• Pekný deň, dámy a páni. Chcem vás požiadať o strpenie. Pre závažné skutočnosti navrhujem otvoriť schôdzu až o 13.15 hodine. Ďakujem.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Závažné skutočnosti pominuli, môžeme sa venovať programu 19. schôdze, ktorú otváram.

    Poprosím vás o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • 119 prítomných v sále.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi budú na 19. schôdzi páni poslanci Mikuláš Krajkovič a Gabriel Csicsai. Ich náhradníkmi budú poslanci Rastislav Čepák a Viliam Novotný.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Bugár, Raši a pani poslankyňa Pavlovičová.

    Návrh programu 19. schôdze máte rozdaný v laviciach, dúfam.

    Ešte k niektorým bodom chcem len upozorniť, že musíme schváliť pri programe aj navrhovateľov, aby ich mohli uviesť v pléne.

    Pristúpime teraz k schvaľovaniu

    návrhu programu 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím vás o vaše návrhy na doplnenie alebo zmeny.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Pán predseda, navrhujem, aby predseda vlády Slovenskej republiky predniesol v Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o stave na Generálnej prokuratúre. Dňa 30. apríla pán premiér hovoril, že má zásadné informácie kryté tajomstvom, kvôli ktorým porušil slovo, ohol právo a dal zákon o Ústavnom súde do skráteného legislatívneho konania. Považujem za nebezpečné, ak premiér v tak vážnej veci argumentuje nejakými tajomstvami. Ak ide o citlivé informácie, môžete tento bod vyhlásiť za neverejný. Navrhujem tento bod zaradiť na štvrtok 16. mája po hodine otázok. Ľudia si zaslúžia v tejto veci poznať pravdu a nezostať v nejakej neistote. Ak plénum tento návrh nepodporí, rešpektujem to. V tom prípade podám opätovnú žiadosť predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť o zvolanie mimoriadneho výboru k tejto téme. Mám ju tu podpísanú tretinou poslancov. A, prosím, dohovorte pánu predsedovi Baškovi, aby zvolal výbor v termíne a čase, keď bude môcť on i poslanci strany SMER. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem, aby sme hlasovali o týchto návrhoch uznesení: „1. Národná rada žiada vládu, aby zdôvodnila, prečo v termíne do 31. 3. 2013 nepredložila do Národnej rady odpočet plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, ako jej to ukladá príslušné uznesenie Národnej rady, 2. Národná rada žiada vládu, aby na najbližšiu schôdzu predložila správu o príprave Slovenskej republiky na nové programovacie obdobie Európskej únie na roky 2014 až 2020, 3. Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby na najbližšiu schôdzu predložila odpočet plnenia programového vyhlásenia vlády za prvý rok svojho pôsobenia.“ Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, chcel by som predložiť návrh vyhlásenia poslancov za stranu MOST – HÍD Arpáda Érseka, Gabriela Csicsaia: „Národná rada Slovenskej republiky svojím vyhlásením vyjadruje podporné stanovisko k zachovaniu zápasenia ako olympijského športového odvetia v rámci letných olympijských hier. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu, ktorá je zodpovedná za športovú politiku, aby podporila snahu Slovenského zápasníckeho zväzu spolu s Olympijským výborom Slovenskej republiky smerom k Medzinárodnej zápasníckej federácii FILA, aby spoločne s ostatnými národnými zväzmi lobovali za zachovanie tohto základného olympijského odvetvia, a tým posilnili spoločnú snahu, aby Medzinárodný olympijský výbor nevymazal športovú disciplínu zápasenie z programu letných olympijských hier. Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Európskej komisie Ashton a komisár Európskej komisie Čech Füle k výroku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ohľadom oslobodenia expremiérky Tymošenkovej vyzvali 30. apríla ukrajinskú vládu o prehodnotenie situácie. A Ministerstvo zahraničných vecí USA a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy hneď vyzvali Ukrajinu na prepustenie Tymošenkovej. Žiadam preto o zaradenie nového bodu programu, prijatia uznesenia k tejto situácii. Aktualizovaný materiál dodám.

    A ešte druhá časť. Vo februári poslanci piatich strán dali návrh uznesenia o solidarite s hnutím Falun Gong v Číne (tlač 345). Vtedy ho dostal zahraničný a ľudskoprávny výbor, zahraničný 30. januára listom požiadal podpredsedníčku Ashton o opis aktivít Európskej únie v tomto smere. Odpoveď doteraz neprišla. Ale máme jej nedávne vyjadrenie v Európskom parlamente, ktoré je odpoveďou na náš list. Žiadam preto pokračovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dovolím si predložiť návrh bodu, aby minister spravodlivosti pán Borec predložil na najbližšiu schôdzu správu o stave právnej ochrany občanov pri neetickom a nezákonnom konaní spoločností, ktoré ponúkajú pôžičky, čiže, ešte raz, správu o stave právnej ochrany občanov pri neetickom a nezákonnom konaní spoločností, ktoré ponúkajú pôžičky. Situácia v tejto oblasti je naozaj katastrofálna. Parlament si môže napraviť svoje renomé, ktoré si pokazil pri B. M. G. Ľudia sa často stávajú obeťami tohto konania a prepadávajú sa na absolútne dno spoločnosti. Je to nevyhnutné. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda Národnej rady Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, tak ako na grémiu, chcel by som navrhnúť, aby správa o stave školstva, ktorá má číslo 95, nebola dátumovaná alebo odsúvaná na 30. mája, ale, naopak, predsunutá napríklad fixne na budúci utorok 21. mája o 9.00 hodine, pretože situácia v tejto oblasti si to vyžaduje, je nielen aktuálnou, ale až alarmujúcou. A myslím, že aj skoršie rokovanie o tomto bode by dalo väčšiu vážnosť tomuto samotnému stavu. V zastúpení klubov KDH, SDKÚ – DS a MOST – HÍD navrhujem toto predsunutie.

  • Pán predseda, plne rešpektujem, že ste predseda Národnej rady a v tejto veci môžete rozhodnúť vy, ale vzhľadom na vami avizovaný úmysel meniť rokovací poriadok, čo sa týka existencie klubu SaS alebo vlastne minimálneho počtu poslancov potrebného na existenciu klubu SaS alebo iných klubov v Národnej rade by som vás chcel poprosiť, aby ste dovtedy, kým si prípadne nezmeníte zákon v tejto veci, nechali súčasný stav tak, aby existencia klubu SaS bola zachovaná.

  • Budeme hlasovať teraz o návrhoch.

    Pán poslanec Vašečka žiada informáciu od predsedu vlády o stave na Generálnej prokuratúre.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Pán predseda výboru Huba žiadal tri správy.

    Prvé bolo zdôvodnenie, prečo do 31. 3. nepredložila vláda odpočet a... Nezachytil som, že čo...

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Potom žiadal pán predseda výboru od vlády správu o príprave na nové programovacie obdobie Európskej únie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    A tretím návrhom bola správa, ktorá bude obsahovať odpočet plnenia programu vlády za minulý rok.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Érsek žiada prijať uznesenie, ktorým vyjadríme podporu národnému olympijskému zväzu na zachovanie zápasenia ako olympijského športu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 63 za, 1 proti, 73 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloško žiada prijať uznesenie, ktorého znenie, ak to prejde, dodá, ale v podstate chce, aby Národná rada zaujala stanovisko k problému pani Tymošenkovej.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 11 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ten druhý návrh, pán poslanec, je v kompetencii výboru, keď schvaľuje program, ako a či bude pokračovať v rokovaní o bode. Takže o tom nebudeme hlasovať.

    Pán poslanec Hlina žiada od pána ministra spravodlivosti Boreca správu o stave právnej ochrany občanov pri nezákonných konaniach subjektov, ktoré realizujú pôžičky občanom. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 5 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán podpredseda Národnej rady Figeľ žiadal preložiť správu o stave školstva na 21. 5. o 9.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 8 proti, 73 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Chcem len informovať plénum, že na poslaneckom grémiu som informoval aj pána podpredsedu Národnej rady, že budem hovoriť s pánom ministrom školstva. Ak mu bude vyhovovať termín, tak potom pri nasledujúcom hlasovaní môžeme opäť dať o tom hlasovať a poprípade zmeniť časovanie prerokovania tohto programu.

    Pán poslanec Matovič, u vás nemám o čom dať hlasovať, rozhodnutie som učinil, podpísal a bude sa realizovať.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 19. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 90 bolo za, 6 proti, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh programu 19. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás, dámy a páni, informovať, že dnes budeme hlasovať v prípade, že prerokujeme a ukončíme rokovanie o bode programu, o 17.00 hodine, v ďalších rokovacích dňoch budeme, ak nedôjde k inej dohode, hlasovať o 11.00 hodine a o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 115 bolo za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Vyslovili sme súhlas s týmto postupom.

    Dámy a páni, nasleduje krátka prestávka do 13.40 hodiny a potom poprosím pána ministra obrany Martina Glváča...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím vás pekne, mohli by ste to s tým hlasovaním ešte raz zopakovať, kedy sa hlasuje?

  • Dnes o 17.00 hodine a v iných rokovacích dňoch, ak sa vopred nedohodneme inak, tak o 11.00 hodine a o 17.00 hodine.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz rokovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Je to tlač 471.

    Vládny návrh odôvodní pán minister obrany Martin Glváč.

  • Vážený pán predseda, dámy poslankyne, kolegovia poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je umožniť ministerstvu obrany Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu Vojenským lesom a majetkom Slovenskej republiky, štátny podnik, na úhradu zvýšených nákladov na hospodárenie v lesoch z dôvodu výcviku ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom obvode alebo na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ako aj na úhradu zvýšených nákladov na poľnohospodársku výrobu na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu. Súčasne sa navrhuje rozšíriť možnosť poskytnutia dotácie aj na revitalizáciu lesných pozemkov a lesných porastov a na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Z dôvodu, že Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik, spravujú so súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky aj lesný majetok vo vlastníctve štátu, umožňuje sa poskytnúť dotácia aj na tento lesný majetok.

    Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pána poslanca Géciho, ktorého navrhol gestorský výbor, aby nás informoval.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (tlač 471).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla 2013 č. 452 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, k tomuto zákonu asi toľko musím povedať.

    A priori môj vzťah ako lesníka k Vojenským lesom a majetkom je celkom pozitívny. Musím povedať, že z hľadiska mojej mnohoročnej, viac ako 30-ročnej skúsenosti, keď by som si dovolil určité porovnanie, samozrejme, subjektívne, tak musím priznať, že stav v kvalite lesnej výroby a vo všetkých výrobno-technologických procesoch vo Vojenských lesoch a majetkoch v porovnaní s priemerom kvality lesníckej činnosti na Slovensku je nadpriemerný. Hovorím to subjektívne a hovorím to na základe len obmedzených skúseností, ani zďaleka sa nemôžem prezentovať ako človek, ktorý ovláda všetky závody, ktoré patria pod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, Pliešovce.

    Chcem však upozorniť na jednu vec a skôr, ako sa k nej dostanem, ešte poviem, že uznávam aj tú podstatu zákona, tak ako ho pán minister tu predniesol, že ozaj výrobné náklady na špecializovanom území Vojenských lesov a majetkov, ktoré majú účel pomôcť vo výcviku vojsk, musia byť logicky zvýšené. Ani voči tomuto nie je možné namietať, pretože je nepochybné, že táto špecializovaná činnosť vytvára niektoré momenty, ktoré pri najlepšom úmysle musia viesť k zvýšeným nákladom, myslím, že v dôvodovej správe sa hovorí najmä o dopravných nákladoch, ale pokiaľ mám svoje poznatky hlavne možno z územia Vojenských lesov a majetkov Kamenica nad Cirochou, ktorý je mi tak akosi osobne najbližší územne pri Humennom, takže sú to aj ďalšie náklady, ošetrovanie dopadových plôch a mnoho ďalších momentov, ktoré sú spojené aj s ochranou životného prostredia, celkom logicky vyvolávajú zvýšenú potrebu nákladov. Takže potiaľ by som so samotným zámerom predkladateľa zákona súhlasil.

    Chcem však upozorniť na vec, ktorá je možno nie celkom presne namierená do podstaty tohto zákona, ale súvisí s Vojenskými lesmi a majetkami všeobecne, a to z toho pohľadu, že sa domnievam, že celková výmera týchto majetkov na území Slovenskej republiky vo výške 73 tisíc hektárov, mne to skôr teda ešte pripadne viac názorné, keď poviem 730 kilometrov štvorcových, je z pohľadu dnešných potrieb, podľa mňa aj vojenských zámerov, aj keď nie som na to špecialista, zbytočne priveľká.

    Trocha ma vyrušuje tá skutočnosť, že sa tu hovorí o tom, že táto samotná činnosť (teda dotácie, poskytnutie dotácií na zvýšené náklady) bude zabezpečená tak, že nebude potrebné siahnuť do nejakých dodatočných zdrojov. Ak je to teda tak, vážený pán minister, potom by som navrhoval, že ak teda sa to má sanovať na úkor nákladov, ktoré dokáže rezort obrany ušetriť, tak predpokladám, že vy ste prvý človek, ktorý veľmi dobre vie, že váš rezort má mnoho oblastí, ktoré je potrebné financovať, finančne poddimenzovaných, a teda bolo by múdre nedávať prostriedky tam, kde už možno dnes nie sú také potrebné, ale skôr túto úsporu, ktorá je iste chvályhodná, presmerovať do iných oblastí, kde by sme potrebovali vylepšiť systémy, ktoré dnes vo vysoko sofistikovanom spôsobe vedenia bojov určite nie sú v priamom súvise s plochou, s výmerami, ale skôr teda spočívajú v nákupe špičkovej techniky, lebo mám za to, že tá výmera Vojenských lesov a majetkov je vlastne historicky daná. My sme to napokon zdedili ešte z čias Rakúsko-Uhorska. A možno to, prepáčte mi, laicky sa vyjadrím, ako časy, keď sme mali množstvo dopravnej techniky, koníky, kanóny a všetko možné, čo možno súviselo so spôsobom vedenia bojov na začiatku 20. storočia, dnes sa presunulo do inej oblasti. A na to nám tých 730 kilometrov štvorcových Vojenských lesov a majetkov, ktoré ozaj, ako som uznal, vyžadujú zvýšené náklady, už nie je potrebných.

    Navyše chcem tu aj zdôrazniť moment, že lesy teda predsa nemôžu mať len funkciu slúžiacu pre špeciálne potreby armády, ale nepochybne treba aj pri týchto 730 kilometroch štvorcových mať na mysli, že tu máme dôležité verejnoprospešné funkcie, ktoré majú slúžiť všetkým občanom. A tu to obmedzenie pri týchto Vojenských lesoch a majetkoch, určité plnenia všetkých funkcií, hlavne na mysli mám teda rekreačnú, hygienickú. A možno aj otázku vodných zdrojov nemožno pri špecializovaných bojových činnostiach, ktoré sa na tomto území majú vykonávať, považovať za zabezpečiteľnú. Preto si myslím, že keby ste možno v tejto súvislosti upriamili svoju pozornosť na fakt, že ak sme uznali, že treba zvýšené náklady, tak sa potom sústreďme na to, aby sme tie zvýšené náklady nesanovali na úrovni toho, že budeme úsporní v rezorte, buďme, ale zmenšime to územie tých 730 kilometrov štvorcových a použime tie prostriedky. Ozaj ak to dokážeme, túto našu činnosť, ktorá spočíva vo využívaní Vojenských lesov a majetkov, tak presuňme ju na menšie územie. A prostriedky, ktoré takýmto spôsobom dokážete ušetriť, teda nespochybňujem dotácie, tento spôsob presunu peňazí použite tam, kde je to určite aj z vášho pohľadu, najvyššieho šéfa tohto rezortu, oveľa potrebnejšie, ako usporiť peniaze na to, aby sme mohli na 730 kilometroch štvorcových zabezpečovať dotovanie zvýšených nákladov, ktoré tam oprávnene vznikajú. Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca, pán poslanec Lebocký. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán kolega Mičovský, ja už mám z toho taký dojem, že akonáhle sa tu objaví slovíčko alebo slovné spojenie lesy alebo lesné hospodárstvo, tak považuješ za svoju povinnosť vystúpiť k tejto téme, čo je chvályhodné, len treba si uvedomiť jednu vec, že každé vystúpenie by malo mať aj svoje racionálne jadro. A dovolím si upozorniť na niektoré tvoje priame, by som povedal, pojmové spojenia alebo pojmové súvislosti.

    V úvode svojho vystúpenia spomínaš to, ako sa ty v tom vyznáš, ako poznáš všetky jednotlivé závody Vojenských lesov a majetkov, štátneho podniku. A potom zrazu prejdeš na niečo, čo celkom nesúvisí s týmto návrhom zákona. A konštatuješ, že nie si špecialista. A začneš forsírovať potrebnú alebo nepotrebnú výmeru 730 kilometrov štvorcovýchVojenských lesov a majetkov. Treba si úplne otvorene povedať, že aj keď táto výmera je historicky daná, a v súčasnosti už nie je daná kvôli tomu, aby sme tam chodili s húfnicami a s koňmi, ako si spomínal, treba úplne otvorene si uznať a uvedomiť, že tým, že sa Slovenská republika stala členom NATO, tak výmera Vojenských lesov nie je cieľom, ale prostriedkom na to, aby sa zabezpečila bezpečná prevádzka vojenských objektov, na ktorých sú národohospodárske záujmy a záväzky Slovenskej republiky niekde úplne inde ako samotné predstavy lesného hospodárstva, respektíve zabezpečenia výroby z aspektu lesohospodárskej činnosti. Tu sú funkcie úplne odlišné, sú zamerané na bezpečnosť prevádzky, sú zamerané na podporu našich aktivít v inej oblasti, ako je lesné hospodárstvo, v oblasti medzinárodných aktivít vo vojenskom priemysle, respektíve vo vojenskej spolupráci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No možno si ma, pán kolega Lebocký, nepočúval celkom presne. Ja som sa práve priznal, že nie som odborník na to, aby som ovládal situáciu vo všetkých závodoch Vojenských lesov a majetkov, ja som len chcel s tým najlepším úmyslom pánovi ministrovi povedať, že aj keď nachádzam istú racionalitu v tom, čo predniesol, a v zákone, ktorý predkladá, ale že ak tu máme lajtmotív, ktorý nás, myslím, spája celkom prirodzene, že hľadáme vždy úspory, aby sme čo najmúdrejšie využívali zdroje, ktoré má Slovenská republika k dispozícii, tak som dal veľmi jednoduchý návrh na to, aby sme úspory, ku ktorým sa pán minister a jeho rezort v tomto zákone zaväzuje, že teda takýmto spôsobom si vie predstaviť úhradu dotácií, využili múdrejšie. Ja si myslím, že ak nám tu vo vzduchu lietajú dve lietadlá a tretie mnohokrát nemôže, tak možno by sme mali nasmerovať svoju pozornosť týmto smerom a pokúsiť sa to, čo historicky vzniklo, redukovať, myslím, že to je celkom oprávnená požiadavka, a nespochybniteľne zvýšené náklady, ktoré spočívajú, s touto cvičnou bojovou činnosťou, práve presunúť tam, kde je to potrebné, teda na menšie územie a kvalitnejšie. Možno to nie je úplne presný návrh, ja sa netvárim, že to mám premyslené do detailov, ale chcel som upozorniť snemovňu práve na tento fakt a pánovi ministrovi s takým najlepším vedomím ponúknuť možnosť, ktorá by mala smerovať k tomu, čo ho určite trápi viacej ako to, či má 730 ale len 500 km štvorcových Vojenských lesov. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Možno len jednou vetou. Páni kolegovia, na rozdiel od vás sa nepovažujem za odborníka na lesy, ale možno to, čomu trošku rozumiem, sú čísla a ekonomika. Keď sme to predkladali, dal som si to predložiť a koketovali sme aj presne s takýmito názormi, ako hovoril pán kolega Mičovský. A práve naopak, keby prišlo k zníženiu počtu obhospodarovanej plochy o tú plochu, ktorá, kde sa necvičí, je len nejakým ochranným pásmom, ktorá dnes zarába prostriedky na to, aby tá dotácia bola len v takejto výške, a nie ďaleko väčšia, pretože toto nie sú všetky náklady, ktoré by sme museli uhrádzať za to, aby sme nejakým spôsobom vyrovnali ten ekonomický deficit Vojenských lesov. To je všetko. Ďakujem.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz v prvom čítaní prerokovávať

    vládny návrh zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 476.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, návrh, ktorý máte momentálne pred sebou, je druhým zo série zákonov, ktoré sa viažu na reformu, ktorú už familiárne nazývame ESO a ktorá sa snaží zásadným spôsobom vykročiť dvoma smermi a na jednej strane vykonať úspory v oblasti fungovania štátu, v oblasti fungovania štátnej správy. A tieto zákony vytvárajú predpoklady na to, aby sme tieto úspory mohli nájsť, uskutočniť a zrealizovať. Toto však občania, ako sa hovorí, si ohmatajú iba veľmi obmedzene, predovšetkým na lepšom rozpočte, ale to, čo fakticky budú mať možnosť cítiť v priebehu roku 2014, je predovšetkým zmena poskytovania služieb.

    Tento zákon predovšetkým zavádza na Slovensku okresné úrady podľa územnosprávneho členenia, ktoré na Slovensku máme, a snaží sa tú štátnu správu na jednej strane dostať do všetkých tých podstatných bodov, ktoré Slovensko má, teda okresných miest, aby to neboli iba formálne, značkové okresy, ako sa hovorí, ale predovšetkým aby občania po 1. januári 2014 a po zriadení jednotlivých kontaktných miest mali možnosť vybavovať všetky svoje agendy súvisiace so štátom predovšetkým na jednom mieste.

    Z takých základných čísiel môžem povedať, že v zmysle návrhu zákona sa zrušuje spolu 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 s postavením rozpočtovej organizácie štátu.

    Zrušením vymedzených atomizovaných úradov a presunom ich pôsobnosti do nového integrovaného miestneho úradu štátnej správy nie je dotknutá odvetvová, riadiaca a kontrolná právomoc výkonu štátnej správy príslušnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a ďalšími zákonmi upravujúcimi výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch.

    Rád by som, keďže ide o prvé čítanie, a diskusiu predovšetkým očakávam v čítaní druhom, ešte v skratke uviedol, aby nedochádzalo k mýlke, dve veci.

    Predovšetkým tieto zákony vytvárajú priestor pre to, aby mohlo nastať šetrenie vo fungovaní štátu. Pamätám si, keď sme mali prvý zo série týchto zákonov na konci minulého roku, ako sa neustále hovorilo, že tento zákon prináša iba 1 mil. alebo 1,3 mil. My sme jasne na začiatku pri štarte tejto obrovskej reformy avizovali, že v prvom roku tejto reformy, v roku 2013, štát usporí na opatreniach, ktoré sa vykonávajú v zmysle tejto reformy, 50 mil. eur. A vzhľadom na nepriaznivý vývoj ekonomickej situácie sme boli donútení, ale aj sme našli rezervy, aby sme akcelerovali toto šetrenie. A môžeme skonštatovať, že tento rok prinesie táto reforma v až 97 mil., to znamená, zvýšili sme ten plán oproti tomu, čo sme mali ešte na konci minulého roka. Aj preto je rozpor z toho, by som povedal, laického pohľadu, čo hovorí zákon, ktorý vyčísľuje predovšetkým priame úspory súvisiace so zákonom, ale jednotné hospodárenie jednotlivých úradov je to, čo nám prináša vlastne tie úspory a umožňuje, aby budúci rok sme oproti plánu nešli na 100 mil. eur, ale dostali sme sa až k 170 mil. eur, čo nám vyslovene posúva sľuby do tých pozitívnych čísiel. Teda nie na všetky úspory, ktoré vykonávame, je nevyhnutná zmena zákona. Ale práve tým, že dostávame fungovanie jednotlivých úradov pod jednu strechu a kompetenčne sa ich nedotýkame, ale dotýkame sa len ich logistiky, tak máme šancu upraviť ich financovanie a ich hospodárenie. Pamätáte si na z môjho pohľadu ešte stále nevysvetliteľne nakúpené laptopy tesne pred koncom fungovania školského úradu v Nitre a podobné veci. Už aj tento zákon zabraňuje práve niektorými opatreniami, aby sme mohli tie nákupy vykonávať efektívne.

    Po druhé. Treba povedať, že často tu boli vyslovené obavy zo strany opozície, čo je v poriadku, to je aj úloha opozície, o tom, akým spôsobom prestanú fungovať napr. školské úrady, ktoré sme zlučovali ešte v januári, spolu s ďalšími troma úradmi. A realita, našťastie, ukázala, že tie prvé mesiace funkcie školského úradu v gescii obvodného úradu, slovami opozície, teda v rukách ministerstva vnútra, si naďalej plnia svoje úlohy, školy nemajú v rámci financovania zhoršené financovanie a, naopak, všetky tie dotácie, všetky tie platby, ktoré majú ísť, idú, tak ako majú. A zatiaľ som nezaregistroval medzi tými, kde školstvo má problémy so svojím financovaním, to je pravda, ale nezaregistroval som, že príčinou by bol práve prechod školských úradov, pretože tú kompetenciu, to riadenie tých odborných odvetví nechávame na pôvodných ministerstvách počnúc výberom. To znamená, ministerstvo pôdohospodárstva bude vyberať prednostov, dajme tomu, pre lesný alebo pozemkový úrad. Naďalej ich bude riadiť, nie len metodicky usmerňovať, ale priamo riadiť. Takisto finančné toky, ktoré majú k jednotlivým programom podpory, ktoré ministerstvo má, budú vykonávať priamo bez zásahu ministerstva. Ministerstvo sa stará, ako som už viackrát povedal, predovšetkým o personálne otázky, mzdové otázky, z pohľadu, myslím, personalistiky ako Zákonníka práce, mzdové otázky, logistiku, autoparky, nehnuteľnosti, veci, ktoré jednoducho vykazovali mimoriadne z nášho pohľadu vyššie náklady, ako bolo nevyhnutné.

    Prvý zákon ukázal, že má svoje opodstatnenie, pretože prináša už priestor pre určitú optimalizáciu, hlavná časť optimalizácie by mala prebiehať v rokoch 2014 a 2015. V mnohých prípadoch dôjde k zlučovaniu týchto úradov do jedného miesta, teoreticky aj do budov, ktoré by mohli získať podporu zo strany fondov Európskej únie, a tým pádom byť nielen zelené, ale, samozrejme, aj ekologicky málo nákladné. A to sú všetko tie úspory, ktoré naďalej sa budú agregovať k rokom 2014, 2015.

    Verím, že tento zákon si nájde širokú podporu, pretože zatiaľ prvé kroky ukazujú, že je to naozaj dobrá cesta, na ktorú sme sa vydali, a rovnako tak si myslím, že to, z čoho budú mať prospech predovšetkým občania, je vlastne jednotný kontaktný bod, na ktorom si budú môcť vybaviť celú svoju agendu počnúc dokladmi, matrikami, životným prostredím, školskými vecami a tým, čo s tým súvisí, dokonca aj tie agendy, ktoré budú vlastne naďalej vybavované okresnými úradmi v sídle kraja, budú môcť vybavovať občania priamo vo svojich mestách, to znamená v mestách, ktoré sú často 50 – 60 kilometrov vzdialené od mesta krajského. To znamená, napríklad v prípade veľkého mesta, akým je Poprad, práve to cestovanie smerom do Prešova bude minulosťou.

    Veľmi pekne ďakujem. A, samozrejme, i keď v tomto prípade v prvom čítaní sú tu len nejaké systémové otázky, v druhom čítaní, sme každý vylepšujúci návrh pripravení prediskutovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Milanovi Panáčkovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 476). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Hlásia sa tak za poslanecký klub SDKÚ – DS pán poslanec Miroslav Beblavý, za poslanecký klub KDH pán poslanec Pavol Zajac. A ďalej písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, predseda výboru, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorý ruší miestnu štátnu správu a zlučuje ju do okresných úradov. To, čo poviem, sa, myslím, nebude páčiť pánovi ministrovi. Možno to nebude ani populárne, ale niektoré veci je potrebné pomenovať aj vtedy, keď to nie je príjemné.

    Dovoľte mi sa téme ESO II, ako tu bolo povedané, venovať z hľadiska preskúmania oficiálnych cieľov, teda pozrime sa na to, čo ministerstvo vnútra, pán minister aj v tejto rozprave uvádzal ako hlavné dôvody, prečo túto reformu spraviť a či to sedí, pozrime sa na náklady tejto reformy, o ktorých nehovorí, a pozrime sa na asi môj odhad reálnych cieľov a výhod tejto reformy.

    Začnime proklamovanými cieľmi. Pán minister hovorí vlastne o dvoch. Jedným sú lepšie služby pre občana a druhým sú úspory finančných prostriedkov.

    Lepšie služby pre občana majú vychádzať z toho, že 72 okresných úradov bude na jednom mieste poskytovať integrované služby obyvateľom Slovenska. Priznám sa, že keďže som neveril len vlastnej skúsenosti, popýtal som sa viac ľudí vo svojom okolí, aké štátne úrady dnes používajú v svojej každodennej praxi, kde naposledy boli, kde museli naposledy vybavovať. A priznám sa, že najčastejšie počujem štyri nasledovné úrady. Je to Úrad práce, sociálnych veci a rodiny, kde musia ísť napr. všetci vybavovať, samozrejme, prídavky na deti alebo nejakým spôsobom komunikovať, vybavovať rodičovské príspevky. Samozrejme, bohužiaľ, viac ako 400 tisíc nezamestnaných sa tam musí ukazovať raz alebo viackrát mesačne. Takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej.

