• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže už prišiel aj pán predseda SaS a spravodajca pre bod programu, ktorý nasleduje, otváram deviaty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na rokovaní dnes požiadali o ospravedlnenie poslanci Miroslav Beblavý, Gabriel Csicsai, Ján Hudacký, Igor Choma, Jozef Ježík, Juraj Miškov, József Nagy, Richard Raši, Jana Vaľová a Anna Vitteková. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Miroslav Číž, Martin Fedor a František Šebej.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 412 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 394.

    Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi predstaviť vám poslanecký návrh novely zákona o zdravotnom poistení.

    Tento poslanecký návrh má za ambíciu riešiť dva problémy, ktoré sa v praxi po novelizácii zákona o zdravotnom poistení od 1. januára 2013 ukázali ako veľmi nešťastné. A bol by som rád, keby tento návrh získal vašu podporu. V prvom bode ide o zmenu postavenia poistencov štátu, o zmenu ich posudzovania a v druhom bode ide o zjednodušenie administratívy pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov pracujúcich na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

    Najskôr si vám dovolím trošku priblížiť spôsob, akým funguje zákon o zdravotnom poistení, kto platí poistné na zdravotné poistenie. Podľa zákona o zdravotnom poistení poistné na zdravotné poistenie platia zamestnanci, spolu so svojimi zamestnávateľmi, ďalej, samostatne zárobkovo činné osoby, ďalej, štát za tzv. poistencov štátu. A štvrtou skupinou poistencov sú všetci ostatní, tzv. samoplatitelia, poistenci, ktorí nie sú ani zamestnanci, ani samostatne zárobkovo činné osoby. Ani za nich neplatí štát, ale platia si v postavení samoplatiteľov (§ 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení).

    Kto sú tí poistenci štátu, za ktorých platí poistné na zdravotné poistenie štát. Títo poistenci sú definovaní v § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení. A sú to napríklad vlastne všetky nezaopatrené deti, ďalej, študenti študujúci v dennej forme štúdia až do veku 30 rokov. Sú to, ďalej, i doktorandi, ktorí študujú v dennej forme štúdia na treťom stupni vysokej školy až do veku 30 rokov. Ďalej, sú to osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok, resp. osoby, ktoré sa starajú osobne celodenne o dieťa vo veku do 6 rokov, veľmi veľká skupina ľudí, najmä matky na rodičovských dovolenkách. Ďalej, sú to napríklad evidovaní nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce. Ale sú to aj ďalšie osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, aj keď nie sú ako evidovaní nezamestnaní. Sú to, ďalej, samozrejme, veľká skupina, poberatelia dôchodkov, poberatelia starobných dôchodkov, poberatelia predčasných starobných dôchodkov, poberatelia výsluhových dôchodkov a veľká skupina poberateľov invalidných dôchodkov. Dokonca sú to aj také osoby, ktoré boli uznané za invalidné, ale invalidný dôchodok nepoberajú, pretože nesplnili podmienku počtu odpracovaných rokov pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Je to množstvo ľudí. Je to vlastne najväčšia skupina poistencov. A platí za nich, ako som už povedal, poistenie štát.

    Čo sa však stalo vo vládnej novele zákona, ktorá je účinná od 1. januára 2013. Na poslednú chvíľu na rokovaní a, pokiaľ sa nemýlim, na zdravotníckom výbore sa do vládnej novely zákona o zdravotnom poistení dostala klauzula, podľa ktorej štát bude platiť poistenie za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú svoj vlastný príjem v postavení zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby a ak takýto príjem aj majú, tak je limitovaný výškou 15-násobku životného minima. A by som to zjednodušil a povedal na konkrétnych číslach. Vlastne to znamená, keď si predstavíte nejakú osobu, za ktorú platí zdravotné poistenie štát, napríklad matku na rodičovskej dovolenke alebo starobného dôchodcu, invalidného dôchodcu, evidovaného nezamestnaného. Ak by napríklad tá matka na rodičovskej dovolenke celý rok 2013 poberala rodičovský príspevok a starala sa o dieťa, tak podľa tejto novej klauzuly (§ 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení) štát za ňu platí poistné na zdravotné poistenie len vtedy, ak jej prípadný vlastný príjem neprekročí sumu 2 918 eur a 70 centov.

    Netuším motiváciu pani ministerky Zvolenskej, ktorá, predpokladám, presadila túto zmenu do zákona o zdravotnom poistení. Predpokladám, že tou motiváciou bolo, aby štát ušetril na poistencoch štátu a aby sa tak tie milióny eur, ktoré idú zo štátneho rozpočtu do zdravotného poistenia, aspoň o pár miliónikov zredukovali, aby si títo poistenci štátu, ktorí majú vlastný príjem, platili poistenie sami. To by bolo v poriadku, keby nebolo keby. V čom je háčik? Háčik je v tom, že ak napríklad poberateľ starobného dôchodku pracuje popri poberaní starobného dôchodku v pracovnom pomere, pracuje napríklad polroka a za ten polrok si zarobí sumu vyššiu ako 2 918 eur 70 centov, tak počas toho polroka, keď má pracovný pomer, keď je zamestnancom, platí z tohto svojho príjmu zamestnanca zdravotné poistenie spolu so svojím zamestnávateľom. To je v poriadku, to nikto nespochybňuje. Ale problém je ten, že keď za tých šesť mesiacov stihne zarobiť sumu vyššiu ako 2 918 eur 70 centov, tak v tom druhom polroku, keď už pracovať nebude, keď mu pracovný pomer skončí, štát podľa § 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení za neho ako poberateľa starobného dôchodku, ktorý už nepracuje, poistné na zdravotné poistenie jednoducho nebude platiť. Čo to znamená, ešte raz pripomeniem, kto sú poistenci? Zamestnanci, SZČO, poistenci štátu. A tí, ktorí nepatria do jednej z týchto troch kategórií, sú tzv. samoplatitelia. Čo sa teda stane? Takýto starobný dôchodca, ktorý za polrok zarobí v zamestnaní cez 2 918 eur 70 centov, v druhom polroku, keď už zamestnanie nemá, nebude poistencom štátu a bude si musieť poistné zaplatiť ako samoplatiteľ. Pripomínam, pre informáciu, samoplatiteľ platí mesačne v roku 2013 sumu 55 eur a 2 centy. Takže takéhoto dôchodcu tento vtipný návrh, ktorý bol presadený pani ministerkou do zákona o zdravotnom poistení, bude stáť okolo 330 eur, ktoré zaplatí, hoci fakticky v tom čase už príjmy nemá. Čiže bude platiť prvý polrok ako zamestnanec a druhý polrok si ešte zaplatí ako samoplatiteľ tzv. dvojitý nášup. Je to veľmi nespravodlivé a nemá to žiadnu logiku.

    A aby bolo jasné, že si nevymýšľam nejaké zvláštne príklady pritiahnuté za vlasy, toto, čo som teraz povedal, je typická situácia napríklad v školstve učiteliek už na dôchodku, ktoré tento školský rok ešte učia a pracujú, sú v pracovnom pomere, nepracujú na dohodu, sú v riadnom pracovnom pomere, platia odvody spolu so školou ako so svojím zamestnávateľom ako zamestnankyne, ktoré sa rozhodli, že tento školský rok ešte pomôžu, ešte budú teda učiť a bude to ich posledný školský rok. Za tých šesť mesiacov asi nemusíme pochybovať, že aj keď majú veľmi nízky plat, zaslúžili by si viac, tých necelých tritisíc eur za šesť mesiacov, samozrejme, majú. To znamená, že v druhom polroku 2013, keď už budú len a len na dôchodku, si budú musieť samy zaplatiť poistné na zdravotné poistenie. Je to voči nim absolútne nespravodlivé. A nemá to nič spoločné ani s tou kategóriou, ktorej sa hovorí zdravý rozum.

    Iný dôchodca, ktorý nepracuje, je len teda na dôchodku. Za neho štát platí. A ten dôchodca, ktorý si chce privyrobiť, zarába, platí odvody z toho príjmu, platí dane z toho príjmu, tak bude vytrestaný ešte ďalším platením zdravotného poistenia v pozícii samoplatiteľa.

    Iný príklad. Sú matky na rodičovských dovolenkách, ktoré si privyrábajú popri starostlivosti o dieťa akou takou prácou na dohody. To, že sa z dohôd platí zdravotné poistenie pre takéto osoby, to už riešiť nebudem, tu sa už mlieko rozlialo a už ho nikto nepoutiera. Ale to, že takáto matka, ktorá pracuje popri rodičovskej dovolenke na dohodu, okrem toho, že sa jej zníži čistý príjem z dohody, pretože od 1. januára platí z tej dohody zdravotné poistenie, že si ešte bude musieť sama zaplatiť ako samoplatiteľ v tom čase, keď na tú dohodu nepracuje, tak to je naozaj silná káva. Napríklad, znova, bude pracovať na dohodu šesť mesiacov po 500 eur mesačne, možno je to príklad pritiahnutý za vlasy, a poviem ešte aj druhý, zarobí si tritisíc eur, druhý polrok si musí ešte doplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. A, naviac, je to v zákone vlastne nastavené tak, že ona teraz ani netuší, čo ju čaká. Dozvie sa túto nepríjemnú správu v septembri budúceho roka, roku 2014, keď jej príde obálka zo zdravotnej poisťovne, vyberie ju, možnože sa poteší, prišiel nejaký poukaz na lieky alebo nejaké blahoželanie k narodeninám, od svojej dobrej zdravotnej poisťovne nie, nájde tam pozdrav, na ktorom bude uvedené, pani XY, máte nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia 300 eur, splatnosť dovtedy a dovtedy. Takýmto spôsobom chceme trestať pracujúce mamičky za to, že mali tú drzosť privyrobiť si prácou na dohodu? Mimochodom, z tohto príjmu platia zdravotné poistenie. Ešte im naparíme ďalšie poistné ako samoplatiteľom? To je vrcholne nespravodlivé.

    Môže to byť aj tak, že takáto matka bude pracovať na dohodu celý rok, ale, a to je ten druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu, bude pracovať tak, že bude pracovať vždy, povedzme, v pondelok, v utorok. To znamená, že počas celého roka ju zamestnávateľ bude prihlasovať ako zamestnankyňu na dohodu na tie pondelky a utorky, vždy v pondelok ju prihlási ako zamestnanca, v utorok ju odhlási. A takto to bude koldokola celých 52 týždňov v roku. Zarobí si tých tritisíc eur. Pri takejto práci to nie je až taká vysoká suma, keď bude takto pracovať. A čo sa stane? V kombinácii s ďalšími zmenami v zákone o zdravotnom poistení za tie stredy až nedele, keď je len poistencom štátu, keď nemá postavenie zamestnanca, 52 týždňov v roku si bude musieť doplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. Tam pôjde odhadom o sumu okolo 400 eur pri takomto príklade. A, znova, dozvie sa to v septembri budúceho roka. A obávam sa, že to možno ani neprežije, akým spôsobom je tento štát ku nej ústretový.

    A ešte jeden príklad, pretože tento stav sa týka aj podnikajúcich poistencov štátu. Napríklad študent, ktorý sa rozhodne vo veku 25 rokov, povedzme, založiť si popri štúdiu živnosť ako poistenec štátu, keď si založí živnosť, a to by sme mali kvitovať, že ten študent je takto aktívny, že nečaká na nikoho, ale sám sa snaží pripraviť sa takýmto spôsobom pre prax a robiť niečo, založiť si živnosť ako poistenec štátu, má tú výhodu, že netýka sa ho pri platení poistného na zdravotné poistenie tzv. povinný minimálny vymeriavací základ. Tento povinný minimálny vymeriavací základ pre rok 2013 je suma 4 716 eur. Čiže napríklad ak je niekto len živnostník, tak bude si musieť za rok 2013 zaplatiť poistné zo sumy najmenej 4 716 eur. Poistenci štátu majú tú výhodu, že sa ich táto klauzulka netýka, čiže keď poistenec štátu vykáže vymeriavací základ, povedzme, dvetisíc eur, tak platí poistné na zdravotné poistenie z tých dvetisíc eur.

    Čiže vrátim sa k tomuto príkladu. Ak študent bude mať základ z podnikania dvetisíc eur, zaplatí poistenie z dvetisíc eur. Ale, pozor, ak by tento študent bol úspešnejší a mal by vymeriavací základ tritisíc eur, čiže prekročil by hranicu 2 918,70, tak už nebude platiť poistné z tritisíc eur, ale zo 4 716, pretože stráca postavenie poistenca štátu, stráca tým pádom tú zaužívanú výhodu pre takýchto podnikajúcich poistencov štátu. A poistné mu o vyše 50 % skočí hore, lebo prekročil akúsi magickú hranicu, ktorú niekto úžasným spôsobom vymyslel takto v zákone. Čo to bude znamenať? No bude to znamenať to, že tí študenti alebo iní poistenci štátu, veľa starobných dôchodcov napríklad podniká, má živnosti, takisto tie matky na rodičovských dovolenkách sú také, takých ľudí sú desaťtisíce, tak budú sa snažiť silou-mocou si udržať svoje príjmy tak, aby túto hranicu neprekročili. A to je možno škoda, pretože keby ju mali vyššiu, tak by platili vyššie dane, vyššie ďalšie odvody. Takýmto spôsobom nepriamo ich držíme na nízkej úrovni a nútime ich „klamať, podvádzať, falšovať výšku svojich príjmov“.

    Je to naozaj veľmi zlá klauzula. A mali by sme s tým niečo urobiť.

    Problém číslo dva. Problém číslo dva sa týka prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne ako zamestnancov. Ja som to tu už spomínal pred pár mesiacmi. A vzbudilo to všeobecné veselie, opakovaný vtip, nie je vtip, ale tak čo mám robiť, musím to povedať ešte raz. Predstavte si, že zamestnávate človeka na dohodu, takého dohodára, ktorého sa týka zdravotné poistenie. Čiže je to napríklad osoba na rodičovskej dovolenke, to je jedno. Zamestnávate ho na tú dohodu tak, že pracuje každý týždeň vždy v pondelok, v stredu a v piatok. Podľa zákona o zdravotnom poistení musíte takéhoto dohodára prihlasovať do zdravotnej poisťovne, a to vždy len na tie dni, keď pracuje. Čiže v pondelok ráno ho tam prihlásite, v pondelok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. V stredu ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v stredu večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. V piatok ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v piatok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite. Ďalší týždeň v pondelok ráno ho do zdravotnej poisťovne prihlásite, v pondelok večer ho zo zdravotnej poisťovne odhlásite, v stredu ráno... Je to blázinec. Okrem toho, že sa zaviedli odvody z dohôd, nech teda už sa zaviedli, tak sa zaviedol takýto systém administratívneho prihlasovania dohodárov do zdravotnej poisťovne.

    Verte mi, že viem, o čom hovorím, prešiel som si na prednáškach tieto veci s vyše 5 500 ľuďmi, zväčša mzdovými účtovníčkami, personalistami, ekonómami, majiteľmi firiem. Keď sa na tých prednáškach alebo diskusiách toto rieši, tak jedni sa smejú a až padajú zo stoličiek a druhí plačú a tretí hovoria: No kašlem ja na to, ja dohodára nezamestnám už ani jedného ani zamestnávať nebudem.“ Možno si pán minister Richter, pani ministerka Zvolenská, ako aj pán minister Kažimír povedia: „Výborne, toto je to, čo sme chceli, nezrušili sme dohodárov v Zákonníku práce, ale takýmito administratívnymi šikanami sme donútili zamestnávateľov, aby tých dohodárov jednoducho nezamestnávali.“ Mám taký pocit, že naozaj táto trojica ministrov si mädlí ruky nad dobre vykonanou prácou, pretože toto dielo sa im skutočne podarilo. A ten úbytok dohodárov, ktorý sme zaznamenali v štatistikách Sociálnej poisťovne, po novom roku naozaj nie je náhoda. A nesúvisí to len s tým, že sa zaviedli odvody z dohôd, to by sa ešte možno dalo prežiť, ale súvisí to aj s tým, ako neuveriteľne sa skomplikovali firmám administratívne povinnosti pri vykazovaní, prihlasovaní dohodárov, a to nielen zdravotná poisťovňa svoj svet, mikrosvet má, ale aj Sociálna poisťovňa, kde by som tiež mohol rozprávať pekných pár minút o tom, ako to funguje tam.

    Vrátim sa ale k tým povinnostiam voči zdravotnej poisťovni. Od 1. januára 2013 máme okrem iného zmeny aj v Zákonníku práce. Mnohé tieto zmeny v Zákonníku práce sa týkajú zamestnancov na dohody. Pán minister Richter spolu so štátnym tajomníkom Ondrušom nepochybne v dobrej vôli a so šľachetným úmyslom rozšírili platnosť niektorých ustanovení Zákonníka práce aj na dohodárov.

    Napríklad § 93 Zákonníka práce, ktorý hovorí o dňoch nepretržitého odpočinku v týždni. O čo v tomto paragrafe ide? Zamestnanec má právo na to, aby každý týždeň mal najmenej dva dni voľna. Mala by to byť sobota, nedeľa, prípadne nedeľa, pondelok, prípadne nejaké ide dva dni v týždni. Ale, opakujem a zdôrazňujem, podľa § 93 Zákonníka práce, každý zamestnanec musí mať v každom týždni dva voľné dni. To nepustí. To je jednoducho jedno zo základných pravidiel, ktoré, mimochodom, inšpektori práce veľmi prísne kontrolujú Tento § 93 sa do konca minulého roka týkal len zamestnancov v pracovnom pomere, pracujúcich na pracovné zmluvy, na dohodárov sa to nevzťahovalo. Od 1. januára sa však § 93 Zákonníka práce vzťahuje aj na dohodárov. To znamená, aj dohodár musí mať pracovný čas rozvrhnutý tak, aby mal v každom týždni dva voľné dni. Ak by to nejaký zamestnávateľ nerešpektoval, brutálne by porušoval Zákonník práce a šlo by o hrubý zásah do práv toho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

    Paragraf 94 Dni pracovného pokoja. Jeho podstatou je to, ako vieme, aj keď možno nepoznáte Zákonník práce, ale detailne je vám to každému jasné, dni pracovného pokoja sú dni, keď sa nepracuje. Čiže to je vlastne ukotvené v § 94 Deň pracovného pokoja. Vtedy sa nepracuje. Tento § 94 sa takisto vzťahuje od 1. januára na dohodárov. Čiže ak dohodár nepracuje v sobotu, v nedeľu, ak dohodár nepracuje vo Veľkonočný pondelok, vo Veľkonočný piatok, tak to nie je preto, že by sa mu nechcelo, ale je to preto, lebo spolu so zamestnávateľov rešpektujú § 93 a § 94 Zákonníka práce.

    A teraz sa vráťme k podstate, ktorá je v zákone o zdravotnom poistení. Mnoho dohodárov pracuje v režime pondelok, piatok. To znamená, že nechodí do práce, tak ako som hovoril v tom prvom príklade, v pondelok, stredu, piatok, ale pracuje každý pracovný deň, v pondelok dve hodiny, v utorok dve hodiny, v stredu dve hodiny, vo štvrtok dve hodiny, v piatok dve hodiny, spolu 10 hodín, čo je limit pri dohodách o pracovnej činnosti na týždeň. Čiže pracuje takýto dohodár od pondelka do piatka, v sobotu, v nedeľu má voľno, pretože znovu, opakujem, podľa § 93 Zákonníka práce musí mať tieto dva dni voľné.

    No a vrátim sa k tomu prihlasovaniu dohodárov do zdravotnej poisťovne. Zdravotné poisťovne na čele s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou od 1. januára nútili zamestnávateľov, ktorí zamestnávali ľudí na dohody v režime práce od pondelka do piatka, aby aj takýchto dohodárov, ktorí pracujú v pondelok – piatok, v pondelok – piatok..., v pondelok prihlásili, v piatok odhlásili, ďalší týždeň v pondelok prihlásili, v piatok odhlásili, čiže aby ich na ten víkend nemali prihlásených ako zamestnancov. Pritom zamestnanci v pracovnom pomere sú prihlásení v zdravotnej poisťovni tak, že ich zamestnávateľ prihlasuje ku dňu vzniku pracovného pomeru a odhlasuje ich, keď pracovný pomer skončí. To znamená, ak pracovný pomer trvá, dajme tomu, tri roky, tak sú tie úkony len dva, na začiatku prihláška, na konci odhláška. To je absolútne jasné a správne. Ale pri dohodároch zrazu to má byť inak, dohodár, ktorý tiež pracuje stále, pretože rešpektuje so zamestnávateľom voľné dva víkendové dni, v pondelok – piatok, pondelok – piatok, v sobotu, nedeľu sa jednoducho nepracuje, tak tu Úrad pre dohľad núti zamestnávateľov, aby takýchto dohodárov prihlasovali od pondelka do piatka a na víkend ich odhlasovali, pretože sú dohodári. Nech sú čokoľvek, ale keď raz sa na nich vzťahuje Zákonník práce a podľa § 93 majú mať dva dni voľno, tak je úplne nezmyselné, aby mali pri prihlasovaní, odhlasovaní iný režim, ako majú zamestnanci.

    Čiže podstatou druhej časti môjho návrhu je to, aby sa v žiadnom prípade a nespochybniteľne pri takomto režime práce, keď niekto robí päť dni v týždni a dva dni v týždni víkenduje, resp. má voľno a vo sviatok nepracuje, pretože je to sviatok, nespochybniteľne takíto zamestnanci nemuseli na tie voľné dni, či už víkend alebo sviatok, odhlasovať, aby sme túto byrokraciu, ktorou boli zaťažení zamestnávatelia, z takýchto zamestnávateľov sňali. Viem, asi ťažko sa dá niečo robiť s týmito dohodármi, ktorí robia v pondelok, stredu, piatok. Ale aspoň u tej časti dohodárov, ktorí robia od pondelka do piatka, nech zamestnávateľ nemá tieto problémy, s ktorými sa v praxi potýka v súčasnosti. Verím preto, že podporíte tento môj návrh.

    Minulý týždeň tu zo strany kolegov zo strany SMER, neviem, či to bol pán Martvoň, zazneli pozitívne slová. Bolo tu povedané, a určite by sme to našli na záznamoch, že dobré návrhy opozície SMER podporí. Neviem, či sa vám tieto moje dva návrhy schované pod jeden poslanecký návrh zákona páčia alebo nie, no verím, že som vás svojou rečou presvedčil o podstate týchto návrhov. A ak aj náhodou, vážené kolegyne a kolegovia zo strany SMER, som vás nepresvedčil, ak si myslíte, že ten návrh je zlý, tak si, prosím vás, otvorte na portáli právnych predpisov vládnu novelu, ďalšiu novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorú predkladá pani ministerka Zvolenská. A je to v pripomienkovom konaní momentálne. A vo vládnom návrhu ministerky Zvolenskej nájdete prakticky presne to isté, čo dnes predkladám ja. Predpokladám teda, že tento návrh je skutočne dobrý, keďže ho pani ministerka predkladá sama. Problém ale je, že môj návrh je tu a teraz, návrh pani ministerky je v pripomienkovom konaní. To znamená, že sa do tejto snemovne dostane približne o 3 mesiace a dovtedy zbytočne budeme šikanovať či zamestnávateľov či trápiť poistencov štátu obavou z nezmyselného dvojitého platenia odvodov na zdravotné poistenie. Verím, že vás moje argumenty presvedčili, a dúfam, že dnes pri hlasovaní o tomto návrhu minimálne do prvého čítania návrh posuniete, resp. cez prvé čítanie návrh prejde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Richardovi Sulíkovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň, dámy a páni. V prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 412), v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Predložený návrh nebude mať dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a zamestnanosť.

    Dovoľte mi, vážené dámy a páni, na tomto miesto povedať dve úvahy.

    Z úst Jozefa Mihála, môjho straníckeho kolegu, sme práve počuli, aké nezmyselné konštrukcie dokážu vzniknúť kombináciou rôznych pravidiel, hlavne keď tieto pravidlá píšu ľudia bez nejakého širšieho nadhľadu. To, čo komplikuje život občanom Slovenska, je práve nadmerné množstvo pravidiel, ktoré samy osebe sú komplikované, ale vo svojej kombinácii sú ich následky a dopady jednoducho nedozerné, až dokedy sa tieto pravidlá neaplikujú. Jozef Mihál práve tu tvorí mimoriadne svetlú výnimku, že na základe svojej rozsiahlej praxe si dokáže predstaviť, čo ktoré pravidlo spraví. Máme na Slovensku desiatky sociálnych dávok, stovky rôznych pravidiel, výnimiek, nariadení a podobne. A keď vypočítame počet rôznych kombinácií, ktoré môžu nastať, som presvedčený, že tento počet je vyšší ako počet obyvateľov Slovenska. To, čo naozaj Slovensko potrebuje, je výrazné zjednodušenie odvodového systému. A tu, si myslím, pokladám za správny projekt UNITAS, ktorý naštartovala prvá vláda Roberta Fica ešte v roku 2006. Žiaľ, nedeje sa veľa, návrh odvodovej reformy, ktorý prešiel v prvom čítaní na jeseň 2011, bol zamietnutý, i keď nebol ideologicky ani doľava, ani doprava, bol to práve návrh, ktorý výrazne zjednodušoval odvodový systém a, samozrejme, aj sociálny systém, ktorý práveže bol v súlade s projektom UNITAS. A ja teda môžem len dúfať, že ctení kolegovia zo strany SMER nabudúce budú menej slepo škrtať návrhy. To je prvá úvaha.

    Druhá úvaha je tá, že Jozef Mihál vravel teda, že dúfa, že si poslanci zo strany SMER osvoja tento návrh. Upozorňuje tu úplne konkrétne na nedostatky, len teda ja sa obávam, že k tomu nedôjde. A asi to šípiš, Jozef, aj ty.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Tu je teda opäť z mojej strany prosba, že aspoň teda to pustime do druhého čítania a vydiskutujme si prínos takéhoto návrhu.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 394 z 25. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nepredpokladám, že by sa k nej chceli vyjadriť...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takže zažili sme pomerne stručnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Predsa len dovolím si aspoň pre tých pár poslancov, ktorí tu sedia, uviesť ešte jednu úvahu. Náš svet, samozrejme, je stále komplikovanejší. Ale myslím si, že musíme si dávať veľký pozor, či aj naša legislatíva bude stále komplikovanejšia, lebo blížime sa do stavu, keď jednoducho nebude možné tú komplexitu pochopiť. Keď vytvoríme príliš veľa noriem, tak práve v interakcii týchto noriem vznikne veľký chaos. Myslím si, že množstvo vecí, možnože aj takáto jednoducho nemajú byť v zákonoch, ale v podriadených normách. Opäť raz by som chcel vyzvať kolegov z vládnej strany aby mali snahu zjednodušovať legislatívu. Nakoniec, bude to vo váš prospech, budete ju lepšie chápať. Ďakujem pekne.

  • Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča... Nevidím ho v sále. Nasleduje krátka prestávka, kým sa nenájde predkladateľ Igor Matovič.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže nasleduje ďalší bod programu a tým je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač č. 413, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 395.

    Dávam teraz slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďakujem zároveň, že ste počkali, musel som si na chvíľku odskočiť.

    Tento návrh zákona, milé kolegyne, milí kolegovia, rieši takú podľa môjho názoru spravodlivú zásadu, aby sme zaviedli systém, že,... prepáčte, som zadýchaný, ... politická strana si kandidátov na poslancov vlastne môže jedenkrát určiť, kde bude umiestnený na kandidátke, a v ďalšom volebnom období automaticky všetci kandidáti aby boli umiestnení na konci kandidátky a takýmto spôsobom skladali vlastne účty svojim voličom. Viacej o tom poviem v rozprave. Ďakujem.

  • Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Je to Igor Hraško. Nevidím ho v sále.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďalší bod je návrh Branislava Škripeka...

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem trojminútovú prestávku, pán Hraško, aby ste sa sústredili na tie podklady. Nasleduje trojminútová prestávka.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Tak budeme pokračovať.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý je určený navrhnutým gestorským výborom, výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podávam spravodajskú informáciu, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 413).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie predmetného zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Rozumiem, pán poslanec Matovič, nech sa páči. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy, aby som mohol uzavrieť ústne prihlasovanie do rozpravy? Môžete to tam zapnúť, pán technik? Pán poslanec Matovič nech sa páči. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý podľa môjho názoru zavádza takú základnú spravodlivosť do volebného systému, a to v situácii, keď vieme, že v ústave máme napísané, že sme si všetci vlastne rovní v možnosti byť volení a zároveň voliť. Bohužiaľ, sa nazdávam, že v možnosti voliť, áno, sme si všetci rovní a zatiaľ som neregistroval v žiadnych nejakých voľbách, že by niekomu bolo zamedzené, aby voliť mohol, avšak o možnosti byť volený si myslím, že náš volebný systém nie je v súlade s ústavou, lebo keď na jednej strane ústava hovorí, že sme si rovní v možnosti byť volení, tak nepovažujem zákon, ktorý hovorí, že vlastne do napríklad Národnej rady môžu kandidovať len poslanci, ktorých politické strany si vyberú a dajú na svoju kandidátku, za rovnosť v práve byť volený. A nepovažujem preto ani zákon o voľbách do Národnej rady za súlad s Ústavou Slovenskej republiky. Na druhej strane rešpektujem, že sme parlamentná väčšina. Keď parlamentná väčšina si takýto volebný zákon schváli, tak pravdepodobne nemám ani ja, ani pár poslancov z nášho klubu nemá tú silu zahlasovať aj za tých ostatných, aby sme dosiahli väčšinu a zmenili volebný systém. Preto by som vám chcel navrhnúť aspoň takú zmenu, ktorá by podľa môjho názoru dosť zásadne ovplyvnila možnosť politických strán opakovane nominovať do parlamentu aj takých ľudí, ktorí v parlamente dlhodobo nerobia, minule som to tu, myslím, aj spomínal, ktorí si vlastne za svoj cieľ zvolia nejakým spôsobom sa tu tých pár volebných období preváľať do dôchodku, respektíve sa prestravovať.

    Dnešný systém, keď politická strana vlastne na svoju kandidátku si vyberá ľudí, ktorých na kandidátku dá, pričom potom rozhodne o ich umiestnení, považujem za de facto také pošliapavanie nie každodenné, ale pošliapavanie demokracie počas každých volieb, kde by sme, ktoré teda navrhujem odstrániť tak, aby sme zaviedli, zjednodušene povedané, takú zásadu „jedenkrát a dosť“. A to by znamenalo, že by iba jedenkrát politická strana mohla určiť poradie kandidáta na kandidátke a v ďalších voľbách by kandidát, ktorý už predtým niekedy vykonával mandát poslanca, musel byť na kandidátke automaticky na konci kandidátky zaradený abecedne. Znamenalo by to asi to teda, že vlastne prvýkrát keď človek nebol nikdy v politike, politická strana ho môže dať na nejaké preferované miesto, lebo nemá nejakú verejnú známosť, tie štyri roky ten nový politik sa snaží predkladať návrhy, počúvať ľudí, riešiť problémy, možno aj mediálne sa prezentovať alebo mediálne prezentovať svoje riešenia, po štyroch rokoch, ak chce znova kandidovať, už musí ísť na koniec kandidátky abecedne zoradený v danej politickej strane medzi tými, ktorí by na tej kandidátke boli. A už takýmto spôsobom by vlastne skladal účty svojim voličom. A mne sa zdá, že by to bolo fér voči novým ľuďom, ktorí by do politiky mali parametre možno vstúpiť. Ale politické strany si ich dnes nevyberajú, lebo jednoducho dajú tam tie svoje poslušné ovečky, lojálnych ľudí, ktorí síce vo voľbách získajú tristo, štyristo, päťsto krúžkov, ale poslúchajú na slovo, tak ich zaradíme na zvoliteľné miesto kandidátky. A toto by sme vlastne takýmto spôsobom odstránili.

    Myslím si, že by to pomohlo viacerým veciam, ktoré si dovolím odcitovať z dôvodovej správy.

    Čiže predkladaný návrh zákona zavádza efektívnu a spravodlivú zásadu „jedenkrát a dosť pre neaktívnych poslancov Národnej rady a sleduje päť kľúčových cieľov. Z nich je prvý prijímať všetkých poslancov Národnej rady k aktívnej a zodpovednej politickej práci počas celej doby trvania ich mandátu, druhý dať voličom vo voľbách reálnu možnosť posúdiť kvalitu práce svojich poslancov, tretí zamedziť opakovanému a dlhodobému pobytu neaktívnych poslancov v Národnej rade, štvrtý umožniť novým kandidátom vstúpiť do vrcholovej politiky ako náhrada za neaktívnych poslancov, s prácou ktorých ľudia nie sú spokojní, a preto ich už neprekrúžkovali, a piaty zvýšiť tak dôveryhodnosť Národnej rady a funkcie poslanca.

