• Príjemné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram 13. rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Miroslav Beblavý, Jozef Mihál, Jozef Mikloško, Milan Mojš, Viera Šedivcová, Ivan Uhliarik, Jana Vaľová, Marián Záhumenský. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci Michal Bagačka, Ľuboš Blaha, František Šebej.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tlač 503.

    Pán poslanec Zajac už zaujal miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jánovi Figeľovi.

    Nech sa páči, pán podpredseda, uveďte spravodajskú správu.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 503.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu pána poslanca Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo je tlač 503, ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie a pre rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Tým boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jej prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli tohto návrhu a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 482 z 26. apríla tohto roku podľa § 71 rokovacieho poriadku uvedený návrh zákona prerokovali tieto výbory:

    - Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet,

    - ústavnoprávny výbor a

    - výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Otváram všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Alojz Hlina. Týmto mu zároveň dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca a vážení kolegovia, aj dedinské kino začalo, ako tu pán kolega mi hovoril, keď muselo byť niekoľko ľudí, aj omša niekde u niekoho začne, keď je niekoľko ľudí, aj my by sme možno mali do rokovacieho poriadku si dať, že kedy môže začať schôdza, viete, aby to malo aspoň nejakú fazónu, koľko by nás tu malo byť, aby sme začali rokovať.

    Pani predsedníčka Laššáková, kde máte svojich poslancov? Máte tu 5 poslancov SMER-u, máte 83 zvolených poslancov a účastnia sa schôdze piati poslanci SMER-u. Moja otázka znie: Pani predsedkyňa poslaneckého klubu SMER-u, kde máte ostatných poslancov? Keby som odrátal tých, čo sú ospravedlnení, je to výrazom obrovskej neúcty. Obrovskej neúcty. Ale aby som bol spravodlivý, musím povedať na druhú stranu. Toto je úplne prázdne. Rozprávame o zákone, ale častokrát tu rozprávame o zákonoch dôležitých pre ľudí. Nemáme ani toľko, že sem prídeme. Opozícia, SDKÚ tu nie je vôbec nikto. Zo SaS-u tu je pani Nicholsonová, ale len preto, že predkladá ďalší zákon. Keby ho nepredkladala, tak vám garantujem, že tu nie je. Proste toto je obludné. To je obludné, čo stvárame, jak zneuctievame tento parlament! Piatich tu máte, pani Laššáková, piatich! Piatich poslancov! Čomu sa venujú? Hanba! Obrovská hanba je to.

    Vážení občania, preberáme zákon, ktorý sa týka vás, ak to, čo sa stalo v tejto krajine, že sme vydali občanov tejto krajiny do rúk úžerníkov a exekútorov, tak sa to týka dvoch zákonov. Dva zákony to upravujú. Je to o spotrebiteľských úveroch, ktorý momentálne je tu, a dneska ešte príde Exekučný poriadok. To sú dva kľúčové zákony, ktoré sa týkajú celej tejto problematiky. Vidíte, s akým záujmom poslancov sa to stretlo.

    Ja prebehnem niektoré závažné skutočnosti, ktoré hovoria o tom, ako záleží exekutíve, ale aj poslancom tejto krajiny na vás, vážení občania, na vás, na vašich problémoch, lebo keď si požičiate jak tu nejaký chudák z Galanty 300 euro, už po ňom chcú 6-tisíc! Koľko je takých prípadov? Šesťtisíc a ešte už dokonca dvaja exekútori to od neho chcú! Koľko je takých prípadov? Prebehneme si to, lebo chronologicky. Na konci roku 2010 nám Európska komisia zaslala list, teraz si zoberte, to už sme sa minule o tom bavili, keď bola energetická téma, kde nás teraz Európska komisia upozornila, že čo sme tu, čo tu stvárame, že z tých ľudí zdierame s tou elektrikou, tak ona nám už v 2010 poslala list, že čo tam v tej krajine stvárate, čo tam tým ľuďom robíte, keď my toto musíme riešiť? Ten list má 10 strán, kolegovia, ja ho tu určite čítať nebudem. Ten list má 10 strán, ale v zásade to zhrniem, tam je napísané: "Útvary Komisie majú obavu, že mnohí spotrebitelia sú v praxi nútení uhradiť nebankovým poskytovateľom (Pohotovosť) značné sumy, hoci podľa existujúcich pravidiel na ochranu spotrebiteľa príslušné sumy nedlžia. Na druhej strane sa zdá, že spoločnosť Pohotovosť a ostatné subjekty pôsobiace na trhu spotrebiteľských úverov môžu naďalej pokračovať vo svojich podnikateľských praktikách. Vzniká otázka," stále citujem, "aké kroky doposiaľ podnikli orgány?" A ja sa pýtam detto. Aké kroky podnikli orgány? Toto, tento prvý list Európskej komisie prišiel koncom roka 2010. Čo nasleduje? Po tomto prvom liste sa vyjadril hovorca rezortu, že pripravujeme zmenu, ktorou posilnia ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. A mne je to über jedno. Vtedy bola ministerka spravodlivosti pani Žitňanská, vtedy bol minister financií, to znamená rezorty, ktorých sa to vecne týka, oni. A ja sa pýtam, ak tu niekto chce mudrovať, tak sa pýtam, za rok 2010, keď už prišiel ten list, boli vo vláde, za rok 2011, čo sa urobilo? Pozrel som si, lebo keď už hovorca hovorí, že vedia o tom a pripravujú legislatívne kroky, to hovorca potvrdil, to citujem, v piatom volebnom období, zákonov, kľúčových zákonov, ktoré sa toto týka, to znamená spotrebiteľských úverov a Exekučného poriadku, nepredložili nič. Nepredložili nič. Takže skôr, ako tu začne niekto mudrovať do niečoho, tak ja sa pýtam, ako niekto ochránil svojich občanov, kde Európska komisia, odporúčam to ľuďom, prečítajte si to, čo tam píšu. Úplne zhrození sú z toho, že čo ste to tým ľuďom urobili? Ako je to možné, že toto od nich chcete? Tam sú popísané prípady, oni sú zhrození z toho, tie citácie sú úplne, ten preklad je, zamyslite sa nad tým. Čiže ak tento list čítala pani Žitňanská, čítal pán Mikloš a odpovedal úrad vlády, ja sa naozaj pýtam, čo ste urobili? Lebo to je kľúčový moment, keď tam jasne na to dokladovali, že je to, ten stav je alarmujúci.

    Prišiel druhý list, lebo odpovedali, v druhom liste z 3. 8. 2011 Európska komisia hovorí, že nie je spokojná s odpoveďou. To znamená, sa zosmolila nejaká odpoveď. Neurobilo sa nič, i keď sa avizovala, že teda ide, neurobilo sa nič, zosmolila sa nejaká odpoveď, Európska komisia nám povedala, že nie je s týmto listom absolútne spokojná. Dokonca tu ešte sa niekto vyjadril z Pohotovosti, že ochrana finančného spotrebiteľa na Slovensku je považovaná za dostatočnú, to hovorí teda človek z tej nebankovky. A nakoniec to je uzavreté spôsobom, že je to celé finančná nevzdelanosť. Nie je to celé finančná nevzdelanosť! Je to cynický nezáujem alebo neochota sa tomu venovať preto, lebo je tam obrovské politické krytie celej tejto záležitosti. Obrovský biznis, do ktorého sa nesiaha. Takže moja otázka znela aj na minulú vládu, čo urobila, keď vedela, a aj na túto vládu, čo urobila, keď vedela, lebo teraz koncom apríla nám prišiel tretí list, ministrovi Lajčákovi, kde znova nás už ani tak nie varuje, ale upozorňuje, že začínajú konanie, že to je, znova ľahkým prekladom, nemysliteľné. Ja sa pýtam, koho chránime? Koho chránime, komu to stojí za to, že vydáte tých ľudí tak, ako ich vydáte alebo niekto ich vydá tak, jak ich vydal, že si zoberú 100 euro a zničia si život, že tých prípadov je iks. Sama, teraz prejdeme na 6. volebné obdobie, vládu SMER-u, tu aspoň doniesol minister Kažimír jednu novelu spotrebiteľského, ale v zásade ona bola pripravovaná kvôli neoprávnenej pomoci. Nebola primárne zameraná na to, aby sme ochránili našich spotrebiteľov. Nebola. Ale boli tam určité ustanovenia, ktoré to upravovali, ale znova tak zľahka - hryzkaj, aby to nebolelo. Ale vďaka za to, ale poďme ďalej.

    Ak pani Jankovská v rozhovore hovorí nasledovné, vážení, ja neviem, kto to čítal alebo nečítal, z toho mrazí. Čiže štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, to znamená vecne príslušného ministerstva, ministerstva, ktoré to má v referáte, ministerstva, ktorému by na tom malo najviac záležať, tak povie, čo povie. A zistím, že som to zabudol. Nie, mám to tu. Nebudem to čítať celé. Sama štátna tajomníčka ministerstva skonštatuje: "boli pre ľudí neprijateľné (nemorálne) podmienky". Čiže ona to už vie. Pokračujem ďalej: "Hrozí, že príde o dom - vinou jednej tisícky, ktorú splatila." Rozumiete, niekto si požičia tisícku, tú splatí, ešte viac a ešte aj tak príde o dom! V tejto krajine - Slovensko 2013! A teraz pani štátna tajomníčka hovorí na otázku, koľko firiem na Slovensku takto požičiava peniaze: "vyše sto". Zoberte si to, to je, ja neviem, potravinárskych firiem nemáme toľko, firiem, čo sa venujú potravinárstvu, pomaly. Viete, že to je, ale nebankovému sektoru sa venuje sto firiem na Slovensku. Ďalšia otázka: "Existuje odhad, koľko ľudí si od nich požičalo?" "Nie, sú to súkromné a neevidujeme... Odhadujem, že rádovo ide o stovky tisíc klientov." Stovky tisíc klientov!

    Vážení, BMG Invest pred neviem koľkými rokmi je šuviks, keď toto praskne. BMG Invest je šuviks! A končíme, teda pani štátna tajomníčka, s čím končí. A teraz počúvajte dobre, tu zacitujem.

    Na otázku, že vyzerá, "akoby nebankovky na Slovensku mali eldorádo a môžu si robiť, čo chcú. Máme taký liberálny podnikateľský priestor?"

    Teraz odpovedá pani štátna tajomníčka:

    "Tieto problémy s niektorými neprimerane postupujúcimi nebankovkami majú viaceré nové členské štáty Únie. Podobné mali západné krajiny dávnejšie v minulosti. Know-how nebankoviek sa teraz posúva na východ, prechádza aj cez naše alebo územie, aj cez Českú republiku. Západné štáty sa od problémov očistili, veľa z nich pochopilo, že musia napr. limitovať úroky pri úveroch poskytovaných ľuďom. Belgičania majú presne stanovenú maximálnu výšku úroku pri spotrebiteľskom úvere, rovnako vo Švajčiarsku. Nemôže sa tam stať, že bude podnikať nebankovka, ktorá poskytuje pôžičky so 60 % úrokom. Preto teraz aj my uvažujeme o limitácii úverov." Prosím vás pekne, preto teraz aj my uvažujeme o limitácii úverov! Oni vedia, že niekde je už ten malý problém, vedia, aké je riešenie, a oni o tom uvažujú! Však to je hanba! Za celý rok, čo tam sú, nech vrátia peniaze, keď vedia, že to bol problém, vedia, že prešiel cez niečo a ako morová vlna sa to tu valí na nás, a nechajú tu tých ľudí pôsobiť a uvažujú o limitácii úverov, čo robia? Už nemali uvažovať, už to tu dávno malo byť! To je presne ten náš prístup. Presne ten náš prístup, lebo ak to niekde bolo, ak sa niekto z toho poučil a existujú z toho legislatívne nástroje, my to pripravujeme?

    Minister Borec sa zobudí teraz niekedy a začne to pripravovať? Koľko tragédií dovtedy bude? Komu na tom záleží, komu tak sakramentsky na tom záleží, aby to eldorádo trvalo? Komu? Pani predsedkyňa, vášmu štátnemu tajomníkovi Burianovi, kvôli nemu to tu držíte? Sa nehanbíte, že sa nehanbíte, že vám to za to stojí, že tých ľudí takto necháte, že sa tvárite, že štátna tajomníčka zistí, že to je zlé, a povie, že idú sa tomu venovať!? Keď už v roku 2010 prišiel prípis z Európskej komisie, že robte s tým niečo, nerobte to tým ľuďom? To je aká vizitka? Tu je ten chudák, nebudem ho menovať, z Galanty, ktorý si požičal 300 euro a dnes má splatiť 6-tisíc! Čo sme to za ľudia? Čo sme to za poslanci? Čo sme to za krajinu, keď sa na to pozeráme?

    Minister Borec sem príde na náš výbor a povie, že je potrebné poskytnúť právnu ochranu užívateľom - a ja dopĺňam - aj distribútorom drog. No, už ste im ju poskytli! Už teraz sú díleri a distribútori drog, sú už vybavení, už sú spokojní. Už je dobre. Prosím vás, nenájdete si chvíľku času, že by ste sa venovali tým státisícom ľuďom, tým 40 tisícom dôchodcom, ktorým exekvujú dôchodky, aby ste sa im trošku povenovali? Nenájdete si trošku čas, poslanci za SMER? Nie? Keď už ste všetko vybavili, keď už minister Borec hlavnou jeho agendou bolo poskytnúť právnu ochranu dílerom a užívateľom drog. Už je, už čert to ber! A teraz čo? S čím prídete, s tou kozmetikou, čo avizoval? Že exekučný, tú kozmetiku, to je čistá kozmetika, ja som si to pozeral, to je čistá kozmetika, to nie je vecná vec, ktorá pomôže ľuďom. Nie je. A to je Exekučný poriadok, ktorý akože už robíte, a budete to do televízie predávať, jak pomáhate. Nepomáhate! A kde sú spotrebiteľské úvery a riešenie toho? Kde? Možností nie je veľa, ale sú nejaké. Ja som rád, že sa veci hýbu aj tým smerom, že sme sa dohodli aj s inými kolegami a ideme do Banskej Bystrice - 10. v pondelok o piatej na námestí SNP - protestovať. Pôjdu tam aj kolegovia za KDH, aj za SDKÚ, protestovať proti úžerníkom. Ja verím, že bude aj ďalší protest, v Prešove možno. Tiež protestovať proti úžerníkom, lebo, ľudia moji zlatí, nič iné vám nezostáva, lebo tuná sa nikto nezobudil, nikto, lebo im na tom nezáleží, nezáleží im na tom.

    Treba povedať, že čo, aké kroky, a ja som v tomto korektný. Ja vždycky poviem dopredu, že čo sa dá urobiť a že čo sa urobí. Ak existuje inštitút skráteného legislatívneho konania, ktorý sme tu už aplikovali kvôli Pente pred Vianocami, tak, prosím vás pekne, aj spotrebiteľské úvery, zákon o spotrebiteľských, kvôli ktorému trpia tisíce, dokonca sama Jankovská pridala, že stotisíce ľudí, a Európska komisia nám to napísala čierne na bielom, trikrát nám to poslala, tak neexistuje jasnejší prípad poškodzovania ľudských práv, to znamená, čo zakladá dôvod na skrátené legislatívne konanie ako novela zákona o spotrebiteľských úveroch. A to presne urobím, že vyzvem pána Boreca, aby na najbližšiu schôdzu predložil v spolupráci s ministerstvom financií, lebo tam im to patrí, zákon o spotrebiteľských úveroch v tých novelizáciách, ktoré sú potrebné za predpokladu, že neprejde návrh zákona, ktorý predkladá pán Zajac, lebo asi neprejde v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj návrh Exekučného poriadku v skrátenom legislatívnom konaní, lebo je, není pádnejší dôvod na skrátené legislatívne konania ako stav, aký je teraz momentálne v tejto situácii.

    Opakujem, BMG Invest alebo čo to bolo, jak sa to volalo, je šuviks oproti tomu, čo sa deje teraz. To je šuviks. To, ako trpia ľudia, ako ste ich vydali, ako ste ich nechali, ako sa na to pozeráte a ako niekto nereagoval, keď mal od 2010. Koľko tragédií sa stalo od roku 2010, koľkým ľuďom sa mohlo pomôcť, keby niekto v 2010. reagoval. Koľkým? To mohli byť tisíce ľudí. Nemuseli možno prísť o niečo, nemuseli si zničiť manželstvá, ale záleží na tom Žitňanskej alebo nezáleží? Ja si dám tú prácu, že sa jej na to spýtam. Aké kroky vykonalo ministerstvo? Ale dávam si prácu, že sa budem pýtať pána Boreca, že čo v tom vykonalo.

    Čiže ak nepríde, ak nepríde návrh o spotrebiteľských úveroch a Exekučný poriadok v skrátenom legislatívnom konaní na júnovú schôdzu, tak sa pokúsim zozbierať 30 podpisov, lebo to bude jasný dôvod na odvolanie pre nečinnosť, pre nečinnosť a neschopnosť a minimálnu sociálnu empatiu na riešenie toho, a nezaslúži si ten minister byť na tom ministerstve, ktoré sa volá spravodlivosti, lebo tu už dávno o spravodlivosti nerozprávame. To znamená, pokúsim sa alebo pokúsime sa, verím, že nás bude viac, zozbierať 30 podpisov, ale čo tu hrozí v tomto parlamente? Či ich nezozbierate, okrem toho, že hrozí aj to, že ho, vy ho nebudeme chcieť odvolať kvôli tomu, lebo sa vám to nebude zdať ako dôvod. Už tak či alebo onak, ešte jeden inštitút odporúčam občanom a ja vám pôjdem s vami. Keď ani toto nevyjde, tak okupačný štrajk ministerstva spravodlivosti. Kedy, keď nie teraz? Kedy, keď nie v tejto veci? Neexistuje silnejší motív, neexistuje horší prípad nezáujmu štátu o vás. Horší prípad lobizmu, neschopnosti a mix celého: ignorácie, cynizmu, nezáujmu, iných záujmov a kašlania na občana, lebo je ďaleko pred voľbami, pol roka pred voľbami si všetci na vás spomenú, tak budú chodiť, že nebudete stíhať dvere otvárať. Tam ich, všade budú a budú vám hovoriť, jak chcú pomáhať. Teraz vám môžu pomáhať! Teraz môže SMER pomôcť, teraz, tu pri tejto novele aj pri novele Exekučného poriadku, teraz môže pomôcť. Nemajú veľa možností. Keď už za nás bojuje Európska komisia, už za nás bojuje, za občanov tejto krajiny bojuje Európska komisia, ktorá sama sa na to nemôže pozerať. Takže jedna z ďalších možností, ktorá ešte zostáva, a ja ju avizujem a ja to urobím, lebo to ministerstvo, pokiaľ to sem nedonesie, tak sa nemôže tak volať, ako sa volá. Ten okupačný štrajk možno bude cestou na to, aby sa už niekto konečne zobudil, že či záujmy úzkej skupiny ľudí na zarábaní - a teraz to prečítam, ako to hovorí právnik, ktorý sa venuje ochrane týchto ľudí -, či tento záujem je silnejší ako záujem občana, a tým skončím. Právnik, ktorý sa venuje, pomáha, lebo sú aj takí, chvalabohu, tak píše, že akí sú tí ľudia krutí z tých nebankoviek:

    "Sú to ľudia bez škrupúľ, ktorí idú aj cez mŕtvoly, niekedy doslovne. Človek pre nich neznamená nič, vidia iba peniaze. Nedokážem týchto ľudí pochopiť. Neviem, ako môžu spávať. Ani im nezávidím. Smutné je, že svetská spravodlivosť si k nim nevie nájsť cestu."

    Človek, ktorý sa zaoberá prípadmi týchto ľudí, toto skonštatuje, ale nemôžme to zgeneralizovať, ale hovorí to o tom, že je to naozaj, ale naozaj mimoriadne zlé. Ja neviem, čo je v tejto krajine tým wake up call-om, že niekto si povie: "Tak už na to sa nedá pozerať!" Ja neviem. Možno ten okupačný štrajk.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem hlavne teda ohradiť voči tomu začiatku vystúpenia pána poslanca Hlinu. Pán poslanec Hlina, ja keď som išla do miestnosti, ja, samozrejme, predkladám ten ďalší návrh zákona, ale videla som, že ste prihlásený do rozpravy, a napriek tomu som si sem prišla sadnúť, si vás vypočuť napriek tomu, že viem, teda že je to vždy nadlho, keď vy vystupujete. Žiaľ, v tom našom klube alebo čo to po nás zostalo, nie sme, nemáme všetci taký široký záber na témy, aké máte vy, to nám musíte odpustiť, takže máme témy podelené, ale každý jeden z nás tieto témy sleduje. Ja keď nesedím tu, tak sedím určite na klube alebo ma nájdete v kancelárii, ja si to tu vždy odsedím do tej 19.00 hod. Ja sa veľmi ohradzujem voči tomu, čo ste povedali na adresu aj ďalších kolegov, ale konkrétne mňa, a dnes sa choďte pozrieť na klub, do našej miestnosti, je tam moje päťročné dieťa, ktoré sem prišlo so zápalom priedušiek aj s antibiotikami len preto, aby som si tu odsedela a aby okrem iného počúvala aj vás. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, boli ste na ministerstve spravodlivosti, takže, myslím, že ste získali aj tie informácie, že v roku 2008 alebo '9 zákonom o ochrane spotrebiteľa bola zriadená komisia na ochranu spotrebiteľa, a ktorej výsledky poukazujú, že skutočne ministerstvo spravodlivosti koná. Reaguje aj teraz na vyjadrenie Európskej komisie a pripravuje aj novelu zákona, Občianskeho súdneho poriadku k ochrane spotrebiteľa a, samozrejme, pripravuje aj Exekučný poriadok. A je to aj o tom, že tejto téme sa ministerstvo venuje roky rokúce, minimálne od roku 2005. Je to aj za obdobie, aj keď to nerada hovorím, ale aj za predchádzajúce obdobie. Ale asi najväčším prínosom bolo vytvorenie komisie na ochranu spotrebiteľa.

    Takže aj štatistické ukazovatele by vám vedeli veľmi podrobne poukázať, akým spôsobom a komu pomohli a v koľkých prípadoch.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, nič mi neostáva, len súhlasiť aj chronologicky s tým, čo sa tu dialo za celé tie obdobia rôznych vlád, keďže na tom trhu malých pôžičiek, úverov sa veľa neurobilo a až doteraz je to také chaotické prostredie, živelné, ktoré vlastne dáva priestor rôznym špekulantom na to, aby ožobračovali ľudí a tým pádom aj rodiny na Slovensku. Ja som sa ešte v roku 2000 zúčastňoval na etablovaní mikropôžičkového programu pre malých podnikateľov, živnostníkov, ktorý veľmi dobre fungoval až do roku 2009, keď ho pán Jahnátek ako minister hospodárstva zrušil zbytočne, kde aspoň tých malých živnostníkov a malých podnikateľov sme vedeli podporovať tak, aby získali či už štartovacie, alebo rozvojový kapitál cez zaujímavé mäkké zdroje, ktoré pomáhali rozvíjať to malé podnikanie na Slovensku.

    Ja som veľmi rád, že môj kolega Pavol Zajac aspoň takouto formou, novelou tohto zákona chce zmeniť tú kritickú situáciu v poskytovaní malých pôžičiek ako spotrebiteľských pôžičiek, pretože to už je alarmujúci stav, ktorý nemôže pokračovať v tejto krajine, a dobre, že ste zdôraznili aj určitú intervenciu Európskej komisie, ktorá takisto vníma Slovensko ako jednu krajinu, kde skutočne je tu chaotické trhové prostredie v rámci poskytovania takýchto finančných prostriedkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcem oceniť, že máme tuná predloženú novelu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ja by som to trošku, ten slovosled pozmenil a bolo by to - a v iných úžerách - a nie o iných, nemyslím ako to predkladanie, ale ako keby tuná naozaj boli tí úžerníci chránení zákonmi v tejto krajine, a nič s tým za celé tie roky nerobíme. Podnikať vo svojich praktikách, ako kolega to spomínal, tak naozaj to je podnikanie v úžere, to je úplne tak paradoxné a to je tak hrozné a tie státisíce ľudí, tak ako to bolo spomínané, ja netuším, koľko naozaj tých ľudí v reálnych číslach sa vyskytuje v tých finančných problémoch, ale nemôže to byť tak a nemôže to existovať v jednej normálnej demokratickej krajine, keď občan, ktorý je v núdzi, a druhý, ktorý v úvodzovkách je "podnikateľ", zneužije jeho núdzu.

    Takýto človek si požičia 300 eur a 6-tisíc má vrátiť. Parazitujú na tom nielen tie samotné, samotní poskytovatelia tých úverov, ale, samozrejme, do toho je aj zapojená celá sieť. Veď to sú ako výpalníci, sa správajú. A sú tam častokrát právnici, exekútori do toho zapájaní. To je úplne čosi absurdné. Ja by som aj všetkým kolegom, všetkým nám odporúčal zahlasovať za túto novelu zákona, aby sme ju posunuli do druhého čítania. Aj keď môžu tu byť isté aj nedostatky, ale v tom druhom čítaní, ak máme pripomienky, aby sme to vylepšili. Skutočne je tu strašne veľa tragédií a rozpad mnohých manželstiev a mnohých rodín, ktorých, ich núdzu sme použili na to, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, my sme spolu, čo sa týka, chcem hovoriť na tému Exekučného poriadku, už rozprávali veľakrát. Mrzí ma, že tento názor na exekútorov máte, pretože si myslím, že robia aj dobrú prácu tým, že ich povinnosťou je vymáhať pohľadávky, nič iné, vymáhať pohľadávky a priniesli veľa osožného aj v prospech veriteľov, ale o tom hovoriť nechcem.

    Nemôžem súhlasiť s tým, že neurobilo ministerstvo spravodlivosti nič v tom, že by prinieslo nejakú zmenu v rámci Exekučného poriadku na ochranu spotrebiteľa. Ja plne s vami súhlasím, čo sa týka spotrebiteľov. Ale bola, chcem upozorniť, že bol prijatý ods. 4 v § 57 Exekučného poriadku, čo sa týka možnosti, dokonca sa ukladá povinnosť exekútorovi v prípade, že zistí nejaké skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie exekúcie, tak túto povinnosť má a musí dať exekúciu zastaviť v prípade, že zistí, že sa vymáhajú nejaké neoprávnené pohľadávky. A môžem vás uistiť, že množstvo exekútorov v rámci vymáhania v prospech Pohotovosti túto, túto svoju, túto možnosť a dokonca povinnosť využilo. A ja keď som túto činnosť vykonávala, tak vám poviem, že veľa exekúcií, čo sa týkalo spotrebiteľských úverov, som dala zastaviť.

    Samozrejme, to, čo si spotrebiteľ požičia, tú sumu, tú vrátiť musí, ale tie poplatky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, ktoré sú niekedy skutočne, ako hovoríte, vysoké, je možnosť v rámci Exekučného poriadku už terajšieho dať zastaviť.

    Takže a toto bolo prijaté myslím v roku 2010 na ochranu spotrebiteľov. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem vám veľmi pekne a ďakujem aj za faktické poznámky.

    Pre istotu zopakujem, štátna tajomníčka konštatuje, že v krajinách západnej Európy sa nemôže stať, že tam bude podnikať nebankovka, ktorá poskytuje pôžičky so 60 % úrokom. Preto teraz aj my uvažujeme o limitácii úrokov. Pani Vitteková, to je presne to, ministerstvo robí, ministerstvo pracuje, ministerstvo koncepčne, systémovo a zatiaľ trpia ľudia.

    Keď už to vedia, tak, prosím vás, nech sem s tým prídu. To nie je, to není Vojna a mier, to sú 2-3 ustanovenia v zákonoch, ktoré to jednoznačne budú definovať, a zachránite tým kopu ľudských osudov, možno kopu rodín s tým zachránite. Tak, prosím vás, nehrajme sa tu na mačku a myš. A ja hovorím to, čo hovorím. Pokiaľ sem nepríde pán Borec v skrátenom legislatívnom konaní s návrhom zákona o spotrebiteľských úveroch a Exekučným poriadkom, verím, že nebudem sám, ktorý bude žiadať jeho odvolanie pre nečinnosť, a verím, že keď to tu neprejde, tak sa niekto pridá a budeme okupovať to ministerstvo, lebo si nezaslúži byť ministerstvom. Pokiaľ toto nechá, takto trpieť svojich, keď už pani štátna tajomníčka vie, že to sú stotisíce ľudí. A sú to stotisíce ľudí, je to 41-tisíc dôchodcov, ktorých žije zo sumy 116 euro, prosím vás, sa nad tým zamyslite, oni vedia, oni pripravujú, oni chcú - od 2010. vedia, pripravujú, chcú. Tri-štyri ustanovenia v zákone sú to, ktoré to budú jasne definovať. Pohotovosť tu už dávno nemala byť! Pohotovosť mala tak utekať odtiaľto, že by nestihli dvere zavrieť, prosím vás. A nieže tu bude vyhrážať a paralyzovať súdy. To je vaše maslo!

  • Nech sa páči, páni poslanci, môžete sa prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa nikto ústne neprihlásil. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, v prvom rade kolegovi Alojzovi Hlinovi za jeho naozaj emotívne vystúpenie na podporu tohto návrhu zákona.

    Keď tu toľkokrát spomínal pani štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti, tak vám musím povedať, že musím opraviť svoje úvodné slovo, keď som povedal, že v roku 2012 bolo na Slovensku vykonaných 500-tisíc exekúcií. Počas víkendu som si prečítal rozhovor s touto pani štátnou tajomníčkou a po, vyhlásila, že na Slovensku bolo vykonaných v roku 2012, teraz sa podržte, 580-tisíc exekúcií! Podľa jej názoru, väčšina z týchto exekúcií exekvuje pohľadávky od nebankových, mimobankových subjektov. Situácia je neúnosná, tak ako to povedal aj kolega Hlina. Ale pre korektnosť vám musím povedať a zopakovať zo svojho úvodného slova to, že od roku 2001 do roku, do marca roku 2010 existoval na Slovensku zákon o spotrebiteľských úveroch, kde maximálny strop úrokov bol vydávaný nariadením vlády každý polrok. Neviem, čo viedlo prvú vládu Roberta Fica v marci roku 2010 k tomu, že toto nariadenie zrušila. Ukážem vám tabuľku, ešte z prvého polroku roku 2010, kde ešte aj vláda Roberta Fica určila výšku úrokov pri spotrebiteľských úrokoch. Záležalo, samozrejme, od výšky požičanej sumy a od dĺžky splácania. Tieto úroky boli na úrovni vtedy od 11 % do 70 %. Tento zákon platil od roku 2001. A vláda takto každý polrok mohla určiť výšku spotrebiteľských úrokov. V tom marci roku 2010 bol spustený úžernícky Klondike. Tam sa vtedy povedalo, môžeš pýtať hocijaké úroky, stovky, tisícky percent. V úvodnom slove som o tom hovoril. Až do výšky 22-tisíc % v niektorých prípadoch. Toto nie je normálne!

    A preto som prišiel s návrhom zákona, novelizujem zákon o spotrebiteľských úveroch, keď už nemôžem sa pozerať na to a počúvať aj vo svojom najbližšom okolí, ako ľudia pre niekoľko sto euro, niekedy pre tisíc-dvetisíc euro, prídu o svoju nemovitosť. Následne exekútori to vymáhajú, túto výšku úrokov nie sú ľudia schopní splácať. Čo sme to za štát, keď človek príde do banky, kde sa požičiava, spotrebiteľské úvery dajme tomu od 6 do 11-12, možno 14 %, a banka povie občanovi, že nie si schopný splácať tento spotrebiteľský úver, a preto ho nedostaneš. On ide cez ulicu do nebankového, mimobankového subjektu, ktorý má peknú fasádu, tvári sa možno ako banka, vyzerá veľmi sofistikovane, jeho zmluvy sú preverené tými najlepšími právnikmi v tomto štáte a tento človek v dobrej viere si tam požičia, nečíta písmená drobnými písmenami a nevidí, koľko je tam úrok. Ako je možné, keď banka povie človeku, že 13-14 % nie si schopný splácať, ako potom môže splácať 200, 300, 400 % v nebankovom subjekte? Už pri podpise zmluvy ten subjekt nebankový vie, že ten človek to nebude schopný splácať, a ide po jeho nemovitosti. Štát musí regulovať takéto veci! Štát reguluje hazard, predaj alkoholu, predaj zbraní, musí regulovať aj výšku úrokov v nebankových subjektoch. Národná banka Slovenska kontroluje banky, nebankové subjekty kontroluje kto? Preto som prišiel s týmto návrhom zákona, kde som stanovil strop, hranicu úrokov pre nebankové pôžičky. Ja som vyšiel z 50-násobku základnej úrokovej miery Európskej centrálnej banky. Viem si predstaviť aj iné riešenie.

    Ale dohodnite sa najprv v Národnej rade Slovenskej republiky, a preto sa aj ja obraciam na poslancov SMER-u, dohodnime sa najprv na tom, že musíme stanoviť strop týchto úrokov. Ak sa dohodneme, že sme, že potrebujeme určiť strop týchto úrokov, posuňme tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní som ochotný pristúpiť na iné riešenie, s ktorým príde alebo poslanec SMER-u, alebo budem konzultovať s ministerstvom spravodlivosti alebo financií. Dá sa tento strop určiť aj inak. Dá sa to určiť aj nariadením vlády alebo nariadením ministerstva financií a môžme sa vrátiť k tomu, čo tu platilo od roku 2001 do roku 2010. Ale najprv sa tu musíme dohodnúť na tom, že treba s tým už niečo konečne robiť. Je najvyšší čas. Ja som poslanec tu a teraz a situácia na Slovensku je alarmujúca, preto som prišiel k touto novelou. Áno, budeme robiť aj protest proti úžerníkom, ale som aj poslanec Národnej rady a mám právo predkladať zákony, a preto som predložil tento návrh zákona. Dohodnime sa, že strop pre úvery nebankové je potrebné určiť, pusťme to do druhého kola. V druhom čítaní môžme prijať aj iné opatrenie, ako tento strop bude stanovený. Ale nie je možné, aby tento úžernícky Klondike na Slovensku ďalej fungoval! Nie je možné, aby nebankové subjekty pod ochranou štátu robili z občanov Slovenska bezdomovcov! Toto musíme zastaviť.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Chce sa k rozprave vyjadriť aj pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len krátko, ctené dámy, vážení páni, a viac-menej apelačne, pretože zákon je relatívne jednoduchý, ale ten problém je veľký, známy. Má svoju aj históriu, aj isté extrémy alebo výrazné prejavy a ja som presvedčený, že to treba riešiť. Nepotrebujeme možno skrátené konanie, ale konanie samo osebe, konanie, ktoré je aj v rukách tohto parlamentu. Kto chce hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod, odsúva to na iný, na potom, na lepšie možno časy, keď nebude stúpať Dunaj.

    Pavol Zajac predkladá návrh, ktorý je čitateľný, má svoje ratio a ja ho považujem za dobrý základ. Nebolo by dobré, ak by medzi úspešné podnikateľské odvetvia na Slovensku, v krajine Európskej únie, eurozóny, patrila úžera ako spôsob obživy alebo zisku. Krajina, kde sa darí korupcii alebo nepoctivému zarábaniu na biede alebo negramotnosti, áno aj nevedomosti iných.

    A to posledné chcem povedať, štát, štátna moc, parlament, vláda, prezident, štátne orgány sú zodpovedné za isté istoty, ale nie tie iné, ale na prvom mieste bezpečnosť a spravodlivosť. Bezpečnosť a spravodlivosť, lebo ak to iné bude prioritnejšie, kto bude zodpovedný za bezpečnosť a spravodlivosť, aby ju potom ľudia brali do vlastných rúk alebo hľadali nejaké, nejaké úniky od problému? Preto to pripomínam, lebo aj téme spravodlivosti, aj bezpečnosti môžeme napomôcť reguláciou pomerov v spotrebiteľských úveroch tak, aby sa darilo transparentnému zodpovednému podnikaniu. Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 504, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 483.

    Dávam slovo pani poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 504.)

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predmetným návrhom a predmetným zákonom navrhujeme upraviť povinnú predškolskú dochádzku od štyroch rokov veku dieťaťa a zrušiť nulté ročníky na základných školách a rozšíriť financovanie predškolskej výchovy tak, aby ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu poskytovalo finančný príspevok na dva ročníky predškolskej výchovy namiesto súčasného jedného ročníka.

    Účinnosť návrhu zákona navrhujeme stanoviť na rok 2016 z dôvodu nastavenia financovania a pre väčší priestor samospráv, vytvoriť podmienky pre zavedenie povinnej predškolskej výchovy a účinnosť ustanovení o zrušení nultých ročníkov až na rok 2018, kedy by mali prvé deti absolvovať dvojročnú predškolskú výchovu, a nulté ročníky tým pádom už viac nebudú potrebné.

    Týmto návrhom riešime viacero závažných problémov, ktoré je možné identifikovať nasledovne:

    - Klesajúci počet detí navštevujúcich predškolské zariadenia, čo je v protiklade so žiaducim trendom, ako prebieha v iných štátoch Európskej únie, aj prioritami Európskej únie v rámci predškolskej výchovy.

    - Podpora mladých rodín, ktoré chcú pracovať a nemajú kam umiestniť svoje dieťa do materskej školy - ide o zosúlaďovanie rodinného a pracovného života.

    - Nízku pripravenosť detí, ktoré nenavštevujú predškolskú výchovu na plnenie školských povinností, čo je v súčasnosti riešené predovšetkým odkladaním začiatku povinnej školskej dochádzky alebo vytváraním nultých ročníkov na základných školách, čo je nedostatočné.

    - Zlyhávanie ochrannej funkcie štátu pri ochrane oprávnených záujmov detí medzi štvrtým až šiestym rokom života dieťaťa - hovorím napr. o utýranej Lucke, ktorá takýmto spôsobom vypadla z evidencie po tom, čo absolvovala všetky povinné očkovania, a tento štát nevedel, že také dieťa vôbec existuje.

    V Európskej únii je trendom podporovať účasť detí vo veku 4 až 7 rokov na predškolskom vzdelávaní. V roku 2008 bola participácia detí v predprimárnom vzdelávaní vo veku medzi štvrtým rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v krajinách Európskej únie v priemere 92,3 %, pričom v Slovenskej republike to bolo necelých 79 %, v Taliansku 98,8 %, vo Veľkej Británii 97,3 %, v Českej republike viac ako 90 %, v Holandsku a v Belgicku 99,5 a vo Francúzsku plných 100 %. Vo väčšine krajín síce nie je povinná predškolská výchova, ale napr. vo Francúzsku aj napriek tomu je účasť v predprimárnom vzdelávaní najväčšia spomedzi všetkých krajín EÚ 27.

    Podľa najnovších informácií z Úradu informácií a prognóz školstva je účasť detí v predprimárnom vzdelávaní v roku 2012 na Slovensku vo veku 4 rokov len 73 %. Pri 5-ročných deťoch je to 80 %. Najhoršie sú na tom, samozrejme, komunity, ktoré spadajú pod sociálne vylúčené spoločenstvá. Podľa štúdie Svetovej banky navštevovalo v roku 2011 materskú školu len 28 % rómskych detí vo veku od 3 do 6 rokov. Takéto deti, ako iste viete, je potrebné zvlášť pripraviť na výchovu a vzdelávanie v základných školách, pretože väčšina z nich ani neovláda slovenský jazyk, nemajú základné sociálne zručnosti a bývajú neuromotoricky nezrelé, častokrát sa u nich rozvíjajú špecifické poruchy učenia, poruchy pozornosti a poruchy správania. Takéto deti spravidla na Slovensku končia v špeciálnych základných školách, pričom účasť rómskych detí v špeciálnych školách sa v roku 2010 vyšplhala až na rekordných 60 %. To sú len kvalifikované odhady, čo predstavuje okolo 15-tisíc rómskych detí.

    Tento problém sa však netýka len sociálne vylúčených spoločenstiev. Častokrát aj deti nepatriace do sociálne ohrozených komunít aj v mestách vyrastajú v málo podnetnom prostredí, ktoré im neposkytuje potrebné pulzy pre ich všestranný vývin. Takýmto príkladom môžu byť rodiny so slabým príjmom, nefunkčné rodiny, napr. z dôvodu rôznych patologických javov ako závislosť na návykových látkach, hazarde a pod. Za všetky uvediem príklad bratislavského Pentagonu, kde sú sústredené práve takéto rodiny. Mnohé príklady to dokazujú, medziiným aj nedávno medializovaný prípad utýraného dievčatka, ktoré bolo niekoľko rokov mŕtve v Bratislave, alebo chlapca z Prešovského kraja, ktorý do svojich ôsmich rokov nenavštevoval žiadnu školu, žiadne iné zariadenie. Viaceré štúdie aj skúsenosti hovoria, že po absolvovaní predškolskej výchovy sú deti z menej podnetného prostredia lepšie pripravené na absolvovanie školskej výchovy, rozvíjajú sa harmonickejšie a väčšina z nich dosahuje stredoškolské vzdelanie. Existuje aj štúdia Svetovej banky, ktorá sa sústreďovala predovšetkým na deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Zistili, že presne to percento, ktoré chodilo do predškolského zariadenia, bolo schopné vo vyššom veku dokončiť strednú školu.

    Zavedením povinnej predškolskej dochádzky by sme zároveň riešili problém, že orgány štátnej správy niekedy nevedia zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov detí, ich zdravia a zdravého vývinu od času, kedy rodič prestane poberať rodičovský príspevok v momente dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa, až do času, kedy je rodič povinný prihlásiť dieťa na povinnú školskú dochádzku. Takto bude každý rodič povinný dieťa prihlásiť na povinnú predškolskú výchovu po dosiahnutí štvrtého roku veku dieťaťa. Vytvoria sa tak podmienky na zlepšenie ochrany oprávnených záujmov všetkých štvorročných detí na Slovensku. Toto je veľmi dôležité, toto sa práve týka týraných detí, toto sa týka detí, ktoré tento štát ani nevie, kde sú, pretože nám jednoducho vypadávajú z evidencie. To nie je len prípad Lucky alebo toho chlapca z Prešovského kraja, ktorý som spomínala, to sú možno stovky detí, o ktorých štát nemá absolútne žiadne informácie, ako sa im vodí, v akom prostredí vyrastajú, či sú v poriadku, či vôbec sú.

    V súčasnosti je nedostatok materských škôl hlavne v mestách. Povinná predškolská výchova vytvára podmienky, aby samospráva zabezpečila predškolskú výchovu pre všetky deti, a tým sa vytvorí možnosť otvárať materské školy aj tak, tam, kde by doteraz nevznikli. Vznik nových a verejných a neverejných materských škôl a zvyšovanie počtu tried v materských školách sú dôležité aj pre odstránenie časti prekážok pri napĺňaní túžby mať deti. Vytvorí sa tak kvalitné zázemie pre starostlivosť o deti a podporí sa pracovná aktivita mladých rodín. Zároveň je zrejmé, že so vznikom materských škôl vzniknú aj pracovné miesta pre učiteľov aj so stredoškolským pedagogickým vzdelaním.

    Návrh zákona obsahuje povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy podľa miesta trvalého bydliska dieťaťa alebo do inej materskej školy podľa výberu rodiča dieťaťa po dovŕšení štvrtého roku veku dieťaťa rovnako ako v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky. Na základe žiadosti rodiča v prípade, že zdravotný stav dieťaťa nedovoľuje sa zúčastniť na predškolskej výchove v materskej škole, alebo ak je podľa vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zabezpečený všestranný rozvoj dieťaťa aj mimo materskej školy, dieťa môže absolvovať individuálnu predškolskú výchovu. Jednoducho nebude musieť chodiť do tej škôlky. Jednoduchým testom sa zistí, či to dieťa vyrastá v prostredí, ktoré je dostatočne podnetné pre jeho ďalší vývin, ďalší vývoj, a takéto dieťa nebude musieť navštevovať tú materskú škôlku.

    My, samozrejme, chápeme, že táto krajina je plná aj zodpovedných rodičov, ktorí dokážu vychovávať dieťa úplne plnohodnotne bez toho, aby sa do toho zapojila škôlka alebo akákoľvek iná cudzia osoba. Takýmto rodičom, samozrejme, dávame tú možnosť, aby ich dieťa nemuselo navštevovať materskú škôlku. Naozaj ide o jednoduché diagnostické testy.

    Novelou zákona zároveň navrhujeme zaviesť povinnosť pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu poskytovať finančný príspevok na úhradu nákladov na vzdelávanie v materských školách nielen na päťročné, ako je to upravené v súčasnosti, ale aj na štvorročné deti. Obce tak budú mať presný prehľad o tom, koľko detí je potrebné do materskej školy umiestniť, a budú tak lepšie vedieť nakladať s prostriedkami z podielových daní na tento účel, ako aj s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. V prípade, že dieťa nebude riadne navštevovať povinnú predškolskú výchovu, zákonnému zástupcovi nebude vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, a pokiaľ ide o príspevok na dieťa, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o osobitnom príjemcovi rovnako ako v prípade, že si dieťa neplní povinnú školskú dochádzku alebo ak rodič nezapíše dieťa do materskej školy. Toto sa, samozrejme, netýka tých, ktorí dostanú potvrdenie od centra o tom, že jeho dieťa je v poriadku, z dostatočne podnetného prostredia a nemusí chodiť do materskej škôlky.

