• Príjemný dobrý deň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová a páni poslanci Vladimír Baláž, Miroslav Beblavý, Otto Brixi, Gabriel Csicsai, Igor Hraško, Elemér Jakab, Jozef Ježík, Ľudovít Kaník, József Nagy, Richard Raši, Anna Vitteková.

    Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Miroslav Číž, Martin Fedor a František Šebej.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslancov Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 372, spoločná správa výborov má tlač 372a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Chrenovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi takto, možno netradične v pondelok, veľmi stručne predniesť tento zákon, o ktorom sme pomerne intenzívne debatovali už v prvom čítaní.

    Novelu zákona č. 8/2009 Z. z. predkladáme spolu s kolegom Jurajom Drobom. Inšpirovala nás podobná právna úprava prijatá v Českej republike. A nechcem byť nejaký zdĺhavý a formálny, pretože mnoho argumentov som uviedol už v prvom čítaní. Dovoľte mi možno tak osobnejšie povedať, s Jurajom sme sa zhodli na tomto návrhu zákona možno práve preto, že kolega Juraj je človek, ktorý naozaj jazdí na skútri, a ja som zase človek, ktorý, aj keď nepatrí medzi motorkárov, nemá rád principiálne, keď štát obmedzuje práva občanov v oblastiach, kde to nie je úplne nevyhnutné, a uvaľuje na nich zbytočné byrokratické povinnosti.

    Stalo sa už trendom v Európskej únii, podobne, ako bolo prijaté v Čechách, Maďarsku, troch pobaltských krajinách a ako už platí v mnohých južných krajinách, že občania, ktorí si urobia vodičský preukaz skupiny B, zároveň majú právo jazdiť na skútroch a motorkách do objemu 125 kubických centimetrov. Nejde naozaj o nejaké silné motorky. Ide dokonca v porovnaní so súčasným stavom, ktorý toto povoľuje na Slovensku na skútroch do objemu 50 kubických centimetrov, o čiastočné zvýšenie bezpečnosti, a to vďaka dynamike jazdy, možnosti zrýchlenia, možnosti toho, že tieto trošku silnejšie skútre už dokážu jazdiť aj tou maximálnou povolenou rýchlosťou v obci, čo je 50 km/h, a preto poskytujú vyššiu bezpečnosť, sú vybavené mnohými systémami, ako je ABS a podobne, ktoré takisto zvyšujú bezpečnosť jazdy.

    Zároveň bežný slovenský občan, ktorý ide na dovolenku napríklad do Talianska alebo do Grécka, keď tam predloží svoj vodičský preukaz skupiny B, čiže vodičský preukaz na osobné auto, tak mu napríklad v požičovni takýto skúter sto dvadsať päťku úplne bežne požičajú. Na Slovensku však na takomto skútri jazdiť nemôže. Čiže naším cieľom je zrovnoprávniť paradoxne práva Slovákov, slovenských občanov doma s tými, ktoré dostávajú už v trinástich krajinách Európskej únie, čiže v zahraničí.

    Som veľmi rád a chcel by som oceniť, že pri našom predloženom zákone naozaj prebehla veľmi intenzívna debata, jednak aj s gestorským ministerstvom, s ministrom vnútra, ale aj na výboroch, na ústavnoprávnom a na branno-bezpečnostnom výbore s kolegami poslancami, a chcel by som oceniť aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložili kolegovia poslanci, teda konkrétne pán spravodajca Kovačócy, ktorým ešte vylepšili náš návrh zákona a upravili ho v tom zmysle. A chcem teda aj povedať, že sa s týmto pozmeňujúcim návrhom stotožňujem, že rozšírenie vodičského preukazu skupiny B na skupinu A1 by teda malo platiť automaticky, avšak malo by platiť len na motorky s automatickou prevodovkou, čiže naozaj len na skútre, a zároveň by malo platiť až po uplynutí dvojročnej skúšobnej lehoty na vodičský preukaz skupiny B, čiže pre ľudí, ktorí už získali určité skúsenosti z cestnej premávky, už majú skúsenosti so šoférovaním a už vedia lepšie vnímať rôzne dopravné situácie, ktoré môžu nastať.

    Chcel by som teda ešte raz poďakovať aj kolegom zo SMER-u za to, že predložili tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré naozaj tento návrh zákona vylepšili. A zároveň by som chcel povedať, možno trošku netradične a možno pre niektorých aj trošku prekvapivo, že som presvedčený, že tento návrh zákona nastavia na jednu loď, pretože sa týka sféry osobných slobôd, kde, myslím si, ideály liberalizmu a ideály sociálnej demokracie majú do veľkej miery prienik. Sedel tu kolega Blaha, videl som ho, určite by so mnou súhlasil, že vo sfére osobných slobôd jednoducho sa zhodujeme a je to prienik, kde môžeme dokázať nájsť aj spoločnú reč.

    Viem, že v rozprave vystúpi môj kolega Juraj Droba, ktorý uvedie aj ďalšie argumenty v prospech tohto návrhu zákona, napríklad riešenie dopravnej situácie, ekologické výhody jazdy na skútroch a podobne, a preto nechcem dlhšie zdržiavať a chcel by som vás týmto len poprosiť o podporu tohto zákona aj v druhom čítaní tak, ako sa to stalo už v čítaní prvom.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 372.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podal Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 477 zo 14. februára 2013 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s uvedenými pripomienkami, kde tieto sú uvedené v tomto bode 3 spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto neschváliť, o bode 3 hlasovať samostatne a tento bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 70 na svojej 16. schôdzi.

    To je všetko, ďakujem, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Drobu a pán poslanec Hlina. Ešte raz si skúste zasunúť kartu. Skúste! Máte potvrdenú identifikáciu? A pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Uvidíme, päť minút, päť minút, možno menej

  • Poznámka adresovaná spravodajcovi.

  • .

    Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené, ctené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona už bolo povedané takmer všetko a necítim nejakú veľkú potrebu podrobne obhajovať, prečo je ten návrh dobrý. V konečnom dôsledku urobili sme to už v minulosti, dnes povedal pár slov k tomu kolega Martin Chren. Nechcem, aby sme to vnímali ako nejaký zásadný zákon. Je to jedna z maličkostí, ktoré môžu celkovo vylepšiť život na Slovensku a môžu dať viac slobody ľudom rozhodovať sa tak, ako oni uznávajú za vhodné bez toho, aby im štát zbytočne spôsoboval nejaké prekážky a problémy.

    Cieľom predkladaného zákona je dosiahnuť, aby držitelia vodičského oprávnenia skupiny B, teda vodičského oprávnenia na osobné autá mohli zároveň viesť aj, zjednodušene povedané, ľahké motocykle s kubatúrou do 125 centimetrov kubických. Dnešná právna úprava to automaticky povoľuje len, a opäť to poviem zjednodušene, pre ľahké motorové vozidlá, motocykle s kubatúrou do 50 centimetrov kubických. Navrhované rozšírenie oprávnenia viesť aj spomenuté motocykle s kubatúrou do 125 centimetrov kubických prinesie niekoľko výhod, pričom nezahŕňa v sebe žiadne nevýhody. Výhodou je, že takýmto spôsobom podporíme segment predaja ľahkých motocyklov. Máme príklad z Českej republiky, kde zaviedli takéto opatrenie novelou zákona o premávke na pozemných komunikáciách s účinnosťou od januára tohto roku. Ten zákon schválili predtým v októbri a už mesiac po zavedení zákona predajcovia hlásili nárast tohto druhu motocyklov o 36 %, takže tento zákon pomôže podnikateľskému prostrediu trošku rozprúdiť ten predaj motorových vozidiel, ktorý, ako vieme, hlavne u áut stagnuje od zavedenia niektorých ďalších poplatkov.

    Ďalšou výhodou je to, že uprednostnenie takéhoto druhu dopravy uľahčí dopravnej zaťaženosti hlavne v mestách. Mnohí z vás žijú v Bratislave alebo tu minimálne všetci pracujeme. Viete, aké je to nepríjemné, keď idete niekedy medzi pol ôsmou a deviatou či už do parlamentu alebo na nejaké iné pracovné stretnutia, poznáte zúfalú situáciu na bratislavskom obchvate. A viem, že situácia je podobná v niektorých ďalších slovenských mestách, menovite v Košiciach, Žiline, v okolí Martina, dokonca aj v Hlohovci na zjazde z diaľnice a na mnohých ďalších miestach.

    Niektorí vodiči najmä v teplejších ročných obdobiach uprednostnia na krátke presuny tento druh prepravy. Ľahké motocykle s uvedenou kubatúrou zaberajú menej miesta a taktiež produkujú menej škodlivých emisií. Dochádza teda k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie a tak isto k pozitívnemu vplyvu na vyťaženosť komunikácií a nehovorím o parkovacích miestach, ktoré samozrejme podľa niektorých návrhov zákona by tieto malé motorky mali zaberať také isté jedno parkovacie miesto ako auto, našťastie, mestská polícia v Bratislave prestala s uplatňovaním tohto nezmyselného nariadenia. A verím, že sa tak nebude diať ani nikde inde na Slovensku.

    Tým, že vodičské oprávnenie skupiny B je možné získať až od určitého veku života, kde sa už predpokladá určitá osobnostná vyspelosť, ale aj zručnosť a znalosť dopravných predpisov, je zabezpečené, že na uvedených druhoch motocyklov nebudú jazdiť vodiči príliš mladí, neskúsení a podobne. Naopak, týmto opatrením sa docieli to, že v prípade, že oprávnený vodič automobilu sa rozhodne uprednostniť tento druh prepravy, je mu to umožnené bez zbytočných administratívnych či finančných nákladov. V navrhovanom zákone teda vidíme všestranný prínos.

    K zákonu pribudol pozmeňovací návrh od kolegu zo strany SMER, s ktorým sa ako spoluautor zákona stotožňujem. Ten pozmeňovací návrh zjednodušene hovorí o tom, že tento nový zákon, bude možné, aby začal platiť až po dvoch rokoch od udelenia vodičského preukazu skupiny B, čo znamená, že tí, ktorí budú chcieť jazdiť na skútroch do veľkosti kubatúry 125 centimetrov kubických, tak sa to bude môcť udiať najskôr v 20-ch rokoch života, kde predpokladáme, že tie dva roky ešte veľa znamenajú hlavne u mladých ľudí, uvedomia si trošku viac aj riziká spojené s vedením jednostopového vozidla na slovenských cestách. A druhou súčasťou pozmeňovacieho návrhu je povinnosť, aby takéto motocykle mali automatickú prevodovku, čo v praxi znamená, že vylúčime z toho rôzne krosy, rôzne iné motocykle, ktoré už môžu byť aj rýchlostné pri tejto kubatúre, a bude sa jednať iba o skútre.

    Nie je potrebná žiadna zmena buď záznamov alebo výmeny vodičských oprávnení. Vodičáky zostanú tak, ako sú doteraz. A je to v poriadku.

    Na záver chcem poďakovať kolegovi Martinovi Chrenovi za to, že sme dobre spolupracovali. A chcem poďakovať taktiež kolegom zo strany SMER, ktorí boli ústretoví a nechali si vysvetliť niektoré naše argumenty, prišli s pozmeňovacím návrhom. Takto si predstavujem konštruktívnu parlamentnú spoluprácu tam, kde nejde o nič politické, ale o to, aby sa ľudia mali lepšie. A veľmi sa teším z toho, že tento zákon na Slovensku, ak prejde, tak prinesie viac slobody pre všetkých ľudí. No a na čo sa teším najviac, je, že hlavne v letných mesiacoch uvidím na slovenských cestách viac skútrov, viac bicyklov a menej áut.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tento veci. Moje vystúpenie rozdelím do dvoch častí. V prvej chcem povedať, že nezdieľam to nadšenie, ani sa nepripojím k ďakovným ódam na systém spolupráce, lebo systém spolupráce nefunguje. Pokiaľ má fungovať na takýchto veciach, tak by som to vôbec nestaval do popredia, že toto je ono. Nezdieľam, mám na to dokonca osobné dôvody. Nemám motorky rád, ale to, samozrejme, pri zákonodarnej iniciatíve nestačí. Mne sa zabil jeden z mojich najlepších, ak nie najlepší, kamarát na motorke, čiže ja som sa jediný na výbore zdržal a tak isto ani teraz tento zákona nepodporím. Tí, ktorí ho podporíte, si prípadne štatistiky pozrite o päť rokov, či sa niečo zmenilo alebo nezmenilo. Týmto by som uzavrel prvú časť môjho vystúpenia.

    A v rámci druhej časti môjho vystúpenia dovoľte, aby som uviedol nasledovné. Podľa § 2 rokovacieho poriadku Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa ústavy, ústava hovorí, že občania sú chránení touto ústavou. Čiže v zmysle tohto mi dovoľte povedať nasledovné varovanie, opakujem, nasledovné varovanie:

    Nemám tie možnosti, ktorými disponuje predseda parlamentu Pavol Paška, že vystupuje v rámci, ako on hovorí, upútavok v masmédii, ja mám iba takéto možnosti, takže využívam možnosti, ktoré mám.

    Pán Paška vystúpil v reklame na TA3, to je jedna vec, ale chcem upozorniť na to, čo sa dialo po tom. Po jeho vystúpení nasledovala reklama na úžernícku firmu. Vážení, na úžernícku firmu. Chcem varovať občanov tejto krajiny, aby nepodľahli tejto reklame, aby nepodľahli tomuto hnusnému biznisu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, poprosím vás, diskutujte!

  • Neprerušujte ma, diskutujem.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nie, diskutujte k návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie k tomu, či vystúpil a kedy vystúpil pán poslanec.

  • Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa ústavy. V zmysle ústavy som povinný chrániť občanov a teraz to robím. Chránim ich pred tým, že predseda parlamentu vystupuje v reklame, a po ňom ide reklama na úžerníkov. Čo ešte chcete počuť? Reklama na úžerníkov!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    V zmysle rokovacieho poriadku...

  • V zmysle rokovacieho poriadku vystupujem a dovysvetľujem to.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nie! Zoberiem vám slovo, keď sa nebudete držať...

  • Dovysvetľujem to. Úžernícka firma...

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    ...keď sa nebudete držať...

  • ...ktorá účtuje percento denne, vážení, ide v masmédiu, a predskokana robí Paška. A ja sa pýtam, je to zámer alebo náhoda? Využíva svoje krúžky na to, aby dal dôveryhodnosť tejto firme? Kde sme sa to dopracovali? To sa nehanbíme? Úžernícka firma...

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec!

  • Niktorá iná krajina, neverím, že existuje krajina v Európe, ktorá by toto svojim občanom urobila.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím vás pekne, vypnite pána poslanca, pokiaľ sa nebude držať...

  • Nevypínajte ma! Nevypínajte ma!

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    ...pokiaľ sa nebude držať...

  • Plním si v parlamente svoju úlohu. Nevypínajte ma! Dohovorím to! Neverím...

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nie!