    Začal by som od toho konca. Keď hovorím o piatom nejakom cieli, ktorý by sme týmto vedeli dosiahnuť, že by sme vedeli zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady, tak myslím si, že bola by to určite pravda. Ak dnes keď sa ľudí na ulici opýtame, ktorých poslancov poznajú aj zo svojej vlastnej strany, ktorú volili, a sú mnohí ľudia, ktorí vedia vymenovať jedného, dvoch, troch z nich, zvyčajne predsedu a pár naozaj tých najznámejších mediálne ľudí zo svojej vlastnej strany, ktorú volili, myslím si, že niekde je problém. A nemyslím si, že sme natoľko bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť mať v parlamente 150 poslancov a z toho možno 100 neaktívnych a 50 aktívnych. Zjednodušujem, prepáčte. Ak by sme zaviedli systém, kde by vlastne prípadne aj neaktívny poslanec mal šancu sa udržať v parlamente iba jedno volebné obdobie a v nasledujúcich voľbách by vypadol z kola von, lebo jednoducho jeho ľudia, jeho voliči by ho neboli ochotní prekrúžkovať dopredu, tak postupne behom možno dvoch-troch volebných období by v parlamente boli iba ľudia, ktorí by boli aktívni, ktorí by počúvali ľudí, navrhovali riešenia, presadzovali riešenia a aj mediálne by ich možno odprezentovali tie riešenia, ktoré oni navrhujú. Čiže ak by parlament vlastne takýmto spôsobom dosiahol stav, keď by tu boli ľudia, ktorí naplno robia, ktorí sa nepotrebujú zašívať, hoci teda jedným dychom dodávam, že nepovažujem za jedinú prácu poslanca sedieť v pléne, ak by sme takýto stav dosiahli, pomohlo by to nám navzájom a vo vzťahu k ľuďom alebo k našim voličom, ale aj k vážnosti Národnej rady samotnej.

    Dovolím si ešte teda odcitovať jednu časť, že po prijatí návrhu politické strany dostanú možnosť len jedenkrát umiestniť vybraného kandidáta na popredné zvoliteľné miesto kandidátky. V ďalších voľbách už takúto výhodu kandidát nebude môcť získať. A poslanecký mandát získa len v tom prípade, že presvedčí dostatočný počet voličov o zmysluplnosti svojej práce. A títo ho z konca kandidátky prekrúžkujú na zvoliteľné miesto.

    Tým som chcel teda upozorniť na tie ostatné ciele, ktoré návrhom sledujem, spopularizovať vlastne krúžkovanie pomedzi ľudí, lebo ľudia si, bohužiaľ, zvykli za 23 rokov, ktorými fungujeme pri súčasnom nastavení systému volebného hlavne do Národnej rady, že mnoho ľudí vlastne ani nepozerá, koho vlastne v skutočnosti krúžkuje. Ľudia dôverujú politickej strane, a tak automaticky iba pekne zakrúžkujú prvých dvoch, troch, štyroch na kandidátke alebo jedného, alebo nikoho. Ja si myslím, že toto je práve zlé, že keď my odosobňujeme ten vzťah voliča alebo ľudí k svojim politikom, ktorých volia, tak vlastne vytvárame takú umelú bariéru medzi samotnou politiku a ľuďmi alebo teda voličmi danej politickej strany. Čiže práve tým, s čím sme my s Jozefom, Erikou a Martinom pred tromi rokmi začali na kandidátke SaS, keď sme boli vlastne na konci kandidátky a chceli sme síce v tom prípade ani nieže skladať účty, ale vlastne zaujať z konca kandidátky v minulých voľbách, keď sme sa vlastne my štyria postavili na koniec kandidátky a chceli sme vlastne takýmto spôsobom naplniť aj tento návrh, ktorý dnes predkladám, tak sme už skladali účty vlastne z našej práce za dva roky a spoliehali sme sa na to, že ľudia slobodne posúdia, či sú spokojní alebo nie sú spokojní. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by v podstate všetci poslanci Národnej rady, ktorí chcú nabudúce kandidovať, boli na všetkých kandidátnych listinách zaradení na konci a všetci sme vlastne takýmto spôsobom ľuďom skladali účty. Samozrejme, pre tých z nás, ktorí vieme, že sme sa sem dostali 300, 500, 1 600 krúžkami a tie štyri roky nevyužijeme na to, aby sme reálne niečo pre ľudí urobili a neodprezentovali to, čo pre nich urobíme, tak asi by to bol taký Damoklov meč.

    Na druhej stane ak by sme všetci vedeli, že toto nás na konci volebného obdobia čaká, že budeme musieť skladať účty, tak si myslím, že veľakrát by sme také zbytočné politikárčenie odložili bokom, veľakrát by sme sa snažili možno v salóniku vzadu alebo niekde inde baviť spoločne o veciach, čo ľudí trápi, a hľadať nejaké riešenie, aby sme ich aj spoločne predkladali. A myslím si, že by to napomohlo možno aj takej opozično-koaličnej spolupráci poslancov Národnej rady. Ale, nehnevajte sa, mne to niekedy pripadá, že my sme tu iba taká handra, o ktorú si vláda ošúcha svoje nohy, a my odhlasujeme to, čo treba odhlasovať. My sme zákonodarný zbor, ktorý by mal v prvom rade prichádzať s tým, že bude riešiť problémy ľudí a bude navrhovať zákony, a nemal by byť slúžkou vlády a hlasovať poslušne ako pajác za to, čo vláda nám sem predloží, ale ktorý by mal minimálne nájsť rozumný kompromis medzi tým, čo predkladá vláda, a tým, čo vlastne vznikne na pôde Národnej rady. Myslím, že aj tento návrh by pomohol aj práve tomu, aby aj poslanci si nezvykli na svoju rolu, na ktorú si mnohí, bohužiaľ, z nás zvykajú tak, že sa od nich iba očakáva, že budú poslušne stláčať tie správne gombíčky, pričom keď ich poslušne budú štyri roky stláčať, tak na budúce budú na tom správnom mieste kandidátky.

    Ja som pred necelým rokom a pol, ale bolo to vlastne asi dva týždne predtým, ako bola Gorila zverejnená, tu pred Vianocami 2011 s kolegami porozdával banány na poslanecké lavice. Možno niektorí z vás si to pamätáte, ako ste to dostali. A niektorí ste banány aj koštovali. Boli malé, ale niektorí, ktorí si vypýtali dupľu, tak dali sme aj dupľu. Mali sme ich zásobu. Ale vtedy niektorí teda z tých ľudí, ktorí tu boli, tak si myslím, že to bolo preto, lebo na Vianoce že to majú ako vianočný darček. A preto sme rozdali nejaký vianočný darček do každej lavice. Potom sme k tomu spravili taký malý brífing. A ono to bol skôr taký akt zúfalstva, kde som vlastne takýmto spôsobom cítil potrebu vyjadriť názor, že predtým tesne nejaký deň alebo hodinu, nepamätám sa na to presne, sme hlasovali o nejakej dôležitej veci, ktorá bola čisto apolitická, kde bez najmenších problémov, si myslím, ak by sme hlasovali naozaj v súlade so svojím svedomím, tak by ten zákon získal možno viac ako 100 hlasov. Napriek tomu čistá politika zahrala svoju rolu a to politikárčenie znovu zabezpečilo, že dobrý návrh, ktorým sme niečo navrhovali, neprešiel. A ja som preto aj tie banány inicioval, že som cítil také vyjadrenie, že keď sa niekto správa ako cvičená opica, tak potom nech papá stravu, ktorú papá cvičená opica. Ja naozaj nikoho tu nechcem teraz obviňovať, že sa tak správa alebo nespráva. Ale myslím si, že je nedôstojné, a tí ľudia to vidia, že keď niekedy aj je zlá vec a ľudia, ktorí majú možno aj v názve strany napísané niečo o sociálnom cítení, odrazu zahlasujú za nejaký antisociálny zákon, ani sa voči tomu neozvú a, presne opačne, keď možno liberálny poslanec zrazu tu bojuje proti nejakej slobode v niečom. A myslím si preto, že takýto Damoklov meč nad každého jedného z nás poslancov, kde by z nás každý žil s vedomím, že iba štyri roky má na to, aby sa prvýkrát zapísal a snažil, a potom už bude skladať účty svojim vlastným voličom, pričom keď sa oni rozhodnú, že ma neprekrúžkujú, tak jednoducho v parlamente už nebudem, by bol dosť slušný katalyzátor alebo taký motivátor pre každého z nás na to, aby sme tie štyri roky zmysluplne využili, aby sme odložili nejaké politikárčenie a snažili sa pre ľudí urobiť čo najviac.

    Čiže nakoniec si dovolím iba zopakovať ten návrh. Navrhujeme zásadu „jedenkrát a dosť“ pre neaktívnych poslancov Národnej rady. Čiže prvýkrát rozhodne politická strana o tom, kam kandidáta umiestni. Je na ľubovôli politickej strany, či ho tam dá na prvé alebo posledné miesto, na ktorékoľvek, ale v každých ďalších voľbách, v ktorých by človek, ktorý už raz v parlamente bol, ak by chcel kandidovať v každých ďalších voľbách automaticky, by tento človek bol umiestnený na konci kandidátky a skladal by účty svojim voličom zo svojej práce, ktorú za tie štyri roky urobil. Prečo to tak navrhujem, už som povedal viackrát, už sa opakovať nebudem. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja si myslím, že volič, ak je zodpovedný, číta kandidátku od prvého do stopäťdesiateho miesta. Správne namietnete, že všetci tak nerobia. Ale nie je mojou úlohou byrokratickými opatreniami ľudí zbavovať zodpovednosti študovať kandidátku. Ja som v parlamente tretíkrát, z toho dvakrát z nevoliteľného miesta, z tých dvoch razov raz z extrémne nevoliteľného miesta. Aj vtedy, keď som bol na voliteľnom mieste, tak jediný, kto ma prekrúžkoval, bol hegemón revolúcie a legenda námestí Milan Kňažko. Všetci ďalší, ktorí boli za mnou, ma neprekrúžkovali. Takže si myslím, že volič, ktorý sa stará, vyhodnocuje.

    A domnievam sa, že rozumná strana nedá na prvé miesta, o ktorých ste hovorili, tých, ktorí sa "prestravúvajú a preváľavajú". Takže touto barličkou, ktorú by sme dávali voličom, by sme nič na ústavnosti alebo na rovnosti prístupu k voleným funkciám nezmenili. Jednoducho skladať z voliča zodpovednosť za to, že sa prestravovávajúci dostanú do parlamentu s jeho podporou, nemá zmysel. Volič má niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. A ak tam takých zvolí, niet rozumnej metódy, ako mu v tom zabrániť, pretože neustále skladanie zodpovednosti z tých, ktorí ju majú niesť, nevedie podľa mňa k dobrému výsledku. Včera sme zhodou okolností došli k tomuto bodu pri diskusii o prilbách a zodpovednosti rodičov za deti na zjazdovkách. Tí, ktorí zodpovednosť majú, tí nech ju nesú.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pre mňa je tiež voliť nielen právo, ale aj zodpovednosť. Ja si myslím, že každý jeden by si to mal uvedomiť. V tej tvojej reči, pán poslanec, bolo veľa argumentov, ktoré boli ľúbivé a s ktorými sa dá ťažko nesúhlasiť. Ale ja musím povedať, že chvíľami som sa pozastavila nad tým, čo chce vaše zoskupenie všetko regulovať z pohľadu štátu, z pohľadu legislatívy, z pohľadu akejsi sily. Okrem toho, že chcete diktovať ľuďom, akú hudbu majú počúvať, tak chcete okliešťovať zoznam kandidátov, z ktorých si oni môžu slobode vyberať pri voľbách. Považujem naozaj za nesprávne do takéhoto niečoho vstupovať, pretože aj pri súčasnom systéme, ktorý nie je úplne dokonalý, ten volič má možnosť rozhodnúť o tom, kto bude sedieť v parlamente, má možnosť oddeliť vlastne zrno od plebsu a rozhodnúť o tom, kto z jeho peňazí bude platený za to, že štyri roky bude drieť tie poslanecké lavice. A ja si osobne myslím, že cesta je iná. Cesta je tá, aby sme zvyšovali to povedomie tej voličskej základne o tom, že ľudia majú právo rozhodnúť, ale potom musia niesť tú zodpovednosť, a nie do toho vstupovať nejakým diktátom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Matovič, musím skonštatovať, že tento návrh zmeny zákona podľa môjho názoru nemá obdobu v krajinách Európskej únie. Je na jednej strane zaujímavý, na druhej strane fakt nereálny. Prečo? Hovorím ako človek, ktorý dvakrát kandidoval zo 150. miesta za stranu SMER. A dovolím si poukázať na slová „nepodceňujte voličov“. Však tí voliči sami vidia, kto pracuje, kto nepracuje. Keď vidia, že za tým poslancom sú zmysluplné výsledky, tak ho podporia na tej kandidátke, to je jedno, kde bude, ho zakrúžkujú.

    Len je tu zopár takých momentov, a teda nedostatkov vášho zákona.

    Po prvé, nemyslíte na hranicu 3 %, ktorá je zakotvená pri prekrúžkovaní. S tým súvisí to, čo poviem. Nemáte definované, čo je aktívny a čo je neaktívny poslanec alebo čo je zmysluplnosť alebo nezmysluplnosť práce. Dám príklad. Keď má strana 200 000 voličov ako takých, tak pri 3 % na prekrúžkovanie stačí cez 6 000 hlasov. Na druhej strane keď má strana ako SMER milión voličov, tak na prekrúžkovanie treba okolo alebo cez 30 000 hlasov. Keď niekto z našich poslancov získa 25 000 hlasov, nech získa 30 000, a teda sa neprekrúžkuje, chcete povedať, že oproti tomu, čo sa prekrúžkoval, dostal do parlamentu a mal 6 000 preferenčných hlasov, by ten poslanec nebol aktívny a nevykonával by zmysluplnú prácu? Tak práve na toto chcem povedať, že nedostatkom vášho návrhu je práve to, že nemyslíte na hranicu 3 %, ktorá je závislá od počtu voličov danej strany, a zároveň keby ste stanovovali potom to poradie na konci kandidátky podľa priezviska, tak by došlo k diskriminácii tých kandidátov podľa priezviska ako takého. Čiže ten, čo je na začiatku abecedy, bol by diskriminovaný voči tomu, čo je na konci abecedy (teda to jeho priezvisko). Beriem to z toho odborného hľadiska.

    Z pohľadu politického hľadiska musím jednu vec uznať, že takýto návrh v Európe alebo takýto volebný systém v Európe som teda ešte nikde nevidel. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. A vopred predosielam, aby neboli pochybnosti, že môj návrh, ktorý prednesiem vo faktickej poznámke, je iróniou. Navrhujem, aby poslanci kandidovali do parlamentu pod pseudonymom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja ironický nebudem. Stotožňujem sa s myšlienkou toho, že v parlamente by mali byť v prvom rade aktívni poslanci. A to, čo mne vadí, je, že súčasný volebný systém umožňuje to, že tu máme anonymnú snemovňu mnohých poslancov. Keby sme sa opýtali verejnosti, kto tu vlastne sedí, nevie vyskladať možno ani 20 ľudí z tejto snemovne.

    Mnohí sa tu zakrývajú nejakými pravidlami súťaží, ktoré prebiehajú v straníckych politbyrách, a stranícke politbyro môže rozhodnúť na základe praxe, kto v parlamente bude a kto v parlamente nebude.

    Trojpercentná kvóta pohybu na kandidátke, to je, ako keby trošička sa má nahrávať nejakej súťaži. Ale neviem, prečo si tuná kolegovia ironizujúci alebo dokonca kolegyňa, ktorá hovorí o diktáte, zakrývajú oči pred tým, že táto snemovňa je volená od jednotky po stopäťdesiatku. Väčšina krúžkov je rozdaná na základe toho, ako rozhodla stranícka centrála. A my, odkedy v politike sme, sa snažíme proti tomu nejakým spôsobom bojovať.

    Výraz boja proti partokratickému systému anonymizácie výkonu poslaneckého mandátu je aj v tomto návrhu. Nemusí byť dokonalý, môže byť ironizovaný, ale myslím si, že pravidlo obmedzenia toho, aby poslanec parlamentu kandidoval z horných priečok kandidátky raz a iný raz kdekoľvek na kandidátke, len nie z horných priečok, je výrazom toho, aby priama demokracia a zodpovedný mandát našli svoj výraz aj v poslaneckom návrhu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, chcete reagovať alebo idete otvoriť znovu rozpravu? Idete vystúpiť v rozprave?

  • Reakcia poslanca Matoviča.

  • Dovoľte mi na faktické reagovať takýmto spôsobom, lebo ten čas by bol inak príliš krátky.

    Pán poslanec Osuský, hovorili ste, že nevidíte v tomto návrhu niečo, čo by prospelo vlastne alebo pomohlo rovnosti šancí. Ja práveže nič iné tam nevidím, iba to, čo pomáha rovnosti šancí, lebo to, čo tu povedal aj kolega Viskupič, dnešný systém je taký, že väčšina z nás, odhadujem, je tu preto, lebo rozhodla o tom strana, nie preto, lebo ten človek získal dostatočnú podporu od voličov, že mal dosť krúžkov. Aj v našom hnutí napríklad aj keď sme boli čisto postavení na krúžkovaní a sme vlastne ľudí nabádali ku krúžkovaniu, aby si vyberali ľudí, napriek tomu jednoducho pri tomto postavenom systéme máme možno dvoch-troch ľudí, ktorí sú tu preto, lebo mali miesto na kandidátke. Ale aj preto sme sa rozhodli, a od začiatku to tvrdíme, že každý jeden z našich poslancov, keď bude chcieť kandidovať v budúcich voľbách, tak bude musieť byť automaticky na konci kandidátky. A takýmto spôsobom, či tento zákon schválite alebo neschválite, my sami pôjdeme vzorom a jednoducho toto urobíme. U nás v hnutí takýmto spôsobom budeme pristupovať k novým ľuďom a takto budeme pristupovať k našim voličom. Všetci, tak ako sme my v posledných voľbách urobili štyria, tak v budúcich voľbách pätnásti pôjdeme čestne na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom. Samozrejme, je to obrovský tlak potom a pokušenie možnože, keď pri takejto rozdrobenej pravici prídu majstri sveta, budú ponúkať medové motúzy a budú lákať našich ľudí na svoje kandidátky na lepšie miesta. Ale tam sa bude ten charakter lámať. A tam potom uvidíme, či si za tým, čo sme ľuďom sľúbili vo voľbách, stojíme alebo nie. Ale hovorím ešte raz, či tento zákon schválite alebo nie, my ľuďom budeme vzorom a takýmto presne spôsobom fungovať v budúcich voľbách budeme, postavíme sa na koniec kandidátky a budeme skladať účty. Jasné, niektorí toto sito neprežijú a zostanú mimo parlamentu, ale nezneužijeme tú možnosť, ktorú máme, že sa sami seba nominujeme dopredu kandidátky, len aby sme tu boli. A z tohto dôvodu, si myslím, že je to vyhováranie sa na niečo také, ako ste hovorili, pán Osuský, že takýmto spôsobom vlastne skladáme z voličov povinnosť niesť ich zodpovednosť. Však vlastne nechajme na voličoch, nech rozhodnú, však sú zodpovední. Tak to je iba hľadanie si argumentov, prečo to nepodporiť. A obávam sa, že aj keď ste sa prekrúžkovali, že asi je to z dôvodu takého vlastného nejakého trošku prospechárstva, že vyhovuje vám, že teraz ste sa prekrúžkovať nemuseli a boli ste na zvoliteľnom mieste a že nemuseli ste mať nad sebou ten Damoklov meč.

  • Hlas z pléna.

  • Myslím, že teraz ste boli na voliteľnom mieste.

    A teraz takýmto spôsobom sa mi potom teda zdá práve zvláštna otázka, aj kolegyňa Nicholsonová dávala mi takú otázku, čo vlastne všetko chceme regulovať. Ale ja sa zase opýtam, kedy konečne liberálna strana bude bojovať za rovnosť šancí, aj tie kvóty v tých rádiách, je rovnosť šancí pre tvorcov slovenskej muziky. Podľa vás liberálov majú dnes títo ľudia rovnakú šancu, ktorí tvoria hudbu v slovenskom jazyku, alebo slovenskí interpreti majú rovnakú šancu sa uplatniť v pretlaku zahraničných médií pri peniazoch, ktoré propagujú týchto zahraničných tvorcov? Nie. Takisto ľudia, ktorí chcú vstúpiť na politickú scénu a chcú kandidovať čestne za politickú stranu, to je jedno, či je to za SMER, nás alebo kohokoľvek, majú šancu voči mechanizmu, keď politická strana si určí ľudí dopredu kandidátky, voči tomuto mechanizmu nejakým spôsobom zabojovať a prekrúžkovať sa pomedzi tých ľudí? Je to zo 150 možno jeden, dvaja, traja. A preto ma mrzí, keď hovoríte, že takýmto spôsobom iba skladáme z voličov povinnosť niesť zodpovednosť. Zakrývate si oči nad zotrvačnosťou a pred tým, čo sme vlastne v ľuďoch vytvorili, aby nepozerali na ľudí, ale na stranu, prišli a volili tam jedenástku. To je podstatné. „Nepozerajte na toho, kto tam je, hoďte hlavne tú jedenástku tam.“ A viete sami, že ten mechanizmus je tak nastavený, že keď ten človek hodí bez krúžkovania, bez toho, aby rozmýšľal, koho volí, tak automaticky tie hlasy majú de facto tí ľudia, ktorí sú najvyššie na kandidátke. A práve preto je to o tom, že iba niektorí z nás, ktorí tu sme, sú tí, ktorí sa prekrúžkovali, ktorí získali dôveru ľudí. Ale, hovorím, uvedomujem si zároveň, že je to veľmi ťažké hlasovať o osude nás samých, hlasovať o niečom, čo nie je v náš prospech, lebo minimálne pre polovičku ľudí v tejto sále tento zákon nie je v ich prospech. Takže uvedomujem si, že ideme hlavou proti múru. Napriek tomu ho predkladám, lebo si myslím, že ten návrh je správny a budeme ho predkladať aj v budúcnosti. A znova jedným dychom dodávam, aj keď ho neschválite, my takýmto spôsobom fungovať budeme, lebo považujeme to za správne.

    Lucia hovorí, že dobre je zvyšovať povedomie vo voličoch. Samozrejme, bolo by dobré, keby sme nedevalvovali to povedomie a vlastne možno ten záujem o veci verejné. Sama vieš, ako je nastavený napríklad systém referenda. Sami ste organizovali referendum a viete, že tí ľudia jednoducho k referendu nechodia preto, lebo politici sa rozhodli dať päťdesiatpercentné kvórum a takýmto spôsobom de facto otupiť záujem ľudí o veci verejné. A toto sa nám potom prenáša. A ľudia preto nechodia k referendu, preto nie sú možno ani ochotní ho podpisovať, preto ani nejako príliš tie iniciatívy nepodporujú, lebo vedia, že tak či tak nebude platné. A tak či tak potom zase kandidát vie, že keď sa aj zapíše na nejakú kandidátku na 130. miesto, tak či tak neuspeje a bude tam nejako tak iba do foroty, nemá to zmysel. Alebo neprekrúžkujeme si tak toho svojho kandidáta. Preto aj my sme zvolili túto cestu, ponúkať ľuďom osobnosti a ponúkať ich možno aj z nezvoliteľných na prvý pohľad miest a nabádať ich, aby rozmýšľali nad tými ľuďmi a krúžkovali si toho, komu dôverujú. A myslím si, že toto je lepšia cesta, ako zvyšovať povedomie u ľudí, u ktorých sme to povedomie zatlačili na bod mrazu. Ak chceme opraviť to, čo politici za posledných viac ako dvadsať rokov pokazili v prístupe ľudí k voľbám, tak možno musíme ísť práve takýmto nejakým radikálnym rezom. A myslím si, že nikto z nás, kto sa snaží, nemusel by mať žiadne obavy. Ja by som o teba, Lucia, konkrétne nemal žiaden strach, či by si sa prekrúžkovala z nejakého posledného miesta alebo z posledných nejakých miest, a o viacerých z vás, ktorí teraz v tejto sále sedíte, by som ten strach nemal.

    Tóno Martvoň, áno, ty si zaujímavý tým, že dvakrát si bol na stopäťdesiatke v strane SMER, nevyšlo ti to, tak si sa dostal na miesto, ktoré už bolo bezpečné. A tam ti to vyšlo. No a práve toto je ten problém, že práve kvôli tomu ti to nevyšlo, lebo na tých prvých miestach kandidátky strany SMER boli tí ľudia, ktorí nemuseli skladať účty. Boli tam preto, lebo strana tak rozhodla. Ale zober si, že tie dva razy, čo si sa snažil dostať do 150. miesta, možno teda čestným spôsobom, a snažil si sa dostať dopredu, to je jedno, či to bolo zo 140. miesta, vtedy by už vlastne fungoval tento systém a bolo by už možno tých poslancov strany SMER šesťdesiat alebo šesťdesiattri, koľko ste ich mali v predošlom volebnom období, šesťdesiatdva, tak to už by bolo vzadu a ty by si mal maximálne miesto nejaké ja neviem možno osemdesiate, deväťdesiate, možno desiate, pätnáste, bol viacej vpredu, mal väčšiu šancu ako z toho zadného miesta. Ale mal by si aj preto väčšiu šancu, lebo z tých už aktívnych poslancov, ktorí už vlastne raz za SMER kandidovali, tam už by sa polovička dostala, polovička nedostala a zostalo by viacej miesta pre teba ako pre nového človeka. Čiže práve ten tvoj príklad je najkrajším príkladom toho, prečo by zmysel mal tento systém, a nie je príkladom toho, prečo ten systém nemá zmysel. Takže som celkom rád, že akurát ty si sa v tejto veci ozval.

    A máš pravdu zase v tom, že je rozdiel mať tri percentá v strane SMER a mať tri percentá trebárs v päťpercentnej strane, kde päť percent vychádza ja neviem približne tuším 150 tisíc hlasov a tri percentá zo 150 tisíc je, povedzme, 5 tisíc. A vy ste mali tuším milión stotisíc hlasov vo voľbách tuším? Takže vlastne u vás sú vlastne tri percentá 33 000 hlasov. A je sakramentský rozdiel, že získa niekto 5 tisíc krúžkov a niekto 33 tisíc krúžkov, to uznávam. A na druhej strane ja si zase myslím, že za stranu SMER by tu mali pri takejto podpore verejnosti sedieť naozaj ľudia, ktorí majú podporu v tých krúžkoch 30 tisíc a viac.

  • Smiech v sále.

  • Ale, pozor, vy sa teraz smejete na tom a hovoríte, že to nie je možné. Čiže vy vlastne ani nedávate šancu vašim voličom, aby vás krúžkovali, lebo tým, že sa postavíte dopredu, vlastne my zabíjame v ľuďoch tú schopnosť porovnávať, rozhodovať, vyberať a krúžkovať, lebo, buch, hodím tam prázdny lístok a hlavné je, že jedenástka je vo volebnej urne hodená. Čiže aj každý z vás kebyže ide na koniec kandidátky ako poslanec strany SMER, ja som presvedčený o tom, že by ste mali, je jasné, že Fico by nemal trojnásobok, mal by tie isté hlasy vzadu, ako by ich mal vpredu, tí bežní poslanci, ktorí nie sú tak známi, tri-štyri razy väčší počet krúžkov, lebo jednoducho tí ľudia by si už vás tam vyhľadávali. Čiže nemali by ste ten istý počet krúžkov, ktorý máte teraz niekde vpredu ako šedá masa, keď v tých ľuďoch zabíjame tú iniciatívu, aby si z vás vyberali a posudzovali tú vašu prácu a hodnotili vás.

    Ale ešte raz hovorím, jedným dychom dodávam, uvedomujem si, idem hlavou proti múru, lebo tu viac ako polovička ľudí žije v strachu a viac ako polovička ľudí, som presvedčený, robí od momentu, ako vstúpila do parlamentných lavíc alebo otvorila parlamentné dvere, všetko pre to, iba aby na budúce bola na správnom mieste kandidátky, aby bola tu znova. A mne toto pripadá na poslanca príliš nízka ambícia, lebo ak vlastne našou jedinou ambíciou je byť nabudúce na kandidátke, tak to spôsobuje, že práve to odosobňuje toho človeka o to najunikátnejšie, čo vlastne voči zvieratám má. A to je svedomie a presvedčenie. Ak raz viem, že nabudúce chcem byť na správnom mieste kandidátky, tak musím všetko pre to urobiť. Tým pádom čo je na to najvýhodnejšie? Mať svedomie a presvedčenie predsedu či už poslaneckého klubu alebo svojej strany či hnutia. A takýmto spôsobom, bohužiaľ, my sami sa pripravujeme o to, čo nás robí ľuďmi. A ja nechcem, aby sme tu boli iba telesné schránky, ktoré na prvý pohľad budú ľuďmi, ale chcem, aby sme mali to svedomie a presvedčenie napriek tomu, či budeme alebo nebudeme, a nie správali sa prospechársky tak, aby sme mali dobré miesto na kandidátke.

    Čiže ešte raz opakujem, som hlboko presvedčený, ak by sme sa všetci čestne napísali na konci kandidátok svojich vlastných strán a hnutí, pomohlo by to parlamentnej práci, pomohlo by to nám, pomohlo by to aj vzťahom medzi nami, verím tomu, predkladali by sme omnoho viacej dobrých návrhov pre ľudí, možno drobností, a zásadné veci by išli z vlády, ale snažili by sme sa riešiť problémy ľudí. Takýmto spôsobom mnohí z nás náš mandát vykonávajú iba ako nejakú povinnú jazdu, kde treba prísť, odhlasovať a čo najmenej rozmýšľať a čo najmenej mať názorov iných na rozdiel od predsedu. Ja si takto poslanca nepredstavujem.

    Čiže ešte raz, Tóno, 30 tisíc, 6 tisíc alebo 5 tisíc, malá strana. Myslím si, že by bolo dobré, aby veľká strana mala medzi sebou potom teda poslancov, ktorí majú dostatočnú podporu aj voličov alebo teda ľudí vo voľbách. Pri malej strane je prirodzené teda, že tá podpora možno by mala byť menšia. Čiže tie tri percentá v tomto prípade považujem celkom za fér. Ale možno sa natíska teda taká, takisto nejaká zmena volebného systému, možno by na to bola ochota, tzv. ten absolútny krúžok alebo ako sa to volá, že vlastne by sme nepozerali na to, kde kto za akú stranu sa prekrúžkoval, ale zobrali by sme jednoducho tých, čo majú najväčší počet krúžkov, tak tí tu sú a vybavené ale naprieč všetkými kandidátnymi listinami. Ale je to potom pravda, že potom by tu možno bol aj niekto, koho politická strana nezíska vo voľbách päť percent.

    A, pani Žitňanská, bohužiaľ, teda tu nie je, návrh, aby poslanci kandidovali pod pseudonymom. Pani Žitňanská, smejete sa, ale smejete sa na sebe. Boli ste ministerka spravodlivosti a vôbec ani raz som nezaregistroval z vašej strany iniciatívu, že by ste si prečítali ústavu, kde je napísané, že sme si rovní v možnosti byť volení. A ani raz som neregistroval od vás nejaký apel, že, pozor, náš volebný systém, keď iba politické strany rozhodujú o tom, že vlastne kto volený môže byť a kto nie, a ústava sú v nejakom rozpore. Takže, ešte raz, pani poslankyňa, smejte sa na sebe a kandidujte pod pseudonymom. Poprosím vás, ak je možné, podporte návrh, ak máte sympatiu a bojíte sa práve možno o to svoje miesto na kandidátke, tak sa aspoň zdržte hlasovania, dúfam, že za to vás z kandidátky nevyhodia. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Mal som tú neradostnú možnosť zúčastniť sa volieb i v časoch totality. A musím povedať, že tak ako vtedy, tak ani dnes som za plentou nestretol zástupcov politických strán. Bol som tam sám s kandidátkou. A z tej zmienenej som škrtal Gejzu Šlapku a niektorých ďalších. A ani teraz tam nikto so mnou nie je. Nikto by mi nevnútil ako napr. voličovi KDH, že nebudem krúžkovať Moniku Gibalovú, nech by bola na akomkoľvek mieste. A sám môj osud je dôkazom toho, že tí voliči, ktorí ma niekde chceli mať, si ma našli i bez kampane, i bez letákov, i bez bilbordov.