    Druhou inštitúciou, ktorú by menovali, bola Sociálna poisťovňa. Samozrejme, každý živnostník, každý zamestnávateľ má veľmi častú a osobnú skúsenosť s touto inštitúciou. Ale je to aj človek, ktorý chce vedieť, aký mu vychádza dôchodok, prípadne vybavovať inú problematiku súvisiacu so sociálnym poistením.

    Treťou inštitúciou, ktorú v mojej vzorke ľudia najčastejšie menovali, sú daňové úrady, respektíve dnes už finančná správa. Samozrejme, môže to byť ovplyvňované aj tým, že sme len celý mesiac a pol po povinnom odovzdávaní daňových priznaní. Ale predsa len je to inštitúcia, s ktorou jednak všetci, všetky právnické osoby, ale aj státisíce fyzických osôb prichádzajú do styku aspoň raz ročne, u väčšiny z nich je to viackrát.

    A štvrtou inštitúciou, ktorá dokonca patrí priamo pod pána ministra, je polícia Slovenskej republiky, nielen teda vo vzťahu k jej výkonu, povedal by som, represívnych právomocí, ale aj vo vzťahu k výkonu občianskych, teda by som povedal, kompetencií (občianske preukazy, cestovné pasy a iné typy dokladov).

    Takže toto sú štyri najčastejšie služby. To znamená, ak by sme chceli na jednom mieste a lepšie poskytovať služby občanom, tak predpokladal by som, že reforma sa zaoberá najmä týmito štyrmi úradmi. Samozrejme, tieto štyri úrady nie sú touto reformou nijako dotknuté a nie sú na ňu ani nejako naviazané. Namiesto toho ako službu občanom, aby naozaj sa mohli v 72 miestach k tomu dostať, zlučujeme tak zásadné a frekventované kompetencie, ako je civilná ochrana, hospodárska mobilizácia a obrana štátu. Som zvedavý, koľko občanov ročne navštívi úrad vo väzbe na tie tri kompetencie. Aby sme boli korektní, sú tam aj živnostenský úrad alebo odbor po novom a kataster nehnuteľností, čo sú predsa len častejšie, ale napriek tomu si dovolím tvrdiť, že obidva z nich sú menej frekventované ako tie štyri, ktoré som spomínal. To znamená, že je problematické uveriť, že cieľom tejto reformy je primárne lepšia a integrovaná služba pre občana, ak sa nedotýka tých úradov, s ktorými ľudia v prvom kontakte naozaj najčastejšie prichádzajú do styku, a dotýka sa iných úradov, ktoré však majú iné výhody, ku ktorým sa tiež ešte dostaneme.

    Druhým oficiálnym cieľom je ušetrenie prostriedkov. Pán minister dnes spomínal určité čísla. Tie čísla majú niekoľko problémov. Prvý a ten základný je, že každý zákon sprevádza doložka vplyvov. Doložka vplyvov najmä v oblasti finančných dopadov má pomerne presnú metodológiu, ktorú kontroluje ministerstvo financií. A na jej základe aj upravuje štátny rozpočet. To znamená, ak do doložky vplyvov napíšete, že niečo usporíte, tak vám tie peniaze ministerstvo financií na budúci rok vezme. Ak, naopak, niečo má stáť naviac, tak vám ich tam dá. V ESO I, teda v tom zákone, ktorý sme schvaľovali na prelome rokov na jeseň, bola uvádzaná úspora 3 milióny ročne z toho zákona. Ak som správne prečítal doložku vplyvov k tomuto zákonu, tak je každoročná úspora kompletná, teda keď sa plusy a mínusy zrátajú, myslím, že 2,2 milióna eur je tam uvedené ročne ako čistá úspora verejnej správy. To znamená, že tie sumy, ktoré spomínal pán minister, musím zatiaľ považovať ako poslanec za propagačne použité tvrdenia bez zatiaľ reálneho základu. A bolo by možno dobré, keby ministerstvo veľmi podrobne zverejnilo, kde tie úspory dosiahlo a kde ich očakáva, najmä z toho dôvodu, aby sme mohli posúdiť, či sa to naozaj deje, ale či sa to aj nedeje len kreatívnym účtovníctvom. Všetci, čo sa venujeme štátnemu rozpočtu, vieme, vo väzbe na náklady administratívy dochádza už niekoľko rokov k významnému tlaku, keď sa sekajú mzdové a nemzdové výdavky v jednotlivých kapitolách a úradoch, a tieto seky nie sú nejako viazané na reorganizáciu štátnej správy. To znamená, je dosť dôležité vidieť, či tie proklamované čísla sú naozaj výsledkom tejto navrhovanej zmeny alebo tej minulej uskutočnenej zmeny a čo z nich sú zmeny, ktoré sa uskutočňujú tak či tak a len sa teda dajú zabaliť, možno predať aj niekoľkokrát, raz ako úspornosť štátneho rozpočtu, druhýkrát ako reforma ESO a tretíkrát možno ešte ako osobný vklad, povedzme, ministra Kaliňáka do reštrikcie.

    Zároveň treba povedať, že tie úspory, o ktorých pán minister hovorí, a výhody, o ktorých hovorí, čo sú najmä veci, keďže ste deklarovali, že cieľom reformy nie je prepúšťať zamestnancov, ale že teda vidíte tú rezervu v nákladoch na prevádzku vrátane nájmov a obstarávania, ale vidíte tú výhodu pre občanov v tej spoločnej lokalizácii, tak to sú veci, ktoré sa dajú riešiť a aj sa bežne vo svete dokonca v minulosti riešili inými prostriedkami ako totálnou reorganizáciou štátnej správy. A, naopak, totálna reorganizácia štátnej správy v tejto podobe, ako navrhujete, nie je ani nevyhnutnou, ani postačujúcou podmienkou na tieto kroky. Koniec koncov právomoc centrálneho obstarávania ste si teda zakotvili do zákona. Na to, aby ste centrálne obstarali pre miestnu štátnu správu, nepotrebujete už žiadnu reorganizáciu, ak to dokážete robiť dobre.

    Myslím si, že by sme mohli mať veľmi zaujímavú debatu o centrálnom obstarávaní tak, ako ste ho spustili, aj ju vedieme, myslím, zatiaľ cez médiá, ale dneska sa tomu vyhnem čisto preto, aby sa pozornosť nesústredila na inú tému.

    Z tohto dôvodu si myslím, že tie dva proklamované ciele, teda lepšie služby pre občana ani ušetrenie obrovskej sumy prostriedkov, nie sú skutočnými cieľmi tejto reformy, lebo nesedia s tým, čo v tej reforme reálne je napísané.

    Zároveň si povedzme, čo sú náklady tejto zmeny, ktorú pán minister už priniesol v jednej várke do parlamentu a najmä teraz v tej druhej, v druhom kole prináša. My sme mladá krajina, preto často skúšame nové veci a často nemáme precedensy a vlastné skúsenosti. Okresné úrady sú jedna z vecí, s ktorými skúsenosť máme. Máme ju veľmi dlhú, myslím, z hľadiska toho dvadsaťročného, od roku 1996 do roku 2004 sme ju mali. To znamená osemročnú skúsenosť s fungovaním týchto úradov. A máme ju pomerne jednoznačnú, priznám sa, u ľudí, ktorých ja si odborne vážim. A, pán minister, pokojne menujte ľudí, odborníkov vy z tej strany, ktorí nebudú súhlasiť. Nikto nehodnotí existenciu okresných úradov a tzv. Mečiarovu reformu štátnej správy, ktorá ich priniesla, pozitívne. Špeciálnymi, povedal by som, takými až kľúčovými aspektmi existencie okresných úradov bol nekompetentný manažment zo strany prednostov okresných úradov ako čisto politických funkcií, ktorí zároveň boli veľmi málo mocensky obmedzení kýmkoľvek.

    Nulová zodpovednosť ministrov, ministerstiev a vlády, pretože kolektívna zodpovednosť je v tomto prípade nulová zodpovednosť. Prednosta bol a takisto, ako aj vy navrhujete, bude menovaný vládou, čo znamená, že žiadny minister zaňho nezodpovedá, až vláda ako celok ho môže odvolať. To znamená, že výsledkom bolo absolútne zmätenie jasnej zodpovednosti za výkon úradu, za porušovanie zákonov, ale aj etických noriem na úrovni týchto úradov. Zároveň to bola snaha o, by som povedal, silné mocenské postavenie a realizáciu tejto moci v jednotlivých regiónoch. Naozaj sa vtedy tak chovali, vtedy to neboli len prednostovia, ale najmä za Mečiara to boli takzvané koaličné trojky. Možno si pamätáte HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska, kde štandardne HZDS malo prednostu a SNS a ZRS mali zástupcu prednostu okresného úradu a spolu politicky sa snažili riadiť miestnu štátnu správu a zasahovať do jej činnosti. Pre ľudí, ktorí si to pamätajú, táto koaličná trojka bola ešte, by som povedal, väčšou traumou ako mnohé veci, ktoré sa udiali celoštátne. Zažili sme pri konkrétnych prípadoch, by som povedal, rozoberanie štátneho majetku.

    Bol som s vaším europoslancom kolegom Zalom u neho doma pred pár dňami. A môžete sa ho spýtať. On sa z okna pozerá na dedičstvo okresného úradu, pretože ho má priamo pred oknom. Nie je to ďaleko odtiaľto, bol školský dvor, ktorý prednosta úradu za HZDS v roku 1998 predal investorovi, nebol jediný, bolo ich veľa. A na tomto vyrástla jedna obrovská opacha, ktorá dnes ničí životné prostredie v celej tejto ulici, a všetci obyvatelia sú z nej nešťastní a už v tom nevedia nič urobiť. Treba podotknúť, že štát z tejto operácie veľa nemal, aj keď iní zainteresovaní určite áno. To znamená, že máme skúsenosť s tým, ako sa chovali okresné úrady, ako sa chovali ich vedenia, máme skúsenosť s tým, čo znamená, keď sa stratí zodpovednosť ministrov za výkon vo svojom rezorte.

    Aby som hovoril len o dvoch konkrétnych agendách, ktoré sú v tomto zákone, ktoré ešte nie sú v tom prvom kole, ktoré už pán minister schválil, máme tu agendu katastra nehnuteľností. Stačí pozerať aj správy na to, aby sme videli, že kataster má aj dosť dôležitú úlohu z hľadiska nezákonných prevodov pozemkov a nehnuteľností z hľadiska či už zastavenia, umožnenia alebo aj zrušenia. Môžeme hovoriť o veľkých kauzách typu Glance House. Ale môžeme hovoriť aj o kauzách menších, občianskych, kde občan zrazu zistí, že spod, s prepáčením, zadku mu zmizlo vlastníctvo a katastrálny úrad bol v tomto nejakým spôsobom zainteresovaný. Dnes existuje politická zodpovednosť, ktorá vedie až k predsedovi napríklad Úradu geodézie, kartografie a katastra, alebo v prípade životného prostredia, kde zase sme mali veľa problémov, ktoré sa týkajú od rôznych povolení až po výstavbové veci, vedie jasná zodpovednosť k ministrovi životného prostredia.

    Po tejto zmene tak ako v deväťdesiatych rokoch nebude zodpovednosť viesť k nikomu, bude viesť len k pánovi Váhu a Tatier, miestnemu, ktorý je menovaný vládou, kde sa zase každý minister bude môcť vyhovoriť, že on s tým nič nemá, lebo to je, samozrejme, prednosta dosadený vládou ako celkom. Zároveň sme v deväťdesiatych rokoch videli, že, aj keď to nevedie ku kauzám a škandálom, ale k jednoduchému každodennému výkonu štátnej správy, tak je veľmi problematické, keď má niekto dvoch pánov. Za Mečiara sa to vyriešilo tak, že priame riadenie vykonávala vertikála okresných, krajských úradov, ale aby teda ministerstvá nezostali úplne mimo, tak bola im daná právomoc robiť takzvané metodické usmerňovanie. To znamená, že ministerstvá mali hovoriť, ako majú úrady v tej svojej veci konať všeobecne, a úrady to mali rešpektovať. Existujú desiatky príkladov toho, ako úradníci ignorovali toto metodické usmerňovanie. A v tomto zákone máme recept na ešte väčší chaos, pretože, ak si vezmeme § 4, tak v odseku 2 sa najprv hovorí, že okresný úrad v sídle kraja, to je ten takzvaný krajský úrad, riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode. To znamená, nadriadený úrad, ktorý je presne podriadený pánovi ministrovi, riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy úradov pod ním. V odseku 6 je ale uvedené, že štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do pôsobnosti ktorých patria príslušné úseky štátnej správy. To znamená, že budú riadiť a kontrolovať výkon štátnej správy dva subjekty, jednotlivé ministerstvá teda v rozsahu, v ktorom im to patrí do pôsobnosti podľa zákonov, ale nadriadené takzvané krajské úrady alebo okresné úrady v sídle kraja všeobecne. To znamená, že to dvojkoľajné riadenie, ktoré bolo aj v minulosti, potom sa zrušilo, sa teraz zavádza, sa dokonca posväcuje na určitý ekvivalentný princíp, teda dva orgány budú riadiť a kontrolovať to isté v určitých prípadoch s tým, že to poverenie okresného úradu v sídle kraja bude širšie, ale bude sa prekrývať.

    Nechám bokom nejaké drobnejšie veci, ako sú napríklad smernice, ktoré nemajú byť ani zverejňované, ani pripomienkované, a poďme na odhad, čo je skutočný cieľ tohto zákona, keď ten zákon podľa informácií, ktoré som prezentoval, nenaplní alebo nie je vhodným spôsobom naplnením tých proklamovaných cieľov a zároveň prináša pomerne vysoké náklady.

    Prvý cieľ tohto zákona je, a ten sme pomenovali už na jeseň, takže ho pomenujem len stručne, to predstieranie šetrenia. To znamená, že naozaj v čase konsolidácie osobitne táto reforma bola ohlásená v čase, keď sa ľuďom osekával 2. pilier, zvyšovali dane a odvody, bolo jednoducho politicky veľmi problematické povedať, že na sebe šetriť nebudeme. Takže toto plní dosť významnú úlohu určitej zásteny, ktorá hovorí, že šetríme aj na sebe, šetríme aj na štáte.

    Druhý skutočný cieľ podľa môjho názoru sa týka ovládnutia majetku, personálií a rozhodovania na regionálnej úrovni.

    Dovoľte mi povedať konkrétne, čo tým myslím. Prednostovia okresných úradov, ktorí budú menovaní vládou na návrh ministra vnútra a odvolávaní vládou na návrh ministra vnútra, budú mať na starosti akékoľvek nakladanie s majetkom štátu vo svojej pôsobnosti. To znamená, budú mať veľmi významné mocenské postavenie pri predaji nehnuteľností, prenájmoch, prípadne, ak bude treba, aj pri nákupoch. A budú tak činiť teda nielen v nejakej servisnej polohe, ako to naznačoval pán minister, ale aj v polohe riadiacej. Oni riadia všetkých tých úradníkov pod nimi vrátane subjektov, ku ktorým ten okresný úrad bude mať zriaďovateľskú pôsobnosť. A tým pádom oni mocensky budú môcť rozhodovať o týchto veciach v rozsahoch, neviem, či ste robili pasportizáciu toho majetku vrátane zriaďovaných subjektov, teda napríklad vrátane niektorých škôl, pán minister, ale dovolím si odhadnúť, že suma toho majetku je pravdepodobne viac než v desiatkach, je to asi v stovkách miliónov eur, s ktorými oni budú nakladať. A budú s nimi nakladať pod vašou gesciou a pod vaším vedením.

    Druhá vec, s ktorou budú nakladať a ktorá je možno cennejšia v dnešnom období, v období 16-percentnej nezamestnanosti, sú personálie. Pán minister síce hovoril, že vedúci odborov budú najímaní alebo teda vymenúvaní na základe návrhu príslušného rezortu, to znamená, že vedúci odboru školstva bude navrhovaný ministrom školstva, čo však už nepovedal, je, že akíkoľvek ďalší zamestnanci okresného úradu, to znamená, môže ma pán minister opraviť, 95 % zamestnancov, možno aj o niečo viac nebude menovaných týmto spôsobom, ale postupom podľa zákona, ktorý ovláda osobný úrad a vedúci služobného úradu a prednosta okresného úradu, kde navyše teda podľa zákona o štátnej službe prijatého v roku 2009 v tej verzii ani otvorené výberové konanie nie je nevyhnutné.

    To znamená, že v regiónoch s 20-, 25-, 30-percentnou nezamestnanosťou, kde okresný úrad bude pravdepodobne jedným z najväčších zamestnávateľov v okrese, spolu s nemocnicou alebo úradom práce, bude v podstate jeden človek mocensky rozhodovať o najímaní, prepúšťaní a platení týchto ľudí, čo dáva aj odpoveď na tretiu otázku, ktorá je o rozhodovaní v území. Pán minister síce povedal a ja som to zopakoval, že vedúci odborov budú navrhovaní príslušným ministerstvom, ale, ako som spomenul, tento vedúci už nebude mať žiadny vplyv na najímanie zamestnancov. A dokonca zo zákona nemá ani garantovaný žiadny vplyv na ich odmeňovanie alebo prepúšťanie. To znamená, bude riadiť ľudí, ktorých si nebude sám vyberať žiadnym spôsobom, a bude alebo nebude musieť podpisovať rozhodnutia, ktoré mu budú predkladať. Zároveň tieto rozhodnutia sú a budú veľmi dôležitého charakteru z hľadiska možností zneužitia právomocí; už sme spomínali kataster, spomínali sme niektoré iné oblasti, životné prostredie, v tom prvom kole to boli ďalšie, pozemkové, školské a podobne. To znamená politicky citlivé, majetkové a biznisovo zaujímavé otázky. Pod kým toto všetko bude? Toto všetko bude pod jedným človekom, prednostnom okresného úradu, ktorý bude menovaný vládou na návrh ministra vnútra. Môžete povedať, že je viac-menej jedno, či to bude kontrolovať jeden Kaliňákov úradník menovaný vládou alebo smerácky človek alebo či budú rozlezení po viacerých úradoch. A to by asi platilo aj za iných vlád.

    Môžete povedať, že všetko toto, čo hovorím, je síce pravda, ale nič sa veľmi nezmení. Dovoľte mi trošku odporovať a odcitovať vám výsledky jedného výskumu, ktorý bol realizovaný v minulom roku. V minulom roku sa pozreli istí výskumníci na otázku, ako sa po voľbách menia prednostovia jednotlivých úradov. Ja vám odcitujem len dva typy čísiel. Ako na prvé z nich sa pozreli na výmenu v rokoch 2006 až 2010. V roku 2006 sa na obvodných úradoch vymenilo 96 % prednostov obvodných úradov, ale bolo to na obvodných úradoch životného prostredia 71 % a na obvodných lesných úradoch len 18 %. Takisto v roku 2010 po nástupe Radičovej vlády sa na obvodných úradoch vymenilo 85,7 % prednostov, ale na obvodných úradoch životného prostredia 35 % a na obvodných úradoch lesných 45 %. Možno ešte výpovednejšie číslo je číslo o tom, koľko z týchto prednostov kandidovalo do parlamentu za niektorú z politických strán. Z obvodných úradov kandidovalo 69 ľudí počas tohto sledovaného obdobia do parlamentu za niektorú z politických strán. Z obvodného úradu životného prostredia to bolo len 15 a z lesného úradu to bolo len 6. To znamená, že nie je pravda celkom, že je úplne jedno, ktorý úrad drží majetok, rozhodovanie, personálie. Nie je to jedno nielen preto teda, že ak zaň zodpovedá jeho rezortný minister, tak je tam jasná politická zodpovednosť za to, čo som už spomínal. A nie je to jedno ani preto, že okresné a obvodné úrady, tieto všeobecné, sú najspolitizovanejšie a majú aj tým pádom najbližšie jednoznačne k mocenskej vertikále či už dnes strany SMER, ale po zmene vlády teda kohokoľvek, kto by vládol. Preto táto zmena, toto zlučovanie prinesie výrazne zvýšenú politizáciu fungovania úradov, kde ideme vytvoriť v podstate len ich pánov alebo okresných tajomníkov, môžeme ich nazvať, ako chceme, tá funkcia bude rovnaká. A treba povedať, že títo páni (teda okresný úrad v sídle kraja), budú rozhodujúcim spôsobom závislí od krajského lénneho pána, ale najmä od ministra vnútra. Sme teda svedkami toho, ako si minister vnútra buduje svoju mocenskú pozíciu v štáte aj v strane SMER, pričom výhody potečú primárne jemu, náklady potečú primárne nám všetkým. Za týchto okolností je naozaj ťažké podporiť túto reformu, pretože nie je skutočnou reformou. A postoj poslaneckého klubu SDKÚ – DS k nej je tak v tejto polohe negatívny. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Viskupič, Martvoň, Fecko, Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Iba fakticky. Zaujal ma úplný záver tvojho príspevku do rozpravy nad touto témou. A to je téma vyššej politizácie, ktorá podľa mňa ide presne v protismere toho, čo by sme zavádzať mali. Odpolitizovanie výkonu vo všeobecnom pojme verejnej moci a štátnej správy by malo byť prioritou, dúfam, teda každej jednej vlády. A snažiť sa viacej tlačiť na odbornosť ako na politizáciu by malo byť mementom alebo príkladom pre každého jedného.

    Tie príklady, ktoré si uvádzal, skutočne vedú k rizikám vyššieho politického previazania s výkonom týchto všeobecných úradov, ktoré si spomínal. A preto by som možno chcel vyzvať na aktivitu v tom, aby sme sa zamerali na možno vytvorenie konečne nejakého systému, ktorý by zabránil systému politických nominácií, a nie v súčasnom stave predkladaného návrhu ešte betónovali alebo zlepšovali jeho postavenie v našej spoločnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, no zjavne ten návrh zákona asi príliš rýchlo čítali. Vy ste si asi nevšimli, že obvodné úrady ako také nebudú rozpočtové organizácie a nebudú môcť nakladať s majetkom. Čiže neviem, na čo narážate vo vzťahu ku kreatívnemu nejakému účtovníctvu alebo niečomu takému, ale vy vôbec nechápete zmysel tejto reformy. Táto reforma je jedna z najväčších. A, dá sa povedať, je to najlepšia reforma od čias deformy pána Nižňanského, teda vášho odborníka na verejnú správu. Vďaka pánovi Nižňanskému teraz občan nevie, kde sa má obrátiť, keď chce ísť niečo vybaviť alebo vyriešiť. Práve táto reforma to mení.

    Na druhej strane vy poukazujete na to, aké bude mať postavenie prednosta obvodného úradu. A poukazujete na nejaké možné alebo nemožné výbery zamestnancov alebo úradníkov. No boli ste to práve vy, vaša vládna strana, keď ste boli pri vláde za vlády pána Dzurindu, keď bol zrušený Úrad pre štátnu službu, ktorý mal garantovať nezávislosť a odbornosť úradníkov v štátnej správe. Práve vy, vaša strana, vaša vláda to zrušila. A urobila to takým spôsobom, že ešte aj zabudla, že ten úrad má aj svojho riaditeľa, na ktorého ste vtedy pozabudli. A potom fungoval ešte pol roka bez úradu. Čiže vy v podstate máte zvyk veci zahmlievať. Samozrejme, zahmlievate to z pohľadu vášho, že proste idete akože odborne kriticky. No ja tiež odborne kriticky vo vzťahu k vám pôjdem, že, chvalabohu, že pán minister prichádza práve s takouto reformou.

    A zabudli ste poukázať na to, že práve cez túto reformu aj obvodné úrady dopravy ako také prejdú pod okresné úrady, obvodné lesné úrady, obvodné úrady životného prostredia zaniknú, zaniknú obvodné pozemkové úrady, čiže ďalšie úrady, ktoré ste nespomenuli, nakoľko ste sa iba sústreďovali akože na civilnú obranu v úvode vášho vystúpenia a potom akože na frekventované úrady a používané frekventované služby. Čiže toľko k vášmu vystúpeniu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by sa iba krátko chcel vyjadriť k politickej zodpovednosti. To je aká zodpovednosť? Nech mi niekto vysvetlí, ako sa osvedčila doteraz v Slovenskej republike, v našej mladej krajine. Tak ako povedal kolega Viskupič, veď predsa cieľom by malo byť odpolitizovanie štátnej a verejnej správy. Preto sa pýtam: Chcete mi povedať, že politický nominant má si vykladať zákony, ktoré sú prijímané v tejto sieni zákonnosti, ináč ako nepolitický nominant? Ten to číta v inom jazyku, v inej kompetencii? Vážení, to moje svedomie takúto literu nepozná.

    A myslím si, že bolo by dobré zastabilizovať tých štátnych, resp. verejných zamestnancov, ktorých máme aj formou možno tej štátnej definitívy, o ktorej sa tu už mnoho a dlho debatuje, ale iba debatuje, žiaľ, reálny výstup nie je žiadny. A myslím si, že keď sa pozrieme do minulosti, nie do tej iba, by som povedal, krátkej, ale tej dlhodobejšej minulosti, ktorú prešli aj naši štátni zamestnanci alebo zamestnanci, ktorí boli na území Slovenska, tak vlastne to bola tá ich hrdosť, že je štátny zamestnanec a že ho nemôže žiadna politická vlna zmiesť iba kvôli tomu, že sa mení vláda, resp. politická organizácia v tom volebnom období. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno snáď len položila otázku, pretože, pán poslanec Beblavý, povedali ste, že úrady, ako je úrad práce, Sociálna poisťovňa, by mali byť spojené. No ja sa potom pýtam, ak teraz hovoríte, že by to tak malo byť, prečo ste rozdelili vlastne na špecializované tieto úrady, ktoré patrili pod štátnu správu, v roku 2004? Chápem pohnútku, ale dnes to opakujete, že by to malo byť ináč. A sami ste ináč postupovali. Takže vlastne sami ste urobili tento krok, môj názor je, nemyslím práve úrady práce a Sociálnu poisťovňu, pri tých životných úradoch a tak ďalej k nejakej dezorganizácii v inštitúciách verejného sektora, pretože naozaj ľudia sa niekedy veľmi ťažko orientujú. Ak vybavujú nejaké veci a majú ísť ich vybaviť zvlášť a osobitne na každý jeden úrad, tak skutočne tá orientácia občana je veľmi ťažká, trvá to veľmi zdĺhavo.

    A takisto by som sa rada vyjadrila, čo ste vraveli, k tej civilnej ochrane, civilnej obrane, úradu životného prostredia. No ja si myslím, že by ozaj mali byť spojené v jednom úrade, a to z toho dôvodu, že pri nejakých katastrofách, haváriách a tak ďalej tak je zase tá liknavosť a tá zdĺhavosť konania týchto úradov a postupov, to konanie, si myslím, by bolo omnoho efektívnejšie, ak je jasné, kto je priamo kompetentný pri takýchto zásahoch.

    No a o politizácii nebudem rozprávať, pretože mali ste možnosť, keď ste boli rok a pol pri vláde, aby ste zrušili, aby vláda nemenovala prednostov obvodných úradov. Mali ste na to možnosť, mohli ste to urobiť. Ale myslím si, že vám to rovnako vyhovuje a rovnako si predstavujete, že práve vlastne vláda by mala menovať prednostu, pretože ste sa nikdy tejto otázke nevenovali, nikdy ste ju nepredložili do pléna. Takže nechápem, prečo je teraz takáto diskusia o tom. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán kolega Martvoň, ono je dobré naozaj čítať tie zákony, o ktorých diskutujeme. Tak len možno keď ste to nečítali, ja vám odcitujem § 4 ods. 5 toho návrhu: „Okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu.“ Takže nebude to ministerstvo.

    A to, že je to preddavková okresná organizácia, znamená len to, že pre účely priamych finančných tokov a vyplácania ďalších vecí je zapojený na rozpočet ministerstva vnútra. Takže nemá právnu subjektivitu v tej oblasti. Ale to nemá veľa spoločného s otázkou správy majetku štátu. To je len pre vašu informáciu.

    Pán Fecko, ďakujem za váš vstup. Veľmi pekne ste to podľa mňa vystihli. Myslím si, že to, čo treba naozaj povedať, je, že nie je prípustné politické zasahovanie do individuálneho rozhodovania úradov, ale je politická zodpovednosť dôležitá celkovo pre funkčnosť nejakého úradu. To znamená, keď dôjde k jednorazovému pochybeniu, je to jednorazové pochybenie, keď niečo systematicky nefunguje, je dôležité, aby bol za to zodpovedný niekto volený alebo niekto aspoň odvolateľný. Takže keď nefungujú úrady práce alebo úrady životného prostredia ako celok, je dôležité, aby sme vedeli, ktorého ministra za to, s prepáčením, nakopať do zadku. A to sa tu stráca.

    A, pani Vaľová, možno len jednu poznámku. Naozaj zásadný problém, ktorý táto reforma rieši, je, že ľudia sa dnes veľmi ťažko orientujú v tom, kde ísť v otázke civilnej obrany a hospodárskej mobilizácie. A súhlasím, že treba všetko v tejto krajine preorganizovať tak, aby k tomuto nežiaducemu javu nedochádzalo, aby každý občan, ktorý chce riešiť hospodársku mobilizáciu, vedel presne, na ktorom úrade sa toho vie dovolať. Možno pre vašu informáciu, kto aj dnes vie, pretože dneska všetky tieto veci sú na obvodnom úrade, len sa presúvajú na okresný úrad, dokonca ani tá poznámka nie celkom sedí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zajac, ktorý sa prihlásil do rozpravy za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.