    Za riadne plnenie povinnej predškolskej výchovy sa považuje to, ak dieťa strávi minimálne 80 hodín mesačne v materskej škole okrem prípadov, kedy mu to nedovoľuje zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti, alebo na základe výnimky. Rodič dieťaťa alebo jeho zákonný zástupca bude môcť požiadať o individuálnu predškolskú výchovu, ak zdravotný stav dieťaťa mu nedovolí navštevovať materskú školu alebo ak je zabezpečený primeraný všestranný rozvoj dieťaťa inak, pričom k žiadosti bude musieť priložiť správu všeobecného lekára alebo vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. V tomto prípade nebude potrebné povolenie, zákonný zástupca však bude musieť k žiadosti predložiť správu, ktorá preukazuje skutočnosti uvedené vyššie.

    Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Má pozitívny vplyv na zamestnanosť (viď doložka vybraných vplyvov) a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už len dodám, že sa teda týmto pádom uchádzam o to, aby ste podporili predmetný návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňa. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Arpádovi Érsekovi. Ideš.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Milí poslanci, poslankyne, dovoľte mi krátko, aby som zaujal miesto spravodajcu.

    Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove, vzdelaní, čiže školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení zákonov, tlač 504.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote. Predseda konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky príležitosti, náležitosti, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky, odporučí predmet návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň za gestorský výbor odporúčam Slovenskej Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,

    - Výboru Národnej rady o financovanie a rozpočet,

    - výboru vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady za vzdelávanie, vedu, mládež a šport, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať teraz, či sa hlásia kolegovia, kolegyne ústne? Do rozpravy, predpokladám, traja páni poslanci: Fronc, Hlina, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne, ešte pán Poliačik. Dobre, berieme. Takže štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, vcelku krátko k tomuto návrhu zákona.

    Viete, v prvom rade si musíme uvedomiť, že či sa to nazýva povinná predškolská dochádzka, ide o predĺženie povinnej školskej dochádzky. Ja si myslím, že tieto úvahy o predĺžení povinnej školskej dochádzky už existujú dosť dlhšie, takpovediac lietajú v povetrí. I keď som presvedčený, že pokiaľ by sme predlžovali povinnú školskú dochádzku, a v mnohých krajinách je dlhšia ako u nás, desaťročná, tak by som to bol za to, aby sme to robili na opačnej strane. To znamená, aby sme predlžovali nie desaťročnú, aby tie deti viac navštevovali stredné školy.

    A teraz k samému návrhu zákona. Je celkom iste pravda, že poklesli počty detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka a ktoré prešli zaškolením. Ešte pred desiatimi rokmi Slovensko to malo jedno z najvyšších, vyše 91 %, pokiaľ si pamätám, dneska, ako uvádzala pani navrhovateľka, uvádzala, myslím, 80 % rádovo, čiže ten pokles je evidentný. Otázka je, čím je spôsobený? Ja si myslím, že nie ani tak rodičmi a ich nezáujmom, ale situáciou, ktorá existuje v mnohých mestách, kde je niekedy naozaj pre mnohých rodičov problém umiestniť dieťa do materskej školy.

    No a teraz, v čom vidím problém. Určite nie v tom, že by sa vytvoril väčší priestor, že by dokonca štát viacej financoval predškolskú výchovu, v tom nevidím problém. Ale problém vidím v tom, že sa zavádza povinnosť. Nie teraz len k tomuto zákonu, ale všeobecne, mám pocit, že tuná máme takú tendenciu každý problém riešiť zavedením ďalšej povinnosti. Jednoducho miesto toho, aby sme uvažovali, ako tých ľudí skôr motivovať. Čiže rodič, ktorý naozaj bude podnetné prostredie vytvárať atď., bude musieť istým spôsobom absolvovať nejaké to, nejakú tú diagnostiku atď., aby to dieťa nemusel dať. Ja si myslím, že, naopak, musí, by malo to fungovať. Ak chceme, aby tam niektoré deti chodili, máme hľadať cestu, aby sme motivovali.

    Čiže v čom ja vidím problém a s čím sa nemôžem stotožniť, to je zavedením povinností pre deti od 4 rokov navštevovať predškolskú výchovu. Pokiaľ by to bolo stavané motivačne, áno.

    A ešte jedna poznámka, čo sa týka detí z menej podnetného prostredia, teda aby sme nechodili okolo horúcej kaše, väčšinou sa to týka detí z rómskeho prostredia, no nemyslím si, že toto ich nejakým spôsobom bude viesť k tomu, aby chodili na tú predškolskú výchovu, pretože o tom síce nikto nehovorí a zrejme ani nie sú známe žiadne štatistické čísla, ale mnohí vedia, že je nemálo takých detí, ktorí si neplnia ani povinnú školskú dochádzku, a že keď si opakovane neplnia, že to je pre rodičov trestný čin, len nikto do toho vstúpiť nechce. Takže nemyslím si, že tento ďalší, by som povedal príkaz, ich nejakým spôsobom donúti vzorec správania.

    Takže pokiaľ rozšíriť, motivovať, vytvoriť priestor pre predškolskú dochádzku, áno, pokiaľ zaviesť povinnosť, tak musím povedať za seba, že nie. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Pán poslanec, samozrejme, že keby sme žili v ideálnom svete, tak by platilo to, čo ste hovorili vo svojej reči, že by bolo vhodnejšie nerobiť plošný, plošnú povinnosť pre každého, ale targetovať ten zákon konkrétne na tie deti, ktoré to najviac potrebujú, na tých 15 až 20 % detí, ktoré objektívne potrebujeme v škôlkach mať. Len to by sme museli mať prostredie, v ktorom sa vytvára legislatíva, o ktorú sa dá oprieť. Ak by sme mali zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, všetko by sa dalo nastavovať inak.

    Ak by sme mali konkrétne posúdenie každého jedného dieťaťa v štyroch rokoch a vedeli by sme povedať, ktoré deti naozaj potrebujeme do tých škôlok dať a ktoré nie, vedeli by sme ich objektívne rozlíšiť, tak by sem tiež vedeli zákon targetovať úplne inak a dalo by sa ho zacieliť priamo na tie deti, ktoré to potrebujú. Toto všetko ale, bohužiaľ, nemáme a hodiny tikajú. A ak nespravíme niečo, tak sa nám stratí ďalšia jedna generácia a budeme hovoriť o tom, že áno, mali sme začať pri vzdelávaní, ale nemali sme na to nástroje. Tento nástroj nie je ideálny, ale za súčasných podmienok, som presvedčený o tom, že je to najlepšie možné riešenie. A v prípade, že si myslíte niečo iné, tak ocením alternatívny návrh, akým spôsobom dostať tých 15 až 20 % detí, ktoré nutne do škôlok potrebujeme dostať, lebo štatistiky nám jasne ukazujú z OECD, že ak tú škôlku skončia, tak majú veľkú pravdepodobnosť zmaturovať, tam je priama súvislosť. A ak im tie škôlky ale nedáme, tak nám budú vypadávať v prvých ročníkoch do špeciálnych škôl.

  • Nech sa páči s reakciou, Martin Fronc.

  • Ja si myslím, že líšime sa v pohľade na spôsob riešenia veci. Ja som za to, aby sa hľadali motivačné cesty. Pravdou je, že keby sme pripravili alternatívny návrh, tak skončí ako všetky alternatívne návrhy zatiaľ, ktoré som tuná podával v Národnej rade v tomto období, takže to asi nie je cesta, ktorá tam vedie, ale uvediem aspoň príklady. Pokiaľ som fungoval ako minister, tak som zaviedol pomoc, aby chodili do školy, pomôcky, stravovania, podobné veci, štipendiá, kde sme ich istým spôsobom snažili sa motivovať. Nemyslím si, že by to vyriešilo problém, však to je problém na mnoho, mnoho rokov a nemá také jednoduché riešenie, že ak deus ex machina to rozsekneme, to každý vie, ale myslím si, že toto je cesta, ktorá by skôr viedla k riešeniu, i keď dlhá a ťažšia určite. Ďakujem.

  • Ďalším do rozpravy prihláseným poslancom je Alojz Hlina.

    Môžte, nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem. Mne by na to nestačila faktická, takže nakrátko na vás budem reagovať takto v rozprave. Predĺžiť dlhšie o 2 roky tú povinnú školskú dochádzku, pri všetkej úcte, pán poslanec, podľa mňa to je nezmysel, lebo to porieši len tie deti, ktoré sú schopné sa vlastne dopracovať až po to ukončenie tej povinnej školskej dochádzky niekde na strednú školu. Väčšina tých detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, o ktorých som hovorila, ktoré za sebou nemajú škôlku, tak končia v špeciálnych základných školách, odkiaľ vychádzajú ako 16-roční zo 6. ročníka špeciálnej základnej školy. Oni sa nevedia ani podpísať a ich prvé kroky vedú na úrad práce. Ja si neviem predstaviť, že im by sme akože, ešte ako nadstavbu tam držali dva roky dlhšie, že k čomu by to asi tak pomohlo.

    Prečo chodí menej detí do škôlok? Podľa vás to nie je spôsobené rodičmi? Podľa mňa je to spôsobené aj rodičmi a je to krásne vidieť práve na tých sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo o tom hovoria štatistiky, ktoré máme k dispozícii, a tie štatistiky naozaj hovoria o tom, že spomedzi všetkých krajín, ktoré majú relevantné zastúpenie rómskej menšiny, rómskeho etnika, tak na Slovensku chodí úplne najmenej detí z nich do škôlok a to, samozrejme, potom spôsobuje to, že sú zapísané do špeciálnej základnej školy a nedokážu si ukončiť ani základné vzdelanie. To, že absolvujú 10-ročnú školskú dochádzku nikomu nepomôže.

    Hovoríte o motivácii. Motivácia ako taká zlyháva. Zlyháva hlavne v tomto prostredí. Ja poznám obce, kde sú krásne škôlky, kde sú učiteľky schopné prijať teda deti z týchto málo podnetných prostredí, sú schopné sa im venovať, zavádzajú tam rôzne alternatívne metódy, jednoducho to dieťa príde tak dvakrát do mesiaca a to je všetko. A musím povedať, že k tomu napomohol aj ten spôsob motivácie, ktorý ste zaviedli vy na školách, teda pomôcky a stravovanie. Dnes sa to, viete o tom, že ja som pripravovala aj zmenu toho, čo ste vy zaviedli, ja som to podmieňovala tým, aby tie deti naozaj sedeli v tých školách, pretože tá prax ukazuje, že deti chodia do školy sa akurát najesť a tie pomôcky, ktoré dostanú zadarmo na začiatku školského roka, si zoberú domov, pretože to je prenosné. Ja som navrhovala, aby sa to stalo majetkom školy, aby to bolo neprenosné, aby sa nestávalo práve to, čo sa stáva, že zoberú si tie pomôcky domov a na druhý deň ich majú buď spálené, alebo predané, speňažené. Takže myslím, že, že motiváciu, ja s vami súhlasím, ak by sme vedeli nájsť účinný spôsob, ale konkrétne to, čo ste spomenuli, je absolútne neúčinné a hovorím, poznám ľudí z praxe, ktorí sa snažia všemožnými spôsobmi motivovať tých rodičov, aby deti nosili do škôlok. A nedarí sa to, úplne sa to míňa účinku.

    Musím povedať ešte, že aj keby sme mali zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, samozrejme, by bolo jednoduchšie targetovať tú skupinu, ale aj tak by nám z toho vypadlo veľmi veľa rodín, kde deti žijú a vyrastajú v málo podnetnom prostredí, pretože okrem iného tá definícia sociálne vylúčených spoločenstiev okrem toho sociálneho statusu bola zameraná aj geograficky, to znamená, že opäť by sme tie individuálne rodiny tých sociálne znevýhodnených alebo detí, kde je málo podnetné prostredie zachytiť nedokázali. Napríklad tá utýraná Lucka bola presne z takejto rodiny. To bola rodina, ktorá žila dokonca v centre mesta istý čas, v prenajatom byte. Ja zhodou okolností žijem v tom dome, kde oni žili, a žiadnym zázrakom a žiadnym zákonom o sociálne vylúčených spoločenstvách by sme ani takéto rodiny nedokázali podchytiť.

    Ale presne ako povedal Martin Poliačik, ja tu dnes stojím s týmto riešením nie preto, že by som to považovala za 100 % riešenie a ideálne riešenie. Ja som otvorená tomu, aby sme našli spoločne nejaký iný, nejaký iný návrh, ktorým by sme vyriešili to, čo riešiť chceme a čo som spomínala v tej dôvodovej správe, ale ja sa tým zaoberám doslova roky a ja som na nič lepšie neprišla. Ak máte to lepšie riešenie, ale tú motiváciu, čo ste hovorili, tie pomôcky a to stravovanie jednoducho neberiem, lebo aplikačná prax ukázala, že to zlyháva na plnej čiare. Ďakujem.

  • S faktickou na predkladateľku, pán Martin Fronc, nech sa páči.

  • Nebudem polemizovať, či to zlyháva alebo nezlyháva, nakoľko to bolo účinné. Ja si myslím, že to bol jeden z krokov, ktorý čosi pohol, ale toto nie je pdostatné. Podstatné je niečo iné, pani kolegyňa. Vy robíte zákon pre všetky deti. Pre všetky deti na Slovensku, nielen pre deti z vylúčených spoločenstiev, ale vy týmto zákonom všetky ostatné deti robíte rukojemníkmi tohto vášho návrhu pre tie deti z vylúčených spoločenstiev, takisto ako to robil minister, keď navrhuje povinnú spádovú školu. Jednoducho takto sa to robiť nedá. Ja chcem, aby ste im pomohli, ale nie tak, že urobíme rodičov a všetky ostatné deti rukojemníkmi. Ďakujem.

  • Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Ja si cením snahu, ktorá prináša návrhy riešení, pretože naozaj to je veľký problém, ktorý tu máme, a to, čo je podstatné, je, že žiadne jednotlivé opatrenie bez toho, aby bolo spojené s ďalšími, nebude fungovať, ale to vieme všetci. To tu ale neznamená, že ich nemáme robiť a navrhovať tie jednotlivé opatrenia.

    Keď sa tu spomínali, keď sa spomínal systém alebo školská dochádzka, teda resp. pomôcky pre deti v školách, ja som ich zavádzal ako minister. Urobili sme to preto, aby sme motivovali, ale zároveň sme tam urobili motivačné štipendiá pre dobrých žiakov, ktoré už neexistujú. Čiže my sa musíme vrátiť k tomu, že musíme motivovať tých ľudí, dobrých oceňovať, zlých nemotivovať alebo potláčať za ich správanie. A to musíme zmeniť v množstve ďalších zákonov. Musíme tak nastaviť celý sociálny systém, aby podporoval snaživých a dobrých a aby odmeňoval prácu a trestal pasivitu, a musíme začať od najranejšieho detstva.

    V tomto návrhu, ja si myslím, že do druhého čítania to treba posunúť a tam urobiť zmeny. Ja by som to stlmil, že nie toľko rokov predškolskej povinnej výchovy, ako je navrhované, ale menej. A viem si predstaviť aj, že by to bolo, že by tam bola zakomponovaná možnosť voľby pre rodičov, ktorí nemajú takéto problémy. To sa všetko dá, a preto v tom druhom čítaní, ja myslím, že je priestor na to, aby sa vyladili veci, ktoré dnes povedzme sa zdajú, že narážajú na nejaké problémy. To sa stáva, veď tých názorov môže byť veľa, ale pretože treba urobiť v týchto veciach zmeny a sú naozaj veľmi naliehavé, by som podporil tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. S reakciou Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Fronc, nie sú tam žiadni rukojemníci, pretože ako som spomínala, ja chápem, že táto krajina je plná zodpovedných rodičov, ktorí dokážu zabezpečiť to, aby ich dieťa malo dostatok podnetov potrebných pre jeho zdravý vývoj a vývin, a preto po absolvovaní testov v centre bude môcť rodič získať výnimku, aby jeho dieťa nechodilo do žiadnej materskej škôlky. Takže ako som povedala, ja, ja chápem, na čo narážate. Ja si tiež nemyslím, že to je 100 % riešenie, a preto o to viacej oceňujem tú faktickú Ľuda Kaníka, pretože v druhom čítaní, vážení, ja som otvorená akýmkoľvek návrhom, ktoré by to vylepšili. Ja som včera hovorila so štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Dohodli sme sa presne na takom istom postupe, že sa s tým teda oboznámi, pretože to ide vlastne presne v tých mantineloch, o ktorých rozpráva aj pán minister Čaplovič a o ktorých rozprával už v roku 2007. Ja som pripravená podporiť akýkoľvek pozmeňovák, či to bude od 5 rokov, ale niečo s tým musíme robiť.

    A hovorím, že ako som skúšala, tak som skúšala, toto bol jediný možný spôsob riešenia. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším rečníkom v rozprave je Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, v návrhu zákona skôr či neskôr, ja si myslím, že sa dopracujeme k nejakej verzii takej, jak máme teraz doložky vplyvu na rozpočet a súladu s európskym, tak sa dopracujeme, ja ju pracovne nazvem, takej integračnej doložky. To znamená, že ako tento zákon alebo novela tohto zákonu pomôže alebo nepomôže tomu veľkému problému, ktorý sme spôsobili. A ja sa nechcem zfokusovať iba na sociálne vylúčené spoločenstvá, ale v zásade, v zásade pre túto chvíľu to poviem a niektoré veci zopakujem.

    Som rád ináč aj, že pani predkladateľka hovorila o tom, že sú tu deti, ktoré trpia, a my si to nevšímame. Mohli ste prípadne nám pomôcť, my sme teraz v nedeľu robili taký protest detí, ktoré trpia, cez Poštovú až k prezidentovi 10-tisíc topánočiek. Lebo oni chúďatá nevedia ísť protestovať, tak sme to urobili za nich, hej, tak symbolicky. A naozaj je to veľká pravda, že aj bola zverejnená určitá štúdia, kde hovorí, že ani by sme neverili tomu, že koľko detí trpí, hej. Proste prostredia v rodinách a už to tie dôvody sú aj možno také, čo sme spomínali v predchádzajúcom, pri návrhu predchádzajúceho zákona, kde ten stres v rodine je tak veľký, že trpí to dieťa. Čiže je to vec, ktorú treba určite riešiť, s tým sa úplne stotožňujem. Ale aj také praktické nejaké by som povedal veci, ktoré na to upozorňujú, aj to bola.

    Ale konkrétne ku vášmu návrhu. Tiež zdieľam určité obavy o povinnosti, resp. nepovinnosti. A ja to vymodelujem na jednom konkrétnom prípade. Ja si myslím, že skôr či neskôr sa k tomu dopracujeme, len tu sa všetci budeme trhať, pasovať, že neviem čo. K projektom mobilných škôlok sa skôr či neskôr dopracujeme. Po tých osadách tie mobilné škôlky budú, hej. A bude to jedno z riešení. Bude to síce ako v Palestíne, ale proste nehrajme sa, že sme tu Salzburg, hej, alebo Švajčiarsko. Takí, čo sme sa tu, že Švajčiarsko, tu už boli. Proste bude to tak. Budú tam mobilné kontajnerové škôlky a budeme v nich socializovať ľudí, malé deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. A keď to budeme robiť, urobíme dobre. Lebo to by som tu, ja som odborník na to není, ale keď to dieťa naozaj socializujete v tom malom veku, v tom mladom veku, tak to má význam, samozrejme, preňho, ale aj pre celú spoločnosť. Čiže je tu otázka, by som povedal, primárnej zodpovednosti a zodpovednosti za krajinu. Skôr či neskôr, a čím skôr, tým lepšie. Preto by som bol aj rád nejakým, by som povedal, výstupom aj zo strany predkladateľov alebo ľudí, ktorí sa venujú tomu, že kedy už chcú začať pomáhať tým deťom? Lebo to je tak. Dneska ju tam postavíte, tú kontajnerovú škôlku a zajtra v nej učíte. Pokiaľ tu budeme sa motať, krútiť, neviem čo, súťaž, hento. Nakoniec batéria bude drahšia ako Fabia, vodovodná v tej škôlke. To tu všetkého sme schopní. Kdežto pri kontajneroch možno aj preto nie je taký záujem, ten kontajner až tak moc neobabrete, lebo ten kontajner stojí plus-mínus 3-tisíc eur. Samozrejme, tu sú experti po všelijakých ministerstvách, ktorí by ho boli schopní kúpiť za 15-tisíc euro. Ale to už ľahšie ustrážime, hej. Čiže možno aj preto je taká nevôľa a nechuť do toho ísť, lebo za tým nevoňajú peniaze, hej. Preto sa tešia veľkej obľube tendre softvérových riešení, lebo to je jedno cédečko. To nikto nikdy nezmeria, že koľko práce sa tam urobilo, preto máme cesty, aké máme, ale ideme dostávať esemeskou výzvu, že máme ísť na STK-áčku, za miliardu. To je proste Slovensko dnešných dní. Čiže možno aj preto identifikujem miernu neochotu sa tomu až tak venovať, lebo ten kontajner neobabrete, hej. Ak sa niekto chystal, jak to obabrem, tak to neobabrem. Ale hovorím, jak sme tu zodpovední, že čo verím, že sme, tak sa k tomu skôr a čím skôr, tým lepšie, dopracujeme.

    A k otázke tej povinnosti, resp. nepovinnosti. Tam naozaj, ja si myslím, že môže nastať určitý problém. By ste neverili. My sme si projekt mobilnej škôlky testli v Malackách. A tak jak bol veľký krik, že tam to dieťa nevojde, ani keby ho, ja neviem čo, koňom ťahal, tak by ste neverili, že na druhý deň tam boli všetky. A nikto ich nenútil, nebolo to podmienené žiadnou sociálnou dávkou. Proste tam chceli ísť. A to si myslím, že je cesta, hej, to si myslím, že je cesta, lebo naozaj tie deti, je to pre nich podnetné a čiže ja by som to neuväzoval, môžme ísť pomaly do toho. Nemusíme ísť do toho po hlave, hej. Že keď to dáte tým deťom a poviete im, že tam môžu ísť sa hrať, môžu sa tam ísť socializovať, je tam nejaká animácia, sú tam nejakí ľudia, tak vám garantujem, že tie deti tam pôjdu. A môžme to potom priebežne vyhodnocovať, že aký to má, resp. nemá význam pre to, čo sme si povedali. Ale ja si myslím, že tam to rozporovať nebude hádam nikto, že má význam sa tým deťom venovať. A keď už pre nič iné, tak ešte, keď sa vrátim k tým Malackám, nám vyčítali v Malackách, že prečo v tých kontajneroch neučia alebo sa nevenujú tým deťom Rómovia? Hej, akože rómski školitelia. A ja vravím, že práve nie, že práve to nie je správne. Čiže práve naopak, že práve by tam mali byť ľudia, ktorí nie sú teda nerómskeho pôvodu práve kvôli tomu, aby dochádzalo k tým kontaktom. Lebo častokrát tie deti sú v tom prostredí tak vylúčenom, že častokrát ten človek, ktorý nie je Róm, pre nich je, jak z Marsu keby prišiel. A pokiaľ v tom mladom veku nedôjde k tej socializácii, k tomu kontaktu, tak sa silno posilňujú tie stereotypy, tie obludné stereotypy, ktoré sa častokrát v tých osadách vytvárajú, a to dieťa je poznačené s týmito stereotypmi. Čiže práve naopak. Nikdy by som nesúhlasil s tým, že v kontajnerových škôlkach majú učiť rómski učitelia. Práve naopak. Majú tam učiť nerómski učitelia práve kvôli tomu, aby preskakovali tie mostíky, aby sa neposilňovali tie stereotypy. To je veľmi dôležité. Ale nehovorím, že absolútne, ale to by bolo znova, len taká chyba lávky. Že to znova takto len postavíme. Nie, práve naopak. A ja som ešte, keby sme pokračovali v tej úvahe, že naozaj chceme pomôcť, a nehráme sa len, že chceme pomôcť. Viete, keby niekto povedal, že sa chce tomu naozaj venovať a naozaj mu na tom záleží a naozaj si myslí, že tie deti by mali vedieť, ako sa chodí na splachovací záchod a naozaj ako sa drží ceruzka, hej, a že nechcem na tom zarobiť, ale chcem, aby to bolo, a chcem mať aj v mojej osade, keď je to starosta, že ako dostať ľudí do toho, aby tam šli učiť? A tu už by mal, tu už je aj naša úloha, aj naša možnosť. Jeden z takých, by som povedal, ľahkých, ja viem, že ma ukameňujú všetci, ale my sa k tomu skôr či neskôr dopracujeme, ak niekto, jeden z príkladov poviem. Ak niekto chce dostať internát alebo prednostne internát, tak pokiaľ doloží, že praxoval v mobilnej škôlke v osade, hej, v rámci nejakého, ja neviem, jak to môžme nazvať všelijako. Tak áno, štát bude prednostne mu. Ja viem, že nateraz si budú vlasy trhať, čo to je, ale my sa skôr či neskôr k tomu dopracujeme vzhľadom k tomu, čo sme spôsobili, hej? A teraz to už treba len hasiť a riešiť. A to je jeden zo spôsobov. Naozaj pokiaľ v tých osadách, tých obludných osadách, kde to je, ja hovorím, stredovek, už som dokonca v nejakých novinách čítal, že doba kamenná. Pokiaľ v nich nebudú kontajnerové škôlky so sociálnym zariadením, v ktorých budú čiastočne platení, čiastočne dobrovoľní ľudia, ktorí sa budú venovať tým deťom, tak táto krajina bude mať, aj tak už má zavarené na veľký problém. Ale rádovo to s tým znásobí.

    Čiže k vášmu predkladanému návrhu. Beriem to ako vec na otvorenie témy a apel na to, že zakrývanie očí by už v určitý moment mohlo skončiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Štefan Kuffa. Prosím, aby ste ho nezdržiavali.

    Štefan, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, tuším aj študenti hore na balkóne, aj tých vítam. Však aj o nich je reč, lebo mládež je našou budúcnosťou. Ó, mládež naša, tys' buditeľkou rána. Pavol Orságh Hviezdoslav. Chcem hneď v úvode povedať, že úsilie alebo tá snaha predkladateľky týmto zákonom, že ten zámer má dobrý, ale ja si dovolím s ním nesúhlasiť. Chcel som ako prvý vystúpiť, aby to nevyzeralo tak, že som nejak tak ovplyvnený svojimi predrečníkmi, resp. jedným, lebo ono tak tí dvaja predrečníci sa celkom tak nezhodli, ale tá povinnosť aj mne vadí tuná práve, lebo to akoby sa rozšírila povinná školská dochádza, nie od šiesteho, ale od štvrtého roku, len sme to nazvali predškolskou povinnou dochádzkou. A teda tie deti, ktoré by eventuálne rodičia sa rozhodli, že tam nechcú dať, tak sa budú musieť nejak podrobiť rôznym psychologickým testom a možno diagnostikám, analýzam. Má to byť naozaj dobrovoľne. A paradoxne, neodpustím si poznámku, mi to tak prepáčte, že práve liberáli predkladajú takýto zákon - štát musí vedieť, obec musí vedieť, štát sa musí starať, obec sa musí starať. Keby ste si tak pozreli možno tie výroky vaše smerom ako dozadu, tak zase v tej bezbrehej slobode, však nech dieťa sa rozhodne samo, hej, však. Áno, možnože je rozdiel vo veku, lebo je štvorročné dieťa a osemročné dieťa. No ale tak dobre, nájde sa tu možno človek zase taký - no veď však nech dieťa sa rozhodne, či chce chodiť alebo nechce chodiť do škôlky, hej. Keby ste toto možno predkladali, samozrejme, je to nejaký zase v tom prenesenom slova zmysle taký extrém, ale, naopak, ja by som išiel opačnou cestou, nie zavádzaním povinnej školskej dochádzky, lebo tak by som to nazval, od štvrtého roku.

    Ale aby tuná, viete, a v tom môžete byť liberálni, aby tu bola sloboda rodičov rozhodnúť sa, že dokonca dieťa, ktoré absolvuje alebo teda chodí do povinnej školskej dochádzky, aby mohlo túto povinnú školskú dochádzku absolvovať doma, v rodine. Sú mnohé rodiny na Slovensku na perifériách okrajových našich regiónov, kde tieto deti majú problém dochádzať do školy, hlavne v zimných mesiacoch. Ale aj v lete je to problém, keď to dieťa má ísť nejakých 7 až 10 kilometrov a veľakrát peši, lebo tam nie je žiaden spoj. Tak aby práve táto školská dochádzka mohla sa absolvovať doma. Čo vy na to, mládežníci hore? Chceli by ste sa doma učiť? Ale museli by ste mať zodpovednú matku a zodpovedného otca, hej. To je podmienené. A aby boli spôsobilí, aby mali adekvátne vzdelanie na to, aby vás mohli vzdelávať. Ja si dovolím povedať, že nie štát ani obec nie je tým primárnym socializačným prvkom vo vzťahu k dieťaťu, ale práve rodina otec a matka. To je ten primárny proces socializácie, kde prebieha. Samozrejme, môže byť tá rodina patologická. Ale presne ako kolega Fronc to tuná spomenul, ako by sme trestali potom všetky rodiny a všetky deti, lebo musia ísť a musia absolvovať túto povinnú predškolskú dochádzku. Ja s tým naozaj nemôžem súhlasiť. Žiaľ, ani nezahlasujem za tento návrh zákona, pretože jednoducho nemá také to ratio, ktoré tuná ako chýba. Dôvodiť tým, že klesajú počty detí v predškolskej výchove. No a teraz o čo ide v podstate, aby sme napĺňali tie škôlky, ktoré sú prázdne? Aby sme zachytili ten trend, aby škôlky sa nestrácali? No veď je to na rodičoch, ako sa rozhodnú, že či teda to dieťa do predškolskej výchovy dajú alebo nedajú.

    Ten demografický vývoj. No, možno ako-tak už je teraz stabilizovaný v posledných tých pár rokov, ale tu bol výrazný pokles, hej, počtu detí, takže tie škôlky ešte veľakrát zotrvačne dochádzajú, tak preto sú aj prázdne možno v mnohých mestách. Možno v Bratislave je ten tlak väčší ako na tie škôlky, ale proste zákonom, že by sme to dávali, že tá povinná predškolská dochádzka, že musí to to dieťa absolvovať.

    A dovolím si aj nesúhlasiť, nie je na to ani argument na ten príbeh tej Lucky, ktorá tuná bola spomínaná, aby všetci ostatní rodičia mali túto povinnosť. V praxi bežnej, dovolím si povedať, aj tlmočiť tuná možno názory a pohľady mnohých pediatrov, ktorí, naopak, ktorí nedoporučujú takéto predškolské zariadenie, prostredie kolektívu z hľadiska somatického, ja nehovorím z toho psychologického, ale somatického, pôsobí negatívne na to dieťa. Lucia ty si spomínala sama, že máš tu 5-ročnú dcérku (reakcia z pléna), no tak ty si to tu spomenula, ja by som to nerozprával, ale ty si to spomenula, je chorá. No tak možno by bolo zaujímavý pohľad ako lekára, že prečo je chorá, hej? A práve môže to byť to sociálne prostredie, na mnohé deti naozaj negatívne ako pôsobí a to dieťa je sústavne choré a opakujúco. V mnohých prípadoch aj tí pediatri aj hovoria, že aby z takejto škôlky dieťa odišlo. Ono, tak ako to spomenul kolega, aby tá motivácia tuná bola. Áno, súhlasím s tým, ale rovnako, aby to nebol len štát a obce, ktoré tuná budú suplovať možno ten výchovný aspekt rodiny, ale aby materstvo bolo ako také spoločensky docenené, keď už nechceme zaplatiť tú prácu matky v rodine, ale aby sa jej to trebárs rátalo pre započítateľné roky a odpracované roky pre dôchodok. Ak sa stará o to dieťa do veku 6 rokov, tak, hej, to je taký jeden z tých príkladov. Samozrejme, by mohlo byť to, byť to materstvo docenené aj oveľa viac. Spomenuté tu boli tie práve rómske deti a možno práve o to ide predkladateľke, že len 28% rómskych detí chodilo do škôlky. No problém je u rómskych detí, je naozaj ten, že keď oni prichádzajú do školy, tak mnohé tie rómske deti majú problém porozumieť tej slovenčine. Ale tam sa zamyslieť teda nad tým, ako s tými deťmi vhodne komunikovať a pripravovať tých pedagógov, však Nitra je tuná orientovaná práve na týchto pedagógov, ktorí by mohli zvládať práve deti v tých prvých ročníkoch školy, a aby ich dokázali viesť a dostatočne motivovať.

    Tiež, kolegovia, tu, dovolím si v rámci rozpravy tuná, keď tu spomenuli , spomenuli ste, že stratí sa ďalšia generácia detí tým, že by sme týmto zákon neuviedli ako do praxe. No toto neboli argumenty. Dovolím si povedať, že tu sa nestratí žiadna generácia našich detí, lebo ja si myslím, že stále ešte v našej spoločnosti drvivá rodín a rodičov je normálnych a vychovávajú tie svoje deti. Sú prípady a práve aj v zahraniční, kde, naopak, je dvojkoľajnosť vo výchove, a škôlka môže byť tá, ktorá vychováva jedným smerom, a rodičia iným smerom. A teraz, kto je ten dobrý? Rodičia hovoria, že vedú tie deti svojím, teda tým správnym smerom a dobre vychovávajú a že tie deti v tej škôlke sú demoralizované a že nie sú vychovávané a vedené správnym smerom. Prečo by sme mali my tuná zavádzať túto povinnosť, že každé dieťa od 4 rokov musí absolvovať predškolskú dochádzku?

    Záverom len to chcem povedať, že tuná v podstate nazýva sa to len predškolská povinná dochádzka, ale v podstate ide o predĺženie povinnej školskej dochádzky a uvedenie v tom rannom veku vo veku 4 rokov. Dovolím si ako otec rodiny povedať to, že myslím si, že najlepšie je, ak je to možné, lebo stále to nie je možné, aby to dieťa bolo doma, bolo doma s rodičmi, predovšetkým je to matka, samozrejme, aj ten otec, aby nebol absentujúci, ale aby ten proces socializácie a proces výchovy práve prebiehal v tých ranných štádiách doma. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kuffu je faktická poznámka.

    Lucia Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne aj za toto podnetné vystúpenie pánovi poslancovi. Ja len tak v dobrom to hovorím, že ty žiješ niekde v ideálnom svete. Ja by som sa raz na tú planétu, odkiaľ si prišiel, hrozne rada pozrela, lebo to by bolo skvelé, keby to všetko tak fungovalo, ako ty o tom rozprávaš.

    Po prvé tá povinnosť a liberáli, tak k tomu len krátko. Ja sa chcem len opýtať, že či je podľa nás, čo tu sme, liberálne skladať sa na nevzdelaných, ktorí sú výdobytkom špeciálnych škôl, nevedia písať, čítať, či je liberálne, že sa im skladáme na ich živobytie do konca života. Podľa mňa to liberálne nie je, podľa mňa nie je liberálne chcieť od niekoho, kto robí za minimálnu mzdu, aby živil takúto armádu ľudí. To sa ich nikto nepýta, či to chcú alebo nechcú, či to je liberálne, alebo nie je to liberálne.

    Všetkých rodičov trestáme. To odznieva. Chcem ti iba povedať, pán poslanec, že 80% tých detí už dnes je v škôlkach, tých zvyšných 25 %, to sú tie deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré chcem podchytiť. To sú tie, ktoré tam nikdy dobrovoľne chodiť nebudú, tak ako tam dobrovoľne nechodia ani teraz, a to napriek tomu, že za tú škôlku by nemuseli platiť.

    Pediatri, ktorí neodporúčajú chodiť deťom do škôlok, pretože budú choré, to počujem prvý raz. Ja sa chcem opýtať, ak sú tu vážení páni poslanci, ktorí sú pediatrami, aby sa k tomuto vyjadrili. Ja to počujem ako matka dvoch detí prvý raz. Ja mám pocit, že od tých 4 rokov je práve dôležité budovať ten imunitný systém, a práve preto by deti mali chodiť do kolektívu, aby čelili tým ochoreniam, aby vôbec nejaký imunitný systém mali.

    To, že chceš učiť deti rómske v rómskom jazyku, keď teda nevedia po slovensky, považujem za absurdné, pretože potom si neviem predstaviť, keď ich tá škola jedného dňa vypľuje a oni nebudú vedieť po slovensky, že akým spôsobom sa chcú uplatniť na trhu práce napríklad. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou pán poslanec Kuffa. Nech sa páči.

  • Nepovedal som, aby boli deti učené v rómskom jazyku, ale aby boli pedagógovia a učitelia, ktorí tej rómčine rozumejú, a aby oni im to vedeli preložiť a pretransformovať. Aby tam neviazla tá komunikácia pedagóg a učiteľ, to jest v tom prvom ročníku. Áno, problematika rómskych detí je problémom práve komunikačná, rečová bariéra, kedy tam sa zráža ten učiteľ, pedagóg a v podstate to dieťa.

    Potom ďalším problémom, ktorý je u Rómov, ja som z prostredia takého, kde je veľmi veľa Rómov, vzdelanie ako také má veľmi nízku hodnotu, resp. nemá žiadnu hodnotu. Rodičia sú tí, ktorí aj počas povinnej školskej dochádzky nemotivujú svoje deti chodiť, tie rómske deti, ako do školy, ale, naopak, im povedia - veď však a načo by si chodil do tej školy. Takže to rómske prostredie je veľmi ako špecifické. No a keď 80% tých detí chodí dobrovoľne do tých škôlok, no veď o čo nám teda ide, no tak aby sme neprijímali teraz zákon, kde je táto povinnosť kvôli týmto 20%, kde zavedieme povinnosť, že musia tieto deti absolvovať povinnú školskú dochádzku. To musí a to povinné, to mi naozaj vadí a paradoxne, tak sa mi to ťažko počúva zo strany liberálov, lebo koľkokrát tuná odznelo - však dieťa má právo rozhodnúť sa, dieťa nech rozhodne.

    No ja si myslím, že rodič má byť stále ten, ktorý formuje srdce a dušu dieťaťa, rodič má byť ten, ktorý vedie toto dieťa. Ja hovorím o normálnej rodine. Ja si myslím, že nie som z ideálneho prostredia, že tak ako kolegyňa to tu spomína, z normálneho rodinného prostredia. Dokonca aj to ťažké rodinné prostredie, kde deti prežívajú, možno by sme povedali, že z asociálnych rodín, tak vyšli veľakrát skvelí ľudia, vynikajúci, paradoxne.

  • Ďakujem pekne. Ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, Lucia, pán sprievodca, hm, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia. Musím povedať, že keď som videl prvýkrát tento návrh zákona, tak to liberálne ja sa začalo búriť, to je pravda, ale jednak my v názve strany nemáme len jedno slovo, máme tam dve. A to je solidárny návrh toto a druhák, načúval som faktom, načúval som číslam a načúval som tomu, že ako situácia tam, kde ju potrebujeme riešiť, naozaj vyzerá.

    A musím povedať teda aj v reakcii na Štefana Kuffu, nemáš pravdu, Štefan, takmer v ničom, čo si hovoril, nemáš pravdu. Mnohokrát to nie je na rodičoch, či chcú dať dieťa do škôlky alebo nie, častokrát nám to klesajúce číslo detí, ktoré máme v predškolskej výchove klesá hlavne kvôli tomu, že v škôlkach nie je miesto. Nie je to tak, že by bolo menej detí a veľké prázdne škôlky, ako to bolo pred desiatimi možno rokmi. Teraz nám Husákove deti majú deti, máme obrovský nárast detí v ročníku a mnohé samosprávy nie sú schopné napĺňať tými deťmi škôlky a pre mnohé deti jednoducho v škôlkach nie je miesto. Ďalší fakt je ten, že testy na každom dieťati sa robia už teraz, testy predškolskej vyzretosti sa robia vo veku 6 rokov a na základe nich sa potom odporúča rodičom, či dieťa môže nastúpiť do prvého ročníka alebo by malo absolvovať ešte jeden ročník škôlky. Ja osobne som mal jedného prváčika, kde sme jednoznačne odporúčali rodičom, aby ho ešte rok v škôlke nechali, nedali si povedať, mal som prváka, ktorý mi prvé tri mesiace potreboval sa ešte dohrať, on potreboval dobehnúť, nebol pripravený na školu. Tri mesiace behal dokola po koberci a potom v priebehu niekoľkých mesiacov dobehol všetky ostatné deti aj na písmenkách, aj na číslach. Vďaka tomu, že som učil v Montessori škole, túto možnosť mal, lebo si sám určoval to, akým spôsobom si bude rozvrhovať svoju vlastnú prácu.

    Stratená generácia, o ktorej ja som hovoril, nebola stratená generácia prierezová celého populačného ročníka, bola to stratená generácia ďalšia v tých osadách. My máme niekoľko stratených generácií. Máme tu deti, ktorých rodičia aj ktorých starí rodičia sú odchovancami špeciálnych škôl, kde sa už ani neráta s normálnym zaradením do výchovného pedagogického procesu. Máme tak chorý systém zaraďovania do špeciálnych škôl, že jednak riaditelia špecializovaných škôl chcú mať čo najviac detí, lebo je tam trikrát, pomaly trikrát taký normatív ako na normálnej škole a jednak, tie akože normálne a dobré školy sa zbavujú rómskych detí len preto, aby sa s nimi nemuseli zaoberať. V prvom ročníku povedia - on nevie, čo je ceruzka, on nevie, čo je guma, on nevie, čo sú prezuvky, on nevie po slovensky, šup s ním do špeciálnej školy. To dieťa nemá žiadny poriadny, žiadny mentálny hendikep. Nie je žiadny dôvod, aby v špeciálnej škole bolo. Jediný dôvod, prečo je vyhodené z prvého ročníka, je, že nie sú kapacity na to, aby on tie dva posledné roky pred školou nejakým spôsobom dobehol. A práve tá štatistika OECD, o ktorej hovorila Lucia, potvrdzuje, že keby sme tam v tom rozmedzí rokov 3. až 6. roku veku investovali do toho základného vzdelania, čo sa týka hrubej a jemnej motoriky, čo sa týka sociálnych návykov, aby to decko vedelo, čo je pastelka, tak je vysoká pravdepodobnosť, že to dieťa príde až k mature. Ja nehovorím o stratenej generácii celoprierezovej, tých, tých 80 % obyvateľstva alebo 85, jediné, čo sa s nimi bude diať, je to, že ten plošný test, ktorý sa doteraz robil na úrovni 6 rokov sa posunie na úroveň 4 rokov. Tak ako teraz každé 6-ročné dieťa ide na test školskej zrelosti, tak takýmto spôsobom sa posunie na tú úroveň 4 rokov, kde sa bude, kde sa bude skúmať v prvom rade dostatočne podnetné prostredie pre jeho rozvoj. Ak ten test vyhodnotí na základe pár základných kritérií, že áno, toto dieťa má podnetné prostredie a v jeho vývoji nedochádza k žiadnym abnormalitám, tak kľudne nech zostane doma. To nebude žiadna výnimka, kvôli ktorej bude treba behať po úradoch. Tam na základe plošného zhodnotenia detí v 4 rokoch sa povie, toto dieťa má štandardné podnetné prostredie a môže kľudne ostať doma. V prípade, že ale nebude to prostredie podnetné dostatočne, v prípade, že to dieťa sa nebude vedieť umyť, že to dieťa sa nebude vedieť obuť, že nebude vedieť, čo je guma, čo je pastelka, a že nebude vedieť priradiť obrázok ku slovu len preto, že to slovo nikdy nepočulo, tak to dieťa pôjde do škôlky. A na základe štatistík, ktoré tu Lucia prezentovala, toto dieťa bude mať oveľa vyššiu šancu neprepadnúť sitom vo veku šiestich rokov a neskončiť v špeciálnej škole. Ak mi niekto ukáže lepší návrh, liberálnejší návrh, kde nebudeme musieť zbytok populácie zaťažovať tým testovaním, tak poviem, áno, existuje lepšie riešenie. Ale ja na základe posledných mesiacov a mesiacov diskusií aj s Luciou, aj s mnohými inými ľuďmi a takisto vnútri v SaS-ke sme to nemali ľahké, vlastným liberálnym kolegom vysvetliť, prečo takýto zákon predkladáme. Ak mi niekto ukáže lepšie riešenie v dnešnej situácii, tak som s ním na lodi. Ak splnomocnenec vlády začne pracovať a niečo predkladať, lebo toto bola téma jeho prvej tlačovky, som s ním na jednej lodi. Ale my nemôžeme čakať do nekonečna. Povinnú predškolskú dochádzku dokonca má pán minister Čaplovič v tej správe, ktorú nám sem preložil, predložil. A povinná predškolská dochádzka sa spomína v každom jednom texte, ktorý sa zaoberá deťmi z menej podnetného prostredia a so sociálne vylúčených skupín obyvateľstva.

    Ďalšia vec je špecifickosť, špecifickosť veku 3 až 6 rokov. Je to práve vek, v ktorom sa u detí vyvíjajú základné sociálne návyky, kde sa buduje vzťah k autoritám. Kde počas troch rokov dieťa definuje svoj vzťah k spoločnosti. Ak v tomto období zanedbáme niektoré základné faktory, ktoré by mali vo výchove toho dieťaťa byť, tak v šiestich rokoch sa častokrát tá brána uzavrie a už sa nedostaneme naspäť. Ja keď som začínal pracovať s mladými ľuďmi, tak som začínal na, vo veku 14 až 18 rokov a myslel som si, aké sú tie deti tvárne. Kdeže! To sú dospelí ľudia. Tam už sa nedá robiť takmer nič. Tak som išiel na druhý stupeň základnej školy a tam som zistil, že takisto už sa dá urobiť veľmi málo. A keď som začal učiť 6-ročné deti a mal som prvý stupeň a behali mi tam po tom koberci, tak som zistil, že v šiestich rokoch už mnohé veci sú jednoznačne v charaktere toho dieťaťa zadefinované. A nevravím, že je neskoro, ale tá tvárnosť je tiež nižšia, než som si myslel. Predškolská výchova pre deti z nie štandardného prostredia, ktoré na Slovensku dokázateľne máme, je základný kľúč k celej ich budúcnosti životnej.

