• Pekný deň, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále.

  • Krátka pauza.

  • Ešte raz pekný deň, dámy a páni, otváram rokovanie 17. schôdze Národnej rady.

    Zvolal som ju na žiadosť skupiny 31 poslancov v zmysle čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Poprosím vás teraz o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 118 poslankýň a poslancov.

    Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 17. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Mikuláš Krajkovič a Gabriel Csicsai. Ich náhradníkmi sú páni poslanci Rastislav Čepák a Viliam Novotný.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci Droba, Géci, Hlina, pani poslankyňa Janíková, pán poslanec Lukša, Mamojka, Muránsky, pani poslankyňa Obrimčáková a pán poslanec Poliačik a Šebej a pani poslankyňa Vášáryová.

    Poslanci, ktorí požiadali o zvolanie tejto schôdze, navrhujú prerokovať bod, ktorý je uvedený v pozvánke, je to tlač 461 a je to návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku.

    Tento návrh som pridelil na prerokovanie výboru pre sociálne veci. Takisto som požiadal vládu Slovenskej republiky, aby zaujala stanovisko.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu 17. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili navrhnutý program 17. schôdze tak, ako o to požiadala skupina poslankýň a poslancov.

    Pani podpredsedníčka Laššáková, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republike na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku rokovali aj po 19.00 hod. vrátane záverečného hlasovania o návrhu uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 41 proti, 13 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh, aby sme prerokovali navrhnutý program 17. schôdze v prípade potreby aj po 19.00 hod. včítane záverečného hlasovania o návrhu uznesenia, tak ako žiada skupina poslancov, ktorá požiadala o zvolanie tejto schôdze.

    Ešte predtým, ako prikročíme k samotnému rokovaniu o programe 17. schôdze, vás chcem, dámy a páni, informovať, že páni poslanci Juraj Droba, Martin Chren, Jozef Kollár, Daniel Krajcer a Juraj Miškov mi oznámili, že dnešným dňom, 16. aprílom 2013, vystupujú z poslaneckého klubu za stranu Sloboda a Solidarita.

    Všetky následné kroky vykonám v zmysle zákona o rokovacom poriadku a príslušných platných uznesení.

    Takže teraz k samotnému rokovaniu.

    Poprosím pána poslanca Štefanca, ktorý je za skupinu poslancov predkladateľom, aby uviedol návrh uznesenia.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku, tlač 461.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, páni ministri, vážení hostia, situácia je mimoriadna, a preto sme iniciovali túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, ktorí podporili náš zámer a pripojili svoj podpis pod návrh, aby sme dnes rokovali o tejto kľúčovej téme na Slovensku, ale aby sme rokovali najmä o riešeniach, ktoré pomôžu našim občanom. Nezamestnanosť je dnes nepochybne najdôležitejšou témou Slovenska. Celkový počet ľudí bez práce presiahol už neuveriteľných 437-tisíc ľudí a dá sa povedať, že na Richterovej stupnici zemetrasenia nezamestnanosti už dosiahol číslo 16,2 %. Nič na tom nemenia ani neúspešné pokusy vlády zľahčovať túto realitu či znižovať a kamuflovať rastúce čísla.

    Neúnosný nárast nezamestnanosti v posledných mesiacoch je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany. Áno, ideologických rozhodnutí, pretože pragmatizmus a zdravý rozum zlyhal. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, zlyhal vtedy, keď sa zvýšili dane na najvyššiu úroveň spomedzi postkomunistických krajín, a zlyhal vtedy, keď sa menil Zákonník práce.

    Vôbec ma neteší, že sme tak veľmi skoro svedkami naplnenia našich obáv o negatívnych dôsledkoch víťazstva ideológie nad zdravým rozumom. Vláda si nedala povedať a nepočúvala opozíciu, nepočúvala odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie či dokonca ani odporúčania Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho ale zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce a aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, keď niekto rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či keď niekto znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým výsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorý alarmujúco posunul Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.

    Je pozoruhodné, že keď si porovnávame krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a aj suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To nepotrebuje ďalší komentár.

    Prvé riešenie teda je v znížení priamych daní. Ak si uvedomíme fakt, že vláda ich zvýšila z roka na rok o 21 %, ale dnes už čaká nárast výberu len o 4 % oproti rozpočtu roku 2012, viac argumentov ani nepotrebujeme.

    Za dnešnej vlády jednej strany nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Európskej únii. Od vlády často počúvame, že je to európsky trend. Dámy a páni, je realitou, že v priemere nezamestnanosť v Únii narastá. Ale je aj realitou, že tento trend je ťahaný najmä problémovým Gréckom, Španielskom či Portugalskom. A je realitou aj skutočnosť, že v mnohých krajinách Únie je tento trend opačný a nezamestnanosť klesá. Je to tak u nášho najväčšieho obchodného partnera v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Litve, Lotyšsku, Estónsku, v Dánku, Írsku či Rumunsku. Aj v Maďarsku či Rakúsku sa čísla veľmi nemenia. Sú to jasné dôkazy o tom, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých európskych krajinách tomu tak je.

    Je možné tento trend zvrátiť? Odpoveď je jednoznačne áno. Je ale potrebné konať okamžite a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.

    Minulý týždeň v piatok 12. apríla sme sa spolu s našimi opozičnými partnermi stretli s odborníkmi, analytikmi, tvorcami pracovných miest a hlavné závery a odporúčania z tohto stretnutia boli veľmi poučné. Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti s nimi oboznámil.

    Predovšetkým prvé odporúčanie bolo znížiť priame firemné dane. Zabezpečiť tiež lepší výber daní, pretože vláda len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu DPH na úkor práve zvyšovania daní.

    V druhom rade treba robiť niečo s odvodmi. Silnejú hlasy pre zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa. Je potrebné zjednodušiť odvodový systém. Aj takéto návrhy už sme predkladali práve s cieľom postupného znižovania odvodového zaťaženia.

    V treťom rade je potrebné riešiť pracovné právo. Je nutné spružniť možnosti pracovnoprávnych vzťahov na kratšie úväzky, ale aj zlepšiť možnosti práce nadčas pri sezónnych zákazkách tak, aby ľudia dostali možnosť si zarobiť. A predovšetkým je nutné nezvyšovať cenu práce.

    V ďalšom rade je potrebné zjednodušiť administratívu, ktorá zbytočne zaťažuje osobitne malých podnikateľov. Už sme predložili návrh zavedenia licencií pre živnostníkov, aby sa títo mohli sústrediť na svoje produktívne činnosti. Opätovne prídeme do tejto snemovne požiadať vás o podporu tohto návrhu. Pretože sme si overili práve s tými, ktorých sa to týka, že tento návrh je užitočný.

    Je potrebné okrem iného dodržiavať aj Small Business Act, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, osobitne z dôvodu podmienok pre živnostníkov a malých podnikateľov. Je nutné urýchliť zjednotenie výberu daní a odvodov.

    V ďalšom rade je dôležité zlepšiť služby štátu, predovšetkým zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi úradmi, aj pre zamestnancov, aj zamestnávateľov, či živnostníkov.

    Je nutné pri konsolidácii najmä šetriť na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu a neprenášať všetko cez zvýšené odvody, dane, poplatky na ľudí a zamestnávateľov.

    Samozrejme, veľmi dôležité je zlepšiť kvalitu služieb úradov práce.

    V ďalšom rade je to stav súdnictva, ktoré je potrebné riešiť predovšetkým vzhľadom na urýchlenie trvania súdnych sporov, ktoré je u nás stále neštandardne dlhé v porovnaní s inými krajinami.

    Osobitnou otázkou zostáva sociálny systém s cieľom zlepšenia efektívnosti sociálnych dávok a nastavenia systému tak, aby sa pracovať oplatilo. Považujeme za dôležité, aby sa zaviedla kombinácia dávok a práce.

    Silnejú hlasy na zmenu energetickej regulačnej politiky tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, ako tomu tak je dnes na Slovensku. Dámy a páni, vo februári o 30 % stúpli ceny energií pre firmy, čo sa logicky prejavuje takisto v úbytkoch počtu pracovných miest na Slovensku.

    V oblasti školstva je potrebné zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl.

    V neposlednom rade, čo sa týka legislatívy Európskej únie, ani tu netreba rezignovať. Je potrebné prispievať k nej tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie. Navrhujeme presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, prepáčte, pán poslanec.

  • Zaznenie gongu.

  • Dámy a páni, poprosím vás.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Sme za dokončenie spoločného európskeho trhu a rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých.

    Dámy a páni, ako som už zmienil, vláda jednej strany za prvý rok predviedla len deformy, nie reformy. Zrušila rovnú daň, zvýšila odvody, poplatky, zhoršila pracovné právo. Výsledkom je takmer 40-tisíc pracovných miest za desať mesiacov. Dovoľte, aby som vám to ukázal.

  • Rečník zobral do rúk papier A3 s vyobrazeným grafom.

  • Je to neradostný trend. Je to zlý smer. Je to niečo, ako keby odišlo zo Slovenska jedno stredne veľké mesto veľkosti Piešťan, Liptovského Mikuláša alebo Humenného. Vláda okrem deforiem nerobí to, čo treba. Podnikateľské prostredie je historicky na najhoršej úrovni, nezlepšuje sa školstvo, súdnictvo ani administratívne zaťaženie pracovných miest. Samotná vláda počítala v rozpočte s omnoho nižšími číslami nezamestnanosti, zhruba o jeden percentuálny bod. A súčasný vývoj vytvára ďalší tlak na rozpočet. Máme menej živnostníkov, menej zamestnaných mladých ľudí, ktorí potrebujú podporu pri svojich začiatkoch. Vláda svojimi opatreniami vyháňa prácu zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na tvorbu nových pracovných miest. To je absurdné a úplne obrátené naopak. Omnoho logickejšie, správnejšie a lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku, ktorá pomáha tvorbe pracovných miest. Preto navrhujeme nasledovné uznesenie. Dovoľte, aby som vám ho pripomenul.

    "Uznesenie Národnej rady k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A) vyjadruje znepokojenie nad rastúcou nezamestnanosťou na Slovensku a zhoršujúcimi sa podmienkami na tvorbu nových pracovných miest;

    B) žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady predložila Správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pracovných miest a na zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženia daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov a o konkrétnych opatreniach na odbúranie ďalších finančných a nefinančných záťaží a bariér existujúcich v ekonomike Slovenska a opatreniach na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska v termíne do 30. mája 2013;

    C) žiada vládu Slovenskej republiky, aby nepredkladala do parlamentu žiadne zákony, ktoré znamenajú zvyšovanie finančných a nefinančných povinností, úloh a bremien pre zamestnávateľov a podnikateľské prostredie."

    Dámy a páni, som presvedčený, že každý, kto má úprimný záujem o podporu pracovných miest a zlepšenie situácie nezamestnaných, tak chce presadzovať také opatrenia, ktoré súčasný trend zvrátia. Preto verím, že podporíte tento návrh uznesenia, ktorý chce ku tomuto cieľu prispieť.

    Kolegyne a kolegovia, chcem vás týmto požiadať o podporu navrhnutého uznesenia a podporu takých opatrení, ktoré opäť začnú vytvárať pracovné miesta v našej krajine.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Určeným spravodajcom je pán predseda výboru pre sociálne veci, pán poslanec Podmanický, poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršeniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku (tlač 461) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 430 z 11. apríla 2013 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršeniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku (tlač 461) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Na prerokovanie uvedeného návrhu predseda výboru zvolal zasadnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na 16. apríla 2013.

    Predložený návrh skupiny poslancov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh neschváliť.

    Skončil som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Dostal som písomné prihlášky za kluby: za klub OĽaNO pán poslanec Igor Matovič, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Frešo, za klub KDH pán poslanec Brocka a za klub MOST - HÍD pán poslanec Solymos. Potom mám ešte písomné prihlášky od pána poslanca Hudackého, Hraška, Zajaca, Kaníka, Beblavého, Novotného, Jozefa Mikuša, Kvasničku, Švejnu, Mikloška a pani poslankyne Ritomskej.

    Ešte predtým ale dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády, aby nás oboznámil so stanoviskom vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ospravedlnil predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na tuzemskej služobnej ceste, a oboznámi vás s účelom jeho cesty pán minister Richter, a predseda vlády rieši konkrétne kroky súvisiace s nezamestnanosťou, ktorá, verte mi, aj pre nás je vážnym problémom a vnímame ju veľmi citlivo.

    Takže z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky mi dovoľte, aby som predniesol návrh stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku, ktorý máte ako tlač 461.

    Vláda Slovenskej republiky považuje problém nezamestnanosti za mimoriadne vážny dôsledok pretrvávajúcich hospodárskych problémov v celej Európe. Porovnanie aktuálneho vývoja v Európskej únii ukazuje, že zatiaľ čo v štyroch členských krajinách nezamestnanosť mierne poklesla, v konkrétnych číslach od 0,1 % do 0,2 %, v jedenástich medzimesačne opäť narástla a v deviatich krajinách vrátane Slovenska sa nezmenila. Kľúčom k zastaveniu rastu nezamestnanosti sú opatrenia na podporu hospodárskeho rastu tak na národnej, ako aj na európskej úrovni.

    Vláda Slovenskej republiky považuje za neprípustné odkladanie riešení tak, ako ho navrhuje skupina poslancov z radov opozície. Nesúhlasí preto ani s uznesením, ktoré predložila opozícia, s uznesením v bode B, kde opozícia žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pracovných miest do 30. mája 2013. Nesúhlasí preto, že z iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálna demokracia Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 29. januára 2013 požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do 31. marca 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.

    Dňa 28. marca 2013 minister Ján Richter túto správu parlamentu predložil, poslancom teda nič nebráni, aby sa ňou zaoberali už na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a nie až o mesiac neskôr, ako to navrhuje opozícia dnešným návrhom uznesenia.

    Vláda Slovenskej republiky odmieta populistické politikárčenie s cieľom získať lacné politické body na takejto citlivej téme, ktorá je kľúčovým problémom státisícov slovenských občanov. Sústreďuje sa na konkrétne riešenia a prijíma konkrétne opatrenia na úrovni viacerých rezortov, ktorých výsledkom je záchrana zánikom ohrozených alebo vytváranie úplne nových pracovných miest. Prioritne sa pritom sústreďuje na oblasti, v ktorých je nezamestnanosť mnohoročným problémom. Namiesto marketingových vystúpení uprednostňuje konkrétne činy, ktoré sa dejú aj dnes.

    Nedá mi, aby som hodnotil túto snahu opozície tiež ako čiastočné pokrytectvo. Dajme si otázku: Kto spôsobil pokles zamestnanosti napríklad v stavebníctve? Roztrhaním kontinuity vo výstavbe diaľnic a hlavne nenájdením plnohodnotných náhradných riešení vo výstavbe diaľnic došlo len v sektore stavebníctva v rokoch 2010 a 2011 k poklesu zamestnanosti o cca 25-tisíc zamestnancov.

    Na základe vyššie uvedených údajov a faktov vláda Slovenskej republiky vyjadruje nesúhlas s návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste obdržali ako tlač 461.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za zaujatie stanoviska v mene vlády.

    O slovo požiadal pán minister práce Ján Richter.

  • Reakcie z pléna.

  • On to zvládne. Aj nezamestnanosť, aj toto vystúpenie.

  • Povedané s úsmevom.

  • Reakcie z pléna.

  • Povedané s úsmevom.

  • Nie, nie, v pohode, v pohode, ďakujem, ak by som cítil, tak to poviem.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, situácia v oblasti zamestnanosti v celej Európskej únii sa zhoršuje. Hospodársky výhľad a výhľad v oblasti zamestnanosti sú negatívne a v posledným mesiacoch sa zhoršili. Nezamestnanosť sa zvyšuje v eurozóne, dosiahla takmer 12-percentnú úroveň. Od vypuknutia krízy sa vo väčšine členských štátov znížila pravdepodobnosť, že si nezamestnaní ľudia nájdu prácu, a to v prípade krátkodobého aj dlhodobého zamestnávania.

    Toto je niekoľko konštatovaní zo spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú prijala Rada ministrov práce a zamestnanosti Európskej únie na zasadnutí 28. februára tohto roku. Mohol by som v citovaní pokračovať, ale iba by som ešte viac potvrdil, čo je zrejmé z týchto niekoľkých viet.

    Áno, vážení predkladatelia, máte pravdu. Situácia na trhu práce Slovenskej republiky sa nevyvíja niekoľko mesiacov priaznivo, ako píšete v odôvodnení zvolania tejto schôdze. Ale nemáte pravdu, keď sa usilujete vytvárať dojem, že je to problém iba Slovenskej republiky a že zaň zodpovednosť padá na vládu Roberta Fica. Môžete sa oháňať štatistikami, ktoré zásadne vytrhávate z kontextu, ako sa vám to hodí, ale nemôžete poprieť, že problémy s nezamestnanosťou má celá Európa a ich rozsah je taký, aký tu ešte v podstate nebol. Dôkazom nie je len citovaná správa ministrov práce celej Európskej únie, ale i štruktúra nárastu počtu nezamestnaných u nás.

    Podľa relevantných údajov Sociálnej poisťovne prišla viac ako polovica nových nezamestnaných zo zahraničia, kde tiež zanikajú pracovné miesta a, bohužiaľ, relatívne rýchlym tempom. Alebo sa najnovšia nezamestnanosť nehýbe, čo je podľa Eurostatu aj situácia Slovenska.

    Aktuálne, vážení opoziční priatelia, to zdôrazňujem, lebo vy zasa naberáte alebo narábate s údajmi, ktoré nie sú objektívne. Tu máme najnovšiu dostupnú štatistiku Eurostatu, podľa ktorej vo februári oproti januáru poklesla nezamestnanosť nie v ôsmich krajinách, ako uvádzate vo svojom zdôvodnení, ale iba v štyroch, v Belgicku, Holandsku a Taliansku o 0,1 % a Litve o 0,2 %. V deviatich krajinách podľa Eurostatu vrátane Slovenskej republiky sa situácia nezmenila a v jedenástich krajinách nezamestnanosť medzimesačne narástla.

    Keď vo februári klesla evidovaná miera nezamestnanosti takmer o 0,1 percentuálneho bodu, predstavitelia najmä SDKÚ - DS okamžite brzdili prípadnú vlnu, nazvem to, mierneho optimizmu a označili tento pokles za hru s číslami. Začali hry so štatistikami a účelovými interpretáciami. Chcem uviesť, že toto nie je moja myšlienka ani moje konštatovanie. Dočítal som sa ho na portáli demagog.sk, ale verte, že s ňou plne súhlasím.

    Jasným dôkazom, ako veľmi manipulujete so štatistikami, je vaše tvrdenie, že celková nezamestnanosť narástla na 16,2 %.

    Pán Mihál, ste jedným z navrhovateľov tejto mimoriadnej schôdze, ale chcem sa vás popýtať, aké čísla to používate? Pod vaším vedením Ústredie práce každý mesiac zverejňovalo aktuálne štatistiky evidencie nezamestnaných, a zrazu, keď vám tieto čísla nevyhovujú, tak sa tvárite, že neexistujú.

    Pán poslanec Kaník ako exminister bol pri zavádzaní nového termínu, ktorým v podstate štatistiky uvádzame aj teraz, disponibilný, nedisponibilný. Samozrejmá vec, že niekto môže povedať, že to je hra čísel, ale reálne môžeme ponúkať nové pracovné miesta, akékoľvek nástroje na trhu práce disponibilným. To znamená tí, ktorí sú pripravení nastúpiť do práce, prípadne zobrať jednotlivé aktivity, ktoré aktívna politika trhu práce ponúka.

    Aby teda bolo jasné, hlavný údaj, ktorý zverejňuje náš rezort, je počet a miera disponibilnej nezamestnanosti. Opakujem, to sú čísla, ktoré boli zverejňované 4 roky dozadu a zhodou okolností prvýkrát tento termín bol uvedený za čias pána exministra Kaníka.

    To chcem povedať, že to je prvé a hlavné číslo na každej tlačovej správe, pokiaľ Ústredie práce informuje o výsledkoch za uplynulý mesiac. A opakujem ešte raz, tak to bolo za pravicových, ľavicových vlád a tak to bolo aj 2 roky u môjho predchodcu pána Mihála. Tento údaj úplne presne stanovuje, koľko ľudí z evidencie úradov práce je schopných okamžite nastúpiť do zamestnania.

    Druhým údajom je celkový počet nezamestnaných, pričom do tohto počtu sa rátajú aj tí, ktorí v danom mesiaci nie sú schopní ísť pracovať, prípadne prijať ponuku na aktivku. Napríklad preto, lebo sú chorí, prípadne využívajú niektorý z nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Prípadne, že sú zaradení niekde vo vzdelávaní, rekvalifikácii, sú na absolventskej praxi alebo inej formy prípravy na budúce zamestnanie. Ešte raz opakujem, že túto metodiku používalo naše ministerstvo, používalo aj za čias pánov ministrov Kaníka, Mihála, ani jednému, ani druhému vtedy nezišlo na um oháňať sa inými číslami, hoci aj vtedy sa dali nájsť možno aj horšie údaje.

    Naopak, novelou zákona o službách zamestnanosti, ktorá bude účinná od 1. mája tohto roku, sme si my situáciu ešte sťažili, lebo do evidencie zaradíme nezamestnaného okamžite a nie až po skončení toho administratívneho procesu spojeného so správnym konaním, čo doteraz tiež čiastočne skresľuje výsledky. Budeme na seba prísnejší na rozdiel od vás, pretože my sa pravdy nebojíme a potrebujeme vedieť, aký je skutočný a objektívny stav.

    Ak dovolíte na vysvetlenie. Akonáhle sa uchádzač prihlási na úrade práce pre evidenciu, podľa terajšieho zákona začína 30-dňové správne konanie. Pokiaľ nie je správne konanie ukončené, cieľom toho správneho konania je zistiť, či uchádzač spĺňa podmienky na to, aby bol prijatý do evidencie. Pokiaľ nie je ukončené to správne konanie, nie je prijatý a nie je evidovaný medzi nezamestnanými. My to ideme zmeniť teraz, hoci jeden mesiac bude pre nás veľmi prelomový, lebo to, čo sa mesiac posúvalo z hľadiska štatistík, nám v konkrétnom mesiaci pribudne, ale aj tak si myslím, že to bude objektívnejšie, to znamená, hneď ho zaradíme medzi evidovaných a bude pokračovať správne konanie a až správne konanie, ak by dospelo k záveru, že nespĺňa podmienky, no tak bude následne z evidencie vyradený. Opakujem, to je súčasťou novely zákona o službách zamestnanosti, pretože aj doterajšia metodika nikdy nebola výmyslom príslušného ministra, ale presne ju pomenovával zákon.

    Teraz by som sa rád vrátil k toľko spomínaným číslam nárastu nezamestnaných za posledných 11 mesiacov. Prvá poznámka. Len dávam do pozornosti, že za obdobie 11 mesiacov toho istého časového obdobia, apríl až február 2011 - 2012, za predchádzajúcej vlády sa zvýšila nezamestnanosť takmer o 28-tisíc nových evidovaných, a to bola predsa lepšia ekonomická situácia aj z pohľadu a výsledkov ekonomiky Slovenskej republiky, aj výsledkov Európskej únie.

    Druhá poznámka. Takmer polovica z 39-tisíc sú občania Slovenskej republiky, ktorí boli prepustení z práce v zahraničí v jednotlivých štátov Európskej únie. Len dávam do pozornosti, že podľa údajov Sociálnej poisťovne ich legálne pôsobí na otvorenom európskom pracovnom trhu naďalej vyše štvrť milióna, opakujem, vyše štvrť milióna. Tým jasne uvádzam, že prepojenosť európskeho pracovného trhu má a v budúcnosti bude mať celkom logický dosah aj na vývoj nezamestnanosti na Slovensku.

    Tretia poznámka. Pán poslanec Frešo, vy ste automaticky stotožnili číslo vyše 39-tisíc aj s úbytkom pracovných miest na Slovensku. Hlboko sa mýlite, lebo, naopak, znovu je tu vhodná príležitosť, aby ste sa dostali na portál demagog.sk, pretože údaje slovenskej poisťovne, ktoré sú absolútne dôveryhodné, jednoznačne uvádzajú maximálny úbytok niečo cez 11-tisíc pracovných miest.

    Štvrtá poznámka. V uvedenom období končili aktivačné práce, na ktoré vyčlenili prostriedky v roku 2011, môj predchodca pán exminister Mihál, bohužiaľ, len 3 % z týchto vytvorených nových pracovných miest sa trvalo udržali, to sú hlavne tie protipovodňové opatrenia. Môj problém vznikol tým, že vy, páni z opozície, ste schválili rozpočet, v ktorom ste na rok 2012 "zabudli" na prostriedky na kapitolu aktívnej politiky trhu práce.

  • Prostriedky sa mi podarilo zabezpečiť až z realokácie a doplnenia zo štátneho rozpočtu, ale to až pre 2. polrok minulého roku. Z toho titulu narástla nezamestnanosť, lebo nebolo možné zopakovať viaceré aktivky, ktoré sa osvedčili z predchádzajúceho obdobia. To znamená, že aj vy nesiete veľmi konkrétnu priamu zodpovednosť za túto skutočnosť, pretože ste vyhoveli bývalému ministrovi financií pánovi Miklošovi a prijali rozpočet bez pokrytia tejto významnej kapitoly aktívnej politiky trhu práce.

    Preto strana SMER - sociálna demokracia nečakala, až sa zobudí opozícia a navrhne nejaké riešenie, ale na januárovej schôdzi, ak si dobre pamätám, navrhla predložiť do Národnej rady Správu o aktuálnom výboji trhu práce a opatreniach na zlepšenie zamestnanosti na Slovensku. Túto správu som 28. marca do Národnej rady predložil s tým, že bude predložená na májovú schôdzu Národnej rady na rokovanie. Ja ju dovtedy len doplním o prorastové opatrenia z pohľadu zamestnanosti, ktoré medzitým vláda prijme vo svojom vlastnom dokumente, prípadne doplním o aktuálny vývoj nezamestnanosti za mesiac marec a apríl, pretože mám záujem, aby tá informácia bola ucelená.

    Preto pokladám za potrebné, resp. nepokladám za potrebné prijať uznesenie, ktoré ste navrhli, ktoré by malo vláde uložiť predložiť takúto správu do 30. mája tohto roku.

    Ku štatistikám sa mi žiada ešte spomenúť predpokladaný vývoj nezamestnanosti za minulý mesiac, ktorý bude Ústredie sociálnych vecí a rodiny prezentovať, predpokladám, že v tomto týždni. Predpokladá sa zníženie celkového počtu evidovaných nezamestnaných o 5- až 6-tisíc. Očakávam z toho titulu aj zníženie celkového percenta miery nezamestnanosti.

    Opozícia žiada zrušiť doterajšie opatrenia vlády, ktoré podľa nej pokrivili podnikateľské prostredie. Musím odmietnuť tvrdenie, že rast nezamestnanosti ovplyvnili legislatívne opatrenia našej vlády. Za všetky príklady spomeniem toľkokrát kritizovanú novelu Zákonníka práce. Keď sme ju pripravovali, dôsledne sme analyzovali vplyvy Zákonníka práce na trh práce za posledných 10 rokov vývoja na Slovensku. Opäť ako pred pol rokom vám môžem ukázať porovnávaciu tabuľku, ktorá dokazuje, že nech sa zmenil Zákonník práce akokoľvek, vždy sa nezamestnanosť vyvíjala podľa vývoja HDP, to znamená ekonomiky, a nie podľa zmien v Zákonníku práce. Jasne to dokazuje vývoj nezamestnanosti v rokoch 2007 - 2010. Po - a už použijem výraz ľavicovej - novele Zákonníka práce až do tretieho štvrťroka 2008 nezamestnanosť klesala, hoci stále platil ten istý zákon. Globálna finančná kríza zrazila našu ekonomiku na kolená a nezamestnanosť prudko vzrástla.

    Naopak, pokiaľ ide o tvrdenia môjho predchodcu pána poslanca Mihála, koľko pracovných miest pomohla vytvoriť jeho novela Zákonníka? V skutočnosti v predvlani narástol počet, rástol počet zamestnaných iba do chvíle, kedy to jeho novela nadobudla účinnosť. Už v 4. štvrťroku 2011 začala zamestnanosť klesať a tento trend pokračoval aj na začiatku minulého roka. Zamestnanosť v tom čase klesla, hovorím o zamestnanosti, o vyše 40-tisíc miest, priatelia, o vyše 40-tisíc miest po prijatí liberálneho Zákonníka práce. Z 2 366 500 v 3. štvrťroku 2011 na 2 324 700 v 1. štvrťroku 2012. Takže aké dopady Zákonníka práce, vážené dámy a vážení páni poslanci?

    Pri príprave novely Zákonníka práce sme intenzívne komunikovali aj so všetkými sociálnymi partnermi, ba aj nad rámec stanovený zákonom. Preto dobre poznám ich stanoviská vrátane stanovísk Republikovej únie zamestnávateľov, ale práve preto sme sa obrátili na veľké priemyselné zväzy, ktoré tvoria bezmála dve tretiny nášho HDP, a opäť musím zdôrazniť ich jednoznačné stanovisko, ktoré prezentovali verejne. Táto vláda pripravila takú novelu Zákonníka práce, ktorá nebude mať zásadne negatívne dopady na fungovanie podnikov. To hovoria kapitáni priemyslu, ktorí priamo riadia jednotlivé fabriky na Slovensku.

    Pozrite sa na zdôvodnenie prepúšťania v ekonomickej tlači. Sú úplne jednoznačné a jasné. Strata zákaziek, hospodársky útlm, znižovanie produkcie. Nie, dámy a páni, máme štandardný Zákonník práce a je bohapustou populistickou lžou tvrdiť, že miera ochrany pracovných miest je na úrovni Španielska alebo Grécka. Naopak, ak nám vyhadzujete na oči pokles nezamestnanosti v Nemecku o 0,1 %, tak porovnajte ich pracovné právo s naším. Opakujem, porovnajte. Sme absolútne o dve triedy nižšie z hľadiska garancií práv pre zamestnancov. Aké je u nich ťažko niekoho prepustiť, akú majú u nich postavenie odbory.

    Pripomínam skvalitnenie flexikonta, ktoré sme v novele zákona urobili vzhľadom na predĺženie vyrovnávacieho obdobia na 30 mesiacov. Čo vysoko oceňujú takmer všetci zamestnávatelia, keď sa priebežne s nimi stretávame.

    Dobre si uvedomujem, že práve v ekonomicky ťažkých časoch hrozí nárast čiernej práce. Boj proti nelegálnemu zamestnávaniu preto považujem za jednu z priorít nášho rezortu a podľa toho aj konám. Práve máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona o inšpekcii práce a o nelegálnej práci, ktorá sprísni niektoré postihy za nelegálne zamestnávanie, ale tiež vytvorí priestor pre efektívnejšiu kontrolu zo strany kontrolných orgánov, ako je inšpekcia práce a úrady práce.

    No nezostaneme len pri legislatívnych zmenách. Pripravujeme také organizačné zmeny, ktoré umožnia vytvorenie špecializovaných útvarov, ktoré sa budú venovať výlučne odhaľovaniu nelegálneho zamestnávania, budú na to náležite materiálne vybavení. Zlepšujeme spoluprácu s ďalšími zložkami, najmä s Policajným zborom Slovenskej republiky, a k tomuto cieľu poslúžia aj niektoré ďalšie zmeny v Zákonníku práce, prípadne v zákone o službách zamestnanosti, ktoré medzitým boli prijaté. V rámci možnosti štátneho rozpočtu zvažujeme aj personálne posilnenie inšpektorátov práce.

    Vláda sa zaoberala aj otázkou podnikateľského prostredia a treba povedať, že prijala istý systém opatrení na jeho zlepšenie. Pýtam sa predkladateľov, ide vám o to, aby takéto zákony boli pozastavené, aby nešli do parlamentu, aby sme nemali väčšiu šancu odhaľovať nelegálnu prácu?

  • Ak vám ide o to, treba to povedať. Ale ja vás ubezpečujem, že nelegálnu prácu budeme odhaľovať ďaleko účinnejšie, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Zaslúžia si to všetci spravodliví podnikatelia, ktorí podnikajú v zmysle zákona a odvádzajú všetky náležitosti, ktoré štátu vzhľadom na odvody a dane prináležia.

    Na rozdiel od vás, vážení predstavitelia opozície, ktorí populisticky trváte na tom, alebo o tom, ako by ekonomika nemala nič spoločné so zamestnanosťou, my veľmi pozorne sledujeme aktuálne predikcie hospodárskeho výboja a dobre si uvedomujeme dopady európskeho spomalenia hospodárskeho rastu na Slovensku. Nepozeráme sa však na ne nejako fatalisticky, ale máme záujem a usilujeme sa posúvať a hľadať riešenia, ako podporiť hospodárstvo, a tým aj vytváranie nových či udržiavanie existujúcich pracovných miest. Dôkazom je materiál, ktorý onedlho vláda schváli, ktorý vznikol v spolupráci všetkých rezortov. Lebo zamestnanosť, to nie je otázka ministerstva práce a sociálnych vecí, každopádne otázka zamestnanosti je nadrezortná záležitosť.

    Po nevyhnutných konsolidačných opatreniach prijme vláda Slovenskej republiky súbor prorastových opatrení. Pôjde o legislatívne zmeny, ktoré podporia podnikateľské prostredie, avšak nie na úkor zamestnancov. Pôjde o verejné investície vo viacerých oblastiach, o priamu podporu pracovných miest v rámci aktívnej politiky trhu práce, investičných stimulov a ďalšie opatrenia, ktoré prinesú, dovolím si povedať, desaťtisíce nových pracovných miest. To je naša odpoveď na nezamestnanosť.

  • Napriek tomu v súlade s celoeurópskym trendom neočakávam v tomto roku nejaké zázraky a uvedomujem si, že nie je možné s mierou nezamestnanosti v globálnej mizérii nejako výrazne pohnúť. Napriek tomu musím skonštatovať, že isté možné zmeny negatívneho trendu už naše úrady práce vzhľadom na analýzu regionálneho trhu hlásia, o čom svedčia priebežné údaje aj napríklad za mesiac marec. Trend znižovania počtu nezamestnaných máme záujem zachovať. Naopak, prehĺbiť aj v ďalších mesiacoch tohto roku.

    Vo väčšine európskych krajín je prirodzenou súčasťou hospodárskeho rastu aj domáci dopyt. My sme šiestou najotvorenejšou ekonomikou v Európe. Naša vláda sa preto od svojho nástupu sústreďuje na také kroky, ktoré povedú k zvýšeniu príjmov zamestnancov, aby sme podporili domácu spotrebu. Pripomínam to preto, že priemerný podiel pracovnej sily na HDP v rámci OECD do roku 2000 klesol zo 61,7, klesol na 61,7 % z pôvodných 66,1 %, ktorý bol v 90. rokoch. V súčasnosti sa náš HDP z hľadiska príjmov delí medzi mzdy a kapitálové zisky v pomere 37 : 54. V eurozóne a Európskej únii je ten pomer opačný, 50 : 40. Tak jednoducho prestaňme tvrdiť, že zdražovaním práce ohrozujeme našu konkurencieschopnosť. Voči komu? Voči Indii? Voči Malajzii? To teda náš cieľ celkom iste nie je ani v tejto zložitej ekonomickej situácii, aby naši ľudia dreli a boli platení tak ako krajina tretieho sveta. Zvýšenie minimálnej mzdy aj pre rok 2013 je jednoducho potrebné aj z viacerých dôvodov, aby sme vedeli nastaviť minimálnu mieru dôchodku, pretože zatiaľ rozdiel medzi tými, čo pracujú za minimálnu mzdu a čo poberajú dávky, je veľmi mizerný.

    A toto nie je len nejaká ideologická záležitosť. OECD sa v analýze trhu práce zaoberá aj príčinami takéhoto poklesu miezd na HDP, pričom hlavnú príčinu vidí vo zvyšovaní produktivity práce, zvyšujúcu sa domácu a medzinárodnú konkurenciu na jednej strane a na druhej znižujúcu sa silu zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní. To hovorí OECD.

    Zvýšené investície do vzdelávania a využívanie daňových systémov na prerozdeľovanie príjmov môžu efektívne znížiť tieto riziká a presne to robí aj naša vláda okrem iného aj legislatívnymi zmenami v daňovej oblasti. Rád by som spomenul konkrétny pozitívny výsledok dobrého sociálneho dialógu. V automobilke PSA Trnava, kde sa predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov dohodli, že minimálne dva roky nebudú prepúšťať. Odborári recipročne sľúbili, že nebudú dva roky žiadať zvýšenie miezd. Následne zamestnávateľ zníži týždenný fond pracovnej doby, ale zachová pôvodnú mzdu. To je cesta sociálneho dialógu, to je cesta spolupráce, to je cesta, ktorou chcem, aby sa Slovensko vydalo. A preto sociálny dialóg je a musí byť. Preto sa nemôžeme stretávať len so zamestnávateľmi, ale na spoločnom okrúhlom stole aj so zamestnancami.

    Ešte rád by som dal na pravú mieru údaje, ktoré uvádzate v závere svojho zdôvodnenia. Počet ľudí, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti, sa nám za pol roka zvýšil. Odhliadnem od faktu, že tento počet kolíše každý rok, v poslednom období aj o viac než uvádzaných 6-tisíc ľudí. Ale, vážení, čo tak osviežiť si pamäť? Po tom, čo ste prebrali vládu a do funkcie ministra práce nastúpil pán Mihál, medzi novembrom 2010 a aprílom 2011 narástol počet poberateľov dávky v nezamestnanosti ešte viac, na 9-tisíc. A potom zase klesol a potom zase stúpal. Jednoducho, ale vybral som rovnaké obdobia, aké ste vybrali vy, páni z opozície, aby sme sa v tomto smere mohli objektívne porovnávať.

    Pokiaľ ide o dávku v hmotnej núdzi, no, prepáčte, tu použijem výraz, to ste si asi urobili žart. Po prvé, už vo februári tohto roku poklesol ich počet oproti vami uvádzanému údaju o 4-tisíc ľudí na 180-tisíc. Ale vy ste v septembri 2010 mali 191-tisíc poberateľov a v apríli 2011 iba o necelú tisícovku menej a to je poriadny rozdiel vo váš neprospech z hľadiska štatistík a porovnávania, ktoré ste predložili. Nemyslíte?

    Ale nehrajme sa s týmito číslami, skôr hovorme o ľuďoch, ktorí za týmito číslami stoja. My na nich myslíme, keď hovoríme o politike zamestnanosti. Nie som tu však preto, aby sme štatisticky sa prekárali, iba poukazujem na to, že celá táto schôdza je výsledkom jediného: opozičnej snahy vytĺkať politický kapitál, politikárčiť a naprázdno rečniť vo chvíli, keď treba konať.

    Priatelia, my konáme. Prečo čakať do júna s nejakou správou, keď tá správa tu je? Prečo nerokovať o tej správe už v máji? Prečo čakať až na jún? Veď v konečnej miere ide v ústrety smerom k vám. Prečo nehovoriť o opatreniach? A ja si rád vypočujem aj vaše návrhy, ak budú zmysluplné, som pripravený ich akceptovať, pretože otázka zamestnanosti, tá nemôže mať nejaký ideologický charakter. Na tom nám musí záležať všetkým. Žijeme v tejto republike a musí nám záležať na tom, aby prosperita ľudí, ktorí tu žijú, bola čo najväčšia, a jeden prostriedok z toho je, samozrejmá vec, že aj byť zamestnaný. Opakujem, tento materiál doplníme o prorastové opatrenia a vývoj na trhu práce za mesiac marec a apríl. Dôležité je, že vláda a samotný predseda vlády Robert Fico robí všetko pre príchod nových investícií a udržanie významných zamestnávateľov na Slovensku. Ako príklad uvádzam U. S. Steel Košice, nemeckú firmu Continental. Ale aj v dnešný deň predseda vlády podpisuje Memorandum o nových investíciách a z toho vyplývajúcich nových miestach na východe v Prakovciach a vo Vranove nad Topľou, ktoré by mali priniesť viac ako 900 nových pracovných miest. To je naša odpoveď, priatelia, praktické kroky za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na nezamestnanosť treba ísť s aktívnou politikou zamestnanosti. Využiť možnosti jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, prorastové opatrenia a stimuly, projekty pre zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov a ďalšej rizikovej skupiny nezamestnaných nad 50 rokov. Regionálne projekty, ktoré zohľadnia regionálne rozdiely, zosúladenie vzdelávania s potrebami regionálneho trhu práce a orientáciu špecifických projektov na dlhodobo nezamestnaných. Toto je smer, to je cesta, ktorú volí vláda Slovenskej republiky. Som pevne presvedčený, že v ďalšom období prinesie pozitívne výsledky.

    Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

  • To bolo vystúpenie pána ministra v rámci rozpravy. Je na neho osem, osem faktických poznámok. Tak sa snažte rýchlejšie. Uzatváram možnosť pri mene Ján Podmanický.

    Nech sa páči, s prvou faktickou je Ľudovít Kaník.

  • Budem sa len niečomu venovať, samozrejme, v rozprave to bude omnoho širšie.

    Pán minister, no ako nepoukázať na to, že sa tu začínate zabávať číslami, keď nezvládate to, že realita je krutá a nezamestnanosť vám rapídne rastie od jesenného obdobia. Ako si nevšimnúť to, že v niektorých kategóriách z mesiaca na mesiac počet ľudí zaradených do tejto kategórie vzrastie o 100 % a spôsobí to tak, že nie sú zahŕňaní v evidovanej nezamestnanosti. Ako si nevšimnúť to, že rozbiehate masívne výberové konania na rekvalifikačné kurzy, hoci predtým ste už pripravenú súťaž, tak hľadali dôvod na zrušenie, aj keď to boli rekvalifikácie na základe požiadaviek zamestnávateľov, ale pripravené ešte minulou vládou, zrejme nie vašimi kamarátmi, tak ste to potrebovali zrušiť a teraz rozbiehate masívne rekvalifikácie, aby ste opäť presunuli množstvo ľudí, obávam sa, že do málo zmyselných rekvalifikácií, len aby ste ich nemali evidovaných v miere nezamestnanosti. Ako si nevšimnúť ten obrovský počet tých, ktorí sú na PN-ke, ako si nevšimnúť to, že od marca máte nový informačný systém, ktorý znemožňuje okresom vôbec vedieť, aká je u nich nezamestnanosť a všetko sa robí na ústredí. Ako je možné, že vy už dnes viete, aká bude marcová nezamestnanosť, ktorá vždy sa zverejňovala až okolo dvadsiateho? Zrejme preto, lebo si ju sami tvoríte tak, aby vám vyhovovala, lebo inak by ste nemohli vedieť, ja som nikdy ako minister nevedel maximálne 24 hodín dopredu pred zverejnením, aká je výška odhadovanej nezamestnanosti. Vy to viete pomaly dva týždne predtým. Už to pán premiér Fico hovoril v televíznej relácii, takže tu je jasné podozrenie, že vy sa hráte s číslami.

  • S ďalšou faktickou Ivan Štefanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Áno, pán minister, hráte sa s číslami a svedčia o tom viaceré ukazovatele, ktoré ste spomenuli. Nielen rozdiel medzi disponibilnou a celkovou nezamestnanosťou, ale aj údaje o krajinách, ktoré ste vy uviedli, kde poklesla nezamestnanosť. Vy ste spomínali štyri krajiny, lenže ste zabudli dodať, že ste uvádzali medzimesačné čísla a my vám hovoríme o medziročnom poklese. Pán minister, v Európskej únii je osem krajín, kde medziročne poklesla nezamestnanosť. Je to v Nemecku, u nášho najväčšieho obchodného partnera, vo Veľkej Británii, v Írsku, Dánsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku. Takáto je realita. A realitou je, že Slovensko má štvrtú najväčšiu nezamestnanosť po Grécku, Španielsku, Portugalsku.

    Čísla nepustia, pán minister. Len snažíte sa akosi vždy pozrieť z toho iného pohľadu. Mimochodom, keď ste uvádzali štatistiky, aj pán vicepremiér Vážny to uviedol, tak nejak tie čísla nesedia ani z hľadiska celkového počtu krajín. Vraj v štyroch poklesla, á, v štyroch sa zhoršila, pardon, v štyroch poklesla, v jedenástich sa zhoršila, v deviatich sa nezmenila. Dáva to dohromady 24 krajín. Nuž len v Európskej únii je 27 krajín. Nejako to stále nesedí, pán minister, nech sa na to pozriete z akéhokoľvek pohľadu.

    A ešte jednu dôležitú poznámku chcem povedať. Hovoríte, že vám ide o zvýšenie príjmu zamestnancov. Pán minister, ak to náhodou neviete, reálna mzda na Slovensku za vašej vlády klesla. Reálne príjmy zamestnancov klesli. Inflácia išla minulý rok hore o 3,6 %, mzdy len o 2,4. Čiže znamená to pokles reálnych príjmov o 1,2 %. Za vašej vlády sa tvorí nielen veľa nezamestnaných, ale aj klesajú reálne mzdy ľuďom, ktorí pracujú.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som na úvod chcel oceniť, že teda naozaj prvý minister, ktorý má odvahu a prišiel na rokovanie toho, čo opozícia navrhla. Považujem to za správne. Takisto chcem oceniť váš výkon a plamenný prejav.

    To, čo by som chcel vo faktickej poznámke, poznámke naozaj opraviť, lebo myslím si, že sa hlboko mýlite a treba si tú prípravu urobiť trochu, trochu lepšie.

    Za prvé, pán minister, nie je pravda, že vaši poslanci navrhli debatu o nezamestnanosti. Tú debatu o nezamestnanosti navrhlo SDKÚ - DS, konkrétne ja opakovane. Vaši poslanci hlasovali proti tomu, a keď už sa to nedalo nijak ináč vydržať, tak to s dvojmesačným odkladom túto správu dali doručiť do parlamentu. Ja rozumiem, že máte inú prácu, ako sledovať parlament, ale treba si hovoriť pravdu.

    Rovnako nie je pravda, že máme nejaké problémy s číslami, že 40-tisíc nezamestnaných pribudlo. Váš úrad hovorí v apríli 2012, že 397 912 nezamestnaných. Váš úrad hovorí, že vo februári 2013 437 093 nezamestnaných. To znamená, vaše čísla vás usvedčujú o tom, že naozaj tu máte plus 40-tisíc nezamestnaných.

    A to posledné, čo by som chcel povedať, je, že treba si uvedomiť, že my všetci vieme, že je vonku kríza. Niekto ju prežíva horšie, niekto lepšie. Tou nezamestnanosťou, ktorú vyvolala vaša vláda, nás ťaháte do Grécka, Španielska, Portugalska; počuli ste pred chvíľou štatistiku. A vy ste zodpovedný za to, aby ste urobili opatrenia, aby sme išli smerom, ako je Nemecko alebo Dánsko, alebo koniec koncov Veľká Británia. Oni to svojimi opatreniami dokázali. Vy ste ich nepredložili. Ja sa veľmi podrobne ešte potom vyjadrím k tomu, čo ste hovorili, že nemá Zákonník práce dopad na to, akým spôsobom funguje nezamestnanosť, či vzrástla, či klesla. Pán minister, dostanete lekciu z ekonomiky, len čo prídem k tomu pultu.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Július Brocka.

  • Pán minister, nezačali ste dobre. Nezačali ste dobre, naozaj. Vaše vystúpenie skončilo tým, že aby sme sa neprekárali v štatistike, a pritom väčšina vášho vystúpenia bola prekáraním sa o štatistike. Ja si myslím, že podstatou tohoto stretnutia, tejto schôdze, malo byť niečo iné, že ste sa mali zaoberať súčasnosťou, resp. budúcnosťou, že aké opatrenia chcete predložiť, aby nezamestnanosť na Slovensku klesala a bola nižšia.

    A keď som počul, že vašou prioritou je boj s nelegálnou prácou a čo všetko sa chystáte v súvislosti s tým urobiť, ako tie komandá, teda tie personálne opatrenia chystáte, prípadne aké budú pokuty, tak na mňa zrazu fúkol studený vietor.

    Pán minister, naozaj, pamätáte si tú rozprávku z detstva, že vietor súťažil so slnkom a vadili sa, že kto je z nich silnejší. A chceli si zmerať sily, tak videli toho jazdca na koni, že kto ho skôr vyzlečie z kabáta. A ten vietor fúkal, fúkal, fúkal, ale veru sa mu to nepodarilo. A keď zasvietilo slniečko, tak ten jazdec sa vyzliekol aj sám.

    Pán minister, ja som sa pokúsil o istý obraz, naozaj vám poradiť, nefúkajte toľko. Nestrašte ľudí, zmeňte taktiku, začnite viac zohrievať ako slnko a uvidíte, ako vonku, že budete úspešnejší vy aj v boji s nezamestnanosťou.

  • S ďalšou faktickou Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som vás chcel len upozorniť na skutočnosť, že to, že sme my dneska tuná niektorí v opozícii, neznamená, že sme predtým boli v nejakej koalícii alebo súčasťou nejakej vlády. Takže ja osobne som neschvaľoval absolútne žiadny rozpočet a nemám žiadne pričinenie na tom, že sa robilo kedysi tak, ako sa robilo, tak ako nemám pričinenie na tom, že vy robíte tak, ako robíte. Takže nabudúce spomínajte konkrétne politické strany a nie všetky, že opozícia. Ďakujem.

    No a štatistiky používate také, ako sa vám hodia. Už to spomínal kolega Kaník. Nezamestnaných pošlete na kurzy a tak ich dočasne vyradíte zo štatistík, čo vám opticky, samozrejme, zlepší imidž, ale to nie sú reálne opatrenia. Žiaľ, tých nezamestnaných tam budete mať stále, budú vám tam visieť ako taký malý Damoklov mečík.

    Hovorili ste o výbornom Zákonníku práce, čo tak obrátiť kartu, aby sme Zákonník práce vôbec nepotrebovali, to vás nenapadlo? No, žiaľ, nie, pretože na toto nemáte fundament a nedokážete urobiť také kroky, aby ste sa vôbec dokázali priblížiť k takémuto niečomu.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegov, aby sa tam prestali chichúňať, nech sa prihlásia radšej do faktickej poznámky. Ďakujem, kolegovia zo SMER-u.

    No a hovorili ste, že vy ste presvedčený, áno, to je to, čo máte, vlastné presvedčenie, ale nič reálne. Vy ste len presvedčený, že to by takto mohlo fungovať niekedy v živote. Ako som už spomínal, robíte veci systémom pokus - omyl. Vynde - nevynde. Lebo vy ste presvedčený o tom, že by to mohlo teoreticky vyjsť, nič nemáte prepočítané, nič nemáte naštudované, proste nič reálne, žiadne kroky, len vaše ideologické presvedčenie.

  • Pán poslanec Zajac s ďalšou poznámkou.

  • Vážený pán minister, keď som vás počúval, ako sa hráte so štatistickými údajmi a prekárate sa o 0,1, tak som nabral dojem, že žijeme v dvoch rôznych krajinách, že vy žijete v inej krajine a ja žijem v inej krajine. Lebo ja keď prídem do regiónu, tak stretávam stovky a podľa štatistík tisíce ľudí, ktorí sú nezamestnaní, tí sa nepotrebujú s vami vypravdovať tu o 0,1, tá nezamestnanosť je obrovská. Stretávam podnikateľov, živnostníkov v poslednej dobe na viacerých fórach, ktorí hovoria o tom, že zvýšené dane, odvody, poplatky, odvody za dohodárov spôsobujú túto nezamestnanosť.

    Pán minister, ja vám prajem, aby ste sa čím skôr vyliečili, aby ste išli do tých regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť cez 20 %, aby ste sa išli porozprávať s tými podnikateľmi. Mimochodom, podnikatelia, ktorí podnikajú napríklad v poľnohospodárstve a potrebujú zamestnať stovky ľudí na zber plodín dajme tomu v lete na mesiac, na dva, viete, o koľko sa im zvýšili mzdové náklady týmito odvodmi? Choďte sa spýtať živnostníkov, malých podnikateľov do tých malých predajní na východ Slovenska, ako im klesol obrat v týchto predajniach. To je spôsobené čím? No tou nezamestnanosťou. Ľudia nemajú peniaze, domáca spotreba nám klesá.

    Pán minister, prajem vám skoré uzdravenie a choďte medzi týchto ľudí, aby ste počuli ich reálne príbehy, lebo to sú reálni ľudia, nie štatistiky.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Helena Mezenská.

  • Chcem, aj ja zareagujem, pán minister, pretože naozaj napriek tomu, že máte pred sebou jednoznačné číselné dôkazy o tom, že život ľuďom sa za vašej vlády výrazne zhoršuje a že sa veľmi trápia, čo napokon potvrdzuje aj moja bezprostredná každodenná skúsenosť a bežný kontakt s ľuďmi v regiónoch, namiesto toho, aby ste sa nad tým vážne a s pokorou zamysleli, na nás tu kričíte, ideologicky prezentujete a obhajujete niečo, čomu sám neveríte.

    Na Slovensku v otázke nezamestnanosti nie je kardinálnym problémom to, že je tu čierna a nelegálna práca, kardinálnym problémom je to, že tu žiadna práca nie je a že nie sú tu nové pracovné príležitosti. Je tu dostatok signálov na to, aby sme, aj vy ste si uvedomili, že túto krajinu cez osudy ľudí nevediete a neriadite správnym smerom.

    A ja vás vyzývam, aby ste namiesto toho, že sa tu bijete do pŕs, aby ste sa naozaj nad týmto zamysleli a začali vecne spolupracovať s tými, ktorým na tom, na zmene a na pomoci ľuďom, či v tomto parlamente, alebo mimo neho, skutočne záleží.

  • S ďalšou faktickou Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, vo svojom vystúpení ste hovorili o investičných stimuloch pre veľkých podnikateľov. To počúvam o tých investičných stimuloch pre veľkých podnikateľov už roky, desiatky rokov a výsledok je, že nezamestnanosť je najvyššia.

    Moja otázka znie: Kedy budete investovať do budúcnosti a budú investičné stimuly pre vzdelávanie?

    A povedali ste, aby sme vám dali aj rady, ja to opakujem vždy, aj keď som s vami a keď ste na výbore pre európske záležitosti. Pred 20 rokmi Slovensko, ako celá Európa, prešlo na trojstupňový vysokoškolský systém vzdelávania, vo vašich rukách sú tabuľky Kvalifikačné predpoklady pre výkon povolaní. Dodnes sa nezmenili a vyžadujeme na výkon mnohých povolaní vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa, kde by stačil prvý stupeň. Urobte aj túto zmenu.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Viera Tomanová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja si dovolím nadviazať na vaše slová, ktoré ste hovorili vlastne o tom, že predchádzajúca vláda, ktorá v rokoch 2009 - 2010, keď sme my prijímali v troch tranžiach opatrenia na riešenie dopadov krízy, urobila viac ako 70 tlačových besied a kde nás kritizovali, ale pritom, keď nastúpili do vlády, robili úplne opačné kroky, ako trvali na tom, aby sme urobili. Jediné, čo dokázali, tak v roku 2010 sme vyčlenili na aktívnu politiku trh práce 91 mil. Čo spravili v roku 2011? Vyčlenili 21 mil., takmer pätinu len z pôvodne našich navrhovaných peňazí, a čerpaných, ktoré bolo možné čerpať. Zastavili čerpanie fondov a ešte sa chválili o tom, že ušetrili na kofinancovaní, ušetrili milióny a nevyčerpali miliardy, asi takéto turecké hospodárenie tu bolo.

    Ak sa niekto zahráva s číslami, tak to boli pán Kaník, a môžem hovoriť o tom, ako mesačne v roku 2004 znižovali nezamestnanosť tým, rozpisovali úradom práce, o koľko majú znížiť mieru nezamestnanosti, pre každý úrad osobitne. Dokonca ste vyhodili ešte aj pracovníčku, ktorá to nakoniec nejakým spôsobom prezradila.

    Takže prosím, ak sa tu niekto hrá s číslami, tak asi je to opozícia.

    Ešte pár slov k tomu, ako je to s tými číslami. Ústredie práce a úrady práce majú nový informačný systém v oblasti služieb zamestnanosti, a teda vlastne dnes vieme v podstate aj v priebehu mesiaca povedať, aká tá situácia asi je.

    A pán Kaník asi tiež zabudol na to, že predbežné údaje aj v starom systéme, ktorý bol skutočne už len na spadnutie, a sme vedeli získať predbežné údaje ôsmeho, deviateho. Ale 16. deň v mesiaci sme už mali údaje za uplynulý mesiac jednoznačne predložené.

    Takže v tejto chvíli asi toľko. A prosím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou pán Dušan Muňko.

  • Som rád, pán minister, že ste uviedli správne čísla, pretože toľko dogmy, koľko tu padá, ja by som vás rád, páni poslanci z opozície, mám tu všetky čísla, dokonca niektoré osem rokov, ako sa vyvíjala nezamestnanosť, ako sa vyplácajú dávky v nezamestnanosti. Len pre úvod pre vašu pozornosť by som chcel povedať, že Sociálna poisťovňa za rok 2011 vyplatila dávky v priemere, keď to počítame podľa jednotlivých mesiacov, zhruba 42 153 ľuďom, v roku 2012 42 521. Za vlády preberali ste nezamestnanosť, bolo zamestnaných celkove 1 732 163. Tá zamestnanosť jednotlivých mesiacov, mám každý jeden mesiac, koľko je zamestnancov, koľko je podnikateľských subjektov, aká je aj dneska. Takže tie čísla, by som poprosil, keby ste korigovali. A neovplyvňuje nezamestnanosť Zákonník práce. Zákonník práce v európskej 12-ke je úplne niekde inde, ani minimálna mzda.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem oceniť vecné a argumentačne veľmi silné vystúpenie pána ministra. Vnímam to ako krásnu ukážku toho, ako sa dá reagovať rozumne, argumentačne a vecne na to divadielko a to neúprimné priživovanie sa na trápeniach nezamestnaných ľudí, ktoré tu dnes zorganizovala naša slovenská opozícia.

    Prečo považujem toto, túto dnešnú schôdzu za neúprimnú? No považujem ju preto za neúprimnú, pretože už o 20 dní začína schôdza, riadna schôdza Národnej rady, na ktorej jeden z bodov, ktorý sme navrhli my poslanci zo SMER-u, je práve správa ministra práce o nezamestnanosti. Tá správa bola doručená do parlamentu, je veľmi rozsiahla, sú tam konkrétne údaje, konkrétne opatrenia. To by bola diskusia, vážené dámy, vážení páni z opozície, bola by to diskusia na základe riadnych čísel, diskusia na základe obsiahleho materiálu. To, na základe čoho sa dnes koná táto schôdza, na základe tých dvoch strán nejakých politických hesiel, ktoré pripravila opozícia, tak to je hanba a neúprimnosť voči nezamestnaným ľuďom.

    No a prečo to považujem za priživovanie sa, túto schôdzu? No preto za priživovanie, pretože to, čo predložili poslanci opozície, tie dve strany, ktoré sú plné politických hesiel, neprinášajú jedno jediné konkrétne opatrenie, čo s tou nezamestnanosťou robiť.

    A ešte, keď minister informuje medzi rečou o tom, že za posledný týždeň sa uzavreli memorandá, ktoré vytvoria možno tisíc pracovných miest, tak tu poslanci opozície, napríklad Hraško sa smeje, ako keby to bolo niečo zlé.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, úplne sa stotožňujem s vašimi slovami v súvislosti so Zákonníkom práce. Dovolávať sa návratu k starému Zákonníku, k pôvodnému Zákonníku je čisto ideologická mantra. Je to ozaj bohapustá ideologická lož, populistická lož.

    Neviem si predstaviť krajiny starej Európy, mám na mysli krajiny vyspelej Európy, kde by boli v pracovnoprávnej legislatíve také logické nezmysly, ktoré boli v Zákonníku práce, ktorý novelizovala vláda Ivety Radičovej. Uviedla by som jeden konkrétny príklad.

    V jednej časti tohto Zákonníka práce sa uvádzalo, že nočná práca je práca od 22.00 hodiny do 6.00 hodiny ráno. A následne v tom istom Zákonníku v ďalšej časti v paragrafe Odmeny za prácu v noci je už stanovený čas nočnej práce medzi 22.00 hodinou a 5.00 hodinou ráno. Kde sa vám stratila táto jedna hodina? A vôbec môže byť takýto logický nezmysel v legislatíve vyspelého štátu?! Všeobecne v tomto Zákonníku práce boli prvky, ktoré boli určite minimálne európskymi unikátmi, ak nie celosvetovými.

    Chvalabohu, že sme Zákonník práce vrátili k poslaniu, ktoré je bežné vo vyspelých krajinách sveta, kde práca človeka nie je a nesmie byť tovarom. Veď toto je základná filozofia, ktorú prijala Medzinárodná organizácia práce ešte začiatkom minulého storočia, keď vznikala. Nie je to žiadny komunistický nezmysel, ako som tu minule počula, že to je komunistická organizácia. Páni, ktorí to minule povedali, toto je organizácia, ktorá vznikla v roku 1919 ako organizácia OSN. A všetky vyspelé krajiny práve z tejto základnej filozofie vychádzajú.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal aj pán minister z miesta. Môžem poprosiť technikov, aby mu zapli mikrofón?

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí ste mali faktické pripomienky na moje vystúpenie, verím, že viacerí ste to mysleli veľmi úprimne, a ja sám mám záujem sa k niektorým tým vašim pripomienkam vrátiť nie na tejto, ale na tej schôdzi, kde budem predkladať návrh opatrení, pretože tam to pokladám za dôležité. To bude schôdza o tom, čo bude v budúcnosti.

    Mojou úlohou dnes v tom vystúpení bolo reagovať na návrh a odôvodnenie predkladateľov pre zvolanie mimoriadnej schôdze. Prosím vás, skúste ma pochopiť, že nie ja som mal záujem vyvolať polemiku o číslach, ale som priamo musel reagovať na predkladateľov, ich odôvodnenie a návrh uznesenia. To je všetko, čo k tomu by som chcel povedať. Pretože ja si veľmi dobre uvedomujem, že za každým tým číslom sú v prvom rade ľudia.

    K nelegálnej práci, pán Brocka tu už nie je, viem, že je v rozhlase, prečo som to špecificky, túto alebo tento návrh novely zákona použil? Dôvod je úplne jednoduchý. Jedno z uznesení je tu také, nepredkladať do parlamentu v ďalšom období, ktoré teda navrhujú predkladatelia, žiadne zákony, ktoré sa týkajú finančných, nefinančných povinností a ktoré sú bremenom pre zamestnávateľov a podnikateľské prostredie. No, ak som si prezrel legislatívny plán, toto je jeden z prvých zákonov, ktorý tu máme a ktorý je už pripravený, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak mi niekto povie, že sa to tohto zákona netýka, že je spoločným záujmom hľadať a odhaľovať čiernu prácu, tak to, samozrejmá vec, že beriem preč. Ale práve preto som sa snažil špecificky vyjadriť najmä tento zákon, lebo jeho by sa to bezprostredne dotýkalo.

  • Ja by som len rada pánov poslancov upovedomila, že išlo o reakciu na faktické poznámky, že nebola to rozprava, hej, takže faktické poznámky k tomuto nebudú.

    O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán podpredseda Ján Figeľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, pred rokom takto Slovensko bolo na veľmi, veľmi početných miestach označené mottom alebo heslom, alebo sľubom: "Ľudia si zaslúžia istoty." A z toho vznikla aj vláda istôt, ktorá si sama udelila tento titul, predložila program a začala nová éra. Po roku sme v situácii, ktorá nie je ani zďaleka o istotách, je tu rekordná rastúca nezamestnanosť, prepad ekonomiky, rastúca zadlženosť štátu, skokom zhoršené podnikateľské prostredie. A to všetko má negatívny dopad na príjmy občanov, rodín, domácností, na životnú úroveň, na ceny.

    Teda aká je pravda? Bol to rok rastu neistoty, rastu nezamestnanosti, Slovensko sa posunulo za ten čas na základe tých veľkých makroekonomických alebo finančných trendov k skupine krajín, ktoré sa nazývajú "prasiatka" (PIGS), nezodpovedné alebo neudržateľné ekonomiky, pretože také Európska únia alebo súčasná Európa má.

    Pán minister, kolegovia zo SMER-u, nezačali ste dobre, nevykročili ste ani dobrou cestou, ale ani dobrým smerom, pretože ten rok to potvrdzuje. Tie trendy sú veľmi zlé, škodlivé a treba ich otočiť. A preto si dovolím povedať, že predovšetkým a vždy ľudia si zaslúžia pravdu.

    Pravda je, že máme vládu neistoty. Pravda je aj to, že vláde, štátu nepatria verejné financie v plnom slova zmysle, patria občanom, patria daňovým poplatníkom. Pravda je to však, že máme vládu stimulov. Vláda Roberta Fica má rada stimuly. Na jednej strane konkrétnymi už pomenovanými opatreniami likviduje pracovné miesta, ten úbytok o 40-tisíc je obrovský, za tým netreba vidieť čísla, ale predovšetkým ľudí, rodiny, ich osudy. Na druhej strane aj dnes Robert Fico teatrálne, až divadelným spôsobom, samozrejme, marketingovo, profesionálne oznamuje nové pracovné miesta. Ľudia, občania však platia za to krutú daň vo forme dotácií, rekordných dotácií.

    Podľa hrubých prepočtov vláda na tri zlikvidované miesta ponúka, vytvára, memoranduje jedno nové pracovné miesto. Skóre je 3 : 1, ale neprehráva opozícia, prehráva Slovensko, prehrávajú občania, ľudia. SMER totiž berie všetkým horizontálne, plošne, ale dáva len niektorým, len niekoľkým vybraným. Zvýšili sa dane a odvody všetkým firmám, aj tým, ktoré majú zisk jedno euro, ale dávajú sa len niektorým malým podnikateľom, živnostníkom, a nielen dane, ale aj odvody.

    Boli znevýhodnení mnohí radoví zamestnanci, dohodári. Pán minister, ja sa vám čudujem, keď pre vás bolo potešením konštatovať, že ubúda živnostníkov. Neštítite sa postupne platiť stále vyššie dane za jedno novovytvorené pracovné miesto, nie dane, pardon, stimuly, dotácie. Pred rokom to bolo 30-tisíc na jedno pracovné miesto, v korunách to znie ešte silnejšie. Pri Continentali to bolo 33-tisíc a dnes sa premiér chváli tým, že na nové pracovné miesto vláda dá 54-tisíc. Neuveriteľné čísla. Čo to je za rozum? Čo to je za zvrátená logika? Pretože na jednej strane opatreniami zhromažďujeme do tzv. verejných financií a na druhej takto nerozumne, až likvidačne rozdávame niektorým.

    Vo Vranove nad Topľou stúpla predtým nezamestnanosť a teraz je tam tlačovka, memorandum, lebo vzniknú nové pracovné miesta za veľmi drahé verejné peniaze. Je to nielen proti zdravému rozumu, je to aj proti zdravému svedomiu. Chcem povedať, že tu je pre niektorých, pre niekoľkých modré z neba a pre ostatných nula, zero, nič alebo dokonca mínus, dokonca mínus.

    Už nebohá a v tomto čase odchádzajúca Margaret Thatcherová povedala: "Problém socialistov je, že nakoniec im dôjdu peniaze tých druhých." Problém socialistov je, že nakoniec im dôjdu peniaze tých druhých. Socializmus alebo etatizmus funguje, kým je z čoho rozdávať, a je z čoho rozdávať, kým je od koho brať. A toto je len jeden z prípadov, ktoré spomínam preto, lebo zaťažujete živnostníkov, dohodárov, malých podnikateľov, aby ste rozdali dotácie zahraničným alebo svojim slovenským mecenášom alebo vyvoleným a ešte dôchodcom potom príde vianočná almužna.

    Dámy a páni, ľudia si zaslúžia pravdu a zároveň ľudia si zaslúžia prácu. My sme mali bilbordy, a to len preto hovorím, lebo som začal odkazom na bilbordy spred roka, "Začína to prácou", niektorí hovoria, že "sa" by tam malo byť, gramatika, v poriadku, ale to "sa" nás často odvádza k tomu, že "sa to urobí", "sa zariadi", niekto, nie ja, nie my. Dovolím si povedať, že nielen sa každé ľudské dielo začína prácou, ale aj pokračuje prácou. Priatelia, pokračuje to prácou, práca a zamestnanosť sa stali najdôležitejšou témou nielen týchto dní, ale aj do budúcnosti, lebo to je o rozvoji, o prosperite, o konsolidácii, o troch grošoch, o tom, aby deti nededili mínus, ale plus, ak už nie nulu.

    Preto by vláda a každá úroveň verejnej správy, aj samospráva regionálna a miestna, mala postaviť prácu, resp. zamestnanosť za primárne, za prvotné kritérium, čo prospeje zamestnanosti, je dobré, čo ju oslabuje, neprijímať, eliminovať, prehodnotiť. Tak ako to robia napríklad v Nemecku dnes, v tomto čase, so 6-percentnou nezamestnanosťou v čase krízy, európskych problémov, globalizácie, alebo v iných krajinách, boli tu spomínané.

    Zorganizovali sme, áno, okrúhly stôl, ktorý bol o odborných a odborno-politických riešeniach. Ten návrat pred rok neznamená status quo, ale skôr návrat k zdravému rozumu, ktorý hovorí o nižších daniach a odvodoch, aby radšej sa oplatilo pracovať, než položiť licenciu alebo živnosť, o debyrokratizácii, ktorá je potrebná pre hlavne slabších, malých. O tom, ako narábať s minimálnou mzdou, ako zlepšiť odborné vzdelávanie, aby nám zo škôl neprichádzali adepti úradov práce, ale kvalifikovaní mladí ľudia. Ako narábať s energetikou na národnej, európskej úrovni, aby sme neboli na špičke s cenami, ale naopak. A ďalšie opatrenia, kolega Ivan Štefanec ich tu spomínal.

    Vláda stimulov nemá riešenia, resp. nemá správne riešenia, nie je riešením, a to je ten súčasný problém Slovenska. Stimuly totiž nemôžu byť hlavným riešením, môžu byť doplnkom hlavne tam, kde sú veľmi rizikové regióny, kde je ťažko vytvárať dynamiku, a nielen kvôli chýbajúcej infraštruktúre, ale mnohým ďalším parametrom. Alebo stimuly sú potrebné tam, kde treba získať nové, dnes neexistujúce, u nás neprítomné nové technológie, inovácie. Ale najlepší stimul je a zostane zdravé, spravodlivé podnikateľské prostredie, ktoré neuprednostňuje vyvolených, ale je prajné, priaznivé všetkým pracovitým, tvorivým, iniciatívnym.

    Treba sa nám riadiť svedomím a zdravým rozumom, to je vždy východisko z krízy, v každom vzťahu, v každom prostredí, aj v rodine, aj v meste, aj v regióne, v štáte, v Európe, to je to o tých troch grošoch, ktoré znamenajú nevyjedať deťom, ale pripravovať budúcnosť a dôstojne sa starať o našich otcov a matky, ktorí starnú.