  • Neverím, že existuje v Európe krajina, ktorá by toto svojim občanom urobila. Neverím, neverím, že pustia reklamu do novín, a predskokana robí predseda parlamentu. Neverím, neverím, že môže niekde existovať firma, ktorá účtuje percento denne. Zmluvnú pokutu 15 % denne, či 15 %, 30 % náklady na vymáhanie! Neverím tomu, neverím, že niekde zákonodarné zbory fungujú takýmto spôsobom. Neverím a neuverím! Iba v tejto krajine je to možné! A že to funguje v normálnom, serióznom, aspoň sa tak tvária, v masmédiu. Nikdy tomu neuverím.

    Vážení, ja vyzývam pána predsedu parlamentu, aby mi odpovedal na otázku, či je to náhoda, som ochotný tomu veriť, alebo je to zámer, že vystupuje pred reklamou na úžernícku firmu! Čistí úžerníci, pozrite si to! Firma Kredit SMS. Sú čistí úžerníci, absolútni, čistí úžerníci.

    Kde inde existujú zákony, ktoré dokážu takto ožobráčiť ľudí? Povedzte mi, kde inde, v ktorej krajine existujú?! Požičiate si v tejto firme 100 euro, po 15 dňoch od vás chcú 116 eur. Jedno percento denne...

  • Vystupujúcemu bol vypnutý mikrofón.

  • Poprosím vás, pán poslanec, vyhlasujem 10-minútovú prestávku a žiadam vás, aby ste skončili.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať. Môžete. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Chren, Jasaň a Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Alojz, len dve také poznámky. Po prvé, úprimne ma mrzí, verím, že táto tvoja snaha je naozaj vedená s čistým úmyslom, že máš pocit, že aby si mohol vykonávať svoj mandát správne, aby si sa mohol postaviť za práva občanov, tak to musíš robiť naozaj spôsobom, ktorý porušuje rokovací poriadok, tak, že sa postavíš a k úplne nesúvisiacemu zákonu, ktorý naozaj má šancu prejsť v tomto pléne, možno, a je to dobrý zákon, zákon pre ľudí, možno ho týmto spôsobom aj ohrozuješ.

    Možnože by takým riešením bolo, keď sa bude rokovať o ďalšej zmene rokovacieho poriadku, a to je len taký návrh, aby sa parlament vrátil k niečomu, čo existovalo v čase, myslím, vzniku Národnej rady Slovenskej republiky, a to bola tzv. všeobecná rozprava, kde sa mal každý poslanec právo postaviť a diskutovať o akomkoľvek probléme, ktorý považoval za dôležitý.

    Druhý bod, ktorý sa už týka vecne návrhu zákona. Ja si uvedomujem a podobne ako ty mám skúsenosť s tým, že jeden môj dobrý priateľ havaroval na motorke a prišiel pri tom o život. Dokonca sa to stalo v roku, kedy havaroval a prišiel o život na aute môj vlastný otec. Bol to teda pre mňa veľmi nepríjemný rok. Zároveň si však uvedomujem fakticky aj to, že väčšina týchto nehôd, drvivá väčšina z hľadiska bezpečnosti sa nestáva na týchto ľahkých motocykloch. Tí tzv. dobrovoľní darcovia orgánov jazdia na ťažkých motorkách. Jazdia často veľmi rýchlo, využívajú možno až objem 1500 kubických centimetrov, ktoré im umožňuje takto rýchlo jazdiť, a skúsenosti z tých trinástich krajín Európskej únie naozaj ukazujú, že jazda na ľahších skútroch objemu 125 môže, naopak, zvýšiť bezpečnosť premávky, a to vďaka tomu, že je tam tá vyššia dynamika jazdy, že nie každý kamión sa snaží takéhoto skútristu predbiehať, pretože dokáže ísť tých 50 km a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky. Pán kolega, ja verím, že váš boj proti úžere, alebo na váš boj proti úžere nájdete nejakú inú formu. A keď ma s ňou oboznámite, veľmi rád sa k tomu pridám, pretože úžeru neuznávam, neznášam ani ja. Ale mrzí ma, že ste vystúpili tak, ako ste vystúpili proti predsedovi parlamentu a spájali ste niečo, čo sa jednoducho spájať nedá.

    Vy si možno neuvedomujete vo vašej naivnej predstave o boji takouto formou proti úžere, že ste urazili predsedu parlamentu a mnohých ďalších ľudí, ktorí s úžerou nesúhlasia, ale napriek tomu ste ho s tým spojili. A nepáči sa mi to a očakávam, že z toho vyvodíte aj vy primeranú odpoveď aj voči predsedovi parlamentu, aj pre tých, ktorí vás tu počúvali.

    Ďakujem.

  • Alojz, ja pevne verím tomu, že veci, o ktorých hovoríš, myslíš vážne a že kričíš preto, lebo si presvedčený o tom, že už neexistuje iná forma, ako na niektoré veci upozorniť. Ale treba si uvedomiť jednu vec. Slovenský rokovací poriadok je významne a výrazne liberálnejší ako mnohé iné rokovacie poriadky parlamentov, jednak v Európe, ale aj vo svete. Len v máloktorom parlamente existuje neobmedzený čas na vystúpenie, len v máloktorom parlamente nie je parlamentná stráž, ktorá má právo vyviesť poslanca z rokovacej sály. Ešte stále toto na Slovensku platí, a to preto, lebo sme doteraz pravidlá rešpektovali.

    Môžeme sa pokúšať ich zmeniť, môžeme sa pokúšať proti nim namietať, ale obávam sa, že ak budeš pokračovať v tomto type vystúpení, tak jediným dôsledkom bude, že sa pravidlá pre voľné prejavenie sa poslanca v Národnej rade začnú sprísňovať. A verím, že toto je niečo, čo ani ty sám nechceš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono keď nezaberá diskusia, tak nastupujú vyhrážky. Ale že sa ich človek dozvie z úst liberála?!

    Nuž, vážení, čo k tomu povedať? Ja som neurazil vášho predsedu, a teda aj môjho, ja som ho vyzval, že nech povie, či to je náhoda alebo zámer. Pokiaľ sa zistí, že to je zámer, to znamená, že tá reklama nebola len jednotlivo v piatok, že to bolo viackrát, tak potom len začnem urážať. Teraz som ho vyzval, aby sa vyjadril, či to je náhoda alebo zámer.

    A keď už tak SMER bojuje proti úžerníkom, máte ich medzi sebou. Nedovolili ste zmeniť pozmeňovacím návrhom jeden zákon, kde malými písmenkami, aby to nebolo! Kvôli čomu, kvôli komu?! Dobre viete, však choďte s pravdou vonku. Máte štátneho tajomníka na ministerstve práce a sociálnych veci, ktorý sa týmto živí. Prosím vás pekne, kvôli čomu? Aby mal lepší prístup k informáciám, kto je odkázaný? Aby im posunuli cielenú informáciu, že tí sú tak odkázaní, že tí si určite požičajú?! Aspoň ušetrí za Merchandise? To kvôli tomu ste ho tam nominovali?

    Ak chcete bojovať proti úžerníkom, vážení, vybavte si svojho štátneho tajomníka a ďalšieho poslanca a ďalších, ktorých tu máte.

    A zopakujem, presne toľkokrát, koľko pán Paška vystúpil v reklame na TA3, presne toľkokrát to tu za týmto pultom poviem, to, čo som hovoril teraz.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 375, spoločná správa výborov má tlač 375a.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikloškovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vraciam sa v druhom čítaní k téme Slovenského historického ústavu v Ríme. Znova zopakujem, že Rím, ako kolíska kresťanstva aj civilizácie u nás, je jadrom mnohých historických udalostí a problémov. Mnohé staré správy panovníkov, vedcov, spisovateľov aj nunciov smerovali do Ríma alebo do Vatikánu a tam ležia v archívoch, talianskych, rímskych, aj sanmarínskych, aj Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov, aj v tajných vatikánskych archívoch, ktoré sa postupne otvárajú, aj vo vatikánskej apoštolskej knižnici, ktorá je otvorená, atď., avrivo kongregácií, univerzít, reholí. Sú otvorené pre bádateľov, ale Slovensko na teraz k nim nemalo systematický prístup.

    V Ríme je v súčasnosti asi štrnásť historických ústavov a mnoho iných inštitúcií, ktoré sledujú históriu svojich národov, svojich krajín, a dohromady niektoré majú tridsať, štyridsať pracovníkov, ktorí sa tejto téme venujú.

    Všetci naši susedia niečo takéto majú dlhodobo, publikujú, organizujú vedecké podujatia, sú v asociácii, ktorá ich všetkých združuje a ktorá im dáva veľké privilégiá na poli vedeckom, ale aj organizačnom.

    Slovenský historický ústav v Ríme má vlastne už dvadsaťdvaročnú tradíciu a históriu, pretože sa zahájil slávnostne 29. novembra 1991, ale nebol navrhnutý zákonom, iba uznesením vtedajšej vlády, bola na to daná jednorazová dotácia milión korún a bol slávnostne v Ríme, za účasti mnohých predstaviteľov ministerstiev, akadémií, univerzít, otvorený. A konečne začali do Ríma prichádzať aj historici, ale veľmi slávni, pán Marcina, pán Sedlák, pán Horváth a ďalší, Šimončič, ale keď sa peniaze, milión minul, tak činnosť sa utlmila. A toto sa opakovalo vždy, keď sa niekto pokúsil o nejaké znovuzrodenie, našiel niekoľko zdrojov, nejaký grant, ale nikdy to nebolo zo zákona, nikdy to nebolo systematické, až tá situácia sa prakticky veľmi obmedzila, utlmila. Táto historka, žiaľ, pre Slovensko nie je slávna, objavilo sa tam a veľa rôznych nekompetencií, neprofesionality a takej vedeckej, by som povedal, závisti, keď prečo on, keď nie ja.

    V dôvodovej správe je táto historka podrobnejšie popísaná, vlastne už v druhom čítaní nemusí sa o tom hovoriť, však to viete. Tento návrh zákona, nie je to jeho prvá verzia, vznikol po opakovaných diskusiách s ministrami - Lajčákom, ministrom financií a ministrom školstva, kde kompetencia vedy, výskumu patrí. Všetci traja ministri opakovane potvrdili súhlas a odporúčanie pokračovať v tomto. A zdôrazňujem aj ja, že je to vec nepolitická, nekonfesijná, prechádzajúca cez celý parlament, a teda vec, ktorá, aj poslanci, ktorí to navrhli, nebudú mať v budúcnosti žiadne angažmán, ale nechajú to na odborníkoch tak, ako to umožňuje tento zákon.

    Všetky pripomienky, ktoré boli z týchto ministerstiev, sú zahrnuté už do poslednej verzie. Potom prišli ešte ďalšie pripomienky z legislatívy Národnej rady, o tom bude pán spravodajca informovať. Prešlo to cez päť výborov, o tom tiež asi bude. A teda v prípade schválenia, myslím, že by to bol historický fakt a udalosť, by potom tak, ako je to dané v zákone, sa vypracoval štatút a podľa neho by sa potom postupovalo v práci tohto historického ústavu.

    Postup je asi taký, že vlastne univerzity z celého Slovenska, to je dôležité, aby to bolo celoslovenské, dajú kandidátov na členov vedeckej rady. Minister školstva navrhne deviatich členov vedeckej rady, ktorí nebudú mať žiadny nárok na plat, ale budú zasadať tu na Slovensku, a tí budú vlastne voliť aj budúceho riaditeľa, aj vyberať štipendistov. Okrem rozpočtu, ktorý je navrhnutý, tak vlastne bude možné sa prípadne, ale to závisí od ich šikovnosti, napojiť na Európsku úniu, na rôzne granty akademické, univerzitné, čiže tých zdrojov by mohlo byť v budúcnosti viacej.

    Takže úvodom snáď len toto. A som vďačný všetkým, ktorí sa pričinili o to, že tento zákon došiel do takéhoto štádia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Froncovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady pre Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. februára 2013 č. 430 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, parlamentná tlač 375, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Zahraničnému výboru Národnej rady. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K návrhu poslancov Národnej rady Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, parlamentná tlač 375, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet v uznesení zo dňa 7. marca č. 142, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá v uznesení z 26. februára č. 62 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení zo dňa 7. marca č. 59 odporúčajú návrh zákona schváliť.

    Ústavnoprávny výbor v uznesení zo dňa 26. februára č. 192 a zahraničný výbor v uznesení č. 36 zo dňa 27. februára zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy v bodoch 1 až 14 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. marca 2013 č. 65. Zároveň týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončil som informáciu o spoločnej správe, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Hlási sa pán poslanec Hrušovský. Len prosím vás

  • Hlasy z pléna.

  • , áno, pán poslanec Martvoň a pán poslanec Hrušovský, prihláste sa, dobre? Kým ešte neukončím rozpravu.

  • Hlasy z pléna.

  • Ruch v sále.

  • . Pán poslanec Hrušovský. To znamená, dvaja páni poslanci, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Hrušovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme. Ako spolupredkladateľ samozrejme vystúpenie pána kolegu poslanca Mikloška plne podporujem a chcem zdôrazniť, že bola to veľmi dôstojná, korektná, veľmi dobrá spolupráca, ktorú môžem iba pochváliť, a výsledkom je aj tento návrh zákona.

    Dovoľte, aby v rámci tejto rozpravy som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov NR SR Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Ľubomíra Petráka a Jozefa Mikloška k tlači 375, ktorú v podstate teraz prejednávame.

    Konkrétne znenie toho pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho je nasledovné:

    V § 7 ods. 4, § 7 odsek 4 znie:

    "(4) Za riaditeľa môže kandidovať iba vedecký pracovník, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a je občanom Slovenskej republiky. V čase neprítomnosti alebo nespôsobilosti vykonávať túto funkciou dlhšie ako 30 dní poverí minister jedného z členov vedeckej rady zastupovaním riaditeľa."

    V súvislosti s predloženým návrhom zároveň dávam aj procedurálny návrh, aby bol bod 13 spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie, nakoľko meníme práve ten bod 13 ako taký.

    Tento pozmeňujúci návrh súvisí s tým, že v rámci odbornej diskusie na viacerých výboroch bolo poukázané, že čo v prípade, keby, alebo čo sa bude diať v prípade, keď v podstate riaditeľ nebude schopný alebo nebude prítomný alebo spôsobilý vykonávať túto svoju funkciou. Tak riešime práve zastupovanie, nakoľko doteraz v našom návrhu zákona práve to zastupovanie riaditeľa nebolo riešené dostatočne.

    Zároveň si dovolím poukázať na to, že všetky ostatné pripomienky legislatívy boli zapracované v rámci výborov. A toto je posledné, dá sa povedať, taký nedostatok, na ktorý sme ešte museli reagovať pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. A pevne verím, že sme práve v tomto momente aj pri, teda dá sa povedať, táto Národná rada bude pri historickom vzniku Slovenského historického ústavu v Ríme ako verejnoprávnej inštitúcie. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, len pre oživenie pamäti chcem uviesť, že nie je to prvýkrát, čo sa v tejto Národnej rade prerokováva poslanecká iniciatíva, ktorej cieľom je zriadiť Slovenský historický ústav v Ríme.