    A v prípade, že mi dokážete ukázať jedno pravidlo, ktokoľvek z vás, ktoré dokáže natargetovať, zacieliť tú nutnosť predškolskej výchovy pre tieto deti, tak môžme sa rozprávať o alternatívach. Ale planú kritiku, na tú už je, myslím si, neskoro. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Súhlasím, Martin, v podstate so všetkými tromi bodmi, ako som ich zachytil z tej tvojej poznámky k danému návrhu zákona. Súhlasím s tým, že bol výpadok generačný alebo v natalite v 90. rokoch a bola aj celková línia taká, že zatvárajme v podstate škôlky a o deti sa budú starať matky. Nakoniec sme zistili po mnohých rokoch, že to takto nie je celkom. Môj, moja osobná skúsenosť hovorí o tom, že samospráva jedného krajského mesta má problém so 120, 160 deťmi, ktoré sa nedokážu umiestniť do škôlok, pretože boli zavreté a nové sa nezriaďujú. Takže cestou, ktorú, ktorou ste sa napriek vašej, vášmu ideologickému presvedčeniu, ktoré je viac-menej liberálne, vydali, a to je zaviesť pravidlo tam, kde chýba. A to je, že ak niekomu chýbajú návyky, je pre spoločnosť užitočné mu tieto návyky nejakým spôsobom dať. Či už debata bude o..., či to má začať pri štyroch rokoch alebo piatich. Tam si myslím, že sa môžme baviť, ale kritizovať tento zámer, ktorý je, tak ako si spomínal, mám pocit, cez celé politické spektrum vo všetkých relevantných dokumentoch, je dobrým zámerom a ja sa teším, že niekto to sformuloval do legislatívneho návrhu a môžme sa tu zaoberať tým. Ďakujem.

  • Áno, ja sa zhodnem napríklad v takej veci, ak si pedagóg, si učiteľ, pán poslanec, individuálny prístup ku dieťaťu, to je presne to, čo je. A to nielen ku dieťaťu, ale ku každému človeku, lebo každý človek je jedinečný a neopakovateľný a rovnako aj to dieťa.

    A keď nastúpi do prvého ročníka, tak niektoré tie deti sú hravé možno aj celý prvý polrok a niekedy aj celý rok majú problém, kým sa adaptujú a ten proces socializácie, keď prebehne. Ale dobrý pedagóg, dobrý učiteľ zvládne aj to. Kedysi tí učitelia v tých málotriedkach, máme tu aj kolegov z MOST-u - HÍD, ktorí sa zastávajú tých málotriedok, a ten učiteľ je schopný zvládnuť dokonca v jednej triede aj vekovo rozdielne deti a sú v jednotlivých stupňoch toho školského vzdelávania a dobrý pedagóg to zvláda. Mali sme kedysi pani učiteľky, ktoré tento proces jednoducho dokázali zvládať. Liberálnejší zákon, ktorý tuná by sme mohli navrhnúť, to ja si myslím, že netreba nejaký zákon. Ale paradoxom, tým slobodným prostredím je predovšetkým rodina. A rodine treba tuná venovať ten priestor. A rodine vytvárať tu podmienky, aby tu bola dobrá rodina. To je to ideálne, to prostredie, kde v podstate vytvorená rodina na základe manželstva medzi mužom a ženou a je to ako trvalý zväzok. A to je to šťastné prostredie, kde vyrastajú šťastné deti. Nie je to škôlka, ani predškolské zariadenie, ktoré, a štát alebo obec, ktoré by to dokázalo suplovať. Jednoducho rodina má byť tým prioritom, tou prioritou v každom štáte a každá investícia do rodiny sa oplatí, lebo sa nám to vráti cez tie generácie a nebudeme tu rozprávať o stratených generáciách a nemusíme sa báť, že niektorá sa stratí. Lebo žiadna generácia sa nestratí, skrze rodinu sa určite nestratí. To som si istý. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem kolegovi Viskupičovi za vyjadrenú podporu.

    A, Štefan, ja nemám slov. Naozaj. Lebo, lebo ty žiješ v tom prostredí, ty vieš ako tie rodiny vyzerajú. To sú, to, tá, tá rodinná bunka v ktorej sa to dieťa narodí, kde deti oplodňujú deti a rodia deti, nemá základný potenciál tomu decku základné návyky dať, lebo ich tam nikto nemá. V tej rodine sa to dieťa nemá od koho učiť. Ono nemá mať kde vzory. Pretože už tá jeho matka 15-ročná, ktorá ho porodila, nestihla sa tie veci naučiť poriadne. A stratené generácie v osadách nám z jedného roka na druhý pribúdajú práve preto, lebo sa rodia nové a nové deti, kde my sme nestihli vychovať ani ich rodičov. Ani ich starých rodičov. Čo ty tu, prosím ťa, rozprávaš o, o budovaní rodiny, v ktorej základné návyky chýbajú, a nie je v silách spoločnosti nejakým spôsobom do tej rodiny ich dodať. Ja si cením prácu každého jedného človeka, ako je tvoj brat, ktorí sa snažia pracovať priamo v tom prostredí, ktoré nikoho nezavrhnú, ktoré každého človeka berú ako, ako možný poklad, ktorý, ktorý sa z neho dá vykopať. Nech sa páči. Keď ich budú stovky, takýchto ľudí, keď pôjdu do tých rodín, keď tam vytvoria aspoň náznak prostredia, v ktorom to dieťa má šancu na normálny život, môžme prehodnotiť. Ale to sa teraz nedeje. A vidíme jednoznačne, že tie osady potrebujú na úrovni tých 3-ročných-štvorročných detí pomôcť.

    A keď to nespravíme takto, ešte raz vyzývam, spravme to inak.

  • Ďakujem pekne. Páni poslanci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pani navrhovateľka požiadala o záverečné slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja mám len pár poznámok k tejto téme a k rozprave k tomu všetkému, čo tu odznelo.

    Po prvé by som chcela upriamiť vašu pozornosť na článok z denníka SME z 10. 10., rok 2007. "Materské školy sú potrebné," tvrdí Čaplovič. "Naďalej trvám na tom, aby sa zaviedla na Slovensku povinná predškolská dochádzka pre 5-ročné deti a, samozrejme, s perspektívou aj pre 4-ročné deti. Čaplovič sa v článku pýta prečo by sme povinnú dochádzku do materských škôl nemohli zaviesť aj na Slovensku, keď tak spravili vo Veľkej Británii a v Nemecku." Povinná zaškolenosť detí je veľmi dôležitá a považuje ju za prioritnú. To je odkaz pre pánov a panie poslankyne zo SMER-u.

    K tomu ešte doložím koncepciu predškolskej výchovy v roku 2006. Tá mala za cieľ podporiť predškolskú dochádzku. Poviem vám, ako definovala materskú školu, a to je odkaz pre všetkých tých, ktorí majú pocit, že tu predkladám niečo, prečo budú ľudia a rodičia a ich deti trpieť. Materskú školu charakterizovala ako prostredie, kde dieťa získava bohaté skúsenosti, poznatky, jazykový prejav. Je jedinou výchovno-vzdelávacou inštitúciou zámerne stimulujúcou učenie a socializáciu dieťaťa v období pred jej vstupom do základnej školy. Boli navrhnuté v tejto koncepcii v roku 2006 dve alternatívy:

    1. Povinné zaškolenie päťročných detí v materskej škole.

    2. Dobrovoľná bezplatná predškolská výchova päťročných detí.

    Ministerstvo si vypracovalo analýzu v tom čase a jednoznačne odporučilo prvú alternatívu, teda podporu zavedenia povinnej materskej školskej dochádzky.

    Pre kolegov z klubu OĽaNO a pre všetkých, ktorí sú fanúšikmi rómskych reformátorov. Ja som teda. Chcem upriamiť vašu pozornosť na slová splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, ktorý povedal, že povinná predškolská výchova je základom rómskej reformy, ktorú tu všetci v tomto pléne očakávame. Očakávame ju už rok. Keď príde takýto návrh z jeho dielne a ten môj nepodporíte len pre to, že som z liberálnej SaS, tak ja budem prvá, ktorá za takýto návrh zákona zahlasuje. Ďalšia vec. Mám pre vás, pre všetkých odkaz od slávnych učiteliek z Dobšinej. Iste si všetci spomínate na ten otvorený list, ktorý adresovali prakticky všetkým politikom, to obletelo celé Slovensko.

  • Čítanie správy z mobilného telefónu.

  • Učiteľky z Dobšinej vám odkazujú:

    "Nutnosť povinnej predškolskej prípravy pre rizikové deti z neprispôsobivých rodín minimálne tri roky, v škole vidíme aké-také pokroky cca po troch rokoch, kedy je dieťa inštitucionalizované v škôlke. Bolo by dobré zapojiť aj rodičov, podľa nás u nich treba začať ešte skôr. Čo dieťa nedostane do tretieho roku života, to nemá šancu dobehnúť už nikdy. Držíme vám palce."

  • Koniec čítania správy z mobilného telefónu.

  • Takže to je odkaz. Keď už nepočúvate mňa, počúvajte, prosím vás pekne, kolegovia, aspoň tie učiteľky z Dobšinej, ktoré vám niečo poslali.

  • Ruch v sále.

  • Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím pánov poslancov o kľud v rokovacej sále, nech môže dokončiť pani poslankyňa.

  • Chcem vám prečítať krátky úryvok z článku, ktorý tiež uverejnil denník SME v týchto dňoch. Možnože viete, možnože nie, spustili nový server, ktorý sa volá Rómovia. sme. sk, je fajn to občas navštíviť. Tam uvidíte, že to čo tu pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Kuffa sa úplne míňa nejakému obrazu z reality, pretože to je naozaj obraz z ideálneho sveta, ktorý ale v tých rómskych osadách, žiaľbohu, nefunguje. Podtitul z toho článku je: "Bez škôlky po slovensky nerozumejú." Je to reportáž z Keceroviec, ktorá má veľmi známu rómsku osadu. Neviem, koľkí z vás tam boli. Len krátky úryvok:

    "V prvom ročníku sa hlási iba polovica detí. Učiteľka sa ich totiž spýtala, kto chodil do škôlky. Deti, ktoré ani nehovoria po slovensky začínajú v nultom ročníku. Nie vždy to stačí. Prepadáva až polovica prvákov," polovica prvákov, "čo je najviac na škole."

    "Ona nevie čítať," smeje sa štvrták Lukáš svojej spolužiačke na slovenčine. Natália naozaj ledva hláskuje slová. Nie jej vôbec nič rozumieť.

    Štvrták? To je, koľko má to dieťa rokov? Desať? Bez toho, aby tie deti chodili do škôlky, nič nedosiahneme. Môžme mať prípravné ročníky, môžme mať nulté ročníky. Nedosiahneme z ich základným vzdelaním absolútne nič.

    Posledná vec, na ktorú by som rada upriamila vašu pozornosť. V Spojených štátoch amerických, v Spojených štátoch funguje obrovský program, ktorý pôvodne spustili pre indiánske deti v rezerváciách na základných školách. Išlo o to, aby ich alternatívnym spôsobom vzdelávali, momentálne ten program funguje zhruba 10 rokov a začali to evaluovať. BBC uverejnilo perfektnú reportáž, mám to aj v printovej verzii, pokiaľ by ste mali záujem. Tie centrá sa volajú The Sure Start Centers a názov toho článku je: "Are children really benefiting?" To znamená, že po desiatich rokoch zisťujú, či skutočne to prinieslo to, čo si od toho očakávali. Funguje to len na základných školách a zistili, že sa to míňa účinku. Napchali do toho strašne veľa peňazí. A ten dôvod, prečo sa to míňa účinku na tých základných školách, je ten, že je príliš neskoro. Deti, ktoré začnú chodiť do týchto škôl, jednoducho už nedokážu zmeniť, nedokážu podchytiť tie prvé ročníky, ich doslova učia to, čo u nás na tých školách na zmiešanom území.

  • Zaznievanie gongu.

  • Učia ich umývať si ruky a chodiť na záchod a jemnú motoriku a držať pero alebo ceruzku v ruke, ale začínajú príliš neskoro. Strácajú veľa drahocenného času a stojí to strašne veľa peňazí, takže jednoznačne z tejto analýzy, ktorá sa konala po celých Spojených štátoch na všetkých relevantných školách, a robili to univerzitní profesori plus s ľuďmi z aplikačnej praxe, to znamená z tých dotknutých škôl, jednoznačne z toho vyplynulo, že ak sa ten program The Sure Start Centers nebude nadväzovať na predškolskú výchovu, tak to budú vyhodené peniaze a efektivita bude absolútne nulová.

    Tým, ktorí ma počúvali v sále, ďakujem za pozornosť. Opäť veľmi dúfam, že tento návrh zákona posuniete aspoň do druhého čítania, kde som otvorená akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takže vyhlasujem kratučkú prestávku do začiatku hlasovania, 2 minúty.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj.

  • Ruch v sále.

  • Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním... (ruch v sále) - páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta - hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže procedurálny návrh, pán..., ale už som spustila hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Začali sme hlasovanie. Takže nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Dávam procedurálne návrhy.

    Nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Pani predsedajúca, v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST - HÍD a OĽaNO si dovoľujem navrhnúť doplnenie rokovania prebiehajúcej 19. schôdze Národnej rady o nový bod, návrh uznesenia - kauza Podozrenie nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia. V tomto uznesení Národná rada vyjadrí svoje znepokojenie s kauzou podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami. Skonštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo vojenskom spravodajstve, čo vážnym spôsobom znižuje dôveryhodnosť fungovania vojenského spravodajstva, a požiada ministra obrany, aby predložil správu o vyšetrovaní kauzy Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami s hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS. Ďakujem.

  • Dobre, o vašom návrhu budeme hlasovať na doplnenie programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Pani podpredsedníčka, chcel by som stiahnuť tri návrhy zákonov (potlesk):

    - Zákonník práce, ktorý som predložil ako tlač 496, keďže viacerí poslanci k nim, k nemu v rozprave podali podnetné návrhy na vylepšenie a rád by som ho predložil spolu s tými poslancami, ktorí sa tejto téme venujú a venovali aj v minulosti; ďalej

    - zákon, tlač č. 497, to je zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pod poradovým číslom 65 a

    - pod poradovým č. 67 zákon, novela zákona o priestupkoch, tlač č. 500.

  • Keďže, pán predkladateľ, nie ste len sám predkladateľ zákona a ja si myslím, že takáto zmena musí byť podaná v mene troch poslaneckých klubov, takže nemáme o čom hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak vás, poprosím vás, aby ste takýto návrh dali písomne vzhľadom na to, že, áno, bola nejaká prax zaužívaná, ale pred hlasovaním chcem vedieť, že všetci predkladatelia s tým súhlasia. A nechcete hlasovať?

  • Reakcie z pléna. Krátka pauza.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale prečo nie? Pred hlasovaním zatiaľ, ja viem, že nie.

  • Reakcie z pléna.

  • Pred hlasovaním, myslím si, že ste mali návrh zákona, keď ste nechceli, aby sa o ňom hlasovalo, mali ste to dať predtým.

  • Reakcie z pléna.

  • Povedzte mi, v zmysle ktorého paragrafu?

  • Reakcie z pléna.

  • Ale povedzte mi vy, v zmysle ktorého paragrafu to chcete?

  • Pani podpredsedníčka, je to tak, kedykoľvek predkladateľ môže stiahnuť pred hlasovaním. Je to tak. Je to tak. Budem namietať, je to tak.

  • Ruch v sále a reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, nerobme naozaj. Máme hlasovať, buďme pokojní.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ako spolupredkladateľ k niektorým návrhom zákonov, ktoré navrhol stiahnuť pán poslanec Kaník z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, súhlasím so stiahnutím týchto návrhov zákonov, ktorých som spolupredkladateľom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Za prvé, samozrejme, súhlasím s tým, čo povedal Ľudo Kaník, čiže aj s tým stiahnutím týchto návrhov.

    Ale chcem vás upozorniť, že nemôže platiť dvojitý meter v tejto snemovni, to znamená, koľkokrát už bolo stiahnutie aj vašimi poslancami, poslankyňami, poslancami a nie je normálne, keď tuto poslanci chcú stiahnuť, takže ich budete kastovať, deliť a proste iným spôsobom, iným spôsobom obmedzovať. Je to v súlade s rokovacím poriadkom, a keď je to dobré pre vás, no tak je to dobré aj pre nás. Buďme normálni, prirodzení. Ja chápem, že tieto témy vás vyrušujú, ale na druhej strane nemôžete brániť poslankyniam a poslancom, aby sa chovali štandardne a pracovali so svojimi návrhmi. Notabene, keď ste to dovolili svojim vlastným poslancom. Ďakujem pekne.

  • Dobre. Všetci poslanci vyhlásili súhlas, vyjadrili súhlas, takže nebudeme hlasovať o týchto návrhoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Teda ďakujem, že ste takto zareagovali, lebo to vy, vy, pani kolegyňa, máte dve možnosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ruch v sále. Reakcie z pléna.

  • Však dávam procedurálny návrh, aby ste už takéto návrhy nedávali.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Reakcie z pléna.

  • To je procedurálny návrh, vy máte dve možnosti.

  • Ruch vsále.

  • Dobre. Poprosím vás o pokoj.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, keďže je všeobecný súhlas s tým, aby sa tieto tri poslanecké návrhy vylepšovali, tak navrhujem, aby automaticky prešli do druhého čítania.

  • Smiech v sále.

  • Nemáte tiež procedurálny návrhy, takže dobre. Pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec tlač 496 stiahol, takže hlasovať nebudeme, podobne je to aj tlač č. 497, takže budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo...

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, dobre, ospravedlňujem sa.

    Budeme hlasovať najprv o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Fedor, v tom znení, ako ho predniesol o nezákonnosti nakladania s finančnými prostriedkami. Budeme hlasovať o tom, aby sme tento návrh zaradili do programu prebiehajúcej schôdze.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomní: 130, za: 59, proti: 8, zdržalo sa: 63, nehlasovalo: 0.

  • Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    To znamená, nezaradíme do prebiehajúcej schôdze rokovaní o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, tlač 498.

    Poprosím spravodajcu Milana Halúza, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 498.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, prosím vás, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej pokračujeme hlasovaním a poprosím spravodajcu Milana Halúza, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 501.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem. Pani predsedajúca, prosím vás, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 60 poslancov, proti návrhu 6, zdržalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tlač 530.

    Teraz dávam slovo podpredsedovi, spravodajcovi, teda podpredsedovi Národnej rady, ktorý je spravodajca z výboru financie a rozpočet, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 503.

  • Pani podpredsedníčka, navrhujem, aby predmetný návrh zákona bol hlasovaním postúpený do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh hlasovalo 53 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 73 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada rozhodla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon, tlač 504.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Arpáda Érseka, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 504.)

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili piati poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh v súlade s návrhom Národnej rady.

    Mojím odporúčaním, prosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o tom, že Národná rada republiky rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 28 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo 98 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body, vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 505.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po dvojminútovej prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, kto má záujem zotrvať na rokovaní, pretože budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Arpáda Érseka, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 505, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 484.

    Teraz dávam slovo poslancovi Arpádovi Érsekovi, aby návrh zákona uviedol a vás ostatných poprosím, páni poslanci, pán poslanec Daniš! Naozaj vás poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 505.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, predtým, ako začneme sa vecne venovať novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín a zákona o dráhach, ktorý predkladáme, dovoľte mi taký malý exkurz.

    Určite mnohí z vás, tak ako aj ja sám, veľa cestujete. Skúste si spomenúť, či ste v posledných rokoch videli miesto, kde by viac sa zišli nadpisy, nápisy, označenia a boli niečím výnimočným. Stanica priblíži k ľuďom, nájsť spoločnú reč, ale hlavne byť v pohode v dobe, keď sa celý svet zmenšuje, stáva sa niečím úplne štandardným. Obzvlášť tam, kde spolužitie viacerých národov a národností je historicky dané. Je to prirodzené, že dávno a nikto s viacjazyčným označením nehľadá nič negatívneho.

    Na Slovensku, žiaľ, nie je to tak. Ani teraz v 21. storočí v zjednotenej Európe, ani teraz, keď sa sem teraz snažíme prilákať turistov, za peniaze daňových poplatníkov sa snažíme vytvoriť obraz prívetivej krajiny. Nie preto, žeby pre obyvateľov Slovenska nebolo charakteristická prívetivosť, práve naopak, občania nemajú žiadny problém, to skôr politici a hlavne úradníci robia v každej tejto stáji politickú agendu a možný nástroj úradných úradníckych obštrukcií. A pritom je to také jednoduché: byť trošku ohľaduplnejší, mať náhľad a byť európskejší. Aj na danom území žijú príslušníci národnostných menšín, nech sa obce a železnice, stanice, budovy, verejné inštitúcie označujú aj v jazyku národnostných menšín. Komu to môže prekážať? Ak zájdem ešte ďalej, snáď si nemyslíte, že keď na železničnej stanici je v Dunajskej Strede bude nápis Dunaszerdahely, urazilo by to niekoho? Ubralo by to dôležitosti slovenského názvu? Sotva. Pochyboval by niekto o tom, že nie je na Slovensku? To snáď nie. Ale u nás je to tak, akonáhle sa objaví i čo len malá snaha o posun v otázkach v dvojjazyčnosti, dostávame sa do ráže.

    Mám ešte v živej pamäti schvaľovací proces o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Z tohto procesu a diskusie v tomto parlamente sme sa spamätávali ešte dlhé mesiace. A teraz, vážení kolegovia, sa objavil ďalší problém. Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti viac ako 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v zákone o dráhach a tento im nedáva priestor, aby vo veci vôbec začali konať. Úrad pre splnomocnenca vlády pre menšiny viac ako 6 mesiacov vyjednávali na ministerstve dopravy a na Železniciach Slovenskej republiky neúspešne. Rozhodli sme sa preto predložiť túto novelu, aby sme oba zákony zladili a aby sme primäli štát a jeho úradníkov umožniť umiestňovať na železničné stanice tieto názvy v jazyku národnostnej menšiny, pokiaľ obec spĺňa hranicu 20 % hranice stanovenej v zákone o používaní jazyku národnostných menšín.

    Umožniť to, to je celé, lebo je to logická vec a myslím si, že aj vy viete usúdiť, že je to logická pre všetkých tam žijúcich ľudí a všetkých tých, ktorí prichádzajú do tých oblastí. Pre príslušníkov národnostných menšín to znamená veľa a od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto. Nič viac, nič menej. Ja napriek skúsenostiam, ktoré mám z obdobných prípadov, si dovoľujem vysloviť presvedčenie, že určite nikomu to nebude vadiť. Vážení kolegovia, lebo sme sebavedomí Európania a nepotrebujeme chodiť sa pozerať do Švajčiarska alebo do Rakúska, alebo do iných krajín sveta, že tieto názvy niekde aj štvorjazyčné sú vypísané a nikomu to nevadí.

    Na záver mi dovoľte, vážená Národná rada, pán premiér pri nástupe vlády v roku 2012 vyhlásil status quo v oblasti práv národnostných menšín a opakovane prezentuje svoj názor, že v oblasti národnostných menšín strana SMER - sociálna demokracia nemá záujem meniť doterajšie status quo. Toto zosúladenie právnych noriem je práve o tom, preto vás žiadam, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste tento môj návrh postúpili do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi Pavlovi Hrušovskému, aby predniesol spravodajskú informáciu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podal spravodajskú informáciu o návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov Érsek, Solymos a pán poslanec Bugár, ktorým sa dopĺňa a mení zákon o dráhach.

    Návrh zákona po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky podmienky na to, aby bol zákon v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovaný. Po formálnoprávnej stránke chcem informovať, že táto problematika nie je upravená v práve Európskej únie a že v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schváli, nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Nebudem sa vyjadrovať dlho k problematike normatívnej podoby návrhu zákona. Pán navrhovateľ zdôvodnil veľmi precízne a uviedol aj prečo navrhovatelia žiadajú túto zmenu.

    Ja chcem len podporiť tento návrh zákona a navrhnem, pani spravodajkyňa, po otvorení rozpravy, o ktorú vás teda žiadam, aby ste tak urobili, Národnej rade, aby návrh zákona odporučila prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nemáte ani k čomu zaujať stanovisko, podobne ani pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 507, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 486.

    Dávam slovo poslancovi Jurajovi Drobovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 507.

  • Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, dovoľte, aby som navrhol stiahnutie môjho návrhu zákona z programu tejto schôdze. Prepáčte, musím sa vydýchať trochu.

  • Krátka pauza.

  • Náš návrh je veľmi jednoduchý, jeho zámerom je umožniť parkovanie motocyklov na miestach, kde nezavadzajú, nezavadzajú chodcom a nezavadzajú premávke, ale rozhodli sme sa, že podáme návrh na stiahnutie tohto návrhu zákona a budeme ho riešiť pozmeňovacím návrhom v zákone o cestnej premávke, ktorý príde na budúcu schôdzu. Ďakujem za pochopenie.

  • Mám tomu rozumieť tak, že máte súhlas všetkých predkladateľov, teda vás a pána poslanca Chrena a, a nebude, nebudeme o tomto návrhu zákona rokovať? Dobre, ďakujem pekne.

    Takže ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 508, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 487.

    Dávam slovo poslancovi Danielovi Krajcerovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, koncesionárske poplatky sú zlým riešením, niekoľkokrát sme tu v tejto snemovni o tom hovorili, argumenty, ktoré sme uvádzali, neboli pre vás postačujúce, vládna strana sa rozhodla, že ich znovu zavedie a bude zaťažovať občanov a firmy na Slovensku, a dokonca aj tých občanov, ktorí služby verejnoprávnych médií nevyužívajú. Ak už ste urobili toto rozhodnutie, tak ponúkame možnosť ako predsa len aspoň zjednodušiť život občanov a firiem, ktorých sa táto povinnosť týka. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je totiž oslobodiť platiteľov úhrady od neprimeranej administratívnej záťaže, ktorú dnešná právna úprava stanovuje. Zákon o úhrade za služby verejnosti totiž stanovuje, kto je platiteľom za úhrady a takisto stanovuje aj osoby, ktorým umožňuje platiť nižšiu sumu, polovičnú sadzbu, resp. môžu byť od platenia úplne oslobodení. Ale pre tieto subjekty zákon stanovuje povinnosť túto skutočnosť nielen oznámiť, ale dokonca aj preukázať RTVS, čiže na jednej strane je tu podľa môjho názoru nespravodlivá povinnosť platiť a ešte k tomu zaťažujeme viacero skupín obyvateľstva a aj právnických osôb, dokonca preukazovať, keď dôjde k zmene ich statusu.

    Zároveň zákon uvádza povinnosť pre viaceré subjekty, aj štátne alebo pološtátne, ako sú dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej siete, Sociálnej poisťovne, ústrediu práce, atď., poskytovať RTVS požadované údaje o platcoch koncesionárskych poplatkov alebo úhrad za služby verejnosti. Je teda v silách a možnostiach RTVS, aby si sama zistila skutočnosti, ktoré jej poskytne, ktoré jej poskytnú tieto subjekty, a môže mať dostatočný prehľad o platiteľoch úhrady za služby verejnosti, ktorí len oznámia zmenu svojej situácie, inými slovami, preukázať tieto skutočnosti môže samotná inštitúcia, ktorá inkasuje finančné prostriedky. Týka sa to, táto situácia, aj osôb, ktoré sú registrované na viacerých odberných miestach, čiže nejde len o dôchodcov, invalidných dôchodcov, alebo ľudí v hmotnej núdzi, ide tu naozaj o značnú časť obyvateľstva, ktoré disponujú viacerými odbernými miestami, a tým je umožnené platiť len za jedno takéto miesto, ale opäť musia túto skutočnosť preukázať, to znamená, kde a z ktorého miesta takúto platbu uhrádzajú. Aj tu preto platí z nášho pohľadu, že je dostatočné, pokiaľ len túto skutočnosť oznámia RTVS.

    Takže princípom tohto môjho, resp. nášho návrhu je ponechanie povinnosti oznámiť, ale oslobodzujeme tieto fyzické a právnické osobnosti, osoby od povinnosti preukazovať, pokiaľ teda nastanú tie skutočnosti, o ktorých som hovoril. A týka sa to, samozrejme, aj právnických osôb, pokiaľ dôjde k zníženiu počtu zamestnancov a tým pádom sa dostanú do inej tarifnej hladiny.

    Tento návrh teda nikoho nepoškodzuje, nestanovuje nové povinnosti, má ale ambíciu a umožňuje zjednodušiť život ľuďom a firmám, preto si myslím, že je to rozumný návrh, ktorý by mohli podporiť aj predstavitelia vládnej strany napriek tomu, že z môjho pohľadu urobili nesprávne rozhodnutie a opätovne schválili, resp. znovuzaviedli koncesionárske poplatky. Ďakujem pekne.

    Pani predsedajúca, všetko.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 508, v prvom čítaní.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam spravodajskú informáciu k tomuto zákonu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona a jednak s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie aj doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 č. 487 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní odo dňa prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    To je všetko, pani podpredsedníčka, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Áno, dvaja páni poslanci, pán poslanec Sulík a pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, no dovoľte mi povedať na úvod pár slov k samotným koncesionárskym poplatkom a k dôvodom, prečo tieto poplatky sú naozaj mimoriadnou hlúposťou v našom daňovom systéme a veľkým prežitkom.

    To, že takýto hlúpy návrh, takýto prežitý poplatok potrebuje aj svoje nejaké konkrétne praktické vyhotovenie, kto, kedy a ako platí a skutočnosť, že tento mechanizmus sa dá vylepšiť, nemení nič na veci, že tieto poplatky by mali by byť dávno zrušené. Preto nejaké parciálne vylepšenie, my s tým súhlasiť budeme, ale treba bojovať o to, aby tieto poplatky neexistovali.

    V našom daňovom systéme máme daň, ktorú platíme z príjmu, ktorá je platená alikvotne k tomu, čo človek zarobí, tzv. rovnú daň, i keď teraz vládnou stranou SMER v určitých momentoch narušenú, ale predsa len stále ešte platíme z príjmu daň, ktorá je vypočítaná ako nejaké percento, a dôležité je, že to percento je rovnaké alebo teda ináč tam máme dve sadzby v dnešnom systéme. K tomu existuje daň, ktorá je viac prerozdeľujúca, čiže viac socialistická, to je tzv. daň progresívna, to znamená, kto bude viac zarábať, nebude platiť len vyššiu daň v eurách, ale bude platiť aj vyššiu daň percentuálne. My už v dnešnom systéme máme určitú mieru progresie kvôli nezdaniteľnému minimu, ktoré je 300 eur, keď teda niekto zarába len 300 eur, tak neplatí žiadnu daň a teda jeho percento je nula a keď zarába 3-tisíc, tak platí len z 2 700 daň a jeho percento je alikvotne teda z 2 700 19 %, zo zvyšku nula a to keď sa spriemeruje, tak vyjde nejaké percento na úrovni 17.

    No a potom máme daň, to je ten druhý extrém, to je tzv. daň na hlavu. Predstavte si, že daň z príjmu by sme platili tak, že bez ohľadu na to, kto koľko zarobí, všetci budú platiť tisíc eur mesačne daň z príjmu. Samozrejme, každý súdny človek by si začal klepať na čelo a začal by hovoriť, veď to je úplná hlúposť, prečo má ten, kto zarába minimálnu mzdu platiť tisíc eur ročne z príjmu a ten, kto zarába povedzme stonásobok minimálnej mzdy, má platiť rovnako tisíc eur ročne z príjmu. A presne takouto daňou, a preto aj daň na hlavu nemáme okrem koncesionárskych poplatkov. Presne sú takouto daňou na hlavu koncesionárske poplatky, ktoré vôbec nezohľadňujú, že kto koľko zarába, či niekto má minimálnu mzdu alebo má desaťnásobok, tá sadzba je vždy rovnaká, je to približne 50, niečo vyše 50 eur ročne. Tá suma, samozrejme, sama osebe nie je veľká, pán poslanec Jarjabek sa v minulosti vyjadril, že veď ide len o takú daničku, ale tá podstata je mimoriadne nebezpečná a hlavne nespravodlivá. Keď niekto zaplatí zo svojho príjmu 2 % ročne a niekto iný 0,02 % ročne, tak takúto nespravodlivosť by naša spoločnosť jednoducho nemala tolerovať.

    Teraz do toho vstupuje otázka, či teda vlastne jedná sa daň alebo predsa len o poplatok, alebo je to platba za nejakú službu, lebo veď koniec koncov chleba v obchode stojí tiež pre všetkých rovnako, tiež ten, kto zarába málo, musí platiť rovnakú sumu za chleba ako ten, kto zarába veľa. No ale tu práve vstupuje do hry to, že koncesionárske poplatky sú daňou, a to preto, lebo po prvé sú vynútené, platiť ich musí každý jeden, v podstate každý občan alebo každá rodina, je tam daná tá podmienka, že kto teda má elektrinu. No tak pár rómskych osád možno elektrinu nemá, ale inak elektrinu majú v 21. storočí v strede Európy všetci. Čiže tie poplatky musí platiť každý. Každý jeden človek musí platiť poplatky, vôbec sa neskúma: má televízor, pozerá STV, jedna alebo dva, alebo voľačo? Nič! Skrátka musí ich platiť, to po prvé, a teda sú vynútené. A po druhé neexistuje žiadna priama protislužba, to znamená, nemusím nutne pozerať tú STV, aby som ich platiť musel. Tieto dva faktory, existujú aj ďalšie v daňovej teórii, ale tieto dva faktory jasne zaraďujú koncesionárske poplatky medzi dane. Koncesionárska daň by sa to mala volať, keď už. A práve preto, keďže sa jedná o daň, je to v tomto prípade daň na hlavu a to je ten nezmysel a trestáme hlavne tých, ktorí majú nízke príjmy, tých chudobných, a o to viac som prekvapený, že tento systém práve vládna strana SMER, ktorá teda o sebe vraví, že je sociálna, aj ľavicová, že práve toto nechce zmeniť. Ten bohatý človek, Ján Počiatek napr., hej, ktorý zarobí ročne milión eur, tomu je úplne jedno, či platí nejaký, alebo neplatí 50 eur ročne za telku, ale váš volič, ctení kolegovia zo SMER-u, ktorý ročne zarobí možnože 4-tisíc eur, tomu to až tak jedno nie je. Pre neho je to možno víkendový nákup a tohto človeka skásnete rovnako, možno vôbec tú telku nepozerá, aj tak ho skásnete. Preto by táto daň mala byť zrušená.

    Tie poplatky, oni vznikli niekedy v minulom storočí, a to preto, lebo voľakedy existovala iba jedna jediná televízia, a to bola štátna televízia, no tak sa povedalo, tí, ktorí teda majú televíziu, budú prispievať. Ale dnes máme 100 programov, 50 programov a iba na dva z nich musíme platiť a to je ďalší dôvod, prečo koncesionárske poplatky sú čírym nezmyslom. To, že dôjde teraz v zmysle navrhovateľa Dana Krajcera k nejakému zlepšeniu, poťažne oslobodeniu nejakým skupín, sa dá len vítať, ale je to len kvapka alebo je to len krôčik, ktorý treba urobiť z mnoho veľa ďalších krokov, a pri tejto príležitosti by som chcel na vládnu stranu SMER apelovať, aby ste tento nezmysel zrušili. Ukradnite trošku menej niekde, to zas nie je až taká obrovská čiastka, to je 70, 70 mil. eur ročne, tie koncesie, čo robia, to tam jeden Grandwood, hentam niekde jedno voľačo, možnože tri, tri keysy do roka, ktoré skrátka nebudú, tie poplatky sú doma, ale nebudete si musieť vy ako sociálna vláda nechať hovoriť, že koncesionárskymi poplatkami zaťažujete najmä tých chudobných. Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, máte slovo. Ústne, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, pán kolega spravodajca, skončím do 12.00 hod., mám niekoľko poznámok. Pôvodne som zamýšľal veľmi podobný úvod k tejto téme, ako mal môj predrečník. Možno len na doplnenie, totižto chýbajú mi tu kolegovia z mediálneho výboru z vládnej strany, takisto možno z finančného, vysvetlím neskôr a ale máme tu niekoľko socialistov alebo teda ľudí zo strany, ktorá sa na svojom podtitule sociálne demokracia, a práve preto pri tejto, tomto relikte, ktorý my máme z hľadiska platenia jedného verejnoprávneho telerozhlasu, je mi to úplne rovnako čudné ako môjmu predrečníkovi. Viem, že pri týchto koncesionárskych, teda Richard Sulík ich volal stále koncesionárske poplatky, my nemáme koncesionárske poplatky, my máme úhrady za služby verejnosti, ktoré sú práve od koncesií a ich konštruktu od začiatku 20. storočia, sa odlišujú tým, že platíme za niečo, za čo službu v podstate nedostávame, čiže platíme za elektrinu, alebo je to tá informácia o tom, kto platiť má, a koniec koncov tá služba súvisí s niečím úplne iným. Pri tomto zástrčkovom zákone alebo ďalšej dani, alebo podobne bola svojho času obrovská debata a obával som sa, že pri tomto návrhu zákona, ak nejaká kritika príde, príde tá kritika z toho, že prečo sme toto nerobili, keď sme boli vo vláde. No, keď sme boli vo vláde, odpoveď je jednoduchá, my sme úhrady za služby verejnosti alebo daň na hlavu, alebo úhrady zo zástrčkového zákona zrušili ako také. Úvodom tohoto vládneho obdobia ich vládna strana v rozpore - teda ja som to nevidel v programovom vyhlásení vlády, ani v podobných dokumentoch - znovu obnovila a čiže od 1. 1. 2013 občania musia alebo je zachovaná povinnosť toto platiť. Preto ja tento návrh z dielne novej pravice alebo piatich poslancov na čele s pánom predkladateľom Krajcerom vítam, pretože, a preto som sa pýtal aj na prítomnosť nejakých ľudí z finančného výboru a pod., pretože v programovom vyhlásení vlády sa nachádza jedna vec a tá hovorí o zavádzaní e-governmentu, zavádzaní pravidla, kedy majú obiehať informácie a nie občan. Tento návrh je konkrétnym príkladom toho, ako zdroje pre RTVS sú nadobúdané spôsobom, že neobieha informácia, ktorú všetky zainteresované štátne inštitúcie alebo verejnoprávne inštitúcie majú a disponujú s ňou, ale nútia obiehať občana. Bavíme sa teda o tom, že ten, kto má napríklad dve odberné miesta, čiže vlastní nejakú nehnuteľnosť, byt, alebo dom a má aj chatu, má dve odberné miesta elektriny, a ak nevie, čo nevie, že v mnohých prípadoch, že si môže uplatniť iba jedno platenie, tak toto tento návrh zákona rieši. Nechcem ísť úplne do detailov, ale ak to naozaj vláda myslí vážne s e-governmentom, so zavádzaním pravidiel, kedy majú byť medzi sebou prepojené databázy, kedy, a tie databázy majú slúžiť na to, aby sa predmetný štátny orgán alebo verejnoprávna inštitúcia dozvedela o skutkovom právnom stave, v akom sa konkrétny občan nachádza, v tomto prípade, či má združené, alebo viac odberných miest alebo či sú to pri právnických osobách, lebo aj tomu sa venuje návrh zákona, tak túto informáciu pri vôli platiť iba, lebo pri povinnosti platiť iba na jednom mieste si má zo svojich vlastných zdrojov, ktoré mu už občan dávno odovzdal tým, že sa v tej konkrétnej životnej situácii nachádza, aby si tieto informácie zabezpečil sám štát. Preto pri vylepšovaní, keďže tento zástrčkový zákon sociálni demokrati naňho vymysleli, teda nejaké vylepšenie, a to je, že odpustili nejakým sociálnym skupinám tieto poplatky a využívajú možno neinformovanosť týchto občanov, že sa nachádzajú v tej kategórii, kedy k tomuto odpusteniu môže prísť napriek tomu, že štát o týchto, s týmito informáciami disponuje, necháva týchto ľudí naďalej tieto poplatky platiť. Preto z tohoto pohľadu toto vylepšenie, ak teda vláda sociálnej demokracie sa nerozhodne zareagovať na výzvu Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že zrušme túto neoprávnenú daň na hlavu, ktorá možno má konštrukciu niekde ešte v stredoveku, kedy boli vyberané dane na hlavu, tak aby aspoň tí ľudia, ktorí nemajú povinnosť na základe súčasného znenia zákonov a štátne inštitúcie disponujú takýmito údajmi, automaticky prišlo k zrušeniu tejto dane. Obávam sa však jednej veci. A to je, že peňazí je málo. Peňazí je málo, či už keď sa vyberajú, či už z dane príjmu a pod., ale zároveň je peňazí málo aj pre RTVS. Okrem poplatku, ktorý tu spomínal okolo 70 mil., ktoré sa vyberú priamo cez výber úhrad pre služby verejnosti, tu máme diabolskú zmluvu so štátom, ktorá dopĺňa prostriedky telerozhlasu a tam, čuduj sa svete, štátny rozpočet, lebo nikde odniekaľ inakiaľ tieto peniaze nemôžu ísť, pomáha inštitúcii v objeme 28 mil. na tento rok, ak si to dobre pamätám, čo zabezpečuje.

    A keďže sme kritizovali pri znovu obnovení poplatkov aj tento moment, uvádza RTVS do područia ministerstva či už kultúry, alebo financií, pretože tento finančný nástroj má predpoklad, aby vstupoval do nejakých vzťahov veľmi latentne, či keďže minister má v rukách, či tieto peniaze pridelí alebo nepridelí. Narovnanie tohoto systému, ktorý bol zrušený, to znamená, zrušiť koncesionárske poplatky, teda dať na hlavu, stanoviť pevnú sumu s mechanizmom jej valorizácie alebo jej navyšovania cezročne, nechcem sa tomu venovať, ako to bolo vymyslené, je reálnou odpoveďou na to, ako sa dá s otázkou tejto nespravodlivej dane na hlavu, ako sa dá táto otázka vyriešiť, preto mi tu teda chýbajú socialisti, poslanci z finančného výboru, ktorý má mať na starosti informatizáciu spoločnosti a zároveň aj kolegovia z mediálneho výboru za vládnu stranu, pretože skutočne si neviem vysvetliť, ako odpovedajú na otázky občanov, ktorí sa ich pýtajú, prečo musí platiť rovnakú daň človek so 400-eurovým príjmom ako človek, ktorý zarába niekoľko stokrát viacej. Za, myslím si, aj náš klub a za seba túto iniciatívu v zmysle opravy a sprístupnenia toho, aby si štát odrobil svoju prácu a aby naozaj informácie obiehali a nebol nútený občan dokazovať svoj sociálny alebo akýkoľvek iný status, túto iniciatívu vítame a ju podporíme, i keď z hľadiska aj záujmu tuná z pléna mám pocit, že toto asi v súčasnom stave neprejde. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, len krátko chcem oceniť vystúpenie oboch mojich kolegov za ich vecnosť a konštruktívnosť, chcem len pripomenúť, že áno, za našej vlády sme predložili návrh, ktorý rušil úhrady za služby verejnosti, dokonca v tomto čase, v tomto období by už ľudia, pokiaľ by ste ten zákon nezrušili, nemuseli byť otravovaní a zaťažovaní platením tejto nezmyselnej sumy alebo tohto nezmyselného, ako aj správne spomenul kolega Viskupič, vo vzťahu k financovaniu RTVS globálne neriešiacemu, nič neriešiacemu poplatku, čiže ak už ste sa rozhodli tento nezmysel znovu zaviesť, máte šancu aspoň do istej miery korigovať situáciu voči niektorým skupinám obyvateľstva, resp. právnických osôb a docieliť to, aby boli menej zaťažovaní nezmyselnými povinnosťami. Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ či spravodajca? Nie? Áno? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Daniela Krajcera, Juraja Miškova, Jozefa Kollára, Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 509. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 488. Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Chrenovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Krajcera, Juraja Miškova, Jozefa Kollára a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 509.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte neodišli na obed, budem veľmi stručný, pokúsim sa skončiť do 12.00 hod. Tento predložený návrh zákona reaguje na nedávno medializovanú kauzu týkajúceho sa verejného obstarávania, tzv. Horné Plachtince, ale hneď na úvod chcem povedať, že možno na rozdiel od mnohých kolegov naším cieľom nie je vybíjať z tohto politické body, ale predložiť riešenie, aby podobné situácie v budúcnosti nenastávali alebo teda aby sa aspoň upravili pravidlá tak, aby nikto nebol motivovaný a zneužívať inštitút centrálnej obstarávacej autority spôsobom, aký bol medializovaný v prípade tejto aj niekoľkých ďalších agentúr.

