• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Peter Fitz, Dušan Galis, Igor Choma, Mojmír Mamojka a Jozef Viskupič.

    Pristúpime k prerokovaniu

    správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012. Správa vlády je uverejnená ako tlač 434 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 434a.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Pán minister, prosím, ujmite sa slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012.

    Správa je každoročne vypracúvaná na základe čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Správu za rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 118/2013 na svojom zasadnutí dňa 7. marca 2013. Následne ju prerokovali a zobrali na vedomie Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne 2. mája, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti 13. mája.

    Hlavným cieľom správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 je poskytnúť prehľad najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde EÚ v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických priorít. Materiál vo svojej štruktúre korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijímaných opatreniach podľa sektorových politík.

    Vo svojom vystúpení sa vzhľadom na rozsah správy nebudem podrobne venovať všetkým oblastiam a zameraniam a sústredím sa len na niektoré kľúčové momenty diania v Európskej únii v roku 2012.

    Osobitne by som chcel najskôr zdôrazniť, že z procedurálneho hľadiska uznesenie vlády k správe zo 7. marca 2013 zrušilo úlohy každoročne predkladať tri rôzne materiály týkajúce sa pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii, konkrétne správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, správu o prioritách vyplývajúcu z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie a informáciu o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tak bude od budúceho roka predkladať iba jeden komplexne hodnotiaci materiál o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a prioritách pre nasledujúce obdobie, a to vždy do 28. februára. Takýto postup považujeme za efektívnejší, ambíciou správy aj v budúcnosti nebude poskytovať detailný prehľad všetkých aktivít, ktoré sme vo všetkých rezortných oblastiach realizovali, ale zamerať sa na kľúčové otázky a plnenie našich priorít, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak ako to má v názve, koordinuje výkon politík Európskej únie na medzirezortnej úrovni.

    V tomto roku pripravíme aj revidovaný systém tvorby stanovísk k návrhom aktov schvaľovaných Radou Európskej únie. Chceme ho v rámci možností upraviť tak, aby bol efektívnejší a flexibilnejší, hlavným cieľom je zlepšiť prípravu stanovísk k legislatívnym návrhom v úvodnej fáze, zlepšiť komunikáciu medzi všetkými aktérmi vrátane neštátneho sektora.

    Rovnako je naším záujmom čo najviac angažovať do procesu aj Národnú radu Slovenskej republiky, záujem poslancov o európske témy a diskutovanie o našich pozíciách na pôde parlamentu môže tento proces jednoznačne skvalitniť a stimulovať širší záujem o európske otázky.

    Z pohľadu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii môžeme uplynulý rok označiť za rok opatrení smerujúcich k stabilizácii eurozóny. Slovenská republika na európskej úrovni jasne prezentovala svoje pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery v euro. Členstvo Slovenskej republiky v eurozóne sa z nášho pohľadu naďalej ukazuje ako kľúčové. Aj preto ostávame v najužšom integračnom jadre Európskej únie.

    Základnými, vzájomne previazanými princípmi, na ktorých sme v uplynulom roku budovali svoje pozície, boli zodpovednosť a solidarita. V posilnenej Európskej únii musí byť princíp zodpovednosti kľúčový. A každá krajina bude nútená dôsledne plniť si svoje záväzky, inak nebude môcť očakávať solidárny prístup. Slovenská republika sa aj v minulom roku profilovala ako aktívny a konštruktívny člen Európskej únie, prirodzene, aj s podporou Národnej rady Slovenskej republiky. Mám na mysli predovšetkým vyslovene súhlasu s uzavretím Zmluvy o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu v júni minulého roka a podporenie pristúpenia k Zmluve o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálnej zmluve v decembri 2012. Okrem krátkodobejších opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev členských krajín EÚ, sa v roku 2012 začala aj ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov, konkrétne finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.

    Druhá polovica roka 2012 sa niesla v znamení budovania bankovej únie, založenej na jednotnom mechanizme dohľadu, mechanizme bankovej rezolúcie a systéme garancie vkladov. Za úspech v tejto súvislosti možno považovať najmä prijatie všeobecnej dohody v Rade ECOFIN 13. decembra 2012 k vytvoreniu Jednotného mechanizmu dohľadu, ktorým Európska centrálna banka získa od 1. 3. 2014 právo priameho dohľadu nad bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 mld. eur.

    Pokrok nastal aj oblasti zabezpečovania efektívnejšej koordinácie európskeho semestra, ktorý sa stal štandardnou súčasťou riadenia hospodárskych politík v Európskej únii. Ide o cyklus, v rámci ktorého členské štáty koordinujú svoje rozpočtové, makroekonomické a štrukturálne politiky, pričom na každoročnej báze je vyhodnocované naplnenie stanovených hospodárskych a rozpočtových záväzkov. Vychádzajúc z toho, že konsolidáciu verejných financií považujeme za základ stabilizácie eurozóny, vnímame jednoznačne pozitívne posilňovanie takýchto kontrolných mechanizmov.

    Pri budovaní fiškálnej a hospodárskej únie nedošlo doposiaľ s výnimkou uvedeného posilňovania rozpočtovej disciplíny k výraznejším posunom. Predmetom diskusie je koncept fiškálnej kapacity, teda akéhosi rozpočtu eurozóny s cieľom tlmiť asymetrické šoky. Fiškálna kapacita má byť napojená na koordinácie hospodárskych politík prostredníctvom platieb pre členské krajiny, ktoré dodržia zmluvné záväzky o štrukturálnych reformách s európskymi inštitúciami. Diskusia k týmto otázkam bude pokračovať v priebehu tohto roka.

    Ďalšou kľúčovou témou roku 2012 boli rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020, ktoré boli na úrovni členských krajín úspešne ukončené na samite Európskej únie vo februári 2013. Ukázali sme schopnosť reagovať na aktuálne výzvy a hľadať riešenia, z ktorých bude profitovať celá Európska únia. Výsledky sú pre Slovenskú republiku jednoznačne pozitívne. V súčasnosti sa sústreďujeme na dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky programy a nástroje nového rámcového rozpočtu plne funkčné už od januára roku 2014.

    Napriek tomu, že ťažiskom aktivít sú opatrenia v oblasti ekonomickej konsolidácie, pre Slovenskú republiku je naďalej jednou z priorít rozširovanie Európskej únie.

    Som rád, že sme ako prvá členská krajina Európskej únie ukončili národnú ratifikačnú procedúru prístupovej zmluvy Chorvátska k Únii. Konkrétnymi aktivitami sme taktiež prispievali a aj naďalej prispievame k odovzdávaniu integračných a transformačných skúseností krajinám Západného Balkánu, ako aj vybraným prioritným partnerským krajinám v bilaterálnej dimenzii Východného partnerstva.

    V diskusiách o ďalšom smerovaní Európskej únie čoraz intenzívnejšie spomíname koncept demokratickej legitimity. Táto otázka nie je nová, úspech európskeho projektu v dlhodobej perspektíve závisí od podpory občanov. V podmienkach prebiehajúcej diskusie o posilňovaní integrácie sa však táto rovina dostáva do popredia. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v súlade s programovým vyhlásením vlády obnovujeme činnosť Národného konventu o Európskej únii, ktorého otváracie plénum sa konalo 9. mája tohto roka. Kvalitatívne nové mechanizmy a štruktúry vznikajúce na úrovni Európskej únie smerujú k posilňovaniu integrácie a vyžadujú si konsenzuálne národné pozície. Preto máme záujem do národného konventu zapojiť všetky segmenty spoločnosti s cieľom vytvoriť legitímne odporúčania a pozície, o ktoré by sme sa vedeli v budúcnosti opierať aj v rámci európskeho konventu v diskusiách o ďalšom inštitucionálnom usporiadaní Únie.

    Dámy a páni, naša pozícia a reputácia v Európe nestoja len na tom, čo sme dosiahli, ale aj na tom, ako sa staviame k novým výzvam a aké riešenia dokážeme navrhnúť. Aj z tohto pohľadu je odštartovanie národného konventu potvrdením toho, že nechceme byť len pasívnym účastníkom diskusií. Práca konventu by mala vyvrcholiť plenárnym zasadnutím 1. mája 2014, na ktorom bude prezentovaná správa s odporúčaniami pre vládu.

    Dovoľte mi uviesť teraz aj niekoľko postrehov vo vzťahu ku kritickým komentárom, ktoré sa na adresu nášho členstva v Európskej únii niekedy zjavujú.

    Euroskeptici hovoria napríklad o servilnosti voči Európskej únii či o akceptovaní všetkého, čo z EÚ prichádza. Nie je tomu tak. Pri formulovaní našich pozícií jasne vychádzame z našich národných záujmov, ktoré sú determinované aktuálnym geopolitickým, ekonomickým a menovým prostredím, sme naviazaní na európsky trh a investície. Aj napriek ekonomickej a finančnej kríze, ktorá nás zastihla relatívne krátko po našom vstupe do menovej únie, členstvo v tomto klube hodnotíme jednoznačne pozitívne. Voči Európskej únii nie sme servilní. A často presadzujeme pozície, ktoré nie sú v súlade s predstavami Európskej komisie. Silne sme presadzovali navýšenie kohéznych prostriedkov v rámci nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020. To sa nám podarilo, keď objem financií je vyšší než v minulom rozpočtovom rámci, vyššia je napríklad podpora pre našich poľnohospodárov a taktiež sme vynegociovali vyšší príspevok na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Podobne sme presadili zachovanie silných národných kompetencií pri budovaní bankovej únie a za súčasných podmienok máme záujem zachovať si aj daňovú suverenitu.

    Komplexným hodnotením nášho desaťročného členstva v Európskej únii sa bude zaoberať aj národný konvent, už dnes ale poznáme viaceré fakty, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Za deväť rokov členstva sme stiahli 25 % nášho zaostávania za priemerom HDP Európskej únie, 88 % HDP Slovenskej republiky sa viaže na export a 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie, 85 % našich zákonov je transpozíciou noriem Európskej únie, 75 % verejných investícií je financovaných zo zdrojov Európskej únie. A naša čistá pozícia v rámci aktuálneho viacročného finančného rámca Európskej únie je 11,8 mld. eur, v rámci budúceho bude ešte vyššia. Pri rešpektovaní základných princípov, ktoré som spomenul v úvode (predovšetkým zodpovednosť, solidarita, legitimita a otvorenosť), bude Európska únia naďalej dobrým prostredím pre realizáciu našich národných záujmov.

    Chcem, aby sme si v diskusiách o ďalšom smerovaní Únie uvedomovali, že kroky, ktoré momentálne realizujeme (predovšetkým banková únia a koordinácia rozpočtových politík cez európsky semester), sú v prvom rade reakciou na už existujúcu mieru integrácie. Je to proces, v ktorom odstraňujeme nedostatky menovej únie, a nie snaha o urýchlenú a nepremyslenú federalizáciu. Ambicióznejšie projekcie či vízie o budúcom usporiadaní Únie, o federalizácii, sú, bohužiaľ, niekedy odtrhnuté od reality. Je dobré, že sa zaoberáme aj takýmito otázkami. Ale na radikálne zmeny v inštitucionálnom usporiadaní a zásadné presuny kompetencií nemáme právny rámec. Na zmenu primárneho práva v Európskej únii momentálne nemáme potrebný politický a, myslím si, ani spoločenský konsenzus, všetko má svoju postupnosť. A aj v Únii musíme najskôr dokončiť to, čo sme začali, a až následne otvoriť ambicióznejšie plány.

    V závere by som chcel tiež poopraviť optiku, cez ktorú často a chybne vnímame vzťah Slovenska a Európskej únie. Nie je to tak, že Európska únia neustále niečo navrhuje a my pasívne prijímame. My sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Spoločná európska mena je našou menou. A na formovaní európskych návrhov sa aktívne podieľame a ovplyvňujeme ich.

    Udržateľnosť európskeho projektu v konečnom dôsledku začína a končí u občanov Európskej únie. Bez demokratickej podpory novátorské vizionárske koncepty neuspejú. Práve tu vidím priestor a potrebu pre zlepšenie súčasného stavu. Občania často nerozumejú našim rozhodnutiam, necítia ich potrebu, nerozumejú dôvodom, prečo k nim pristupujeme. Je preto dôležité, aby sme aktívne a zrozumiteľne komunikovali. A v tomto procese je aj úloha vás, poslancov, nezastupiteľná. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti poslanca Andreja Kolesíka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 (tlač 434a).

    Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 419 z 19. marca 2013 na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 13. mája 2013 č. 75 a Zahraničný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. mája 2013 č. 44 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe odporúča vziať správu na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 13. mája 2013 č. 78. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku za poslanecký klub SDKÚ – DS, vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda. A ďalej písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda, ktorý vystúpi za klub SDKÚ – DS, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, tak ako pán vicepremiér hneď v úvode svojho vystúpenia uviedol alebo pripomenul, chcel by som urobiť podobne, a síce odraziť sa od skutočnosti, že predloženie dokumentu, o ktorom rokujeme, vyplýva z ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spolupráci medzi Národnou radou a vládou. Ja by som len pripomenul, že tento ústavný zákon platí od 1. augusta 2004. Teda nadobudol účinnosť len niekoľko mesiacov po našom vstupe do Európskej únie. Je teda evidentné, že zmyslom predkladateľov tohoto zákona a jeho aplikácie je to, aby sme sa raz za rok pristavili a aby sme si povedali, ako sa Európa vyvíja, aké je miesto Slovenska v Európskej únii, čo sa nám podarilo, čo sme chceli dosiahnuť. A prípadne a hlavne by som chcel doplniť to, čo uviedol pán podpredseda vlády. Ten citovaný odsek hovorí aj o tom, že Národná rada by mala vláde predkladať odporúčania pre ďalšie obdobie.

    Myslím si, že je veľmi správne, a potešilo ma to aj pri čítaní správy, aj pri tom, ako ju uvádzal pán podpredseda vlády, že deväť rokov po našom vstupe pripravujúc sa na prvé také väčšie významné jubileum, desaťročie fungovania Slovenskej republiky v Európskej únii sa vláda zamýšľa nad významom dokumentov predkladaných do Národnej rady, lebo zrejme niečo bolo v úmysle urobiť v roku 2004. Ale po deviatich rokoch je naozaj akurátny čas, aby sme premýšľali, či to funguje tak, ako má a prípadne ako je potrebné veci meniť. Považujem teda vyslovene za racionálne, a teda správne, že vláda prijala úlohu, ktorú pán vicepremiér uviedol v marci tohoto roku, na základe ktorej už nebudú predkladané tie tri rôzne separátne materiály, ale bude predkladaný jeden kompaktný, komplexný, ucelený materiál. Toto jednoznačne vítam.

    Vítam aj to, čo v správe uvedené nie je, ale čo uviedol pán vicepremiér, a síce, že vláda chce meniť prístup k tvorbe stanovísk Slovenskej republiky k jednotlivým legislatívnym iniciatívam Európskej únie. Aj to je nepochybne správne. Neraz sa človek pousmeje, keď čítame, k akým aktivitám na pôde Európskej únie dochádza. A, samozrejme, uvedomujeme si aj nebezpečenstvo byrokracie, ktorá s tým súvisí. A preto aj tento zámer je potrebné jednoznačne privítať. Áno, veci treba meniť. Samozrejme, treba ich meniť v čase vychádzajúc zo získaných skúseností a, samozrejme, s úmyslom meniť ich k lepšiemu. Ja by som rád v tejto línii pokračoval.

    Odrazím sa od tézy, že deväť rokov po vstupe do Európskej únie sa treba zamýšľať nielen nad formou, ale zároveň aj nad obsahom správy. A tu vidím istý problém. Áno, pán vicepremiér sa zmienil, a nakoniec aj predkladaná správa je sčasti toho dokumentom, dôkazom alebo dokladom, ako chceme meniť svoj prístup, ako chceme meniť formu, povedzme, predkladaných materiálov do Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa však domnievam, a poviem to ešte raz, že je potrebné sa vážne zamyslieť aj nad samotným obsahom toho, o čom chceme a mali by sme v Národnej rade rokovať. Prečo? Nuž preto, lebo tu vidím, že v priebehu tých deviatich rokov pretrváva istý stereotyp. Ja to nazvem stereotypom. Vo forme sa vláda pokúša teda tomu stereotypu vyhnúť, ale sa obávam, že v obsahu predsa len pretrváva. Presne ako povedal pán vicepremiér, správa je prierezom európskeho diania, európskej agendy v roku 2012. Ja by som to možno povedal trošku aj inak, že je to glosovanie európskych aktivít podľa jednotlivých formátov zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a postojov Slovenska k jednotlivým témam.

    Čo mi ale v správe chýba a čím chcem prispieť do diskusie v zmysle toho, že treba veci meniť, a to nielen z pozície formy, ale aj z pozície obsahu, je hodnotenie nášho účinkovania, hodnotenie, teda porovnanie toho, čo sme v roku 2012 chceli dosiahnuť, aké sme mali konkrétne ciele, čo sme chceli presadiť a čo sme napokon aj dosiahli a presadili. Ak som dobre počítal, správa má desať kapitol a tridsaťosem tematických podkapitol. Ak som nič neprehliadol, tak si dovolím konštatovať, že neobsahuje nič o tom, v ktorej z týchto 38 tematických kapitol bol príspevok Slovenska do tvorby politík Únie buď výrazný, buď úspešný, alebo mimoriadne dôležitý pre našu krajinu.

    Jedno z mála miest, na ktorom sa píše, že sme sa o niečo zasadili, je na strane 23 správy. Pán vicepremiér sa o tom aj zmienil. Ja to krátko odcitujem: „Slovenská republika sa aktívne zasadzovala za zrušenie opatrení, ktoré sú nevýhodné a znižujú konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov na spoločnom trhu, najmä v súvislosti s návrhom výpočtu priamych platieb.“ To je, prosím, pravda a táto aktivita, ako aj vôbec celkový postoj a prístup slovenskej vlády ku kohéznej politike je nepochybne správny a chvályhodný. Podľa mňa však ale chýba koncovka, vyhodnotenie, s akým výsledkom skončilo naše úsilie. Nedá sa dosiahnutý výsledok kvantifikovať? Zaujímalo by to nielen mňa, ale aj nepochybne stovky, tisícky našich farmárov. Do akej miery ešte stále sú naši poľnohospodári diskriminovaní? Ja viem, že to je dedičstvo. Veľmi dobre si uvedomujem všetky súvislosti, ale rovnako dobre si uvedomujem, že táto diskriminácia znižuje konkurencieschopnosť našich farmárov ešte stále. Nepochybne sa budú pýtať, či, povedzme, finančná perspektíva v rokoch 2014 – 2020 je posledným obdobím tejto diskriminácie, či potom sa podmienky vyrovnajú a naši poľnohospodári budú rovnako konkurencieschopní alebo ešte konkurencieschopnejšími.

    Čo je potrebné urobiť alebo čo mienime urobiť, aby sa tieto podmienky vyrovnali. Myslím si, že je to téma nesmierne dôležitá prakticky, ale aj politicky, pretože znamená dopad nielen na tisíce poľnohospodárov, ale, povedzme, aj na takú tému, ako je vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Aby som ilustroval, o čo mi ide, aby možno sme si aj lepšie porozumeli, dovolím si použiť príklad z Českej republiky. Nikdy nezaškodí, keď človek sa porovná alebo hľadá inšpiráciu aj inde. Dostal sa mi do ruky dokument z marca tohoto roku, keď popredný český think tank, ktorý sa volá Asociácia pre medzinárodné otázky, publikoval dokument Agenda pre Českú zahraničnú politiku 2013, v ktorej hodnotí českú zahraničnú politiku v roku 2012. Ale zároveň aj predkladá svoje odporúčania pre tento rok a pre budúcnosť. Apropo, slovenský ústavný zákon, opakujem ešte raz, ukladá presne to isté, prerokovať správu o členstve za predchádzajúci rok a schvaľovať odporúčania pre vládu v nasledujúcom období. Ja sa preto k téme odporúčaní ešte vrátim. V dokumente som si okrem iného prečítal aj toto, dovoľte mi krátko za minútu to odcitovať: „Česká zahraničná politika je v dôležitých otázkach nekonzistentná, reaktívna a postráda strategický rozmer. Navzdory spektru prijímaných dokumentov nemožno identifikovať nič, čo by pripomínalo českú Grand Strategy. Priority zahraničnej politiky nie sú zreteľné, pretože schopnosť oddeliť podstatné od menej dôležitého vyžaduje dlhodobú strategickú rozvahu i politickú odvahu. A obom sa v súčasnej českej zahraničnej politike nedostáva. Dôsledkom sú opatrnícke postoje, ktoré okrem občasného trucovania v európskych otázkach nevedú k jasnej viditeľnej medzinárodnej iniciatíve.“ Jednotlivé tematické okruhy českej zahraničnej politiky sú hodnotené prostredníctvom troch ukazovateľov, aktivity, odhodlania a dopadov, teda výsledkov tohoto odhodlania a aktivít. Hovorím o tom preto, lebo sa domnievam, že presne takto je potrebné premýšľať aj v súvislosti so slovenskou zahraničnou politikou. Nakoniec, som si dobre všimol v úvodnom vystúpení pána podpredsedu vlády, že zrejme si niektoré z týchto súvislostí uvedomuje aj súčasná vláda. Pán vicepremiér povedal a mňa to potešilo, že predsa len v tej budúcej správe už to nebude také glosovanie podľa jednotlivých kapitol, podkapitol alebo európskych politík, ale že sa pokúsime diskutovať štruktúrovane z pohľadu priority tém, ktoré považujeme za najdôležitejšie, a, povedzme, tém, ktoré taký dôležitý dopad pre Slovensko nemusia mať. Nepochybne takto sa treba uberať, ale zároveň teda keďže rokujeme o správe za rok 2012, chce sa mi, žiada sa mi povedať, že pri čítaní tejto našej správy som mal veľmi často pocit, že čítam aj o Slovensku, s jednou, ale, samozrejme, veľmi jasnou výnimkou. Nedá sa povedať, že by slovenská politika v európskych otázkach nebola konzistentná. Aspoň vo verbálnej rovine určite konzistentná bola.

    Povedal by som so snahou o maximálnu objektivitu aj ďalšie tri oblasti alebo dve oblasti, ktoré treba zvýrazniť popri tej prvej, ktorá sa dá pomenovať asi tak, že Slovensko vystupovalo v kľúčových otázkach naozaj jednotne. Tou druhou nepochybne pozitívnou skutočnou je, že Slovensko sa udržalo a udržiava v hlavnom prúde európskeho diania. No a napokon, dá sa povedať aj, po tretie, to, že sme neurobili v európskej agende žiadnu viditeľnú alebo nenapraviteľnú či nebodaj fatálnu chybu, aj keď v niektorých oblastiach doma podľa môjho názoru aj podľa diskusie, ktorá prebieha v tejto miestnosti, nepostupujeme asi celkom dobre. Zmienim sa tu o dvoch veciach, fiškálnej konsolidácii, o ktorej bola veľmi zaujímavá rozprava celkom nedávno, kde sa veci veľmi ťažko menia, ale sa ľahšie zakrývajú alebo bagatelizujú, a aj o oblasti, o ktorej pán vicepremiér, pokiaľ som pozorne počúval a pozorne čítal, nehovoril vôbec. A to je čerpanie či nečerpanie európskych fondov. Tu je to naopak, ako je to vo fiškálnej konsolidácii. Tu sa to ľahšie meria a omnoho ťažšie zakrýva alebo bagatelizuje.

    Chcem sa teda vrátiť k tomu dokumentu. O Českej republike sa domnievam, že mnoho, mnoho z toho, čo som čítal ako kritický pohľad na českú zahraničnú politiku, sa týka aj Slovenska. Ja to poviem tak, ako to vidím, ako to cítim, ako to sledujem aj z pohľadu Národnej rady Slovenskej republiky, aj z pohľadu, povedzme, viacročných skúseností, aj z pohľadu možno vysedávania v Rade Európy, že Slovensko sa na európskom ihrisku akoby strácalo, toto je, prosím, výsledok môjho vnímania, môjho cítenia, môjho pozorovania, pokúsim sa to vyargumentovať v ďalšej časti môjho vystúpenia, napríklad tak, že Slovensku v uplynulom roku nebolo dostatočne jasné, kde a v ktorých oblastiach chce byť aktívne, veľmi aktívne, v ktorých oblastiach chce byť vyslovene ako krajina Európskej únie alebo eurozóny takpovediac primášom. Nie je jasné zo správy, ani z toho, ako pozorujem našu zahraničnú politiku, v ktorej oblasti chcelo Slovensko priniesť naozaj mimoriadnu, osobitnú, špecifickú pridanú hodnotu a potom, samozrejme, tiež porovnanie toho, či sa nám takúto pridanú hodnotu priniesť podarilo.

    V dokumente sa hneď na prvej strane píše o kľúčových prioritách našej zahraničnej politiky v minulom roku. Pán vicepremiér koniec koncov presne takto štruktúrovane aj vystúpil v úvodnom slove. Na tej prvej strane sa teda píše v začiatku, že v Európskej únii sa začala diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov. Nebudem to opakovať, len dodám, že podľa môjho názoru je pravda taká, že v Európskej únii sa začala podstatne hlbšia diskusia, diskusia o politickej integrácii, diskusia o európskej federalizácii, ba dokonca aj o eventuálnej rekonfigurácii Európskej únie. Zdá sa mi, že sa vyjadrujú všetci, mnohí veľmi hlasno, mnohí veľmi často. Mne sa zdá, že Slovensko v tejto diskusii mlčí.

    Veľmi vážne veci sa odohrávajú v mnohých krajinách Európskej únie. Nebudem vás zabávať nejakým mapovaním toho, čo sa všetko odohráva na Cypre alebo v Španielsku, v Portugalsku, v iných krajinách, ale myslím si, že tí, ktorí sa zaujímajú o zahraničnú politiku, veľmi dobre vedia, akým vážnym problémom čelia mnohé krajiny, napríklad ako sú dôsledky finančnej krízy, ale sú tu aj iné fenomény. Napríklad britská vláda rozhodla, že sa po voľbách v roku 2015 do dvoch rokov plo týchto voľbách opýta občanov v referende, či si želajú zostať v Európskej únii. Zároveň Škótsko na budúcu jeseň bude v referende rozhodovať o tom, či si želá zostať v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie. To sú nepochybne dopady na Európsku úniu. Všimol som si mnoho veľmi vážnych reakcií na tieto trendy, napríklad Poľsko reagovalo veľmi intenzívne a podľa môjho názoru aj veľmi kompetentne. Najnovšie, aby som zase vás nezabával všetkými vyhláseniami, nepochybne veľmi zaujal francúzsky prezident Hollande, ktorý chce ekonomickú vládu krajín eurozóny, ktorá by sa stretávala každý mesiac a mala svojho prezidenta, ako hovorí pán prezident, takpovediac na plný úväzok. Chce navrhnúť krajinám eurozóny harmonizovať dane a zosúladiť sociálne politiky zhora. Ja som si dobre všimol, že pán vicepremiér povedal medziiným, ale jasne, že v daných podmienkach sme proti harmonizácii daní. Netreba sa báť, samozrejme, to takto do takéhoto dokumentu zapísať.

    No predsa len, aby som vás dlhšie nepozabával, vytiahnem aspoň jeden najnovší poznatok. A je to správa z Talianska, ktorá hovorí, že federálna Európa je podľa vlády Talianska optimálnou cestou z krízy. Vláda trvala niekoľko mesiacov či, lepšie povedané, týždňov a už pani ministerka Bonino označená za principiálnu presadzovateľku spojených štátov európskych plne podporila volanie pána prezidenta Hollanda, tak ako som ho parafrázoval. Prečítal som si v kvalifikovanom vyjadrení, že pani ministerka ako presvedčená federalistka nepripúšťa iné inštitucionálne usporiadanie, ktoré by mohlo efektívnejšie udržať demokraciu, právny štát a diverzitu 500 miliónov obyvateľov hovoriacich rozličnými jazykmi a majúc rozličné videnie histórie. Ako príklad sama uvádza práve funkčný federalizmus v Nemecku. Nepochybne je to zreteľa hodné vyjadrenie. Žiada sa mi teda zopakovať to, čo som už povedal, že v tejto diskusii mi slovenský hlas chýba. Obávam sa, že budeme diskutovať na konvente, že budeme diskutovať až do mája budúceho roku, ale sa obávam trošku aj toho, že kým sformulujeme našu pozíciu, tak ten vlak sa už bude nielen hýbať, ale môže sa dostať aj do cieľovej stanice.

    O tom, že podobný problém trápi alebo že sa ním zaoberajú aj iné krajiny, s ktorými sa nám treba porovnávať, svedčí najnovší príklad z Českej republiky. Dozvedel som sa, že vláda Českej republiky schválila 15. mája dokument Stratégia pôsobenia Českej republiky v Európskej únii – aktívna politika pre rast a konkurencieschopnú Európu. 15. mája, to znamená len pred niekoľkými dňami. Ako som si prečítal v tom dokumente, cieľom dokumentu je definovať podobu a nástroje na realizáciu aktívnej európskej politiky Českej republiky, zámerom dokumentu je prispieť do diskusie na tému pôsobenia Českej republiky v Európskej únii a načrtnúť základné línie toho, akým spôsobom hodlá vláda Českej republiky byť zapojená do aktuálnych rokovaní o prehĺbení spolupráce členských štátov v rámci európskeho integračného projektu. Myslím si, že presne o to ide. Zhodou okolností som si všimol, že v Českej republike približne v rovnakom čase začal pôsobiť aj ich konvent, ale vláda svoju predstavu sformulovala doslova v minulých týždňoch, v minulých mesiacoch a predstavila verejnosti dňa 15. mája. Toto považujem za nesmierne dôležité, za nesmierne vážne, aby vláda mala svoju víziu a potom, samozrejme, aby pre túto víziu hľadala čo najširší konsenzus, zhodu, veľmi súhlasím, nielen s politickou opozíciou, ale aj so všetkými segmentmi spoločnosti, a z tejto diskusie, samozrejme, potom tie kľúčové dôležité alebo obohacujúce prvky, možno aj trošku korigujúce prvky bola schopná preberať. Ono vlastne ani tak o to nejde, že kto kde kedy čo povie. Nechcem takéto partikulárne vyhlásenia preháňať. Ale ide jednoznačne o to, že Európska únia je v pohybe. O tom, myslím, niet najmenších pochýb. A mne sa zdá, akoby Slovensko tento pohyb dostatočne nezachytávalo.

    Uvediem ešte ďalší príklad, ktorý bude možno trošku veľmi subjektívny, ale možno z pozície opozície si ho môžem dovoliť, ale ktorý považujem za vážny, aspoň preto za vážny, lebo ho tak vidím. Podľa mňa tradičný európsky nemecko-francúzsky dvojmotor nešliape tak, ako šliapal doposiaľ. Niekedy nás to iritovalo, provokovalo, vyrušovalo, zlostilo. Ale keď šliapal nemecko-francúzsky motor vždy to svoj význam pre Európu malo. V čom je problém? Problém je podľa môjho názoru v tom, že jeden z týchto dvoch motorov začína vynechávať. A veľmi dobre vieme, že to nie je ten nemecký. Poviem to otvorene videné z pozície opozície a iste subjektívnymi očami, vidím to tak, že Francúzsko stráca na svojej konkurencieschopnosti, a vidím to tak, že Nemecko nebude vládať ťahať v nezmenených podmienkach donekonečna Európu samo. Prečo o tom hovorím? Pretože vidím veľkú výzvu, príležitosť, ale cítim aj veľkú povinnosť pre krajiny Vyšehradskej štvorky. Je to povinnosť, ale aj príležitosť sa stať vážnym partnerom Nemecku v jeho úsilí formovať Európsku úniu tak, aby si udržala a zvýšila svoju vnútornú, ale aj vonkajšiu konkurencieschopnosť. Samozrejme, niekto to vo V-4 musí nastoliť a presadzovať. Myslím si, že Slovensko má na to. Myslím si, že je to práve Slovensko preto, lebo má najreformnejšiu skúsenosť. Samozrejme, musíme najprv chcieť urobiť doma všetko to, čo je potrebné urobiť, musíme vedieť to, čo chceme, tak ako to, povedzme, sformulovali Česi v tej stratégii, o ktorej som pred chvíľočkou hovoril, a potom získavať pre túto myšlienku našich susedov. Tak, ako bolo povedané na začiatku, musíme mať odvahu meniť zabehané stereotypy, ale aj vo formáte V štvorky. Je fajn, že už to nie je vo V štvorke iba o mostoch, o diaľniciach, o plyne, o energetike, o infraštruktúre, je fajn, že vytvárame už aj spoločnú bojovú skupinu, ale som presvedčený, že pomaly 10 rokov po tom, čo naše krajiny vstúpili do EÚ, je potrebné ísť ďalej. Netreba sa báť ísť do politických stanovísk a do politických dialógov.

    Možno rozšíriť tvorbu a používanie napríklad vyšehradského fondu na iné účely. Nedávno mi jeden z veľvyslancov krajín V štvorky povedal, že je čas, aby napríklad sme sa odhodlali tie prostriedky navýšiť a podporovať malých a stredných podnikateľov, že ho trápi, prečo naše krajiny strácajú ekonomický rast. Veľmi ma tá myšlienka oslovila. Osobne veľmi dôverujem tomu, že investície do malého a stredného podnikania, do živnostníkov v našich krajinách, možno v prihraničných oblastiach najviac, by mali obrovský význam. Ale, samozrejme, tak ako som uviedol je potrebná hlbšia a zásadnejšia politická diskusia. Sme nielen regiónom územne kompaktným, ale aj zoskupením krajín, ktoré majú identickú historickú skúsenosť so vzájomným súžitím v spoločnom štátnom útvare, ale aj s komunizmom a fašizmom, s prekonávaním ich dôsledkov, ale aj s implementáciou demokratizačných a modernizačných reforiem.

    Kolegyne, kolegovia, celkom stručne v záverečnej časti by som sa ešte chcel krátko povenovať dvom témam, ktoré sú rovnako na prvej strane v úvode správy ako kľúčové témy v roku 2012.

    Je to politika súdržnosti, proste z rozširovania. Áno, Slovensko je promotérom kohéznej politiky, preto logickou otázkou je, ako sme v roku 2012 využívali jej kľúčový nástroj, a to európske fondy. Mýlim sa, že európske fondy sú tým kľúčovým nástrojom na využívanie kohéznej politiky? Aj na verejnosť prenikli informácie, že čerpanie eurofondov je na Slovensku veľkým problémom. Objem potenciálne nedočerpaných prostriedkov dosahuje v tomto roku až 600 miliónov eur. Považujem za chybu, že materiál o tom nepojednáva. Pojednáva o kohéznej politike, vyhýba sa tejto slabine. Pritom ide o tak vážny problém, že o ňom rokoval aj predseda vlády s predsedom Európskej komisie začiatkom apríla tohoto roku. Dohodli sa obaja predstavitelia, že pristúpime k jednému z dvoch variantov, k jednej z dvoch alternatív, a síce buď k zmene nariadenia legislatívy, alebo k povoleniu čerpať kohézne fondy z tejto finančnej perspektívy aj na iné účely, ako to bolo dohodnuté. Zdá sa v posledných dňoch, že sa nám presadzuje prvý variant. Len tak na okraj poviem, že spolu s Rumunskom zrejme Slovensku bude dovolené čerpať európske fondy súčasnej európskej perspektívy o rok viac, ako je to povolené ostatným krajinám, teda bude to vo formáte nie n + 2 roky, ale n + 3 roky. To, prečo o tom hovorím, však spočíva v presvedčení, že by sme tieto témy mali prediskutovať nielen na eurovýbore, kde, viem o tom, sa o tom živo diskutuje, ale aj v pléne, keďže to spolu veľmi, veľmi súvisí.

    Na rokovaní predsedu vlády a predsedu Komisie ma zaujala ešte aj iná vec, snaha vlády položiť dôraz pri čerpaní prostriedkov budúcej finančnej perspektívy nie na projekty udržateľného rozvoja a zvyšovania konkurencieschopnosti našej ekonomiky, ale na veľké infraštruktúrne projekty či, ako som sa dočítal, na rekonštrukciu administratívnych budov. Všimol som si, že predseda vlády v tom ale veľké pochopenie u predsedu Komisie nenašiel. Tak subjektívne sa mi zdá, že sa tomu dá porozumieť. Keďže Portugalsko išlo práve cestou preferovania infraštruktúry a budovania rôznych administratívnych budov, zaostalo v konkurencieschopnosti svojho priemyslu. A dnes čelí veľkým problémom. Chcem teda navrhnúť, aby budúce správy obsahovali štandardne aj prehľad o čerpaní eurofondov, ako aj prehľad o čistej pozícii štátu v danom roku, to znamená rozdiel medzi tým, čo Slovensko do Európskej únie platilo a čo Slovensko z Európskej únie získalo. Pán vicepremiér povedal, že konvent je dôležitý, aby občania viac rozumeli tomu, čo sa v Európe deje, prečo je Európska únia pre nich prínosná. Myslím si, že keby sme uvádzali vývoj od vstupu Slovenska do EÚ, ako sa vyvíjala čistá pozícia, poviem to vulgárne, ako sme za deväť rokov profitovali z nášho členstva v Európskej únii, myslím si, že by to nepochybne k tomu lepšiemu porozumeniu aj prispelo.

    No a posledná poznámka sa bude týkať rozširovania. Prekvapilo ma, že správa je v tejto oblasti nezvyčajne skúpa. Chýba naozaj základné pojednanie o kľúčovom vývoji na Západnom Balkáne a, domnievam sa, aj o našej priorite. Tomuto vývoju podľa mňa jasne dominoval vývoj v Srbsku. S týmito zmenami nekorešponduje postoj Európskej únie, ktorý sa mi vidí byť veľmi opatrný, môže viesť aj k frustrácii, ale aj ku strate reformného úsilia na srbskej strane. Ja rozumiem veľmi dobre tomu, že Európska únia je unavená z rozširovania, ale zároveň musím si položiť otázku, ktoré krajiny môžu k prelomeniu tejto únavy prispieť. Ono sa to samo neurobí.

    Rovnako chcem uviesť, že ma znepokojuje aj stagnácia Bosny a Hercegoviny a Macedónska, pričom správa neuvádza ako sa voči obom týmto krajinám angažovalo Slovensko. Myslím si, že to je vážna vec, že v Bosne a Hercegovine opakujeme už roky, už celé roky jedno a to isté: Aplikujte rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v kauze Sejdič a Finci, zmeňte ústavu a potom sa môžeme spolu rozprávať. Myslím si, že angažovanosť Slovenska či v Bosne alebo aj v Macedónsku je nielen legitímna, ale aj neobyčajne prirodzená vzhľadom na genézu, na históriu, ktorú veľmi dobre poznáme.

    Posledná poznámka k rozširovaniu sa bude týkať Čiernej Hory. Spomína sa transfer slovenských skúseností z prístupového procesu. Toto je presne to miesto, kde by som uvítal, keby táto snemovňa aj verejnosť dostali viac informácií, ako sme sa konkrétne angažovali, ktoré programy našej rozvojovej pomoci boli úspešné, ako nielen Čierna Hora, ale aj celý región z tejto angažovanosti Slovenskej republiky profituje.

    Dámy a páni, keďže ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády vo svojom čl. 2 ods. 6 hovorí, že Národná rada nielen rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenska v EÚ, ale tiež schvaľuje odporúčania pre vládu v nasledujúcom období, a keďže chcem byť nielen konštruktívny, ale aj sám sa pokúsiť prispieť k zmene toho stereotypu, o ktorom som hovoril na začiatku, si dovolím predložiť návrh na doplnenie uznesenia. To uznesenie je navrhované ako stručné, ja by som rád v ňom doplnil druhý bod: „Národná rada odporúča vláde, aby,“ sú to tri body, „1. pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov vo viacročnom finančnom rámci pre roky 2014 – 2020 sa prioritne orientovala na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, teda najmä na oblasti vedúce k budovaniu znalostnej ekonomiky a poznatkovej spoločnosti (školstvo a vzdelávanie, veda, výskum a inovácie, skvalitňovanie podnikateľského prostredia, podpora malých a stredných podnikateľov), 2. každoročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o stave čerpania eurofondov a o čistej pozícii Slovenskej republiky voči Európskej únii za príslušný rok ako súčasť správy o členstve Slovenska v EÚ, 3. na zasadnutí Európskej rady v júni 2013 navrhnúť a aktívne presadzovať v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do konca roku 2013.“ Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, pán poslanec Huba, Blaha, Blanár, Štefanec a Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pre krátkosť času sa vyjadrím len k niektorým častiam správy.

    Čo sa týka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nespochybňujem úsilie slovenskej vlády o zrušenie opatrení, ktoré sú nevýhodné pre Slovenskú republiku a znižujú jej konkurencieschopnosť, najmä v oblasti tzv. priamych platieb. Tu však treba povedať aj B. A to je skutočnosť, že tieto určité vylepšenia pre slovenskú stranu sa dosiahli na úkor zníženia podpory v oblasti rozvoja vidieka.

    Keď ešte zostaneme v tejto sfére, tak by som sa kriticky vyjadril k niektorým problematickým postojom slovenskej strany napríklad vo vzťahu k ochrane včiel, problematickým hlasovaniam, ktoré boli terčom kritiky, takisto aj nekritickej podpory GMOs a podobných diskutabilných technológií.

    Čo sa týka životného prostredia, je to síce sféra neoficiálneho lobovania, ale premiér sa opakovane pochválil, že loboval za zmiernenie environmentálnych limitov a noriem pre Slovenskú republiku, čo, si myslím, nie je v prospech udržateľnej budúcnosti a kvality života obyvateľov Slovenka.

    A napokon, myslím si, vláda by mala oveľa transparentnejšie pristupovať k príprave svojej pozície k novému programovaciemu obdobiu Európskej únie na roky 2014 a 2020. Keď som to navrhoval na tejto pôde, bol som odmietnutý, čo ma úprimne mrzí.

  • Vážený pán kolega Dzurinda, zaujal ma najmä váš veľmi úsmevný výrok, že Slovensko sa na európskom ihrisku stráca. Počas vášho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí bolo Slovensko najväčším trouble-makerom v Európe, blokovalo celú Európu k pristúpeniu, ja viem, nie kvôli vám, ale kvôli vášmu koaličnému partnerovi. Ale vtedy sme sa naozaj nestrácali, ale zviditeľňovali sme sa veľmi, veľmi nešťastným spôsobom. Dneska za ministra Lajčáka sa stalo Slovensko jedným z lídrov kohéznych krajín, vyrokovalo obrovské úspechy z hľadiska viacročného finančného rámca. Spomínali ste zásadu n + 3 v rámci čerpania eurofondov, tak isto veľkú vec. To všetko sú úspechy, pri rokovaniach o Bohuniciach tak isto, ďalšie peniaze. To sú také nespochybniteľné úspechy a vy tvrdíte, že Slovensko sa dneska na európskom ihrisku stráca. No áno, už nie sme krikľúni, krčmoví hulváti ako váš bývalý koaličný partner, ktorý hovoril o maoistoch a tak ďalej. Dneska sme zodpovedný a dôveryhodný hráč a ako taký hráč dokážeme vybojovať ďaleko viac.