    Už v tejto Národnej rade tento návrh zákona schválený bol, pán prezident ho vrátil na opätovné prerokovanie. A keďže bolo na rozhraní dvoch volebných období, tak nebolo možné prerokovať, či už schváliť alebo odmietnuť pripomienky pána prezidenta. A preto vítam iniciatívu skupiny poslancov, ktorí sa rozhodli opäť predložiť do Národnej rady na prerokovanie návrh zákona o zriadení historického ústavu v Ríme.

    Som však tak na rozpakoch preto, lebo už z názvu zákona vyplýva, že Slovenský historický ústav by mal mať sídlo v Ríme. On ho však v Ríme mať nebude. Slovenský historický ústav bude mať svoje sídlo na Slovensku, ale bude skúmať tie archívne materiály zvlášť v tajných vatikánskych archívoch, ktoré zatiaľ neboli, a to z rôznych dôvodov, prístupné slovenskej verejnosti alebo slovenskej vedeckej odbornej komunite, aby sme mohli sa dozvedieť aj niektoré historické okolnosti z obdobia predchádzajúceho o Slovenskej republike, o vývoji a niektorých delikátnych historických okolnostiach, ktoré zatiaľ historici nedokážu pomenovať pravdivo. Preto, páni poslanci, je to niečo, čo vo mne vyvoláva a vzbudzuje isté obavy, ak tento návrh zákona schválený bude, či on bude vedieť dokázať v takej štruktúre inštitucionálnej, v akom ste ho predstavili, v akom ho s najväčšou pravdepodobnosťou aj schválime, keďže on je navrhovaný poslancami tak opozície, ako aj vládnej strany SMER, napĺňať tie svoje hlavné ciele a poslania.

    Nie a vždy a vo všetkom sú najdôležitejšie peniaze, ale v tejto chvíli ste uchopili tento problém ako doktrinálny, že ak budú peniaze, bude fungovať, ak peniaze nebudú, fungovať možno nebude tak, ako by sme si želali. Okrem toho bude veľmi dôležité aj personálne obsadenie jednotlivých inštitúcií ústavu. Ak sa nám to podarí spolu aj s vládou Slovenskej republiky preto, lebo tá bude svojím spôsobom participovať na kreovaní orgánov ústavu, historického ústavu v Ríme. Preto ja si len želám a chcel som vyjadriť presvedčenie, že aj napriek istým nedostatkom, ktoré ja v tejto chvíli v tom zákone vidím, môže poslúžiť svojmu účelu. Ale by som si želal, ak sa ukážu chyby a možno problémy v aplikácii tohoto zákona, ak sa ukáže, že nebude môcť plniť svoju funkciou a historicky prebádať tie neprebádané niektoré skutočnosti, tak potom uvedomme si aj svoju zodpovednosť a prikročme, ak to bude treba a nevyhnutné, aj niektoré ustanovenia v tomto zákone zmeniť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Už na našom školskom výbore som vyjadril jednu výhradu voči predloženému zákonu. Nieže by som si neprial skúmanie našej histórie, nieže by som si neprial rozumné alokovanie peňazí na takúto činnosť. Pri pohľade na návrh zákona sa mi však zdalo, že, pri pohľade na jeho ekonomickú stránku, význačnú časť prostriedkov určených na výskum histórie by mal dostať riaditeľ ústavu. Osobne i na základe svojich skúseností z činnosti na Univerzite Komenského sa domnievam, že je oveľa lepšie poslať do Ríma viacej historikov, cielene, programovo jednoznačne orientovaných, a im umožniť výskumnú činnosť, ako platiť funkcionára. Je absolútne v poriadku, že vedecká rada bude pracovať nehonorovane a bude posudzovať projekty tých, ktorí sa budú uchádzať o zdroje. Domnievam sa však, že ak sú zdroje obmedzené, a to budú vždy, je primerané, aby boli predovšetkým podporovaní aktívni výskumníci a menej úradníci. A riaditeľ, pri všetkej úcte, úradníkom vlastne bude.

    V tejto súvislosti musím povedať, že ma veľmi mrzel vývoj, ktorý postihoval iné "vyslanectvá" slovenskej kultúry, vzdelanosti, jazyka a reálií i literatúry, keď sa limitovali peniaze na katedry slovakistiky na význačných univerzitách, kde dlhé roky existujú. V svetle toho, ak ide o protipohyb, tu berieme, tu dávame, znova podčiarkujem, že považujem za lepšie, aby sa zvýšila finančná alokácia pre cielene vybratých kvalitných výskumníkov ako na funkcionára.

  • Pán poslanec Hrušovský, chcete reagovať? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Tak, ako odzneli niektoré námietky alebo poznámky, ktoré samozrejme boli rozumné, tak pár slov k nim.

    Pán poslanec Rydlo a jeho niekoľko kolegov dali jeden zákon, ktorý bol rozsiahly, by som povedal, mal relatívne maximalistické požiadavky a mal, žiaľ, musím povedať, aj keď to bola moja srdcovka, aj vtedy veľa legislatívnych nedostatkov a drobností. Bolo to vtedy šité horúcou ihlou. A aj požiadavky na financie boli vysoké. Aspoň päťkrát také, možno šesťkrát, ako sú dnes. A proste platy na úrovni veľvyslancov, a tak ďalej, vedecká rada celá platená, a tak ďalej. Nebolo to celkom reálne. Čiže v tomto smere pán prezident tieto námietky napísal. A fakt, že bolo to ku koncu obdobia, keď už parlament nemal sily, aby to nejako upravil a z toho niečo spravil. Čiže celé sa to, celé to išlo do stratena.

    Čiže ako základný vzor bol tento zákon, ovšem odvtedy sa celkom posunul niekde inde, po mnohých pripomienkových kolách a rozumných názoroch, najmä ministerstva financií, sa proste, to išlo niekde inde. Čiže tento zákon je celkom iný v podstate, ako bol ten predchádzajúci.

    No personálne, samozrejme, musia to byť špičkoví odborníci, vedci, nie politici, z oblasti histórie. Musia mať jazykové znalosti, najmenej latinčinu, nemčinu, maďarčina je veľmi dôležitá, pretože to mnohé veci idú z Uhorska tam, taliančinu a tak ďalej. Čiže to nemôžu byť nejakí mladí chalani, ktorí chcú ísť na nejakú stáž a niečo tam študovať. Musia to byť špičkoví odborníci. Je ich dosť na Slovensku a sú roztriedení po celom Slovensku, po katedrách histórie, a teda to, čo v minulosti nemali, budú mať možnosť sa zúčastniť týchto konkurzov s rozumnými projektmi a rozumnými námetmi.

    Čo sa týka námietky pána poslanca Osuského, ona bola povedaná aj na výbore. A je správna v podstate. To nebude ústav. To bude jedna skupina vedcov, ktorá bude asi dislokovaná v priestoroch Zastupiteľského úradu v Ríme alebo Slovenského inštitútu v Ríme, tam je 18 bytov, štvorposchodová budova. Čiže je tam veľa kancelárií, celé podzemie vlastne patrí Slovenskému inštitútu kultúrnemu, ktorý tam má veľmi dôležitú úlohu. V Taliansku je hlavnou vstupenkou našou do Európy, je to talianska práve kultúra. A teda napríklad riaditeľ toho inštitútu by mal byť automaticky aj zástupca riaditeľa toho Slovenského historického ústavu. A teda taká výkonná by bola tzv. rada ústavu, kde by bol riaditeľ, riaditeľ Slovenského inštitútu a nejaká zmluvná sila, ktorá by z toho okolia bez nároku na ubytovanie vlastne raz za čas v týždni tam prišla.

    Určite si tiež myslím, že musí byť ten riaditeľ špičkový vedecký pracovník, ktorý teda nielen bude si svoju tému sledovať a bude troška tam tých strážiť ľudí. Tak nateraz sa plánovalo troch ľudí na 12 mesiacov, čo je napríklad šesť ľudí na pol roka alebo dvanásť ľudí na tri mesiace. Takže to sa ešte uvidí, to už závisí od nich. Teda určite by bolo dobré, ale to je už vec, by som povedal, tej vedeckej rady alebo aj ministra, že proste toto sa tam nejakým spôsobom, lebo tá príloha finančná je vlastne tak, ako dôvodová správa a ďalšie dokumenty o zlučiteľnosti s Európskym právom, a tak ďalej, sú vlastne prílohy, nie je to priamo v zákone. Čiže toto už bude kompetenciou snáď aj tých ďalších ľudí, ktorí sa budú na tom podieľať.

    Takou vážnou námietkou alebo pripomienkou je vlastne to, čo povedal pán poslanec Hrušovský. Čiže pán poslanec Osuský, skutočne máte pravdu, neviem, prečo by mali tí vedci ísť na báze diét a riaditeľ s fixným platom, ktorý samozrejme sa nedá zrovnávať s platom hocakého bankového úradníka u nás, ale predsa je väčší. Ako on by kľudne mohol ísť s nejakým príplatkom doslova tak, ako tí vedci. Ale to už nechávam na tú vedeckú radu. Vedecká rada budú odborníci z celého Slovenska, proste historici, a tak ďalej, ktorých si menujú katedry, menujú vysoké školy, univerzity, akadémia, čiže tam určite k tomuto môže prísť.

    K tej námietke pána poslanca Hrušovského, lebo samozrejme aj my sme od začiatku mysleli, že Slovenský historický ústav bude v Ríme. Len ministerstvo financií nám poslalo veľmi dôležitú informáciu, ja vám teda časť z toho prečítam. Je to vlastne priamo list ministra, kde nám povedal toto, že ústav, keď bude riadený ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva, tak podľa zákona č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov musí mať, by mal právnu subjektivitu, ale sídlil na území Slovenskej republiky. Čiže by sa mu neposkytovali dotácie zo štátneho rozpočtu tak, ako to sa navrhuje, ale zostavoval by sa vlastný rozpočet v rámci kapitoly ministerstva školstva. Tak sa to predpokladá. Čiže ústav by mal zároveň v zákone priamo zakotvené svoje pôsobnosti, ktoré môže vykonávať aj na území iných štátov. To sa aj stalo.

    Béčkom bolo, že by bol ústav tzv. preddavkovou organizáciou kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva školstva. V tomto prípade by ústav nemal právnu subjektivitu, ale mohol by mať sídlo v Ríme, a bol by financovaný podobne ako zastupiteľské úrady v pôsobnosti teda ministerstva zahraničných vecí, ktoré pôsobia v zahraničí a hospodária so zvereným preddavkom. Toto by bolo celé sa otočilo a pôvodný návrh bol taký. Ale pán minister Lajčák oprávnene napísal list, mám ho aj tuná, kde veľmi všetko podporil, ale zároveň povedal, že veda a výskum patrí ministerstvu školstva. Čiže ono musí byť tým gestorom.

    No a za c) ešte nám povedali, ústav bude verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, právnická osoba sui generis. V rámci tejto alternatívy by mohol byť ústav zriadený ako verejnoprávna inštitúcia so sídlom na území Slovenskej republiky s tým, že zákon by mohol ustanoviť, že sa mu každoročne poskytnú dotácie z rozpočtu ministerstva školstva. Ministerstvo školstva by však nemohlo plniť žiadnu zriaďovateľskú ani gestorskú funkciu. Ak bol ústav zriadený takýmto spôsobom, celá úprava hospodárenia a spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami musí byť predmetom návrhu zákona, keď zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý som citoval, neupravuje hospodárenie právnických osôb sui generis.

    Čiže z týchto troch možností, to boli mantinely ministerstva financií, priamo ministra, sme si vybrali tú prvú, že ústav bude rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva, a že teda vtedy ovšem musí mať sídlo na území Slovenskej republiky a vonku bude mať svoju činnosť tak, ako je to v tom zákone. No chcem upozorniť, že vlastne riaditeľ a jeho pracovníci budú v Ríme. Tá vedecká rada bude občas ad hoc tu zvolávaná, čiže nejaká inštitúcia nová alebo budova, alebo trebárs kancelária v Ríme, ktorá bude toto, bude snáď na ministerstve školstva, ale žiadna nová inštitúcia tým si myslím, že nevznikne. A preto sme našli tento nieže kompromis, ale akceptovali návrh ministra ad a). To je ako na odpoveď pánovi poslancovi Hrušovskému.

    Záverom by som chcel povedať aj ja svojim mladým kolegom, že ako právnici mi skutočne pomohli v tom. Ja som predsa len bývalý matematik, no, ale už voľačo som sa aj naučil, aj v tomto parlamente, aj v svojom živote dlhom, ale ďakujem im. A bola to pekná spolupráca, ja dúfam, že ešte nie posledná.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Krátko dve poznámky. Jedna k samotnému ústavu. Treba povedať, že prijatím tohto zákona Slovensko si splní dlh ako kultúrna krajina, pretože všetky kultúrne krajiny prakticky majú takéto ústavy. A dôvod je veľmi jednoduchý. Viete, pokiaľ iných archívov sa dotkli spoločenské zmeny, revolúcie a pálenie dokumentov, tak archívy Vatikánu týmto postihnuté, za mnohé stáročia dotknuté neboli.

    Treba povedať aj to, že nie síce zákonom takto honosne, ale tento ústav existoval. Bol zriadený, keď som bol ministrom školstva, pri Trnavskej univerzite a boli naňho vyčlenené aj finančné prostriedky. Ako minister som to, jednoducho našiel tie prostriedky a vyčlenil. Musím povedať, že keďže nebol na základe zákona, v ďalšom období takpovediac uplával nejakým prirodzeným alebo neprirodzeným spôsobom. Čiže som rád, že takýto ústav vznikne. A ak, povedal som to aj na výbore, cítim istý problém, tu je opačný, cítim to, že tu je zhoda, aby sme prijali tento zákon, ale necítim dobre, ako bude finančne krytý. A bolo by zlé, ak by sme mali zákon, ale ten historický ústav by nemohol plniť svoju funkciu, pretože by naňho neboli peniaze. To je také červené svetielko, ktoré kdesi mi bliká v tejto súvislosti v hlave.

    A k samotnej rozprave. Vecne vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Martvoň podal pozmeňujúci návrh s tým, že chcem upozorniť, že vyňal na osobitné hlasovanie bod 13, aj keď je v návrhu spoločnej správy schváliť. Ak má prejsť pozmeňovací návrh, ktorý podal pán poslanec Martvoň s ostatnými kolegami, tak bod 13 potom schváliť nemôžeme.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Miškov.

    Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, chcel by som vás požiadať o predsunutie bodov 57 a 58, ku ktorým je spojená rozprava, a posunúť ich za bod 46 vzhľadom na to, že zo zajtrajšieho rokovania som riadne ospravedlnený a som jediný predkladateľ spomínaných návrhov zákonov, ktoré sú pod bodmi 57 a 58 zaradené na túto schôdzu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre. Takže za bod 46 budeme pokračovať bodmi 57 a 58, ku ktorým je spojená rozprava.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 396. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 379.

