• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Juraj Blanár, Dušan Galis, Rudolf Chmel, Igor Choma, Mojmír Mamojka, Richard Raši, Jozef Viskupič.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 474. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 465.

    Dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď v roku 2010 prijalo Maďarsko zákon, ktorý umožňoval udelenie občianstva aj ľuďom, ktorí nemajú v princípe žiaden skutočný vzťah, teda z hľadiska medzinárodnoprávneho s Maďarskom, to znamená, ľudia, ktorí nemajú žiadnu formu pobytu v Maďarsku, tak reagovalo Slovensko prijatím zmeny, ktorá zakazovala paušálne dvojité občianstvo, a napriek upozorneniam, že tá zmena je príliš široká, bolo pred voľbami a tým pádom ten zákon prešiel. Samozrejme, reakcia bola potrebná, len nebola podľa mojej mienky do detailov premyslená. Následne boli diskusie o tom, ako zmierniť dosah zákona, ak sa týka našich občanov, ktorí trvalo alebo prechodne žijú v zahraničí, v Holandsku, Austrálii, Amerike, získajú druhé občianstvo úplne legitímnou formou cez trvalý pobyt, tak aby neprichádzali o občianstvo slovenské, lebo dnes prichádzajú a mnohí na to čakajú.

    Ja som na vláde ako minister vnútra pripravil návrh zákona, ktorý v princípe je tento návrh, ktorý som predložil. Žiaľ, musím povedať, vtedy rozhodnutie bolo, že nepôjdeme cez vládny návrh zákona, ale pripravia návrh zákona poslanci a ten návrh zákona následne mal byť deklaratórny a neprešiel. Podľa mňa bol zlý a myslím si, že je správne, že nebol prijatý.

    Myslím si, že je našou povinnosťou, aby občania, ktorí sa hlásia k Slovensku, ale ktorí pre nejakú príčinu žijú v zahraničí, pokiaľ majú záujem prísť, získať občianstvo iného štátu, aby neprišli o slovenské. Situácia je taká, že mnohí naši občania v zahraničí čakajú, čakajú už niekoľko rokov, čakajú s prijatím nemeckého, rakúskeho, holandského občianstva do prijatia takejto novely, aby neprišli o slovenské občianstvo. Jedná sa minimálne o stovky, ak nie o tisíce ľudí. Nie je dôvod, aby sme takýchto ľudí, ktorí majú ten genuine link s krajinou, kde žijú, to znamená s Holandskom, lebo tam trvalo žijú, aby sme ich pripravili o slovenské občianstvo len preto, že legitímne požiadajú a získajú občianstvo iného štátu.

    Z tohto dôvodu ten návrh novely ustanovuje, aby jednak sa takýmto ľuďom vrátilo štátne občianstvo, ak im bolo zobraté, slovenské, od 17. júla 2010 do konca decembra 2013, lebo tak sa navrhuje účinnosť zákona. A po druhé, to je skôr také prechodné alebo dočasné ustanovenie, spätné. A po druhé sa ustanovuje, že k strate štátneho občianstva nepríde v situácii, ak aspoň 6 mesiacov má niekto pobyt v cudzom štáte a legitímne tým pádom získa cudzie štátne občianstvo, lebo viazanie občianstva na pobyt je samozrejme že úplne legitímna forma prideľovania občianstva. Prideľovanie občianstva na základe historických súvislostí, predkov je nelegitímna forma udeľovania štátneho občianstva.

    Ja som s týmto návrhom zákona čakal, lebo som očakával, že vláda Roberta Fica príde s riešením, ktoré dávno sľubovala. Tento návrh bol pripravený, ako som povedal, počas môjho pôsobenia na ministerstve vnútra v roku 2010 alebo 2011. Žiaľ, ho v tom čase vláda neschválila a išiel poslanecký návrh. Ale čakal som, že vláda Roberta Fica predloží takýto návrh do parlamentu v prvom roku svojho pôsobenia, nie je dôvod ho nepredložiť, a keďže ho nepredložila ani po roku a štvrť, tak som sa rozhodol tento návrh zákona do parlamentu predložiť. Nerobím si ilúzie o tom, ako budú hlasovať poslanci SMER-u, ale považujem za smutné, ak naším zákonom, ktorý stále je účinný, už tri roky bude účinný, pripravujeme o občianstvo ľudí, ktorí legitímne žijú v zahraničí, legitímne získajú občianstvo iného štátu, ale nechcú stratiť občianstvo naše.

    A ja poznám viaceré príbehy, aj dokonca mojich známych, ktorí žijú v zahraničí a čakajú, kedy takáto novela prejde, aby o slovenské občianstvo neprišli. Takže si myslím, že by sme konečne mali dať nabok všelijaké osobné problémy a tento návrh novely schváliť.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 474, v prvom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla č. 465 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za poslanecký klub OĽaNO Igor Matovič a ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Gábor Gál.

    Nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, sú tu nejaké? A kolegovia, vážený pán predkladateľ, áno, máte pravdu, ľudia, a je to fakt, ľudia strácajú občianstvo. Len ja by som trošku rozdelil a priznám sa, že toto mi trochu, bojím sa, že ak by sme vlastne išli iba čisto touto cestou a možno neupravili návrh v druhom čítaní, že by sme pozerali na tú masu ľudí, ktorí strácajú občianstvo, stále iba ako na jednu a že sú to vlastne identické príbehy. Ale nie sú to úplne identické príbehy, ale teda áno, absolútna väčšina ľudí stráca nezaslúžene občianstvo. Ak mladý človek, ktorý na Slovensku vidí, že jednoducho preňho tu práca nie je, odíde za kamarátom do Austrálie a v Austrálii po pár rokoch aj teda možno ťažkých procedúr, ale systematicky tam pracuje, možno na začiatku študoval a získa tam občianstvo, aby kvôli tomuto mal vlastne teraz strach sa priznať, že to občianstvo má, alebo teda bojí sa zároveň o to slovenské, lebo on si ho chce zachovať. On zo Slovenska neodišiel preto, lebo cíti nenávisť voči Slovensku, alebo cíti nejaké reminiscencie a že má predkov v Austrálii, ale odišiel preto, lebo Slovensko mu nedokázalo zabezpečiť kvalitu života, ktorú možno od života očakáva. Čiže žiadny zlý úmysel. A presne takýchto známych mám, ktorí v tej Austrálii občianstvo získali a pýtajú sa ma, kedy konečne zmeníte zákon, aby som sa mohol priznať k austrálskemu občianstvu, lebo teraz sa bojíme, že by sme si museli vybavovať víza na Slovensko, čo by im pripadalo choré.

    Čiže áno, sú takíto ľudia, a teda nie Austrália, týchto krajín je kopa a takýchto ľudí, ale, bohužiaľ, je aj teda pár ľudí, ktorí podľa mňa prichádzajú o občianstvo zaslúžene, a to sú ľudia, ktorí si povedia - a sú to v podstate iba tí, ktorí získali občianstvo jednej krajiny a to je Maďarska, kde vlastne na základe zmeny zákona, ktorý presadil Viktor Orbán, v podstate občianstvo môže dostať ktokoľvek bez akýchkoľvek nejakých väzieb na krajinu a iba možno preto, lebo pred 250 rokmi tam žila jeho babička, alebo vlastne vtedy to bola, Slovensko bolo súčasťou Uhorska. Stačí preukázať, že vlastne po maďarsky vie a na základe tohto sa občianstvo rozdáva.

    Z tohto pohľadu ja vnímam, aj keď možno zvláštne, ale ja sa s tým netajím, protizákon, ktorý prijala vtedajšia, prvá Ficova vláda v roku myslím že 2010, tuším, vy ste to spomínali, ale teda myslím, že to bol 2010 niekedy apríl alebo máj, pripadá mi ako zákon, ktorý bol namieste, ktorý vlastne chránil nás proti niečomu absurdnému, čo niekto urobil, alebo neštandardnému kroku, ktorý urobil vlastne Viktor Orbán a maďarská vláda a podľa mňa, a dnes sa to už ukazuje, vyslovene zo zištných dôvodov. Iba z dôvodov

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem. Čiže iba z dôvodov preto, aby, aby vlastne ochránil Slovenskú republiku pred niekým, kto si povie, že teraz si ide nie anektovať územie, ale anektovať občanov druhej krajiny a takýmto spôsobom si zväčšiť svoje nejaké voličské portfólio prípadných ľudí, ktorí ho budú voliť a zrejme z vypočítavých dôvodov rovno si je istý, že vlastne keď takýmto spôsobom na území druhej krajiny rozdám občianstvo, niečo vlastne poskytnem nejaký bonus de facto zadarmo, tak títo ľudia ma budú za to voliť. Čiže doslova ani nie, že rozšírim počet občanov a tí ľudia budú voliť však podľa toho, koho uznajú za vhodné, ale podľa mňa vypočítavým spôsobom rozšíriť si volebné zoznamy o ľudí, ktorí, rovno rátam, že ma voliť budú.

    Čiže takýto krok Viktor Orbán a jeho vláda urobili, podľa mňa nepriateľsky vyslovene voči Slovenskej republike a všetkým okolitým krajinám, v ktorých maďarská menšina v okolí Maďarska žije. A vtedy síce možno trošku vulgárnym spôsobom zareagovala Ficova vláda, možno zbrklým, rýchlym a takým, takým spôsobom, ktorý poškodil aj tých ľudí, ktorých som spomínal na začiatku, možno tých mladých ľudí, ktorí zo Slovenska odídu do druhých krajín iba preto, lebo nemajú tu prácu a získajú občianstvo a tým pádom získajú nejaké výhody v tých krajinách - a to bola chyba vlastne toho protikroku Ficovho alebo Ficovej vlády, ktorý zvolili.

    Ale zároveň to bol extrém možno jeden, ale druhý extrém vlastne, prišla vláda, teda v ktorej ste boli vy ministrom a myslím si, že ste ani nesúhlasili teda s tým krokom, aj ste to spomínali, ale prišiel vtedajší asi minister zahraničných vecí, možno na základe tlaku strany MOST - HÍD ako koaličného partnera s návrhom, že zrušme protizákon Ficov a tvárme sa, že občianstvo, ktoré rozdá Viktor Orbán na území Slovenskej republiky, neplatí. Čiže jednoducho, ľudia by tu mali druhý pas a my by sme si zakrývali oči a tvárili sa, druhý pas neexistuje, úplne mi to pripadalo ako malé decko, keď sa tvári, že urobí niečo zlé, zakryje si oči a myslí si, že nikto ho nevidí a nikto ho neidentifikuje.

    Pripadalo mi to, po prvé, postup voči Maďarskej republike taký zbabelecký, taký poklonkovací a zároveň nerozumný, čo sa, a vtedy som upozorňoval, že to nie je správny krok, lebo takýmto spôsobom odrazu v tých okolitých krajinách, keď takýto spôsob alebo prístup zvolia, pribudne niekoľko desiatok, možno sto tisícok ľudí, ktorí budú mať občianstvo druhej republiky, ale ktoré teda vlastne rozdá akože sused, ktorý sa tvári, že je spriatelená krajina. A čo asi pravdepodobne bude vyvolávať trošku problém do budúcna, keď títo ľudia dostanú volebné právo. V tom čase aj teda poslanci vtedajšej vládnej koalície tvrdili, že nehrozí volebné právo, nebude, ide iba čisto o formálny nejaký krok. Keď tí ľudia chcú mať druhé občianstvo, tak bez problémov ho môžu mať, ale volebné právo Maďarská republika sa nechystá dávať. Ja som na to upozorňoval, že určite to urobia, a presne tak to dopadlo. Dnes je to úplne legitímne, títo ľudia majú volebné právo, bez problémov môžu voliť, už dnes, včera som čítal akurát nejaký článok, teda akým spôsobom chcú Viktor Orbán a spol. motivovať ľudí, aby sa zúčastnili volieb vlastne do parlamentu Maďarskej republiky. A mne to pripadá jednoducho zvrátené, aby ľudia, ktorí nemajú vlastne de facto žiadnu väzbu, iba jazykovú väzbu na druhú krajinu, aby mohli voliť parlament, zvrchovaný parlament susednej krajiny. Z akého dôvodu? To znamená, každý Slovák, ktorý vie po anglicky, mal by mať právo, aby volil parlament alebo zastúpenie parlamentu v Anglicku alebo Amerike, lebo tam hovoria po anglicky? Je to jednoducho zvrátené.

    Preto som sa rozhodol vtedy a vlastne aj s mojimi ostatnými tromi kolegami, ktorí sme boli súčasťou koalície, tento návrh zákona nepodporiť. Samozrejme, odvtedy ma pán Bugár a spol. majú v zuboch a, ale však to je asi prirodzené, ale naozaj som nedokázal hlasovať proti svojmu svedomiu a stálo ma to v podstate aj teda vylúčenie z klubu SaS, lebo som si dovolil podporiť možno radšej to Ficove riešenie, aj keď hovorím, som ho pomenoval vulgárne, ale vždy lepšie, ako sa tváriť, zakryť si oči a tváriť sa, že Bubo neexistuje. Jednoducho Bubo existuje, lebo rozdávanie alebo tolerovanie rozdávania občianstva bez akejkoľvek väzby nie je správne. Dobre, to bola trochu možno história. Čiže ako som povedal, áno, je fakt, máte pravdu. Ľudia strácajú občianstvo, ale jedni podľa mňa teda nezaslúžene. Obrovská väčšina týchto ľudí. Ale je tu teda malá skupina ľudí a obávam sa, ak by sme išli touto cestou, že by bola teda omnoho prípadne, nie že touto cestou vlastne, dobre, pardon, nezaslúžene, a druhá, ktorá zaslúžene, ktorí napríklad teda si prijmú to občianstvo Maďarskej republiky ešte dupľom aj s teatrálnymi nejakými procesmi. Že teda nechávajú sa niekde oceniť a verejne si udeľovať to občianstvo a ukazujú, že vlastne napriek tomu, že žiadnu väzbu nemajú okrem toho, že majú jazykovú a že žijú v pocite, že stále žijú niekde na území Uhorska, aj keď žijú na území Slovenskej republiky, tak v tomto prípade ja si myslím, že tento človek prichádza oprávnene o slovenské občianstvo. Lebo on vlastne pohrdol slovenským, tak prečo by mal mať, prečo by sme mu mali naďalej tolerovať, že bude mať jedno aj druhé a vysmievať sa nám do očí?

    Ja viem, že je to citlivá otázka pre mnohých ľudí. Ale ja som presvedčený o tom, že aj občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, absolútna väčšina z nich, nestoja o maďarské občianstvo a nestoja o to, aby si dokazovali, že vlastne sa cítia, aj keď hranice sú iné, že sa cítia na území Uhorska. Viem, že túto tému možno viacej SMK ako MOST-HÍD zneužíva alebo využíva na to, aby burcovalo nejaké také národnostné vášne medzi nami. Ale ja si naozaj myslím, že Maďarov, slovenských Maďarov, alebo teda ľudí, ktorí sú maďarskej národnosti a bývajú na území Slovenskej republiky, omnoho viacej zaujíma nezamestnanosť, omnoho viacej ich zaujíma každodenný život ako to, že či budú mať nejaký papierik alebo nejakú knižočku od Viktora Orbána. Jasné, je niekoľko možno stoviek ľudí, ktorí by sa teda vytešovali a dávali by si ten maďarský pas niekam do vitrínky a chválili sa ním, ale myslím si, že ak sme zodpovední politici, nemali by sme zneužívať to, že niekoľkí takíto ľudia existujú, na to, aby sme tu burcovali nejakú nenávisť Maďarov voči Slovákom žijúcim na Slovensku.

    Viktor Orbán jednoznačne urobil krok, ktorým chcel narušiť naše vzťahy. Ficov protizákon, aj keď znova opakujem, aj keď možno spôsobom, ktorý zobral občianstvo aj tým ľuďom, ktorí si to nezaslúžili, aspoň čiastočne eliminoval snahy Viktora Orbána naše vzťahy narušiť. Je našou úlohou opraviť chyby Ficovho protizákona, ale nemali by sme ísť cestou úplne ho zrušiť alebo vytvoriť spôsob, aby Viktor Orbán mohol na Slovensku rozdávať koľkokoľvek občianstiev komukoľvek.

    A tu sa teda toho bojím trošičku, že tak, ako ste napísali návrh zákona, vlastne v tomto duchu to avizovalo aj ministerstvo vnútra, že vlastne plánuje zmenu urobiť, že iba vlastne dať jedinú podmienku. Aby človek, ktorému budeme tolerovať druhé občianstvo, aby mal jedinú podmienku - a to je pobyt v tej druhej krajine v priebehu posledných šiestich mesiacov - sa mi zdá slabá. Lebo už rovno teraz vidím a dupľom, ako sa blížia voľby v Maďarsku, tak budeme vystavení iba tomu, že veľmi rýchlo Viktor Orbán, keď bol schopný prijať taký zákon, ako prijal, o udeľovaní štátneho občianstva občanom okolitých krajín, veľmi rýchlo prijme minimálnu zmenu zákona o tom, že pobyt prechodný, trvalý alebo akýkoľvek bude môcť.

    Čiže dali ste v podstate de facto ľubovoľnú formu pobytu, musí mať pol roka. Ak bude on môcť, ak bude najmenšia šanca, že bude môcť rozdávať pobyt, nejakú tú formu pobytu na území Maďarskej republiky ľuďom, ktorí prejavia záujem o maďarské občianstvo, tak si píšte, že to, ten pobyt rozdávať bude. A dobre, počkajú títo ľudia šesť mesiacov a po šiestich mesiacoch dostanú aj občianstvo. V skutočnosti tam nevznikne žiadna väzba, v skutočnosti tam možno žiadny pobyt nebude, ale splní literu zákona, ako ju napíšeme a zrazu dosiahne presne to isté, čo chcel, len so šesťmesačným oneskorením a vlastne bude rozdávať občianstvo ľuďom, ktorým pred tým šesť mesiacom udelil nejakú formu formálneho pobytu. Tohto sa obávam.

    Skúste mi, prosím vás, toto vyvrátiť, že takúto možnosť nemá. Ak ju nemá, všetko fajn. Každopádne, ja návrh zákona, ktorý predkladáte, podporím, lebo ak potom by bola šanca, že v druhom čítaní by sme vlastne urobili niečo, kde by sme možno išli tou cestou, ako sme navrhovali pred pol rokom, aby sme tam zaviedli nejakú väzbu inú. Aby sme teda zistili zároveň, či tam ten človek študuje, či je tam zamestnaný, či tam podniká, či tam má teda predkov, samozrejme, alebo či tam vykonáva nejakú charitatívnu alebo športovú činnosť, tak by sme podľa mňa to riziko minimalizovali. Lebo to už by sa asi veľmi ťažko dalo nejako skamuflovať, že či tam takéto niečo robí. Ale hovorím, veľmi rád si vás ako predkladateľa vypočujem, ako ste si, alebo na základe čoho ste si istý, že vlastne Viktor Orbán v tomto prípade. Lebo priznajme si to, ide naozaj o problém iba medzi Slovenskou a Maďarskou republikou alebo Maďarskom po novom, kde Maďarsko jediné prijalo podľa mňa nepriateľský návrh zákona o rozdávaní štátneho alebo udeľovaní štátneho občianstva.

    Všetky ostatné krajiny v tejto veci sa správajú kultivovane, štandardne, európsky. Takže zúžme ten problém, zúžme tú otázku udeľovania štátneho občianstva na otázku vzťahu týchto dvoch krajín. Veľmi rád si teda vypočujem spôsob alebo teda argumentáciu, ako ste si istý, že to Viktor Orbán nemôže obísť a nebude formálne rozdávať občianstvo za účelom, aby mohol následne rozdať či rozdávať formálne pobyt za účelom, aby následne mohol rozdať formálne občianstvo.

    Tak či tak hovorím, určite návrh zákona podporím, budem k tomu sa snažiť presvedčiť aj ostatných kolegov u nás na klube. Lebo otázku riešiť musíme práve kvôli ľuďom, ktorí neoprávnene občianstvo strácajú, ale nemali by sme zároveň so špinavou vodou vyliať aj to bábenko z tej vaničky. Takže rád si vypočujem tú argumentáciu.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s jednou vecou počas tohto vystúpenia tvojho a to to, že tento problém treba riešiť. Ale jednoznačne toto riešenie, o ktorom tu teraz rozprávame, riešením nie je, lebo stále zostane ten problém, že občania Slovenskej republiky - aj podľa tohto zákona - budú strácať občianstvo Slovenskej republiky, keď prijmú občianstvo iného štátu, ktoré to občianstvo jednoducho ponúka. Takže toto riešenie nie je dobré riešenie. To, že pre teba Viktor Orbán je Bubo, že z neho si spravil trnavského Buba, tak to je tvoj akože osobný problém. Ale jednoducho tu sú ľudia na Slovensku, Maďari na Slovensku, ktorí jednoducho už viackrát a veľakrát jednoznačne potvrdili, že chcú žiť tu, ale na druhej strane nemôžeš im upierať právo, aby keď môžu a majú na to možnosť prijať občianstvo iného štátu, aby prijali a popritom strácali to svoje.

    Ďakujem.

  • Laco, ja viem. Môžem to prezentovať. Ja som povedal naschvál, použil som príklad toho Buba, ale hovoril som to práve v súvislosti s tým, aký návrh zákona ste vlastne presadili v predošlej koaličnej vláde a chceli ste ma prinútiť, aby som vám za to hlasoval. A nedokázal som. Naozaj som nedokázal. Lebo to bolo práve také, že to zakrývanie si očí. Zakryť si takto oči a tváriť sa ako malé decko, že Bubo neexistuje. Môžeme hovoriť teda, že Viktor Orbán Bubo alebo nie Bubo. Ale jednoducho jeho krok, ktorý zvolil pred tromi rokmi, a jeho prístup k okolitým krajinám bol veľmi agresívny, útočný a dnes vieme, jednoducho tie okolité krajiny okrem nás majú problém. Zrazu zistili, že tvárili sa, že Bubo neexistuje, a zrazu majú na svojom území niekoľko desiatok tisíc ľudí s maďarským občianstvom, ktorí budú voliť parlament susednej krajiny. Toto je choré.

    Ja nemám absolútne nič proti tomu, nech ktokoľvek má koľkokoľvek občianstiev, ak preukáže nejakú reálnu väzbu. Nech má občianstvo Madagaskaru, keď má odtiaľ babičku, nech má občianstvo Srí Lanky, keď tam podniká. Nech má občianstvo Spojených štátov amerických, keď je tam zamestnaný, a nech má občianstvo Mongolska, ak tam má nejakú inú, naozaj reálnu väzbu. Ja neviem čo, športuje tam alebo vykonáva charitatívnu činnosť. Bez problémov. Nech má päť, šesť občianstiev. Ale nemal by žiaden suverénny štát tolerovať nepriateľský krok vyslovene susedného nejakého štátu, ktorý vzhľadom na to, že nie je spokojný možno s určením nejakých hraníc, tak nejakým spôsobom si nájde cestičku na to, aby nie zobral územie, ale zobral si občanov. Privlastňoval si občanov vedľajšej suverénnej krajiny. Toto by sme tolerovali, ak by sme išli cestou, akú ste navrhovali vy pred dvomi rokmi, kde by sme sa tvárili, že vlastne občianstvo rozdané Viktorom Orbánom v Slovenskej republike neplatí. To je naozaj zbabelý postup a touto cestou by sme nemali ísť.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja začnem takým lajtmotívom. V článku 5 ods. 2 ústavy: "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli." Túto, takú základnú vetu našej ústavy vnímame asi rôzne. Podľa všetkého sa tu myslí, že s tým, že niekto vyjadrí svoju vôľu nadobudnúť štátne občianstvo druhého štátu, s vedomím si toho, že v zákone o štátnom občianstve je napísané, že touto žiadosťou stratí to slovenské, tu niečo nesedí. Ústava je trošku vyšší zákon ako zákon o štátnom občianstve. Ústava jednoznačne hovorí, že proti jeho vôli nemožno nikomu odňať štátne občianstvo. My môžme zajtra alebo dnes prijať zákon a si povieme, že kto nebude voliť SMER, tak stráca štátne občianstvo. Alebo nebude voliť NOVU, stráca štátne občianstvo. Ale to ešte, bude mať to silu zákona. Ale to ešte stále nebude v súlade s ústavou, lebo ja som takú vôľu v živote nedal. Ja som takú vôľu nevyslovil, že chcem, aby ma tento štát zbavil štátneho občianstva. Alebo lepšie povedané, že chcem, aby mi niekto zobral štátne občianstvo proti mojej vôli. Áno, to je hra so slovíčkami. Odňať, neodňať, zobrať, nezobrať. Ale keď neprejavím vôľu na to, že chcem prísť o to slovenské štátne občianstvo, ktoré je garantované ústavou, tak prosím pekne, takéto zákonné taľafatky, zákonné hry sú podľa mňa nenáležité.

    My tu trestáme ľudí tou novelou zákona o štátnom občianstve len preto, lebo niekto je frustrovaný z toho, že Maďari budú hromadne, Maďari žijúci na Slovensku budú hromadne prijímať štátne občianstvo Maďarskej republiky? Toto je hlúpy prístup. A aj tento návrh podľa mňa je hlúpy, lebo vychádza z tejto frustrácie. Žiaden iný štát susediaci s Maďarskom alebo aj nesusediaci s Maďarskom neprijal žiadne protiopatrenie. Nič sa nestalo. Tie spoločenstvá, tie spoločnosti žijú ďalej. Tie štáty fungujú ďalej. Zvrchované, nezávislé. Žiadna vojnová situácia alebo žiadne napätie v tých spoločnostiach nie je. Len tu na Slovensku, pred voľbami, potreboval si niekto uhrať svoje bodíky. To bol predovšetkým Slota a pár nacionalistov a my v tomto pokračujeme. Podobný zákon, ako prijalo Maďarsko, vtedy ešte Maďarská republika, ak si dobre pamätám. Podobný zákon, ktorý prijalo Maďarsko, nie je ojedinelý vo svete. Je ich viac takých zákonov, ktoré neviažu udelenie štátneho občianstva na veľmi tvrdé podmienky, aby som sa takto vyjadril.

    Zas na druhej strane musím aj povedať, že možno spôsob prijatia toho zákona v Maďarsku bol neštandardný. Bolo by lepšie, kebyže oboznámi svojich susedov, že ideme prijať tento zákon. Vyjadrite sa k tomu, aby nebol z toho problém. Ale toto sa neudialo, ale kvôli tomu, že v Maďarsku niekto prijme takýto zákon, my trestáme ľudí na Slovensku. Ten človek, ktorý celý život tu žije, platí dane, je lojálny k Slovenskej republike, ale z určitého, nebudem teraz skúmať, z určitého motívu požiada o to maďarské štátne občianstvo, tak teraz ho ideme trestať - a on nechce stratiť to slovenské štátne občianstvo, nechce o to prísť. On tu chce žiť, je tu šťastný.

    Ten zákon je zlý, aj tento, ale aj ten pôvodný, tento návrh, lebo nerieši problémy, ktoré v tom zákone, v tej novele sú. To, že ich zbavuje podľa, proti ich vôli, to som už povedal, ale je aj nevykonateľný, a tento návrh toto nerieši.

    Zákon ráta s tým, že ten, kto nadobudne štátne občianstvo druhého štátu, tak pôjde na úrad a sám to oznámi, ľudsky: samoudávanie. No keď to nespraví, čo sa stane? Štátne orgány Slovenskej republiky nemajú legálnu možnosť sa dozvedieť, že kto nadobudol štátne občianstvo druhého štátu. Keď ten druhý štát to nevydá, tento zoznam, neoznámi to Slovenskej republike oficiálne, my nemáme legálnu možnosť sa dozvedieť, že niekto nadobudol štátne občianstvo Maďarskej republiky, ako Maďarska. No a čo potom? Budeme, naverbujeme ešte ďalších agentov SIS-ky, aby to zistili? Ale to stále nie je legálne zistenie.

    Ďalšími nedostatkami toho zákona alebo absurdnosťou toho zákona, že keď neodovzdá občiansky preukaz, tak ako to vynútime? My nemáme na to možnosť, ako to vynútiť. Proste ten zákon je od začiatku zlý, lebo neráta s tým, že čo sa stane, keď áno, niekto nadobudne štátne občianstvo druhého štátu a tým pádom príde o slovenské.

    My nemáme riešené, my nemáme riešené sociálne postavenie týchto ľudí. Čo keď rodičia, matka a otec, prídu o to slovenské štátne občianstvo, ale ich deti nie, lebo nepožiadali o to druhé. Čo je s nimi? Ako bude? Vôbec toto nemáme riešené. Máme v zákone pokuty napr. za opomenutie alebo za nedodržanie ustanovení zákona, keď ten človek sa sám neudá, no ale tie pokuty sú vo výške, o ktorej v nejednom rozhodnutí, judikáte Európsky súd pre ľudské práva povedal, že to sú už trestnoprávne sankcie.

    A teraz sa vrátim k tej prapodstate, a to je diskriminácia. My nediskriminujeme len tých ľudí, ktorí teraz aj po tejto novele požiadajú o štátne občianstvo Maďarskej republiky bez trvalého pobytu, my diskriminujeme každého občana tohto štátu, lebo sme ich rozdelili tou novelou a touto novelou, kebyže to schválime, ešte to potvrdzujeme, rozdeľujeme ich na dve skupiny.

    Jedna skupina, ktorá pred novelou v 2010 mohla nadobudnúť päťsto štátnych občianstiev bez toho, aby musela splniť nejaké podmienky. Žiaden zákon nestanovoval, že na základe čoho môže nadobudnúť štátne občianstvo. Mohol ich nadobudnúť aj päťsto. A tým ľuďom to štátne občianstvo zostane, lebo im to nezoberieme. A máme druhú skupinu obyvateľov, ktorí chcú nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu po novele, po roku 2010, no títo už nemôžu, lebo stratia to slovenské alebo po tejto novele budú musieť spĺňať podmienky, ktoré ľudia, ktorí nadobudli štátne občianstvo pred 2010, spĺňať nemuseli. Treba riešiť aj tento problém, a to je závažný problém.

    Samozrejme, riešenie by bolo, ten hlúpy, tú hlúpu novelu z 2010 úplne zrušiť. Nič by sa nebolo stalo! Pozrite sa, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Rakúsko, nič, nič sa nestalo v týchto krajinách ani inde vo svete. Len tu na Slovensku nacionalizmus a maďarská karta je veľmi vďačná. Však mali sme tu nejakých ľudí s transparentmi, keď tu bol pán Orbán: Slovenskí Maďari, máme vás radi." Vidíme ako, keď tá karta poslúži k tomu, aby sa mi zvýšili preferencie, tak okamžite je to využité, ale v inom kontexte.

    Tu sme počuli aj klamstvo v priamom prenose. No ale toto asi bolo vložené do mojich úst, lebo z nášho klubu MOST - HÍD väčšinou ja vystupujem k tejto téme, že sa na tejto pôde povedalo, že Maďarsko nikdy neudelí volebné právo alebo nebude udelené volebné právo. My sme toto nikto netvrdili, my nevidíme do hláv, my nevidíme do hláv ľudí v Budapešti ani s nimi nekomunikujeme na túto tému, nekonzultujeme s nimi. To je ich vec, my nie sme občanmi Maďarskej republiky. My sme občanmi tohto štátu. Nás zaujíma to, čo sa prijíma na tejto pôde, nás toto sa dotýka.

    A ešte na záver jedna vec. Pred poslednou novelou aj to slovenské štátne občianstvo sa mohlo nadobudnúť veľmi ľahko, vlastne my kritizujeme Maďarsko za to, čo sme sami mali v našom právnom poriadku, my sme zahraničným Slovákom dali úľavy na to, aby mohli nadobudnúť to slovenské štátne občianstvo, a nikto z nás s tým problém nemal, ani ja osobne. Je mi ľúto, že sa to sprísnilo, že sa to obmedzilo, je mi to ľúto, lebo to je hlúpy prístup. Keď nejaký zahraničný Slovák v Kanade, možno už jeho predkovia ešte na začiatku 20. storočia emigrovali niekde na druhý svet, ale keď si ctím svoje korene, prečo by nemohol nadobudnúť slovenské štátne občianstvo bez toho, aby tu mal trvalý pobyt. Prečo im nedovolíme, aby našiel cestu naspäť k svojim koreňom? Lebo sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti, ktorí sa vždy boja, že nejaké Maďarsko tu niečo spraví. Už prestaňte s tým strašiť! Pozrite si, bol prieskum verejnej mienky, že ako sa stavajú Maďari žijúci na Slovensku v Slovenskej republike, k Slovenskej republike, aká je ich lojalita, aká je ich identita. A čo sa týka aj tejto novely, počul som také nešťastné vyhlásenia, bohužiaľ, že v prípade, keď to bude viazané, tá legálna možnosť nadobudnutia druhého štátneho občianstva, tak ten, tento trvalý pobyt bude udelený a zas nebudeme to vedieť skontrolovať, že ten Jóžibáči z Veľkého Mederu či mal fakt trvalý pobyt šesť mesiacov niekde na území Maďarskej republiky, nemáme na to legálnu možnosť. Pasy nie sú, pasová kontrola nie je na hraniciach, ako to budete zisťovať?

    Ale hovorím, že to len poukazujem na to, že to je hlúpy prístup. Odnímame štátne občianstvo občanom Slovenskej republiky proti ich vôli. Nielen tým, ktorí chcú mať to druhé štátne občianstvo Maďarska, ale aj ostatným. Takéto obmedzenia je ľahko obísť, ale tá prapodstata zostáva, že chceme trestať vlastných občanov kvôli tomu, že v Budapešti prijali zákon, ktorý sa tu niekomu nepáči. Toto nie je správny prístup.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Gál, veľmi presne si pomenoval základný problém a v plnej miere súhlasím s tebou. Ja možnože by som povedal, že cenu od kolegu Lipšica si vážim, že predložil takýto návrh. Keby bol kúsok ústretovejší vtedy, keď sme sedeli spolu vo vláde, tak dnes tento problém už na stole nemáme, lebo už je dávno vyriešený. Vtedy táto ochota a snaha z jeho strany až v takej miere nebola, ale je faktom a treba si to pripomenúť, pretože každý hovorí, že tento zákon je reakcia na zákon, ktorý prijala vláda v Maďarsku.

    No pozrime sa na to, koho zbavila občianstva? Do konca apríla, z posledných zverejnených údajov, 483 ľudí, z toho 218 tých, ktorí si zobrali občianstvo v Českej republike. Maďarov? Keď za tým nasledujú Nemci a Rakúšania? Tak koho chceme trestať? Trestáme občanov tejto krajiny preto, lebo oni tu chcú ešte žiť a my sa ich chceme zbavovať? Však už takto nám utekajú ľudia z tejto krajiny. Minister vnútra prijíma zákon, že keď chcete vycestovať na 90 dní, musíte sa hlásiť a pýtať si vycestovaciu doložku pomaly, a my chceme trestať tých, ktorí chcú mať slovenské občianstvo, ale chcú mať aj iné a chcú tu bývať? Ale tento zákon alebo tento návrh kolegu, od kolegu Lipšica je zlým zákonom. Nerieši totiž podstatu, pretože v bode 2 § 9 hovorí o tom, že neprídu o stratu občianstva, keď v čase prijatia iného občianstva nemali trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

    Ja som presvedčený, že drvivá väčšina, tých 483 ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Gál, začali ste krásne, emotívne a typicky demagogicky. Prečítali ste ods. 2 čl. 5 ústavy a akosi ste zabudli prečítať ods. 1. Prečítali ste iba ods. 2, "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", ale čl. 1, ktorý hovorí, "nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon", akosi ste nevedeli si asi preložiť, alebo ste jednoducho neprečítali. Toto ma mrzí, lebo takúto demagógiu dať rovno na začiatok výstupu, tým ste rovno povedali - a vedel som presne, o čom vlastne vaše vystúpenie bude -, keď ste povedali a dovolím si vás citovať, že problém je tu preto, lebo sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti. A ja to dokončím tú vetu, ktorí vytvárajú ilúziu, že slovenskí Maďari potrebujú viac maďarský pas ako slovenskú prácu. Odpovedajte si sami, že kde, v ktorom klube sa takíto ľudia nachádzajú.

    Keď hovoríte, že trestáme ľudí len preto, lebo využijú možnosť, ktorú ponúkne iný štát, a to nie je správne, tak ja sa vás opýtam, ak by iný štát ponúkol, že na jeho území sa môže beztrestne vraždiť, tak my by sme tých občanov nemali za tú vraždu postihnúť, aj keď by sa udiala na území iného štátu, lebo ten iný štát je taký hlúpy, že dovolí beztrestne vraždiť? Je to rovnako zvrátená argumentácia.

    Keď hovoríte, že rozdeľujeme občanov na dve skupiny, alebo na dve kategórie, každý jeden zákon rozdeľuje občanov na dve kategórie. Tých, ktorí urobili niečo pred platnosťou novely, a tí, ktorí to urobili po platnosti novely.

    A keď zase potom ste demagogicky povedali, že som stál a vítal Orbána s nápisom, "máme radi našich Maďarov", znova demagogicky ste nepovedali tú druhú časť, ktorá tam bola napísaná na tých srdiečkach, "nekradnite nám ich". Toto bol podstatný odkaz pre Viktora Orbána: Máme radi našich Maďarov, nekradnite nám ich.

  • Pán poslanec Gál, chcete reagovať? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Gála.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, nalistujte si Slovník cudzích slov, že čo to je demagógia, lebo práve čo ste vy robili teraz svojou rečou, tak to je demagógia. Vrátim sa k tomu čl. 5 ods. 1, ktorý hovorí, že nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Áno, je to jeden článok, ale ten článok má aj druhý odsek, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Čiže nemožno odňať ani stratou, keď to vsuniem pod pojem strata, aj tak to nemôže byť proti vôli občana Slovenskej republiky. A nadarmo mi budete rozprávať niečo iné, fakty sú také, či sa vám to páči, alebo nie. Áno, odsek jedna hovorí o strate štátneho občianstva, ktorý ustanoví zákon. Ale zákon nemôže ísť nad rámec odseku 2. Neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, ale asi nie, ale nikomu nemôžme odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, ani zákonom. Aj keď to nazveme stratou. Ani stratou to nie je možné spraviť, keď to je proti vôli občana.

  • Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Simon, Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne som nemal v pláne vystúpiť k tejto rozprave, pretože za nás za klub sa, vystúpil pán Gál, ale nedá mi nevystúpiť.

    Táto diskusia je viac emotívna a viac o predsudkoch než o realite. Dávame predsudky Maďarom, maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku, že oni chcú húfne ujsť z tejto krajiny. Reagujeme tu na to, čo prijala vláda inej krajiny. Život od prijatia tejto zlej, chorej, chorého právneho predpisu prvou Ficovou vládou preukázal, že viac trestáme tých, ktorí chcú prijať občianstvo Českej republiky, Nemeckej a Rakúskej, ako tých, ktorí majú snahu prijať občianstvo v Maďarsku.

    Slovenská republika lasom zháňa a drahé peniaze platí investorom, aby prišli na Slovensko, cudzincom, aby sem prišli z Kórey a neviem skade ešte. Ale svojich občanov, ktorí stáročia žijú tu, majú tu svojich predkov a na Deň všetkých svätých necestujú na druhý koniec sveta, ale vyjdú do miestneho cintorína si spomínať na svojich predkov, tak týchto ľudí musíme trestať preto, lebo on má aj nejaký iný vzťah. Za to, že história sa pohrala s nimi a posúvala hranice doprava, doľava.

    Kde, treba pripomenúť, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti sa prejavili, že nemajú záujem húfne odísť z tejto krajiny. Prečo je teda problém vytvoriť podmienky pre nich aj pre ostatných, ktorí chcú mať české občianstvo, nemecké, anglické alebo akékoľvek iné a pritom mať aj občianstvo Slovenskej republiky? Prečo hľadáme spôsob, ako jedných vylúčiť a druhých nie? Ten návrh tu raz existoval, bol. Pýtam sa, v tejto krajine ako, možnože tá otázka je aj zbytočná, prečo Ústavný súd nerozhoduje vo veci podania poslancami Národnej rady o tom, že ten návrh je v súlade s ústavou alebo nie je v súlade s ústavou? A dneska by sme mali tento problém možnože oveľa bližšie k jeho vyriešeniu. No preto, lebo Ústavný súd, tak ako máme možnosť vidieť, skôr pristupuje k veciam z hľadiska politiky a nie z hľadiska odbornosti a nie z hľadiska stráženia toho, čo je v ústave napísané.

    To, čo aj kolega Gál povedal, keď raz ústava garantuje, že ľudí nie je možné zbaviť svojho občianstva v rozpore s ich vôľou a oni vôľu vzdať sa slovenského občianstva nijak neprejavili, tak nie je možné takýto krok urobiť. Pýtam sa, prečo ich chceme trestať.

    A teraz dovoľte, aby som poukázal len na jeden taký zlý moment v návrhu, ktorý predložil kolega Lipšic. Dovolím si vám zacitovať, bod číslo 2 § 9 odsek 17 a 18 znejú, teda konkrétne bod 18: "K strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov a v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva nemal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky."

    Tých 300-tisíc mladých ľudí, ktorí sú mimo územia tejto republiky, pracujú v Anglicku a neviem kde všade a možnože z ich pozície prišli na to, že majú, chceli by mať občianstvo aj v tej krajine, kde pracujú, ale zachovali si svoj trvalý pobyt na adrese svojich rodičov, tak tých ideme zbaviť občianstva. Ako toto je podmienka. A chcem poukázať na to, že takto napísaná definícia neumožňuje občanom Slovenskej republiky, aby si zachovali občianstvo Slovenskej republiky. Pretože drvivá väčšina tých 300-tisíc ľudí má aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. To znamená, túto snahu nevieme naplniť.

    Áno, je treba povedať, že tento zákon je zlý. A ja osobne by som bol rád, keby tento zákon napravili tí, ktorí ho zapríčinili. Aby miesto navrhovateľa sedel tu Robert Fico a členovia jeho vlády a povedali ľuďom, tým viac ako 480 ľuďom, ktorých zbavili občianstva na základe zlého zákona, na základe emotívne rýchlo prijatého zákona ako reakcia na to, čo urobil Orbán za hranicami. Mňa nezaujíma, čo urobí Orbán za hranicami. Nikto neberie občanov maďarskej národnosti tejto krajiny, nikto ich nechce ukradnúť. Mňa viac trápi, že zbavujeme občianstva ľudí, ktorí sa nechcú vzdať občianstva Slovenskej republiky. Akí to sú ľudia? Aké práva majú na území Slovenskej republiky? To, že ich zbavíme občianstva, nezbavíme ich vlastníctva. Zbavme, tak zbavme občianstva jednu celú dedinu na juhu Slovenska aj s ich vlastníctvom. Čo s nimi budeme robiť? Bude to štát v štáte? Niekto si to domyslel? Je sa nad tým možno pozastaviť. Ale osobne si myslím, že úprimnosť tohto návrhu nie je asi v poriadku. A úprimné by to bolo vtedy, keby rovnako snahu zachovať občianstvo, občanov Slovenskej republiky, aby o to neprišli, pán kolega prejavoval aj vtedy, keď vláda Ivety Radičovej pristupovala k návrhu. A ten návrh bol na chlp na to, aby bol tento zlý zákon odstránený. Tento zlý zákon nie je odstránený. Ale nie, prosím, neprijímajme predsudky ako kolektívnu vinu, pretože zákon preukázal, že viac zbavujeme občanov občianstva Slovenskej republiky, ktorí prijmú české. Títo ľudia z tejto krajiny utekajú preč preto, lebo tu máme takú vládu, ktorá ľudí trestá a zbavuje ich práce.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Érsek.

  • Ďakujem za slovo. Pán Simon na niečo zabudol. Povedal pravdu, že občanom Slovenskej republiky, rýdzo Slovákom berieme občianstvo a niektorým, ktorých potrebujeme, rozdávame.

    Poviem vám mená športovcov: Musuľbes, Kuzminová, nejaký rodený Slovák Gode, Guédé, ja neviem čo, za Slovan hraje. Včera som pozeral správy, ďalší, prečo občan dostáva občianstvo.

    Týchto chlapcov asi potrebujeme a im rozdávame a rýdzo Slovákom neumožníme, aby si ponechali občianstvo. Lebo budú štartovať na olympiáde, kde naši športovci za týchto podmienok nemôžu štartovať. Asi v tomto smere.

    Ďakujem.

  • Simon, Simon, klameš, klameš. Začal si zase svoje vystúpenie tým, že vytvárame predsudky, že slovenskí Maďari chcú ujsť z tejto krajiny. A kto to povedal, mi, prosím ťa, povedz. Znova, tak ako tvoj kolega Gál, ktorý odcitoval iba tú časť ústavy, ktorá mu pasovala. Takisto ty si začal niečím, čo vôbec nie je pravda. Ja som tu nepočul ani predkladateľa, ani mňa, ani nikoho iného, kto by tu hovoril niečo o tom, že slovenskí Maďari chcú utiecť z tejto krajiny. Ty si to na tomto postavil, celé tvoje vystúpenie, inak povedané stručne, celé vystúpenie si postavil na hrubej demagógii a lži.

    Keď si povedal, súhlasím s tým, že ťa zaráža nečinnosť Ústavného súdu, rovnako zaráža aj mňa a bol by som veľmi rád, aby sme, aby ste aj vy mali na papieri, že jednoducho odsek 1 a odsek 2 ústavy v článku 5 absolútne spolu nesúvisia, že strata je jedna vec a keď niekomu odoberiete občianstvo, je druhá vec. Ale tak, bol by som tiež veľmi rád, aby vám to Ústavný súd už konečne na papieri napísal. Keď hovoríš, že, citujem: "mňa nezaujíma, čo urobí Orbán za hranicami". No možno práve to je ten problém, že ty si neuvedomuješ, že Orbán síce za hranicami prijme zákon, ale nás tu na Slovensku sa dotýka a tým pádom teba ako zastupiteľa slovenských občanov musí zaujímať akýkoľvek zákon, ktorý ovplyvňuje život na Slovensku. A to keď hovoríš, že ťa to nezaujíma, znamená, že si svoj výkon svojej práce nerobíš dostatočne a dobre.

    Nechápem ináč vašu politiku, ty si to hovoril aj vo faktickej, že Lipšicovi zase dávaš za vinu, že mal mať nejakú ochotu a potom by ten zákon prešiel a podobne.

    Po prvé, my sme to tu brzdili štyria, čiže cez nás by zákon akýkoľvek poklonkovací voči Orbánovi neprešiel. A po druhé, aspoň Lipšic mal odvahu na vláde a odvahu a rozum sa proti vám postaviť. Takže skorej by sme ho mali chváliť, ako ho haniť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, no, tá tvoja rétorika je určite lepšia ako moja, ale v každom prípade to klamstvo nepatrí mne, ale skôr tebe.

    To, že mňa nezaujíma, kto čo prijíma za inými hranicami tejto krajiny, je faktom. Orbán nezbavil ani jedného jediného občana Slovenskej republiky občianstva. Bola to vláda Roberta Fica, ktorá prijala zákon. Ty svojím vystúpením ho chrániš a chceš zbavovať občanov Slovenskej republiky ich občianstva. Mňa zaujíma, že či v tejto krajine každý občan, ktorý tu je, má prácu a či vie žiť, existovať alebo ho úplne zderú z kože s daňami a odvodmi, ktoré táto vláda vysoko zaťažuje a zaťažuje aj naše deti do budúcna. Toto ma zaujíma. A to, aby sme nemali tu hlúpe zákony, hlúpe zákony, ako sa zbaviť občanov Slovenskej republiky, keď chcú prijať občianstvo české alebo akékoľvek iné.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal navrhovateľ. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ja som ešte chcel vystúpiť v rozprave, aby bolo možné na mňa aj reagovať a potom vystúpim na záver stručne tiež.

    Dve také rýchle poznámky. Včera tu ešte bolo také malé pero, ktoré som použil, ministerstva vnútra, dneska už zmizlo. Som si ho tu nechal, tak aspoň perá ministerstva vnútra by až tak nemuseli miznúť v rokovacej sále. No ale čo už.

    Druhá vec, ktorú som si všimol, je, že viacerí poslanci, to sa aj ja musím naučiť, vedia využiť do poslednej sekundy faktickú poznámku. Je to, je to obdivuhodný dar, aj včera som si to všimol a mne sa to stále nejako nedarí.