    Ďalšia poznámka, ktorú ste spomínali, je, že Európska únia je dneska v pohybe. Absolútne s vami v tomto súhlasím, treba sa baviť o vízii. Dneska sú na stole tri základné vízie. Jedna je tá vízia, ktorú ste spomínali. o ktorej hovorí francúzsky prezident Hollande alebo taliansky premiér Letta. To je vízia silnej sociálnej Európy a v budúcnosti federácie. Druhá vízia je tá vízia nemecká a nemecká ostražitosť, nemecká vyčkávacia taktika, kde hovoria hlavne o austerity, o škrtaní, o šetrení, o fiškálnej konsolidácii a o zodpovednosti. A tretia vízia, ktorá je podľa mňa slepou uličkou, to je vízia Británie, ktorá hovorí, že chce mať Európu iba ako voľný trh a politickej integrácie sa vyslovene bojí. Slovenská republika má dve základné hodnoty, o ktorých pán minister Lajčák hovoril, zodpovednosť a solidaritu. Práve preto vďaka tomu dokážeme byť mostom medzi týmito pozíciami a byť čiastočne aj na francúzskej, aj na nemeckej pozícii. A v tom je naša sila, v tom je naša vízia a v tom je naša budúcnosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec, my sme už spolu debatovali vo faktickej poznámke, keď ste sa vyjadrovali v pléne k zahraničnej politike. A nemôžem sa ubrániť dojmu, že vaše vystúpenie je kopírovaním presne toho vystúpenia, ktoré ste mali aj vtedy, pretože ste kritizovali v správe tie veci, ktoré ste vy úplne bežne neuvádzali vo svojej správe, keď ste pôsobili ako minister zahraničných vecí. Dokonca vnímam to vystúpenie, ako keby ste si sami vystavili vysvedčenie, pretože ak hovoríte o tom, že nie sú tam uvedené žiadne prínosy, úspechy európskej politiky z hľadiska Slovenskej republiky, nuž ja som si čítal aj tú správu, keď ste ju predkladali vy ale aj túto správu, a sa domnievam, že všetky tieto aspekty sú tam uvedené. Len zrejme vy sa pozeráte dnes inou optikou na to. Poľnohospodárstvo, veď je úspech to, čo vyrokovalo ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to má na starosti, pre budúce programovacie obdobie.

    Ak hovoríte o eurofondoch, nuž tu musím pripomenúť, pán poslanec, že vy sami ste nijakým spôsobom nekvantifikovali napĺňanie eurofondov, pretože si nemyslím, že táto správa by mala nejako komplexne riešiť práve túto oblasť. Ale teraz ju kritizujete. Ale kritizujete vlastne niečo, čo ste spôsobili vy za vašej vlády. Táto vláda dnes hasí to, čo ste vy spôsobili. A myslím si, že to robí veľmi úspešne, pretože už samotné vyrokovanie toho, že budeme mať prechodné obdobie predlžené o jeden rok, je podľa môjho názoru úspechom. A nebolo to jednoduché, čo vy veľmi dobre viete.

    Ja sa domnievam, že to, čo sa robí v súčasnosti na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, je naozaj excelentný prístup k európskej politike, k diplomacii, ale aj k príprave na ďalšie programovacie obdobie.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Viacročný finančný referenčný rámec predstavuje za roky 2014 až 2020 hodnotu zhruba jedného štátneho rozpočtu. Je to obrovská suma peňazí. A je kľúčové pre Slovensko, ako budú tieto prostriedky použité. Aj v správe sme sa dozvedeli, že až 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Preto chcem podporiť doplnenie uznesenia, ktoré navrhoval pán poslanec Dzurinda o tom, aby sme hovorili aj v pléne na tému použitia týchto prostriedkov, ktoré sú kľúčové pre Slovensko. A táto otázka presahuje rozmer jedného volebného obdobia. Preto je dôležité, aby sa o tejto téme diskutovalo.

    Ďalej chcem doplniť myšlienku, ktorá odznela v prejave pána poslanca na tému straty aktivity v európskych otázkach zo strany súčasnej vlády. Ja si tiež myslím, že pokiaľ v minulosti Slovensko tvorilo európske pozície, dnes ich viac-menej preberá. A chcem to dokumentovať na pár príkladoch. Jedným z nich je napríklad Pakt euro plus, keď sme za minulej vlády presadili do tohto dokumentu napríklad zmienku o neharmonizovaní priamych daní, prípadne zmienku o tom, že výška odchodu do dôchodku sa bude týkať priemernej výšky dožitia v tej-ktorej krajine. A odmietli sme harmonizáciu v tejto oblasti. Boli sme aktívni pri tvorbe európskeho semestra, dlhovej brzde. Keď sa preberala dlhová brzda na európskej úrovni, tak Slovensko ju už malo prijatú. Takisto sme komentovali európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, nie je realitou za tejto vlády. Čiže tá zmena postoja je evidentná nielen na strane vlády, ale aj na strane parlamentu. Ďakujem.

  • Ja som chcel povedať dve slová, zaznelo tu meno Emma Bonino. Iste ju poznáte. Je to exministerka, členka transnacionálnej, radikálnej strany v Taliansku, dlhé, dlhé roky pôsobiaca. Táto strana je zásadne proti trestu smrti, s tým som vždy súhlasil. A chodil som na ich kampane. A mám všetky knihy za každý rok za celý svet, čo sa týka trestu smrti. Je silne proti špekuláciám, proti manchesterskému kapitalizmu, s tým som súhlasil. Ale je aj silne, až nekriticky antiklerikálna a je silne za legalizáciu drog. No s tým som nikdy nesúhlasil. A často som tam proti tomuto vystupoval. Majú svoje rádio radikáli, kde som tiež neraz všeličo povedal, aj to, čo sa im nepáčilo, dali to tam. Spomínam to zato, že ona vytiahla tému európskej federácie, ako povedal pán exminister. Je to stála ich téma radikálov. Európa si nevie dať rady s dnešnou situáciou. A smeruje to k tomu, ja len upozorňujem, že keď sme boli v Československej federácii, tak to bol pomer 2 : 1, ako sa hovorilo, teraz by to bol pomer 100 : 1, lebo Európa má 500 mil. obyvateľov. Takže iste treba o tom jednať opatrne a nestratiť subsidiaritu, túto zásadu. A veľmi dôležité je udržanie rozumných hraníc nacionálnej suverenity. Bez toho to nejde. Čiže celkom sa tomu podvoliť by nebolo rozumné.

  • Pán poslanec Blaha, niekedy tým trouble makerom aj treba byť. Keby sme sa neboli vzopreli na začiatku pri pôžičke Grécku, dovolím si neskromne povedať, že ten proces precitnutia medzi mnohými európskymi krajinami, lídrami by trval dlhšie a by to stálo omnoho viac peňazí. Keby sme sa neboli vzopreli pri Kosove, nebola by taká grandiózna, dovolím si povedať, zmena v Srbsku, čo je absolútne v našom výsostnom záujme a, dovolím si povedať, aj v európskom a v širšom kontexte. Viete, pán kolega, nevystačíme s frázami, ani doma, ani v Európe. Zatiaľ som počul dve myšlienky z pozície slovenskej najvyššej reprezentácie, a síce, že nechceme iba šetrenie, chceme rast

  • To je aká fráza?

  • , a druhú, že odpoveďou na všetky problémy je prehĺbenie európskej integrácie. No aké je to jednoduché, nevystačíme iba s frázami.

    Pán poslanec Blanár, skúste sa zamyslieť nad tým, že nie vždy musí ísť o to, či sme to my alebo vy, o tomto to moje vystúpenie nechcelo byť a podľa môjho názoru ani nebolo. Skúste porozumieť, že na tú istú vec sa môžete pozrieť očami vladára, ale aj očami opozičníka. Keď sa zbavíme pohľadu z pozície opozície, ktorej elementárnou povinnosťou je premýšľať kriticky, dopustíme sa fatálnej chyby. Čiže pokúste sa porozumieť možno aj tomu, prečo som vytiahol ten príklad českej mimovládnej organizácie. To sa iste pánovi ministrovi Schwarzenbergovi nečítalo dobre. Ale v jeho reakciách som nikde nezaznamenal, že by mal s tým väčší problém, pretože tak je to v demokracii prosto prirodzené. Vôbec nejde o to, kto, kedy, ako s eurofondmi naloží, ale ide o to, aby sme menili veci k lepšiemu, aby sme si plnili svoje povinnosti všetci, čo sme na tom procese zainteresovaní, nielen vláda, ale aj opozícia.

  • Pán poslanec Mikloško vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel troška zastať môjho predrečníka v tom, že ja som ho zažil, keď som bol v Ríme v rokoch 2000 až 2005. Vtedy sme naozaj boli v čiernej diere Európy po dvojročnom zdržiavaní od záverov pána Mečiara et company. A skutočne včítane komisára Figeľa a premiéra Dzurindu vtedy sme naozaj sa znova dostali tam, aj čo sa týka diskusií o NATO, aj čo sa týka diskusií o Európskej únii. V tom čase máloktorý premiér bol osem rokov premiérom v Európe, tam sa to rýchlo striedalo. Premiéra aj komisára veľmi uznávali a urobili za 2 roky 31 kapitol po mečiarizme, čo nebolo jednoduché. Ale to je fakt už ďaleko. Tak je to odvtedy už veľa rokov, osem rokov najmenej, takže hovorme radšej o dnešku.

    Ja by som chcel začať pozitívnymi správami, keď som sa dozvedal, že máme druhý najväčší hospodársky rast v eurozóne, myslím, od pána premiéra, čo je veľmi pozitívne, teda je to nula celá a niečo. Ale zrejme Európa je na tom omnoho horšie. Ďalšia správa je pozitívna, že sme dosiahli asi v súvislosti neviem s čím teraz 73 % úrovne Európskej únie, čo sa týka životnej úrovne. Tak to je tiež veľmi pozitívna vec. Išiel som autom teraz sem a som počul správu, že Česi sú ohrození platbami z Bruselu, pretože neprijali zákon o odpolitizovaní štátnej správy. Ja som bol milo prekvapený, že my sme ho prijali a že teda nie sme ohrození Bruselom skrz tieto, by som povedal, dotácie, aj keď sme ešte určite ďaleko od odpolitizovania štátnej správy.

    No teraz k správe. Pán poslanec Martin Fronc povedal, aby to bolo stručne, jasne a rýchlo, lebo asi aj on sa chystá k tomu vystúpiť.

    V správe je napísané, že sa každý rok schvaľujú aj odporúčania pre vládu v nasledujúcom období. To mi v nej chýba, pretože nasmerovanie vlády parlamentom aspoň také veľmi všeobecné by sa tam hodilo.

    Ďalej, jadrové elektrárne. Samozrejme bolo chybou, že sme Bohunice zavreli, to všetci dobre vieme, bol to veľký tlak vtedy, najmä Rakúska, je to tak, ako to je. Ale pamätám sa, že ešte v roku 2005 chodili delegácie po Európe a lobovali v jednotlivých štátoch, aby sa toto zrušilo, posunulo, odsunulo, a tak ďalej. Tak neviem, či táto aktivita sa už ukončila, lebo však mnohé iné krajiny jadro majú. A je zaujímavé, že my sme dostali omnoho menej na to odstavenie ako napr. Litva a Bulharsko, neviem o dôvode, či je to preto, že sú na tom lepšie alebo lepšie to vylobovali, ale určite Bohunice ešte mohli do dnešného dňa chodiť.

    No, Európa. Tam debatujeme o opatreniach, čo sa týka finančnej konsolidácie a tak ďalej. Je to tak správne, sú to vlastne bruselské body. Málo sa venujeme tomu ozdraveniu finančného systému a tam napr. aj zdaneniu finančných transakcií, obmedzovaniu obchodu s dlžníkmi. Napr. ten zákon, ktorý tu je, ja občas spomínam, je jeden veľmi zaujímavý, volá sa Glass-Steagallov zákon, ktorý v Amerike svojho času bol, teraz ho znova chcú zaviesť. Ide o to, aby sme choré banky s toxickými dlhmi, investíciami nepodporovali, ale iba tie, ktoré sa venujú výrobe, komercii a takýmto úverom, aby sme podporovali a ostatné aby išli svojou cestou a trebárs aj skrachovali.

    Systém garancie vkladov je tiež veľmi dôležitý, len po Cypre, čo sa tam stalo, to sa doteraz poriadne nevysvetlilo. Neviem si predstaviť, ako taká malá krajina, ako je Cyprus, mohla urobiť taký strašný veľký dlh. A málo sa o tom hovorí. A otázka je, či to nehrozí aj nám.

    Otázka je troška taká, že Európska únia sporí na opatrenia. A niekde som čítal, že platy štyroch tisíc európskych úradníkov sú väčšie ako platy Angely Merkelovej. Ten, kto ide do Bruselu, vidí, že tam sú väčšinou tí úradníci mladí, čo je pozitívne, ale aj negatívne, pretože mladosť je aj pochabosť a neskúsenosť. Čiže keď 4 000 úradníkov EÚ má väčšie platy ako Merkelová, je to naozaj zvláštne a nie je to sporenie.

    Veľmi oceňujem ratifikačnú procedúru a prijatie Chorvátska do Európskej únie. Posilní to určite slovanský prvok tam, možno aj by sme ich mohli bližšie k V štvorke pritiahnuť.

    Takisto oceňujem, že tie platby z poľnohospodárstva sa podarilo zvýšiť. Voľakedy to bolo 40 % európskeho rozpočtu, neviem, koľko je to teraz, ale stále to bolo veľmi, veľmi veľa a veľmi, veľmi, by som povedal, umelé až dávanie peňazí do poľnohospodárstva, čo sa nás menej dotýkalo.

    Samozrejme, po návšteve Cypru, nedávno sme tam boli, veľmi pochybilo to, že sa raz Turecko dostane do Európskej únie. Keď tam vidíte to rozdelenie, to zamínovanie a to absolútne neuznávanie jednej krajiny Európskej únie, to je Cyprus, tak je to veľmi, veľmi zvláštne.

    Teším sa, že sa začne onedlho rokovať aj so Srbskom a s ďalšími krajinami Západného Balkánu. O desať dní alebo o dva týždne ideme ako parlamentná delegácia na návštevu Srbska. Som zvedavý, čo tam uvidíme.

    Zaujímavá bola poznámka, že bojová skupina V-4 sa tvorí, na rok 2016 sa pripravuje. Tak by ma tiež zaujímalo, ako stojí budovanie bojovej skupiny V-4 a ako stojí budovanie celkovo ozbrojených síl Európskej únie, o ktorých sa dlho, dlho už hovorí.

    O rozvoji a spolupráci je tam rad, nie málo, ale sa hovorí, že sa rozvojová pomoc dala aj Bielorusku a Cypru. Tak to som prekvapený, sú taktiež rozvojovými krajinami, na aké projekty sa to dalo.

    Je tam na jednej úrovni takáto veta: „V roku 2012 pokračovali aj rokovania o návrhu nariadenia o právomoci, rozhodnom práve uznávania a tak ďalej vo veciach majetkových režimov manželov a o majetkových dôsledkoch registrovaných partnerstiev, kde spolu s inými štátmi zaujímame opatrný postoj.“ Tak ten opatrný postoj by možno bolo dobré aj troška konkretizovať, aký je naozaj náš postoj a aké sú postoje aj iných štátov k tomuto a kto vlastne tak silno podporuje takúto legislatívu.

    K azylovej a emigračnej politike pri dnešnej demografii. Tak mnohé štáty riešia tento svoj vážny nedostatok práve azylovou a emigračnou politikou. V tomto smere Slovensko, myslím, je veľmi opatrené. Na jednej strane je to dobré, na druhej strane možno aj utekajú mnohí odborníci, ktorí by mohli naozaj pomôcť a zároveň aj stať sa platnými našimi občanmi.

    Je tam veta, že niektoré štáty zneužívajú bezvízový styk. Tak by ma zaujímalo, ktoré sú to teda štáty, aspoň dvojstranne sa potom pána ministra na to opýtam, pretože je to zvláštne.

    Eurofondy. Premiér Fico nedávno povedal na našom európskom výbore, že v roku 2013 tuším 1,3 mld. eur sa musí ešte vyčerpať a je to veľmi nahnuté a najmä veda, výskum a vzdelanie zaostávajú. To som veľmi prekvapený, že práve tieto oblasti ako veda, výskum, vzdelanie, akadémia, univerzity, školy základné a tak ďalej veľmi nariekajú pre nedostatok peňazí, a tam ich majú v eurofondoch. A, samozrejme, pred sebou majú aj veľa písania, lebo keby sa nejaký jednotný projekt urobil pre školy, pre všetkých, tak by možno to bolo lepšie. Takto každý si to sám naháňa, sám musí dávať provízie a tak ďalej. Nie je to správne. Ale táto jednotnosť pre eurofondy bola dobrá, aj čo sa týka napr. revitalizácií miest a revitalizácií proste rôznych iných investičných vecí.

    Posledná moja poznámka je asi taká, že keď si pozerám, ako to dostávam zo zahraničného výboru, správy zo všelijakých tých komisií, subkomisií (rybolov a tak ďalej), COREPER I, II až VI, tak zdá sa mi, že tých stretnutí je už až príliš veľa. Neviem, či všetci tam cestujú, či všetci dostávajú diéty a tak ďalej, či by sa nedalo napr. alternovať s Českou republikou, alebo s V štvorkou, alebo nejako ináč a teda či tam chodia aj bruselskí ľudia alebo len naši, lebo tam naozaj to tečie veľmi, veľmi zo štátneho rozpočtu.

    No a ešte som prekvapený, že Európsky sociálny fond existuje, to som vedel, ale že je tam tuším 30 mld. eur. Čiže neviem, či jeho čerpanie je otázka na vás, ale by bolo tiež zaujímavé vedieť, ako a na čo ho Slovensko čerpá.

    Sú tam zaujímavé témy, boj proti dopingu, boj s manipuláciou výsledkov športových stretnutí. Ja si myslím, že to u nás ešte nebolo, až na tie jedny kompóty, čo tam ten jeden pán dostal.

    No a ešte ako posledná moja správa, ktorá sa týka aj ministerstva, sú ľudské práva. No patrí to do vašej kompetencie. Myslím si, že sa to netýka správy, ale vždy to zdôrazňujem, že ľudské práva sú veľmi dôležitou témou, ale aj to, že sú veľmi rozdelené medzi mnoho inštitúcií. Predvčerom, alebo včera to bolo, sme tu mali rodovú rovnosť, správu o tom. To je len malý výsek z ľudských práv. A keby sme tam mali menšiny, Rómov, ľudské práva podľa deklarácií OSN a tak ďalej, tak by sme videli, že je o čom hovoriť. Ľudia mnohí sa sťažujú na tému ľudských práv. Dúfam, že raz tu budeme mať niečo komplexné, možno pod egidou ministra zahraničia alebo možno aj premiéra vlády, lebo to je vážna téma, a aj Úrad vlády tam má svoje slovo. Tak to by bolo veľmi, veľmi dobré. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Blaha.

  • Vážený pán kolega Mikloško, chcel by som vyjadriť súhlas s istou časťou, o ktorej ste hovorili, najmä s tým, že sa málo venujeme zdaňovaniu finančných transakcií. Plne s vami súhlasím, že daň z finančných transakcií, s ktorou prišla Európska komisia, je jeden z najlepších nápadov, aké mala Európska únia za posledné roky. A treba si uvedomiť, že takúto podobnú daň má dneska 30 až 40 krajín vo svete. Sú to krajiny ako Spojené štáty americké, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko, Brazília, Južná Kórea. A vďaka tejto dani dokáže aj nazbierať veľmi veľa peňazí do štátnych rozpočtov. Európska únia takúto dňa potrebuje nielen preto, aby zvýšila svoje príjmy, ale aj preto, aby odradila finančných špekulantov, ktorí spôsobili krízu ale aj preto, aby zapojila aj ten najbohatší sektor do riešenia tejto krízy. Čiže plne s vami súhlasím, treba posilňovať aj týmto spôsobom európsku solidaritu. A naozaj netreba daňovú problematiku zužovať iba na to, čo chce slovenská pravica, čo tu spomínal aj pán kolega Dzurinda. Iba bojovať proti daňovej harmonizácii, to je celá stratégia slovenskej pravice. Toto je jediná mantra, ktorú dokola, dokola, dokola hovoria, čo je vlastne samozrejmé, veď je to ich radikálny ideologický záujem, ale je to proti nášmu národnému záujmu a je to proti Európskej únii a proti európskemu záujmu, pretože tieto daňové preteky ku dnu nemôžu ďalej pokračovať, lebo nakoniec stiahnu aj nás. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikloško, dovoľte mi povedať krátku poznámku k úvodnej časti vášho vystúpenia týkajúceho sa toho rýchleho dobehnutia a uzatvorenia všetkých kapitol o vyjednávaní nášho vstupu do Európskej únie, ktoré ja nielen ako mladý človek veľmi oceňujem, a je to zásluha vtedajšej vlády a vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu, čo je naozaj nesporné, lebo som rád, že som po dlhom čase počul to, čo som počul, z úst predstaviteľa Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré v mojich očiach bolo, aké bolo, lebo vtedajší vyjednávač a terajší váš pán predseda spôsobil ekonomickú vlastizradu, za ktorú ja osobne považujem takú slabulinko vyjednanú alebo uzavretú kapitolu Energetika a najmä uzavretie funkčnej a otestovanej jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, do ktorej pred tým bolo naliatych vyše 10 miliárd korún v rámci projektov REKON 1, REKON 2. Toto je ekonomická vlastizrada. A som rád, že ste povedali, že je vám to ľúto. Ale chýba mi také ospravedlnenie nielen občanom žijúcim v regióne Jaslovských Bohuníc, ale všetkým občanom Slovenskej republiky, pretože sme si zavreli dobrú, kvalitnú, vyskúšanú elektráreň, ktorá mohla ešte najmenej 10 alebo aj 15 rokov vyrábať lacnú elektrickú energiu. A toto je zodpovednosť, pán poslanec Mikloško, vaša a vašej strany a vášho predsedu, ktorý vtedy bol vyjednávačom Slovenskej republiky. Tejto zodpovednosti a hanby sa nikdy nezbavíte.

  • S reakciou pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán poslanec Blaha so mnou súhlasí. Neviem, či to neuškodí mojej politickej kariére ďalšej. Ale súhlasím aj ja s ním, že daň z finančných transakcií je veľmi dôležitá vec. A netýka sa to len toho, že niekto sedí pri počítači, spraví trikrát za deň niečo, lebo to sú stotisícové transakcie cez sto komputerov, cez noci a dni 24-hodinová ekonomika. Čiže tam by bolo čo zdaniť, za to dávajú takú malú daň 0,1 %. Ale iba dvanásť štátov Európskej únie to chce, inde vo svete to je veľmi zriedkavé ešte, bohužiaľ. A všetci sa boja, že ľudia tak či tak potom odídu do tých štátov, kde to nemajú, a poškodia potom ešte vlastnej ekonomike. Čiže treba, aby to zobrali všetci. Daňová harmonizácia je pre nás strašná, niektorí majú dane 40 – 45 %. A vtedy ja stále hovorím: Teda harmonizujme aj penzie napríklad, harmonizujme aj sociálne záležitosti v celej Európe a potom uvidíme aj daňovú harmonizáciu.

    K pánovi Kolesíkovi. No ja mám veľmi dobrý vzťah s Marilies Flemming. To je vtedajšia ministerka životného prostredia v Rakúsku. Ona je aj podpredsedníčka seniorov Rakúska. Často som s ňou. Ale o tejto téme sa s ňou nedá hovoriť. Vtedy Rakúsko zavrelo Zwentendorf. Proste šalelo vzhľadom na naše fungujúce elektrárne, bolo vtedy po Černobyle. Čiže mali svoje referendum. Mne sa zdá, že tiež sme to nemali urobiť. Ale ináč by sme sa asi nedostali v tom období do Európskej únie. To bol ich blok. Potom začali aj rokovania spätné, ale tie sa už asi pravdepodobne nedokončili. Taliansko je múdrejšie, Taliansko cez nás vstúpilo do európskej loby, lebo oni to majú tiež zakázané tuším od roku 1983 a tiež ich to veľmi, veľmi mrzí, že nemajú atóm, lebo budúcnosť Európy je v atóme.

  • Otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy. Štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy, pán poslanec Kollár, Fronc, Štefanec a Blaha.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi uviesť pár poznámok k predloženej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012, ktorá je predkladaná na základe zákona o vzťahoch Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie.

    Poznámka číslo jedna. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nespochybniteľné. To je veta, ktorá asi všeobecne platí a ktorú, si myslím, v tejto chvíli a ani do budúcna nebude celkom možné nejakým spôsobom na základe vecných rozumných argumentov spochybňovať.

    Ja vítam to, čo tu bolo povedané zo strany pána podpredsedu vlády, pokiaľ ide o tie drobné kozmetické zmeny ja neviem v procese tvorby stanovísk Slovenskej republiky k právnym aktom EÚ a podobne. Ale nedá mi nestotožniť sa s tým, čo povedal môj predrečník pán poslanec Dzurinda, keď hovoril o tom, že nestačí glosovať jednotlivé politiky jednotlivých kapitol, ale že potrebujeme dnes ďaleko-ďaleko viac. A teraz nehovorím o tejto správe. A nehovorím ani o našej vláde, vašej vláde. A nechcem dostať diskusiu do tejto polemiky. Ale domnievam sa, že nepomôže ani odpočet zámery verzus plnenia týchto zámerov. A poviem dôvod. Predovšetkým dôvod je ten, že nevidím už dlhšiu dobu vôbec nejaký ucelený zásadný koncepčný zámer, postoj Slovenskej republiky, pokiaľ ide o to, čo sa deje na pozadí, čo sa deje za oponou, to, čo by sme mohli povedať v súčasnej dobe, akýsi megatrend, ktorý tu na pôde Európy prebieha. A ja si myslím, že tento megatrend, ktorý teraz stručne popíšem, skutočne len slepý nevidí a hluchý nepočuje.

    Nechcem ísť úplne ďaleko do histórie, prebehnem len jednu, dve, tri, štyri skratky, päť, šesť, sedem skratiek.

    Tak si povedzme, že na úvod sme tu mali naozaj akési Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré sa po krátkej dobe potom zmenilo na Európske spoločenstvá, vypadlo to slovo „hospodárske“, pretože už tam bol jasne naštartovaný akýsi proces, že pôjdeme ďaleko-ďaleko za hranice a rámce hospodárstva alebo, presnejšie povedané, ekonomiky. Potom začali sme pracovať s nejakým novým zoskupením, novým útvarom, ktorý dostal názov Európska únia, zatiaľ čo Európske spoločenstvá boli naozaj spoločenstvami štátov v prípade Európskej únie. Možno všetci cítime, že tie slovíčka „národný, suverénny štát“ idú trochu do úzadia. A dostávame sa tak do akejsi Únie, kde hovoríme o tom okrídlenom more Europe, viacej a viacej Európy, viacej integrácie, ako keby sme tu začali trochu pracovať s takou pre mňa úplne vágnou kategóriou európskeho národa, euroobčana. Ja neviem, kto z vás sa viacej cíti europánom, alebo členom akéhosi pre mňa nedefinovateľného pojmu európsky národ. Asi ten začiatok je vždy niekde, že sme Slováci a že sme proste občanmi suverénneho štátu. A tak sa pomaly takto tie misky váh prekláňajú v prospech akejsi nedefinovateľnej kategórie európsky národ.

    No a potom sme pokračovali ďalej, došla Európska menová únia. Zase sme sa všetci tešili, aký je to progres, pokrok, lebo to všetci potrebujeme, aby sme prežili, aby sme prežili v tom brutálnom ekonomickom boji s ostatnými centrami ekonomickej moci. No len ukazuje sa, že teraz po EMÚ prichádza EBÚ, európska banková únia, po ktorej príde EFÚ, európska fiškálna únia, po ktorej príde, a tým krátky historický exkurz skončím, EPÚ čiže európska politická únia.

    Toto je úplne jasný proces, kam to všetko smeruje. Dokonca nie som si istý, akokoľvek vyznávam ako ekonóm tú tézu, že nie je možné udržať stabilnú Európsku menovú úniu bez toho, aby sa sme tu mali aj európsku fiškálnu a bankovú úniu. To naozaj jedno bez druhého nie je možné. Mám ale vážne obavy, že tie cesty cez európsku bankovú a fiškálnu úniu sú len preto, aby to niekde skončilo v tej koncovke, no a teraz nám už neostáva nič iné, len tie spomínané spojené štáty európske, teda európska politická únia. A na tento proces, na túto zásadnú kvalitatívnu zmenu mi chýba jasne vyformulované stanovisko Slovenskej republiky. A to vôbec neadresujem tejto správe, to vôbec neadresujem podpredsedovi vlády pánovi Lajčakovi, to hovorím ako poznámku, že chýba mi na Slovensku jasne sformulovaný nie názor jednej politickej strany, SMER – sociálna demokracia, ale naozaj naprieč všetkými relevantnými politickými stranami sformulované stanovisko, po, samozrejme, dlhých diskusiách, širokých, odborných, dlhotrvajúcich diskusiách. Toto je stanovisko Slovenskej republiky k tomuto procesu, pretože od toho sa potom odvíjajú všetky ostatné naše dielčie stanoviská k dielčím politikám až po chov ryby, ktorá sa volá treska niekde v severnom mori. Ale treba vidieť za celou tou salámovou metódou krôčik po krôčiku postupujúci ten proces integrácie, ktorý má pred sebou úplne jasný cieľ, a to je politická federalizácia Európy. A čo je veľmi smutné, je, že tento proces prebieha, a to nie je názor môj osobný, môžete ho počuť z úst stále viacerých a viacerých lídrov európskych, pri obrovskom deficite demokracie, to je holý fakt. Niekto to dokonca nazval ešte trefnejšie a povedal, že máme tu jasnú samitizáciu Európy, keď vždy pred Európskou radou sa stretnú dvaja, niekedy traja, niekedy štyria, podľa toho, kto je v ktorej krajine, ako prebehli voľby a kto je komu bližší, stretnú sa dvaja, traja lídri dvoch, troch kľúčových krajín a v princípe politické rozhodnutie je viac menej na stole, ktoré potom formálne v tom druhom kroku schvália príslušné ďalšie mítingy, nazvime to v tomto prípade Európska rada.

    Ja by som chcel pripomenúť, že dnes popoludní, myslím, do 14.00 hodiny je ten dokument ešte utajený, ale mal by byť potom popoludní zverejnený, dokument, kde sú uvedené odporúčania Európskej komisie pre jednotlivé členské krajiny. Dnes popoludní by malo dôjsť k zverejneniu tohto dokumentu, ale Financial Times už tento dokument má dispozícii. Takže kto z vás si ho stihol dnes prečítať, tak určite vie o tom, že napríklad, nebudem ten dokument rozoberať, ja tu nechcem nikoho obťažovať časovo, pravdou je, že dostanú z európskej fiškálnej zmluvy tri krajiny výnimky, pokiaľ ide o konsolidačné úsilie, o tempo ozdravovania verejných financií. A to je Francúzsko, Španielsko a, ak si dobre pamätám, Holandsko. Ja sa pýtam, a možnože v záverečnej reči dostaneme na to odpoveď od pána podpredsedu vlády, aké je stanovisko Slovenskej republiky k udeľovaniu takýchto a v budúcnosti ďalších a ďalších výnimiek, ktoré budú len a len pribúdať, ako je možné že Francúzsko dostáva výnimku z európskej fiškálnej zmluvy, z kľúčového dokumentu, pod ktorým ešte nestihol uschnúť atrament. Nie tak dávno sme ratifikovali tento dokument aj tu v tejto snemovni a už sú na stole prvé výnimky, nieže diskusia o výnimkách.

    Ak si pamätáte, pár mesiacov dozadu premiér Fico povedal: „Ak sa v Európe otvorí diskusia o tom podľa môjho názoru veľmi umelom probléme, či Európa potrebuje viac austerity, viac šetriť alebo viacej podporovať a stimulovať hospodársky rast,“ a teda z problému verejných dlhov sa dá aj vyrásť, lebo tie verejné dlhy sú vždy pomerované k hrubému domácemu produktu, keď nám rastie domáci produkt, tak vy môžete ten pomerový ukazovateľ zlepšovať, „tak Slovensko sa veľmi rado takejto diskusie zúčastní.“ Samozrejme, tú vetu bolo potrebné hneď dešifrovať tak, že budeme všetkými desiatimi mávať na podporu udeľovania takýchto výnimiek. Schvaľovali sme európsku fiškálnu zmluvu, fiškálny kompakt s obrovským nadšením, že konečne sa vnesie do Európy viac disciplíny, viac pravidiel, ktoré budú jasné, ktoré transparentné, ale najmä ktoré budú vymožiteľné. Všetci sme tomu fandili, všetci sme tomu tlieskali. Ja som osobne za európsku fiškálnu zmluvu hlasoval tiež v týchto očakávaniach. Už vtedy sa ozývali jasné kritické hlasy, ktoré hovorili o tom, načo nám je európska fiškálna zmluva, načo je nám revidovaný Pakt stability a rastu, keď nevieme dodržiavať aj ten pôvodný Pakt stability a rastu, ten nerevidovaný, ak to môžem takto trošku s nadsázkou povedať, čiže vymýšľame si v Európe stále nové a nové pravidlá so zdôvodnením, že ich potrebujeme, lebo inak nebudeme stabilní, inak neprekonáme dlhovú krízu, inak nebudeme schopní konkurovať ostatným centrám ekonomickej moci na svete. Toto všetko potrebujeme, ale spravidla len čo sa nejaký súbor nových zmlúv ohraničených limitov pravidiel prijme, okamžite prichádza, sa úplne rozsype vrece s výnimkami, ktoré sa len tak sypú jedna za druhou.

    A teraz trošku by som chcel stlmiť taký ten vrodený entuziazmus, optimizmus kolegu poslanca Blahu, ktorý tak blahorečí tomu francúzskemu modelu prezidenta Hollanda. Dokonca on si to sám sformuloval do akýchsi troch vízii, ktoré má Európa pred sebou. A ich presne teraz spomeniem. Tá prvá je tá francúzska cesta „viac socializmu a viacej blahobytu a viacej istôt pre všetkých“. Len neviem, odkiaľ sa zoberú na tie zdroje. Potom spomenul pán Blaha tú cestu nemeckú, cestu šetrenia, striedmosti, prísnej fiškálnej politiky. A potom povedal, že tá tretia mala byť tá britská, Cameronova cesta, že Európa má končiť teda niekde na úrovni voľného pohybu kapitálu, tovarov, služieb, pracovných síl (čiže voľný trh) a ďalej sa už ísť nemá a nemalo nikdy ďalej pokračovať v tomto procese.

    No tu chcem vás vyviesť z toho vášho sociálneho sna, pán kolega. Pozrite si dnešné vydanie Die Welt, kde nemecký eurokomisár Günther Oettinger povedal, citujem, že Európska únia je Sanierungsfall. Pre tých, čo nehovoria po nemecky, keď sa v bankovom svete nejaký úver označí, že Sanierungskredit, to znamená, že to je už ten úplne najhorší zlyhaný úver. To je proste úver, kde dlžník nie je schopný veriteľovi čiže banke splácať svoje záväzky. A banka, pokiaľ tam má nejaké záložné práva, tak pekne začne tie záložné práva realizovať a vymáhať. A proste ide po dražbách, aukciách, proste ide dlžník do konkurzu, koniec. To je Sanierung. To je proste ten predposledný smrteľný stav alebo to predposledné smrteľné štádium, kde buď dôjde k tej resuscitácii toho pacienta, ho zachránime, alebo naozaj skonštatujeme exit. Toto, pán Blaha, nehovoria žiadni europesimisti, nehovoria žiadni nacionalisti, žiadni extrémisti, toto povedal nemecký eurokomisár v dnešnom vydaní Die Welt Günther Oettinger, že Európska únia je Sanierungsfall. To je proste prípad, kde už dozrel čas na sanáciu. Možno ešte to poviem zrozumiteľnejšie. Keď vidíte, že je nejaký starý rozpadajúci sa dom, ktorý už úplne stratil statiku, už nie je schopný držať nielen obyvateľov v ňom, ale ani sám seba, a príde ten buldozér, to je tiež sanácia. Proste to celé je potrebné zbúrať a vystavať nanovo.

    Ten istý nemecký eurokomisár Günther Oettinger pokračoval dnes vo svojich vyjadreniach. A tu chcem tlmiť optimizmus, ako ideme dobre, dobrou cestou, potrebujeme len viacej Európy, more Europe a všetko bude proste ako v raji. Tak povedal, že Francúzi potrebujú uskutočňovať politiku, ktorá je nevyhnutná na prekonanie krízy, a že pripravenosť Francúzska uskutočňovať takéto politiky, citujem nemeckého eurokomisára, je nulová, pretože to, čo dnes potrebuje Francúzsko, je predovšetkým reforma dôchodkov. A tento nemecký eurokomisár hovorí, nazvime to pravým menom, čo je tá reforma dôchodkov, lebo zas keď povieme slovo reforma, to je také fajn, také moderné, však sme progresívni, hovoríme o reformách. No v prípade Francúzska tá reforma znamená zníženie dôchodkov, treba to nahlas povedať, zníženie dôchodkov a hlavne predĺženie pracovného týždňa alebo predĺženie fondu pracovného času. Toto je to, čo dnes Francúzsko nevyhnutne potrebuje ako nevyhnutnú podmienku na to, aby prekonalo problémy, v ktorých už je a ktoré sa budú ďalej ešte zväčšovať.

    Takže takto je tá prvá vízia, takto vyzerá v praxi, pán kolega, tá prvá vízia silnej sociálnej Európy. Už dosnívajte ten svoj sen o silnej sociálnej Európe. A čím skôr ho dosnívate, tým lepšie to bude pre nás všetkých aj tu na Slovensku.

    A pokiaľ ide o to šetrenie a austerity nazvime to iný prístup, prístup Nemecka, tak nemecký eurokomisár Günther Oettinger povedal, upozornil nemeckú kancelárku Angelu Merkel, že výkonnosť nemeckej ekonomiky začína dosahovať absolútny vrchol, začína dosahovať bod, za ktorým už je len cesta nadol. Inými slovami, to, na čo som aj upozorňoval ostatné dva-tri roky ešte v minulom volebnom období, nechoďme tou cestou, že všetci pomôžu Grékom. Potom všetci okrem Grékov pomôžu Portugalcom. Potom všetci okrem Grékov a Portugalcov pomôžu Írom. Potom všetci okrem Grékov, Portugalcov a Írov pomôžu Španielom. Keď pôjdeme stále takto ďalej, kto pomôže poslednému? Kto pomôže Nemecku? Kto vypne svetlo? Kto bude ten posledný?

    Takže no kolega Poliačik možno nie je ďaleko od pravdy, pretože šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu tú Čínu navštívil a hľadal súkromné zdroje aj v Číne. Nepochodil tam. Čína odkázala, že požičia, keď sa začnú v Európe robiť reformy. To odkázala komunistická Čína Európskej únii. To sú paradoxy dnešného sveta.

    No a mňa úplne desí takáto téza, že máme tu teda ako keby dva prístupy. Opakujem, ten problém je úplne umelý, ten prístup ďalšieho rozhadzovania peňazí, skracovania pracovného týždňa, zvyšovania dôchodkov. Zase budeme žiť proste na úkor generácií, ktoré prídu po nás. A ako keby v opozite k tomuto prístupu stál ten nemecký prístup austerity, šetrenia a reforiem, reforiem pracovného trhu a ďalších a ďalších.

    A teraz som sa dozvedel z tejto diskusie, že Slovensko chce byť akýmsi mostom medzi tým francúzskym a nemeckým prístupom. No ja mám obavy, že tu nejde o žiaden most, ale že toto ak to má byť most, tak je potom naozaj z bezradnosti vystavaný tento most. Prečo sa už raz konečné a jednoznačné stanovisko Slovenskej republiky k týmto veľmi, veľmi nebezpečným trendom, o ktorých hovorím, nevyformuluje a nevyformuluje sa nielen ako politické stanovisko jednej jedinej vládnej strany, akokoľvek vládnej strany, ale nevyformuluje sa naozaj ako stanovisko všetkých relevantných politických strán a navyše urobené ako koncovka na konci širokej spoločenskej a dlhšie trvajúcej diskusie. Naozaj ten čas je nieže o minútu dvanásť, ale je možno minútu po dvanástej.

    Dovoľte mi uviesť na záver tri tézy.

    Téza číslo jedna. Prebieha jasný a jeden jediný proces v Európskej únii. Nehovorme si tu o troch víziách, o štyroch víziách, o piatich víziách. Ten proces je jeden jediný. A to je proces politickej federalizácie Európskej únie. Čím skôr Slovenská republika k tomuto procesu zaujme jasné, čitateľné, zrozumiteľné stanovisko, tým lepšie to bude pre nás všetkých na Slovensku.

    Druhá téza. Tento proces navyše prebieha pri jasnom deficite demokracie. Sú udalosti a sú pohyby na európskej scéne, na ktoré nemá Slovenská republika dosah, buďme realisti.

    Ale čo mňa osobne veľmi mrzí, a to je téza číslo tri, pán podpredseda vlády, to sa prihováram vám, absentuje na Slovensku politická vôľa tento deficit demokracie minimalizovať aspoň v domácich slovenských podmienkach. Preto som predoslal tú vetu, že som realista a som si vedomý toho, že vplyv Slovenska iste pokiaľ bude v nejakom strategickom partnerstve tu a tam s ďalšími okolitými krajinami, tak sa dá čokoľvek dosiahnuť. Ale netvárme sa, že je silný náš vplyv na deficit demokracie a jeho minimalizáciu, jeho odstraňovanie hore na tých najvyšších poschodiach Európskej komisie a ďalších poschodiach. Tam ten náš vplyv nejaký brutálne silný nie je. Ale prečo sme si neotvorili dodnes oči aspoň doma na domácej scéne?

    A tu konkrétne narážam na to, že súhlasím naprosto s tézou, ktorú povedal ešte za čias vlády Ivety Radičovej kolega Dzurinda, keď hovoril, aby sme sa držali Nemecka. Naprosto s ním súhlasím. Ale sa pýtam, prečo sa toho Nemecka nedržíme aj dnes, prečo sa toho Nemecka nedržíme, keď bolo schopné Nemecko si nastaviť vnútorné rozhodovacie mechanizmy tak, že o schválení každej individuálnej finančnej pomoci (programu pomoci) z Európskeho mechanizmu pre stabilitu novej a novej krajine rozhodujú obidve komory nemeckého parlamentu, Bundestag a Bundesrat. Na Slovensku nielenže o tom nerozhoduje plénum Národnej rady Slovenskej republiky, čo by bola úplne presná analógia Nemecka, na Slovensku ale sme sa bránili a bránime sa tomu, aby o tom rozhodoval čo i len či už výbor pre európske záležitosti alebo výbor pre financie a rozpočet. A mali sme tu na stole na túto tému kvantá všelijakých argumentov. Ja som na tú tému dlhšie diskutoval opakovane aj s ministrom financií Petrom Kažimírom. To nie je možné, lebo finančné trhy horia, my sa musíme rozhodnúť veľmi rýchlo, to rozhodnutie musí byť urobené v nejakej dôvernej uzavretej komore, aby tie informácie rýchlo neunikli, aby sa trhy nestihli prispôsobiť, tieto argumenty padli v okamihu, keď si takto nastavili procesy nielen Nemci, aj Fíni, aj Rakúšania. Aj v Rakúsku existuje taký ten podvýbor, taký ten Unterausschuss pri finančnom výbore Österreichische Nationalrat rakúskeho parlamentu, ktorý o týchto kľúčových veciach rozhoduje. V prípade Slovenskej republiky o tom nerozhodujú ani relevantné výbory, výbor pre európske záležitosti, výbor pre financie a rozpočet, ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky, dokonca o niektorých veciach ani nie vláda Slovenskej republiky, ale stačí podpis jedného jediného človeka. Pýtam sa, prečo sa tu nedržíme Nemecka.