    V úvodnom slove pán minister veľakrát spomínal deformu verejnej správy, ESO, ktorá podľa neho začala už na jeseň prijatím zákona o rušení, z môjho pohľadu o zlučovaní krajských úradov pod obvodný úrad v sídle kraja, teraz pokračuje na okresnej úrovni zlučovaním jednotlivých úradov miestnej štátnej správy pod okresný úrad. Musím povedať, že toto je o centralizácii štátnej správy. Tá centralizácia štátnej správy je o politizácii štátnej správy, či chceme alebo nie. Tento návrh zákona, aj ten, ktorý bol na jeseň, aj ten, ktorý je dneska, je presne podľa ideologického myslenia strany SMER, centralizovať moc a z toho pohľadu ju riadiť, takto riadiť krajinu. Naozaj keď boli prijaté špecializované miestne štátne správy a boli takto diverzifikované, tak vtedy bola snaha o to, aby tieto jednotlivé štátne správy rozhodovali samostatne, odborne, nezávisle, naozaj aby boli riadené len príslušným ministerstvom, aby medzi tým nebol žiaden medzičlánok. Dneska sa tieto úrady idú spájať pod okresný úrad.

    Na tomto návrhu zákona mi nevadí najviac to, že môžeme ho nazvať ako tabuľkový, pečiatkový, lebo naozaj bude treba veľa tabuliek urobiť, veľa pečiatok, stovky pečiatok bude treba urobiť, ale tie sa urobia jednorazovo. Nevadí mi na tom ani to, že v celom návrhu zákona sa neustále opakuje to, že mení sa názvoslovie, lebo je to potrebné, keďže prechádzajú tie jednotlivé úrady pod okresný úrad a to, čo predtým bolo nazvané obvodný úrad, takisto sa musí premenovať. Takže tento návrh zákona je aj o názvosloví. Ale to nie je najväčší problém tohto návrhu zákona.

    Najväčší problém tohto návrhu zákona je ten, že na jednej strane centralizujeme moc, podľa mňa politizujeme, do rúk ministra vnútra, ale dneska je to pán minister vnútra za stranu SMER, možno nabudúce to bude za inú stranu, ale najviac mi na tom vadí to, že na okresnej úrovni vytvárame z prednostu okresného úradu takého miestneho gubernátora, ktorý bude mať všetky miestne štátne úrady pod sebou. Vedúcich odborov bude vymenovávať síce na návrh príslušného ministerstva, ale bude ich vymenovávať. To znamená, bude ich aj odvolávať, predpokladám, pán minister. Na druhej strane nielen vymenovávať bude ich, aj organizačne, personálne a aj finančne riadiť. To znamená, tie veľmi dôležité rozhodnutia na odbore, napríklad katastra, o tom, či zápis nehnuteľnosti bude daný v ten deň alebo až na ďalší deň, o tom, s čím sa stretávame v médiách dennodenne, že exekútor ide po majetku, po nemovitosti a záleží niekedy pár hodín na tom, či nemovitosť je prevedená alebo nie je prevedená, na životnom prostredí o tom, či dostane podnikateľský subjekt povolenie na zriadenie skládky odpadu alebo spaľovne odpadu alebo ďalšie činnosti. Pán Fecko by určite vedel povedať, pozemkové úrady aké dôležité rozhodnutia robia. Lesné úrady, tam bude môcť ten prednosta okresného úradu vplývať na toho vedúceho odboru určite, áno. A toto vidím ako najhoršie. Do toho nezávislého rozhodovania, ktoré bolo doteraz dané, príslušný prednosta úradu bol riadený ministerstvom, teraz vstúpi ešte prednosta okresného úradu, ktorý bude môcť takto naňho vplývať. A bude môcť tieto veci, o ktorých som rozprával, tieto rozhodnutia, ktoré niekedy sú na hrane, a záleží na každej hodine, či bude prijaté určité rozhodnutie, tak ten prednosta vybaviť, dokáže to, vám garantujem, áno, pretože bude rozhodovať o jeho dovolenke, bude rozhodovať o tom, koho prijme a neprijme do zamestnania, bude rozhodovať o tom, či dá návrh na jeho odvolanie. Takže toto vidím ako najhoršie z tohto návrhu zákona.

    Mimochodom, trošku odbočím. Chcem sa spýtať, audit verejnej správy, ktorý mal byť predložený minulého roku do konca júna a bol preložený na koniec júna tuším 2013, či bude takto ukončený a či bude Národnej rade predložený. Priamo to nesúvisí s týmto návrhom zákona, ale určite to súvisí s tým, aké úrady máme v jednotlivých organizáciách na krajskej, okresnej, VÚC-karskej úrovni, čo robia obecné úrady. Veľmi sa teším na tento audit, lebo predpokladám, že z neho by sme potom mohli vychádzať pri tej skutočnej reforme verejnej správy. Som presvedčený, že odbory na VÚC-ke veľakrát robia podobné činnosti, ako tie, ktoré robí dneska obvodný úrad v sídle kraja. A tam by sa dalo určite ušetriť.

    Ale naspäť k tomuto návrhu zákona. Takže pracovníci zostanú podľa toho, čo som si prečítal aj v dôvodovej správe, nebude nikto prepustený, v tých istých kanceláriách, v ktorých sedia, a budú vykonávať tú istú činnosť, ktorú vykonávali aj doteraz. Takže kde je finančná úspora? Prečítal som si v dôvodovej správe, že finančná úspora na úrovni miestnej štátnej správy je 2,2 milióna, na úrovni ústrednej štátnej správy je 9,3 milióna eur. Dokopy je to 11,5 milióna eur. Nie je to malá čiastka, ale keď som si prečítal, že na úrovni miestnej štátnej správy 2,2 milióna sa usporí tým, že sa nebudú obsadzovať neobsadené miesta v štátnej správe, čo sa týka mzdových prostriedkov, a na ústrednej štátnej správe sa tá úspora na budúci rok, 9,3 milióna, získa tak, že podporné činnosti, ktoré dneska zabezpečujú jednotlivé ministerstvá, prejdú pod ministerstvo vnútra a ministerstvo vnútra neprijme na to ďalších špeciálnych pracovníkov, takže nebude s tým mať ďalšie náklady, a tým sa usporí 9,3 milióna, tak by ma zaujímala taká poznámka. Na ministerstve dopravy sa má ušetriť 4,6 milióna týmto spôsobom. To naozaj tam nepríde nikto o miesto? Naozaj to bude mať vplyv na zamestnanosť nulový? Nie som si istý. Ďalej som sa dozvedel, že na úrovni ústrednej štátnej správy sa táto úspora dosiahne ešte efektívnejším využívaním najmä nákupov najmä tovarov a služieb. Tak dúfam, že to nebude systémom Horné Plachtince, pretože to by úspora určite nebola.

    Čo sa týka jednotlivých úradov miestnej štátnej správy, dámy a páni, ktorí ste si čítali návrh zákona, určite ste si všimli, že nám vznikne 23 nových prednostov okresných úradov. V 23 okresoch, kde dneska neboli obvodné úrady, budú okresné úrady. A tam nám pribudnú prednostovia okresných úradov. Nebudú mať všetky úrady pod sebou, len životné prostredie a kataster, plus tú obranu, ktorú sme spomínali, ale vznikne nám 23 nových prednostov okresných úradov. Takisto nám vznikne 43 nových odborov jednotlivých okresných úradov, ktoré doteraz v tých obvodných úradoch neboli. Čo sa týka napríklad lesného hospodárstva, z 38 vznikne ich 49. Takisto čo sa týka životného prostredia, vznikne 25 nových odborov, lebo okresy, ktoré neboli obvodnými úradmi, nemali životné prostredie, mali len vysunuté pracoviská. Dneska tam vznikne odbor.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, to nie je to isté. Takže vznikne nových 43 odborov a 23 prednostov okresných úradov, určite.

  • Hlas z pléna.

  • No podľa tabuľky, ktorú ste dali, tak nárast tam nenastane. Ako nenastane, keď vznikne 23 nových prednostov okresných úradov?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, pán minister, potom sa môžete vyjadriť. Takže podľa môjho názoru nieže len ideme šetriť teoreticky, ideme šetriť 2,2 milióna v miestnej štátnej správe tým, že neobsadíme neobsadené miesta, z môjho pohľadu to je to, ak sú neobsadené miesta, tak šetríme už dneska. Dajte príkaz, že tieto mzdové finančné prostriedky jednotlivé úrady nemôžu použiť na prémie, ktoré dajú dnešným zamestnancom, a táto úspora nastane už dneska. Plus vzniknú ďalšie funkcie.

    Čo sa týka odvolávaní, dneska odvolávacím orgánom, druhostupňovým orgánom, navrhujete, aby boli pre okresné úrady okresné úrady v sídle kraja, pre obvodné úrady, teda okresné úrady odbory okresných úradov v sídle kraja, druhostupňovým odvolávacím orgánom bude organizačná zložka, ktorú si na to vyčlenia. Napríklad pri priestupkoch máte takýto odbor aj na ministerstve vnútra. Tak sa pýtam, prečo by si mali ešte zriaďovať špeciálne odbory na odvolávanie tieto krajské úrady, teda obvodné úrady v sídle kraja, prečo nemôže byť týmto odvolávacím orgánom ministerstvo vnútra, napríklad na priestupkoch, ktorý napríklad máte na ministerstve vnútra.

    Zdá sa mi trošku zvláštne, že odbor okresného úradu v sídle kraja, ktorý rozhoduje, bude mať odvolávací orgán takisto v tom istom sídle a vyčlení si na to nejakých ľudí. Zdá sa mi to komplikované, zdá sa mi to, že to rozhodovanie bude na tej istej úrovni, budú to robiť kolegovia v druhej kancelárii pod tým istým vedúcim odboru, pod tým istým prednostom. Takže prvýkrát sa rozhodne pod tým istým prednostom a odvolávanie bude na tom istom okresnom úrade a pod tým istým prednostom bude druhostupňový odvolávací orgán.

    Preto sa mi zdá, že aj finančná úspora, tak ako ju predkladáte v tomto návrhu zákona, nehovorím o ESO, ktoré ste nám predstavili na výbore pre verejnú správu, naozaj jednotné kontaktné miesta, digitalizácia celej štátnej správy a počítačové prepojenie celej štátnej správy, obslužné činnosti, ktoré pre jednotlivé úrady budú vykonávané, to je dobré na ESO, na reforme verejnej správy. S tým súhlasím, ale som presvedčený, že tieto dobré veci by sa dali urobiť. Teda ešte jednu z nich musím spomenúť. A to je, že zrušíte všetky podriadené a pridružené organizácie pod jednotlivými ministerstvami, ktoré nie sú nevyhnutné, tie tisíce a tisíce úradníkov alebo pracovníkov, ktoré tam sú. Ak sa vám toto podarí, vtedy budete robiť reformu. A vtedy to bude ale aj bolieť. Ak by ste ale chceli tieto štyri veci robiť, som presvedčený, že nie je potrebné zlučovať miestnu štátnu správu pod okresné úrady. Toto všetko by ste mohli robiť aj dnes. Jednotlivé úrady miestnej štátnej správy, a mám na mysli teraz pozemkový, lesný úrad, životné prostredie, už dneska nemajú tieto obslužné činnosti. Už dneska to pre nich zabezpečovali obvodné úrady v sídle kraja, bývalé krajské úrady. Takže tam nie je už veľmi na čom šetriť. Tam na tej obslužnej činnosti veľmi neušetríte. Prepojiť počítačovo jednotlivé úrady, veď na to nepotrebujete to zlúčiť do jedného úradu. Na jednotné kontaktné miesta, kde občan príde a mal by si v budúcnosti vybaviť jednou žiadosťou všetko, čo potrebuje, nepotrebujete všetky tie úrady spojiť do jedného úradu.

    Vraciam sa na začiatok. Jediný zmysel toho je centralizovať moc v štáte do rúk ministra vnútra, v jednotlivých okresoch do rúk prednostu okresného úradu, ktorý sa stane tým gubernátorom. A bez jeho súhlasu nebude také jednoduché si niektoré veci vybaviť alebo s jeho súhlasom sa bude dať vybaviť veľa vecí. A preto ani ja, ani kolegovia z KDH tento návrh nepodporíme. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre ste to vystihli, že je tu tá centralizácia moci. Áno, aj ja to takto nejako vnímam. A ten audit verejnej správy, ktorý tu bol sľúbený, tiež by som rád videl, aby sme povedali, ktoré úrady sú zbytočné a ktoré z nich sú tak prepotrebné pre našich občanov.

    Ďalšou myšlienkou, ktorou ste, myslím, trafili klinec po hlave, boli tie odvolacie konania, áno, odvolacie konania na tom istom poschodí, pod tým istým šéfom. No neviem si predstaviť, keď raz prvostupňový orgán rozhodne o A, aby pod tým istým šéfom jeho kolega rozhodol o B, že ho poprie. To je u mňa nepredstaviteľné, pretože to je, by som povedal, momentálne trošku scestné. Žiaľ, vyzerá to tak, že neviem, vraciame sa asi ku ktorým rokom, ale nie k rokom po roku 1990, a jeden vlastne pán bude rozhodovať o celom bytí a nebytí v danom okrese, teda, ako povedal pán kolega z SDKÚ, o lénnej moci, o tom, že „ja som ten pán, ktorý tu rozhoduje“. Tak, žiaľ, dúfam, že to nebude takto vnímané a takto realizované v praxi, lebo inak by sme sa vracali poriadne dozadu. Ďakujem pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Takže posledný do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, k tejto téme ja som aj pri prvej etape sa snažil čo to povedať. A pokúsim sa čo to povedať aj pri druhej etape, aby som to mal kompletné, že som to, čo som mohol, povedal.

    Ale skôr, ako poviem jednu drobnú poznámku, si neodpustím, že na konci aj budem znova varovať občanov tejto krajiny a plniť si svoju ústavnú povinnosť pred úžerníkmi. Mal som pocit, že by to mohlo byť takým riešením pre tú situáciu, ja som to nemusel robiť, že by parlament prijal ten návrh, ktorý som tu dal, v zásade úplne neškodný a nevinný, a ja by som sa potom tomu nevenoval, lebo by som sa spoľahol, že sa tomu bude venovať parlament a pán minister Borec. No, žiaľ, ale viete, ja vám to ešte poviem na iných slovách, že teda nechýbalo veľa, ale neprešlo to. Pán minister Borec prišiel ku nám na výbor a odôvodňoval, prečo je potrebné novelizovať zákon trestný a o marihuane a drogách a tak ďalej, o čom všetci vieme teda. A viete, čo povedal? Užívatelia, nespomenul aj distribútorov drog, ale ja to dopĺňam, zmyslom toho prijatia je, aby mali väčšiu právnu istotu. Vážení, my prijímame zákony na to, aby mali užívatelia drog aj ich distribútori, väčšiu právnu istotu. A keď som tu ja dal návrh, presne preto som to tak formuloval, aby sme vedeli o stave právnej istoty občanov z pohľadu nebankových, tak ste povedali nie. Ja to nechápem. Tak SMER podporuje, aby distribútori a užívatelia drog mali väčšiu právnu istotu. Ale nezáleží im keď by som len neškodnú nevinnú správu dal. By sa pán Burian nahneval? Na konci skončím, neviem, ako bude reagovať pani predsedajúca. Pozrite sa, ja mám svoje hlboké presvedčenie, že to je mojou povinnosťou, keď tento parlament sa tým nezaoberá. Mal možnosť a šancu si opraviť to renomé, ktoré mal pri B. M. G. Investe, kde ste tu držali všetci basu a sedeli ste ticho a stihli ste si niektorí vybrať peniaze, na úkor tých druhých, ktorí si ich nestihli vybrať. Teraz máme šancu pomôcť tým ľuďom. Nerobíme, nerobíte, nechcete to. Signál zaznel.

    Pán minister, k vašej vlajkovej lodi. Čo vy predstavujete to ESO, to je vaša vlajková loď politickej agendy vašej, vašej určite, a teda asi, keď to dopadne dobre, aj strany SMER alebo časti strany SMER. Alebo proste nejako to má byť proste to, čo by malo znieť a zaznieť a prekryť prípadne niečo, čo by nemuselo byť až také do výkladu. Hej? Čiže ESO je vlajkovou loďou vašou. Vy pracujete systémom, ako sa to dá. Ono sa hovorí, že ak je nejaká architektonická škola, umelecká škola, tak je aj, ja by som to nazval, marketingová škola á la taká flašíkovská marketingová škola. A tuná je aplikovaná, lebo tak vytvoríte určitú na začiatku takú silnú pamäťovú stopu. Tá sa vmemoruje, samozrejme, postupne to chladne a sa to objavuje, že to nebolo až tak ako na začiatku. Ale predsa len ten prvý poryv v tom podvedomí bol dosť silný na to, aby to vydržalo do volieb. To je to povestné Švajčiarsko á la Slovensko a to aj tých sedemsto miliónov. To proste z taktického hľadiska bolo dobré, že zaznela tá prvá šupa, sedemsto miliónov. Všetci spozorneli, sú to strašné peniaze. A to je to, čo sa bude tiahnuť ako taká dejová niť celým týmto vaším príbehom vlajkovej lode, teda ak za tou loďou zostávame, bude sa tiahnuť tých sedemsto miliónov. Nebude tých sedemsto miliónov. To vieme všetci už teraz a dávno. Ale zaznelo to. Čiže to je to celé. Čiže postupujeme v zmysle týchto marketingových škôl. Robíte to vcelku profesionálne. Treba uznať, hej, že nevolí sa len na Kozej ulici, volí sa aj v Medzilaborciach, aj v Hriňovej. A presne proste takto postupujete, hej, že to treba z tohto pohľadu rešpektovať, že to robíte technologicky ďaleko lepšie ako tuná kolegovia, ktorí si myslia, že politika sa robí iba v kaviarni na Kozej. Ale celý tento váš príbeh ESO je príbehom o premenovaní, o menení krížov, o menení. Viete, to je to, že kedy chytíte tú vizibilitu alebo kedy chytíte to, že sa akože niečo urobilo. A tá prvá stopa bola tých sedemsto miliónov. Vtedy, keď sa menili kríže, to sa bojovalo, lebo to bol najvyšší bod v dedine, v obci často. A vtedy ľudia teda chceli vedieť, na čo sa budú pozerať. Vy tiež meníte tabuľky, hej. Čiže bude vynikajúca, hej, vizibilita, tým poťažmo pre niekoho v zmysle toho, ako kto vníma realitu, aj teda, ha, že niečo urobil. A tam je sedemsto miliónov. A budú sa hádať, tabuľky budú svietiť. Naozaj je to z tohto pohľadu úplne geniálne, hej, čo bolo treba urobiť na to, aby teda zostalo to, že ste niečo urobili.

    Nuž či to má význam alebo nemá význam, o tom ja nebudem polemizovať, pán minister. Teoreticky možno v niečom keď odpustíme si ten politicko-marketingový rozmer celého tohto ESO, možno na konci nájdeme aj nejakú drobnú úsporu, možno nejakú optimalizáciu, hej, ale určite nie v tom rozsahu, ktorý ste deklarovali, lebo to v zásade možno ani technicky nie je možné alebo teoreticky nie je možné, lebo však teraz to je, myslím, jedenásť miliónov čo sporíte. A vy ste vraveli, že do konca roku 2016, teraz neviem, či je to vrátane roku 2016, to je sedemsto miliónov. A minule tu, to je výraz vášho ministra financií, sme sa nakalibrovali. Minister Kažimír hovoril, že, a teraz dúfam, že si to pamätám dobre, lebo tu sme hovorili, že kde sa dá usporiť, že keby aj všetci štátni úradníci nedostávali ani euro, nesvietili, nekúrili, nesedeli, tak myslím, že miliarda ročne by to bola, že by sa dalo akože usporiť, hej. Takže teraz teoreticky vy hovoríte, že je to sedemsto miliónov, a v tom sú všetci štátni, aj daňová správa, ktorá vôbec sa netýka vás.

    No čiže v zásade to poviem tak, že v zmysle tohto by to asi malo byť niečo na úrovni úplne fakt ani kameňa na kameni. Ale to vôbec nie je systém ani kameň na kameni. To je výmena tabuliek, hej. To je normálne jednoduchá výmena krížov, hej. Každý to v tom okrese vidí, Kaliňák to vybavil. A viete ešte možno to, áno, sedí. Čiže ten efekt pre tých občanov z pohľadu ušetrenia to môže mať nejaký. Ja ho nevylučujem. Ale zase to môže skončiť presne tak, ako veci na Slovensku veci končia, že v tom kontaktnom centre s peknou usmievavou blondínou za svetla kamier, keď ho budete predstavovať, tak nakoniec zistíme, že batéria tam stála pomaly viac ako Škoda Fabia, hej, to tak zvyknú vidieť. Ja som bol v jednej osade, kde sprchovací kút stál viac ako byt v Petržalke. Čiže to sú tiež možno veci. A niekto si možno aj povie, že, aha, aké je to tu pekné, to tu svieti. A raz za tri roky ide na kataster.

    S pánom Beblavým sa stotožňujem veľa v tom, čo hovoril, že kedy, kvôli čomu, hej, človek ide každý rok na odbor civilnej obrany, hej. Tak ja som na odbore civilnej obrany nebol v živote. Neviem, ako kto iný tam kedy bol. Ale, dobre, nevylučujem, že sa tam chodí, hej. Ale ja keď som bol minule na katastri, tak tiež plus-mínus tam bol niekto za nejakou prepážkou, tiež plus-mínus tam nefúkalo, hej. Čiže ak myslíte, že toto je to najnevyhnutnejšie, znova hovorím, môže to tak byť. V konečnom dôsledku možno tí ľudia prídu do krajšieho prostredia, možno lepšie, rýchlejšie to vybavia, možno sa pár korún ušetrí.

    Ale čo je zmyslom môjho príspevku? Že treba ľuďom povedať pravdu v tom, prečo to vlastne robíte, hej, vlastne dopovedať to, tú skutočnosť, hej, že tá skutočnosť je teda. A ja vám to nebudem podsúvať, i keď nevylučujem, že tam môže byť nejaká mocenská ambícia v tom kontrolovaní. Taká je skutočnosť, že meníte kríže. Je to vidieť, bude to vidieť. To, či sa ušetrí toľko alebo toľko, to bude zaujímať fakt len zopár insiderov alebo niekoho tam, chlapov v Hriňovej. Tabuľka je iná, čo Kaliňák vybavil. Viete, to všetko sedí. Treba to dopovedať a takto tým ľuďom akože odprezentovať, že to je aj systém vašej práce. Presne to je systém vašej práce. Pán premiér podpísal v ružových či žltých, či červených, či akých montérkach to memorandum, v ktorých sa zaviazal, že aj mne z vrecka vytiahne peniaze. A ja už nehovorím o tom, že ja som mu nedovolil, aby sa zaväzoval, či ja tu niečo prijmem alebo nie. Ale on sa ešte zaviazal, že z vrecka mne, mojej žene, dcéram vytiahne peniaze, keď budem platiť účet za elektriku. Znova, môžeme povedať, že pre tie Košice to my všetci urobíme, že sme ochotní sa všetci Košičanom poskladať, budeme to platiť cez účty za elektriku. Ale povedzte to tým ľuďom. Cena za Košice je tu taká, že 15 rokov budete platiť viac za elektriku, lebo musíme im dávať 15 miliónov eur ročne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, elektrika mohla byť o 30 % lacnejšia už päť rokov. A verte tomu, že sa tak nič nestane. A viete, prečo neklesla? Lebo platíme Kmotríka, lebo platíme Hatinu, teraz budeme platiť U. S. Steel. Budeme všetci, kto si kde spomenie, vaši mať niečo solárne, nejaký ten kotlík, hej. No čiže o to ide. Ide o to, aby sme ľuďom povedali pravdu. Povedzte im pravdu, že ESO má zmysel, tak ako som povedal, možno aj nejaký drobný hospodársky, nevylučujem, že pár korún teoreticky môžete ušetriť. Ináč, ja som ochotný tomu aj veriť. Len po skúsenostiach v tejto krajine to vždycky dopadne presne naopak, ako sme pôvodne zamýšľali. Čiže na konci to môže skončiť úplne opačne, hej. Ale hovorím, už tá prvá pamäťová stopa, ktorá vyšla ako veľmi silný signál, akú loď ste vypustili z prístavu, hej, sedemsto miliónov je šleha, hej. To bude ťažké vytrhávať z podvedomia tým ľuďom, že sa to týmto ušetrí. Čiže to sedí, to vám funguje. Čiže toto chcem, že by sme si povedali. Ja nehovorím, že som tu teraz odhalil tú pravdu. Ale treba ľuďom skúsiť povedať, keď je možnosť, možnosť zatiaľ mám, na to, ešte ma nevypínajú, ju. Čiže toto je celé na prezentáciu.

    A teraz, ak dovolíte, splním si svoju ústavnú povinnosť a budem ľudí varovať, lebo tento parlament odmietol si plniť svoje povinnosti a je znova pripravený sa pozerať na to, čo sa dialo pred niekoľkými rokmi z pohľadu B. M. G. a iných podobných. Tak plním si ju aspoň takýmto spôsobom a varujem ľudí, varujem občanov pred firmami, ktoré požičiavajú peniaze za úžernícky úrok. Neverím tomu, že existuje v civilizovanej Európe krajina, ktorá by toto svojim občanom urobila, ktorá by ich vydala, lebo naša vláda, náš parlament vydal svojich občanov do rúk takýchto firiem. Takýto podvodnícky kapitál z celej Európy sa sem sťahuje a zisťuje, že tu sú možnosti neobmedzené na pôsobenie. A my sa pozeráme, vy sa prizeráte. Ja sa tu musím takto blamovať. A vy úplne s kamennou tvárou pokračujete v tom konaní, ktorým sú úplne alarmujúce čísla. Dneska je to 41 tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo sumy 116 eur. A každý mesiac to narastá. Sú to tisíce a tisíce ľudí, ktorí trpia preto, že nie ste pripravení sa postaviť čelom k dvom základným zákonom. To už nehovorím o tom, že by tu mali byť v skrátenom konaní. Ja neviem, prečo to tak je. Možno nechápete celkom, v čom je ten zmysel alebo ten mandát, ale už som to tu hovoril, v tomto sa nechcem opakovať.

    Čiže, vážení občania, ak vás môžem upozorniť, keď to už nikto iný nerobí, ak ste na tom zle, je teda to, žiaľ, aj spôsobené tým, že takáto politická reprezentácia tu je. Ale nerobte si to ešte horším, že si požičiate od tých, od ktorých si ani bohatí nepožičiavajú. To naozaj nerobte, lebo si zničíte život. Za 100 eur si zničíte život a títo poslanci rad radom, pomaly to takto môžem povedať, sa na to budú pozerať, sem-tam tak skonštatujú do modrého z neba, že teda vidíte. Ale keby mali krok, čo treba urobiť, neurobia ho, lebo presne o tom to je, lebo koho záujmy by to poškodilo? Koho záujmy by poškodila taká správa o tom, aká je právna istota občanov? Keď už ideme poskytovať právnu istotu užívateľom a distribútorom drog, SMER ide ju poskytovať, tak prečo nechcel informovať minister Borec, ktorý toto si zobral, že preto to robí, aj aká je právna istota obyčajných ľudí? Kvôli komu to robí? Je to kvôli vášmu Burianovi, že to ohrozí jeho nejaké činnosti?

    Čaká nás veľa práce v tomto parlamente, pán minister, vás čaká veľa práce, vašej vlajkovej lodi vám prajem, nech vám do nejakého prístavu dôjde, aby ju nestretlo to čo Titanic. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Určite v tomto príspevku sme mali možnosť vidieť, že by sa nám tu zišiel inštitút všeobecnej rozpravy k témam, ktoré otvoril aj pán poslanec Hlina.

    Toto boli písomne prihlásení poslanci do rozpravy, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Igor Hraško. Týmto mu dávam slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia...

  • Ruch v sále.

  • No prosím kľud v miestnosti. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za ospravedlnenie. Kolegyne, kolegovia, máme tu zákon, ktorý je druhou etapou reformy ESO, teda verejnej správy. No a v prvom rade nás budú zaujímať teda tie hodnoty, ktoré by nám to malo priniesť. Veci pre bežných obyvateľov sú, myslím, jasné. Bolo to už deklarované na začiatku prípravy celej reformy verejnej správy, keď sa deklarovalo, aby ľudia nemuseli dochádzať ďaleko na viacej miest, behať po mestách, medzi mestami a tak ďalej. To je, myslím, krok správnym smerom, takisto zavádzanie eGovernmentu ako takého, aby doklady sa dali vybaviť takisto z jedného miesta, aby človek nemusel behať na viacero úradov, prípadne z obce do mesta, pretože možnože aj na pošte by mohlo byť zriadené také pracovisko, aby sa človek dostal k základným dokumentom, kvôli ktorým potom nemusí niekde behať, aby boli zriadené elektronické schránky pre firmy, aby doručovanie bolo zjednodušené a tak ďalej. To sú všetko kroky správnym smerom. K tomuto by sme mali v podstate v konečnom dôsledku dôjsť.