    To je o tom, že na Slovensku potrebujeme vytvárať podmienky, aby sa lepšie a viac pracovalo, nie menej a horšie, lepšie a viac. A to je najlepšia sociálna politika: dať ľuďom prácu, nie brať ľuďom prácu. Tvorivý proces je základ každej konsolidácie, aj tej finančnej. Boli tu spomenuté prvým rečníkom za vládu vicepremiérom Vážnym diaľnice, že sme diskontinuitu urobili. No považoval som to za zodpovednosť, zastaviť tie známe PPP projekty, pretože boli predražené, podvodné a protiústavné. To bola zodpovednosť, nielen odvaha. A stavali sme. Stavali tak, že 56 km rozbehnutých znamenalo vyše 4-tisíc ľudí v novom pracovnom pomere. To boli konkrétne kroky predkladané, za celý rok ich bola séria, niektoré z nich poznáte, niektoré z nich ste už možno opomenuli, ďalšie predložíme. Slovensko potrebuje zdravé, rozumné riešenia. Za taký považujeme zákon v odbore rodinného podnikania, ten predložíme v krátkom čase. Návrh zákona o aktivačných prácach, zákon na ochranu subdodávateľov, teda menších, slabších firiem vo verejnom obstarávaní, revitalizačné práce. To bola dobrá agenda pre nízku kvalifikovanú pracovnú silu. Návrh o zrušení súbehu štátnozamestnaneckého miesta a poberania dôchodku, zjednodušene právneho systému pre podnikateľov, už spomínané licencie. Potrebujeme kvalitné, dostupné vzdelávanie a hlavne odbornú prípravu, pretože právo na zamestnateľnosť by malo predchádzať právu na prácu a celé by to malo viesť k inováciám za menej viac, inak, lepšie. Dá sa to. Skúsili sme, dá sa to. Slovensko potrebuje byť tvorivejšie, inovatívnejšie.

    Chcem ukončiť, ctené kolegyne, kolegovia, tou víziou, ktorú považujem za aktuálnu, ale aj historickú. Slovensko ako slobodné, európske, a do tretice, tvorivé a prosperujúce. To slobodné je stále výzva, nielen tých 23 rokov, ale aj do budúcnosti, lebo je to o zodpovednosti, o demokracii, o pluralite, aj v školstve napríklad. O právnom štáte, ktorý nie je teóriou, ale praxou. O tom, že nie bohatí majú právo, ale právo umožňuje ľuďom byť bohatšími, silnejšími, schopnejšími pri presadzovaní záujmov, oprávnených záujmov. Európske je tu. Minulá vláda padla na európskej téme, pretože Slovensko je v jadre rozhodovania, ako nikdy nebolo, ako nikdy nebolo. Je to veľká aj výzva, nielen príležitosť, ale aj zodpovednosť. A to tretie je tvorivé a prosperujúce Slovensko, kde ľudský potenciál sa rozvíja, nielen infraštruktúra, nielen pekná príroda, ale hlavne ľudia.

    Priatelia, toto nie je schôdza o štatistikách, o číslach, to je o ľuďoch, o živiteľoch rodín, o perspektíve pre Slovensko. Z každej krízy vedie cesta cez zdravý rozum a svedomie, nech tomu prispeje aj dnešné naše rokovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie registrujem osem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Takisto ako pána podpredsedu, mňa veľmi zaujala tá oblasť vo vystúpení pána Richtera, kde hovoril o opatreniach na boj proti nezamestnanosti. A vidíme, veľmi správne pán Figeľ poukázal, že to je nič iné, len rozdávanie stále väčšieho a väčšieho obnosu peňazí na vytvorenie jedného pracovného miesta. To má byť to opatrenie? Ja som nič iné nepočul. Vám tu zanikajú tisíce pracovných miest, zaniklo 40-tisíc pracovných miest a vy na to dáte záplaty, ktoré si kúpite za takú cenu, že ktokoľvek, keby ste mu dali tie peniaze, tak vytvorí aj viac pracovných miest. Pretože to je nič, len kupovanie si za neadekvátnu cenu a na dlh, na ktoré sa museli poskladať všetci tí živnostníci, malí podnikatelia a zamestnanci, ktorých ste zodrali najprv z kože. Zodrali ste ich z kože daňami a odvodmi. Preto keď vy hovoríte o raste reálnej mzdy, však to je smiešne, keď im najprv znížite čistý príjem cez zvyšovanie daní.

    Ja mám taký pocit, že vám zvyšovanie nezamestnanosti dokonca vyhovuje, pretože ospravedlňuje to, že môžte rozdať absolútne nerealistické peniaze na jedno pracovné miesto vašim blízkym, vašim spriazneným firmám, vašim kamarátom. Takže vy ste dokázali aj z rastúcej nezamestnanosti spraviť dobrý biznis pre svojich blízkych.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, no mňa normálne váš prejav zdvihol zo stoličky. Prvé slová, dôchodcom ste dali almužnu. No, viete, za tú almužnu si dôchodcovia, ako vy ju nazývate, kúpia lieky. Pri vašom príjme europoslanca, ktorý beriete ešte stále rentu, teraz ste poradca, teraz ste poslanec Národnej rady, skutočne je to almužna, je to almužna pre dôchodcov, ale tí dôchodcovia si za to dokážu kúpiť lieky. Takže, viete, toto boli veľmi silné slová.

    Ak hovoríte o teatrálnom vystúpení, tak ja vám niečo poviem o priemyselnom parku Vranov. Priemyselný park Vranov nemal dva roky investora ani za vašej vlády, vybudoval sa za vašej vlády a nemal. Predstavte si, že Vranov by musel ako mesto vracať 2 mil. eur. Dneska je mesto Vranov tak zadlžené, že jednoducho už sú tam Technické služby v nútenej správe.

    Ja sa pýtam jedno, pán predseda, ako hovoril pán kolega Štefanec, ak by dnes naša vláda do júla tam nenašla investora, tak sa vracajú 2 mil. eur a mesto Vranov zmizne z mapy mesta. Pretože pôjde do nútenej správy. Máte pravdu. A vy tomu hovoríte teatrálnosť?!

    Ja som čakala, že keď prídem z východného Slovenska, že tu predložíte nejaké opatrenia a poviete, vážení, robí sa to takto. Ja som čakala, že vy tých investorov ste oslovil alebo, viete. A vy ste si prišli porozprávať. Ja si pomôžem s vetou Margaret Thatcherovej, ktorá povedala: "Ak chcete, aby sa o niečom diskutovalo, tak to povedzte chlapom." Ja by som dala do zátvorky "nie všetkým". A ak chcete, aby sa niečo robilo, tak možno to dokážu urobiť ženy. Aj to povedala Margaret Thatcherová. A vy ste tí, ktorí len diskutujú. Takže ja si pomôžem skutočne tým takým prejavom.

    Takže nehnevajte sa na mňa, pán kolega, ja som mala minule tiež investorov v Humennom a prvé, čo sa pýtali, či je pri nás letisko, či sú pri nás diaľnice a akým spôsobom môžu prísť investovať. Aj keď mesto Humenné má jedno z najnižších daní na celom Slovensku, pretože mesto skutočne vytvára podmienky. Takže o ten Vranov by som pomlčala.

    Ďakujem pekne. Ak neviem o ňom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Vážený pán kolega, ja si dovolím zareagovať na tú pasáž, kde hovoríte, že "dnes Robert Fico teatrálne, až divadelným spôsobom oznamuje pracovné miesta kdesi na východe Slovenska".

    Ja by som sa chcela spýtať, že čo je na tom teatrálne, keď premiér tejto krajiny a jeho vláda vytvorí niekoľko stoviek pracovných miest na východe krajiny, kde je hrozivá nezamestnanosť? Pre vás, pre opozíciu, je vytvorenie nových pracovných miest divadlom? Nuž teda nech Pán Boh chráni túto krajinu pred politikmi, ktorí vytváranie pracovných miest nazvú divadlom!

    Je to smutné, že o tom hovorí práve kresťanský politik a predseda tejto strany.

    Ja by som sa rada spýtala nezamestnaných ľudí na východe Slovenska, či aj oni toto považujú za divadlo. Boli by sme určite všetci veľmi prekvapení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Naopak, som rád, že pán Figeľ uviedol náklady na jedno pracovné miesto 54-tisíc eur. Tak ja som to rýchlo prepočítal. Za tieto peniaze by ste mohli platiť minimálnou mzdou človeka 14 rokov, za tieto peniaze, za to jedno pracovné miesto, 14 rokov by mohol dostávať minimálnu mzdu. Je to efektívne? Ďakujem.

  • Pán kolega Figeľ, pôvodne som sa obával, či vôbec na vás reagovať, keďže vy ste taký naslovovzatý expert na sociálnu prácu, taká autorita v odbore, ale predsa len skromne podotknem zopár poznámok.

    Spomínali ste krajiny, ktoré sa označujú ako PIGS, čiže prasiatka, zvláštne je, že ste zabudli pripomenúť, že medzi tieto krajiny sa radí aj Írsko. I, to íčko už neoznačuje Taliansko, ale Írsko, a to bol váš veľký vzor, nízke dane, takto budeme lákať zahraničných investorov. Táto krajina je dneska v programe. Toto je tá cesta, ktorú ponúkate, Írsko? Očividne to nefunguje.

    Čiže to, čo vy dneska navrhujete, je niečo, čo v Európe nefunguje. A keď citujete Thatcherovú, tak nezabudnite aj to, že Thatcherová povedala, že "nerovnosť je blahodarná pre spoločnosť". A to je vaša politika - nerovnosť. To vy oslavujete. Zvýhodňovať biznis a ponižovať normálnych ľudí. To je vaša politika.

    A Thatcherová povedala ešte niečo: "Nič také ako spoločnosť neexistuje." A vy dneska citujete Thatcherovú. To je ako pre kresťanského politika podľa mňa niečo také ponižujúce, vy by ste mali zabudnúť na Thatcherovú a vrátiť sa k Adenauerovi. A ten by z vášho príhovoru plakal. Pretože v tom nebolo nič sociálne, nič kresťanské, ale absolútne neoliberálne, primitívne búšenie.

    Táto vláda, pán kolega, dáva ľuďom prácu. Vy tu len mudrujete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Figeľ, mi je veľmi, sa mi nechce na vaše vystúpenie ani reagovať, ale zase ste napadli čísla a ja len pripomeniem jednu vec, a viackrát sa tu objavovalo v médiách a podobne, dokonca v diskusných reláciách, že v čase vlády vašej, že pribudli pracovné príležitosti, zvýšila sa zamestnanosť a že pribudlo 40-tisíc miest. Ja som hľadala štatistiky, našla som jednu, skutočne kde, ale nebolo to celých 40-tisíc miest, je to niečo cez 34-, povedzme 35-tisíc.

    Ja mám pred sebou tabuľku po mesiacoch zamestnancov, ktorí tu boli zamestnaní od roku 2005 do roku 2013. A poviem, v júni 2010 sme vám odovzdávali aktívne prihlásených v Sociálnej poisťovni, čiže myslím si, že je to jeden z najdôležitejších údajov o zamestnancoch, 1 milión 732 zamestnancov 163; 1 732 163, odovzdávali ste nám 1 694 933, pokles, čistý pokles 37 230 zamestnancov v rámci evidovaných poistencov v Sociálnej poisťovni. Dnes evidujeme 1 695 050, čiže jediný prírastok je v čase už našej vlády. Ďakujem za pozornosť.

    Ešte jedno, hovorili ste o tých drahých miestach. Koľko vás stálo jedno pracovné miesto v Kii? Boli to 3 milióny?

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milí kolegovia, kolegyne, chcel som reagovať na pána podpredsedu Figeľa práve aj v tom, čo skončila kolegyňa pani ministerka Tomanová, a to sú práve tie stimuly na nové pracovné miesta. Bolo to naozaj tak a bolo to aj v minulosti, ale, žiaľ, aj teraz. Toto nie je cesta. Je, ak by sme toto považovali za správnu cestu, tak je to veľmi nespravodlivé. Je to veľmi nespravodlivé voči drobným podnikateľom, živnostníkom, možno začínajúcim alebo tí, ktorí majú ako malé firmy, keby takíto malí, drobní podnikatelia dostali, ja neviem, dnes by som začal podnikať, vybavil si živnosť a dostal by som 54-tisíc eur, no tak ja neviem, tak zajtra asi by sa vyprázdnili celé úrady práce a by sme vyriešili nezamestnanosť. To, že na Slovensku je 400-tisíc nezamestnaných, to naozaj nie je dobré, nie je to dobrá cesta. Myslím si, že všetkým nám poslancom by malo ísť o to, aby sme sa usilovali o spoločnú vec, aby ľudia mali prácu. 40-tisíc teda nezamestnaných, ktorých pribudlo, to je takmer, poviem takmer, a možno aj 99 % alebo 98 % konkrétnych rodín, ktoré prišli minimálne teda o jeden príjem v rodine. Možno niekde sú to naraz dvaja manželia, kde prišli o túto prácu.

    K pánu ministrovi som chcel ešte, ak dovolíte, reagovať, že nie je cesta vytvárať tuná komandá a špeciálne zložky na odhaľovanie a potláčanie čiernej práce. Tu treba vytvoriť komandá a zložky špeciálne na možno tvorbu nových pracovných miest a vyhľadávanie nových pracovných miest a nie potláčanie. Nevytvárajme tu policajný štát, ja by som hlasoval proti.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vo svojom príspevku si spomenul, že vláda tu vytvára podnikateľské prostredie, ktoré neuprednostňuje vyvolených alebo mala by teda vytvárať podnikateľské prostredie, ktoré neuprednostňuje vyvolených, ale praje všetkým, ktorí pracujú. A spomenul si takú podporu, ktorú vlastne vláda pred dvoma týždňami schválila firme Continental na podporu 600 pracovných miest. Myslím si, že je to naozaj výsmech pre všetkých slovenských podnikateľov, ktorých táto vláda likviduje zvyšovaním daní. Na prepočet je to, zaznelo to aj v médiách, na jedno pracovné miesto 33-tisíc eur ročne.

    Táto dotácia je ukážkou naozaj toho, že jednofarebná vláda nepotrebuje robiť žiadne kompromisy. Z nemocníc nám odchádzajú stovky lekárov, sestier pracovať do zahraničia. Vieme, že v roku 2012 bolo na zvýšenie platov sestier potrebných 68 mil. eur. To znamená 1 700 eur na jedno pracovné miesto. Počujeme dobre, 1 700 eur. Pretože na Slovensku pracuje 40-tisíc sestier. V nemocniciach je práce veľa aj pre pomocný zdravotný personál, chýbajú nám stovky takýchto ľudí a vláda by mala okamžite podporiť nielen nadnárodné koncerny, ale aj zamestnávateľov a slovenské nemocnice a ľudí, ktorí pracujú v týchto oboroch.

    A na tvojom mieste, pán podpredseda parlamentu, by som odporučil pani poslankyni Vaľovej alebo pripomenul jej tri platy: plat poslankyne za Národnú radu, poslankyne za VÚC a primátorku za mesto.

  • S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Figeľ.

  • Ďakujem pekne za nielen poznámky, ale aj za pozornosť, pretože tento dialóg má aj svoje ratio, aj svoj cieľ, a ja som presvedčený, že Slovensko potrebuje návrat na cestu, ktorá naozaj kombinuje konsolidáciu, striedme hospodárenie, nie zadlžovanie, nie tešiť sa, že sa nám darí lacno požičiavať peniaze, ale, naopak, vychádzať z dlhov tým, že budeme viac ešte pracovať. Ale dnes je to naopak. Dnes je to opačným smerom, a preto to kritizujeme.

    Stimuly ako doplnok, nie ako hlavná správa, ako najdôležitejšie opatrenie, lebo všetko ostatné nefunguje, resp. naopak, berie ľuďom prácu. Veď to skóre 3 : 1, alebo si dajte 2 : 1, keď sa vám to zdá veľa, je negatívne, negatívne práve v slabých regiónoch. A ide o konkrétne ľudské osudy. To nejde o štatistiky, preto to opakujem. Lebo prípad, alebo prípad Vranova rád pripomínam, áno, rozhodnutie o etablovaní parku bolo urobené za vašej prvej vlády. Samozrejme, je treba nielen niečo etablovať, ale aj naplniť. Ale za akých podmienok, za akých súvislostí, za akú cenu? To je súčasť tej celkovej koncepcie a dnes to nie je dobrá koncepcia.

    My sme dôchodcom zaviedli napríklad doplatky za lieky, nielen dôchodcom, ale aj ZŤP osobám, a to preto, lebo tie tri groše sú o tom.

    A, pán Bláha, ja som rád, že Slovensko je zastúpené na rozlúčke s Margaret Thatcherovou. Nemusíte vo všetkom s ňou súhlasiť, alebo s nami, to ani nečakám, to by bolo zlé. Adenauera mám v hlbokej úcte, pán kolega, ale tie slová, ktoré ste tu vyriekli, sú nízke. Margaret Thatcherová sa zaslúžila o pád komunizmu v Európe, za to, že aj vy ste slobodný.

    Ďakujem pekne.

  • Striedanie predsedajúcich.

  • Ďalším rečníkom v rozprave je pani podpredsedníčka Erika Jurinová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to vlastne hanba, čo tu predvádzame. Chceme diskutovať, na tom sa zhodneme, ale mám pocit, že niekedy chýba ten, kto by počúval.

    Oceňujem to, že prišiel pán minister práce, ale chýba mi tu ešte jeden človek z vlády, ktorý má k tomu čo povedať, a to je minister hospodárstva. Aktívne opatrenia alebo aktívne politiky je jedna časť problému, ktorú potrebujeme riešiť. A vidíme aj z tej správy, ktorá je predložená, že je riešená. Ale, bohužiaľ, druhá časť problému, podporiť živnostníkov, vytvoriť podnikateľské prostredie, o tom sa môžme naozaj len medzi sebou rozprávať, ale ten, komu by malo na tom záležať, tu nie je.

    Namiesto toho, keďže mali by sme diskutovať, nás obviníte z toho, že tu chceme politikárčiť, ja neviem, obviníte nás z populizmu. Keď dávame nejaké návrhy, poviete, že sú nesystémové. A podľa mňa to je vaším cieľom, že vy nás chcete obrať o chuť k práci. Ale uisťujem vás, že to bude presný opak. Väčšina poslancov, odišli tí, ktorých to nebaví, a je to možnože preto, že sa boja svojho vlastného názoru, boja sa, že by ho možno naozaj aj vypovedali, možnože by bol opačný ako názor tých, podľa ktorých majú pracovať. Možno by museli uznať, že počas ich vlády sa stalo niečo strašné. Možno, že to bude morbídne, ale ja by som tieto udalosti, ktoré sa tu dejú, myslím udalosti s trhom práce a nezamestnanosťou, by som prirovnala k explózii, o ktorej sme počuli včera večer v Bostone. 20-tisíc bežcov nemohlo dokončiť svoj maratón, 4 hodiny námahy, tesne pred cieľovou rovinkou nastal výbuch, jeden, druhý, azda tretí, ktorý znemožnil nielen dokončiť pretek, ale rozplynul aj slávnostnú atmosféru preteku. Také niečo sa ešte nestalo. Aspoň v Bostone nie.

    Vidím v tom však veľkú, skutočne veľkú paralelu. Zopakujem, že je to morbídne, ale vidím v tom paralelu.

    Pred rokom nastupovala vláda Roberta Fica s veľkými fanfárami a silnými gestami, nešetrili vznešenými cieľmi a nepríjemnými vyjadreniami na predchádzajúcu vládu. Po roku nastala priam explózia ako následok všetkých opatrení, ktoré vláda počas roka priniesla. Príde mi to, že sme pokusom vašej ideológie. A následkom je stále zväčšujúca sa armáda nezamestnaných, ktorí stratili prácu, zrušili živnosť. Vytvárate si Rady solidarity, v ktorých sa snažíte budovať zdanie konsenzu, o ktorom neskôr zisťujeme, že je to skutočne len zdanie.

    Vážení, uvedomte si, robíte v tejto chvíli zo svojich občanov žobrákov a toto sa nezabúda. Robíte z nich ľudí závislých na štáte. Robíte si z nich lokajov, ktorí budú závislí na svojvôli svojich chlebodarcov. A, bohužiaľ, vôbec s tým nepreháňam. Iba počúvam, čo ľudia hovoria. Aj u nás.

    Vaše opatrenia sú namierené proti všetkým, úplne proti všetkým. Nepočujem jediného občana, ktorý by si pochvaľoval aspoň jedno z vašich opatrení. Dostávate ľudí na prah chudoby. Tí, čo mali málo, majú ešte menej, tí, čo mali dosť, tých sa to nedotkne, tí sú už dávno zahojení. Devastujete svojich občanov, stávajú sa tragédie, nemáte pre nich žiadnu nádej. Stávajú sa z nich apatické trosky. Vaša vláda sa stáva pre nich morou.

    Dovoľte mi pár postrehov, ktoré sme mali minulý týždeň v Námestove, zo stretnutia teda, ktoré sme mali v Námestove so živnostníkmi a podnikateľmi. Keby tu bol pán premiér, adresujem to jemu, teraz tu už nie je ani jeho zástupca pán Vážny, nebolo to o rozdávaní kvietkov ženám, nebola to ani radostná zvesť SMER-u, ani to nebola žiadna marketingová clona najvyššieho kalibru ako klikovania pred kamerami, obrí projekt zimných olympijských hier, budovanie štadiónov, ale boli to ich životné skúsenosti a príbehy. Skúsenosti z roka fungovania vašej vlády, v ktorých sa naozaj črtá beznádej a rezignácia. Tu sa nemôžeme vyhovárať na celosvetovú krízu, ktorá je neodškriepiteľná, ale treba reálne začať opravovať to, čo ste za tento rok zbabrali.

    Musím povedať, že nemám záujem opakovať ako mantru heslá, ako jediný spravodlivý nástroj napríklad rovnú daň. Ale zamestnancom ste upravili podmienky práce, Zákonník práce máme nový, vynovený, majú výborné podmienky, ale len na papieri. To im však prácu nedáva. Až si ich zamestnávatelia vlastne nemôžu dovoliť a zrazu zistia, že potrebujú už nie tri ženy, ale že si radšej vystačia aj s dvomi a tretej vysvetlia, že "veď aj tak je menej zákazok a, viete, už je drahšie pre mňa držať vás, ukážte sa o nejaký čas". Ale zamestnávateľ už, bohužiaľ, dnes vie, že ju radšej nezamestná. A že použijú dohodárov? To je dnes už skutočný prepych. "To, čo som potreboval voľakedy urobiť brigádnicky, teraz musia urobiť pôvodní zamestnanci. Nikto navyše. Načo? Kto by už len teraz bral brigádnikov, veď je s nimi pomaly viac roboty ako so zamestnancami a stoja takisto nepomerne viac na množstvo vyprodukovanej práce. To, aby som mal samostatnú silu na účtovanie brigádnikov." To sú stále postrehy, to, čo sme počuli od ľudí.

    Živnostníci, samoživitelia, drobní podnikatelia. Štát si už zrejme neváži vašu prácu, nevadí mu, že hrdlačíte a nemá s vami žiadne starosti, poposiela na vás ešte viac kontrol. Kontrola za kontrolou, nevadí, že to už raz bolo kontrolované, treba to opäť skontrolovať. Ale to, že existujú colné sklady, kde sa hovorí o vopred dohodnutých kšeftoch, o ktorých nikto v skutočnosti nechce hovoriť, to nám takisto nevadí. Dôležité je, že ideme živnostníkom po krku. Bohužiaľ, mám pocit, že náš štát je štátom reštrikcií. Chýba dobrá vôľa. A mám pocit, že spravodlivosti by sme mali ľudí dnes učiť. Reštrikcia ich k tomu určite nenaučí.

    Odvody, živnostníci, už platíte vyššie, starostlivosť však o vás horšia. A možno dúfajú, že vás to odradí od práce. A zdá sa, že sa im darí. Ale pán minister sa z toho určite neteší, ale hovorí tomu, že robí medzi vami poriadok. A, prosím vás, prečo by ste mali vlastne zostať živnostníkmi, choďte kľudne na úrad práce alebo založte si eseročku, budete to mať oveľa jednoduchšie. To sú návody, ktoré čítajú medzi riadkami v návrhoch vlády.

    Chýba mi tu nejaká osoba vo vláde alebo vo vládnej strane, ktorá by sa skutočne chcela zastať živnostníkov alebo samoživiteľov. Stále sú to pre vás prvoradí nepriatelia.

    A dovolím si ešte takú poznámku, ktorá navonok síce možno nesúvisí s tým, o čom hovoríme, ale som presvedčená, že predsa len súvis to má. Často sa stáva, že sa živnostníci nemôžu domôcť alebo všetci podnikatelia nemôžu domôcť svojich pohľadávok. Som si istá, že ešte v dlhej dobe sa ešte stále nič nezmení. Je to možno sarkastické, ale inak, nedá mi to inak povedať, pretože naše súdy sú tu treťou veľmocou. A ak nezačneme budovať Slovensko na skutočne nezávislej trojdeľbe moci, budeme sa točiť stále v bludnom kruhu. Aj toho výsledkom je atmosféra na Slovensku, bohužiaľ, Generálna prokuratúra, súdnictvo, NKÚ, všetci to už poznáte.

    A vráťme sa opäť k téme. Hospodárska situácia celosvetovo nie je dobrá. Slovensko je malá krajina, ktorá sama tieto problémy určite nevyrieši. Samozrejme nás všetkých teší to, že Slovensko zažije aspoň malý, ale predsa len rast. Ale mali by sme sa s tým uspokojiť, máme sa uspokojiť s jednopercentným rastom? Je to naozaj to maximum, ktoré vieme v našej krajine dosiahnuť? Sú naozaj použité všetky opatrenia na to, aby ten rast bol vyšší? Som presvedčená, že aj dnešná diskusia ukáže to, že jednoznačné nie.

    Vláda si dala pred rokom za cieľ konsolidovať verejné financie. Cieľ, ktorý mal vo všeobecnosti podporu všetkých strán politického spektra. Od vlády, ktorá v kampani toľko hovorila o istotách, by však človek čakal, že to urobí spôsobom, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny. V prvom rade sa jedná o zrušenie dohôd, ktoré vykonali doslova masaker v zamestnanosti ľudí, ktorí budú mať najväčšie problémy si nájsť novú prácu. Spolu s týmto opatrením sa zaviedla vyššia daň pre právnické osoby, zmeny v odvodoch, horší Zákonník práce, teda podľa vás lepší Zákonník práce, a rad ďalších, bohužiaľ, byrokratických opatrení. Zamestnancov sme dostali medzi dve veľmi nepríjemné mlynské kolesá. Ich súčasné pracovné úväzky sa stávajú nákladnými a šanca, že vzniknú nové miesta, je momentálne minimálna. Ale máme v parlamente správu, ktorú vypracovalo ministerstvo práce. Konštatujem, že väčšia časť správy je zameraná na konštatovanie stavu, analyzovanie príčin. Menšia časť správy, o ktorej budeme rokovať teda až v máji, pretože teraz nie je zrejme vhodný čas, sa zameriava na opatrenia, ktoré majú pomôcť súčasnej situácii. Ale - ak si môžem dovoliť hodnotiť správu už dnes, aspoň okrajovo - jediné opatrenia, ktoré sú ako tak zhmotnené a funkčné, predložilo jedine ministerstvo práce, aj to možno nie komplexne. Ale skutočné aktívne politiky, tak ako som povedala v úvode, aktívne politiky trhu práce, teda tri národné projekty, ktoré sú už aktívne, môžeme povedať, že aspoň sčasti vytvárajú prostredie, po ktorom všetci voláme. Ale prečo je len táto jedna časť naozaj rozpracovaná?

    Vôbec ani veta nie je spomenutá o rómskej problematike, ako a kde je riešená teda? Prečo nie je o tom v správe ani jedna veta, veď predsa ide o sociálny systém? Znamená to skutočne, že splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku nemá vašu podporu, keď o tom vôbec ani len jediná veta? Veď predsa náš klub za to stále dehonestujú aj kolegovia z opozície, hovoria nám, že my sme vlastne vašou predĺženou rukou a neviem čo, a vy ani len jednou vetou nespomeniete to, čo v tejto oblasti idete robiť.

    Celý sociálny systém považujete za nápomocný dnešnej situácii. Sieť ľudí, ktorí spadli do oblasti hmotnej núdze, sa rozširuje a vy to považujete za dôležitú tému, ktorou sa treba zaoberať. Ale vravím, rómska problematika tam akosi nie je citeľná.

    Druhá oblasť, ktorá už je teda horšie spracovaná, a to vágne formulácie všeobecných opatrení z ministerstva hospodárstva, o ktorých sa hovorilo v rovnakom duchu aj za minulej vlády. To znamená, že tie veci boli v štádiu riešenia. Keď som si prečítala, aké opatrenia navrhuje ministerstvo hospodárstva, bolo mi z toho dosť nevoľno, pretože som si to aj poznačila: "Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania pripraví materiál." Po roku ide pripravovať materiál. Ako nie je to niečo, na čom už rok mali pracovať na ministerstve? Preto som aj dosť pohoršená z toho, že práve pán minister hospodárstva tu nie je prítomný. Ale čo chceme vlastne od ministra hospodárstva, keď ani vaši poslanci tunák nie sú.

  • Reakcie z pléna.

  • Nikto z vlády. Dokonca už ani pán minister. Aj ten, koho som pochválila, tu nie je.

    Skrátka, po roku nie ste schopní realizovať žiadne z opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia? Mala som aj zopár otázok na pána ministra na hodine otázok. Aj mi povedal, že sa chystajú mikropôžičky, toho sme sa chytili. Ale kde sú? Kedy? Kedy ich konečne už spustíte? Rok je skutočne tak málo na zavedenie proaktívnych opatrení?

    Ďalší bod. Opatrenia v oblasti obchodu a ochrany spotrebiteľa, je to v dvoch odstavčekoch spomenuté v tej správe, nepriniesli nič nové. Dokonca vidím v priamom prenose, ako bránia zavádzaniu zákonov. Reálne tunák v parlamente sa bráni zavádzaniu zákonov, ktoré reálne vedia pomôcť spotrebiteľom, hlavne oklamaným spotrebiteľom. Viete, že máme medzi sebou aj kolegyňu, ktorá sa aktívne tejto téme venuje. Za rok ste neboli schopní umožniť presadiť ani jednu alebo jednu maličkú zmenu, ktorú ste aj tak potom skritizovali. Je mi to ľúto, pretože to máte zaznamenané v správe, ale, bohužiaľ, výsledok absolútne nekorešponduje so správou.

    Podobne vágne vyjadrenia vidím v opatreniach ministerstva školstva, čo je určite nemenej dôležitá oblasť, ale tomu bude zrejme venovaná ďalšia schôdza.

    Až ma zarazilo vo vládnej správe o stave zamestnanosti, ako spomínate, ako nový Zákonník - vyššia spoluúčasť a spravodlivejšie podmienky - pomôže zamestnanosti. Avšak dennodenná realita akoby bola úplne iná, inde. Desiatky ľudí, ktorých stretávam, ale aj prieskumy zamestnávateľských združení potvrdzujú, že s nástupom novej vlády sa ich podmienky na podnikanie zhoršili. Vláda, samozrejme, oponuje poukazovaním na veľké investície, ktoré sa podarilo udržať či rovno nalákať. To je však plne v súlade s tým, čo som popísala vyššie, pretože vládu zaujímajú jedine mediálne objektívne veľké projekty, ku ktorým sa dá zorganizovať pekná a zaujímavá tlačovka. A je jedno, za akú cenu. Aj 55-tisíc eur na hlavu je pre vládnu stranu dobrá cena v okrese, kde si potrebujete udržiavať voličskú základňu. To, že či to má reálny dopad na zlepšenie dlhodobej situácie na trhu práce, je jedno. To, či tie prostriedky nemohli byť použité efektívnejšie, je vláde podľa všetkého tiež jedno.

    Teším sa z každého nového pracovného miesta, len je úplne legitímne sa opýtať, či toto je najlepší spôsob využitia finančných prostriedkov. A keďže viem, že tieto stimuly majú vašu jednoznačnú podporu, rovno sa vás opýtam: Čo mám povedať malému podnikateľovi v Námestove, ktorý cíti obrovskú krivdu v tom, že štát konsoliduje prostredníctvom jeho podnikania peniaze, za ktoré by on rád zamestnal aj ďalších ľudí? Takže tieto peniaze mu zoberieme a dáme ich zahraničným podnikateľom.

    Vo všetkom treba hľadať naozaj mieru a myslím, že v tomto prípade je miera prekročená. Prečo majiteľ malej pekárničky, ktorý zažíva dočasný prepad zákaziek, nemôže dostať daňové prázdniny alebo inú podporu podobnú ako obrie zahraničné firmy? Prečo nie drobní hospodáriaci roľníci, ktorí zápasia s tým, komu predať mlieko? Prečo nie celá rodina, ktorá pracuje sama na seba?

    Dámy a páni, mám pocit, že všetci podnikatelia si zaslúžia daňové prázdniny. Dávame ich veľkým, prečo ich nedáme malým? Možno nás to vyjde nakoniec aj lacnejšie.

    Problémom tejto vlády je, že si myslí, že hospodárstvo pozostáva len z obrích firiem. V regióne, z ktorého pochádzam, však takéto firmy, až takéto veľké, nenájdete. Nájdete tam však tisíce malých podnikateľov, ktorí sa snažia vyžiť z vlastnej práce, a táto vláda akoby na nich zabudla. Preto sa cítia oklamaní a podvedení.

    Dôrazne žiadam vládu, aby začala myslieť aj na túto skupinu zamestnávateľov a zamestnancov. Poďme reálne diskutovať o tom, ako znížiť ich daňové zaťažene či cenu práce. Samozrejme, toto je ťažká debata, ale povinnosť znižovať ich administratívne zaťaženie by mala byť samozrejmosťou. Nemalo by sa o tom len písať v dokumente a nič neurobiť. Zrušiť byrokratické zákony nestojí nič okrem snahy vlády. Už rok počúvame o tom, že dôjde k radikálnemu zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak výstupy žiadne nevidíme.

    Situácia však nie je komplikovaná len medzi zamestnanými, ktorým hrozí strata pracovného miesta, ale rovnako medzi nezamestnanými, ktorí prácu hľadajú. Sú krajiny, kde kríza výrazne zasiahla do zamestnanosti, a sú krajiny, kde menej. Tie, ktoré kríza tak nepostihla, spája okrem iného kvalitná práca s aktívnymi politikami trhu práce. Aj naša vláda, teda ako som opäť spomenula, schválila určité zmeny v zákone o službách zamestnanosti, nazvala by som ich "veľmi rozpačité", lebo na jednej strane umožňujú, aby sa presadili nové, nové aktívne politiky, ale namiesto niektorých inovatívnych nástrojov, ktoré môžme vidieť aj v zahraničí, sme presunuli moc do rúk okresných politických štruktúr a väčšinu príspevkov, vrátane tých, pre najzraniteľnejšiu skupinu, zdravotne postihnutých, sme osekali. To je fakt, na ktorý sme upozorňovali aj počas minulej schôdze. Rozumiem, že časy sú ťažké, ale práve opatrenia v tejto oblasti by mohli veľmi pomôcť. Žiaľ, vymyslieť dobrý program na podporu zamestnávania v malých a stredných firmách je ťažšie, ako nasypať milióny do obrích investícií.

    Rozpačitý dojem potvrdzuje aj to, že v roku 2012 bolo najvyužívanejším aktívnym opatrením, boli najvyužívanejším aktívnym opatrením aktivačné práce. Ak si vláda myslí, že na menších obecných prácach vyrieši problém s dlhodobou nezamestnanosťou, aj keď opäť zopakujem, že táto cesta je správna, ale nie je jediná, tak to bude potom celé veľmi zaujímavé. Ak chce vláda túto situáciu brať vážne, musí hľadať najmä administratívne nenáročné formy podpory zamestnávania v malých a stredných firmách. Od cielenej podpory zamestnávania cez rozvoj zručností zamestnancov až po dobre fungujúce stáže. Týmto podnikateľom musí štát pomôcť rovnakým spôsobom, ako pomáha veľkým. Sú regióny, kde inak ako na malých a stredných podnikoch hospodársky rast a nezamestnanosť nepostavíte.

    Nezamestnanosť sa nespája len s hospodárskou politikou ako takou, ale má presahy aj do ďalších oblastí. Tu sa opäť prejavil rozdiel medzi tým, čo má SMER na bilbordoch a ako v skutočnosti koná. Konsolidáciu si opäť odniesli najslabší a najzraniteľnejší. Táto vláda sa neštítila napríklad uľahčiť hazard v mene toho, aby mala viac peňazí na prerozdeľovanie do sociálnych programov. Zrejme uznáte, že v čase hospodárskych problémov sa tisíce ľudí, žiaľ, uchyľuje aj k alkoholu, hazardu či iným patologickým javom. Namiesto toho, aby to vláda riešila, to, naopak, ešte podporuje. Nezamestnanosť a chudoba predstavuje obrovskú záťaž pre naše rodiny. A nepomáha ani to, že vláda aktívne nebojuje, skutočne vôbec nebojuje s úžerníckymi spoločnosťami a ľudí de facto necháva napospas takýmto predátorom.

    Táto schôdza a boj vlády s nezamestnanosťou by nemal byť len o samotných opatrenia na podporu tvorby pracovných miest, ale rovnako by sa mala zaoberať aj riešením obrovských škôd, ktoré nezamestnanosť a chudoba páchajú práve v tomto čase v jednotlivých komunitách na celom Slovensku.

    Nezamestnanosť je najväčším problémom, pred ktorým Slovensko momentálne stojí. Ako kolegyňa povedala, Slovensku najviac chýba to, že nemá pracovné miesta. A ak to vládna strana myslí vážne s jej riešením, žiadam, aby túto diskusiu naozaj počúvala a hlavne aby konala.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani Eriky Jurinovej je séria faktických poznámok. Pán Bublavý, Blanár, Tomanová, Blaha, Fecko, Mezenská a Jasaň. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Dušan Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pani podpredsedníčka, dúfam, že tá paralela medzi bostonskou tragédiou a situáciou na Slovensku, dúfam, že to bol taký skrat, lebo naozaj ma srdce bolí, keď počúvam toľko politikárčenia.

    Súhlasím s tým, že nezamestnanosť je naozaj veľmi vážny problém, ale žasnem nad tým, akú máte krátku pamäť, pani podpredsedníčka. Viete, sama si musíte pamätať, že za vašej vlády Ivety Radičovej už klesala reálna mzda, že narastala nezamestnanosť. Ja môžem povedať, v regióne Nové Mesto nad Váhom, kde boli najvýznamnejší zamestnávatelia na stretnutí, tak sami priznali, že personálne opatrenia, ktoré robili, tak boli na základe zníženia zákazkovej náplne, že nebolo to kvôli Zákonníku práce alebo odvodovým poplatkom. A že situácia sa stabilizuje a počítajú s tým, že budú do budúcnosti, krátkej budúcnosti naberať a zamestnávať ďalších ľudí. A vďaka opatreniam vlády tak v našom regióne bolo prijatých za posledný mesiac okolo sto ľudí, vďaka opatreniu, do 29 rokov mladých ľudí, ktorých je možnosť zamestnať. A v štatistike živnostníkov na Novomestsku k 31. 12. 2012 bolo 8 975 živnostníkov, k 31. 3. 2013 je 9 002 živnostníkov. Takže nie je pokles, ale mierny nárast živnostníkov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalšia faktická - Juraj Blanár.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, môžeme rozprávať o tejto téme z každej strany a vyžaduje si naozaj diskusiu, ale predovšetkým činy. A samozrejme, že si uvedomujeme, že to nie je jednoduché. A že v čase, kedy v podstate práve vďaka pravicovej politike sa snažil urobiť všetko to, aby bol štát úplne okyptený a nemohol zasahovať takmer do ničoho, pretože to viacerí vaši kolegovia povedali, od toho štátu chcete a od tej vlády chcete, aby urobila teraz maximálne všetky opatrenia. A pritom vy ste podporovali vládu, ktorá tu bola osemnásť mesiacov, ale nepočul som od vás nejaké konkrétne opatrenia. Dokonca opatrenia, o ktorých ste tu rozprávali, že úžerníci a tak ďalej. Samozrejme, aj to je jedna téma, ktorá je veľmi vážna, ale nepočul som o tom, že by ste vy niečo v tej oblasti robili počas vašej vlády. A to sa mi zdá byť nepoctivé.

    Hovoríte, že vás my berieme alebo že vás oberáme o chuť do práce, vás opozičných poslancov. Viete, to nie je naša úloha, ani vlády Slovenskej republiky, aby sme vás oberali o chuť, to je váš problém. A pre nás je dôležité, aby sme sa naozaj snažili v rámci tých možností, ktoré vláda má, a myslím si, že ich využíva na maximum, ako môže, vytvárali pracovné miesta skutočne bez týchto rečí a bez tých politických vyjadrení, ktoré ste aj v tomto uznesení, ktoré ste predložili na túto schôdzu, a predložili, lebo tam nie je nič konkrétne, čo by ste navrhovali.

    A ešte znižovať Radu, svoju, solidarity, to, čo ste povedali, že to je len niečo také, nuž ja si myslím, že je to vážna vec. V Rade solidarity sedia ľudia a zástupcovia v podstate spoločností a dávajú tam spätnú väzbu. A vy ju znižujete takýmto spôsobom? Pani poslankyňa, vláda robí, čo môže, a myslím si, že to už preukázala viackrát...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou pani Viera Tomanová.

  • Ďakujem pekne.

    Pani podpredsedníčka, trápne, farizejské a úbohé. Na jednej strane hovoríte o tom, akí sú úbohí ľudia, psychicky zničení, aké škody pácha nezamestnanosť. Súhlasím s vami, narastá počet samovrážd, ľudia skutočne strácajú zmysel života a majú pocit totálnej nedôstojnosti. Na druhej strane ale spokojne napádate Zákonník práce, ktorý stavia štandardy ochrany zamestnanca, a to v zmysle len, len nami ratifikovaných medzinárodných dohovorov.

    Hovoríte tu o Rómoch a hovoríte, že v tejto správe ste čakali, čo sa bude diať. Pani podpredsedníčka, Rómovia nie sú súčasťou obyvateľstva tejto krajiny? A správa hovorí o občanoch Slovenskej republiky! Takže, prosím, o čom to tu rozprávate?!

    A pripomeniem, za dva roky ste z mesiaca na mesiac, kým my sme vám, vo februári, odovzdávali vládu v júli, ale od februára klesala miera nezamestnanosti, okamžite zastavením čerpania fondov vám v júli a v ďalších mesiacoch narastala miera nezamestnanosti, a to aj v letných mesiacoch, v čase sezónnych prác. Zastavili ste čerpanie eurofondov, zastavili ste rekvalifikácie. Musím povedať, že na aktívnu politiku práce o opatreniach, po ktorých tu vy voláte, ste neplánovali ani korunu! O čom to tu, preboha, rozprávate?!

  • S ďalšou faktickou Ľuboš Blaha, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, mňa takisto zarazilo to vaše prirovnanie smrti ľudí v Bostone s legitímnou politikou zamestnanosti, to už naozaj preháňate. Akým spôsobom budete kondolovať teraz v Bostone, že teda vyjadrujem úprimnú sústrasť obetiam teroristického útoku, ktorý je porovnateľný s politikou zamestnanosti na Slovensku - to ako nemyslíte vážne?!

    To, viete, kolega to naznačil, bol to asi skrat, ale tam ma zase zaráža to, že vy ste to čítali, vy ste to mali pripravené, vy ste si tu úkladne pripravili faux pas takého rozmeru, že po tomto, čo ste teraz povedali, by som už zvažoval ďalšiu účasť na vašom podpredsedníckom poste, lebo to je naozaj urážka obetí, obetí v Amerike.

    No a druhá vec, ktorá ma zarazila, tá už nie je vašou vinou, ale vinou celej opozície alebo jej veľkej časti. Váš príhovor počúvalo šesť ľudí, ak odrátam OĽaNO, ktorí tu sú komplet, šesť ľudí ľudovej platformy vrátane liberálov zo SaS, šesť ľudí vrátane predsedu Figeľa, ktorý tu byť musí, čiže päť. Päť ľudí zaujal váš, váš úžasný príhovor. A, viete, keď počúvam potom o tom, aká úprimná snaha opozície tu je riešiť zamestnanosť, nezamestnanosť a potom si to príde vypočuť päť ľudí, to je jedno veľké, veľké farizejstvo.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán Martin Fecko.

  • 70.

    Ďakujem pekne. Kolegyňa, myslím, že si povedala to, čo cítim aj ja, že pokiaľ sa neoprieme o našich malých a stredných podnikateľov, tak môžme si tu hovoriť, čo chceme, a to megalomanstvo, ktoré, samozrejme, všetci zažili v časoch socializmu, že budeme stavať veľké fabriky, veľké firmy s 3-tisíc, 5-tisíc zamestnancami, veď to už je vlastne, myslím si, za nami. My si stále myslíme, že tu budeme mať tisícky Kií a dvesto Volkswagenov? Takéto firmy? To je iba zbožné prianie. Koľko priemyselných parkov je nevyužitých? Išli sme. A kde sme prišli? My stále neveríme našim drobným, malým živnostníkom? Prečo im nedáme šancu?

    Bol som tiež na mítingu teraz v sobotu. Sa ma pýtali, prečo zahraničným a nám nie. Prečo? Ja som im nevedel odpovedať. Ja som im nevedel odpovedať a som im povedal, že preto, že sa hráme na opozíciu a koalíciu a raz jedni sú múdri, raz druhí sú múdri. A myslím si, že rozumný národ v ťažkých časoch sa musí zomknúť a dať šancu tým našim občanom, ktorí ešte nestratili nádej a chcú pomôcť. Nie iba tým vyvoleným, ktorí to sprivatizovali, vytunelovali a teraz sú najlepší biznismeni na Slovensku, ale dať tým normálnym, statočným, obyčajným ľuďom.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Pravda vždy vybudzuje rozpor a takto si aj vysvetľujem neopodstatnené agresívne útoky aj pani poslankyne Tomanovej, aj pána poslanca Blahu na vystupujúcu poslankyňu, podpredsedníčku.

    Ja naopak, pani podpredsedníčka Jurinová, považujem váš prejav za odvážny, konkrétny, konštruktívny, vecný a pravdivý, aj napriek tomu, že ste to čítali. Pretože ja rovnako ako vy chcem vyzdvihnúť myšlienku priamej, konkrétnej, transparentnej pomoci našim ľuďom, ktorí sa jej dlhodobo dovolávajú, našim drobným živnostníkom, malým a stredným podnikateľom, ktorí vytvárajú dlhodobé a perspektívne pracovné miesta aj pre riešenie tej otázky, kvôli ktorej sme sa tu dnes všetci stretli.

    Ja rovnako ako vy som presvedčená, že namiesto pofidérnych investičných podporných programov pre megalomanské projekty zahraničných firiem, ktorými nás práve aj také spoločnosti ako U. S. Steel, a ja si to myslím a som o tom presvedčená, vydierajú, je ďaleko perspektívnejšie, priamejšie a lepšie, ak podporíme našich malých, drobných, stredných zamestnávateľov.

  • S ďalšou faktickou Viliam Jasaň.

  • Ja budem reagovať na predrečníčku, pretože kolegyňa reagovala na niekoho iného.

    Vážená pani podpredsedníčka, mám také tri krátke poznámky.

    Ja by som rád osobne poznal ľudí, ktorí vám pripravovali podklady, a rád by som sa im pozrel do očí a sa s nimi trošku podiskutoval.

    Druhá poznámka. Nám vyčítate, že čo sme my za tento rok neurobili. Veď vy ste tu boli dva roky a všetko to, o čom ste tu krížom-krážom rozprávali, ste mohli pripraviť, navrhnúť, prerokovať, schváliť a robiť podľa toho. Nedali ste to.

    Tretia poznámka. Hovoríte, že tu nie sú naši poslanci. No pozrite sa, koľko z tých 31, ktorí chceli túto schôdzu, tu sedia a vás počúvajú? Ale ja verím, že počúvajú v kancelárii, že dávajú pozor, o čom sa tu rozpráva.

    A možno ste vo svojom vystúpení, kde ste hovorili o všetkom a o všeličom, možno ste sa chceli spýtať, že kto je tým začiatkom, príčinou nezamestnanosti na Slovensku. Kto zničil slovenské poľnohospodárstvo, kde niekedy pracovalo možno 25 - 30 % ľudí? Kde to je? Čo sa vtedy nasľubovalo? Ktorá politická strana vtedy mala ministra, keď to urobili, to, čo urobili? A to sa vlečie doteraz. Kto zničil slovenský priemysel? Veď tam niekde treba hľadať príčiny toho, čo sa teraz tu deje. A vy všetko zvalíte na Roberta Fica, na túto vládu.

    Veď buďte trošku už aj takí, by som povedal, reálnejší a súdnejší k tomu, čo hovoríte. Vy sa usmievate jeden na druhého, ale ja vo svojom vystúpení vám pripomeniem konkrétne fakty, aj pánovi Figeľovi. Bez obáv. A potom uvidíme, či sa budeme usmievať navzájom.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Erika Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie.

    O tom úvode, to som hneď povedala, že je to možno trochu morbídne, ale prepáčte, keď som to včera počula v správach, vtedy ešte neboli ani zmienky o tom, že kto alebo koľko ľudí umrelo. Priznávam, je to morbídne, ale naozaj tá paralela ma napadla, lebo tá explózia prišla a možnože tá explózia trvá dlhšie, hej, ako len teda tie tri výbuchy, ktoré tam odzneli. Dobre. Berem späť. Možno je to prehnané, ale každopádne uvedomenie si toho, čo sa deje, v nás je.

    Pán Blanár hovoril o uvoľnení, o uvoľnení opatrení?

  • Krátka pauza.

  • Nie. Rozmýšľam, lebo som stratila myšlienku. Ja, aha.

    Tak začnem vami, pán Jasaň. Nech sa páči, príďte a pozrite sa do očí mne, prípadne môjmu poradcovi. Takže ďakujem, čakám na vás.

    Čo sa týka ďalšej veci, ktorú ste mi hovorili, viete, že my štyria sme mali v parlamente dosť špecifické postavenie, takže je trápne od vás obviňovať nás z toho, že sme neurobili to a to, keď viete, že mnohé veci sme sa snažili urobiť. Nebolo nám umožnené, hej? To súvisí s tým naším postavením.

    Ale teraz vy ste jednoliaty monolit priam, hej. Osemdesiattrojčlenný. A vy nedokážete presadiť opatrenia, ktoré boli pripravované ešte za predchádzajúcej vlády. Ja verím tomu, že boli dostatočne pripravené, a vy nie ste schopní uviesť ani základné drobné veci do praxe. To mi je ľúto.

    Kto za to môže? Prečo sa stále dívate dozadu? Bohužiaľ, teraz je stav taký, aký je. Vychádzame, v dnešnej, v dnešný deň vychádzame z takéhoto stavu, ktorý spôsobili...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim na požiadanie je pán predkladateľ Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, dámy a páni, chcem reagovať na niektoré výroky, ktoré tu odzneli zo strany vládnej strany, osobitne na pána ministra, aj keď ho tu nevidím. Zachytil som, že má zdravotný problém a úprimne mu želám skoré uzdravenie, ale verím, že túto diskusiu sleduje, a preto chcem na neho reagovať. Mrzí ma, že je tu tak málo poslancov, osobitne z vládnej strany. Mimochodom, teraz ich som napočítal šesť. Takže to je asi dôležitosť, akú vládna strana venuje tejto diskusii. Je to smutné.

    Pán minister Richter končil svoj príhovor so slovami: "Toto je smer." Dovoľte mi, aby som pár poznámok začal práve s rovnakým výrokom: "Toto je smer."

  • Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.

  • Už som tento graf ukazoval, dámy a páni, toto je smer, je to zlý smer, je to nárast nezamestnanosti, mimochodom aj tá šípka v logu SMER-u je, bohužiaľ, rovnaká, ukazuje nárast nezamestnanosti. Táto vláda ľuďom prácu nedáva, berie im ju.

    Dovolím si aj pre pána kolegu Blahu, pretože on povedal, že táto vláda dáva ľuďom prácu. Pán kolega, nie je tomu tak. Vy beriete ľuďom prácu! Za rok 40-tisíc pracovných miest zo Slovenska odišlo. Je to 40-tisíc rodín, je to, keď sa pozrieme na rodinné príbuzenstvo, viac ako 100-tisíc ľudí, ktorým ste zhoršili životnú úroveň. A nielen to.

    Vláda vytvára zástupy nezamestnaných a aj tým, ktorí pracujú, zhoršuje životnú úroveň. Za vlády SMER-u, dámy a páni, klesla reálna mzda o 1,2 %. Za minulý rok klesla reálna mzda. Majú sa horšie aj tí, čo pracujú. SMER im svojimi opatreniami sťažuje túto pozíciu.

    Pán poslanec Jasaň, ani toho tu nevidím, ale v poslednej faktickej hovoril o tom, že prečo nedávame návrhy. Nuž, pán poslanec, chcem vám povedať, že keď sledujete našu prácu, tak tieto návrhy aj zaregistrujete. Len v tomto volebnom období sme pre pomoc živnostníkom navrhovali licencie, navrhovali odbúrať diskrimináciu stravného, navrhovali odbúrať čakaciu lehotu pre podporu nových živnostníkov, ktorí boli nezamestnaní a ktorých chceme podporiť, aby začali tvoriť pracovné miesta pre seba, svojich zamestnancov, pre celé Slovensko. Tieto návrhy dávame a ja ich rád zopakujem ešte raz, pretože ak niekto nezaregistroval v mojom prvom vystúpení tieto návrhy, tak ich veľmi rád zopakujem.

    Hovorilo sa o podnikateľskom prostredí. Dovolím si citovať výrok pána ministra, ktorý doslova povedal, že ich "opatrenia zlepšujú podnikateľské prostredie". Dámy a páni, toto je vývoj podnikateľského prostredia. Dnes na horšej úrovni ako v roku 2001, odkedy sa podnikateľské prostredie začalo merať týmto indexom podnikateľského prostredia. Toto nie je názor politikov, je to názor tých, ktorí tvoria pracovné miesta. Podnikateľské prostredie je dnes za vlády SMER-u na najhoršej úrovni, odkedy sa začalo merať.

    Ďalej pán minister sa zmienil o tom, že údajne aj opozícia má zodpovednosť za súčasný stav. Nuž, považujem to za veľmi trápnu výhovorku. Keby to povedal pán minister po mesiaci, dvoch, odkedy je vo vláde, dalo by sa o tom diskutovať, o istej zotrvačnosti. Ale po roku, odkedy je súčasná vláda jednej strany pri moci, to považujem za trápne vyhováranie sa. Súčasná tragická situácia na trhu práce je výsledkom ideologických rozhodnutí vlády jednej strany a výsledkom, bohužiaľ, víťazstva tejto ideológie nad zdravým rozumom.

    Pán minister opäť hovoril o tom, že Zákonník práce vraj nevplýva na rast nezamestnanosti a vraj mu to hovoria aj tvorcovia pracovných miest. Dámy a páni, dovolím si ešte raz pripomenúť, v piatok minulý týždeň sme sa stretli s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov. Na stretnutí boli zúčastnení najvyšší predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovej únie zamestnávateľov, Podnikateľskej aliancie Slovenska, Slovenskej asociácie malých podnikov, Živnostenskej komory, Živnostenského zväzu, všetci, všetci do jedného konštatovali zhoršenie podmienok pre zamestnávanie kvôli Zákonníku práce.

    Súčasná vláda má tendenciu veci zľahčovať a dokonca hovorí o tom, že súčasný stav je výsledkom toho, že podniky nemajú zákazky. Nuž ale každý, kto len trošku sa orientuje v ekonomike, vie, že zákazky preto nemajú, lebo nie sú konkurencieschopní. A konkurencieschopní nie sú preto, pretože majú najvyššie dane v postkomunistických krajinách, príliš veľké daňové, odvodové zaťaženie a pracovné právo, ktoré sa zhoršilo. Taká je realita. Bohužiaľ, zákony súčasnej vlády vyháňajú prácu zo Slovenska.

    Zarazilo ma, že pán minister hovorí o stimuloch ako o riešení na nezamestnanosť. Nuž, ale na jednej strane, dámy a páni z vládnej strany, vy beriete ľuďom prácu a chcete ešte z ich peňazí rozhadzovať tieto zdroje preto, aby ste vraj pomáhali tvoriť pracovné miesto. To už je neetické. Ľuďom, ktorým ste zobrali robotu, tak chcete zobrať ešte ďalšie zdroje, chcete, aby sa oni poskladali, lebo vy len hospodárite s ich peniazmi, chcete, aby sa oni poskladali na to, aby sa vytvárali pracovné miesta. Nielenže je to zlé a škodlivé, ale je to aj neetické.

    Hovoril som o reálnych mzdách a pán minister mal viacero nepravdivých výrokov, okrem iného hovoril o tom, že údajne v celej Únii sa situácia na trhu práce zhoršuje. Nie je tomu tak, opätovne si dovolím pripomenúť, v Nemecku, vo Veľkej Británii, Írsku, Dánsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, v týchto všetkých krajinách sa medziročne nezamestnanosť znížila. Dá sa to robiť aj ináč.

    Považujem za neprimerané, ak vláda operuje údajmi za jeden mesiac, ktoré nie sú dôveryhodné, ale práve my sme dokázali údajmi, ktoré sú sezónne očistené, ktoré sú za jeden rok, ktoré sú porovnateľné, skutočnosť, že v mnohých krajinách Únie sa nezamestnanosť znižuje, na rozdiel od Slovenska.

    No a v neposlednom rade, a ešte mi dovoľte, Zákonník práce, nuž prečo je zlý? Nuž preto, lebo zvýšil cenu práce, zlepšil pozíciu odborárskym funkcionárom na úkor zamestnancov, na úkor, ktorí si poctivo zarábajú. A v konečnom dôsledku cez tieto opatrenia, cez zvýšenie ceny práce, znepružnenie práce, odbúranie možnosti zarobiť si cez nadčasy, berie ľuďom prácu.

    Pán minister nepočul tie naše opatrenia, naše návrhy, takže rád jemu aj všetkým kolegom ich pripomeniem.

    Predovšetkým navrhujeme znížiť neúmerne vysoké priame dane. Tie sú na najvyššej úrovni medzi postkomunistickými krajinami.

    Chceme aj zlepšiť výber daní, osobitne daň z pridanej hodnoty, pretože už za prvej vlády Roberta Fica táto efektívnosť klesala. Za vlády Ivety Radičovej sa mierne zlepšila. Dnes sme opäť dole. Dnes opäť efektívnosť klesá. Vláda bezradne len na to pozerá a v roku 2020 podľa Národného programu reforiem si dáva absurdný cieľ, mať efektívnosť výberu na úrovni 72 %, čo je, mimochodom, dámy a páni, nižšia efektívnosť než v roku 2005. Čiže o sedem rokov máme mať horší výber daní, ako sme mali pred ôsmimi rokmi. Toto je ambiciózny cieľ? To je hanba!

    Ďalšie opatrenia.

    V oblasti odvodov znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa. Zjednodušiť odvodový systém s cieľom jeho postupného znižovania.

    V oblasti pracovného práva chceme spružniť možnosti pracovnoprávnych vzťahov, osobitne na kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosti práce nadčas pri sezónnych zákazkách. Predovšetkým ide o to, aby sme nezvyšovali cenu práce zbytočnými nariadeniami a zbytočnými zvyšovaniami vymeriavacích základov na dane a odvody, pretože v konečnom dôsledku uberáme ľuďom z ich príjmu. Ľudia majú menšiu možnosť si zarobiť a v konečnom dôsledku to je aj výsledok poklesu reálnych miezd.

    Chceme zmeniť sociálny systém tak, aby sa zlepšila efektívnosť sociálnych dávok s cieľom nastavenia systému pre heslo "Pracovať sa oplatí".

    Dlhodobo presadzujeme zavedenie možnosti kombinácie dávok a práce.

    V oblasti energetiky chceme zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v celej Únii.

    Dôležitá je oblasť zjednodušenia administratívy. Spomínal som osobitne licencie. Najmä malí podnikatelia, živnostníci sú zbytočne zaťažovaní veľkými administratívnymi povinnosťami. Licencie by im umožnili sústrediť sa len na produktívne činnosti.

    Chceme urýchliť zjednotenie výberu daní a odvodov a chceme, aby aj vláda dodržiavala Small Business Act, ku ktorému sa zaviazala.

    Veľký priestor je v zlepšení služieb štátu, v zlepšení elektronickej komunikácie, ale aj v šetrení na výdavkovej stránke rozpočtu, aby vláda neprenášala len všetky povinnosti a celú ťarchu konsolidácie cez dane a odvody, poplatky na ľudí a zamestnávateľov.

    Oblasť úradov práce je osobitný bod na riešenie, pretože je tam veľký priestor pre zlepšenie kvality výkonnosti týchto úradov.

    Považujem za kľúčové, aby sme urýchlili trvanie súdnych sporov v oblasti súdnictva. Stále máme veľkú dĺžku sporov, ktoré sú otvorené v porovnaní s inými krajinami.

    V oblasti školstva ide o lepšiu informovanosť, o uplatnenie absolventov stredných a vysokých škôl.

    No a v neposlednom rade netreba podceňovať ani legislatívu EÚ. Súčasná vláda je veľmi, veľmi pasívna v tejto oblasti a len prijíma to, čo prichádza z Bruselu. Je potrebné reagovať na tieto právne normy, je potrebné prispievať k legislatíve na európskej úrovni tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín celej Únie. Navrhujeme presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc. A, samozrejme, ide aj o dokončenie spoločného európskeho trhu a rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých.

    Aj cez tieto opatrenia dokážeme zlepšiť pozíciu ľudí na Slovensku tak, aby mali viac možností pracovať, aby tento trend, ktorý nás nikoho neteší, sa obrátil.

    Toto sú naše návrhy riešení, dámy a páni. Zatiaľ sme počuli z vládnej strany len rozhadzovanie peňazí, ale žiadna nádej na zlepšenie, nepočul som ani jedno opatrenie, ktoré by sa týkalo daňovej, odvodovej povinnosti, prípadne pracovného práva. A keď nebudeme hovoriť o týchto základných veciach, keď nezmeníme sociálny systém, keď nemotivujeme ľudí pracovať, tak sa nedočkáme ani zásadného obratu v tomto neradostnom trende.

    Z našej strany opätovne rád deklarujem, že máme záujem o presadenie takých riešení, ktoré pomôžu vytvárať pracovné miesta na Slovensku a nie vyháňať prácu z našej krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Štefanca sú dve faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Ľuboš Blaha.

  • Pán kolega, vy sa tu odkazujete na počty poslancov SMER-u, ktorí tu sedia. Ale vy ste túto schôdzu zvolali, takže je vaša psia povinnosť tu sedieť, pretože inak si len z ľudí robíte bláznov. Ako môžte zvolať schôdzu, na ktorej je 6, prípadne 5, momentálne 12, asi sa vrátili radšej, poslancov opozície?! To je naozaj taký výsmech občanom, že sa málokedy vidí.

  • Ale k veci. Hovorili ste o tom, že sú krajiny v Európskej únii alebo v eurozóne, kde sa nezamestnanosť znížila. A dokonca aj v tej svojej dôvodovke spomínate Nemecko, Británia, Írsko, aj ste o nich hovorili. A na záver ste povedali, že "dá sa to robiť aj ináč", a navrhli ste znížiť dane. Čiže útočíte vlastne na výšku daní, ako sme zaviedli my, keď sme zrušili rovnú daň.

    Tak ja vám len tak pripomeniem, aké sú dane v tých krajinách, v ktorých nezamestnanosť poklesla:

    - Nemecko. Právnické osoby platia 30 až 43 %, keď zrátame federálnu a lokálnu daň. Fyzické osoby platia 45 %, tá najvyššia sadzba. U nás je to 23, resp. 25.

    - Veľká Británia. 26 % korporácie platia, 55 % je najvyššia sadzba fyzických osôb.

    - V Dánsku 25 platia korporácie, čiže podnikatelia, a 55 je najvyššia sadzba pre fyzické osoby.

    Čiže toto sú tie štáty, o ktorých vy hovoríte ako o svojich vzoroch, kde klesá nezamestnanosť. Majú ďaleko vyššie dane. Ako si to v tej svojej hlave vy dokážete vysvetliť, to by ma naozaj zaujímalo.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán Ján Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, asi 30-krát ste v rozličných obmenách, v rozličných variáciách použili slovo "chceme" - chceme, chceme, chceme, plánujeme, chceme, navrhujeme, chceme, plánujeme. A tak ako som to teraz hovoril, tak ste možno mali pocit, že je to také monotónne. A z tej monotónnosti ma vytrhlo jedno "chceme", "chceme zvýšiť efektivitu výberu daní". No tak to ma troška naozaj prebralo z toho monotónneho vystúpenia, pretože to hovorí poslanec za SDKÚ, ktorý začiatkom roka 2012 najskôr takmer zostrelil daňový informačný systém, úplne zdecimoval výber daní a potom hovorí o tom, že chceme efektívnosť výberu daní. No tak, pravdu povediac, asi ste plánovali, že úplne na nulu dostať ten výber a potom akýkoľvek posun, akýkoľvek minimálny výber by bol posun. No tak to sa vám, myslím si, že podarilo. Ale neviem, pán poslanec, či takáto efektivita je vaším cieľom.

    Takže keď na tomto jednom príklade som ukázal, ako vaše "chceme" sa pretavilo a prejavilo do praxe, tak vás prosím, aby ste radšej neradili, akým spôsobom robiť veci, lebo dopadne to tak ako s daňovým informačným systémom.

    A na záver, pán poslanec, za 15 rokov, za posledných 15 rokov ste 10 rokov vládli vy, mali ste skvelú možnosť a príležitosť všetky vaše "chceme" pretaviť do reality.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Ivan Štefanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, aj kolegom za faktické, ktoré boli pomerne úsmevné.

    Pán poslanec Blaha, chcem vás upozorniť, že nie sú tu ozaj všetci poslanci, pán kolega, ale z opozície je tu trikrát viac poslancov ako u vás. To je, to je výsledok vašej pozornosti tejto najdôležitejšej téme. To je vaša ignorácia občanov Slovenska k tejto najdôležitejšej téme na Slovensku.

    Ešte raz vám poviem veľmi rád, čo sa týka daní. Máme najvyššie dane medzi porovnateľnými krajinami na firemnej úrovni, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004. Samozrejme, máme aj najvyššiu nezamestnanosť ako jeden z dôsledkov tohto opatrenia.

    Vaša politika je v oblasti daní len ľudí ošklbať, zobrať im všetko, čo sa dá. Naša je, aby sa nadýchli, aby sa podporila aktivita. To je ten základný rozdiel.

    Vaša ideológia, mimochodom, z posledných zhruba 6 rokov, ktorá sa tu realizuje na 5 rokov na vládnej úrovni, sa realizuje len v tom, že je tu stále viac a viac nezamestnaných a zhoršuje sa život ľudí i na Slovensku.

    Pán poslanec Podmanický, efektívnosť výberu daní. Asi ste ma nepočúvali, pán poslanec, ani teraz sa mu nechce počúvať, vtedy, keď má počúvať argumenty.

    Pán poslanec Podmanický, vám hovorím, pán poslanec Podmanický...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Podmanický, pán poslanec Podmanický, pán poslanec, sadnite si, áno, lebo...

  • Reakcia poslanca.

  • Nemôžete, lebo... Nevyrušujte, tak potom sa prihláste vo faktickej.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Tak ale nevyrušujte tu, dobre? A ja vám chcem odpovedať na to, čo ste hovorili, že efektívnosť výberu daní sa zhoršila za vašej vlády v oblasti DPH, za prvej Ficovej vlády, mierne zlepšila za vlády Ivety Radičovej a zhoršila dnes. V roku 2020 si dávate horší cieľ ako v roku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Igor Matovič za klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som na začiatok začal možno s takými dvomi otázkami, že, alebo teda rečníckou otázkou, že niečo tu naozaj nesedí. Keď si pozrem tento návrh na mimoriadnu schôdzu, je tu podpísaný Ivan Štefanec, Július Brocka, Ivan Švejna, Jozef Mihál, čiže predstavitelia štyroch opozičných strán, a naozaj aj mňa mrzí, keď z týchto opozičných strán je tu dokopy možno 10 poslancov dokopy a v niektorých situáciách, v niektorých časoch z nášho klubu, ktorí sme tu podpísaní, nie sme, tak je nás tu viac ako všetkých predstaviteľov opozičných strán. Samozrejme, že by som očakával aj väčší záujem poslancov vládnej strany SMER, ale v prvom rade si myslím, že je psou povinnosťou všetkých poslancov pri mimoriadnej schôdzi predkladajúcich klubov, aby tu boli prítomní.

    Druhé, čo mi nesedí, je to, že pred 23 rokmi nám niekto sľuboval, že za chvíľku tu budeme mať Švajčiarsko, a dnes po 23 rokoch vlády či pravice, či ľavice máme v Rakúsku, za hranicami, kam sme utekali hneď, jak sme mohli, ísť si kúpiť možno niektorí magnetofón a niekto niečo iné, máme 4,5-percentnú nezamestnanosť a na Slovensku máme 14-percentnú nezamestnanosť. Niečo tu nesedí. Zrejme to nebude iba to, že dnes nám tu vládne SMER, ale že aj predtým nám tu vládli iné strany a 23 rokov sa viac či menej úspešne im darilo zvyšovať nezamestnanosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Druhá vec je, keď si pozrieme na posledné obdobie, odkedy začala kríza, čiže za posledných približne 5 rokov, tak Nemecko vstupovalo do krízy s 9-percentnou mierou nezamestnanosti a vystupuje z krízy s 5-percentnou mierou nezamestnanosti a Slovensko vstupovalo do krízy, myslím, že necelých 8 %, povedzmeže 7 % a vystupuje alebo dnešný stav je 14 %. Čiže počas krízy na Slovensku nezamestnanosť vzrástla o 100 %, v Nemecku klesla možno o nejakých 40-50 %? Čiže znova niečo mi tu nesedí.

    Jedno je obraz toho, že pravdepodobne všetky vládne garnitúry, ktoré tu vládli, boj s nezamestnanosťou nezvládli a dlhodobo jednoducho Slovensko si s nezamestnanosťou nevie rady. To, keď sme v roku 2008 mali nejakú 8-percentnú nezamestnanosť, samozrejme, ľahko sa vezie na vlne, ktorá nás vtedy viezla v tom, že celý svet rástol, Európa rástla a dosť dramaticky sme znižovali nezamestnanosť aj my. Samozrejme, naša nezamestnanosť, je pravda, že klesala vtedy rýchlejšie, ako klesala v Európskej únii, ale celkovo za 23 rokov sme sa v podstate nepohli zásadne nikam dopredu.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Máme 14 %, Rakúsko má 4,5 %. Čiže ani vy ste to nezvládli.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, aj predošlá vláda, ktorá vládla 18 mesiacov, nič zásadné s nezamestnanosťou neurobila.

  • Reakcie z pléna.

  • Figeľ, Ján podpredseda NR SR

    Páni poslanci, páni poslanci, budete môcť reagovať vo faktických.

  • Druhá vec je, že za posledných teda päť rokov, kedy Nemecko znížilo nezamestnanosť z 9 % na 5 %, tak Slovensko, opakujem znova, zvýšilo... Máte dohodnuté kamery, pán Štefanec?

  • Smiech v sále.

  • ... Slovensko zvýšilo zo 7 na 14 %.

    Čiže ešte raz sa vrátim k tomu prvému, čo som povedal, pripadá mi to také niekedy úbohé klamanie ľudí v tom, ako nám strašne záleží na boji s nezamestnanosťou, keď si ani nezabezpečím to, aby tu bola aspoň polovička z klubu, ktorý tento návrh predkladá.

