• Pekné popoludnie, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta.

  • Zaznievanie gongu. Krátka pauza.

  • Poprosím organizačný odbor, výbory už ukončili zasadnutie? Poprosím ešte všetkých poslancov a poslankyne, ktorí boli na výboroch, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Zaznievanie gongu.

  • Skončil už aj branno-bezpečnostný výbor?

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte nie, aha. Poprosím vás, dámy a páni, ešte o chvíľočku, zasadá ešte stále výbor.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále kvôli zasadnutiam výborov.

  • Poprosím členov branno-bezpečnostného výboru, aby prišli do pléna Národnej rady, aby sme mohli otvoriť 18. schôdzu. Zaregistrujte sa. Zaregistruj sa, Jano.

    Tak ešte raz pekné popoludnie, dámy a páni. Chcem využiť túto situáciu a upozorniť pánov predsedov výborov, aby neorganizovali výbor, ak je vopred ohlásené otvorenie schôdze Národnej rady.

    Ospravedlňujem sa za omeškanie.

    Otváram rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím o prezentáciu, potom dám priestor na procedurálne návrhy.

  • Prezentácia.

  • 105 prítomných.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi budú páni poslanci Mikuláš Krajkovič a pán poslanec Gabriel Csicsai, náhradníkmi páni poslanci Rastislav Čepák a Viliam Novotný.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Martin Fronc, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Richard Sulík a pani poslankyňa Monika Gibalová.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem. Pán predseda, na svojom stole som objavil návrh programu, ktorý teda vidím prvýkrát, má päť bodov, sú tam dva nové body a s ohľadom na § 25 zákona rokovacieho poriadku si dovoľujem poukázať na to, že nebola dodržaná 24-hodinová lehota. Predpokladám ale, že toto vám vadiť nebude. Tak keď pozerám na to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, je to skrátené legislatívne konanie, kde sú, neuplatňujú sa žiadne obmedzenia rokovacieho poriadku.

  • Dobre. Vzhľadom k tomu, že tie dva body obsahujú tak závažnú otázku, ako je voľba, alebo teda menovanie pána Čentéša do funkcie generálneho prokurátora, a teda aj že nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, dávam návrh, aby o tejto otázke, ako i štandardnom minimálne rokoval ústavnoprávny výbor, či je to v súlade s legislatívnym procesom.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vzhľadom k závažným podozreniam zo zavádzania štátnych orgánov a enormnému riziku neefektívneho pridelenia investičných stimulov vo výške 21,3 mil. eur dávam návrh, aby minister hospodárstva predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o postupe riešenia situácie, ktorá vznikla v súvislosti so zámerom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky poskytnúť investičné stimuly spoločnosti s ručením obmedzením Grandwoodu Slovakia, ktorá chce podnikať v lodiarskom priemysle, v nadväznosti na nové informácie, ktoré sa objavili po podpísaní memoranda predsedom vlády pred dvoma týždňami. Ďakujem pekne.

  • Dobre. Pán poslanec, myslel som, že máte procedurálny návrh, takže keďže pán poslanec Galko vhupol do programu 18. schôdze, takže, dámy a páni, dávam možnosť, samozrejme, aby ste sa prihlásili všetci, ktorí máte návrh na doplnenie alebo zmenu programu.

    Pán podpredseda Figeľ.

  • Pán predseda, ctení kolegovia, kolegyne, bod 2 a naň hneď nadväzujúci bod 1 sú tak vážne pre ústavnosť na Slovensku a budúcnosť Slovenskej republiky a zákonnosti na Slovensku, že vzhľadom na tieto a ďalšie súvislosti, ktoré sprevádzajú prípravu tejto schôdze, v mene klubov MOST - HÍD, SDKÚ - DS, KDH a OĽaNO žiadam o bezodkladné rokovanie poslaneckého grémia. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby ste vyradili, teda vy SMER, vyradili z rokovania tejto schôdze z návrhu programu body 3, 4, 5, pre ktoré ste v nedeľu rozhodli o zvolaní Národnej rady.

    Moje zdôvodnenie: Pán predseda, neskrývajte sa za poľovníkov ani za historický ústav v Ríme. Jediný dôvod, pre ktorý ste túto schôdzu zvolali, je skrátené konanie o Ústavnom súde. A považujem to za nešťastné a smutné zároveň, že v predvečer výročia nášho vstupu do Európskej únie SMER valcuje a ide znásilňovať tak nedôstojne náš právny systém. A keď si to schválite, od toho európskeho sa určite na hony vzdialite.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád dal hlasovať o úlohe pre ministra vnútra, predložiť správu na budúcu schôdzu Národnej rady o podozrivých súťažiach organizovaných Regionálnou obstarávacou agentúrou, s. r. o., Horné Plachtince. My sme teraz dokončili výbor pre obranu a bezpečnosť, kde minister nevedel reagovať na žiadnu, žiadne podozrenie z nezákonnosti, netransparentnosti, a preto si myslím, že o tom by malo rokovať plénum Národnej rady.

  • Pán predseda, prosím vás, aby ste vyradili body 1 a 2 z návrhu programu tento schôdze, lebo myslím si, že mali by sme žiť v krajine, kde platí slovo premiéra. A pán premiér, predseda vašej politickej strany, pred týždňom prisľúbil, že v žiadnom prípade tento návrh alebo tieto dva návrhy nepôjdu v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem.

    Budeme teraz hlasovať o návrhoch, tak ako odzneli, potom zvolám grémium, tak ako požiadal pán podpredseda Národnej rady.

    Pán poslanec Kadúc, návrh bol pridelený, výbor nebol uznášaniaschopný. Ak Národná rada vysloví súhlas so skráteným konaním, samozrejme, musí byť príslušný návrh zákona potom v prvom čítaní pridelený aj výborom, ktoré ho musia prerokovať, tak o tom nemusíme podľa mňa hlasovať.

    Pán poslanec Galko, prepáčte, správa od ministra hospodárstva o neúčelnom vynaložení 20, neviem koľko miliónov...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Galka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 52 za, 78 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán podpredseda, zvolám grémium, najprv odhlasujeme program.

    Pán poslanec Brocka žiada vyradiť body 3, 4, 5.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 52 za, 78 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Lipšic žiada, aby minister vnútra predložil na najbližšiu schôdzu správu o tendri Regionálnej obstarávacej agentúry.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 52 bolo za, 78 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Matovič žiada vyradiť body 1 a 2.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 79 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu 18. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 78 za, 53 proti.

    Schválili sme program 18. schôdze.

    Chcem vás ešte informovať, že o prvom bode, o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, budeme hlasovať po jeho prerokovaní, ak bude návrh vlády prijatý, budeme pokračovať prvým čítaním o tomto vládnom návrhu zákona a po ukončení prvého čítania budeme hlasovať.

    Takže zvolávam poslanecké grémium.

    Ešte, pán poslanec Kadúc.

  • Ja iba doplnenie. Ja som chcel, aby sme o tom prvom bode, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko, či tento bod spĺňa kritériá na skrátené konanie. Pretože podľa môjho názoru tu nie je dôvod na skrátené konanie. Nie je splnený ani jeden z tých bodov.

  • Pán poslanec, budete mať možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyjadriť svoj názor.

    Zvolávam grémium.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Dámy a páni, skončilo poslanecké grémium, ktoré som zvolal na základe požiadavky troch klubov. Chcem vás len informovať, že predmetom boli námietky predstaviteľov opozičných poslaneckých klubov k programu schôdze. Predpokladám, že je im známy rokovací poriadok a že schôdza, ako aj jej program bol a je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.

    Poprosím teraz, pristúpime k prvému bodu, je to návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu a o konaní pred ním a postavenie jeho sudcov.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby odôvodnil vládny návrh.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 499.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 24. apríla 2013.

    Jeho účelom je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti, pričom Ústavný súd je v dôsledku toho znefunkčnený.

    Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytovania ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.

    Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorú uvedený vládny návrh novely zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky upravuje, navrhuje vláda prerokovať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vláda navrhuje, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd ktoréhokoľvek účastníka konania, Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pre ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. apríla 2013 č. 502 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 499).

    Ústavnoprávny výbor o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste o predmetnom návrhu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky: za klub SaS pán poslanec Osuský, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Žitňanská, za klub KDH, teraz sa ospravedlňujem, pán poslanec Hudacký? Á, Hrušovský, pardon. Za klub OĽaNO pán poslanec Kadúc a za klub MOST - HÍD pán poslanec Gál. Ešte mám potom písomnú prihlášku aj od pána poslanca Matoviča.

    Ešte pán, prepáčte, pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady požiadal o slovo. Ešte predtým pán poslanec Brocka. Nie? Omyl? Pardon.

    Takže nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, toto tu už dávno nebolo. Takýto návrh zákona spojený so skráteným legislatívnym konaním je návratom do minulosti, ktorú, sme mysleli, že už Slovensko nebude vyťahovať. Skôr naopak, bude na ňu pamätať a postupovať zodpovedne, transparentne, legitímne a legálne tak, aby politika neintervenovala do živých súdnych konaní, nech by bol akýkoľvek záujem alebo ctený dôvod, ale naopak. V podstate sa tu využíva tzv. doktrína na indoktrináciu situácie proti zmyslu zodpovednosti. Pretože veľa otáznikov je pri vládnom návrhu, ktorý sme dostali na prerokovanie aj s tým všetkým, čo premiér realizoval. Uistenia, že to nepôjde zrýchlene. Uistenia o tom, že o tom treba vážne rokovať a hľadať riešenie.

    Mám niekoľko otázok, ktoré možno pán minister môže zodpovedať, bude vedieť, alebo je len súčasťou tejto dohody, keď má predložiť to, s čím možno ani on vnútorne nie je stotožnený, pretože to nemá ani právne aspekty zohľadnené, tobôž etické.

    Prvá otázka. Pán minister, ctení kolegovia zo SMER-u, z akého dôvodu sa vaša vláda odhodláva obyčajným zákonom vstúpiť do konania Ústavného súdu? Z akého dôvodu? A na prospech koho a čoho? Ide o snahu pomôcť súdnej moci prekonať prekážky pri politicky významnom rozhodovaní? Alebo - alebo - pod rúškom pomoci sa vláda snaží, aby sťažnosť Dr. Jozefa Čentéša prerokoval a rozhodol znovu, resp. konkrétne prvý senát zložený zo sudkyne Mochnáčovej a už dvoch vylúčených sudcov Brňáka a Ľalíka? Nielen, nielen podľa právnych expertov obyčajný zákon by nemal stačiť na to, aby odňal účinky rozhodnutia druhého senátu, ktorým títo sudcovia už boli vylúčení. Pripomínam, že nedávno v Maďarsku pri odnímaní účinkov rozhodnutí Ústavného súdu bola použitá novela ústavy a zároveň to vzbudilo obrovský odpor, a nielen vo verejnosti, aj v medzinárodnom prostredí.

    Druhá otázka. Navrhovaná doktrína nevyhnutnosti sa má uplatniť kvôli tomu, aby sa presadila spravodlivosť. Pre koho spravodlivosť? V čí prospech? Prezident je totiž povinný zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov Slovenskej republiky. Jozef Čentéš ako právoplatne zvolený kandidát na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa domáha prístupu k verejnej funkcii. Bol do nej zvolený ako kandidát. Môže sa hlava štátu v tomto kontexte domáhať spravodlivosti? Spravodlivosti? Asi nie! Spor totiž nie je o osobe Ivana Gašparoviča, spor tu je o tom, ako koná najvyšší ústavný činiteľ, ako vykonáva svoje kompetencie. A aj, a nielen preto, rozhodovanie o námietkach hlavy štátu nemá aspekty spravodlivosti. A preto by ich bolo treba ignorovať, doslova i právnicky. A u kandidáta Jozefa Čentéša ide len o preskúmanie, či mal, alebo nemal byť vymenovaný do funkcie. I tu ťažko hovoriť o akejsi spravodlivosti, aj keď ku nej má Jozef Čentéš určite bližšie než prezident republiky.

    Som naďalej presvedčený, že aj premiér, ktorý je prvý podpísaný pod týmto návrhom, aj hlava štátu Ivan Gašparovič konajú v zhode aj v tomto, a nielen v tomto, prípade.

    A existuje aj formálna námietka voči uplatneniu doktríny naliehavosti, pretože táto doktrína sa uplatňuje vtedy, ak sú všetci sudcovia vylúčení. Koľkože to bolo sudcov vylúčených? Dvaja. Dvaja z trinástich. Čo to tu hráte, pán minister? Čo vám píšu?

    Z členov Ústavného súdu nebola, zostáva nevylúčená Dr. Mochnáčová a mnohí sú namietaní. Pripomínam, prezident republiky nielen menuje, ale aj vyberá z dvojice navrhovaných jedného do funkcie Ústavného sudcu. Tento prezident namieta väčšinu trinásťčlenného pléna Ústavného súdu. To je ťažko hodné slušného komentára.

    Tretia otázka. Môže mať takýto zákon retroaktívne účinky? Niektorí právnici pripúšťajú, že zákon upravujúci postup Ústavného súdu by mohol mať aj také účinky. Ale tu otázka znie trochu inak. Môže v takejto citlivej záležitosti, v ktorej sa navrhuje aj odňatie účinkov rozhodnutiu druhého senátu o vylúčení sudcov, byť prijatý zákon so spätným pôsobením? Odkedy obyčajné zákony rušia účinky právoplatných rozhodnutí Ústavného súdu? Ak chýba odpoveď, páni z vládnej väčšiny, tak sa zvyklo hovoriť: "Na Slovensku je to tak." Ak už nie sú argumenty, tak treba pridať rozhodnutie väčšiny.

    Štvrtá otázka. Pre vládu jednej strany a sériu protiústavných rozhodnutí prvej vlády Roberta Fica je príznačné, že v materiáli vlády, ak si ho prelistujete, sa nespomína jasné stanovisko Ústavného súdu. Nie jeho predsedníčky, ktorá navrhla použitie doktríny, ale bez akéhokoľvek vysvetlenia. Chýba zásadný jasný postoj inštitúcie, ktorej sa návrh dotýka. A nieže len je to návrh, je to hrubý zásah do jeho chodu, do jeho organizácie. Opäť je to vážny problém. Pretože to diskvalifikuje serióznosť prístupu vlády. Prečo? Prečo? Komu to prospeje? Koná azda vláda po tichej dohode s predsedníčkou Ústavného súdu? Veľkým prekvapením by to nebolo. Veľkým prekvapením, pán minister, by to nebolo.

    Piata otázka. Ak je to tak a tak sa stane, lebo väčšina, potom vzniká tá finálna, definitívna otázka: Načo je občanom Slovenskej republiky taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci? Načo je taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci, výkonnej moci reprezentovanej vládnou väčšinou aj na úrovni exekutívy, aj na úrovni parlamentu? Prečo Ústavný súd rezignoval na svoju úlohu ochrancu ústavnosti a čaká a čaká na zásah do jeho výsadných kompetencií výkonnou a zákonodarnou mocou? Načo je Slovenskej republike ústavný orgán, ktorý nie je schopný, možno ochotný, možno dostatočne statočný plniť svoje úlohy? Aj keď má ohromnú moc, Ústavný súd má ohromnú moc a možnosti. Spomeňme si na výklad ústavy, ktorým fakticky zmenil charakter štátu Ústavný súd.

    Ctené dámy, vážení páni, všetky tieto otázky a námietky sú oprávnené. Ak predseda SMER-u spolu so svojou väčšinou pretlačí bezohľadne túto legislatívu aj cez parlament, potvrdí tým svoju neúctu k ústavným pravidlám a k právnemu štátu. V tomto prípade pôjde o znásilnenie princípov právneho štátu. Možno silné slová, ale sme v takejto situácii.

    A veľmi pripomínam poznámku kolegu, ktorá súvisí so zajtrajším výročím vstupu Slovenska do Európskej únie a s včerajším výročím jedného zneužitia štátnej moci na Slovensku. Lebo inak sa vstup vládnej a zákonodarnej moci do prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom nedá ani nazvať, ako znásilnenie princípov právneho štátu.

    KDH ešte stále očakáva riadny a ústavne zodpovedný výkon ústavných kompetencií Ústavného súdu. Ústavných kompetencií Ústavného súdu. Na hrubé a opakované porušovanie ústavnosti si tu trúfali predtým viacerí, dovolím pripomenúť meno Vladimíra Mečiara, na základe, hovorím, rozhodnutí, potvrdení, postojov Ústavného súdu. Ale aj bývalý šéf tohto parlamentu, dnes prezident republiky Ivan Gašparovič. Rastie im v tejto nedemokratickej praxi usilovné následníctvo.

    Takéto smerovanie, kolegyne a kolegovia, však skončí v slepej uličke. Takémuto smerovaniu Slovenska a zneužívaniu moci bude KDH oponovať. A pri obhajobe ústavnosti nebudeme sami.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky: páni poslanci Brocka, Abrhan, Zajac, Martvoň, Kvasnička. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Figeľ, tie otázky, tie boli ako britva a najmä tá jedna, ktorú ste vyslovili, že načo je nám taký súd, ktorý je poplatný alebo poslušný vláde.

    Pán minister Borec, mne táto otázka pripomenula otázku Čingiza Ajtmatova, možno si to pamätáte, toho ruského spisovateľa, ktorý položil raz takú otázku, že: "Načo je nám taká cesta, ktorá nevedie do chrámu?" Pán minister Borec, ja si myslím, že týmto návrhom zákona ste prekročili váš rubikon. Rubikon nezávislého, nestranného experta a odborníka. Ešte by ste mohli vo vašom vystúpení na záver povedať, kedy ste vstúpili do SMER-u, pán minister?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Figeľ, ja by som rád doplnil ešte siedmu otázku na pána ministra.

    Pán minister, vy ste minulý týždeň tvrdili, že tento návrh bude prerokovávaný v riadnom legislatívnom konaní. Povedzte nám, čo sa za ten týždeň udialo? Čo sa stalo za ten týždeň, že dnes tu sedíte a predkladáte návrh v skrátenom legislatívnom konaní? Lebo v odôvodnení, ktoré ste čítali alebo ktoré je napísané, o tom nie je ani čiarka. Ako máme brať vážne vaše slová, keď sa z týždňa na týždeň takýmto spôsobom menia a sami si z vlastných slov robíte dobrý deň?

  • Pán kolega Figeľ, ďakujem za jasne formulované otázky na ministra spravodlivosti.

    Chcem len k tomu doplniť, pán minister, keď ste boli menovaný do funkcie ministra spravodlivosti, tak sme, široká verejnosť, odborná verejnosť počítala s tým, že budete zárukou toho, že presne takéto návrhy zákona nebudú prichádzať do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Pán minister, ak máte ešte kúsok profesionálnej cti, tak odpovedajte na tie otázky, ale odpovedať sa na nich asi pravdepodobne nedá. A keď máte kúsok profesionálnej cti ešte, tak buďte chlap a položte funkciu ministra spravodlivosti a nechoďte do Národnej rady s takýmito návrhmi!

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Figeľ, ja sa vám trošku čudujem ako odborníkovi, že ste práve vystúpili práve s takýmto príhovorom. Vec je taká, že na jednej strane kritizujete, že vláda nerieši patovú situáciu, čo je na Generálnej prokuratúre a, samozrejme, na Ústavnom súde, na druhej strane, keď vláda prichádza s riešením, podotýkam, riešením núdzovej a patovej situácie na Ústavnom súde, tak teraz nás z niečoho obviňujete.

    Ja si vám dám do pozornosti jednu vec, ako ste vy vyriešili, teda Radičovej vláda ako riešila problém v rámci STV a Slovenského rozhlasu. Bol problém, že bola zlá ekonomická situácia, a namiesto toho, aby vláda riešila, pani Radičovej, tú zlú ekonomickú situáciu v STV a v Slovenskom rozhlase, tak riešili ste to skráteným legislatívnym konaním, výsledkom ktorého bolo zlúčenie STV a SRo a dokonca odvolanie riaditeľa STV Nižňanského a dosadenie, následné dosadenie pani Zemkovej.

    Čiže vy na jednej strane to, keď ste vo vláde, riešite to, dá sa povedať, radikálnym spôsobom, naša vláda a, samozrejme, pán minister Borec hľadajú riešenia, ale ktoré nie sú radikálne, hľadajú riešenia, aby sa odstránila patová situácia, aby ten ďalší proces rozhodovania o Ústavnom súde mohol pokračovať a potom aj proces voľby generálneho prokurátora. Len vy namiesto toho, aby ste sa snažili tomu pomôcť, tak nás kritizujete, že pán minister tu prichádza s nejakými riešeniami a la Mečiar. No, riešenie a la Mečiar bolo to, čo ste vy previedli pri zlúčení STV a SRo za Radičovej vlády, teda myslím celá koalícia, lebo neboli ste tam iba vy, pán Figeľ.

    Toľko z mojej strany.

  • Vážený pán predseda, chcel by som reagovať tiež na vystúpenie Jána Figeľa. Pre mňa bolo zaujímavé konfrontovať si vystúpenie s neverbálnymi prejavmi pána ministra Boreca. Neskrýval afekty a emócie a istú krehkosť. Bežal mi taký film pred očami.

    Pán minister, považujem vás za slušného človeka a fundovaného právneho experta. Priznám sa, nezávidím vám. Nechcel by som byť v koži človeka, ktorý si verejne láme chrbticu. Potrebujete to? Povedzte, potrebujete to? Dokážete sa potom pozrieť sám sebe do očí?

    A ďakujem Jánovi Figeľovi, že vám zrkadlo nastavil týmto spôsobom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj za viaceré, skôr súhlasné poznámky.

    A pánovi Martvoňovi. Pat na Ústavnom súde je rétorika vášho predsedu. Je veľmi účinná. Pre mnohých novinárov stačí, že Fico povedal, že je pat, treba ho riešiť. Pat je výraz zo šachu a má svoje vyjadrenie a precízne popísanie. Na Ústavnom súde, pri Ústavnom súde v konaní, ktoré je sledované celou spoločnosťou, a dokonca aj medzinárodne, boli vylúčené kvôli námietkam dve osoby z trinástich. Toto má byť pat? Ak toto uznáte za pat, tak vaša logika, vaše konanie, dnešné hlasovanie, ktoré už je zrejme dohodnuté, povedie k matu. Z patu idete do matu pre ústavnosť na Slovensku.

  • Pán poslanec Osuský za poslanecký klub SaS.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, keď som ako malý chlapec chodil so širšou liptovskomikulášskou rodinou na tradičné výlety do Žiarskej doliny a kládol sa oheň, občas bolo aj po daždi a vtedy som prvýkrát počul pekné slovenské príslovie, mienené vtedy ovšem ako technický popis situácie: "Popri suchom aj mokrô zhorí." Pri pohľade na program dnešnej schôdze ma napadá toto príslovie. Popri neborákoch historikoch z nádejného ústavu v Ríme, ktorí sa zrejme svojej inštitúcie tak ľahko nedočkajú, a poľovníkoch a iných sa strkalo aj mokrô do programu. Strkalo sa napriek vyhláseniam premiéra, ale o jeho vyhláseniach týkajúcich sa druhého piliera a iných vecí sa už občania Slovenska v nedávnom čase presvedčili. Slovo premiéra nie je hodno príliš veľa.

    Teraz tu stojíme pri zákone, ktorý sa má prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní. Môj ctený priateľ a bývalý parlamentný kolega Ondro Dostál sa vyznačoval tým, že v minulej koalícii veľmi často nehlasoval za skrátené legislatívne konania, pretože nebýval presvedčený o ich odôvodnenosti, aj keď ich predkladala jeho koalícia. Pravda je, že neexistuje takmer flagrantnejší príklad neprimeraného použitia skráteného legislatívneho konania. Ešte aj keď kolega Martvoň hovoril o zlučovaní televízie a rozhlasu, tak treba povedať, že ekonomické výtečníctvo riaditeľa Nižňanského bolo také, že zrejme každý deň, ktorý bol vo funkcii, ohrozoval ekonomiku ním riadenej inštitúcie. Neviem si predstaviť, čo zdôvodňuje toto skrátené legislatívne konanie.

    Keď zalistujem vo svojej brožovanej pamäti, tak si spomínam na deň krátko pred 7. februárom 2011, keď predseda opozičného SMER-u Robert Fico vystúpil s dramatickým apelom, ktorý priniesli nosné televízie, o tom, že o niekoľko dní začne v republike katastrofálny stav absencie generálneho prokurátora. Bol to apel, ktorý bol na pokraji zúfania zo stavu, ktorý mladej slovenskej demokracii hrozí.

    Od 7. februára roku 2011 uplynul 7. február roku 2012 a potom aj 7. február roku 2013. Pravda je, že medzitým sa toho mnoho odohralo. Medzitým sa udiali veci, na ktoré môže byť málokto hrdý. Neviem, čo si myslí poslanec Janiš o svojej veľkolepej kádrovej nominácii. Neviem, čo si myslia tí, ktorí dokázali hlasovať ako koaliční poslanci za Dobroslava Trnku po všetkom, čo bolo už vtedy známe. To, že za Dobroslava Trnku hlasoval SMER ako jeden muž, je len symptomatické. Táto kauza už dnes zrejme nie je o Dobroslavovi Trnkovi, ale je o zachovaní ducha Dobroslava Trnku na Generálnej prokuratúre.

    V spore, ktorý tento zákon, tento štandardný, normálny zákon má riešiť, vystupujú dvaja členovia akademickej obce Univerzity Komenského, ktorej členom som dlhé desaťročia i ja. Vystupujú tam dokonca dvaja docenti jednej Právnickej fakulty. Jeden ako prvý občan štátu a druhý ako ten, ktorý namieta, že boli porušené jeho práva.

    Keď Jozef Čentéš namietol porušenie svojich práv, tak namietol okrem iného osobu doktora práv Petra Brňáka. Peter Brňák bol, i keď akademickým gradusom nižší ako doc. Ján Cuper, presne vzaté, právnym expertom HZDS. Je mi cťou, že som s mojimi priateľmi Jánom Langošom, Petrom Zajacom a ďalšími spôsobil spolu s mnohými ďalšími kolegami, že v roku ´98 mal Peter Brňák, ako človek ovplyvňujúci právny stav Slovenska, dočasne utrum. Peter Brňák sa potom stal ústavným sudcom. Ale my, ktorí netrpíme úplnou amnéziou, vieme, čo bola "noc dlhých nožov", a vieme, že okrem právneho experta Petra Brňáka a permanentného faktického poznámkara doc. Jána Cupera tej noci predsedal ten ďalší docent do partie, doc. Gašparovič.

    A dodnes duch tejto noci straší, aj keď toto je odpoludnie a nie je to noc, ale ten duch plní túto miestnosť. Ide sa udiať niečo, o čom nám hovorí naša historická pamäť, že na jednom konci tohto sporu stojí človek, ktorý predsedal vylúčeniu Gauliedra, ktorý sa nepochybne v predklone stotožnil s amnestiami Vladimíra Mečiara, človek, ktorý verne slúžil a ktorý slúži verne i teraz.

    Keď sa opätovne moji kolegovia pokúšali zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré boli morálnym suterénom, dozvedeli sa opakovane od docenta práva, a to je už tretí v tejto kauze, Roberta Fica, že rušenie amnestií je právny suterén. No, vydať teraz, dnes, v skrátenom konaní lex Gašparovič je minimálne taký právny suterén, ako zrušiť amnestie na evidentné politické zločiny, ktoré morálne tento štát poznačili a ktorých konečným výhonkom je i stav súdnictva, v ktorom sa spoluobčanom svojej republiky smeje občan Talapka v načierno postavenej stavbe na zabratom pozemku.

    Je pravda, že pán minister spravodlivosti hovorí, že predseda Najvyššieho súdu ukľudnil situáciu. No, najkľudnejšie v súdnictve bolo zrejme vtedy, keď v Nemecku vládol sudca Volksgerichtu Roland Freisler. To bol teda kľud a ticho po pešine. Ale duch, ktorý zasialo v právnictve HZDS, časť osôb a obsadení som už vymenoval, sa výrazne podieľa na stave fungovania súdov a súdnictva.

    A teraz prichádza vláda a prináša lex Gašparovič. Pred niekoľkými mesiacmi tu boli prerokované lex Raši a lex Ftáčnik, alebo ako iní kolegovia hovoria, lex Budaj. Zglajchšaltovali sme vtedy hlavné mesto Slovenskej republiky v duchu regulácie a la ZMOS na Hornú Maríkovú, nič proti Hornej Maríkovej. Prosím, minimálne opora bola tá, že keď to majú v Hornej Maríkovej, prečo by to nemali mať i v Bratislave. Aká je opora pre tento návrh zákona, je mi záhada.

    To, čo tu hovorím, nie je právna analýza. Ako som si všimol zoznam rečníkov, všetci z nich sú právnici a tú právnu analýzu podajú. Ale nepochybne je na prvý pohľad zrejmé, že ak namieta Jozef Čentéš to, čo sa deje, tak namieta, a ono je to v tom zákone v prechodnom ustanovení uvedené, že sa tam kategoricky uvádza, že sa jedná o zmenu pravidiel hry v 32. minúte prvého polčasu, že sa teda, keďže prestalo fungovať chladenie na zimnom štadióne, hrá od druhej tretiny vodné pólo.

    Ja nie som ako lekár odborník na retroaktivitu a obrancovia tohto návrhu, akokoľvek je na tenkých nohách, budú tvrdiť, že to je to riešenie patovej situácie. A to je to riešenie, aby sa vec pohla. Ale nezamyslíme sa nad tým, ako prvý spomedzi občanov Slovenska svojimi námietkami umožnil túto cestu a ako sa týmto spôsobom vracia dlh vernému. Pretože prvý občan tohto štátu je akoby člen strany SMER a strana SMER sa o svojho akoby člena vzorne stará. Hovie jeho spupnosti, hovie, a opäť i pre občana lekára, ako som ja, neuveriteľnému zdôvodneniu, prečo nemôže byť Jozef Čentéš vymenovaný, hovie tomu, že hoci sa prezident republiky už siedmy rok podieľa na nomináciách a výbere tých, ktorí sú na Ústavnom súde, že sa mu ich zrejme v rámci kolobehu nepodarilo vymeniť všetkých k obrazu svojmu.

    Áno, záväzky majú platiť. Pravda je, že - a teraz nejde len o to, či môže prezident v zápase používať akékoľvek hmaty, či si môže s barlou výroku Ústavného súdu dovoľovať hocičo, ale to, čo je v stanovisku Jozefa Čentéša, že je v právnom štáte neprípustné, aby akákoľvek legislatívna zmena zasahovala do právoplatného skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu a akokoľvek menila alebo rušila jeho účinky, je podľa mňa zrejmé aj dermatológovi.

    A ak v zmysle doktríny nevyhnutnosti - od dneska už som poučený, že je to Bangalórska doktrína, znie to tak vzdialenou vôňou Indie -, Bangalórskej doktríny, je uprednostnenie spravodlivosti pred jej nenaplnením, je pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý nebol právoplatne vylúčený, nepochybne primerané uprednostnenie namietnutého, avšak nevylúčeného sudcu. Tento návrh zákona toto ruší. Tento návrh zákona v rámci tej šachovej terminológie nieže rieši pat, tento návrh zákona kope do stolčeka so šachovnicou, tento návrh zákona rozsýpa figúrky po miestnosti.