    Ale teraz k veci. Čo spomínal aj pán poslanec Gál, pán poslanec, pán poslanec Simon, že sa prijal v júli 2000, v júni 2010 zlý zákon. No on sa prijal najskôr zlý zákon naozaj niekde inde. To ste ale nespomenuli. Prijal sa v Maďarsku, prijal sa zákon, ktorý ja považujem za návrat do 19. storočia, osobne. Určovať štátne občianstvo podľa predkov považujem za návrat do 19. storočia. Ja si to myslím. A aké to môže mať na Slovensku dôsledky? Môže, aj pomerne reálne. Neviem, či už dnes majú občania, aj ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, volebné právo, ale ak majú, tak to znamená, že pokiaľ by existovali pomerne veľké enklávy maďarských občanov na Slovensku, tak by zrejme na Slovensku prebiehala volebná kampaň.

    Koniec koncov bol návrh, asi neprešiel, že Maďari, ktorí budú mať občianstvo, nebudú mať trvalý pobyt v Maďarsku, budú mať vytvorené exteritoriálne volebné obvody. Aj taký návrh v Maďarsku zaznel. Zaznel. No áno. To už považujem za, za hraničiace s absurditou, aby krajina mala exteritoriálne volebné obvody na území iného štátu. To je absurdné. Ale v každom prípade volebné právo, volebné právo priznané bolo. A ja si myslím, že je pre pokoj na Slovensku nebezpečné, aby počas maďarských parlamentných volieb prebiehala kampaň na južnom Slovensku. Myslím si, že by to nijako neposilnilo pokoj ani pokojné spolunažívanie, ktoré je na južnom Slovensku a je to fajn, že je na južnom Slovensku, medzi ľuďmi. Akože to je strašne dôležité. A toto riziko si neuvedomiť je, naozaj si myslím, zatváraním očí pred reálnymi rizikami.

    Keď Rumunsko prijalo podobný zákon týkajúci sa Moldavska, tak z toho vznikla v Európskej únii veľká polemika, keď začali dávať pasy Rumunom, Moldavcom kvôli Schengenu. Však poďme ešte k Schengenu ďalej. Pán poslanec Gál spomínal, že v iných krajinách to nevytvorilo žiadnu reálnu opozíciu, žiadny reálny protizákon. Tak poďme po tých krajinách. Srbsko, krajina, ktorá má záujem vstúpiť do Európskej únie. Maďarsko je v Európskej únii. Ukrajina, rovnako krajina, ktorá má záujem mať vzťahy s Európskou úniou. Maďarsko je v Európskej únii. Rumunsko, krajina, ktorá potrebovala významných spojencov pre vstup do Schengenu. Ja si myslím, že tam treba hľadať dôvody, pre ktoré iné krajiny neprijali rovnaké protiopatrenia ako Slovensko. To je môj názor, ak to chcete vedieť. A naozaj sa Rumuni snažili mimoriadne - a za našej vlády a bolo to v mojej agende, ministerstva vnútra - o vstup do Schengenu, a naozaj, v tejto veci boli sme samozrejme že aj my na strane Rumunska a Bulharska, ale ubezpečujem vás, že aj Maďarsko. A nechcem špekulovať o motívoch. Ale zdajú sa mi pomerne racionálne, ak sa na to pýtate.

    Považujem ten zákon, ktorý prijala vláda v Maďarsku, za zákon z 19. storočia aj preto, že sa znovu emočne snaží minimálne na tej úrovni psychologickej vracať do minulosti, vracať k traume, ktorú Maďarsko snáď oprávnene pociťuje vo vzťahu k Trianonskej zmluve. Je to už 100 rokov pomaly. Každá krajina, každý národ môže mať v histórii nejaké reálne alebo domnelé krivdy, ale hranice sa menili pomaly každému národu v Európe, pomaly každému. Po 100 rokoch, si myslím, že je dobré, keď sa pohneme ďalej, ako keď sa budeme vracať neustále do minulosti a pripomínať si traumy, opakujem, reálne alebo domnelé - a ja v tomto nechcem byť arbitrom -, aj keby boli reálne, je to 100 rokov.

    Pán poslanec Gál spomínal čl. 5 ods. 2 ústavy, aj keď musím povedať, že veľká časť štátov v Európskej únii neumožňuje dvojité občianstvo. To je proste fakt, to nie je nič zvlášť neštandardné vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Je to pomerne štandardný, štandardný inštitút, že sa krajina rozhodne, že dvojité štátne občianstvo neuzná. To nie je výnimka Slovenska, to majú mnohé západné krajiny.

    Teraz, áno, ja si myslím, že ten zákon, ktorý je aj dnes platný, protiústavný nie je. Súhlasím v jednej veci s pánom poslancom Simonom, a to v tom, že je smutné, že o tom Ústavný súd tak dlho rozhoduje, ale, ale to nie je len o tomto. To je o mnohých iných veciach z dôvodov, obávam sa, že môže byť aj politických, kedy rozhoduje strašne dlho. Len si spomeňte, ako dlho rozhodoval o zákone, ktorý umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. Roky. Čiže aby sme to zase nevnímali, že Ústavný súd teraz to robí kvôli nejakej, kvôli problému len s maďarským občianstvom. Robí to, žiaľ, aj v iných prípadoch. A zase v niektorých iných postupuje veľmi promptne, keď napríklad ide o platy zdravotných sestier. Je to smutné, ale to je všeobecný jav.

    Ja osobne si myslím, ústavnoprávne, že pokiaľ je s prijatím iného občianstva spojená strata občianstva slovenského, tak je to prejavenie slobodnej a vážnej vôle, bezpochyby. Je tam priamo logická racionálna súvislosť. Medzi volením SMER-u a stratou občianstva žiadna logická racionálna súvislosť nie je. Čiže ten príklad je absurdný.

    Naša ústava garantuje nedotknuteľnosť osobnej slobody, ale ak niekto spácha trestný čin, tak v takom prípade - a spácha ho so slobodnou a vážnou vôľou, úmyselný trestný čin -, tak osobnú slobodu mu už potom ústava samozrejme že negarantuje. Ale opakujem, nech rozhodne Ústavný súd, budeme to všetci, všetci rešpektovať.

    Jedna vec, ktorá ma ale trošku zarazila na vystúpeniach aj pána poslanca Gála a pána poslanca Simona, bola, že v princípe, o akom zákone to hovoríme. Lebo určite nehovorili o tomto návrhu novely zákona. Hovorili o zákone, ktorý bol prijatý, o novele pred tromi rokmi, hej. A teraz, niečo mi tu nesedí. Dokonca ešte pán poslanec Simon povedal, že zákon sa týka najmä ľudí, ktorí prijímajú české občianstvo a žijú v Českej republike, majú tam dlhodobý pobyt a prichádzajú o slovenské občianstvo. To môžu byť Slováci a Maďari. Tento zákon zmierňuje účinky zákona spred troch rokov. Zmierňuje zákon, ktorý označujete vy za zlý. Znamenal by, že menšiemu počtu občanov sa odoberie slovenské štátne občianstvo. Čiže z vášho pohľadu umenšuje zlo. Logicky by ste mali hlasovať za. Ja tam, ako logicky ma to nepustí. Nepustí ma to, naozaj. Nedáva žiaden logický význam, aby pokiaľ považujete zákaz dvojitého občianstva za zlý, aby ste jeho zmiernenie nepodporili. Je to absurdné, pán poslanec, však sa prihláste, kľudne. Je to absurdné, logicky absurdné. Proste je to potom čistá politika. Nič iné. Logika tam nie je žiadna.

    Musím povedať, no a je mi to inak ľúto, povedať, že ak neumožňuje dvojité štátne občianstvo ľuďom, ktorí prijmú občianstvo krajiny, ku ktorej nemajú žiaden ten genuine link, tak radšej nikto nech nemá slovenské občianstvo, ak prijme holandské, lebo veď v Prahe prijímajú občania a možno v Amsterdame a možno v Austrálii aj slovenskí občania maďarskej národnosti. Radšej zbavme aj ich slovenského občianstva, len aby náhodou proste sme to neriešili. Buď všetko, alebo nič! Všetko alebo nič nie je dobrá politika podľa mojej mienky, si myslím, to je môj názor.

    Pán poslanec Gál spomínal, spomínal otázku vykonateľnosti už aj platného zákona. No poviem možno dve veci.

    Po prvé, je stále možnosť a takú iniciatívu sme my aj pôvodne mali, aby na úrovni Európskej únie vznikol nástroj, ktorý by zaväzoval členské štáty si vymieňať informácie o prideľovaní občianstiev. Európska únia a členské štáty dnes si vymieňajú informácie o rôznych veciach týkajúcich sa ich občanov, ktoré majú cezhraničný presah v mnohých oblastiach. Nie je to nič neštandardné. Bolo by to podľa mňa správne, lebo dvojité štátne občianstvo vytvára aj problémy v iných oblastiach, v zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti. Takže v takom prípade by samozrejme ten zákon bol vykonateľný viac, ako je dnes.

    Druhá vec je, v prípade, že má niekto už aj volebné právo, to znamená, že bude sa zúčastňovať zrejme cez poštu volieb v Maďarskej republike, tak, samozrejme, to už sú legálne možnosti, ako tieto veci, ako tieto veci verifikovať. Čiže ten zákon, aj keď nemusí byť vykonateľný stopercentne, tak vo veľkej miere vykonateľný byť môže.

    Ešte by som spomenul pánovi poslancovi Matovičovi ohľadne toho pobytu. Podľa mňa pobyt - a nech je 12-mesačný, to je vec diskusie - je asi najlepšia forma, ako zabrániť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva iného štátu, pretože na trvalý pobyt sú už viazané mnohé veci, ktoré len tak ľahko nejde odobrať. A práve tie sociálne dávky, zdravotné, to je všetko viazané na trvalý pobyt, nie na štúdium, nie na podnikanie v tej krajine, nie na babičku v tej krajine, ale na trvalý pobyt. A dokonca aj podľa, v rámci Európskej únie krajina nemôže povedať, že pre túto časť ľudí, ktorí majú trvalý pobyt, im nebudeme dávať sociálne dávky, oni nebudú v našom systéme sociálneho zabezpečenia, oni nebudú v našom systéme zdravotného poistenia. To by bola diskriminácia, tam je kľúčový trvalý pobyt v rámci Európskej únie. Preto sa mi zdá, že je to asi najrozumnejšia forma, ako zamedziť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva, ale o tom diskutujme kľudne, ak sa navrhne lepší ešte variant, fajn, v poriadku. My sme o tom hovorili ešte na rezorte vnútra pred dvomi rokmi, zdalo sa nám po diskusiách, že to bude najvhodnejšia forma, najlogickejšia forma, lepšia ako len podnikanie alebo štúdium, ale hovorím, tam je to vec na diskusiu v rámci druhého čítania.

    Takže chcel som vystúpiť ešte, pani predsedajúca, teraz v rozprave, aby mohli byť reakcie a potom už vystúpim až na záver.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, ja musím deklarovať toto, že ja nemám záujem o maďarské štátne občianstvo, ani ho nechcem. Ale napriek tomu si myslím, že ten zákon je zlý, lebo vychádza zo zlého princípu, a to trestať občanov, ktorí nadobudnú štátne občianstvo druhého štátu. Vy vlastne chceli by ste potrestať Orbána za to, že prijal v Budapešti taký zákon, ktorý to umožňuje. Ale vy netrestáte Orbána, vy trestáte občanov Slovenskej republiky! A to je to, to je veľký rozdiel.

    Povedali ste to, že nechcete, chcete zabrániť tomu, aby na území Slovenskej republiky prebiehali, prebiehala volebná kampaň. No, prosím pekne, v Rajke aké bilbordy boli? Ktorých politických strán? Nikto s tým nemal problém. Kto tam mal bilbord? Pán poslanec Lipšic?

    A čo sa týka tohto zákona, toho princípu. To má Portugalsko alebo viac krajín Európskej únie, ktoré majú bývalé kolónie. Takže toto je absolútne nemiestne. Ale máte pravdu, sú aj štáty, kde nadobudnutie druhého štátneho občianstva nie je možné, ale od začiatku. A nie tak, že týmto povoľujeme a týmto nie.

    A čo sa týka ústavy čl. 5 ods. 2. Ja som citoval aj ods. 1, ale hovorím, že ani ods. 1 neumožňuje odňať štátu štátne občianstvo proti vôli jeho občanov.

    A ešte jedna vec na záver. Zákon nie zmierniť treba, ale vyriešiť a to zrušením tej novely z júna 2010.

  • Ďakujem pekne. Pán Matovič sa asi odhlásil. Pán poslanec Lipšic, viete, už dlhšiu dobu sme spolu poslancami, ja som vás mohol zažiť aj ako ministra vnútra. Musím povedať, že vy vždy horlivo bojujete proti všetkému, čo súvisí s Maďarmi. Takto ste nehlasovali napríklad, skoro ste zabránili vo vláde tomu, aby po prijatí zákona o používaní menšinových jazykov, aby dvojjazyčné označovania mohli byť samozrejme vyvesené. Nehlasovali ste za to uznesenie vlády napríklad.

    Ale zaujímavé, že nikdy nespomínate to, že Slovenská republika tiež rozdávala veselo štátne občianstvo počas rozpadu Juhoslávie, počas vojny. Občanom, ktorí nemali genuine link, keď už teda takto používate slová. Viete, spomínate tu 19. storočie. Ja tiež mám problém s tým, ako a aký zákon prijala Orbánova vláda. Ale vy vo vlastnej hlave a niektorí vaši kolegovia máte 19. storočie, lebo rozmýšľate tak, že v Maďarsku vláda niečo prijme, puf, musíme jednu vystreliť Maďarom žijúcim na Slovensku, aby náhodou si nerozmysleli, že no možnože by sme to mohli využiť. Vy ich trestáte.

    Najväčší problém je v tom, že - a zato som aj ja -, aby sme jednoznačne odkázali, že ak chcú nejaký zákon prijať a pre mňa je to absolútne jedno, či sú to Maďari, Česi, Rakúšania, hocikto, tak najprv s nami musia komunikovať. S tým, samozrejme, vždy budem súhlasiť. Ale nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby hocijaký zákon hociktorému občanovi Slovenskej republiky zobral štátne občianstvo.

    Musím ešte jednu vec povedať. Uvedomte si, že so základnými právami ľudskými sa nekšeftuje, lebo vy takto kšeftujete.

  • Ďakujem. Áno, s reakciou pán poslanec, pán navrhovateľ, poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja potom ešte vystúpim na záver rozpravy, ale pán poslanec, ja do hláv iných ľudí nevidím a zdá sa mi, že vždy je to také skôr cvičenie v psychoanalýze, pokiaľ to nemá byť len nejaká nálepka, ak sa niekto tvári, že vidí.

    Musím povedať, že vašich vyjadrení mi je trošku ľúto. Problém s dvojjazyčnými názvami nebol môj problém s občanmi maďarskej národnosti, ale že ste prijali v tomto parlamente proste jeden blbý zákon. Právne blbý zákon. Preto medzi nami, pokiaľ si pamätám, aj všetci ministri SDKÚ nehlasovali za a ich asi nie je možné z toho obviňovať, lebo to proste právne nebolo možné. To nariadenie vlády tu navrhol pán podpredseda vlády Chmel. Išlo mimo rámca zákona, mimo rámca zákona, proste zákon ste schválili blbo. Je mi to strašne ľúto, pán poslanec. Si k tomu s vami strašne rád sadnem, ak tomu pripisujete inú motiváciu. Veď my sme sedeli s pánom podpredsedom vlády Chmelom, môže vám to potvrdiť. Nemali žiadne právne argumenty. To vláda zlomila kvôli, musím povedať, vášmu tlaku, mimoprávne, je mi to veľmi ľúto, pán poslanec.

  • Posledný ústne prihlásený rečník do rozpravy pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, že vystupujem druhýkrát, ale ako na to množstvo demagógie, ktorá tu zaznieva, nedokážem efektívne reagovať iba vo faktických poznámkach, takže chcel by som si tak možno aj trošku takýmto spôsobom prejsť niektoré vystúpenia, niektoré faktické a podobne a reagovať na ne.

    Pán poslanec Bugár, vy ste svoje vystúpenie pred chvíľkou, tú faktickú, skončili jednou vetou, s ktorou súhlasím. So základnými ľudskými právami sa nekšeftuje. Ale pre mňa to znamená aj to, keď vidím, že predstaviteľ iného štátu chce kšeftovať so základnými ľudskými právami, tak ako zastupiteľ občanov Slovenskej republiky musím chrániť záujmy Slovenskej republiky, ak niekto chce doslova kšeftovať so základnými ľudskými právami. To, čo prijal Viktor Orbán pred tromi rokmi, nebolo nič iné iba to, voči čomu bojujete podľa tej poslednej vety, ktorú ste povedali vo faktickej poznámke. Čiže možno my sme na jednej lodi. Aj vy to vnímate, že by sa tu nemalo kšeftovať so základnými ľudskými právami. Ja beriem aj, že aj teda vo vystúpení aj pána Gála to tak slabučko zaznelo, že nie je asi správne, ako to prijal Orbán. Čiže zhodnime sa na tomto, poďme nájsť nejaké rozumné riešenie, ale tiež mi nepripadá racionálne z vašej strany, aby sme sa snažili v podstate prísť s nejakým kompromisom ešte za predošlej vlády, že keď nie všetko, tak nič. Keď akýmkoľvek spôsobom môžeme umenšiť škodu voči občanom Slovenskej republiky a vieme ochrániť tých, ktorí naozaj majú nejaké trebárs väzby na tie ostatné štáty, a chceme takýto krok urobiť a sme na neho ochotní pristúpiť a boli sme ochotní pristúpiť aj v predošlej vláde a vy poviete, že nie, že musia tam byť úplne všetci a vlastne ktokoľvek môže mať akékoľvek občianstvo bez ohľadu na to, akú má motiváciu predstaviteľ iného štátu, alebo iný štát pri tom rozdávaní občianstva, tak nepripadá mi to správne. Naozaj, politika všetko alebo nič v tejto veci nás nikam neposunie, iba možno vy budete mať naďalej tému.

    Áno, ale teda dúfam, že takýmto spôsobom nehráte, že iba preto nechcete pristúpiť na kompromisné riešenie, len preto, aby ste mohli nám poukazovať na to, že tu je problém, ktorý sa nerieši. Naozaj si myslím, že by ste mohli byť v tomto zodpovednejší ako SMK a prísť s riešením, kde si povedať, teda dobre, keď vieme, že teda tá spoločnosť je rozdelená, niekto má možno strach z toho, akým spôsobom Maďari k nám pristupujú v tejto konkrétnej veci, a niekto nie, napríklad vy alebo predstavitelia dnešnej opozície, tak, tak poďme nájsť kompromis, kde možno ani vy, ani tí druhí nebudú úplne, úplne spokojní, ale vtedy by mi to pripadalo, že je tu snaha riešiť veci. Ak nie ste ochotní pristúpiť na kompromis, naozaj mi to pripadá ako snaha udržať si tému, lebo kým sa bude brať občianstvo, dovtedy budú vlastne niektorí ľudia počúvať na to, že sa občianstvo berie. Mám ten pocit, prepáčte, že keď nie ste ochotní pristúpiť na kompromisy alebo zlepšenie situácie.

    Určite súčasný alebo teda to, čo predkladá navrhovateľ, aj to, čo my sme predkladali v ružovom pred pol rokom, tak bolo jedno aj druhé snaha o to, aby sme zlepšili súčasný stav a aby sme ľuďom, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na ten druhý štát, v tomto prípade trvalé, trvalý pobyt, my sme kombinovali aj pobyt s nejakou inou väzbou, zamestnaním, štúdiom, športovou činnosťou a niečím podobným. Jednoducho jedno aj druhé bol posun k lepšiemu a práve by to vybíjalo argument, ktorý teraz veľmi často používate, že odoberáme občianstvo ľuďom, ktorí si to nezaslúžia.

    Myslím, že poslanec Simon to použil, že povedal, z tých 480 ľudí koľkým bolo zobrané občianstvo Českej republiky alebo teda koľkí teda vlastne získali občianstvo Českej republiky a podobne. No samozrejme, že medzi nimi nie je väčšina Maďarov, lebo jednoducho voči, v tomto prípade platí asi teda nejaký ten, ten zákon, ktorý to nejakým spôsobom stráži. Ale keď chcete týmto ľuďom, ktorých spomínate vo vašej argumentácii, pomôcť, tak na vašom mieste by som hlasoval za tento návrh zákona, na vašom mieste by som hlasoval aj pred pol rokom za náš návrh zákona, lebo by sme umenšovali problém. Áno, zostali by možno občania maďarskej národnosti a slovenskí občania, ale predpokladám, že vy nie ste zástupcovia iba občanov maďarskej národnosti. Mali by ste byť podľa mňa zástupcovia aj tých občanov iných národností alebo slovenskej národnosti a týmto by ste ten problém mohli vyriešiť.

    Zdieľam váš názor, nečinnosť Ústavného súdu je, samozrejme, zarážajúca. Bolo by veľmi dobré, aby sme tu mali ten rozsudok, aby sme vedeli presne, či teda konáme v rozpore, nekonáme v rozpore, vy si myslíte, že nekonáme. Pán Gál si myslí, že článok 1, článok 2 alebo odsek 1, odsek 2 článku 5, že to je vlastne, jedno bez druhého nemôže žiť a že to jedno s druhým súvisí. Druhá časť spoločnosti, ja tak isto si myslím, že jedno bez druhého bez problémov žiť môže a jeden, jeden odsek hovorí o strate občianstva, druhý hovorí o odňatí občianstva, jeden s druhým nesúvisí. Je, ale však toto je vlastne spor na Ústavnom súde, veľmi rád by som bol, aby bolo rozhodnuté.

    Mňa nezaujíma, dovolím si to ešte raz citovať: "Mňa nezaujíma, čo robí Orbán za hranicami", poslanec Simon. Takáto politika od akéhokoľvek poslanca Národnej rady je nezodpovedná. Nás musí zaujímať, čo robia v okolitých krajinách, ak nás konanie v okolitých krajinách a konkrétne v tomto prípade v Maďarsku od pána Orbána ovplyvňuje. To, že Orbán si presadil takýto návrh zákona, nás zásadným spôsobom ovplyvňuje a naozaj, ja sa nechcem dožiť toho, že tu bude pred voľbami pochodovať Jobbik, fašistický Jobbik v kanadách po Slovensku a bude tu hovoriť alebo ukazovať nejaké mapy veľkého Uhorska a robiť si tu predvolebnú kampaň. Z akého dôvodu ako zastupiteľ občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť by som mal dovoliť takúto situáciu? Za situácie, ak by sme išli cestou, ktorú ste zvolili, alebo ktorú navrhujete, alebo ktorú ste sa snažili presadiť v predošlom volebnom období, by sme sa presne takémuto stavu vystavili. Ja netúžim, aby žiadny nacionalista z akejkoľvek krajiny si na území Slovenskej republiky robil kampaň a naháňal vlastne svojich vlastných voličov. A verím, že toto nechcete ani vy. Presne takéto konanie, že ak by sa toto stalo, by znova vsadilo klin medzi naše vzťahy, znova by to bola voda na mlyn, možno Slotovi, možno vám chýba v parlamente, ja neviem, ale v momente, ak by tu Jobbik pochodoval, verte tomu, že Slota má dvojnásobné preferencie, lebo má zrazu tému.

    Čiže ak nám ide o pokojné vzťahy, vy to máte v názve, myslím, že ste strana spolupráce, tak spolupracujme. Skúsme nájsť spôsob medzi Slovákmi, Maďarmi, skúsme kultivovane ten problém riešiť, ale nepoďme z extrému do extrému. Dnešný stav, uznávam, je extrém. Tak, ako to prijal Fico, je extrém. Ale nehnevajte sa, to, čo navrhujete vy, je znova extrém. A asi nejaké to riešenie môže byť niekde medzi tým - ani vy, ani oni, ani my - nebudeme úplne všetci spokojní, ale bude to o tom, že to bude naozaj potom spolupráca. Naplníte, tak ako má SMER napĺňať svoje sociálno v svojom názve, vy naplníte to slovíčko spolupráca. Ale pozerať iba na záujmy jednej skupiny a vôbec ignorovať všetkých ostatných a nepodporiť zákon, ktorý stav zlepšuje, nie je podľa mňa správne.

    Kolega Simon tu ešte išiel takým spôsobom, tiež by som, chcem na toto upozorniť, práve na tú demagógiu, ktorá v tých vystúpeniach zaznela, keď tu podsúval už pomaly teda, že odoberáme, budeme odoberať občianstvo, tak už poďme odoberať aj vlastníctvo, zoberme vlastníctvo celej dedine, na čo to patrí. Kam to posúva túto debatu? Nikam ju neposúva, iba do extrému, iba tu zvyšuje pozornosť možno práve tých extrémistických skupín. Ale to nie je spolupráca podsúvať vyslovene lži. Nikto nehovorí o žiadnom odstrá... alebo teda odobratí vlastníctva.

    Keď kolega, teraz neviem ktorý, prepáčte, z vás reagoval, že športovcom rozdávame občianstvo, to nám je dobré a našim, našim občanom ideme občianstvo brať. Ale však práve to je logika aj návrhu, ktorý my sme vlastne predtým dávali, ale v podstate aj de facto logika tohto návrhu, že keď ten športovec, ja neviem Kuzminová alebo niektorí druhí, keď tu raz vykonávajú reálnu činnosť nejakú, v tomto prípade športujú, majú tu nejaký ten evidovaný pobyt, tak má tu reálnu väzbu. Nie je to iba nejaká spomienka na veľké Uhorsko, ale je to i reálna väzba, aj keď ten človek možno predtým so Slovenskom nemal absolútne nič spoločné. Ale je to reálna väzba na Slovenskú republiku a ja si myslím, že v tomto prípade je jednoducho správne, aby sme týmto údelom to občianstvo udelili. Ale to je nebe a dudy voči tomu, ak niekto si zoberie občianstvo iba preto, lebo, lebo rozpráva jazykom vedľajšej krajiny a jeho prapraprapraprapraprapraprababička sa narodila niekde možno v Ostrihome, napríklad, kilometer za hranicami. Čiže je to veľmi veľký rozdiel to, čo hovoríte vy.

    Takisto opakovaná, taká vlastne nejaká snaha podsúvať, že takéto vytrhovanie z kontextu z ústavy, že vážne, že platí iba druhý článok vlastne, iba ten hovorí, že či, druhý článok, že "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", a nehovoriť vždy to b, čo je v podstate, teda odsek predtým, že "nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon", podľa mňa je nezodpovedné. Znova, ak ideme hľadať kompromis, ak ideme naozaj s čistým stolom, bez emócií hľadať riešenie, tak overme jeden odsek, druhý odsek, nevytrhujme kontexty iba preto, lebo nám to práve momentálne vyhovuje. Ja sa snažím vždy spomenúť obidva. Mohol by som proti vám zase vystupovať systémom, že poviem, že odsek 1 iba existuje v ústave, že kde nadobúdanie a stratu štátneho občianstva ustanoví zákon a nespomeniem druhý. Nie, ja vždy spomeniem na ten druhý, ale to je nebe a dudy. Tak, jak je napísaný zákon, zákon hovorí, ak sa niekto rozhodne mať občianstvo druhej krajiny, dnešný stav, tak automaticky vlastne stráca občianstvo slovenskej. Takže podľa mňa to je v súlade so zákonom, ale to sme už sa bavili, o tom musí rozhodnúť súd.

    Dovolím si ešte raz ale teda citovať, alebo takto, pána poslanca Gála. Ja by som tak neklesal, ale tak iba vás odcitujem, čiže nie je to môj výrok, "neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, to, čo som pred chvíľkou hovoril, že vlastne v ústave existuje jeden aj druhý článok". Dobre, čiže používam iba vašu repliku, neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, a som presvedčený o tom, že vám, to je tam, že tam je priestor na to, aby vám tam vliezlo, skúste pozerať na jeden a druhý článok. Ale používal som iba vaše slová, nesnažím sa vás urážať.

    Takisto, keď ste tu hovorili a doslova zase znova citujem: "sú tu nejakí hlúpi ľudia nacionalisti", a podľa mňa ste tým mysleli každého, kto sa jednoducho postaví proti alebo chce možno aj riešiť, lebo v tomto prípade je to riešením problému, toto nie je o tom, že by sme išli utvrdzovať ten problém alebo ešte ho viacej robiť horší, ten zákon, ako je dnešný stav, tak ste všetkých ľudí sa snažili pomedzi riadky do tohto nejakým spôsobom vtesnať. Ja ešte raz poviem, že, ale zase, znova vás citujem, sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti, citujem vás, po túto časť, ktorí vytvárajú ilúziu, že slovenskí Maďari viac ako slovenskú prácu potrebujú maďarský pas. A toto ma mrzí. Jednoducho my tu z témy, kde by sme úplne v kľude, bez emócií mohli nájsť riešenie a ja verím tomu, aj keď jasne, máme tu 83-členný valec, ale ja si myslím, že aj, aj ten SMER sa hanbí za ten zákon zase, v akom stave dnes je, a chce riešiť ten problém. Nie je normálne, aby sme odoberali občianstvo ľuďom, ktorí, ktorí odišli do druhej krajiny iba preto, lebo Slovensko im nevytvorilo podmienky na dôstojný život. Takže ja verím a som presvedčený, hlboko presvedčený, že aj poslanci SMER-u by chceli úprimne ten problém riešiť, ale podsúvať tu, že všetkých ľudí vlastne, ktorí sa snažia možno nejakým spôsobom, aj keď možno takým trošičku krívajúcim, chrániť pred zištnými alebo zištným zákonom Viktora Orbána, ktorý si vyslovene iba chcel nahnať voličov - a dnešné kroky vlastne k tomu poukazujú - a všetkých týchto ľudí nazvať vlastne ako nejakými hlúpymi nacionalistami, nie je zodpovedné a neprispieva to k riešeniu veci. Nie je to v súlade so slovom z vašej, z vašeho názvu, spolupráca, či tak, strana spolupráce.

    Taktiež ten argument, ktorý sa používa, že rozdeľujeme ľudí na dve kategórie, tak vždy rozdeľujeme, každým jedným zákonom rozdeľujeme ľudí na dve kategórie. Tých ľudí, ktorí niečo urobili pred platnosťou, za starého platnosť, za platnosti starého znenia zákona, a tých, ktorí sú, urobili niečo po platnosti novely daného zákona. Niektoré novely, sami viete, že sú novelizované 150-krát, to znamená, že máme aj 150 ľudí alebo 150 kategórií ľudí za jednej, druhej, tretej a stopäťdesiatej platnosti zákona alebo znenia zákona, takže toto nie je argument. Ja viem, že ho používate, ale snažím sa spomenúť všetky tie argumenty, ktoré, ktoré používate, a snažím sa vám ich vyvrátiť.

    A taktiež teda to, že trestáme ľudí len preto, lebo využijú možnosť, ktorú im ponúkne iný štát, je to naozaj zvrátené. Iný štát by dovolil na území, nejaký úchylný štát, lebo by chcel neviem akým spôsobom, možno by za to bral nejaké poplatky, že tam u nich si môže zadarmo niekoho zastreliť, človeka, u nás by to bolo trestné a nás, a teraz ten náš človek, náš občan sa rozhodne túto možnosť využiť, podľa mňa by bolo vždy správne, aby sme ho za to, že využije zvrátený zákon inej krajiny, potrestali. V tomto prípade takisto Orbánov zákon považujem za zvrátený, a preto si myslím, že človek, ktorý podľahne pokušeniu ho využiť, mal by byť svojím spôsobom potrestaný. Ale je to jeho slobodné rozhodnutie, či ten krok urobí, alebo neurobí, a v tomto prípade zákon je vlastne odstrašujúci parameter, ktorý ho má upozorniť na to, ak urobíš, prekročíš zákon a strácaš občianstvo. Nevidím na tom nič zlé, ale poďme hľadať riešenia, nie výhovorky, prečo žiadne iné riešenie ako vaše nie je správne.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, reagujú traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Matovič, vy tu stále používate a citujete, že ako sa volá a čo to je za našu stranu, strana spolupráce. Vyzývate nás, aby, aby sme spolupracovali povedzme aj pri riešení tohto problému, a pritom - či vy alebo aj, aj kolega Lipšic - sami navrhujete bez toho, že by ste sa opýtali tých, ktorých sa pýta, že, ktorých sa to týka, že ako to riešiť. Vyzývate nás, že aby sme hlasovali za, lebo potom chceme asi týmto návrhom alebo takýmito návrhmi kampaňovať. Viete, kto robí povedzme kampaň a používa túto tému? To nie sme my. To nie sme my. My sme urobili to, čo má urobiť každý poslanec, kto má určité pochybnosti, nech sa obráti na Ústavný súd. Áno, bohužiaľ, Ústavný súd čaká, ja neviem na čo.

    Hovoríte, že, alebo ste povedali, že musíme chrániť záujmy Slovenskej republiky. No ďakujem pekne za také chránenie záujmov Slovenskej republiky, keď takýmito zákonmi minimálne jednu časť občanov vyháňate, ktorí nič iné nerobia. Čoho sa bojíte? Čo? Ako bude škodiť občan Slovenskej republiky, ktorý si na základe povedzme aj hlúpeho zákona Orbánovho prijme nejaké povedzme štátne občianstvo Maďarskej republiky? Ako bude škodiť? Bude tu hádzať granáty? Alebo ja neviem, čo bude robiť?

    Najväčší problém, viete, je v tom, že hovoríte, že to je kompromisné riešenie. Mali by sme pristúpiť na kompromis. Pán poslanec, musíte si uvedomiť jednu vec. Nikdy na taký kompromis nikto z nás nemôže pristúpiť, ktorý minimálne jednu časť občanov diskriminuje. Napríklad aj tak, že problémy ostatných vyriešime, ale týchto nie. Hovoríte, že bude tu Jobbik nejak kampaňovať. Nevyvolávajte hystériu, pán poslanec. Vy ste kampaňovali napríklad bilbordmi v Maďarsku. Bola hystéria? Nie. To vyvolávate len vy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy ste, áno, mali na tom srdiečku to, že nekradnite nám našich Maďarov. Ale ten Orbánov zákon nám našich Maďarov nekradne. Ten Ficov zákon, tá Ficova novela ich tam hádže. Priamo hádže. A vyháňa ich zo Slovenska, lebo vo svojej vlasti ich spraví bez štátneho občianstva, takými bez vlasti.

    Kompromis, ktorý už spomínal aj pán poslanec Bugár, na ktorý ste sa odvolávali. No kompromis je to, že spravíme riešenie, ktoré bude pre všetkých občanov Slovenskej republiky dobré. Aj pre tých, ktorých niektorí nemajú radi, ale sú už občanmi Slovenskej republiky. Lebo tento návrh pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti dobrý nebude a ten problém tu zostane. A my kritizujeme systém, ktorý tu zaviedla Maďarská republika v 2010, ako zlý, ale pred poslednou novelou my sme mali taký istý systém. Taký systém sme mali pre zahraničných Slovákov, ktorým sme udelili štátne občianstvo bez trvalého pobytu. A podľa mňa to bolo správne. Mali by sme sa k tomu vrátiť. My sme mali prvý tento systém. Nie Maďarská republika, ale Slovenská republika. A Maďari neprotestovali. Toto je problém.

    A čo sa týka článku 5. Áno, ja som si vedomý, že to má dva odseky. Zastupujem skupinu poslancov pred Ústavným súdom s týmto zákonom. Dobre viem. Ale dobre viem aj to, že ako treba uplatňovať právne normy vo vzájomnej súvislosti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak bolo to druhé vystúpenie. Moc nového tam neodznelo. Takže ani tá moja reakcia nebude dlhá. Ale odznel tam veľmi dôležitý výrok, čo si povedal, pán kolega. A to je to, že chceš podporiť taký zákon, ktorý rieši problém ľudí a trestá Maďarov na Slovensku. Toto si povedal. A presne to je ten problém. Preto tento zákon, alebo tento návrh zákona nie je riešením. A po takýchto výrokoch, ako si povedal, že nám tu chýba Slota, tak ti chcem povedať, že po takýchto výrokoch tu už Slota nám vôbec nechýba.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

  • Lacko, jasné, snažil si sa zachytiť to, čo si porozumel možno z toho, čo som povedal. Ale trošičku si to posunul inde významove, ako som to povedal. Ja som hovoril, že keď tu je návrh zákona, ktorý môže vyriešiť problém všetkých ostatných zatiaľ. V podstate ľudí, ktorí prijímajú občianstvo krajín, ktoré majú štandardný zákon o štátnom občianstve, tak ho vyriešme. A keď zatiaľ Maďarsko má neštandardný, kým ho bude mať neštandardný, tak, bohužiaľ, dovtedy ten problém nevyriešime. To som chcel povedať tým, čo som povedal. A myslím si, že dosť pochopiteľne, tak nepodsúvaj mi niečo iné. Ja si myslím, že ty si to pochopil, len sa tváriš, že si to nepochopil.

    Ale kolega Bugár, naozaj si myslím, že by, ja by som viacej, omnoho, omnoho viacej od MOST-u - HÍD očakával. Snahu dať slovenským Maďarom prácu a nie maďarský pas. Ako nesnažme sa tu podsúvať ľuďom, že oni ten pas potrebujú, niečo im to vyrieši. Nič im absolútne ten pas nevyrieši. Tak nerobme z toho nejakú tému. A počujem tam odzadu, že ja z toho robím tému. Nerobím z toho tému, ale vy to tak podsúvate, že aké to je životne dôležité, ako tým ľuďom berieme základné životné istoty a základné nejaké ľudské práva. Nikto im nič neberie. Slobodne sa rozhodnú, či chcú, alebo nechcú. Je to normálna, prirodzená ochrana proti nepriateľskému zákonu, bohužiaľ, ktorý je prijatý z vedľajšej krajiny.

    Keď sa pýtate, ako to bude škodiť, keď tu ľudia budú mať, keď nejaký jeden Maďar bude mať pas? No priznám sa, že ten jeden pár roztrúsený by nebol žiaden problém. Problém bude vtedy, ak tu bude sústredených niekoľko desiatok tisíc ľudí, kde si ten Jobbik bude robiť potom kampaň. A keď vám to nevadí, tak naozaj potom mi to pripadá, že vy potrebujete ten Jobbik, aby si tu kampaň robil, aby sa Slota vrátil do parlamentu, lebo potrebujete mať sparing partnera, lebo inak zanikáte, nemáte tému. Tak jednoducho, hurá, Slota, späť do parlamentu.

    A, pán Gál, dobré riešenie pre všetkých je tu na stole. Nehľadajte ho.

  • Prosím vás, nevykrikujte. Pán navrhovateľ požiadal o slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Tak postavil sa skôr, ako som uzavrela rozpravu. Preto som sa ho opýtala, či chce ísť ešte do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    A nech sa páči, dávam slovo pánovi navrhovateľovi.

  • Ďakujem. Budem už stručný. Mám rýchly štart, tak sa ospravedlňujem. Pán poslanec Bugár, ja som vás vždy bral ako politika, ktorý sa snaží hľadať argumenty a naozaj spája. Preto ma prekvapilo, že ak sa niekto dnes uchýlil namiesto argumentov k osobným invektívam, tak to ste boli vy. Je mi to ľúto. Je mi to dosť ľúto. Nebudem sa ja vracať k môjmu vzťahu k ľuďom maďarskej národnosti. To je úplne zbytočné. Ale poviem vám ešte jeden príbeh, ktorý ste vy načali, ktorý sa týkal vykonávacích nariadení vlády k jazykovému zákonu. Nie je tu pán poslanec Chmel, tak sa, prosím vás, opýtajte jeho. On to vtedy gestoroval. Tie nariadenia vlády boli úplne zjavne nad rámec zákona. Ja som vo vláde hlasoval vždy, pri akomkoľvek zákone alebo nariadení vlády proti, ak som mal názor, že ten zákon alebo podzákonný predpis je buď nezákonný, alebo protiústavný. Vždy. Či išlo o Slovákov, o Maďarov, o kohokoľvek. Tak sa, prosím, opýtajte pána poslanca Chmela, ako prebiehali rokovania vlády, a potom vás poprosím, aby ste reagovali.

    Je zaujímavé, ako tu úzkostlivo argumentoval pán poslanec Gál o možnej protiústavnosti. Ale to, že nariadenia vlády sú úplne zjavne protiústavné, lebo idú nad rámec zákona, a načo by sme, však tam budeme si hľadať nejaký protimaďarský úmysel. To považujem za veľmi smutné osobne. Však to myslím, že už bolo možno zrušené.

    Druhá, ale veď si, pán poslanec Gál, vy ste právnik a viete takisto ako ja, že nariadenia vlády proste idú nad rámec zákona, lebo ten zákon v minulosti ste prijali proste zle. Prijali ste ho blbo. A kľudne si k tomu s vami sadnem. Chcem vám povedať druhú vec. Viete, o čom je, o čom bol ten protizákon z roku 2010? Podľa mňa bol o ochrane suverenity tejto krajiny. Čo nie je ani ľahká téma a niekedy, aj vo vzťahu k Bruselu, sa jej zbavujeme veľmi ľahkovážne a bez nejakého zvláštneho zamyslenia sa. Možno ako jedna z mála krajín v rámci Európskej únie. Povedal som, že nechápem alebo nebudem chápať celkom hlasovanie poslancov za MOST, ktorí tvrdia, že zákaz dvojitého občianstva je zlo, keď umenšenie toho zla je predmetom návrhu novely zákona. Považujem to za niečo, čo je nelogické, racionálne nevysvetliteľné a zrejme je motivované čisto proste politickou vypočítavosťou, čo mi je veľmi ľúto. Lebo opakujem, v tej Prahe, v Amsterdame a v Melbourne sa zbavujú občianstva slovenskí občania akejkoľvek národnosti. Akejkoľvek národnosti. Takže je mi ľúto, ak niekto tento návrh novely, ktorý je snahou nájsť kompromis, vníma čisto politicky, čisto radikálne, čisto neracionálne a podľa toho asi aj bude hlasovať.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Žiada o slovo aj pán spravodajca? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za prerušenú. Za skončenú. Ospravedlňujem sa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený pod tlačou 494. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 474.

    Dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh uviedla.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, takto pred rokom, keď predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu prednášal správu o stave vysielania na Slovensku, tak sme viacerí vystúpili s tým, že ten stav nie je dobrý. Aj samotný predseda to skonštatoval, aj viacerí poslanci, že smer, akým sa uberá vysielanie, televízne vysielanie na Slovensku, nie je dobrý. Vzápätí počas hodiny otázok som sa pýtala ministra kultúry Maďariča, či aj on vníma situáciu obdobne, či si tiež myslí, že ten stav nie je dobrý, a či a kedy plánuje tento stav zmeniť, zlepšiť. Kedy plánuje zaviesť takzvanú druhú časovú oponu, aby, tak ako v minulosti, programy, ktoré nie sú vhodné pre deti do 15 rokov, počas dňa neboli vysielané. Vtedy odpovedal, keď si spomeniete, že podľa neho to nie je nejaká priorita, niečo v tomto zmysle, že však keď po porade s ďalšími ľuďmi, po nejakých konferenciách, že možno o rok sa k tomu dostane. Ja som na základe tejto jeho odpovede pripravila novelu zákona, ktorá spomínanú druhú časovú oponu mala zaviesť. A vtedy minister Maďarič, už keď tento návrh bol predložený, zvolal tlačovú konferenciu, kde skonštatoval, že stav vysielania na Slovensku je zlý, alarmujúci, že spoločnosť je idiotizovaná a podobne.

    Napriek tomu teda, že vtedy preukázal vôľu tento stav riešiť, moja novela, môj návrh neprešiel a minister začal pracovať na vlastnom materiáli. Po sérii rôznych diskusií a kvázi okrúhlych stolov ministerstvo pripravilo novelu vyhlášky o označovaní programov, ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla tohto roku. A zaviedla už spomínanú druhú časovú oponu. Čiže programy nevhodné pre maloletého diváka do 15 rokov nemôžu byť vysielané počas dňa. K čomu však ale zároveň došlo, je, že sa zmenili kritériá posudzovania jednotlivých vekových kategórií, jednotlivých vhodností a dnes kritériá, ktoré boli platné pre skupinu nevhodné do 15 rokov sa presunuli do kategórie nevhodné do 12 rokov. Čo v praxi znamená, že ten istý seriál, ktorý do 1. apríla niesol označenie nevhodné do 15 rokov, dnes nesie označenie nevhodné do 12 rokov. A tým pádom môže byť vysielaný počas dňa.

    Myslím si, že tento stav je ešte horší, ako bol predtým, pretože tak ako predtým, rodičia, keď videli v tom rohu tú pätnástku, tak tušili, že asi to bude menej vhodné pre ich dieťa. Dnes, keď tam vidia dvanástku, môžu byť teda zavádzaní a zavedení, lebo si myslia, že naozaj ten program je vhodný pre deti od 12 rokov. A zaznelo na túto tému už aj niekoľko blogov, aj niekoľko reakcií verejnosti, kedy napríklad program, kde žena zvádzala, mala pomer so svojím synom, bolo označené ako vhodné pre deti od 12 rokov. Kde príbeh nejakej nymfomanky bol označený ako vhodný pre deti od 12 rokov, kde krimiseriály v minulosti označené ako nevhodné pre deti do 15 rokov, sa stali vhodnými pre deti od 12 rokov. Túto situáciu však rieši už spomínaná vyhláška, na ktorú my ako poslanci nemáme dosah.

    No jednu vec, na ktorú ale máme dosah aspoň trošku, by sme mohli zlepšiť a zmeniť tú situáciu, je očistiť minimálne tie programy, ktoré sú určené deťom, od rôznych upútaviek na programy, ktoré pre ne nie sú vhodné. Ja vám uvediem taký príklad. Predstavte si, že vaše dieťa vás požiada, aby ste mu kúpili časopis Macko Pu alebo proste Fifík alebo neviem, aké sú ďalšie názvy. A vy mu ho kúpite v dobrej viere, že budú tam príbehy, budú tam rozprávky, súťaže, vymaľovávanka. A teraz si predstavte, že listujete tým časopisom spolu s tým dieťaťom a na druhej strane je fotografia odtrhnutej ľudskej hlavy. Na desiatej strane máte fotografiu, kde muž s nožom naháňa malé dieťa. Myslím si, že je to dosť absurdná predstava. Ale toto, takéto niečo sa deje v televízii. Máte rozprávku, kde bez varovania, bez ničoho odrazu len nabehne upútavka na program.

  • Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pani poslankyňa.

    Prosím vás, páni kolegovia, pani kolegyne, aby ste sa upokojili, nech môže predniesť svoj návrh pani poslankyňa. Ešte raz prosím, kľud v miestnosti.

    Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Čiže situácia, ktorá sa zdá byť absurdná, že v detskom časopise, v časopise, ktorý je určený pre dieťa, by boli rôzne zohavené ľudské telá alebo ja neviem čo všetko. Takáto absurdnosť sa nachádza v televízii. Počas rozprávky, bez varovania, zaradia upútavku na program, ktorý je označený ako nevhodný pre deti do 12 rokov, kde sú rôzne násilné alebo erotické scény. A to je v poriadku? To sa nám zdá byť v poriadku? No ja si myslím, že to v poriadku nie je. A preto, ctené kolegyne, kolegovia, som prišla s návrhom, ktorý nevyrieši komplexne situáciu, ale minimálne urobí poriadok v tom, že keď je nejaká relácia určená pre deti, nebudú do nej alebo bezprostredne pred ňu a bezprostredne po nej zaradené upútavky na reality šou, na filmy, ktoré nie sú určené pre túto vekovú kategóriu. Myslím si, že to nie je nejaký zásah, brutálny zásah do vysielania, že vysielatelia s takýmto niečím nebudú mať problém, pretože tak či tak, keď majú detského diváka, alebo majú reláciu určenú pre detského diváka, tak aj pre nich je lepšie do nej zakomponovať reklamu na produkty určené pre deti. Na ďalšie relácie učené pre deti, lebo si získajú tým pádom jeho pozornosť. Takže toľko na úvod. V prípade, ak bude potrebné, ešte v rozprave doplním informácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Pavlovi Abrhanovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona číslo 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o dôvode novej právnej úpravy a je v súlade s návrhom zákona a s Ústavou Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje takisto doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 číslo 285 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti poslanec Igor Matovič. A ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Alojz Hlina.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, milá navrhovateľka. Pripadám si pri takýchto témach, keď tu otvárame, alebo ja neviem, keď Braňo Škripek tu svojho času otvoril tému nahotiniek v tlači, vždy ako keby sme to nejako zle pochopili. Že po tej revolúcii sme sa chopili slobody a sme si vysvetlili, že sloboda je vlastne iba to jedno jediné slovíčko: sloboda. Ale nepozerali sme na to, že vlastne sloboda bez zodpovednosti slobodou nie je. A sloboda bez zodpovednosti je de facto anarchia. Presne ten stav, ktorý si v úvodnej reči aj popísala. Stav, kedy počas rozprávky úplne bez problémov idú upútavky na relácie, ktoré pre deti nie sú vhodné. To nie je slobodné. To je anarchia. Čiže tam žiadna zodpovednosť voči samotným tým deťom nie je.