    Taký hlavný argument opozície dnes je o tom, že vlastne hlavný dôvod, prečo nezamestnanosť vzrástla, sú zmeny zákonov, ktoré sa za poslednú dobu udiali. V tejto spojitosti nebudem opakovať to, čo tu bolo povedané, ale v tejto spojitosti iba pripomeniem jeden výrok, ktorý ma veľmi mrzí, ktorý sa vyskytol v článku, že živnostníci v dosť veľkom počte končia svoje živnosti, a bola tam reakcia hovorcu ministerstva práce, sociálnych vecí, dovolím si ju citovať, ktorý reagoval teda na otázku, čo si myslí, že prečo vlastne živnostníci mnohí končia. On doslova povedal, že: "Dochádza k nastaveniu podmienok, ktoré umožnia poctivým naďalej pokračovať v živnosti a ostatným", zrejme myslel nepoctivých, "zvážiť, či budú pokračovať s prísnejšími pravidlami, alebo živnosť ukončia."

    Mrzí ma, keď hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí takýmto neuváženým spôsobom, ktoré vlastne ani neodvolal, nedementoval, označí v podstate všetkých živnostníkov, ktorí ukončujú živnosti, označil ako nepoctivých a za poctivých označil iba tých, ktorí naďalej podnikajú. Pripadá mi to naozaj obdobný blud, ako keď niekto hlása, že zmeny zákonov nemajú vplyv na nezamestnanosť.

    Možno aj z tohto miesta vyzývam príslušného pána hovorcu, a keď on sa nespamätá, tak pána ministra, aby s ním spravil poriadky, aby ešte raz sa vyjadril, či teda považuje všetkých živnostníkov, ktorí ukončili živnosti, za nepoctivých a za poctivých považuje iba tých, ktorí naďalej podnikajú.

    Tiež by som sa chcel vyjadriť k jednému, čo tu bolo párkrát už spomenuté od poslancov, alebo teda aj od, myslím si, pána ministra práce, sociálnych vecí, aj od niektorých poslancov SMER-u, ktorí opakovali takú floskulu, že vláda vytvára pracovné miesta. SMER a vláda nevytvára žiadne pracovné miesta, poprosil by som vás, aby ste sa posunuli v myslení pár desiatok rokov dopredu, a vláda len na jednej strane niektorým, tým, ktorí poctivo podnikajú, ktorí sú zamestnaní, a veľakrát za minimálnu mzdu, berie, berie im dane, odvody, aby na druhej strane uprednostnila niektorých podnikateľov, ktorí na základe toho možno vytvoria pracovné miesta. Ale vláda v žiadnom prípade nevytvára žiadne pracovné miesta. Len prerozdeľuje peniaze, bohužiaľ, zväčša od tých chudobnejších a slabších k tým bohatším, zahraničným zvyčajne, a tým, ktorých si vyberie. To ma mrzí.

    Chcel by som svoje vystúpenie sústrediť do takých približne 20 konkrétnych dôvodov, prečo si myslím, že nezamestnanosť na Slovensku sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, alebo lepšie povedané, nie že k tomu, že prečo rastie, ale prečo je jednoducho taká vysoká, a dlhodobo vysoká, a nevieme si s ňou rady.

    A ešte raz by som zopakoval možno to, čo som na začiatku hovoril, môj pohľad na vec je taký, že za výšku nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, nezodpovedá len dnešná vláda a strana SMER, ale zodpovedajú všetky vlády, ktoré na Slovensku boli. Samozrejme, vzhľadom na to, že SMER nám už rok vládne, tak momentálne najvyššiu mieru zodpovednosti má SMER, hlavne na to, ako nadstaví zákonné pole na to, aby sa prípadne nezamestnanosť postupne na Slovensku znižovala. Ale zodpovední za celkový stav, že si s nezamestnanosťou dlhodobo na Slovensku nevieme rady, je aj pravica, aj ľavica. Všetky politické strany, ktoré za to obdobie dlhodobo vládli.

    A vôbec nevidím teda to tak jednoznačne, alebo teda nemienim chváliť iba tých, ktorí vládli počas nekrízy alebo v čase hojna, že teda tí sú tí najlepší, ktorí vedia znižovať nezamestnanosť, a opačne, ktorí vládli počas krízy, že tí sú tí, ktorí sú zase zodpovední za zvyšovanie nezamestnanosti. Myslím si, že o tieto vplyvy by sme vývoj nezamestnanosti mali očistiť a potom by sme videli reálny dopad vládnutia tej-ktorej garnitúry.

    Čiže ako som povedal, skúsim byť čo najviac konkrétny a pôjdem tak heslovito.

    Slovensko trpí dlhodobou nezamestnanosťou, v podstate najviac zo všetkých krajín v Európskej únii. Máme viac ako 50 % dlhodobo nezamestnaných a osobne si myslím, že príčina je dlhodobý rovnostársky prístup k dvom úplne rozličným častiam alebo skupinám pracovného trhu. Na jednej strane máme ľudí, ktorí majú doma pozitívny vzor, že vidia, že otec, mama chodia pracovať, ktorí majú vzdelanie, možno aj na základe toho, že doma majú ten pozitívny vzor, a ktorí majú hlavne pracovné návyky.

    Na druhej strane máme druhú skupinu ľudí, ktorí nemajú ani jeden z týchto parametrov. Nemajú ani pozitívny vzor doma a skôr sú vychovávaní v tom, že peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte. Nemajú vzdelanie a štát a systém im umožní, aby veľakrát si ukončili svoje vzdelanie niekde v piatom, šiestom ročníku základnej školy a, bohužiaľ, následne aj na základe tohto nemajú pracovné návyky.

    To, čo som hovoril, že príčina je rovnostársky prístup k týmto dvom skupinám a, podľa mňa, ktoré vôbec sa navzájom neprekrývajú, rovnostársky prístup štátu, že vlastne používame rovnaké nástroje pracovného trhu na jednu a druhú skupinu, ktoré sú úplne diametrálne odlišné, je podľa môjho názoru príčina dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku. Myslieť si, že niekto zamestná Róma z osady za minimálnu mzdu, keď nie je v tom regióne práca pre človeka, ktorý nie je Róm z osady, za minimálnu mzdu, je naivné. A kým my nezačneme vytvárať samostatné unikátne nástroje na začlenenie do pracovného trhu pre jednu a druhú skupinu, dovtedy si s tou podstatnou časťou dlhodobej nezamestnanosti neporadíme. Môžme v čase hojna znova sa dostať na 8 %, ale ďalej to nepohneme, lebo jednoducho ostatní ľudia budú tí, ktorí nemajú ani vzdelanie, ani pozitívne vzory doma, ani pracovné návyky.

    Ďalší dôvod je veľakrát nevhodné vzdelanie absolventov, ktorých Slovensko produkuje. Možno aj taký dlhodobý trend a dôraz na teoretické znalosti študentov a absolútne nulové alebo absencia dôrazu alebo vzdelávania študentov v tom možno, čo je to podnikateľské prostredie, čo je to podnikanie, čo je to zamestnávanie ľudí.

    Tu si dovolím dať príklad, možno porovnanie toho Švajčiarska, ktoré nám tu po revolúcii alebo v čase revolúcie niektorí sľubovali, a nás na Slovenku. Kým na Slovensku absolvent po vyjdení školy otrčí dlaň a pýta si prácu, vo Švajčiarsku väčšina absolventov rozmýšľa, v čom bude podnikať. A toto si musíme, toto by mala byť naša úloha a snaha, mladých ľudí ešte v školách vzdelávať a vysvetľovať im, že podnikanie, to nie je nejaký bubo, že podnikanie je spôsob, ako sa môže uplatniť, ako môže on dávať prácu niekomu druhému a nie pýtať si prácu od niekoho iného. Ale na to treba napr. zaviesť povinný predmet podnikanie do posledných dvoch ročníkov strednej školy, nič by sa nám nestalo a ubrali by sme možno z niektorých teoretických predmetov, ktoré zbytočne do týchto mladých ľudí tlačíme.

    Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť na Slovensku tak vysoká, aká je, je korupcia. Slovíčko, ktoré mnohí z nás poznáme, a nie je to problém ani posledného roku, ale je to problém dlhodobý, porevolučný a z takého dôvodu, že ak raz cez korupciu sa nám strácajú verejné zdroje, ktoré mali skončiť v štátnom rozpočte, štát logicky to dobieha tým, že zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie podnikateľom, zamestnancom a takýmto spôsobom vlastne zbytočne deformuje podnikateľské, ani nie deformuje, ale sťažuje, zhoršuje podnikateľské prostredie a ľudia sú dusení preto, lebo na jednej strane štát dovolí, aby sa peniaze takýmto spôsobom z verejných zdrojov vytrácali.

    Stačí si povedať možno ten príklad, teraz to bolo, myslím si, posledný týždeň, neviem presne, ktorá organizácia to bola, ale myslím, že bola dosť renomovaná, ktorá odhadla mieru korupcie na Slovensku približne na 500 mil. eur ročne; 500 mil. eur ročne znamená, ak by sme nedovolili ukradnúť, a dnes vládnete vy, ak by ste nedovolili ukradnúť z verejných zdrojov, tak by všetci živnostníci a všetci zamestnanci na Slovensku mohli mať o tretinu nižšie dane z príjmu. Obrovská suma, ktorá by určite pomohla výrazným spôsobom tomu, aby sme naštartovali podnikanie a tým pádom aj zamestnávanie ľudí na Slovensku.

    Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť tak obrovská, aká je, sú dotácie sponzorom alebo bohatým firmám. Viete sami, koľkým firmám ste už rozdali dotácie, a viete sami, s koľkými z týchto firiem bolo spojené vraj sponzor SMER-u. Čiže dvorným podnikateľom dávate a živnostníkom a drobným podnikateľom doslova oriete po chrbte. A toto nie je správne. Lebo znova tých, ktorí by, ktorí sú do budúcna našou budúcnosťou, malí a drobní podnikatelia, ktorí môžu vytvoriť, a vytvárajú aj dnes, najväčší počet pracovných miest, týchto ožobračujete nato, aby ste dali bohatým. Myslím si, že je to trošku inak a opačne s filozofiou, ktorú hlási váš premiér, a s filozofiou prípony vašej strany, sociálnej demokracie. Beriete chudobným, slabým, drobným a dávate bohatým.

    Ďalší dôvod sú napríklad dotácie prevádzkovateľom slnečných elektrární, vypichol som iba slnečné elektrárne, lebo je to rukolapný dôkaz toho, ako nehospodárne ste nakladali s verejnými zdrojmi. Vytvorili ste taký zákon, že 300 mil. eur každý jeden rok sa všetci podnikatelia, všetci zamestnanci, všetci ľudia, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú, možno aj kúpou jablka v obchode, do štátneho rozpočtu, tak sa všetci dokopy skladáme 300 mil. eur na to, aby ste znova veľakrát firmám, ktoré majú v zátvorke vraj sponzor SMER-u, prispievali na to, aby sme od nich vykupovali elektrinu o 800 % drahšie, ako ju môžme kúpiť na trhu. Ešte raz hovorím, o 800 % drahšie. Vy ste napísali zákon, na základe ktorého v starých peniazoch, bolo to v 2008. roku, myslím, ste vykupovali, ste zaväzovali na 15 rokov vykupovať elektriku za 14 korún kilowatt a dnes vieme vykúpiť alebo nakúpiť si na trhu elektrinu za približne 1,80; 800 % predraženie, čiže 700 % do vačku firmám mnohokrát, ktoré majú v zátvorke vraj sponzor SMER-u. Na týchto 300 mil. eur sa všetci na Slovensku každým rokom skladáme. Zaviazali ste sa ich vyplácať 15 rokov, 4,5 mld. eur, ktoré mohli sme použiť na ozdravenie podnikateľského prostredia, na zlepšenie podnikateľského prostredia, na vytváranie, na podporu vytvárania naozaj efektívnych pracovných miest. Toto je vaša hanba a vaše maslo.

    Takisto ma mrzí, že vlastne predošlá vláda, že musel prísť poslanec SaS-ky, ktorý tu ani dnes už vlastne nie je, myslím, že to bol Ľudo Jurčík, ktorý s touto iniciatívou prišiel a sám teda navrhol opraviť ten zákon. Čiže jednoducho vláda naďalej pokračovala a chcela nechať, aby to prostredie bolo takýmto spôsobom deformované, aby sme naďalej, aby vznikali nové slnečné elektrárne za takto zbytočne predražených podmienok.

    Akú logiku má, aby sme dotovali niekoho, kto vie vyrobiť za 14 korún kilowatt, keď si vieme na trhu kúpiť ten kilowatt za 1,80? Absolútne žiadnu. Vaša vláda, v ktorej ste vy teda mali premiérku, neprišla so zmenou ani v programovom vyhlásení a neprišla so zmenou, ktorá by túto problematiku riešila. Musel prísť individuálny poslanec strany SaS, ktorý zmenu tohto zákona našťastie presadil.

    Ďalší dôvod je nestabilita podnikateľského prostredia. Prostredie, kde si ktorákoľvek politická strana robí zo Zákonníka práce, z daňových zákonov, z odvodových zákonov doslova trhací kalendár, je nie práve vhodné na to, aby niekto tu chcel investovať a stabilne investovať. Keď on nemá istotu, aký Zákonník práce bude nám tu vládnuť po najbližších voľbách, tak pravdepodobne nikoho to nemotivuje k tomu, aby nejaké pracovné miesto v takej krajine otváral alebo vytváral to nejaké pracovné miesto.

    Čiže nestabilita, ktorá je práve dôsledkom zbytočného politikárčenia, toho, že každý chce vymaľovať tieto konkrétne zákony, Zákonník práce, daňové, odvodové zákony vždy podľa svojej ideológie, absolútne nepomáha veci a stabilite podnikateľského prostredia. Čiže z tohto miesta, ak je najmenšia vôľa, chcel by som vás v tejto veci vyzvať, pravicu, ľavicu, skúsme si sadnúť všetci spoločne a skúsme nájsť možno niekedy nie úplne príjemný kompromis, ale vždy lepšie ako nestabilné prostredie bude kompromis, ktorý bude možno ústavným zákonom nejakým spôsobom prijatý.

    Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť možno taká, aká je, a hlavne sa nezlepšuje, tak mám pocit niekedy, že nám ufóni navrhujú a prijímajú zákony, lebo len ufón môže povedať, že zmena zákonov nemá vplyv na výšku nezamestnanosti.

    Ďalší dôvod, odtrhnutie politikov od reality. Mnohokrát zákony prijímajú politici a navrhujú ich zmeny politici, ktorí nikdy v živote nepodnikali, a nielenže nepodnikali, nikdy v živote nezamestnávali človeka, a nielenže nezamestnávali človeka, ale nikdy v živote neboli zamestnaní okrem Národnej rady. A takíto ľudia, ktorí sú úplne vytrhnutí z reality, ktorí nevedia, čo to je skutočné podnikanie, čo to je naozaj žiť veľakrát z ruky do úst, ak prijímajú zákony, tak tie zákony potom aj veľakrát tak vyzerajú.

    Ďalší dôvod - politikárčenie a čarovanie so štatistkami miesto ústretovej ruky voči opozícii, miesto spoločnej snahy nezamestnanosť riešiť, spomenul som to pred chvíľkou.

    Ďalší možno taký parciálny, ale je to takým obrazom prístupu možno aj dnešnej vlády k situácii, že miesto do práce lejeme peniaze do betónu. Konkrétne vyzdvihnem projekt, myslím si, že bol to poradca, myslím poradca pani premiérky Radičovej, Kravčík, ktorý prišiel s projektom hrádzok, budovaní hrádzok po Slovensku a zamestnal tento projekt mnoho tisíc ľudí a vtedy sme zachytávali vodu alebo ten projekt zachytával vodu v prírode a veľmi veľká časť výdavkov, ktoré boli, bola vlastne cena práce tých ľudí, ktorí to budovali. Miesto toho, bohužiaľ, vaša vláda razí cestu skôr budovania megalomanských diel, kde vylejeme kvantum betónu, ale tej práce tam bude veľmi malý podiel. A myslím si, že mali by sme sa pozerať pri takýchto verejných investíciách aj na ten taký tzv. sociálny benefit, ktorý verejná zákazka prináša.

    Ďalší dôvod trošku súvisí aj s tým predošlým, že verejné obstarávanie nezaväzuje verejných obstarávateľov, aby zohľadnili ten spomínaný sociálny benefit pri verejnom obstarávaní. Poviem lopatistický príklad, aby to bolo pochopené, o čom hovorím. Je to, že ak by sme cez verejné obstarávanie zaviazali verejného obstarávateľa, aby to zohľadnil, tak by to znamenalo, že napríklad teraz chceme ťahať do niekoľko tisíc obcí, sa mi zdá, optické káble na internet. Myslím, že to má byť zákazka približne za 200 mil. eur. Ale ak by sme zohľadňovali ten sociálny benefit, tak by ten obstarávateľ si pozeral, či teda tie stovky kilometrov rýh v zemi môžu vykopať ľudia alebo bagre. Porovnával by tieto dve možnosti a v prípade, že by videl, že vlastne cez ľudí to bude síce možno trošku drahšie, ale dokopy nás vlastne tí ľudia nebudú potom stáť peniaze cez dávky v nezamestnanosti, cez aktivačný príspevok a podobne a iné výdavky, ktoré sú spojené s nezamestnanosťou, tak radšej by vlastne objednali firmu, ktorá to vykope s ľuďmi, veľakrát nekvalifikovanými ľuďmi, ako firmu, ako cez, ktorá vykope tie ryhy bagrami, ktoré boli vyrobené možno niekde v Kanade.

    Čiže tento prvok mi pri verejnom obstarávaní chýba, aby sme zohľadňovali to, či náhodou nevieme cez tú konkrétnu verejnú zákazku zamestnať dostatočný počet ľudí, a takýmto spôsobom kalkulovali celkový dopad na verejné financie, a nielen pozerať iba na tú koncovú cenu konkrétne pri danom verejnom obstarávaní.

    Samozrejme a nie malý dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je vymožiteľnosť či skôr nevymožiteľnosť práva. Systém a podnikateľské prostredie, ktoré je nadstavené tak, že môžu bez problémov existovať ľudia, ktorí si celý podnikateľský úspech postavia na tom, že neplatia druhým ľuďom faktúry, je chorý. Do takéhoto systému, keď nám aj človek, niektorý obyčajný živnostník, vbehne a chce začať podnikať a dôverčivo niekomu dodá nejaký tovar alebo svoju službu a tento mu nezaplatí a nakoniec ten dôverčivý živnostník zistí, že, hops, tuto niečo nefunguje, a zistí, že vlastne tu nie je nejaká vymožiteľnosť práva, tak tento systém je chorý a je dlhodobo takto chorý.

    To uznávam, sú prvé lastovičky z vašej strany, že niečo s bielymi koňmi, veľakrát nastrčenými eseročkami, ktoré deformujú podnikateľské prostredie, začína, myslím, pán minister Borec robiť. Ale ak naďalej neurobíme v tomto zásadný krok, že dovolíme doslova hajzlíkom, ktorí si postavia úspech na neplatení faktúr druhým ľuďom, a naďalej dovolíme týmto ľuďom podnikať, tak sa nečudujme, že mnoho ľudí stratí chuť podnikať.

    Ďalší dôvod je to, že ste podrazili svojich voličov. Pred voľbami ste im sľúbili, že čokoľvek, čo urobíte v záujme konsolidácie, tak sa dotkne len tých bohatých. Sľúbili ste a navrhovali ste konkrétne riešenie, že napríklad iba firmám, ktoré budú mať zisk nad, myslím, 33 mil. eur, zvýšite daň na 25 %. Vôbec ste nikde pred voľbami nespomínali, že zvýšite daň aj firmám, ktoré majú zisk 1 000 eur ročne. Vôbec ste neurobili alebo doslova ste podrazili svojich voličov, keď ste zvýšili daň všetkým rovnako. Všetkým, či úplne chudobným, či malému zamestnávateľovi v Medzilaborciach, ktorý má jedného zamestnanca a ledva vyprodukuje 1 000 eur zisku ročne, aj takému, ktorý má stámiliónov eur zisk, všetkým ste úplne rovnako zvýšili daň z 19 na 23 %. Znova mi tu chýba sociálne cítenie, ktorým sa oháňate, sociálna demokracia, ktorú máte napísanú za vaším názvom vašej politickej strany.

    Ďalší dôvod, prečo je nezamestnaných, koľko je nezamestnaných, je, že sme akoby slepí, že na jednej strane máme kopu neurobenej práce a na druhej strane máme armádu nezamestnaných, ktorým mnohých z nich vyplácame sociálne dávky, a za tie sociálne dávky alebo za príspevok v nezamestnanosti nevyžadujeme žiadnu protislužbu. Bohužiaľ, takýmto spôsobom len napomáhame tomu, že títo ľudia strácajú pracovné návyky, čo vôbec nepomáha situácii, ani tým samotným ľuďom. Čiže znova trošku pozrieť na to, že keď tu máme na jednej strane nejakú prácu, ktorú treba spraviť, a na druhej strane ľudí, ktorým ideme niečo platiť, tak neučme ľudí, že peniaze sú na pošte. Učme ich vždy, dobre, ak nemáš prácu od štátu, nemáš prácu od súkromníka, tak možno dostaneš prácu od úradu práce. A možno dostaneš dávku v nezamestnanosti, možno sociálnu dávku, ale ktorú si budeš musieť odrobiť.

    Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je, že desiatky miliónov eur míňame ročne na aktivačné práce, a veľmi, veľmi neefektívne. Nie som proti aktivačným prácam a vôbec nie v dedinách, ktorých starosta je dobrý a ustráži si tých ľudí. Ale sami vieme, a médiá do pretriasali v minulosti opakovane, že obrovská suma sa vypláca na aktivačné práce a ľudia nič nerobili. Čiže znova to je o tom, iba trošku prísnejšie nadstaviť zákony a pozerať na to, keď už tie peniaze chceme vyplácať, aby naozaj boli za prácu a nielen iba za to, že niekto je zaregistrovaný v nejakej evidencii.

    Ďalší dôvod je naivná viera v tom, že veľkí nás zachránia. Mne to pripadá, ako keby sa jedna či druhá garnitúra vždy spoliehala na to, že však ukážeme nejakého kedy-tedy veľkého investora, spravíme tam tlačovku, že nám prišiel, a vytvárame podmienky silou-mocou iba tým veľkým, najlepšie zahraničným, najlepšie nejakých teda pár sto miest, aby urobil, lebo v ľuďoch to bude nejako rezonovať. Ale je to hrubý omyl. Už dnes väčšinu pracovných miest vytvárajú malí a drobní, a keď sa pozreme na krajiny, ktorými by sme, ktoré nazývame naším vzorom, tak tam je ten podiel ešte väčší. Malí, drobní a hlavne služby, to je naša budúcnosť. Nie veľkí zamestnávatelia, tí už budú utekať do Rumunska, na Ukrajinu a možno ešte ďalej na východ.

    Čiže práve podľa mňa nepochopenia, veľakrát podliehanie populizmu politickému, že chceme sa ukázať s nejakým veľkým investorom a s niekoľko sto viditeľnými pracovnými miestami, nás zbavuje schopnosti vnímať realitu, že malí, drobní sú riešenie. Tí malí, drobní, ktorí, možno ten živnostník zoberie si k sebe pomocníka a na stavbu už nebude chodiť sám, ale budú chodiť dvaja. Títo sú naše riešenie a títo nás vedia dostať z nezamestnanosti. Nie veľkí investori, ktorým nám už dnes konkuruje veľmi veľa krajín.

    Ďalší dôvod je existencia alebo v podstate prežívanie popri tých daňových rajoch. Že berieme to, áno, sú daňové raje a nesnažíme sa vlastne týmto daňovým rajom napodobňovať, ale skorej si ešte podmienky zhoršujeme aj tým zvýšením daní, aj zvýšením odvodového zaťaženia alebo zvýšením zdravotných odvodov. Zrazu také malé daňové raje robíme z okolitých krajín. Odrazu podnikatelia od nás si preregistrovávajú firmu a utekajú do Maďarska podnikať, len formálne možno, tak si dajú sídlo, nákupy robia tade a tunelujú zisk do krajiny, ktorá im umožní, aby platili výrazne nižšie dane, ako platia na Slovensku. V Maďarsku, myslím, že do 1,6 alebo 1,7 mil. eur platíte 10 %, na Slovensku eseročka 23, čiže o 60 % nižšie dane alebo daňové zaťaženia ako na Slovensku. Potom sa nečudujme, že nám utečú preč. Čiže my pomalinky v nejakej naivnej viere, že však môžme zvýšiť dane, budeme mať viacej peňazí v rozpočte, odstrašuje ľudí, aby podnikali na Slovensku.

    Ďalší dôvod, možno tak ľudovo povedané, je tá buzerácia drobných, byrokracia neuveriteľná, ktorú sme ešte aj teraz od Nového roku, ktorú ste na malých, drobných podnikateľov a živnostníkov nasadili, a hlavne pri zamestnávaní dohodárov, kedy musí nahlasovať desaťkrát, pomaly, do mesiaca, odhlasovať, je niečo, čo tým ľuďom berie chuť podnikať.

    Ja sám som 15 rokov viedol firmu, ktorú, viem, že dnes zamestnáva 200 ľudí a 1 600 dohodárov iba preto, lebo im je ľúto tých ľudí. Nie preto, že vytvára zisk. Iba preto, že im je ľúto tých ľudí prepustiť. A myslím si, že toto o niečom svedčí. A to nie je, že to je ten príklad, o ktorom viem osobne. A takých príkladov je veľmi veľa. Sú firmy, ktoré fungujú iba preto, lebo im je ľúto prepustiť ľudí, lebo majú možno to sociálne cítenie, ktoré by v prvom rade očakávali od strany, ktorá má v názve sociálnu demokraciu.

    Ďalší dôvod sú daňové úniky veľkých, dlhodobo, dlhodobo, 23 rokov, tolerované. Príklad: ako Vareha môže byť tým príkladom. Jednoducho štát, ktorý umožní nejakému podvodníkovi vycucať z rozpočtu, z našich spoločných peňazí, 40 mil. eur, nie je štát. Štyridsať miliónov eur znamená, že možno týždeň a pol, možno dva, neviem to teraz rýchlo vypočítať, všetci zamestnanci a všetci živnostníci na Slovensku museli platiť dane z príjmu iba preto, aby natlačili do gágora nejakému podvodníkovi, ktorý si akože podnikal s nejakými červotočami, či čím to podnikal. Ako toto nie je štát, ak zlyháva v takejto základnej funkcii, aby zabránil takýmto hajzlom doslova čerpať verejné zdroje podvodným spôsobom.

    Toto sú v podstatne všetky dôvody, ktoré som chcel povedať. Niektoré som možno nespomenul, ale chcel som byť takýmto, takýto skorej konkrétny. Bolo to približne 20 konkrétnych dôvodov, s ktorými, pevne verím, že ste sa dokázali, aj poslanci vo vládnej strane, aj poslanci v opozícii, stotožniť.

    Ešte raz nakoniec zopakujem. Nevidím problém nezamestnanosti čierno-bielo. Nevidím 14 %, že za 14 % je zodpovedný iba SMER, ktorý dnes nám vládne, a vidím podiel viny na všetkým garnitúrach, ktoré vládli. A prečo to tak vidím, bolo týchto 20 dôvodov.

    Keď si pozriete týchto 20 dôvodov, skoro pri každom jednom má podiel aj či červená, či modrá vláda, ktoré tu v minulosti boli. To, že tu podniká, alebo systém, ktorý dovolil napríklad Varehovi, aby akože podnikal, neopravila ho ani modrá vláda, ktorá tu naozaj z posledných 15 rokov 10 rokov vládla. Dlhodobo tento systém ste udržiavali.

    A stačí možno na koniec spomenúť iba jedno číslo, a myslím si, že Inštitút finančnej politiky ho vypočítal, 2,3 mld. eur daňových únikov, ktoré Slovensko ročne má. Tento systém ste nadstavovali aj vy a udržiavali ste ho aj vy, keď ste vládli v prvej aj v druhej Dzurindovej vláde. Nevidel som zásadnú opravu tohto systému ani v Radičovej vláde. 2,3 mld. daňových únikov znamená, že poctiví chudáci, veľakrát malí, drobní živnostníci, tí platia dane, zamestnanci, ktorí sa im nevedia vyhnúť, a tí, ktorí vedia, akým spôsobom si peniaze uliať bokom, akým spôsobom si niekde kúpiť nejakého bieleho koňa, títo dane neplatia a systém obchádzajú.

    Štát, ktorý takýmto spôsobom orie na chrbtoch malých, drobných a slabých nato, aby veľkí, silní mohli sa mať ako prasce v žite, nie je štát.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník.

  • Vypočul som si mnoho, väčšina z toho je vec, o ktorej tu hovoríme všetci. Ale nedá mi nevyjadriť sa k takému, k takému nadbiehaniu tomu najvšeobecnejšiemu a musím povedať, takej, takému dosť plytkému populizmu, pretože povedať, nezamestnanosť stúpala a bolo jedno, či bola pri vláde ľavicová, alebo pravicová vláda celých 23 rokov, je zjavne nezmysel. Ja viem, že je to veľmi populárne teraz, lebo ľudia si v politike pamätajú tak maximálne dva roky dozadu, a najpopulárnejšie je, že všetci ste zlí, všetkých vás treba hodiť do jedného vreca, ale viezť sa na takejto vlne, no ja neviem.

    Pretože fakt je taký, že od 2002 do roku 2006 počas druhej Dzurindovej vlády klesla nezamestnanosť z vyše 18 pod 10 %. Hospodársky rast dosahoval 8-, 10-percentné úrovne. Takže asi to je príkry rozdiel oproti súčasnej situácii. A to, že potom nastúpila ľavicová vláda v roku 2006 a zvrátila tento vývoj a jednoducho nastúpil raketový rast nezamestnanosti, to je druhá záležitosť. Nie, to není kríza, pretože aj iné krajiny rôznym spôsobom na to reagovali a je v nich iný vývoj aj dnes a ani vtedy nebol v celej Európe takýto vývoj. Treba sa pozrieť na štatistiky celoeurópske, ja som sa pozrel. Slovensko, Slovensku sa darilo, ale mnohé krajiny stagnovali, aj tie veľké európske. To nemá vôbec väzbu s Európou, ako sa tu SMER snaží predložiť.

    Ale takéto spochybňovanie faktov je tak trošku smiešne a hovoriť o vláde Ivety Radičovej, ktorú ja sám som kritizoval, Igor, neviem, či aj ty si počas jej vlády ju kritizoval, a ty si chodil, na Koaličnej rade ako o vláde vašej, nie aj tvojej, je také...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Matovič, mali ste celkom zaujímavé vystúpenie, ale by som ho chcel očistiť od tých pliev.

    Ak si chcete vynútiť pozornosť pri tejto téme a chcete vyčítať poslancom, že tu teraz nesedia, tak vám chcem len pripomenúť a aj od vás to nemyslím si, že od vás to bola zlomyseľnosť, od poslanca Blahu je to čistá zlomyseľnosť. Ak odsúhlasia rokovanie o tak vážnej téme bez ohľadu na obed, na hygienickú prestávku a potom vyčítajú, že v pléne nesedia poslanci, tak chcem vám pripomenúť, že aj minister Richter bol v jedálni, keď som tam aj ja bol. Lebo je úplne normálne a prirodzené, že v čase obeda my tu v parlamente sme mali prestávku. Ale beriem to, že ste mladý človek a v niektorých veciach robíte rýchle súdy. Kolega Kaník to nazval takým jemným populizmom. Takisto by to bol rýchly súd, možno, keby moji kolegovia považovali to za výraz neúcty, že vy tu vystupujeme bez kravaty, a ja si to nemyslím, že to je výraz neúcty, ste mladý človek ešte.

    Ale chcem vám povedať, že moji kolegovia z klubu KDH sa všetci prihlásia, chcú prihlásiť do rozpravy k tejto téme a to tu už dávno nebolo. Ak si pozriete na tabuľu, koľko ľudí chce vystupovať. To znamená, to je výraz úcty k téme aj ku vám. Preto by som sa nerád, alebo by som vás poprosil, neznižujte sa k takým primitívnostiam ako kolega Blaha.

  • Ďakujeme za slovo. Mňa tam oslovilo viacero vecí, v tom vystúpení kolegu Matoviča, a aspoň jednej by som sa chcel dotknúť konkrétnejšie, a to je tá skutočnosť, že naozaj v máloktorom európskom štáte vidíme taký obrovský nepomer medzi množstvom práce, ktorá čaká na nejaké ochotné ruky, na jednej strane a na druhej strane medzi tou vysokou mierou nezamestnanosti, akej sme svedkami u nás. Čiže to obrovské množstvo nevykonanej práce, ktorú je treba vykonať, predstavuje zároveň obrovský potenciál, obrovskú výzvu, ktorej čelili všetky vlády od novembra ´89, v tom by sme mali byť spravodliví, a ideálne sa s ňou nedokázala vyrovnať žiadna. Nechcem tým povedať, že tu neboli lepšie a horšie obdobia. Ale je fakt, že odkedy tu máme túto vysokú mieru nezamestnanosti a zároveň nám tu narastá to množstvo nevykonanej práce, tak sa tieto nožnice stále z roka na rok skôr roztvárali.

    Spomeniem, aby som bol konkrétny, poľnohospodárstvo, stále rastúcu rozlohu pustnúcich polí, lúk, pasienkov. Možno povedať krízu potravinárstva. Všetko oblasti, ktoré sú náročné na pracovnú silu, a pritom nevieme vygenerovať adekvátne pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí by sa tu mohli zamestnať. Niečo veľmi podobné platí o lesoch, o tom množstve kalamitného dreva, ktoré zostáva v našich lesoch, už sme o tom tu viackrát hovorili. Všadeprítomné odpady, ktoré tú našu krajinu špatia, pritom sme kdesi na chvoste Európskej únie v miere separácie, recyklácie. Energetika s potenciálom okolo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Mňa takisto zaujali dva momenty. Jeden bol o dlhodobej nezamestnanosti, ďakujem, a druhý o podnikaní a podnikaní hlavne mladých.

    K tej dlhodobej nezamestnanosti dovolil by som si zacitovať z e-mailu od pána riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka, kde hovorí, že: "Dlhodobá nezamestnanosť je biľagom Slovenska. Od počiatku tzv. harmonizovaného merania nezamestnanosti je Slovensko poslednou krajinou v Európskej únie alebo tam je krajinou, kde je miera nezamestnanosti v EÚ najvyššia, čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti. Pre porovnanie dosahuje vyše 50 % aj tak vysokej miery nezamestnanosti. V celoštátnom priemere každý ôsmy, deviaty človek, ktorý by mohol pracovať, už niekoľko rokov nepracuje. V Českej republike a v Poľsku na porovnanie je tento pomer jeden z 33, v susednom Maďarsku jeden z 18. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. V okresoch ako Rimavská Sobota, Veľký Krtíš alebo Trebišov je tento pomer až 1 : 3. Ich šance, šance týchto ľudí na uplatnenie sa na súčasnom trhu práce, sú prakticky nulové. Celkovo ide o približne 300-tisíc ľudí. Dôsledky nezamestnanosti na spoločnosť, ekonomiku, verejné financie sú tak negatívne, nezamestnaní poberajú sociálne dávky, neplatia dane, odvody, strácajú motiváciu na ďalší rozvoj, vzdelávanie, rezignácia na trh práce nie je dobrým vzorom pre svoje deti a často páchajú drobnú kriminalitu, hlavne vďaka svojej chudobe." Čiže toľko k citátu.

    A k podnikaniu. Áno, mali by sme sa zamerať na to, že záchranou pre túto krajinu nebudú cielené podpory veľkých a častokrát aj nazývaných mecenášov, alebo tých, ktorí sú blízki jednotlivým straníckym...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kaník, vieš, ako ja mám rád, keď sa bavíme o pravde, aby tá pravda bola úplná. Hovoriť alebo chváliť sa iba druhou Dzurindovou vládou, myslím si, že nie je fér. A keď sa teda chceme baviť o tom, že ako počas Dzurindu sa znižovala alebo zvyšovala nezamestnanosť, tak pozerajme aj na prvú Dzurindovu vládu dokopy. A našiel som síce iba graf, nemám čísla, ale vidím tu v ´98. roku, je to stránka Štatistického úradu, približne 320-tisíc nezamestnaných, čiže v čase, kedy prvá Dzurindova vláda začínala a končili ste približne s 350-tisíc nezamestnanými. To, že počas prvej Dzurindovej vlády drasticky nezamestnanosť rástla, počas druhej Dzurindovej vlády nezamestnanosť možno niekedy aj drasticky klesala, ale výsledok bol taký, že vstup a výstup rovnaký, ale lepšie povedané, že možno na konci ešte trošku viacej ako na začiatku, tak toto je číslo, ktoré mňa zaujíma.

    A ja som nehovoril v žiadnom prípade, že nezamestnanosť stúpala za každej vlády. Toto som nepovedal, pozri si prepis. Len som hovoril, že po 23 rokoch sme na 14 % a plus-mínus si každý s tým nevedel rady. Možno niekedy opatrenia a kríza alebo nekríza pomohli znižovaniu alebo zvyšovaniu nezamestnanosti, ale jednoducho systematicky ten problém neriešime.

    Pán kolega... A ešte teda možno druhá vec, keď aj ste za druhej Dzurindovej vlády znižovali nezamestnanosť, mňa, ja som sa chcel iba opýtať, za akú cenu? SPP predané, elektrárne predané, distribučky predané, tieto peniaze natlačené možno do znižovania nezamestnanosti, chvalabohu, ale za akú cenu?

    Pán kolega Brocka, uznávam, je primitívne, aby moc zneužívala svoju moc aj takým spôsobom, že nedá priestor poslancom na obedňajšiu prestávku.

  • Za poslanecký klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som rád povedal aj vážený pán minister, ale, bohužiaľ, je neprítomný.

    Keby sme mali naozaj v tejto sále, ako tu teraz sedíme, a verím, že máme úprimný záujem o debatu nad nezamestnanosťou, keby sme mali naozaj nejaký šampionát v kriticizme, tak tá kritika tu naozaj je taká, že by sme mohli ašpirovať na prvé miesto.

    Preto by som sa chcel veľmi rád zamerať na to, čo sa dá jednoducho pochopiť, o čom sa dá jednoducho rozhodnúť, o čo, s čím sa jednoducho dá pracovať. Poprosím tento graf požičať.

  • Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.

  • 40-tisíc pracovných miest, ktoré sa stratili za rok tejto vlády, je zhruba toľko, Igor, koľko ste spomínali, že sa stratilo za prvej Dzurindovej vlády, dokonca ešte menej. A to sa riešila pomečiarovská, pomečiarovská kríza.

  • Reakcia z pléna.

  • To bola pomečiarovská kríza.

    Chcem prísť k tomu, že keď sa stratí 40-tisíc pracovných miest naozaj za jeden rok, tak potom sme v situácii, že treba niečo robiť. A preto si myslím, že táto debata je namieste, lebo už rok sme tu, a napriek tým všetkým skvelým nápadom, ktoré tu počúvam, tak sme v situácii, že vlastne nič sa nezmenilo. Naopak, situácia sa zhoršuje.

    Ja považujem za veľmi dôležité, aby sme teda pristúpili k tomu, po čom všetci tak strašne voláme, to znamená, bavili sa, bavili sa o konkrétnych riešeniach, nie o tom, že kto, komu, čo urobil pred mnohými rokmi. My sme v tomto volebnom období zvolení, poslankyne, poslanci, a v tomto volebnom období musíme prijímať riešenia. Tie ostatné nevieme v tejto fáze ovplyvniť, ani ho nevieme do minulosti ovplyvniť, asi ani dlho nebudeme vedieť do minulosti ovplyvniť, ale to, čo ovplyvniť vieme, je to, čo robíte tu a teraz.

    Tu a teraz z tohto miesta som aj ja, aj moji kolegovia, kritizoval tie opatrenia, ktoré preukázateľne nezamestnanosť zvýšili. Poprosím ešte raz.

  • Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.

  • Za jeden rok 40-tisíc miest stratilo sa. To nie je debata o tom, že je len kríza. Všade majú krízu, aj tam, kde nezamestnanosť klesá. Aj v Nemecku majú krízu, aj v Dánsku, aj vo Veľkej Británii majú krízu. Ale u nás kríza dopadá tak, že za rok 40-tisíc pracovných miest. Preto je dôležité, aby sme nesedeli tuná zasa o rok a mali ďalších 40-tisíc pracovných miest, aby sme povedali si opatrenia, o ktorých sa vieme rozhodnúť.

    Ja viem, že sme opozícia, ja viem, koľko hlasov máme, ja počujem tieto plamenné prejavy pána ministra, aj sa mu povenujem v jednej ekonomickej časti tak, aby si to mohol overiť v ktorejkoľvek učebnici, že mám pravdu, trochu ho doškolím z tej ekonómie.

    Ale to, čo chcem povedať ako hlavné práve vo svojom prejave, je, že poďme sa teda baviť o tom, čo si myslíme, že je riešenie. Čo je riešenie toho, aby 40-tisíc pracovných miest nielenže sa nestratilo, ale, naopak, sa vrátilo a dokonca sa nič podobného nemohlo ani zopakovať, nezamestnanosť sa trvalo znižovala.

    To prvé podľa môjho názoru, a to hovorím aj za svojich kolegov poslankyne, poslancov, bolo, že nebolo rozumné rušiť rovnú daň. Nebolo to rozumné. Ale na druhej strane, dobre, bolo to veľmi dôležité pre socialistov, majú teraz drvivú väčšinu. Tak potom náš návrh bude smerovať k tomu, že znížme korporátnu daň, ktorá naozaj je ťaživá pre firmy, ktoré sa tu chcú rozvíjať, resp. investovať. Ne-e-xis-tu-je, aby sme mali najvyššiu túto daň spomedzi postkomunistických krajín. Už len samotné toto tvrdenie, že táto daň je najvyššia z postkomunistických krajín, stačí na to, aby si o Slovensku ľudia prestali čítať. Stačí na to, aby si o Slovensku prestali čítať. A ten príklad s Maďarskom a koniec koncov aj Čechami je pomerne presný. Zatiaľ čo firmy predtým kvôli korporátnej dani chodili na Slovensko, presúvali svoje sídla, no tak teraz ich zo Slovenska zasa odsúvajú preč.

    Môžme sa baviť o tom, že to bude 19 %, môžme sa baviť o tom, že to bude 20 %, ale poďme pohnúť korporátnou daňou, aby sme tu nesvietili ako ten červený, ako výstražný nejaký trojuholník, alebo výstražné miesto, kde sa nemá chodiť investovať. Toto považujeme za prvé dôležité opatrenia.

    A aby bolo úplne jasné, nebudem hovoriť ani 20, ani 30, poviem ich presne 5.

    Čiže prvé je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov tak, aby proste sme neboli na najvyššej miere spomedzi postkomunistických krajín.

    Za druhé, zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To sú presne tí ľudia, o ktorých sa rozhodujeme, alebo sa aj oni rozhodujú, či pôjdu do zamestnania, alebo či niekto také miesto vytvorí, alebo či zostanú na sociálnych dávkach. Je tam taký veľký skok, tak ho znížme, zaveďme niečo také ako vysoká odvodová odpočítateľná položka, aby sa oplatilo týchto ľudí zamestnávať, aby títo ľudia neboli odkázaní na sociálny systém. To je druhá vec. Znamená, všetky tie bariéry, ktoré sú k nástupu do zamestnania, sa snažme znížiť, v tomto prípade odvodovú bariéru, hoci si myslím úplne, keď sa takto o tom rozprávame, tak si myslím, že tak jak sme urobili daňovú reformu v prípade rovnej dane, bohužiaľ, ste ju poškodili, no, uvidíme, kam prídeme s týmto kompromisným návrhom, tak v prípade odvodov by bolo tiež dobré poupratovať v odvodovom systéme ako celku, ale máme schôdzu k nezamestnanosti, poďme navrhovať tie riešenia, ktoré tu teraz môžu napomôcť, čiže zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny.

    Za tretie, dostali sme sa do úplne, úplne unikátnej situácie, máme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy. Rozumej, okamžite musíme konať, veď to je dlhodobo neúnosné. Firmy nebudú ochotné fungovať niekde, kde nie je na to vlastne nijaký dôvod. Ja ako elektroinžinier vám poviem, že my tu máme zdrojov na výrobu elektrickej energie viac, ako vieme spotrebovať, po slovensky povedané, vyvážame túto energiu. A ja nechápem, ako je vôbec možné, ako je možné, že máme najvyššiu cenu elektriny pre firmy. Znova je to pre nich neatraktívne, znova sa nachádzame v situácii, že firmy kvôli tomuto, aj kvôli tomuto, sú nie ochotné investovať a tvoriť nové pracovné miesta, jedno, či zahraničné firmy, alebo domáce firmy. Takže tretí bod je zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, zníženie cien pre firmy.

    Štvrtá vec. Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. To je proste o všetkých tých veciach, ktoré kolegovia podrobnejšie vysvetlia, ako zmeniť sociálny systém na adresný, aby skutočne sa oplatilo viacej pracovať, ako žiť zo sociálnych dávok. Naznačovali to tu niektorí predrečníci, že je to vážny problém na Slovensku. Poďme do toho. Myslím si, že keď sa jednoducho vzchopíme a povieme si, že, áno, tento štvrtý bod je dôležitý, tak tie zmeny spravme.

    Ja nechcem teraz kritizovať, lebo naozaj tej kritiky tu bolo toľko, že keď niekto si pozrie k nezamestnanosti schôdzu Národnej rady, tak má pocit, že vpadol do nejakého kritického krúžku, žiaden normálny návrh. Takže nebudem kritizovať to, čo mala urobiť táto vláda, prípadne splnomocnenec za OĽaNO ohľadne tohto bodu, ale hovorím rovno, toto je vec, ktorá je dôležitá pri potláčaní nezamestnanosti, resp. tvorení, tvorení alebo tvorbe príležitostí pre nové pracovné miesta.

    Piata vec. Zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest, to znamená meniť Zákonník práce uprostred krízy, bavili sme sa o tom, že v koho zhode to je, v koho zhode to bolo robené, že zamestnávateľom to vlastne nevadí. Tak ja vám hovorím, že aj všetkých týchto päť bodov a, samozrejme, aj tento piaty, sme prejednali so zamestnávateľmi a veľmi vadí znepružnenie Zákonníka práce. Jednoducho to vyháňa ľudí z práce na ulicu a do sociálneho systému a na dávky. To znamená, že kým máme krízu, tak nerobme také chyby, aby sme aspoň tie najkrikľavejšie ustanovenia, ktoré ľuďom prácu berú na základe Zákonníka práce, opravili.

    Veľmi by som bol rád, keby sme aj uznesenie k tejto schôdzi Národnej rady prijali to, ktoré navrhol pán navrhovateľ, pán poslanec Štefanec. Jednoducho, aby vláda zadefinovala vlastne svoju politiku, ako chce potláčať nezamestnanosť.

    Veľmi krátko odpoviem pánu ministrovi, aj keď ho tu nevidím, ale chápem, že má svoje problémy, tak nech, mu prajem, aby skoro mu prešli jeho zdravotné záležitosti. Ale keď hovorí o tom, že nezamestnanosť nezávisí od Zákonníka práce, ale od hospodárskeho rastu alebo rastu HDP. No tak by som ho rád ako ekonóm poučil, že rast HDP závisí od investícií a investície sem prichádzajú, resp. sa usádzajú a zostávajú na Slovensku aj kvôli Zákonníku práce. Čiže je to tak, že najprv je investícia, potom je rast HDP, a nie naopak. A ak tú investíciu tu chceme mať na Slovensku, resp. chceme, aby ľudia tu rozvíjali firmy, v prípade sme sem doniesli ďalšie, no tak Zákonník práce na toto vplýva, lebo každá slušná firma vám to povie. A netreba sa tajiť tým, že naozaj aj v tejto chvíli je to tak, že aj viaceré automobilky proti tomuto Zákonníku práce protestovali a dokonca hovorili, že je to prekážkou rozširovania, rozširovania tvorby pracovných miest.

    Preto si myslím, že - také krátke ekonomické odbočenie - nemýľme sa, poznajme tie ekonomické súvislosti. Najprv investície, najprv tvorba pracovných miest, ktorá je závislá od Zákonníka práce, potom rast HDP, nie naopak. HDP je obyčajné číslo, ktoré už hovorí o výsledku nejakých ekonomických síl, ktoré pôsobia, a nie je príčinou toho, ako tie ekonomické sily pôsobia.

    Vážené dámy, vážení páni, keďže kritiky bolo dosť a chcel by som upriamiť pozornosť práve na tieto naše návrhy, ako riešiť nezamestnanosť, ešte raz ich zopakujem, a poprosím, aby sme o nich aj diskutovali. Kolegovia, poslankyne, poslanci to rozoberú každý zo svojho hľadiska za SDKÚ - DS, lebo naozaj, rok je dosť dlhý čas na to, aby sme zistili, že táto vláda len priniesla obrovskú nezamestnanosť, plus 40-tisíc stratených pracovných miest, to znamená 40-tisíc ľudských osudov, ktoré majú dnes obrovské problémy, a nevieme, kedy ich vyriešia. No tak poďme na tie riešenia, o tomto má byť tá schôdza.

    - Za prvé. Zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Ja hovorím kľudne na 19 %. Nie je to návrat k rovnej dani. Hovoríme len o korporáciách, resp. o firmách ako takých. Keď vám je to, zdá sa, že je to príliš veľké riziko, dajme to na 20. Debatujme o fiškálnych dopadoch. To by som vedel veľmi slušnú debatu zviesť o tom, že tento rok sa vybralo naozaj veľmi veľa daní, lebo každý vie, že to je poslednýkrát 19 %, tak ľudia odkladajú odpisy. Myslím si, že takáto ekonomická debata aj o znížení tejto dane by bola úplne namieste.

    - Za druhé. Zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To je to, čo hovorím, že naozaj vytvorme, vytvorme možnosť zamestnávať týchto ľudí tým, že im tam dáme daňovú odpočítateľnú položku.

    - Zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu a zníženie cien pre firmy. Znova sme v situácii najdrahšej elektriny pre firmy v celej Európe, rovnako jak najvyššia daň korporátna v postkomunistických krajinách. Absolútne neatraktívne pre zostanie tej investície, resp. vytvorenie novej investície.

    - Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Myslím si, že to je zrozumiteľné.

    - A zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si uvedomujem, akú väčšinu majú socialisti tu v Národnej rade, a keď počujem tú debatu, ktorá tu je doteraz, nerobím si nejaké ilúzie, že sa v týchto veciach vrátime niekde úplne dozadu. Dobre, tak poďme dopredu. Nech sa páči, nemajme najvyššie dane vo všetkých postkomunistických krajinách, nech sa páči, nemajme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy, nech sa páči, vyberme zo Zákonníka práce aspoň to, čo najviac škodí pri zamestnávaní ľudí. A, samozrejme, tie dve veci znamená, aby sa pracovať oplatilo a aby sme znížili odvody pre nízkopríjmové skupiny, keď spravíme, tak môžme účinne zasiahnuť tu a teraz zoči-voči nezamestnanosti.

    Chcel by som vás poprosiť, aby sme aj túto diskusiu, keďže hovorím, kritiky som videl veľmi veľa, viedli skorej tým smerom, že poďme sa porozprávať o tom, aké sú návrhy riešenia. Týchto päť riešení SDKÚ - DS navrhuje ako východisko z krízy. Keďže sme ich naozaj počuli aj na okrúhlom stole s ľuďmi, ktorí tvoria pracovné miesta, počuli sme ich aj na našich výjazdoch poslaneckých, ale bol by som rád, keby sme sa k tomu vyjadrili ako vo vecnej diskusii. Považujem za mimoriadne dôležité, aby tento parlament sa z istého takého ideologicko-psychologického až, povedal by som, estrádneho súboja, ktorý sa tu občas odohráva, vrátil naspäť k vecnej diskusii.

    Pre tých, ktorí tomu rozumejú a do hĺbky ako do týchto vecí vidia a boli trebárs bývalí ministri, boli renomovaní ekonómovia, alebo sú renomovaní ekonómovia, to môže byť debata, kde stvoria niečo nové. Pre tých, ktorí možno k tomu menej máme vzťah, možnože sme sa tomu menej venovali, môže byť takáto debata veľmi dôležitá pri rozhodovaní sa o zákonoch, ktoré sú predkladané do Národnej rady.

    A chcel by som ešte raz apelovať na vládnu väčšinu, keďže vidím, že mala pomerne dobrú vôľu a debatujeme o nezamestnanosti ako o probléme č. 1, ktorý, ktorý trápi Slovensko, poďme sa podebatovať aj o týchto konkrétnych návrhoch tak, aby bolo jasné, že to, čo pomôže ľuďom, nech zavedieme. To, čo si myslíme, že sa nevieme dohodnúť alebo že ľuďom nepomôžeme, si vydiskutujme, ale aby každému bolo jasné, že tie peniaze, ktoré berieme za to, že na tých stoličkách sedíme, si zaslúžime.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja veľmi oceňujem tento vecný prístup. Presne toto potrebujeme, takto si predstavujeme túto schôdzu Národnej rady. Konkrétne návrhy, ktoré nie sú, by som povedal, čisto pravicového typu, sú to kompromisné návrhy, je to naša ponuka voči vám. My si uvedomujeme, že vy ste rozhodujúca sila v tejto Národnej rade. My sa budeme k rovnej dani vracať, keď budeme vládnuť. Teraz si nemyslíme, že má zmysel vás presviedčať o jej prospešnosti. Ale myslíme si, že je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili to, čo je zrozumiteľné a racionálne. Keď budeme mať najhoršie podmienky pre tvorbu pracovných miest, ako vo finančnej oblasti, v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, v práve, v cenách elektrickej energie, nikto tu nebude chcieť podnikať, nikto tu nebude chcieť zamestnávať ľudí. Tak to zmeňme. Upravme to tak, aby sa tu dalo podnikať.

    Veď keby ten problém nebol taký, aký je, tak by nebol ani napríklad problém s U. S. Steelom. Nemuseli by sa teraz pripravovať špeciálne zákony pre jednu firmu, pretože jej problém, U. S. Steelu, vyvolala politika prvej Ficovej vlády práve v oblasti regulácie cien elektrickej energie a zaviedla nezmyselné pravidlá, nezmyselné ceny, ktoré likvidujú podnikanie.

    Takže na toto my poukazujeme, ale hlavne prichádzame s kompromisnými návrhmi, aby sme spoločne bez rozdielu politického nazerania zastavili rast nezamestnanosti. To je problém, ktorý trápi Slovensko.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Opäť sme počuli konštruktívne návrhy, ktoré môžu zvrátiť tento trend. Záleží skutočne od vôle vládnej strany, ako sa k tomu postaví, či dokáže počúvať, či dokáže sa poučiť a pokúsiť sa zvrátiť tento trend. Pretože iná cesta, ako v súčasnosti nastúpila momentálne vláda jednej strany, existuje. Existuje cesta zníženia najvyšších firemných daní v postkomunistických krajinách, existuje cesta zníženia odvodov pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.

    Vieme, spomínali to viacerí rečníci, že toto je práve jeden z dôležitých problémov na trhu práce, že máme aj spomedzi ostatných krajín najväčší podiel dlhodobo nezamestnaných. To sú ľudia, ktorí sú nízkokvalifikovaní a práve im pomôže najviac tá odpočítateľná položka v odvodoch. Tak ako máme odpočítateľnú položku v daniach, navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku v odvodoch, práve aby sme pomohli tým najslabším, ktorí najviac trpia a ktorí sa nemôžu zamestnať.

    A pár slov ešte k dani z príjmu právnických osôb. Vláda, keď zvýšila túto daň neúmerne o 21 %, pretože z 19 na 23 o 4 percentuálne body znamená zvýšenie o 21 %. To si musíme uvedomiť. Tak v súčasnosti aj z hľadiska fiškálneho dopadu predpokladá nárast len o čosi menej ako 80 mil. eur, to je len o 4-percentný výber dane z príjmu právnických osôb oproti minuloročnému rozpočtu. Čiže nárast o 21 %, ale zvýšenie len o 4 %. Už z toho vidieť absurdnosť a nelogickosť tohto kroku. Myslím si, že musíme ísť opačne a vrátiť sa k zníženiu firemných daní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Frešo, celkom legitímne ste tu predstavili pravicový program, ktorý naozaj dokola ide, dokola stojí na tých istých dogmách a mantrách, po prvé znížiť dane pre biznismenov a pre tých najbohatších, to je klasická vaša politika. Kopete za ten kapitál neustále veľmi snažne.

    Ale poviem vám tak, keby ste tie dane znížili aj na nulu, tak pokiaľ tí podnikatelia nemajú pre koho vyrábať a nie je dopyt v Európe, tak vyrábať jednoducho nebudú. Tie vaše pravicové dogmy sú proste úplne mimo misu.

    Druhá vec, znížiť sociálne dávky občanom. To je, tu sa prejavuje ten klasický pravicový cynizmus. Povieme, že ľudia vlastne, oni nemajú motiváciu pracovať, to je vaša filozofia. Všetci tí ľudia chcú pracovať, len je tu také niečo, pán kolega, asi ste si nevšimli, ako kríza, ktorá napriek tomu, že oni chcú pracovať, si prácu nájsť nevedia. Toto keby ste si konečne uvedomili, možnože by ste prestali s tým cynickým prístupom a neobviňovali ste ľudí, ktorí nemajú prácu, že oni nechcú pracovať. A ešte ich potom trestali tým, že im budete brať sociálne dávky. To je tak niečo nehorázne, že, ale, pán Frešo, no.

    Tretia vec. Chceli by ste upraviť Zákonník práce čo najvhodnejšie pre biznismenov. Opäť sme pri tom istom. Opäť kopete za biznis, opäť kopete za podnikateľov, ale absolútne vám nezáleží na ochrane práce, na ochrane zamestnancov. To je typická pravica. A ja som rád, že to ľudia počujú, že čo vlastne vy chcete docieliť. Chcete, aby tu tento štát fungoval pre zopár percent ľudí, tých najväčších biznismenov, a aby ľudia otročili na týchto ľudí, ale toto naozaj SMER nikdy nedopustí.

    No a posledná vec. Ja neviem, čo vás vedie k tomu, že máte pocit, že môžete niekoho poúčať z ekonómie. Vy sa fakt cítite ako ekonóm? Kedy ste naposledy držali nejakú ekonomickú knižku od vysokej školy? Naposledy Samuelson, že mám pravdu?

  • Ďakujem pekne. Niekoľko čísel z obdobia vlády Ivety Radičovej, pán poslanec.

    V III. kvartáli 2011 za vlády Ivety Radičovej bola zamestnanosť 2 366 000 ľudí, v I. kvartáli 2012 za tej istej vlády Ivety Radičovej zamestnanosť 2 324 000 ľudí, čiže pokles o viac ako o 40 000 ľudí. Za vlády Ivety Radičovej, za dva kvartály, necelé, pokles o 40 000 ľudí. Čiže to je prvý údaj.

    Po druhé, tvrdili ste vo svojom vystúpení, že HDP závisí od Zákonníka práce. No, ak by to tak bolo, tak pri novelách Zákonníka práce by sa automaticky podľa toho mala hýbať aj krivka HDP. Ale ako sme vám už niekoľkokrát vysvetlili a zdokladovali, tak nie je to tak, že by sa krivka HDP, že by kopírovala krivku noviel Zákonníka práce, ale naopak, zamestnanosť kopíruje krivku HDP. Takže tam je ten vzťah absolútne jasný, pán poslanec.

  • Za poslanecký klub, pán poslanec Frešo? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. A kolegom z SDKÚ sa ospravedlňujem, že pokúsim sa byť edukatívny a výchovný zoči-voči pánom poslancom SMER-u, ktorým ďakujem za to, že mi osvetlili, ako hlboko chápu, resp. nechápu tú časť, ktorú som predniesol, ale pokúsim sa to ešte rýchlo, rýchlo napraviť.

    Za prvé. Týchto päť opatrení nepovažujem za, alebo päť oblastí, v ktorých treba robiť opatrenia, nepovažujem za niečo pravicové alebo ľavicové, lebo neviem si predstaviť, že by ani socialistická vláda, normálna, hej, normálna, kdekoľvek na svete, pripúšťala, že je dobré byť na špici peletónu s daňami, prípadne s cenami elektrickej energie. Čiže to sú podľa mňa úplne legitímne, legitímne zmeny, ktoré treba spraviť, a preto hovorím, týchto päť opatrení má svoje opatrenia, treba o nich diskutovať.

    Čo sa týka, čo sa týka tých čísel, ja hovorím, sme naozaj v tomto volebnom období, môžme si vyťahovať rôzne čísla, ale je zbytočné sa od tej práce, ktorá nás čaká, nejakým spôsobom dištancovať.

    Pán poslanec Podmanický, ja som to vysvetlil pomerne podrobne, ja som to neštudoval, aké školy ste študovali vy, ale ja som študoval technologické procesy, to znamená, mám veľa matematiky a veľa práce so systémami, ale chcem vám jednu vec povedať, naozaj, skutočne. Ak chcete hľadať väzbu medzi nejakými dvoma vecami, ktoré súvisia, tak treba najprv vyriešiť tie, ktoré zjavne sú za sebou kauzálne naviazané. A ubezpečujem vás, ja vás to naučím niekedy o prestávke, ale ubezpečujem vás, že skutočne investície závisia od toho, jak vyzerá, jak vyzerá Zákonník práce. Treba sa kohokoľvek opýtať. Z toho sa nevysmejete, to je proste jednoducho tak, že ak nechcete byť len naozaj, že ideologicky tuná sa tváriť, no tak potom poďme na reálnu debatu, opýtajme sa, urobme si anketu medzi odborníkmi, či investície závisia, alebo nezávisia od Zákonníka práce, a následne, keď sa sústredíte, to pochopíte za tých 9 sekúnd, čo ešte mám, a následne investície potom zvyšujú HDP. Toto dajte normálne študentom ekonómie, určite vás poučia lepšie jak ja.

    Ďakujem.

  • Za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, keď sme predložili do podateľne Národnej rady návrh skupiny poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze o vysokej nezamestnanosti, tak sme mali krátky brífing k tomu a redaktorka Markízy, mladé dievča, Barbora Demešová nám po našich vystúpeniach hovorí: "Páni poslanci, povedzte každý jedno opatrenie, ktorým chcete znižovať nezamestnanosť." Jedno. Lebo my sme sa zatvárili, že iba jedno? A jej stačilo, keď sme povedali iba jedno opatrenie. Každý z tých štyroch predkladateľov jedno opatrenie.

    No a ja som išiel v dobrej viere na túto mimoriadnu schôdzu s tým, že mohli by sme to urobiť všetci tak, ako na tej tlačovej besede, že každý z nás zo 150 poslancov dá iba jeden návrh, iba jeden návrh na zníženie vysokej nezamestnanosti na Slovensku. To by bola taká bomba!

    Samozrejme, že ja som veľmi rád, že SMER nám umožnil, aby vôbec tá schôdza bola o tejto téme, čo ale som dosť sklamaný, že to nedoťahujú, nedoťahujú veci dokonca, lebo mne sa zdá, že minister Richter je málo, ak by chcel byť v tejto sále pri tomto bode. Lebo minister Richter dokonca nie je vo vláde ani ten rozhodujúci minister, ktorý svojimi opatreniami prispieva k znižovaniu nezamestnanosti. Čiže ja som čakal od vlády, že tu bude viac ekonomických ministrov.

    Ale takisto som čakal od kolegov zo SMER-u, že to nenechajú iba na poslanca Blahu. Prosím vás, on na to naozaj nemá za vás, teda, lebo je to výraz neúcty voči tým nezamestnaným. Ak si myslíte, že poslanec Blaha za vás stačí nám opozičným poslancom sparingovať. Ak aj tu niektorí, že nesedia z opozície, tak je to úplne prirodzené, lebo vy ste si mysleli, že to nás zotriete, možnože urazíte, že rokujeme vkuse aj cez obedňajšiu prestávku. A pritom ja som bol s pánom, spravodajca tu ani neni teraz, tak sme boli v relácii "Z prvej ruky" v rozhlase, cez obed, počas rokovania. No tak čo sme mali urobiť? Jednoducho vy ste boli nekorektní, smerácki poslanci, pri tejto téme, že ste sa rozhodli, keď už to nemôžete odmietnuť, lebo, samozrejme, by to bola pre vás hrubá politická chyba, tak tú formu ste zvolili takú, že to je naozaj výraz neúcty voči všetkým ľuďom na Slovensku, ktorých tento problém trápi.

    Takže prosím vás, aspoň jedno opatrenie každý z vás zo SMER-u a uvidíte, ako to pôjde v boji s nezamestnanosťou.

    Ja som si svoje vystúpenie škrtal, lebo moji predrečníci, ktorí už vystúpili, tak hovorili mnohé z opatrení, ktoré som aj ja chcel spomenúť. A keďže vás nechcem unúvať opakovaním toho istého a takmer so všetkými vecami, ktoré hovorili kolegovia z opozície, súhlasím, a preto sa pokúsim hovoriť nové veci. Naviac, ktoré prípadne oni nestihli povedať, ja považujem za tie drobné návrhy na znižovanie nezamestnanosti na Slovensku. To znamená, o daniach, o odvodoch, o Zákonníku práce už nechcem hovoriť.

    Fakt je, že atraktivita Slovenska klesá. No a aj návrhy, ktoré by mali znižovať nezamestnanosť vo vašej réžii, teraz sa obraciam na stranu SMER, tak vedú k úplnému opaku. Vy ste vytvorili, v zákone o službách zamestnanosti ste sa vrátili k tej myšlienke z prvej vašej vlády, tie výbory pre zamestnanosť pri každom úrade práce, v každom regióne, ja som to nazval že smerácke výbory. Lebo to sú v podstate nominanti, máte to tam pod kontrolou a vy budete rozhodovať o tom, že ako pôjdu teda peniaze, či na vytvorenie miesta pre absolventov nezamestnaných, či pre znevýhodnených uchádzačov, či pre tých v chránených dielňach a na chránených pracoviskách, alebo tých, ktorí chcú podnikať ako živnostníci.

    No, mám pre vás jeden nápad. Minimálna mzda. Minimálna mzda je istý regulátor na trhu práce, ktorý nepomáha ľuďom, ktorí sú zamestnaní, ale, naopak, škodí im. Aj keď si to mnohí neuvedomujú. Škodí im v tom zmysle, že mnohí, napríklad dnes na úradoch práce registrovaní, si práve preto nenájdu zamestnanie, lebo niekde na Slovensku, v niektorých regiónoch, je minimálna mzda, ktorá je zákonom ustanovená, veľmi vysoká. Teda relatívne vysoká.

    A ja mám takýto návrh, že aby o výške minimálnej mzdy rozhodovali tie vaše smerácke výbory v regiónoch. Naozaj. Veď ony budú vedieť lepšie ako minister Richter v Bratislave, že aká je ideálna minimálna mzda v Prešove, v Košiciach, v Bystrici, v Lučenci. Pozrite, ja viem, že chcieť po vás, aby ste zrušili minimálnu mzdu, že to by predsa len, no aj máte v názve, že ste ľavicová strana, no. Ale keby ste takúto drobnosť urobili, že by ste vašim nominantom zverili túto kompetenciu, ešte by ste si mohli aj ruky umyť, že veď to nie vy, to oni. Ale určite by tí ľudia v tých regiónoch rozhodli správne napríklad o stanovení výšky minimálnej mzdy. Pozrite, nechajte si to prejsť hlavou. Ja si myslím, že to je rozumný návrh. A zamestnali a by ste, by som povedal, dali zmysluplnú náplň tým vašim výborom v regiónoch a výsledkom by bolo viac práce, najmä pre tých dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí sú s nízkou kvalifikáciou a majú dnes najväčšie problémy uchytiť sa na trhu práce.

    Idem vás teraz pochváliť, ale nemám koho zo SMER-u, sú tu niektorí. Keď bol Zákonník práce, tak ja som vás prosil za poslanecký klub KDH, že keď už teda nechcete ustúpiť v tom, že to, čo chcete prijať, prijmete, že aby ste odsunuli účinnosť toho Zákonníka práce aspoň o jeden rok. Chceli to po vás aj niektoré zamestnávateľské združenia a zväzy. Jednoducho, aby ste mali čas zanalyzovať ten Mihálov Zákonník a aby ste zistili, že toto tam bolo dobré, toto môžeme vylepšiť. Tak aspoň odsunúť účinnosť. Vtedy sa to nepodarilo, ale teraz vás chcem pochváliť, že vystrašili ste mnohých, keď ste už do vlády, už ste mali vo vláde návrh zákona, novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorou ste chceli zaviazať, aby kolektívne zmluvy vyššieho stupňa platili proste aj na tých zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorené podnikové kolektívne zmluvy. To je taká absurdnosť.

    Predstavte si, že vy ste zamestnávateľ, vy sa s odbormi vo firme dohodnete, že takéto budú podmienky tento rok, tak budú rásť mzdy, také budú iné benefity. A teraz oni aj zamestnanci súhlasia, reprezentovaní odborármi, a teraz konkurencia, tí silnejší, tí, čo dostávajú tie investičné stimuly, tak oni presadia, súhlasia s tým, že aby boli napríklad, mzdový rast bol vyšší a, samozrejme, tak, že vás budú likvidovať, slabých, menších. No našťastie ste oznámili po rokovaní vo vláde, že nepošlete to do parlamentu, ale že neskôr. No, takže ďakujem aj za také gesto a nádej, že teda naozaj dá sa s vami na vás pracovať.

    Teraz by som rád spomenul, budem to tak striedať, chvála, tak ako aj s kritikou, že jej tu bolo už dosť, ale ja si myslím, že ešte si treba niektoré veci prebrať.

    Protipovodňová ochrana. Veď tu sedí starosta, ktorý sám oceňuje pozitívne účinky z opatrení, ktoré sa v súvislosti s týmto programom na Slovensku prijali. Mnohé obce boli uchránené od živelných pohrôm. Tisíce ľudí sa zamestnalo, aj keď krátkodobo, možno pol roka alebo šesť mesiacov, na prácach, kde naozaj stačili im zdravé ruky. To znamená tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Mnoho razy v regiónoch, kde je vysoká koncentrácia rómskej populácie a toto bola pre nich jediná možnosť, ako sa zamestnať. A tí ľudia aj s nostalgiou spomínajú, ako si mnohí z nich pomohli.

    Vtedy na tento projekt išlo z verejných zdrojov, ja teraz neviem, koľko z toho išlo z Európskej únie, 5 454 eur na jedno miesto. Päť-, šesť-, zaokrúhlime, šesťtisíc na jedno miesto. A teraz to porovnajte s tými 30 tisícami pre tých nadnárodných, ktorí tu zostanú. Čiže šesťkrát toľko, alebo dokonca aj vyššie, ale nebudem sa tými číslami zdržovať, ja som neštudoval matematiku.

    Prosím vás, zasa vyhrávajú silní. Ako vy kašlete na slabých a na tých, ktorí si nevedia sami pomôcť. Preto vás chcem poprosiť, vráťte sa späť k tomuto programu. Na Slovensku je toľko roboty, dokonca už aj takej, že už sa dá aj zaplatiť nielen z našich, ale aj európskych peňazí. Čiže pokračujte v tom projekte revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu, ako to robila alebo zaviedla Radičovej vláda.

