• Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci. Otváram dvanásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Demian, Martin Fronc, Štefan Hreha, Andrej Hrnčiar, Magda Košútová, Mojmír Mamojka, Ján Mičovský, Dušan Muňko, Richard Raši, Viera Šedivcová, Viera Tomanová, Ivan Varga, Magdaléna Vášáryová a Jozef Viskupič.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 487. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 468.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil veľmi jednoduchý návrh zákona, a to návrh ústavného zákona, ktorým by sme veľmi malou zmenou konečne ukázali, že na ľuďoch a na tom, čo si ľudia myslia, nám záleží. Návrh alebo podstata návrhu spočíva v tom, že vlastne všetci poslanci nášho hnutia, lebo ide, či klubu, lebo ide o spoločný návrh všetkých poslancov našeho klubu, navrhujeme, aby sme popri možnosti predkladať návrhy zákonov, ktoré má vláda, ktoré máme každý jeden z nás, čiže poslanci, aby sme zaviedli aj tretiu možnosť, aby mohli návrhy predkladať aj ľudia, alebo teda skupina ľudí, ktorí by sa pod konkrétny návrh zákona podpísali.

    Tento návrh zákona je vlastne, ústavného zákona má spojitosť aj s nasledujúcim návrhom zákona, alebo teda novelou zákona rokovacieho poriadku, kde podrobnejšie rozoberáme ten návrh. Ale v podstate v ústave navrhujeme iba veľmi, veľmi jednoduchú zmenu, a to, aby sme v čl. 87 ods. 1 nahradili slovo "a" slovom, alebo teda vetou: "A občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi."

    Čiže ešte raz jednoducho. Dnes tú zákonodarnú iniciatívu, čiže myslené v duchu môže predložiť návrh zákona do Národnej rady, aby sa Národná rada slobodne rozhodla, či prijme, alebo neprijme, môže predložiť vláda alebo poslanec. My navrhujeme ešte jedno "alebo": alebo skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa podpíšu pod petíciu, pod konkrétny návrh zákona.

    Prečo 15-tisíc? Alebo najprv, že prečo to navrhujeme. No navrhujeme preto, lebo si myslíme, že je správne, aby aj ľudia sa mohli aj počas volebného obdobia zapájať do legislatívneho procesu. Síce iba jednosmerne, že by mohli navrhnúť návrh zákona a stále by hlasovala Národná rada o tom, že či ten návrh zákona prijme, alebo neprijme, ale už by ľudia nemuseli podliehať veľakrát skepse a apatii, že vlastne ich poslanci, ktorých si volili, alebo politické strany, ktorých si volili, ich vôbec nezastupujú, a mohli by priamym spôsobom v podstate nám poslancom sem podsunúť ich návrhy zákona a my by sme sa naďalej veľmi slobodne, väčšinovo rozhodli o tom, či návrh zákona podporíme, alebo nepodporíme. Čiže Národná rada by nestrácala suverenitu, nebúrali by sme vlastne parlamentnú demokraciu takýmto spôsobom, ani by sme žiaden jej pilier neohrozili, iba by sme umožnili, aby popritom, ako vláda alebo ktorýkoľvek z nás poslancov môže predložiť návrh zákona, rovnaké právo získalo 15-tisíc ľudí. Keď to zoberieme, teda 15-tisíc a jeden poslanec, tak už aj tam si myslím, že je celkom slušné vyjadrenie toho, že teda rešpektujeme to, že poslanec bol zvolený na základe slobodných volieb, mal nejakú silu alebo počet hlasov, ktoré získal, a preto dávame na tej druhej strane, nehovoríme, že jeden človek môže navrhnúť návrh zákona, aby nebol chaos, ale 15-tisíc ľudí považujeme za dostatočne silnú masu ľudí, ktorí by takéto právo získať mohli.

    Tým som zároveň odpovedal aj na to, na také protiargumenty, ktoré som na túto tému počul. A to je to, že vlastne takto by sme nabúrali parlamentnú demokraciu. Nenabúrali. Lebo naďalej parlament by rozhodoval.

    Takto druhý argument, ktorý zaznieva, že takto by sme zahltili Národnú radu kopou hlúpostí. Zamyslime sa sami nad sebou, či aj dnes kopu hlúpostí tu nepredkladajú individuálni poslanci. Takže nemyslím si, že by toto bol argument, že by tých 15-tisíc ľudí akurát za hlúposti by sa podpisovalo. Ak by sa aj náhodou vyskytlo jedna, dve hlúposti do mesiaca, nič sa nestane. Tých hlúpostí dnes je tu možno 10, 15, 20 do mesiaca. Alebo na tej jednej, na schôdzi Národnej rady.

    Ďalší argument zaznel, že Národná rada potom by sa nemala čas venovať dôležitým veciam. Zase s rukou na srdce, máme dosť voľného času medzi schôdzami Národnej rady na to, aby sme jeden deň povedzme z toho venovali návrhom, ktoré sem predložia vlastne skupiny občanov. A tým pádom si vôbec nemyslím a nezdieľam teda ten názor, že vlastne Národnej rade by nezostával priestor na serióznu prácu. Zostával. Nám by z krásy neubudlo. Ľudia by mali dobrý pocit a videli by, my by sme, nikto by nás nenútil, ako by sme pri tých ich návrhoch mali hlasovať. My by sme naďalej zostali svojprávnymi. Zahlasovali by sme. A ľudia, ktorí sa pod návrh zákona podpísali, by videli iba, ktorý poslanec sa možno ako v rozprave vyjadril a akým spôsobom hlasoval.

    Ešte možno trošku k tomu, že prečo 15-tisíc. Pätnásťtisíc sme zvolili, tento počet, preto, jeden dôvod možno aj taký, že už raz toto číslo v ústave máme, že 15-tisíc ľudí vlastne svojimi podpismi môže navrhnúť niekoho za prezidenta, za kandidáta na prezidenta. A druhý dôvod, ku ktorému ja sa osobne viacej prikláňam, je ten, že 15-tisíc je plus-mínus približne priemerný, priemerné volebné číslo za posledné tri voľby do Národnej rady. To znamená, že približne 15-tisíc ľudí v priemere volili každého z nás, ktorí sa tu v pléne nachádzame, á, alebo teda poslancov, ktorí boli zvolení do Národnej rady. Možno niekoho viac, niekoho menej, o tom nechcem polemizovať. Ale jednoducho v priemere nás každého jedného volilo 15-tisíc ľudí, tým pádom myslím si, že by sme tých 15-tisíc ľudí, mohlo by byť vhodné číslo na to, aby sme vlastne použili ako počet ľudí, ktorí sa pod petíciu by podpísať mohli.

    Ďalší potom možno taký podporný dôvod, ktorý, ktorý existuje, prečo by takáto iniciatíva možno mohla fungovať, tak je tzv. európska iniciatíva občanov, ktorá, všetci vieme, že keď sa milión ľudí v rámci Európskej únie podpíše pod nejaký návrh, tak vlastne takýmto spôsobom občania, táto skupina občanov získa vlastne kvázi zákonodarnú iniciatívu. Vo vzťahu k Európskej únii alebo Európskemu parlamentu a tým pádom a z tohto počtu na Slovensku má byť podpísaných niečo vyše 8-tisíc ľudí, keď sa nemýlim.

    Čiže ak by naši ľudia chceli získať takéto právo voči európskym štruktúram, tak nejakých 8-tisíc treba, aby sa podpísali pod petíciu. My navrhujeme voči zákonodarnému zboru, alebo teda parlamentu Slovenskej republiky, aby ich bolo 15-tisíc.

    Tento návrh zákona podľa nás nebude mať žiadne nejaké negatívne ekonomické vplyvy, nebude mať vplyvy na informatizáciu, ale určite na taký, na sociálne vplyvy, alebo takú rovnosť príležitostí a vplyv mať bude. Už iba ten pocit, že ľudia budú môcť si navrhnúť svoj návrh zákona, podpísať sa iniciatívne pod neho, predložiť ho do Národnej rady, a aj keď nebudú môcť o ňom hlasovať, už tento pocit pre mnohých ľudí bude na nezaplatenie. Lebo dnes, my sme im iba 23 rokov ukazovali, že ľuďmi opovrhujeme a chceme iba, aby prišli raz za štyri roky, odvolili si, splnili si svoju občiansku povinnosť a potom nám dali pokoj, lebo potom už rozhodujeme my. My, ktorých si zvolili, my najmúdrejší poslanci a iba my sme tí, ktorí vieme spracovať a navrhnúť návrh zákona.

    Podporme takýmto rukolapným spôsobom občiansku iniciatívu, občiansku angažovanosť a konečne urobme niečo, kde by sme práve tú občiansku angažovanosť neubíjali, ako ju ubíjame. Napríklad 50-percentným kvórom pri referende. A urobme niečo, ústretový krok voči ľudom, ktorý nám poslancom z moci neuberie a ľudom veľmi pomôže.

    Ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo poslancovi Igorovi, ehm, poslancovi Martinovi Poliačikovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor za spravodajcu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonne ustanovenej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 468 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je zaviesť inštitút ľudovej iniciatívy a tak umožniť občanom Slovenskej republiky podať legislatívny návrh na prijatie právnej úpravy formou petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona, ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 468.

    Pán predseda, prosím, otvorte, teda, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku jedného pána poslanca Miroslava Kadúca, člena klubu OĽaNO, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené torzo kolegov, dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti vystúpil k obhajobe predkladaného zákona. Takáto iniciatíva nie je nová a má základy už v našej ústave a minimálne v čl. 2 ods. 1, kedy sa hovorí, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov". Niečo podobné sa konštatuje aj v čl. 30, kedy "občania majú právo priamo spravovať veci verejné". Inými slovami to aj znamená tá spojka "alebo" medzi priamo alebo volenými zástupcami, že čo do kvality zákonodarca nerozlišuje medzi volenými zástupcami, medzi kvalitou ich rozhodovania a medzi rozhodovaním priamo občanmi. Prax je však úplne iná. V našich podmienkach to poznáme najmä v podobe referenda, ktoré však je u nás nefunkčné. Tu sme mohli vidieť sedemkrát, kedy vlastne sedemkrát bolo referendum vyhlásené, z toho iba päť, pardon, šesť bolo vykonaných, päť bolo neplatných.

    Sa mi javí, že toto volebné obdobie je poznačené hlavne tým, že sa tu prvýkrát intenzívnejšie hovorí o priamej demokracii, čomu sa ja osobne veľmi teším a aj v tomto zmysle som spolu s kolegami predložil niekoľko návrhov, ktorými sa inštitúty priamej demokracie pokúšame do našeho právneho poriadku celkom legitímne zapracovať. Naše návrhy však boli bez odôvodnenia zmietnuté zo stola. Parlament, a teda volení zástupcovia ako keby dávali najavo, že nepotrebujú počúvať ľudí, nepotrebujú, aby si nechali poradiť od občanov častejšie ako raz za štyri roky, a to zväčša pred voľbami.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracii, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti vo verejnom živote. Ambíciou každej demokratickej vlády by malo byť vytvorenie takých podmienok, aby proces tvorby právnych predpisov mohol byť ovplyvnený nielen tvorcami, ale aj samotnými adresátmi. V dnešnej dobe však medzi občanmi Slovenskej republiky vládne skôr apatia a nezáujem o správu verejných vecí, ktorá je spôsobná dlhoročným nezáujmom politikov o problémy bežných ľudí. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť občanom Slovenska, teda nositeľom štátnej moci, prejaviť svoju vôľu pri správe vecí verejných priamo a nie len prostredníctvom svojich volených zástupcov, a to formou podania legislatívneho návrhu na prijatie právnej úpravy.

    Pred malou chvíľou sa ma kolega z vládnej strany pýtal, že ako si to predstavujeme, či je to naozaj aplikovateľné. Zrejme by bolo treba ešte objasniť, že my nechceme, aby každý občan mal legislatívnu iniciatívu, ale aby 15-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí podpíšu petíciu spolu s návrhom zákona, aby ich jeden zástupca mal oprávnenie predstúpiť pred tento parlament a predniesť zákon, tak ako každý iný poslanec.

    Počet 15-tisíc nie je vymyslený. Tento počet zodpovedná tzv. republikovému číslu, ktoré je známe najmä z volebného zákona, ktoré vlastne zodpovedná jednému mandátu poslanca. Inými slovami, je to priemer, ktorý tu zastupuje každý jeden z nás.

    Podobný inštitút ľudovej iniciatívy je integrálnou súčasťou viacerých právnych poriadkov, čiže nie je to žiadne nóvum. Nachádza sa napríklad vo Švajčiarsku, Fínsku, Poľsku, ale aj Srbsku. Bolo tu povedané, že podobný inštitút sa nachádza aj v práve Európskych spoločenstiev. Je tomu naozaj tak, kedy aj istá skupina občanov môže podať Európskej komisii návrh, aby pretlačila istú legislatívnu iniciatívu.

    Ako vidíme, ako predpokladám, tento návrh nebude zrejme prijatý, aj zo skúseností, aj z toho, koľko nás tu je a koľkých to zaujíma, ale ja sa musím opýtať, prečo to tak je? Pýtam sa, prečo je kvalita rozhodovania bežných ľudí horšia ako kvalita rozhodovania nás poslancov? Prečo odmietame aj vypočuť si riešenie občanov na otázky nezamestnanosti, hazardu či životnej úrovne?

    Niektorí, čo mám možnosť pozorovať, tak niektorí, ako keby sme boli odtrhnutí od reality a nechceme si nechať poradiť, nechceme si vypočuť názory bežných občanov. Ako keby sa bojíme im dať moc na to, aby mohli predstúpiť pred túto sieň zákonnosti a povedať, ako si predstavujú správu tejto krajiny. Veď rovnako, ako keď každú schôdzu zamietneme 30 až 50 opozičných návrhov, každú schôdzu môžme zamietnuť aj jeden či dva zákony alebo návrhy zákonov občanov. Nie je na tom nič zlé, aby bežný občan mohol a mal právo vystúpiť pred túto sieň zákonnosti, ak zastupuje 15-tisíc ľudí, pričom tento počet zodpovedá v priemere každému jednému poslancovi.

    Kolegovia, dovoľujem si vás veľmi úprimne požiadať, aby sme zostúpili z piedestálu falošnej dokonalosti a dali možnosť ľuďom vyjadriť sa, ako si oni predstavujú správu tejto krajiny, lebo oni sú nositelia moci, oni platia dane a oni si zaslúžia byť počúvaní.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Vašečka a pani podpredsedníčka Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem pekne. Mne sa to veľmi páči nielen preto, že som spolupredkladateľ, ale tá myšlienka ma zaujala preto, priznám sa, že nie som ten hlavný iniciátor, že som spolupredkladateľ, ale tá myšlienka sa mi zapáčila preto, že môže prísť skupina občanov priamo predložiť návrh zákona a snáď by k tomu zákonu mohla prebehnúť aj seriózna diskusia, pretože by ju nepredkladal SMER alebo opozícia, alebo niekto, kto je z nejakého dôvodu osobne nejaký neprijateľný, alebo mu nechceme prihriať polievočku, nechať zarobiť politické body. Bol by to proste vecný návrh občanov, z ktorých by asi pravdepodobne bola veľká zmes voličov rôznych strán. Čiže by to nemusel byť nejaký stranícky boj, ale skutočne by mohla prebehnúť vecná debata.

    Ak ho chceme potom zamietnuť, tak by to nebolo, keď to poviem tak ľudovo, lebo Fico, lebo opozícia, ale mohla by tam byť naozaj, tento návrh zákona je dobrý alebo zlý, tento návrh zákona môžme pustiť do druhého čítania a tam ho môžme prípadne vylepšiť. A myslím si, že by to prispelo k atmosfére konštruktívnosti a serióznej debaty a snáď by sa to potom nakazilo aj smerom k tým opozičným návrhom a tiež by sme možno boli viac náchylní debatovať aj o nich z hľadiska vecnosti, či sú dobré, alebo zlé, ale nie či sú vládne, alebo opozičné.

    Takže podporujem, samozrejme, návrh tohto zákona a myslím, že by to bol konštruktívny a prospešný prvok v našej parlamentnej demokracii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Fakt je, že u nás vládne všeobecná apatia. Existujú skupiny občanov, ktoré svoju nespokojnosť vyjadrujú spôsobmi, aké majú doteraz možné. To znamená, len kričať, búchať. Nijaký iný spôsob prezentácie nemajú. Toto by bolo možnože také vyvrcholenie, mohlo byť vyvrcholenie ich činnosti.

    Treba naozaj poukazovať aj na tendencie, ktoré sú v rámci Európskej únie. Keďže existuje rovnaká možnosť na Európskej únii, nevidím dôvod, prečo by niečo podobné nemohlo fungovať aj u nás, a zvlášť, keď vieme, že inštitút referenda je u nás prakticky úplne nefunkčný.

    Je naozaj škoda nevyužiť takúto možnosť, aj keď sa možnože niektorým kolegom zdá čudná, možnože zvláštna, nevedia sa s tým stotožniť, ale naozaj je to téma, ktorá je hodná diskusie a v rámci tých rozpráv, ktoré sa tu už aj počas tohto pléna vedú o zapojení občianskeho sektoru, si myslím, že tá diskusia by mala prebiehať, prebehnúť. A takisto vás žiadam o podporu tohto návrhu.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.

    Hneď na začiatok musím povedať, že zastupiteľská demokracia vznikla tak, že cez demokratické voľby sú poslanci volení občanmi preto, aby občania cez nich mohli vyjadrovať svoje názory a politické názory, názory na to, ako sa má spravovať krajina, a títo ľudia poslanci majú túto vôľu ľudí vykonávať napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky alebo pri samospráve v obecných a miestnych zastupiteľstvách. Ja sa nepovažujem za vyvoleného, ja sa považujem za človeka, ktorý tu zastupuje občanov Slovenska, a cezo mňa môžu občania Slovenska sa na mňa obracať a cezo mňa môžu napríklad prekladať návrhy zákonov. Dobré myšlienky, dobré návrhy aj od jedného občana som ochotný si osvojiť a spracovať do návrhu zákona.

    Nerozumiem, prečo by to muselo byť 15-tisíc ľudí, keď stačí jeden človek, ktorý sa na mňa obráti s dobrým názorom, alebo skupina občanov, a ja ten návrh zákona predložím. Predpokladám, že takto pracuje každý poslanec Národnej rady. Predpokladám, že aj navrhovatelia takto pracujú, ak sa na nich obrátia ľudia, skupina ľudí, občania, ak sa stotožnia s tým návrhom, tak ho prednesú.

    Som presvedčený o tom, že keby tento návrh zákona prešiel, tak by to bol nástroj pre extrémistické skupiny obyvateľov, ktorí by svoje extrémistické názory prenášali do Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, majú totiž aj politickú, nielen osobnú, ale aj politickú zodpovednosť. To znamená, ten, kto tu predstupuje do Národnej rady s návrhmi zákonov, ktoré sú hlúposti, tak ako pán navrhovateľ spomenul, ten, keď tu bude viackrát predstupovať s hlúposťami, tak v ďalších demokratických voľbách by ho občania mali odmietnuť. Ale ten, ale 15-tisíc podpisov na to, aby sa predniesol návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, by to bolo sto percent pôda pre extrémistov. Pretože normálni ľudia vedia, že cez demokratické voľby vyjadria svoj politický názor, zvolia si svojich zástupcov a tí budú zodpovedne pracovať v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Tak sa snažím pracovať ja. Pevne verím, že aj ostatní kolegovia poslanci. Preto tento návrh zákona nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kadúc, Poliačik, Procházka, Jurinová, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pán Zajac, ja vás radím medzi takú tú, tú sympatickejšiu časť tohto, tohto pléna a ja si, si myslím, som, teda myslím si, že hovoríte pravdu, že keď hovoríte, že vy predložíte návrh zákona, ak vám to pošle občan. Ale ja vám môžem povedať, že ja teda odpisujem na každý jeden e-mail a dostávam častokrát odpoveď, že waw, že vy ste jeden z mála, ktorý mi dokáže odpísať. Väčšina, drvivá väčšina, a to hovorím o 140 ľuďoch, ignoruje maily občanov. Takže možno, možno aj ty si jeden z nich, ktorý neignoruje, čomu sa ja teším.

    Ale čo tým chcem povedať, že je nutné dať týmto ľuďom, ktorí majú kopec dobrých nápadov, právo, aby, ak sa zíde 15-tisíc ľudí a podpíše návrh zákona, oni budú vedieť, čo budú podpisovať. Nebudú podpisovať extrémistické návrhy, budú vedieť, aký je návrh zákona, čo sleduje, bude mať dôvodovú správu, bude to komplet, tak ako je to tu.

    Inými slovami, tých 15-tisíc, neviem, či som to dobre vyjadril, zodpovedá skutočne priemernému počtu ľudí, ktorí, ktorí dali mandát jednému poslancovi. Čiže, ergo to znamená, jeden poslanec rovná sa 15-tisíc občanov.

    Ja sa naozaj nebojím žiadnych extrémistických návrhov, že by niečo také sa malo stať. A keby aj, veď ten parlament tu je na to, aby to potom, aby to potom zamietol. Proste príde to sem, ten človek si to odprezentuje, ten človek si dal nejakú námahu a parlament povie, toto je neprijateľné, toto extrémistické, my to zamietame.

    A ruku na srdce, si tu asi dlhšie ako ja a koľko tu bolo - či nie? -, tak je tu viacero poslancov, ktorí sú dlhšie ako ja, boli tu rôzni poslanci. Skúste si zájsť do análov a zistíte, že boli tu aj extrémisti.

  • Pán kolega, nemyslím si, že je správne to takýmto spôsobom stavať na hranu, že dokonca vyhlásiť človeka, ktorý berie procesy zastupiteľskej demokracie za jediné možné na presadenie názoru za normálneho, už mi príde ďaleko, ďaleko za čiarou. Existuje na Slovensku kopec normálnych ľudí a dokonca si myslím, že normálnych aj podľa kritérií KDH, ktorí sú sklamaní zo zastupiteľskej demokracie a hľadajú nejaké cesty, akým spôsobom výraznejšie presadiť svoj názor.

    Ja síce nie úplne súhlasím s návrhom, ktorý máme teraz na stole, ale iniciatívu na nejaké vytvorenie možnosti pre ľudí predkladať zákony pre Národnú radu by som nezavrhoval. Asi by som skôr preferoval cestu cez vládu, to znamená, že by bol, že by bol záväzný návrh zákona, ktorý by legislatívne oddelenie vlády muselo spracovať, lebo by to zaručilo podľa mňa vyššiu kvalitu toho materiálu aj dodržanie nejakých legislatívnych pravidiel a bolo by to ľahšie potom spracovávať v parlamente. Ale, ale som ochotný sa na túto tému rozprávať. Ale určite by som nevyhlásil za normálneho človeka len takého, ktorý raz za štyri roky ide odovzdať svoj hlas vo voľbách a potom sa spoľahne buď na poslanca Zajaca, alebo Procházku, alebo Hlinu, alebo ktoréhokoľvek z nás, že to tu zaňho bude štyri roky kopať. Iniciatíva na strane občanov by mala pribúdať a toto by mohlo byť jeden z krokov na jej zlepšenie. Nevravím nutne, že tento návrh, ale možno nejaký jemu podobný.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Procházka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Zajac, pri všetkej náklonnosti, ktorú ja k vám prechovávam, tak mi to občas prišlo ako z 80. rokov, že ma zvolili a ja tu budem zodpovedne a to už ja tu mám vlastne ten mandát a ľudia dole sú extrémisti. Viete, ono možno ten národ si myslí o vás a vašich kolegoch, že ste extrémisti a že ste sa tak vzdialili od toho, čo je normálne a v súlade so zdravým rozumom, že už ste na tej extrémnej polohe alebo sme na extrémnej polohe my politici, ale nechcem sa nijako do toho navážať, čo ste hovorili, len tomu oponovať.

    ALFA prišla s týmto návrhom asi pre ôsmimi mesiacmi v októbri a vtedy sme navrhovali 100-tisíc podpisov na zákonodarnú iniciatívu. Ale táto úprava, s ktorou dnes prichádzajú kolegovia z OĽaNO, sa mi pozdáva, mne sa tých 15-tisíc nezdá žiadna katastrofa, ja ten návrh podporím. Niečo ako actio popularis je bežné vo viacerých, viacerých jurisdikciách.

    A ešte k tým extrémistom možno krátko, keď tu mám ešte 40 sekúnd, že mne sa zdá, že Slovensko je dnes jeden veľký tlakový hrniec - papiňák, ktorý potrebuje trošku výpust, ktorý potrebuje ventil, kde ľudia potrebujú mať pocit, že ich hlas nemá hodnotu len jeden deň, v deň, keď sa chodí k volebným urnám. Ale že ten svoj hlas dokážu uplatniť aj v priebehu, v priebehu volebného obdobia.

    A vy, pán poslanec, vy nemáte väčšiu moc ako ľudia, ktorí vám dali ten mandát. Máte ju menšiu, pretože je odvodená od ich moci, ich je tá pôvodná, im patrí všetka moc v tomto štáte a jej výkonom dočasne poverujú poslancov.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No rovnako som zostala prekvapená, Paľo, tvojím vystúpením, takisto som sa veľmi začudovala názorom, ktoré máš, a tiež mi pripadajú, ako keby neboli zo súčasnosti. Jak keby si nereflektoval na to, čo sa deje nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. Vidíš, že všetko vrie a stále sa tváriš, že zastupiteľnosť, ktorá je teraz v podobe nás, je to správne, čo nás má vytrhnúť z niečoho. Zdá sa mi to, neviem, zvláštny postoj.