    Teraz dávam slovo poslankyni Eve Horváthovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani predkladateľka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, v prvom čítaní uviesť novelu nášho spoločného zákona s pani podpredsedníčkou Erikou Jurinovou, pani poslankyňou Šedivcovou a pánom poslancom Podmanickým. Dôvodom na podanie novely tohto zákona sú konkrétne podnety od občanov, ktorí sú vo svojom živote s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom konfrontovaní s tvrdosťou zákona v situácii, za ktorú nemôžu a ktorú by im solidárna spoločnosť mala uľahčiť.

    Cieľom návrhu zákona je odstrániť nerovnomerné zaobchádzanie, ktoré zakotvuje terajšie znenie § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa platného ustanovenia § 14 ods. 10 citovaného zákona je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Za odkázanú na sprievodcu možno považovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím najskôr od dovŕšenia tretieho roku veku.

    Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu sa takéto zúženie okruhu oprávnených osôb zaviedlo z dôvodu, že deti mladšie ako tri roky sú aj tak prepravované v kočíku a v sprievode dospelej osoby, t. j. akejsi náhrady sprievodcu. Zákonodarca tu pravdepodobne vychádzal z ustanovenia ods. 2, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe.

    Dovolím si tvrdiť, že do úvahy sa tu však bral iba spôsob prepravy porovnávaný so zdravým dieťaťom, ale nie náročnosť a frekvencia prepravy ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Ťažko zdravotne postihnuté dieťa potrebuje sprievodcu, t j. pomoc inej fyzickej osoby v nepomerne vyššej miere ako jeho zdraví rovesníci nie preto, že je dieťa, ale preto, že je ťažko zdravotne postihnuté. V skutočnosti rodič zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa musí oveľa častejšie a pravidelne navštevovať zdravotnícke a iné špecializované zariadenia práve v rannom veku dieťaťa, kedy je pravdepodobné, že systematickou starostlivosťou a terapiou možno dosiahnuť výrazné zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa a zníženie zdravotného postihnutia, z čoho následne môžeme v neskoršom veku očakávať nižšie náklady na starostlivosť, nižšie náklady na sociálnu starostlivosť, aj na zdravotnícku starostlivosť, nižšie náklady na sprievod zdravotne postihnutých v neskoršom veku, zlepšenie pracovnej schopnosti, zníženie požiadaviek na sociálne dávky.

    Dovoľte mi teraz len tak v stručnosti povedať, čo všetko potrebuje dieťa do troch rokov, zdravé a to, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté. Zdravé dieťa potrebuje ísť deväťkrát do prvého roka v rámci preventívnych vyšetrení k svojmu obvodnému pediatrovi. Pokiaľ je to dieťa zdravé, môžeobvodného pediatra navštíviť vlastne kdekoľvek v blízkosti svojho bydliska. Keď je dieťa choré, tak v podstate už keď je nejaký postih v pôrodnici viditeľný, tak okrem toho, že je odoslané na vyšetrenie k špecialistom, chodí pravidelne na pravidelnú dispenzarizáciu aj do neonatologickej ambulancie. Okrem toho absolvuje preventívne prehliadky u svojho pediatra, teda všeobecného lekára pre deti a dorast. Pokiaľ má nejaké ťažké zdravotné postihnutie zjavné, v prvých dňoch a týždňoch života, musí chodiť, samozrejme, k neurológovi na pravidelné vyšetrenia, musí chodiť na pravidelné rehabilitácie, ak sú potrebné, teda fyzioterapiu, na rehabilitáciu. Ďalej väčšinou, keď je dieťa predčasne narodené, má problémy s očkami, musí chodiť k očnému lekárovi. Ďalej možná návšteva ortopéda, keď je to potrebné. Podľa typu postihu v rôznych systémoch, teda rôznych orgánov, môže ísť na kardiologické vyšetrenie, k detskému gastroenterológovi. Pokiaľ je tam nezrelosť dieťaťa, tak isto sa potrebuje pediater poradiť o možnosti očkovania takéhoto dieťaťa, čiže eventuálne je tam potrebné aj nejaké iné imunologické vyšetrenie, čiže musí ísť aj k imunualergológovi.

    Z tohto, ako som vymenovala, je určite zjavné, že dieťa potrebuje, keď má status ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa, oveľa častejšie chodiť k lekárovi. A aby tá starostlivosť bola účinná, malo by pravidelne týchto špecialistov navštevovať.

    Čiže ťažký zdravotný stav je príčinou, prečo sú potrebné tieto častejšie úkony. Práve preto, že dieťa je ťažšie zdravotne postihnuté, potrebuje sprievodcu, a nie preto, že je dieťa. Tri roky je veková hranica, je to tridsaťšesť mesiacov. Dovoľte mi tu povedať, že vlastne keď je dieťa tridsaťsedemmesačné, už môže byť posudzované, keď je tridsaťpäťmesačné, posudzované nemôže byť.

    Túto novelu smeviackrát posúvali kvôli viacerým problémom a výhradám ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A protiargumenty, ktoré odtiaľto boli, smerovali k tomu, že pokiaľ by sme mali za cieľ poskytnúť úľavy v tejto oblasti, je potrebné zamerať sa na dopravné a prepravné predpisy, že sa veľmi mení filozofia tohto zákona tým, čo chceme my zaviesť. Avšak na základe konzultácie na ministerstve dopravy, musíme skonštatovať, že takáto cesta je nemožná. Centrálne sú totiž upravené iba podmienky pre železničnú dopravu v zákone o dráhach, pre verejnú autobusovú dopravu však okruh zliav upravujú samosprávne kraje. Samosprávne kraje zas pre vydanie vlastných nariadení potrebujú oporu v inom všeobecnom predpise, ktorým je v tomto prípade zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Podčiarkujem, že poskytovanie osobitných tarifných podmienok pre niektoré kategórie cestujúcich patrí k hlavným cieľom európskej dopravnej politiky, ako o tom hovorí Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej doprave z 23. októbra 2007.

    Ministerstvo financií zase dôvodilo tým, že rozšírenie počtu oprávnených osôb na status sprievodcu môže vyvolať zvýšenú požiadavku na výdavky rozpočtu verejnej správy. Takáto pripomienka je spochybniteľná z viacerých dôvodov. A to z toho dôvodu, že počet prípadov, ktorých by sa navrhovaná úprava dotkla, predstavuje len 0,24 % zo všetkých prípadov zdravotne ťažko postihnutých, z čoho nie vo všetkých prípadoch by sa požiadavka priznania statusu sprievodcu uplatnila a bola naozaj aj priznaná.

    Okrem toho, ako som uviedla, pri včasnej a systematickej odbornej pomoci a terapii sa dá očakávať zlepšenie zdravotného stavu a zníženie požiadaviek na pomoc a podporu v neskoršom veku zdravotne postihnutých detí. Čiže zvýšené náklady na pomoc v útlom veku sú potom nepriamo úmerné nákladom v neskoršom veku, a to zlepšenie zdravotného stavu, zníženie postihnutia.

    Posunutie vekovej hranice na nula veku neznamená automatické priznanie odkázanosti na sprievodcov, ale dáva možnosť takúto odkázanosť posudzovať. V súčasnom platnom znení zákona, posúdenie, ako som už hovorila, sa to vylučuje. Je teda diskriminačný. Navrhujeme teda, aby rodič dieťaťa so zdravotným postihnutím mal status sprievodcu aj u detí vo veku od nula do troch rokov.

    Týmto chcem vyzvať aj posudkových lekárov, osoby, ktoré sa zaoberajú posudzovaním týchto detí, aby vedeli posúdiť aj dieťa od nula do troch rokov, aby sa zamysleli nad typom postihnutia a zvážili nepomerne väčšiu náročnosť, či už návštevu lekárov, ale aj fyzickú a psychickú náročnosť starostlivosti rodičov o takto ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Takéto dieťa je vlastne veľmi veľkým problémom, aj keď sa narodí ako prvorodené dieťa, pretože rodičia nemajú skúsenosť zo starostlivosti o deti, takže sú v strese z toho prvého dieťatka. A ešte keď je veľmi ťažko choré, tak ťažko to prežívajú, väčšinou chodia obidvaja k lekárom s dieťaťom, čiže nejaká úľava na cestovnom by určite pomohla. A týka sa to predovšetkým sociálne slabších rodín, ktoré dochádzajú autobusmi alebo vlakom do vzdialenejších miest na takéto ošetrenie.

    Pokiaľ je to dieťa druhé alebo tretie v poradí narodené, tak možno ten prvotný taký ťažký psychický stres z toho všetkého opadne, avšak majú doma staršie dieťa, ktoré môže byť o rok, o dva roky staršie, o ktoré sa tiež treba postarať, čiže potrebujú pomoc ďalších rodinných príslušníkov. Takže takisto to nie je ľahké pre týchto rodičov. A myslím si, že nejaká hranica troch rokov, odkedy sa posudzuje možnosť sprievodcu, je nelogická a že by sa to malo zmeniť.

    Takže sa uchádzam v tomto prvom čítaní o vašu podporu a o váš názor.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Márii Janíkovej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396, určených uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 zo 7. marca 2013 a podala spravodajskú informáciu k novele zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 379 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní, a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže sa pýtam teraz, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Končím možnosť hlásiť sa ďalej.

    Nech sa páči, pán Igor Matovič.

  • Vážený pán predsedajúci, milá kolegyňa, milá spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, ja som veľmi rád, že tento zákon kolegyňa Horváthová predložila. A ešte radšej som, že sa vlastne pod neho podpísali ako predkladatelia aj moja teda kolegyňa, od nás z Obyčajných ľudí, Erika Jurinová, ale teda aj dvaja poslanci SMER-u Ján Podmanický a Viera Šedivcová.

    Myslím si, že možno toto by mohla byť cesta na to, aby sme postupne také, také možno na prvý pohľad aj maličkosti, ale odstraňovali také nezmysly a paradoxy, ktoré v súčasnom právnom poriadku máme. A toto je jeden z nich. Príklad, kedy vlastne my trestáme rodičov, ktorí sa rozhodnú vychovávať postihnuté dieťa. Trestáme ho tým, že vlastne majú, sú vystavení vyšším nákladom na cestovanie, možno práve za tým lekárom, kde to dieťa niektoré dennodenne musí byť, je si myslím, že veľmi zvláštny paradox v právnom systéme. A možno jednotlivé ministerstvá si takéto drobnosti v zákonoch nevšímajú, ale to je asi úloha takej tej mravčej práce nás poslancov, ktorí sme v dennodennom kontakte so svojimi voličmi, alebo teda s ľuďmi, ktorí nás volili a ktorí nás na takúto abnormalitu v zákonoch upozornia.

    A preto som rád, hovorím, že, a myslím si aj do budúcna by to mohla byť cesta, aby sme takéto drobnosti možno aj takou tou opozično-koaličnou, alebo vládnou spoluprácou poslancov v parlamente odstraňovali. Určite je spravodlivé, aby tí rodičia, ktorí možno napriek tomu, že im lekár odporučil potrat vzhľadom na postihnutie ich dieťaťa, ktorí sa rozhodnú napriek tomu, že to dieťa donosia, alebo tá matka, že to dieťa donosí, aby sme takýchto rodičov podporovali v tom, že urobili niečo pre život toho dieťaťa a na úkor svojho vlastného komfortu.

    Možno je aj tak trošku príznačné, že dnes je práve Deň počatého dieťaťa. Trošku súvisí a nesúvisí, odpustite mi, ale tak možno dve, tri minútky, ale súvisí to s tým práve, o čom som teraz hovoril, že mnohé z týchto postihnutých detí sa narodia práve preto, lebo sa ich rodičia rozhodnú donosiť to dieťa a dať mu ten život. Rozhodnú sa nesiahnuť na jeho život, nepodstúpiť umelé prerušenie tehotenstva a rozhodnú sa dobrovoľne si skomplikovať svoj vlastný život.

    A ja si myslím, že by sme týchto ľudí mali práve oceniť a dať pomocnú ruku takýmto rodičom a takýmto matkám. Zároveň dnes je Deň zápasu za ľudské práva, ktorý teda bol ustanovený v Slovenskej republike preto, lebo dnes je výročie sviečkovej manifestácie spred dvadsiatich piatich rokov. A ja si myslím, že aj toto je taký malý boj, alebo veľký boj pre malých ľudí, ktorí sa ešte nenarodili, kedy rodičia vlastne bojujú za ľudské práva nenarodeného dieťaťa.

    Dovoľte mi, aby som sa možno tak trošku ospravedlnil za tričko, ktoré mám, a pred dvomi rokmi, keď sme si toto tričko obliekli s Erikou Jurinovou, tak niektorí poslanci povedali, že dehonestujeme parlament. Ja som ho tak trochu oprášil. Myslím si, že pred rokom nebol parlament a nezasadal, ale myslím, že práve s touto témou súvisí. To tričko hovorí o tom, že urobme všetko pre to, aby ženy nepodstupovali potraty, ale spropagujeme v maximálnej možnej miere adopcie. Lebo na Slovensku zažívame znova paradox tak, ako pri predkladanom zákone, kedy desaťtisíc detí ročne je na základe slobodnej vôle matky potratených, alebo zoberieme im šancu na život. A na druhej strane máme niekoľko desiatok tisíc bezdetných párov, ktorí sa márne pokúšajú o dieťa, ktorí by dieťa chceli mať, ale, bohužiaľ, sa im nedarí mať svoje vlastné. A tieto páry by veľmi radi si adoptovali dieťa, ale nie je možno dieťa, ktoré by im vyhovovalo, k dispozícii, a tým pádom ten ich život nemá príliš veľký zmysel, lebo ho vidia v deťoch.

    A chcel som týmto tričkom aj pred dvomi rokmi s Erikou, aj dnes upozorniť na to, že Slovensko sa veľmi podľa mňa pokrytecky správa k ženám, ktoré sa rozhodnú svoje dieťa donosiť a uznajú si, že nedokážu toto dieťa vychovávať z akýchkoľvek dôvodov, či už preto, lebo partner si to nepraje, alebo ich ekonomická situácia to nedovoľuje, a rozhodnú sa toto dieťa venovať na adopciu.

    Myslím si, že ako spoločnosť sme veľmi pokryteckí, keď ženu, ktorá takéto niečo urobí, ktorá donosí svoje dieťa s vedomím, že nie je schopná ho z akýchkoľvek dôvodov vychovávať a dá ho na adopciu, považujeme za krkavčiu mater alebo nejakého vyvrheľa spoločnosti, a, paradoxne, ženu, ktorá potichu podstúpi umelé prerušenie tehotenstva, pozeráme na ňu, akoby podstúpila iba nejaký obyčajný medicínsky zákrok. Myslím si, že nie je to fér voči týmto ženám, ktoré sa rozhodnú urobiť tisíckrát lepšie rozhodnutie, a myslím si, že nastala doba na Slovensku, ktoré má extrémne nízku pôrodnosť žien, kedy priemerná Slovenka porodí jedno dieťa, a pôrodnosť na 1,4 dieťaťa nám ťahajú iba rómske ženy v osadách, v tejto situácii, keď doslova zahadzujeme do koša deti, ktoré sa mohli narodiť. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme spoločne, takisto ako pri tomto predkladanom návrhu zákona, našli odvahu na také opozično-koaličné riešenie, opozično-koaličný prístup na riešenie problému, na menenie hodnôt možno, alebo pohľadu spoločnosti na matky, ktoré chcú donosiť svoje dieťa a dať ho na adopciu. Myslím si, že mali by sme zbúrať tabu, že nielen tá matka, ktorá svoje dieťa aj donosí, porodí, aj vychová, je dokonalou matkou.