    Vedome klamete alebo to neviete, ale potom to nehovorte, lebo som v tomto parlamente z nevoliteľného 15. miesta na desiatom a v tom minulom som bol zo 43. na trinástom. Možnože mám zodpovedných voličov. Ale nemyslím si, že metóda je niekomu niečo uľahčiť. Každý nech za tou plentou študuje a rozmýšľa.

    A pokiaľ ide o tie argumenty typu "kto by tu vymenoval 20 poslancov", no, pozrite sa, každý má svoje preferencie. Ja nepoznám ani po mene, ani po ksichte nikoho zo Superstar, lebo som to v živote nevidel. Ale to neznamená, že mnohí ľudia nepoznajú viacej superstaristov ako poslancov. Ale to nie je kritérium.

    A, úplne nakoniec, keď hovoríte o voľnej možnosti, viete, váš klub by vyzeral podstatne ináč, keby v ňom mali možnosť stáť pred voličmi profesor Brunovský, Ondrej Dostál, Vladimír Palko a mnohí ďalší. Takže o čistení kandidátok by obesenec s povrazom na krku hovoriť nemal.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ja chcem vyjadriť veľmi stručne tri presvedčenia.

    Prvé presvedčenie je, že bez ohľadu na dnešnú diskusiu história slovenskej politológie ocení spôsob, akým vznikla kandidátka Obyčajných ľudí a nezávislých osobností pre toto volebné obdobie.

    Druhé presvedčenie spočíva v tom, že možnože návrh pána Igora Matoviča by bolo možné trošinka posudzovať ako nejaký populistický alebo ktovie aké iné inotaje skrývajúci, keby on sám nebol jasným príkladom toho, že to, čo predložil, vie aj žiť a vie to jednoducho uplatniť. Nuž nech sa nájdu ďalší frajeri, čo sa postavia na koniec kandidátky a povedia si, že vedia zabojovať o svojho voliča takýmto spôsobom. Nemáte pocit, že je to niečo výnimočné, nielen možno v snemovni tejto republiky, ale vôbec v parlamentoch tohto kontinentu?

    No a to tretie presvedčenie spočíva v tom, že som ozaj presvedčený, že spôsob obsadzovania 150 lavíc v sieni zákonnosti sa musí zmeniť, ak chceme, aby to fungovalo, a že možno to, čo navrhuje pán poslanec Matovič, nie je práve jediná a tá najdokonalejšia cesta, ale je to spôsob, ktorý by k takémuto obsadzovaniu viedol. A je to dobré, že o tom takto rozprávame. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je pre mňa až nepredstaviteľné, že tak jednoduchá téma zmeny volebného systému s jedným parciálnym návrhom tu nedokáže byť vysvetlená, že je úplne jedno, či je tu poslanec, ktorého strana získala 150 tisíc a teda musel získať 5 tisíc alebo získala milión dvestotisíc a musel získať 36 tisíc krúžkov. Ale tuná sú predsa poslanci, ktorí majú 1 600, 1 900, 2 000 krúžkov. Koho títo ľudia zastupujú? Ja hovorím, že o nich rozhodla, že sú tu, iba strana. Sú tu ľudia, ktorí získali menšiu dôveru ako mnohí ľudia parlamentov našich miest a obcí. Tým pádom si myslím, že ten mandát, ktorý by mal mať poslanec, by mal byť dosledovateľný. Verejnosť má problém s tým, kto háji konkrétne jeho práva, kto je jeho poslanec. Máme problémy vo volebnom systéme. A problémy vo volebnom systéme odstránime možno aj čiastkovými úpravami tým, že odanonymizujeme túto poslaneckú snemovňu. To znamená, že každý nech si kandiduje za svoj príbeh ako človek, nie ako strana. Áno, máme problém s ústavou, pretože pasívne volebné právo by nemalo byť obmedzované tým, že niekto niekoho na kandidátku dáva. Ten návrh takisto predložíme, pretože to je zmyslom bytia a výrazu hnutia Obyčajných ľudí, ktorých v podstate je kandidačný list, aby sme umožnili kandidovať ľuďom nezávislým od akejkoľvek ideológie a straníckej disciplíny. Neviem, prečo tu vznikajú debaty krížom-krážom, toto je základná podstata, dolievanie novej krvi, odanonymizovanie poslaneckej snemovne, aby si človek mohol vyhľadať svojho poslanca, ktorý má jeho reprezentovať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, poviem to takto. Ja som úplne pochopil tvoju stratégiu. A skladám ti poklonu v jednej veci. Ty si takzvaný mediálny mág. Aj tento poslanecký návrh, ktorý predkladáš, je typický príklad klasického PR poslaneckého návrhu. A robíš to veľmi dobre. Ty pri predložení tohto návrhu si vopred vedel, že ten návrh neprejde, no aj tak si ho predložil. Z pohľadu mediálnej prezentácie je to dobrá taktika. Očakávam, že nabudúce bude predložený návrh, aby sme neplatili žiadne dane, čo bude tiež dobrá taktika, lebo mediálne sa to bude ľuďom páčiť.

    Ale unikol ti jeden základný moment, že vo voľbách ako takých sa neuchádzajú o hlasy voličov poslanci alebo kandidáti, ale politické strany. A pokiaľ je systém takto urobený, tak jednoducho ísť do toho s tým, že kto je aktívny, kto je neaktívny, nemá zmysel, lebo z pohľadu politickej strany je aktivita chápaná tých kandidátov iným spôsobom, z pohľadu ľudí je aktivita kandidátov teda na poslancov chápaná iným spôsobom, z pohľadu odbornej verejnosti tá aktivita je zasa inak chápaná a z pohľadu zahraničia je to inak. Čiže tzv. PR návrhy sú inak chápané z pohľadu odbornej verejnosti a inak sú chápané z pohľadu médií a inak sú chápané z pohľadu mediálneho alebo PR odbornosti a inak sú chápané z pohľadu bežných občanov.

    Čiže, klobúk dole, je to klasický PR poslanecký návrh s tým, že to, že si mediálny mág, potvrdzuje aj to, že z obyčajného trnavského regionálneho média si dokázal urobiť celoslovenské, jedno z najsilnejších regionálnych médií a vydavateľstiev, ktorému reklamu robiť nebudem. Čiže, klobúk dole, robíš to dobre.

  • Pán Osuský, viete ono, teraz tu hovoríte, ako ste sa z nevoliteľného pätnásteho miesta prekrúžkovali na desiate. Len trošku mi to je smiešne, viete, ja trošku počítať viem a registrujem, keď SaS-ka sa tu búšila do pŕs, že máte prieskum na 15 %, že keď položíte vládu a nebudete hlasovať za euroval, tak by ste mali 30 mandátov. Čiže vy ste rátali s tým, že položíte vládu, budete mať 30 mandátov. Čiže vlastne vy ste boli na veľmi dobre zvoliteľnom mieste. A takto ste si to vyhandlovali neviem s kým. A to, že ste vo voľbách dopadli, ako ste dopadli, a potom už to de facto z pohľadu slabého výsledku SaS-ky vo voľbách sa javí ako nevoliteľné, tak mi pripadá taká argumentačná ekvilibristika z vašej strany.

    Ak hovoríte potom, že vlastne na našej kandidátke teda mohli mať možnosť byť Ondrej Dostál, profesor Brunovský a nemali ju, oni ju dostali. A dobrovoľne z tej kandidátky odišli, keď ja som si dovolil pána Zajaca a Palka vyzvať na to, aby išli na polygraf a odpovedali na jednoduchú otázku, či niekedy zobrali alebo nezobrali úplatok. A nehovoril som im, že keď nepôjdu, tak ich vyhodím z kandidátky, ale oni mi povedali, že ani si nesmiem dovoliť ich na to vyzvať. No a tak keď mi to povedali a tak som si ich dovolil vyzvať, títo páni sa pribalili k nim. Takže ja som im nebránil byť na kandidátke.

    Tóno Martvoň, vyčítaš mi, že predkladám návrh, o ktorom viem, že neprejde. Ja by som veľmi rád bol, aby prešiel, ale priznávam, že dupľom takýto návrh, ktorý je proti vôli alebo proti záujmu mnohých z nás, tak zrejme neprejde, ale, hold, to je osud opozičného poslanca. Nie som vládny poslanec a viete sami, koľko opozičných návrhov, ktoré tu opozícia predložila za jeden rok, ste podporili. Čiže my mnoho zákonov predkladáme s tým vedomím, že, bohužiaľ, asi smeráci to nepodporia, ale to je osud opozičných poslancov, nech sú tie zákony akokoľvek dobré.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Iba vám chcem zaďakovať za celkom teda takú živú rozpravu, aj keď do rozpravy sa moc ľudí neprihlásilo, aj keď vidím teda, že niektorých ľudí moje tretie vystúpenie v rade vyrušilo. Hovorím, som presvedčený o správnosti tohto riešenia. Ja pevne verím, že raz na Slovensku platiť bude, aj keď sa to niekomu nepáči. Potom možno už budem bradatý a možno nebudem v politike, ale jednoducho niečo také platiť bude. Napriek tomu, aj keď to neschválite, čo by som bol veľmi rád, žeby ste to schválili, my touto cestou pôjdeme. My všetci pôjdeme na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom, lebo myslíme si, že nemalo by to byť tak, ako hovorí Tóno Martvoň, že ľudia volia politické strany. Ale ľudia v prvom rade volia ľudí, ktorí možno sú reprezentanti programu politických strán. Takže ten systém sme prišli do politiky opraviť a urobíme všetko pre to, aby sme ho opravili. Díky moc.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 414, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 396.

    Dávam slovo poslancovi Branislavovi Škripekovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, prichádzam s návrhom, ku ktorému už ste sa vyjadrili mnohí z vás v kuloároch, osobne niektorí z vás na stránkach novín. Ďakujem za podnetné pripomienky k tomu. A chcem teraz túto, pre mnohých nepríjemnú tému alebo, niektorí povedia, zbytočnú, iní ste hovorili, demonštratívnu tému vysvetliť.

    Kolegovia, viacerí poslanci Národnej rady za dobu jej existencie vytvorili o nej samotnej, o parlamente Slovenskej republiky veľmi nedôstojný a zlý obraz, a to svojím neprístojným, a dám to do úvodzoviek, ale nemyslím to nejako inotajovo, ale v úvodzovkách, „alkoholovým správaním“ na verejnosti aj v budove Národnej rady. Ja si myslím, že vôbec nemusím spomínať príklady a hovoriť, kto urobil čo. Ale hovorím, že je pravdou, že poslanci Národnej rady vytvorili o parlamente, o tejto Národnej rade a o poste poslanca na Slovensku skutočne nepekný obraz. A to nie sú len nejakí neznámi a teraz už zmiznuvší, oni zostali v živej pamäti a budú stále, pretože pre nás občanov, obyčajných ľudí Slovenska je každý poslanec stále poslancom. A vždy sa bude hovoriť o poslancoch. Nebude sa hovoriť o bývalých poslancoch. Bude sa hovoriť o tom, čo robili. A tak sme videli veľa neprístojných a nepekných prejavov mužov, ktorí predstavovali túto najvyššiu ustanovizeň, ako hovorí náš kolega Mičovský, sieň zákonnosti, ktorí ju svojím správaním naozaj zhovädili, sa povie po slovensky, a celkom pekne, by som povedal. A mne je to ohromne ľúto. A to je jeden fakt, že aj ako občan som sa tiež s tým musel stretávať a bolo mi to nepríjemné. A bolo mi nepríjemné vypočuť si pohľady ľudí zo zahraničia, ktorí sa ma pýtali, či je to naozaj pravda, že poslanci vykrikujú na adresu diplomatov z iných krajín škaredým spôsobom, či je naozaj pravda, že niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pod vplyvom alkoholu sa správajú v reštaurácii škaredo, lebo používajú vulgarizmy všeho druhu, a či je to fakt pravda, či to tak naozaj môže byť. Viete, čo som mal povedať ľuďom, ktorí sa o slovenskú politiku zaujímali? Mal som povedať: „Nie je to pravda, vôbec, toto, ja neviem, o čom ste počuli." Ako náš kolega Hlina raz hovoril: „To ste počuli o Džibuti alebo o Kongu, alebo o nejakých iných krajinách?“ Nie. Ja som sa hanbil. Hanbil som sa za rôzne výroky, škaredé výroky, ktoré urážali iné štáty alebo iných politikov, iných diplomatov. A keď som to potom sledoval viacej, tak som zistil, že ono to má dopad na samotných tých našich poslancov a politikov tuná a že tá hrubosť v prejave alebo málo disciplinovanosti v tom, ako zvládať trebárs to dobré vínko alebo alkohol, sa prejaví aj v hrubosti reči nakoniec. Tu za týmto pultom stáli politici, ktorí nadávali druhým, ktorí sedeli tam alebo sedeli tu, alebo sa tu označovali rôznymi vulgárnymi nadávkami. A ja sa musím pýtať, je to tak správne a je toto naozaj ten úplne okrajový a nezaujímavý problém, ktorý je len demonštratívne vyťahovaný? A nebolo by to tak, keby sme s tým problém tu vôbec žiaden nemali.

    A potom je tu druhá stránka veci, keď hovorím, že vytvorili viacerí poslanci Národnej rady takýto nepríjemný obraz a zahanbujúci a zhadzujúci a nedôstojný obraz. A opravte ma, kolegovia, ak teraz poviem nepravdu, lebo môže to byť, že to nemám dobre naštudované. Mne sa vidí, že ani predstavitelia, ani žiaden z predsedov Národnej rady, ani náš premiér, ani náš prezident, ale ani nikto z poslancov, kolegovia, z vás, ktorí tu dlho sedíte, nepovedal voči tomuto fenoménu nič, sa nevyhranil na verejnosti. Vy ste nepovedali, že je to nesprávne, je to zlé a že takéto správanie je odsúdeniahodné. A vy ste nechali tento fenomén akosi plynúť. A stal sa z toho nejaký slovenský folklór, za ktorý, ja si myslím, že je to nutné, by sa mal hanbiť každý jeden z nás. Muži, ženy, ste dospelí ľudia, ktorí predsa musia vedieť narábať ako s vlastnou sebadisciplínou, tak, po druhé, sebareflexiou, ale, po tretie, aj s tým, aký názor vytvárame na verejnosti. Mňa mrzí, že tu naozaj máme už v takých verejných anekdotách prípady týchto našich či bývalých kolegov poslancov, ktorí jednoducho boli videní a medializovaní novinármi, ktorí si možno na tom trošku aj zgustli, že tu kolega chodil opitý po chodbách, novinári mu to dobre osolili, natreli, alebo iný kolega, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a zosmiešnil štatút poslanca vážnou opilosťou až 2 promile za volantom, vraj, a následne tvrdil, že to boli také dve decká orešanského, a usmieval sa pritom. A viete, celý národ sa hneval. Ľudia sa hnevali, pretože toto je urážlivé, toto ľudí ponižuje. A potom si to spoja len s tými vulgarizmami, ktoré tu odzneli, alebo hrubosťou.

    Ale toto je len povrch, kolegovia, omnoho hlbšie je to, že sa tu zakrývajú ešte väčšie nespravodlivosti, ktoré sa dejú v tejto krajine, ktoré sa nevyšetrujú, ktoré sa žiadnym spôsobom neoznačujú, alebo ktoré sa preonačujú, alebo sa vyprázdňuje obsah tých právd do úplne bezcenných a nezmyselných pojmov a výsledok je taký, že toto mlčanie nad chybami alebo ospravedlňovanie zlých vecí alebo nevšímavosť vedie len ku väčšej hrubosti a bezohľadnosti. Ľudí na Slovensku takéto tie alkoholové excesy poslancov proste rozhorčujú. Hnevá to ľudí a privádza to k ďalšej bezmocnosti a frustrácii a k ešte väčšiemu nadávaniu na zákonodarcov. A tým sa znižuje vážnosť a dôveryhodnosť Národnej rady. A viete, mňa naozaj prekvapila reakcia, keď mi bolo povedané, že: „Pán kolega, to vy znižujete dôstojnosť poslancov, keď takto hovoríte, že tu vôbec niekto s tým má problém.“ Nuž ja myslím, že by to tu naozaj nemalo byť. Viete, porovnajme sa s bežnými ľuďmi, lebo oni sa porovnávajú s nami, porovnanie s bežnými ľuďmi je jednoduché. Môže ísť do práce opitý robotník do automobilky? Nie, nemôže, lebo bude fúkať pri bráne. Iný pohľad, je pre vás prijateľné, aby bol pripitý sústružník? Vy si poviete: „Nevadí nám to, lebo buď si zraní ruku alebo si odtrhne necht, alebo urobí zlý výrobok.“ To je celé, nebudete sa cítiť ohrození. A, kolegovia, čo mi odpoviete, keď sa spýtam vás, ktorí cestujete MHD: Bude vám vadiť, ak bude opitý vodič MHD, ako sa budete cítiť a aká je jeho zodpovednosť? A vtedy si poviete, no to už niečo znamená. Ale poďme ďalej: Čo opitý chirurg, váš vlastný chirurg, keď ležíte na operačnom stole, poprípade zaspávate pod narkózou a váš pán chirurg má chytené, napríklad nos, alebo celý je červený v tvári, takže vás ide rezať? V tej chvíli budete vystrašený, pán kolega. Lekári zo zdravotníckeho výboru, tam sedia. Vtedy aj s narkózou utečiem, pán kolega, nechcem chirurga s červeným nosom, z toho mám strach a bojím sa o seba, úplne egoisticky o seba.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, mám ho prečítať? Ja to môžem prečítať.

  • Je rozprava, ale najprv sa uvádza zákon, vy teraz uvádzate návrh zákona. Ja neviem, čo navrhujete. Do rozpravy potom keď sa prihlásite...

  • Ďakujem za upozornenie. Ja som sa radil s kolegami ako to môžem urobiť. Ďakujem pánu kolegovi Brockovi za upozornenie k tomu procesnému kroku.

  • Reakcie z pléna.

  • Mám ho úplne celý prečítať? Bude to tak jednoduchšie? Alebo predĺži to zbytočne...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, pán kolega, ja som myslel, že máme to v počítači aj na papieroch, ale ja to urobím.

  • Páni poslanci, pán poslanec, predtým vám nevadilo, že návrh uvádzali takto poslanci. Je skutočne pravdou, že sa uvedie návrh zákona a vlastne s bližším vyjadrením potom v rozprave môžete, pán spravodajca, vystúpiť.

  • Dobre, ďakujem. Takže teraz prijímam návrh kolegu Brocku a prerušujem ten výklad.

    A navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto zákone, aby sme do § 32 za odsek 3 vložili nový odsek 4, ktorý znie: „Na návrh poslaneckého klubu vykáže predsedajúci až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti poslanca, ktorý je dôvodne podozrivý z požitia alkoholu alebo iných návykových látok, a súčasne ho vyzve, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 34 znie: „§ 130 ods. 5 Trestného zákona.“ Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

    V bode dva navrhujem, aby sa slová „odsekov 2 a 3“ nahradili slovami „odsekov 2 až 4“, a na konci sa pripája táto veta: „Vykázanie z rokovacej sály podľa odseku 4 sa nepovažuje za neospravedlnenú účasť, ak sa vyšetrením na zistenie alkoholu a iných návykových látok preukáže, že poslanec nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.“

    Toľko je ten návrh, ktorý sa týka novelizácie § 32 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Môžem pokračovať, pani predsedajúca?

  • Reakcia predsedajúcej.

  • Pani predsedajúca, kladiem vám otázku...

  • Pán poslanec, vy mi musíte povedať, či ste skončili pri uvádzaní zákona, lebo potrebujeme, aby prišiel ešte pán spravodajca. Ale ja predpokladám, že máte naštudovaný rokovací poriadok, pretože vy idete meniť rokovací poriadok. Takže sa ma nepýtajte.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Matovič teraz hovorí, že ste aktívni poslanci, tak ja predpokladám, že to všetko ovládate.

  • Dobre. Ďakujem. Takže ja si teraz sadám, prerušujem ten prekladaný môj návrh.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 č. 396 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor s tým, že výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 396.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Kolegyne, kolegovia, kým otvorím všeobecnú rozpravu, dnes je na návšteve v Národnej rade podpredseda Parlamentu Dánskeho kráľovstva pán Bertel Haardel s manželkou, dovoľte mi, aby som ich týmto srdečne privítala na balkóne Národnej rady. Vitajte.

  • V tejto chvíli otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Hlásia sa tak Alojz Přidal, za poslanecký klub KDH, potom pán poslanec Martin Poliačik a pán poslanec Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec Alojz Přidal.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega Škripek, pravdu povediac, ja som veľmi dlho rozmýšľal, či mám vystúpiť v rozprave k vášmu návrhu novely rokovacieho poriadku alebo ho budem len jednoducho ignorovať. Ale potom som sa rozhodol a požiadal som pána predsedu klubu, aby som mohol vystúpiť za klub. Pôvodne som chcel v súlade s rokovacím poriadkom podľa § 73 ods. 3) písm. b) navrhnúť, aby sme v rokovaní o tomto návrhu nepokračovali. Neurobím to, ale chcel by som vás poprosiť, požiadať, aby ste tento návrh zákona stiahli.

    Pán kolega, ja som naozaj presvedčený, že vy máte na viac, ako podávať zákony tohto typu, ktoré vám nepochybne prinesú pár laikov na facebooku, určite i nejaké krúžky v nadchádzajúcich voľbách, ak sa vás pán Matovič rozhodne dať na kandidátku. O vašej politickej budúcnosti rozhodne Igor Matovič, nie takéto návrhy zákonov. Viete, možno ale po štyroch rokoch politickej skúsenosti zistíte, pochopíte to, čo pochopilo 37 kandidátov z kandidátky OĽaNO, jednoducho že im svedomie nedovolí použiť do parlamentu autobus alebo výťah klamára. A boli medzi nimi kresťania, ktorí sa osvedčili vtedy, keď odvaha nebola lacná, pán Mikloško, pán Bučko, pani Babčanová, Alojz Rakús, pán Mojžiš, líder vašej kandidátky, odstúpil.

    Národná rada má možno problémy, dôveryhodnosť poslancov nie je vysoká, ale tento váš návrh môže navodiť vo verejnosti dojem, že poslanci nič nerobia, len pijú. Občania si naozaj môžu myslieť, že alkohol a návykové látky musia byť zrejme v parlamente veľký problém, keď treba z tohto dôvodu meniť zákon. Pán kolega, dobre viete, že to tak nie je. V dôvodovej časti píšete: „V poslednom čase nastali prípady, keď účasť niektorých poslancov zjavne pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok mala za následok narušenie poriadku v rokovacej sále, keďže títo poslanci svojimi prejavmi alebo činmi prekročili hranice, ktoré sú únosné pre zabezpečenie poriadku v rokovacej sále.“ V Národnej rade ste jeden rok. Prosím, uveďte mi tu teraz dvoch, troch, štyroch poslancov, ktorí v tejto sále boli zjavne pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok. Ja som tu nič také nevidel. A to som v sále oveľa častejšie ako vy. Ak máte na myslí jedného poslanca zo strany SMER, možno, opakujem, možno máte pravdu, a mohol byť pod vplyvom alkoholu, ale svojou faktickou poznámkou nikoho nerušil a nijako nerušil poriadok v rokovacej sále, nikoho neurážal, bolo mu ťažšie rozumieť. A oveľa horší dôsledok pre poslanca, ktorý by bol eventuálne pod vplyvom alkoholu, ako to, čo navrhujete, že bude mať neospravedlnenú účasť, iste uznáte, je to, že keď bude v tejto sále, v televíziách a v médiách si ho bude môcť pozrieť celé Slovensko. A potom záleží len na strane, či dá takéhoto kandidáta na kandidátku, a záleží na voličoch, či takéhoto človeka budú voliť. Pán kolega, aj keby k tomu naozaj došlo, že tu takýto poslanec narušuje poriadok, už dnes v súlade s platným poriadkom môže predsedajúci vykázať poslanca z rokovania z tejto miestnosti.

    V dôvodovej správe tiež píšete, prípady osobného zlyhania poslanca, ktorými bola narušená dôstojnosť a vážnosť jeho funkcie, boli následne medializované, čím bol poškodený obraz o všetkých poslancoch Národnej rady v očiach verejnosti. Ktoré prípady, prosím vás, buďte konkrétny, sú v tejto sále. Naozaj vám ide o obraz Národnej rady v očiach verejnosti? Nehnevajte sa, ale kto už viac uráža dôstojnosť a vážnosť funkcie poslanca ako ten poslanec, ktorý o našej bývalej kolegyni, poslankyni Anne Belousovovej, hovoril ako o Anči, a tá mu potom dala facku? Nenarúša dôstojnosť funkcie poslanca poslanec, ktorý nielen opozičného poslanca, pána poslanca Kaliňáka, ale aj svojho poslanca, pána poslanca Hlinu, nazýva vulgárnym, sprostým výrazom? Viete, aký to je výraz? Nie je urážkou poslaneckej dôstojnosti, že jeden poslanec tu volá druhého poslanca na férovku? A čo sme v džungli? A nebola tu urážaná dôstojnosť a vážnosť funkcie ostatných poslancov v tejto sále, a nie je to tak dávno, keď predsedovi strany SMER Robertovi Ficovi povedal váš predseda sedemnásťkrát v jednom prejave, že je vagabund? To nebolo urážanie poslanca a znižovanie dôstojnosti? Už vtedy som tu spomínal to, že som sa za vášho predsedu veľmi, veľmi hanbil. Hanbili ste sa aj vy za neho? Nenarúša dôstojnosť opozičných poslancov to, že ich kolega nazve krysami? Pán poslanec Škripek, áno, aj vtedy mal predsedajúci právo vykázať takéhoto poslanca. Prečo nenavrhujete, aby to nebolo právo predsedajúceho, ale povinnosť?

    Pán kolega, v dôvodovej správe ďalej píšete, že každý pracujúci človek, aj ste to tu povedali, je povinný podrobiť sa vyšetreniu na alkohol alebo návykovú látku. Áno, v očiach verejnosti získate body aj krúžky, aj preferenčné hlasy, ale v zmysle tejto logiky, ktorú tu navrhujete, viete, sú aj zamestnanci inštitúcií, keď tí ľudia musia chodiť na psychologické vyšetrenia. Neprídete vy alebo niekto z vašich poslancov o mesiac, o dva mesiace s takým návrhom, aby poslanci, ktorí rozhodujú o dôležitých veciach, chodili na psychologické vyšetrenia? Ja už som sa na internete stretol s takouto požiadavkou, dokonca aj s termínmi „pred voľbami a potom každý polrok“. A mnohým voličom by sa takýto návrh páčil. A iste by získali laikov na facebooku a krúžky vo voľbách. A v argumentácii o potrebe psychologických vyšetrení by sa potenciálny navrhovateľ mohol odvolať i na premiéra Roberta Fica, ktorý v predchádzajúcom volebnom období ešte ako podpredseda Národnej rady sa, podľa médií, vyjadril, že by bol rád, keby mal parlament po voľbách, teda dnešný parlament, čo najmenej polobláznov, z ktorých niekoľko chodí po chodbách zákonodarného zboru. Toto povedal dnešný premiér.

    Pán kolega, ak to chcem dotiahnuť k ad absurdum, prečo by poslanci Národnej rady nemali tiež robiť testy z politológie, z práva, z ekonómie, zo zemepisu, z dejepisu, IQ testy, vedomostné testy? Viete to, že by sme tu mali poslanca, ktorý by nevedel, či je vo vláde alebo v opozícii, pýtal sa novinárov: „A my nie sme vo vláde?“ Bol v opozícii, ale bol to možno on, komu vďačila strana na kandidátke, ktorej získal krúžky, že vstúpila do parlamentu.

    Pán kolega, a ešte podľa vášho návrhu poslanec pod vplyvom návykovej látky nemôže byť v sále, ale môže prísť hlasovať. Teda teoreticky hlas opitého poslanca rozhodne o tom, či bude zákon prijatý alebo neprijatý. Môžete mi vysvetliť túto logiku?

    Pán poslanec, svojich zástupcov v slobodných voľbách si zvolili občania, áno, takých, o ktorých si vy myslíte, že sem nepatria, aj ja, jednoducho že sa tu správajú ako neandertálci, neslušne.

    Pán kolega, ale tento váš návrh nie je dotiahnutý ani technicky, jednoducho mal by byť k nemu priložený vykonávajúci predpis. Chcem sa vás spýtať, keď budem mať podozrenie, že predsedajúca alebo predsedajúci je napitý, tak ako to vyriešim v súlade s vaším zákonom? Toho kto vykáže? Toho kto pošle na vyšetrenie? Pán kolega, aký orgán bude skúmať požitie alkoholu a návykových látok, akými prostriedkami bude vybavená Národná rada pre vyšetrenie návykových látok alebo aké diagnostické zariadenie kúpime? Toto ako riešite v zákone? Pán kolega, ako riešite v zákone to, ukážte mi to, kde to je napísané, keď sa poslanec odmietne podrobiť tomuto vyšetreniu? Ako to tam máte vyriešené? Prosím vás, hovoríte o tom, že poslanec môže dať námietku a o tej sa hlasuje okamžite. Ale o námietke sa rozhoduje v pléne. Ako zabezpečíte, že na vyšetrenie na alkohol nebudú chodiť len poslanci opozície? A čo keď v sále nebude 76 poslancov? Nebude sa to zneužívať ako obštrukcia?

    A úplne na záver, pani predsedníčka, pani predsedajúca, o chvíľku končím. Pán kolega, nebojíte sa napr. toho, a teraz modelujem situáciu, že niektorý liberálny poslanec, napr. Juraj Droba, Jurko, nechcem ťa urážať, jednoducho v prípade, že vy vystúpite s nejakým zákonom, povie, aby ste išli fúkať, lebo o tom, čo tu predkladáte, si môže myslieť, že triezvy človek to nemôže predkladať.

  • Veď môjmu kolegovi, poslancovi Brockovi, keď chránil manželstvo pred homosexuálnymi partnerstvami, povedal, že patrí do stredoveku. Prečo by si poslanec Droba nemohol myslieť, že ja keď tu chránim manželstvo ako zväzok muža a ženy, nie som napitý?

    Pán kolega Škripek, naozaj týmto návrhom ste mimo mysu, jednoducho ste vedľa ako tá jedľa. Tento návrh vás nectí. Tento návrh dehonestuje vás a týchto vašich kolegov naozaj oveľa viacej ako ten poslanec, ktorý tu pri faktickej poznámke ťažšie hovorí. Preto vás prosím z úcty k tomuto plénu aj z úcty k vám, aby som si vás mohol vážiť, aby ste stiahli túto novelu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Faktické poznámky budú po hlasovaní, nech sa páči.

  • Pekné dopoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím vás o koncentráciu. Máme tých hlasovaní veľa.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Košútovú, aby uviedla v druhom čítanie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách. Je to tlač 321.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo sedem poslancov, z ktorých poslanci Galko, Fecko a Pavlovičová...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani spravodajkyňa, že vás prerušujem. Dámy a páni, poprosím vás o kľud, ideme hlasovať.

  • Ďakujem. Podali pozmeňujúce návrhy. Naviac, viacerí poslanci navrhli vyňať niektoré body spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán poslanec Simon podal procedurálny návrh, aby sa vládny návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 77 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 2 až 6, 8 až 22, 24 až 30 spolu s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, nakoľko body spoločnej správy 1, 7 a 23 boli poslancami vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 90 bolo za, 2 proti, 42 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 spoločnej správy, ktorý som vyňala na osobitné hlasovanie, keďže v rozprave odznel komplexnejší návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 100 bolo proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 7 spoločnej správy, vyňatom na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 87 za, 12 proti, 35 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 23 spoločnej správy, vyňatom na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 7 bolo za, 84 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďakujem. Ukončili sme hlasovanie o bodoch spoločnej správy.

    Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Galko. Navrhol spoločne hlasovať o bodoch svojho pozmeňujúceho návrhu 1, 2, 3 a 5 spoločne.

    O bode 1 však nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod 5 spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2, 3, a 5 pána poslanca Galka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 77 proti.

    Návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 4 poslaneckého návrhu pána poslanca Galka.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 54 za, 74 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Fecko, ktorý podal pozmeňujúci návrh obsahujúci 34 bodov.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch návrhu pána poslanca Fecka 1, 5, 12, 23 a 26 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 31 za, 76 proti, 26 sa zdržalo.