    Tiež by som sa možnože ešte k tej myšlienke, že táto myšlienka je tu už dlho. Áno, je táto myšlienka už tu veľmi dlho, je tu možnože ešte dlhšie, ako bola odprezentovaná kolegom Procházkom, ale dôležité je, že sa to konečne pretavilo do nejakej podoby. A prišiel čas, aby sme o tom diskutovali, može(možno) sa podarí vymyslieť ešte lepší návrh a určite si nemyslím, že 15-tisíc podpisov je veľmi malá vzorka z nášho obyvateľstva.

    Ďakujem pekne.

  • Kolega Zajac, máš také pekné priezvisko a ako možno aj preto si mi sympatický, ale možno aj pre tú svoju činnosť, ale inokedy návrhy, alebo teda postoje, ktoré máš, vcelku beriem, ale teraz si neodpustím, keď som teda začal, že aké máš priezvisko, povedať, že "zabudol vôl, že teľaťom bol". V momente, ako si sa stal poslancom, zrazu ty si ten pán, ty si ten, ktorý dokáže posúdiť, či ten návrh, ktorý ti nejaký občan pošle, či je správny, alebo nie, a ty, keď sa rozhodneš, ho predložíš, alebo nie. A iba ty, iba ty, iba ty si ten správny filter, ktorý môže rozhodovať o tom, že či niečo je extrémistické, alebo nie. Presne toto, bohužiaľ, si tu krátko, ale už si nabral maniere klasického slovenského politika, ktorý vystúpi na slonovinovú vežu, tam sa zamkne a zvrchu pozerá na ľudí. Presne takto sa, bohužiaľ, správaš.

    Čiže ešte raz, "zabudol vôl, že teľaťom bol", po východniarsky možno "zabudul vul, telatum bul", nevím, to ty vieš presne, ako sa to hovorí. Ale skús si tri-štyrikrát dneska pred zrkadlom to zopakovať a podľa mňa úplne inak sa budeš na ten návrh pozerať.

    Nie je žiadne, nie je namieste, aby sme ľuďom brali možnosť iniciatívy. Oni jednoducho možno voči tebe a nikomu z nás nemajú žiadnu dôveru, oni nechcú ti ani poslať návrh zákona a dupľom možno nie kádehákovi, dupľom nie Matovičovi, dupľom nie nejakému smerákovi, jednoducho nemajú voči nám dôveru. A preto chcú napriamo si využiť svoju možnosť a nie doprosovať sa nejakému poslancovi, aby sa nad nimi zmiloval a predložil nejakú iniciatívu.

    A preto nevidím najmenší dôvod, aby sme im to zakazovali, aby sme im hádzali polená pod nohy. Naďalej ty budeš pán poslanec, ktorý bude môcť tlačiť správne tlačítko, možno podľa svedomia, možno podľa príkazu, ale ty rozhodneš, či ten návrh zákona prejde, alebo nie. A nakoniec ešte raz...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým za to, že na mňa reagovali.

    Hneď na začiatku svojho vystúpenia som povedal, že sa považujem, že zastupujem občanov. A takto isto by mali postupovať aj 150 poslanci v Národnej rade, ktorí tým, že sú tu viaceré politické strany, dneska už aj nezávislé osobnosti, zastupujú široké spektrum občanov, to znamená aj široké spektrum názorové, ktoré je v spoločnosti.

    To znamená, dneska, pán Poliačik, ja som ten, ktorý podporuje všetky občianske iniciatívy, ktoré v spoločnosti sú. A ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca, nielen na mňa, ja sa nepovažujem za jediného, ktorý, ktorý dokáže predniesť niektoré návrhy zákonov. Ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca. Ak napríklad ja by som s nimi nesúhlasil, obrátia sa na nejakého iného poslanca, veď je tu širokospektrálne zastúpenie.

    Ja som, pán kolega Procházka, nepovedal, že ľudia sú extrémisti, len som povedal, že toto podľa môjho názoru je spôsob, ako práve v spoločnosti tie extrémistické nálady, ktoré sú v určitých skupinách obyvateľov, presne tieto skupiny by sa dokázali cez tento spôsob 15-tisíc občanov iniciovať, združiť a oni by predkladali takéto návrhy zákona. Tá mlčiaca väčšina obyvateľov by takto nepostupovala. Ja som poukázal na toto vo svojom vystúpení.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Na začiatku, keď som videl to husté zastúpenie, ktoré tu v sále bolo, tak ešte som pozeral na tých pár poslancov SMER-u, že možno, možno sú fanúšikovia toho návrhu, ale potom, keď začapkali vystúpeniu pána Zajaca, tak som pochopil, že asi ktorá bije a pravdepodobne je rozhodnuté. Ale napriek tomu by som bol veľmi rád, aby rozhodnuté nebolo, aby sme úplne bez nejakých politických okuliarov pozreli na návrh a zvážili, či si ľudia nezaslúžia možnosť aspoň predložiť návrh zákona. Nie možnosť hlasovať v Národnej rade, ale možnosť aspoň predložiť návrh zákona.

    My sa ich teda aj v tom dodatočnom návrhu, ktorý následne predstavím, je, my ich nezvýhodňujeme v ničom. Jednoducho musia predložiť presne rovnakým spôsobom ako poslanci, ako vláda so všetkými náležitosťami v súlade s legislatívnymi pravidlami, čiže, Martin Poliačik, nemusíš mať obavy, že by ten návrh zákona bol v nejakom stave, ktorý by sa, ktorý by tu spôsobil nejaký chaos. Rovnaké podmienky kladieme na ten návrh zákona jako na vládu, jako na poslancov.

    Možno ešte ku kolegovi Zajacovi teda, ktorý jediný mal odvahu takto, takto verejne vyjadriť svoj protinázor, by som mu chcel pripomenúť, že volilo ho 4 482 ľudí, kolegu Přidala, ktorý tu nie je, 1 600 ľudí. Čiže volilo ťa omnoho menej ľudí, ako my navrhujeme, aby počet ľudí, ktorí by mohli predložiť návrh zákona. Čiže volila ťa ani nie tretina z tých ľudí, od ktorých my by sme vyžadovali, aby sa museli podpísať, urobiť túto prácu, podpísať sa pod návrh zákona. A už osobne iba z tohto dôvodu podľa mňa by si mohol mať úctu voči tomu, že vlastne vyžadujeme od tých ľudí omnoho viacej ako od teba samého, ktorého volilo výrazne menej ako tých 15-tisíc ľudí.

    Keď hovoríš, že v parlamente je širokospektrálne zastúpenie, takže keď neuspeje u teba, možno uspeje u druhého, ale práve keď tu veľakrát máme plné ústa toho, jak nám záleží na tých, ktorí majú menšinový názor, ktorých názor nemôže zaznieť. Možno aj z môjho pohľadu to vyznie zvláštne, ale ja si myslím, že by sme mali pozerať aj na to, čo i naši politickí oponenti, ktorí neprekročia 5 %, čo mali, mali na srdci a chceli predložiť. A tieto návrhy tu jednoducho nezaznejú mnohé, lebo tí ľudia, ktorí tieto strany volili, tu necítia alebo nemajú svojho zastupiteľa. To sú možno ľudia, ktorí sú a priori sklamaní z politiky, čiže 40 % ľudí na Slovensku z dospelej populácie, ktorí ani voliť nechodia, čiže tí tu svojho poslanca nemajú, a to je z tých 60 %, ktorí voliť chodia, približne 20 % hlasov, ktoré prepadnú pri stranách, ktoré neprekročia 5-percentné kvórum. Tí tu takisto nemajú svojho zastupiteľa.

    Čiže tento návrh, a dokopy keď toto zrátame, my tu reprezentujeme, alebo ani nie polovička dospelých ľudí nad 18 rokov s volebným právom na Slovensku tu má svojho poslanca, ktorého aspoň stranu, keď nie krúžok, volili. To znamená, že viac ako polovička ľudí vzhľadom na prepadnuté hlasy a vzhľadom na neúčasť vo voľbách tu nemajú(nemá) svojho poslanca, ani nezávislého, ani závislého, ani v straníckom košiari, ani mimo straníckeho košiara. Čiže viac ako polovička ľudí nemá svojho poslanca. Nenúťme týchto ľudí, aby sa doprosovali tým poslancom, ktorých nevolili, dajme im takúto aspoň symbolickú možnosť, ale teda reálnu možnosť predložiť návrh zákona, im to pomôže a nám to neublíži.

    Nevidím žiadny dôvod na to, aby sme týmto ľuďom hádzali polená pod nohy a aby sme im nedali pocit, že Národná rada Slovenskej republiky je zastupiteľský orgán aj ich samých. Aj keď nebudú tu mať ľudí, ktorí budú možno hlasovať v súlade s ich presvedčením, alebo ich jednoducho tu nedostali, alebo sú sklamaní zo všetkých z nás po tých rokoch, čo politici na Slovensku predvádzajú, alebo aspoň budú mať možnosť predložiť tú iniciatívu. Stále nám to z krásy neubudne, stále ty si budeš môcť vybrať "za", "zdržal sa" alebo "proti", alebo nebudeš hlasovať. Čiže stále my budeme mať to právo, ktoré nám ľudia vo voľbách dali, len ľudia získajú trošičku práva navyše. Pár, dva-tri zákony, návrhy zákonov, kebyže aj podľa mňa preháňam, ak by sa dostali na plénum Národnej rady, tak pri tých 99, čo tuším máme na tejto schôdzi, určite by to nikomu neublížilo. Možno za hodinku by parlament ich spláchol, vyjadril sa, nevyjadril sa, nikto by možno nenabral ani odvahu sa k tomu vyjadriť a návrhy zákona odsúdime na večné veky niekam do koša. Ale ľudia budú mať možnosť aspoň si konfrontovať, kto sa s ich návrhom stotožnil a kto nie.

    A nepodceňoval by som ľudí, tak ako si to urobil ty, že automaticky predpokladať, že teda takýmto spôsobom sem budú chodiť extrémistické názory a iba poslanci sú jediný schopný filter, ktorí extrémistické názory dokážu z parlamentu vyfiltrovať. Extrémistických názorov tu máme každý deň, myslím si, že na jednej ruke by sme ich nespočítali.

    Ďakujem veľmi pekne. Poprosím, ak je to možné, zvážiť prípadne ešte podporu. Mne to pripadalo, aj som to vybadal v rečiach niektorých predstaviteľov SMER-u po voľbách a hlavne v čase protestov Gorila, že takýto prísľub vlastne voči tým protestujúcim zo strany predstaviteľov vládnej strany zaznel. Skúsim si ho do čítania druhého návrhu zákona, ten citát niektorého vášho kolegu predstaviteľa, nájsť, aby som vám ho prečítal.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 488. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 469.

    Opäť dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dovoľte mi, aby som predložil súvisiacu zmenu zákonov s predošlým návrhom zákona. V podstate hovorí o tom istom, takže nemienim to nejako naťahovať, len by som zopakoval tie základné argumenty, ktoré som použil v predošlom vystúpení alebo v obhajobe ústavného zákona.

    Ide o návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku a zákon o petičnom práve v znení neskorších predpisov, kde podrobnejšie rozoberáme, a teda navrhujeme spôsob, akým by teda vlastne ľudia si, tá zákonodarná iniciatíva sa dostala na rokovanie Národnej rady, presne ako vlastne tá petícia má byť zozbieraná, ako to má vyzerať, aby to teda bolo v súlade so súčasnými, nie zaužívanými pravidlami.

    Napríklad navrhujeme to, aby poverený zástupca ľudí petičného výboru mohol predniesť ten návrh zákona tuná v pléne Národnej rady, ale teda potom zväčša ide o technikálie, ktoré dávajú do súladu náš návrh s tým vlastne zaužívaným chodom, aby to nebolo niečo, čo by vlastne chod Národnej rady nejakým spôsobom narušilo, a aby ani sami sme pomaly nerozoznali, ako dnes pri tom prerokovávaní ani skoro nerozoznávame, nejaký veľký rozdiel medzi vládnym návrhom a poslaneckým, okrem toho, že tu sedí teda príslušný minister. Tak aby v tomto prípade jediný rozdiel bol, že tu bude sedieť poverený zástupca petičného výboru, ktorý by vlastne návrh odprezentoval.

    Opakoval by som sa, možno by to bolo zaujímavé takýmto spôsobom sa dožadovať pozornosti, predtým vás tu bolo šesť a pol, teraz vás je tu osem a pol, asi by to veľký nejaký zmysel nemalo. Takže predpokladám...

  • Reakcie z pléna.

  • Predpokladám, že bude stačiť iba zopakovať, že v obidvoch vlastne návrhoch, aj v predošlom ústavnom, teda ale aj v tomto k zmene rokováku a k zmene zákona o petičnom práve navrhujeme to, aby popri tom, že...

    Kolegyňa, ktorá tu predtým nebola, sa ozvala...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, pán poslanec, myslím si, že aj to bolo také zneváženie, vás tu je osem a pol, naozaj, na túto rannú hodinu, ktorý poslanec si to chcel vypočuť, tak prišiel, tak nezľahčujte...

  • Jasné. Dobre, dobre, pani predsedajúca, beriem.

    Čiže v súlade s tým, aký je tu záujem o diskusiu, tak v súlade s tým aj zostručním to vystúpenie.

    Navrhujeme, aby popri možnosti, ktorú dnes má vláda, popri možnosti, ktorú dnes má poslanec, rovnakú možnosť predložiť návrh zákona mala aj skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa pod konkrétne vypracovaný návrh zákona podpíšu, pod vypracovaný návrh zákona v súlade so všetkými pravidlami, ktoré zaužívané v Národnej rade máme, čiže v súlade so všetkými zákonnými predpokladmi, ktoré predkladanie návrhov upravujú.

    A myslíme si, že by to bol dobrý krok v prospech priamej demokracie, bol by to ústretový krok voči viac ako polovičke ľudí, ktorí voliť nechodia alebo ktorých hlasy vo voľbách prepadnú a ich politický zástupca sa sem nedostane, čiže títo by získali aspoň možnosť predložiť návrh zákona, samozrejme, nezískali by možnosť, aby za návrh zákona si zahlasovali. Naďalej by táto možnosť zostala na nás, čiže neubudlo by nám z našej suverenity alebo suverenity Národnej rady ako zastupiteľskej demokracie.

    Myslíme si, že v dobe, ktorú zažívame, že ľudia už čím ďalej, tým menej veria svojim politickým reprezentantom a chcú sa viacej podieľať na správe vecí verejných, by to bol sympatický krok práve v tomto duchu, a preto vás poprosím o podporu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 469 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tento zákon nadväzuje na to, o čom sme sa tu rozprávali vlastne pred chvíľkou, tlač 487, a jeho cieľom je dať možnosť skupine najmenej 15-tisíc občanov prostredníctvom petície iniciovať zákonodarný proces.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu č. 469.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu pre všetkých 24 poslancov.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Dve vety, nech sa páči.

  • Veľmi jednoduché, ďakujem, že ste tu boli aspoň tí, ktorí ste tu boli. Poprosím vás o podporu návrhu, naozaj z krásy poslancov by neubudlo, ľudia tí, ktorí tu nemajú svojho zastupiteľa, by získali možnosť predložiť návrh zákona, oni by boli spokojní a my by sme iba využili pár hodín z mnohá dní voľna, ktoré máme počas alebo pomedzi schôdze Národnej rady. Čiže nebolo by to na úkor našeho voľného času, alebo veľmi, veľmi, veľmi jemne, ľudia by mali konečne pocit, že môžu aspoň niečo navrhnúť, keď nie už za to hlasovať, a Národnú radu by to nestálo skoro žiadny peniaz. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Nebola žiadna rozprava, ale nech sa páči.

  • Ja, ak dovolíte, sa vyjadrím len k záverečnému slovu pána predkladateľa.

    Ak mi niekto vysvetlí, prečo by mala ostať hranica 100-tisíc podpisov na to, aby sme boli povinní nejakú petíciu prerokovať v Národnej rade, a zároveň aby stačilo 15-tisíc na to, aby tu bol predložený zákon, potom sa môžem začať zamýšľať nad tým, že toto podporím.

  • Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 489. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 470.

    Dávam slovo poslancovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, ako tu už bolo povedané, predkladáme spoločne s kolegom poslancom Miroslavom Kadúcom.

    Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, ktorý do Národnej rady predložila vláda v minulom roku, nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa do tohto zákona o neprimeraných obchodných podmienkach dostalo ustanovenie, ktoré za takúto neprimeranú obchodnú podmienku považuje aj vyžadovanie spätného odobratia obalového a odpadového materiálu, ktorý nepochádza z dodávky tovaru dodávateľa.

    Takéto znenie zákona však nie je v súlade so skôr platným ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o obaloch, pardon, o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej budem hovoriť len o zákone o obaloch), v zmysle ktorého sú povinná osoba a ten, kto uvádza do obehu výrobky v zálohovaných, opakovane použiteľných obaloch, povinný odoberať zálohované, opakovane použiteľné obaly na nápoje, tzv. vratné fľaše rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedli na trhu alebo do obehu, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Čiže postupovať inak, ako to je uvedené v nedávno prijatom zákone o neprimeraných obchodných podmienkach.

    Cieľom nami predkladaného návrhu zákona je odstrániť rozpornú právnu úpravu týchto dvoch zákonov tak, že v zákone o neprimeraných obchodných podmienkach sa jednoznačne uvedie, že ustanovenie zakazujúce dodávateľovi vykupovať viac obalového a následne odpadového materiálu než tovaru, ktorý v tomto obalovom materiáli odberateľovi dodal, sa nevzťahuje na odoberanie zálohovaných, opakovane použiteľných obalov na nápoje podľa zákona o obaloch.

    Návrh zákona sa tiež snaží vychádzať v ústrety občanom Slovenskej republiky, ktorí tak nebudú nútení chodiť do viacerých obchodov v prípade, ak chcú vrátiť vratné fľaše rovnakého typu aj od iného predajcu. Po odstránení protichodnej právnej úpravy ich už odberateľ, teda obchodník, bude môcť takpovediac bez obáv, ale tiež musieť vykúpiť v zmysle príslušného platného zákona o obaloch.

    Rozporná právna úprava zákona o obaloch a zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, tak ako platí dnes, môže mať za následok skutočnosť, že spotrebiteľ namiesto toho, aby navštívil konkrétneho predajcu, zahodí vratnú fľašu do smetného koša alebo aj mimo neho. Tým sa jednak zvyšuje množstvo odpadu, zaťažuje sa životné prostredie, plytvá energiou a surovinami, ale rastú aj náklady potrebné na spracovanie odpadu. Návrh zákona má za cieľ zabrániť týmto situáciám, a preto možno oprávnene konštatovať, že jeho prijatie bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva nežiaduce sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

    Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    A ešte pár slov alebo viet na tému Slovensko a komunálne odpady, ktorá je akousi strešnou témou nad celým týmto problémom. Budem stručný aj preto, lebo na tému odpady tu budeme v tomto roku hovoriť s najväčšou pravdepodobnosťou ešte veľmi veľa.

    Na tom, že situácia v našom hospodárení s odpadmi je zlá, sa zhodneme asi všetci. Výrazne zaostávame najmä vo sfére komunálneho odpadu, z ktorého na skládkach končí u nás viac ako 80 %. K tomu je treba prirátať čierne skládky a množstvo odpadu, najmä z obalov, voľne sa vyskytujúce a esteticky a i hygienicky znehodnocujúce našu prírodu a krajinu. Potom sa nemôžme čudovať, že separujeme menej ako 10 % a recyklujeme len približne 2 % takéhoto odpadu, čo je, iste uznáte, žalostne málo.

    Európska smernica o odpade č. 2008/98 ES, schválená v novembri 2008, požaduje, aby sa v členských štátoch Európskej únie opätovne použilo alebo recyklovalo minimálne 50 % hmotnosti materiálu, ktorý by v opačnom prípade skončil ako obťažujúci a nežiaduci odpad. Ako sme naznačili vyššie, v čase prijatia smernice Slovensko dramaticky zaostávalo a musíme povedať, že, žiaľ, i dnes dramaticky zaostáva nielen za požiadavkami smernice, ale aj za priemerom Európskej únie. Inými slovami, ak máme splniť príslušnú smernicu, musíme pomerne v krátkom čase výrazne zvýšiť mieru separácie a recyklácie.

    S obsahom tohto zákona súvisí aj odporúčanie smernice č. 94/62/ES, ktoré Európska únia odporúča svojim členským štátom podporovať opakované použitie tých obalov, ktoré možno použiť ekologicky priaznivým spôsobom, a do tejto kategórie vratné fľaše nepochybne patria.

    A celkom na záver už len jedno konštatovanie, jeden apel. Ani ja, ani kolega Kadúc netvrdíme, že náš návrh rozhodujúcim spôsobom zlepší situáciu, sme však presvedčení, že svojou troškou napomôže tomu, aby sa situácia aspoň ďalej nezhoršovala. Ak si k tomu prirátame skvalitnenie legislatívneho prostredia, som presvedčený, že nikto z vás nebude mať vecný dôvod tento návrh nepodporiť.

    A tak vám vopred za túto podporu ďakujem. A ďakujem tiež za pozornosť.

  • Pán navrhovateľ, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú správu k tomuto zákonu Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý svojím rozhodnutím a uznesením č. 134 zo 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 489). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 470 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, rozprava nebola, takže ďakujem pekne. Pán spravodajca, tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 493, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 473.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol predmetný návrh zákona týkajúci sa zmeny zákona o obecnom zriadení.

    Tvrdím, čím menšia komunita, tým transparentnejší tok peňazí. Čím väčšia komunita je, tých možností na korupciu a ďalšie nakladanie s nimi je neprehľadnejšie, netransparentnejšie. Samozrejme, pokiaľ komunita príslušná potrebuje vykonávať ďalšie úlohy vyplývajúce pre občanov iných, tak táto hranica počtu sa musí určiť.

    Myslím si, že spravovať veci verejné by sa malo priblížiť čo najviac k občanom, občanom našej republiky, a pokiaľ túto správu pokladajú, že nie je dostatočná, mali by možnosť svojím nejakým zákonným spôsobom cez zákony tu predkladané k tejto správe sa dopracovať, aby správu vecí verejných mohli vziať do svojich rúk.

    To je vlastne podstata aj môjho zákona, ktorý hovorí o možnosti odčlenenia sa časti obce od pôvodnej obce, v ktorej sa teraz nachádzajú títo občania, ktorí možnože sú aj nespokojní s tým, ako v súčasnosti sú zatriedení podľa územného, správneho členenia Slovenskej republiky.

    Myslím si, že nemali by sme diskriminovať občanov pri sebaurčení, ak si chcú svoje územie spravovať sami, pretože zákon im to, dá sa povedať, de iure dovoľuje, de facto nezrealizovateľné.

    Prečo? Tiež som si položil otázku, že aká má byť tá komunita, ktorá je už, dá sa povedať, prevádzkyschopná, v úvodzovkách povedané, tak slovenský zákon to definoval. Definoval to počtom 3-tisíc obyvateľov. Dobre, beriem. V iných krajinách je to, v Maďarsku 300, Nemci majú 10-tisíc, Poliaci to majú bez obmedzenia, Česi majú tisíc obyvateľov. V poriadku, je to daná legislatívna daného štátu. My sme to definovali takto.

    Pravdou je, a to musím na začiatku zdôrazniť, nechcem, aby sme umelo trieštili, tak ako teraz hovoríme, že chceme združovať a zlučovať jednotlivé výkony tejto správy verejnej na nejaké tie obce, ktoré budú obsluhovať aj iné obce, ktoré sú k nim prináležiace, tak myslím si, že týmto zákonom nechcem, neni to účelom. Je iba účelom, aby občania, ktorí vyslovene spĺňajú kritériá, ktoré už sú dané v zákone, mohli to aj reálne zrealizovať.

    Keď si vezmeme historický vývoj, tak pýtam sa, ak viere socializmu boli takto občania pričlenení k určitým mestám, lebo v prevažnej väčšine sa to týka miest, ktoré mali nejaký plán rozvoja, povedali si, ja neviem, že chceme mať 50-tisíc obyvateľov a, samozrejme, najúčelnejšie to bolo tak, že pričleníme vedľajšie obce, ktoré susedia s daným katastrálnym územím mesta. Tak to bolo v mnohých územiach a 20 rokov, od roku 1970, platil zákon Národnej rady, Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky. Tento prakticky platil až do revolúcie, ktorý umožňoval takto pričleňovať jednotlivé obce. Bolo to uvedené, trošku z histórie, v § 8, kde ho zacitujem, ak dovolíte: "Z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí," opakujem "a občania dotknutých obcí", "rozhoduje okresný národný výbor, inak o tom rozhodne krajský národný výbor."

    Chcel by som vidieť tie hárky súhlasov, ktoré mali byť podľa tohto vtedy platného zákona, ak sa takéto obce pričleňovali k okresným mestám, poväčšine, chcel by som vidieť tie tisíce a tisíce hárkov, že ľudia, občania s tým súhlasili. Zatiaľ urobil som nejaké snahy dopátrať sa, nenašiel som. Takže už vtedy bol porušený zákon a, žiaľ, vyzerá, že demokracia, ktorá, ako hovoríme, k nám prišla po roku 1990, dala šancu týmto občanom v takto pričlenených obciach iba do roku 1992.

    Áno, je pravdou, že rozdrobenosť našich sídiel, čo sa týka počtu obyvateľov, je veľká. Na oživenie pamäti: do 500 obyvateľov máme z celkového počtu 2 890 obcí 1 151, to znamená nejakých 40 % až, do 1 000 obyvateľov ďalších 26 %, do 1 500 ďalších 12 %, do 2 000 7 %, do 2,5-tisíc 3,8 %, do 3-tisíc 2 %. Nad 3-tisíc obyvateľov, to znamená, to, čo je aj v zákone dané, je iba 3,61 % obcí, celkove 104.