    Nami navrhovaná právna úprava predstavuje doplnenie nového ods. 5 do § 10 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje centrálnu obstarávaniu organizáciu. O čo nám ide? Chceme spresniť povinnosti dané osobitným zákonom o slobodnom prístupe informáciám, ktoré sa týkajú zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr. Naša navrhovaná úprava teda nejde proti tej doterajšej úprave, naopak, vylepšujú ju tam, kde sú medzery alebo pochybnosti o jej uplatnení. O čo ide? Ak sa to pokúsim vysvetliť veľmi zjednodušene, centrálne verejné obstarávanie nie je zlé. Naozaj skúsenosti zo zahraničia hovoria, že môže šetriť výraznú sumu verejných prostriedkov, súčasná právna úprava je ale pochybná v oblasti zverejňovania informácií. Dnes v podstate platí to, že ak nejaká centrálna organizácia, nejaké združenie obstará nákupy a pridajú sa k tomu ministerstvá, tak sa zverejňujú všetky údaje, objednávky, zmluvy a faktúry medzi centrálnym obstarávateľom a tými, od koho nakúpil. Ak však nejaké ľubovoľné ministerstvo cez túto agentúru začne brať tovary, zverejňuje sa len vzťah medzi ním a touto agentúrou, lebo nakupujúcim je samotná agentúra. To znamená, môže nastať paradoxná situácia, keď nejaké ministerstvo nakúpi právne služby, stavebné práce atď., avšak nebudeme ani vedieť od koho, pretože ono ich bude brať len od tej centrálnej obstarávacej agentúry a vzťah medzi samotným dodávateľom je vzťahom medzi dodávateľom a agentúrou, kde sú pochybnosti o tom, či tento vzťah a hlavne konkrétne zmluvy a objednávky musia byť sprístupnené verejnosti. Mohlo by sa teda stať, že niektoré ministerstvo bude čerpať služby vo veľkom rozsahu a ani nebudeme vedieť, verejnosť nebude mať možnosť kontrolovať, kto tieto služby v skutočnosti dodáva. Podľa niektorých výkladov totiž samotná takáto agentúra nie je tzv. povinnou osobou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto si myslíme, že je potrebné explicitne upraviť povinnosť zverejňovať doklady súvisiace s procesom obstarávania, ale aj jednotlivých nákupov samotných. Povinná osoba, ktorou chceme, čo je teda pojem, ktorý chceme v tomto našom návrhu rozšíriť, je povinná vždy zverejňovať všetky objednávky a faktúry na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Dnes existuje pochybnosť, či centrálna obstarávacia agentúra je povinnou osobou, a aj keby ňou bola nad všetku pochybnosť, čomu podľa súčasnej právnej úpravy nie je, pokiaľ by si nezriadila webovú stránku, nemusela by zverejňovať objednávky a faktúry. Ešte raz, verejnosť by sa teda nemusela dozvedieť v druhom slede, že s kým bol uskutočnený konkrétny obchod, kto možno aj v stámiliónových sumách konkrétne dodáva pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré by pristúpili k takejto zmluve o centrálnom verejnom obstarávaní. Osobne sme presvedčení, že práve táto nedokonalosť je jedným z hlavných motívov, prečo sú niektorí ľudia lákaní zneužívať centrálne verejné obstarávanie a nákupy cezeň, pretože tam existuje možnosť ukryť reálnych dodávateľov a ukryť reálne plnenia a sumy, na ktoré si využívajú prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Nami navrhovaná právna úprava - posledná minúta, pani predsedajúca - preto nad všetky pochybnosti upravuje povinnosti zverejňovania v súvislosti s obstarávaním cez centrálnu obstarávaciu organizáciu, a to priamo v zákone o verejnom obstarávaní bez závislosti do spôsobu výkladu osobitných predpisov, pričom sa úprava spresňuje tam, kde existuje medzera v dnešnej úprave. Podľa nášho návrhu by sa teda museli zverejňovať všetky objednávky, zmluvy a faktúry, aby bolo vždy prehľadné aj cez nákup cez centrálnu obstarávaciu organizáciu, kto je tým konkrétnym dodávateľom, v akom objeme a za aké sumy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Keďže je 12.00 hodín, chcem sa opýtať, či ešte môže vystúpiť pani spravodajkyňa, aby predniesla spravodajskú správu, a začali by sme rozpravou o 14.00 hodine, aby sme mali tieto formálne záležitosti? Áno, je všeobecný súhlas? Vidím, že áno.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, výbor pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil ako spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Daniela Krajcera, Juraja Miškova, Jozefa Kollára a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 509.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. Z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, ako aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 č. 488 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby oba výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Keďže je 12.00 hodín, začneme popoludní o 14.00 hodine tým, že pani predsedajúca pani podpredsedníčka Zmajkovičová otvorí rozpravu, ale písomnú prihlášku nemám žiadnu pred otvorením tohto bodu.

    Prerušujem rokovanie. Prajem vám všetkým dobrú chuť a o 14.00 hodine budeme pokračovať rozpravou.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, ani jedna, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Daniela Krajcera, Juraja Miškova, Jozefa Kollára a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 509. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesto a pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 511. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 490.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 511.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol náš návrh zákona.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je zavedenie centrálneho registra na riadenie obcí a prístupného verejnosti na stránke Ministerstva vnútra SR, čo možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti.

    Z obsahového hľadiska je možné návrh zákona rozčleniť do troch tematických oblastí:

    1. ide o nástroj legislatívneho procesu,

    2. publikáciu výsledkov legislatívneho procesu a

    3. samotný legislatívny proces.

    Obsahom prvej oblasti je doplnenie zákona o možnosť uplatnenia spoločnej pripomienky ako legislatívneho nástroja umožňujúceho aktívnu kolektívnu participáciu občanov obce na legislatívnom procese.

    V oblasti publikácie výsledkov legislatívneho procesu predstavuje navrhovaná zmena výrazný pozitívny posun smerom k lepšej prehľadnosti prijatých právnych predpisov, ktorá má byť docielená zavedením povinnosti zverejňovať prijaté normatívne právne akty vždy v ich plnom znení, a to jednak na úradnej tabuli a zároveň aj v Zbierke nariadení, ktorú musí obec povinne na základe predkladaného návrhu zákona zriadiť.

    Posledná oblasť, ktorú predkladaný, predkladaný návrh zákona upravuje, je prípravná etapa legislatívneho procesu a to jest, že sa navrhuje zaviesť obci povinnosť prijatiu nariadenia, ktoré by upravovalo legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov obce.

    Návrh zákona vo všetkých troch oblastiach čerpá zo základnej myšlienky, na ktorej je budovaný celý systém samosprávy. Touto myšlienkou je suverenita ľudu, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že ľud je výlučným zdrojom štátnej moci, vytvára priestor pre priamu i nepriamu participáciu občanov na výkone štátnej moci. Návrh zákona optimalizuje možnosti pre efektívnu a reálnu účasť občana v správe obce v oboch sférach, uľahčuje prístup ku kompletným a komplexným informáciám z oblasti legislatívy obce.

    Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ktorí ste tu, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto, tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 511, v prvom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 511. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 490 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca.

    Kolegyne, kolegovia, včera som pozeral taký film, že o Augustínovi svätom, a ten mal také, že rétorické cvičenia. Toto jedno, jedno z nich.

  • Povedané so smiechom.

  • Takže ďakujem za správu, úžasnú spravodajskú informáciu od kolegu Igora Hraška, ktorý tu inak celkom netradične, lebo tak sedí v úlohe spravodajcu pri jeho vlastnom návrhu zákona. To sa nestáva často.

    Možno práve preto, že sme s pani podpredsedníčkou Jurinovou, s kolegom Kadúcom pripravili návrh zákona, ktorý smeruje k tomu, aby sme zlepšili život našich samospráv, aby ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony boli informovaní aj o zákonoch nižšej právnej sily takým spôsobom, aby ich nemuseli vyhľadávať po zákutiach našich 2 900 miest, obcí, ale boli zverejňované na jednom mieste. Nie sme v tomto osamotení. Dal som si pre túto tému vypracovať aj taký jemný rešerš toho, ako pristupujú k tomuto problému štáty V4 alebo naši, naši susedia z V4, a vypadlo z toho dosť zaujímavá informácia, že napríklad Maďarská republika, kde zaviedli tzv. centrálny portál ich obdoby VZN, môžem poskytnúť aj webovú adresu jeho, je to nrt.bm.hu, kde má každý občan Maďarskej republiky v kategorizácii rozdelenej podľa, idú do úrovne okresov, miest, obcí a zároveň druhé kritérium je podľa dátumu ich platnosti a aktualizácie, čiže ako keby bol dopodrobna odsledovateľný proces normotvorby. A toto majú zavedené od roku 1998.

    Myslím si, že vláda ohlasovala v programovom vyhlásení vlády a zároveň aj, aj sledujem či už legislatívnu činnosť vlády, ale aj jednotlivých ministerstiev, dve zásadné veci, čo sa týka samospráv, jednu volajú súborne pod reformou ESO, druhá sa týka zavádzania parametrov internetizácie a informatizácie, môžeme to všeobecne nazvať e-Governmentom.

    My v tomto návrhu zákona sme okrem iného sa venovali tomu, aby vznikol tzv. centrálny register nariadení. Pre možno paralelu, alebo lepšiu predstavivosť, vzniklo by čosi ako elektronická Zbierka zákonov na úrovni všeobecného záväzného nariadenia, kde by bola povinnosť samospráv posielať zatiaľ v elektronickej podobe nariadenia, ktoré prijali, a kde by následne občan alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba mohla dohľadať to, aký právny stav v miere decentralizácie, čiže to, čo štát zveril samosprávam, platí na danom území. Praktické kroky k tomuto môžme nájsť v mnohých oblastiach. Jedna napr. je pri povoľovaní prevádzok. Pri povoľovaní prevádzok sú treba ohlásiť tzv. otváracie hodiny. Tak ako to platí teraz, môžeme sa reálne domnievať, že môže platiť v 2 900 rôznych právnych režimoch, ako budú občania, ktorí chcú zriadiť nejakú prevádzku, chcú otvoriť terasu alebo chcú, alebo chcú sa dozvedieť, či na verejnosti alkohol môžu piť alebo nemôžu piť. Museli by pozrieť 2 900 právnych režimov, pretože niektoré samosprávy si tieto veci môžu upravovať alebo mali za to, že si ich môžu upravovať podľa vydania ich miestnych parlamentov alebo samosprávnych orgánov, ktoré si na toto zriadili.

    To, že tento stav nie je dobrý, ja som tak spomínal úvetkom napríklad aj ten, to pitie alkoholu na verejnosti, kde si niektoré samosprávy mysleli, že to môžu urobiť, a na základe toho vznikla obrovská iniciatíva, na základe jedného iniciátora, ktorý vyhrával spory so samosprávami s tým, že napríklad takúto právomoc mať nemôžu. Teraz ale ten právny stav je taký, že tam, kde tieto spory vyhrali, už to neplatí, tam, kde nie, ako keby to platilo. Podľa mňa a podľa teda aj v zmysle tohto návrhu zákona je dôležité, aby keď chceme od občanov, aby zákony dodržiavali, a fungujeme v našom právnom štáte alebo v jeho zdaní na tzv. prezumpcii znalosti, čiže neznalosť zákona neospravedlňuje, mali by sme urobiť čo najviac krokov k tomu, aby občania boli oboznámení s normotvorbou a s tým, čo vlastne na územiach obcí a miest platí a čo nie.

    Druhá rovina tohto návrhu zákona ide v línii toho, aby sme do tvorby samotných noriem, ktoré majú pre občanov platiť, mohli občanov pustiť, a to znamená, že aby podobne ako pri zákonoch, ktoré prijímame tu v Národnej rade, mohli do tohto procesu v jednej fáze vstúpiť, aby a ich hlas bol možno pri tejto legislatívnej tvorbe na úrovni miest a obcí relevantný a stal sa obsahom legislatívneho procesu.

    Čiže tak, ako uvádzal navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov v úvodnej reči, tento zákon hovorí o nástrojoch legislatívneho procesu, publikáciách, výsledkoch tohto legislatívneho procesu a, samozrejme, sa dotýka aj legislatívneho procesu ako takého a otvára väčšie možnosti občianskej angažovanosti a väčšie možnosti informovanosti občanov o tom, aké pravidlá na úrovni miest a obcí platia.

    Na záver by som chcel dodať, že sme zvažovali aj myšlienku, či pri centrálnom registri nariadení by sme nemohli ísť podobne, ako to majú v Maďarskej republike, ísť s podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia, to znamená, že všeobecne záväzné nariadenie by platilo až po tom, ako by bolo zverejnené vzhľadom na to, však ako je, ako prebieha proces, a vychádzajúc teda z toho, aby táto, tento návrh mohol získať podporu, sme aj teda z tých, ktorí prebrali zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, čiže hlavne vládnych poslancov a aby nebola výtka, že pokiaľ nebudeme mať zriadený tento centrálny register, by sme dávali tvrdú podmienku samosprávam. Zatiaľ sme stanovili povinnosť samosprávam, aby museli tieto všeobecne záväzné nariadenia na túto autoritu, ktorá by ich mala následne zverejňovať, tieto záväzné nariadenia posielať, a nedávali sme tam podmienku platnosti až po zverejnení v tomto centrálnom registri nariadení.

    Ja by som sa prihováral, ak tento návrh zákona nebude mať podporu, aby pri reforme samospráv zvážili zodpovední - a či už na ministerstve vnútra, spravodlivosti alebo poslanci vládnej strany, ktorí sa tejto agende venujú -, aby zvážili to, že občania majú byť informovaní a majú byť vťahovaní do otázok, ktoré sa budú ich bytostne týkať, nemali by byť obchádzaní. A aby zvážili to, či skutočne nedisponujú mandátom na to, aby sme urobili raz a navždy poriadok v tom, čo na Slovensku platí a čo nie, čo platí v Cíferi, Ružindole alebo Banskej Bystrici, aby sa to dalo dohľadať na jednom mieste. Zároveň si viem predstaviť aj povinnosť platnosti elektronického zverejnenia. To znamená, ak sa vládna strana rozhodne a čo sa rozhodla ísť cestou zavádzania niektorých parametrov e-Governmentu, aby toto sa stalo obsahom zavedenia, aby sme nemuseli možno byť tvrdí na štátny rozpočet a na nejaké náklady, ktoré by neboli oprávnené, ale aby aspoň podmienka elektronického zverejnenia pri platnosti všeobecne záväzných nariadení bola zapracovaná do celkovej koncepcie zavádzania elektronickej či už štátnej správy, alebo samosprávy.

    Ja touto cestou si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Zároveň avizujem, že sme sa rozhodli s kolegami sa samospráve venovať aj systematicky a chceme či už na úrovni a v debatách na jednotlivých ministerstvách, aj keď sme z opozície, a ak neuspejeme, tak následne predkladať ďalšie návrhy zákonov, ktoré by umožnili lepší život ľuďom, ktorí všetci žijú či už v obciach, alebo mestách na území Slovenska, a myslím si, že je tu obrovské množstvo roboty aj v legislatívnej oblasti. Takže za štvoricu poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností - podpredsedníčky Eriky Jurinovej, Mira Kadúca, Jura Hraška a mňa - vás prosím o podporu tohto návrhu a zároveň my ako štvorka, sa budeme venovať tejto otázke aj naďalej. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Jozef sa veľmi podrobne dotkol oblasti vytvorenia jednotnej databázy VZN-iek, čo naozaj zvýši ich, určite, pokiaľ to bude prijaté, zvýši to transparentnosť pri prijímaní, aj pri samotnom znení alebo vyhľadávaní VZN-iek.

    Druhý dôvod alebo možno aj dôležitý bod kľúčový, kvôli ktorému sme túto novelu otvárali, bolo, bol vlastne legislatívny nástroj, ktorý umožňuje podať spoločnú pripomienku. To možnože sa mi zdá, že dosť málo spomenul Jozef, na začiatku to Miro vysvetľoval pri predkladaní zákona, ale to si myslím, že tiež treba vyzdvihnúť tento nástroj, ktorý umožní, aby zaznel práve v samospráve aj hlas, ktorý iným spôsobom nie je možné, aby zaznel, že naozaj pripomienka, ktorú podporí istá časť občanov, podľa mňa je potrebná, aby zaznela a dokonca aby mali možnosť odprezentovať si ju aj tí, ktorí s pripomienkami sú stotožnení. Takže veľmi by som vyzdvihla aj túto oblasť zákona alebo novely zákona, ktorá hovorí o podávaní spoločnej pripomienky. Odhliadnuc od toho, že takisto veľmi zaujímavý moment je aj tvorba samotných legislatívnych pravidiel na jednotlivých samosprávach, čo u nás vlastne neexistuje.

    Takže takisto žiadam vás o podporu tejto novely. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za poznámku. Možnože vo všeobecnosti som hovoril, že návrh sa týka nástrojov legislatívneho procesu, kde spoločnú pripomienku, a, samozrejme, sa pripájam k tomu, že je to veľmi dôležitý bod predloženej, predloženého legislatívneho úmyslu. Pre mňa bol veľmi dôležitý, vlastne publikácia výsledkov legislatívneho procesu, ktorý som rozobral hlbšie, a ako aj veľmi správne poznamenávaš, aj samotný legislatívny proces.

    To znamená, ešte raz: je dôležité, aby občania boli nástrojom tejto pripomienky do legislatívneho procesu tvorby pravidiel vtiahnutí, zároveň aby boli informovaní o jeho výsledku tam, kde súčasná doba prináša túto možnosť, čiže aby si na jednom mieste mohol obyvateľ Trnavy pozrieť, možno zamýšľa otvoriť nejakú prevádzku v Bystrici, alebo si pozrieť, aké pravidlá platia v Bystrici, keďže tam má možno chatu alebo podobne, čiže aby mohol kliknúť na jeden, jedno miesto, ktoré štát vytvorí, kde budú zhromaždené všetky všeobecne záväzné nariadenia podľa kritérií, ktoré stanovujeme, a tým pádom bude vedieť, aký právny režim platí v našej rozdrobenej samospráve. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca, chcete ešte vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 512. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 491.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii

    a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 512.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolím si uviesť návrh zákona, ktorý podávam spoločne s naším folkloristom Igorom Hraškom, zástupcom rómskej menšiny Petrom Pollákom, exministrom kultúry Danielom Krajcerom, Magdalénou Vášáryovou a Mariánom Kvasničkom. S touto perepúťou poslancov sme sa rozhodli urobiť návrh zákona, ktorý by v prvom rade umožnil udeliť licencie alebo viaceré licencie fyzickej alebo právnickej osoby na vysielanie rozhlasovej programovej služby.

    Možno to znie zložito, ale čo týmto návrhom zákona sledujeme a prečo som uvádzal aj pri úvode, že náš folklorista Igor Hraško alebo zástupca inej menšiny? Je to preto, že u nás právny stav doteraz, ktorý platí, je, že vysielateľ, ktorý vysiela na základe licencií, môže vysielať iba jednu programovú, jednu programovú službu, čím zamedzujeme tomu, aby vznikla kvalitná súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi rozhlasových programových služieb a možno aj stanovujeme veľmi prísne pravidlo na to, že tento vysielateľ využijúc či už svoj podiel v oblasti mainstreamu, alebo svoju silu, by mohol zriadiť aj, a nazvem to teraz možno nie veľmi terminologicky správne, ale pre pochopenie sa dá pracovať aj s týmto termínom, tzv. monotematických staníc.

    Súčasná právna úprava totižto kladie prekážku k tomu, aby jeden silný vysielateľ, ktorý sa venuje mainstreamu alebo hudbe, ktorá bude mať predpoklad, aby oslovila čo najširšie vrstvy poslucháčstva, a na základe toho stanovujú svoje programové služby a vysielací čas, aby sa mohol rozhodnúť a vysielať aj inú programovú službu, ktorá môže byť venovaná či už folklóru alebo menšinám, alebo inému monotematickému alebo monožánrovému súboru. Chceme teda umožniť, aby ak niekto je úspešný vo vysielaní mainstreamu, mohol vysielať aj inú programovú službu a zákon mu v tejto oblasti nekládol zbytočné polená pod nohy. Je to v oblasti podpory domácej tvorby, ktorú asi, domácej slovenskej tvorby, ktorá je ako keby v podtitule tohto návrhu zákona, druhý zákon, pretože na začiatku alebo predtým sme, som sa snažil navrhnúť to, aby sme mali pod kritériom používania jazyka jedno pravidlo, ktoré by mohlo dostať viac domácej tvorby do slovenského éteru. Toto je pohľad z inej strany a je to pohľad, ktorý uvoľňuje pravidlá, aby mohli silní hráči, ktorí sú schopní vysielať mainstreamové, vysielať aj inú programovú skladbu ako mainstreamovú, na ktorú im bola pôvodne udelená licencia.

    Veľmi sa teším, že v rámci opozície som našiel pre tento zámer podporu pánov poslancov, ktorí sú so mnou podpísaní na spolupredkladanie tohoto zámeru, teším sa aj tomu, že možno, tak ako to býva už dobrým zvykom na ministerstve kultúry, si osvojí takisto, ako si ich na začiatku tejto schôdze osvojila, dva návrhy z mojej dielne, jedna sa týkala verejných licencií, Creative Commons, ktoré sme schválili na začiatku schôdze, a druhá sa týkala zneužívania postavenia našich novinárov a vydavateľstiev pri monitoringu tlačových správ. Oba tieto návrhy som už toto volebné obdobie predkladal, takže v nádeji, že aj keď možno myšlienka je správna a vie sa s ňou stotožniť aj ministerstvo, nie je správny predkladateľ, tak v nádeji, že budú kopírovať svoje kroky, tak sa s týmto návrhom zákona možno stretneme v nasledujúcom období a budeme ho môcť podporiť, ak ho predloží ministerstvo. Ak ale by vznikla snaha predložiť tento návrh zákona, ktorý nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ktorý v podstate rozväzuje ruky tam, kde sú, ktoré sú zviazané absolútne zbytočným predpisom, že hráč na mediálnom trhu, ktorý by chcel zriadiť či už folklórne rádio, džezové rádio, rockové rádio alebo rádio s menšinovou tematikou akoukoľvek, kresťanskou, rómskou, maďarskou, by mohol toto urobiť.

    Nechcel som vystúpiť v rozprave, možno preto ten dlhší úvod, chcel by som vás teda aj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože nebude nás to stáť z hľadiska rozpočtu ani korunu, môžme týmto návrhom zákona podporiť umelcov, ktorí na Slovensku tvoria, nie zasahovaním do nejakej slobody tvorby, ale len uvoľnením nezmyselných pravidiel, ktoré platia.

    Na záver úvodu by som chcel zdôrazniť aj to, že vzhľadom na mnohé stretnutia či už s ľuďmi zo samotného mediálneho sveta alebo ľuďmi tvoriacimi, alebo ľuďmi kreatívy, tento návrh zákona má podporu či už vysielateľov a chceli by, aby sa štát touto otázkou zaoberal a umožnil im vznik monotypových rádií alebo teda rádií, ktoré by mohli priradiť k svojej mainstreamovej programovej službe. Zároveň má podporu aj, možno použijem taký všeobecný, všeobecnej umeleckej obce, pretože vidia, že pri uvoľnení pravidiel, podobne ako je to v Českej republike, môžu vznikať rádiá sa budú venovať alternatívnej a menšinovej tvorbe a úplne na záver chcem upozorniť, že my už monotypové rádiá z hľadiska iného zákona, nie 308, z hľadiska digitalizačného zákona 202 už zriadené máme, ale k digitalizácii FM pásma, alebo digitalizácii frekvencií, na ktorých vysielajú naše rádiá, sa v horizonte 10 - 20 rokov nielen na Slovensku, ale ani v Európe nepristúpi, čiže tým, že my síce máme v zákone o digitalizácii upravený vznik monotypov aj na rádiách, neznamená, že môžu vznikať, keďže my nemáme ani prípravu digitalizácie pre FM pásmo pre rádiá a tento, táto, tadeto cesta nevedie, pretože v štátoch Fínsko alebo Nemecko, kde to skúšali, skôr z tohto procesu ustupujú, keďže to FM pásmo je zatiaľ využívané dostatočne a nie je snaha prikročiť k digitalizácii pásiem, na ktorých vysielajú rádiá. Toľko základná a motívy, prečo tento návrh za skupinu poslancov predkladáme.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi László Solymosovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 185/2000 Z. z. (pozn. red.: 195/2000 Z. z.) o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 č. 491 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa tiež chcel alebo teda tiež vás požiadať o podporu tomuto návrhu zákona. Je to len v podstate rozšírenie možností, ktoré sa ponúkajú tým, ktorí už prevádzkujú nejakým spôsobom niektoré typy médií, aby mali možnosť získať viac licencií a tým pádom otvoriť aj cestu menšinovým žánrom u nás a tak dať možnosť prieraznosti alebo verejnej prezentovateľnosti práve týchto menšinových žánrov, ako už spomínal kolega Viskupič, ako je, ja neviem, folklór, džez a iné, ktoré sa menej hrávajú v tradičných mainstreamových rádiách.

    Takže chcel by som aj ja vyjadriť podporu a takisto požiadať o túto podporu vás. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec, pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Podpísala som tento návrh, pán poslanec, tiež s vami práve kvôli tomu, že my zatiaľ stále držíme trošku ten mediálny priestor ako keby pod kontrolou jednotlivých majiteľov médií a práve tento návrh zákona by mohol trošku otvoriť priestor. Ono to v budúcnosti takto bude, že vzniknú takéto malé monotematické rádiá, v budúcnosti to tak bude, ide len o to, že či to bude už teraz alebo za 3 roky.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem za komenty a chcel by som - alebo komentáre - a chcel by som možno na záver presne tak, ako hovorí pani poslankyňa Vášáryová, v budúcnosti to bude, dokonca ono to tak je, lebo pán poslanec Hraško sa vlastne venuje aj oblasti teda folklóru a internetové vysielanie, ktoré, kde on umiestňuje vlastne slovenskú pôvodnú tvorbu, už na internete nejakým spôsobom pôsobí. Je to presne tak, že aby frekvenčné pásma, čiže to, čo vlastní štát a prepožičiava vysielateľom, sme umožnili toto aj vysielateľom, ktorí sú úspešní na trhu a na trhu v mainstreamovej oblasti a mohli by sa, keďže je to aj ich vlastná iniciatíva, venovať aj oblastiam, kde tvorí obrovské množstvo umelcov aj u nás na Slovensku, nazvime to pre účely tejto debaty v skratke alternatíva. Čiže keďže vieme, že máme tu menšinové žánre, či už na základe žánrov hudobných alebo na základe jazyka, alebo na základe príslušnosti k nejakej inej menšine, toto odomyká bránu na to, aby boli frekvenčné pásma tými, ktorí to využívať vedia a vysielať vedia, aby im to bolo umožnené a aby či už rádiá v rómskom jazyku, rádiá v maďarskom jazyku, folklórne, džezové, rockové, akékoľvek mohli vznikať, týmto by sme to mohli umožniť.

    Na záver si dovolím, že tento návrh zákona mal aj, má aj iný účel a tým, že chceme sprehľadniť v mnohých oblastiach štruktúru, aby sme nehovorili len o bezbrehom odomykaní a umožňovaní, chceli by sme sa s predkladateľmi pozrieť aj na sprehľadnenie majetkových a personálnych vzťahov, ktoré vo vysielaní máme. Pani Vášáryová sa toho trošička dotkla, to znamená, že zavádzame alebo chceli by sme zaviesť model zisťovania vlastníckych a personálnych vzťahov, kto vlastne drží licencie až na tzv. 3. úroveň, to znamená povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu by bola posunutá na hranicu informácie o majetkových a personálnych prepojení spoločníka, akcionára, ktorým je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie. Takýto posun by zabezpečil nášmu kontrolnému orgánu, čiže Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licenciu väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná. Čiže dávame z tej úrovne, jednak kde sa vedia veľmi účinne schovávať majitelia za to, kto vlastne tieto licencie by mohol do budúcna držať, až na tretiu úroveň, kde by mohlo byť dohladateľné to, kto vlastne o licenciu žiada.

    Myslím si, že ideme aj v tomto s nasadeným trendom transparentnejšieho verejného života a či už v novele o verejnom obstarávaní alebo z predchádzajúceho volebného obdobia zverejňovanie zmlúv, toto by určite pomohlo k tomu, aby sme sa dohľadali, kto je za konkrétne vysielanie z licencie zodpovedný a nemuseli by tu vznikať potom poslanecké prieskumy, ktoré musíme iniciovať na Rade pre vysielanie a retransmisiu, kde sa ťažko dopracovávame k tomu, kto za čo môže, kto akým spôsobom koná a dokáže možno korupčnými, možno nekalými praktikami presadzovať svoje.

    Úplne na záver by som chcel povedať, že to, že toto nemáme, spôsobilo aj to, čím sme konfrontovaní teraz na výbore a budeme musieť poslanecký prieskum na Rade pre vysielanie a retransmisiu obnoviť, pretože Najvyšší súd, čuduj sa svete, rozhodol, že jeden člen retransmisnej rady je v konflikte záujmov a nebude môcť rozhodovať o udeľovaní licencie, dokonca konkrétnu kauzu, kde rozhodol, je vylúčený z rozhodovania, zároveň teda Najvyšší súd rozhodol aj o iných pochybeniach, ktoré my z výboru pre médiá a kultúru pôjdeme sa na ne, na Radu pre vysielanie a retransmisiu opýtať, akým spôsobom bude tomuto zásahu súdnej moci z Najvyššieho súdu ako bude pristupovať.

    Takže ešte raz vás prosím o podporu tohoto návrhu, vylepšuje prostredie a umožňuje slovenským a slovenským, maďarským, rómskym, folklórnym a akýmkoľvek umelcom viacej sa objaviť v éteri a viac podporiť domácu tvorbu ako takú bez akýchkoľvek prekážok.

    Ďakujem za pozornosť aj podporu.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 513. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 492.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 513.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, skrátene o politických stranách. Musím si ho nájsť, je to jeden z mojich šiestich. V zásade hovorí o tom, že strany by mali byť solidárne s tým, čo sa deje, a to znamená, aby sa čiastočne znížili príspevky, ktoré momentálne dostávajú od štátu, návrh je 15 %. Jedná sa o zákon č. 85/2005 Z. z.

    Toto, myslím, na úvod stačí a ja sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách, politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 513, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 76 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 19. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojím stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 492 z 26. apríla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcete ešte zaujať stanovisko nejaké?

    Záverečné slovo, nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som v zásade chcel vystúpiť v rozprave, ale nevadí, aby som trošku, predsa len si to zaslúži, o tom niečo povedal, i keď je tu mimoriadne komorná atmosféra, a tomu sa budem venovať v ďalšom návrhu zákona.

    Návrh zákona hovorí o určitej forme solidarity so situáciou, ktorá je na Slovensku, ktorá sa dotkla úplne každého, len určitý druh imunity požívajú politické strany, ktoré sú, dá sa povedať, neohrozené. Celé, tých 15 % je v zásade nie vec, na ktorej stavia a padá činnosť politickej strany, je to v zásade vec, ktorá je až na úrovni, by som povedal, symbolickej, avšak vysiela signál, že si to tie politické strany uvedomujú, že svet sa trošku zmenil. A ono sa zmenil ináč aj v tom - a to si tiež treba pravdu povedať -, že tak jak sú fixované tieto náklady, tak ceny a svet sa mení a mení sa paradoxne k znižovaniu cien. Ceny za tlačiarenské služby sa znižujú. Viete, ceny za nájmy sa znižujú, čiže ceny na činnosť politických strán, keď by sme dali nabok personálne, tak v zásade vykazujú klesajúci, klesajúcu tendenciu. Toto nezohľadňuje, naozaj to nezohľadňuje tento zabetónovaný príspevok, ktorý ja, môj osobný názor je v tom, že je vysoký, zbytočne vysoký a je potom len lákadlom na to, že sa s ním nejakým spôsobom následne manipuluje.

    Čiže je to potrebné a je to potrebné, aj by som povedal, že aj kvôli tomu, že by sme aj túto tému uzavreli, lebo presne vyjadrujem určitú obavu, že pred voľbami sa zrazu niekto zobudí a si spomenie na to a budeme tu znova predmetom iks návrhov proti vesmíru, ktoré pôjdu do úplných extrémov, že čo treba všetko zmeniť, ako treba zmeniť.

    Táto téma by sa mohla kľudne uzavrieť týmto riešením, avšak veľkú nádej v zmysle toho, že viem, v akom parlamente som, nedávam, ale aj pokus sa cení. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisie a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 514, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 493.

    Opäť dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 514.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť ďalší z návrhov z posledného vagóna, to znamená zo série poslaneckých návrhov, ktoré nemajú šancu na úspech, ale zaznejú, aspoň to ešte sa dá. Hovorí o tom, že v zákone, ktorý upravuje to, že ako vyzerá to, čo pozeráme v televízii, ten zákon sa volá o vysielaní a retransmisii, tak tých parametrov je tam rádovo viac. Mali sme tu aj predloženú správu, ku ktorej ja som bol mimoriadne kritický a myslím si, že bolo aj dôvodné byť kritický.

    Tento zákon upravuje aj tie skutočnosti, s ktorými sme sa my vydali po hrudi a dopredu a úplne s odhodlaním, že to skúsime, myslím 10 rokov dozadu, že reklama na alkohol patrí na obrazovky a patrí tam už od 22.00 hod. Tento, by som povedal, hrdinský počin zákonodarcov, ktorí proste takto po zrelej úvahe, pristúpili k tomu, že k oblbovaniu ľudí tejto krajiny už musí začať od 22.00 hod., že nestačí, od 24.00 hod. Za to sa raz budú tepať sochy do kameňa, avšak, pardon za miernu iróniu, naozaj je to už, myslím, 12 rokov, čo sa to prijalo. Ja som konzistentný v tom, že už vtedy som hlboko a hlboko s tým nesúhlasil a protestoval. A po tej dobe, po ktorú to platí, môžme úplne zľahka skonštatovať, že máme už aj plody práce.

    To znamená, že za tých 12 rokov máme už hmatateľné výsledky, ktoré jasne hovoria o tom, že tú dorastajúcu mládež sme určitým spôsobom ovplyvnili tým, že tá, ten hlboký, ten nástup reklamy na alkohol, ktorým je bombardovaný a to podsúvanie toho spokojného a šťastného života, ktorý nastane vtedy, keď urobíte, a stačí len tak málo, tak naozaj je alarmujúci a je alarmujúci aj v Európe, Európa o tom vie, Európa sa tomu bráni. Existujú nariadenia Európskeho parlamentu, Európskej komisie. Už sú objektivizované tie skutočnosti, dokonca sú tie skutočnosti objektivizované aj u nás. Už sami, už som to niekde zachytil, že ministerstvo pripravuje nejakú štúdiu vzhľadom na vyhodnocovanie alarmujúceho stavu s alkoholizmom mladých ľudí. Nuž jeden z dôvodov, prečo sa s tým ideme trápiť a platiť za tú štúdiu, predpokladám, že strašne veľa, je aj to, že reklama už od 22.00 hod.

    Vážení kolegovia, tým, že je reklama od 22.00 hod., vy ste neurobili svet krajším. Neurobili ste svet slobodnejším, neurobili ste svet demokratickejším. To nemá vplyv na záchranu sveta, na tučniaky v Antarktíde, to nemá vplyv na nič. To má vplyv len na to, že tí mladí ľudia, proste ich to začne lákať. Ak ste malí túto ambíciu, tak nech sa páči, treba ju férovo takto vyjadriť, a teda ešte má to jeden význam, pardon, ten som zabudol, že to prispieva k zvyšovaniu výnosov, výnosov firiem, ktoré sú v tomto biznise involvované, čo, samozrejme, pre niektorých z vás poslancov, môže byť dostatočná pohnútka na to, aby som za to zdvihol ruku, resp. za to zahlasoval. Avšak pokiaľ by ste sa s tým konfrontovali v rodine, že to máte, tak tak možno by ten betón v hlave bol nabúraný. Ja viem o čom hovorím. My sme sa s tým v rodine stretávali a nie je nič horšie ako to. Takže ak sa chcete utekať po hlave a nechať to, preberte, prosím vás pekne, aj zodpovednosť. Teraz tá zodpovednosť je a bude aj na vás. Ja znova v rámci mojich možností, v rámci mojich obmedzených možností, urobím na dokumentovanie toho, že situácia je zlá, naozaj je zlá, dokonca alarmujúca, čo sa bude dať, aj keby som mal neviem koľko alkoholikov Maďaričovi, k nemu do, na to jeho ministerstvo, s prepáčením, doniesť a nie tak možno tých alkoholikov ako ľudí, ktorí trpia kvôli tomu. To sú, o tom by sa dalo dlho, nechcem dlho o tom rozprávať, to je naozaj v tom vnútornom nastavení, keď si dáte na misku váh, čo pomerujete. Pomerujete to, že máte reklamu na alkohol o 22.00 hod., niekto má zvýšené výnosy z predaja alkoholu a z príjmu reklamných príjmov. A na druhej strane pomerujete to, že podsúvate častokrát mladým ľuďom, ale aj staršej generácii, že riešenie je v inom, čo spôsobuje obrovské národohospodárske škody.

    Vy si to položte na misku váh, vy si nájdete svoj rozmer v tom. Vy máte, v odpovedaní si tejto otázky, v tom spočíva váš spánok aj vaša misia. Ja len môžem na to apelovať a budem na to apelovať. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Jozefovi Viskupičovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, milé deti, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorému bola pridelená tlač 514.

    Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážené deti a prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorý som odcitoval v úvode.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Únie. Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla č. 493 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský pritom navrhujem výbor pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku a nech sa páči, pán spravodajca sa hlási do rozpravy.

    Ak dovolíte, ešte by som predtým otvorila ústnu rozpravu. Kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja som o tomto návrhu zákona rozmýšľal, a keďže je to použitím, ako som zachytil, použitím nejakej formy filibusteringu alebo v tomto prípade inej, inej formy obštrukcie. Myslím, že to je jeden z tých, ktoré budú predkladané opakovane, kým sa niekto z vládnej strany k tomuto návrhu nevyjadrí, tak, tak bolo avizované.

    By som odporúčal, vážené kolegyne, aby ste možno pristúpili k tomu, že k tomuto návrhu zákona je potrebné sa vyjadriť. Tuná na balkóne nám sedia, mal som pocit, keď čítal tento návrh zákona, sedia tu deti, pre ktoré je tento návrh zákona adresovaný. Možno s tým, že sa v danej, v danej téme venujem dlhšie a dlhšie sa jej venujem aj z pohľadu možno systémového. Hovoril som to aj v predchádzajúcom predložení tohoto návrhu, že je možno cesta bombardovať, takpovediac ministerstvo kultúry nielen predkladaním samotného návrhu, ale tlačením aj na to, aby predmetnú vyhlášku, ktorá sa venuje času vysielania jednotlivých obsahov, do ktorého patrí aj obsah reklamový, upravila, a aby zbytočne nevychádzala v ústrety vysielateľom v oblastiach, kde, kde nemusí. Čiže to je, to je jedna, jedna rovina. Čiže aby predmetná vyhláška, ktorá podľa mňa rovnako obchádza tento predmetný návrh zákona, teda tento zákon č. 308/2000 Z. z, ktoré má v gescii nie parlament, ale vláda, aby bola doplnená možno o účinky, alebo o to, aby v niektorých časoch, pri niektorých obsahoch, ako sú napríklad rozprávky a pod., táto reklama zaraďovaná nebola.

    Kolegyňa Žitňanská, Janka Žitňanská, poslankyňa, prekladala iný návrh, ktorý hovoril o tom, aby upútavky alebo reklamy počas rozprávky alebo tesne nasledujúce za ňou neobsahovali obsahy, ktoré nesmú byť zaradené v tej konkrétnej či už rozprávke, alebo inom celku, ktoré priamo vysielateľ vysiela. Je nelogické, aby my sme mali program, ktorý je určený vekovej skupine do 12, alebo do 15, alebo do 18, a počas neho sme zaraďovali upútavku, ktorá je vhodná pre kategóriu 18 alebo 15, ak beží program, ktorý je vhodný len do 12 rokov.

    Sú to všetko anomálie, ktoré máme, a cítim sa tak trocha v konflikte s týmto, keďže viem, že rovnako ako predkladateľ aj ja vlastníme zariadenia, kde sa alkohol podáva. Napriek tomu si myslím, že sme na jednej lodi s tým, aby sme pravidlá, ktoré my máme veľmi prísne nastavené u nás a v tých prevádzkach, dokázali rešpektovať, a aby reklama, ktorá nemá a by aj vôbec nemusela byť obsahom nášho mediálneho sveta, sa doňho nejakým spôsobom dostáva.

    Zároveň ale chcem upozorniť, že tu sme trošička z Národnej rady, aj keby sme boli úspešní v tomto boji, sme troška malí páni a teraz nemyslím len internet, ale tým, že vieme, že na Slovensku je možno v programovej skladbe v priemere od 30 do 90 staníc a tým pádom sa do bežnej, do bežného dotyku s takouto reklamou môžu dostávať aj v iných staniciach, kde nevysielajú títo vysielatelia zo Slovenskej republiky alebo nepatria pod jurisdikciu Slovenskej republiky. Takže tento boj je skôr na dlhé trate a budeme aj do budúcna musieť odrobiť niekde úplne inde robotu ako v normotvorbe a to je to, aby sme dokázali mládeži vysvetliť, že možno aj priamo tak kde pôsobíme profesionálne, že alkohol je pliaga, a budeme musieť, aj keď sa boj na národnej úrovni podarí vybojovať a zakážeme a vysunieme toto z mediálneho priestoru, tam, tam, tam to proste končiť nebude a budeme musieť odrobiť tú robotu aj niekde úplne inde.

    Takže to, čo tu kritizovali pri predchádzajúcom návrhu alebo teda predchádzajúcom predložení, že by sme ako keby našich vysielateľov vyautovali, pre mňa toto neplatí. Nech nemajú zisky z tejto pofidérnej, ale budeme musieť zabrať aj na inej, napríklad úrovni, ktorú, ktorá nám je blízka, to je euroúroveň, aby EBU prikročila k podobným upraveniam alebo podobným úpravám, ako navrhuješ aj ty v tejto predmetnej novele zákona.

    Takže pre mňa to, pre mňa toto stojí za podporu a zároveň možno dve, dve rady, že tie fóra sú aj iné ako parlament. Ministerstvo, ktoré si spomínal, a proste asi tam vznikne nejaká akcia, zároveň Európska úroveň, kde je treba odrobiť ešte ďalší, ďalšie množstvo roboty. Ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, ako navrhovateľ, chcete vystúpiť? Nech sa páči. Áno, prepáčte, faktické. Prepáčte, páni poslanci. Dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Tak, pán poslanec Sólymos, nech sa páči.

  • Ďakujeme pekne. Ja hlboko súhlasím s Jofom Viskupičom, že sú určité témy, ktoré jednoducho treba omieľať stále až dovtedy, kým proste nedosiahnem nejaký úspech. A pre mňa je veľmi sympatický ten entuziazmus, s ktorým Dodo Hlina určité témy ako nejakým spôsobom chce riešiť a rieši. A to je jedna z takýchto tém a ja si myslím, že treba ho v tom podporovať. A ja v každom prípade tento zákon, v každom prípade podporím, aj keď viem, že okrem televízie a na to, na čo my máme dosah s tým zákonom, okrem toho existuje internet a všetko a rôzne iné periodiká, kde, na čo nemáme dosah. Ale na to, na čo máme dosah a čo môžeme nejakým spôsobom usmerňovať v tomto smere, tak to musíme spraviť. Veľmi výstižné bolo to a veľmi sa mi páčilo, jako minule pri Trestnom zákone pán Hlina argumentoval proti tým drogovým dílerom, to je tiež taký istý prípad a tento prípad, čo sa týka reklamy alkoholu v médiách, to je taký istý podobný. Ďakujem pekne.

  • Ja chcem tiež podporiť návrh tohto zákona a myslím si, že kolega Dodo Hlina není jediným otcom, ktorého trápi práve možno tá reklama, ktorá beží cez mládežnícke a detské programy. Je to naozaj tak, ako to spomínal, je to podvod na divákovi a možno aj poslucháčovi. A tá manipulácia, vieme jak ten reklamný svet a marketing koľkokrát na nás vplýva, aj keď si myslíme že nie, či už sú to bilbordy alebo tie obrazové formy, ktoré máme, a zvukové, tak tie hlboko sa vštepujú do pamäti nás každého a veľakrát - tí, ktorí sú psychológovia a psychiatri - aj cez naše podvedomie do nášho vedomia.

    Bola tu mládež a naozaj tí, ktorí už odišli teraz, hej, ale toto je budúcnosť nášho národa. Naozaj neohlupujme našich mládežníkov a takisto tento národ. O príkladoch by som vedel rozprávať celé hodiny, možno aj dni, kde práve alkohol a alkoholizmus bol príčinou toho, že mnohé rodiny sa rozpadli. Ale alkohol a alkoholizmus je veľakrát príčinou aj toho, že veľakrát práve títo ľudia a už mladí ľudia v mladom veku, veľakrát sú to mladiství a strácajú strechu nad hlavou. Nie preto, že nemajú kde bývať, majú kde bývať, ale podľahli závislosti, závislosti od alkoholizmu a ten alkohol skutočne je tak silný a víťazí nad nimi. Mladý človek, možno v 15. roku alebo do tých 18 rokov, sedemnástich, v období puberty a adolescencie je päťkrátnásobne viac náchylný k návykovým látkam akýmkoľvek. A alkohol je takou ľahkou drogou. Naučíš sa veľmi ľahko piť, podceňuješ to, začínaš od piva alebo možno len začínaš návštevy v reštauráciách pri kokakole, postupne ideš k pivu, k alkoholu a nevieš sa zastaviť ani pri tvrdých drogách.