    A trošku sa teda ospravedlňujem, vystupujem vlastne namiesto kolegu Joja Viskupiča, ale teda ktorý je v nemocnici a je to jeho téma a túto tému on u nás obhospodaruje. Ale chcel som iba, ako hovorím, z mojej strany pocitovo vyjadriť presvedčenie, že štát, ktorý dovolí, aby počas rozprávok boli vysielané veľakrát vulgárne upútavky na reality šou, kde teda sa niektoré slečny vyžívajú v tom, že teda zaujmú, myslia si, že zaujmú slovenských chlapov vtedy, kedy vytasia svoje prsia a čo najlepšie roztiahnu nohy, tak je podľa mňa zvrátený. Štát, ktorý takéto niečo dovolí, zlyháva na základnú svoju funkciu. A nepochopil obsah slova sloboda, ktorý je spojený zo zodpovednosťou.

    Štát, ktorý dovolí, aby boli v rodinných časopisoch polstránky, niekedy celé stránky s vulgárnymi inzerátmi prostitútok po telefóne. Chlapi naši ich možno poznajú, ale však aj ženy, jednoducho tieto inzercie v týchto novinách sú a v týchto časopisoch nie je štát. Znova sme asi nepochopili slobodu, hoci teda možno niektorí liberálni poslanci, alebo teda tí, ktorí si vysvetľujú ten liberalizmus skorej tak anarchisticky, sa budú brániť, že však vlastne každý je slobodný, nech sa rozhodne, či to bude pozerať. Ale my nepozeráme a zabúdame na právo detí, ktoré sa k týmto rodinným časopisom dostanú, normálnym pohodovým časopisom, ktoré nie sú označené ako erotické, a odrazu sa pozerajú na nejaké tety, ktoré tam majú sporo zakryté svoje zvyčajne nadrozmerné prsia, ktoré sú tam správnym spôsobom rozkročené. "Zavolej do klubu" a s telefónnym číslom. Čo je to za štát, ak takéto niečo dovolí?

    Ja hlavne apelujem na ženy v poslaneckom klube SMER-u. Skúste si vy urobiť, aj keby to bola vaša iniciatíva, my vás určite podporíme, skúsme tieto zvrátenosti, to, čím sme vlastne, k čomu sme dospeli, skúste vy navrhnúť riešenie. A pevne verím, že sa nenájde rozumný chlap v tejto sále, ktorý vás nepodporí, aby sme tieto zvrátenosti či z televízií, či z časopisov, z akýchkoľvek médií odstránili.

    Ja si jednoducho nemyslím, že by sme naďalej mali ísť cestou, kedy zo ženy robíme len objekt sexuálneho chtíča, kedy z nej robíme vlastne rohožku, kedy pre mladých chlapcov robíme ženu iba tú dokonalú,

  • Zaznievanie gongu.

  • ktorá má čo najväčšie prsia a dokáže sa na nejakej fotografii alebo na nejakej akcii, alebo v nejakej reality šou nejako čo najlepšie rozkročiť. A ukazovať niečo, čo by asi ukazovať nemala. Jednoducho, pokročili sme v tom chápaní liberalizmu podľa mňa veľmi, veľmi nesprávnym spôsobom. A vnímajme, buďme slobodní, podporujme slobodu, ale vždy so zodpovednosťou. A nevyžadujme si, alebo nehovorme, nevyhovárajme sa alibisticky, že však rodičia to ustrážia. Rodičia budú tí, ktorí si skontrolujú a na ich slobodnom rozhodnutí je, ktorý kanál zapnú alebo ktorý časopis kúpia.

    Nie je to tak. Sami o tom viete. Všetky naše deti, keď majú už nejaký svoj vek, ja osobne môžem povedať, naša štvorročná Klárka, štvorročná si vie zapnúť televíziu, štvorročná si listuje časopisy, ktoré doma sa u nás povaľujú, tak podľa mňa nie je to argument, že nechajme to na rodičov. Preto aj z tohto dôvodu návrh zákona, ktorý predkladáš, ktorý rieši tú jednu zvrátenosť, ktorú som teda spomenul, že aby počas rozprávok boli akékoľvek upútavky pre kategóriu detí, hlavne však vlastne o tie deti ide, ktoré sú staršie, vysielané, aby sme túto zvrátenosť odstránili. My za náš klub to určite podporíme.

    Tiež ma veľmi mrzí a dovolím si teda prízvukovať to, čo si aj ty hovorila v rozprave, že tak ako som sa nádejal, že minister Maďarič povedal, že áno, upravíme podmienky a určíme pevné, pevné pravidlá pre druhú oponu. Čo je takzvané teda určenie pravidiel. Čo kedy vysielané môže byť a kedy vysielané nemôže byť. A že vlastne vyrieši to spôsobom takým, že síce nastavil, ale na druhej strane to, čo niekedy bolo prístupné pre osemnásťročných a viac, dal, že je prístupné pre pätnásťročných a viac. A to, čo niekedy bolo prístupné pre pätnásťročných a viac, dal, že je prístupné pre dvanásťročných a viac. Čiže de facto podmienky pre vysielateľov ešte viacej liberalizoval. A ešte viacej išiel cestou slobody, ale bez zodpovednosti. Určite tvoj návrh zákona podporím a myslím si, že aj celý náš klub.

  • Ďakujem pekne pán poslanec. Vzhľadom k tomu, že sa blíži jedenásta hodina, tak pán poslanec Hlina vystúpi po hlasovaní. Prerušujem teda rokovanie krátkou prestávkou. Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dovoľte, aby som privítal našich priateľov z rozpočtového výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. Ešte tu nie sú. Za chvíľočku.

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • Takže budeme hlasovať. Poprosím pána poslanca Novotného, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Ivana Uhliarika na vydanie zákona číslo 363 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Je to tlač 472.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana UHLIARIKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 472.

  • Novotný Viliam, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 53 za, 68 proti, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu.

    Pán poslanec Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Daniela Lipšica a pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač 473.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 473.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Nikto nepodal návrh procedurálny, takže, prosím, dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 15 bolo za, 82 proti, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Hraško uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Daniela Lipšica a pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 40 o štátnom občianstve. Je to tlač 474.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 474.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili traja páni poslanci a predkladateľ zákona. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 28 za, 21 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní.

    Dámy a páni, odhlasovali sme tri prerokované body. Návštevu na balkóne stále nemáme. Cez to všetko ich, samozrejme, vítame v Národnej rade. Krátka prestávka do 11.10 a budeme pokračovať v rokovaní.

    Takže prišli naši priatelia z rozpočtového výboru, vitajte.

  • Takže krátka prestávka, budeme pokračovať 11.10. Aha, ešte pán predseda Fecko.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom kontrolného výboru pre činnosť NBÚ, že dneska sedíme o 12.15. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá organizuje z príležitosti 125. výročia narodenia Martina Rázusa stretnutie na tému Hovory o Rázusovi. Je to dnes o jednej hodine v kinosále Národnej rady Slovenskej republiky a dovoľujem si vás na toto stretnutie, ktoré je zhodou okolností pod záštitou pani podpredsedkyne, pani Jany Laššákovej veľmi srdečne pozvať všetkých.

    Ďakujem veľmi pekne. O jednej v kinosále. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť členom európskeho výboru, že o 12.00 máme v miestnosti výboru rokovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Taktiež by som chcel pripomenúť členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že máme krátke stretnutie o 12.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Takže krátka prestávka, budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Pán poslanec Hlina, do rozpravy? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, budem krátky. K týmto sériám zákonov z posledného vagóna, ktoré tu teraz momentálne predkladáme, sa hlásim, plne hlásim k predkladanému, že vyzerá, že pomôže, keď pomôže, som za. Zahlasujete alebo nie. Naozaj, tie skutočnosti, ktoré tu aj kolegyňa hovorila, sú, stávajú sa a mám pocit, že to tak len prechádzame s takým skonštatovaním: Stalo sa. A pri tej príležitosti musím povedať to, že my musíme začať personifikovať zodpovednosť, lebo sa jej bránime. Ale to je cesta, keď predseda a, pán predseda Národnej rady, vy ste ma minule tak zahriakli, ale to nebolo osobné. To bolo o tom, že keď sme si vedomí určitej zodpovednosti, tak pracujme tým spôsobom, že sme si jej vedomí.

    To znamená, ak je niekto predseda výboru pre kultúru a médiá, ten človek má obrovskú moc. Má moc si zavolať ministra, má moc si zavolať predsedu rady a má moc meniť zákony. Nie, že vyžadovať ich dodržiavanie. Viete, že pokiaľ my sme na tom tak úboho, že predseda výboru si posteskne tu za týmto pultom, že tie reklamy idú nahlas, že čo s tým, a pritom zákon hovorí, že nemôže, tak sme niečo pokazili.

    Predseda výboru má moc meniť zákony, obzvlášť, keď je z vládnej strany, obzvlášť, keď máte takú moc, ako máte, ale pokiaľ on si posťažuje, že tie telky si robia, čo chcú, a nedodržiavajú ani zákony, tak niečo je zlé. A to bolo zmyslom môjho príspevku, pán predseda Národnej rady. Vôbec nie pán Jarjabek, však budeme sa stretať, ja nemám proti nemu nič. Ja len sa bojím toho, že pokiaľ akceptujeme tú hru takým spôsobom, že budeme konštatovať, vidíte, aj tak si robia, čo chcú, lebo to takto fungovať proste nemôže. Nemôže to fungovať tak, že máte detský program a pustia vám tam odtrhnutú hlavu alebo tie iné prípady. Nemôže to fungovať ani tak, že moje deti mi proste ukrutným spôsobom ich oklamali, podviedli moje deti tým, že im pustili kreslenú rozprávku disneyovku a počas nej pustili reklamu na alkohol. To sa nemôže stať! A predseda rady Mistrík o tom nevedel a ešte mi hovoril, že keby mali všetko vedieť, tak že by to proste nestíhali, že by ich muselo byť osemsto. Ale ja som to inak zo dvakrát predtým v rozprave rozprával! Možno, keby ma pán Jarjabek počúval a býval tu sem-tam, tak možno by mu povedal, však ale pozri, keby mu záležalo, to znamená, však ten Hlina tam minule čosi vykrikoval, že nejaká rozprávka, neviem čo, ale nezáležalo. A možno ani nepočúval a možno, keď počúval, povedal, to je nič, to Hlina povedal, alebo povedal, že to nevadí. A to je presne ten stav našej spoločnosti a na to chcem upozorniť. Stav našej spoločnosti je veľmi zlý. Aj preto, že predseda silného výboru povie, že si nemôže poradiť s tým, že televízie nedodržiavajú zákon. To je našou vizitkou.

    Otázka je, či sa s tým zmierime, alebo budeme s tým bojovať. To som chcel povedať a tento návrh podporím. Ďakujem pekne a, pardon, ešte doplním, ale však na tom sa nič nemení, či podporím, alebo nepodporím, lebo stále málo, ale som to chcel povedať, lebo mám pocit, že pomôže tomu, čo, s čím sme tu konfrontovaní.

    Ďakujem.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa chcete? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach. Je to tlač 502.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 502.

  • Prosím pána poslanca Lipšica alebo pani poslankyňu Žitňanskú, aby uviedla. Á, už je tu pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia. Predseda vlády Fico vyhlásil v sobotu, že od 1. januára sa na Slovensku znížia ceny elektriny. Tak ma bude veľmi zaujímať, ako zahlasujú poslanci vlády za tento návrh, ktorého cieľom je práve to: znížiť ceny elektriny, pretože poplatky za distribúciu sú na Slovensku vďaka jednému pánovi na čele ÚRSO najvyššie v celej Európskej únii a už nám to aj vytkla Európska komisia.

    My sme už pred pár mesiacmi ten návrh zákona pripravili a dnes o ňom budeme rokovať a zajtra asi hlasovať a som veľmi zvedavý, ako zahlasujú skutkami poslanci SMER-u.

    Pán premiér Fico je premiérom s najvyšším počtom superlatívov v úrade. Dokáže:

    Po prvé, urobiť najviac klikov na požiadanie.

    Po druhé, dosiahnuť najvyššiu mieru nezamestnanosti.

    Po tretie, zaplatiť najdrahších právnikov za prehrané súdne spory, arbitrážne spory so zdravotnými poisťovňami.

    Jeden z jeho ďalších superlatívov, takmer vyhnal amerického investora z U. S. STEEL Košice. Ide o sieťové poplatky na distribúciu elektriny, teda o časť ceny, ktorú ľudia a firmy platia za elektrinu. Dnes, ako som spomenul, sú tieto poplatky najvyššie z celej Európskej únie. Vďaka zákonu prijatému v roku 2009 prvou Ficovou vládou a rozhodnutiam pána Holjenčíka, vášho nominanta a vášho energetického guru. To je realita dnešného Slovenska. Po tom, ako tieto poplatky spôsobili takmer odchod U. S. STEEL, dnes premiér Fico avizuje ich zníženie.

    Kým z jeho strany ide len o slová, my budeme hlasovať o znížení cien elektriny pravdepodobne zajtra. Ak návrh bude schválený, tak to bude znamenať ušetrenie 100 eur ročne pre každú štvorčlennú domácnosť. Išlo by o 100 eur, ktoré by každá štvorčlenná rodina ušetrila po prijatí tohto návrhu zákona. Je tam aj portrét pána Holjenčíka, ktorý im tie peniaze ako váš nominant berie. Na určenie výšky tzv. sieťových poplatkov má dnes monopol šéf ÚRSO - pán Holjenčík. Novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach navrhuje zmenu, zmenu k spravodlivému a ekonomickému, výhodnému určeniu cien. Návrh raz a navždy ukončí svojvoľné určovanie ceny poplatkov, ktoré je v rozpore s verejným záujmom a znevýhodňuje domácnosti a podnikateľské subjekty. Návrh ustanovuje, aby tieto poplatky neprevyšovali priemer cien, priemer cien v Európskej únii. Tento systém funguje v určitom variante pri určovaní cien liekov, sú referencované ako priemer troch najnižších cien v Európskej únii. Tu ani tak ďaleko nejdeme. Chceme len, aby sme neboli znevýhodňovaní oproti priemeru v Európskej únii. V praxi teda žiadame, aby ÚRSO porovnávalo ceny týchto poplatkov na základe údajov z Eurostatu, ktorý vedie štatistiku týchto údajov. Ak by tento návrh prešiel, tak by celková úspora na strane domácností, podnikateľských subjektov a verejnej správy presiahla sumu 500 miliónov eur.

    Čím sa vlastne tie poplatky nastavili pred tými štyrmi rokmi za vašej prvej vlády tak vysoko? Tým, že, že sa dohadzovali kšefty na fotovoltarické elektrárne s garantovaným výkupom megawattu za 400 eur. Preto je Slovensko spolu asi len s Českom ako jedinou krajinou na svete, kde vidíte solárne články na najúrodnejších poliach s garantovanou 15-ročnou cenou. 15-ročnou cenou! Je to hanba a škandál a mňa by zaujímalo, kto všetko tie kšefty v týchto, na týchto solárnych poliach má. Mňa by to veľmi zaujímalo. Slovensko má obnoviteľné zdroje, má vodné elektrárne, tam doplatky sú oveľa nižšie, ale škandalózne rozhodnutie tohto parlamentu, to, že poslanci vtedajšej vládnej koalície prihrali neuveriteľný biznis, neuveriteľný biznis, špinavý biznis na fotovoltarike svojim spriazneným, je škandálom. A preto naše domácnosti a naše podniky dnes platia najvyššie distribučné poplatky v celej Európskej únii za elektrinu, vďaka poslancom vládnej koalície bývalej, teda prvej Ficovej vlády a pánovi Holjenčíkovi.

    A ak naozaj v čase krízy chceme, aby domácnosti mali väčší disponibilný príjem, aby tých 100 eur nešlo na kšefty všelijakých pofidérnych obchodníkov so solárnou energiou, ale ľuďom, tak predpokladám, že návrh zákona schválite. Dúfam, dúfal by som, keď už aj váš premiér prišiel na to po upozornení Európskej komisie, aké vysoké máme ceny elektriny.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, kľudne sa prihláste, je rozprava otvorená, teším sa na vás ako vždy, budem sa snažiť vás sledovať, tok vašich myšlienok.

    No tento návrh zákona je dobrý pre každú domácnosť na Slovensku, tento návrh zákona je dobrý pre podnikateľské prostredie. Nie je to len U. S. STEEL, ktorý takmer z krajiny odišiel, ale tým, že mnohé naše podniky, ako všetci vieme, majú pomerne vysokú energetickú náročnosť, ceny elektriny pre nich tvoria pomerne a veľké percento, vysoké percento z nákladov. Tým sa stávajú nekonkurencieschopné v oblasti zahraničia, tým odlákavame zahraničné investície a robíme našich domácich podnikateľov aj malých a stredných nekonkurencieschopných vo vzťahu k iným krajinám.

    Preto vás chcem požiadať, požiadať, poprosiť, aby ste bez ohľadu, aby pani podpredsedníčka Laššáková súhlasila s návrhom zákona a do druhého čítania prešiel.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Přidal je určeným spravodajcom.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov, doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 481 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako prvý hlásim.

  • Otváram rozpravu. Ešte predtým, ako vám dám slovo, pán spravodajca, len oznámim, že písomne za klub OĽaNO je prihlásený pán poslanec Matovič a potom ešte sú písomne prihlásení pán poslanec Mikuš, Miškov a Hlina.

    Takže, nech sa páči, pán spravodajca, vy, samozrejme, máte právo vystúpiť.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, tak už ako to aj bolo povedané, ten predložený návrh zákona ustanovuje výšku alebo limit výšky a spôsob určenia sieťových poplatkov pri vykonávaní cenovej regulácie. Je naozaj pravdou, že sieťové poplatky v Slovenskej republike naozaj patria medzi najväčšie, má to negatívny dopad...

    Pán kolega Číž, prosím vás, nechajte ma hovoriť a počúvajte.

    Má to negatívny dopad na prílev zahraničných investícií a má to dopad aj na zamestnanosť. Ja som to hovoril asi 25 minút, keď sme mali mimoriadnu schôdzu o zamestnanosti, kde jednoducho tento problém s cenou elektrickej energie, aj na stretnutí strán Ľudovej platformy, bol komunikovaný s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, živnostníkmi a mnohými inými subjektami. Podľa predkladateľov je cieľom predloženého návrhu ustanoviť povinnosti úradu tak, aby súčet určených cien sieťových poplatkov nikdy neprekročil hodnotu aritmetického priemeru súčtu určených cien sieťových poplatkov v iných členských štátoch Európskej únie. Opakujem, nikdy neprekročil hodnotu aritmetického priemeru podľa aktuálnych štatistických údajov Eurostatu a nášho Štatistického úradu.

    Predkladatelia zavádzajú nový pojem - sieťové poplatky, ktorý vychádza z jednej definície v poznámke v prílohe 2 rozhodnutia Komisie, no a navrhujú aj sankcie, keď regulačná rada a pán Holjenčík, predseda úradu a šéf regulačnej rady, nebude takto konať, jednoducho navrhujú ako dôvod na jeho odvolanie, vláda navrhne prezidentovi a prezident ho musí odvolať. Toľko teda úvodom.

    Treba naozaj konštatovať, že každý pokus znížiť koncovú cenu elektriny je chvályhodný. Včera večer som sa dočítal v SME, Európska komisia nás upozornila, teda nás Slovensko, že sme spomedzi všetkých členských štátov sa umiestnili na piatom mieste, čo sa týka energetickej náročnosti. Ceny elektriny sú podľa Európskej komisie pomerne vysoké najmä pre malých a stredných podnikateľov, ale aj veľkých priemyselníkov a vláda by mala tiež zlepšiť transparentnosť mechanizmu ich stanovovania. Naozaj, tá naša energetická náročnosť toho priemyslu je až dvojnásobná v porovnaní s vyspelými krajinami a tie ceny sa stávajú problém.

    Ako som povedal, každá takáto snaha znížiť koncovú cenu elektriny, ten pokus je chvályhodný. Novela zákona o regulácii sa snaží zníženie ceny cez zadefinovanie sieťového poplatku. Nepredpokladám, že s takýmto spôsobom regulácie sa stotožní vládna strana a, bohužiaľ, bohužiaľ, s takýmto spôsobom regulácie sa nemôžem stotožniť ani ja. Predkladatelia navrhujú považovať za sieťový poplatok cenu za prenos a rozvod, ceny pri prenose a rozvode, sieťové náklady, služby po predaji, náklady za systémové služby a prenájom merača. V podstate všetky tieto položky už dnes sú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví regulované, a teda pokúsim sa vysvetliť, z čoho sa skladá ten sieťový poplatok u nás a pozriem sa na dvoch odberateľov, na tých, ktorí odberajú elektrickú energiu priamo od prenosovej sústavy, a na tých, ktorí ju odberajú od regionálnej distribučnej sústavy.

    Pre odberateľa elektriny pripojeného do prenosovej sústavy je to cena za prenos elektriny, ktorá sa na faktúre objaví v zmysle rozhodnutia ÚRSO pre SEPS - Slovenskú energetickú prenosovú sústavu - ako cena za rezervovanú kapacitu, to je fixná platba, a cena za prenesené množstvo elektriny, variabilná platba. Potom je to cena za straty elektriny pri prenose elektriny, v tomto prípade sú to skôr technické ako netechnické, tarifa za systémové služby, tarifa za prevádzkovanie systému, cena odvodu na jadrový fond, o daniach nebudem hovoriť. Čo sa týka tej ceny za prenos elektriny a ceny za straty pri prenose elektriny, tu určuje pre SEPS ÚRSO a uplatňuje sa u odberateľov elektriny, ktorí sú pripojení priamo do prenosovej sústavy. Potom je to tarifa za systémové služby. Tržby z tejto tarify slúžia pre slovenskú energetickú prenosovú sústavu na zabezpečenie tzv. podporných služieb, ktorých účelom je teda zabezpečenie kvality dodávky elektriny a prevádzkovej spoľahlivosti sústavy.

    Tú prevádzkovú spoľahlivosť sústavy teda zabezpečuje SEPS-ka, teda že nakupuje tie podporné služby hlavne u výrobcov elektriny na základe zmluvy o poskytovaných podporných službách. No a potom je tu ďalšia zložka, čo je problém, tarifa za prevádzkovanie systému. Tržby z tejto tarify slúžia na krytie alikvotnej časti nákladov na tzv. prevádzkovateľa alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, akciovú spoločnosť. Potom slúžia na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z pravých obnoviteľných zdrojov, ale slúžia aj na podporu výroby elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou - KVET-u. No a potom je to ďalšia podpora, podpora výroby elektriny z domáceho uhlia. To je podpora v konečnom dôsledku baníkov a podporujeme Hornú Nitru, Prievidzu, Nováky, aby sa tam ťažilo domáce uhlie, ktoré je, bohužiaľ, nekvalitné. No a potom je tu ešte cena odvodu na jadrový fond. Jednoducho, súdruhovia zabudli, že aj elektráreň V1 a A1 sa bude musieť zlikvidovať, s tým nepočítali, a preto bolo treba zriadiť jadrový fond, aby sa ten starý dlh splatil. Je to jednoducho poplatok na likvidáciu V1 a A1. To bol teda odberateľ, ktorý bol pripojený do prenosovej sústavy.

    Potom je to odberateľ, ktorý je pripojený do distribučnej sústavy, a tá cena sa za distribúciu elektriny na faktúre objaví, zmysel opäť rozhodnutia ÚRSO, ale pre tú regionálnu distribučnú sústavu opäť je to cena za rezervovanú kapacitu, fixná platba, cena za distribuované množstvo elektriny, variabilná platba, cena za straty elektriny pri distribúcii, tam časť tej elektriny sa premení na teplo, ale máme aj takých občanov, ktorí kradnú tú elektrinu, hej, a niekto to musí zaplatiť, čierne odbery. Potom je to tarifa za systémové služby, tarifa opäť za prevádzkovanie systému a to isté cena odvodu na jadrový fond. O daniach nebudem hovoriť.

    Cena za distribúciu elektriny, zákon o energetike definuje tzv. regionálnu distribučnú sústavu a o tej budem hovoriť v ďalšom. To je taká sústava, keď je tam do nej pripojených viac ako 100-tisíc odberných miest. V Slovenskej republike máme tri distribučky, Západoslovenská distribučná, akciová spoločnosť, Stredoslovenská energetika - distribúcia, akciová spoločnosť, a Východoslovenská distribučná, akciová spoločnosť. No a cena za distribúciu obsahuje cenu za prenos elektriny vrátane strát elektriny pri prenose, zohľadňuje náklady RDS-ky za prenos elektriny z prenosovej sústavy do RDS-ky, cenu za vlastnú distribúciu elektriny v distribučnej sústave, tzv. čistú distribúciu. Tržby RDS od odberateľa elektriny za distribúciu slúžia pre slovenskú energetickú prenosovú sústavu za prenos vrátane strát pri prenose a pre RDS-ku za čistú distribúciu. Ceny za straty elektriny pri distribúcii, tak tržba od odberateľa je určená pre dodávateľa elektriny, od ktorého RDS-ka nakupuje elektrinu na krytie strát elektriny v distribučnej sústave a ostatné položky sú také isté, ako keď niekto odoberá elektrinu priamo od prenosovej sústavy.

    Tie náklady na prenos sa do ceny za distribúciu premietajú, treba povedať, v každej tej regionálnej distribučnej sústave rôzne, závisí to od hodnoty rezervovanej kapacity, ktorú tá RDS-ka má a ktorá potrebuje v prenosovej sústave, ktorú potrebuje v prenosovej sústave, a od množstva prenesenej elektriny do RDS-ky. Teda opakujem, každá tá RDS-ka, muselo by sa to robiť pre ňu osobitne.

    No a teraz k tým problémom a k tým cenám, čo ja súhlasím, že sú vysoké. Ten najväčší problém je tarifa za prevádzkovanie systému a tá je najväčšou hrozbou aj pre nárast koncovej ceny. Tá tarifa za prevádzkovanie systému rastie od 6,3 eura za megawatthodinu v roku 2010 na súčasných 16,02 eura za megawatthodinu, teda v tomto roku. Od 1. 1. 2013 do 14. 4. 2013 bola táto tarifa za prevádzkovanie systému skoro 20 eur, 19,88 za megawatt, ale tuná je skôr opačný problém, ona nie je nadhodnotená, skôr je podhodnotená, pretože ÚRSO bezdôvodne zmenil túto tarifu na hodnotu 16,02 a v celkových číslach to bude znamenať na rok 2013 jej podhodnotenie asi o 8 eur na megawatt. A máme tu dlh 190 mil. a, bohužiaľ, ja si myslím, že sa to prejaví v koncovej cene do roku 2015 na úrovni nízkeho napätia, ktorá môže o 4 až 5 % vzrásť.

    Čo treba robiť, aby sa TPS, teda tarifa za prevádzkovanie systému, a tarifa za systémové služby nezvyšovali, resp. aby sa znížili? Ako som hovoril, my podporujeme všetko, my podporujeme spaľovanie hnedého uhlia, platíme dlh za jadro, podporujeme spaľovanie plynu, podporujeme fotovoltiku, jednoducho podporujeme všetko - a to sa nedá.

    Prvé, čo sa týka tých baníkov, samozrejme, by bolo možné utlmiť podporu baníkov až po jej úplné zrušenie. Len povedzme si aj, s čím by to bolo spojené, noví nezamestnaní na Hornej Nitre, Prievidza, Nováky, je to nepopulárne a ťažké opatrenie, do ktorého sa nikomu nechce. Legislatívne je to však najjednoduchšie, pretože podpora baníkov sa deje každoročne vo všeobecno-hospodárskom záujme na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom hospodárstva podľa § 24 zákona o energetike č. 251. No a ak by ministerstvo nevydalo takéto rozhodnutie, tak podpora výroby elektriny z domáceho uhlia by sa neuskutočnila a tarifa za prevádzkovanie systému by išla asi o 3,5 eura za megawatt dole.

    Ďalšie možné zníženie je znížením tarify za systémové služby. Nie je odôvodnené, aby tarifa za systémové služby v roku 2013 bola vo výške 7,95 eura za megawatthodinu, keď v roku 2012 bola v období od 1. 1. do 31. 3. vo výške 7,33 eura za megawatthodinu a v období od 1. 4. do 31. 12. 2012 vo výške 5,834 eura za megawatthodinu, a teda prepočítaná na rok 5,66, presne 5,65907 eura na megawatthodinu. A toto je v kompetencii ÚRSO, jednoducho pán Holjenčik a ÚRSO by mal vysvetliť, prečo stanovil túto tarifu tak vysoko. Je to nanajvýš podozrivé v čase, keď je pretlak ponuky podporných služieb od výrobcov elektriny a náklady by mali byť nižšie ako v roku 2012.

    Ďalšia možná cesta je zmraziť podporu výroby elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. To sa dá novelou zákona č. 309, podľa informácií z ministerstva hospodárstva sa pripravuje takáto novela. Zmrazenie by znamenalo, že už priznaná podpora, áno, na 15 rokov, od uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky by pokračovala tých 15 rokov, ale neboli by tam zaraďované nové zdroje, nové zariadenia a tak každý rok dal by sa očakávať pokles tejto tarify za prevádzkovanie systému.

    Čo treba ďalej robiť, určite treba vypracovať, novelizovať, nie novelizovať, vypracovať, aktualizovať koncepciu podpory obnoviteľných zdrojov. Nemôžeme podporovať všetko krížom-krážom. A ja som si istý a poznám ľudí na ministerstve hospodárstva, ktorí sú odborníci a ktorí vedia kompetentne navrhnúť objektívne riešenia, keď nebudú na nich vyvíjané politické tlaky. Treba konečne vymeniť závislého predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jozefa Holjenčíka, ktorý má podstatnú zásluhu na tom, že v podpore fotovoltiky ideme od mantinelu k mantinelu.

    Nedá mi v tejto chvíli spraviť krátku odbočku a nereagovať na vystúpenie pána premiéra v súvislosti s uvažovaním tzv. solárnej dane. Preto musím pripomenúť, ako to s rozvojom fotovoltiky u nás bolo. Áno, tak ako hovoril pán kolega Lipšic, v roku 2009 vyšiel prvý Jahnátkov zákon o podpore obnoviteľných zdrojov. Veľkoryso určenou výkupnou cenou pre fotovoltiku, ktorú ÚRSO pod vedením pána Holjenčíka stanovil po prijatí tohto zákona o podpore obnoviteľných zdrojov na rok 2010, bol vyvolaný veľký záujem investorov, čistý zisk zaručený. Ale tí investori pôvodne mali finančné projekty a peniaze určené aj do iných rôznych druhov obnoviteľných zdrojov, nielen do fotovoltiky, ale ako sa im to oplatilo. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny 55,4 eura za megawatt a čo sa týka slnečnej energie do 100-kilowattové zdroje mali zabezpečené výkupnú cenu 430,72 a nad 100 kilowatt 425. Teda jednoducho ste mali skoro 8-násobnú zabezpečenú výkupnú cenu, ako bola cena na trhu. Absolútna podpora zaznamenala v roku 2010 boom fotovoltiky a prírastok 185,6 megawattu výkonu fotovoltických elektrárni pri výkupnej cene 425 eur na megawatt. V prvom polroku 2011 poklesla výkupná cena o 10 %, ale aj tak bola ešte štedrá, sa nainštalovalo za 6 mesiacov viac ako 300, presne 300 celé 2,5 megawattu výkonu. V roku 2010 a v prvom roku 2011 sa na základe zákona pána Jahnátka o podpore obnoviteľných zdrojov a KVET-u z dielne SMER-u celkovo nainštalovalo skoro 500 megawatt výkonu fotovoltických elektrární. Kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, pár vyvolených, avšak títo dnes už prakticky nevlastnia nič, pretože to stihli výhodne predať zahraničným investorom, fondom a bankám. No a na solárnu daň by nedoplatili teda tí vyvolení, ale by doplatili na ňu noví majitelia, ktorí to kupovali bona fide, v dobrej viere išiel to kúpiť, pretože vedel, že ešte 10 rokov to bude slušne zarábať. A arbitráže a súdy, keby sme zaviedli takúto solárnu daň, tak sú isté.

    Neviem, či pán premiér si libuje v prehratých arbitrážach, ale takáto cesta nie je dobrá, niekoho jednoducho zdaňovať dodatočne.

    A teda ešte aby som to dokončil, ako to bolo s tou výkupnou cenou, čo sa týka fotovoltiky, potom prišiel rok 2012, výkupná cena bola medziročne znížená o 50 %, aby to však nestačilo, ÚRSO sa následne k 1. 7. 2012 opäť rozhodlo zmeniť proti vlastnému právnemu predpisu výkupné ceny, proti predpisu preto, že už v roku 2011 sa to udialo tiež k 1. 7., avšak vtedy to bolo v nariadeniach zákona. V roku 2012 takéto nariadenie nebolo, ÚRSO si to spravilo svojvoľne a vo vlastnej vyhláške 225/2011 hovorí v základných pojmoch, že regulácia alebo za regulačný rok sa považuje kalendárny rok. Nová výkupná cena tých 425 bola stanovená už na 119 eur na megawatt, čo na doplatku znamenalo len 59 eur a pri takejto výkupnej cene pre fotovoltiku, jednoducho, to je nenávratná investícia a od 1. 7. 2012 sa nenainštalovalo prakticky nič, v prvom polroku 9,5 megawattu. Teda skoro o 500 megawattov, ktoré boli štedro rozdané, určite, určite čestne, od týchto 500 megawattov nainštalovaných v roku 2010 a v prvom polroku 2011 sa dostávame k 27 megawattom nainštalovaným v druhom polroku 2011 a v roku 2012.

    Aby bolo jasné, že si nevymýšľam, išiel som na stránku Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a zacitujem z ich správy tlačovej. "Slovensko sa už v energetike začína podobať na banánovú republiku. Potvrdzujú to postoje vlády, ktorá sa rozhodla bojovať proti obnoviteľným zdrojom energie, pričom ako metódu používa využívanie a šírenie nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Príkladom sú podľa tejto tlačovej správy aktuálne vyjadrenia premiéra Fica, ktorým i zdôvodnil úvahu zdaniť slnečnú energiu špeciálnou solárnou daňou. Tvrdí to Veronika Galeková, veľmi múdra dáma, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu. Podľa premiéra bola podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v minulosti taká štedrá, že bola zaujímavá, veľmi zaujímavá z podnikateľského hľadiska, čo však má nepriaznivý vplyv na ceny elektrickej energie.

    Tu by som chcel povedať: Dobré ráno, stará mama. Alebo: Pán premiér, už ste sa zobudili?

    Jednoducho ďalej citujem z tej tlačovej správy SAPI. "Občan by musel mať naozaj krátku pamäť, aby zabudol, že tieto štedré podmienky vznikli práve počas predošlej vlády Roberta Fica. V čase, keď Ľubomír Jahnátek bol ministrom hospodárstva. A šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý stanovuje výkupné ceny, bol aj vtedy aj v súčasnosti nezničiteľný nominant SMER-u Jozef Holjenčík. Je až neuveriteľné, že títo istí ľudia dnes teatrálne kritizujú svoje vlastné rozhodnutia, akoby išlo o rozhodnutie niekoho iného. Sami mali predsa nástroje, ktorými mohli určovať výkupné ceny za solárnu energiu či stanoviť ročný limit teda prideľovaného výkonu. Neurobili tak. Pýtame sa prečo? Komu to vtedy vyhovovalo? Pre koho to bolo zaujímavé z podnikateľského hľadiska?" No a v tej správe sa píše: "Podľa nedávno medializovaných informácií na priaznivých podmienkach pre solárny biznis, ktoré sú dnes tŕňom vo Ficovom oku, mali záujem práve podnikatelia často spájaní so SMER-om, ako napríklad Jozef Brhel." Môžte si to nájsť na stránke SAPI.

    Viete, my sme najprv hojne podporili podnikateľov, tých, čo mali informácie, a teraz sme prakticky zničili tých, ktorí si chceli fotovoltiku dať na svoje vlastné domy, jednoducho tých pravých, pre ktorých to bolo určené.

    No ale už len krátko. Vrátim sa k predkladanej novele zákona. Ten cieľ predkladateľov znížiť cenu elektrickej energie je správny, bohužiaľ, ale nevykonateľný i preto, že štruktúra sieťových poplatkov je v členských štátoch Európskej únie rozdielna, rozdielna je štruktúra štatistických údajov Eurostatu a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Keď už porovnávam, tak pripustím to na chvíľu, pre objektívne porovnanie by bolo treba porovnať vážené priemery jednotlivých poplatkov, a nie aritmetický priemer. Pretože takýto údaj nevyjadruje váhu jednotlivých poplatkov a porovnanie by bolo skreslené. Riešením vysokých cien, ktoré vyberá SEPS-ka za tie podporné služby, tam by bolo treba dôsledne kontrolovať kalkuláciu a výber dodávateľov podporných služieb. Opakujem, nie som si istý, či návrh predkladateľov je tým správnym, nakoľko vychádza z hodnoty aritmetického priemeru z účtu určených cien sieťových poplatkov v iných členských štátoch Európskej únie a tie môžu byť značne rozdielne. Iné členské štáty, ktoré mal navrhovateľ na mysli, sú tu neni teda vymenované, takže predpokladám, že myslel všetky. Ale to by bol naozaj nezmysel, pretože podmienky jednej krajiny od druhej krajiny sú rôzne. Pravdou ostáva, že sieťové poplatky sú príliš vysoké. No ich výšku podľa mňa nie je možné stanovovať nazeraním do cudzích hrncov. Skôr by pomohlo sprehľadnenie výpočtu týchto poplatkov, aby si správnosť ich výpočtu vedela odkontrolovať aj odborná verejnosť. A to je aj požiadavka teda Európskej komisie.

    Čo však vítam, je skutočnosť, že novela pána Lipšica si dáva za úlohu obmedziť momentálne neobmedzenú moc pána Holjenčíka a jeho úradu vo forme povinnosti uloženej vláde odvolať predsedu a porušiac svoje povinnosti. Žiaľ, podľa tejto novely je touto povinnosťou dodržanie výšky sieťových poplatkov, ktorá je stanovená aritmetickým priemerom, a pokiaľ je teda nezmyselný prostriedok aj zmyselnosť účelu zaniká spolu s ním. Žiaľ, táto novela si vybrala tú najjednoduchšiu cestu určovania sieťových poplatkov a to podľa priemerovania tých cudzích. To podľa mňa nie je správne. Ak by tak urobili všetci a všetci by čakali na poplatky v ostatných krajinách, tak nemáme na základe čoho priemerovať. Jednoducho sme zvrchovaná krajina, treba spraviť poriadok s pánom Holjenčíkom, ja verím, že si to uvedomí aj pán premiér Fico. Máme odborníkov, len ten úrad nesmie byť závislý, ale musí byť nezávislý tak, ako je deklarované. A treba sa pozrieť na prsty teda niektorým, ktorí majú veľký vplyv v energetike. Bohužiaľ, mne sa zdá, pán predkladateľ, pri všetkej úcte, že takto navrhovaná novela nie je vykonateľná, preto ju nemôžem podporiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky sedem pánov poslancov, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Vysoké ceny elektrickej energie je jeden z najvážnejších problémov, ktorý dnes hospodárstvo má. Je to významný faktor rastu nezamestnanosti, upozornili sme na to mnohokrát. Je to súčasťou tých piatich nevyhnutných opatrení, ktoré by skrotili nezamestnanosť, a preto je naozaj nevyhnutné s tým niečo robiť. Ja vnímam, že si to uvedomuje aj vláda. A zároveň je absolútna pravda, že rieši problém, ktorý sama spôsobila svojou naozaj zlou regulačnou politikou a zlým spôsobom, akým k celej tejto problematike prvá Ficova vláda pristúpila. Takže ja vítam každé, každé návrhy, všetky návrhy, ktoré by k tomu smerovali, ale naozaj tento problém je veľmi vážny a veľmi nebezpečný pre mnohé podniky na Slovensku, ktoré tu sú. Mnohé veľké podniky stoja na hrane prežitia a na hrane toho, či vôbec v budúcnosti budú, a stovky alebo tisícky pracovných miest sú dnes ohrozené práve vďaka tomu, že máme najvyššiu cenu elektrickej energie v rámci EÚ.

  • Pán Přidal, povedal si, že máme krátku pamäť. Veru, máme krátku pamäť. Za čo sme sprivatizovali? Najprv sme Slovenské elektrárne oddlžili. Potom sme ich sprivatizovali, potom sme tam nechali ešte miliardu dvesto miliónov eur finančných prostriedkov, potom manažment, ktorý tam nastúpil, sme prakticky nechali preceniť Slovenské elektrárne z 31 na 53, čiže 18 miliárd navyše, z toho robíme odpisy, z tých 18 miliárd. Potom sme ešte dali súhlas, podpredseda vlády, že do roku 2010 nemusí odvádzať na dividendy z jednotlivých rokov, pretože, proste, aby mohol stavať Jaslovské Bohunice, potom sme stratili dva bloky v Jaslovských Bohuniciach, čiže kde bola energia najlacnejšia.

    A pokiaľ sa týka alternatívnych zdrojov, povedzme si, aké percento je alternatívnych zdrojov, ktoré sa vyrobí na Slovensku, k celkovému zdroju energie, ktorú spotrebujeme na Slovensku. Takže nehovorme, kto zavinil, čo zavinil. Keď zoberieme len na dividendách Slovenská republika, tak ako je to nastavené, stratila zhruba 2 miliardy eur. To, čo má ENEL, nehovoriac o tom, že ste im ešte prifaklili k tomu za jednu korunu Gabčíkovo na 30 rokov. Takže kto zavinil ceny energie, ktoré sú na Slovensku? Nehovorím už o parocykloch, ktoré ste takisto predali. Za čo boli predané ďalej, nehovorím o sieťových, čiže regulačných, pardon, nehovorím o rozvodových sieťach, za čo boli predané a za čo ich dneska Francúzi predávajú. Takže vráťme sa a povedzme si skutočnú pravdu, kto zavinil, že slovenská energetika je v stave takom, v akom sa dneska nachádza. A ešte, ešte ďalšiu informáciu, koľko vyraďuje mesačne Slovenské elektrárne. Sedem miliónov eur vyraďujú každý mesiac, čiže si zrátajte za tých 7 rokov krát dvanásť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dvanásť hodín, dámy a páni, je tam viacero faktických poznámok, takže prerušujem rokovanie.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, o druhej pokračujeme pravidelným bodom hodina otázok a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je štvrtok a podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12. hodiny spolu 18 otázok na predsedu vlády a spolu 20 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali konkrétne poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého týmto prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ospravedlnil predsedu vlády Roberta Fica, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, a taktiež aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil tiež z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák - zahraničná pracovná cesta. A tiež minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý je na tuzemskej pracovnej ceste. Všetkých týchto troch členov vlády zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák.

    Taktiež je neprítomný minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.

    A tiež je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

    A neprítomný je aj minister obrany Martin Glváč, ktorý je ale tu v parlamente na zasadnutí osobitného kontrolného výboru a dostaví sa zrejme každú chvíľu po ukončení predmetného zasadnutia. Dovoľte mi...

  • Ďakujem pekne, pán vicepremiér. Teraz vás požiadam, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli adresované predsedovi vlády, podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá z nich je od poslanca Róberta Puciho: "Vážený pán premiér, pri vašom poslednom stretnutí s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom bola otvorená aj otázka možného predĺženia obdobia na dočerpanie eurofondov o jeden rok. Ako hodnotíte tento rozhovor?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Stretnutie predsedu vlády Slovenskej republiky s predsedom Európskej komisie sa uskutočnilo pred začatím oficiálnych rokovaní Európskej rady, ktoré bolo dňa 22. mája 2013. Počas tohto stretnutia bol predseda vlády Slovenskej republiky oboznámený s návrhom Európskej komisie týkajúcim sa zmeny nariadenia, ktoré by po schválení umožnilo Slovensku získať rok navyše pri čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie. Predseda vlády vyjadril potešenie, že Európska komisia je pripravená poskytnúť nám viac času na využitie finančných prostriedkov určených pre kohéznu politiku. Predĺženie obdobia určeného pre čerpanie finančných prostriedkov Únie je v súčasnosti predmetom legislatívneho procesu. Európska komisia predložila Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu návrh na zmenu všeobecného nariadenia pre obdobie rokov 2007 až 2013. Zmeny sú navrhované v dvoch prípadoch.

    Prvý prípad. V tom sa navrhuje predĺženie vyššieho podielu spolufinancovania v prípade členských štátov, ktorým hrozia ťažkosti v súvislosti s finančnou stabilitou. Uvedený návrh sa týka nasledovných členských krajín: Ide o Cyprus, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko, Portugalsko, Grécko a Írsko.

    Druhý návrh, ktorý sa týka aj Slovenska, hovorí o predĺžení viazanosti prostriedkov z fondov Európskej únie z rokov 2011 a 2012 o jeden rok a týka sa Slovenska a Rumunska. Tento návrh predložila Európska komisia v nadväznosti na závery Európskej rady z februára tohto roku. Európska rada tu vyzvala Komisiu, aby preskúmala v prípade Slovenska a Rumunska praktické riešenia na zníženie automatického, zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov z národných balíkov na roky 2007 až 2013 vrátane možnosti zmeny nariadenia Európskeho spoločenstva č. 1083/2006. Po preskúmaní praktických riešení na zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade Rumunska a Slovenska bolo Európskej komisii zrejmé, že výrazné zníženie tohto rizika možno dosiahnuť len všeobecného nariadenia, len zmenou všeobecného nariadenia s tým, že, ako iste viete alebo ste boli informovaní, sme zaviedli krízový manažment a zaviedli sme po konzultácii s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom expertné tímy, ktoré do hĺbky preskúmali všetky možnosti a uplatnili všetky možnosti, ktoré sa dajú uplatniť, aby sme znížili tú ohrozenú rizikovú sumu a po analyzovaní tohto problému sme dospeli k tomu spoločne s Európskou komisiou, že neexistuje cesta iná ako zmena nariadenia, a preto vlastne k tomuto všetkému sme dospeli.

    Zmena predmetného nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roka, ale až na konci roku 2014. A k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roka 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov za dané programové obdobie je naďalej 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku výrazne pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013, ale tiež aj v roku 2014 riziko zrušenia viazanosti prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzatvorenie a dočerpanie programového obdobia v rokoch 2007 až 2013.

    Je tiež potrebné zdôrazniť, že predloženie návrhu na zmenu nariadenia Európskou komisiou je iba začiatkom legislatívneho procesu. Návrh na zmenu nariadenia musí schváliť Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti a Európsky parlament. Očakávame veľmi náročnú diskusiu, predovšetkým zo strany tých členských štátov Únie, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu. Výsledok diskusie je preto neistý a Slovenská republika bude musieť vynaložiť veľké diplomatické úsilie, ak má byť výsledok rokovaní v rade Európskej únie a v Európskom parlamente pozitívny.