    Možnosť odčlenenia sa, ako som už spomínal, bola do roku 2002, kedy bol prijatý zákon, ktorý, dá sa povedať, de iure nezamedzoval odtrhnutie sa príslušnej časti, ale de facto to znemožnil.

    Aké sú súčasné pravidlá v zmysle prijatého zákona z roku 2002? Územie sa môže odčleniť, ak je to, žije v ňom najmenej 3-tisíc obyvateľov, ak má svoj, má dané historicky katastrálne územie, tvorí súvislý celok, urbanistický nesplýva s tou častou, od ktorej sa idú odtrhať, a ak tam neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.

    Pýtam sa, ak vezme tú najmenšiu komunitu, ktorá zo zákona je možná, aby sa odčlenila, 3-tisíc obyvateľov, čo musí urobiť, ako naštvať tých zvyšných, by som povedal majoritu, občanov a voličov v tom meste, v ktorom teda už aj oni sú, v tom okresnom alebo v tom krajskom, aby voliči, ktorí následne majú prísť k referendu a to referendum má v 50 % povedať, áno, odtrhnite sa, a z tých 50 %, teda majú prísť 50 %, a z tých 50 % ešte 50 % povedať, že nech sa odtrhnú. Akým spôsobom sa môže týchto 3-tisíc obyvateľov tomu domôcť, aby sa vôbec mohli odtrhnúť? Ja tvrdím, nemajú šancu.

    Preto si dovoľujem predniesť tento návrh zákona, ktorý vám tu predkladám, a myslím si, že mal by dopomôcť a vychádza z myšlienky, že obyvatelia obce, resp. jej časti, majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to na každej úrovni štátu. Z toho vyplýva aj právo rozhodovať alebo mať podiel na rozhodovaní o stave a výzore časti obce, v ktorej žijú, pretože na úrovni obce sú prijímané rozhodnutia, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú každodenný život občanov, či už ide o stav pozemkových komunikácií, výstavbu a celého života v danej obci.

    Preto som si ho dovolil predložiť a jeho základnou filozofiou, v ktorej, dá sa povedať, dopĺňam, resp. mením tento existujúci zákon o nasledovné:

    - Sprísňujem podmienky možnosti odčlenenia sa obce, a síce v tom, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia obce, ktorá sa odčleňuje, by mala byť menej ako 50 % dĺžky od toho územia, od ktorého sa odčleňuje.

    - Petíciu na rozdelenie obce, ktorá by mala byť vypísaná, pokiaľ neni vyhlásené referendum, ako by to mestské zastupiteľstvo malo vyhlásiť. Momentálne je, že je tých, je potrebné na tú petíciu 30 % oprávnených voličov. Ja ju zvyšujem na 60 %, ale iba v tej odčleňovanej časti.

    - A tretie závažné ustanovenie, ktoré by malo umožniť odčleniť sa, je, že miestne referendum sa uskutoční iba v tej miestnej časti, ktorej sa to týka.

    Myslím si, že to by mal byť zmysel, ak sme nechali možnosť v tomto zákone vôbec odčleniť sa nejakej časti. Takto to majú aj v českých zemiach, s ktorými sme boli ešte pred minulými rokmi v spoločnom štáte, a myslím si, že je to na úrovni a je to viac demokratické, ako je to momentálne u nás.

    Nechcem, ešte raz opakujem, nechcem, aby sme vytvárali 500-, 300-členné komunity. Akceptujem súčasný stav, aký je, takže dúfam, že táto moja novela nájde pochopenie aj v radoch vás, poslancov Národnej rady. To je jedno, na ktorej strane spektra stojíme. Dajme šancu našim občanom, ktorí sú mnohí nespokojní. To nebudú tisíce obcí, nebojte sa. Ako som už čítal, takýchto obcí je minimum a tých miestnych častí, ktoré majú nad 3-tisíc obyvateľov. A myslím si, že mali by sme dokázať, že s demokraciou to myslíme vážne, nie iba de iure, aj de facto, a národ, ktorý nám dal tú šancu, aby sme tu boli, myslím si, že si to zaslúži, aby sme hlasy, ktoré idú zdola, boli tlmočené aj formou novely zákona. Ako to bolo pred chvíľou hovorené o petíciách. Koľko vlastne hlasov by malo byť, aby petícia mohla ísť do nejakého, do pretavenia nejakého zákona, ten podnet, ktorý z nej príde.

    Takže bol by som veľmi rád, aby ste, dá sa povedať, de facto spriechodnili možnosť odčlenenia sa obcí, tých občanov, ktorí sú nespokojní. Pretože sú abnormálne situácie, kde idete z mesta cez obec do mesta. Takže myslím si, že to je anomália, ktorá nemá obdobu, a neviem, ako by sa mali títo občania domôcť možnosti, ak nie zákonným spôsobom. Tak preto tento zákonný spôsob formou môjho návrhu predkladám.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona, ktorá ukáže, že to s demokraciou na Slovensku myslíme vážne.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi, aby uviedol spravodajskú správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 493), v prvom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 493). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 473 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem...

  • Reakcia z pléna.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. No, pán poslanec, mali ste sa prihlásiť. Tak ste si mali kartu zobrať so sebou. Pán poslanec Poliačik, chcete sa prihlásiť?

    Poďte, nech sa páči.

  • Tri minútky, sľubujem.

    Ja len jednu vec, Martin, som chcel povedať, že súhlasím s tým, áno, že niečo ako právo na sebaurčenie by sme mali rešpektovať aj v medzinárodnej politike, aj vo vnútri, v našej vnútronárodnej politike, a tým pádom v zásade principiálne by na tom tvojom nápade nemalo byť nič zlé, že si každá obec môže povedať, čím chce byť a s kým chce byť spojená alebo nechce byť spojená. To je všetko v poriadku, ale zároveň tu máme obrovský tlak na verejné financie.

    My máme strašne veľa obcí. Strašne veľa obcí, kadejakých lazov a maličkých dediniek, ktoré už dávno nemali mať svojho vlastného starostu, nemali mať svoje vlastné zastupiteľstvo. Už dávno tu mal vzniknúť tlak na vytváranie väčší municipalít a mali by sme nastavovať zákonné podmienky takým spôsobom, aby bolo výhodné pre menšie obce síce zachovávať si svoju nejakú autonómiu, čo sa týka územia a rozhodovania o menších veciach, ale aby veľké, základné veci, ktoré sa týkajú spravovania tých obcí, sa spájali do väčších celkov, aby tie municipality rozhodovali potom o viacerých obciach naraz. Lebo potom tu máme nezmyselné úkazy, akože polovica obecného rozpočtu ide iba na to, aby bol zaplatený starosta a jeho sekretárka. Máme tu nezmyselné úkazy, kde samotná samospráva zožerie väčšinu peňazí, ktorá má ísť do toho, aby občania z tej samosprávy niečo mali. A kým nebudeme mať vyvážený postup, kde na jednej strane, áno, budeme rešpektovať právo na sebaurčenie tej danej mestskej časti alebo tej malej obcičky, alebo toho lazu, alebo, tak ako ty hovoríš, nad 1 000 občanov, ale môžme to zobrať aj všeobecne. Ale zároveň, keď tu nebudeme mať veľmi silno nastavenú motiváciu pre malé obce, aby sa spájali do municipalít, aby to pre ne bolo výhodné, aby z toho mali možno zo štátneho rozpočtu aj nejaké peniaze, tak sa obávam, že iba jednostrannú iniciatívu potom my v SaS podporiť nemôžeme, pretože tam nevidíme tú druhú stranu.

    Toľko. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Len veľmi kratučko. Určite ten alebo dôležitá myšlienka šetrenia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Chcete faktickú? Ešte prepáčte. Tak dajte, stlačte 3, pán poslanec Hlina.

  • Myslím si, že to, čo si hovoril o šetrení, je úplne nepopierateľné, je to fakt a treba s tým niečo robiť. Na druhej strane ako mám pocit, že tým kolega nejde do spôsobu odčleňovania obcí pod 3-tisíc, tak by sme sa nemali báť toho nárastu extrémneho. Princíp sa mení. Vieme, že prebieha predsa reforma, ktorá by mala byť hlbšia, mala by smerovať ďalej. Ale čo sa týka jeho problému, ktorý rieši touto novelou, tak takýmto smerom sa tá novela nebude zrejme uberať alebo ten princíp, ktorý chcú zaviesť ako nový v samosprávach.

    Mne sa práveže to jeho riešenie zdalo čisté a možnože inovátorské a obhajuje naozaj záujmy samospráv, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vedeli samostatne fungovať bez toho, aby nadmerne odčerpávali zdroje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, v jednom máš pravdu, to ti potvrdila aj kolegyňa Erika, že skutočne treba šetriť a navzájom spájať práveže menšie obce do väčších celkov, do municipalít. Ale na druhej strane tu máme problém, že jedna mestská časť dopláca na veľké mesto a rozhoduje tam práve časť, ktorá má väčšinové zastúpenie v tom zastupiteľstve, a tým pádom ignoruje absolútne potreby tej danej mestskej časti. A tá mestská časť má pocit, že keď je takto utláčaná, má právo sa odčleniť, aby si dokázala sama efektívnejšie a plnohodnotnejšie spravovať financie, ktoré má vyzbierané od svojich občanov cez rôzne svoje vnútorné dane. Takže prečo im na toto brať právo?

    A na druhej strane povedzme si takto, že, áno, treba nám urobiť veľkú reformu verejnej správy, ale zatiaľ sa tu robia len čiastkové kroky. Toto nie je reforma, ktorá sa robí aj v rámci programu ESO. Toto je len taká kozmetická úprava a skôr by som to nazval e-Governmentom, ale čo je tiež samozrejme veľmi dobrá vec, pretože je to tu nevyhnutne potrebné. Avšak ešte doteraz nebol spravený audit kompetencií verejnej správy a na základe nej by sa malo práve naplánovať to, akým spôsobom sa bude Slovensko uberať v rámci svojho územnosprávneho členenia práve kvôli tomu, aby sme spájali malé obce do väčších municipalít, efektívnejšie celky, regióny, ktoré dneska máme rozbité, pretože región ako taký máme rozbitý a nemáme ho definovaný ako región, a tým pádom financie, ktoré majú prúdiť do regiónu, prúdia zvláštnym spôsobom cez okresy, VÚC-ky a nikto to nevie zadefinovať poriadne. Sme len štatistickými jednotkami, ktoré ani nemajú zadefinované poriadne v Európskej únii, ale akceptujú ich, pretože sú to naše štatistické jednotky.

    Takže kým sa táto veľká reforma spraví alebo kým sa to vôbec naštartuje, proces, na takúto reformu, tak sú dobré aj čiastočné kroky. A ak samospráva dokáže za sedem rokov, pokiaľ by sa takáto reforma neudiala, ušetriť a efektívne fungovať vo svojej vlastnej správe, tak prečo im tú možnosť nedať.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Ja mám možno skôr takú procedurálno-organizačnú záležitosť, že to vidno, zbožní židia tak strašne rýchlo chodia. Prečo? Aby nestrácali čas chodením, aby mohli študovať Tóru. A mne niekedy príde, aj toto, pán kolega, že tá kanonáda slov, ja som, priznám sa, nevedel, o čom to presne je. Že niekedy tie preteky s časom tak zbytočne robíme. Stráca to aj takú určitú dôstojnosť a vy viete aj pekne pomaly rozprávať, že neviem, prečo tú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale vy máte reagovať na pána poslanca Poliačika.

  • Ospravedlňujem sa, len som chcel to povedať, že ten zhon, a už to identifikujem, že nereagujte, nevystupujte, je piatok, však poďme domov, no. Tak, viete, to je ako. Nepodvoľme sa tomu tlaku, že je piatok a už teda končíme. Ja naozaj, nechajme tomu dôstojnosť. Sú to zákony, niekto sa s tým trápil, pán Fecko sa s tým trápil, nech to má určitú dôstojnosť. Treba to pekne prečítať, aby sa tomu rozumelo, to som chcel povedať. Ďakujem.

  • No. Teraz, pán poslanec, musím vám povedať, že som vám umožnila faktickú, ale naozaj ste nehovorili a nereagovali ste na pána poslanca. Tak nezneužívajte tiež faktickú poznámku.

    Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Poliačik.

  • Budem rozprávať pomaly, aby Alojz stihol počúvať. Martin, respektíve aj všetci predrečníci, ktorí reagovali vo faktických, ešte raz zopakujem, čo som povedal.

    Ak by som videl ucelený systém motivácií, ktoré by, napríklad tak ako Igor hovoril, motivovali veľké mesto, aby dbalo aj na záujmy malých častí, pretože napríklad keby sa niekto odčlenil, tak by získali nejaký menší koeficient na podielových daniach, že by, že by, že by sa im znižovali podielové dane so zmenšovaním ich územia, tam by som takéto niečo vítal, lebo by to bolo vyrovnané. By tam boli vyrovnané tlaky a bolo by tam muselo naozaj dôjsť ku obrovskej kríze pri oddeľovaní toho nejakého územia od tej časti. Zároveň keby som videl systém motivácií, ktoré by tlačili tie menšie celky dohromady, lebo by to bolo pre nich výhodné, takisto by som potom vedel takéto niečo podporiť, lebo by som si povedal, okej, motivácie tam sú, ale niečo ich odťahuje od seba tak výrazným spôsobom, že to jednoducho inak riešiť nevedia.

    Ale čo hovorím ja, je, že tie motivácie nevidím. A pri už súčasnej úrovni rozdrobenosti Slovenska, ja viem, Martin, že, že, že sa tam hovorí o pár obciach alebo pár mestských častiach, ale stále systémovo viacej smerujeme k štiepeniu a nevidím systémové kroky, ktoré by tie, tie finančné toky spájali. Kľudne o tom ešte môžme sa porozprávať niekde, niekde mimo. Ja veľmi rád si vypočujem aj vaše argumenty, len si myslím, že proste tento čiastkový krok nespeje k tomu, aby, aby tá, aby tá celková situácia bola potom nakoniec lepšia.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Potom, pán spravodajca, zhrniete to, dobre?

  • Ďakujem pekne.

    Pán Kolesík reagoval na moje vystúpenie. Ešte raz opakujem. Nemením pravidlá, ktoré sú dané, ale chcem, aby to bolo aj reálne vykonateľné. To znamená, aby o tom rozhodovali tí občania, ktorých sa to týka. Tí, ktorí sú nespokojní, ako odpovedal pán Hraško, spravodajca, lebo oni sú ukrivdení. Lebo, hovorím, neviem si predstaviť, ako sa budú môcť domôcť, pokiaľ to stále bude cez to referendum v celej obci, ako sa oni vlastne môžu aj v súčasnom platnom zákone domôcť toho práva, aby vôbec tú svoju myšlienku realizovali de facto aj de iure v danom čase. To znamená, preto hovorím, že to referendum aj tá petícia sa musí vzťahovať na tú časť, ktorá sa chce odčleniť, lebo ináč my si napíšme do toho zákona, že odčlenenie neni možné a je to vybavené.

    A ja nezmenšujem tritisícčlennú hranicu, ktorá je tam, dokonca ešte dávam aj katastrálne územie, dĺžku hranice, to tam ešte aj sprísňujem, aby to išlo, ale musia o tom rozhodovať tí občania, ktorí sú nespokojní. Lebo 90 % občanov, ktorí sú v tom veľkom meste, sú, samozrejme, spokojní s tým, aký je stav. A oni nemajú problém, aby oni neboli teda odčlenení alebo pričlenení, oni vôbec nebudú o tom rozmýšľať, pretože tí voliči, gro voličov je v tom meste. Aj tie mestské časti, ktoré sú väčšinou bývalé obce, ktoré boli násilným spôsobom pričlenené, to je problém. A ja sa týchto zastávam.

    A myslím, že tritisícčlenná komunita, keď Slovensko povedalo, že to je tá životaschopná a nikto to nenapadol zatiaľ, je to tak, tak hovorím, že, áno, dajme im šancu, aby to mohli aj de facto urobiť v reálnom živote podľa tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Budem reagovať na slová kolegu Hlinu a na úškľabky tuná kolegov zo SMER-u.

    Spravodajská informácia je informácia, ktorá je pripravená k úplne každému zákonu na tejto schôdzi. Kolegovia, koľko sme už mali prebratých zákonov od začiatku týchto posledných volieb? Nepoučujem, ale ste sa tuná rehotali a kolegu Hlinu takisto poučujem o tom, že tá spravodajská informácia je úplne rovnaká pre každý zákon, mení sa akurát hlavička, kde je napísané, kto predkladá zákon, aký zákon sa mení, aká je to tlač. Ostatok je všetko rovnaké úplne a, samozrejme, mení sa ešte číslo rozhodnutia predsedu Národnej rady. Takže ja neviem, čomu ste nerozumeli, okrem toho ste boli mimo sály rokovacej, takže ja neviem, čo ste robili a ako ste sa sústredili na to, keď som čítal túto spravodajskú informáciu.

    Takže do budúcnosti, aby som nezdržoval, pretože minule ma kolegovia zo SMER-u upozornili na to, že ich zdržiavam svojimi prejavmi, tak teraz som to prečítal rýchlejšie, aby som ich zbytočne nezdržiaval. Takže neviem, na čo sa sťažujete. Na to, že som dlhý, alebo na to, že som krátky?

  • Reakcie z pléna.

  • No videl som tie rehoty, takže ako bolo to zrejme u vás, ste sa sťažovali týmto pokryteckým spôsobom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, páni poslanci, no. No, no, poprosím vás naozaj.

  • To ja len tak, veď ja sa rehocem na úplne iných veciach, nie na tom, ako niekto číta spravodajskú informáciu.

    Takže len toľko, ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 495. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 495.

    Vidím, už je pripravený jeden z predkladateľov, Viliam Novotný. Nech sa páči, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorý už ale, myslím, mnohí, ktorí sa venujete tejto problematike, poznáte. Nie je to prvýkrát, čo predkladáme s kolegom Ľudovítom Kaníkom tento návrh zákona v pléne Národnej rady. A nie je to prvýkrát ani v tomto funkčnom období, čo predkladáme tento návrh zákona v pléne Národnej rady.

    Keď som včera predkladal novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hovoril som na úvod o tom, čo by mala byť dlhodobá stratégia sociálneho systému, čo by mal byť dlhodobý cieľ. Som o tom presvedčený, že dlhodobým cieľom by mal byť spravodlivý sociálny systém, a je úplne jedno, či je pri moci ľavica, alebo pravica, našou snahou by malo byť nastaviť sociálny systém tak, aby pomáhal tým, ktorí to naozaj potrebujú, aby táto pomoc bola adresná, aby ju dostali ľudia, ktorí si sami pomôcť nevedia a sú teda naozaj v krízovej, núdzovej situácii a potrebujú pomoc od štátu. Ale na druhej strane sociálny systém, spravodlivý sociálny systém by mal byť nastavený tak, aby motivoval k práci a aby pracovať sa oplatilo.

    Včera som predkladal novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorá hovorila o tej prvej časti spravodlivého sociálneho systému, aby sme pracujúcej rodine s deťmi, ktorá sa nevlastným zavinením dostane do núdzovej situácie, pomohli minimálne tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí nikdy nepracovali a neplatili odvody.

    Dnes budem hovoriť o tom, ako nastaviť sociálny systém tak, aby motivoval k práci, aby pracovať sa jednoducho oplatilo. Predkladáme teda s kolegom Kaníkom novelu zákona o rodičovskom príspevku 571/2009. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu, nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. V čl. I novely zákona sa zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom, pripraviť sa na výkon budúceho povolania. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aspoň 2/3 tohto času, t. j. 180 dní bol zamestnaný, to znamená nemocensky poistený, a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť.

    Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako ako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni alebo strednej školy v sledovanom období.

    V prípade, ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 %. Následne sa výška rodičovského príspevku môže kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.

    Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, toľko dôvodová správa k predloženej novele zákona o rodičovskom príspevku. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Mihálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, kolegovia páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 495), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 475 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky uvedené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona sa tu objavil po pol roku. Už raz sme ho tu na stole mali.

    Cieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na ich miesto a opäť žili slušným a poctivým životom.

    Súčasná situácia taká, žiaľbohu, nie je. Vieme to všetci. Súčasný stav je taký, že cez celú spleť sociálnych dávok, tak ako aj príplatkov k sociálnym dávkam, tak ako sú nastavené, získavajú väčší benefit tí, ktorí nepracujú, ktorí ani pracovať vlastne z hľadiska racionálneho pohľadu na život nemôžu. Pretože keby začali pracovať, tak by poškodili sami seba, poškodili by svoje príjmy, znížili by si svoje príjmy, obrali by sa o priestupkovú imunitu, ktorú dnes majú, a tak tento štát a jeho sociálny systém vlastne znemožňuje, pokiaľ ten človek nie je blázon alebo pokiaľ sa nespráva iracionálne, znemožňuje ľuďom uchádzať sa o prácu, získať túto prácu.

    Oficiálne, samozrejme, každý povie, keď sa ho spýtate, z dotknutej skupiny ľudí, že by pracovať chcel, ale že práca nie je. A ja aj verím, že, áno, pracovať by chcel, pokiaľ by jeho príjem neklesol alebo pokiaľ by ho nevymenil za ten istý príjem, akurát by musel chodiť každý deň do práce.

    A položme si naozaj všetci otázku, kto len chceme, že či vy by ste sa správali ináč, keby ste dostali váš príjem, ktorý dnes máte, nech pochádza z akejkoľvek činnosti, za nič, len za to, že raz za mesiac vám príde na účet alebo si na pošte vyzdvihnete tento príjem. A nemuseli by ste odvádzať žiadnu pracovnú aktivitu. Koľkí z ľudí by volili pracovnú aktivitu a koľkí by volili to, že no tak keď mám na to nárok, lebo tak sú postavené zákony, tak nech mi to štát dá. A venovali by sa voľnočasovým aktivitám, príležitostnému koníčku, príležitostnej práci, záujmovej činnosti. Asi skoro všetci.

    Súčasný systém je takto nastavený pre nízkopríjmových nekvalifikovaných ľudí. Pre ľudí, ktorí za svoju prácu, pretože nemajú nejaké zručnosti a schopnosti, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, dostávajú len nízku mzdu. Sociálny systém im dá viac alebo veľmi blízko tomu, čo im dá práca, a preto nemôžu logicky o túto prácu zmysluplne mať skutočný záujem.

    Takže my navrhujeme v tomto zákone, aby sme rozdelili ľudí do dvoch skupín na základe pracovného testu. Môžme to kľudne nazvať pracovným testom, testom záujmu o prácu, testom toho, či ten človek chce byť aktívny a pracovať, alebo nie. A ten pracovný test je veľmi jednoduchý a veľmi mäkký, dokonca by som povedal, za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov dohromady odpracovaných 270 dní alebo v kombinácii 80 dní aktivačných prác a zvyšok práce. Alebo štúdium na strednej alebo vysokej škole. Čiže naozaj veľmi zmysluplne nastavené kritériá, ktoré dobre padnú na každého, kto naozaj sa správa ako väčšina občanov tejto krajiny, ale nie všetci sa tak, samozrejme, správajú.

    Tento zákon hovorí o tom, že tým patrí plná podpora, tí si ju zaslúžia. Ale tí, ktorí tak nekonajú, tak tým plnú podporu nemôžme poskytovať, pretože ich navádzame na to, aby žili takým spôsobom života, že ani nepracovať, ani neštudovať, ani sa nesnažiť, len raz za mesiac si ísť vyzdvihnúť peniaze na poštu. A to je, to je veľmi zlé.

    A ja len, kolegovia z vládnej strany SMER, chcem pripomenúť, možno ste zachytili, že pán minister Richter pred nejakými dňami, neviem teraz presne kedy, povedal, že pripravujú zmenu zákona, kde bude zavedené, že to kritérium, o ktorom ja hovorím, ten pracovný test bude nastavený, že za dva roky 270 dní. To znamená o 100 % tvrdšie kritérium, o takomto kritériu hovorí pán minister Richter. Ja tu navrhujem spolu s kolegom za štyri roky 270 dní. A do histórie keď zájdeme, tak si dovolím pripomenúť, že diferenciácia v rodičovskom príspevku tu bola, ktorú nastavila pani Tomanová, a vtedy platilo kritérium, že za tri roky 270 dní. Takže neprinášame nič, nijaké strašidelne nové, revolučné, svetoborné, a určite nie tvrdé, ale veľmi citlivé, ale potrebné, aby sme naozaj ukázali všetkým ľuďom, že keď pracuješ, budeš sa mať lepšie. To je podstata veci, keď chceme zmeniť správanie ľudí.

    A k tomu, samozrejme, prináleží ďalšia séria zákonov. Tento zákon neni vytrhnutý. Za chvíľu sa budeme baviť o ďalšom, ktorý na toto naväzuje, kde podobné, alebo to isté kritérium aplikujeme.

    Dnes sme na tlačovej konferencii aj oznámili úmysel, na ktorom pracujeme a ktorý vo veľmi krátkej dobe zrealizujeme, predložiť novelu zákona, ktorá zavedie súbeh mzdy a sociálnej dávky a súbeh časti rodičovského príspevku a sociálnej dávky pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A týmto spôsobom dosiahneme zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových domácností, ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ktorí majú deti, a podporíme a zvýšime im motiváciu pracovať. To je, myslím, správna sociálna politika a touto cestou by sme sa mali uberať.

    Takže ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to prvé čítanie. Pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, samozrejme, otvára sa priestor a možnosť na modelovanie, vylepšovanie a dopĺňanie prípadne tohto zákona, ktorého filozofia a zmysel je vám určite všetkým blízky, aj poslancom vládnej strany, si dovolím povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vítam iniciatívu, s ktorou si prišiel teraz. V podstate podobnú iniciatívu ste už mali a som rada, že je to možnože trochu zmäkčená forma. Oveľa viac sa mi páči ten prístup, že 50 % príjmu, obmedziť 50 % rodičovského príspevku a nie 100 % v prípade, ak sa človek nedokáže zamestnať v posledných štyroch rokoch.