    Ján Čarnogurský teraz v súvislosti, myslím, že dnes má pohreb Margaret Thatcherová, dnes? (reakcia z pléna), zajtra, pardon, zajtra, tak v nejakom rozhovore povedal, že keď sa s ňou stretol ako premiér slovenskej vlády, tak ona ho inšpirovala, že britská premiérka hrabala lístie vo verejných parkoch. Ako premiérka tejto bohatej krajiny ako sa nehanbila zobrať hrable do ruky. A ona ho inšpirovala k tomu, že on sa tak, tak po slovensky, to tak jánošíkovsky, on sa rozhodol pomôcť upratovať na Luníku IX, no. Je to rozdiel proste, v parku a na Luníku IX, ale aspoň na tom vidíte, čo kresťanskí demokrati dokážu, že teda oveľa viac ako britskí konzervatívci. Ale Ján Čarnogurský, ale ja chcem zdôrazniť to isté, že ja vás nechcem nabádať k podobnému, aby ste išli vy upratovať na Luník IX. Ale na Slovensku je toľko roboty, len vy teraz, keďže ste pri moci, a už rok, tak musíte to pomôcť zorganizovať. Teda aj tie protipovodňové zábrany, to znamená revitalizovať slovenskú krajinu. Môžete skrášľovať hrady a zámky, ako to bolo za ministra Mihála, a urobiť atraktívnejšími naše miesta v regiónoch Slovenska, aby tam prichádzali aj turisti zo zahraničia. A osobitne, neni tu stále pán minister Richter, tak by som rád poradil jemu, ako koľko roboty je v jeho rezorte a to zaňho neurobí minister hospodárstva alebo minister kultúry. Aj keď minister Richter sa pokúšal trošku zabrúsiť aj do rezortu ministra Malatinského, alebo dopravy, pardon, keď chcel na Slovensku vyškoliť 2-tisíc nových kamionistov. Pamätáte si z projektu z peňazí Európskej únie. A ten projekt skončil takým trapasom, lebo len 17 sa im podarilo, 17.

    Poprosím vás, ktorí máte vzťah k starostlivosti o seniorov, tak skúste navštíviť nejaký penzión alebo domov dôchodcov, ako sa mení klientela v týchto zariadeniach. Čo nevidieť, to budú zariadenia už len pre zdravotne postihnutých seniorov. Doteraz, len nedávno to bolo tak, že väčšina tam boli mobilní ľudia, ktorí sa vedeli o seba sami postarať, a časť boli takí, vyšší stupeň odkázanosti, a tí si vyžadovali vyššiu, väčšiu starostlivosť. No, ale pri tom istom počte zamestnancov v týchto zariadeniach, v tých verejných, nemyslím teraz na neverejné, verejných, to znamená, že tí zamestnanci sa čo nevidieť stanú otrokmi. Otrokmi, lebo, naozaj, keď to zariadenie bude plné zdravotne postihnutých seniorov, tak oni sa môžu potrhať a za tie nízke platy, proste je to naozaj alarmujúce.

    A preto navrhujem pánu ministrovi, aby našiel v tých operačných programoch alebo z európskych peňazí možnosť, ako zvýšiť zamestnanosť v týchto zariadeniach aj o 20, možno o 30 %. Ja si myslím, že to je biznis budúcnosti. Služby, sociálne služby, starostlivosť o seniorov, to je biznis budúcnosti. Niektorí to už aj robia, alebo vedia o tom, ale myslím si, že malo by sa k tomu stavať aj ministerstvo práce takýmto konštruktívnejším spôsobom a určite tam bude viac pracovných miest ako v prípade tých kamionistov.

    Ďalšia práca. Minulý týždeň som bol tu v jednom materskom centre v Bratislave v Ružinove a mamičky na materskej z takej, by som povedal, schátranej škôlky urobili tak nádherné zariadenie pre mamičky s malými deťmi na materskej, prípadne pre iných rodičov, ktorí chcú vo voľnom čase robiť nejakú verejnoprospešnú činnosť pre iných ako dobrú, milé, dobré, užitočné aktivity. A ona mi hovorila: "Viete, ako my sme len ženy na materskej a tu je kopec, tu bolo mnoho roboty takej pre inštalatérov, údržbárov, lepší výraz, alebo kosiť trávu na tom detskom ihrisku. A mnohé iné veci, keď sa pokazí nejaká hračka, nejaká preliezka. A mali sme tu dvoch na aktivačné práce dlhodobo nezamestnaných." Ale 1. mája to končí, no. Čiže čo budú robiť? Oni na to nemajú. Keď sa pokazí záchod alebo umývadlo, tak proste tomu rozumiem, že to je aj u nás doma v prvom rade mužská záležitosť.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Kolega Abrhan sa tomu čuduje.

    Dámy a páni, čiže to je výsledok novely zákona o službách zamestnanosti. Ten zákon, ktorý mal pomôcť, tak bude brániť, ako ľudí aktivovať. To znamená, aby nevyšli z cviku. Aby boli zvyknutí, že do roboty sa chodí každý deň obyčajne. Tí, ktorí nerobia na zmeny.

    Rómovia. No, ja čo predpokladám, teraz, mne tu teraz nechýba minister, aj keď teda možno by určite bolo dobré, keby tu bol. Ale teraz by som poprosil, keby ste mohli poslať pána poslanca Polláka. Ak nemáte možnosť, že tu neni v budove, tak ho poproste, aby k tejto téme dnes vystúpil.

  • Reakcia z pléna.

  • Vystúpi. Okej. Dobre. Lebo mám pocit, že on je v tejto téme kompetentnejší a môže pánu ministrovi povedať, koľko pracovných príležitostí je v tejto sfére a koľko roboty, dokonca už aj peniaze na ňu sú, a nie sú to naše, to sú teda z európskych zdrojov, tak niežeby som nemal k nim vzťah, ale že ľahšie sa míňajú a používajú ako tie zo štátneho rozpočtu.

    Moji kolegovia už hovorili o tom okrúhlom stole, ktorý sme organizovali strany Ľudovej platformy v piatok. My sme urobili taký kvázi alebo takú Radu solidarity, ako to Robert Fico robil tak teatrálne, že si pozval zástupcov zamestnávateľov aj odborárov zamestnancov a riešili teda aj konsolidáciu verejných financií a obracali sa na opozíciu, aby sme my dávali rôzne návrhy. Tak my sme zopakovali takú Radu solidarity, ale nepozvali sme ani vládu, nepozvali sme ani odborárov, ale pozvali sme tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Zástupca Asociácie zamestnávateľských združení a zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora živnostníkov, Slovenský živnostenský zväz, Združenie malých podnikateľov, ani to z hlavy neviem zopakovať, tie skratky tých, ktorí tam boli, a oni nám všetci aj odovzdali, už tu myslím si, že aj môj kolega z viacerých tých ich návrhov aj tu citoval, lebo my sme im sľúbili, že prenesieme tú diskusiu z toho okrúhleho stola sem, že sem to patrí, aby to počuli aj ostatní.

    A ja by som len jedno, dve, opatrenie, ktoré tu nezaznelo, a myslím si, že patrí, lebo sú to opatrenia, ktoré súvisia so zamestnaním, že by vláda mala viac podporovať zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok. Lebo je to lepšia práca ako žiadna práca. Teraz mobilita pracovnej sily, to je osobitný problém. Teraz nemyslím tú do zahraničia, ale tú napríklad v rámci Slovenska, že ľudia z východu chodia na týždňovky za prácou na západ Slovenska. A existuje nástroj, že podporujeme dochádzanie za prácou cez príspevok. Ale fakt je, že väčší výdavok toho človeka, čo prichádza za prácou do Bratislavy, ani nie je náklady spojené s dochádzkou do Bratislavy, ako náklady spojené s bývaním. Ako prenajať si posteľ v Bratislave na mesiac v priemere možno 200 eur, neviem teraz, či je môj odhad taký kvalifikovaný, že dá sa aj za 200 eur na mesiac. Náklady na cestovanie je 80 eur. Čiže rádovo to bývanie je 3-krát viacej. Čiže ak chcete rozdeľovať a pomáhať mobilite pracovnej sily, tak by to malo byť možno viac na to bývanie, lebo to je vyššia položka v príjme a človek, ktorý zarobí 800 eur, tak jednoducho v tej Bratislave 300 nechá.

    Ako drobné návrhy, ja som si povedal, že ja veľké veci nebudem, lebo však určite budete tu počuť aj veľké veci a už bolo počuť. A možnože preopakujem ešte pár takých, ktoré už my z KDH sme dávali, a budú o tom aj moji kolegovia aj možno bližšie hovoriť, že ponúkame vám dokonca návrhy, na ktorých sa asi ťažko dá politicky bodovať, keď KDH navrhuje niečo nepopulárne. A dokonca vám hovorím, že budeme s vami za to hlasovať, keďže my to navrhujeme, ale to je viera zodpovednosti. My si uvedomujeme, že veď keď vás vystriedame, ja verím, že my vás vystriedame, v budúcom volebnom období už nebudete vy pri moci (reakcia z pléna), že tak či tak nás to počká. To znamená, že nie je v našom záujme, aby nezamestnanosť rástla, lebo ona sa nedá vyriešiť z večera na ráno. Z večera na ráno sa dá zmeniť minimálna mzda alebo nejaké dané, to ste tak robili. Ale ako aby sa pozitívne účinky prejavili, na to treba dlhší čas, to je posunuté o fázu.

    Ak si vy myslíte, že najnižšia nezamestnanosť bola v roku 2008 za prvej Ficovej vlády, že to je vaša zásluha, tak to ste na veľkom omyle. To je tak ako v prírode, že proste niekto, kto zberá ovocie, si myslí, že to je jeho zásluha, že má také krásne jablká, a to vôbec nie je v tom, má aj on zásluhu, ale ten, kto sadil, polieval, a to bolo mnoho razy pred ním. Takže to je aj prípad najnižšej nezamestnanosti na Slovensku. Ale nebudem sa s vami o tom dlho sporiť. Vy máte na to iný názor.

    To KDH vám napríklad navrhovalo, či v novele zákona o službách zamestnanosti moji kolegovia Pavol Zajac alebo Ján Hudacký, alebo Monika Gibalová, súbeh práce a dôchodku. Ako zaujímavá téma, naozaj, ako veď my sme vo vážnej, zložitej situácii a nemáme na plytvanie. Toto sú návrhy, ktoré by sme nenavrhovali v roku 2004, ani v dobrých časoch, ako pani Tomanová niekedy nám vyčíta.

    Rodinné podnikanie. A aj keď ma Jozef Mikloško vyzval, že aby som to už nehovoril, mne to nedá. Jeden mandát stačí. Naozaj. Ako musíte vy ísť príkladom, nie odo mňa. Jasaň bude vykrikovať, aby som polovicu platu ja rozdal. No proste to musíte vy. Vy ste pri moci, vy musíte ísť príkladom. Ja vás mám kontrolovať, aj keď vám chcem ísť príkladom.

    A teraz dovoľte, už je koniec, a to by som, teraz na záver som si nechal takú časť, ktorú môžem povedať, teda nepredpokladám, že to budú hovoriť liberáli alebo vy zo SMER-u. Ale ja som bol včera s pani kolegyňou Tomanovou v jednej relácii televíznej a tretí diskutujúci na tému nezamestnanosti bol kňaz. Prítomný kňaz. A on hovoril o takom biblickom rozmere práce. A ja som si uvedomil, že aj keď my sme boli dvaja politici akože vo väčšine, tak v podstate to bolo tak fifty-fifty. Totiž všetky naše problémy, ktoré my tu riešime, sú spolovice otázkou morálky a etiky. Proste darmo my budeme mať ekonomický rast 10 %, aj keď to už je na prehriatie ekonomiky, ale keď tu budú v prostredí, kde žijeme, podnikať len pažravci alebo takí, čo nedoprajú svojim zamestnancom, a my im budeme nalievať stimuly, alebo budú zlodeji pri prameni a pri fondoch, no proste nič nám to neosoží. Na Slovensku bude stále veľa nešťastných, smutných ľudí a to neni náš záujem. Lebo, naozaj, aj pohľad na Národnú radu, aj na politikov súvisí so spokojnosťou ľudí na Slovensku. Keď budú ľudia spokojnejší, keď budú vidieť výsledky našej práce pozitívne, tak aj nám doprajú. Nebudú čakať, že každý rok si budeme zmrazovať platy a podobné veci. Proste naozaj, keď oni uvidia, že z našej práce majú ostatní osoh, tak sa to oplatí aj nám.

    Práca je, a ten pán hovoril o tom, ako je práca kľúčom k riešeniu celej sociálnej otázky. On hovoril o tom, že práca nie je trest, že prácu si treba vážiť, že povinnosťou štátu nie je všetkých zamestnať, to nie je naša úloha. Povinnosťou štátu je vytvárať podmienky, aby sa mohli ľudia realizovať. Pozrite, ako to bolo za komunistov. Všetci museli chodiť do roboty a mohli sme sa roztrhať, Rakúšanov sme nikdy nedobehli. Aj akonáhle sa zmenili podmienky a spoločnosť umožnila ľuďom využívať svoj um, rozum, tvorivé schopnosti, tak dneska je naozaj radosť pozerať, ako vyzerajú aj periférie našich miest, nielen Bratislavy, každého okresného mesta, aj s tými nákupnými centrami, aj nové firmy, nový obraz či starých centier, ale naozaj Slovensko tým skrásnelo.

    No ale, dámy a páni, vrcholom biblického učenia o práci je prikázanie o sobotnom odpočinku. A to je tá moja téma, že "nedeľu pre každého". Ja si myslím, že to rovnako patrí do Zákonníka práce. Naozaj, extrém je to, že naši ľudia robia za minimálnu mzdu a ich súkromný zamestnávateľ trávi každý druhý mesiac na Bahamách a svoje účty má na Cypre alebo na nejakom daňovom raji, že ešte ani na daniach sa nesolidarizuje s touto krajinou. A to je preto, že títo ľudia nemajú páru o biblickom aspekte ľudskej práce. Čiže "bez Božieho namáhania, resp. požehnania, márne naše namáhania".

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Brocka, na úvod ste sa zamýšľali, prečo spomedzi smerákov s vami diskutujem najmä ja. Nuž preto, že ako vysokoškolský učiteľ mám nesmiernu trpezlivosť, bohovskú trpezlivosť, a verte, že aj v škole zažívam takých študentov, ako ste vy, a dokážem to prežuť, a napriek tomu sa stále snažím im niečo vysvetľovať, aj keď vo vašom prípade naozaj som už na úplnej hranici toho, čo dokážem zniesť, lebo tá vaša popletenosť je priam exemplárna.

    Skúsim vyzdvihnúť niekoľko vecí, ktoré to dokazujú.

    Prvá. Hovoríte o zrušení minimálnej mzdy. Viete, čo je paradox? Že vaša kolegyňa kresťanská demokratka Merkelová práve teraz v Nemecku prichádza s programom, aby sa v Nemecku zaviedla federálna minimálna mzda, ktorú Nemci nemajú. Kresťanská demokratka. Pretože vie, že aj v Nemecku je veľký problém pracujúcej chudoby. Ale vy, vy idete rušiť minimálnu mzdu, kresťanský demokrat. Pán kolega, vy nie ste ani kresťanský demokrat, vy nie ste ani kresťanský, vy nie ste ani demokrat. A to ste dokázali, keď ste hovorili, že vy pri tvorbe vášho programu ste si zavolali len biznismenov a vôbec vás nezaujímali názory odborárov, názory zamestnancov. Však iba biznismeni vytvárajú pracovné miesta, prečo by nám záležalo na sociálnom zmieri?! To je ten váš prístup. Preto hovorím, že nie ste ani kresťanský, ani demokratický, lebo toto nie je demokracia, toto je čistá, by som povedal, diktatúra biznisu, ktorú tu vy sa snažíte zaviesť.

    Na o posledná vec, ktorú by som naozaj chcel zdôrazniť, lebo aspoň v jednej veci ste sa nemýlili. Váš citát je: "Nezamestnanosť sa nedá z večera na ráno" a že je to posunuté o fázu. Vy ste si vlastne odpovedali, koho dôsledkom je dnešný stav. Vášho rumplovania Slovenska. Vy za toto tu môžete, nezamestnanosť je dôsledkom vašich popletených riešení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len tri vecné poznámky.

    Pán poslanec, spomínali ste "podpora zamestnávania na protipovodňových opatreniach" a argumentovali ste tým, že boli to výhodnejšie pracovné miesta, pretože tam bola menšia dotácia a boli efektívne. Len treba povedať, že hoci boli tie dotácie na jedno pracovné miesto nepochybne menšie ako pri investičných stimuloch, tak bolo to zamestnávanie na 9 mesiacov. Čiže bolo to oveľa kratšie. Zatiaľ čo pri vytváraní pracovných miest formou investičných stimulov sa predsa len predpokladá dlhšia udržateľnosť. Napokon ten vývoj je v tomto smere, chvalabohu, pozitívnejší, aj napriek niektorým negatívnym prípadom.

    Okrem toho namiesto programu zamestnávania na protipovodňových aktivitách bežia iné podporné programy pre obce. Obce môžu čerpať tie dotácie na vytváranie pracovných miest na úplne iných programoch, pretože protipovodňový program je teraz vo fáze určitého analyzovania a vyhodnocovania, nakoľko sme sa o tom dnes bavili. Časť tých projektov, sú tam problémy so stavebnými povoleniami, sú tam problémy s ohrozením bezpečnosti. Takže sa normálne celý program analyzuje, vyhodnocuje, to, čo bude dobré, predpokladám, že bude pokračovať, to, čo nebude dobré, no tak sa musí jednoducho vylepšiť. Takže to je prvá vec.

    Druhá vec. Tak sarkasticky ste spomenuli vyškolenie kamionistov, že len 17 ich bolo. No nebolo to, pán poslanec, vyškoľovanie kamionistov, bol to program podpory pre vytváranie miest v tomto sektore. Áno, nebol záujem, tak sa presúvajú, prirodzene, do programu vytvárania pracovných miest pre mladých do 29 rokov a tam je zas obrovský záujem a pôjdu programy zamestnávania nad 50 rokov.

    No a také úsmevné na záver. Čiže keď po dvoch rokoch vlády bola najnižšia nezamestnanosť v roku 2008 za vlády Roberta Fica, tak to po dvoch rokoch vlády Roberta Fica nebola jeho zásluha, ale keď po roku jeho vlády sú takéto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Brockovi za príspevok, ktorým sa snažil obohatiť túto diskusiu, a hlavne v tom, že poukázal a vyvrátil vlastne tvrdenia Roberta Fica, že naším záujmom je, aby na Slovensku čím horšie bolo, tak tým lepšie bude pre opozíciu. Vyvrátil to aj tým, že predložil aj konkrétne návrhy, ktoré poslanci Kresťanskodemokratického hnutia predkladali a ktoré neboli populárne alebo populistické, ale riešili problém nezamestnanosti.

    A v tomto som presvedčený, že aj v jeho príspevku bolo cítiť, že dnes, veď nikto z nás nie je spokojný s tým stavom, ktorý momentálne pri stave nezamestnaných je, pri tom počte nezamestnaných, ale aby sme, nie našou úlohou, aby sme hľadali a len hľadali vinníkov, ale aby sme spoločne hľadali riešenia. A niektoré z týchto riešení pán poslanec Brocka predniesol a za to mu chcem poďakovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo aj predrečníkovi kolegovi Brockovi. No, ono to odznelo tuná o tej práci, možno o tých morálnych aspektoch aj niekoľkokrát tuná v tomto parlamente. Spomeniem tuná kolegu Kaníka, nie je tuná, škoda, ale on tu opakovane predkladal zákon, s ktorým ja som si dovolil nesúhlasiť a nemôžem stále sa s tým stotožniť, kde v podstate práca je tým nástrojom, ktorý má trestať niekoho. A to som už povedal dávno, možno pred polrokom, keď to prvýkrát tuná predkladal, že práca je darom. Práca nie je tou alebo tým nástrojom, ktorý by mal niekoho trestať, kohokoľvek, aj keď urobil nejaký priestupok alebo nejaký trestný čin. Treba nájsť na to inú formu.

    Áno, morálka je tá, ktorá je fundamentom toho všetkého, to je aj zamestnanosti, to je aj mzdy, aj zákonov, aj všetkého. Ak by sme sa držali morálnych zásad, nemuseli by tu byť samé zákazy a samé príkazy, ktoré, a zákony, ktoré v podstate nás ako stále kdesi tlačia do kúta a sprísňujú všetko. A národným športom sa stáva to, ako tieto zákony obchádzať, resp. ako ich nedodržiavať.

    Nedeľa pre každého, chcem kolegovi za to poďakovať, bolo to veľmi milé a veľmi pekné. Ono nie je to len ten náboženský alebo kresťanský rozmer, že v nedeľu odpočívať a mať ten oddych a možno ten pohľad zamestnanec verzus zamestnávateľ, ktorý je na dovolenke na Bahamách, ale jednoducho ľudský organizmus je nastavený tak, že potrebuje mať aj čas na oddych. Ono nie je náhodou tá nedeľa, je to osvedčené cez tie generácie. Takže keď by sme aj vynechali tuná ten náboženský rozmer, jednoducho človek...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Brocka, spomenuli ste nejaké materské centrum, alebo niečo také podobné, že tam pomáhali nejakí aktivační pracovníci a už im to končí. Ja si myslím, že tam sa dá znova nadviazať na nejaké programy, či už sú to obecné služby, alebo také podobné aktivity. Určite by tí pracovníci mohli pokračovať alebo iní ďalší, aby pomáhali tomu centru, aby mohli fungovať a vykášať im trávičku alebo možno pomaľovať, alebo upratovať, alebo čokoľvek. Čiže dá sa v tomto pokračovať, nekončí svet. Lebo v tej vašej rozprave to bolo, ako keby už nikto nemohol nikdy pomôcť.

    Jeden mandát stačí, to od vás počúvam za každým jedným vystúpením. Musím vám pripomenúť, že tu treba zodpovedne k tomu pristupovať a treba to aj vašim kolegom vysvetľovať. Lebo ten mandát, keď bol pán primátor Ďurkovský poslancom Národnej rady, vtedy ste sa nejako nerozkrikovali vždy touto témou. A takisto ešte pripomeniem, že byť podpredsedom parlamentu a zároveň brať tú rentu z Európskej únie, než si nájdeme prácu, to tiež nie je po kresťansky. To vždy nejakým spôsobom opomeniete a ozaj sa nad tým nezamýšľate. Tak naozaj treba o kresťanstve nielen rozprávať, ale aj po kresťansky žiť.

  • Pán poslanec Brocka s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem tým kolegom, ktorí reagovali konštruktívne na moje vystúpenie.

    Pánu poslancovi Podmanickému chcem len dovysvetliť, že ak som ja hovoril o tom fázovom posune vždycky výsledku aj v prípade dopadu na nezamestnanosť, tak len chcem povedať, že naša vláda, v ktorej, aj teda tá druhá Dzurindova, v ktorej boli viac pravicové strany, alebo mali prevahu, tak prijímala evidentne opatrenia, ktoré zvyšovali konkurencieschopnosť Slovenska voči okolitým krajinám. A v tom je rozdiel medzi tou vládou a tou vašou, že vami prijaté opatrenia znižujú našu konkurencieschopnosť, čiže tie dôsledky aj o fázu posunuté budú ešte horšie.

    Pán poslanec Blaha, vy, prosím vás, kde učíte? Lebo aby som vedel, kde nemám poslať môjho syna.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Smiech v sále.

  • A ešte na jeho adresu. Poprosím vás, to jedno opatrenie, to jedno opatrenie, čo navrhujete, ako znížiť, nečakám, že poviete 150 za všetkým poslancov SMER-u, alebo resp. ten zbytok, lebo niektorí sa zapájajú. Ale mne stačí od vás jeden návrh, pán Blaha, jeden návrh a na akej škole to učíte.

  • Za poslanecký klub MOST - HÍD vystúpi pán poslanec Solymos. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, s plnou vážnosťou dnes pristupujem k téme nezamestnanosti, lebo situácia je vážna. Počas uplynulého víkendu sa mi niekoľkokrát stalo, že sa ma ľudia, známi pýtali, či na tejto schôdzi dnes vyriešime problém nezamestnanosti na Slovensku. Musím povedať, že sa pýtali s istou dávkou sarkazmu, ako keby občania neverili našim schopnostiam vyriešiť tento problém. Občanov, hlavne tých nezamestnaných, nezaujíma totiž to, ako hodnotíme stav veci my tu v parlamente, ale to, kedy a ako problém vyriešime. Jednoducho povedané, kedy využijeme moc, ktorú ľudia dali stranám vo voľbách na riešenie ich skutočných problémov.

    My opozičné strany sme sa od začiatku tohto volebného obdobia snažili ponúkať riešenia a snažili prichádzať s návrhmi. Ale úplne zbytočne. Nechceli ste, vážení kolegovia zo SMER-u, žiadnu participáciu opozičných strán na riešení problémov našej ekonomiky, verejných financií a nezamestnanosti. Je čas odložiť marketingové ťahy a je čas pomenovať veci pravým menom.

    Musím povedať, že ma nebaví porovnávať vyhlásenie pána premiéra a predstaviteľov SMER-u, keď sú v opozícii a keď sú v koalícii. Sú diametrálne odlišné. Tvrdíte, že robíte veľa na zlepšenie stavu, ale ukazuje sa, že v skutočnosti robíte málo a aj to málo robíte zle.

    Pozrime sa teraz, ako funguje vo vašom podaní, kolegovia zo SMER-u, demokracia, tzv. prijímanie zmysluplných návrhov opozície. Počas jedného roka fungovania tohto parlamentu sme ako opozičné strany predložili 103 návrhov zákonov, prešli 2. Za toto isté obdobie sme predložili 326 pozmeňujúcich návrhov zákonov, akceptovali ste 23. K zákonom, ktoré majú priamy vplyv na stav nezamestnanosti, ste mali obdobný postoj. Z 20 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme predložili k Zákonníku práce, ste prijali 3. Taký istý pomer ste predviedli aj pri zákone o dani z príjmov. A k zákonu o sociálnom poistení ste pre istotu neprijali žiadny, žiadny opozičný návrh.

    Vážení kolegovia zo SMER-u, ak by vám skutočne záležalo na riešení problému nezamestnanosti, tak by ste si podľa mňa mohli uvedomiť, že my na pravej strane politického spektra sme konzistentní v názoroch, aj keď sme v opozícii, aj keď sme vo vláde. Predpovedali sme, že vaša chybná politika bude viesť k prepúšťaniu, k rušeniu živností a dohôd a, žiaľ, presne to sa stalo. Dopredu sme upozorňovali na to, že zmeny v Zákonníku práce, zavedenie platenia odvodov z dohôd, nárast daňovo-odvodového zaťaženia práce pre všetky kategórie pracujúcich a najvyššia korporátna daň skoro v celej EÚ bude znamenať menej pracujúcich a viac nezamestnaných na Slovensku. Do konca februára tohto roku pribudlo v evidencii skoro 40-tisíc nezamestnaných, ubudlo 300-tisíc dohôd, čiže počet dohodárov poklesol drasticky skoro na polovicu.

    Sú obrovské rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, napríklad najmä na juhu Slovenska. Kde sú konkrétne kroky vašej vlády na zmiernenie týchto rozdielov? Ako chcete stimulovať podnikateľov a firmy, aby vytvárali pracovné miesta práve v týchto regiónoch? Máte aj pre nich pripravených 120 mil. eur na tieto stimuly?

    Najväčší rozdiel medzi nami je ale v tom, že pravica má za sebou aj dôkazy, nielen reči. Netvrdím, v žiadnom prípade netvrdím, že všetko, čo pravicové vlády urobili, bolo bezchybné, ale jednoznačne dokázali naštartovať na Slovensku rast a výrazne znížili nezamestnanosť. SMER-u sa to doteraz nepodarilo.

    Ponúkli sme vám aj osvedčené nástroje, ktoré už v minulosti fungovali, ale neprosíte si ich. Reči sa hovoria a chlieb sa je, vážení kolegovia. O boji s krízou a nezamestnanosťou viete pekne rečniť, ale v skutočnosti tento boj prehrávate na celej čiare. Reformy stredopravých strán už dokázali vytvoriť zo Slovenska najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európskej únii. Viedli k vytvorenie 300-tisíc nových pracovných miest a k poklesu nezamestnanosti na polovicu. Radičovej vláda dokázala výrazne znížiť deficit verejných financií, pričom ukázala, že konsolidácia sa dá aj tak, á, konsolidovať sa dá aj tak, že väčšina krokov je na výdavkovej strane. Čiže je to skutočné šetrenie, nielen reči o šetrení. Skrátka, pravica už dokázala vyviesť krajinu z krízovej situácie, naštartovať rast, konsolidovať verejné financie, znížiť deficit a znížiť dlhy. SMER to ešte zatiaľ nedokázal.

    Vládnutie vám ide len vtedy, keď zdedíte najrýchlejšiu rastúcu ekonomiku v EÚ, ako v 2006, a môžete zbierať ovocie reforiem pravicových vlád, ktoré ste predtým tak zúrivo kritizovali. Lenže keď sa ocitnete v krízovej situácii, konáte neodborne a nepremyslene. A viete prečo? Lebo nemáte víziu a stratégiu pre túto krajinu a nemáte riešenie pre aktuálne problémy Slovenska. Jediné, čo zatiaľ ste dokázali, je systematické ničiť reformy, ktoré zo Slovenska urobili úspešnú krajinu. My na rozdiel od vás ponúkame to, čo sa už raz osvedčilo. Treba sa vrátiť k rovnej dani, opäť liberalizovať Zákonník práce, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie, najmä pre nízkopríjmové skupiny, šetriť viac na strane výdavkov, a nielen zvyšovať príjmy, a zároveň stimulovať našich malých a stredných podnikateľov.

    Podľa vás je to problém, že chceme vrátiť krajinu do predošlého stavu. Pýtam sa ale, prečo je to problém, keď vtedy krajina fungovala lepšie, viac ľudí pracovalo a bolo menej nezamestnaných? Prečo chcete pokračovať v tých opatreniach, ktoré znižujú počet pracujúcich a zvyšujú počet tých, ktorí sú odkázaní na štátnu a sociálnu pomoc? Chválite sa, že máte Zákonník práce, ktorý podľa vás chráni zamestnancov, ale za chvíľu nebude mať koho chrániť. Zhoršili ste podnikateľské prostredie natoľko, že firmy odchádzajú zo Slovenska, siahli ste na dôchodky občanov v druhom pilieri. Máte verejný sľub, ktorý ste dali obyvateľom Slovenska, sľúbili ste im istoty a mali by ste to začať plniť.

    Ešte raz mi dovoľte, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, aby som sa vrátil k tomu, čo som počas svojho vystúpenia niekoľkokrát uviedol. Ignorujete návrhy z radov opozície, ignorujete dobre fungujúce a osvedčené riešenia. Je to vaša zodpovednosť. Nie ste ochotní odložiť stranícky a ideologický náhľad na riešenie problémov. Je to na škodu občanov tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Daniš.

  • No. Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Pán kolega Solymos, no, chcem vám len zopár poznámok, ak dovolíte, lebo stále dokola prakticky od rána tu vyhráva jedna obohraná platňa. Tak ja som technik a vždy som sa naučil, keď chcem niečo zmeniť, tak vždy musím niekde argumentovať. Vždy mi hovorili: Nakresli to, vypočítaj to, povedz. Nie rozprávaj, rečni. Prosím vás pekne, fakty. Ten fakt, ten sa nedá ohnúť, to je objektivita.

    Za prvé. Stojí pred vami úloha znížiť deficit verejných financií o 3 %. To samo osebe sťažuje, prosím vás pekne, nové impulzy nejaké do hospodárstva. Čiže generovať sa môžu pracovné príležitosti len vtedy, keď bude rásť hospodársky, keď bude nejaký hospodársky rast. A to je problém. To je prvá vec.

    A druhá vec. Však to je ďalší fakt, len vy zatvárate pred tým oči. My sme proexportný štát, my 96 % svojej produkcie vyvážame do zahraničia. Slovensko je skutočne zúfalo závislé od diania v okolitých štátoch. Toto zoberte do úvahy.

    Prosím vás pekne, vy, pán Solymos, neviem, čo ste robil, mňa nikto nebude presviedčať, kto povedal alebo henten povedal, ja som, prosím vás pekne, robil vo firme a nikto ma nepresvedčí, že Zákonník práce je príčinou, prečo niet dneska viac roboty. Čo? Môžme o tom diskutovať. Neverím tomu. Nie je to pravda.

    Takisto, prosím vás pekne, odvody, znížme odvody. Nuž, pán Solymos, keď si myslíte, že z tých 300-tisíc ľudí, ktorí zmizli, nie, tých 300-tisíc sú naďalej v tých firmách, nuž len všetci to vedia, aj vrabce to čvirikajú, že na jednej strane ten podnikateľ dal minimálnu mzdu a na druhej strane používa formu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Solymos, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak som, aj ja som technik, to znamená, nie som tiež ekonóm, som technik, to znamená, tiež mám rád jednoznačné riešenia. Ale v každom prípade treba konsolidovať. Musíme dať deficit štátneho rozpočtu pod 3 %. Ako to robila Radičovej vláda? Šetrila. V tomto je obrovský rozdiel. V tomto.

    A ja som hovoril o dohodároch, tam je 300-tisíc. To znamená, že jednoducho ste zobrali možnosť tým ľuďom, tým drobným, ktorí si chceli len trošičku len privyrobiť. To je ten veľký problém.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dámy a páni, škoda, že tu nie je pán minister, lebo viaceré takého argumenty som mal orietované práve na neho, vzhľadom na to, že on je ten zodpovedný, ale on nesie tú najväčšiu zodpovednosť ako minister práce a sociálnych vecí. A to je téma a agenda dnešného zasadnutia parlamentu. Takže je mi to ľúto. A koniec koncov vláda tu vôbec nie je zastúpená. Nie je to dobrá, nie je to dobrý signál.

    Vo svojom príspevku ani nechcem nejak hlboko analyzovať alebo rozvíjať dlhé úvahy príčin stále rastúcej miery nezamestnanosti na Slovensku, mnohé tu už bolo povedané, takže opakovať už ani nemá význam. Ale každý súdny človek, ktorý aspoň čiastočne sleduje sociálno-ekonomické dianie na Slovensku, musí skôr či neskôr prísť k poznaniu, že za týmto stavom je nielen hospodárska kríza v Európe, vo svete, globálne problémy, ale, ale aj neschopnosť súčasnej vládnej garnitúry nájsť účinné systémové opatrenia, ešte raz opakujem, systémové opatrenia a odpovede na elimináciu tohto stavu.

    Výsledkom je 15-percentná miera stále rastúcej nezamestnanosti a zdecimovaný podnikateľský sektor. Musím to takto povedať. Pretože medzitým, čo sa tu udialo v priebehu jedného roka, aké legislatívne zmeny, a vážne legislatívne zmeny, sa tu udiali v prospech, resp. v neprospech podnikania, podnikateľskej sféry, sa musí odraziť predovšetkým - predovšetkým - na zamestnanosti, resp. na možnosti tvoriť nové pracovné miesta.

    Opriem sa aj o nejakú štatistiku, ktorá bude jednoduchá, a to tým, že aj pochádzam z východu a bývam na východe v Prešovskom kraji, už máme nezamestnanosť vyše 20 %, v Košickom atakuje nezamestnanosť 19-percentnú hranicu. To sú konkrétne výsledky, nikto to nemôže spochybniť. Ja teraz nebudem hovoriť, že kto, akým podielom sa na tom zúčastňoval, kde, ako, kto urobil. Momentálne máte mandát, páni poslanci, resp. máte vládu, ktorá dostala mandát od občanov tohto štátu, a nesiete plnú zodpovednosť. Nesiete plnú zodpovednosť, či chcete, alebo nechcete. Vracať sa stále k tomu, že kto v minulosti čosi urobil, tak to by sme sa mohli možno aj vrátiť k slovenskému štátu a potom ešte do rakúsko-uhorskej monarchie a takto spájať niektoré súvislosti.

    Ako som spomínal, likvidácia podnikateľov cez nastavenú legislatívu sa odrazila aj na zvyšovaní nezamestnanosti cez zvýšenie daní, odvodov, nárast rôznych poplatkov, ale aj, nechcem tu spochybňovať Zákonník práce, ale určite sa znížila flexibilita pracovnej sily. Takže aj toto má svoj podiel na tom, či ten podnikateľ nejakým spôsobom bude sa snažiť tohto zamestnanca prijať, ak bude vedieť, že nemá na to, aby mu zaplatil mzdy a odvody, aby ho mohol v podstate jednoduchým spôsobom jednoducho nechať, môžem takto povedať, zaregistrovať na úrade práce. Ale pri najbližšej príležitosti, aby ho mohol opäť flexibilne, ak sa mu tie podmienky vytvoria vo firme, aby ho mohol zobrať. A to tu ide. Zákonník práce nie je na to, aby sme nastavili nejaké tvrdé rámce, ale aby bol flexibilný. Takže o tom to je. Takže aj tá flexibilita pracovnej sily, ktorá sa znížila, má dopad na túto nezamestnanosť. A to všetko vlastne posúva výkonnosť hospodárstva tejto krajiny na hranicu recesie a rozširuje 430-, alebo teda už viac ako 430-tisícovú armádu nezamestnaných.

    Očakávať lepší výber daní, odvodov a poplatkov pri takto nastavených podnikateľských podmienkach je, ako očakávať - teraz s poľnohospodármi to trochu spojím - zvýšenie dojivosti od zdochýnajúcich kráv. Nezávidím ministrovi financií precitnutie, ktoré zrejme vyvrcholí začiatkom roku 2014, bude veľmi bolestivé.

    Nedá mi, aby som vo svojom príspevku sa viac nedotkol podmienok, ktoré táto vláda nastavila pre tých najmenších a najzraniteľnejších podnikateľov, a to živnostníkov. Necitlivé nastavenie odvodov a daní, obmedzenie paušálnych výdavkov, zhoršené podmienky pre dohodárov sú pri súčasných hospodárskych podmienkach likvidujúcim faktorom pre túto 400-tisícovú skupinu samostatne zárobkovo činných osôb. Opakujem, samostatne zárobkovo činných osôb.

    Pán minister Richter si zrejme neuvedomuje, čo robí. Jednoducho posiela týchto ľudí na úrady práce. Za posledné tri mesiace takto ukončilo živnosť 12-tisíc živnostníkov. To je 12-tisíc osudov, možno 12-tisíc problémov v rodinách. Zo samostatne, opakujem, samostatne zárobkovo činných ste urobili 12-tisíc závislých osôb na krachujúcom sociálnom systéme.

    Pán minister sa z toho ešte vytešuje, je to, myslím si, že skutočne výraz takej hrubej arogancie voči týmto ľuďom a možno aj výraz jeho neschopnosti. A opäť tie najhoršie dopady sú na tých najzraniteľnejších, čiže na tých živnostníkov, na tých maličkých podnikateľov a v najmenej rozvinutých regiónoch. Opäť v Prešovskom a Košickom kraji sa na úrady práce dostalo za necelý polrok takmer 10-tisíc živnostníkov.

    Argument, že práve títo nie sú ochotní platiť odvody a okrádajú štát, a teda je dobré, že rušia živnosti, je urážkou, doslova urážkou týchto poctivých ľudí. Ja som stopercentne presvedčený, že možno ak medzi tými 10 tisícami je možno nejaká stovka, ktorí špekulujú atď. alebo ktorí nechceli platiť, resp. dobrovoľne nechceli platiť, alebo neboli ochotní platiť, tak je ich veľa, je ich veľa. Pán minister by sa mal ospravedlniť týmto ľuďom, ktorí berú zodpovednosť za seba, za svoje rodiny na svoje plecia. Nechcú zaťažovať štát, berú zodpovednosť na svoje plecia a takýmto nehoráznym spôsobom pán minister urazí tých, ktorí nečakajú pomoc od štátu a chcú sa orientovať len na vlastné schopnosti a vlastné možnosti.

    Na druhej strane je poľutovaniahodné, že zástupcovia živnostníkov v Rade solidarity sú solidárni skôr s touto vládou a nie so svojimi členmi a občanmi tejto krajiny. Ja dúfam, že takisto precitnú a tie reakcie budú ďaleko orientované alebo lepšie orientované na problémy a prečo teda, a na skutočné problémy, ktoré ich dostali, myslím týchto živnostníkov, mimo svoju podnikateľskú činnosť.

    Aby som bol objektívny, nedá sa povedať, že sa vláda nesnaží hasiť kritickú situáciu v oblasti nezamestnanosti. Túto si ale, ako som už viackrát povedal, spôsobila vo výraznej miere sama. Opatrenia cez tzv. verejné investície, čiže zdroje daňových poplatníkov, s ktorými prichádzate, sú ale nesystémové, neefektívne a nezabezpečujú dlhodobú udržateľnosť v oblasti zamestnanosti. Skôr len odsúvajú tento problém na neskoršie obdobie. Týka sa to tak dotácií na vytváranie pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, ako aj investičných stimulov, ktoré presahujú rozumnú výšku. Miliónové čiastky určené na dotácie a stimuly by mali skôr poslúžiť v podobe znížených daní a odvodov pre malé a stredné podniky ako skutočné stimuly pre dlhodobo udržateľné a stabilné faktory udržania zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest.

    Som si vedomý, že ani tento môj príspevok zrejme nezmení zásadne váš pohľad na systémové riešenie zamestnanosti na Slovensku. Vašu častú argumentáciu, že opozícia neprichádza s riešeniami, chcem vyvrátiť pripomienkou, že viaceré legislatívne návrhy v oblasti zamestnanosti, ktoré som so svojimi kolegami, predovšetkým s pánom Zajacom podal, boli vládnymi poslancami úzkoprso zamietnuté. Týkalo sa to tak krytia nákladov na odvody na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných osôb s diferencovaným prístupom podľa miery nezamestnanosti jednotlivých regiónov Slovenska, ako aj rozšírenie aktivačných prác na štátne firmy. Som presvedčený, že tieto opatrenia by priniesli čiastočné zlepšenie situácie pre mnohých nezamestnaných ľudí.

    Svoje vystúpenie chcem taktiež využiť na odporúčanie pre pána ministra hospodárstva, síce tento tu nie je, ale práve v súvislosti s investíciou pre spoločnosť Continental, ktorá chce v Púchove vytvoriť 600 pracovných miest. Aj tá investícia je vysoko neefektívna, ale pre zníženie, alebo zlepšenie miery efektívnosti toho investičného stimulu v objeme 20 mil. eur by bolo dobré, ak by sme vedeli zaviazať túto spoločnosť Continental, aby využívala konkurencieschopné subdodávky od slovenských výrobcov. Mám na mysli predovšetkým spoločnosť Nexis Fibers v Humennom, ktorá vyrába konkurencieschopné subdodávky syntetických vlákien pre výrobu pneumatík. Výroba syntetických vlákien má v Humennom, ako viete, dlhodobú tradíciu, ich produkty sú konkurencieschopné. A týmto spôsobom môžeme zabezpečiť udržateľnosť zamestnanosti 350 miest v tejto firme. Je tu konkrétna ponuka, ako zvýšiť efektívnosť tej, povedal by som, neefektívnej investície, keď na jedného zamestnaného človeka ideme dať 33-tisíc eur. Toto by výrazným spôsobom zabezpečilo aj udržateľnosť pracovných miest povedzme v tomto meste na východe Slovenska.

    Samozrejme, že ja sa pokúsim s pánom ministrom hospodárstva rokovať osobne, aby som túto záležitosť mu predostrel, aby prakticky to vedel potom využiť pri rokovaniach s predstaviteľmi danej spoločnosti.

    Rovnako chcem zdôrazniť fakt, že aj napriek nepriazni vládnej moci, ktorá prostredníctvom vás poslancov zo strany SMER ignoruje opozičné návrhy. Chcem do májovej schôdze Národnej rady predložiť návrh zákona o rodinnom podnikaní. Tento návrh v komplexnej forme rieši podmienky pre motiváciu členov rodín a ich zapojenie do aktívnej ekonomickej činnosti prostredníctvom podnikania. Je to v podstate návrh pomoci, svojpomoci tak, aby tí aktívni členovia rodiny mohli prevziať tú zodpovednosť za seba, za svoju rodinu a vytvoriť dostatočné podmienky pre ekonomické zabezpečenie vlastných rodín. Je to návrh, ktorý umožní vytvárať nové pracovné miesta. Je to návrh, ktorý umožní upevniť rodinné väzby. A je to návrh, ktorý zvýši etickejší prístup k podnikaniu ako takému. A v neposlednom rade je to návrh, ktorý oslobodí ľudí od istôt vlády Roberta Fica.

    Vážení kolegovia, v krátkom čase budete mať možnosť preukázať, či je vám sociálno-ekonomická situácia našich rodín ľahostajná, alebo nie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ja chcem oceniť vystúpenie môjho kolegu Jána Hudackého za KDH. Len mu chcem poradiť, že ja by som pri jeho vystúpení vyzval teda nielen ministra Richtera, ale aj ministra Malatinského, prípadne predsedajúcu schôdze, aby prerušila rokovanie, kým tu nebudú tí ľudia ako dôležití k tejto téme. Lebo naozaj neviem, či má zmysel teda ďalej pokračovať v rokovaní o takej dôležitej veci, keď už tu nie je ani pán poslanec Blaha.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Hraško, nech sa páči v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj tí, ktorí tuná nie sú.

    Najskôr snáď pár poznámok k tej účasti. Pán Blaha si môže byť istý, že ja som počúval pozorne rozpravu, aj keď som náhodou tuná nesedel. Dokonca ešte aj keď som obedoval, som si sadol oproti televízoru, aby som mohol aj počúvať, čo sa tu v rokovacej sále deje. Takže aj napriek tomu, že som tuná chvíľku nesedel v tej lavici, tak som sa zaujímal o to, čo, kto povie, pretože aj z toho sa dá niekedy vychádzať, aby človek nehovoril dvojako, na čo sa sťažujú páni poslanci SMER-u, že sa tu opakuje tá istá pesnička.

    Ono aj sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti a dcéra pokroku, len už sme si zvykli na to, že tuná, aj keď sa opakuje, aj tak sa to nedostane do tých správnych uší, takže je to v podstate zbytočné. Ale niekedy aj motyka vystrelí, takže uvidíme.

    Teraz sa budem venovať konkrétne príspevku v rámci tej vysokej miery nezamestnanosti, ktorú tu už máme a o ktorej sa už dlho hovorí. Dlhodobo sa ju nedarí ani znížiť, tú nezamestnanosť. Ona mala tendenciu kolísať okolo 10 % a postupne za posledné roky sa zvyšuje až do tej miery, ktorú máme vlastne dneska. No v roku 2008, kedy nastúpila kríza, tak sa vlastne zvyšuje, a robili sa rôzne opatrenia. Robili sa pozitívne, robili sa negatívne, podľa toho, kto bol momentálne pri moci. Jedna vláda teda urobila kroky, ktoré by mohli pomôcť, potom ju nahradila druhá, ktorá urobila presný opak. Samozrejme, vo svojej vlastnej miere, že tie opatrenia pomôžu, priam sú presvedčení, ako to povedal aj pán minister dnes v úvode. Ako vidíme, pomáhajú neuveriteľne, ale opačne.

    Aby sme tomu rozumeli lepšie, začnem takým prirovnaním, ktoré, myslím si, že vystihuje opatrenia tejto vlády a možno to aj lepšie objasní našim občanom.

    Vláda má kravu a chce urobiť syr, ale mlieko, ktoré nadojí, nepoužije na výrobu syra, ale sa v ňom okúpe pár vyvolených, teda nie ani celá vláda, a na dôvažok ešte zbije kravu, že ten syr nemajú. Toto je prístup vlády SMER-u. Mať kravu, chcieť syr, ale mlieko využiť úplne iným spôsobom a ešte aj zbiť kravu. To je presne prístup k podnikateľom, k malým podnikateľom, k drobným podnikateľom, živnostníkom a koniec koncov aj k zamestnancom. Zamestnancov bije tým, že im vytvára ohromný Zákonník práce, živnostníkov a podnikateľov bije tým, že im dáva zvýšené odvody, zvýšené dane, a takisto aj veľkých podnikateľov zvýšenými daňami, no a koniec koncov vytváraním zlého priestoru pre zamestnávanie nových pracovníkov.

    Už viac ako tri mesiace počúvam od svojich známych, ktorí sa snažili postarať sa sami o seba, teda nie zamestnaním sa, ale ako živnostníci a drobní podnikatelia, že to už nevládzu ťahať, za týchto podmienok nie. Teraz sa platili dane, robili sa daňové priznania ku koncu marca a niektorí z nich, žiaľ, musia zrušiť podnikanie, pretože im vyšli také neskutočné dane na ďalší rok, z ktorých sa môžu ošalieť, a nevedia, či budú mať vôbec nejaké zisky ku tomu, aby tie dane mohli platiť preddavkovo. Tu je problém. Teraz ako-tak sa im ešte darilo, vláda vytvorila hlúpe podmienky, prestáva sa im dariť, ale dane im vyjdú vyššie - a z čoho ich budú platiť? Vracajú živnosti, prestávajú podnikať, prestávajú vytvárať aspoň tú trochu pracovných miest, ktorú vytvorenú mali.

    Už som to tu v rozpravách hovoril viackrát, namiesto toho, aby sme dostali čo najviac ľudí z područia sociálneho systému, teda závislých na akýchkoľvek podporách a dávkach, tak vy, naopak, naháňate do tohto systému ľudí a tvrdíte, že potom, že nie je udržateľný. No samozrejme, že nie je. Ak živnostník, ktorý sa živil sám, poctivo platil dane, odvody, a vy mu ešte pritvrdíte, stúpite mu na krk, musíš dávať viac, veď aj teba si ešte podojíme, tak on sa na to vykašle, vráti živnosť, nebude sa starať sám o seba a začne sa, stáva sa závislým od sociálneho systému. Takže namiesto toho, aby sme týchto ľudí čo najviac vyradili zo systému, tak my ich tam ideme naháňať práve tými krásnymi systémovými opatreniami.

    Na to, aby sa vytvorili lepšie podmienky na rozvoj a tvorbu pracovných miest, nepotrebujete vysokú matematiku. Stačí sa začať správať ako hospodár, ako rozumný hospodár.

    Vy sa však nesprávate ani ako dobrý hospodár, lebo dobrý hospodár si najskôr niečo dorobí, niečo spotrebuje, niečo vráti späť do výroby a niečo odloží do budúcnosti. A vy to robíte úplne opačne. Začnete vyrábať a spotrebúvate ešte počas výroby. To je, ako keby ste chceli z prasaťa urobiť klobásy, ale prv než ho dochováte, to prasa, do jatočnej hmotnosti, odrežete jej(mu) najskôr jednu šunku, potom druhú šunku, všetko prejete. A keď idete robiť klobásy, zistíte, že už tam nemáte ani z čoho robiť tie klobásy, lebo vám zostali len kosti a koža a možno nejaká hlava a chvost. Z toho klobásy neurobíte. Takto to, žiaľ, vyzerá s tým vaším systémom.

    Vrátim sa však ešte ku poznámke pána podpredsedu vlády Vážneho, to, že tu premiér dneska nie je pri tak závažnom probléme, akým stúpajúca zamestnanosť rozhodne je, svedčí o jeho zbabelosti. Vraj robí konkrétne opatrenia. Áno, vieme, chodí po vysokých školách a vychvaľuje svoje vládnutie a pre istotu ešte aj mení témy, ako mu to vyhovuje. Robí konkrétne kroky? Teraz? Dnes? A čo robil doteraz?!

    Prechádza sa po regiónoch a sľubuje. Sľubuje také kroky a také opatrenia, ktoré konečne pomôžu regiónom v ich rozvoji. Kde sú tie opatrenia? Povedzte mi kde? Ktoré reálne už zlepšili tie podmienky na rozvoj? Ukážte mi ich. Nemáte také! Ten Zákonník vám k tomu nepomohol, pretože keby vám pomohol, tak tá zamestnanosť je vyššia a klesne nezamestnanosť. Ukážte mi, ako ste pomohli podnikateľom, ako ste pomohli tým zamestnancom zamestnať sa, ako ste pomohli živnostníkom? No nepomohli ste! Veď je to úplne opačný proces! Živnostníci vracajú živnosti, podnikatelia rušia svoje podnikateľské činnosti a zamestnaných je čoraz menej!

    Teraz spomeniem ďalšiu skutočnosť zvrátenosti konania pána premiéra pri získavaní nových pracovných miest. Netreba chodiť ďaleko, máme tu už spomínaný U. S. Steel. Pán premiér veľkoryso vybavil to, že zostáva na Slovensku a neodíde, dokonca nebude ani prepúšťať. Vytvoríme im najlepšie podmienky na ich podnikanie. Ale nehovorí o tom, že to zbabral za jeho prvej vlády a urobil také opatrenia, ktoré dnes vyháňajú aj takéto, aj takéhoto zamestnávateľa, akým je U. S. Steel. A to bolo práve pri zákone o využívaní a odkupovaní elektrickej energie.

    Takže on vlastne ide naprávať svoju zbabranú robotu a ešte sa tým ide hrdiť, že aký je on génius! Prepáčte, to je, už ste to tu nazvali, kolegovia smeráci, že farizejstvo. Áno, to je farizejstvo zo strany pána premiéra! A na dôvažok to robí po tom, ako už bolo jasné, že U. S. Steel sa nepredá, lebo to pre kupujúcich nie je až také výhodné. Čistý populizmus! Toto sú tie reálne opatrenia?! Toto by zvládol ktokoľvek šikovnejší z praxe a nepotrebuje byť na to premiérom.

    Pán podpredseda spomínal poklesy pracovných miest v stavebníctve, pretože sa kontinuálne nepokračovalo vo výstavbe diaľnic. A čo tak poukázať na rozkrádanie eurofondov práve v tejto oblasti a naháňanie kšeftov opäť zopár vyvoleným a neplatenie dodávateľom a subdodávateľom týchto stavieb, ktorých takéto neplatenie položilo na lopatky a museli dokonca prepúšťať, aby aspoň prežili?! Toto je to kontinuálne pokračovanie vo výstavbe? Toto je to vytváranie nových pracovných príležitostí? Áno, reálne by sa tam dalo fungovať, tie diaľnice by mohli sa stavať aj ďalej, ale muselo by tu byť naozaj prostredie, ktoré je k tomu vyhovujúce. Nie prideľovať kšeftíky pár vyvoleným, ktorí potom, tuná to už tiež spomínali niektorí vo faktickej poznámke, myslím, kolega Viskupič, že firma zhrabne prachy za zákazku a nezaplatí svojim dodávateľom, subdodávateľom. Kto ich naháňa? Kde sa potom tie peniaze dostanú?

  • Reakcia z pléna.

  • Hhh, pán Číž, ale to robia vaši ministri teraz.

  • Reakcia z pléna.

  • Fico naháňa peniaze, áno, ďakujem pekne, že ste ma opravili v tomto. Jasné! Fico rozdáva peniaze a dokonca ani nie zo svojho, keď niekde náhodou v nejakej fabrike prepustia ľudí, on povie: "Ja vám dám." Áno, dá z rezervného fondu, ktorý nepatrí jemu, ale tomuto štátu. Ale keďže on zastupuje štát, môže si to dovoliť povedať.

    Pán minister spomínal, že je potrebné vykonávať efektívnejšie kroky na zamestnávanie, aby sa nezamestnávalo načierno. No dnes je vytvorené také prostredie, je výhodnejšie zamestnávať načierno, preto sa to deje. Čo keby ste, vláda SMER-u, urobili také kroky, aby sa neoplatilo zamestnávať načierno? A potom nepotrebujete reštrikčné opatrenia. Nebudete potrebovať tvrdé kontroly. Načo aj? Veď budú zbytočné! Nie, vy robíte všetko naopak. Vy naozaj, naopak, pritvrdíte to prostredie, no a potom ľudia špekulujú. Špekulujú, ako tento štát oklamať a okradnúť a nedať mu to, čo mu právom patrí! Preto zamestnávajú načierno, preto neplatia dane, preto robia sa daňové úniky. To prostredie je nastavené úplne choro!

    Prečo nedať stimuly úplne všetkým, už to tu tiež párkrát odznelo, ktorí chcú na Slovensku pracovať? Prečo sa dávajú stimuly len tým zase vyvoleným? Prečo nie všetkým? Teraz sa tu hovorilo o sumách, ktoré sa dávajú na jedno pracovné miesto, rátajú sa tu desaťtisíce eur. No každý by bol rád, keby dostal taký stimul, pár desiatok tisíc eur. Niektorí to nezarobia ani, ako bolo spomínané, za 14 rokov pri minimálnej mzde. A ešte odchádzajú do dôchodku so zvesenými ušami a s tým, že z čoho budú žiť, z takýchto dôchodkov. A niekomu to dáme, no vytvor si, super, udržíš nám to pracovné miesto. A časť peňazí sa niekde stratí, pfff, vo vzduchoprázdne a pracovné miesto po pár rokoch padá a peniažky odídu.

    Takže nie vybraným, ale všetkým. Už to tu spomínal pán Štefanec pri návrhu riešení, upraviť a zjednodušiť odvody. Zjednodušiť a znížiť dane tým, ktorí pracujú za nízke mzdy; aj pán Frešo to už dal vo svojom návrhu. Zjednodušiť dane a odvody pre živnostníkov a pre podnikateľov.

    Skutočne, ja by som možno ešte išiel ďalej, ale to si nechám možno niekedy nabudúce, pretože vláda stále hovorí: No ukážte nám vaše riešenia? Povedzte nám, ako sa to dá? Ono sa to hovorí tak, že my vám dnes dáme know-how a my zajtra máme how-now. Takže takýto systém, žiaľ, asi nie je veľmi dobrý. Dobrý by bol len pre vás, pretože by ste sa zase len prezentovali, že vy ste vyriešili problémy a tá opozícia zase len nič a len kritizovala a nič nepridala, nepriniesla.

    Čo ste teda skutočne zlepšili za ten čas, čo ste vo vláde? Absolútne nič! Všetko zhoršujete. Navonok hovoríte úplne inak. Tendenčne používate štatistiky, len aby ste nemali zlý obraz u svojich voličov. To je už pre vás bežné. Ale peňaženky im to, žiaľ, nenaplní, neprinesie to ani viac pracovných miest, nezlepší to situáciu na pracovnom trhu a nepomôže znížiť nezamestnanosť. Vy ste zaslepení svojou ideológiou a vy ste presvedčení o svojich pravdách, ktoré nás však môžu dohnať do záhuby.

    No a pokiaľ som sa ešte tuná na kolegovi Podmanickom smial, že páni zo SMER-u idú vytvoriť 900 nových pracovných miest na východnom Slovensku, keď pribudne do štatistík behom roka 40-tisíc nezamestnaných, tak tých 900 je smiešnych. Ale smiešnych až cez slzy. Keby ste povedali, že 10-tisíc nezamestnaných pribudlo, ale vy ste vytvorili 20-tisíc pracovných miest, vtedy by som vstal a zatlieskal vám. Ale vy sa tu idete hrdiť, že vytvoríte 900 pracovných miest pri 40-tisícovej zvýšenej nezamestnanosti za vášho vládnutia?! Veď to je na smiech! A opäť len vyzdvihujete to, že 900 vytvoríte. To je jedno, že 40-tisíc vám zanikne nejak v tom dave, v tom ruchu, ktorých vám tam pribudlo, do tej štatistiky nezamestnaných. Toto tú tie vaše populistické vyjadrenia, no a ja, žiaľ, takto je to u vás so všetkým.

    Riešenia tu boli navrhnuté. Znížiť dane tým, ktorí majú najnižšie platy, ošetriť živnostníkov. A ja by som povedal, že aj vrátiť dohodárov na pôvodnú mieru, pretože aj dohody skončili niekde úplne inde, na to, čo pôvodne mali byť teda určené. Mali ochrániť pred čiernou prácou alebo pred zamestnávaním na dohodu namiesto na plný pracovný úväzok. Hhh, efekt sa opäť ukázal. Tých, čo pracovali na dohody, vyhodili a zaplatia si tam úplne niekoho iného, ktorý bude pracovať za úplne iných podmienok, ale bude ich menej. No ale zase dohodami ste znemožnili aj prácu tým, ktorí cez centrá voľného času a ďalšie podobné inštitúcie vzdelávacie pre deti robili takisto cez dohody a tým ste tým pádom znížili ich platy. Pretože to, čo dostávali, dostával som aj, tak sa im to znížilo kvôli odvodom, kvôli zvýšeným odvodom a zvýšeným daniam za toto. To sú parádne opatrenia, čo?!

    Takže máte tuná niekoľko návrhov, ktoré tu už odzneli, ja ich nebudem opakovať, môžete si ich potom prezrieť ešte raz v zázname tejto schôdze. Skúste nad tým porozmýšľať, aj tak viem, že je to volanie do vetra, pretože vy máte svoje hlavy, svoje rozumy, viď pánov teoretikov kolegu Blahu, ktorý v živote asi nepracoval normálne manuálne, ani nič nepodnikal, len učí. A okrem toho k jeho trpezlivosti by som povedal, že nech si ide učiť do materskej školy 3-4-ročné deti, potom by som videl, akú má trpezlivosť. Takže operovať tým, že má bohovskú trpezlivosť, lebo učí vysokoškolákov, je asi nie namieste. Ja som učil v škôlke, viem, čo to je.

    Takže odporúčam kolegom, aby ste sa zamysleli nad opatreniami nie v rámci vašej zvrátenej ideológie, ale v rámci reálnych opatrení, ktoré môžu tomuto štátu pomôcť, a skutočne pomôcť znížiť nezamestnanosť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Prečítam pánov poslancov: páni poslanci Simon, Muňko, Bublavý a Matovič.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, kládol si otázku, že čo zlepšila táto vláda v tejto krajine. Jedine komunikáciu, že sa nechce rozpadnúť, lebo je jednotná, pretože deje sa v ňom to, čo jeho predseda povie.

    Ale vláda poukázala za ten rok, čo je v tejto krajine, že dokáže vládnuť len zle. Nedokáže spravovať túto krajinu. Pretože keby dokázala dobre vládnuť, tak na Slovensku by nerástla nezamestnanosť expeneciálnym tempom, a v okolitých krajinách, kde majú také isté podmienky v rámci Európskej únie, tak tam nezamestnanosť klesá.

    Áno, opatrenia, ktoré sme tu, ktoré táto vláda zaviedla v podobe zvýšených daní a odvodov, ako aj sprísnenia Zákonníka práce, spejú k jednému, aby vláda mala peniaze nie na šetrenie, nie za znižovanie verejných, verejného deficitu, ale na to, aby mohla rozdať tým, ktorí sú blízki tejto vláde. A to je ten základný problém, prečo rastie nezamestnanosť v tejto krajine. Lebo keby sme nezdierali ľudí a nechali živnostníkom a nezvyšovali dane a odvody, tak by nevracali živnosti a ľudia by mali peniaze.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hraško, toľko nezmyslov, ktoré ste tu povedali, je zbytočné o ekonomike sa vôbec baviť. Doporučujem vám, aby ste učili ďalej tancovať.

  • Ja vám len pár čísiel poviem. 2010, kedy ste preberali, kedy preberala Iveta Radičová vládu, bolo 151 872 zamestnancov(zamestnávateľov), kedy ste odovzdávali vládu, bolo 155 996 zamestnancov(zamestnávateľov). Veď dneska je 155 674.

    Ja mám čísla po jednotlivých mesiacoch desať rokov dozadu:

    - SZČO v roku 2000, v júni, kedy ste preberali vládu, bolo 243 541, dneska je 235 918.

    - Zamestnanci v roku 2010, kedy ste preberali vládu, bolo 1 732 163, kedy ste odovzdávali vládu, bolo 1 694 933. Dneska je 1 695 050.

    Viete, čo je základný problém nezamestnanosti? To, že sa nám vracajú ľudia domov. Pretože máme vonku, za vlády Viery Tomanovej boli vonku zhruba 370-tisíc. Dneska je 250-tisíc vonku. A treba si vyšpecifikovať, ktoré firmy a čo prepúšťajú. Ja vám presne poviem, ktorá firma na Slovensku koľko prepustila.

    Takže prestaňte tu hovoriť čísla, ktoré sa nezakladajú na pravde! Sadnime si a povedzme si, kde je vec! Keď my sme závislí na Českej republike a na Nemecku. Nemecko má dneska akú situáciu? Má nezamestnanosť 3,8 %, jej vzrástla, my máme 4 %. Naša ekonomika je aká? Proexportná!

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Hraško, kritizujete, že veľké podniky sú dotované alebo dostávajú stimuly od štátu. Ale, prosím vás, uvedomte si aj to, že tí malí podnikatelia sú veľakrát závislí od tých veľkých a dostávajú zákazky. Keď nebudú fungovať veľké podniky, tak nebudú ani tí živnostníci mať prácu.

    Ja som tu dnes raz už spomínal ohľadom živnostníkov. V našom regióne k 31. 12. 2012 bolo 8 975 živnostníkov, k dňu 31. 3. 2013 je 9 002, čiže teda nárast, i keď nepatrný. Čiže nestrašte tu, že končí svet a že živnostníci všetci odovzdávajú živnosti. Nie je to pravda!

    Spomínali ste U. S. Steel, že Fico to, čo zavinil, teraz si napráva. Nie! Bývalá vláda dala záťaž za energie a Fico to až teraz dával do poriadku, aby U. S. Steel tu zostal. Viete? To si ale treba naozaj uvedomiť. Čiže nie terajšia vláda, terajšia vláda to dávala do poriadku.

    Hovorí sa tu často o dohodároch. Viete, nie je to pravda, že dohody, aj ja zamestnávam na dohodu a na pol roka štyroch ľudí. Viete, v čom je výhoda pre štát? Že musím 34 % odvádzať daň. Ten, kto neklame a poctivo platí za dohody odvody, tak pomáha štátu. Takže o toto ide, aby štátu neunikali finančné zdroje týmto spôsobom. Alebo podnik, ktorý mal na dohody, tak si ich zamestná do trvalého, alebo na rok, alebo na dva im dá šancu zamestnať sa normálne, keď ich nechce zamestnávať na dohody. Toto riešila naša vláda.

  • Ja by som, Igor, chcel iba jednu časť toho tvojho vystúpenia zopakovať a prízvukovať, že, naozaj, keď v takomto zásadnom probléme, keď vidíme po vyše 20 rokoch, že s riešením dlhodobej nezamestnanosti Slovensko si nevie rady, tak myslím, že omnoho lepšie riešenie by bolo, ak by sme využili možno priestory v Častej-Papierničke, že ministerstvo by pozvalo do Častej-Papierničky so zaplatením všetkých nákladov náhodne vylosovaných 150-200 podnikateľov, ktorí v živote naozaj aj zamestnávali ľudí, a s týmito mesiac, dva tam stráviť, tak vymyslíme určite omnoho lepšie riešenie, keď to necháme riešiť politikom.

    Ľudia, ktorí mnohokrát nikdy nepodnikali, nikdy nezamestnávali ľudí a, bohužiaľ, veľakrát ani nikdy neboli reálne zamestnaní a robia iba profesionálne politiku, títo ľudia nezamestnanosť nikdy nevyriešia, iba skomplikujú systém a nezamestnaných pribudne.

  • Pán poslanec Hraško, reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Ďakujem aj kolegovi Simonovi, áno, zlepšila sa komunikácia, komunikácia toho, čo akože urobila táto vláda dobre, ale, žiaľ, robí presný opak.

    Ďakujem ti, kolega Igor, takisto súhlasím s tebou, že táto vláda by sa mala konečne spamätať a nie si vyrábať všelijakých sociálnych partnerov a akože s nimi rokovať, pretože všetko sú to jej posluhovači a tí povedia, alebo teda odsúhlasia aj presne to, čo bude chcieť, a potom to prezentuje ešte ako výborné zosúladenie všetkých, ktorí sú do toho zapojení.

    Pán kolega Muňko, ja už som upozornil vášho ministra, že si ma nepleťte s politikmi, ktorí sú tuná v politike dlhé roky. Ja som nastúpil do politiky až teraz s jednou prestávkou, kandidoval som ešte v roku 1998, ale nedostal som sa do parlamentu. Takže mi nehovorte, že ja som prebral tuná nejakú vládu. Vyprosím si to od vás, aj od vašich kolegov.

    Takže to, čo ste tuná spomínali, to si nechajte pre svojich kolegov z iných politických strán a hnutí, mňa do toho nepleťte. A okrem toho ja som nespomínal čísla, takže s tými číslami si môžete tuná poletovať vy, keďže ste mali nejaké tie sociálne veci na starosti. No a skúste si poučovať ešte svojich poslancov, čo majú robiť a čomu sa majú venovať, a nepoučujte mňa, ja som na rozdiel od vás možno študoval ekonómiu a možno ešte aj niečo viacej, takže o tomto si nebudeme rozprávať.

    Pán kolega Bublavý, ja som hovoril o iných opatreniach, hmmm, ale zrejme sme sa nerozumeli, ale však to je v poriadku, lebo každý sme na nejakej inej vlnovej dĺžke.

    No a stimuly, keď som hovoril pre všetkých, tak skutočne pre všetky firmy, nielen pre vybrané, ktoré, áno, vytvoria aj majú tam aj tých živnostníkov. A čo ostatné Slovensko? Veď aj tam sú, nie možno takí megapodnikatelia, ako je aj Continental, ako je U. S. Steel, ako možno SCP Ružomberok, ale možno v niektorých regiónoch sú menší, ktorí by takisto vedeli vyrábať pracovné miesta, a týmto tiež pomôcť takýmto spôsobom. Takže nielen vo vybraných regiónoch, ale plošne.

    No a čo sa týka dohodárov, že platiť dane a odvody, to sú príjmy štátu. No tak, žiaľ, to sú ale také dosť biedne, pretože to sú opäť len zo štátnych peňazí.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hneď na úvod musím povedať, že som veľmi sklamaný a prekvapený, že pri takejto závažnej téme, ktorá sa prerokúva v Národnej rade, tu nie je zástupca vlády Slovenskej republiky. Nemyslím teraz len pána ministra sociálnych vecí a rodiny, naozaj je zranený, ale myslím si, že problém nezamestnanosti na Slovensku ako problém č. 1, je to problém č. 1 na Slovensku, má byť záujmom všetkých členov vlády, v prvom rade premiéra Slovenskej republiky, aby sa to riešilo. A keď sa kvôli tomu zvolala mimoriadna schôdza, očakával som, nádejal som sa, že aspoň niekto z vlády tu bude sedieť a niektoré riešenia, ktoré budú tu predkladané, určite veľa dobrých riešení tu bolo spomínaných, si bude aspoň zapisovať. Som z toho veľmi sklamaný.

    Dovolím si povedať, že ten problém č. 1 na Slovensku s nezamestnanosťou je preto, lebo som to tu už povedal asi desaťkrát a je to reálny fakt, hlavne v regiónoch, ako je Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %. Máme okresy, ktoré majú nezamestnanosť cez 25 %. Štatistický údaj ministerstva práce, sociálnych vecí hovorí o tom, že máme nezamestnanosť 14,71 %. Ale ekonomický týždenník Trend, keď do toho zarátal aj 10-tisíc ľudí absolventov, ktorí sú len dočasne zamestnaní, keď do toho zarátal ľudí, ktorí sú na maródkach, prišiel na to, že máme nezamestnanosť 16,2 %. Preto keď tu bola debata o tom, o 0,1 %, či máme nezamestnanosť vyššiu, alebo nižšiu, som reagoval faktickou poznámkou, že baviť sa tu o tom je totálne malicherné. 40-tisíc ľudí, ktorí nám pribudli za rok na úradoch práce, či sú zo zahraničia, alebo sú domáci, to nás dneska nemôže zaujímať, odkiaľ sa nabrali, 40-tisíc ľudí nemá, za rok o 40-tisíc ľudí nemá prácu a ich rodiny takisto.

