ čo také Dánsko sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach, čo sa týka boja proti korupcii a s najnižšou korupciou, tak ďalšie krajiny ako Bulharsko alebo Grécko, a vyzerá, že aj my sa tam v tom začneme zaraďovať, sme vlastne krajinou, ktorá má najväčšiu mieru korupcie. Ako tu už bolo spomínané a tento leták, ktorý je tu predo mnou po ľavej strane, to dokazuje, toľko ročne stojí našu krajinu korupcia. A podľa odhadov Transparency International v dôsledku korupcie v členských krajinách EÚ sa ročne stratí 120 mld. eur. 120 mld. eur! Ja si tie peniaze neviem predstaviť, aký je to veľký balík, čo by sa za tieto peniaze dalo urobiť.

    Korupcia je tu a je len na nás, ako sa s ňou vyrovnáme. Čo je korupcia? Korupcia, to je, ľudovo povedané, úplatok, všimné, odmena, klientelizmus, to znamená zvýhodňovanie známych, nepotizmus, zvýhodňovanie príbuzných, urýchľovač, provízia, nepovolený lobizmus, tunelovanie, obálka, pozornosť, to sú tie najznámejšie podoby.

    Keď si tak prejdete svojím životom na Slovensku a opýtate sa: "Videl som, počul som, bol som v styku s týmito prejavmi korupcie?" Tak nechcite mi povedať, že ste to nezažili vo svojom živote. Žiaľ, máme to tu a je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Samozrejme, boj neni ľahký. Som si vedomý, že to nevykoreníme šmahom čarovného prútika, ale náprava musí prísť a musíme sa k nej nejakým spôsobom dopracovať.

    To, že v súčasnosti sme na 3. mieste v Európskej únii, bolo iba kvôli tomu, že sa brali do úvahy len odhalené korupčné aféry. Keby sa brala realita ako taká, tak sme asi, určite na 1. mieste a to už je čo povedať. Prieskumy, ktoré boli robené, ukázali aj to, že ak zamestnanec nahlási korupciu, firma ho väčšinou nepodporí. Úplatky, manipulácia s finančnými výsledkami, dovolenky, lyžovačky či hodinky na zákazku, to sú bežné praktiky podnikania na Slovensku, ako sa dostať k financiám, ako to zdegradovať, tú klasickú podnikateľskú sféru.

    Korupciu označili, samozrejme, za najväčší problém aj podnikatelia na Slovensku a priemerný úplatok, ako to vychádza pri udeľovaní z prieskumov, pri udeľovaní zákaziek a dotácií, podľa tohto prieskumu sa medzi podnikateľmi hovorí, že je minimálne 13 % a viac z hodnoty zákazky. No, ďakujem pekne!

    Myslím si, že stav je nenormálny, nemorálny a, páni poslanci a pani poslankyne, je na nás, ako sa k tomu postavíme. Hoci firmy vnímajú korupciu, intenzívne, otvorene o nej hovoria pomerne málo. Chýba im jasná protikorupčná komunikácia. Čo so zamestnancom, ktorý ukáže na podvody vo svojej firme? Väčšina manažérov a riaditeľov tvrdí, že, samozrejme, za týchto ľudí sa postavíme. No slovenskí zamestnanci tomu veľmi nechcú veriť a boli tu už spomínané príklady z bežného života, ako sa firma postaví. Len necelá tretina totiž zažila situáciu zamestnancov, že vedenie sa postavilo na jej stranu, ak sa odhodlal ten zamestnanec povedať pravdu, aká sa korupcia vedie, o akej korupcii vie v danom podniku. Pritom korupčné podnikanie na Slovensku, že existuje a že je bežnou praktikou, vníma až 84 % našich občanov; 84 % občanov hovorí, áno, máme tu korupciu, ktorá má neuveriteľné rozmery. Takto to vyplýva aj z prieskumu audítorskej spoločnosti Ernst & Young.

    Vážení, nájdeme na Slovensku rezort, v ktorom by korupcia neexistovala? Ja tvrdím, že asi nie. Ak ho poznáte, opravte ma. A, žiaľ, dochádza s pribúdajúcimi rokmi našej mladej republiky, dochádza k jeho nárastu. Myslím si, že to nebol účel a to neboli myšlienky, keď sme v ´89. štrngali a chceli zmeniť aj vtedy existujúcu korupciu, ktorá bola, to už tu bola spomínaná v jednom príspevku mojich predrečníkov, a myslím si, že to neboli tie ideály, o ktorých sa ´89. na uliciach štrngalo a manifestovalo.

    Kam sa to vlastne rútime? Štát, ktorý nevie bojovať s korupciou, ako mu má veriť občan, že tento štát zachráni jeho záujmy? Ako mu má veriť? A potom je tu namieste otázka občana: "Štát, mám tu čo robiť? Ochrániš ma, keď budem v úzkych? Aj v boji proti korupcii?" Myslím si, že poslanci Národnej rady, je ich základné právo a povinnosť, aby do takýchto pozícií našich občanov nedostávali.

    Keď si pozrieme napríklad u nášho rezortu, ktorému ja sa venujem, ministerstva pôdohospodárstva, a budem citovať pána Jahnátka, ktorý povedal vo štvrtok na hodine otázok, že 80 % objemu finančných prostriedkov, dotačných, poberá 10 % užívateľov pôdy, poľnohospodárskej pôdy. Pýtam sa, to je normálne? Ako sa to mohlo stať? Kto zlyhal? Ako kto bol postihnutý? Ako sa to odbúrava? Robí sa s tým niečo? Žiaľ, bojím sa, že asi nie. Ako je možné, že čerpanie dotácií z eurofondov na poľnohospodárku pôdu je možné na čestné vyhlásenie? Tiež som to už niekoľkokrát v rozprave uviedol. Ako je to možné? Je to korupcia ako vyšitá! Aby som si ja privlastnil financie. Ako sa k tomu postaví Európska únia, keby náhodou to prišlo na pretras? Už sme dostali niektoré zdvihnuté prsty z Európskej únie aj v našej oblasti.