    Myslím, že aj vy ste uvažovali s tými dôvodmi, o ktorých práve zmýšľam aj ja, že hlavný dôvod, prečo ste to takto zjemnili, je práve situácia na trhu práce, že uvedomujete si sami, že nie každý je možný, má možnosť zamestnať sa, nie každý je schopný dostať sa na trh práce, či už za vyššiu, za normálnu cenu práce, alebo za nižšiu. A každopádne berem to ako naozaj skutočný krok k udržaniu motivácie alebo k nájdeniu motivácie človeka, prečo by si tú prácu mal hľadať aktívnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcel prítomným pripomenúť, že rozdiel medzi materskou a rodičovským príspevkom v prípade materskej z minimálnej mzdy je relatívne veľmi nízky. Z príjmu minimálnej mzdy 340 eur materská už po zvýšení na 60 %, ktoré urobila naša vláda, je materská len 221 eur. Rodičovský príspevok je 200 eur a pôjde hore. Čiže ten rozdiel je veľmi malý a už ten rozdiel medzi tým, kto pracoval a má materskú a kto nepracoval a má rodičovský príspevok, je skutočne 20 eur, to je zanedbateľná suma.

    A keby nebolo sa pristúpilo v minulom období k zvýšeniu materskej, keby stále bola hypoteticky na úrovni 55 % zo mzdy, tak materská by bola len 187 eur. Čiže my sme na jednej strane zvýšili materskú, na druhej strane sme zvýšili rodičovský príspevok, to bol náš príspevok ako taký k rodinnej politike. Ale druhá vec je, že ten systém zásluhovosti pri týchto dávkach tohto typu sa ukazuje ako vhodný a je možné diskutovať o určitých technických možno detailoch v druhom čítaní. Ale ja osobne tento návrh podporím.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, s reakciou, nech sa páči, ospravedlňujem sa.

  • Tak chápem, že sa všetci ponáhľame.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem kolegom, ktorí reagovali. Ako veľmi stručne asi stačí zareagovať, že, áno, potrebujeme zmenu. Potrebujeme zmenu v tom systéme, aby sme sa niekam dostali, kde to má zmysel, lebo takto len veľké, veľké objemy peňazí prúdia do tohto systému, ale neprinášajú efekt. Naopak, spôsobujú negatívne efekty a to je zlé, to je smutné a treba s tým naozaj niečo robiť.

    Ďakujem.

  • Tak teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že sa rozbehla diskusia k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Kaníkom. Ako ste už aj vy mnohí vo svojich vystúpeniach to zhodnotili, nie je to nový návrh, o to viac sa uchádzame o podporu pléna Národnej rady. Nediskutujeme o žiadnej novej problematike, diskutujeme o niečom, čo dobre poznáme. A ďakujem aj za veľmi odborné a presné pripomienky pani podpredsedníčky Jurinovej aj pána spravodajcu Mihála, ktoré, myslím, že boli namieste.

    Trošku ma mrzí, že do tejto diskusie sa nezapojili naši kolegovia z najsilnejšej politickej strany SMER, pretože viem, že táto problematika trápi aj vládu Slovenskej republiky. Viem, že táto problematika trápi aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Poznáme diskusiu o detských prídavkoch. Všetci sme ju počuli. Tá diskusia začala. Nevieme, ako bude vyzerať finálny návrh, s ktorým minister Richter nakoniec príde na vládu a poťažne do Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz by som špekuloval. Ale tá filozofia bola opakovane naznačená, filozofia o tom, že bude nejaký stropový príjem pre pracujúcich a ak budú mať vyšší príjem, nebudú mať nárok na detské prídavky. A druhá rovina filozofie, že tri deti a dosť. A rozprávame sa stále o 20 eurách. Zaokrúhľujem to veľmi jednoducho, aby sa nám dobre počítalo v hlave. Rozprávame sa o 20 eurách a veľa si od toho sľubuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ja si osobne myslím, že by sme nemali trestať pracujúcich ľudí. Pracujúci ľudia platia dane a odvody, pracujúci ľudia svojimi peniazmi umožňujú fungovanie sociálneho systému, svojimi peniazmi umožňujú fungovanie štátu. A trestať ich za to, že pracujú a snažia sa mať čo najlepší príjem, aby čo najlepšie uživili svoju rodinu, trestať ich za to, že dvaja pracujúci rodičia chcú mať aj štvrté dieťa a to štvrté bude od macochy, lebo už štát naňho nedá ani detské prídavky, podľa mňa nie je správne. Toto nie je dobrá cesta.

    Cesta, ktorou sa snažíme ísť s kolegom Kaníkom, s kolegom Frešom, s kolegom Štefancom, je tých zákonov, dneska bude viacej, je cesta, aby sme motivovali ľudí pracovať. Je cesta, aby sme zaviedli pravidlo, že ak niekto chce dávku, tak niečo pre to aj musí urobiť.

    Je pravidlo, aby pracovať sa oplatilo. Ten, kto pracuje, sa jednoducho musí mať lepšie ako ten, kto nepracuje. Nemôžeme ho trestať za to, že pracuje, aby sme potom mali peniaze pre tých, ktorí pracovať nechcú. To, na čo upozornil pán poslanec Mihál faktickou, mi zobral z pera, lebo som si to práve napísal. Včera som totižto o tom rozprával. Ja viem, že bol pokročilý čas, bolo krátko pred siedmou, ale hovoril som presne o tom, že návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý predkladám, o ktorom budeme za chvíľočku hlasovať, o ktorom budete, vážené dámy, vážení páni, za chvíľočku hlasovať, je presne o tom, aby sme pre pracujúcu rodinu s nezaopatrenými školopovinnými deťmi, kde rodičia pracovali, aspoň jeden z rodičov pracoval, a nie vlastným zavinením sa dostanú do núdzovej situácie, lebo ochoria(ochorejú) a má už len nemocenské, lebo životný partner, ktorý pracoval, zomrie. Lebo napríklad hovoril som presne o príklade, ktorý teraz uviedol pán poslanec Mihál, že je to matka, ktorá pracovala za minimálnu mzdu, teraz išla na materskú s dieťaťom, jej materské je 221 eur, presne ako to povedal pán poslanec Mihál, a je samoživiteľka rodiny. A má ešte jedno školopovinné dieťa. Z 221 eur fungujú.

    Hovoríme o tom, že urobme v takomto prípade súbeh dávky zo sociálnych fondov, na ktorý si tento pracujúci človek sám odpracoval rokmi práce a výškami svojich príspevkov má nárok na tieto peniaze, urobme súbeh s dávkou v hmotnej núdzi. Pomôžme mu aspoň tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí dostanú túto dávku pomoci v hmotnej núdzi.

    No a naozaj uznajte, žena, ktorá pracuje a má minimálnu mzdu, má materské 221 eur, človek, ktorý nikdy nepracoval, neurobil žiadnu aktivitu, má rodičovské 199 eur, skoro 200 eur. Aký je tam rozdiel? Oplatí sa pracovať? A on ešte si potom dokáže napočítať aj dávky v hmotnej núdzi, na čo tá matka, ktorá sama živí rodinu, nemá nárok pri dnes platnej legislatíve.

    Čiže, dámy a páni, spravodlivý sociálny systém, o tom je tento návrh zákona. To nie je o tom, že niekomu ideme uberať peniaze. To je o tom, že treba vedieť, že peniaze nie sú automaticky na pošte, ako to hovoria niektorí rečníci v tomto parlamente, ale že treba ukázať aspoň minimálnu snahu, aspoň minimálnu aktivitu u jedného z dvoch rodičov v ostatnom období štyroch rokov, v prípade nášho návrhu, ale to je na diskusiu, či v prípade dvoch rokov, to je len o diskusii v druhom čítaní. Ak bude chcieť pán minister Richter a poslanci za SMER, aby to boli dva roky, tak nech sú dva roky. Prosím, je to ešte prísnejšie. Aby ukázali aspoň tú minimálnu aktivitu, že odpracovali 270 dní, že študovali 270 dní, že sa zapojili do aktivačných prác. Skrátka, že nedostanú automaticky 199 eur len preto, lebo jednoducho majú dieťa a nikdy nepracovali.

    Mohli by sme hovoriť ešte o jednej veľmi vážnej téme v tejto súvislosti, o ktorej budem hovoriť aj pri ďalšom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, a to je problém, na ktorý ma upozornilo veľké množstvo občanov. Dostal som dosť veľa mailov, predovšetkým z východu našej republiky, o tom, aby sme urobili niečo s tým, aby mladiství, ktorí majú deti, to nerobili jednoducho preto, lebo chcú profitovať zo sociálneho systému. Ja viem, že som na veľmi tenkom ľade a veľmi diplomaticky sa snažím formulovať každé slovo a každú vetu, ktorú teraz poviem.

    Mnohokrát v osadách na východnom Slovensku vidíme trend kupovania rokov. Jednoducho sa určí, kto je rodič, aby čo najlepšie sa profitovalo na sociálnom systéme. Dalo by sa to veľmi elegantne, my sme od toho sporu diskutovali, dalo by sa to veľmi elegantne vyriešiť tým, že by sme jednoducho povedali, že všetko platí v sociálnom systéme, ale obaja rodičia musia mať osemnásť rokov. Je to na úvahu do budúcnosti. Určite by ste mi vedeli potom uviesť príklady, prečo to nebude fungovať, prečo by sme mali potrestať matku, ktorá má sedemnásť rokov a otec dvadsaťdva. Čiže naozaj je to diskutabilná téma, ale trend, ktorý tu zachytávame, že deti rodia deti a rodia ich preto, lebo jednoducho sú motivovaní sociálnym prostredím, v ktorom žijú, ich mať, lebo to znamená dávky. To znamená peniaze, to znamená stratu nutnosti pracovať, pretože, ako to ukazujú tieto čísla, sú na tom úplne rovnako, ako keby, dokonca sú na tom lepšie, ako keby pracovali. Dokonca sú na tom mnohokrát lepšie, viď hmotná núdza, o ktorej som hovoril včera, ako keby pracovali, tak tento systém nie je normálny. Cítime to všetci, že to nie je normálny. Ja sa o tom pokúsim možno povedať aj niekoľko viet pri ďalšom návrhu zákona, ktorý bude potom predkladať pán poslanec Kaník.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, ak ho nepodporíte v prvom čítaní, uisťujeme vás s pánom poslancom Kaníkom, že vám ho donesieme o šesť mesiacov znovu, keď medzitým pán minister Richter nepríde s nejakým riešením, ktoré naznačil, že by mohlo byť dokonca ešte prísnejšie ako riešenie, ktoré máte dnes na stole a o ktorom budete hlasovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že je 11.00 hod., vyhlasujem krátku prestávku do 11.05 a budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov zo včera a dneska.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ideme hlasovať, poprosím vás o koncentráciu.

    Pani poslankyňa Žitňanská, Jana.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som chcela požiadať, aby sa o mojom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, hlasovalo až na budúcej schôdzi z dôvodu, že máme dohodnuté stretnutie s pánom ministrom kultúry ešte. Ďakujem pekne.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Je súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Nie? Budeme hlasovať o návrhu. Pani poslankyňa, ste mohli dať návrh v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 58 za, 1 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Budeme hlasovať o prerokovanom návrhu zákona.

    Pani poslankyňa, procedúry sú jasné. Buď máte kluby, alebo máte v rozprave návrh. Jednoducho sme prerokovali návrh zákona a oznámili sme hlasovanie, takže budeme hlasovať o návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Abrhan bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii, je to tlač 494.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 494.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu, aby sme predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 56 za, 73 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Přidal uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Daniela Lipšica a pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach, je to tlač 502.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 502.

  • Vážený pán predseda, páni kolegovia, v rozprave vystúpilo päť poslancov, jeden úplne mimo, štyria k veci, žiaden z nich nepredniesol (smiech v sále a potlesk) návrh na dopracovanie alebo nepokračovanie, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky (reakcia predsedajúceho: "Páni poslanci, poprosím vás...") sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 51 bolo za, 65 proti, 11 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte raz poprosím, pán poslanec, aj o, dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní, je to tlač 485.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 485.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpilo sedem poslancov. Pán poslanec Fecko navrhol, aby sa predmetný návrh pridelil na prerokovanie aj výboru pre pôdohospodárstvo a pre životné prostredie, prosím však najprv, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 113 bolo za, 6 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a, tak ako som hovoril, ešte aj výboru pre pôdohospodárstvo, pre životné prostredie a o tom, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani podpredsedníčka Erika Jurinová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, je to tlač 486.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 486.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o predmetnom návrhu zákona.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 52 za, 26 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Poliačik uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač 487.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 487.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 21 bolo za, 4 proti, 100 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 488.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, tlač 488.

  • Keďže v tejto rozprave tiež neodzneli žiadne procedurálne návrhy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 17 za, 1 proti, 106 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Fecko uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona č. 362 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, tlač 489.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tlač 489.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 41 za, 61 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hraško uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Martina Fecka na vydanie zákona č. 369 o obecnom zriadení, tlač 493.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 493.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil pán Poliačik, procedurálne návrhy neboli podané. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 30 bolo za, 69 proti, 30 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mihál uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Ľudovíta Kaník a Viliama Novotného na vydanie zákona č. 571 o rodičovskom príspevku, je to tlač 495.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 495.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nepadol žiaden návrh, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 43 bolo za, 2 proti, 82 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás informovať, že dnes budeme rokovať do 14.00 hod. bez prestávky.

    Vyhlasujem krátku prestávku a 11.25 hod. budeme pokračovať v rokovaní o programe.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona č. 311 Zákonník práce, tlač 496.

    Pán poslanec Kaník. Pán poslanec Kaník.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 496.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Predkladáme návrh novely Zákonníka práce, ktorý sa zameriava alebo vychádza z piatich bodov, ktoré sme tu predstavili viackrát, smerujúcich k rýchlemu zastaveniu rastu nezamestnanosti. Jeden z tých kľúčových bodov je, podotýkam, že tie body vyplynuli z debaty so zástupcami zamestnávateľských zväzov a s ekonomickými expertami venujúcich sa tejto oblasti, jeden z týchto bodov je nezdražovať tvorbu nových pracovných miest cez Zákonník práce.

    Takže táto novela, pretože na tejto schôdzi máme dve novely Zákonníka práce, sa venuje čisto pragmatickej otázke, ako zmeniť veci tak, aby sa nezdražovala tvorba nových pracovných miest cez Zákonník práce a zároveň aby sa vytvoril priestor predovšetkým pre mladých nezamestnaných a aby sa vytvorili pracovné miesta pre týchto ľudí.

    Má dva body, ktoré nie sú nijako ideologicky podfarbené, ani stranícky, ale sú čisto praktické.

    Prvý bod hovorí o tom, že keď je zamestnanec v dôchodkovom veku a poberá dôchodok, tak nemá zmysel nad ním vytvárať špeciálnu ochranu cez Zákonník práce. A keď zamestnávateľ usúdi, že chce uvoľniť tohto zamestnanca, nemusí hľadať nejaké dôvody cez disciplinárne alebo iné záležitosti, aby mu mohol dať výpoveď, a zjednodušujeme, navrhujeme zjednodušiť uvoľňovanie takéhoto pracovníka z pracovného pomeru. Dotklo by sa to obrovského množstva pracovných miest vo verejnej službe, v štátnej službe aj v komerčnom sektore zrejme, ale nie v takom rozsahu.

    Ale znova zdôrazňujem, že je to fakultatívna možnosť. Nie je to príkaz, nie je to nutnosť, zákon nikomu nič neprikazuje. Bola by to len možnosť, ktorú by zamestnávateľ mohol využiť, ale, samozrejme, nemusel, keď by ten daný pracovník, nech by mal aj 150 rokov, bol pre neho cenným zamestnancom, ktorého potrebuje, ale, naopak, pokiaľ by si myslel, že tohto zamestnanca môže uvoľniť a tento zamestnanec už je sociálne ochránený príjmom z dôchodku, tak je namieste, aby sme nekomplikovali tento proces a vytvorili tak príležitosť pre mladých, ktorí sú nezamestnaní dnes vo veľmi veľkom rozsahu.

    A upozorňujem, dámy a páni, že na moje potešenie asi pár týždňov už vlastne po predložení tohto návrhu, návrhu novely tohto zákona nami do parlamentu, pred týždňom alebo dvomi, už sa presne nepamätám, pán minister Richter v televíznej diskusnej relácii "O 5 minút 12" prišiel s touto myšlienkou, že treba toto urobiť. Tak ja tlieskam, zhodujeme sa, kolegovia zo SMER-u, máme na to úplne rovnaký pohľad, tu je návrh zákona už v rokovaní, stačí za neho zahlasovať a ideme ďalej. Nemusíme nad tým meditovať, nemusíme čakať do jesene ani do zimy, pomôžeme ekonomike, pomôžeme predovšetkým mladým nezamestnaným a vytvoríme, uvoľníme takto množstvo pracovných miest, na ktoré čakajú.

    Takže prvý podstatný bod je veľmi jednoduchá zmena, kde sa do dôvodov, pre ktoré je možné dať výpoveď, v § 63 dopĺňajú slová "dosiahol dôchodkový vek".

    Druhý bod tejto novely spočíva v tom predražovaní tvorby pracovných miest, ktorý vznikol zavedením súbehu výpovede a odstupného. Nenavrhujeme zrušiť tento, tento atribút, pretože rešpektujeme vaše ľavicové videnie pracovného trhu, ale keďže naozaj došlo až k stopercentnému zdraženiu, zvýšeniu nákladov pre firmy, a pripomínam, že aj včera som videl v televízii na TA3 podrobnú analýzu prieskumu, ktorú urobil Deloitte & Touche vo všetkých krajinách Európy včítane Slovenska, z ktorého jasne vyplynulo, že 75 % firiem, slovenských firiem, ich finančných riaditeľov, označilo konkrétne zmeny Zákonníka práce alebo vašu novelu Zákonníka práce ako vec, ktorá zdražila náklady firiem a ktorá vedie k ich prepúšťaniu. Čiže nie je to naša chiméra, je to na základe reprezentatívneho prieskumu, pozícia a stanovisko zamestnávateľov v Slovenskej republike.

    Takže navrhujeme, aby sme aspoň zjemnili, stlmili náraz týchto nákladov, ktoré ste spôsobili slovenským zamestnávateľom, tak, že tie jednotlivé kategórie, ktoré z hľadiska toho, koľko človek pracoval u zamestnávateľa a tak získava nárok na odstupné a výpoveď v súbehu z hľadiska počtu mesiacov, na ktoré má nárok, sme posunuli o trošku vyššie. To znamená, že zamestnancovi patrí výpovedná lehota aj odstupné vo výške jedného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 5 rokov, dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, a trojnásobku, ak jeho mesačný, á, trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 10 a menej ako 20 rokov, a štvornásobku, ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov. Zachováva sa súbeh, ale znižuje sa finančný dopad, ktorý dopadá na firmy.

    Táto novela určite pomôže, pokiaľ by bola prijatá, pracovnému trhu. Vytvorí, uvoľní a vytvorí tým pádom a sprístupní pracovné miesta pre masy mladých nezamestnaných a zníži náklady slovenským firmám a tým pádom nebude tlačiť do prepúšťania a možno mnohokrát aj k zatváraniu firiem a k rastu nezamestnanosti.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, poprosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Spravodajcom k poslaneckému návrhu je pán poslanec Halúz. Poprosím ho o spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (tlač 496), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 476 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákon odôvodnil navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nerobím si žiadne nejaké ilúzie o tom, že by tento poslanecký návrh novely Zákonníka práce a ani ten ďalší, ktorí predkladajú prakticky tí istí predkladatelia, ktorý je o pár bodov ďalej na programe tejto schôdze, že by ho poslanci za vládnucu stranu SMER čo len najmenej podporili, ani, ani zo srandy, pretože Zákonník práce je jednoducho na Slovensku predmetom politického boja. Zákonník práce nie je norma, ktorá by bola chápaná odborne, ale neustále sa okolo nej vedú tanečky, kde sa tá či tá strana snaží predviesť pred svojimi voličmi, resp. možno ani nie tak pred svojimi voličmi, ale možno v niektorých prípadoch pred skupinami ľudí, pred odborármi, možno pred nejakými sponzormi, ťažko povedať. Skrátka, odbornosť tam chýba a to je na škodu. Preto si myslím, že tieto dva návrhy nemajú šancu prejsť do druhého čítania, ale napriek tomu si neodpustím povedať k tomu pár poznámok, keď už tu tá téma je na stole, keď ste si dali, kolegovia, tú prácu a tieto novely pripravili.

    K tomuto návrhu zákona, ktorý práve, ku ktorému práve prebieha rozprava, tam máme vlastne dve zmeny: zavedenie dôchodkového veku ako ďalší možný výpovedný dôvod a zmena pri poskytovaní odstupného.

    No tak ten prvý navrhovaný bod, aby mohol byť dôchodkový vek dôvodom na prepustenie zamestnanca, s tým ja jednoducho nemôžem súhlasiť. To nie je dobré. Dosiahnutie nejakej vekovej hranice nemôže byť dôvodom na prepustenie zamestnanca zo zamestnania. Ja rozumiem tým úmyslom, aby sa pracovný trh možno trošku rozprúdil, aby mladí ľudia dostali viac šancí a podobne.

    Dobrý návrh v parlamente predložili poslanci za KDH pod vedením kolegyne Moniky Gibalovej, kde tí, ktorí dôchodok poberajú a pracujú v štátnej správe, mali by možnosť vybrať si, buď dôchodok, alebo práca v štátnej správe, tam žiadnu diskrimináciu necítiť. Je to štátna správa, tam to akási nejaká možná obava o protiústavnosť nemá miesto. Ale tu, tu aby dôchodkový vek bol dôvodom na prepustenie zamestnanca - a prečo práve dôchodkový vek? A prečo nie napríklad 40 rokov alebo 80 rokov, prečo práve dôchodkový vek? Ako nerozumiem, nerozumiem tomu po tej vecnej stránke. Pretože ak v dôvodovej správe hovoríte, že veď ten zamestnanec je zabezpečený dôchodkom, tak to vôbec nie je pravda. Pretože na to, aby niekto bol zabezpečený dôchodkom, ten dôchodok musí mať. Musí mať priznaný podľa zákona o sociálnom poistení, resp. možno ho poberať z inej krajiny, ale pokiaľ sa budeme držať nášho územia, našej legislatívy, tak pripomeniem, že nárok na dôchodok, na starobný dôchodok, na starobný dôchodok má občan poistenec vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek, podmienka číslo jedna. Ale my tam máme ešte druhú podmienku, aby mal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. A keď teda pôjdem presne v duchu tohto návrhu, tak čo tí občania, ktorí dosiahnu 62 rokov, alebo ženy, ktoré dosiahnu menej, ktoré vychovali istý počet detí, a čo keď ešte nemajú 15 rokov dôchodkového poistenia, teraz ako čo s nimi?

    Čiže tento návrh je vecne, tento bod 1 tohto návrhu je vecne zlý. A o ústavnosti, ako to je zbytočné hovoriť. Diskriminácia na základe veku - čo to je?

    Ten druhý bod, pokiaľ ide o úpravu, o zníženie nárokov na odstupné, tak tam sa môžme hrať s tými lehotami, počtom mesiacov, s odpracovanými rokmi. Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že v súčasnosti je nárok na odstupné v súbehu s výpovednou dobou príliš nadštandardný. A to myslím teraz nie preto, že my sme pravica, tak my teda myslíme niečo. Keď si niekto poctivo prejde legislatívu krajín Európskej únie a pozrie sa na to, ako je v tých ich Zákonníkoch práce nadefinovaný nárok zamestnanca pri prepustení a z akého dôvodu, tak zistí, že skutočne tie naše nastavenia v súčasnom Zákonníku práce sú vysoko nadštandardné.

    No veď dobre, tak tam dajme aj stonásobné odstupné, keď si niekto myslí, že takto bude zamestnancovi lepšie, keď odchádza vynúteným spôsobom zo zamestnania, len potom chcem znova, znova upozorniť, že ak tam budú takéto premrštené nároky zamestnancov na odstupné, tak ten zamestnanec síce bude kvázi spokojný, lebo dostal o jeden mesačný plat viacej, lebo dobrá vláda mu to takto zabezpečila. Len ten zamestnanec si môže byť istý, že novú prácu jednoducho nenájde, pretože tí hlavne menší a strední zamestnávatelia, ktorých je na našom trhu väčšina a ktorí zamestnávajú omnoho, omnoho viac ako polovicu zamestnancov, to je asi 80 % zamestnancov pracuje v malých a stredných firmách s počtom zamestnancov do 20, tí jednoducho nemajú taký prevádzkový kapitál na to, aby v prípade nečakanej straty výroby len tak zaplatili piatim, šiestim prepúšťaným zamestnancom takéto odstupné. A keď tak aj urobia, pretože tento Zákonník práce ich do toho núti, tak tá traumatická skúsenosť z tohto procesu v nich zanechá takú hlbokú stopu, že na to, aby zamestnali ďalších ľudí niekedy v budúcnosti, tak to, to buď naozaj budú mať úžasné zákazky, alebo to jednoducho neurobia, alebo tých ľudí zamestnajú "iným" spôsobom. A ja tu teraz nebudem mať prednášku o tom, že zamestnať sa dá aj na živnosť, aj po všetkých tých zmenách v oblasti definície závislej práce, ktoré táto vláda urobila. To je všetko smiešne. Kto chce, tak ten si cestičku nájde.