    Teraz je tu polemika o tom, koľko sa reformou verejnej správy v tomto štádiu ušetrí. Kolega Beblavý a kolega Zajac tu už spomínali nejaké čísla. A ja by som povedal, že je práve ten problém v tom, v tých číslach. Mne sa totižto zdá, že to sú také, už som to kritizoval aj pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok, fiktívne číselká, ktoré si niekde vykonštruujeme. Ukážeme ich, že sú tu. A potom na konci ich ukážeme, že sme ich ušetrili, pretože sa v podstate nič neudialo. To je tak, ako ja si naplánujem, že tento rok nabehám na svojom aute 40 tisíc kilometrov. A viem, že to fyzicky neuvládzem, pretože jednak na to nemám fyzicky čas a možno ani na čo by som to robil. Že? Možno nabehám len tisíc kilometrov a potom deklarujem, joj, no však som ušetril 39 tisíc kilometrov, koľko je to ušetrených pohonných hmôt, ako som super hospodáril. To sa potom super hospodári aj v takýchto veciach. To už som spomínal aj v návrhu rozpočtu, kde si jednotlivé ministerstvá už stanovili úspory, že koľko sú ochotné usporiť. No, samozrejme, keď sa naplánuje viacej a, samozrejme, sa nám to nesplní, tak potom môžeme deklarovať, usporili sme toľkoto. No a keďže máme úsporu, môžeme to rozdeliť na odmenách. To sa potom vyhadzujú peniaze do luftu, samozrejme, len tým, ktorí sú tí príslušní strane a, samozrejme, tí poslušní.

    Ďalej teda vyvstáva tu otázka neobsadiť neobsadené miesta. To je tiež taká fiktívna položka, že plánujeme niečo, ale tak nebudeme to zvyšovať, načo, však tých zamestnancov tam je dosť, mali sa rušiť manažmenty, no len sa presunuli, v podstate nezrušilo sa nič, pretože ten prednosta alebo teda ten vedúci úradu má svoju sekretárku, má tam nejakého zástupcu, ono sa to len presunulo do inej miestnosti. Týmto sa vlastne neprepúšťali osoby, neušetrilo sa nič.

    Mňa by ale v prvom rade zaujímalo, keďže sa tu menia garnitúry, ja som to položil aj ako otázku v interpeláciách, nedostal som na to odpoveď a zaujíma ma to znovu: Koľko sa vyhodilo peňazí na odstupné pri zmene v štátnych úradoch pri nástupe vlády Roberta Fica? To ma zaujíma, pretože to sú peniaze, ktoré sa vyhodili, lebo sa zase zmenila garnitúra, zase sa len vymenili tieto posty, opäť politické nominácie. Tie kritizujeme naozaj dosť často. A budeme ich kritizovať stále, pretože, samozrejme, tým si vládna strana, tá aktuálna, ktorá je pri moci, uzurpuje to, aby mala ešte väčší dosah, väčšiu moc.

    A to v podstate bolo tu spomínané kolegom Beblavým, opäť sa koncentruje politická moc na štátne úrady, na ovplyvňovanie, na posúvanie a, samozrejme, opäť vytváranie korupčného prostredia. Včera sme symbolicky vypustili 500 miliónov,. ktoré sa u nás minú na korupciu. Tie peniaze by mohli byť minuté iným spôsobom. To tiež súvisí s tým, pretože ak je niekto na úrade a nie je príslušný našej správnej garnitúre, tak jednoducho aby sa niečo vybavilo, tak si ich niekto zapýta, že, no, viete, dalo by sa to, ale za takýchto podmienok. Takže to je ďalšia vec, vytváranie korupčného prostredia.

    Tie čísla, ktoré by som ja chcel vidieť v rámci toho šetrenia, by boli napríklad v tomto. Správne by sa mali spájať úrady, aby neboli rozmiestnené, porozhadzované po celých mestách. Beriem príklad u nás v Martine, katastrálny úrad je na severe, úrad zas ďalší, životného prostredia, je úplne niekde inde, úrad ďalší je úplne niekde inde a človek musí poletovať, keď potrebuje niečo vybaviť. Ono je pravda, že tam človek nechodí každý deň, ale možno tak raz za dva, za tri roky, keď potrebuje možno ísť raz za život na niektorý úrad. Ale, dobre, poďme ich spájať. Mňa by v tomto prípade zaujímala taká jedna veľká plachta, excelovský súbor to dokáže spraviť, aby sme to mali viditeľné, na takej veľkej plachte by to bolo ešte viditeľnejšie, mať pekne zoznam miest, kde sú tieto úrady, a mať tam vypísaný úrad životného prostredia, úrad civilnej ochrany, úrad verejného zdravotníctva a tak ďalej, počet zamestnancov, nájomné, koľko sa platí za tieto budovy a potom výsledok, kde by sa mali presťahovať do nejakej budovy. A teraz toto škrtneme. Čiže tu sme ušetrili toľkoto tisíc, tu sme ušetrili toľkoto desiatok tisíc, tu sme ušetrili toľkoto a budeme mať náklady len toľko. Spravíme to za každé mesto summa summarum, podčiarknuté. A máme 57 miliónov ročne ušetrených alebo teda ušetrenie ročného, nebudeme rušiť úrady každý deň a spájať ich, máme ušetrených toľkoto a toľkoto desiatok, miliónov, stoviek miliónov eur. Neviem, či to bude viditeľné, či sa to bude dať takto vyčísliť, ale to by bolo celkom fajn, pretože tu by sa ukázali reálne čísla, koľko sa dokázalo ušetriť na nájomnom, na budovách, ktoré sú zbytočné, dneska okupujú isté úrady.

    Ďalší problém, ktorý sa tu vyskytuje, teraz odbehnem od čísiel, je funkčnosť jednotlivých úradov. Tu som spomenul Úrad verejného zdravotníctva, teda hygienu. Tieto úrady majú svoje zvláštne pracoviská, pretože robia určité rozbory. A musia ich robiť operatívne, lebo ak vznikne niekde nejaký problém, niekto musí vyštartovať, zobrať vzorky, otestovať ich a ukázať nejaký výsledok. Neviem si predstaviť, že by sa hygiena s celým svojím zariadením presťahovala do nejakej budovy, kde zároveň bude nejaká úplne iná administratíva, a tieto pokusy sa robili priamo tam. Mnohé úrady majú svoje archívy. Sú to veľké archívy, veľké ťažké skrine. A tí sa budú tiež musieť presúvať. Na súčasných úradoch, ktoré sú, buď sa musia nafúknuť, zoberieme pumpy, alebo teda sa musí im zabezpečiť nejaká väčšia budova. A suterén bude obsadený trebárs len takýmito skriňami, ale nepríde mi to moc efektívne, aj keď dá sa to, dobre, budiž.

    Čiže toto sú problémy, ktoré nás čakajú, pretože to sú už problémy, na ktoré poukazujú niektorí úradníci práve z týchto úradov, že to sú blbosti, ktoré sa tu chystajú. Ale, žiaľ, asi sa to už nedá zastaviť, tak sa s tým budú musieť nejakým spôsobom vysporiadať.

    No a teraz sa vrátim k tým ďalším fiktívnym číslam, ktoré nás čakajú. Deklaruje sa tu ušetrenie nejakých 700 miliónov do nejakého roku. A opäť môžeme polemizovať o tom, či tu budú reálne peniaze alebo opäť nejaké fiktívne, s ktorými sa počíta a ktoré sa potom ukážu, že sa ušetria. No celá táto verejná správa po tom zbehu všetkých úradov bude musieť fungovať na nejakom informačnom systéme. A ten informačný systém v súčasnosti neexistuje. Každý úrad má svoj nejaký informačný systémik, na ktorom si fičí, má tam nejaké údajíky, dokonca sa to nedá ani poprepájať, pretože je to mišung všelijakých softvérov. To znamená, že sa bude musieť spraviť nejaký jednoliaty veľký softvér, ktorý to všetko bude zastrešovať, dávať dohromady a bude fungovať na úrade prvého kontaktu toho človeka, odkiaľ sa budú dať vytiahnuť údaje z matriky, občiansky preukaz, pasové, úrad životného prostredia, hygiena a tak ďalej. No a povedzme si, že ten informačný systém nebude zadarmo. Že? Neviem si predstaviť, že by ho niekto spravil zadarmo pre nás. No a povedzme, že ten bude stáť odhadom 700 miliónov. Super, ale nebudeme to platiť my. Veď tie peniaze nám dá veľmi láskavo Európska únia. No a čo potom budeme môcť povedať? Ušetrili sme 700 miliónov, lebo to nešlo z nášho rozpočtu. Takže to sú také opäť fiktívne peniaze, predpokladám, že to takto môže vyzerať. Keď budeme hodnotiť výsledok ESO po niekoľkých rokoch, tak potom si povieme, či to tak bolo alebo to tak nebolo.

    Takže ja budem chcieť vidieť skutočne tie reálne čísla, to, čo som povedal, z tej veľkej plachty, budeme škrtať budovy, zlé nájmy, škrtať ľudí, osoby, ktoré tam nie sú potrebné, pretože ak sme mali upratovacie čaty v trinástich budovách, teraz ich budeme len v jednej budove. To znamená, že mali by sa prepustiť alebo neviem si predstaviť, že by vykonávali nejakú inú činnosť v danej budove. Toto vyškrtáme, summa summarum toľko sme dokázali ušetriť reálne čísla. Vtedy bude táto reforma efektívna, bude to aj otvorené, transparentné a bude to skvelé pre občanov aj pre tých, ktorí o tom rozhodujú.

    Samozrejme, už tá koncentrácia politickej moci dosadzovaním politickými nomináciami, to už je stála pesnička, ktorú si budete obohrávať vy stále, pretože stále vám to vyhovuje. My nezávislí poslanci, nestranícki, sme tu predsa len taká iná odnož politiky, ako je v súčasnosti, takže bude to ešte celkom zaujímavé.

    V každom prípade keďže sa mi to nepáči a zo strán opozície hlavne teda zaznievajú kritické hlasy, nie je to dobre pripravené ešte podľa mňa, dávam procedurálny návrh, aby sa tento zákon stiahol z rokovania tejto schôdze na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Uzatváram týmto všeobecnú rozpravu.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister, pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neviem, či to je príznačné, ale pán poslanec Beblavý väčšinou nám naloží a potom odíde, aby nepočúval odpovede na svoje otázky. Oceňujem, že pán poslanec Hlina tu sedí. A aj pán poslanec Zajac je tu. To je naozaj super. A Igor sa o chvíľu vráti určite tiež.

    No niektoré vystúpenia boli vecnejšie, niektoré vystúpenia boli čisto populistické. A treba povedať, že ten populizmus bol asi spôsobený predovšetkým tým, že si neprečítali zákon. A tiež nikomu nechcem vstupovať do vzdelania, ale právnu prednášku od inžiniera ekonómie väčšinou neočakávam, hlavne ak je úplne mimo základov, ktoré fungujú. Čiže to je len tak na bod, aby sme vedeli, v akom duchu sa nesie to, čo tu napríklad pán poslanec Beblavý hovoril.

    Ak raz inštitúcia, napríklad okresný úrad, nie je rozpočtovou organizáciou, tak nemá právnu subjektivitu. Ak raz nemám právnu subjektivitu, nie som správcom a nemôžem manipulovať s majetkom a rôznymi inými vecami, o ktorých tu pán Beblavý rozprával. Čiže okresné úrady nebudú správcami majetku. A na tom bola postavená polka jeho vystúpenia. Tá odpoveď je veľmi krátka. Čiže keby si prečítal zákon a zistil a trošku sa zaujímal o to, čo je preddavková organizácia v skutočnosti, že tie preddavky spočívajú vo vyplácaní miezd a nákladov, ktoré majú spojené, ktoré sú presne vypočítané, vedel by, že žiadny prednosta okresného úradu nám tu nebude spravovať majetok, lebo to nie je jeho úloha, na to existujú iné organizácie, ktoré medziiným sa volajú či už ministerstvá alebo samotné centrá podpory. Takže k čomu sa mám ďalej vyjadriť, keď celé jeho vystúpenie bolo postavené na tom, že si neprečítal zákon? A tak je to tu väčšinou so všetkým. To je naozaj zmena politika na audiotextové číslo, na ktoré, keď zavoláte, tak vám vždy povedia zlé, otrasné, hrozné, koncentrácia, katastrofa. A toto počúvam každý raz. Samozrejme, je to úloha opozície. Čiže ja to aj tak beriem, že je to proste povinná jazda, že treba kritizovať, tak kritizujem. Len je rozdiel medzi vystúpením pána poslanca, či už pána poslanca Zajaca, pána poslanca Hlinu, i keď ten si ten čas zobral aj na svoju politickú agendu, alebo, samozrejme, pána poslanca Hraška, alebo aj toho, čo hovoril pán poslanec Fecko v rámci faktických poznámok. Čiže ťažko sa reaguje na niečo, čo už od začiatku je položené na nesprávnom úsudku aj právnom. A nechcem nikoho poučovať, každý z nás má svoj názor na to, no ale aj k niektorým takým drobnostiam.

    No, samozrejme, druhé, na čom to bolo postavené. No tak si urobil interný prieskum pán poslanec Beblavý, hovoril, že teda štátne úrady, na ktoré najčastejšie chodia ľudia, sú úrady práce, kde treba rozdeliť veci na pracovné a rodinné, to je veľmi dôležité, Sociálna poisťovňa a, samozrejme, zdravotná poisťovňa. No tak jednak, samozrejme, či je to Sociálna poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa, vie väčšina z nás, ktorí v tejto snemovni sedíme, nie je štátny orgán, to sú verejnoprávne inštitúcie. To znamená, nevykonávajú a zákon hovorí o výkone štátnej správy. Štátnu správu v tejto podobe, ako poznáme štátne orgány, nevykonávajú. Čiže je to opätovne kritika s tým, že by bolo treba mať základné vedomosti o tom, čo je orgán štátnej správy a čo je verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca služby pre občanov. Napriek tomu opätovne, aj keď som to hovoril stokrát už, ešte raz sa k tomu vrátim, aby nebola mýlka, pôjdem od začiatku, reforma ESO má niekoľko etáp. A potom v rámci optimalizácie bude mať niekoľko verzií, sme v druhej etape, v lete budeme hovoriť o tretej etape, celkovo by ich malo byť 5. To znamená, iste ste si všimli, mnohí pozorní poslanci, že nie sú tam všetky úrady, že tam niektoré úrady chýbajú a že tá integrácia najmä tých komplikovanejších a príprava prebieha dlhšie, lebo nechceme byť svedkami toho, ako SDKÚ, ktorej súčasťou je aj pán poslanec Beblavý, vykonala prechod na nový informačný systém, a nie integráciu, ale nový informačný systém na daňovej správe a koľko stoviek miliónov to stálo O tom som proste reči dnes nepočul. A všetci vieme, že to bola jedna katastrofa, že sa z nej dodnes spamätávame, rozpočet a aj vaše dane. A čo hovoril pán poslanec Hlina, keď sme sa bavili o tom, kto vybral peniaze na tento rok z vreciek občanov, tak to bola presne SDKÚ, ktorá proste pokazila na daňovom úrade všetko, čo sa dalo. Ešte aj kúpili chorú budovu, ktoré je teda hygienicky či ako závadná.

    Čiže vrátim sa k tomu napríklad úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. A budem ho rozdeľovať, v rámci III. etapy ESO budeme diskutovať o tom, ako mať prácu trošku osobitnejšie, predsa len je tam v zásade rozdielny prístup a rozdielna povinnosť starostlivosti o jednotlivých klientov, keď to tak nazvem, a, samozrejme, štandardné veci, ktoré sa robia v rámci sociálnych vecí a rodiny. To znamená veci, ktoré súvisia s dôchodkovým zabezpečením, sociálnym, a rodinnými prídavkami a podobne. To sú odlišné agendy, ktoré sú momentálne zlúčené na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny, a, ja si myslím, dôvod na to, aby existovali trošku vedľa seba. To isté platí, že napriek tomu, čo som povedal, že Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa sú verejné inštitúcie fungujúce na svojom vlastnom zákone a vo svojich vlastných pravidlách, máme elementárny záujem na tom, aby občan vybavil agendu, ktorá je spájaná s týmito organizáciami v rámci klientskych centier. Čiže ak aj povedal pán Beblavý, zase len pre to, že ma nepočúval na úvod, ak sa bavíme, že Sociálna poisťovňa, sociálny úrad, daňový úrad, Policajný zbor, sú úrady, na ktorých bude môcť občan veci vybavovať, to je naším cieľom vrátane daňového úradu.

    Tretí pilier tej samotnej reformy ESO spočíva predovšetkým v tom, že chceme urobiť zásadné protikorupčné opatrenie, ktoré spočíva v rozdelení komunikácie a kontaktu a rozhodovania a rozhodovacieho procesu. To znamená, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu úradníkov, ktorí rozhodujú, občan bude mať vlastne možnosť sa stretávať iba s akýmisi agentmi, ktorí pracujú, povedzme, v bankovom sektore. Ten bankový príklad je veľmi dobrý a zrozumiteľný. Keď si žiadate úver, prídete klasicky na tú istú priehradku v podstate, kam chodíte, za tou dámou, ktorá sa vám stará o nejaký účet. A keď požiadate o úver, ona vám spracuje žiadosti, ale už bankový back office alebo v našom prípade výrobca rozhodnutí v štátnej správe bude rozhodovať o tomto úvere v podobe nejakej štátnej veci, ktorú pre toho občana vykoná. Čiže ten úradník, ktorý rozhoduje, to je továreň na rozhodnutia, bude oddelená od občanov kontaktu. A to je vlastne veľmi dôležite, pretože nebude dochádzať k tej, by som povedal, najčastejšej a pravidelnej napr. korupcii na dennom poriadku. A máme šancu zabrániť vlastne týmto stretom. Ak k takému stretu príde, tá evidencia v zásade v rámci týchto kontaktov môže byť tým pádom omnoho ľahšie vystopovateľná, lebo čo robí občan, ktorý má zhodou okolností v tej chvíli vybavované svoje žiadosti na úrade, kde nemá čo robiť, pretože kontaktné miesto je to, kde sa vybavuje agenda? Čiže aj práca a vyšetrovanie spätne prípadnej korupcie bude omnoho jednoduchšie, pretože práve tá evidencia tam bude musieť byť. Čiže ak máme záujem, a to hovorím že po etapách prídu verzie, tie už závisia od toho, ako sa rýchlo budú vlastne napájať jednotlivé informačné systémy na systémy štátu, tak budú postupovať jednotlivé verzie, ktoré budú otvárať nové a nové možnosti vlastne čerpania tých informácií.

    Čiže ak to poviem tak, tak pán poslanec Beblavý sa predovšetkým mýlil v tom, čo budú robiť okresné úrady. Práve preto sme im zobrali možnosť rozhodovať o majetkoch a všetkých veciach, o ktorých tu proste rozprával polhodinu, aby sa venovali len tej činnosti, ktorú majú na starosti. A to je rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov a právom chránených záujmoch. To je to, čo majú robiť. Nemajú sa starať o kšefty, o nakupovanie, o laptopy, o nehnuteľnosti a podobne. To nie je ich starostlivosť. Majú rozhodovať najmä o záležitostiach občanov. A to táto reforma prináša. Čiže mal som pocit, že to je taká, by som povedal, kritika za každú cenu, ako sa hovorí. A snažím sa nájsť veci, aj keď som si nie istý, či má vlastne pravdu. A v tomto prípade, sami viete, sa ukázalo jednoznačne, že pravdu nemá, aj keď som to osemstokrát zdôraznil, že nie každé zákonné opatrenie prináša úsporu.

    Tu trošku preskočím kolegu Zajaca aj Doda Hlinu a preskočím k pánovi poslancovi Hraškovi.

    Úspory. Štátny rozpočet nie je fiktívne číslo. Vy nemôžete napísať, že napíšem si miliardu, hoci viem, že miniem 300 mil. a potom poviem, že som ušetril 70 %, pretože som ušetril 700 mil., pretože akonáhle ju tam máte, tak vám vyskočí deficit, ktorý v rozpočte predsa musíte mať ustabilizovaný, takže žiadne fiktívne číslo si napísať nemôžete. Je otázka, že musíte ho mať nakonštruovaný, tak aby ste sedeli k deficitu, k dlhu, ku všetkým veciam. Akonáhle urobíte takéto fiktívne číslo, prídete tak o takzvané veci, keď si požičiavate na prevádzku štátu klasické úroky, ktoré Slovensko dnes má, mimochodom, najlacnejšie vo svojej histórii. Aj tým pádom sa darí konsolidovať verejné financie nie z vreciek občanov, ako hovoril pán poslanec Hlina, ale priamo na lepšom chode štátu. Čiže vy si nemôžete písať imaginárne čísla do rozpočtu. To je exaktný dokument, kde každé číslo sedí.

    A to, čo som povedal, to platí. A pán poslanec tú svoju plachtu, o ktorej hovoril, bude mať, pretože pri tvorbe rozpočtu na rok 2014 bude jasne stanovené, ktoré položky, koľko peňazí ktoré ministerstvá museli seknúť na základe práve reformy ESO. Práve preto ministerstvo vnútra prvýkrát vlastne participuje na príprave rozpočtu na rok 2014.

    A tá nedôvera k tomu, že to číslo urobíme veľké. Ja som povedal pánovi poslancovi Hlinovi, že my ho prekonáme. Už dneska je jasné, že číslo 700 mil. prekonáme, lebo si to aj ekonomika vyžaduje. Ak by sme išli len tempom, ktoré sme teraz nastavili, a to znamená pre tento rok 97 mil., pre rok 2014 to bude až do čísla 176 mil., tak si to stačí vynásobiť, tak keby sme udržali to tempo na každý rok, už sme na nejakom čísle na 625 mil., za čo by ste ma nekarhali, lebo 70 mil. je hore-dole. Áno? Faktom zostáva, že už dneska vieme, že bude toho určite viacej, ako sme sľúbili, práve preto, lebo tá ekonomická situácia si vyžaduje omnoho radikálnejšie prístupy. A my máme jasne rozpoložkované veci, či sú to proste oleje, mazivá, PHM, energie, telekomunikačné služby, vreckové a tak ďalej, z ktorých pre jednotlivé rezorty, rozpočty a pre jednotlivé inštitúcie budeme, samozrejme, zrážať tieto sumy.

    Len taký jednoduchý príklad, spôsobený ESO-om, etapou I, keď vlastne na jeden úrad, ten integrovaný, si zasadlo 7 úradníkov, každý z iného obvodného úradu predtým. A ukázalo sa, že jeden má trojeurový stravný lístok, jeden ho má za 3,15, jeden ho má za 3,50, jeden ho má za 3,85. Čiže rozdiel medzi úradníkmi, ktorí sú obidvaja rovnakí úradníci, bol 85 centov, čo teda, pri všetkej úcte, je nejaký 25-korunový po starom na jeden pracovný deň. To je pomerne dosť veľké číslo. Úspora bola jednoznačná. Prispôsobili sme sa tomu, kto je najskromnejší. Keď sa bavíme o tej úspore, kde sa konkrétne vykonáva, chceli ste mať nejakú hmatateľnú vec, tak to je, samozrejme, na tejto podobe, že teda všetci nešli na tú najvrchnejšiu sumu, ale na tú sumu, ktorá je najnižšia, myslím, 3,15 eura. Čiže to je len jeden príklad.

    To isté platí napríklad o mnohých veciach, ako sú vreckové, cestovné náhrady a podobne. Iné je platiť, samozrejme, vojakov a policajtov, ktorí sú na misiách, iné je platiť úradníkov, ešte 100 % vreckového na služobnú cestu, za ktorú majú diéty. Myslím si, že v dnešnej hospodárskej situácii na to takisto nie je priestor. A to sú sumy, ktoré sú v miliónových položkách v rámci rozpočtu, napríklad len vreckového okolo 4 mil. eur. Čiže to sú čísla, ktoré nie sú malé. Len na to nepotrebujem zmeniť zákon o štátnej správe. Tak je? Čiže toto ja hovorím, že rozdiel medzi tými úsporami, ktoré vykonávame a ktoré jasne odpreukazujeme v tabuľkách, koľko to bude na rok 2014, aby v tom bolo úplne jasno, je iný ako to, čo je doložka vplyvov. To je priamo viazané k tomuto zákonu, čo tento zákon spôsobí. Ale tento zákon nie je reforma ESO. Tento zákon je nástroj, vďaka ktorému získavame možnosť hospodáriť aj u tých, ktorí dovtedy neboli pod kontrolou. A to je to, čo vadí.

    Ja poviem, čo vadí pravdepodobne aj pánovi poslancovi Beblavému, aj pánovi poslancovi Zajacovi. Totižto aký odborný výber že to bol? V uplynulom období? Myslím, že Igor Matovič zverejnil nejaký zoznam, kde koaličné rady, nie len všeobecné, ale aj iné, rozhodovali, kto bude kde sedieť. Tak, pán poslanec Zajac? Sú tie dokumenty verejne prístupné. Dokonca Koaličná rada písala parlamentu, čo má robiť. To som bol prekvapený, pán poslanec Hlina, keď ste ich kritizovali, keď vláda a predseda strany, ktorá má väčšinu v tomto parlamente, sa zaviaže, že bude iniciovať nejaký zákon, že sa vám to nepáči. V minulom období, si to možno nepamätáte, akási inštitúcia, ktorá nikde nie je zadefinovaná, písala listy parlamentu, že toto sa bude robiť, nejaká koaličná rada, ktorá ani nie je zakotvená v ústave. Písala, čo má parlament prijímať a ako to bude robiť, čo sa bude robiť a aký bude postup. Veď s tým sme tu boli všetci konfrontovaní. Takže ak hovorí niekto o politizácii, tak potom ten zoznam, ktorý zverejnil pán Matovič, bol výmysel? Nikto z vás ho nepoprel. Čiže o akých odborníkoch hovoríme, pán poslanec Zajac? Čiže aký je v tom rozdiel, keď sa Koaličná rada siedmich alebo ôsmich strán dohodne? De facto, áno, likvidujem tie miesta, ktoré si predtým delila Koaličná rada na okrese a na kraji, to je pravda. Z toho môžete byť nervózni. A to je, priznávam, vec, ktorá sa nemusí páčiť vám a mne tiež nie. A práve preto jednou z etáp, tou záverečnou etapou v rámci ESO bude zákon o štátnej službe, ktorá bude hovoriť o tom, že na týchto funkciách, ktoré sú odborne riadené, budú výberové konania a bude štátna definitíva, aby proste politici nevymieňali tieto miesta. To je vec, si myslím, po ktorej volajú všetci. Ja si myslím, že pán Plai ešte má dostatok energie na to, aby teoreticky sa mohol na týchto veciach rovnako podieľať. Zatiaľ som počul iba pozitívne ohlasy na jeho prácu, tak sa k tomu vráťme, lebo spomeňme si, ktorá vláda zrušila 22 zákonov o službe v štátnej správe, keď predtým sľúbila úradníkom nejakú definitívu a potom im to všetko zrušila. No SMER to nebol. Čiže to je k tomu.

    No zareagujem trošku aj na pána poslanca Fecka. Pán poslanec, väčšinou máte, samozrejme, aj odborné pripomienky. Teraz musím povedať trošku výčitku, že trošku ste si protirečili v tom vyjadrení. Ak ste povedali že je absolútne absurdné, to hovoril aj pán poslanec Zajac, aby šéf úradu v sídle kraja rozhodoval, alebo ak tá jeho komisia rozhodne inak, ako rozhodnú jeho podriadení, no tak ako to bolo doteraz? No veď predsa vy ste síce pracovali na úrade, ktorý bol v sídle kraja, v prešovskom pozemkovom úrade, ak sa ja dobre pamätám. Tak si zoberme sninský. Sninský predsa nebol samostatný. On v podstate bol rozpočtovo a všetkými vecami napojený. Čiže krajský úrad aj v lesnom prípade, aj v pozemkovom prípade čiže aj lesný úrad, aj pozemkový úrad boli len pobočkami. Volali sa úrady, ale nemali samostatnosť. Boli tam štyria ľudia, možno piati. To je asi veľkosť úradu pozemkového, lesného zhruba 5 ľudí na takéto malé okresy, ako je napríklad Snina. Čiže šéf Sniny a jeho zamestnanci mali predsa šéfa v Prešove. Oni neboli samostatní. Výplaty im platil, preplácal im jazdy, podpisoval im dovolenky. Oni nemali právnu subjektivitu. Na tom sa nič nemení. Takže čo kritizujete? Váš vlastný návrh? To práve hovorím, že ten systém je vlastne rovnaký. Ja chápem, že treba niečo nájsť na kritiku, ale toto nebolo presne to miesto, osobne si myslím.

    Keď sa vrátim k tomu, čo hovoril pán poslanec Zajac, no, dobre, ja si osobne myslím, že je to nesprávne, ale toto je vec, ktorá môže byť, aj pán poslanec Fecko, rozdielnosť našich názorov. Tak to možno aj v politike má byť. Ak ministerstvo pôdohospodárstva má v jednom okrese po samostatnej logistickej línii lesný úrad, pozemkový úrad, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond, ktorý je tak trošku akože mimo, ale stále patrí do toho rezortu, krízový manažment v každom okrese, agentúru pre regionálny rozvoj, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem som si ich narátal a určite som ešte niečo obišiel...

  • Reakcia z pléna.

  • Ako? Kataster nie je pôdohospodársky, ale, dobre, okej, ôsmy. Ale on je samostatný, to len pôdohospodári navrhujú za nich zákony, lebo to súvisí so zemou. Čiže to je osem inštitúcií, ktoré majú vlastnú logistiku direkt riadenú z Bratislavy pravidelne. Pritom každý má vlastné pravidlá. No tak pre mňa je normálne, že sa rozhodneme, že, nie, budete mať rovnakú logistiku, nebude si každý z vás kupovať osobitne nejaké veci po málo kusoch, bez zľavy, bez všetkého len pre to, že vás je málo. To je nepredstaviteľné. To ako keby my sme mali samostatné úrady, že živnostenský úrad bude samostatný, civilná ochrana bude samostatnou.