    Je to choré! A čo ostatní zamestnanci? Tvrdím, tí sú dennodenne vystavovaní korupčným, by som povedal, podnetom a možno aj praktikám. Pýtam sa, pri priemernom plate 650 eur v hrubom za mesiac, ak mu tam chodia dennodenne občania, ktorí, by som povedal, že uvažujú a žijú v desiatkoch tisícoch eur a im niečo ponúknu, myslíte si, že tento náš štátny úradník nezakolíše? Keď sme mu ani tú obyčajnú definitívu, ja hovorím, obyčajnú definitívu, aby si bol vedomý, že štát sa oňho postará, len nech plní a vykonáva svoje funkcie, ako má, ani tú definitívu sme neboli za tých 20 rokov schopní uznať. Vy si myslíte, že on nezlyhá v takomto prostredí? Ja si to nemyslím.

    Samozrejme, má to úzky súvis aj teda s nomináciami do postov štátnej správy. Vážení, veď predsa, a to som povedal už aj minule, nemôže predsa politický nominant ináč si vysvetľovať realizáciu zákona schváleného v Národnej rade Slovenskej republiky ako nepolitický nominant vo výkone štátnej správy. To dúfam, že mohli ste sa o tom presvedčiť, že to má brať ináč, že zákon politický nominant má čítať ináč ako nepolitický nominant. Veď to je choré! To je choré, veď tu je taká diera v tejto, by som povedal, korupčnej možnosti a nemožnosti, že to je zlé. Ja sa nechcem dožiť znovu toho, že sa nový vedúci postaví pred svoj, teda politický nominant, pred svoj kolektív a povie: "Ja som zákon." Ja som zákon. Vážení, to sme kde?! Zažil som to na vlastnej koži.

    Tak myslím si, vážení a hlavne poslanci, k tým politickým nomináciám zamyslime sa, či tam chceme mať odborníkov, ktorí budú vykonávať a budú garantovať nekorupčnosť, áno, nekorupčnosť tohto prostredia, alebo či tam budeme mať politicky poplatných ľudí, ktorí iba vďaka tomu, že majú správne tričko a správne dvihli svoj hlas - keď mali dvíhať, resp. voliť, zrazu sa stanú mocipánmi a v mnohých prípadoch rozhodujú o živote a smrti, o živote a smrti týchto ľudí -, ktorý dostali z politickej moci, a robia traumy také, ktoré sa k danému rodu zapisujú na dlhé a dlhé roky, aj desaťročia. A tu Braňo Škripek spomínal 50. roky, arizácie, konfiškácie majetkov. Áno, to sú tie traumy našich rodov slovenských, ktorým my sme nevedeli po 90. roku povedať, prepáč, sorry. Ja som sa snažil, bol som na tom pozemkovom úrade, ktorý povedal, áno, idem odčiňovať krivdy.

    A keď som si dneska čítal správu finančného, finančnú správu za rok 2012 ministerstva pôdohospodárstva, som, musím povedať, bol veľmi rád, že som tam čítal, že aj na náhradu za živý a mŕtvy inventár, to znamená za dobytok, resp. stroje poľnohospodárske v reštitučnom konaní, ešte dneska, resp. v inom roku, 2012, boli vyplácané nejaké finančné čiastky. Ja som už ani neveril, lebo mnoho týchto reštitúcií bolo zamietnutých. A výzva, že niektoré sú ešte živé, a som teda rád, že takto ministerstvo ešte aj po týchto 20 rokoch im niečo vypláca. Áno, to je to pardon, to je tá sorry, občan, štát, a to by sme mali povedať nášmu občanovi a garantovať mu, že tá korupcia nebude v demokracii ešte ho gniaviť a že s ňou rázne zatočíme a postavíme sa na stranu spravodlivosti, čestnosti a obyčajnej viery v ľudskú spravodlivosť, ktorá by tu každopádne mala zaznieť.

    Ja si myslím, že cieľom každého poslanca, a to je jedno, na akej úrovni ste nominovaní, by malo byť, aby tá komunita, ktorú zastupuje, resp. to územie, ktorého sa ten jeho post dotýka, aby bola po jeho ukončení mandátu ešte oveľa životaschopnejšia, aby som to odovzdal s čistým svedomím, že po mne neni potopa a že poďte ďalší, poslanci, a stavajte na mojom poli, ktoré som ja tu štyri roky alebo sedem rokov, šesť rokov, tu robil, nemôže to byť o štyroch rokoch. Lebo prvý rok sa iba rozhliadate, dva roky niečo robíte a v štvrtom roku žijete ku voľbám, už zase niečo iné. Za dva roky nespravíte nič, vážení.

    A jak som povedal, vážení kompetentní, hlavne z vládnej strany SMER poslanci, koľko to máme tých výskumných ústavov, koľko tu máme akademických rôznych pódií a debát? Prečo nečerpáme z nich, ako sa tá naša republika má rozvíjať? Kam chceme smerovať v každej oblasti? Veď na to ich financujeme zo štátnych rozpočtov z verejných financií. Prečo si nechceme osvojiť ich názory, výdobytky, ich skúsenosti, ktoré aj z iných krajín dostali? Veď to je ďalšia možnosť korupcie, keď na to príde.

    Vážení, ja si myslím, že činnosť poslanca nemá degradovať jeho mandát a má mať priamy vplyv životodarný na nášho občana v ďalšom období, ak sa toho poslaneckého mandátu, teda mu končí, alebo sa ho vzdá. Takže bol by som veľmi rád, keby sme sa zamysleli každý osobne, ako ten mandát vníma a akým spôsobom chce ho predať aj v tejto oblasti v boji proti korupcii ďalšiemu svojmu nasledovníkovi, ktorý príde na jeho miesto, a či sa nebude hanbiť za ten život, ktorý strávil na tom poste poslanca, či už Národnej rady, VÚC, obecného zastupiteľstva, primátorský a ja neviem jaký, europoslaneckých mandátov. Protikorupčná politika teda nemá byť bojom iba proti korupcii, ktorej je len následkom, ale má viesť k zmene existujúcich pravidiel tak, aby korupcia nemala prečo existovať. Či už odstraňovaním právomocí úradníkov a politikov, ktoré podnecujú ich zneužívanie, alebo odstraňovaním regulácií a bariér slobodnej výmeny.