    Takže podporujem tú druhú časť návrhu, podporujem tú druhú časť návrhu, pretože v zásade je správna, treba tie nároky na odstupné mierne znížiť. Súčasnosť je veľmi nadštandardne nastavená. Ale v každom prípade, ak by nebodaj prešiel tento návrh do druhého čítania, tak určite by som prišiel s pozmeňovacími návrhmi práve v tejto časti, pokiaľ ide o odstupné, pretože pán minister Richter, on to stále odmieta uznať, ale hrubým spôsobom poškodil istú skupinu zamestnancov pri výpovediach, čiže to, o čom sa tu bavíme, že ste pridali zamestnancom pri prepustení, tak to vôbec nie je pravda, pretože je skupina zamestnancov, ktorá je poškodená pri prepustení vaším Zákonníkom práce. Ja som to tu už spomínal niekoľkokrát v rozprave, kto chce, nájde si vysvetlenie, prečo tomu tak je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Gibalová. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, ja súhlasím v tej prvej časti s vašou argumentáciou. Ja som pred dvoma rokmi chcela upraviť v Zákonníku práce práve výpovednú možnosť pre dôchodcov, ale moja formulácia bola v zmysle, že je možné prepustiť dôchodcu, ktorý ale dosiahol nárok na dôchodok. Pretože práve pre tú argumentáciu, ktorú ste aj vy vyslovili, jednoducho môže sa stať, že dôchodca, ktorý splní podmienku, vekovú, odchodu do dôchodku, nemusí spĺňať zároveň aj nárok na dôchodok. Čiže ak by tento návrh prešiel do druhého čítania, by som komunikovala s pánom predkladateľom o možnosti úpravy tohto paragrafového znenia.

    Nemám veľký problém alebo veľké výhrady voči vašej pripomienke konfliktu s ústavnosťou. Ja som vo svojich vystúpeniach aj pred dvoma rokmi, aj pred polrokom, keď som predkladala podobné riešenie v sociálnom poistení, argumentovala aj judikátmi z Európskeho súdneho dvora, kde vyvracali tieto pochybnosti s ústavnosťou v súvislosti s vekom.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Mihál? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ.

  • Ďakujem. Tak len veľmi stručne, postupne po rade.

    Otázka toho výpovedného dôvodu. Ja sa stotožňujem s tým pohľadom na vec aj u pána Mihála, aj u pani Gibalovej, pretože tak to bolo myslené. Takže v druhom čítaní naozaj nevidím problém, aby sme to doprecizovali. Pretože naozaj, áno, súhlasím s tým, dôchodkový vek môže nastať, človek ešte nemá dôchodok. Ale to stačí veľmi jednoducho doplniť, že dosiahol dôchodkový vek a bol mu, á, a má dôchodok alebo bol mu vymeraný dôchodok, sa proste jednoducho, veľmi jednoducho dá. Aby nebol pocit, že sa nechcela táto situácia dosiahnuť. A áno, tá situácia sa chcela dosiahnuť, že človek má dôchodok, poberá dôchodok a vtedy nastáva tá situácia.

    Lebo veď ja som bol ten, keď ako minister som umožnil dôchodcom, aby mohli pracovať, keď chcú. Dovtedy to bolo zakázané, resp. len na krátkodobé úväzky s limitovaným stropom zárobku atď. Takže ja naozaj nie som ten, ktorý by mal nejaký negatívny postoj k tomu, keď ľudia čo do najvyššieho veku chcú pracovať. Veď v dôchodkovom systéme sme zaviedli napríklad to, že keď človek zostáva aktívny aj po dosiahnutí dôchodkového veku, tak sa mu zvyšuje percentuálne nárok na výpočet dôchodku. Tak ako keď odchádza do dôchodku skôr, tak sa mu zasa znižuje. To je proste logický systém, ktorý vedie k tomu, my chceme, aby ľudia zostali čo najdlhšie aktívni.

    Ale, a teraz to je to, kde s pánom Mihálom nesúhlasím, že to naozaj nie je diskriminácia z hľadiska veku. Pretože to neznamená, že takáto zmena by znamenala, že ľudia, ktorí majú dôchodok, budú prepustení. To vôbec neznamená. To je len otázka, že Zákonník práce je na to, aby ochraňoval zamestnanca v príslušnom rozsahu, kde tá ochrana je skutočná, nie to, čo máme dnes, že dnes ho ochraňuje pred prácou. Ale keď už je človek poberateľom dôchodku, tak naozaj tam sa znižuje potreba jeho ochrany pred nejakou sociálnou situáciou, pretože on už má zdroj príjmu. A v takom prípade je to len otázka zjednodušenia, zjednodušenie, nie príkazu, nie vytláčania ľudí z pracovného trhu, ale zjednodušenia uvoľňovania takéhoto pracovníka, keď sa tak rozhodne zamestnávateľ. Nie je to príkaz. Čiže je to len liberalizácia a proti liberalizácii, neviem, asi by sme nemali namietať v tejto oblasti.

    A to je, myslím, že tá podstatná reakcia na to, čo bolo povedané. Určite by to veci pomohlo a určite by to zlepšilo podmienky, ktoré tu máme.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec, uveďte ešte aj v prvom čítaní váš návrh, ktorý ste podali spolu s pánom poslancom Novotným, a je to zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), tlač 497.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 497.)

  • Vážené dámy, vážení páni, pri zmenšujúcom sa počte členov pléna predkladám veľmi dôležitý zákon, ktorý sa tu tiež ocitá už druhýkrát. Využil som príležitosť, že už môžme ho predložiť znova, a znova ho predkladám. Zapadá do celej tej koncepcie zmeny sociálneho systému a sprievodných zákonov. Pretože tie veci, ktoré vyplývajú z nejakého nastavenia sociálneho systému, v našom prípade zlého nastavenia sociálneho systému, motivuje k nejakému spôsobu života, spôsobu existencie. A tá potom zasahuje nielen oblasť sociálnu alebo oblasť sociálnych dávok, ale aj inú.

    Toto je jedna z vecí, ktorá je negatívna, ktorá dneska na Slovensku nadobúda veľmi rozsiahly až masový charakter, a to je výstavba nelegálnych stavieb alebo niečoho, čo slúži na bývanie, ale stavbami v zmysle stavebného zákona ani nie je. Ale o to horšie, že nielenže je to, samozrejme, bez akýchkoľvek povolení stavebného úradu, ale rozmáha sa to na cudzích pozemkoch. A nie je už len otázka východného Slovenska, dedín na východnom Slovensku, kde vo veľkom rozsahu pri nich existujú rómske osady. Bol som pred týždňom na zasadaní Mestského zastupiteľstva vo Zvolene a vo Zvolene na súkromnom pozemku vzniká takto osada za bezmocného prizerania sa všetkých okolo žijúcich alebo všetkých, aj poslancov Mestského zastupiteľstva. Pretože súčasné zákony nevedia zabrániť v rýchlom slede takémuto konaniu. Preto zmena v tomto smere je veľmi naliehavá.

    Tá zmena spočíva na veľmi jednoduchom princípe, a to je, že v prípade, že sa jedná o stavbu na cudzom pozemku, to znamená, že sa jedná vlastne o krádež alebo o zabratie súkromného majetku. Veľmi niečo podobné, predstavte si, že vo vašej záhrade by niekto prišiel a zrazu bez toho, že by ste o tom vedeli a samozrejme, že by ste s tým súhlasili, začal kopať, stavať, zbíjať, budovať. Ako by ste sa cítili? Alebo keď to ad absurdum posunieme, že niekto príde do vašej obývačky a rozloží si tam svoju posteľ alebo nejaký stan a povie, že jednoducho tam bude. Zdá sa vám to normálne? No asi nie. Je to absolútne nepredstaviteľná situácia.

    Ale takáto situácia sa na Slovensku deje. A nie v ojedinelých prípadoch. Deje sa vo veľmi mnohých, dokonca v tisícoch, prípadoch, kedy či už súkromný pozemok, alebo mestský pozemok, alebo štátny pozemok sa stane predmetom záujmu ľudí spravidla zo sociálneho prostredia, poberateľov sociálnych dávok, ktorí začnú na týchto pozemkoch bez akéhokoľvek toho, že by sa niekoho pýtali, budovať tieto stavby.

    Preto v takom prípade je potrebná, potrebné sú dostatočné nástroje, ktorými bude disponovať štát a stavebný úrad, ktoré ochránia vlastníka pozemku. Predovšetkým vlastníka pozemku, pretože ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, ale aj mestského, akéhokoľvek iného vlastníctva.

    Návrh a myšlienka tohto zákona spočíva v tom, že pokiaľ vlastník pozemku upozorní stavebný úrad, že na jeho pozemku sa deje niečo nekalé, že tam niekto začína zhotovovať akúkoľvek stavbu, stavebný úrad do 30 dní vydá rozhodnutie o odstránení stavby. To znamená, nie môže vydať rozhodnutie, vydá. Ten úradník už nebude mať voľbu, ako ju má dnes, aby skúmal, zvažoval, bol pod tlakom vyhrážok a iných nátlakov, čo sa s ním stane, keď takéto niečo spraví. Ale jednoducho zákon mu nedá inú možnosť, len vydať rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ túto stavbu neodstráni ten, ktorý ju zhotovuje, tak stavebný úrad na náklady toho zhotoviteľa, ale v rámci vlastných prostriedkov, ktoré zabezpečí, túto stavbu do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby túto stavbu odstráni.

    Výsledkom takéto zákona, a ešte aby som sa trošku vrátil a predišiel nejakým dezinterpretáciám. Samozrejme, jednať sa bude, a je to v prechodných ustanoveniach tohto zákona uvádzané, tejto novely, že tento zákon sa bude vzťahovať na stavby, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tohto zákona. Po účinnosti tejto novely.

    Takže aby ma niekto omylom neobvinil z toho, že navrhujem zbúrať buldozérom všetky osady, ktoré existujú a existujú povedzme aj desiatky rokov. Nie. Tento návrh zákona nejde týmto smerom, pretože to je omnoho zložitejšie a komplikovanejšia otázka. Ale jeho cieľom je zabrániť ďalšiemu rozširovaniu takýchto nelegálnych stavieb.

    Len malý príklad. Keď sme prvýkrát predstavovali tento návrh zákona minulého roku v lete, bol to začiatok júla, zvolili sme autentické prostredie, kde takúto negatívnu činnosť vidno, Plavecký Štvrtok. Boli sme za to nesmierne skritizovaní rôznymi liberálno-ľavicovými intelektuálmi a obvinení z toho, že to je zákon namierený proti rómskej menšine. Nie. Je namierený proti porušovaniu zákona, nech sa ho dopúšťa ktokoľvek. Ale len pre vašu informáciu. Včera som sa informoval u pána starostu Plaveckého Štvrtku, od minulého roku tam pribudlo ďalších päť stavieb na cudzích pozemkoch, nelegálnych, samozrejme, ktoré by neboli, keby tento zákon bol účinný.

    Cieľom tohto zákona je zabrániť, aby nám pribúdali takéto ťažko riešiteľné príklady. A keby bol účinný, mal by predovšetkým preventívny charakter. Pretože to, že účinkuje rýchlo, že tá akcia nasleduje veľmi rýchlo, by znamenalo, že po niekoľkých zásahoch na základe tohto zákona by stavitelia takýchto stavieb zistili veľmi jednoducho a veľmi rýchlo by sa to stalo známe, že nemá zmysel sa ani púšťať do takéhoto konania, pretože skôr, než je takáto stavba dohotovená alebo veľme tesne nato, ako je dohotovená, je odstránená. A to snaženie je márne. A ľudia nerobia veci, o ktorých vedia, že sú absolútne nezmyselné. A výsledkom by bolo, že takéto stavby by sa ani nezačali budovať. Jednoducho by sa nastolil stav, ktorý tu potrebujeme, aby bol rešpektovaný zákon a aby nikto ani nepokúšal sa a aby neboli potrebné tie sankčné následky, ktoré, bez ktorých tento zákon by, samozrejme, bol impotentný a neúčinný.

    Takže nejde o búranie, ide o nastolenie toho, že každý, kto sa o to, vie, že sa o to pokúsi, tak bude mu jasné, že jeho snaha nebude mať dlhé trvanie. Je to zákon, ktorý má odstrašiť predovšetkým. Ale na to, aby odstrašil, musí mať nástroje, aby potrestal a uviedol veci do pôvodného stavu voči tým, ktorí zákon nechcú dodržovať a nedodržujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené aj kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 497. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitnú časť dôvodovej správy, časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 477 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, samozrejme, v prípade prijatia do druhého čítania. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, akosi sa to tu vyprázdnilo na obed, napriek tomu som tu ako východniar, čo teda ako podľa tradícií, ktoré tu sú v našom parlamente, ktoré hlavne podsúvajú západniari, by som tu už dávno nemal byť. Som tu preto, lebo sa to neobyčajne dotýka, táto problematika, aj regiónu, z ktorého pochádzam, ale aj iných regiónov skôr vzdialených od Bratislavy.

    S kolegom Kaníkom sme sa znovu rozhodli predložiť tento návrh zákona. Nie je to jednoduchý návrh zákona a už sa teším, ako mi zas niekto na Facebooku alebo na internete napíše, že mám hnedý jazyk. Tak som si zobral hnedú kravatu, aby si nemysleli, že mám vyplazený jazyk takýto hnedý, lebo nemám ani hnedý jazyk, ani hnedé srdce, iba tú hnedú kravatu. Že hovoríme o probléme, ktorý je podľa mňa principiálny a nie je namierený proti nikomu, ale je namierený pre všetkých v dobrom slova zmysle. Je to návrh zákona, ktorý jednoznačne len potvrdzuje to, čo je v právnom systéme každej demokratickej krajiny automatické, že zákon platí pre všetkých rovnako. Zákon nerobí rozdiely medzi bohatým a chudobným, medzi Slovákom a Maďarom, medzi obyvateľom Bratislavy, Košíc alebo Krásnohorského Podhradia. Nerobí rozdiel medzi katolíkom a evanjelikom. Nemal by robiť rozdiely ani medzi sociálne neprispôsobivými obyvateľmi, nemal by robiť rozdiely ani medzi Rómami a väčšinovým slovenským obyvateľstvom v daných regiónoch.

    Tento návrh zákona je o normálnej vymožiteľnosti práva. A preto ma trochu mrzí, keď potom mi niekto napíše, že mám hnedý jazyk, keď hovorím o niečom, čo je úplne prirodzené. Tak pán poslanec Kaník to už začal, tak ešte raz vám ten obraz veľmi jednoducho vykreslím.

    Tak, dámy a páni, máte svoju záhradu, máte tam zasadené ovocné stromy, marhule, višne, čerešne, jablká. Prídem tam v sobotu poobede, dotlačím tri ručné vozíky pozbieraného odpadu z okolia, vyrúbem vám štyri stromy a postavím si tam chatku. Môžem to urobiť? No nepredstaviteľné! Že je to teraz pre vás nepredstaviteľné, ako si Novotný s pozbieraným drevom so štyrmi ručnými vozíkmi doneseného materiálu z okolia postaví chatku v strede vašej záhrady. Nepredstaviteľné! Aj pre mňa je to nepredstaviteľné. Ale to sa na Slovensku deje, dámy a páni. Toto je bežná prax! Bežná prax, ktorá možno niekoho veľmi prekvapí a povie, že toto snáď nie je možné.

    Keď sme prvýkrát predkladali tento návrh zákona, tak diskusia bola o tom, že prečo práve napádame tých sociálne neprispôsobivých, a pomenujem to po slovensky, ľudí, ktorí žijú v rómskych osadách, ktoré sú mnohokrát na cudzích pozemkoch, ktorí si budujú kolónie okolo nájomných domov obcí, ktorí si proste postavia bývanie, kde to uznajú práve za vhodné, aj v centre Košíc v tzv. asanačnom pásme sme pravidelne mali s týmto problém, proste sa to postavilo. Keď sa to zbúralo, tak sa to znovu postavilo, potom sa to postavilo v inej mestskej časti. Jednoducho z papierov, plechov a pozbieraného materiálnu.

    No tak, viete, kritika bola, že prečo kritizujeme toto. Prečo sa nejdeme postaviť pred Doubletree by Hilton v Bratislave a prečo nechceme odstránenie tejto stavby. Nie. To nie je ani o Doubletree by Hilton, ani o hausbótoch, o ktorých som teraz čítal niekde v dennej tlači. To je o tom, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Keď je porušený pri Doubletree by Hilton, platí rovnako, ako keď si v Krásnohorskom Podhradí niekto vo vašej záhrade postaví chatku. Zákon má platiť pre všetkých rovnako.

    Mňa mrzí, že existujú takéto zlé interpretácie, ale napriek tomu sa pokúsim veľmi trpezlivo vysvetliť, o čo nám jednoucho ide v tomto návrhu zákona, a prečo si myslím, že by mal byť takýto návrh zákona schválený. Viete, ak chceme riešiť situáciu v obciach na východe, na juhu Slovensku, ale aj na severe, kde je množstvo sociálne neprispôsobivých ľudí, kde nám vyrastá problém, fenomén rómskych osád, ak chceme riešiť tento problém, tak mali by sme si povedať nejaké základné pravidlá. Nejaké základné zásady.

    O jednej sme už dnes hovorili. O tom, že zákon platí pre všetkých rovnako. Ale hovorili sme aj o inej zásade v predchádzajúcich návrhoch zákonov, ktoré sme predkladali, a to o zásade, že pracovať sa musí oplatiť. Sociálny systém mal byť nastavený tak, aby motivoval ľudí k práci. Aby ich nemotivoval k špekulácii, koľko vyzbierajú na sociálnych dávkach, a rozdiel medzi plným výberom sociálnych dávok a prácou za minimálnu mzdu je dokonca plus niekoľko desiatok euro pri sociálnych dávkach. No tak kto by išiel pracovať za minimálnu mzdu? Veď to musí byť blázon. To je ďalšie pravidlo.

    Ale aj to tretie je dôležité, o ktorom budeme musieť rozprávať čoraz častejšie. A to je o tom, že nestačí len motivovať, aby si hľadali prácu, nestačí len zrušiť existujúcu priestupkovú imunitu, ktorú požívajú mnohí sociálne neprispôsobiví ľudia, bohužiaľ, požívajú akúsi divnú formu priestupkovej imunity. Dneska ešte, myslím, o tom budeš aj hovoriť, pán kolega. Ale aby sme nielen riešili to, ale aby sme riešili aj to, aby mali pracovné príležitosti. Čiže to by mal byť ten tretí pilier: nájsť tú metódu, ako urobiť jednoduché pracovné príležitosti pre ľudí so základným, mnohokrát ani neukončeným základným vzdelaním. Pretože zas na druhej strane tomu ja rozumiem, že nemôžte len vyžadovať od nich dodržiavanie zákona, nemôžte ich len motivovať sociálnym systémom, aby pracovali, keď oni potom nemajú kde pracovať. To je úplne logické.

    Ale teraz idem k princípu a k motívom tohto návrhu zákona. Je to veľmi jednoduché, vlastne ani nie je o čom toľko rozprávať. Zavádza sa jednoduché pravidlo, aby nevznikali prieťahy, aby sa ľudia na pozemkoch, na ktorých vznikajú čierne stavby, vedeli dovolať spravodlivosti.

    Jednoducho povedia stavebnému úradu, že táto stavba tu nič nemá robiť, stavebník nemá stavebné povolenie, do 30 dní musí stavebný úrad rozhodnúť. Čo je na tom zlé, na tomto kroku? Úplne normálne. To nie je ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o katolíkoch, ani o Bratislave, ani o Krásnohorskom Podhradí. To platí. Pre všetkých. Do 30 dní musí stavebný úrad sa k tomu vyjadriť. Stavebný úrad rozhodne o odstránení stavby, čo v tomto prípade ináč ani rozhodnúť nemôže. Do 30 dní stavebník musí odstrániť čiernu stavbu. Pre mňa, za mňa aj Doubletree by Hilton, keď vyrastie na pozemkoch, ktorých, ktoré nebudú vlastníkom stavebníka alebo nebude ich mať prenajaté. Mne to je jedno. Aj hausbót. Pre mňa, za mňa. Do 30 dní. Ak tak neurobí, do ďalších 30 dní to musí odstrániť stavebný úrad. Lebo to je ďalší problém, ktorý tu nastáva na Slovensku, že kto to má odstrániť.

    Bol som v Sačurove, na pozemkoch roľníkov zo Sačurova vyrastajú čierne stavby. Už som tu čítal ten srdcervúci list. Pôjdem tam znovu v lete sa pozrieť, čo sa nové udialo. Vyrastajú čierne stavby. Stavebný úrad rozhodne, že ich treba odstrániť. A to ten ujo, ktorý tam býva v tom dome, čo prežil koncentrák, už som vám to tu čítal, koncentračný tábor, to on s tými dvoma francúzskymi barlami ich má stamaď vyhnať? Tých stavebníkov? Veď im treba asi pomôcť, nie, k vykonaniu zákona. Čiže do 30 dní nech stavebný úrad zorganizuje odstránenie tejto stavby, a ak tak neurobí, tak bude platiť pokutu majiteľovi pozemku 100 euro mesačne.

    Pomerne jednoduchý zákon. Môžme hovoriť o jeho nastavení, môžme hovoriť o lehotách. My sme vždy pripravení na diskusiu.

    Posledná vec, ktorú k tomu chcem povedať, nechcem už opakovať ešte raz ten úvod, že tento zákon nie je namierený proti nikomu. Tento zákon je namierený za niečo. Za vymožiteľnosť práva, za to, aby sme bránili vlastnícke právo. A za to, aby sme vedeli aj vykonať porušenie práva, nech už ho urobí ktokoľvek. Nemyslím si, že súkromní vlastníci pozemkov majú suplovať sociálnu politiku štátu alebo sociálnu politiku obce, lebo dostávam takéto maily od ľudí, ktorí neprajú takémuto riešeniu, a tí hovoria: "No a čo teraz z nich vyrobíte bezdomovcov, z tých ľudí, to je riešenie?" To je otázka. Nemyslím si, že je to ale otázka, ktorú majú riešiť tí, ktorí vlastnia tie pozemky, na ktorých vyrastajú čierne stavby. To nie je ich úloha, suplovať sociálnu politiku štátu, suplovať záchrannú sociálnu sieť v tomto štáte. To nie je ich úloha. To je úloha nás zákonodarcov, aby sme to nastavili tak, aby títo ľudia boli motivovaní pracovať, aby títo ľudia boli motivovaní si nájsť prácu, aby existovalo nájomné bývanie pre týchto ľudí tam, kde tá práca je, lebo to je druhá téza, o ktorej by sme znovu mohli diskutovať pri nájomnom bývaní.

    Lebo, viete, keď v Lipanoch postavíte ďalších 200 nájomných bytov, to je síce fajn, tí ľudia tam budú so sociálnymi dávkami bývať v tých nájomných bytoch a zhruba za 5 rokov ich zdemolujú len na samotnú konštrukciu budovy, pretože ešte aj železo odnesú do zberu. Boli sme v takých budovách sa pozrieť, nevymýšľam si, môžem aj fotografie dodať. Čiže zdemolujú ich na základy. Nebudú platiť nájomné, to je druhý problém. A nič neriešime, pretože prácu si tam nenájdu. Lebo kde si nájde tisíc nízkokvalifikovaných ľudí v obci prácu? Na aktivačných prácach? Čo ten starosta im má už tam urobiť, dať robiť? Čiže najprv im musíme nájsť prácu. A tam, kde je práca, treba budovať nájomné bývanie. Len vtedy to má celé logiku. Ale to nie je ambíciou tohto zákona.

    Posledná moja poznámka, ktorú chcem povedať, je, že treba to riešiť, dámy a páni. Treba to riešiť, lebo v mnohých obciach, kde rómska komunita a sociálne neprispôsobiví ľudia žijú v úplne bezprostrednej blízkosti s väčšinovým obyvateľstvom, je obrovské napätie. To napätie sa dá krájať. To napätie môže viesť k nepokojom. K nepokojom, ktoré potom vedia zneužívať ľudia ako pán Kotleba. Ktorí tam prídu, hodia zápalku do tohto prostredia, do tohto ovzdušia nabitého výbušnými plynmi a je požiar na streche. Potom tam idú ťažkoodenci. Najprv tam príde pán Kotleba, aby oslovil majiteľov pozemkov, aby odstránili, aby im pomohol odstrániť stavby. V podstate nič zlé nerobí, ale eskaluje napätie. Potom prídu ťažkoodenci, potom ťažkoodenci pochodujú, oni pochodujú. Prežívali sme to v Krompachoch, prežívali sme to Krásnohorskom Podhradí, ale to by nemal byť asi náš cieľ, aby spolunažívanie občanov v tejto krajine zneužívali extrémistické sily.

    No ale potom to musíme riešiť, dámy a páni. Riešiť demokratickými nástrojmi, ktoré máme. A jeden zo základných demokratických princípov v každej krajine je, že zákon platí pre všetkých rovnako. A o tom je tento návrh zákona.

    Preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem naozaj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Daniš Zoltán.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, tak ako si v úvode povedal, tento zákon nie je nový, opakovane ho predkladáte, preto aj niektoré moje poznámky k nemu nebudú úplne originálne.

    Plne s tým súhlasím, že je to veľmi vážny problém tejto spoločnosti, ktorý rozhodne si zasluhuje rázne riešenie, a netýka sa to len Rómov. Rozhodne nie. Ide totiž len o to, a v tom sa trošku rozchádzame, jakou cestou sa vydať. Ty si to pekne plasticky, som bol skutočne prekvapený, jako lekár si to elegantne, tie jednotlivé kroky, predniesol po pánovi Kaníkovi. Ešte treba posledný krok, že keď to stavebný úrad neodstráni do tých 60 dní, tak zaplatí vlastníkovi pozemku 100 eur za mesiac. To je sankcia zase, ktorú buď "kúpil" stavebný úrad.