    Druhý príklad. A tým tieto príklady končím. Spomínate si iste tí, ktorí touto témou trochu podrobnejšie, detailnejšie a dlhšie žijú a zapodievajú sa, ako rezignoval z orgánov Európskej centrálnej banky Jürgen Stark. Rovnako viete, ako hlasoval guvernér nemeckej centrálnej banky Bundesbanky v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, keď sa hlasovalo o tom Outright Monetary Transactions čiže o nelimitovanom, neohraničenom, neobmedzenom nákupe toxických dlhopisov predložených krajín zo strany Európskej centrálnej banky. Jeden jediný z nich mal odvahu dvihnúť roku proti tomu. A viacerí prítomní vedia, že to je cesta do pekla, ale nepodporil ho nikto. Ja viem, že máme zákon o Národnej banke Slovenska, ktorý jasne a zreteľne hovorí, že centrálna menová autorita bola, je a vždy bude od vlády nezávislá. Rozumiem tomu, že vláda nemôže ukladať nejaké limity alebo podmienky hlasovania nášmu guvernérovi Jozefovi Makúchovi, ktorý hlasuje na Rade guvernérov v ECB. Tomu všetkému rozumiem. Ale je tu obrovský nevyužitý priestor, aby vláda dala jasné stanovisko, či s takýmto smerovaním politiky súhlasí alebo nesúhlasí, alebo či súhlasí s takými a onakými pripomienkami.

    Takže toto je téza číslo tri, že absentuje dlhodobo na Slovensku, s troškou nadsázky to nazvem, to držanie sa Nemecka. My nie sme v stave ani v tých oblastiach, kde to ovplyvniť vieme a dokážeme, odstraňovať deficit demokracie, bohužiaľ, ani na národných úrovniach. Ono to krátkodobo síce vyznie tak, že sme konzistentní, že sme na strane tej tézy more Europe a že všetko ide dobrým smerom, ale jedného dňa tá časovaná bomba exploduje. Tak sa teda pýtam ako je možné, že sa Slovenská republika dodnes nevyjadrila k udeleným výnimkám pre tri krajiny z európskej fiškálnej zmluvy. Všetci sme sa nádejali, že máme konečne v ruke dokument, ktorý pomôže zvýšiť disciplínu a ruka v ruke aj prekonať dlhovú krízu v Európe alebo aspoň zmierniť rozsah tejto krízy. Nestalo sa tak. Ja len čakám, no tak potom urobme opak. Tak potom, pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, požiadajme aj my Európsku komisiu o výnimku. Načo tu robíte politické vyhlásenia, že dodržíte deficit tohto roku pod 3 %? Poďme so žiadosťou o výnimku, dostali ju Francúzi, dostali ju Holanďania, dostali ju Španieli, dostaneme ju aj my. A potom, samozrejme, všetci cítite tú obrovskú dávku irónie v tom, čo teraz hovorím. A potom o tri roky alebo o dva roky požiadajme o pomoc Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Však potom o ďalších sedem rokov nám veritelia odpustia 50 % svojich pohľadávok alebo našich záväzkov. Tak poďme touto cestou. To je cesta do pekla.

    Takže chýba mi jasne formulované stanovisko Slovenskej republiky k uvedeným tým procesom, ktoré sú za oponou a ktoré sú megaprocesmi, ktoré budú znamenať, že v relatívne krátkej dobe tu budeme mať úplne inú kvalitu alebo nekvalitu, to ukáže čas, pokiaľ ide o nielen inštitucionálne usporiadanie Európskej únie, stanovisko sformulované na širšom politickom základe, to som hovoril, ale nie v podobe, ako bol ostatne uskutočnený konvent. Vďaka Bohu aj za ten národný konvent, kde sa tak všetci zase pobúchame po ramenách, ako ideme správnou cestou. A verím, že na takúto otvorenú diskusiu budeme pripravení všetci, budú pripravené všetky relevantné politické strany, pretože skutočne nikdy nie je dosť upozorňovania na veľmi nebezpečný smer, teraz nemyslím SMER – SD, ktorým sa, bohužiaľ, Európska únia pohybuje. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja teda musím povedať, že súhlasím s veľkou časťou toho, čo pán kolega povedal vo svojom vystúpení, ale jednu vec by som rád uviedol, hoci viem, že o tom vie, pre poriadok, na zosúladenie s informáciami. Európske hospodárske spoločenstvo sa nazvalo plurálom Európske spoločenstvá jednoducho preto, že tam, samozrejme, okrem spoločenstva pre uhlie a oceľ, pribudlo aj to hospodárske a aj spoločenstvo pre nukleárnu energiu. Čiže už nebolo jedno, ale bolo ich viac. Ale toto ešte podľa môjho názoru nebol začiatok politickej integrácie. Ale, to len pre poriadok, ešte stále sa jednalo o dohody, ktoré sa primárne týkali vecí, ktoré by mohli byť alebo v minulosti už boli zdrojom konfliktov a vojen. Toto bola hlavná motivácia vytvorenia, to bola motivácia Monneta a ďalších, ktorí na tom pracovali, dostať za rokovací stôl tie témy, kvôli ktorým predtým prepukali vojny, napríklad kvôli oceli a uhliu. Ďakujem.

  • Pán kolega Kollár, budete sa čudovať, ale príjemne ste ma prekvapili svojou rečou, pretože pamätám si, ako ste pred rokom vy a vaši kolegovia zo SaS tu chŕlili síru ako nejaký sedemhlavý drak, že Európska únia sa rozpadne, o maoistoch a lenivých Grékoch, a že všetko je zlé a že všetko zle dopadne. A dneska ako taký malý neškodný bubáčik ste povedali svoje povinné bu-bu-bu, nebola žiadna síra, slová, že Európska únia sa rozpadne, všetko je odrazu v poriadku, len máte zopár výhrad. Namiesto ťažkej a pevnej euroskepsy, ktorú ste predvádzali pred rokom, je tu dneska také eurofrflanie, ktoré ste si asi museli odrobiť, ale mám pocit, že už tomu ani sami neveríte.

    Jednu vec ste pomenovali ale správne. Salámovou metódou sa približujeme k čoraz väčšej integrácii. A s tým ja s vami absolútne súhlasím. Ale to nie je nič nové. Už v päťdesiatych rokoch Jean Monnet prišiel s tézou spillover, prelievania. To znamená neofunkcionalisticky, postupne, krok za krokom dospieť až k federácii. Keď vznikala európska integrácia, a to už pán kolega Šebej naznačil, tak tam boli dve vízie, prvá Spinelliho vízia hneď a zaraz spraviť zo dňa na deň federáciu, Spojené štáty európske a tým zabrániť vojnám. Druhá vízia bola tá Monettova, tá neofunkcionalistická, postupne krok za krokom to spraviť. Ale toto nie je nič nové, pán kolega. O tomto všetci vieme už veľmi dávno. Toto tu už funguje desaťročia. A vy ste sa teraz zobudili ako nejaký švárny junák, zoskočili z pece a vykrikujete: „Mama, pozor, berú nám suverenitu!" Takto to proste nie je, pán kolega. Toto je tá vaša provinčná zadubenosť. My tu už budujeme Európu zopár desaťročí a práve to môže pomôcť Slovensku a iným členským štátom v ére globalizácie, ktorá nás, inak, môže zmiesť všetkých. Musíte si toto uvedomiť a prestať s tou provinčnou zadubenosťou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na jednu čiastkovú vec, o ktorej hovoril pán kolega Kollár. A citoval kolegu, že chce byť Slovensko mostom medzi jedným a druhým modelom. Počúvam viacerých politikov, ktorí chcú byť mostom medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou a podobne. No jeden historický príklad uvediem. Eduard Beneš po II. svetovej vojne mal politiku, že bude mostom Česko-Slovensko, nielen Česko-Slovensko, ale aj krajiny strednej Európy, medzi kapitalizmom a socializmom v Sovietskom zväze. Ako ten most dopadol v priebehu dvoch rokov, vieme všetci, a ospravedlňujem sa, pretože to bol jazyk taký írečitý, chcel by som odcitovať čo vtedy, povedal vtedajší minister zahraničných vecí Jan Masaryk o tejto politike a mostoch: „Po můstech se šlape a dokonce se na ně kálí." Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za vecné pripomienky kolegov Fera Šebeja a kolegu Fronca, ďakujem a súhlasím s týmito pripomienkami.

    No, pán kolega Blaha, s vami je zbytočné sa púšťať do nejakých vecných diskusií postavených na argumentoch. A keďže som kedysi robil dlhé roky v základnom ekonomickom výskume a tam stále držíme takú tú základnú etiku výskumníka, že vždy citujeme, keď použijeme výrok niekoho iného, a dnes tu nesedí kolega Ivan Mikloš, tak ja ho preto poctivo odcitujem, keď povedal, pán Blaha, na vašu adresu: „Vy ste opäť teraz preukázali, že vaša sčítanosť predčila váš intelekt." To je všetko, čo k tomu by som dodal. Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Fronc. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale budem sa opakovať a pán minister asi už tuší, v čom to bude. Pokladám za dôležité, a tu by som to znova rád zdôraznil, aby Slovensko malo vytvorenú zahraničnopolitickú doktrínu, na ktorej by sa zhodla relevantná časť politických síl a aj spoločnosti. A o tom, že tá myšlienka nie je celkom prázdna, svedčí maličký krôčik, ktorý sa udial. A to je to spoločné stanovisko, ktoré podpísali predsedovia strán k budúcemu slovenskému predsedníctvu Európskej únie. Ja si myslím, že to je malý krok. A o tom, že ten obsah tej doktríny by nebol prázdny, svedčí aj to, o čom dnes bola už u mojich predrečníkov reč. A to je otázka harmonizácie priamych daní. Ja to často na výbore hovorím, že sme proti tomu, aby to bolo. Kolega Štefanec to tu spomínal. Pán minister, v správe je to takisto uvedené. Ja si myslím, že sú veci, na ktorých by sa relevantné politické sily a spoločnosť dokázali dohodnúť. A pokladám to za dôležité z toho dôvodu, aby sa to v budúcnosti potom nestalo predmetom zbytočného vnútropolitického boja, nič viac a nič menej.

    Druhá moja poznámka sa týka fungovania Európskej únie. Ja si myslím, že často Európska únia mnohé veci deklaruje, ale málo pre to robí. Európska únia deklarovala, že chce byť ekonomikou založenou na vedomostiach. Ale okrem deklarácií tých krokov som videl veľmi málo, miesto toho, aby sa zvyšoval podiel z hrubého domáceho produktu, ktoré krajiny dávajú na vedu a výskum, ktoré krajiny dávajú do vzdelania, skôr klesá. A Európska únia, pokiaľ viem, má tiež taký postoj, že všetci mladší ľudia, ktorí už prejdú vzdelaním v školských systémoch, kde sme už členskou krajinou, do roku 2020 by mali ovládať dva jazyky okrem rodného jazyka, ktorými sa hovorí v Európskej únii. Ale preto nič neurobila. Ja nevidím dôvod, prečo by napríklad, keď dávame také obrovské financie na dotovanie pôdohospodárstva, nemohla vytvoriť jeden program pre podporu výučby jazykov a jednoducho vyslanie takzvaných native speakers do tých jednotlivých členských krajín, aby tie jazyky naozaj sa učili živo. Tých krokov je veľa. Preto pokladám za dôležité to, čo v jednom bode uvádza na doplnenie uznesenia pán kolega Dzurinda. A musím povedať, že to celkom iste podporím.

    Je tu tretia poznámka. A je tu aj otázka. Každý dobre vie, že vplyv sa dosahuje aj tým, že máme nie na tých špičkových miestach, ale jednoducho na nižších miestach ľudí, ktorí pôsobia priamo v Európskej únii. Chcem sa opýtať, ako to momentálne vyzerá, lebo dlhodobo nielen Slovenská republika, ale aj iné nové členské krajiny zaostávali podielom tých ľudí v štruktúrach Európskej únie. Myslím si, že tento problém je dlhodobý. A bol by som rád, keby pán minister povedal, čo sa v tom robí a čo sa dá v tejto veci dosiahnuť.

    A posledná moja poznámka sa vzťahuje na pána spravodajcu Kolesíka. Hovoril o energetike a o jadrovej elektrárni. Pán kolega, ja si nemyslím, že to neviete. Vy ste to len nepovedali. A povedali ste len časť z toho, pretože veľmi dobre viete, ako sme dobiehali, aby sme sa stali členom Európskej únie, aby sme boli v tom balíku, a keby sme neboli súčasťou toho balíka, tak by sa to oddialilo. Netvrdím, že by to bolo definitívne preč, ale na akú dlhú dobu by sa oddialil vstup Slovenska do Európskej únie, to by bolo veľké. A viete dobre takisto, že plné členstvo je podmienené ratifikáciou každej členskej krajiny. A teda viete aj to, že bol náš sused členská krajina, ktorá sa zasekla, a dala to ako podmienku, sine qua non, nevyhnutnú podmienku. Teda Slovensko v tej chvíli nemalo na výber. Ja uznávam to, že jednoducho čímsi sme zaplatili, nebola to lacná platba, ale som stále presvedčený, že tá platba stála za to, aby sme boli v tom čase čím prv členskou krajinou Európskej únie. A toto by sa patrilo, pán kolega, dopovedať. To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca má pán poslanec Kolesík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Fronc, veď ja som to ocenil. Ja som ocenil úsilie alebo zásluhu vtedajšej vlády na čele s vtedajším premiérom pánom Dzurindom, ktorej zásluha na tom vstupe a dohnaní toho obdobia v rôznych oblastiach, ktoré spomínal, je nepochybná. Vypichol som tam len jednu vec, jednu kapitolu, a to kapitolu Energetika. A som presvedčený, že sa určite dalo vtedy urobiť viac, rokovať, možno presviedčať. Z môjho pohľadu vtedajší hlavný vyjednávač, váš terajší predseda pán Figeľ, neurobil všetko, neurobil dosť a snažil sa v kapitole Energetika veľmi, veľmi málo. A za túto jeho laxnosť vďačíme dnes aj tomu, že sme museli odstaviť funkčné bloky Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá mohla nasledujúcich desať alebo pätnásť rokov produkovať lacnú, čistú a bezpečnú elektrickú energiu. Len toľko som chcel k tomu povedať.

  • Pán poslanec Fronc s reakciou, nech sa páči.

  • Áno, ja si myslím, že by to bol už viac-menej pingpong. Ale celkom iste som presvedčený, že Slovensko v tej chvíli nemalo inú možnosť, to je prvá vec.

    A druhá vec, a to pokladám za dôležité povedať. Viete takisto dobre, že následne Slovensko vybojovalo 400 miliónov eur, pokiaľ si pamätám, a zásluhou poslanca za KDH v Európskom parlamente Jána Hudackého práve ako bolestné, to znamená za odstavenie príslušnej jadrovej elektrárne. To je len pre presnosť a preto, aby sme povedali všetky fakty. Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec, máte zrejme dlhšie vystúpenie ako tri minúty, takže, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním.

    Je prestávka do 11.00 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Osuského, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára, Arpáda Érseka a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 452.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci a nepodali žiaden procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 63 za, 1 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Abrhan uvedie hlasovanie o uznesení k

    správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012. Je to tlač 444.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 102 za, 1 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Puci uvedie hlasovanie o uznesení k

    výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2012(tlač 464).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 107 za, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Daniš uvedie hlasovanie o uznesení k

    správe o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012(tlač 460).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 98 bolo za, 42 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Fedor uvedie hlasovanie o uznesení k

    správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2012. Je to tlač 451.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada berie na vedomie túto správu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 100 bolo za, 41 sa zdržalo.

    Aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 243).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Gibalová a pán poslanec Poliačik. Obaja podali pozmeňujúce návrhy. Informácia neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Budeme preto hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave.

    Pán predseda, poprosím, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 63 za, 2 proti, 73 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 2 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 10 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme neschválili.

    Odhlasovali sme, dámy a páni, všetky prerokované body.

    Pripomínam členom grémia, že som ho zvolal na 12.00 hodinu po vyhlásení obedňajšej prestávky.

    Teraz je krátka prestávka do 11.15 hodiny a potom budeme pokračovať v rokovaní o programe.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012.

    Spravodajcu máme, pán minister zahraničných vecí je tu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Kondrót, procedurálny návrh máte?

  • Reakcia poslanca Kondróta: „Áno.“

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa ospravedlňujem, že som sa neprihlásil po skončení hlasovania. Chcem len pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Čínou, že autobus odchádza o 12.00 hodine spod schodov na stretnutie s čínskym veľvyslancom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže pán podpredseda Národnej rady požiadal o slovo.

  • Vážený pán predseda, pán vicepremiér, milé kolegyne a kolegovia, som rád, že sa tu pravidelne diskutuje o stave nielen zahraničnej politiky, ale aj našej európskej agendy. A je to dôležitá súčasť slovenského záujmu. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným postavením Slovenskej republiky. O toto sme sa usilovali celé desaťročia. A dnes som presvedčený, že toto postavenie je nespochybniteľné a zároveň je náročné, pretože treba rozhodovať o tom, nielen čo sa týka nás, ale aj širšieho medzinárodného prostredia. A to si vyžaduje zrelosť.

    Moji kolegovia už povedali viaceré argumenty. A ja by som len rád zareagoval na pána spravodajcu, mladého Kolesíka, ktorý viackrát spomenul moje meno a dokonca slová „ekonomická vlastizrada“. Váš predseda, o niečo starší, Robert Fico, tiež použil tento termín, postaviac sa pred tunel Višňové, ktorý ešte nie je, ale je tam navŕtaná štôlňa, a hovoril o vlastizrade a o mojom mene. Pán Kolesík a pán Fico, vážte svoje slová, pretože to je demagógia,

    Najprv k energetike.

    Ste mladý a niektoré veci si nepamätáte, ale je dôležité vychádzať z histórie. V roku 1986 boli ste na svete či ešte nie?

  • Smiech v sále.

  • Vtedy vybuchla Jadrová elektráreň v Černobyle. To, čo sa predtým možno zdalo nemožné alebo občasné, malé, sa stalo veľkým a svet na to reagoval rozmanito. Tu sa pochodovalo a oslavovalo, ale na Západe sa hľadali spôsoby, ako zvýšiť bezpečnosť, hlavne v jadrových zariadeniach. A tak boli prijaté mnohé opatrenia, ktorých súčasťou je aj dnešná politika aj Európskej únie, aj medzinárodného spoločenstva.

    V roku 1992 v Mníchove G sedmička, teda sedem najsilnejších ekonomík sveta prijalo spoločné rozhodnutie o tom, že jadrové reaktory, ktoré nemajú tretí obal, kontajnment pre prípad núdze alebo havárie, nemôžu byť modernizované, lebo nemôžu byť modernizované za rozumných nákladov. A toto bolo súčasťou ďalšieho vývoja.

    Čo bolo na Slovensku vtedy alebo v Česko-Slovensku predtým realitou. Tu tiež havarovala A jednotka, jadrová elektráreň, bohunická V jednotka bola toho staršieho typu, voronežského, VVER-230 a pretože mala niektoré slabiny, bola licencovaná na prevádzku jednoročne, každoročne, postupne.

    V roku 1994 slovenská vláda prijala uznesenie, že po postavení novej jadrovej elektrárne v Mochovciach bude táto V jednotka odstavená, teda že keď sa postaví nová, toto staršie zariadenie bude odstavené, najneskôr v roku 2000. Toto uznesenie sa stalo súčasťou požiadavky o najväčší dovtedy úver z Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne na úrovni 10 miliárd korún, pričom deň pred hlasovaním o tomto úvere sa už vtedy vláda Vladimíra Mečiara rozhodla, že tento úver nepotrebujeme, ale že to budeme financovať z financií alebo z pôžičky z Ruska a v spolupráci so Siemensom. Pripravila sa tým veľká agenda a pozornosť pre to, ako sa bude ďalej narábať aj pri výstavbe nového diela a pri riešení bezpečnosti v Bohuniciach.

    V roku 1995 roku, pán kolega, susedné Rakúsko, ktoré je antiatómové, sa stalo súčasťou európskej pätnástky. A bez súhlasu všetkých nevstúpi do Únie nikto. Ja teraz nechcem hovoriť o Rakúsku, chcem len povedať, aký bol vývoj. To nebolo o negociátorovi, ktorý môže hocičo, ale podmienkou pre otvorenie rokovaní, pre zahájenie rokovaní, nie pre priebeh rokovaní, ale pre otvorenie rokovaní po voľbách v roku 1989, pretože dovtedy nikto s nami nikto o ničom nerokoval a ani by nebol rokoval, uisťujem vás, ubezpečujem vás. A boli ste súčasťou úsilia o túto zmenu, Robert Fico bol môj koaličný kolega, partner, podpredseda SDĽ a boli sme radi že ideme a skúsime to zvládnuť. Bola to historická zodpovednosť.

    Na jeseň v septembri 1999 slovenská vláda prijala uznesenie o skoršom odstavení dvoch starších blokov v Jadrovej elektrárni V1 Jaslovské Bohunice. Rokovania s Úniou začali po pozvaní v Helsinkách, ktoré bolo v decembri 1999. A formálne rokovania boli zahájené vo februári roku 2000.

  • Ruch v sále.

  • Pán Kolesík, dávajte pozor na tieto súvislosti, lebo potom nebudete demagóg. Ste mladý, nechcite byť demagógom. V roku 1999 teda bolo prijaté rozhodnutie o tom, že to urobíme skoršie, ale nie hocikedy. Niektorí zvonku žiadali, aby to bolo čo najskôr, zajtra, v roku 2000, nie neskôr. Také bolo uznesenie voľakedajšej slovenskej vlády. V roku 2000 tie akcie boli veľmi tvrdé voči nám. My sme argumentovali životnosťou materiálov, ktorá bola 30-ročná najmenej, a teda alternatívou smerujúcou k roku 2014, pričom v rokoch 2012 – 2014 bolo niekoľko alternatív ponúkaných z ministerstva hospodárstva. A veľkým úsilím sa podarilo na jednej strane nájsť kompromis medzi rokom 2000 a rokom 2014, a to jeden blok v roku 2006 v decembri odstaviť a druhý blok odstaviť v roku 2008 s tým, že Európska únia prispeje k veľkým nákladom na kompenzáciu tohto rozhodnutia. A tak sa podarilo zmluvne zabezpečiť a následne ešte v rozpočtoch zabezpečiť v prvom období do vstupu do Únie 190 miliónov eur, hovorím to v starých cenách, ktoré treba prepočítavať, ak chcete dnešnú hodnotu, 190 miliónov eur pre Slovensko. A následne, bol som už členom Prodiho komisie, sa nám podarilo urobiť návrh, ktorý ešte vylepšili v Európskom parlamente, ako spomínal kolega Martin Fronc, a Slovensko v období rokov 2006 až 2013, ktoré teraz prebieha, dostáva pomoc na odstavenie staršej časti elektrárne na úrovni 437 miliónov eur, 437 miliónov eur! Sú to významné financie. Váš predseda, ktorý vtedy, keď už to bolo dohodnuté, rozbehnuté, ale zakladal novú stranu, oblepil celé Slovensko holými zadkami, že ideme ako holí príbuzní alebo slabí, alebo chudobní príbuzní do Únie, sa dnes chváli alebo pred pár týždňami v relácii STV sa chválil, že vynegocioval až 200 miliónov eur pre Bohunice, lebo tu bol návrh 100 miliónov. Pán Kolesík, bolo 437 miliónov za našej éry a je to 200 miliónov za vašej.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebuďte demagóg. To sú dôležité čísla a súvislosti. Preto to hovorím, lebo bolo dôležité rokovania otvoriť, nájsť kompromis a získať oveľa viac, než stratiť. Muselo sa rozhodnúť o takýchto veciach aj v Litve, aj v Bulharsku. Iba tieto tri krajiny totiž mali tie staršie voronežské typy jadrových blokov. V dvojka je už novší typ. V Jadrovej elektrárni v Mochovciach je už novší typ.

    Páni a dámy, dá sa šíriť populizmus, dá sa robiť propaganda, ale, ako som vám hovoril minule, pravda vás dobehne. Žime v pravde, žime pre pravdu.

    A ako ste to povedali? Že som neurobil všetko, snažil sa málo, laxne. Pán kolega, vážte slová, ste mladý. Ja som išiel na rokovanie o kapitole Energetika s takýmto zdravotníckym golierom, pretože som bol po operácii chrbtice na jeseň roku 2001, nakoľko mi záležalo na tom, aby sa rokovalo kontinuálne, férovo a čo najlepšie pre Slovensko, prosím, po ťažkej operácii chrbtice. Nečakám od vás vďaku, len pravdu, to stačí. Ďakovať nemusíte.

    A k tomu väčšiemu demagógovi. Neučte sa od neho, od lepších sa učte, ale nie od demagógov, ale otcov.

    Tunel Višňové. Môj predchodca podpísal PPP zmluvu, 3. balík, kde tunel Višňové a nadväzujúci úsek je na úrovni 1,15 mld. eur, 1,15 mld. eur. Keď som rozhodol, že to nepôjde ďalej, pretože to je okrádanie národa, to je grécka cesta, tak sa váš predseda postavil pred ten tunel, urobil tlačovku a spomínal vlastizradu. Prvá schôdza počas Radičovej éry o téme alebo probléme bola o doprave a Figeľovi. Bolo to v decembri 2010. My sme potom pripravili súťaž na tento úsek, doteraz ju Počiatek neuzavrel. A do súťaže seriózne firmy ponúkli dobré ceny. Najlepšia bola za 338 miliónov eur (renomovaná svetová firma), 338 mil. eur, ktoré sa dajú získať, samozrejme, aj z vonkajších zdrojov, z európskych. Je to 1,15 mld. verzus 338 mil. Tak kto tu robí vlastizradu? Prečo musia byť tieto veci predražené? Komu to slúži?

    Pán kolega, milé dámy a páni, hľadajme pravdu a držme sa pravdy a pomôže nám aj v zahraničnej politike, aj v domácej. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci: Hudacký, Kolesík. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán kolega, vážený pán predseda, ja som veľmi rád, že si otvoril túto tému a že je na stole, pretože je tu mnoho všelijakých krivých informácií, ktoré absolútne nevyjadrujú tú skutočnosť, ktorá bola v súvislosti s odstávkou dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. Ja som bol v inkriminovanom období poslancom Európskeho parlamentu a viem, ako bolo ťažké presviedčať partnerov, niektoré členské krajiny Európskej únie v súvislosti s naším integračným úsilím dostať sa do Európskej únie. Takže to rozhodnutie o odstávke dvoch blokov bolo jasne politické. Bolo jasne politické, určite nie odborné. Ale my sme museli tento fakt rešpektovať, vzhľadom na to, ak sme chceli byť v Európskej únii. Na druhej strane urobili sme všetko pre to a bol som pritom osobne, keď sme kompenzovali všetku túto stratu, ktorá súvisela s odstávkou Jaslovských Bohuníc, resp. týchto dvoch blokov, a sme to navýšili o 5 mld. slovenských korún. Ja som bol vtedy tieňovým spravodajcom pre túto správu v Európskom parlamente. A skutočne vďaka nášmu úsiliu aj teda nášmu komisárovi, aj mne a ľuďom okolo sa nám podarilo navýšiť o 5 mld. slovenských korún zdroje na odstávku týchto dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. Takže treba tieto veci dať na správnu mieru, aby sme v podstate nepodliehali nejakému populizmu, pokriveniu tých skutočností, ktoré predchádzali všetkým týmto procesom. A ja som veľmi rád, že v konečnom dôsledku rozvoj energetiky na Slovensku má nejaký, povedzme si, systémový charakter aj v tejto súvislosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda, vaše vystúpenie musím oceniť, že bolo vecné, plné faktov. Dovoľte aj mne pridať zopár faktov. V prvom rade skratka VVER neznamená voronežský typ reaktora, aj keď teda uznávam, že už to bolo ďaleko, ale vy ste skúsenejší a starší, určite vy viete po rusky lepšie ako ja. Skratka VVER znamená vodo-vodjanoj energetičejskij reaktor, po slovensky vodo-vodný energetický reaktor. Je to absolútne iný typ pracujúci na absolútne inom princípe, ako bol reaktor v ukrajinskom Černobyle, tzv. RBMK-1000. Je to iný typ, ako bol reaktor Jadrovej elektrárne A1. To bol tzv. kotol stacionarnyj KS-150. Ja som z tejto lokality, pán podpredseda, a stojím si za tým, čo som povedal. Prečo potom nemalo Rakúsko takú istú podmienku aj voči iným štátom? Veď takýto istý typ jadrového reaktora, kolegyne, kolegovia, dodnes pracuje v Jadrovej elektrárni Pakši v Maďarsku. Taký istý typ teda VVER-440, typ V-230 pracuje v Jadrovej elektrárni vo fínskom meste Loviisa. Zaujímavé je, že len Slovensko a len Slovensko muselo odstaviť dva fungujúce, plne funkčné a za 10 mld. slovenských korún zrekonštruované jadrové bloky Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Stojím si za tým, pán podpredseda, urobili ste málo a mohli ste urobiť viac.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som presvedčený, že rozhodnutia na jednej strane boli politické, áno, a spomínal som genézu aj vstupu Rakúska, aj celkového rozširovania Európskej únie a scitlivenia európskej agendy na životné prostredie. Ale sme urobili všetko, čo sa dalo, a získali, ak porovnávam len to obdobie tých siedmich rokov, ktoré je teraz napĺňané, a tých, ktoré vy negociujete, podstatne väčšiu pomoc. A želám Slovensku, aby vždy urobilo maximum pre svoj záujem, ale aby videlo ho v širšom rozmere než len partikulárnom, pretože Slovensko na vstupe do Únie jednoznačne profitovalo a profituje. Tento kompromis bol jedným z najbolestivejších, ktorý bolo treba dosiahnuť. Tá požiadavka bola na rok 2000. Nám sa podarilo skôr to odsunúť, natiahnuť a získať významné zdroje pre modernizáciu a ďalší rozvoj. A som presvedčený, že toto je podstatné, ak chcete argumentovať. Ale používať slová o vlastizrade, o laxnosti odmietam, lebo sú krivé, nepravdivé a z vášho pohľadu, samozrejme, účelové. Ak by sme boli v inom režime, tak, samozrejme, bude aj konanie, ktoré v minulosti končilo dramaticky. Ale som rád, že v slobode môžeme hľadať pravdu a držať sa jej. Odporúčam to všetkým. Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, pán podpredseda vlády, milí hostia, teším sa z tejto debaty, ktorá tu prebieha od dnešného rána, pretože potrebujeme takúto širšiu debatu o postavení Slovenska v Únii, ktoré potrebujeme naďalej zlepšovať. Nedávno sme si pripomenuli 9. výročie, odkedy sme vstúpili do tohto spoločenstva a odkedy máme šancu spolurozhodovať o európskych veciach.

    Čo sa týka tejto správy, dovoľte mi povedať, že tak ako aj v minulosti považujem za dôležité, že v základných európskych otázkach existuje zhoda, existuje konsenzus rozhodujúcich politických strán na Slovensku.

    Takisto ma teší, a chcem oceniť aktivitu pána vicepremiéra, čo sa týka pripravovaného slovenského predsedníctva v Únii v roku 2016, keď všetky parlamentné strany z jeho iniciatívy podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej vyjadrujú záujem o úspešnom priebehu tohto predsedníctva.

    Ďalšia aktivita, ktorú považujem za užitočnú a ktorá sa čiastočne v správe spomína, je Národný konvent o Európskej únii. Je takpovediac slovenským know-how, ktoré sme úspešne exportovali do Čiernej Hory či Moldavska a ktorý vygeneruje, som si istý, nové myšlienky, nové názory a pomôže sformulovať takisto politikom pozíciu Slovenska, ktorú potom reprezentujú na príslušných fórach.

    Na druhej strane sú veci, ktoré mi v správe chýbajú.

    Veľa sa už hovorilo dnes o eurofondoch. Pán poslanec Dzurinda takisto navrhol doplnenie uznesenia o tri body, z ktorých práve ten prvý bod je najdôležitejší podľa môjho názoru, aby sme hovorili na parlamentnej pôde o tom, ako použiť európske zdroje pre úžitok našich občanov, aké sú priority nášho nastavenia týchto zhruba 14 mld. eur, obrovského balíka predstavujúceho zhruba jednoročný štátny rozpočet. Počuli sme, že 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Je kľúčové, keďže táto téma sa dotýka viacerých vlád, aby sme sa k tomu vyjadrovali, a to nielen na pôde výboru pre európske záležitosti, kde pokračuje táto debata, ale aj v pléne Národnej rady.

    V správe mi takisto chýba zmienka o Stratégii 2020 a najmä náš slovenský postoj k tomu, ako chceme dosiahnuť ciele zo Stratégie 2020. Európska komisia pripravila sedem tzv. kľúčových iniciatív, podľa môjho názoru veľmi dobré dokumenty, ktoré je potrebné rozpracovať na národnú úroveň. Považujem za dôležité, aby sme sa teraz pripravili na to, ako splniť, ako realizovať, aké nástroje použiť pre to, aby sme dosiahli ciele zo Stratégie 2020 pre Slovensko. Nechceme, aby sa opakoval rok 2010. keď sme v Únii chceli byť najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete, a dnes si už na to pomaly nikto ani nespomenie. Bol to krach tzv. Lisabonskej stratégie. A mali by sme sa poučiť z tohto prípadu minimálne v tom, že pre Stratégiu 2020 je potrebné aj niečo urobiť. A myslím si, že táto správa je takým dôležitým dokumentom, takže by mala obsahovať naše prístupy k splneniu cieľov Stratégie 2020.

    Hneď na druhej strane tejto správy sme sa dozvedeli sedem najdôležitejších odporúčaní Európskej rady. A dovoľte mi zvýrazniť z nich najmä jedno, ktoré považujem za kľúčové. Európska komisia už minulý rok nás upozornila na zlý výber daní a odporučila zásadne zlepšiť efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty, najdôležitejšej dane pre štátny rozpočet. Vyhodnotenie tohto odporúčania sme sa zo správy nedozvedeli, ale vieme všetci, že z plnenia štátneho rozpočtu je zrejmé, že daň z pridanej hodnoty zaostáva za očakávaním, nielen za situáciou z minulého roka, ale tiež za situáciou spred dvoch rokov. Čiže táto úloha pretrváva. A z toho výsledku je evidentné, že vláda si nesplnila túto domácu úlohu. Je potrebné prijať zásadné a razantné opatrenia, aby sa trend v tejto dôležitej oblasti zmenil. Obávam sa, že táto téma bude ešte dlhšie dôležitou témou, pretože daň z pridanej hodnoty, mimochodom, sa týka aj spomínanej Stratégie 2020. A v posledných vládnych dokumentoch sa tu objavilo číslo 72 % efektívnosti v roku 2020, čo je, mimochodom, nižšia úroveň ako v roku 2005. To považujem za absolútne neadekvátny cieľ, za rezignáciu vlády v tejto kľúčovej oblasti.

    Z rozpravy a príspevkov mnohých rečníkov takisto sme počuli, že vláda ako keby trošku strácala dych v európskych otázkach, ako keby sme boli pasívnejší než v minulom období. Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Za minulej vlády pri tvorbe dokumentu Pakt euro plus Slovensko presadilo dve dôležité veci. Tá prvá zmienka bola o neharmonizácii priamych daní, ktorú podporilo potom aj Nemecko. A pridali sa k nej ďalšie krajiny. Tá druhá zmienka bola o tom, že vek odchodu do dôchodku bude naviazaný na priemerný vek dožitia v príslušnej krajine, že, jednoducho povedané, nebudeme mať penzijné systémy a rovnaký vek odchodu do dôchodku vo všetkých krajinách, pretože to je nezmyselné. Takisto sme boli aktívni v tvorbe európskeho semestra. Boli sme aktívni aj v dlhovej brzde. Keď sa prijímala na európskej úrovni, Slovensko už malo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako jedna z prvých krajín v Únii. Pripomínali sme cez tzv. odôvodnené stanoviská európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, sa v súčasnosti nedeje. Takže na týchto príkladoch vidíme, že aktivita a pozícia Slovenska nie je taká, aká bola v minulosti. A myslím si, že je potrebné o tom hovoriť a je potrebné zvýšiť aktivitu, aby sme aj vyprecizovali slovenskú pozíciu.

    Nemyslím si, že by sme mali nechať nepovšimnutú iniciatívu francúzskeho prezidenta Hollanda, ktorý hovoril o spoločnej vláde, spoločných dlhoch a spoločných daniach. Zachytil som v úvodnom slove pána vicepremiéra zmienku o tzv. nepremyslenej federalizácii. A priznám sa, že ma potešila táto zmienka. Ale myslím si, že je potrebné urobiť viac. Myslím si, že je potrebné vyprecizovať naše stanovisko v tom, v čom chceme, aby integrácia pokračovala, a v oblastiach, kde si chceme hájiť našu suverenitu. Osobne okrem oblastí priamych daní za takúto oblasť považujem oblasť sociálnych vecí a oblasť penzijného systému.

    Na druhej strane integrácia určite bude pokračovať. A verím, že bude prospešná v oblastiach zahraničnej politiky, migrácie, dodržiavania ľudských práv a určite aj v tvorbe fiškálnej a bankovej únie, ktorá je de facto na začiatku.

    Hovorilo sa tu takisto veľa o presadzovaní našich stanovísk. V tomto ohľade takisto sa prihováram za užšiu spoluprácu, a myslím si, že v tomto nie je žiadny ideologický rozpor, za spoluprácu medzi krajinami V-4, našimi najbližšími spojencami, krajinami, s ktorými máme podobnú históriu, s krajinami, s ktorými zdieľame podobné radosti a starosti. Čím užšie budeme spolupracovať s našimi susedmi, tým máme väčšiu šancu presadzovať naše názory a naše stanoviská aj na európskej pôde.

    Toľko teda z mojich poznámok.

    Dámy a páni, verím, že Slovensko má na to, aby bolo aktívnejšie v európskych otázkach. A je dôležite, aby sa táto aktivita pretavila v prospech zlepšenia životnej úrovne občanov, pretože Európa potrebuje lepšiu konkurencieschopnosť, potrebuje rast. To, v čom doteraz sme dosiahli úspechy, tak to bola predovšetkým oblasť dodržiavania ľudských práv, oblasť mierového spolužitia. Nie náhodou dostala Európska únia Nobelovu cenu za mier, ale na druhej strane. Európa sa stala oblasťou s takmer najmenším rastom na svete. Preto podpora rastu, podpora konkurencieschopnosti bude tou najdôležitejšou úlohou do budúcnosti. Som presvedčený, že sa to dá dosiahnuť len zodpovedným hospodárením, len štrukturálnymi reformami a len a len podporou aktivity.

    A čo sa týka administratívneho usporiadania, neverím, že nám pomôže centralizácia za každú cenu, pretože tá nie je zdrojom týchto problémov, v ktorých sa Európska únia nachádza, ale len a len dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa slobodne dohodneme. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Blaha. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

  • Pán kolega Štefanec, rád by som ocenil váš prístup, keďže na rozdiel od kolegov Kollára a Mikloša ste neboli osobný a nepoužívali ste invektívy a nespôsobovali ste intelekt a inteligenciu svojich kolegov, to je naozaj detinské. A páni kolegovia sa správajú ako malí chlapci. V tomto prípade oceňujem vašu väčšiu vyspelosť.

    Na druhej strane nie celkom už vecne môžem s vami súhlasiť, keď hovoríte o Stratégii Európa 2020, v tom, že vám chýba tá analýza. Ale predsa celá politika tejto vlády je o tom, čo Stratégia Európa 2020 hovorí a si kladie ako základný cieľ. A to je sociálno-trhové hospodárstvo. Zdôraznil aj Van Rompuy, aj Barroso sociálno-trhové hospodárstvo. Sú tam tie ciele, boj proti chudobe napríklad, boj za zelenú ekonomiku, boj za vyššiu vzdelanosť. Čiže to sú všetko ciele, na ktorých sa dneska dá zhodnúť medzi aj sociálnodemokratickými, aj kresťanskodemokratickými stranami v Európe. A mám pocit, že toto je práve náplňou práce tejto vlády.

    No a posledná vec. Keď hovoríte o budúcnosti Európy alebo o strategickom myslení v Európe, ja si myslím osobne, že treba zvýšiť práve to zapojenie občanov a rozprávať sa s občanmi a vynechávať už tie elitárske diskusie, lebo mám aj taký pocit, že už ste sa zasekli a nemáte čo nové ponúknuť, dokola je tá daňová harmonizácia, zapájať do toho viacej občanov. A preto aj veľmi silne oceňujem práve projekt Národného konventu o Európskej únii, ktorý, verím, prinesie túto platformu. Oceňujem také projekty, ako je Európska občianska iniciatíva, ktorá dneska beží v rámci Európskej komisie. Treba si uvedomiť, že ľudia chcú, aby mala Európa viac sociálnej tváre, viac sociálneho rozmeru a Európu chcú mať otvorenú diskusii. Čiže nebojme sa Európskej únie, nebojme sa Európy. Dneska nie je riešenie pri globalizácii menej Európy, ale viac demokracie, viac ekonomickej demokracie, viac sociálnej demokracie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, aj pánovi poslancovi Blahovi za faktickú. A teší ma, že sa trebárs v oblasti Národného konventu o Európskej únii zhodneme. Ja sám som v príspevku ocenil túto pokračujúcu iniciatívu, pretože to nie je nový nápad, nielen na Slovensku, ale aj vo všetkých krajinách, kde sa realizoval, tak tam pomohol. Pomohol širšiemu spoločenskému konsenzu nielen medzi politickými stranami, ale aj medzi akademikmi, medzi zamestnávateľmi, medzi sociálnymi partnermi, aby sme si lepšie veci definovali, porozumeli a navrhli riešenia v európskych oblastiach. To isté platí pre Európsku občiansku spoločnosť, to isté platí pre zapojenie občanov do rozhodovacích procesov, tu nevidím nejaké nezhody, ktoré by sme mali.

    V čom ale myslím si, že je iný pohľad, to je pohľad práve na podstatnú oblasť, akou by sa mala Európska únia hýbať dopredu. A to je oblasť ekonomického vývoja, pretože Stratégia 2020 o tom hovorí. Stratégia 2020 definuje ciele zamestnanosti a definuje aj také ciele, o ktorých som hovoril v oblasti výberu daní. V Stratégii 2020 máme zlepšenie nezamestnanosti. Bohužiaľ, na Slovensku v súčasnosti zamestnanosť klesá a nezamestnanosť stúpa. V Stratégii 2020 máme zlepšenie výberu daní, dnes tie dane nám klesajú. Toto je realita, o ktorej treba hovoriť. Je samozrejmé, že toto nemôže byť úloha jedného ministra a v tomto prípade ani úloha len ministra pre zahraničné veci a európske otázky, ale keďže bez toho, aby sme si plnili domáce úlohy, sa ďalej nepohneme, je potrebné aj pri tejto príležitosti upozorniť na skutočnosť, že len podpora hospodárskeho rastu cez slobodnú konkurencieschopnosť a zodpovedné hospodárenie nás môže posunúť dopredu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec sa vzdal svojej možnosti vystúpiť v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne som počúval túto rozpravu a ešte raz chcem povedať, že vítam každú diskusiu a každú debatu na tému slovenskej zahraničnej a európskej politiky, a to osobitne, keď je vedená fundovane so znalosťou veci a bez zloby a zaujatosti. A verím, že raz príde deň, keď sa takej diskusie dočkám aj v tejto ctenej poslaneckej snemovni.