    Znamená to, že Slovenská republika musí naďalej vynakladať maximálne úsilie na čerpanie eurofondov podľa súčasných pravidiel, to znamená, príslušnú čiastku dočerpať v roku 2013. Dôležité sú tiež informácie o tom, že zmeny môžu pomôcť zlepšiť čerpanie v prípade vybraných operačných programov. Vychádzame tu zo spoločného dokumentu Joint report, vypracovaného príslušnými zložkami Európskej komisie a zainteresovanými rezortmi vlády Slovenskej republiky, ktorý bol predložený predsedovi Európskej komisie. V dokumente bolo identifikovaných päť rizikových operačných programov, v rámci ktorých je potrebné v tomto roku vyčerpať ešte 1,242 miliardy eur. Tých päť programov je doprava, informatizácia spoločnosti, životné prostredie, výskum, vývoj a vzdelávanie.

    Ak by bola schválená zmena nariadenia tak, ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku o 231 miliónov. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 343 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo na nulu a zároveň táto suma, tých 343 miliónov eur, a povinnosť jej dočerpania v roku 2013 by sa posunula na rok 2014. Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok z roku 2012, ktorého zostatok ku koncu apríla tohto roku predstavoval 1,6 miliardy eur pre desať operačných programov. Čiže z celkovej alokácie na rok 2012, ktorá bola niekde okolo 1,9 miliardy, je treba dočerpať ku koncu apríla tohto roku 1,6 miliardy a netreba v tomto prípade, ak sa zmení nariadenie, dočerpať tieto prostriedky do roku 2014, ale až do roku 2015.

    Po schválení zmeny nariadenia by do konca roka 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2011 vo výške 1,011 miliardy eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch operačných programoch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Preto by ani v budúcom roku nehrozilo Slovensku, Slovenskej republike, nehrozila Slovenskej republike žiadna hrozba prepadnutia finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do roku 2015. Preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a zároveň aj výzvou, aby došlo k ich zmysluplnému vyčerpaniu.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Ďakujem.

    Takže prejdeme na druhú, ktorú položila pani Oľga Nachtmannová: "Vážený pán premiér, môžete na pôde parlamentu priblížiť témy riešené na summite, ktorého ste sa zúčastnili 22. mája v Bruseli?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som sa nezúčastnil, ale v mene pána predsedu vlády vám, pani poslankyňa, odpovedám. Chcem uviesť, že s výsledkami minulotýždňového summitu sme boli milo prekvapení. Na summite bol vytvorený priestor pre otázky, ktoré sú späté s hospodárskym rastom Európskej únie a s jej konkurencieschopnosťou vo svete, energetike a daniam. Výsledky summitu možno hodnotiť pozitívne aj vzhľadom na to, že sa Slovensku podarilo presadiť viaceré naše pozície do záverov summitu.

    Dovoľte mi teraz povedať viac k samotnému priebehu a výsledkom zasadnutia Európskej rady. Nemusím zvlášť pripomínať, že obe témy májového summitu - energetika aj dane - sú pre Slovensko veľmi dôležitými a zároveň citlivými témami. Hlavnou témou diskusie lídrov venovanej energetike boli vysoké ceny energií v Európskej únii, ktoré vedú k strate konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich v Európe. Nie je možné, aby ceny energií v Európskej únii boli o 30 až 40 % vyššie ako napríklad v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku je dokonca cena elektriny ešte o tretinu vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Domáci odberatelia v priemysle platia 100 až 110 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo napríklad v Nemecku je to 60 až 70 eur. Summit preto dospel k záveru vo forme usmernení v nasledovných štyroch oblastiach: dobudovanie plne fungujúceho a vzájomne prepojeného vnútorného trhu s energiou do roku 2014, uľahčenie investícií do energetiky, diverzifikácia dodávok a zvýšená energetická efektívnosť. A tiež Slovenská republika víta iniciatívu vytvoriť európsky jednotný trh s energiami, mohlo by totiž dôjsť k zaujímavému zníženiu cien elektriny v prípade aj ďalších energií. Jednotný trh takýto krok umožňuje a nemusia k nemu pristupovať individuálne členské štáty.

    Na summite sa diskutovalo aj o potrebe reformovať systém podpory obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii, ktorý má výrazný vplyv na ceny energií. Navyše je preukázané, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov nemôže nikdy v plnom rozsahu nahradiť klasickú výrobu z vody alebo z jadra. Najmä jadro je pre nás životne dôležité. Význam jadrovej energie bol zdôraznený aj na summite, pretože je pre nás dôležitou súčasťou energetického mixu a dôležitým pilierom energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Bude tiež zohrávať významnú úlohu pri dosiahnutí dlhodobých cieľov pre emisie.

    Konkrétne sa na Slovensku, konkrétne na Slovensku, na summite, prepáčte, konkrétne sa Slovensku na summite podarilo z našich pozícií presadiť sprísnenie pravidiel štátnej pomoci zo strany Európskej komisie. Summit potvrdil, že výber energetického mixu patrí do výlučnej kompetencie členských štátov a otázka deregulácie zatiaľ nie je aktuálna. Je to pre nás mimoriadne dôležité opatrenie, ktoré máme v rukách a ktorým chránime našich najzraniteľnejších zákazníkov. Presadili sme tiež zvoľnenie tempa schvaľovania smernice o zavádzaní palivovej infraštruktúry pre alternatívne palivá, nakoľko bude predstavovať významné dodatočné náklady pre členské štáty Európskej únie. V súvislosti so stratégiou Európskej komisie o energetickej a klimatickej politike Európskej únie po roku 2030 sme žiadali od Európskej komisie predstavenie možností, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s novou globálnou dohodou o klimatickom rámci.

    Ako som už v úvode naznačil, druhou dominantnou témou rokovania summitu bola daňová politika. V rámci diskusie o daniach sa summit sústredil najmä na riešenie problému efektivity výberu daní a na boj proti daňovým podvodom a únikom, ktoré obmedzujú schopnosť krajín získavať príjmy a vykonávať svoje hospodárske politiky. Podľa oficiálnych odhadov európske štáty vďaka ilegálnemu, ale aj legálnemu neplateniu daní firmami ročne prichádzajú celkovo o približne jeden bilión eur. Problém s legálnym neplatením daní narazil v Európe na citlivé miesto, keďže mnohé európske štáty v snahe znižovať národné deficity a zadlženosť musia škrtať sociálne dávky a zvyšovať dane pracujúcim. Na summite bola prijatá dohoda o urýchlení činnosti Európskej únie v oblasti boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Prioritou Európskej únie sú aj aktivity na podporu a rozšírenie rozsahu automatickej výmeny informácií na daňové účely. Zástupcovia štátov tzv. G5 - Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia - navrhujú zaviesť pilotný projekt k automatickej výmene informácií medzi štátmi na daňové účely tak, alebo po vzore Spojených štátov amerických.

    V tejto téme je Slovensko veľmi aktívne. Minulý rok sme prijali národný akčný plán v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom na roky 2012 až 2016, ktorý dôsledne implementujeme. Na summite sme podporili jednotlivé iniciatívy Európskej komisie v oblasti zvyšovania transparentnosti v oblasti daní a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Prioritou je pre nás najmä zamedzenie podvodom na DPH. Slovensko v efektivite výberu daní zostáva stále za priemerom Európskej únie. V tejto súvislosti sme preto podporili schválenie mechanizmu rýchlej reakcie a tiež mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ktoré nám umožnia pružnejšie reagovať v prípade výskytu podvodov v oblasti DPH. Na globálnej úrovni sme apelovali na vyvinutie maximálneho úsilia, aby čo najviac krajín pristúpilo na automatickú výmenu informácií na daňové účely. Nemalé finančné prostriedky, ktoré by mohli v zložitom konsolidačnom období prispieť do štátneho rozpočtu, sa strácajú aj vďaka firmám, ktoré sa registrujú v daňových rajoch a nie v krajine, v ktorej sa reálne vykonáva ich podnikanie. Krajiny, kde sa neplatia dane, sú atraktívne aj pre mnoho našich firiem. Podľa analýzy spoločnosti Bisnode Slovensko počet domácich spoločností, ktoré majú vlastníka so sídlom v daňovom raji, na konci minulého roku presiahol 3 600 a medziročne sa zvýšil o 17,8 percenta.

    Pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií, záujem o účasť na pilotnom projekte tzv. krajín G5 sme už vyjadrili. Európska únia by z nášho pohľadu mala v tejto súvislosti zaujať vedúcu úlohu a presadzovať automatickú výmenu informácií ako medzinárodný štandard a to aj v spolupráci s medzinárodnými fórami ako G8, G20 a OECD. Okrem toho je potrebné, aby Európska komisia čo najskôr začala rokovania s krajinami so zvýhodnenou daňovou legislatívou, ako sú Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Monako, Andorra a San Maríno, aby tieto krajiny prijali ekvivalentné daňové opatrenia v oblasti zdaňovania príjmov z úspor ako Európska únia.

    Na záver možno konštatovať, že mimoriadny summit lídrov v Bruseli splnil svoj účel, vyslal totiž jasné posolstvo, že Európa sa chce pobiť o svoje miesto vo svete, naďalej garantovať svojim obyvateľov vysokú životnú úroveň či dosiahnuť plány o zvyšovaní konkurencieschopnosti obsiahnuté v lisabonskej stratégii.

    Ďakujem vám za pozornosť, skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, keďže uplynul limit časový na odpovede pre pána premiéra na otázky, ktoré boli jemu určené, budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Milana Géciho na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka a znie: "Doterajší vývoj krízy v Sýrii mal za následok 1,5 milióna utečencov a stotisíc mŕtvych. Chcem sa opýtať na váš názor, či pondelkové zrušenie embarga na dodávku zbraní sýrskym povstalcom zmierni útrapy sýrskeho ľudu?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, druh konsenzu, ku ktorému členské štáty Európskej únie po dlhej a búrlivej diskusii na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v pondelok dospeli, nás nijako zvlášť neteší a nemal by sa stať modelom pre naše rozhodovanie, tým viac, že Slovenská republika bola a zostáva odporcom vývozu zbraní do Sýrie. Je to nedobré rozhodnutie a bolo prijaté v nešťastnom čase, pred očakávanou medzinárodnou konferenciou o Sýrii iniciovanou zo strany Spojených štátov a Ruskej federácie, na ktorej sa strany konfliktu majú posadiť spoločne za rokovací stôl. Bol to však nutný kompromis, ktorému sa s ohľadom na okolnosti nedalo vyhnúť. Rozhodnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci o neobnovení zbrojného embarga voči Sýrii takto vnímame ako prednostný výraz záujmu krajín Európskej únie zachovať si v tejto otázke jednotný postoj. Nevnímame ho tak, že štáty EÚ teraz začnú automaticky vyvážať zbrane do Sýrie, ale skôr, že otázka bola delegovaná na úroveň individuálnej zodpovednosti jednotlivých členských štátov a v prípade jej využitia budú aplikované bežné mechanizmy Európskej únie pre kontrolu exportu vojenskej technológie a zariadení. Dohoda o vyzbrojovaní sýrskej opozície nebola prijatá. K modalitám tejto otázky sa v Európskej únii vrátime do dvoch mesiacov. Čo sa slovenského postoja týka, nemyslíme si, že dodávky zbraní prispejú k politickému riešeniu konfliktov.

    Napriek obmedzeným možnostiam a zložitej ekonomickej situácii sa Slovensko snaží svojím dielom pomôcť pri zmierňovaní útrap sýrskeho ľudu. Doposiaľ sme na zlepšenie humanitárnej situácie sýrskych utečencov prispeli priamo i nepriamo čiastkou 190-tisíc eur. Cielená finančná, ako aj materiálna pomoc Slovenskej republiky bola poskytnutá prostredníctvom Turecka, Iraku, Jordánska aj Organizácie spojených národov. V takýchto aktivitách mienime pokračovať aj v budúcnosti.

    Ďakujem. Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Géci, chcete doplniť túto otázku? Nech sa páči.

    Zapnete pána poslanca Géciho?

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Otázku som položil aj preto, že už počas minulomesačných zasadnutí Rady ministrov ste opakovane zdôrazňovali, že tragédií i zbraní v Sýrii je dosť a že prioritou musia byť politické riešenia. Cením si, veľmi si cením váš postoj, len mi v tomto kontexte nejak nesedí, že Európska únia v minulom roku dostala Nobelovu cenu mieru a dnes demokraciu chce šíriť zbraňami, nie politickými prostriedkami.

    Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    Pán vicepremiér, treba niečo dodať? Nech sa páči.

  • Veľmi stručne. Plne sa s vami stotožňujem a tento argument zaznel počas nášho rokovania. Navyše Európska únia bola vždy dobrá v hľadaní riešenia politickou cestou, v hľadaní kompromisu, konsenzu a nie ako vojenský faktor. Žiaľ, fakt je, že súčasné zbrojné embargo vyprší o polnoci 31. mája, alebo embargo na vývoz zbraní, a na to, aby bolo predĺžené, bola potrebná dohoda všetkých 27 členských krajín. A, žiaľ, nie všetkých 27 krajín bolo pripravených za túto dohodu zahlasovať.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, aj za odpoveď.

    Ďalšou, druhou v poradí je otázka od pána poslanca Martina Fecka na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Otázka znie: "V apríli Európska komisia pristúpila k obmedzeniu používania neonikotinoidov pri ošetrení plodín atraktívnych pre opeľovačov. Ako je to u nás? Dochádza tiež k obmedzeniu? Čo s tým mienime robiť? Budeme niečo iniciovať?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za otázku aj za slovo. Vážený pán poslanec, vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie č. 485/2013 z 24. mája 2013 bolo publikované o deň neskôr 25. mája 2013 a bude sa v plnom rozsahu uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskej únie, teda aj v Slovenskej republike. V praxi to bude znamenať zmenu alebo zrušenie autorizácie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom troch neonikotinoidných látok, tiametoxámu, klotianidínu a imidaklopridu v súlade s ustanoveniami prijatého nariadenia. Doba na zmenu a odobratie existujúcich autorizácií sa ustanovuje do 30. septembra 2013, doba na dopredanie prípravkov sa ustanovuje do 30. novembra 2013, zákaz uvedenia na trh a použitie moreného osiva s výnimkou osiva používaného v skleníkoch bude platiť od 1. decembra 2013.

    Pre poľnohospodársku prax uvedené opatrenie znamená redukciu možnosti ošetrenia ekonomicky významných plodín, ako sú repka, slnečnica, kukurica. V niektorých prípadoch je možné použiť iné alternatívne prípravky, pre niektoré použitia zatiaľ alternatívy dostupné nie sú. Nariadením Komisie nie sú dotknuté použitia uvedených účinných látok na zemiaky, ozimné obilniny a cukrovú repu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, chcete doplniť túto otázku? Nie je tomu tak.

    Budeme pokračovať treťou otázkou, ktorá je od pani poslankyne Evy Hufkovej, je prítomná, na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorého zastúpi pán vicepremiér Lajčák. Znie: "Vážený pán podpredseda vlády, minister financií, počas pobytu slovenskej delegácie v Tokiu ste rokovali s japonským ministrom financií Taro Asom. Ako vníma súčasnú situáciu v eurozóne a aký je výsledok priamych zahraničných investícií na Slovensko?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Japonsko je jednou z kľúčových ekonomík pre slovenské hospodárstvo. Z hľadiska počtu obyvateľov, takmer 128 miliónov, je desiatym najväčším štátom na svete a podľa výšky HDP druhou najväčšou vyspelou ekonomikou sveta. Investície japonských podnikateľov v celkovej výške 84 miliónov eur vytvorili na Slovensku viac ako desaťtisíc priamych pracovných pozícií v niekoľkých odvetviach. Naša obchodná výmena s Japonskom dosiahla v roku 2011 vyše jednej miliardy eur. Z toho však vývozy tvorili len desatinu. Dve tretiny našich vývozov tvoria osobné autá, predovšetkým SUV Touareg a nový Volkswagen Up!, s ktorých kvalitou je v Japonsku podľa slov predstaviteľov automobilky bezvýhradná spokojnosť.

    Potenciál ekonomík oboch krajín ponúka oveľa väčšie príležitosti a zvýšenie vývozov do Japonska by pre nás znamenalo väčšiu diverzifikáciu nášho zahraničného obchodu z hľadiska tak geografického, ako aj skladby tovarov. Vláda by uvítala najmä japonské spoločnosti a investorov z oblasti s vyššou pridanou hodnotou, ako sú informačné a komunikačné technológie, elektrotechnika a elektronika, biotechnológie, nanotechnológie, robotika a aplikovaný výskum. V tejto súvislosti je treba spomenúť a pozitívne hodnotiť podpísanie memoranda o vzájomnom porozumení medzi naším SARIO a japonským JETRO, čo je organizácia pre podporu zahraničného obchodu, ktorú podpísali v júni 2012 počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča v Japonsku.

    Naše obchodné vzťahy s Japonskom majú svoj širší rozmer na európskej úrovni, kombináciu tarifných a netarifných opatrení, pričom práve netarifné prekážky predstavujú pre vývozcov z Európskej únie do Japonska, ako aj pre investorov z Európskej únie v Japonsku najväčší problém a zvýšené administratívne náklady. V tejto oblasti bude preto potrebné urobiť významný pokrok.

    Počas mojej návštevy v Tokiu som sa stretol s najvýznamnejšími japonskými bankami a organizáciami, ktoré podporujú investície v Európe. Tesne predtým som sa v Bratislave zúčastnil stretnutia predsedu správnej rady Mitsubishi Corporation pána Yorihiko Kojimu s predsedom vlády, s ministrom hospodárstva a generálnym riaditeľom SARIO. Mnohé aktivity pripravuje veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu, SARIO, obchodná misia tokijskej obchodnej a priemyselnej komory a ďalší. V súčasnej dobe je rozpracovaných niekoľko stredných investícií. Iste viete o investícii japonskej spoločnosti Akebono do Trenčianskeho kraja, ktorá by mohla vytvoriť 500 nových pracovných miest.

    Pokiaľ ide o Japonsko a eurozónu, Japonsko považuje Európu za veľmi dôležitého partnera po stránke obchodnej, finančnej a aj politickej. Európska únia je po Číne a Spojených štátoch tretím najväčším obchodným partnerom Japonska, a preto Európu plne podporuje v jej boji s krízou. Dôkazom je aj finančná investícia, ktorú Japonsko investovalo do európskeho nástroja finančnej stability, keď bolo jedným z najväčších investorov pri nákupe bondov EFSF. Japonsko nakúpilo eurobondy v celkovej hodnote viac ako 3,3 mld. eur. Podľa predsedu vlády Japonska pána Shinzo Abe stabilita v eurozóne je dôležitým prvkom v japonskej menovej politike.

    Asi najviac diskutovaný je japonský plán stimulácie domácej ekonomiky pomocou masívnych vládnych investícií, ktorý môže zvýšiť japonský rozpočtový deficit v tomto roku na 11 % HDP, pričom Japonsko je najviac zadlžené spomedzi vyspelých štátov, a tiež s pomocou uvoľnenej menovej politiky. Tento japonský prístup vychádza z ich skúseností a dlhodobej stagnácie japonskej ekonomiky.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem.

    Pani kolegyňa, chcete doplniť otázku? Nie je tomu tak.

    Budeme pokračovať štvrtou otázkou, ktorú položil Gábor Gál podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, ktorého podobne zastúpi pán vicepremiér Lajčák: "Prečo robíme úsporné opatrenia na občanoch tejto krajiny, keď míňame štátne peniaze a peniaze daňovníkov ako napríklad Úrad pre priemyselné vlastníctvo na oslavy vo veľkom štýle?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, naším cieľom pri konsolidácii verejných financií je zrušenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sa nachádzame, už v budúcom roku a dosiahnutie takej fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013 v súlade s národnými a európskymi rozpočtovými pravidlami. Našu rozpočtovú stratégiu sme záväzne prezentovali v programe stability, ktorý sa predkladá Európskej komisii v rámci európskeho semestra kvôli lepšej koordinácii rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá paktu, stability a rastu a stratégie Európa 2020.

    Nevyhnutným krokom k naplneniu nášho fiškálneho cieľa je zníženie deficitu verejnej správy udržateľným spôsobom pod 3 % HDP v roku 2013 a pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby sme splnili svoj strednodobý cieľ, vyrovnaný rozpočet v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP do roku 2018. Náš plán konsolidácie je bolestivý, ale nevyhnutný. To, že postupujeme správne, potvrdzuje aj včerajšie stanovisko Rady Európskej únie k Programu stability Slovenska na roky 2012 - 2016, z ktorého citujem: "Na základe posúdenia programu stability na rok 2013 podľa nariadenia Rady č. 1466/97 Rada zastáva názor, že Slovensko znížilo deficit verejných financií zo 7,7 % HDP v roku 2010 na 4,3 % HDP v roku 2012 vďaka výraznému konsolidačnému úsiliu a v súčasnosti sa očakáva, že je na správnej ceste odstrániť nadmerný deficit."

    Toto vyjadrenie Rady má svoj finančný rozmer, to znamená lacnejší prístup Slovenska k financovaniu verejného dlhu, lacnejšie úvery pre firmy a domácnosti a lepší výhľad pre investície na Slovensku a rast tvorby pracovných miest. Konsolidácia je náročná pre podniky, domácnosti a zamestnancov vo verejnom sektore.

    V dnešnej situácii je akékoľvek plytvanie a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami štátu absolútne neprípustné a ja osobne ju odsudzujem. Aj ja osobne ju odsudzujem. Občania musia vidieť, že šetrenie a odvádzanie daní tomuto štátu má zmysel, a verejné inštitúcie im musia ísť príkladom k transparentnosti a efektívnosti. K odbornému posúdeniu, či realizáciou akcie Úradu pre priemyselné vlastníctvo na Ľupčianskom hrade došlo k porušeniu zákona, respektíve k porušeniu finančnej disciplíny zo strany úradu, nemá ministerstvo financií zatiaľ dostatok potrebných informácií. Na základe vyžiadaných informácií z Úradu pre priemyselné vlastníctvo išlo o oslavy 20. výročia vzniku ÚPV a rokovania s predstaviteľmi najvýznamnejších medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti duševného vlastníctva, konkrétne Európskeho patentového úradu, Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá podľa zákona vždy štatutárny orgán subjektu verejnej správy, v tomto prípade Úrad pre priemyselné vlastníctvo. Samozrejme, na Slovensku máme inštitúcie, ktoré majú oprávnenie na výkon kontroly, a ja sa plne stotožňujem s tým, aby z akéhokoľvek nehospodárneho nakladania s peniazmi štátu boli vyvodené dôsledky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, chcete dodatočnú otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tak neviem, načo konsolidujeme, načo tie krásne výsledky, úsporné opatrenia, keď fakt vidíme, že úrady tieto peniaze prehajdákajú. Spresním tú svoju otázku, aj keď ju nedostanem priamo od ministra financií, ale aj vaša odpoveď mi v tomto postačuje. Keď my umožníme, že si umožníme to, aby úrad, teraz Úrad priemyselného vlastníctva, alebo hociktorý úrad si dovolil toto, že majú tú opovážlivosť minúť 20-tisíc eur na nejaké oslavy, či je to kóšer? Či by nemala vláda spraviť a priori opatrenia, aby k takýmto skutkom nemohlo dôjsť, aby sme zabránili, lebo už ad hoc, alebo potom riešiť tieto veci už nebude stačiť.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem. Ja plne stojím za slovami, ktoré som prečítal v poverení podpredsedu vlády, ministra financií Kažimíra, že naozaj, akékoľvek nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami je neakceptovateľné a pokiaľ k nemu dochádza, je treba, aby boli vyvodené dôsledky. Zároveň by sme nemali zájsť do druhého extrému. Fakt je, že v tomto roku si Slovensko pripomína 20 rokov svojej existencie, celý rad slovenských inštitúcií si pripomína a dôstojná, vhodná forma oslavy určite neznamená vyhodenie finančných prostriedkov, lebo je to takisto prostriedok, ktorým sa etablujeme v prostredí demokratickej Európy. Čiže ten háčik alebo ten trik je v tom, čo je primerané a čo nie je primerané. A myslím si, že pokiaľ máte pocit, že tie vynaložené prostriedky boli neprimerané, tak môžeme takúto kontrolu urobiť, alebo vyžiadať si naozaj stanovisko, ktorému sa budeme venovať podrobne, lebo nechcel by som vylievať naozaj s tou vodou z vaničky aj dieťa. Nezabúdajme, že naozaj sú investície, ktoré sa nám mnohonásobne vrátia.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou, v poradí piatou otázkou je otázka od Martina Fecka na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka. Otázka znie: "Akým spôsobom vytvorilo ministerstvo pracovné skupiny pre národný strategický plán rozvoja vidieka? Kto sa k nemu bude vyjadrovať?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobre, takže znovu ďakujem za otázku. Dali ste vlastne dve otázky v jednej. Takže, aký je postup jednotlivých krokov pri zriadení pracovnej skupiny pre prípravu programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020. Takže za prvé, dňa 10. júna 2012 bolo listom generálneho riaditeľa sekcie rozvoja vidieka ministerstva pôdohospodárstva oslovených 43 inštitúcií, v čom boli samosprávne kraje, ministerstvá, zväzy, komory, vedecko-výskumná základňa, záujmové združenia a tretí sektor s informáciou o príprave nového programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 a tento predmetný list obsahoval tri také veci.

    Za prvé, zdrojový odkaz na novú legislatívu európskej smernice o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na podporu rozvoja vidieka, čiže návrh nariadenia. Ďalej ten list obsahoval zoznam opatrení so stručným popisom príslušných aktivít a charakteristickým porovnaním s predchádzajúcim programovacím obdobím a za tretie, dotazník s požiadavkou o jeho vyplnenie do 31. augusta 2012 a tým naznačenie hlavných priorít smerovania podpory v oblasti rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020.

    Za druhé, následne bol dotazník pracovníkmi ministerstva vyhodnotený. Na dotazník reagovalo 36 inštitúcií, bez odozvy bolo 7 inštitúcií.

    Za tretie. Na 32. porade vedenia ministerstva 24. 10. 2012 bol prerokovaný materiál Harmonogram prípravy programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre rok 2014 až 2020 s úlohou pripraviť list ministra na nominovanie zástupcov relevantných inštitúcií na zriadenie pracovnej skupiny pre program rozvoja vidieka pre roky ´14 až ´20 v termíne do 31. 10. 2012. Dňa 30. 10. 2012 boli listom ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka požiadané relevantné inštitúcie o menovanie svojich zástupcov do pracovnej skupiny pre prípravu programu rozvoja vidieka v termíne do 7. novembra 2012.

    Za piate. Na základe nominácie jednotlivých inštitúcií a zástupcov ministerstva bola zriadená pracovná skupina a jej prvé rokovanie sa uskutočnilo 20. novembra 2012. Program rokovania, programom rokovania boli informácie o časovom harmonograme prípravy programu rozvoja vidieka, návrh nariadenia Európskej smernice o podpore rozvoja vidieka a o pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku a vyhodnotenie dotazníka.

    Za šieste. Druhé rokovanie pracovnej skupiny sa konalo za účasti ministra 5. februára 2013, programom rokovania boli informácie o záveroch rokovania predsedov vlád, možnosti presunov finančných prostriedkov medzi piliermi v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, pozícia ministerstva k návrhu opatrení programu rozvoja vidieka na roky ´14 až ´20.

    Za siedme. Na základe pokynu centrálneho koordinačného orgánu bola pracovná skupina v máji 2013 doplnená o zástupcov ministerstva financií, úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity a zástupcu miestnych akčných skupín - LEADER.

    Za ôsme. Tretie rokovanie pracovnej skupiny sa konalo 29. mája 2013 s programom rokovania schválenie štatútu pracovnej skupiny pre prípravu PRV na roky ´14 až ´20, predstavenie návrhov jednotlivých opatrení v rámci programu rozvoja vidieka na roky ´14 až ´20.

    Za deviate. Pracovná skupina má v súčasnosti 44 členov, zoznam členov, ako aj záznamy z rokovaní sú uverejnené na internetovej stránke ministerstva.

    A za desiate. Okrem koordinačnej pracovnej skupiny pre prípravu programu rozvoja vidieka ministerstvo ako riadiaci orgán programu zriaďuje jednotlivé ad hoc pracovné podskupiny pre jednotlivé opatrenia, kde sú odborné zastúpenia príslušných inštitúcií.

    K tej vašej druhej otázke, kto sa bude vyjadrovať k programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre rok ´14 až ´20, tak je to na viacerých úrovniach.

    Za prvé. Zložky ministerstva pôdohospodárstva, ministerstvo v zmysle legislatívy Slovenskej republiky a európskych smerníc, riadiacim orgánom programu, teda okrem iného nesie zodpovednosť za jeho prípravu, schválenie a realizáciu. Prvá úroveň pripomienkovania je v rámci vlastného ministerstva.

    Za druhé. Pracovná skupina pre prípravu programu. Ministerstvo pôdohospodárstva je takisto v rámci legislatívy Európskeho spoločenstva, to je čl. 5 CSF, spoločný strategický rámec, viazané podmienkou partnerstva na príprave PRV-čka pre roky ´14 až ´20, z toho vyplýva pracovná skupina pre prípravu programu a jej vyjadrenia a stanoviska.

    Za tretie. Hodnotiť to bude ex ante hodnotiteľ, nevyhnutnou súčasťou programu je v zmysle legislatívy stanovisko nezávislého ex ante hodnotiteľa programu.

    Za štvrté. Hodnotiteľ SEA, takisto je nevyhnutnou súčasťou programu strategické environmentálne posúdenie programu v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky, je tu možnosť vyjadrenia sa verejnosti.

    Za piate. Piata úroveň je CKO, program rozvoja vidieka spadá pod pôsobnosť centrálneho koordinačného orgánu zodpovedného za prípravu partnerskej zmluvy a všetkých operačných programov, jeho vyjadrenia a stanoviská.

    Šiesta úroveň, Európska komisia, najprv neoficiálne vyjadrenia. Dôležitou súčasťou dobre pripraveného programu sú neoficiálne vyjadrenia Európskej komisie v štádiu spracovania programov.

    Siedma úroveň. Odborná verejnosť, prezentácia a informačné aktivity v programe vyjadrenia.

    Za ôsme. Ôsma úroveň, vláda Slovenskej republiky, schválenie programu vo vláde v rámci toho medzirezortné pripomienkovacie konanie.

    Deviatou úrovňou bude Národná rada Slovenskej republiky, kde bude prerokovanie tohto programu v rámci výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.

    A desiatou úrovňou je Európska komisia, oficiálne pripomienkovanie programu jednotlivými DG, v gescii DG agri.

    A poslednou úrovňou, jedenástou, je Európska komisia, záverečné schválenie programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete, pán kolega, doplňujúcu? Nie je tomu tak.

    Takže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorá je tiež od pána Martina Fecka na toho istého adresáta. Otázka znie: "Ako je to u nás s modifikovanými potravinami? V tlači sa objavili informácie, že neexistuje ich prehľad. Aká je stratégia ministerstva do budúcnosti pre Slovensko v nadväznosti na medializované kauzy napr. Monsanto."

    Nech sa páči.

  • Znovu je tu viac otázok v otázke. Čiže, ako je to u nás s modifikovanými potravinami? Slovenská republika je súčasťou Európskej únie a legislatíva pre geneticky modifikované potraviny je plne harmonizovaná na komunitárnej úrovni. Každý produkt, potravina a potravinová ingrediencia, resp. krmivo obsahujúce GM materiál, ktorý by mal byť uvoľnený na trh v rámci Európskej únie, musí prejsť schvaľovacím procesom Európskej komisie. Schvaľovaciemu procesu predchádza vedecké hodnotenie rizika, ktoré na komunitárnej úrovni zabezpečuje dvadsaťštyri nezávislých vedcov v rámci vedeckého panelu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý poznáte zrejme pod značkou EFSA.

    Cieľom tohto hodnotenia je posúdiť, či GM plodina je rovnako bezpečná ako tradičná geneticky nemodifikovaná odroda, a zaručiť tak bezpečnosť spotrebiteľa. V prípade, že EFSA vydá pozitívne stanovisko, tak o umiestnení GM potravín a krmovín na trh podľa nariadenia č. 1829/2003/ES rozhoduje Európska komisia a členské štáty v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, sekcia pre GM potraviny a krmivá a environmentálne riziko. Tento výbor povoľuje, prípadne zamieta použitie príslušnej GM plodiny na základe sociálno-ekonomických podmienok. Na zasadnutiach tohto výboru sa zúčastňujú zástupcovia všetkých členských štátov Európskej únie, ktorí majú právo diskutovať, vyjadrovať sa a hlasovať k jednotlivým návrhom. Pre pestovanie GM plodín pôsobí iný výbor.

    V tlači sa objavili informácie, že neexistuje ich prehľad. Informácie v tlači, informácia v tlači je zavádzajúca, nakoľko zoznam všetkých autorizovaných, schválených GM plodín, ktoré môžu byť použité na výrobu potravín a krmív, zverejňuje, aktualizuje na svojom webovom sídle Generálne riaditeľstvo pre zdravie a spotrebiteľské záležitosti Európskej komisie, tzv. DG SANCO, a sú voľne dostupné na adrese htpp/ec.europa.eu/fut/dyna/gmregister/indexn.cfm.

    Na základe komunitárnej legislatívy je síce v rámci EÚ zabezpečený voľný pohyb tovaru, avšak za podmienok dodržiavania informovanosti spotrebiteľa. V prípade, že akákoľvek potravina obsahuje viac ako 0,9 % GMO, musí byť táto skutočnosť podľa platnej legislatívy vyznačená na obale výrobku. Dodržiavanie tohto nariadenia v rámci Slovenskej republiky kontrolujú národné kontrolné úrady, ako je Štátna veterinárna a potravinová správa a Úrad verejného zdravotníctva, ktorých činnosť je na komunitárnej úrovni kontrolovaná potravinovým a veterinárnym úradom Európskej komisie FVO.

    Aká je stratégia ministerstva do budúcnosti pre Slovensko v nadväznosti na medializované kauzy napr. s Monsantom? Ministerstvo pôdohospodárstva úzko spolupracuje s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín v oblasti hodnotenia rizika, ako aj s Európskou komisiou prostredníctvom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, sekcia pre GM potraviny a krmivá a environmentálne riziko. Na národnej úrovni ministerstvo spolupracuje s národnou vedeckou bázou prostredníctvom národnej odbornej vedeckej skupiny pod označením NOVS pre GMO, ktorú v súčasnosti tvorí štyridsaťdeväť expertov z výskumných, vedeckých, kontrolných i mimovládnych organizácií. Akákoľvek, v úvodzovkách, kauza, týkajúca sa GMO je okamžite konzultovaná na národnej úrovni s týmito odborníkmi, odborníkmi z NOVS-u, ktorí k danej problematike poskytnú stanoviská. Zároveň prebieha konzultácia i na komunitárnej úrovni a kauzy, v úvodzovkách, sú prekonzultované s nezávislými vedcami pracujúcimi v rámci vedeckého panelu EFSA.

    V prípade závažných káuz, napr. štúdia prof. Seraliny, prebiehajú konzultácie i s medzinárodnou vedeckou základňou a vedeckým panelom EFSA. Vedecké stanoviská sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, ako aj prostredníctvom sociálnej siete, nakoľko stratégiou ministerstva je poskytnúť širokej odbornej aj laickej verejnosti všetky dostupné informácie k závažným, ako aj vykonštruovaným kauzám, ktoré vznikajú v rámci konkurenčného boja biotechnologických spoločností.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, chcete doplniť otázku? Nech sa páči.

    Pána Fecka zapnite!

  • Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslím, že v mnohých veciach bola vyčerpávajúca a ozrejmila trošku, ako je to vlastne s tými GMO. A priori sa chcem opýtať, filozofia nášho ministerstva voči týmto geneticky modifikovaným potravinám je áno, nie?

  • Nie. Naša pozícia je zatiaľ, viete to je zložitý proces, aby som takto odpovedal. My sme za prvé viazaní dodržiavaním všetkých nariadení, ktoré sú platné v rámci Európskeho spoločenstva, ale na druhej strane tam, kde máme právo sa vyjadrovať, či umožníme, neumožníme GMO, dávame negatívne stanovisko, vzhľadom k tomu, že nie sú ešte dokončené vedecké experimenty, ktoré by vedeli jasne preukázať, aký je vplyv GMO z hľadiska ukladania v ľudskom organizme a aké mutácie to môže v ľudskom organizme vôbec spôsobiť. Čiže nechceme vystaviť Slovensko pokusným králikom, jednoducho čakáme. A aj to je dôvod, že na Slovensku za celú históriu, dokedy tento boj tých monopolov, hlavne Monsanta, ktorý je veľmi aktívny v GMO, hlavne v Latinskej Amerike, my sa správame zdržanlivo a nechceme vystaviť našich občanov nejakému riziku. Čiže my si počkáme, čo urobí ten aplikovaný výskum a možno za pár, by som skôr povedal, desaťročí, sa budeme môcť definitívne rozhodnúť, v akej pozícii to GMO je.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou otázkou, v poradí je siedma, od Ivana Štefanca na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorého zastúpi pán vicepremiér Lajčák. Otázka znie: "Pán minister, aké sú doterajšie náklady na právne služby v spore s poisťovňou Achmea?"

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, k dnešnému dňu náklady na zastupovanie v právnom spore so spoločnosťou Achmea predstavujú 14 522 533 eur a 77 centov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Chcete doplniť otázku, pán kolega? Nech sa páči.

    Zapnite pána Štefanca! Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Podľa medializovaných informácií len do minulého roku to bolo 18,8 mil., čiže táto informácia bola nesprávna, áno? Predpokladám, že to je údaj k dnešnému dňu, len si chcem overiť presný dátum.

  • Nech sa páči, počkajte ešte. A nie, to je iné už, pán Jahnátek pôjde.

    Ivan Štefanec sa pýta ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, ktorého zastupuje pán Jahnátek: "Pán minister, keďže podnikateľské prostredie je na Slovensku najhoršie za dvanásť rokov, aké sú vaše návrhy na jeho zlepšenie bez rozdávania peňazí, teda bez nároku na štátny rozpočet?"

    Nech sa páči.

  • Dobre. Takže len prečítam odpoveď pána ministra Malatinského.

    Vážený pán poslanec, môžeme hovoriť o zlej ekonomickej situácii v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá sa odrazila na vysokej nezamestnanosti s negatívnym sociálnym dopadom na obyvateľstvo, rozhodne však nesúhlasím s vaším vyjadrením, že podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je najhoršie za dvanásť rokov.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva každoročne správu o stave podnikateľského prostredia Slovenskej republiky, ktorej cieľom je charakterizovať stav a vývoj podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. V nasledovnom, v poslednom hodnotení kvality podnikateľského prostredia výskumom Svetovej banky v Dun biznis sa Slovenská republika aktuálne umiestnila na 46. pozícii zo 185 hodnotených ekonomík sveta a zachovala si svoju pozíciu ako v minulom roku. V rámci hodnotenia krajín V4 má Slovenská republika najlepšie umiestnenie. Správa o stave podnikateľského prostredia vypracovaná ku koncu roku 2012 bola schválená vládou Slovenskej republiky 3. apríla 2013 a obsahuje 24 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré boli navrhnuté v spolupráci s podnikateľskými zväzmi a združeniami. Opatrenia sú zamerané predovšetkým na zníženie administratívneho zaťaženia, uľahčenie a zníženie nákladov pri zakladaní spoločností, transparentnosť a vymožiteľnosť práva a elektronizáciu činnosti štátnej správy.

    Ďalšie opatrenia vypracovalo ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v materiáli Opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ktorý vláda schválila 15. mája tohto roku. Tento materiál obsahuje komplexný súbor opatrení, ktoré sa vzťahujú na mnohé oblasti ekonomiky a sféry spoločnosti.

    Tieto opatrenia sú jedným z hlavných nástrojov stimulácie hospodárstva Slovenskej republiky s očakávaným efektom v krátkodobom časovom horizonte rokov 2013 až 2014. Ich cieľom je najmä podpora podnikania, tvorba pracovných miest, zvýšenie objemu financií do veľkých infraštrukturálnych projektov, zabezpečenie efektívnejšieho čerpania fondov Európskej únie, identifikácia vnútorných rezerv správy štátnych aktív a efektívnejšie fungovanie verejnej správy.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, chcete doplniť? Nech sa páči.

    Pána Štefanca zapnite!

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za sprostredkovanie odpovede.

    Rád by som k tomu dodal, že skutočnosť, že momentálne je podnikateľské prostredie najhoršie na Slovensku, to nie je subjektívny dojem, to je výsledok merania indexu podnikateľského prostredia a výsledok hodnotenia tých, ktorí tvoria podnikateľské prostredie. Tento index ukazuje najnižšiu hodnotu od roku 2011. O 25 % nižšiu ako v roku, pardon, v roku 2001. O 25 % nižšiu ako v roku 2001. Ďakujem ešte raz za tú odpoveď.

    Ja súhlasím s tým, že treba znižovať administratívne zaťaženie, ale myslím si, že je možné robiť mnohé opatrenia bez dopadu na štátny rozpočet pre zlepšenie podnikateľského prostredia, a tie som nepočul v tejto odpovedi. Myslím tým zmeny v daňovej politike, v pracovnom práve a najmä zmeny vo vymáhateľnosti práva. Keďže ministerstvo hospodárstva je garantom pre podnikateľské prostredie, očakávam, že ten tlak práve z tohto ministerstva aj na ďalších členov vlády by mal silnieť.

    Ďakujem.

  • Ja môžem len v krátkosti odpovedať. Nie je to už teda moja parketa, hoci prednedávnom bola. Ale v tom materiáli, ktorý som posledný spomínal, Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, je asi 130 opatrení z rôzneho sektora spoločenského života, kde sú práve aj tieto vaše námety, ktoré ste spomínali, zahrnuté. Otázka legislatívy, už na budúci týždeň, myslím, že do vlády ide materiál, kde sa ide súdny poriadok prerobiť. Lebo povedzme si otvorene, zlá vymožiteľnosť práva nie je o tom, že sa zle rozhoduje v merite veci, ale že sa neuveriteľným spôsobom z hľadiska procesu predlžuje celý, celý tento, každý, každý spor. Čiže tu je potrebné urobiť nápravy, ale to je zároveň zahrnuté v tom materiáli, sú tam ekonomické oblasti.

    Pokiaľ chcete opatrenia v poľnohospodárskej oblasti, tie vám tu môžem odrecitovať, tie sme tam dávali, za ktorými si stojíme. A len okrem iného my predpokladáme, že pokiaľ sa nám podarí skĺbiť finančné možnosti, ktoré prichádzajú z Európskej únie, so spoločenskou objednávkou, aby sme vo vlastnom poľnohospodárstve a potravinárstve dokázali produkovať aspoň 80 % potravín, ktoré my na Slovensku konzumujeme, toto nutne, to zvýšenie výroby, lebo niekde sme pod 40, 37 % v niektorých komoditách. Len zabezpečenie 80 % potravinovej sebestačnosti vygeneruje na vidieku, kde nie je iná možnosť zamestnania, zhruba 18 600 nových pracovných miest.

    Táto koncepcia je spracovaná, je finančne dotiahnutá, čiže je nielen vecný model pripravený, ale aj ekonomický model. A ten ekonomický model je previazaný na rozvoj kvality života na vidieku a na vytvorenie nových pracovných miest práve na dedinách a v tých hladových dolinách, kde potrebujeme takisto aj do lesníckych činností dať určité impulzy. Celé toto si vyžaduje nejakých 480 miliónov eur, kde časť, zhruba 150, bude spolufinancovaných zo sektora podnikateľského, zo súkromného, 300 miliónov eur z európskych peňazí na to vieme generovať a zhruba 15 miliónov zo štátneho rozpočtu tam, kde využitie v novom programovacom období nebude možné z prostriedkov Európskej únie.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zostaňte, ďalšou otázkou je, tiež na vás a je od Martina Fecka a znie: "Ako sa môžu mladí farmári dostať k pôde, ku kapitálu, aby mohli začať podnikať, farmárčiť a znižovať tak nezamestnanosť a zvyšovať zamestnanosť?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne znovu za otázku. Vážený pán poslanec, v prvom rade si treba uvedomiť, aký je stav nášho poľnohospodárstva v súčasnosti. Nedávno, v piatok minulý týždeň, som predstavil na Agrokomplexe koncepciu rozvoja poľnohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2013 až 2020, ktorá tento stav veľmi podrobne opisuje. Okrem iného sme identifikovali, že nastáva permanentný úbytok poľnohospodárskych pôd, medziročne je to viac ako 2,8 tisíca hektárov. Pôda tvorí len 5 % z aktív poľnohospodárskych subjektov. Rapídne sa prepadla hrubá živočíšna produkcia a produkcia špeciálnej rastlinnej výroby. Ďalej, zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva poklesla na úroveň pod priemerom Európskej únie. Ďalej, nedochádza k reprodukcii pracovných síl a ku generačnej obmene. Produktivita práce v poľnohospodárstve dosahuje len 40 % priemeru Európskej únie a nastáva kumulácia vyše 80 % dotačných peňazí, ktoré prichádzajú z Bruselu, do rúk iba 10 % užívateľov alebo žiadateľov z poľnohospodárskeho prostredia.

    Tento dlhodobý trend na Slovensku spôsobil, že v súčasnosti takmer tri štvrtiny pracovníkov v poľnohospodárstve má nad 40 rokov a necelá polovica má nad 50 rokov. Nová generácia poľnohospodárov nie je vychovávaná. Vidiecky bytový fond je schátralý a mladí ľudia odchádzajú za prácou do miest. Na vidieku sa teda pestuje dlhodobá kultúra závislosti ľudí na sociálnych dávkach. V takýchto podmienkach nie je na mieste baviť sa o takto formulovanej vašej otázke. V takýchto podmienkach je namieste rozprávať sa o tom, ako a za aký dlhý čas dokážeme novú generáciu poľnohospodárov vychovať, čo môže sektor poľnohospodárstva mladým ľuďom ponúknuť. V tejto súvislosti je taktiež legitímna otázka, kedy sa priemerná mzda v poľnohospodárstve vytvorená, vyrovná priemernej mzde v celej ekonomike vzhľadom na to, že v súčasnosti dosahuje len 80 % priemernej mzdy na Slovensku.

    Samozrejme, my podporujeme a v rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 o to intenzívnejšie budeme podporovať mladých poľnohospodárov. Zakrátko uvediem do života nový úverový produkt Moja pôda, ktorý má pomôcť poľnohospodárom k zvýšeniu podielu vlastníctva ich hlavného výrobného faktoru - a to je pôda - do vlastných rúk.

    V rámci prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky bude navyše zavedená nová schéma pre mladých poľnohospodárov, ktorá im umožní jednoduchšie čerpať fondové prostriedky a celkový objem podpôr v rámci prvého piliera im navýšime o 10 percent.

    Ale ešte raz pripomínam, dlhodobý, nekoncepčný prístup k poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka zdevastoval našu poľnohospodársku výrobu tak, že v niektorých komoditách nie sme sebestační ani na 40 % vlastnej domácej spotreby, zamestnanosť nám klesla pod priemernú úroveň európskej pätnástky a súčasná produktivita práce v poľnohospodárstve dosahuje ledva 40 % z produktivity práce Európskej únie. Toto nie sú podmienky, za akých je legitímne baviť sa špecificky o tom, ako môžu mladí farmári zvýšiť zamestnanosť, toto sú podmienky na to, aby sme rozprávali o možnostiach výchovy novej generácie poľnohospodárov, ktorá by uskutočnila túto dlhodobo očakávanú generačnú obmenu v poľnohospodárstve.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Skončila aj hodina vymedzená na otázky členom vlády. Chcem poďakovať všetkým zúčastneným členom vlády.

    A my budeme pokračovať ďalej v rokovaní schôdze.

    Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, rokovanie jedenásteho dňa 19. schôdze bude teraz pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Má tlač päť, nula, dva, 502.

    Pán poslanec Lipšic a pán poslanec Přidal, nech sa páči, zaujať miesta.

    S faktickými poznámkami sú ešte na vystúpenia pána poslanca Přidala prihlásení poslanci Hudacký, Matovič, Lipšic a Mezenská. Takže v tomto poradí, nech sa páči. Pán kolega Hudacký tu nie je, takže stráca toto poradie.

    Nech sa páči, pán Matovič, takisto tu nie je.