    Čo to spôsobilo? Ešte len bola volebná noc, keď sa pán premiér napil Coly a odkázal celej republike, keď zistil, že má nadpolovičnú väčšinu a bude vládnuť sám, odkázal celej republike: dvihneme dane, dvihneme odvody, dvihneme poplatky, a týmto spôsobom otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. Ešte len prešla volebná noc a už pán premiér otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku, otrávil ekonomické myslenie ľudí.

    Podnikateľská aliancia Slovenska vyhodnotila súčasné obdobie ako najhoršie podnikateľské prostredie za posledných 10 rokov. Nezamestnanosť máme najvyššiu za posledných 10 rokov, domáca spotreba nám klesá, to súvisí s tým otráveným ekonomickým myslením ľudí.

    Kolega Švejna mi neustále pripomína, človek je tvor mysliaci ekonomicky, ľudia, či chceme, či nie, žijú z peňazí. Ak počujú od premiéra Slovenskej republiky, že bude horšie, začínajú prijímať opatrenia. Boli to firmy, ktoré prijali také opatrenia, že prestali investovať, stiahli sa na základňu a začali sa takto správať aj občania Slovenskej republiky. Začali ekonomicky myslieť, prestali investovať. Na to doplatili živnostníci tých drobných maloobchodov, ktorí dneska nemajú obrat. Domáca spotreba nám klesá.

    Ak sa dohodneme na tom, a na tom sa asi teda určite dohodneme aj s poslancami SMER-u, že drvivú väčšinu ľudí na Slovensku zamestnávajú podnikatelia. Podnikatelia je ten potenciál, kde môže nastať zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. V štátnom sektore tento priestor určite nemáme, tam skôr opačný trend by bol priaznivý pre vývoj verejných financií. Takže ak podnikatelia povedia, že vyššie dane, odvody, poplatky, horší Zákonník práce alebo nezmyselné zdravotné odvody 14-percentné zo zdanených dividend, veď to je nonsens. Ak títo podnikatelia hovoria, že sa im zhoršilo podnikateľské prostredie, mimochodom, dane máme najvyššie z okolitých krajín. Aj severné škandinávske krajiny, ako je Švédsko, Dánsko, už majú nižšiu daň a ony boli povestné tým, že mali vysoké dane z príjmu, dneska majú nižšiu. Fínsko uvažuje nad tým, že bude mať nižšiu daň ako my. Toto nemôže pomáhať podnikateľom v súčasnosti a nemôže za to len kríza, ktorá je toľkokrát spomínaná. Tá kríza tu je, objednávky zo zahraničia neprichádzajú, ale toto otrávené podnikateľské prostredie sa správa tak, že máme vyššiu nezamestnanosť.

    A teraz si skúsme povedať, čo okrem toho prostredia, ktoré vytvára štát, môže štát urobiť pre zamestnávanie ľudí. Dovoľte mi dve krátke historické vsuvky, potom ich pochopíte alebo ich vysvetlím, prečo musia byť.

    Keď v 14. storočí vládol cez 60 rokov Karol IV., český kráľ, staval hrady, mosty alebo opevnenia. Ak situácia v krajine bola taká, že ju nazývali hladomor, dneska by sme to nazvali zlá sociálna situácia, dal stavať hladový múr, opevnenie, ktoré stojí dodneska, aby ľudia si zarobili svojou prácou na to, aby vôbec mali na základné potraviny. A štát tým získal ďalšie opevnenia. Dneska by sme to nazvali infraštruktúra. Druhá krátka historická poznámka. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk mal heslo: "Nebát se a nekrást," Za chvíľu pochopíte tieto historické vsuvky.

    Pretože štát má možnosť zamestnávať ľudí cez to, že stavia infraštruktúrne projekty. Obzvlášť v dnešnom období, keď na to máme v Európskej únii prostriedky v Operačnom programe Doprava. A povedzme si, čo urobil štát, povedzme vláda Roberta Fica, minister dopravy pán Počiatek v cestnej infraštruktúre. Skúsme si to povedať, čo sa podarilo za rok tejto vlády.

    Od nástupu pána ministra Počiatka okrem 1 km obchvatu Žiaru nad Hronom v plnom profile a 4,75 km v polovičnom profile nebol uzavretý žiaden ďalší diaľničný tender ani podpísaná žiadna zmluva o dielo s dodávateľom na výstavbu diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, alebo niekto z vlády, skúste mi povedať, že nemám pravdu.

    Ďalej pán minister zastavil súťaže na Projekte eliminácie bezpečnostných parametrov a komplexné opravy na cestách I. triedy v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, jedná sa zhruba o 150 km ciest I. triedy. Dneska všetci nadávame na to, aké máme cesty I., II., III. triedy, ale pán minister pozastavil tento projekt, lebo musí prehodnotiť projekt. Výsledok len z toho, čo som povedal, je, že dal prácu, mimo toho obchvatu Žiaru nad Hronom, žiadnym slovenským robotníkom v stavebných firmách. Žiadnu! Ak máte iný názor, láskavo sa postavte a povedzte mi, aký tender uzatvoril, akú zmluvu podpísal na cestnej infraštruktúre.

    Tisíce, možno až desaťtisíce ľudí mohli nájsť prácu cez európske peniaze, ktoré, dneska sa hovorí, že nevyčerpáme, lebo pán premiér už behá do Bruselu a realokuje, lebo v Operačnom programe Doprava asi to nevyčerpáme. No keď nepodpíšeme zmluvu, neukončíme tendre, tak asi ťažko budú mať slovenskí robotníci v slovenských firmách prácu.

    A teraz mi dovoľte povedať, jeden infraštruktúrny projekt sa pánu ministrovi Počiatkovi podarilo. Ukončiť a podpísať zmluvu. Bolo to na železničnej infraštruktúre. Rekonštrukcia trate pri Trenčíne. Najväčšia stavebná zákazka za posledný rok. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu s firmou TSS Grade za 245 mil. eur. Priatelia, firma Skanska, ktorá dala ponuku 201 mil. eur, bola zo súťaže vyradená Úradom pre verejné obstarávanie. Dôvodom vylúčenia firmy Skanska zo súťaže bol nesúlad dĺžky praxe jej stavbyvedúcich a certifikátu odbornej spôsobilosti od Slovenskej komory stavebných inžinierov. No podobne na tom boli ale aj, aj ostatné súťažiace firmy. Skanska svoje druhé vylúčenie namietala a požadovala predbežné opatrenie, aby Železnice nepodpisovali zmluvu s firmou TSS Grade, cez to všetko Železnice podpísali tú zmluvu. A, ajhľa, pred dvoma týždňami Úrad pre verejné obstarávanie znova prikázal Železniciam zaradiť firmu Skanska do súťaže. Vážení, ale zmluva bola podpísaná s druhým uchádzačom. Stavebné práce už v Trenčíne prebiehajú.

    A ja vám poviem, kde je problém. Pán minister Počiatek zariadil, aby Železnice urýchlene podpísali s firmou TSS Grade, firmou, preto, lebo je za touto firmou jeden zo zakladajúcich akcionárov SMER-u a za tou firmou je finančná skupina J&T. Priatelia, ale rozdiel medzi druhou a prvou ponukou je 44 mil. eur. Skúste si to vynásobiť krát slovenské koruny a prídete k čiastke 1,3 mld. slovenských korún! Priatelia, trikrát zaplatíme túto zákazku! Prvýkrát preto, že Európska únia nám pre pochybenia v týchto súťažiach, ktoré budú napadnuté, nepreplatí z Operačného programu Doprava túto investíciu. Druhýkrát preto, že firme Skanska bude musieť slovenský štát vyplatiť ušlý zisk za neoprávnené vylúčenie zo súťaže. A tretíkrát preto, že nevyčerpané prostriedky z Operačného programu Doprava nám prepadnú.

    A prečo o tom hovorím pri nezamestnanosti? Priatelia, rozdiel 44 mil. eur, vidím tu niektorých starostov, za to by sa dalo rekonštruovať stredne, teda jedna stredne veľká základná škola sa dá rekonštruovať zhruba za milión eur. To znamená, 44 základných škôl mohlo byť rekonštruovaných z európskych prostriedkov len z toho rozdielu medzi prvou a druhou ponukou. 44 zákazok na rekonštrukcii napríklad základnej školy podľa mojich hrubých odhadov je okolo 6 600 pracovných miest. Lebo na tej škole bude robiť zhruba 30-40 ľudí plus v ďalších poddodávateľských firmách, plus vo firmách, ktoré vyrábajú stavebné hmoty, povedal som, 150 ľudí by mohlo nájsť prácu, krát 44 týchto škôl, 6 600 pracovných miest. Ale tejto krajine to asi nechýba. My alebo táto vláda, pardon, aby som bol adresný, nechce efektívne využívať prostriedky Európskej únie.

    Čo môže ale urobiť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? A čo sme my v KDH, aj ja konkrétne s niektorými kolegami navrhoval, aby sa cez opatrenia ministerstva a hlavne v zákone o službách zamestnanosti mohlo zmeniť tak, aby si viacej ľudí mohlo nájsť prácu na Slovensku. To sú tie drobné návrhy opozície, ktoré tu dneska budú, boli, sú a budú spomínané a ktoré niekto z vlády mal zachytiť a skúsiť ich zapracovať.

    Najprv sa vrátim ku službám zamestnanosti, ku absolventskej praxi. Áno, je potrebné, aby mladí ľudia, ktorí majú vysokú, strednú školu, ak nemajú prácu, aby išli na absolventskú prax. Ale ja sa pýtam od prvého mája: Kto pôjde na absolventskú prax, keď doteraz títo ľudia mladí poberali 195 eur a od prvého mája budú dostávať 126 eur? Povedzte mi, ktorý mladý človek nastúpi na absolventskú prax za 126 eur? Kúpi si lístok do práce a naspäť a už mu nezostane na obedy. Hanba! Sociálna vláda SMER-u znížila tento príspevok o 40 %.

    Ale rozbehli, vláda SMER-u realokovala európske prostriedky na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov. Na tento projekt bolo vyčlenených cca 70 mil. eur. V zásade je to dobrá myšlienka, len ja sa pýtam: Prečo tak draho, krátko, z toho mi vychádza, neefektívne? Prečo zamestnávateľ v tomto projekte má povinné zamestnať toho mladého človeka len na rok a pol? Z toho rok dostáva zhruba 430 až 450 eur každý mesiac. Prečo to nie je naviazané na výšku mzdy? A prečo tá doba zamestnávania nie je dlhšia? Ak by to bolo naviazané na výšku mzdy, to znamená, kto dá nižšiu mzdu, dostane nižší príspevok, kto dá vyššiu mzdu, dostane vyšší príspevok. A ak by to bolo naviazané na výšku nezamestnanosti v okrese, tak mohli v tých okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť, byť títo mladí ľudia cez tento projekt možno za tie isté peniaze zamestnaní aj dva, možno tri roky. Po dvoch-troch rokoch zamestnávateľ a zamestnanec si vytvoria určitý prirodzený vzťah a tí mladí ľudia sa nemuseli vrátiť na úrad práce. Po roku a pol, keď sa paušálne prispieva každý mesiac, som presvedčený, že títo mladí ľudia sa vrátia na úrady práce. A bude to len dočasné riešenie nezamestnanosti. A príliš drahé riešenie nezamestnanosti.

    Na jeseň sme navrhovali spolu s kolegom Hudackým takýto návrh zákona, kde sme navrhovali, aby zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca z reálnej mzdy, aby toto štát refundoval zamestnávateľovi. Refundoval. A bolo to naviazané na reálne mzdy. A podľa výšky nezamestnanosti v okrese. Takto prideľované prostriedky by boli transparentné, takto prideľované prostriedky na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie by mohli čerpať aj malí, aj veľkí, aj domáci, aj zahraniční, tieto prostriedky, táto refundácia by bola nárokovateľná. Vážení, nemuseli by sme počúvať toto na stretnutí s podnikateľmi, že prečo na investičné stimuly ide tejto firme, nie prečo nám? Nie! Nastavím zákon transparentne tak, že každý, kto spĺňa a zamestná znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, môže mať refundované zdravotné a sociálne odvody. To znamená 35 % dneska zo mzdy. A či zamestná jedného, 200, alebo 390, ako dneska vo Vranove, alebo 350 v Prakovciach, bude to nárokovateľné. Či si domáci, zahraničný. Či si kamarát s niekým, alebo nie si kamarát s niekým. Prídeš na úrad práce, doložíš to, že si zamestnal znevýhodneného uchádzača, doložíš na konci mesiaca, že si zaplatil sociálne a zdravotné odvody a tie ti preplatíme. Štátu je predsa jedno, či 200 živnostníkov zamestnajú po jednom nezamestnanom, alebo jeden veľký zamestná 200. Štátu to ekonomicky nakoniec vyjde na rovnako.

    Samozrejme, že ten návrh zákona bol odmietnutý.

    Musím spomenúť aj aktivačné práce. Viem, aktivačné práce nie sú klasickým zamestnávaním, veľmi dobre to viem. Aktivačné práce sú na to, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach a už nemajú pracovné zručnosti, aby si ich proste osvojili, aby raz, možno keď bude nejaká ekonomická konjunktúra, aby sa mohli zamestnať, aby úplne nezabudli vôbec lopatu chytiť alebo metlu do ruky. Ale nájsť zmysluplnú prácu týmto ľudom, ktorých je na Slovensku zhruba 200-tisíc, sa nedá len v obciach. Preto som s kolegom Hudackým predkladal návrh zákona, kde aj štátne podniky by mali zamestnávať týchto na aktivačné práce. To znamená: lesy, povodia, meliorácie.

    Povieme vám, čo som si prečítal v médiách za posledné dva týždne. Poľnohospodárska agentúra na východe v Korzári hovorí: "Voda stojí na poliach pre nevyčistené odvodňovacie a závlahové kanály." Ďalej v českých médiách som si prečítal, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, juhomoravský hajtman pán Hašek, podpredseda ČSSD, mimochodom navrhuje, aby nezamestnaní vyčistili lesy Českej republiky. Chce, aby to bolo súčasť volebného programu ČSSD. Je to vaša partnerská, sesterská organizácia, skúste sa s nimi o tom porozprávať, kde nájdete prácu 200-tisíc ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, zmysluplnú prácu. Samozrejme, ste to odmietli.

    Ďalej, dúfam, že kolegyňa Gibalová o tom bude hovoriť podrobnejšie, KDH navrhovalo, aby jeden príjem od štátu stačil; súbeh dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Desať tisíce ľudí mohli nájsť prácu a štát mohol šetriť verejné financie, podrobnejšie o tom bude hovoriť asi ona.

    Alebo bolo to tu už spomínané, ale znova to musím zvýrazniť, zastavené projekty na protipovodňové opatrenia len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Starostovia za SMER v médiách písali, že to bol veľmi dobrý projekt, kde si našlo prácu, dočasne prácu, áno, bolo to tu spomínané, na 9 mesiacov za v podstate minimálnu mzdu, ale našlo si prácu tisíce ľudí. A tie opatrenia, dámy a páni, boli povodne aj pred dvoma týždňami, aj v posledných dňoch boli dažde aj na východnom Slovensku, starostovia si chvália tieto opatrenia. Do určitej miery tieto protipovodňové opatrenia, tieto hrádzky, splnili svoj účel, zadržali tú vodu. Áno, ak by pršalo mesiac v kuse, tak asi by to neboli schopné. Ale takéto jednorazové minipovodne dokážu zadržať. A našli si tisíce ľudí prácu. Poznám v regióne ľudí, ktorí pracovali na týchto protipovodňových opatreniach.

    Ďalej projekt obnovy hradov. Bol som na Conecu, chlapci, ktorí majú toto združenie obnovy hradov, mali tam svoj stánok, bol zastavený tento projekt. Stovky, tisíce ľudí si našlo prácu pri obnove našeho kultúrneho dedičstva, len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Jeden rozumný argument mi povedzte, keď pri tých protipovodňovkách vám to vaši starostovia za SMER hovoria, že to bol dobrý projekt. Prečo v tom nepokračovať?

    Nechcem tu už hovoriť o tom, že vláda sa bude musieť zamyslieť a porozmýšľať aj nad medzitrhom práce. Nad tým, že určitá skupina ľudí pri určitom zamestnaní a pri nejakej mzde, ktorá je pod minimálnou mzdou, bude poberať aj mzdu, aj sociálne dávky. Naozaj, ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky v takej miere, že rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami je pár euro, no nepôjdu pracovať a radšej zostávajú na týchto sociálnych dávkach. Alebo potom treba urobiť opatrenia v sociálnej oblasti, alebo pri vyplácaní týchto sociálnych dávok. Treba tieto sociálne dávky, či chcete, alebo nie, budete musieť s tým prísť, naviazať na prácu, ale aby tá práca bola zmysluplná. Predsa nedáme prehadzovať ľuďom piesok z jednej kopy na druhú!

    Takže, aby som to zhrnul, aké sú riešenia? Tých drobných riešení tu bolo spomínané a ešte bude spomínané veľa. Ale základom je vyliečiť otrávené podnikateľské prostredie na Slovensku. Naozaj, odvody, dane nemôžu byť najvyššie z okolitých krajín.

    Ďalej príspevky na zamestnávanie transparentne, transparentne, toto, čo požadujú po nás podnikatelia, živnostníci na Slovensku. Áno, na základe určitých pravidiel, aby to mohol poberať aj ten malý, aj veľký, aj Slovák, aj zahraničný.

    A po tretie. Preto som spomínal toho Tomáša Garriguea Masaryka: "Nebát se a nekrást," nekradnúť. Naozaj, verejné financie, s verejnými financiami narábať tak, ako keby to boli naše vlastné, aj s tými európskymi. Pretože tam sme takisto aj prispievatelia, aj slovenský štát vždycky sa tam podieľa na týchto europrojektoch. Takže ak nebudeme efektívne vedieť využívať verejné prostriedky, a to je jedno, či na železnici, alebo na diaľnici, veľmi očakávam, ako dopadnú tendre na vypísané diaľnice na tých päť úsekov, som veľmi zvedavý, aké tam budú čiastky. Ak budeme verejné prostriedky takto míňať, ak bude dochádzať ku korupcii, potom nám budú chýbať, na Slovensku nám budú chýbať aj na riešenie nezamestnanosti.

    A posledná poznámka k tomu "Nebát se a nekrást". Na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 400 riaditeľov firiem z celej republiky, menších, väčších, na Conecu dostali hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať. A jedna z otázok bola zhruba asi v tom zmysle, aké najväčšie nebezpečenstvo vidia v tom, že sa nevyčerpá 8 mld. eur investícií do dopravnej infraštruktúry. Aké je najväčšie nebezpečenstvo? A bolo tam päť rôznych odpovedí. 57 % riaditeľov stavebných firiem hlasovalo, že to je korupcia a klientelizmus vo výberových konaniach. Priatelia, "nebát se" znamená rozhodnúť, uzatvárať zmluvy, podpisovať, ukončovať tendre, niektoré tendre má minister dopravy Počiatek ešte od pána Figeľa z februára 2012, Hubová - Ivachnová, ďalší tender je z júna 2012, a to je tunel Višňové. Nebáť sa, ale aj nekradnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, pani poslankyňa Tomanová, Hraško, Brocka, Vaľová. Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, pretože ste hovorili o tom, že neviete, odkiaľ vznikli a ako vznikli, a nie je zaujímavé, 40-tisíc pracovných miest. Oni práveže nevznikli, pán poslanec. Pretože keď sme odchádzali v roku 2010, júnu, k 31., bolo evidovaných poistencov ako povinný pracovný pomer 1 732 163. A keď ste nám odovzdávali vládu v marci 2012, tak ich bolo len 1 694 933. Čo je o viac ako 37 000 menej. Žiadne nevznikli, prosím vás. To je jedna vec.

    A pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti. Najnižšia miera nezamestnanosti na Slovensku bola od roku 1990 v roku 2008 v auguste až v septembri, ktorá sa pohybovala na úrovni 7,34 %.

    Takže poprosím, aby ste sa na to pozreli.

    A tie predchádzajúce roky pod vedením Mikuláša Dzurindu sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni 20 %. A potom za pána Kaníka, samozrejme, ako som už povedala, tým spôsobom rozpisovania percent, koľko ľudí musia vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. To sa dialo na základe povinného rozpisu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Zajac, ty si tuná doplnil opäť niekoľko ďalších skutočností ohľadne vyvíjajúcej sa nezamestnanosti a jej zlého vývoja. Ja viem, že pravda sa počúva veľmi ťažko poslancom vládnucej strany, ktorá ešte stále prihráva kšefty tým svojim a, samozrejme, že potom nie je na reálne stimuly a podpory tých normálnych, poctivých podnikateľov a toho normálneho podnikateľského prostredia.

    Áno, korupcia, klientelizmus tu vládne už dlhé roky. No a pokiaľ už nestačia argumenty reálneho charakteru, tak tuná sa oháňajú niektorí poslanci číslami z minulých období. Viete, vy si tu navzájom pingpongujete tieto údaje, kto bol kedy horší, kto bol kedy lepší. Ja by som povedal, že veľa sa tu toho nespravilo, ale, žiaľ, momentálna vládnuca strana je na tom omnoho horšie ako to predchádzajúce, pretože ja ešte, keď som nebol v politike, som to takto pociťoval. Žiaľ, teraz som už súčasťou, takže môžem to aj povedať na plné ústa aj kolegyni, ktorá sa vyjadrovala predo mnou, Peťo, na tvoj príspevok, že, žiaľ, tie opatrenia, ktoré robí vládnuca strana, nie sú pozitívne ku znižovaniu nezamestnanosti.

    No a to, že nevraživosť niektorých ľudí nepozná hraníc aj v tomto a používajú rôzne osočovania, to už je len dôsledkom toho, že už skutočne nevedia, čo povedať. A tých pár, ktorých tu je, tak musia vyskakovať ako opičky na gumičke, pretože už nemajú pádne argumenty a hlavne nemajú riešenia.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, povedali ste nie jedno, ale viacero opatrení, ktoré môžu výrazne na Slovensku zvýšiť zamestnanosť.

    A ja chcem zdôrazniť iba jedno opatrenie, ktoré ste spomenuli, a chcem ho porovnať s tým, čo robí táto vláda. Táto vláda 120 mil. eur desiatim veľkým firmám schválila ako investičný stimul a chce tým vytvoriť 2 400 nových pracovných miest a 1 500 udržať. To znamená, 1 500 miest sa udrží a vznikne nových 2 400 miest za 120 mil. Vy, pán poslanec, ste vo svojom vystúpení ukázali príklad z neuskutočnenia jedného predraženého tendra, 6 600 pracovných miest pre ľudí v regiónoch najviac ohrozených nezamestnanosťou.

    Prosím vás, no veď čo ešte máme ďalej hovoriť? Je škoda, že vy vôbec máte k dispozícii nejaké verejné zdroje, lebo vy viete len plytvať. Teda nemyslel som kolegu Zajaca, hovorím tým o vláde SMER-u.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega poslanec Zajac, chcem vám povedať, že úplne rozprávate od praxe, ako sa robia tendre. Veď tendre idú do medzinárodného vestníka, do verejného obstarávania. Iba ten môže sa zúčastniť verejného obstarávania, ktorý sa tam aj prihlási. Ak sa tu aj prihlási nejaká firma, tak predsa tu nerobia anglickí robotníci. Ja som ešte takého nepočula, ani nevidela. Všetko sú to slovenskí ľudia, ktorí sú tuná, ktorí tu žijú a určite túto prácu dostanú.

    Kamarátčaky. Viete, vy máte také pomiešané niekedy tie svoje myšlienky. Aké kamarátčaky boli vo Vranove, mi povedzte?! Že za štyri roky tam nijaké, vláda nevedela nájsť investora. Vranov by išiel do nútenej správy, 2 mil. eur vracať. Primátor je nezávislý a konečne tam prišiel reálny investor. Čo sú to za kamarátčaky, mi povedzte?! Čo to tu vy rozprávate?

    A ďalšiu vec, ktorú chcem povedať. Nerozprávajte tu, že sme odstavili nejaké hrádzky, ktoré sa robili z dreva. Žiadnym povodniam nezabránili. Áno, zobrala ich voda. A viete, zamestnanosť, je chodím medzi starostov a vám poviem, že SMER má v Humennom tri štvrtiny starostov, takže sa stretávam aj s opozičnými, aj so svojimi, lebo hovoríte, že smerácki starostovia to povedali. Vôbec to nepovedali! To si zase vymýšľate na vode. Takže my to máme aj v službách zamestnanosti, kde všetky tieto opatrenia dávame.

    A ja som čakala, vážená opozícia, že prídete tuná, že my sa tu všetci priženieme z celého Slovenska, že zvoláte schôdzu a poviete, vážení, tuná sú investori, toto sú naše opatrenia. A vy tu dáte 2 holé listy a poviete, že na budúcej schôdzi poviete, že čo treba robiť pre Slovensko. Veď to je hanba. Veď to je hanba! A rozprávate o tom, ako idete zachrániť republiku. No bla-bla-bla!

    Ja som čakala, že prídem a dozviem sa, koľko investorov tu čaká za dverami. No načo ste nás zvolávali? Aby ste si tu porozprávali? No len si rozprávajte ďalej. Národ na to čaká a fakt im naplníte peňaženku.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, ja mám len jednu takú parciálnu poznámočku. Viacerí sme sa stretli na tom stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, no a chcem trošku opraviť ten tvoj názor. Preto si myslím, že to bola veľmi nekorektná poznámka. Totiž na vysvetlenie v krátkosti.

    Primátor Trenčína pán Rybníček sa opýtal, že čo bude, keď sa už začali prípravné práce, pravda, na rekonštrukcii železničnej trate, keďže firma Skanska podala námietku. Tak vznikol taký dialóg. Pani generálna riaditeľka Skansky povedala svoj názor, pani Zita Táborská. Lenže myslím si, že skutočne to musí ostať na tomto Úrade pre verejné obstarávanie, kde mimochodom je na čele nominantka, ktorú ešte za vašej vlády ste tam postavili, ale to nie je podstatné.

    Lenže ty si už išiel ďalej. Ty tu už podsúvaš, že minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja tlačil na železničnú spoločnosť, aby podpísala zmluvu, pretože už z toho kukajú nejakí sponzori. Toto pokladám skutočne za nekorektné!

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Keďže pán kolega Daniš bol taký konkrétny, tak ešte raz mu to skúsim vysvetliť. Skanska teraz nepodala námietky. Úrad pre verejné obstarávanie ju pred týždňom, pred dvoma, nariadil Železniciam Slovenskej republiky, aby naspäť Skansku dali do súťaže. Ale medzitým už bola podpísaná na jeseň zmluva s firmou TSS Grade. To znamená, Železnice zaradia Skansku naspäť do súťaže, budú súťažiť, Skanska, keďže má o 44 mil. nižšiu cenu, tak vyhrá. A medzitým čo? Železnice zrušia zmluvu s tou druhou firmou? To snáď nemyslíte vážne?! Na mieste tej druhej firmy, tak takisto sa odvolám na súd a budem sa súdiť so Železnicami.

    Čiže Úrad pre verejné obstarávanie dobre vedel o námietkach, dobre mal požiadavku, aby urobil predbežné opatrenie, aby požiadal Železnice Slovenskej republiky, aby nepodpisovali zmluvu. A pán minister Počiatek to veľmi dobre vedel a mohol vydať príkaz zatiaľ nepodpisovať a počkať si, ako dopadne rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie. A naozaj, ak tieto procesy sa napadnú na medzinárodných súdoch, na Európskej komisii, tak Únia nám nedá na to peniaze, budeme musieť vyplatiť aj firmu Skanska za ušlý zisk a nám prepadnú európske zdroje, ktoré máme v Operačnom programe Doprava.

  • Pán poslanec Kaník, ďalší prihlásený do rozpravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, téma nezamestnanosti je tou najvážnejšou na Slovensku, ktorá dnes je. Preto sme navrhli zvolať mimoriadnu schôdzu, preto tu dnes sedíme. Zaznelo tu už mnoho o tom, čo sa okolo nezamestnanosti dá povedať. Dalo by sa rozprávať ďalej, ale nezišli sme sa tu alebo nezvolávali sme túto schôdzu len preto, aby sme všeobecne kritizovali súčasný neradostný stav. To naozaj sme už robili mnohokrát. Poukazovali sme na tento neradostný stav a, samozrejme, budeme v tom pokračovať, pokiaľ bude pretrvávať. Ale to, prečo sme zvolili snahu o zvolanie mimoriadnej schôdze, je to, že cítime zodpovednosť voči Slovensku a chceme urobiť všetko pre to, aby sme tento stav zvrátili, aj keď sme opozíciou, aj keď nedisponujeme dostatočným počtom hlasov, aby sme čokoľvek mohli sami presadiť, ale preto, aby sme ponúkli kompromisné návrhy, nad ktorými by ste sa mohli zamyslieť. Návrhy, ktoré zdôvodníme, prečo ich navrhujeme, prečo by výrazne pomohli zastaviť rastúcu nezamestnanosť a zvrátiť tento stav a pomôcť Slovensku, lebo o to tu ide.

    My si nerobíme nejaké predstavy, že teraz otočíme koleso vašej ekonomickej politiky o 180 stupňov, ale veď nikto snáď nemá patent na rozum, aby si mohol povedať, že jediný on má pravdu. Tak chceme na vás apelovať, aby ste aspoň tam, kde je to zjavné, že tieto opatrenia jednoducho nie sú dobré, nie sú v prospech Slovenska, v prospech jeho ekonomiky, nie sú predovšetkým v prospech zamestnancov na Slovensku, aby sme sa nad nimi zamysleli. Nie sú to naše tézy, ale je to vec, po ktorej volá celá ekonomická obec, po ktorej volajú zamestnávatelia Slovenska a ich reprezentanti. My tu neprezentujeme teraz, hovorím za SDKÚ - DS, svoje vlastné nejaké ideologické názory.

    Asi viete, že v piatok sme sa stretli za okrúhlym stolom so zástupcami všetkých zamestnávateľských zväzov. Boli tam naozaj všetci. Plus ekonomickí analytici, ktorí sa touto témou zaoberajú. Tá diskusia bola veľmi široká a z tejto diskusie vzniklo päť návrhov, ktoré sme tu už prezentovali, ktoré spomínal pán predseda Frešo. To nie je nápad SDKÚ - DS, to je koncentrát, extrakt diskusie, ktorá vznikla a ktorú odobrili a odsúhlasili všetci účastníci okrúhleho stola. Takže nad tým sa treba zamyslieť, že to je naozaj názor, ktorý reprezentuje, alebo ktorého, s ktorým sa stotožnili naozaj zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú ľudí na Slovensku. To nie je, nie sú návrhy, ktoré by mali smerovať k podpore nejakého kapitálu, ako to rado vaše ultraľavicové krídlo neustále tuto prednáša. Ale veď si uvedomme, že bez zamestnávateľov neexistujú zamestnanci. Tak musíme myslieť predovšetkým na nich.

    Ja sa teda pokúsim stručne tie body znova zopakovať a ich vysvetliť, prečo práve toto všetci zamestnávatelia a my spolu s nimi považujeme za vec, ktorá by mohla výrazne zmeniť stav na Slovensku.

    Tým prvým návrhom je návrh znížiť daň pre zamestnávateľov. Znova zopakujem, nie je to návrh k rovnej dani. Ja viem, že pre vás je mantra progresívne zdaňovanie, že vy to považujete za nesmierne dôležité. Tak vám nejdeme do toho vstupovať, lebo vás neprerobíme jednoducho. My rovnú daň vrátime vtedy, keď budeme znova vládnuť. Zdaňujte progresívne fyzické osoby, nepovažujem to za správne, ale dobre, lebo tá daň vám aj niečo môže priniesť do štátneho rozpočtu. Ale zvýšiť daň pre zamestnávateľov, pre právnické osoby, pre podnikateľov na 23 %, zvýšiť ju, ako už bolo povedané, o 21 % je zlé. Veď na to stačí úplne logika, keď všetky krajiny naokolo budú mať nižšiu daň, a majú nižšiu daň, a nielen krajiny naokolo, to tu už bolo spomínané, ale v najbližšom čase bude nižšia daň z podnikania alebo z príjmu právnických osôb aj v Británii, v Dánsku, Švédsku a Fínsku. To ako chceme konkurovať na medzinárodnom trhu investícií, keď budeme mať jednoznačne v tejto oblasti najnevýhodnejšie podnikateľské prostredie? Veď na to naozaj stačí logika, že toto je problém. A keď sa vám nepáči 19 %, no tak poďme rokovať o tom, kde je ten kompromis. Ale mať daň, ktorá je najvyššia, je zlé. Naozaj to, to každý musí uznať, že to je nekonkurencieschopné, robí to z krajiny nekonkurencieschopnou.

    Výhrada, ktorá proti tomu zaznieva, je, že to spôsobí výpadok v príjmoch verejných financií. No nespôsobí. Určite nespôsobí, práveže opak je pravdou. Veď vy to tiež vidíte. Vy, ktorí ste sa aspoň, vy, ktorí ste sa pohybovali v podnikateľskej sfére. Koľko je možností optimalizovať dane? Veľmi veľa. Veď dnes ešte bolo podávané daňové priznanie s 19-percentnou daňou. To bolo priznanie dane za minulý rok. Takže až si to náhodou niekto neuvedomujete, lebo aj také zazneli dokonca z vládnych miest, také prirovnania, že výber dane je dobrý. No tak pripomínam, že to je výber 19-percentnej dane, nie 23-percentnej dane. Ale keď sa bude vyberať 23-percentná daň, tak jej výber bude nižší ako tej 19-percentnej. Takže práve zvýšenie dane na 23 % spôsobí výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Spôsobí zvýšenie deficitu. A môžme ešte si to zvrátiť, ako mnohé krajiny spravili, lebo nebolo by Slovensko jediné, ktoré najprv nahodilo vysokú daň a potom sa zbadalo, že to není dobrá cesta, vrátilo sa k nízkej dani v príjmoch z podnikania a urobilo dobre. A budem hovoriť aj konkrétne príklady.

    Takže nie je pravdou, že toto spôsobí výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Veď už v tých odhadoch, ktoré sú teraz nahodené, ako bolo povedané, sa ani nepočíta s výrazným, s výrazným nárastom výberu tejto dane na tento rok, a to sa bavíme stále o 19-percentnej dani. To si treba uvedomiť. Aj na tej sa už prejavuje zhoršené podnikateľské prostredie, pretože tie firmy sa jednoducho pripravujú na to, čo príde.

    Napríklad v tomto roku, až to neviete, tak veľké firmy, ktoré si to mohli dovoliť, ktoré majú dostatok zdrojov, nepriznali dlhopisy alebo nezaúčtovali, pardon, nezaúčtovali odpisy, pretože to umožňuje účtovníctvo, a radšej zaplatili vyššiu daň objemovo s 19-percentnou sadzbou a zaúčtujú si ich na budúci rok a zaplatia z nižšieho základu 23-percentnú daň. Z toho vyplýva jasný úbytok na tejto dani. Tí, ktorí sú malí, a tých je väčšina, takúto možnosť nemajú, ale tak či tak toto je proste problém. A ja vás vyzývam, zamyslite sa nad týmto problémom a nájdime nejaké rozumné východisko. A nebudeme a nebude to návrat k rovnej dani. To je vaša posvätná krava, že ste ju zabili, tak sa z toho, ste sa tešili, dobre, my si počkáme, keď voľby ukážu iné výsledky.

    Druhý bod je zníženie odvodov pre predovšetkým nízkopríjmové skupiny. Toto je veľký problém. Tí ľudia, ktorí sú najdlhšie na úradoch práce, sú práve nízkokvalifikované, a tým pádom nízkopríjmové skupiny. Keď ich zaťažujeme vysokou mierou odvodov, tak jednoducho sú príliš drahí z hľadiska toho, čo dokážu ponúknuť pre zamestnávateľa, a nemôže, nikto nemá záujem ich zamestnať, pretože sú príliš drahí. Tu nejde o to, koľko oni dostávajú mzdu, ale o to, koľko stoja zamestnávateľa. A zamestnávateľ za ne platí omnoho viac, ako tí ľudia vidia na svojej výplatnej páske. A to je problém. Pritom existuje niekoľko návrhov, ktoré znamenajú, že keby sme zaviedli odpočítateľnú odvodovú položku, tak aj zamestnanci by dostali vyššiu čistú mzdu a zároveň by sa stali lacnejšími pre zamestnávateľa. A pre štát by sa to oplatilo tak či tak. Ten výpadok, tam by možno nejaký výpadok bol, ale umiestnili by sme na trh práce tisíce, desaťtisíce ľudí, čo už je veľká spoločenská hodnota. Tí by začali platiť odvody, dane, vracali by sa späť peniaze, ale hlavne začali by žiť iným spôsobom života, aký ho žijú doteraz. To je veľmi dôležitá vec. A za túto vec sa oplatí niečo urobiť a snažiť sa.

    Tým, že ste zmenili, alebo výrazne zvýšili odvody aj zdravotné, aj bežné pre dohodárov, pre živnostníkov, opäť nedôjde k tomu, že sa výrazne zvýšia príjmy alebo že sa vôbec zvýšia príjmy štátneho rozpočtu. Skôr ste ľudí obrali o možnosť živiť sa prácou.

    A keď sa tu mnohokrát odvolávali niektorí predrečníci z ľavej strany politického spektra na Nemecko, no, viete o tom, že v Nemecku existujú tzv. mini jobs systém po Hartzovej reforme, ktorá Nemecko nasmerovala na cestu prosperity, ktoré sú vlastne niečím podobným, ako u nás boli dohody? Nezaťažené odvodmi, nezaťažené dodatočnými prácami a že vďaka týmto mini jobs mnohí v Nemecku práve našli prácu aspoň nejakú, kým sa situácia nezlepšila. Viete napríklad to, že v Nemecku platí systém po Hartzových reformách, že nikto nemôže odmietnuť akúkoľvek ponúkanú prácu, aj keď nezodpovedá jeho kvalifikácii? Bol som nedávno na konferencii, kde presne toto zástupca nemeckej vlády vysvetľoval a zdôvodňoval. Pretože, a, samozrejme, nie je to nejaké populárne opatrenie, ale jednoducho vedia, že tých ľudí musia mať na pracovnom trhu a nie na úradoch práce. Takže keď sa odvolávate na Nemecko, tak si treba uvedomiť, že aj takéto veci tam sú a vďaka tomu sa ekonomika vyvíja ináč ako napríklad francúzska.

    Tretím vážnym problémom, ktorý dopadá na podnikateľské prostredie, a tým pádom, keď ho zhoršuje, tak dopadá aj na nezamestnanosť, sú vysoké ceny energií pre zamestnávateľov. Vy, vaši predstavitelia veľmi radi hovoria o tom, ako udržali stabilitu cien energie pre domácnosti. Ale vôbec už nehovoria, že cena elektrickej energie pre zamestnávateľov, pre právnické osoby alebo pre všetkých podnikateľov je najvyššia v Európe. Je Slovensko taká silná ekonomická veľmoc v rámci Európy, že si môže dovoliť mať v rámci svojho podnikateľského prostredia najdrahšiu elektrickú energiu s výnimkou ostrovných štátov Malta a Cyprus? Kto sem má prísť podnikať, a zvlášť keď Slovensko je omnoho viac citlivejšie na energetickú náročnosť z hľadiska svojho priemyslu ako iné krajiny? Tá zvýšená citlivosť je až o 100 % v slovenskom priemysle. Napriek tomu vďaka regulačnej politike zavedenej za prvej Ficovej vlády slovenské firmy platia najvyššiu cenu energie v Európe. A pre túto situáciu máme problém v U. S. Steel, alebo sme mali. Pre toto sa teraz špeciálne píšu zákony, ktoré udržia U. S. Steel na Slovensku. Ale to sa robí len pre U. S. Steel! Čo tí ostatní? Čo Železiarne Podbrezová? Čo ZSNP Žiar nad Hronom? Čo mnohé ďalšie nemenované firmy, ktoré takisto na cenách energií preplácajú nesmierne, nesmierne milióny eur ročne?

    Ale aby som nehovoril len vo všeobecnosti, poviem vám aj nejaké čísla. Poplatky za elektrinu, ktoré, distribučné poplatky za elektrinu, ktoré tvoria dnes už viac ako polovicu ceny elektriny na faktúre, zdvihol štát oproti roku 2012 o 36 %. Málokto to vie. Keď si rozdelíme tie platby na jednotlivé zložky, lebo ich je viac, platba za, tarifa za prevádzku systému vzrástla o 27 %, platba, tarifa za systémové služby o 36 %, tarifa za ročný rezervovaný výkon, ktorý platia len firmy, o 19 %, tarifa za prevádzku systému vzrástla od roku 2009 z 2,7 eura za MWh na 19,88 eura za MWh, to je za štyri roky o viac ako 636 %. Uvedomujete si tie extrémne nárasty? Pre firmy sú to desiatky tisíc až milióny eur každoročne, ktoré musia vynakladať naviac. A potom chceme od nich, aby vytvárali a tvorili nové pracovné miesta? Potom sa čudujeme, že sa balia a odchádzajú preč do lepších podmienok?

    Takže toto je veľmi dôležitá vec, ktorou sa musíme zaoberať, pretože takto dotujeme veľmi zlým spôsobom obnoviteľné zdroje energie, ale naozaj absolútne nerozumným spôsobom. Pretože napríklad dotácia na výrobu elektriny vo vodnej elektrárni, na to postačuje, na 1 MWh dotácia v priemere 15 euro, ale v slnečnej elektrárni 360 euro. Napriek tomu prvá Ficova vláda svojou regulačnou politikou cez pána Holjenčíka vytvorila fotovoltaických milionárov a tento luxus nás stojí 300 mil. ročne, firmy a občanov.

    Ja si myslím, že tak ako s ostatnými záležitosťami, aj s týmto sa treba úplne vážne a seriózne zaoberať. Pretože toto nesmierne nivočí podnikateľské prostredie.

    Štvrtým bodom je zmena sociálneho systému. Všetci, ktorí sme sedeli za tým okrúhlym stolom, poukazovali na to, že keď máme problém zamestnať málo kvalifikovanú pracovnú silu, tak jednoducho nemôžeme očakávať, bolo by to absolútne z ich pohľadu neracionálne, keby sme si mysleli, že títo ľudia budú mať snahu pracovať za cenu práce blízkej minimálnej mzde, keď cez systém sociálnych dávok dnes päťčlenná rodina získava zhruba 300-320 eur v čistom. Minimálna mzda v čistom znamená 283, až sa dobre pamätám, eur. Vysvetlite mi, aká je logika v tom, keď mám dve možnosti príjmu, keď som v situácii takejto rodiny, nemám kvalifikáciu, nemám šancu pravdepodobne získať inú prácu, len nízko platenú, lebo nemám kvalifikáciu, a mám možnosť nerobiť nič a dostať vyše 300 eur, alebo ísť pracovať a dostať menej, ako dostávam teraz, a ešte aj stratiť priestupkovú imunitu, ktorú mám?

    Je to pravda, nie sú v tom zahrnuté, pani poslankyňa Tomanová, ani príspevok na bývanie, to, čo som ja povedal, nečerpám z internetu, z tých obežníkov, ktoré tam bežia a sú tam zahrnuté len tie platby, ktoré päťčlenná rodina nedostávajúca príspevok na bývanie získava. Je, ja vám to viem ukázať, dokázať, preukázať, ako len chcete.

    Takže keď chceme, aby sme zvýšili záujem týchto skupín prijať prácu, tak musíme aj v tomto smere urobiť zmeny. To takisto patrí k dobre nastavenému systému, ktorý vedie k rastu zamestnanosti, pretože všetci ľudia sa správajú logicky. Naozaj, nepôjdu pracovať za menej peňazí, ako dostávajú bez práce. A tam je celý rad zákonov, ktoré sme tu mnohokrát už mali, ktoré predkladám opakovane, na najbližšiu schôdzu ich predložím takisto, ktoré riešia tento problém, ktoré viacej posilňujú ľudí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia získať prácu, tým dáva viac peňazí a podporuje ich, ale tí, ktorí tak nechcú robiť, jednoducho na tých sa díva z iného uhla pohľadu.

    No a posledný, piaty bod je často spomínaný Zákonník práce. Zákonník práce nie je jedinou vecou, ktorá je problém, preto sme ho zaradili až na piate miesto, ale je jeho súčasťou. Nie je naozaj rozumné uprostred krízy sťažiť firmám pozíciu na trhu tým, že za vytvorenie pracovného miesta má firma o 100 % vyššie náklady ako predtým. Myslím tým na súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Ono to znie veľmi pekne, že sa zvýšila ochrana zamestnancov. Ale keď ľudia stratia prácu, to je aká ochrana zamestnancov? Najlepšia ochrana, sociálna ochrana zamestnancov je, keď majú prácu, a my sa máme snažiť dať im tú prácu, vytvoriť podmienky, aby tú prácu mali, nie podmienky, ktorá im prácu berie. A tá výstraha, že je tu 40-tisíc, o 40-tisíc pracovných miest menej, alebo viac nezamestnaných, je alarmujúca. Takže pozrime sa aj na toto a naozaj takéto veci sú možno schodné v časoch, keď ekonomika rastie a veciam sa darí, ale nie v čase, keď je treba pomáhať.

    Toľko k tým piatim opatreniam, ktoré navrhujeme, a tým aj odpovedám na rôzne poznámky predrečníkov z ľavej strany politického spektra, že chcú počuť návrhy.

    My sme sem prišli s konkrétnymi návrhmi. Predkladáme päť odporúčaní, päť riešení, ktoré vzišli z rokovania zástupcov zamestnávateľov a ekonomických expertov a opozičných politických strán za okrúhlym stolom. Za každým týmto bodom je, samozrejme, celá, celý vejár zákonov, ktoré by bolo treba riešiť, snáď až s výnimkou toho prvého, kde stačí zmeniť sadzbu dane z príjmu právnických osôb. Ale toto sú úplne konkrétne návrhy, s ktorými sa neprichádza na mimoriadnu schôdzu, lebo mimoriadna schôdza je o debate a pomenovaní a návrhoch na riešenie, ale s ktorou prídeme už na najbližšiu schôdzu a na ďalšie. A ja myslím, že bolo by dobré, keby sme to nerobili len opozícia kontra vláda, vládna strana, a naopak, ale keby sme sa aspoň na niektorých veciach mohli zhodnúť.

    A ja teraz ešte len pár všeobecných poznámok buď k tomu, čo odznelo, alebo k tomu, čo teda nezaznelo. Mnohokrát sa tu odvolával aj pán minister Richter, myslím, na konkrétnu situáciu v Európe, veľmi často sa s ňou argumentuje, aká je zlá a že teda ani u nás nemôže byť iná. No, v Európe je situácia rôznorodá, podľa toho, ktorá vláda aký prístup k riešeniu problematiky zvolila. Samozrejme, aj Európa má rôznorodé vlády a je tam veľa vlád, ktoré kráčajú podobnou cestou, ako zatiaľ kráčate vy. Ale táto cesta u všetkých týchto krajín nevedie k znižovaniu nezamestnanosti, naopak, tieto krajiny sa potápajú do väčších a väčších ekonomických problémov spojených aj s rastom nezamestnanosti. Ale máme tu krajinu, krajiny, ktoré sú na tom inak, a tu netreba sa pozerať, že za minulý mesiac alebo v priemere za minulý rok, ako dopadali jednotlivé krajiny, ale treba sa pozrieť na trendy, či u nich nezamestnanosť klesá, alebo rastie. Nájdete si to každý jeden na Google, si to môžete vygúgliť na stránke publicdata a vložiť si ktorúkoľvek krajinu, chcete, a uvidíte ju graficky znázornenú. A uvideli by ste, že napríklad Litva dokázala v priebehu dvoch rokov skresať nezamestnanosť zhruba z 21 % na úroveň, ktorá je nižšia, ako dnes je na Slovensku. Lotyšsko z 18 % na úroveň asi 12 %, Estónsko takisto z 18 % na úroveň asi 9 %. V priebehu dvoch rokov takéto ohromné posuny pozitívnym smerom v tom istom čase, keď iné európske krajiny v nezamestnanosti rástli. Takže to je dôležité, aké nástroje sa zvolia. My máme možnosť porovnávať a máme možnosť zvoliť si efektívnu cestu, tak sa už zbavme ideologických nánosov a voľme to, čo funguje, nie to, čo by sme si želali, aby fungovalo, ale to, čo naozaj v praxi funguje.

    Pán minister Richter tiež hovoril o štatistikách. No tie štatistiky, ktoré používame, alebo tú metodiku, to nieže ja som ju zavádzal, to ešte za pána Magvašiho a možno predtým, predtým boli. Takže v tomto naozaj tie prístupy sa nemenia, len systémy sa menia a možnosti do nich vstupovať.

    Ale jednu vec z hľadiska nástrojov na riešenie nezamestnanosti by som ešte spomenul. Tieto nástroje, týchto päť opatrení, samozrejme, nie sú nástrojmi, ktoré vyriešia všetko. My sme ich rozdelili do dvoch skupín. Opatrenia, ktoré možno aplikovať hneď a rýchlo a aj rýchlo prinesú efekt. To je týchto päť odporúčaní. Ale potom je veľká skupina ďalších zmien, ktoré je potrebné urobiť, ale je to beh na dlhšie trate. Vymáhateľnosť práva, obrovský problém, ktorý musíme riešiť, ale nikto dôveryhodne nepovie, že to vyrieši za mesiac. A ani efekty to neprinesie, preto to ani dnes ja nezahŕňam do tejto debaty. Zmena školstva, prepojenie školstva s potrebami trhu práce. Odstránenie byrokracie, ktorá je obrovská, ale to je boj s 27-hlavým drakom, ktorá mu vyrastá z každého zákona, ktorý sa tu v Národnej rade objavuje, a vôbec nemusí byť zákon z hospodárskeho prostredia.

    Preto navrhujeme v uznesení, aby sme vládu zaviazali, aby nepredkladala také návrhy zákonov, ktoré zvyšujú či už finančné, alebo iné bremeno podnikateľskej sféry. Pretože to sa dnes a denne deje a v tomto nemá čisté svedomie žiadna vláda. Ani tie, v ktorých som, ktoré, ku ktorým patrím politicky. To si musíme priznať.

    Ale je tu jedna veľmi rýchla, jeden veľmi rýchly nástroj, ktorý by sa mohol uskutočniť hneď. Bolo to tu už spomínané, že protipovodňové opatrenia a ako zapojiť práve tých dlhodobo nezamestnaných a ako ich dostať z úradov práce. No, napríklad v niekoľkých obciach východného Slovenska sa teraz ide za 30 mil. eur robiť program regulácie potokov a, neviem, čoho všetkého možného. Za tú istú sumu, za tú istú sumu v rámci tých protipovodňových programov a opatrení, ktoré vaša vláda zastavila, ktoré boli vykonávané, by sa zamestnalo 3-tisíc ľudí. Nie 200, 300 za 54-tisíc na hlavu, ale 3-tisíc ľudí. Z nich na odvodoch a daniach, ktoré by zaplatili zo svojej mzdy, by sa vrátilo 10 mil. späť do štátneho rozpočtu a urobili by sa obrovské práce, ktoré by znamenali vyriešenie protipovodňovej situácie v daných obciach. To sú jednoduché nástroje, stačí na ne len rozum a nepodľahnutie loby, ktorá potrebuje veľké zákazky, miliónové zákazky pre svoje firmy. Ale to je len jeden z mnohých prípadov.

    Vážené dámy, vážení páni, takže to, s čím prichádzame dnes do Národnej rady, sú úplne konkrétne opatrenia a odporúčania a návrhy, ktoré výrazne pomôžu zastaviť rastúcu nezamestnanosť. Odložme, ako som už povedal, stranícke pohľady. Sú to kompromisné návrhy, sú akceptovateľné aj pre ľavicové videnie sveta a naozaj urobme niečo pre občanov tejto krajiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Mihál, Tomanová a Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo vystúpenie pána poslanca, kedy hovoril o nemeckej praxi s tzv. mini jobs, čo je určitá alternatíva k našim dohodám. Tu veľmi často na Slovensku zaznievajú argumenty, že dohody v takejto podobe máme len my a Česi a Česi to sprísnili, tak to sprísňujeme aj my, zrušme to a tak ďalej, je to zlé. Jednoducho tá skúsenosť z Nemecka, ktorým sa častokrát inšpirujeme, je taká, že tieto tzv. mini jobs využíva 7,3 mil. Nemcov, čiže približne jeden z piatich zamestnancov. A podstata je vlastne tá pri týchto mini jobs, že sú to zamestnania so mzdou do 450 eur mesačne a takáto mzda zamestnanca na tom mini jobs, na tej mini jobs pozícii je úplne oslobodená od daní a odvodov. Ten zamestnanec z tej mzdy neplatí vôbec nič. Zamestnávateľ odvádza určité sociálne odvody, ale v omnoho nižšej výške ako pri klasickom zamestnaní. Čiže to je tá pointa. Tento mini jobs môže byť buď jediný príjem zamestnanca, alebo dokonca to môže byť akýsi vedľajší príjem popri jeho hlavnom zamestnaní na plný úväzok. Čiže aj toto je tam možné, aj pri takomto mini jobs pozícii neplatí takýto zamestnanec žiadne dane a odvody. A ak ten zamestnanec prekročí príjem cez 450 eur mesačne, tak neskočí hneď na plnú výšku daní, odvodov, ale až do výšky 800 eur mesačne sa tá jeho daň a odvody len mierne zvyšujú. Až od 800 eur platí plné odvody. Čiže je to výborný nástroj v Nemecku na znižovanie nezamestnanosti. Inšpirujme sa tak.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kaník, nemáte pravdu, hoci musím úprimne povedať, že by ste mali tento systém ovládať, pretože vy ste ho svojím spôsobom zavádzali, a musím vám povedať, že napriek všetkému je doteraz motivačný. Príklad, ktorý ste vy uviedli a nepočítali ste príspevok na bývanie, pretože s príspevkom na bývanie by takáto rodina dostala maximálne, a nehovorím o päťčlennej rodine, ale hovoríme o rodine, ktorá má päť detí a dvaja dospelí, by dostali 378 eur. To je maximálna. A bez príspevku na bývanie 89, ale poviem 90, aby sme jednoduchšie počítali, je to 285 eur. K tomu dostanú rodinné prídavky na päť detí po 22, zaokrúhlila som to na 110 eur, to je 385 eur. Akonáhle ide pracovať, dostane minimálnu mzdu. Keď by sme hovorili o tých 283 eurách, jedna štvrtina, 25 % sa mu nezapočítava do príjmu, t. j. 213 eur, ale dopĺňame ho do sumy, ktorú potrebuje ako rodina, teda do tých 285 eur, t. j. pridávame mu 72 eur, plus dostane 127,5 eura daňový bonus. Keď to spočítate, mal 200 eur viacej, keď pracuje na minimálnu mzdu, ako takto.

    Myslím si, že som to povedala dostatočne jasne, pán Kaník. A už, prosím, nešírte to, že pri takomto prípade je to skutočne pre Rómov zaujímavejšie. Nie je to zaujímavejšie. A je to váš systém.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Kaník, ja nepochybujem, že sa v tejto oblasti dobre orientujete, však sa jej venujete profesionálne roky a roky, ste aj podnikateľ, len chcel by som pár poznámok. Päť opatrení, niekoľkokrát aj predrečníci ich tuná stále pertraktovali, prosím vás pekne, dotknem sa prvých dvoch.

    Ja súhlasím s vami, že také riešenie je, že by to v tejto situácii, ako vy navrhujete, opatrenie č. 1 - znížiť daň pre zamestnávateľov. Nuž len pred nami stojí, a to bola hlavná úloha, pred ktorou stojí naša vláda, dostať sa pod tých 3 % toho deficitu verejných financií. To je problém. Nuž tak to by si potom žiadalo, keď poviem A, znížiť dane na, vráťme sa späť na tých 19, kvantifikujme to, koľko to, prosím vás pekne, hodí, a povedzme, čo za to? Toto je riešenie. Čiže v tom je problém.

    Odvody. Vy dobre viete, pán Kaník, zase a zrejme aj z vašej praxe, prepáčte, nechcem sa vás dotknúť, že sa tí pracovníci, ktorí robia na odvody, skutočne zneužívala tá pozícia. Využíval ich zamestnávateľ na to prednostne, aby skutočne ušetril na tých odvodoch, aby, nuž len na druhej strane, keď tento zamestnanec príde trebárs do dôchodkového veku, tak vidíte, v akom stave sa nachádza, opäť je na krku prakticky štátu.

    Takže myslím si, že sa urobilo dosť aj pozitívnej roboty, že sa vyčistil tento priestor. A, samozrejme, tak ako pán Mihál, som si prečítal, nuž s tou vaničkou sa vyliali niekedy aj tí skutočne slušní dohodári.

    No a pokiaľ sa týka tých dôsledkov Zákonníka práce, nuž ja som roky robil, celý život prakticky v podnikovej praxi a dovoľujem si povedať, že ozaj to nemá zásadný vplyv na zamestnanosť.

  • S reakciou, pán poslanec Kaník, chcete? Prihláste sa, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tomanová, no, môj systém to bol, kým ste vy nezaviedli rôzne doplnky tohto systému, ktorý jeho motivačnú silu a funkciu zmenil, kedy prestalo platiť, že pracovať sa oplatí. A budem konkrétny. Kým ste nezaviedli plošný a paušálny príspevok za školskú dochádzku, kým ste napriek tomu, že sa zrušila platba za návštevu lekára, nezrušili zároveň aj príspevok na zdravotnú starostlivosť, kým ste nezaviedli príspevok pri narodení dieťaťa na 3 deti. Takže mne systém ako taký, ktorý naozaj je postavený rozumne a zmysluplne, ale tieto jeho doplnky a nadstavba z neho spravili to, že už takým nie je.

    Pán poslanec Daniš, no poďme to prepočítať, veď to ja navrhujem, aj to my navrhujeme, lebo my sme presvedčení o tom, že nepríde k žiadnemu výpadku, naopak, keď to nezmeníme, k nemu dôjde. Ale prídete na to, vtedy už bude neskoro. Takže ale kľudne otvorme túto diskusiu, pretože otvorenie diskusie a začať počítať je pripustenie toho, že poďme hľadať optimálnu cestu. My naozaj chceme pomôcť, takže keď z toho vyjde, že to nebude 19 %, ale 20 alebo 20,5, alebo, ja neviem, ako, okej, bude to vždy lepšie, keď to pomôže konkurencieschopnosti Slovenska a jeho firiem, ako je to teraz.

    A viete, ten človek, keď bude bez práce, ako ten bude vyzerať, keď bude odchádzať do dôchodku, keď bude 15 rokov bez práce? To je najväčšia devastácia, ktorá sa človeku môže stať. Čiže na to myslím.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Novotný, nevidím ho tu, stráca poradie. Pán poslanec Jozef Mikuš, tiež ho tu nevidím.

    Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, nie som ekonóm, nie som sociológ a nemám vzdelanie v otázkach sociálnych, v otázkach práce, predsa len by som chcel vystúpiť možno trošku v takom impresívnejšom, pocitovom rámci, možno priniesť niektoré iné akcenty, ktoré tu buď boli inak zdôraznené, alebo opomenuté, a chcel by som tiež, a možno aj to stojí za úvahu, urobiť to trošku možno aj iným jazykom, než len jazykom suchej legislatívy a preťahovania sa o to, že kto lepšie zákonné normy vymyslel a kto je na vine stavu a problémom, o ktorých teraz hovoríme a sú veľmi vážne.

    Ja si texty koncipujem a tú kompozíciu, ak dovolíte, by som rád takto aj odovzdal. Nikdy som nemal krvavé oči, iba ak som to veľmi prehnal s prvým Kristovým zázrakom v Káne Galilejskej. Ani som nemal konfrontačného ducha, azda s výnimkou pubertálnych zápasov s autoritou otca. Nikdy som nebol na štadiónoch za futbalom a hokejom, lebo mám panický strach zo stád a davového ducha. Iba raz som toto pravidlo porušil. Bol som v Koride na býčie zápasy, no vydržal som len do prvých krvavých pľuvancov býka s trpiacimi očami, ktoré sa mi odvtedy zjavujú vo snoch.

    Agon, zápas, dokážem vnímať len ako hru. Nemám v tom emócie a už vôbec nie túžbu kaličiť protivníka. Myslím si, že mám priateľov alebo prinajmenšom blížnych bez ohľadu na stranícke dresy a názorové uniformy. Chcel by som v tomto tóne aj bontóne vydržať čo najdlhšie, lebo vecí, ktoré nás delia, vymyslíme bárskoľko, málo však toho, čo nás spája. Najmä vtedy nie, ak nemáme vôľu, ale viac sa klaniame svätému Imidžovi a penátom marketingu a navyše žijeme v zajatí mýtov o racionálnom voličovi. Čím, samozrejme, nechcem znížiť význam súťaže, ktorá tu aj dnes prebieha, ani význam zásadných dôrazov, ktoré jedni odvodzujú od protektívnej úlohy štátu, od etatizmu a zase na druhej strane iní od individuálnej slobody vážne sa pasovať so svojím osudom a vytvárať pre tento zápas dôstojné podmienky a prostriedky a prostredie.

    Na dôvažok, ak hovoríme o nezamestnanosti, ako kresťanský demokrat nedokážem v tomto kontexte nemať pred očami kľúčové sociálne encykliky od Centesimus annus až po Laborem exercens blahoslaveného Jána Pavla II. Všetky tieto dokumenty zdôrazňujú význam práce pre život človeka a zásadnú potrebu solidarity, pokiaľ ide o projekt dôstojnosti každej neopakovateľnej ľudskej osoby. V takejto optike sme v núdzi a v kaši úplne všetci bez politických rozdielov a preferencií.

    Otázka Ernesta Hemingwaya, parafrázujúceho Johna Donna, "Komu zvonia do hrobu" má vždy rovnakú odpoveď: "Vždy zvonia tebe", ktorý máš vystarané, ktorý si za vodou, ktorý máš svoje prachy v daňových rajoch, ktorý si vytuneloval Slovensko, ktorý vieš, že najľahšie sa rozdáva z cudzieho, ktorý záväzok služby vnímaš ako lákavú príležitosť vlastnej hamižnosti.

    Bez toho, aby som personifikoval, cítim potrebu povedať aj to, že štátne výpalníctvo, legislatívne uchopené v brachiálnych daniach a odvodoch, aby bolo na trafiky pre vlastných, je zvrátené a nemravné. Rovnako je perverzné posilňovať nástroje byrokratickej šikany. Toto, dámy a páni, nemá nič spoločné s poriadkom a disciplínou. A viac zmysluplnej práce nám to nevyrobí. Kapitulácie živnostníkov a malých rodinných firiem sú toho dobrým dôkazom. A vedel o tom čosi aj Franz Kafka, keď napísal, že "putá sužovaného ľudstva sú z kancelárskeho papiera".

    Keď som cestoval na dnešnú schôdzu, zastavil som sa ako vždy na odpočívadle v Červeníku. Pri káve ma oslovil muž z Trenčína, ktorého som nepoznal, ale ktorý poznal mňa. Okrem mnohých iných vecí mi povedal: "Robte čosi s touto našou prekliatou krajinou a s tou mizériou, ktorá je napätá do krajnosti." Začal som čosi bľabotať o ľavici a pravici, ale hneď ma umlčal, že ho to vôbec nezaujíma. Že ako drobný podnikateľ kašle na naše bipolárne mantry. A ešte dodal, že gorilami to neskončilo, že hnev ľudu bude raz taký veľký, že príde aj na vidly a defenestrácie z Hradného vŕšku. Zľakol som sa, ale som mu aj rozumel, a zvlášť vtedy, keď som si spomenul, že moja mladšia dcéra vymenila tento paškvil sociálneho štátu za pohyblivý domov v cudzine, pretože tu si nenašla primeranú a už vôbec nie primerane ocenenú prácu. A pritom musím povedať, že nikdy nemala tú chorú mentalitu, že radšej byť nezamestnaným v cudzine, ako mizerne zamestnaný a ešte mizernejšie platený na Slovensku.

    Nie. Zhadzovanie viny na predchodcov ani na krízu, ktorá sa hodí aj v tomto diskurze, nikomu nepomáha ani nič nerieši. Ja viem, že najzaujímavejšou komoditou sú hotové peniaze, napríklad európskych daňových poplatníkov, alebo aj z našich zdrojov, napríklad z druhého poistného piliera, tie však problém neriešia a už ho vôbec neriešia systémovo.

    O stimuláciách viem kadečo. Od tých biologických až po eschatologické, no investičné stimuly pre globálny biznis považujem za ortieľ smrti pre domáce národné iniciatívy. Tak veľmi preplatené pracovné miesta problém nezamestnanosti neriešia, iba čičíkajú a deformujú. Navyše ich selektívna povaha, myslím týchto investičných stimulov, páchne klientelizmom ako bič. Keď to hovorím, mám pred očami aj armádu maturantov a vysokoškolákov, ktorí si do svojich vysvedčení, diplomov a certifikátov môžu utrieť tak akurát... - a len slušnosť mi nedovolí pokračovať.

    Na druhej strane vidím svojpomocné komunity, skupiny jednotlivcov, ktorých omrzelo štátne tútorstvo a takpovediac na kolene s minimálnymi prostriedkami a obrovským entuziazmom zachraňujú opľutú tvár človečenstva. Kto vládze viac? Vlády alebo títo bezmocní velikáni?

    Ako si nespomenúť, čo pre nezamestnaných handrárov z parížskych Emauz celý život vytrvalo robil Abbé Pierre. Ako si nepripomenúť kňazskú misiu otca G. Gilberta medzi pauperizovanou a kriminálnou mládežou z periférie európskych miest? Alebo aj u nás heroickú službu Mariana Kuffu či Tóna Srholca. Nikto z týchto nenápadných hrdinov nikdy nebude sedieť medzi celebritami ani v lóžach pre mediálne VIP, ktoré berú tučné tantiémy aj za nezaslúžené dary.

    Dráždenie biedy, vážení, má svoje hranice. Niekedy mám nástojčivý pocit, že tie hranice už boli prekročené. Cítim to temer v krvi. Národy sa dali na pochod. Ak ani prácu nemajú, nemajú ani čo stratiť. Paradoxne sú slobodní, no bojme sa ovocia ich hnevu.

    Keďže pôsobím aj vo výbore pre kultúru a médiá, dovoľte mi aspoň jeden príklad z tejto oblasti. Nebude sa týkať škandalózneho pozadia digitalizácie kultúrneho dedičstva, čo je síce úloha pre budúce generácie úctyhodná, no nijako nerieši iný problém s tým súvisiaci, a to je problém hmotnej kvality toho, čo sa digitalizuje, teda v akom žalostnom stave sú akvizície našich múzeí, galérií, filmoték, knižníc a zbierkotvorných inštitúcií. Je tu roboty ako na kostole, len ju kvôli iným "prioritám" nevieme alebo nechceme saturovať. Ani len v priestore verejnoprospešných prác. Verbálne sme aj tu veľmi hodnotoví, európski, prakticky ale celkom ignorantskí.

    Inou dobrou ukážkou, kde by sa dali nájsť pracovné príležitosti, a našťastie sú aktivisti, oduševnení aj týmto smerom, je oblasť obnovy a záchrany našich hradov a pamiatok, ako to spomínal Paľo Zajac. A keď hovorím o hradoch, pamiatkach, kultúrnom dedičstve, nemám na mysli sentimentálne dôvody, ale aj dôvody komerčné, turistické, propagačné, marketingové, vlastenecké, aké len chcete.

    No ale poďme k tomu príkladu, ktorý mám takpovediac z vlastnej empírie. Už piaty rok sa v premodlených priestoroch najstaršieho pútnického miesta v strednej Európe v benediktínskom kláštore na Skalke pri Trenčíne zídu výtvarní umelci, spisovatelia, hudobníci a mnoho ľudí zo služobného backgroundu, vrátane miestneho pána farára, ktorý má na starosti každodennú liturgiu a ako bývalý kuchár aj chýrečnú kuchyňu. Všetci títo dobrovoľní účastníci medzinárodného sympózia Ora et Ars, vrátane študentov umeleckých škôl, ktoré pôsobia v trenčianskom regióne, maľujú, sochajú, hrajú, filmujú, muzicírujú, obnovujú ruiny, sadia stromy, zatrávňujú zdevastované plochy. Počas desiatich dní sympózia a potom počas celej letnej sezóny sa Skalka stane mekkou pútnikov, školákov, turistov, domácich aj zahraničných návštevníkov a nevynímajúc ani obchodníkov, ktorí rozvíjajú v tomto centre svoje aktivity.

    Za pár rokov sa z myšlienky stala inštitúcia. Skúste si tipnúť, koľko si za túto sizyfovskú prácu pre tradíciu a budúcnosť účtujú? Celkom nič. Lebo nemajú komu. Nemajú za chrbtom kmotrov ani finančné skupiny, iba ak, ale to skôr v srdci, Najvyššieho. Ani toho však s takými maličkosťami nezaťažujú. Viac než práca ich spája radosť z obcovania, teda ak môžem parafrázovať slová karpatského pastiera Dominika Tatarku, "z vytvárania spoločenstva, z vytvárania obce, komunity".

    Ako kurátor tohto sympózia sa však pýtam, kto tvorí viac? Úradníci miestnej územnosprávnej štátnej kultúry alebo títo nadšenci a idealisti napr. aj zo Skalky? Aby bolo jasné, nijako nelobujem. Tam, kde je duch, tam sú aj skromné možnosti. No z princípu si myslím, že v oceňovaní práce z lásky, z entuziazmu, z nadšenia majú všetky, podčiarkujem, všetky vládne garnitúry rezervu.

    Nikdy som svojich blížnych zo SMER-u nepovažoval za autentickú ľavicu. Skôr za konzorcium ľudí s dobre zabezpečeným finančným pozadím, marketingom, ale prosociálnou rétorikou. Rovnako som si nikdy neidealizoval pravicu, a to dokonca ani tú jej časť, ktorej členom som a ktorej elektorát má od čias Krista pomerne ľavicové očakávania. Akokoľvek sa veci majú, apelujem na túto vládu, rovnako ako by som apeloval na všetky iné vlády: Vráťte práci priestor, čas, možnosti a zmysel. Vráťme človeku dôstojnosť v rámci zámerov nášho Stvoriteľa, inak nás to všetkých, ale úplne všetkých pochová. Bez ohľadu na dresy, sľuby, istoty.

    Sami viete, že istá je len jedna vec. Všetko ostatné sú len fantazmagórie a chiméry. Všetky percentá sa raz minú. A takto vo svetle neriešenia alebo fiktívneho riešenia problému, o ktorom hovoríme, zvlášť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Jarjabek, Zajac, Viskupič, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, teda štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za váš príspevok. Veľmi zaujímavý príspevok, určite veľmi neobvyklý v rámci tejto témy a v rámci tejto atmosféry v tomto parlamente. Škoda, že si ho nemalo možnosť vypočuť viacej ľudí aj z vašich strán, resp. z vašej strany preto, lebo je vás tam päť a pol, ak sa nemýlim, a vy ste túto schôdzu zvolávali, čiže predpokladal by som, že vás to bude najviac zaujímať. Preto, lebo my na tejto schôdzi v podstate nemáme prečo sedieť, preto, lebo ani sme s ňou nesúhlasili a v podstate ide len o akési vyrovnávanie názorových rovín, ale dobre.