    Je celkom zrejmé, a niet sa čo diviť občanovi Čentéšovi, že ak parlament prijme tento zákon, tak sa tu nepochybne nájde dosť ľudí, ktorí podajú sťažnosť. Ale to, že on sa nie bez nádeje na úspech obráti s týmto konaním na Európsky súd pre ľudské práva, je celkom očakávateľné.

    Myslím si, že profesionálna česť ministra spravodlivosti, a uňho slovo profesia hádam v živote znamenalo viac ako hrbenie sa pred mocnými, by nemala byť takto pošramotená. A aj keď chápem, že niekde sedí, v nejakom súručenstve funguje, nemal by sa stať tou biblickou trstinou vo vetre sa klátiacou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky: páni Kvasnička, Muňko a Martvoň. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Marián Kvasnička.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K Petrovi Osuskému, brilantná analýza i pozadia celého, celej tej deformácie justície, jednu vec, ktorá ma zaujala a vyvolala takú asociáciu, keď spomínal, že tá miera nespravodlivosti alebo toho znásilňovania práva je zrejmá aj dermatológovi. Viem, že myslel na svoju, na svoju profesiu pôvodnú, medicínsku. Asi by som išiel ďalej, a on bol zdržanlivý, že, áno, to, čo sa teraz pri návrhu tohto zákona deje, zákona, ktorý správne nazval lex Gašparovič, ja by som sa, milý kolega, nebál nazvať legislatívnym svrabom. Myslím, že tá dermatologická terminológia by bola namieste.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Dušan Muňko.

  • Pán poslanec, prekvapuje ma to vaše vystúpenie, ale človeka nemôže prekvapiť nič, pokiaľ, keď sa, ja nemám nič proti Dr. Čentéšovi, ale už ste asi zabudli, že toto je všetko, čo dneska tu predvádzame, predvádzame preto, že ste neboli schopní zvoliť generálneho prokurátora.

    Za druhé, že bolo predbežné opatrenie Ústavného súdu, poponáhľali ste sa, predtým ako vyšlo v Zbierke zákona, a volili ste pána Dr. Čentéša. Všetky ďalšie náväzné veci sú veci, ktoré nie sú podstatné.

    Keď hovoríme o demokracii, tak pomenujme veľmi správne. Ústavný súd pred voľbou pána Čentéša dal predbežné opatrenie. Nechcem hovoriť o tom, či poslanci porušili, alebo neporušili. To je rozhodnutie každého poslanca, ako volil.

    Takže by som vás poprosil, to, čo sme traumatizovali spoločnosť predtým, znova sa ju snažíme traumatizovať. Tak v prvom rade ste tú spoločnosť traumatizovali vy na pravej strane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Osuský, no, ako dobré politické vystúpenie, len neponúkli ste žiadne riešenie danej situácie. Aj vy, aj váš predrečník, alebo teda váš predchádzajúci kolega z opozície pán podpredseda Figeľ, prišli ste s kritikou, čo, samozrejme, je vaše právo. Ale ani vy, pán Osuský, ani pán Figeľ ste neprišli s riešeniami.

    Situácia je taká momentálne, aká je, na tom Ústavnom súde. Tu vláda Roberta Fica spolu s pánom ministrom prichádzajú s nejakým riešením, aby sa tam nejako konalo. Však kvôli všetkému tomu, že sa niečo nekoná alebo že sa nič nedeje, ste chceli odvolávať prezidenta Slovenskej republiky, robili ste tu tie divadlá. Čiže jednoducho ako teraz, keď vláda chce riešiť danú situáciu, aby sa to pohlo ďalej, však my sme dokonca ani nevolili nového generálneho prokurátora, čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu, tak keď sa to má pohnúť ďalej, tak je tu iba kritika?

    Tak skúsme dnešnú schôdzu využiť na to, aby ste ponúkli aj nejaké riešenia ako ďalej. Však máte možnosť, tak je tu pán minister, tak poďme diskutovať odborne, že či to riešenie, alebo oné riešenie je dobré.

    Ako to, že prichádzame so skráteným legislatívnym konaním, no vzhľadom na to, že tu je ohrozenie nejakých základných práv a slobôd, čo môže hroziť a čo by ste nám zasa vyčítali vo vzťahu k pánovi doc. Čentéšovi, tak to vláda chce riešiť. Tak poďme to riešiť, poďme o tom diskutovať, preto je tu aj tá mimoriadna schôdza, tak z tohto dôvodu tiež apelujem na vás, poďme konštruktívne do tejto debaty.

  • S reakciou, nech sa páči, Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne všetkým diskutujúcim.

    Pána kolegu Muňku by som chcel upozorniť na to, že odpoveď na to, či sme s výsledkom hlasovania, ktoré sme absolvovali v tejto Národnej rade, porušili niečo, dal výrok, že Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený. Ten výrok nedala zložená koalícia, nedal ho ani Osuský, proste ten výrok dalo grémium, ktoré posudzovalo právoplatnosť tej voľby. Toľko k odpovedi na otázku, či sme niečo porušili, ktorú ste tak básnicky dali do pléna.

    No ani vy, ani my sme nič neporušili. Vy ste hlasovali za Trnku. Aké je to svedectvo, nech si zváži každý z vás. I v svetle toho, čo sme o ňom vedeli predtým, nielen v svetle toho, čo sa ešte potom ukázalo. A ak to považujete za dobré hlasovanie, bolo to vaše sväté právo.

    A pokiaľ ide o to, že máme navrhovať riešenia, no podľa nás riešenie tu je. Prezident republiky mal konať v zmysle svojich povinností. Lebo okrem práv namietať proti Ústavnému súdu vrátane bodygardov, kotolne a odhrabávača snehu má ešte aj povinnosť zabezpečovať riadne chod inštitúcií tejto krajiny. A to on svojvoľne a spupne neurobil. To znamená, riešenie je, aby prezident konal svoju povinnosť. A riešenie akékoľvek iné je v rukách 83-ky, ktorá prvýkrát volila Trnku, teraz napĺňa to, aby jeho duch nikdy v dohľadnej dobe nevymizol.

  • Ďalšou diskutujúcou v rozprave je pani poslankyňa Lucia Žitňanská za klub SDKÚ - DS, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nedá mi na úvod nezareagovať na tú predchádzajúcu diskusiu, ale musím povedať, že začínam nadobúdať ten pocit, že keď naši mladí kolegovia s titulom právnika zo strany SMER nás začínajú nabádať veľmi konštruktívne k odbornej diskusii a k hľadaniu riešení, tak je to vždycky v situáciách, keď sa tu v tomto pléne naozaj najbrutálnejšie znásilňuje ústavný poriadok tejto krajiny, a mám pocit, že teraz sme opäť v tejto situácii.

    Návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním je podľa mojej mienky neprípustným politickým zásahom do činnosti Ústavného súdu. A toto je, samozrejme, politická veta, ale ja mám k tomu aj argumenty, aj odborné argumenty a vrátim sa k nim.

    Ale najskôr ku skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože toto skrátené legislatívne konanie je ďalším politickým aktom v rade, o ktorom rozhoduje táto snemovňa. A rozhodujeme o tom preto, pretože jednoducho premiér Robert Fico sa rozhodol, že už má toho dosť, že pred prázdninami chce mať kauzu generálneho prokurátora vyriešeného, chce mať pred prázdninami svojho generálneho prokurátora, chce mať uzavretú kauzu Čentéš. Za dva mesiace cez prázdniny všetci budú na dovolenkách, zabudnú na tú kauzu, na jeseň začínajú kampane, župné voľby, potom prezidentské, dovtedy treba mať čistý stôl, špiniť si pekne pripravené kampane nejakou kauzou Čentéš by, samozrejme, nebolo vhodné. A ja si myslím, že toto rozhodnutie Robert Fico je pripravený urobiť naozaj za akúkoľvek cenu. Je mu úplne jedno, že prijatím tejto novely zvýši šance Dr. Čentéša uspieť na Európskom súde v Štrasburgu. Medzitým totižto, kým rozhodne štrasburský súd, tu v parlamente SMER zvolí svojho generálneho prokurátora, a keď aj Európsky súd Čentéšove práva uzná, stane sa síce faktickým víťazom a morálnym víťazom sporu s prezidentom, ale prokuratúru už bude riadiť prokurátor strany SMER. Preto tu vidím analógiu, a preto hovorím, že ide o veľmi podobnú situáciu ako v prípade Gaulieder. Lebo rovnako ako v prípade Gaulieder, ktorý síce na Európskom súde vysúdil odškodné, ale do parlamentu sa už vrátiť nemohol. SMER-u v tomto prípade ide len o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry a nie o ústavnosť alebo demokratické princípy.

    Dovoľte pár citátov, ktoré sa vzťahujú k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. V prvom rade treba povedať, že premiér tejto krajiny zjavne v priamom prenose nehovoril pravdu minulý týždeň, keď hovoril, že túto novelu zákona, o ktorej dnes máme rokovať, prerokuje parlament v obyčajnom konaní, žiadne zrýchlené konanie nebude, pôjde to normálne do prvého čítania na májovú schôdzu. To povedal premiér v stredu, nie je pravda, že zmenil názor dnes, pretože od piatka sme mali echo z Úradu vlády, že návrh na skrátené legislatívne konanie je pripravený.

    Robert Fico nehovoril pravdu, keď povedal: "Ústavný súd musí nájsť nejaké riešenie, a keď nevie nájsť riešenie Ústavný súd, musí ho hľadať s ostatnými zložkami štátnej moci." Robert Fico totiž nevyčkal na to, či Ústavný súd dokáže nájsť riešenie. A ja musím znova len citovať predsedníčku Ústavného súdu Macejkovú z 18. marca, a to nie je tak dávno, keď povedala: "Ústavný súd bude hľadať riešenie vzniknutej procesnej situácie v predmetnej veci, ktoré bude ústavne konformné a umožní, pokiaľ možno, v primeranej lehote Ústavnému súdu o sťažnosti doc. Čentéša rozhodnúť."

    A registrujem tiež podobné stanovisko hovorkyne Ústavného súdu z minulého týždňa, podľa ktorej "Ústavný súd hľadá možnosti, ako vyriešiť vzniknutú situáciu v tejto veci, ktoré budú ústavne konformné a umožnia súdu v dohľadnom čase rozhodnúť o sťažnosti Čentéša".

    Dva roky, v júni to budú dva roky, čo bol zvolený v tomto parlamente Dr. Čentéš za kandidáta na generálneho prokurátora. Skoro dva roky mala strana SMER čas a teraz naraz zo stredy do utorka horí. Napriek tomu, že predsedníčka Ústavného súdu opakovane potvrdila, že tú situáciu vie riešiť sama.

    Takže nie, nič také sa za ten týždeň neudialo, čo by odôvodňovalo zmenu postoja Roberta Fica. Preto som presvedčená, že Robertovi Ficovi jednoducho došla trpezlivosť a rozhodol sa mať generálneho prokurátora do prázdnin, nech to stojí, čo to stojí.

    Vládny návrh na skrátené legislatívne konanie na necelú stranu je škandál. Bez hlbšieho zdôvodnenia sa argumentuje: "Vzhľadom na závažnosť problematiky", pár viet, "môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd", preto navrhuje vláda, aby sa parlament uzniesol na skrátenom legislatívnom konaní.

    Dámy a páni, keď prejde tento návrh zákona, či už v riadnom, alebo skrátenom legislatívnom konaní, je len jeden človek, ktorého základné práva budú porušené a budú porušené práve v dôsledku schválenia tohto návrhu zákona, a to je Dr. Čentéš. A bude porušené jeho právo na spravodlivý proces, na to, aby jeho prípad mohol byť rozhodnutý pred nestranným a nezaujatým súdom, pretože o jeho prípade má rozhodovať podľa tohto návrhu zákona práve ten senát, ktorého zloženie, ktorý je zložený takým spôsobom, že Ústavný súd už rozhodol, v tomto konaní už rozhodol, že dvaja sudcovia tohto senátu sú vylúčení z konania.

    Ja chcem aj odborne, pretože keď sledujem verejnú diskusiu k tejto téme, tak tá verejná diskusia ako keby sa od politickej podstaty odkláňala k tomu, že je to odborný problém. Vystupujú odborníci s rôznymi názormi, používajú cudzie slová, hovoria o doktríne nevyhnutnosti a ja mám pocit, že málokto má šancu sa v tom probléme vyznať. Tak asi treba pomenovať, v čom je vlastne problém.

    Problém je v tom, že proti sebe stoja v tejto situácii dve práva: právo na nestranný súd a právo na to, aby padlo rozhodnutie na Ústavnom súde. A tento konflikt dvoch práv, čo inak v práve je pomerne štandardná situácia, že súd musí vyriešiť konflikt dvoch práv, tento konflikt dvoch práv v prípade, že by naozaj všetci sudcovia alebo väčšina sudcov Ústavného súdu bola vylúčená, by mohol dospieť k tomu, že Ústavný súd nie je schopný prijať žiadne rozhodnutie, a pre tento prípad sa hovorí o tejto tzv. doktríne nevyhnutnosti, že v takomto prípade má prednosť právo na to, aby rozhodnutie bolo vydané predtým, aby ho vydal nestranný súd. A preto v takomto prípade sa na námietky neprihliada.

    Ja teraz naozaj budem trošku komplikovaná, ale nedá mi. My sme takýto prípad už mali v tejto republike. Aj Ústavný súd riešil takýto prípad. A riešil ho nie tak dávno. Asi si všetci spomínate, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že Štefan Harabin je, spáchal disciplinárne previnenie a Ústavný súd udelil Štefanovi Harabinovi sankciu disciplinárnu, a síce 70 % z platu dole na jeden rok. O tomto rozhodovalo plénum Ústavného súdu. V tomto konaní o Štefanovi Harabinovi padlo sedem námietok zaujatosti. Tri som dala ja ako ministerka spravodlivosti, štyri dal Štefan Harabin. Ústavný súd sa vtedy rozhodol, plénum Ústavného súdu sa vtedy rozhodlo, no máme tu sedem námietok, čo s tým spravíme? Tak nebudeme prihliadať na žiadnu z tých siedmich námietok a vydal disciplinárne rozhodnutie. Čiže Ústavný súd v tom prípade konal presne tak, ako je napísané vo vládnom návrhu zákona. Tváril sa, ako keby námietky neboli podané.

    Štrasburský súd rozhodol na základe toho, že Štefan Harabin sa obrátil so sťažnosťou na štrasburský súd.

    Vieme my vlastne, prečo štrasburský súd vrátil Ústavnému súdu toto, túto vec na nové prejednanie? V čom vlastne Štefan Harabin uspel? Uspel v tom, že štrasburský súd povedal, že neboli splnené podmienky na to, aby sa uplatnila doktrína nevyhnutnosti, pretože Ústavný súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami, vo veci rozhodovali aj sudcovia, ktorí v iných konaniach vo vzťahu k Štefanovi Harabinovi boli vylúčení, a že Ústavný súd vlastne použil túto právno-teoretickú doktrínu predčasne, pretože sa nevysporiadal so všetkými námietkami. Preto Štrasburg vrátil tento prípad naspäť Ústavnému súdu.

    Svojím spôsobom Štrasburg v tomto prípade dal aj Ústavnému súdu návod, ako má v takýchto prípadoch postupovať, čiže dal mu aj návod, ako má postupovať napr. v tomto prípade, ktorý sa týka Dr. Čentéša. A my tu v zákone, ktorý je predložený do Národnej rady, aplikujeme alebo stanovujeme pravidlo, ktoré Ústavný súd už raz porušil a voči ktorému nám Štrasburg povedal, že bolo použité nesprávne, a my to chceme zakomponovať do zákona. No samozrejme, že je jasné, že ten Čentéš uspeje na štrasburskom súde, pretože je to právne úplne analogická situácia ako v prípade Štefana Harabina, máme na to rozhodnutie štrasburského súdu.

    Preto tvrdím, keď sa teda chceme rozprávať odborne, pán doktor, tvrdím, že aj ten návrh zákona ako taký je zlý. Ale budiž, keď sa na tú tému chcete rozprávať, tak sa o ňom rozprávajme riadne v prvom a druhom čítaní na májovej a júnovej schôdzi. Ale vy sa o takejto vážnej veci chcete rozprávať v skrátenom legislatívnom konaní a to je už hrubé politikum. Pretože v skutočnosti v tom návrhu zákona, ktorý je takto napísaný spôsobom, o ktorom vieme, že je zlý, lebo už nám to raz štrasburský súd povedal, my ho tu máme len preto, pretože je napísaný tak, aby to išlo do toho prvého senátu, v ktorom vieme, že dvaja sudcovia sú zaujatí voči Dr. Čentéšovi. Inými slovami, vieme predpokladať, ako ten prvý senát rozhodne. A o to ide! Nejde o nič iné, len konečne dostať Dr. Čentéša z hry.

    Ja sa vám divím, pán minister, že ste sa pod niečo také podpísali. Politik je niekedy v zložitých situáciách a ja som bola už aj vo vládnej koalícii a niekedy je veľmi zložité ustáť tú pozíciu aj sám pred sebou, aj odborne, aj morálne, a pritom rešpektovať to, že v politike sa robia aj kompromisy, ale toto je nad rámec. Pán minister, toto je nad rámec, lebo ide len o jedno jediné: dostať Dr. Čentéša z hry, mať smeráckeho generálneho prokurátora do týchto prázdnin a potom zbehnúť s čistým stolom kampaň a valcovať ďalej.

    Poslanci SDKÚ - DS návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporia.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú tri faktické poznámky, štyri. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa Žitňanská to pomenovala veľmi jednoznačne, veľmi jasne. SMER-u ide len a len o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry. Máme tu dnes vládu jednej strany, vládu SMER-u, SMER má drvivú väčšinu v parlamente, SMER má svojho kamaráta Štefana Harabina na Najvyššom súde, teraz tu ide o to, aby mal svojho človeka na Generálnej prokuratúre.

    Je hanebné a zbabelé, že sa používa inštitút skráteného legislatívneho konania pre tento účel najmä po tom, čo sa dva roky deje na Generálnej prokuratúre, zrazu sa táto situácia ide vyriešiť za pár hodín. Je to hanba všetkých tých, ktorí sa podieľali na príprave týchto materiálov. Je to hanba SMER-u a my sa tejto frašky účastniť nebudeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani docentka Žitňanská, no, poviem to takto. Ja s vami ako vôbec nesúhlasím, vy nás obviňujete, že chceme mať svojho generálneho prokurátora za každú cenu. No kebyže to chceme, tak ho proste zvolíme. Jednoducho nečakali by sme tu alebo by sme neriešili túto teraz súčasnú situáciu na Ústavnom súde, jednoducho by sme možno išli tou istou cestou, ako ste išli vy, že skôr než bol nález Ústavného súdu teda publikovaný v Zbierke zákonov, tak ste skôr dali ešte predtým voľbu generálneho prokurátora. No tak my by sme ho teda zvolili. Neriešila by vláda práve túto situáciu. Ale práve preto, že sa k tomu staviame zodpovedne a chceme, aby Ústavný súd rozhodol v tejto veci, tak vláda prichádza s týmto riešením.

    Čiže nikto z nás tu, ako ste mňa nazvali, že mladí právnici, neznásilňuje ústavný poriadok tejto krajiny. O znásilnení ústavného poriadku by sme mohli hovoriť, vidím tu aj pána Dzurindu, z čias, keď on vládol. Však vy ste vtedy zrušili Úrad pre štátnu službu, ktorý mal garantovať nezávislosť štátnych zamestnancov, no a zabudli ste pritom, alebo popritom aj na predsedu úradu, ktorému potom ešte išiel pol roka plat.

    Čiže neobviňujte nás, mladých právnikov. No ja sa skôr bojím, že "o pár rokov starší právnici", čo sú tu starí harcovníci v parlamente, že skôr z nich ide strach, že s akými riešeniami prichádzajú.

    Čiže znova podotýkam, vláda týmto návrhom snaží sa vyriešiť problém na Ústavnom súde ako taký. A keď si myslíte, že pán Čentéš, ktorého si vážim, vyhrá to na Európskom súde pre ľudské práva, tak potom načo tu je celé to divadlo? Tak vyčkajte na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a je vybavené.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, áno, máte pravdu. Rozhodnutie alebo takýto zásah zo strany vlády do kompetencie alebo rozhodovacieho procesu Ústavného súdu je predčasné. Tak ako poukázali ste aj v prípade Harabin, existuje spôsob, ako rozhodnúť. Pre mňa táto otázka nestojí ako pre mnohých možnože kolegov zo SMER-u, či Čentéš, alebo nie Čentéš, ale stojí tak, či vládna moc z titulu svojej moci v parlamente chce pošliapať demokraciu v tejto krajine a pošliapať rovnováhu medzi miskami delenia moci v tejto krajine, medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Pretože takýmto rozhodnutím my zrušíme a zasahujeme do právnej istoty.

    Právo je vec viery, veriť v to, že existuje právo, spravodlivosť a ústavné rozhodovanie. Keď rozhodneme, že zákonom prepíšeme právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu a chceme tých dvoch sudcov, ktorí boli vylúčení, opäť dať naspäť do hry, je to najhrubšie pošliapanie viery v to, že v tejto krajine existuje ešte nádej na spravodlivý súdny proces.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem hovoriť aj v mene tých 33 tisícov ľudí, ktorí podpísali sa pod petíciu za vymenovanie pána Dr. Čentéša za generálneho prokurátora.

    Vy ste položili, pani poslankyňa, otázku, prečo pán Fico nechce čakať na rozhodnutie teda Ústavného súdu? No nechce, pretože nechce, aby rozhodol Ústavný súd. Preto by predsa, veď by predsa počkal, keď už čakal tak dlho. A prečo tak dlho čakal? Veď výsledok aj zahraničné reakcie budú presne tie isté, ako by boli pred rokom, keby to bol urobil pred rokom. Všetci budú písať o Gauliederovi, všetci budú písať o mečiarizme, všetci budú písať, to už vieme všetci dopredu.

    A vieme aj to, že SMER chce mať všetku moc. Veď nakoniec mnohí sú tam bývalí komunisti a sú na to zvyknutí, že mali všetku moc.

    Vieme aj to, že by stačilo päť minút, aby pán prezident zobral pero a podpísal. Ale pán prezident je kandidátom SMER-u, SMER-u, a preto bude postupovať tak, ako mu majitelia SMER-u prikážu.

    A prečo teda potrebuje mať SMER svojho generálneho prokurátora? K tomu existuje teória tehličiek. Stačí jednu tehličku z múru, prácne vybudovaného, vytiahnuť a múr sa začne rozpadať. Pán Dr. Čentéš je tou tehličkou, ktorú tam jednoducho majitelia SMER-u nechcú mať. To je všetko, čo sa dá o tomto povedať.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za podporné faktické poznámky.

    Na margo pána poslanca Martvoňa ja neviem, čo mám na to povedať. Vnímam to tak, otrasiete sa, zajtra pôjdete niekde sekundovať pri stavaní mája a zjavne dobre spíte. Čudujem sa, ale beriem na vedomie.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy za poslanecké kluby je Pavol Hrušovský, za klub Kresťanskodemokratického hnutia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už niekoľkokrát vo svojich vystúpeniach, pokiaľ sa jednalo o takéto návrhy, aký prerokovávame aj dnes, som si trúfol vyjadriť svoje osobné a politické stanovisko, že sú to zákony, ktoré sú zákonmi o zápas o charakter tejto krajiny. Áno, politické ovládnutie Generálnej prokuratúry jednou stranou je politickým zápasom o tvár a charakter krajiny. Dámy a páni, ak si to neuvedomíme a aj svoju spoluzodpovednosť za toto rozhodnutie, tak sa obávam, že sa dožijeme ešte horších rozhodnutí, ktoré nás budú môcť ďaleko viacej mrzieť.

    Mám pred sebou návrh vlády, ktorý bol pred týždňom schválený, a dôvody, ktoré vládu viedli k predloženiu návrhu zákona, a mám, pán minister, v ruke aj návrh a zdôvodnenie vlády Slovenskej republiky z dnešného dopoludňajšieho rokovania, ktoré vás viedlo a oprávnilo k tomu, aby ste návrh predložili na skrátené legislatívne konanie. Odporúčam prečítať si ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré jasne vymedzujú, kedy sú dôvody na to, aby Národná rada rokovala o návrhoch zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vychádzam z jedného dôvodu, ktorý ste použili, a to je ten, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody.

    Kladiem si ale otázku, neboli aj pred týždňom tie isté dôvody, ktoré sú o týždeň? Aké divadlo, akú politiku to tu hráte, akú falošnú tvár vašich rozhodnutí nám tu predstavujete?

    Osobne si nemyslím, že je dôvod na takúto zásadnú, aj keď zdanlivo rozsahom malú legislatívnu zmenu zákona o konaní pred Ústavným súdom dnes prijať. Už aj z toho dôvodu, pán minister, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky Ústavného súdu, ale ani z úst ani jedného sudcu Ústavného súdu nepočul, že Ústavný súd je natoľko tak paralyzovaný, že nemôže v tejto konkrétnej veci rozhodnúť. Nemyslím si, že tieto dôvody dnes existujú. Nuž ale vy ste využili možnosť, resp. pomoc Ústavnému súdu, ktorý v zhode s politikou strany SMER si povedal, načo by sme sa trápili my, nech to urobí za nás niekto iný. A ten niekto, kto to za vás, teda za nich na Ústavnom súde má urobiť, tak je práve vláda Slovenskej republiky. A čo ma viacej mrzí, pravdepodobne sa tak stane aj tu v Národnej rade schválením návrhu zákona, ktorý prerokovávame.

    Dovoľte, aby som povedal aspoň tri dôvody, ktoré má vedú k tomu, aby som odmietol predložený návrh zákona o rokovaní a organizácii Ústavného súdu, a krátko sa aj zaoberal týmito dôvodmi.

    Považujem tento zákon za účelový, určený na riešenie len jedného konkrétneho prípadu.

    Po druhé, že zákon nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však nie je právoplatne rozhodnuté.

    A po tretie, a to považujem za najdôležitejšie, že sme tu svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej moci, pod tým myslím návrh vlády na prerokovanie a predloženie návrhu zákona do Národnej rady, a zákonodarnej moci do súdnej moci a do riešenia konkrétneho prípadu.

    Účelový zákon určený na riešenie jedného konkrétneho prípadu spočíva v tom, že zákony ako všeobecne záväzné právne predpisy slúžia na riešenie alebo majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho a určitého druhu. Nie sú a nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu, tak ako sme svedkami toho v predloženom návrhu zákona, pretože v opačnom prípade sa zo všeobecného pravidla správania stávajú politickým nástrojom, nástrojom na zneužívanie moci z pozície sily.

    Dámy a páni, návrh tejto novely zákona o organizácii Ústavného súdu je takýmto politickým nástrojom a je to silové riešenie. Dokonca sa to nehanbíte ani priznať, pretože v dôvodovej správe tento konkrétny dôvod uvádzate ako dôvod na predloženie riešenia problému, ktorý vznikol na Ústavnom súde.

    K tej druhej výhrade, ktorú som spomenul, tá výhrada spočíva v tom, že návrh nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však doteraz nie je právoplatne rozhodnuté. Účelový zákon na riešenie jedného prípadu chce vyriešiť situáciu dnes aktuálnu, v ktorej sú štyria sudcovia právoplatne vylúčení a deväť sudcov nie je právoplatne vylúčených, väčšina z nich je odmietnutých účastníkmi konania tak, že prikáže rozhodnúť vo veci právoplatne vylúčeným sudcom.

    Takéto riešenie nie je prípustné v žiadnej demokratickej spoločnosti na svete. Nepripúšťa to ani doktrína nevyhnutnosti, o ktorú sa tak často opierate, a myslím, že jej uplatnenie v tomto konkrétnom prípade neobstojí. Preto, lebo už som spomenul, že všetci sudcovia Ústavného súdu, zatiaľ len štyria, sú vylúčení z možnosti meritórne rozhodovať vo veci.

    Princíp nevyhnutnosti je teda možné aplikovať iba vo vzťahu k poslednému senátu, ktorý je k dispozícii na rozhodovanie. Tento senát preto nemôže byť vylúčený. Bangalórsky princíp nevyhnutnosti však nepripúšťa, aby o prípade rozhodovali už vylúčení sudcovia. V tomto prípade jednoznačne je možné zostaviť senát z nevylúčených sudcov.

    Kladiem si otázku, aký odkaz posielame obyvateľom Slovenskej republiky? Poviem: Namietajte vo vašich súdnych sporoch všetkých sudcov, potom prijmime zákon, ktorý to vyrieši spôsobom, že dostanete sudcov, ktorých ste si sami vybrali, napriek tomu, že boli právoplatne vylúčení pre zaujatosť. Toto je meritórny problém navrhovanej novely zákona.

    A ešte sa krátko dotknem toho najdôležitejšieho, a to je deštrukcia právnej istoty, retroaktivita a zásah výkonnej moci a zákonodarnej moci do moci súdnej, do riešenia konkrétneho živého súdneho sporu. V právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej od zákonodarnej a súdnej. Preto nemožno pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a výkonná moc iniciovala takéto zmeny pravidiel. Nakoniec je to a vyplýva to aj z rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré konštatuje: "Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty." Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

    Preto je omnoho vhodnejšie, než riešiť vzniknutú situáciu umelým a retroaktívnym vmiešovaním sa moci zákonodarnej a výkonnej do moci súdnej, do riešenia konkrétneho prípadu, ponechať riešenie na samotnej súdnej moci, a to inštitútom tzv. materiálneho jadra ústavy, aplikáciou princípov právneho štátu, demokracie a ochrany základných práv a slobôd.

    Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať ako predseda poslaneckého klubu, že ak vládna väčšina návrh na skrátené legislatívne konanie schváli, poslanci poslaneckého klubu sa nezúčastnia prerokovávania návrhu zákona v druhom a treťom čítaní.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hrušovského sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem. Ďakujem pánu Hrušovskému za jeho vysvetlenie, za jeho príspevok. To, čo ma zaujalo a zároveň znepokojilo, je práve do zdôraznenie toho odkazu, ktorý posielame občanom Slovenska, čo sa týka spravodlivosti. Jednak to, že slovo neplatí. To znamená, že ak povieme, že vec pôjde do prvého čítania normálne a o pár hodín to už nie je pravda, ale aj otázka zmeny právneho poriadku a návodu, ako zneužívať nejaké súdne alebo právne konanie.

    A tiež spôsob, keď naozaj zákonná, teda výkonná moc, alebo teda zákonodarná moc môže zasahovať do súdnej moci takýmto spôsobom. Chcel by som teda poďakovať, že na to upozornil a že je to vlastne naša práca opozície, poslancov Národnej rady, aby sme zdvíhali varovný prst a hovorili: Toto nie je dobré napriek tomu, že to niekto robí.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Pavol Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský veľmi správne poukázal, že to nie je Ústavný súd, ktorý žiadal o skrátené legislatívne konanie a ktorý žiadal o to, aby táto situácia bola vyriešená.