    Pán kolega Lipšic, s tou faktickou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len pomerne stručne, sa potom samozrejme že vyjadrím k tomu, čo hovoril pán spravodajca v rozprave. Všetky subtarify sú premrštené a nenabaľuje sa to len kvôli obnoviteľným zdrojom energie, ale napríklad aj štátny SEPS posledný rok mal zisk skoro 80 miliónov eur. Pritom drôty, vedenia, trafostanice máme rovnako ako v iných krajinách. Nie je najmenší dôvod, aby distribučné poplatky boli vyššie, ako je priemer, priemer EÚ.

    To, že je regulácia na Slovensku nejasná a nečitateľná, prípadne neodôvodnená, tvrdí aj Európska únia. Teraz môžme robiť aj energetické sympózium, ale to nie je úlohou Národnej rady podľa mňa, našou úlohou nie je nahrádzať ÚRSO. To ich rovno môžeme zrušiť. Ak nevedia znížiť poplatky za distribúciu spôsobom, ktorý je adekvátny, tak nech odstúpi ich šéf pán Holjenčík. Neriešme tu úplne tak mikromanažmentovo nejaké detaily, platíme si tu predražený ÚRSO, keď to nevedia urobiť, tak nech v princípe odídu.

    Ale referencovanie cien podľa priemeru EÚ nie je nevykonateľné, je vykonateľné. Máme to pri liekoch a funguje to. Povedať, že niečo, čo funguje - a dobre to funguje - pri liekoch, nemôže, lebo systém je rovnaký, systém, princíp je rovnaký, nebude fungovať u elektriny, lebo, ako hovorí pán spravodajca, keby to urobili všetky krajiny EÚ, ale jednak to neurobia, tak to neriešme za iných, ten systém funguje, funguje dobre a je použiteľný aj pre tento účel.

  • S ďalšou faktickou pani Helena Mezenská.

  • Dovolím si na tento návrh zareagovať aj ja, aj na diskusný príspevok pána poslanca Přidala, a to v tom zmysle, že naozaj, ak by Úrad pre reguláciu sieťových odvetví kontroloval, reguloval a dohliadal transparentne na určovanie taríf a poplatkov, tak ako treba, hádam by sme nemuseli hľadať nejaké substitučné náhradné riešenie. Ale vzhľadom na to, že v tých reálnych podmienkach jednoducho ten energetický trh nie je strážený, rovnako ako nie sú strážené zvyšovania, nekonečné zvyšovania cien, zvyšovania strát, sú neprehľadné vlastnícke štruktúry a zmeny vlastníckych pomerov v jednotlivých sieťových odvetviach, ja tento návrh budem považovať za hádam jediný možný, reálny, súčasný nástroj na to, aby sa regulovalo energetické trhové prostredie cez určenie tohto stropu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Číž tu nie je.

    Pán Přidal, chcete zareagovať na faktické? Alojz, nech sa páči.

  • Jednoducho trvám na tom, čo som povedal. Tento návrh je nevykonateľný. Jednotlivé zložky nemožno porovnávať aritmetickým priemerom. Podmienky od krajiny ku krajine sú naozaj rôzne, čo sa týka sieťových poplatkov, alebo to, ako zarába SEPS.

    Pán kolega Lipšic, ako naozaj s tým súhlasím. Problém je na úrade sieťových odvetví, v pánovi Holjenčíkovi. Takéto riešenie, ako navrhujete, je jednoducho nevykonateľné a nedá sa takto postupovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja. Teraz budeme pokračovať v rozprave, do ktorej sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Matovič, Mikuš, Miškov a Hlina.

    Takže pán Igor Matovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, ja by som si dovolil nadpojiť sa na tú faktickú, nestihol som faktickú, ale, alebo teda príspevok môjho predrečníka pána Přidala, že jak by som to povedal, aby nevyskočil zo stoličky. Ale v podstate, ja tu vidím také trošičku dva svety, že toto je to, to staré myslenie a napriek tomu, že teda pán Lipšic je dlhoročný politik, ale myslím si, že toto je to inovatívne nové myslenie, ktoré môže byť síce nedokonalé, ale každopádne otvára aspoň nejakú diskusiu. A inak by som povedal: túto, to, tá stará časť KDH, to je, alebo pán Přidal, čo je stelesnením toho, tak to je hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá, a toto je hľadanie spôsobov, ako z toho von. Takže vcelku zaujímavo sa cítim medzi týmito dvomi svetmi KDH. To bola taká politická vsuvka.

    Ja som vám, pán Přidal, chcel v tej faktickej využiť vaše vlastné slová, kedy ste povedali, že "dobré ráno, stará mama", a povedali ste to tuším, že pán Fico, teda že sa zobudil. Ja som chcel povedať, že dobré ráno, stará mama, pán Přidal, že ste sa zobudili. Ono vám to potom tak trošku, aj keď nemusím súhlasiť so smerákmi a s absolútnou väčšinou vecí, ktoré predkladajú a navrhujú a hovoria, ja nesúhlasím, ale trošku vám to tu povedal aj, neviem ktorý konkrétny poslanec to bol a pripomenul vám vašu zodpovednosť pri cenách energie. Lebo myslím, že tento týždeň sa zavŕšil predaj Stredoslovenských elektrární, kde vlastne výnos z toho, komu vy ste pod cenu predali a vlastne vaša strana, teda váš súhlas bol k tomu nevyhnutný, toho, kto si vlastne teraz to predal následne finančným žralokom, tak bol úplne geniálny, úplne úžasná investícia. Vy, pán Přidal, ste boli súčasťou mašinérie, ktorá schválila hlboko pod cenu predaj napríklad tých Stredoslovenských energetických závodov, či jak sa to presne nazýva, a dnes ten investor pôvodný, ktorému ste to predali, predáva mnohonásobne drahšie ako to, za čo ste to vy sprivatizovali. Aj toto má dopad na koncové ceny energie.

    Čiže tu je aj vaše maslo a to, že sa teraz snažíte silou-mocou maslo, ktoré máte aj vy na hlave, zvaliť na druhých, je síce politicky zaujímavé a ľúbivé, ale nie je to spravodlivé a nie je to správne. Čiže nezabúdajte na seba, keď vo vašom oku je brvno ešte väčšie. Áno, nechcem hovoriť že väčšie, ale minimálne rovnako veľké ako v prípade smerákov.

    Áno, je pravda, že v roku 2009 vláda Roberta Fica prijala zákon, na základe ktorého sa rozdávali kšefty pri postavení fotovoltaických elektrární, to znamená to, čo vidíme po krajine, hlavne na tých úrodných poliach, kde je najkvalitnejšia pôda, odrazu tam je kopa nejakých zrkadiel natočených, oplotených a toto je to, na čo sa všetci na Slovensku skladáme. Všetci obyvatelia, všetky firmy sa v cene energie ako v celkovom tom konečnom účte skladáme na to, aby pár vyvolených mohlo mať biznis. Dnes na základe nakontrahovaných množstiev a vzhľadom na to, že vlastne sme takýmto spôsobom a smeráci tento zákon prijali, sme vlastne zaviazali sa 15 rokov platiť tým firmám, ktoré postavili solárne takéto parky, či jak sa to nazýva, fotovoltaické elektrárne, tak tým sme sa zaviazali 15 rokov platiť 8-krát vyššiu cenu, ako je dnes momentálne na trhu. Úplná nelogickosť, ktorú žiaden dobrý hospodár by neurobil. A ja si myslím, že to je naozaj, to hraničí so spáchaním nejakého trestného činu, vy viete asi lepšie povedať, ale určite to nebolo zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi. Myslím si, že existuje na to aj paragraf, a ak by sa dala takáto nejaká alebo poslanci, ktorí takýto návrh zákona schválili, žalovať, tak veľmi rád by som ich žaloval. Bohužiaľ, Národná rada sa žalovať za takéto zákony nedá.

    Čiže na základe toho, čo spravili, čiže najprv, aby som bol chronologický, najprv pán Přidal, vtedy možno aj teda pán, pán Lipšic bol súčasťou vlád, ktoré na Slovensku privatizovali. Privatizovali aj elektrárne, aj rozvodové závody, to je jeden dôvod, prečo je vysoká cena elektriny, a druhý dôvod, že potom, keď už nebolo čo sprivatizovať, tak tí, ktorí kritizovali privatizáciu, urobili kšefty so svojimi vraj sponzormi. Hovorí sa o pánovi Brhelovi, ja neviem, či je sponzor, ale keď všetci o tom tvrdia, že je, tak asi je a vraj tento človek si urobil krásny lukratívny biznis, postavil pár fotovoltaických elektrární, dnes už medzičasom predal, ale každopádne Slovenská republika, my všetci sme sa zaviazali, že budeme doplácať voči normálnym cenám, za ktoré sa na trhu elektrina dá kúpiť, každý rok 300 miliónov eur. 9 miliárd korún v starej mene. 300; 9 miliárd korún, keď tak letmo rátam, je 9-tisíc trojizbových bytov, plus-mínus. Každý rok sme mohli mať, 9-tisíc rodinám sme mohli takto darovať. Fico by mohol na Úrade vlády stále, vlastne by ani nestačil vydávať tie darovacie dekréty na tie byty, ktoré sme mohli dávať mladým rodinám, ktorí by sa zosobášili. Nie, vy miesto toho, aby ste urobili takéto povedzme si prosociálne opatrenie, ste urobili probiznis, prosponzorské opatrenie, čiže svojim zrejme sponzorom ste nastavili zákon tak, že si mohli urobiť naozaj ryžu z toho, že si postavia fotovoltaickú elektráreň. Zaviazali ste sa za nás všetkých, za všetkých obyvateľov, za všetky firmy, ktoré platia cenu energie alebo platia účet alebo odoberajú elektrinu, čo je vlastne každý okrem možno pár chudákov v nejakých chatrčiach, tak ste sa za nás všetkých zaviazali 300 miliónov na 15 rokov, 4 a pol miliardy korún ste natlačili do gágora svojim sponzorom. Na toto budú doplácať všetci a aj doplácajú všetci. Tak ako tu bolo spomenuté, automaticky cena energie súvisí s tým, ako vytvárajú podnikatelia pracovné miesta, aké majú náklady a keď ich raz dusíme cez ceny energie, tak logicky, keď tam vedia, že musia zaplatiť, lebo majú nôž na krku, lebo automaticky, ak by nezaplatil jeden účet, tak už je odpojený, tak kde šetrí? Tak šetrí na ľuďoch, to je úplne normálne. Keď vidí aj tie otázky, čo tu bolo s VSŽ-kou tak akože, keď vlastne tá VSŽ-ka zrazu úplne legitímne pozerá, že v Amerike si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, v Nemecku si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, úplne legitímne ste boli postavení pred dilemu, ktorú ste si vlastne sami sebe spôsobili. Vy ste rozdali peniaze nás všetkých, zvýšili ste cenu energie aj tej VSŽ-ke a dnes vás ten problém počkal. Tak ako vás inokedy čakajú s arbitrážami a podobne, tie problémy vás počkajú, ale je to to, že vy spáchate niečo, ľudia na to doplatia a potom to zase za naše spoločné peniaze riešite, tak ako ste to riešili pri VSŽ-ke.

    Jasné, potom si spravíte tlačovečku, žltú prilbičku, správny úbor a spravíme teatro, ako sme zachránili východné Slovensko. Vy ste zachraňovali východné Slovensko v podstate pred svojimi vlastnými skutkami! Vy ste spáchali v roku 2009 zákon, kde ste rozdali našich 300 miliónov eur, každý jeden rok, na základe toho VSŽ-ka chcela zdrhnúť a na základe toho teraz vy ste riešili akože problém. Geniálne zohrané divadlo! Vy ste krásni herci a ten, ktorého tam máte riaditeľa divadla, ten je úplne geniálny. Ten by mohol rovno si podľa mňa založiť školu a poskytovať mediálne poradenstvo všetkým diktátorom po svete.

    Keď tento zákon v roku 2009 vládna strana prijala, tak ja som očakával od energetických guru opozičných strán, ja som sa za neho nikdy nepasoval, ani som sa ním necítil, ja som bol rád, že som sa dostal aj ako-tak do obrazu, keď som pred tromi rokmi do parlamentu prišiel, ale napríklad od pána Přidala, ktorý sa veľmi rád pasuje za energetického guru strany KDH a aj celej opozície, aj galaktickej opozície, tak som očakával, že hneď, jak získame moc, alebo predošlá vládna koalícia získa moc, tak hneď prvý zákon bude ten, ktorý opraví niečo, čo vlastne predtým kritizovali. Keď kritizovali nejaké fotovoltaické elektrárne, tak príde, predloží novelu zákona, aby sme teda tým sponzorom SMER-u nedávali nejaké naše spoločné peniaze. Čuduj sa svete, pán Přidal bol pri moci, jeho vládna strana vládla a žiaden zákon, žiadna novela neprichádzala. Až odrazu človek, ktorý, ktorým tu mnoho ľudí opovrhovalo, bol to Ľudo Jurčík z SaS, svojou vlastnou iniciatívou si to vyšlapal a prišiel sem s poslaneckým návrhom zákona. Žiadny vládny návrh zákona, ale poslanecký návrh zákona, dosť dlhú dobu po tom, ako ste prebrali moc. Ale ja som to očakával, že prvý tu bude pán Přidal. Hneď prvý zákon, ktorý predloží po voľbách, jak tu prvýkrát zloží sľub a už aj je v podateľni zákon. A nič. Čiže teraz neobviňujte iba tých, čo spáchali zlo, ale obviňujte aj samého seba, ktorý to zlo nesnažil sa vôbec žiadnym spôsobom umenšiť a opraviť.

    Keď dnes hovoríte o tom, že, a hľadáte si podľa mňa doslova výhovorky, mne to pripadalo ako, dal som si tú robotu a vypočul som si tú polhodinku, čo ste tu o tom hovorili, chvíľku mi to pripadalo, že pôjdete už na takú nejakú konštruktívnu alebo racionálnu fázu, že teda už začnete hovoriť, že ako to teda, poďme to vymyslieť, ale potom zase použiť argument, že aritmetický priemer nie, musí mať vážený priemer, a preto to je zlé. Potom použiť argument, že to kam by sme došli, keď použijeme aritmetický priemer cien v Európe, to sa nedá, lebo to vlastne aj oni by si mohli povedať to isté, tak preto to je zlé. Ako malé decko, ktoré hľadá dôvody, prečo niečo neurobiť a absolútne nekonštruktívny, chybný podľa mňa prístup.

    Zažil som to párkrát, keď som počas minulej vlády a keď sme boli my takým nejakým prílepkom v koalícii, chceným iba preto, aby sme stláčali správne gombičky, keď som si na niektoré ministerstvá išiel a prišiel som možno s nejakou provokatívnou, inovatívnou myšlienkou, tak keď mi tí úradníci povedali, že hops, hops, hops, všetko pekné, ale vy meníte filozofiu toho zákona, vy meníte filozofiu toho príspevku, to sa nedá. A prečo nie? Však my sme tu od toho, aby sme boli svojprávni, svojprávny zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony, ktorý hľadá cesty. Keď vidíme, že niečo, čo tu niekedy niekto prijal, medzičasom niekto iks-krát znovelizoval, že spôsobilo nejakú chybu, je našou psou povinnosťou prichádzať možno aj s provokatívnymi nápadmi, ako je nápad, ktorý tu teda predkladá predkladateľ, a hľadať spôsoby, keď dobre, keď nie je dokonalý, tak hľadajme spôsob, ako zrealizovať, ako vyriešiť problém. Ja som od pána kolegu Přidala počul iba to, čo sa nedá, nedá, nedá. Jasné, potom tak aj Slovensko vyzerá. Takíto práve ľudia, keď nám tu vládli tých predošlých 23 rokov, presne tam sme to dobačovali, lebo vlastne ich opil rožkom hocikto a to, že si smeráci niečo predložili, predložili, trošku som tuto zafrflal pred mikrofónom, ale keď som mohol zmeniť zákon, neurobil som absolútne nič. Pán Přidal, vám hovorím.

    Čiže všetkými desiatimi tento návrh podporujem z jedného dôvodu. Uvedomujem si, čo je v ňom napísané, že tam je 500 miliónov eur a môžme teraz hovoriť, že ou, nezodpovedné. 500 miliónov eur, kde ich zoberieme? Ale práve takýto nôž na krku, ktorý by sme si sami sebe dali, že máme odrazu 500 miliónov, ktorých musí, musíme vlastne nejako vykryť, by nás donútil sa zamyslieť nad tým, či áno, či náhodou nejsť možno solárnou daňou pre tých, ktorí si jednoducho, ktorým ste svojho času nachystali biznis. Či teda nejsť a nehľadať iné rezervy, ktoré vlastne v systéme máme, ale, a poviem ešte aj teda iný dôvod, prečo, prečo ten návrh zákona chcem podporiť. Nielen preto, aby nás teda donútil hľadať rezervy naše vlastné a rozmýšľať, ako teda cenu elektriny znížiť, ale druhý, že si myslím, že práve takéto návrhy sú podľa mňa - a to ani vy to tak neprezentujete -, ale je to vlastne protikorupčný návrh zákona. Lebo keď raz dáme politikom alebo nejakému ÚRSO nôž na krk, že tu máš 500 miliónov mínus, ich to donúti k tomu sa správať efektívne a nekradnúť. Lebo za kradnutie ja považujem, ale nie iba ľudí v ÚRSO, ale aj politikov, lebo keď budú vedieť, že raz tu mám fixovanú cenu na priemernú cenu v Európskej únii, tak viem, že nemôžem sponzorovi prihodiť 300 miliónov eur ročne na 15 rokov. Jednoducho nemôžem, lebo ma to nepustí. Čiže tento návrh zákona svojím spôsobom ja považujem za protikorupčný návrh zákona na ochranu výrobcov, či výrobcov, spotrebiteľov elektrickej energie pred nenažranými politikmi, ich sponzormi a nesvojprávnymi politikmi, ktorí sú schopní iba kecať, ale keď majú možnosť niečo urobiť, nič neurobia.

  • Na rečníka, na pána Matoviča sú tri faktické poznámky, končím možnosť, štyri, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, Juraj Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor, no v tvojom prípade som si už zvykol na prekrúcanie faktov, ako sa ti to práve hodí do interpretácie, ale v tomto prípade sa naozaj musím kolegu poslanca Přidala zastať, pretože nášho kolegu a poslanca v minulom volebnom období, kolegu Jurčíka som požiadal ja ako minister o predloženie poslaneckej novely zákona o obnoviteľných zdrojoch, aby sme čo najrýchlejšie a legislatívne čo najčistejšie zastavili fotovoltickú, fotovoltický Klondike, ktorý sa nám tu rozbiehal po roku 2009. Som hlboko presvedčený, že keby som neprišiel za kolegom Jurčíkom, ale prišiel by som za kolegom Přidalom a poprosil by som ho takisto o predloženie tejto novely, tak by určite vyhovel, nakoľko veľakrát sme sa rozprávali vecne k tejto téme, poznám jeho názory a v tejto veci mal určite rovnaký názor, ako som mal napríklad ja alebo kolega Jurčík. Takže, iba toľko.

    Pánovi poslancovi Přidalovi v tomto naozaj, Igor, krivdíš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán poslanec Matovič, no predviedli ste skutočne, že veľa o energetike neviete, ani chronologicky, myslím si, že ste pospájali všetko možné. Čo sa týka privatizácie Slovenských elektrární, to má pramalý vplyv na terajšie ceny elektrickej energie, pretože - a to nechcem obhajovať nejak tú privatizáciu - v každom prípade bol to určitý štart na liberalizáciu energetického trhu. Takže hovoríte toto, čo sa vám hodí, ten pravý problém pre zvyšovanie cien, aj pre domácnosti, ale predovšetkým pre malé a stredné podniky sú dané vstupom rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, kde práve na tieto systémové náklady doplácame. Kde predovšetkým fotovoltaika nám zabezpečila, že do koncových cien sa takéto náklady dostali a výrazným spôsobom zvýšili ceny energie pre koncových spotrebiteľov. Takže bolo tu veľa populizmu, ale pramálo odborných znalostí a prispôsobovanie si faktov len určitým politickým hrám.

    Ďakujem pekne.

  • Ja som tiež skočil na udičku ako neodborník v energetike. Oceňujem časté vystupovanie pána poslanca na všetky možné témy. Ako bývalý vedec metodologický som vystopoval, že tie všetky vystúpenia majú veľmi podobnú štruktúru. Ja by som takto povedal, že začínate vždy riadnym útokom, spochybňovaním, zosmiešňovaním kdekoho, vždy musíte mať nejakého nepriateľa, ktorý vám škodí a ktorý nám škodí a ktorý nám škodil. Potom tie prejavy sú vždy z takých dvoch, troch rovnakých častí. Ten útok na nepriateľa, aj domnelého, ťažko možno vaše domnienky overiť, fakty dokázať. A potom pripomenutie vlastných pozitívnych aktivít. Vlastne nám to vysvetlíte, o čo tam vlastne kráča, všetci sa tomu tešíme. A nakoniec to, vlastne zákon podporíte, napriek všetkým tým lumpom, ktorý tu dvadsať rokov kradnú, kazia, cigánia a tak ďalej.

    Včera ste veľmi neférovo skočili na poslanca Hlinu. Naozaj to bolo určité poníženie a urazenie. Ospravedlniť ste sa nechceli, ale táto metóda bola nedávno veľmi populárna aj v Taliansku, keď pán Beppe Grillo vyskakoval a získal veľmi pekné ocenenie za tieto svoje metódy. Ale už Taliani pochopili, že to takto ďalej nemôže ísť a v komunálnych voľbách včera, predvčerom veľmi prehral. Čiže Slovensku nepatrí štiepiť, rozvaďovať a stavať ľudí proti sebe, ale patrí zjednocovať a dávať ich dokopy. Toto mi v posledných vystúpeniach akosi chýba. Neviem prečo. A vraciate sa k starým metódam minulého parlamentu, keď toho Holjenčíka aj vaša vláda vtedy neodvolala, rok aj neviem koľko mesiacov tam stále bol a bolo ho možné odvolať. Ale ho nikto neodvolal, ba dokonca mnohí ho kryli, zastávali, najmä...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Miškov, ja by som vám chcel poďakovať za podporu. To ostatné, čo tu zaznelo, ani nebudem komentovať. To by bolo pod moju úroveň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte s reakciou Igor Matovič.

  • Takže, Ďuro Miškov, ty si ma vôbec nepochopil. Neviem, možno si tu nebol asi počas toho môjho vystúpenia. Niekto ti povedal, že máš ísť vystúpiť rýchlo k tej téme

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Keď si bol celý čas, tak asi si počúval niečo iné. Ja som hovoril a čo som vyčítal Lojzovi Přidalovi bolo to, že jeho psou povinnosťou, keď sa pasuje za energetického guru, bolo na prvú schôdzu parlamentu prísť s návrhom zákona, ktorý by to riešil. Nie čakať na ministra Lipšica, nebodaj ešte z nejakej feťáckej strany, jak to kádeháci nazývali, že teda on príde s nejakou iniciatívou a povie nejakému svojmu poslancovi, že predlož niečo. Čiže ja som chválil v tomto prípade SaS-ku, ale vyčítal som a naďalej budem vyčítať, lebo ničím si neopravil ten môj názor, kolegovi Přidalovi, ktorý sa pasuje za energetického guru, že on sem neprišiel a prvý zákon, ktorý nová vláda Radičovej prejednávala, prečo nebol ten, ktorý zastaví tento špinavý biznis? Prečo musel prísť minister Miškov, povedať Jurovi Jurčíkovi a urobiť to? Čiže o toto mi išlo a toto je ten rozdiel. Bolo to urobené o trištvrte roka neskôr, ako to mohlo byť urobené, ak by s tým prišiel kolega Přidal. Len teda, bohužiaľ, on je schopný možno iba rečniť.

    A teda, pán kolega Mikloško, ďakujem za hlboko zmyselnú analýzu mojich výstupov. Celkom som to pochopil, že vlastne ako to robím.

  • Nech sa páči, Jozef Mikuš je ďalším písomne prihláseným do rozpravy. Jozef, ideš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja vítam každú iniciatívu, čo sa týka energetiky aj podpory obnoviteľných zdrojov, aj keď nie veľmi šťastne, ale aj vysoko účinnej kombinovanej výroby z toho dôvodu, že vždy je, vždy je priestor na diskusiu, pretože jedno, čo je najdôležitejšie v celej tejto diskusii a v celých konaniach za ostatné roky v energetike, je, že Slovensku chýba energetická vízia, energetická koncepcia. Hovoril som o tom pri zákone o energetike, hovoril som o tom pri zákone v tom skrátenom legislatívnom konaní o obnoviteľných zdrojoch energie. A myslím si, že tej diskusie treba viac. Dôkaz, predchádzajúce ostatné vystúpenie môjho predrečníka. Ja sa pokúsim byť úplne vecný a budem vás zaťažovať možno číslami, ale myslím si, že na tom bude asi najrukolapnejšie to, že či za vinu môže jedno, druhé, alebo tretie.

    Takže skúsim sa pozrieť na to, čo dnes platí zákazník za dodanie elektrickej energie, ktorú mu vystaví dodávateľ. Zoberiem si ako príklad Západoslovenskú distribúciu, a. s., a najpoužívanejšiu sadzbu pre domácnosti. Pri bežnej spotrebe platí klient, a zoberiem si ešte referenčný rok 2011, vzhľadom na to, že máme najviac informácií a nemyslím si, že rok 2013 bude v tomto smere nejako zvlášť výnimkou alebo že tam budú nejaké veľké odchýlky. Ale ten rok 2011 je presný. Takže za samotnú elektrickú energiu si dodávateľ účtoval 0,0673 eura za kWh, inými slovami 6,7 centa. To je tá silová energia, s ktorou sa tu šermuje, že je najlacnejšia a aká je na tých trhoch, s ktorou dodávatelia elektrickej energie obchodujú na liberálnom trhu. A v našom prípade sú to z veľkej miery Slovenské elektrárne, a. s.

    Keď sa pozrieme, akú časť ceny tvorila táto časť, to znamená tá silová energia, zistíme, že to bolo v tom roku 2011 46 %, čiže menej ako polovicu. Dokonca Slovenské elektrárne upozorňujú, že v roku 2011 ich produkt tvoril iba 38 %, ale to je tvrdenie elektrární. Druhú časť ceny pre koncového zákazníka, myslím, že aj kolega Přidal to tu hovoril, ja to len zopakujem, tvoria ďalšie poplatky, ktoré sú spojené hlavne s prenosom a distribúciou. To sú dve veľmi veľké časti. Budem sa opakovať stále v tom. Tieto dve časti sú zodpovedné za vysokú cenu elektrickej energie na Slovensku vrátane strát, plus sú to systémové poplatky, ktorým sa budem venovať trošku podrobnejšie, plus je tam maloobchodná marža distribútora. Teda zdroj, odkiaľ si, odkiaľ si distribučné spoločnosti vytvárajú zisk.

    Podotýkam ale, ak chce niekto tlačiť na znižovanie ziskovosti akejkoľvek firmy, čo som zatiaľ povedal v tom reťazci, musí zvažovať aj to, akým spôsobom a čo spôsobí, keď im siahne na zisk, s pohľadom na možné alebo aj isté budúce investície. Čo je najdôležitejšie? Tá časť, ktorá je nad tých 46 %, je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože tá už nepôsobí v liberalizovanom trhu. A ak Slovensko má v Európskej únii jednu z najvyšších cien, tak príčina je z môjho pohľadu práve tu, pokúsim sa to vysvetliť ďalšími príkladmi a číslami. Čiže v našom prípade sú to privysoké poplatky za prevádzkovanie sústavy a distribúciu.

    A keďže sme právomoc v tejto oblasti posunuli na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podotýkam nezávislý úrad, súhlasím s tým, aby sme vyvolávali na tento úrad tlak. Ten tlak by mal byť vyvíjaný sústavne, kontrola by mala byť sústavná, transparentná. A preto si veľa nesľubujem od striel od pása alebo narýchlo šitých, aj keď dobre myslených zmien zákona, akých sme svedkami povedzme aj dnes. Ale rovnako veľa si nesľubujem ani od politických zásahov, akých svedkami sme znova dnes, a nielen dnes, ale aj v minulosti. A počúvame to v prezentáciách pána premiéra alebo ministra hospodárstva.

    Riešenie v tejto oblasti vidím v kvalitnom obsadení, preobsadení personálnom tohto úradu a hlavne v zabránení tomu, aby mohli do regulačného úradu zasahovať politici alebo, nedajbože, politicky alebo inak spriaznené osoby.

    Chcem povedať ešte raz, že Slovensko nemá tú zmysluplnú energetickú koncepciu, čoho ste mohli byť svedkami aj z úst pána ministra, ktorý to tu potvrdil asi pred tromi mesiacmi a vyzval nás všetkých na diskusiu, ktorá by mala byť v druhom polroku tohto roka, keď sa na tej energetickej koncepcii ide pracovať. Bohužiaľ, je na svete už veľká novela zákona o energetike a je už pripravená aj veľká novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Takže keď sa to schváli, tak potom môže byť, môže byť asi nejaká diskusia. A keď by sme tú víziu mali, potom môžme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme riešiť tie vysoké poplatky v rámci distribúcie a v rámci prenosovej sústavy. Pretože napríklad Nemecko ide vymeniť komplet prenosovú sústavu. Ide do toho investovať obrovské peniaze, pretože jeho vízia výroby a ďalšej distribúcie je známa zhruba 13 rokov. Keďže my toto nemáme, tak sme svedkami toho, že jedna vláda jeden rok vystrelí zákon, ktorý podporuje jeden druh výroby, následne o tri roky tá istá vláda bez problémov zastaví podporu úplne.

    A pánovi Matovičovi chcem povedať. Samozrejme, že sa o tom vedelo, samozrejme, že sa o tom hovorilo. Rovnakú chybu urobili Češi, rovnakú chybu urobili Nemci. Dokonca Češi, Česi urobili tú chybu dvakrát takú veľkú ako my. Pretože tam sa postavilo na obyvateľa dvakrát toľko fotovoltických elektrární ako na Slovensku a nemajú taký problém s výslednou cenou ako my. Ale k tomu sa, znova hovorím, dostanem, dostanem neskôr. Čiže to, akým spôsobom zasahovať do zisku alebo do presunu peňazí, alebo do použitia peňazí z energetiky, najskôr treba vedieť, čo chceme. Pretože nechcem maľovať čerta na stenu, ale teoreticky mohli by sme urobiť viac škôd ako osohu.

    A teraz možno pár myšlienok na dovysvetlenie alebo na vnesenie viacej svetla do povedzme aj tých vyjadrení, ktorých sme tu boli svedkami dnes, teraz alebo aj doobeda. O distribučných a tých prenosových poplatkoch som hovoril. Sú pod úradom pre reguláciu neviditeľné, ťažko, ťažko transparentne zdôvodňovateľné, nevidno do nich a z môjho pohľadu je to najdôležitejšie miesto, ktoré spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie. No ale hovoria sa tu aj iné veci, že tým zdrojom sú povedzme aj podpora obnoviteľných zdrojov. A k tomu by som sa chcel vyjadriť. Pretože tie ostatné poplatky, ktorými zvýhodňujeme isté výroby elektrickej energie, sú nasledovné:

    Odberateľ elektrickej energie zaplatí do Národného jadrového fondu a na prevádzkovanie jadrových elektrární dokopy 3,5 % z ceny. Do koncovej ceny elektrickej energie sa započítavajú aj ďalšie výdavky a to v roku 2011, čo som spomínal, to bolo pre obnoviteľné zdroje, výroby elektriny z vody, slnka, vetra, geotepla, biomasy a bioplynu. Osobitný doplatok bol pre vysoko účinné, vysoko účinnú kombinovanú výrobu a ešte sme podporovali aj ťažbu hnedého uhlia, ako tu hovoril, alebo fosílne palivá z hnedého uhlia, ako tu hovoril aj kolega Přidal. Ak by sme to zrátali, tak z jedného eura zaplatenej elektrickej energie sme najštedrejší boli k jadru, kde by sme zaplatili, platíme poplatok, teda Západoslovenskej energetike sa platil poplatok 3,5 centa z každého vyfakturovaného eura. Na podporu slnečných elektrární, a to podotýkam, to už bolo po tom Klondiku, kedy sa zastavilo, po prijatí novely zákona o obnoviteľných zdrojov za Radičovej vlády sa prakticky zastavil ďalší, ďalšie budovanie fotovoltických elektrární. Čiže to už bolo po tom Klondiku, kvázi. Takže na podporu slnečných elektrární to bolo z jedného eura 2,8 centa a na ostatné obnoviteľné zdroje to bolo 1,8 centa. Hnedé uhlie sme podporovali sumou 1,7 centa. To znamená, že napriek veľmi chybnému nastaveniu podpory fotovoltiky za Ficovej, prvej Ficovej vlády najväčšiu, najväčšmi v rámci poplatkov sa stále podporovalo, podporovalo jadro. Samozrejme, áno, aj, aj likvidácie.

    Kde som, tu som.

    Jadro je stále prioritou slovenskej energetiky a problém je, že ešte ani dnes nevieme, koľko nás bude stáť, hlavne tá likvidácia, ktorá, ktorá nás čaká, jednak z tých, ktoré už likvidujeme, alebo z tých, ktoré niekedy v budúcnosti likvidovať budeme. Chcem povedať jednu zásadnú vec. Dnes sa dosť rapídne znižuje cena silovej energie. Na berlínskej burze prvýkrát od roku 2005 klesla cena pod 4 centy za kilowatthodinu. Táto cena sa znižuje, silová energia, to znamená, to je tá prvá časť, o ktorej som hovoril, alebo dôvodom prepadu tejto ceny je prevyšujúca ponuka silovej elektriny vďaka obnoviteľným zdrojom napriek odstaveniu ôsmich atómových elektrární v Nemecku a v tej cene sú už započítané odstávky v roku 2015 a v roku 2017. Podľa štúdia nemeckého Institute for Future Energy Systems obnoviteľné zdroje energie tlačia na cenu jednoducho tým, že odhliadnuc od ich investičných nákladov, vyrábajú v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi a na liberalizovanom trhu a tak v podstate znemožňujú drahším výrobcom predávať drahšiu cenu energie. To znamená, Nemcom sa oplatila podpora obnoviteľných zdrojov energie podporným systémom, poplatkami, tým, že sa v konečnej fáze znížila cena silovej energie.

    Druhými, druhý, druhú myšlienku chcem vysloviť, ktorá sa týka diskusie o znižovaní cien elektrickej energie na Slovensku, kde sa zakorenil mýtus - a počuť to aj dnes -, že za vysoké ceny môže práve podpora obnoviteľných zdrojov. Už som ukázal, že prehnaná krátkodobá a pravdepodobne účelová podpora fotovoltaike mohla spôsobiť určitý výkyv, no z hľadiska súčasného útlmu nie je v žiadnom prípade tou oblasťou, ktorá by mohla s cenami elektrickej energie pohnúť.

    A pes je zakopaný tam, čo som hovoril v úvode, že máme veľmi vysoké zaťaženie v sieťových službách. A to sa ešte vypuklejšie preukazuje dnes, keď ceny silovej elektrickej energie v Európe klesajú a s našimi koncovými cenami sa nič nedeje. A tá hlavná príčina je, opäť poviem, v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý si neplní svoju funkciu. A hoci riešenie nevidím v jednoduchom, v jednoduchej zmene zákona, ktorú riešime dnes, ešte raz vítam aktivitu skupiny poslancov, aby sme diskutovali o tejto téme a hľadali spolu riešenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je Juraj Miškov. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Niet pochýb, že výroba a distribúcia elektrickej energie je významný priemysel, ktorý má priamy dopad na celé naše hospodárstvo. To celkom prirodzene priťahuje rôznych ľudí, ktorí cítia príležitosť zarobiť na energetike a niekedy na úkor nás všetkých. Jednu z takýchto možností týmto špekulantom poskytla prvá vláda Roberta Fica v roku 2009, keď spoločne so svojím nominantom, šéfregulátorom pánom Holjenčíkom spustila na Slovensku už spomínaný fotovoltický Klondike, ktorý sa nám, našťastie, podarilo vo veľmi krátkom čase podchytiť práve spomínanou poslaneckou novelou pána poslanca Jurčíka. Výkupné ceny, ktoré boli garantované niekde až k úrovni 450 eur za megawatthodinu na 15 rokov, boli nie zlatou, ale priam diamantovou baňou. No preto mi pripadá nesmierne perfídne, keď som minulý týždeň zachytil vyjadrenia Roberta Fica, ako hovorí o tom, že tie zelené energie môžu za vysoké ceny elektriny, a začal sa vyhrážať rôznymi bližšie nešpecifikovanými opatreniami, ako napríklad solárnou daňou a podobne. Mne to pripomína niekoho, kto založí požiar a namiesto toho, aby sa hrdinsky postavil a povedal zodpovedne, je mi ľúto, jednoducho založil som ten požiar, poďte mi ho pomôcť uhasiť, tak sa tvári, že s tým požiarom nič nemá, dobehne s hasiacim prístrojom a hrá sa na záchrancu.

    Návratnosť investícií v energetike a v prípade energetických celkov sa ráta v desaťročiach. Návratnosť pri fotovoltike bola podľa našich prepočtov niekde na úrovni 5 až 8 rokov. V prípade, že sa podarilo záujemcovi o stavbu fotovoltickej elektrárne získať aj prostriedky z eurofondov, tak sa posunula návratnosť tejto investície do piatich rokov. V prípade, ešte raz opakujem, v prípade energetiky, je to návratnosť priam zázračná. Celkovo bolo vo fotovoltike inštalovaných takmer 500 megawatt a tento sponzoring vybraných podnikateľských subjektov Ficovej vlády spôsobil, že od roku 2008 doplatili občania na túto adventúru zvýšením koncových cien energie o 21 percent. Áno, ja súhlasím s pánom poslancom Mikušom, že to nie je len o obnoviteľných zdrojoch energie, že to je aj o iných dôvodoch, ktoré prispeli k zvýšeniu tej koncovej ceny energie. Ako už spomínal takisto môj predrečník pán poslanec Mikuš, pri poklese cien silovej elektriny možno niekde na úrovni 25 až 30 % na Slovensku jednoducho ceny neklesajú.

    Možno pre objasnenie, už to tu takisto bolo spomínané, tá suma, ktorú platíme v účtoch za elektrickú energiu, sa skladá z deviatich položiek, v prípade právnických osôb je to 10 položiek a silová elektrina tvorí necelú polovicu. Tie zvyšné už boli spomínané, poplatky za prenos, distribúciu, dvojpercentný poplatok do jadrového fondu, DPH a teda hlavne už niekoľkokrát spomínaný poplatok za tarifu, za prevádzkovanie systému, ktorá obsahuje už spomínané náklady na obnoviteľné zdroje, ale napríklad aj náklady na dotáciu podpory ťažby domáceho uhlia a výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, že tarifa za prevádzkovanie systému obsahuje nielen náklady na obnoviteľné alebo tie čisté, tie čisté zdroje, ale aj na tie najšpinavšie zdroje. A opäť, toto všetko je skryté do poplatku TPS, ktorý platia ľudia vo svojich účtoch.

    Konkrétne Hornonitrianske bane sú pri ťažbe uhlia stratové a štát, presnejšie povedané občania a firmy takto dotujú súkromný podnik a táto dotácia je ukrytá v spomínanej tarife za prevádzkovanie systému. Asi nikoho neprekvapí, že dotácia na jedného baníka je o 700 eur vyššia ako jeho priemerná mzda. Môžeme sa iba domnievať, kde tých 700 eur mesačne pri 4 400 baníkoch, ktorí sú zamestnaní v Hornonitrianskych baniach, končí.

    Včera som si prečítal tlačovú správu, že už aj Brusel si všimol, že firmy na Slovensku platia najvyššie ceny elektrickej energie v kontinentálnej Európe, a začal nám to v správe vyčítať. Že ceny elektrickej energie pre firmy môžu byť naozaj témou, ktorá môže ústiť až k odchodom investorov zo Slovenska, potvrdili aj nedávne rokovania s U. S. Steel, po ktorých sa premiér obliekol do montérok, aby mohol víťazoslávne zahlásiť, že pracovné miesta sú zachránené a štátny rozpočet to nestálo ani cent. No akosi zabudol pripomenúť, že záchrannú akciu opäť zaplatí občan v účte za energie. U. S. Steel požadoval zľavu z poplatkov SEPS-u a výsledkom bolo memorandum, v ktorom sa okrem iného stal z vysokopecných plynov obnoviteľný zdroj energie, vďaka ktorému má aj U. S. Steel nárok na 15-miliónovú dotáciu po dobu 15 rokov. Skúste si tipnúť, v ktorom poplatku bude táto dotácia dômyselne ukrytá. V poplatku TPS.

    Týchto príkladov, ako sú ľudia a firmy rafinovaným spôsobom cez účty elektrickej energie oberaní o peniaze, by som mohol uviesť aj viac, ale chcel by som sa vrátiť možno k podstate predkladaného zákona. Na Slovensku platíme za elektrickú energiu ceny, ktoré vysoko prevyšujú priemer Európskej únie. Plnú zodpovednosť za reguláciu cien nesie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na ktorého čele už od roku 2007 stojí nominant SMER-u pán Holjenčík. Všetky regulačné rozhodnutia boli iba v jeho rukách, v nikoho iných, iba v jeho rukách. Pán Holjenčík nesie teda plnú zodpovednosť za neúmerne vysoké ceny elektrickej energie a ak by dnes platila novela, ktorú navrhujú moji kolegovia, pán Daniel Lipšic a Jana Žitňanská, ak by dnes platil tento zákon, tak pán Holjenčík by už dávno nebol predsedom ÚRSO a aj elektrina by, ako spomínali sme na tlačovej konferencii, bola pre štvorčlennú rodinu zhruba o 100 eur ročne lacnejšia. Preto napriek výhradám mojich kolegov z hospodárskeho výboru ja budem hlasovať za túto novelu nie jedným, ale všetkými desiatimi prstami.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom do rozpravy prihláseným písomne je kolega Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, k tejto téme, táto téma je pre mňa obľúbená a ja som k tejto téme vystupoval už nie raz, ale nie preto, že som odborník, ale preto, že na tejto téme sa dá, ale čiastočne tomu rozumiem, ale dá sa na tejto téme krásne dokumentovať to, že ako vieme všetko pokaziť, keď chceme, a ako sa nám v tom aj významne darí.

    Skôr ako poviem, ešte ja si neodpustím jednu vec, ja som si dlho hrýzol do jazyka, ale však po včerajšku už nemusím. Mňa tá, tá schizofrénia niekoho úplne posádza do stoličky, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní chrliť síru, že čo by sa stalo, keby vo Volkswagene niekto, keď tu Braňo Škripek v dobrej viere predkladal zákon, návrh zákona, že keby spal vo Volkswagene, a tu chrlil, takže sa triasli steny. A vlastne ja v zásade potom som si to uvedomil až neskôr, však jediný, kto tu spal pod kabátom po požití alkoholu, bol Matovič. Tak viete, to je, to je presne tá obludná, obludná schizofrénia v niekom proste a už ma naozaj, už niekedy nevládzem sa na to pozerať a počúvať, i keď som vytrénovaný dosť. Tak minimálne aspoň v niečom buďme tak ako konzistentný, tak aspoň sa zdržím, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keď to proste má také konzekvencie. Viete, že to niekedy rozum stojí.

    Ale k téme. Je naozaj hanbou, že nás Európska komisia musí upozorniť, tak jak nás upozornila, že tu máme problém s úžerníkmi. Viete, si predstavte, do toho Bruselu je predsa len ďaleko a oni nás upozornili, že čo to tam stvárate! Že prišla, tá nóta prišla, kde nás upozornili, že naozaj v tom systéme nebankových pôžičiek, že proste niečo nie je v poriadku. Je to hanbou. To je normálne taký pohlavok cez hlavu, že, že vás, oni nám musia, viete, tak dakedy že z Moskvy, tak teraz z Bruselu prišlo, že, že, že nehanbíte sa? Ono v zásade, to preložím z tej angličtiny, to je že, nehanbíte sa? Čo to tým ľuďom tam robíte? A teraz prišla ďalšia nóta o energiách, kde nás vlastne Európska komisia upozorňuje a znova nám predkladá, nehanbíte sa? Čo tam stvárate, preboha? Čo to tam robíte tým ľuďom, že prečo ich tam zdierate? Prečo im to robíte, však to kazí koniec koncov aj koncept tej našej spoločnej myšlienky. Viete, znova je to taký pohlavok zozadu pre nezbedného chlapca, ktorý nevie, nevie spravovať veci základné. Naozaj mi to tak niekedy príde a mne to je ľúto. V prvom rade je to obrovská hanba.

    Týmto parametrom, veľa tu odznelo, ja sa nechcem opakovať, naozaj k tej, k tej téme ukazovateľov, že kde sme to dopracovali, ale asi ideme v tej zásade. Ono tá zásada nie je nová. Ono tá zásada funguje relatívne cez stáročia. Čiže najlepšie sa zarába na chudobe. Na chudobe sa veľmi dobre zarába, hej? A my proste v tejto filozofii ideme. A bojím sa, že budeme to rozširovať. A to je jasný prípad toho, hej, že aj v tejto energetike, lebo to sú čisté peniaze, tie peniaze skôr či neskôr musia prísť na ten účet. Lebo vy ráno, keď sa zobudíte, potrebujete si zasvietiť. Možno niekde v tých stredovekých osadách, žiaľ, na východ od Popradu, tam to zvládnu aj o sviečkach, hej. Ale preto je to ten stredovek, ale poväčšine, a to je tá odkázanosť. A kto manipuluje s tou odkázanosťou, to znamená, viem, že ste odkázaní, tak viem, že s vami môžem robiť, čo chcem. Viete. A to je proste, už aj taká morálno-etická rovina celého problému, že čo to tým ľuďom som schopný urobiť. A som to schopný urobiť, robím to, dlhodobo to robím a až ma objavili v Európskej únii, teda Komisii a prišla nám, prišiel nám pohlavok.

    No nie je to dobrá vizitka. To je dokonca veľmi zlá vizitka. Veľmi zlé vysvedčenie. Že naozaj sme napchali cez energetické poplatky a cenu energie sme si, sme sanovali niekoho projekty, ktorí objavili zlatú, dokonca diamantovú a neviem akú. Ja nikdy nebudem, som oprostený dvoch základných vlastností ľudí žijúcich v tejto oblasti: závisti a nenávisti. Nikdy nikomu nebudem závidieť jeho šikovnosť, schopnosť vyrobiť, zarobiť, nikdy. Ale toto nie sú schopnosti, ktoré sú hodné obdivu. Tieto špekulatívne záležitosti a tu sú. Tu ich jasne je identifikované. A nerozpakuje sa nikto, hej. Že proste sa do toho biznisu vnorili tí ľudia, objavili to eldorádo a pokračujú v tom. Ten parameter sa volá, to ešte poviem, tá energetická chudoba, že to sme, to niekde bolo. Oni, že ako sa vlastne počíta. Tam sú rozdiely v metodike, nevieme sa ustáliť. Ani Európska komisia nevie tú metodiku, že kedy ako. Ale už či jednou, alebo druhou metodikou, tak stále sme, ak nie najhoršie, tak myslím, že druhí najhorší z pohľadu energetickej chudoby. To znamená, energeticky sme najchudobnejší. To znamená, podiel našich výdavkov na energie za chod domácnosti je najvyšší. To znamená, že zase ďalšie, jedno z ďalších smutných prvenstiev. A naskladanie to, že z čoho to, čo vám z tej ZES-ky, alebo z VSS-ky, alebo SSE-sky príde ten účet, z čoho je nastavený. To tu už kolegovia viacerí povedali, tam my sme si to dali vypočítať. To OZ a KVET, to znamená obnoviteľné zdroje, to, vysoko kombinované za rok 2012, boli, myslím, 340 miliónov eur. To sú obludné peniaze, keď si to zoberiete.