    Tieto body z návrhu sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 2 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 41 za, 77 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o bode 3 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 60 za, 3 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 6 a 7 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 56 za, 1 proti, 73 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 4 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 43 za, 76 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 9 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 29 za, 85 proti, 18 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 10, 14 až 17 a 24 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 29 za, 75 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 11 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 31 za, 84 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o bode 13 z návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 43 bolo za, 76 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Budem hlasovať o bodoch 18 a 21 pána poslanca Fecka, o jeho bode 22 nebudeme hlasovať, lebo sme hlasovali o bode 4 pána poslanca Galka. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 44 za, 75 proti, 12 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 19 a 27 z návrhu pána poslanca Fecka. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 1 proti, 80 sa zdržalo.

    Návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu 20 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 36 za, 84 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o bode 25 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 32 za, 77 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o bode 28 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 42 za, 76 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o bode 29 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 43 za, 75 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 30 a 31 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 44 za, 77 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o bodoch 32 a 34 návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 33 za, 75 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou v rozprave bola poslankyňa Pavlovičová

  • , ktorá podala pozmeňujúci návrh, ktorý má dva body. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Pavlovičovej spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 76 za, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Napokon vystúpil ešte raz pán poslanec Fecko a podal krátky pozmeňujúci návrh. Dajte, pán predseda, prosím, o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 64 za, 1 proti, 70 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 22 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 29 proti, 28 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách.

    Pán poslanec Lebocký uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 328.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán spravodajca, prepáčte, ešte pán poslanec Mičovský sa hlási. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, chcem poprosiť, aby z pozmeňujúceho návrhu poslancov Fecka a Mičovského bolo dané osobitné hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu 12, o bode 12, tak.

  • Nie je to možné, buď spravodajca, alebo vy v rozprave ste mali navrhnúť vyňatie bodu na osobitné hlasovanie. Takže budeme hlasovať podľa bodov spoločnej správy, tak ako rozhodol výbor alebo tak, ako rozhodlo

  • Hlasy z pléna.

  • Ak ste to dali v rozprave, tak je to v poriadku, dobre.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, je súhlas, aby sme hlasovali takýmto spôsobom?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, naozaj existujú určité predpísané procedúry, buď spravodajca navrhne vyňatie bodu, alebo ktokoľvek to môže navrhnúť, ale vy ste v rozprave nedali takýto návrh pravdepodobne. Takže, pán spravodajca, aký je váš názor?

  • Kľudne to môžeme vyňať na jedno hlasovanie. Vyjmime to, aby bol pokoj.

  • Hlasy z pléna.

  • Poďme hlasovať, pán spravodajca. Dobre?

    Pán poslanec, nabudúce musíte požiadať v rámci rozpravy vy alebo spravodajca o vyňatie bodu.

    Takže poďte, pán spravodajca.

  • Pán predseda, v rozprave teda vystúpilo šesť poslancov, z ktorých poslanci: Lebocký, Mičovský, Poliačik, Košútová podali pozmeňujúce návrhy. Viacerí navrhli vyňať niektoré body spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pán poslanec Simon podal procedurálny návrh, aby sa vládny návrh zákona vrátil navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 5, 7 až 16, 18 až 20, 23, 24, 26 až 30, 32 až 43, 46 až 48 a 50 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 57 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, ďalšie hlasovanie bude o bodoch 31 a 44 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 7 za, 77 proti, 49 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 17 a 21 spoločnej správy, ktoré navrhol pán poslanec Poliačik vyňať na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 55 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch 22 a 25 spoločnej správy, ktoré taktiež pán poslanec Poliačik vyňal na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 82 za, 1 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • Bod 45 spoločnej správy navrhla vyňať na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Košútová, keďže podala lepší návrh. Dajte, prosím, hlasovať o bode 45 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 9 za, 76 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďalší z bodov spoločnej správy, o ktorom je potrebné hlasovať, je bod 6, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie ja. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Dajte, prosím, o bode 6 spoločnej správy hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 91 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Posledný z bodov spoločnej správy je bod 49 bez stanoviska gestorského výboru. Dajte, prosím, o bode 49 spoločnej správy hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ako prvý v rozprave som vystúpil ja. Podal som pozmeňujúci návrh, ktorý má dva body. Dajte, prosím, o mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 87 za, 7 proti, 41 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Mičovský. Navrhol o svojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne, o bodoch svojho pozmeňujúceho návrhu 1, 2, 25 a 26 spoločne. Pán predseda, dajte o týchto bodoch, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 53 za, 77 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Body sme neschválili.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať, pán predseda, o bodoch 3 a 4 pozmeňujúceho návrhu pána Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 52 za, 2 proti, 79 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďalšie hlasovanie je o bodoch 8, 12, 13, 14 a 20 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského. Tu bola tá rozprava, teda že či z tohto balíka alebo z tej skupiny...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Čiže dajte, prosím, hlasovať o bodoch 8, 12, 13, 14 a 20 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 49 za, 77 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 9 a 10 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 52 za, 77 proti, 6 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • V ďalšej skupine bodov navrhol pán Mičovský hlasovať spoločne o bodoch 11, 19, 21, 22, 23 a 24, ale keďže sme schválili bod 41 spoločnej správy, nemožno hlasovať o bode 22. Dajte preto, pán predseda, hlasovať spoločne o bodoch 11, 19, 21, 23 a 24.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 77 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Body sme neschválili.

  • Teraz budeme osobitne hlasovať o bode 15 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 50 za, 76 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán spravodajca, pokiaľ nemáte inú logiku v hlasovaní v súvislosti s obsahom bodov, o bodoch 5, 6, 7 budeme ešte hlasovať? Máte to v ďalšom hlasovaní, alebo...

  • Áno, body 3 až 5, 6, 7, áno, tam...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre, tak, prepáčte, poďte ďalej.

  • Osobitne navrhol pán poslanec Mičovský hlasovať o bode 16 svojho pozmeňujúceho návrhu. Keďže sme schválili bod 32 spoločnej správy, o tomto návrhu už nemôžeme hlasovať.

    Podobne o bode 17 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského nemožno hlasovať, keďže sme schválili bod 34 spoločnej správy.

    Osobitne budeme teraz hlasovať o bode 18 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 77 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán spravodajca, o bodoch 5, 6, 7 pána poslanca Mičovského z jeho návrhu sme nehlasovali. Takže dajte hlasovať, lebo to, na čo som sa vás pýtal, už je z návrhu pána poslanca Poliačika. Takže musíme ešte hlasovať o bodoch 5, 6, 7 z návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Áno, dajte teraz hlasovať, pán predseda, o bodoch 5, 6 a 7 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 51 za, 77 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tieto návrhy sme neschválili.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave pána Poliačika.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Poliačik. Pripomínam, že o bode 1 jeho pozmeňujúceho návrhu nemôžeme dať hlasovať, keďže sme schválili bod 22 spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec dáva námietku. Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Poliačika. Hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Námietku sme neprijali.

    Budeme hlasovať ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 56 za, 77 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 3 až 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 77 proti, 4 sa zdržali.

    Ani tieto body sme neschválili.

  • Samostatne budeme teraz hlasovať o bode 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 52 za, 76 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalšie samostatné hlasovanie bude o bode 7 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 51 za, 77 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Košútová, ktorá podala pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje štyri body. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Košútovej spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Tým sme skončili hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, navrhujem, aby sme prerokovaný vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 36 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 37 proti, 21 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

    Pán poslanec Andreánsky uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov. Je to tlač 305.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Ježík. Podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru návrh neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 bolo za, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Ježíka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 125 za, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy.

    Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pripomienkami s návrhom gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 117 za, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 372.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Droba a Alojz Hlina. Pán poslanec Droba však nepodal žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh a pán Alojz Hlina, nehovoril k predmetnej novele zákona.

    Pán predseda, prosím, preto dajte hlasovať o bodoch 1, 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 1 bol za, 99 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme tieto návrhy.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 119 za, 1 proti, 13 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 116 za, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 110 za, 19 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

    Poprosím pána poslanca Fronca, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme. Je to tlač 375.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Hrušovský a pán poslanec Martvoň. Pán poslanec Hrušovský nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Martvoň podal pozmeňujúci návrh, súčasne požiadal o vyňatie bodu 13 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Najprv teda budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy uvedených v časti IV, a to o bodoch 1 až 12 a 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 118 bolo za, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 13, ktorý odporúča gestorský výbor schváliť, pán poslanec Martvoň podal komplexnejší návrh. Dajte, prosím, hlasovať o bode 13 spoločnej správy, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 2 boli za, 82 proti, 50 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martvoňa. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 102 za, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy aj o všetkých bodoch, ktoré zazneli z rozpravy.

    Mám splnomocnenie gestorského výboru. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 119 za, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 116 za, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.

    Poprosím pani poslankyňu Janíkovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 396.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec pán poslanec Igor Matovič, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, všetci boli za.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Kadúc uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 424.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec a nepodal žiadny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 124 bolo za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že predmetný návrh zákona prerokujú v druhom čítaní výbory do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 bolo za, 1 proti.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kolesík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 426.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 90 za, 33 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitostí a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 bolo za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Švejna uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 419.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiaden návrh, o ktorom treba hlasovať. Takže odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Poprosím vás, dajte, pán predseda, hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 56 za, 3 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Poprosím vás, pán poslanec, uviesť aj hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 420.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, takže odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 1 proti, 79 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh zákona nezískal podporu na postúpenie do druhého čítania a nebudeme o ňom ďalej rokovať.

    Pán poslanec Chren uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. Je to tlač 423.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, dajte preto, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 57 za, 2 proti, 74 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Abrhan uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 388.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom na vývoj diskusie o návrhu zákona o podpore slovenskej pôvodnej tvorby si dovoľujem na základe ustanovení § 26 ods. 5 predložený návrh stiahnuť a pozvať, tak ako z rozpravy vyplynulo, na diskusiu na tému podpory pôvodnej tvorby všetky zainteresované strany. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • To je teraz to, o čom sme mali hlasovať, pán spravodajca, je mi to ľúto.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša, Jána Hudackého, Juraja Miškova a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Je to tlač 394.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nepredložili žiaden návrh. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 59 za, 75 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pani poslankyňa Gibalová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 397.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 53 za, 1 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Sulík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 412.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Ani tento návrh zákona nezískal podporu do druhého čítania a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ešte ostatné hlasovanie v prvom čítaní uvedie pán poslanec Hraško, a to o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 413).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil predkladateľ návrhu zákona Igor Matovič, oznámil niekoľko faktických poznámok, procedurálne návrhy neboli podané, preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o postúpení tohto predmetného zákona do druhého čítania podľa rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 14 za, 106 proti, 7 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vyjadrujem presvedčenie, že keď znova dáte hlasovať o tom, aby bolo zrušené hlasovanie počas rokovacieho dňa, tak proti takémuto stupídnemu návrhu zahlasuje viacej poslancov ako minule, jasným dôkazom toho je dnešné hlasovanie.

    Chcem dať aj procedurálny návrh. Počas môjho poobedňajšieho vystúpenia keď vypnete zvuk aj obraz, pustite ľuďom aspoň Angeliku. Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel poďakovať kolegom v parlamente, koaličným aj opozičným poslancom za 116 hlasov v prospech schválenia zákona o Slovenskom historickom ústave v Ríme. Týmto konštatovaním sa završuje snaha 23 rokov mnohých ľudí o zriadení tejto inštitúcie a, to pokladám za historický úspech nášho parlamentu, aj v prospech objasnenia histórie Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som opraviť hlasovanie č. 209, hlasoval som proti návrhu a chcel som byť za návrh. Pomýlil som sa. Ďakujem.

  • Do záznamu poprosím uviesť.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Je to tlač 414.

    Pán navrhovateľ i pán spravodajca sú už na svojich miestach, takže pokračujeme faktickými poznámkami, tak ako v poradí boli vznesené.

    Na vystúpenie pána poslanca Alojza Přidala sa hlásia s faktickými poznámkami páni poslanci Matovič, Martvoň, Bugár, Brocka, Kadúc. A to je všetko.

    Nech sa páči, Igor Matovič.

  • Lojzko Přidal, neviem bola obedňajšia prestávka, možno si nejako pretrávil to svoje vystúpenie, ale ja by som sa na tvojom mieste dosť hanbil za to, čo si tu vyprodukoval. A pripadal si mi skoro, ako kebyže si tesne pred infarktom. A chcel by som ti iba taktne dať kamarátsku radu, že dávaj na seba pozor, máš predsa už nejaký vek, kľud, pohoda, nemusíš sa vytáčať a samovytáčať.

    Každopádne myslím si, že neprávom nadávaš Braňovi. Braňo chce len úplne základnú spravodlivosť, aby aj nadľudia, poslanci á la Lojzo Přidal museli fúkať, ak niektorý poslanecký klub v tejto sále usúdi, že je evidentne pod vplyvom alkoholu alebo iných drog. A myslím si, že je to spravodlivé, lebo takto isto aj obyčajní ľudia, každý, ktokoľvek, kto robí niekde v nejakej fabrike, bez ohľadu na to, či je evidentne alebo nie je evidentne pod vplyvom alkoholu, keď ho jednoducho niekto požiada o to, aby fúkal, tak fúkať musí. A preto si myslím, že nie je fér, keď teraz tu niekoho obviňuješ z čohokoľvek, keď ten človek chce iba základnú spravodlivosť, aby aj nadľudia ako Lojzo Přidal museli fúkať. Ty však nadľud si. To vždy si mi dával najavo a najlepšie, si pamätám, vtedy, keď napríklad, myslím, SaS-ka alebo Sulík konkrétne presadil zákon o zmrazení platov poslancov, keď si sa vtedy vystrájal, že teda už žiadny zákon, ktorý príde zo strany SaS nepodporíš, lebo takúto nehoráznosť si niekto dovolil predložiť. Jednoducho ty sa cítiš nadľudom, nadčlovekom. A je to jednoducho v duchu toho, ako sa cítiš. A na druhej strane ťa obdivujem, keď práve ty a práve za KDH poslanec má tú odvahu tu tvrdiť, že my sme muzikanti, my nepijeme.

  • S ďalšou faktickou Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Ja, ako som tu povedal už aj predtým, keď som sa vyjadroval k tomuto návrhu zákona, som toho názoru v podstate, že je to na voličoch, aby si všímali, či ten ich poslanec, ktorého volili sa dôstojne v parlamente správa alebo sa nespráva. Je to na zodpovednosti aj politických strán, či ich zástupcovia im robia alebo nerobia hanbu. Ale ja v podstate to, čo sa tu teraz deje, aj to vystúpenie pána poslanca Přidala, aj to vystúpenie, čo teraz v podstate sa deje a ešte čo sa udeje, iba vnímam pri tomto zákone ako taký parlamentný kabaret, ktorý tu robíme z niečoho, čo v podstate pri každom zodpovednom poslancovi a pri každej zodpovednej politickej strane by malo byť vnímané zodpovedne ako také.

    Na druhej strane no otázka potom vyvstáva, že pri niektorých možno kolegoch poslancoch pomaly budeme skúmať aj psychickú a duševnú spôsobilosť byť poslancom, tak ako to povedal pán poslanec Přidal. Čiže fakt ísť do tejto roviny, že v rokovacej sále len na základe nejakého podozrenia dávať niekomu fúkať, nie je dôstojné.

    Na druhej strane zasa priznávam a súhlasím s pánom poslancom Škripekom, že chodiť opitý do práce alebo priamo do sály tiež nie je vhodné. Čiže toľko z mojej strany.

  • Pán Béla Bugár s ďalšou faktickou.

  • Ďakujem pekne. Ja absolútne súhlasím s pánom poslancom Přidalom. Je to populistický návrh, ktorý rieši len určitý segment. Pán poslanec, ja som dosť dlho v parlamente a, samozrejme, v každom volebnom období sa nájde jeden alebo dvaja, ktorí poprípade sú pod vplyvom alkoholu, vždy, ale väčšina nie.

    A problém je v tom, preto hovorím a tvrdím, že to je populistický návrh, lebo napríklad si neuvedomujete jednu vec, a to, že obraz parlamentu tvoria poslanci. Ale to nie je len o alkohole. To je napríklad aj o tom, že niekto tu rozdáva banány a tým pádom jednoznačne poslancov ako keby dal do košiara, že všetci sú gorily. Toto je obraz parlamentu, lebo sú tu poslanci, ktorí len populistickým spôsobom zneužívajú témy. Takisto môžeme alebo môžete, lebo ja to nikdy neurobím, povedať, že zákonom zakážme, aby poslanci nosili topánky, lebo sú tu medzi nami aj takí, ktorí napríklad topánky používajú na to, aby vyjadrili svoj nesúhlas, a, povedzme, s tým búchajú. A je to normálne?

    Takže, prepáčte, ale ja musím súhlasiť s pánom poslancom Přidalom, že v žiadnom prípade takýto návrh podporiť nemôžem ani ja, nemôže ani klub strany MOST – HÍD.

  • S ďalšou faktickou je pán Július Brocka. Nie je prítomný.

    Miroslav Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Přidal, keď si ten návrh poriadne prečítate a pochopíte jeho úmysel, zistíte, že tam nie je nič také, čo by nebolo bežné v akejkoľvek inej profesii. Alebo, inými slovami, tolerancia alkoholu podľa mojich vedomostí je možná iba pri vinároch, somelieroch alebo pivároch. Poslanec tam v žiadnom prípade nepatrí. Ja netuším, čo vás tak rozčúlilo. Ale mňa rozčuľuje naozaj, keď člen hnutia, ktoré má v názve slovo kresťanské, nehovorí pravdu, keď tvrdí, že takéto situácie sa v parlamente nestávajú.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, pán Alojz Přidal.

  • Páni kolegovia, ja jednoducho v žiadnom prípade tu nechcem obhajovať nejakých opilcov, ale aj tak som si istý, že návrh poslanca Škripeka je bohapustý populizmus.

    Na faktickú poznámku poslanca Matoviča, ktorý klame, ktorý nevie behom päť minút alebo pol hodiny rozlíšiť, keď mu niekto ponúka dvadsať miliónov eur úplatok za pád vlády, či ide o žart alebo o vážny korupčný pokus, reagovať nebudem.

    A chcel by som pánovi Škripekovi povedať, aby sa najprv pozrel na brvná v očiach svojich kolegov a až potom hľadal triesky v očiach ostatných poslancov.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Martin Poliačik. Dávam mu týmto slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rokovací poriadok v poslednej dobe pár mesiacov naozaj sa stáva predmetom nášho záujmu, pretože zvyklosti v parlamente niektoré sa posúvajú, niektoré sa menia, niektoré veci sa redefinujú. A toto je tiež zrejme téma, ku ktorej sa vďaka návrhu pána kolegu Škripeka musíme nejakým spôsobom postaviť.

    Ja som presvedčený o tom, že v demokracii má parlament zastupovať ľud v celej jeho šírke a v celej jeho rôznosti. Ak je v populácii nejaké percento homosexuálov, stane sa, že nejaký homosexuál príde aj do parlamentu. Ak je v populácii nejaké percento, dajme tomu, národnostnej menšiny, tak sa nejaké percento z tejto menšiny tiež dostane do parlamentu. A rovnako sa do parlamentu dostane aj alkoholik, pretože alkoholikov v spoločnosti máme. A tým pádom ľudia presne takisto ako majú nedotknuteľné právo si zvoliť človeka charakterného, tak rovnako majú nedotknuteľné právo si zvoliť človeka, ktorý je buď závislý od moci alebo je chronický klamár, alebo je chronický zlodej, alebo je chronický alkoholik. Všetko toto sa na Slovensku už stalo. A zároveň volič má právo pozerať sa na svojho zvoleného poslanca a hodnotiť, či naozaj zastupuje jeho záujmy, hodnotiť, či naozaj reprezentuje to, čo v parlamente reprezentovať má. A má mu vystaviť účet v ďalších voľbách.

    Ten návrh, Braňo, považujem za nedokonalý a v jednej veci nebezpečný.

    Nedokonalosť tohto návrhu je v tom, že nezahŕňa predsedajúceho, naopak, dáva rozhodnutie o tom, či by táto osoba mala alebo nemala byť vykázaná, v podstate do jeho rúk. A na základe návrhu jedného poslaneckého klubu by mal o tom rozhodnúť. Ale predsedajúci aj predseda parlamentu sú stále iba prví medzi rovnými a toto pravidlo by sa malo týkať aj ich. Takže v prípade, že by už len technicky mala byť táto norma nejakým spôsobom dotiahnutá, tak určite musí nejakým spôsobom, možno pozmeňovákom rátať aj s tým, že takýto podnet by mal byť uplatniteľný aj na osobu predsedajúceho alebo predsedu parlamentu.

    Druhým prejavom tej nedokonalosti je samotná vykonateľnosť. Predstavme si situáciu, že naozaj by došlo k tomu, že by sme niekoho nechali vykázať na základe toho, že jeden klub si myslí, že ten človek má vypité, a na základe toho by sme ho dali vykázať z miestnosti a on by sa podrobil tej dychovej skúške a zistilo by sa, že má, dajme tomu, 0,3 promile, t. j. jedno pivko pri obede alebo pohár vína, ktoré si ku obedu mnohí ľudia dajú. Takýto človek podľa všetkého u teba by spĺňal podmienku, že požil alkoholický nápoj. Ale všetci sa zhodneme na tom, že podľa všetkého pod parou nebol, že to jedno malé pivko alebo to jedno víno k obedu zrejme je akceptovateľná vec, zvlášť keď mnohé obedy sú pracovného charakteru. A napríklad s diplomatmi si nedať jeden pohárik, všetci dobre viete, je niekedy problém. Ja si ho teda nedám, lebo vždy šoférujem, čo použijem ako výhovorku. Niektorí takí silní nie sú. Ďalší problém teda je: Tento človek problém v rokovacej sále spôsobil alebo nie? Bolo to voči nemu použité účelne alebo nie? Bolo to voči nemu zneužité alebo nie? Myslím si, že v tomto prípade by bol zneužitý takýto paragraf a ten človek by na to doplatil. Na druhej strane, áno, stalo sa, že aj v tejto sále niektorí ľudia popili viacej, než mali. U niektorých sa to stáva možno častejšie, než by sa malo, u niektorých sa to stane raz a potom na to doplatia, lebo si to médiá všimnú. Ale napríklad pri chronických alkoholikoch treba povedať, že práveže on by začal vytŕčať, keby nepil, lebo kým pije, tak je v poriadku. Akonáhle by nepil, vtedy by s ním začal byť problém, lebo keď si pozriete chronického alkoholika, ktorý už naozaj tým trpí, tak on si dáva prvý štamprlík dvojručne, druhý jednou rukou a tretí už úplne v pohode, pretože tam je už závislosť a to telo proste nejakým spôsobom na to reaguje. A ak tu potom pozeráte na niekoho, že v pohode presedí celý deň a popritom môže popíjať, tak práveže u takého človeka by nastal problém, keby nepil. Ale to je už choroba, ktorú treba riešiť.

    Posledná vec, prečo si myslím, že ten návrh je nebezpečný, je zneužiteľnosť. Mne osobne v tejto sále pán minister Čaplovič, pán minister Jahnátek, pán poslanec Galis a niekoľko ďalších ľudí povedalo, že ten chlapec musí byť pod vplyvom nejakej drogy, za posledný mesiac a pol. Predstavte si, že by sa naozaj stalo, že len kvôli tomu, že vám nie je príjemné, čo hovorím v nejakej situácii, by poslanecký klub strany SMER povedal, aby išiel na test. Pol dňa máte tak odo mňa pokoj. Ja by som bol čistý, ale na pol dňa by ste mi znemožnili vystúpiť v tejto sále. A to nepovažujem určite za postup, ktorý by mal zavedený do Národnej rady Slovenskej republiky. Ja otvorene prehlasujem, na akýkoľvek drogový test môžem ísť hneď teraz a kedykoľvek v budúcnosti, ale práve toto, čo by mohlo byť zneužité voči ktorémukoľvek členovi Národnej rady, považujem za nebezpečné, lebo kým by ten človek vyvedený z miestnosti absolvoval tú skúšku na alkohol, absolvoval tú skúšku na drogy, tak by bolo veľmi efektívne mu znemožnené, aby vystupoval na tomto mieste. A to nie je súčasťou demokracie.

    Nie som určite za to, aby človek pod vplyvom alkoholu alebo akejkoľvek inej drogy sedel v Národnej rade, ale rovnako ako pri drogách jednoducho treba akceptovať, že niektorí ľudia ich užívajú a niektorí ľudia alkohol pijú. Áno, v prípade, že sa to vyskytne, treba na to upozorniť, áno, médiá to majú rozniesť po celej republike, pretože to je neakceptovateľné správanie, ale dávať to do zákona považujem v tejto forme za neprípustné a ak by sa mal meniť rokovací poriadok vo vzťahu k tomuto, tak stačí podľa mňa iba zakázať požívanie alkoholu aké také. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Poliačika sú faktické poznámky. Je ich päť. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, Igor Matovič.

  • Martin, prekvapil aj neprekvapil si ma. Prekvapil si ma s tým, že sa zastávaš alkoholikov, akože aj tými výrokmi typu, že vlastne bolo by práve nebezpečné, možno aj pre Národnú radu, ak by alkoholik nepil. Kde sme? Dva milióny dvestotisíc ľudí na Slovensku keď má 0,0, nič promile alkoholu v krvi, na druhý deň alebo v tej minúte stráca prácu. Poslanec, nie, podľa toho, čo ty si povedal, v pohode si môže dať pohárik vína, pivečko, keď je alkoholik, však mu doprajme, lebo by sa mu inak triasli ruky a nestlačil by správne tlačidlo. Kde sme? Som veľmi z tvojho vystúpenia sklamaný, že to bolo čisté obhajovanie alkoholikov v parlamente. Myslím si, že poznáš ho aj ty, poznám ho aj ja. A keď niekto hovorí, že ho nepozná, tak klame, všetci poznáme v tejto sále človeka, ktorý aj s tromi promile je schopný súkať paragrafy z rukáva. Ja sa ďalej nechcem pozerať na to, ako tento človek sa tu skrýva za nejaké kresťanstvo a názvy podobné.

  • S ďalšou faktickou Dušan Jarjabek.

  • Páni kolegovia a kolegyne, nehnevajte sa, ale táto rozprava je zlá. Táto rozprava je omyl. Tento návrh zákona je omyl. Tieto diskusné príspevky sú, z hľadiska môjho, pochopiteľne, hej, berme to takto, aby bolo jasné, omyl, omyl, omyl, z jedného jediného dôvodu. Veď predsa každý je zodpovedný sám za seba a berie za seba absolútne plnú zodpovednosť. Veď prečo vy chcete z hľadiska svojich kritérií tie kritériá nanucovať niekomu inému? Ja mám niekedy taký pocit, že tí abstinujúci v tejto poslaneckej snemovni sú niekedy ďaleko horší ako, tí ktorí majú vypité tie dva poháriky alebo jeden pohárik alebo pol pohárika, ako chcete. Veď to predsa vôbec nie je merítkom toho, čo sa v tejto snemovni deje. Veď tí triezvi niekedy tu robia taký absolútny neporiadok. Mám hovoriť o tých príkladoch, o ktorých všetci vieme? A všetci bez ohľadu na to, či sme opozícia alebo koalícia, sa tvárime, že to neriešime, že teda by sme museli zmeniť rokovací poriadok? A niekto ho tu na zneužíva úplne triezvy? To je v poriadku podľa vás? Všetci veľmi dobre vieme, kto ten rokovací poriadok zneužíva. Je to hlboká menšina v tomto parlamente. Páni, prosím vás pekne, ale toto s alkoholom nemá vôbec nič spoločné, o čom teraz hovoríte. Preto hovorím, že každý je zodpovedný sám za seba. Buďte takí láskaví a nevnucujte vaše predstavy niekomu inému, lebo ten alkohol jednoducho ani nevymizne, ani ho nebude menej, iba jednoducho tu zabíjame čas. Nehnevajte sa, ale to sú absolútne prázdne reči. Či niekto berie drogy, pije alkohol, a teraz skutočne nemám na mysli nikoho, ešte raz, každý je zodpovedný sám za seba a každý si tú zodpovednosť vypije do dna, stačí, aby volebné obdobie skončilo.

  • S ďalšou faktickou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem, ja sa niekedy čudujem, nechcel som k tejto téme veľmi vystupovať, akým spôsobom ty uchopuješ niektoré prejavy liberalizmu. Niekto tu zadal nejaké pravidlo, ktoré by malo platiť úplne na všetkých, a napriek tomu, že niekto hovorí o tom, že mal by byť zodpovedný sám za seba, celé toto smeruje iba k tomu, aby bolo odhalené, či sám za seba zodpovedný môže byť. Preberá za seba zodpovednosť tu a teraz. Ja sa teda pýtam, či sú to tí, čo si hovoril o nich v rozprave, čo sú pod vplyvom alkoholu, pretože oni svojím hlasovaním neovplyvňujú svoje vlastné osudy, ale prijímajú zákony pre 5,5 milióna ľudí. A sám máš tú skúsenosť. Pamätám si, že tu bol priamo 2 minúty pred hlasovaním, povedal faktickú poznámku ten poslanec. A zúčastnil sa hlasovania. Podľa mňa toto je nedôstojné, toto je nedôstojné, proste že niekto opitý si dovolí prísť hovoriť na mikrofón, zároveň sa zúčastní hlasovania. A kde teda máme rozdiel medzi zamestnancom a vodičom, ktorým vyvodzujeme zodpovednosť hneď na mieste? Proste nemôžu tú činnosť ďalej vykonávať. Ohrozujú buď spoluvodičov, alebo ďalších ľudí, zamestnaní ľudia svojich kolegov a poslanec parlamentu celú krajinu. Veď zaveďme pravidlo testu, ktoré sa nemusí diať pol dňa. Nech je to tu, ak má niekto proste záujem o to, pretože toto je dlhodobý diskurz fakt na figu. Zaveďme pravidlo, schváľme ho, hotovo. Téma bude tým vyriešená. Máme mechanizmus, ako nezodpovedných ľudí odhaliť. V tejto snemovne je 150 ľudí a je to ťažké momentálne spraviť, že niekto opitý je a niekto opitý nie je. Ak niekto opitý je, treba to vyskúmať a uložiť mu sankciu.

  • S ďalšou faktickou Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. No charakter tej diskusie ma povzbudzuje k môjmu ďalšiemu vystúpenie. A v zásade úplne zľahka ho premostím tak, že tu po mne by nemal nikto kričať, že porušujem, nedajbože, nejaký rokovací poriadok, však, pán Poliačik. Čiže naozaj to tu krásne vyplýva. Čiže teším sa na to.

    Ale zároveň som aj smutný a mimoriadne vzácne budem súhlasiť s pánom Jarjabkom, že pokiaľ ide o ten charakter diskusie a to, čo tu hovoríme a ako tu hovoríme, ja som úplný amatér s mojimi vystúpeniami. Viete naozaj, že tá miera tej dehonestácie toho, tu ako hovoríme, kto čo robí, resp. nerobí, ma môže tešiť, hej, že naozaj v tomto kontexte moje extempore je nič. Čiže nie je to dobré. Vzácne súhlasím s pánom Jarjabkom.

  • S ďalšou faktickou Miroslav Kadúc.

  • Ďakujem, ja som najprv neporozumel, Martin, či súhlasíš alebo nesúhlasíš. Ja si myslím, že sa všetci zhodneme, že alkohol do parlamentu nepatrí, že tu proste nemá čo robiť. Čiže ten úmysel je ako taký, myslím si, aj pre teba dobrý.

    Tá technika je možnože nie najvhodnejšia, okej, ale na to tu máme ďalšie čítania, treba to posunúť ďalej, veľmi ľahko zmeníme tieto právne vzťahy, to je to najmenej.

    Čo sa týka toho predsedu, ako si sám povedal, prísť medzi rovnými, primus inter pares, áno, ja si myslím, že tento človek bude mať natoľko chochmesu a charakteru, že ak bude predsedať Národnej rade, tak nebude pod vplyvom alkoholu. Tak to by sme snáď do takýchto rovín až nešli. Ak už budeš vykázaný, tak dobre vieš, že keď sa zistí, že si čistý alebo že si nebol pod vplyvom, že bude z teba niečo ako martýr a viac z toho vyťažíš, ako stratíš.