    Pán minister, prosím vás, neseďte tam a vystúpte, obhajujte svoje skrátené legislatívne konanie a povedzte nám dôvody. Ak máte list alebo stanovisko Ústavného súdu, ktorým žiada vládu o skrátené a urýchlené vyriešenie tohto problému, tak ho prečítajte, tak nás informujte, poslancov Národnej rady, aby sme mohli o tom hlasovať.

    Vy ste prišli obhajovať a predkladať tento návrh, a nie tam sedieť a predniesť svoju úvodnú správu.

    Preto vás o to dôrazne žiadam, aby ste nám povedali, ak máte nejaké dôvody, ak vás Ústavný súd o toto požiadal, aby ste nás o tom informovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Miroslav Kadúc za klub OĽaNO, nech a páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážení prítomní, opoziční kolegovia povedali v zásade všetky významné pripomienky a problémy, ktoré my tam vidíme, tak ja možno budem niektoré opakovať, ale skúsim ich zhutniť do môjho vystúpenia.

    K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Toto je možné iba za určitých okolností. Toto presne hovorí § 89 zákona o rokovacom poriadku. V zásade ide o dve podmienky, a to je, ak hrozí mimoriadna hospodárska škoda alebo sú ohrozené ľudské práva. Z môjho pohľadu a ani z pohľadu mojich kolegov sme nič takéto nenašli. Nič takéto sme nenašli, že by hrozili nejak, že by hrozila jednak škoda a už vôbec nie ohrozenie ľudských práv. Ak hrozí, tak bude hroziť až vtedy, keď tento zákon alebo keď zákon, ktorý prejde v skrátenom konaní, bude prijatý. K tomu sa dostanem ďalej.

    Paradoxne teda cez ďalšie ohnutie rokovacieho poriadku, ďalšie už niekoľkonásobné, obídeme záväzné pravidlá, cez ktoré sa dostaneme k tomu, že to ľudské právo bude porušované alebo môže byť porušené omnoho viacej, ako teraz hrozí.

    Za ten krátky čas, čo som tu, som myslel, že som si zvykol na spôsoby, ktoré sa tu, ktoré sa tu robia, ktoré sa tu realizujú, ale zisťujem, že moja predstavivosť a moje zvyky ešte sú nie konečné. Toto, čo prišlo, je, kolegyňa, myslím, Žitňanská povedala, že škandál. Áno, je to škandál.

    Na ústavnoprávnom výbore 10.53 hod. dnes prišiel vládny návrh zákona o skrátenom legislatívnom konaní, tak, pán predseda. Prišiel skôr? 10.53 hod. Potom prišla pozvánka na ďalšiu schôdzu, kde budeme o tomto zákone rokovať. Ďalšia schôdza bola o koľko minúť? O 27 minút, ak dobre rátam. Čiže tomuto sa hovorí podľa vládnej strany legislatívny proces.

    Ono ten proces má, má svoj význam. Kolegovia hovorili o právnom štáte. Ten právny štát musí plniť minimálne niekoľko funkcií, teda niekoľko kritérií. A jedným zo základných kritérií je právna istota, t. j. možnosť očakávať výsledky normotvorby, prípadne noriem. A tá normotvorba musí spĺňať nejaké kritériá. Musí prebehnúť legislatívny proces, aby bol tento proces tiež poznateľný a aby bolo možné do neho zasiahnuť, zasiahnuť volenými zástupcami. Z toho, čo sa tu dnes stalo, resp. od nedele, tento proces bol tak porušený, že nikto, dokonca ani kolegovia, ktorí neboli prítomní na výbore, nemali ani šancu, ani nevedeli o ďalšom výbore, nemohli, nemohli do tohto procesu zasiahnuť. Ich význam a ich účel tu, miesto bolo zbytočné. A toto spôsobila práve vládna strana práve takýmto zákonom, práve takýmito úkonmi.

    Ja nerozumiem tomu a, pán minister, ja naozaj verím, že vystúpite a poviete, prečo ste minulú stredu povedali, že ste takí grandi, že ten zákon nepôjde cez skrátené legislatívne konanie. Veď sa nič takého nedeje. Veď pôjde to riadne, veď nič nie je ohrozené. A zrazu po pár dňoch legislatívne konanie skrátené tu máme, dovolím si povedať, že to je ultra rýchle skrátené konanie, by ma zaujímalo, čo sa zmenilo? Komu toto vyhovuje, na čo je to dobré? Veď 20 mesiacov, 20 mesiacov ľudské práva neboli ohrozené. Zrazu sú tu? Zrazu sa niečo deje? Naozaj vyvstáva legitímna otázka, čo sa deje, prečo potrebujeme pravidlá zmeniť, prečo potrebujeme ich zrušiť a prečo potrebujeme nového generálneho prokurátora?

    Keď tu hovoríme ešte, máme celým cez, vlastne máme tu globálnu krízu a čím ďalej, tým viac sa dostávame do sfér, že sa hovorí o nie kríze ekonomickej, ale o kríze hodnôt.

    Zisťujem, že aj v tomto parlamente tá kríza hodnôt ak, teda ak volení zástupcovia porušujú základné pravidlá a naozaj nemajú ani tú štipku hrdosti pozrieť sa do tváre a povedať, teda druhému do tváre a povedať, že, páni, budeme o tomto rokovať. Nie. Radšej to spravíme pekne potichu. A ako na výbore, ako som dostal oznámené, padlo to z neba, ten vládny návrh zákona. Ďakujem pekne za také návrhy!

    Vážení vládni poslanci, povedzte mi, prosím, ako môžu ľudia dodržiavať zákon, keď, keď sama vládna moc a normotvorcovia ten zákon nedodržiavajú? Ja začínam chápať tých ľudí, ktorí nerešpektujú to právo, pretože majú takéto vzory. A je to naozaj, naozaj škoda. Potom sa nikam, ale nikam neposunieme.

    Chcem vás pekne poprosiť, aby ste to skrátené konanie nerobili, aby ste ten návrh stiahli, pretože je to jednak porušenie rokovacieho poriadku, porušenie ústavy, porušenie základných zásad právneho štátu a rovnako účelu legislatívneho procesu.

    Ešte na záver. Čo sa stane, ak tento návrh zákona prejde a následne prejde aj ten ďalší návrh zákona? Okrem toho, že naozaj ideme do minulosti, čo je po prvé, čo je v právnom štáte neprípustné, ideme riešiť ad hoc vec. Ad hoc vec. Zákon má byť všeobecný, nie na ad hoc veci. Ďalšie porušenie zásad. Zásady by mali platiť. Neplatia.

    Ale k tomu, k tomu konkrétnemu. Ak prejdú obidva návrhy zákonov, stane sa to, že o pánovi Čentéšovi bude rozhodovať pôvodný senát Ústavného súdu, a teda pôvodný senát, kde boli dvaja sudcovia právoplatne namietnutí a vylúčení. Práve dvaja sudcovia, ktorých namietol práve pán Čentéš. Inými slovami, tá zaujatosť, ktorá tu bola pochybná, bola potvrdená Ústavným súdom, že naozaj pochybná je. Čiže o pánovi Čentéšovi sa rozhodne v zaujatom senáte, právoplatne. To je neprípustné.

    A teraz si predstavme inú situáciu, keď niekto bude chcieť, keď nastane podobná situácia, že príde podanie na Ústavný súd, bude to senátna vec, niekto, kto sa dostane do senátu, ktorý mu vyhovuje, inak tu by som upriamil pozornosť, či naozaj si pán minister, alebo ministerstvo myslí o tom, že či je presvedčené, že náhodnosť výberu senátov na Ústavnom súde je naozaj reálna.

    Ja mám taký pocit, je to len môj pocit a podložený aj niektorými možno skutočnosťami, že náhodnosť tohto výberu je skôr nereálna. Ale ministerstvo určite vie, čo robí, pretože sa môže kľudne stať to, že keď dá niekto sťažnosť do takéhoto náhodne vybraného senátu, teda nie náhodne, následne druhá strana vynamieta tento senát, táto strana vynamieta všetkých ostatných, tak či tak sa dostane do toho senátu, v ktorom chcela byť. Inými slovami, nepotrebujem ani vešteckú guľu, ja budem vedieť, ako rozhodne Ústavný súd. Budem vedieť, že títo sudcovia rozhodnú presne podľa toho, ako ja očakávam.

  • Reakcia ministra.

  • No, to nie je hlúposť, pán minister. Naozaj dávam na zváženie. Ak vy ste presvedčený o tom, že Ústavný súd rozhoduje náhodne, ja vám celkom závidím toto presvedčenie.

  • Reakcia ministra.

  • Ale ja mám teda, mrzí ma to, kúšem si do jazyka, mrzí ma to, ale mám pochybnosti o tom, že náhodný výber sudcov na Ústavnom súde funguje.

    Kúsnem si do jazyka, keď poviem, že bolo tu vytknuté, že neponúkame žiadne riešenia, pán Martvoň. No, určite by bolo riešenie alebo prijateľnejšie, aby o tomto rozhodoval, rozhodovalo plénum Ústavného súdu. Výborne. Ale predsa aj v tom pléne máme 13 sudcov a z toho 5 až 7 bolo namietaných, čiže vznikli nejaké dôvodné pochybnosti. Áno, nebolo rozhodnuté, ale bolo namietaných; 5 je v prospech, 7 je v neprospech niektorého z tých, tých dvoch názorov. Je toto potom stanovisko alebo bolo by toto rozhodnutie v poriadku? Bolo by spravodlivé? Ja si myslím, že nie. Ale predpokladám, že takýto pozmeňovák príde, ale aj tak tu bude problém, hovorím. Bude to problém, veď veľkú časť tých sudcov menoval súčasný prezident, súčasná strana toho konania. Bude to problém. To tu nebudú nezaujatí sudcovia, bohužiaľ.

    A to, čo som si chcel kúsnuť do jazyka, pán predseda Najvyššieho súdu povedal, že vidí riešenie. Nerád to hovorím, ale možnože, možnože aj tam je riešenie. Možno na Najvyššom súde, kde je tých sudcov viacej, možnože toto by bolo riešenie, že oni by o nich mohli rozhodovať. Ale pripomínam, nerád to hovorím, ale inú, inú, iný spôsob nevidím, teda až na žreb. Žreb je celkom zaujímavá vec, ale tak v našich podmienkach, v našej kultúre si to zatiaľ neviem predstaviť.

    Za náš klub musím povedať, že my tento návrh nepodporíme z tých dôvodov, ktoré som uviedol, a z tých dôvodov, ktoré uviedli kolegovia. Vzácne sa zhodneme na tom, že tento návrh porušuje všetky zásady legislatívneho procesu. Preto nepatrí do právneho poriadku, a preto je určite nelegitímny, aj keď, a je nelegálny zároveň.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Viskupič, Fecko, Jurinová, Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dva momenty. Skutočne mám pocit od začiatku tejto schôdze, jeden taký symptomatický moment, kedy sme schvaľovali program. Štandardným procesom býva to, že mali by sme aspoň vzbudiť zdanie, že môže toto plénum čosi ovplyvniť, ale minister pri schvaľovaní programu sedel v lavici predkladateľa. Števo, môžem usudzovať to, že dávno vedel, akým spôsobom a ako chcú vládni poslanci viesť túto schôdzu. Zároveň aj poslanecké grémium, ktoré prebehlo v duchu "Povedzte si, čo chcete", bolo zhodnotené slovami "Dobre, páni kolegovia, ideme rokovať", v tejto miere vnímam ako to, že vzbudzujeme zbytočné očakávanie možno ľudí, ktorí vyhodnotia tento deň ako čierny deň demokracie, spravodlivosti, a to, že každý jeden občan Slovenska pri tomto návrhu zákona prehráva. Prehráva preto, že zákonodarná a exekutívna moc, tak ako spomínal kolega Kadúc, zasahuje nedobrým a neoprávneným spôsobom do rozhodovania súdnej moci a končí tu akákoľvek hra na spravodlivý súdny proces. Končí tu dokonca aj to, čo premiér tejto krajiny hovorí, že tuná si spravodlivosť môžu dovoliť iba bohatí. Je toto ďalšia rana vymožiteľnosti práva, právnej istote. A myslím si, ako bolo veľmi dobre povedané, nestojí vôbec zato, aby sa debata nad týmto viedla spôsobom, že budeme vzbudzovať nejaké nádeje, že čosi môžme ovplyvniť.

    Z tohoto miesta si myslím, že tak ako nás ignoruje vládna strana a hrá tu nejaké divadlo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Fecko, nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si to dobre zhrnul, tak ako ostatní tvoji predrečníci z opozičných lavíc. Ja len poviem doplnenie, kedy je ešte možné to skrátené legislatívne konanie. Podľa § 89 ods. 2 "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona".

    Pýtam sa vlády Slovenskej republiky, nastala takáto situácia? To znamená, tak ako povedal svojho času Braňo Škripek a ja si jeho slova stále pripomínam, dochádza tu znovu k vykrádaniu obsahu významu slov. Niečo sa povie, zrazu to už neplatí a znovu ideme po svojom, pretože 83 je 83 a, žiaľ, ako som sa dozvedel, všetci sú iba čísla a to je veľmi zlé. V mojej rétorike takto poslanca žiadnej strany nechcem vnímať.

    Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vyjde mi z toho, že skutočne nie morálnosť a spravodlivosť, ale moc a sila nám tu vládne. Na začiatku ešte v prvom vystúpení pán podpredseda Figeľ hovoril, že deje sa niečo, čo sa tunák ešte nedialo. Ale vôbec nemám ten pocit, myslím si, že toto, čo sa deje dnes, sa deje na každej jednej schôdzi v poslednom období alebo možno od začiatku obdobia. Skrátené legislatívne konania nám chodia ako na bežiacom páse. Možnože dôležitejšie je povedať, že tá závažnosť sa možno zo schôdze na schôdzu stupňuje.

    Ešte kratučká pripomienka k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Kadúc. Je pravda, že rok a pol nebola schopná jedna, druhá vláda doriešiť tento problém. Problémy nastali za predchádzajúcej vlády, pokračovali aj teraz. Ale po roku a pol, keď pán poslanec Martvoň sa ohnal takouto nejakou vetou, že "veď vy ste chceli, aby sa to nejako riešilo, a teraz my to chceme nejako riešiť". No problém je v tom, že vy to chcete "nejako" riešiť. Nie rozumne a spravodlivo, ale nejako. Presne vystihli ste ten, to správne slovo.

    A nakoniec by som povedala, že ja ako neprávnička, ako naozaj tá, ktorá sa nevyzná vo všetkých paragrafoch a statiach zákona, mne sa zdalo nad slnko jasné, že keď sa zavedie táto zmena zákona, je vopred jasné, kto a ako rozhodne. Bohužiaľ, z toho som mala len "ľudský pocit".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem hovoriť o ľudských pocitoch, lebo v podstate toto je vyslovene odborná otázka.

    Pán poslanec Kadúc, no poviem ti to takto, no ja osobne sám som poukazoval na to vo svojich vystúpeniach, že otvoríme Pandorinu skrinku, ak Ústavný súd pripustí námietky na námietkové senáty. Kritizovali to viacerí, alebo teda sa vyjadrovali k tomu, jednoducho nebolo tam jednoznačné v zmysle zákona, či je to možné, či nie. Ústavný súd sa rozhodol to teda pripustiť. Išiel teda cestou, ktorú teda vyhodnotil, že bude najschodnejšia, no dospelo to do tejto situácie. Preto to riešime.

    Samozrejme, ty spochybňuješ náhodnosť výberu senátov. No tu práve nastala tá otázka, ktorú som ja otvoril, že či by o niektorých vážnych otázkach nemalo rozhodovať práve predsa to plénum toho Ústavného súdu. Čiže ja v podstate nekritizujem, ale hľadám riešenia. No tak skúsme hľadať všetci tie riešenia. Jednoducho to, čo si ty povedal, že žreb by bol možno lepšia cesta, no nebola by to lepšia cesta, lebo aj pri tom žrebe sa môže stať, že bude vyžrebovaný senát, ktorý bude o troch zaujatých sudcoch. Takto by bolo možno najlepšie, v niektorých otázkach pro futuro nech nerozhoduje celé plénum.

    Ale v tomto konkrétnom prípade vláda nemala na výber, lebo už je, ako samo bolo povedané, začala, alebo teda sú kocky hodené a počas hry meniť pravidlá je už problematické. Tak vláda reflektovala najlepším možným spôsobom, ako sa dá na túto konkrétnu situáciu, a ja práve to stanovisko vlády podporujem, nakoľko v tejto možnej situácii sa to už nedalo podľa môjho názoru nejako inak riešiť. Ale pro futuro je viacero názorov, ako sa to dá riešiť. To aj jeden z tých je aj to, čo som ja navrhol a povedal, aby rozhodovalo plénum Ústavného súdu, teda všetci 13 sudcovia. Čiže nikto nebude môcť namietať, že sú tam iba čisto sudcovia, ktorých namietal, ale budú tam aj teda "kamaráti" sudcovia, spriatelení sudcovia ako takí. Čiže jednoducho.

    Druhá vec je taká, že tu nastáva na Slovensku chyba, že rozhodnutie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • No, ďakujem za všetky pripomienky a ja teda najmä na Antona Martvoňa, však to už je také, také bežné, aby sa na neho reagovalo. Práve. Ja som skĺzol, priznávam, aj do vetnej roviny, čo sa týka teda toho zákona, ale keď možno vrátim sa do toho skráteného konania.

    No, toho si sa nechytil veru, že tu nie je žiadny dôvod na skrátené konanie. Tu ten dôvod proste neexistuje. Vaši ľudia, tvoj predseda hovoril o tom, že v skrátenom to nepôjde. Veď my sme takí grandi, toto nie je treba v skrátenom konaní. Načo? Načo teraz to tu je? To neriešiš. Mi povedz, kde je škoda? Kde sú ohrozené ľudské práva? Koho? Veď práve týmto tie ľudské práva ohrozíte. Právo na zákonného sudcu, nestranného sudcu. Ak sa toto stane, Čentéšova sťažnosť pôjde dostratena. Som ochotný na to staviť, pôjde dostratena.

    A vecné riešenia. No, sú tu aj menej bolestivé riešenia, ako je toto. Týmto ste sa veru nevenovali a to je to smutné. Keby ste sa o to aspoň pokúsili. Vy ste to neurobili. A keď mi teraz povieš, že, áno, máme to. Dobre, tak ale načo tu máme parlament? Poďme o tom diskutovať. Diskutujme o tom, kde, kedy, jako? To sa ani nedá tuto. Pretože v ultra rýchlom skrátenom konaní, ergo od nedele 14.05 hod., dneska máme utorok, rokujeme o voľačom, čo nemáme ani potuchy pomaly, ako to riešiť, lebo vy to máte v hlave, vy ste sa už nejako rozhodli. Tak mi, prosím, nehovor, že toto je najlepšie riešenie, aké sa len dá. Na to tu je parlament, aby povedal, že toto je riešenie, poďme o tom diskutovať. O tomto nediskutujeme. My tu len sedíme, robíme štafáž.

  • O slovo požiadal pán spravodajca. Nech sa páči, máte slovo, pán predseda výboru ústavnoprávneho Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď by som mal hodnotiť, že či skutočne niekoho teší prijímať možno legislatívne normy, ktoré sa týkajú tohto, tak rešpektujúc alebo s prihliadnutím na to, čo sa dialo ohľadne voľby generálneho prokurátora a čo sa v tejto veci vyvíja už dva roky, tak musím povedať, že asi nikoho v slovenskej spoločnosti ani v Národnej rade neteší, že táto téma je stále živá. Napriek tomu predpokladám, že vláda uplynutím určitého času prišla na to, že je potrebné reagovať na situáciu, ktorá vznikla aj na Ústavnom súde.

    Dámy a páni, veľmi často používate, kolegovia z opozície, pri vystúpeniach isté obvinenia, v ktorých sa dotýkate vo vzťahu k vláde, že ako keby súčasná vládna moc mohla za to, čo sa stalo s voľbou generálneho prokurátora. Ja chcem pripomenúť vám, aby ste pri svojich vystúpeniach, a požiadať vás, aby ste boli aspoň trošku sebakritickí, aby ste si priznali, kto za túto situáciu môže. A ja by som určite, možno pán poslanec Kadúc to nie je, ale je to väčšina pravicových strán, ktoré sedíte tu, poslanci, v parlamente.

    Apropo, pána poslanca Kadúca chcem ubezpečiť, že rokovania ohľadne týchto bodov idú podľa rokovacieho poriadku. Bol zvolaný ústavnoprávny výbor aj v súlade s pravidlami, ktoré schvaľoval a zahlasoval za ne pán poslanec Kadúc. Chcem ho ubezpečiť, že dostal pozvánku a že aj na zasadnutí výboru, na ktorom bol, bol pozvaný na zasadnutie výboru ďalšieho. To, či sa niektorí koaliční, resp. hlavne opoziční poslanci zúčastňujú rokovania výborov, musia si vstúpiť do vlastného svedomia sami. Dnes je rokovací deň, bol zvolaný ústavnoprávny výbor. Kto chce alebo nechce, by sa ho mal zúčastniť. Ale nebudem to ja, kto bude robiť policajtov. Zhodnotia prácu poslancov a aj prácu pána poslanca Kadúca jeho voliči. Držím palce.

    Pokiaľ ide o voľbu, dámy a páni, tak voľba generálneho prokurátora bola jedna tragédia, bola "jedna fraška", ako to nazvala vaša pani expremiérka Radičová. Celé traumatizovanie spoločnosti si musíte obnoviť vo svojich pamätiach, že ste začali vy.

    Iveta Radičová 5. februára 2011 uviedla, citujem: "V mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší. Voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou." Citujem Ivetu Radičovú z februára 2011.

    Ja rešpektujem to, že nie sme v najlepšej situácii a riešení si môžme predstaviť mnoho, ale musíme vidieť, že realizácia určitého problému má svoju prvotnú príčinu, a musíme riešenia prijímať a zohľadňovať aj z hľadiska príčin, ktoré tieto problémy vyvolali. A ja tvrdím, že príčinou ste vy. A určite aj pôsobenie bývalej vládnej koalície, keď bola ministerkou spravodlivosti pani Lucia Žitňanská.

    Zohrali sa tu v tomto parlamente v minulom volebnom období politické šarvátky. Bola to "jedna fraška", ako povedala pani Radičová, ktorej súčasťou bol možno aj ten kandidát, ktorý sa momentálne pertraktuje na verejnosti, a uvádza na jednej strane, že tu boli nejaké podozrenia z korupcie, neskôr mu už nevadili.

    Dovolím si citovať pána Čentéša z 13. mája 2011: "Vzal som späť súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora, pretože v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora sa objavili podozrenia z údajného korupčného správania a údajného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní."

    Údajného, údajného. Slúži mu ku cti, že ako právnik si dáva pozor, že presne nikoho predsa neobviňuje.

    "Nakoľko informácie", citujem ďalej, "o týchto podozreniach sa opätovne objavili v médiách, tak za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií. V prípade, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík vyhlási verejnú voľbu generálneho prokurátora a budem navrhnutý, tak túto kandidatúru prijmem."

    Ja len chcem ozrejmiť, že pokiaľ tu na niekoho niekto uvádza, kto, ako, s kým koná v zhode, tak politizácia tejto voľby a konanie v zhode bývalého alebo kandidáta na generálneho prokurátora, jedného z kandidátov, s minulou voľbou je celkom evidentná.

    Ku korupcii a ďalším spôsobom správania sa vyjadrovali aj ďalší poslanci, dámy a páni. Igor Matovič, asi si lepšie spomenie dátum, netrúfam si povedať, ale citujem: "Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či je to pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa to hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali." Citoval som Igora Matoviča.

    O tom, čo sa dialo pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, si s veľkou radosťou rozprávali aj pán Sulík, aj s pánom Kočnerom. Dokonca sa objavil nejaký videozáznam. Citujem pána Kočnera: "Otázka je, prečo zradili?" Pán Sulík na to odpovedá: "Hovorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká suma chodila po parlamente včera."

    Mohli by viacej ozrejmiť obsah svojich rozhovorov a čo za týmito slovami skutočne je. Doposiaľ sa ale nehovorilo.

    Ja chcem pripomenúť kolegom z opozície, že to bolo volebné obdobie, keď ste boli vo vláde a keď ste vy silou a mocensky presadzovali kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý v takýchto voľbách, neskôr uvediem, že aj v rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu, konaním v zhode sa presadzovali v týchto voľbách.

    Dňa 3. novembra Marián Kočner napísal Richardovi Sulíkovi, že asi bude ako prvý vedieť výsledok volieb, že ak bude vedieť výsledok volieb, tak ho prosí, aby on bol druhý. Richard Sulík ho skutočne informoval o počte hlasov pre jednotlivých kandidátov skôr, ako bol výsledok hlasovania zverejnený. Pred opakovanou voľbou sa Marián Kočner pýtal Richarda Sulíka: "Ideme na to?" Myslím fotenie lístkov. A Richard Sulík odpovedal: "Hej."

    Apropo, s fotením lístkov ako jedným s absolútne neústavných princípov, ktorý sa preukazoval vo voľbách na kandidáta na generálneho prokurátora, máte, kolegovia z opozície, bohužiaľ, veľmi dobré skúsenosti.

    Celá tá voľba generálneho prokurátora, keď hovoríte o mocenskom zápase, bola o tom, že bývalá vládna koalícia si riešila svoje vnútorné problémy vzájomným vydieraním sa, do ktorého už došla aj bývalá premiérka, ktorá začala vydierať svojich bývalých pravicových poslancov koaličných, že pokiaľ nebude zvolený kandidát na generálneho prokurátora taký, akého ona chce, dokonca položí svoju funkciu.

    K tomu ste doplnili neústavné princípy voľby, kde ste voľbu, ktorá bola v prvom rade tajnou voľbou, začali znásilňovať. Začali ste sa kontrolovať, lebo už tak ďaleko ste, dámy a páni, došli, že ste jeden druhého museli začať kontrolovať v tajnej voľbe. Nectili ste si ani zákon a začali ste si riešiť problémy po svojom.

    Citujem z tlačovej správy agentúry TASR: "Zároveň opäť došlo k tomu..." z 2. decembra 2011. "Zároveň opäť došlo k tomu, že poslanci SaS si svoju voľbu dokumentovali fotografiou na mobilný telefón." My sme to zaznamenávali prostredníctvom svedeckých výpovedí poslancov.

    Poslanec SaS Juraj Droba vníma fakt, že si odfotil svoj hlasovací lístok, ako vec princípu: "Mňa vo voľbách krúžkovalo asi šesťtisíc ľudí a tí majú právo vedieť, koho som volil."

    A, viete, keď sa bavíme o SaS-ke, tak mi je veľmi zaujímavé, že ako prebiehal súboj vo vnútri SaS. Vy tak spravodlivo bojujete za verejnú voľbu, ktorá podľa mňa je oveľa menej demokratická, pretože pri verejnej voľbe je poslanec ovplyvňovaný, či už svojím politickým prostredím, alebo kýmkoľvek zvonku, pretože viete dohľadať výsledky voľby. Tak práve tajná voľba, ktorá je tu od starého Ríma, zabezpečuje demokratické rozhodnutie a je pravda, že nezabezpečuje výsledok, ktorý chcete vedieť vy v rámci politického súboja. Ale zabezpečuje istotu, že ten, kto volí, sa vie rozhodnúť slobodne, bez vonkajších vplyvov, že jeho vnútorné rozhodnutie padne.

    Tak celá demagógia SaS-ky, dúfam, že tu bude kolegov viac, aby vedeli reagovať, je v tom, že zoberte si jeden jednoduchý príklad, dámy a páni, ako v SaS-ke volili predsedu strany? Súboj medzi Kollárom a Richardom Sulíkom bol verejná voľba alebo tajná voľba? Súboj bol tajnou voľbou. Ale tu, keď prídete do parlamentu, neštítite sa hovoriť, že má byť voľba verejná.

    Kvôli voľbe kandidáta na generálneho prokurátora ste potom zmenili, dámy a páni, zákon. Zmenili ste zákon o rokovacom poriadku Národnej rady na to, aby ste z tajnej voľby urobili voľbu verejnú. Práve kvôli tomu, aby ste mohli svojich poslancov kontrolovať, pretože už premiérka bola netrpezlivá, expremiérka bola netrpezlivá a vyhrážala sa odstúpením z funkcie, pokiaľ by sa nezabezpečil výsledok taký, aký si bývalá pani premiérka želala.

    Dovolím si citovať pána Figeľa k hlavnému motívu spôsobu koaličnej voľby k obštrukciám a vzájomnej kontrole lístkov. Citujem: "Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády."

    Zmenili ste zákon, na základe ktorého ste zaviedli tajnú, pardon, z tajnej verejnú voľbu. Tento zákon bol napadnutý na Ústavnom súde. Ústavný súd v čase, keď už rozhodol, keď už rozhodol o pozastavení účinnosti zákona, toto rozhodnutie Ústavného súdu išlo do Zbierky zákonov. Vy ste využili tri alebo štyri dni od rozhodnutia Ústavného súdu do publikovania tohto rozhodnutia, to znamená do času, kým rozhodnutie nadobudlo účinnosť, a zorganizovali ste si spolitizovanú voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Ste to vy, dámy a páni, ktorí napríklad takýmto svojím skutkom ste preukázali, že si právo nectíte.

    Dovolím si citovať Radoslava Procházku z 5. januára 2013, citujem: "To bola podľa mňa akože jedna z najčiernejších hodín bývalej vládnej koalície." Takto sa vyjadril k voľbe pána Čentéša.

    Dámy a páni, prečo to hovorím? Možno je tých informácií trošku viac, ako by ste boli ochotní zvládnuť. Ale hovorím k tomu preto...

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem potom veľmi pekne, že to pána poslanca Viskupiča a ďalších teda zaujíma, o to som radšej.

    Ale hovorím k tomu preto, lebo pri prijímaní právnej úpravy musíte počítať aj s určitými východiskami. Tie nie sú v žiadnom prípade pozitívne a, naopak, zase potvrdzujem, že vôbec ani mňa netešia.

    Pokiaľ ale budete, dámy a páni, namietať, že kto za danú situáciu môže, tak ja si dovolím tvrdiť, že za vznik tejto situácie môže opozícia z obdobia, keď ešte vládla v rámci pravicovej koalície pod taktovkou expremiérky Radičovej.

    Po tomto všetkom, po spolitizovanej voľbe, ktorá obchádzala rozhodnutie Ústavného súdu, po kontrole poslancov, hlasovacích lístkov, po Radičovej kóde, kde ste sa jeden druhého navzájom kontrolovali, po tom všetkom prišiel obrovský tlak na prezidenta, že z tejto frašky, ako to nazvala expremiérka, musíte vymenovať tohto kandidáta na generálneho prokurátora.

    Ja sa nečudujem, a nehnevajte sa, v tomto poviem, že sa nečudujem prezidentovi Slovenskej republiky, že odmietol sa podrobiť takémuto násilnému rozhodnutiu Národnej rady, za ktoré môžete vy z tohto obdobia.