    Na to tu dneska každý útočil (na civilnú ochranu a krízový manažment). No tak, páni, je to jedna z mála inštitúcií. A to, že si to neuvedomujete, je smutné z pohľadu poslancov. Pravidelne každé záplavy, lesné požiare, všetky ohrozenia občanov sú predsa v akcii. Kam sa obracajú občania na pomoc vtedy, keď potrebujú pomoc v najväčšej núdzi? Veď tí sú v nasadení ďaleko častejšie, ako máte predstavu. Ste to dneska spomínali akože smiešne, že kto kedy sa stretol s civilnou ochranou. A my nemáme povodne? My sme nemali zasypané Kolárovo snehom a 400 ľudí uviaznutých v autách pod snehom? A vtedy sa s kým stretávali konkrétne občania? Vtedy sa stretávali s civilnou ochranou. Keď je niekde zamorené územie a vidíte tých mužov behať v tých oranžových vestách s modrým logom, keď sa merajú jednotlivé veci pri ohrození, to je kto? To je civilná ochrana. Z môjho pohľadu, samozrejme, evidujete hasičov, evidujete policajtov, sú veci, keď si robiť z tohto srandu, že kto už by to... No nič, však už som povedal, že pán poslanec Beblavý nevidí rozdiel ani v právnej subjektivite, takže sa nad týmto nemám pozastavovať. Faktom zostáva, že aj toto je posun, aby krízový manažment pre situácie, keďže sa vyskytujú častejšie a častejšie a keďže vláda má záujem zásadnejším spôsobom vtiahnuť napríklad aj dobrovoľníkov do fungovania ochrany majetku a zdravia občanov, lebo však to je to najhodnotnejšie, tak, samozrejme, mám záujem aj o krízový manažment síl na ochranu vecí, ktoré s tým súvisia. Hospodárska mobilizácia nie je vojenská mobilizácia. To nie je vojenská mobilizácia. To sú veci, ktoré máme k dispozícii na to, aby napríklad cez Štátne hmotné rezervy sme mohli ochrániť niektoré toky. Veď bez štátnych hmotných rezerv v CO a v hospodárskej mobilizácii by sme v Bardejovskom okrese, keď boli v Čirči a v ostatných tie obrovské záplavy, nemali šancu, keby nezaúradovali tieto mechanizmy, ktoré fungujú. Čiže naozaj som nerozumel tomu útoku na nich. A priznám sa teda, že mi len vychádza z toho, že jedine je to dané svojím spôsobom nevedomosťou.

    K tomu ešte, čo povedal pán poslanec Hraško. Kúpi sa softvér za 700 miliónov eur, bezpochyby 20-miliardový softvér, to by bol teda fakt softvér, faktom však je, že je OPIS ako operačný program informatizácie spoločnosti predsa na Slovensku bez ohľadu na to, aká vláda tu je, čiže tá integrácia jednotlivých informačných základní, ktoré ministerstvá majú, ich prepojenie predsa plánom bez ohľadu na čo, či ESO existuje alebo neexistuje. V konečnom dôsledku je pre nás nevyhnutné, aby občan tie informácie mal rýchlo. Čiže nechceme to? Ak je tá šanca, že môžeme toto financovať z európskych fondov, robiť to musíme. Táto čiastka to zjavne nebude. Ale bavíme sa o tom, že to je nevyhnutné na to, aby tá služba občanom bola kvalitná. A teraz sa vás opýtam: Máte pocit, že vybavovanie občianskych preukazov, vodičských preukazov, pasov, technických preukazov sa vylepšilo za posledné roky? Je to dneska jednoduché, že bez ničoho môžem vkráčať na príslušné pracovisko, tam ma odfotia, zaplatím iba poplatok do kolkomatu, ktorý tam je pristavený, a odchádzam s dokladom, kde mi ešte aj napíšu, že už ho mám hotový, prídem si ho vyzdvihnúť, alebo keď nechcem, pošlú mi ho domov na adresu? Ja si myslím, že je to kvalitná služba. A práve na týchto skúsenostiach, ktoré sme zavádzali v rokoch 2007 a 2008, staviame práve ESO. Rovnako paralelne sme vtedy robili tzv. jednotné kontaktné pracoviská pre živnostenské úrady, to je vlastne doing biznis a vylepšovanie hospodárskeho prostredia, prišiel živnostník, že chce si otvoriť živnosť, samozrejme, register trestov už si nemusí nosiť, lebo si ho vytiahnu za vás, do sociálnej a zdravotnej ho prihlásia už oni, už nemusí chodiť tam. My sme si to už odskúšali. My nič nerobíme, nevyskúšame. Nechceme dopadnúť ako Daňové riaditeľstvo pred dvoma rokmi. To znamená, všetko staviame na základoch, ktoré sú overené a ktoré sa osvedčili a mali úspech u občanov. Pamätáte si v minulosti, keď niekomu ukradli alebo niekto stratil peňaženku, povedal: „Zoberte si všetky peniaze, len mi vráťte doklady.“ Povedal to preto, lebo vybaviť si všetky doklady ešte raz bola tortúra na tri dni, na tri dni. Dneska to vybavíte za 15 minút. A toto je moja predstava, toto sú príklady, ktoré sme už spravili, tie už za nami jednoducho sú, prepojenia jednotlivých elektronických systémov už sa udiali. My ich chceme vlastne len rozširovať, nevymýšľame novú revolúciu. Rozširujeme tie podmienky, ktoré sme už poskytovali predtým. Čiže to je z môjho pohľadu jasne dopredu.

    Pozerám ešte, či tu mám nejakú poznámku, na ktorú treba odpovedať. Ale vlastne už poviem iba záverečnú reč, aby som vás veľmi nezdržiaval, máte ďalšie zákony na pláne.

    Tu bola ešte otázka na audit od pána poslanca Zajaca. Audit bude, tak ako je plánovaný, má byť predstavený jednotlivými ministerstvami a orgánmi štátnej správy naozaj v júni, ako hovoríte, v júli sa zapracuje, predpokladám, že v októbri bude v parlamente na prerokovaní. Ale ten súvisí s kompetenciou a so vzťahom medzi samosprávou a štátnou správou. Čiže to je trošku komplikované.

    Áno, keď chcete počuť môj názor, myslím si, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna z veľmi slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Ale tomu dnes asi ani ZMOS ani tak nepraje. Čiže myslím si, že toto je vec, ku ktorej sa musíme prepracovať dôkazmi o tom, že vie fungovať štát efektívnejšie bez niektorých zbytočných administratívnych inštitúcií. Ale to už zachádzam do ďalšej budúcnosti.

    Práve na základe vyhodnotenia výsledkov ESO, optimalizácie ESO budeme predstavovať jednotlivým samosprávam, ako sú mestá, obce slovami: „Pozrite sa, tuto je toľko a toľko úradníkov, toľko a toľko rozhodnutí robíme za toľko a toľko peňazí. Pridajte si logistiku, aby sme sa vám o ňu starali my, rozhodnutia robte vy a uvidíte, že ich budete robiť o 20 % lacnejšie, a usporené peniaze môžete dať napríklad na výtlky.“ To je cesta.

    To znamená, to isté platí aj o VÚC-kach, o vysokých školách. Na vysokých školách sú obrovské rezervy. Sťažujú sa, že nemajú peniaze. A pritom keď urobíme klasický pomer v bežných firmách v štáte v súkromnom sektore, kto mal firmy, podnikal, ten vie, obslužného personálu (údržbári, personalisti, mzdári a tak ďalej) nemá byť viacej ako 10 %...

  • Reakcia z pléna.

  • Tých 90 % je tých, ktorí robia výkon tej firmy a zarábajú peniaze. V štáte, keďže je to trošku odlišné a máte ešte aj ďalšie činnosti, ktoré máte poskytovať, je povolená hranica, dobre, 15 % je reál. Viete, koľko majú vysoké školy obslužného personálu? 40 %. Tieto školy samy sebe zoberú peniaze, keď sa nedostanú do nového systému, ktoré ESO zavádza, ktorý chcú mať na výskum, na vývoj a pre svojich vlastných vysokoškolských učiteľov. Toto je presne to, čo nemôžeme robiť rozhodnutiami, lebo inak bude tisíc protestov.

    Vy veľmi rýchlo zistíte, ktoré jednotlivé inštitúcie budeme rušiť, lebo budete o tom počuť i v rádiu, i v novinách. Samých mnohých z nich budete brániť, aby nerušili tú organizáciu, že je dôležité, aby existovala. Ale keby som vám prečítal zoznam tých organizácií, pretože tá analýza, samozrejme, naša existuje, my ju nepredstavujeme úmyselne, pretože bojovať proti celému frontu je naozaj veľmi náročné, takže tu ideme tzv. salámovou metódou postupne, sa jednoduchšie bojuje, tak naozaj tých inštitúcií, ktoré sú podľa mňa zbytočné a naozaj majú zaniknúť bez náhrady je pomerne veľa, myslím, okolo nejakých 24 tých základných, potom ďalšie, ktoré sčasti zaniknú, a veľmi drobná časť ľudí a možnože ich kompetencií prejde niekde inde. Toto bude veľmi ťažká práca. To bude asi najkrvavejší boj. Tam je tá časť, to už bude tá bonusová, ktorá bude prevyšovať tú hodnotu, o ktorej sme hovoril v rámci 700 miliónov, pretože tam už pôjdeme, samozrejme, aj do jednotlivých personálnych opatrení, ktoré sa ale budú väčšinou vzťahovať na Bratislavu ako takú, ktorá má, samozrejme, najmenšiu nezamestnanosť. A tu je to aj, samozrejme, vhodné, pretože títo odborníci si určite ďalšie miesto nájdu. Ale myslím, že niektoré čísla a náklady na tieto inštitúcie sú obrovské. A ja si myslím, že keď vidím pána poslanca Simona, by určite vedel porozprávať v jeho rezorte bývalom, koľko zbytočných inštitúcií existuje a ako sa vzájomne prekrývajú a zastupujú a prečo vlastne by nemuseli do budúcna existovať.

  • Reakcia poslanca.

  • To som v dobrom povedal, pán poslanec, v dobrom som hovoril.

    Čiže z môjho pohľadu chápem kritiku. Tá vecná je v poriadku, to je okej. Keď treba pripomienkovať, nerozumel som tomu, pretože neodôvodnil ten návrh pán poslanec Hraško, prečo to chce dopracovať, lebo nepovedal, v čom je nedopracovaný ten zákon. Len spomínal politické obavy, ktoré má z toho, že budú prednostovia.

    A, samozrejme, tá otázka, ktorá tu ešte zaznela z pohľadu odvolávania, rozhodovania v odvolacom konaní, tak to je vec, ktorá je štandardná aj na Protimonopolnom úrade, na mnohých inštitúciách, kde vlastne jedna inštitúcia rozhoduje aj o svojich vlastných rozhodnutiach. A nie vždy sú rovnaké. A je to úplný štandard. A ak sme nechceli zriaďovať ďalšiu inštanciu, ktorá by rozhodovala ako krajský úrad alebo niečo nadriadené, lebo šetríme práve a znižujeme počet úradov, tak toto bolo jediné riešenie, ktoré sme si takisto od roku 2007 vyskúšali a od roku 2007 funguje. Žiadne sťažnosti naň nie sú. Vy ste si ani nevšimli, že to tak vlastne funguje už aj na našich krajských úradoch v sídle kraja, ktoré donedávna existovali, keď sme rušili vlastne ešte všeobecnú verejnú správu. A funguje to. Čiže fungujú jednotné kontaktné centrá, fungujú napríklad aj doklady pre občanov, tie, ktoré budú takisto súčasťou jednotlivých kontaktných centier v jednotlivých mestách. A chceme , aby vlastne na to boli napojení všetci, aj služby, ktoré nie sú priamo výkonom štátnej správy, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotná. Ale to sú práve tie jednotlivé etapy, aby sme nerobili všetko naraz, lebo vždy tým rozhodujúcim dňom sa môže stať mierna alebo menšia, alebo väčšia katastrofa. Chceme byť pripravení, chceme potom dokonale v roku 2014 vyladiť, v roku 2014 zriadiť čo najväčší počet klientských centier pre občanov, budeme štartovať asi s číslom 20, ale ukazuje sa, že niektorí primátori sú už aktívnejší, možno to číslo bude aj väčšie, a v každom prípade už v roku 2015 fungovať v novom systéme. A pravidelne každý štvrťrok, ako sa hovorí, budú robiť novú verziu ESO, ktorá bude zvyšovať počet tých funkcionalít, ktoré to samotné klientske centrum bude mať takzvane na počkanie.

    Ďakujem pekne. A verím, že hlavne občania z toho budú mať úspech, a držme si spolu palce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko, pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 403, spoločná správa výborov má tlač 403a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa ešte ospravedlniť pánovi ministrovi kultúry, lebo všetci netrpezlivo čakáte na dôležitý autorský zákon. Takže budem veľmi stručný.

    Toto je štandardná vec, ktorú sme už uvádzali v tomto parlamente. A má to do určitej miery aj trošku súvis s ESO-om a je to predovšetkým vytvorenie informačného systému registra fyzických osôb. Viete, že je to jednou z chrbtíc, na ktorej stoja vlastne jednotlivé informácie. A aby sme ich mohli zdieľať na žiadosť občanov, je nevyhnutné, aby mali vlastne aj svoju elektronickú podobu. Myslím si, že toto vlastne bude slúžiť aj na prácu iných inštitúcií, ktoré budú pracovať s občanom práve s tým, aby nemuseli vyžadovať ďalšie informácie, ktoré je potrebné predložiť, a mohlo stačiť, aby vlastne dožiadali o to samotné ministerstvo vnútra, ktoré tento register bude mať.

    Čiže cieľom tej legislatívnej úpravy je práve zriadenie informačného systému registra fyzických osôb a jeho zavedenie do rutinnej prevádzky, samozrejme, vrátane možností elektronického ohlasovania pobytov. Čiže opätovne chceme zjednodušiť neustále behanie po obvodných úradoch alebo teda po miestnych úradoch v súvislosti s ohlásením pobytu. A celé by to malo umožniť práve zvládnuť on line pripojenie všetkých orgánov verejnej moci na tento systém. Čiže toto je aj legislatívny rámec na to, aby aj v budúcnosti sme mohli tieto systémy postupne stavať na chrbtici, alebo na backbone, ako hovoria IT-čkari, na ktorej stoja jednotlivé informácie, a zvládli tú situáciu pri elektronizácii štátu dokopy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kubánkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 497 z 13. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 219 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 148 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 80 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 75 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 69 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 94 zo 14. mája 2013.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu (§ 83 ods. 4, a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), zároveň po skončení druhého čítania dať pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS. Peter Osuský, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, pri prvom čítaní tohto návrhu zákona som vystúpil s niektorými poznámkami a doplnkami k predloženej verzii a teraz si vám dovolím podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K svojmu vystúpeniu by som predoslal, že päť bodov, o ktorých som hovoril, sa týka, dá sa povedať, vecí nijako straníckych ani zvlášť politických. Napriek tomu, poznajúc situáciu v slovenskej politike, som ponúkol pánu ministrovi text tých pripomienok s tým, že si ho má osvojiť niektorý z jeho poslancov, keďže on sám povedal, že štyri z piatich sú prijateľné a nevidí v tom nijaký problém. No keďže mi dal pán minister prísľub, že to mám urobiť sám a že problém nevidí, tak toto je taká malá skúška, nakoľko platí štandardné chlapské slovo a nakoľko sa človek naň môže spoľahnúť. Želal by som si, aby to tak bolo. Keďže sa už dnes jeden zázrak udial a my sme vo štvrťfinále, tak si myslím, že sa môže stať aj druhý.

    Takže pozmeňujúci návrh prvý. V bode 4 sa v § 3 ods. 8 písm. d) 2. bode za slovo „nehnuteľnosti" pripájajú slová „alebo nájomcu, ak má nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi na neurčitú dobu“, a vypúšťajú sa slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 4e sa vypúšťa“.

    Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zachovať doterajšiu právu úpravu, keď sa súhlas vlastníka nehnuteľnosti nevyžaduje, ak ide o nájomcu, ktorý má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Podľa dôvodovej správy „nájomná zmluva nezakladá právo pobytu a je na vlastníkovi, či nájomcovi súhlas k pobytu udelí". Takáto zmena môže skomplikovať získavanie trvalého pobytu ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v prenajatých bytoch a ako trvalý pobyt majú evidované svoje pôvodné bydlisko, v ktorom už roky reálne nebývajú. Na prvý pohľad môže táto zmena pôsobiť ako snaha vo väčšej miere rešpektovať vlastnícke práva vlastníka nehnuteľností.

  • Nájomcovia sa totiž nebudú môcť prihlásiť na trvalý pobyt v prenajatej nehnuteľnosti bez výslovného súhlasu jej vlastníka.

  • Prihlásenie občana na trvalý pobyt má však len evidenčný charakter a nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi (§ 3 ods. 3 zákona), preto v skutočnosti nejde o reálny zásah do vlastníckych práv vlastníka nehnuteľností. Navyše podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka „občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo", čiže po skončení nájmu môže vlastník nehnuteľnosti dosiahnuť aj zrušenie trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené je táto navrhovaná zmena problematická a spôsobí väčšie praktické problémy občanom, ktorí žijú v prenajatých nehnuteľnostiach, ako by priniesla reálny prospech vlastníkom takýchto nehnuteľností.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Bode 16 znie: „§ 9 sa vypúšťa.“

    Odôvodnenie. § 9 upravuje pobyt občana v zahraničí a v súčasnosti znie: „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dĺžku pobytu." Bod 16 vládneho návrhu zákona nahrádza slovo „ohlási" slovami „je povinný ohlásiť".

  • Teraz sme v takej príjemnej paralele so slovami vymenúva a je povinný vymenovať.

  • Zmena má umožniť správnemu orgánu postihovať neplnenie tejto povinnosti ako priestupok a ukladať zaň sankcie. Navrhovaná úprava je nevhodná a nadmerne a neodôvodnene zasahujúca do slobodného pohybu a súkromia občanov. Ak totiž občan nemá v úmysle zrušiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je nevyhnutné ukladať mu povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí, hoci aj ide o pobyt dlhší ako 90 dní. Rovnako nevhodné a nesprávne je občana za nesplnenie takejto povinnosti sankcionovať. Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje § 9 zo zákona vypustiť a neukladať občanom povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí.

    Iste vieme, priatelia, že keď sa ľudia typu Mella a podobných odoberali za hranice, nehlásili sa iste nikde. To, samozrejme, tiež zahr. norma neošetrí, lebo ani tí budúci Mellovia a Mišenkovia sa neodhlásia. Ale prednedávnom sme tu prelomili prezidentské veto, hoc teda nie mojím hlasom, o zriadení Historického ústavu v Ríme. V návrhu sa hovorilo, že vedeckí pracovníci historici pôjdu zväčša na pobyt do Večného mesta na jeden semester. Ako vieme, jeden semester je rozhodne dlhší ako 90 dní. Ale pripusťme, že nie je reálne odôvodnené, aby historik z Nitry chodil ohlasovať v Nitre, že ide na semestrálny pobyt na Historický ústav, podobne ako je to nelogické, aby tak robili stovky študentov, ktorých som vysielal ako prorektor pre zahraničné vzťahy a zodpovedný za mobilitu v programe SOCRATES/ERASMUS, ktorých pobyty trvajú jeden až dva semestre, teda, samozrejme, oveľa viacej ako 90 dní. Ale aké odhlasovanie sa z trvalého pobytu?

    Tretí bod. V bode 19 v § 10a odsek 3 znie: „Občan je povinný pri hlásení pobytu prostredníctvom centrálnej ohlasovne vyplniť požadované elektronické informácie a podpísať ich zaručeným elektronickým podpisom. Ak občan chce hlásiť pobyt prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi centrálnej ohlasovni údaje potrebné na hlásenie pobytu na tlačive podľa vzoru uvedeného na webovom sídle ministerstva a na ústrednom portáli verejnej správy a uzavrie s ministerstvom písomnú dohodu o elektronickom hlásení. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického hlásenia, spôsob overovania elektronického hlásenia a spôsob jeho preukazovania. Vzor elektronických formulárov zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli verejnej správy.“

    Odôvodnenie. Vládny návrh zákona predpokladá možnosť elektronickej komunikácie občanov s centrálnou ohlasovňou výlučne prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Systém zaručeného elektronického podpisu nie je v súčasnosti dostatočne rozšírený. Jeho využívanie nie je efektívne pre občanov, ktorí ho nepotrebujú využívať viacnásobne. Aj samotná dôvodová správa k vládnemu návrhu k tomu uvádza, že „sa v počiatku poskytovania tejto služby bude musieť požadovať ako záruka za ich pravdivosť zaručený elektronický podpis, v budúcnosti postupom elektronizácie verejnej správy sa počíta s ďalším zjednodušovaním tejto agendy“. Komunikácia občanov s centrálnou ohlasovňou musí byť regulovaná. Nie je možné, aby občania ohlasovali zmenu pobytu z neregistrovaných e-mailových adries. V budúcnosti by malo prísť k vytvoreniu nového, jednoduchšieho systému elektronickej komunikácie občanov so štátom, napr. na spôsob dátových schránok občanov pre komunikáciu s verejnou správou, aký funguje v Českej republike. Kým príde k vytvoreniu tohto nového systému, navrhuje sa pozmeňujúcim návrhom ako dočasné riešenie zaviesť analogickú úpravu k úprave spôsobu podania daňovým orgánom v zákone č. 529/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá umožňuje komunikáciu daňových subjektov so správcom dane aj bez zaručeného elektronického podpisu.

    Štvrtý bod. V bode 34 sa v § 23c ods. 3 nahrádza slovo „nevedie" slovom „vedie".

    Odôvodnenie. Vo vládnom návrhu zákona je uvedené: „(3) Fyzická osoba, o ktorej sa nevedie informácia v registri, môže požiadať o informáciu o svojich údajoch z registra fyzických osôb." Pozmeňujúcim návrhom sa opravuje zjavná chyba v návrhu. Register nemôže predsa poskytovať informácie o údajoch osôb, o ktorých nevedie informáciu.

    Odovzdávam pánovi spravodajcovi originál.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh som separoval od tých štyroch predchádzajúcich. Chápem pána ministra, ktorý celkom otvorene povedal, že to je presne ten z tých piatich, s ktorým nemôžete súhlasiť. A ja to chápem. A s dovolením ho aj tak predkladám, pretože to je zase naša srdcová záležitosť. A aj keď sa jedná vlastne o terminologickú záležitosť, predsa len nemáme radi pojem „strata štátneho občianstva“, pretože nám príliš pripomína to, čo sa udialo pred rokmi Pavlovi Kohoutovi a čo sa udialo Alexandrovi Solženicynovi a čo nemecký jazyk klasifikoval zrejme novým pojmom, ktorý dovtedy nebol zrejme obsahom bohatého nemeckého jazyka, "Ausbürgerung" („vyobčanenie“). Vieme, že v momente prekročenia hraničnej čiary bol Alexander Solženicyn zbavený občianstva Zväzu sovietskych socialistických republík. A toto isté sa stalo i Pavlovi Kohoutovi ako občanovi Československej socialistickej republiky. Preto navrhujeme, aby sa v článku I (v tlači 403) vypúšťali body 24, 25 a 28.

    Odôvodnenie. Uvedené body vládneho návrhu zákona majú za cieľ zosúladiť v zákone používané pojmy so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorý v dôsledku novely z roku 2010 umožňuje stratu štátneho občianstva proti vôli dotknutého občana. Pojem „prepustenie zo štátneho zväzku", ktorý predpokladá dobrovoľné rozhodnutie samotného občana vzdať sa občianstva Slovenskej republiky, sa má nahradiť pojmom „strata štátneho občianstva", ktorý pripúšťa túto stratu proti vôli občana. Skupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa v septembri 2011 obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade viacerých ustanovení zákona o štátnom občianstve s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 4. júla 2012 prijal návrh skupiny 30 poslancov na ďalšie konanie.

    Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje nemeniť predmetné ustanovenia zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a nenahrádzať termín „prepustenie zo štátneho zväzku“ termínom „strata štátneho občianstva“. Kým Ústavný súd nerozhodne o súlade napadnutých ustanovení zákona o štátnom občianstve s Ústavou Slovenskej republiky, nie je vhodné premietnuť zmeny vyplývajúce z novelizácie zákona o štátnom občianstve z roku 2010 do iných právnych predpisov.

    Možno sa jedná len o pojmový purizmus, ale jedná sa zároveň veľmi hlboko aj o istý princíp. Štát sa nemôže zbavovať svojich občanov svojím rozhodnutím, ak to občania sami nechcú. Na tom stojíme, ako hovorí Martin Luther, tu stojím a inak nemôžem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Osuský bol jediným prihláseným písomne do rozpravy. Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, k veľkej radosti pána ministra, len takú technickú poznámku chcem k tomu uviesť. Nebojte sa, nebudem to čítať. Ja sa len chcem spýtať, neviem, či som celkom dával pozor, či je to ten zákon, ktorý môže pomôcť Dobrovodskému, a či je to ten zákon, ktorý vyrieši situáciu v Jasnej. A vidím, že sa ponáhľate, tak prípadne by ste mi na to odpovedali.

    A vzácne sa stotožňujem s prvým pozmeňujúcim návrhom pána Osuského. Naozaj si myslím, že už keď niekto má nájomnú zmluvu, tak tým vlastne de facto dáva najavo to, že súhlasí s tým, aby tam niekto pobytoval hej, lebo v dnešnej dobe sme schopní iného extrému, že niekto s niekým urobí nájomnú zmluvu a za to, že mu dá súhlas na pobyt, si dodatočne neskôr ešte niečo vypýta alebo ešte môže potom prípadne ten súhlas na pobyt mu udeliť vtedy, keď bude prípadne v nejakých voľbách alebo v nejakých nastaveniach, ktoré sú dôležité, postupovať správne. Čiže naozaj mi to príde úplne jasné a logické, že už keď niekto niekomu vydal nájomnú zmluvu, tak už tým de facto povedal, že mu dáva povolenie na pobyt. Čiže úplne nulitné vidím to, že to treba dodatočne doplniť.

    Pán minister, vidíte netrvalo to ani jednu minútu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa nehlási žiadny poslanec.

    Uzatváram teraz rozpravu.

    Pýtam sa, pán minister, žiadate si záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja budem len veľmi stručný. Jedna vec je, samozrejme, trvalý pobyt, druhá vec je register obyvateľov, to sú dve veci.

    A ja len tak v stručnosti som chcel reagovať. A pre istotu som získaval nejaké informácie. Pán poslanec, ja by som bol tomu hrozne rád. A vy to aj dobre myslíte v mnohých oblastiach. Len podľa toho súčasného stavu, tak ako je to navrhované, má každý trvalý pobyt, ak si uzavrie novú nájomnú zmluvu. Problém je v tom, že tento pobyt síce trvale nezaťažuje prenajímateľa novou povinnosťou, ale, to je podstatné, chráni ho pred nájomcom, ktorý nechce zmeniť trvalý pobyt. A vy neviete mať niekoho zároveň na Slovensku s tým, že mu úrady nemajú komu doručovať. A na to vlastne nadväzuje to, čo vy hovoríte, že no tak ide na 90 dní, že no tak sa nič nestane, alebo pôjde na semester. Problém je ale v tom, že register obyvateľov existuje práve preto, aby mal aktuálne údaje. Ak sa rozhodneme, že ho nechceme mať a že budeme fungovať možno tak ako v Amerike, tak, áno, len faktom je, že snažíme sa, aby aj cez tieto veci bola aktuálna doručovacia adresa, aby boli veci, kde sa doručujú dávky, konania pred súdom, pred políciou, čokoľvek. To má takýto súvis. Vy to beriete zo svojho ľudského pohľadu: „Veď však teda idem na 90 dní, veď to niekedy býva taká dlhá aj dovolenka, prečo by som mal v zásade proste to niekomu hlásiť?“ Ale tie lehoty, ktoré rešpektujeme my, rešpektuje aj zahraničie. Všimnite si, že bezvízové pobyty cudzincov sú väčšinou práve limitované 90 dňami, a to práve z dôvodu, aby vlastne aj v tom štáte, do ktorého sa hlásite, už ste boli zaťažený vízovou povinnosťou a mali o vás predstavu, čo tam robíte, že tolerujeme, že ten voľný pohyb je tak na úrovni 90 dní. Čiže síce ja sa tomu nebránim a chápem váš návrh, ale z pohľadu účelu, prečo vlastne existuje register obyvateľov a že máme mať nejaké aktuálne údaje, je toto, samozrejme, nevyhnutné.

    K tomu poslednému návrhu to ste skonštatovali správne. Podľa mňa to vypustenie tých bodov nemá nič s tým návrhom na Ústavnom súde, ale chápem, čo hovoríte.

    Z môjho pohľadu, áno, ten zaručený elektronický podpis je ešte taká trauma zatiaľ, lebo je ho málo, nemá ho každý a tak ďalej. Ale vlastne už pracujeme na tom, že ten nový občiansky preukaz má byť s čipom a má to reprezentovať. Ja napríklad mám veľký problém aj s doručovaním e-mailom, ak sa bavíme o veciach, ktoré majú byť doručené do vlastných rúk, jednoducho chápem, že tá komunikácia je výrazne pokročilá a všetci s ňou pracujeme. Len aké veci môžu prísť, keď vie či už počítač sám, softvér alebo hacker nahradiť moje vlastné doručovacie možnosti? Tá záruka toho, že som to ja, je práve ten elektronický podpis. Čiže akonáhle by sme chceli ešte niečo navyše, tak je to síce jednak aj administratívna záťaž navyše, skôr prijmite tú snahu, ktorú nemám len ja, ale aj môj predchodca, aj moji kolegovia, ktorí tu boli dávno predo mnou, aby sme vlastne prešli ku tomu najpoužívanejšiemu spôsobu, čo je vlastne štandardný občiansky, že tak ako dostanú občania občiansky, majú na výber, že môže byť bez čipu, keď majú pocit, že už sú príliš zelektrizovaní, že naďalej môžu vylúčiť tú možnosť. Ale už sa dáva možnosť, že môžete získať občiansky preukaz, ktorý zároveň už bude aj vaším vlastným osobným identifikátorom, čo je najpodstatnejšie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, žiadate o slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 458, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 432.