    A, posledná vec, k tej technike ešte. Tam sa nehovorí o predsedovi, hovorí sa o predsedajúcom. Čiže v zásade sa ani legislatívne nevylučuje vykázať predsedu parlamentu.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Ja len rovnako ako pri iných témach sa snažím uchopiť realitu, tak ako je, neprikrášľovať si ju, nerobiť v nej proste ideologické rezy. A snažím sa aj zákony, ktoré sem prichádzajú, vnímať z hľadiska ich užitočnosti a praktickosti. To je celé. Že sú ľudia, ktorí v parlamente pijú, sú, fakt by nemali to robiť, to je pravda. Tak to proste je. A že sa to dá zneužiť, tak ako som povedal vo svojom príspevku, ak sa to nezmení, je fakt, lebo naozaj môžeme takýto inštitút uplatniť na človeka, ktorý nebude môcť kvôli dôležitej veci, ku ktorej chce vystúpiť, vystúpiť. A často, dajme tomu, keď je príliš emotívny, tak sa to po ňom proste zvezie, vykážu ho, aby sa išiel dať testovať. To, si myslím, nie je dobrý precedens, ktorý by mal nastať.

    A ešte raz zopakujem, ten návrh, s ktorým sa, mimochodom, aj zhodneme. Nech sa v rokovacom poriadku len napíše, že je zakázané požívať alkoholické nápoje, basta, a bude tak jasné, že ten človek proste pod vplyvom alkoholu alebo akejkoľvek inej omamnej látky nemá v rokovačke čo robiť.

    Takže ja sa snažím pomenovať stav, povedať, že ten návrh, ktorý prišiel, nie je podľa mňa dobrý, a odporučiť možno alternatívne riešenie. Nemôžem sa vyjadrovať k tomu, či je to problém, ktorý máme alebo nemáme riešiť, lebo to je na posúdenie predkladateľovi, prečo s tým zákonom prišiel. Ale nemôžem súhlasiť ani s pánom Jarjabkom, že keď sem príde proste vec, ktorá pomenúva niektoré veci, ktoré v parlamente sú realitou, tak by sme k nej mali mlčať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    O vystúpenie požiadal predkladateľ. Nech sa páči.

  • Kolegovia, ďakujem za reakcie. A ja budem pokračovať v tom, čo som povedal a ako som začal a ako som sa nechal prerušiť.

    To, prečo som prišiel s týmto návrhom, bolo predovšetkým pre to, že mi tu nie sme viac ako obyčajní, bežní ľudia. Alebo sa cítite azda viac, ako bežní, obyčajní ľudia? Ja zastupujem svojich voličov, to oni, pán Přidal, ma poslali do parlamentu. A toto nerobím preto, aby som si získal ďalších laikov alebo ďalšie krúžky, pretože to nepotrebujem. Tie krúžky som získal predtým preto, a preto som sem prišiel, lebo mi ich niekto dal.

    A to som tu nerozprával o alkohole alebo neviem o čom, ja som nechodil po Slovensku s tým, že budem hovoriť, aby poslanci nepili alkohol, že to by malo byť normálne. Nie? Ja som sa spýtal voličov a prišlo mi 865 reakcií za nejaké dva dni. A spýtal som sa ich, ako hodnotia túto iniciatívu. A považovali ju za užitočnú. Iba 34 ľudí, teda 4%, takže 94% to považovalo za užitočnú vec, 4% to považovali za nie veľmi užitočnú vec. Keď som sa ich pýtal, ako hodnotia skutočnosť, že niektorí poslanci boli kolegami a médiami videní pod vplyvom alkoholu pri práci v parlamente, tak iba 3 % povedali, že je im to jedno. Ale, naopak, že sú rozhorčení, povedalo 97 % ľudí. A ja myslím, že je to veľmi normálne. Aj z vás by každý bol rozhorčený, keby ste na chodbe nemocnice, do ktorej prídete pozrieť svoju mamičku alebo manželku, alebo dieťa, stretli, kolegovia, opitého službu konajúceho lekára. Budete tak radi? A nepovedzte mi, že toto je populizmus. Podáte naňho trestné oznámenie, minimálne sa pôjdete sťažovať pánovi riaditeľovi, pretože toto je neprípustné, ale keď budeme hovoriť o vašich manželkách a deťoch, tak sa na to budete pozerať úplne inak.

    Kolegovia, my máme zodpovednosť voči tejto krajine. Alebo to tak nie je? Alebo teda máme tu z toho kabaret, pán kolega Martvoň? Či si to povedal ty, už si nepamätám. Je to tu kabaret? No tak sa opýtajme: What a problem? Tak sa to povie po anglicky. Nemali by sme o tejto krajine rozhodovať, a teda hlasovať tuto, na tých gombičkách, triezvo? Mne sa zdá, že áno. A mali by sme aj v kuloároch rozprávať triezvo a neurobiť si z toho nejakú dobrú zábavku. Ja viem, že pohár vína nikoho nezabije, zvlášť teda v tejto službe, keď sa stretnete aj s diplomatmi, a teda nejaký pohár vína sa musí dať, dobre. Kto tu hovorí o pohári vína? Ak je niekto viditeľne opitý, tak to bude litrík alebo pol litra, alebo naozaj veľa? Priatelia, nemali by sme rozhodovať s triezvou hlavou?

    Takže vráťme sa k podstate problému. My nie sme viac ako obyčajní ľudia a máme zodpovednosť za túto krajinu. A samotní ľudia mi v tom mojom prieskume na internete podali veľa komentov k tomu. A napísali mi, čo im vadí. Prekáža im alkohol v parlamente. A dám vám príklad. Napísal mi kapitán Boeingu 737. Niektorí mi tu už povedali, že to je malé lietadlo. Mne sa zdá že je dosť veľké, keď uvezie aspoň 300 ľudí. A ožratý kapitán by ich treskol o zem, tak si neviem predstaviť, kto z nás by si dovolil povedať, že je to okej. „Som kapitán Boeingu 737 a zďaleka nemám taký plat ako poslanci. V prípade, že prídem do práce pod vplyvom alkoholu, teda budem viesť lietadlo s 300 ľuďmi na palube, z ktorých všetci pravdepodobne majú doma na zemi rodinu, hrozí mi trestné stíhanie a strata môjho zamestnania na celý zbytok mojej leteckej kariéry. Privítal by som, aby takíto poslanci prišli nielen o nejakú časť platu, ale aj o celomesačný plat, v prípade recidívy aj ďalšie postihy. Poslanci majú z dlhodobého pohľadu omnoho väčšiu zodpovednosť za ľudí než piloti.“ Všímate si to porovnanie, kolegovia. Ako je to? Nevedieme len lietadlo, že? Takže ešte raz prosím, nie sme viac ako obyčajní ľudia. Keď som sa vás opýtal na začiatku tejto debaty, že keby ste nechali robotníka do Kia Motors, alebo videli ho tam prísť opitého, tak ho zastavia ešte pri bráne. Ani ho nepustia dovnútra a bude tam fúkať. Sústružníka by ste hodili rukou, nech si odtrhne palec, je to jeho vec, že sa opil. Ale keď zbadáte chirurga nad sebou s červeným nosom a zajakávajúceho sa, tak poviete: „Tento ma chce operovať?“ A utečiete mu aj pod narkózou, aj keď už začnete zaspávať, radšej zo strachu o život budete utekať. A predstavte si, že učiteľka na základnej škole vašich detí bude opitá. Budete spokojní s takýmto posolstvom v celej krajine, celej škole, vašej rodine? Nie, nebudeme s tým spokojný.

    A začal som celú debatu s tým, že viacerí poslanci urobili nepekný obraz o Národnej rade a nereprezentovali našu krajinu a náš parlament. Ja som sa hanbil pred svojimi priateľmi zo zahraničia, keď sa ma pýtali na takéto veci, či je to naozaj pravda. A toto je prvá vec, ktorú som povedal, že vytvorili poslanci takýto obraz, že sa tak správali či aj pri výkone svojho poslaneckého mandátu, niekde inde mimo tejto budovy. Ale, hovorím, ani predstavitelia našej Národnej rady, predsedajúci Národnej rady, ani pán premiér, ani pán prezident, nikto voči tomuto fenoménu nepozdvihol hlas a nechali sme to tak ako nejaký slovenský folklór. Na to tu poukazujem, kolegovia. Takže je mi ľúto, ak to trebárs kolega Přidal nepochopil, ono sa to dá znovu si prečítať. Dá sa to potom pochopiť lepšie, opakujem, nie sme viac ako obyčajní ľudia, nie sme tu preto, aby sme z toho mali kabaret, ako povedal kolega Martvoň. Súhlasím s ním, je to presne tak, toto nemôže byť kabaret, že. Máme sem chodiť triezvi. A apelujem len na sebadisciplínu. Pite s mierou alebo pite s rozvahou, pite múdro, zvládnete to správne. A keď sa to nepodarí, tak máme takú sebareflexiu, že nebudeme hovoriť do mikrofónu opití. Iba to by stačilo trebárs. Takže ja sa pýtam, naozaj sme viac ako obyčajní ľudia alebo, tak ako každý v tejto republike podlieha povinnosti postúpiť skúšku na alkohol v práci a je okamžite vyhodený z práce, patrí to alebo nepatrí to aj nám? Alebo naozaj nemusíme tomu podliehať a sme viac? Takže si myslím, že mali by sme o osude krajiny rozhodovať s triezvou hlavou. Ďakujem.

  • Na vystúpenie predkladateľa sú faktické poznámky. Končím možnosť hlásiť sa s nimi.

    Nech sa páči, Dušan Jarjabek.

  • Ja len naozaj krátko, lebo, nehnevajte sa, dosť zle sa mi to počúva. Aj odídem odtiaľto preč o chvíľu preto, naozaj prídem sem o piatej na hlasovanie, lebo ja to jednoducho počúvať nebudem, či sa to niekomu páči alebo nie, či si niekto povie, že si plním alebo neplním svoje poslanecké povinnosti, mojou poslaneckou povinnosťou z hľadiska môjho hlbokého presvedčenia nie je počúvať tieto veci, ktoré som tu pred chvíľou počul. Preto úplne plnohodnotne ako poslanec odídem preč, tráviť ten čas lepšie, zmysluplnejšie. Samozrejme, podľa môjho názoru voliči moji opäť rozhodnú o tom, či som konal správne alebo nie.

    Pán poslanec Škripek, prečo sa vy staviate teraz do pozície nejako akéhosi nadposlanca a snažíte sa tu kritizovať iných poslancov, za ktorých ste sa vy alebo vaši priatelia hanbili. Zabúdate na to, čo keď napríklad sú iní poslanci, ktorí sa hanbia za vás? Na toto ste nikdy nepomysleli? Čo keď je to tak? Je to presne taký istý argument ako to, o čom ste hovorili vy. Preto hovorím ešte raz, drahí vážení kolegovia, každý z nás za seba v tomto parlamente nesie svoju zodpovednosť. Vy sa do iných poslancov a do iných zodpovedností jednoducho nemiešajte, preto, lebo keby sme boli všetci rovnakí, tak voliči v tejto republike by boli všetci rovnakí, čo, chvalabohu, nie sú. Ďakujem za pozornosť.

  • S ďalšou faktickou Vladimír Baláž.

  • Myslím si, že je to veľmi zlá a neadekvátna debata.

    A druhý bod. Máte niečo proti doktorom?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. No, Braňo, potvrdil si proste to, že jednoducho z tohto tvojho možno dobre mieneného návrhu sa začína fakt parlamentný kabaret v tomto momente. Zabúdaš ale na jeden moment. Ako si to nastavil v tom zákone, teraz budem sa snažiť držať odbornosti, tak tu by sme onedlho videli zástupy poslancov, ktorí by sa zdali iným poslancom podozriví z niečoho, čo, povedzme, nevykonali, že teda pili, aby fúkali v tejto rokovacej sále. Čiže bol by to ďalší spôsob, jeden zo spôsobov, ako zablokovať rokovanie Národnej rady, a by sme nerokovali mesiac, ale dva mesiace na jednej schôdzi. Z toho výsledok reálne pre občana by bol možno taký, že tu by sa mesiac schvaľovali zákony a mesiac fúkalo.

    Na druhej strane chcem ešte poukázať na to, že zabúdaš na to, že poslancov okrem občanov tu kontrolujú aj médiá. A médiá v podstate dávajú obraz o tom poslancovi, ktorý sem príde v stave jemnej opitosti alebo opitosti. Čiže myslím si, že minimálne tie médiá ukážu potom občanom, keď niekto fakt taký príde, že tu je ten poslanec, tu je ten poslanec v takom stave a tento robí hanbu.

    Čiže môj názor je taký, že v súčasnosti to dostatočne funguje a ten návrh je v tomto momente vo vzťahu k reprezentantom teda občanov zbytočný v tom zmysle, že by jednoducho bolo by to iba zneužívané. A hlavne po odbornej stránke nie je dopracovaný. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Braňo, použil si príklady, myslím, lekára, pilota, učiteľky, že vlastne všetci títo ľudia majú nejakú zodpovednosť za ďalších ľudí a ohrozujú vlastne či už teda životy, zdravú výchovu alebo niečo podobné, alebo zdravie toho človeka. Ale ja by som použil príklady aj také prozaickejšie, ako je smetiar, upratovačka, robotník na poli jedine s motykou, s ničím iným, v strede poľa. Na všetkých týchto ľudí sa vzťahuje Zákonník práce, kde v prípade, že majú 0,1 promile alkoholu, tým pádom strácajú svoju prácu. Poslanci sú jediní, ktorí takúto vymoženosť majú, že môžu prísť teoreticky ako doga do parlamentu, hlasovať úplne bez problémov a nič sa im nestane. Toto mne na tom vadí. Čiže neporovnávaj to iba s tými ľuďmi, ktorí majú zodpovednosť, ale aj s tými ľuďmi, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť. V strede poľa s motykou okopáva človek, vzťahuje sa na neho zákaz používania alkoholu v čase, keď je v práci. Poslanci rozhodujú o životoch ľudí, o živote 5,4 milióna ľudí a na nich sa žiadne také kritérium nevzťahuje. A toto je paradox a toto je problém. A ja by som sa na tvojom mieste nečudoval, keď niektorí poslanci povedia alebo odídu zo sály, lebo pravda sa veľmi ťažko počúva.

  • Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je Jozef Mikloško. Týmto mu dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, už som dávno oľutoval, že som sa prihlásil, ale už keď som sa prihlásil, tak budem aj rečniť. To je samozrejmé. Neviem, či by som nemal začať s tým, že včera som v televízii povedal pár slov k tomu, že je tu málo ľudí. Už len som sa pri tom nejako nevhodne smial. No hneď moji kolegovia hovorili, že iste som si niečo štrngol, pretože bolo Mariána, môj brat Marián bol v Nitre a nevidel som v tom čase ešte vôbec ani pohárik, až potom večer možno nejaké decko, už pekne seriózne doma. No chcem len zdôrazniť, že nepotrebujem alkohol na dobrú náladu, mám ju aj bez toho na celý, by som povedal, deň. A zas na druhej strane kto bol 5 rokov v Taliansku, tak vie, že vybaviť s tamojšími diplomatmi a politikmi niečo pre Slovensko sa nedá bez toho, aby ste si neštrngli pri víne Primitivo di Manduria. To je jedno výborné vínko, odporúčam ho, len tu stojí 37 eur. A keď ho dáte nejakému politikovi, tak sa tomu moc nepoteší. Ale keby mi ho niekto dal, bol by som rád.

    Ešte navrhujem v tejto úvodnej časti, ktorá nie je moc kvalifikovaná, že pri teste s alkoholom by sme mohli hneď mať aj test na drogy, ja navrhujem aj detektor lži a prípadne aj tehotenský test. To by mohlo byť v jednom zákone.

    Pardon, ale teraz už vážne. Môj priateľ Braňo Škripek, si ctím a vážim jeho aktivity dlhoročné a aj budúce, no sám osobne neviem, čo s týmto zákonom, moc mu nerozumiem. Zdá sa mi, že troška to dramatizuje. Teda už teraz hovorím, že asi nebudem zaňho, na konci poviem, že naozaj nebudem zaňho. No ja som tu rok, sa tu motám po tomto parlamente, skutočne raz bol taký prípad, že tu jedného pána poslanca, ja si ho tiež ctím a vážim, stále to dokola dávajú, pri jeho technickej poznámke, aj ja niekedy kokcem, a pritom nesúvisí to s ničím, proste to dávajú, je to nevhodné. Keby mali iné zábery, tak by určite to dávali. Nemajú ich. Ja sa fakt nepamätám, že by som stretol nejakého tackajúceho človeka tu. Však sa ani nedá tu kúpiť alkohol. Keď si ho donesie na záchod si ho popíjať, tak to nemôžeme nikomu zakázať.

  • Hlasy v sále.

  • V bufete sa to nedá kúpiť.

    Ja som bol v Amerike viackrát, v Nemecku a v parlamentoch, nedávno v Maďarsku sme boli v parlamente, kde je veľmi krásna budova, veľká úcta k poslancom. Ja tu pociťujem veľkú neúctu k tomuto parlamentu. Naozaj my sme zvolení reprezentanti tohto národa. Každý sa mal možnosť tej súťaže zúčastniť, v budúcnosti za tri roky bude znova. Čiže nemôžeme nechať stále iba nadávať na nás a hovoriť, akí sme zlí, lebo ja si myslím, že tento parlament svojou úrovňou je podstatne lepší, ako bol minulý. A teším sa tomu, že som v ňom. Všetci do nás bijú, spochybňujú nás na blogoch, na facebookoch, v článkoch, nadávajú na nás. No už sme si na to zvykli. Ale neubudlo z nás. Takýto zákon neprospieva tomu, aby parlament mal svoju aj úroveň aj aby ho ľudia svojím spôsobom uznávali. Ja som to už tu mnohokrát povedal, ale to, že sme sa tak rýchlo vzdali priestupkovej a trestnoprávnej imunity, skutočne nebolo múdre. Ja sa hanbím, som to už raz povedal, za to, že som takto rýchlo hlasoval. Keď začnú tu nejaké difamačné žaloby firiem, bánk, inštitúcií za výroky poslancov, tak potom to budeme ľutovať, potom začneme vyskakovať, začneme robiť nové kontrazákony. Poslanec musí mať slobodný mandát, aby sa nebál vyjadriť svoj názor podľa svojho svedomia vždy, aj keď ho za to budú biť.

    Tak vlastne na základe týchto mojich skromných poznámok poviem to záverom, že za tento zákon nemôžem hlasovať. Snáď bol dobre myslený, ale je trocha odtrhnutý od súčasnej reality a neprispieva k zvýšeniu dôvery tohto parlamentu. Skutočne si myslím, že sa týka minulosti, keď sa mnohokrát medializovali rôzne veci, čo sa tu všeličo robilo.

    Pamätám sa, to je moja posledná poznámka, v roku 1994 som pracoval pre prezidenta Kováča ako jeho poradca. Išiel som, myslím, to bolo 14. decembra 1994, pár dní po nástupe novej vlády do roboty tuná ráno o ôsmej a vtedy naskakovali tí páni, ktorí došli do vlády, do svojich bavorákov. To by ste mali vidieť, v akej boli nálade a čo všetko vykrikovali. Boli suverénni, za noc dlhých nožov odvolali všetkých. A takýto zákon by sa snáď hodil vtedy a možno v ďalších obdobiach, ale teraz, sa mi zdá, je nadbytočný. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky a je ich spolu šesť. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, Alojz Přidal.

  • Pán poslanec Mikloško, ja teda neviem, či ste si dobre aj vy prečítali ten návrh novely predkladaného zákona. Jednoducho tu nikto nechce obviňovať a obhajovať nejakých opitých poslancov, ale trest pre toho potenciálne opitého poslanca je taký, že ide niekde fúkať. Kde, to nevieme, ale ja to prečítam: „Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.“ Tuto predkladateľ navrhuje, že ten pilot toho Boeingu jednoducho môže ten Boeing pilotovať a ten lekár s červeným nosom môže operovať. Čítal prekladateľ to, čo navrhuje? Veď, čo je najdôležitejšie? Veď ten opitý poslanec, ktorý by tu teda mal byť, ten rozhoduje o živote často alebo smrti, keby sa tu hlasovalo o nejakom interrupčnom zákone. A tomu dovolíte hlasovať. Tak ja nerozumiem tejto logike. Jednoducho ja vôbec tomuto nerozumiem. Má takýto poslanec právo hlasovať.

    A, prosím vás, pán poslanec Mikloško, vy ste tu tiež už dlhšie, povedzte mi, ktorých poslancov ste tu videli napitých, že by mali 2 – 3 promile alkoholu v sebe. Odpovedzte mi, vy ste videli nejakých takých poslancov? No ja nevidel som tu takých poslancov.

  • Nechcel som v tejto debate vystúpiť, ale predsa mi nedá nepovedať tri krátke poznámky.

    Po prvé, viete, keď sa stane za celé to obdobie, čo tu je ten poslanec, že vezmú ho médiá, celé Slovensko o tom vie, celé Slovensko o tom píše. A istým spôsobom si môže z hanby nechať ušiť kabát. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, keď sa hovorí o tom, že hanbíme sa za druhých. Hanba je osobná vec. Môžem sa hanbiť za seba. Za to, čo sme my urobili – zle urobil, obyčajne sa s tým málokto z nás pochváli. Ale hanbiť sa za druhých, to sa mi zdá niekedy skoro sebaprezentácia.

    A tretia poznámka. Koľko času sme teraz tomuto venovali? A pritom koľkokrát venujeme oveľa menej času veciam, ktoré sú vážne, ktoré rozhodujú o peniazoch ľudí, o peniazoch tejto spoločnosti nemalých o množstve miliónov korún? Je na zamyslenie, naozaj, pán kolega, či by sme sa takýmito zákonmi mali takto zaoberať a ich prezentovať. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Jozef Viskupič.

  • Pán kolega, viem, že sa dá zosmiešniť úplne všetko, ale pri tej rýchlosti, akou ste hlasovali za zrušenie tej imunity, uniklo vašej ctenej pozornosti to, že ste si nezrušili imunitu na výroky v parlamente. Takže celá vaša stať o tom, ako vám ako poslancovi KDH imunita chýba a že by ste veľmi rád prehodnotili svoje konanie, keď ste hlasovali za jej zrušenie, celkom nesedela, pretože ste imunitu na výroky v parlamente a jej orgánoch nestratili v žiadnom bode.

    Čo sa týka rôznych testov, až zosmiešňujúcich, ja som stretol v pléne parlamentu opitých poslancov. A keď ste ich nestretli vy, neviem, či sa máme už naozaj v rámci kolegiality zbaviť aj tých posledných nejakým spôsobom kolegiálnych návykov a začať proste menovať jedného za druhým, kto tu opitý bol. Chceme iba zaviesť reálne pravidlo, ktoré vie odhaliť to, že niekto sa zúčastňuje rokovania parlamentu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Čo sa vám na takejto jednoduchej veci nepáči? Ja tomu nerozumiem. Môžete hovoriť, koľko chcete, že to nie je dôležité. Dôležité to je, pretože títo ľudia, ktorí tu hlasujú a zúčastňujú sa rokovania, rozhodujú o peniazoch, o osude ľudí tejto krajiny, bodka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, ja sa chcem veľmi poďakovať za slová, ktoré si povedal, múdre slová múdrych ľudí sa v tomto parlamente vždy veľmi dobre počúvajú. A ja som veľmi rád, že si opäť nestratil nič na svojej povesti.

    K tej imunite, o ktorej si hovoril, naozaj je to pravda, len pre znalosť mojich kolegov, ktorí v tomto zrejme habkajú. A právnici mi to potvrdia. Bolo tu okolo toho veľmi veľa rečí za posledné nielen toto, ale volebné obdobie aj predtým. Občianskoprávna imunita v tomto parlamente, dámy a páni, neexistuje. Nikdy neexistovala. A nikto preto nič nespravil a zrejme ani v blízkej budúcnosti nespraví, aby existovala v budúcnosti. Taká je pravda. A, prosím vás pekne, už naozaj netárajte o tomto.

  • Pán poslanec Mikloško aj v vzhľadom na váš úctyhodný vek a to, že aj napriek tomu veku sa venujete bohumilej činnosti, práci poslanca, skúsim tak možno citlivejšie reagovať.

    Hovorili ste o tom, že vlastne návrh dehonestuje poslanca v očiach verejnosti. Ja osobne s vami hlboko nesúhlasím. Myslím si práve to, že si poslanci uzurpujú nadpráva nad svojich voličov alebo nad obyčajných ľudí, bežných ľudí, akokoľvek to nazveme, tak práve toto uzurpovanie nadpráv dehonestuje samotných poslancov. Tým, že sa tvárime niečím viac, ako sú tí ľudia, ktorí nás volili, tým dehonestujeme pozíciu poslanca. A tým ich v očiach verejnosti staviame do zlého svetla.

    Mrzí ma tiež to, že ako druhý politik politickej strany alebo politického hnutia, ktoré má v názve slovo kresťanské, ste klamali. S úsmevom ste, bohužiaľ, klamali, keď ste tvrdili, že v tomto parlamente ste nikdy nikoho vlastne pod vplyvom alkoholu nevideli. Nevytvárajme si ilúziu, že sa tu teraz bavíme o Senkovi a Slotovi, nie, nebavíme sa o nich, bavíme sa o ľuďoch, ktorí sedia v laviciach veľmi blízko geograficky k vám.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikloško, v mnohom s vami súhlasím, ale keďže sa nechcem opakovať po mojich predrečníkoch, zopakujem jednu vec, a to, čo ste spomenuli. A to je neúcta k parlamentu. Ale prečo ľudia nemajú v úcte Národnú radu Slovenskej republiky a poslancov? Je to hlavne kvôli tomu, ako sa správajú niektorí moji kolegovia, hlavne kvôli predvádzaniu sa.

    Samozrejme, s týmto zákonom ani ja nesúhlasím, pretože celá tá filozofia je zvrátená. Napriek tomu, že nepatrím k tým, ktorí by sa chceli zastávať ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, a ešte väčšiu averziu mám voči tým, ktorí berú drogy alebo iné psychotropné a omamné látky, jednoducho toto nie je cesta ani spôsob, ako sa vysporiadať s týmto neduhom. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky Jozef Mikloško.

  • Ja nie som teda až tak, ako Lojzko hovorí, dlho v tom parlamente, ale skutočne môžem úprimne povedať, a to aj pánovi poslancovi Matovičovi, že nezvyknem klamať. Ten, kto neklame, si nemusí nič pamätať, lebo nemusí sa obávať, že to povie ináč ako predtým. No ja mám okuliare na čítanie, mám okuliare do diaľky a aj keď tie nosím, som tu skutočne za ten rok niekoho tackajúceho alebo nepríjemne obťažujúceho iných nevidel. A to zopakujem mnohokrát, keď treba. Mne tá imunita nechýba. Ja nerobím žiadne priestupky, ja nerobím ani trestné činy. Ale ja som už o tom povedal, aká je situácia napríklad vo Francúzsku a v iných krajinách, keď si zrušili imunitu a naraz ju potrebovali na niečo iné. Ale to je dlhá téma.

    Ja napríklad nesúhlasím s pánom poslancom Hlinom, s jeho excesmi, s ktorými vystupuje, ale keď nášho poslanca bijú pelendrekom opakovane, policajti päsťou do brucha, dajú mu putá, vyberú mu šnúrky, na tri hodiny ho zavrú a tak ďalej, vyšetrujú, potom ho pustia, tak toto by sa poslancovi nemalo diať. Dneska on, zajtra ja, pozajtra nejaký poslanec strany SMER na tom tak môže byť. Čiže čo je moc, to je moc. To je asi všetko.

    Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, ktorý tu už aj tak nie je. Ale budem sa snažiť aj naďalej hovoriť pravdu.

  • Reakcia z pléna.

  • A tu si, servus. Už som zabudol, čo som ti chcel povedať, lebo si tu nebol.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že skončila faktická poznámka.

    Týmto sme skončili tú časť rozpravy, ktorá bola na báze písomných prihlášok, chcem sa teraz spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Je tomu tak. Sú to štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prvým v poradí je Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, k tejto zaujímavej téme mi nedá, aby som krátko nevystúpil, lebo má význam podľa mňa niečo k nej povedať.

    K tomu, čo posledné zaznelo o imunite, ja len zľahka poviem, naozaj na nás záleží, v akej krajine chceme alebo chcete žiť. Zodpovedajte si vy tú otázku. Ale keďže vy všetko dávno dobre viete, tak už poznáte aj na ňu odpoveď. Takže tomu sa ja nečudujem. V tejto krajine ja sa už nečudujem dokopy ničomu. Naozaj v kontexte povedaného kľudne môže zaznieť veľa vecí bez toho, aby sme sa museli konfrontovať s nejakými, by som povedal, takými nie celkom dobrými náležitosťami typu vypínania mikrofónu a vypínania obrazu. Pri tej príležitosti len poviem, že ono je to také čaro nechceného. A naozaj sa stalo čaro nechceného, že včera som tu niečo hovoril, varoval som ľudí, čo môže nastať. A došlo k vypnutiu aj zvuku, nakoniec aj obrazu.

    A zrovna včera bolo 25. výročie Sviečkovej demonštrácie. Ono je to svojím spôsobom pekne symbolické. Prípadne dneska ak by niekto chcel znova takto ofenzívne k tomu tak pristúpiť, tak aspoň tým ľuďom pustite Angeliku, pretože to vyzerá, že niekto aj pozerá tieto záznamy z Národnej rady. A mne potom ľudia písali, čo sa stalo, že však nebol tam žiaden obraz, tak aby sme dopriali ľuďom aspoň tú Angeliku, keď budete chcieť proste mať pocit, že to vyriešite tak, že vypnete zvuk a obraz, lebo už také doby boli, že ľudia mali pocit, že vypneme zvuk, vypneme obraz a problém sa vyrieši. Problém sa tým nevyrieši, práve, naopak, bude napredovať.

    Ja som nie celkom fanúšik tohto striptízu, ktorý tu robíme, poslaneckého, už som to hovoril v tej faktickej. To, akí sme tu, je obrazom toho, aká krajina sme, čiže nefandime si. Ak je tu niekto s nejakým svojím, by som povedal, batôžkom problémov a spôsobov, tak je to len význam toho, z akého prostredia vyšiel. Veci sa nestávajú náhodne, veci sú logickým dôsledkom niečoho. Čiže aj skladba parlamentu je logickým dôsledkom našej spoločnosti. Takže poznáte takéto potemkinovské, netvárme sa, že tu sme všetci abstinenti, že tu sme všetci slušní, svätí, kryštáloví, panenskí, neviem akí. Sme takí, akí sme. Sme takí, aká je táto krajina. A táto krajina, ako dobre vieme, nie je zrovna na tom najlepšie aj kvôli tomu, že inšpirácia často pochádza z tohto pléna a tí ľudia sa veľmi rýchlo vedia inšpirovať, žiaľ, zlým spôsobom. Takže nenahovárajme si to. Ja v tomto ilúziu naozaj nemám. A nie som priateľ tohto striptízu, ktorý tu teraz prebieha, a konzultácie, kto kde chodí a nechodí. Nie celkom som s tým konformný. S čím som teda už nie úplne konformný, a myslím si, že to si môžeme povedať aj v tomto kontexte, keď hovoríme o rokovacom poriadku, je, že vlastne sme silne osobní.

    Pán predseda parlamentu, niekedy dávno prvé slová, ľudia ktoré vedeli po rusky povedať, boli "pozdravľajem vas", prvé slová po anglicky, ktoré sa naučili, boli „no comment". A to hovorili na všetko, lebo si mysleli, že to sa hovorí na všetko. Ja si pamätám tú módu, že niekto sa spýtal nejakého politika a ten povedal no comment, ešte s takým pomaly chicagským prízvukom. To je také čarovné. To sa naučili. A z toho sa dalo kľudne žiť, 10 rokov sa s tým žilo, hej, že teda niekto niečo nekomentuje. Teraz ako smrtiaci argument na všetko použijete to, že chce sa niekto zviditeľniť. Tým pádom už nediskutujeme, lebo však celým zmyslom bolo iba to zviditeľnenie. Nuž čo k tomu povedať? Ja neúčinkujem v reklame. Máme predsedu parlamentu, ktorý účinkuje v reklame. Tak, nič v zlom, ak sa chce niekto zviditeľniť, poviem mu, ja by som do reklamy nešiel. Dodám, že mňa nikto do reklamy nevolal. Ale raz volali moju dcéru, hej, na nejakú reklamu. Ja som jej zakázal tam ísť. Čiže ak hovoríme o nejakej pohnútke sa zviditeľniť, tak možno u iného je namieste, u mňa nie je primárna pozícia sa zviditeľniť, u mňa je primárna pozícia zviditeľniť problém, hej. Ale mám pocit, že niekto má inú pohnútku. Čiže v tomto určite nesedí ani tento argument. Ale dá sa povedať, že ho hlboko a stále často používame v domnienke toho, ako to všetko vybavíme, dehonestujeme protivníka s tým, už ako pomaly že sme to vyriešili. Nuž nevyriešili sme to, ako nevyriešime aj toto. A týmto pokračovaním tohto striptízu to nevyriešime.