    Pokiaľ ide o to, čo v dokumente je a čo v ňom nie je, myslím si, že nikto nie je taký naivný, aby si mohol myslieť, že do jedného dokumentu sa dá zhrnúť všetko to, čo Slovensko za uplynulý kalendárny rok vo vzťahu k Európskej únii urobilo. Ten dokument by mal 2 000 strán a aj tak by ste v ňom našli, keby ste chceli, niečo, čo tam chýba, nehovoriac o tom, že by ste mi potom vyčítali, že vám predkladám takéto obrovské rozsiahle dokumenty.

    Chcem povedať aj to, že toto nie je zďaleka jediná možnosť diskusie na tému zahraničnej a európskej politiky. Predkladáme celý rad ďalších materiálov. Čiže nie celkom rozumiem tomu, keď sa pod touto témou snažíme diskutovať o všetkom možnom, čo s touto témou nemá nič spoločné. Bol by som omnoho radšej, keby sme mali viac debát, aby sme na to využívali aj príslušné výbory Národnej rady a prípadne aj iné formáty, ako sú monotematické diskusie k témam, ktoré vás zaujímajú, lebo príde mi to čudné, že poslanci, ktorí za celý rok neprejavia záujem o zahraničnú politiku, tak keď sa predkladá nejaký materiál v pléne, tak sa tu postavia za pult a začnú mudrovať, ale nezúčastnia sa ani rozpravy alebo diskusie na tieto témy vo výboroch, ktorých sú členmi, a už vôbec neprejavia záujem trebárs si vyjasniť nejakú tému, ktorá im nie je jasná.

    Dovoľte, aby som stručne zareagoval na tie podnety, ktoré tu zazneli.

    V prvom rade, z viacerých úst som počul, že Slovensko nemá pozíciu k tej alebo onej téme. Dovoľte mi veľmi jasne, jednoznačne a zodpovedne povedať, že neexistuje zahraničnopolitická ani európska téma, ku ktorej by Slovensko nemalo jasnú pozíciu. To, že niektorí z vás o tom nevedia, neznamená, že tá pozícia neexistuje. A ešte raz odporučím, že ak niečo neviete, príďte sa opýtať namiesto toho, aby ste sa postavili za tento pult a vykrikovali, že Slovensko nemá pozíciu, veľmi rád vám ja osobne odpoviem alebo moji spolupracovníci vám odpovedia a vyjasníme, aká je naša pozícia k tej alebo onej téme.

    Potom tu zaznelo, že Európa sa vyvíja a náš hlas nie je počuť. No však, pre boha živého, naozaj nič nie je ďalej od skutočnosti ako toto, čo tu zaznelo. Náš hlas je počuť, je nás vidieť, sme rešpektovaní, naša pozícia je logická, naša pozícia je konzistentná. Neexistuje ani jedna téma, pri ktorej by Slovensko ako súčasť najužšieho jadra Európskej únie nebolo súčasťou debát a diskusie, no, pochopiteľne, nestojíme o také zviditeľňovanie Slovenska na európskej pôde, akého sme boli svedkami za bývalej vlády Ivety Radičovej, keď Slovensko vyzeralo ako sedemhlavý drak, keď každá hlava rozprávala niečo úplne iné, pričom Európska únia nemala šancu pochopiť, aká je pozícia Slovenska. Rovnako tak nechcem, aby sa ešte raz opakovala situácia, keď Slovensko sa k niečomu v Bruseli dobrovoľne zaviaže a potom to doma nedokáže vo svojom parlamente odhlasovať. Čiže o takéto zviditeľňovanie nestojíme, ale, inak, môžete mi veriť, a viem o čom hovorím, máme pozície a náš hlas je vidieť a je počuť a je rešpektovaný, ako to vidím, viac v zahraničí než tu v tomto parlamente.

    Zaznela tu otázka na čerpanie eurofondov a na to, prečo nie je v tomto materiáli pasáž venovaná čerpaniu eurofondov. Odpoveď je, že, po prvé, tento materiál rieši pôsobenie Slovenskej republiky voči politikám Európskej únie, to znamená to, čo robíme v Bruseli. Čerpanie eurofondov je primárne naša vnútorná záležitosť. Inými slovami, je to domáca implementácia toho, čo sme v Bruseli vyrokovali. To znamená, je to predmetom úplne iných mechanizmov. A nemôžem si odpustiť aj poznámku, že nikdy nebolo predmetom tejto správy čerpanie eurofondov, ani keď ju predkladal pán poslanec Dzurinda. Tak nie celkom rozumiem tomu, prečo teraz mu to v tej správe chýba a nechýbalo mu to, keď ju predkladal on sám.

    Trošku som bol zdesený, keď tu z úst niektorých poslancov zaznelo, že Slovensko chce byť nejakým mostom medzi Francúzskom a Nemeckom. Pre boha živého, ja mám pocit, že posledný slovenský politik, ktorý chcel vidieť Slovensko ako most bol Vladimír Mečiar v roku 1993. Kto kedy povedal z aktívnych politikov, že my chceme byť mostom, a to navyše mostom medzi Nemeckom a Francúzskom? Prečo sa nedržíme Nemecka? Viete, keby len trošku si tí vystupujúci dali záležať a trošku čítali, čo sa vo svete alebo aj v Európe hovorí, tak by videli, mimochodom, zaznelo to aj tu v Bratislave počas konferencie GLOBSEC z úst Charlesa Granta z prestížnej z prestížneho britského think tanku, že dnes sa v Európe hovorí, že európsku politiku tvrdí skupina štyroch krajín a to je Nemecko, Holandsko, Fínsko a Slovensko. Čiže to je odpoveď na to. Len tu na Slovensku to nevidíme. A tu sa snažíme presvedčiť sami seba, že my sa snažíme nejakým spôsobom premostiť Nemecko a Francúzsko. Nesnažíme sa o to, veď, pre boha živého, na 22 – 25 % nášho exportu smeruje do Nemecka, Nemecko vytvorilo na Slovensku 70 000 pracovných miest, elementárna logika hovorí, že sa orientujeme na Nemecko, nehovoriac o tom, že tá filozofia, tie princípy, ktoré Nemecko vyznáva, sú nám veľmi blízke a vyznávame ich aj my. Čiže žiaden most, nikto z nás nikdy nič také nepovedal.

    Pánovi poslancovi Mikloškovi by som odpovedal individuálne, pretože tam zaznel celý rad takých konkrétnych otázok, ktorými nechcem zaťažovať celú snemovňu.

    Pán poslanec Kollár ešte hovoril o deficite demokracie a že absentuje vôľa ho minimalizovať. Ja som presvedčený, že Slovensko o tom hovorí viac než iní v Európskej únii o potrebe demokratickej legitimity. Ja o tom hovorím v každom mojom vystúpení doma aj v zahraničí. A nielen hovoríme, ale aj pre to čosi konkrétne robíme. Projekt národného konventu je presne projekt, ktorého cieľom je minimalizovať demokratický deficit, je to projekt, do ktorého pozývame celú spoločnosť, inkluzívny projekt s cieľom hovoriť o Európskej únii, o európskych politikách a počuť názor celej slovenskej spoločnosti.

    Potom pán poslanec Kollár hovoril o výnimkách pre tri krajiny EÚ, prečo sa Slovensko nevyjadrilo, že Slovensko postoj k tomu nemá. Slovensko má k tomu jasný postoj. Predniesol ho niekoľkokrát aj predseda vlády tu z tohto miesta. Nie je pre nás prijateľné, aby existovali dva štandardy, jeden pre väčšie krajiny, jeden pre menšie krajiny. Pravidlá treba dodržiavať. A namiesto prijímania nových inštrumentov neustále sa treba sústrediť na to, aby sme rešpektovali tie, ktoré sme už prijali. Prečo sme sa nevyjadrili k tomuto návrhu? Lebo ten návrh bude len dnes popoludní zverejnený ako návrh odporúčaní Európskej komisie a až potom začne rozprava v Európskej rade. Samozrejme, k nemu sa vyjadrím. A chcem ešte povedať aj to, že ten návrh na odklad plnenia kritérií rozpočtového deficitu pre tri krajiny je zároveň sprevádzaný požiadavkami na urýchlenie reforiem v týchto krajinách v iných oblastiach.

    Pán poslanec Fronc sa pýtal na podiel Slovákov v štruktúrach Európskej únie. Máme ich zhruba 600, čo je 1,4 % všetkých zamestnancov v štruktúre Európskej únie. Uvediem pre porovnanie, má tam Česká republika 2 %, Slovinsko 1 %. Máme tam 32 ľudí na manažérskych postoch. Celkove takzvané nové členské krajiny sú podreprezentované na manažérskych pozíciách, len 5,3 %, čo je jasne vidieť, že v tejto oblasti treba byť dobrým, lebo ľudí do európskych štruktúr berú na základe preukázania osobných kvalít.

    Pán poslanec Štefanec, že nechávame nepovšimnutú myšlienku prezidenta Hollanda. Nenechávame ju nepovšimnutú, samozrejme. Neviem, či ste to zaregistrovali, ako ju okomentoval holandský premiér, nechcem to citovať z tohto miesta. Je to jeden z príspevkov do diskusie. Ja si pamätám, aké pobúrenie som tu spôsobil, keď na iniciatívu ministra Westerwelleho a desiatich ďalších ministrov som povedal, že je to jeden z príspevkov do diskusie, že to nie je žiadna revolúcia v EÚ, aj táto téma. Myslím, že čas dal za pravdu mne, a nie tým, ktorí vykrikovali, že to neberiem vážne. Proste je dobré, že sa o budúcnosti EÚ diskutuje, ale to, že niekto niečo povie, neznamená, že tak to aj bude.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku na záver.

    Je mi trochu ľúto, že v celej tejto rozprave bolo viac také ukazovanie prstom, že ja som vyrokoval to a ty si nevyrokoval ono. Ja myslím, že všetko, čo sa nám podarí vyrokovať, je obdivuhodné a chvályhodné, lebo to vyrokujeme pre občanov Slovenskej republiky, pre túto krajinu. V tomto by sme sa nemali pretekať.

  • A druhá vec. Nikto sa nevyjadril k tomu, že pred dvoma dňami na pôde Európskeho parlamentu bol pokus o lynč Slovenskej republiky v priamom prenose. My sme tým žili niekoľko dní a robili sme všetko pre mobilizáciu našich síl, pretože proste maďarskí europoslanci, ale nielen z Maďarska, ale aj tí, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, sa snažili využiť alebo zneužiť tému Benešových dekrétov a tému jazykového zákona na to, aby nás doslova zlynčovali v priamom prenose. Nepodarilo sa im to. Chcem poďakovať trom slovenským poslancom Európskeho parlamentu, pani Neveďalovej, pánovi Zalovi a pánovi Paškovi za to, že si našli čas a boli tam a obhajovali slovenské pozície.

    Chcem sa pozastaviť pri pani Edit Bauer a pánovi, akokoľvek je jeho krstné meno, Mészárosovi.

  • Reakcia z pléna.

  • No keď bol veľvyslancom Slovenskej republiky, tak mu nevadilo, že sa volá Alojz, a teraz trvá na tom, že sa volá Alajos, a pľuje na tú istú Slovenskú republiku, ktorú pred pár rokmi presvedčene zastupoval v zahraničí. Bola to hanba, čo títo ľudia spôsobovali. Pán Berényi tam chodil s transparentmi. Vykrikoval: „Hanba Európskej únii.“ Museli ho nechať vyviesť. Proste to bola téma ako hrom v Bruseli, téma, ktorá rezonuje v maďarských médiách. Na Slovensku si to nikto ani nevšimol. A nezaznelo to ani v dnešnej rozprave, to je mi ľúto, lebo toto je obhajoba slovenských pozícií. Keď niekto pľuje na Benešove dekréty, tak myslím, že tu neexistuje ľavica a pravica, ale existujú slovenské záujmy. A toto by som tu chcel trošku viacej cítiť v tejto rozprave.

  • No a nakoniec dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu návrhu pána poslanca Dzurindu na zmenu alebo na doplnenie unesenia k materiálu, ktorý predkladám. Inak, ten materiál sa od roku 2004 predkladá v istej podobe. My sme prišli s iniciatívou urobiť z neho jeden viac analytickejší a viac politický materiál a takto to budem od budúceho roka robiť. Čiže pán poslanec Dzurinda mal tri návrhy.

    Prvý návrh bol, aby boli dané odporúčania vláde pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov, sa prednostne orientovať na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast, zvyšovanie konkurencieschopnosti. Chcem povedať, že plnenie identifikovaných cieľov je do veľkej miery zámerom našej vlády, pričom táto oblasť je jednou zo šiestich oblastí, ktorú máme zaradenú do programu Partnerskej dohody. To znamená, nevidím zmysel zužovať pozornosť iba na túto jednu oblasť. Naopak, v Partnerskej dohode budú všetky ďalšie oblasti. To znamená, toto odporúčanie nepovažujem za potrebné.

    Potom je tu druhé odporúčanie, aby vláda každoročne predkladala Národnej rade informáciu o stave čerpania eurofondov a čistej pozície Slovenska voči EÚ za daný rok. Chcem povedať, že táto informácia je súčasťou štátneho záverečného účtu, ktorý je predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky. Za tento rok bol schválený vo vláde 15. mája a doručený do Národnej rady 20. mája. Čiže toto je komplexný materiál, kde sú odpovede na tieto otázky. A chcem aj povedať, že je nereálne, aby bol súčasťou tohto materiálu už len z časového aspektu, pretože ja som povedal, že my budeme toto hodnotenie pôsobenia v Európskej únii predkladať do konca februára, kým štátny záverečný účet je k dispozícii až v máji. Čiže preto toto odporúčanie nepodporujem.

    A nakoniec je tu tretí bod, aby sme na zasadnutí Európskej rady v júni navrhli a aktívne presadzovali, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do roka 2013. Tu mám pocit, že sa pán poslanec Dzurinda snaží vlámať do otvorených dverí. Toto je naša pozícia. Naši diplomati sú takto inštruovaní. Ja som sa viackrát verejne vyjadril v tom duchu, že podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. A takto sa budeme zasadzovať. Ale, naopak, čo mi tu ešte chýba v tom návrhu pána poslanca Dzurindu je, že to musí byť previazané na plnenie podmienok a kritérií, lebo my všetci vieme, že vstup do Európskej únie nie je dar ani charitatívna aktivita, ale že je viazaný na plnenie podmienok. Čiže toto je naša pozícia. Preto z uvedeného dôvodu nevidím naozaj zmysel dávať takýto návrh alebo takéto doplnenie návrhu uznesenia.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Chcem poprosiť členov grémia, aby sme sa zišli tak, ako som to avizoval.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine zákonom, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie. A je to o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. A potom budeme pokračovať návrhom pána poslanca Kondróta. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vítam vás na poobedňajšom rokovaní 19. schôdze Národnej rady.

    Pokračujeme druhým čítaní o

    zákone z 21. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Materiál má parlamentu tlač 535.

    A dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Viere Kučerovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi podať správu o prerokovaní zákona z 21. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 535).

    Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy rozhodnutím z 24. mája 2013 vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade. V rozhodnutí uviedol dôvody vrátenia zákona a v časti III navrhol jednu pripomienku.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 509 z 27. mája 2013 pridelil predmetný zákon vrátený prezidentom ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru.

    Určený výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom vrátane pripomienky prezidenta na schôdzi dňa 28. mája 2013 a uznesením č. 232 odporučil predmetný vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť, a to v znení pripomienky prezidenta.

    Gestorský výbor na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru k predmetnému zákonu vrátenému prezidentom odporúča pripomienku prezidenta schváliť.

    Odporúča ďalej, aby vrátený zákon bol v znení uvedenej pripomienky schválený aj ako celok.

    Správa ústavnoprávnemu výboru o výsledku prerokovania uvedeného zákona vráteného prezidentom (tlač 535a) bola schválená uznesením č. 233.

    Výbor ma zároveň poveril, aby som Národnú radu informovala o výsledku rokovania gestorského výboru o predmetnom vrátenom zákone.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pani spravodajkyne, či sa chce vyjadriť.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nevyužíva svoju možnosť.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 465).

    Prosím pána poslanca Maroša Kondróta, aby zaujal svoje miesto, a pani spravodajkyňu pani poslankyňu Leu Grečkovú, aby zaujala svoje miesto. Ďakujem pekne.

    Včera sa neukončila rozprava pána poslanca Hlinu, ktorému teda dávam slovo, po ňom sa pripraví pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi dokončiť môj včerajší výstup, vystúpenie k tejto veci. A opäť musím skonštatovať v mimoriadne komornej atmosfére... Podľa mňa je zbytočné tu kúriť a chladiť. By sme sa mohli stretávať v nejakých malých miestnostiach, nejakých klubovniach alebo tak. Možno treba dať nejaký procedurálny návrh. Ja sa aj ospravedlňujem teda kolegom, že v zásade ja už zvyknem hovoriť pre tých ľudí, ktorí to sem-tam pozerajú. Tak znova im podám nie spravodajskú informáciu, lebo teraz z jedného výboru idem, kde sa podávalo také. Ale podám takú informáciu, aby vedeli, ako volení zástupcovia ľudu pracujú na tom, aby sa mali dobre. No nie je to bohviečo. Ľudia, ja vám teda poviem pravdu, nezávidím vám. No nespíte kľudne. Tak poviem to takto. Z pohľadu vládnych poslancov tu máme siedmich poslancov, čo tu nedosahuje ani 10 %. Z pohľadu opozície sú tu so mnou deviati, čo je o niečo lepšie. Takže, ľudia moji zlatí, fakt je mi vás svojím spôsobom ľúto. Ale ja ešte rozmýšľam, ako by sa to dalo spraviť. A dá sa to spraviť, lebo zdá sa, že to nestačí. A ja pre ten Samsung alebo kde to tí ľudia robia za tých 450 alebo koľko minimálnej mzdy alebo neviem presne peniaze, im ten veľkoplošný projektor tam nainštalujem. To sa dá preniesť. Čiže keď budú meniť zmeny v tom Samsungu alebo v nejakej textilke niekde na východe, tak sa budú môcť pozrieť, že keď oni vychádzajú z toho, kde robia za tie mzdy, ako robia, tak sa budú môcť pozrieť cestou domov a cestou na zmenu, ako robia ich volení zástupcovia. Toto pre tých ľudí ešte som schopný urobiť. Aj to pre nich urobím, avizujem. Ignorujete to úplne ohromným a obludným spôsobom. Kúska hanby nemáte. Keby ste aspoň nejakú mieru dodržiavali. Niekto povie, pánbožko dal, niekto povie, príroda dala veciam mieru. Svet nie je čierny ani biely, ja to viem, ja učiť sa to nemusím. Ale keď ujdete z miery, nemusíte ani knižky čítať, na konci je nešťastie. Tu ste ušli z miery. Ten proces obludnej ignorancie, čo tu takto predvádzame, je toho úplne jasným dôkazom. A mne je tých ľudí ľúto. Ja vám poviem, čestné slovo, mne je tých ľudí ľúto. Oni sa tak upínajú, upierajú, čakajú, lebo ste im to často aj nainfikovali. A mne ich je ľúto, lebo sa nedočkajú ničoho.

    Tu kolegovia, ktorí sa venujú vyvlastňovaniu, včera sme sa o tom bavili, pán kolega, však, že to som netušil, že teda zrovna vy a pán Kondrót a pán Bagačka máte v teda agende vyvlastňovanie. Tak to aspoň vieme teraz. Čiže doniesť tak závažnú normu týkajúcu sa naozaj, by som povedal, principiálnych vecí, to sú kľúčové momenty, možnosť vedieť vyvlastniť.

    Čiastočne poviem aj to, čo som včera hovoril. Pani spravodajkyňa, aj kvôli vám to poviem, lebo vy tomu nerozumiete. A ja to skúsim povedať tak, aby ste tomu rozumeli. A skúsim to povedať aj tak, aby aj ľudia tomu rozumeli. Prosím vás pekne, predkladaná novela poslancami vládnej strany nerieši to, že niekde vám niekto blokuje diaľnicu, ktorú všetci potrebujeme. To je už dávno poriešené. A niekto, nejaký vydierač, to nemusí byť ani gazda, ktorý si pamätá neviem koľko generácií dozadu, ako gazdovali jeho ľudia na tej roli. A ten má takýto vlastný vzťah k tomu, že to nechce pustiť. A núkajú mu možno viac a lepšiu pôdu. To je jeden prípad. Ale potom to môžu byť aj vydierači, ktorí zhodou náhod vedeli, kade pôjde tá cesta. Zhodou náhod to predtým kúpili. A zhodou náhod sa im už nepáči tá cena. Tak aj pre týchto vydieračov to toto nerieši. Toto, čo sem pán Kondrót doniesol, je tailor-made, to je na mieru, to je ako prichystané pre niečo, pre niekoho, aby teda sa nestálo nič v ceste. I keď to, čo stojí v ceste, je principiálna vec, je vlastníctvo. A ku vlastníctvu, teda k ľudským právam, ale takým, by som povedal, ako o rodine treba pristupovať s úctou. Trebárs treba dať taký hold. Tak keď idete búrať zákony o rodine, tak aspoň nech to má nejakú noblesu, nech sa to sem nepašuje. Keď idete búrať niečo tak významné, ako je vlastníctvo, tak to robte tiež aspoň s nejakou noblesou. Nech to sem príde predložiť Počiatek. Však jemu je jedno, aký režim je, za každého režimu je dobre. Čiže to je presne to, že nech to má aspoň nejakú noblesu v sebe. Takto pokútne prepašované v tichosti, či bude krik, nebude krik, je to tu. A vyzerá to, že to pustíte.

    Skúsim povedať, pani kolegyňa, aj pre vás niečo, aby ste tomu rozumeli. Je existujúci zákon, ktorý hovorí, kedy môžete vyvlastňovať. To je ten zákon, ktorý hovorí, kedy môžete vyvlastniť aj tých vydieračov, ale aj toho zarputilého deda, ktorý má taký vzťah k tej hrudi, že tam nikoho nepustí, kvôli líniovej stavbe. To znamená kvôli niečomu, nie kvôli pumpe niekoho alebo nejakému lyžiarskemu stredisku, ale kvôli líniovej stavbe, niečomu, čo ovplyvňuje tisíce a tisíce ľudí. Existujúci zákon hovoril, že s tým musia byť splnené tri podmienky nerozlučne. To znamená, investícia mala byť nad jednu miliardu korún, mala byť národohospodársky významná a musela o tom rozhodnúť vláda. Teraz v domnienke veľkej zmeny, pomaly, ako v ústrety idete neviem komu a napĺňate úlohy zamestnanosti, tak ste tam doplnili ustanovenie, sa mení to béčko o tristo ľuďoch, ktoré je v zásade kozmetikou. To je čistá kozmetika. Ona nemá význam. To je na ošálenie. Vážení ľudia, to je na vaše ošálenie, lebo keď bude okolo toho cirkus, presne takto tam pána Kondróta asi nepošlú, alebo niekoho iného, ktorý povie, že však čo chcú, peniaze zvyšujeme, budú tam ľudia. Je to v lajne. Ľudia, vypočujte ma prípadne. Poviem vám, aká je pravda. Pravda je taká, že tých tristo ľudí je tam práve kvôli tomu, aby mali čo povedať. A kto sa nebude veľa pýtať, ten sa možno aj uspokojí. Je to tam zbytočné, lebo hovorí to vaše béčko, ktoré sem ste doniesli, že tá stavba je národohospodársky významná alebo jej realizáciou, alebo jej uskutočnením vytvoríte tristo nových miest. To znamená, jedno z toho vám stačí, z textácie vyplýva. A, to sa ospravedlňujem, to sa zopakujem, aj Aupark stavalo tristo ľudí. Viete, to je dneska aj barak niekoho, taký, trebárs tam, kde bývajú vaši. Tiež plus-mínus aj so subdodávateľmi do tristo ľudí veľa nechýbalo. Čiže to dneska nie je nejaká stavba. Čiže to je taká, by som povedal, urážka toho, že počas realizácie...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán predkladateľ, prepáčte, nemáte slovo. Prosím vás, upokojte sa. Môžete mať slovo hneď po pánovi poslancovi, ktorý je v rozprave. Toto nie je diskusia, pán Kondrót.

  • Pán kolega, vy máte inú tlač? Ukážte mi, akú vy máte tlač. Ja mám tlač 465.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja citujem vaše béčko. Veď to je na internete. Už ani to neplatí, čo je na internete? Čo to je? Béčko hovorí, je národohospodársky významná alebo jej realizáciou, alebo jej uskutočnením sa vytvorí najmenej tristo nových pracovných miest.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte raz, páni poslanci, teraz sa nediskutuje. Počúvate rozpravu pána poslanca Hlinu. Potom môžete reagovať faktickými poznámkami.

  • Vážení ľudia, to, čo sa tu na vás chystá, je to, čo sa tu chystá dlhodobo, lebo to je presne ten systém, lebo najlepšie už nie je z čoho. Došla ropa zo štátneho rozpočtu, už existujú len naše peniaze z vášho vrecka. Tak ideme na ne v zmysle zásady, na biede sa najlepšie zarába. Tak veľa zákonov, ktoré sem prídu, bude tohto filozofického zamerania. Takto filozoficky zamerané budú. A takto budú predkladané. Ale budú sa tváriť pomaly ako humánne, ako neviem čo, ako sviatok sedembolestnej. Tak nám to tu bude predstavované. Ale tá prapodstata bude niekde inde.

    Ak ešte hovoria, že zvyšujú cenu, tak ja vám niečo poviem,. V ďalšom ustanovení sa hovorí, že je to v prípade, že v danom okrese je nezamestnanosť vyššia ako 15 %. To už, ako dobre vieme, je už skoro všade okrem Bratislavy a neviem ešte možno zopár okresov. Tak tá suma sa znižuje o 50 %. Čiže čo to znamená? To, čo bolo akože tá veľká vec, že to sa týka iba naozaj ohromnej investície, tak s výnimkou možno tých pár okresov, kde ešte nie je 15-percentná, tak všade je 50 %. Čiže je to dokopy skoro, by sa dalo povedať, to isté. Je to o niečo viac, dobre, ale nie je to rádovo viac.

    Máte tam aj ďalšie ustanovenia, ktoré meníte, ktoré hovoria o tom, že v zásade tá stavba nemusí byť ani tak investične náročná, ani v tom menšom rozsahu, ani sa tam nemusia vytvoriť tie miesta tak alebo onak, v prípade, že je súčasťou významnej stavby. Dobre hovorím? Prípadne ja to strpím, keď mi budete pokyvovaním hovoriť. Ak je to tak, znova, doteraz platilo, že tam boli tri ustanovenia. To znamená, nežiadalo sa splnenie týchto podmienok, ale musel byť ten prílepok k tej významnej stavbe, ktorý musel byť národohospodársky významný. Keď to ako ad absurdum preženiem, keď bude robiť nejaká čerpačka pumpu niekde na nejakom diaľničnom privádzači, tak ono je ťažké povedať, že je to národohospodársky významné, i keď vy by ste to zvládli. Verím, že by sa tu niekto bol schopný postaviť a povedať, že je to národohospodársky významné, aby pumpa zrovna tejto spoločnosti na tom diaľničnom privádzači bola. Ale teraz to dávate preč. Čiže, vážení kolegovia, keď na to máte niekde možnosť popri privádzači alebo popri niečom, čo bolo významné, tak nespíte kľudne. Tam definuje zákon, čo je hlavné. To ešte neznamená iba to. Ale keby si niekto zmyslel, že na tom spraví čističku, tak teoreticky na tom čističku môže spraviť. A vám to tie pozemky vyvlastní. Vláda nemusí povedať, nemusí sa zadeklarovať, že je to národohospodársky významné. To vypúšťate. Ostávajú tam iba dve podmienky. To znamená, je to súčasťou toho a vláda rozhodla, že je to vo verejnom záujme. Predpokladám, pre potreby niekoho bez problémov rozhodnú, však bude to potrebné. Tak o tom rozhodnú.

    Čoho by sa to prípadne mohlo týkať. Včera sme sa o tom rozprávali, že sú zámery, a nebude sa tu nikto ani hanbiť, ani rozpakovať, že pustia ropovod cez stred mesta. Inde by, hovorím, nestihli to dopovedať, už by vyvolali Notruf, teda psychiatriu, či to myslia vážne. U nás sa tým seriózne zaoberáme, že ropovod cez stred mesta pôjde. Pôjde popri vodných zdrojoch. A na Prístavnom moste bude dokonca tá rúra plná ropy podvesená. Môžeme hovoriť aj o tom, aké je to bezpečnostné riziko v dobe bláznov. Keď zapneme sem-tam televíziu, vidíme to. To môže byť ten tailor-made, to môže byť pre niekoho robené, lebo tu stojí, veľa protipohybu je v tomto, by som povedal, geniálnom projekte, lebo to je na úrovni geniálneho projektu. To je presne na úrovni primitívnych amazonských národov, niekde slovami: „Však teda choď tam, oni ti to tam schvália, tam s tým prejdeš.“ Inde by si to nedovolili. Proste boli by urazení, ich by to urážalo, že vôbec niekto s tým príde. U nás choď tam, tam tí Slováci, tomu by ste neverili, to sú čistí mešuge, tade, normálne stredom mesta, popri vodných zdrojoch. To nevadí. Alternatívna trasa išla cez Záhoria, ale to by ste neverili, vážení, to išlo Rakúšanom cez dva národné parky. A kdežeby ste Rakúšanom mohli povedať, že im pustíte ropovod cez národné parky, však by vás minimálne vysmiali. Čiže toto môže byť jeden z tých projektov, tam tá investícia bude taká. Spĺňa to ten rozmer. Môže to byť aj Jahodná s uránom. Ja som si to pozeral, tam tá investícia tiež je relatívne vysoká. To môže byť aj Detva, pán Senko. Tam trošku zakričí ten váš odborár trošku. Noviny nepustia. Však tie sú dobre kontrolované. To stíchne, sa spláchne, voda sa zavrie a bude to tak, ako to má byť. A v tejto krajine to môže byť aj Jasná, lebo južnú stranu im s nimi zameníte. To tu o chvíľku bude pán Jahnátek s tým kšeftovať, že zistia, že južnú stranu Chopka zamenia za Medzev. A severnú stranu vyvlastníte. TMR-ka napísala, že plánujú tam investície. Sú toho rozsahu? Sú. Aj to bude národohospodársky významné pre olympiádu. A ja aj verím, že vy ste toho schopní. A keby to oni urobili, cez JOJ-ku neprejdete, tam neprejde ani chlp, keby aj zrovna celý Liptov sa hádzal do Mary, že to nechcú, že to nedovolia. Tak na JOJ-ke nebude nič. To vám garantujem. A oni, viete, to je presne to, že...

  • Reakcia predkladateľa.

  • To vybavíme. A vy to sem donesiete. Otvárate, by som povedal, komnaty, do ktorých treba vstupovať s úctou. A vy sem dôjdete, ako keby ste doniesli ja neviem niečo, čo sa dotkne 400 ľudí. Minule tu bola tá norma, ktorá hovorila, ako keby ste nejakú korekciu niesli. Vy nesiete vážnu vec.

    Pri tej príležitosti, keď tú Jasnú spomínam, k čomu sa tam vlastne dopracujeme, že my ten Chopok nakoniec predáme a vyvlastníme a nakoniec proste Chopok bude niekoho. Ešte neviem, kto má zacielené na Kriváň, no ale dobre, o Chopok, zdá sa, prídeme v súčinnosti aj s tým lyžiarskym strediskom. A pri tej príležitosti ma to napadá, že ja som včera zachytil, že Kim Čong-un, ako sa on volá teraz, tiež stavia nejaké lyžiarske stredisko. To je presne to isté. Podľa mňa tiež najmodernejšie sedačky budú v Kórei. A u nás už sú. Ten FUNITEL e údajne to najlepšie, čo tu existuje. A my máme strašne veľa podobného, lebo tam budú mať tiež najmodernejšiu sedačku a kúsok odtiaľ budú ľudia ja neviem nosom ryť zem od hladu. Tak u nás je to detto. Tiež máme FUNITEL a desať kilometrov odtiaľ je stredovek v tých osadách, ako tam tí ľudia. Bol náš premiér za mňa podpísať nejaké memorandum, čo ja tu prijmem. A mňa sa na to nepýtal. Neviem, kolegovia, či vás sa niekto pýtal, či ho prijmete. Tu mi potvrdzujú, hovorím pre kolegov, že nás sa nikto na to nepýtal. Pán Kondrót, vás sa na to pýtal premiér? Mu dávate súhlas na vaše poverenie? Zákonodarná moc je vyššia ako výkonná moc. Tak ja pôjdem ponúknuť tým Kórejčanom memorandum, že naša výkonná moc im pomôže s tým projektom toho lyžiarskeho strediska, že my máme fakt enormné skúsenosti v týchto veciach, že naši im tam pôjdu pomôcť, ale tak výkonne, to určite aj teraz. Tak ja zaviažem našu vládu za nich špeciálne na 91 dní, lebo 90 dní je málo, aby sa museli dať zahlásiť. Nesedí to? Sedí to. Máte pocit, že to s tým nesúvisí? Súvisí to s tým, že sú to absurdity.

    Všetko sú to absurdity. Aj vy sem nosíte absurdity. Tak máte pocit, že chvíľku bude krik, ale dokopy sa nič nestane. A to, čo potrebujete, ako to potrebujete, tak ustanete to, nakoniec to, na koho je to prichystané, ten vhodný čas, vhodná doba, aby to bolo rýchlo niečím zakryté. Tie stratégie mediálne, tie postupy sú v zásade už realizované inde. Len sa okopírujú. A nakoniec sa niekde zobudia či urbárnici na Liptove alebo ja neviem gazdovia v Detve, alebo dovolenkári na Jahodnej, zistia, že, fíha, celé sa to pomenilo a je to úplne ináč, ako sa o tom hovorilo, a je to až taký vysoký záujem, už nikoho sa nepýtajte, lebo to je posledné, a s tým skončím, čo upravujete. Upravujete to, že keď to povie vláda, to znamená, už sa nikto nepýta, lebo doteraz bolo potrebné nejaké územné rozhodnutie, boli nejaké orgány samosprávy, niečo sa k tomu vyjadrovali. Teraz hovoríte, nenapadá ma hneď ten výrok, hej, jaj: „Roma locuta, causa finita". To je, akože Rím prehovoril, kauza skončila. Ale to voľne parafrázujem. Vláda povie, diskusia skončila, hotovo. Na čo viac o tom diskutovať, keď vaši povedia, je to čistá robota, zbytočne diskutovať, úplne zbytočne ďalej v tejto veci diskutovať. No skúste si to obhájiť, ustáť, mám pocit, že to dokážete, lebo však táto krajina naozaj v niektorých veciach je čarovná. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem osem faktických pripomienok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ty si včera hovoril v jednej časti vo svojej rozprave, že prečo sa to deje cez návrh poslancov. No je to veľmi jednoduché vysvetlenie, pretože sa obchádza riadny legislatívny proces a, samozrejme, celé pripomienkové konanie. Takže takýmto spôsobom sa dostávajú zo strany SMER zákony, ktoré majú poškodzovať ľudí.

    Keď si hovoril o tých jednotlivých bodoch, osopil sa na teba jeden z predkladateľov. No a ja si nemôžem pomôcť, ale je napísané v tom § 1 ods. 2 písm. b), že „je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 pracovných miest". Ale okrem toho sa tam nepíše, na aký dlhý čas sa má vytvoriť tých 300 pracovných miest. Takže tu je tiež, že zamestnáme na jeden deň 300 ľudí, potom ich pošleme do fuču a máme vystarané. Takže toto je ďalšia taká chybička, ktorá se tam vloudila soudruhům, že jó. Takže toto je taká ďalšia nuansa, ktorá sa tu nachádza.

    No a ja už chcem povedať len jednu vec, že tu týmto zákonom napínajú ľudí už naozaj ako gumičku, ale každá gumička sa dá napnúť len dovtedy, kým nepraskne. A ja sa obávam toho, aby táto smerácka gumička, keď praskne, náhodou niekoho nepoštípala.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, ja som to tiež tak pochopil, ako kolega Hlina to tu spomenul. Zopakujem to. A ak je to inak, pán Kondrót, buďte taký láskavý a vystúpte potom v rámci rozpravy, aby sme prípadne mohli reagovať. Nemusí to byť taká ostrá výmena názorov. Ale je to národohospodársky významné alebo prípadnou realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 pracovných miest. Aj v dôvodovej správe je to tu tiež takto obdobne uvedené. Návrhom zákona v článku I sa rozširuje kategória významných investícií na všetky druhy stavieb, zároveň sa však precizujú a objektivizujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú, výška investičných nákladov najmenej 100 miliónov eur a najmenej 300 novovytvorených pracovných miest. Teda aj pri tej samotnej realizácii, keď sa vytvorí 300 nových pracovných miest, je možné vyvlastňovať. Ja by som vám to aj navrhol, aby ste stiahli návrh tohto zákona, lebo myslím si, že vraciame sa tým späť do blízkej minulosti, kde vyvlastňovanie spôsobilo naozaj veľmi veľa tragédie. Tu sa budeme vyhovárať možno na uznesenia vlády, možno na investície, ktoré sú veľmi významné z národohospodárskeho hľadiska. Ale ja sa pýtam, kde sú práva ľudí, kde sú práva obyčajného človeka, ktorý nebude možno chcieť predať túto pôdu a s vyvlastnením tak isto súhlasiť nebude. Samozrejme, bude tu sila zákona, ktorá vlastne bude tlačiť týchto ľudí veľakrát k múru. Nemyslím si, že je to dobrý a spravodlivý návrh zákona, ktorý tu predkladáte. Ja by som vám ho odporúčal stiahnuť späť z rokovania.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj teba kolega poslanec Hlina za prejav, ktorý má mobilizujúci účinok. A ja oceňujem túto formu prednesu, pretože si myslím, že je veľmi dobré, keď sa aj tu prítomným, aj tým, čo to počúvajú von, trocha vryjú tie slová do pamäti. A vôbec si nenárokujem, že musia byť úplne presné, ale tá podstata sedí. Tu je nebezpečenstvo, že tento štát pôjde zákonnou cestou k nezákonnosti. A to sa mi nepáči.

    Ale chcem upozorniť ešte na iný aspekt, ktorý považujem zatiaľ za nepostihnutý v tejto rozprave. A upozorňujem naň. My zároveň dávame veľmi zlé príklady aj na iné úrovne riadenia tohto štátu. A veľmi krátko len spomeniem včerajšiu obedňajšiu prechádzku s pánom poslancom Hubom, keď sme boli pozvaní niektorými občanmi do Stupavy, kde sa pohrávajú s takouto myšlienočkou. Je tam strede pekný park, pri ňom 20 hektárov krásneho lesa. Som si myslel, že to bude niečo také akože. Ale to je nádherný les s plnofunkčným vyjadrením všetkého, čo les predstavuje. A tam existuje už reálne nebezpečenstvo, že o chvíľočku tento les zmizne a premení sa na stavebné parcely. Je to morbídne, strašné, nepochopiteľné. No ale ak sa my budeme pohrávať s takýmito zákonmi takýmto spôsobom a ukážeme takéto vzory, nuž až sa nebudem diviť konšelom v Stupave, že povedia: „A čo, čo sme jediní?“ Veľmi prosím, aby sme takéto príklady nedávali, lebo sú to zlé príklady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Zdieľam obavy môjho predrečníka, pána poslanca Hlinu, a dávam mu za pravdu v tom, že ide o potenciálne veľmi nebezpečný návrh zákona s veľmi pravdepodobnými negatívnymi dopadmi, a to vo viacerých smeroch. Odvážim sa tvrdiť, že ide o ohrozenie demokracie minimálne na regionálnej a miestnej úrovni tým, že sa okliešťujú kompetencie a rozhodovacie právomoci miest a obcí. V tejto podobe dáva návrh zákona zelenú tým veľkým podnikateľom, ktorí požívajú priazeň vlády. A minimálne nepriamo tým obmedzuje všetkých ostatných vrátane malých a stredných podnikateľov, ktorí síce sú v každom programovom vyhlásení označovaní za prioritu záujmu vlády, ale skutočnosť je často opačná, možno povedať. A prispel by k tomu aj tento návrh zákona v prípade jeho prijatia. A na to len nadväzuje riziko ďalšej vlny korupcie a klientelizmu, ktorá by sa mohla spustiť v prípade lobovania za zaradenie tej-ktorej stavby do tej navrhovanej kategórie. Viem na 99 %, že sa tak nestane, ale podobne ako kolega Kuffa by som si dovolil navrhnúť cteným predkladateľom stiahnuť tento návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Svoje výhrady voči tejto poslaneckej novele zákona o chvíľu poviem v rozprave, do ktorej som sa prihlásil.

    Ale upútala ma tá časť vystúpenie pána poslanca Hlinu, keď hovoril o plánovanom ropovode, ktorý prejde Bratislavou a ešte dokonca aj bude zavesený pod niektorým z mostov. Viete, niekedy keď počúvam, že sa týmto vážne zaoberajú projektanti, že je to vážna téma, na ktorú sa tu niekto takou salámovou metódou pripravuje, uvažujem o tom, že my Slováci sme vlastne taký zaujímavý národ, taký čudný národ. Viete si predstaviť, že by niekto plánoval, že ropovod prejde stredom Budapešti, bude zavesený pod Erzsébetiným mostom, prebehne cez Rákocziho ulicu a pôjde ďalej? Viete si to predstaviť? Revolúcia by bola v Maďarsku. Viete si predstaviť, že by ropovod prechádzal stredom Paríža, okolo Champ-Élysées, pod mostom Alexandra III. by bol zavesený a potom kolo Eiffelovej veže by vychádzal? Viete si to predstaviť, že by prechádzal stredom Ríma, okolo Forum Romanum a trošku by šuchol aj Námestie svätého Petra? To je nemožné. Nikto by sa nad tým ani nezačal zamýšľať. U nás je to vážny projekt, zaujímavý národ sú Slováci, naozaj zaujímavá krajina je to Slovensko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega, možnože v mnohom máte pravdu, ale na niektoré projekty ste zabudli. Alebo nie úplne sme ich pomenovali. A vôbec filozofia tohto návrhu zákona je pomaly aj o tom, že keď niekto bude chcieť ísť na záchod, bude potrebovať súhlas nejakého smeráckeho aparátnika, pretože už ľudia v tejto krajine nebudú môcť sa vyjadrovať, pretože táto zmena je o tom, že k územnému plánu na úrovni mesta, obce sa už nebudú vyjadrovať, pretože to odnesieme inde, o tom rozhodnú politickí aparátnici, ktorí sú dosadení. V Bratislave to nie je len ropovod. V Bratislave to je aj kasíno. Prečo nie je predkladateľom tohto návrhu, keď sa to dotýka územného plánu, aj primátor druhého najväčšieho mesta v tejto krajine pán Raši. Asi dvakrát sa nebude tešiť tomu, že ťažba uránu bude schválená na úrovni vlády a on v Košiciach mlčky sa bude prizerať a povie: „Ja nič, to vláda.“ No tak, hold, takýto je prístup.