    Teraz poprosím pána minister kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o autorskom práve a ktorým sa mení zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.

    Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o lehote ochrany autorského práva. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný. Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na zaznamenaných umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života. Okrem toho výkonní umelci nie sú často schopní zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie obmedziť.

    Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov.

    V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu. Toto povinné kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania alebo od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu.

    Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, s osobitným zreteľom na povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme (pod sankciou absolútnej neplatnosti), čo nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére.

    Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv (s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy).

    Popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým osobám, a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií a taktiež sú umožnené špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv.

    Predkladaným návrhom zákona sa v plnom rozsahu transponuje ustanovenie čl. 5 bodu 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

    Navrhovaná právna úprava stanovuje spôsob riešenia prípadov, keď medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp. právnickou osobou združujúcou používateľov nedôjde k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy. Autorský zákon v takom prípade umožňuje, aby obsah takejto zmluvy určil súd. Návrh má za cieľ odstrániť výkladové nejasnosti a problémy aplikácie v doterajšej právnej úpravy v praxi. Navrhované ustanovenie upravuje lehotu na podanie žaloby, špecifikuje, za akých podmienok môže používateľ používať predmety ochrany, upravuje spôsoby nakladania s peňažnými prostriedkami používateľa za použitie predmetov ochrany počas súdneho sporu.

    Čo sa týka osobitného práva k databáze, navrhovaná právna úprava v súvislosti s obsahom databázy dopĺňa odkaz na definíciu databázy, keďže tieto ustanovenia v praxi spôsobovali aplikačné a výkladové problémy. Obsahom databázy môžu byť jednak predmety chránené autorským právom, ale aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napríklad texty právnych predpisov, úradné rozhodnutia, denné správy). Ak sú však tieto predmety súčasťou databázy, vzťahuje sa na ne ochrana osobitného práva k databáze, a teda nie je možné vykonať extrakciu alebo znovu použitie podstatnej časti databázy, ktorú tvoria tieto predmety.

    Navrhovaná právna úprava dopĺňa demonštratívny výpočet diel, ktoré sa považujú za súborné diela, a to z dôvodov odstránenia výkladových problémov v praxi. Súborným dielom môžu byť aj noviny, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, ktorý máme k dispozícii ako tlač 458.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. apríla 2013 č. 432 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak ako zaznelo v úvodnom slove pána ministra, návrh zákona sa vlastne dotýka z môjho pohľadu štyroch okruhov, z ktorých jeden hovorí o predĺžení ochrany autorskoprávnej ochrany výkonných umelcov. Ak ich umelecký výkon bol audiovizuálne zaznamenaný, pohybujeme sa v miere transpozície európskeho práva. A myslím si, že tuná sa ministerstvo vydalo dobrou cestou. A je dobré reflektovať dobu s tým, že vznikajú pri použití diel výkonných umelcov audiovizuálne záznamy. Dokonca sa dá stotožniť aj s dôvodmi, ktoré uvádza ministerstvo v dôvodovej správe, kde hovorí o tom, že u umelcov niekedy, ktorí začínajú v mladom veku, pričom ich diela boli zaznamenané, aby sa autorskoprávna ochrana predĺžila.

    Ďalšie dve oblasti sa dotýkajú oblasti, keď miera autorskoprávnej ochrany možno išla až na úkor umelcov alebo tvoriteľov samotných. V tejto snemovni za ten krátky čas som predkladal podobný návrh, ktorý je v tej druhej časti. A hovorí o výhradných alebo hromadných licenciách dvakrát pracovné zavádzanie tejto povinnosti, ocení tak ako aj v spomínanej dôvodovej správe. A, myslím, že to spomínal aj pán minister pri úvodnom slove, poteší najmä autorov v elektronickej oblasti alebo digitálneho sveta. Naša autorskoprávna legislatívna zaostávala za legislatívou mnohých štátov, napr. uvediem Vietnam a Peru. A konečne po dlhých politických zápasoch sa táto právna úprava dostáva. A v tomto bode chcem snahu ministerstva kultúry veľmi oceniť. A myslím si, že týmto aj napĺňa pán minister jednak záväzok z programového vyhlásenia vlády a niektoré záväzky, ktoré spomenul v tejto oblasti aj na výbore pre médiá a kultúru. Síce sme túto právnu úpravu čakali niekedy koncom minulého roka, ale možno jej zložitosť, keďže táto právna úprava je celkovo rozložená, dotýka sa štyroch oblastí, prichádza teraz naraz. A som rád teda, že možno aj na základe iniciatívy skupiny poslancov, keď sme tento návrh predkladali aj na začiatku tohto volebného obdobia a ešte aj v predchádzajúcom volebnom období, sa dostal do legislatívnej činnosti ministerstva kultúry. A či už je to svet, ako som spomínal, tvorcov napríklad softvéru alebo aj ďalších ľudí, ktorí potrebujú takzvaný licenčný nástroj, ktorý je adresovaný jednak dopredu neidentifikovateľnej skupine používateľov. A teda nebude sa vyžadovať takzvaný písomný súhlas, čo je gro tohto názvu pri použití nejakého druhu licencie. Myslím, že príklad má takisto ministerstvo, v dôvodovej správe uvádza licencie ako kreatívnosť génu a podobne. Budú môcť byť na základe ustanovení tohto zákona platné v právnom režime Slovenskej republiky, chcem týmto teda povedať to, to je jedno, na základe akého politického trička to bude, lebo nám to je jedno. Toto bolo predložené. A je to výrazný krok dobrým smerom, škoda, že teda neprešiel náš pôvodný návrh, ktorý sme s poslancom Poliačikom, Beblavým a Jankou Žitňanskou predkladali aj začiatkom tohto volebného obdobia. Pre porovnanie, logika používania niektorých diel na internete a v digitálnej dobe predpokladá presne ten stav, že môžu pri niektorých rozhodnutiach autorov a v úmysle šíriť tieto diela aj cez internet im teda pomôcť. A nedostávame sa do oblasti, ako keby sme chránili autora nad jeho vlastné záujmy a nútili sme autora identifikovať skupinu používateľov a uzatvárať písomné zmluvy s každým jedným z nich. Takže ak zavedené pravidlá budú, teda ak poslanci v tomto prvom čítaní posunú tento vládny návrh ďalej, takisto toto stojí za povšimnutie a možno aj podporu.

    Ďalšia vec, nazvem to pracovne, databáza súborných diel. Možno je len otázka, keďže ja som riešil aj túto záležitosť ohľadom denných správ a navrhoval som svoju vlastnú právnu úpravu. A mala sa vzťahovať na konkrétne dielo vydané v novinách alebo teda v dennej tlači. Nechcem teraz spomínať celý ten medzinárodný rozmer tohto, kde sme, ale to, pri téme denných správ prečo sme pristúpili a prečo ministerstvo pristupuje k súbornej ochrane novinového diela ako takého a nepriznáva možno aj tú priamo ochranu tomu konkrétnemu, ak to mám teda ľudsky povedať, článku, ale ide po ceste priznania ako keby autorskoprávnej ochrany pre účely tohto návrhu zákona, súboru čiže novinám ako celku. A možnože je tam nejaký vecný rozmer. Ten môj návrh alebo novela išla troška viac do podstaty, aby sme nerozlišovali denné správy a nevydávali každý jeden článok, ktorý sa napíše. A vieme určiť nejakú autorskú licenciu pod ním, aby bol každý jeden článok novinára, novinárky identifikovateľný a nezneužívali ho takzvané monitorovacie organizácie, ktoré združujú všetky správy a niekedy na úkor týchto samotných autorov a možno aj vydavateľstiev zarábajú pod témou monitoringu. Možnože tá schodná cesta ide cez ochranu aj teda nejakého celku. V tomto prípade to budú pravdepodobne teda noviny, ako som sa dočítal. Možnože vzhľadom na to, že tuná som teda prišiel troška s iným pohľadom na túto vec, tak pre potreby druhého čítania je možno na výbore alebo v pléne pri druhom čítaní potrebné otvoriť túto otázku.

    Tretia, štvrtá oblasť teda sa z môjho pohľadu venuje periodickej tlači. Ale tam som našiel nejakú legislatívnotechnickú úpravu z hľadiska používania korún v prevode na eurá, takže tieto štyri oblasti mne z daného návrhu mi pripadajú tak, že posúvame autorskoprávnu ochranu o krok k európskej alebo k svetovej úrovni. Reflektujeme to, že prichádza teda k posunu, aby autori dokázali používať aj nástroje autorskoprávnej ochrany aj v digitálnom svete. A myslím si, že, teraz to nemyslím ako vinu samotného ministerstva, ale viem to skonštatovať tým, bolo to na čase, pretože digitálny svet a svet internetu sa ani na Slovensku neobjavil včera. A týmto pádom sa dostávame o krok ďalej v autorskoprávnej ochrane umelcov, autorov softvéru, výkonných umelcov a podobne, ktorí doteraz nemohli inštitúcie hromadných licencií a licencií pod Creative Commons alebo inými využiť. Takže ja podporím za seba tento návrh ministerstva, takisto, ako viem, aj z vôle nášho klubu. A myslím si, že okrem tej malej výhrady, ktorej sa viacej budem venovať v druhom čítaním, sa v prípade teda posunu vydalo ministerstvo dobrou cestou.

    Čo chcem ešte povedať. Viem, že ministerstvo čaká obrovská teda legislatívna činnosť v autorskoprávnej oblasti. A možno spomeniem svoju ponuku pri aj transpozičných tlakoch, aj teda z legislatívy Európskej únie, aj s tým, že samotné ministerstvo sa zaviazalo v programovom vyhlásení vlády prichystať úplne, nazvem to, zbrusu nový autorský zákon. Možno by bolo pre potreby možno aj nejakej stability vhodné, že by sa mohli aj niektorí opoziční poslanci zapojiť do procesu, ktorý, viem, teda na ministerstve prebieha. Myslím si, že autorský zákon nie je zákonom, ktorý vzbudzuje nejaké obrovské vášne a politické boje. A aby sa to urobilo čo najlepšie možné, tak ponúkam možno aj svoje služby, aby sme pripravili možno aj čas a dobrú a kvalitnú normu pri ochrane autorských práv.

    Úplne na záver chcem spomenúť, z autorskoprávnej ochrany čo verejnosť teda najviac vyrušuje. To je takzvaná kolektívna správa autorských práv. A možnože tam je väčší predpoklad na to, aby vznikla nejaká celospoločenská dohoda na tom, a uznávam, že nie je to ľahký problém, lebo sa tam zbieha obrovské množstvo záujmov pri kolektívnej ochrane autorských práv, tak aby sme možno teda prijali naozaj dobrú a kvalitnú normu. Ďakujem za pozornosť.

  • V tejto chvíli sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, pardon, ospravedlňujem, ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, mám úctu k autorskému zákonu. Podľa mňa tvorí civilizáciu. Takže som rád, že tu je. Keď žijeme v dobe vykrádačov Tutanchamónových hrobiek, tak sa nám obzvlášť hodí.

    A oceňujem aj to, že sa tam doplňuje to ustanovenie o školských dielach a o chránení teda diel, ktoré vytvoria aj deti. Pri tej príležitosti mi však dovoľte povedať, že potom mám určitú neznalosť a budem prípadne rád, keď mi to vysvetlíte, ako by sa postupovalo v tom prípade, lebo to dieťa predsa len nie je celkom znalé, to podvedomie jeho funguje ináč, keď ako umelecké dielo v škôlke nakreslí vodku ABSOLUT, čo asi nakreslí, keď mu ju v reklame púšťame, dokonca počas rozprávok. Minule, neviem, či ste tu boli, som to spomínal, moje deti to pozerali, išla kreslená rozprávka, disneyovka Na vlásku. Počas vysielania tohto išli reklamy na alkohol (Slovensko 2013). Čiže neviem, ako sa vyrovnáva táto norma s tým, keď tá detská duša nevedomá bude z toho podvedomia vnímať tú forsáž, ktorá sa valí na ňu z televízora, a prenesie to na ten papier do výrazu umeleckého diela, ktoré my budeme chrániť, či tam nedôjde prípadne potom ku konfliktu s držiteľom ochrannej známky prípadne vody ABSOLUT alebo... Nechcem tu robiť reklamu a menovať všetkých. Predpokladám, že možno existuje aj na toto riešenie. Pýtam sa, či možno by nebolo riešením to, že by sme sa predsa len vrátili o krok späť v tomto prípade alebo o krok dopredu podľa toho, čo robíme mladým ľuďom a deťom, predsa len tú reklamu keď už niekto chce pozerať, tak je na to primeranejšia doba ako o 10.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ja nadviažem tam, kde vlastne skončil kolega Viskupič. A možno, pán minister, keď už ste prišli s touto novelou, by ste to mohli vysvetliť, lebo dvakrát nám bolo povedané pri tej úprave otvorených licencií, že je potrebné zapustiť to do širšieho kontextu a že na ministerstve sa pracuje na komplexnejšej novele. Predpokladám, že toto je ona, materiál, ktorý sme my dvaja aj spolu s Jankou Žitňanskou a s Mirom Beblavým predkladali dvakrát v parlamente. Prvýkrát teda ste to neboli vy, bol to ešte predchádzajúci minister. A teraz sme to počuli, keď sme to predkladali znovu. Tak chcel som sa spýtať, čo vlastne z toho doplňujúceho materiálu, ktorý prišiel s touto novelou, vytvára ten kontext, do ktorého vlastne povolenie otvorených licencií a Creative Commons licencií je zapustené, a prečo vlastne v tomto návrhu je to zmysluplnejšie a nebolo možné to podporiť, už keď to bolo v parlamente naposledy, lebo ja rád by som veril tomu, že dobrý nápad nájde hlasy bez ohľadu na to, z koho rúk príde. A teda jediné, čo by som teda potreboval vysvetliť, prečo zapustenie do tejto novely je lepšie, ako zahlasovať za to, keď to bolo samostatne z pera opozičných poslancov.

    Každopádne bez ohľadu na politické šarvátky som veľmi rád, že vec, o ktorej sme hovorili posledný rok a pol, viacerí v tomto parlamente konečne máme na stole, že slovenský autorský zákon sa priblíži dobe, že konečne si autorský zákon všimne, že vznikol internet, že budú môcť napríklad slovenskí programátori programovať plaginy a iné súčasti softvérov a tieto budú môcť byť kýmkoľvek používané aj na území Slovenskej republiky bez toho, aby bol porušovaný autorský zákon.

    Som veľmi rád, že projekty, ktoré stáli na ministerstve školstva hlavne kvôli tomu, že nebolo možné kvôli autorskému zákonu, aby jeden učiteľ vyrábal materiály pre iného učiteľa a s každým takýmto učiteľom by muselo uzavrieť zmluvu, tak tieto projekty sa budú môcť rozbehnúť.

    A pripájam sa k tomu, čo povedal kolega Viskupič. Podporím túto novelu autorského zákona, pretože som presvedčený o tom, že síce neskoro, ale predsa len robíme dobrú vec a približujme autorský zákon 21. storočiu. Toľko všetko odo mňa. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Uzatváram teraz všeobecnú rozpravu.

    A pýtam sa, či pán minister chce zaujať stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som začal tam, kde skončil pán poslanec Viskupič. A naozaj s ním súhlasím, a to nielen v tom, ale aj v tom zmysle, že táto novela autorského zákona je prechádzkou ružovou záhradou oproti tomu, čo nás bude čakať pri rekodifikácii autorského zákona ako takého. Aj preto mu bude predchádzať legislatívny zámer najprv, aj preto bude veľká odborná konferencia. A, samozrejme, na ministerstve aj počítame s účasťou tých poslancov, ktorí sa tejto téme venujú a ktorí vedia prispieť, či už niečo presadia alebo nepresadia, pretože na jednej strane nie je autorský zákon otázkou politického súboja, ale určite to bude predmetom veľkého lobizmu a veľkých súbojov záujmových skupín. Vy, ktorí sa tomu venujete, asi viete, že v Českej republike napriek tomu, že veľmi poctivo dva, neviem teraz, či aj nie tri roky pripravovali rekodifikáciu autorského zákona. Vláda nakoniec stratila nedávno odvahu ho vôbec predložiť, čo určite súvisí práve s tým, že to nebude jednoduchá otázka.

    Konkrétne k otázke pána poslanca Viskupiča, čo sa týka tých databáz. On to nakoniec naznačil. A netreba ani skrývať, že sa tu rieši v podstate prakticky problém, ktorý vzniká ohľadom používania novinových článkov niektorými monitorovacími agentúrami. Aj táto úprava vznikala v diskusii s vydavateľmi. A toto je ako keby spoločný návrh alebo návrh, ku ktorému sa dospelo spoločne. Cesta chrániť konkrétne články, autorské články, myslím si, nie je celkom možná, pretože nie všetky články zase majú charakter autorského diela. Jednoducho aplikovalo sa to, že noviny je možné považovať ako súbor autorský. A myslím si, že tým docielime to, aby niekto neparazitoval na práci niekoho iného a bol povinný s ním uzatvoriť nejakú zmluvu.

    Čo sa týka otázky pána poslanca Hlinu, myslím si, že je to trochu špekulatívna otázka. A dostali by sme sa pri odpovedi na nej do iných problémov, čo je súčasťou diela, ako sa dívame na aj prvky prítomné, komerčné v dielach, a to nielen maloletých, ale aj veľkých umelcov. Možno máte aj niečo vo vizuálnej pamäti, diela Andyho Warhola, ktorý veľmi často používal aj prvky. Čiže to je také. Ja chápem, prečo sa na to pýtate, takže v dovoľte mi v tejto chvíli len takto odpovedať.

    No a napokon, pán poslanec Poliačik, rozumiem vašej otázke, ale ak sám hovoríte, že vám tieto veci neprešli alebo nepresadili ste ich vtedy, keď ste boli členmi koalície, tak sa ma pýtate, prečo vám neprešli, keď ste členom opozície?

  • Reakcia poslanca.

  • No tak sa to nestihlo. Potom sa mi páči, keď vy hovoríte, že teda už teraz je neskoro a vy ste to nestihli, hoci tak veľmi, odkedy ste asi boli zrejme poslancom, ste vedeli, aké je to akútne. A priznám sa, konkrétne si už na váš návrh už nepamätám. Jednoducho v tejto veci ministerstvo chcelo mať tie veci pod kontrolou a garantovať ono tú novelu, túto stránku. Takže toľko moja odpoveď k vám. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 480, návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 456.

    Teraz poprosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie Environmentálneho fondu, sprehľadniť a zefektívniť postup poskytovania podpory prostredníctvom Environmentálneho fondu a umožniť operatívne reagovať na požiadavky zo strany spoločnosti a obcí, ako aj zefektívniť prijímanie potrebných opatrení.

    Návrh zákona rozširuje príjmy Environmentálneho fondu, rozširuje spôsoby použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, dopĺňa nové náležitosti zmluvy o poskytnutí podpory o podmienky spôsobu vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a o podmienky vrátenia finančných prostriedkov pri nedodržaní podmienok zmluvy. Upravuje postup poskytovania podpory. A v záujme lepšej aplikácie upravuje aj niektoré používané pojmy.

    Návrh zákona zohľadňuje viacročné skúsenosti s poskytovaním podpory z Environmentálneho fondu.

    Návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zo zdrojov Environmentálneho fondu sa vypustilo vstupné do chráneného územia. Vyberanie tohto vstupného bude vykonávať Štátna ochrana prírody a krajiny Slovenskej republiky.

    Poprosím o podporu tohto návrhu zákona. Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Babičovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 132 zo 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 456 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o 17.02 hodine, vyhlasujem prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta. Skontrolujte si aj registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Géci bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Je to tlač 471.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec a nepredložil žiadne návrhy...

  • Poprosím techniku, mikrofón pre spravodajcu.

    Ešte raz, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec a nepredložil žiadne návrhy. Prosím preto, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 bolo za, 7 bolo proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 bolo za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Panáček uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 476.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili páni poslanci Miroslav Beblavý, Pavol Zajac, Alojz Hlina a poslanec Igor Hraško.

    Poslanec Igor Hraško podal procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Najprv dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Igora Hraška vrátiť vládny návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 bolo za, 80 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 44 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 bolo za, 11 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kubánek uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 403.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili páni poslanci Peter Osuský a poslanec Alojz Hlina. Odzneli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podal pán poslanec Osuský.

    Pán predsedajúci, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 6 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 93 za, 1 proti, 48 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Osuského odznel dnes, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 bolo za, 2 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Schválili sme skrátenie lehoty, pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

    Keďže pán poslanec Osuský žiada hlasovať osobitne o každom bode z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, dajte hlasovať, prosím, o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 3 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento prvý bod sme schválili.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 41 proti, 32 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 58 proti, 22 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 67 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 76 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a všetky body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 30 za, 76 proti, 35 sa zdržalo.

    Páni poslanci, chcem vás len upozorniť, že budeme hlasovať po 24 hodinách, keďže sme neschválili hlasovanie ihneď, takže budeme s tým pokračovať po 24 hodinách.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Poprosím legislatívu potom, aby sa mi pozrela na tie hlasovania, dobre, o tých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Smiech v sále.

  • Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov. Je to tlač 458.

    Pán poslanec Senko.

  • V rámci rozpravy vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Vzhľadom na to prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 109 bolo za, 1 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, teraz prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá a, ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá a že prerokujú návrh zákona určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte posledné hlasovanie.

    Pán poslanec Babič, poprosím vás, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 480.

  • V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 18 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za, 6 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu, navrhujem krátku trojminútovú prestávku a budeme pokračovať o 17.24 hodine prvým čítaním o vládnom návrhu novely zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o kľud v miestnosti.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 482, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 454.

    Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ešte raz prosím pánov poslancov o kľud v miestnosti.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ako iniciatívny materiál.

    Účelom tohto návrhu zákona je doplniť do platného dotačného zákona Úradu vlády Slovenskej republiky právomoc poskytovať dotácie v oblasti rozvoja športu, predovšetkým do oblasti mládeže a rôznych regionálnych podujatí, aby sme v tejto veci boli ďaleko výrazne úspešnejší. Dotácie v oblasti rozvoja športu bude možné podľa navrhovanej právnej úpravy poskytnúť na podporu regionálneho športu, mládežníckeho športu alebo akademického športu, niektorých významných športových podujatí, ktoré organizuje mládež v jednotlivých regiónoch, či už v makro-, mikro- alebo mezoregiónoch, samozrejme, podporu športových podujatí nižších skupín, tam, prirodzene, na nákup ďalšej techniky, objektov, projektov, ktoré sú zamerané na výstavbu, údržbu a využívanie ihrísk, štadiónov, ako aj iné športové infraštruktúry, zameraných predovšetkým na deti a mládež, čo je jedna z významných priorít.

    Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Dotácie na rozvoj športu sa budú poskytovať z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky v rámci schválených limitov výdavkov na príslušný rozpočtový rok. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Dušanovi Galisovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (tlač 482), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 69 zo 7. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 454 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku, za klub SaS pána poslanca Jozefa Mihála. A ďalej je do rozpravy prihlásený písomne pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH.

    Dávam slovo prvému prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je nás tu niekoľko, ktorí máme k športu nielen fanúšikovský vzťah, ale aj trošku väčšie väzby naň. Ja osobne teda dokonca myslím, že sa to patrí aj povedať, som v konflikte záujmov, pokiaľ ide o tento zákon, pretože som prezidentom Občianskeho združenia Inter Bratislava (futbal). Čiže je teda v mojom záujme nielen ako poslanca, ale aj ako prezidenta tohto občianskeho združenia, aby zákony Slovenskej republiky boli zákonmi, ktoré okrem iného podporujú šport detí, mládeže. A tu som naozaj, dúfam, nie v konflikte záujmov v tom de facto, možno de iure. A preto mi naozaj úprimne záleží na tom, aby zmena tohto zákona bola na prospech toho, aby naše deti, naša mládež mala vybudované lepšie športoviská, aby sa deti mali kde vyblázniť, aby sa mali kde vyhrať. A nejde len o to vybláznenie, ale ide aj o to, že šport to je rozmer, ktorý sme teraz zažili pri televízoroch, ale kto aspoň trošku aktívne športoval, tak vie, o čom hovorím. To je jednoducho stav, ktorý vám nahradí mnoho ďalších možno príležitostí, zábavy. A pre naše deti, ktoré dnes vysedávajú pri počítačoch a často v kaviarňach, v krčmách, tak je to nenahraditeľný spôsob trávenia voľného času. Preto verím, že táto zmena bude naozaj na prospech veci. Viem, samozrejme, že pán minister je vášnivý športovec a fanúšik športu.

  • Reakcia ministra Čaploviča.

  • Tak, žiaľ, teda už je len fanúšik športu. Verím, že sa tento nový spôsob, resp. rozšírený spôsob dotácií dostane naozaj k tým, ktorí to skutočne potrebujú.

    A teraz k tomu konfliktu záujmov. Ako prezident toho spomínaného Interu Bratislava sa vyjadrím len pár vetami k histórii tohto klubu. Klub, ktorý vznikol v šesťdesiatych rokoch a ktorý sa nezmazateľným písmom zapísal do kroniky slovenského športu, futbalu, dokonca svetového futbalu, bol pred troma rokmi odsúdený na zánik, a to preto, pretože vlastne pôsobil v priestoroch, ktoré boli príliš lukratívne na tú dobu, na to, aby tam behali nejaké decká. Čiže tieto pozemky, na ktorých vlastne sídlil, ktoré mal v starostlivosti tento klub, dnes vlastní istá finančná skupina. Bohviečo s tým urobí. Pravdepodobne tam vybuduje nejaké nákupné centrum alebo nejaké luxusné byty. A tieto deti, to je vyše dvesto detí. Dnes sa pohybujeme na rôznych prenájmoch, prenajatých priestoroch, žijeme zo dňa na deň, ale žijeme, nechcem sa sťažovať, to nie je nejaký môj štýl, len chcem upozorniť na to, že v Bratislave dnes ihriská už temer neexistujú a dokonca neexistujú prakticky ani poriadne štadióny. To je, samozrejme, ďalší rozmer.

    Ale k tým ihriskám. Dnes skutočne majú deti v Bratislave obrovský problém, kde sa vybrať, kde si ponaháňať loptu. A to nebudem hovoriť o hokeji alebo o nejakých športoch, ktoré potrebujú isté materiálne vybavenie, haly a podobne. Futbal, to je šport, ktorý skutočne je veľmi nenáročný, pokiaľ ide o nejaké materiálne vybavenie, treba mať len nejaký ten plácek, loptu, možno nejakého toho staršieho, tzv. trénera, ktorý sa o tie deti postará. Ale tie pláceky dnes v Bratislave už temer neexistujú, jedno ihrisko padá za druhým.

    Ja viem, že to týmto zákonom nevyriešime, ale chcel by som, pán minister, na vás apelovať, aby ste ako minister školstva, športu prispeli, pokiaľ možno, čo najviac k tomu, aby skutočne tie deti dostali to, čo potrebujú, aby sa tie peniaze nestrácali neznámo kde, ale aby sme boli svedkami toho, že za tie zostávajúce tri roky vašej vlády vznikne množstvo dobrých, nenáročných športovísk, ktoré budú určené pre deti, ktoré nebudú nablýskané zlatom, lebo to tie deti nepotrebujú, ony len potrebujú, aby tie ihriská mali. Nepotrebujú miliónové investície, to sú skutočne investície možno rádovo v tisícoch, státisícoch najviac eur, ale aby sa tie ihriská ak už aj nie vybudovali, tak aspoň udržali a skvalitnili tie, ktoré tu máme, lebo, opakujem, vy, čo pôsobíte v Bratislave, čo žijete v Bratislave, asi viete, o čom hovorím. Je to jedna veľká katastrofa, ktorú treba konečne zastaviť. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Pán poslanec Droba, to je procedurálny alebo faktická?

  • Reakcia poslanca.