    Čiže ja využijem toto moje vystúpenie aj v tom širokom kontexte povedaného aj na to, aby som plnil funkciu poslanca, to znamená chránil občanov tejto krajiny. A ja ich musím chrániť. A ja to dokonca aj tak cítim, že to je dôležité. Ja ich teda budem chrániť. A budem hovoriť, že ich chcem varovať. Vážení, chcem vás varovať, krajina je v rozvrate, predseda nášho parlamentu účinkuje po reklamách. Niekde, kde ryjú nosom zem, niekde, kde nemajú čo jesť, je niekde stredovek, niekde najlepšie lyžiarske stredisko na svete, my sme krajina plná paradoxov. A hrozne mám pocit, že si to vychutnávame. Nuž, žiaľ, ale je to trpkou vizitkou našou, kam sme sa dostali.

    My sme exekučná krajina, vážení, v Čechách majú 140 exekútorov, na Slovensku máme 320 exekútorov. My sme krajina s najväčším potenciálom rastu (nebankové pôžičky alias úžerníci). My sme naozaj úchvatná krajina, špekulatívny, podvodnícky kapitál sa z Európy sťahuje k nám, aby využil vhodnú legislatívu na to, aby týchto zotročených ľudí, ožobráčených, ešte dorazil, lebo zákony tejto krajiny to umožňujú. Reklama, ktorá išla po upútavke pána predsedu parlamentu, firmy Credit SMS je z Anglicka dokonca. Ja neviem, ako to ten Bolek Polívka v tom filme povedal. Ako tí, vypípam, prišli na to, že mám cihelnu, hej, ako vlastne prišli na to tí Angličania , že u nás je taký klondike. Nuž, viete, ja by som si dovolil trúfnuť povedať, že to nie je anglický kapitál, to je slovenský kapitál, podľa mňa s politickým pozadím. Vážení, toto je dnešný stav dnešnej krajiny. My sme exekučná krajina, máme najvyšší počet exekútorov na meter štvorcový v rámci Európy. Niekoho by to mohlo zobudiť. Máme firmy, ktoré sú inde v krajinách zakopané 40 kilometrov pod zemou ako mafiánske podvodnícke štruktúry, ale ktoré u nás legálne podnikajú a inzerujú v masmédiách. No však prečo nie, keď zákonodarstvo tejto krajiny im to umožňuje? Zákonodarstvo tejto krajiny, a hovorím ľuďom, umožňuje to, aby keď si niekto požičia 100 eur, v prípade, že sa dostane do omeškania, mu to zničilo život. Neverím tomu, že existuje inde v Európe taká krajina, ktorá by nastavila zákony takýmto spôsobom. Neverím a neuverím tomu. A ako som začal hovoriť, poslanci strany SMER sa ako na povel zdvihli, asi to majú príkazom. Tak hovorím to vám vážení občania, ešte predsa len niekto tú kameru nevypína, pokiaľ to pán predseda nedohodne aj s pánom Mikom v STV, že to tam vypnú. Tak kým to vypnú, prosím vás, varujem vás, nepožičiavajte si peniaze od týchto úžerníckych firiem, často s politickými koreňmi a s politickými akcionármi. Ja viem , že ste často odkázaní na tie peniaze, ja viem, že sociálna situácia vás často uvrhla do toho, že ste si nútení ich požičať, ale ja vám poviem, nie ste tak bohatí, lebo tak by sa to aj kľudne mohlo povedať, aby ste si mohli od nich požičiavať. Naozaj vás varujem, nepožičiavajte si od nich peniaze, to nezaznie z iných úst, ja vám to poviem, čestne vám to hovorím, nerobte to, zničíte si inak život. Tu mali iní hovoriť, čo majú moc v rukách, aby ste to nerobili, mali už pomaly dekádu na to, aby vás upozorňovali, aké je podnikanie niektorých firiem a kto sa tým živí. Ja vám to hovorím, nerobte to, akokoľvek ste odkázaní, nepožičiavajte si peniaze od týchto úžerníckych firiem, ktoré často inzerujú na serióznych televíznych staniciach po predskokanovi, čo nemá obdobu podľa mňa v žiadnej slušnej krajine v Európe, ktorého tvorí predseda parlamentu. Včera som to hovoril, dneska to zopakujem, stále som pripravený veriť tomu, že to je náhoda, že to nie je zámer. Ja mám rád túto krajinu, i keď je niekedy poviem, že je mizerná. Ale dá sa s tým niečo robiť. Stále budem veriť tomu, že to je náhoda, že po vystúpení predsedu parlamentu nastupovala reklama pre úžerníkov. Firma Credit SMS, ktorá inzeruje po vystúpení pána Pašku na stanici TA3, je prachsprostá úžernícka firma. V iných krajinách, poviem do druhýkrát, by bola 40 kilometrov zakopaná pod zemou ako mafiánska štruktúra, v našich geografických podmienkach legálne podniká a požíva zvláštnu zhodu náhod , že jej reklama môže ísť po vystúpení veľaváženého človeka, ktorý dostal 500 tisíc krúžkov pána predsedu parlamentu slovenskej krajiny. Stále som pripravený veriť tomu, že je to náhoda, pokiaľ ma okolnosti nedonútia tento názor zmeniť.

    Pána predsedu chcem poprosiť, aby ma už prestal dehonestovať, či sa chcem alebo nechcem zviditeľniť. Ja chcem povedať ľuďom tejto krajiny, to je môj primárny záujem. A koniec koncov keby si to niekto rozobral hlbšie, ako vystupujem aj voči niektorým televíziám, tak zásadne negujem to, čo údajne chcem robiť, že sa chcem zviditeľniť, lebo to, ako hovorím, nemajú tí ľudia radi, tak ja viem, že tu sú ľudia, ktorí cupitkajú ako po zlatíčku, len aby sa náhodou niekoho nedotkli. Nie, ja to vám, o čom si myslím, že je správne, poviem. A naozaj si myslím, že je nesprávne , aby reklama na úžerníkov išla na tak v tejto chvíli pre mňa serióznom televíznom kanáli, ako je TA3. Preto zopakujem moju výzvu zo včera, že vyzývam Televíziu TA3, aby okamžite stiahla túto reklamu, naozaj škodí občanom tejto krajiny ohromným spôsobom. Ja verím, že nebude potrebné využívať iné možnosti na to. Ja ako poslanec mám nejaké také možnosti, ktoré plne využívam teraz, a potom mám ešte možnosti ako občan. Ja neviem, či je potrebné zvolať nejakú demonštráciu pred Televíziu TA3 a tam vykrikovať, prosím vás, aby stiahli tú reklamu. Ak to bude nevyhnutné, urobíme aj to. Je naozaj nevyhnutné, aby v masmédiách nedávali reklamu na úžerníkov. Ľudia, ktorí sú odkázaní na to, ľahko podľahnú tomu, ako sa to prezentuje, nedočítajú tým drobným napísané, čo vlastne podpisujú, že podpisujú zmluvu s diablom, poviem to takýmto spôsobom, zmluvu, ktorá im za 100 eur zničí život. A tuná poslanci tejto krajiny sa na to pozerajú. A keď to hovorím, ako na povel ako stádočko moje na salaši sa zdvihnú a odídu. To už moje ovce sú niektoré trucovitejšie. Ja mám také zo tri, zo štyri, čo nie celkom chcú počúvať. Viete, to je už úbohosť nad úbohosťami, že takto niekto vás ovláda a takto niekto vás kočíruje.

    V záujme čoho, prečo včera nemohlo zaznieť to, čo je dôležité ľuďom povedať? Vážení poslanci strany SMER, vážení voliči strany SMER, viete o tom, že niektorí poslanci z vládnej strany sa hĺbkovo venujú podnikaniu v úžerníctve, viete o tom, že veľmi hlboko sú involvovaní do tohto podnikania? Však keď je legálne, nech sa páči, ale nech vám to povedia.

    Ja sa pýtam premiéra našej krajiny: Pán premiér, po výlete vašom ja neviem, máte jack let, po dlhom lete, ak to prípadne počujete, prosím vás, myslíte si, že je správne v dnešnej dobe, keď je taká odkázanosť, aká je, že niektorí vaši poslanci to využívajú, ba až zneužívajú, je správne, že váš nominant je štátnym tajomníkom na ministerstve práce a sociálnych vecí, čo je zmyslom jeho nominácie, aby sa ľahšie dostal k údajom, kto je odkázaný, aby marketing šiel cielene? Totiž aj takáto absurdita je možná v tejto krajine.

    Žiaľ, žijeme smutnú dobu, ale na nás záleží, či sa s tým zmierime alebo pokúsime sa s tým niečo robiť. Ja robím, čo môžem. Tu sa iní na mne budú smiať, rozprávate nejaké hlúposti. Budeme mať tú „česť“ to si tu ešte doplniť.

    Ukončím moje vystúpenie k tejto záležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, si myslím, stále hovorím, lebo ja konám tak, ako mi káže ústava, môj poslanecký sľub, to znamená, ja zastupujem záujmy občanov tejto krajiny, v tejto chvíli ich nemá kto zastúpiť, resp. verím, že sa niekto pridá alebo že si povieme možno aj spoločnejšie, áno, avšak v tom nastavení, ako je, je nevyhnutné aj takto vstúpiť do procesu trebárs iného bodu, ale stále je to v zmysle môjho poslaneckého sľubu, čiže moje vystúpenie zakončím výzvou, ktorú som hovoril aj včera, pán predseda parlamentu, žiadam vás o vysvetlenie, či je to náhoda alebo zámer, že vaše upútavky sa objavujú tesne predtým alebo resp. po vás, hneď ide reklama na úžernícku firmu. Žiadam vás, a to dopĺňam, aby ste aj zvážili účinkovanie v reklame, ktorú vy voláte upútavka.

    Vyzývam televíziu TA3, aby okamžite stiahla reklamy na prachsprostú úžernícku firmu Credit SMS, ktorá ničí ľuďom život, ktorá požičiava peniaze na 15 dní za úrok viac ako 1 % denne, ktorá si vymáha zmluvnú pokutu 15 %, ktorá si vymáha 30 % poplatku za vymáhanie dlhu, ktorá si vymáha náhradu škody, ktorá hovorí ešte o zákonoch, firmu, ktorá vám zničí za 100 eur život. Poprosím televíziu TA3, aby sa nezúčastňovala na tom, že sa decimuje obyvateľstvo tejto krajiny.

    Vyzývam opätovne Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby okamžite začala konať v tejto veci, či touto reklamou nedochádza k porušeniu niektorých zákonov.

    A zároveň, a nakoniec, vyzývam parlament tejto krajiny, aby okamžite predložil zákony, ktoré znemožnia podnikanie takýchto firiem, ale tak, že naozaj to podnikanie bude znemožnené, nie takým spôsobom, ako údajne prebiehali rokovania, kde bol návrh, ktorý hovoril, že písmenká majú byť rovnako, a vnútri v klube im neprešiel práve kvôli tým tlakom a tým záujmom, ktoré som tu spomínal.

    No je to úbohosť nad úbohosťou, keď sociálna vláda, dokonca ako pán Richter povie, vláda socialistov má medzi svojimi ľuďmi úžerníkov, resp. ľudí, ktorí sa živia úžerou a ešte svojím kolegom poslaneckým nedovolia predkladať poslanecké návrhy, ktoré by tú situáciu riešili. Vážení, ja nehovorím o absurdistane, nehovorím o banánistane, hovorím o Slovensku v roku 2013. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Dnes chcem oceniť, pán poslanec, tú tvoju snahu o agitáciu proti zvyšovaniu závislosti od rôznych úverových a pôžičkových programov, pretože ak aj dnes hovoríme o závislosti viac-menej od alkoholu, tých závislostí naozaj, ktoré spútavajú ducha človeka, je viac. A ja si myslím, že my ako poslanci by sme mali byť vzorom pre ľudí. To sa týka aj toho prerokúvaného zákona. Vôbec nerozumiem tomu, prečo by sme sa mali k nemu stavať negativisticky. Asi by sme sa mali zamyslieť nad tým, že ak produkty našej práce majú byť slobodné a nezávislé, tak asi ťažko ich budú vyrábať a produkovať neslobodní a závislí ľudia, a to závislí od čohokoľvek. Ďakujem.

  • Lojzo, tiež oceňujem to, že spomínaš nebankovky. A zároveň dovolím ti teda pripomenúť, že aj, keď hovoríš, že nikto sa týchto ľudí nezastal, 24. októbra tento parlament hlasoval o návrhu práve kolegyne Mezenskej, ktorá zabezpečila to, že v prípade ak si nebankovka nezistí sociálnu situáciu človeka, ktorému požičiava peniaze, tak automaticky ten úver sa považuje za bezúročný. Aj v podstate všetci kolegovia v parlamente okrem pár výnimiek za tento pozmeňujúci návrh hlasovali. Aj ty si zaň hlasoval. Ja som veľmi rád, že ho Helenka predložila a takýmto spôsobom znepríjemnila dosť výrazne život nebankovkám.

    Na druhej strane hovoríš, aby si ľudia nepožičiavali od týchto firiem, ale návrhom, ktorý predkladáš na túto schôdzu, kde v podstate chudobným rodinám, chudobným matkám možno v situácii, keď manžel je nepracujúci a matka je tehotná, a je to jediný príjem, a potom bude žiť už iba z rodičovského príspevku, takýmto rodinám chceš zobrať príspevok pri narodení dieťaťa. A práve tým ich vystavíš situácii a hodíš ich alebo vrhneš ich doslova do pazúrov nebankoviek. Čiže treba pozerať na to aj v kontexte. Je len jeden tvoj postoj aj s tým tvojím činom, ktorý nasleduje za týmto, že vlastne chudobným rodinám chceš zobrať to málo, čo dostávajú v ťažkej životnej situácii, beriem, môže to byť tvoj pohľad, bavili sme sa o tom päť dní v karavane. A považuješ to za diabolské peniaze. Ale dôsledky budú strašné, práve týchto ľudí vrhneš do pazúrov nebankoviek.

  • Reakcie na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Každá snaha sa cení. A ja hovorím, nechcem byť venezuelská misska, ktorá chce svetový mier.

    Ale poďme hovoriť o malých, drobných víťazstvách na ceste, kde to bude o niečo lepšie. Čiže aj to, čo kolegyňa Mezenská predkladala, môže byť. Ale ja som zachytil, že tam boli nejaké vykonávacie problémy. Ale koniec koncov stále to hovorí o úroku. A verte alebo neverte, tí ľudia to majú tak dobre obídené, že to je dávno obídené. Čiže oni možno aj oželejú tie úroky, ale oni neoželejú poplatok za sprostredkovanie, poplatok za odplatu, za poskytnutie. Ono sa to nazýva všelijako. V konečnom dôsledku to znamená, že si požičiate 100 eur a zničíte si život, to je celé. Tuná podnikajú legálne, inzerujú firmy, od ktorých si požičiate 100 eur a zničia vám život. Matku s deťmi sú schopní vyhnať za požičaných 500 eur z bytu. A zákonodarcom tejto krajiny to umožňuje. Neverím tomu, že iné zákonodarstvo v iných krajinách, v slušných krajinách toto umožňuje. Ja tomu neuverím, nie som ochotný tomu uveriť.

    A spájanie je v zásade nie celkom spojiteľného, ale pokúsim sa, keď sa niečo nepodarí, tak to treba priznať, aby sme nedopadli, ako v tom filme bola otázka, kde soudruzi udělali chybu. No soudruzi udělali chybu. A sociálna politika štátu za obdobie posledných dvoch dekád dopadla tak, ako dopadla, niekde sa stala chyba. A tie chyby treba pomenovať. Ja viem, že je ľahšie dať, ako zobrať, ale ja stále verím, že dieťa je plodom lásky, nie plodom 800 eur ako cieľovej prémie. A to je kľúčové. Ja viem, že sú na tom niekde horšie, niekde lepšie, ale stále by sa dieťa malo narodiť kvôli tomu, že je plodom lásky a chceným, nie preto, že je na konci 800 eur. Ďakujem.

  • Poprosím ďalšieho prihláseného rečníka do rozpravy pána poslanca Mičovského. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcem sa veľmi jasne vyjadriť k tomuto, nazvem to, alkoholickému zákonu. A musím začať s tým, že tu pred vami vlastne stojí poslanec, ktorý mal s alkoholom svoje problémy, nie však možno tak, ako vás napadlo, zatiaľ som nepodľahol nejako výrazne tomuto nápoju alebo teda tejto droge, ale v rokoch dávnejších, keď som mal na starosti závod s niekoľko sto pracovníkmi a keď som mal ešte predtým staršiu skúsenosť ako referent na tomto závode z toho, koľkí ľudia si dovolili cez pracovnú dobu popíjať, tak som už nadobudol presvedčenie, že ako človek zodpovedný za túto firmu to ďalej nemôžem znášať. A musím povedať, že veľmi mnoho ľudí z toho závodu kvôli alkoholu a kvôli mne odišlo. Považoval som to za správne vtedy. A aj teraz, keď uplynulo veľa rokov a keď sa s niektorými bývalými ľuďmi, ktorých som kvôli alkoholu prepustil, stretávam, považujem to za správne, aj keď, samozrejme, ono to má svoje pozadie, pretože, viete, druhá najsmutnejšia vec potom, keď ste prepustený z roboty, tak je tá, keď musíte vedieť, koho prepustiť. Tam je taký maličký rozdiel, obidve sú to veľmi smutné veci. A ono sa to kdesi vo vás hromadí. To je len také entrée.

    A teraz chcem poukázať na to, ako my tu nádherne vieme zamieňať príčiny s následkami. Tu kolega poukáže na istú príčinu, ktorá, ja vôbec ju nechcem kvantifikovať, tu zrejme existuje. To vyplynulo z doterajšej rozpravy. A my miesto toho, aby sme veľmi pragmaticky a jasne povedali, že no tak to riešme, tak riešime pána kolegu poslanca Škripeka a vykladáme mu o tom, akú urobil zásadnú hrubosť v tejto snemovni. Bojím sa, že tento spôsob uchopenia problému je bežný nielen pre tento prípad, ale veľmi často sa to stáva, že teda v tejto spoločnosti neriešime tých, čo sú gangstri, ale riešime tých, ktorí na gangstrov poukazujú. Tým nechcem povedať, že dnes rokujeme o gangstroch, len tento princíp činnosti a spravovania spoločnosti sa mi zdá, že je tak typický, až by som z toho vedel urobiť záver, že je to jedno pravidlo, ktoré hýbe našou spoločnosťou.

    A blížim sa už k záveru svojho krátkeho vstupu. Chcem povedať, že možnože ozaj nie je potrebné, aby sme tu v tejto snemovni, kde by mala byť zbierka tých ľudí, ktorí sú ozaj dôstojnými reprezentantmi svojej krajiny, aby sme možno túto vec upravovali až takým trestným zákonom. Tu sa možno odlíšim od predkladateľa.

    Ale chcem dať do pozornosti jednu vec. Ak si myslíme teda, že zákon pre nás tu nie je dôležitý, lebo svojím spôsobom uráža túto výšavu miesta, je to akési nedôstojné voči nám. Ak by sme pripustili na chvíľočku takúto možnosť, tak potom pripomeniem jednu vec, že tu existujú nejaké zvykové práva. A mňa napadla jedna vec. Keď som mal možnosť byť pred viacerými rokmi v britskom parlamente, tam je jeden nádherný zvyk, ktorý nesúvisí s týmto, ale mne sa veľmi páčil. V Snemovni lordov je trón, na ktorom sedáva kráľovná. A keď poslanci lordi idú okolo tohto trónu, nech sa to stane denne aj dvadsaťkrát a do roka aj deväťtisíckrát, hoci je trón prázdny, tak lord ide okolo a pred kreslom sa pokloní. Je to proste zvyk, ktorý, dá sa povedať, si snemovňa lordov vytvorila. Môžeme o ňom rozprávať, či je taký alebo hentaký, mne sa páči. A chcem navrhnúť úplne tak trošinka s takým ťažkým premostením, nuž aby sme si vytvorili iný zvyk. Neprijmime zákon pána poslanca Škripeka a dohodneme sa na úplne jasnom a krásnom zvyku, že až ktokoľvek z nás si dovolí byť zjavne pod vplyvom alkoholu v krajine, kde ozaj ľudia prichádzajú takto lusknutím prsta o svoje celoživotné zamestnanie kvôli tomu, že mali pár promile, nuž tak potom sa dohodnime, že bude úplne stačiť, že ak už nie poslanec, ak to nebude mať vo svojom svedomí, tak každý predseda klubu alebo predseda tej strany zabezpečí, aby takýto poslanec odišiel z tohto parlamentu raz navždy. Verte tomu, že sa to dá, pretože všetci máme svoju psychickú hranicu. A viem si predstaviť, že nikto z nás nie je tak zo železa, aby dokázal odolať tlaku, ktorý by bol nasmerovaný týmto smerom. Takže nerobme zákony, dohodnime sa, že je našou obrovskou povinnosťou byť v tomto prípade vzorom, ale aj reprezentantom. A ak tu padli debaty o tom, že vlastne my nie sme ani lepší, ani horší, my sme takí, akí sú tí naši voliči, súhlasím, nuž tí naši voliči odchádzajú kvôli alkoholu, nuž tak aj my ako ich reprezentatívna vzorka, keď si dovolíme takéto správanie, odídeme a nebude treba na to zákon, bude stačiť úplne džentlmenská dohoda všetkých nás a našich predsedov poslaneckých klubov v duchu toho trónu, pred ktorým sa lordi klaňajú a my sa budeme klaňať pred voličom, ktorý ukladá nám správať sa tak, ako kážu zákony a morálka.

    Toľko k tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán predkladateľ pán poslanec Škripek má faktickú poznámku.

  • Ďakujem. Veľmi pekne ďakujem, že tento príjemný pán poslanec Mičovský, príjemný kolega tuná dokáže veci povedať tak jasne.

    Viete, ja celý čas rozmýšľam od začiatku vôbec, ako som podal do podateľne tento návrh zákona. Tak reakcie viacerých poslancov sa všetky točili tak, že v zásade len dva okruhy ľudí na mňa reagovali. Kolegovia poslanci a občania a všetci, teda prvá skupina ľudí to všetko strašne zľahčovala a tá druhá skupina ľudí je pohoršená. Kolegovia, to, čo tu povedal pán Mičovský, mne tu tak naozaj tak pripadá. Zamenili sme si príčinu s následkami. A hovoríte, že tu ja dehonestujem alebo zhadzujem, že čo je to za hlúposť, čo som to sem priniesol. Nuž ja reagujem na stav, ktorý tu roky vytvára, ako pán kolega Béla Bugár povedal, že ten obraz vytvárajú poslanci. Áno, však zato reagujem. A ľudia na to reagujú a sú rozhorčení. Hlavne o to mi ide, prepánakráľa. A ja sa čudujem, že aké zvláštne podráždenie to v ľuďoch vyvolá alebo pán kolega Jarjabek povie, že: „Nevnucujte nám tu svoje zásady.“ Prepánakráľa, takže ak je zásadou to, že zamestnanec naozaj by nemal byť pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, tak si myslím, že to nie je vec, ktorá sa má vnucovať, to sa má rešpektovať, my sme zákonodarcovia, zákon má byť rešpektovaný.

  • Janko, povedal si to krásne. Rád by som povedal, že si mi hovoril znútra alebo z duše, že si povedal to, čo by som povedal ja, ale takú výšku ešte nemám, aby som toto mohol povedať. Naozaj bolo to vystúpenie, ktoré bolo tak možno tak k rozporuplnému zákonu, tak jednoduché, tak krásne, tak čisté, tak charakterné, že ja fakt neviem, čo na to povedať, iba môžem to pochváliť a kvitovať. A dúfam, že takéto vystúpenia budú ešte niekoľké.

    A len tak taká poznámka na záver. Škoda len, že nie si tak mediálne známa osoba, aby si ťa tie médiá všimli a pýtali sa, prečo nie si jedným z kandidátov do volieb, ktoré budú budúci rok začiatkom.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Kuffa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov k tomuto zákonu povedať. Dúfam, že nebudete pohoršený.

    V úvode chcem povedať jednu vec, aby nebolo to zle a veľmi kontroverzne chápané, ja som to už spomínal, ale musím to aj teraz povedať, ja som abstinent, nefajčím, nepijem alkohol, samozrejme, pijem vodu, nealkoholické nápoje a o akomkoľvek druhu závislosti poviem, že je to najväčšie nešťastie, ktoré len môže byť, ktoré ťa môže postihnúť v tvojom živote, či už teba osobne alebo teba cez tvoju rodinu, cez tvojich najbližších príbuzných. Tí, ktorí ste to prežili alebo to prežívate, alebo ste to zažili vo svojich rodinách a možno aj v tom širšom kontexte, tak rozumiete, o čom hovorím a čo chcem naznačiť.

    Ale vidíte, už aj od tohto rečníckeho pultu zastal som sa tuná fajčiarov, alkoholikov, naposledy dokonca aj narkomanov, a to nie preto, že je to dobré, ale preto, že tá prevencia je dobrá, Tu bol Trestný zákon. Keď bol u narkomanov predkladaný, tak som hovoril, že ten probačný dozor a zníženie sadzby je dobrou vecou. Zvyšovanie trestov a všetko, len priťahovanie a samé pokuty a to všetko, to je to, s čím ja nesúhlasím. Odpustite mi to, ale nesúhlasím s tým. A ja nebudem hlasovať za takéto zákony, ktoré sa tu predkladajú, či sú z ľavej alebo z pravej strany. Donedávna sme mali túto krajinu obohnanú ostnatým drôtom, teraz ju obožeňme samými zákazmi, príkazmi a samými pokutami. Nie je to dobré. Ja nebudem hlasovať za takéto zákony. A keďže som sa zastal závislých ľudí, a to chcem rozlíšiť a to som aj hovoril, ale musím to znova pripomenúť pre tých, ktorí možno ste tu neboli, tak so špinavou vodou z vaničky, kde vykúpem to dieťa, nevylejem aj to dieťa s tou špinavou vodou, ale dieťa zachytím a vodu vylejem. Hovorím tu aj v tejto súvislosti o tom.

    A keďže som sa zastal aj týchto marginalizovaných skupín, prepáčte mi, môžete so mnou aj nesúhlasiť, ja sa zastávam v tejto chvíli samotných nás poslancov. Ja som to už aj tak povedal, aby sme nekopali sami do seba. Nedehonestujme sami seba. Nemyslím si, že je to správna cesta a že je to dobrá cesta, byť závislým od čohokoľvek a, samozrejme, aj od toho alkoholu. A sú tí, ktorí to prežili a možno mali to šťastie a zvíťazili nad tým alkoholom, lebo z alkoholizmu sa nedá vyliečiť, liečiť sa dá, ale keby sa dalo z neho vyliečiť, no tak máme tu triezvych ľudí. A ja sa pýtam, ako je možné, že na protialkoholické liečenie ideš raz, druhý raz, trikrát, päťkrát, sú rekordéri, ktorí tam boli aj trinásťkrát a znova sa vracajú do toho istého prostredia a pokračujú v tom, v čom mali problém.

    Je mi veľmi ťažké hovoriť tu v tejto chvíli, pretože môj kolega predkladá návrh tohto zákona, ale mi to prepáčte a mi to aj tak odpustite, ja nebudem môcť podporiť návrh tohto zákona, nebudem ho môcť podporiť, aj keď možno ma nepochopíte. Ja som ho poprosil, a teraz prosím, nedávam žiaden procedurálny návrh, aby stiahol návrh tohto zákona. Je otázkou svedomia každého z nás, aby sme zodpovedne tu pristupovali. Vstupovať niekomu druhému do toho svedomia, myslím si, nie je to najsprávnejšia cesta alebo to najlepšie, čo by bolo. Ak chceš vstúpiť do svedomia iného, vstúp si do svedomia predovšetkým svojho. Hovorím teraz aj o sebe, aj ja aby som bol zodpovedný a zodpovedne si plnil tento mandát, ktorý mám. No dosť veľa nás tu je, ale, ruku na srdce, koľkí z nás si nevypili tu počas pléna a rokovania v parlamente možno keď aj pohár vína? Je tu niekto taký, kto by zdvihol ruku, že to neurobil?

  • Reakcia pléna.

  • Jeden, dobre. Tak sú tu takí viacerí, tak je to super, štyria. Štyria poslanci, verím, hlasovali, zdvihli ruku, úprimne, to bolo tak. Je to chvályhodné. Ale berte to takto, o alkohole ako takom, ak je pod kontrolou a v primeranom množstve, nemôžem povedať, že je zlý. Alebo budeme teraz všetok alkohol vylievať do kanála, ak je v primeranom množstve? A tak ako sa aj hovorí, je to na zdravie. A naozaj lekár pán doktor Baláž je tu. Ja si vážim lekárov. A snažím aj veľmi úctivo voči nim vystupovať. A pán doktor môže sám potvrdiť alebo vyvrátiť, že keď naozaj si človek dá taký pohárik, možno ráno každý deň, tak je to naozaj na zdravie a je to v prospech toho človeka. Samozrejme, keď ten alkohol ťa prevalcuje a sa zmocní tvojej osoby a máš s tým problém, samozrejme, nie je to jednoduché, a teraz je možné aj sledovať tých poslancov a mať ich pod drobnohľadom, a tvoj volič ti vystaví účet v najbližších voľbách keď si bol nezodpovedný, prepáčte mi za výraz, ale nepoviem radšej ten výraz, keď si bol pijakom a si bol závislým od alkoholu a sa potácal kdesi, či už na chodbách, to je jedno, a mohlo to byť zrovna aj na ulici, to nemusí byť v pléne Národnej rady, ja sa pýtam, keď si mimo pléna Národnej rady, nie si poslancom tejto krajiny? Novinárom som povedal, že ja keď ešte aj v noci spím, ja som stále poslancom tejto krajiny, celého Slovenska a slúžim vo dne v noci tejto vlasti, vždy som k dispozícii ako poslanec.

  • Chcem ešte poprosiť o chvíľku strpenia. Nereagoval som vo faktických poznámkach, ale kolega Mikloško tu to hovoril, mandát poslanca naozaj má byť slobodný. Ruku na srdce, koľkí tu v pléne sedíme a bojíme sa vystúpiť, koľkí sa bojíme hlasovať slobodne? Ja to cítim vo svojom svedomí inak, ja som bol ten, kto hlasoval proti návrhu zákona, prepáčte mi, kolegovia zo strany MOST – HÍD, proti zákonu, ktorý bol tuná predložený, o povinnosti dávať si prilby na hlavy. A teraz deti majú byť sankcionované za to, že sa lyžujú na lyžiarskom svahu, do 50 eur. Či je to 50 alebo euro, tak to je čosi hrozné. Kolega tu z liberálov bude hovoriť, že pomaly to je lepšie, že 14-ročné dievča je v krčme v súlade so zákonom bez prilby a bude piť alkohol? Toto je to lepšie? Toto chceme v tejto krajine? Však to je úplne už absurdné. Veď sa zamyslíme nad tými zákonmi, ktoré predkladáme. Ja si dovolím povedať, že ja nie som síce lyžiarom nejakým aktívnym, ale rekreačným, a kolegov zo strany MOST – HÍD, všetkých, pozývam na májovú lyžovačku do sedla, kde si dajú prilby na hlavy a celý deň keď bude svietiť ostré slnko, aby tam lyžovali. Uvidíme, či vydržia, na týchto hlavách aby ich tam mali. A takisto keď by sme už chceli tu okliešťovať to nejakými zákonmi, dá sa predísť aj týmto pokutám. A jednoducho ak by sme sa už na tom zhodli, prevádzkovateľ vlekov je ten, ktorý môže tomu zabrániť, nepustím na svah takéhoto lyžiara.

    Prepáčte mi, trošku som možno odbočil od toho, ale súvisí to aj s touto témou.

    Takisto, a súvisí to, samozrejme, s touto témou, kolega Alojz Hlina si dovolil na verejnosti nesúhlasiť s názorom niekoho iného, možno extrémistickej skupiny. Tak je to naozaj minimálne pohoršujúce, ak jeden verejný činiteľ tlčie na verejnosti druhého verejného činiteľa za to, že len má iný názor. Tento zásah bol neprimeraný. A policajt aj dostal ten príkaz a mal ten obušok, videl som to, ukazoval mi to na tom videu, v takom malom to bolo priezore. A byť niekoho po tvári, je to tak dehonestujúce a tak otrasné. Som pohoršený z toho. Toto sme chceli, aby sme takto poslanci Národnej rady dopadli? Ja si myslím, že nikto z nás to nechcel.