    A pri tom ropovode. My ideme ťahať ropovod alebo tu sa pripravuje ropovod cez Petržalku? My ideme tým ohrozovať nie životné prostredie, ale aj občanov tejto krajiny. Druhá alternatíva by tu bola cez chránené územie. Nemôže to v Rakúsku prísť ani do úvahy. My radšej pretiahneme ropovod cez Petržalku, lebo na Slovensku je to tak. A keď u politických aparátnikov zo strany SMER je to preto, lebo je to biznis, tak ideme to urobiť.

    Tak rovnako ideme pristupovať aj v prípade ťažby zlata v Detve, ako je to v prípade kasína v Bratislave, ropovodu v Bratislave? Naozaj takto chceme k tomu pristupovať? Naozaj občania tejto krajiny už budú zbavení svojprávia, pretože nebudú môcť vyjadrovať sa k veciam verejným, pretože toto je predstava strany SMER? Pán kolega,...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, nebudem reagovať na tú časť, keď si hovoril o tom, že tu je málo poslancov a že tento návrh zákona by si zaslúžil väčšiu účasť. Áno, súhlasím s tým, že mohlo by tu byť viac poslancov, ale tí, ktorí sú tu, určite majú záujem o to, ako prebieha rokovanie. Koniec koncov nie sú tu ani všetci predkladatelia, čo je svojím spôsobom škoda.

    Ale čo je dôležitejšie, je, že tak vážny návrh zákona ide ako poslanecký návrh vládnych poslancov. Tento návrh zákona rieši kompetenciu vlády. A preto sa domnievam, dokonca som presvedčený, že toto mal byť vládny návrh zákona. Ale nečudujem sa. My sme tu chceli riešiť poslaneckým návrhom, resp. pozmeňujúcim návrhom obrovskú novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o obnoviteľných zdrojoch energie, čo potom išlo v skrátenom legislatívnom konaní. A za prvej Ficovej vlády sme riešili podobný prípad, keď opäť pozmeňujúcim návrhom vládneho poslanca sa dokonca dostalo do zákona schválenie, že sa môže stavať skôr, ako je vôbec vyriešenie pozemku, čo potom zrušil Ústavný súd. Preto si myslím, že, páni kolegovia z vládnej väčšiny poslanci, ktorí ste toto navrhli, si myslím, ste neurobili dobrý krok. Toto malo byť riešené vládnym návrhom zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Záverom budem reagovať na pána poslanca Hlinu, nie na ostatných, ako kolegovia reagovali na kadečo možné. Máte reagovať podľa rokovacieho poriadku na predvystupujúceho.

    Pán poslanec, ja mám pocit, že tomu nerozumiete. Ja to vysvetlím teda ešte raz. A môžem to vysvetliť päťkrát, ak to treba. Toto je zákon z roku 1999 platný, platí 14 rokov, len tak, mimochodom, ešte vtedy neexistoval SMER. Tento zákon v takej podobe v podstate, ak bude schválený po našej novele, bude platiť ďalej. Nič nového, veľkého, významného sa tam nedeje.

    Po druhé. V našej novele sa o vyvlastňovaní nezmieňujeme, nedotýkame sa toho, platí to, čo platí 14 rokov. Čiže vy ste objavili teplú vodu aj s bratmi KDH a ostatnými, ktorí teraz sa chytajú, trhajú za vlasy. Posledná novela tohto zákona bola v roku 2005. Čiže minimálne 8 rokov platí tento zákon v takom znení, aké je. Vtedy sa tam vlúdilo to, možno v dobrej viere povedané, že to musí byť investícia do vedy a výskumu. No žiadnu miliardu korún za posledných 8 rokov nikto do vedy a výskumu nedal, ani ju tam už teraz nedá. Čiže preto to vypúšťame. Predtým to tam nebolo. Od roku 1999 do roku 2005 tam veda a výskum neboli. Bol tam priemysel, stavby a tak ďalej. Ak si pozriete trošku históriu zákona, uvidíte to. Takže v podstate, to, čo tam je, to čo tam najviac napádate, je tam 14 rokov. Čiže objavili ste teplú vodu.

    A na táraniny, hlúposti reagovať nebudem. Pokiaľ v tom množstve plevelu sa nájde nejaké zrnko, ktoré sa dá vybrať, ďakujem pekne za rady. ak máte pocit, že je niečo nejasne povedané, zmeníme to, aby ste nevykladali hlúposti, páni kolegovia Hlina, Hraško, že 300 ľudí sa bude motať okolo bagra a tým je to splnené. Prosím vás, kto investuje tri miliardy korún, dostane štatút významnej investície a hneď postaví tam troch ľudí. Čiže také niečo neexistuje. Veď trošku rozmýšľajte nad tým, čo rozprávate. A, pán poslanec Hlina, neviem vy ste chceli stavať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Zajac, myslím ale, že ste neboli prihlásený v čase uzávierky. Budete reagovať potom na pána Novotného.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ja asi začnem tým, čím som vlastne začal aj môj príspevok v rozprave, že mi je ľúto občanov tejto krajiny. Mne ich je naozaj ľúto, lebo vy máte moc. A to, čo ste teraz predviedli, bol proste úplne vrchol absolútnej demagógie, ignorantstva, cynizmu, zahmlievania.

    Tak vy ste povedali, že ten zákon platí 14 rokov. Tak na čo ho novelizujete? Ja to nechápem. Tak keď to platí, tak to nechajte tak. Tak na čo tam sedíte? Keď platí 14 rokov, tak ho nechajte platiť ďalších 14 rokov. Sedíte tam kvôli tomu, že to meníte. A meníte to úplne významne. A sami ste sa nechytali. Prosím vás, tá formulácia tam nie je náhodou. To je dokonavý vid. Ja som zo slovenčiny nikdy nebol dobrý, ale máte dokonanie a realizáciu, proste je to tak, ako som to povedal. Áno, presne tak sa to bude vysvetľovať, že pri tej stavbe bude počas realizácie 300 ľudí a bude to spĺňať tú podmienku. Je to presne tak. Tá formulácia nie je, že je náhodou zle formulovaná. Ten, kto ju vám doniesol, lebo to ste vy nevymysleli pán Kondrót, nič v zlom, s tým, že to máte doniesť do parlamentu, presne vedel, že to chce mať takto naformulované, lebo presne toto umožňuje, že počas realizácie tam budú tí ľudia. Oni to presne vedeli. Čiže to nie je chyba. Keď teraz poviete, že to chcete zmeniť, tak sa niekto nahnevá. Povedia: „Chlapci, neblbnite.“ Rozumiete, je mi naozaj ľúto tejto krajiny, keď proste sa takto s nimi zahráva, takto ich ignorujete, takto uvádzate ich do omylu, ale vlastne aj kalkulujete s tým, že sa o to nezaujímajú, že tomu nerozumejú, že to prejde, že to ustojíte, že ich oblbnete, že ich ošálite. Proste ten studený kalkul súvisí aj s tým, čo povedal pán Novotný, kalkulujete s tým, že čo sme to za ľudia v tejto krajine. A mňa to uráža a bude ma to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledný prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, prerokovávame rozsahom veľmi skromný, ale obsahom nesmierne dôležitý zákon. Môj predrečník v rozprave pán poslanec Hlina to, myslím, zdôraznil. A súhlasím s ním, že pán navrhovateľ trochu banalizuje túto novelu, keď hovorí, že vlastne sa nič nedeje, to je taká malá úprava, veď na čo je taká hystéria v tejto snemovni.

    Tento zákon sa prerokúva aj veľmi zaujímavo, keďže stále sa preruší rozprava, tak ako keby sa strácala tá základná myšlienka tej rozpravy, tá základná niť, ktorú sa pokúsim ako posledný prihlásený v rozprave zdôrazniť.

    Začali sme rokovať o tomto návrhu zákona pred dvoma týždňami v piatok. To niežeby bola taká dlhá rozprava, ale toľkokrát sme prerušili túto rozpravu. A tak sa možno aj poslucháčom tá téma akoby tak usedela. „Veď už netreba o tom toľko hovoriť, veď načo?“ Treba o tom, dámy a páni, hovoriť a bude o tom treba veľa hovoriť zrejme aj v druhom čítaní, lebo predpokladám, že poslušná masa poslancov strany SMER odmáva v prvom čítaní čokoľvek, čo je tu predložené. Ale bude o tom treba hovoriť naozaj veľmi dôsledne aj v druhom čítaní, keď sa tam tento návrh zákona dostane, lebo aj keď je, ako som už povedal, rozsahom veľmi skromný, obsahom je nesmierne závažný.

    Predkladatelia navrhujú ustanoviť významnou investíciou stavbu, na ktorú sa použijú finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie tejto stavby vo výške 100 miliónov eur investičných nákladov a viac. Predkladatelia navrhujú ustanoviť významnou investíciou stavbu, ktorá je národohospodársky významná a ktorej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest, a, pozor, o tom budem možno hovoriť častejšie, vláda Slovenskej republiky povie, že táto stavba je vo verejnom záujme. Dokonca významnou investíciou podľa predloženého návrhu zákona bude aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa tieto podmienky, ktoré som pred chvíľou vymenoval, ale uskutočnenie takejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí. A znovu vláda povie, že je vo verejnom záujme.

    Toľko veľmi krátko popis toho, o čom je predkladaná novela zákona.

    Touto novelou naozaj vyvstáva množstvo otáznikov a sú s ňou spojené veľmi vážne obavy.

    Ja neberiem právo kolegom poslancom použiť to, čo im umožňuje rokovací poriadok, a predkladať návrhy zákonov, ale v tejto krajine, v Európe, v západnej civilizácii, v civilizovanom svete existujú témy, ktoré sú veľmi citlivé. A tu kolegovia poslanci otvorili veľmi citlivú tému, a to tému vlastníckych práv. Je to veľmi citlivá téma. Myslím si, že by si zaslúžila riadny legislatívny postup. Myslím si, že by si zaslúžila, aby to bol vládny návrh zákona, aby sa páni ministri, ktorým ide o to, aby tento návrh zákona bol schválený, neskrývali za troch „statočných“ poslancov strany SMER, ktorí dostali domácu úlohu predložiť takýto paškvil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím, si, že táto citlivá téma si zaslúži, aby, ak ich chce obmedzovať vláda Slovenskej republiky, s nimi vláda prišla ako s vládnym návrhom zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ľudské práva občanov sú naozaj veľmi citlivou témou. Garantuje ich Ústava Slovenskej republiky, tá Ústava Slovenskej republiky, dámy a páni, na ktorú sme všetci tu v tejto snemovni prisahali. Ústava Slovenskej republiky nie je zdrap papiera, Ústava Slovenskej republiky je najvyšším zákonom v tejto krajine. A kto si ju má ctiť, keď nie poslanci Národnej rady, ktorí na ňu skladajú sľub. Ako si majú ctiť ústavu občania tejto krajiny, keď si ju nectia ani poslanci Národnej rady? Ako si ju majú takto ctiť?

    Ústava Slovenskej republiky hovorí: „Každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Dámy a páni, ja rozumiem tomu, že je potrebné v určitých prípadoch presadzovať záujmy, ktoré prinášajú na Slovensko investície, ja rozumiem tomu, že je občas potrebné presadzovať záujmy, ktoré zvyšujú zamestnanosť a ktoré pomáhajú hospodárskemu rastu. Ja tomu rozumiem. Ale pre koho to robíme, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, poslanci odľava doprava? Pre koho to robíme, pre koho presadzujeme investície, pre koho presadzujeme nové pracovné miesta, pre koho presadzujeme hospodársky rast? Je to pre občanov Slovenskej republiky, to by sme mali mať asi na zreteli. Presadzujeme ich pre občanov tejto krajiny, aby mali slušnú prácu, za slušnú prácu slušnú plácu a aby mali vyšší životný štandard, lepšiu životnú úroveň. Ale nemožno presadzovať lepšiu životnú úroveň jedných na úkor ľudských práv druhých, to nefunguje, dámy a páni. Ja nie som ústavný právnik, ale toľko je mi jasné, prečítam si ústavu, prisahal som na ňu. Nemôžete presadzovať záujem jednej skupiny na úkor práv druhej skupiny, lebo tým príde investícia. Lebo to je dobré, že tu niekto investuje, lebo sa vytvoria pracovné miesta, tak možno niekomu siahnuť na majetok? O tom je táto novela. To je meritum veci. Môžeme sa tu hrať so slovíčkami, ale toto je meritum veci. Meritum veci je, že niekto povie, že tu chce stavať svoju stavbu, ktorej výstavba bude stáť 100 miliónov eur a vytvorí 30 pracovných miest, tu presne to chce urobiť. A majetkové práva ľudí, ktorí vlastnia svoje nehnuteľnosti, vlastnia svoj majetok, idú bokom. Vláda rozhodne, že je to vo verejnom záujme. Toto je meritum veci tohto návrhu zákona. Môžeme krasorečniť a čítať si z podkladov, ale toto je podstata veci. A ju treba podčiarknuť, podčiarkli ju moji predrečníci, podčiarkujem ju aj ja.

    Rád by som podčiarkol, pán poslanec Kondrót, ktorý je jedným zo spolupredkladateľov tohto návrhu, tu aj čítal o tom, že 14 rokov tu platí nejaká legislatíva, na základe ktorej sa dá vyvlastňovať, znovu, ako to povedal pán poslanec Hlina, veď dnes v našej legislatíve existujú právne prostriedky, legálne právne prostriedky, ktoré sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, na základe ktorých sa naozaj vo verejnom záujme dá vyvlastňovať. Tak potom na čo je táto novela? Na čo je táto novela, to je správna otázka. Totiž keď je vlastne o ničom, to je len taká malinká technická úprava, tak nechajme tú platnú legislatívu, o ktorej vieme, že 14 rokov platí a je v súlade s ústavou. A fungujeme podľa nej. A podľa nej sa budujú diaľnice napríklad, sa vyvlastňuje mnohokrát pôda pod diaľnicami. Tak potom na čo je táto novela zákona? Táto novela zákona je na to, dámy a páni, lebo ide ďalej. Táto novela zákona je o tom, dámy a páni, že za významnú investíciu bude možné prehlásiť každú väčšiu stavbu, keď vláda povie, že je vo verejnom záujme. O tom je táto novela zákona. A prečo ju predkladajú traja kolegovia zo strany SMER, prečo ju máme v pléne Národnej rady, to je správna otázka. Prečo je tu? V koho záujme je predložený tento návrh zákona, dámy a páni? Pýtam sa, v koho záujme je tento návrh predložený, čo skrývajú kolegovia zo strany SMER v rukáve, aká významná investícia, rozumej stavba, ktorá zamestná 300 ľudí, sa pripravuje na Slovensku a akurát na pozemkoch súkromných vlastníkov, čo tu pripravujete, čo tu na nás hráte. Si myslíte naozaj, že toto nevieme prečítať, alebo sa spoliehate na to, že keď sa to bude prerokovávať na pokračovanie, tak nejako sa to tu rozchodí, nejako si to tu nevšimneme, nejako o tom nebudeme možno toľko rozprávať?

    Naozaj bolo už upozornené aj na takú maličkú zmenu. Pán navrhovateľ hovorí, že vlastne sa nič nedeje. Ale ono sa niečo deje. Taká malilinká zmena je tam. Z definície významnej investície sa vypúšťajú slová „na výrobu, výskum a vývoj". Totiž významná investícia je taká, ktorá slúži na výrobu, výskum a vývoj. To odôvodnenie ste počuli, však nikto nezainvestoval do výskumu a vývoja toľko peňazí, tak na čo je tam tá vetička. No je tam možno na to, ako povedal už neviem v ktorej časti v prerušenej rozpravy jeden z mojich kolegov, lebo napríklad keď bude schválený tento návrh zákona, tak môžete veselo vyvlastňovať pri príprave olympiády pod Tatrami (megalomanský projekt olympiády). Rozhodnete sa, že tu budú také lyžiarske trate, tu budú stáť hotely pána Širokého, tu budú stáť hotely inej skupiny. Tak môžete vyvlastňovať, lebo však je to taký veľký projekt, to dá 300 pracovných miest, 100 miliónov investícia bude, veď to je obrovský projekt. Alebo chce vyrásť nový DOUBLETREE BY HILTON niekde na súkromných pozemkoch? Je to o tom? Jeden škandál s týmto hotelom v Bratislave sme už zažili, ako vyrástol hotel pána Širokého vedľa hokejového zimného štadióna. Tak idú sa takéto hotely niekde stavať na súkromných pozemkoch, lebo je stavaná napríklad pekná vyhliadka na Tatry? O čo tu ide? Však povedzte nám, v záujme koho prichádzate s takouto novelou.

    Rád by som vás, dámy a páni kolegovia zo strany SMER, upozornil na to, že všimli sme si, že máte trošku macošský vzťah s Ústavou Slovenskej republiky a touto novelou zákona to len potvrdzujete. Máte macošský vzťah a nikdy ste sa veľmi netrápili s ústavou, vždy keď sme vás upozorňovali v pléne Národnej rady, že ústava je vážny dokument a že nemožno prijímať zákony, ktoré zaváňajú protiústavnosťou. Ja nie som ústavný právnik a netrúfam si vyrieknuť súdy, ale viem, že raz už sme už schvaľovali, pardon, vy ste schvaľovali, aby sme boli presní, ja som za to nehlasoval, o zákone, ktorý umožní stavať diaľnicu skôr, ako sa vyvlastnia pozemky. Ústavný súd vám povedal, že je to protiústavné. Pamätám si, ako ste štyrikrát flagrantne predvádzali v Národnej rade a na tlačových besedách, ktoré zmeny v zdravotníctve sú v súlade s ústavou. Viete, aké je skóre Ústavný súd – SMER v zdravotníctve? Štyri nula pre Ústavný súd, štyrikrát ste sa mýlili, štyrikrát ste hovorili niečo, čo bolo nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky. Rád by som vás upozornil na to, že ústava, milí kolegovia zo strany SMER, nie je trhací kalendár a vlastnícke práva sú zakotvené s ústavou. Sú to ľudské práva, ktoré sú zakotvené v ústave.

    Rád by som ale pokračoval ďalej. Všimli sme si v poslednom období, že máte veľmi frivolný vzťah, milí kolegovia zo strany SMER, aj k verejnému záujmu. A znovu sa vrátim k tomu, že významná investícia, ktorá dá 300 pracovných miest a preinvestuje 100 mil. eur a má národohospodársky význam a je vo verejnom záujme, to povie vláda, vláda povie, je to vo verejnom záujme, nie verejnosť, ale vláda to povie, čo je verejný záujem. Tak, dámy a páni, trošku odbočím, veď venujem sa hlavne zdravotníctvu, zákaz zisku zdravotných poisťovní bol vo verejnom záujme alebo to bol ideologický marketingový ťah pána premiéra Fica a strany SMER v prvom funkčnom období? No nebol vo verejnom záujme, bol v záujme strany SMER a pána Fica. Vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, na ktoré sa chystáte, kolegovia zo strany SMER, už ste si na to vybrali aj poradcu za 3,4 mil. eur, je vo verejnom záujme alebo je to ďalší populistický marketingový ťah strany SMER a Roberta Fica. A tento zákon a rozhodnutia o veľkých stavbách budú vo verejnom záujme alebo v záujme populistického marketingového ťahu Roberta Fica vo vzťahu k olympiáde, alebo v záujme sponzorov strany SMER á la hotel DOUBLETREE BY HILTON, ktorý môže vyrásť kdekoľvek, kde bude 300 pracovných miest a, som o tom presvedčený, aj verejný záujem, keď pán Široký povie, že tam bude mať hotel? V záujme koho ste tu, kolegovia poslanci zo strany SMER? Ste tu v záujme občanov, ktorí vás sem poslali, v záujme verejnosti alebo v záujme vašich ideologických záujmov, alebo v záujme vašich sponzorov? O tom treba hovoriť pri tomto návrhu zákona. A nie prvýkrát hovoríme v tejto sieni aj v tomto funkčnom období o takomto type návrhu zákona.

    Dámy a páni, poslanci Národnej rady sú zvolení občanmi, ktorí majú rôzne politické, náboženské presvedčenia, rôznu národnosť dokonca. Sme sem zvolení preto, aby sme pripravovali lepšie podmienky pre život občanov tejto krajiny, všetkých občanov tejto krajiny, preto sme tu. Oni majú rôzne názory, tak ako my poslanci Národnej rady máme rôzne názory. My sa niekedy aj prieme o naše názory, niekedy sa aj hádame o naše názory, niekedy aj zdvíhame hlas. A to je namieste, lebo aj občania v tejto krajine majú rôzne názory. A ja rozumiem tomu, že je v záujme tejto krajiny, aby sem prichádzali investície, aby tu rástla zamestnanosť, aby sa tu lepšie žilo, ale nesmie to ísť na úkor práv niekoho druhého. Práva jednej skupiny občanov nesmú byť uprednostňované pred záujmami a právami druhej skupiny občanov. O tom je ústava, všetci sme si rovní v tejto krajine. A tento zákon pripravuje pôdu na to, aby si bol niekto rovnejší, keď vláda povie, že je to vo verejnom záujme.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem osem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ja som k tomu vystúpil už dvakrát, tak iba podporím kolegu Novotného, že vlastne čo by presvedčilo možno aspoň k akej takej úprimnej snahe o zlepšení tých pravidiel.

    Prvá vec. Takúto vec by mala predkladať vláda, malo by tam byť bežné pripomienkové konanie medzi rezortmi, malo by tam byť rokovanie vlády a pri tak závažnej otázke ako siahanie na majetnícke práva občanov Slovenskej republiky by to malo byť jednoznačne z pera vlády, a nie ako predkladaná poslanecká iniciatíva.

    Druhá vec. V tých pravidlách by mala byť disjunkcia nahradená konjunkciou, to znamená, že by to nemalo byť A alebo B, alebo C, ale malo by to byť A a zároveň B a zároveň C, mali by byť teda splnené všetky tri podmienky, ktoré zákon stanovuje.

    Tretia vec, ktorá by určite v tom zákone mala byť, je, že by sa malo hovoriť o, dajme tomu, 300 alebo 500 trvale udržateľných pracovných miestach, to znamená nie iba miestach pre stavbárov, ktorí tam budú kopať základy a liať betón, ale trvalo udržateľných pracovných miestach, ktoré by v takomto projekte vznikli. Tam by bol aspoň náznak toho, že to je snaha o zlepšenie podmienok.

    Toto všetko tu nie je. Ja neviem povedať, či je to z neschopnosti predkladateľov alebo je to zo zámeru, alebo je to napísané pre konkrétneho budúceho investora, to povedať nevieme, jediné čo tu povedať vieme, je, že máme z pera poslancov strany SMER niečo, čo môže vyzerať veľmi podozrivo, čo môže siahať na majetok slovenských občanov a že nám to tu poza bučky, poza kríčky na štyrikrát prejde Národnou radou bez nejakého veľkého povšimnutia verejnosti voči tomu ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž kolega Novotný sa opýtal, na čo je takáto novela. No určite je na to, aby účelovo poslúžila skupine ľudí.

    Ešte raz sa vrátim k tomu, čo je vlastne v tom bode menené a čo už tu povedal kolega Poliačik, zobral mi to práve z úst, čo som mal nachystané. A ja to zopakujem ešte raz. Je tam menený bod A, ktorý akurát zvyšuje hranicu z 1 mld. slovenských miliónov korún na 100 mil. eur, čo je bývalých 3 mld. korún. Ale hlavne mení bod B, ktorý bol asi tŕňom v oku, prečo sa nemohli uskutočniť takéto veci už omnoho skôr. A práve tam je ta matematická hračička, že sa využíva disjunkcia namiesto konjunkcie. Pre tých, ktorí nerozumejú matematike, a možno ani pán predkladateľ nerozumie tomu, tak ja to vysvetlím. Je to spájanie dvoch výrokov, keď sa spájajú slovkom „a". A musia byť splnené všetky podmienky, aby ten výrok bol pravdivý. A pokiaľ sa spoja spojkou „alebo", čo je tá disjunkcia, tak sa vylučujú a stačí keď platí len jedna z nich. No a vy tuná krásne uvádzate, že stačí, keď budú národohospodársky významné alebo ich realizáciou alebo uskutočnením. Takže tam vôbec nemusí byť uskutočnenie, stačí len realizácia. Čiže odstránite tam niečo. A tak ako povedal kolega Poliačik pred chvíľkou na reakciu k pánovi Novotnému, tak presne treba tam dať „a" a ešte aj určiť, že to musia byť trvalo udržateľné miesta, pretože tu nie je napísané nakoľko, na aký dlhý čas tých 300 miest bude vytvorených. A to je to, čo som hovoril v predošlej faktickej poznámke, že stačí to na jeden deň, vy to vykážete a máte vec vybavenú. Predsa všetkým nám ide o to, aby tam sme vytvorili trvalo udržateľné pracovné miesta a nielen tak vymyslené, ktoré budú vyhovovať len určitej skupinke ľudí. A toto všetko sú podozrenia, ktoré z tej novely zákona vyplývajú, takže je to spochybniteľné ako relevantný nástroj.

  • Ďakujem pekne. Zdieľam podobný názor ako predo mnou diskutujúci. A ja by som chcel pristaviť aj pri odseku 3, ktorý budem stále vyčítať aj v tom pôvodnom znení zákona, kde sa hovorí, že významnou investíciou je aj stavba, ktorá nebude spĺňať podmienky, zamestnáte 300 ľudí a budete mať určitý finančný rozpočet 100 mil. investičných nákladov. Je to aj v pôvodnom zákone v odseku 3. A teraz prakticky vypúšťame písmeno b), ostávajú písmená a) a b). To znamená, ja sa pýtam, keď je to uskutočnenie tejto stavby nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí. To znamená, to je tá menšia investícia, ktorá môže byť tiež vyhlásená za významnú. Ja sa pýtam, logisticky čo s čím nesúvisí, áno, takže iba dopĺňam, že prakticky tu je ďalší zádrheľ, ktorý hovorí o tom, že my si tu môžeme povedať, že budeme vyrábať topánky, áno, robotníci potrebujú topánky, budeme vyrábať perá, lebo potrebujeme písať, a môžeme pod to zakryť celý rozvoj akejkoľvek činnosti. A, ako už bolo spomínané, na Slovensku je to dodržiavanie vlastníckeho práva a hlavne jeho priznávanie tým obyčajným ľuďom, občanom našim v mnohých prípadoch ešte iba v plienkach. A ja sa veľmi hanbím za to, že za 20 rokov Národná rada nebola v stave uskutočniť príslušné, aj zákonné normy, ktoré by zákonné práva a nedotknuteľnosť vlastníctva definovali tak, ako je to bežne v iných krajinách Európskej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, no takmer vo všetkom viem s tebou súhlasiť. Snáď by som len doplnil, tento zákon nie je len o tom, či vytvoríme 300 pracovných miest alebo nevytvoríme 300 pracovných miest. Ficova vláda s úsmevom na tvári odmietne investičný stimul pre investorov v Tornali, keď chcú zamestnať 120 ľudí. U nich nejde o pracovné miesta, nebavme sa o tom, to je vedľajšie. Bavme sa o podstate. A tá podstata tkvie v tom, že vo všetkých investičných prípadoch, a je ich niekoľko, ktoré tu boli pomenované, či je to kasíno, či je to ropovod, či je to olympiáda vo Vysokých Tatrách alebo ťažba uránu na Jahodnej, alebo zlatá baňa v Detve, v každom prípade sa jedná o to, aby územný plán nebol v kompetencii rozhodovania miestnej samosprávy, aby sa to dostalo na úroveň kraja. Tá podstata tkvie v tom. Pán Kondrót vám pred chvíľkou povedal, že je pripravený na zmenu niektorých tých častí. Tak nech vypustí novelu, ktorú predkladá § 117b stavebného zákona, a potom s týmto zákonom nevidím žiadny problém. Podstata je tam, že občania na miestnej úrovni, tam, kde v Košiciach teraz kričia, že nechcú ťažbu uránu, tak tam nebudú môcť sa k tomu vyjadrovať, pretože oni o tom, že je vydané stavebné povolenie v tejto veci, sa dozvedia možno ako poslední. Celý tento návrh je o tom, a nie o tom, že budeme mať 300 pracovných miest či na jeden deň alebo týždeň. Podstata návrhu je tá, aby ľudia nevedeli o tom, o čom ide vláda rozhodnúť v prospech svojich sponzorov. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Novotný, počas celého vystúpenia svojho ste poukazovali na to, že takýto návrh zákona má predkladať vláda. Ale ja vám aj všetkým kolegom chcem povedať, že už podľa toho, ako bol zaradený tento návrh zákona do programu tejto schôdze, toto je vládny návrh zákona, ktorý sa len skrýva za poslanecký návrh, bol zaradený tento návrh zákona medzi vládne návrhy zákonov už pred dvoma týždňami. Ak vláda Roberta Fica má guráž vstúpiť do tohto veľmi háklivého zákona, keď kandidát na prezidenta Robert Fico má guráž vstúpiť do vyvlastňovania, tak nech to pustí do vlády, do medzirezortného pripomienkového konania, nech sa všetci môžu k tomu kompetentní vyjadriť, lebo takýto návrh zákona treba prichystať na lekárnických váhach, veľmi opatrene, veľmi citlivo. Ale takto to chcete veľmi rýchle zniesť zo stola cez poslanecký návrh zákona. Takže vláda Roberta Fica má skúsenosti s návrhom zákona o vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami, ktorý Ústavný súd zamietol. A Robert Fico veľmi dobre vie, že takýmto návrhom zákona by mohol prísť o určitú popularitu, ktorá by mu mohla poškodiť v prezidentskej kampani, preto sa skrýva za poslancov vládnej strany SMER a preto som presvedčený, že ja a moji kolegovia z KDH podporíme návrh kolegu Novotného o stiahnutí toho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega, povedal si to presne. Predkladá to skupina poslancov, rozhoduje vláda podľa novely, prospech má z toho vybratý investor alebo vybratý subjekt. Vláda evidentne nemá snahu, ale nemá ani odvahu dať túto novelu zákona, napriek tomu, že všetci vieme, že je to vládna novela do pripomienkového konania.

    Povedal si správne, že nemôže byť zisk alebo úspech jedného subjektu na úkor druhého subjektu. A pýtal si sa, kto bude mať z toho úspech. Áno, v normálnej demokracii sa osobné vlastnícke majetkové práva, keďže sú to najcitlivejšie práva občanov, merajú laboratórnymi váhami. A preto je nevyhnutné, aby predmet tohto návrhu zákona bol predmetom pripomienkového konania.

    Ďalší problém, ktorý vidím, alebo ďalšia myšlienka je, pracovné miesta, ktoré sú v dôvodovej správe, by nemali byť dôvodom na majetkovú ujmu akéhokoľvek človeka alebo občana tejto krajiny. Môžeme rozprávať o verejnoprospešnosti stavby, ale aj tu je to veľmi, veľmi, veľmi citlivé. Myslím si, že práve spomenutie tých 300 pracovných miest je dôvodom na to, akým spôsobom ospravedlniť tento návrh zákona, keďže sa Slovensko nachádza v zlej situácii v oblasti nezamestnanosti. Ale, evidentne, ak takýmto spôsobom chce riešiť vláda nezamestnanosť, tak to je viac než úbohé.

    A možno posledná myšlienka. Tak ako to už bolo spomenuté, práve preto, že sú takéto citlivé zákony riešené takýmto necitlivým spôsobom, dochádza k ujme štátu aj finančne, čoho sme svedkami aj dnes.

  • Ďakujem za slovo. Súkromné vlastníctvo je nescudziteľné, má byť posvätné. Ani vytvorenie, keby som to povedal, aj tritisíc nových pracovných miest nemôže byť dôvodom na to, aby sme niekoho obrali o jeho vlastníctvo. Toto nie je cesta, určite toto nie je cesta. A ja jednak nemôžem zahlasovať za tento návrh zákona. A skutočne svojím obsahom je veľmi významný. Mala ho predkladať vláda, a nie poslanci, tak ako to bolo tu spomenuté. Nemôžeme sa schovávať za zákon a potom aj v reálnej praxi ho napĺňať a operovať vlastne silou zákona. Pri každej stavbe, ktorú vláda označí za významnú, tak môže vláda vyvlastňovať. Tak, viete, tá minulosť tu hovorila o tých krivdách, ktoré sa tu páchali.

    Rovnako aj olympiádu spomínal kolega tu. Neviem si celkom reálne predstaviť, že by naša krajina zrealizovala zimné olympijské hry, aj keď šport všestranne podporujem. Švajčiari napríklad aj referendom zamietli realizáciu olympijských hier. Nedávna snaha o paralympiádu, respektíve zimné deaflympijské hry zanechala pod Tatrami iba torzá zimných štadiónov, ktoré dovtedy boli funkčné, slúžili občanom, slúžili ľuďom. Špekulanti a darebáci zneužili túto situáciu. Zostali z toho len nejaké torzá konštrukcií. Neplní to ten účel.

    A na záver chcem len povedať, že na Ústavu Slovenskej republiky som neprisahal, ja som skladal sľub poslanca, pričom som položil ruku na ústavu, to nebola prísaha, ale sľub poslanca, to nie je prísaha.

  • Ďakujem veľmi pekne. No tak po celej tej diskusii naozaj treba opäť skonštatovať, a som rád, že sa v tom zhodneme s kolegom, je to cynická hra s ľuďmi a zahmlievanie. A dokonca aj vložíte tam, a budete to aj tak sa snažiť predávať ako na trhu, tristo ľudí. To ustanovenie je úplne nulitné. A v tom je to aj zákerné. Ako je to cynické, tak aj je to zákerné, že to tam vlastne dáte. A pritom tí, čo to napísali, vedia, že je to nulitné. Vy ste to možno nevedeli, vy sa to dozvedáte teraz. Ale proste to je tá hra. A tá je naozaj urážajúca. A na mňa sa tu minule pán Paška nahneval, že ja niekoho urážam, že som si dovolil povedať, že pán Jarjabek je predsedom slabého výboru, keď si posteskne tu, český výraz použijem, že reklamy idú na hlas. Keby bol poriadnym predsedom výboru, tak tie reklamy na hlas nie sú, lebo on má veľkú moc, je vládny poslanec.

    A my sa budeme musieť vrátiť k tej personálnej zodpovednosti za konanie, lebo vy sa tu schovávate za vládu, za stranu. To boli také doby, kde zas strana to kryla. Ale vy sa budete musieť vrátiť k tej vašej personálnej zodpovednosti. Ako je pán Jarjabek zodpovedný za to, čo čiastočne púšťajú v telke a prečo idú nahlas reklamy a nedodržiava sa zákon, tak vy, pán Kondrót a pán Petro a pán Bagačka, ste sem doniesli zlý návrh zákona o vyvlastnení. Musíte prebrať zodpovednosť. Proste musíte ísť po hrudí do toho. Áno, vy chcete vyvlastňovať, chcete to vyvlastňovať takýmto spôsobom. Nebojte sa, však ukážte to. Ale ja vám hovorím, že ste sem doniesli naozaj jeden zákerný, cynický paškvil ušitý na niekoho, pre niekoho. A ešte ste sa prikryli perinou pomaly takých vzletných ideí, že komu chcete a alebo nechcete pomáhať. A to je úplne obludné.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa má pravdu. Skladali sme sľub, nie prisahali sme na ústavu, to som sa nechal uniesť, ale skladali sme sľub, milí kolegovia, že budeme si ctiť ústavu a budeme si ctiť to, čo je napísané v tej ústave, nielen tú peknú hnedú knižku, ale aj ten obsah, ktorý je tam. A tam je napísané, že budeme si ctiť a budeme chrániť aj majetkové práva ľudí. Táto novela zákona výrazným spôsobom rozviaže ruky vláde Slovenskej republiky, rozviaže ruky strane SMER, aby mohla za verejný záujem prehlásiť každú väčšiu stavbu alebo každú veľkú stavbu. A to si treba, prosím, uvedomiť.

    Ďakujem veľmi pekne za reakcie pánovi poslancovi Feckovi a Simonovi. A teraz to veľmi jednoducho vysvetlím, zabudol som na to vo svojom vystúpení. Samospráva bude o posudzovaní verejného záujmu a o posudzovaní veľkej investície z celého procesu vylúčená. Milí kolegovia starostovia a primátori, milí poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, vás sa nikto nebude pýtať, či toto je veľká investícia vo verejnom záujme. Vláda tak rozhodne a bude. Takže si, prosím, predstavte to, že vo vašej obci alebo vo vašom meste máte vedľa mesta oddychovú zónu s lesoparkom, kde vláda rozhodne, že bude stáť vápenka alebo gumáreň, vás sa na to nikto neopýta, alebo ešte niečo horšie, továreň bude za kopcom, ale presne vo vašej oddychovej zóne postavia čističku pre túto továreň. Nebude to investícia, tak ako to povedal pán poslanec Fecko, ktorá spĺňa parametre zákona, ale logisticky s tým súvisí, veď vápenka ju potrebuje alebo gumáreň ju potrebuje. A vás sa na to nikto neopýta. „Milý pán primátor Ftáčnik, budete mať ropovod cez Bratislavu, milý pán primátor Raši, bude sa ťažiť urán na Jahodnej.“ A vás sa na to nikto nebude pýtať.

  • Podľa rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prispieť tiež do tejto viacnásobnej diskusie, pretože postupne je rozvíjaná cez jednotlivé dni rokovacie od minulého týždňa, k novele zákona, ktorý má pôvodinu ešte z roku 1999, ale viaceré medzi tým zmeny, pretože tento návrh zákona, ktorý predkladajú traja kolegovia, považujem za návrat socialistických praktík do slovenskej nielen politiky, ale aj legislatívy. Veľmi čitateľne a výrazne totiž potvrdzuje a podporuje centralizáciu rozhodovacej moci vo vlastníckych právach a na druhej strane tým oslabuje práva občanov. A preto to spomínam, lebo strane SMER sa často pripisuje ten dôvetok SD, respektíve na Západe používajú celkom otvorene výrazy socialisti, Socialistická internacionála. Ale my sme tu prežívali obdobia, keď naozaj dominovala štátna moc, centrálny záujem, záujem ľudu, ktorý, samozrejme, zakrýval skôr skupinové a nekalé záujmy.

    Tento návrh zákona, pán kolega Kondrót a ďalší navrhovatelia, možno považovať za neprimeraný, ba až neprípustný zásah do vlastníckych práv, a preto za porušovanie Listiny základných ľudských práv, ktorá je súčasťou Ústavy Slovenskej republiky.

    Aký obsah taká forma, to tak býva v živote aj v politike. Ústavný súd na Slovensku už totiž raz zrušil podobný pokus. A ja rozumiem, prečo nepredkladá tento druhý opakovaný podobný pokus pôvodný predkladateľ, teraz je vicepremiérom pre veľké investície. Zatiaľ tou najväčšou bolo vytvorenie postu na Úrade vlády so skupinou úradníkov.

    Obsah. Môže byť zabratá pôda pre výstavbu rôznych investícií alebo objektov, už nielen diaľnic, dokonca vo verejnom záujme aj administratívnych budov, za istých predpokladov. Môže to byť ropovod, spomínané kasíno alebo iné zámery.

    Po prvé, je absurdné, aby napríklad administratívna budova, v ktorej bude pracovať 300 zamestnancov, bola vo verejnom záujme, a preto bola súčasťou takéhoto zámeru alebo zámyslu, pretože toto sa tu dialo práve pred rokom 1989.

    Po druhé, nikde nie je napísané, čo potom keď sa zmení takto politicky vládne definovaný verejný záujem, keď uplynie tento záujem, či nebude takto získaná pôda alebo majetok lacno, výhodne, všelijako posunutý vládnym mecenášom, pretože toto zákon nerieši. Isteže, to nie je ani za normálnych pomerov cieľom. Verejný záujem nemôže byť definovaný takto laxne, voľne, ako je to dnes v tejto navrhovanej novele.

    Po tretie, veľmi často spomínané princípy samosprávy. Samospráva na základe tejto novely je vylúčená z procesu rozhodovania. A to nie je v prospech demokracie, ale, naopak, pretože to znamená centralizáciu, to znamená štát, štátni úradníci už či na úrovni obvodného úradu v sídle kraja alebo na úrovni vlády rozhodnú.

    Opakujem, kolegovia, centralizácia moci a oslabovanie postavenia občana, jeho práv, to sú dva veľmi negatívne javy, ktoré z tohto návrhu je vidieť, ale ktoré je vidieť z viacerých už rozhodnutí vlády Roberta Fica v tom druhom podaní, v druhom vydaní, podobne to bolo v prvom, iba teraz je iná rétorika.

    Istoty si zaslúžia všetci, žiaľ, dostávajú ich len niektorí, niekoľkí, istotní. To je projekt jednej zdravotnej poisťovne, kde akcionári budú uspokojení, to je vyvlastňovanie, ktoré je teraz na programe, zhoršovanie podnikateľského prostredia alebo aj veľmi známe prerozdeľovanie investičných stimulov vo veľkých číslach, ktoré ničí férovú súťaž, a forma s obsahom spolu súvisia.

    K forme už len to, čo odznelo. Namiesto toho, aby vicepremiér pre veľké investície, ktorý predkladal podobný zámer, protiústavný zámer, a Ústavný súd to vyriekol za zákon z roku 2007, to predkladal po serióznom dialógu v medzirezortnom konaní, verejnej diskusii, to predkladá skupina poslancov cez iniciatívu. A pritom ide o vážny zásah do práva občanov.

    Aká forma, taký obsah, KDH to považuje za podobné chytráčenie a podvod, aký tu bol prednesený, predstavený, iniciovaný, pred Vianocami v skrátenom konaní známy návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, teda PPC príbeh, ktorý sa podarilo zabrzdiť zo skrátenej formy na viac než mesačnú a potom upraviť tak, že to nie je v prospech jednej finančnej skupiny, ale upravený seriózny návrh, respektíve zákon. Som presvedčený, že toto je podobné chytráctvo, ktoré má pomôcť niekomu vybranému možno teraz ešte nie, pomenovanému, ale poškodí Slovensko, poškodí občanov a som presvedčený, že preto ho treba odmietnuť.

    Za KDH môžem len sa pridať, rád, k tomu, čo tu predniesol kolega, ale aj viacerí predtým, navrhnutiu na stiahnutie tohto bodu z rokovania, ak nie a bude pokračovať a zároveň bude finalizovaný tak, ako teraz vyzerá, budeme hľadať všetky prostriedky preto, aby sme obhajovali ústavnosť a zákonnosť na Slovensku v zmysle rešpektovania ústavných pravidiel a princípov včítane toho, ak bude potrebné aj podanie na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu evidujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Tak ja som zareagoval, keď bola prijatá novela zákona, ktorá umožňovala stavať na cudzích pozemkoch. Tak vtedy sme avizovali podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd ho zrušil, samozrejme, napriek tomu, že pán spravodajca Ústavného súdu pán Ľalík to zdržiaval úspešne dva roky, čo bol bezprecedentný prípad. To bol úplne jednoznačný flagrantný prípad porušenia ústavy, ktorého ste sa dopustili, poslanci strany SMER, teda aj vy, pán poslanec Kondrot, úmyselným hlasovaním. Teraz budete znovu úmyselne hlasovať za zjavne protiústavný zákon.