    Čiže, ja ak dovolíš, zhrniem svoje poznámky, lebo to sa ináč nedá vo faktickej, nakoľko sa jedná o výrazný zásah do vlastníckych práv, ktoré sú v súčasnosti riešené zdĺhavo a zložitou súdnou cestou, som toho názoru, že ak zodpovednosť na odstránenie stavieb je prenesená výlučne na stavebné úrady, určite to neprinesie požadovaný očakávaný efekt urýchlenia a zjednodušenie konania. Stavebný úrad nebude mať totiž finančné prostriedky ani možnosti rýchlej vymožiteľnosti pohľadávok. Mimochodom, akým spôsobom a z akých zdrojov bude stavebný úrad čerpať finančné prostriedky a následne v prípade vymáhať vynaložené prostriedky, keď vymožiteľnosť na súdoch je momentálne tak zdĺhavá?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No u nás na východnom Slovensku naozaj je to taký vypuklý problém tých rómskych osád. Zamýšľal som sa aj ja nad tým, je to naozaj veľmi komplikované. Ak by naozaj reálne sa začali búrať tie rómske osady, tak bolo by to čosi hrozné, lebo by tu naozaj sme vyrobili nových, ďalších bezdomovcov, takže k tým rómskym osadám naozaj by to chcelo špecifický prístup, aj keď odznelo tu niekoľkokrát opakovane, že zákon platí pre všetkých bez rozdielu. Veď áno, ale tie rómske osady, a na východnom Slovensku a na severe Spiša sú mnohé pozemky, kde sú neznámi vlastníci, spravuje ich, tieto pozemky, Slovenský pozemkový fond, hej, takže toto je tiež jedna z vecí, ktorá tam je.

    Celkom sa mi páči, že stavebný úrad by platil mesačne 100 eur pokuty, to by bolo úplne super, kde by vlastne orgán bol sankcionovaný za to, že nekoná. Bolo by to veľmi zaujímavé.

    Ale tiež ja som to už aj tuná spomínal možno aj pred rokom alebo takto, ale trošku ísť aj opačnou cestou, kde ten stavebný zákon, ja by som si vedel predstaviť, aby bol liberalizovaný, a to v tom slova zmysle, ak ty si vlastník pozemku, zase trošku to otočme, si vlastník pozemku, aby si si mohol postaviť svoje bývanie, zabezpečiť svoje bývanie bez toho, aby si ty mal stavebné povolenie. Zadať parametre tejto stavby, možno by mala do plochy 150 štvorcových metrov, bolo by to na základe ohlasovacej povinnosti. Kedysi naozaj na dedinách mnohé domy a celé dediny takto v podstate ešte pred nejakými 50 rokmi, 60 rokmi takto vznikali tieto budovy a stavby.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne kolegom, ktorí na mňa reagovali.

    K pánovi poslancovi Danišovi by som chcel povedať, že, áno, ja rozumiem tejto námietke, aj my sme sa touto námietkou zaoberali, poďme o tom uvažovať. Poďme hovoriť o tom, ako to riešiť, kto by to mal potom odstrániť. Tu je ponúknuté jedno riešenie, ktoré vieme v druhom čítaní zo zákona vypustiť a nájsť iné riešenie. Zas ale bojím sa toho, že keď tam nebude žiadna sankcia voči stavebnému úradu, či bude konať v tých lehotách, v ktorých má konať, a či naozaj rozhodne, ako má rozhodnúť, a kto by mal tú stavbu odstrániť. To je naozaj namieste táto poznámka.

    Štefanovi Kuffovi k tomu, že vyrobíme bezdomovcov takýmto spôsobom. Áno, to riešenie je na štáte v spolupráci so samosprávami, aby sa budovali nájomné byty. Len jedným dychom dodám, tam, kde je práca. Čiže budovať nájomné byty tam, kde práca nie je, je svojským spôsobom pripravovať novú osadu okolo nájomného domu, lebo nič iné sa nestane. Poznáme to všetci, veď žijeme tam, veď teraz si nekrasorečnime v parlamente. No vznikne nájomný dom, tam bude bývať 200 obyvateľov a okolo nich sa začnú postupne na obecných alebo neznámych pozemkoch hromadiť chatrče. Takto to vyzerá na mnohých miestach, aj keď som mal tú česť vidieť napríklad perfektné nájomné byty vo Svidníku, kde to urobila obec a funguje to veľmi dobre. Takže sú aj veľmi pozitívne príklady.

    Je problém s pozemkami neznámych vlastníkov. Tam vlastne nebude mať kto požiadať o odstránenie čiernej stavby. Tie čierne stavby tam budú chvíľu pretrvávať, lenže naším cieľom bude hlavne chrániť vlastnícke právo majiteľa pozemku, čiže to nie je cieľom tohto zákona.

    A posledná moja poznámka je, že mnoho starostov, ktorí pre zmenu majú tieto osady na obecných pozemkoch, ich chcelo legalizovať, ale aj mnohokrát aj tí stavebníci nechcú legalizovať, aby nemuseli platiť dane potom.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Tak idem po poradí tých, ktorí sa zapojili do tejto debaty.

    Takže pán poslanec Daniš. Ďakujem, že upozornil na tú sankciu, lebo je dôležitá v tom zákone. Keď chceme, aby sme práve dosiahli rýchle konanie, kde sa ani výhovorka úradníka, dajme tomu aj nejaká protekcia pre toho čierneho staviteľa alebo niekedy možno nátlak na úradníka nemôže stať dôvodom, že úrad nekoná, tak musíme dať sankciu. Musíme dať tlak, ktorý bude tlačiť na ten úrad, aby rozhodol v zmysle zákona. Bez toho to nebude fungovať. Tak to má byť v každom zákone. Keď nemáte tlak, keď nemáte sankciu za nekonanie, tak potom sa vystavujete riziku nekonania. A môžeme sa nad tým rozčuľovať tu a pozastavovať a novinári písať, ale veci sa nezmenia. Čiže tá sankcia je nutná a je potrebná. Môžme diskutovať o tom, či 100 euro je veľa, a dať prípadne menšiu. To je číslo, to je naozaj, že na tom by som sa o zem nehádzal, keby ste navrhli v druhom čítaní, že 20 euro alebo 10 euro, ale aj to. Proste niečo tam musí byť, aby to bolo jasné, že keď úrad nekoná, spôsobuje si škody.

    Kto to má odstrániť? No keď chceme, aby to fungovalo, musí to odstrániť autorita nejaká. Ona musí spustiť jeden proces. Buď štát, alebo keď stavebné úrady už dneska sú v kompetencii obcí, no tak obec, ale tak, aby ten zákon ju k tomu zaväzoval.

    A teraz samotné náklady, ktoré sú s tým spojené. No, veď ste ľudia z reálneho života, máte už čo-to za sebou, tak si to určite budete vedieť predstaviť. No koľko nákladov sa spája s tým, že na povedzme štyri hodiny príde niekde nákladné auto a jeden bager povedzme a štyria robotníci, ktorí za štyri hodiny zlikvidujú tú stavbu, pretože znova hovorím, že sa nejedná, že najprv sa 3 roky pozeráme, ako tam niekto postaví Talapkovu vilu, a potom ju ideme odstraňovať. Ale ide o to, že už v zárodku sa začne konať. Ešte tam ani nič nie je postavené poriadne, alebo keď, tak je to nejaká len ľahká pozbíjaná kolešňa a tá sa rozoberie. No koľko to bude stáť? No nie tak veľa. A druhá podstatná vec, keď sa to spraví raz v katastri tej obce, tak už nikto ďalší si nepostaví nič. Takže bude vedieť, že to bude zlikvidované. Takže ten zákon má preventívny účinok.

    Už dnes niektoré mestá, niektoré obce pristúpili k likvidácii čiernych stavieb na základe ustanovení iných zákonov o odstránení smetiska alebo neporiadku. Proste použili úplne takto, aby dosiahli to isté, pretože stavebný zákon im nedáva tie nástroje. A myslíte si, že ich to nejako zruinovalo finančne? Naopak, dali veci do poriadku, všetci to ocenili, občania mesta a stálo to pár eur. Takže to v tom rozpočte sa vždy peniaze nájdu. A keby to bol taký problém nejaký, tak určite si viem predstaviť, že vo vykonávacej vyhláške sa ošetrí to, že keby tie náklady presiahli nejakú hraničnú sumu, nejakú vyššiu, takže zabezpečí financovanie sa cez štát, či už cez krajský stavebný úrad, alebo z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy a ďalších vecí, pod ktoré táto kompetencia spadá. Čiže toto neni problém. To je, keď sa chce, tak sa naozaj dá. Ale dôležité je dosiahnuť ten stav.

    A tuto kolegovi Kuffovi, že nepočúval si ma dobre asi a fakt to neni dobré zavádzať tú tému niekam inam. To vôbec nejde ani náznakom o búranie rómskych osád. Ani náznakom. V tom zákone sa jedno jednoznačne hovorí, že sa bude týkať len stavieb, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tejto novely. Takže rómskych osád sa to nikdy nebude týkať, žiadny bezdomovci nebudú vznikať noví, len zabránime tomu, aby nám nekontrolovane rástli tie osady do ďalších a ďalších rozmerov, kedy to už naozaj nikto nezvládne. Ani dnes to neni ľahké zvládnuť a to je druhá veľká téma, ale nie na poslanecký návrh. To naozaj musí byť komplexná legalizácia existujúcich rómskych osád. Výkup pozemkov, umožnenie tomu, aby tí ľudia si odkúpili tie pozemky nejakou formou, či už aj vlastnou prácou, alebo nejakým splácaním. Postavenie prípadne legálne, to všetko, ale to je veľká, zložitá procedúra, ktorá si žiada osobitný zákon. Do toho musia byť zapojené samosprávy, štát atď., ale toto sme nechceli riešiť. To naozaj nie. Aby sme neboli podozrievaní z takéhoto niečoho. To nás naozaj ľavicoví intelektuáli, nás z tohoto veľmi, lebo to je strašne ľahké povedať, že chcú búrať rómske osady, lebo sa chcú zviesť na vlne nejakého, nejakej nie priaznivej, nie priaznivého vzťahu k rómskej menšine. Neni to pravda. Práveže tolerovanie takéhoto stavu zhoršuje vzťahy väčšinového obyvateľstva a menšinového obyvateľstva alebo vzťahu k rómskej menšine. My chceme len, aby sme odstránili trecie plochy, aby sme každému, kto porušuje zákon, ukázali, že zákon treba dodržiavať a štát má páky na to, aby si vedel zabezpečiť dodržiavanie toho zákona.

    Ale ešte jedna len poznámka k pozemkom neznámych vlastníkov, ktoré ste spomínali, spravujúce pozemkovým fondom. Je to dobrá pripomienka, ale je to maličká škáročka v tom návrhu, ktorý veľmi jednoducho vieme vyplniť v druhom čítaní. Pretože tam je veľmi jednoduché doplniť. Teraz to stojí na tom, že vlastník pozemku je vždy spúšťacím mechanizmom toho procesu. Je ľahké doplniť, že v prípade, že ten vlastník nie je známy, takže túto funkciu nahradzuje samotný stavebný úrad, že on môže spustiť ten proces alebo obec. To je otázka naozaj krátkej konzultácie vzájomnej a táto medzierka je vyplnená a všetko je pokryté. Aj pôda neznámych vlastníkov, aj pozemkový pôdny fond, aj všetko. Lebo máme, štát má vlastníka, obec má, teda obecné pozemky majú vlastníka, súkromné pozemky majú vlastníka, no a tieto potom vieme vyriešiť tak, že túto kompetenciu voči takýmto pozemkom alebo možno aj voči ďalším. Ten súkromný vlastník môže byť dlhodobo v zahraničí, nevie, čo sa tam deje, ale keď vidia susedia, upozornia obec alebo stavebný úrad, tá môže spustiť ten mechanizmus. To je dobrá pripomienka, ale ľahko doplniteľná do tohto zákona. Takže nebál by som sa toho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať návrhom, prvým čítaním návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 498. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 478.

    Dávam slovo opäť pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 498.

  • Ďakujem. Aj nejakú vodu by som si mal vypýtať, keď mám takúto šnúru vystúpení, lebo už mi vyschlo aj v hrdle.

  • Smiech rečníka a reakcie z pléna.

  • Môžeš, budem, ďakujem pekne. No, tak pardon, chvíľa.

  • Rečník sa napil minerálky.

  • Tento zákon, tento návrh zákona naväzuje na to, o čom sa tu bavíme vlastne celý deň. Spadá do tej vízie systému, kde pracovať sa oplatí viac, ak je pracovať výnosnejšie viac, ako poberať sociálne dávky. Jednou z negatívnych zložiek tohto systému a možno takou naj, jednou z najhorších z hľadiska dopadov na samotnú skupinu ľudí, ktorí takýmto spôsobom života žijú, je práve príspevok, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. To je ten jednorazový veľký príspevok, niekto to volá kočíkovné, ktoré nerozumnými zmenami sa v dobrom úmysle, o tom nepochybujem, ale cesta do pekla vždy býva dláždená dobrými úmyslami, sa rozšíril až na počet troch detí.

    A tento príspevok absolútne sa míňa svojmu účelu práve u tej skupiny, ktorá považuje rôzne formy sociálnych dávok ako svoj trvalý zdroj príjmov a obživy. Nie príjem z práce, ale z tohto, z tohto systému.

    A tento príspevok potom po narodení dieťaťa spravidla poslúži na dobrú oslavu, ktorá trvá dva-tri dni, a peniaze sú fuč. Vôbec neslúži na zabezpečenie základných potrieb pre to dieťa, na nákup toho kočíka, ako sa zdôvodňovalo dakedy, keď sa tento príspevok zavádzal, ale naozaj vedie práve k tomu nezodpovednému spôsobu. Lebo zrazu sa objaví veľa peňazí a zrazu je hojno a zajtra, nechcem povedať čo. A to určite neni správne, a keď sa na to dívame, toto financuje štát v rámci ťažkých čias, keď máme málo peňazí na všetko, tak takýmto spôsobom ide do alkoholu, do cigariet a do iných nezdravých vecí, peniaze, ktoré by mali byť inde.

    Takže keď už to máme tu, nešiel by som a nenavrhujem, aby sme išli cestou odoberania alebo rušenia tohto príspevku, ale opäť dajme ho tým, ktorí sa tak nesprávajú, ktorí sú zodpovední, ktorí prácu majú ako zdroj svojej obživy. To znamená, tej rodine, ktorá pracuje, kde aspoň jeden z jej členov pracuje a zabezpečuje tak obživu rodine. Tým tento príspevok dajme, nechajme ho. Ale tým, ktorých naozaj motivuje k tomu, aby bola trojdňová žúrka a nič viac, je to dobré poskytovať takýto príspevok, ktorý ich motivuje len k tomu, aby každý rok, rok a pol pribudlo ďalšie dieťa? To naozaj nie je zdravé. Veď to je priam patologické správanie, ku ktorému my navádzame danú komunitu.

    Takže skončíme s tým a zaveďme opäť tu, ten už dnes spomínaný, pracovný test. Znamená, že rodina sa bude, na rodinu sa bude pozerať tak podľa toho, akú má aktivitu a snahu.

    Takže len to stručne zopakujem. V prípade, že za predchádzajúce štyri roky aspoň jeden z rodičov v súhrne odpracoval aspoň 270 dní alebo 80 dní na aktivačných prácach a zvyšné do tých 270 dní pracoval alebo študoval na strednej alebo vysokej škole a nie je invalidný, že na invalidných sa táto reštrikcia by nevzťahovala, tak takýmto občanom v plnej výške tento príspevok priznávajme a vyplácajme a motivujme ich tak k tomu, že, áno, aj keď pracujem za minimálnu mzdu, ale štát ma podporuje a stará sa o mňa. Ale tí, ktorí tak nerobia, jednoducho tým tento príspevok nedávajme a nevyplácajme. Jednoduché, spravodlivé a funkčné riešenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 498), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013, som podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 478 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodní navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrh zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, k tejto, k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega, už bolo čo-to povedané a niečo treba znova povedať. Ono už nepoviete v zásade nič nové, častokrát len musíte zopakovať, ale aj to môže byť metóda. Hovorím, metóda na dosiahnutie výsledkov alebo taktiky sú rôzne a jedna z nich môže byť aj opakovaním.

    Táto norma a to, ako ju filozoficky uchopili predkladatelia, je jeden spôsob a ja predložím v utorok pravdepodobne, lebo ja sa tiež venujem tejto norme, ale ako som ju uchopil v tom našom návrhu ja.

    Každopádne už to len, že sa to tu objavilo dvakrát a opakovane a bude sa to tu objavovať, je znakom toho, že je to asi problém. Čiže minimálne to by sme z toho mohli usúdiť, že sa to stalo problémom. A stalo sa to problémom. A už je to aj nielen to citové, ale je to už objektivizované. Objektivizované skutočnosti nám dokazujú, že na mňa sa už aj nahnevali, že som povedal, že na východ od Popradu, že je stredovek, ale ja som to nemyslel, že všade na východ od Popradu, ale som myslel ako teda obrazne, hej, lebo tam je naozaj tá koncentrácia na východ od Popradu častokrát týchto osád zo sociálne vylúčeným obyvateľstvom viac, čiže takto som to myslel a tak, by som bol rád, aj keby to zostalo pochopené. A tam to máme preukázateľné, tam sú preukázateľné dôsledky sociálnej politiky štátu počas dvoch dekád a výsledky sú alarmujúce. A dokonca tak alarmujúce, že naberá na oprávnenosti uvažovať smerom, alebo zakladá dôvodnosť podania alebo prípravy podania, že či náhodou týmto spôsobom nedošlo k páchaniu trestného činu genocídy. Ja viem, že to znie zle, ale ja som to nevymyslel, ja to len skonštatujem, lebo keby sa tí ľudia niektorí, ktorí tu žijú častokrát v slonovej veži, išli pozrieť medzi tých ľudí, tak tam nie sme ďaleko.

    Parametre sociálnej politiky nastavuje vláda prostredníctvom svojich zákonodarcov, urobili ste, čo ste urobili, ja som s tým nič nemal, a tým sa nechcem vyviňovať, ale nechcem s tým mať nič ani do budúcna. To znamená, budem ostro protestovať proti tomu, aby som nepridelil že nijaký diel zodpovednosti za katastrofálny stav a, žiaľ, budem musieť asi časom uznať aj, aj až neľudské konanie, ktoré častokrát tam nastáva. Čiže robím, čo sa dá, preto aj teraz vystupujem, hej, a chcem len proste apelovať na to, že to je našou zodpovednosťou, hľadať riešenia.

    Tie riešenia nie sú v nejakých promo aktivitách, tie riešenia sú uchopiteľné v jemných, malých nástrojoch, ktoré, dneska ich prijmeme a zajtra bude výsledok, hej, ale dneska ich prijmeme a časom zistíme, že bude výsledok. Ale pokiaľ dneska neprijmeme výsledok, tak časom zistíme, že na konci je už absolútne katastrofa.

    Čiže, priatelia rýchlych riešení, zabudnite, racionálni ľudia s humánnym pohľadom, uvažujme, ako tú šlamastiku, ako tie problémy, ktoré sme spôsobili, riešiť. Nie nejakým hurá systémom, ale naozaj drobnými krokmi. A jeden z tých drobných krokov sa javí, určite sa javí aj úprava tohto zákona. Už či ju uchopíme tak, ako ju uchopil pán kolega, s tým by som vedel prípadne aj nesúhlasiť v určitých momentoch, ale ak je to na otvorenie diskusie, tak a môžme ju upravovať. Čiže v zásade je jedno, či by ste posunuli alebo či by vládni poslanci posunuli návrh pána kolegu Kaníka alebo prípadne môj návrh a v druhom čítaní to môžme upraviť, ak to opravia, lebo je čo upraviť, a nájsť, nebáť sa toho, tej politicky ťažkej témy, že povedať, že bereme deťom kočíkovné. Lebo tak to tu niekto, nejakí hulváti v tomto a podľa mňa politickí hoštapleri a ľudia, ktorí vidia len takto, to budú sa snažiť odkomunikovať. Že proste beriete ľuďom peniaze na kočíky a že čo to je za, za vládu, čo to sú za poslanci a jaké to, ja neviem aké. Týchto, týchto reakcií, by sme mali ich mať pripravené, argumentáciu, ony zaznejú, ale tá zodpovednosť musí prevážiť. V tomto už treba apelovať na, na, by som povedal, bazálnu, základnú, zodpovednosť za krajinu, za, za seba, ale za svoje deti, ale aj že tu chcem niečo po sebe nechať a pre tých, čo tu prídu po nás, proste to bude udržateľné. Takže aj tieto kriky, ktoré zaznejú, treba fakt veľmi prevážiť tým, tou argumentáciu zodpovednosti.

    Ja sa budem tým niektorým ďalším veciam, ale, žiaľ, ja sa aj ospravedlňujem kolegom prípadne, že niektoré veci poviem druhýkrát, lebo nemôžte niečo povedať nové, lebo medzitým za ten mesiac sa veľa toho nezmenilo. Môžte to zopakovať a vlastne, keď to zopakujete, tak je to aj dôkazom toho, že, že aj ten prvýkrát, keď sa to hovorilo, tak za mesiac sa nezistilo, že to, čo sa hovorilo pred mesiacom, nebola pravda. To znamená, že sa prepotvrdilo, že aj po mesiaci, lebo medzitým by sa zistilo. Tak a to sú tie skutočnosti trebárs tých našich ohromných úspechov z pohľadu, úspechov v úvodzovkách, že sa nám podarilo, že, že pôrodnosť v niektorých oblastiach sociálne vylúčeného obyvateľstva je najvyššia na svete. Na svete.

    Naozaj, keby sme, prísne vzato, posudzovali niektoré tie dediny alebo tie oblasti ako uzavretý, uzavretú entitu, ako štát, tak štatisticky sme najvyššou pôrodnosťou na svete. A pritom prvých 40 krajín, ktoré sa v tomto rebríčku tej pôrodnosti na tisíc obyvateľov ukazujú, sú všetko krajiny Afriky, zväčša rovníkovej Afriky. Tak povedzme si pravdu, to na bronzovú medailu nie je. To znamená, že to sú vážne veci, to sú mimoriadne vážne veci, ktoré musia donútiť sa zamyslieť aj totálnych ignorantov. Lebo tu sa stretávame s ignorantami, so sociálnymi demagógmi, všelijakými populistami a neviem s kým, ale len akceptovaním tohto jedného parametru a omieľaním tohto jedného parametru musíte nabúrať aj betón v hlave, aj soche Stalina, keby ešte niekde bola, hej, že proste to je to, že to donúti človeka, niečo asi na tom bude, že niekde sa stala chyba. Priznajme, že niekde sa stala chyba. Ja nebudem ten, kto buď sa bude na tom vyžívať a to tu všetkým, nie, pokiaľ sa dohodneme, že je vôľa to riešiť. Avšak treba povedať aj B, pokiaľ nebude vôľa to riešiť a budeme tu stále v tej hre pokračovať zakrývania si očí, tak potom treba aj korektne povedať, že čo s tým. Naozaj. A potom tie možnosti znova sú len nejaké, ja už som ich avizoval, či podaním, či došlo, alebo nedošlo k tomuto činu genocídy, či dochádza. Ale aj iné skutočnosti, ktoré sa dajú v tomto objavovať, lebo hovoríme o niečom, čo môže v konečnom dôsledku zrútiť celý náš systém, a potom nebudeme, to nezvládneme ani mentálne spracovať, že čo sme vlastne, vlastne urobili. A to je, bude to spôsobené tou ignoranciou.

    Takže ťažká téma, ale nebojme sa jej. A ja som rád, že sa tu objavujú návrhy, ktoré sa snažia tú tému uchopiť. Pri prezentácii som rád, že v zásade sa držíme parametrov mierneho a takého, by som povedal, naozaj že prislúchajúceho módu, to znamená, neutekáme do polohy, ku ktorej to láka, a láka to častokrát. Ale to by som chcel, a zatiaľ sa to tak udržiava, že nerobíme agendu na závisti a nenávisti, lebo to neni ľahšej politickej agendy, že jak si urobiť agendu, keď si zvolíte tieto dva parametre. To dokáže aj, nechcem to prehnať, ale nie je to nič náročné, tak to poviem. Čiže a v tomto, vzhľadom na rozsah a to, ako to ľudia vnímajú, sa dá na tomto veľmi ľahko týmto systémom pracovať. A zatiaľ sa teším tomu, že sa držíme hraníc. Ale bojím sa toho, že keď budeme pokračovať, tak sa zjavia tí, ktorí to budú vedieť akože riešiť a všetkým nám to tu ukážu.

    A tým budem už končiť, že ak poznáte spojené nádoby, tak ono to funguje na princípe spojených nádob. Neschopnosť štandardnej politiky je priamo spojená s nárastom popularity extrémnych riešení a zase naopak. Čiže to je vec, ktorá nepustí, to je fyzika, ktorú netreba preobjavovať, to je fyzika, ktorú treba len akceptovať a riadiť sa ňou.

    Končím, ďakujem veľmi pekne. Tento príjemný piatok si užijeme. Znova je potrebné povedať, že nerobíme celkom česť priestorom, do ktorých sme boli zvolení, ale to je asi na inú tému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem aj Alojzovi za jeho príspevok. Súhlasím s tým, že je to naozaj veľmi vážna téma, a súhlasím aj s tým, že sa zhoduje, že treba predkladať návrhy také, ako je tento zákon od pána poslanca Kaníka a ďalších.