    Vážení, aby som netrepal prázdnu slamu, ako sa hovorí, tak na záver môjho vystúpenia jeden citát. Pýtali sa zas niekoho múdreho: "Prečo sú ľudia zlí?" On im na to odpovedal: "Ľudia sú zlí preto, lebo sa im to oplatí. Postarajte sa, aby sa oplatilo byť dobrým, a ľudia budú dobrí." Ľudia sa dopúšťajú korupcie, lebo sa im to oplatí. Zmeňme systém, vážení páni poslanci a poslankyne, tak, aby sa im nevyplatilo korumpovať a ľudia korumpovať nebudú.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, posledným prihláseným písomne do rozpravy je pán poslanec Kadúc, odovzdávam vám slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, podľa Trasparency International je ochota oznamovať protispoločenské a protikorupčné trestné činy zamestnancov spoločnosti, sa pohybuje okolo 6 až 7 %. Toto číslo je naozaj hrozivé, pretože z neho môžme dôjsť k záveru, že tých ostatných 94 až, až teda 93 až 94 % toleruje, rešpektuje túto, túto korupciu. Opak však nemusí byť úplne pravdou, pretože nejde o toleranciu, ale možno ide o strach, že tento štát alebo spoločnosť, v ktorej žijú, im neponúkne dostatočnú obranu a ochranu toho, ak nahlásia tieto korupčné alebo protispoločenské správanie.

    Moji kolegovia už opakovane viackrát povedali, čo-to o korupcii, o jej filozofickom význame, o tom, aké je to zlé, aké je to skazené, preto sa tomu ja nebudem nejak extra, zvlášť venovať, len aby pre záznam bolo tu, začalo tu byť zvykom, najmä od pána Hlinu, že sa spočítajú poslanci, ktorí sa, ktorí sa venujú tomuto, ktorí počúvajú tento zákon, česť tým, ktorí počúvajú v kanceláriách, ale, ale v pléne, bohužiaľ, sa nachádzajú väčšina poslancov opozície, a pokiaľ vidím, vidím tu pána Číža a pána Gogu, iba dvaja poslanci z vládnej strany, a, a pani predsedajúcu, pani Laššákovú. Čiže práve ten, kto môže zmeniť tento zákon alebo kto ho môže prijať, tu nie je, čo je podľa mňa dosť veľká škoda, pretože ponúkame riešenia na tak pálčivú otázku, akou korupcia bezpochyby je.

    My keď sme tvorili tento zákon, myslím si, že je vhodné povedať, že sme sa mu začali venovať technicky niekedy koncom minulého roka v decembri, kedy sme aj spravili jednu zahraničnú pracovnú cestu ohľadom akéhosi know-how a na základe tohto sme, sme dali, teda najmä Janko Mičovský dal základy toho, ako by to malo vyzerať, ako by mal byť oznamovateľ korupcie chránený, čo by mal mať, čo by zase na druhej strane nemal mať. Ten tím, ktorému tým takto neštandardne a verejnej ďakujem za tvrdú prácu, naozaj spravil zákon, ktorý je podľa môjho názoru z toho, čo som tu videl, rozsahom aj kvalitou patrí k tým lepším, k tým lepším najmä z úrovne ministerskej. Tento zákon má 46 strán iba paragrafového textu, čo, čo teda z opozičných lavíc nie často vídavať.

    Dovoľte mi ešte pár slov k zákonu z dielne KDH a odídencov z KDH, také malé a krátke porovnanie. Len čo do rozsahu v ich prípade ide o 9-stranovú, 9-stranovú vec, ktorú teda, samozrejme, ja podporím, pretože úmysel je tam vyjadrený veľmi dobre a je to zase aj to, čo sme chceli aj my, ale, ale záber toho zákona je omnoho, omnoho užší, ako máme my. Pretože my okrem trestných činov chránime alebo zahŕňame aj protispoločenské aktivity, ktoré nenesú znaky trestných činov. Čiže aj tieto považujeme za nesprávne a škodlivé v spoločnosti, preto chceme, aby boli, aby boli tieto postihované.

    Čo sa týka ochrany, my okrem toho, že chránime aj zamestnancov, chránime aj vlastne všetkých ostatných, ide aj o, nejde iba o interné, a teda o interné podnety, ale aj o podnety externé. Čiže náš zákon sa vzťahuje v zásade na všetkých. Nevylučujeme nikoho, dokonca ani sudcov.

    V našom návrhu zákona, keď to rozdelím na tri vecné časti, chceme bojovníkom proti korupcii poskytnúť ochranu, podporu a odmenu. Pri tej ochrane chceme, aby, alebo navrhujeme, aby bojovník proti korupcii bol chránený pred diskrimináciou v prípade, že k nejakému oznámeniu protispoločenskej alebo korupčnej činnosti dôjde.

    Tiež máme záujem na tom, aby v prípade, ak tento bojovník proti korupcii chce, tak bude utajená jeho, jeho osobnosť. Nebude poznateľné, kto dal toto oznámenie.

    Čo sa týka podpory, bolo to tu už viackrát spomínané, ja to len pre záznam zopakujem, navrhujeme, aby sa ľuďom, ktorí sú statoční a postavia sa korupcii čelom, bolo, bola možnosť udeliť štátne vyznamenanie. Ponúka sa im možnosť náhrady škody, ak im bude nejaká spôsobená. Ponúkajú sa im prostriedky nápravy, ponúka sa im bezplatná právna pomoc, aby som bol úplný, a rovnako sa im ponúka právo na, na informáciu o trestnom, alebo teda inom konaní, kde sa venujeme, kde sa, kde sa vyšetruje toto protispoločenské správanie.