    Taký, dovoľte jeden hrubý výpočet, ktorý, samozrejme, treba korigovať. Ak máme milión odberných miest, tak to je 330, ale to nesedí, lebo to by bolo, lebo, samozrejme, niekto spotreboval viac, niekto menej. Ale chcem tým povedať jednu vec, aj pre občanov že je to veľa. Tak či onak, je to veľa, hej. 330 miliónov dolárov na podporu je veľa. My sme to vytunovali. Európska komisia to v zásade nemyslela až tak zle, keď vydala tie vyhlášky, že treba podporovať. My sme to však vytunovali tak, že sme pomohli ľuďom, a ja som ich už aj minule menoval. Teraz ich už menovať ani nebudem, aby to niekto si nevzťahoval. Proste ľudia, ktorí to nepotrebujú, aby zarobili na biede. Ale napriek tomu, keď sa tá možnosť vytvorila, no tak prečo by trošku neopáčili, keď je v takej možnosti. Ale tie možnosti im dávame my zákonodarci, to znamená, my nastavujeme, a ak by sme chceli sa nad tým zamyslieť a povieme si: Je nám alebo začína nám byť ľúto tých našich ľudí. Začíname s nimi cítiť. Nie tak iba týždeň, dva týždne pred voľbami, ale aj tri roky pred voľbami. Lebo ja konzistentne sa tej téme venujem, dlhodobo, aj sa, som rád, že ožíva, lebo to bolo také tabuizované, ale som rád, že ožíva. Teším sa tomu. Možno na konci si povieme, že začína nám byť ich fakt byť i ľúto. Či aj z pohľadu úžerníkov, ale aj z pohľadu tejto energie. A ideme hľadať možnosti, ako z toho von. Už obzvlášť, keď už aj Európska komisia nám vystavila takúto vizitku, akí sme proste neschopní. Teda schopní pre niekoho a neschopní voči vlastným občanom.

    No jeden z návrhov je tu predložený. Treba sa tešiť vôbec aktivite. Ja to poviem tak, aj, aj niekedy aj málo je viacej ako nič. Čiže aj to je to, v rámci konceptu, že to ožívame, že si to niekto doštuduje, naštuduje, že proste sa tá téma niekde zachytí jemným týmto. Že to rozvíri, to všetko sedí, sedí v lajne a na konci môže byť výsledok. Ja nepredpokladám, že toto bude výsledok, dnešný predložený návrh, lebo aj z politických dôvodov asi predpokladám, že sú tam, tak ako vo všetkom sú, aj by som povedal vecné nejaké pripomienky. Ale ja teraz sa netrúfam ich posúdiť, ja to skôr vyhodnotím politicky, že asi pre túto chvíľu, pán kolega, vám to neprejde, lebo. I keď to môže byť aj dobré, možno to je aj dobré. Aj zámer je dobrý, i keď realizácia asi, zámer je, to nikto nespochybňuje. To je určite. Ale že či realizačne? Ja neviem, natoľko som sa tomu tak hlboko nevenoval, aby som nepovedal chybu. Ale plníte jednu veľkú, dôležitú úlohu, aj toto splnilo jednu veľkú, dôležitú úlohu, že to počúvame, že to sa niekde zjaví a budeme sa o tom rozprávať. A budeme asi. Znova, nemám pocit, že vymyslíme koleso. Ale vymyslíme niečo, čo už niekde možno bolo aplikovateľné, keď niekto niekde spravil chybu, tak sa ju snaží korigovať. Už to tu zaznelo, že ak ste niečo nastavili zle, ale splnili, ale prijali sa určité záväzky, hej, to tiež nemôžte záväzky, že včera som to podpísal, ale dneska si už nepamätám, to tiež takto nefunguje. Takže je asi jedno z tých riešení, čo tu tak voľne pláva svetom.

    To solárne zdanenie, alebo dodatočné zdanenie. I keď je to možno menej štandardná vec, ale je to tak, v neštandardnej veci asi musíme zniesť aj takúto menej štandardnú vec. Ale to riziko hrozí, že tým dodatočným zdanením by sme znova len niekomu dali ďalšie peniaze, s ktorými bohvie čo urobil. Takže skôr, ako by sme mali rozprávať alebo ísť tým smerom, tak rozprávajme o tom, ako ich viazať a účelovo viazať, že sa musia vrátiť do toho systému na dotovanie tej výstupnej ceny pre toho konečného Fera Mrkvičku, ja neviem, z Palárikova, ktorému príde účet z SSE-sky, vtedy je to, by to malo význam, hej. To znamená, ale to ja nepasujem, že viem takúto ťažkú novelu predložiť. A neviem, že koľko úskalia kde je. Ale asi, myslím, že to niekde v Čechách takto robili, asi týmto smerom sa budeme musieť nakoniec vydať. Pokiaľ, samozrejme, pokiaľ povieme, že nám záleží na ľuďoch. No pokiaľ nie, tak to ustojíme, hej. Však to ustojíme do volieb. Pred voľbami sa všetci rozbehneme a budeme hovoriť, jak nám na ľuďoch záleží, toto bude vďačná téma. Toto určite aj zaznie, ale my to môžme kľudne vyriešiť už teraz. Nemusíme si to šporiť do volieb, môžme tým ľuďom s účtami za elektriku pomôcť už teraz, obzvlášť, keď sme utŕžili veľkú hanbu, že už Európska únia nás k tomu vyzýva.

    A to ešte nehovorím k tomu, to sú už také technické veci, ale predsa len, len pre pamäť, aby zazneli. Pán kolega Mikuš to tu spomínal, že ceny klesajú. Ono v zásade aj kvôli tomu klesajú, ako vy vravíte, že teda podporou, i keď ja si nemyslím, že tak absolútne to platí. Ono tie ceny klesajú preto, lebo zatepľujeme, lebo otepľujeme, lebo máte LED diódové žiarovky, hej. A hlavne energeticky náročné výroby sú už dávno v Ázii, hej. Čiže to je najkľúčovejší moment. Ono, to je ten obrovský paradox, že u nás tí ľudia mohli, nie keď sa vzchopíme a povieme, že budú platiť menej, u nás už mohli dávno platiť menej. Tri roky, štyri, päť rokov mohli platiť o 30 % menej a nič by sa nestalo, lebo presne takto dlhodobo klesá elektrika. To by sa, ale sa nezohľadňuje. Ale my oslavujeme ako úspech hodný bronzovej plakety, že o tri percentá, alebo že zafixovali ceny, alebo respektíve, že o tri percentá klesli. To minule pán minister Kaliňák tak na mňa, že idú dole o tri percentá. Nie je to výsledok hodný bronzovej plakety. To je na ošálenie.

    Elektrika mala byť už dávno o 30 % lacnejšia a boli by sme tam, kde sú štandardné krajiny, kde majú štandardných volených zástupcov, ktorým, samozrejme, záleží na tom, že chodia pomedzi ľudí nielen pred voľbami, hej. A že im teda skutočne záleží na tom, že aký život žijú. Takže aj to je tým ľuďom možno potrebné povedať a hlavne sa vysporiadať s tým, že už to neskryjeme, už to nezakryjeme, už to neučešeme, už to neutopia v JOJ-ke, že nič sa nehovorilo, lebo však cez nejaké záujmy niekoho, však tie soláre má niekto. Vieme kto, a ten, toho to bude trápiť a ten to nejak. Viete, to už to neučešete, už to neschováte pod koberec, už to neschováte pod deku. Už je to hanba.

    A jasne nám to dokázala aj Európska komisia, kde nás na to upozornila. A tým končím, hej. Vo voľnom preklade nám povedala, je to fakt smutné a je to hanba, že čo ste schopní tým vašim obyvateľom urobiť. Keď tak biedne na tom sú, tak biedne tie platy majú, tak biedne tie, proste celá tá krajina je, aká je. A ešte ste schopní z nich vydrieť za tú elektriku také hrozné peniaze, že je to fakt na pováženie. To je preklad. Voľný preklad toho, tej nóty z Európskej komisie.

    A, pán kolega, oceňujem vašu chuť a vôľu. Verím, že nájdete aj ďalších nasledovníkov, ale nie takých proklamatívnych, hej, lebo tu proklamácie je dosť, ale reálnych, to znamená, naozaj, že reálne niekto príde s niečím reálnym. Nie tak z jedného súdka trošku a uvidíme, že kto zavolá, alebo nezavolá, že komu by ublížilo, keby sa tá daň za tie soláre schválila. No niekomu by to ublížilo. Asi niekomu veľmi. Ale to nie je našou úlohou, hej, tu analyzovať, či to niekomu ublíži, alebo neublíži. Prežije, hej. Ale našou úlohou je túto krajinu robiť udržateľnou - a tam máme vysoký deficit. Takže najvyšší čas sa k tomu postaviť čelom. Pán kolega, držím vám palce.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, položil si také dve otázky. Že prečo nie je lacnejšia energia u nás. No ja sa spýtam, prečo by mala byť, keď nič nerobíme. V Nemecku si urobili energetickú víziu niekedy okolo roku 2000. Takých osem rokov, desať o nej riadne diskutovali a začali konať. Urobili masívnu podporu obnoviteľným zdrojom energie, ktoré zatlačili cenu silovej energie dole, na ktorú možno my dnes doplácame. Ale napríklad v Nemecku komplet poplatky alebo dotovanie obnoviteľných zdrojov sú prenesené na rodiny. To firmy neznášajú. U nás je, u nás, u nás všetky poplatky znášame zhruba rovnako, a preto naše firmy sú nekonkurencieschopné voči Nemecku. Možno by stálo za úvahu, a to som práve mal na mysli, že na tú energetiku sa musíme pozrieť komplexne. Ak ideme podporovať obnoviteľné zdroje a podotýkam, sme v režime, že sme sa zaviazali do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 %, niečo bude treba zrejme robiť aj s prenosovou sústavou. Chcem len povedať, že možno by bolo za úvahu aj napríklad to, kto sa bude akým dielom podieľať na tých poplatkoch. Nie všetky, nie všetci rovní, alebo všetci. Napríklad rovnakým dielom tá rodina, ktorá je na hranici energetickej chudoby, alebo nejaký nazvem to milionár, ktorý vyhrieva dva bazény. To ale je komplex pohľadov na tú energetiku a nedá sa to riešiť, odtrhnúť to tak, ako to, bohužiaľ, rieši naša vláda, ale aj prvá Ficova vláda, súčasná vláda, a potom sme tam, kde sme.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. A k tým fotovoltaickým článkom, článkom sa chcem vyjadriť. Tiež ma to trápi koľkokrát, keď prechádzam krajinou, krajinou našou autom a pozriem sa, že tieto fotovoltaické články zaberajú úrodné pôdy na Slovensku. Veľmi ma to mrzí. Susedné krajiny tiež majú to, tú fotovoltaiku, ale v prevažnej väčšine, keď si všímam, tak je to naozaj na hospodárskych budovách, na školách, administratívnych budovách, na parkoviskách. Tam, kde v podstate by to dávalo aj svoje opodstatnenie. Nehovoriac už o tej skutočnosti, ktorá tu u nás na Slovensku je, že 15 rokov garantované ceny, ktoré sú nevýhodné, a my všetci v podstate spotrebitelia elektrickej energie máme zaplatiť v podstate súkromným podnikateľom to, že oni si nejak, boli šikovní v legislatíve, sa vedeli zorientovať. Je to veľmi nespravodlivé voči ostatným občanom Slovenska. Navyše ďalšia vec je taká, cena energie ak by zlacnela, čo zatiaľ je pravý opak a je najdrahšou v Európe, ak by šla dole, tak mohlo by to zlepšiť aj životnú úroveň mnohých rodín.

    Najväčší problém, ktorý tuná vnímam, tak to je ten záber poľnohospodárskej pôdy. Toto vnímam ako veľmi negatívnu vec. Do budúcna by naozaj ten záber tej poľnohospodárskej pôdy tuná nebol. Pôdu si máme šetriť. Zaberáme ju pod diaľnice, pod železnice, rôzne iné veľké stavby, ktoré máme tuná, sklady, hypermarkety. To Slovensko nie je až takou veľkou krajinou, jednoducho potrebujeme mať aj pôdu na to, aby sme mohli dorábať chlieb v našej krajine. Pán minister tu spomínal, v sebestačnosti sme veľmi slabí, na úrovni 40 %, čo je veľmi slabé...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pre istotu ešte zopakujem, je hanbou, že nás musela Európska komisia vyzvať, aby sme s tým niečo robili. To je obrovskou hanbou a na to, aby sme sa doznali toho, ale doznali aj výsledku, pán kolega Mikuš, a na vás prípadne, lebo aby sme neskončili znova v kategórii svetový mier. Nemáme, neviem čo teraz, viete, že teraz prenosovú sústavu, nie. Povedzme, že do mesiaca vyzveme, že, lebo dá sa začať hneď, dodatočne zdaniť a to som zvedavý, jak tu budú niektorí spievať akým tenkým hláskom. Ale dodatočne zdaniť, ale všetky tie peniaze vrátiť do toho systému tak, aby sa to v tom účte za telefón, keď príde Jánovi Mrkvičkovi z Tomášova, aby sa mu to tam objavilo. To môžme urobiť ako prvé. Potom môžme naháňať svetový mier, ale poďme postupne, nech to odbúda a na konci aby sme neutŕžili ďalšiu hanbu, že nás budú iní upozorňovať, že čo to tým ľuďom ste schopní vlastne urobiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Otváram ústnu rozpravu. Do ústnej rozpravy sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.

    Pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca. Priznám sa, rozhodol som sa prihlásiť do rozpravy len veľmi krátko po tom, čo som si vypočul príspevky, ktoré tu odzneli, len preto, aby som azda tak trošku osobne vysvetlil, že prečo podporím tento návrh zákona a prečo si myslím, že napriek mnohým možno odborným výhradám ide určite správnou cestou.

    My sme sa v tejto debate tu v pléne dotkli mnohých oblastí a energetika je oblasť naozaj veľmi komplikovaná. Od toho jadra problému sme sa dostali až k zabratiu poľnohospodárskej pôdy fotovoltaickými elektrárňami, ale tým jadrom, tým zdrojom celého problému, ktorým Slovensko trpí, je nejasná, nesprávna a netransparentná regulácia v energetike, ktorú má v rukách Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To je to, čo kritizovala aj Európska komisia vo svojej správe. Európska komisia vo svojej správe napísala, že nie je úplne jasné a zrozumiteľné, ako ÚRSO stanovuje regulované ceny. Takýto výrok napríklad znamená, že všetci, ktorí sa budú chcieť so štátom o stanovenie regulovaných cien v budúcnosti súdiť, ako boli napríklad zahraniční akcionári v SPP, majú obrovskú zbraň v rukách na medzinárodných arbitrážach: vyjadrenie Európskej komisie, ktoré hovorí, že regulácia a teda stanovovanie cien energetiky na Slovensku je netransparentné. Čiže je to naozaj obrovský a veľký problém.

    A prečo tento problém existuje? Prečo, keď základom správnej regulácie cenovej je práve tá jasnosť, férovosť a transparentnosť podmienok, prečo na Slovensku toto nedokážeme splniť? Osobne som presvedčený, že je to taký pozostatok tej takej byzantskej mentality, byzantskej ako v protiklade s anglosaskou mentalitou. Anglosaský systém, kde platia pravidlá, ktoré platia rovnako pre všetkých bez ohľadu na to, kto je kto, a byzantský kultúrny systém, ktorý je založený, kto koho pozná a kto si čo vybaví. Prirovnal by som to takou paralelou k tomu, prečo som napríklad presvedčený, že voliť si generálneho prokurátora a možno aj sudcov na Slovensku priamo občanmi je nevyhnutné. Nebol som o tom presvedčený, možno pred dvoma rokmi by som mal iný názor, avšak keď vidím, ako takýto uzavretý systém ako súdnictvo funguje, funguje na osobných vzťahoch a prepojeniach, kde do funkcií nastupujú deti tých, ktorí tam pracujú. Dnes systém je uzavretý, systém jednoducho funguje a nedá sa nijak narušiť, dá sa narušiť len nejakým výrazným externým šokom, tým, že dovolíme prísť zvonku niekomu úplne inému, kto doteraz nebol súčasťou fungovania tohto systému, a to napríklad zavedením priamej voľby.

    A podobne to je aj v energetickej regulácii na Slovensku. My sme si problém nejasnej a nesprávnej regulácie uvedomovali, aj keď sme boli vo vláde, avšak chápadlá tohto uzavretého systému, založené na tom, kto koho pozná, boli také silné, že dokonca ani naša vlastná vláda nedokázala presadiť zákon, ktorý by sa zbavil pána Holjenčíka, ktorý zastáva dve, dve, dokonca protiprávne, protizákonne zastával priamo dve funkcie. Pretože chápadlá boli také silné, že sa na tom nedokázali zhodnúť ani všetci koaliční partneri v tom čase. A je tu viacero kolegov, ktorí vedia presne, aká situácia vtedy bola a prečo sa nepodarilo presadiť legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila prijať nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zlepšiť, stransparentniť systém cenovej regulácie v energetike na Slovensku. No a keď máme takýto uzavretý systém, ktorého chápadlá sú strašne silné, tak jednoducho problém nemôžeme šetriť pinzetou. Niekedy naň musíme zobrať sekeru. Áno, určite správnejšie by bolo prerobiť celý systém cenovej regulácie, zaviesť opatrenia, ktoré sú bežné. Napríklad benchmarking jednotlivých oprávnených nákladov v rámci Európskej únie, avšak, keďže vzhľadom k obsadeniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví existuje minimálna, až žiadna šanca, že dokáže cenovú reguláciu v energetike v súčasnom personálnom obsadení zmeniť a zlepšiť, treba prijať riešenie, ktoré je možno viac sekerou než pinzetou, a jednoducho vniesť z externého prostredia do cenovej regulácie systém, ako je benchmarking finálnych cien a poplatkov na základe priemeru Európskej únie, zaviesť takýto strop, ktorý sa bude odvíjať od priemeru ostatných krajín. No a potom už ani ten uzavretý byzantský systém, ktorý v cenovej regulácii u nás na Slovensku existuje, nebude mať na výber, len sa bude musieť prispôsobiť.

    Uvedomujem si, že toto nie je riešenie problému v rukavičkách. Uvedomujem si, že je to riešenie pomerne silové, avšak, bohužiaľ, tak ako ma možno mnohí kolegovia poznajú, že som takým večným optimistom, v tomto som skeptický, že sa nám to počas najbližších 7 rokov podarí vyriešiť akýmkoľvek iným spôsobom, preto s čistým svedomím za tento návrh zákona zahlasujem.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Mám taký dojem, že situácia, do ktorej sme sa v tejto oblasti dostali, a stratégia, ktorú sme zvolili, je čosi ako pravý opak žiaducej stratégie win-win, alebo stratégie dvojitých či viacnárodných víťazstiev. A táto naša stratégia viacnásobných prehier sa vyznačuje neadekvátne vysokými cenami, ktoré za elektrickú energiu v súčasnosti platíme. Zároveň dosť pomýlenou koncepciou realizácie obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je za istých okolností určite žiaduca, len ju treba robiť inak. Na tom sa asi zhodneme všetci, aj keď môžeme mať odlišné názory na to ako. Ale čo je dnes napriek bohatej diskusii trošku málo zdôrazňované, zdôrazňovaná tretia porážka v tomto celom, je kompromitácia vlastne rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov, ktorá je do budúcnosti žiaduca. Vyzýva nás k tomu aj stratégia 2020 a my teraz zvaľujeme ako keby všetku vinu na obnoviteľné zdroje, hoci aj na konkrétnych číslach tu bolo dnes niekoľkokrát dokumentované, že ani tú hlavnú vinu tie obnoviteľné zdroje nemajú, ale tak či tak ich celá táto diskusia výrazne kompromituje a bude problém potom presvedčiť všetkých zúčastnených v budúcnosti, že sa majú zasadzovať za podporu obnoviteľných zdrojov, ak si takto vlastne podpílime konár pod sebou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Ja chcem pánovi kolegovi poďakovať aj za ten príklad s tou Byzanciou. Ja ho teda poznám už dávno a ja sa mu tak vnútorne bránim, lebo je, môže byť aj takým kľúčovým, hej, či sme, aký typ kultúry sme, čiže viem o ňom, teda je odvážne, že ho predstavil. Ja som, v takých neverejných kruhoch sme sa o tom rozprávali. Sú tam silní zástancovia toho, že Byzancia je tu úplne jasná, že vlastne tu je dokonca centrum Byzancie. No ale dá sa to buď akceptovať a môžme to skúsiť zmeniť, to je zase aj na nás. Ale ja by som skôr ináč povedal, pán kolega, lebo z toho vlastne, čo ste hovorili, tak znova, na a la svetový mier. Niekde, hej, ale ja keby som sa vás spýtal teraz, keby sem prišiel zákon o dodatočnom zdanení, podporíte alebo nepodporíte? To je pre mňa kľúčový moment. A ktorý by zabezpečoval to, že nájde sa mechanizmus, ako tie peniaze sa vlejú do toho istého systému a Fero Mrkvička v Tomášove bude mať o 15 eur nižší účet. Podporíte alebo nepodporíte? Jednoduchá otázka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno dokážem nadviazať na oboch kolegov naraz. Čo sa týka tej priamej otázky, Lojzo, podporil by som ho na základe skúseností z Českej republiky, kde existuje už aj judikát Ústavného súdu, ktorý povedal, že také zavedenie takejto dane je v súlade s ústavou, a dokázal ho aj presvedčivo odôvodniť. Problémom však je to, že problém nie je v obnoviteľných zdrojoch, kam sa uberala táto debata. Problém je práve v tom, že neexistujú férové a rovné podmienky regulácie, ktoré keby boli a boli jasne nastavené a bola jasná koncepcia a držali by ju v rukách ľudia, ktorí by dokázali fungovať anglosasky a nie byzantsky, tak by nikdy nenastal ani ten Klondike fotovoltický, ani by sa nerozdalo 12 megawattov tých prvých, ktoré robia najväčší problém, fotovoltických veľkých elektrární ľuďom v netransparentnom tendri z piatka do pondelka, ktorí takto prišli v podstate k obrovským majetkom, ani by sa nerozvíjal ten ďalší problém, ani by sme nemali takú vysokú TPS-ku a cena elektriny by bola lacnejšia. Ale to je systémové zlyhanie, to nie je len o tom, že poďme sa baviť, či je fotovoltaika dobrá, alebo zlá. S kolegami to máme dávno vydiskutované a vieme, aký by bol systém najlepší a ten systém sa dá okopírovať zo Slovinska. Malé zdroje do 100 kW, nech sa páči, roztrúsené po krajine, umožňujú vyvažovať sieť. Problém je, že systém ako taký je zlý, pretože funguje byzantský a ono možno to naozaj máme v tých svojich črtách a vo svojej kultúre, ale prinajmenšom v takých veciach, ako je súdnictvo alebo ako je regulácia cien energií, ktoré platia všetci ľudia, by mal fungovať systém anglosaský, čiže jasné a presné pravidlá, ktoré sú tvrdo vymáhané a platia rovnako pre všetkých. A nie, že niekto príde a dokáže si vybaviť niečo, čo potom platíme vo veľkom všetci, napríklad v účtoch za elektrinu. A preto je tento zákon dobrý, lebo dokáže priniesť riešenie, ktoré síce problém nevyrieši, ale aspoň...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Všeobecnú rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Pán poslanec, ako navrhovateľ chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem na to, čo hovoril aj pán poslanec Hlina, aj pán poslanec Chren teraz v tom závere, lebo myslím si, že aj energetická politika, videli sme to aj pri návrhu zákona o PPC, tak poviem, v decembri minulého roka akoby ukazovala nejaký rys toho, ako Slovensko dnešných dní funguje. Ja si myslím stále, že Slovensko prináleží historicky, kultúrne k západnej civilizácii a tá hranica západnej a východnej civilizácie ide niekde cez Ukrajinu. Ja nechcem teraz riešiť stred civilizácie ani Hundingtona, ale myslím si, že je tam veľká inšpirácia. Lenže v poslednom čase sa Slovensko skôr blíži k tej civilizácii východnej a poviem vám, v čom to vidím, a aj v energetike. Napríklad v tom, že sa nepodporujú aj v tejto oblasti tí malí a drobní podnikatelia, ale oligarchovia. O čom bol v decembri minulého roku návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie?

    A teraz budem možno aj trošku osobný. Keby na problém tohto zákona, že sa zvyšuje podpora pre paroplynové cykly z 200 na 300 megawatt, ma neupozornili odborníci z energosektora, ten zákon dnes je podpísaný, je platný a účinný. Penta má 30 mega, 30 miliónov každý rok, 15 rokov, a ja sa nechcem dotýkať nejakých odborníkov na energetiku ani opozície, ale keby som to vtedy tu v parlamente neotvoril, ten zákon je schválený. Som rád, že sa potom k tomu všetci pridali, boli tlačovky veľké, je to fajn, bolo to dôležité a SMER ustúpil, ale bol by som v tomto trošku opatrný naozaj v tom, s kým čo konzultovať, s akými odborníkmi a s akými nie, lebo ukázalo sa, že konzultácia moja s odborníkmi bola správna a tu nám to takmer uniklo. A možno otázka znie, koľko ďalších vecí uniká, lebo to bola aj šťastná náhoda, že ma na to upozornili ľudia od fachu.

    Ja by som ešte sa predsa len vyjadril k tomu, čo hovoril pán poslanec Přidal. Mne je inak ľúto, že v tejto diskusii, ktorá pre ľudí je strašne dôležitá, lebo ide o to, koľko budú mať, aké budú mať ceny elektriny. V Bulharsku, kde bola nižšia cena elektriny a tam padla vláda, tak je to tak naozaj, že zopár vládnych poslancov, ale v poriadku aj, aj, aj to samozrejme že o niečom vypovedá podľa mojej mienky. Ale k riešeniu. Myslím si, že za rok a štvrť v tomto parlamente nezaznelo žiadne iné riešenie. A spomenul som to aj včera, nie je možné poraziť niečo ničím. Nie je možné poraziť niečo ničím, dnešný systém je samozrejme že zlý. Aj navrhovaná novela nie je ideálna, má problémy, takže čo, no tak nerobme nič. V princípe treba zlepšiť reguláciu, no však áno. Ale oni tam pána Holjenčíka zabetónovali na koľko rokov ďalších, šesť či koľko? Čiže tadiaľ cesta asi nevedie, musím povedať, sa mi zdá.

    A robiť nič a kritizovať všetky návrhy ako nevykonateľné, je podľa mňa málo. Pritom ja odmietam, že ten návrh je nevykonateľný. Táto istá kritika bola pri referencovaní cien liekov, bude to nevykonateľné. Je to vykonateľné a funguje to. Bola otázka, čo keď to zavedú iné krajiny Európskej únie všetky. No tak matematicky, ak to zavedú, tak bude rovnaká cena vo všetkých krajinách EÚ. To je jasné aj pri liekoch. Ale oni to teda nezavedú, ale aj keby to zaviedli, tak to riešenie matematicky asi, asi je jednoznačné. Čiže toho by som sa, toho by som sa neobával. Teraz, keď Eurostat vie porovnávať ceny elektriny, poplatkov, tak si myslím, že to je nejaká berná minca, ktorá dôležitá je a ktorá, ktorá môže slúžiť ako to porovnávacie, porovnávacie kritérium. Ja by som, a oceňujem aj tých poslancov, ktorí návrh podporia, a oceňoval by som ešte viacej návrh poslancov, ktorí, ktorí ho kritizujú, ak by dali návrh na vylepšenie. By povedali, že tak toto sa nám celkom, bolo by to treba v druhom čítaní trošku ešte vylepšiť alebo zmeniť, alebo navrhnúť iné riešenie pre ľudí, aby nemuseli platiť také vysoké ceny elektriny a tak zničujúce ceny elektriny neboli pre podniky.

    Ja som to spomínal v úvode. Veľký segment našej ekonomiky je energeticky náročný. To znamená, náklady na elektrinu tvoria možno 20 percent z celkových nákladov fabriky, ak sú najvyššie v Európskej únii, tak to mimoriadne ničí ekonomiku, ničí konkurencieschopnosť našich podnikateľov, ničí pracovné miesta našich ľudí. A znovu spomeniem to Bulharsko, ja teda tu druhé Bulharsko nechcem, ale myslím, že sme dosť blízko tomu.

    A ani ma až tak už nezaujíma, kto čo zavinil v minulosti, nezavinil, skôr ma zaujíma nájsť riešenie. Áno, ja si myslím, že to, čo ste v roku 2009, a to, čo vám posvätil potom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to, že umožnil biznis pre oligarchov v energetike na úkor bežných ľudí, bežným domácnostiam vyťahujú oligarchovia peniaze priamo z vačku, to je zodpovednosť bývalej vlády pána Fica. Áno, je to jednoznačné a keď dnes pán Fico hovorí, že ako pri VSŽ, že ideme to asi teraz riešiť, už to možno niekto spomenul, keď niekto robí požiar, tak je podpaľač, nie hasič. Ani keď si oblečie hasičskú uniformu a bude sa tváriť, že má hasičský výcvik. Je proste podpaľač. A v tejto veci cien elektriny na Slovensku je pán Fico podpaľač, a nie hasič.

    Ale ak naozaj nechceme ani sociálne nepokoje, ani druhé Bulharsko, tak si myslím že jediná cesta je to riešiť konkrétnym návrhom. Ja nebudem predstierať, že návrh, ktorý som predložil, on je naozaj inovatívny, je zaujímavý a pri cenách liekov funguje napriek rovnakej kritike, ako povedal môj kolega Přidal. Vtedy bola rovnaká kritika v parlamente, nepôjde to, nedá sa, nevykonateľné, rovnaká. A funguje to.

    A moja skúsenosť je, že ak sú inovatívne riešenia, musia byť premyslené, samozrejme, stretávajú sa, a teraz to poviem z mojej oblasti, s veľkou mierou kritiky v tej brandži niekedy. No toto sa nám, to je niečo, čo prekračuje náš zabehaný model myslenia, náš zabehaný model v strane, to nebude fungovať. Poviem z tej mojej oblasti. Pamätám si, keď sme robili Trestný poriadok nový a zaviedli sme dohodovacie konanie pre trestné činy, tak takmer všetci sudcovia a prokurátori hovorili, to nebude u nás fungovať, to je zlý model, to je niečo nové, to na Slovensku nemôže fungovať. Po siedmich rokoch to funguje ako hodinky a si to nenechá zobrať už nikto v justícii. Takže by som možno jediné, o čo by som sa snažil, o nejaké pochopenie alebo minimálne nejakú mieru veľkorysosti pri rozmýšľaní aj nad riešeniami, ktoré sú inovatívne. Lebo opakovať stále, že problém je v regulácii, treba tam urobiť poriadok v ÚRSO, no v poriadku, ale to je nereálne, v tomto okamihu je to nereálne, je to mimo výseč reality. Čiže opakovať len to, že je to riešenie, znamená vlastne v princípe nenavrhovať riešenie žiadne. Takže by som kvôli týmto argumentom aj kvôli tomu, aby ste, by som povedal, že s pochopením vnímali ten návrh novely a navrhované riešenie, ktoré novela navrhuje, aby ste tento návrh novely zákona podporili. Tým sa obraciam skôr, samozrejme, k opozícii, je mi ľúto, je mi ľúto, že vládna koalícia rok a štvrť tento problém, vládna koalícia, no koalícia, vládna koalícia oligarchov nevyriešila tento problém, ktorý spôsobila a ktorým a vďaka ktorému alebo kvôli ktorému trpia naše domácnosti, bežní ľudia, chudobní ľudia. To nie sú, to nie sú istoty. Istoty dostali tí energetickí oligarchovia na 15 rokov, tí majú istoty, blahoželám. Ale ja si myslím, že práve tí ľudia by na Slovensku konečne istotu zárobku, istotu beztrestnosti mať už konečne nemali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja nebudem hovoriť dlho, lebo sa mi zdá, že všetko tu už odznelo, že jeden druhého nepresvedčíme. Pán kolega Lipšic hovorí o tom, že je nereálne spraviť poriadok na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Je to tak rovnako reálne ako to, že spravíte ten poriadok týmto zákonom, o nič menej ani o nič viacej. Viete, aký bude jeho osud. Jednoducho, ja trvám na svojom, že porovnávať lieky s elektrinou sa nedá, a viem o čom hovorím, jednoducho tie podmienky krajiny od krajiny sú rôzne. Vítam tento zákon ako podnet do všeobecnej diskusie, aj odbornej diskusie, rozumiem aj pánovi poslancovi Chrenovi aj Miškovovi, ktorí sa tomu rozumejú, prečo podporia váš zákon, možnože pred 10 dňami by ho ešte nepodporili, ale rozumiem, prečo ho podporia. No a ďakujem ale všetkým vystupujúcim, ktorí vystupovali, či to bol už pán kolega Miškov, Mikuš, Hlina, Chren, ešte tu bol nejaký jeden poslanec, ale nepamätám, lebo nič podstatné nepovedal.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 485, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 466.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní. Návrh zákona, ktorý predkladám so svojimi kolegami, považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Tento návrh vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodiny zapojiť sa do vlastných podnikateľských aktivít a tým zaistiť pre ich rodiny dlhodobo udržateľný spôsob zamestnania, stáleho príjmu a obživy. Umožní členom rodiny upevňovať rodinné väzby, preberať na seba zodpovednosť a postupne vytvárať priestor pre ekonomickú nezávislosť rodín. Hovorí sa, a oprávnene, že rodina je základnou bunkou spoločnosti, všetci to vo všeobecnosti akceptujeme, ale možno si neuvedomujeme tento fakt do konkrétnych dôsledkov. Rodina je totiž aj základnou ekonomickou jednotkou. Každý dospelý člen rodiny sa obyčajne podieľa na zabezpečovaní príjmov a v konečnom dôsledku potom aj obživy. Je to prirodzené právo, povinnosť a možno aj spôsob, ktorý bol takmer 50 rokov buď pokrivený, alebo dokonca bolo upreté to právo nejakým spôsobom nezávisle sa postarať o rodinu nejakou individuálnou ekonomickou aktivitou a teda nejakým vlastným podnikaním.

    Rodina sa stala ekonomicky závislá na štáte, na pochybných istotách vlád a politikov a, žiaľ, tento fakt pretrváva na Slovensku aj doteraz. Rodinné podnikanie je po stáročia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Vychádzajúc zo štúdie rakúskeho inštitútu pre výskum malých a stredných podnikateľov, ktorý robil prieskum v 33 krajinách Európy, rodinné podnikanie vo vyspelej Európe má niekoľko zaujímavých charakteristík, o ktoré sme sa aj opierali pri kreovaní predmetného návrhu, a ja si dovolím uviesť niekoľko z nich. V Európe nie je spoločná definícia rodinného podnikania, spoločnými znakmi týchto rôznych definícií je majoritný podiel členov rodiny na vlastníctve a kontrole manažmentu rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je vo väčšine prípadov realizované cez malé a stredné podniky, najviac mikropodniky a to je do 10 zamestnancov, z toho takmer jedna tretina sú živnostníci alebo samostatne hospodáriaci roľníci, samozrejme, v našom názvosloví.

    Čo je veľmi dôležité, že 70 až 80 percent všetkých podnikov v Európe majú črty rodinných podnikov a zamestnávajú viac ako 50 percent pracovnej sily. Kapitál pochádza hlavne z rodinných zdrojov a bankových úverov, ziskovosť je síce nižšia, manažment je obyčajne viac konzervatívny, vlastníci sú ochotní dlhšie čakať na návratnosť investícií a zisk je často reinvestovaný. Rodinné podniky sú viac stabilné, tu je snaha o dlhodobú udržateľnosť a vedie k opatrnému správaniu a preberaniu nižšej miery rizika. Podpora zo strany štátu je najčastejšie realizovaná prostredníctvom daňových úľav, lepšieho prístupu k revolvingovým finančným zdrojom vzdelávania, poradenstva. Rodinné podniky sú zároveň nositeľmi tradičných hodnôt, etiky a morálky v podnikaní, ako je čestnosť, dôveryhodnosť, skromnosť a tak ďalej. Je tam záujem nielen o dobré meno firmy, ale zároveň o dobré meno rodiny, pretože to je navzájom prepojené. Podporujú rozvoj daností, schopností členov rodiny, zabezpečujú z generácie na generáciu transfer know-how, či už sa to týka účelného vlastníctva, technologických postupov, procedúr, receptúr a podobne, a tak isto je záujem, taký úprimný záujem o vyššie sociálne investície, čiže dôraz na skutočnú kvalifikáciu ľudí v rodinnej firme. Čiže samotní členovia rodiny majú záujem, aby už od detského veku sa členovia rodiny vyvíjali v prospech rozvoja podniku, teda ktorý sa potenciálne potom dedí z generácie na generáciu.

    Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, v Košiciach to asi neplatí, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby, bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti, zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie zákona, ktorý vytvorí lepšie podmienky pre nezávislé ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a taktiež obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom, ako je nastavený na Slovensku a podnieti členov rodiny v rozvoji ich daností, schopností, zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu - a to je fenomén vzájomnej dôvery. Ďalej upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín, my, ktorí sme na, teda bývame na východe Slovenska, môžeme o tom veľa rozprávať, koľko rodín sa rozpadá len preto, že jeden alebo obidvaja z rodičov chodia za prácou do zahraničia, a mladé rodiny sa takýmto spôsobom potom rozpadávajú. Zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku a koniec koncov vytvoriť lepšie predpoklady pre zodpovedné a etické podnikanie. Už som to naznačil v súvislosti s vytváraním dobrého mena nielen firmy, nielen rodinného podniku, ale zároveň aj rodiny, pretože hovorím, tieto vzťahy sú vzájomné prepojené.

    Rodinné podnikanie je teda osvedčenou tradičnou formou podnikania vo vyspelých ekonomikách, ktoré okrem samotného ekonomického zabezpečenia rodiny upevňuje rodinné väzby, ako som povedal, a súdržnosť jednotlivých členov rodiny. Okrem toho podnecuje členov rodiny lepšie, efektívnejšie využívať ich schopnosti, znalosti, zručnosti, čiže všetky ich talenty pre rozvoj vzájomných rodinných podnikateľských aktivít. Významným aspektom rodinnej firmy je vzájomná dôvera, čo už som tu tiež hovoril, v rodinách si jednoducho ľudia viacej veria, spoliehajú sa na seba, berú na seba spoločnú zodpovednosť a riziká a sú si lojálnejší. Odovzdávajú si navzájom skúsenosti, poznatky a hlavne tradíciu z generácie na generáciu.

    Ako som už uviedol, v našej slovenskej legislatíve rodinné podnikanie nie je doteraz definované, to znamená, že, to teda neznamená, že u nás členovia rodín spolu nepodnikajú. Podnikajú, ale na základe všeobecnej podnikateľskej legislatívy. Rodinné podnikanie si zaslúži viac pozornosti, a teda aj špecifické legislatívne podmienky a ďalšiu následnú podporu. Táto forma podnikania pritom môže priniesť tejto krajine mnoho výhod, zvýšenie zamestnanosti, odbremenenie sociálneho systému a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem pre štát. Rád zdôrazním všetky výhody rodinných podnikov: vzájomná dôvera, ktorú tu viackrát opakujem, medzi najbližšími členmi vedenia podniku je kritickým aspektom úspešnosti a dlhodobej udržateľnosti každého podniku. Mnoho úspešných firiem sa rozpadlo len kvôli vzájomnej nedôvere a zlým vzťahom ich majiteľov, manažérov. Dôsledky takýchto dopadov sa nedotýkajú iba majiteľov, ale často zasahujú do osudov ich zamestnancov a ich rodín. Z istej medzinárodnej štúdie o rodinnom podnikaní v Európe je zrejmé, že tento aspekt vzájomnej dôvery v riadení podniku hrá v dominantný prospech rodinných podnikov.

    Ďalšou výhodou rodinného podnikania je aj dlhodobá udržateľnosť takýchto podnikov. Obyčajne členovia rodinných podnikov sú v rozhodovaní a preberaní riziká často opatrnejší, čo na jednej strane má dopad na ziskovosť, ale na druhej strane ale eliminuje riziká bankrotu podniku. Nie je preto náhodou, že rodinné podniky majú dlhodobú tradíciu a že sa dedia z generácie na generáciu.

    Významným aspektom rodinného podnikania je aj dôraz na etiku a morálku v podnikaní. V prípade rodinného podniku to nie je len o snahe zachovať dobré meno podniku, ale aj o dobré meno rodiny, dobré vzťahy, zachovať dobré meno s dodávateľmi, zamestnancami a predovšetkým zákazníkmi sú v prípade rodinných podnikov nevyhnutným predpokladom pre zachovanie dobrého mena, a teda aj prosperity a dlhodobej udržateľnosti podniku.

    V aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii na Slovensku, keď sa miera nezamestnanosti pohybuje v priemere okolo 15 %, je potrebné hľadať jednoduché a overené riešenia; a práve rodinné podnikanie je jedným z nich. Okrem spomínaného ekonomického zabezpečenia rodiny cez stabilný príjem vytvára predpoklady pre upevňovanie rodinných väzieb. Kríza rodín na Slovensku je okrem iných faktorov spôsobená aj migráciou živiteľov rodín, mužov a žien za prácou mimo región, v ktorom žijú, v ktorom žijú a často teda odchádzajú do zahraničia. Odlúčení manželia, odlúčení rodičia od detí, popretrhávané rodinné väzby. Nie div, že množstvo takýchto rozdelených rodín končí ich rozpadom. Okrem toho fenomén migrácie za prácou spôsobuje aj vyľudňovanie našich dedín a malých miest. Je to smutná realita, ako som už povedal, v najmenej rozvinutých regiónoch, predovšetkým na východe Slovenska.

    V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší, to znamená jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, správanie a preberanie rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov, spomínané dôvody aj výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí.

    Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, resp. evidovaný. Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia návrhu, ale môžem spomenúť napr. podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkých jeho právnych foriem - či je to rodinná živnosť, rodinná farma, alebo rodinná obchodná spoločnosť - tvoria minimálne dvaja členovia rodín v tzv. priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napr. línia otec, matka, syn, dcéra, vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie je to tak voľne postavené, ako vo vyspelých ekonomikách, keď za rodinný podnik sa pokladá vlastne každý podnik, kde je nejaké príbuzenstvo, či už v manažmente, alebo v zamestnaní. My to okliešťujeme len na tzv. ten priamy rad, čiže na Slovensku tých rodinných podnikov takto definovaných nebude až tak veľa, aj keď, samozrejme, snaha je, aby sme čo najviac rodín zapojili do rodinného podnikania.

    To však neznamená, že širšie príbuzenstvo nemôže byť v štandardnom zamestnaneckom pomere. Keď hovoríme o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša menej byrokracie pre tie rodinné podniky, ktoré splnia dané podmienky.

    Čo chceme týmto zákonom dosiahnuť pre naše rodiny? Ako som už spomínal, v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach, keď čelíme hospodárskej kríze, je naivné si myslieť, že ktorákoľvek z vlád zabezpečí istoty a že sa štát postará o našej rodiny. Povinnosťou štátu - a skutočne štát má vytvoriť čo najlepšie podmienky a predpoklady pre ekonomickú aktivitu svojich občanov a rodín, hovoríme tomu teda, že vytvoriť čo najlepšie podnikateľské prostredie. Jednoduchou rečou povedané, pomôcť svojim občanom a rodinám k svojpomoci.

    Celý návrh zákona korešponduje s princípom sociálneho trhového hospodárstva. Týmto návrhom sa snažíme vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili členom rodín zobrať nielen iniciatívu, ale aj zodpovednosť a riziká, využiť svoje talenty, schopnosti a znalosti a zručnosti pre zlepšenie svojej ekonomickej situácie. Zdraví a schopní ľudia predsa nemôžu čakať so založenými rukami, že sa o nich postará štát alebo nejaký systém v krajine. Áno, ľudia, ktorí objektívne nie sú schopní sa postarať o svoje materiálne potreby v rámci rodiny, majú právo na solidaritu zo strany štátu. Výhody rodinných podnikov vidím predovšetkým v malom podnikaní živností a fariem. Ľudia na vidieku, ktorí vlastnia pôdu, môžu využiť práve takúto formu podnikania na sebazamestnanie a zároveň vytvoria dostatočný trh pre domáce poľnohospodárske produkty. Slovensko je potravinovo nesebestačné a ak k tomu pridáme množstvo závadných potravín, ktoré sa k nám dostávajú zo zahraničia, je najvyšší čas stimulovať domácu produkciu aj prostredníctvom rodinných fariem.

    Správnosť nášho konania sme si overili v mnohých diskusiách so združením vlastníkov pôdy, agropodnikateľov, so zástupcami mladých farmárov a tiež s individuálnymi farmármi, samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Pri tvorbe navrhovanej legislatívy, legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere i štatutárovi, štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci.

    Samozrejme, ten zákon im umožňuje, pretože v § 2 zákona č. 82/2005 v znení neskorších predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je to uvedené. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom však umožňuje vznik kvázirodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajúcich pri podnikateľských činnostiach takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu, štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu nemajú žiadne práva ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu v podnikaní pomáhajú. Štát je voči takémuto podnikaniu zatiaľ nevšímavý, pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel, nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú činnosť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktorí sú na to odkázaní. Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, môžu prispievať ku zvýšeniu spoločného zisku, avšak zároveň poberajú dávky a iné možné plnenia zo sociálneho systému.

    Predpokladaný návrh zákona jasne upravuje tieto vzťahy. Členovia rodiny v rodinnom podnikaní už nemôžu byť uchádzači o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti, zákon však ustanovuje ich právny status, vytvára výhodné podmienky, ktoré budú motivovať rodinných príslušníkov stať sa členmi rodinného podniku.

    Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet aj na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem aj pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cirka 250-tisíc eur. Výdaje na opatrenie podpory rodiny a podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, takže navrhovaná právna úprava bude od počiatku implementácie zákona o rodinnom podnikaní rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že z dlhodobého hľadiska bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač č. 485.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne a v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť tejto dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je tiež doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 466 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania tohto zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za vyčerpávajúcu prednášku o tomto zákone. Už som sa bál, že nestihneme omšu, lebo dneska katolíci musia ísť do kostola, ale našťastie to stihneme.

    Dnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo súvislé s týmto, potom bol aj Martin Rázus, aj 24. modlenie sme mali, aj tu bola návšteva poľnohospodárov, všetko to s týmto súvisí.

    Pán komisár Maroš Ševčovič nám napríklad povedal toto, že dnes 331 miliárd ročne dávajú krajiny v Európskej únii na dlhovú službu. To je katastrofa, čo nie celkom súvisí s týmto, ale je to číslo, ktoré si zapamätajte: 331 miliárd ročne.

    Ďalšia zaujímavá vec, že Európska únia - to už súvisí s týmto - eviduje skupinu mladých, označuje nejako na NIITS, to sú nezamestnaní, nie sú ani v rekvalifikácii, nie sú ani v procese vzdelávania, proste vyhorení 20-roční ľudia. Tam sme debatovali, prečo je to tak, ale to tu nechcem hovoriť, ale mrzí ma, že proste sú ľudia, ktorí majú málo rokov, život pred sebou, možno už všetko skúsili, a preto sú takíto, akí sú. S týmto treba niečo robiť.

    A to tretie pozitívne, boli tu poľnohospodári a medzi nimi bol pán Gustáv Polák z Bolešova, to je pri Ilave. Teraz som sa s ním pred 5 minútami rozprával, musel už utekať domov. Je to rodinný podnik, čo tam má, súkromný roľník, farmár, sám to robí so štyrmi deťmi od svitu do mrku už mnoho rokov, ale pýši sa tým, že sa mu darí, že mu to sype. Neplače, pracuje. Povedal, že dvakrát denne si urobí krížik na čelo a ide pracovať od rána do večera - a darí sa mu. To je tiež príklad, že už aj bez zákona toto funguje, aj keď so zákonom by to bolo iste omnoho lepšie.

    Bol tu aj pán Jahnátek, niekto sa ho pýtal na otázku, ako sa môžu dostať mladí farmári k pôde. Tam tiež povedal niektoré veci, nie všetci ste tu boli. Kratučko ich zopakujem, čo tiež s týmto súvisí. Že poľnohospodárstvo je u nás na úpadku, že 2,8-tisíca hektárov ročne sa stráca, že zamestnanosť v poľnohospodárstve stále klesá, že 80 % dotovaných peňazí z Európskej únie ide do rúk 10 % užívateľov pôdy. To je šokujúce! Že dedina si zvykla žiť na sociálnych dávkach. Že pripravuje nejaký projekt Moja pôda, čo by iste bolo dobré. Neviem, ako to bude ďalej, ale je to v zmysle tohto zákona. Že ani 40-percentná sebestačnosť nie je na naše potraviny, 60 % musíme dovážať, čo je tiež hrozné, my, voľakedy poľnohospodárska krajina. A že naša produktivita v poľnohospodárstve je 40-percentná vzhľadom na porovnanie s Európskou úniou. To sú také fakty, ktoré s týmto možno aj nesúvisia, ale ktoré podporujú to, aby sme takýto zákon naozaj prijali. Podporia sa tým rodinné farmy, prispeje to k zvýšeniu zamestnanosti aj mladých ľudí, prispeje k ekonomickej nezávislosti rodiny, prispeje k sebestačnosti poľnohospodárstva. Určite máme u nás dosť pôdy, ale mnohé je nevyužité a neobrábané. Prispeje k zvýšenej účasti žien a seniorov na trhu práce. Prispeje k tomu, aby ľudia mohli pracovať doma. Aby matky sa mohli popri tejto práci starať aj o svoje deti, ktoré môžu ostať tiež doma, do troch rokov je to veľmi dôležité, a tak ďalej.