  • Ešte nie, tak dobre, takže dve faktické poznámky evidujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ja, samozrejme, tiež vítam, že podpora športu ide aj touto formou, ktorú teraz predkladá pán minister. A chcel by som sa opýtať pána Mihála, neviem, Inter ako bol zlikvidovaný, lebo som sa tomu nevenoval, to znamená, tie pozemky boli štátne? Mali ste ich v prenájme alebo ako to bolo? Keby som mohol dostať na to odpoveď, pretože my sme v takom istom, teda v menšom u nás v rodnej obci. Hráme iba štvrtú ligu. Ale myslím, že na takú nejakú prímestskú časť je to dobré. Nemali sme vysporiadaný pozemok. Mesto Prešov nedalo pomocnú ruku. My sme pred dvoma rokmi zrušili našu telovýchovnú jednotu. To znamená, proste vieme, že teraz je to o ničom. Takže ja by som apeloval aj na ministra, aby na majetkovoprávne vysporiadanie ihrísk, športovísk, možnože by bolo jednou z takých nieže, chcem povedať, priorít, ale nejakou úlohou štátu, aby sa pozrel, akým spôsobom by sa to dalo, pretože musím povedať, že veľa obcí hlavne v deväťdesiatych rokoch možnože sme videli, ako tam rozorávajú vlastníci jednotlivé ihriská. Takže myslím si, že aj na to by sme sa mali zamerať. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Mihál, ja som takisto ako vy zástancom toho, aby decká mali možnosti kde si ísť zašportovať, len, samozrejme, je otázne, či tie peniaze, ktoré sú na to určené, aj na tento účel pôjdu, či nebudú len účelovo presunuté niekam inam. Nedávno ma stretol sused, šéf alebo tréner mladých futbalistov. A chválil sa mi, kde všade povyhrávali zápasy. Ale potom mi povedal: „Vieš, ale ja budem musieť skončiť.“ A ja sa ho pýtam: „Prečo?“ A on odpovedá: „Lebo moje centrum voľného času, pod ktorým som, nedostalo na to peniaze.“ Takže to je jedna vec, že snažíme sa vytvárať pre tie deti priestor, kde by mali športovať. Ale na druhej strane, kto s nimi bude športovať? To je to, čo som už tu vo viacerých príspevkoch aj ja povedal, že zadarmo to nikto robiť nebude. A pokiaľ sa tým deťom nebude mať kto venovať, lebo nebude zaplatený, tak budeme mať figu borovú a tie športoviská nám budú na dve veci: na figu a na nič. Takže ja len dúfam, že tie prostriedky, ktoré pôjdu z Úradu vlády, budú skutočne určené na ten účel, na ktorý majú byť určené, a skutočne sa dostanú na to, aby tým deťom vznikali športoviská na to, aby ich mohli aj využívať, a nie len, povedzme, na to, aby tam mohli hrať tenis nejakí dospeláci na nejakom ihrisku alebo nohejbal, a deti sa tam pomaly ani nedostanú. Takže súhlasím s tým, aby sme takúto podporu mali, ale skutočne aby tie peniaze nešli účelovo niekomu, ale boli účelne využité na ten účel, na ktorý sú určené. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem.

    Takže budem reagovať hlavne na kolegu Martina Fecka. V roku 2006 Inter, akciová spoločnosť, ten veľký, mohutný, známy Inter pôsobil na Pasienkoch, ktoré boli majetkom mesta Bratislava ako pozemky, 15 hektárov pozemkov. Inter Bratislava, akciová spoločnosť, ich vtedy odkúpil od mesta Bratislava za sumu približne 15 mil. slovenských korún, na čo si zobral úver od istej banky. Tieto pozemky sa stali predmetom záložného práva v tejto banke. Inter, akciová spoločnosť, túto sumu 15 mil. eur, samozrejme, nebol schopný splatiť, takže tieto pozemky ako predmet záložného práva prepadli v prospech tejto banky, za ktorou stojí istá nemenovaná finančná spoločnosť. Takže tým pádom v konečnom dôsledku o svoje pozemky prišlo mesto Bratislava a Inter Bratislava, akciová spoločnosť, v podstate takisto. Táto akciová spoločnosť bola potom rozpustená, licencia futbalová bola predaná a deti boli v podstate rozprášené, s tým, aby si hľadali miesto, kde len chcú. Vzniklo, resp. rekonštruovalo sa Občianske združenie fanúšikov Interu Bratislava, ktoré vlastne tento klub, túto značku prevzalo, 200 detí má kde hrávať futbal.

    A nadviažem na kolegu Hraška. Žijeme zo sponzorských peňazí, samozrejme, hlavne z príspevkov rodičov. Máme okolo desať alebo dvanásť trénerov, ktorí majú za to aj určitú odmenu, ako sa hovorí, na kávu alebo na benzín, ale žijeme. Máme žiakov v prvej lige. Máme dorasty v druhej lige a mužov v štvrtej lige, pre zaujímavosť.

  • Ďakujem.

    Ešte predtým, ako vystúpi pán poslanec Mikloško, tak o slovo požiadal pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate súhlasím so všetkými, ktorí sa tejto problematike venovali. Je mi jasné, že každý z nás má záujem o to, aby mladí ľudia vyrastali v zdravom prostredí.

    V prvom rade ale musíme hovoriť o tom, že nesmieme miešať politiku a šport. Proste dneska sami vidíte, aj keď sú majstrovstvá sveta, že dneska vzory našich mladých detí a mládeže sú hokejisti. Keď sa im darí, tak sa všetci tešia a všetci chcú byť ja neviem ktorým, podľa mena, by som mohol menovať všetkých, a keď sa im nedarí, tak sme všetci smutní. Ale pravda je, že peniaze do tých obcí menších sa nedostávajú. Či už tie zväzy financujú viac-menej len tie prvoligové, druholigové a tie silnejšie kluby, VÚC-ky financujú stredné školy, ale tie obce malé, ktoré majú len, povedzme, 700 – 800 obyvateľov, ja si myslím, treba veľmi podporiť, pretože podľa môjho názoru keďže teraz v poslednej dobe dosť cestujem po Slovensku, môžem povedať, že tá talentovaná mládež sa tam, myslím, skrýva, je veľmi silná. Len im treba dať priestor, dať im možnosť. A verte mi, že z týchto mladých ľudí vyrastú veľmi dobrí športovci. A môžem dať aj príklad. Na Orave postavili hokejovú halu krytú a je to neuveriteľná šanca pre mladých športovcov z hornej Oravy, ktorí tam chodia. A myslím si, že za krátku dobu budeme vidieť výsledky tejto práce.

    Takže ja sa prikláňam k tomu, aby sme hľadali možnosť, samozrejme, bez politických nejakých hádok a tak ďalej, cestu, aby tam, kde je záujem o ten-ktorý šport, sa ten šport podporil, aby tie deti mali svoje vzory. Ale, tak ako povedal aj poslanec Hraško, musia mať ľudí, ktorí ich budú vedieť viesť. Čiže bývalých športovcov, ktorí pomaly končia, treba nejako pritiahnuť, dať im možnosť, aby svoje skúsenosti, ktoré majú, prenášali na tieto deti. A myslím si, že, tak ako ste to povedali, budeme mať väčšiu radosť, keď deti budeme naháňať domov, aby išli z ihrísk, ako keď ich budeme hnať od počítačov preč. Takže verím, že všetci, ktorí ste tuná, podporíte túto myšlienku. A ja budem za to veľmi povďačný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prihlásili sa dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Pán kolega Galis, ja som nebol rozhodnutý, ako budem hlasovať, ale toto vaše vystúpenia ma naozaj presvedčilo. Ja si myslím, že naozaj máte pravdu a treba podporovať teda tých mladých športovcov. A oceňujem to. Takže môžem vám sľúbiť, že zahlasujem za tento návrh. Naozaj verím, že podporíte aj mladých futbalistov Spartaka Trnava, ktorí sú vám iste sympatickí a... No ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec a splnomocnenec, hovorili ste, že treba podporiť šport na malých obciach, že sa tam nedostáva dostatok finančných prostriedkov. Možnože z pozície splnomocnenca by sa bolo treba pozrieť aj na jednotlivé zväzy, ako nakladajú s tými finančnými prostriedkami, ktoré dostávajú, a či nie sú aj tam vytvorené určité rezervy, aby aj samotné tie zväzy podporili práve mladých na obciach a na vidieku, o čom ste hovorili. Čiže toto je priestor na to, aby aj to málo finančných prostriedkov ktoré ide do športu, sa efektívne využívalo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jozef Mikloško. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne, ja teda konkrétne navrhujem, aby sme v rámci § 2 ods. 5 písm. b) o podpore miestnych podujatí spravili fotbálek koalície a opozície. A uvidíme, ktorá viera je pravá. Čo poviete na to, pán Galis?

  • Reakcia poslanca.

  • Budem kapitán aj hrajúci kouč, dobre?

    Teraz už vážne. Samozrejme, podporovať šport je veľmi záslužné. A ja budem tiež za tento zákon. Oceňujem, že bol daný. Určite šport spája ľudí, láme bariéry medzi nimi, zjednocuje ich. Dnešný hokej bol toho dôkazom. Tam vonku som si nafotil pár, bolo ich zo päťdesiat, koaličných aj opozičných poslancov, ako vykrikovali. Hodím to dneska na facebook, uvidíme, komu to prospeje, ale teším sa, že sme hokej vyhrali.

    Šport je vec srdca, to chcem povedať tiež trošička ešte vtipne, potom už budem vážny. Poznáte pána Berlusconiho iste mnohí, majiteľa AC Miláno, proste veľkého mága. A poznáte Bertinottiho, ktorý bol šéf komunistov talianskych dlhé, dlhé roky. A keď sa Bertinottiho pýtali, ktorému mužstvu fandí, on povedal, že je to AC Miláno. Všetci skoro padli na zadok, ale povedal, že srdcu sa nedá prikázať. No v športe je to tak, srdcu sa nedá prikázať.

    Trolinka teraz zabŕdnem do toho, že zdá sa mi, že tento zákon alebo jeho novela je dobrá. Ale je troška šitá na to, čo bolo v médiách silno propagované, budovanie štadiónov, ihrísk, športovísk pre deti najmä, ale s tým, že všetci boli prekvapení, keď ideme na pol plynu, je kríza, nemáme peniaze, sporíme a tak ďalej, že sa peniaze, chvalabohu, na šport našli. Tak teraz k tomu budeme mať aj zákonnú formu. Teším sa tomu ale treba vždy tak ísť, že keď sa chce, tak sa nájde, šport je dôležitý. TIPOS tiež naň dá, výborne.

    No teším sa tiež, že nepodporujeme len vrcholný šport a olympiády a neviem aké zväzy, ale že podporujeme aj základnú telesnú výchovu a najmä športovanie mládeže. Skutočne situácia športovania mládeže je veľmi, veľmi zlá. Mnohí mladí sú dneska v školách oslobodení od telesnej výchovy, nevedia spraviť kotrmelec, nevedia rozbehnúť sa, vyskočiť, dať gól, zdvihnúť činku. No ja sám som bol donedávna tréner atletiky. A ak som trošička pritvrdil, tak mladí štrajkovali, stáli v rade, nechcelo sa im cvičiť. A keď som ešte viac pritvrdil, tak viac nedošli na tréning. To je dneska bežné. Ak nebudú títo mladí cvičiť, tak budú chorí, večne unavení, otrávení a tak ďalej. Čiže oceňujem znova to, že šport sa tu podporuje najmä mládežnícky.

    Teraz troška k zákonu.

    Je trošička legislatívne by som povedal nedotiahnutý. Však to je kratučký zákon na päť riadkov, § 2 ods. 5 písm. a) podpora regionálneho športu, b) podpora regionálnych športových podujatí (No tak neviem, čo je to a čo je to), c) podpora športových podujatí nižších skupín.

  • To ja tiež celkom neviem, nižšia skupina, kto to je vlastne. To dôvodová správa nehovorí.

  • Ja myslím, že hlavný dôvod je písmeno d), a ten je asi aj najdrahší, písmeno e) podpora projektov zameraných na výstavbu, údržbu ihrísk, štadiónov a tak ďalej zameraných predovšetkým na deti a mládež. To je tiež záslužné. Ale fotbálek sa hrá, tam hrajú aj mladí aj starí, všetci. Čiže keď raz je jeden štadión, tak iste musíme tam púšťať mládežníkov v prvom rade alebo im tam dávať priestor, čo sa často nestáva. Iste všetci dobre viete o prípade z Karlovej Vsi, nerád ho tu spomínam, keď naraz pani starostka Hanulíková vyhodila ŠK Karlova Ves, starý futbalový klub. Nedávno aj reportér v televízii, keď sme hrali hokej, zdôraznil, že tam je fungujúci športový klub. A tristo mladých futbalistov vlastne muselo odísť. No teraz má nejakú takú divnú zmluvu. A dostala to firma Rodeka, ktorá nemala so športom nič spoločné. Čiže určite za tým boli aj nejaké iné veci. Ja som dal otázku aj na pána ministra, aj pekne mi odpovedal, a prijal ich, ale nič sa nezmenilo, aj na pána premiéra, žiaľ, bola vylosovaná na 27. mieste, odpoveď som nedostal. Ale nezabudnime na to, že tam tento klub trpí.

    A ešte záverom. Dôvodovú správu by som tiež troška zmenil, je chudobná. Má trinásť riadkov a opakuje vlastne text toho zákona. Pre druhé čítanie ja by som naozaj to upravil, rozšíril a lepšie troška zdôvodnil, lebo dosť vážna vec je táto, že tie dotácie by mali byť nejako limitované, ale nie je to tak. Čiže napríklad na športové podujatie keď dáte 300 eur, na fotbálek, tak to ešte si aj vínko môžete na konci dať, ale na štadión treba 3 milióny. Čiže ja by som to troška niekde v dôvodovej správe tak limitoval, že to bude a) toľko, b) toľko, c) toľko a d), to sú tie športové štadióny, proste tiež nejaký spôsobom. V druhom čítaní skúsime dať taký návrh, ak nepríde.

    A potom, samozrejme, to, či je to v rozpočte alebo to je z rezervy premiérovej alebo z rezervy vládnej, tiež by nebolo zlé tam napísať, lebo naraz sa tie peniažky, fajn, našli. Takže pánboh zaplať. Ďakujem že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Érsek a pán poslanec Droba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Érsek.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán kolega športovec, kvitujem všetko to, všetky tie peniaze, ktoré idú do športu.

    V krátkosti chcem teraz vystúpiť, len nakoľko je to prvé čítanie, nakoľko týka sa to našej mládeže, hlavne výstavby nejakých športových objektov, čo všetko kvitujem, nezabúdajme na to, odkiaľ vychádzame, školskú telesnú výchovu. My už v kluboch, pán Galis to dobre vie, nerobíme výber, ale robíme nábor. Idú nám deti vôbec nepripravené do športových klubov v tom smere, že nevedia, čo je to kotúľ, čo povedal pán kolega, nevedia niečo preskočiť, chytiť a tak ďalej. Takže veľmi zlá situácia je v školskej telesnej výchove a v oblasti, môžem povedať, aj športových pedagógov.

    Ďalšia vec, ktorá po tomto nasleduje, kam idú deti, keď skončia školskú výchovu, alebo ešte medzi tým. Idú do klubov. Je katastrofálny stav športových klubov na Slovensku. Tam si myslím, že tam sú najväčšie problémy, pretože nemajú hlavne tie malé športové kluby napr. úpolové športy a tak ďalej, nemajú plavárne, by som povedal, nemajú na prenájmy, nemajú z toho, aby žili. A všetko to rodičia platiť nemôžu. Tam, si myslím, treba sa sústrediť hlavne na ten klubizmus, aby sa oživil, aby tá športová súperivosť medzi klubmi existovala. A potom sa bude ľahšie vyberať športovcov smerom k reprezentácii.

    Povedal by som ešte pár slov . Nemôžeme dopustiť, aby šport bola záľuba bohatých ľudí. My hlavne tam čerpáme, kde sú talenty. To sú deti z ihrísk, tie ihriská už málokde existujú, alebo sú z vidieka deti, o ktorých vieme, že sú lepšie pohybovo nadané ako deti od počítačov, ako mestské deti. Čiže bol by som rád, keby tieto peniaze toto zohľadňovali, aby mal možnosť každý a hlavne tie talenty na tých športoviskách aby mali možnosť športovať. Preto apelujem na to, že existujú aj športoviská, ktoré sú v dezolátnych stavoch, školské športoviská, ktoré by sme mohli využívať, školské dvory, kde už neexistujú žiadne pľace, aby sme to nejakým spôsobom vedeli dať opraviť a v konečnom dôsledku aby sme nezabudli na to, že šport bez trénerov sa prevádzať nedá. Čiže treba myslieť na to, na honorár tých trénerov, ktorí budú za to odmeňovaní nejako popri zamestnaní. Väčšina je takých alebo robia aj bez honoráru. Ale v každom prípade treba na to myslieť, aby sme vedeli zaplatiť aj tých trénerov v tom smere, ktorí budú sa poobede v tých hodinách zaoberať našimi deťmi.

    A na záver by som povedal, je mi ľúto, že ste nepodporili dneska to vyhlásenie práve k zápaseniu, ktorý je olympijský zakladajúci šport. A myslím si, že bol by to dobrý signál tak pre našich zápasníkov, ako aj do sveta, lebo viacej parlamentov, som si to overil aj v Európe, aj amerických sa zapodieva touto situáciou, keď chcú vynechať zápasenie z olympijských hier. Je mi to ľúto, možno na budúce, ale myslím si, že to nebola absolútne politická vec, to bola vec, ktorá tu mohla rezonovať. Ďakujem pekne. V druhom čítaní, si myslím, poviem trošku viac. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Horváthová sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Érsek, ja sa stotožňujem úplne s tým, čo ste povedali. Keďže nešlo mi zariadenie, nestihla som sa prihlásiť na pána poslanca Mikloška. Chcem povedať, že tiež som si tam všimla legislatívne chyby. Ja veľmi podporujem akýkoľvek návrh, ktorým aj z iných zdrojov dotácie môžu do športu prísť. Ale presne to, čo hovoril pán poslanec Mikloško, aj mňa zarazilo, že v podstate tam nie sú legislatívne zadefinované tie pojmy, ktoré chceme podporovať. Tiež podpora športových podujatí nižších skupín, nie je to tam vôbec zadefinované. A takisto vlastne v osobitnej dôvodovej správe bod 2 je v podstate to isté, čo je v zákone, čo nie je legislatívne vlastne prípustné. Bolo by to tam treba bližšie dovysvetľovať. Takže bola by som rada, keby sa to upravilo, aby to bolo potom v poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Droba, nech sa páči, posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážení kolegovia, vážený pán minister, pardon, prvého som mal vás pozdraviť, poviem iba pár slov k predkladanému návrhu zákona.

    Som tiež bývalý športovec, zďaleka nie tak úspešný ako tuná kolega Galis. Takže osobne vítam každé euro navyše, ktoré do slovenského športu ide. Zároveň som ekonomický liberál vo svojom presvedčení. A v podstate mám rád, keď štát míňa čo najmenej peňazí. Ale vieme sa zhodnúť na tom, že šport a predovšetkým šport mládeže jednoducho štát musí podporovať. Je to jeho povinnosť.

    Chcel by som tlmočiť názor mňa a štyroch kolegov poslancov z takzvanej liberálnej dohody, že napriek tomu, že zámer alebo celkový výsledok tohto návrhu znamená viac peňazí pre šport, tak ho nebudeme môcť podporiť. A jediný dôvod, prečo sa tak stane, je, že dotačné programy tohto typu sa poskytujú v zásade v pôsobnosti ministerstiev, respektíve takých ústredných orgánov štátnej správy, ktoré to majú vo svojej agende. Úrad vlády poskytuje dotácie v niektorých oblastiach, ktoré sú prierezové. A táto agenda sa nedá dosť dobre podriadiť pod jeden rezort. Napríklad sa to týka ľudských práv alebo práv menšín. Splnomocnenec vlády akýkoľvek, v tomto prípade pán kolega Galis, by mal pripravovať aj strategické koncepčné materiály na riešenie z verejnej problematiky, teda nemal by byť len miestom, cez ktorý pretečú peniaze na nejaký účel. A v prípade navrhovanej novely zákona tomu nie je inak. Celá problematika, ktorej sa dotyčný program má týkať, je súčasťou ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. To znamená, že táto agenda už svojho pána má a neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby v tejto oblasti Úrad vlády poskytoval nejaké dotácie. Ak by som bol na mieste ministra školstva, tak aj ja by som osobne bol proti tomu, lebo v podstate niekto mu zasahuje do kompetencie a berie peniaze, ktoré by mal spravovať a rozdeľovať jeho rezort. Som prekvapený, že takéto niečo prešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie. A zdá sa mi to byť jednoducho nesystémový zákon, nesystémové rozhodnutie. Ak by som chcel byť zlý, tak môžem povedať, že nejde o nič iné ako o peňazovod, ktorý má zabezpečiť zvyšovanie popularity súčasného predsedu vlády. Ale keďže nie som zlý, tak to nepoviem.

    Takže z tohto dôvodu my piati poslanci tento návrh zákona nemôžeme podporiť, aj keď, ešte raz zdôrazňujem, som presvedčený aj napriek tomu, že som ekonomický liberál, že štát musí podporovať športovanie mládeže. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Presnejšie, pán minister, chcete sa vyjadriť, zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja nebudem reagovať na jednotlivé vystúpenia a chcel by som niektoré veci len rozšíriť a doplniť.

    Áno, som vyhlásil boj za zachovanie atletických dráh na našich štadiónoch, to sa týka Banskej Bystrice, za čím stojím, napriek tomu, že futbalový zväz si myslí, že to zlikviduje. Nie, tam zostane atletická dráha. A musí to slúžiť na Štiavničkách tak ako v minulosti. My už dnes máme funkčné len dve atletické dráhy, ktoré môžeme považovať z hľadiska medzinárodných parametrov za dobré, okrem toho je ešte atletická dráha v Dubnici nad Váhom. A preto som sa začal informovať, ako hovoril pán poslanec Mihál, ohľadom toho, keďže chodím niekedy aj na futbal na Inter, na Slovan teraz už, čo som si ako slovanista nikdy nevedel v minulosti predstaviť, chodil som tam na derby a fandil som Slovanu, v podstate štadióna, kde skutočne v minulosti bola vybudovaná kvalitná tartanová dráha a slúžilo to atletike. Boli tu významné medzinárodné podujatia. Aj to som sa dozvedel, že, žiaľ, tento štadión je vo vlastníctve nemenovaných skupín alebo skupiny, ktorá vlastne má iste záujem v budúcnosti tam podnikať v rôznych developerských aktivitách. To ma mrzí, samozrejme, lebo ja som si zaradil ten Inter aj tento štadión medzi tie tri atletické štadióny na Slovensku, ktoré by mali slúžiť atletike.

    Teraz v podstate k tým niektorým našim aktivitám spoločne.

    Ja by som vás chcel informovať, a kľudne môžete na tie akcie prísť aj vy všetci poslanci, my sme sa rozhodli s pánom splnomocnencom Galisom zorganizovať viacero významných pilotných podujatí, ktoré by sa mali stať v budúcnosti tradíciou v jednotlivých regiónoch. Sú to športové súťaže vyhlásené v regiónoch na Myjave, v Dolnom Kubíne, v Bystrici v spolupráci so zastupiteľskými zbormi mestskými, v Sobranciach, v Košiciach, ja neviem presne, kde ešte to je, ale, samozrejme, keď som sa len na Myjave dozvedel, že sa prihlásilo do tých súťaží 80 škôl, a najmä základných škôl, tak to bolo úžasné. A myslím si, že toto je to, čo by sme mali aj z tých zdrojov nielen v rámci ministerstva školstva, ale aj, povedzme, tých zdrojov, ktoré by prišli z TIPOS-u, a mohli byť takto adresne financované, predovšetkým podporovať.

    Pri podpisovaní každej dotačnej zmluvy jednotlivým zväzom sa osobitne pozerám, lebo tak sú také tri kapitoly: šport na školách, podpora mládežníckeho športu a podpora štátnej reprezentácie. V podpore štátnej reprezentácie sú často aj funkcionárske platy. A ak nie je minimálne 30 %, aj keď ja by som bol najradšej, aby toho bolo viac, určených na podporu mládežníckeho športu, tak tie dotačné zmluvy sú stiahnuté, nemôžu byť použité, aj keď tie výzvy na to reagovali.

    A myslím si, že ja jednoznačne požadujem aj v rámci Rady pre štátnu reprezentáciu, ktorá zasadá na úrovni ministerstva školstva, aby sa tieto úlohy vo vzťahu k mládeži, a nazvem to teda, žiakom, dorastencom, kadetom a juniorom, špeciálne plnili vrátane akademického športu, ktorý ide teraz na svetové akademické hry do Kazane. Ide tam viacero športovcov. Dokonca tam pôjdu konečne aj naše volejbalistky, konkrétne reprezentované Sláviou Ekonóm, víťazom ligy, mladými dievčatami, ktoré nemajú tam žiadnych cudzincov, ako to býva zvykom na Slovensku, napríklad v basketbale, a majú tam svoje vysokoškoláčky alebo stredoškoláčky zo športového gymnázia v Bratislave. A preto to považujem za prioritu alebo za veľmi dôležité, aby sme touto cestou predovšetkým išli, a osobitne pevne tomu verím, tie zdroje, ktoré budú jasne pri tých výzvach zamerané predovšetkým, a znovu to opakujem, na podporu mládežníckeho športu, žiackeho, dorasteneckého, kadetského a akademického.

    Veľmi som sa potešil, keď som to vždy podporil a našiel som podporu aj u rektorov v Bratislave, že vraciame Bratislave tradíciu osemveslíc na Dunaji. To je tá tradícia, ktorá bola veľmi dobrá. A, samozrejme, našli sa tam zdroje. Bolo to viaczdrojové financovanie, bolo to rámci študentských vysokoškolských dní v Bratislave. A znovu bol obrovský záujem mladých ľudí na takomto podujatí sa zúčastniť, si aj trošku zasúťažiť.

    Takže, áno, je to predovšetkým o podpore mládežníckeho športu. Ja na tom mám osobitný záujem.

    Dnes som mal rokovania so zástupcami štátnych športových gymnázií. Riešili sme aj problematiku tých gymnázií, ako ich budeme podporovať v rámci rezortu školstva a, samozrejme, aj podkapitoly v rámci rezortu školstva pre šport, lebo musia ísť prostriedky aj z tejto oblasti. A musia výrazne podporiť práve tie naše talenty, ktoré v budúcnosti môžu nás úspešne reprezentovať. A bez toho, že ich nebudeme mať vytipované, nenájdeme ich v rámci tých mestských líg, mestských súťaží, mestských olympiád. Napríklad nedávno som otváral stredoškolskú celoštátnu olympiádu v Trnave GAUDEAMUS IGITUR, na ktorej sa zúčastnili športovci z celého Slovenska. A súťažili od Dunajskej Stredy až po Piešťany. A, zase, boli tam skutočne veľmi úspešné výsledky a úspešná prezentácia týchto mladých ľudí.

    Takže ja sa, samozrejme, prihováram za to, aby ste podporili tento návrh novely zákona. A súčasne pevne verím, že v rámci druhého čítania či už v gestorskom výbore alebo potom tuná na pléne sa táto novela ešte vylepší tak, ako by mohli v podstate slúžiť najmä na podporu mládežníckeho a regionálneho športu. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie je tomu tak.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Vládny návrh zákona je pod tlačou 381, spoločná správa výborov má tlač 381a.

    Prosím teraz ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Bytová politika je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky tejto vlády, čo jasne pomenúva aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

    Cieľom tohto návrhu je vytvoriť efektívnejšie legislatívne podmienky a zamerať podporu najmä na obstaranie nájomných bytov a obnovu bytových domov.

    Zásadnou zmenou v porovnaní s teraz platným znením zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je vytvorenie podmienok pre vstup aj súkromného sektora do oblasti sociálneho nájomného bývania. Výhodný úver na obstaranie nájomných bytov budú môcť získať aj iné právnické osoby než obce. Aj v tomto procese je však nevyhnutná spolupráca so samosprávou.

    Ďalšou významnou zmenou je nastavenie parametrov podpory tak, aby vlastníci bytového fondu boli motivovaní k riešeniu komplexnej obnovy bytových domov. Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa popri zatepľovaní obnovovali aj potrebné technické zariadenia v domoch, ako sú rozvody vody, plynu, elektriny alebo výťahy.

    V súlade s programovým vyhlásením vlády sa dotvárajú podmienky na efektívne využitie nástroja finančného inžinierstva (JESSICA) v Štátnom fonde rozvoja bývania, čím sa umožní použitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie aj v novom programovom období vo forme výhodných úverov na zvyšovanie energetickej hospodárnosti bytových domov.

    V neposlednom rade ministerstvo pristúpilo k zjednodušeniu procesu podávania žiadostí na obstarávanie nájomných bytov, nakoľko žiadosť o poskytnutie dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žiadosť o poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa budú predkladať odteraz na jednom mieste.

    Tento návrh zákona bol pripravený v spolupráci s územnou samosprávou, profesijnými organizáciami, akademickou obcou, ako aj ďalšími odborníkmi z danej oblasti. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 381) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2013 č. 493 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája č. 210, výbor pre financie a rozpočet uznesením z 9. mája č. 150, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája č. 138 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 7. mája č. 81.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. mája č. 159. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram teda rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku od dvoch rečníkov, Alojza Přidala a Juraja Drobu. Takže na základe písomných prihlášok otváram túto časť rozpravy.

    Alojz Přidal, nech sa páči, za klub KDH.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pár poznámok k predmetnému návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    V prvom rade by som chcel konštatovať, že tento predmetný návrh zákona naozaj vzbudil veľkú pozornosť verejnosti a v rámci pripomienkového konania doručila verejnosť, teda občania 91 pripomienok a v rámci celého pripomienkového konania bolo vznesených 282 pripomienok, z toho, tí, ktorí ich dávali, pokladali za zásadné pripomienky 80. Bohužiaľ, musím konštatovať, že bol počet akceptovaných pripomienok len 118 a tých zásadných len 22 a niektoré pripomienky, aj keď bolo písané, že boli akceptované, boli akceptované len sčasti a podľa mňa vôbec akceptované neboli.