    Ja sa veľmi teším, že ste spomínali Skalku. Ako iste viete, stretli sme sa tam spolu. Viem, o čom hovoríte, a vôbec nehovorte o tom, že jej nechcete robiť reklamu, práve naopak, ja sa veľmi teším, že jej reklamu robíte a určite to Skalke môže len pomôcť a určite vám to nikto nebude môcť vyčítať.

    Dotkli ste sa problému digitalizácie. Obávam sa, aby sa tento problém neobrátil proti tým, ktorí tento problém rozpútali. Mali sme si vypočuť už k digitalizácii dve schôdze na výboru pre kultúru a médiá a myslím si, že táto téma ešte bude veľmi veselá a zvlášť v poslaneckom prieskume, ktoré opäť spolu absolvujeme, predpokladám.

    No a celkom na záver. Trošku je škoda, že ste tento veľmi zaujímavý diskusný príspevok, ktorý ste mali, neprečítali zhruba pred rokom a pol tej dočasnej vládičke, ktorej súčasťou bola aj vaša strana.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán kolega Kvasnička, drahý Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje excelentné vystúpenie. Naozaj nezáleží, koľko je v ktorej strane ľudí, všetci tí ľudia, čo sedeli v sále, boli ticho, nikto sa nebavil a každý ťa pozorne počúval. Naozaj duch jednotlivca je nad počtom ľudí v jednotlivých kluboch. Veľmi pekne ti ďakujem za tvoje vystúpenie.

  • Ďakujem. Ja nesúhlasím s jedným z predrečníkov, ktorý hovoril o tom, že nemali možnosť vypočuť si. Možnosť mali všetci, len tu neboli. A tento prejav, skúšal som rozmýšľať, že ako sa dá krajšie povedať výrok, ktorý nechcem, aby bol pochopený doslova, ale niekedy nepomáhajú iné vyjadrenia ako tie práve jadrné, a to je, že pri mnohých tvojich prejavoch nepadajú tvoje slová na úrodnú pôdu, odrážajú sa od mnohých ako od teflónových skafandrov. Takže dúfam, že technické možnosti, ktoré si spomínal aj v prejave, umožnia, aby si ten prejav vypočulo čím viac ľudí.

    Dôležité v ňom, ktoré pre mňa bolo dôležité, že ako si spomínal digitalizáciu. A pripájam sa k tomu, že pri písomnostiach máme riešenie, pri tých hmotných veciach nepomôže ani tá digitalizácia a budeme sa musieť zamerať.

    A v prípade nezamestnanosti, ktoré si sa pozrel úplne z nejakého iného uhla, ktorý podporený tou výstavou toho prejavu je možnosťou, aby sa touto témou zaoberalo, sa dalo teda na ňu pozerať z rôznych uhlov a nie iba z toho čistého politického.

    Obrazy, ktoré si použil, možno viacej zamrzia, ako keď to niekto povie úplne na priamo. Čiže ja jeden za všetkých, ten výraz o tom, ako si si nerobil ilúzie o ľavicovej časti ani pravicovej časti tohoto parlamentu, je pre mňa dostatočným výrazom toho, že ten prejav bol vyvážený a dobrý a malo by si ho vypočuť čím viacej ľudí.

    Ďakujem.

  • Marián, klobúk dolu pred tvojím originálnym príspevkom k takej téme, ako je nezamestnanosť. Naozaj to bolo ako v tej rozprávke o tom slnku. Teda keď minister vystúpil, to bol vietor a ty si teraz vystúpil ako slnko. Mne je v tejto chvíli len ľúto, že v tej televíznej relácii včera večer si nebol miesto mňa ty, myslím si, že taký krásny zážitok, ako som ja mal teraz, tak by malo veľmi veľa ľudí, Maroš.

  • S reakciou pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ďakujem. K tým, ktorí teda mi oceňujú to vystúpenie, a myslím, že to bola väčšina, chcem len poďakovať. Ja, u mňa je to vždycky aj otázka jazyka, akým o tom hovoriť, a niekedy práve snaha to formulovať v jazyku inak, môže do toho vniesť aj iné akcenty, čo je možno vec jazykovedná.

    Dušan Jarjabek, k tomu, čo hovoril, možno len dovysvetlenie. Samotný problém digitalizácie je problém nesmierne náročný, odborný. A ten som ani neriešil. Súvisela táto moja poznámka s nedávnym výjazdom. Bol som vo viacerých inštitúciách tu v Bratislave a bol som v Slovenskom národnom múzeu, kde mi predstavili teda zbierky, akvizície, ktoré sú naozaj v zúfalom stave. Digitalizáciou ich možno dostaneme do nejakej virtuálnej roviny, ale to, v akom konkrétnom fyzickom stave sa nachádzajú a vlastne to dedičstvo odchádza, to temer nezachránime. Pýtal som sa kompetentných v Slovenskom národnom múzeu, že kde by videli riešenie. No tak jedno z tých riešení bolo, že mladých ľudí, alebo ak aktivačné práce, keď to tak vymyslím, alebo verejnoprospešné, že pustiť ľudí, samozrejme, pod odborným dozorom, do tohoto materiálneho dedičstva a ho reštaurovať, ošetrovať, zachrániť, lepšie uskladniť. Čiže toto som mal na mysli. Nie samotný problém digitalizácie, lebo viem, že to je problém oveľa vážnejší.

    Len toľko. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, no, v prvom rade mi dovoľte povedať, že téma nezamestnanosť je témou č. 1, a nie preto, že si to myslíme, ale jednoducho preto, lebo ľudia to tak cítia vo všetkých prieskumoch verejnej mienky, tiež považujú túto tému ako č. 1. Mne je trošku úprimne ľúto, že vláda si nenašla čas, aby aspoň jeden člen vlády tu sedel na tejto mimoriadnej schôdzi, pretože nezamestnanosť nie je problémom len ministerstva práce. Nezamestnanosť je problémom aj ministerstva hospodárstva, ktoré vytvára nejaké podnikateľské podmienky. Nezamestnanosť sa týka aj ministerstva školstva. Či ministerstvo školstva neprodukuje na trh práce ľudí, po ktorých nie je dopyt? A, samozrejme, aj ministra financií. A obávam sa, že keď vláda bude mať takýto prístup, tak v budúcnosti sa môže aj téma nezamestnanosti stať Achillovou pätou, pretože bude sa ťažko vysvetľovať o tri-štyri roky, že kde, koľko máme nezamestnaných. Určite vysvetlíte, prečo zdaniť bohatých, banky atď., ale ak sa zvýši nezamestnanosť zlými opatreniami, tak to bude veľmi problematické.

    Takže neviem, či by ešte nejaký člen vlády prišiel, ale ja si myslím, že skutočne je to vhodné, aby tu bol aspoň jeden člen vlády.

    Poznámka č. 1 k tejto téme. Ja sa vrátim trochu do minula, kedy som hovoril, že, a to som hovoril pri rozpočte, že prvá Ficova vláda urobila jeden fatálny omyl, keď trištvrte roka tvrdila, že nás sa kríza netýka, a týchto trištvrte roka stratila na to, aby viazala verejné výdavky. Tento fatálny omyl nás stál toľko veľa peňazí a taký veľký deficit. V súčasnosti, samozrejme, už z úst všetkých členov vlády hovorí sa taká, zase naopak, taká paradigma, že my za nič nemôžeme, za všetko môže kríza, pretože my sme šiesta najotvorenejšia ekonomika. Takže teraz vlastne to, čo sa popieralo, tak teraz sa tvrdí, že za všetko môže vonkajšie prostredie.

    No, určite áno. Určite veľký vplyv, nepopierateľne veľký vplyv na to, čo sa deje na Slovensku, môže externé prostredie, určite za to môže, že sme otvorená ekonomika a že sú globálne trendy. Avšak za niečo môže, niečo sú objektívne veci a niečo subjektívne. Takže to bol prvý omyl, teda ten fatálny omyl prvej Ficovej vlády.

    Podľa môjho názoru druhá Ficova vláda robí iný fatálny omyl, ale tiež s osudovými konzekvenciami, a ten omyl spočíva v tom, že strašne podceňuje motivácie ľudí. Motivácie ľudí, to znamená, že keď zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku, však v poriadku, na to má právo, zmeniť hospodársku politiku, ale jednoducho nedomyslela tie následné dôsledky tých zmien. A, samozrejme, ono sa to ešte úplne neprejavilo, pretože tá ekonomika je zotrvačná. Proste jednoducho nie každé opatrenie sa okamžite prejaví, pretože jednoducho existuje tá zotrvačnosť. Ale pravdou je zase, že sa postupne začalo, začali prejavovať.

    Je evidentným faktom, a ja sa nechcem hádať, ja si myslím, že každý, ktorý má počítač a dvoma klikmi môže zistiť niektoré čísla, o ktorých aj budem hovoriť, že ubúda živnostníkov, ubudlo živnostníkov. Smutné je, samozrejme, že pán minister ešte to víta, že ubudlo živnostníkov. Ja si myslím, že určite ja by som nikdy sa nevyslovil takýmto spôsobom, že vítam, že ubudlo živnostníkov. Ja si myslím, že každý, každý, keď to poviem tak emocionálne, každý, kto nepýta od štátu nejakú dávku, tak by si zaslúžil proste odmenu za to, že je ochotný niesť riziko a podnikať alebo mať nejakú živnosť. Takže určite cieľom, alebo nie som šťastný, že ubúdajú.

    Ale prečo ubúdajú? A teraz si poviem, že prečo ubúdajú. Mimochodom, aby som bol korektný, tak poviem aj to, že eseročky, je viacej teraz eseročiek. No prečo? Pretože mnohí živnostníci zistili, že tieto nové opatrenia sú pre nich výhodnejšie, keď chcú podnikať ďalej, tak výhodnejšie formou eseročky. Napríklad viete, že tým, že vláda sa rozhodla mať selektívny prístup k zdaňovaniu, to znamená, že niekoho zdaňuje 25 percentami, napríklad aj živnostníkov, lebo sú to fyzické osoby, nad určitú hranicu, eseročky 23 percentami, niekomu dáva daňové úľavy, niekto teda neplatí vôbec dane. Ale jednoducho zistili tí živnostníci, ktorí zarábajú, že sa im oplatí, teda hovorím o ktorých hlavne zarábajú, že prejsť na eseročku, resp. ísť, mať domicil v zahraničí.

    Takže, takže tie očakávania a, samozrejme, povedzme si otvore, tá eseročka má viacej možností, nazveme to, optimalizovať, ale v tom slova zmysle, že odteraz si už podnikatelia budú dávať do nákladov "aj každý špendlík". A teraz to nehovoril len o daniach, ale hovorím o ďalšom, teda o tých motiváciách, že enormne zvýšila táto vláda zdravotné odvody zo zisku z eseročiek, to znamená, predtým boli z 3-mesačného minima a teraz to vytiahli až na 15-mesačné minimum, takže ten malý podnikateľ de facto bude platiť minimálne o 30 až 35 % viacej štátu ako za minulý rok.

    A to chcem povedať zásadnú vec, oni si to, oni si to ešte ani neuvedomujú, že tie následné opatrenia vlastne budú až budúci rok. To znamená, ja skutočne tie dôsledky týchto opatrení nevidím teraz, aj keď sa prejavujú, ale budúci rok takto v marci, sa veľmi, veľmi obávam, aké budú daňové príjmy z právnických osôb.

    A, samozrejme, ľudia sú, tak jak ja celý život tvrdím, že ľudia sú Homo economicus, oni sa prispôsobia, takže určite neprestanú podnikať, ale budú inými formami rozmýšľať, ako podnikať.

    Takže ďalšie opatrenia, ako je evidentné, že dohodárov zmizlo okolo 250- až 300-tisíc, dohodárov alebo dohôd je zrazu preč. Otázka: Sú tí dohodári, to sú tí bohatí? Invalidi, ja neviem, dôchodcovia, študenti, to sú tí bohatí, ktorí vlastne majú zrazu platiť proste také enormné odvody? No nie sú. To sú proste ľudia, ktorí si skutočne chcú privyrobiť a privyrábajú, sú to sezónni pracovníci a tak ďalej.

    No a čo sa stane? No tak niektorých zostane 350-, možno 400-tisíc dohodárov, ale s tým, že zase sa znížia tie dohody. A je enormne en spôsobov ako, poviem to diplomaticky, nájde ten podnikateľ s tým dohodárom inú formu vzťahu, hej, pretože tie motivácie sú aj, takže proste potrebuje nejako ad hoc tú robotu. Ale jednoducho uvidíme, že koľko nakoniec bude príjmu do štátnej kasy. A ja tvrdím, že ministerstvo financií bude sklamané, pretože, ako som povedal, že podcenilo tie motivácie, pretože tie odvody alebo tie dane zvýšili príliš.

    Takže ešte by som sa vyjadril k štatistike, ale ja to poviem len tak nejako stručne. V podstate relevantné štatistiky si každý môže pozrieť. Je to Štatistický úrad, tam sa to robí štvrťročne. Keď vláda nastupovala, bola 13,6-percentná nezamestnanosť podľa Štatistického úradu. Teraz v poslednom kvartáli do konca roka bolo 14,4 a ďalšie údaje ešte nemáme. Ústredie práce to robí mesačne. Keď vláda nastupovala, bolo do 400-tisíc nezamestnaných evidovaných, teraz podľa najnovšieho februárového údaja je 437-tisíc. Máme plus 40-tisíc, cca plus 40-tisíc nových evidovaných nezamestnaných. Potom máme tu ešte jeden zdroj, ktorý veľmi odporúčam, je to Eurostat. Kde jednoducho tam sa dá porovnať tých 27 krajín, kde Slovensko má štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a tí pred nami sú len tie najproblémovejšie krajiny. Možno by som ešte povedal, že dlhodobá nezamestnanosť podľa Eurostatu je skoro najvyššia v celej Európe, to je viac ako 8,5 percenta. A posledný údaj taký zaujímavý, že máme 33,2 percenta nezamestnaných vo vekovej kategórii do 25 rokov. Mimochodom, už len Grécko a Španielsko má horšie čísla.

    To sú fakty. To sú fakty a či to pozriete sa tak či onak, jednoducho, samozrejme, každý si môže nejaký graf urobiť.

    Ďalšia, ďalšia teda, ďalší teda okruh otázok, ktorý by som chcel otvoriť, že čo teda robiť, aby sme boli aj konštruktívni. Tak možno niekedy, niekedy stačí byť nie tak tvrdohlavý a priznať si chybu, však na tom nič nie je, alebo si to už nejako sformulovať, nejakým spôsobom proste vysvetliť a tak ďalej. Ale bolo zásadnou chybou tejto vlády, že naskočila, a teraz poviem aj tak prierezovo teda, že boli také názory, že dohodárov treba zodvodniť od prvého eura aj za minulej vlády a že vlastne zneužívajú, zneužívajú niektorí tých dohodárov, že vlastne oni si potrebujú mať nejaké nové pracovné miesta a že proste to sa zneužíva.

    Počas minulej koalície sme našli, viete, že to bol problém, nejaký rozumný kompromis, že prvých, teraz to bude cca 200 eur, ale povedzme do výšky životného minima, nech si každý môže privyrobiť bez nejakých enormných odvodov. Toto v podstate, čo bolo de facto sociálne opatrenie, lebo ešte raz, tí dohodári, to je v prvom rade, to sú dôchodcovia, študenti, sezónni pracovníci a tak ďalej, toto, toto vláda naskočila na názory tých, že proste, že treba aj týchto poriadne zodvodniť. A ja nevidím na tom nejaký najmenším problém, aby sa to priznalo, a dávam aj konkrétny návrh teda, aj za stranu SMER, aj za seba, že povedzme do nejakej určitej výšky, a keď povedzme, keď je nejaké kritérium minimálna mzda, tak navrhujeme ako strana MOST - HÍD, aby dohody do výšky minimálnej mzdy neboli zodvodnené alebo, nazveme to, minimálne zodvodnené. Tak, aby si každý mohol privyrobiť do výšky minimálnej mzdy. Ja si myslím, že je to sociálne opatrenie. Nemusíme vymýšľať všelijaké, tí podnikatelia nebudú musieť s tými dohodármi vymýšľať všelijaké obchádzky a podobne. A myslím si, že skutočne by to práve tým nízkopríjmovým skupinám pomohlo.

    Ďalší, nebudem veľa hovoriť, lebo už veľa vecí bolo povedané, ale vrátim sa k ďalšiemu konkrétnemu návrhu, ktorý navrhuje strana MOST - HÍD, a to je, urobme systém daňových úľav pre každého podnikateľa, ktorý vytvorí nové pracovné miesto. Hovorili sme tuná, že tí veľkí dostanú dotáciu vo forme daňových úľav, keď príde nejaká veľká fabrika. Ale ak si zadefinujeme, a, mimochodom, to je liberálne, ak si zadefinuje, že pre spoločnosť má trhovú cenu, cenu novovytvorené pracovné miesto, novovytvorené pracovné miesto, prečo o toto, teda o túto daňovú úľavu alebo o túto výhodu daňovej úľavy by sa nemohol uchádzať každý podnikateľ? A nevidím najmenší problém, aby sa vytvoril nejaký systém. A je to v podstate svojím spôsobom alternatíva, vlastne zníženie daní pre podnikateľský sektor, keďže už sa urobil v takejto miere.

    Takže toto sú konkrétne dva návrhy, ktoré pokiaľ, pokiaľ bude, pokiaľ sa, ja neviem, zamyslia, si myslím, že je to vhodné, je to aj, by som povedal, aj dalo by sa to aj ľuďom vysvetliť a ja si myslím, že toto by nemuselo byť vôbec ľavo-pravé videnie.

    Ja sa dotknem ešte poslednej veci a to je podnikateľského prostredia. Ono sa to na prvý pohľad nezdá, že prečo by dôchodcu alebo zamestnanca malo zaujímať nejaké podnikateľské prostredie, že čo to je, to je neuchopiteľné. Ale pravdou je aj to, že sa ich to priamo týka. Pretože ani vláda, a pri všej úcte, ani odborári nevytvoria nové pracovné miesto. Nové pracovné miesto môže vytvoriť, a skutočné, teda nemyslím nejaké dotované alebo nejaké aktivačné práce, ale normálne, poctivé pracovné môžu vytvoriť len a len podnikatelia, malí, stredne, ale, samozrejme, aj veľkí. A na to, aby vytvorili pracovné miesto, tak musia mať podmienky, samozrejme, musia mať dôvod to vytvoriť. To znamená, že je pravdou to, že musia mať objednávky, musia zarábať a tak ďalej. Ale sú tu aj niektoré veci, ktoré môže ovplyvniť vláda. A ja si myslím, že bola výčitka ministra, no neni tu minister, lebo som chcel aj okomentovať jednu jeho výčitku, že opozícia, alebo resp. Ľudová platforma sa stretla len s podnikateľmi. No, tam nejde o to, ja nemám problém sa ani stretnúť s odborármi, ale hovorím ešte raz, nie odborári, odborári nie sú schopní vytvoriť nové pracovné miesta. Takže a treba počúvať tých, ktorí sú. Nebudem teraz hovoriť komplet, čo ich trápi, čo ich netrápi. Ale vláda by mala viesť partnerský dialóg v tomto slova zmysle za účelom toho, aby mali podnikatelia možnosť tam vytvárať tie nové pracovné miesta, a teraz nebudem hovoriť o byrokratizácii atď.

    Takže na záver môjho vstupu dovoľte mi ešte povedať jednu vec, že obávam sa toho, že pokiaľ si vláda neuvedomí, že tie dôsledky tých zmien už prichádzajú, a bude tvrdo trvať na tomto a pokračovať, tak sa obávam toho, že budúci rok, nie teraz, ale budúci rok bude pre verejné financie oveľa, oveľa ťažšie a v skutočnosti bude to potom ťažko vysvetľovať nejakou krízou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickou poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja akceptujem vaše videnie sveta a aj vás celkom rád počúvam, lebo vo vašom vystúpení zaznieva viac možno ratia ako emócií.

    Na druhej strane, ak rozdávate, pán poslanec, rady, tak mi vysvetlite, ako je možné, že v júli 2010, keď ste preberali vládu, ste prevzali zoznamy s 370 tisícmi uchádzačov o zamestnanie a odovzdali ste v marci 2012 408-tisíc uchádzačov o zamestnanie, čo je nárast o 38-tisíc?

    Mimochodom, tiež neviem, odkiaľ máte tých 40-tisíc, čo stále spomínate, lebo v marci 2012 bol počet uchádzačov o zamestnanie 408-tisíc a v januári 2013 435-tisíc, čo ak ma neklame moja matematika, je plus 27-tisíc, čiže nie 40-tisíc.

    Podobne pán poslanec Matovič, keď vystupoval, tak hovoril čísla o vašom prvom vládnutí v 1998, ak sa nemýlim, ste hovorili, pán poslanec, že ste preberali vládu s 320-tisíc nezamestnanými a v 2006, po ôsmich rokoch vládnutia, ste odovzdávali 350-tisíc nezamestnaných. Čiže ako to, ako potom mám rozumieť všetkým vašim argumentom, radám, návodom, keď vždy, keď ste vládli, tak v konečnom dôsledku ste odovzdali štát vždy s väčším počtom nezamestnaných, než ste štát prevzali?

    Takže, pán poslanec, možno ak chcete rozdávať rady, tak z tých 15 posledných rokov ste 10 rokov vládli a viedli tento štát vy a myslím si, že s tou nezamestnanosťou ste teda žiadne zázraky neurobili. O to viac ma vždy udivuje, že keď nevládnete, tak sršíte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pán poslanec Švejna, reakcia na faktickú poznámku.

  • Ďakujem. No, pán kolega, môžme si to v zákulisí pozrieť tie štatistiky, ja nemám najmenší problém. Otvoríme si internet a, samozrejme, je dôležité, že ktorý mesiac zoberete. Lebo keď vy zoberiete marec, hej, za marec, tak ešte vlastne vláda SMER-u ešte nebola, proste boli len voľby. A vláda sa, vlastne bola len v apríli, takže podľa mňa serióznejšie porovnávať tie údaje, ktoré už, už boli.

    Ale ešte raz. Môžme si v zákulisí povedať. A máte pravdu. Aj za minulej vlády rástla nezamestnanosť, ale povedzme nie takým tempom. Ale máte pravdu. Takže v kľude v zákulisí si to môžme prejsť, ak vám to takto nevadí.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Mikloško.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, všeličo sa povedalo, ale v nijakom prípade nevidím to, že tu dnes venujeme deň nezamestnanosti, ako tragédiu. Je to dôležitá téma, treba o nej rokovať, a kde inde ako v parlamente.

    Treba určite hľadať nové cesty, konštruktívne návrhy na zlepšenie tejto nedobrej situácie. 15 % nezamestnanosť, 184-tisíc ľudí berie sociálne dávky, 47-tisíc ľudí dávky v nezamestnanosti atď. Isto túto situáciu nezapríčinila len táto vláda, nebol to len posledný rok, ale to, ako tuná sú všetky opozičné návrhy zákonov, ktoré sa témy týkajú, aj Zákonník práce, návrhy pre zlepšenie situácie rodinných firiem, aj malých a stredných podnikateľov, ako sú zmietnuté zo stola parlamentu, určite nie je v poriadku.

    Ja by som povedal, že aj za cenu určitej veľkorysosti a zabudnutia na minulosť. Mnohí hovoria, že to bolo vo vzťahu koalície a opozície aj v minulosti rovnako, tak by som prekročil tento tieň, lebo Slovensko práve ten získa, kto ho nejakým spôsobom zjednotí a bude brať aj od opozície návrhy rozumné a dôležité pre všetkých.

    Pokračovanie v tejto politickej bipolarite znamená, že aj súčasná vláda si berie na seba, sama na seba zodpovednosť za dnešný stav, povedal by som, Únie, čo je určite v dnešnej turbulentnej krízovej situácii nie celkom rozumné, najmä keď všetci musíme sporiť, ísť na polovičný plyn, uskromniť sa a snažiť sa doviesť tento štát k vyrovnanému rozpočtu.

    Nechcem opakovať to, čo tu už bolo, veľa myšlienok a nápadov sa tu už spomenulo, škoda, že väčšinou len z opozície. Chcem poukázať však na niečo, čo tu ešte nebolo, ale by malo byť, a to to, ako môže výchova, vzdelanie, rodina a škola našim občanom pomôcť pri ich snahe pracovať, pri ich práci, pri ich uplatnení.

    Bolo tu už spomenuté, že naša strana mala k voľbám taký bilbord "Začína to prácou". Bolo to veľa diskusií, naši neprajníci vytvorili aj verziu, kde dvaja Rómovia plačú pod týmto plagátom kvôli tej práci. Myslím však, že do tejto plačúcej pozície by patrilo veľa našich občanov, a práve o tom by som chcel povedať svoj príspevok.

    Norbert Wiener bol ten, zakladateľ kybernetiky, ktorý už dávno, dávno, v 50. rokoch povedal, že "kybernetizácia dnes, elektronizácia, robotizácia je hrobom ľudí s nízkou kvalifikáciou". Keď Japonci už pred 15 rokmi prepustili 2-tisíc ľudí a na výrobu automobilov nasadili roboty, tak to bol vážny sociálny problém a tento trend pokračuje. Také roboty vám švihajú v úplnej tme, nepotrebujú ani svetlo, nemajú choroby, nemajú ani práceneschopnosť, nemajú odbory.

    Čiže treba sa starať o svoju kvalifikáciu, byť s lopatou v ruke, dnes človek nemá šancu sa uplatniť, a teda treba takých ľudí, ktorí niečo vedia, ktorí sa vzdelávajú, ktorí sa vedia aj rekvalifikovať, aj opakovane, a teda taká tvrdšia veta je, že "k talentu", to platí najmä v umení, ale aj vo vede, "patrí aj schopnosť sa presadiť".

    Nedávno som, bohužiaľ, už to nezachytil, kde to bolo, ale bol nejaký konkurz na automobilku novú alebo nejakú výrobu súčiastok v regióne, kde bolo asi 5-tisíc nezamestnaných a potrebovali tam prijať 100 ľudí, a napriek tomu sa tam prihlásilo tak málo ľudí, že vybrali iba 17. Iný príklad tiež z tlače, že niekde na východe bola výroba, myslím, že topánok. Zase konkurz, hľadali tam ľudí, mužov, ženy, a vlastne pracujú tam dnes iba Ukrajinci. Je to informácia z niekoľkých rokov medializovaná.

    Ja tu často mám kontakt s rôznymi bezdomovskými komunitami. Jeden šéf takej komunity mi povedal, že často dostávajú ponuky na prácu za 2,50 až 3 eurá na hodinu, ale keď to týmto svojim bezdomovcom dajú, tak nie je o to záujem. Keby takto 30 dní pracovali, tak získajú toľko, že by, že možno tri deti, mali menší plat, jako keby oni získali za túto prácu 2,50, 3 eurá. A to ešte má kopu vnukov a ďalších ľudí. Čiže ako keby bola spokojnosť s tým, čo majú, a nie je veľká snaha sa presadiť alebo pracovať a tak niečo získať.

    Ďalším príkladom sú, bohužiaľ, aj detské domovy. Po 18-ke tieto deti, ranené v detstve, stále boli zvyknuté iba brať. A darmo im nájdete, a mám mnoho takých príkladov, aj päť zamestnaní za sebou, jedno, druhé, piate, vydržia všade jeden, dva mesiace a idú preč z rôznych dôvodov. Takisto s bytom. Dajte im v jednom regióne, za chvíľu už to nechajú, už majú niečo iné a tak ďalej. Čiže zase sú takí nešťastní ľudia, ktorí sa nikde nezakorenia, bohužiaľ.

    Ďalším príkladom sú napríklad remeselníci. No, dnes u nás učňovky sú temer prázdne, je to chyba všelikoho, o tom tu nechcem teraz hovoriť. Remeslo má zlaté dno, ale neni oňho taký záujem, aby naozaj ste mali sto telefónov, na ktoré keď zavoláte, vám remeselník príde opraviť to, hento, čo stále v dome býva, najmä keď to sám neviete alebo nemáte na to čas, no. Veľmi často, keď taký pán príde, pýta si 50 euro, šéfko, urobíme to bez papiera, zmizne. A o tieto povolania tiež nie je veľký záujem.

    Ja myslím, že pretrváva akýsi pocit z komunizmu, ale ktorý do dnešného dňa má svoju logiku, že nakoľko nás štát okráda, tak máme aj právo my ho okrádať, hej. Tvrdia to aj ľudia, ktorí chodia aj do kostola, napríklad.

    Práca na pôde. Voľakedy moji prarodičia a tak ďalej pestovali, sadili, kosili, vychovávali všeličo, no a dneska tej pôdy najmä na dedine je aj veľmi veľa. Prídu tam Holanďania, prídu tam Dáni, majú veľké úspechy, možnože aj začali s inými investíciami, ale farmárčenie človeka môže uživiť a nebude od ničoho v podstate závislý, si myslím, ale není o to záujem. Pri reštitúciách sa pôdy vrátili a za pár korún sa to prenajíma kdekomu a tam to leží v skladoch, lebo na tom nikto nepracuje.

    Turistika je to zlatá baňa. Ale tiež niekto mi nedávno hovoril, že bol na hraniciach medzi Poľskom a Slovenskom. Poľská strana celá osvietená, bilbordy, krčmičky, všetko možné, slovenská strana tmavá. Večer nebolo možné si dať jedno pivo alebo niečo také. Možnože to je aj ináč, ale potom mi na to poviete.

    No, možno to hovorím troška pesimisticky, ale chcem upozorniť na to, že teda aj v našich rukách je všeličo také, čo by sa dalo vylepšiť.

    Ja som bol dlhšie v Taliansku, tam podpora malých a stredných podnikateľov bola základná vec celého štátu. Oni vlastne platili dane, vyrábali, predávali, sprostredkovali. A rodinné firmy, malí, strední podnikatelia, to je základ talianskej ekonomiky. Nie tie veľké firmy, ktoré sú aj tak v problémoch. Oni mi však hovorili, že my dôverujeme štátu, lebo vieme, že keď dnes je nejaký zákon, predpis, tak zajtra sa to nezmení, a teda môžeme sa na to spoľahnúť, že nás niekto neokefuje, keď to mení z mesiaca na mesiac a toto, čo platí dneska, už nie je, neplatí onedlho.

    Ďalšou takou témou, už - pre vás - sa blížim k posledným poznámkam, je zamestnanie seniorov, no. Dneska hovoril, niekto rozprával o troch grošoch. Ja už hovorím o rozprávkach o štyroch grošoch, prípadne aj piatich grošoch, keď treba, naozaj tie stredné generácie nárazníkové sa otáčajú na dve generácie dole, na dve generácie nad nimi, ale dnes naozaj už v 50-ke, v 55-ke prácu temer nenájdete. A určite treba, nestačí, aby len mladí všetko robili, ale aby spolu aj so starými, so seniormi, vytvárali zaujímavé tímy. Najmä v Nemecku v tom majú vynikajúce výsledky. Zoberú mladých, odvážnych ľudí, ktorí majú svoju dynamiku, ale zase aj starých, ktorí majú skúsenosti a sú už trošku nad vecou, a dosahujú veľmi dobré výsledky na poli podnikania.

    Nechcem sa dotýkať problematiky Rómov. Tá by iste tuná tiež jeden deň si zaslúžila raz, celoeurópsky problém. Minule som bol na východnom Slovensku a pán farár mi povedali, že tu je 1 000 Rómov, ale teraz len 600, lebo 400 je vonku. Tak som bol prekvapený, že vonku teda pracujú a tuná sa im akosi nedarí. Tak iste, nechcem to bagatelizovať, ale máme už na to nejaké plány, ako to svojím spôsobom riešiť? Ale tento problém je veľmi ťažký.

    Možno by som ešte povedal jednu vetu o tom, že niekto tu hovoril, že problém je aj v tom, že sa tisícky ľudí alebo desaťtisícky vrátili zo zahraničia, kde pracovali. Tak, isteže, kríza je aj tam, isteže zistili, že doma je predsa lepšie. Ja by som skôr apeloval, iste je dobré, keď idú von a keď dva-tri roky, päť, sa naučia reč, naučia sa práce, pracovať, všeličo a tak ďalej, len tí, čo tam chcú alebo tam už natrvalo zostali, mali by myslieť aj na to, že tuná na Slovensku získali svoje vzdelanie, a teda Slovensku sú niečo dlžní. Vonku obyčajne tí ľudia nerobia super kvalifikované práce, a teda, bohužiaľ, aj v celej histórii, aby to nedopadlo, tak ako predtým, že mnohí odišli von a vlastne stratili sa pre Slovensko. A starí rodičia sa hrdia slovenskosťou, treba zažiť tu, už deti sú vonku a ich deti už stratia všetky kontakty so Slovenskom, pretože už ani nevedia po slovensky.

    No. Tak ešte záverom by som snáď povedal toto, že tieto príklady tak hovoria o nutnosti zmien už v rodine, už, by som povedal, v základnej škole, kde keď tomu dieťaťu nedáme nejaké návyky, nejakú, nejaký základ, tak neskoršie to bude mať omnoho horšie.

    Teraz sme nedávno vydali knihu, už som to možno tu hovoril, ale zopakujem to, že jako už od počatia v tele matky sa kódujú veci pre neskorší život dieťaťa a jak prvé tri roky sú absolútne nutné na to, aby to dieťa bolo v budúcnosti schopné, aby sa uplatnilo, aby bolo slušné a tak ďalej atď. V treťom roku sa zabetónuje mozog dieťaťa, takto to hovorí tá kniha, a už iba veľmi ťažko niečo tie spojenia možno vymeniť tak, aby sa niečo vážne zmenilo. Čiže rodina, škola a nad to v podstate nie je.

    Teraz, myslím, 25. máme v Žiline taký seminár o rodine, kde viacerí poslanci už sľúbili účasť, aj pán Podmanický je pozvaný, neviem, či príde, mám sa ho dnes na to opýtať, no a tam by sa mali tiež dojednať rôzne veci, čo môžeme v prospech rodiny v republike urobiť.

    Ešte pripomeniem, že vlani bol Európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity a tento sa volá Európsky rok občanov. Čiže to, že Európa, to sme vlastne aj my, že problémy nás a Európy sú veľmi podobné, by sme sa mali učiť aj z Európy, prípadne aj viac čerpať na tieto problematiky z európskych fondov, to je, myslím, veľmi dôležité.

    Teraz 18. - 19. máme združenie kresťanských seniorov, seminár na túto tému, Európsky rok občanov a seniori, kde sa tomuto, ale tam ide skôr o seniorov, budeme veľmi venovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Viete, drahé kolegyne a kolegovia, ja mám tieto mimoriadne schôdze strašne rád, lebo človek sa tu dozvie množstvo vecí o rodinných príslušníkoch, množstvo vecí o vnukoch, vnučkách, dozvieme sa tuná mnohé životné príbehy, ktoré sme doteraz nepoznali. Proste je tu naozaj zmeska mnohého zaujímavého. Ja napríklad už teraz sa teším na vystúpenie pán Kuffu, ktoré určite bude nasledovať po týchto mnohých vystúpeniach. Už poznáme mnohých rodinných príslušníkov, dokonca vieme, koho deti chodia k akému lekárovi. To tiež zaznelo na minulej mimoriadnej schôdzi. Aká bola sestrička, akú mala náladu a tak ďalej atď.

    Jedným slovom, tieto mimoriadne schôdze, ako ste si iste všimli, nič neriešia, nič nevyriešia, každý tu šermuje nejakými číslami, zvyčajne opozícia s koalíciou sa nedohodnú preto, lebo ten meter je zjavne iný. Proste je to len preto, aby istí ľudia na seba upozornili, resp. sa vyrozprávali, lebo inak by sa do tých médií nemohli dostať. To je pochopiteľné. Ja čakám nasledujúcu schôdzu, to bude nejaké odvolávanie ministra zase určite, kde si zopakujeme všetky tie rodinné príbehy opäť, znovu, opäť budeme, opäť sa započúvame do zaujímavých príbehov, eventuálne rodinných príslušníkov. A myslím si, že môžme očakávať v blízkej budúcnosti napríklad aj mimoriadnu schôdzu Národnej rady o problémoch nesmrteľnosti chrústov. To bude presne to isté, čo si budeme rozprávať vtedy, ako sme si rozprávali na tej minulej schôdzi, ako si budeme rozprávať aj ďalej.

    Čiže skutočne tieto mimoriadne schôdze, to je naozaj, vidím, že ani nikoho z tej opozície to nejak moc nezaujíma, tam tí siedmi, ôsmi, čo sedia, my sme tu schôdzu nechceli, oni ju chceli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážený pán poslanec, ja vás rád počúvam a s drvivou väčšinou toho, čo ste povedali, môžem súhlasiť a maximálne to podporujem. S jednou vecou však, pán poslanec, nesúhlasím a to je, s tou takou kritikou, že neprijímame návrhy týkajúce sa, návrhy opozície týkajúce sa daňových zákonov, Zákonníka práce a podobne.

    Pán poslanec, vy sám ste živým dôkazom spolupráce na dobrých návrhoch medzi opozíciou a koalíciou. Na poslednej schôdzi sme schvaľovali zákon o zriaďovaní Slovenského historického ústavu v Ríme, ktorý ste predkladali s našimi poslancami, a ja si myslím, že to bola veľmi dobrá iniciatíva a pekná ukážka spolupráce na dobrých veciach. Ale nemôžete od nás očakávať, že budeme akceptovať také návrhy, ktoré sú v totálnom protiklade s tým, čomu veríme my a aký pohľad na spoločnosť máme my, a s čím sme napokon aj vystúpili pred voľbami na verejnosť a na čom sme získali mandát.

    Takže, pán poslanec, áno, také návrhy, ktoré nie sú v rozpore s tým, čo sme hlásali pred voľbami, tak tie veľmi radi prijímame, ak sú s nami odkonzultované a s nami pripravené. Ale také návrhy, ktoré idú úplne proti duchu toho, čo my hovoríme, no tak to vy nemôžete zas očakávať, že keď tvrdíme, že ten Zákonník práce, ako sme ho prijali my, je lepší pre ochranu zamestnancov a nepoškodzuje zamestnávateľov, no tak nemôžete vzápätí očakávať, že prijmeme vaše návrhy, ktoré tvrdia presný opak. Jednoducho v tomto sa líšime, preto je tu nejaké politické spektrum, my sme na jednej strane, vy ste na druhej strane, ale my sme získali podporu verejnosti na presadzovanie tých zmien, ktoré presadzujeme.

  • Reakcia pána poslanca Mikloška. Chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie ste uvedený. Tak ešte raz stisnite faktickú poznámku. Už ste. Nech sa páči. Dali ste ale procedúru, procedurálny návrh.

  • Nie, tak to som chcel reagovať, pardon, som sa neskoro prihlásil.

    Pánovi Jarjabkovi veľmi som nerozumel, lebo sa mu ten príspevok nevydaril, neviem, prečo akurát to teraz mne povedal. Ja myslím, že debata jednodňová o nezamestnanosti, keď nás to všetkých páli a keď nevieme v podstate ako na to, a celú Európu to páli, nikomu nezaškodí, žiadne médiá sú tu není ani nebudú, kto tu bude, tak večer, všetky správy už za chvíľu bežia.

    Vieš, kto má 5 alebo 8 detí a musí sa o nich starať a doma ďalších ix vnukov, tak má inú skúsenosť ako ten, ktorý to nemá a ktorý si možná žije troška, jak by som povedal, ľahšie. No. Ale, lebo nepamätám si, že by som ja vyprával o svojej babke, ktorá mala, bude mať za týždeň 95 rokov a budeme ju sláviť a tak ďalej, to som nehovoril. Nabudúce to poviem, aby si vedel toho viacej, no.

    Pán Podmanický, no, nič proti tebe alebo vám. Vieš, keď zo 150 alebo 200 návrhov opozície, napríklad Zákonník práce, ani jeden neni dobrý, tak sa mi to zdá, buď sú tí všetci opozičníci úplní tupci, alebo naozaj ich od vás nikto ani nečítal, lebo mne sa zdali, že niekto, však tuná to zdôvodňovali ľudia hodiny, mne sa zdalo, že niečo z toho bolo aj rozumné, no. Keď nič neni rozumné, tak je to troška podozrivé, no. Ale ja verím, že tá spolupráca opozičná, koaličná bude. My sme s tými dvomi, pánom Brixim a Martvoňom, dlho spolupracovali a ja myslím, že aj v budúcnosti budeme snáď aj nad nejakými ďalšími, ale keď ide o niečo, kde ide o Slovensko, niečo je absolútne trebárs nové a dôležité, tak ja vždy by som navrhoval, aby z každej strany išiel niekto do toho a pripravil niečo, onedlho sa dozviete, že čo.

  • Ďalší prihlásený rečník, rečníčka, pani poslankyňa Ritomská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som sa aj ja pripojila mojím postrehom, mojím vstupom do diskusie o nezamestnanosti. Budem hovoriť za občanov, za občanov, za tých nezamestnaných, nakoľko ja sama som robila pred 13 rokmi na úrade práce, tak mám bohatú skúsenosť, keď som denne riešila prípady nezamestnaných, ich vznik, skončenie, zmenu pracovného pomeru. Každý deň som si myslela, že kde to žijem. Bola som prekvapená, čoho všetkého je zamestnávateľ schopný, len aby skončil pracovný pomer so zamestnancom.

    Preto som začala skúmať tento pojem a zistila som, to si dovolím vám trošku pripomenúť históriu, vlastne ten môj vstup rozdelím na také tri časti, históriu, potom sa budem venovať Nemecku, ako mnohí kolegovia, no a nakoniec tomu riešeniu.

    Čiže ide o to, že po 13 rokoch, keď som vlastne zistila, že ako sa vlastne ľudia vytláčajú z pracoviska, tak môžem vám povedať, že situácia sa nezmenila. Je to stále to isté, stále ten istý proces.

    Jedným z nich je predovšetkým komplikovaný medziľudský vzťah. Je to boj medzi ľuďmi, skupinami, závisť, nenávisť, ohováranie. Išla som hlbšie a zistila som, že Európa sa zaoberá pojmom mobing. Prvýkrát tento pojem použil Konrad Lorenz, keď popisoval skupinové chovanie u zvierat. Označil ním útoky skupiny zvierat na jednotlivcov rovnakého druhu. Neskôr na tento termín upozornil švédsky lekár Peter Paul Heinemann, ktorý pomenoval deštruktívne chovanie u detí, keď skupina detí napáda iné, obyčajne osamotené, dieťa. V roku 1969 v Škandinávii zásluhou priekopníka v oblasti výskumu Nóra Dana Olweusa bolo definované šikanovanie ako opakovaná agresivita jednotlivca alebo malej skupiny agresorov. Už vtedy upozorňoval, že šikanovanie je asi najrozšírenejší problém, ktorý ohrozuje duševný a mravný vývoj školopovinných detí. O ďalšie rozšírenie tohto pojmu sa tiež zaslúžil aj švédsky sociológ práce a priekopník mobingu prof. Heinz Leimann, keď si všimol určitý druh správania v pracovnom prostredí. Na základe toho vytvoril definíciu o mobingu, môžeme hovoriť, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň, aspoň pol roka jedna alebo viac osôb.

    Aj moje skúsenosti mi potvrdili, že keď sa isté skupiny ľudí v malom odbore či útvare dajú dokopy proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, izoláciu znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z kolektívu, máme tu problém mobing.

    Pojem mobing pochádza z anglického slova "to mob", čo v preklade znamená "niečo obliehať, obklopiť alebo uraziť, utlačovať, urážať". Podstatou jeho je teda vôľa ublížiť, zničiť, sabotovať prácu obete či znepríjemňovať pracovné podmienky do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Všetko sa to deje psychickým terorom. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch. Mobing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky.

    Prečo sa však v týchto prípadoch obeť, teda osoba, ktorá je na pracovisku, nebráni? Jednoducho preto, lebo si myslí, že na pracovisku je jediná osoba, ktorú šikanujú, že ak to niekomu povie, všetci si budú myslieť, že je hlúpa a práci vôbec nerozumie, nedokáže ju zvládnuť.

    Hlavným problémom mobingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobingu ste vo veľmi zlej situácii.

    Podľa odborníkov súvisí nárast mobingu so stále tvrdším bojom o existenciu a kariéru. Ste príliš dobrý a šéf sa bojí, že ho prerastiete, alebo ste nežiaducou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom. Stávate sa terčom na odstrel.

    Znie to síce paradoxne, ale obeťami psychického teroru na pracovisku nebývajú neschopní a leniví jedinci, práve naopak. Obvykle sú to usilovní a svedomití ľudia. Majú však smolu, pretože sa nezaradili do sivého priemeru a nesplynuli s davom. Impulzom sa môžu stať tak nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť či utiahnutosť.

    Možno si kladiete otázku, čo s tým možno v našej spoločnosti robiť. Ak sa stanete obeť mobingu, ako sa môžete brániť? Žiaľ, v našej spoločnosti máme stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu tak ani v pracovnoprávnych vzťahoch. Také protiprávne, ba často aj protiľudské konanie možno v súčasnosti pozorovať vo všetkých sférach pracovného prostredia. Štátnu správu nevynímajúc. Slovenská legislatíva však tento pojem nepozná. Zákonom nie sú konkrétne odkazy na riešenie problému psychického terorizovania či šikanovania na pracovisku.

    Je možné zvládnuť takéto situácie bez ujmy na zdraví? Určite nie. Šikanovanie sa na obetiach podpíše vážnym ochorením a dlhou práceneschopnosťou. Podľa výskumov veľa obetí dlhotrvajúceho mobingu trpelo tzv. posttraumatickou stresovou poruchou. Obete sa dokonca často pokúšajú o samovraždu. Napríklad vo Francúzsku je mobing už od roku 2002 považovaný za trestný čin, vznikli tu poradne pre mobing. Podľa názoru odborníkov na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska dôsledkom mobingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku.

    Konštatujem, že žiadna inštitúcia na Slovensku zatiaľ nemá kompetenciu problém riešiť, hoci v posledných desiatich rokoch vzniklo množstvo inštitúcií na ochranu ľudských práv, ale ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ani verejný ochranca práv, či Inšpektorát práce nepomáhajú obetiam mobingu.

    Ak sa obeť rozhodne ísť k lekárovi, tým si predĺži pracovný pomer a lekár odborník ju posiela k psychiatrovi, kde uvedie diagnózu depresiu, na ktorú predpíše lieky. Ale tu ide o niečo iné, o inú diagnózu. Psychický teror na pracovisku spôsobuje obeti problém v oblasti psychického a fyzického zdravia. To vedia aj lekári, preto dôsledky psychického teroru rozdelili do dvoch hlavných skupín: psychické následky a psychosomatické následky.

    Nebudem sa teraz venovať jednotlivým chorobám, ale prejdem ďalej.

    Na základe odporúčania európskeho ombudsmana považujem za dôležité, aby sa aj na Slovensku začala verejná diskusia, aby ľudia vedeli viac, že máme tu psychický teror a stále tu bude a stále sa bude šíriť. V prípade jeho výskytu treba konať. Plne si uvedomujem, že v situácii, keď je núdza o pracovné miesta a keď ako manažment rád zdôrazňuje, ak sa nám nepáči, môžeme odísť, veď na naše pracovné miesto čakajú vonku mnohí záujemci, nie je ľahké brániť sa proti rôznym formám šikanovania, zneužívania a obhajovať si svoje záujmy a svoju ľudskú dôstojnosť pred tými, ktorí majú kompetencie, aby posudzovali, hodnotili a navrhovali opatrenia.

    Vo vzťahu nadriadeného a podriadeného stále platí, že kto má moc, má pravdu. Človek, ktorý bol dokonalý a bezchybný, nedalo by sa povedať, nemôžeme nájsť takého. Výnimka by asi potvrdzovala nejaké pravidlo. Ako viem, k manipulatívnym metódam patria rôzne intrigy, podrazy. Nikto sa nechce stať tým ďalším na rade. Ľudia prežívajú konflikty spojené s prácou a s pracovným prostredím veľmi ťažko, pretože v práci trávia podstatnú časť svojho života v produktívnom veku. A okrem toho sú od nej existenčne závislí. Nemať prácu je istá spoločenská samovražda.

    Vďaka málo prispôsobivým jedincom, ktorým sa nepáči nadmerná konformita, možno úplne neupadnú do zabudnutia pojmy, ako je ľudská dôstojnosť, sebaúcta či solidarita. Aj keď je mobing veľmi deštruktívny, čoraz častejšie sa tu nachádza. Neznamená to, že mobing sa na pracovisku nenachádzal aj v minulosti, avšak až teraz začal byť rozoznávaný ako jeden zo syndrómov na pracovisku.

    Vo všeobecnosti sa dá povedať, že existujú tri hlavné dôvody, prečo mobing existuje. Prvým je, že mobing je na pracovisku ignorovaný, tolerovaný alebo zle chápaný. Druhým je, že toto správanie ešte nebolo identifikované ako správanie na pracovisku odlišné od obťažovania. Posledným dôvodom je, že obete sú vyčerpané a nevládzu sa sami brániť. Mnohokrát sa správame k svojim zamestnancom či kolegom hrubo, nedôstojne, nedôverčivo. Pod vplyvom stresu ich preťažujeme úlohami a vo viacerých prípadoch sami si neuvedomujeme, že to, ako sa správame, môžu oni pociťovať ako nátlak či ponižovanie.

    Cieľom problematiky mobingu nie je iba problém vyriešiť, ale aj zabrániť tomu, aby sa opakoval. Toto vyriešenie má v rukách jedine šikanovaný. A na to je potrebná jeho odvaha postaviť sa sám za seba, jeho sebaúcta a citlivosť k sebe.

    Nie je však natoľko dôležité, kde leží pôvod šikany na pracovisku, dôležitejšie je, že tu existuje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, prepáčte, že vás vyruším, ale dostala som tu pár už upozornení, že akým spôsobom súvisí téma mobingu s nezamestnanosťou?

  • No, teraz prejdem k druhej časti.

    Tak ako každý vo svojich prejavoch hovoril o Nemecku, tak aj ja som sa spojila teda s Nemeckom a dostala som pozvánku na stretnutie "Schutz vor mobbing". Na tomto stretnutí sme hovorili o problémoch na pracoviskách. O tom, že aká je situácia v Európskej únii. Tento problém sa týka nielen Slovenska, ale celej Európskej únie. Preto sme vytvorili medzinárodnú sieť medzi krajinami, ako je Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, ešte raz sa vás pýtam. Rozprávame o nezamestnanosti na Slovensku.

  • Áno, áno. Rozumiem, rozumiem. No a teda keď vidím, že aj tu občania viacej rozumejú mobingu vonku, keď mi hovoria, že, áno, že, výborne, že konečne aj parlament bude počuť, čo je to mobig, tak ešte, keď môžem povedať, tak prejdem k tým riešeniam teda.

    Problematika mobingu aj veľmi súvisí. Minulý týždeň tu boli poslanci petičného výboru Nemeckého spolkového snemu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ešte raz, pani poslankyňa, tretíkrát vás upozorňujem. Ja chcem naozaj vidieť, aby, teda chcem vás poprosiť, aby ste sa neodkláňali príliš od témy. Boli tu ponosy poslancov, preto som vás na to upozornila, a teda ak idete rozprávať o tom, ako zlepšiť situáciu v nezamestnanosti alebo v zamestnanosti na Slovensku, nech sa páči.

  • No, teda keď nemáte záujem, čo som hovorila v zahraničnom výbore Nemeckému spolkovému snemu, poslancom, ktorí si odišli do Nemecka a môžu sa stretnúť s pani Merkelovou a pani Merkelovej môžu povedať, aká je situácia na Slovensku. Lebo prvé, čo zaujímalo poslancov nemeckých, bolo, ako slúži inštitúcia verejný ochranca práv pre ľudské práva a vlastne akým smerom teda vieme ochraňovať ľudské práva. Tak môžem povedať, že bola to taká vcelku dobrá diskusia.

    Ale prejdem k tej tretej časti, teda k riešeniu. Nebudem sa venovať problematike, ktorú som mala, lebo vidím, že aj tým, že som sem prišla do toho parlamentu, tak to nie je vlastne vďaka vám, ktorí ste tu už dve-tri volebné obdobia, ale ja som prišla z praxe a z tej priamo konkrétnej situácie, ako to vyzerá. Ako vy prinášate tie zákony, ako tie zákony niekto v praxi aplikuje a povie si, že nebudem ja pracovať na tomto zákone, veď o pol roka budem mať zase ďalší zákon. Ja sama som z takého štátneho úradu, kde to takto fungovalo. Takže rad radom vám môžem povedať svoje praktické skúsenosti. Ale prejdem teda k tomu riešeniu situácie nezamestnanosti.

  • Ruch v sále.

  • Ako som už vychádzala z toho problému, najťažší problém v situácii s nezamestnanosťou riešia teda úrady práce. Ja som si bola minulý týždeň na úrade práce, aj na inšpektorátoch práce a samotní pracovníci úradov práce mi dali za pravdu, že príčinou nezamestnanosti je teda mobing. Že neskúmajú príčiny nezamestnanosti a bolo by to veľmi potrebné.

    Čiže to je mojím ako návrhom, ktorým dávam takú možnosť registrovať túto skutočnú príčinu, a to by sme videli, koľko nezamestnaných je z titulu mobbig.

    Takisto som sa snažila riešiť situáciu a posúvam teda možnosť urobiť antimobbingový zákon. Pretože tak ako to majú ostatné krajiny, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, tak aj naši občania by boli radi, ak by mali tento antimobbingový zákon. Lebo na rozdiel od antidiskriminačného, ktorý aj sami ste tu spomínali, to nie je antidiskrimačný zákon, nie je pre občanov z titulu vymáhania ľudských práv. Neslúži teda svojmu účelu.

    No a tretím bodom je. By som požiadala aj oslovila som pani ministerku zdravotníctva, aby mohli lekári zhodnotiť chorobu mobingového syndrómu, ktorý bude priradený k prevládajúcim zdravotným ťažkostiam poškodených občanov. Podstatou mobingového syndrómu bude dokázaný mobing. Mala by to zisťovať komisia na úrade práce. Takisto aj súdy nemajú skúsenosti s mobingom. Mám to tiež preskúmané, nakoľko sudcovia tento problém vôbec nevedia riešiť. Ale to už máme ten vývoj tých dvadsiatich rokov, ktorý teda vy ako poslanci ste tu dve-tri volebné obdobia. Ja som tu rok a za ten rok som stihla si urobiť situáciu, nielen ako to vyzerá v parlamente, ale čo treba urobiť aj v tejto spoločnosti.

    Pretože posledná taká vec je, cieľom, teda mojím cieľom je, keď som prišla do parlamentu, antimobingová legislatíva na zlepšenie právneho prostredia spoločnosti, odstránenie mobingu zo slovenských pracovísk. Pretože budúcnosť je, boj o kreslá bude stále väčší a väčší a v celej Európskej únii bude týmto trendom, bude vlastne najťažším problémom udržať si to svoje kreslo.

    A keď som bola v Nemecku, ešte môžem povedať, ak ma pani podpredsedníčka nechá, takú dobrú skúsenosť mám. Nemci mi povedali, že existuje skupina, ktorá priam školí ľudí a vykonávajú také školenia, ako ľudí vytláčať z pracoviska. My na to nepotrebujeme, máme tu rovnaké štruktúry. Ale Nemci, vyspelý národ, si túto problematiku ošetrili a podporuje vláda mnoho ochranných skupín, ktorí riešia problém mobingu, riešia to problémom aj vymáhania súdnych sporov, aj náhradou škody.

    Čiže budúcnosť Európskej únie v tomto smere je veľmi ako nastavená na tento smer. A samotní Nemci mi povedali, že máte to na Slovensku asi veľmi ťažké, keď vás poslali do parlamentu, aby ste vy riešila tento problém. Musíme sa sústrediť na to spoločne v zjednotenej Európe, aby sme vlastne mohli tento problém nastaviť a aby sme sa mali o čo oprieť. Pretože v prvom rade je dôležitá legislatíva, aby mohli aj občania poukázať na to, že štát pre nich niečo robí.

    Čiže ešte taká posledná veta, že človek nemusí byť matematik, aby pochopil, že bezprávie a legislatívne defekty sú pre celú spoločnosť príliš drahé. To, koľko to spôsobuje problémov finančných z toho ekonomického hľadiska, to tu teraz nie je mojou úlohou. Mojou úlohou bolo len poukázať na to, čo spôsobuje nezamestnanosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja sa teda vrátim k problematike nezamestnanosti, pre ktorú dnes rokuje Národná rada Slovenskej republiky.

    Po Veľkej noci sme boli svedkami radu tlačoviek opozície, ktoré hodnotili prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, a keby som mal v kontexte témy, o ktorej dnes rokujeme, o nezamestnanosti na Slovensku, zhodnotiť prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, povedal by som veľmi jednoducho, že istoty sa nekonajú. Naopak, rok vlády poškodil pracujúcich, ale aj nezamestnaných. Za prvý rok socialistická vláda zvýšila dane, zvýšila odvody a presadila novelu Zákonníka práce, ktorá sťažila podmienky zamestnávateľom pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest, a zdecimovala zamestnávanie ľudí na dohody zavedením takých vysokých odvodov, že zamestnávatelia prišli na to, že dohodárov vlastne nepotrebujú. Tieto škodlivé opatrenia majú priamy dosah na zhoršujúci sa stav zamestnanosti.

    Viete, ministerskí úradníci na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj politici strany SMER tu môžu rôzne vykladať jednotlivé čísla zo štatistiky o evidovanej miere nezamestnanosti, o ľuďoch, ktorí sú pripravení ihneď nastúpiť, o počte zamestnaných, o tom, či sa menia, alebo nemenia tieto čísla. Môžu sa s touto štatistikou a jej výkladom, samozrejme, pohrávať, ale niektoré fakty sa jednoducho obkecať nedajú.

    Faktom je, že medzi aprílom 2012, teda prvým mesiacom, kedy už naplno vládla vláda Roberta Fica, do februára 2013, teda do mesiaca, dokedy máme posledné kompletné údaje, za desať mesiacov vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica pribudlo 40-tisíc nezamestnaných. Evidovaná miera nezamestnanosti vo februári 2013 bola 437-tisíc nezamestnaných, z toho 397-tisíc by do práce mohlo nastúpiť zajtra.

    Keď môj kolega pán poslanec Kaník začiatkom roka predpovedal, že evidovaná miera nezamestnanosti v tomto kalendárnom roku prekročí hranicu 16 %, tak to posúval niekde na koniec tohto kalendárneho roka. No, žiaľ, mýlil sa. Naozaj to myslím úprimne, žiaľ, mýlil sa, lebo toto číslo bolo prekonané už v mesiaci apríl a evidovaná miera nezamestnanosti prekročila 16 %.

    Ako východniar by som rád povedal, že najhoršie to vyzerá tradične v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Viem, môžte mi namietať, že vždy bola na východe Slovenska najvyššia miera nezamestnanosti. Je to naozaj tak. Už v roku 2012 bol v Prešovskom a Košickom kraji každý piaty ekonomicky aktívny človek bez práce. Rast nezamestnanosti za Ficovej vlády však najhoršie zasiahol Prešovský kraj. Nie nadarmo dneska marketingovo je pán premiér práve v Prešovskom kraji. On vie, prečo je práve v Prešovskom kraji, a nie v Púchove. Pretože tam nárast nezamestnanosti za ostatných 10 mesiacov dosiahol až 1,5 percenta. Je to najväčší nárast nezamestnanosti v rámci všetkých krajov. V Prešovskom kraji tak pribudlo trikrát toľko nezamestnaných ako v Bratislavskom kraji. Možno aj to je vysvetlením toho, prečo pre ľudí, ktorí vnímajú problematiku nezamestnanosti skôr bratislavským pohľadom a bratislavskými okuliarmi, to nevyzerá až tak veľmi zle.

    Najhoršie sú na tom okresy Medzilaborce, Levoča a Svidník. Prosím, pozrite si evidovanú mieru nezamestnanosti aj po jednotlivých okresoch. A o nič lepšie na tom nie sú ani v okresoch Bardejov, Kežmarok a Vranov nad Topľou, kde medziročne pribudlo po 700 nových nezamestnaných. V Prešove skoro 1 000 nových nezamestnaných.

    Takže ak by som naozaj mal zhodnotiť prvý rok Ficovej vlády pre bežných ľudí, tak chcem povedať, že bežní ľudia pocítili zdražovanie potravín, pocítili zdražovanie liekov, pocítili zvýšenie daní a odvodov. Stredná vrstva a mladší ľudia, ktorí si šetrili na svoj dôchodok, pocítili a pocítia, že im socialistická vláda zobrala viac než polovicu ich úspor na ich budúce dôchodky. Ale ľudia pocítili hlavne v tých troch krajoch, o ktorých som hovoril, v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom, ale aj v ostatných krajoch Slovenska, že pribudlo 40-tisíc nových nezamestnaných.

    Chcem veľmi korektne, dámy a páni, povedať, že SDKÚ - DS neviní Ficovu vládu z hospodárskej krízy. My neviníme SMER z hospodárskej krízy. Hospodárska kríza v Európe je a dopadla aj na Slovensko. To, z čoho vás viníme, je, že dopad tejto krízy na občanov ešte zhoršujete. Viníme vás z toho, že opatrenia, ktoré robíte, nepomáhajú zmierniť dopad krízy na ľudí, práve naopak, tento dopad krízy na ľudí zhoršujú. SMER pred voľbami sľuboval istoty, tak, dámy a páni, skúste povedať tým 40-tisíc novým nezamestnaným, aké im dáte istoty. Za prvý rok vlády Roberta Fica prišlo 40-tisíc ľudí o prácu. To je 40-tisíc otcov a mám. To je 40-tisíc rodín, kde jeden z rodičov prestal nosiť domov výplatu. Akú istotu ponúkate týmto rodinám? Akú istotu ste dali týmto rodinám?

    Dámy a páni, istoty, ktoré strana SMER - sociálna demokracia pred voľbami sľubovala, sa nekonajú. Naopak, rok vlády poškodil pracujúcich, ale aj nezamestnaných.

    A teraz by som možno chvíľu hovoril o tom, ako poškodil nezamestnaných, resp. ako ich poškodí. To, ako ich poškodil, firmy, ako poškodil pracujúcich, ako poškodil zamestnávateľov, živnostníkov, o tom už hovorili mnohí moji predrečníci.

    Najzásadnejšie dopady na nezamestnaných bude mať zmena pravidiel podpory nezamestnaných, ktorú poslanci za SMER pretlačili na marcovej schôdzi Národnej rady. Hovorím o novele zákona o službách zamestnanosti. Na základe tejto novely zákona sa nezamestnaní rozdelili do dvoch skupín. Na nezamestnaných, ktorým úrady práce veľkodušne priznajú príspevky, a na nezamestnaných, ku ktorým sa vláda otočí chrbtom. Táto vládna novela totiž znižuje väčšinu príspevkov pre nezamestnaných, komplikuje preplácanie zamestnávateľov a ku každému, kto má záujem vytvoriť pracovné miesto, pristupuje ako k potencionálnemu páchateľovi.

    Od 1. mája zdravotne postihnutí stratia nárok na poskytovanie príspevkov na zriadenie chránenej dielne, na udržanie občana so zdravotným postihnutým v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. O tom, ktorý nezamestnaný, ktorý zdravotne postihnutý bude mať nárok na aktiváciu prostredníctvom príspevkov, alebo nebude mať, rozhodnú úradníci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Teraz možno na chvíľu odbočím, ale hneď sa vrátim k nezamestnanosti. Keď už som v sociálnej oblasti, nedá mi pripomenúť, že o nič lepšie na tom nie sú ani ďalšia skupina ľudí, o nič lepšie na tom nie je ani ďalšia skupina ľudí, ktorí si zaslúžia ochranu a istoty. Sú to klienti zariadení sociálnych služieb. Iste sa pamätáte, ako sme s kolegom poslancom Frešom predkladali novelu zákona o sociálnych službách, keď hrozil prudký nárast poplatkov zariadení sociálnych služieb pre klientov. Navrhli sme posunúť zvyšovanie týchto poplatkov o 18 mesiacov, aby sa vytvoril dostatočný priestor diskutovať a vytvoriť systémové riešenie. Čo sa ale stalo? SMER zrušil nastavenie poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb s tým, že príde systémová novela. Prešlo trištvrte roka, dámy a páni, žiadnu systémovú novelu zatiaľ nevidno, a čo je najhoršie, keby aj hneď prišla, kým sa prerokuje a schváli, bude problém s nastavením rozpočtu v budúcom roku pre tieto sociálne zariadenia. Pritom sociálne služby by najmä v regiónoch mohli byť jedným zo zdrojov podpory miestnej zamestnanosti.

    Pán premiér Fico nás v každej relácii presviedča, ako vláda každý deň rieši podporu zamestnanosti. Videli sme ho s prilbou v U. S. Steele, videli sme ho pri podpisovaní zmluvy s Continentalom a dnes som ho ešte nevidel, čo urobil v tom Vranove, ale predpokladám, že takisto zachraňuje alebo prináša nové pracovné príležitosti.

    V médiách pred Veľkou nocou aj pán minister Richter veľmi hlasne hovoril o tom, že prinesie materiál o prorastových opatreniach, ktoré prenesú 10-tisíce pracovných miest. Po Veľkej noci už tak skromnejšie oznámil, že jeho rezort veľkodušne ponúkne prácu nezamestnaným pri odstraňovaní následkov povodní, celkovo 650 ľudí, na 2 mesiace. Ešte raz, 40-tisíc nových nezamestnaných, jedno z prvých riešení ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, 650 ľudí na 2 mesiace. Vidíte ten kontrast, myslím, že netreba o tom nejak zbytočne dlho krasorečniť.

    Pritom chcem povedať, že vláda Ivety Radičovej vytvorila protipovodňovým programom, ktorý tu už tiež bol dnes spomínaný, 7 700 pracovných miest v 488 obciach, pričom v každej obci dostalo najmenej 10 ľudí prácu na polroka. Predchádzajúca vláda riešila ochranu pred povodňami, pred tým, ako prišla veľká voda, a nie po tom, ako prišla veľká voda. A ostatné týždne ukázali, že program dal nielen ľuďom prácu, ale opatrenia reálne ochránili obce pred veľkou vodou. Ak by teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chcelo pokračovať v tomto protipovodňovom programe, dá sa to hneď od zajtra alebo, keď chcete, od mája. A ľudia by naozaj na obciach, predovšetkým nízkokvalifikovaní ľudia, ktorých zamestnávať je veľký problém, by mohli dostať reálnu prácu. Ale nie 600 ľudí, ale 7-tisíc, čo je dosť odlišné číslo.

    Dámy a páni, ja poznám tú hru a viem, ako bude zo strany SMER-u - sociálna demokracia hodnotená aj dnešná schôdza, že teda opozícia rozprávala a rozprávala a neponúkla žiadne riešenia, lebo skutočné riešenia ponúka iba socialistická vláda Roberta Fica. Chcem povedať, že ponúkla SDKÚ - DS zrozumiteľné riešenia.

    A znovu ich zopakujem. Ponúkame, aby vláda pristúpila k okamžitému zníženiu daní z príjmu pre zamestnávateľov na 19 %. Navrhujeme znížiť odvody pre nízkopríjmové skupiny. Navrhujeme zmeniť regulačnú politiku štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, predovšetkým znížením cien pre firmy, čo sa ukazuje ako veľký problém. Navrhujeme zmeniť sociálny systém tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. A navrhujeme zmeniť Zákonník práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Päť konkrétnych návrhov riešení.

    Dámy a páni, milí kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, prešiel prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, ktorú tu v parlamente podporujete, a myslím si, že to je taká chvíľa, keď môže človek prvýkrát na chvíľočku zastať, obzrieť sa a popremýšľať o tom, či opatrenia, ktoré navrhujete, sú funkčné a pomáhajú cieľu, ktorý ste ľuďom sľúbili. Sľúbili ste ľuďom istoty. Chcem vám ale, dámy a páni, povedať, že vaše opatrenia nefungujú. Zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, znepružnenie Zákonníka práce má za následok 40-tisíc nových nezamestnaných. 40-tisíc otcov a mám, ktorí nenosia domov výplatu a stratili prácu počas vašej vlády. 40-tisíc rodín, ktorých sociálna situácia sa zhoršila, lebo jeden zo živiteľov, jeden zo zarábajúcich, otec alebo mama, nenosí domov riadnu výplatu.

    Takže ak ste ľuďom sľubovali istoty, po roku treba konštatovať a naozaj si to musíte vydiskutovať s vaším vlastným svedomím, že istoty sa nekonajú a vaše opatrenia nefungujú.

    A preto naozaj mi dovoľte, aby som vám poradil, poprosil vás, požiadal vás, že ak to nefunguje, aj keď ste to mysleli možno úprimne, je lepšie ísť z kratšej cesty dole. Ponúkame päť konkrétnych riešení:

    - okamžité zníženie daní z príjmov pre zamestnávateľov na 19 %,

    - zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny,

    - zmenu regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu,

    - zmenu sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok a

    - zmenu Zákonníka práce tak, aby nepredražovala vytváranie pracovných miest.

    To sú konkrétne návrhy, opatrenia, sme o tom presvedčení, že by viedli k vytváraniu nových pracovných príležitostí a k zastaveniu tohto negatívneho trendu, ktorého sme svedkami po prvom roku vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica.

    Dámy a páni, kolegovia zo SMER-u, obávam sa toho, že ak nezídete z kratšej cesty dole a budete naďalej pokračovať v tejto ekonomiku ničiacej politike, znovu zopakujem to, čo som povedal na marcovej schôdzi, bude načase, aby ministerskí úradníci začali pripravovať zmenu kompetenčného zákona, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude treba premenovať na ministerstvo nezamestnanosti.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Novotný, chcel som počkať na posledného vystupujúceho v písomnej časti prihlásených, ale myslím si, že keďže ste čelný predstaviteľ SDKÚ, tak môžem toto presvedčenie, ktoré poviem, môžem povedať už teraz.

    Chcem vám pogratulovať, že o piatich všeobecných opatreniach, ktoré vôbec nie sú nové a ktoré možno okrem cien energií sa doteraz niekoľkokrát preberali, rozprávame osem hodín. O piatich opatreniach, ktoré sú vo všeobecnej polohe. Toto je tak neuveriteľná efektivita práce, ktorá asi nemá obdobu a treba ako jednu úprimnú veľkú gratuláciu k tomuto.

    Chcem ešte povedať, že celá táto schôdza je z vašej strany jedno obyčajné politikárčenie. To politikárčenie spočíva v tom, že keďže vláda ohlásila, že predstaví súbor opatrení na rast pracovných miest a rozvoj hospodárstva v máji, tak ste potrebovali nejakým spôsobom chytiť tému a predbehnúť vládu. Chápal by som to, keby ste prišli so súborom desiatich, pätnástich, dvadsiatich rozpracovaných opatrení, ktoré by o niečom hovorili a ktoré by sa dali reálne v praxi uplatňovať. Ale toto, dámy a páni, ako považujem za veľmi slabé aj za, aj pre takto silno formovanú opozíciu, aká je dnes.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ak chce niekto radiť, tak to musí vedieť. A ak máme prijímať od niekoho rady, tak hádam od takého, čo aj niečo dokázal pozitívne.