    Dnes sa hovorí o ekonomickej kríze, o finančnej kríze, ale, samozrejme, aj rodina je v kríze. Tento zákon je určite protikrízový v tomto smere. U nás je 50 % rozvodov, deti sa nerodia, aj z toho vyplýva táto kríza, ale z toho vyplýva aj to, že rodinu treba podporiť, umožniť jej udržanie a rozvoj, sebestačnosť.

    Ja som bol svojho času vo Filipínach a tam sa mi niekto chválil, že šesť miliónov otcov sú overseas walkers, to znamená, že pracujú v zahraničí, v Amerike a kde-kade. A donesú veľké peniaze domov a podporujú aj svoje rodiny, ale zas druhý mi povedal, že to je devastačné na krajinu, na rozvody, na nevere a na všeličo možné. Čiže o tom sa tu tiež už hovorilo, ale krajiny, ktoré to zažívajú alebo zažili, vedia, o čom hovorím, aj my by sme to mali vedieť.

    No a posledná poznámka. V Taliansku som videl, ako si veľmi cenia podporu malých, stredných podnikov a rodinných podnikov, tam vlastne celá ekonomika z tohoto žije. Veľké firmy ako Fiat skoro žiadne dane neplatia, lebo majú toľko všelijakých nákladov, ale celá ekonomika žije z podpory malých a rodinných a snáď stredných podnikov. Je taký zväz, volá sa Confartigianato, ich generálny sekretár je teraz slovenský honorárny konzul vo Forli, pán, zabudol som jeho meno, no ešte si spomeniem. Špeciálne rodinné podniky majú špeciálne miniúvery pre rodinné podniky a tak ďalej, veľmi sú orientovaní na toto. Ten pán sa vola Alvaro Ravaglioli. Často sem chodieva, veľmi podporuje slovenskú komunitu vo Forli a v Bologni, najmä na univerzite, ale to sem nepatrí.

    Záverom vyzývam aj koalíciu k podpore tohto zákona. Iste je to dosť zložitý, dlhý zákon, čiže v druhom čítaní sa ešte dá mnoho všeličoho vylepšiť, ale je to dôležitý zákon, aby sme zdola od rodinných podnikov zvyšovali úroveň našej ekonomiky, nášho života a úroveň našej rodiny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste jediný písomne prihlásený.

    Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť, šiesti páni poslanci.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Na úvod by som rád povedal, že aj Sloboda a solidarita je za podporu rodiny, no myslíme si, že treba to robiť vhodnými prostriedkami. Samozrejme, vždy je lákavé použiť zákon o dani z príjmu na to, aby sme podporili čokoľvek. Ja si pamätám ešte na škole na Ekonomickej univerzite nás učili, že daňový systém má funkciu sociálnu a má funkciu hospodársku. V praxi sa ale nič také nepotvrdilo, že by naozaj fungovali tieto rôzne funkcie daňového systému, a preto bez ohľadu na to, či ide o ľavicovú politiku, alebo pravicovú, alebo aké je teda to videnie sveta, ten daňový systém by mal byť použitý len na výber peňazí, na výber nevyhnutného množstva peňazí, na financovanie verejných statkov. Samozrejme, pred tým je ešte nutné definovať, čo sú to verejné statky. Malo by to byť na akejsi, po akejsi spoločenskej diskusii alebo na základe nejakej spoločenskej zhody, alebo možnože práve tá strana, alebo tie strany, ktoré vládnu, zadefinujú rozsah a typy, druhy verejných statkov, už jedno ako. Každopádne, tie treba financovať, na to sú tu dane a tie dane treba vybrať. Dane treba vybrať efektívne, to znamená s čím menšími nákladmi, treba ich vyberať spravodlivo, to znamená ten, kto má vyšší príjem, by mal platiť vyššiu daň, to je takzvaná vertikálna spravodlivosť. Potom ešte existuje horizontálna spravodlivosť, ktorá vraví, keď majú dvaja ľudia rovnaký príjem, mali by platiť rovnakú daň, už tu narážame na tento problém preto, lebo ten, kto má rodinu, by platil nejakou formou nižšiu daň. Oproti tomu, kto rodinu nemá, mať nemôže, ktorý o ňu prišiel a tak ďalej. Tak isto majú byť dane neutrálne, nemajú rozlišovať medzi druhom podnikania, medzi typom subjektu, dane majú byť účinné, náklady na výber daní majú byť čím nižšie a dane majú byť jednoduché. Toto sú tie štyri princípy, na základe ktorých je postavený slovenský daňový systém vrátane rovnej dane, aspoň teda do konca minulého roku to bolo dôsledne uplatnené. To znamená, tie princípy zdanenia, ktoré sú omnoho dôležitejšie, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať, sú: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.

    No ja zas na druhej strane chápem, že politikov, v tomto prípade pána kolegu Hudackého a kolegov z KDH to zvádza, ten daňový systém, že poďme teda niečo urobiť, lebo chceme podporiť to, čo si myslíme my, že je dôležité. A je to úplne legitímne tento pohľad, len treba si uvedomiť, že to vnáša, vnáša to určitý chaos, určitý neporiadok do daňového systému, komplikuje ho. Aj tento samotný zákon, keď si pozrieme, tak už toto je niekoľko strán do daní, do zákonu o dani z príjmu zrejme by sa preniesli nejaké opatrenia, čo kedy sa smie, kedy sa nesmie, trebalo by tú rodinu definovať a tak ďalej. Toto všetko sú, toto všetko sú veci, ktoré skrátka vnášajú určitú mieru chaosu do daňového systému. O to menej ľudí ho potom chápe, o to viac možností je ten daňový systém obchádzať.

    Predkladateľ píše v návrhu zákona o rodinnej, teda o rodinnej paušálnej dani - a to je ďalší problém. Paušálna daň. My máme na Slovensku princíp zdaňovaní taký, že platia sa, platí sa nejaké percento daní z príjmu a potom ešte sa zdaňuje spotreba, zdaňuje sa majetok. Vrátim sa k tomu percentu daní z príjmu. Opäť paušálnou daňou narušíme vertikálnu spravodlivosť preto, lebo paušálnu daň môžu platiť, tú istú daň, ľudia, daňovníci s rôzne vysokými príjmami a špeciálne na Slovensku netreba zabúdať, vždy bude veľká snaha obchádzať daňové zákony, hľadať tie cestičky, ako sa vyhnúť plateniu daní, zneužívať daňový systém. Toto sa do veľkej miery podarilo v roku 2004 odstrániť a práve takýmito krokmi opäť vnášame, respektíve vytvárame motiváciu nejak sa už len tomu plateniu daní vyhnúť.

    Kolega Mikloško tu predo mnou hovoril, že treba podporiť rodinné farmy preto, lebo to je odspodu a to je práve to dobré. Ja si myslím, že farma, ktorú obsluhujú alebo teda, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli, má tu istú hodnotu ako farma, na ktorej pracuje, na ktorej pracujú dvaja manželia. Ale povedzme, resp. určite, pán Mikloško, sa zhodneme na tom, že treba podporiť rodinné farmy. Treba podporiť rodinné farmy aj preto, lebo Slovensko si nechalo fakticky zlikvidovať poľnohospodárstvo, a to si myslím, je vec, na ktorej sa do veľkej miery zhodneme. Výsledok zlikvidovaného poľnohospodárstva, čo teda pramení najmä zo servilného prístupu voči Bruselu za posledných možnože 15 - 16 rokov, tak výsledok tohto zlikvidovaného poľnohospodárstva je napríklad fakt, že na Slovensku sa predá najmenej, najmenší podiel domácich potravín. Iba 45 % tých potravín, ktoré sa na Slovensku predávajú, boli na Slovensku aj vyrobené, dopestované a tak ďalej.

    Teraz trošku odbočím k vzťahu k Bruselu. Ja plne chápem dobu, ktorá nastala v roku 1998 po tom, čo Vladimír Mečiar spravil z Európy, teda zo Slovenska čiernu dieru Európy, že tá spoločenská objednávka dostať sa do Európskej únie bola mimoriadne silná, a preto nechcem žiadneho z tých politikov, ktorí vtedy boli pri tom a ktorí rozhodovali o tom, v čom všetkom my ustúpime - aj keď z dnešného pohľadu veľké množstvo ústupkov bolo jednoducho nesprávnych -, nechcem nikoho z toho viniť. Tá doba, rok 1998, si to jednoducho vyžadovali a nakoniec spoločnosť ako celok - a ukázala to jasne napríklad vo voľbách - mala vyššiu prioritu ako poľnohospodárstvo, a to bolo dostať sa do Európskej únie.

    V Európskej únii už sedem rokov sme. Medzičasom sme zistili, že to teda nie je určite spolok nejakých filantropov, že sa tam tvrdo hája a obhajujú vlastné záujmy. Každá krajina tam lobuje za svoje záujmy. Veľa skupín tam lobuje za svoje záujmy. Posledný príklad je olivový olej. Až absurdné nariadenie, že v reštauráciách nesmú byť fľašky s olivovým olejom, ale tam sa už eurohujeri zľakli a tento návrh stiahli. Výsledok je, že, ako som už vravel, slovenské poľnohospodárstvo je na ceste do likvidácie. Či si pozrieme stavy ošípaných, produkciu pšenice, výrobu cukru. Čokoľvek si pozrieme, to všetko ide dole vodou a ide to najmä od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. A, samozrejme, podporiť malé farmy - už teraz či rodinné, alebo jedno aké -, ale vôbec podporovať poľnohospodárstvo je správne. Teraz je otázka ako.

    Tu kolegovia navrhujú, robme to cez, robme to cez zákon, cez špeciálny zákon, ktorý nazveme zákon o rodinnom podnikaní, kde povieme, rodina bude zvýhodnená v daniach a oni teda už začnú podnikať. A povedzme samostatne hospodáriaci roľník, ktorý práve rodinu nemá, tak ten, ten jednoducho nebude mať žiadne výhody. Ale je tu...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • , prosím, môže mať súrodenca, áno, tak pokiaľ ho má, pokiaľ súrodenec chce podnikať v poľnohospodárstve.

    No ale je tu aj iná možnosť, ako podporiť poľnohospodárstvo, a to je tá, že prestať hádzať polená pod nohy poľnohospodárom. My vôbec nepotrebujeme zavádzať ďalšie pravidlá na to, aby sme nejakú skupinu nespravodlivo zvýhodnili voči inej skupine. Nám bohate stačí, keď zrušíme niekoľko existujúcich pravidiel. Úplne nezmyselné opatrenia, keď niekto chce mať nejakú malú výrobu niečoho, musí mať tri rôzne umývadlá. Musí mať rôzne, rôzne clony a rôzne prechody, a rôzne, no tak nezmyselné opatrenia, ako máme my, my sme možnože v polovici opatreniach, ktoré vyžaduje alebo v polovici normách, ktoré Európska únia vyžaduje, sme pápežskejší než pápež. Vyžadujeme úplne nezmysly!

    Predávať vlastné výrobky z domu, a teda keď nechceme, aby ten, povedzme tá rodina, ktorá má nejakú malú farmu, aby bola odkázaná na to, že môže svoje produkty predávať len do nejakého poľnovýkupu, kde ich stlačia s cenou, ale chcem tej rodine dovoliť, chceme, aby tá rodina povedzme tvorila vyššiu pridanú hodnotu a napríklad mohla predávať z dvora, tak tam sa treba zamyslieť. Treba si zobrať tie stovky strán nezmyselných opatrení, ktoré sa, ktoré za posledných desať - pätnásť rokov ministerstvo pôdohospodárstva vyprodukovalo a ktoré sú platné. A naozaj ich treba prejsť a pozrieť sa, čo všetko z tohto vieme zrušiť. Potom by sme videli, ako by sa darilo rodinnému podnikaniu, teda rodinným farmám. Toľko k farmám.

    Všeobecne k podnikaniu. Áno, podporujeme aj podnikanie. Existuje tam množstvo opatrení, ale nebabrime sa do daňového systému preto, lebo opúšťame tým tzv. Paretovo optimum. To nebudem rozoberať, čo konkrétne pod tým mám na mysli, ale garantujem vám, že ten výnos z daní bude citeľne nižší nielen o to, čo akože sme im uľavili, ale bude nižší. Lebo jednoducho, čím je systém komplikovanejší, tým sa menej platí daň.

    Uvediem napríklad jeden príklad, ako je to s tými daňami, aká je to citlivá záležitosť s tým daňovým systémom. Daňový systém je takmer tak citlivý ako dôchodkový, a preto pri všetkej úcte voči kolegom, ja si myslím, že zásahy do daňového systému by nemali byť dovolené robiť politikom. No ale uvediem ten jeden príklad. Naša múdra vláda tu vrátane 83 poslancov SMER-u odsúhlasila, že sa zvýši daň pre právnické osoby z 19 na 23 percent. Človek by si mohol myslieť, že robili to preto, lebo sa ráta aj s vyšším výnosom. Ale priamo vláda vo svojom programe stability, ktorý sme tu, o ktorom sme tu diskutovali pár dní dozadu, ráta s poklesom výnosu dane z príjmov právnických osôb, a tu len vidieť, ako ľahko sa dá opustiť nejaký optimálny alebo lokálne optimálny stav. O to viacej odporúčam nebabrať sa do daňového systému. Stačia bohate tie zásahy, ktoré vo svojej, vo svojej neodbornosti napáchali kolegovia zo SMER-u.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Fronc, končím možnosť sa prihlásiť. Aj pán poslanec Csicsai chcel asi reagovať. Takže dvaja.

    Ako prvý pán poslanec Csicsai. Predpokladám, že to nie je procedurálny návrh, ale faktická.

    Tak dajte dve minúty, prosím vás, pánovi poslancovi.

  • Už to funguje. Dobre. Takže, pán poslanec Sulík, páčilo sa mi vaše vystúpenie, len doteraz stále som si vás vážil ako liberálneho politika a bolo mi tak zaujímavé počúvať, že v tých piatich minútach ohľadom poľnohospodárstva, podpory malých farmárov, čo inak, mimochodom, je správne, že maximálne s vami súhlasím, len problém, že práve ste hovorili voči trhovej ekonomike. Totiž to neobstojí ten fakt, že od 2004, ako ste hovorili, keď sme vstúpili do EÚ, že padá slovenské poľnohospodárstvo. Lenže práve to pôsobí príliš prehnaná liberalizácia trhu v poľnohospodárstve, práve tá trhová ekonomika. Zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a trhovo rozmýšľavým podnikom v poľnohospodárstve a malým farmárom, čo teraz obhajujete, je ten, že podnik na konci roka povie, že chce toľko a toľko zisku, kým malý farmár s rodinou, o kom sa rozprávame, je rád, že zaplatí dane, zaplatí nejaké odvody a na konci ešte nejaké pôžičky a keď nezostane mu nič, ale prežil, už je rád. A to je zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a malým farmárom, resp. malou rodinnou farmou. Takže som rád, že podporujete malých farmárov, len práve poľnohospodárstvo je tá časť, kde treba ustúpiť trošku od tej čiste liberálnej trhovej ekonomiky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Sulík, zaujali ste ma svojím vystúpením aj vašimi argumentami týkajúcimi sa daňovej spravodlivosti pri výbere a aj pri použití daní. Len chcem sa vás opýtať potom na váš pohľad na investičné stimuly pre veľkých podnikateľov a na daňové prázdniny pre nich, keď hovoríme o spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Tak, ďakujem pekne za slovo. Pán Fronc, investičné stimuly sú čisté zlo. Sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú. Deformujú podnikateľské prostredie a navyše donútime platiť tých, ktorí investičné stimuly nedostanú, tak cez dane ich donútime platiť, vlastne si financovať svoju konkurenciu. Aj za našej vlády sa dávali investičné stimuly, ale ich rozsah a počet výrazne klesal. Bohužiaľ, za tejto vlády opäť rastie. Dostávajú to najmä kamoši nejakí. Každopádne, investičné stimuly sú veľmi, veľmi zlé a deformujú podnikateľské prostredie.

    Pán kolega Csicsai, no, hovoríte, že som liberálny politik. Ja si myslím, že som, ale to predsa neznamená, že máme si nechať zlikvidovať poľnohospodárstvo. Najväčšia, najväčšia, ten najsilnejší faktor, ktorý likviduje slovenské poľnohospodárstvo, je nerovnosť v dotáciách, v agrodotáciách, ktoré prichádzajú z Európskej únie. Slovensko ešte stále má citeľne menej na hektár napríklad ako Rakúsko, a pritom nie je na to vôbec najmenší dôvod. A áno, ja som za trhovú ekonomiku, ale zároveň za rovnaké podmienky. Čiže buď tie dotácie zrušme úplne, to je to, čo by bolo najlepšie, len to súdruhovia v Bruseli nedokážu, lebo ten lobing je príliš silný. A keď teda nie, v poriadku, ale nech sú dotácie z Bruselu pre všetkých rovnaké. A za toto budem bojovať aj ako liberálny politik, aby agrodotácie boli rovnaké. A keď budú rovnaké a naďalej by povedzme slovenské poľnohospodárstvo malo pokračovať v tomto procese likvidácie, tak potom možno poviem, dobre, tak asi je Slovensku, Slovensku súdené vyrábať autá. Ale teraz, ako som už hovoril v úvodnom mojom prejave, my sme jednoducho súhlasili s tak zlými podmienkami, že to sa nijak netýka či liberálnej, alebo trhovej ekonomiky.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pán navrhovateľ, chcete? Nech sa páči. Ako navrhovateľ mali ste sa prihlásiť s faktickou, keď chcete, alebo môžete využiť, samozrejme, vaše právo ako navrhovateľa kedykoľvek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len krátka reakcia na pána Sulíka. Pán kolega, nie, nedobre ste ma počúvali, čo sa týka tých dôvodov, prečo to rodinné podnikanie a prečo možno by sme mali pristúpiť aj na takú obeť, ako je, ako sú daňové zvýhodnenia a určité motivačné činitele, ktoré sme tam nastavili. Ja som ich aj naschvál dával relatívne veľa, pretože ak náhodou by sa tento zákon dostal do druhého čítania, aby sme mali možnosť potom nejakým spôsobom vedieť povedzme dospieť k nejakému kompromisu.

    No čo sa týka daňových zvýhodnení, to je jedna z foriem motivácie, ktorá je práve vo vyspelých ekonomikách včítane Británie, Nemecka, Rakúska a podobne. Takže nie je to nič nové. My neprichádzame s ničím, čo by nejak výrazne deformovalo trhové prostredie. Je pravda, že my sme brali do úvahy, že daňový zákon, resp. daňové podmienky na Slovensku sa zmenili, takže sme reagovali v podstate na súčasný daňový systém, a preto aj zásah prostredníctvom týchto daňových opatrení do toho daňového systému, aby sme skutočne motivovali členov rodín, aby išli, aby prevzali na seba to ťažké bremeno - podnikať na Slovensku. A ešte rodiny, ktoré povedzme sú na prahu chudoby, aby sme ich vedeli zatiahnuť, aby sa vedeli postarať o seba, aby si vedeli zabezpečiť obživu, tak nejaký ten motivačný činiteľ tu musí byť. Takže vychádzam aj zo skúseností vyspelej Európy, a to funguje. Ja si myslím, že netreba závidieť týmto rodinám, ktoré potenciálne by sa rozhodli ísť do takéhoto prostredia. My sme sa ho snažili vylepšiť, ako sa len dalo.

    Ja si myslím, čo sa týka toho vášho argumentu, že je tu teda, nastaviť daňový systém, že to je výber daní, či už je spravodlivý, alebo vertikálne, horizontálne. V každom prípade ja som za to, aby sme nechali ľuďom - a v tomto prípade rodinám - čo najviac zdrojov teda tých, čo vygenerujú, aby sa stali čo najviac nezávislými, jednoducho, aby mohli aj reinvestovať, aby mohli rozvíjať tú rodinnú firmu. A nie ich celkom zdaniť, zobrať im všetky tie peniaze len preto, že sme kdesi nastavení na to, že daňový systém je na to, aby pozbieral všetky možné peniaze. To je práve ten stimul, ktorý má rozvinúť to rodinné podnikanie, ktorý má motivovať tých členov rodiny, aby zobrali na seba tú ťažkú zodpovednosť a riešili problémy rodiny a takýmto spôsobom nastavili dlhodobo udržateľný systém na Slovensku. Takže toľko v podstate na margo vášho príspevku.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hudacký, veď ja s vami plne súhlasím. Treba daňovníkom alebo obyvateľom nechať čo najviac zdrojov. Áno, preto, keď je možnosť znížiť sadzbu dane, treba ju znížiť. Výborne, len súhlasím. Čo najviac zdrojov, ale nevidím dôvod, aby sme povedali, že jedným necháme viac a druhým necháme menej. Daňový systém má byť spravodlivý a nemal by rozlišovať preto, lebo nedokáže, nemá tak ostrý skalpel, že dokáže presne to dobré, čo chceme podporiť, odlíšiť od toho zlého, čo podporiť nechceme. Vždy tam budú nejaké presuny, prechody a po odbornom povedané distorzie.

    No ale zaujímavá vec, čo ste vraveli, že tak chceme ľudí motivovať zarábať. Ja si, ja si myslím, že je chybou si myslieť, že my musíme ľudí motivovať, aby zarábali, inými slovami, že ich musíme motivovať, aby prežili. To je pud sebazáchovy každého jedného človeka, každého jedného človeka. Každý človek má v sebe tú mieru chamtivosti, že jednoducho chce zarábať, chce žiť lepšie a tak ďalej. Čo by sme mali robiť, je nebrzdiť ľudí v týchto ich snahách nezmyselnými opatreniami. Keď si pozriete tie príslušné zákony, som presvedčený, že ste si ich nepozerali, preto, lebo to je obrovské množstvo, to je za jeden ľudský život pomaly neprečítateľné, čo ministerstvo poľnohospodárstva vyprodukovalo za posledných pätnásť rokov. Ale keď si to pozriete, keď si to necháte vašich ľudí pekne list za listom poprezerať, tam nájdete desiatky prípadov, že zrušiť, zrušiť nezmyselné opatrenia a potom by ste videli, aká veľká forma podpory by bolo toto. A tam, tam sme určite na jednej lodi a určite by som sa pridal. Jasné, zrušme, čím menej pravidiel bude tento štát mať a zároveň čím jednoduchších, tým bude lepšie fungovať a tým aj tá motivácia ľudí zarábať a tvoriť hodnoty bude vyššia.

    No a mojich posledných päť sekúnd, daňové zvýhodnenie vo vyspelých ekonomikách, no, ja by som bol veľmi opatrný pri ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete ešte zareagovať, pán navrhovateľ? Z miesta, poprosím vás. Máte kartu?

    Zapnite pána navrhovateľa.

  • Áno, ďakujem pekne. No, v podstate ešte raz opakujem. My sme nastavovali tieto opatrenia na súčasný daňový systém, pán kolega. Ja si myslím, že sme urobili len dobre. Ak by ten zákon náhodou postúpil do druhého čítania a potom sme našli kompromisy, aby sme sa zhodli na týchto opatreniach, ja si myslím, že to posilníme minimálne o túto skupinu, ktorú ideme štartovať, ktorou vytvárame nový priestor. Ja som na začiatku povedal nie náhodou, a to nie je nejaké sebachválenie sa, že to je historický a prelomový rámcový zákon, ktorý čosi ide naštartovať, ktorý určitú skupinu ľudí, ktorá má šancu postarať sa o seba, byť nezávislá, že ju ideme v podstate posunúť ďalej. A oni, ak im necháme čo najviac zdrojov u nich, budú mať možnosť reinvestovať a tie firmy rozvíjať. Myslím si, že nie sme ďaleko od seba, myslím si, že toto je účel tohto zákona a toto sú dôvody, vlastne prečo do tohto ideme.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kuffa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem poďakovať predkladateľom tohto zákona a hneď aj povedať to, že navrhovaný zákon o rodinnom podnikaní podporím v hlasovaní, je dobrým zákonom a úmysel predkladateľov je naozaj veľmi dobrý. A tuná s kolegom nesúhlasím, že cesta do pekla je vyskladaná dobrými úmyslami, ja si myslím, že cesta do pekla vedie iným spôsobom, nie tak, jak je to tu veľakrát prezentované. Oceňujem to, že máme tu konečne zákon, ktorý sa dotýka úplne nás všetkých, úplne, lebo každý jeden človek, každý jeden občan tejto krajiny je, pochádza z rodiny, či už je úplná, alebo neúplná, ale pochádza z rodiny.

    Rovnako tiež predmetný zákon hovorí, teda predkladaný zákon, ktorý tu máme, má také tri zásadné spoločenské záujmy a to je, to je: zlepšiť podmienky pre stabilitu a ekonomickú nezávislosť rodín, zlepšiť spoľahlivosť a príťažlivosť podnikateľského prostredia a vytvoriť pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Ja keď som si pozeral tie prílohy, ktoré sú tuná v návrhu tohto zákona, tak tam som sa tak usmial nad tým, že vplyvy, vplyv na štátny rozpočet, hej, tak tam je aj pozitívny, aj negatívny. A je to aj v dôvodovej správe, je to aj odôvodnene, že ten prvotný vstup, bude to cca, je ten odhad na tých 250 miliónov eur.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • 250-tisíc eur? Aha, 250-tisíc eur, tak pardon, ale ja som sa usmial teda nad tým, lebo ten krížik aj na jednej, aj na druhej strane tam sedí, že je aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Lebo na jednej strane tento výdaj, možno teda 250-tisíc, čo nie je veľa, to je úplne málo alebo takmer zanedbateľné, a ten nejaký negatívny vplyv potom to nemôže byť, ale je to naozaj skôr pozitívny. Ale to pozitívne vysoko, vysoko tuná to bude presahovať, pretože bude to mať naozaj aj ten sociálny rozmer, ale hlavne aj ten teda ekonomický rozmer na naše rodiny, ale aj na našu ekonomiku. A rovnako, rovnako jak, jak je správne aj označené, vplyvy na podnikateľské prostredie, teda pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, nie je zakrížikované nič, teda ja si dovolím tuná povedať, že pozitívny je tu vplyv na sociálnu exklúziu, tiež nie je označené, ale je to pozitívne, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyv na zamestnanosť pozitívny. Hej, netreba sa to báť tam označiť. Vplyv na životné prostredie určite je rovnako tiež pozitívny. Aj rodinný podnik zároveň aj vychováva, formuje členov tejto rodiny. Nie je neutrálny alebo žiadny dopad, on má pozitívny, skutočne má pozitívny. A tu už aj tie farmy, ktoré sme tu spomínali, alebo tých súkromne hospodáriacich roľníkov, tak oni tým, že šetrne pristupujú k tej prírode, nepoužívajú toľko chémie a v tom rodinnom podniku, samozrejme, aj racionálne mnohé veci zracionalizuvávajú, správajú sa ekologicky prirodzenou cestou. Vplyvy na informatizáciu, tiež si myslím, že to bude pozitívne.

    Rovnako, tak ako je to aj uvedené a už toľkokrát a priam frázovito to vyznieva, že rodina je základnou bunkou spoločnosti. No je. Určite je, aj keď by sme sa mohli možno aj z toho posmievať. Štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky, štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky predovšetkým práve pre to rodinné prostredie. Súčasná doba, ktorá je, tak je trend taký, že mnohí otcovia, ale v dnešnej dobe je to tak, aj mnohé matky odchádzajú za prácou. Či už do iných vzdialených miest chodia na týždňovky, to je v rámci Slovenska, to je ešte tak, ako-tak prijateľné, ale odchádza sa do zahraničia. A tá oddelenosť manželov a veľakrát aj dlhodobá, chodí sa na turnusy dvojtýždňové, ale sú možno aj mesačné turnusy, práve negatívne pôsobí na tú rodinu a na manželstvo a na ten zväzok medzi mužom a ženou.

    Kolega pán Sulík keď tuná spomínal, dotkol sa tej homosexuality a možno tej, tej farmy. Ja si neviem predstaviť, že by dvaja homosexuáli veľmi úspešne viedli rodinnú, v úvodzovkách, rodinnú farmu alebo ako by tá farma vyzerala, nemyslím si to. Úmysel a predkladateľ zákona, ktorý tu je, tak práve, dovolím si to tak upresniť, práve ten zväzok medzi mužom a ženou, tak ako je to aj zadefinované v zákone aj o rodine, máme to aj zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Tým, že my budeme vytvárať podmienky na optimálne rodinné podnikanie, aj keď na jednej strane, ako kolega tu spomenul, možno tie dane a že aké, že tie dane rovnaké ako pre všetkých. Ja by som sa nebál rodinu aj zvýhodniť, pretože jednoducho, ak my na jednej strane túto výhodu dáme, ako v tom rodinnom podnikaní a tejto rodine, tak štát bude mať nižšie výdaje, nižšie výdaje vo forme rôznych dávok, ktoré na druhej strane veľakrát vyplácame, či už v podpore nezamestnanosti, sociálne dávky a podobne. Rodina je naozaj takým stmeľujúcim prvkom a v tých rodinných podnikoch nebudú tam intrigy a podvody takého charakteru jak je veľakrát v tých podnikoch takých a možno veľakrát aj v štátnych podnikoch, kde nie je osobný vzťah, rodina nevytuneluje svoj vlastný rodinný podnik. Tu je veľmi veľa pozitívnych vecí, ktoré, naozaj si myslím, že sú veľmi dobré a v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku podporujú ten, ten prvok rodinného života.

    Myslím si, že takisto, keď aj veľmi často ohýbame slovo hospodárska kríza, no predovšetkým si dovolím povedať, že tu je kríza spoločenská, kríza morálnych hodnôt, to je ten veľký problém. Aj v čase tejto krízy, možno hospodárskej krízy alebo morálnej krízy, najlepšou brzdou práve, ako zabrzdiť ten možno rozbehnutý mechanizmus tejto krízy, práve je rodina. Rodina je tým prvkom, ktorá má tú silu.

    Ja verím, že aj v našej snemovni, aj tuná v našom parlamente, nájde sa dostatok poslancov na to, aby sme, aby sme tento zákon podporili a posunuli ho do druhého čítania. Predkladateľ spomínal tuná susedné krajiny, ako je Rakúsko, Nemecko možno Švajčiarsko, kde majú podobné rodinné podniky, majú s tým skúsenosť, aby aj my sme neboli tí, ktorí vymýšľame niečo, čo už je dobre ako zabehnuté v susedných krajinách. To, čo je dobré, nemusíme sa hanbiť to zobrať a to odkopírovať, možno to premodifikovať do konkrétnej našej podoby pre podmienky Slovenska, našej krajiny a trhu práce. Dobré veci ja som sám ochotný podporiť. Ja keď by som ich mal rozdeľovať, tak naozaj ich rozdeľujem na dobré nápady, dobré návrhy a možno zlé nápady a zlé návrhy.

    Súkromne hospodáriacich roľníkov tiež sa tu chcem osobitne dotknúť. Je to skupina ľudí, ja som ich už tu častejšie spomínal, ktorí sú tu takí neviditeľní, ale oni sú schopní veľmi úžasne tuná ako fungovať a zlepšiť tú bilanciu, ktorú máme v sebestačnosti, v úvodzovkách, sebestačnosti potravín na Slovensku. Pán minister to tu aj opakovane spomínal. Štyridsaťpercentná sebestačnosť v produktivite potravín je naozaj veľmi nízka. Šesťdesiat percent potravín, naša, dá sa povedať, agrárna krajina je odkázaná na to, čo dovezieme zo zahraničia. Toto treba naozaj zmeniť čo najrýchlejšie a ako je to len možné. Ja keď som mal možnosť sa stretnúť s týmito roľníkmi a často sa s nimi stretávam, tak oni sú schopní uživiť svoje vlastné rodiny od dvoch, cez možno, dvoch hektárov, niektorí hovoria, že majú pätnásť hektárov, niektorí hospodária na päťdesiatich hektároch, ale už viac ako sto hektárov už je pre nich problém, sami o tom hovoria. Ak by aj tá poľnohospodárska pôda, ktorá na Slovensku tuná je, aby nebola len v tých bývalých poľnohospodárskych družstvách, dneska sú to eseročky alebo aj družstvá, niektoré sa ešte tak teda volajú, aby nebola tá pôda len tam sústredená, dvetisíc-, tritisíchektárové lány, ktoré obhospodarujú, ale nebáť sa to aj vhodnými návrhmi zákonov dostať to medzi tých ľudí.

    Poľnohospodárska univerzita v Nitre každý rok produkuje množstvo kvalitných, si dovolím povedať, poľnohospodárskych inžinierov. Aj keď sa to nám možno nezdá, ale mnohí mladí ľudia, mladí, ktorí skončia túto univerzitu, túto školu majú chuť aj ambíciu začať hospodáriť. Veľmi ťažko sa im začína, alebo aj keď by teda chceli začínať v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe, ako začať, keď ja nemám pôdu. V období minulosti tak vieme, jak to prešlo ako s tou pôdou.

    Áno, naša krajina je rozdrobená na také mále pásy, remenice, tá poľnohospodárska pôda. Na jednej strane môže to byť nevýhoda, ale na druhej strane v týchto časoch ja to vnímam aj ako naše šťastie, že nenájde sa tu ktosi, kto by skúpil tú pôdu, hej, a možno začal s ňou obchodovať. Ale títo poľnohospodári majú, mladí poľnohospodári majú ambíciu teda pracovať, čo je dobré, čo je veľmi pozitívne a treba im preto vytvárať podmienky. Ale aby si ty mohol zodpovedne pracovať na tej pôde, a to hovoria jak poľnohospodári, a ja im verím, že to je tak, aj dedo bol poľnohospodár, bol gazda, mal role, mal gazdovku, ale on tú pôdu vlastnil a toto je veľmi dôležitá vec! Ty, aby si bol dobrým, spravodlivým hospodárom a dobrým gazdom, tak ty tú pôdu musíš vlastniť. K cudziemu sa správame veľmi často veľmi cudzo a veľmi nešetrne. Naša poľnohospodárska pôda, ak si ju zabijeme, v úvodzovkách, plodinami poľnohospodárskymi, ktoré sú skôr priemyselné plodiny, no tak keď si túto pôdu raz zničíme, tak to bude problém. Francúzi s tým majú problém a majú s tým aj skúsenosť, po desiatich rokoch dokázali si zabiť pôdu, zostala po desiatich rokoch pôda úplne mŕtva. A ten vzťah k tej pôde, ak ja vlastním túto pôdu, tak ja naozaj všetko budem preto robiť, aby táto pôda zostala, teda ak živí moju rodinu, tak aby aj tá pôda zostala živá, aby som ja túto pôdu nezabil. Je to takým silným paradoxom, ani ja som si to neuvedomoval, že je možné, hej, takým tým možno vykorisťovateľským spôsobom sa správať k tejto pôde a že sme schopní ju aj, túto pôdu zabiť.

    Rovnako, keď hovorím toľko o tom poľnohospodárstve, pán minister dneska tuná to aj spomínal, a tá možná hrozba, ktorá tuná je, a tých firiem zahraničných, ktoré sa tuná tlačia cez geneticky modifikované osivá a, samozrejme, aj potraviny, dve také plodiny pokusné tu máme, také políčka, ale nedajme si to tuná v našej krajine zaburiniť geneticky modifikovanými osivami, našu krajinu. Ak sa to tu dostane, veľmi ťažko sa to vykoreňuje. Je to ako burina. Potom aj tie firmy, ktoré predávajú tie osivá, veľakrát na čiernom trhu pod cenu, tak správajú sa ako výpalníci. Dúfam, že to nechceme, aby naša krajina išla touto cestou. Zahraničie má s tým skúsenosti a farmári, ktorí, ktorí trebárs sa venovali aj tým geneticky modifikovaným rastlinám, konkrétne repka olejná, prirodzeným spôsobom, tak tie firmy zneužili to aj tak, že dokázali týchto farmárov obrať o celoročnú úrodu a skrze úrodu potom ich dostať až do takého tlaku, že ich dokážu obrať aj o pôdu. Toto je taký novodobý fenomén, ktorý tu hrozí a aby naozaj sa to tuná nejako nepremietlo v tomto parlamente, aby ktosi tuná neprišiel s návrhom zákona, ktorý by to dovoľoval.

    V závere chcem len podporiť a povzbudiť navrhovateľov, aj keby to náhodou neprešlo aj do toho druhého čítania, aby sa nenechali odradiť. Ja viem, že návrhy zákonov, ktoré sú tu, koľkokrát tuná vidím aj, vnímam aj návrhy, vládne návrhy zákonov. Ani jeden zákon tejto krajiny nie je dokonalý a koľkokrát koľko veľa pozmeňovacích návrhov sprevádzajú aj samotné vládne návrhy, o to viac možno poslanecké návrhy zákonov, ktoré tuná sú. Ani tento zákon možno dokonalý nie je, ale ten úmysel je naozaj veľmi dobrý. Lebo tá rodina, keď podporí väzby, rodinné väzby v našej krajine, tým pádom, ak bude silná rodina, tak bude aj silný štát.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky nie sú.

    Pán poslanec Csicsai, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem rýchly, nebudem zbytočne rozprávať. Predovšetkým chcem vyjadriť maximálnu podporu tomuto zákonu. Už je na čase, že niekto sa zobudil a predložil takýto návrh, a dúfam, že kolegovia zo SMER-u takisto ho budú podporovať, predovšetkým kvôli tomu, preto som vlastne vystúpil, že myslím si, že tento zákon principiálne súvisí s poľnohospodárstvom. Samozrejme, ako podporí aj ostatné odvetvia a čo sa týka malého podnikania, aj tam sú dobré, ale takýto zákon je potrebný do poľnohospodárstva. A trošku ma mrzí, že nesedí tu pán minister, lebo jednoducho mal by ho aj podporiť a na základe tohto zákona potom začať koncepciu ďalších minimálne päť rokov, sedem rokov, čo je nová SPP a podľa toho pripraviť koncept, aby mladý farmár, vytvorila sa vrstva malých farmárov, malých gazdov, ktorí vedia obrábať pôdu.

    Škoda, že tu nie je pán Sulík, problém novodobého poľnohospodárstva je ten, že aj dneska sme to poľnohospodárstvo úplne zrušili. Neexistuje tá vrstva malých poľnohospodárov, roľníkov, ktorí vytvárajú alebo tvarujú krajinu - a to je náš najväčší problém. Zabudli sme na nich.

    Sú tu veľké investičné skupiny, sú tu zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu a robia na niekoľkých desaťtisíc hektároch a jednoducho z hľadiska konkurencieschopnosti, samozrejme, sú oveľa konkurencieschopnejší ako tí malí farmári, ale práve o tom je to, čo som rozprával, že v poľnohospodárstve nemôžeme mať ako prvé kritérium čisto konkurencieschopnosť a že koľko zisku vyrobím na jednom hektári. Všetci vyprávajú o tom, že netreba dať dotácie do poľnohospodárstva. Európska únia dáva 48 % z rozpočtu do poľnohospodárstva a nie kvôli tomu, aby farmári zbohatli, len nikto nerozpráva o tom, o tej práci, čo farmári, malí gazdovia hlavne robia s vidiekom, aby vidiek zostal vidiekom, aby neodchádzali do miest, aby jednoducho vychovali rodiny tam, aby ten kraj, tú krajinu obhospodarovali a presne regióny, tu sme sa rozprávali o skupinách ľudí, o regiónoch, aby to všetko sa udržalo. A to je tá podpora. Nie to, že ja kúpim za päť a predám za šesť a zostane mi na tom jeden, ale proste tie peniaze majú ísť do neekonomických činností a v starých členských krajinách to aj funguje.

    My sme, ako sme vstúpili do Európskej únie, prebrali sme zo starých členských krajín tú dravosť v rámci poľnohospodárstva. Áno, dneska, myslím si, že čo sa týka Slovenska, z hľadiska produkcie základných komodít, ako kukurica, repka a základných takýchto, myslím si, že je lídrom, my sme exportná krajina. To nie je pravda, ak tu niekto vypráva, že slovenské potraviny sú len pod 50 percent. To je balamutenie. Je to síce pravda, že slovenské potraviny, ale nie slovenská produkcia. My vo všetkom sme sebestační, dokonca exportní, hádam až na tie svine, ale to je úplne iná záležitosť.

    Ale náš najväčší problém je, že nevieme to spracovať. My jednoducho, aj ošípané, poviem vám takúto vec, vyrábame zhruba nie celú polovičku našej potreby na Slovensku a z toho ešte 50 % vyvážame do iných krajín, to znamená, že zhruba, my sme exportérska krajina z hľadiska jatočných ošípaných. My dovážame produkty. Náš najväčší problém je, že chýbajú stredné podniky a, tu musím povedať, takzvaná vertikálna integrácia, kedy ten malý nešťastný farmár nielen vypestuje tú pšenicu, jačmeň, kukuricu, ale bude chovať aj nejakú tú sviňu, nejaký ten dobytok, aj odporazí v sezóne a manželka pôjde to predať a jednoducho takýmto spôsobom sa uzavrie kruh a tie peniaze zostanú uňho. A čo som aj pred chvíľkou povedal, farmár rozmýšľa ináč, malý farmár, a všade, aj na západe takto rozmýšľa. Nerozmýšľa, že mám 10 %, 20-percentný zisk koncom roka, ale poplatím, čo musím poplatiť, poplatím pôžičky za stroje, za farmu, za investície a som rád, že mi vôbec niečo zostane a som prežil tento deň a idem ďalej. Kým investičné skupiny, čo hospodária na niekoľkých desaťtisíc hektároch, povedia, že tento rok zisk 5 %, 10 %, 15 % a keď nie je, tak jednoducho tie časti, ktoré nepotrebujeme, odsekneme. Preto my nemáme vlastne tú živočíšnu výrobu, preto nemáme záhradníctvo. My nemáme spracovateľský priemysel presne kvôli tomu, že sme to zlikvidovali posledných dvadsať rokov. A toto je jedna šanca v poľnohospodárstve dať to naspäť, vytvárať malých gazdov, úplne jednoduchá matematika. Dovolím si tvrdiť, že 30 hektárov uživí jednu rodinu. To znamená, že otca, matku, minimálne dve deti.

    Keď zoberieme taký bežný podnik, ktorý hospodári na nejakých 2,5-tisíc hektároch a nerobí živočíšnu ostatnú výrobu, len proste robí, vyrába základné komodity, tam stačí za rok nejakých osem, maximálne desať ľudí, vážení. Keď by som rozdal, rozdal, to ako nechcem povedať rozdal, umožnil by som oficiálny prístup malým farmárom k takejto pôde, čo štát má, takúto pôdu má, tak si zoberte, na 2,5-tisíc hektároch minimálne 80 ľudí dokáže sa uživiť a ešte navyše 80 subjektov, to znamená, že otec s matkou je 160 ľudí, 160 ľuďom dávam prácu. A tu sa rozprávalo, že daňové úľavy. Nedajme poľnohospodárom daňové úľavy, nepotrebujú. Poľnohospodári potrebujú kapitálové zabezpečenie, aby sa mohli dostať k pôžičkám na projekty. Banky s nimi sa ani nerozprávajú, lebo jednoducho nemajú nejaký zvláštny majetok.

    A za druhé, nemajú pracovné, pracovné prostriedky a pracovný prostriedok základný v poľnohospodárstve je pôda. Pôda, jednoducho malý farmár, mladý, začínajúci, nedostane sa k pôde, lebo je to zablokované. Už sme tu navrhovali určité systémy, ako ich dostať akože k pôde. Nehovorím, že zobrať ostatným, a teraz ani nechcem miešať nákup alebo predaj pôdy, to je všetko iné café.

    Ale jednoducho, kým nebude existovať systém, preto si myslím, že prvý krok, čo tu pán kolega navrhol, je hoden podpory, lebo to je prvý krok vo veľkej skladačke, aby sme sa mohli dostať k tomu, k tomu pomeru, že v poľnohospodárstve tí malí farmári, tá vrstva minimálne dosiahne až tých 40 - 50 % a vtedy si môžeme povedať, že Slovensko má také poľnohospodárstvo, ktoré je udržateľné, funkčné a prežije aj ďalšie, minimálne 50 až 100 rokov.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky pán poslanec Nagy a Hudacký.

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Gábor, keď niekto, tak ja určite viem, že tvoje slová sú úprimné, preto lebo stále počúvam ich od neho. Ja držím palce predkladateľom, držím palce tomuto parlamentu a držím palce aj Slovensku, hlavne tým, vidieku, aby tento zákon prešiel a vytvorili sa nové pracovné miesta, ktoré práve na tom vidieku nevieme, nedokážeme vytvárať. Musím povedať, že má ten zákon len, ten návrh teda len jednu jedinú chybu, že ho predkladá opozícia. Ale to už je asi chyba iná.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Csicsai, len s vami môžem súhlasiť prakticky vo všetkom. Základ je, a to ste aj uviedli, a ste lepšie počúvali ako pán Sulík, toto je rámcový zákon. Čiže my vytvárame základné podmienky pre rodinné podnikanie, a teda aj pre rodinné farmy. Samozrejme, že do takéhoto zákona sa nedávajú žiadne podporné mechanizmy a podobne. Je pravda, že je treba čosi robiť s pôdou, čiže zákon o pôde. To sú následné kroky, ktoré je treba teda riešiť, ale, samozrejme, aj určité dotácie formou prístupu hlavne tých začínajúcich malých farmárov, rodinné farmy k strojom, k mechanizmom. To sú náročné veci. Obyčajne ten prístup k štartovaciemu kapitálu je obmedzený. My tu niektoré veci riešime okrajovo. Toto, čo sa dá prakticky riešiť v rámci toho, v tom základnom rámci, ale neriešime to komplexne, vzhľadom na to, že do jedného zákona sa to strčiť všetko nedá. Ale v každom prípade toto, čo ste zdôraznili, takisto rodinná farma nie je len o samotnej poľnohospodárskej produkcii, čo je veľmi dôležité, ale je o rozvoji vidieka, o zamestnanosti na vidieku, o nevyľudňovaní ľudí z vidieka. A toto je veľmi dôležité, my robíme komplexný program, komplexný systémový program na to, aby sme skutočne vytvárali zamestnanosť, aby sme vytvárali dobré podmienky pre ľudí žijúcich na vidieku. Okrem iného teda, pretože to je komplexný zákon, ten rámec je prakticky orientovaný na celé rodinné podnikanie, čiže aj živnosti, aj remeselné záležitosti, aj podniky, aj teda výrobná sféra klasická, všetko sa do toho zmestí. Ale toto, čo vy ste hovorili v súvislosti s poľnohospodárstvom, je veľmi dôležité. A tie rodinné farmy sa potom môžu integrovať do družstiev, ktoré môžu vytvárať podmienky pre spracovateľský priemysel, aby sa zvýšila pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie.

  • Pán poslanec Zajac do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril, ako spolupredkladateľovi, k tomuto návrhu zákona. Myslel som si, že na úvod môj kolega Hudacký jasne vysvetlil, prečo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní. Ale po vystúpení pána Sulíka, kvôli nemu, ale aj kvôli ďalším kolegom a kolegyniam stručne a jasne: Načo je nám zákon o rodinnom podnikaní? Veď predsa na Slovensku máme státisíce živnostníkov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, máme desaťtisíce firiem, eseročiek, akciových spoločností, no načo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní?