    Neviem, či to bolo vecné natoľko, že, že bolo z toho vidieť porovnanie, v čom je ten náš zákon lepší, ale tu by som naozaj zdôraznil, že, že máme tu dva návrhy, dva dobré návrhy, jeden teda z dielne jednej opozičnej strany, druhý z dielne druhej opozičnej strany, čiže ide o súťaž dobrých návrhov, čo je, čo je celkom výnimočné. A dúfam, že sa, teda čo ja sa obávam, že sa stane to, že návrh, ktorý bol skôr prijatý do druhého čítania, prešiel iba kvôli tomu, aby nemohol prejsť ten náš, aby tu bol dôvod na to, že neprejde. A v druhom čítaní sa stane to, že vyhodia sa nejakým pozmeňujúcim návrhom tie podstatné časti, ktoré, ktoré tento návrh zákona robia, robia takým, aby nebol bezzubý.

    V kuloároch sa hovorí o tom, že veď my nebudeme nikoho bonzovať. No, toto je presne to nešťastné nazeranie na, na korupciu, že tu sa jednak buď každý bojí niekomu povedať, že toto je nesprávne, alebo to proste prejde bez povšimnutia a ľudia si zvykli na to, že korupcia nie je niečo, čo tu patrí a čo sa považuje, bohužiaľ, za štandardné.

    A na úplný záver, dopad tohto zákona, ak by bol prijatý skôr a bol by vykonateľný v praxi a bol by dodržiavaný tými, ktorí ho majú dodržiavať, a to hovorím aj o štátnych orgánoch, môže byť, mohol byť neuveriteľný. Kľudne je pravdepodobnosť vzhľadom k tomu, že pri moste v Kurimanoch boli použité nesprávne materiály na základe niekoho pokynu, že by táto katastrofa, kde zahynuli štyria ľudia, nemuselo k tejto katastrofe dôjsť, ak by sa možno nešetrilo a poukázalo by sa, že tuto majú byť iné, tu má byť použitý iný materiál. Rovnako sme možno nemuseli prísť pri nástenkovom tendri na emisie o 66 mil., kedy by pracovníci ministerstva mali možnosť a mali právo a mali ochranu v prípade, ak nahlásia túto, túto, tento nešťastný jav, ktorý spôsobil odhadom 66-miliónovú stratu. A to nehovorím o tom, že sme na tom kľudne ešte mohli zarobiť. To isté platí aj pri BMG Invest a v Drukose. Niektorí, alebo javí sa, že niektorí ľudia mali vedomosti o tom, ako BMG Invest funguje, ako funguje Drukos a v správnu chvíľu peniaze vytiahli. Predsa museli prísť do kontaktu s niekým, kto bol povedzme iba čo len zamestnanec a tento zamestnanec mohol, keby sa nebál, kľudne mohol prísť na políciu a povedať, že toto sa deje, ja chcem, aby ste ma ochránili. A navyše podľa nášho návrhu zákona by mohol dostať odmenu.

    Tá odmena, to som mal ešte zdôrazniť, by sa pohybovala vo výške 30 % z ušetreného. Ja som zachytil také reakcie, že to je strašne veľa, že to si štát nemôže dovoliť. Toto je tak neuveriteľne zvrátená logika, že štát tak či tak príde o peniaze a tým, že by bola nahlásená táto korupcia, by neprišiel, v našom prípade iba o 70 %, teda prišiel by iba o 30 %, ktoré by dal ako odmenu. Inými slovami, tak či tak by ušetril 70 %, čo je podľa mňa vždy viac ako nula, o ktoré príde pri správaní, ktoré má znaky korupčného správania.

    Vážení kolegovia, tí, ktorí ste tu, a tí, ktorí budete hlasovať, ja by som vás veľmi pekne poprosil o to, aby ste hlasovali za tento návrh a v prípadnom druhom čítaní si sadnime k tomu a kľudne ho upravme, to, čo niektorým nevyhovuje, ale nenechajme túto, túto, tento negatívny fenomén našej spoločnosti naozaj ležať ďalších ix rokov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo. No, je okrídlené rímske, že "keby si bol býval mlčal, bol by si sa stal filozofom", ale nevydržím, vážené kolegyne, kolegovia, aj ma to bude mrzieť, mám 60 rokov a možno som vypočul a prečítal stovky prejavov, ale toto, čo tu odznievalo doteraz, to prekonalo dramaticky kategóriu možného, o čom som si myslel, že tu môže odznieť. To ja mám s tým obrovský problém a chcem oceniť pána kolegu, že jediný prejav, ktorý tu odznel a mal náznaky elementárnej parlamentnej kultúry, to znamená, pracoval s tým, čo sme tu prerokovávali, to znamená návrh zákona, pracoval s textom z toho zákona a vysvetľoval okolnosti, ktoré súvisia s tým zákonom.

    To, čo som sa tu všetko dozvedel, arizácie, jedna znôška vecí, ktoré jednoducho ma hlboko presahujú, pretože my tu sa zaoberáme správou štátu. Správa štátu má veľmi vážnu technológiu.

    Vážený pán kolega, v tejto súvislosti chcem osloviť pána Škripeka, ktorý z nás urobil polovicu tu, že alkohol, alkoholici a niečo podobné. Ja si nemyslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou).

  • Pán poslanec, reagujte na predrečníka.

  • Hovorím pánovi kolegovi o tom, v akom kontexte odznieva jeho vystúpenie, pán kolega. Len chcem v tejto súvislosti teda aj vám povedať, že myslím si, že správa štátu vyžaduje jednu elementárnu vec, aspoň elementárne intelektuálne predpoklady pre zvládanie tých zložitých procesov, ktorými sa máme zaoberať. My sme zrkadlom spoločnosti a máme v primeraných štruktúrach, v primeranom spôsobe myslenia zvládať veľmi zložité a komplikované veci.

    Korupcia je fenomén, ktorý sprevádza štát, možno ak trvá 6-tisíc rokov, tak 6-tisíc, ak 8-tisíc rokov, tak 8-tisíc rokov, podľa jednotlivého historika. Máme k dispozícii dneska celý rad nástrojov, ako sa zvláda v iných štátoch, môžme komparovať, môžme hľadať riešenia u nás.