    Slovensko akútne potrebuje aj matky, ktoré iba donosia a porodia svoje deti, a dajú ho alebo zveria ho do výchovy ostatných matiek, ktoré možno nemôžu mať svoje vlastné deti.

    O toto som vás chcel poprosiť. A prepáčte, že trošku nesúvisiacou s predkladanou témou tohto zákona. Potrat určite nie je riešenie, ale ak urobíme podmienky alebo vytvoríme podmienky pre ženy v spoločnosti, aby mohli donosiť svoje deti a dať ho na adopciu, urobíme, zachránime život a urobíme pre spoločnosť omnoho viac, ako si všetci v tejto sále myslíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca je faktická poznámka.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

    Ešte ďalšia? Štefan Kuffa, nefunguje mu systém.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Matovič, budem reagovať na tvoje vystúpenie. Plne súhlasím s jednou vecou, že ide o drobnú zmenu, ale pokiaľ táto drobná zmena aspoň trošku pomôže ľuďom, ktorých sa to dotýka, ktorí vychovávajú ťažko postihnuté deti, tak ja za to určite zahlasujem.

    Dovolím si povedať, že život si treba vážiť, a preto patrí naša úcta, dokonca ja skláňam svoju hlavu alebo sa skláňam pred každým, kto vychováva ťažko postihnuté deti a stará sa o ne v týchto ťažkých časoch. Čiže pokiaľ im to, znova zopakujem, aspoň trošku tento návrh zákona pomôže, čo verím, že pomôže, tak ja tento návrh zákona podporím. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, aj predrečníkovi. Ja chcem všetky matky a zvlášť tehotné matky povzbudiť k tomu, že keď majú aj v prenatálnom období diagnostikované u dieťatka problém, že sa ich dieťa narodí buď psychicky alebo teda mentálne, alebo fyzicky choré, chcem ich povzbudiť k tomu, aby to dieťa donosili cez, aj cez to všetko, že ten lekár tú prognózu vysloví nepriaznivú.

    Hovorím to aj pre to, lebo veľmi častým zjavom je, že práve tá, to prenatálne diagnostikovanie u lekárov je mylné. Veľmi veľa prípadov bolo práve takých, kde lekári hovorili, že dieťa sa narodí poškodené, a veľakrát, ja poznám sám osobne také prípady, kedy sa tieto deti narodili zdravé.

    Paradoxom ďalším je, že aj keď to dieťa sa narodí choré, či už psychicky alebo fyzicky choré, matky sú tie, ktoré lipnú práve na takýchto deťoch. Venujú im oveľa väčšiu pozornosť. A teda aj vítam tuná predložený zákon tejto skupiny poslancov. Tak, ako kolega tu spomínal, na jednej strane 10 000 potratov ročne sa na Slovensku vykonáva a na druhej strane máme manželské páry, ktoré sa usilujú o to, aby mohli mať deti. Oveľa lepšou a jednoduchšou cestou je cesta adopcie a nie umelého oplodnenia. Na Slovensku v zmysle platnej legislatívy je dieťa posudzované, alebo človek človekom až od 12. týždňa. Ja sa pýtam, do 12. týždňa je čo? Veď ani, ani po tomto období sa nenarodí predsa čosi iné ako ľudský tvor, ako človek.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Igor Matovič.

  • Štefan, presne tak. Ako na jednej strane máme 10 000 potratených detí do roka, na druhej strane niekoľko desiatok tisíc bezdetných párov. Ja si myslím, že aj tí ľudia, ktorí pozerajú na všetko okolo nás iba cez čísla, a to citové im príliš veľa nehovorí, tak aj v tomto prípade tam môžu nájsť tie čísla alebo tú surovú ekonomiku. A tak ako sa aj v ekonomike hovorí, že spárujeme dopyt s ponukou, tak takisto si myslím, že našou úlohou je vymyslieť, ako spárovať tú ponuku, tie deti, ktoré sú v lonách matiek, ktoré ich nechcú mať, s tou, s tým dopytom na druhej strane tých rodín, ktoré nemôžu mať deti.

    A teraz toto, nebavíme sa o tom, že poďme zakázať interrupciu, len poďme nájsť spôsob, ako ženám, matkám dať nejakú víziu, že môžu, že existuje aj ďalšia alternatíva, že môžu úplne bez problémov, že tá spoločnosť ich nebude za to odsudzovať, keď donosia to svoje dieťa. A že môžu ho donosiť. A je úplne normálne, že niektoré ženy svoje deti donosia a vychovávajú ich, a je úplne normálne, keď niektoré ich iba donosia a poskytnú ich druhým matkám, aby ich vychovávali. Toto, bohužiaľ, my v tejto veci sme ešte hlboko v stredoveku, kedy pozeráme na tie ženy, že ako by, ako by urobili niečo zlé, ak svoje dieťa poskytnú druhej nešťastnej matke.

    Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomu bodu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajkyňa tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa, Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má tlač 424. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie do výborov je v rozhodnutí č. 405.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v mene predkladateľov predložil a odôvodnil teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon SNR 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

    Na úvod dovoľte, aby som poukázal na určitý fakt. V podstate my, predkladatelia, ako poslanci reagujeme na podnety od občanov, ktoré v podstate sa objavujú vo verejnosti už od roku 2010. Tieto podnety súvisia s vyživovacími povinnosťami, ktorých v súčasnosti v Slovenskej republike máme šesť, konkrétne ide o vyživovacie povinnosti rodičov k deťom, deti k rodičom, medzi ostatné vyživovacie povinnosti medzi ostatnými príbuznými, medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. V podstate je to dlhoročný fakt a sú tam už aj viaceré judikáty, že pokiaľ niekto z týchto šiestich druhov vyživovacích povinností je povinný platiť výživné a ho neplatí alebo nezaplatí, tak v podstate nie je povinný zaplatiť úroky z omeškaného výživného. Mnohé vyživované osoby alebo mnohé na výživné čakajúce osoby potom mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané alebo vôbec nezaplatené výživné tým spôsobom, že si peniaze na živobytie seba, ako aj povedzme tých vyživovaných osôb alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa musia požičať z banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limity na platobnej karte s nádejou, že im potom povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí to zameškané výživné, a tak, že potom budú môcť vrátiť to, čo si požičali, aby teda seba alebo to dieťa uživili. No málokto si potom uvedomuje, že i keď síce tá príslušná osoba s vyživovanou povinnosťou alebo s vyživovacou povinnosťou to výživné oneskorene zaplatí, tak nakoniec tie oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom musia tým príslušným finančným inštitúciám zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne úroky, ktoré im však tie osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia. A práve to je aj dôvodom, prečo sú potom mnohokrát vyživované osoby vydierané osobami s vyživovacou povinnosťou, že pokiaľ neurobia alebo nesplnia určité požiadavky, tak im len sčasti zaplatia to výživné, alebo im to výživné nezaplatia vôbec.

    V podstate preto sme my toho názoru, ako predkladatelia, v tom zmysle, že osoby, ktoré majú vyživovaciu povinnosť, a teda to výživné neplatia načas, v riadnej výške alebo ho vôbec neplatia, tak by mali potom za to znášať určitú sankciu, a tou je úrok z omeškaného výživného. V podstate tú úrokovú sadzbu nastavujeme takým spôsobom, že bude o päť percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, splnením peňažného dlhu a v podstate zároveň zakotvujeme konkrétnu lehotu, odkedy sa ten úrok z toho omeškaného výživného bude platiť.

    Samozrejme, aj v súčasnosti máme inštitúty ako, ktoré sú v Trestnom zákone alebo súvisia s exekučným poriadkom na to, aby sa docielilo, aby tá osoba nejakým spôsobom zaplatila to výživné. Mnohokrát ale tieto inštitúty nie sú úplne efektívne a nerieši práve alebo neriešia práve ten problém, že mnohokrát tie vyživované osoby si musia na to prechodné obdobie požičať financie, aby mohli prežiť.

    V dôvodovej správe uvádzam aj štatistiku alebo teda spomínam aj to, že len v roku 2011 napríklad za trestný čin podľa § 207 zanedbania povinnej výživy bolo súdených cez štyri a pol tisíc ľudí a odsúdených bolo okolo 3 700. Týmto naším návrhom chceme pomôcť tisíckam ľudí, ktorí sú odkázaní na tú vyživovaciu povinnosť, z tých, teda na tú jednu z tých šiestich, ktorú som uvádzal. Zároveň tým chceme docieliť lepšiu disciplínu platenia výživného ako takého. A poukazujeme na to zároveň, že je bežné, keď občan má povinnosť povedzme zaplatiť nejakú faktúru za mobilný telefón alebo za internet alebo leasing za motorové auto a berie normálne, že keď to nezaplatí načas, že musí potom zaplatiť tej inštitúcii nejaký úrok, ale keď ide o jeho vlastné dieťa alebo vlastného rodiča, tak v tomto prípade na to vôbec neberie ohľad a mnohokrát to výživné neplatí načas.

    Čo chcem uviesť, týmto naším návrhom nevzniká žiaden negatívny dopad na štátny rozpočet. A k tomuto nášmu návrhu poslaneckému, ktorý sme konzultovali aj s ministerstvom vnútra, aj s ministerstvom spravodlivosti, v podstate ktorým chceme poďakovať za, týmto spôsobom, aj za ich korektné a dobré pripomienky, chceme práve docieliť to, aby sa tejto skupine ľudí, ktorá fakt je mnohokrát odkázaná aj na zopár desiatok eur, aby sa pomohlo. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, a to poslancovi, nie Antonovi Cicoňovi, ale Miroslavovi Kadúcovi.

    Máte tu správu, takže nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 č. 405 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh zákona s cieľom, aby osoby s vyživovacou povinnosťou mali povinnosť zaplatiť vyživovaným osobám spolu so zameškaným výživným aj úrok z omeškania, a to vo výške určenej podľa Občianskeho zákonníka.

    Na tomto mieste si dovolím možno pár slov. Ja osobne s tým návrhom súhlasím, je to veľmi potrebný návrh. To výživné v podobe, v akej je upravené teraz v zákone o rodine, keďže ide o, dá sa povedať, o pohľadávku, ktorá je ešte aj vyššej kvality, čo sa týka vlastníka tejto pohľadávky, ktorými sú ľudia, ktorí sú odkázaní na výživu iného, preto považujem za úplne samozrejmé, aby tam boli úroky z omeškania. A zároveň neviem, či si to, Tono, povedal, treba zdôrazniť, že tento návrh bol predložený ešte v minulom období pánom Ondrejom Dostálom. Tak len aby sa na to nezabudlo, že ten návrh tu rezonoval už nejaký čas.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 405.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, tiež zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa, dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, Mikuláš Huba.

  • Reakcia osloveného: Pôvodne to mal byť procedurálny návrh.

  • Tak ten, ten dáme po tomto bode. Nech sa páči, potom, hej? Nie, potom. Skončíme rozpravu k tomuto bodu.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona pána Martvoňa, Brixiho a pána Duchoňa a pani Vittekovej. Dovolím si odprezentovať trošku iný názor, ako tu bol predložený, a to jest to, aj keď pri všetkej úcte, že bolo súdených za obdobie roku 2011 4 500 ľudí, čo nie je málo, a 3 700 ľudí bolo odsúdených - tak, dobre som to pochopil?

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • - za neplnenie si výživnej povinnosti, zavedenie úrokov, nemyslím si, že zlepší túto situáciu a že to bude čosi, čo vylepší tú povinnosť platenia toho výživného.

    Ja som to už tu prezentoval a dovolím si to aj teraz znova tak pripomenúť. Zavádzanie možno tvrdších a tvrdších trestov, paradoxne, neprináša to, čo by sme očakávali. teda aby sme boli zodpovednejší, lepší a možno lepšie, aby sme si plnili povinnosti. Aj keď to tu možno vyznie ako nejaké klišé, ale tá prevencia, tá mi stále tuná chýba, a to jest to, aby rodiny podľa možnosti sa nerozpadávali, nerozpadali, a jednoducho štát je tu na to, aby vytváral podmienky na slušné a dôstojné spolužitie manželov, a poviem, manželstvo medzi mužom a ženou. Dneska to je už aj potrebné dodať.

    Štát má vytvárať podmienky na to, aby naozaj podľa možností aj to manželstvo bolo chápané ako trvalý zväzok na celý život. Ak budeme mať takéto dobré rodiny, bude oveľa menej týchto problémov, ktoré tuná v tých súdnych sporoch je. Určite 4 500 týchto súdnych pojednávaní nie je malá cifra, ale sprísňovanie a zavádzanie úrokov, keď veľakrát je veľký problém vôbec toto výživné vymôcť, a ešte keď tam k tomu zaťažíme vlastne tých povinných, ktorí majú ako platiť ešte aj úrokmi, obávam sa, že naozaj ešte nám stúpne len ten počet tých odsúdených.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie. Chcem iba poukázať na jeden taký fakt, že ja som použil štatistiku súdených a odsúdených. Ale sú štatistiky, ktoré, lepšie povedané, nie sú štatistiky, ktoré by sa viedli vo vzťahu k množstvu ľudí, ktorí sú teda povinní platiť výživné a ho vôbec neplatia alebo ho neplatia načas. A to sú desiatky tisíc prípadov. Len tieto veci sa nikdy nedostanú pred orgány činné v trestnom konaní, nakoľko tie matky alebo na výživné odkázaní ľudia stále čakajú, že aspoň nejaké výživné dostanú. Kebyže to riešia trestnou cestou, tak vedia jednu vec, že pokiaľ by sa tá osoba povinná platiť výživné dostala náhodou do väzenia za neplatenie výživného, tak potom od nej už skoro vôbec nič nedostanú alebo nebude žiadna šanca, aby niečo z toho výživného dostali.

    Dovolím si poukázať na to, že v podstate to výživné sa má platiť načas, alebo je potrebné, aby sa platilo preto, aby boli pokryté základné potreby vyživovanej osoby, mnohokrát toho dieťatka alebo matky toho človeka, ktorý je povinný platiť to výživné. A nie preto, aby v podstate ten dotyčný sa mohol s tou osobou stýkať alebo v podstate, aby riešili nejaké manželské problémy. Tu toto je už prípad, ktorý nastáva, ktorý vznikne už po tých manželských nezhodách ako takých, a je potrebné to potom riešiť kvôli tým osobám, ktoré sú fakt na to výživné odkázané. Čiže ide o to, že týmto návrhom chceme pomôcť desiatkam tisíc ľudí, aby aspoň nejaké výživné dostali, alebo aby sme prinútili tých, čo ho neplatia alebo ho neplatia načas, aby si boli vedomí, že to nebude len tak bez následku, ale budú musieť za to zaplatiť patričný úrok. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne inak za vystúpenie.