    Ohľadne tejto veci sa viedlo niekoľko sporov na Ústavnom súde. A veľkým víťazstvom práve súčasných opozičných kolegov, ktorí podali návrh na Ústavný súd, je výklad ústavy, ktorý poskytol Ústavný súd vo veci čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.

    Iniciovali ste ho zase vy, ale neviem, či to nebolo také Pyrrhovo víťazstvo. Lebo, dámy a páni, zase Ústavný súd dal za pravdu prezidentovi Slovenskej republiky, že za určitých okolností prezident nie je povinný vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora. Dovolím si to citovať, pretože opakovanie je matkou múdrosti, a predpokladám, že by to bolo potrebné počuť, čo povedal Ústavný súd na možnosť nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora.

    Citujem: "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov." To je povinnosť prezidenta a právo súčasne nevymenovať kandidáta, o ktorom má prezident pochybnosti.

    Dámy a páni, a s čím ste prišli následne vy? Keď ste zistili, že ani toto vám nepomôže, tak ste po dvoch alebo troch mesiacoch vytvorili výbornú mediálnu aktivitu, ktorá nemá, bohužiaľ a chvalabohu, okrem tohto jedného populistického opatrenia históriu v histórii Slovenskej republiky obdobu. Vy ste prišli s obžalobou prezidenta Slovenskej republiky. Prišli ste s obžalobou prezidenta zo závažného porušenia ústavy, a to aj za predpokladu, že máte takýto výklad Ústavného súdu v tejto veci, kde nemôžete ani za mak tvrdiť, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že prezident ústavu porušil.

    Kto chce z Národnej rady robiť trhací kalendárik? Tak predsa, keď vaše argumenty v tom čase boli, však podajme obžalobu, vysporiada sa s tým Ústavný súd, je toto hodné odborného a právnického prístupu, podanie obžaloby? Mnohí, ktorí ste tento dokument, dámy a páni, podpísali, bolo vás viac ako 40, si môžu doposiaľ vstúpiť do svedomia.

    Ústavný súd má veľmi ťažké postavenie. Na jednej strane sa od neho očakáva, aby rozhodol. Nepochybne je to jeho povinnosť. Na druhej strane účastníci aj v tejto veci spustili námietkovú vojnu, ktorá spôsobila, že Ústavný súd je do istej miery alebo v zásadnej miere blokovaný. Opäť sa môžme pýtať, kto je príčinou takéhoto postupu? Ja si dovolím tvrdiť, že zase je potrebné jednoduché, jednoduché riešenie. Pozrite sa, kto bol prvý?

    Pán poslanec Kadúc vyslovil podozrenie, že má pochybnosti ohľadne prerozdeľovania vecí. No keby to tak bolo, že by to bola pravda, nie je mojou úlohou obhajovať Ústavný súd a spôsob prerozdeľovania vecí, hoci ja o tom pochybnosť nemám. Ale keby to tak bolo, tak si viem predstaviť, že by ste tu do jedného kričali, že tie veci boli, boli prerozdelené nesprávne. Pokiaľ ja mám vedomosť, na zasadnutí pléna, kde sú všetci sudcovia, sa verejne prerozdeľujú veci a takýmto spôsobom, takýmto spôsobom sú prideľované veci jednotlivým spravodajcom Ústavného súdu.

    Pán poslanec Kadúc hovoril ďalej o spôsobe, o spôsobe, akým je, akým sú, ktorý vychádza z navrhovanej právnej úpravy. Hovorilo sa o Bangalórskych zásadách správania sa sudcov a doktríne nevyhnutnosti, to znamená, keď musí Ústavný súd rozhodnúť, keď musí Ústavný súd rozhodnúť aj v prípade, že by nejakým spôsobom bol blokovaný.

    Každý tu hovorí o doktríne nevyhnutnosti, ale možno nikto ju nijakým spôsobom, dámy a páni, nepomenoval. Každý tu opisuje, parafrázuje, čo to vôbec znamená, ale ja si ju dovolím citovať. Bangalórske princípy vychádzajú, vychádzajú aj z odporúčaní Benátskej komisie a sú výslovne, výslovne uvedené a naformulované tak, aby im mohlo byť porozumieť aj v slovenskom jazyku.

    Dámy a páni, dovolím si citovať: "Mimoriadne okolnosti si môžu vyžadovať odchýlenie sa od vyššie uvedenej zásady. Doktrína nevyhnutnosti umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci, ak by nevykonanie viedlo k nespravodlivosti. Uvedené môže vzniknúť, ak nie je primerane dostupný žiaden iný sudca, ktorý nie je podobne vylúčený, alebo ak odročenie alebo zmätočné konanie", ku ktorému na Ústavnom súde začína dochádzať, "by spôsobili extrémne vážne ťažkosti, alebo ak dotknutý sudca nie je členom súdu zriadeného pojednávať a rozhodovať v spornej veci." Takého prípady budú, samozrejme, ojedinelé a špecifické. Z času na čas sa však môžu vzniknúť pred malým počtom konečných súdov poverených významnými ústavnými a odvolacími funkciami, ktoré nemôžu byť delegované na iných sudcov.

    Áno, máme Ústavný súd, ktorý má celkovo počet 13 sudcov. Boli v rámci konania namietnutí takmer všetci sudcovia a je možnosť len legislatívnym spôsobom sa s touto, s touto situáciou vysporiadať.

    S prihliadnutím na to, čo bolo uvedené, dámy a páni, nemusíte súhlasiť. Ja som sa snažil prezentovať fakty, že dvojročná trauma, ktorú spoločnosť ohľadne voľby kandidáta na generálneho prokurátora má, začala u vás, aby ste sa pozreli do vlastných radov, akým spôsobom ste spôsobili zápas o funkciu generálneho prokurátora, akým spôsobom ste krútili právo, rokovací poriadok Národnej rady a nerešpektovali rozhodnutia Ústavného súdu. Akým spôsobom ste tak vážny inštitút, ako je obžaloba prezidenta, zneužili na svoju politickú moc. Aj vaši niektorí kolegovia obžalobu prezidenta nepodpísali, pretože s ňou nesúhlasili.

    Vychádzajúc z toho, že je to trauma, ktorá trápi Slovensko už viac ako dva roky, a sami, dámy a páni v opozícii, kričíte, že už dávno sa malo v tejto veci rozhodnúť, ja si dovolím povedať, že súhlasím s tým, čo povedali moji predrečníci kolegovia, že mohol, mohla by akákoľvek parlamentná väčšina zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Ale práve citlivosť riešenia ja osobne vidím v tom, že kandidáta na generálneho prokurátora alebo kandidát zvolený nebude, kým aspoň nebude naznačené alebo rozhodnuté v týchto pochybnostiach na Ústavnom súde.

    Ďakujem veľmi pekne a pevne verím, že napriek podnetnej a odbornej diskusii bude táto diskusia konštruktívna. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Novotný, Viskupič, Šebej, Lipšic, Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán spravodajca, pán poslanec Madej, vy ste dneska opakovane vo svojom vystúpení potvrdili tú tézu, ktorú hovoril aj pán premiér Fico dnes na tlačovke, že za situáciu na Generálnej prokuratúre je zodpovedná opozícia. Rád by som vám do pozornosti ako právnikovi dal rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že pán Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora. Vy môžte kritizovať niektoré momenty z tej voľby, ktoré sa stali aj súčasťou nejakého bulváru, aj vašej rétoriky, faktom ale je, že Ústavný súd povedal, že pán generálny prokurátor, resp. kandidát na generálneho prokurátora Čentéš bol právoplatne zvolený touto Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ten, kto je zodpovedný za situáciu na Generálnej prokuratúre, je pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Jednak preto, že nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, a jednak preto, že svojou činnosťou paralyzuje Ústavný súd tým, že vznáša námietky voči sudcom, ktorých sám vymenoval. To by som rád podčiarkol. Voči sudcom, ktorých pán prezident vymenoval, v súčasnosti vznáša námietky.

    Teda nie opozícia je zodpovedná za situáciu na Generálnej prokuratúre, ale pán prezident je zodpovedný za situáciu na Generálnej prokuratúre.

    Nejdem hovoriť a diskutovať o právnom obsahu návrhu na zmeny na Ústavnom súde, skôr o dôvode, ktorý dnes používal Robert Fico, to znamená, že niečo nekalé sa deje na Generálnej prokuratúre. Tak nám povedzte, čo sa tam deje? A neskrývajte sa za to, že je to prísne tajné.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej, ste predsa len predsedom ústavnoprávneho výboru a sa mi zdá, že začať vaše vystúpenie s tým, že kto začal, čo ste vy robili a podobne, mi pripadá veľmi infantilné a ani deti sa už takýmto spôsobom, alebo ich to odúčame, aby sa tak bavili.

    Čo ste, čo sa vám, čo sa snažili povedať, bolo označenie nejakej frašky, spomínané vydieranie a podobne. Čiže hovoríte o tom, že dejstvo frašky budete nejakým spôsobom, budete v tom nejakým spôsobom pokračovať a veľmi dobre sa vám to darí, keď hovoríte o tom, že dejstvo, ktoré teraz týmto návrhom zákona otvárate, by malo situáciu nejako riešiť. Ja vám hovorím, že jej nasadzujete absolútnu korunu a robíte z tohoto procesu tragikomický a smutný okamih dejín tohoto parlamentu.

    Ja sa vás chcem teda spýtať, keďže trváte alebo hovoríte o tom, že opakovanie je matkou múdrosti, chcem vám iba povedať, opakovanie nie je matkou múdrosti, je to iba, ako latinári hovoria, matkou vzdelania: "Repetitio mater studiorum est." Takže tieto veci, keď budete do nemoty opakovať, nezmúdriete. Stane sa vám iba to, že nasadíte korunu fraške, ktorá pokračuje a má ďalšie dejstvo, ktoré ohýba všetky princípy spravodlivosti, o ktoré by sa mohol tento štát opierať. A môžte tu používať terminológiu, kto začal, je to len detská hra. Tuná treba pristúpiť úplne z iného konca a nie takýmto spôsobom. Podrobnosti sa vyjadrím asi v rozprave.

  • Nech sa páči, pán predseda výboru Šebej.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, ja som si uplynulých 25 minút naozaj namáhal, ako pán kolega Blaha povedal, proste svoj intelekt, ktorého kapacitu nedokážem celkom využiť. A ako som sa snažil, tak som sa snažil, neobjavil som nič, čo by sa týkalo merita veci, o ktorej rokujeme. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní a, prepáčte, pán predseda ústavnoprávneho výboru, ale o tom ste nehovorili. O skrátenom, o dôvodoch pre skrátené legislatívne konanie. Prepáčte, možnože sú moje kognitívne schopnosti obmedzené, ale nič podobného som vo vašom prejave nepočul.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste spomínali viackrát vo svojom príhovore, že aby sme sa na vás nehnevali. Ja si myslím, že my sa na vás nemôžeme hnevať. Na vás sa podľa vás nedá hnevať. Fakt, nedá. A tento príhovor váš ma v tom ešte tak utvrdil.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • No, ale chcel som povedať iné, že to, čo povedal pán poslanec Viskupič, že argumentovať, kto dal prvú námietku zaujatosti, kto vlastne začal, je trošku ten typ argumentácie v materskej škôlke. To mi hovorí môj starší syn, že proste kto začal a či ho potom môže udrieť, keď začal niekto iný.

    Namietnuť sudcu, ktorý, napríklad sudcu Brňáka, ktorý sedel vedľa pána prezidenta Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore za HZDS, spolu v tom výbore sedeli vedľa seba za jednu stranu, asi dáva nejakú logiku a nejde teraz o to, že kto začal.

    Vy ste hovorili, samozrejme, ako povedal pán kolega Šebej, pomerne obšírne, to znamená, že predpokladám, že aj my budeme hovoriť pomerne obšírne v rámci rozpravy, že už nie je obmedzená na skrátené legislatívne konanie, čo je fajn, za čo ďakujem veľkorysosti pani predsedajúcej. My, samozrejme, to zoberieme na vedomie.

    Posledná poznámka, o ktorej budem hovoriť potom aj v rozprave. Pán poslanec, ste citovali Kočnera, Sulíka, všeličo možné. Tí šiesti poslanci, ktorí v tom decembri 2010 z koalície vtedajšej dali v tajnej voľbe hlas pánovi Trnkovi, podľa takého vášho logického úsudku, aký mohli mať motív? A teraz dám nabok motív všetkých ostatných poslancov vtedajšej opozície, vrátane vášho, pri hlasovaní za pána Trnku. Beriem, že bol možno dobromyseľný, že ste ho brali, že bol lepší z tých kandidátov, taký proste je vtipnejší, všeličo má rád a tak. Ale tí šiesti poslanci opozície, tí mali aký motív? Tiež boli ochotní položiť vlastnú vládu kvôli zmyslu pre záhorácke vtipy? Ja by som o tom pochyboval, pán poslanec, a o tom budem potom v rozprave hovoriť.

  • Ďakujem. Ja mám toho trošku viacej a dúfam, že to stihnem.

    Povedali ste, že "vláda uplynutím času prišla na to, že je to treba riešiť". A to 20 mesiacov nebolo treba riešiť generálneho prokurátora? To nemyslíte vážne?! Tak dôležitú funkciu ste neriešili, až teraz ste na to prišli. Heuréka!

    Pozrite, nebudete nikoho naháňať po chodbách, no, ale vy ste spravili to, že niektorí poslanci sa o tom ani nedozvedeli, o tej schôdzi, nemali sa ako. Vy ste povedali, že poslal som mail, 10.53. Výborne!

    Vy máte jednu veľkú výhodu, smeráci, že vaši voliči majú krátku pamäť. Zisťujem, že ten minimálny limit je 6 dní, od stredy dodnes. Uvidíme, ako vám to spočítajú. Ak toto nespočítajú, tak ja už naozaj neviem.

    Namietali ste, že som povedal, že mám pochybnosti o náhodnosti výboru sudcov Ústavného súdu, a potom ste povedal: "Pokiaľ ja mám vedomosť, verejne sa prerozdeľujú veci." Verejne sa prerozdeľujú veci. Kde tam vidíte náhodnosť? Kde tam vidíte náhodnosť? Ja tú náhodnosť nevidím, ja snažím sa, nevidím ju tam. Nie je to, podľa vašich vyjadrení to nie je náhodné. Čo je toto za argumentáciu?! Ja tomu nerozumiem, že voľba bola zlá, teda my sme boli zlí, tak aj vy budete zlí. To je také detinské, detské. A priznám sa, že bez toho, aby som spochybňoval vaše odborné skúsenosti alebo vedomosti, ja by som veľmi rád sa s vami stretol na súde pri nejakom spore, kedy ja budem žalovať niekoho, kto mi spôsobil nejakú zlú skutočnosť, a vy ako jeho právny zástupca poviete: Však, ale aj vy ste to niekedy spravili. Však, ale aj vy ste to robili. No ja by som takého právneho zástupcu nechcel. Nechcel by som takého zástupcu, keby som bol ľud.

  • S reakciou pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Myslím si, že nie je predmetom tejto diskusie, aby sme hovorili o podateľni, ale keď, tak ja si dovolím citovať z verejne dostupného zdroja, ktorou je zverejnená odpoveď na internete predsedníčky Ústavného súdu pani poslankyni Žitňanskej adresovaná: "Podľa čl. 131 Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje Ústavný súd v pléne aj o úprave svojich vnútorných pomerov. Spôsob prideľovania podaní sudcom medzi vnútorné pomery nepochybne patrí. Plénum Ústavného súdu 3. júna 2004 rozhodlo a v novom zložení 28. februára 2007 jednomyseľne potvrdilo spôsob prideľovania vecí tak, aby tento bol transparentný a nespochybniteľný, rešpektujúc pritom § 29 ods. 1 zákona o organizácii Ústavného súdu, podľa ktorého sa návrhy prideľujú sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu. Rozhodlo, že veci sú pomocou technických prostriedkov zaevidované v poradí, v akom došli Ústavnému súdu. Následne sú roztriedené zamestnancami kancelárie súdu a podľa ich obsahov sa rozdeľujú náhodným výberom pri každom delení podľa iného kľúča jednotlivým sudcom v prítomnosti všetkých sudcov."

    Pán poslanec Kadúc, keď budete sa naozaj vyjadrovať, naštudujte si hoc aj z verejne dostupných zdrojov, akým spôsobom fungujú súdy, a potom budem rád, keď sa na niektorom stretneme.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gál za klub MOST - HÍD, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán poslanec, pán spravodajca ma predbehol, už som bol v poradí s odôvodnením, že musím reagovať na predrečníka pána poslanca Kadúca. Okej, má na to právo, je to v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ale pri všetkej úcte, pán poslanec Madej, vaše počínanie je a bolo a je také ako samotná táto schôdza a samotný tento programový bod. Chceli ste reagovať, ale vaša reakcia vôbec nebola reakciou, vy ste obhajovali neobhájiteľné. Slovo chlapa v SMER-e asi znamená toľko ako táto schôdza, že nebude skrátené konanie a nebude bez súhlasu opozície. Viete, pán poslanec, niekedy je lepšie byť ticho. U mladých je to dosť ťažko očakávateľné, ale fakt, to je aj také avízo do pléna pánovi poslancovi, ktorého mám veľmi rád, ale niekedy takáto domáca úloha, že obhajujete niečo a la štýl, kolegovia už vám to vyčítali, že to skôr je také nedôstojné na poslanca Národnej rady. Ale aj toto patrí k demokracii, že vypočujeme názor druhého, je to demokratické, je to v poriadku.

    V poriadku ale nie je táto schôdza. Pán podpredseda Národnej rady Figeľ povedal, že toto už tu dávno nebolo. Dovolím si nesúhlasiť s touto replikou, lebo toto tu ešte nebolo. Táto schôdza je úplne zbytočná, lebo všetky tieto body mohli byť prerokované na májovej riadnej schôdzi. Neviem, či má niekto v SMER-e narodeniny alebo inú oslavu, že ste sa chceli zísť, ale toto sa mohlo kľudne udiať na riadnej májovej schôdzi. Všetky tieto body, ktoré máme na programe tejto schôdze.

    Keď som dostal pozvánku na túto schôdzu, som nechápal, čo sa deje, tak ma napadlo, asi budete mať nejaké mecheche potom večer, lebo žiaden dôvod na to nebol. Tri prezidentom vrátené zákony, hm. Ešte som chcel prísť tak ležérne oblečený, že nedám si ani viazanku, však načo, však to tie tri body hádam preberieme za tri minúty. Ale predsa len som si dal kravatu aj oblek, lebo v človeku už niečo už v tom pozadí už narába s tým, že, uh, všetko nebude asi kóšer. Niečo tam bude. A je to, pani poslankyne, páni poslanci, hanebné. Hanebné, je to vlastne zámienka, podvrh a oklamanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo sa tu teraz udialo.

    Dostali sme v nedeľu pozvánku na túto schôdzu, že budú prerokované tri zákony vrátené prezidentom. Ideme na ústavnoprávny výbor, odborne sa vyjadrujeme k témam, beží schôdza výboru a zrazu nám dôjde pozvánka na ďalší výbor. Pán poslanec Kadúc presne povedal, 10.53. O 11.15 sme mali mať ďalšiu schôdzu k tomuto bodu.

    Čo sa udialo? A budem citovať: "Nevidím priestor, že by SMER sám zmenil zákon. Veď by ste prví v denníku SME mali titulky Koniec demokracie." Citujem pána predsedu SMER-u. Asi je koniec demokracie potom.

    Ďalšie: "Žiadne zrýchlené konanie. Pôjde to normálneho prvého čítania na májovej schôdzi." Zázrak sa stal, je máj, keďže je ešte apríl, ale už máme máj. Toto je slovo chlapa, toto dá asi za vzor aj pán spravodajca, keď povedal, že musí vystúpiť, lebo musí reagovať na pána poslanca Kadúca, a rozpráva tu o všetkom, len nie o skrátenom legislatívnom konaní k tomuto bodu.

    Nič sa neudialo, 20 mesiacov vieme, aký je stav. Patová situácia na Ústavnom súde nie je. Nie je patová situácia, lebo Ústavný súd stále má možnosti, ako vyriešiť túto situáciu. Bangalórske zásady môže použiť Ústavný súd aj bez tohto zákona. A aj sám Ústavný súd povedal, že hľadajú riešenia v rámci svojej inštitúcie a tie riešenia aj v zmysle Bangalórskych zásad vedia použiť oni sami. A vtedy by bol kóšer, lebo by sme nemenili pravidlá počas rozohratej hry. Už dvaja ústavní sudcovia boli právoplatne vyhlásení za zaujatých. Týmto zákonom zasahujeme do rozohratej hry, do procesných úkonov, zákonom negujeme jedno rozhodnutie Ústavného súdu, právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu.

    Ale keď už ste avizovali, že, áno, máte pripravený nejaký návrh zákona, prečo to skrátené legislatívne konanie? Pán poslanec Martvoň povedal, že, dobre, sú ohrozené nejaké práva, áno, práva niekoho, áno, presne opačne, ako si myslíte vy. Poďme odborne k tomu debatovať, poďme, ale v skrátenom legislatívnom konaní tu odbornosť ide naprieč, lebo nie je na to priestor, však o chvíľu bude zasadať ústavnoprávny výbor, keď prejde tento návrh zákona do druhého čítania. Asi prejde, je vás tu dosť. Aká odborná debata?

    Aj kebyže máme možnosť debatovať a mohli sme mať, keď tu nie je to skrátené legislatívne konanie, ale nikto na toto nebol pripravený. Máte pravdu v tom, že však poznáte nás, akí sme zákerní, že vám to dáme, že ste mohli byť pripravení, že na tejto schôdzi to pôjde. Mohli ste si myslieť, že tie tri prezidentom vrátené zákony sú len zámienkou k tomu, aby bola zvolaná táto schôdza, aby mohlo to skrátené legislatívne konanie byť.

    Ruku na srdce, panie poslankyne zo SMER-u a páni poslanci zo SMER-u, koľkí z vás vedeli o tom, že toto príde? Aspoň k vám bol niekto normálny a povedal vám to, že pripravte sa na to, lebo pôjde to skrátené legislatívne konanie?

    Tu vlastne došlo k tomu, čo ešte fakt nebolo. Bol oklamaný ústavný orgán - Národná rada Slovenskej republiky. Povedalo sa, že nepríde skrátené legislatívne konanie, povedal to predseda vlády, ktorý má právo predkladať zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Povedalo sa, že to pôjde na riadnu májovú schôdzu. O čom toto je? To tu fakt ešte nebolo.

    A k samotnému zákonu. Absolútne nie je dôvod, aby sme to prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Jednak, že Ústavnú súd podľa mňa zďaleka nevyčerpal všetky svoje možnosti, ako tento stav napraviť. Zdôrazňujem tie Bangalórske zásady, princípy je možné uplatniť aj bez zákona a v tom prípade by retroaktivita nehrozila, lebo Ústavný súd, áno, je postavený pred hotovú vec. Dvaja sudcovia sú vylúčení a ostatní s výnimkou jednej pani sudkyne sú namietnutí, nie sú ešte vylúčení, sú len namietnutí. Čiže situácia zďaleka nie je patová a my do toho vrážame hrubý klin. Hovorím, že hrozí tam retroaktivita, hrozí nám potom konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva.

    A trošku načrtnem aj tú obsahovú zložku toho zákona. Smiešny návrh dávate v tom, lebo aj pro futuro bude znamenať to, že niekto navrhne zaujatosť členov senátu, jedného, dvoch. Druhý toho vylúčeného alebo vylúčený bude chcieť mať v senáte, ktorý bude rozhodovať v jeho spore, jednoduchú vec musí spraviť, namietnuť všetkých ostatných, namietnuť všetkých ostatných a nastúpi tento váš hanebný zákon, na základe ktorého všetko sa vráti k tomu pôvodnému senátu, aj s tým vylúčeným. Čiže niekto bude mať oprávnené námietky, dôjde aj k vylúčeniu, druhý namietne všetkých ostatných a bude rozhodovať aj ten právoplatne vylúčený sudca.

    Parádny zámer, parádny a la SMER! Čo ste s tým doriešili? Uvidíte, ako dopadne, ako dopadnú po tejto novele konania na Ústavnom súde. Treba sa pozerať aj na druhú stranu barikády, aké sú nedostatky tohto zákona. A je ich dosť. A vy to ešte chcete prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    A keď sa už dotkneme zákona o organizovaní Ústavného súdu, tak, pán spravodajca, v prvom rade by sme fakt mali zaviesť elektronickú podateľňu a ozajstný náhodný výber senátov a prideľovanie spisov, lebo to tak zďaleka nefunguje.

    Na základe uvedených asi je jednoznačné, že poslanecký klub strany MOST - HÍD nepodporí tento návrh na skrátené legislatívne konanie ani samotný návrh zákona. A urobím všetko preto, aby tento návrh zákona, táto novela nenadobudla právoplatnosť. A kebyže náhodu áno, tak urobíme ďalšie kroky, aby taká skrivodlivosť na Slovensku nemohla byť v Zbierke zákonov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Solymos, Kadúc, Martvoň, Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne. Najprv by som sa chcel poďakovať pánovi kolegovi, že hovoril k veci a hovoril vlastne o tom, o čom je tento bod dnešného programu.

    Jednoznačne nevidíme dôvod na zrýchlené legislatívne konanie. Nič, ale vôbec nič sa za uplynulý týždeň nestalo takého, čo by tento krok ospravedlňovalo. Možno až na urazenú ješitnosť pána premiéra, ktorého pozvanie na ďalšie dejstvo tej hry "Konštruktívny premiér a zlá opozícia" opozičné strany odmietli. Stáva sa pravidlom, že sa SMER, keď chce predložiť podozrivú novelu zákona, urobí tak vždy pred prázdninami, pred pracovným voľnom a zásadne v skrátenom legislatívnom konaní. Mali by sme však všetky tieto dni vyhlásiť za dni bdelosti.

    Pravdepodobne ide o ďalší pokus, ako pre politikov SMER-u privatizovať ďalšiu oblasť spoločenského života, po Úrade verejného obstarávania, potom súdnictvo a teraz pravdepodobne aj Generálnu prokuratúru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja celkom vzácne súhlasím s pánom Gálom, so všetkým, čo povedal. Naozaj, to sa, myslím, stotožňujeme na skoro 90 %, čo je fajn.

    Ja by som iba doplnil k tej schôdzi, že kedy to bolo zvolané. To už bolo povedané, že bolo to veľmi rýchlo a nemôžme sa oboznámiť s návrhom, ale napríklad nebol tam pán Martin Poliačik. Poslanec opozície, ktorý by určite mal k tomu čo povedať, a on sa naozaj nemal možnosť dozvedieť o ďalšej schôdzi. Ja si myslím, že mu bolo upreté právo poslanca, to, aby vykonával svoju prácu tak, ako má. A iba tým, že niekto potreboval niečo nejako skryť, spraviť rýchlo, a zatiaľ nikto verejne nevie prečo. Mali by sme sa pýtať, čo je za tým. Mňa to naozaj zaujíma.

  • Ďakujem pekne. Musím zatlieskať ako po odbornej stránke a rečníckej stránke, pán poslanec, fakt, veľmi dobre vystúpenie. Vidno, že je tu starý harcovník ako právnik, ktorý je odborník, ako fakt vážim si a uznávam, že veľmi dobré vystúpenie.

    Ale z toho vystúpenia vyplynuli dve, dva také nedostatky, na ktoré by som chcel poukázať. A pán poslanec Gál povedal, samozrejme, že súčasný stav je taký na Ústavnom súde, budem iba v odbornej rovine teda, že dvaja sú vylúčení sudcovia a ostatní sú namietnutí. No tu je problém, že nemá kto rozhodnúť o tých ostatných namietnutých, taká je teraz tá situácia.

    Čo sa týka, ale jedna zaujímavosť, ktorá unikla všetkým, všetci sme zvyknutí, že pokiaľ sa nejaký zákon alebo niečo dotýka súdnej moci, tak súdna moc zvykne nejakým spôsobom zareagovať alebo aspoň dať nejaké teda nesúhlasné stanovisko. No, tu je tá zaujímavosť, že nikto z Ústavného súdu Slovenskej republiky, ani tí, ktorí v podstate, ktorých namietal pán prezident, tí sudcovia, nikto sa neozval, že by boli proti tomuto návrhu zákona a že by boli proti tomuto riešeniu, s akým prichádzame my, strana SMER, a teda vláda a pán minister.

    Čiže tým chcem poukázať na to, že aj sudcovia na Ústavnom súde asi očakávajú túto zmenu, vidia, že je potrebná, a preto to nekritizujú, lebo sú tam, fakt, takého aj takého názoru a minimálne jeden alebo dvaja sudcovia by sa boli ozvali. Nikto sa neozval. To je tá zaujímavosť, že jednoducho zjavne aj oni tým potvrdzujú, teda kto mlčí, ten svedčí, že jednoducho je tam potreba zmeny, lebo nemá kto rozhodovať o tých namietnutých ostatných sudcoch.

    Čiže toľko iba z mojej strany k tomu, že snažím sa teda, dobre bolo vystúpenie, snažím sa teda aj konštruktívne reagovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi poslancovi Gálovi za jeho vystúpenie a možno by som trošku pokračoval v intenciách toho, keď popisoval, akým spôsobom sa správa vláda Slovenskej republiky a strana SMER k Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, vláda si z Národnej rady Slovenskej republiky robí srandu. To je fakt. V nedeľu zvolal pán Paška schôdzu s troma bodmi. Veľmi dobre vedel pán predseda Národnej rady, veľmi dobre vedel, prečo to robí, prečo práve v utorok, prečo práve tieto tri body, ktoré by, naozaj ich prerokovanie malo trvať niekoľko desiatok minút. Dnes dramatická tlačovka, pamätáme sa na niečo podobné pri skrátenom legislatívnom konaní k druhému pilieru, a okamžité zaradenie skráteného legislatívneho konania k zákonu o Ústavnom súde, o ktorom minulý týždeň po vláde povedal predseda vlády, že pôjde do riadneho legislatívneho konania.

    Začína schôdza, pán minister spravodlivosti si sadne na miesto navrhovateľa, lebo veľmi dobre vie, že opozícia môže namietať čokoľvek, mašinéria je spustená, veľký vodca strany SMER už rozhodol, že to bude takto a nič sa na tom nemení. A potom táto schôdza, ktorá absolútne nezaujíma kolegov zo strany SMER, jediné, čo ich zaujíma, je, kedy to už konečne môžu odhlasovať a kedy už konečne opoziční poslanci pochopia, že aj tak na tom nič nezmenia.