  • Ďakujem za, za reakcie. Áno, presne, ako hovoril Laci, sú niektoré témy, ktoré potrebujú vyšší zápal a vyššie nasadenie, pretože niekedy sa môže stať, že prichádza k hádzaniu hrachu na stenu, alebo niekto je obrnený teflónovým skafandrom a všetko od neho odskočí. Takže v tejto, v tejto konkrétnej, teda aj v mnohých ďalších držím palce a čím sa bude dať, podporím.

    Druhú vec, ktorú hovoril Štefan, je, je pravdou alkoholizmus problémom je, ale nemyslím si, že vyriešením tejto konkrétnej veci my vyriešime problém alkoholizmu. Takže až tak, až tak s takým pátosom by som to nevidel. Ale napriek tomu si myslím, že ak z tohoto majú zisky nejakí konkrétni vysielatelia, tak si viem predstaviť, že dokážem povedať, že nech z tohoto zisky proste nemajú. Zadávatelia tejto reklamy nech náš mediálny priestor, ktorý ovplyvniť vieme z národnej úrovne, nech im toto proste neumožníme a hľadajú si iné formy, formy marketingového presadenia svojich produktov, ktoré im umožňujú, a nemusia zaplavovať mediálny priestor. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, mimoriadne krátko, len dve veci chcem povedať a nakoniec len zopakovať jednu vec, čo je pre toto kľúčová.

    Už ma unavuje rozprávať s tým a s niekým. Asi najlepšou možnosťou bude to, že tým alkoholikom začnem podávať dlhodobo kapustovú polievku pred ministerstvom kultúry, nech minister Maďarič vidí, čo sa mu deje. Viete, ja neviem, čo je kde škola hrou alebo Komenského viaceré zmysly, proste musíme, musíme personifikovať zodpovednosť. Proste niekto tú zodpovednosť má, treba sa jej postaviť čelom. Oceňujem aj to, že okrem Števa Kuffu, čo na mňa zareagovali alebo zareagovali, sú ľudia, ktorí v zásade majú čo do činenia s gastronómiou a vyjadrili podporu, čož paradoxne môže byť jeden z prvých príkladov v tomto parlamente, že niekto je za, podporí návrh zákona, ktorý by mu v mysle nejakej logiky mohol ubrať na výnosoch, hej, tak to by sme boli naozaj v tom úchvatne, ja sa, som rád, že kolegovia sa k tomu hlásia.

    Jednu vec ešte si neodpustím nepovedať, ten určitý morálny relativizmus zaznel tu aj minule z úst pána Krajcera, že však v Čechách alebo kde inde tiež púšťajú. Takto, treba povedať jasne, všade okrem Čiech je legislatíva prísnejšia v okolitých štátoch. Česi majú, myslím že o niečo, takú istú alebo mierne liberálnejšiu, ale prebieha vášnivá diskusia na sprísnenie tejto legislatívy. Ale už aj keby všetci navôkol mali ľahšie, to nemôže byť pre nás argumentačné delo, prosím vás. To naozaj takto otázka nestojí, to je hlava v piesku. Takto sa naozaj zákony netvoria. Iní nakladali do vagónov? Aj my budeme? Tak buďme prví, čo odmietneme nakladať do vagónov! Tak buďme prví, ktorí odmietneme nakladať do vagónov. Nebuďme tí, čo sme vždycky boli. Aj iní nakladali, aj my budeme! Prosím vás. Ale hovorím, nesedí to, neplatí, tá argumentácia vôbec nesedí. Ak majú, tak v Čechách o niečo miernejší, ale budú to meniť.

    A naozaj s tým končím, miska váh je veľmi jednoduchá a vy si ju zodpovedzte. Na jednej strane sú zisky zadávateľov reklamy a vysielateľov reklamy a na druhej strane sú objektivizované škody na spoločnosti, na obyvateľstve, na mladých ľudí. Táto miska váh nepustí, prosím vás, vy si túto dilemu vyriešte sami v sebe. To je celé. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete ešte zaujať stanovisko raz? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 515, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 494.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte opäť slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

    č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 515.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý môže byť z určitých, i keď sa to tak nezdá, ale môže byť veľmi dôležitý pre túto krajinu, ktorá, ako isto vieme, a už sme zistili, tí, čo nie sme, no hryznem si, zistili, že ide to zle. Tak toto môže byť jeden z tých zákonov, ten zákon sa volá o rokovacom poriadku Národnej rady, má svoje číslo, číslo je 350/1996 Z. z. Zmena je relatívne malá, ale význam veľký a ten by som chcel povedať v rozprave. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 494 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 494.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram rozpravu ústnu, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Matovič a počkajte, pán poslanec, ale pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Existuje taká skupina ľudí, ktorá hovorí, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné. Pardon, vážená pani predsedajúca, jedna aj druhá, vážení kolegovia, ten výrok sa používa dlho a má svoje opodstatnenie a svoju hĺbku.

    My sme poslanci a rokujeme v poslaneckom zbore, tak ako rokujeme, a ja som tu už rok a som z toho dosť sklamaný, poviem vám otvorene. Som sklamaný zo štábnej kultúry, som sklamaný z osobnostnej výbavy, ale však to môžme byť aj navzájom, to ja sa nečudujem, že aj vy máte kopu výhrad voči mne. A niekedy ma to núti aj skonštatovať, že trochu mi je aj ľúto ľudí tejto krajiny, krajiny, ktorú ja mám naozaj zo srdca rád, že proste má takýto parlament. Tento parlament má obrovské nedostatky a jeden z dôvodov, prečo sme pokročili alebo sme sa "dopracovali" v úvodzovkách tam, kde sme, je aj to, že čo sme boli schopní urobiť aj s rokovacím poriadkom a ako sme si boli schopní tie veci poukladať tak, aby nám to vyhovovalo. To znamená, aby to vyhovovalo tomu, že akú máme svoju predstavu o tom, čo je vlastne našou úlohou.

    Ja viem, že 80 % z vás si myslí, že úlohou poslanca je tu byť aj nabudúce. Ja viem, že to je pre niektorých z vás zmyslom poslaneckej práce byť aj v budúcom poslaneckom období. A keď to znamená to, tak tak činia. Je to chyba lávky, veľká chyba to vôbec nie je zmyslom poslaneckej práce. Vôbec, vôbec. Zmyslom poslaneckej práce je úplne niečo iné. Zmyslom byť poslancom je aj určitým vrcholom kariéry, ak niekto nejakú mal, byť tu a snažiť sa niečo možno odovzdať, niečo povedať, niečo zlepšiť, niečomu prispieť. Nie sebe, ale pre ľudí tejto krajiny.

    Verte alebo neverte, vážení kolegovia, toto je zmyslom poslaneckej práce! A to moje sklamanie je naozaj veľké a hlboké a verím, že aj obojstranné, aj vy ste zo mňa možno sklamaní, nevadí, mňa z toho hlava nebolí. Mňa bolí hlava z toho, ako to ja vnímam, a preto predkladám túto novelu, ktorá hovorí a môže zlepšiť prácu tohto nášho orgánu, tohto parlamentu, tej ustanovizne, kde my sme skĺzli už iba do toho, do takých detinských nie častokrát, ale priznávam, že aj ja som častokrát účastníkom detinských vecí, ktoré sa dostávajú na obraz, ale ľudia v prvom rade musia vedieť a oni to aj v podvedomí cítia, že v tomto parlamente sa rozhoduje, a tu sa skutočne rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. To znamená, akým smerom sa bude vyvíjať, ako, ako to tu proste celé bude fungovať. To nie je o tom, či chichichi, chachacha. Viete, toto chichichi, chachacha je naozaj veľakrát nedôstojné, ale my za to môžeme a môžeme za to aj tým, že jak sme nastavili rokovací poriadok. Pôvodná verzia rokovacieho poriadku hovorila o tom, že k zákonom je hlasovanie v zásade okamžite. Bolo mi povedané, že nejakých 10 rokov dozadu ste prišli na spásonosnú myšlienku, ako si zjednodušiť život. Len otázka stojí, že či je úlohou, aby mali poslanci jednoduchý život, alebo je úlohou vytvoriť sem prostredie, kde ľudia budú motivovaní na niečo sa pripraviť, kde budú motivovaní niečo predložiť, kde bude plénum, kde sa bude dať diskutovať. Viete, toto aby sme chápali. Ja viem, že nám to úlohu splnilo, život to zjednodušilo. Zavedením hlasovania o 11.00 hod. a o 17.00 hod. ste dokonale splnili úlohu, ale otázka stojí, že či to je úloha, ktorá, ktorú plní tento parlament. To znamená, aby ste to vy mali jednoduché. To znamená, stačí prísť o 11.00 hod. a o 17.00 hod., zahlasovať a vymaľované. Takto prežijeme štyri roky, polroka pred voľbami sa zobudím, že jak to kde vyzerá, kde treba ísť, však to tam chvíľku vydržím, v tom parlamente je to vcelku príjemné.

    Viete, nastavili ste to tam, dlhodobo to tu každému vyhovuje a častokrát až bolestné zistenie pre mňa je, že ak aj noví, takí, by som povedal, ľudia získavajú pocit, že je to aj opodstatnené a je to aj správne, že je to tak, hej? A to je podľa mňa chyba. Znova ďalšia chyba. Ja nikdy nebudem ten, ktorý bude hovoriť, že si tu máte zodrať, s prepáčením, zadnú časť tela. Nikdy to nebudem hovoriť. Ale ani nikdy nebudem hovoriť, že chcem byť víťazom v pretekoch, kto tu bude najmenej. A tu je adeptov strašne veľa, nechcem menovať. Všetko je záležitosť miery. Niekto povie Pánbožko, niekto povie, príroda dala veciam mieru. My sme ušli z miery. Keď nechcete byť poslancom, keď vás to nebaví, nebaví vás tu sedieť, nebaví vás počúvať Hlinu, nebaví vás počúvať Kuffu, nech sa páči, položte mandát a tam určite v tej strane každej je ďalší, ktorý sem príde, a možno on bude mať, cítiť v sebe to poslanie, že to má zmysel. Viete, to sú nie je úlohou naozaj vašou si to tu odstáť, odvoliť, odhlasovať a polroka pred voľbami sa spamätať. Vašou úlohou je tu sledovať, ako to urobiť lepšie. Rokovací poriadok v súčasnosti treba zmeniť, lebo sme to vytunovali, dokázali sme to, čo by jeden neuveril. Jeden neuveril, že my sme spravili tak formálne miesto z parlamentu, zo siene parlamentu, kde vlastne je to veľmi komorné, veľmi komorná atmosféra. Tu naozaj niekedy potom, aj keby sme už teda začali šetriť, tak potom naozaj aj preložme to zasadnutie niekde, ja neviem, do výboru, ale kde to, možno bude úplne stačiť. Stráca to dôstojnosť, stráca to tu silu, stráca to tu štábnu kultúru.

    Keď ja rozprávam, mňa nemusíte počúvať, ale ja sa napríklad čudujem aj tomu, že je hodina otázok a už ani tí SMER-áci tu nesedia. No ja byť, ja tomu Ficovi to možno raz napíšem, vášmu premiérovi, že nech si tam urobí s vami poriadok. Však mu vďačíte, že ste tu. A keď už nemáte v sebe ani toľko tohto elementárnej, by som povedal, takej štábnej kultúry, že keď sú tu, tak ste aj vy tu, tak je niečo zlé. Je aj zlé, tuná ja nechcem nikomu sa do kapusty pozerať, ale začne rozprávať poslanec nejakého klubu a ostatní členovia jeho klubu sa demonštratívne pomaly dvíhajú a odchádzajú preč. To sú aké signály? To sú všetko reči signálov, o autorite, o rešpekte, o tom, že kto akú kde úctu požíva. A to patrí k parlamentu. Parlament potrebuje mať niečo, čo niekto povie, že nie je to dôležité. Ale to sú, to sú reči signálov, to naozaj nemôžme len tak obísť. Nemôžme to sformalizovať do polohy - zahlasuj, to je jedno, však pani Laššáková ti ukáže, že čo.

    Parlamenty, ja sa nechcem tu zamotať do diskusie, že prečo vznikli. Parlamenty vznikli aj preto, aby sa nebojovalo, hej, lebo sa zvyklo bojovať, potom niekomu možno napadlo, však spravme parlamenty, tam si vydiskutujeme a zistíme, že nemusíme bojovať, že to stačilo vydiskutovať. Viete, lenže my, keď sme nikdy nebojovali, tak nám už ani ten parlament nepotrebujeme, ho zneuctievame, naozaj ho zneuctievame tým spôsobom, ako to funguje. To už nehovorím o excesoch, že ste tu mali Slotu, s ktorým ste boli schopní sedieť, byť v koalícii a robiť s ním pakty a ten hulvát ožratý tu nadával policajtke. Proste to sú nemysliteľné veci, významovo nemysliteľné veci. Tu sa to tak prešlo, však no. Až bolestné niekedy, častokrát tie zistenia.

    Vážení kolegovia, návrh zmeny hovorí o tom, že nie z extrému do extrému. To znamená, nieže vrátiť sa tam, kde sme boli, že prorokujeme každý zákon a hneď je hlasovanie. Návrh zmeny zákona o rokovacom poriadku hovorí, že je možné prerušiť to, čo robíte teraz - a na 11.00 hod. a na 17.00 hod., je možné to prerušiť, ale iba po troch po sebe idúcich bodoch.

    Vážení kolegovia, to nie je tak veľa. To nie je niečo uletené, to je niečo na polceste. Lebo máte tu aj ťažký zákon, kde máte 7 rečníkov, tak viete, že môžte si odbehnúť a tváriť sa, že vybavujete, ale potrebujete si odbehnúť, ale nesformalizujete to tej polohy, ako je to sformalizované teraz, že o jedenástej a o piatej, nech hromy padajú, blesky šijú, to je úplne jedno, o jedenástej, o piatej mi tu stačí byť. Je to na polceste. A čo to znamená. Znamená to, že urobíme zadosť, urobíme úctu tomuto parlamentu, urobíme to, že keď je rokovanie parlamentu, to znamená, je rokovanie parlamentu. Prosím vás, keď je rokovanie parlamentu, nemôže byť, nemôžte mať, ja neviem, mne to niekedy je ťažké. Ja si pripadám tu, ako keby som nemal čo robiť, že sedím tu pomaly jak - nemám do čoho pichnúť - jak bezdomovec. By ste neverili, ja mám strašne veľa práce, len ja neviem to celkom vnútorne sa s tým morálno-eticky vyrovnať, že sa tu mám tváriť a proste to takýmto spôsobom šáliť, jak je to tu šálené. Neviem, nezvládnem to a už je to rok. Ja som tak jemne bojoval, že či aj ja sa pridám, ale viete, ja by som to možno zvládol, ale pre túto krajinu je to zlé, lebo vy nemotivujete ľudí, aby chceli, aby sa pripravovali, aby si to naštudovali, aby to malo význam, aby to malo, aby ste boli v tom kontakte, aby niekto začal, viete, aj možno nejaké presvedčenie niekoho argumentačne vyvracať. To tu nemá zmysel, lebo sa nepočúvame. A možno je to aj zámer, keby som bol mierne paranoidný, možno je to aj zámer, že vás sem nepúšťať, lebo keď budete furt bombardovaní nejakou argumentáciou, tak možno začnete pochybovať o spáse bez veliteľa. Viete, že to je možno aj to. A možno je to aj zámer, že nepotrebné tu sedieť, lebo keby niekto otvoril ústa a povedal niečo, tak zistíme, preboha, kto to tu sedí. Aj ľudia by možno zistili, že, ježišmária, kto je tu v tom parlamente. Viete, lebo tu sa dá schovať. Dá sa tu tak premotať tie 4 roky. Ale pokiaľ z toho vytvoríme živý organizmus, kde naozaj tí ľudia budú motivovaní chcieť pomôcť, chcieť proste po sebe niečo zanechať, tak sa tu častokrát aj objavia, by som povedal, zlé nominácie. Sa tu objavia, časom sa to vykryštalizuje, aj tie strany si budú dávať pozor, že koho nominujú, koho nenominujú. Človeka, ktorý nevie povedať jednu súvislú vetu, preboha! A už keď povie, tak je to hlúposť nad mraky. Viete, to by sa tiež v tom, v tej diskusii odhalilo, ale nám sa to prevažuje. Nám sa to prevažuje, že tu sa vedia schovať rádovo viac poslancov práve pre tú kultúru, ktorú tu teraz máme. Kultúru ignorancie, absolútnej ignorancie, demotivácie, nechuti a prečkávania a akceptácie.

    Vážení kolegovia, bude to jeden z tých zákonov, ako hovoril kolega Viskupič, ktorý stiahnem, pokiaľ sa k nemu nevyjadríte za poslanecký klub SMER-u. Určite, tak som to avizoval, tak to presne urobím. A mám na to plné právo, pokiaľ vedenie Národnej rady nerozhodne, že spraví, ono aj v zásade iba dve cesty existujú, buď niekto sa vyjadrí k tomu návrhu a povie stanovisko klubu k predloženému návrhu, alebo spravíte Kim Čong-una, to znamená, spravíte novelu rokovacieho poriadku a obmedzíte stiahnutie poslaneckého návrhu. No a moje skúsenosti, kľudne verím, že to tu v niekoho hlave skrsne, že to proste takúto novelu rokovacieho poriadku dá a ešte budete spokojní, že jak ste s tým vybabrali.

    Vážení, ja nič nechcem, ja chcem, aby tento priestor bol živým organizmom, súbojom myšlienok, názorov, argumentácií, rešpektu navzájom a výsledkov. Lebo taký parlament má byť. Nie jalovým trepaním a strácaním sebadôstojnosti, sebarešpektu, lebo nakoniec ho v konečnom dôsledku stratíte. Lebo aj také, čo, neviem, čo poviete, aj tak to zájde za za posledný, posledný stôl a nikto si to nevšimne. K úcty nie k sebe, ale aj k sebe by sme to mali, ale z úcty k ľuďom, ktorí nás sem poslali, k úcty k ľuďom, ktorí sa úfajú, že, a majú pravdu, že tento parlament im môže pomôcť. Môže pomôcť, nemôže ich zachrániť, nemôže im pomôcť vo všetkom, ale môže im významne pomôcť.

    Vážení kolegovia, nezdá sa to, ja viem, že sa to nezdá, že zmena, malá zmena rokovacieho poriadku môže k tomu prispieť, ale verte, že môže. To znásilnenie rokovacieho poriadku pre naše potreby, to bolo znásilnenie rokovacieho poriadku pre naše potreby, pre potreby poslancov, aby nemuseli tu sedieť. Je naozaj nedôstojné k poslaneckému mandátu. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Áno, ja som tu troška dlhšie, čiže som zažil aj tú predchádzajúcu vládu, ale pre mňa bol tiež na začiatku šokom, keď som, keď sme tu predkladali nejaké naše návrhy zákonov a dostal som od jedného vtedy vládneho poslanca také poslanecké poza uši, že čo to robíme, veď vládny poslanec má sedieť v parlamentnej lavici s vyloženými nohami a čakať na to, čo prinesie vláda. Toľko k tej výhrade, možno roboty, možno k tomu, ako sa vládna, súčasná vládna strana stavia k diskusii.

    Druhé v rámci tejto rozpravy som dostal od pána kolega Číža, taký, takú knižku o parlamentarizme, kde ma upozornil na jednu stať, že teda existujú tzv. pracovné parlamenty a parlamenty prejavov. Ten náš má teda za, za parlament prejavov, kde nemá ako keby vznikať na kolbišti názorov nejaký názorový, názorový kompromis, ale že sem už prichádzame s pripravenými prejavmi, názor je dávno niekde v pozadí uzatvorený, hej, a nachádzame sa teda v parlamente prejavov. Ja mám ale skôr dojem, že tak ako správne hovoríš, a ja som bol ten extrémista, ktorý chcel predložiť návrh zákona, že aby sme hlasovali, alebo chceli sme viacerí predložiť, aby sme hlasovali po každom bode. Môžem privítať toto, že je to kompromis, a keby sa nad tým skutočne chceli zaoberať poslanci a neboli by v parlamente prejavov, ale pracovnom, tak by sme sa na niečom takomto mohli dohodnúť. Som skeptický, pretože ja by som tento parlament nazval možno aj nie parlamentom prejavov, ale zneužívaním, zneužívanie parlamentu a parlamentného pléna ako marketingového nástroja. Toto plénum je často zneužívané iba ako marketingový nástroj a to je škoda. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež myslím si, že je to veľmi zmysluplný návrh, a tak ako ty si teraz povedal, že áno, parlament by mal byť o dôstojnosti a mal by byť aj o vzájomnej úcty kolegu ku kolegovi, či tu sedím alebo nesedím. Ja zastávam takýto názor, že minimálne 50 % z každého klubu by malo tu sedieť, a nech sa prípadne striedajú, áno, ale aby tu bolo tých 76 - 80 ľudí, aby to bolo nejakým zmysluplným, ako sa hovorí, keď už oni hovoria, tým trávením času, keď už tu nechcú vôbec byť, a tiež sa v živote nestotožním s tou myšlienkou, že by som tu nemal sedieť a ísť dneska na služobnú cestu niekde iba kvôli tomu, že tam čakajú ľudia, kým mám parlament, keď mám Národnú radu. Mám predsa pracovný čas. To znamená, všetko si musím stíhať, keď nie som v parlamente. Ja viem, že to je ťažké, ja viem, že to je ťažké, preto neviem, Alojz, povedať, akým spôsobom vyburcujeme a donútime poslancov, aby tu sedeli aspoň tých 50 %, ale to, čo si teraz predložil, je to jeden z možných, možných ciest, aby tu poslanci potom pri tom hlasovaní po tých troch, maximálne troch bodoch boli, a tým pádom by to malo nejakú zmysluplnosť a aj návštevnosť tejto rokovacej sály, ktorú v súčasnosti, aj toho poslanca a jeho správaním frustruje občana, voliča, ktorý hovorí, že akože ty nechodíš do práce, a ja keby som neprišiel, tak ma vyhodia - a ty si tam nechodíš a v pohode beží plat. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom k tomu, že keď si, keď si ešte bol členom našeho klubu, tak sme o tejto veci diskutovali, a ak sa nemýlim, dôvod, prečo sme to nenavrhli, bola, že by to bolo asi naozaj trošku neprimerané. Ty si našiel spôsob alebo našiel, dal si tam počet troch prerokovaných zákonov, kedy sa bude hlasovať. Toto sa mi zdá, mne osobne, celkom, celkom v poriadku a celkom primerané, tak len takto verejne, aj keď to bude zrejme hlasovanie, ja tento návrh bez problémov podporím.

  • Ja sa pridávam rovnako podporou k tomuto predloženému návrhu zákona, pretože aj mňa irituje a vadí mi formálna účasť poslancov vo vybraných časoch len na hlasovaniach, a rovnako ako vy, pán poslanec, aj ja som presvedčená, že zavedením tohto inštitútu, tohto pravidla sa zvýši jednak diskusia v tomto parlamente, bude to priamo vplývať aj na zvyšovanie kvality predkladaných zákonov a zdynamizujú sa procesy v tejto miestnosti.

    Takže všetkými desiatimi sa k tomuto návrhu iniciatívnemu návrhu hlásim aj ja.

  • Pán poslanec Matovič vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. Možno také svoje pocity, som tu tretí rok a na začiatku, keď som sem prišiel, tak som si myslel, že najdôležitejšou úlohou každého poslanca je pekne sedieť tu na zadku, a dotýkalo sa ma tu, keď tu všetci neboli. Postupom času som dospel k tomu, že sú tu asi také 4 kategórie poslancov, alebo v pléne, možno aj v každom pléne po svete alebo v každom parlamente, existujú a rozdelil som si ich vlastne na 3 skupiny.

    Prvá možno a je to aj na takej stránke nrsr.tv, kde prenášame záznamy z tejto rokovačky a tam je v odstavci o projekte napísané, teda že prečo sme to aj urobili, takže na jednej strane áno, ľudia majú právo sledovať, keď chcú sledovať, ktorý poslanec, prípadne jeho poslanec sa v pléne nachádza, ale na druhej strane sme chceli pomenovať, že, a vyjadriť názor, že nielen sedením v parlamente je poslanec živý a že niekedy možno urobí aj viac, keď v parlamente nesedí. Tým by som ale nechcel ponúknuť alibi tým ľuďom, ktorí jednoducho systematicky nesedia ani tu, ani nerobia nič mimo pléna, ale viem si predstaviť situácie a aj také na vlastnej koži zažívam, kedy urobím viac v čase, keď sa prerokováva zákon, napr. o zdravotníctve, keď viem, že tento zákon u nás dozoruje Eva Horváthová, viem, že jej môžem, sa na ňu spoľahnúť, viem, že mi lepšie vysvetlí ako to, keby tu trávim 2-3 hodinky kopírujúcich sa prejavov. Čiže viem, že v tom čase dokážem u nás na klube sa stretnúť s 2-3 ľuďmi, samozrejme, v súlade s poslaneckou prácou, a myslím si, že to je taká, taká rozumná miera. Čiže chcel som definovať tie vlastne 4 skupiny ľudí alebo poslancov, ktorých za tie 3 roky som vybadal.

    Čiže mnoho poslancov si zakladá na tom, že poctivo vysedávajú v pléne. Ale v skutočnosti takýmto spôsobom len simulujú činnosť, lebo nič iné zmysluplné ani robiť nevedia, ale to už ľuďom nepovedia. Veľakrát sa bijú do hrude, ako sú oni najväčší bojovníci za to, aby tu tí ľudia, aby tu každý poslanec sedel a ako im chýba, keď tu druhí poslanci nesedia, ale to už ľudia nevidia, že vlastne oni tým, že tu sedia, len skutočnú činnosť simulujú.

    Iní poslanci urobia oveľa viac pre ľudí, že miesto celodenného bezprizorného vysedávania v pléne sa napríklad stretávajú s ľuďmi, počúvajú ich problémy, analyzujú ich a navrhujú riešenia. Povedzme si, že toto je dobrý prípad.

    Niektorí nesedia ani v pléne, ale nerobia nič ani mimo neho. Plat však berú, ako je zvykom, berú ich niekedy viacero zároveň. To je možno ten najhorší prípad. Nie sú ani tu, nie sú ani mimo pléna, nestretávajú sa s ľuďmi a ešte napríklad sú možno županmi, možno sú starostami, primátormi a možno nie sú ani tým, jednoducho nerobia nič a chodia sem iba na hlasovania.

    A potom sú, myslím si, že takí poslanci, ako napr. čo tu bol spomenutý predkladateľom pán kolega Slota, že to sú poslanci, ktorí si, myslím, že najlepšie urobia, keď sa v tomto pléne radšej ani vôbec neukazujú, ani pri tom hlasovaní, lebo jednoducho ešte viacej veciam ublížia, jako kebyže sa tu vyskytujú.

    Čiže nevidím náš poslanecký svet nejako čierno-bielo, že teda všetci sme rovnakí a všetci najviac urobíme vtedy, keď všetci budeme sedieť tu na zadku, ale zas zároveň, ani si nemyslím o všetkých tých prázdnych stoličkách, ktoré tu sú, že chýbajú na nich tí ľudia, ktorí poctivo makajú niekde mimo pléna. Jednoducho sme rôznofarební a sme škála poslancov, jednoducho niekto naozaj prichádza iba na hlasovania a odchádza a nerobí okrem toho nič. Niekto ani nevie pri tých hlasovaniach, o čom hlasuje, a nerobí okrem toho nič. A niekto si to tu aj odsedí, aj mimo parlamentu maká, to keď vidím tu napr. našeho Martina Fecka, tak to je presne taký príklad. Toho tu zbadáte vždycky a viem, že aj mimo parlamentu maká, a viem, že aj o každom jednom zákone vie, o čom hlasuje, a nič mu neujde.

    Čiže sme rôznorodí, možno od extrému do extrému, keď aj teda toho pracovitého a poctivého poslanca tiež nazvem extrémom. Je pravda, že o tomto riešení, ktoré navrhovateľ navrhuje, sme sa rozprávali viacejkrát na našom klube a chceli sme ísť aj do toho odvážnejšieho riešenia, že aby sa hlasovalo po každom jednom prerokovanom bode, a osobne si myslím, že by nám to vôbec neublížilo. Nevidím nejako účelné príliš spájať tri návrhy a po troch návrhoch mať nejaké hlasovanie, lebo vieme sami, že niekedy 3 návrhy zbehnú za 20 minút a niekedy 3 návrhy sú 3 dni. Takže radšej si myslím, že by bolo každé jedno hlasovanie, každý jeden návrh automaticky hlasovanie, som presvedčený, že koniec koncov, tým ľuďom z nás, ktorým záleží tu tráviť čo najmenej času, tak takýmto spôsobom by sme sa práve dopracovali k tomu, že by to rýchlejšie odsýpalo. Lebo keď tu máte plné plénum, tak si nedovolíte vykecávať hodinu, hodinu a pol, možno je to taký automatický tlak pléna na vás, že nechcete kradnúť druhým ľuďom čas a snažíte sa formulovať svoje myšlienky tak, aby, aby ste tam zbytočnú tú vatu možno nepoužívali. Ja by som osobne bol aj možno za trošku, na prvý pohľad, nedemokratický extrém, ale radšej hlasovať po každom jednom zákone, čiže aby sme tu všetci priebežne pri tých zákonoch boli a možno aj obmedziť časovo rozpravu, že povedať si, že dobre, celková rozprava trvá toľko, každý klub má k dispozícii taký počet minút a nech si to ten klub rozdelí medzi tých jednotlivých ľudí, ale aspoň by sme sa naučili stručne, jasne formulovať myšlienky a je to možno obdoba toho, ako funguje europarlament, kde vlastne jeden poslanec horko-ťažko niekedy vystúpi viac ako jeden a pol minúty, ktorá sa mu ujde. Čiže donútilo by nás to stručnejšie, jasnejšie, jednoznačnejšie formulovať myšlienky a ja by som hovoril, bol aj za takýto extrém, aj keď možno na prvý pohľad nedemokratický, že niekomu by sme vlastne nedovolili rozprávať, koľko chce. Nemyslím si, že jednoducho taká absolútna sloboda toho, že teda vlastne ktokoľvek tu môže rozprávať čokoľvek, robiť čokoľvek, že úplne pomáha veci, aby sme napredovali.

    Čiže ja osobne návrh podporím, aj keby som bol radšej, ak by ten návrh bol taký teda, že sa bude hlasovať po každom jednom prerokovaní zákona a aj za tú cenu, že by sme sa napríklad dohodli na nejakom časovom obmedzení rozpravy. Na druhej strane nie som už naivný po tých troch rokoch a predpokladám, návrh zákona, že s tichosťou neprejde alebo teda sa ľudia potichu zdržia, ale teda bol by som rád, ak by návrh prešiel a takýmto spôsobom sa donútili možno efektívnejšie robiť rozpravy a byť možno viacej v obraze. Lebo sami určite zažívate, keď sa stretnete s vašimi ľuďmi, ktorí vás, alebo voličmi, ktorí vás volili, tak, že sa vás pýtajú na všetko. Nepýtajú sa vás iba na to, čo, čo akurát vás zaujíma, ale pýtajú sa vás na všetko, čo ľudí zaujíma, a z tohto pohľadu by sme trošičku mali byť takí, nechcem povedať polyhistori, ale ľudia, ktorí majú prehľad naozaj, o čom hlasujú, a tá prítomnosť pri každom prerokovaní každého jedného zákona, možno aj pri skrátenej rozprave by nám v tomto pomohla.

    Čiže ešte raz hovorím, nakoniec aj vzhľadom na to, že sme sa o tomto návrhu zákona bavili ešte v lete minulého roku u nás na klube, aj preto, že to tak jednoducho cítim, tak návrh zákona podporím a bol by som rád, keby ho podporili aj ostatní. Len sa obávam, že odvaha asi sa nedostaví. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Gál, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, toto s odvahou nemá nič spoločného, ja otvorene poviem, že nepovažujem tento návrh za dobrý, lebo ja som zažil tu časy, keď sa hlasovalo o každom zákone ihneď po jeho prerokovaní, a uisťujem vás, že tá kvalita práce nebola o nič lepšia. Ba bola horšia, lebo vtedy boli tie veľmi známe časy, keď tí notorickí, faktickí poznámkari robili z každého návrhu šaškáreň, cirkus, boli tu bezbrehé príspevky. Pri každom jednotlivom prebratom bode vyhlásenia alebo rečnícke prejavy, ktoré vôbec nemali s predmetným návrhom nič spoločného. Teraz sa to deje tak pri každom treťom až štvrtom zákone. Máme tu takých ľudí, ktorí vystupujú, ani nevedia k čomu, ale povedia si svoje. Povie si o svojej rodine niečo, o nejakých úradoch a my si to musíme vypočuť. Dobre, nikomu nemôžte obmedziť, že aby nemohol vystupovať, ale práve tie časy, keď sa hlasovalo o každom návrhu, že ten poslanec nemohol sa venovať iným činnostiam v rámci svojej parlamentnej práce, podotýkam, parlamentnej práce, kde nemohol sa vzdialiť ani na sekundu ani do foyer a do lobby, lebo hocikedy sa mohlo spustiť to hlasovacie zariadenie, tak tie boli tie časy, keď tu boli také bezbrehé, o ničom rozpravy. A nesúhlasím ani s tými menami, ktoré ste vymenovali, lebo práve niektorí tí páni poslanci, ktorých ste tuto vychválili, sú takí, ktorí proste využívajú ten mikrofón kvôli tomu, aby sa potom zviditeľňovali v médiách. Ale k tej veci, k tej podstate tej veci, aby ten zákon bol lepší, kvalitnejší, nič neprinesú.

  • Pán kolega Gál, začnem od konca. Hovorili ste, že nesúhlasíte ani s tými menami. Mne sa zdá, že som menoval iba jedného jediného človeka alebo dvoch: Slotu a Martina Fecka ako také dva extrémy. V prípade Slotu, že to je typ poslanca, podľa mňa, ktorý omnoho lepšie urobí, ak sa do Národnej rady vôbec nedostaví, ani na to hlasovanie. A Martin Fecko typ poslanca, ktorý tu je aj počas komplet všetkých prerokovania všetkých zákonov, aj mimo parlamentu robí, aj vie presne o každom jednom zákone, keď hlasuje, tak čo ten zákon obnáša. Takže neviem, asi ste počúvali niekoho iného.

    A potom, potom, čo ste hovorili? Že áno, že potom možno by bol taký extrém zase, že keby nás tu bolo veľa, takže niektorí by cítili potrebu sa k všetkému vyjadrovať. Preto som aj ponúkal prípadne to riešenie, že ak by sme nabrali odvahu hlasovať po každom jednom prerokovanom zákone, tak obmedzme čas rozpravy tak, ako je to v europarlamente. Každý klub vyfasuje MOST - HÍD napr., ja neviem, k tomuto zákonu 3 minúty 40 a MOST - HÍD si určí, koho dá vystúpiť v tých 3 minútach 40 a tým pádom by sme odblokovali tých permanentných diskutérov. Podľa mňa, ak by sme trošku chceli, tak by sme určite spôsob našli. Ale ak nechceme, tak výhovorky máme na tisíce.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko, pán poslanec, ako navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, nechcel som, ale pán Gábor Gál ma vyprovokoval, tak musím.

  • Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.

  • Musím, lebo znova. To prekrúcanie. Ja nie som priateľ, nikdy som nebol a nikdy nebudem priateľom extrémnych alebo takých pólových riešení. V tomto kľudne môžme byť niekde v strede. Aj ten návrh, pán kolega, vy ste ho čítali? Pán kolega Gál, že hovorí o troch prerušených bodoch programu. Viete, keď pôjde štátny rozpočet, tak môžte aj týždeň sa venovať poslaneckej práci mimo pléna. Hej, lebo o rozpočte možno sa bude týždeň. Keď pôjdu takéto zákony z posledného vagónu, hej, tie sú, to je 20 minút, hej. No tak to ide rýchlo. Viete, je to stred. Ja som vždycky bol priateľom stredu. A by ma mrzelo, keby sme sa na tomto nevedeli zladiť. Ja nehovorím, že po každom zákone. Ja hovorím po každých troch. A splníme a dosiahneme to, čo myslím, že by sme sa mohli k tomu vrátiť. A ak hovoríte, alebo existuje u vás obava, že tu bude niekto vystupovať a možno práve o to ide. Lebo ten, kto by stále vystupoval k niečomu a nakoniec by sme zistili, že trieska hlúposti, vážení kolegovia, je to presne o tom, že sa odhalí. A potom je už na zodpovednosti tej strany, ktorá ho nominovala, resp. bude ho chcieť nominovať, že či ho postaví znova. To je presne to. Je to lepšie pre voličov do budúcna, keď odhalíme niekoho, kto je mešuge, ako keď zistíme, keď sa nám tu premotá 4 volebné obdobia. A zistíme až po štyroch volebných obdobiach, že čo to bolo za génia. Viete, takže ono je to možno lepšie. Neexistuje polohové, že všetko, ono všetko zlé je na niečo dobré. Vôbec by som sa toho nebál, vážení kolegovia, po tých troch zákonoch, dokonca by som to povedal, že našou povinnosťou, pokiaľ to cítime, že toto je parlament. A pokiaľ vieme, čo je parlament, pokiaľ vieme, že kvôli tomu, že vznikali parlamenty, pretiekli potoky krvi. Ja viem, že nás už len za rukáv ťahali. Ja to nerád hovorím a povedali nám poďte. Nevážime si to. Nevážime, nectíme si ho. Preto sme urobili to, čo sme urobili. Uľahčili sme si život. Ale to nie je zmyslom. Zmyslom rokovacieho poriadku nie je uľahčiť život poslancom. Zmyslom rokovacieho poriadku je vytvoriť tak, aby rokovanie bolo primerané, kontinuálne a s dobrým výsledkom po parlamentnej diskusii. Aby sme urobili tomu zadosť. Nerobíme tomu zadosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 516. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 495.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Máte slovo opäť, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 516.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol v poradí štvrtý návrh, o ktorom si myslím, že je dôležitý, aby bol prijatý, tak minimálne prejednaný. O prejednaní - mám tú možnosť vďaka ľudom, ktorí ma sem zvolili. Či bude prijatý, záleží aj na vás. A myslím si, že pre túto krajinu je jeden z dôležitých, preto ho predkladám. Ten zákon sa volá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Hovoríme o zmene a novelizácii tohto zákonu. Má aj svoje číslo. To číslo je 442/2002 Z. z. Bližšie a odôvodnenie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 135 zo dňa 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 516.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 495 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ako prvý sa hlásil do rozpravy ústne pán navrhovateľ a ešte pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi v krátkosti ozrejmiť aj kolegom poslancom, ale hlavne obyvateľom, že prečo si myslím, že k prijatiu takejto novely by malo v slovenskom parlamente dôjsť. Tento zákon ja zaradzujem, tak by som ich pracovne hodnotil, do takých kvázi ropných zákonov. To sú jeden zo zákona alebo jeden z možností, ako sa dostať k peniazom tých druhých, hej. A tento systém bude v dohľadnej dobe mimoriadne silno využívaný a veľmi sofistikovane cez rôzne manipulácie s predpismi, zákonmi, novelizáciami a v konečnom dôsledku bude znamenať to úplne jednoduché, že ako sa dostať k peniazom tých druhých. Poväčšine tých, ktorí majú toho pomenej, lebo v zmysle zásady, ktorá je už známa storočia, na biede sa najlepšie zarába, takto bude fungovať, ten princíp. Lebo už v zásade nie je z čoho. Už čo sa dalo sa predalo, teraz ešte zostáva Chopok. Ten predáme za chvíľku. Teda my nie, ale tuná kolegovia zo SMER-u, vyzerá, že im to predajú. Tak už sme došli k tomu, že aj Chopok. Už tých možností naozaj nie je veľa. Európska únia, zdá sa, pritvrdzuje. Ostávajú ešte peniaze tých chudobných. A teraz ako sa k nim dostať? Dostať sa ku nim cez niečo, ako vytvoríte nejakú odkázanosť alebo pomaly povinnosť niečo platiť. To sú typy zákonov, keď vám príde účet za elektriku, to sa pomaly dozvedáme, že za čo všetko platíme, že sa dozvedáme, že niekoho súkromné projekty platíme. To sme nevedeli, to nám nepovedali. No ono je dobre, že sa to už objavuje.

    Ono aj zákon o vodovodoch je jeden z tých zákonov, ktorý tiež hovorí, ako sa dostať k peniazom chudobných ľudí cez tú odkázanosť a cez to, že vlastne si to kúpiť musíte, lebo inú možnosť nemáte. A keďže vieme, že inú možnosť nemáte, tak s vami robíme, čo sa dá. I keď sa to na prvý pohľad javí ako niečo regulované. No netvári. A jeden z dôkazov toho, že to tak nie je, je aj to, že vlastne sme donútili ľudí a nútime ľudí platiť za dažďovú vodu. Zákon pozná definíciu, ktorá hovorí o vode z povrchového odtoku. Ja ju preložím pre ľudí, aby sme tomu rozumeli. Voda z povrchového odtoku je dažďová voda. To znamená, to je tá voda, ktorú my máme možnosti veľké, poniektorí poslanci enormné, ale stále ešte máme hranice a jednou z tých hraníc je, že to nevieme celkom ovplyvniť, že či naprší alebo nenaprší. Teraz by sme chceli, aby nepršalo a napriek tomu prší. Čiže je to mimo našej moci. Dažďová voda je mimo našej moci. A otázka stojí, že prečo by sme mali platiť za odvedenie niečoho, čo je mimo našej moci? Čo nevieme ovplyvniť. Samozrejme, zákonodarca nám hovorí, ale pozor, je to preto, že vy tým, že ste zastavali nejaké územie, ste znížili vsiakavosť tej plochy, to znamená, tá plocha sa nevsiakne a my ju musíme odviesť. Doteraz to plus-mínus sedí. I keď, aj toto by sa dalo nabúrať. Ale dobre. Vychádzajme, že zákonodarca tým, že povedal, tým, že ste si to zastavali, my vám to musíme odviesť. Avšak nedopovedal ďalšiu vec, že tým, že sme to zastavali sme vytvorili predpoklad na to, aby sme sa stali vôbec účastníkmi zmluvného vzťahu s vodárňami a kanalizáciami pre odber vody a odvedenie klasickej odpadovej vody. To znamená z vecka, z kuchyne. Čiže, budem pokračovať v nejakom príklade. Ale ešte raz to zopakujem pre istotu. Tým, že ste niečo zastavali, vytvorili ste si domček, tak ste vytvorili predpoklad, že môžte podpísať zmluvu s tými vodárňami a oni vám môžu poslať účet za vodu a vodu z vecka, ktorú vyprodukujete a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, ale oni vám tam ešte pribalili dažďovú vodu a tu už to nesedí. A v tejto dôvodovej správe aj, aj podstatou, filozofickou podstatou tohto návrhu zákona je, že hovoríme v zásade o dvojitom ako keby zdanení. O dvojitom plnení. Nemôžte spravodlivo od niekoho očakávať, že proste tým, že ste vytvorili predpoklad vôbec, aby ste niečo platili, ešte musíte platiť za niečo, čo je vlastne sekundárnym dôsledkom toho, že ste vytvorili ten predpoklad. Tých príkladov, ako by som to nazval, kebyže niekto vytvoril potraviny, je to úplne v poriadku, že vytvoril potraviny, vy keď idete do potravín, kúpite si, ale nemôžte vám niekto poslať faktúru, že za to, že máte v našej oblasti potraviny, nám musíte platiť. Alebo neviem, viete, že nechcem sa zamotať, tých príkladov by sa dalo urobiť viac. Zákonodarca nedopovedal celý ten príbeh. Platí, že ste znížili vstrebavosť, to platí. Ale nedopovedal to, že ste zároveň tým vytvorili predpoklad. Otázka stojí, čo je väčšie a čo je silnejšie? A silnejšie je to, že vlastne vy ste odberateľom vody aj producentom klasických odpadových vôd, lebo dažďová voda nie je klasicky odpadová voda. A druhá vec, aj poučený skúsenosťami z aktuálneho vývoja, my aj hovorme o tom, že ten spotrebiteľ koncový, ten producent odpadových vôd a odberateľ vody v zásade plní spoločenskú funkciu tým, že vyreguloval tok. V dnešnej dobe prívalových a návalových dažďov, ktoré sú proste tým, že to vyreguloval, proste sú tam z vody, tak plní aj celospoločenskú funkciu, a preto je nie celkom spravodlivé, dokonca nespravodlivé, môžme to aj otvorene aj takto povedať, ho za to penalizovať alebo vyžadovať od neho, za neho úhradu alebo útratu. Skôr by si zaslúžil ten človek tým, že vyreguloval, zreguloval ten tok, že to netečie kade tade, pochvalu, keď už nič iné, ale určite nie faktúru. Čiže podstatou tohto zákona je, i keď predpokladám, že sa to niekomu bude javiť nie celkom namieste, ale filozoficky je to tak. Nemôžte od niekoho chcieť tým, že vytvoril priestor a stal sa účastníkom zmluvného vzťahu ešte do neho, za to, že to vôbec sa ním stal požadovať ďalšiu úhradu. Čo v tomto prípade je odvod dažďovej vody. To je proste vec, ktorá je sekundárnym dôsledkom toho primárneho dôsledku, to znamená, že ste účastníkom zmluvného vzťahu. Tak by to malo byť, samozrejme, v krajinách, kde si svojich občanov ctia, majú ich v úcte, rešpektujú ich, vytvárajú im podmienky, nechcú z nich vydrieť, čo sa dá, samozrejme. To sú asi Šangrí-la, nejaké bájne krajiny. A možno aj krajiny, možno aj kúsok od nás, kde tieto skutočnosti zohľadňujú ináč ako tu. U nás sme si tou cestou najľahšej možnosti, to znamená, vydri z tých ľudí čo najviac a naúčtuj im aj dažďovú vodu. To jak sa dakedy hovorilo, že aj za teplý vzduch budeme platiť, tak v tomto prípade to naozaj sedí, že platíme za dažďovú vodu, za vodu, ktorú nevieme ovplyvniť, lebo aj my sa aj tešíme, my poľnohospodári, že padá a že tečie a za to ešte budeme musieť platiť. To hovorí súčasný existujúci zákon.