  • Nech sa páči, s reakciou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Dovolím si tu voľačo odprezentovať. Deťom, ktorým chýba pevne zovretá náruč rodičov, otca a matky, ich psychosociálny vývoj a socializácia je oveľa chudobnejšia a komplikovanejšia a slabšia. Slobodná matka nie je schopná vytvoriť takéto pevné puto objatia. Dieťa má byť v náručí svojich rodičov. Tam sa cíti bezpečne a isto.

    Ja som hovoril o tom, aby štát vytváral podmienky na to, aby naozaj boli kompletné rodiny. Kompletné rodiny, to jest, kde je otec, matka a deti. Vtedy je tá plnosť šťastia, ktorá sa tuná prežíva. Určite sú prípady, kedy sa rozpadávajú tieto rodiny a je potrebná povinnosť tohto plnenia. Osobne stále si myslím, že sprísňovanie trestov nevyrieši ani tento problém. Teda ani to zavádzanie úrokov z výživného.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ešte by som zareagoval teda na pána poslanca Kuffu. Plne s tebou, Štefan, súhlasím, že deťom fakt chýba mnohokrát náruč tých rodičov, a štát aby, alebo je potrebné, aby štát vytváral podmienky na kompletné rodiny. Len znova chcem poukázať na to, že tuto ide už o situáciu, kedy už v podstate je tá rodina rozbitá. Už sú tí ľudia rozvedení. A nejde o nejakú represiu ako takú. Ide skôr o preventívne opatrenie. Ja by som to tak dokonca chápal, aby k tej represii vo forme potom trestnoprávneho postihu za neplatenie výživného, aby nedošlo. Čiže tu skôr ide o to, aby to dieťa, ktoré už trpí tým, že tá rodina je rozbitá, aspoň aby malo teda z čoho žiť, aby mohlo mať aspoň obdobné podmienky, ako majú iné detí, ktoré žijú vo vysporiadanej rodine. A hlavne, aby teda tá osoba, čo sa stará o to dieťa alebo povedzme o tú vyživovanú osobu, aby mohla tej vyživovanej osobe zabezpečiť aspoň to minimum, čo je potrebné pre jej život.

    Zároveň by som chcel ešte reagovať alebo uviesť zopár vecí na pravú mieru vo vzťahu k vystúpeniu pána poslanca Kadúca. Dovolím si poukázať na to, že plne súhlasím, že túto tému v minulosti, bolo to na 28. schôdzi v roku 2012, teda vo februári 2012, otvoril poslanec Ondrej Dostál, ktorý ale mal v inom znení predložený tento návrh a riešil to úplne inou cestou. V podstate on samozrejme na záver toho vystúpenia bol si vedomý, že ten návrh zákona už neprejde, a uviedol, že považuje za dôležité, aby tá téma tu zaznela a aby na tento problém upozornil. Aby niekto v budúcnosti sa tejto témy chytil, a to je jedno kto, nakoľko on považoval za dôležité, aby sa tento vecný problém riešil. Ja preto na to nadväzujem, že pre mňa je tiež, nie je dôležité, že kto prišiel s týmto návrhom, ale je dôležité, aby týmto návrhom sa vyživovaným osobám pomohlo, aby sa tento vecný problém ako taký riešil.

    Dovolím si však poukázať na fakt, že na tento problém už samotná verejnosť poukazuje ešte z čias, keď to nebolo predložené pánom poslancom Dostálom, ktorý ten návrh predložil až 11. 11. 2011. Dám príklad, pani Mazurková, ktorá už v októbri 2011 poukazovala vo svojom blogu na tento problém. Zároveň dovolím si poukázať, že už v októbri 2010 mnoho bežných občanov a ľudí poukazovalo na to, že tieto úroky z výživného sa neplatia. Čiže chcem poukázať, tento návrh prišiel z ľudí a je pre ľudí. Čiže toľko, že aj my s prekladateľmi sme toho názoru, že nie je dôležité, kto ho predkladá, je dôležité, aby sa ľuďom, ktorí potrebujú v tejto veci pomôcť, pomohlo. Čiže toľko ešte k vystúpeniu. A zároveň aj ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Kadúcovi, aj poslancovi Kuffovi k tejto téme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Tóno, ja iba veľmi krátko. Technicky je ten návrh riešený trošku inak, ale čo do účelu, úmyslu aj následkov je to úplne to isté. Úplne to isté. A ja si schválne pozriem, teraz som to nestihol, ako ste zahlasovali. Ako zahlasovali poslanci SMER-u? Mám takú silnú obavu, že ak ste neboli proti, tak ste sa zdržali.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať prvé čítanie o

    návrhu poslancov Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, t. j. cestný zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh je pod tlačou 426 a rozhodnutie pre prerokovanie výborom má č. 407.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby návrh uviedol.

    Pardon, pardon, ja sa ospravedlňujem, tá procedurálna už chvíľu trvá.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám taký darček pre všetky kolegyne a kolegov, pred Veľkou nocou, že vám ušetrím nejakú hodinku tým, že spolu s kolegom Kadúcom sme sa dohodli, že predbežne stiahneme nami predkladaný návrh zákona. Keďže tie programy sa menia, v tom mojom je pod bodom 50, ale možno, že vo vašom je už pod nejakým iným. Tak pre istotu prečítam, o ktorý ide. Ide o návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, tlač č. 398.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Takže páni poslanci z rokovania tejto schôdze sťahujú tento návrh. A má byť prerokovaný alebo zaradený do programu nasledujúcej schôdze? Áno, dobre. Takže poprosím, aby sa to poznamenalo.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte opätovne, aby som predložil ďalší náš návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý predkladáme, teda poslanci Anton Martvoň a Otto Brixi.

    Cieľom novely tohto zákona je zabezpečiť plynulé a efektívne čistenie miestnych komunikácií. Podstata tohto zákona spočíva alebo teda tá podstata toho čistenia spočíva v umiestnení zákazovej značky v dostatočnom časovom predstihu tak, aby v čase čistenia komunikácie na danom úseku neparkovalo žiadne motorové vozidlo. Zároveň v predkladanej novele vidíme priestor, aby sa po jej prijatí riešil aj problém autovrakov a nepojazdných a zdevastovaných vozidiel, ktoré často a dlhodobo bránia parkovaniu iným motorovým vozidlám a zároveň znečisťujú životné prostredie.

    Zabezpečenie oprávnenia príslušnému cestnému správnemu orgánu rozhodnúť o označení miestnej komunikácie alebo prejazdného úseku cesty alebo jej časti z dôvodu verejného záujmu dočasne zakázať státie motorových vozidiel príslušnou značkou má za cieľ upozorniť v dostatočnom časovom predstihu vlastníkov alebo užívateľov motorových vozidiel o tom, že vo vyhradenom čase na vyhradenom úseku bude sa vykonávať teda čistenie týchto komunikácií, aby si teda preparkovali motorové vozidlá. Zároveň tým sa aj umožní potom priechodnosť tých pozemných komunikácií ako takých, hlavne v zimných obdobiach, kedy je nemožné efektívne čistiť tieto komunikácie a odpratávať sneh ako taký.

    Dovolím si poukázať na to, že túto novelu sme konzultovali so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, ani na rozpočty verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy a má pozitívny vplyv na životné prostredie. Čiže s kolegom poslancom Brixim prichádzame s ďalším návrhom zákona, ktorý má dopad v rámci zelenej témy na ochranu životného prostredia ako takého. Dovoľte, aby som sa teda týmto spôsobom uchádzal o vašu podporu aj tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako poverený spravodajca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, teda cestný zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 426.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. februára 2013 č. 407 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, skonči som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem vám pán navrhovateľ aj spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje rokovanie o dvoch bodoch, 57 a 58, schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava, ako to bolo odhlasované Národnou radou. Je to prvé čítanie o

    návrhu poslanca Juraja Miškova, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    A návrh zákona je pod tlačou 419 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 400.

    A druhým bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 420 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 401.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jurajovi Miškovovi, aby obidva návrhy zákonov uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte raz vám chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť predložiť tieto dva návrhy zákonov v dnešný deň.

    Hovorí sa, že hlavné mesto je vstupnou bránou do krajiny. Pokiaľ však vstupuje človek do hlavného mesta a ďalej v ňom jazdí tak, že to pokazí dojem z celého mesta, niečo asi nie je v poriadku. Áno, viem, že problém katastrofálneho stavu ciest nie je len problémom Bratislavy, viem, že tento problém sa týka aj iných miest. A tiež viem, že nielen miest, ale aj obcí.

    Návrh zákona, ktorý podávam, sa týka ciest druhej a tretej triedy a zároveň sa týka hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorá má vo vzťahu k týmto cestám osobitné postavenie. Cesty druhej a tretej triedy, vlastnícke právo k nim a tiež povinnosť starať sa o ne a udržiavať ich prešlo na základe tzv. decentralizačných zákonov na samosprávne kraje. V zásade ide o cesty, ktoré spájajú jednotlivé sídla v území a zabezpečujú obslužnosť v jednotlivých regiónoch Slovenska.

    Ako hlavný finančný nástroj na zabezpečenie uvedených úloh bola samosprávnym krajom zverená daň z motorových vozidiel ako jediná miestna daň, ktorá prináleží samosprávnym krajom. V hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave však vlastnícke právo, teda súvisiace povinnosti zostali priamo v meste. Mesto Bratislava tak musí zo svojho rozpočtu sanovať nielen svoje miestne komunikácie, pričom o starostlivosť o ne sa delí so svojimi mestskými časťami, musí udržiavať a starať sa o cesty druhej a tretej triedy a okrem nich aj o niektoré ďalšie cesty inak patriace štátu. Na plnenie týchto úloh však mesto Bratislava nemá žiadne extra zdroje, ktoré by mohla využívať priamo na tieto účely.

    Navrhujem preto, aby sa časť výnosu dane z motorových vozidiel v Bratislavskom samosprávnom kraji rozdeľovala medzi samotný kraj a hlavné mesto, na území ktorého sa tiež tieto cesty druhej a tretej triedy nachádzajú a sú používané. Je nám jasné aj to, že použitie výnosu z miestnej dane, tak ako výnosu z akejkoľvek inej dane, nie je možné účelovo viazať. Preto sa môže objaviť oprávnená námietka, že navrhované riešenie nie je riešenie, pretože takto získané prostriedky sa môžu použiť na niečo iné. Na druhej strane, keďže sa snažíme získať peniaze pre mesto Bratislava aj takýmto spôsobom, bude použitie týchto peňazí podrobené prísnej kontrole vrátane kontroly verejnej. Znova poukazujem na fakt, že stav ciest, po ktorých jazdíme v hlavnom meste, je skutočne katastrofálny a dnes to už nie je iba prehnané nafukovanie celej situácie, ale je to známy fakt aj poslancom tejto Národnej rady.

    Tento stav spôsobuje vážne škody, a to nielen súkromným vlastníkom motorových vozidiel, ale aj verejným prepravcom, napr. Dopravnému podniku mesta Bratislavy a ďalším. V konečnom dôsledku aj nápravu týchto škôd platíme všetci, či už ako daňovníci, alebo ako cestujúci v cene cestovných lístkov. Pravdou však je aj to, že tieto cesty používajú okrem obyvateľov Bratislavy aj obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja, respektíve veľká väčšina z nich. Obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja do Bratislavy dochádzajú za prácou, do škôl, za kultúrou, za športom, za zdravotníctvom a do úradov. Cesty v hlavnom meste sú využívané a tým aj opotrebovávané omnoho viac, než by mohli byť využívané a tým zároveň spotrebovávané len obyvateľmi tohto mesta. Na území mesta vykonáva svoje pôsobnosti aj samosprávny kraj, pričom napríklad preprava osôb je jednou z pôsobnosti samosprávneho kraja. Dobrá a kvalitná preprava osôb, vrátane obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja je v záujme aj tohto kraja. Preto mám za to, že aspoň na určitý, možno prechodný čas, je možné vykonať toto opatrenie na osoh všetkým užívateľom bratislavských ciest.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som naozaj veľmi rád, že si stav našich ciest, výtlkov a výmoľov už všimla aj vláda. Chcem preto úprimne oceniť snahu o uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov na akútne riešenie katastrofálneho stavu ciest nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Zdôrazňujem však, že ide iba o ďalšie zaplátanie už desaťročia plátaných vozoviek a nejde o žiadne systémové riešenie stavu ciest. Považujte, prosím, predkladané návrhy predovšetkým ako snahu upozorniť na ďalší z vážnych problémov, ktorým je potrebné venovať náležitú pozornosť, a nie o 20, o 10 alebo 5 rokov, ale myslím si, že už včera bolo neskoro. Berte, prosím, predkladané návrhy aj ako impulz na otvorenie diskusie o zlepšovaní podnikateľského prostredia a zvyšovaní atraktívnosti Slovenska.

    Áno, stav infraštruktúry je jedným z významných parametrov každého investora pre posudzovanie lokality z pohľadu umiestnenia priamych zahraničných investícií. Pokiaľ nechceme, aby luxusné Bentley alebo luxusné BMW, ktoré by sa možno mohli vyrábať na Slovensku, boli vyvážané, exportované zo Slovenska v kamiónoch po cestách, s ktorými sa stretávame dnes, vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

    Teraz prečítam aj ten druhý? Alebo ako to...?

  • Vystupujúci sa obracia na predsedajúcu schôdzi.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Áno, nech sa páči.

  • Takže druhý návrh zákona, ktorý vecne súvisí s prvým návrhom zákona. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento návrh zákona, ktorý predkladám, súvisí s predošlým návrhom. Už aj v médiách prebehla správa, na základe ktorej sa v Bratislavskom samosprávnom kraji vyberie na dani z motorových vozidiel viac ako v iných samosprávnych krajoch. Poukázali na to župani iných samosprávnych krajov. Tento fakt je prirodzený. V Bratislavskom samosprávnom kraji má svoje sídlo najviac podnikateľských subjektov, ktoré sú zároveň platiteľmi tejto dane. Je teda na mieste očakávať, že v tomto kraji sa na dani z motorových vozidiel vyberie najviac finančných prostriedkov.