    Vyprávať o tom, že Fico má pravdepodobne meniť sudcov, má vymeniť a nahradiť vyšetrovateľov a podobne, je hrubá neznalosť elementárnych mechanizmov správy štátu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, pravda, kolega Kadúc hovoril skôr fakticky, hovoril skôr o tom, o čo ide, ale parlament od slova "parlare" je i o hovorení o duchu toho, čo chceme meniť a čo sa nám nezdá, a preto, aj keď to bolo dlhé, nebolo to nezmyselné, a som pevne presvedčený, že dlhá rozprava bola zo srdca rozprava. Možno mne osobne by stačilo úvodné vystúpenie predkladateľa na to, aby som za ten zákon hlasoval, som presvedčený to isté i o svojich kolegoch. Pretože Masaryk nás poznal, keď hovoril: "Nebát se a nekrást." Poznal nás pred 100 rokmi, poznal nás po 100 rokoch, poznal Čechov, poznal Slovákov a vedel, čo hovorí. Ak by sme chceli dať na štandardu prezidenta republiky slogan, tak "nebát se a nekrást" je ten najaktuálnejší. A ak ktokoľvek si dá tú prácu a predloží zákon, aký tu teraz na záver vyargumentoval kolega Kadúc, tak je to záslužný čin a myslím si, že niet inej rozumnej cesty, ako podporiť ho.

  • Ďakujem za reakcie.

    Ja teda hlavne k pánovi Čížovi. No, takisto ako vy máte legitimitu mlčať alebo povedať, treba si podľa mňa uvedomiť, ak ideme do nejakých teoretických a filozofických konštatácií o správe štátu, že ľudia, ktorí sú tu zvolení a ktorí dnes rozprávali väčšinu času, možno sa to niektorým nepáčilo, ale práve, ak si dobre pamätám, tak väčšina z týchto ľudí malo podstatne viac hlasov od ľudí, resp. malo viac hlasov, ako je republikové volebné číslo, inými slovami, zastupuje viacej ako jedného poslanca a majú právo, legitímne právo rozprávať v parlamente, koľko budú chcieť, pretože zastupujú týchto ľudí. Čiže ak tu niekto vystúpi s telefónnym zoznamom a bude tak rozprávať, bude ho čítať, žiaľ, tento človek je zvolený a má právo rozprávať, koľko chce, pretože zastupuje ľudí, ktorí mu dali moc, od ktorých tá moc pochádza.

  • Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Mezenská. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte aj mne, aby som úprimnú snahu mojich kolegov pripraviť a predložiť protikorupčný zákon podporila aj ja zopár mojimi pripomienkami alebo aj vlastným postojom.

    Terajšie pomerne rozsiahle rokovanie parlamentu završujeme zákonom k jednej z kľúčových tém, ktorá výrazne dlhodobo zaťažuje občanov Slovenska, zaťažuje Slovensko a ktorá podľa môjho presvedčenia brzdí zdravý a potrebný progres politických, spoločenských, právnych, hospodárskych procesov. Je to téma korupcie. Korupcia nebezpečne napadá každý nový zdravý a životaschopný zárodok, všetky zdravé zárodky tak potrebné pre ozdravenie našej spoločnosti, a preto je nebezpečná. Preto je potrebné, aby sme sa s príčinami jej vzniku bujnenia a s jej odstránením, odstránením jej prejavov, aj vážne zaoberali.

    Téma korupcie bola v novodobých a súčasných dejinách Slovenska najviac najkonkrétnejšie a najvýraznejšie stelesnená práve v kauze spisu Gorila. Do dnešného dňa sa spolu s ňou spája aj spoločenská objednávka, ktorá silne rezonovala práve pred voľbami. Táto oprávnená požiadavka je však stále aktuálna, pretože dodnes táto požiadavka nie je uspokojená. Táto kauza nebola a nie je riadne prešetrená. My nedokážeme korupciu odstraňovať a ani nemáme právo, morálny nárok odstraňovať korupciu na nižších verejnoprávnych politických úrovniach, pokiaľ nebude poriadok na najvyšších miestach, na najvyššej politickej úrovni. A ten poriadok tu nie je.

    My sme sa ako členovia hnutia Obyčajných ľudí k záväzkom protikorupčného boja hlásili od počiatku nášho záujmu vstúpiť do politiky, napokon aj protikorupčný boj, odbúranie korupcie, to bola aj hlavná téma a hlavný motív nášho spojenia do aktivizačnej parlamentnej skupiny. Preto i dnes všetci za celý klub predkladáme zákon, pri ktorom pre jednoznačnú požiadavku občanov, ktorí protestovali v uliciach, a očakávajú to aj dnes, spolu s nimi očakávame schválenie predloženého zákona.

    Kauza Gorila, v ktorej sú popísané korupčné praktiky na najvyšších miestach, v najvyšších politických kruhoch nie je dodnes prešetrená a pre mňa, a dúfam, že nielen pre mňa, ale aj pre ďalších viacerých poslancov, je to jasný znepokojujúci signál o tom, že za tejto vlády nie je úprimná snaha ani úprimná ochota sa s Gorilou a ani s korupciou na najvyšších miestach vysporiadať. Takéto nastavenie vo mne vzbudzuje znepokojenie pre jej ďalší nežiaduci rozmach a rast.

    Ústrednou témou spisu Gorila, ktorý spustil rozsiahlu vlnu protestov občanov voči aktuálnemu stavu spoločnosti, do ktorého ju priviedli tradičné, či už koaličné, alebo opozičné, strany, bola práve privatizácia strategických podnikov, energetických podnikov. Privatizácia strategických podnikov a rôznorodé rúškom tajomna zahalené transformačné procesy, ale aj s tým súvisiace zmeny štruktúry vlastníckych vzťahov boli a stále sú prikryté rúškom tajomna, tajomna politikov vrcholovej politiky. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v rámci záznamov sa v spise potvrdili i snahy o politickú dohodu smerujúcu k tlmeniu a obchádzaniu predtým otvorených kritických politických postojov k spôsobu a rozsahu privatizácie na Slovensku.