    Novela ktorá je tu predložená, o ktorou, s ktorou sa uchádzam o vašu podporu, vážení kolegovia, hovorí, že je možne relatívne jednoduchou úpravou, to znamená vyňatím vôd z povrchového odtoku spoplatnenia tomuto to ukončiť. Tento stav, ktorý, ja si myslím, že naráža na určitú protiústavnosť. Hej, môžme to ukončiť tým, že sa vyjmú vody z povrchového odtoku, to znamená, tá faktúra, ktorá nám teraz chodí. A chodí vám tam aj ten štatistický priemer úhrnu zrážok a neviem čo, jak sa to vypočítava, tak sa môže ľuďom, teraz to pre tých ľudí poviem, vážení, mohlo by sa stať, keby to poslanci SMER-u podporili, že nebudete platiť za dažďovú vodu, čo je v zásade nelogické.

  • Na vystúpenie kolegu Hlinu sú 4 faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, aj predkladateľovi tohto návrhu. Ja som tiež ináč nad touto istou vecou rozmýšľal, ja sa modlím za to veľakrát, aby pršalo, a nie ešte že by som za to platil, že prší. Vnímam tento zákona veľmi nespravodlivý a tak, ako sa zvykne hovorovo hovoriť, že výpalníci vyberajú výpalné a vypaľujú rodinné rozpočty, tak my tu na rodinné rozpočty vyvodňujeme a odplavujeme financie z rodín. Veď je úplne absurdné platiť za to, že prší. V zahraničí majú s tým skúsenosť, a to takú, že ľudia, aj u nás na Slovensku, je otázka času, ak neprijmeme tento zákon, začnú sa správať racionálne, pretože si zavedú nádrže, budú zachytávať túto vodu a jednoducho táto voda nepôjde do kanalizácie. Čo sa stalo v zahraničí? Jednoducho začali mať problém s kanálmi, ktoré sa im upchávali. Dažďová voda veľakrát naozaj pozitívne pôsobí aj v tej samotnej kanalizácii. Len čo tu hrozí? Tu hrozí tiež taká skutočnosť, že vodárne a kanalizácie zdvihnú jednoducho platbu za stočné, nedajú tam, že to je dažďová voda, ale to zdvihnú. Aj tu by trebalo diferencovať medzi spotrebou vody a vyprodukovaným odpadom. Voda všetka, ktorá sa spotrebuje v domácnosti, ani zďaleka sa všetka nevyvedie do odpadu. Sú aj súkromne hospodáriaci roľníci alebo takí, ktorí majú len to nejaké zvieratko doma a nejako veľmi často v podstate túto vodu požívajú, hej, pri hospodárskych zvieratách, a tá voda sa jednoducho vypije, nevyprodukuje sa odpad, ktorý ide do kanalizácie. Tam by bolo vhodné, aby cena za stočné nepresahovala viac ako 55% vodného, lebo zhruba tých 50 % plus-mínus aj vody sa spotrebuje reálne v každej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Hľadal si, hľadal si príklad, ktorý pri tom konštrukte, ktorý hovoríš, že pri primárnej službe je sekundárna, prichádza nejaký sekundárny efekt. Hovoril si o dažďovej vody. Mám ale pocit, že, keďže sa bavíme o dažďovej vode, že z tohto mráčika nezaprší a že nepodporia, lebo naši kolegovia z vládnej strany sú v tomto odborníci. Mali sme tu 2-3 body dozadu návrh, tzv. zmenu návrhu alebo zmenu platnosti tzv. zástrčkového zákona. To je presne to isté. My neplatíme pri RTVS za to, či pozeráme televíziu alebo či používame nejakú službu, ale platíme za to, či máme doma elektrickú zástrčku, alebo nie. Dokonca takým spôsobom, že platíme daň na hlavu, čiže ten, kto zarába minimálnu mzdu, platí úplne rovnaké peniaze ako ten, kto zarába manažérsky 3-tisíceurový plat, takže a tak tento návrh zákona je z dielne vládnych poslancov za prvej Ficovej vlády. Zároveň ho druhá Ficova vláda obnovila, keďže tento rok už od 1. 1. platiť úhrady za služby verejnosti alebo tzv. rovnú daň, resp. daň na hlavu za zástrčky už platiť ľudia nemuseli. Takže preto si myslím aj v symbolike, že z tohoto mráčika proste nezaprší, a majú veľmi rady spájanie jednej služby s platením za službu úplne inú. Ďakujem.

  • Pani Helena Mezenská, nech sa páči.

  • Predložený návrh zákona je príbuzný charakteru mojej práce a predmetu môjho záujmu chrániť spotrebiteľov aj od nezmyselných poplatkov, tak ako aj v tomto prípade. Aj na tento druh poplatku spotrebitelia poukazujú. Myslím si, že je naozaj našou úlohou ako poslancov dohliadať na to, aby spotrebitelia, občania neplatili za to, čo si neobjednali, čo nespotrebúvajú, čo nepotrebujú, a nakoniec ani za to, čo nemôžu reálne ovplyvniť. Spotrebiteľ, ako to vy uvádzate v tomto návrhu zákona aj v dôvodovej správe, nie je producentom dažďovej vody. Tento návrh je jasný, jednoduchý, logický a čo je najdôležitejšie, je pre ľudí, pre tisícky spotrebiteľov aj prospešný, preto ho ja podporím. Jediné riziko, ktoré vidím, ak aj dôjde k schváleniu tohto zákona, je v samotnom výkone tohto zákona, tam už isté obavy a pochybnosti mám, pretože reálne predpokladám, že ak sa aj zredukuje tento náklad alebo sa zruší tento poplatok, mám obavy, že vstúpi v skrytej forme do oprávnených položiek, ktorý bude tak či tak započítaný do jednotkovej ceny. Takže jedine v tomto vidím riziko a hrozbu a tam cítim určitý deficit, ktorý by tento návrh zákona mal obsahovať.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Mne sa páči tento návrh a chcem ho obohatiť možno z iného pohľadu, taká obhajoba technická. Skúsme si dať otázku, pri odkanalizovaní vody za čo vlastne vznikajú vodárenským podnikom náklady? No zato, že voda prejde potrubím sama osebe, tam, samozrejme, boli potrebné nejaké fixné náklady, ktoré boli zapracované do tohto systému, tie sa už nemenia. Ja si myslím, že úplne podstata nákladov vodohospodárskych spoločností vzniká pri kanalizovanej vode z toho, že túto vodu je potrebné čistiť, že jednoducho sú tu potrebné mechanické a chemické systémy, ktoré ozaj vyvolávajú nie fixné, ale prevádzkové náklady. A z tohto pohľadu môže teda byť úplne logické, že čím viacej tej vody pretečie, tým viacej takýchto nečistôt mechanických, chemických v nej máme a tým viacej ich musíme zachytiť, na čo vynakladáme prostriedky, ktoré sú tomu primerané. Avšak pri dažďovej vode sa možno oprávnene domnievať, že sa jedná o formu, nechcem povedať, úplne čistej, lebo už dnes nie je čisté úplne nič, lebo aj kyslé dažde máme, ale v zásade ide o vodu, ktorú čistiť nie je potrebné, ba dokonca, ak by sme na to pozreli trocha úsmevne z opačnej strany, tak je to voda, ktorá pomáha rozriediť kaly a pomáha technologickému procesu v tých samotných zariadeniach filtračných vodu úspešne odkanalizovať, takže ak by sme sa chceli dostať do istej skratky, takej trocha mierne provokatívnej, tak povieme, že dokonca by mohol odberateľ vody faktúrovať vodárenskej spoločnosti súčiastku za to, že jej pomáha pri technológii čistenia vody. Takže tento technologický pohľad, by som si dovolil tiež naň upozorniť. A z toho pohľadu je tiež absurdné, aby sme za niečo takéto platili, a návrh pána poslanca Hlinu s radosťou podporím.

  • Nech sa páči s reakciou, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, určite hrozí v našej krajine, je to riziko obrovské, že také, táto úprava by sa potom premietla niekde úplne inde, hej, no ale tak potom nerobme nič. Viete, že to je potom fakt už totálna defenzíva, totálna rezignácia, však nerobme, však dajú to niekde inde. Nie, urobme to a pristrážme cez regulačné mechanizmy, nech to nedajú inde. Pravda je taká, že len Bratislavská vodárenská spoločnosť nevie, čo má robiť s peniazmi, toľko ich majú a robia také psie kusy, že tu niektorí kolegovia by vám vedeli doplniť, ktorí kontrolujú Bratislavskú vodárenskú prostredníctvom straníckych nominantov, že nevedia, ako to majú minúť. Čiže áno, musia nastúpiť regulačné mechanizmy a nemôže sa to nakryptovať niekde inde. Určite to treba prizrieť a ustrážiť. Ale to ergo neznamená, že teraz rezignujeme, lebo však tak či tak sa to objaví a niekto by to možno argumentačne tak postavil, však to je jedno, však to dajú niekde inde. Nie. Neurobme to, nerezignujme a nedovoľme to hlavne, lebo to viem, že niekomu by to strašne vyhovovalo, aby to tak bolo a sa s tým strašne studeno a cynicky kalkuluje a my tak rezignovaní s tým skloneným chrbátom držíme a držíme, kvôli tomuto naozaj nemusíme. A tu aj v diskusii sa objavuje presne, že čo by človek nepovedal, že sa to možno dá otočiť aj opačne. Ďakujem pekne.

  • Posledný rečníkom prihláseným do rozpravy je Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predošlý návrh zákona, aj za tento návrh zákona hlasovať budem, len dôvod je možno trošku iný. Kým pri tom predošlom návrhu zákona si ho viem predstaviť ešte tvrdší, pri tomto bez toho, aby sa opravil v druhom čítaní a zásadne opravil, by v podstate tých, ktorých chcel možno navrhovateľ chrániť, by na neho, na súčasné znenie iba doplatili.

    Skúsim to vysvetliť na jednoduchých dvoch nákresoch. Tak ako je napísaný návrh zákona, tak hovorí o týchto dvoch strechách. Je tu jedna strecha, má 500 m2 a je tu druhá strecha, ktorá má tak isto 500 m2. Pod touto strechou na Slavíne, pod strechou 500 m2 bývajú traja ľudia. Zbohatlík, vila za 3 mil. eur - platí za dažďovú vodu za 500 m2. Pod touto strechou, pod 500 m2, čo je približne plocha klasického činžiaka trojvchodového, býva 300 ľudí. Týchto 300 ľudí platí dažďovú vodu za 500 m2. Ak by sme išli a schválili návrh zákona v prvom a druhom čítaní bez zmien, podľa toho, čo navrhovateľ predstavuje, títo traja ľudia bývajúci u zbohatlíka a týchto 300 ľudí všetci by platili rovnakú sumu za dažďovú vodu. Lebo všetci by platili zvýšené poplatky za stočné, lebo vzhľadom na to, že navrhovateľ vôbec nenovelizuje zákon o regulácii sieťových odvetví, de facto, keď si prečíta návrh zákona o regulácií sieťových odvetví a vykonávaciu vyhlášku, § 2, kde je rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov, de facto plné náklady, ktoré by sme takýmto, ktoré by takýmto, takouto novelou vodárňam vznikli a kanalizáciám, komplet celé náklady by sa premietli do zvýšenia ceny stočného za nie dažďovú vodu, lebo tá by sa už účtovať nemohla, ale za normálnu klasickú vodu, ktorá do tých bytov a domov bola privedená. Čiže toto najväčšia chyba, bohužiaľ, tohto zákona. Napriek tomu budem za neho hlasovať, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní. Ale jedine novelou zákona o regulácii sieťových odvetví, kde by sa muselo vyslovene zakázať preniesť tento poplatok alebo teda znížený príjem do zvýšenia ceny stočného. V tej podobe, ako navrhovateľ dnes návrh zákona predkladá, drasticky by sa zvýšili poplatky stočného pre najchudobnejších ľudí, ktorí bývajú v činžiakoch, a drasticky na druhej strane by sa znížili poplatky pre najbohatších ľudí, ktorí bývajú v luxusných viliach, vilách. Čím menej ľudí pod väčšou strechou, tým by sa mali lepšie, čím viacej ľudí pod menšou strechou, by sa mali horšie.

    Čiže súčasne jak je napísaný návrh zákona, je výrazne, výrazne antisociálny, v prospech zbohatlíkov na úkor najchudobnejších ľudí. Hovorím, napriek tomu ho podporím, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Skúsim teraz použiť ešte potom jeden príklad, ktorý aby sme tak možno sami pochopili takú tú nespravodlivosť, ktorú ľudia cítia, pri týchto poplatkov, alebo pri dažďovej vode, že prečo to je nespravodlivé. Skúsme si predstaviť, že lístok z Bratislavy do Popradu na IC-čko stojí 22 eur. A máme teraz dve možnosti. Že lístok z Bratislavy do Popradu stojí 22 eur alebo lístok stojí 12 eur a 10 eur stojí vstupenka na stanicu. Jeden aj druhý prípad je 22 eur. Ale ak by nám to účtovali železnice, že vstup na stanicu stojí 10 a lístok stojí 12, pravdepodobne by sa ľudia búrili proti tomu vstupu na stanicu, lebo by sa im to nezdalo normálne, však teda keď chcem ísť na vlak, tak musím vstúpiť na stanicu. A to je úplne krásna paralela s tým, čo dnes máme alebo akým spôsobom sú riešené poplatky za dažďové vody. Áno, máme tu náklady na stočné rozdelené medzi náklady na stočné z vody, ktorá do domu alebo bytu prichádza, a rozdelené medzi dažďovú vodu. Ale dokopy na základe zákona, ktorý navrhovateľ nemení, zákona o regulácii sieťových odvetví stále náklady tie kanalizácie budú mať rovnaké s odvodom tých splaškových vôd alebo jak sa to nazýva dokopy, splaškových a dažďových vôd. To znamená, že ak by sme prijali túto novelu, tak náklady by zostali rovnaké a ÚRSO by iba tieto náklady premietlo do menšieho počtu kubíkov, čiže do stočného za klasickú teda vodu, ktorá aj teda do bytu a do domu pritečie. Čiže nestalo by sa nič iné, iba príklad stočné by nestálo euro, ale stálo by dve eurá. Ale možno by ľudia mali lepší pocit, presne tak jako som popisoval pri tých dvoch cenách alebo dvoch rozličných cenových politikách pri lístkoch na IC-čko do Popradu. V jednom prípade ak to bude 22 eur a platíme iba za lístok do vlaku, sme spokojní. Ale ak by nám účtovali 10 plus 12, desať za vstup na stanicu a 12 lístok, tak naveky v nás zostáva nejaký pocit nespravodlivosti. Ale ak chceme, tým železniciam zakázať a zakázať tých, vyberať tých 10 eur, tak musíme povedať, odkiaľ tých 10 eur si zoberú. Alebo teda naozaj zmeniť zákon tak, že tých 10 eur si vôbec za vstup na stanicu pýtať nebudú môcť. A v tom prípade, naozaj reálne aj urobíme to, čo sľubujeme. Čiže, bohužiaľ, ale to ešte raz hovorím a tretí- alebo štvrtý- a desiatykrát, návrh zákona podporím, lebo úmysel je dobrý. Len ho treba opraviť v druhom čítaní. Bohužiaľ, v tejto podobe je iba v prospech bohatých a čím bohatší človek vo väčšom dome, tým väčší prospech a presne opačne na úkor tých najchudobnejších. Lebo nerieši to, kto by zaplatil vlastne znížené, znížený príjem vodární z dažďovej vody. Ďakujem pekne.

  • Na posledného rečníka sú dve faktické poznámky. Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Dovolím si zareagovať už na to, čím som ukončila poslednú faktickú poznámku. A síce ja som poukazovala na to riziko možného prenosu zrušených poplatkov do zvýšenej ceny, jednotkovej ceny za tieto odpadové vody. Ale ÚRSO by tak predsa nemuselo urobiť. Ak by sme nastavili režim kontroly a mechanizmus kontroly tak, že by to ÚRSO odkontrolovalo, tak predsa toto by bol neoprávnený náklad, ktorý by vstupoval do výslednej jednotkovej ceny. Takže opäť je v hre len to, akým spôsobom budeme my dohliadať na to, čo má kontrolovať samotné vodárne. Bude to zase len výrazom toho, nakoľko je účinná kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Toto sa vôbec nemusí preniesť do zvýšenej jednotkovej ceny za vodu ako oprávnený náklad. Dokonca tvrdím, to by bol v zmysle tohto zákona, ak by prešiel, neoprávnený náklad.

  • Ja si dovolím ešte raz zareagovať tou faktickou poznámkou. Chcem povedať, že dážď nie je odpadom, to už je to také dehonestujúce voči tomu dažďu, lebo veľakrát, a teraz tie posledné roky, keď sme mali také suchá, tak dážď a voda má cenu zlata. Koľké krajiny by to platili zlatom, aj by si to zaplatili, len aby zapršalo. Sú krajiny, kde celé roky neprší, alebo sú krajiny, kde len veľmi málo prší. Tak už len z toho, ja už by som aj to len z toho zásadného významu to neradil medzi odpady, že je to odpad, dážď. Aj keď tie obavy, ja som to aj tiež vyjadril, že zdvihnú cenu za stočné, ale dať to aj tak, že aby cena stočného nepresahovala viac ako 50 % vodného. Aj keď tie kanály, vodárne a kanalizácie budú hľadať zase len spôsoby, ako odvodniť z tých rodinných rozpočtov tie finančné prostriedky, ako na tom zarobiť, ako vyťažiť, ale cez to všetko dažďovú vodu. Ja zahlasujem za tento zákon, teším sa, že je tuná. Aj ja som presne nad touto vecou rozmýšľal a uvažoval. Dažďová voda, aby nebola odpadom, ale naozaj. Aby sme aj takto, takouto drobnosťou mohli vyjsť mnohým rodinám a domácnostiam v ústrety. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou, Igor Matovič.

  • Kolegyňa Mezenská, ja sa obávam práve, že podľa znenia, ktoré som si čítal, súčasnej teda vyhlášky, ktorá jednoznačne určuje, čo sú oprávnené a neoprávnené náklady pri teda regulácii vodární a kanalizácii, takže jednoznačne tieto náklady, ktoré by vlastne naďalej kanalizácie mali, lebo vlastne oni by mali rovnaké náklady, tým, že my by sme iba zmenili zákon, že sa nemôže účtovať za dažďovú vodu, by sa nezmenili náklady kanalizácií. A oni by tie náklady mali, len by bolo menší počet jednotiek, na ktoré by sa tie náklady dali rozrátať. Čiže to je čistá matematika. To je keď doteraz to bolo tisíc kubíkov na ktoré sa rozrátali napr., tak teraz by sa to rozrátalo na 500 kubíkov. Tak ako je napísaná dnešná vyhláška, zákon jednoznačne po prijatí tohto návrhu zákona, nič iné by sa nestalo, iba výrazne by kleslo, či teda zvýšilo sa stočné, a doplatili by na to tí najchudobnejší. Tí bohatí by ušetrili, lebo vlastne oni by vzhľadom na ten rozsah strechy, pod ktorými bývajú, tak oni by nakoniec aj napriek zvýšenému stočnému boli v pluse. Ale poskladali by sa im na to tí najchudobnejší. Ja som iba sa snažil ponúknuť konštruktívny, konštruktívne riešenie, upozorniť na chybu, ktorá vlastne v navrhovanom zákone je. Na problematiku, ktorú teda zákon nerieši, vzhľadom na, na aj teda to úvodné slovo, aj na dôvodovú správu. Ja uznávam predkladateľov úmysel a považujem ho za správny, ale keď naozaj ho chce, chce mu zadosťučiniť, musí to urobiť tak, ako sa patrí. Nielen zmeniť jeden zákon a nakoniec urobiť ešte horšie tým ľuďom, ktorých chcem chrániť.

    A, Števo Kuffa, áno, môžme určiť, 50 % bude stočné z ceny vody, ale musí to byť niekde napísané. Nemôžme spraviť iba to A, musíme urobiť aj to B, a keď urobiť zákonodarnú iniciatívu, tak poriadne.

  • To bol posledný rečník. A následné faktické v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nedá mi, lebo po tejto prednáške nejakej trnavskej matematiky sa musím k tomu vyjadriť, lebo nie celkom jej rozumiem. Ja som v matematike nikdy dobrý nebol, po integrály som došiel a Punkarevovu rovnicu som čítal len, len v knižke. Ale to, čo tu predviedol kolega, priznám sa, mimo moju mentálnu kapacitu, lebo tomu nerozumiem. Tak chcem len povedať, keď bolo úlohou dehonestovať návrh, a nakoniec povedať, že síce ho podporí, ale je pre bohatých na vilu na Slavíne, väčšiu hlúposť som nepočul. Žiaľ, musím to takto povedať, lebo zmyslom bolo len dehonestovať ten návrh. Tak ako predkladá niekto návrh, že župan nemôže byť aj poslanec. Keby som ja povedal, že chcem ísť do vesmíru, tak tu kolega Matovič predloží zákon na zákaz letov do vesmíru. Viete, to je, niekedy je to na úrovni úbohosti. Nuž ale dovoľte, aby som povedal, kolegovia, to, čo tu bolo táto konštrukcia, bola absolútna megahlúposť. Absolútna megahlúposť! Nemôžte porovnávať jednu vilu, kde tu žijú traja ľudia, a dom, kde žije 50 ľudí, lebo keď je tam 50 ľudí a majú 25 odberných miest, tak tá voda sa rozrátava na 25 odberných miest. To znamená, platí za pomernú časť. Ale ja som myslel, že tieto veci si nemusíme rozprávať. Ja som mal pocit, že sme tu dostatočne vzdelaní na to, i keď ja nemám vysokú školu, niektorí majú z vás. Aj ten, čo tu hovoril predo mnou , ale to som si myslel, že to si nemusíme hovoriť. To sa rozrátava, preboha! Viete, jak si máme elementárne veci začať hovoriť, tak ma uveďte do problematiky, že máme ísť od podlahy, a budem sa to snažiť prezentovať takýmto spôsobom. To bolo absolútne úbohé. Normálne tomu nechápem. Ak malo zaznieť, že to je proti chudobným ľuďom.

    Nuž, vážení, naozaj som nemal záujem predložiť zákon, ktorý by bol proti chudobným ľuďom. Preboha, odpusťte mi to. Nikdy! I keď tu niekto pokúsil sa vytvoriť takúto zvrátenú, obludnú matematickú teóriu na úrovni, to ja nechcem, no, hryznem si.

    Vážení kolegovia, v zásade sa môže stať po prijatí tohto zákona, teoreticky sa môže stať po prijatí tohto zákona, že tie náklady, ktoré teraz si účtovali vodárne a ako poplatok za dažďovú vodu, tak napchajú do odpadovej vody. Môže sa to stať. Ale čo môže? Ale, že aj po prijatí tohto zákona sa najhoršie, čo môže stať, že ceny zostanú rovnaké. Lebo tú istú sumu sa pomerne rozdelí a zložia sa. To znamená, môžu zostať rovnaké. Keď, keď im to dovolíme. Takže otázka stojí - v najhoršom prípade sa môže stať, že to bude rovnaké, a keď im to nedovolíme, tak budú nižšie. Tak čo je lepšie, ísť do toho alebo rezignovať a tu splietať konštrukcie úplne absurdné?

    A druhá vec. Pokiaľ raz sa povie, že je to neoprávnené, jako môžte zaťažiť niekoho, že prší. No čo ja môžem? Ja som rád, že prší, ale nemôžem, preboha, za to platiť. Tak keď to je raz uznané, ako vec, ktorá je mimo moc toho účastníka zmluvného vzťahu, tak sa jasné, že nemôže dostať do oprávnenej položky. To je úplne logické. Ja nič logickejšie na svete nepoznám. A táto demagógia. Ja neviem, čo bolo zmyslom. Ak dehonestovať, možno má pocit, že sa mu to podarilo.

    Vážení, mojím zmyslom je zabrániť a stavať sa čelom proti tomu, že tie zákony, ich tu bude čoraz viac. Zákonov, ktoré budú chcieť vytiahnuť peniaze z našich vrecák sofistikovanými nástrojmi, cez zákony, cez legislatívu, lebo tam ešte nejaké sú. A keď je toho veľa, aj vy ste povinní a odkázaní to brať, tak nakoniec to vyzbierate. Lebo ráno si musíte pustiť tú vodu a ráno si musíte zasvietiť v tej kúpeľni. To je celé. A tomu sa treba postaviť. A postaviť tak, že predložíte jeden návrh, ktorý má v sebe logiku. Ale je to filozofický rozmer. Je filozofia v tom, že či chcete platiť dvakrát, alebo nie. Či primárna akcia, ktorá vyvolá sekundárny dôsledok, či vlastne za sekundárny dôsledok beriete zodpovednosť. To je celé. To je filozofia. Ale keď niekto nechápe filozofii, nech sa venuje futbalu, preboha. Nech nie za každú cenu reaguje. Ja tiež si niekedy, veľakrát hryziem.

    A nepasujem sa tu ani za riešiteľa matematiky alebo neviem čoho. Toto, čo tu bolo predstavené absolútne nesedí. A, vážení ľudia, ubezpečujem vás, že najhoršie čo sa môže stať, že ceny by boli rovnaké. Ale v prípade, že si budú všetci plniť svoje povinnosti, ktoré majú, to znamená, kontrolovať oprávnené náklady a robiť tak, ako majú, tak budú nižšie. To je celé. Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem. V záverečnom slove, myslím, že filozofia je tu jasná, ako by sme mali postupovať a tento dopad na ľudí teda obmedziť v najväčšej miere. Dúfam, že tu bude aj technicky realizovateľné, aby sme to vedeli vyčísliť, lebo po debate so zástupcami vodární, tiež sa trošku zhrozili, že ako to budú napočítavať. Takže dúfam, že v tom, keď mi to prišlo do očí, aby sa dalo opraviť, aby to bolo potom aj prakticky realizovateľné. Ale myslím, že z mojej strany tá podpora bude. Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia aj ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona je pod tlačou 517 a návrh na jeho pridelenie, na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 496. Štyristodeväťdesiat šesť.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 517.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v poradí piaty, ešte jeden a budeme končiť. Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť, ktorú so mnou máte. Máme tu pokope. Pokúsim sa byť krátky. Tento zákon už tu bol raz predstavovaný.

    Znova pôjde tým systémom, že kým sa niekto od vás, vážení kolegovia zo SMER-u, nevyjadrí, že prečo je to zlé alebo prečo to nemôžte, tak ho stiahnem. Pokiaľ neprijmete mocenský krok a nezamedzíte tomu. Je, doznal zmien tento návrh zákona, návrh zmeny zákona oproti minulej schôdzi, a to v tom, že to, čo som vám ja ponúkal ako vec, ako ustáť korunku a ešte dokonca na tom politicky, politicky profitovať, ste nevyužili a môj apel na nejakú zodpovednosť bol úplne zbytočný, však to veľakrát sa to tu stáva. Čiže teraz je doplnený o to, čo som si myslel, že ste mohli urobiť vy. Aj koza celá, aj vlk sýty. Takže teraz je doplnený o tom, že hovorí, že kočíkovné, ja to skrátim, hovoríme v zásade aj pre ľudí, aby vedeli, hovoríme o kočíkovnom. Ono sa to tak nešťastne volá, že to je doplatok k príspevku, príplatok k príspevku. Kočíkovné podľa tohto návrhu zákona v prípade, že by ctenou snemovňou prešiel a vážení poslanci SMER-u by začali nad tým uvažovať a prípadne by zvážili, že to svoju logiku vnútornú má, tak čo by sa zmenilo? Zmenilo by sa to, že na prvé dieťa by to zostalo tak, ako je to doteraz, to znamená, by sa to vyplatilo, vyplatilo celé, v celej tej sume. Myslím, že je teraz 678 euro, avšak pri druhom a treťom dieťati by sa menilo. To znamená, suma by zostávala, ale by sa to rozdeľovalo do vývojových etáp dieťaťa. Tak to nazvem. Hej, tou prvou vývojovou etapou by bolo to narodenie, tam by bolo 30 %, potom máme 25 % a po troch rokoch a 25 %, keď začne chodiť do školy, a zostávajúcich 25 %, keď ukončí školskú prechádzku či dochádzku. Pre niekoho aj prechádzku. Takže to je zmena a teraz mi povedzte, prosím vás, keby ste boli čo-to plnohodnotní poslanci, hej, svojho názoru, tak príde sem a povie, že prečo je to zlé, lebo ja mám v sebe hlboké presvedčenie, že to je dobré, ale možno vy máte hlboké presvedčenie, že je to zlé, a ja by som ho rád počul. V čom je to zlé? Lebo terajší právny stav robí to, že dostane to dieťa každé a hneď, čo sa stokrát vyvoláva eufóriu v komunitách aj neeufóriu v komunitách. Častokrát sa to dieťa nestáva plodom lásky, ale nástrojom na získanie tohto príspevku. O tom sa nechcem už opakovať, lebo to tu veľakrát zaznelo, a tým sa budeme ešte tvrdo, ale strašne tvrdo konfrontovať. Teraz to dostanú. To dieťa z toho nevidí nič. Koniec koncov si ani z toho nič nepamätá, povedzme si pravdu. Hej, sú takí géniovia, ktorí si možno pamätajú, čo robili, keď sa narodili, ale poväčšine si to alebo to dieťa si to nemá šancu zapamätať, ako si užilo tých 678 euro. Hej, čiže ono si ich v zásade častokrát neužije, ani si to nepamätá. Avšak keby sme to zmenili, že tie vývojové etapy, tak to dieťa by to možno potešilo, že nástupom do školy by dostalo nejakých 100-150 euro, za čo by maminka kúpila peknú bundičku a pekné topánočky alebo školskú tašku, a vtedy by si možno spomenulo to dieťa aj na štát, ktorý tu je a ktorý má tiež svoje, plní plní svoje spoločenské a sociálne úlohy. Povedzte mi v dobrom, čo je je na tom zlé? Aj pre ľudí, ktorí to počúvajú prípadne. Povedzte mi, čo je na tom zlé? Nevidím na tom, by som povedal, výrazný nedostatok alebo by som povedal, že systémový nedostatok, lebo ak priplácame, zmyslom toho príplatku dakedy bol na prvé dieťa a riešil alebo bol vytvorený za účelom sanovania prvotných zvýšených nákladov. Na kočík, na dupačky, vaničku. Ja mám dve deti a viem, o čom hovorím, hej. Potom v eufórii sociálneho štátu a blahobytu sa tu prekárali, že kto dá viac, tak po tej prekáračke ste spôsobili tragédie, ale exaktný výstup je v tom, že aj druhé a tretie dieťa dostáva na kočík, na vaničku. Ale ak je štát taký bohatý, tak nech sa páči, hej, ale potom ho trebárs nazvite inak, ten príplatok, že sa už nevolá kočíkový, alebo nech není na zvýšené náklady, lebo, keď je niekto na tom trebárs nie celkom dobre, tak je skromnejší. Ale aj ja som mal po bratovi, moje deti nosili, však on mal staršiu, však normálne, však to není ani hanba. To nie je ani hanba, to je proste, taký je život.

    No takže, vážení kolegovia, keď sa nám podarí, že by sme sa zamysleli nad týmto, a povieme, že ok, má to svoju logiku, nič zlé sa zásadne nestane, tým deťom sa pomôže a možno to sekundárne aj začne riešiť to, čo vyzerá na veľký, veľký problém. Nechcem sa k tomu vracať. To, čo máme niekde, tak prečo nie? Ja neviem, povedzte mi, prečo nie? A tu budem čakať, hej. Mojím statusom v tejto veci je, že budem čakať ako jeden z výrazných nástrojov toho, ktorý spôsobuje tragédie v niektorých komunitách, ako k nemu začnete pristupovať. Lebo podľa mojich doterajších vedomostí chcete k tomu pristúpiť tak, že ak je teraz 670 a platí pre všetky tri 670, tak chcete údajne prvý zvýšiť. O čo zvýšite prvý, tak druhý necháte taký istý a ten tretí znížiť. No nič horšie nemôžte urobiť. Čiže ak chcete urobiť, že niečo zlé, tak to presne by ste tomu urobili, a ak to chcete urobiť, tak, samozrejme, budem sa snažiť upozorňovať, že to je, nič horšie nemôžte urobiť, ale možno, lebo to bol taký pracovný návrh, možno to zvážite. Ono je to úplne jedno. V konečnom dôsledku je to úplne jedno, ale už nemôžme, nemáme ani právo si už zatvárať oči nad tým, že čo sa niekde deje, ako sa to deje, a jeden zo spôsobov alebo jeden z prostriedkov, jeden z nástrojov, prečo sa to deje, je aj tento diabolský príplatok k príspevku, ktorý spôsobuje, i keď to pôvodne zákonodarca nechcel, ale spôsobuje tragédiu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni podpredsedníčke Erike Jurinovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 517, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 496 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - výboru pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce teraz niekto prihlásiť ústne? Zrejme tomu tak nie je, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Ani sa nie je k čomu vyjadriť, pani spravodajkyňa, takisto. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 518 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 497.

    Dávam teraz slovo znovu pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby svoj návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 518.)

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť posledný z mnou predkladaných návrhov, ktorý sa významne dotýka - aj podľa zistenia, konečne zistenia aj štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti - státisícov ľudí v tejto krajine a výrazne.

    Zákon sa volal zákon o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti, skrátene Exekučný poriadok. Navrhujem zmenu, novelizáciu tohto zákona, ktorý má aj svoje číslo 233/1995 Z. z.

    Filozofiu a rozsah zmien predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Päťstoosemnástka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzu Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady tento predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla č. 497 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady č. 497.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať na ústnu časť, či sa niekto hlási? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pardon, to som si nevšimol, takže ospravedlňujem sa, lebo som čakal na monitor, ale dobre.

    Takže, navrhovateľ, nech sa páči ešte v rámci rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, pán podpredseda, ešte raz a poslednýkrát, toto je môj šiesty návrh a možno to aj tak malo byť. Myslím si, že aj, ak nie najdôležitejší, tak určite z tých šiestich jeden z dvoch-troch najdôležitejších. To, s čím sa stretávajú státisíce ľudí, ktorí žijú reálny svet, nie tento náš iluzórny v slonovej veži, tu ktorý sa tu my častokrát, niektorí z nás žijeme, tak sa stretávajú s obrovským problémom, ak nie sami, tak ich rodina určite vedia, už vedia, lebo štatisticky to je tak, o tom, že niekde sa stala chyba. A stala sa veľká chyba. Rozsah škandálu BMG je nič, je lokálna záležitosť oproti tomu, že aké sú rozmery a parametre tohto, keď sa to celé prevalí a dôjde konca, a potom, keď sa bude volať po zodpovedných, lebo sú zodpovední ľudia za to. Za stav, ktorý nastal v rozmachu úžerníckych spoločností a následne účelovo vyvolaných exekučných konaní, je obrovský, má obrovský impakt na ľudí, na obrovské množstvo ľudí, spôsobuje tragédie a v každej spravodlivej krajine by po zistení týchto neľútostných faktov hľadali, kto je za, kto za to môže. Bojím sa, že u nás to prejdeme mlčaním, lebo vždycky niekto za to môže, aj za BMG Invest niekto mohol, vždycky je niekto zodpovedný. My sa bránime, my sa schovávame, ale ja som začal dostatočne skoro, aby sme mali, ak trošku hanby v sebe budeme mať, aby sme sa strašne hanbili sa skryť, že my s tým nič nemáme. Lebo na konci to na niekoho padne, tá zodpovednosť za to.

    Ešte nie je úplne zlé, ešte sa to dá riešiť, úplne obludná situácia, ktorá nastala. Tým, že štát vydal, štát Slovenská republika prostredníctvom svojich exekutívnych zástupcov a, žiaľ, musím povedať v širšom časovom horizonte, nielen v aktuálnom vládnom, v VI. volebnom, vydal vláda a parlament, poslanci v ňom sediaci, vydali svojich ľudí, oni ich vydali. Normálne, to jak keby sa vraví, že Svätopluk za koňa a, a čiže prišli takí emisári a povedali: "Máme plné tašky podvodníckeho kapitálu, rýchleho, potrebujeme ho zhodnotiť, nedáte nám vašu krajinu, nevydáte nám ľudí?" A emisári, ktorí tam stáli, sa tak zamysleli a bojím sa, že či sa zamysleli kvôli tomu, že či hľadali nejaký morálno-etický rozpor v sebe. Zamysleli sa kvôli tomu, že rozmýšľali, že koľko majú pýtať, koľko majú pýtať, aby ich vydali. Lebo faktom je to, nespochybniteľným faktom, že sme ich vydali. Našich občanom sme im vydali a oni robia úplne obludným spôsobom, úplne hrozným spôsobom, tie príbehy aj ráno som sa snažil, tu niekto si požičal 300 euro, 6-tisíc od neho chcú naspäť. Tu tých príbehov je strašne veľa. Oni tie nebankovky v zásade ani nechcú, aby ste im vrátili tie peniaze, ktoré ste si požičali.

    Oni už chcú ten váš dom, oni, to je, tých príbehov je strašne veľa, ale kto je za to zodpovedný? Kto to nastavuje, kto sa bude vyviňovať, že ja som s tým nič nemal, ja som o tom iba počul, čo ja som mohol, ja, čo ja, viete, priorita. Áno, mohli, mohli sme každý mohol prispieť svojou dávkou od roku 2010, je to možno, kedy to možno začalo, ono to začalo neskôr a v 2010 to začalo gradovať. Mal šancu prispieť k tomu, aby sa to zastavilo. Mal šancu pomôcť neprísť ľuďom do tragédií, do rozvratu manželstiev, do úplne sociálnych tragédií! Kde možno dôsledkom sú aj trpiace deti. Kvôli nevšímavosti, kvôli cynizmu, kvôli možno iným dreamingom, iným snom, že toto ma nezaujíma, takáto záležitosť plebsu, lebo však to je záležitosť plebsu, nie nás elity. Alebo tam bolo, čo sa až bojím povedať ten záujem, že mi to, že nám to vyhovovalo, dokonca to bolo dohodnuté. Prosím vás nech neskončíme s konštatovaním, že nakoniec zistím, že to bolo dohodnuté. Že tí emisári, ktorí to kúpili od tých našich zástupcov, túto krajinu, aby ich vydala na pokus, že nakoniec zistili, že to bolo dohodnuté.

    Nerobme to, zachovajme si posledné zbytky cti a šanca je v tom, že sa začneme tomu stavať čelom. Nie to prikrývať. To teraz robíme. Dneska ráno tu boli dva kľúčové zákony, ovplyvňujú životy ľudí v tejto krajine, dva kľúčové zákony: o spotrebiteľských úveroch a Exekučný poriadok. To sú dva a ešte občiansky, Občiansky súdny poriadok. Toto je, to sú dva kľúčové zákony pre časť ekonomiky pre segment ekonomiky, ktorý vykazuje najvyšší rast. Pán Mikloš by možno o tom vedel svoje, otázka stojí, že či chceme, aby sme rástli v tomto segmente, aby sme, či tento segment trhu, segment ekonomiky je pre zdravie spoločnosti pre zdravý štát ten, ktorý chce a ktorý vláda svojimi opatreniami podporuje. Viete, aby tu nakoniec ešte nikto nedošiel a povedal, že tento segment trhový je tak kľúčový pre nás a vykazuje také parametre, že im dáme ešte impulzy. Lebo aj toho sme možno pomaly sa schopní dožiť, že niekto povie, že to je hodné impulzov, a normálne sa tu postaví a povie áno, je to, na tom rastieme. Tento segment trhu je smutný segment trhu a krajina, ktorá rastie v tomto segmente trhu, krajina, ktorá je schopná napumpovať 70 mil. eur ročne do tohto segmentu, tak na konci úplne zákonite - nemusíte čítať knižky, ja vám to poviem, nemusíte čítať žiadne analýzy - je tragédia a nešťastie. Už je, otázka stojí, aká veľká. Kedy sme schopní to zastaviť? Kedy zistíme, že sme spravili chybu?

    Európska komisia si dala tú prácu, že v roku 2010 nás upozornila na to, že sa na to nedá pozerať. V Bruseli, úradníci v Bruseli proste nám prišli povedať, že nebláznite, čo tam robíte, však tu nám vypisujú ľudia, tu popisujú prípady konania, ktoré je v Európskej únii mimo akejkoľvek zákonodarného rámca. V 2010 to poslali, hovorca pani Žitňanskej sa vyjadril, že pripravujú legislatívne návrhy na túto na túto oblasť. Od roku 2010 sa neudialo nič. V kľúčových zákonoch, ktoré sa tohto týkajú sa neudialo nič. Jedine, to sa opakujem, ráno som to hovoril, ale pre istotu, došiel sem Kažimír, minister financií, ktorý upravoval hlavne prioritne úplne inú oblasť a popritom sa trošku zviezlo toho, čo najviac kričalo. Ale stále tam je veľa obludných vecí, ktoré už dávno mali byť vyriešené, keby sme chceli, keby sme chceli.

    Otázka stojí, prečo nechceme? No naozaj nechceme. Samotným predmetom návrhu zákona, ktorý je tu predložený, hovorí o tom, že kto by to bol povedal, ale Exekučný poriadok hovorí o tom, že existuje také niečo ako základná suma. Základná suma je suma, ktorú vám nemôžu zobrať, keď už je zle. Keď je celkom zle, máte exekúciu tak to vám už exekútor okrem detských hračiek a neviem čoho, nemôže zobrať. To znamená, tú vám musí nechať, to je základná suma. A by ste neverili, kto určuje výšku základnej sumy. Výška základnej sumy sa určuje nariadením vlády! To znamená, vláda môže určiť nariadením, svojím nariadením, aká je výška tej základnej sumy, na ktorú sa nesmie šiahať. To znamená, to nemusí prísť ani do parlamentu, to tu vôbec nemusí byť. Vláda môže zajtra, zajtra je streda a myslím, že v stredu majú, zajtra môže rozhodnutím vlády predefinovať tú výšku. Zajtra môže pomôcť státisícom ľuďom, zajtra môže pomôcť 41-tisíc dôchodcom, ktorí žijú zo sumy 116 euro, lebo tá základná suma v súčasnosti predstavuje 60 % zo sumy životného minima. Kolegovia, už aj to je paradox sám osebe! Ak je niečo životné minimum, to znamená suma, ktorá je minimálne na to, aby ste prežili, tak keď vláda sociálna alebo to je jedno, to môže byť ultrakapitalistická vláda, povie, že 60 % z tejto životného minima vám musí stačiť! A to povedala! Ja neviem, ktorá vláda to povedala, kto zadefinoval, že tá základná suma je toľko. Ale to sú ľudia, ktorí asi nemajú žalúdok trojitý plech, keď zadefinovala, že zo 60 % z tých minimálnych na prežitie vám to musí vystačiť, ostatné vám ten exekútor môže zobrať. Lebo presne tak to funguje. Ak je dneska životné minimum 194 euro, vážení kolegovia, tak 60 % z toho je 116 euro. Z toho je alarmujúci údaj zo Sociálnej poisťovne a ten vieme, ten vieme, vieme, potom sú iné údaje, ktoré nevieme, že koľko iných ľudí musí z tejto sumy existovať, ale zo Sociálnej poisťovne to vieme. Je to cca 41-tisíc dôchodcov a údajne sa to stále zvyšuje a enormne sa to zvyšuje.

    To znamená, 41-tisíc dôchodcov žije zo sumy 116 euro na mesiac! Musí platiť vodu, elektriku, musí platiť plyn a zostane im na dva rožky. Možno dva rožky na dva dni, jeden rožok na deň. Ja neviem. Stačí nariadenie vlády, aby sa to zmenilo. A teraz keby sme si položili dovnútra sami sebe otázku, že čo by sa zmenilo, keby sa to zmenilo? Čo by sa zmenilo, keby sa tá suma zmenila? Ja neviem, máte niekedy chuť si ju položiť tú otázku, že koho, v koho neprospech by to bolo, že čo by sa udialo. Znova ako sme minule hovorili, to nie je vec za svetový mier, to nie je za sociálny, to není za, za, za, tuniakov v Antarktíde. To je za to, že pomôžete tým ľuďom, ktorí teraz v súčasnosti týmto nariadením vlády musia žiť zo sumy 116 euro. Keď sa to zmení, tá výška, tak budú mať vyššiu sumu a tí, pre ktorých sú veriteľmi, a to treba uznať to je všetko v poriadku, to nikto nespochybňuje to, že treba platiť za to, keď si niekto požičal i keď oprávnenosti tých nárokov môžme úspešne diskutovať. Ale môžme aj rozprávať o rozsahu a rýchlosti toho splácania.