    Dámy a páni zo SMER-u, vysmievate sa z parlamentu, vláda Slovenskej republiky sa vysmieva z parlamentu, Robert Fico sa vysmieva z parlamentu. Len chcem vás upozorniť, že keď sa vysmievate z parlamentu, vysmievate sa z občanov tejto krajiny, lebo ľudí, ktorí tu sedia, poslali občania tejto krajiny do parlamentu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martvoň, pani predsedníčka Ústavného súdu Macejková povedala, že Ústavný súd túto situáciu vyrieši. Kebyže nevedia to vyriešiť, určite by dospeli aj možno k tomu záveru, že treba zákonnú úpravu, zákonnú zmenu. Ale aj v zmysle týchto zásad, ktoré chcete nešťastne aplikovať do nášho právneho poriadku, Ústavný súd môže použiť, môže podľa nich sa zariadiť. Nemusí k tomu byť nejaká zákonná úprava. A toto by bolo kóšer.

    Čiže Ústavný súd nebol v koncoch, nikto nás nežiadal o to, že treba zmeniť zákon, že treba zobrať to bremeno a rozhodnúť politicky, rozhodnúť silou, znásilniť justíciu, znásilniť tretiu moc v štáte tým, že zasahujeme do rozohratého procesu, a hlavne v skrátenom legislatívnom konaní. Vôbec toto nemyslíte ani vy vážne.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, na úvod chcem povedať, že som právny laik, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť ten svoj názor možno aj takou, teda právnicky, laickou rečou, ale chcel by som sa vyjadriť teda k tomu, čo podľa mňa sa dnes SMER chystá spáchať.

    Na úvod tiež by som chcel povedať, že myslím si, že nemá nejaký veľký zmysel si vyčítať navzájom a hovoriť o tom, kto je zodpovedný za stav, že Slovensko viac ako dva roky nemá zvoleného generálneho prokurátora. Myslím si, že svoje maslo na hlave má aj opozícia v tomto, ale, samozrejme, aj strana SMER, a nie málo masla, a myslím si, že aj na kilá by sa dalo rátať v prípade pána prezidenta.

    Ak každopádne dnes strana SMER alebo poslanci vládnej strany schvália skrátené konanie v tejto veci, tak podľa mňa nastane päť, päť takých potvrdení, kedy definitívne potvrdíte, že Slovensko je len ilúzia právneho štátu, kedy definitívne potvrdíte, že SMER sa nezastaví pred ničím a máme sa určite ešte načo tešiť, kedy definitívne urobíte zo súdnej moci doslova prostitútku v rukách jednej politickej strany, kedy definitívne zo samých seba urobíte len bábky v rukách majiteľov SMER-u a kedy definitívne urobíte z predsedu vlády korunovaného klamára, vzhľadom na to, čo vieme všetci, čo vyhlásil pred týždňom aj niečo.

    Klamete doslova ľudí, vyvolávate vo verejnosti falošný pocit ohrozenia, hoci žiadne ohrozenie neexistuje. Už ľuďom jednoducho nepoviete, že v celom rozsahu práv generálneho prokurátora generálneho prokurátora zastupuje jeho prvý námestník. Vyvolávate vo verejnosti falošný pocit, že SMER nebude voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora, kým nerozhodne Ústavný súd o námietkach Dr. Čentéša. To, že vy si týmto zákonom, ktorý predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne vyberiete vopred vybraných ľudí, ktorí o námietke budú rozhodovať, už ľuďom nepoviete. Síce na jednej strane vytvárate dojem, že akí ste vy demokrati, že vy počkáte na rozhodnutie Ústavného súdu, ale už ľuďom nevysvetľujete to, že vlastne teraz týmto zákonom si predchystáte rozhodnutie Ústavného súdu tak, ako vám bude vyhovovať. Jednoducho zneužívate nedostatok informácií vašich voličov. Ale to sa ani nečudujem, na tomto veľmi veľa politických strán má založený zmysel svojej existencie, ale teda SMER je v tomto dosť geniálny.

    Naozaj ma mrzí, že ani pán spravodajca, ani pán minister sa podľa mňa nie dostatočným spôsobom nedokázali vysporiadať s námietkami, ktoré tu predložili viacerí poslanci opoziční, kedy hovorili a namietali, že nie sú splnené žiadne, alebo nie je splnený ani jeden z dôvodov na skrátené legislatívne konanie. A z tohto dôvodu si myslím, že vy veľmi dobre viete, že žiaden z týchto dôvodov na skrátené legislatívne konanie nie je splnený, a preto vedome idete porušiť zákon, a preto sa k tomu vôbec nevyjadrujete, lebo je to klasická politika SMER-u, k nepríjemným otázkam sa nevyjadrovať, vtedy sa verejnosť o nich nedozvie.

    Veľmi ma mrzí, že pán minister, v ktorého som mal nádej, sa necháva zneužívať na tak bezprecedentné pošliapanie právneho štátu.

    Dodnes boli právoplatne vylúčení z rozhodovania len štyria sudcovia, z dvanástich namietnutých štyria boli vylúčení. O zaujatosti ôsmich sudcov zatiaľ Ústavný súd dodnes právoplatne nerozhodol. To znamená, že dnes reálne ešte nenastala situácia právnej tiesne a nenastala situácia, aby sme museli uplatniť vami spomínanú doktrínu nevyhnutnosti.

    Dovolím si v tejto veci upozorniť zároveň na to, že práve kvôli nenapĺňaniu stavu právnej núdze štrasburský súd už raz rozhodol v spore Harabin verzus Slovenská republika, že Ústavný súd nemal právo uplatniť doktrínu nevyhnutnosti v rozhodovaní v jeho veci. To znamená, že štrasburský súd už raz rozhodol, že takto konať súdy nesmú a nič to nezmení, ak si niekto myslí, že to zvráti zvráteným zákonom. Čiže raz už štrasburský súd povedal, že kým Ústavný súd, kým na Ústavnom súde nenastane situácia nevyhnutnosti, alebo nevyhnutnosť uplatniť doktrínu nevyhnutnosti, dovtedy ju nesmie uplatniť. My dnes sme v stave, kedy nenastala, ale týmto zákonom ju idete uplatniť. Čiže vlastne rovno idete prijímať zákon, ktorý je v rozpore s rozhodnutím štrasburgského súdu.

    Ak návrh zákona prejde, nastane paradoxná situácia, kedy budú rozhodovať tí, ktorí sú právoplatne vylúčení z rozhodovania, čiže napríklad tí konkrétni dvaja spomenutí sudcovia, avšak tí sudcovia, ktorí ešte neboli vylúčení z rozhodovania, čiže sú iba namietnutí, ale nie sú vlastne právoplatne vylúčení z rozhodovania, rozhodovať nebudú môcť. Čiže tí, o ktorých je ešte len pochybnosť a neboli vylúčení, tí rozhodovať nebudú môcť, ale tí, o ktorých už pochybnosť nie je a ktorí sú vylúčení z rozhodovania, tých vaším zákonom splnomocníte, aby rozhodli. Celkom slušný paradox a myslím si, že nie hodný právneho štátu, ale možno nejakej banánovej republiky.

    Prečo sme sa dostali až sem, si myslím, že odpoveď je jednoduchá. 23 rokov a, samozrejme, nechcem hovoriť o období predtým, ale 23 rokov slovenskí politici, bohužiaľ, nedokázali odolať pokušeniu, a to môžem povedať o všetkých, či modrých, alebo červených, že každý viac či menej a svojím spôsobom chce ovplyvňovať zloženie, či personálne, alebo pravidlá, akým spôsobom súdna moc má akože nezávisle rozhodovať. Pravidlami, ktoré vlastne umožňujú personálne ovplyvňovať výber a zloženie súdov. Čiže to neustále zasahovanie do nezávislosti súdnej moci a na druhej strane ľuďom tu hovoríme, že sme v právnom štáte. Nie, nie sme, predávame im ako politici iba ilúziu právneho štátu, ale našimi krokmi a týmto neustálym zasahovaním ten právny štát búrame, základy právneho štátu búrame.

    Keď sa pýtame, ako z toho von, tak viacerí aj z poslancov SMER-u, minimálne dvoch som postrehol, hovorili, že ste ochotní hľadať s opozíciou prípadné aj iné riešenie, že ste ochotní na túto tému diskutovať, tak ja si dovolím navrhnúť iba dva spôsoby, a to by možno bolo, že vylosujme potom členov toho senátu, ktorý bude rozhodovať, ak teda takéto niečo chcete urobiť. Nikto vás potom nebude môcť upodozrievať z toho, že ste si dopredu vybrali vlastne sudcov. A ak by v tom prvom senáte sa tí dvaja správni sudcovia nenachádzali, tak by ste takýto zákon ani nepredkladali.

    Ak dáte do zákona, a máte možnosť to zmeniť pravidlo, že z klobúka sa vylosujú traja sudcovia, ktorí budú tvoriť obsadenie toho daného senátu, nikto vás z takéhoto krivého úmyslu upodozrievať nebude. Alebo potom teda to druhé riešenie, ktoré tu spomenuté bolo, umožníme všetkým členom pléna, aby rozhodovali v tejto veci. Samozrejme, až potom, ak Ústavný súd právoplatne rozhodne o všetkých vznesených námietkach, o ktorých bolo doteraz rozhodnuté, ako som už hovoril, iba v štyroch prípadoch a v ôsmich prípadoch stále rozhodnutie nebolo.

    Každopádne, ak SMER sa napriek všetkým upozorneniam rozhodne znásilniť právny štát, bude to len a len potvrdenie toho, že aj Slovensko trpí hlbokou krízou morálky, hlavne politickej. Napísať zákon, aby mohol rozhodovať senát, o ktorom dopredu viete, ako rozhodne, je nemorálne, ba priam perfídne. Bohužiaľ, a je to len a len na vás, páni poslanci zo SMER-u a poslankyne, či takéto niečo spáchate.

    Obávam sa však, že spáchate a máte to dobre premyslené. Správy budú plné majálesov a stavaní májov Robertom Ficom a nikto nebude si všímať nejakú bočnú správu o tom Čentéšovi, čo nás po Čentéšovi, čo nás po tom, že v tieni stavania májov Robertom Ficom sa pošliapu práva jedného konkrétneho človeka.

    Takto si vy predstavujete zrejme právny štát.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána Matoviča nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. V tejto chvíli sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Lipšic, Hlina, Viskupič, Simon, Mičovský, Kadúc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Lipšic.

  • No raz som vystupoval ako s faktickou na váš príslov a teraz prvýkrát v rozprave.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ako už spomenul kolega pán poslanec Simon, treba si byť veľmi na pozore, keď vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, lebo väčšinou je ten návrh zákona škandalózny. Posledne to bol návrh zákona o PPC, ktorý nakoniec v tej časti musela vláda stiahnuť, ktorý sem prišiel pod rúškom skráteného konania pred Vianocami, teraz ide 1. máj, ktorého cieľom bolo prihrať finančnej skupine Penta 30 mil. eur každý rok, čo by zaplatili odberatelia elektriny.

    Tento zákon sa nedá skryť, pretože jeho jediným cieľom je vybrať konkrétny senát na Ústavnom súde, ktorý bude rozhodovať o konkrétnej ústavnej sťažnosti. Myslím si, že tým sa príbeh voľby generálneho prokurátora ešte len skomplikuje, natiahne, lebo nielenže bude zákon na Ústavnom súde napadnutý, ale predpokladám, že takto schválený zákon a jeho prechodné ustanovenia nespĺňajú ani parametre čl. 6 Európskeho dohovoru o nezávislom a nestrannom súde. Ak ex post zákonodarca povie, ktorý senát je zákonný, ktorí sudcovia majú rozhodovať, to je zjavne v rozpore s čl. 6. Potom dajte taký osobitný zákon, novelu zákona, kde napíšete, že o ústavnej sťažnosti doc. Čentéša rozhoduje Dr. Brňák a Dr. Ľalík. V princípe o tom v tom zákone ide a myslím si, že to je motivácia zlá, a myslím si, že to bude mať konzekvencie ešte naozaj aj na Európskom súde, takže vec až tak nevyriešite. Naviac mimoriadne spochybníte legitimitu novozvoleného alebo novovymenovaného generálneho prokurátora. Bude vnímaný proste ako čisto politický nominant, ktorý bol zvolený cez účelové, mimoriadne účelové novelizácie procesných predpisov.

    Odňať nejakému procesnému rozhodnutiu ex post účinky, čo týmto zákonom sa vlastne robí, rozhodnutiam o tom, že sú sudcovia dvaja vylúčení, odňať tomu účinok spätne zákonom, to je úplná pravá retroaktivita, samozrejme. To je ako keby niekto urobil aj novelu o OSP a napísal, že žaloba, ktorá bola platne podaná, spĺňa všetky náležitosti, tak ex post zákon odníme ten účinok, že je perfektne podaná. To je nezmysel aj v procesnom práve podľa mojej mienky, nezmysel.

    No, ale pôjdem teda k meritu veci, lebo pán poslanec Madej tu tak obšírne hovoril o Generálnej prokuratúre, takže u nej sa trošku pristavím, aj o tom, čo sa vlastne dialo od toho roku 2010.

    Dnes premiér povedal, že na Generálnej prokuratúre sa dejú nejaké zvláštne veci, s ktorými nesúhlasíte. Však, pán poslanec? Nesúhlasíte, povedal premiér. Teda aj vy, nie?

  • Reakcia spravodajcu.

  • No. Takže aj keby nepovedal že aké, ale ony sa naozaj dejú až teraz? Doteraz bol pán Trnka spojencom, dlhoročným, pána Fica, tak ako pán Harabin. Duo Harabin a Trnka je vizitka alebo predstava SMER-u o fungovaní našej justície bez akýchkoľvek pochybností. O pánovi Trnkovi tie pochybnosti boli už dávno koniec koncov, boli už v roku 2004, keď rozhodol pár dní pred účinnosťou zákona o Špeciálnej prokuratúre o prepustení Jozefa Majského z väzby. Napriek tomu tak rozhodol, že Najvyšší súd vyhovel pár mesiacov predtým môjmu mimoriadnemu opravnému prostriedku, ktorým vrátil Jozefa Majského do väzby. V okamihu, keď vyšlo vyjadrenie tlačové, že bol prepustený z väzby, sedel u mňa budúci špeciálny prokurátor Kováčik, ktorý bol zhrozený a zdesený z tohto rozhodnutia, pretože o pár dní neskôr by už generálny prokurátor Trnka takúto kompetenciu nemal. Tváriť sa dnes po deviatich rokoch, že ste prišli k záveru, že pán Trnka nespĺňa parametre odbornej a morálnej autority, je podľa mojej mienky farizejstvo a klamstvo.

    Samozrejme, že to išlo ďalej, tých káuz bolo veľa a nechcem ich všetky rozoberať, ale spomeniem príbeh, ktorý začal rozvíjať pán poslanec Madej, príbeh voľby generálneho prokurátora, resp. kandidáta generálneho prokurátora, v tejto Národnej rade, ktorý začal v decembri 2010 a naozaj nie je nejaký zvlášť pozitívny príbeh tohto parlamentu.

    Teraz ja vám prečítam z jednej knihy jeden citát, je to knižka, ktorá sa volá Cosa Nostra, a napísal ju nebohý taliansky vyšetrujúci sudca Giovanni Falcone. V tejto knižke píše, citujem: "Jeden z mojich rímskych kolegov išiel v roku 1980 navštíviť práve zatknutého Franka Coppolu", čo bol sicílsky mafián, "a provokoval ho: «Pán Coppola, čo je to mafia?» Starý pán, ktorý nebol z tých včerajších, sa zamyslel nad otázkou a odpovedal: «Pán vyšetrovateľ, o miesto prokurátora republiky sa uchádzajú traja sudcovia; prvý je veľmi inteligentný, druhý sa teší podpore vládnych strán a ten tretí je absolútny kretén a to miesto dostane práve on. To je mafia.»"

    Pán poslanec, čo vám ten príbeh pripomína? Tak ja vám to pripomeniem, čo vám pripomína, čo mne pripomína. Tento príbeh Falcone opísal pred svojou smrťou niekedy v ´90. roku. Tento parlament volil v roku 2010 generálneho prokurátora. Áno, voľba v tomto parlamente boja zjavne zmanipulovaná. Bola zmanipulovaná v prospech pána Čentéša? Obávam sa, že nie. Bola zmanipulovaná v neprospech pána Čentéša, v prospech pána Trnku. Apeloval som, pán spravodajca, na váš taký logický úsudok, ale asi som to trošku prehnal (zasmiatie sa v sále), lebo keď som sa vás spýtal, že čo podľa vašej mienky mohol byť motív tých šiestich poslancov, ktorí sú dodnes neznámi, vládnej koalície, že napriek hrozbe pádu vlastnej vlády za pána Trnku hlasovali, či to naozaj mohlo byť, ako vtedy hovorili poslanci SMER-u, tak sa im možno ten Trnka viacej páčil. Je taký, akože sem-tam aj zavtipkuje, je Záhorák, prečo nie, tak padne vláda. No a čo? Keď je vtipný. Mohlo to byť naozaj to? Myslím si, že nie.

    Šesť poslancov vtedajšej koalície hlasovalo za pána Trnku buď preto, že dostali peniaze, alebo boli vydieraní. Žiadne iné rozumné vysvetlenie nie je možné. Ešte stále vám to nič nepripomína, ten Falconeho príbeh? Podľa mňa sedí. Sedí absolútne presne!

    A preto si myslím, že dnešné rokovanie (kýchnutie v sále), na zdravie, že dnešné rokovanie bude práve o tom, aká je predstava vládnych poslancov o právnom štáte. Ten stav na Generálnej prokuratúre vám roky nevadil. Koniec koncov váš premiér sa vyjadroval ešte, myslím, že nedávno, že veď prokuratúra má prvého námestníka, nič sa nedeje. Keď sa pýtali pred rokom pána ministra spravodlivosti, či mu nevadí, že Generálna prokuratúra nemá šéfa, povedal, nie, nevadí, v princípe nevadí, nie.

    Zdá sa mi, že tá snaha zlomiť cez koleno nejaké principiálne zásady právneho štátu, že by nemal parlament rozhodovať o zákonnom sudcovi a povedať, ktorý senát vo veci, ktorá začala, bude spätne rozhodovať, že by sme tak ďaleko ísť nemali. A myslím si, že urobíte medvediu službu nielen právnemu štátu, podľa mňa aj sami sebe a určite Generálnej prokuratúre.

    Teraz poviem druhú vec. Chápem, že ten boj o Generálnu prokuratúru je pomerne napätý. Pretože ak by na Slovensku bol po dlhej dobe slušný generálny prokurátor v kombinácii s tým, že by polícia mala voľné ruky, tak by mnoho ľudí na Slovensku malo zrejme bezsenné noci - a viem, o čom hovorím. A nielen rôzni mecenáši a sponzori z pozadia, ale možno aj rôzni politici. Možno by znovu začalo vyšetrovanie viacerých káuz, ktoré boli zastavené prokuratúrou, kde boli podozrenia aj z nelegálneho financovania strán, z rôznych vecí, a teraz nechcem hovoriť len alebo proste o nejakej konkrétnej strane, ale všetci vieme, o aké prípady asi ide, a to by asi už nevyhovovalo. Možno by vám vyhovovalo, keby na Generálnej prokuratúre bol niekto slušnejší o niečo, ako je pán Trnka, v poriadku, ale zase nie až taký nekontrolovateľný, aby išiel po každom, kto poruší zákon, najmä po tých z vášho blízkeho okolia.

    Opýtam sa: Je to náhoda, že za rok fungovania tejto vlády nebol odhalený ani jeden závažnejší prípad korupcie? To nie je náhoda. Je normálne za prvej Ficovej vlády za najvážnejší prípad odhalenej korupcie bola považovaná kauza Wänke? Viete, o aký prípad išlo? Kauza Wänke, to bol futbalový funkcionár, ktorý prepisoval v tretej lige hráčov z klubu do klubu za debničky jabĺk. To bol naozaj najväčší korupčný prípad na Slovensku? Za vašej vlády žiaden väčší korupčný prípad nie je? Korupcia nie. Len proste to, že niekto má sem-tam chuť na jablkový kompót. Myslím si, že to je vážny problém.

    Je to vážny problém, a preto si myslím, že vaše riešenie je nesprávne, je škandalózne, myslím si, že výrazne legitimitu generálneho prokurátora tým oslabíte, lebo nebude rešpektovaný, bude vnímaný čisto ako proste stranícky nominant, ktorý je pretlačený neuveriteľnými účelovými spôsobmi. Takže by som to na vašom mieste ja osobne ešte raz zvážil, aj keď sa obávam, že vy to asi nezvážite, čo mi je ľúto.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len kolegu doplnil, že problém pána Wänkeho bol v tom, že on bral kompóty a začal pýtať peniaze a to už vadilo tým, ktorí pýtali peniaze, to znamená, Wänkeho vydali. Čiže to bolo celé. Ďakujem.

  • Ja by som sa možno k tomu príbehu, ktorý, príbehu, ktorý hovoril o voľbe generálneho prokurátora, aj o tom, akým spôsobom prebiehalo a kde asi by mohli byť tie príčiny, prečo sa nakoniec stalo to, že pán Trnka de facto Generálnu prokuratúru riadi doteraz, že či by možno pri tom, výstavbe toho príbehu, nebola dôležitá aj pointa, že keďže hovoríte, že neexistuje žiadna iná cesta okrem toho, že šesť poslancov vládnej koalície bolo vydieraných alebo skorumpovaných a že nejakým spôsobom žiadna iná motivácia logická ani mne, priznávam sa, z toho nevypadá, že či by nestálo za to, ešte doplniť ten príbeh o tom, že kto to teda mohol byť, kto, v prospech koho týchto šesť poslancov hlasovalo za pána Trnku a kto mohol teda vydierať a korumpovať. Myslím si, že toto by ešte mohlo po vašej, po vašom vstupe do rozpravy zaznieť. Aspoň odhad.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic, s reakciou.

  • Ja som to síce nepovedal v tom vystúpení, ale faktom je, že teda šesť poslancov vtedajšej koalície hlasovalo za pána Trnku a zjavne tí poslanci boli ovplyvnení kriminálnymi bielymi goliermi. A teraz: nehlasovali ale za pána Trnku ešte aj iní poslanci nejakí? Teda vtedajšia celá opozícia? Teda vtedajší všetci poslanci SMER-u? Ak dnes hovoríte o tom, že tá situácia na Generálnej prokuratúre je neúnosná, čo aj súhlasím s tým už roky v zásade, len ja som to už roky aj hovoril, tak kvôli čomu ste hlasovali sústavne a navrhovali a hlasovali a podporovali pána Trnku?

    Som v šoku, že s takou eleganciou, á, eleganciou, no, to asi nie, ale s takou ľahkosťou obviňujete za stav na Generálnej prokuratúre všetkých ostatných, napríklad, pán poslanec Madej, vy, pritom to, že kto dnes vládne na Generálnej prokuratúre, je v prvom rade teda vaša vizitka, lebo to sú vaši ľudia, to je vaša predstava o spravodlivosti, to je vaša predstava o právnom štáte.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, upokojil som tuná kolegu spravodajcu, že minimálne pol hodinu treba vydržať pri mojej analýze súdnictva (povedané s úsmevom), nie, nie, nie, rádovo kratšie. Naozaj ja som neni úplne doma v tejto téme, ani sa nepasujem, však my poľnohospodári zase nemôžme rozumieť všetkému, i keď pri dnešnej úrovni pomaly my poľnohospodári tomu budeme rozumieť lepšie ako vaša Longinova kopija, hrot meča, kde ho máte ináč (povedané so smiechom), ktorý tuná tieňový minister, tieňový predseda parlamentu, ktorý tu zastupuje, a teda nám to tu vyhodnocuje, že čomu nerozumieme, pán Martvoň. Ja teda skúsim kratučko v tejto veci.

    Ale skôr ako poviem, to tu zaznelo, tá, že prečo zrazu taký, taký, taká rýchlosť. A dúfam, že som ja niečo nespôsobil a som si dovolil minulý týždeň sa zastaviť v tej nie celkom peknej budove, á, teraz svoje čaro má, robil to významný architekt, ale mne sa, teda vidím tam určité chyby, zastavil a som sa spýtal na jednu vec, že či mne ako poľnohospodárovi náhodou niekto nevedel vysvetliť, že či tým, čo sa udialo, sa nespáchalo niečo, čo je dokonca v Trestnom zákonníku, ktorý pre vás znamená, pán minister, Desatoro a ktorý nie ste ochotný meniť, ale tuná pre tento prípad ste pripravený dokonca ako v zrýchlenom móde. Ja som sa len pýtal takú vec, že či tým podpísaním toho memoranda niekto neprekročil svoje právomoci, tam sa potom ešte dokazuje úmysel a škoda, hej. Škoda bola spôsobená, hej, lebo tým, lebo podpísané to je tak, že to zaplatia občania, čiže tým občanom bola spôsobená škoda, že zvýšené účty za elektriku po dobu 15 rokov, ungefähr, ale teraz trošku fakt že zjednodušujem, o nejakých 15 euro, čiže to je škoda. Ale aj keby napríklad sme túto nevyhodnocovali, keby náhodou k tej realizácii nedošlo, tak garantujem, že U. S. Steel bude arbitrovať a vznikne škoda voči Slovenskej republike. Čiže máme ďalší atribút, ktorý je dôležitý pre dokazovanie tohto trestného činu, to je škoda.

    A potom je ešte úmysel. A o úmysle tiež v zásade sa, lebo zákon nehovorí, či má byť dobrý, alebo zlý, ale hovorí o úmysle. A pán premiér sám deklaroval, že má úmysel, aby tu U. S. Steel zostal. Čiže zostal za poskytnutia neoprávnenej výhody. A toto som sa tam nevinne pýtal, pozerali všetci na mňa, že či som z hrušky spadol. Naozaj potrebujem porovnať odpoveď, že či naozaj v tomto prípade nedošlo k naplneniam, týmto, jednotlivých ustanovení, čo poťažmo by mohlo aj znamenať, že s tým treba niečo robiť. Nechali sme si týždeň čas a majú mi povedať z Generálnej prokuratúry, že či áno, alebo nie. Lebo ja nemám, mne to aj sa bridí, vypisovať nejaké oznámenia, fakt nie som ten typ. Teda, tak dúfam, že to nie je kvôli tomu, že to tak rýchlo potrebujú, že či náhodou to teda operatívne nevyhodnotili, že by z toho niečo mohlo nakoniec sa vyklubať a potrebujeme, ale to by som si moc fandil. Ale to som chcel teda na začiatok len povedať, ja som sa fakt tam nevinne pýtal, ale určité ratio to má a som zvedavý na odpoveď z Generálnej prokuratúry.

    Ak hovoríme, teraz by sme mali vecne hovoriť o tom, že či je, alebo nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie, vy hovoríte, že je, lebo dochádza k - a teraz som si to zľahka prečítal - k poškodzovaniu ľudských práv. Nuž ja sa pýtam, kedy konečne tento parlament začne prerokovávať iné veci, kde dochádza dokázateľne k porušovaniu ľudských práv, keď sme v tomto prípade tak ochotní proste ísť, ako sa hovorí, a zlomiť na kolene. Ja čo si pamätám, tak sme tu mali tú neslávnu Pentu s tou jeho PPC-čkou ako vianočný darček v skrátenom, teraz tu máme vás a ešte sme vás tu mali raz, keď to bolo niečo exekučné, keď sa hovorilo, že exekútor môže pomaly zobrať tento parlament, vtedy sme sa všetci zľakli a prišli sme sem a zabránili sme tomu, lebo vieme, akí sú exekútori, oni by to teoreticky aj urobili. Čiže sme sa ochránili, aby sme mali kde sedieť, poniektorí rozprávať svoje hlúposti, ale zabúdame na jednu vec, seba sme ochránili, ale neochránili sme tých ľudí, ktorí reálne trpia a ku ktorým reálne dochádza k poškodzovaniu ich ľudských práv. A je ich tu, pán minister, strašne veľa.

    Ja som vám to hovoril, to nechcem už tu k poklopom sa vracať, čo sme, vy ste proste z toho urobili desatoro a že v tomto to neotvárať. Poklopy mizli, deti do nich padajú, už teraz sa to hádam o niečo zlepšilo. Avizovali sme exekútorov, ten stav, ktorý ste vy nie že spôsobili, ale vy ho registrujete, absurdný, že máme raz toľko exekútorov ako Česi, a pritom Česi majú raz toľko obyvateľov. A teraz ste sa zbadali a hovoríte niečo, že by ste, v zásade nemohol byť každý exekútor. Hej? To ako keby sme nevedeli. Veď to sa môžme čudovať, že doteraz pomaly neboli žiadne...

  • Reakcia ministra.

  • No tak, ale viete, mám pocit, že sa zobúdzate v tejto veci, ale v otázkach, v ktorých by malo byť úplne jasné, a ešte ste nám vrátili loptičku na náš návrh, ktorý sme spolu s pánom Figeľom a s pánom Zajacom hovorili, že pripravujete, toto teda, čo tu už večne a stále počúvame, komplexnú a neviem jakú systémovú zmenu. Ale ja vám poviem, stav na Slovensku v niektorých veciach je taký, že tu malo byť, už neviem kedy, dávno zrýchlené konanie, lebo ľudia, ich, ľuďom sú poškodzované ich ľudské práva, čo je, zakladá jednoznačný dôvod na skrátené legislatívne konanie. Tu už dávno mal byť v skrátenom legislatívnom konaní zákon o exekučnej činnosti. Už dávno! Ale vy ste minister už rok. Toto, keď prídete s takýmto zákonom sem, ja ho podporím všetkými desiatimi, ja vám slávobránu postavím. To je presne to, o to, to je zmyslom aj naším. Nie to, čo vy to nosíte, že vy sem donesiete účelové zákony, účelové veci pre pomoc určitým vybraným skupinám, ale kde ľudia reálni trpia, ja vám nebudem, veď vy tie prípady poznáte. Máme 41-tisíc dôchodcov a to množstvo sa neustále z mesiaca na mesiac zvyšuje, ktorí žijú zo sumy 116 euro, pán kolega. Ja som si pozrel, ja som dokonca dal aj návrh novely toho zákona, toto upravuje nariadenie vlády. Vy ako vláda viete o tom, že 41-tisíc ľudí vám trpí za 116 euro mesačne, a nehovorím, že niektorí si za to môžu sami, ale povedzme si, že niektorí si nie celkom za to môžu, lebo ste ich vydali, ako ste ich vydali, tento štát vydal svojich ľudí do rúk úžerníkov, nechal ich tu pôsobiť. A títo ľudia sú takto odkázaní. Jediným nariadením vlády ste to mohli zmeniť. Nerobíte to. Je tu iný návrh, ktorý není, ja nedávam v skrátenom, ja ho dávam normálne. Podporíte ten návrh, že nebudete chcieť sa pozerať na to, že 41-tisíc dôchodcov žije zo sumy 116 euro? Keď už toto pre vás nebol dôvod na skrátené? Prečo sem v skrátenom neprišli spotrebné úvery? Prečo?! Tak náročná norma, máte aparát toľkých výkonných ľudí. Prečo? Kvôli vášmu štátnemu tajomníkovi, že by ste mu zabrali do kapusty? Nie? Prečo to tu není? To tu dávno malo byť. Čo pán Burian s tým má problém, že by mu to nejak neštimovalo? Však povedzte ľuďom pravdu, kedy má zmysel?! Má zmysel. Skrátené legislatívne konanie má zmysel. Pre toto má zmysel. Koľko, kým s tým dôjdete, koľko ľudí, o koľko ľudí pripravia o byty, o domy, koľko ľudí? Koľko ľudí bude trpieť? Na koľko ľudí sa vy tu budete pozerať?