    Vôbec vyvlastňovanie na účely súkromnej investície je sporné. Vy teraz to rozširujete. Bude to možné pri akejkoľvek investícii nad 300 zamestnancov a máte pocit, že tým zlepšíte podnikateľské prostredie. Už som dlho nepočul absurdnejší argument ako zlepšovanie podnikateľského prostredia tým, že obmedzíme ochranu súkromného vlastníctva. To, si myslím, je tak absurdný nápad a tak blbý nápad, musím povedať, že už dlho nezaznel.

    Aká bude ochrana podnikateľa, ktorý sem príde, dajme tomu, bude mať vyvlastnené pozemky, lebo zabezpečí prácu, nejaké obchodné centrum, dajme tomu, akékoľvek, 300 zamestnancov, keď potom príde možno ďalší investor a povie: „Zamestnám 500 zamestnancov a vyvlastnite mi presne tie isté pozemky.“ Koho to bude motivovať sem prísť investovať, keď ani jeho vlastnícke právo nebudú chránené, lebo ďalší o niečo väčší investor

  • Reakcia z pléna.

  • , presne tak, pán poslanec, tak to bude, bude môcť mať vyvlastnené jeho nehnuteľnosti. Veď to je proste kocúrkovo. To je blbosť úplná. Vy tým nič nezlepšujete, len zhoršujete.

    A ubezpečujem vás, že ak ten návrh v druhom čítaní prejde, dáme návrh na Ústavný súd. A som presvedčený, že Ústavný súd to zruší veľmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Už len táto diskusia, ku ktorej na záver prispel aj pán podpredseda parlamentu, dokazuje, že ten návrh je proste deravý. Je v ňom množstvo chýb, množstvo ustanovení, ktoré možno interpretovať na sto rôznych spôsobov. A ja sa obávam, že to môže byť zámer, že niekde pod hladinou plávajú žraloci a my im dávame na hladinu jednoduchú bezbrannú obeť, majetok občanov Slovenskej republiky a v momente, keď tento zákon v tejto podobe, pán poslanec, prejde Národnou radou, tak zuby týchto žralokov uvidíme. Potom sa ukáže na plné pecky pre koho to bolo napísané a komu sa uľahčil prístup k majetku ľudí, na ktorých by za normálnych okolností nemal vôbec šiahať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Figeľ, ďakujem vám veľmi pekne, že ste vystúpili aj vy ešte na konci tejto rozpravy, pretože ešte ste mi ozrejmili jednu vec, na ktorú som ja pozabudol vo svojej rozprave, vo svojom príspevku. A to je práve bod 1 §1, ktorý sa tam dopĺňa. A tu treba dať pozor, pretože to je ďalšia nuansa, ktorá vylepšuje ešte to prostredie, ktoré umožňuje ten odsek 3. Takže prečítajme si písmeno a): „uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti významnej investície podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí“. Takže tu sa nejedná len o jednu stavbu a vôbec to už potom nemusí byť 100 mil., stačí, keď s tým nejako logisticky súvisí a môžeme tam zase dať ďalšiu stavbu. Takže stačí, že už jednu máme a tá nemusí byť ani firmou, ktorá je na Slovensku, takže môže to byť nejaký zahraničný investor, ktorý tu už je, ale potrebuje niekto ešte nejaké ďalšie. Logistická súvislosť sa vždy nájde, pretože tú vieme vymyslieť.

    A ako už povedal kolega Poliačik, je tu kopec takých vecí, ktoré sú spochybniteľné a interpretovateľné rôznymi spôsobmi. Toto je zlý zákon. Zákony sú na to, aby sa nedali obchádzať, alebo mali by byť teda na to, aby sa nedali obchádzať. Majú byť jednoduché a zrozumiteľné. Ale tu máme práve pocit, že sa predkladajú práve zákony, ktoré sú zložité, sú tam práve také skomoleniny, aby sa dali veľmi jednoduchým spôsobom obchádzať. A skutočne tu hrozí, že veľmi jednoduchým a laxným prístupom sa dá siahnuť na majetok občanov Slovenskej republiky, aj napriek tomu, že tu pán navrhovateľ krúti hlavou, že to nie je pravda. No pokiaľ sa k tomu vyjadrilo toľkoto ľudí a toľkoto ľudí tvrdí vám to isté, tak asi to pravda bude. A treba sa nad tým zamyslieť.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi Národnej rady za to, že vystúpil, a za to, že veľmi pekne odhalil a pomenoval, že pri takomto závažnom zákone tu nie je vicepremiér pre veľké investície. Na čo je ten vicepremiér pre veľké investície? Keď sa tu schvaľuje v prvom čítaní návrh zákona, ktorý má pomáhať veľkým investíciám, jeho sa to netýka. Myslím, že pán podpredseda Figeľ odhalil skutočný spôsob marketingu strany SMER. A dnes tu už o tom hovoril aj pán poslanec Zajac. Áno, tak to presne prebieha, keď je to nepríjemné, tak to predkladajú poslanci potichu, aby si s tým nemuseli špiniť ruky páni ministri, nedajbože, sám on veľký premiér Robert Fico. Tak si všimnite len na tejto schôdzi Národnej rady, keď chcel SMER pripraviť kladivo na zdravotníkov v Trestnom zákone, vyslali chudáka Valockého. Podal na výbore pre zdravotníctvo pozmeňujúci návrh. Borec sa tváril, že no tak keď je tu taký návrh, tak čo on už v s tým v podstate má, veď tých občanov vlastne chránime. Pani ministerka Zvolenská sem ani neprišla. Rozumiete, je tu kladivo na zdravotníkov, ministra zdravotníctva sa to vlastne netýka. Teraz tu máme rovnaký zákon, pripravujeme veľké investície. Keď niekto preinvestuje 100 mil. eur alebo niekto so svojou stavbou v budúcnosti zamestná 300 ľudí, tak to už je veľká investícia, netreba už investovať ani do výroby, výskumu a vývoja a vicepremiér pre veľké investície tu nie je. Teraz vyslali chudáka Kondróta s týmto zákonom. Prejde, pochvália ho, neprejde, nevadí, veď vláda s tým nič nemá, veď ona nebráni iniciatíve poslancov. Jožka Valockého napadlo vyrobiť kladivo na zdravotníkov, Kondrót ide vyvlastňovať pre veľké stavby a vlastne vláda s tým nič nemá. To je taká iniciatíva.

  • Ďakujem za slovo. No toto tu ešte naozaj nebolo. Ten návrh zákona je hrozný. Treba ho stiahnuť preč a utekať z tohto parlamentu kadeľahšie. Tak som sa na tým zamyslel. Mali sme tu správu o zamestnanosti, resp. nezamestnanosti, ako tvoriť nové pracovné miesta. A to je úplne absurdné. Nové pracovné miesta budeme dotovať cudzím vlastníctvom, majetkom, pôdou roľníkov. Roľníkovi zoberieme pôdu, aby sme ňou zaplatili vytvorenie nových pracovných miest. Ja nemôžem niekomu ukradnúť ten majetok, aby som zaplatil čosi niekomu druhému. To je úplne totálne nespravodlivé. Doposiaľ nové pracovné miesta sa naozaj dotovali financiami úplne iným spôsobom. A nemôžeme páchať násilie na iných ľuďoch, aby sme zaplatili nejakú investíciu. Je to naozaj veľmi, veľmi nespravodlivé. Doposiaľ aj s udržateľnosťou existujúcich pracovných miest som nesúhlasil, lebo na jedno miesto, aby sa v podniku udržalo, aby sme dali 32 tisíc eur alebo 54 tisíc, 56 tisíc eur, je to nespravodlivé voči tým ďalším podnikateľským subjektom. A rovnako tu je veľmi nespravodlivé niekoho obrať o majetok a zaplatiť niekomu inému cudzím majetkom. Tomu sa hovorí krádež, ktorá sa bude ešte opierať o zákon.

    Ak naozaj tento návrh zákona prejde, aj ja budem ten, ktorý podpíše to a bude aktívne tiež pracovať na tom, aby bol podaný podnet na Ústavný súd, aby tento zákon bol naozaj zamietnutý. Všetkých kolegov vyzývam tu v parlamente, aby hlasovaním odmietli návrh tohto zákona. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda Figeľ, reagujte na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že ten návrh zákona by mal byť trošku upravený, čo sa týka názvu, alebo zasiahnuť aj do názvu, že je to vyvlastňovanie v kvázi verejnom záujme. A vtedy by to mohlo ísť, vtedy by to aj zodpovedalo tomu obsahu. Samozrejme, hovorím to s tou iróniou, že my máme obhajovať verejný, nie kvázi alebo takzvaný, alebo skrytý, iný záujem.

    Návrh zákona, ako hovorili aj kolegovia vo faktických, je škodlivý. Nie je prínosný, ale škodlivý. Ešte je možný návrat z cesty, z tej skratky, na ktorú ste sa vydali, pán Kondrót s kolegami. Nechali ste sa nahovoriť na chytráctvo. Ja vám odporúčam vrátiť sa z tejto skratky na normálnu legislatívnu cestu, pri ktorej verejnosť, odborníci, samozrejme, vláda a parlament môžu upraviť alebo nájsť vylepšenia pre procesy, ktoré sú verejnom záujme, ale nie takéto chytráctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A zároveň dávam pánovi navrhovateľovi priestor na zaujatie stanoviska.

  • Ďakujem pekne. Čím začať, lebo tu zaznelo toľko významných pripomienok, že ťažko k tomu niečo povedať?

    Pán Figeľ, toto je zákon z roku 1999, ktorý schválila Dzurindova vláda. Pravdepodobne ste zaň hlasovali aj vy. Pravdepodobne zaň hlasoval aj pán poslanec Lipšic. Neviem, či tu už bol aj Vilko Novotný. Možno aj on zaň hlasoval.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak vy nie. Zákon z roku 1999 hovoril, že významnou investíciou je stavba, ktorá má najmenej miliardu, je národohospodársky významná a vláda rozhodne, že je vo verejnom záujme. To platí stále doteraz aj teraz, ak bude schválený náš návrh.

    Tu zaznelo zo strany viacerých kolegov spochybňovanie verejného záujmu. Preboha, veď sa spamätajte. Dzurindova vláda mohla a Ficova vláda nemôže rozhodovať, čo je verejný záujem? Toto urobila Dzurindova vláda. A v tejto podobe to pretrvalo 14 rokov. V tejto podobe sa dalo vyvlastňovať, ak bolo treba, ak to splnilo podmienky, ak tam bola miliarda. Koľko takých vecí bolo? V roku 2005 do toho nabehlo, že to musí byť len veda. Výskum tam niekto vsunul. Sa ukázalo, že je to nefunkčné, preto to odtiaľ vypúšťame. Ale vraciame sa k tomu, čo ste schválili, vážení kolegovia, pred štrnástimi rokmi.

    Prosím vás neplašte tuto nových kolegov, pán poslanec Kuffa bude asi prvý, ktorý spácha rituálnu samovraždu. Veď vy skutočne navykladáte niečo, čo niektorí ľudia skutočne vezmú vážne. Vilo, tým, čo ty si vykladal, napĺňaš skutkovú podstatu šírenia poplašnej správy. Ty plašíš Košičanov, že budú mať urán pod nosom. No bodaj by ho vyťažili, nech tam nesvieti. Nech to niekde odvezú, preboha, a tak ďalej. To je strašenie. No ďakujem za dojemnú starostlivosť o mňa, to bolo celkom príjemné.

    Vážení kolegovia, je to vládny návrh zákona. Všetci ste tu nariekali, že by mal byť vládnym. Je to vládny návrh zákona, ktorý dala vláda pred 14 rokmi. Hej, je to vládny návrh zákona, takto bol schválený. Bol ušitý na podmienky Dzurindovej vlády. Nejako významne sa nemenil. Myslím si, že sa ale ani nejako významne nevyužíval.

    Väčšina takých trápnych pripomienok bola, až dojemne slzíte nad vyvlastňovaním. Ale my sa vo svojej novele zákona vyvlastňovania vôbec nedotýkame. Platí tu to, čo platí 14 rokov. My sa toho vôbec nedotýkame a toho ani sa nechceme dotýkať, ani sa nebudeme dotýkať v druhom čítaní, pretože je pripravený nový zákon.

    Ja súhlasím s tým, že vyvlastňovanie je vážna vec. Je pripravený vládny návrh zákona, ktorý je teda rozsahovo oveľa väčší ako pôvodný Dzurindov návrh trojstranový, naša novela má stranu a pol, je pripravený seriózny návrh zákona, ktorý je preddiskutovaný, pôjde do medzirezortného pripomienkového konania, bude daný do parlamentu alebo do vlády niekedy koncom roku, pre toho, kto o tom nevie, tak doplním tú informáciu, v súvislosti s novým zákonom, ktorý má sto strán, o územnom plánovaní a stavebnom konaní. Takisto k tomu sa robí nový zákon. A preto sa aj toho nedotýkam. Opakujem vám, vláda rozhodne vo verejnom záujme. A to platí 14 rokov. Čiže ak Dzurindova vláda mohla o tom rozhodnúť, môže o tom rozhodnúť aj Ficova vláda. Trošičku vážte slová, ktoré rozprávate.

    Padlo tu: „Veselo vyvlastňujete.“ Nič sa tu nemení. To sa mohlo robiť aj doteraz. Vyvlastňovalo sa, nevyvlastňovalo sa? Neviem.

    Niekoho trápi, že to bude J&T. Jasné. Mne je to úplne jedno, či to bude PENTA, J&T alebo Hlina et company.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, naopak, ja som s nikým nerozprával. A neviem, prečo pánovi Hlinovi tu ide o Jasnú. Keď tento zákon vznikol, keď ho Dzurindovci schválili, tak ešte o olympiáde ani v roku 2004, ani roku 2005 sa nechyrovalo. Čiže vtedy už takáto hlúposť nemohla nikoho napadnúť, aká tuná niekoho napadla, že to bude zneužité alebo využité, alebo použité, ale vo vašich slovách zneužité na olympiádu. Už sme počuli olympiáda, už sme počuli kasíno, už sme počuli ropovod, už sme počuli Jasná. Zajtra príde investor na Kysuce a povie, že tam postaví Disneyland, investuje 3 mld. korún, vytvorí 500 pracovných miest a vy poviete, že to bolo naňho šité. No gratulujem. Je to jasnozrivé.

    Ak niekto je ochotný investovať na Slovensku takúto sumu peňazí, vytvoriť pracovné miesta, vláda to uzná, veď, preboha, nedehonestujte vládu, dá ten štatút, že to je národohospodársky významná investícia a prizná mu štatút významnej investície, z čoho sa odvíjajú nejaké práva a povinnosti. Tak to na tú vládu nechajte. Veď tá vláda sa nevlúpala do Úradu vlády. Ona tam bola legálne zvolená a vykonáva moc, ktorú dostala od občanov.

  • Hlasy v sále.

  • Niekomu sa to páči, nepáči, prosím, SaS, trošku sa preberte. Neskáčte mi do reči, lebo vás nechám vyviesť, prosím vás, spamätajte sa.

    A zaujímavé bolo to, čo tu ste navykladali mnohí. Keby niekto urobil taký nejaký psychologický rozbor toho, čo ste tu navykladali, by ste sa čudovali, čo by vám z toho vyšlo, lebo platí: Podľa seba súdim teba. To, čoho sa sami bojíte, to, čo sami vymýšľate, nám v dobrej viere ani nenapadlo. Čistému všetko je čisté.

    Takže zopakujem, čo som povedal. Ak sú nejaké dobré nápady alebo je niekde nejaká pochybnosť, či to bude 300 či 400, či 200, či 500, to nie je podstatné, ak máme obavu, že je niečo nejednoznačné, môžeme to potvrdiť, poradíme sa s právnikmi, či existuje nejaký terminus technicus „trvalo udržateľný“, používa sa to bežne a vždy to vieme dať do zákona, tak tie trvalo udržateľné pracovné miesta. Ja s tým nemám problém. Dokonca ja to tak vnímam, že to tak je. Treba vedieť čítať zákony. Význam toho je, ak platí A a B a C, to, čo ste tu spochybňovali, stále je to v duchu toho, čo bolo napísané pred štrnástimi rokmi Dzurindovou vládou. Tak, prosím vás, nespochybňujte právo vlády rozhodnúť, či je niečo významnou investíciou, či je niečo národohospodársky významnou investíciou. A uvidíme to v druhom čítaní.

    Samozrejme, takýto zákon, aj keď je maličký, rozbúri mnohé vášne a určite veľa vecí sa objaví, mnoho pripomienok bude. Budeme sa snažiť nezasahovať ponad rámec zákona a akceptovať to, čo je rozumné, aby tento zákon v druhom čítaní prešiel. Ale sme ochotní akceptovať každú rozumnú pripomienku, ale prosím vás, držte sa toho, čo bolo schválené, a držte sa toho, čo navrhujeme, nie toho, čo by ste tam vy radi videli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k rozprave vyjadriť aj pani spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie je tomu tak.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 490, návrh na pridelenie má tlač alebo rozhodnutie č. 471.

    A na základe toho dávam teraz slovo poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o kľud v sále, kolegyne, kolegovia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť novelu zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa dopĺňa zároveň zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dovoľte mi na začiatok povedať teda súčasný stav, aký je, a vlastne čo touto novelou mienime urobiť a do akého stavu sa mienime dostať.

    V súčasnosti staré auto, ktoré už neexistuje, čiže neexistujúce auto, ktoré bolo možno v minulosti darované alebo odplatne predané niekomu a nebolo odhlásené, respektíve prehlásené na dopravnom inšpektoráte, nie je možné toto neexistujúce vozidlo žiadnym spôsobom, zákonným spôsobom, odhlásiť z evidencie. A preto prichádzajú možno aj po určitom období práve tým pôvodným vlastníkom exekučné príkazy od exekútorov a z poisťovní za nezaplatené povinné zákonné poistenie. Áno, v minulosti niektorí ľudia v dobrej viere darovali toto vozidlo. A to sa týka hlavne teda vozidiel, ktoré určite dávali na náhradné diely. Respektíve tí, ktorí nadobudli tieto vozidlá, ich neprihlásili na nové značky. A tomu pôvodnému majiteľovi prišli takéto exekúcie. Nie je možné v súčasnosti odhlásiť takéto neexistujúce vozidlo, ktorého možno nejakým spôsobom je ja neviem karoséria a tak ďalej niekde v prírode odhodená, respektíve tie náhradné diely sú použité do iných automobilov, aby bolo toto vozidlo odhlásené.

    Takáto podobná úprava tu už raz bola. A to bolo pri novom zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, kde takzvaná táto šrotová amnestia už určité obdobie bola do konca roku 2009. A vtedy ju využilo okolo 64 tisíc vlastníkov starých vozidiel. Aj v súčasnosti sú rôzne požiadavky a dotazy práve týchto vlastníkov neexistujúcich vozidiel, ktorí nemôžu toto neexistujúce vozidlo odhlásiť, čiže dať dole z evidenčného čísla. A naďalej im chodia. A musia podľa zákona platiť toto povinné zákonné poistenie, dokonca musia robiť aj tú povinnú zákonnú STK-čku, respektíve emisnú kontrolu každé dva roky. Táto novela umožňuje zákonným spôsobom odhlásiť toto neexistujúce vozidlo z evidencie. A tým pádom nebudú poisťovne exekvovať týchto pôvodných vlastníkov za nezaplatené zákonné povinné poistenie. Podľa informácií, ktoré máme z Policajného zboru, tak tých žiadostí alebo tých otázok, akým spôsobom sa to dá urobiť, je okolo 4 500, takýchto podnetov. A predpokladáme, že ich je oveľa viac. Čiže my umožníme touto novelou zákona toto vozidlo po splnení jednej podmienky, ktorú poviem o chvíľu, odhlásiť z evidencie na dopravnom inšpektoráte.

    Bola tu aj v minulosti snaha poslancov, to bolo v bývalom tom skrátenom volebnom období, takúto šrotovú amnestiu znova zaviesť. Len prezident to vrátil vtedy a nenašlo to teda ďalších 76 hlasov na to, aby to bolo opätovne schválené cez veto prezidenta.

    My do tejto novely dávame ďalšiu vec, ktorá hovorí o tom, že takéto neexistujúce vozidlo určitým spôsobom zaťažilo životné prostredie.

    A vkladáme tam jednu vec, že po zaplatení poplatku do Environmentálneho fondu v určitej výške, či je to tých 50, 100, respektíve 150 eur, záleží na tom, kedy bolo prvýkrát zaregistrované toto vozidlo do evidencie, obvodný úrad životného prostredia vydá potvrdenie, kde na základe tohto potvrdenia bude takéto neexistujúce vozidlo odhlásené z evidencie.

    Rozprávali sme aj s ďalšími ľuďmi z ministerstva vnútra, že v druhom čítaní by sme chceli oslobodiť od poplatkov za nevykonanú, samozrejme, STK-čku, respektíve emisnú kontrolu pri týchto neexistujúcich automobiloch, aby nebola vyrubená pokuta od obvodného úradu dopravy za to, že na týchto neexistujúcich vozidlách v minulosti nebola vykonaná STK-čka, respektíve emisná kontrola. Čiže aj takýmto spôsobom chceme týmto zábudlivcom nejakým spôsobom pomôcť zbaviť sa tých starých vozidiel, respektíve odhlásiť tieto vozidlá z evidencie.

    Toľko z mojej strany na úvod. Ak budú nejaké otázky v rozprave, tak určite budem na toto reagovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je ním pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 133 zo 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 73 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 471 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od poslanca Alojza Hlinu, ktorému týmto dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, vážený spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa kratučko naozaj k tejto veci. Ja som to chcel pri tom prvom poslaneckom návrhu vládnej strany povedať, ale poviem to teraz, že v zásade to asi funguje tak pre ľudí, že idú vládne, potom idú poslanecké návrhy z vládnej strany a potom v poslednom vagóne ideme my. Čiže tento luxus majú tuná páni. A majú aj luxus toho, že im to prejde a môžu sa venovať témam, ktoré sú všeobecne známe a ktoré, vieme, sú v excesii, by som povedal, takých drobných chýb, ktoré treba jednoznačne odstrániť. A výhodou vládnych poslancov je, že to môžu predložiť, prejde im to a zlížu celú smotanu, hej. To je proste úplne krásne. Ale ja nenariekam, neplačem, na to treba vyhrať voľby. Čiže ja to len konštatujem. Len chcel som, aby to zaznelo, hej, že aj mňa trebárs niektoré veci trápia. Ináč, keď vám prešli, pán kolega, mopedy, tak ja som mal tiež mopedy pripravené. Ja som ich stiahol, vy ste ich dali, vám prešli, mne by neprešli. Vám aj toto prejde. A prejdú vám aj vlečky a ku vlečkám nevystúpim, toto je ten druhý zákon, lebo tam som dokonca v konflikte záujmov, lebo ja tiež mám vlečku, ktorú nemám na značkách, tak budem úpenlivo čakať, ako to dopadne. Užívajte si ten luxus, ktorý máte, hej, že dobré veci vám prejdú. A ja, vidíte, nie som tak malicherný, že by som na to sypal síru. A ja to dokonca pochválim, pán kolega. Chválim vás, že ste si dali tú prácu. Ja by som si ju zbytočne dal, lebo mne by to neprešlo. A vás len pochválim, že ste to pripravili, že sa odstránia nedostatky, ktoré naozaj sú excesmi, aj tento zákon, aj ten ďalší. A potom nasledujeme my v poslednom vagóne, hej, s našimi návrhmi, o ktorých možno aj vy viete, že niektoré sú dobré. Ale nepoviete, ani čo by vás na kole drali. A to mi je ľúto. A to chcem teda avizovať a v zásade aj pripomenúť, čo som hovoril. Aj za seba budem hovoriť určite. Pokiaľ sa mi vy, vážení vládni poslanci, nevyjadríte k mojim predkladaným návrhom poslaneckým, tak urobím to, čo som urobil minule, to znamená, vždycky pred hlasovaním ho stiahnem. A to by som vrelo odporučil, lebo ideme my v poslednom vagóne o chvíľku, aj vám, našim teda kolegom z opozície, že pokiaľ nevydobyjeme od nich nejaký názor, lebo však oni ho nejaký majú, len hovoria ho tak pokútne a tu sa bojí niekto vystúpiť, tak to radšej stiahnime a príďme s tým znova, lebo tertium non datur. To znamená, že ich k tomu buď dokopeme, alebo nedokopeme, aby zaujali stanovisko, aby povedali, čo je zlé, prečo to nepodporia alebo prečo to podporia, ale nie teraz, hej, lebo ja vám poviem k predkladanej novele, ja ju podporím, lebo je dobrá. Aj tú druhú, tie vlečky skrátene vám podporím, lebo je dobrá. Aj za mopedy som zahlasoval preto, lebo boli dobré. Proste tak to funguje. Je mi ľúto, že vy za nič z toho, čo my budeme z posledného vagóna predkladať, nezahlasujete. Zdá sa, že inštrukcie sú jasné. To som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka je jedna. Hlási sa do nej pán poslanec Vašečka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Ja by som tiež chcel oceniť tento návrh zákona a pochváliť predkladateľov, teda aj pána poslanca Bašku a ďalších. Aj mne prišli k tomu rôzne podnety. A myslím si, že toto je vec, ako môžeme pomôcť ľuďom na Slovensku, ktorí majú úplne konkrétny reálny problém, ktorí sa snažia nejakým spôsobom napr. gazdovať alebo prevádzkovať iné činnosti. Je to dobrá vec. Tiež poviem, že tento zákon podporím. A tiež si myslím, že ak ide o konkrétne a reálne problémy ľudí, tak by naozaj mala ustúpiť nejaká politika, straníckosť, vládne opozičné zápasy, nielen z našej strany, ale aj z vašej strany. Môžeme sa hádať o nejakých systémových veľkých riešeniach, ale v takýchto veciach by naozaj by naozaj bolo dobré aj toho posledného vagóna byť veľkodušnými a byť grandmi a podporiť to. Takže to je taký apel. Pripájam sa k tomu, k pánu poslancovi Hlinovi. Ďakujem.

  • Teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústnej. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať, pán poslanec ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja naozaj len v krátkosti sa vyjadrím k tomu, čo povedali kolegovia v rozprave. Ja tiež som sa s týmito návrhmi počas tejto schôdze skoro dostal na koniec do toho posledného vagóna. Ja už čakám vlastne druhý týždeň, kedy prídeme na poradie. Tak musíme byť trpezliví. A možno prídeme s nejakým spoločným riešením ďalších zákonov, kde budeme spoločne podpísaní. Ak sú to reálne, dobré, racionálne návrhy, tak prečo by to nemohlo byť. Určite to privítam. A môžeme niečo také rozumné pripraviť. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme podľa schváleného programu prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 491, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 472.

    Dávam slovo opäť poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť novelu zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorým sa vlastne dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Ja poviem zasa na začiatku najskôr ten súčasný stav, ktorý je, a čo mienime teda zmeniť touto novelou zákona, ktorú spolu s kolegami predkladáme.

    V súčasnosti nie je možné z rôznych dôvodov prideliť evidenčné číslo, resp. to tzv. otypovanie, otypovanie, ktoré je potrebné na pridelenie evidenčného čísla rôznym vozidlám.

    A prišlo veľmi veľa dotazov na to na ministerstvo vnútra, ale aj mne, aby sme nejakým spôsobom vyriešili tie vozidlá, ktoré nemajú teda evidenčné číslo a nemôžu ho dostať z dôvodu toho, že nemajú technické osvedčenie vozidla, resp. toto technické osvedčenie vozidla je veľmi ťažké jednak z finančného hľadiska, ale aj z toho technického hľadiska vôbec dostať.

    My prichádzame s tou novelou zákona, že tie po domácky vyrobené rôzne vozidlá, či už sú to traktory, rôzne vlečky, ktoré majú občania, a nie je ich naozaj málo, ten odhad je niekde, keď máme tritisíc miest a obcí, určite medzi 20 až 30 pre jednu obec, čo sa týka týchto po domácky zhotovených traktorov a vlečiek, vlastne chcú nejakým spôsobom pri tých drobných lesných prácach, resp. poľnohospodárskych prácach vyjsť aj na miestne komunikácie, komunikácie III., II. a niekedy aj I. triedy, pretože v súčasnosti je to zakázané, pretože nemajú žiadne evidenčné číslo a sa aj tak trošku sťažovali, že niektorí policajti vlastne, samozrejme, plnili si svoju zákonnú povinnosť, dávali a mohli uložiť pokutu až do 500 eur za porušenie tohto zákona a mohli odobrať vodičský preukaz, tomu teda, samozrejme, kto mal vodičské oprávnenie až na dobu jedného roka.

    My touto novelou odstraňujeme a umožňujeme vlastne týmto malým roľníkom, ktorí používajú tieto po domácky vyrobené vozidlá, či už sú to traktory, rôzne prívesné vozíky, chodiť po cestách III. triedy miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách. A, samozrejme, ak dostanú títo vlastníci, ktorí žiadajú o to, aby tieto po domácky vyrobené vozidlá mohli chodiť po komunikáciách III. triedy, takúto značku, zvláštne evidenčné číslo s písmenom C za určitý poplatok, ktorý je v súčasnosti vo výške 33 eur na rok, ale sme sa bavili aj s ľuďmi na ministerstve vnútra, že tento poplatok 33 eur by mal byť až na dobu troch rokov, čiže 11 eur za takéto jedno zvláštne evidenčné číslo na rok nie je veľa v porovnaní s tým, že mohli dostať pokutu do 500 eur, resp. odobrať vodičský preukaz až po dobu jedného roka, ktorí používajú tieto vozidlá a budú ich používať už aj s týmto zvláštnym evidenčným číslom po komunikáciách III. triedy, miestnych a účelových komunikáciách, tým to bude umožnené. A keď dostanú takéto evidenčné číslo, dokonca môžu požiadať o výnimku, ktorá aj teraz v súčasnosti je, ak už budú mať takéto evidenčné číslo, používať tieto po domácky vyrobené vozidlá aj na komunikáciách II., resp. I. triedy a resp. za zníženej viditeľnosti. Samozrejme, v tej žiadosti budú musieť títo majitelia uviesť teda, komu to patrí. Ak má číslo motora alebo ak má VIN nejakej tej karosérie, teda toho podvozku, ktorý má po domácky vyrobený a ďalšie takéto veci, musí priložiť aj fotografie tohto vozidla, na ktoré žiada toto zvláštne evidenčné číslo, podotýkam, na dopravnom inšpektoráte, nie na obvodnom úrade dopravy. A vlastne tento dopravný inžinier po zvážení všetkých tých okolností, samozrejme, na komunikácie za zníženej viditeľnosti nepustí taký traktor po domácky vyrobený, ktorý nemá žiadne svetlá. Tento dopravný inžinier, policajt vlastne rozhodne, či mu toto zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno C, bude pridelené.

    Spomínal som už, že táto výnimka bude zadarmo, že nebude sa týkať správnych poplatkov. A chceme to stihnúť, ak teda aj parlament, aj pán prezident dá, aby ešte tá druhá časť tohoročnej sezóny bola chytená, aby to platilo niekedy po tom 15. júli, resp. od 1. augusta tohto roku.

    Čo sa týka ministerstva financií, nám povedalo, že teda keď tá výnimka bude oslobodená od správnych poplatkov, že to bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Nebude to mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože udelením tohto zvláštneho evidenčného čísla sa platí jediný poplatok, za pridelenie tohto zvláštneho evidenčného čísla, ktorý bude vo výške 33 eur. A bude platiť, teda v druhom čítaní to zmeníme, to rozšírenie až po dobu troch rokov, nie jedného roka.

    My sme to chceli všetko zjednodušiť, nechceli sme ísť v rámci zákona o správnom konaní, pretože si myslím, že to nie je potrebné, sú občania, ktorí používajú naozaj tie po domácky vyrobené vozidlá a používajú ich na týchto komunikáciách III., II., zriedkakedy komunikáciách I. triedy, len párkrát do roka.

    Dostal som aj otázku, či tam treba nejaké zákonné poistenie. Už v súčasnosti každá poisťovňa má aj určitý poistný produkt na tieto zvláštne evidenčné čísla. Takže tam nebude problém. A je to len na tom majiteľovi, aby sa sám chránil, že si to zákonné poistenie zaplatí, pretože môže dôjsť ku rôznym kolíziám.

    Čiže toľko na úvod. Ja sa teším na rozpravu. Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Mariánovi Kovačócymu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 491. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 472 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Hraško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážení kolegovia, kolegyne, pred chvíľkou sme tu mali dosť ostrú diskusiu na tému jedného zákona, naopak, teraz by som povedal, že je to veľmi príjemné.

    Ja by som chcel týmto poďakovať kolegovi Baškovi za takúto novelu zákona, ktorá pomôže rôznym skupinám ľudí.

    A chcel by som ešte poukázať na jednu skupinu ľudí, ktorým dokáže táto novela pomôcť. A to sú včelári, pretože, áno, týka sa to presne včelínov na kolesách, ktoré sú stavané na rôznych podvozkoch. A keďže nie sú vyrábané hromadne, každý si ich urobí svojsky, domácky. No a neviem si predstaviť, že by mal včelár dostať ŠPZ-ku. Okrem toho neviem, kto z vás je včelár. So včelím úľom sa musí narábať opatrne pri prevoze. Takže nemôže ísť ani nejakou extra veľkou rýchlosťou, preto nemusí ani spĺňať nejaké štandardy na brzdy a podobné záležitosti, pretože tam je iné nebezpečenstvo, a nie nebezpečenstvo nejakej zrážky.

    Len možno pri tých poplatkoch by som sa chcel ešte opýtať, či prípadne by sa to nedalo zapracovať, prípadne prejednať s ministerstvom financií, že včelár napr., po prvé, potrebuje prejsť možno aj komunikáciou I. triedy, či to nevadí, že len prejde, a potom bolo by fakt lepšie, keby ten poplatok bol, povedzme, na to dlhšie obdobie. A jemu ale pri tom prevoze toho pojazdného včelína, povedzme, dvakrát, trikrát za tú znášku z jedného územia na druhé územie možno aj by to bolo veľa. Takže len to dávam na zváženie, ale ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Pán poslanec Hraško bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Baška, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V zásade už len na chvíľku sa vyjadrím. V tej novele zákona vlastne je to vymyslené vlastne na týchto včelárov, ktorí ja neviem idú možno raz do roka z Oravy, hej, z Kysúc dole na južné Slovensko s tými včelínmi a potom na jeseň, možno na konci sezóny zase idú naspäť. Takže tam táto novela vlastne zahŕňa aj toto.

    A tá druhá vec, to sú tie poplatky, ako som spomínal. Tak ten poplatok bude až na obdobie troch rokov. Tak sme dohodnutí aj s ministerstvom vnútra. Čiže tých 11 eur za ten rok keď včelár zaplatí, tak je to lepšie, ako keby mal niekde tŕpnuť a platiť 500 eur policajtovi, respektíve mal mať odobratý vodičák na obdobie až jedného roka. Takže je to zakomponované a je vlastne v tejto novele aj toto.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nechce zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 456, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 428.

    V tejto chvíli dávam slovo poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prichádza s cieľom upraviť znenie predmetných ustanovení zákona so zreteľom na nový spôsob ustanovenia funkcie zástupcu starostu obce, zástupcu starostu mestskej časti a námestníka primátora v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice.

    Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov sa na navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Podľa doterajšej právnej úpravy je zástupca starostu menovaný priamo starostom. Účelom navrhovaného znenia je zmeniť spôsob ustanovenia zástupcu starostu do funkcie, konkrétne zástupca starostu bude volený obecným zastupiteľstvom. Zároveň sa ponecháva v navrhovanom znení oprávnenie starostu určiť v písomnom poverení poradie a rozsah zastupovania.

    Dôvodom tohto návrh zákona je predovšetkým skutočnosť, aby funkcia zástupcu starostu, ako aj námestníka primátora bola volená, čím sa v plnej miere uplatňuje princíp zastupiteľskej demokracie na rozdiel od doterajšieho spôsobu menovania starostom, respektíve primátorom. Jedná sa zároveň aj o zosúladenie spôsobu ustanovenia zástupcu na vyšších územných celkoch aj pri obciach a mestách.

    Ďakujem pekne a teším sa na diskusiu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Glendovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 456). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. apríla 2013 č. 428 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS pána poslanca Petra Osuského, ktorý sa však nenachádza v sále. Takže nemôže vystúpiť.

    Otváram teraz ústnu rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán spravodajca, záverečné slovo k rozprave? Chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie je tomu tak. Ďakujem. Sme si zavtipkovali.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 468, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 460.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, cieľom predkladanej právnej úpravy je riešiť nepresný a nejednotný výklad zákona v jeho terajšom znení v časti týkajúcej sa nevratných obalov na prepravu minerálnych olejov.

    V dnes platnom a účinnom zákone uvedené nevratné obaly a ich technické parametre sa riadia technickými normami, ktoré sú definované pre účely výroby a prepravy materiálov.

    Prepravované množstvo oleja je v súlade s medzinárodným štandardom zavedeným na konci ešte 19. storočia dokonca v oceľových sudoch v množstve 208 litrov, čo bolo vtedy odvedené do americkej normy v prepočte 55 galónov.

    Uvedené obaly v závislosti od vlastností náplní sa plnia však najviac do 90 až 98 % svojho hydraulického objemu. Veľkosť nevratného obalu preto vychádza z vlastností prepravovanej tekutiny, predovšetkým ide o bezpečnostnú rezervu, ktorá má slúžiť na riešenie rozpínavosti kvapaliny v objeme pri jej preprave.

    Poviem, čo tento návrh vlastne v praxi znamená. Legislatívna zmena, ktorú sme nedávno prijali, mala za cieľ získať väčšiu kontrolu nad veľkými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, ktorí obchodujú ja neviem v železničných alebo automobilových cisternách. Technickou chybou predkladateľa sa však stalo, že ak by sme to nechali v nepozmenenom tvare, tak by boli postihnutí vlastne malí obchodníci. To sú v praxi stovky malých autoservisov. Keď si idete vymeniť olej do autoservisu, tak vám ho nečapujú z jednolitrových plastových obalov, ale z 210 litrových sudov presným dávkovacím zariadením. A súčasný platný stav ukladá napríklad takýmto malým autoservisom, že musia sa registrovať na colnej správe ako obchodníci s minerálnymi olejmi, vyplniť kvantá všelijakých dotazníkov.

    Opakujem, toto ani nebol pôvodný úmysel predkladateľa pri tej právnej úprave, ktorú sme v minulosti schválili. Tým pôvodným úmyslom bolo vlastne mať kontrolu nad veľkými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, ktorí obchodujú buď v železničných, alebo v automobilových cisternách, nie v týchto 210 litrových sudoch.

    No ja si myslím, že táto predkladaná novela výrazne zamedzí znekvalitneniu podnikateľského prostredia, pretože pre tie stovky malých autoservisov by praxi potom to znamenalo, že by museli hlásiť na colnú správu dokonca aj identifikačné údaje obchodných partnerov. Čiže keď si vy pôjdete vymeniť olej do servisu so svojím vlastným autom, tak aj vás bude ten autoservis povinný nahlásiť na colnej správe, v čom sa asi zhodneme.

    Ešte raz zopakujem, toto nebol pôvodný úmysel zákonodarcu v tej doterajšej zmene v tej právnej úprave, ktorá dnes platí.

    Takže toto technické nedopatrenie rieši predložený návrh a verím, že pomôže zabrániť vlastne výraznému zhoršeniu podnikateľského prostredia, najmä pokiaľ ide už o spomínané stovky malých autoservisov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 19., dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 460 z 26. apríla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch. Návrh zákona má tlač 469, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 461.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môj úvod nebude dlhý, už aj z toho dôvodu, že tento návrh v mierne pozmenenej podobe predkladáme opakovane.

    Školské autobusy je systém dopravy detí na školské vyučovanie a zo školského vyučovania, prípadne na iné mimoškolské aktivity detí, ktorý funguje vo väčšine kultúrnych krajín.

    Tie dôvody, prečo si myslíme, že by sme to mali urobiť aj na Slovensku, sú tri. A poviem ich aj v tom poradí, ako vidím osobne priority, i keď chápem, že tá posledná, ktorú budem menovať, možno z pohľadu štátu je najzaujímavejšia.

    To prvé a najdôležitejšie vidím, že je to o bezpečnosti našich detí. Jednoducho v súčasnej situácii, tak ako je doprava, by som povedal, dnes už silná, mohutná a neraz ohrozujúca deti a malé deti, ktoré musia sa dopraviť do školy na školské vyučovanie, bezpečnosť sa mi zdá byť prvoradou, o ktorú by sme sa mali postarať. A je to systém práve školských autobusov, ktorý tomuto celkom iste pomôže. Mimochodom, jedno z najväčších previnení v doprave, ktoré u nás existuje, je, keď prejdete križovatku na červenú. Ale môžem vám povedať, že sú krajiny, kde existuje oveľa väčšie previnenie, väčší dopravný priestupok, ktorý znamená zadržanie a odobratie vodičského preukazu, ak vodič obchádza stojaci školský autobus, do ktorého deti nastupujú a z ktorého deti vystupujú. Ja si myslím, že to je o vzťahu k našim deťom.

    Druhý dôvod, ktorý pokladám tiež za veľmi dôležitý, je, že je naším záujmom, aby sme vytvorili naozaj slušné prostredie pre deti, tých, ktorí využívajú prímestskú dopravu z času načas aspoň, celkom iste vedia, čo tie deti neraz v tom autobuse musia zažiť, s akými ľuďmi sa tam stretávajú, a to hlavne v popoludňajších a neskorších hodinách, keď sa niektorí ľudia vracajú z práce. A sám mám skúsenosť, že 20 minút v autobuse len dýchanie stačilo na to, aby som mal pocit, že som už mierne zalkoholizovaný. A nehovorím o tom, čo si všetko tam môžu vypočuť. Ja si myslím, že aj toto je vážny dôvod, pre ktorý by sme to mali zaviesť.

    A tretí dôvod, ktorý z pohľadu štátu je zrejme významný, je ekonomický dôvod. A to je celkom iste pravdou, že sieť našich základných škôl v porovnaní s inými krajinami je príliš veľká, že existuje veľa malých škôl. A jednoducho je to motivačný systém, ktorý by mal pomôcť tomu, aby sa starostovia a obce rozhodli spájať školy, vytvárať strediskové školy, väčšie školy s tým, že bude postarané o deti, o ich dopravu do školy a zo školy. Ten systém, samozrejme, vyžaduje aj isté dotácie. A preto je tam aj povedané, akým spôsobom v priebehu piatich rokov by sa to zavádzalo so spoluúčasťou jednak obcí a samosprávy a spoluúčasťou štátu. Vzniká otázka, samozrejme, kto zaplatí potom prevádzku takých autobusov. V návrhu zákona je povedané, že náklady na dopravu môžu byť do výšky štandardného cestovného. A celkom iste poviete, no ale tak to možno bude treba dotovať. Len nevidím tu teraz v tejto chvíli pána župana zo Žiliny, pána Blanára, ale všetky autobusy, ktoré chodia v Žilinskom kraji majú veľký nápis, že cestovné je dotované z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja. Ja si myslím, že dotácia pre súkromnú firmu istým spôsobom je minimálne rovnocenná dotácii pre naše deti cez samosprávu. A je tu viacej starostov a povie vám niektorý z nich, že ak chcú mať spoj ja neviem o 7.30 alebo 7.15 hodine z obce, tak príde za niekým do práce. A povie: „Áno, ten spoj ti zriadime, ale pre nás je to nevýhodné, a teda prispej na ten spoj.“ Ja si myslím, že aj v tomto prípade by tie dotácie na prevádzku určite nepresiahli to, čo dnes dotujeme pri verejnej doprave. A tie výhody sú evidentné. Samozrejme, sú tam veci, o ktorých možno len polemizovať. Minule niekto tu diskutoval o tom, prečo majú byť žlté. Ja sa nebudem brániť, keď budú červené. Štandardne vo väčšine krajín sú žlté. ale toto nie je kľúčové. Kľúčové je, aby existoval bezpečný systém dopravy našich detí zo škôl a do škôl a jednoducho aby prostredie, ktoré takto vytvoríme, pre nich bolo priateľské a slušné.