    Čo by som možno tak upozornil, ani nie že nesúhlasím, lebo v zásade súhlasím so všetkým, ale možno je dobré, aby to zaznelo, v tvojom príspevku troška tak vyznelo, aj keď chápem kontext, v ktorom si to povedal, akoby pôrodnosť alebo vyššia pôrodnosť bolo niečo zlého. Mal som z toho taký dojem a pritom som počúval pozorne. Tak ja by som chcel, aby zaznelo to, že naozaj pôrodnosť je problém, ak je prostriedkom k obžive alebo k zneužívaniu sociálneho systému, v tom sa asi zhodneme, lebo sa mi zdalo, že to tak nezaznelo. Ale zodpovedná pôrodnosť aj vyššia nie je sama osebe zlo, je to, naopak, požehnanie a dobro.

    A ďalšia vec, myslím si, že viaceré štúdie preukázali, že nie je to tak, že by vyššia pôrodnosť spôsobovala chudobu, ale že je to práve dôsledok chudoby. Čiže je dôležité túto vec naozaj riešiť komplexne.

    Ale chcem povedať, že súhlasím s týmto návrhom riešenia, aby sa podporovali ľudia zodpovední a pracujúci a aby sa naozaj riešila aj neúnosná situácia v našej krajine v tejto oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší prihlásený rečník do rozpravy je pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, budem naozaj už len veľmi stručný, lebo znovu by som len opakoval základné tézy spravodlivého sociálneho systému a zámeru, že pracovať sa musí oplatiť a musí byť motivujúce pracovať, ak chce niekto poberať plnú výšku sociálnych dávok. Ale skôr by som sa vrátil k téme, o ktorej som len v záverečnom slove predkladateľa hovoril pri zákone o rodičovskom príspevku, lebo si myslím, že tam je to trošku citlivejšie ako pri tomto konkrétnom návrhu zákona.

    Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa je naozaj akýsi zákon, ktorý zabezpečuje štartovací balíček pri narodení dieťaťa, lebo všetci vieme, ktorí deti máme, a máme viacej detí, pán kolega, že, naozaj, ak príde dieťatko do rodiny, tak sú s tým spojené určité jednorazové a väčšie výdavky. Nejdem diskutovať o tom, čo tu hovoril pán poslanec Kaník a pán poslanec Hlina, na sto percent s nimi súhlasím, aj s tým, že sa mnohokrát tieto peniaze použijú na úplne iný účel a nie na to, aby ten malý človiečik, ktorý príde na svet, mal pohodlnejší štart života, aby mal ten kočík, tú vaničku, tú základnú výbavičku, ktorú potrebuje mať k životu, ale použije sa to na úplne iný účel. Aj preto je namieste diskutovať o tejto dávke, o príspevku pri narodení dieťaťa, že kto, kedy, koľko, ako. Je to namieste. Ale ako som avizoval, chcem hovoriť o inom probléme.

    Dostávam množstvo mailov a množstvo pripomienok, že prečo sociálny systém nielenže nemotivuje k práci, ale ako keby podporoval pôrodnosť u sociálne neprispôsobivých obyvateľov v nízkych vekových kategóriách. Prečo sa prizeráme na to, že mladiství majú deti, keby jedno, hneď niekoľko, že si zakladajú rodiny vo veľmi nízkom veku, niekde na hranici detstva a mladistvého veku. Prečo sa na to nečinne dívame?

    A preto, viem, že to nie je v tomto návrhu zákona, ale dovoľte mi to v tejto chvíli povedať, že namieste je uvažovať, ak diskutujeme o takýchto zmenách, aj o tom, či napríklad príspevok pri narodení dieťaťa by nemal byť podmienený tým, že obaja rodičia majú 18 rokov. S tým, že poviete, že stačí, že jeden rodič má 18 rokov, veľa toho nevyriešite, pretože sme svedkami toho, že sa jednoducho hlavne v rómskych osadách a v týchto komunitách sociálne neprispôsobivých ľudí kupujú roky. Jednoducho sa za otca určí ten, ktorý je plnoletý. Čiže nič s tým nezískate. Dokazovanie tam neprebieha a príspevok sa vyplatí, za krátky čas sa prepije a všetko je vybavené. Absolútne to neplní účel, na ktorý je tento príspevok určený.

    Čiže naozaj okrem toho, aby sme motivovali ľudí k práci, to znamená, že platí zásada, že za ostatné štyri roky musí aspoň jeden z rodičov odpracovať minimálne 270 dní alebo v nejakej kombinácii študovať, alebo byť na aktivačných prácach, teda byť nemocensky poistený, to znamená prispievať do systému a vtedy má nárok na plnú výšku tohto príspevku. By som uvažoval do budúcnosti aj o tom, aby sme ho naozaj dali ľuďom, ktorí sú plnoletí, ktorí si zakladajú rodinu a ktorým majú tieto peniaze pomôcť, aby ten nový človiečik mal pohodlnejší štart do života. Tie jednorazové, trochu vysoké náklady, ktoré, samozrejme, pri narodení dieťaťa vždy mladá rodina znáša, vedeli lepšie vykompenzovať.

    Viem, že je to trochu zmena v diskusii, viem, že prinášam nový prvok, mám strašne veľa takýchto podnetov. Čo sa to totižto deje? Deti v sociálne neprispôsobivom prostredí rodia pre tie peniaze. Ospravedlňujem sa, ak používam veľmi zrozumiteľné a jednoduché slovenské slová a nepoužívam liberálno-socialistické krasorečnenie intelektuálov, hovorím to, ako to je. Jednoducho sú motivované k tomu dievčatá, ktoré majú 13, 14, 15 rokov, aby už mali dieťa, že musia niečo priniesť do rodiny, peniaze, sociálne dávky, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok, nemôžu len tak chodiť do školy ako keby nič.

    Viete, príbehy, ktoré niekedy počúvame, keď sme boli spolu s kolegom Kaníkom už v dnes slávnej škole v Dobšinej, lebo pani učiteľky, ktoré písali ten list, pamätáte sa, koncom minulého školského roka, som zvedavý, ako sa zmenila situácia v tomto školskom roku, predpokladám, že výrazne nie, tak nám rozprávajú príbehy, že 13-ročná zbila 14-ročnú, pretože sa vyspala s jej otcom a čaká s ňou dieťa, napriek tomu, že ona má tú matku, s ktorou žije ten otec. Proste tie príbehy sú katastrofálne, ktoré počujete, a to je realita Slovenska.

    Ako môžme sa tváriť, že to nie je, a rozprávajme niečo o nejakých krásnych cieľoch a ideáloch, ale v Dobšinej je realita, že 13- a 14-ročné dievčatá sa navzájom pobijú, pretože jedna druhej zviedla otca. Potom porodí takéto dieťa, určí tohto plnoletého pána za otca svojho dieťaťa a zoberie aj príspevok pri narodení dieťaťa a zoberie aj rodičovský príspevok a hlavne sa to všetko prepije.

    Tak komu to slúži, takýto systém? Tak je to účelné alebo neúčelné? No tak poďme jednak motivovať ľudí k práci, ale poďme sa aj baviť o tom, že nemám štátnicu z psychológie, som všeobecný lekár, doktor všeobecnej medicíny, ale toľko z psychológie viem, že 15-ročný otec a 13-ročná matka ešte nie sú psychicky a intelektuálne na takej úrovni, aby dokázali byť vhodnými rodičmi pre novonarodené dieťa, a nedokážu ani vytvoriť to sociálne zázemie, ktoré dieťa potrebuje. Tak ide nám o to, aby to dieťa vyrastalo v normálnej rodine, kde je vytvorené sociálne zázemie, alebo čo, o čo nám ide? O to, že vôbec sa nemusia starať, stačí, že majú deti, veď štát sa postará. Tak sme ich navykli, to má Lojzo Hlina pravdu, tak si zvykli. No ale buď budeme o tom hovoriť a budeme sa to snažiť riešiť a budeme sa snažiť povedať pro futuro, že nech sa páči, sme radi, že si založíte rodinu a štát je tu na to, aby aj pomohol v ťažkej sociálnej situácii, ale nejaké pravidlá. Že povedzme dvaja 18-roční, tu už by som ako nebránil, ani nemôžete brániť v žiadnom prípade u plnoletých ľudí. Ale 15-, 13-, 14-ročná, ktorá určí za otca 22-ročného, a už má na všetko nárok?!

    Takže, dámy a páni, otvoril som možno novú tému, ospravedlňujem sa, že v piatok poobede (povedané s úsmevom), ale je namieste možno aj o takomto rozmere tohto príspevku pri narodení dieťaťa rozprávať. Každopádne to, čo predkladá táto novela v prvom čítaní, je motivácia k práci, aby budúci rodičia mali nárok na plný príspevok pri narodení dieťaťa, je určite správna, a preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Pán kolega, v závere ste trafil ten klinec po hlave, to je tá motivácia k práci a nečinnosť. Nečinnosť je práve tou príčinou, že deti majú deti.

    Trošku si dovolím nesúhlasiť tuná v niektorých tých veciach, ale tak mierne, že peniaze sú jediným motívom, prečo sa rozhodujú deti mať deti. Nemyslím si to, lebo to sociálne prostredie, ktoré tu bolo spomenuté, práve to je nezdravé a ten proces socializácie, ktorý tam prebieha, je deformujúci. Ale nesieme tú zodpovednosť za to v širšom kontexte my ako spoločnosť ako taká, ale aj poslanci Národnej rady, a to je nielen cez tento návrh zákona, aby sa toto zmenilo, ale to je aj práve aj to, čo predostierame týmto deťom. Čo konzumuje. Pozrite sa, čo je v časopisoch, čo v novinách, čo sledujú, aké majú ony vzory správania. Sú to vzory správania hodné nasledovania? No toto nasledujú, čo vidia, tento konzumný spôsob života, toto predostiera týmto ľuďom, to sociálne prostredie je ubité, už čo sa týka aj tých hmotných statkov, neni to tam také luxusné, jak by sme sa možnože tvárili, že možno aj tí Rómovia, hej, že majú a všetko za jeden deň alebo za dva dni prepijú, čo veľakrát to aj tak je. Ale veľakrát je tam naozaj tá bieda, chudoba a ony, tie deti hladujú. Ale predovšetkým je tam morálny úpadok a v tom je ten zásadný rozdiel. Neviem si ani predstaviť, že 13-, 14-ročné dieťa alebo ešte 12, tak ako to bolo spomínané, že sa rozhodne byť matkou, otehotnieť len kvôli tomu, aby mohlo dostávať sociálne dávky alebo rodičovský príspevok, že by mohlo, alebo žeby ju tlačili k tomu rodičia, nemyslím si. Ale práve to prostredie, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Aj áno, aj nie, ako to hovorí Štefan, lebo hovorí, že nemyslí si, že je to len o peniazoch, je to o tom sociálnom prostredí. No ale práve to sociálne prostredie je, v ktorom to dieťa vyrastá, je nastavené týmto spôsobom: ako získať čo najviac podpory, ako získať čo najviac "podporkys", ako získať čo najviac dávok a čím skôr.

    A, áno, je to aj o príkladoch, to súhlasím, a to je druhá vec, o ktorej hovoríme, že riešili sme to spolu v Dobšinej, aký príklad majú tie deti, keď toto vidia od útleho detstva, že o deti sa vlastne ani veľmi starať netreba, že do školy treba chodiť hlavne preto, aby dostali ten príspevok pre návštevu školy rodičia, aby mali obed za minimálnu cenu alebo zadarmo. A keď vidia okolo seba, že teda rodiť v trinástich, štrnástich je normálne a ešte je to aj výhodné.

    Čiže, áno, súhlasím, že možno som to veľmi zjednodušil, tú motiváciu, ale vyplýva to z toho sociálneho prostredia. Ale sociálne prostredie je práve nastavené tak, že nemotivuje k vzdelávaniu, nemotivuje k práci, ale motivuje k žitiu zo sociálnych dávok a motivuje k tomu, aby čo najviac sociálnych dávok mohli títo ľudia pozbierať. Tak žili ich rodičia, toto tam vidia, no tak takto sa snažia žiť aj ony. My ich musíme z tejto pasce chudoby dostať von. To je jednoduchá odpoveď. Tí ľudia totižto v tej pasci chudoby sú a paradoxne tieto návrhy zákonov, ktoré predkladáme, nie sú zákony, ktoré im škodia, ale sú to zákony, ktoré im pomáhajú, pretože im majú pomôcť dostať sa z pasce chudoby von. Tak ako to je dnes nastavené, sa z tej pasce chudoby von dostať sami nedokážu, tak im musíme pomôcť. Pomôcť tým, že ich budeme motivovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Veľmi stručne. Máme tu už skúsenosti na Slovensku, ako môže fungovať iný sociálny model. V tých rokoch 2002 až 2006 sme realizovali na Slovensku iný sociálny model, ktorý ešte z horšieho sociálneho systému, ako je dnes, to naozaj postavil na nohy, pracovať bolo výnosnejšie, ako oberať sociálne dávky, a fungovalo to.

    Takže keď Lojzo Hlina tu hovorí, že rýchle riešenia nie sú, no, áno, súhlasím s tým, že nejaké rýchle zo dňa na deň nie a že ten proces zmeny bude dlhotrvajúci, ale štart tej zmeny nie je až taký vzdialený, pokiaľ by sme prijali potrebné zmeny zákonov. Pretože tá ľudská spoločnosť, ľudské komunity, ktoré dnes sa nejakým spôsobom správajú veľmi citlivo a veľmi rýchlo reagujú na zmeny modelov. A tie dobré nástroje a dobré páky, ako sme sa v reáli presvedčili, to nie sú teoretické konštrukcie, ale praktické výsledky. Najlepšie páky sú finančné páky, motivačné páky.

    Bo tak ako Vilo Novotný teraz povedal v závere, to sociálne prostredie, ktoré je problematické, vyplýva z toho, že financujeme takéto sociálne prostredie. My tým, že cez sociálny systém, tak ako je dnes spravený, tam posielame stovky miliónov eur, my nepomáhame tomu, aby sa menilo to sociálne prostredie, my, naopak, ho podporujeme, my ho konzervujeme. Pretože to nie je v tom, že čo vidia v časopisoch, ale v tom, čo vidia v rodine. Keď dieťa nevidí už druhú generáciu rodičov pracovať, keď celý model života, ktorý nasáva od ranej mladosti až do puberty, lebo už vtedy sa stáva poberateľom sociálnych dávok, je v tom, že pracovať je nevýhodné a pracovať sa vlastne nemá, lebo si zhoršíš svoj príjem, tak jednoducho to je ten vzor. V časopisoch toto nevidia, v časopisoch vidia niečo iné, ale určite nie také hrozné ako toto. Toto je to patologické.

    Ja som veľmi rád, že konečne sa o tom aspoň otvorené hovorí aj na pôde Národnej rady. Zažil som časy, keď som bol minister, kedy len spomenúť slovo Róm alebo nebodaj Cigán bolo ako priam svätokrádež. Ste už okamžite boli vyhlásení za rasistu. A hovoriť o tom, že niekto funguje tak, že má mnohopočetnú rodinu a to je zdrojom jeho príjmu, no tak to ste boli absolútne už vyškrtnutí pomaly zo zoznamu ľudí, ktorí nie sú extrémistami. Ale tu len pomenúvame reálne veci. Tak, chvalabohu, aspoň o tom otvorene hovoríme, nie po krčmách, nie po kútoch a nie v kadejakých iných miestach, ale tam, kde sa má. Pretože tieto zákony, ktoré prijala táto Národná rada, vytvorili toto deformované prostredie a škodia, pretože vytvárajú, naozaj zotročujú tým spôsobom a tými dávkami ľudí, vytvárajú z ich závislých, závislé osoby na nesprávnej forme štátnej pomoci. A týmto ľuďom vlastne, ako som povedal, úplne v počiatku týchto zákonov znemožňujú vôbec sa zaujímať o prácu. Pretože nikto sa o prácu nebude zaujímať, keď za prácu dostane zhruba toľko, čo dostane zadarmo zo sociálneho systému.

    To je proste axióma, ktorá platí, ktorú žiadnou, žiadnou vzletnou frázou neprebijete. Ľudia sú racionálne tvory, jednoducho správajú sa racionálne. A racionálne sa správajú aj nekvalifikovaní, nekvalifikovaní robotníci alebo ľudia bez kvalifikácie, ktorí neskončili ani základnú školu, ale správajú sa racionálne. Pretože to je vlastné človeku, sme tvory mysliace a veľmi rýchlo si všetci nájdu tú naj-, najpohodlnejšiu cestu v rámci daných možností. My musíme zmeniť modely správania, my musíme zmeniť to, ako sa funguje, a tí ľudia sa rýchlo zmenia takisto.

    Keď sme zaviedli ten systém, ktorý fungoval v tých rokoch 2000 - 2006, tak aj pôrodnosť, ktorej sa Lojzo Hlina dotkol, začala stagnovať a klesať v rómskych osadách. Pretože zmizli motívy, zmizli motívy, že stačí mať veľa detí a budem mať dostatočný príjem. No už to nefungovalo. Len potom sme sa, žiaľbohu, vrátili do starých, zlých čias, s ktorými stále dnes bojujeme, a naozaj je to katastrofálne, až je pravda to, čo pán Hlina povedal, že v týchto segregovaných komunitách máme najvyššiu pôrodnosť na svete. To je čistá katastrofa. Pretože pôrodnosť je naozaj pozitívna vec, keď sú to deti, ktoré sú vychovávané k práci v slušnom prostredí, keď z nich vyrastú ľudia, ktorí opäť pracujú, tvoria hodnoty a takýmto spôsobom obohacujú spoločnosť. Ale keď si týmto systémom, ktorý sme stvorili, vyrábame ľudí, ktorí nikdy nevideli pracujúcich rodičov a oni len budú kopírovať tieto modely správania, pokiaľ nezmeníme ten systém, tak si pílime konár pod sebou. Sedíme na časovanej bombe, ktorú táto krajina nemá šancu zvládnuť, už dnes ju zvláda veľmi ťažko.

    Tak prestaňme nad tým zatvárať oči, prestaňme sa tváriť, že to neexistuje, prestaňme veriť, poviem to nepríjemne pre tých, ktorých sa to dotýka, ale pravdivo, prestaňme veriť bratislavským ľavicovým intelektuálom, ktorí v živote nevideli, ako to je na vidieku a v reálnej situácii práve v týchto komunitách, a pochopme, že takouto kvázi sociálnou politikou, ktorá je nesociálna a antisociálna, najviac škodíme tým samotným ľudom, ktorých sa to dotýka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pán spravodajca k rozprave? Nie je tomu tak. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, takzvaný Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Tento návrh zákona má tlač 500, rovných 500. Návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 479.

    Teraz dávam slovo opätovne pánovi poslancovi Ľudovi Kaníkovi, nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 500.)

  • Ďakujem. A mám pre vás dobrú správu, že sú to posledné dva zákony z mojej dielne na tejto schôdzi, takže za chvíľu budete mať minimálne zmenu za týmto rečníckym pultom a uvidíte tu niekoho iného.

    Keďže tento návrh zákona tu už máme štvrtýkrát a stále apelujem na to, že túto potrebnú a nie nijako zložitú zmenu je potrebné prijať. Vzhľadom k tomu, že viem, že v zásade iné riešenia neexistujú, tak len stále nechápem, prečo odkladáme tie potrebné riešenia, keď ministerstvo vnútra má ťažkosti, prinesiem text, ktorý zrejme bude veľmi podobný, tak sa poďme o tom baviť.

    Ale začnem tou časťou zákona, ktorá je označená ako II. To je novela exekučného zákona. Začnem ním preto, lebo myslím si, že v poslednom čase je to téma, ktorá viackrát rezonovala. Tá situácia, ktorá naozaj umožňuje, aby jednoduchých ľudí, starších ľudí spoločnosti, ktoré sú postavené na úžere a na manipulácii, úplne beztrestne zdierali a oberali o úspory, je alarmujúca. A táto novela dopĺňa, dopĺňa túto problematiku potrebnou zmenou, nijakou dramatickou, nijakou zásadnou, ale veľmi potrebnou, pretože vnáša jednoduchú logiku do vecí týkajúcich sa exekučného konania.

    Naozaj je mimo normálnej, zdravej ľudskej logiky, keď sa človek dostane do ťažkostí a je predmetom exekučného konania a exekútor vymáha od neho dlžnú čiastku, že sa zvolí tento postup, ktorý je postup patriaci skôr do tých tvrdších nástrojov a, samozrejme, že nesie so sebou náklady nevyhnutné a výsledkom potom je, že, obrazne povedané, človek dlží 10 euro, ale na nákladoch, ktoré vyúčtuje voči nemu exekútor, zaplatí mnohonásobne viac. A tí ľudia sú samozrejme, sa cítia nespravodlivo šikanovaní, aj keď oprávnene dajme tomu to vymáhanie tej dlžnej čiastky je namieste.

    Ale veď nemáme len exekučný spôsob. Sú predsa aj iné a treba vždy sa zamyslieť nad efektívnosťou daného nástroja. No je efektívne dvoj-, troj-, päťeurovú pohľadávku vymáhať cez mašinériu exekúcie? Cez exekučnú kanceláriu, ktorá si musí tam napočítať všetky možné náklady, úkony, jedno s druhým, a predraží tak celý tento spôsob? Nie je ten trest, lebo to je trest, potom pre toho dlžníka príliš krutý, keď sa jedná o takúto čiastku?

    Takže tu v tomto zákone navrhujeme jedno jediné, aby sme zastropili odmenu exekútora a vtlačili do normálnej ľudskej logiky: odmena pre exekútora by nemala nikdy presiahnuť výšku vymáhanej čiastky, výšku dlžnej čiastky. To znamená, keď niekto dlží 10 euro, tak tá odmena nech nie je vyššia ako 10 euro, keď dlží 50-tisíc euro, tak potom, samozrejme, tam asi na ten strop tá odmena nenarazí, ale neni problém. Čo bude výsledkom takéhoto? Nebudú sa vymáhať cez exekúcie takéto drobné pohľadávky. A tí ľudia nebudú platiť prehnané poplatky a prehnané odmeny. Lebo samozrejme, že exekútori nepôjdu po tom do vymáhaní takýchto čiastok, takýchto nízkych čiastok. Ale prečo by mali? Veď mnohokrát stačí zodvihnúť telefón, príslušná inštitúcia, keď sa jedná o inštitúciu, zavolať tomu dlžníkovi, možno to na prvý raz nezafunguje, ale dva-, trikrát, sú na to metódy správy pohľadávok a jednoducho ten človek určite tých pár eur zaplatí. Tie sa dajú vymôcť aj iným spôsobom ako exekučným konaním. A je to naozaj zbytočne predražené a zbytočne komplikované.

    Takže toľko k tej samotnej novele exekučného zákona. Myslím, že je to vec, ktorá by ľudom určite pomohla a znížila ten enormný tlak, ktorý sa na nich vykonáva, najmä na tých, ktorí majú nízke príjmy a niekedy možno niečo nestihnú zaplatiť včas.

    Samotné jadro novely priestupkového zákona poznáte veľmi dobre, lebo je tu štvrtýkrát, takže budem stručný.

    Dnes poberatelia sociálnych dávok požívajú priestupkovú imunitu. Nie sú postihnuteľní za priestupky, ktoré páchajú, nech sú akékoľvek. Pretože za priestupky sú trestaní pokutami a pokuty od týchto ľudí nie sú vymožiteľné.

    Navrhujem preto v tejto novele, aby sme umožnili odpracovať pokuty, ktoré sú uložené za priestupky spáchané poberateľmi sociálnych dávok, a zároveň navrhujem, aby za priestupky spáchané maloletými, ktoré nám rapídne a lavínovite rastú, boli trestaní ich rodičia alebo iný zákonný zástupca, a to tiež obdobným spôsobom. To znamená, aby sa umožnilo odpracovať tento trest.

    A vždy, keď hovorím o tejto veci, musím upozorniť na situáciu na našich školách, najmä na vidieku, kde najmä v oblastiach, kde je vysoká koncentrácia ľudí poberajúcich sociálnych dávok a rodín, ktoré zaraďujeme k neprispôsobivým rodinám, z nich pochádzajúci žiaci robia život na školách mnohokrát veľmi komplikovaný až neznesiteľný, či už žiakom, alebo učiteľom, pretože učitelia v dnešnej dobe nemajú žiadne nástroje, ktorými by efektívne mohli prinútiť takého nezvládnuteľného žiaka, aby rešpektoval pravidlá školského vyučovania, vyučovacieho procesu a aby jednoducho nerobil problém.

    Všetko to, čo sa v tých školách deje, sú priestupky, ktoré dneska mnohokrát ani nie sú riešené, pretože maloletí nie sú postihnuteľní za priestupky. Keby sme schválili túto zmenu, ktorú navrhujem, tak by za tie priestupky boli trestaní rodičia týchto neprispôsobivých žiakov, dostali by trest odpracovania si pokuty, ktorá sa vzťahuje s tou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, by zakročili voči svojemu synovi alebo dcére a snažili by sa ho prinútiť doma, aby takto nekonal, aby im nespôsoboval takéto problémy, ktorým sú vystavovaní z hľadiska trestov za dané priestupky.

    Myslím, že by sme výrazne posilnili aj autoritu učiteľa takýmto spôsobom a aj dali do poriadku mnohé problémové javy, ktoré sú dnes na bežnom poriadku v rámci našich škôl.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Ivanovi Štefancovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vás informovať, že uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 č. 479 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku písomnú. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť.

    Jeden pán poslanec sa prihlásil, má slovo, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Niekoľko slov k tomu. Áno, sú v tomto návrhu zákona, by som ho tak rozdelil na také dve časti, sú tu dobré veci, ktoré sa dajú podporiť, čo sa týka tých exekútorov, ale je tu aj druhá tá časť, s ktorou ja osobne nemôžem súhlasiť, a to je trestať niekoho prácou. Aj keď sú to len verejnoprospešné práce.