    Vy nám vytýkate 40-tisíc nových nezamestnaných. Ja vám poviem čísla, keď ste poslednýkrát vládli na Slovensku. V júli 2010 bol počet uchádzačov o zamestnanie 370-tisíc, vtedy ste preberali vládu na čele s Ivetou Radičovou. V marci 2012 ste štát odovzdávali so 408 tisícmi uchádzačov o zamestnanie evidovaných. To je nárast o 38-tisíc, pán poslanec. Kde ste boli vtedy? Vtedy ste vy neexistovali, neboli ste v tomto parlamente?

    Takisto za toto obdobie narástol počet nezamestnaných o skoro 40-tisíc a vtedy to bolo v poriadku, vtedy ste si to ani nevšimli. Ani ste o tom nerozprávali.

    Teraz používate ďalšie nejaké číslo, 16-percentná nezamestnanosť. Pán poslanec, odkiaľ také číslo máte? To ste si ho nejakou, nejakým koeficientom prepočítali? Tak si potom zaveďte Kaníkov koeficient, dajte 2x a všetko násobte dvoma. Takže nebude 14,71-percentná nezamestnanosť, ale bude 29,4-percentná nezamestnanosť. To vám bude podľa mňa tak lepšie znieť.

    Tak už keď chcete nepresné čísla používať a násobiť ich nejakými koeficientmi, tak to dajte riadne, aby to bolo jasné.

    Ak používate nejaký údaj, ktorý sa nepoužíval v štatistikách v minulosti, ani za vašej vlády, ale účelovo ho teraz vyberiete, no tak to je, pán poslanec, chrapúnstvo, takýmto spôsobom narábať s číslami. Používajte tie isté čísla, ktorými sa merala nezamestnanosť za vlády Ivety Radičovej aj za vlády Mikuláša Dzurindu, aj za vlády Roberta Fica, vtedy je to porovnateľné. Nieže za jednej vlády použijeme tie čísla, ktoré nám vyhovujú, za druhej vlády tie čísla, ktoré nám...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorý na mňa reagovali.

    Pánovi poslancovi Petrákovi chcem len povedať toľko, že no veď, samozrejme, príde súbor opatrení a určite o ňom budeme diskutovať. Len úlohou opozície je diskutovať tam, kde môže, a predkladať riešenia tam, kde môže, na zlepšenie situácie na Slovensku. Priestor, ktorý opozícia dnes má, je Národná rada Slovenskej republiky, je to naše právo. My berieme za to mzdu od občanov, aby sme navrhovali riešenia. Budeme ich navrhovať aj konkrétnymi legislatívnymi návrhmi zákonov. Tak keď hovorím o tom, že sociálnu oblasť potrebujeme upraviť tak, aby pracovať sa oplatilo viacej, ako poberať sociálne dávky, no tak, pán kolega Petrák, myslím, že ste zaregistrovali, že s pánom kolegom Kaníkom sme predložili rad návrhov zákonov v priebehu prvého roku vládnutia vlády Roberta Fica tu v Národnej rade. Ani jeden z týchto návrhov ste, samozrejme, nepodporili. Aj to je vaše legitímne právo.

    Tým len chcem povedať, že budeme predkladať konkrétne návrhy do Národnej rady, rozpracované návrhy. My sme dnes ale považovali za potrebné ponúknuť len riešenie a nie len kritizovať.

    Čo sa týka pána poslanca Podmanického, chcem povedať len toľko, že, viete, môžme tie čísla krútiť zľava, môžme sprava, vy máte svoj výklad, vy nájdete svoje porovnanie. Počul som aj pána poslanca Matoviča, aj ten vybral nejaké iné číslo. Čiže o tom môžme stále diskutovať, toto je stále namieste.

    Chcem povedať len toľko, že od apríla 2012 do februára 2013 pribudlo v evidencii 40-tisíc nezamestnaných. Sľúbili ste tým ľuďom istoty a vaše opatrenia im tie istoty berú. To sú fakty.

  • Posledný písomne prihlásený v rozprave je pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pred niekoľkými dňami predseda vlády Robert Fico oznámil, že na podporu vytvorenia nových pracovných miest by chcel použiť z eurofondov ďalších 40 mil. eur. Tieto nové zdroje by mali pritiecť z ministerstva školstva a mali by sa použiť na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných a program zamestnávania mladých. Na prvý pohľad ide o veľmi zmysluplnú myšlienku. Vláda hľadá zdroje všade, kde môže, aby pomohla znížiť nezamestnanosť. S vyhrnutými rukávmi búši na brány Bruselu, aby Európska komisia schválila snahy slovenskej vlády o vnútorné prerozdelenie eurofondov, lebo ich liknavé čerpanie neochvejne speje k nenaplneniu cieľov a prepadnutiu veľkej časti vyčlenených podporných peňazí. Pod projekty smerujúce k vytváraniu nových pracovných miest sa vmestí veľa a dá sa očakávať aj aká-taká ústretovosť Bruselu, pretože nezamestnanosť je teraz jeden z najväčších strašiakov Európskej únie. Otázka znie: Ako to prospeje nezamestnaným Slovákom?

    Podobné vyhlásenia Roberta Fica, ako je sekundovanie a ako aj sekundovanie zo strany ministra práce, sociálny vecí a rodiny, vzbudzujú dojem, akoby vláda vynakladala maximálne úsilie na riešenie problémov nezamestnanosti. Toto ju sprevádza prakticky od prvých dní jej fungovania. Do sveta vysiela signály typu: "Pozrite sa, čo všetko robíme, aby sme zvýšili zamestnanosť, neváhame zriaďovať komisie, vytvárať koncepcie, alokovať zdroje, len aby sme s týmto problémom pohli." Napriek tomu sa nedarí. Nezamestnanosť je stále vysoká a stále rastie. Vláda sa vyhovára na vonkajšie podmienky, v Európe straší recesia, v neistote sa ocitá dokonca aj Nemecko, náš kľúčový zahraničnoobchodný partner.

    Do tejto kategórie aktivít patria kroky vlády zamerané na podporu vybraných firiem. Spomeňme si, ako vlani vláda podporila investičnými stimulmi desiatku vybraných akciových ziskových spoločnosti, pričom prvý raz v histórii sme zaznamenali situácie, že peniaze vláda nevyčlenila len na podporu nových, ale iba na zachovanie existujúcich pracovných miest. Kým v prípade celulózok v Ružomberku skôr zohral úlohu klientelistický prístup voči vlastným politickým spriaznencom, pri U. S. Steele, poskytneme zahraničnému investorovi hneď niekoľko neslýchaných výhod za prísľub 5-ročného nezutekania z východoslovenskej metropoly.

    Rovnako možno hodnotiť aj cestu predsedu vlády do Nemecka s otvorenou náručou na poskytnutie výhod, len aby zahraničný investor dotiahol na stredné Považie niekoľko stoviek pracovných miest.

    Aby bolo jasné, nie som proti tomu, dokonca som všetkými desiatimi za, aby U. S. Steel zostal v Košiciach a aby Contitental rozšíril výrobu v Púchove, len sa mi nepáči, s akou ľahkosťou vláda rozhadzuje peniaze, ktoré jej vôbec nepatria, a s akou necitlivosťou narúša konkurenčné prostredie. Som zvedavý, až pokiaľ pôjde vláda v ústrety jednotlivým firmám a ako hlboko bude ochotná siahnuť do štátnej kasy a až kde sa zastaví plytvanie verejnými financiami. Kedy nastane chvíľa, akú zažila v 70. rokoch Veľká Británia za vlády labouristov, keď Margaret Thatcherová vyhlásila, citujem: "Majú bežnú socialistickú chorobu, dochádzajú im peniaze iných." Dokedy budeme na Slovensku tolerovať, že vláda bezbreho míňa peniaze nás všetkých, ba dokonca nielen nás. V prípade eurofondov sú to peniaze daňových poplatníkov z celej Európskej únie.

    Akokoľvek vznešene vyznievajú ciele, ktoré vláda sleduje, ešte dôležitejšie je, ako vyzerajú prostriedky, ktoré používa. Namiesto toho, aby vláda prijímala skutočné opatrenia na podporu tvorenia pracovných miest, robí s úsmevom presný opak na voličov. Zásahmi do pracovného práva, daní, odvodov a rozličných poplatkov, o tom tu už bolo pohovorené strašne veľa, zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára predpoklady, aby pracovných miest práve ubúdalo a nie pribúdalo. Nechce si priznať axiómu, že primárnym zdrojom zamestnanosti je súkromný sektor, a zavádza voličov, sľubuje im, že vládne programy môžu nahradiť aktivitu súkromných firiem, a pritom im klame alebo aspoň zahmlieva skutočnosť, že na jej programy sa v skutočnosti vyzberajú všetci platitelia daní.

    Pán minister dnes vo svojom prejave povedal jasne, že hlavný projekt zvyšovania zamestnanosti v tej koncepcii sú vládne programy.

    Pri spomenutých investičných stimuloch stále opakujem, že majú zmysel iba vtedy, ak cielene zvyšujú zamestnanosť v odkázaných lokalitách a podporujú zaostalé regióny. A vláda robí presný opak. Priehrštím rozdáva tam, kde je na Slovensku relatívne dobre, spomenul som len tri prípady.

    Druhá vec, ktorú už dávnejšie opakujem, že je na Slovensku, že aj na Slovensku máme podmienky na to, aby sme cielene dokázali zvyšovať zamestnanosť práve v tých najmenej rozvinutých oblastiach. Mierim tým najmä na využívanie biomasy. Hovorím o potenciále desiatok tisíc nových pracovných miest. Nových pozícií na zaostalom vidieku, kde nezamestnanosť bolí najviac a odkiaľ nám ľudia utekajú do miest. Na porovnanie, nejde o stovky nových či zachovanie starých, ide o desiatky tisíc nových udržateľných pracovných miest. A nebudem tu spomínať potenciálne prínosy pre rozvoj vidieka, zvyšovanie energetickej bezpečnosti Slovenska a zlepšovanie životného prostredia, o tom som tu hovoril na minulej schôdzi, aj na predchádzajúcej. Hovorím o konkrétnej, o jednej z konkrétnych alternatív k terajšiemu vládnemu programu podpory zamestnanosti, ak sa takto honosne dajú nazvať chaotické kroky, ktoré prijíma vláda Roberta Fica. Pritom podpora obnoviteľných zdrojov energie je zahrnutá vo vládnom programe tejto vlády. Chce to však zodpovedný prístup k podpore obnoviteľných zdrojov tak, aby poplatky nám neprerástli cez hlavu za energiu, ako je to v súčasnosti, keď poplatky nesmierne stúpli, a to vďaka neadekvátnej podpore fotovoltaiky za prvej Ficovej vlády a v budúcnosti stúpnu za neadekvátnu podporu fosílnych palív, konkrétne zemného plynu, za tejto vlády.

    Všeobecne podpora obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je nízka. I keď brojenie proti nej sa spája so zvyšovaním cien energií, aby som to potvrdil, vyberieme si ako referenčný rok 2011, keď sa na podporu obnoviteľných zdrojov venovalo doteraz najviac prostriedkov, 191 mil. eur. Ak to porovnáme so 40 mil., ktoré pred pár dňami len tak predseda vlády vytiahol v rámci plejády rozšafných prozamestnateľských krokov z rukáva, ide o veľmi nízke číslo. Predstavme si, ako ďaleko by sme mohli už byť, keby vláda bola prijala a postupovala v zmysle ucelenej koncepcie na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Máme na to konkrétne príklady zo zahraničia a tam, kde toto pochopili, teraz žnú ovocie v podobe stoviek tisíc nových udržateľných pracovných miest.

    Vláda vôbec nepomáha vidieku. Naopak, dopady jej politiky zatiaľ najviac znášajú ľudia na vidieku. A keď je opozícia vyzývaná, aby povedala, ako chce riešiť tento nepriaznivý stav v oblasti zamestnanosti, tak som si dovolil upriamiť pozornosť aspoň na jeden krok v oblasti hospodárstva a energetiky, ktorému sa relatívne dlhodobo venujem a ktorý by mohol veľmi pomôcť problému, kvôli ktorému bola zvolaná táto schôdza Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iba jedna krátka otázočka. Vo svojom vystúpení ste adresovali otázku premiérovi, ako kroky vlády prospievajú nezamestnaným Slovákom. Ja si dovolím túto otázku otočiť trošku smerom na opozíciu a chcem sa spýtať vás ako jedného zo signatárov zvolávania tejto schôdze: Ako táto schôdza prospela alebo prospeje nezamestnaným Slovákom? Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči. Pán poslanec Mikuš bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený. Skôr než otvorím rozpravu, aby sa mohli poslanci prihlásiť do rozpravy ústne, tak vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Ďakujem.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Deväť poslancov, posledný pán poslanec Viskupič, dvanásť, pán poslanec Hrušovský posledný, pán poslanec Číž trinásty. Poprosím technikov ešte. Pán poslanec Číž posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A teraz, nech sa páči, pán Uhliarik, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani podpredsedníčky parlamentu, diskutujeme dnes od rána o nezamestnanosti na Slovensku, ktorá dosahuje rekordné čísla, vieme nielen my, ktorí prácu máme, ale hlavne tí, ktorí prácu nemajú, že je to nielen najväčší problém spoločnosti, ale hlavne tých ľudí, ktorí prácu nemajú a chceli by mať. Myslím si osobne, a myslia si to aj niektorí moji kolegovia, že Národná rada by sa práve v tejto krízovej dobe mala nezamestnanosťou zaoberať pravidelne a častejšie. Minister práce by mal pravidelne podávať parlamentu správu o tom, ako bojuje s nezamestnanosťou, bez toho, aby sme mu mali posielať výzvu alebo museli posielať výzvu a zvolávať mimoriadne rokovania Národnej rady. Podľa môjho názoru je to jeho povinnosť.

    Nie som prvý, kto spomína štátnu podporu zahraničným firmám na Slovensku, a znova sa k tomu vrátim. 20 mil. eur pre Continental na 600 pracovných miest je výsmechom všetkých slušných podnikateľov na Slovensku, ktorí boli postihnutí opatreniami tejto vlády na zvýšenie odvodov a daní. Dotácia 33-tisíc eur na jedno pracovné miesto je ukážka toho, ako nehospodárne funguje jednofarebná vláda, ktorá nepotrebuje robiť žiadne kompromisy.

    Z nemocníc, už som sa dnes o tom vo faktickej poznámke zmienil, nám odchádzajú stovky lekárov, sestier a pomocného ošetrovateľského personálu pracovať do zahraničia. Na zvýšenie platov sestier pritom potreboval štát v minulom roku 68 mil. eur, čo je v prepočte na 40-tisíc sestier 1 700 eur na jedno pracovné miesto ročne.

    Nechcem, samozrejme, kritizovať vznik nových 600 pracovných miest v oblasti Považskej Bystrice alebo konkrétne Púchova a takisto nikoho neteší nárast nezamestnanosti, ale pokúšajme sa to riešiť systémovo, alebo myslím si, že vláda by sa mala pokúšať to riešiť systémovo a nie spôsobom, vytiahnutím konkrétnych podnikateľov, ktorých podporí. A keby sa týkalo o nové pracovné miesta, dalo by sa to ešte nejakým spôsobom pochopiť, a nové investície, ktoré, samozrejme, budú prinášať napojením subdodávateľských firiem ďalšie. Nerozumiem ale podpore stávajúcich pracovných miest, ktoré, napríklad vieme, že vláda podporila v minulom roku firmu Samsung.

    Vrátim sa k zdravotníctvu, pretože myslím si, že v zdravotníctve je tých problémov veľmi veľa. Ešte raz to zopakujem. Vláda dáva na podporu jedného pracovného miesta 33-tisíc eur súkromnej firme, ale nechce dať 1 700 eur na jedno pracovné miesto pre 40-tisíc sestier. Nehovoriac o tom, že vďaka nastaveniu cien na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii sme v minulom roku, čo pani ministerka Zvolenská potvrdila pred Veľkou nocou, ušetrili asi 50 mil. eur a aj to od roku 2013 poslanci SMER-u tento rok zrušili, pretože sa rozhodli podporovať bohaté farmaceutické firmy. Viete, mnohí z vás ste lekári, mnohých z vás tu vidím, že tu sedíte, aj tí, ktorí ste vo vedení nemocníc, slovenských štátnych nemocníc. Viete sami, že v nemocniciach je práce veľa. Chýbajú nám skutočne mnohí lekári, sestry a pomocný personál a myslím si, a verím, že si to aj vy v duchu myslíte, že vláda by mala podporovať zamestnávateľov aj v tomto odbore, nie iba zahraničných investorov, ale aj ľudí, ktorí môžu dať prácu na Slovensku firmám, ktoré môžu zamestnávať slovenských ľudí. Milióny eur si nezaslúžia iba nadnárodné koncerny, ale podľa môjho názoru aj slovenské nemocnice. Tie potrebujú nielen kvalifikovaný personál, ale vieme, že to zadlžovanie ide skutočne stále viac a viac do rekordných výšin a potrebujú práve aj rozsiahle rekonštrukcie.

    V čase, keď som bol ministrom, sme pripravovali materiál, akým spôsobom by sa dali komplexne zrekonštruovať štátne nemocnice. Len zateplením všetkých nemocníc na Slovensku by sme mohli dať prácu stovkám menších slovenských firiem či živnostníkom. Úspora na kúrení, samozrejme, by nemocniciam ďalšie stovky tisíc eur ušetrila a tie sa mohli využiť na kvalitnejšie prístroje či platy pre zdravotný personál.

    Často som dnes počul od poslancov SMER-u, aby sme dali riešenie, aby sme len tak, poviem to slušne, neklábosili o nezamestnanosti a ja práve takéto riešenie chcem poslancom SMER-u a vláde dať, kde nájsť peniaze na rekonštrukciu napríklad nemocníc a na prácu pre stovky alebo desiatky firiem na Slovensku, stovky živnostníkov a prácu pre ľudí. Presne tam, kde vláda hľadá peniaze na vyplatenie vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní. Hovoríme tu o minimálne 500 mil. eur, za ktoré by sa dali rekonštruovať všetky štátne nemocnice minimálne v krajských mestách. Ak vie nájsť táto vláda peniaze pre finančné skupiny, určite ich vie nájsť aj pre lekárov, sestry, firmy či živnostníkov.

    Chcem preto vyzvať vládu, aby ukončila projekt návratu ku komunizmu a znárodnenia súkromného majetku a aby využila tie stovky miliónov eur na rekonštrukciu nemocníc. Dá tak prácu nie 600 iba pracovným miestam, alebo ľuďom, ale tisíckam ľudí a ešte jej zostanú peniaze aj na zvýšenie platov sestier.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka.

  • Dve vety. Dámy a páni, ďalší návrh, jeden z tých 150, ktoré som očakával, 500 mil. eur, keď táto vláda nevyhodí do luftu, ale ich premení na 10-tisíce pracovných miest, to je cesta. To je smer. Ďakujem, Ivan.

  • Ďakujem pekne. Ja len jednu vetu. Mne sa veľmi páči, keď tu vystupujú poslanci, ktorí už boli vo vláde, hovoria nám, čo máme robiť, a popritom oni to mohli, a neurobili. Skutočne to sú veci, ktoré sú veľmi zaujímavé, veľmi poučné. A naozaj len tak ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi.

    K pánovi poslancovi Jasaňovi. Ak si dobre spomínate, pán poslanec, boli ste v minulom období takisto poslancom. Vláda Ivety Radičovej dala na oddlženie nemocníc viac ako 300 mil. eur práve preto, aby tieto nemocnice sa prestali zadlžovať, a poslanci SMER-u vtedy schválili zákon o netransformácii týchto nemocníc. Čiže to je fakt č. 1.

    Čo sa týka ostatných vecí alebo toho faktu č. 2, nikdy sme, či už ja ako bývalý minister, alebo vláda Ivety Radičovej, neplánovali znárodniť súkromný majetok a neplánovali sme nanútiť dvom miliónom občanom Slovenskej republiky, aby boli nasilu poistení v jednej zdravotnej poisťovni. Toto sú fakty.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším ústne prihláseným je pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.

    Vážený kolega spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, svoj príspevok rozdelím do dvoch častí. V prvej časti by som rád v rýchlosti zrekapituloval všetky opatrenia, ktoré boli prijaté v tejto snemovni od apríla 2012, to znamená počas druhej Ficovej vlády, a to, samozrejme, boli opatrenia, ktoré schválili poslanci zo strany SMER a ktoré prispeli svojím dielom k rastu nezamestnanosti. A v druhej časti by som sa rád venoval pripomienkam a podnetom a možno ani nie tak svojim, ale pripomienkam a podnetom zo strany Slovenskej asociácie malých podnikov, to je asociácia, ktorá združuje malých a stredných podnikateľov, ktorí sú v skutočnosti najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike.

    Takže prejdime si v rýchlosti chronológiu zmien, ktoré boli za posledný rok, za zároveň prvý rok druhej Ficovej vlády prijaté.

    Pokiaľ ide o daň z príjmu, tak najväčším zásahom do prostredia stability a zamestnanosti na Slovensku v tej doterajšej podobe, ktorá dovtedy tiež nebola ružová, bolo zvýšenie dane z príjmov, zrušenie rovnej dane. Firmy na Slovensku od tohto roku platia 23-percentnú daň a naozaj už ju platia, pretože preddavky, ktoré platia už v týchto dňoch, v týchto mesiacoch, platia po novom a znamená to pre nich zásah do ich cash flow. Lepšie zarábajúci zamestnanci platia dokonca 25-percentnú daň, takisto to už cítia na svojich peňaženkách, máme to od januára, čiže tí, ktorí zarábajú okolo 2-3-tisíc mesačne, áno, je to len malá skupina zamestnancov, ale máme tu takých, tak pocítili to na svojich peňaženkách. A táto malá skupina zamestnancov sa týmto opatrením určite nezväčší, čo by malo byť naším cieľom podporovať tých, ktorí sú ťahúňmi slovenskej ekonomiky, ktorí sú naozaj dobrí, ktorí sú, ktorí sú vzormi pre ostatných, tak týmto spôsobom ich demotivujeme a možno priamo a možno nepriamo ich nútime hľadať cestičky a špekulovať, ako to vysoké daňové a zároveň odvodové zaťaženie znížiť.

    Odvody. Boli schválené veľmi vážne zmeny v odvodovom systéme. V prvom rade tu ide o zavedenie odvodov z dohôd. Všetci dohodári platia odvody, najmenšie študenti, najväčšie tí, ktorí nie sú ani študenti, ani dôchodcovia, a ich odvody sú úplne rovnaké ako odvody zamestnancov.

    Chcem len pripomenúť príspevok predrečníka Ľuda Kaníka, ktorý hovoril o tom, že ten náš systém doterajší, systém dohôd, nie je žiadny nejaký európsky unikát, práve naopak. Nemecko, krajina, ktorú si mnoho v mnohých prípadoch berieme ako za vzor, má zavedený už dlhé roky systém tzv. mini jobs, čo je vlastne systém zamestnávania, pri ktorom zamestnanec do výšky príjmu 450 eur mesačne neplatí žiadnu daň, neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ odvody síce platí, ale relatívne v symbolickej výške. Aj preto je v Nemecku taká nízka nezamestnanosť, aj preto, že každý piaty Nemec pracuje touto formou a užíva si istým spôsobom takúto daňovo-odvodovú výhodu. Samozrejme, je to pomerne nízky zárobok. Ale takýchto ľudí máme na Slovensku veľa a takýmto ľuďom sme zavedením odvodov z dohôd sťažili možnosti zamestnania hoci týmto spôsobom.

    Živnostníci. V týchto dňoch sledujeme, že mnohí živnostníci odovzdávajú svoje živnosti. Sú to tisíce živnostníkov, najmä na východnom Slovensku. Robia tak preto, pretože od tohto roku platia o 25 eur mesačne vyššie odvody, to je za rok suma 300 eur a to je pre mnohých z nich v podstate suma jedného čistého mesačného zárobku. Ak od vás štát pýta daň v podobe teda nielen daní, ale aj odvodov, pretože živnostník neuvažuje primárne tým, že aký bude mať dôchodok. Aký bude mať dôchodok, to možno toho 20-, 30-ročného, 40-ročného živnostníka začne zaujímať neskôr. A možnože si naň šetrí svojím spôsobom takým, akým je. Napríklad investuje nejakým spôsobom do nehnuteľností alebo rozširuje majetok svojej firmy. Tým ale, že 300 eur ročne takémuto živnostníkovi ubudne z čistého príjmu, cíti to absolútne priamo a cíti to teraz. A výsledkom je to, že tisíce živnostníkov prichádzajú o prácu, najmä na východnom Slovensku to bola posledná možnosť, ako si ako-tak zarobiť, zlepšiť finančnú situáciu, ktorú ste týmto ľuďom takýmto opatrením zobrali.

    Zvýšili sa maximálne vymeriavacie základy, to znova znamená, aj keď to nezasahuje tých priemerných zamestnancov alebo podpriemerne zarábajúcich zamestnancov, ktorých je väčšina, ale zasahuje to tých, ktorí sú dobrí, ktorí sú úspešní, zasahuje to firmy, ktoré takýchto ľudí zamestnávajú, zvyšuje im to náklady, a to dosť podstatným spôsobom. Takéto firmy, sú to najmä firmy z oblasti informatiky, donedávna si rady zakladali na Slovensku svoje pobočky, resp. dokonca centrály, ako napríklad DELL. Ale pri takýchto opatreniach to už robiť nebudú. Áno, informatici, mladí ľudia s dobrým vzdelaním, sa nemusia možno tak báť o prácu ako živnostníci na východnom Slovensku, ale rozhodne je mrzuté, že im takým spôsobom znížili čisté príjmy a možno niektorí z nich aj týmto, aj vďaka - aj vďaka v úvodzovkách - takýmto opatreniam odchádzajú zo Slovenska. Je to veľká škoda. Lebo nebavme sa len o nezamestnanosti, bavme sa o tom, čo tu na Slovensku máme, v akom prostredí tu celkovo žijeme.

    Čo ma veľmi mrzí a čo určite nebolo cieľom sociálne demokratickej vlády, ktorá zvíťazila vo voľbách s heslami o istotách, mrzí ma, že veľký zásah dostali mladé rodiny, matky na rodičovských dovolenkách, ktoré sa starajú o malé dieťa, ktoré sa snažia si privyrobiť napríklad prácou na dohodu. Nielenže z tejto dohody musí platiť tá matka odvody, ktoré dovtedy nemusela, pri tom v často skromnom zárobku, ale dokonca štát za ne prestal platiť dôchodkové poistenie, čo sa prejaví v budúcnosti na nižšom dôchodku u takýchto žien a demotivuje ich pracovať, demotivuje ich to udržať si kontakt so zamestnávateľom. A dokonca nešťastná zmena zákona o zdravotnom poistení, kde osoba, ktorá síce je poistencom štátu, napríklad žena na rodičovskej dovolenke je takýmto poistencom štátu, ak sa jej podarí v priebehu roka zarobiť viac ako 2 900 eur, prestáva byť poistencom štátu a musí si tú časť roka, kedy nemá aktívne príjem, doplatiť ako samoplatiteľ.

    Takéto zmeny sú dôkazom toho, že hoci ste vláda jednej strany a koordinácia činnosti jednotlivých rezortov a prijímania legislatívy by nemal byť problém, o nás ste hovorili ako zlepenci, ktorý sa nevie dohodnúť, vy by ste sa dohodnúť mali vedieť, to je dôkaz toho, že nebola žiadna koordinácia pri týchto opatreniach medzi ministerstvom financií, ministerstvom práce a ministerstvom zdravotníctva. No predpokladám, že pani ministerka Zvolenská ani netuší, čo všetko má, aké bomby a časované míny voči takýmto ľuďom v zákone o zdravotnom poistení.

    Ďalší taký príklad sú študenti. U študentov ste prijali takú úľavu, podľa ktorej študent pri príjme do 155 eur neplatí tie nové odvody. Takto ale vyvstáva viacero otáznikov. Prečo práce suma 155 eur? Odpoviem za vás. 155 eur, to je presne suma minimálnej mzdy pri rozsahu pracovného času 80 hodín týždenne, ktorý môže študent podľa Zákonníka práce na takúto dohodu odpracovať. Čiže vy ste vlastne povedali pri stanovení tohto limitu, že ak študent zarobí minimálnu mzdu, tak odvody neplatí, a ak si dovolí zarobiť o euro viacej, ako je táto hranica minimálnej mzdy, tak bude vytrestaný tým, že mu naparíte odvody. To nemá žiadnu logiku. A nemá žiadnu logiku ani to, že študenti, ktorí nemajú ešte 18 rokov, majú ten limit iba 66 eur. To je o čom? To si žiada podanie na Ústavný súd. Možno ho niekto z nás opozičných poslancov aj podá. V konečnom dôsledku ale teraz neriešme to, či tu fyzicky niekto podá podanie na Ústavný súd. Takéto rozhodnutie, takéto diferencovanie študentov na dve skupiny podľa veku je jednoducho diskrimináciou podľa veku. A nie som teda ústavný právnik, ale mám taký pocit, že takýto postup nie že nemá oporu v našej ústave, ale, práve naopak, je s ňou v rozpore. Diskriminácia podľa veku je predsa popretím istých ľudských práv.

    Minister práce Richter rozpráva o tom, ako treba zlepšiť podmienky zamestnávania mladých ľudí. Áno, keď si, nebavme sa, prosím vás, o tom, že či je 435-tisíc, 437-tisíc, 408-tisíc nezamestnaných. Dôležité je to, že štruktúra tých státisícov nezamestnaných je taká, že polovica z nich sú dlhodobo nezamestnané osoby, kde aj keby tu bol raj na zemi na Slovensku, tak bude veľký problém, aby si títo ľudia prácu našli. A ďalšia veľká časť nezamestnaných sú mladí ľudia a tým mladým ľuďom treba pomôcť. Ministerstvo práce tu predstavuje projekty pre mladých ľudí, takí a takí budú podporení, keď vytvoria pracovné miesta pre mladých. Je lepšie ako nič urobiť takéto projekty, ako sa len škrabať poza hlavu, ale takéto veci, takéto nástroje sú psovi mucha. Tu hovoríme o projektoch, kde sa možno vytvorí niekoľko tisíc miest pre mladých nezamestnaných, na druhej strane tým, že ste naparili odvody z dohôd pre študentov, ste im vlastne povedali, nerobte, nepracujete počas štúdia, nezískavajte praktické návyky, lebo budete potrestaní odvodmi. To nemá žiadnu logiku.

    Tí študenti nemali platiť odvody vôbec, alebo ak, mala byť nejaká hranica, tak tá hranica mala byť postavená omnoho vyššie a nie takto demotivačne. Ak nejaký študent má dve dohody, tak si uplatniť tú výhodu môže pri jednej, na druhú už nie. Takisto to nemá žiadnu logiku. Čím sa viacej snažíš, tým budeš platiť vyššie odvody. To je proti zdravému rozumu.

    Ďalší problém je vysoké administratívne zaťaženie, ktoré sa, bohužiaľ, nedarí znížiť, ale práve naopak. Jedným z príkladov sú zase tie dohody. Proces administratívy pri prihlasovaní dohodárov do Sociálnej poisťovne, ale hlavne do zdravotnej poisťovne, to je jeden obrovský horor. Niektorí z vás poslancov majú firmy, niektorí z vás poslancov fungujú v občianskych združeniach, tak ako môj kolega v Interi, pán Kolesík, takže dobre viete, o čom hovorím. Pretože viete, že vaše účtovníčky vám chodia vyplakávať, že čo to za blbosť, kto toto schválil, aby takýmto spôsobom museli riešiť túto administratívu zato, že prijmete do občianskeho združenia, teda prijmete, že ten Inter musí zobrať nejakého rozhodcu na turnaj na sobotu alebo na zápas na dohodu, zaplatí mu 15 eur, ale s tým je spojený obrovský cirkus pri prihlasovaní toho rozhodcu ako dohodára do Sociálnej aj do zdravotnej poisťovne. Evidenčný list dôchodkového poistenia, prihláška do Sociálnej poisťovne, odhláška zo zdravotnej poisťovne a tak ďalej atď. To naozaj nestojí za to.

    Keby sme neboli upozornili na zákon o ochrane verejného zdravia, tak v týchto dňoch by v parlamente bola novela zákona o verejnej ochrane, o ochrane verejného zdravia, ktorou by sa potichu znovu zaviedla pracovná zdravotná služba pre drvivú väčšinu zamestnancov. Nezmyselné byrokratické opatrenie, ktoré stojí podnikateľov, ale samotných ľudí, tých zamestnancov, zbytočné nervy a zbytočné peniaze. Len aby si nejakí lobisti zarobili.

    To, že sa zvýšili poplatky, správne poplatky, registračné poplatky a neviem aké poplatky, to je už obohraná pesnička, nebudem to opakovať. Ale je to ďalšia kvapka a veľká kvapka do pohára, ktorý v prípade mnohých podnikateľov jednoducho pretiekol. Ľudia sú nespokojní, ak aj majú platiť vyššie dane a odvody, tak za to niečo čakajú, nejakú službu od tohto štátu. Ale čoho sa dočkali? Zlepšili sa nejaké služby pre občanov, pre obyvateľov tohto štátu? Zlepšilo sa niečo? Zlepšila sa vymáhateľnosť práva napríklad? To je ďalší aspekt, ďalší problém, o ktorom podnikatelia hovoria. Prečo sa nerobia žiadne zmeny v našom súdnictve, prečo všetky tie konania trvajú tak dlho? Predkladá pán minister spravodlivosti nejaké konkrétne dobré návrhy? To vôbec nesúvisí ani so Zákonníkom práce, ani s odvodmi, ale je to oblasť, ktorá trápi mnoho ľudí a nestála by nič, len dobré návrhy. Kde sú?

    Ale prejdem k tej pracovnej legislatíve, Zákonník práce. Oháňate sa tým, a je to aj v tej správe, ktorú pripravil pán minister, že nový Zákonník práce vyrovnal tie podmienky medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a zlepšil podmienky pre zamestnancov. To je, neviem, ako by som to povedal, aby som niekoho neurazil, ale jednoducho urobili ste skrátka službu, kontra službu odborom za to, že ste dostali od nich podporu pred voľbami, za to, že máte podpísanú nejakú zmluvu o spolupráci, ale ten nový Zákonník práce zamestnancom pomohol, ak pomohol, len symbolicky. Pretože v mnohých miestach je ten Zákonník práce proti záujmu zamestnanca.

    Ak Zákonníkom práce fakticky zakazujete zamestnancovi pracovať v nadčasoch, zamestnancovi, ktorý si chce zarobiť, ktorý má ešte prácu, ktorý chce rodine priniesť viac peňazí tým, že odrobí 10-20 hodín nejaké nadčasy, keď je robota, a vy ste mu to vlastne zakázali. Ak náhodou neviete, o čom hovorím, tak si, prosím vás, pozrite príslušný paragraf a skúste sa nad tým zamyslieť, čo tam vlastne je napísané, týmto spôsobom ste zobrali zamestnancom možnosť zarobiť si viac. Akú to má logiku?

    Flexikonto ste zrušili, to bol nástroj, ktorý práve dokázal pomôcť v prípade malých zamestnávateľov, pani kolegyňa, pre veľkých zamestnávateľov, kde sú zástupcovia zamestnancov, tam zostalo konto pracovného času, to je v poriadku. Ale malý zamestnávateľ, a hovorím naozaj o malom zamestnávateľovi, ktorý má jedného alebo dvoch zamestnancov, kde zo Zákonníka práce nemôže existovať zástupca zamestnancov, pretože ten môže existovať, až keď sú tam zamestnanci najmenej traja, tak takýto malý zamestnávateľ nemôže využiť konto pracovného času ani flexikonto. A to znamená, tak ako vy radi hovoríte, že ak v kríze, ak v kríze tento podnikateľ nemá zákazky, a preto musí prepúšťať, lebo kríza, tak to flexikonto bol práve nástroj na to, aby v kríze, keď ten podnikateľ nemá zákazky, v tom sa stále zhodujeme, a teraz sa rozídeme, nemusel prepustiť zamestnanca, pretože mohol vo firme nasadiť flexikonto, mohli zamestnanci, keď je málo práce, zostať doma za stály plat a v čase, keď tá kríza, keď ten problém s odbytom pominie, sa vracajú späť, vracajú sa späť, práca im zostáva, dorobia to, čo sa zameškalo, plat im beží a zamestnanosť zostala zachovaná. Toto je konkrétne opatrenie alebo konkrétna zmena v Zákonníku práce, ktorou ste vôbec nepomohli zamestnanosti, práve naopak, a poškodili ste záujem zamestnancov v takýchto malých firmách. A to mi nikto nevyvráti, že to tak nie je, pretože to tak jednoducho je. Pri dvoch zamestnancoch zástupcovia zamestnancov vo firme nemôžu byť.

    Ďalej chystáte zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Všetci zamestnávatelia vás pred tým varujú, nerobte to, už sme to tu mali, neosvedčilo sa to. Znova, menších zamestnávateľov tým veľmi poškodíte, stratia autonómiu v tom, akým spôsobom riešia svoju mzdovú politiku, akým spôsobom riešia svoju sociálnu politiku. Niečo iné je veľký zamestnávateľ, povedzme Volkswagen, ktorý má dostatok zdrojov na to, aby ponúkol zamestnancom možno veľmi nadštandardné platové podmienky, nadštandardné sociálne výhody, ale niečo iné je nejaká malá firmička v strojárenstve, ktorá na takéto niečo jednoducho nemá zdroje. Poškodí to malých zamestnávateľov.

    A keď mi budete namietať, že pre zamestnávateľov do 19 zamestnancov sa to vzťahovať nebude, tak rovno vám hovorím protiargument, tak tým ste vlastne povedali, ak nejaká firma má dneska 15-16 zamestnancov a darí sa jej, aj také firmy našťastie máme, a majiteľ uvažuje o rozšírení na 25 zamestnancov, tak pri vedomí, že pri preskočení magickej hranice 20 zamestnancov ho čakajú ďalšie a ďalšie povinnosti, tú hranicu nikdy neprekročí. A dopadneme ako vo Francúzsku, kde existuje umelo vytvorených množstvo malých firiem len a len preto, lebo aj u nich je legislatíva postavená tak, že malá firma niektoré povinnosti nemá, ale tá, ktorá má nad tou čiarou počet zamestnancov, tak tá je zavalená obrovskými byrokratickými a ďalšími povinnosťami. Nerobte to! Ešte je čas to zastaviť. Takisto, ako ste zastavili tú pracovnú zdravotnú službu, zastavte aj zákon o kolektívnom vyjednávaní.

    Schválil sa zákon o ochrane osobných údajov, ďalší príklad zákona, ktorý zaťaží podnikateľov, zaťaží podnikateľov a nejakí lobisti si už takto šúchajú ruky, pretože sa budú musieť robiť preškoľovania, niekto si, skrátka, na tom zarobí.

    Ide sa schváliť novela Zákonníka práce, nie Zákonníka práce, ale zákona o inšpekcii. Budeme šikanovať podnikateľov. Čiže zvolili ste si cestu, keď to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom. To znamená, že budeme buzerovať podnikateľov inšpektormi, budete do toho investovať ďalšie a ďalšie zdroje namiesto toho, aby ste pochopili, že najlepší spôsob, ako podporiť podnikanie, nie je podnikateľov zavaľovať ďalšími a ďalšími povinnosťami a posielať na nich inšpektorov, ale, práve naopak, tie povinnosti, ktoré sú nezmyselné, im odpustiť.

    Pred mesiacom sa schválil zákon o službách zamestnanosti, sú tam aj dobré opatrenia, ale, bohužiaľ, je tam väčšina opatrení takých, ktoré ničomu a nikomu nepomôžu. Na druhej strane sa bojíte ísť do systému štátnych sociálnych dávok. Tu už padlo množstvo návrhov zo strany opozície, pokiaľ ide o štátne sociálne dávky, o dávky v hmotnej núdzi, o rodičovské príspevky a podobne, aby sa tieto štátne sociálne dávky nerozdávali do slova a do písmena zadarmo, veď je kríza. Prečo sa tí, ktorí doslova parazitujú na našom sociálnom systéme, môžu naďalej smiať všetkým ostatným, ktorí tvrdo robia, ktorí ešte majú prácu, do tváre, že oni tie dávky majú. To je aj z morálneho hľadiska absolútne nesprávne. Prečo sa toho bojíte? Poďte do toho.

    Ak hovoríme o tom, že opozícia má predkladať návrhy, náš návrh poznáte. Tak ako my poznáme váš návrh o istotách a vidíme, ako ho v praxi realizujete, tak vy možno poznáte z našej predvolebnej kampane heslo: "Práca namiesto dávok." Skúsme sa o tom porozprávať, o čom to je. Jednou vetou, je to o tom, že nezamestnaní si svoje dávky musia zaslúžiť verejnoprospešnou aktivitou.

    Európsky sociálny fond, resp. jeho čerpanie. Budeme mať zajtra, pozajtra tlačovú konferenciu, na ktorej radi povieme svoje poznatky z toho, akým spôsobom táto vláda chce využívať prostriedky európskych daňových poplatníkov, ktoré sem prišli v podobe eurofondov, a myslím si, že nebudú to pre občanov Slovenska dobré správy. Bohužiaľ, za tie zlé správy môže vláda Slovenskej republiky svojimi opatreniami.

    Ja len jednu poznámku, neodpustím si pripomenúť to isté, čo hovorili niektorí moji predrečníci. Prečo ste zastavili projekt revitalizácie krajiny? Prečo ste zastavili tie protipovodňové opatrenia? Teraz v tichosti, pomaličky si pripravujete pôdu na to, aby sa to znovu obnovilo, pretože ste pochopili, že ten projekt mal svoj zmysel, ale zbytočne Slovensko stratilo rok, alebo rok a pol času. Prečo ste zastavili projekt rekonštrukcie hradov a zámkov, rekonštrukcie obnovy kultúrneho dedičstva? Veľmi dobrý projekt, ktorý bol veľmi populárny v tých regiónoch Slovenska, kde bol spustený. Veľká škoda, stráca sa čas.

    Prejdem teraz k tomu, čo hovoria drobní podnikatelia. Chcem pripomenúť na úvod tejto druhej časti, že veľkí zamestnávatelia, ako je napr. Volkswagen alebo ďalšie automobilky, firmy, ako je Samsung a podobne, zamestnávajú síce tisíce ľudí, ale drvivú väčšinu zamestnancov na Slovensku zamestnávajú malí a strední podnikatelia, ktorí sú veľmi citliví na všetky tie zmeny, ktoré sa tu za posledný rok udiali. A ďalej znova a znova pripomínam, máme na Slovensku okolo 400-tisíc ľudí, ktorí sú na živnostiach, resp. pôsobia v slobodnom povolaní, a to je takisto tak veľká skupina ľudí, na ktorú by sme mali brať ohľad a skúsiť im pomôcť.

    Títo drobní podnikatelia majú najväčšie námietky jednak voči zvýšeniu sadzby dane, voči zrušeniu rovnej dane, ale napríklad čudujú sa, prečo ste urobili niektoré administratívne opatrenia, najmä v daňovej oblasti, ktoré tu jednoducho nemuseli byť. Napríklad podávanie daňových priznaní. Do minulého roka bolo možné podať daňové priznanie až do 30. júna. To sa zrazu zmenilo vaším pričinením a temer všetci podnikatelia, živnostníci, právnické osoby, firmy museli podať daňové priznanie už do konca marca. Ja viem, že veľa z poslancov si povie, no čo tam po tom, nejaké daňové priznanie, však tak či tak ho musíte podať. Vôbec nie je jedno, či daňové priznanie všetci musia podať do 31. marca, alebo či si to môžu rozložiť a mať čas až do konca júna. Je to obrovský rozdiel či pre firmy, či pre živnostníkov.

    DPH-čka, stanovili ste limit 100-tisíc eur obratu za posledných 12 mesiacov pre povinnosť stať sa zo štvrťročného mesačný platiteľ DPH. DPH ako taká je daň, ktorá, ako je dobre známe, na Slovensku má svojich milovníkov, ktorí tú svoju lásku k DPH prejavujú tým, že dokopy si na nej uliali okolo 2 mld. eur ročne, si ulievajú 2 mld. eur ročne. Je to zle postavená daň. Bohužiaľ, je to tak. Je mi jasné, že na tomto nič nezmeníme, pretože tu sa musíme riadiť tým, čo funguje v Európskej únii ako v celku. Čiže vrátiť sa naspäť k dani z obratu, ktorá bola dobrá z hľadiska techniky a výberu, možné nebude. Ale riešiť tieto daňové výpadky napríklad spôsobom, že sa budú šikanovať menší podnikatelia, tak to tiež nie je tá správna cesta. Pretože niekoľko tých menších podnikateľov to jednoducho naštvalo a výsledkom sú položené živnosti a firmy, ktoré prestávajú fungovať.

    Elektronické pokladne. Ak niekto z vás podniká a vie, čo je to elektronická pokladňa, tak viete, že vždy po dvoch-troch rokoch tu dochádza k nejakej vlne, že to treba prekonfigurovať, že to treba prerobiť, lebo sa niečo zistilo, lebo sa niečo ukázalo, lebo je nejaká smernica. Viete, ako to ide ľuďom na nervy? Viete, čo si o tom myslia? Teda teraz nemyslím tých, ktorí tie elektronické pokladne predávajú, tí si pochvaľujú.

    Pán Hlina možno vie, o čom hovorím. Evidencia spotreby alkoholu v menších prevádzkach. Pán Hlina mávol rukou, lebo on je veľká prevádzka. Ale tie malé prevádzky, pán Viskupič je malá prevádzka, aktívne sa hlási, takže minimálne jedného poslanca tu máme, ktorý vie, čo za hlúposť sa schválila a akým spôsobom to zaťažuje týchto podnikateľov. A nebavme sa, prosím, o tom, že alkohol je svinstvo. Je. Ale druhá vec je, že keď ho už teda niekto predáva, tak ho zbytočne zaťažujeme takými povinnosťami, ktoré by tam nemuseli byť.

    Viete čo, nebudem vás unavovať, vidím, že je veľa hodín a že problém nezamestnanosti nás naozaj až tak veľmi netrápi, mohol by som pokračovať ešte dlhé minúty a rozprávať o ďalších administratívnych nezmysloch, ktoré tu na Slovensku máme a nad ktorými by sme sa mali spoločne zamyslieť a odstrániť ich. Ja tu dávam záväzok, že budem do tejto Národnej rady predkladať také zákony, ktoré tieto administratívne hlúposti budú odstraňovať. Som zvedavý, či získam podporu, obraciam sa teraz na vládnu väčšinu. Doteraz som sa pri všetkých svojich poslaneckých návrhoch stretol len s odmietavým postojom a z toho množstva pozmeňujúcich návrhov, ktoré som tu podal, bolo ich niekoľko desiatok, ak dobre počítam, tak dva boli pozitívne prijaté, aj to ma teší. A som teda zvedavý, ak tu padajú silné slová o tom, že opozícia má predkladať dobré návrhy, ak ich bude predkladať, a teraz nemyslím len na seba, samozrejme, myslím tým aj na ďalších opozičných kolegov, či ich skutočne budete, tak ako doteraz, v drvivej väčšine odmietať, lebo sú, skrátka, opozičné. A do akej miery táto vaša rétorika, ktorá je v konečnom dôsledku proti záujmom Slovenska, bude pokračovať a nedočkáme sa činov z vašej strany. Pretože to, čo predvádzate ako vláda, ako vládni poslanci, zatiaľ len a len poškodzuje záujmy Slovenska a Slovákov.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Traja, štyria, stačí, štyri faktické, pán Béla Bugár, končím možnosť prihlásiť sa. Pani Nicholsonová, päť faktických.

    Nech sa páči, Lucia Nicholsonová prvá.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem teda veľmi oceniť tento prejav, je mi strašne ľúto, že tu nie je viacej tých, na ktorých sa pán Mihál vo svojom diskusnom príspevku v prvom rade obracal, teda pánov poslancov z našej štátostrany.

    Chcela by som priradiť ešte k tým administratívnym nedostatkom ďalšie. My sme totižto, keď sme nastúpili na ministerstvo, tak sa nám podarila jedna vec, ale tá je neuveriteľná, že sme čerpanie Európskeho sociálneho fondu zvýšili z 13 % na 40, a to len kvôli tomu, že sme odstraňovali postupne všetky administratívne nezmysly, ktoré tam boli nabalené. Častokrát sa hovorilo, že to Brusel očakával, ale Brusel neočakával vôbec nič, to my sme tam nabalili. A keď sme to odstránili, tak, čuduj sa svete, to čerpanie sa zvýšilo na 40 %. A teraz chcem uviesť príklad z praxe, ktorý hovorí za všetky ďalšie podobné príklady toho, ako si SMER predstavuje tú administratívnu náročnosť.

    Napísala mi jedna pani, ktorá chcela zamestnať dlhodobo nezamestnanú osobu, na ktorú teda mala dostať dotácie. Priniesla tam stostranové prílohy na úrad, z toho úradníčka potrebovala asi tri, všetko ostatné jej vrátila, dokonca jej vrátila ešte aj USB kľúč, čo bolo medzi podmienkami, že to musí byť v elektronickej forme, a vypýtala si od nej ďalšie, úplne nezmyselné papiere, medzi ktoré napríklad patrilo číslo z katastrálnej mapy, aby si mohla overiť, že to miesto, kde si prenajíma ambulanciu, je naozaj miesto, ktoré deklaruje. A keď priniesla číslo účtu, kde je napísaný, samozrejme, aj majiteľ účtu, tak musela ísť ešte do banky pre špeciálne potvrdenie, ktoré stálo 10 eur. Tú pani to natoľko znechutilo, že sa vykašľala na celú dotáciu.

    Takže ja by som naozaj apelovala na to, aby ste postupne neodstraňovali len tie veľké veci, o ktorých hovoril pán Mihál, ale naozaj tie drobné, ktoré ste zaviedli, a úplne nezmyselne, a preto nefunguje jednoducho vytváranie pracovných miest ani pre...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Mihál veľmi správne poukázal na dôležité bariéry tvorby pracovných miest na Slovensku, osobitne na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práve tých, ktorí na to najviac doplácajú, to sú malí podnikatelia, živnostníci, a potom na administratívnu záťaž.

    No, čo sa týka toho príkladu z Nemecka, skutočne aj v súčasnosti do 400 eur v Nemecku neplatíte takmer žiadne dane a odvody, aj preto navrhujeme zavedenie odpočítateľnej položky na odvodoch, aby to pomohlo práve nízkopríjmovým skupinám. Tak ako máme odpočítateľné položky u daniach, tak aj u odvodov je možné zaviesť túto položku, čo práve zlacní tú najlacnejšiu prácu a umožní sa zamestnať tým nízkokvalifikovaným ľudom. Myslím si, že keby sa podarilo presadiť tento návrh, tak sa výrazne znížia zástupy nezamestnaných na Slovensku.

    Čo sa týka toho druhého bodu, to je znižovanie administratívnej záťaže, tu považujem za jednu, za jedno z kľúčových opatrení zavedenie licencií pre živnostníkov, ktoré sme už navrhovali v tejto snemovni a budeme ho navrhovať opäť, pretože je dôležité, aby sa živnostníci, malí podnikatelia sústreďovali na svoje tvorivé aktivity, na to, čomu sa chcú naozaj venovať, a neboli zaťažovaní zbytočne administratívou, ktorá im spôsobuje ťažkosti.

    Takže veľmi súhlasím so zvýraznením tých prekážok, ktoré pán poslanec Mihál sformuloval, a verím, že spoločnými silami sa nám aspoň niečo podarí presadiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja len dve poznámky.

    Tá prvá. Ja úplne nechápem, prečo sa tvárite, že len my odmietame vaše návrhy opozičné. Ja som bol tiež v opozícii a nám sa stalo presne to isté. Aj ja som bol presvedčený, že naše návrhy sú tie dobré, a tiež som sa s tým stretol, že ste ich všetky odpálili. Tým nechcem tvrdiť, že je to správne. Nie je to správne, určite nie. Ale nechápem ten plač alebo to tu nám neustále vytkýnanie, že my prečo to robíme. Nie je to správne, ale, žiaľ, je to taká prax, bohužiaľ, možno.

    Druhý príklad, spomenuli ste mladého živnostníka. Ja vám poviem živnostníka, ktorý sa stal vo svojich 40 rokoch živnostníkom z donútenia, lebo ináč by prácu nemal, a robil až do odchodu do dôchodku ťažkú prácu v lese ako pilčík a zamestnávateľ mu povedal, že keď budeš robiť ako živnostník, dostaneš toľko peňazí, keď by som ťa ja zamestnal, dostaneš toľkoto peňazí, vyber si. A on si vybral, že to viac. Ale nepovedal mu, že on bude musieť platiť odvody. Ale to sú väčšinou ľudia, ktorí sa nevyznajú v zákonoch, nemá im kto poradiť. Teraz išiel do dôchodku, dostal 252 dôchodok. A my sme proti takýmto živnostníkom. Takíto živnostníci, predsa nemôže byť len niekto z donútenia preto, aby ten, kto ho zamestnáva, mal z toho úžitok. A v tom sa trošku odlišujeme.

    Všetko. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani Viera Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Viete, ako sa hovorí u nás na Slovensku, že nepoviem ja tebe, povieš ty mne. A, pán poslanec, to skutočne asi platí o vás. Vy tu vytýkate nejaké malé počty zamestnancov v rámci projektov. Čo bolo tých 50 robotníkov, ktoré ste vy akože pripravovali pre opravu hradov a zámkov? Prepáčte, to je úplne smiešne.

    Čo vaše výzvy? Koľko výziev ste predložili? Pani Nicholsonová tu povedala, že ste zvýšili na 46 %. Prosím vás, nerozprávajte, zazmluvnených bolo, keď som odchádzala, 94,6 % peňazí a vy ste nevydali jedinú výzvu. Výzvu, ktorú ste urobili na tých 9 profesií, bola zmietnutá Úradom pre verejné obstarávanie. Nerekvalifikovali ste. Prosím vás pekne, čo to znamená, okolo železničiarov ste sľúbili, čo všetko urobíte. Nič ste pre nich neurobili.

    Pán poslanec, pýtam sa jednu vec, vaši rodičia sú dôchodcovia, prosím? Predpokladám, že áno vzhľadom na váš vek, a predpokladám, že asi ste sa nenarodili skôr im ako 20-ročným. Ak áno, pýtam sa, koľko ste prispeli, prosím, do odvodov na ich dôchodky? Bola by som veľmi zvedavá, ako to vyzerá.

    Takže bolo by to zaujímavé, že človek, ktorý tu neplatil 15 rokov odvody a dnes sa tu ide obúvať do odvodov a do príspevkov a stále budete a učili ste ľudí, ako ich neplatiť.

    A keď hovoríme o flexikonte, ktože to zaviedol flexikonto tu, prosím vás pekne? Nebola to náhodou vláda Roberta Fica v roku 2009 preto, aby sme pomohli pri prekonávaní krízy?

    Hovoríte, že čo sme urobili v hmotnej núdzi? A vy čo ste urobili? A neoperujte, prosím, s tým, že vy máte v zásuvke vložené zákony. Vaša koalícia, ktorá tu bola, ich neschválila, neprijala. V štátnej sociálnej podpore vzali ste matkám na rodičovskom, dali ste tým matkám, ktoré nepracovali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Mihál, ja by som pridal ešte pár poznámok k tomu, čo ste povedali. Áno, bývalá vláda, vláda Ivety Radičovej, napríklad len protipovodňovými opatreniami vytvorila 1 400 pracovných miest. Súčasná vláda zrušila tento projekt. Zistila, že urobila chybu, spúšťa ho znova, ten istý projekt.

    A chcel by som reagovať na to, čo ste povedali, že sme stále vyzývaní ako opozícia, aby sme predkladali návrhy. No, "úlohou opozície je byť veľmi kritický a nastavovať zrkadlo tomu, čo robí premiér a celá vláda", citoval som pána premiéra Fica, vtedy bol opozičný poslanec, z 19. 4. 2011 v TA3. Ale povedal napríklad o mesiac neskoršie, 16. 5.: "Oni vládnu, oni nesú zodpovednosť, my sme opozičná strana, ktorá má právo pomenovať veci."

    A to hovorím len preto, lebo v kuse tu počúvame, že máme navrhovať riešenia. Vážení kolegovia, problém je v tom, že my ich navrhujeme. Môj kolega napríklad Laci Solymos vystúpil za klub a povedal, že my sme predložili 103 návrhov zákon, vy ste prijali len 2 kusy. Takisto sme predložili ako opozícia 326 pozmeňujúcich návrhov, vy ste skoro všetko odmietli, prijali ste len 23. Takže na rozdiel od vás, ktorí teda ste boli v opozícii a len ste kritizovali, my okrem kritiky, samozrejme, dávame aj návrhy, ale treba trošku počúvať.

  • S faktickou ešte Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, budem reagovať na kolegyňu Tomanovú. Pani kolegyňa, pol roka alebo možno rok trvalo upratovanie v eurofondoch po vašom pôsobení, keď sme prišli na ministerstvo a riešili sme problémy, ktoré sme tam mali, mali sme tam audity z Bruselu a tak ďalej atď. Zabrzdili ste minimálne o pol roka našu prácu tým chaosom, ktorý tam po vás zostal. Stačí spomenúť sociálne podniky a ďalšie výčiny, ktoré tam po vás zostali.

    Po druhé. Pokiaľ ide o moje platenie, neplatenie odvodov, ja vám ešte raz pripomínam, predložil som napríklad do tejto snemovne pred pol rokom zákon, ktorým sa mala zalepiť jedna diera v zákone o sociálnom poistení, ktorým sa mala zalepiť diera v zákone o sociálnom poistení, aby Sociálna poisťovňa získala viac zdrojov, aby sa potreli možnosti špekulácií. Aj tento návrh ste odmietli, čím ste vlastne poškodili záujmy Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovne a všetkých dôchodcov, či mojich, vašich rodičov, to je jedno.

    A ďalšia vec, pokiaľ ide o rodinnú politiku, keď mi tu budete niečo hovoriť o rodičovských príspevkoch, vy sama ako ministerka ste presadili zákon, podľa ktorého rodičovský príspevok prestala dostávať taká matka, ktorá si privyrobila čo len jedno euro napríklad na dohodu alebo nejakým iným spôsobom. Takýto hlúpy zákon bol presadený vami osobne. Ja som urobil zmeny, toto som okamžite zrušil, toto vaše opatrenie. A ak si náhodou niekto nepamätá, tak som zvýšil materskú za podpory svojich vtedy koaličných kolegov, o 6 týždňov predĺžil, predĺžil o 6 týždňov a zvýšil v prepočte o 18 %. Vy ste všetkým mladým rodinám len zobrali, naparili vyššie odvody, zobrali ste týmto matkám dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, len ste ich poškodili, ani ten malý cukríček na nejaké odškodnenie ste im nedali.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Alojz Přidal, nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri (zasmiatie sa v sále), uhm, ich neprítomnosť, myslel som, že tu pán premiér a páni ministri budú, a ich neprítomnosť svedčí o tom, že nezamestnanosť ich moc netrápi a to ma trápi.

    Ja by som sa chcel, milé kolegyne a kolegovia, v prvom rade priznať, že som sa mýlil, keď som si myslel, že SMER nepustí túto schôdzu o nezamestnanosti, že nás jednoducho prevalcuje a za desať minút bude koniec. Nestalo sa tak a viem, že bez súhlasu Roberta Fica by sa táto schôdza nekonala. Som rád, že i SMER si konečne začal uvedomovať, konečne, že nezamestnanosť je u nás najvážnejší problém. Slovensko sa percentom nezamestnanosti zaradilo medzi krajiny PIGS-u, dokonca Írsko má nižšiu nezamestnanosť ako my.

    Panie poslankyne a poslanci zo SMER-u, nepochybujem, že i vy máte rovnakú skúsenosť ako ja, že nie je týždňa, keby vám niekto nezavolal a neprosil by vás o pomoc s prácou. Za posledný týždeň ma oslovili dve osoby, jedna prácu stratila minulý pondelok, druhá prácu hľadá. Asi pred dvoma hodinami mi volala jedna pani, že či neviem pomôcť vnukovi, že sa hlási do Volkswagenu. Jeden kolega zo SMER-u mi hovoril, že on má zoznam 20 ľudí, je zo SMER-u, a títo ľudia už ho nemajú radi, pretože on sa na rozdiel odo mňa nemá na čo vyhovoriť.

    Volebné heslo SMER-u bolo: "Ľudia si zaslúžia istoty." Volebné heslo KDH bolo: "Začína to prácou." Jednoducho strach zo straty práce a nemožnosť nájsť prácu ľudí naozaj najviac trápi. Viem, že SMER má na všetko jedinú odpoveď: Opozícia, vy ste si nevšimli, že tu máme svetovú krízu? Tu krízu SMER používa ako zaklínadlo. Chcel by som sa spýtať: A mali ste snáď nejaké informácie, že kríza končí, keď ste ľuďom sľubovali istoty? Alebo je to naozaj tak, ako sa to zdieľa na sociálnych sieťach, že SMER predsa nesľuboval sociálne istoty, on len konštatoval, že ľudia si zaslúžia istoty. Chcem sa spýtať, nezaslúžia si sociálne istoty tí občania, tých 40-tisíc občanov, ktorí za rok vášho vládnutia prišli o prácu? Treba si uvedomiť, že mnohí z nich živili dvoch, troch, štyroch rodinných príslušníkov, a teda sociálne ste vašou politikou ohrozili 100-, 120-, 150-tisíc ľudí, tých ľudí, ktorým ste sľubovali istoty.

    Pán premiér Fico vie, že je zle, i preto pustil túto schôdzu, i preto bol minulý týždeň v televíznych reláciách s pánom Bugárom, s pánom Frešom veľmi nervózny, takého som ho naozaj ešte nevidel. SMER za jeden rok stratil 10 % volebných preferencií. Ten trend je dobrý, len vydržte.

    Minulý týždeň mali opozičné strany Ľudovej platformy stretnutie s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení s Republikovou úniou zamestnávateľov, boli tam zástupcovia živnostníkov, Slovenský živnostnícky zväz, Živnostnícka komora a ďalší. Títo zástupcovia podnikateľov nám len potvrdili to, čo my vieme a vždy sme to vedeli. To, že tie dôsledky, na ktoré sme vás upozornili a upozorňovali pri prijímaní vašich zákonov, sa napĺňajú, nás naozaj neteší. Chcel by som odkázať pánovi premiérovi, že sa netešíme, keď ľudia prichádzajú o prácu. Netešíme sa ani z toho, že stabilizáciu verejných financií zaplatí 95 % občanov a nie 5 % občanov tých najbohatších. Opak je pravdou. Na vašu hospodársku a finančnú politiku doplácajú občania a tí najbohatší oligarchovia nie. Pán premiér už bol v takých úzkych, že hovoril, že my sa tešíme, aj keď Slovan prehrá v hokeji. Musím sa priznať, že neteším sa, keď Slovan prehrá v hokeji, som fanúšikom Slovana, ináč je to, keď prehrá vo futbale, tam som Trnavák. Trnava do teho!

  • Povedané s úsmevom.

  • Myslel som si, že tu bude aj pán minister Richter. Pán minister Richter pri prijímaní Zákonníka práce hovoril, že ak sa ukáže, že nie je dobrý, on nemá problém a chyby napraví. Pán minister Richter, na čo čakáte? My sme mali na vojne jedného takého kapitána, volal sa Jakeš, a keď vojaci niečo nerobili, tak on vždycky skríkol: "Vojíne, na co čekáte? Až zahřmí?!" No, tak mne sa zdá, že pán minister Richter naozaj čaká, až zahřmí. Naozaj pánovi ministrovi nestačí, že je tu 100-tisíc nešťastných ľudí? Čakáte, že nezamestnaných bude o rok 80-tisíc viacej, o dva 120-tisíc, o tri 160-tisíc, jednoducho taký je trend. Pán minister Richter hovorí, že verí, že nezamestnaných klesne pod 14 %. Pán minister, na verenie sme tu my kádeháci. Vy neverte, ale robte.

  • Povedané s úsmevom.

  • Naozaj dozrel čas prehodnotiť zmeny v Zákonníku práce.

    Podnikatelia hovoria o tom, že za vašej vlády sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Sťažujú si na vymožiteľnosť práva, nemôžu sa dostať k svojim pohľadávkam a neveria slovenskému súdnictvu. Nuž ani sa nečudujem. Čo si majú myslieť o spravodlivosti a serióznosti sudcov, keď niektorí z nich si robia žúrky s brokovnicou a guľovnicou s modrými tlmičmi na ušiach? Čo si majú myslieť o právnom štáte a vymožiteľnosti práva, keď predseda Najvyššieho súdu hovorí, a neviem, či aj nepodal i trestné oznámenie pre údajné daňové úniky sudcu Ústavného súdu? Čo si majú myslieť podnikatelia, občania, keď Ústavný súd je prakticky zablokovaný? Kam sme to dospeli? Čo si majú myslieť investori? Pôjdu investovať do krajiny, kde o právnom štáte je asi len veľmi ťažko hovoriť?

    Na stretnutí so zástupcami podnikateľov zaznelo i to, že na Slovensku je jedna z najvyšších cien elektrickej energie. Myslím si, že to nebola náhoda, že včera zasadla regulačná rada a na politickú objednávku konala a znížila cenu elektrickej energie. Určite k tomu prispelo vyjadrenie pána premiéra Fica, ktorý hovoril, že im sa, podarilo sa nám stabilizovať cenu elektrickej energie. Prispeli k tomu viaceré blogy, ktoré na toto reagovali. A aj vystúpenie pána ministra, aj jeho rozhovor v Slovenskom rozhlase s pánom ministrom Malatinským, teda pána exministra Miškova.

    Kto môže za vysoké ceny elektrickej energie na Slovensku? Tá odpoveď je veľmi ľahká. Ten muž sa volá pán Jozef Holjenčík, ktorý robí reguláciu na politickú objednávku. Ten chlap nie je a nikdy nebude nezávislý.

    Panie poslankyne a páni poslanci, koncová cena elektrickej energie sa skladá z ceny za distribúciu elektrickej energie a za dodávku elektrickej energie. Tá cena distribúcie elektriny sa skladá z tarify za jedno odberné miesto. Je to poplatok za rezervovanie kapacity v sieti, potom je to variabilná zložka tarify za distribúciu. Ten poplatok je závislý od množstva spotrebovanej elektrickej energie. Potom sú to tarify za straty. Straty technické a netechnické. Tie technické vznikajú na základe fyzikálnych princípov. Časť elektrickej energie sa premení na neužitočné teplo vo vodičoch, transformátoroch, no a potom sú to netechnické straty a sem zaraďujeme napríklad čierny odber elektrickej energie.

    To podstatné, čo je dôležité pre moje vystúpenie, sú tarifa za systémové služby. Sú to, je to tarifa, ktorá je poskytovaná za účelom udržania stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy, a tarifa za prevádzkovanie systému. Tento poplatok zahŕňa v sebe podporu ťažby domáceho uhlia, výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, podporu vysoko účinnej kombinovanej elektriny a tepla, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Čo sa týka obnoviteľných zdrojov, hlavne fenoménu fotovoltika, platí, že vysoké výkupné ceny elektriny pre prevádzkovateľov fotovoltických elektrární hradia všetci koncoví zákazníci - občania a podnikatelia.

    Prečo máme u nás jednu z najvyšších cien elektrickej energie? Cena elektriny pre slovenské firmy patrí dlhodobo k európskej špičke aspoň odvtedy, čo je šéf ÚRSO pán Holjenčík. To vyplýva zo štúdie Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Na konečnej výške sa výrazne odráža podpora obnoviteľných zdrojov a uhlia, ktorá v roku 2011 dosiahla 322 mil. eur. Súkromných výrobcov dotujeme my všetci cez náklady na tarifu prevádzkovanie, bioplyn dotujeme 21,8 mil. eur, vodu 25,4 mil., biomasu 27,7, vietor a termálnu energiu alebo geotermálnu energiu po 0,1 mil. eur. Potom je to kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla a tú dotujeme 43,5 mil. Baníctvo na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia 70,6 mil. No a ten problém je fotovoltika, 116,8 eurami. Naozaj, aj pre toto máme vysokú cenu energií a slovenské hospodárstvo je na cenu energií zvlášť citlivé, keďže jeho energetická náročnosť je asi dvojnásobne vyššia, než je priemer Európskej únie. Tá cena stojí podnikateľov stámilióny ročne.

    Ako sa to celé začalo? Vzhľadom na plány Európskej únie vyrábať v roku 2020 až 20 % energie z obnoviteľných zdrojov aj Slovensko prišlo so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov. V roku 2009 vyšiel prvý Jahnátkov zákonov č. 309. V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov sa aj s ohľadom na predchádzajúcu podporu obnoviteľných zdrojov prijal systém podpory prostredníctvom výkupných cien. Ten problém je však v tom, že tieto obnoviteľné zdroje sú technologicky náročnejšie, preto sú aj nákladnejšie. Štáty, aby motivovali firmy vyrábať elektrinu cez obnoviteľné zdroje, ich dotujú. Každá krajina má svoje špecifické i geografické podmienky, a preto formu jednotlivých obnoviteľných zdrojov a sumu ich podpory prenecháva Európska únia de facto na národné vlády.

    Veľkoryso určenou cenou pre fotovoltiku, ktorú pán Holjenčík a ÚRSO stanovili po prijatí zákona na rok 2010, bol vyvolaný veľký záujem investorov. Investori mali pripravené finančné prostriedky pre projekty na rôzne druhy obnoviteľných zdrojov, ale sústredili sa na oblasť fotovoltiky. A prečo?

    Mám tu tabuľku, kde je prehľad výkupných cien za rok 2010. Tá trhová cena elektriny bola 55 eur za MWh. Z vodnej elektriny celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW bola výkupná cena 109,08, teda asi dvojnásobok. No a tá katastrofa, ktorú nastavil pán Holjenčík, je pravda, že to prepískli aj Česi a aj Nemci, ale sú tu krajiny, ktoré to jednoducho zvládli, bola v podpore fotovoltiky, kde cena výkupná bola 430 pre zdroje do 100 kW a nad 100 kW 425. Teda 7,8- alebo 7,7-krát výhodnejšia ako trhová cena. Ostatné zdroje boli dotované dvoj- až trojnásobne v porovnaní s výkupnou cenou.

    Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena elektriny a ona sa výrazne premieta do jej ceny, do koncovej ceny. Napríklad pre rok 2011 ÚRSO plánované náklady na podporu obnoviteľných zdrojov v tarife za prevádzkovanie systému zvýšil z 1,7 eur na MW na 8,8 eur na MW. A ten nárast na tarify, na prevádzkovanie systému vzrástol v roku 2011 z roku 2010 zo 6,3 na 14,85 eur za MW. Podiel obnoviteľných zdrojov na tých 14 bol 8,8 eur, k vetru 2,2, domáce uhlie 3,6.

    A mám tu tiež tabuľku, ktorá udáva vývoj systémových poplatkov za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. V roku 2009 bola, prevádzkovanie systému, tá tarifa 2,7 eur za MW, v roku 2010 6,3, v roku 2011 14,8, 2012 15,7, 2013 19,8. Nárast z roku 2012 na rok 2013 27 %. Od roku 2009 na 2013 väčší nárast ako 635 %. Systémové služby vzrástli v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 5,8 na 7,9, teda o 36 %.