    Či je zmyslom zákonodarcu tých dôchodcov ubiť na smrť, tých 41-tisíc dôchodcov týmito parametrami ubijeme na smrť, z tých a možno nám to ani neprežijú, však vyskáču z okna alebo ja neviem, čo urobia, však to sa nebude dať z toho žiť. Alebo je sociálne únosnejšie a možno aj pre tých v konečnom dôsledku, aj pre tých, čo vymáhajú tie peniaze, že to síce od tých dôchodcov vytrieskajú nakoniec, len to bude dlhšie trvať. No to je celé, možno sa niekto bude báť, že nedožije toho, kým to splatí, tak nemal požičiavať. Viete, podnikanie v požičiavaní peňazí je podnikanie. Keď podnikáte, beriete riziko. Náš štát to zabezpečil tak, že tí, čo požičiavajú peniaze, neberú riziko, práve naopak, im zagarantoval rádove výnosy. Nech berú riziko! Otázka stojí, že či chcete alebo nechcete sa k tomu postaviť. Návrh zmeny exekučného poriadku hovorí, že oprávnenie vlády zostáva existujúce, to znamená vláda určuje svojim nariadením výšku základnej sumy. Len sa tam stanovuje spodná hranica. Definuje sa spodná hranica tejto základnej sumy, to znamená, v návrhu je napísané, že je to 1,5-násobok sumy životného minima.

    Vláda môže dať viac, ale nemôže dať menej. Ja si myslím, že keby sme sa oprostili všetkých ideologických, politických a osobných nejakých vnímaní a sústredili sa na to, že čo by sa stalo. Nuž stalo by sa to, že vláda by minimálne musela povedať, že1,5-násobok životného minima, v praxi by to znamenalo 290 euro. To znamená, tým dôchodcom, ktorí teraz majú 116 euro, by prijatím tohto zákona z toho dôchodku zase v prípade, že ho taký vysoký majú, hej, ale zostalo by im nedotknutá suma 290 eur. Tak už z toho sa o niečo lepšie dá prežiť. Nebude to na zábavu, ak tuná chlapci zvyknú zabávať od rána do večera, bude to aspoň na dva rožky denne. Čiže nie na jeden rožok, ale aspoň na dva rožky. Aspoň trošku dôstojnejšie dožijem tú starobu, aspoň trošku dôstojnejšie dožijem tú starobu. To by sa stalo. Prijatím tohto zákonu by ste definovali tú hranicu, že 291 eur. Ak je priemerný starobný dôchodok 380 eur v súčasnosti, teraz som si to vyčítal, tak tým, ktorí si vymáhajú tie pohľadávky - a dopĺňam - častokrát neoprávnené, by z priemerných dôchodkov išlo na plnenie 100 euro. Menej ako doteraz, to je jediné, čo by sa stalo. To znamená, že by sa im to menej rýchlejšie vrátilo. Ale v konečnom dôsledku by sa im to vrátilo, pokiaľ by tí ľudia neumreli od staroby, ale keď umreli, tak mali vedieť, keď požičiavali. Ja, štandardná banka, keď idete do banky, teraz sme to riešili, proste jeden človek mal, už mu nepožičali, lebo už má proste vek. Ja viem, že sú nebankovky, ktoré vám požičiavajú, len musíte doniesť ukázať, že čo máte. Vtedy vám požičajú, aj, aj hneď to v taške môžte odniesť. Len tam musíte nechať LV-čko aj so záručnou zmluvou. To by ste spravili a to stále hovorí iba o dôchodcoch. To ešte nehovorím o stotisícoch iných ľudí, ktorí majú ten istý problém, ktorí keď sa zamestnajú, tak exekútori na nich naskáču jak muchy na lep. To hovorím len o tých dôchodcoch. Týmto dôchodcom môžme prijatím tohto zákona dovoliť prežiť dôstojnú starobu. A verte alebo neverte, ľudia moji zlatí, tých 41-tisíc dôchodcom, to nie sú vybití podvodníci, to nie sú nejakí špekulanti, ktorí, ja neviem, si napožičiavali a teraz nie. Aj možno aj sú niektorí medzi nimi. Ale percentuálne je ten rozsah rádovo menší ako ľudí, ktorí sa stali obeťou toho systému, ktorý sme tu my vytvorili. Obeťou systému, že častokrát boli zneužití, využití klamlivou reklamou, činnosťou nebankových firiem, úžerníckymi spoločnosťami. Bo taká je pravda.

    Znova sme tam, kde sme boli na začiatku, aké sú možnosti, aké nie sú možnosti. Možnosti moje sú to tu doniesť, snažiť sa vás o tom presvedčiť a vypoviete, že nie. V poriadku. Môžme pridať, pritvrdiť a už to robíme a som rád, že sa pridávajú aj iní, že protesty proti príživníkom sa nám rozbehli, že teraz robíme v pondelok v Banskej Bystrici desiateho na námestí SNP, prípadne pozývam ľudí, ktorí budú blízko o 17.00 hod. na námestí v Banskej Bystrici, protest proti úžerníkom aj za účasti aj iných kolegov z tohto parlamentu. A verím, že spravíme ďalší protest možno o týždeň, o dva v Prešove, v Martine. Kolega z Martina povedal, že nie je problém, primátor, ďalší protest proti príživníkom a verím, že nás bude ešte viac a čím viacej budeme ľudí hovoriť, čím viac budeme ľudí mobilizovať, tým ťažšie to bude pre vás, kolegovia zo SMER-u, to ustáť, tým ťažšie to budete vedieť ustáť a zdôvodniť, že prečo je to tak, že prečo sa toho nechcete chytať, o to ťažšie. A môžeme prípadne ešte pritvrdiť, môžeme povedať, ak chcete pomôcť, nájdite si svojho poslanca, choďte mu sviečky páliť pred dom, stáť pred domom a byť mementom toho, že čoho sú, za čo sú zodpovední alebo spoluzodpovední. Aj to je jedna z možností, ale my to budeme gradovať iným spôsobom a tým končím, ospravedlňujem sa, že vás zdržiavam. Končím, dve minúty...

  • Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • V rámci korektnosti, v rámci korektnosti - a vždycky som sa tak snažil postupovať - som povedal, že čo bude alebo čo je možné urobiť v rámci možností, nepreceňujem sa. Ale je možné ešte urobiť, je možné, pokiaľ sem nedôjde pán minister Borec a nepredloží sem, a toto spláchnete, čo pravdepodobne, ja to stiahnem, lebo sa nikto k tomu nevyjadril, čiže nemáte, chvalabohu, nebudete mať čo spláchnuť, ale určite by ste to spláchli. Ale pokiaľ sem pán minister Borec nepredloží v spolupráci s ministrom financií dva kľúčové zákony, ako môžete pomôcť státisícom ľudí na Slovensku, to znamená zákon o spotrebných úveroch a Exekučný poriadok, tak sa pokúsime niektorí z vás vášho ministra slávneho toho, ktorý má prioritu poskytovať a právne ochrany pre drogových dílerov a konzumentov, odvolať, čo, samozrejme, sa v tejto sále nestretne s pochopením, ale ako pokus sa to bude ceniť. A potom nám už zostáva jediná a posledná možnosť gradácie deja a to už je, sú akty pomaly zúfalstva, ale častokrát sa veci zvykli pohnúť, keď už nebolo kde inde ujsť. Existuje ešte také niečo ako okupačný štrajk ministerstva spravodlivosti a to je tá krajná možnosť a je vysoký predpoklad, že k tomu niektorí ľudia pristúpia, lebo nebudú mať inú možnosť, ako tú vašu, múr tej ignorácie a nezáujmu a nulovej sociálnej empatie prekonať a prebiť. Ale verím, vážení, starý generál Sun-c' povedal: "Najlepšia je tá vojna, ktorá nezačne." A ja som maličký, takýto maličký a ani nehovorím, ale aj niekedy aj maličká vec môže na konci zmeniť svet. Niekedy je to lepšie nepokúšať, nenapínať tú tetivu a povedať, naozaj ten rozsah je tak veľký, že to sa už nedá ustáť.

    Vážení, toto sa nedá ustáť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Je po 17.00 hodine, ale keďže je len jedná faktická poznámka, navrhujem, aby sme dokončili tento bod z hľadiska rozpravy, a potom pristúpime k hlasovaniu.

    Takže, pani Helena Mezenská, nech sa páči.

  • Pán poslanec, vy ste predložili dnes sériu zákonov, z ktorých práve tento posledný ja považujem za najviac prospešný a potrebný pre ľudí. Som presvedčená, že tento návrh zákona nemôže byť nikomu, kto v tejto krajine sľuboval ľuďom sociálne a právne istoty, že nemôže byť nikomu, kto dal takýto sľub, ľahostajný. Ja som rovnako presvedčená, že zo 116 eur sa nedá normálne žiť a tento stav, nežiaduci stav, je o to viac alarmujúci, že takáto situácia sa dotýka niekoľko tisícov ľudí. Ja si dokonca myslím, že tento návrh zákona mal byť predložený vládnou stranou. A ak sa tak nestalo, že vládnou stranou nebol tento zákon predložený, myslím si a vyzývam k tomuto vládnych poslancov, aby ho v svojom hlasovaní schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec chcete reagovať na túto faktickú? Nie. Prerušujem rokovanie v tomto bode programu, pričom je to záver všeobecnej rozpravy. O tomto bode ešte budete mať možnosť vyjadriť sa k rozprave ako navrhovateľ aj spravodajca po hlasovaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom. Potom po hlasovaní o ostatných bodoch. Ďakujem pekne.

    Teraz je krátka prestávka pred hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme hlasovať.

    S procedurálnym návrhom, pán poslanec Hlina?

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku stiahol svoje návrhy, a to: tlač 513, 514, 515, 516... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou).

  • Počkajte chvíľu, aby sme vedeli. Všetky vaše návrhy?

  • Ruch v sále.

  • Okrem posledného, 518, tá není ukončená.

  • Takže bez... A dávate to podľa § 95 zákona o rokovacom poriadku, áno?

  • Podľa rokovacieho poriadku to dávam.

  • Tento, tento návrh. Ale môžete povedať aj paragraf. Takže tlač 513, 514, 515, 516 a 517. Áno, dobre, vyraďujem to z hlasovania.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pokračujem v prerušenom rokovaní hlasovaním, poprosím vás o pokoj, hlasovaním.

    Poprosím teraz pána poslanca Hrušovského, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, tlač 505.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 505.)

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných poslancov, za návrh hlasovalo 51, proti 4 poslanci, zdržalo sa 72 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou, tlač 508.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Mariánovi Kvasničkovi, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále!

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 508.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som dal hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Nejde o odstránenie koncesionárskeho poplatku, ale zníženie šikany občanov. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 58 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 69 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 511.

    Spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Igor Hraško. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 511.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V rozprave vystúpil 1 poslanec, pán Jozef Viskupič, nepredložil žiaden procedurálny návrh, preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla na tom postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 55 poslancov, proti 13, zdržalo sa 60 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslanca László Solymosa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, tlač 512.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 512.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov (pozn. red.: 129), za návrh 58 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 68 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Odhlasovali sme všetky prerokované návrhy zákonov, vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať vystúpením predkladateľov k návrhu zákona, ktorý máme ako tlač 518.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po dvojminútovej prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, upozornili ma, že sme nehlasovali o jednom bode, o tlači 509, takže až vás môžem poprosiť, ešte odhlasujme aj tento bod, vidím, že sme tu všetci.

  • Reakcie z pléna.

  • Päťstodeväť. Päťstodeväť. Je to návrh poslancov Daniela Krajcera, Juraja Miškova, Jozefa Kollára a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, tlač 509, a spravodajkyňou je pani poslankyňa Mezenská.

    Procedurálny, pán poslanec Sulík.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Krajcera, Juraja Miškova, Jozefa Kollára a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 509.

  • Ďakujem. Ono hlasovanie, ktoré je podľa rokovacieho poriadku o 17.00 hod., už skončilo. Teraz by to malo byť čo?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • No ja som sa pýtala, či ešte odhlasujeme ten jeden bod, ktorý náhodou...

  • Ja som teda nejaký všeobecný súhlas nezachytil, veď hlasovanie je aj zajtra, tak malo byť o 19.00 hodine, nie? Či o 11.00 hodine?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Bol všeobecný, pýtala som sa, nikto nekričal, že, nikto teda nepovedal, že nie.

  • Lebo viete, no tak vediete to dosť chaoticky, tak preto, no.

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • Ruch a smiech v sále. Reakcie z pléna.

  • Hrozne sa mi ľúbia vaši kolegovia, sakra! Jak, ale jak skákali a pišťali a kvičali, keď ja som viedol schôdzu, a to, čo predvádzate vy, to je úžasné.

  • Ruch v sále.

  • Ále. Dobré. Takže poprosím vás, páni poslankyňa, uveďte, pani spravodajkyňa, uveďte hlasovanie.

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec a nebol predložený žiadny procedurálny návrh, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme a hlasujeme. (Hlasovanie). Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 56, proti 7 poslanci, zdržalo sa 65 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Ospravedlňujem sa, a teda končím hlasovanie a budeme pokračovať za malú chvíľu o 17. 20 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli dokončiť prerokovaný bod. Pán podpredseda vyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ pán poslanec Hlina, chcete zaujať stanovisko k tlači 518? Nie.

    Pán spravodajca pán poslanec Kadúc, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec Hlina, keďže ste navrhovateľ, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa, tak ako to prikazuje rokovací poriadok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem len stručný a považujem za fér vysvetliť, kvôli čomu tento návrh nemôžem podporiť, a takisto budem odporúčať kolegom ho nepodporiť.

    Lojzo, ten úmysel, ktorý ty si dal, je síce pekný, naozaj treba chrániť tých slabších a dôchodcov a hlavne tých, ktorí spadli do tej, do tej špirály nebankových subjektov, ale škoda, že si si neuvedomil, že takáto novela by mala, by mala dopad aj na, aj na iných dlžníkov, a teda aj na iných veriteľov, nie iba na nebankovky. Toto je obrovská škoda, lebo, lebo ako keby si si neuvedomoval, že pohľadávky nevznikajú iné z pôžičky, pohľadávky vznikajú aj z náhrady škody napr., z bezdôvodného obohatenia, pohľadávky vznikajú z poplatkov za služby, z tovarov a ty týmto, čo spravíš, slušnému veriteľovi zabrániš, aby si niekedy v budúcnosti vymohol svoju pohľadávku.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ale to tam nenavrhuješ, ale ty si zober, ty hovoríš o 1,5-násobku životného minima a toto je ten problém.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Poprosím vás, nediskutujte! A vy máte zaujať, pán spravodajca, stanovisko k rozprave, takže nech sa páči.

  • Pardon, ja teda ešte raz, podľa môjho názoru tento zákon alebo takáto novela, ak by bola prijatá, bude mať dopad aj na veriteľov, ktorým pohľadávky nevznikli z pôžičky nebankovej, ale aj na iné pohľadávky. A pre toto ten návrh nemôžem proste podporiť, keby si sa vydal smerom, že chráňme tých dôchodcov ad hoc alebo nejakým osobitným režimom, ako to je pri spotrebiteľoch, to nemám problém, týchto určite by som ti podporil, toto, žiaľ, nemôžem. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 520. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 499.

    Dávam slovo poslankyni Helene Mezenskej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 520.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som pred vami predniesla návrh zákona, ktorý má ambíciu zaviesť zmenu s ohľadom na problematiku neoprávnených odberov v energetike, v tepelnej energetike, verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zároveň tento zákon smeruje k snahe zefektívniť konanie v rámci mimosúdneho riešenia sporov pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a zároveň zavádza a sprísňuje, sprecízováva aj nové povinnosti pre predávajúcich poskytovateľov v rámci reklamačného konania a pre energetické subjekty zavádza povinnosť vracať vzniknuté preplatky oprávneným osobám. Možno by sme ani tomu neverili, ale naozaj skutočnosťou a bežnou praxou je...

  • Ruch v sále.

  • Pani predsedajúca, ak môžem poprosiť o ukľudnenie v sále. Aby som sa mohla lepšie sústrediť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci. Nech sa páči, aj ja sa ospravedlňujem. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Možno by ste neverili, ale nebýva všednou praxou a štandardným pravidlom, že tak ako je spotrebiteľ nútený dodržiavať platobnú disciplínu pri úhradách energií, že rovnakou povinnosťou je v príslušných zákonoch, zákonoch o energetike, tepelnej energetike a vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že rovnakou povinnosťou sú viazané aj energetické subjekty, dokonca aj správcovské spoločnosti. Z niekoľkoročnej praxe a desiatok, z desiatok, stoviek podnetov spotrebiteľov vyplynulo, že mnohé podnety občanov, odberateľov, spotrebiteľov na energetickom trhu nie sú vôbec alebo dostatočne a riadne vecne vybavované a v mnohých prípadoch vybavovatelia týchto reklamácií, ich riešitelia, teda prevádzkovatelia týchto energetických podnikov sa od merita vecí pri vybavovaní týchto reklamácií výrazne odkláňajú.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je okrem posilnenia práv spotrebiteľa preventívne aj pôsobiť na regulované subjekty správcov bytových, bytov a nebytových priestorov, prípadne zasiahne táto novela, pokiaľ bude schválená aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ja sa opäť vrátim k proklamovaným cieľom vo vládnom programe, kedy sa v oblasti energetiky uvádzalo, že snahou tejto vlády bude eliminovať dopady nesprávnej privatizácie. Rovnako so súčasným preberaním 3. energetického balíčka mali byť v novoprijatom zákone prijaté opatrenia, ktoré mali eliminovať dopady či už spomenutej nesprávnej privatizácie, alebo aj novospustenej liberalizácie. Čo nám odzrkadlila prax:

    Prijaté opatrenia vyplývajúce ako z nastavených cieľov v oblasti energetiky vládneho programu, tak aj samotnej energetickej koncepcie ukázali, že očakávané ciele sa nenaplnili, ba práve naopak, čo sa týka cien energií, tie sú považované v rámci hodnotenia krajín, ostatných krajín v Európskej únii za najvyššie, Slovensko spomedzi krajín Európskej únie má v prepočte alebo vo vzťahu ku kúpnej sile obyvateľstva jedny z najvyšších cien energií v absolútnych číslach. Čo sa týka cien, dokonca spotrebitelia budú v budúcnosti, či už pri dodávkach plynu, alebo snáď aj tepelnej energie, budú čeliť rastúcim hrozbám pri zvyšovaní cien či už plynu, alebo aj za teplo.

    Čo sa týka ďalšieho sledovaného cieľa, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým je zvýšená sloboda výberu rôznorodých dodávateľov, nenaplnil sa ani tento cieľ. Ja sama v našej spotrebiteľskej poradni, v našom centre viem, akým komplikovaným spôsobom môžeme vymaniť a vyslobodiť ľudí z problematicky uzavretých zmlúv. Zo zmlúv, pri ktorých boli použité nekalé marketingové praktiky, čo potvrdzujú aj príslušné kompetentné orgány. Teda s tým slobodným výberom sa zásadné ciele liberalizácie rovnako nenaplnili. Odkaz zákona na vysporiadavanie komplikovaných reklamácii alebo aj sporných situácii pri dodávkach energií na mimosúdne riešenie prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa síce v niekoľkomesačnej praxi, ale predsa samotným úradom nenaplnil. Naďalej spotrebitelia predkladajúci tieto podnety v zmysle nového platného zákona o energetike ostávajú bez akejkoľvek účinnej a efektívnej pomoci.

    V navrhovanom zákone som sa špeciálne sústredila práve na potrebu vyvážiť platné ustanovenia predmetných zákonov s negatívnymi dôsledkami pre odberateľov, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade neuhradenia preddavkových platieb alebo nedoplatkov a rovnako som sa zamerala na potrebu zaviesť sankcie aj pre regulované subjekty, správcov bytov a nebytových priestorov, prípadne spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Štandardne a veľmi často sa stáva, že práve prevádzkovatelia a dodávatelia týchto služieb, zneužívajúc svoje silné postavenia a dominantné postavenie na trhu, si neplnia základnú povinnosť uhradiť preplatok odberateľovi, resp. vlastníkovi bytu a nebytových priestorov.

    Návrhom zákona sa rovnako, je tu rovnako snaha odstrániť tvrdosť zákona ako reakcia na aktuálnu situáciu a potrebu zmeny druhu zodpovednosti z objektívnej na subjektívnu. Regulované subjekty budú povinné v zmysle tejto novely preukazovať zavinenie odberateľov, že na určenom meradle porušili zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, alebo ak meria odber určený meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

    Hlavným dôvodom a motívom takto navrhovanej zmeny je súčasná spoločenská situácia a môj, resp. náš spoločný záujem v hnutí Obyčajných ľudí chrániť slabšiu stranu, spotrebiteľa. Verejnosti sú dobre známe mnohé medializované prípady, kedy po poškodení meračov energie na verejne prístupných miestach a častiach domov alebo bytových domov odberateľov im boli vyrubované pokuty rádovo v tisícoch eur bez toho, aby bol zistený samotný páchateľ, ktorý škodu spôsobil. Odberatelia, ktorí poškodeniu meračov nemohli zabrániť, tak boli nútení platiť tieto vyrúbené pokuty bez toho, aby im bola dokázaná vina. Jediným takým argumentom, ku ktorému sa prevádzkovatelia týchto služieb uchýlili bolo snáď to zmäkčenie, že budú môcť takto vygenerované škody a takto vygenerované úhrady zaplatiť v splátkovom, splátkovým spôsobom. Náhradu škody, ktorá dodávateľom energie vznikla, musí častokrát platiť ten, ktorý ju v skutočnosti nespôsobil a ktorému sa jeho zavinenie nevie preukázať.

    Predkladaný návrh zákona tak reaguje na požiadavky praxe a zároveň zdôrazňuje jeden zo základných princípov demokracie, a to právneho štátu, ktorým je prezumpcia neviny.

    Predkladaný návrh nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.

    Návrh zákona je rovnako v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ja v závere obhajoby a zdôvodnenia predloženia tohto zákona chcem ešte uviesť, že mojím očakávaním aj na základe realizovanej energetickej komisie 13. februára bolo to, že takýto vládny návrh pripraví, takýto návrh pripravíme z iniciatívy členov či už hospodárskeho výboru, alebo na základe tohto rokovania, že jedným výstupom zasadnutia tejto energetickej komisie, ktorá reagovala práve na problémy spojené s neoprávnenými odbermi, že bude príprava zákona. Rokovanie tejto komisie prebehlo niekedy vo februári. Teraz sme na prelome mája, júna, sme v júni, takýto zákon nebol predložený. Som presvedčená, že pre úpravu základných právnych inštitútov, ktorými má byť občan na nielen na energetickom, ale na trhu všeobecne chránený, takýto zákon naozaj nie je dôvod nepodporiť. Chránime spotrebiteľa jednak inštitútom prezumpcie neviny a zavádzame opatrenia, ktoré majú vyvážiť pozície oboch zmluvných zúčastnených strán tak, aby zmluva dohodnutá a jej výkon, výkon jednotlivých zmluvných podmienok nebol realizovaný, uskutočňovaný v neprospech jednej zo zmluvných strán.

    Ja ešte k k tomu zákonu chcem uviesť, že naši kolegovia a spolupracovníci v legislatívno-právnom tíme si dali výraznú námahu pri tvorbe tejto novely. Za vecným, aj za formálnou aj vecnou náplňou tohto zákona si stojím a touto formou chcem aj kolegom z legislatívno-právneho tímu poďakovať, pretože viem, že tak ako bol náročný zákon, tak náročná bola, bolo spracovanie spracovanie samotnej novely, ktorá v jednotlivých ustanoveniach, ktoré sme upravovali, ktorú bolo potrebné upraviť. Takže touto formou im chcem poďakovať. A ako som už uviedla, ak vládna strana myslí svoj program vážne, ak program vlády je myslený vážne, ja si neviem predstaviť, že by takýto zákon nebol podporený, pretože práve tento návrh predkladá konkrétne opatrenia, ktorými môžme nielen eliminovať dopady nesprávnej a toľko kritizovanej privatizácie, ale týmto návrhom zákona, touto novelou môžme zmierniť a preventívne zamedziť všetkým nekalým praktikám obchodným praktikám, ktoré tu pod rúškom liberalizácie energetického trhu na trh prichádzajú a v ktorých majú problém sa samotní spotrebitelia aj s pomocou profesných organizácií vymaniť a vyslobodiť.

    Tento zákon považujem za apolitický zákon, a preto vás vyzývam k všeobecnej podpore naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem.

  • Poprosím, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 520.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 499 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade SR v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.

  • Takže nech sa páči, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Prihlásil sa pán spravodajca pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, poslaneckým návrhom pani kolegyne Mezenskej, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa, bohužiaľ, neštandardne navrhujú zmeny a doplnenia viacerých zákonov, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Zdanlivo táto novela rieši aj podobnú problematiku, sú to preplatky, neoprávnené odbery, mimosúdne riešenia sporov, avšak nie sú navzájom prepojené, resp. novely ostatných článkov nevychádzajú zo zmien, ktoré sú navrhnuté v čl. I. Ako príklad teda ten čl. I chce meniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a napríklad čl. II, ktorý s týmto zákonom nijak nesúvisí, sú navrhované zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Čl. V, napr. sú tam navrhované zmeny zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

    Otázku možnosti a správnosti navrhovaného legislatívneho riešenia, pani kolegyňa, vám odporúčam prerokovať s odborom legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a určite vám povedia, že to sú nesúvisiace novely.

    Teraz pár poznámok z hľadiska vecného.

    Najprv k čl. I. To je teda novela zákona č. 251/2012 Z. z., zákona o energetike. V tom článku navrhujete riešiť vratky preplatku do 30 dní a týmto návrhom alebo tento návrh riešia vo vašom návrhu body 1, 3, 4, 13, 14, 20 a 21. Definujete tu preplatkom sumu, o ktorú odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu uhradil dodávateľovi elektriny za dodávku elektriny alebo dodávateľovi plynu za dodávku plynu viac, ako bol povinný. A vy navrhujete zmenu v § 34, čo je paragraf, ktorý rieši práva a povinnosti práva a povinnosti dodávateľa elektriny doplniť ods. 2 písm. r), ktorý stanovuje dodávateľovi, a prečítam to, čo navrhujete:

    "Vrátiť odberateľovi elektriny preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom dodávateľ elektriny zistil, že odberateľovi elektriny patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok a za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, v ktorom bola suma preplatku odpísaná z účtu dodávateľa elektriny v prospech odberateľa elektriny alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu odberateľa elektriny."

    V podstate s takýmto riešením by nebol problém, avšak tento postup alebo tento problém už bol vyriešený pri transpozícii 3. energetického balíčka s tým, že síce sa to nerieši priamo v zákone, ale rieši sa to v obchodných podmienkach dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu. Tie obchodné podmienky schvaľuje ÚRSO a na základe navrhnutého postupu ministerstvom hospodárstva a ÚRSO je v čl. IV cena a platobné podmienky vzorových obchodných podmienok dodávky elektriny napísané: "Preplatok z vyúčtovacej faktúry uhradí dodávateľ elektriny, resp. plynu odberateľovi elektriny, plynu v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry a lehota splatnosti vyúčtovacej faktúry nepresiahne 14 dní." Štrnásť dní. "Dodávateľ elektriny, plynu vráti preplatok z vyúčtovacej faktúry odberateľovi elektriny, plynu bankovým prevodom na bankový účet odberateľa elektriny, plynu, poštovým peňažným poukazom alebo započítaním voči najbližšie splatným preddavkovým platbám. V prípade neuhradenia preplatku zo splatnej vyúčtovacej faktúry dodávateľom elektriny alebo plynu bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou má tento odberateľ elektriny, plynu právo započítať si vzniknutý preplatok s najbližšie splatnou preddavkovou platbou, ak to oznámi dodávateľovi elektriny, plynu, najmenej však 5 dní pred splatnosťou preddavkovej platby."

    Teda táto problematike je už vyriešená.

    Ďalej navrhované riešenie preskúšania určeného meradla, to riešite v bodoch 6, 7 a 15 vášho návrhu. Tá platná dikcia je taká, že ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. A vy, pani kolegyňa, teda navrhujete stanoviť zákonom túto možnosť, resp. povinnosť i pro, pre dodávateľa elektriny, teda, keď má pochybnosť, to si môže urobiť i dnes.

    S návrhom k bodom 7 a 15 z hľadiska návrhu, teda v úvodzovkách "spresnenia výkonu preskúšania určených meradiel", by nebol problém, keby som nemal podozrenie alebo skôr istotu, že ide o nepriamu novelizáciu zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nakoľko podľa tohto zákona uvedenú činnosť môže vykonávať Slovenský metrologický ústav, určená organizácia Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a autorizovaná osoba. Vaším predloženým návrhom sa zužuje možnosť vykonania tejto metrologickej kontroly podľa zákona o metrológii práve pre autorizovanú osobu. Ďalej novonavrhované povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sieti, týkajúca sa zabezpečenia elektrickej prípojky a odberných elektrických zariadení, resp. opatrení proti neoprávnenej manipulácie, to sú body 5 a 11, v § 40 meranie elektriny, ods. 4 sa slová "má právo" podľa vášho návrhu nahrádzajú slovami "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo, a vy navrhujete, aby toto bola jeho, jeho povinnosť a v § 46 ods. 4 za slovo "oprávnený" nahrádzate to slovom, teda "je oprávnený" - "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, § 46 ods. 4, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účely zabránenia neoprávneného odberu elektriny, vy to meníte na, na povinnosť. Musím toto ctené plénum upozorniť, že predmetné návrhy by mohli viesť k vysokým vyvolaným nákladom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na výšku distribučných poplatkov a tým aj na koncové ceny, teda elektriny, a sama ste povedali, že tá cena je už aj tak dosť vysoká.

    Tú najzásadnejšiu zmenu, ktorú navrhujete, sa týka riešenia neoprávnených odberov a hovoríte o zmene tzv. objektívnej zodpovednosti na subjektívnu zodpovednosť. Ten neoprávnený odber v § 46 ods. 1 písm. c) za slovo "bolo" vkladáte slovom "odberateľom elektriny". No a to je asi kľúčová zmena, ktorú navrhujete, lebo potom tá dikcia by bola taká, že neoprávnený odber je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

    A ešte by som vás chcel upozorniť na to, podľa mňa, kde ste spravili teda zásadnú chybu, alebo tí, ktorí pripravovali tento návrh, a to je v § 46 ods. 3 prvej vete, za slovo "bolo" vkladáte slovo "týmto odberateľom elektriny v domácnosti". Vecne ide o to, že ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo týmto odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odoberaného množstva elektriny určeného pomocou odberového, odberového diagramu.

    V praxi sú tieto návrhy len veľmi ťažko vykonateľné, takmer vôbec nevykonateľné, pretože dokázať porušenie plomby by sa dalo iba v tom prípade, ak by ten dotyčný, ktorý ide kradnúť teda ten plyn alebo tú elektrinu, by bol prichytený, a ten dopad, ktorý hrozí, je riziko motivácie k neoprávneným odberom. Zvýšenie teda netechnických strát alebo, keď chcete, krádeží a riziko prenesenia nákladov na výšku distribučných poplatkov a tým za neoprávnené odbery by museli platiť všetci ostatní odberatelia. No a absolútne nelogické je, aby aj v takýchto prípadoch, kedy sa dokáže neoprávnený odber, bolo zachované riešenie nepostupovať pri prvom neoprávnenom odbere na verejne prístupnom mieste podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva, ale pomocou odberového diagramu. To jest, teda bolo by dokázané, že bolo porušené meradlo niekým konkrétnym, ktorý by sa zistil, ale vy by ste mu vypočítali na základe odberového diagramu, koľko má platiť teda podľa spotreby v predchádzajúcich rokoch. Takto ho teda v podstate chránime a ostatní by zaňho platili, alebo inými slovami každý by mohol jedenkrát ako vyskúšať, že či ho nechytia. A keď ho chytia, nič sa nestane, zaplatí len priemer predchádzajúcich rokov.

    No a ešte, z hľadiska vecného k čl. 6 by som chcel reagovať na váš návrh rozšíriť kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na mimosúdne riešenie sporov a vy navrhujete teda, aby táto kompetencia bola rozšírená ešte na oblasť dodávky vody, prevádzky verejnej kanalizácie a dodávky tepla. Je to nad rámec smernice Európskej únie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví robí podľa platnej dikcie, teda sa zúčastňuje týchto mimosúdnych riešení sporov, len čo sa týka elektriny a plynu. Uvedené rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví by nebolo možné realizovať so súčasnými kapacitami ÚRSO, bolo by nutné zvýšiť personálne obsadenie ÚRSO, čo by malo priamy dopad na štátny rozpočet, teda nie tak, ako uvádzate, že nebude to mať vplyv na štátny rozpočet.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som tu uviedol, nemôžem, bohužiaľ, predbežný, predložený návrh novely zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spravodajcu, pána poslanca, pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ja, zhrnujúc výklad týchto pripomienok a kritických poznámok, musím ich celkovým zhodnotením povedať, pán kolega, že sú vágne. Sú vágne. A ak, tak možno niektoré z nich by som identifikovala, označila ako za pripomienky, ktoré majú legislatívno-technický rozmer, ktoré sa dajú vlastne naniesť a upraviť aj v druhom čítaní vo väzbe na to, čo tu dlhodobo nebolo v zákone či už o energetike, tepelnej energetike, vlastníctve bytov a nebytových priestorov riešené a s čím majú naši ľudia, naši spotrebitelia zviazané ruky. Dlhodobo sa nemôžu domôcť svojich práv, či už vo forme vyplácania preplatkov, alebo aj naúčtovaných sankcií a niekoľkotisíceurových poplatkov, úhrad za to, za, čo nezavinili.

    Jednoducho, aj keď ste hovorili o tom, že mnohé tieto inštitúty alebo mnohé tie opatrenia alebo ustanovenia už sú zakomponované v zákonoch alebo dokonca ste sa odvolávali na obchodné podmienky jednotlivých dodávateľov, ja vám viem tuná z tohto miesta čestne prehlásiť a budú to možno, možno sa vám prihlásia aj ďalší dotknutí spotrebitelia, je problém takéto práva, ak aj sú nadefinované v obchodných podmienkach, vymôcť. My sme prelúskavali všetky zákony, na ktoré vy poukazujete, či zákon o energetike, o tepelnej energetike, o vodovodoch, alebo aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Práve preto sme robili exkurz a prierez všetkými zákonmi, aby sme na tematické riešenie neoprávnených odberov, nevrátených preplatkov, ako aj zefektívnenie reklamačného a mimosúdneho konania dali ucelený jednoznačný koncepčný, koncepčný obal, aby sme jednoducho prierezom do týchto všetkých zákonov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, milá pani navrhovateľka, ja som iba cítil potrebu vás možno takto symbolicky podporiť v tom, že viem, jako vám záleží práve na tejto problematike a práve na spotrebiteľoch, ktorým sa dlhodobo profesijne venujete a možno ani by ste nemuseli, ale ja sa, pre mňa ste svojím spôsobom inšpirácia, keď vidím to, ako vám leží na srdci, ležia na srdci títo ľudia, ako vidím, ako by ste chceli silou mocou riešiť ich problém. Možno niekedy to riešenie, ktoré navrhnete môže mať nejaké, nejaké zádrhely, ako tu možno spomína pán, pán poslanec Přidal. Ale myslím si, že ak by sme mali dobrú vôľu spoločne týmto ľuďom pomôcť, tak sa cez ne veľmi ľahko vieme preniesť.

    Ale chcel by som možno iba tú jednu, takú, jeden bod alebo jednu časť toho návrhu, ktorý navrhujete zvýrazniť, a to je prenesenie v podstate zodpovednosti za, neviem, ako sa to presne nazýva, ale teda ten elektromer, alebo toto miesto, kde sa odpočítava vlastne, pardon, plynomer, kde sa, kde sa odpočítava vlastne množstvo spotrebovanej energie, preniesť vlastne zodpovednosť alebo dôkazné bremeno, ak to niekto poškodí, vlastne na dodávateľa plynu. Lebo naozaj dnes človek, ktorý elektrárne určia, kde tento plynomer, či plynárne určia, kde ten plynomer bude namontovaný, tí si povedia, že tuná, bude to na verejne v podstate prístupnom mieste a zrazu ten koncový odberateľ ručí za to, ak mu niekto plynomer alebo to koncové zariadenia, ten merač energie poškodí. Čiže tento moment ja považujem za veľmi správny, ak sa dôkazné bremeno presunie na dodávateľa energie. A keď dodávateľ energie chce zabezpečiť si ochranu merača dodanej energie, tak nech si tam dá možno zámok, nech spraví možno nejakú stavebnú úpravu alebo nech namontuje merač energie, ktorý sa bude dať na diaľku odpočítavať, a tým pádom automaticky by videl, ak by nieto tam nejaký zásah urobil, že vybehne nejaká denná spotreba a hneď vie si svojho pracovníka na miesto činu poslať a chybu odstrániť. Situácie, ktoré z času na čas a nie málo často sa v médiách objavujú, kedy doslova zúfalí ľudia zrazu dostanú 2-, 3-, 4-, 5,-, 10-tisíc eur nedoplatky, ktoré majú zrazu zaplatiť, evidentne dom, ktorý je schopný minúť normálne poplatky v priebehu roka, a zrazu niekto alebo teda plynárne len preto, lebo sú monopol, tvrdia, že tento človek bol schopný minúť toľko plynu jako sto ďalších domov na ulici, jednoducho nie sú normálne.

    Tlačiť ľudí možno na konci potom nejaký súd výšku doplatku skreše a nejakým spôsobom tú zvrátenú žiadosť alebo požiadavku plynární skoriguje, ale vystaviť ľudí takémuto stresu, to je pomaly už až životu nebezpečné. Naozaj raz som bol svedkom, kde vlastne dom, ktorý bol, ani zvonku nebol poriadne ohádzaný, evidentne ľudia, ktorí, ktorí boli biedni a takýmto spôsobom, ale zrejme nie asociáli alebo evidentne nie asociáli a zrazu mali doplatiť nejakých 10-tisíc eur, tak títo ľudia, pre nich to je na slučku. Takže tento moment, ja by som chcel vyzdvihnúť vo vami navrhovanej novele a ak by bolo trošku dobrej vôle, tak určite by aj poslanci SMER-u mohli zahlasovať. Ja viem, môže to mať nejaké chyby, kolega Přidal je tým príznačný, že vždy hľadá dôvody, prečo by sa niečo nedalo, ale myslím si, že ak sa chceme pohnúť dopredu, tak by sme skorej mali hľadať spôsoby, ako veci pohnúť dopredu a ako opraviť chyby.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Matovič, zjavne vám pri vašej širokospektrálnosti uniká zopár, zopár detailov alebo konkrétneho si naštudovania nielen takého povrchného plávania v problematike neoprávnených odberov zemného plynu, to, že od 1.septembra platí právna úprava a už ju zmenila táto vláda a poslanecký klub strany SMER, kedy, kde poškodenie plomby na plynomere v kategórii pre domácnosti sa nepovažuje za neoprávnený odber zemného plynu, pokiaľ ide o prvý incident. To je, viete, to, čo navrhuje vaša pani kolegyňa z vášho klubu ja vnímam ako navádzanie obyvateľstva na neoprávnené odbery plynu, čo je vážna vec. Dnes platí právna úprava, tak ako som povedal, že keď je poškodená plomba, a ide o prvý incident, dodávateľ plynu nijakým spôsobom nesankcionuje odberateľa. Situácia sa vyrieši, zadokumentuje a ide sa ďalej. Ale toto, čo navrhuje pani poslankyňa Mezenská, to je, to je z môjho pohľadu veľmi nebezpečné a je to istý druh precedensu. Takže bol by som naozaj veľmi opatrný v takých tých populistických vyhláseniach a že ideme chrániť ľudí a tak ďalej a tak ďalej. Pán kolega, vy ste dostatočne inteligentný na to, aby ste si danú problematiku naštudovali tak, ako my, členovia hospodárskeho výboru a nemusíte urážať kolegov vo výbore napriek tomu, že sú z opozície, ako je pán poslanec Přidal.

  • No nerád to hovorím, ale chcel som povedať presne to isté, čo hovoril pán poslanec Kolesík. Ako jednoducho súhlasím s ním, že ten prvý neoprávnený odber, na to sa pozerá tak, že sa spraví priemer z minulosti, ale pani kolegyňa Mezenská práve navrhuje to, že aj v tom prípade, keby to bola prvá krádež a zistená by bola tá prvá krádež tej elektriny alebo plynu, tak sa tomu, kto sa našiel ako vinník, nič nestane, len sa mu spraví priemer diagramu. Takže to je ešte zhoršenie toho stavu, aký je, a naozaj ten problém, ako ho popisoval pán kolega Matovič, bol do toho 1. septembra 2012, ale jednoducho, to už je vyriešené.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Pán poslanec Matovič za podporu tejto legislatívnej snahy, pretože napriek všetkému, čo tu odznelo, ja si na svojom trvám, je problém, aj keď zákonná úprava jedna, druhá, tretia, môže to istým spôsobom upravovať, nie je dôsledná vo výkone v praxi. My sme to ošetrovali. Ak by to naozaj takto, pán Kolesík, bolo, že by tá vymožiteľnosť bola, asi by sme sa zbytočne vo februári tohto roku stretávali k podnetu spotrebiteľa, ktorého príbeh bol aj medializovaný, ktorý mal zaplatiť 5-tisíc eur za niečo, čo mu nebolo ani preukázané, kde bol obvinený z toho, že poškodil merač.

    Ak táto úprava od septembra 2012 platila, ja sa pýtam, prečo sme sa vo februári 2013 stretli k riešeniu tejto otázky? Kedy dokonca som počula, že takýto vládny návrh ide samotná strana SMER pripravovať a do dnešného dňa ho nepripravila ani nepredložila. Toto mi, prosím vás pekne, objasnite.

    A ešte, ak mám chvíľku, tak zareagujem na to, naozaj, my sme vytvorili priestor v špeciálnych zákonoch na to, aby sme sprecizovali, ako som to uviedla, pán Přidal, v mojom príspevku, aby sme sprecizovali výkon povinností, výkon povinností jednotlivých prevádzkovateľov elektriny, lebo môže to byť napísané v obchodných podmienkach, ale sama dobre vidím v praxi, ako sú záväzné samotné podmienky, ku ktorým sa viaže jedna a druhá strana, obzvlášť ak ich majú plniť prevádzkovatelia týchto energetických služieb. Jednoducho je veľký problém s odstúpením od zmlúv a toto je napríklad jedna zo zmluvných podmienok, ktorá je v samotnej zmluve uvedená. Takže s aplikáciou takto nesprávne a nepresne určenej legislatívy je problém, a to je pre mňa dostatočný signál a dôkaz toho, že sa k tomuto zákonu potrebujeme vrátiť a potrebujeme sa nad ním vážne zamyslieť, ho poriadne očistiť.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Pán kolega Kolesík a Přidal, práve tým, že hovoríte, a ja o tom viem, teda že ten prvý incident je de facto na triku dodávateľa energií, ale podľa mňa práve to je dôkaz toho, že sme uznali, že pravdepodobne to dôkazové bremeno by malo byť na strane dodávateľa. Ja nevidím vlastne vôbec žiadny rozdiel medzi situáciou človeka, ktorý, ktorému sa jedenkrát napr. poškodí plomba a ktorý ma zlomyseľného suseda a poškodí sa plomba tri, štyri, päť razy. Prečo by odrazu druhý-, tretí-, štvrtý-, piatykrát iba preto, lebo má zlomyseľného suseda, musel ten človek zrazu niečo dokazovať, keď ostatní iba v prvom raze, to dokazovanie vlastne de facto je na strane dodávateľa energie.

    Každopádne si myslím, že je omnoho lepšia cesta dôkazové bremeno presunúť na dodávateľov energie. Máte, vy chcete predávať plyn, máte tu svoje meracie zariadenie, starajte sa o neho, aby bolo v poriadku, ja vám budem platiť za dodanú energiu. Ale nechcite odo mňa, aby som si na verejnom mieste, kde ste mi kázali, aby som si primontoval merač energie, ja strážil a zabezpečoval jeho ochranu. Ako mne sa to zdá na hlavu postavené, preto návrh kolegyne Mezenskej plne vítam, a hovorím, ak tam nejaké chybičky sú, tak bez problémov, v druhom čítaní je priestor to opraviť, len musela by byť dobrá vôľa.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Pán spravodajca? Nech sa páči.

    Ešte, pani poslankyňa, ešte chvíľočku, ešte záverečné slovo si požiadal.

  • Ja v krátkosti zopakujem to, čo som povedal. Predložený návrh rieši vratku preplatkov, to je vyriešené. Ten návrh, ten návrh obsahuje nesúvisiace novely, pani kolegyňa, keď pôjdete k legislatívcom Národnej rady, tak vám to povedia, takto sa to nerobí. Obsahuje nepriamu novelu a to, čo vy v dobrej viere chcete spraviť, v konečnom dôsledku by zvýšili ceny pre všetkých odberateľov. To zabezpečenie tohto merača, lebo by to bol oprávnený náklad a vy chcete zvýšiť ceny pre všetkých odberateľov. A zvyšujete motiváciu niektorých ľudí kradnúť. Jednoducho kradnúť, lebo prvýkrát, keď kradne, nič sa mu nestane. Prečítajte si to, presne takto ste to naformulovali, takto ste to spravili - prvýkrát, keď kradneš, tak žiadny trest ťa v podstate nečaká.