    S tým príďte, pán minister, prosím vás. Dôjdite s takým návrhom zákona, však vy to vybavujete. Veď vládny návrh môže, pokiaľ ja viem, prípadne ma opravte, predložiť iba vláda. Ja nemôžem prísť s návrhom ako poslanecký návrh na skrátené legislatívne konanie. Však tým, a ešte si urobíte aj body, príďte so skráteným legislatívnym konaním na zákon o exekučnej činnosti, lebo sa už na to nemôžete pozerať. No prídete? Neprídete. Prídete tu s týmto, to, to, s vecou, ktorou, ja sa tu nebudem do odborných, tu to zaznelo toho dosť, kde sú chyby, kde nie sú chyby, ťažké je to obhájiť, hrot meča tu nemáte, pán kolega sa snažil, ale vlastne len opakoval niečo, čo, kde, kedy zaznelo, ale nehovoril vecne k tomu, o čom to je.

    A čo mu zas budeme tu počúvať tie útrpné litánie a čo, taký súd a hentaký súd, zamotáte, domotáte, kto to potom rozmotá, kde bude toho koniec?

    A nič v zlom. Koľko z tých 41-tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo sumy 116 euro, to zaujíma? Tých by to zaujímalo, teraz by si to možno zapli, konečne si to niekto všimol, že čo nám, čo ste nám urobili. Konečne! Keby tu bol takýto zákon. Takýto zákon sa tu neobjaví, vážení občania. Neobjaví!

    Kolegovia, ja v zásade sa stotožňujem s tými odbornými výhradami, ktoré tu zazneli, mojím laickým uchom som sa ich snažil uložiť a sú podľa mňa vecne príslušné, hrot meča neoslabil moje presvedčenie (povedané so smiechom), že odbornejšia je táto strana (rečník ukazuje rukou vpravo), nevylučujem, že po vašom skvostnom vystúpení na záver možno ja budem búrať môj betón v hlave, ako čo mne sa nedarí vo vašom prípade, nevylučujem to. To som naozaj zvedavý, že ako argumentačne to vyskladáte a kde toho bude koniec. Ale naozaj dôjdite sem už, prosím vás, niekedy so zákonom v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý reálne nieže ohrozuje niekoho obchodné záujmy, ale ktorý reálne poškodzuje ľudské práva bežného človeka.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič teraz vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v tejto rozprave zohral, málokedy sa stáva, že k nejakým návrhom vystúpi aj vládny poslanec, a tuná sa stalo to, že vystúpil pán predseda ústavnoprávneho výboru, čo si na jednej strane vážim, na druhej strane to možno v dvoch kolegoch z opozície vyprovokovalo dnes to, že sa predsa len k tejto téme je treba vyjadriť.

    Pán poslanec Šebej zhrnul vlastne tú moju hlavnú výhradu, že napriek zdaniu odbornosti, ktorú sa snažil pán poslanec Madej vzbudiť svojím vystúpením, sa téme skráteného legislatívneho konania nevenoval takmer vôbec. Prečo skrátené legislatívne konanie, prečo v tejto veci, čo sa zmenilo, že nemôžeme počkať a urobiť zadosť legislatívnemu procesu, tak ako je štandardne nastavený, sme sa veľmi nedozvedeli.

    Mňa ale v tejto téme nezarážajú len dva dôvody, pre ktoré je skrátené legislatívne konanie príslušné, a to je z dôvodu teda hrozby značných hospodárskych škôd alebo pri porušovaní ľudských práv, ale skúsim aj napriamiť ten rozmer možno v širšom zábere, ako pán poslanec Madej hovoril o procese, kam sme sa to dostali, a troška, ja som to vo faktickej poznámke povedal, to pripadalo ako naťahovanie sa môjho trojročného syna o formičky, kedy mi, ak mu vynadám, povie, že začal niekto úplne iný. Tieto opozično-vládne alebo vládno- a alternatíva k vláde doťahovačky, vy za rok ste urobili to a my za päť rokov od vstupu do Európskej únie, ktorý od 2004. roku už máte mandát päť rokov, viacej tu vládnete ako ktokoľvek iný v tejto krajine, ste mohli s témou súdnictva, spravodlivosti, vymožiteľnosti práva a mnohých agend urobiť omnoho viacej.

    Chcem vás upozorniť na jeden dôležitý fakt v tej histórii, ktorá pri voľbe generálneho prokurátora, kde priamo návrh, ktorý nasleduje po tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, počas histórie, novodobej histórie Slovenska sme nemali tak dlhotrvajúci protest, ako bol protest, ktorý sa volal Occupy GP alebo okupácia Generálnej prokuratúry, a tam stáli a mrzli ľudia niekoľko mesiacov, pretože chceli vyjadriť, že majú nejaký reálny problém. A oni nemali reálny problém s tým, že prichádza v parlamente k nejakému boju o generálneho prokuratúra, ale s tým, ako bola Generálna prokuratúra vedená, a nechceli, aby táto kontinuita pokračovala. Zápas o generálneho prokurátora, tak ako ste sa ho snažili vy, pán poslanec, vykresliť, to, že si tu premiérka nejakým spôsobom, v tomto prípade expremiérka, vynucovala nejakú poslušnosť poslancov, je absolútne scestný. Veď tuná išlo o to, aby nebola zabezpečená kontinuita.

    Pán poslanec Lipšic sa vás pýtal, kto navrhol pána generálneho prokurátora Trnku, aby sa mohol zúčastniť voľby? Nebol to náhodou pán poslanec Mamojka zo SMER-u? Ako ste (reakcia spravodajcu), ako ste, ako ste hlasovali, vyjadrím sa neskôr. Ako ste hlasovali? Chceli ste kontinuitu pána generálneho prokurátora Trnku alebo vám niečo na tom vadilo? O čom bol ten naozajstný zápas? O čom bol ten zápas o generálneho prokurátora? Nebolo to náhodou nad, á, zápas o to, ako má vyzerať táto krajina? Ako má byť dohliadané nad výkonom zákonnosti a spravodlivosti v tomto štáte? Nie slovami. Nebolo to náhodou o tom, ako si predstavujete ďalšie sedemročné obdobie, ktoré bude mať, ktorý bude vo funkcii ten nový generálny prokurátor a že kauzy bohatých, vplyvných, mocných, politicky zainteresovaných budú naďalej zametané pod koberec?

    Áno, premiérka položila hlavu na klát alebo dala hlavu do slučky a povedala, že nie, že takto si ona nepredstavuje výkon spravodlivosti ďalej a je ochotná zložiť mandát. Ak nemá v poslaneckej snemovni oporu poslancov, ktorých je dostatok na to, že predstava výkonu spravodlivosti, dozoru nad zákonnosťou bude iná, ako bola pod vedením pána Trnku, tak skladá mandát. Ja tam žiadne vydieranie necítim. Proste poslanci vládnej koalície, ktorí musia na to, aby mohla vzniknúť nejaká koalícia, hlasovať za vládny program, môžu sa takisto vyjadriť aj v tajnej voľbe o tom, ako si predstavujú tak dôležitú otázku, ako je post generálneho prokurátora, a či chcú, aby ďalej boli kauzy zametané pod koberec, alebo či má prísť nejaký človek, ktorý kontinuitu zruší a nastolí nejaký nový stav. Toľko k vydieraniu, k fraške a, neviem, ešte k akým obvineniam ste chceli poslancov bývalej koalície hnať na zodpovednosť.

    Ďalej ste hovorili o tom, že máte problém s procesom tajnej alebo verejnej voľby. No, ja skúsim upozorniť na jeden fakt. Som zástancom verejnej voľby a bol som prvým poslancom pri úplne inej téme, ako téma generálneho prokurátora, kde som navrhoval to, aby personálne voľby tohoto pléna prebiehali verejne. Bola to téma pri zákone o RTVS. Sú na to, môžem vám potom poskytnúť materiály, je na to dostatok záznamov, kedy som prišiel s tým, že poslancovi by mali vidieť na prsty jeho voliči.

    Ak ste spomínali príklad politických strán, iných menších kolektívov, možno politických klubov, ste na omyle v tom, že ak tu volený zástupca by nemal zodpovedať do dôsledkov aj pri personálnych voľbách. A teraz nie preto, že je to demokratické alebo nedemokratické, ale tuná sa tajná voľba zneužíva. Tajná voľba by mala smerovať aj k tomu, aby bol voliteľ chránený pred voleným, ale tuná si cez tajnú voľbu zabezpečuje oligarchia alebo voľne zameniteľná nejaká elita, alebo niekto, kto chce presadiť svoje záujmy, sa skrýva za tajnú voľbu a nie je možné vidieť na prsty poslancov, ktorí sú volenými zástupcami. Buďte teda volenými zástupcami do dôsledkov a pri tej téme, ktorú ste sa snažili spochybniť, si myslím, že by bolo zadosť, aby ste teda priznali, lebo každú jednu personálnu voľbu poslancami za vládnu stranu ohýbate a meníte verejnú voľbu, ktorá je z rokovacieho poriadku nastavená ako východisková, na tajnú. Ak vám toto nevadí, ja si myslím, že nastal čas, aby aj tento parameter bol pri téme možno aj generálneho prokurátora, kde tento problém vznikol, označený a možno sa k nemu čím ďalej, mali by ste sa k nemu vyjadriť.

    Čo si myslím o tomto skrátenom legislatívnom konaní? Nazval som ho pracovne ako čiernou hodinou Slovenska a jeho občanov. Myslím si, že ak tento návrh prejde, prehráme úplne všetci. Prehráte aj vy ako zástupcovia takmer 1,2 mil. ľudí, ktorí vás sem poslali, prehrá opozícia, prehrajú občania tejto krajiny, pretože boj za nepokračovanie praktík na Generálnej prokuratúre, ktoré boli stanovené a dlhodobo pretrvávali, prehráme. Prehrávame tým, že nieže dávame betón na zachovanie tej kontinuity, ale namiešali ste skráteným legislatívnym konaním rýchlotvrdnúcu zmes, ktorá, neviem prečo, nerozumiem tým dôvodom, prečo 14.05 hod. príde návrh na zvolanie schôdze. Som predsedom poslaneckého klubu, spôsobili ste s tým aj procedurálne problémy, porušili ste všetky dohody. Poslanecké grémium, ktoré je príslušné k jednotlivým schôdzam, bolo zvolávané až ex post, po schválení programu a podobne. Neviem prečo, keď už sa teda rozhodnete pre nejakú agendu, si veľmi slušne a komunikačne veľmi správne, z marketérskeho pohľadu vám nie je čo vyčítať, si osobujete v utorok jeden deň pred voľnom, pred prvomájovým termínom, pred stavaním májov, takúto debatu, ktorá si zaslúži minimálne potom po tých peripetiách, ktoré sme s tým mali, aspoň prvé a druhé čítanie v normálnom, štandardnom legislatívnom procese.

    Skúste, pán minister alebo pán kolega, povedať k tomu, že čo, akým spôsobom máme tým ľuďom, ktorí protestovali pred Generálnou prokuratúrou a každému jednému občanov tejto krajiny vysvetľovať, pretože odtiaľto pôjde správa, poslanci schválili, vysvetľovať to, že niekto tu ohýba proces, šliape po právach jedného konkrétneho človeka, ktorému je ohrozené jeho pasívne volebné právo, a že vydávame obraz o tom, že demokracia a spravodlivosť, výkon moci, prístup k legislatívnemu procesu tých, ktorí teraz nesú zodpovednosť, má veľké medzery. Neviem, akým spôsobom sa dá toto obhajovať, a dúfam, že na konci túto mozaiku, ktorú si postupne skladáte, niekto vyhodnotí, a dúfam, že volič nezabudne na čierny moment tohoto parlamentu, kedy kauza Gaulieder sa, myslím, môže minimálne porovnávať alebo aj ju, môže byť iba mementom, ktorý by vás ešte mohol, predtým než pristúpite k hlasovaniu, zvrátiť z tejto cesty.

    Chcel by som ešte na záver svojho vystúpenia povedať, že sa pripájam k vyjadreniam toho, že po tomto skrátenom legislatívnom konaní len zviditeľníme viac ten moment, že sa tu hovorí o tzv. ilúzii právneho štátu ústami predsedu vašej strany a premiéra Slovenska, ktorý sám hovorí, že prístup k spravodlivosti majú iba tí, ktorí na to majú, sa týmto vaším ďalším krokom prehlbuje iluzórnosť právneho štátu a iluzórnosť toho, že skutočne vám ide o nejakú vec okrem toho, že potrebujete mať na postoch podosádzaných tých správnych ľudí.

    Myslím si, že posledný moment, ktorému tiež nerozumiem, a často sa tu používajú silné slová, snažím sa tomu vyhnúť, ale neviem, ak 24. 4. niekto vyhlási, že nepôjde skráteným legislatívnym konaním, a ten niekto nebol nikto menší, ani nikto väčší ako premiér tejto krajiny, ktorý prisľúbil, že sa tento proces nespustí cez skrátené legislatívne konanie, a 30. 4. sa tieto slová zmenia na činy a my tu čelíme skrátenému legislatívnemu konaniu. To silné slovo možno ani nie je silné, len popisuje realitu, hovorí sa tomu medzi ľuďmi - klamár. Proste za týždeň zmeniť svoj názor a zo sľubu urobiť presný opak je podľa mňa, napĺňa do veľkej miery to, že som veľmi nešťastný z toho, že musím označiť premiéra tejto krajiny, premiéra Slovenska za klamára.

    Nechcem, aj keď ste vy hovorili vo svojom vystúpení, pán poslanec Madej, že opakovanie je matka múdrosti. Opakovať právne dôvody, na to sú tu právnici. A ja by som chcel povedať, že veľakrát tu hovoríte o nejakej odbornej rovine, o vecnej rovine. Ja si dovoľujem toto vystúpenie označiť, že nie som ani a ani si neosobuje právo byť v tejto veci odborný a vecný, som len proste nasrdený, som naštvaný a dúfam, že obvinenia z toho, že skutočne ohýbate mnohé inštitúty, ktoré v právnom poriadku máme, a som smutný z toho, že sa to deje pod veľkým klamstvom, že tento deň si budeme mnohí pamätať ako čierny deň spravodlivosti. A môžme opakovať, koľko chceme, k múdrosti to nepovedie. Múdrejší z toho, že budete opakovať nejaké dôvody, prečo vládna koalícia nebola schopná zvoliť generálneho prokurátora, má príčiny úplne inde, nie v tom, že niektorí, že premiérka ponúkla svoj post poslancom tejto snemovne a povedala, že akonáhle bude na Generálnej prokuratúre zachovaná kontinuita, ona na poste predsedkyne vlády nezostáva. Myslím si, že časti spoločnosti je to jasné a ja skúsim odrobiť tú robotu, aby to bolo jasné všetkým a aby tento zločin, ktorý sa podpisuje na tvár tejto snemovne a našej mladej republiky, nezapadol prachom, i keď sa o to komunikačne veľmi snažíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ďalší, ktorý je prihlásený ústne do rozpravy, je pán poslanec Simon. Nenachádza sa v sále, stráca poradie.

    Nasleduje pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Dobré popoludnie. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ďakujem za udelené slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, počúvam pozorne a myslím, že nie som celkom uzrozumený s tým, aká je tu dnes atmosféra. Iste, som jej súčasťou a nechcem sa stavať bokom, ale mám pocit, že sme voľajakí nenáležití. Ja by som použil také prirovnanie, že máme horiaci dom, je v ňom ohrozených pomerne veľa obyvateľov a my ako hasiči nezachraňujeme ľudské životy, ale beháme kdesi po obývačke, pozeráme do knižnice a dohadujeme sa, ktorý zo zväzkov treba zachrániť, ktorý nie, čo je vzácnejšie, a akoby nám tie životy boli druhoradé a bavíme sa o niečom, čo by vôbec nemalo byť tým hlavným programom. A presne to si myslím v súvislosti so všetkými nuansami, ktoré vznikajú okolo voľby generálneho prokurátora a okolo, okolo tohto stavu, ktorý vzniká dnes, keď sa snaží vládny SMER nájsť spôsob, ako situáciu, ktorú ste nazvali mnohí patovou, nie je to dôležité, ako ju vyriešiť.

    Ja som presvedčený, že toto skrátené legislatívne konanie netreba napádať, ale treba ho ešte viacej skrátiť. Ak myslíme na tých ľudí, ktorí horia, a nie na tie knižočky, ktoré, budeme sa baviť o tom, ktoré sú cennejšie, ktoré viac a ktoré menej, tak musíme urobiť len jednu jedinú vec a ja si myslím tak, ako som tu už raz povedal v tejto súvislosti, že celkom reálnu, aj keď možno pre mnohých nepredstaviteľnú.

    To skrátenie skrátenia tohto konania vidím v tom, aby po všetkom, čo sa udialo, a po všetkých tých prestrelkách, ktoré, ja si myslím, že tých horiacich ľudí vôbec nemôžu zaujímať v tejto krajine, aby pán prezident pristúpil k tomu, čo mal urobiť už dávno, aby legálne zvoleného generálneho prokurátora jednoducho vymenoval.

    Ak by sme to dokázali urobiť, zachránili by sme veľmi veľa. A vôbec nejde o to, že ktorá strana tohto parlamentu, tejto snemovne bude mať navrch, pretože o to predsi vôbec od počiatku nikdy nešlo. Tu ide o to, že v tejto krajine, ak sme si to nevšimli, ľudia prestali veriť v spravodlivosť, že v tejto krajine strach víťazí nad odvahou, lotroviny nad svedomím, že v tejto krajine je toľko prípadov a príkladov, ktoré, keď sa pustíme do ich menovania, tak nedôjdeme na ich koniec, že nám tu hynú ľudia s prepichnutými krkmi, že sa nám tu úplne drzo rozkrádajú milióny pod rúškom akýchsi pochybných projektov, že sa na rozhodnutie v základných veciach čaká celé roky. Opakujem, ľudí vôbec nemôže zaujímať, ako sa tu budeme a dokedy budeme ešte rozprávať o tom, ako treba tento proces skrátiť, ako ho vyriešiť, aké nuansy. Iste, vystúpilo tu veľa právnikov a ja nepochybujem, že, že všetci mali svoju pravdu, ale nepochybujem ani o tom, že táto pravda, naozaj, tých, ktorí nás sem poslali, nezaujíma v tej miere, aby sme jej prikladali až takú veľkú vážnosť, ale, naopak, že sme povinní nájsť spôsob, a ja ho ešte raz zopakujem, spôsob, aby vznikla teda atmosféra, ktorá bude veľmi veľkorysá. To bude veľmi dobré, ak dokáže vládny SMER s pánom prezidentom nájsť riešenie, ktoré jednoznačne bude riešenie pre túto krajinu a nie pre stranu, jednu, druhú alebo tretiu.

    Vidíte v tom niečo nereálne? Som ozaj až taký naivný? Pánovi prezidentovi končí za chvíľočku volebné obdobie. Za chvíľu sa stane súčasťou histórie tejto krajiny. Utŕžil veľa rán, mnohé mu budú životopisci vyčítať. Má jedinečnú šancu životopis si veľmi dobre vylepšiť. Čo keby tí, čo majú naňho vplyv, mu to poradili. Nejde mi vôbec o to, aby som zachraňoval niečí životopis, ale o to, aby to, čo trápi ľudí, ktorí prestali veriť v spravodlivosť v tejto krajine, ktorí sa boja, ktorí sa boja mnohokrát prehovoriť, ktorí sa boja poukázať na zlo, lebo oprávnene sa domnievajú, že veľa riskujú, aby konečne našli toho rozhodcu. Musí to byť veľmi, veľmi, veľmi nenápadný a nestranný človek. Ideál nenájdeme. Ja vôbec nie som oprávnený hodnotiť pána Čentéša. Neviem, nikdy som ho ani naživo tuším nevidel, ale som presvedčený, že lepšia voľba v tejto situácii, ako dodržať zákonný proces, ktorý tu bol, a tohto nenápadného a možno ozaj zákonu a zákonnosti oddaného človeka do tej funkcie postaviť.

    Viete, v roku ´82 boli Majstrovstvá sveta v Španielsku vo futbale. Pamätám si, mali sme tam vtedy svojho zaujímavého reprezentanta, bol to rozhodca Christov, ktorý pískal tuším finále. Ja nie som veľmi veľký fanúšik športu, skôr taký turista, nesledujem to, ale vtedy ma to zaujalo a pozval som pána Christova na besedu do Medzilaboriec, kde som vtedy pôsobil. Prišiel a bola to zaujímavá diskusia. A pri večeri po besede sme sa tak bavili, už aj vtedy to bolo relatívne módne, o korupcii vo futbale. O tom, že za koľko sa dá kúpiť zápas a koľko treba, a on hovorí, áno, tu možno v Československu, vtedy to bolo ešte hlboké Československo, aj to tak možno býva, ale poviem vám pravdu, v tých veľkých zápasoch, keď prídem ako rozhodca, nikdy sa nestane, že by si ma chcel niekto kúpiť. A nielen kvôli tomu, že by tá morálka tam víťazila tak excelentne nad tou našou vtedajšou československou, ale im sa to jednoducho neoplatí. Ono to všetko lepšie funguje s tým, keď sa snažia aj tí, ktorí by mohli mať záujem na kúpení si môjho verdiktu, keď sa snažia o nestrannosť, lebo vedia, že v konečnom dôsledku, ak by ma dneska zaplatili, zajtra ma zaplatí niekto iný, že by to bolo veľmi drahé, nevýhodné, že by to proste nefungovalo. Nie z morálneho pohľadu, ale z pohľadu funkčného pohľadu na svet futbalu.

    Nuž prepáčte túto odbočku, ale ani neviem, do akej miery teda pán Christov vtedy to povedal ozaj s plným presvedčením, nikdy som sa viac s ním nestretol, len si myslím, že práve takého arbitra, ktorý nám nebude sympatický a ktorý nebude náš alebo ich, ktorý bude jednoducho nad vecou, takého strašne potrebujeme. Nie my tuto stopäťdesiati s relatívne slušným a pokojným spôsobom života, kde nám mnohokrát unikajú starosti bežného dňa, ale potrebujú to občania tejto krajiny, ktorí, opakujem po tretíkrát, strácajú vieru a sú presvedčení, že sa to neoplatí. Neviem, s akými vy sa stretávate reakciami, ja možno som nejaký atypický diskutér so svojimi, nechcem povedať priaznivcami alebo voličmi, ale proste s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, a ako keby sa dohodli na jednej ohromne skeptickej vete: "Že sa ti to ešte chce, veď to je úplne stratené."

    No, samozrejme, sme tu kvôli tomu, aby sa nám chcelo, a preto apelujem na riešenie, ktoré som navrhol, ako na riešenie, ktoré, keď by ste sa tak rozhodli, toto krídlo, a keby ste si povedali, áno, budeme tí politickí frajeri, ktorí to dokážu, a prekvapíme všetkých a možnože získame také body, ktoré nik ani by neočakával, že ich nemôžme získať, keby ste sa na tom zhodli. Ja osobne by som, a bez ohľadu na iné súvislosti, vám veľmi zo srdca zatlieskal za takéto riešenie, ktoré vidím ako schodné a veľmi potrebné.

    Skončím možno s tým, že pripomeniem, ak som dobre pochopil kolegu pána poslanca Hlinu, spomínal si tú budovu, ktorá sa ti zdá na tej Štúrovej ulici, že je voľáka ponurá, alebo ako si to povedal? A chcem, možnože si mi tak trocha nahral takú analógiu, tá budova od známeho slovenského architekta Emila Beluša, rodáka zo Slovenskej Ľupče, ktorý má veľa diel, práve nedávno, pred pár dňami bolo vyhlásené jeho ďalšie dielo vo Zvolene pri malej stanici za významné lesnícke miesto. Chcem povedať, že táto budova je stále nedokončená, vnímate to okno hore na fasáde, mala tam byť vraj socha boha Hermesa, boha, ktorý bol patrónom obchodníkov a zlodejov, a možno aj z toho dôvodu sa tam táto socha nikdy zatiaľ nedostala. Nebudem horliť za to, aby sme tam dali teraz, v týchto časoch, sochu božstva, ktoré je patrónom zlodejov, bola by to veľmi priehľadná prvoplánová analógia. Skôr si myslím, že keby sa tam dostala tá justícia a keby mala poriadne zaviazané oči, že by ozaj nerozlišovala ani SMER, ani OĽaNO, ani iných, jednoducho, aby sme tam dostali symbol a pod tým symbolom generálneho prokurátora, ktorý bude plniť to, čo, opakujem, nie my stopäťdesiati, ale ľudia tejto krajiny potrebujú, lebo sa oni potrebujú prestať báť a potrebujú začať veriť v spravodlivosť. Máme to v rukách a ja vás o to prosím.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, spomenul si, že ľudia sa boja na Slovensku hovoriť. V súčasnosti, keď sa stretávam s ľuďmi, nehovorím, že sú to tisíce, ale sú to desiatky a stovky ľudí, mám ten istý pocit. A vieš, čo mi hovoria? Hovoria mi, hlavne tí starší: "Už som na dôchodku, môžem už povedať, čo chcem, čo si myslím, čo ma trápi." Ja sa pýtam, to je výsledok demokracie? Čakám až na dôchodok, kedy sa ho dožijem, aby som mohol povedať, čo mám na srdci? No, nehnevajte sa, veď to je katastrofa. To znamená, že my si nevieme ľuďom dať šancu povedať dobrý, zdravý, reálny, vitálny názor, lebo ináč máš problém?! Vyletíš z roboty, lebo si povedal šéfovi, že sa tomu nerozumie?! Alebo iné prípady? Čakáš na dôchodok?

    My sme sa dopracovali po dvadsiatich troch rokoch od revolúcie, že môžem si povedať, keď budem na dôchodku? No, nehnevajte sa, ja sa za to hanbím ako poslanec Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ja vás veľmi rada počúvam, sú to vždy veľmi príjemné vystúpenia, nemyslím to teraz zle, veľmi idealistické, pretože hovoríte o tom, ako si predstavujete, ako by to malo vyzerať. A v mnohom s vami súhlasím, pretože, áno, tak by to malo vyzerať. A sledujem aj váš prístup, taký apelatívny, možno, aby sme sa nehádali, ale proste za tým spoločným cieľom, ale, žiaľ, realita je taká.

    To právo si, skrátka, treba vybojovať. A aj história nás učí, aj v minulosti či jednotlivci, alebo spoločenstvá, alebo národy to svoje právo si proste museli vybojovať. A keď chceme, aby tu vládla spravodlivosť na Slovensku, tak si to proste musíme vybojovať a musíme tú hranicu tej strane SMER nastaviť. A ja sa obávam, že apely tu nestačia, ale že naozaj to si treba vybojovať.

  • Ďakujem. Keď sme sa bavili o možnom zaujatí stanoviska k tejto agende strany SMER, nevedel som ešte vtedy, že bude toto rokovanie prebiehať v extra pochmúrnej atmosfére. Začalo to poslaneckým grémiom, kedy, poviem to expresívne, sme tam sedeli ako zbití psi a pozerali na to, čo sa tu na nás chystá. Mám pocit, že ani jeden poslanec v tejto snemovni zákonnosti, ako voláš toto fórum, nie je nadšený z toho, čo sa tu teraz deje. Takisto na strane opozície, ako aj u mnohých kolegov z vládnej strany.

    To, čo hovoríš, je, samozrejme, veľká pravda, možno ten odkaz, ktorý chceš podať svojím vyjadrením, by mal padnúť na úrodnú pôdu. A takisto súhlasím s tým, že nemali by sme poľaviť, a to, že potrebujeme ľudí presviedčať, že niektoré veci stoja zato, a odstrániť ich skepsu napriek tomu, že sa tu dejú aj tieto veci, zostáva stále odkazom pre výkon poslaneckého mandátu, kto iný, ak nie my, by sme mali upozorňovať a kontrolovať kroky, ktoré sa nám nepozdávajú, i keď sú smerované do obdobia, kedy pozornosť, možno všeobecná, verejná je oslabená, pretože ide voľný deň, pretože sú ďalšie spôsoby, ako otupiť pozornosť verejnosti pri presadzovaní nie dobrých návrhov.

  • Pán poslanec Mičovský s reakciou. Pani poslankyňa Mezenská sa prihlásila po ukončení prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči s reakciou.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, ja som povedala, že prihlásili sa traja poslanci, pán poslanec Fecko, Viskupič a pani poslankyňa Žitňanská. Vy ste štvrtá, to nie sú traja poslanci. A to ja som po troch poslancoch ukončila.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ak je to možné, tak rád prepustím miesto pani kolegyni.

  • 126a.

    Vy nemôžete prepustiť miesto. Dodržujeme rokovací poriadok. Nech sa páči.

  • 126b.

    Dobre. Takže ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Ďakujem aj všetkým, ktorí reagovali, a možno sa mi tak žiada najviac odpovedať pani poslankyni Žitňanskej. Ja sa nedivím, že to tak vnímala, a je v tom aj možno veľa pravdy, že to, čo som navrhol, zaváňa hodne veľkou politickou naivitou. Ale ja som ozaj presvedčený, že tento svet potrebuje aj naivnejšie prístupy a že naivní ľudia dokážu zmeniť veľmi veľa, možnože viacej, ako by sme to čakali, ale to je vec diskusie.

    Skôr v tejto chvíli tá moja naivita bola výrazom pochopenia reality. My tu môžeme búšiť do pravej strany, na pravé krídlo tejto snemovne, koľko chceme, a vidíme, aké nachádzame odozvy. Nuž, pokúsil som sa ponúknuť niečo, čo síce zaváňalo nie tvrdým politickým zápasom, ale reálnym riešením, ktoré neviem čo by urobilo tu s nami, ale nepochybne by občanov krajiny, ktorých tu zastupujeme, veľmi potešilo. Ich naozaj nemôžu zaujímať tieto vysoko sofistikované úvahy o tom, kto, kde, kedy, akým spôsobom sa zmocnil ktorého paragrafu. Ich naozaj zaujíma, či budú žiť v krajine, v ktorej budú radi žiť a budú radi, aby tam žili aj ich deti. Ja sa veľmi obávam, že zatiaľ ideme iným smerom. A je to úplne jedno, či je to smer SMER-u, alebo smer OĽaNO, ich to fakt tak nemusí zaujímať.

    Takže preto som chcel poprosiť aj o porozumenie pre taký naivný prístup, o ktorom som presvedčený, že je napriek svojej naivnosti úplne reálny. A ja ho v závere opakujem, prosím, aby pán prezident urobil to, čo mal urobiť už dávno.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, prítomní, ja by som len naozaj v krátkosti vystúpil s takou krátkou a veľmi úprimnou výzvou voči teda pánovi ministrovi, ktorého teda ja si veľmi vážim za jeho odbornú prácu doteraz, najmä tá v advokácii, ale aj voči pánovi predsedovi výboru ústavnoprávneho, aby nás s ohľadom na to, že jednak tie Bangalórske princípy, na ktorých je postavená tá novela, je možné uplatniť aj teraz. To je po prvé.