    Čo však už kolegovia, župani nezdôrazňujú, je to, že Bratislavský samosprávny kraj dostáva ako podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo všetkých samosprávnych krajov na Slovensku najmenej. A to nie nejakým bezvýznamným tesným rozdielom, ale výrazne najmenej. Len pre porovnanie, dovoľte mi teda uviesť pár čísiel. Príjem Bratislavského samosprávneho kraja na dani z príjmov fyzických osôb na jedného obyvateľa je 50 eur, 50,62 eur. V prípade Banskobystrického samosprávneho kraja je to 90,34, Košického samosprávneho kraja 69,80, Nitrianskeho samosprávneho kraja 60... 75,50, Prešovského samosprávneho kraja 77,20, Trenčianskeho samosprávneho kraja 72,77, Trnavského samosprávneho kraja 71,37 a Žilinského samosprávneho kraja 71,37 eur na jednu osobu alebo obyvateľa. Z porovnania je vidieť, že Bratislavský samosprávny kraj má na obyvateľa podiel na dani z príjmu fyzických osôb nižší približne o 20 eur, v extrémnom prípade až o 27 eur. Toto nepovažujeme za spravodlivé. A tiež vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli prezentované pri predkladaní predošlého návrhu zákona, predkladám aj tento návrh.

    Cieľom predkladanej právnej úpravy je zvýšiť príjem pre Bratislavský samosprávny kraj z podielu na dani z príjmov fyzických osôb na prechodné obdobie troch rokov. Uvedomujem si, že v súlade so stanoviskom ministra financií nejde o systémový zásah do systému fiškálnej decentralizácie. Aj preto je návrh časovo ohraničený, ide o obdobie troch rokov. Mám však za to, že vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Bratislavský samosprávny kraj momentálne nachádza, pôjde o primerané opatrenie a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Švejnovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedkyňa, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 419.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom NR SR v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 401 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho rokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade.

    Dovoľte mi tiež sa vyjadriť k druhému zákonu pod tlačou 420. Tak, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 420. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 401 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovanie v prvom čítaní na schôdzi.

    Pani predsedkyňa, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Rozprava je k obidvom bodom. Otváram ústnu rozpravu. Pán poslanec Frešo. Jeden. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto, tento, táto dvojica návrhov zákonov má vyriešiť prípad, ktorý zďaleka nie je taký jednoduchý možno, ako na prvý pohľad vyzerá. Ja by som chcel oceniť to, že predkladateľ predložil návrhy zákona oba, ktoré reagujú na súčasnú situáciu, hoci táto vlastne sa zbierala mnoho, mnoho rokov, a nie je to len problém Bratislavy ako hlavného mesta a Bratislavského kraja. Pokúsim sa byť stručný, ale pomerne odborne presný.

    Prvá vec, ktorá je veľmi dôležitá, treba ju pomenovať, že aj obyvatelia Bratislavy sú obyvateľmi Bratislavského samosprávneho kraja, čiže nedalo by sa týchto ľudí deliť celkom dobre. Máme ich tu 640-tis., ale chcem upozorniť aj na to, že najmenej, a tie odhady sú najmenej od 100- do 300-tis. ľudí, sem dochádza normálne za prácou ešte do tohoto územia pravidelne na týždňovej báze.

    Naviac treba povedať z takých tých faktických pripomienok, poviem najprv o tých jednoduchých, k takým tým zložitejším, že cez toto mesta prechádza drvivá väčšina exportu a zároveň aj importu, či už ako v automobilovom priemysle alebo aj v ostatných priemysloch, čiže práve po týchto našich cestách, ktoré sú tu, sa tento vlastne tovar dopravuje. A máme takú situáciu, že hoci nám to vlastne ukázala táto zima priamo na výtlkoch, tak tá situácia je podstatne, podstatne horšia, a to nielen na cestách druhej, tretej triedy, ale aj na tých ďalších. To znamená či prvej triedy, ale potom aj tých úplne miestnych komunikáciách.

    Hovorím o tom preto, lebo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzniká tu niečo, čo sa dá nazývať investičný dlh v rámci cestnej infraštruktúry, a už na tomto modeli, ktorý pomerne dobre opísal pán kolega Miškov, keď uvádzal oba návrhy zákonov, tak na tomto modeli sa dá dokázať a ukázať, akým spôsobom to vyzerá, keď tento investičný dlh neriešime a tlačíme ho pred sebou. Bratislavská župa, pokiaľ by mala tie cesty, ktoré má vo svojom portfóliu, urobiť tak, že nielen povrchovo, tak ako ste pán Miškov hovorili, pán poslanec, ale mala by urobiť poriadnu opravu, tak to je cez 100 mil. eur. Realita je taká, že keby všetky župy v rámci celého Slovenska chceli podobným spôsobom kvalitne opraviť cesty, aby mali trebárs takú úroveň napríklad ako v Rakúsku, a to nehovorím o šírke, hovorím len o opravení toho, čo dnes existuje, tak to ide až ku miliarde eur. To sú čísla, ktoré sú tak astronomické, že žiadna daň z motorových vozidiel, ani len náznakom v horizonte desiatich rokov a ešte aj dlhšie takúto sumu nepokryje.

    Hovorím to preto, lebo toto už nie je iba o obyčajnej údržbe, to je aj o tom, že keď máte klasickú teóriu ekonomickú, že máte nejaký majetok, respektíve máte aj nejaké stroje, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, treba sa oňho starať. Každý rok treba na ňom vytvárať niečo, čo sa nazýva oprávky, a vlastne istým spôsobom ten majetok udržiavať v jeho pôvodnej hodnote. To je to, čo sa v prípade ciest nedeje, a povedzme si to normálne otvorene, desiatky rokov, či v Bratislave, Bratislavskej župe alebo iných župách. Nie je to z toho dôvodu, že tie peniaze sa dávajú niekde inde, je to z toho jednoduchého dôvodu, že celý systém na to nemá peniaze, lebo naozaj vyrobiť miliardový dlh na cestách druhej a tretej triedy, to nie je niečo, čo mohlo vzniknúť zlými rozhodnutiami niekde v manažmente, ale je to naozaj zlým systémovým rozhodnutím, ktoré tu funguje vyše desať rokov.

    Hovorím o tom preto, aby sme nežili v nejakej ilúzii, že tento návrh zákona, hoci pomáha, hoci pomáha v tejto situácii, radikálne zmení tento investičný dlh, ktorý tlačíme pred sebou. Inými slovami, je to niečo, čo má momentálnu situáciu vyriešiť, má ju vyriešiť spôsobom, ktorý ja považujem za dobrý, ja sa aj k tej technike vyjadrím, a myslím si, že dokonca v tejto chvíli je jeden z mála hneď dostupných. Jeden z mála hneď dostupných. Ale na druhej strane musím popravde povedať, že debata o tom, že ako ďalej, a to nielen v prípade Bratislavy a Bratislavskej župy, ale aj všetkých ostatných žúp, bude musieť prísť prakticky ihneď tak, aby sme tento veľký investičný dlh spoločne nejakým spôsobom znížili a neboli jeho obeťami, ale aby sme naozaj ho radšej znižovali a netlačili pred sebou.

    Hovorím o tom úplne jasne preto, lebo samozrejme aj mňa ľudia sa pýtajú, ako je možné, že v Bratislave za chvíľu budeme jazdiť traktorom. A tá realita nie je len o tom, aké peniaze sú na bežnú ročnú údržbu. Tá realita je hlavne o tom, že sa tie cesty podstatným spôsobom kazia takrečeno od podstaty alebo odspodu, to znamená od toho, kde vlastne sa istým spôsobom tá jednoduchá reprodukcia tohoto nehnuteľného majetku nedeje. Tá jednoduchá údržba, kde každý rok musíte niečo investovať, aby cesta zostala poriadnou cestou.

    K návrhu oboch zákonov poviem takých pár poznámok. Tá prvá je, že to rozhodnutie, ako sa rozdeľujú peniaze, padlo o vyše dekádu dozadu a zdá sa, že je čas urobiť v ňom nejakú korekciu. Samozrejme, že možno namietať, že potrebujeme systémovú korekciu, ktorá bude fungovať pre všetky župy, pre všetky krajské mestá atď., atď. Ja len také poznámky k tomu, že z čoho treba vychádzať. Tú prvú som hovoril, že obyvatelia mesta sú tiež obyvateľmi župy. A tá druhá, v podstate vážnejšia, lebo toto bola taká povedzme nevinná, tá podstatne vážnejšia pripomienka k tomu celému je tá, že daň z motorových vozidiel, no, nebola primárne určená na cesty. Väčšinou sa používa na cesty a dopravu ako takú, ale rovnako ako miestna daň, to znamená to, čo platíte z toho, čo máte byt, parcelu atď., nie je určená na to, aby sa z nej opravoval chodník primárne, ale je určená na chod celej samosprávy. Je to veľmi podobné s touto cestnou daňou. Ja si uvedomujem s takým odstupom času, keď na to pozerám, že možno to nebolo šťastné riešenie. To pripúšťam. Možno to nebolo šťastné riešenie, lebo ťažko sa to ľuďom vysvetľuje, prečo tá alebo oná daň ide tam alebo onam. Možno daňový mix by bol lepší. Podstatne by bol stabilnejší, veľmi by som možno aj o ňom uvažoval. Možno nejaké iné typy daní, myslím si, že niečo, čo by bolo zrozumiteľnejšie ľuďom, by vôbec nejako nezaškodilo. Ale to, čo je kľúčom k tomu celému, je, že každá samospráva, rozumej aj miestna, aj regionálna, má jednu daň, ktorú si môže nastaviť, to znamená buď miestnu daň, alebo daň z motorových vozidiel, a podľa ktorej môže financovať svoje priority. To treba povedať a tento princíp považujem za veľmi, veľmi správny. Lebo tá samospráva si môže vlastne určiť, akým spôsobom sa chce rozvíjať, je zodpovedná zoči-voči samotným občanom a môže vlastne nadstaviť aj výber daní, ale aj ich potom spotrebovanie.

    Tá druhá poznámka, ktorú k tomu chcem povedať, je, že áno, asi by sme tu nesedeli, pokiaľ by nebola kríza a pokiaľ by príjmy či mesta, či župy neklesli vlastne o niekoľko rokov dozadu. To považujem za úplne kľúčové, pritom samozrejme ceny narástli. Považujem to za kľúčové, lebo vtedy by sme asi rozprávali iným spôsobom, rozmýšľali by sme, ako ísť smerom dopredu. A práve to, že sa vlastne príjmy znížili, potom znemožnilo aj hlavnému mestu, ale mimochodom aj nielen hlavnému mestu, ale aj niektorým župám, sa o tie cesty starať adekvátnym spôsobom. Hoci podotýkam, že nikdy sa nestarali tak, aby netlačili pred sebou ten na začiatku spomínaný veľký miliardový investičný dlh.

    Riešenie, ktoré vidím, je naozaj v dvoch rovinách. A teraz sa bavíme o dvoch kvázi bratislavských zákonoch. Riešenie je v tom, že áno, presuňme časť peňazí z tejto dane do Bratislavy ako hlavného mesta, ale zároveň urobme aj kompenzáciu práve vzhľadom na spomínané okolností, že výber dane, alebo, respektíve prerozdeľovanie dane z príjmov fyzických osôb práve v tej úrovni od 50 do 90 eur na hlavu na Slovensku, kedy Bratislava, ktorá vyrobí najviac, má najmenšie prerozdelenie daní, tak je naozaj, naozaj nespravodlivý. Ja nechcem zachádzať do príliš veľkých hĺbok, lebo si uvedomujem, že by to mohlo smerovať k tomu, že teda debatujeme o regionálnych rozdieloch a ako ich budeme financovať, ale len upozorním na to, že keď máte polovicu oproti príjmu z iných krajov, alebo povedzme to tak, že iba dve tretiny, tak je to podstatne, podstatne ťažšie takto fungovať. Toto sa ináč, vážené dámy, vážení páni, netýka len Bratislavskej župy, to sa týka mimochodom aj Bratislavy ako mesta, lebo na to to platí tak isto, a tak isto jeho mestských častí.

    Neexistuje podľa mňa iný spravodlivý spôsob, ako to trvale vyriešiť, ako len to, že dáme naozaj jednu vážnu debatu o fiškálnej decentralizácii a pozrieme sa, čo z toho financujeme, kde je aká úroveň cien, kde je aká úroveň platov, tak aby to bolo spravodlivejšie. Môžeme sa inšpirovať tu hneď vedľa v Rakúsku, kde to majú iným spôsobom urobené a podstatne spravodlivejším, alebo si hľadať potom aj nejaký vlastný model, ako to vyriešiť. Určite však treba reagovať na tú katastrofálnu situáciu, ktorá dnes na cestách je. Čiže naozaj ten model týchto dvoch zákonov, ktoré riešia vlastne to, že za prvé, presúvajú časť peňazí smerom na mesto, a za druhé, tento výpadok vlastne kompenzujú cez daň z príjmu fyzických osôb, respektíve z podielu na dani z príjmu fyzických osôb, je spravodlivý.

    Robí nasledovnú vec: umožňuje Bratislave ako mestu lepším spôsobom sa starať o cesty samotné. Zároveň nevytvára deficit na Bratislavskej župe. Jednoducho voči Bratislavskej župe je to neutrálna operácia a to považujem za kľúčové, lebo mimochodom máme podpísané memorandum, ktoré hovorí o tom, aký deficit Bratislavská župa má. No tak urobiť doňho dieru nejakým zákonom by bolo veľmi, veľmi neseriózne. Čiže v tomto zmysle ako nič to neprispeje, ani plus, ani mínus, Bratislavskej župe. Rieši to problém priamo bratislavských ciest, ktoré sú naozaj v podstatne, podstatne horšom, horšom alebo v horšej kondícii.

    Dovolím si práve pri tejto príležitosti sa vyrovnať aj ešte s niektorými poznámkami, ktoré počúvam práve možno z iných krajov a ktoré tú debatu trochu posúvajú z takej roviny hlboko technickej, stavebnej, racionálnej do roviny trochu emocionálnej. Tá debata je o tom, že koľko máme napríklad v meste a na župe ciest. V zásade je to možno, ciest druhej, tretej triedy, niekde medzi 500 - 600 plus možno 200 - 300 v rámci Bratislavy ako takej. Pomerne málo. Ale, kolegyne a kolegovia, keď si zrátame intenzitu cestnej dopravy, a tá je taká, že najviac zaťažené cesty v niektorých krajoch nemajú ani štvrtinovú intenzitu oproti tomu, čo má cesta z Bratislavy do Pezinka alebo z Bratislavy do Senca, veľmi odporúčam sa tam ísť ráno a poobede pozrieť, ani štvrtinovú, tak dôjdeme k spravodlivejšiemu prerozdeľovaniu, ako sú obyčajné kilometre alebo metre štvorcové. A to je napríklad kilometre krát intenzita. To znamená, povedzme si, koľko je tam tých áut. Povedzme si, koľko áut za hodinu tam prejde. Dôjdeme k niečomu, čo je nepomerne spravodlivejšie, lebo aj taký úplne zdravý jednoduchý, alebo zdravá jednoduchá úvaha hovorí, no cesta, po ktorej nikto nejazdí, sa skoro neopotrebováva oproti ceste, po ktorej jazdia kamióny, ktoré majú váhu nákladného vlaku.