    Chcel by som v úvode povedať, že predložené znenie zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania ani formou a, bohužiaľ, ani obsahom nezodpovedá pojmu nový zákon. V podstate ide o novelu zákona, ktorá aditívnym spôsobom anticipuje len najvyššie potreby, nevyjasňuje, naopak, komplikuje pochopenie do starej štruktúry pridávaných uznesení a nerieši ani jeho nezrozumiteľnosť a vzťah voči iným doteraz platným zákonom. Zdôraznenie teda predkladateľa, že oproti pôvodnému zákonu sa na účel obstarávania nájomných bytov umožňuje poskytnúť úver okrem obcí a vyšších územných celkov aj právnickým osobám s tým, že toto má byť snaha štátu motivovať a stimulovať investovanie finančných prostriedkov do oblasti súkromného nájomného sektora, naozaj vyzerá smiešne. Je predsa zrejmé, že záujem investovať do nájomného bývania môže na trhu s bytmi existovať len za predpokladu dosahovania návratnosti investovaných prostriedkov prostredníctvom príjmov a výdavkov spojených s vlastníctvom a užívaním nájomných bytov.

    Chcel by som tu prečítať aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktorá iste je bližšia strane SMER, myslím, že s nimi máte aj zmluvu o spolupráci, ako opozícii. A ich stanovisko k návrhu je také, že zákon je komplikovaný, formulovaný nezrozumiteľne, je rozsiahly, má veľa odvolávok. A konštatujú, že tento zákon je určený aj pre neodbornú verejnosť. A jednoducho oni predpokladajú, že je tak komplikovane a nejasne napísaný, že to zakladá aj možnosť chýb pri spracovaní žiadostí o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. No a na základe toho Konfederácia odborových zväzov odporúča predmetný návrh zákona prepracovať.

    Nikdy som si nemyslel, že si osvojím stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ale naozaj by som chcel v zmysle rokovacieho poriadku (§ 73 ods. 3) navrhnúť Národnej rade uznesenie také, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Takisto negatívne stanovisko k predmetnému návrhu zákona vyslovil aj Zväz stavebných podnikateľov. A to podstatné, prečo je to stanovisko negatívne, je skutočnosť, že tento návrh zákona nie je dostatočne výhľadový a nezaoberá sa principiálne novými formami financovania nájomného bývania a ani neinovuje účely výstavby nájomných bytov, ktoré by mali byť podporované podľa zákona o ŠFRB. Stavební podnikatelia, pán minister, ja vám to odporúčam do pozornosti, vám navrhujú, aby ste vypracovali novú výhľadovú koncepciu podpory bytovej výstavby, aby ste sa sústredili na stabilizáciu zdrojov podpory bytovej výstavy a na rozpracovanie nástrojov vtiahnutia hlavne súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. No až potom v náväznosti na takúto koncepciu, ktorá bude ozrejmená, priechodná a dlhodobo platná, a na takúto platnú schému podpory nájomného bývania treba zabezpečiť žiaduce zmeny v súčasnej alebo novej legislatíve o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ale treba sa nielen dotknúť legislatívy, čo sa týka tohto predmetného zákona, ale treba sa tiež pozrieť aj na dotácie na rozvoj bývania, treba sa pozrieť na stavebné sporenie, zákon o dani z príjmu, legislatívu treba prehodnotiť a zmeniť o neziskových organizáciách, respektíve o prevode a správe a bytového fondu.

    Tá nová koncepcia podpory bytovej výstavby by mala vychádzať najmä z týchto skutočností, ktoré by vám by mali byť známe. V krajinách Európskej únie je naozaj podstatne iniciatívnejší prístup verejnej moci k riešeniu nedostatku nájomných bytov, keď pri rovnakom chronickom nedostatku verejných zdrojov na krytie dostatočne veľkej výstavby nájomných bytov vo vlastníctve verejného sektora sa vytváraním priaznivých podmienok pre výstavbu nájomných bytov stimuluje výstavba súkromných nájomných bytov a do výstavby nájomných bytov sa nasávajú aj zdroje súkromného sektora. Treba podstatne zvýšiť aj podiel nájomných bytov na Slovensku. U nás sú to len asi cirka 4 % z celkového počtu bytov, kým vo vyspelých krajinách Európskej únie je podiel nájomného sektora v rozsahu 20 až 60 % z celkového bytového fondu. A sú to práve nájomné byty vo verejnom nájomnom sektore, ktoré plnia hlavne funkciu sociálnu, bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, bývanie pre sociálne slabšie skupiny, bývanie, ktoré podmieňuje rozvoj regiónu a podobne. Tá výstavba nájomných bytov doteraz aplikovaným spôsobom neumožňuje rast novo vystavaných nájomných bytov, pričom objem finančných prostriedkov na nájomné bývania bez využitia financií súkromného sektora naozaj neporastie. A platí, že vstup súkromného kapitálu do výstavby bytov je v súčasných podmienkach iluzórny.

    Z hľadiska vlastníctva nájomných bytov súkromného sektora vo vyspelých krajinách rozhodujúcim spôsobom a rozhodujúcim subjektom sú fyzické osoby, občania, napríklad v Nemeckej spolkovej republike temer 70 % z celkového fondu nájomných bytov. Teda na tom vlastníctve sa podieľajú občania. A tie dôvody, prečo investujú do tejto oblasti, sú, že prakticky je to relatívne bezpečné investovanie kapitálu, ktorý v mnohých prípadoch rieši potom budúce vylepšenie príjmov osôb v dôchodkovom veku, krytie nákladov na štúdium detí a podobne.

    Ale druhým z významných vlastníkov nájomných bytov súkromného sektora sú právnické osoby typu inštitucionálnych investorov. Sú to poisťovne všeobecného charakteru, zdravotné poisťovne, nemocenské fondy, penzijné fondy aj realitné fondy, niektoré investičné fondy, ale aj finančné inštitúcie.

    Rozhodujúcu podporu rozvoja súkromného nájomného bývania vo vyspelých krajinách Európskej únie predstavuje nepriama podpora vo forme najrôznejších daňových úľav, pomocou ktorých sa verejná moc jednotlivých štátov pokúša podľa výsledkov dosť úspešne iniciovať záujem súkromných investorov, aby vstúpili do tejto oblasti podnikania.

    Pán minister, myslím si, že treba zvýšiť počet novostavaných nájomných bytov a na to treba vytvoriť naozaj nový spôsob financovania výstavby a správy nájomných bytov na Slovensku, treba tiež zefektívniť financovanie nájomných bytov kumuláciou prostriedkov do súkromného a verejného sektora, môžu to byť napríklad PPP projekty, a jednoducho podporiť rozvoj v záujme dostupnosti bývania pre mladé rodiny, a podporovať treba aj mobilitu pracovnej sily.

    Tiež by som vám chcel prečítať stanovisko Združenia miest a obcí k predmetnému návrhu zákona, ktorý v pripomienkovom konaní vyjadrili. Hovoria o tom, že návrh zákona podľa ich názoru nezohľadňuje výzvy vyplývajúce z rôznych koncepčných a programových dokumentov v oblasti demografických zmien, deinštitucionalizácie sociálnych služieb s ťažiskom v komunitných riešeniach a systému priestupného bývania.

    Dovoľte mi teraz povedať pár postrehov k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam predkladanej novely zákona.

    V šiestej časti je teda definované, na aké skutočnosti sa môže poskytnúť podpora, kde je napísané, že je to výstavba bytu, obstaranie nájomného bytu, obnova bytovej budovy, stavebné úpravy existujúceho bytového domu, výstavba alebo dostavba zariadenia a sociálnych služieb, obnova zariadenia a sociálnych služieb, ale v § 7, kde definujete žiadateľa, jednoducho hovoríte o tom, kto môže byť jej žiadateľom. Je to jednak fyzická osoba, obec, samosprávny kraj, spoločenstvo vlastníkov bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení správcov, a teda podľa § 7 ods. 1 písm. f) hovoríte, že tým žiadateľom môže byť aj iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva činnosť aspoň päť rokov pred podaním žiadosti. Tá podmienka podnikania počas definovaného päťročného obdobia pred podaním žiadosti sa mi javí ako nevhodne formulovaná, pretože na základe tejto dikcie, teda § 7 ods. 1 písm. f) žiadateľom môže byť aj taká právnická osoba alebo také právnické osoby, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie alebo vykonávanie činnosti neziskovej povahy. A samotné vykonávanie podnikateľskej činnosti bez konkretizácie oblasti podnikateľskej činnosti sa javí ako podmienka, ktorá je neúčinná. Ak máte vy ako predkladateľ zámer touto podmienkou selektovať právnické osoby disponujúce skúsenosťami v oblasti výstavby realitnej činnosti či nájomných vzťahov, treba s tým naozaj niečo robiť.

    No ale navyše mi nedá v tejto súvislosti, keď tu stanovujete, že niekto musí podnikať päť rokov, aby mohol byť teda žiadateľ, nespomenúť príklad z Horných Plachtiniec, keď tam Regionálna obstarávacia agentúra vznikla 17. 8. 2012 a už 5. 9. 2012 obstarávala zákazku pre 26 subjektov, medzi inými aj pre ministerstvo financií, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo pôdohospodárstva. Teda bola to zákazka na publicitu a informovanosť za 130 miliónov eur.

    V tom istom paragrafe v odseku 7 tiež teda hovoríte o tom, že podporu na výstavbu zariadenia sociálnych služieb možno poskytnúť len žiadateľovi podľa ods. 1 písm. b) a c). A týka sa to teda len obcí a VÚC. V prvom rade je potrebné, aby zákon zrovnoprávnil všetky druhy podnikania. To znamená, aby neuprednostňoval financovanie obcí, miest a vyšších územných celkov vo výstavbe bytov a sociálnych zariadení, čo sú teda v zmysle tohto zákona zariadenia pre seniorov, domov sociálnych služieb. Iste je vám známe, že v súčasnej dobe mestá a vyššie územné celky nemajú takú finančnú kondíciu, aby realizovali tieto investičné zámery. Naopak, je záujem mnohých právnických osôb, ako aj správcov bytových domov, v týchto oblastiach vykonávať investičné aktivity. A narážajú na problém, že nastavené podmienky financovania nie sú zrovnoprávnené medzi teda právnickými osobami a mestami alebo obcami.

    Čo sa týka výstavby sociálnych zariadení, tu úplne vylučujete právnické osoby. Pritom ide o aktivity, pri ktorých sa na trhu prejavuje dopyt. A obce alebo VÚC v súčasnej dobe nemajú možnosť zrealizovať tieto aktivity buď z dôvodu zadlženosti, alebo jednoducho uprednostňovania iných investícií, alebo z toho dôvodu, že peniaze potrebujú na dôležitejšie činnosti. A preto sa mi zdá nelogické, aby štát zvýhodňoval užšiu skupinu a nevytváral rovnaké podmienky na poskytovanie uvedených služieb.

    V § 8 Forma a výška podpory je taká dikcia odseku 1, že podpora sa poskytuje vo forme úveru s lehotou splatnosti najviac 40 rokov a v rozsahu najviac 80 % obstarávacej ceny. Myslím si, že je neperspektívne a veľmi krátkodobé riešenie, aby bola výška úveru zákonom limitovaná len do 80 % obstarávacej ceny stavby. S predpokladom vývoja situácie v najbližšom období treba stanoviť možnú výšku úverovej podpory do 100 %. Tým sa vytvoria podmienky na preklenutie situácie, keď obce budú mať záujem obstarávať nájomné byty v období, aj v prípade, ak dotácie zo štátneho rozpočtu budú zastavené. Poskytovaným úverom do výšky 100 % by sa podstatne zjednodušil a urýchlil celý proces podpory výstavby obecných nájomných bytov, ktorý by nezaťažoval štátny rozpočet, lebo v konečnom dôsledku ide o návratné financie.

    V § 10 ods. 1 písm. a) definujete podmienky poskytnutia podpory na obstarávanie bytu, kde stanovujete teda to, že podlahová plocha bytu v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome by nemala prevyšovať 80 metrov štvorcových. Ale klasický prieskum trhu jednoznačne preukazuje, že táto hranica je často už presiahnutá v trojizbovom byte, ktorý spĺňa všetky štandardy bývania. Je úplne bežná vec, že na trhu sa stavajú byty od 80 do 100 metrov štvorcových. A obmedzovanie investície rozlohou podlahovej plochy bytu znižuje štandard. A v konečnom dôsledku je predpokladom ďalšej migrácie rodiny z dôvodu rozlohy podlahovej plochy. Podpora ŠFRB by mala byť smerovaná na požiadavky trhu a nemala by obmedzovať trh. Nevidím dôvod tiež, prečo by mala byť rozdielna podlahová plocha rodinného domu voči podlahovej ploche bytového domu.

    Čo sa týka tej podlahovej plochy bytových a iných priestorov v rodinnom dome, tak v písmene b) toho istého paragrafu hovoríte, že prislúchajúca plocha k jednému bytu nesmie prevyšovať 120 metrov štvorcových. Len teda stanovisko viacerých subjektov, s ktorými som konzultoval túto plochu, je odlišné. Podľa mnohých treba zachovať súčasný stav. A teda nesúhlasím s navrhovaným znížením podlahovej plochy domu zo súčasných 160 metrov štvorcových na maximálne 120 metrov štvorcových. Je naozaj potrebné ponechať možnosť obstarávania si vhodného typu bývania aj takým domácnostiam, ktoré majú väčší počet členov, keďže aj tak tá plocha nemá žiaden vplyv na výšku úveru, ktorá je daná stanovením maximálnej ceny. A doterajšia prax ukázala, že tá plocha 160 metrov štvorcových je optimálna.

    No chcel by som sa tiež dotknúť § 10 ods. 5 písm. a), kde stanovujete pre manželov ako podmienku pre získanie úveru, že v deň podania žiadosti nepresiahne vek ani jedného z nich 35 rokov. Toto zavedenie kritéria veku úspešne sa uchádzať o poskytnutie podpory je zjavne diskriminačné. A ja si myslím, že pravdepodobne je aj v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi fondu nič nebráni, aby osobám, ktoré dosiahnu istú vekovú hranicu, bola úmerne veku dimenzovaná primeraná výška a podmienky poskytnutia podpory. Ale v žiadnom prípade nemožno prijať vami navrhovanú logiku, že budú existovať dve kategórie manželov, keď jedni manželia budú mať nárok na túto podporu, respektíve budú sa môcť uchádzať o túto podporu a druhí takýto nárok mať nebudú. Ten vek 35 rokov vám doporučujem úplne vynechať a nahradiť ho pri vyššom veku skrátením doby splácania výpočtom do doby stanovenia dôchodkového veku daným v platnej legislatíve v deň podania žiadosti.

    Takisto sa chcem dotknúť tej skutočnosti, že navrhujete podporu na obstaranie nájomného bytu limitovať alebo podmieniť len vtedy, keď sa táto stavba nachádza v meste alebo v priľahlých, v s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci v katastri, kde sa realizuje výstavba priemyselných parkov. Ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda váš kolega pán minister Borec nesúhlasí s týmto, aby ste viazali poskytovanie podpory na takéto kritérium, pretože zavedením predmetného kritéria sa úplne znemožní poskytnutie podpory v obciach, ktoré nemajú štatút mesta, navyše teda bez racionálneho zdôvodnenia. A takto vlastne vytvárate dve kategórie objektov a stavieb a de facto aj žiadateľov spôsobilých získať podporu. Chcel by som tiež vám povedať, že i stanovisko ZMOS-u v tejto veci je jednoducho také isté a protestujú tam proti takémuto ustanoveniu zákona.

    Potom je tu § 13, kde stanovujete podmienky poskytnutia podpory na zateplenie bytovej budovy, kde v ods. 1 písm. a) stanovujete, že treba dosiahnuť zníženie potreby tepla na vykurovanie minimálne o 35 % oproti výpočtovo určenej potreby tepla na vykurovanie pred zateplením. Navrhujem vám, pán minister, aby ste ponechali zníženie potreby tepla na vykurovanie na pôvodnej hranici, na 20 %, pretože nie vždy a všetky bytové jednotky súhlasia s kompletnou výmenou napríklad okien vo svojom dome. A z toho titulu sa môže stať, že zateplenie bytového domu bude zablokované takýmito vlastníkmi bytov. A aj menšia úspora je lepšia ako žiadna. Navyše, zvýšiť tento limit úspory po zeteplení bytov z 20 na 35 % je nereálne, zvlášť pre tých, čo si už nejakú úpravu za účelom zníženia energetickej náročnosti urobili zo svojho.

    Úplne na záver by som chcel spomenúť, že sa mi veľmi nepáči, že rušíte nenávratný príspevok, ktorý podľa súčasne platného zákona je možné dostať na obstaranie bytu, na kúpu bytu a na výstavbu nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, a to pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde zákon súčasný stanovuje limit najviac 7 000 eur na byt a vykonávací predpis špecifikuje výšku tých príspevkov na garsónku, je to 2 440 eur na garsónku, 2 960 eur na jednoizbový byt, 3 830 eur na dvojizbový byt a 4 800 eur na trojizbový alebo viacizbový byt.

    Pán minister, voláte sa SMER – sociálna demokracia, máte takú šípku, ale zdá sa mi, že jednoducho tá šípka naozaj míňa to sociálne, lebo ten váš smer je ďaleko od sociálnosti.

    Ja som tu v tejto sále počul obvinenia na exministra Kaníka, že zobral invalidom palicu. Vy touto novelou, respektíve novým zákonom, beriete zdravotne a ťažko postihnutým možnosť bývania. Chcel by som vás poprosiť, aby ste naozaj mali srdce a vrátili ten nenávratný príspevok zdravotne postihnutým občanom.

    Ešte raz by som chcel zopakovať, že pre všetky tie skutočnosti, ktoré som tu uviedol, navrhujem, aby Národná rada v súlade s rokovacím poriadkom vrátila predmetný návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vstúpenie pána poslanca Alojza Přidala sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Július Brocka.

  • Ja sa teraz priznám, že mám problém, pretože po prvom prečítaní som si myslel, že to je užitočný návrh zákona a že nemusí byť opozícia a priori proti, keď je to vládny návrh zákona. Ale po tejto tak dôkladnej analýze zákona, ktorú teraz sme si mohli vypočuť od môjho kolegu Alojza Přidala, tak si myslím, že alebo by mal minister okamžite reagovať na ten návrh zákona, alebo by ho mal stiahnuť. Pán minister, to je na uterák.

  • S ďalšou faktickou pani Helena Mezenská.

  • Ja si tiež dovolím zareagovať na príspevok pána poslanca Přidala, a to v tom zmysle, že rovnako zastávam názor, že uvedený zákon aj chýbajúca koncepcia bytovej politiky, si myslím, zásadne neposunie veci dopredu. Už dlhodobo požiadavky miest a obcí, ktoré vedú siahodlhé zoznamy žiadateľov, uchádzačov o sociálne nájomné bývanie, predčia možnosti či už tohto zákona alebo viac-menej bytovej politiky určovanej a nastavovanej štátom.

    Naozaj si myslím, a v tomto smere podporujem aj to, čo tu predniesol poslanec Přidal, od sociálnej vlády sa očakával ďaleko ambicióznejší návrh, okrem ambiciózne pripraveného návrhu riešenia sociálneho bývania sa naozaj žiada určitá prognóza, ktorá by argumentačne podoprela, či napríklad a v akom rozsahu je záujem o sociálne nájomné bývanie alebo, ako sa v materiáli uvádza, aj stimulácia investorov pri rozvoji súkromného nájomného sektora.

    V samotnej dôvodovej správe sa uvádza tiež, že tento spôsob zabezpečenia bývania cez Štátny fond rozvoja bývania kombináciou stavebného sporenia a hypotekárnych úverov je ľahko dostupný. No poznajúc pomery v praxi nemôžem zastať tento názor, lebo naozaj počet nízkopríjmových skupín obyvateľstva má narastajúci trend, počet ľudí alebo rodín, ktoré si nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie, vzrastá. A neviem či dostatočnou pomôckou je či už tento samotný zákon alebo aj samotný Štátny fond rozvoja bývania.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďalším rečníkom prihláseným písomne do rozpravy, nech sa páči, je pán Juraj Droba.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, vypočul som si so záujmom kolegu Alojza Přidala a musím povedať, že zanalyzoval predkladaný návrh zákona naozaj veľmi dôsledne, hovorím, veľmi dôsledne preto, lebo obsiahol v ňom aj to, na čo chcem poukázať ja a čo, dúfam, sa stalo naozaj iba nedopatrením.

    Keďže chcem byť konštruktívny, tak prichádzam s pozmeňujúcim návrhom zákona, ktorý sa týka toho, čo sa mi zdá byť na návrhu najabsurdnejšie. A to je jednak povinnosť, aby žiadateľ fyzická osoba bol zosobášený a bol manžel. A druhá limitácia je dieťa vo veku do troch rokov.

    Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh zákona, ktorý je pozmeňovákom od poslancov Drobu, Kollára, Chrena, Miškova a Krajcera. Je to k parlamentnej tlači 381.

    V § 10 ods. 5 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).

    Odôvodnenie je jednoduché. Doterajšia právna úprava nie je až tak obmedzujúca voči subjektom, ktoré môžu byť žiadateľmi o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Predkladaná právna úprava limituje subjekty fyzické osoby, ktoré môžu žiadať o podporu pri získavaní bývania. Ako som už spomínal, ide o manželov, ktorý majú do 35 rokov, kde podmienka je, že každý z nich musí mať do 35 rokov, a majú dieťa vo veku do troch rokov. Nie je mi celkom jasné, prečo by mali potenciálni žiadatelia takto obmedzovaní, prečo sa má spôsob podpory, ktorý zabezpečuje Štátny fond rozvoja bývania, obmedzovať len manželov, prečo by nemohol obsiahnuť aj páry, ktoré žijú normálne ako rodiny, aj keď nie sú ľudia zosobášení, ale okrem toho spĺňajú všetky ostatné podmienky z pohľadu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ja mám za to, že títo občania sú takisto plnoprávnymi občanmi tohto štátu a, tak ako to už naznačil kolega Přidal, môže to byť naozaj v rozpore aj s európskou legislatívou, môže to byť označené za diskriminačné.

    Takže korektne a vecne upozorňujem na nedostatok tohto zákona. Ja verím, že to bolo len nedopatrením a že ste nechceli takýmto spôsobom diskriminovať ľudí, ktorí nie sú zosobášení alebo ktorí nebodaj majú dieťa staršie ako tri roky. Ťažko sa to dá zdôvodniť nejakej mladej slobodnej mamičke, ktorá, inak, spĺňa všetky kritériá, prečo by ju nemohla dostať. Možno mala traumatizujúci rozvod a my ako štát ju ešte ideme trestať aj za to, že nemá toho manžela, ktorého sa ona konečne s radosťou zbavila, lebo ju vykorisťoval alebo utláčal.

    Takže poprosím, aby ste zvážili podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Je veľmi stručný. Má iba jednu vetu. A odstraňuje toto, čo ja považujem za diskriminačné. Odstraňuje túto podmienku bez náhrady a tým pádom ju umožňuje rozšíriť o subjekty, ktoré sa môžu o takúto podporu uchádzať. A v konečnom dôsledku aj pomáha niektorým fyzickým osobám postaviť sa na vlastné nohy a nebyť na obtiaž štátu. Takže dávam na zváženie podporu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne.

    To bolo druhé a posledné vystúpenie v písomnej časti rozpravy. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie je tomu tak.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač číslo 382 a spoločná správa má číslo 382a.

    Pán minister dopravy, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

    Jeho vypracovanie súvisí jednak so snahou zefektívniť priamu podporu bývania, ako aj s úpravami, ktoré sú vyvolané aplikáciou zákona v praxi.

    Navrhuje sa zúženie rozsahu podporovaných systémových porúch, a to len na tie, ktoré ohrozujú bezpečnosť užívania bytových domov. Súčasne sa však navrhuje, aby celý komplex systémových porúch bol podporený zvýhodneným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

    Ďalej sa navrhuje zjednodušenie mechanizmu úpravy súm oprávnených nákladov a dotácie. Zákon bude stanovovať len limity dotácií, podrobnosti upraví nariadenie vlády. To umožní pružnejšie reagovať na ekonomický vývoj.

    Navrhujú sa aj úpravy vo výške dotácií na obstarávanie nájomných bytov. Pri bytoch bežného štandardu sa zvyšuje dotačný podiel financovania maximálne do 40 % opravených nákladov. Tento podiel je ešte možné zvýšiť o ďalších 5 % pri navrhnutí stavby s lepšími tepelnoizolačnými parametrami, ako sú normované hodnoty.

    Ďalšou významnou zmenou je možnosť poskytnutia dotácie aj na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prípade, že obec obstaráva nájomné byty kúpou.

    Všetky tieto navrhované zmeny majú vytvoriť lepšie podmienky pre obstarávanie nájomných bytov pre riešenie sociálneho bývania. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz slovo dávam Marošovi Kondrótovi, spoločnému spravodajcovi z výborov, aby informoval Národnú radu o výsledku a o návrhu gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2013 č. 493 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ďalej, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája 2013 č. 211, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 9. mája č. 151, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája č. 139 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením zo 7. mája 2013 č. 50.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. mája 2013 č. 160. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jana Žitňanská je jediná prihlásená do rozpravy. Uzatváram týmto možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Jana Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu.

    Po prvé. V § 12 ods. 7 sa slovo „šesťmesačného“ nahrádza slovom „trojmesačného“.

    Odôvodnenie. V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že o sociálne bývanie žiadajú občania, ktorí sú finančne insolventní na to, aby boli schopní uhradiť šesťnásobok nájomného, ktoré si často mestá a obce definujú vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach. Budúci nájomcovia hneď od začiatku majú veľké výdavky, čo sa celkom nezhoduje s koncepciou problematiky sociálneho nájomného bývania. Výber a objem zábezpeky pre správcu bytového fondu v objeme trojmesačného

    nájomného je prakticky postačujúce ekonomické riešenie a postačujúca zábezpeka pre obce a mestá. Touto zmenou sa sociálne bývanie reálne sprístupní tým, ktorí to najviac potrebujú.

    Po druhé. V § 22 ods. 3 písm. b) 3. bode sa pôvodné znenie mení nasledovne: „aspoň jeden z členov tejto domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, sociálne a všeobecne prospešné spoločenské služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu pre obyvateľov obce“.

    Odôvodnenie. Oblasť sociálnych a všeobecne prospešných spoločenských služieb sa považuje za významnú oblasť služieb spoločnosti rovnako ako tie, ktoré zákon doteraz uvádza. Významnosť poskytovania uvádzaných služieb je pre spoločnosť verejnoprospešná a pre obce a mestá relevantne dôležitá.

    A preto o tieto služby chceme rozšíriť časť, ktorá hovorí o podmienkach a rozsahu poskytovania sociálneho bývania v byte. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka. Dušan Bublavý, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcel pochváliť navrhovateľov zákona, naozaj, že rozmýšľajú pre všetky kategórie ľudí, ktorí majú záujem o bývanie. A tým že sa podporuje výstavba nájomných bytov, tým, že pri bežnom štandarde je možná dotácia do 50 metrov štvorcových až 40-percentná, tak naozaj je tu veľká pomoc pre obce a pre mestá, aby tieto nájomné byty mali chuť stavať, lebo záujemcov o tie byty je strašne veľa a ja si myslím, že týmto spôsobom bude sa riešiť situácia s bývaním do budúcna, až si myslím, že bude potrebné navýšiť finančné zdroje, lebo myslím si, že obce a mestá do výstavby nájomných bytov pôjdu s určitosťou. A tým, že v podstate či už sú to byty od 50 do 56 metrov štvorcových, tam to bude 35 %, a od 56 do 60 metrov štvorcových bude dotácia 30-percentná, naozaj je to 10-percentný nárast.

    A technická vybavenosť, ktorá sa navyšuje až na 70- alebo 80-percentnú dotáciu, to je ďalší veľký krok dopredu. A myslím si, že dva roky naspäť, keď sa schválilo parkovanie pozdĺžnym spôsobom pre obce a mestá, to bola len záťaž a tento zákon rieši, aby sa mohlo parkovanie robiť priečne, kde môžu dostávať obce dotáciu, lebo to naozaj bol celkom neuvážený krok a zaťaženie prišlo ešte aj v tom, že balkóny sa započítavali do úžitkovej plochy.

  • Uzatváram týmto rozpravu.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Oceňujem, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o stavebných výrobkoch. Tento návrh má parlamentnú tlač 389. A správa výborov je tlač 389a.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh do slovenského právneho poriadku, a zároveň ustanovuje podmienky pre neharmonizovanú oblasť stavebných výrobkov.

    Upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky a ich sprístupňovanie na domácom trhu je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií, štátneho dohľadu nad činnosťou vnútroštátnych orgánov a nad domácim trhom a ukladanie sankcií za porušovanie pravidiel.

    Návrh zákona zásadne nemení doterajší režim uvádzania stavebných výrobkov na trh.

    Podstata zmeny je hlavne v zabezpečení jednotnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady.

    Doteraz sa postupovalo podľa pôvodného zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch, ktorým sa transponovala pôvodná smernica 89/106/EHS. A tento zákon týmto pádom sa aj ruší. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, ktorým je pán Michal Bagačka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a takisto o stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o stavebných výrobkoch (tlač 389) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o stavebných výrobkoch (tlač 389) podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením z 13. marca 2013 č. 495 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája 2013 č. 212 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája 2013 č. 140.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 19 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon o stavebných výrobkoch schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. mája 2013 č. 161. Týmto uznesením výbor ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Aj vzhľadom na čas skúsime dokončiť tento bod, tak aby bol kompletne prerokovaný.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy jeden. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej do rozpravy.

    Alojz Hlina, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, je 19.00 hodín a taká je dohoda, že do 19.00 hodiny rokujeme. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie s tým, že budeme v ňom pokračovať ráno a nasledujú potom zlúčené body 10 až 12 so spoločnou rozpravou. Všetkým prajem pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.