    A po druhé, keď Ústavný súd sám povedal, že tú vec, ktorá tu je, vyrieši, aby boli takí dobrí, so všetkou úctou naozaj ich žiadam, aby nám vysvetlili, prečo je treba použiť skrátené konanie? Kde je porušené, ak som správne pochopil, odôvodňuje sa to hrozbou zásahu do ľudských práv, kde je porušené ľudské právo? Kde je tá hrozba? To by som bol rád a za to veľmi pekne ďakujem vopred.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Kadúc, bolo zrejmé, že celý čas dneska, jak rokujeme, tak sme vyzývali pána ministra, aby v rozprave vystúpil a aby konečne teda povedal a obhájil tento návrh. Pán minister mlčí. V rozprave sme ho žiadali, v rozprave, aby sme mohli reagovať. Pán minister mlčí, čiže nevie obhájiť tak, aby mohol ísť do rozpravy.

    Preto by som poprosil pani predsedajúcu, druhým predkladateľom je pán Robert Fico, tak požiadajte jeho, aby on prišiel. Možno on bude vedieť povedať, že z akého dôvodu predkladajú skrátené legislatívne konanie.

  • S reakciou, pán poslanec Kadúc? Nie. Ďalší a posledný prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Simon. Nie je prítomný v sále, už druhýkrát stratil poradie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Takže, vážené dámy, vážení páni, prešla pomerne krátka chvíľa od tej výzvy, aj keď nie v rozprave, ale predsa len si dovolím zdôvodniť tento návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Je fakt, že dnes na tlačovej konferencii premiér, bol som tam aj ja prítomný, uviedol dôvody, a myslím si, že netreba ich opakovať. Ale čo môžem povedať, je jedna vec, že, a nebudem to hovoriť mojimi slovami, ale poviem to slovami, myslím, uznávaného advokáta a právnika Dr. Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva, ktorý povedal, a bolo to, samozrejme, zverejnené aj v tlači, môžete si to dohľadať, že "prioritou je rozhodnúť". Naopak, nekonanie by znamenalo odmietnutie spravodlivosti a Jozef Čentéš by sa podľa neho mohol obrátiť na súd pre ľudské práva a namietať, že nemohol na súde jednoducho sa domôcť spravodlivého rozhodnutia.

    Ak toto nepovažujete za porušenie základného ľudského práva na prístup k spravodlivosti, tak potom asi nie celkom si rozumieme, resp. tí, ktorí sú právnici, asi nie celkom rozumejú tomuto.

  • Reakcia z pléna.

  • To je v poriadku. To je v poriadku, ja len citujem, že čo je problém. Pretože Ústavný súd nekoná, ale prešľapuje. A ja som očakával, že pokiaľ minulý týždeň sme prišli s nejakou legislatívnou úpravou, samozrejme, v dobrej viere, že sa niečo udeje, ale ako sme boli svedkami, tak sa neudialo absolútne nič. Čo som zaznamenal, a to tuná neodznelo v rozprave, že Ústavný súd okrem toho, že hovoril, že bude riešiť tento problém v zmysle Bangalórskych princípov, tak po schválení návrhu vládou tohto zákona v stredu minulý týždeň sa vyjadril, že akceptuje aj takéto riešenie. To ste možno nezachytili. Bolo by dobré možno si prelustrovať dennú tlač.

    Ďalej. Čo sa týka tých rôznych, samozrejme, chcem poďakovať za rôzne vecné pripomienky, ale bolo toho tuná naozaj veľa všeličoho, tak myslím, že nemá zmysel, aby som sa vyjadroval k tým veciam, ktoré nemajú relevanciu k tomuto konkrétnemu bodu, ktorý prerokovávame.

    Ak sa hovorilo tuná o tom, že, a, samozrejme, viacerí to spomínali, že tento návrh je retroaktívny, porušujúci ústavné princípy a tak ďalej, podľa môjho názoru nie je retroaktívny, pretože absolútne nezasahuje do vecnej stránky, do hmotnoprávnej stránky, ktorá je predmetom rozhodovania Ústavného súdu. Akurát rieši otázku procesu, ako má rozhodnúť Ústavný súd, akým spôsobom má ísť do toho, aby mohol rozhodnúť. Ja nevidím rozdiel v tejto chvíli medzi tým, ktorí sú ústavní sudcovia namietnutí a vylúčení. Pretože Ústavný súd sa nevie pohnúť, jednoducho. A je jedno, či sú namietnutí, alebo vylúčení z tohto, z tohto pohľadu. Čiže niečo treba urobiť.

    A myslím si, že tie Bangalórske princípy, ktoré sú spomínané a boli tu tisíckrát spomínané, nebudem ich opakovať, citoval ich tuná už pán spravodajca, hovoria jasne o tom, že nielen o vylúčených, teda, pardon, nielen o namietnutých, ale aj o vylúčených sudcoch to je, áno. To znamená, že môžu rozhodovať aj vylúčení, právoplatne, sudcovia.

    A ja som neprišiel na tieto Bangalórske princípy nejako náhodou, ale naozaj to bolo citované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harabin verzus Slovenská republika.

    Takže je tam určitá záruka, že aj keď tu existuje mnoho rôznych riešení, a ja naozaj nie som nejak šťastný, že musíme takéto veci riešiť, ale z hľadiska odborného je to jedno lepšie z tých rôznych zlých riešení, áno.

    A je fakt, že pokiaľ pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že Bangalórske princípy neboli, resp. boli uplatnené a boli spomínané v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, tak vtedy nenastala tá situácia, ktorá nastala teraz. Je to úplne iný prípad, pretože v tom čase, keď sa rozhodovalo vo veci Harabin verzus Slovenská republika, sa rozhodovalo v pléne. Čiže to je iná situácia, ako nastala teraz. Takže vôbec by som to neporovnával a už vôbec nejde o rovnaký prípad.

    To sú naozaj argumenty, ktoré už idú ďalej, pretože už riešime otázku samotného zákona, ale nedalo mi, aby som nereagoval na to, pretože v dnešnej rozprave zazneli naozaj aj tie témy ohľadom samotného zákona, aj keď je predmetom momentálne otázka skráteného konania.

    Čiže ja dúfam, že aspoň čiastočne som odpovedal tým, ktorí tieto veci, ktorí v tom nemali jasno, a predpokladám, že ak bude ďalšia príležitosť, rád odpoviem aj na iné otázky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Vyhlasujem krátku prestávku, o pol šiestej budeme hlasovať. O pol šiestej, 17.30 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať teraz o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu.

    Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bol predložený, teda že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 bolo za, 46 bolo proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme súhlasili s návrhom vlády, aby sme vládny návrh zákona č. 38 prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pani podpredsedníčka Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme rokovali na dnešnej schôdzi aj po 19. hod. (reakcie z pléna) a prerokovali všetky návrhy zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Dávam hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani podpredsedníčka.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 77 bolo za, 3 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v prerokovaní programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby uviedol vládny návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 481.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorým odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania, čo vedie k stavu, kedy podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania.

    Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister. Dámy a páni, poprosím vás, prerokovávame zákon v prvom čítaní.

  • Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby nás informoval ako spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval a vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Po formálno-právnej stránke návrh obsahuje náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Cieľom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásení účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu údajnej predpojatosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 455 z 30. apríla 2013 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní ústavnoprávny výbor, a to aj ako výbor gestorský, s termínom prerokovania ihneď.

    Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste týmto otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub OĽaNO, pán poslanec Kadúc, a ešte mám potom prihlášku písomnú od pána poslanca Hraška.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážení kolegovia, opäť by som si rád dovolil pár slov už teraz k vecnej rovine a rozmýšľal som, že či pôjdem podľa prípravy, alebo podľa toho, že opäť pripomeniem ten prípad, ktorý sa stal teraz a ktorý tu je, že máme tu právoplatne zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a problém nastal, keď pán prezident tohto kandidáta nevymenoval.

    Dvadsať mesiacov sa tu naťahujeme verejne, či aj interne, dohadujeme sa, že či ten kandidát je dobrý, nie je dobrý, má vymenovať, nemá vymenovať, všetci zásadní ústavní právnici sa zhodli, že by ho vymenovať mal. Doteraz sa s tým nič neurobilo, až zrazu slovami predsedu ústavnoprávneho výboru sa vládna strana prebrala a povedala, že je to treba riešiť, po 20 mesiacoch. Ja netuším, doteraz som neporozumel, čo bolo tým dôvodom, prečo je to treba riešiť. Ten problém tu bol minulý týždeň, minulý mesiac, pred polrokom, pred rokom. Až teraz sa to ide riešiť.

    Ale čo sa stalo? Podľa môjho názoru úpravou, ktorá sa navrhuje aj vrátane tých prechodných ustanovení, sa stane to, že práve po prijatí tejto úpravy bude právo na zákonného sudcu a nestranný súd porušené. Pretože tu máme jedno zásadné rozhodnutie, a to je, že prvý senát, ktorému napadla sťažnosť doc. Čentéša, bol právoplatne uznaný iným senátom, teda dvaja členovia z tohto senátu, väčšina tohto senátu, že môže byť zaujatá. Inými slovami to znamená, že možno mať pochybnosti o ich rozhodnutí, a teda nemožno mať pochybnosti o tom, že to rozhodnutie bude, že to bude absencia nestrannosti.

    Novelou, ktorú teraz prijmeme, dáme do rúk tomuto senátu, ktorý bol právoplatne uznaný za taký, ktorý môže byť zaujatý, moc, aby rozhodol. Namietal týchto dvoch sudcov pán doc. Čentéš. Asi vedel, aj kvôli čomu to robí, čiže asi predpokladal, že môžu títo ľudia tendovať k rozhodnutiu proti nemu. Inými slovami, si myslím, že to rozhodnutie dopadne tak, že chcelosť pána Čentéša bude zametená pod koberec, ten procesný postup teraz nie je rozhodujúci. A toto je obrovské riziko, ktoré by sa malo hovoriť ako prevencia, ale my to tu hneď máme, hneď máme niečo, čo sa môže stať, je to riziko, že porušíme tie práva omnoho viac, ako sú teraz, že sa im pokúsime predísť. Prijatou novelou spôsobíme naozaj aj cez Bangalórske princípy, spôsobíme odňatie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Toto by sa podľa mňa v právnom štáte nemalo za žiadnych okolností stávať.

    Ak by to išlo pro futuro, ja sa s tým viem možno trochu stotožniť, ale tento zásah, čo tu je, je naozaj necitlivý a už teraz naozaj vieme o tom, bavme sa o tom, aj súkromne a to aj na chodbách, že predsa ten Čentéš nebude vymenovaný a jeho sťažnosť nebude uznaná. Preto tu tá novela je, nikto s tým nič nerobí. Nie je na tom záujem.

    Toľko vecne k tomu návrhu. Poviem na ten návrh, nie je dobrý. Už len z toho dôvodu, že naozaj zasahujeme do právoplatného rozhodnutia.

    Pán minister, ja viem, že budete argumentovať, Bangalórske princípy, aj vylúčení sudca, ale tie Bangalórske princípy nepoznali a nepoznajú náš právny systém. Je to princíp, je to všeobecná téza. A tie Bangalórske princípy sú aj teraz použiteľné pre Ústavný súd. A nepoužili ich. Jasné. Tak my autoritatívne zvrchu zasiahneme do súdnej moci a povieme, no, pŕŕ, keď ty nekonáš, tak budeme konať za teba.

    Ale my sme tu mali aj iné kauzy. Ak sa nemýlim, boli tu interrupcie, bolo tu vyvlastňovanie, tieto kauzy trvali ix rokov. Prečo nikto nezasiahol?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Aha, tak to bol ten problém. Tie kauzy naozaj sa ťahali veľmi, veľmi dlho, táto kauza sa ťahá 20 mesiacov, nikto s tým nič nerobil. A stačilo jeden telefonát podľa mňa od pána premiéra a pán prezident, akoby člen strany SMER-u, by pána Čentéša vymenoval.

    Práve pre toto by som poprosil alebo navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie a navrhnutý iný spôsob, akým riešiť túto naozaj prekérnu situáciu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hraško do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, pán predseda, kolegyne, kolegovia, je lepšie, keď si človek niečo napíše, pretože potom mu menej z toho vyšumí, čo chcel povedať, ja to tu mám pripravené, takže budem hovoriť aj pre vás a budem aj čiastočne čítať.

    Máme tu problém, ktorý stojí na Ústavnom súde. Začalo sa to tým, keď Gašparovič po vzore Vladimíra Mečiara, lebo skôr jemu vlastným spôsobom, lebo to bol on, ktorý svojho času radil Mečiarovi, opäť raz začal ohýbať Ústavu Slovenskej republiky a rozhodol sa nevymenovať pána Čentéša za generálneho prokurátora. S Ústavou Slovenskej republiky si takpovediac vytrel, no radšej to nepoviem, pritom je to jeden zo základných symbolov štátnosti každej krajiny a v demokracii je to ten najdôležitejší zákon.

    Slovensko sa teda raz dočkalo temného stavu, kedy sa musíme hanbiť v zahraničí, ako u nás napreduje demokratický, alebo teda demokratizačný proces, ako sa obmedzuje sloboda. Naozaj, je to o slobode, lebo páni Gašparovič a Fico sa rozhodli, že sa zmocnia Slovenska bez ohľadu na to, či je to demokratické, alebo nie.

    Montesquieu hovorí o trojdelení moci, hovorí, že "ak má fungovať v spoločnosti demokracia a najmä sloboda," a ešte raz to zdôrazním, o slobode to všetko je, "musí sa moc v štáte rozdeliť do troch nezávislých zložiek". Tými zložkami sú zákonodarná moc, teda parlament, výkonná moc, teda vláda so svojím premiérom a čiastočne u nás aj prezident, a treťou je súdna moc, teda sudcovia a súdnictvo vo všeobecnosti.

    Pozrime sa, ako to na Slovensku je. Parlament ovláda SMER pod vedením Fica. Vláda je celá červená a tiež pod vedením Fica. A súdnictvo je ešte ako-tak, aj keď dosť nešťastne, ale predsa len, ešte nezávislé. To je posledná bašta, ktorú Fico ešte neobsadil a neovládol. S pomocou Gašparoviča, ktorý sa spoločne s ním podieľal na výkonnej moci, jednoducho nevymenovali riadne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, lebo nevyhovoval do partie s Harabinom, ktorý je na Ficovej strane už dávno. Teraz tento ich proces ovládnutia súdnictva skončil na Ústavnom súde v patovej situácii a Robert Fico, tak strašne bažiaci po absolútnej moci v tomto štáte, uteká okamžite na pomoc s riešením a ide si Ústavný súd podrobiť nejakým opravným zákonom pre takýto prípad. Sudcovia neposlúchli volanie vodcu, a keď ich nemôžeme odvolať, tak ich aspoň donútime, aby rozhodli tak, ako chceme my. A keď nie, tak to urobíme znova, kým to nebude tak, ako chceme my, smeráci.

    Lenže sudcovia a Ústavný súd, alebo teda sudcov na Ústavný súd vymenúva prezident. Tak si myslím, že práve pán prezident by mal takúto situáciu riešiť a vôbec mal by legitímne rozhodnúť o vymenovaní Čentéša, lenže on to nechce a ústava mu vraj na to dáva právo. Myslím si preto, že by mal mať aj právomoc zasiahnuť do takejto patovej situácie a rozhodnúť, ako majú na Ústavnom súde pokračovať ďalej. Nech sa vyfarbí a nech je nám všetkým aj celému svetu jasné, o čo sa tu hrá. Nech konečne povie, že je to on, kto tu absolútne nerešpektuje ústavu, a keď ešte aj ústavní sudcovia váhajú, ako mu to slušne povedať, tak nech ich vykričí a nech si rozhodne sám, lebo toto je hra o slobodu nás všetkých. Slobodu, ktorú nám chce Fico, tak strašne bažiaci po moci, spoločne s Gašparovičom vziať.

    Asi mu v tom nezabránime, pretože Fico si rozhodne tak, ako potrebuje. Reprezentuje vraj vôľu ľudu a bude nás tu kŕmiť znôškou samoľúbych kecov o blahu pre ľudí. Lenže pravdou je, že tí ľudia ani len netušia, o čo tu v skutočnosti pánovi Ficovi ide. Lebo Fico to neprezradil, že mu ide len a len o moc. Nezamestnanosť ho netrápi, iba chodí a sľubuje. Obchoduje s nádejou ako taký misionár, sem-tam si dá s niekým Colu a potom niečo vymyslí vlastnou hlavou. Ale na pozadí majstrovsky spriada svoje mocenské hry a kradne nám slobodu, presne tak, ako to robia socialisti a jemu blízki komunisti po celom svete.

    Tak teda rozhodnime dnes o tvári Slovenska. Rozhodnime ale tak, aby bolo nad slnko jasné, kto za koho kope, a nerobme si z demokracie dobrý deň a z ústavy trhací kalendár. Lebo myslieť si, že vo finále boja o moc, kedy je pán Fico už len krôčik od absolútnej moci v tomto štáte, že si dá schváliť nejaký zlepšovák, ktorý opäť vymyslel vlastnou hlavou pri Cole s Haščákom v Pente, by bolo od nás hlúpe a naivné. Bojovať proti tomu sa nedá, tak teda schváľme zmenu. Hm, čo my. Schváľte zmenu, ktorá odhalí tieto praktiky, a nech sa Fico aj s Gašparovičom ukážu v tom pravom svetle. Nech sa to všetci dozvieme a nech sa tu tak neututlá, ako sa ututlala vražda Róberta Remiáša, lebo o tom to je.

    Niekto si tu na pozadí robí, čo chce, a my sa len nečinne prizeráme. A z toho mi je smutno. A nie som jediný. A niektorým je z toho už aj na zvracanie. Ale, žiaľ, takáto je realita, dámy a páni, a, žiaľ, vy musíte počúvať to, čo vám vaša vrchnosť poručí.

    Keďže som chcel, aby ste sa vyfarbili, rozmýšľam, či dať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode nerokovalo, ale ja ho nepodám. Vyfarbite sa! Ukážte svetu, o akej demokracii sa na Slovensku hovorí, ako vám ide o slobodu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hraško bol písomne prihlásený. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Matovič, Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, nechcem opakovať moje vystúpenie k skrátenému konaniu, ale chcel by som sa zamyslieť iba nad dvomi slovami. Jedno je "sociálne" a druhé "demokracia". Máte to v svojom názve strany, a to, že či ste sociálni, to, si myslím, že by ste si mohli odpovedať na základe toho, že či je sociálne schváliť vraj niektorým sponzorom SMER-u 300 mil. eur ročne, aby platili zamestnanci, obyčajní ľudia, bežní podnikatelia cez zvýšené ceny elektriny na to, aby niekto si mohol postaviť svoje slnečné elektrárne. To je vaše sociálne cítenie zrejme. Sociálne je asi podľa vás takisto zdvihnúť chudákom živnostníkom, z ktorých 88 % platí iba minimálne odvody, zvýšiť im minimálne odvody o 20 %. Sociálne je zvýšiť daň z príjmu rovnako najchudobnejšej eseročke ako najbohatšej eseročke, napr. SPP.

    A či je demokratické, že opakovane, a v tomto prípade ja neviem, či to už bolo piaty- alebo šiestykrát, či je demokratické, aby ste dali rokovanie parlamentu aj po siedmej hodine večer, na to, si myslím, že odpoveď poznáte sami. V žiadnom prípade to demokratické nie je. Stretáme sa s tým opakovane, vždy keď sa prejednáva nejaký nepríjemný zákon, kde by náhodou vám mohlo ublížiť, nejaká zvýšená pozornosť médií, a kde by náhodou sa to takýmto spôsobom dozvedeli ľudia, tak vždy dáte, aby sa o tomto zákone rokovalo proti noci, a mám taký pocit, že práve tú noc chcete využiť, aby ste pod rúškom tmy spáchali opäť nejaké svinstvo.

    V prípade tých predošlých prípadov vždy to bolo o tom, keď si pozriete, kedy ste dovolili alebo ste súhlasili s tým, aby sa rokovalo aj po siedmej hodine večer, vždy ste odhlasovali niečo, čo bolo pre vás veľmi, veľmi nepríjemné. A ja si osobne myslím, že to bolo aj niečo, za čo sa podstatná časť ľudí z vášho klubu aj v skutočnosti hanbila. Ja si myslím, že aj za tento zákon, ktorý dnes predkladáte, ak by ste naozaj boli slobodní a ak by ste naozaj mohli hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, a možno tak tajne, ako tu niekto obhajuje tajnú voľbu kohokoľvek, tak takisto tajne by sme mohli hlasovať aj o tomto návrhu zákona a ja som presvedčený alebo myslím si, že našlo by sa pár ľudí, a možno by ich nebolo iba pár, ktorí by ten návrh ani z klubu SMER nepodporili, ak by vám na prsty nepozerali.

    A toto ma mrzí, že nechávate z parlamentu robiť obyčajnú bábku, kde si niekto zmyslí a povie, možno nejaký ten sponzor, že teraz práve potrebuje rýchlo, urgentne vymeniť generálneho prokurátora, lebo mu možno niečo hrozí, lebo možno niekomu ide niekto po krku, tak treba tam rýchlo dosadiť toho svojho správneho človeka a vy za to slepo zahlasujete. Toto ma veľmi mrzí.

    A ešte raz: nesprávate sa ani sociálne a v žiadnom prípade nie demokraticky.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, ešte dovoľte krátko.

    Ja som čakal, pán minister, ja som vás vyzval, že si počkám na ten argumentačný guľomet, spomenuli ste pána Vozára a právo, mysleli ste, predpokladám, pána Čentéša, na rozhodnutie a ja sa nechcem zamotať do filozofie, od toho je tu pán predseda parlamentu, pán Paška. Ale že čo je dôležitejšie, či právo na rozhodnutie, alebo právo na správne rozhodnutie, hej, to by sme museli asi debatovať. Čiže keď toto je...

  • Reakcia ministra.

  • Keď dovolíte, dokončím. Teda hovorím to moje posúdenie toho vášho vystúpenia, ktoré som pripustil, že by ma mohlo presvedčiť, že je odôvodnené, žiaľ, musím skonštatovať, že nie je, lebo ste to postavili celé práve na rozhodnutie, že to povedal pán Vozár. Ja síce sa vo vašich kruhoch nepohybujem, čiže predpokladám, keď ste ho citovali, tak je asi uznávaným odborníkom, pre mňa to nebol dostatočný dôvod, hej. A nechcem sa zamotať do, ako som už teda spomínal, do iných ťažších rovín.

    Pokiaľ teda hovoríme o ľudskom práve pána Čentéša na to, aby dostal rozhodnutie, tak dovoľte, aby som využil ešte túto chvíľu na poukázanie na ľudské práva bežných občanov. A zajtra 1. mája, keby ste náhodou miesto stavania májov išli okolo Námestia SNP, tak o piatej tam je protest proti úžerníkom pod ochranou štátu, tak vás veľmi srdečne všetkých pozývam. Možno by to bolo aj pekné, keby ste sa prípadne niektorí z vás tam ukázali a deklarovali svoju vôľu, už keď nie v skrátenom, tak v obyčajnom, bežnom konaní, chrániť a hájiť ľudské práva bežných občanov, ktorí naozaj v tejto krajine častokrát veľmi trpia.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Á, pardon, prepáčte, ospravedlňujem sa.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Budeme hlasovať.

    Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku a budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán spravodajca, poprosím, uveďte hlasovanie o návrhu zákona č. 38 v prvom čítaní.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, z rozpravy vyplynul jeden procedurálny návrh, a to pána poslanca Kadúca, uvedený vládny návrh zákona vrátiť na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné a budeme hlasovať ešte raz.

    Poprosím vás, dámy a páni, skontrolujte si svoju registráciu. Technici, toto hlasovanie bude neplatné.

    Takže ešte raz, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kadúca, vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 3 za, 77 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Ešte jedno hlasovanie, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní ihneď.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 78 bolo za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výboru a určili lehotu na prerokovanie ihneď.

    Preto vyhlasujem prestávku. Požiadam vás, pán predseda ústavnoprávneho výboru, aby ste zvolali rokovanie výboru.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si zvolať zasadnutie ústavnoprávneho výboru s termínom ihneď a prosím, aby sa členovia ústavnoprávneho výboru dostavili do rokovacej miestnosti ÚPV.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem prestávku do 18.40 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o návrat do rokovacej sály. Ústavnoprávny výbor ukončil rokovanie.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu, v druhom čítaní.

    Pán minister, ešte raz vás poprosím.

  • Rokovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 481 - druhé čítanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možne zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania, čo vedie k stavu, kedy podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania.

    Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Tento návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. apríla 2013 pod č. 455 pridelil predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor v druhom čítaní ihneď.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom vládnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kadúc.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem, že ste ma počkali.

    Vážená pani predsedajúca, mám akurát pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov sa mení a dopĺňa takto:

    V bode 2: § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci senát, ktorý na tento prípad bude osobitne ustanovený, a to žrebovaním zo všetkých sudcov. Na ďalšie vyhlásenie účastníka o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásení sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada."

    Ďakujem.

  • K vystúpeniu pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja si chcem iba dovoliť upozorniť, že nebol nám doručený žiaden pozmeňujúci návrh, tak neviem, či môžme o tom vôbec hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že prerokujeme teraz vrátené zákony pánom prezidentom a potom budeme hlasovať o všetkých zákonoch spoločne.

    Takže nasleduje druhé a tretie čítanie o

    zákone z 19. marca 2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je uverejnený ako tlač 459.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Petrovi Gažimu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní zákona z 19. marca 2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Národnej rade na opätovné prerokovanie.

    Vrátený zákon pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 429 na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory rokovali o zákone v lehote určenej predsedom Národnej rady, ako je to uvedené v časti I spoločnej správy. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia predložený na schôdzi výboru nezískal podporu väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím uznesením č. 67 odporúčal prijať všetkých 18 pripomienok prezidenta Slovenskej republiky a schváliť vrátený zákon ako celok v znení odsúhlasených pripomienok prezidenta.

    V časti II spoločnej správy sú uvedené pripomienky prezidenta. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a všetky schváliť.

    Gestorský výbor odporúča aj zákon ako celok schváliť v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 68 z 30. apríla 2013.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spoločný spravodajca, keďže nikto nevystúpil v rozprave, nemá k čomu zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj.

    ... vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál má parlamentnú tlač 466.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyni Oľge Nachtmannovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. marca 2013 zákon, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí zo 16. apríla 2013 č. 1828-2013-BA uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 434 z 28. apríla 2013 pridelil zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo 16. apríla 2013 č. 1828-2013-BA v časti II uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

    K pripomienkam prezidenta k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi výboru dňa 30. apríla 2013 prerokoval zákon a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 30. apríla 2013 prerokoval zákon a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Opäť čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor k zákonu z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 466), neprijal stanovisko o odporúčaní zákon schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 466), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 66 z 30. apríla 2013. Uznesením ma výbor určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov.

    Ďakujem, skončila som svoje vystúpenie, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku, za klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi pán poslanec Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte pár slov k tomuto zákonu. Tento rok prežívame 20. výročie samostatnosti, 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda k nám. Čiže až by sme tento zákon schválili, bolo by to historickým činom prihlásenia sa k štúdiu našej histórie v Ríme.

    Doteraz nás mnohé štáty v tomto smere predbehli a je v Ríme skutočne do stovky inštitúcií, ktoré študujú v kolíske kresťanstva, v kolíske civilizácie vedecké záležitosti. Sú tam akadémie, sú tam nadácie, inštitúty, knižnice, vzdelávacie organizácie. Skutočne je ich veľmi veľa. Všetci naši susedia tam majú svoje historické ústavy. Niektorí dokonca hneď po otvorení vatikánskych tajných archívov, čiže ešte v 19. storočí, a odvtedy pracujú. Čiže až by Slovensko naozaj toto odsúhlasilo, stalo by sa tiež, by som povedal, členom tejto siene slávy a zaradilo by sa medzi kultúrne štáty, ktoré sa zaujímajú o svoju históriu v centre, v kolíske civilizácie a kresťanstva.

    Tento historický ústav de facto už viackrát existoval po roku ´89, ale de iure nikdy. Vždycky sa našiel nejaký dôvod, prečo akoby nemal existovať.

    Tento zákon má v tomto parlamente svoju históriu. Viete, že ho schválilo všetkých päť výborov, že 116 ľudí sa v pléne zaňho postavilo, že všetky pripomienky legislatívy sa vzali v úvahu a že opakované rozhovory a aj písomné potvrdenia existujú od ministra zahraničia, od ministra financií opakovane a od ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča tiež, ktorý má záujem podporovať zriadenie slovenského inštitútu, historického ústavu.

    Treba pripomenúť aj to, že vlastne tento ústav bude závisieť aj od ďalších ministerstiev v tom zmysle, že ministerstvo vnútra skúma archívy, má zodpovednosť s archívami. Čiže práve to bolo jediné ministerstvo, ktoré aj za týchto 23 rokov tam stále do týchto archívov posielalo svojich pracovníkov. Treba ho za to pochváliť. A aj ministerstvo kultúry bude určite mať záujem o to, lebo sa tam bude vykonávať aj umenovedná výskumná činnosť.

    Chcem pripomenúť, že v procese vývoja bolo viacero verzií tohto zákona a že tá posledná je už v takom stave, že, naozaj, keď sa schváli, tak máme osem mesiacov na to, aby sme proste pripravili všetko to, čo tam snáď ešte v malom chýba.

    Proste postup asi by bol taký, že, upozorňujem, že nejde o novú inštitúciu ani o novú budovu, ani o nejakú, administrovanie, o kanceláriu. Ide o to, že špičkoví vedeckí pracovníci ovládajúci naozaj napríklad latinčinu, taliančinu, ale aj maďarčina, nemčina je tam často nutná, budú tam študovať našu slovenskú históriu. Postup aj dojednaný s ministerstvom školstva je asi taký, že sa ustanoví vedecká rada na základe návrhov inštitúcií, ktoré sú v zákone. Potom sa urobí konkurz a vyberie sa riaditeľ, ktorého vedecká rada by mala schváliť. Urobí sa rada ústavu, to znamená malý výkonný orgán, ktorý bude zodpovedný za skôr administratívu toho, a budeme pri tom participovať aj zastupiteľský úrad a Slovenský inštitút v Ríme, ktorí o tom vedia a s tým súhlasia. Vypracuje sa štatút, ktorý všetky tie pripomienky, ktoré existujú v materiáli pána prezidenta, tak si môžu do štatútu pojať.