    Dovolím si ešte jednu súvislú vec, ktorá súvisí s rokovacím poriadkom, povedať. Som tu podal procedurálny návrh. Áno, možno každý z nás má nejaký iný zmysel pre humor. A do tvojej hlavy nikto nevidí. Ale tiež, pozrite sa, na jednej strane piatky sú problémom, lebo spravidla sa rokuje od deviatej do štrnástej, ale vieme že IC vlak ide 13.33 hodine. Taký je obrovský problém ten piatkový čas? Keď začína sa schôdza Národnej rady, začína sa o trinástej, v pondelok je to takto, v pondelok sa vtedy začína o trinástej. Bežne je od deviatej do siedmej večer, do devätnástej, ďalšie dni. A v piatok je od deviatej do šestnástej. Tak na ten istý čas, ktorý v piatok je, no tak si privstaneme, budeme tu od piatej a do pätnástej. Toto som chcel povedať. Samozrejme, ma prekrútili, hej, lebo Kuffa prvý uteká z toho parlamentu. Ja si dovolím povedať, že sedím tu v tom parlamente aj reagujem tu na tieto veci a nebudem tu sedieť len ako taký mumák. Aj keď nemusíte súhlasiť s mojimi názormi, však ja vám ich nevnucujem, aby ste s nimi súhlasili, ale buďme aspoň na toľko tolerantní vzájomne, kolegovia poslanci, k sebe, aby sme sa rešpektovali v tých iných názoroch. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie registrujem štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, vy ste spomínali tu zákon, ktorý doobeda, samozrejme, bol odmietnutý, ktorý mal zabrániť rôznym, teda vážnym nehodám na lyžiarskych svahoch. Vy hovoríte, aby sme išli a vyskúšali, či sa dá celý deň, povedzme, na lyžiarskych svahoch nosiť prilbu. No ja si myslím, že stačilo by, keby ste išli napríklad do susedných krajín, či do Rakúska alebo aj ďalej do Talianska, kde to je povinné. Viete, prečo je to povinné? Opýtajte sa na to našich neurochirurgov, ktorí vám jednoznačne povedia, aké vážne poranenia mali len preto, lebo nemali hlavne deti, ale už ani dospelí prilby. Tá prilba chráni život toho dotyčného. Minule ukazovali v televízii napríklad vážnu nehodu, prilba bola rozbitá a tomu okrem otrasu mozgu sa nič nestalo. Lekári sami povedali, že keby nemal prilbu, tak dnes je mŕtvy. Takže sa nejedná o to, či bude euro alebo do 50 eur pokuta, ale jedná sa o to, či nás to nebude stáť oveľa viac, takého človeka udržiavať len pri živote a čo to bude stáť rodičov, ktorí radšej obetujú, povedzme, dieťa, zdravie dieťaťa len kvôli tomu, že nechcú dieťaťu, povedzme, kúpiť prilbu. Ja mám priateľov, ktorí sa každý rok dvakrát, trikrát chodia lyžovať aj s deťmi a aj ten dotyčný 50-ročný, skoro môj rovesník, dá si prilbu a celý deň je v prilbe a nič mu nie je, ale dodnes je zdravý.

  • Ďakujem. Pán kolega Kuffa, znovu sa mi vybavilo to, čo sa mi vybavilo, keď som prvýkrát videl legislatívny návrh kolegu Škripeka, taký kresťanský, ktorý súvisí s nádherným zázrakom, prvým zázrakom Ježiša Krista, keď v Káne Galilejskej svadobčanom došlo víno. No a tento zázrak, osobne si myslím, nebol apológiou alkoholizmu, ale oslavou družnosti a spoločenstva. Ten komu nie je nič nemožné, mohol dať prednosť studničnej vode, mohol dať prednosť mlieku alebo inému asketickému moku. Vybral si, div sa svete, víno. Čo tým chcel povedať, čo tým chcel zvýrazniť? Ak môžem použiť slová Dominika Tatarku, potrebu obcovania, teda vytvárania a utužovania obce. Bolo to ľudské i Božie. Víno ako Boží dar si takúto diskrimináciu, ako tu predvádzate, nezaslúži. Všetko je vec miery, nie zákonov. Ďakujem.

  • Všetko je vec miery, nie zákonov, povedal môj predrečník, ale reagujem na teba, Števo. Bolo to také úprimné, také tvoje, v takom duchu Števa Kuffu, čistej duše. Ale dovolím si dosť hlboko nesúhlasiť s tým, že na jednej strane teda nepodporuješ zákazy, ale mne sa zdá, že si selektívny jednoducho, selektívna spravodlivosť nie je spravodlivosť. Ľuďom, zamestnancom zo Zákonníka práce, 2,2 mil. ľudí na Slovensku zakážeme používať alkohol a zákaz voči 150 poslancom v Národnej rade tu nebude. Čiže keď hovoríš, že nepodporuješ zákazy, nezakazujme, daj novelu zákona, zrušme trest za alkohol na pracovisku. Potom to pochopím, že potom to bude spravodlivé, lebo to bude dokonale spravodlivé, rovnako spravodlivé voči poslancom v pléne ako ľuďom niekde v zamestnaní.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela zareagovať na tú časť, keď pán poslanec Kuffa hovoril o prilbách, o povinnosti nosiť prilby. Ja som presvedčená ako matka troch detí, že je to v prospech tých detí, keď majú tú prilbu. Takéto zákony, ako už aj povedal pán poslanec Bugár, sú platné aj v iných krajinách, nie preto, aby obmedzovali, ale práve preto, aby ochránili to, čo je najcennejšie. A to je zdravie. Tiež sú povinné detské sedačky nie preto, aby sa nimi niekoho šikanovalo alebo aby sa robili navyše nejaké náklady, ale práve kvôli bezpečnosti. Rovnako sú tak aj bezpečnostné pásy. Čiže ja by som naozaj to nespájala s týmto zákonom alebo s týmto návrhom pána poslanca Škripeka. A je mi ľúto, že predpoludním neprešiel návrh kolegov zo strany MOST – HÍD, aby aj u nás na Slovensku deti povinne nosili tieto prilby. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.

  • Tými prilbami trošku som bokom zašiel, ale vo Vysokých Tatrách, budem konkrétny, sú juhovýchodné svahy. V sedle sa práve lyžuje v máji, koncom apríla. Tam musí byť dva a pol metra snehu. Je to juhovýchodný svah. A keď tam svieti slnko a budete lyžovať, ja sa na vás prídem, kolegovia, pozrieť, ako budete lyžovať v tých prilbách, či to vydržíte. A my deti máme týrať v tých prilbách, terorizovať ich a teraz im dávať aj pokuty? Pýtam sa, či kolegovia zo strany MOST budú tí, ktorí budú chodiť vyberať tam pokuty. Budú lyžovať pomedzi tých lyžiarov? A je rozdiel v pojmoch, čo je lyžiarsky svah a čo je lyžiarska trať. Lyžiarske trate sú bežecké trate. A teraz po bežeckých tratiach aby...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, hovorte k zákonu, ktorý prerokovávame.

  • Reagujem na svojich predrečníkov, kolegov.

    Pán Kvasnička, Kána Galilejská. Mne nemusíte hovoriť o víne. Ja viem, že víno má svoju kvalitu, svoju hodnotu. Ja som hovoril o primeranom množstve, však víno je dobré. Ak ho máš pod kontrolou, je na zdravie. Ak si sadneš so svojou manželkou predsa na svadbe, ako by to vyzeralo, že svadobní hostia by pili vodu. Veď ja nekážem vodu piť. Ja kážem víno piť a vodu pijem. Ja to robím naopak. Ale ak to víno piješ, tak ho pi tak, aby si mal mieru, primeranú mieru, aby sa z teba nestal závislý človek.

    A vždycky je lepšie, ak to 14-ročné dievča je na lyžiarskom svahu a lyžuje sa, ako keď sedí v súlade so zákonom bez prilby a sedí v krčme a pije alkohol. Veď to sú úplne totálne absurdnosti. Tu sa dá týmto pokutám predísť. Jednoducho ak by sme to mali prijať, no nepustím ťa na ten svah. Ak to prijmeme, že musíš mať prilbu, ťa nepustím. A aká pokuta? Nijaká pokuta, lebo prevádzkovateľ vlekov je zodpovedný za to, že nikto bez prilby na tomto svahu sa neocitne. Ďakujem.

  • Pán predkladateľ si žiada slovo. Nech sa páči.

  • Kolegovia, zareagujem na pár poznámok. Naozaj je na počudovanie, že by sme to priam chceli obhajovať.

    Pán kolega Kuffa, to je skutočne priestrel taký poriadny, hovoriť: „Nekopme tu do seba, do poslancov s tým alkoholom.“ No tak prečo lekári nesmú piť v práci, pán kolega? Ty by si chcel mať vo svojom hospici opité sestričky? Že by si to nechcel, kolega? No povedz to. Však to sa nesmie. Že? Ja si myslím, že to bolo úplne mimo, takto to povedať.

    Pán Kéry, táto rozprava, to je neúcta k parlamentu. Ja som nebol v parlamente, keď sa jednalo o zrušení poslaneckej imunity. A vaši kolegovia mi povedali, teda kolegovia starší z parlamentu, že vtedy pán Rafaj argumentoval, sa ozýval, že to je neúcta k parlamentu, zrušiť imunitu poslancov. Nuž zdá sa mi, že nejako divne sa tu zamotala celá táto argumentácia. Veď ja požadujem tak jednoduchú a obyčajnú vec, aby poslanci Národnej rady boli tak disciplinovaní a sebazreflexovaní ľudia, že tu nebudú proste piť a nebudú opití v práci. Nechápem, čo je na tomto čudné. Ale práve preto, že z poslancov slovenského parlamentu za 22 rokov vytvorili atmosféru a povesť, že je to pre nich normálne nejakým spôsobom...

  • Reakcia z pléna.

  • No tá povesť tu je. Ja vám prečítam reakcie ľudí z internetu zanedlho, ktorí mi písali. A už viac ako pred sto rokmi, ak sa možno nemýlim v tých rokoch, jeden pradávny klasik našej literatúry Hugolín Gavlovič napísal vo svojom diele „človek opilý každému nemilý“. Áno, je to tak. Potom ste sa mi niektorí ozvali, že zneužívať sa tento zákon bude, aby sme sa tu navzájom prenasledovali. No, priatelia, kolegovia, o tomto to je, na to sú zákony na Slovensku, aby sme ich zneužívali jeden proti druhému? No, nie. Ony majú vytvárať určitými úlohami štandard.

    A ja neviem, koho to vôbec napadá v myšlienkach, kde to vôbec prichádza, že tu sa budeme všetci navzájom obviňovať, ako pán Přidal tvrdil, že niekto jeho nazve opitým za to, že by chcel definovať alebo verbalizovať svoju predstavu o tom, či je správne alebo nesprávne homosexuálne manželstvo. Nie, nie, nie, ja si nemyslím, že takýmto spôsobom súdni ľudia majú používať voči sebe navzájom zákony. Ale, inak, povedal mi to jeden kolega zo strany SMER, že: „Braňo, ale však takýmto spôsobom takto kľudne aj teba ôsmi naši poslanci nazvú opitým.“ Nuž a ja hovorím: „Počúvaj, ale veď na to skutočne treba splniť tú podmienky ak budem viditeľne opitý, ale, za prvé, nepijem.“ „No ale však vieš, to sa tak robí. Však tu sa klame.“ No, kolegovia, je mi zvláštne myslenie poslancov najvyššej inštancie v SR, teda Národnej rady. No tak sa rozmýšľa. Možnože v celej tej krajine našej sa tak rozmýšľa. Mňa to mrzí.

    Pán kolega Baláž, ja nemám nič proti doktorom, ale pri doktoroch ide o život. Nie, pán Baláž? Aj moja manželka je lekárka. A ja by som bol vystrašený, keby som sa mal práve na jej oddelení stretať s niekým, kto si nič nerobí z toho, že alkohol nemá čo byť na pracovisku. Veď o tom som tu hovoril.

    A tak ako hovoril kolega Mičovský o zámene príčiny, prečo som toto vôbec vytiahol s tým, aby sme to použili a nazvali znižovaním dôstojnosti Národnej rady. To už je, tu o tom hovorím, prekvapujúce.

    No, kolegovia, ja vás prekvapím niečím. Ja som si dal zohnať nejaké informácie a dostal som ich. A predstavte si, že vo švédskom parlamente ako to vyzerá, to mi povedali ľudia, ktorí tam boli a tieto informácie majú z prvej ruky. Kolegovia, táto informácia je o jednotlivých poslancoch z viacerých politických strán. Reštrikčný zákon nakoniec neschválili. Rozmýšľali nad tým a argumentovali, že tak ako chirurg nemôže pod vplyvom alkoholu operovať, ani poslanec nemôže rozhodovať o životoch ľudí v krajine. Zatiaľ taký zákon nie je, pretože problémy tam teraz s tým nemajú, pretože o tom prudko diskutovali a došli na niečo, ale ak by poslanec nebol triezvy, nezúčastnil sa debát, má disciplinárku a vyškrtnú ho z volebného zoznamu pre ďalšie obdobie. Priatelia, táto naša známa tam bola a kamery snímali rozpravu. A neustále sú tam médiá a voliči. Kontrolujú poslancov za svoj obvod. A je zlé, ak neprídu na zasadnutia. Medializuje sa to. Okrem toho poslancom ponúkajú nealkoholické drinky. Okrem toho tu mám link na politickú skupinu triezvych vo švédskom parlamente. Ak by tam niekto pil, strana ho okamžite stiahne z parlamentu.

    Kolegovia, ja vám nehovorím žiadne nezvyčajné veci. To sa deje v európskych parlamentoch, ale mne sa zdá, že my tu už pomaly obhajujeme a dokonca hovoríme, že by sme sa tu s tým mali nejako osobne napádať. Pán Přidal tu výstižne stále hovoril: „No povedzte kto, no povedzte kto.“ Ale, prepáčte, veď ja tu neútočím osobne na jednotlivých ľudí. Ja hovorím, že stali sa tu takéto veci. Ale útočiť na seba navzájom? To nie. Ja potom iba jednoducho poprosím predsedov poslaneckých klubov alebo strán: „Buďte takí dobrí, páni kolegovia, a zabezpečte, že vaši poslanci pod vplyvom alkoholu neprídu do tejto rokovacej sály a nebudú dehonestovať štatút poslanca. A hovorím o nás všetkých tuná, nehnevajte sa, o nás všetkých.

    Takže všetko je vec miery, pán kolega Kvasnička. A, bohužiaľ, poslanci slovenskej Národnej rady za 22 rokov existencie tejto ustanovizne tú mieru tak zdehonestovali, že náš národ je na to veľmi nahnevaný. Neverím, že keď sa opýtate nejakých vašich spoluobčanov na to vo vašom okolí, že by vám niekto povedal, že tento problém ho netrápi. Ja si myslím, že tú mieru prekročil slovenský parlament vysoko. A preto som tu musel takúto vec vôbec povedať. A 94 % ľudí z môjho prieskumu, a bolo ich vyše 800, zareagovalo, že ich rozhorčuje stav, aký slovenskí poslanci s týmto urobili. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, predkladateľ, viete, už dosť dlho počúvam, čo hovoríte.

    Vyprosím si v mene všetkých poslancov, aby ste používali takú vetu, citujem: „Poslanci nebudú opití v práci.“ Ukážte mi poslanca, ktorý je opitý v práci.

    Hovoríte o tom, že tá povesť je taká. No ale viete kto vytvára tú povesť? Vy, nikto iný, vy.

  • Za dvadsaťtri rokov som videl pár poslancov, ktorí pili. Ale, ešte raz, aspoň povedzte, za ten rok od volieb koľko poslancov ste videli opitých. Jeden, dvaja, traja, dá sa to, samozrejme, ale takisto ste mohli vidieť v reláciách napríklad lekára, ktorý tiež nesmie piť a ktorého chytili, že bol opitý. A nikto nehovorí, že lekári pijú v práci. Len vy hovoríte a vaši ľudia hovoria, že poslanci pijú v práci. Možnože niektorí áno. Ale viete, čo vám radím?

  • Poradím vám.

  • Dajte zákaz, ste poslancom, citujem pána poslanca Kuffu, aj v noci nikto nesmie piť, a to ani na spoločenských akciách, ani doma, ani nikde. Keď toto dáte, ja to odsúhlasím. Aj tak to nedodrží nikto.

  • Ja len toľko chcem povedať, že abstinentom nie je byť normálne. A ja ním som, ale ja to určite nevnucujem druhým ľuďom, aby takí boli, aby ste ma zle nepochopili. Ale, samozrejme, ty si poslancom vždycky a všade, stále, aj na ulici, doma, kdekoľvek si, máš byť vzorom, máš sa správať slušne. Ja som chcel na to poukázať, aby sme nedehonestovali my sami pozíciu poslanca skrz práve tieto postoje, aby nevytváral sa dojem v tejto spoločnosti, akí sme tu opilci. Ja keď som sa na vás pozeral od rečníckeho pultu, tak nikto tu nebol opitý, ani tu teraz nie je taký, aj keď vás mám aj za chrbtom, tak nie sme takí, však, vďakabohu.

    A reagujem na to, že „každý pracujúci človek je povinný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu a inej návykovej látky, ak je podozrivý, že sa nachádza pod ich vplyvom a mohol by v takom stave...“ No chcem povedať, že každý pracujúci človek to nemusí byť, lebo my tiež nie sme v pracovnoprávnom vzťahu, poslanci. Ale ja keď som konateľ spoločnosti, ak som vlastník firmy, no ak som opilec a pijem vo vlastnej firme, no tak pijem, kto ma skontroluje, či pijem? Nikto. A keď ty si nezodpovedný a si závislý a si pijakom, jednoducho sa správaš nezodpovedne, no tak môže ti skrachovať celý tvoj podnik, celá tvoja firma. Ale to je tiež zamestnanec, ktorý pracuje a vykonáva pracovnú činnosť. Kto ho tu skontroluje? A je tu veľa takýchto. To môžu byť aj konatelia spoločností vlastných, kde majú majoritné postavenie. Toľko som len chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, ja si dovolím zareagovať na Števa Kuffu, keď argumentuješ tým, že vlastne Zákonník práce hovorí o zamestnancoch a tým pádom nerieši napríklad majiteľa firmy, konateľa, ktorý vlastne de facto môže byť alkoholik a ktorého vlastne nemá kto skontrolovať. Možno v tomto sa mýlime. Ja si myslím, že poslanci sú zamestnanci takisto, zamestnanci svojich voličov. A práve si poslanci dlhodobo na Slovensku myslia, že nie sú zamestnanci, že oni sú jednoducho nejaký taký špeciálny štatus, nejakí nadľudia, ktorí nepodliehajú nejakým bežným pravidlám, ktoré platia pre ostatných ľudí. Práve tie spôsobujú, si myslím, tú dehonestáciu.

    Ak môžem, tak si dovolím zareagovať aj na pána Bugára, ktorý teda sa tu pýtal Braňa Škripeka: „Kto, kto, kto, ukáž prstom, kto tu pije?“ „Nikto nepije, ale potom po takom malinkom premlčaní hovorí: „No možno niektorí, možno dvaja, traja, štyria tu pijú.“ No a to je ten problém. Nemôžete raz hovoriť, že kto, kto, kto...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale Braňo nikdy nehovoril, že sú to všetci. Však to ste zase potom zle pochopili asi. Keď sa po slovensky povie, že poslanci nemôžu byť opití v práci, to neznamená, že sa jedná o všetkých. Čiže keď vy ste to pochopili, že sú to všetci, tak ste to zle pochopili. Ale som rád potom, že ste priznali to, že teda, dobre, možno sú to dvaja, traja, štyria, Okej, ale práve myslím si, že aj v tejto veci, keď teda niekto Braňovi vyčíta, že dehonestuje týmto návrhom parlament, tak poslanci sa dehonestujú a tým pádom aj parlament dehonestujeme, keď v zrejmej veci klameme. Na internete sú videá aj bývalého predsedu parlamentu, ktorý vo veľmi zaujímavej nálade sa prihováral tuto nejakým ľuďom v laviciach. A myslím si, že ten stav nebol úplne triezvy. To je môj názor. A keď v takejto veci ľudia si to na internete môžu pozrieť a konfrontujú to s realitou, ktorú vidia okolo seba a vedia porovnať, asi ako sa ten človek správa a ako sa správa človek, o ktorom vedia, že bol opitý, tak si to vyhodnotia, že pravdepodobne aj ten poslanec bol opitý. A potom keď my tu klameme z tohto miesta, že nikto v živote tu nepil a takéto sme tu nevideli, tak tým dehonestujeme parlament. Čiže, v pohode, nalejme si čistého vína. Podľa mňa kebyže tu je trošičku dobrej vôle, tak posunieme návrh do druhého čítania, pričom keď vy poviete, väčšina, že ste ochotní podporiť návrh iba vtedy, keď tam bude pol promile alebo niečo podobné, tak tam bude pol promile, hold, ale budú nejaké pravidlá, ale keď nie sú žiadne, tak si myslím, že to je jednoducho problém.

    Dovolím si ešte aj teraz zareagovať na pána Jarjabka, nie je tu. Ale keď hovoril o tom, nemohol som reagovať, lebo bola to jeho faktická. Povedal, aby sme nevnucovali všetkým poslancom to, čo si myslíme. Na jednej strane si uzurpujeme právo my, ktorí sme v tejto sále, vnucovať všetkým, 5,4 milióna ľudí mínus 150 nejaké pravidlá. Ale keď také isté pravidlá si namierime na samých seba a chceme, aby my sme ich dodržiavali rovnako ako tí všetci ostatní, ktorí sa podľa našich pravidiel majú správať, tak vtedy to nazývame vnucovaním si navzájom nejakých pravidiel. Nie, keď raz si berieme právo vnucovať pravidlá ľuďom, tak mali by sme byť spravodliví, rovnaké pravidlá si vnútiť aj samým sebe. Jednoducho nemôžeme sa naďalej tváriť, že 150 ľudí je viac ako 2,2 milióna ľudí, ktorí podliehajú prísnemu Zákonníku práce, ktorých trestá za akýkoľvek obsah alkoholu v krvi. A vlastne trestá ich tým, čo je dnes pomaly druhé najcennejšie po zdraví. A to je strata práce.

    A chcel by som znova zopakovať, ak si to tu niekto mýli a chcel by upriamiť pozornosť na kolegu Senka, neviem, či tu je teraz, neviem presne, kde sedí, alebo teda na Slotu, že o týchto dvoch ľuďoch sa bavíme, nie, viete sami, o ktorých ľuďoch sa bavíme. Je ich tu viacero. Mne to je nepríjemné, keď ten človek za mnou príde dvakrát, trikrát za toto volebné obdobie už minimálne ma oslovil, Igor sem, Igor tam, a tiahne z neho ako zo suda. Je mi to nepríjemné. A upozorňujem ho z tohto miesta, ak to urobí ešte raz, verejne vyzvem predsedajúceho, aby mu dal fúkať. Takže mal by som sa potom na pozore.

    To, čo poviem, som povedal predtým, pani predsedníčka vášho klubu pani Laššáková, keď Braňo podal návrh zákona do podateľne, tak sa vyjadrila takou krátkou vetou, že vlastne dehonestuje to parlament. Nie, tým, že si poslanci uzurpovali v minulosti nadpráva, že tu bola imunita, sme si teda, našťastie, zrušili aj priestupkovú, aj trestnoprávnu imunitu, tým, že si teraz uzurpujeme a bojujeme za nadprávo v podstate vypiť si dobre s diplomatmi, s kýmkoľvek, ale jednoducho mať toto nadprávo voči obyčajným ľuďom, my dehonestujeme samých seba a parlament. Naozaj by na tom nebolo nič zlé, jednoducho, kebyže zavedieme to pravidlo, že bude nulová tolerancia na alkohol aj v parlamente, tak bude. A z nás niekto si vypije, po pracovnej dobe sa stretne s diplomatom, pričom nebol by problém od nikoho z nás tento nejaký mechanizmus rešpektovať.

    Príklad. Ja som to hovoril aj cez faktickú, keď Braňo použije príklad, že teda lekár, pilot, učiteľka, že títo ľudia, ktorí môžu teda rozhodovať o dôležitej veci, či budú operovať nejakého nášho blízkeho, či by nám to vyhovovalo alebo či by ten pilot v lietadle, v ktorom by sme leteli, mal vypité, a porovnávame to s poslancom, si myslím, že nie je správne, že porovnávame to naozaj s upratovačkou, ktorá nikomu tou metlou neublíži, a robotníkom, niekde poľnohospodárom na poli, ktorý nikomu neublíži. Napriek tomu od neho vyžadujeme nulovú toleranciu na alkohol. Ale ktorýkoľvek z nás, aj ten opozičný poslanec, aj cez tú možnosť, že sa má iba možnosť vyjadriť k návrhu, aj keď je opozičný a jeho hlas nezaváži, tak či tak rozhoduje o osude ľudí v tejto krajine, aj tým svojím vyjadrením mimo hlasovania. A povieme si zrazu, že na upratovačku, ktorá metlou naháňa chodby, alebo poľnohospodára, ktorý motykou okopáva niečo na roli, netolerujeme žiaden alkohol. Ale na poslanca, ktorý v rôznej miere ovplyvňuje život ľudí na Slovensku, v pohode alkohol tolerujeme. Toto je jednoducho niečo, čo nie je správne. Postavili sme sami seba na slonovinovú vežu a tvárime sa, akože nás sa to netýka, akože môžeme mať nejaké nadpráva. Práve tým získame možno aj sympatie ľudí a rešpekt ľudí voči parlamentu, voči poslancom, voči politikom všeobecne, keď budeme jedni z nich, tým, že sa nebudeme nad nich povyšovať.

    A keď tu bol taký ohlas, možno od poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia, ja si myslím, že práve to povyšovanie sa nad ostatných ľudí nikde v Biblii nenájdete. Takže skúste si možno tú Bibliu prečítať aj v tejto veci a pozrieť sa na to takto. Kresťanské je nad ľudí sa nepovyšovať. Tým, že bojujete za nadpráva niektorých ľudí, bojujete za povyšovanie sa niekoho nad ostatných. Prečítajte si potom niečo o nejakom uchu ihly a podobnom.

    Som presvedčený, ak by sme najmenej chceli, určite by sme tie výčitky, ktoré aj Martin Poliačik, už si presne nepamätám, na začiatku spomenul, mohli upraviť, že mu niečo vadí. Možno potom by jeho niekto mohol šikanovať, vykázať, nemohol by sa vyjadrovať. Keď niekomu vadí, že teda takýto poslanec by teoreticky mohol hlasovať, to sú všetko drobnosti, ktoré by sme mohli upraviť v druhom čítaní, ak by bola dobrá vôľa cez prvé čítanie tento návrh zákona posunúť. Bol by som veľmi rád, ak by ste to urobili. Každopádne sme parlamentná demokracia, väčšina rozhoduje, je to na vás.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že k dehonestácii Národnej rady prispieva práve táto diskusia. Je úlohou voličov, aby zhodnotili, ktorých poslancov alebo ktoré politické strany chcú mať v tomto parlamente. Vďaka tomuto objektívnemu prístupu voličov Slovenskej republiky dnes Ján Slota a jeho strana nesedí v tejto snemovni.

    Ale musím povedať, že tento zákon má ešte jednu chybu. Pán kolega Škripek hovorí o tom pití v práci a mimo práce. Páni kolegyne a kolegovia, v Ústave Slovenskej republiky článok 82 znie: "Národná rada zasadá stále." Pokiaľ platí Ústava Slovenskej republiky, každý poslanec aj o polnoci je v práci. Toto pri tomto návrhu zákona zhodnotené nie je.

    A zovšeobecnenie konzumácie alkoholu. Dovoľte, aby som si sám za seba to vyprosil. Mňa v tejto Národnej rade, odkedy tu pracujem, nikto nevidel opitého alebo po konzumácii alkoholu. Ďakujem.

  • Nemienim vystúpiť, lebo odznelo to, čo som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keď si ľudia na internete pozrú dnešné rokovanie, myslím si, že nadobudnú dojem, že v tomto parlamente sedí 150 notorických alkoholikov, a preto treba túto situáciu riešiť zmenou zákona.

    Zákaz pitia v parlamente. No to je absolútna nehoráznosť a drzosť, čo to tu predvádzate. Prepáčte, tento váš postoj považujem za svoju osobnú urážku. A vyprosím si takéto vaše správanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy ste ma nepochopili. Ak váš kolega predkladateľ hovorí, že poslanci nebudú opití v práci, to je zovšeobecnenie. Ja nehovorím o všetkých. To je zovšeobecnenie, ako keby ste tu mohli vidieť každý deň pár poslancov. Viete, ešte raz, ja som dosť dlho v politike a v parlamente, samozrejme, som zažil aj také situácie, že niektorí, povedzme, mali niečo pod čapicou, to áno. Ale zovšeobecňovať to? Nehnevajte sa, vy tu vytvárate takýto obraz o Národnej rade Slovenskej republiky. Hovoríte napríklad o tom, že poslanci majú nadpráva, poslanci sú nadľudia. To tvrdíte len vy. Nikto iný to netvrdí. A ja sa tak nesprávam a ja, dá sa povedať, každý víkend som niekde vonku a ja sa nesprávam ako nadčlovek. Viete čo by bolo fér od vás, hlavne od tých tzv. čistých ľudí? Keby ste normálne sa vyjadrili: „Áno, videl som poslanca, ten bol opitý.“ Toto urobte a pomôžete potom tomu, čo chcete takýmto zlým zákonom vytýčiť za cieľ. Ale viete, čo by som ja očakával? Ľuďom najviac, dá sa povedať, vadí to, že je nezamestnanosť, že majú zlé podmienky, čo sa týka zdravotníctva, sociálnych vecí. A o tomto som od vás zatiaľ nič nepočul. A nič takého od vás som nevidel. Skúste riešiť toto, a nie pseudoproblémy a, dá sa povedať, také návrhy zákonov, ktoré vám minimálne, povedzme, pomôžu nazbierať pár bodov. Len o tomto nemôže byť politika, to mi verte.

  • Pán kolega Simon, povedal si, že ľudia to posúdia a toho dôkazom je, že Slota tu už nesedí. Ale to je problém, že tu dvadsať rokov sedel. Ak by fungoval Braňov zákon, tak ver tomu, že Slota by tu nesedel ani tie štyri roky, hanbil by sa ako pes a ušiel by ešte skorej, ako by mu skončil mandát. Nič si nemusíš preto ani nejako vyprosovať. Opakujem to aj kolegyni Košútovej, aj kolegovi Bugárovi, keď aj Braňo povedal, že poslanci by nemohli piť, tak podľa mňa každý normálny človek pochopí, že sa tu nehovorí o 150 poslancoch a hovorí sa o konkrétnych niektorých, ktorí takýto problém majú.

    Pani poslankyňa Košútová, hovoríte k zákazu pitia alkoholu v parlamente, doslova citujem: „To je absolútna drzosť, čo to tu predvádzate, vyprosujem si to." Čo je na tom absolútna drzosť. Vy ako poslankyňa zakazujete zamestnancom, aby nepili na svojom pracovisku, prečo vám by títo zamestnanci nemohli zakázať, aby ste nepili na svojom pracovisku? To je spravodlivosť, to nie je drzosť.

    A, pán kolega Bugár, hovoríte o nadprávach, že sa tak nesprávate, že ich máte. To slúži na vašu česť, že sa tak nesprávate, ale každopádne poslanci doteraz nadpráva mali a v tejto veci aj nadpráva naďalej majú. Keď sme mali imunitu, jednoducho mali sme nejaké nadprávo. Keď vy ste ho nevyužívali, to slúži iba na vašu česť.

    Keď hovoríte o férovosti pomenovať takého poslanca, ja s tým nemám teoreticky problém. Môžem ho približne priblížiť. Ale najprv si to vybavím s tým človekom medzi štyrmi očami. Ale každopádne som upozornil, ak taký človek ešte raz ku mne príde a bude mi tu čokoľvek hovoriť a mrmlať opitý pod nosom, tak na neho upozorním a vyzvem predsedu, aby mu dal fúkať alebo aby ho vykázal.