    Toto sú tri hlavné dôvody, prečo takýto návrh zákona opakovane predkladáme.

    A chcem povedať, že keďže skúsenosť máme z poldruha roka, približne väčšina takýchto návrhov z opozície končí po prvom čítaní, ale musím povedať, že moje presvedčenie je, že myšlienka a nápad nepadá s autorom. To znamená, že pre mňa je podstatnejšie, ak tento nápad prijmete a podáte ho či už z pozície vlády alebo z vašej pozície vládnych poslancov. Ale pokladám za oveľa dôležitejšie ako úspech náš politický presadiť úspech pre vec, pre deti a pre ich bezpečnosť. Takže som presvedčený, že aj keby to teraz neprešlo, prekvapilo by ma, keby to prešlo do druhého čítania, veľmi príjemne, som presvedčený, že táto myšlienka nepadne a že raz sa jej, ak budete ďalej pri vláde, ujmete. Ďakujem. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Jane Žitňanskej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 469) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 72 zo 7. mája 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 461 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som so svojou spravodajskou informáciou a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Matovič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, hneď na úvod chcem povedať ako nultý bod, že nemám nič proti školským autobusom, len mám spojených pár otázok s nimi. To, čo mi chýba vo vašom návrhu, je aspoň približný odhad nákladov, lebo vlastne tak ako to je napísané, tak mi pripadá, že teoreticky môžeme prijať zákon a vlastne tie bohatšie školy si požiadajú o to ministerstvo, peniažky sa minú možno a tie chudobné možno nebudú mať peniažky na školský autobus. Nie je tam žiaden kľúč na to, akým spôsobom by sa peniaze prideľovali, ani teda vlastne odhad, keď chceme byť zodpovední v čase konsolidácie verejných financií, a čoby to stálo.

    Druhá vec, tá druhá otázka, ktorú mám, je, že úplne nerozumiem tomu, prečo predkladáte tento návrh zákona iba vtedy, keď nevládnete. Pokiaľ si dobre pamätám, v predošlom volebnom období ste tento návrh nepredkladali, vtedy, keď ste boli vlastne pri vláde. Pokiaľ si dobre pamätám, opravte ma, ak sa mýlim, myslím si, že ani ste o tom návrhu nijako nehovorili. A zdá sa mi, že to nebolo ani súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ale tak možno sa mýlim. Ale každopádne vy ako poslanec ste ho nepredkladali. A to mi pripadá také zvláštne, že vlastne mám nejakú agendu iba vtedy, keď som v opozícii, ale vtedy, keď mám možnosť to urobiť, tak vtedy si za tým návrhom nestojím.

    A potom už iba naozaj kamarátsky. Keď už recyklujete nejaký starý návrh, tak si pozrite, ako sa dnes volá ministerstvo. Máte napísané ministerstvo školstva, vedy, športu a mládeže v návrhu zákona. Také ministerstvo na Slovensku dnes neexistuje. Dnes sa ministerstvo volá ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, nič v zlom.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Fronc, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán kolega Matovič odišiel von, ale ja mu odpoviem aj tak. Však, nakoniec, slušnosť káže, aby som mu odpovedal, na všetky tri veci.

    Prvá vec. Za tú chybu, ktorú spomenul, ak vznikla, sa ospravedlňujem. Stalo sa to tým, že práve v tom čase som mal istú zdravotnú príhodu a už som niektoré veci možno nedotiahol. Ale chyba sa stala, ospravedlňujem sa, čo sa týka názvu ministerstva.

    Druhé, čo sa týka financií. Neviem, či si pán kolega Matovič prečítal aj detailnejšie dôvodovú správu, kde je jasne povedané, akým spôsobom sa budú vytvárať peniaze, koľko to bude stáť, 35 mil. eur v priebehu piatich rokov, pričom sa budú podieľať na tom jednou tretinou samospráva, dvoma tretinami zriaďovateľ. Je to nárok na štátny rozpočet a samosprávu, ale v období piatich rokov postupne rozložený na vytvorenie primárnej siete školských autobusov. Čiže to nie je ako krok, ktorý by mal naraz veľmi zaťažiť štátny rozpočet. A súčasne, aby to zaťaženie štátneho rozpočtu, samozrejme, nebolo tohto roku, je upravená aj účinnosť tohto zákona, to znamená, platila by až od nového fiškálneho roku, teda od 1. januára 2014. Čiže to je k tej druhej poznámke.

    A tretia poznámka. Musím povedať, že pán kolega Matovič si asi nepozrel dobre programové vyhlásenie vlády, lebo na moju žiadosť a žiadosť Kresťanskodemokratického hnutia sme presadili do programového vyhlásenia vlády zriadenie systému školských autobusov. Čiže nebol dôvod, aby som to v tej chvíli predkladal ja ako poslanec, bola to súčasť programového vyhlásenia vlády. Za to, že tá vláda sa veľmi rýchlo rozpadla a skončila tak, ako skončila, a nestihla to urobiť, by si mohol trošku nasypať popol na hlavu aj kolega Matovič. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 470, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 462.

    Dávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, zakotvuje obciam najneskôr 15 dní pred dňom volieb doručiť zoznam kandidátov voličom samosprávneho kraja.

    Dnes platný zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov neustanovuje povinnosť obce zabezpečiť doručenie zoznamu kandidátov každému voličovi samosprávneho kraja, ukladá iba povinnosť uverejniť zoznam kandidátov spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 15 pred dňom konania volieb.

    Aktívne využitie volebného práva je najzákladnejšou formou účasti občana na riadení verejného života. Zaručuje to Ústava Slovenskej republiky v článku 30: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“ Podľa odkazu ústavy výkon volebného práva ustanoví zákon. A v prípade volieb do vyšších územných celkov je to zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov.

    Voliči priamo rozhodujú o tvorbe zastupiteľského orgánu vyššieho územného celku, a tak sa zúčastňujú na riadení verejného života samosprávneho kraja. Podstata priamosti spočíva v tom, že volič sa zúčastňuje na voľbách osobne, bez sprostredkovateľa a vo vyhradenom priestore upravuje hlasovacie lístky. Pre uplatnenie tohto mechanizmu je žiaduce, aby sa volič oboznámil so zoznamom kandidátov v stanovenej lehote pred dňom volieb a rozhodol sa pre konkrétnu voľbu skôr ako v deň volieb za plentou vo vyhradenom priestore. Možnosť oboznámiť sa so zoznamom kandidátov uverejneným spôsobom v mieste obvyklým v zákonom určenej lehote je podľa nášho názoru nepostačujúce a veľmi často z rôznych dôvodov aj nemožné.

    Uplatnenie práva voliča zoznámiť sa v primeranom čase so zoznamom kandidátov spôsobom, ktorý mu zabezpečí včas sa rozhodovať o svojej voľbe, je nadradené nad argumentáciu ekonomických dôvodov pre zvýšené finančné výdavky verejnej správy po prijatí navrhovanej zmeny zákona.

    Tento návrh novely zákona upravuje podmienky výkonu volebného práva podobne, ako to ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo zákon o voľbách do Európskeho parlamentu.

    Pre tento návrh zákona, pre túto zmenu sme sa rozhodli na základe iniciatívy alebo upozornenia občanov. Priznám sa, že nebol to náš vlastný nápad, ale bol to nápad, podnet občanov, ktorí nás žiadali a prosili, boli to najmä starší alebo postihnutí občania, že chcú sa takýmto spôsobom zúčastniť na voľbách aj do orgánov samosprávnych krajov, ako sa zúčastňujú na voľbách do parlamentu, že majú možnosť v danej určenej dopredu lehote včas, doma, v pohodlí domova si preštudovať zoznam kandidátov. Táto pripomienka občanov stojí za to, aby sme si ju všimli, preto sme to pretransformovali do tejto novely, ktorú predkladáme. A z tohto dôvodu vás prosím, aby ste túto novelu podporili. Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Pavlovi Zajacovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 470). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na to, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 462 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku a zároveň vám dávam ako spravodajcovi slovo na vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, voľby do vyšších územných celkov, ktoré už budú tohto roku štvrté v poradí, sú veľmi dôležitými voľbami pre jednotlivé regióny Slovenska. A sú to pravdepodobne, ak sa nemýlim, teda jediné voľby, kde občania voliči nedostanú domov zoznam kandidátov už pred samotným aktom volieb. Všetci poznajú tí z nás, čo chodia voliť v týchto voľbách situáciu, keď pred voľbami občania dostávajú kopu materiálov, kopu letákov o jednotlivých kandidátoch a jednotlivých politických stranách, ale občan nikdy nedostane kompletný zoznam kandidátov. Potom volič príde do volebnej miestnosti, zoberie si hlasovací lístok, ide do vyhradeného miesta za plentu a tam v tom malom priestore odrazu zistí, že tých kandidátov je 70, 80, 90, sú okresy, kde je ich aj viacej. A odrazu aj vie koho chce voliť. A odrazu si uvedomí, že má problém tých piatich-šiestich ľudí, ktorých chce voliť, nájsť. Tí jednotliví kandidáti sú malými písmenami napísaní. A odrazu v tej úzkosti, ktorá voliča možno aj prepadne, volič niekedy sa pomýli, niekedy nenájde všetkých kandidátov, niekedy až po voľbe zistí, že kandidát, ktorého by aj chcel voliť, vlastne sa uchádzal, preto, že mu domov neposlal nejaký volebný leták. Takže myslím si, a pani navrhovateľka to povedala správne, hlavne starší ľudia by veľmi radi privítali takýto zoznam kandidátov už pred samotnými voľbami, aby v pokoji doma mohli si prejsť všetkých kandidátov, aby si mohli vybrať svojich kandidátov a potom za tou plentou vo volebnej miestnosti nemusela ich prepadať tá úzkosť a boli už dopredu doma rozhodnutí, koho idú voliť. Toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    V tejto chvíli sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Abrhan je jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že tento návrh zákona bol dostatočne odôvodnený pani poslankyňou Gibalovou, predkladateľkou.

    Chcel by som zvýrazniť len jeden moment, v ktorom môže tento návrh zákona nám spoločne pomôcť. A to je moment volebnej účasti vo voľbách do vyšších územných celkov. Je všeobecne známe, že pri týchto voľbách je pomerne nízka volebná účasť. A preto aj takýto dokument ak by voliči dostali domov, ak by voliči doma mohli sa rozhodovať a vyberať si vlastne zo všetkých kandidátov, tak môže byť aj určitou motiváciou pre to, aby sa týchto volieb zúčastnili. Čiže chcel by som zvýrazniť aj tento moment motivácie pre účasť vo voľbách do vyšších územných celkov. Tak preto by som poprosil o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ja len chcem poďakovať rečníkom za doplňujúce informácie alebo postrehy. A ešte raz chcem zopakovať a zdôrazniť to, čo povedal pán poslanec Abrhan. Je to tiež vhodné na zváženie, je to apolitický návrh, pomôže to všetkým a uľahčíme tým ľuďom rozhodovanie a možno aj niekedy také zmätkovanie pri voľbách do samosprávnych krajov, keď to nemajú dopredu naozaj jasné, až v tom momente za plentou vidia prvýkrát, niektorí, zoznam kandidátov, ktorých si majú zvoliť. Je to aj také veľkorysé gesto voči občanom. A preto vás prosím o podporu tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Spravodajca nechce zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 472, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 463.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Uhliarikovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tohto zákona je rozšírenie mechanizmu, ktorý platí od roku 2011. A tento mechanizmus bol v histórii Slovenskej republiky alebo teda zdravotníctva na Slovensku použitý prvýkrát.

    Je to mechanizmus, ktorým zdravotné poisťovne vracajú sociálne odkázaným skupinám, v tomto prípade dôchodcom a zdravotne ťažko postihnutým časť peňazí, ktoré venovali na doplatky.

    Tento mechanizmus nie je slovenským unikátom, nie je to nič, čo by nebolo bežné. Žiaľ, na Slovensku sme k tomu pristúpili až relatívne neskoro, v roku 2011.

    O potrebnosti takéhoto mechanizmu hovorí a svedčí aj fakt, že táto vláda a súčasné ministerstvo zdravotníctva s týmto mechanizmom ani s týmto zákonom nič neurobili a naozaj chráni tento mechanizmus, tie skupiny obyvateľstva, ktoré to najviac potrebujú.

    Cieľom tohto zákona, ktorý teraz predkladám, je rozšírenie okruhu osôb, ktoré dostanú alebo by mohli dostať vrátené doplatky alebo časť doplatkov, ktoré zaplatia zdravotným poisťovniam.

    Vieme, že súčasná ekonomická situácia našich občanov, práve tých, ktorí majú hlbšie do vrecka, a práve tých, ktorí žijú z relatívne malých peňazí, nie je dobrá. Čím je človek starší, to znamená, v tomto prípade sú to dôchodcovia, dožíva sa vyššieho veku, tým, samozrejme, má aj väčší výskyt ochorení. Keďže má väčší výskyt ochorení, tak musí užívať viac liekov. Keďže musí užívať viac liekov, tak musí zo svojich peňazí, ktorých nemá veľa, dávať na tieto lieky doplatky. Nechcem použiť slovo kríza, ale vzhľadom na súčasnú situáciu, ekonomickú, týchto osôb a týchto skupín obyvateľstva v Slovenskej republike si myslím, že je dobré, aby tento zákon sa rozšíril.

    Ako som na začiatku povedal, o potrebnosti takejto spolupatričnosti a solidarity s tými, čo to najviac potrebujú, nepochybuje ani strana SMER, ani súčasné ministerstvo zdravotníctva.

    Nie je to, ako som hovoril na začiatku, unikátne na Slovensku a bežne sa tento mechanizmus používa v iných vyspelých európskych krajinách.

    My sme pred dvoma rokmi si za vzor zobrali Českú republiku, ktorá vlastne ako prvá zo stredoeurópskych krajín tento systém vracania doplatkov použila. Ten systém je zdokonalený v tom, že pacienti v Českej republike si musia zbierať ústrižky z lekárne a tie musia posielať do zdravotnej poisťovne a následne až za jeden mesiac zdravotná poisťovňa im vráti peniaze. Slovenský systém je lepší v tom, že pacienti nemusia zbierať účty z registračnej pokladnice, ale hneď im zdravotná poisťovňa na základe vykázaných receptov pošle peniaze na ich účet alebo poštovou poukážkou domov. Pani predsedajúca, ja budem dlhšie hovoriť, tak neviem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Je 17.00 hodín, budeme pokračovať hlasovaním, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem prestávku, o 17.02 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás o koncentráciu a registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Kolesík uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012. Je to tlač 434.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili siedmi páni poslanci. Jeden z nich, pán poslanec Dzurinda, podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 bolo za, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh uznesenia.

    Ďalej.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Dzurindu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 74 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Kučerová uvedie hlasovanie v druhom a treťom čítaní o

    zákone z 21. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Je to tlač 535.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienke prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Rokujeme o vrátenom zákone.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A ešte jedno hlasovanie na záver.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválenej pripomienky s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Po opätovnom prerokovaní sme schválili vrátenú prezidentom Slovenskej republiky novelu zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov(tlač 465).

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, z toho pán poslanec Poliačik dvakrát. A boli podané dva procedurálne návrhy.

    Prvý procedurálny návrh podali rovnaký traja poslanci, a to pán Poliačik, pán poslanec Novotný a pán podpredseda Figeľ. A to je procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, budeme teraz hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Poliačika, ktorý dal návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť zákon na dopracovanie navrhovateľom.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme neschválili ani jeden procedurálny návrh, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 60 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 89 bolo za, 28 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(tlač 490).

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil iba pán poslanec Hlina, ktorý však nepodal žiaden procedurálny návrh, a preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných,109 za, 30 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných,132 bolo za, 7 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov(tlač 491).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil pán poslanec Hraško, avšak tento nepodal žiadny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade v rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 bolo za, 3 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Glenda uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(tlač 456).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 za, 26 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Matovič uvedie hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Je to tlač 468.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 460 z 26. apríla 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Jana Žitňanská uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch. Je to tlač 469.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny procedurálny návrh, v súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 66 za, 2 proti, 70 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme rokovať ďalej o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Zajac uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 470.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, nepodali žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 64 za, 71 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda výboru Šebej, procedurálny návrh máte?

  • To je omyl.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.25 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní, pokračujeme v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána navrhovateľa, aby ešte ukončil uvedenie svojho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Budem pokračovať v rozprave a v návrhu na novelu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pred hlasovaním sme hovorili o tom, že tento zákon zavádza tým, ktorí to najviac potrebujú, a tým, ktorí naozaj majú v dnešnej situácií relatívne ťažký život, tak aspoň sčasti rieši tým ťažkú finančnú situáciu tým, že sa im vracia časť doplatkov a zdravotné poisťovne vracajú časť doplatkov týmto skupinám obyvateľstva. Môj návrh hovorí o tom alebo navrhuje, aby sa tieto skupiny obyvateľstva rozšírili. Pre vašu informáciu, zdravotné poisťovne v roku 2012 vyplatili na doplatkoch na lieky 124 068 osobám celkovú sumu vyše 2,3 milióna eur. Z pohľadu celkových výdavkov na zdravotníctvo sa možno zdá táto suma nie vysoká. Na druhú stranu nechcem a nemôžem, samozrejme, tu menovať pacientov, ktorí dostali jednotlivé sumy, ale môžem vám povedať, že boli to sumy v priemere okolo 15 eur a niektorí pacienti dostali sumy 50 – 60 eur. Keď si predstavíme, že pôvodný zákon je nastavený na systém, že dôchodca dostane tie peniaze vtedy, keď má dôchodok vo výške polovice priemernej mzdy, v súčasnosti to je zhruba 350 eur, tak pre neho vrátenie doplatku vo výške okolo 15 – 20, niekedy 30 eur je skutočne signifikantný peniaz. A mám listy aj poisťovní, ktoré pacientom vracajú, tak mám informácie z poisťovní, že tí pacienti, ktorí to využívajú alebo ktorým boli vrátené tieto doplatky, to veľmi oceňujú.

    Mojím cieľom bolo od začiatku zvyšovať počet osôb, nie to obmedziť len na dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, ktorí budú mať nárok na vrátenie peňazí. Toto ale si môže dovoliť krajina alebo systém zdravotníctva, keď naozaj je peňazí dostatok. Preto sme začali v roku 2011 s osobami a so skupinou občanov len dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutými. Po novom alebo teda v prípade, že sa tento môj návrh ujme, by zdravotné poisťovne mohli vrátiť peniaze približne 240 000 osobám, ktorým by vyplatili okolo 4,3 milióna eur. Táto novela, by plnila aj funkciu zákona, ktorý znižuje zisk zdravotných poisťovní, pretože tieto peniaze by, samozrejme, vyplatili zdravotné poisťovne zo svojho zisku.

    Ja chcem apelovať aj z tohto miesta na ministerku zdravotníctva, ktorá má zámer vyplatiť stovky miliónov eur akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, kde sa hovorí o sume okolo 400 miliónov – 500 miliónov eur. A teraz som povedal, že 240 000 osobám by tento zákon mohol pomôcť a zdravotné poisťovne zo svojho zisku by zaplatili 4,3 milióna eur. A 4,3 milióna eur je jedno promile z toho alebo 0,01 % z toho, ktoré ministerstvo uvažuje vyplatiť akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. Štyri milióny eur nie je ani 10 hodín z celého roka 365 dní, ktoré Slovensko dáva na zdravotnú starostlivosť. Na zdravotnú starostlivosť sa na Slovensku, len pre vašu informáciu, zhruba spotrebujú ročne okolo štyri miliardy eur. Myslím si, že títo ľudia si zaslúžia takúto istotu. Myslím si, že títo ľudia, ktorí sú skutočne z tých chudobnejších, by tieto peniaze veľmi ocenili.

    Základom tejto novely, ktorá je podľa môjho názoru a názoru aj mnohých odborníkov v prospech pacientov, pretože tým sa vracajú peniaze za doplatky, je rozšírenie ochranného limitu na lieky. Dnes zaplatia na doplatkoch na lieky zdravotne postihnutí pacienti maximálne 30 eur, to je z pôvodného, už platného zákona, a dôchodcovia maximálne 45 eur za štvrťrok. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Okruh osôb, na ktoré sa bude vzťahovať limit doplatkov, ktoré by zaplatili maximálne 45 eur, sa v mojom návrhu rozširuje o ďalšie osoby. Sú to osoby, ktoré sú poberateľom vdovského dôchodku, vdoveckého alebo sirotského dôchodku, poberateľom rodičovského príspevku a peňažného príspevku za opatrovanie, osoby, ktoré sa celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov, osoby, ktoré opatrujú fyzickú osobu so zdravotne ťažkým postihnutím, osoby, ktoré opatrujú blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadeniach sociálnych služieb, osoby, ktoré poberajú dávku hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke hmotnej núdzi a osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Myslím si, že tieto skupiny osôb skutočne, tak ako som ich prečítal, vidím tu pani Tomanovú, vidím tu naozaj ľudí, ktorí sa venujú dlhodobo sociálnej problematike, myslím si, sú to naozaj osoby, ktoré sú z kategórie osôb, ktoré potrebujú každú korunu alebo respektíve dnes každé euro. V platnosti zostáva to, že doplatok poisťovňa preplatí v tom prípade, ak pôjde o úhradu za najlacnejší generický liek, aby sa, samozrejme, zabránilo zneužitiu limitu spoluúčasti, prípadne jeho prestaveniu, myslím teraz pacienta, z lacnejšej alternatívy na drahšiu liečbu pri použití rovnakých účinných látok. Takýto mechanizmus je platný aj v zákone, ktorý platí, takýto mechanizmus je platný aj v okolitých krajinách.

    Do limitu spoluúčasti sa naďalej nebudú počítať lieky s nízkou mierou úhrady zo strany zdravotnej poisťovne, ktoré majú úhradu menšiu ako 75 % z maximálnej ceny, napríklad, pre vašu informáciu, rôzne kvapky, lieky na bolesti hlavy, prípadne podporná terapia, ktoré neslúžia na liečbu, ale na zmiernenie príznakov. Ten celý môj návrh vlastne vychádza z toho, aby boli podporení chronicky chorí, ktorí vlastne dlhodobo užívajú lieky a ktorí v podstate dlhodobo musia dávať peniaze na zdravotnú starostlivosť alebo na lieky. Limity na doplatky na lieky sa doteraz nevzťahovali na ľudí, ktorí majú príjem podliehajúci dani z príjmov okrem príjmu z dohôd, a ľudí s dôchodkom vyšším ako 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. V pôvodnom návrhu nebolo však jasné, či sa to vzťahuje na každý jednotlivý dôchodok. Preto chcem, aby sa v záujme jednoznačnosti, aj pôvodného zákona uviedlo, že sa spočítajú všetky dôchodky a porovnajú sa s navrhovanou sumou 100 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. To znamená, pre rok 2013 sa bude počítať suma 786 eur mesačne, teda priemerná mzda z roku 2011.

    Prijatie návrhu zákona, ktorým sa mení aj zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., nezaťaží štátny rozpočet, zaťaží rozpočty zdravotných poisťovní, opakujem, ktoré budú musieť tieto peniaze pacientom a ľuďom, občanom zaplatiť zo svojho zisku.

    Cieľom tejto novely je pomôcť ľuďom, ktorí sú nízko príjmoví a majú vyššiu spotrebu liekov.

    V momentálnej situácii v čase zvyšujúcej sa nezamestnanosti by bolo schválenie tejto novely pozitívnym krokom a pozitívnym príkladom, ako sa štát stará o svojich poistencov, o svojich občanov, a pozitívnym príkladom solidarity s tými, ktorí to najviac potrebujú. Išlo by o nie zanedbateľnú pomoc pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva na úkor ziskov zdravotných poisťovní. Aj za tieto skupiny vám za schválenie zákona vopred ďakujem. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom je pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu v prvom čítaní. Uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený za spravodajcu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi teda, aby som ako určený spravodajca výboru podal nasledujúcu informáciu.

    Predmetný poslanecký návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Na základe predloženého návrhu zákona predložený návrh nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy.

    Na základe oprávnení, ktoré mi z rokovacieho poriadku vyplývajú ako spravodajcovi, odporučím po rozprave prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 463 budem odporúčať, aby predložený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo v termíne do 30 dní a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor v termíne do 32 dní.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa ešte, kto má záujem o rozpravu? Nikto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže len pán spravodajca sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes budeme rokovať o poslaneckom návrhu zákona, ktorý je, myslím, zaujímavý. A je takým logickým pokračovaním procesu, ktorý začal niekedy v roku 2010 a pokračoval potom jednou aj druhou novelizáciou predmetných zdravotníckych návrhov zákona.

    Prečo ho považujem za zaujímavý a potrebný zákon, prečo to opatrenie, ktoré sa pán navrhovateľ teraz snaží rozšíriť na širší okruh osôb, považujem za správny návrh. Jednak hneď na úvod si treba povedať, čo je cieľom zdravotníctva. Málokedy o tom hovoríme, lebo väčšinou potom diskutujeme o konkrétnych ustanoveniach, ale možno niekedy pre zopakovanie to je potrebné povedať. Cieľom zdravotníctva je zlepšovať zdravotný stav ľudí, zvyšovať spokojnosť ľudí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nielen pacientov, ale aj zdravotníkov a, čo je najdôležitejšie, ochrániť ľudí pred vysokými doplatkami a poplatkami v zdravotníctve. Preto máme poistný systém, preto je poistný systém vo vyspelej Európe, aby chránil ľudí pred katastrofickými nákladmi, ktoré by vznikli, ak by ochoreli a nemali poistku. Faktom ale je, že trendom, ktorý zachytávame na Slovensku v ostatných rokoch, je také plazivé a nenápadné zvyšovanie doplatkov a poplatkov v zdravotníctve. Pri diskusii o zdravotníckych vládnych návrhoch zákona som už na tejto schôdzi o tom hovoril. Odhad hovorí, že zhruba jedna pätina všetkých peňazí, ktoré reálne minieme v jednom kalendárnom roku v zdravotníctve, pochádza z hotovostných platieb pacientov. To je strašne veľa peňazí, 20-percentná spoluúčasť je tu aj na vyspelú Európu v porovnaní s krajinami vyspelej Európy veľmi vysoká spoluúčasť.

    V roku 2010 som pochodil množstvo polikliník a nemocníc ešte pred voľbami v roku 2010 a urobil som si taký zaujímavý prieskum. Pýtal som sa ľudí, čo ich najviac trápi v zdravotníctve. Nesklamem vás, naozaj na prvom mieste boli doplatky a poplatky, drahé lieky a vysoké doplatky za ne, ale aj nezrozumiteľné poplatky u lekára, ktorým nerozumejú pacienti, prečo ich platia. U jedného lekára platia za infúziu tri eurá, u druhého lekára neplatia nič a u iného lekára o chodbu nižšie platia desať eur. Nebola na to odpoveď. Samozrejme, riešení je mnoho. A nejdem vás teraz v túto pokročilú, už skoro večernú hodinu zabávať týmito riešeniami, chcem len povedať, že my sme vtedy aj do nášho programu SDKÚ – DS v roku 2010 navrhli jedno riešenie. Veľmi jednoducho sa volalo „desať eur a ani o cent viac“. To bolo riešenie, cieľom ktorého bolo určiť určitý limit spoluúčasti. To znamená určiť, koľko môžu ľudia doplácať v hotovosti a čo by už nemalo byť tolerované zo strany zdravotníckeho systému a čo by malo tým pacientom byť už následne refundované. Samozrejme, vtedy sme uvažovali o všetkých doplatkoch a všetkých poplatkoch v celom rezorte zdravotníctva, pričom znovu mám množstvo technických nuáns, ak by sme to chceli takto realizovať, lebo to prvé, čo by bolo dôležité, by sme si mali povedať, že za čo vlastne ľudia tie poplatky u lekára platia, lebo dnes sa tvárime, že oni tam vlastne neplatia. Tam oni neplatia, ale vlastne platia.

    Čiže prvá vec, čo by sme mali urobiť, je naozaj zadefinovať, čo je rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia, na čo majú ľudia nárok z verejného zdravotného poistenia a čo sú poplatky a doplatky, ktoré je možné v zdravotníctve pri čerpaní zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia vyberať od pacientov. A na to je potom možné stanoviť nejaký limit pre určité skupiny nízkopríjmových ľudí alebo sociálne ohrozených ľudí. Takže o tom bolo to riešenie „desať eur a ani o cent viac“ z roku 2010“. Ja som veľmi rád, že sa nám ho podarilo posunúť do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde sa toto riešenie už objavilo, teda že uvažuje vláda o tom, že počas štvorročného funkčného obdobia zrealizuje limit na spoluúčasť, aj keď už to bolo trošku v oklieštenejšej forme. Týkalo sa to len doplatkov za lieky predpísané na recept.

    Ako už navrhovateľ tohto zákona pán poslanec Uhliarik o tom hovoril , k riešeniu realizácie limitu na spoluúčasť došlo veľmi rýchlo. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré viedol pán poslanec, v tom čase predložilo najskôr novelu zákona o rozsahu čiže novelu zákona č. 577/2004 Z. z., ktorá zaviedla limit na spoluúčasť, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2011. Následne potom pri schvaľovaní nových liekových zákonov bol schválený zákon o rozsahu úhrady liekov, ktorý tiež predkladalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré vtedy viedol pán poslanec Uhliarik. A tento návrh zákona prevzal zo zákona o rozsahu kapitolu o limite spoluúčasti, ktorú zároveň trochu rozšíril, čiže ten limit spoluúčasti na doplatkoch za lieky trochu rozšíril. Ako to v praxi funguje? Prvá poznámka, funguje to dobre, druhá poznámka, neboli s tým žiadne aplikačné problémy, tretia poznámka, týka sa to zdravotne ťažko postihnutých a dôchodcov, ktorí majú kvartálne, teda za štvrťrok určitý limit spoluúčasti na doplatkoch za lieky. V prípade dôchodcov je to 45 eur za kvartál, za tri mesiace, v prípade zdravotne ťažko postihnutých je to 30 eur za kvartál, teda za tri mesiace, s tým, že dôchodca alebo zdravotne ťažko postihnutý človek s tým nemá vôbec žiadne problémy, nemusí si nič merať a ukladať, pretože, samozrejme, pre kontrolu by si mal odložil bločky z lekárne, ale to je len pre kontrolu, nenastal tu vôbec žiaden problém zatiaľ, že by zdravotné poisťovne nesplnili to, čo splniť majú. Zdravotná poisťovňa, skrátka, vie, aké lieky sú predpísané pre jej poistenca. Vie na základe kategorizácie, aké sú výšky doplatkov, čiže presne vie spočítať, koľko vyčerpal daný pacient za tri mesiace liekov, koľko to stálo zdravotnú poisťovňu a následne koľko doplácal pacient. To vieme úplne presne. Zdravotná poisťovňa to vie veľmi presne vyčísliť. A ten limit spoluúčasti funguje tak, že sa počíta nie doplatok aktuálne predpísaného lieku, ale doplatok lieku s najnižším doplatkom s rovnakou účinnou látkou, čiže počíta sa doplatok u najlacnejšieho generika. Úplne jednoducho to poviem. Funguje to dobre.

    To, že pán poslanec Uhliarik dnes prichádza s rozšírením limitu spoluúčasti, považujem za správny a rozumný krok. Je to, hovorím to teraz kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, veľmi sociálny návrh zákona, ktorý naozaj pomôže ľuďom, ktorí sú nízkopríjmoví. Ja ich nebudem menovať, pán navrhovateľ vymenoval všetky tie kategórie. Naozaj je to pomoc tým, ktorí užívajú veľa liekov, ktorí sú chronicky chorí a ktorí majú nízky príjem. Pre tých je rozšírenie limitu spoluúčasti na ďalšie kategórie veľmi dobrá správa. Automaticky každý kvartál, keď to zdravotná poisťovňa spočíta, vráti im tie peniažky buď na účet, alebo poštovou poukážkou veľmi elegantným spôsobom.

    Áno, bude to mať dopad, to musíme férovo priznať. Mimochodom, aby ste mali predstavu, nemám ešte úplne posledné čísla Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale za rok fungovania limitu na spoluúčasť na doplatky za lieky sa vďaka tomuto limitu vrátilo zhruba 2,5 milióna eur poistencom, 2,5 milióna eur zdravotne ťažko postihnutým a dôchodcom, nízkopríjmovým skupinám a každý kvartál sa to týkalo približne 30 tisíc pacientov, aby ste mali predstavu, ten odhad tejto novely zákona hovorí o tom, že ročne by to malo stáť 4,6 milióna eur, čiže skoro dvojnásobok toho, čo teraz vracajú zdravotné poisťovne. No ale uisťujem vás, že niečo cez 2 milióny eur nárast ročne zas nie je úplne nič voči tomu, že poradca, ktorý bude radiť pri vytváraní jednej zdravotnej poisťovne, si naúčtuje za to 3,4 milióna eur. Takže tu zjavne vidíte, o čo ide v zdravotníctve. Myslím si, že omnoho efektívnejšie je vrátiť niečo cez ďalšie 2 milióny eur pacientom, nízkopríjmovým ľuďom, ktorí sú chronicky chorí a užívajú veľa liekov, ako to dávať nejakému poradcovi, ktorý pripraví znovu nejaký pofidérny projekt jednej zdravotnej poisťovni, ktorý, sa veľmi obávam, skončí na arbitráži.

    Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, považujem tento poslanecký návrh zákona za dobrý návrh zákona. Ja zaň budem hlasovať. A rád by som vás poprosil, aby ste tak urobili aj vy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Bastrnák.

  • Vážený pán poslanec, veľmi pekne si to povedal, že tento návrh zákona je potrebný a je aj správny, potrebný preto, lebo sociálny štát má pomôcť slabším skupinám obyvateľov nie vtedy, keď všetko funguje a všetko je okej, ale práve vtedy, keď je kríza, keď práve dopad tejto krízy na tých slabších obyvateľov je najväčší, a preto je aj správy tento krok pána poslanca Uhliarika, že chce rozšíriť okruh osôb, rozšíriť limit spoluúčasti, lebo týchto ľudí trápi nielen kríza, ale aj rôzne životné situácie. Takže ja si myslím, že vládna väčšina tento návrh by mala podporiť hlavne kvôli tomu, lebo, ako bolo povedané, to nejde na vrub štátnej kasy, ale to budú platiť alebo vrátia tieto peniaze v prvom rade poisťovne a proti týmto poisťovniam aj tak vládna väčšina bojuje. Takže ja si myslím, že tiež musia uznať, že tieto peniaze idú na dobrý účel. A práve preto štát jednak musí sa starať a jednak musí byť aj sociálny. Takže ja si myslím, že to je veľmi dobrý návrh, isteže ho podporíme. A pán poslanec Novotný to veľmi dobre aj zhrnul. Ďakujem pekne.

  • Ja si dovolím rovnako predniesť svoj postoj k tomuto zákonu, aj keď by si to možno zaslúžilo príspevok v rozprave, ale myslím si, že sa mi to podarí zhrnúť vo faktickej pripomienke.

    Ja rovnako ako kolegovia či už pán poslanec Novotný alebo Bastrnák považujem tento zákon za prospešný a opodstatnený pre solidarizačné prvky a pre solidárny prístup, ktorý je v tomto zákone evidentný. Naozaj si myslím, že v súčasnom sociálnom, ekonomickom postavení mnohých nízkopríjmových rodín, a za také najrizikovejšie považujem práve rodiny dôchodcov alebo aj rodiny, v ktorých žijú osamelé matky s niekoľkými deťmi, vidím to ako podporný prostriedok, prospešný prostriedok, pretože ja reálne poznám konkrétnych ľudí, ktorí riešia vážnu dilemu, či skôr zaplatiť služby spojené s bývaním alebo si zabezpečiť potravu, prípadne iné existenčné potreby alebo zdravie. Takže si myslím, že mal by byť takýto zákon schválený, mali by sme do tohto ochranného limitu zahrnúť ľudí, ktorí naozaj sú zdravotne takýmto spôsobom ohrození.

    Neviem, či s týmto zákonom sa spája aj nejaká konkrétnejšia štúdia a analýza, pretože podľa určeného rozsahu dotknutých skupín, ktoré sa v dôvodovej správe spomínajú, mám taký pocit, že by do tohto ochranného limitu mohla spadnúť možno polovička obyvateľstva Slovenska. Takže ak k tomuto môžete ešte také to krátke doplnenie uviesť, bola by som vám vďačná, ale každopádne ja tento zákon podporujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. A aj ďakujem pekne za rečníkov, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou.

    Mám len dve veľmi krátke možno ešte doplnenia.

    Tá moja prvá veta by mala znieť asi tak, že je to dobré riešenie. A dôkazom toho, že je to dobré riešenie, je, že vyhovuje aj najsilnejšej politickej strane v parlamente. Keď rušila mnohé z ustanovení, ktoré sme schvaľovali za predchádzajúcej vlády v Národnej rade v zdravotníctve, tak toto ponechala a funguje to ďalej. Čiže myslím si, že je to niečo, čo nevadí ani kolegom zo strany SMER. Práve, naopak, považujú toto riešenie za prijateľné a dobré. Teraz ide len o to, že ho rozšírme na ďalšie skupiny, tak ako pomenovala pani poslankyňa Mezenská tie skupiny, že naozaj tu existujú, alebo tak ako ich pán navrhovateľ napísal v dôvodovej správe. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka je, že to, čo chýba na Slovensku, je poriadok, aby sme vedeli, na čo máme nárok za to, že platíme zdravotné poistenie. Túto úlohu sme nestihli urobiť v predchádzajúcom skrátenom funkčnom období a zjavne sa do toho nechystá ani súčasná vláda, ale táto úloha nás, dámy a páni, v zdravotníctve čaká. Čaká nás úloha, aby ľudia, ktorí platia mnohokrát obrovské zdravotné poistenie, pretože majú vysoký príjem, vedeli, na čo majú nárok za tieto peniaze, a vedeli na čo treba a koľko doplácať, ale to nás znovu nezbavuje zodpovednosti ani za to, že úlohou zdravotníctva je chrániť ľudí pred katastrofickými nákladmi a predovšetkým chrániť tých najslabších pred katastrofickými nákladmi, lebo zdravotníctvo vždy bude mať tento sociálny rozmer. O tom je limit spoluúčasti. A preto si myslím, že tento návrh je dobrý a treba ho podporiť koniec koncov tak, ako povedali predrečníci, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, vy ste boli jediný, ktorý bol ústne prihlásený do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Veľmi krátko zareagujem. Nechcem komentovať, čo tu zaznelo. Ďakujem pekne za pripomienky.

    Na otázku pani poslankyne Mezenskej alebo pre vašu informáciu odpoviem. Na Slovensku zhruba sa dopláca za lieky okolo 20 % z celej hodnoty liekov. Samozrejme, je to kategória. Na Slovensku sa ročne spotrebuje liekov za 1,2 miliardy eur a z toho 200 miliónov eur sa doplatí pacientmi. To znamená, že zhruba 1 miliarda sa hradí poisťovňami a 200 miliónov sa hradí pacientmi.

    Správne ste, pani poslankyňa, uvažovali v tom zmysle, že všetky tie skupiny obyvateľstva alebo tie skupiny dotknutých, ktoré som dal do návrhu, sú, samozrejme, širšie ako tých 240 tisíc ľudí. Ale nepredpokladá sa a ani tie štatistiky zo zdravotných poisťovní nie sú také, že by všetci tí ľudia, povedzme, ktorí sa starajú o deti alebo starajú sa o dlhodobo zdravotne ťažko postihnutého, užívali lieky. Čiže je to štatistika z Úradu pre dohľad, je to štatistika z poisťovní a predpoklad je, že nebude to viac ako zhruba o to 100-percentné navýšenie, pretože, samozrejme, keby to boli všetci, tak by tá skupina ľudí bola oveľa väčšia.

    My sa, samozrejme, môžeme rozprávať o tom alebo teda či už kritici alebo aj ľudia, ktorí podporujú tento návrh, by sa mohli pýtať? Prečo práve 30 eur a prečo práve 45 eur? Takisto, toto číslo bolo stanovené na základe priemeru, koľko pacienti si mesačne doplácajú. Keby Slovensko bolo na tom lepšie sociálne alebo teda ekonomicky lepšie, samozrejme, by sa táto hranica mohla znížiť, resp. by sa mohli rozšíriť skupiny obyvateľstva. My sme tu uvažovali nad deťmi vo veku do 6 rokov, pretože tie sú tiež relatívne často choré, a tiež v prípade viacdetných rodín, keď ochorie jedno dieťa, dve alebo tri deti, pretože sú väčšinou spolu, naozaj tie náklady na potom doplatky väčšinou na antibiotiká alebo aj na chronickú terapiu sú relatívne vysoké. Treba korektne priznať, že v súčasnosti by pri počte detí vo veku do 6 rokov na Slovensku, je to okolo 600 tisíc detí, jednoducho si to nemohla dovoliť naša ekonomika, prípadne naše zdravotníctvo. Takže to je toľko na vysvetlenie. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 473, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 464.

    Dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely ústavy, ktorá sa týka priamej voľby generálneho prokurátora.

    Som presvedčený, že minimálne od roku 2010, keď tento parlament nie slávnym spôsobom začal voľbu generálneho prokurátora cez to, čo sa deje v súčasnosti, úplne účelové a zjavne protiústavné novely zákonov, ktoré sa týkajú rokovaní Ústavného súdu, cez veľmi podivuhodné konania predsedníčky Ústavného súdu, ktorá zjavne nepozná z ústavného práva ani okamih, kedy zákony nadobúdajú platnosť, a prerozdeľuje spisy ešte predtým, ako sú zákony publikované v Zbierke zákonov, myslíme si, ako vyriešiť tento stav, ale dať aj ľuďom väčšiu právomoc, keďže im veríme, aby generálneho prokurátora volili občania v priamych voľbách. Neznamená to, že potrebujeme nejaké osobitné voľby, stačilo by potom osobitným zákonom určiť funkčné obdobie a spojiť ho buď s prezidentskými voľbami , eurovoľbami, teda voľbami, ktoré majú fixne stanovené obdobie, nehrozili by nám predčasné voľby čiže neboli by to ďalšie voľby a ďalšie výdavky, len v rámci týchto volieb prezidentských alebo eurovolieb bol by to ďalší volebný lístok, ktorý by občania mohli využiť.

    Ja osobne som presvedčený o tom, že pokiaľ kandidát na generálneho prokurátora bude spĺňať podmienky dané zákonom, bude mať príslušné vzdelanie, prax, skúšku, tak občania sú schopní pravdepodobne kvalitnejšie posúdiť charakter navrhovaného kandidáta ako Národná rada, ako poslanci. Myslím si, že by možno občania nezvolili toho najlepšieho kandidáta, ktorý by bol, ale zvolili by určite lepšieho, akého zvolí Národná rada, teraz myslím, predchádzajúca alebo aj súčasná.