    Naozaj, kým napríklad na výrobu elektriny v tých vodných elektrárňach postačuje u nás dotácia na 1 MWh v priemere 15 eur, na výrobu rovnakého množstva 1 MW v slnečnej elektrárni teda bola poskytnutá dotácia 360 eur na MWh. Múdra vláda by sa určite správala ináč. Ak vieme splniť svoj záväzok voči EÚ tak, že sa vieme skladať na 1 MWh obnoviteľných zdrojov 15 eurami, tak neviem, prečo to robíme tak, že sa skladáme 24-násobkom tejto sumy, 360 eurami.

    Absolútna podpora fotovoltiky bola v roku 2010, kedy nastal boom a prírastok bol 185,6 MW výkonu fotovoltických elektrární. A tá výkupná cena garantovaná pätnásť rokov bola 425 eur na MW. V I. polroku išla dole o 10 %, v roku 2011 poklesla na 302,5 MW. V roku 2010 a v I. polroku sa na základe tejto podpory inštalovalo 488 MW, toľko, ako má malženický paroplyn. A treba povedať, že tie kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, avšak tí už dnes nevlastnia nič, všetko predali zahraničným investorom, fondom a bankám.

    Tento klondike zastavila až naša vláda. Bola to Jurčíkova novela, ktorá obmedzila podporu v prípade fotovoltiky len pre inštalácie do 100 kW, a to iba na strechách. A v II. polroku sa inštalovalo 18,2 MW a výkupná cena poklesla o 33 %.

    No, a potom prišiel rok 2012, zaúradoval pán Holjenčík a výkupná cena klesala po jeho opatreniach a rozhodnutiach tak, že bola stanovená na 119 eur za MW, čo na doplatku činilo 59 eur na MW, takže prakticky zlikvidovali fotovoltiku. A jednoducho najprv dali podnikateľom spriazneným so SMER-om, tým dobre informovaným, hojno a potom tým ostatným nedali nič. Jednoducho rozdali bohatým a na tých, ktorí to mysleli vážne s fotovoltikou, už neostalo.

    Včera večer som si prečítal agentúrnu správu v denníku SME, že cena elektriny poklesne v najbližších dňoch zhruba o 3 %. Firmy a domácnosti zaplatia o 3,8 eura za MWh menej. Konečná cena elektriny klesne preto, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil tarifu za prevádzkovanie systému. "Prehodnotili sme údaje o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám deklarovali distribučné spoločnosti," odôvodňuje zníženie pán Holjenčík. A hovoril o tom, že problémová je najmä cena elektriny zo slnka. Tá sa podľa Holjenčíka podpísala pod výrazné zvýšenie tarify, a teda aj koncovej ceny v roku 2010 až 2012. Len zabudol povedať, kto za to môže. Len on.

    Pán Holjenčík si vybudoval za svoju ochotu spraviť po politickú objednávku všetko, čo mu prikáže, takú pozíciu v slovenskej energetike, akú nemá pán Harabin v slovenskom súdnictve. Ani sa mu o nej nemôže len snívať. Energetickí analytici pritom očakávali niečo úplne iné. Čítal som štúdiu Energetický trh, ktoré robilo teda Analytické centrum energií Analytics a tam hodnotili situáciu na trhu v roku 2012 a načrtávali situáciu a vybrané očakávanie pre rok 2013. "Je verejným tajomstvom, že prevádzkovatelia distribučných sústav," teraz citujem z tej správy, "ktorí v roku 2012 boli povinnými výkupcami elektriny z obnoviteľných zdrojov, doplácali z vlastných zdrojov rozdiel medzi skutočne vyzbieraným objemom finančných zdrojov a prostriedkov, ktoré sa im prostredníctvom TPS a skutočným objemom platieb za vykúpenú energiu regulovaných cien určených regulátorom dostalo."

    Tie odhady strát distribučných spoločností sú rádovo desiatok milión eur. Preto sa skôr očakávalo, že tá cena porastie, ale, porastie, a ona poklesla. Jednoducho tieto distribučky úverujú systém podpory obnoviteľných zdrojov a v budúcnosti a teraz po tom znížení naozaj hrozí reálne riziko arbitráží.

    Záverom by som sa chcel dotknúť ešte jedného, jednej udalosti. V marci 2013 podpísala vláda Slovenskej republiky a americká spoločnosť U. S. Steel Corporation memorandum, ktorého cieľom má byť na jednej strane nastaviť pravidlá tak, aby sa košickej prevádzky oceliarní znížili ročne náklady energie o 17,7 mil. eur po dobu 15 rokov. Inými slovami, každý obyvateľ tejto krajiny zaplatí za udržanie zamestnanosti v U. S. Steel 100 korún.

    Prípad U. S. Steel a jeho prevádzky v Košiciach je zaujímavý v tom, že elektrina je pre oceliarne drahá i napriek tomu, že väčšiu časť spotreby pokrýva firma výrobou z vlastných zdrojov. Môže za to nastavenie pravidiel, podľa ktorých aj samovýrobca musí platiť 100 % výšky ceny systémových služieb a tarify za prevádzku systému. V minulosti tieto poplatky samovýrobcovia neplatili, resp. ich platili len čiastočne. Namiesto toho, aby vláda zvážila zmenu v platbe systémových poplatkov, ktorých tarifa v roku 2013 vzrástla o 36 %, opäť prisľúbila nesystémovo riešiť novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch, a to tak, že chce novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a príslušný predpis, že výroba elektriny z hutníckych plynov, vysokopecného plynu, koksárenského plynu a konvertolového plynu bude tiež opravená na doplatok 80 euro po dobu 15 rokov. Jednoducho, ale to sa malo vyriešiť systémovo. Práve sú to systémové poplatky a zodpovednosť za ne nesie opäť Jozef Holjenčík, ale aj Ľubomír Jahnátek, ktorí stanovili pre výrobcov energie pre vlastnú spotrebu nezmyselnú povinnosť platiť 100-percentné systémové poplatky.

    Vláda našla spoločnú reč s U. S. Steel a očakávam, že v priebehu roku 2013 sa budú podobných riešení dožadovať aj ďalší veľkoodberatelia elektriny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od výšky účtu za elektrinu. Ak im vláda zase nejakým spôsobom vyhovie, prípadne regulačný úrad zmení nastavenie pravidiel tak, aby im náklady na energie klesli, nepriamo to zaplatíme my všetci ostatní odberatelia. Som presvedčený, že je len otázka času, kedy sa prihlási o podporu Hlinikáreň Žiar nad Hronom a Železiareň Podbrezová.

    Ceny elektrických energií naozaj preto patria z dôvodu regulačnej politiky pána Holjenčíka k najvyšším v Európe. Ničí to podnikateľov. Tvorbu pracovných miest cez úľavy na cenách elektriny zaplatíme všetci, nie, tak ako bolo sľubované, 5 % najbohatších.

    Blížim sa k záveru a nedá mi vyjadriť sa k jednej reakcii, k tlačovej besede pána ministra Richtera, ktorou reagoval na tlačovku Ľudovej platformy alebo strán ľudovej platformy po tom, keď sa stretli so zástupcami podnikateľov, a jednoducho na tlačovke hovorili o tom, čo sa dozvedeli. Pán minister Richter v tej svojej reakcii oznámil, že Ľudová platforma oznámila, že chce zvýšiť DPH o 5 %. Ja som tú tlačovku ľudovej platformy pozeral, no a keď som videl pána ministra Richtera, nevedel som, či sa mi sníva. Vymyslel si niečo, čo nikto nikdy nepovedal, a potom to vymyslené vyvracal a takú mediálnu prezentáciu som, bohužiaľ, videl len za bývalého režimu.

    Chcem pánovi ministrovi Richterovi oznámiť, že my nie sme masochisti. Naozaj nie. To vy ste zvýšili korporátne dane o 4 percentuálne body pre podnikateľov aj živnostníkov o 21 %. Treba si uvedomiť, že tie 4 percentuálne body sú 21 %. Vy ste zrušili rovnú daň. Áno, i toto zvýšenie dane nás stojí pracovné miesta.

    Preto som sa nestačil čudovať, keď pán premiér Robert Fico na zjazde ČSSD v Ostrave víťazoslávne oznámil, že vy, SMER, ste zarezali posvätnú kravu pravice. Zabudol len povedať, že táto posvätná krava bola i krava dojná a že i to zrušenie má za následok, že v nezamestnanosti sme sa zaradili ku krajinám PIGS-u. Teda od posvätnosti sme sa v nezamestnanosti cez SMER dostali k sviniam.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Přidala sú dve faktické poznámky. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Július Brocka.

  • Možno bolo náročné sledovať to vystúpenie s množstvom čísiel, ktoré ste, pán kolega, tu prezentovali, ale ja chcem zdôrazniť jednu vec a chcem sa vás spýtať, keďže som moderoval to stretnutie ľudovej platformy v piatok minulý týždeň na tému nezamestnanosti, kde tí predstavitelia zamestnávateľských organizácií a zväzov charakterizovali ako kľúčový problém vysokú cenu energií u nás na Slovensku. A moja otázka teraz, pán poslanec. Takže nie privatizácia Slovenských elektrární, ale pán Holjenčík, nominant SMER-u, stoja za najvyššími cenami elektrickej energie u nás v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie?

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom k tomu, že aj v KDH sú ľudia, ktorých si veľmi vážim, nepoužijem tu nič také, čo by som ináč povedal. Ale dovolím si čosi, čo by som povedal možno tam v zákulisí. Ale poviem len tri poznámky.

    Tá prvá poznámka. Ja som to už spomenul, že možno ste mohli tak podrobne rozobrať ako energetiku poľnohospodárstvo, kde niekedy pracovalo 30 % obyvateľov Slovenska, a za vášho nominanta, a pán Mičovský mi možno dá za pravdu, pretože sa v tom vyzná, za vášho nominanta sa poľnohospodárstvo rozbilo, a spomenul to aj pán Mikloško.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja vám nabudúce donesiem štatistiku a ja ju budem takto čítať ako vy. A poviem vám, keď ste vládli ešte na začiatku.

  • Reakcia z pléna.

  • Nekričte na mňa.

    Druhá poznámka patrí k tej, kde sa pán Brocka a pán Zajac veľmi zasmiali pri tých percentách. No, viete, tie naše percentá teraz sú oveľa, oveľa vyššie než hocikedy, keď KDH bolo v najlepšej forme, malo. Takže smejete sa nad vlastným hrobom, ale to nevadí, smejte sa aj naďalej.

    Tretia poznámka. Čakal som od vás, pán kolega, pri tom výpočte toho všetkého zlého, že spomeniete fakt, že v Európe je 26 mil. nezamestnaných a že to je preto, že tu vládne Robert Fico, táto vláda, náš Zákonník práce, lebo vy, tak ako ostatní, používate všeobecné formulky. Poviete 40-tisíc nezamestnaných, ale nepoviete, kde, prečo tí nezamestnaní sa nimi stali. Prečo tie firmy ich prepustili? Ale poviete: Zákonník práce, odvody, daň. Veď to nie je pravda! Mnohí odišli preto, že ich zamestnávatelia stratili odbyt svojich výrobkov, stratili svoj výrobný program a museli prepustiť tých ľudí. Museli prepustiť. Ja netvrdím, že je to všade tak, ale vo väčšine prípadov je to tak. Ja priznávam, priznávam to, že teraz zamestnávať je drahšie, než bolo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Simon a potom s reakciou pán poslanec Přidal, aj keď ste sa neskoro, pán poslanec, prihlásili, ale...

  • No, ja som to tlačil, len... Už asi ani to tlačové zariadenie nechce prijímať žiadne rozhodnutia v tejto Národnej rade.

    A, pán kolega Přidal, áno, je treba sa poďakovať Robertovi Ficovi ako predsedovi samovlády, že umožnil, že je možné rokovať o tak závažnej otázke, ako je nezamestnanosť. Ale zároveň by som pripomenul, že Robert Fico dal inštrukciu pre svojich poslancov, aby sme rokovali aj po 19. hodine. Ako o takejto závažnej otázke ako nezamestnanosť by sme nemali rokovať v Národnej rade po nociach, ale normálne diskutovať počas pracovného dňa, tak ako to máme v rokovacom poriadku, do 19. hod. Ale chápem, táto diskusia je veľmi citlivá, a preto nechcú, aby sme rokovali vtedy, keď aj občania majú možnosť sledovať túto diskusiu on-line.

    Ale keby sme urobili jeden odpočet, koľko opatrení prijala vláda na podporu tvorby nových pracovných miest a koľko síl a energie vyvinula na to, aby vytvoril apriestor pre svojich sponzorov a finančné skupiny napojené na túto vládu, tak by sme sa dopátrali veľmi rýchlo k tomu, že finančné skupiny a ich zabezpečenie je oveľa väčšou prioritou ako tvorba pracovných miest. Či už rozdanie tých 120 mil. euro len na udržanie pracovných príležitostí, či už riešenie ostatných finančných skupín, ktoré my sme mali možnosť tu aj skráteným konaním dostať zákony, vrátane zákona o verejnom obstarávaní.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Ja ďakujem všetkým reagujúcim.

    Pánovi kolegovi Jasaňovi chcem len povedať, že, pozrite sa, vy hovoríte, že či nevidíme, že nezamestnanosť je aj niekde inde. No veď my vidíme, my sme vedeli, že je kríza, ale my sme nesľubovali ľuďom istoty. My sme ich neoklamali. My sme sľúbili, že budeme pracovať, aby sa to zmenilo. Vy ste ľudí oklamali.

  • Teraz poprosím pána poslanca Mičovského o vystúpenie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, snažím sa od rána počúvať pozorne túto diskusiu a okrem obedňajšej prestávky ozaj som tu skoro stále. Napriek tomu chcem povedať, že množstvo tých vecí, ktoré tu zaznelo, mi možno boli už aj známe, takže som ich tak až veľmi nezužitkoval, ale chcem upozorniť na tú druhú polovicu poznámok, alebo možno väčšiu časť ako polovicu, ktoré mi známe neboli, a chcem oceniť, že táto diskusia, ktorá tu prebieha, ja si myslím, že je dobrá nielen pre podstatu témy, ktorá nás tu dnes spája, ale je dobrá aj pre nás samotných. Pretože myslím si, že niekedy ako keby sme boli presvedčení, že vieme všetko a že nepotrebujeme počúvať kolegov. Nechcem tu kričať, že malo by tu byť stále plno, stopäťdesiat. To nie je možné, ale tak si myslím, že tak pri takejto téme, ale možno aj pri tých ostatných, nechcem tu nejako diferencovať, by tak pasovalo pre etickú úroveň siene zákonnosti, keby tu aspoň tá 75-ka bola prítomná. Zdalo by sa mi to celkom primerané tomu, čo nás sem dostalo.

  • Reakcia v sále.

  • Alebo aj minister, nechcem to hodnotiť, len celkovo si myslím, bez toho, aby som hovoril, ktorý klub, ako, kedy, kde sedí, alebo či to Lojzko Hlina nás teraz pucuje, alebo nie, ale toto mi tu chýba a tá dnešná téma mi to tak voľajako potvrdila, že by bolo veľmi dobré pre našu službu, pre túto krajinu, keby sme sa viacej počúvali. Lebo ja chcem poďakovať všetkým, ktorí tu povedali množstvo čísiel, názorov, nápadov. Nebudem nikoho menovať, ale predsa jednu výnimku urobím, lebo bola veľmi zaujímavá.

    To, čo povedal pán poslanec Marián Kvasnička, to obohatenie tej témy, to obrátenie toho problému z inej strany, málokedy si počúvam naše, vaše príhovory v rozprave aj druhýkrát, ale jeho si obyčajne, hovorí nie až tak často, ale keď povie, tak si ho rád vypočujem. Asi to isté urobím aj s jeho dnešným prejavom.

    No. A teraz to, čo mi v množstve tých čísiel, návrhov, údajov, poznámok, presvedčení a bojov tak trocha dnes chýbalo. Ja som si so sebou zobral sem takúto pomôcku. Je maličká, ale všetci ju dobre poznáte. Je to jednoeurová minca.

  • Rečník drží v ruke mincu.

  • Táto minca má priemer 26 mm. A teraz, keď by som naukladal tieto mince vedľa seba a naukladal by som ich dostatočné množstvo, tak by som dosiahol vzdialenosť, dĺžku, takto jedna vedľa druhej, 13-tisíc kilometrov. To je vzdialenosť tu z tejto miestnosti niekde ešte za Buenos Aires, lebo Buenos Aires je len 12-tisíc kilometrov, tak ešte tisícku, by sme došli niekde možno k Ohňovej zemi.

    Čo chcem povedať touto názornosťou? Táto vzdialenosť, tých 13-tisíc kilometrov jednoeurových mincí, predstavuje sumu, ktorá tu dnes už mala zaznieť, ja som na to čakal a ja ju teda poviem. Je to suma, ktorá sa rovná 500 mil. eur, keď naukladáme tieto jednoeurovky vedľa seba s priemerom 26 mm, dostaneme vzdialenosť z Bratislavy za Buenos Aires.

    Čo to znamená tých 500 mil.? No je to čiastka, ktorá, a je to informácia veľmi horúca z aktuálnych posledných dní, predstavuje kvalifikovaný odhad TIS-ky a niektorých ďalších ekonomických inštitútov, že toto je taká bázická úroveň korupcie v tejto krajine. Štátnej korupcie. Tu sú vyňaté aj nejaké iné, čierne, šedé, toky peňazí.

    Päťsto miliónov a nezamestnanosť. Hľadajme spojitosť. Ja ju nachádzam v tom, že ak tu máme nezamestnanosť vo výške 14,71 %, ak máme minimálnu mzdu nejakých 338 eur, čiastka, za ktorú mnohí naši ľudia musia vyžiť, alebo aj za ďaleko menšiu, alebo mnohí dôchodcovia, a ak by sme zobrali, že vieme tú korupciu, tých 13-tisíc kilometrov do Buenos Aires, tých 500 mil. eur, ktoré sú na tom spodnom, úrovne odhadu korupcie v našej krajine, tak by sme vytvorili, ešte poviem jedno číslo, aj keď ich tu už bolo tak veľa, viem, že sa to už ťažko pamätá, ja som si to len teraz prepočítaval, toto je taký impulzívny nápad, ako vystúpiť, bolo by ich 122-tisíc. My by sme tých 14,71 znížili, keby sme urobili tento ideálny krok, že by sme tých 500 mil. eur nerozpráskali, nerozkradli, neposlali do Cypru a neviem kde ešte kade-tade, že by slúžili tomu, čomu slúžiť majú, že by v tých verejných žilách finančných tokov tieto peniaze boli a nešli kdesi do stratena, tak by sme mali nezamestnanosť 10,6 %. Skoro o tretinu by sme ju znížili.

    Často sa tu dnes, často tu zaznievali otázky, aké návrhy. Nechcem byť idealista, ja viem, že ju nikdy na nulu neznížime. Ale nie je 500 mil. rozkradnutých korupčných eur trocha priveľa na túto krajinu? Viete, aká je to časť z príjmov tohto štátu? Podľa rozpočtu na tento rok sú to skoro 4 %. Tu často sme svedkami, ako nie sú peniaze, ako hľadáme a nenachádzame. Tých učiteľov nechcem zneužívať, ale keby sme tých 500 mil. použili pre učiteľské platy, tak ich všetkých vykryjeme na mnoho, mnoho rokov, to zvýšenie, na ktoré sa nedochádza. A tak by sme mohli slúžiť s príkladmi ďalšími a ďalšími.

    A teraz sa možno spýtate, no dobre, príklad s jednoeurovkami je pekný, áno, možno sa to bude aj dobre pamätať. Ale ako na to? Vlastne vieme, že by sme vedeli znížiť nezamestnanosť týmto efektívnym krokom skoro o tretinu, no ale kde tú efektívnosť uchopiť? Tak ja vám poviem, kde ju uchopiť. Možno to nebude celkom presné a určite to nebude ani dlhé, ja sa spracem do desiatich minút. Poviem to asi nasledovne.

    No predovšetkým, určite by sme to mali riešiť my, naša 150-ka, zákonmi, ktoré korupciu znižujú. Minulé plenárne zasadnutie sme elegantne zo stola zhodili dva identické návrhy, ktoré mali podporiť bojovníkov s korupciou. Tu ani len nezaznela nejaká vážna polemika, že sme sa dotkli vážnej témy, a zistili sme, že nám tie zákony, tie návrhy zákonov nestáli za to. Nuž, to by bola odpoveď, kde tých 5 % nezamestnanosti stiahnuť.

    Ale dobre. My zákony máme aj iné. Ja netvrdím, že zákon o bojovníkoch s korupciou, ktorý tu bol predložený, že je ten, ktorý jediný tu chýbal, aj keď chýba a bude treba dačo s tým robiť. A ja sa osobne aj so svojimi kolegami budem o to snažiť, možno už vo veľmi blízkej dobe. Ale možno je to otázka skôr praktickejšia, že zákony máme, ale nefungujú, že nám jednoducho nedochádza ako keby dosť síl ich uviesť do života. Veď tu nikto nespochybňuje, že mnohé dobré normy by mali zabrániť tomu, aby tých 500 mil. sa dostalo tak poľahky von z tých tepien štátnych financií. No tak tu by som sa zase domnieval, že tá naša 150-ka by mala dokázať, a možno aj páni ministri ako exekutíva, to, aby sa príklady, ktoré sa tu tak často zjavujú, a ja sa nechcem zase utápať v spomienkach, lebo som už o tom rozprával tu viackrát, ale dotknime sa aspoň niektorých tých rôznych nástenok už, z ktorých pomaličky fúzy narástli, tých rôznych, a ozaj nebudem teraz sa snažiť spomínať všetky tie korupčné prípady, skôr poviem ako výsmech. Jediné, kde sme dokázali "zlomiť väz", bol nejaký pán futbalový funkcionár, ktorý voľajakú debničku vína aj kompótov dostal za prestupy akýchsi futbalistov. Nuž ak takto budeme bojovať s korupciou, ak budeme mať takéto výsledky a takéto príklady, tak veru tých 500 mil. naspäť, tam, kde patria, nedostaneme.

    A ten tretí návrh, aby som teda nespomínal tých prípadov tak veľa, lebo určite by sa dalo o tom rozprávať veľmi dlho, ale to si nechám možno ozaj na budúce plénum, keď budeme hovoriť o korupcii bližšie, tak by som sa odvolal, dovolal na to, čo som pred chvíľočkou tu aj si v lavici šepkal so svojím kolegom poslancom Štefanom Kuffom, že existuje veľa spôsobov, ako riadiť spoločnosť, veľa spôsobov, ako riadiť firmu, veľa spôsobov, ako byť šéfom rodiny, ale určite ten najúčinnejší spôsob je osobný príklad. A to mi práve tu chýba. Mnohokrát - v našej spoločnosti je strašne veľa farizejstva - my vieme o mnohých ľuďoch, ktorí krásne rozprávajú, aj presvedčivo, ale zároveň vieme, že to, čo sa nepovie tu na mikrofóny, to, čo sa povie kdesi v kuloári, že býva mnohokrát pravdivejšie ako to, čo tu zaznieva, a že práve množstvo rôznych zlých signálov prichádza od ľudí, ktorí by mali byť príkladom. A to je spôsob a to je jav, ktorý nám nepomôže zbaviť sa tej obrovskej chyby, ktorá nás oberá o možnosť, a ja ju opakujem na záver, ako veľmi elegantne a presvedčivo znížiť nezamestnanosť v tejto krajine.

    Použime tých 500 mil., použime tých 13-tisíc kilometrov jednoeurových mincí z Bratislavy do Buenos Aires na vytvorenie 122-tisíc pracovných miest, keď by som rátal minimálnu mzdu, a tým pádom na zníženie nezamestnanosti zo 14,71 % na 10,6.

    Ponúkam a zároveň prehlasujem, že budem vždy podporovať akýkoľvek návrh v tejto sieni zákonnosti, nech zaznie z ktorejkoľvek strany, ktorý si dá reálny cieľ znížiť korupciu, ktorá je jedna z najväčších príčin toho, že máme také problémy, aké máme a aké by sme mať nemuseli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvyšujúca miera nezamestnanosti na Slovensku nemôže byť pre nikoho prekvapením, pretože nezamestnanosť narastá v celej eurozóne už niekoľko rokov. Sme proexportnou orientovanou ekonomikou, ktorá 85 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničné trhy. Je preto absolútne prirodzené, že naša situácia úzko súvisí s tým, čo sa deje v zahraničí. Nezamestnanosť v štátoch eurozóny je 12-percentná, u nás sa pohybuje na úrovni 14 % aj niečo.

    V januári tohto roku stúpla nezamestnanosť v 19 krajinách Európskej únie. Menili tam Zákonníky práce? Nie. Pritom aj tam zápasia s recesiou a krízou, v dôsledku ktorej dochádza o prácu mnoho Slovákov pracujúcich v zahraničí. Neviem, vážení páni poslanci, či si uvedomujete, že v zahraničí sa dneska pohybuje okolo 270-tisíc ľudí. Títo naši ľudia, pokiaľ strácajú prácu, veľa z nich nemá zelenú kartu, veľa z nich prakticky pracuje načierno. Pracuje načierno viac, desať, pätnásť, rokov. Pokiaľ stratí zamestnanie, vráti sa naspäť. Spadne do siete. Spadne do siete nezamestnanosti, spadne do siete dávok v hmotnej núdzi. A to je hlavný dôvod, prečo narastá nezamestnanosť.

    Ja by som vás, páni poslanci, poprosil, keby ste venovali pozornosť, prečo v Sociálnej poisťovni, sú tam všetky čísla, ktoré keď si pozriete, tak vám vyndú, koľko ľudí, koľko je firiem, koľko je počet zamestnaných, koľko je pracujúcich živnostníkov, koľko je dohôd, a z tých čísiel vám jasne vynde, aká je nezamestnanosť a ktoré firmy na Slovensku prepúšťali, alebo nie.

    Môžem vám povedať jednu vec, že z čísiel, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, tak predpokladám, že zhruba môže byť, že táto kríza, alebo to, čo tu pôsobí, že stratili firmy zákazky, môže byť medzi 9-11-tisíc ľudí. Ostatní ľudia sú tí, ktorí sa vracali a vrátili zo zahraničia.

    Pritom aj zápasia všetky štáty európske s recesiou a v dôsledku došlo, došlo to, čo som tu povedal, že mnoho našich Slovákov stratilo prácu. Samozrejme, po návrate na Slovensko rozširujú rady nezamestnaných.

    Preto aj v tejto situácii, ak niekto obviňuje vládu z toho, že klesol počet pracovných príležitostí, tak je to demagógia a neberie v úvahu realitu. Opozícia nemá vlastnú agendu, ktorá by mohla osloviť voličov. Takisto nemá riešenie problémov, s ktorými sa dnes musí Slovensko vysporiadať, a rast nezamestnanosti je jedným z nich. Má iba veľké gestá či teoretické poučky o tom, že trh všetko vyrieši. Potvrdila to aj iniciovaním tejto schôdze, ktorou chce upútať verejnosť a médiá. Jednotlivé kroky v reálnom živote bude musieť aj tak urobiť vláda.

    Nie je tak dávno, teraz to bol rok, čo mala dnešná opozícia možnosť veci ovplyvňovať, no s problémami nezamestnanosti nepohla. Pán exminister Mihál tvrdí, že jeho novela pomohla k vyššej zamestnanosti, alebo inak povedané, k znižovaniu nezamestnanosti. Vraj bola pružná a flexibilná.

    Čo však hovoria čísla z Ústredia práce? August 2011, mesiac pred účinkom novely, bola miera nezamestnanosti 13,19 %, október 2011 rast na 13,29 %, január 2012 miera nezamestnanosti opäť vzrástla na 13,69 %. Ako teda pomohol ten pružný Zákonník práce? Nijako.

    Aj z týchto údajov je jasné, že v otázke nezamestnanosti ide o celosvetový vývoj a nie o otázky Zákonníka práce z dielne SMER-u. Ak podnikateľ má kontrakt na dodávky, tak nepotrebuje nikomu viacnásobne predlžovať krátkodobú pracovnú zmluvu, neobáva sa súbehu výpovede a odstupného alebo nepotrebuje stavať svojich zamestnancov do roly falošných živnostníkov. Naopak, snaží sa svoj pracovný tím stabilizovať a urobiť všetko pre jeho spokojnosť. SMER deklaroval, a za týmto záväzkom aj stojí, že ak sa novela zákona ukáže ako zlá, ak spôsobí firmám konkrétne problémy v pracovnoprávnych alebo v iných vzťahoch, jej znenie upraví, ale musia to byť jasné, vyargumentované fakty a nie domnienky. Lebo doteraz sa neukázalo nič viac, len svoje názory, domnienky alebo želania. Táto vláda neuteká pred zodpovednosťou, nevymýšľa žiadne umelé kauzy na prekrytie skutočných problémov, ako to bolo v prípade minulej koalície.

    Zatiaľ však podnikateľské reprezentácie takéto argumenty nepredložili. Naopak, nedávno prezentovaný prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej komory a Priemyselnej komory a ďalších komôr pôsobiacich v Slovenskej republike ukázal, že podľa investorov je Slovensko stále krajinou, vhodným podnikateľským prostredím a pre zahraničné firmy zostáva atraktívnym trhom. Až 81 % zahraničných spoločností by svoje investície na Slovensku aj v súčasných podmienkach zopakovalo. Približne každý štvrtý podnik by chcel napriek všeobecnej skepse navýšiť investície aj počet zamestnancov. Prieskum ukázal, že ťažká odbytová situácia na svetových trhoch sa odzrkadľuje v perspektívach rastu zahraničných investorov na Slovensku. Takmer 80 % by chcelo napriek tejto ťažkej situácii pracovné sily udržať alebo rozšíriť. To je jasná odpoveď na nekonečné obviňovanie, že za rast miery nezamestnanosti môže SMER, jeho politika či úpravy na trhu práce.

    Takže, páni a dámy, prestaňme vyvolávať duchov v podobách flexibilného, takého alebo onakého Zákonníka práce a namiesto obviňovania hovorme o tom, čo pomôže zamestnanosti - vytváranie pracovných miest. Iba tak môže dnešná schôdza mať nejaký zmysel.

    Takže ako riešiť nezamestnanosť? Ako som už povedal, napriek limitom celoslovenskej, celoeurópskej recesie máme možnosti na zastabilizovanie situácie a dokonca aj možnosti na jej priaznivý obrat. V prvom rade sa treba odraziť od stabilizácie zahraničných investorov na Slovensku. Treba oceniť vládu Slovenskej republiky, ktorej sa podarilo stabilizovať či už U. S. Steel na východnom Slovensku, pozitívny je aj vstup firmy Continental do Púchova a ďalších ohlásených investícií. Pozitívom je aj zastabilizovanie vývoja v štátnom rozpočte za I. štvrťrok 2013 nielen kvôli tomu, že je udržiavaný 3-percentný rozpočet schodku, ktorý je dôležitý z hľadiska finančnej stability krajiny, sa ukazuje reálne. Dôležité je aj z toho pohľadu, že vláda mobilizuje možnosti spolufinancovania projektov v rámci čerpania eurofondov. Práve to je ďalšia oblasť, ktorá prinesie na Slovensko peniaze a pre ich preinvestovanie a pracovné príležitosti je preto dobré, že ministri venujú práve tejto problematike zvýšenú pozornosť a hľadajú možnosť, ako spriechodniť využitie eurofondov nielen na, čo sa týka, vypracovanie projektov, ale aj na odbúranie administratívnych bariér.

    Ďalšou výzvou na zvyšovanie zamestnanosti je vracanie života na vidiek a oživovanie agrosektoru, ktorý doslova padol v dôsledku nevyváženej dotačnej politiky v Európskej únii. Podpora výroby domácich potravín je pre túto vládu prioritou, má svoje opodstatnenie. Musíme dovážať jablká z Poľska alebo nevieme dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú sme niekedy na južnom Slovensku bez problémov pestovali nielen pre nás, ale aj pre Českú republiku a ďalšie? A pokiaľ sa týka, takisto aj živočíšna výroba, ktorá takisto poskytuje alebo by mohla poskytovať oveľa viac pracovných príležitostí.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhá Ficova vláda si dala najambicióznejší plán na budovanie diaľnic a dopravnej infraštruktúry. Je mimoriadne dôležitý práve pri tvorbe pracovných miest. V tomto volebnom období by sa malo postaviť 133 km diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň rozostaviame 310 km diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem toho sa má zmodernizovať asi 1 000 km ciest I. triedy, ktorých 834 km budú hotové do roku 2016. Čo sa týka železničných projektov, začneme s modernizáciou 77 km a dokončíme 79 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dokopy sa do dopravnej infraštruktúry investuje vyše 8 mld. eur. Spolu tieto investície by mohli zabezpečiť až 16-tisíc pracovných miest.

    A nedá sa mi, aby som pre porovnanie uviedol, že za predchádzajúcej vlády ste odovzdali približne 50 km diaľnic, rýchlostných ciest.

    Už z uvedeného krátkeho výpočtu je vidieť, že pri riešení problémov, ktoré musí v súčasnej recesii celej Európy prekonávať aj Slovensko, je aktivita vlády rozhodujúca. Spomenuté opatrenia, ktoré realizuje naša vláda, jednoznačne preukazujú, že kabinet Roberta Fica robí všetky možné pozitívne kroky.

    Okrem už spomenutých sa snaží aktivizovať aj ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Vláda chce presunúť 40 mil. nevyčerpaných eurofondov určených pre ministerstvo školstva ministerstvu práce. Prostriedky z Operačného programu Výskum a vývoj by mohli smerovať na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných alebo vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Práve podpora pre túto kategóriu občanov, ktorí by mali potiahnuť Slovensko v budúcnosti, patrí medzi hlavné priority v Európskej únii. Európska komisia predstavila iniciatívu na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej na obdobie 2014 - 2020 vyčlenila 6 mld. euro. Slovensko hľadá program na zamestnanosť mladých ľudí a chce podieľať sa na čerpaní spomenutej sumy. Chceme vytvoriť 14-tisíc pracovných miest pre túto skupinu, ale hneď sme zo strany opozície kritizovaní, že je to drahé. Ale tu nejde predsa len o čísla a o zachovanie alebo získanie pracovných návykov na to, ale o to, aby sme nestratili jednu mladú generáciu, ktorá miesto práce bude sedieť doma. Pomôcť mladým k získavaniu práce je predsa nielen víziou a snahou tejto vlády, je to program celej Únie.

    Takisto by som chcel upriamiť pozornosť na toľko už kritizované sociálne podniky, ktoré sa rozbehli za prvej vlády Roberta Fica, aj keď musím priznať, že všetko nebolo tak, ako by malo byť v poriadku. Ale treba povedať, že v Európskej únii sociálne podniky sú podporované. A keď si pozriete európsku 20-ku, tak vidíte, koľko sociálnych podnikov sa u nich každý rok rodí a ktoré pomáhajú hlavne pri riešení zamestnanosti. Myslím si, že pokiaľ by sa sociálne podniky, hlavne pri rómskej problematike, riešili, či to bolo už pri ťažbe alebo drevnej hmoty, takže by si boli mohli pripraviť drevo na zimu, ale aj pri iných prácach v poľnohospodárstve.

    V budúcom roku sa odhaduje, že Slovensko bude mať druhý najsilnejší rast v eurozóne. Podľa odhadov Európskej komisie bude mať Slovensko v tomto i budúcom roku tretí najnižší verejný dlh v eurozóne. To sú čísla, pre ktoré spolu s konkrétnymi krokmi vlády Slovenskej republiky na udržanie rastu a spotreby domácností, o ktorých som práve hovoril, ich dávajú základ pre boj s nezamestnanosťou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Petrák, Číž, Jarjabek, Tomanová, Blaha, Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem potvrdiť tie slová, ktoré ste povedali, pokiaľ ide o exodus Slovákov v 90. rokoch a aj po roku 2000 do zahraničia. V tom období bolo znižovanie nezamestnanosti veľkou mierou podmienené tým, že niekoľko stoviek tisíc Slovákov sa vysťahovalo za prácou do zahraničia a táto situácia bola porovnateľná s 30. rokmi minulého storočia v čase veľkej hospodárskej krízy po roku 1929.

    Mali ste pravdu aj v tom, že táto, a teda predchádzajúca vládna koalícia pripravovala a urobila Zákonník práce, ktorý znevýhodňoval zamestnancov. Dneska hovoria, že ten problém je na strane vládnej strany SMER a vlády Roberta Fica, kde úpravy Zákonníka práce berú pracovné miesta. No nie je to pravda. Ja by som odporúčal tým pánom, ktorí tvrdia tieto veci, nech sa vcítia do pozície zamestnancov, ktorí pri reťazení pracovných pomerov neboli schopní si zabezpečiť trebárs hypotekárne úvery a dôstojné bývanie vrátane pôžičiek pre svoje rodiny.

    Takisto pokiaľ ide o argumentáciu, že odstupné je otázka zvyšovania nákladov na prácu. Nie je to otázka zvyšovania nákladov na prácu, je to zvyšovanie nákladov na prepustenie z práce, čo samo osebe, pokiaľ by nebolo zavedené flexikonto, tak by sa možno dalo uvažovať aj o tomto, ale v prípade, že vláda Roberta Fica predĺžila flexikonto na 30 mesiacov, myslím si, že to je ústretový krok, ktorý doteraz v histórii nebol urobený a je to vážny pokrok.

    Takže všetky argumenty, ktoré zaznievajú z radov opozície, sú falošné a neprinášajú žiadne riešenia.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ja by som si tiež dovolil oceniť tento prejav, pretože po dlhých hodinách diskusie, možno v úvodzovkách, možno bez úvodzoviek, konečne zaznel štandardný prejav, ktorý pracuje s metodikou štátnej správy, ktorý pracuje s číslami, ktorý vychádza zo seriózne zistených a verifikovaných štatistických čísel, ktorý uvádza mnohé tvrdenia, ktoré tu vážení opoziční kolegovia navyprávali nad správnu mieru.

    Rovnako ako by som očakával, že pokiaľ opozícia vyvinie takú veľkú snahu, že bude chcieť riešiť stav nezamestnanosti, no a ten introtutoriálny potenciál, ktorý predstavila verejnosti, je to, čo sme tu videli doteraz, no tak obávam sa, že veľa pracovných nových miest nevznikne.

    Očakával som od opozície seriózny dialóg vo vzťahu k vládnej politike, kde vláda predsa preukázateľne preukazuje významný vstup do portfólia nových pracovných miest. Čakal som diskusiu o tom, že opozícia možno vie a pozná iné postupy v tomto zmysle, ktorými teda my doteraz nie sme oboznámení. Prípadne budú nejakým spôsobom, ale korektne a seriózne, obhajovať svoje vlastné názory na veci. Okrem štandardných rečí mítingového charakteru, ako SMER čo a fatálne vláda niečo neurobila, sme nevideli ani žiadny, ani náznak modelu toho, aby tu bol k dispozícii nejaký opozičný verifikovaný systém, ktorým máme vstúpiť do nesmierne zložitej situácie, do ktorej sa dostala v podstate celá Európa na základe rozsahu krízy.

    V tomto zmysle obávam sa, že nezaznelo ale absolútne nič, s čím sa dá pracovať. Neviem si predstaviť, kto je ochotný sformulovať nejaké konkrétne závery z toho, čo sa tu ako navrhovalo pre to, aby sme tú situáciu zlepšili.

    Takže aj kolegov, ktorých už zrejme prestal zaujímať priebeh schôdze, naozaj poďme do zmysluplnej diskusie, poďme naozaj pracovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, to, čo si povedal, dobre sa to počúva. Dobre sa to počúva z toho dôvodu, že konečne prehovoril praktik, konečne prehovoril človek z praxe, súčasnej praxe, ktorý vie, o čom hovorí, jeho vystúpenie nestojí na vode, nestojí na rôznych teoretických bláboloch, ako to tu počúvame tri hodiny. Človek, ktorý veľmi jasne porovnal tú tzv. vládičku, ktorej sme tu boli v minulom období svedkami, a súčasnú vládu stabilizujúcu spoločnosť, ktorý netliacha do vetra a naozaj hoci pri týchto porovnávaniach zaznelo mnoho vecí čiernobielych, celý ten prejav nebol čiernobiely. A ja si veľmi vážim aj toho, že si povedal, že nie všetko sa podarí, treba si priznať aj isté chyby, ktoré, samozrejme, idú s každým procesom.

    A záverom, no nikto učený z neba nespadol. A to by si mali uvedomiť aj naši priatelia z pravej strany, ktorí tak vehementne kritizujú a často ani nevedia čo. Lebo oni skutočne niektorí vôbec nevedia, o čom hovoria, a hovoria len preto, aby hovorili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, jednoznačne, Muňko, treba súhlasiť s tým, čo tu povedali na adresu vášho vystúpenia páni Číž a pán Jarjabek. Ja ďakujem za toto vystúpenie a dovoľte mi venovať sa len sociálnym podnikom, o ktorých tu bolo už toľko naklamané a neustále zavádzajúce informácie zo strany pána Mihála a pani Nicholsonovej.

    Európska komisia schválila legislatívu sociálnych podnikov v októbri 2011, vyčlenila osobitný balík peňazí 90 mil. eur na podporu a prístupu, pracuje v nich 11 mil. ľudí v sociálnych podnikoch v rámci Európskej únie. Každý štvrtý vznikajúci podnik v Únii je sociálny, vo Fínsku dokonca každý tretí. Boli spolitizované.

    A to, čo niekto rozpráva, že boli uplatnené korekcie, nie je pravda. Sociálne podniky boli zaplatené zo štátneho rozpočtu. Jednoznačne tento nástroj bol spolitizovaný. A vlastne sociálne podniky sú jediným nástrojom na pomoc dlhodobo nezamestnaným ľuďom. Sociálne podniky do Národného strategického referenčného rámca zapracovala vláda pod vedením pani ministerky Radičovej, čiže nie je pravdou, že sa jedná o Tomanovej sociálne podniky, ktorá s nimi nemá spoločnú ani len jedinú nitku.

    V tejto súvislosti mi dovoľte ešte pripomenúť, že čerpanie v roku 2006, keď sme nastúpili do vlády, bolo zastavené a nečerpaných bolo 200 mil. eur, ktoré boli pripisované už v auguste a v septembri na vrub Tomanovej, že pripravila Slovensko o 200 mil. Nie je to pravda. Napriek tomu, že čerpanie bolo mimoriadne nízke, 3 %, 3,03 %, a čerpanie fondov bolo zastavené do októbra 2008, sme vyčerpali všetky tri programy, operačné programy, teda resp. projekty, ktoré v tomto bežali, v Národnom strategickom referenčnom rámci...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, ja by som sa takisto chcel poďakovať za vecný, triezvy a korektný príhovor, ktorý ukázal práve ten rozdiel medzi tým slepo ideologickým prístupom našej pravice, ktorá má svoje dogmy, podporovať iba bohatých, znižovať im dane, iba to môže vytvoriť pracovné miesta, jednostranne podporovať podnikateľov, lebo to tak hovoria dogmatici. Toto je jeden prístup.

    A druhý prístup je ten pragmatický, ktorý hľadá riešenia v živote, hľadá kompromisy, sociálny zmier, snaží sa nájsť rovnováhu medzi tými podnikateľmi a zamestnancami, a to je práve prístup typický pre sociálnu demokraciu, čo ste ukázali aj vy. Nie riešenia od zeleného stola od rôznych neoliberálnych teoretikov, analytikov a rôznych bankových zamestnancov, ale riešenia z praxe.

    Áno, jedno z tých riešení, a to ja veľmi silne súhlasím aj s pani Tomanovou, aj s vami, je aj sociálne podnikanie, ktoré je veľmi výrazne zastúpené práve v aktoch Európskej únie, ktorá ho veľmi silne podporuje. Takisto podpora družstiev, podpora kooperatív. No keď to nejde inak, tak to poďme robiť takto. Alternatívne.

    Pokiaľ naozaj jediný spôsob, ako donútiť podnikateľov, aby zamestnávali ľudí, je to, dať im otrokov a aby neplatili žiadne dane, no tak poďme robiť alternatívne. Zapojme štát, zapojme obce, zapojme družstvá, zapojme sociálne podnikanie. Čiže, áno, súhlasím.

    A ešte jeden príklad z praxe, ktorý dokazuje, že je to naozaj z tej strany pravice iba čistá ideológia. V novembri a decembri, keď sa rušila rovná daň, tak tu všetci dookola omieľali z pravice, Švédi idú korporátnu daň znižovať a ako im to strašne pomôže so zamestnanosťou a nezamestnanosťou atď. U nás bude hrozná nezamestnanosť, vo Švédsku zlepšená. A dneska nikto ani slovko o Švédsku, tak som si schválne pozrel, že ako to je s tou nezamestnanosťou vo Švédsku. Tak odkedy ju zaviedli, v tom novembri, tú zníženú korporátnu daň, tak im stúpla nezamestnanosť. Páni kolegovia, ako to je možné? Stúpla im nezamestnanosť. Ako je to možné? Opäť sa vaša neoliberálna ideológia zrazila s realitou, tak ako nakoniec vždy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Muňko, ja som musel vybehnúť až zdola, z nášho klubu, aby som sa mohol prihlásiť aspoň s faktickou poznámkou. Vy ste na mňa tiež reagovali, ja tiež nemôžem ostať ticho. O nás hovoríte, aj vaši kolegovia, ktorí sa vám pochlebujú, čudujem sa, že ešte nemáte mastné brucho tak pomastené krásne tými sladkými rečičkami, tou demagógiou, ktorú tu aj kolega Jarjabek a Číž spomínali, s tou prázdnotou, ktorou ste v podstate nič nepovedali...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja hovorím na neho. Však áno, však ste hovorili na neho, nie, na pána Muňka.

    Takže skutočne máte naozaj veľké ciele, ale skutky vám, žiaľ, utekajú.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani podpredsedajúca, upozornite vašich kolegov, že sa nesprávajú tak, ako by sa mali správať.

  • Páni poslanci, prosím vás pekne, nechajte pána poslanca Hraška s faktickou poznámkou, aby dohovoril.

    Nech sa páči.

  • Tak, tak.

    Takže máte veľké ciele, ale skutky vám, žiaľ, utekajú. Vy ste tu už vo vláde vyše roka a teraz po roku od nás žiadate, od opozície, aby sme vám povedali, ako bojovať s nezamestnanosťou? Tak potom ste neschopní! Tak potom načo ste v tej vláde, tak to položte a odíďte do dôchodku, politického! Jaj, vy si to neviete predstaviť. Čo by ste aj robili, že, pán Blaha?

    No, vidíte, pán Muňko, takže takýchto kolegov máte vo svojej partaji.

    Chcete vytvárať prácu tam, kde sa dá ešte nakradnúť. Áno, to sú presne ešte tie eurofondy, o ktorých sme hovorili a o ktorých sa tu spomína stále. Prípadne sociálne podniky, ktoré sú stále polemické a spojené sú s nimi dosť veľké kauzy, nebudem spomínať ďalšie dve vaše kolegyne.

    Pán Číž spomínal na vašu reakciu, že by ste rád zažili zmysluplnú diskusiu, no s týmito vašimi primitívnymi poznámkami sa to nedá. No ja ich nevidím! Kde tú diskusiu chcete vidieť?!

  • Reakcie z pléna.

  • Takže skutočne, skutočne je to veľmi náročné. A, pán Muňko, ako vám pochlebovali, že toľko múdrych vecí ste povedali, no ja si prečítam ešte raz, aj možno dvakrát ten váš príspevok, aby som tam aspoň nejakú múdrosť našiel.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • S reakciou pán poslanec Muňko, nech sa páči.

  • Ja by som sa chcel ešte vrátiť k Zákonníku práce. Páni poslanci, buďte takí láskaví, pozrite si Zákonník práce rakúsky...

  • Ruch v sále.

  • ... nemecký, švédsky, fínsky a zistíte, aký je potom slovenský Zákonník práce.

    A ešte k tomu by som poprosil, keby ste sa pozreli, lebo ďalšia okrem Zákonníka práce, tu hovorím, stále vám rezonuje minimálna mzda. Neviem, čo vám vadí na minimálnej mzde.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Pollák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, uvedomujúc si to, že nezamestnanosť sa dotýka čoraz väčšej skupiny občanov Slovenska, každým mesiacom početnosť tejto skupiny narastá, sa chcem hlavne zamerať v podstate na skupinu ľudí alebo na tých, ktorí sú súčasť tejto skupiny najdlhšie. Čiže na dlhodobo nezamestnaných, na tých, na ktorých teda sa musíme skladať, aby sme pokryli ich základné životné potreby, ktoré sú zadefinované v ústave.

    V našej krajine sa nám nesprávnymi politikami podarilo prispieť k tomu, že dnes máme veľký alebo výrazne veľký počet ľudí bez reálneho kontaktu s pracovným trhom, ktorých teda, ako som už teda povedal, musíme živiť v sociálnom systéme. Nepodarilo sa nám doteraz nájsť politiku, ktorou by sa podarilo zľahčenie dlhodobo nezamestnaných, z ktorých väčšiu časť v podstate tvoria ľudia žijúci v chudobných rómskych osadách. Mnohí na túto skupinu dlhodobo nezamestnaných Rómov pozerajú v podstate ako na ľudí, ktorí sú príťažou tejto krajiny, príťažou sociálneho systému, a vlastne na tých, ktorí sú nepoužiteľní na pracovnom trhu. Zodpovednosť za tento stav jednoznačne podľa môjho názoru vlastne nesú tí, ktorí, alebo tvorcovia politík, ktorí doteraz tvorili tieto politiky. To je úplne jedno, ktorý za 20 rokov tu vládol, ale v každom prípade sa nám nepodarilo dlhodobo nezamestnaných, alebo nájsť, či už je úplne jedno, či to boli Rómovia, alebo ktokoľvek iný, nájsť teda cestu, aby sa títo dlhodobo nezamestnaní ľudia na trh práce dostali. Ani jedno opatrenie v podstate nevyústilo v to, aby títo ľudia v podstate na pracovnom trhu boli.

    Návod na zapojenie dlhodobo nezamestnaných vrátane teda Rómov v súčasnosti v podstate prezentuje tak opozícia, ako aj koalícia, a je súčasťou vlastne to, čo všetko, o čom rozprávame, je súčasťou aj dokumentu, ktorý teda sa podarilo pripraviť aj s podpredsedom vlády, v dokumente "Správna cesta". Je však, samozrejme, na rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či tie návrhy, o ktorých dnes rozprávame a ktoré sú súčasťou vlastne dokumentu, na ktorom pracoval podpredseda vlády a minister vnútra, si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny osvojí. Osvojí v tom, aby sa teda nepriaznivý stav dlhodobo nezamestnaných, resp. sociálne odkázaných, ktorých teda, zdôrazňujem, živíme z našich teda príspevkov, zmenil. Chcem veriť tomu, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si tieto návrhy osvojí a v blízkej budúcnosti tú cestu vlastne ukážeme, ako nájsť vhodný spôsob začlenenia aj chudobných Rómov na pracovný trh.

    Na záver chcem zdôrazniť fakt, ktorý o pár rokov určite bude pravdou. Všetci vieme, že v budúcnosti dôchodkový systém v našej krajine bude mať výrazné problémy. Počet pracujúcich ľudí bude výrazne klesať oproti ľuďom, ktorí dôchodky budú poberať. Ja vidím obrovský potenciál tejto krajiny v rómskych osadách. Vidím obrovský potenciál našej krajiny v deťoch, ktoré vyrastajú v osadách aj kvôli tomu, aby sme výrazne posilnili dôchodkový systém našej krajiny v budúcnosti. Ak zameškáme túto šancu, teda využiť tento potenciál, tak tie problémy, ktoré nás očakávajú v dôchodkovom systéme, budú výrazne, výrazne väčšie, ako si vôbec dnes môžme predstaviť.

    Čiže Rómovia sú napriek všetkým predsudkom a stereotypom potenciálom Slovenska, bolo by nezodpovedné, ak by sme to tak všetci nevnímali a nevyužili v prospech Slovenska. Na Slovensku sa musí oplatiť pracovať. Na Slovensku musia mať ľudia chuť pracovať. Slovensko musí platiť za mzdu a nie platiť za sociálne dávky.

    Dúfam, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny naplní tieto ambície a splní vlastne to, čo si prajeme všetci, tak teda v koalícii, ako aj v opozícii. Nič v tejto krajine nemôže byť zadarmo. A budeme veľmi radi, ak dlhodobo nezamestnaní ľudia vrátane Rómov budú mať v budúcnosti prácu a nie sociálne dávky.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Peťo, som veľmi rada, že si vystúpil k tejto téme. Ja keď som rozprávala dnes k nezamestnanosti, práve táto časť mi akoby v správe, ktorú predložilo ministerstvo na májovú schôdzu, chýbala. Je mi ľúto, že takáto veľká skupina ľudí, ide zväčša naozaj o Rómov, si nezaslúžila ani zmienku v správe, o ktorej budeme nabudúce rokovať. Aj keď ma teda pani kolegyňa Tomanová možnože chcela obviniť z diskriminácie, verím, že tie slová može(možno) nemyslela tak, ako ich vypovedala, pretože je mi jasné, že ide o občanov Slovenska. A veľmi pekne si možno naznačil aj nejaký nejasný konflikt medzi tým, aké boli dohody, a medzi tým, ako sa v skutočnosti spolupracuje so samotným ministerstvom.

    Takže dúfam, že táto téma sa nedostane na vedľajšiu koľaj a bude to naozaj takisto jednou z priorít a schopných na skutočné riešenie.

    Ďakujem.

  • S reakciou? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, v úvode chcel som reagovať ešte na pána ministra, ktorý tuná dopoludnia vystúpil, nestihol som nejak cez tú faktickú poznámku, cez to moje zariadenie, som chcel sa vrátiť trošku k tomu, čo pán minister predkladal tuná a nás informoval o stave nezamestnanosti v našej krajine. Ja som to už aj spomenul, to zriadenie špeciálnych zložiek na odhaľovanie a potláčanie čiernej práce. Dokonca povedal, že je zvedavý, kto by čosi proti tomu mal. Ja som mu to aj povedal, aj teraz mu to odkazujem, ak by predložil takýto zákon, ja budem hlasovať proti nemu. Tuná treba naozaj špeciálne zložky vytvárať pre to, ktoré by vyhľadávali túto prácu a pracovné príležitosti, a nie potláčali čiernu prácu. Odmietam to, aby naša krajina bola takýmto policajným štátom.

    Toto nie cesta riešenia nezamestnanosti. Nie je možné sa tuná takisto vyhovárať a teraz nejak bagatelizovať tú skutočnosť, že 437-tisíc nezamestnaných, to je nič, že to by sme takto hodili cez rameno. Myslím si, že aj tri dni, keby sme rokovali tuná o nezamestnanosti, zaslúži si to táto problematika, pretože zamestnanie, práca týka sa nás všetkých. My sme poslanci tejto krajiny, či sme ľavica, či sme pravica, alebo akíkoľvek, my máme slúžiť tomuto ľudu. Zamestnanosť sa týka všetkých rodín, všetkých sa nás to dotýka. Nemôžme to takto naozaj podceňovať a možno mať tuná nejaké tieto poznámky a posmešky.

    Vyhovárať sa len na to, že v Európskej únii takisto je vysoká miera nezamestnanosti a že 26 mil. ľudí je nezamestnaných, áno, je to smutné, ale prečo by sme sa nemohli zaradiť medzi krajinu, ktorá by mala naozaj podstatne nižšiu mieru nezamestnanosti, aby to bolo pod tých 10 %. Hej, však áno, nejaká tá miera nezamestnanosti stále tuná je, ale napríklad také Nemecko má 6 % nezamestnanosti a tá nezamestnanosť v Nemecku nestúpa. Hovoríme o recesii, o kríze a cez to všetko vidíme, že sú tu okolo krajiny, ktoré to jednoducho dokážu. Prečo sme zaradení medzi krajiny v Európskej únii a sme štvrtí od konca? Myslím si, že to nie je dobrá vizitka. Tento ľud má na to ten potenciál, aby naozaj sme boli lepšou krajinou a naozaj aj tie pracovné príležitosti, aby tu bolo ich viac.

    50 % z celkového počtu nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných. To je naozaj dlhodobá problematika a veľmi ako bolestivá. Samozrejme, ľahko sa kritizuje a oveľa ťažšie sa hľadajú tieto riešenia. Dlhodobo nezamestnaní, dovolím si povedať, že sú tu generácie alebo je už tu generácia, ktorá v podstate nepracovala a ani nevidela svojich rodičov pracovať, a toto je skutočný problém. Tak ako kolega Pollák to tuná spomínal aj rómsku problematiku. Ale takisto s nízkou kvalifikáciou zamestnať a vytvoriť pracovné miesta pre ľudí, ktorí nemajú kvalifikáciu, tak to je naozaj veľký problém. A práve medzi tými dlhodobo nezamestnanými ľuďmi alebo uchádzačmi o zamestnanie tak sú ľudia, ktorí majú práve tú nízku kvalifikáciu.

    Rovnako v rámci rozpravy odznelo tuná, z eurofondov vláda sa chystá presunúť 40 mil. eur na rekvalifikácie, na podporu pracovných miest pre mladých ľudí. A ďalšia vec to bola, čo to bolo, pardon, chvíľočku, mám poznámku napísanú, prepáčte chvíľu, a aktivačné práce. Áno, zabudol som, hej, aktivačné práce.

    No ja mám tuná konkrétny aj návrh. Nemyslím si, že toto je celkom správna cesta, aby tieto prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva boli presunuté práve na tieto aktivity okrem riešenia, toto by som bral skutočne, ako mladých ľudí. Ale rekvalifikácie, rekvalifikácie a tie aktivačné práce, dovolím si s tým nesúhlasiť. Aktivačné práce z dlhodobého hľadiska, odkedy aj boli ako zavedené, minuli sme 320 mil. eur na aktivačné práce. Koľko nových pracovných miest alebo koľko udržateľných pracovných miest vďaka aktivácii sa zachovalo v Slovenskej republike? Dovolím si tuná povedať, že ak by sa tieto prostriedky vynaložené alebo určené na aktivačné práce dali práve pre malých a stredných podnikateľov, tak títo podnikatelia skutočne dohliadnu na týchto ľudí, ktorí sú aj dlhodobo nezamestnaní a veľmi veľakrát ťažko zamestnateľní a umiestniteľní na trhu práce, oni dohliadnu na to, aby ten výkon podali. Teda nielen aktivovať ako tých ľudí, ale, naopak, tie aktivačné, nedávať na aktivačné práce tieto prostriedky, ale dať naozaj to malým a stredným podnikateľom tak, aby oni vykonávali tú zmysluplnú prácu.

    Mnohí títo ľudia majú problém s pracovnými návykmi. Nie je jednoduchá práca s takýmito marginalizovanými skupinami a dovolím si povedať, nechcem sa teraz dotknúť starostov a primátorov miest, ale oni vedia, aké sú tu úskalia. Ja som z východného Slovenska, severovýchodného Slovenska, my máme tam tak problémové obce a veľakrát aj problémových ľudí, ktorí sú v radoch ako nezamestnaných, že starostovia obcí, dovolím si povedať, majú s tým veľké problémy. Ak majú títo ľudia len postávať na ulici a takto sa ponevierať, myslím si, že to nie sú efektívne vynaložené prostriedky na aktiváciu ľudí, ale jednoducho sú to minuté, nerozumne minuté financie.

    Rovnako rekvalifikácie. Nechcem to tak, aby to vyznelo, že teraz nerekvalifikovať ako ľudí. Ale systém financovania a možno toho presúvania a prelievania tých peňazí, aby tu bolo teda adresné. Mnohé rekvalifikačné firmy, ktoré naozaj sa zaoberajú a majú živnosť a zaoberajú sa rekvalifikáciou nezamestnaných, dovolím si povedať, že sú medzi nimi aj takí, ktorí zneužívajú tieto prostriedky. Navrhoval by som, aby tieto peniaze, prostriedky určené na rekvalifikáciu, dostávali konkrétne firmy, ktoré vedia, aký majú problém, akú majú potrebu. Ak je to strojárenská firma a potrebuje sto remeselníkov rekvalifikovať v oblasti strojárenstva, tak aby to dostala táto firma a zrealizovala si túto rekvalifikáciu. Áno, môžme si povedať, že či tieto firmy na to majú, aby rekvalifikovali týchto ľudí. Ak na to nemá táto firma kapacity dostatočné, lebo veľké podniky do dokážu zvládnuť, aj stredné podniky. No možno by boli také, ktoré nedokážu to, takisto dostanú na tú rekvalifikáciu tieto podniky tieto finančné prostriedky, a keď na to nemá, tak si to objednáš u rekvalifikačnej firmy, ale ty na to dohliadneš, aby ti ich aj v požadovanom množstve, aj kvalite rekvalifikovali týchto ľudí. Za dlhé roky riešenia nezamestnanosti a práve aj tá rekvalifikácia, ktorú tuná ako spomínam, tak sa rekvalifikujú ľudia len preto, aby boli rekvalifikovaní. To nie je cesta. To určite nie je cesta. A etablovali sa na trhu práce práve také rekvalifikačné a vzdelávacie firmy, ktoré v podstate tieto rekvalifikácie zneužívajú. Vedel by som konkrétne príklady tuná hovoriť.

    Spomeniem školský systém. Veľmi úzko súvisí so zamestnanosťou. Školský systém nemôže byť odtrhnutý od reálnej praxe. Spomínam som to už tuná, dovolím si to znova, ale to treba skutočne, aby to bolo prepojenie, aj školský systém. Je to trošku dlhodobejší proces, ale není až, je to taký stredne dlhodobý proces, kde by tá pozitívna situácia teda na ten trh práce, no, teda došla. Školský systém tak, aby školy a absolventi škôl boli skutočne pripravení pre potreby trhu práce. To je jedno, či to je stredná škola, či je to učňovská škola, alebo to je univerzita. Navrhoval by som to tak, aby absolventi ktorejkoľvek školy boli v období trebárs piatich rokov sledovaní, ako boli umiestnení na trhu práce. Či absolvent školy je na úrade práce a je tam nezamestnaný, alebo je flexibilný a dokáže sa zamestnať. Po dobu piatich rokov, ak je tento človek zamestnaný a je v pracovnom systéme, tak je to dobrá škola a je to aj potrebný študijný odbor. A to je jedno, či to je to učňovská škola, učebný odbor, alebo je to vysokoškolské vzdelanie. Veľakrát vysoké školy produkujú absolventov škôl takých, ktorí idú na úrad práce. No tak absolvujú vysokú školu len kvôli tomu, aby mali titul a boli nezamestnaní. Toto nie je cesta. Školský systém a zamestnanosť veľmi, veľmi úzko spolu súvisia.

    Poľnohospodárstvo, pán kolega Muňko tuná to spomenul, doposiaľ to nikto nespomenul alebo len tak veľmi okrajovo ako tých poľnohospodárov. Ja som dával pozor a, áno, toto je jedna z vecí a jedno teda z odvetví, kde v poľnohospodárstve naozaj sú, existujú reálne tie pracovné miesta. Keď 30 %, tak ako to tuná kolegovia odzneli, 30 % ľudí pracovalo v poľnohospodárstve, no tak dobre, tak dneska vieme tam zamestnať tak 20 alebo 25 %, ale stále tu to je. Treba sa pozrieť na ten systém. S pánom ministrom poľnohospodárstva, pôdohospodárstva sa teda stretli aj súkromne hospodáriaci roľníci na Slovensku, je tu takáto skupina. To nie sú len tie bývalé družstvá a tí veľkoagropodnikatelia, ale sú tu drobní roľníci. Tak ako drobných živnostníkov a podnikateľov podceňujeme, tak možno aj práve aj týchto drobných roľníkov. Ja by som ich nepodceňoval, pretože títo roľníci, keď ja som sa s nimi stretol a stretávam sa s nimi, oni hovoria, že sú schopní vytvoriť práve v sfére poľnohospodárstva, samozrejme, sú to napojené ďalšie činnosti, ktoré s tým súvisia, sú schopní, odhadujú 80- až 100-tisíc pracovných miest. A to je tá prvovýroba, ktorá tuná je. Vieme vyrobiť naozaj kvalitné potraviny, to je aj ich balenie, balenie, expedovanie, predaj, export a podobne.

    Rovnako takisto práce v lese a to môže byť prepojené, to súvisí veľmi úzko s tou poľnohospodárskou výrobou. To nie je len ťažba dreva, ale to je spracovanie toho dreva. To je spracovanie do finálneho výrobku. To sú skryté pracovné miesta.

    Naozaj mnohé veci, ktoré tuná máme v tejto krajine, sú tu okolo nás a aj sú viditeľné a zjavné a nedokážeme ich vidieť. Treba sa nad touto vecou naozaj zamyslieť a prehodnotiť to všetko.

    Poľnohospodári v susedných krajinách, áno, môžete sa možno z toho smiať alebo už akokoľvek sa na tieto veci dívať, ale napríklad také Nemecko alebo Švajčiarsko, ktoré patria naozaj k vyspelým krajinám Európskej únie a, dá sa povedať, aj vo svete, tak veľmi efektívne využívajú aj poľnohospodársku pôdu. Či už chov oviec, alebo hovädzieho dobytka a to sú pracovné príležitosti pre mnohé rodiny aj s nízkou kvalifikáciou. Nezanedbateľný rozmer je práve ten, že táto práca je doma. Nie je potrebné cestovať do Bratislavy alebo do zahraničia a hľadať túto prácu, ale otcovia rodín a matky rodín sú doma, zamestnajú sa doma. Ja tiež veľmi rád by som si kúpil či už domáci syr, alebo domáce maslo u nejakého toho gazdu.

    Nedávno som sa vrátil zo Švajčiarska, tak sme to aj tak naozaj urobili, a keď je to taká susedná krajina, že dokážu to robiť, prečo by sme to nedokázali my práve na Slovensku. Myslím si, že práve tento potenciál tuná máme.

    No chcem ešte podotknúť takú vec, tie stimuly, ktoré tu boli spomínané, naozaj dávať stimuly na jedno pracovné miesto 54-tisíc eur alebo či už 30-tisíc eur, myslím si, že to, kolegovia, uznáte, že je to neadekvátne. Ak by sme tieto peniaze, keby sme dali 30-tisíc eur evidovanému nezamestnanému, ktorý by si otvoril živnosť a začal by podnikať, ja verím, že tie úrady práce o tých nezamestnaných behom týždňa by sa vyprázdnili. Títo ľudia by išli podnikať.

    Rovnako tie stimuly, ak by sa teda už teda mali dávať, dal by som prednosť práve stredným firmám alebo malým firmám, ktoré by vznikali na regionálnej úrovni v konkrétnych regiónoch. Švajčiari majú obce, malé mestečká, ale každá taká obec alebo mesto má aj výrobnú firmu zároveň. Samozrejme, sú obklopení tými poľnohospodármi, ale tá krajina, aj ten reliéf krajiny je skutočne upravený. Svahy, ktoré sú na alpských úbočiach, sú vykosené, vyčistené. Môžte sa ísť aj teraz tam pozrieť. Tie fotky, ktoré sú, a pohľadnice, to nie sú vybrané náhodné fotky, samozrejme, dajú sa. Ale kdekoľvek cvaknete s týmto fotoaparátom, je to nádherná krajina, skutočne. Aj naša krajina má tento potenciál, len skutočne treba si vyhrnúť rukávy a neplakať nad tým, že nemáme prácu, lebo tej práce naozaj aj v tých regiónoch máme, len si treba vyhrnúť rukávy a pracovať.

    Zamyslieť sa, to je taká otázka, nad tým, keď aj cestujem vlakom, stretávam sa so ženami, ktoré sú nabalené a ako aupairky alebo ako slúžky chodia do susedného Rakúska alebo do Nemecka. Toto tiež nie je cesta. Toto tiež nie je cesta. Tak ako jedna dcéra ide sa starať o matku, ktorá je v susednej krajine, a pritom jej mama potrebuje pomoc, tak dajú do sociálneho zariadenia. Dajú do sociálneho zariadenia, a pritom sa stará o cudziu, v úvodzovkách, hej, ženu v zahraničí. Takisto má to dopad negatívny na mnohé rodiny aj na manželstvá, ktoré sa veľmi často aj rozpadávajú.

    To už bolo spomínané, ale aj ja to tak prízvukujem a chcem to tiež pripomenúť, že zjednodušiť systém pre živnostníkov a odstrániť byrokraciu. Mnohých živnostníkov naozaj odrádza tá byrokracia, ktorá tuná je. Pán kolega Štefanec, ja si ho pamätám, ako predkladal návrh zákona tuná o licenciách, chcem to doceniť a teším sa, že znova to tuná predloží. A skúste sa, kolegovia, skutočne nad tým zamyslieť, či je to dobrý návrh, alebo je zlý návrh. Znova pripomeniem, my sme poslanci tejto krajiny. Každý jeden poslanec z tých 150 patríme tomuto ľudu. Nemôžme sa my vyčleňovať, lebo ja som tu alebo som tu. Ak je ten dobrý návrh, ako to tu už zaznelo, vyše 300 návrhov tu bolo, 23 bolo prijatých. A ja si myslím, že toto je naozaj dobrý návrh a treba sa tuná zamyslieť nad tým a vyjsť v ústrety práve živnostníkom a drobným podnikateľom.

    Budovanie tých suchých poldrov alebo protipovodňových hrádzí, ktoré tuná boli rozbehnuté, zastavené a zase sa k tomu vracame. Je to tiež jedna z ciest.

    Spomeniem znova susednú krajinu Švajčiarsko, majú alpskú oblasť. My na Slovensku bojujeme proti záplavám, oni takisto majú tu pripravený systém, ale tú vody dokážu zachytiť hore, v horách, v Alpách, v priehradách. Ale túto vodu dokážu premeniť na energiu, v čase sucha zase zavlažujú. Sú tam dômyselne premyslené systémy elektrární. Jednak to sú pracovné príležitosti pri budovaní ako týchto hrádzí, ale je to aj z dlhodobého hľadiska a dlhodobo pracovné miesta udržateľné. To je výroba a výroba tej energie.

    My na Slovensku fungujeme asi takto, ako by to bola jedna veľká strecha a tejto vody sa zbavujeme a všetka sa odplaví. Voda je vzácnosťou a arabské krajiny by to vedeli povedať, že je to naozaj, voda je zlatom.

    Už akokoľvek dneska emotívne sme tuná reagovali, kolegovia, vzájomne ako na seba, aj tak ako tu kolega Bugár tu spomínal, vláda je tou, ktorá má tu výkonnú vložku dávať. Vláda je tá, ktorá má mať to know-how a aj riešiť tú nezamestnanosť. Nie mimoriadna schôdza Národnej rady mala byť, ale mali byť možno aj tri alebo aj štyri, keď bolo potrebné, aj desať zasadnutí a mimoriadnych zasadnutí vlády. Práve vlády, lebo vláda je tá výkonná. A vláda má prísť tuná s návrhmi a požiadať tento parlament. A za dobré návrhy, to vám aj teraz tuná od tohto rečníckeho pultu sľubujem, a myslím si, že sa snažím to aj tak napĺňať, za dobré návrhy vždy zahlasujem, lebo keď ide o dobro človeka, dobro človeka vždycky bude na prvom mieste, dám vždy prednosť pred nejakým alebo akýmkoľvek politikárčením.

    V závere chcem ešte tých poľnohospodárov, súkromne hospodáriacich roľníkov spomenúť. A to je napríklad taká tá skutočnosť, keď som mal možnosť chvíľ