    Dámy a páni, máme zákony, na základe ktorých sa tu podniká. Ale aj máme zákony, sociálne zákony, ktoré vytvárajú prostredie pre ľudí, ktorí nemajú prácu, niekedy nechcú mať prácu a tento štát, samozrejme, je aj sociálny, nenechá ich zomrieť, nenechá ich hladných a dáva im sociálne dávky. Dámy a páni, ale desaťtisíce živnostníkov, malých farmárov, drobných remeselníkov fungujú tak, že otec alebo manžel je živnostník, podniká a jeho najbližšia rodina mu pomáha a chodí si pre sociálne dávky na úrad práce, lebo sa im neoplatí podnikať, pretože by museli za seba platiť odvody, ktoré sú dneska vo výške, keď sa nemýlim okolo 185 eur. Tak si to veľmi rýchlo spočítajú a povedia, oni pomáhajú tomu hlavnému živnostníkovi, otcovi, dedovi, manželovi, ale, samozrejme, pomáhajú mu podnikať načierno, pretože načo by za seba platili 185 eur, keď možno tých 185 eur dostanú na úrade práce, alebo Sociálna poisťovňa im ich pošle.

    Dámy a páni, týmto návrhom zákona o rodinnom podnikaní chceme docieliť to, aby sa títo ľudia zamysleli a povedali si, no počkajte, keď vytvoríme rodinnú firmu, rodinnú farmu, tak nám štát urobí určité daňové, odvodové zvýhodnenie. A pre tento štát, pre Slovensko je lepšie, keď bude platiť desaťtisíce ľudí na sociálnych dávkach, alebo je lepšie pre Slovensko a pre výdavky našej republiky, že títo ľudia sa takto samozamestnajú v rodinnej firme a budú tomuto štátu platiť možno nie veľké odvody a dane, ale budú platiť? Čo je výhodnejšie, dámy a páni? No samozrejme, aj z pohľadu verejných financií, aj z pohľadu toho, že tí ľudia budú mať dôstojnú prácu, nebudú sa musieť takto skrývať za nejakú čiernu prácu, je určite lepšie, ak by boli cez zákon o rodinnom podnikaní takéto podniky nejako zvýhodnené.

    Toto som musel povedať na úvod, hlavne po vystúpení pána kolegu Sulíka, lebo ten sa veľmi čudoval, prečo rodinná firma má byť nejako zvýhodňovaná daňovo alebo odvodovo. A posledná poznámka k jeho vystúpeniu, keď tu rozprával o tom, prečo by mala byť len rodinná firma zvýhodnená, prečo nemá byť farma, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli zvýhodnená?

    Nuž preto, lebo tomuto štátu, Slovensku, musí záležať na rodinách, lebo len rodina dokáže vychovávať novú generáciu detí, našu natalitu. Kto bude robiť na naše dôchodky o dvadsať, tridsať rokov? Dvaja homosexuáli žiadne dieťa nesplodia. Aj pri zákone o daniach z príjmov sme počuli o tom, ako od nového roku už nebude možné použiť odpočítateľnú položku na manžela alebo na manželku. To je takisto, doteraz to bolo, že štát zvýhodňoval manželov týmto spôsobom a vtedy som sa tu tiež dozvedel o tom, že prečo nemôžu mať odpočítateľnú položku na partnera, partnerku aj tí, ktorí nežijú a nie sú zosobášení. Nuž preto, lebo tomuto štátu musí záležať na rodinách. Keďže som osemnásť rokov podnikal ako živnostník, skúsim povedať veľmi stručne také praktické riešenia a stimuly, ktoré sú v tomto zákone, ktoré aj ja som možno v minulosti mohol využiť, lebo v určitej chvíli sme v rodine podnikali viacerí, ale keďže nebol zákon o rodinnom podnikaní, tak sme všetci podnikali väčšinou na živnosť. A všetci sme si museli platiť, teda museli sme viesť účtovníctvo.

    Takže prvý dôvod, menej byrokracie. Je určite lepšie, ak jedna účtovníčka v rodinnej firme vedie jedno účtovníctvo, ako keď majú viesť tri alebo štyri. O tom nemusím ďalej hovoriť. Paušálna daň, výdavky do výšky 1,5-ennásobku, ennásobok znamená, podľa toho, koľko ľudí bude v tej rodinnej firme. Daňový koeficient alebo ten, tú odpočítateľnú položku 1,5-ennásobok podľa počtu ľudí v rodinnej firme. To je ten daňový bonus, ktorý štát povie, áno, robíš v rodinnej firme, ste tam traja, štyria, piati, tak nebudete mať päťkrát odpočítateľnú položku, ale bude to ešte koeficientom 1,5, lebo vy ste rodinná firma. Ennásobok príspevku na začatie podnikania, nebudú musieť traja, štyria požiadať o príspevok na začatie podnikania, ale jeden v rámci tej rodinnej firmy povie, tu sú traja nezamestnaní ľudia doteraz, boli dlhšie na úrade práce ako tri mesiace, podľa súčasne platného zákona o službách zamestnanosti žiadam na troch ľudí príspevok na začatie podnikania. Ale najpodstatnejšie na tomto zákone o rodinnom podnikaní ani nie sú tie daňové a odvodové bonusy, na ktoré tu niektorí poukazovali, konkrétne pán Sulík. Najpodstatnejšie na tom je to, čo vo svojom úvodnom vystúpení povedal kolega Hudacký. Takéto rodinné firmy všade vo svete sú veľmi stabilné firmy. Naozaj, tie firmy sa nerozpadávajú každý mesiac a nevznikajú znova nanovo. To sú veľmi stabilné firmy.

    A druhá vec je dôvera. Dôvera vo vnútri tej firmy, ale dôvera aj navonok. To je presne toto, stabilita a dôvera, čo v tejto krajine najviac chýba. Tu nedôveruje banka podnikateľovi, podnikateľ banke, podnikatelia navzájom už vôbec nie. Podnikatelia štátu neveria a opačne, ale v rodinnej firme, kde sú tie vzťahy založené aj na príbuzenstve, tá dôvera, keď sa spriemeruje, dlhodobo je určite vyššia ako vo firmách, ktoré sú založené len na základe súčasne platných pravidiel, a tá dôvera je to, čo všetci by sme potrebovali aj v týchto časoch krízy.

    A ja, mne nedá, aby som v tejto chvíli vám neprečítal výrok Tomáša Baťu z roku 1932. Tomáša Baťu nemusím predstavovať, pravdepodobne nepodnikal na základe zákona o rodinnom podnikaní, ale jeho podnikanie malo všetky prvky rodinného podnikania a traduje sa už niekoľko desaťročí o tom, ako on aj o svojich zamestnancov sa vedel postarať, že s nimi mal pomaly až taký rodinný vzťah. Ale preto jeho výrok z roku 1932, hovorím, kde bol, kde dostal otázku, ako vyjsť z krízy. Pretože pomaly v podobnej situácii sme na tom aj dneska, takže skúsim vám prečítať jeho odpoveď na krízu:

    "Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iba iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy", a teraz toto chcem zvýrazniť, "pracovať, šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšie, žiaducejšie a čestnejšie než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, je treba prekonať krízu dôvery, technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nejde. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom." Toľko k tomu.

    Na prvý pohľad sa dá povedať, že čo to má spoločné s rodinným podnikaním? Ale keď sa nad tým zamyslíte, je tam všetko, čím žijeme dneska. Kríza morálky a dôvera, ktorú tak veľmi potrebujeme, v podnikaní zvlášť, a rodinné podnikanie by tomu mohlo napomôcť, takisto aj v tej stability, tú stabilitu, ktorú tak veľmi potrebujeme.

    V závere musím povedať, že aj niektorý predrečník tu už povedal, nečakám, že zákon o rodinnom podnikaní urobí tu zajtra na Slovensku hospodársky rast samotný. Je to len jeden z drobných krokov, ktoré je potrebné urobiť na Slovensku preto, aby táto republika napredovala a, samozrejme, ak budeme robiť veľa tých dobrých opatrení, môže tu prísť aj k hospodárskemu rastu, ale nedá sa robiť veľa zlých opatrení a potom možno jedno dobré na to, aby táto republika rástla.

    V závere chcem povedať, že chcem poďakovať mojim spolupredkladateľom za spoluprácu na tomto zákone, obzvlášť Jánovi Hudackému za tie desiatky stretnutí, ktoré urobil po Slovensku, aj konferencie, ktoré vo viacerých krajských mestách urobil, kde sa stretol s podnikateľmi a ich podnety a námety zapracoval do tohto návrhu zákona. A ja som veľmi rád, že takýto návrh o rodinnom podnikaní vznikol a všetkých vás žiadam o podporu tohto zákona.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, odovzdávam slovo pánovi poslancovi Feckovi.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, ktorý sa tu niekde nachádza, predpokladám, kolegyne, kolegovia

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale je tu pán spravodajca, mal nejakú potrebu odísť, takže, ale počúvame, je tu. Nech sa páči.

    Fecko, Martin, poslanec NR SR

    Som v obraze. Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som aj ja trošku pridal do mlyna, nie dlho, aby sme to zbytočne nenaťahovali, ale v prvom rade chcem poďakovať predkladateľovi, že konečne takýto zákon ide, pretože aj v mnohých vystúpeniach, ktoré ste mohli registrovať v tomto volebnom období, absentoval mi v našej legislatíve pojem farma, farmár. A vyzerá, že už tu aspoň niečo tú rodinnú farmu nejakým spôsobom definuje, čo to vlastne bude, a myslím si, že je to tá prvá štartovacia čiara, ktorá by mala povedať ako ďalej. Myslím si, že po osemdesiatom deviatom sme to vzali trošku, nechcem povedať, že neodborne, ale trošku tak neprezieravo, pretože bol som aj pri reštitúciách, keď sa vracali malé podniky, bývalé, ktoré boli zoštátnené, znárodnené. Videl som, akým spôsobom sa tam kládli prekážky pre tých pôvodných reštituentov. Nemohol dostať mäsiareň, nemohol dostať nejaké holičstvo, čo bol tam, boli ťažké boje. Ťažké boje, pretože všetko to už malo mesto, mal to štát, a robili všetko preto, aby to ostalo tak, ako to bolo.

    Ja si myslím, že keď sme to v štyridsiatom ôsmom odstrihli, tie rodinné podniky, resp. tie podniky, ktoré vtedy fungovali a sa dedili z generácie na generáciu, čo hovoríme, že závidíme západnej Európe, svetu, že takéto niečo majú, my sme vlastne odstrihli a nedali sme im šancu. Nedali sme im tú šancu, ktorú som myslel, že po deväťdesiatom roku budú mať, lebo kto mal lepšie vedieť z tej rodiny, ako sa podniká a podnikalo, ten socialistický direktor štátneho podniku? Výrobný námestník, ktorý zo dňa na deň cez stranícke tričko sa stal veľkým podnikateľom? A keď mi niekto povie, že on bude sociálne cítiť, tak sa ho pýtam, že kde sa to naučil, sociálne cítiť ku svojim zamestnancom. Videl od svojho otca, ako odmeňuje svojich zamestnancov? No nevidel to, žiaľ nevidel, päťdesiat rokov to tu nebolo. Aj u mňa boli v kancelárii tí, ktorí si žiadali aj malé živnosti, aj poľnohospodársku pôdu, aj lesnú pôdu. A keď vám tam vstúpi 65-ročný pán a ktorý to berie akože srdcom, lebo to je jeho majetok, ktorý, celá rodina v ňom žila, z neho sálal duch, ktorý hovoril o tom, že vie, ako má podnikať. Len mi dajte ten majetok, štát. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to nestalo, mnohí už nie sú medzi nami a, samozrejme, že to trošku pohlo k iným cieľom ako v osemdesiatom deviatom sme si mysleli. Ja to aspoň takto vnímam a bojím sa, že nie iba ja, ale veľa občanov v tejto republike.

    Dochádzalo tu k úžerníctvu a dochádza k úžerníctvu a podnikatelia robia to, čo robia. A pozrime sa na tie podniky, ktoré boli kvázi sprivatizované, dané za korunu, za euro, ako dopadli. Veď my vlastne, keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, ten spracovateľský priemysel, toho prvovýrobcu zlikvidovali komplet a keď to má byť akože vrchol nášho dvadsaťročného snaženia v takejto brandži, tak ja sa hanbím za to, otvorene poviem. A ako to pred chvíľkou, pred niekoľkými hodinami povedal pán minister, poľnohospodárstvo je v ruinách, nemáme na čom stavať, to sú nie moje slová, sú slová pána ministra. A potom sa pýtam, na čo nám tu je potom poľnohospodársky vzdelaná nejaká mládež, zrušme rovno poľnohospodársku vysokú školu, lebo načo, ničom to je, a pritom by to malo byť ten základ štátu.

    Tvrdím, že v pote tváre sa musí dorábať ten chlieb, a ten chlieb budeme potrebovať, či to bude rok 500 alebo 1500, alebo 2800. Ten chlieb tu potrebujeme, a ten dorába poľnohospodár na tej pôde. Nikto iný ho nedorába, žiadne výskumné ústavy, banky, chémia, nie. Geneticky modifikované potraviny vieme, čo robia so svetom, takže nebudem sa k tomu vracať.

    Takže ja som veľmi rád, že konečne tu dochádza k zákonu a je predložený zákon, ktorý bude hovoriť aj o rodinných farmách v našom prostredí. Tvrdím, že poľnohospodárstvo, ktoré ešte na Slovensku ostalo a môže byť krásnym odvetvím, ktoré môže znovu prekvitať, len dajme šancu tým ľuďom. Aj dnes sme tu mali agropodnikateľov aj s ministrom sa rozprávali, vďaka pánu Kuffovi sme to zrealizovali a mohol si vypočuť od tých farmárov, teda SHR-károv, v súčasnom evidenčnom liste vedených, nie farmárov, SHR-károv, ktorí mu tlmočili svoje výhrady. A myslím, že podľa ubezpečení pána ministra, že mali by padnúť na úrodnú pôdu, tak budem sledovať, že akým spôsobom sa to bude realizovať, z jeho úst. Aby to nebolo iba o tých veľkých sprivatizovaných štátnych majetkoch a stransformovaných družstvách, kde manažmenty, ako tu bolo spomínané, si urobili odbyt, respektíve robia si tie osevné postupy tak, že sa nám to všetko iba žlteje a nemáme tu pestrosť krajiny, vytráca sa to. Pretože súkromne hospodáriaci roľník vie, že musí dorobiť z každej komunity niečo, nie iba to jednostranne zamerať.

    Tak to funguje na Západe a to je aj cieľom pozemkových úprav, ktoré by sme chceli na Slovensku zaviesť.

    Myslím si, že z podnikania by mala byť radosť. Ja som v živote nepodnikal, respektíve veľmi krátke obdobie, nestojí ani za reč, a ja si myslím, že tú radosť by sme mali zažívať v rodine, lebo to je to pevné puto, ktoré je. Predpokladám, že nevchádzame do rodinných zväzov alebo teda do manželstva z vypočítavosti, že malo by to byť hlavne o tom cite ku tej druhej stránke, s ktorou sa snažím, respektíve uzatváram to manželské puto na celý život - aj v dobrom, aj v zlom. A práve v tých rodinných firmách, farmách tam prakticky by sa to malo prejaviť na sto percent, že to je ten motor, ktorý by mohol hnať aj naše podnikanie tu na Slovensku. Lebo keď si pozrieme, koľko eseročiek, akcioviek, ako sa to rozhádajú tí spoločníci, veď to je neskutočné. Viete ako a na čom? Na tých peniazoch a nie na tom cite, či čo k nemu cíti. On cíti iba ten ekonomický vzťah a to je zlé.

    Takže vítam, že je tu definované rodinné podnikanie v tých formách, ktoré sú tam urobené. Aby som nezabudol, tak pripomeniem teraz pánu spravodajcovi, keď som to opomenul, respektíve prepočul, tak sa ospravedlňujem, týkajúc sa jednotlivých výborov, ktorým to bude delegované, keby to išlo do druhého čítania. Neviem, či som tam nepostrehol náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pokiaľ tam nie je, tak by som ho žiadal teda doplniť, pretože je to aj o rodinných farmách, takže myslím si, že mali by sme to tiež prebrať v našom výbore. Takže taký môj doplnok.

    A myslím si jedno, že keď niečo myslíme úprimne a dáme šancu tomu entuziazmu, ktorý ešte, myslím si, že aj v mladých farmároch je, tak toto, tento predložený zákon by mal byť jedným z tých, ktorý by mal ich stimulovať, ako to bolo už spomenuté nie k ziskom, ale k obnovovaniu tej krajiny. Aj na tých lazoch, kde prakticky sa nám vytráca ten život a za chvíľu zistíme, že tá pôda, ktorá bola poľnohospodárskou sa stáva lesnou, pretože samonálet si robí svoje. Príroda si berie naspäť to, čo sme spravili poľnohospodárskou pôdou. Tak myslím si, že dajme šancu, aby na tých lazoch aj na tých rodinných farmách mohli ľudia povedať, že štát má o mňa záujem, nehodil ma cez palubu a budem sa o tú krajinu starať tak, ako to robili moji predkovia, a nebudem sa hanbiť, čo som tu robil, keď som bol na tomto svete.

    Takže toľko z mojej strany. Držím palce pánu predkladateľovi. Samozrejme, že myslím, že aj väčšina nášho klubu to podporíme, lebo má to zmysel. Nebudem sa vyjadrovať k ekonomickým aspektom, ako tu povedal pán Sulík, to je jeho kapusta a jeho portfólio, ale chcem veriť, že aj v laviciach vládnej strany sa nájdu poslanci, ktorí za tento návrh zahlasujú a postúpime ho do druhého čítania.

    Takže hovorím, že vďaka, že ste s týmto prišli. Možnože budem mať aj ja v druhom čítaní, keby to bolo, ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto, ktoré vzišli tiež z praxe agropodnikateľov, hlavne tých farmárov SHR-károv a potom by sme to doplnili. Dúfam, že sa toho dožijem.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Hraško a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem ti pekne, Martin, za tvoj príspevok. No vystihol si tam presne to, na čo sú tie rodinné podniky, rodinné malé farmy. Ono, problém v súčasnosti je taký, že veľké poľnohospodárske podniky pestujú prevažne na predaj. To znamená, že pokiaľ majú jednostrannú produkciu, teda len rastlinnú výrobu, nemajú to kde spotrebovávať, tak to dávajú, dávajú preč. Možno niekde do výroby, možno niekde úplne inde. Taký podnik, ktorý má aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, vie si veľakrát vykryť tieto zdroje. Ale je ich, žiaľ, málo a práve to je problém, že to pestovanie, keďže je istým spôsobom dotované, preto máme tie žlté lány, ako si spomínal, a tieto produkty odchádzajú preč a neostávajú ako krmoviny pre dobytok a zvieratá u nás. No a potom sa musí, musia krmoviny draho nakupovať úplne inde a prípadne ešte zo zahraničia. Tým pádom sa predražuje chov zvierat, no a, samozrejme, cena potom mäsa pre konečného spotrebiteľa je vysoká. Dovážajú sa lacné sajrajty zo zahraničia.

    Práve tieto malé rodinné farmy fungujú úplne iným princípom a pokiaľ si majú niečo dochovať, tak si k tomu aj dopestujú vlastné krmoviny, čo je omnoho širšie využitie daného územia, čiže danej poľnohospodárskej pôdy, ktorú oni obhospodarujú. No a pokiaľ ich je viacej na tej pôde a robia skutočne ako rodinný podnik, tak majú záujem na tom, aby robili dobre, robili v prvom rade pre seba a potom nadprodukciu mohli predávať povedzme z dvora, čo už sú, samozrejme, ďalšie možnosti odpredaja domácich výrobkov. Ale, samozrejme, robia kvalitu, pretože oni nemajú záujem na tom, aby nejak zarábali, pretože na malom množstve sa zarábať nedá, hej. Takže toto sú možnosti, ktoré by im mala priniesť práve aj zmena takéhoto zákona, o ktorom si, Martin, hovoril teda vo svojej rozprave.

    Teda ďakujem takisto navrhovateľom a ja takýto zákon podporím takisto.

  • Ďakujem za slovo. Padla tam taká nenápadná, nevinná veta, radosť prežívať v rodine. Ale je to veľmi významná vec - prežívať radosť v rodine. Keď sme mali aj ekonomické veci a k hospodárskej situácii k stavu, stave na Slovensku, tak ten rozmer šťastia spomenul tu aj Ivan Mikloš, Jozef Mikloško. Šťastie, to nie je len to, že ty máš bohatstvo a teraz máš veľký kapitál, možno máš bohatú firmu, môžeš si dovoliť luxus a kdečo všetko. Ale práve to šťastie ty môžeš prežívať v tom rodinnom podniku a to rodinné šťastie je oveľa viac ako to veľké bohatstvo. A tým v podstate najväčším bohatstvom je tá rodina, aby ten otec a mama boli doma a možno tie deti aby podieľali sa svojou prácou, svojou prácou, aby mali podiel na tom rodinnom podniku. O to ide. A tu utužujú sa aj tie rodinné väzby skrze tú prácu, ktorú robia. Všetci sa tešia z tejto rodiny. Nemali by sme tu možno toľko alkoholikov, toľko mladých ľudí závislých na drogách. Ak by on makal na tej roli, tak by bol taký šťastný, že môže ísť večer spať. Ničnerobenie je tým, tou najhoršou vecou, ktorá len vôbec v živote môže byť. Aj dovolím si povedať, že to bude mať pozitívny dopad aj na kriminalitu našej spoločnosti a počet kriminálnych činov klesne. Hospodárska kríza, dovolím si trošku k tomu ešte predchádzajúcemu predrečníkovi, ja to tiež veľmi častokrát hovorím, že je vlastne krízou morálnych hodnôt. Nevedel som, že Tomáš Baťa má také krásne výroky, hospodárska kríza sa nesanuje peniazmi, to je fakt pravda, ale návrat k morálnym hodnotám. A morálne hodnoty najlepšie reprezentuje práve rodina. Aby to rodina mohla reprezentovať tak, aby zostali spolu. Aby nemohli, nemuseli byť rozbité.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu podporu a vyjadrenie. Budem reagovať na pána Hraška, na kolegu. Áno, máš pravdu, je to o tom, aby ten prvoprodukt, ktorý vyrobí ten poľnohospodár, sa spracoval v danom regióne a vtedy sa s ponukou, s tou pridanou hodnotou, ktorú môžme cez tú živočíšnu, respektíve inú výrobu ten prvoprodukt spracovať a ponúknuť našim obyvateľom. A tvrdím jedno, mala by sa urobiť mikrozamestnanosť. To znamená, to bude jedna z podmienok proste, čo nám umožní aj cez tie rodinné firmy a farmy tú mikrozamestnanosť urobiť a aby tie celky boli kvázi čo najviac sebestačné, aby to nemuseli zvážať z druhého konca republiky, respektíve z iných krajín.

    Takže myslím si, že to je zmysel týchto malých fariem, firiem, aj rodinných, a myslím si, že keď na to vsadíme, tak neprerobíme, lebo celý svet je doteraz o takomto, nie o tých veľkých kolosoch, ktoré sme, žiaľ, po vzore Sovietskeho zväzu, ZSSR bývalých, sme prebrali a rozorali celiny. Ako sa hovorí, rozorali sme Tatry a zisťujeme, že všetko sa musí so zdravým rozumom a s mierou, ako v našej krajine sme v stave urobiť a zniesť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo. A pán poslanec je posledný prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vnímam a som, alebo som rád, že otvárame túto tému. Lebo tak to skorej beriem ten, ten váš návrh zákona vzhľadom na to, že ste opozičný poslanec alebo opozičný poslanecký klub, a vzhľadom na to, aké praktiky tuná vládnu, tak nemám veľkú nádej, že ten návrh prejde. Takže skorej to beriem ako otvorenie témy a bavenie sa na tému rodiny a podnikania a vytvárania pracovných miest. Vnímam rodinu ako najprirodzenejšie vlastne spoločenstvo ľudí a hlavne také najprirodzenejšie. Čiže žiadne umelé, žiadna trieda v škole, žiadna trieda v škôlke, žiadna firma založená na základe nejakého biznisplánu, kde sa možno teda nejakí akcionári si kúpia akcie. Jednoducho, je to prirodzené spoločenstvo, ktoré má silnejšie väzby k sebe ako len to, že sa stretnú tí ľudia na, za účelom dosiahnutia zisku, ako to býva zvyčajne vo firmách. Z toho vyplýva, že keďže tie väzby sú aj iné ako iba, iba také tie, chuť podnikať, tak práve v tých krízových situáciách, ako aj na Slovensku vlastne dnes prežívame, alebo k takej stagnácii, v akej sa na Slovensku nachádzame, lebo teda rast ekonomiky nejakých 0,8 percenta je de facto pre takú ekonomiku, ako sme my, číslo, ktoré nám iba zvyšuje nezamestnanosť. Jednoducho, to nie je rast, ktorý je schopný pokrývať zvyšovanie produktivity práce. Jednoducho, to je de facto pokles ekonomiky z pohľadu zamestnanosti.

    A v takýchto situáciách tie prirodzené spoločenstvá majú omnoho, vyžarujú omnoho väčšie parametre súdržnosti, to znamená, že omnoho lepšie prežívajú akúkoľvek krízu, a preto si myslím, že to je správna cesta. Hľadať cestu, takto beriem aj ten váš návrh, priznám sa, že ani som ho nedočítal do konca, lebo bol teda dosť, dosť obšírny, ale aj v tom, čo som prečítal, bolo tam kopu dobrého, bola tam kopa vecí, ktoré by som robil možno inak, ale pre mňa je najdôležitejšie to, že otvárate tému, že dávate na stôl návrh na to, aby sme zvýhodnili rodinu pri podnikaní, či už teda v poľnohospodárstve, alebo teda v malom, drobnom podnikaní, v službách a aj teda v niečom inom. Ale hovorím, beriem to ako začiatok diskusie na túto tému a dúfam, že neustane. Čiže určite je správne vytypovať si ako rodinu ako ten prirodzene súdržiaci moment, ten súdržný prvok, ktorý aj v čase nejakých búrok dokáže držať dokopy nie iba preto, lebo chce dosahovať zisk, ale preto, lebo je rodina.

    V minulosti rodina vlastne zabezpečovala takú, takú stabilitu a de facto vlastne taký sociálny systém v rodine. Čiže rodičia vedeli, že keďže neexistovali nejaké sociálne dávky, neexistoval dôchodok, že čím lepšie si deti vychovám, tým väčšiu pravdepodobnosť mám, že sa tie deti o mňa v budúcnosti postarajú, keď budem starý. Čiže bol, vlastne rodina je v malom nejaký ten sociálny systém alebo sociálny štát, nechcem to takto nazvať, ale taký prirodzený. Na základe tohto si ale niekto pred časom povedal, že urobí z celého štátu sociálny štát, že z celého štátu urobí rodinu, kde bude nejaký dobrý jeden štát, ktorý sa o každého človeka postará. Ale ono to spôsobuje, a nie veľa ľudí si to uvedomuje , že sociálny štát de facto rozbíja rodinu. Rozbíja súdržnosť rodiny, lebo zrazu sa nespoliehate na svojich členov rodiny, na ostatných ľudí, ktorí v tej rodine s vami spolu žijú, ale spoliehate sa na nejakého štát, štáta, na štát, na nejakého uja štát a to je ten, ktorý vám potom pomôže v tej správnej chvíli a vlastne takýmto spôsobom tie väzby, prirodzené väzby, ktoré za stáročia, tisícročia sa vytvárali v rámci rodiny. V podstate tá teória alebo snaha vybudovať sociálny štát, ktorý sa o každého postará, každého núdzneho, v núdznej situácii, rozbíja tie prirodzené väzby medzi ľuďmi a de facto rozbíja rodinu. Ako sociálny štát z tohto pohľadu na jednej strane, áno, je to správne, asi nie je správne nechať ľudí v štichu, ale na druhej strane dôsledok budovania sociálneho štátu je rozpad rodiny.

    Veľmi podobný vlastne dopad má aj ten, možno ten kapitalistický individualizmus alebo zdôrazňovanie kapitalistického individualizmu. Nie, neboj sa, postav sa na svoje nohy, choď si svojou cestou a možno, nie je tu akurát Richard, škoda, Sulík, aj ten, aj ten liberalizmus, to je jedno. Dnes máš jednu ženu, zajtra môžeš mať druhú, to je jedno. Choď si svojou cestou, hlavne že tebe je dobre. Čiže liberalizmus, kapitalistický individualizmus alebo sociálny štát, všetky v podstate nejaké tie formy spoločnosti, ktoré, ktoré sa na svete dnes vyskytujú, všetky sú de facto protirodinne zamerané, lebo rodinu rozbíjajú, lebo búrajú väzby, búrajú odkázanosť jedného človeka voči druhému v rámci rodiny a vytvárajú odkázanosť človeka voči štátu. Nie voči inému členu, členovi rodiny.

    Dopad 23 rokov budovania kapitalizmu na Slovensku dnes poznáme. Skoro každé druhé manželstvo sa nám rozvádza a deti odchádzajú od rodičov. Deti si, či rodičia si vychovajú deti, ale keďže tie deti nemajú prácu v tom prostredí, kde bývajú, tak odchádzajú - aj s podporou rodičov - za, do lepšieho sveta. Niekedy do zahraničia, niekedy iba do Bratislavy, možno niekedy do nejakého vzdialeného mesta na Slovensku, ale zvyčajne to je Bratislava, alebo do sveta. Čiže zostávajú nám dediny, ktoré sú plné ľudí, bezprizorných, ktorí stratili zmysel života, ktorí síce prežívajú, ale to, prečo žili a prečo vlastne vznikla tá ich rodina, to je niekde, alebo tí ľudia sú niekde ďaleko, niekedy aj za oceánom a tí rodičia sú veľmi radi, keď možno raz do roka na Vianoce za nimi prídu a prídu im ukázať vnúčatá, ako podskočili v raste.

    Čiže aj to, čo vlastne my sme urobili zo Slovenska, a nechcem to tu rozvážať, ale, samozrejme, že to aj, že tá práca nie je v tých regiónoch, je aj dôsledok korupcie a šafárenia politikov na Slovensku. A keď si to nechceme priznať, tak len zakrývame oči pred pravdou, tak sme spôsobili to, že po prvé, systém, systém sociálneho štátu, ale aj teda systém, ktorý vytvára nezamestnanosť, nám rozbíja rodiny. A preto si myslím, že je veľmi, veľmi dôležité urobiť čokoľvek, čo nám rodiny znova späť nejakým spôsobom stmelí a dá šancu tým rodičom na to, že im tie deti nevyletia z hniezda rovno do Anglicka alebo, alebo do Spojených štátov, do Austrálie a podobne a nikdy viac ich neuvidia, alebo uvidia ich kedy-tedy, sporadicky.

    Čiže tento návrh z tohto pohľadu považujem za správny, ako som povedal na začiatku, ako, hlavne ako otvorenie diskusie. A myslím si a teda dúfam, že bude v tomto duchu rozmýšľať aj vládna strana a keď aj nepodporia vás, tak že prídu s obdobnou nejakou iniciatívou, ktorá by pomohla pomaličky na Slovensku zaviesť systém, možno ako v tom Švajčiarsku funguje, že Švajčiarsko stojí hlavne na malých rodinných firmách a tie tisíce, desaťtisíce malých rodinných firiem vlastne dávajú tú stabilitu a ekonomickú prosperitu Švajčiarsku, z ktorého by sme si v tejto veci mohli brať vzor. Čiže určite váš návrh zákona podporím, napriek tomu, že teda mám tam aj výhrady voči tomu, ale však je to prvé čítanie, ale nemal by som najmenší problém.

    Dovidenia.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rodina je naozaj sociálnym systémom, nie socialistickým systémom, ale sociálnym systémom a v rodine prebieha práve také, primárna, primárna socializácia každého jedinca, každého dieťaťa, preto je veľmi, veľmi dôležitá. A tento návrh zákona veľmi úzko s tým súvisí, aby tá socializácia tu mohla prebiehať. Kedysi staré mamy brali svoje deti v plachte na roľu. Ešte aj s motykou, keď okopávali zemiaky, tak to dieťa mali pri sebe. Tie sociálne väzby tuná boli veľmi silné. Aj matka, kojaca na medzi, roli, u nás boli, u nás sú medze, sadla na medzu a nakojila to dieťatka, dieťatko. Takže tá socializácia je veľmi dôležitá toho dieťaťa.

    A, samozrejme, vzťah muža a ženy. Veď to je ten prvok lásky, ktorý spája muža a ženu, aj tie deti, keď vidia milujúcich rodičov a majú ten obraz pred sebou a sú tam prítomní, fyzicky prítomní, čo dnes sa vytráca z našej rodiny. Dnes mnohé deti vidia otca možno raz za mesiac. A veľakrát dneska musím povedať aj matku, hej, a je to veľmi bolestivé. Tá matka ešte oveľa viac absentuje v tých rodinách ako, ako samotný otec. Ale, samozrejme, aj jeden, aj druhý rodič je veľmi, veľmi dôležitý.

    Rodinný podnik je stabilnou firmou. Naozaj je stabilnou, ja som to tak spomenul, ale ešte raz to zopakujem. Vlastnú, vlastný rodinný podnik nebude nikto tunelovať a odpadne tu aj tá ekonomická kriminalita, ktorá tu veľakrát je aj prebieha. Nebudeš podvádzať vo vlastnom podniku, lebo naozaj si buduješ vlastný vzťah, aj to dedenie z generácie na generáciu aj tých podnikov. To nie je len tej pôdy a tej role, ale aj ten rodinný podnik, ktorý ty zdedíš, ďalej ho budeš aj zveľaďovať.

  • Pán poslanec nie je tu, tak asi nechce reagovať. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak, tak, aby ešte išiel aj ďalší zákon.

  • Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Všetci ste sa zhodli na tom, že je dobré uviesť takýto návrh zákona, že má to svoje praktické výhody. Ja som vo svojom úvodnom príhovore jasne zdôraznil niektoré veci, či už je to ekonomické zabezpečenie rodiny, alebo udržanie väzieb v rodine, súdržnosti, fenomén vzájomnej dôvery, to je skutočne veľmi dôležitá vec. Ja som sa stretol vo viacerých takých rodinných firmách, keď som bol na diskusiách, skutočne je tam tá vnútorná radosť. Radosť z podnikania, taká vzájomná komunikácia bez toho, aby si dokonca uvedomovali, že vlastne podnikajú. Takže toto sú veľmi dôležité veci.

    Samozrejme, ja som nechcel ísť do konkrétnych ustanovení. Máme tam viac originálnych vecí, ktoré nenájdete v žiadnom zákone v celej Európskej únii, či je to už samotná rodinná živnosť, alebo rodinná farma, skutočne originálne právne formy. Za to, ja sa, ja som teda rád a som doslova až pyšný, sebapýcha nie je niekedy dobrá, ale ako niekedy sa sám čudujem, že ako dobre nám to vyšlo. Takže ja mám ambície, aby to nebol len také, že čosi, hókus-pókus, my sme na tom pracovali rok. To nie je nejaká vec, ktorá vzišla z večera na ráno, je to seriózny materiál. Ja teda chcem vyzvať všetkých, ktorí, ktorí len trochu rozmýšľajú a myslia to s tým Slovenskom dobre a s našimi rodinami dobre, aby tento návrh zákona podporili. Teším sa, samozrejme, na ďalšiu komunikáciu. Ja sa určite nevzdám toho návrhu zákona, budem ho precizovať, dokedy tento zákon nebude akceptovateľný, aby sa dostal do našej legislatívnej praxe.

    Ďakujem veľmi pekne všetkým.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie. Ďakujem veľmi pekne.

    A ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 486. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 467.

    Dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby som sa nepomýlila, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení, vážené dámy, vážení páni, kolegovia, ktorí ste ešte zotrvali do tejto pokročilej dnešnej hodiny rokovania, chcem sa poďakovať svojim kolegom, ktorí uvádzali predchádzajúci zákon, že mi teda umožnili ešte dneska uviesť novelu zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    O čom je táto novela zákona? Rád by som upozornil na problém. Na problém, ktorý rezonuje v našej spoločnosti a možno si ho ani veľmi neuvedomujeme. A tiež som si ho uvedomil, priznám sa, až ako som to videl v jednej nemenovanej televízii, ktorej nebudem robiť reklamu. Problém, ktorý tu je a je neriešený. Viem, že som opozičný politik, a viem, že nemám možno veľkú šancu byť úspešný s týmto návrhom zákona, ale na druhej strane si myslím, že upozorňujem na problém, o ktorom treba diskutovať a budem sa snažiť naňho upozorňovať, keď nebudem úspešný, znovu, opakovane, aby sme riešili niečo, čo veľmi nadnesene pomenujem, niečo, čo by som nazval modrým z neba pre tých, ktorí si to zaslúžia.

    Takže dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dámy a páni, naším dlhodobým cieľom, odhliadnuc od nášho politického trička, by malo byť budovať spravodlivý sociálny systém. Spravodlivý sociálny systém je taký, ktorý pomáha ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú a nevedia si pomôcť sami, a ktorý podporuje aktivitu ľudí.

    Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí celý život pracovali a poctivo vychovávali svoje deti a starali sa o výchovu svojich detí, chodili do práce, platili dane a odvody a nie vlastným zavinením sa ocitnú v núdzi, napríklad v dôsledku ťažkého úrazu, v dôsledku zákernej choroby, v dôsledku smrti životného partnera, často ostávajú na hranici prežitia. Najhoršie sú na tom, ako som už aj hovoril, práve pracujúce rodiny s deťmi. S nezaopatrenými, školopovinnými deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov, platili si nemocenské, sociálne, dôchodkové poistenie. A jeden alebo obaja z dôvodu, ako som už spomínal, choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Viete si predstaviť, že sociálna situácia v takejto rodine sa prudko zhorší, ale zo strany štátu, zo strany sociálneho systému, ktorý by mal byť spravodlivý, takáto rodina nedostane skoro žiadnu pomoc. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov, a teda celej rodiny, keď sú tam nezaopatrené deti, zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si ale rodičia sami počas rokov práce prispievali. Čiže jediným príjmom rodiny okrem detských prídavkov je materské, nemocenské alebo dôchodok. Teda dávka zo sociálnych fondov, ktorú ale nedáva sociálny systém, ale na ktorú si vypracovali títo ľudia dlhoročnou prácou, tým, že chodili roky do práce a platili odvody.

    A teraz budem trošku taký citový, iste sa pamätáte na príbeh Janky z Modrého z neba. Rezonovalo to, rezonovalo to v celej spoločnosti, rezonovalo to aj v médiách, keď ty nepozeráš túto reláciu a ten príbeh, myslím si, že bol veľmi silný, až tak silný, že predseda vlády sa rozhodol ho riešiť. Riešil ho ale nesystémovo, dotáciou z rezervy predsedu vlády. Ja to nekritizujem, len konštatujem, že to riešil nesystémovo. Dotáciou z rezervy predsedu vlády. A vtedy pán premiér povedal, že bude hľadať systémové riešenie. A ja teraz ponúkam jedno také systémové riešenie, ktoré by mohlo riešiť príbeh rodiny Janky z Modrého z neba.

    Kto videl včera túto reláciu Modré z neba, tak videl veľmi podobný príbeh. Aj pre nich by bol dobrý tento zákon. Bola tam rodina, kde sa matka dlhodobo lieči na psychiatrii, otec po ťažkom úraze, po ťažkej autonehode a dve nezaopatrené školopovinné deti. Viete si predstaviť, keď predtým obaja rodičia pracovali, teraz sú vlastne obaja chorí, ako prudko sa zhoršila sociálna situácia v tejto rodine a ich jediný príjem sú vlastne peniaze zo sociálnych fondov, do ktorých si ale aj oni sami platili. Sú to ich peniaze, oni si platili túto poistku, ale žiadnu inú pomoc od štátu nedostanú.

    Preto teda prichádzame so systémovým riešením v takýchto ťažkých sociálnych situáciách, ktoré sa ale bude týkať len pracujúcich rodín s deťmi. Mám za to, že pracujúca rodina s deťmi by od štátu v takejto situácii mala dostať aspoň také sociálne zabezpečenie, aké dostávajú sociálne neprispôsobiví občania, ktorí nikdy v živote nepracovali, nikdy neplatili do sociálnych fondov, ale napriek tomu sociálnu pomoc od štátu dostávajú. Ale pracujúca rodina s deťmi, ktorá sa nie vlastným zavinením dostane do takejto situácie v dôsledku úmrtia životného partnera, ťažkej choroby, úrazu, takúto pomoc od štátu nedostane. Čiže nechcem nič, len spravodlivosť, preto hovorím o modrom z neba aj pre tých, ktorí si to zaslúžia.

    Poslanecký návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorom teraz rokujeme, navrhuje plný súbeh dávok zo systému sociálneho poistenia s dávkou v hmotnej núdzi. Čo to znamená, plný súbeh dávky zo systému sociálneho poistenia s dávkou v hmotnej núdzi? Znamená to, že dávky zo sociálneho poistenia ako materské, nemocenské a dôchodok, na ktoré rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov a výšky príspevkov do sociálneho systému, by sa pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi nezapočítavali. Predsa tieto peniaze si on vyrobil vlastnou prácou! Nezapočítavali by sme ho pri výpočte dávky v hmotnej núdzi. Navrhovaná zmena sa tak bude týkať len rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracoval, no na základe nepredvídateľných okolností prišla rodina o tento zdroj príjmu a v súčasnosti si ho nevie zabezpečiť inak. Nárok na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali.

    Ako by to mohlo fungovať v praxi? Budem veľmi konkrétny. Tak navrhuje sa, aby sa pre potreby určenia dávky v hmotnej núdzi, ako som už spomínal, neposudzovala celá výška materského ako príjem, pretože materské, na to má nárok tá žena vďaka tomu, že pracovala a odvádzala, platila odvody. Aj v súčasnosti sa nezapočítava 25 % materského pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi. Navrhujeme, aby sa nezapočítavalo 100 % materského. Navrhujem, aby sa pre potreby určenia dávky v hmotnej núdzi pracujúcich rodičov s nezaopatrenými deťmi neposudzovala celková výška starobného, predčasného starobného, invalidného, sociálneho, sirotského, vdovského alebo vdoveckého dôchodku alebo nemocenského, t. j. dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov a výšky príspevkov.

    Ako by to vyzeralo v peniazoch? Budem veľmi konkrétny, aby ste si to vedeli predstaviť. Sprísnenie podmienok čerpania materského v ostatnom čase už zabezpečuje, že ju čerpajú len pracujúci rodičia v skutočne odpracovanej výške. Teda idem na konkrétny prípad. Pre ženu pracujúcu za mzdu blízku minimálnej mzde, teda okolo 350 eur, čo je u nás na východe, žiaľ, celkom bežná mzda ženy, ktorá pracuje, tak materské dnes predstavuje 227 eur. Čiže žena, ktorá pracuje za mzdu blízku minimálnej mzde zhruba okolo 350 eur, ide na materskú, čerpá materské vo výške 227 eur. Ak táto matka sama vychováva deti a materské predstavuje jej jediný zdroj príjmu, mohla by po schválení tohto návrhu zákona, ktorý predkladám, mohla by získať dávku v hmotnej núdzi až do výšky 150 eur. Čiže k týmto svojim 300, pardon, 227 eurám ďalších 150 eur. V prípade, že by sa jej podarilo zdokladovať výdavky spojené s bývaním, tak by to mohlo byť až 239 eur.

    Iný príklad. Rodina s deťmi, kde jeden z rodičov musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na vážne ochorenie, a rodina nemá iný zdroj príjmu. Takejto rodine by táto zmena mohla priniesť až 192 eur, v prípade, že by vedeli zdokladovať výdavky spojené s bývaním, až 281 eur. Dostal som správnu otázku, keď som o tom už diskutoval na tlačových besedách aj s odbornou verejnosťou, dostal som veľa mailov, že teda či stanovíme nejaký strop. Koľko starobného dôchodku sa nemá započítavať? Či je nejaká horná hranica? Má to byť 500 eur? Priemerná mzda? Priemerný dôchodok? Priznám sa, v tomto návrhu zákona som to nestanovil. Nestanovil som to, lebo si hovorím, držím sa zatiaľ filozofie, sociálna dávka, ktorú dostáva zo sociálnych fondov sú peniaze, na ktorú si ten človek rokmi práce a výškou svojich odvodov zarobil. Sú to jeho peniaze. On roky platil nemocenské, sociálne, dôchodkové poistenie. Na základe odpracovaných rokov a na základe odvedených príspevkov má nárok na nejaký príspevok, na nejakú dávku zo sociálnych fondov. Prečo ju nejakým spôsobom limitovať? Predsa, ak sa takto prudko zmení, nie vlastným zavinením, situácia v pracujúcej rodine s deťmi, ten pokles životnej úrovne je obrovský. Ten prepad je obrovský, keď miesto dvoch miezd zrazu má jeden nejaký dôchodok a druhý nemocenské, alebo ostanú len na jednom nemocenskom. Čiže ten prepad je obrovský. Ale som pripravený na túto diskusiu v druhom čítaní, ak podporíte tento návrh zákona.

    Je to na mieste diskutovať, či vieme stanoviť niekde strop a či ho vôbec treba stanovovať. O to viac, že mal som ešte jeden problém s týmto návrhom zákona. Stanoviť vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy. Je úplne jasné, že bude mierne negatívny. Je úplne jasné, že vzniknú nové rodiny, ktoré budú mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Správna otázka ministerstva financií znie, že koľko rodín a koľko? A ja na to neviem odpovedať. Na to totižto nevie odpovedať nikto v tejto chvíli. My presne nevieme, koľko je takých rodín ako Janka z Modrého z neba, alebo takej rodiny, ako bola včera, kde je mamka liečená na psychiatrii a otec je po ťažkej autonehode. Nevieme. Dneska o nich nevieme. Dneska oni dostávajú dávku zo sociálnych fondov, na ktorú si sami vyrobili, ale nikto ich neeviduje. Čiže nevieme reálne odhadnúť, koľko je týchto rodín a aká bude reálna potreba. To si uvedomujem a túto pripomienku ministerstva financií akceptujem. Ale uznajte, že neviem si, vedel by som tam hodiť nejaké číslo, ale nebolo by to úprimné. Preto úprimne hovorím, že kráčame momentálne po úplne nevychodenom chodníku, o ktorom, myslím, ešte ani nikto nehovoril. Treba ale povedať, že, veľmi čestne, že uvedomujem si, že tento návrh zákona má mierne negatívny dopad na verejné zdroje.

    Ale na druhej strane chcem povedať, že aj na tejto schôdzi predkladám niekoľko zákonov spolu s mojím kolegom pánom poslancom Kaníkom. Predpokladám, že zajtra o nich budeme diskutovať, ktoré sa držia toho istého pravidla, s ktorým som dnes začal svoje vystúpenie, že spravodlivý sociálny systém je taký, ktorý pomáha tým, ktorí to naozaj potrebujú, a ktorý motivuje pracovať. Predkladáme množstvo takých zákonov, ktoré zvyšujú adresnosť sociálneho systému a vyplácanie dávok podmieňujú aktivitou, a sme o tom presvedčení a tam to aj kvantifikujeme, že tieto návrhy by mali viesť k šetreniu zdrojov v sociálnych fondoch. A myslím si, že keď sa nám podarí adresnosťou sociálneho systému a podmienením vyplácania dávok aj pre sociálne neprispôsobivé skupiny obyvateľstva, ktoré veľmi sa do tej práce nehrnú, ušetriť určité zdroje, tak tieto zdroje by sme mali použiť pre ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody, poctivo vychovávajú deti, majú nezaopatrené, školopovinné deti a dnes od štátu nedostanú skoro žiadnu pomoc, keď sa nie vlastným zavinením dostanú do núdzovej situácie. Preto hovorím, že tento zákon je trochu o systémovom riešení Modrého z neba pre tých, ktorí si to naozaj zaslúžia.

    Dámy a páni, rád by som vás poprosil o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyňu a podpredsedníčku Eriku Jurinovú. Nech sa páči, uveďte spravodajskú informáciu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 486), ako spravodajca určený výborom pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 467 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nemáte k čomu zaujať stanovisko. Pani spravodajkyňa tiež nie.

    Vzhľadom na to, že je o štyri minúty 19. hodín, nebudeme otvárať nový návrh zákona. Zajtra ráno začneme návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a návrh uvedie pán poslanec Matovič a spravodajcom bude Martin Poliačik.

    Prajem vám pekný večer, príjemnú dobrú noc a zajtra ráno o 9.00 hodine sa uvidíme.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.