    Dnes celá kauza paradoxne podivne utíchla, čo však pre mňa vôbec neznamená, že v tejto tichej, ale možno o to nebezpečnejšej forme pre nevyšetrenie kauzy a nevyvodenie dôsledkov za páchané ekonomické zločiny a zapredanie krajiny, že v tejto ekonomickej kriminalite sa naďalej síce potichu, ale predsa pokračuje.

    Naďalej sa procesy transformácie a zmeny vlastníckych vzťahov strategických podnikov odohrávajú a uskutočňujú v tajuplnej a netransparentnej komornej atmosfére a jediným výsledkom, rukolapným výsledkom týchto spustených procesov pre občanov, je nekonečná a nedôveryhodná stála obhajoba účtu predloženého občanom vo forme ustavičného zvyšovania spotrebiteľských cien, či už energie, alebo ďalších cien, ktoré sú spojené s nákladom na ich žitie, so zhoršovaním ich životnej úrovne.

    Žiaľ, spis Gorila nie je do dnešného dňa vôbec vyšetrený, aj posledné prezentované snahy ministerstva vnútra, možno aj s odstupom ďalšieho času ja nemôžem považovať za nič iné, iba za trápnu hru a frašku, umelé a bezvýsledné, zbytočné naťahovanie času. Nemáme žiadnu odpoveď, nemáme žiaden progres, ani parciálny, ani komplexný. Spis poukazujúci na organizované politické obchody a dohody realizované na úkor ochrany ekonomických záujmov obyvateľov je odložený a, ako som už spomenula, neposkytuje žiadne výstupy, žiaden posun ani hore, ani dopredu.

    Korupcia tak nie je novou témou a nie je to ani výhradná téma budúcnosti. Nevyšetrený spis Gorily poukazujúci na korupčné praktiky je priamym dôkazom, že korupcia prebieha i dnes. Potreba ošetrenia všetkých zložiek verejnej správy vrátane parlamentu a ústredných ministerských úradov a orgánov je teda aj výzvou a témou dneška.

    Pri tejto príležitosti by som si okrem toho dôkazu, a to je naozaj to nevyšetrenie spisu Gorily, dovolila poukázať i na ďalší taký rozmer, špecifický rozmer, kde som sa mala možnosť ja už aj v tomto parlamente presvedčiť o neochote a neúprimnej snahe sprehľadniť a zviditeľniť, zrovnoprávniť procesy rozdeľovania finančných prostriedkov verejných zdrojov a tým bol zákon a mnou predložený pozmeňujúci návrh k zákonu o rozdeľovaní dotácií pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Pod prísľubom samého ministra hospodárstva som pripravila doplňujúci návrh, ktorého súčasťou boli dve systémové opatrenia: zavedenie verejných prezentácií v procese schvaľovania projektov, ale súčasne schválenie týchto verejných prezentácií aj po realizácii projektov, kedy by vo voľnej súťaži jednotlivých spotrebiteľských združení bolo každému zástupcovi tejto spotrebiteľskej organizácie jasné, aké finančné prostriedky a nakoľko adekvátne finančné zdroje boli poskytnuté tej-ktorej organizácii, ktorá organizácia poskytla merateľné, vecné, ale aj finančné výstupy.

    Spolu s tým som, samozrejme, navrhovala aj podrobnejšie sprecizovanie zadefinovaného pojmu alebo inštitútu nevysporiadaných finančných vzťahov s verejnou správou, alebo teda priamo s ministerstvom hospodárstva, kde som poukázala práve na účelovosť zavedenia tohto inštitútu a jeho zneužívanie v praxi pre možné vyradenie organizácií, ktoré si plnia riadne svoju činnosť a darí sa im od rôznych špekulatívnych praktík, nekalých obchodných praktík v záujme ochrany spotrebiteľov čistiť trh. Napriek tomu, že mi bol pri procese schvaľovania tohto zákona daný ministrom prísľub na to, že aj jeho úprimnou snahou a úprimnou snahou ministerstva je stransparentniť procesy rozdeľovania verejných zdrojov, tento pozmeňovák nebol schválený.

    Ešte aký iný dôkaz ja ako radový poslanec, ako zástupca politického hnutia potrebujem na to, aby som si dnes dovolila bez toho, aby som si kládla servítku pred ústa, s plnou vážnosťou povedať, že s odbúravaním korupcie to táto vláda a vládna strana nemyslí vážne?

    V závere si dovolím ešte prečítať jeden citát od pána Frischa z jeho prednášky "Pôsobenie korupcie na rozvoj", s ktorou sa v plnej miere stotožňujem:

    "Keď je výber priorít a projektov určovaných korupciou, máme pred sebou vrchol zvrátenosti. Ide o prípad, kedy sú priority rozvoja zanedbávané v prospech projektov, ktoré prinesú väčší prospech štátnym úradníkom. Tým, že prideľujú zdroje na neprioritné projekty, je korupcia do značnej miery zodpovedná za zanedbávanie základných ľudských potrieb, zvlášť výživy, zdravotných služieb a vzdelávania. Korupcia sa tak stáva príčinou zaostalosti a celkovej chudoby. To potom vedie k vytvoreniu začarovaného kruhu. Korupcia vedie k zaostalosti a chudobe. Podoba zas prispieva k ďalšiemu rozvoju korupcie. Pretože ak nemôže človek uspokojiť základné životné potreby poctivo, môže sa cítiť donútený používať aj menej bezúhonné prostriedky k prežitiu. A tak je korupcia príčinou i následkom zaostalosti."