    V kontexte našej krajiny pri tej legislatíve, miere nezamestnanosti myslím si, že to nerieši ani problém, navyše, navyše mnohí práve títo ľudia, ktorí majú problém so zákonom, spáchaním či už trestnej činnosti, alebo priestupkovej činnosti, väčšinou sú to ľudia, ktorí sú práve nezamestnaní, ktorí sú na aktivačných prácach, na menších obecných službách, teda v rámci tých verejnoprospešných prác sú v tom systéme zaradení. Takže ak by to mala byť, ak by to mal byť trest pre týchto ľudí, tak to neni ani pre nich tým trestom.

    Ale v zásade ja mám problém s tým najzásadnejším, že trestáme kohosi prácou. No ak si stratil slobodu, ak si spáchal trestný čin a si väzňom, si stratil tú slobodu, no tak dobre, tam sa ťa pýtať nebudem, tam si povinný pracovať. Ale v takomto systéme potom, kolega Kaník to veľmi pekne aj spomenul, samozrejme, v tom predchádzajúcom čítaní alebo v tom záverečnom slove, že tá rodina je v podstate tou prioritnou, formujúcou. Samozrejme, rodina je primárnou pri socializácii každého jedinca. Ale aj ten širší kontext, spoločenský kontext, a to sú príbuzní a spoločnosť ako taká, aj tá je socializačná a tá má vplyv takisto. Buď pozitívny, alebo negatívny. A ja som spomenul vtedy len ten širší kontext. Samozrejme, ten užší kontext rodiny, ten je prioritný, ten je najdôležitejší, ale ten širší kontext sociálnych väzieb a vplyvov má takisto vplyv na naše deti, ale aj na nás ako na dospelých. A to je naozaj, či to sú audiovizuálne filmy, tlač alebo rozhlasové vysielanie, teda zvukové záznamy, tak majú veľmi silný vplyv na každého jedinca. Tu som chcel tým povedať, a zvlášť keď ten jedinec v pubertálnom období, v adolescentnom období, keď už sa tak, akoby tak sa snaží byť trošku viac aj samostatný, nebyť len závislým na tej, v úvodzovkách závislým, na tej rodine, ale tí mladí ľudia potrebujú mať aj trošku takú slobodu a ten rozlet a v rámci tej slobody si myslia, že už môže všetko a že teda rozumejú celému svetu. Práve tam je ten moment, ktorý môže negatívne pôsobiť ako na tie deti.

    Samozrejme, tuto tak sa spomínalo, že keď príde nejaký mladistvý, vyvesí nejakej starej pani bráničku a odnesie to do kovošrotu, že je to také zlé. Toto by som vedel vyriešiť aj iným spôsobom, aby jednoducho železo bolo odpadom. Nie zbernou surovinou, za ktorú sa bude platiť, lebo tí, ktorí prevádzkujú možno tie zberné suroviny, koľkokrát zoberú práve aj tie poklopy z ciest a podobne, tak jednoducho aby to bol odpad a jednoducho nemalo by to železo žiadnu hodnotu, nemalo by žiadnu cenu. Viem si to predstaviť, že by to aj tak fungovalo.

    K tým exekútorom krátko. Keď sa len tak vrátim, tak tento návrh chcem aj podporiť a je to naozaj aj tak veľmi pekne aj tuná uvedené, "kedy pri malých dlžných sumách vymáhaných exekútormi výška konečnej sumy častokrát výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky". Je to naozaj tak. Toto nám prináša každodenná prax. Odpusťte mi za výraz, použijem ho možno trošku taký tvrdší, ale veľakrát potom tí exekútori sa správajú akoby novodobí výpalníci, ktorí sú chránení ešte zákonom. Ja si to myslím, že veľakrát to naozaj tak je.

    A potom aj ďalšia vec je taká, že pridelí sa exekútor alebo exekútor, ktorý je napríklad, poviem, je z Bratislavy a ten, ktorý je exekvovaný, je z východného Slovenska, možno z Košíc alebo, ja neviem, z Čiernej nad Tisou, a ešte sa tam zaplatia aj tie ďalšie náklady, ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že toto je také veľmi trefné, je to veľmi dobré.

    A ja by som tak ešte navrhovateľa poprosil, ak by sa to aj v hlasovaní dalo rozdeliť na tie dve témy, lebo tých exekútorov by som veľmi rád ako podporil, hej, teda ten návrh, ako obmedziť teda tých exekútorov. Veľmi rád by som to podporil. Alebo ešte si to rozmyslieť a prepracovať to a rozdeliť to na tie dva návrhy. Lebo tento by som veľmi rád podporil.

    Lebo stretávam sa aj ja vo svojom okolí, kedy v podstate tí ľudia sú naozaj nešťastní a tie sumy tak vysoko prevyšujú tú pôvodnú pohľadávku, že tí ľudia nie sú schopní to zaplatiť. Veľakrát sa to práve dotýka marginalizovaných skupín, veľakrát sú to ľudia, ktorí nie sú schopní sa brániť, ktorí nie sú schopní odolávať tomuto tlaku, tomuto svetu. A veľakrát aj tie právne služby, nevedia sa k tomu dostať. A akoby mnohí nezodpovedne, ak sú, a sú medzi nimi takíto, ja nechcem povedať teraz, že všetci sú, ale sú aj takí, ktorí zneužívajú v podstate túto vec a naozaj robia si nárok na niečo, čo im nepatrí. A je to veľmi nespravodlivé, pretože jednoducho má byť to primerané.

    Tak ja len toľko k tomu.

  • Rečník zostal stáť pri hlavnom rečníckom pulte.

  • Áno, ešte som si poznámky len tak skontroloval, že či to je všetko. Všetko, ja myslím si, že nebudem v piatok zdržiavať, hej. Všetko dobré.

  • Pekná veta. Nech sa páči s faktickou pani.... Faktické poznámky: pani Mezenská, Bublavý.

    Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Tak na vyjadrenie môjho postoja k tomuto zákonu hádam stačí aj faktická, hoci by možno zišla by sa rozprava, ale nie pre šetrenie času, ale pre efektivitu komunikácie aj vyjadrenia postoja.

    V princípe ja s oboma ideovými zámermi, ktoré sú predložené v tomto návrhu, súhlasím. Idem k tomu prvému, ktorý je pre mňa jednoznačný, a týka sa práve zastropovania výšky odplaty pre exekútorov, a to tak, aby nepresahovala výšku istinnú, resp. pohľadávky, okolo ktorej sa samotná exekúcia vedie. V súčasnej situácii aj v apeloch, ktoré tu odznievajú predovšetkým z radov možno aj poslanca pána Hlinu, alebo aj pri pripomienkovaní zákona o bankách alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, myslím si, že takýto návrh nepotrebuje komentár. A ak by táto pôda bola apolitická, neviem si predstaviť ako ináč, ako neschválením naprieč celého politického spektra by mal, tento zákon by mal byť prosto schválený.

    Čo sa týka tej druhej časti, tam som sa zamýšľala nad jednou vecou. Ako viem si predstaviť, že trest pre nemajetných rodičov, ktorí nemajú čím ručiť ani nemajú čím zaplatiť za škodu páchanú ich vlastnými deťmi, obzvlášť na ich popud, že toto by mohlo byť spravodlivé riešenie, ako môžu napraviť škodu, ktorú ich deti na ich vlastný popud vykonali. Ale poznám aj prípady rodičov, ktoré si so svojimi deťmi nevedia poradiť a sú nemajetní. A trestať týchto rodičov takýmto návrhom, takýmto prijatým opatrením, mi nepripadá správne.

    Takže v tomto prípade naozaj pri tomto predloženom ideovom zámere by sa žiadalo rozlíšenie na dve skupiny takto konajúcich detí na popud vlastných rodičov, ale aj ochrana pre rodičov, ktorí sú už potrestaní tým, že sú ich vlastné deti nezvládnuteľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Mám osobné skúsenosti. Takíto páchatelia, ktorí sú odsúdení na verejnoprospešné práce aj v obciach, aj v mojej obci, naozaj urobia za mesiac oveľa viac roboty ako niektorí aktivační, keď piati pracujú celý mesiac. Ja si myslím, že aj doteraz platná legislatíva, kde sú odsúdení na takéto práce, že naozaj pomáha a môže pomáhať aj do budúcna pre obce a mestá, len treba využívať a spolupracovať so súdmi, aby takáto robota mohla byť pre samosprávy odvádzaná.

  • Nech sa páči, s reakciou Štefan Kuffa.

  • Ja len krátko k tým exekútorom. Aby sa odstránil ten stav, na ktorý občania naozaj dlhodobo poukazujú, naňho, máme s tým skúsenosti každý aj osobne, aby to bolo vyvážené a primerané a spravodlivé. Lebo v podstate toto by malo byť predmetom exekútora. A nemôže to byť tak, že tá pohľadávka vymáhaná, ktorá je, hej, a tá odmena exekútora je oveľa vyššia, niekoľkonásobne prevyšujúca. Nemôže sa to ešte ktosi skrývať v tejto krajine a mať nadpráva a správať sa ešte oficiálne akoby taký výpalník a úžerník, čo by som to až tak nazval. Tak ja len toľko k tým exekútorom.

    Túto druhú časť navrhovaného zákona teda vítam, že je tuná, a chcel by som ju podporiť, ak by hlasovaním sa to dalo rozdeliť, aby som mohol. Lebo ja s tou prvou časťou mám teda osobný problém, čo sa týka tej aktivácie, pretože istým spôsobom pácha sa násilie. A práve keď je to v tých marginalizovaných skupinách, segregovaných skupinách, veľakrát títo mladí ľudia vidia, ako tí ich rodičia dlhodobo nepracujú, sú dlhodobo nezamestnaní, sú v problémoch, a teraz odrazu otec chodí do práce, a keď sa to dieťa teda pýta, že prečo robia a jak teda práca má byť testom. Tak ako to kolega Kaník spomínal, že tá rodina naozaj je prioritnou. Samozrejme, že je prioritná aj v tomto dávať príklad, že ten otec vstáva do práce preto, lebo je zamestnaný a prináša teda aj ten objem finančný, teda ekonomicky zabezpečuje tú rodinu, aby práca u toho dieťaťa nebola vnímaná ako nejaký trest, aha, otec musí ísť za trest do práce. Však dobre, aj keď ten mladý človek vystrojil lotrovinu, ale aby nebol takýto človek trestaný prácou.

  • Ďakujem pekne za tieto výmeny. Chcem sa spýtať... Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Je tomu tak.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    K samotnej práci. Ako pán kolega Bublavý povedal, máme to súčasťou Trestného zákona. Je to normálna súčasť Trestného zákona, že trest práce. Takže tuto teraz rozvíjať úvahy na to, že áno, či nie. No proste je to realita. A mnohé krajiny sveta využívajú tento nástroj veľmi efektívne, veľmi účinne, s veľmi výchovným prostriedkom a s veľmi dobrými, dobrými výsledkami. Takže taký istý naivný prístup k tomu, že teraz tu budeme sa zamýšľať nad tým, že ako by bolo, keby tu všetci anjeli poletovali po svete a stačilo by len dohovoriť pekným slovom a všetci by sa začali tak pekne správať. No jednoducho nefunguje to tak.

    A takú malú odbočku spravím. Keď pani Tomanová presadila práve ten príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa až do troch detí, ona nemala zlé úmysly, určite nie, ja ju z toho nepodozrievam. Ona si myslela, ako pomôže tým ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ale výsledky boli zlé a sú zlé. Nestačí mať dobrý úmysel. Nestačí lietať niekde nad zemou v oblakoch a myslieť si, že všetci ľudia mi budú rozumieť, a keď sa na nich pekne pozriem a pekne im dohovorím, že aj sa tak budú správať. Nie. Jednoducho svet je plný hriešnikov. A zákony musia byť postavené práve pre tých hriešnikov, nie pre anjelov. Pre anjelov by sme zákony nepotrebovali.

    Keď hovoríme o priestupkoch, tu nejde o železo. Tých priestupkov je masa rôzneho typu. Ide o to, že jednoducho sú nepostihnuteľné. A keď raz máte zákon a neviete postihnúť človeka, ktorý pácha drobnú kriminalitu, tak ho vlastne podporujete v tom, aby to robil ďalej. A všetkým okolo, ktorí sú slušní, tým sa smejete do očí, pretože sa im smejú do očí tí, ktorí páchajú tú drobnú kriminalitu a opakujú ju. A to je zhubné. To je nebezpečné pre zdravie spoločnosti a určite by sme to nemali podporiť.

    A k pani Mezenskej ešte, čo povedala. Ja jej rozumiem. Ale kto iný, až nie rodičia majú zodpovedať za svoje deti? Keď nevedia zvládnuť svoje deti, nie je to aj tým, ako ich vychovávali, nie je tým, že niečo povedzme zanedbali? A keď, no kto? Kto, až nie rodičia? A hovoríme o maloletých deťoch. Veď to dieťaťa dospeje a potom bude zodpovedné samo za seba. Ale kým je maloleté, tak to štát?! Tá rodina je predsa prvá na rade, aj keď to možno je niekedy nepríjemné, aj keď uznám, že aj také prípady môžu byť. No ale kto? Alebo radšej necháme toho nezvládnuteľného mladého človeka, aby robil hocičo? A len budeme krčiť ramenami, že nič sa s tým nedá robiť? Alebo zavreme ho do polepšovne? Alebo čo? Viete, aj to je možno nástroj, keď sa inak nedá, ale tá rodina je, myslím, prirodzený, prirodzený, prirodzené prostredie, kde tadiaľto musíme ísť.

    A potom posledná vec, tie zákony nevieme nikdy ušiť na to, že na každého človeka bude iný zákon. Veď tie zákony musia mať všeobecné nejaké atribúty a je pravdepodobné, že sú prípady, kde ten zákon nebude možno práve najoptimálnejší, ale jednoducho nevieme spraviť päť miliónov zákonov pre päť miliónov ľudí. To jednoducho je nemožné. Musíme zovšeobecniť, musíme z toho vybrať, aby to drvivej väčšine vyhovovalo a drvivú väčšinu problémov vyriešilo.

    Ďakujem za pozornosť a opäť budem veriť v to, že podporíte tento zákon.

  • Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave, nie, spravodajca vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, páni.

    Teraz nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 501 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 480.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 501.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu Zákonníka práce, je to zákon, ktorý považujem za jeden kľúčový pre to, aby sa zmenil ten neradostný trend zvyšovania nezamestnanosti na Slovensku. Čiže máme príliš vysokú nezamestnanosť, najvyššiu v Európskej únii, po Španieloch, Grékoch, Portugalcoch, je všeobecne známy fakt. Všimla si to aj Európska komisia, ktorá v stredu publikovala svoje tzv. Country specific recommendation a ku každej krajine uverejnila svoje odporúčania, čo treba zmeniť.

    Jedno z najdôležitejších odporúčaní, ktoré smerovala pre Slovensko, bolo zmeniť trend v rastúcej nezamestnanosti. Nezamestnanosť je kľúčovou otázkou súčasnosti a spolu s vysokými cenami elektrickej energie a takisto spolu so žalostným výberom daní sa stáva témou, ktorej je potrebné sa venovať.

    Zákonník práce výrazne ovplyvnil tento trend vývoja nezamestnanosti, keďže podľa posledných údajov sme mali na Slovensku 14,4 % podľa aprílových údajov, pred rokom tak bolo 13,4 %. Po Zákonníku práce začali zástupy nezamestnaných narastať a chceme zmeniť tento trend, chceme sa pokúsiť o nápravu aj touto novelou Zákonníka práce.

    V tejto navrhovanej právnej úprave navrhujeme tie opatrenia, ktoré sa už vo svojej praxi osvedčili, ako napríklad možnosť reťazenia pracovných zmlúv na tri roky a predlžovanie trikrát, zrovnoprávnenie zamestnaneckých rád s odbormi a odborovými organizáciami, ako aj flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Je všeobecne známym faktom, že posledná novela Zákonníka práce pomohla iba odborárskym funkcionárom, nepomohla zamestnancom, nepomohla zamestnávateľom. Kým predtým museli odborári preukazovať svoju reprezentatívnosť a museli dokazovať, že minimálne 30 % príslušných zamestnancov v tej-ktorej firme je organizovaných v odborárskej organizácii, teraz tomu tak nie je. Chceme zrovnoprávniť postavenie zamestnaneckých rád a odborárskych organizácií a chceme opäť dať možnosť zamestnancom vybrať si, či chcú, aby ich zastupovala zamestnanecká rada alebo odborárska organizácia.

    Som presvedčený, že keď je práca, tak nemôžeme brániť ľuďom, aby si zarobili, preto aj navrhujeme opäť vrátiť možnosť práce nadčas o 100 hodín naviac, tak ako to bolo pred zmenou Zákonníka práce, ktorú urobil pán minister Richter. A chceme zlepšiť možnosť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Práve sezónnosť je výrazným faktorom, ktorá ovplyvňuje počet zamestnaných. A keďže prichádza leto, keďže prichádzajú sezónne práce, je nutné spružniť pracovný trh aj takýmito formami. Formou práce nadčas a formou možnosti predĺžiť si aj svoj zamestnanecký pomer na dobu určitú. Tieto možnosti boli výrazne obmedzené, preto ich navrhujeme vrátiť späť.

    Z týchto dôvodov, dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu navrhovaného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Milanovi Halúzovi, aby uviedol správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 501), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 480 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto.

    Vyhlasujem, teda otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči. Ústne? Naozaj? Jeden pán poslanec, Štefan Kuffa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Chcem predkladateľov návrhu zákona podporiť. Hneď v úvode chcem to spomenúť, že tento návrh zákona, naozaj stav zamestnanosti v našej krajine je alarmujúci. Mali sme to minulý týždeň, správa tuná bola o stave zamestnanosti a nezamestnanosti v našej krajine a mesiac predtým sme mali tiež to tuná. Je vidieť, že ten stav zamestnanosti akosi sa nepodarilo ešte stále prelomiť, 14, cca 14-percentná nezamestnanosť stále je problémom pre túto krajinu. Vyše 400(400-tisíc) nezamestnaných, ktorí prácu nemajú, tiež je veľký problém. Aj keď je polovica zhruba tých dlhodobo nezamestnaných a teda tí, ktorí hľadajú aktívne prácu, hej, tam sú tie dve skupiny, ktoré, jedna z nich, z tých dvoch, je viac problémová.

    Všetci fungujeme vo svojich rodinách, ale aj, aj v tom širšom kontexte a veľmi často sa stretávame, ja takisto, kde ľudia sa na mňa obracajú, či nemám pre nich nejakú prácu. No naozaj je to veľký problém. Novela Zákonníka práce, keď zmení trebárs aj to dohodovanie tých, zmluvné dojednanie doby určitej z dvoch rokov na tri roky, kde opakovane bola, tej navrhovanej novely, by to bolo, kde trikrát za tie tri roky je možno dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú. Tak ako to bolo kedysi, myslím si, že je to naozaj výhodné, lebo mnohé podniky, a hlavne malé a stredné podniky, flexibilne reagujú na tieto potreby. A to súvisí veľakrát naozaj aj s tými sezónnymi prácami.

    Tiež aj ďalšia vec, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je len možné z dôvodu - a tu je to vymenované: materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a tak ďalej. Tak aj toto je dobrá vec ešte teda, že sa dá ísť ako nad tento rámec, ktorý je tuná stanovený.

    Rovnako tiež aj kolega poslanec Štefanec to tu spomínal, aj tú prácu nadčas, aj tá zohráva rolu, lebo sú naozaj v mnohých tých malých firmách, zvlášť o tých malých podnikateľov ide, kde zamestnávajú možno troch, štyroch, piatich ľudí a potrebujú nárazovo urobiť nejaký objem tých prác, aby to bolo možné, že zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín a u tých vedúcich zamestnancov po súhlase, tak som to, dúfam, že správne pochopil, tak ten by mohol 550 hodín v tom kalendárnom roku urobiť. Aj keď sa to možno nezdá, že je to taká drobnosť, ale aj táto drobnosť v novele Zákonníka práce, dovolím si povedať, že pomôže zlepšiť zlú situáciu na Slovensku, ktorá sa týka zamestnanosti, aj keby to bolo práve v tomto období, ktoré teraz tou sezónou do zimy aj to pomôže, ak by sa nám podarilo aj tú nezamestnanosť znížiť aj o nejaké 2 %, alebo keby to bolo aj menej, ale keď by to pomohlo aj 50-tisíc ľuďom alebo aj 30 tisícom ľudí, bolo by to dobré, bolo by to vhodné, aby tu nebol nejaký Damoklov meč nad zamestnávateľmi, ktorí majú dohodnuté pracovné pomery so svojimi zamestnancami na dobu dvoch rokov. Potom, samozrejme, tí zamestnávatelia veľakrát pristupujú k takým tým pokútnym riešeniam, čiernym prácam a podobne. Myslím si, že toto nechceme v našej krajine, aby to bolo, ale aby to bolo legálne.

    Tak ja len v závere toľko, že chcem podporiť návrh tohto zákona a držím navrhovateľom palce, aby im to vyšlo a prešlo aj do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme aj my. Nie sú žiadne faktické, takže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Isto? Ďakujem pekne. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Pavla Zajaca, ktorý je prítomný, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 503 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 482.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči, môžte uviesť návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 503.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom návrhu je určiť maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru alebo pôžičky pre spotrebiteľov prostredníctvom zavedenia pojmu maximálna ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery a pôžičky pre spotrebiteľov.

    Vážení kolegovia, nebankovky alebo pôžičkové spoločnosti ponúkajú rýchlu a krátkodobú pôžičku veľakrát on-line alebo cez SMS bez toho, aby si zisťovali, či ich klient je schopný splatiť takúto pôžičku. Za svoju "veľkorysosť" žiadajú úrok v rozsahu sto, tisíc, niekedy desaťtisíc percent. Nebankové spoločnosti si totiž na rozdiel od bánk neoverujú, či je klient schopný pôžičku splácať.

    Takéto úžernícke spoločnosti vám dajú napríklad 100 eur s tým, že vy im do 15 dní vrátite 125 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za takúto pôžičku tak dosahuje viac ako 22-tisíc percent.

    Podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska len za rok 2012 vzrástli záväzky ľudí na Slovensku voči nebankovkám takmer o 66 mil. eur na úroveň skoro 2,4 mld. eur.

    Nebankové spoločnosti rastú hlavne v časoch ekonomickej krízy a parazitujú na raste nezamestnanosti a chudobe. Jednoznačne musíme zastaviť tento novodobý úžernícky klondike. Nemôžeme sa dookola trápne vyhovárať, že to musíme riešiť komplexne. Toto ožobračovanie dôchodcov a hlavne chudobných ľudí musíme okamžite zastaviť.

    Do marca 2010 bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý určoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá bola upravovaná splnomocňujúcim právnym predpisom nariadením vlády Slovenskej republiky. Tento strop však z nového zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti platného vypadol.

    Predložená novela o spotrebiteľských úveroch zavádza v § 2 nový pojem "maximálna ročná percentuálna miera nákladov" a ohraničuje ju na maximálne 50-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň podpisu zmluvy o pôžičke alebo spotrebiteľskom úvere.

    V súčasnosti je platná výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná od 9. mája 2013 na úrovni 0,5 %. Takže maximálna ročná percentuálna miera nákladov bude po schválení tejto novely na úrovni 25 %. Samozrejme, bude to záležať podľa výšky základnej úrokovej miery.

    Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné obchody vykonávané eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

    Ďalej navrhujem, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená vyššia ročná percentuálna miera nákladov, ako je maximálna ročná percentuálna miera nákladov. Takýto poskytnutý spotrebiteľský úver, ak bude vyšší ako tento strop, ktorý navrhujem, sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov.

    Ďalej novela znižuje doterajšiu hranicu, kedy sa za spotrebiteľský úver a súhrn všetkých zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom nepovažuje úver do výšky 100 eur, ale znižujeme túto hranicu na nižšiu úroveň, 10 eur.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.

    Dámy a páni, na poskytnutie úverov vplýva aj ekonomická gramotnosť našich obyvateľov. Som presvedčený o tom, že túto ekonomickú gramotnosť by bolo potrebné už vyučovať na základných, ale aj stredných školách. Deti, mládež, v školách by sa mali učiť o tom, čo to je úver, čo to je hypotéka, čo sú to úvery, čo to je úrok pri tom-ktorom percente.

    Kríza, hospodárska kríza a chudoba plus táto ekonomická negramotnosť našich obyvateľov ich núti si požičiavať aj s vysokými úrokmi. Tieto nebankové spoločnosti toto častokrát zneužívajú. Som presvedčený, že v tejto situácii štát musí zasiahnuť a sanovať strop, stanoviť strop na tieto úroky. V situácii, keď je exekvovaných v našom štáte 42-tisíc dôchodcov a na Slovensku v roku 2012 bolo vykonaných 500-tisíc exekúcií, je veľakrát dôvodom na tieto exekúcie pôžička s vysokým úrokom. Občania nie sú schopní splácať tieto pôžičky s vysokým úrokom. Potom nastupuje exekútor, ktorý ide po ich nehnuteľnostiach.

    Chcem týmto návrhom zabrániť, aby tieto nebankovky, ktoré poskytujú tieto úvery s vysokým úrokom, robili z občanov Slovenska bezdomovcov. Musíme určiť maximálny strop pre úroky pôžičiek. V mojom návrhu to ohraničujem základnou úrokovou mierou Európskej centrálnej banky a jej násobkom.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Ctené dámy, vážení páni, keďže ja by som mal byť spravodajcom pre ďalšiu časť tohoto bodu a vzhľadom na čas navrhujem, aby sme v tejto chvíli ukončili dnešný rokovací deň.

    Budeme v tomto bode, a presne povedané, správou spravodajcu a následnou rozpravou pokračovať v utorok.

    Ďakujem všetkým za výkon tohto týždňa. Prajem šťastlivý návrat domov a príjemný víkend. Vďaka.

  • Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.