    No a čo sa týka rozšírenia kompetencií ÚRSO, ešte to chcete teda na kanalizácie, teplo, jednoducho, ale, ale hovoríte, že to nebude mať zvýšenie štátneho rozpočtu, že nebudú náklady. Jednoducho tam by oni museli, ja neviem si predstaviť, koľko ďalších ľudí zamestnať (reakcia z pléna), ja som vám neskákal do reči, ako veď museli by tam zamestnať kopu ľudí a malo by to vplyv na štátny rozpočet.

    Ja si vás cením, jednoducho ja vidím, že aj na hospodársky výbor prichádzate pripravená, a aj si cením to, že chránite spotrebiteľa, len aj ten vzťah spotrebiteľ a dodávateľ, či už prác alebo služieb, alebo energií, jednoducho tiež musí byť ako vyrovnaný. Nemôžete ako, no jednoducho tá novela 1. septembra tento vzťah vyrovnala. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 519. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 498.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Matovičovi, aby predniesol návrh ústavného zákona. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky

    č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 519.

  • Pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh ústavného zákona, ktorý sa týka v prvom rade nás a de facto iba nás. Hovorí o, v podstate alebo chce riešiť konflikt, ktorý nastáva dnes, kedy viacerí z nás, aj možno povedané, mnohí z nás zastávajú dva mandáty alebo zastávajú dve volené funkcie, niekto aj tri volené funkcie. Ale ide mi hlavne o tie naozaj také, by som povedal, plnoúväzkové funkcie. Čiže dopredu hovorím, nechcem hovoriť o konflikte funkcií alebo teda mandátu poslanca Národnej rady a napr. poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca VÚC, kde si myslím, že tieto dva mandáty sa dajú skĺbiť a obecné, mestské zastupiteľstvá, VÚC-ky nezasadajú až tak často a ten nápor práce nie je tak výrazný ako pri iných funkciách, ktoré riešiť chcem a ktorých súbeh sa mi zdá zodpovedne nerealizovateľný.

    Čiže v tejto novele ústavy, ktorú navrhujem, by som chcel dosiahnuť to, aby poslanec Národnej rady nemohol byť zároveň starostom, primátorom a županom alebo teda predsedom vyššieho územného celku, ako tomu oficiálne hovoríme. Už dnes ústava vlastne zakazuje, aby poslanec Národnej rady nemohol vykonávať, napr. nemohol byť vojakom, nemohol byť policajtom, nemohol byť ombudsmanom, sudcom, prokurátorom a ja si myslím, že to je práve z dôvodu toho, že aby títo ľudia mohli svoje povolanie vykonávať naplno a venovať sa dostatočne kvalitne svojmu jednému povolaniu, ktorého úloha je určite nespochybniteľná, ale akosi nám tam - podľa mňa z prospechárskych dôvodov - vypadli starostovia, primátori a župani.

    Sami viete, že v tejto sále sú ľudia, ktorí sú primátormi krajských miest a zároveň sú poslancami Národnej rady. Sú primátormi okresných miest a zároveň sú primátormi či sú poslancami Národnej rady. Sú starostami, sú županmi a zároveň sú poslancami Národnej rady. Áno, možno aj teraz hneď na začiatok môžem povedať, že vedel by som si predstaviť, ak by bola dobrá vôľa, že baviť sa o starostoch malých obcí, kde ten starosta malej obce nemusí naozaj asi stráviť plný úväzok v danej, teda v svojej obci, kde bol zvolený, a možno týchto ľudí by sme z toho mohli vylúčiť. Ale naozaj si neviem predstaviť, ako môže niekto sedieť na minimálne dvoch stoličkách, župan, a nebudem hovoriť o konkrétnych menách, lebo sme tu kolegovia, ale všetci vieme, kto to je. Čiže ako môže niekto byť zároveň naplno župan a zároveň naplno poslanec Národnej rady?

    Vedel by som si to predstaviť, ak by práca župana, starostu a primátora bola, povedzme, z 80-90 % zákonodarná, že vlastne vymýšľa, navrhuje zákony a vlastne príde do Národnej rady a vlastne robí de facto to isté. Taký príklad je náš Peter Pollák. Jeho úloha v poste splnomocnenca pre rómske komunity je zabezpečiť prípravu zákonov napĺňajúcich rómsku reformu, takže na 90 %, odhadujem, jeho náplň práce je tvorba zákonov. Tým pádom de facto prekryv s pozíciou poslanca Národnej rady je veľmi výrazný, lebo je to vlastne zákonodarná a zákonodarná iniciatíva.

    Ale ak zoberieme pozíciu starostu, primátora a župana, ide čisto o exekutívne posty. Starosta, primátor a župan, nikto z nich nenavrhuje návrhy zákonov, nie je to jeho úlohou, nie je jeho úlohou chystať nejakú reformu verejnej správy alebo niečo podobné, a keď, tak veľmi, veľmi okrajovo možno konzultačnú funkciu v tejto, v takýchto nejakých úlohách spĺňa. Každopádne jeho úlohou je v prvom rade exekutíva, viesť zverenú obec, viesť zverené mesto, viesť župu. Veľakrát sú to desiatky, stovky zamestnancov a zabezpečiť riadny chod, manažérsky riadny chod týchto zverených samospráv.

    Na druhej strane títo ľudia a sú teda tu medzi nami, aj keď teda dnes tu nesedia, ale ako som už raz povedal, nebudem ich menovať, tak potom prichádzajú do pléna Národnej rady vykonávať zákonodarnú iniciatívu, kde je práca úplne iná, a tvárime sa, že jedno aj druhé robia naplno. Vieme, že je tu kolegyňa, ktorej keď sa niekto opýtal, ktorá tých funkcií má ešte trošku viac, ale teda už nie sú tohto rangu, tak povedala, že však ale čo mi tu do toho hovoríte, ja mám na tie tri týždne zabezpečenú náhradu miesto mňa u mňa v meste. Ale to je trošku vadné. Tí ľudia si zvolili konkrétne ju ako primátorku mesta, aby ona vykonávala ten daný mandát a nie nejaká jej náhrada, ktorú platí mesto. Ak by ju platila tá primátorka zo svojho platu, možno ešte by sme vedeli o tom diskutovať, že teda dobre, keď tu teda nie je, tak sa vzdá na ten čas svojho platu v prospech človeka, ktorý ju zastupuje, tak možno by to mohla byť cesta k tomu kompromisu. Ale zastávať dva de facto nejaké plné úväzky dvoch nesúvisiacich prác, jednu manažérsku a druhú zákonodarnú alebo legislatívnu, brať dva platy a tváriť sa, že vlastne obidve funkcie si robím plnohodnotne, dobre a v prospech ľudí, ktorí ma do týchto obidvoch pozícií zvolili, tak myslím si, že je farizejské.

    Určite ak by sme išli cestou, ktorú navrhujem a ktorú tu, myslím, teda KDH veľakrát spomínalo, len priznám sa, kolega Brocka tu je jediný zástupca, ale možno sa mýlim, ale nechcem vám ublížiť, ale zdá sa mi, že ste vždy hovorili o tom jednom mandáte stačí, ale že nikdy ste vlastne návrh zákona v tomto duchu nepredložili. Ale hovorím, možno som iba prehliadol nejaké registre a zle som vyhľadával, ale nenašiel som naozaj od nikoho a hlavne teda od KDH, ktoré s touto témou opakovane vychádza, predložený návrh zákona. Preto som sa ho rozhodol predložiť, lebo sa nám znova blížia voľby alebo, lepšie povedané, maratón volieb, ktoré začíname na jeseň a skončíme za tri roky, a myslím si, že bolo by fajn aj pred týmito župnými voľbami povedať ľuďom, áno, budem naplno váš zástupca tam, kde ma zvolíte. Zvoľte ma za župana, ale budem naplno váš župan, jako budem zvolený, do 30 dní sa zvolím funkcie, postu poslanca, vzdám postu poslanca, budem naplno váš, vaším županom, budem manažovať môj kraj, 400-500, neviem koľko, možno by ich kolega Blanár vedel povedať, koľko zamestnancov má taká župa.

    Toto by mi pripadalo fér a priznám sa, aj toto je dôvod, prečo ja osobne si nedokážem predstaviť podporu kolegu Freša zase z radov SDKÚ, keď vidím, že vlastne sedí na dvoch stoličkách, a ešte sa dočítam z médií, že ešte zároveň chce byť aj premiérom, a už potom fakt nechápem, že teda, že či chce byť ako nejaký taký trojjediný, ale to, myslím, že patrí niekomu inému, aby bol, ale byť poslancom, kandidovať na šéfa župy a tvrdiť, že za dva roky budem ešte aj premiérom, nechápem. Tak ako teraz čo, nahuckáme, alebo teda nalákame si ľudí do volebných miestností, poďte ma voliť za župana, potom za dva roky, keď bude chcieť byť premiérom, potom sa bude toho župana chcieť vzdať a bude hovoriť, že ľudia, čo ste ma zvolili, tak už ja vašu dôveru nepotrebujem, lebo už prebila vyššia karta. Nezdá sa mi to správne. Možno áno, možno niekedy niekto má pocit takej nenahraditeľnosti. Priznám sa, aj ja niekedy ním trpím, keď niečo viem robiť, tak nerád sa o tú prácu podelím, alebo keď aj ju na niekoho delegujem, tak a neurobí to tak, ako chcem, tak si to potom radšej robím sám, ale tuná by sme si asi mali niekedy vstúpiť do svedomia a povedať si, že ten post a tá dôvera, ktorú nám ľudia dali, by si zaslúžila adekvátnu odpoveď. Adekvátnu tak, že naozaj späť ukážem, že ja dôverujem tým ľuďom, ktorí si ma zvolili a nebudem sa ich snažiť podvádzať tým, že budem síce županom, budem starostom, budem primátorom, ale v skutočnosti 3 týždne z mesiaca presedím v Národnej rade. Jednoducho to sa nedá. Mali sme tu taký pozitívny príklad, kedy to vlastne bolo? V minulom volebnom období, tuším, keď bol zvolený, áno, po komunálnych voľbách v roku 2010 sa mi zdá, keď bol zvolený Alexander Slafkovský za primátora, kde podľa mňa veľmi čestným spôsobom, ako bol zvolený, v momente vystúpil a na najbližšej schôdzi prehlásil, vzdávam sa svojho mandátu, lebo chcem naplno sa venovať tomu jednému mandátu, kde ma ľudia zvolili a to primátorčeniu v Liptovskom Mikuláši. Toto považujem za čestný spôsob a hovorím, mali sme tu takýto svetlý príklad a nemusíme ísť takto, môže to byť aj dopredu povedané. Môže to byť povedané, áno, ľudia zvoľte ma za župana a ako ma zvolíte vzdám sa poslaneckého, miesta poslanca, ak by napríklad pán Frešo s takýmto s takýmto niečím prišiel, bez problémov ho dokážem podporiť v Bratislavskej župe. Ale kým budem vidieť, že niekto tu v tak dôležitej župe chce sedieť s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď to musím tak rovno povedať, tak nedokážem v sebe nájsť energiu na to alebo neviem taký samokontrolný nejaký mechanizmus, aby som v sebe to presvedčenie nejakým spôsobom stlmil a zrazu sa tváril, že áno, ako veľmi mu drukujem. V tejto súvislosti sa teda trošku aj čudujem KDH, že si, keď zastáva dlhodobo rétoricky tento post, že jeden mandát stačí, že napríklad si pri uzatvorení nejakých týchto koalícií takúto podmienku nekladie. Keď si napríklad kolega Frešo povie, že chce podporu KDH, že KDH nepovie áno, dáme podporu, ak to bude v súlade s tým, čo hlásame.

    Takže môžme ísť cestou tou, ktorú sa nám niektorí ľudia snažia vsugerovať, a možno by som ich nazval supermani, ktorí teda tých funkcií, sa tvária, že dokážu zvládať viacero, alebo môžme ísť tou cestou čistejšou, úprimnejšou, že naozaj bez problémov každý z nás môže kandidovať aj prípadne na inú funkciu, môže za starostu, primátora, župana, ale v momente alebo už počas tej kandidatúry dá záväzok, že ak bude zvolený, tak sa tej druhej funkcie vzdá. Alebo môžme ísť tou cestou, ktorú navrhujem a to je tá, že vlastne v Ústave rovno ukotvíme, že sa bude musieť vzdať. Že do 30 dní si bude musieť vysporiadať tento vlastne nejaký konflikt, ktorý by vlastne s jeho prípadným zvolením nastal.

    Dal by som do toho možno aj trošičku taký ten sociálny rozmer a to je to, že naozaj si nemyslím, že je správne, aby v čase, keď máme 400-tisíc nezamestnaných, kedy 14 % ľudí nemá prácu, sme týchto ľudí permanentne vystavovali pohľadu na naklonovaných ľudí, mnohofunkcionárov, supermanov, ktorí teda dokážu tých funkcií zastávať viacero. Iba jeden príklad by som chcel vyzdvihnúť, hoci nesúvisí presne s návrhom zákona. Ale napríklad primátor Považskej Bystrice. Je zároveň primátorom Považskej Bystrice, vedúcim Katedry politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, docent na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vyučujúci na Bankovním inštitúte, člen Správnej rady Ústavu pamäti národa, poslanec Trenčianskeho VÚC, predseda okresnej rady SMER-u, funkcionár Zväzu protifašistických bojovníkov a vrcholový člen futbalového zväzu. Celkový plat plus-mínus 9 300. Plus-mínus o 100 % viac ako premiér Slovenskej republiky. Je normálne, že podporujeme takýto systém? Je pravda, to, čo navrhujem, nerieši tieto funkcie, konflikt týchto funkcií a riešim jednu časť, a to je konflikt poslanec verzus a zároveň teda župan, starosta alebo primátor. Ale už z tohto čo som tu vymenoval, jedného človeka, ktorý je schopný zastávať naraz 9 funkcií a brať toľko platov a tváriť sa, že všetko robí dokonalo, je zrejmé, že sme to asi trošičku prehnali. Je hanba, keď podporujeme systém, kedy si takýto človek dokáže zarobiť dvakrát viacej ako premiér. Asi tu niečo nie je správne nadstavené, práve preto predkladám túto novelu zákona a pevne verím, že ak by len trošičku sme chceli byť spravodliví voči voličom, ktorí nás volia alebo teda ktorí volia svojho starostu, primátora, župana alebo poslanca Národnej rady, aby sme mali úctu voči týmto ľuďom, tak by sme v prvom rade tých všetkých ľudí upozorňovali na to, že pozor, keď ma volíš, pamätaj, ja zastávam aj túto, túto, túto, túto, ďalšiu funkciu a v druhom rade, že by sme ani tú druhú funkciu nechceli robiť. Čiže návrh zákona považujem za správny z toho, že by sme dosiahli výrazné zlepšenie výkonu verejnej funkcie menovaných mandátov alebo teda menovaných funkcií, ako: poslanec Národnej rady, župan, starosta a primátor, lebo vždy by ten človek sedel s jedným zadkom iba na jednej stoličke a tomu by sa naplno mohol venovať. Bol som veľmi rád, ak by sa našla podpora v navrhovanej zmene Ústavy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 498 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu NR SR č. 498.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sú prihlásení 2 páni poslanci.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hrušovský sa ešte hlási, takže traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prosím vás, pána poslanca Hrušovského tam ešte doplňte. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ja by som chcel najprv poďakovať predkladateľovi návrhu, že prišiel s týmto iniciatívnym návrhom, lebo je to znakom, že tá myšlienka - jeden mandát stačí - sa v parlamente ujíma, čiže vďaka. Samozrejme, ma trošku zamrzelo, že on vie, že je to iniciatíva Kresťanskodemokratického hnutia a zároveň si vo svojom úvodnom slove neodpustil kritiku na adresu KDH, že nevyjednáva s prípadnými koaličnými partnermi, aby si aj oni osvojili ten návrh.

    Pán kolega, my sa o to usilujeme takto tu v Národnej rade a zároveň týmto spôsobom aj presvedčiť verejnosť, že je to dobrý úmysel a dobrý zámer a že by sme ho mali spoločne presadiť. Ale my dvaja alebo vaši poslanci a poslanci za KDH sami na to nestačia. Musíme ešte presvedčiť aj kolegov zo SMER-u, a preto ma mrzí, že teda aj vy keď ste pár príkladov spomenuli, tak hovoríte o tých, ktoré vôbec nie sú vyjadrením, by som povedal takého väčšinového správania.

    Nedávno som videl pred dvomi dňami aj v jednej komerčnej televízii takú prehľadnú tabuľku, kde na 1. mieste ten, kto teda, by som povedal, zneužíva vykonávanie volených funkcií, je Pavol Frešo. Viem o jednom, teda zo strany SDKÚ, a pritom na druhej strane v SMER-e je to takmer každý druhý poslanec Národnej rady. Som za to, aby sme začali odtiaľto a aby sme my prípadne išli príkladom tým ostatným, lebo najmä keď tí ostatní, a kritizujem to, že niekto vykonáva viacero mandátov, ktoré sú platené z verejných zdrojov. To, keď je niekto podnikateľ a živnostník a má v náplni aj 30 a proste v živnostenskom liste, prosím, ale tak ako aj on spomenul, že keď tu 3-4 týždne pomaly z mesiaca sedíme a niekto z našich kolegov tu má niekoľko platených mandátov a z verejných zdrojov, je to nespravodlivé, nenormálne a nemorálne.

    Ja som si dal tú námahu krátko teraz pred vystúpením, že som si vygúgloval výsledky volieb do Národnej rady a najmä teraz ja som sa zameral na ten najväčší poslanecký klub, na kolegov zo SMER-u. Preto zo SMER-u, lebo ja už som aj inokedy, napr. naposledy v jednej televíznej diskusii ministrovi Richterovi povedal, že no máme isté rezervy a oni tiež, že v čase ťažkej krízy, keď je tu veľká armáda nezamestnaných, tak tí, ktorí to majú riešiť, by mali ísť príkladom a nedemoralizovať verejnú mienku napríklad, že niekto má 3, 4 a viac platených funkcií. A zase podotýkam, z verejných zdrojov. Pán minister argumentoval, že krivdím týmto poslancom, pretože ako keby som im závidel dôveru voličov, že proste oni získali mandát od voličov a majú takú dôveru voličov, tak ja som si to na tých číslach pozrel, ako to je s tou dôverou voličov, lebo ja robím iný záver ako minister Richter alebo prípadne tí, ktorí podobným spôsobom argumentujú proti tomuto návrhu. Na kandidátke SMER-u prvá desiatka poslancov, teda zvolených kandidátov do Národnej rady, mala toľko preferenčných hlasov, že teda sedia tu v Národnej rade, by som povedal, svojím menom. Dokonca aj minister Richter, ktorý bol 11. na kandidátke, tak získal 10 846 preferenčných hlasov. 10 846.

    Strana SMER získala vo voľbách 1 134 280 hlasov. Lomeno 83 mandátov je 13 666. Čiže 1 poslanec za SMER alebo teda za SMER sedí v Národnej rade vďaka 13 666 hlasom. Toľko hlasov teda nedostal nielen minister Richter, ale aj minister obrany, ten teraz má iné starosti, hlboko, hlboko pod týmto číslom. To už nehovoriac o ďalších kolegoch poslancoch, ktorí sú tu za stranu SMER, myslím, že posledný, ktorý sa z kandidátky dostal, bol na mieste 102. Stodva - miesto na kandidátke - ten poslanec sedí tu v Národnej rade! Samozrejme, podľa zákona právoplatne zvolený. Len chcem ukázať, že to nie je o dôvere v tohoto poslanca, to je o viere a dôvere v Roberta Fica. Proste voliči na Slovensku dali trištvrte milióna, viac ako trištvrte milióna preferenčných hlasov Róbertovi Ficovi a Róbert Fico sem potiahol niekoľko desiatok poslancov, ktorí získali pár sto, pár tisíc hlasov, ktorých podľa môjho názoru nie veľa ľudí pozná. Veď ich teraz majú možnosť spoznať a je to v poriadku, je to v súlade so zákonom, ale čo ja vyčítam a čo mne vadí, a myslím si, že mnohým ľuďom na Slovensku, keby to vedeli, by im to rovnako vadilo, že tu sú poslanci Národnej rady, ktorí vďaka tomu, že sedia v Národnej rade, získali ďalšie lukratívne posty a platené z verejných zdrojov, a toto už voliči SMER-u nevedia, že niekto za to, že sa dostal do Národnej rady ako poslanec SMER-u, je teraz direktor štátnej nemocnice alebo proste na inom atraktívnom fleku, kde dostáva nemalé, by som povedal, v tejto chvíli možno odškodné alebo za to, že poslušne hlasuje, tak ako treba. Čiže nie je to vôbec o tom, že by títo ľudia mali väčšiu dôveru voličov ako vy, pán kolega, alebo ja, alebo proste ktokoľvek iný z opozície. Je to skôr o viere v Roberta Fica, preto si ho strážte (povedané so smiechom), lebo keď odíde do prezidentského paláca, nedajbože, tak je s vami koniec. Ale beriem späť. To bola taká impertinentná poznámka na okraj, ale vrátim sa k téme.

    Pán predkladateľ, podľa môjho názoru, je to vykročenie správnym smerom, ale ja by som išiel ďalej, čiže ja aj moji kolegovia budeme hlasovať za ten návrh do druhého čítania a v druhom čítaní by si to žiadalo ešte precizovať a rozšíriť o ďalšie veci. Napríklad nesúhlasím s vami, že vládneho zmocnenca by sa to nemalo týkať. Prosím vás, to nesedí. Váš kolega tu chodieva iba na hlasovanie, aj to nie na všetky. Ja mám predstavu alebo myslím si, že ten jeho úrad je tak náročný, že má čo robiť, aby vykonával tento jeden mandát, ale no je to proste, zľahčujete, že jeho sa to netýka. Ja si myslím, že aj jeho sa to týka. No a aby sme boli dôslednejší a keďže vy s tým teraz prichádzate, tak by sa žiadalo, aby ste ten princíp nespochybňovali hneď v úvodnom slove. Že to je nemorálne s tými viacerými platenými mandátmi, o tých poslancoch, ktorých v ich okresom meste možno nikto nepozná a nevie, že majú toľko platených funkcií, je to aj z toho dôvodu, že naše zdroje sú obmedzené. Proste, keď je na stole prestreté pre 10 ľudí a niekto zje za 5, tak proste musí tam niekto zostať hladný. A toto je náš prípad. Jednoducho, neriadite, najmä SMER-áci, túto krajinu smerom k vyrovnanému rozpočtu, čiže preto, ak Robert Fico povedal v roku 2008, že sa nás kríza ani nedotkne, tak beriem to, že to platí, ako to myslel práve na vás, lebo fakt je, že dokonca niektorí z vás aj na kríze aj celkom dobre zarobíte.

    Ale chcel som to podstatné povedať, že podporíme tento návrh zákona a som rád, že sa teda náš počet zväčšuje, ale hovorím, že musíme ešte získať na svoju stranu aspoň nejakú časť zo SMER-u. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, ale chcel by som vysvetliť, keď ste sa pýtali, prečo som zobral ten príklad kolegu Freša alebo prečo som si bral do úst KDH. No preto, lebo aj teraz v tom vystúpení ste povedali, že zastávate dve takéto funkcie volené. Je nespravodlivé a nemorálne, to citujem vás, ak teda KDH ide o morálku, o spravodlivosť, tak podľa mňa, mali ste v rukách pritlačiť a povedať, áno, kolega Frešo, podporíme ťa, možno ti dohodneme aj podporu Obyčajných ľudí, len daj verejný prísľub, že keď budeš znova županom, nebudeš zároveň aj poslancom, mne by to stačilo. Keď chceme niečo takéto meniť, navrhujeme a opakovane o tom hovoríme, tak mali by sme byť príkladom a v tom prípade by sme mali byť uveriteľní.

    Keď ste tak, to vlastne nie je úplne na mieste, si buchli do Peťa Polláka, povedali ste, že kolega tu chodieva iba na hlasovanie, aj to nie na všetky. Ja si trúfnem povedať, keď to tak sledujem, že Peter Pollák trávi tuto v pléne, plus-mínus rovnaký čas ako vy, kolega Brocka, a myslím si, že aj v tom počte hlasovaní bude plus-mínus tak ako vy. Takže asi by to nebolo úplne správne ho takto zhovaďovať, keď tu nie je, a dupľom, keď to nie je pravda.

    Ale, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania a vy poviete, že myslíte si, že exekutívna funkcia alebo teda, že aj splnomocnenec je v konflikte, hoci podľa dnešnej úlohy, keď naozaj chodí po ministerstvách, vyjednáva zmeny zákonov, čo je v podstate tá istá robota, čo robia poslanci Národnej rady, a preto si myslím, že dnes to práve v tej konkrétnej funkcii nie je v konflikte, ale keď poviete, že bude tam splnomocnenec, tak tam pribudne splnomocnenec a Peter sa na druhý deň vzdá toho postu, najmenší dôvod nemá, aby sa nevzdal. A ešte, čo je ešte možno na ňom taká zvláštnosť, tak on ten druhý post robí preto, lebo jednoducho cíti niečo voči tomu etniku, možno nejaký taký morálny dlh, alebo preto, lebo z neho pochádza, a neberie ten druhý plat alebo, lepšie povedané, celý ho dostáva a vracia späť na nejaké účely, neviem.

  • Ďakujem za slovo. Zaujímavá analýza bola tuná, aj ten prepočet tých preferenčných hlasov, keď som to tak počúval, premiér tejto krajiny má trištvrte milióna hlasov, je istým nositeľom hodnôt, možno predstaviteľom politickej strany, ktorú ľudia, občania volia predovšetkým skrze túto osobnosť, ale na druhej strane je tu veľký teda paradox to, že ak je tu niekto s preferenčnými hlasmi a rovnako tiež v Národnej rade, kde jeho počet preferenčných hlasov je okolo 600 alebo 800. A ak sú tu možno predstavitelia ďalšej štátnej správy a hovoria, že občania ma zvolili, možno by bolo také zaujímavé a dať také to spodné kvórum, teda ak chceš byť poslancom Národnej rady a zároveň vykonávať mandát predsedu VÚC-ky, no tak, aby si získal minimálne 15-tisíc preferenčných hlasov napríklad, hej. Tuná to vychádzalo v tom priemere pre politickú stranu SMER, že je to 13 600 hlasov, kde v podstate mnohí z ministrov vo vláde sú a nedosiahli počet preferenčných hlasov v samotných voľbách. Potom naozaj aká je dôvera v konkrétnych aj tých ľudí, ktorí sú v tej exekutíve, vo výkonnej zložke, možno aj toto je taký zaujímavý pohľad, sám som nad tým sa zamyslel a budem aj nad tým rozmýšľať, no a v podstate a toľko som len chcel povedať. Ďakujem.

  • Nech sa páči do rozpravy, pán, aha, pán poslanec Hrušovský pôjde teraz do rozpravy. Pán Viskupič pôjde za ním. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som poprosil pána kolegu, či by som nemohol vystúpiť pred ním. Nie je za tým žiadny špekulatívny úmysel, ale naozaj by som chcel k tejto téme trošku nadstranícky niečo povedať preto, lebo je to veľká téma, dokonca téma ústavná, ktorá presahuje možnosti presadiť tento návrh jednou politickou stranou alebo skupinou poslancov, preto, Igor, by som si bol možno želal, keby sme boli pred týmto podaním návrhu trošku diskutovali a našli väčšiu zhodu na tom, ako sa vysporiadať s týmto vážnym problémom, ktorý ja nazývam, tak ako v iných takýchto podobných právnych situáciách, problémom konfliktu záujmov.

    Naša legislatíva upravuje konflikt záujmov poslanca Národnej rady s inými funkciami, ktoré poslanec môže, či už naplno, alebo obmedzene vykonávať, a preto táto diskusia je legitímna a aj preto Kresťanskodemokratické hnutie má vo svojich programových dokumentoch túto tému ako jednu z priorít ako stabilizovať ústavné funkcie tak, aby sme ich mohli vykonávať naplno, dôstojne, zodpovedne a nerobili pred občanmi Slovenskej republiky nejaké virtuálne divadlo, že jeden človek môže obsiahnuť niekoľko funkcií, a to nielen funkcií volených, ale aj funkcií menovaných. Tu medzi nami je niekoľko kolegov, ktorí, a nebudem personifikovať, nebudem to stranícky ťahať do tejto diskusie, zastáva niekoľko vážnych postov, či už na úrovni celoštátnej, regionálnej, komunálnej alebo verejnej služby a vôbec mi v tejto chvíli, dámy a páni, nejde o plat a odmenu, ktorú za to môže ten, ktorý sa na takúto službu podujal, dostať. Skôr sa zamýšľam nad tým, že či je to ľudsky a fyzicky možné, zvládať takéto vážne a zodpovedné funkcie jednou osobou a naraz.

    Dnes som tu videl už niekoľkokrát spomenutého pána kolegu predsedu strany, župana Bratislavskej župy Paľa Freša v pracovnom oblečení, v gumákoch a celkom som chápal jeho obavy z toho, že musel ísť na hrádzu, pozerať a riešiť problémy preto, lebo mu to vyplýva z jeho pracovných povinností predsedu vyššieho územného celku, a v okamihu, keď som ho zbadal, som si položil otázku, ako ťa mám teraz vnímať? Ako ústavného činiteľa alebo ako predsedu vyššieho územného celku? Ktorá zodpovednosť je v tejto chvíli pre teba dôležitejšia a či sa to dá naraz v jednu a tú istú minútu, v jednu a tú istú hodinu a v jeden deň zvládať. Ja osobne si myslím, že nie. Preto aj vítam túto iniciatívu, hoci ja osobne a moji kolegovia v našom klube sme sa zamýšľali nad tým, kedy s touto iniciatívou vyjsť a neurobiť z toho len gesto. Igor, zdá sa mi, že v tejto chvíli je to len gesto, naozaj silné politické gesto, ktoré nerieši problém preto, lebo nie je to v širšom politickom spektre prerokované tak, aby sme hľadali zhodu na tom, že kde ten konflikt záujmov vymedziť tak, aby sme si uvedomili, že nie je možné vykonávať poslanca Národnej rady, župana, možno primátora, možno starostu. Ja neviem, kde je tá hranica toho konfliktu, kde už to nejde. Kde ľudsky ani občiansky, ani fyzicky sa to nedá zvládnuť, preto ja tento návrh považujem za začiatok diskusie, ktorá by mohla pokračovať v hľadaní zhody, ale takej, ktorá umožní v pléne Národnej rady prijať zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Preto, lebo existujú rôzne modely. Môžme si študovať francúzsky, nemecký, rakúsky niečo z toho nájsť pre ponuku slovenského, ale ja nemám iné riešenie, ako v tejto chvíli potvrdiť, že tak ako povedal môj kolega Julo Brocka, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje tento návrh, túto iniciatívu na zmenu vymedziť niekde ten konflikt záujmov, ale tak, aby sme si to dokázali uvedomiť všetci, a toto rozhodnutie prijať bez ohľadu na to, kto akú stranu reprezentuje, bez ohľadu na to, kto akú funkciu zastáva, ale kto si tú zodpovednosť za túto krajinu a za svoje možnosti dokáže aj uvedomiť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička.

  • Ďakujem. Ja možno len jednu súvislosť, ktorá nezaznela ani pri vystúpení môjho predsedu poslaneckého klubu a myslím, že ani Julko Brocka to nespomenul, ale teda v súvislosti s tým, čo KDH spravilo alebo nespravilo, čo mohlo spraviť, aké iniciatívy malo mať, je jedna vec, svojho času v anglickej tlači bola anketa, že čo by som, samozrejme, oslovili vplyvných ľudí z vtedajšej spoločnosti, že čo by chceli zmeniť, aby prispeli k zmene sveta? A Chesterton napísal takú jednu peknú vetu, že by chcel zmeniť v prvom rade sám seba. Hovorím to preto, že toto je rozmer tej diskusie, v ktorej KDH podľa mňa má istý prím v tom, že sme prijali vnútrostranícku normu aj pre najbližšie župné voľby, že prinajmenšom v našom politickom priestore, a to nazývam aj realizmom politickým, pretože naozaj dneska my nemáme na to, aby sme zmenili ústavu, ak je väčšinový odpor voči tomu, ale KDH prijalo nielen úzus, ale dneska máme to vlastne súčasť vnútrostraníckych teda dokumentov rozhodujúcich strany, ktoré hovoria, že pre budúce voľby už nijaká kombinácia mandátov v takýchto vysokých pozíciách nebude možná. Chcel by som to dať ako príklad, že ak chceme niečo meniť a nemáme na to silu, máme silu meniť sami seba. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Kolega Hrušovský, ďakujem za podporu. Myslím, že je dobré, že som tu vlastne pomenoval ako konflikt záujmov, že vlastne aj to je ten moment, ktorý by sme mali do toho vniesť. Ale trošku teda sa ma dotklo, keď hovoríš, že to je iba, vnímaš to ako gesto, že teda možno chýba ti také nejaké širšie hľadanie nejakého politického konsenzu. Ale potom si hovoril teda, že vnímaš to ako začiatok diskusie. Áno, z pozície nás ako opozičného klubu, čo iné môžme urobiť? Máme proti sebe valec 83 ľudí, my sa môžme v opozícii, aj kebyže sa dohodneme my s KDH alebo kto, ešte možno sa k nám niekto pridá, možno MOST, možno niekto iný. A čo by nám to mohlo, akože stále by sme predložili iba návrh zákona, otvorili by sme vlastne diskusiu. Ale mne práve už chýbal reálny nejaký čin, lebo ja som stále sa iba vnímal zo strany KDH proklamované, teda jeden mandát stačí, a stále som to vnímal iba ako nejaké také gesto a chýbal mi ten čin, tak, tak sme ho urobili. Avšak si to nezáviďme navzájom, myslím si, že stojíme v tejto veci na jednej lodi, a hľadajme spôsob, ako presvedčiť ďalších.

  • Ďakujem pekne. Ten zákon predkladá kolega z politickej strany OĽaNO, diskutujú kolegovia z politickej strany KDH, ale najčastejšie sa spomína SDKÚ - DS.

  • Povedané so smiechom.

  • Tak dovolím si aspoň krátkou faktickou poznámkou reagovať na kolegu Hrušovského a povedať, že áno, aj ja vnímam ako problémové to, že poslanci VÚC-ky sú zároveň primátori a starostovia miest v danom regióne, že primátori a starostovia sú zvolení do Národnej rady. Vnímam to skôr z pohľadu konfliktu záujmov a z pohľadu toho, že vzniká určitá disproporcia, sú do určitej miery títo primátori a starostovia zvýhodnení, pretože majú viac informácií a lepšie kontakty a možno v súťaži v porovnaní s inými starostami a primátormi toho vedia viacej vybaviť. Ja neviem, či to je dobré, či to je zlé, treba to z tohto pohľadu posudzovať, ale v každopádne to deformuje systém. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka je, neviem do akej miery časovo a fyzicky, keďže o tom hovoril pán poslanec Hrušovský, je problém pre starostu, primátora alebo župana z Bratislavského kraja vykonávať mandát poslanca Národnej rady, ale ja si osobne neviem predstaviť, že by som bol predsedom Košického samosprávneho kraja a poslancom Národnej rady, aby som hovoril úplne konkrétne o sebe, keď som kandidoval do VÚC-ky, povedal som, že zložím mandát poslanca, že buď budem riadiť Košický samosprávny kraj alebo sedieť v parlamente tri týždne. Neviem si to ja predstaviť. V Bratislave je to jednoduchšie, lebo tá vzdialenosť je v desiatkach minút.

    A moja posledná poznámka je, že ten problém je v tom, že strana OĽaNO nemá poslancov vo VÚC-ke, lebo tieto voľby idú najbližšie. Ale úprimne vám poviem, že keď SMER bude stavať europoslanca Maňku na župana a svojich starostov a primátorov, tak aj SDKÚ - DS bude stavať svojich starostov a primátorov, lebo ináč budeme znevýhodnení v politickom boji.

  • Reakciu na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Ja som mal tiež s tým svoju osobnú skúsenosť, keď som bol poslancom vo Federálnom zhromaždení, zároveň som vtedy vykonával funkciu prednostu Okresného úradu v Nitre. Jednoducho to nešlo. Nešlo to a ani sa to nedalo, aj keby som to bol akokoľvek chcel, a preto už vôbec neviem a obdivujem niekedy schopnosti ľudí, ktorí sú poslancami Európskeho parlamentu a zároveň predsedami vyššieho územného celku, ako sa to dá. To nie je o plate, naozaj ja doprajem každému, čo si zaslúži. Preto je to výzva aj pre nás, aby sme zreálnili svoje schopnosti a možnosti. Možno by sme mohli začať úplne niekde inde, ako zabrániť vlastniť dva volené mandáty. Niečo podobné, ako je pri poslancoch a členov vlády Slovenskej republiky, že jeden z tých mandátov spočíva. Proste, že si zvolený za poslanca Národnej rady, si vymenovaný za člena vlády, mandát poslanca nestrácaš, ale ti zostáva, ale uprednostníš pred ním inú funkciu, že tu niekde vybalansovať ten priestor pre hľadanie toho konkrétneho riešenia možno, ktoré je menej náročné ako toto radikálne, ktoré je v istom konflikte so zastupiteľskou demokraciou, lebo tí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, koho zvolia, či už poslanca za starostu alebo župana, alebo nie. Takže tu by som ako vedel nájsť nejaký múdry kompromis a, dámy a páni, veď sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Poprosím do rozpravy poslanca Jozefa Viskupiča.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, chcel by som k tomuto návrhu zákona, keďže ho považujem za splnenie ďalšieho z dvoch predvolebných sľubov, ktoré sme mali aj v roku 2010, aj v roku 2012 či už v našom spoločnom, alebo potom v individuálnych programoch, kde nám vadili tzv. poslaneckí supermani alebo supermani funkcionári, ak by som to nazval všeobecne. Čiže teším sa tomuto návrhu zákona, pretože sme svojho času sľúbili, že ho predložíme znova, a chcel by som sa venovať dvom spektrám a možno aj reagovať na mojich predrečníkov v rozprave, či už pána poslanca Brocku, alebo pána poslanca Hrušovského.

    My sme svojho času, dobová tlač, ak to tak nazveme, to zachytila, dá sa to tým pádom, aj keď pán Brocka gúglil, vygúgliť, kedy 13. 6. v roku 2011 sme sa snažili túto situáciu riešiť naším vlastným návrhom zákona, a to sme boli súčasťou vtedy vládnej koalície, resp. sme ju v mnohých veciach alebo takmer vo všetkých veciach podporovali, a vtedy sme navrhovali nasledujúcu vec, ja si dovolím zacitovať teda z dobovej tlače:

    "Štyroch poslancov zastupujúcich občianske združenie Obyčajní ľudia omrzelo čakať na vládnu štvorku. Problém viacnásobných poslancov, či starostov, primátorov a zároveň členov parlamentu, sa rozhodli riešiť po svojom. Zatiaľ čo tlak KDH umožnil presadiť do programového vyhlásenia vtedajšej vlády zmienku o presadení pravidla jeden mandát stačí, Obyčajní ľudia, v tom čase štvorka, na júnovej schôdzi v roku 2011 chceli navrhnúť odobratie významnej časti platu poslancom, ktorí sedia na dvoch, niekedy troch, niekedy štyroch stoličkách. Ročne by tak mohli prísť o niekoľko desiatok tisíc eur."

    Kým na myšlienku kresťanských demokratov koalícia potrebuje aj hlasy z opozičných lavíc, keďže by sa jednalo o ústavnú zmenu, návrh Obyčajných ľudí sme si mohli ako vládna štvorka, tak ako píše redaktor, mohli sme to odklepnúť vo vlastnej réžii, bola by na tom stačila naša vtedajšia 79. Argumentovali sme tým, že ľudia zvolili poslancov, aby vykonávali svoje mandáty zodpovedne, na plný úväzok, a nie tak, ako predrečníci hovorili, máme a mali sme za to, že neexistuje žiadny predpoklad na to, že existuje nejaký poslanecký superman, ktorý zo vzdialených končín krajiny dokáže rovnako zodpovedne s plnou váhou vykonávať či už primátorské kreslo, alebo zastávať županskú funkciu úplne rovnako ako..., alebo v súbehu s poslaneckým mandátom.

    Hovorili sme, že jedným zadkom sa nedá sedieť na dvoch stoličkách, a keď to nejakí supermani chcú tvrdiť, tak nech to nejakým spôsobom preukážu štatistiky. Mal som v úmysle tie štatistiky, z ktorých vypadáva napr. aj ten dotaz na Petra Polláka, kde, kde úplne rovnako sa zúčastňuje ako vy, pán kolega, stránka do tankoch.sk to, to vie celkom, lebo pracuje s databázou Národnej rady, dokázať, či už účasť na hlasovaniach, alebo aj množstvo zapojení sa do rozpráv, dokonca kde oni dokážu zrátať teda množstvo slov. Čiže je asi pravdepodobne na to nejaký softvér, ale nemyslím si, že by sme sa v tomto celkom mali pretekať, pretože, tak ako spomínal Igor Matovič, pán poslanec Pollák pristúpil k výkonu druhého mandátu s tým, že sa vzdal príjmu z výkonu iného mandátu. Takže ten apel na šetrenie prostriedkov tuná nie je alebo odpadá. To, či danú agendu bude stíhať alebo nebude, ukáže, dúfam, že výsledky jeho práce a bude musieť urobiť odpočet. Ja som sa k tejto iniciatíve vyjadroval s tým, že myslím si, že súbeh platov z výkonu poslaneckého mandátu a akékoľvek funkcie by mal teda stačiť, a mám za to, že na najbližšiu schôdzu alebo v najbližšom období tento návrh zopakujeme. Ale nebudeme mať tú silu koaličnej, koaličnej opory, kedy vtedy neprišlo teda k hlasovaniu a prijatiu tohto nášho návrhu nie z opozičných lavíc, ale vtedy z koaličných, tak uvidíme, lebo teraz sme odkázaní na vládnu stranu SMER, či to, aby ak aj je súbeh týchto funkcií, tak nevyplývala z neho možno nejaký agregácia alebo kumulácia platu, kedy si niekto z verejných funkcií a zastávania a ich zastávania urobil výhodnú živnosť, výhodný biznis.

    Takže to, aby sme navrhli, že, jednoducho povedané, ak 90 % suma presahuje plat poslanca, chceme, aby poslancovi zostalo z platu, ktorý poberá mimo poslaneckého, len životné minimum. To toľko pre budúcnosť.

    K návrhu samotného zákona. Je samozrejmé, že tak ako sa tešil pán poslanec Brocka, že sa tu našla ďalšia skupina poslancov, ktorí reťazeniu funkcií alebo zabráneniu toho, aby jeden človek zastával viacej funkcií, že sa tu našlo ďalšie zoskupenie. Nie sme v tejto téme noví. Myslím si, že mohli sme časť práce odrobiť už za predchádzajúcej vlády, ak by sa vtedy, nazvem to tak obrazne, koaliční partneri boli dostáli svojich slov a svojich predvolebných programov a dokonca aj programového vyhlásenia vlády, a mohli sme mať čiastočne túto tému vyriešenú. Tým, čo máme na stole, teším sa podpore a takisto za seba chcem tento návrh podporiť a presadzovať pravidlo, že jeden mandát stačí, viem aj na osobnom príklade, kedy mám zato, že ak sa niekto venuje funkcii zástupcu ľudu alebo tribúna ľudu, alebo poslanca Národnej rady naplno, má čo robiť, aby to dokázal možno v 12-hodinovej dennej dotácii, čo tejto práci chce venovať, zvládnuť. Tým pádom sú pre mňa, a to som naučený pracovať veľa, tým pádom je pre mňa až nepochopiteľné, že niekto dokáže v rámci svojho time manažmentu zvládať 2-3 funkcie, ktoré, ako správne poznamenal pán poslanec Brocka, sú platené z verejných financií.

    Chcel by som teda apelovať, aby si to osvojili tí, ktorí môžu o tomto rozhodnúť, a aby si či už dokázali šetriť na vlastnej koži, alebo nerobiť tu nejaké divadlo pred verejnosťou, že budú danú agendu dostatočne zvládať, že budú sa snažiť presvedčiť verejnosť o tom, že zvládajú niekoľko funkcií, pretože niekde to potom kríva a potom aj celkový pohľad na túto poslanecké snemovňu, kde si nesieme tzv. možno kolektívnu vinu za to, akým spôsobom sa ktokoľvek z nás stavia k výkonu poslaneckého mandátu, znášame úplne všetci a chcel by som, aby to budúcna sa poslanci venovali výkonu svojho mandátu naplno, aby nereťazili svoje funkcie, a preto je akákoľvek iniciatíva, nech príde z akejkoľvek strany, v tejto oblasti vítaná, a dúfam, že okrem 10 %, ktoré my 15 v parlamente máme, a pri podpore KDH sa rozširuje, aby sa táto skupina poslancov rozširovala, a keď budú mať tú možnosť a budú tvoriť vládnu zostavu, aby nezostalo pri planých sľuboch predvolebných programov, ale naozaj sa pristúpilo k tomu, aby sme to zákonne zakázali, resp. stanovili také pravidlá, že jeden mandát bude skutočne stačiť.

    Ďakujem za pozornosť a pripájam sa k predkladateľom, žiadam alebo prosím o podporu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem faktické poznámky.

    Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. Záverečným slovom budeme pokračovať zajtra ráno.

    Pekný večer vám všetkým prajem. Stretneme sa ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.