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem aby ste brali v úvahu aj tento citát pri vašom rozhodovaní, či tento zákon podporíte, alebo nepodporíte.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne, jedna, pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Za to obdobie tuná na tom našom Slovensku ja som v vnímal dve také veľké krádeže, ktoré sa tu udiali. Jedna krádež sa udiala, keď konkrétnym ľuďom sa kradlo a povedalo sa, že je to naše. Bol to rok 1948. Rok 1990, alebo teda 90. roky boli teda také, kde sa povedalo a vyhlásilo, to naše bude nie spoločné, ale bude moje. Rozkradol sa tento majetok. Dvakrát sa tuná takto kradlo. A najsmutnejšie na tom je to, že sa ešte aj vytunelovali tieto podniky a stratili ľudia prácu, to bolo to najhoršie, čo môže byť.

    Keď už po privatizácii, divokej privatizácii, keď sa takmer všetko rozkradlo, tak ja už som si tak položil otázku, čo by sa ešte dalo ukradnúť? No a nakoniec som to tak humorne povedal, tak už sa bude kradnúť aj vzduch a slnko. A stalo sa. Emisie, hej. Začal sa kradnúť vzduch, nikomu nič sa nestalo, nikomu nič. Slnečná energia, kolektory, my všetci zase platíme, občania, za energiu, ktorá je najdrahšia vôbec v Európe alebo v Európskej únii.

    Chudoba a korupcia, ako kolegynka tu spomenula, tak ja som si dal takú poznámku, sú to dve sestry, naozaj veľmi úzko súvisia. Ak odstránime chudobu, tak aj tá korupcia bude potláčaná. Myslím si, že najväčším problémom, ktorý je, nie je to to zložité, komplikované, to zložité, komplikovaný je ten mechanizmus, štát tu možno práveže vytvára také temné, mútne prostredie, mútne prostredie vody, že v ktorom sa ešte lepšie kradne. Má to byť čisté a priehľadné, ale predovšetkým aby sme všetci žili morálne a zodpovedne. Ak budeš morálne žiť, tak naozaj nebudeš kradnúť. A k tomu treba ľudí aj vychovávať, chce to nastaviť aj systém aj v školách, ale aj v rodinách.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nuž, čo malo byť povedané, bolo povedané. Nechcem už reči šíriť, ani nebudem. Som veľmi vďačný, že som túto chvíľu mohol s vami prežiť, pretože si myslím, že tento zákon, ktorý sme pripravili s tým najlepším úmyslom, je naozaj dobrým zákonom. Nie je dobrým kvôli tomu, že ho predkladáme my Obyčajní, ani nie je dobrý kvôli tomu, že niet lepšieho, ale vložili sme, tak ako som povedal v úvodnej reči, doňho nielen dobrý úmysel, ale aj kus zo seba.

    Nuž, čo iné, ako poďakovať všetkým, ktorí niekoľko mesiacov tento zákon pripravovali, celej našej pätnástke, nášmu právnemu tímu a možno len si nájsť nejaký šikovný bonmot na záver. Zdá sa mi však v tejto chvíli úplne zbytočné, aby som sa snažil o nejaký bonmot, o niečo, čo by som použil ako ten posledný klinček, ktorým by som zdôraznil všetky tie slová, ktoré tu boli povedané, a som presvedčený, že ani jedno nebolo povedané zbytočne a nazmar. Možno len úplne zopakujem celkom rád slová pána poslanca Osuského, ktoré si požičal od Tomáša Garrigua Masaryka, zdá sa mi, že hutnejšia koncentrácia slov pre tento zákon, ako to povedal prvý prezident Československej republiky, neexistuje: "Nebáť sa nekradnúť."

    A možno, keď už sme pri tom Masarykovi, tak skúsme pre tých, ktorí majú možno iné pozeranie na svet, spomenúť aj iné veľmi koncentrované slová tohto pána: "Ježiš, nie Cézar." Opäť možno naznačenie pokory, ktorú by sme mali mať k tomu všetkému, čo robíme v sieni zákonnosti.

    Alebo do tretice tí, ktorí majú radi inú filozofiu, môžu sa pozrieť v Klenovci na rodný dom Baťka Mináča, vždy keď idem na turistiku do toho kraja, rád sa zastavím pred ním a tie slová si rád "Z dúchanie do pahrieb" pripomínam: "Nie je moc, ktorá je dočasná, ale do ktorej trvá. To je naša cesta, náš osud, naša vášeň."

    A skončím len tým, o čom som presvedčený, že je nad zákonmi: sila osobného príkladu, schopnosť každého z nás meniť svet. A to platí aj pre poslancov. Nestačia zákony, nestačia slová, nestačia rozpravy, musíme do toho vložiť kus, kus seba a tým dokážeme svet meniť.

    Taký maličký, maličký príbeh úplne na záver, kdesi som to vyčítal, veľmi sa mi to páčilo. Jedenásťročné decko išlo s ocom kdesi do nejakého šapito, do cirkusu a lístok sa tam platil až od 10 rokov, dovtedy bol vstup bezplatný. A ten otec hovorí: "Prosím si jeden dospelý a tu jeden detský." "A koľko má ten chlapec rokov. " "Už má 11." "No však to na ňom nevidno," hovorí mu ten predavač, "veď to nemusíte, to si nikto nevšimne." A ten otec odpovedal: "Ale môj syn by si to všimol, že som urobil podvod."

    Možno stačí tento úplne základný prístup na to, aby sme sa nepasovali s tým, čo s tou korupciou, ona nie je úplne zničiteľná, ale ten hrozivý rozsah, ktorý sme tu dnes spomínali, ten, ten taký nemusí byť. A ja som veľmi vďačný tomu, čomu v tejto chvíli verím, že sme určite prispeli, keď nie týmto zákonom, tak možno iným a možno niekedy inokedy, ale rozhodne sme prispeli k tomu, aby korupcia prestala byť tak obrovským problémom, akým ona, žiaľ, dnes stále je.

    Ďakujem všetkým, ktorí nás počúvali a ktorí prijímali naše slová.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán spravodajca, chcete vystúpiť, zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči záverečné slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, ešte máme 35 minút, tak to nejako užitočne využijeme. Dovoľte, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko k rozprave s tým, že poviem pár takých viet na úvod, ktoré ešte k tomuto fenoménu patria.