    A keď hovoríte, že sme nevideli z našej strany nič, nejaké návrhy na nezamestnanosť a to sú veci, ktoré ľudí trápia, práve tento problém riešime, že tu sú poslanci, ktorí by mali riešiť takýto problém, ale keď niekedy ľudia nemajú istotu, že sú triezvi, tak sa asi v tejto veci na nich nemôžu spoľahnúť. Ja práveže by som očakával od vás ako dvadsaťročnej strany alebo politika s dvadsaťročnou skúsenosťou, že každý deň by ste súkali zákony.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    K rozprave, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči, v zmysle rokovacieho poriadku, áno, máte právo na záverečné slovo.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Lebo ste sa ma pýtali, či máte právo na záverečné slovo, takže ja vám chcem len vykladať rokovací poriadok, ktorý meníte.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem, kolegovia. Takže dovolím si to zhrnúť.

    Pani Košútová, pán Bugár a niekoľko ďalších kolegov, je to v mylnej rovine, ak sme to chceli dať do osobnej roviny, že: „Mne toto nehovorte.“ A pán Bugár už to posunul až dokonca do roviny, že sú tu niektorí viac. A teda možno tým myslel mňa, môžem sa len domnievať. Nie, toto by bol mylný postoj k celej tejto veci.

    Kolegovia, ak sme nezbadali, že tu má ísť o princíp a že povesť tejto snemovne je ťažko poškodená excesmi ľudí, ktorí tu sedeli tak dlho, ako hovoril pán kolega Matovič, a práveže oni toto celé vytvorili a že práve tu tak teda prižmurujeme oči nad tým, že teda niektorým sa to stane, áno, presne tak to je, preto som tu hovoril o sebadisciplíne, o sebareflexii. A hovoril som, že zastupujem tu voličov a nepotrebujem žiadne bodíky ani laikov, ani krúžky, nehnevajte sa. Sem som prišiel bez reklamy, pretože chceli ľudia ma tu mať, nič viac. A ak tu nabudúce nebudem, tak tu nebudem, nebude ma to trápiť, iba teraz ich zastupujem.

    A ja vám teraz prečítam teda reakcie tých, ktorých to hnevá, kolegovia, aby ste nepovedali, že ja som to hovoril. Ja vám budem čítať, čo o vás hovorí slovenský sledovateľ, divák alebo ten, koho to hnevá. „Je smutné, že treba bojovať za veci, ktoré by mali byť úplnou samozrejmosťou. A poslanci by nemali piť vo svojom poslaní.“ „Aj keď sa vyžaduje zvláštna zodpovednosť v zamestnaní, pri riadení vozidiel a tak ďalej, sa vyžaduje nulová tolerancia na alkohol, preto považujem za samozrejmosť, že tam, kde sa nesie zodpovednosť za celý národ, to bude platiť na prvom mieste. Poslanci by mali byť pokorní ľudia rozumejúci svojim voličom a mali by ich reprezentovať." Takže nehovorím vám svoje názory, kolegovia. „Niektorí poslanci sa správajú ako nadľudia, ktorí si môžu všetko dovoliť. Je to prejav hrubej arogancie, často arogancie moci, pretože si uvedomujú, že majú za sebou trebárs mocnú stranu. V rôznych firmách má zamestnávateľ právo hocikedy počas pracovnej doby, nielen na jej začiatku, skontrolovať technickými prostriedkami, či zamestnanec nepožil alkohol. Navrhujem, aby slovenský parlament nebol výnimkou. Poslanec stáva sa už osobou verejnou, nech je teda pod drobnohľadom verejnosti. Arogantné alebo aj inak nevhodné správanie poslancov, všetkých členov parlamentu alebo najvyšších predstaviteľov štátnej moci pôsobí demoralizujúco na občanov nášho štátu, ktorí ich platia zo svojich daní. Preto je potrebné akýmikoľvek zákonnými prostriedkami dosiahnuť, aby náš štát navonok, ale aj dovnútra reprezentovali a viedli morálne čistí ľudia, lebo keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Je potrebné, aby naši poslanci, ale aj ostatní verejní činitelia štátu boli ostatným nielen nasledovaniahodným príkladom a už vôbec nie odstrašujúcim príkladom. Prítomnosť v práci bez vplyvu alkoholu považujem za otázku cti." Kolegovia, nebudem vás teda unavovať ďalšími čítaniami ďalších strán, pretože by to bolo už preťažené. „Ale poslanci by mali ísť národu príkladom. Kto zákon schvaľuje, v prvom rade má byť príkladom pre ostatných." Tých strán tu mám dvadsať.

    Kolegovia, nie, nebolo to v osobnej rovine. Bolo to v rovine principiálnej. A pretože, ako som povedal na začiatku, tým aj skončím, sa tu vytvoril veľmi nedôstojný obraz, a nevytvára sa touto debatou, ale vytvoril sa mnohými rokmi pôsobenia, a predstavitelia štátu sa k tomu nevyjadrili ako k negatívnemu fenoménu, nevyhranili sa voči tomu, vznikol z toho akýsi divný folklór. Takže mojím cieľom je naozaj zvýšiť vážnosť Národnej rady a zároveň ukázať, že sme si všetci rovní, pretože keď by to na nás nemalo platiť, že nemáme byť pod vplyvom alkoholu, bohužiaľ, niektorým sa to stalo, v tom prípade sme vyššie ako ostatní ľudia. Nakoniec, je to len 90 dní v roku, keď rokujeme, takže viem a som presvedčený, že je tu drvivá väčšina slušných ľudí, ktorí nepijú alkohol, samozrejme, alebo teda to dokážu nepiť. Ale v našej krajine sa udialo veľa nespravodlivých vecí a toto je tiež jedna z nich.

    Kolegovia, skončím jednoduchou výzvou, slovami knihy proroka Tobiáša: „Nepi víno až po opilosť a nech ťa nesprevádza opilstvo na tvojej ceste." Ja myslím, že to je jednoduchá výzva. A nemyslím si, že by mal byť problém podporiť tento zákon. Ak niekomu ide o to, aby sme skutočne mohli dobrým a zodpovedným spôsobom reprezentovať snemovňu aj našu krajinu, tak si myslím, že by nemal byť problém tento zákon podporiť. Takže nie sme viac, ako obyčajní ľudia, máme zodpovednosť voči tejto krajine a naozaj mali by sme rozhodovať o tejto krajine zodpovedne a dobre. Takže preto predkladám tento zákon a zároveň vás prosím za obyčajných ľudí, aby ste tento návrh podporili, aby ste zvážili argumenty, ktoré som predkladal, a mysleli na ľudí, nielen na nás, na to, že sa nás to osobne dotýka a že nás to osobne niekoho uráža. Kolegovia, bolo to myslené úplne, ale úplne inak. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Procedurálny, pán predseda parlamentu Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem vás požiadať o súhlas so zmenou programu 16. schôdze. Pôvodne vzhľadom na zahraničnú pracovnú cestu s premiérom navrhovateľ pán doktor Raši, ktorý predkladá dva návrhy, body 39 a 44, požiadal o preloženie rokovania o týchto bodoch na zajtra ráno od 9.00 hodiny. Vzhľadom na to, že sa pán navrhovateľ vrátil a je prítomný v Národnej rade, chcem vás požiadať, či môžeme teraz pristúpiť k rokovaniu o týchto bodoch programu. To znamená, navrhujem, aby sme teraz pokračovali rokovaním o bode 39, čo je návrh poslancov Otta Brixiho a Richarda Rašiho na vydanie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a potom je to bod 44, je to návrh pána predsedu výboru pre zdravotníctvo Richarda Rašiho na vydanie novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je to DRG, sú to zoznamy chorôb. Takže chcem vás požiadať o súhlas s takouto zmenou. Je s ňou súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Je s tým všeobecný súhlas, pán poslanec?

  • ... takže budeme hlasovať o mojom návrhu a potom budeme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 87 poslancov, za 71, proti 2, zdržalo sa 11, nehlasovali 3.

    Schválený je procedurálny návrh pána predsedu Pašku.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, prosím vás, nás predseda poslaneckého klubu informoval pred chvíľkou, pred hlasovaním, že chcete to zaradiť po hlasovaní o 17.00 hodine, ale my tu poctivo sedíme, čakáme, že príde náš bod na program, tak to nie je fér úplne, lebo my sme rešpektovali to, že pán poslanec je odcestovaný. Ale čo? On zajtra tu nebude? Akože my budeme teraz ako pajáci tu poskakovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Veď tak som tomu rozumel, že pôjde teraz podpredseda parlamentu Figeľ a po hlasovaní, po 17.00 hodine, pôjdu návrhy pána Rašiho. A s tým by som súhlasil. Ale teraz, keď je tu predkladateľ a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ak ste mali takúto informáciu, sa ospravedlňujem, asi sme sa nerozumeli. Dobre, môžeme sa dohodnúť aj tak, že keďže máme vlastne prerokovaný len jeden bod programu, aby sme o 17.00 hodine teraz nehlasovali a rokovali ďalej dnes do prerokovania bodov, ktoré ešte máme, v poradí, ako sme si to odsúhlasili, a zajtra potom by sme dorokovali program a hlasovali o prerokovaných bodoch. Ja sa ospravedlňujem, som nevedel, že v klube ste mali takúto informáciu. Možno je to aj moja chyba, som si to neuvedomil. Ale máme odsúhlasenú v pléne zmenu programu, takže budeme pokračovať teraz...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda, to nemyslíte vážne. Čiže zase ste zrušili hlasovanie? Nechápem teraz...

  • Hlasy z pléna.

  • Kolegyne, kolegovia, teraz dávam procedurálny návrh pána predsedu, budeme hlasovať, že dnes o 17.00 hodine nebudeme hlasovať. Prosím, prezentujte sa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 92 poslancov, za 71, proti 7, zdržali sa 2, nehlasovalo 12.

    Čiže je schválený procedurálny návrh pána predsedu Pašku, nebudeme o 17.00 hodine dnes hlasovať.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 298, spoločná správa výborov má tlač 298a.

    Dávam slovo poslancovi Ottovi Briximu, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, návrh zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia predkladám ja v mene mojom, ako aj v mene pána poslanca Richarda Rašiho, predsedu výboru pre zdravotníctvo.

    Cieľom novely zákona je zvýšiť bezpečnosť kúpania a plávania na kúpaliskách či krytých plavárňach prostredníctvom zabezpečenia dohľadu nad každým bazénom prístupným návštevníkom prostredníctvom vyškolených plavčíkov.

    Predkladaná novela zákona je taktiež reakciou na udalosti, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti, keď prišli o život maloleté deti v bazénoch, nad ktorými nebol vykonávaný neustály dohľad.

    Zabezpečenie stáleho dohľadu nad plaveckými a taktiež neplaveckými bazénmi, ktoré sú prístupné nielen pre maloleté deti, má za cieľ odstrániť nebezpečenstvo úrazu a utopenia sa, tak ako sa to nanešťastie v ostatných dňoch stalo.

    Povinnosť zabezpečiť dohľad nad bazénmi prostredníctvom plavčíkov budú mať prevádzkovatelia umelých kúpalísk popri ostatných povinnostiach, ktoré im vyplývajú z príslušných zákonov.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Ladislavovi Andreánskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorá je uvedená v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor rokoval o návrhu zákona dňa 12. marca 2013 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Súčasne gestorský výbor odporučil schváliť pozmeňujúci návrh obsiahnutý v spoločnej správe.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Tibora Bastrnáka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya a Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k príslušnému návrhu zákona (parlamentná tlač 298).

    V čl. I bode 1 § 19 ods. 9 sa dopĺňa nové písmeno n) v nasledovnom znení: „n) zabezpečiť v prevádzkach na kúpanie v neplaveckých, oddychových bazénoch do hĺbky 1,3 metra s celkovou kapacitou maximálne 70 osôb, aby počas otváracej doby bazéna v objekte zariadenia bola prítomná osoba, vyškolená poskytnúť prvú pomoc; nevyžaduje sa stála prítomnosť osoby pri voľnej ploche a môže byť poverená aj inými úlohami a osoba nemusí byť kvalifikovaným vodných záchranárom“.

    Odôvodnenie. Novelizácia reaguje na situáciu, typickú pre veľké kúpaliská s kapacitou niekoľko tisíc osôb, kde je často zvýšené zdravotné riziko najmä pre rodiny s deťmi v neprehľadnom dave. Tento jav neprichádza do úvahy v menších prevádzkach, čo dokazujú aj štatistiky nehôd a nešťastí. Vyňatie malých prevádzok zároveň nebude klásť zvýšené požiadavky na personálne náklady, ktoré by boli neprimerané až likvidačné pre malé zariadenia cestovného ruchu.

    Ročné náklady na jedného prítomného plavčíka aj pri malom bazéne v penzióne s otváracom dobou od 9.00 do 21.00 hodín by mohli činiť okolo 23 000 – 30 000 eur ročne. Povinnosť zamestnávať vodného záchranára pri týchto bazénoch je bezdôvodná, personál vyškolený pre poskytnutie prvej pomoci je však pozitívnou zmenou pre ochranu zdravia.

    Zriadenie vyhradených priestorov pre poskytnutie prvej pomoci v existujúcich malých prevádzkach by bolo problematické v tesnej blízkosti vodnej plochy a iné umiestnenie by nemalo praktický zmysel. Navyše je niekedy priestorovo nemožné alebo stavebne nákladovo neprimerané takúto miestnosť zriadiť a zariadiť pre malé prevádzky.

    Zároveň povinnosťou zabezpečiť, aby aj v objekte menších prevádzok na kúpanie bola vždy privolateľná vyškolená osoba, schopná poskytnúť prvú pomoc v prípade nešťastia, zvyšuje ochranu zdravia aj v hoteloch a penziónoch, aj keď tam kúpanie má len doplnkový charakter.

    Toľko je náš pozmeňujúci návrh.

    Samozrejme, vítame návrh predkladateľov, chceme za to aj hlasovať, ale boli by sme radi, keď pán predkladateľ poslanec Brixi nové znenie prečíta, eventuálne keby v písmene n) 1. bod vyňal na osobitné hlasovanie alebo eventuálne ho stiahol, lebo myslíme si, že tak ako som to odôvodnil, náš návrh v tomto smere neminie ten účel, kvôli čomu predkladajú tento návrh, ale pritom je lepší, nehovorím, že je komplexnejší, ale v každom prípade finančne zachráni veľa, veľa malých prevádzok. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Bol to jediný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy. Pán poslanec Brixi, pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovolím si v zmysle § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    V čl. I § 19 ods. 9 písmená m) a n) znejú: „m) zabezpečiť na umelom kúpalisku miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) a vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci“, „n) zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na 1. najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík, 2. plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík, 3. plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci a 4. pri vodných atrakciách dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade“.

    Odôvodnenie. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neobsahuje povinnosť prevádzkovateľov zariadení, v ktorých sa nachádzajú plavecké alebo neplavecké bazény, zabezpečiť stály dohľad nad návštevníkmi a dozerať tak na ochranu ich zdravia a bezpečnosti.

    Taxatívne sa ustanovujú povinnosti prevádzkovateľov umelého kúpaliska s prihliadnutím najmä na povinnosť zabezpečiť dohľad dostatočným počtom plavčíkov a zabezpečiť miestnosť na poskytovanie prvej pomoci. Na bazén nepresahujúci dĺžku 25 metrov považujeme jedného plavčíka za dostačujúceho, avšak na plavecký bazén dlhý viac ako 25 metrov je potrebný vyšší počet plavčíkov tak, aby bolo náležite dohliadnuté na zdravie a bezpečnosť návštevníkov.

    Dohľad je potrebné vykonávať taktiež pri vodných atrakciách, nakoľko najťažšie úrazy sa podľa dostupných štatistík vyskytujú práve pri zábavných atrakciách, ako sú tobogany, skokanské zariadenia, umelé vlny, veže, lieviky a podobne. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Pán poslanec Hlina do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som chlapec z Oravy, nikdy som sa tým netajil, prípadne mi poraďte, ale ja som nejakú už tú knižku prečítal, ale tie parlamenty vznikli na to, aby rokovali a hlasovali. A ja naozaj absolútne nerozumiem tomu, prečo sa teraz o sedemnástej zrušilo hlasovanie. Nerozumiem tomu, že pán Raši sa vráti, tak všetci to tu zmeníme. Ja neviem pán Raši keď doje obed, dôjde, zmeníme program. Ja tomu nerozumiem. Ako to funguje? Treba nejakú úctu, to áno, k zákonu. Predkladáte tento zákon ako vážnu vec. A ja uznávam, že je to vážna vec. Čiže ja dávam procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme o tomto návrhu, ktorý je mimoriadne dôležitý, hlasovali dnes o sedemnástej. A žiadam vás, pani predsedajúca, aby ste o tomto mojom návrhu dali hlasovať. Mne tu budete vyčítať, čo ja robím? Čo vy stvárate z tohto parlamentu? Pán Raši dôjde a všetci sa zbláznime, lebo došiel pán Raši. Ja tomu nerozumiem, fakt tomu nerozumiem. Zrušíte jedno hlasovanie, zrušíte ďalšie hlasovanie. Tak nechoďte sem. Kedy dá pán Paška návrh, že budeme hlasovať raz za dva týždne? Kedy príde tento návrh? Toho ste schopní. Ste schopní dať procedurálny návrh a odhlasujete si to, že raz za dva týždne budete hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Kolega, ja môžem kričať, koľko chcem.

  • Hlasy v sále.

  • Tak ma vyveďte stadeto. Je to otázka času, kedy s týmto návrhom prídete. A vy ste toho schopní.

  • Hlasy v pléne.

  • Prosím vás pekne, dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sa o tomto veľmi dôležitom zákone, o plavčíkoch, hlasovalo dnes o sedemnástej. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca, ktorý vystúpil v rozprave, pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec, verte mi, že nemám vám záujem protirečiť, božechráň, lebo by som rozpútal ešte ďalšiu hodinu vášho monológu. Ale ja vám dám za pravdu. Keď sa na tom táto väčšina v parlamente alebo ústavná väčšina dohodne, že sa bude hlasovať raz za mesiac, tak sa bude hlasovať raz za mesiac a vy sa môžete postaviť na hlavu, odrážať sa ušami, a pritom vykrikovať tuná spred tohto parlamentu a jednoducho to tak bude, lebo tá ústavná väčšina by o tom rozhodla. Takže, prosím vás pekne, prečítajte si rokovací poriadok a už sa aspoň trošičku nejako dajte do nejakej kocky umravnenosti. Ako vidíte, tuná všetci normálne debatujeme, nikto nekričí, vy tu len vyrevujete, všetkých obviňujete, my sme tu všetci tí, ktorí ničomu nerozumieme. A to, že tomu nerozumiete vy, my vám to všetci musíme vysvetľovať. Veď naozaj to takto nemusí byť. Veď trošku vstúpte do seba, veď toto naozaj nie je kabaret, ale ak áno, tak je strašne zle platený.

  • Nuž ale bol vtipný pán kolega. Keď sa búril francúzsky ľud, Mária Antoinetta sa pýtala, prečo sa búri, a odpoveď bola, že nemá chleba. Ona hovorí, že však nech je koláče. Kolega Jarjabek, prosím vás pekne, pre pamäť tohto ľudu v tejto krajine to treba vytesať do kameňa, keď sa väčšina rozhodne, že tento parlament bude hlasovať raz za mesiac, tak bude hlasovať raz za mesiac. Prísne vzaté, je to pravda. Ale hovorí to presne o tom, čo ste a ako to vnímate. Presne o tom to hovorí. To je to, čo vo vás zostalo, to ponímanie toho práva a spravodlivosti toho princípu, kvôli čomu pretiekli potoky krvi. Vy si tu nezaslúžite sedieť, vážení, lebo nemáte ani dunst o tom, čo je parlamentná demokracia, čo je parlament, čo sú nejaké inštitúty, čo je úcta k právu, čo je spravodlivosť. A ja vám to tu musím vykrikovať. A vy sa na tom smejete, aký som blbý a blázon. Áno, budem vám to vykrikovať, budem vaším zrkadlom, dovtedy, kolegovia, kým to nepochopíte, že k týmto laviciam musíte mať úctu, kvôli histórii, lebo vy ste to všetko dostali zadarmo, preto sa tak k tomu staviate, ale niekde kvôli tomu ľudia trpeli a presne to vám treba ukazovať, toto zrkadlo ja pre vás budem robiť. Majte úctu k parlamentu. Majte ju.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 422, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 403.

    Dávam slovo poslancovi Richardovi Rašimu, aby návrh zákona uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Ja poprosím, páni kol2egovia, páni poslanci, ísť diskutovať mimo rokovacej sály, pán poslanec Brixi a Andreánsky.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som týmto predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tohto zákona je úprava zoznamu chorôb pre potreby implementácie klasifikačného systému DRG v Slovenskej republike, ktorý sa rozširuje o nové jednotlivé diagnózy a skupiny diagnóz.

    Podstatou zmeny je hlbšia diferenciácia zoznamu chorôb s cieľom presnejšieho zaradenia hospitalizačných prípadov v klasifikačnom systéme DRG a s tým súvisiacou primeranou úhradou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    Rozšírenie zoznamu chorôb je predpokladom pre realizáciu vývoja prvej verzie systému pre Slovenskú republiku.

    Vážené dámy, vážení páni, ide o čisto odborný zákon týkajúci sa iba rozšírenia medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá bola naposledy vydaná pred dvadsiatimi rokmi. Ide o rozšírenie o niekoľko typov diagnóz aj z ich číselným pomenovaním práve preto, aby sa každá diagnóza dala aj v systéme vykazovania a platby presne identifikovať. Čiže ja vás chcem len láskavo poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Vladimírovi Balážovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k predmetnému návrhu. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený zákon spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    A, ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi predpismi Európskej únie.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, zamestnanosť a životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave doporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 403 z 25. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 415, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 397.

    Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi Jánovi Figeľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko, pani predsedajúca. Asi ste v tom návale zabudli dať hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Čiže dávam ho opäť mimo rozpravy. A žiadam, aby sa dalo o ňom hlasovať, že chcem, aby bolo dneska hlasovanie o 17.05 hodine. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina, ja som počula váš procedurálny návrh, váš procedurálny návrh zaznel v rozprave, zapísal si ho spravodajca. A v tejto chvíli keďže ste dali procedurálny návrh mimo rozpravy, tak môžem dať o ňom hlasovať.

    Takže, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hlinu, aby sme dnes hlasovali o 17.05 hodine. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 36.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Budeme o vašom procedurálnom návrhu hlasovať, keď bude Národná rada uznášaniaschopná.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, boj s korupciou je jednou z najvážnejších a dlhodobých tém pre každú demokratickú spoločnosť, ktorá chce vytvárať svoju perspektívu rozvoja, zvyšovanie transparentnosti na Slovensku je aj cesta k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými financiami.

    Účelom predloženého návrhu zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s trestnými činmi korupcie a inými vybranými trestnými činmi je poskytnúť ochranu osobám, ktoré v rámci pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov získali informácie o spáchaní taxatívne vymenovaných trestných činoch a poskytli ich orgánom činných v trestnom konaní.

    Ak takýto návrh zákona prejde legislatívnym procesom až po schválenie, stane sa to, po čom mnohé organizácie, občania, mimovládky roky volajú. Právnu ochranu totiž dostanú tí, ktorí často na vlastný úkor a na vlastnú škodu ochraňujú verejný, teda náš spoločný záujem.

    Ide tu o vybrané trestné činy, ktoré majú dopad na verejný záujem a sú páchané osobami, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme. Je preto spoločensky žiadúce motivovať objasňovanie takýchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. Súčasťou tejto motivácie je aj poskytnutie ochrany, založenej na princípe predchádzajúceho súhlasu s právnym úkonom alebo rozhodnutím zamestnávateľa. Tým sa dosahuje právny status chránenej osoby ako zamestnanca. Ako autoritu, udeľujúcu predchádzajúci súhlas, návrh zákona ustanovuje Národný inšpektorát práce a vo vzťahu k tomuto inšpektorátu je touto autoritou Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Ctené dámy, vážení páni, podľa prieskumov iba 7 % ľudí na Slovensku je ochotných na nezákonnosť či iné ohrozenie verejného záujmu upozorniť. Oznamovatelia to nemajú ľahké nikde, ale v krajinách, kde sa prijal takýto zákon alebo podobné modely, je situácia oveľa lepšia. Prax potvrdzuje, že Zákonník práce nevytvára zamestnávateľovi väčšie prekážky, ak sa chce takéhoto pracovníka a oznamovateľa na Slovensku zbaviť. Vieme, že táto norma zásadne nezmení pomery na Slovensku a asi nepribudne veľký počet oznamovateľov, ale takýto zákon poskytne základnú ochranu tým, ktorí oznamovateľmi sa stali. Prakticky každý, kto na Slovensku oznámil inštitucionálny prešľap zamestnávateľa, doteraz prišiel o prácu.

    Návrh zákona sa neobmedzuje len na poskytovanie ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch v súvislosti s právnymi úkonmi a rozhodnutiami zamestnávateľa, ale túto ochranu rozširuje aj na právne poradenstvo a možnosť poskytnutia odmeny. I keď na vznik ochrany a poskytnutie odmeny zákon ustanovuje podmienky, nie je na ne automaticky právny nárok, čomu zodpovedá i forma konania a možnosť použitia opravných prostriedkov.

    V záujme zabránenia nepriamej novelizácii sa návrhom zákona novelizujú statusové zákony, ako i ďalšie zákony súvisiace s jeho predmetom úpravy.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s ústavou, všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je naša republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi.

    Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku i podľa legislatívnych pravidiel.

    V Národnej rade navrhovateľ návrh zákona odôvodnil.

    Odporúčam Národnej rade, aby po všeobecnej rozprave k návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a tiež Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pani poslankyňa Nicholsonová, Mičovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja vystupujem k tomuto bodu, ale prakticky ten ďalší bod, ktorý nás čaká, je takmer identický návrh. Takže sa týmto pádom vyjadrujem k obidvom.

    A podľa mňa je strašne dôležité, že sa nám vôbec takýto návrh zákona dostáva do pléna. V tomto teda ja podporujem pána Hlinu so všetkými jeho procedurálnymi návrhmi, ktoré tomu predchádzali, pretože považujem za scestné, že sme predradili len preto, že tu bol pán poslanec Raši, jeho dva návrhy, ktoré teda podľa mňa nie sú také dôležité ako tento, ku ktorému sme sa konečne dopracovali, a že teda to poradie bolo takýmto spôsobom zmenené. Každý takýto návrh zákona, ktorý akýmkoľvek spôsobom bude bojovať proti korupcii, bude sa snažiť o to, aby tá miera korupcie na Slovensku bola nižšia, lebo tie čísla sú naozaj hrozivé, poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita určite podporí.

    Vystupujem tu dnes ale preto, lebo mám niektoré otázky a by som bola veľmi rada, keby mi predkladatelia oboch týchto identických návrhov zákonov teda zodpovedali, pokiaľ to bude možné, lebo napriek tomu, že to podporíme a určite posunieme do druhého čítania, mám pocit, že v druhom čítaní by nás mohlo čakať celkom dosť práce. Vysvetlím to.

    My sme na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny svojho času s pánom Mihálom zamestnali už veľmi známu „bielu vranu“ pani Melicherčíkovú, ktorá svojho času upozornila na nie úplne čisté zmeny praktík v prijímaní študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Táto dáma upozornila na nie veľmi čisté praktiky. Kvôli tomu stratila zamestnanie. Ona bola odídená. A veľmi dlho si nevedela nájsť prácu. Samozrejme, tuto nešlo o trestný čin korupcie ako takej, išlo o zmenu praktík, ktoré proste boli nekalé. A za tým bolo možné hľadať korupciu, možno klientelizmus, ale ja sa pýtam, ako tento návrh zákona bude riešiť ľudí, akým bola pani Melicherčíková, pretože podľa toho, ako som si ten návrh zákona preštudovala ja, ja mám pocit, že opomíname takýchto ľudí a že napr. jej by sa to nedotklo, pretože tam je veľmi ťažko vyčísliteľná vlastne tá škoda, ktorá bola takýmto správaním napáchaná. Nie som si úplne istá, či by sa proste zmenila do tých zmien, ktoré má ambície riešiť tento návrh zákona, či by splnila napr. tú finančnú hranicu, ktorú ste si ako predkladatelia stanovili v tom návrhu zákona. To znamená, že vidím tam isté riziká. Pri tomto konkrétnom prípade teda išlo o rozpor s určitými pravidlami, avšak nešlo o ten konkrétny trestný čin.

    V skratke, ide mi vlastne o to, aby sme zase nevytvorili zákon, ktorý bude skvelý na papieri, ale v tej aplikačnej praxi bude narážať na isté úskalia a tak ako mnoho ďalších zákonov bude jednoducho nevymožiteľný. Pre ilustráciu by som uviedla zákon o preukazovaní majetku, kde myšlienka bola skvelá, tak ako je skvelá tá myšlienka aj pri tomto návrhu zákona oboch predkladateľov, ale vďaka nedostatočnej legislatívnej úprave nám bude zlyhávať v praxi a bude sa míňať účinku.

    Dotknem sa ešte toho finančného limitu. Možnože sa mýlim, ale podľa toho, ako ste urobili ten návrh zákona, mám pocit, že tam ten finančný limit je vysoký, až nám neobsiahne všetky tie prípady, ktoré by sme takýmto spôsobom chceli obsiahnuť, pán Hrušovský, kývate hlavou, hrozne budem rada, keď ma vyvediete z omylu, pretože ja sa obávam, že aj k tým bežným úradníkom, ktorí napr. majú nejaký poznatok o korupcii na tých vyšších miestach, neviem, či sa úplne dostávajú informácie o takejto akože veľkej korupcii, možnože ide naozaj niekedy o pár tisíc eur. Ale aj takíto ľudia podľa mňa by mali byť chránení touto legislatívnou úpravou.

    Prípad, ktorý sa zhodou okolností stal tiež na ministerstve práce. Mali sme tam sekčnú šéfku, ktorá upozornila na to, že kolega z ministerstva ju za úplatok núti k tomu, aby do tzv. dôchodkovej reformy presadila isté zmeny, ktoré by mohli vyhovovať finančným skupinám. Upozornila na to, prebehlo vyšetrovanie, ten človek teda bol uznaný vinným, dostal, myslím, dva roky nepodmienečne a finančnú pokutu. Teraz si predstavte, že táto žena upozornila na takéto správanie, ktoré v sebe nesie prvky korupcie, a po nástupe tejto vlády, súčasného vedenia ministerstva, ju pán Richter prepustil z práce. A boli to médiá, ja som im v tomto konkrétnom prípade naozaj vďačná, že poukázali na absurdnosť tohto prípadu, a tak sa stalo, že po istom čase pán Richter tú ženu zobral naspäť na ministerstvo, už do pozície referentky. No a teraz si predstavte, že ma upozornila na to, že teda mala urobiť nejaké zmeny v legislatíve, ktoré sú ťažko ale vyčísliteľné. Akú škodu by to napáchalo, keby ona sa podujala teda spolupracovať s tým korupčníkom a presadila by do zákona zmeny, o ktoré ju žiadal? Sú veľmi ťažko vyčísliteľné. A opäť je teda otázka, lebo vzbudzuje to vo mne pochybnosť, akým spôsobom ten návrh zákona pamätá na takýchto ľudí a na takéto prípady, ktorých podľa mňa nie je málo. Asi je ich viacej ako prípadov, keď upozorníme na nástenkový tender alebo proste na podobný škandál v takom objeme peňazí, o aký išlo napr. pri nástenkovom tendri.

    Tá značná škoda vo výške 26 600 eur, čiže v korunách je to zhruba 800 tisíc korún, musí vzniknúť, aby daná osoba získala tú ochranu, ktorú vaše návrhy teda prinášajú. Ale len nedávno bol medializovaný prípad, kde šlo o obstaranie loga za vyše 8 tisíc eur. Keby nejaký zamestnanec aj mal dôkazy o tom, že došlo k podvodu, ale je zjavné, že ten podvod nemohol byť za 26 600 eur, žiadnu ochranu by nepožíval. Alebo možno sa mýlim. Naozaj by som bola veľmi rada, keby mi to bolo vysvetlené. To isté sa, samozrejme, týka aj krádeží na majetku obcí. Tam ste stanovili hranicu 25 tisíc eur na majetku obcí, čo podľa mňa je pomerne vysoká suma. Ak by to bolo menej, tak takáto osoba by taktiež nepožívala žiadnu ochranu vyplývajúcu z tohto návrhu zákona.

    Čo sa týka vyplácania odmeny, opäť sa pýtam na to, ako teda v tej praxi bude zaručené to, ako sa bude stanovovať vlastne výška toho uchráneného majetku. Neviem možno som to preletela alebo j