    Stav na Generálnej prokuratúre je už niekoľko rokov mimoriadne vážny, nie odvtedy, čo ho nazval premiér Fico vážnym. Ale je vážny niekoľko rokov. Generálna prokuratúra neobhajuje verejný záujem, ale často obhajuje, žiaľ, súkromný záujem vybraných osôb, ktoré majú na ňu vplyv. Táto situácia pre právny štát je neudržateľná. Preto si myslíme, že jedna z ciest, ako tento stav napraviť, aj dlhodobo, je dať ľuďom možnosť rozhodovať o tom, kto by mal byť v princípe najvyšším vykonávateľom zákonov v tejto krajine, pretože pri dnešnom nastavení prokuratúry je ním generálny prokurátor. A preto si vás dovoľujem, pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely ústavného zákona a o jeho schválenie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi, nech sa páči

  • Reakcia z pléna.

  • To je v poriadku. Stávalo sa mi to aj s učiteľkami. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 464 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že výbor predmetný návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Cieľom predloženého návrhu je najmä zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora tak, aby bol volený občanmi.

    Navrhuje sa tiež, že generálneho prokurátora nebude možné odvolať, jeho funkcia zanikne z ustanovených dôvodov zákonom.

    Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, skúsim vystúpiť v rozprave.

    A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 464.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášku, za klub za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa hlási Igor Matovič. A pán spravodajca, pán poslanec Poliačik, sa hlási do rozpravy ako prvý.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi spravodajcovi.

  • Ďakujem. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, mal som niekoľko pomerne dlhých diskusií na túto tému v posledných dvoch rokoch, aj o priamej voľbe generálneho prokurátora, o priamej voľbe sudcov, zúčastnil som sa pomerne rozsiahlej diskusie o činnosti priamo voleného šerifa v Spojených štátoch amerických. A poviem to, aj v ktorom meste to bolo, keď si na to spomeniem. Každopádne tento šerif priamo volený je hanbou svojho úradu. Financie, s ktorými má možnosť nakladať, nemá kto kontrolovať. Jeho voľba je pravidelne spájaná s korupciou. Má podchytené silové zložky daného mesta a štátu takým spôsobom, aby v spolupráci s nimi na základe populistických opatrení a zatváraní napríklad do basy v oveľa väčšej miere farebného obyvateľstva si získaval na svoju stranu práve biele obyvateľstvo, ktoré potom mu zabezpečuje znovuzvolenie do funkcie. A preto si myslím, že pri tejto téme by sme mali byť nanajvýš opatrní. Ja úplne súhlasím s diagnostikou súčasnej situácie, áno, je to tragédia.

    Súhlasím, že sme v bahne, ale myslím, že aby sme predišli riziku z bahna do kaluže a z dažďa pod odkvap, tak ešte skôr, než prinesieme takýto návrh do parlamentu, by sme ho mali naozaj podrobiť verejnej diskusii. A tá mi doteraz chýbala. Tento nápad tu nie je krátko. O tomto nápade sa aj vďaka vám, pán predkladateľ, rozpráva už dlho. A aj my v SaS sme si dali v rámci programu posilňovania priamej demokracie za jeden z našich cieľov otvorenie verejnej diskusie o možnosti priamej voľby prokurátorov a sudcov, teda aj o možnostiach priamej voľby generálneho prokurátora.

    Zaznievajú aj hlasy, napríklad mnohí moji českí priatelia mi to povedali po posledných prezidentských voľbách, že zavedením priamej voľby prezidenta v podstate už stratili možnosť kedykoľvek v budúcnosti dobrého prezidenta mať. Obávam sa, že voľba prezidenta v Čechách potvrdila túto tézu, aspoň nateraz.

    Čo by bolo obsahom kampane jednotlivých kandidátov na generálneho prokurátora. Sľubovali by, že budú zatvárať Cigánov do basy? To by bolo veľmi populárne u veľkej časti slovenskej spoločnosti, určite by tým získali veľké množstvo hlasov, napríklad takýmto vyhlásením. Alebo by sľúbili, že začnú zatvárať politikov do basy? Aj to je veľmi populárne. A tým by si tiež určite získali veľké množstvo hlasov. Sľúbili by, že budú ochraňovať a možno aj nad rámec zákona alebo v rámci svojich právomocí posvätnosť zväzku muža a ženy v manželstve nejakým spôsobom? To sa možno nedá. Šírka možností populistických návrhov pri tak konkrétne zadefinovaných právomociach, ako je generálny prokurátor, môže byť nebezpečná.

    Potom ďalšia otázka je, kto by mal právo kontrolovať tok peňazí, respektíve budget takéhoto kroku prokurátora na prokuratúre, ak by bol priamo volený občanmi. Spadal by pod NKÚ tak ako všetky ostatné orgány alebo by tam bol nejaký samostatný? Totiž napríklad s tým šerifom bol presne ten problém, že on dostával peniaze, ale povedal: „Ja som volený občanmi, oni nech kontrolujú, čo robím, ale ja nebudem sa nikomu zodpovedať.“ Na Slovensku možnože NKÚ ak by fungoval, tak by mohol toto riziko eliminovať. Preto ja musím otvorene povedať, že nemám názor, nemám ešte dostatok argumentov na obidvoch stranách tej diskusie.

    Tu v parlamente napríklad František Šebej, ktorého ja názory si vážim, aj keď s mnohými z nich nesúhlasím, je dlhodobým kritikom priamej demokracie. A je možné, že práve v tomto prípade argumenty, ktoré by mohol prezentovať, by mohli byť tie, ktoré by mi dovolili sa rozhodnúť, zatiaľ tie argumenty, ktoré ste prezentovali vy, pán predkladateľ, hovoria o tom, že je to tak zlé, že už by to v podstate nemohlo byť oveľa horšie. Ale ja tam tú logickú súvislosť nevidím. Ja si myslím, že by sme mohli z jedného typu bahna skočiť do iného, že by sme z bahna politického mohli skočiť do bahna zaplneného populistickými a manipulatívnymi trikmi, kde by sa výrazní manipulatívni jedinci mohli dostať do pozície generálneho prokurátora aj na úkor menej výrazných možno, ale o to odbornejšie podkutejších kandidátov.

    Ja si napríklad neviem predstaviť, že by bol pán Čentéš zvolený v priamej voľbe za generálneho prokurátora. Typom osobnosti, akou on je, je skôr tichší človek a introvert v mnohých veciach, alebo aspoň ako ho ja vnímam, si viem predstaviť, že by mal dosť problém verejne bojovať za svoju pozíciu, no napriek tomu som presvedčený, že by bol výborným generálnym prokurátorom.

    A toto sú všetko otázky, ktoré by sme asi mali dať na širšiu verejnú diskusiu predtým, než budeme hľadať 90 hlasov na ústavný zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. A uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Matovič.

  • Martin, trochu mi je ľúto, že vlastne takým podľa mňa trošku manipulatívnym spôsobom si sa tu snažil vsugerovať, ako keby priama demokracia na základe jedného príkladu, jedného šerifa niekde v Amerike, nevieme, v akom meste to je, automaticky bola nástrojom, ktorý by nás mal odstrašiť od toho, aby sme vlastne sa nejakým spôsobom spoľahli na ľudí a neuzurpovali si právo vždy rozhodovať možno za nich. Reči, ako teda že je hanbou svojho úradu, voľba spojená vždy s korupciou, zazneli na začiatku. Bolo to veľmi silné. A už automaticky podľa mňa si podsúval nejaký taký názor, aj keď nakoniec si povedal, že ten názor nemáš. Ale myslím si, že situácia, v akej sa Slovensko nachádza hlavne vo vzťahu politiky k polícii, súdom, prokuratúre a prílišnému spolitizovaniu týchto inštitúcií, ktoré by de facto mali v prvom rade pozerať na prsty politikom a ich nominantom na úradoch, tak možno pre teba to poviem, je taká, že by sme mali radšej risknúť tú dôveru v ľudí, ako naďalej sa spoliehať na politikov a riskovať, že generálny prokurátor bude ďalšia nejaká prostitútka, ktorá bude schopná robiť presne to, čo konkrétna politická strana bude vyžadovať.

  • Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, že všetko má svoje za a proti. Na druhej strane keď, pán poslanec, hovoríte o tom, že tá priama voľba šerifa bola sprevádzaná škandálmi a korupciou a neviem čím všetkým, no ja sa obávam, že voľba generálneho prokurátora alebo kandidáta na generálneho prokurátora v uplynulom období bola veľmi tomu podobná. Ja si neviem predstaviť, aké iné pohnútky viedli skupinu poslancov koaličných hlasovať za pána Trnku, keď vedeli, že môže na tom padnúť vláda. Čiže obdobný škandál, obdobné podozrenie z korupcie tu je, aj keď nie je priama demokracia, aj keď hlasujú politici, alebo poslanci. Takže, opäť, nie je to tak, že vtedy keď hlasujú poslanci, tak je vylúčené, že dochádza ku korupcii, je vylúčené, že bude zvolený, ako ste to nazvali, manipulatívny jednotlivec. Skôr sa obávam, že to tak nie je. A teda tá história nám potvrdzuje, že naozaj tá korupcia môže byť prítomná, aj keď hlasujú poslanci.

  • Igor aj Janka, ja to zopakujem ešte raz, nemám názor, ja zároveň som fanúšikom posilňovania priamej demokracie, zároveň si uvedomujem jej riziká, uvedomujem si, ako veľmi môžu peniaze napr. ovplyvniť politické kampane, odkiaľ tie peniaze prichádzajú, v akej spoločnosti žijeme, kto vlastní médiá a tak ďalej a tak ďalej. A upozorňujem len na to, že by sa mohlo stať, že z jedného bahna iba preskočíme do iného a budeme riešiť ten istý problém, lebo korupcia je zažratá v spoločnosti na všetkých úrovniach, to znamená, že v podstate sa budeme potýkať s tým istým nepriateľom, len na úplne inom fronte.

    Ináč, to mesto, Igor, bolo New Orleans, už som si spomenul. A mal som tam diskusiu s ľuďmi a práve vďaka tomu, že šerif napr. mal peniaze za každý deň, za ktorý bol niekto zavretý v base, tak umelo napĺňal si vrecká nimi hlavne z radov vlastne čierneho obyvateľstva, ktoré má menšie aj právne znalosti, aj možnosti sa brániť. Tak týmto si vyslovene zarábal. A imigrantov zatváral o to viacej, lebo tí bolo väzni federálni a mal za nich viacej peňazí. A ja nevravím, že toto sa stane, ja iba hovorím, že tá priama voľba nie je nutne liekom, že môžeme preskočiť z jedného bahna do druhého, to je jediné čo som tým chcel povedať. Nehovorím ani tak, ani tak, len hovorím, že tá diskusia spoločenská by podľa mňa mala byť oveľa poctivejšia a dlhšia, než toto večerné rokovanie parlamentu.

  • Poprosím pána poslanca Matoviča o slovo.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, súhlasím s popísaným stavom na Generálnej prokuratúre. A myslím si, že je to hanbou Slovenska. A pre mňa je to v podstate aj takým, nechcem sa z toho vytešovať, svojím spôsobom zadosťučinenie v tom, že od začiatku sme hovorili, v akom stave sa Slovensko nachádza, a to, že vlastne dva a pol roka Slovensko nemá generálneho prokurátora. A vlastne dôvod je jeden jediný. A to sú vlastne politické naťahovačky medzi politickými stranami a taká vlastne bitka na tom ihrisku, teda že kto si tam postaví väčší hrad a kto si tam teda svojho generálneho prokurátora dosadí, tak je iba dôkazom toho, že niečo je tu zvrátené a niečo tu nefunguje.

    Ono hovoria viacerí, že sme parlamentná demokracia. A podľa mňa ešte lepšie je povedať zastupiteľská demokracia. A keď si pozrieme slovo zastupiteľská, tak znamená asi, že niekoho zastupujeme. Ale ja si myslím, že niekto to asi zle pochopil, keď si takýmto spôsobom vysvetľuje zastupiteľskú demokraciu, že to znamená, že vlastne tí naši zastupitelia si môžu určiť naozaj obsadenie všetkých možných úradov a, je to úplne zvrátené, aj tých orgánov, ktoré vlastne majú kontrolovať výkon moci samotných politikov alebo ich nominantov na úradoch. Je podľa mňa zvrátené, že politici nominujú de facto vedenie Policajného zboru, politici de facto nominujú vedenie súdov, politici de facto nominujú vedenie prokuratúry, ale takisto aj teda tých úradov na verejné obstarávanie, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, čiže všetkých tých úradov, ktoré vlastne majú kontrolovať naše vlastné kroky. Je to zvrátenosť. A to, že dva roky a viac už nemáme generálneho prokurátora, je iba krásnym dôkazom, poukázaním na to, že zle chápeme zastupiteľskú demokraciu, že uzurpujeme si, alebo politici si uzurpujú moci viac, ako im patrí, na základe toho, ako je tá zastupiteľská demokracia myslená.

    Hovoríte, že veríte ľuďom. A ono tento návrh, áno, je v súlade s tým, že ten, kto ho predkladá, by mal veriť ľuďom. Ale zas treba si aj priznať, že nie ste nepopísaný papier, že ste šesť rokov boli ministrom či spravodlivosti, či vnútra, takisto 4 roky podpredsedom vlády. A ja si myslím, že vo vašom prípade tým pádom už skutky sú dôležitejšie ako slová. A by som sa chcel opýtať, aké boli vaše konkrétne kroky, či ste aj vtedy verili ľuďom

  • Reakcia navrhovateľa.

  • , dobre, keď to poviete, ja budem iba rád, čo ste vtedy urobili v prospech priamej demokracie, či ste naozaj vtedy prišli s návrhom, mali ste na to post, mali ste na to pozíciu, aby sme znížili kvórum napr. pri referende, a či ste jednoducho urobili nejaký zásadný krok v prospech priamej demokracie. Ak ma o tom presvedčíte, budem vám veriť. Priznám sa, že zatiaľ vám v tomto neverím, že vlastne skorej mi to pripadá zatiaľ iba ako póza, že máte novú stranu a hovoríte, že zrazu veríte ľuďom. Ale, hovorím ešte raz, sú dôležité skutky, nie slová, vo vašom prípade ako ministra skutky v prospech priamej demokracie. Čiže budem veľmi rád, keď si ich vypočujem.

    A čo sa týka samotného návrhu, ja osobne s ním súhlasím a veľmi rád ho podporím, lebo si myslím, že je správny, dupľom v situácii, v akej sa nachádzame, kde sme vlastne v nejakom takom pate, ale ani nie v pate, lebo však vlastne SMER si zvolí, v podstate má na to možnosť, len teda čaká na správnu zámienku, aby teda nevyzeral úplne ako mečiarovci. Ale myslím si, že sa vám nepodarí tohto obrazu sa zbaviť. Ale bolo by to určite omnoho čistejšie riešenie ako to, že si povieme, že politici alebo väčšina parlamentná, väčšina našich zastupiteľov si vlastne má zvoliť generálneho prokurátora. Prečo by si ho mali voliť? Hovorím, mne tam najviac vadí v podstate ten moment, že väčšina, ktorá vládne, si vlastne nominuje aj človeka, ktorý im má ísť po krku. Tento moment je tam chorý. A práve na to, aby tam boli možno také tie váhy a protiváhy, tak práve tento moment, ktorý prinášate, aby ľudia si volili priamo generálneho prokurátora, by zabezpečil lepšie zrejme kontrolu aktuálnej politickej moci, ako keď si aktuálna politická moc generálneho prokurátora zvolí.

    Samozrejme, by to muselo byť naozaj dotiahnuté dokonca tak, že politické strany, a teda predpokladám, že ste to predpokladali aj vy, by žiadnym spôsobom nemohli zasahovať do kampane, podporovať žiadneho kandidáta, žiadneho kandidáta navrhovať, a takisto aby sme sa možno vyhli tomu, myslím, Martin ty si to spomínal, že teda médiá vlastní hocikto, aby sme sa vyhli prípadne niečomu takému, že teda možno ten bohatý majiteľ médií si urobí kampaň pre svojho správneho kandidáta, tak určite vyslovene kampaň aby bola vo verejnoprávnych médiách, kde by všetci kandidáti dostali presne vyčlenený priestor rovnaký. A ja si myslím, že by to bolo správne. STV 2 nech vysiela aj 10 diskusných relácií medzi všetkými kandidátmi na generálneho prokurátora, nech vyčlení na každú reláciu po päť, po šesť hodín, od ôsmej nech to pustí aj do polnoci. Tí ľudia, ktorí chcú, to budú pozerať. A myslím si, že práve tým mienkotvorcovia by si tieto relácie pozreli. A vlastne pomáhali by vytvárať obraz medzi ľuďmi, ten kandidát ktorý správny je a ktorý správny nie je, možno tak, ako vlastne aj teraz Martin potrebuje si v podstate vytvoriť obraz o tom teda, či to možno dobrá voľba je alebo nie je. Ja by som sa určite jednoducho toho nebál. Máme verejnoprávne médiá. Toto by bolo presne napĺňanie verejnoprávnej služby, ak by sme ich poskytli vlastne priestor pre kampaň pre jednotlivých kandidátov. A ak by sme odrezali úplne možnosti vlastne akýmkoľvek spôsobom nominovať, podporovať, financovať kandidátov politickým stranám, tak by sme sa naozaj mohli dopracovať k občianskemu kandidátovi, ktorého by si čistým spôsobom ľudia vybrali v takýchto voľbách.

    Čiže to som iba k tomu chcel povedať. S návrhom osobne súhlasím, určite ho podporím.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Niekedy mám pocit, že my si tú parlamentnú demokraciu ani nezaslúžime, lebo naozaj ideme z extrému do extrému. Pravdou je, že systém parlamentnej demokracie, ktorý ako-tak funguje, sme vytunelovali, ale v negatívnom zmysle slova úplne do vrcholu. A to ešte ergo neznamená, že pôjdeme do iného extrému. Proste ja odmietam byť laboratóriom v tom, že budeme niečo skúšať. Tuná kolega v rozprave vystupoval s takýmito návrhmi proti vesmíru. To je presne druhý extrém. Teraz budeme čo mať, snemy? Nie celkom tomu rozumiem, hovorím, z úcty k parlamentnej demokracii, sme to pokazili, naozaj často obskúrne nápady, úplne uletené idey, úplne bláznovstvá často, strany štyroch chlapov. Ja neviem takéto veci budeme vydávať za niečo, čo je riešením. Bráňme sa tomu. To sem prišli aj po vojne, bolo to tu rozvrátené po vojne, spasitelia, ktorí povedali, keď to všetko zoštátnime, kto nepočúvne, toho vyženieme, tak tu bude raj. Naozaj týchto falošných prorokov niekedy nezaslúžime si. Táto krajina je ťažko skúšaná. Musíme sa vrátiť na začiatok. Ale my nemáme na to, aby sme my stáli na čele niečoho. To proste je súdené možno niekomu inému, že tam stojí. My, prosím vás, to, čo niekde funguje, snažme sa aplikovať u nás, nepreceňujme sa, lebo to nikdy nedopadlo dobre. Ďakujem.

  • Ja si dovolím reagovať na diskusné príspevky všetkých vystupujúcich aj na samotný ideový zámer predkladateľa zákona. Myslím si, že máme dostatočný dôkaz o tom, že opakované neúspešné voľby generálneho prokurátora, ale súvisí to aj s voľbou zástupcu NKÚ, potvrdili, že politickým nomináciám odzvonilo. A naozaj pred nami je momentálne výzva, ako sa zamyslieť nad tým, čo s tým budeme ďalej robiť, lebo naozaj sa nemôžeme stotožniť s patovým stavom či už na Generálnej prokuratúre alebo aj s rozbúraním hierarchického fungovania jednotlivých stupňov prokuratúr.

    Ja napríklad si myslím, že možno riešením nemusí byť len priama voľba. A riešením, ako som to už uviedla, nie je ani politická voľba. Ale možno sa môžeme zamyslieť nad tým, ako vytvoriť kombinovaný systém, kde by sa cez odborne nastavené kritériá, ktorými by sa zaviazali kandidáti k svojim odborným kvalitám, skombinovali práve s možnosťou a nastavením parametrov posudzovania osobnostných kritérií cez verejnú voľbu. Oceňujem tento ideový zámer a aj vyzdvihujem potrebu verejnej diskusie. A myslím si, že bez či už absolútnej priamej voľby týchto kandidátov alebo kombinovaného systému sa tu dopredu nepohneme. Ďakujem.

  • Neviem, ako to mám povedať, aby náhodou nejaký primitív tu zase nebúchal topánkou. Ale skúsim to asi povedať tak, že rečniť pred voľbami o priamej demokracii, stavať sa na námestiach, hovoriť o tom, ako ju podporujem, a získať na základe tohto hlasy, skryť sa vlastne na kandidátku strany alebo hnutia, ktoré ako hlavnú ideu má priamu demokraciu, a potom po voľbách hovoriť o priamej demokracii ako o niečom ako nejakom bláznovstve, obskúrnom nápade, niečom, čo vlastne ohrozuje demokraciu, a otočiť sa vlastne chrbtom k svojim vlastným voličom, to podľa mňa dokáže politik slovenského kalibru. A zrejme pred chvíľkou som tu počul jedného, ktorý sa zaradil do týchto radov.

  • Reakcia z pléna.

  • Toto, predpokladám, je hlásenie do rozpravy?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pani podpredsedníčka, ja vás žiadam, aby ste vyzvali kolegu, pána poslanca Matoviča, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Hlinovi. Naozaj vás o to žiadam, lebo takéto výrazy nepatria do parlamentu.

  • Ja vás vyzývam, pán Matovič, aby ste sa ospravedlnili pánovi Hlinovi. Treba stlačiť tlačidlo na procedurálny.

  • Pani predsedajúca, ja sa nikdy v živote za pravdu ospravedlňovať nebudem ani pánovi poslancovi Hlinovi. Pravdu, ako som ju pomenoval, pomenujem aj stokrát aj do očí, aj mimo očí a nepomôže mi, keď ma budete vyzývať na ospravedlnenie.

  • Dobre, to boli prihlásení rečníci písomne do rozpravy. Teraz môžete sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení traja rečníci.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problém, ktorý tu dnes sa snažíme riešiť, už je dlhodobý. Ale ja si myslím, že problém nie je až tak v systéme. Nepáči sa mi prokuratúra ako taká, jej zriadenie, to monokratické zastúpenie. Ale riešenie, ktoré neodstráni ten problém, ktorý tu máme, sa mi nezdá dobré. Totiž problém teraz nevidím v systéme, problém vidím v ľuďoch, v osobách, ktoré zastávajú určité funkcie.

    Prepáčte za porovnanie. Ale niekedy sa mi zdá, že to porovnanie, ktoré poviem, už bude aj namieste, hlavne po tých invektívach, ktoré som tu počul pred chvíľou. To porovnanie je také, že ak nefunguje bordel, nie nábytok treba vymeniť.

    Tento návrh klasicky od pána poslanca Lipšica je v záujme amerického právneho systému alebo vlastne skôr z Ameriky. Ja som tiež bol na nejedných voľbách, naposledy na voľbách sudcov v štáte Michigan a mám podobnú skúsenosť, akú má pán poslanec Poliačik. Priama demokracia nie je liekom. V Michigane je pár veľkých firiem, sú to predovšetkým automobilky a jeden veľký výrobca pračiek. Sudcovia, ktorí sú zvolení, alebo všeobecne ľudia, ktorí vychádzajú ako víťazi z volieb, z priamej demokracie, sú väčšinou podporení práve týmito veľkými firmami, nepriamo, priamo ich tam nemôžete podporiť. Firma tam nemôže podporiť kandidáta na poslanca, na sudcu, na šerifa. Ale cez rôzne korporácie zamestnanecké, odborové tam lejú milióny dolárov. A výsledný efekt je ten, že tie firmy potom majú svojich šerifov, svojich prokurátorov, svojich sudcov.

    Máme dosť odstrašujúcich príkladov aj na Slovensku, že priama demokracia nie je zárukou toho, aby sme vybrali toho najlepšieho. Pozrite sa, koľko starostov, primátorov je zvolených opakovane, o ktorých vieme, že sú nečestní, že sú skorumpovaní, že robia hanbu svojmu úradu. Nepoviem iné meno len ako pán Slota. Koľkokrát bol zvolený v Žiline opakovane za primátora? Je to priama demokracia, ľudia rozhodli.

    A dostanem sa k tomu, čo už pán poslanec Poliačik naznačil. To je volebná kampaň a jej financovanie. Teraz som vyše šesť mesiacov robil na zákone o financovaní politických strán a financovaní volieb ako takých. Je tam toľko úskalí.

    Jediným možným riešením by mohlo byť to riešenie, čo dal pán poslanec Matovič. Síce nerád s ním súhlasím, ale toto by mohlo byť cestou, ale napriek tomu si myslím, že ten návrh nie je dobrý, lebo, a to je ďalší argument, pán poslanec Lipšic bol ministrom spravodlivosti, keď sme zvolili pána Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora, my sme ho zvolili ako poslanci Národnej rady, ale nebol by som videl, že by ste tu skákali a protestovali proti tomu, aby Dobroslav Trnka nebol zvolený za generálneho prokurátora. Ba, poviem opačne, to je môj osobný postoj, ja som ho volil a hrdo som ho volil, lebo ako prokurátor Vojenskej prokuratúry mal výsledky. Dávali sa mu veci, ktoré iní prokurátori stláčali do autu. Alebo nemali tú občiansku statočnosť ich riešiť. A bol som rád. A som si myslel ešte dlhé, dlhé mesiace, že sme zvolili veľmi dobrého generálneho prokurátora. No ale časy sa menia. Môžeme sa dostať k záveru, že je myslené, že aj to rozhodnutie nebolo dobré. A o to ľahšie sa to môže stať pri priamej voľbe cez občanov. Takže ten systém môže zlyhať, keď zlyhá ľudský faktor. Čiže zárukou priama voľba nie je žiadna, toto nie je záruka.

    A na záver by som dal do pozornosti, tu už bolo spomenuté, príspevky pána poslanca Šebeja k tej priamej demokracii. On asi najlepšie vystihuje, aké úskalia má tento inštitút, ktorý síce veľmi uznávam, mám ho rád, ale nie je to všeliek, nie je to všestranné riešenie na veci, v ktorých hlavne na Slovensku nemáme tradície. A nemáme to odskúšané. Preto ja neviem zahlasovať za tento návrh, pán poslanec Lipšic, nabudúce.

  • Nevidím žiadne faktické poznámky. Tak uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    A prosím o slovo ďalšieho vystupujúceho rečníka pána Hlinu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne ako primitívovi v tejto veci krátko zaujať stanovisko. Je to teda mimo mojej profesie. Ale však primitívi si môžu dovoliť to, že hovoria ku všetkému.

    V zásade som niekde asi tam, kde je kolega Poliačik, Ja som aj minule v diskusii hovoril, že my sme naozaj pokazili tú voľbu, že toho tieňa, čo na nej, je ťažké sa zbaviť, že možno ad hoc (pre tento raz) by bolo možno fakt riešením ho zvoliť trebárs popri tých prezidentských voľbách priamou voľbou, v obmedzenej móde reklamy. Proste možno by sme to následne vyhodnotili. Ja sa nechcem nikoho dotknúť. Ale už ten tieň, ktorý je aj trebárs nie na pánovi Čentéšovi, nedajbože, nehovorím to, ale na tom, ako bol zvolený, to sú nabité zásobníky pre protistranu, ktoré tu budú páliť vždycky. Čiže tam nejakú tú akceptáciu bude ťažké sľubovať. Ale rovnako aj keď SMER prevalí svojho, v zásade je to jedno, či je to pán XY alebo pani XY, tak znova bude na tom ten tieň. A to, čo my potrebujeme, to, čo je kľúčové pre našu krajinu, je, že potrebujeme uznať, že keď má tú veľkú moc, tak nech ju využíva tak, ako ju má využívať, tak nebude mať tú autoritu ten, nebude mať tú legitimitu, nech to dopadne tak alebo tak, možno ad hoc (pre tento raz) by možno toto bolo riešením.

    V niektorých veciach nie som možno až tak vyhranený ako pán Šebej, ale zdieľam často obavu z toho, aké absurdné situácie môžu nastať, keď tu blúdia ľudia na námestiach, chcú voliť priamo, lebo to je znova to, do čoho vieme skĺznuť, a ja neviem korekcia mierna. Ja som nikdy nehoroval za priamu demokraciu, lebo, zase, neviem presne, čo to je. Určite som za to nehoroval. A keby som sa s tým oboznámil, tak by som sa k tomu vyjadril zodpovednejšie. Čiže viem, že tá skratka pre niekoho funguje. Ale pokazili sme veľa. Ale nekazme to ešte úplne. Takže v zásade s touto aktivitou, ktorá tu je od pána Lipšica, tiež som nie celkom uzrozumený, lebo identifikujem tam veľké riziká aj to, čo výnimočne sa podarilo pánovi Poliačikovi identifikovať. A naozaj tam sú. Však naozaj dneska keď nájdete niekoho, kto vám povie, ako pozatvára Cigánov a politikov, tak to môže byť aj teraz ten, čo ho včera odsúdili, jeden z nich. A môže byť za toho generálneho aj zvolený. Preháňam to. To je aj našou úlohou hyperbolizovať, aby sme si vedeli predstaviť, ako absurdne to môže skončiť. Ale naozaj pri tomto type rétoriky by to tak mohlo aj skončiť.

    Takže riziká sú veľké, návrh neprejde. Takže netreba tu, by som povedal, až tak energie tratiť. Ale treba oceniť, to, že to tu vôbec je a rozprúdi to tú debatu a možno na konci sa k niečomu dopracujeme, ale bez toho, naozaj o to chcem poprosiť, aby niekto v sebe nosil ambíciu, že to všetkým ukážeme. Prosím vás, nikdy to nedopadlo dobre. My sme to ešte nikdy nikomu v zásade neukázali, vždycky sme sa stali len obeťou našej vlastnej neschopnosti často alebo sme sa stali laboratóriom pre niekoho, kde to testovali, či to náhodou nebude fungovať. Prosím vás, naozaj niekde menej je niekedy viac. Niečo keď ako-tak funguje, síce má to svoje chyby, má to veľa nedostatkov, vznikajú rôzne situácie, ale ako-tak to funguje. Naozaj keď to preswitchujeme do druhého extrému, tam nemusíme doznať iba polohy, v akej sme teraz, že to má svoje chyby, často veľké, ale doznať aj polohy, že tam to skončí tragédiou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chce sa vyjadriť pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa vyjadrí, takže nemusím v rozprave vystupovať, ak bude teda treba.

    Pán spravodajca spomínal ako také najväčšie riziko, ktoré mu hovorili známi v New Orleans, riziko korupcie v zásade.

    No musím povedať, sa vyjadrím k New Orleans, ale poviem najskôr, že v tomto parlamente nieže bolo riziko korupcie, šesť poslancov koalície bolo s najväčšou mierou pravdepodobnosti skorumpovaných. A ak by jeden hlas ešte bol, tak by rozhodli o pánovi Trnkovi ako o generálnom prokurátorovi v tejto krajine. To je jasné. Teraz ja nechcem reagovať na, možno teraz v dobrom to myslím, také veľmi všeobecné vyhlásenia ľavicových intelektuálov v Amerike, že šerif ide viac po tých farebných a nelegálnych imigrantoch. Veľmi cítim za tým takú politickú korektnosť, pretože to, či budú vo väzení nelegálni imigranti, závisí od toho, aké budú imigračné zákony v Amerike a ako súdy budú na ne reagovať, dajme tomu, federálne sudy. A tie federálne súdy sú elitné súdy. Čiže ak sa ľavicovým intelektuálom nepáči politika proti nelegálnym imigrantom, tak nech ju zmenia. Jasné, v demokracii to je ich právo. Ale hnevať sa na šerifa, že ju implementuje, lebo im sa nepáči, to sa mi nezdá, že je úplne v poriadku v zásade, lebo zákony nenastavuje ani šerif a ani teda do väzenia šerif nikoho neposiela. To nie je divoký západ, samozrejme. Čiže za tým tak trošku cítim proste tých ľavicových intelektuálov, ktorí sú s nejakým segmentom politiky nespokojní. A majú na to právo. Len potom sa snažia nájsť teda nejakého vinníka.

    Keď hovorím o New Orleans, viete, aký ďalší problém možno okrem šerifa majú v New Orleans dosť veľký? Hazard, pán poslanec. Ja som náhodou na jednej konferencii bol s hlavným federálnym prokurátorom štátu Louisiana, ktorý funguje v New Orleans. A hovoril mi: „Ak môžete zabrániť prieniku hazardu na Slovensko, urobte to. Ak sa vám tam raz dostane, tak budete desiatky rokov vykoreňovať organizovaný zločin s ním spojený." A to mi povedal elitný hlavný federálny prokurátor pre štát Louisiana. Ale to sme trošku od témy, ale viem, že hazard tu bol aj prednedávnom téma tiež, tak ma to napadlo, keď som hovoril o New Orleans a ľuďoch, ktorí sú v teréne v štáte Louisiana a v New Orleans. Ja osobne si myslím, že ľahšie sa dajú skorumpovať niekoľkí poslanci ako milióny voličov. O tom som presvedčený.

    Hovoríte o volebnej kampani, v čom by spočívala. Volebná kampaň na generálneho prokurátora by nemala byť politická. To znamená, mala by byť výrazne obmedzená, obmedzená na pomerne niekoľko, dajme tomu, televíznych diskusií s rovnocenným prístupom každého kandidáta, verejných diskusií, dajme tomu, v krajských mestách. To už by bola vec, ako by sa nastavil zákon. Ale to by nemala byť politická kampaň á la parlamentné voľby, bilbordy, televízne šoty, v žiadnom prípade. A toto zákon môže nastaviť tak, aby sa riziká zneužitia médií, minimalizovali, lebo ony sa vylúčiť nedajú nikdy. Iste, keby bol kandidát na generálneho prokurátora evidovaný ako agent vojenskej kontrarozviedky, tak by o tom asi médiá informovali. A do kampane by tým pádom nejako zasiahli asi, aj v správach. To sa im nedá zakázať, však je sloboda prejavu. Ale samotnú kampaň je možné regulovať podľa mňa pomerne rozumným spôsobom.

    Neviem, v čom by generálny prokurátor ovplyvnil manželstvo, lebo nie je manželský poradca, to neviem. Jasné, mohol by však aj svetový mier sľúbiť, avšak racionálne by som sa v tomto k tomu staval.

    Pán poslanec Matovič, aj keď teda podporil návrh zákona, tak sa pýtal, kedy som ja presadzoval podobné zmeny. No musím povedať, že ak v tejto krajine niekto presadzoval od roku 2002, je tomu jedenásť rokov, zmeny vo fungovaní prokuratúry, tak to som bol ja. Od roku 2002, keď som navrhoval štátne zastupiteľstvo, vtedy to Koaličná rada neschválila, ešte keď sa tvorila bývalá vláda. V roku 2010 som navrhol rovnako to isté. Boli aj vaši zástupcovia pri tom prítomní. Štátne zastupiteľstvo, úplne iné postavenie prokuratúry, podriadenosť v rámci prokuratúry, znovu to neprešlo. V poriadku, len teda keď si o tom hovoríme, tak si povedzme to celé.

    Druhú poznámku si neodpustím tiež, že to znamená, že ak niekto, kto je niekoľko rokov vo verejnom živote a doteraz niečo nenavrhol, tak už nemôže navrhnúť z princípu asi nič nové. Totiž keďže už to mohol aj pred rokom, možnože aj pred piatimi rokmi urobiť, tak už tým pádom fajka zhasla. Tomu nerozumiem celkom proste, čo to je za logiku. Ale to teraz nereagujem na pána spravodajcu, ale na pána poslanca Matoviča.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Gál. Ale to sa týka aj pána poslanca, samozrejme, Poliačika a pána poslanca Hlinu, samozrejme, tiež, ktorí hovorili, že nevedia celkom, či to podporia. No ten stav je zlý, je zlý, samozrejme, na Generálnej prokuratúre celkovo. Ale či je toto lepšie, no kto to vie. Podľa mojej mienky ale nie je možné poraziť niečo ničím. To znamená, že ja budem rád diskutovať aj o iných alternatívach, jasné. Možnože to nie je najlepšia alternatíva, netvrdím, že je najlepšia. Zatiaľ je jediná, ktorá je predložená. Iná nie je. Iná je asi nie najlepšia, že proste dnešný stav je naozaj veľmi zlý, že čo s tým. No čo s tým? Zdá sa mi, že pokiaľ nie je predložené alternatívne riešenie, a môže byť lepšie, tak je takou malou mierou alibizmu odmietnuť navrhované riešenie a zároveň aj status quo.

    Pán poslanec Gál spomínal, že problém je v osobách. No veď, presne, my týmto návrhom, inak, nemeníme systém, ale osobu. Ja s tým absolútne súhlasím. Absolútne s tým súhlasím, že problém je v osobách, nie v zákonoch. A cieľom tohto návrhu zákona, tohto návrhu novely ústavy je, aby na vrchole Generálnej prokuratúry bol čestný človek, ktorého si vyberú ľudia. To je zámer vymeniť osobu, nie systém. Ten zostane zatiaľ zachovaný. A diskutujeme o zmene systému prokuratúry, s tým súhlasím tiež.

    K tej polemike ohľadne priamej demokracie, k tomu, čo pán poslanec Šebej hovoril. Ja som na tú tému s ním nediskutoval zatiaľ. Ale určite mal podnetné nápady. Ale tá téza, že ľudia nie vždy rozhodnú najlepšie, je, samozrejme, pravdivá. Ale je to typ argumentu, ktorý dokazuje príliš veľa. To bola téza ohľadne prezidentských volieb v Česku. Ja neviem, koho zvolia nabudúce Česi a koho by zvolil český parlament. To teda neviem. Keď budú o rok prezidentské voľby na Slovensku, kto potenciálne môže podľa vás môže zvoliť lepšie? Je to tento parlament alebo voliči? Čiže je to ošemetný argument. A dokazuje príliš veľa. Totiž tak potom zrušme parlamentné voľby. Keď sa ľudia nerozhodujú úplne najlepšie, tak potom ich zrušme. A možnože je systém, kde by bolo lepšie, keby rozhodovali nejako inak vybraní politici alebo teda štátnici, nie ľuďmi, ale inak. Neviem ale potom povedzme, že nechceme demokraciu, že demokracia asi nie je úplne dobrý systém. A nazvime to nejako inak a možno to bude fungovať čo ja viem. Ale nehrajme sa, že je to demokracia.

    No takže toľko k tomu. Ja si naozaj myslím, že ľudia z dlhodobého pohľadu, možnože nie vždy, nie v každom okamihu, určite rozhodujú lepšie. A dôveroval by som im viac ako len politickým alebo justičným, alebo ekonomickým elitám. Takže preto sa mi zdá, že ten návrh je správny. Samozrejme, bolo by treba následne schváliť zákon, a aj taký je odkaz v tom návrhu novely ústavy, ktorý by pojednával o spôsobe voľby, o navrhovaní kandidátov, o volebnej kampani, jasné, bez debaty. Ale si myslím, že by sa tá zhoda už nakoniec našla. Ale dnešný stav je neudržateľný.

    Keď ešte hovoríte o tej Amerike, tak len poviem príklad z Ameriky. Pokiaľ viem, tak každý štát možno s nejakou výnimkou, ale každý štát volí v priamej voľbe generálneho prokurátora štátneho. Nikdy som nepočul podobnú kritiku, akú hovoríte vy pri tom šerifovi v New Orleans, že by to boli osoby, ktoré sú nespravodlivé, idú po farebných, po menšinách. To som sa v Amerike nikdy s tým nestretol, nikdy, žiadnom šerifovi alebo generálnom prokurátorovi, keď hovoríme príklady z Ameriky. Takže to sa mi zdá byť korektné tiež potom uviesť.

    A ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí vystúpili bez ohľadu na to, či boli za návrh alebo proti návrhu, alebo sa zdržiavali, na prvý raz nie, na druhý raz áno. Takže ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem. Skúsim zareagovať aj na pána predkladateľa optimistu. Nie je to, pán predkladateľ, tak, že by som povedal, že som za zachovanie súčasného stavu a nechcem ho nahradiť alebo že by som nenúkal alternatívu. Tá alternatíva je. Tá alternatíva je vláda práva. Alternatíva je, že by vrcholné zložky štátu robili to, čo majú robiť, že by napríklad Ústavný súd povedal v tej istej veci vždy to isté.

    Problém Slovenska často nie je v napísanom zákone a v tom, aké je pravidlo. My máme aj, čo sa týka boja proti korupcii, perfektné pravidlá. Problém je v ľuďoch, hej, a v tom, akým spôsobom sú tie pravidlá vymáhané alebo uskutočňované. A potom vlastne každé pravidlo môže byť, ak sa zhodneme na tom, že problém je v ľuďoch, a teda v spoločnosti ako takej, ak sme my tu reprezentanti toho, ja osobne si nemyslím, že parlament je úplne reprezentantom toho, čo je spoločnosť, to by bolo veľmi zlou známkou často o spoločnosti, niekedy dobrou, ale často veľmi zlou, ale myslím si, že alternatívou je naozaj nechať dobehnúť ten transformačný proces, ktorý Slovensko má v niektorých veciach úspešne a v niektorých veciach menej úspešne za sebou. Alternatívou je tak napríklad stavať na európskych systémoch vlády a postavenia jednotlivých orgánov štátu a menej sa inšpirovať tými americkými. Preto som vám dával tú otázku, kde to v Európe funguje, kde v Európe je priamo volený generálny prokurátor. Totiž napríklad pre mňa by bolo významným argumentom, keby Švajčiari mali priamo voleného generálneho prokurátora, môžeme sa k tomu ešte určite dostať, toto nie je prvýkrát a poslednýkrát, čo sa venujeme tejto téme, pretože Švajčiarsko ako výkladná skriňa priamej demokracie má stovky rokov skúseností. A už by tak mohli vedieť povedať, čo a ako funguje. A tam keby buď generálny prokurátor, alebo jemu podobná pozícia bola priamo volená, mohlo by to byť v európskom kontexte pre nás bližšie, ako sú tie americké systémy. To znamená nie nutne musí kríza stávajúceho systému znamenať potrebu úplne paradigmatického shiftu, že nie vždy to súčasné nastavenie a snaha o vypilovanie detailov, aspoň dať tomu času, aby to začalo fungovať, ako si predstavujeme, že by to malo fungovať, musí znamenať, že ak to nezvládame, tak to musíme preklopiť a robiť niečo iné.

    A ešte raz opakujem, ja som fanúšikom priamej demokracie. Napriek tomu, že SMER dlhodobo vykazuje 40 % v preferenciách, napriek tomu, že Ivan Gašparovič bol dvakrát zvolený za prezidenta, stále som fanúšikom priamej demokracie a myslím si, že, áno, ľudia by vedeli zvoliť aj dobrého prezidenta a možno by vedeli zvoliť aj generálneho prokurátora, ale tvrdím, že, ako debatér to poviem, nepoctivo sme oddebatovali túto tému na to, aby sme mohli hlasovať o zákone. Chce to viac. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

    Keďže sa blíži 19.00 hodina, pán navrhovateľ, chcete ešte ďalší návrh predniesť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • To by bolo asi naviac ako na tri minúty. Takže ukončujem rokovanie dnešného dňa 19. schôdze Národnej rady. Pekný večer vám všetkým prajem.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.