    Korupciu ako takú, ako zlý jav spoločnosti odsudzuje každý. Každý, aj ten, aj ten, ktorý už prijal úplatok, aj ten, ktorý už úplatok dával. Aj ten to odsudzuje. Problém je v tom, že keď sa to týka jeho, už ten prístup je iný. A poviem veľmi názorný príklad, kde sa to láme. Veľmi dobrý príklad bol ten, čo povedal pán poslanec Mičovský, s tým vstupným.

    Určite zrod začína tam, keď dieťa vidí, že podvádzať je vlastne uchrániť rodinný rozpočet, že to je malá domov, že to sa patrí. Ale máme aj iné príklady, kde aj ten čestný človek sa dostane do situácie, keď s ním to zaláme. A to je prípad, keď sa stane niečo zlé v rodine. Keď nejaký príslušník rodiny má zdravotné problémy, možno aj veľmi závažné. Tam človek často pozabúda na to, že podplácať, dávať úplatok, hoci aj bonboniéru, hoci aj fľašu, je zlé. Lebo od tej fľaši(fľaše) už nie je ďaleko k tej tučnej obálke, už v tom tá hranica už sa veľmi ľahko dá prekročiť, aj na strane, kto dáva, a hlavne na strane, ktorý prijíma, lebo potom sú tí nenažranci až takí, že si sami to vplývajú.

    Ale tu sa dá pomôcť, často sa stretávam s týmto javom, keď fakt niekomu ide o to, aby to oddelenie, ktoré sa staralo o rodinného príslušníka, tá ambulancia dostala niečo, nejaký benefit, že sa starala dobre o môjho rodinného príslušníka, tak keď chcem darovať finančné prostriedky, nech účelovo darujem tej ambulancii, tomu oddeleniu. Alebo keď chcem niečo kúpiť, tak nech kúpim takú vec, ktorá nie je na osoh jednotlivca, ale je na osoh celej ambulancie, celému oddeleniu. Nech je to nejaký prístroj a kreslo, deky, televízor, z čoho majú osoh všetci, dá sa to a funguje to.

    A verte mi, že týmto keď začneme a budeme pokračovať ďalej, tak budeme na dobrej ceste, ale ešte na nejednej najsprávnejšej.

    Čo sa týka samotnej rozpravy, tak korupcia je taký fenomén, ktorý je veľmi široký ako sa, bohužiaľ, je, prekvitá v každej sfére našej spoločnosti, v každej verejnej správe, preto nebolo ťažké rozprávať veci, vyjadrovať sa k téme, aj sa to dialo. Dve veci, keďže som už mal to šťastie byť spravodajcom, poviem, ako spravodajcovi čo mi vadilo, a to sú dve veci. Jedna je, že rečníci v prvom rade chytili možnosť vyjadriť alebo, presnejšie povedané, zaútočiť na kritikov. Kto tu niečo, niečo povedal také, že toto sa mi nepáči, obsahovo alebo formálne, procesne, ako ste to navrhli, ako ste naniesli túto tému do Národnej rady, tak odpoveďou nebolo to, že idem to vysvetliť alebo idem vysloviť svoj názor, že ale my to myslíme takto. Odpoveďou bol útok, ale to sme si už vyjasnili. No hlavne pán poslanec Kadúc v tom išiel dobrým príkladom, keď povedal, že, okej, keď je niečo sporné, čo sa týka obsahu, tak poďme sa o tom pobaviť. Ale on jediný, nikto iný.

    Druhá vec, čo sa mi nepozdávalo, to, že málo ľudí rozprávalo o tom, že koľko nových inštitútov idete zaviesť, že čo sa má presne s týmto zákonom spraviť, čo sa má, ako sa má očistiť táto spoločnosť od neduhu korupcie, o tom ste hovorili málo. A máte tam veľa vecí, však zákon má 46 strán. Išlo sa veľmi doširoka a pomaly tých neviem koľko paragrafov sa tam stratilo. Ale to len je môj názor ako spravodajcu.

    Na druhej strane tu troška taká, bola taká samochvála, že náš návrh je najlepší, geniálny. Nemám rád, keď sa zhadzuje práca iných. Nemám rád, aj keď sa zhadzuje vaša práca, tak preto mi dovoľte, aby aj z mojich úst zaznelo to, že všetka česť autorom tohto zákona. Bolo to určite kus práce, stálo to veľa energie, námahy. Je to dosť vypracovaný zákon, aj keď si myslím, že sú tam také nedostatky, ktoré by bolo lepšie odstrániť ešte pred tým, ako by tento návrh zákona išiel sem do pléna do prvého čítania. Lebo sú tam aj systémové veci, ktorá podľa mňa neprospejú tomuto zákonu, budú kontraproduktívne. Ale ako povedal pán poslanec Kadúc, dá sa to, keď bude na tom vôľa, odstrániť v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o 17.00 hod. Prestávka do 17.00 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o ostatnom bode programu 19. schôdze. Poprosím pána...

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte pani, ešte, pán spravodajca, pani Mezenská.

  • Áno? Ak dovolíte, ja by som chcela upozorniť na takú skutočnosť, pri hlasovaní o mojom návrhu pod č. 244 zrejme nedopatrením ma nezaregistrovalo hlasovacie zariadenie, nezaregistrovalo môj, samozrejme, súhlasný postoj.

  • Dobre. Poprosím do zápisu.

    Pán poslanec, nech sa páči. Budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o bojovníkoch proti korupcii, je to tlač 522.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane, podpore a odmeňovaní osôb aktívne bojujúcich proti korupcii (zákon o bojovníkoch proti korupcii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 522.)

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 43 bolo za, 3 boli proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Dámy a páni, prerokovali sme program 19. schôdze. Vyhlasujem 19. schôdzu za skončenú.

    Chcem poprosiť členov grémia, ak by sme sa mohli teraz ihneď stretnúť na krátkom rokovaní o ďalšom postupe. Ďakujem.

  • Rokovanie 19. schôdze NR SR sa skončilo o 17.05 hodine.