    Takou hlavnou pripomienkou je asi to, že my nemôžme zo zákona vlastne vstupovať do archívov, do knižníc, do vedeckých inštitúcií iných štátov, pretože to je ich suverénny priestor, a teda nemôžme naším zákonom sa o to zaviazať. Ale skutočne mám veľmi pripravenú perfektnú analýzu, ktorá hovorí o opaku, že vlastne aj s Talianskom máme kultúrnu dohodu, aj vatikánske tajné archívy, ktoré sú vlastne súkromné archívy pápežov, ale aj ďalšie knižnice a inštitúcie vlastne sú pripravené a sústavne dávajú mnohým odborníkom z celého sveta možnosť do nich vstupovať. Čiže tento, ako by som povedal, hlavný problém alebo námietka skutočne nie je relevantná, pretože skutočne mnohé štáty toto využívajú a nebude v tom určite žiadny problém. Ale nechcem sa k tomu už veľmi teraz tuná vracať.

    Chcem ešte zdôrazniť to, že poslanci, ktorí to navrhujú, ja som aj vďačný dvom kolegom, Briximu a Martvoňovi, že kopu energie do toho dali, určite nemajú žiadne ambície pre budúcnosť v tomto smere, ale len chcú, aby sa táto historická skutočnosť tu potvrdila a za osem mesiacov práce, ktorá nás nasleduje k platnosti tomuto zákonu, sa urobí všetko pre to, aby tento ústav naozaj aj de iure existoval.

    Chcem len pripomenúť, že prečo zákonom, no. Skutočne viacero inštitútov historických v Ríme sú dané zákonom. Ja ten zoznam mám. Nechcem vás zdržovať. A keby bolo to uznesenie vlády alebo ministra, tak je to omnoho slabšie ako zákon. Zákon ťažšie v budúcnosti zrušiť a nezávisí od politických zmien. Nezávisí od rozhodnutia nejakého riaditeľa alebo Slovenskej akadémie alebo nejakého ústavu, alebo neviem čoho. A, samozrejme, aj potom, čo sa týka rozpočtu, je to podstatne stabilnejšie, keď je to dané zákonom.

    Takže ja vás prosím o to, aby ste tento zákon, ktorý je príkladom koalično-opozičnej možnosti spolupráce, odsúhlasili a skutočne slovenská história vám to nezabudne. A budem vám nielen ja, ale mnohí ľudia, ktorí na to už čakajú 23 rokov, povďační.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Keďže pán poslanec bol písomne prihlásený do rozpravy, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    zákone z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je pod tlačou 467.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Tiborovi Lebockému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. marca 2013 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil predmetný zákon Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 435 zo 17. apríla 2013 rozhodol, že ho podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prideľuje na prerokovanie výborom. Určil gestorský výbor a, samozrejme, lehotu na jeho prerokovanie. Tento zákon bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý bol zároveň určený aj ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Prezident republiky vo svojom rozhodnutí zo 16. apríla 2013 č. 1830-2013-BA uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III jeho rozhodnutia.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetný zákon z 26. marca 2013 o poľovníctve dňa 16. apríla 2013. Výbor uznesením č. 122 z 30. apríla 2013 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvaný zákon opätovne schváliť v znení prijatých podmienok, alebo teda pripomienok pána prezidenta republiky. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pripomienkach pána prezidenta nasledovne: o bodoch č. 1, 4, 5, 7 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch č. 2, 3 a 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jána Mičovského z klubu OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem oceniť prezidentskú kanceláriu a rozhodnutie pána prezidenta zákon o poľovníctve, resp. jeho novelu, vrátiť na opätovné prerokovanie do pléna Národnej rady.

    Keby som bol domýšľavý, čo radšej nebudem, ale mohol by som v takomto prípade tvrdiť spolu s pánom poslancom Martinom Feckom, že jeden z dôvodov, prečo pán prezident sa rozhodol takto učiniť so schváleným návrhom zákona, je aj fakt, že sme ho písomne vyzvali, aby tento zákon nepodpísal. Dôvodom bola skutočnosť, že sme predložili 33 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých viac ako minimum, alebo teda menej ako minimum veľmi málo v tomto pléne prešlo a boli to pripomienky tie menej dôležité. Niektoré z tých, ktoré nám neprešli, však sú zas totožné s tými, ktoré si pán prezident vybral za dôvod svojho vrátenia tohto zákona sem do pléna.

    Nepôjdem úplne do podrobností, ale 2 z týchto dôvodov, alebo z konkrétnych výhrad pána prezidenta, by som pomenoval, sú to tie, ktoré nám vytvárajú to prekrytie našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré neprešli, a nesúhlasného stanoviska pána prezidenta. Sme toho názoru, že jeho rozhodnutie bolo správne a jedná sa o tieto dva dôvody.

    V prvom prípade ide o schválenie toho rozhodnutia, ktoré hovorí o poľovnom hospodárovi, ktorý by mal byť lesným úradom vždy, za každých okolností odvolaný, pokiaľ sa tam rozhodne užívateľ poľovného revíru. Zdalo sa nám, a zdá sa nám stále, že je to dosť nenáležité voči orgánu štátnej správy na tomto úseku poľovníctva, aby bez toho, aby mal možnosť uplatniť svoju suverénnu kompetenciu, bol povinný poslúchnuť rozhodnutie poľovného združenia a takpovediac na základe jeho diktátu odvolať poľovného hospodára, v ktorom stále vidíme istú záruku zákonnosti a správneho počínania si poľovníkov v poľovnom revíri.

    Aj keď možno táto veta, ktorú som teraz povedal, nie je úplne presná a dnes má štát aj iné nástroje na to, aby vedel ovplyvniť dodržiavanie zákonnosti v poľovnom združení, predsi len dodnes poľovný hospodár požíva vysokú autoritu a bolo by veľmi nesprávne, ak práve s tým, že túto autoritu použije a bude ju uplatňovať z toho pohľadu, že chce, aby teda boli veci dodržiavané tak, ako sa má, a niektorým členom združenia sa to nepáči, aby bola možnosť týmto členom združenia ponúknutá taká, že no tak sa dohodnime, predložíme návrh a lesný úrad chceš-nechceš, odvoláš.

    Preto tá pripomienka, ktorá je založená v rozhodnutí pána prezidenta, teda pri zdôvodnení jeho vrátenia, že by tam mal byť dôvetok, ktorý hovorí, áno, ale iba v tom prípade, ak sa jedná o ukončenie pracovného vzťahu medzi užívateľom poľovného revíra a týmto hospodárom.

    Takže zdá sa mi, že vecne to pán prezident uchopil úplne správne, a preto som rád, že môžme konštatovať, že naše pozmeňujúce návrhy, ktoré tu neboli schválené, a výhrady pána prezidenta v tejto veci sú totožné, a preto sa teda prihováram za to, aby tento právny názor prezidentskej kancelárie bol akceptovaný.

    Máme tu ešte jeden zákon - zákon -, ešte jeden bod v tomto zákone, ktorý tiež zakladá právo povedať, že sa tu pozmeňujúci návrh poslancov Fecka a Mičovského prekrývajú s rozhodnutím prezidentskej kancelárie alebo konkrétne pána prezidenta. Jedná sa o otázku, ktorá je možnože zaujímavejšia z pohľadu takej poľovníckej praxe, a je to otázka tá, či na spoločných poľovačkách je možné uplatniť aj rozhodnutie poľovného hospodára, ktorý môže podľa nami, zatiaľ, alebo teda týmto plénom schváleného zákona rozhodnúť o tom, že je na spoločných poľovačkách možné loviť aj netrofejovú raticovú zver. Toto rozhodnutie ja osobne považujem za krajne nezlučiteľné s tradíciami slovenského poľovníctva, s etikou slovenského poľovníctva. A osvojujem si aj to, čo nás s pánom poslancom Feckom nenapadlo, keď sme písali svoje pozmeňujúce návrhy, ale pána prezidenta to napadlo, že jedná sa tu aj o isté znemožnenie kvalitného posúdenia selektívneho výberu u lovenej zveri.

    Nechcem tu robiť žiadne školenie, napokon som poľovník len pasívny, ale viete si predstaviť, že na tej spoločnej poľovačke, kde sa teda loví čierna zver, teda diviačia a škodná, že existuje potom aj táto raticová zver, ktorá doteraz mala jednoducho právo sa zjaviť a nikto na ňu nesmel vystreliť. Ona prebehne a poľovník podľa tohto návrhu má možnosť v tých niekoľkých sekundách vypáliť na raticovú netrofejovú zver. No nemá času, aby posúdili jej zdravotný stav, jej kvalitu, jej vek, a preto ozaj rozhodnutie pána prezidenta a jeho vecné zdôvodnenie v tejto veci, kde hovorí o tom, že aj po stránke možnosti selektívneho výberu je tu pomerne ťažko zvážiť všetky okolnosti, považujem za správne.

    A opäť by som teda apeloval na to, že rozhodnutie pána prezidenta je založené na poznaní reálneho stavu a ja osobne by som bol veľmi rád, keby sme to akceptovali.

    Nevraviac o tých súvislostiach, ktoré sú spojené s etikou. Zrejme tu môžu zaznieť otázky, ktoré boli údajne dôvodom takto navrhovanej novelizácie v tomto paragrafe, myslím, 58 a to sú vysoké škody zverou, ktoré treba riešiť teda tým, že sa zvýši právo poľovníkov pri spoločných poľovačkách vykonávať aj odstrel netrofejovej raticovej zveri. Je to zo zásady chybné rozhodnutie podľa môjho názoru, pretože ak tu máme vysoké stavy zveri, verte tomu, že to nie je kvôli tomu, že poľovníci nemajú právo loviť túto zver na spoločných poľovačkách. Dobre vieme, že poľovníci chodia do lesa radi. A že tu je možno nie otázka, že to nestíhajú uloviť, ale otázka tá, že niektorí, a verte, že to neni môj názor, je to názor renomovaných poľovných odborníkov, niektorí noví majitelia poľovných revírov, užívatelia, a takpovediac dosť takých tých výsadnejších užívateľov, veľmi neradi lovia a začínajú sa tešiť z toho, že majú prezverené revíry, že majú možnosť sa blysnúť, ukázať, pozvať, zavolať, vždy je tam dostatok zveri a vôbec ich netrápia škody, ktoré táto zver spôsobuje na poľnohospodárskych a lesných kultúrach.

    Verte tomu, že toto je jedna z pravých príčin vysokých škôd, že nie neschopnosť zvýšiť palebnú silu slovenských poľovníkov, ktorú chceme riešiť na spoločných poľovačkách, ale neochota nových poľovníckych nabobov loviť tak, ako by kázali páni chovu a lovu, a nové kmeňové stavy zveri, ktoré sa teda, reálne stavy zveri, ktoré sa zvyšujú, to je jedna z dôležitých príčin nárastu škôd. Takže aj to vysvetlenie, že prečo sa dostáva do slovenskej poľovníckej zákonnej praxe práve takéto ustanovenie, je možné oponovať, nie je to otázkou spoločných poľovačiek, ale je to otázkou neochoty nových užívateľov revírov, ktorí sa tešia z prezverených revírov.

    Dovoľte, aby som však poukázal na tieto súvislosti, čo sa týka vrátených pripomienok, resp. vráteného zákona a pripomienok pána prezidenta takým komparatívnym spôsobom, pretože sa domnievam, že každé rozhodnutie má svoju váhu, a veľmi za dôležité považujem porovnanie argumentov pána prezidenta s inými ustanoveniami v novom zákone, ktorý bol teda v novele zákona, ktorý bol v tomto pléne schválený. A to konkrétne sa chcem dotknúť § 13a, ktorý bol takisto predmetom našich pripomienok a ktoré považujem za veľmi dôležité zdôrazniť, že sa tu už nebavíme o nejakej otázke rýdzo poľovníckej, ale bavíme sa tu aj o otázke vysoko ekonomickej, ktorá je dôležitá z pohľadu práve nielen výkonu poľovného práva, ale z pohľadu efektívneho hospodárenia v Slovenskej republike.

    To, že 13a bola len čiastočne uznaná za nespôsobilú byť v tomto zákone, to je paragraf, ktorý vytvára tú medzeru medzi nadpolovičným a dvojtretinovým vlastníctvom štátnych pozemkov poľovných revírov, táto medzera je strašne nebezpečná. Ja chcem upozorniť na to, že len práve z hľadiska jedného jediného podniku, a to sú Lesy Slovenskej republiky, sa vytvára možnosť, a tie čísla mám napočítané relatívne presne, aby štát, Lesy Slovenskej republiky, teda všetci občania Slovenskej republiky, pre ktorých tento podnik je povinný hospodáriť s najvyššou hospodárnosťou, nezískali za 10-ročné obdobie, na ktoré sa robia nájomné zmluvy poľovných revírov, 13 mil. aj nejaké drobné eur, vyše 13 mil., a aby získali 880-tisíc eur. To znamená, 13a tým, že neprešla, pripravuje občanov tejto republiky v tomto jednom jedinom bode o vyše 12 mil. eur za obdobie 10-ročnej platnosti zmlúv.

    Nuž komu vyhovuje, prosím pekne, takýto pohľad? Určite tým, čo majú na starosti a na mysli správne hospodárenie v tomto štáte, tým vyhovovať takáto absencia nemôže. Vyhovuje asi tým, ktorí sú zvyknutí mať zo štátu zdroj svojich neopravených príjmov. Lebo takýto príjem, o ktorý prichádza štát a ktorý vlastne získava na nezaplatených prenájmoch, je jeden z tých poľovníkov, ktorých som spomínal pri tých škodách zveri, je veru príjem, ktorý by občania Slovenskej republiky prostredníctvom svojho podniku Lesy Slovenskej republiky, a to hovorím iba o tomto jednom dôležitom podniku, mali mať k dispozícii, nemal by odchádzať spôsobom.

    A ja si nemôžem odpustiť poznámku na obdobie regulárnej vlády SMER-u v roku 2006 až 2010, keď som sa neraz vás niektorých poslancov spýtal, že tá hrôza, ktorá sa pri revíroch vtedy v tomto období udiala, že prečo vlastne dopúšťate? A viete, aká bývala odpoveď? Máš pravdu, je to nie dobré, ale HZDS, to je ich oblasť, my sa do toho nechceme starieť. Nuž dobre, už to asi ťažko napraví niekto. To maslo na hlave ostalo pánovi Mečiarovi a jeho poradcovi, ktorý tak úspešne radil, ako rozpraskať štátny majetok.

    Ale ja sa spytujem: A v tomto období, kolegovia zo SMER-u, komu ostane maslo na hlave? A ja, samozrejme, som si vedomý toho, že táto záležitosť je bolestivá. Ale ozaj aj dneska som sa na to spytoval pani riaditeľky odboru prezidentskej kancelárie, že prečo takýto návrh nebol posúdený z pohľadu potrebných opatrení, ktoré by pomohli tejto krajine získať peniaze tam, kde sa získať dajú. Však to je, to je, táto niť sa odvíja stále z nedostatku peňazí pri každej našej diskusii, prečo bol opomenutý?

    A tu chcem zdôrazniť práve to porovnanie, že na jednej strane sme si osvojili niektorí pripomienky pána prezidenta a súhlasíme s nimi, ale sú to pripomienky, keď budeme úprimní, na ktorých nestojí ani poľovnícky zákon, ani hospodárenie tejto krajiny. Ale na druhej strane pripomienky, ktoré reálne predstavujú milióny eur, to sme si voľáko osvojiť zabudli.

    A, viete, nemôžem si odpustiť spoza tejto tribúny pripomenúť slová pána ministra Jahnátka, ktoré tu odzneli 22. marca v tomto roku, keď sme na túto nebezpečnú dieru upozornili a pán minister povedal veľmi ľudsky, a ja som ho mal vtedy česť pochváliť a urobil som to veľmi úprimne, keď povedal: Hop, stala sa chyba, máte pravdu. Ak to dokážete urobiť pozmeňovacím návrhom, ja už nemám tú možnosť, tak garantujem, možno slovíčko garantujem tam nepadlo, ale povedal, že teda nemá problém vecne súhlasiť s takouto požiadavkou. Uplynuli štyri dni, 26. sme hlasovali, ako keby pán minister nepovedal nič.

    Ja viem, minister je minister a poslanci sú poslanci. Tu neexistuje nejaká súvislosť, len viete, ja to nehovorím ako kritiku, lebo ani ako svoju polievku si tu neprihrievam, ani za nás, za vládu nerozprávam, že tu chceme bombardovať. Len je to obrovská chyba, keď dokážeme takúto zjavnú chybu nechať v zákone napriek tomu, že je tu toľko možností, toľko čítaní, dokonca ešte aj pán prezident nám ponúkol ďalšiu šancu, aby sme sa k tomu vrátili, a táto záležitosť ostala mimo.

    Takže to by som zakončil len s takým apelom možno, nie som ja hovorca Lesov Slovenskej republiky ani, verte tomu, že nie som človek, ktorý by tam chodieval, naopak, ja som sa s nimi zrejme rozišiel dosť navždy, ale ja mám rád ten podnik, v ktorom som 30 rokov strávil, a tak trocha chcem vyjadriť ľútosť nad tým, do akej situácie vháňate takpovediac svojho generálneho riaditeľa pána Határa v tomto podniku a svojho pána ministra, pána Jahnátka, tým, že túto dieru ste tam ponechali. Viete, ako ju využijú tí, ktorí sú, žiaľbohu, nielen nad nami, ale aj nad vami? A nemám na mysli najvyšších, ale mám na mysli ľudí, ktorí dokážu veľmi účelne vplývať na to, čo sa má udiať.

    Nuž vyrážate tomuto podniku aj svojmu pánovi ministrovi možno účinnú zbraň na to, aby sa vedeli obrániť voči požiadavkám tých, ktorí budú teraz tvrdiť, však vám nič nebráni, aká verejná súťaž, veď to môžte jednoducho prisúdiť na základe toho, že vám tento paragraf to umožňuje. Pretože to som možno zabudol zdôrazniť, hrali sme sa - hrali -, hovorili sme o veciach, ktoré súvisia s verejnou súťažou, ktorá v tej časti medzi nadpolovičným a dvojtretinovým vlastníctvom pozemkov je rozhodujúca, a to je, pokiaľ viem, len v tom jednom lesnom podniku, ktorý tak často rád spomínam, takmer 50 revírov a vyše 80-tisíc hektárov. Bežná prax je dnes, mocní si to vybavia za euro za hektár a rok, ale tržná cena je niekde okolo 13-násobok, 13 euro za hektár a rok.

    Nuž máme právo po tom všetkom, čo tu sme aj počuli o obhajobe zákona o verejnom obstarávaní, takéto niečo nevidieť? Naozaj venujme sa podstate. A prepáčte, že som využil túto možnosť nato, aby som to pripomenul. Osobne mi je to veľmi ľúto a pokúsim sa túto vec, ak to teda bude v súlade s možnosťami, verím, že áno, napraviť aj tým, že veľmi rýchlo ponúknem spolu so svojimi kolegami z klubu OĽaNO riešenie. A veľmi vás prosím, a to chcem aj zdôrazniť v tejto súvislosti, o podporu toho riešenia. Nie o podporu akéhosi politikárčenia, ale o podporu riešenia, ktoré v tomto jednom konkrétnom prípade dokáže Slovensku zachrániť 13 mil. eur za desaťročné obdobie, to je obdobie, na ktoré sa robia poľovné zmluvy na prenájom poľovných revírov.

    Dopredu vás prosím o podporu tohto zámeru, pretože si myslím, že je to zámer, ktorý nemôže nás rozdeľovať, ale spájať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som len chcela pre budúcnosť upozorniť na § 90 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, kde v odseku 1 sa píše: "Ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokovania sú iba pripomienky prezidenta republiky."

    Mali sme na výbore dostatok priestoru na to, aby sme si tieto veci ujasnili, preto by som pre budúcnosť prosila, aby sa dodržiaval rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to zhrnul úplne. A ja len na koniec chcem povedať, tak ako si povedal v závere vystúpenia, nech nám ide o vec, nech nám nejde o politikárčenie, nech nám ide o vec, ktorú aj vy deklarujete, že viete sa dohodnúť, viete prijať konštruktívne nápady opozície, ktoré by tu boli, tak nech nám ide o vec a budem veľmi rád. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Pani poslankyňa Košútová, som si vedomý toho, poznám 90-ku a jej odstavec 1. Práve preto som zdôraznil, že výhrady pána prezidenta chcem komparatívne porovnať práve s inými odsekmi, ktoré považujem za dôležitejšie. Možno to není právne čisté, ale naozaj som sa rozhodol toto porovnanie urobiť, lebo si myslím, že sú veci vážne a vážnejšie. Výhrady pána prezidenta boli vážne a to, čo som rozprával, bolo vážnejšie.

    Takže, dobre, rešpektujem, ale myslím si, že spôsob, akým chcem zaujať stanovisko k výhradám pána prezidenta, je možné si zvoliť aj tak, že budem porovnávať veci, ktoré boli vyslovené s tými, ktoré možno neboli priamo namietané. Takže asi tak.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Chce sa prihlásiť ústne či záverečné slovo? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vyjadrím sa teda k niektorým pripomienkam, ktoré tu odzneli z úst pána Mičovského.

    Pán Mičovský, my v tomto pléne parlamentu, tak ako to ty zvykneš nazývať, v tej sieni ústavnosti a práva sme už viac ako po roku zvyknutí na tie tvoje emotívne vystúpenia, ktoré je treba hodnotiť mnohokrát, že majú svoje racionálne jadro, ale zároveň sme pripravení, resp. už zvyknutí aj na to, že veľmi často povieš A, a nepovieš B napriek tomu, že k tým odborným otázkam, ku ktorým sa chceš vyjadrovať, odzneli úplne relevantné odpovede už v rámci rokovania výboru.

    Dneska na výbore sme si mnohé veci úplne jednoznačne povedali a myslím si, že to tvoje vystúpenie bolo vlastne len zopakovaním toho, čo si naznačil na výbore. Mal si, si myslím, po tej odbornej stránke, si dovolím tvrdiť, že pravdepodobne z hľadiska tejto oblasti tie naše vedomosti, resp. to naše poznanie sa asi ťažko dá porovnávať, to iste uznáš aj sám, mal si zodpovedané všetky otázky úplne relevantne vrátane pani riaditeľky odboru Dreninovej, ktorá ti vysvetlila, ako to vlastne s tou 13a, ktorá, tento problém by sme tu, páni a dámy, nemali riešiť. Ale nejdem sa k tomu vracať, ak si načal, tak zodpoviem, ak ma teda pani predsedajúca nezastaví, pretože porušujem tým pádom, že budem reagovať na tvoje podnety aj ja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nie. To je správne, vy, pán spravodajca, sa vyjadrujete k rozprave, takže nech sa páči.

  • Ale chcem ťa upozorniť na jednu vec. Pani Dr. Dreninová dneska § 13a úplne zrozumiteľne vysvetlila vo väzbe na § 5 - postup zhromaždenia vlastníkov a ostatné väzby. To je prvá vec.

    Druhá vec, čo sa týka § 13a, ty si spracoval síce s pánom poslancom Feckom pozmeňujúci návrh, ale si uviedol, ten bol vecne nesprávny od začiatku, pretože si uviedol len zmenu názvu a zmenu 13a. Ale tým pádom 13b sa odvoláva na 13a a boli by sme bývali klesli zo 66,6 % alebo 60,6 % na 50 % aj v prípade vyhradených poľovných revírov, čo je absolútne nezlučiteľné s ústavnosťou. Čiže otvorene si treba povedať, že chyba sa stala aj vo formulácii samotného pozmeňujúceho návrhu.

    Prosím ťa, o akých 16 mil. hovoríš? Však v konečnom dôsledku § 13a nie je o povinnosti prenajať štátne lesné pozemky, je o možnosti prenajať tieto štátne lesné pozemky. A akých 13 mil.?! Však keď sa štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nerozhodne prenajať tie pozemky, ale bude ich užívať vo vlastnej réžii, tak predsa bude mať aj náklady, a nemalé náklady. Náklady na starostlivosť o zver, náklady na veterinárnu starostlivosť, náklady na réžiu pri správe a riadení tohto poľovného revíru. Tak čo si to tu napočítal, akých 13 mil.?!

    Čiže ešte raz opakujem, som pripravený, a nielen ja, ale aj ostatní kolegovia z výboru, na túto tému debatovať, ale nesmieš to podávať, alebo nemal by si, prepáč, nemal by si to podávať takto úplne jednoznačne a jednostranne zamerané, pretože poľovníctvo a poľovné revíry, to nie je o ziskoch. Poľovný revír nie je vec, ktorý by podliehal verejnému obstarávaniu alebo verejnému ponukovému konaniu.

    Vieš, kedy by si mal 100-percentnú pravdu? Keby sme mali systém taký, aký je v Českej republike, že poľovný revír, hranica poľovného revíru by pozostávala výlučne z poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. Vtedy áno, vtedy by sme mohli rozprávať zhruba tak, ako si to teraz naznačil. Lenže si zober, že v spoločnom revíri, v spoločnom poľovnom revíri sú vlastnícke podiely aj iných vlastníkov, nielen štátu. To znamená, o čom to rozprávame, že štátny podnik príde o 13 mil.?!

    Tieto veci si musíme raz a navždy ujasniť a povedať. Toľko k § 13a.

    Čo sa týka poľovníckeho hospodára. Sám som vysvetlil, vystúpil na výbore. Funkcia poľovníckeho hospodára je jednou z funkcií, ktoré sú podriadené 5-ročnému volebnému obdobiu v rámci poľovníckej samosprávy. Ak sa naozaj stane to, a s tým sa aj počíta, pretože, tak ako som uviedol, my máme vytvorenú personálnu databázu mladých vzdelaných ľudí, ktorí absolvovali skúšky špeciálnej odbornej spôsobilosti poľovníckych hospodárov. Ak sa stane to, že po 5-ročnom volebnom období, keď hovoríme, že 10-ročný je doba nájmu poľovného revíru, ukáže poľovný hospodár, ktorý či už z aspektu veku, z aspektu zlyhania nejakých iných a iných súvislostí nie je schopný, prečo by ho to tá samospráva, prečo by nemohla mať na jeho činnosť taký názor, že ho nahradí mladším alebo vzdelanejším? Prečo nie?

    A v konečnom dôsledku to, čo navrhol pán prezident vo svojom riešení, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo vyslovene len na tých poľovníckych hospodárov, ktorí sú v pracovnoprávnom pomere, tak to rieši 3 %; 3 % poľovníckych hospodárov na celom Slovensku. Čiže B si zase nepovedal.

    A čo sa týka, tým skončím, čo sa týka lovu netrofejovej raticovej zveri na spoločných poľovačkách, to som vysvetlil tiež. Chcem, aby vedeli o tom všetci poslanci, ktorí sedia tu dneska v pléne, že to nie je samoúčelné. To nejde o to, že poľovníci chcú za každú cenu nekontrolovateľne viac a bez selekcie strieľať.

    Ale čo je dôležité, je to, že za posledných 10 rokov, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na Slovensku za posledných 10 rokov v rámci piatich druhov raticovej zveri, ktoré poškodzujú poľnohospodárske kultúry, poškodzujú lesné porasty, v rámci jelenej, diviačej, srnčej, muflonej a danielej zveri, lovíme na Slovensku každý rok o 5-tisíc kusov raticovej zveri viac ako rok predtým. To znamená, že za posledných 10 rokov sa ulovilo o 50-tisíc kusov viac, a napriek tomu nám vzrástli stavy o ďalších 65-tisíc. Ukazoval som rast a trendy vlastne stavu a vývoja populácie voľne žijúcej zveri.

    Čo chceme? Chceme chrániť na jednej strane medveďov, aby sme mali neustále konflikty s nimi, pretože sú premnožené, a na druhej strane budeme zastávať, resp. budeme hájiť voľne žijúcu raticovú zver, aby ničila poľnohospodárske kultúry našim súkromne hospodáriacim roľníkom, aby ničila agropodnikateľom, aby sme mali zničené porasty v dôsledku škôd spôsobené zverou? Tak to asi nie! Musíme zvoliť nejaké opatrenia na to, aby sme zastavili tento nenormálny rast početnosti voľne žijúcej zveri na Slovensku. Takže preto.

    Čiže nič nie je samoúčelné a nič nie je protietické. Pretože rovnako sa zamerali na redukciu stavu raticovej zveri aj v susedných krajinách, v Maďarsku napríklad, v Česku a podobne.

    Čiže je to jeden problém, ktorý nás kvári a morí, a pokiaľ poľovníkom nedáme do rúk dosť nástrojov na to, aby mohli zasahovať do vývoja početnosti raticovej zveri, a tým znižovať škody spôsobené zverou, tak dovtedy, nehnevajte sa, ale ideme sami proti sebe.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a k hlasovaniu pristúpime o 19.40 hod. Takže krátka, trojminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Najprv budeme v druhom čítaní hlasovať o vládnom návrhu zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu, je to zákon, ktorý sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej uvedie hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 481.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, v rozprave bol predložený jeden pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Kadúc. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 92 prítomných, 12 bolo za, 4 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní a prosím, aby ste otvorili rozpravu v treťom čítaní

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone, o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 79 bolo za, 14 proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu.

    Poprosím pána poslanca Petra Gažiho, aby uviedol hlasovanie v druhom a treťom čítaní o zákone z 19. marca 2013 o ochrane osobných údajov, je to tlač 459.

  • Hlasovanie o zákone z 19. marca 2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 459.

  • Gaži, Peter, poslanec NR SR

    Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach prezidenta 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných, 80 bolo za, 10 sa zdržalo,1 nehlasoval.

    Pripomienky sme schválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať ako o celku, o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok prezidenta, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 80 bolo za, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Po opätovnom prerokovaní sme schválili zákon o ochrane osobných údajov.

    Pani poslankyňa Nachtmannová uvedie hlasovanie o zákone z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme. Tento zákon vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie. Je to tlač 466.

  • Hlasovanie o zákone z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 466.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Jozef Mikloško ako jeden z predkladateľov predmetného návrhu zákona. Pán prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí neuvádza pripomienky s navrhovaným konkrétnym znením, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Preto sme v treťom čítaní. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Najprv, pani poslankyňa, otváram, sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujme ju za skončenú. Až teraz budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 86 bolo za, 1 proti, 6 sa zdržali.

    Po opätovnom prerokovaní sme schválili zákon a zriadili sme Slovenský historický ústav v Ríme.

    Pán poslanec Lebocký uvedie teraz hlasovanie o zákone z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274 o poľovníctve.

  • Hlasovanie o zákone z 26. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 467.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Mičovský. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pripomienkach pána prezidenta nasledovne: o bodoch č. 1, 4, 5, 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Dajte, prosím, hlasovať. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 92 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili alebo návrhy pána prezidenta sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch č. 2, 3 a 6 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 1 bol za, 86 proti, 6 sa zdržali.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok pána prezidenta, odporučenie gestorského výboru je uvedený zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 79 bolo za, 12 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme po opätovnom prerokovaní schválili novelu zákona č. 274 o poľovníctve, ktorú vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Dámy a páni, prerokovali sme program 18. schôdze, ďakujem vám za spoluprácu, želám vám pekný 1. máj, Sviatok práce, a teším sa na spoluprácu počas náročnej 98-bodovej májovej schôdze, ktorú začneme 14. mája.

    Pekný večer. Ďakujem pekne.

  • Rokovanie 18. schôdze NR SR sa skončilo o 19.53 hodine.