    Ešte raz to zopakujem, nie je to len o kilometroch a o tej šírke tých ciest, ale je to aj o tom, čo po nej jazdí. To znamená, keď po nej jazdí 10-krát viac áut, alebo keď po nej jazdia proste ako státisíce áut, ako to máme v niektorých prípadoch práve tu v Bratislavskej župe a koniec koncov aj v meste Bratislava, tak to je podstatne, podstatne horšie pre tie cesty, ako keď po nich jazdí menej a menej áut. Takže treba aj tú intenzitu dopravy zarátať, treba vedieť, koľko aut tam chodí a dokonca aj akých áut. Lebo je to obrovský nepomer, keď ide osobné auto, dodávka, ávia, alebo potom spomínaný kamión, ktorý skutočne si myslím, že keď sa objaví napríklad tu v meste, no tak tu nemá čo robiť, lebo tu zničí viac ako tisíc áut, ktoré by tam prešli, osobných.

    Čiže tá debata by mala byť aj o tom, keď už budeme hľadať nejaký vzorec, ako v budúcnosti nakladať s peniazmi na cesty, zarátajme aj to, čo po nich jazdí. Každý normálny človek pochopí, že kde sa nejazdí alebo sa málo jazdí, no tak tam naozaj podstatne menej sa tá cesta samotná opotrebováva. Samozrejme, môže niekto namietať niečo ešte, že treba zarátať počasie, údržbu a sneh a teplo a všetky tieto veci. To všetko je pravda, je to hlboko odborná debata, ale zároveň treba mať aj takú základnú spravodlivosť, že teda postarajme sa o tie cesty aj z hľadiska toho, akú veľkú záťaž na sebe nesú, alebo akú veľkú záťaž dokážu vydržať, respektíve ako rýchlo sa opotrebovávajú.

    Chcel by som podotknúť, že toto riešenie, hoci je dočasné, ukazuje vlastne istým spôsobom krok správnym smerom alebo krok k správnemu riešeniu veci. Treba upútať pozornosť a treba sa veľmi vážne zapodievať tým obrovským investičným dlhom, lebo to nie je len o nových fabrikách, a hoci to má predkladateľ v tomto pravdu, je to mimochodom o fabrikách, ktoré tu máme dnes. Akonáhle by došlo k nejakému vážnejšiemu výpadku v oblasti infraštruktúry, to znamená, že by niektoré cesty sa stali ťažko prejazdné alebo neprejazdné, no tak to má priamy dopad na to, čo dnes zažívate, či už v automobilovom priemysle alebo aj v iných a iných priemysloch, hlavne aj v elektrotechnickom, ale aj v ďalších, kde sa prakticky dnes pracuje tak, že nemáte sklad, všetko je just in time, všetko je na kolesách, ale sa ráta, že Kamil v danom okne príde a v danom okne odíde a nebude niekde stáť v nejakej zápche a už vôbec nie na tom, že cesta je rozbitá. Ak toto nedokážeme urobiť pre jednak domácich podnikateľov, ale aj zahraničných investorov, no tak sa stávame veľmi prudko neatraktívni. Stávame sa veľmi prudko neatraktívni. A tam je jeden veľmi výrazne zdvihnutý prst, že ak existuje miliardový deficit v tejto cestnej infraštruktúre, tak skôr či neskôr tento jav nastane.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som vás mohol zásobiť ako bratislavský župan normálnymi konkrétnymi príhodami, ktoré cesty si môžete pozrieť, a uvidíte už tu pár sto metrov od parlamentu, že sú do veľkej hĺbky poškodené a jazdia po nich dennodenne desaťtisíce áut. A mohol by som hovoriť, ako vám hovorím, na bicykli jak vidím tie obrovské ryhy. A to znamená, že to podložie je do hĺbky vlastne istým spôsobom vymlátené, neviem, nepoznám lepší výraz, ale to možno vie lepšie, stavební inžinieri alebo dopravní inžinieri vedia objasniť. Ale hovorím o tom aj preto, lebo viem, že je, to je aj inde. Keď hovorím o tom obrovskom investičnom dlhu miliardovom, tak viem, že je to aj inde. To už nemá regionálny charakter, to má charakter toho, že či chceme, alebo nechceme mať kvalitnú infraštruktúru a ako k tomu budeme pristupovať.

    Keď si tie čísla spočítate, koľko tá cestná daň robí a koniec koncov, aké sú rozdiely v rámci jednotlivých krajov a koľko to robí v sumári, tak zároveň zistíte, že naozaj nie je jednoduché riešenie, že prerozdelíme pár čísel a všetko bude naveky v poriadku. Práve naopak, je to o tom, že tam asi chýba zhruba jedna nula, aby sme sa dostali do stavu, kedy, kedy potom môžeme v rámci celého Slovenska cesty výrazným spôsobom dať opraviť. Ja nie som človek, ktorý by spoza tohoto pultu navrhoval nejaké zadlženie alebo nevedel, čo to znamená, keď poviem, že chýba niekde skoro jedna nula, ale hovorím to ako holý fakt, o ktorom treba uvažovať. A rovnako, ako tu vedieme vážne debaty o tom, že čo bude s druhým pilierom, ako bude vyzerať deficit celej republiky, no tak veďme aj vážne debaty o tom, keď máme takto ako veľký infraštrukturálny dlh.

    V tomto vnímam obidva návrhy zákonov ako prvý príspevok k tomu, aby aj táto debata sa ocitla na pôde parlamentu, aby sme sa potom nepozerali za dva, za tri, za štyri roky a možno, že ešte skôr, na to, že sa nám tu masívne, masívne, máme masívne výpadky v infraštruktúre ako takej. Myslím si, že oba návrhy zákonov majú zmysel, pokiaľ budú obidva posunuté do druhého čítania. Môžme si tam dať aj odbornejšie argumenty, môžme si tam dať naozaj veľmi precízne čísla. Chcel by som, kolegyne, kolegovia, poprosiť o to, aby ste podporili tieto dva návrhy zákonov preto, lebo riešia síce akútny problém, ale zároveň aj ukazujú na chronický problém, ktorý riešiť budeme musieť, a ukazujú naňho správnou, správnym prstom alebo zo správneho uhla.

    Veľmi, veľmi rád si vypočujem ďalšie pripomienky, veľmi, veľmi rád aj v druhom čítaní sa odborne k tomuto vyjadrím, k týmto veciam, ale som presvedčený, keď sme sa začali práve v tejto chvíli zapodievať obrovským infraštrukturálnym dlhom, to už samozrejme nie je len problém Bratislavy, Bratislavskej župy, no tak potom ten problém dotiahnime dokonca. Začiatok je v týchto dvoch zákonoch, ale kľudne pokračujme v celom prerozdeľovacom mechanizme smerom ďalej a naozaj robme to tak, ako sa sluší a patrí. To znamená, môžme mať možno aj rôzne názory podľa toho, z ktorej časti politického spektra sme, môžme mať rôzne názory možno podľa toho, odkiaľ pochádzame v rámci Slovenska, ale mali by sme mať rovnaké názory na to, že čo ktoré číslo, číslo znamená, a tým pádom to by nás malo zjednocovať. Máme tento problém všetci a musíme ho všetci vyriešiť. A takto vnímam aj tieto dva návrhy zákony. Poprosím vás o podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. No začnem citátom klasického diela. Nebola to len tohoročná zima, ktorá nám vystavila poučenie z krízového vývoja tak, ako o ňom hovoril kolega Frešo. Na mimoriadnom zasadaní Mestského zastupiteľstva Bratislavy som sa dozvedel zaujímavý štatistický údaj. Dobre počúvajte: ak by sme sumu, ktorú sme mali dimenzovanú na opravu ciest v hlavnom meste Slovenskej republiky investovali do opráv, tak na opravené miesto, napríklad na Palisádach, ktoré zažíva každý z vás pri ceste do parlamentu, sa opäť opravári ciest vrátia za 350 rokov. Za 350 rokov príde znova na rad ten metrový úsek, v ktorom je teraz výtlk. Taká je situácia.

    A presne o tom hovoril kolega Frešo, že totižto to, čo pred sebou tlačíme, nie je tohtoročná zima, to je dlhoročné zanedbávanie. Keď poslanecký klub SaS v mestskom zastupiteľstve otvoril túto kauzu, tak, chvalabohu, sa začalo o veci hovoriť. Ale i suma, ktorá teraz v Bratislave pritečie, a podotýkam, že pritečie z nezaplatených odvodov za dažďovú a kanalizačnú vodu vodárňam, ktorú budeme musieť o rok zaplatiť, samozrejme nerieši desiatky rokov nedofinancovania tohto stavu.

    Domnievam sa, že je nevyhnutné jednoznačne dlhodobo plánované riešenie. A teraz nechcem sa nikoho dotknúť, ale mám taký pocit, že Slovensko presne z dôvodov fungovania svojej infraštruktúry oveľa viac než širokorozchodnú železnicu potrebuje sanovať vlastnú cestnú infraštruktúru. Lebo tá širokorozchodná nepochybne komusi poslúži, ale na tých cestách sa bude rozhodovať i o našej prosperite.

  • Ďakujem za slovo. Ja len tri krátke poznámky. Podporíme tento návrh zákona pána Miškova, pretože pomôže to veci, ako to povedal pán župan, ale mám ešte dve veci, ktoré by som chcel spomenúť.

    Cesty prvej a druhej triedy, najväčší problém, že kamióny nejakým spôsobom svojou váhou, ktoré, tieto cesty nie sú na to dimenzované, tak samozrejme ich zničia. Predchádzajúca vláda vytvorila budget, 375 000 eur sme vyložili, zákazové dopravné značenia pre kamióny, aby nemohli na tieto cesty ísť. To je jedno riešenie.

    Počúvame, že teraz vláda pána Fica tiež uvažuje nad tým, že ešte ďalšie cesty uzavrie. Myslím si, že už je veľmi málo takých ciest, ktoré sa dajú uzavrieť. Z dôvodov, lebo keď si zoberieme aj kamiónovú dopravu, tak niečo, niečo stojí. A keď kamiónisti budú musieť obchádzať osady 80 až 100 kilometrov kvôli tomu, že bude zatvorená cesta, tak to bude obrovský problém.

    Myslím si, že je ešte jedno riešenie. Prečo obchádzajú tieto cesty práve tieto nákladné autá? Pretože sadzby mýta na cestách prvej triedy sú veľmi vysoké, sú najvyššie v strede Európy z dôvodov, lebo my nemáme toľko diaľnic ako ostatné, ale máme najviac ciest prvej triedy, tak tam vyberáme. Keby sme upustili od tejto výšky mýtnej sadzby na cestách prvej triedy, možnože by nemali kamiónisti ten cieľ, aby chodili po tých dvojkách a trojkách.

    Ďalšia vec, ak nebudú to robiť, tak samozrejme dopravcovia z Poľska sú lacnejší kvôli tomu, že majú iné daňové sadzby a iné sadzby na pohonné hmoty, čiže tým pádom naši dopravcovia sú hendikepovaní. Podľa mňa je na zváženie, aby na cestách prvej triedy ostali také výšky, poplatky za mýtny systém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Chcel som oceniť kolegov za to, že berieme túto diskusiu ako veľmi vecnú a v podstate pragmatickú.

    To prvé, čo chcem povedať ako poznámku k tomu, čo hovoril pán kolega poslanec Osuský. No ja viem dobre, ako tieto rozpočty vyzerajú a že naozaj to sú stovky rokov, kedy sa tam niekto znova vráti a opraví to, respektíve vychádza to na desiatky rokov pri ľahkých opravách.

    Chcem ale upozorniť, že to nie je len problém Bratislavy, je to naozaj problém celého Slovenska. Ak sa na to takto pozrieme, že je to vlastne infraštrukturálny dlh nás všetkých, tak naozaj vnímam tieto dva návrhy zákonov, lebo podľa toho, ako sú podané, tak naozaj nejde jeden bez druhého schváliť, ako začiatok dobrého riešenia možno pre konkrétny región, pre konkrétne mesto, ale ukazuje to smer, akým sa môžeme uberať, ukazuje to vlastne, načrtáva to riešenie samotné.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k tomu, čo som nechcel už tam úplne tú diskusiu komplikovať práve tým, čo to znamená, keď ťažké nákladné autá chodia po dvojkách a trojkách cestách, len pre kolegyne, kolegov, možno ktorí tomuto mali, mali možnosť venovať iba menej času, chcem popísať, že mnohé z tých ciest neboli nikdy dizajnované, architektonicky riešené alebo stavebne na to, aby po nich chodili ťažké kamióny. Naozaj boli len na tú spomínanú, spomínanú škodovku, prípadne ako nejaký mikrobus alebo áviu. A zďaleka sa nerátalo, že pôjdu tak ťažké mechanizmy po nich, ktoré jednoducho tie cesty zničia po pár prejazdoch.

    Ja nie som si istý, pán kolega Érsek, že či teda zníženie mýta. Áno, možno by to pomohlo, len ja upozorním napríklad na prípad Pezinskej Baby, kde je zákaz vôbec chodenia takýchto zariadení alebo takýchto obrovských nákladných, nákladných súprav, a napriek tomu tam v noci nájdete okolo druhej tri za sebou idúce práve, bohužiaľ, od našeho severného suseda kamiónové súpravy. Čiže to bude nejaká kombinácia, nielen o zákaze, ale aj trochu o represii. A trochu aj možno o tom, že im ukážeme, kade má zmysel chodiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko? Nie. A pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Pán poslanec Gábor Gál, procedurálny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, chcem vás poprosiť, aby sme teraz presunuli ten bod 60, kde som navrhovateľom, teraz na prerokovanie, nakoľko som trošku zdravotne indisponovaný, neviem, či tu zajtra vôbec budem alebo pozajtra.

  • Ďakujem.

    Je všeobecný súhlas, aby sme preložili tieto body? Áno. Ďakujem pekne.

    Takže ďalším bodom programu prvé čítanie

    návrhu poslancov Gábora Gála, Andreja Hrnčiara a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 423, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 404.

    Teraz dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, nech sa páči, aby ste zákon uviedli.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za ústretovosť v prvom rade. V druhom rade dovoľte, aby som veľmi krátko uviedol návrh zákona.

    Samotný návrh zákona je veľmi jednoduchý, veľmi krátky. Ideme novelizovať zákon o Horskej záchrannej službe. V tomto zákone, prečo tuto tento zákon otvárame, v tomto zákone je už teraz § 8, kde, kde sa hovorí o povinnostiach právnických a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú zariadenia lyžiarskych tratí. Je vlastne, sú vymenované ich práva a povinnosti. Jedno z nich je aj to, že prevádzkovateľ lyžiarskych trate je oprávnený zakázať činnosť na lyžiarskej trati osobe, ktorá nedodržiava pravidlá správania sa na lyžiarskej trati. Čiže každá lyžiarska trať má svoje pravidlá povinne, ktoré vydáva tento prevádzkovateľ. Nie je ale ani v tomto zákone, ani v celom našom právnom poriadku nie sú udané povinnosti, práva a povinnosti lyžiarov, užívateľov lyžiarskych tratí, či to je snowboardista, či to je lyžiar alebo používateľ ďalšieho zariadenia, s ktorým sa dá chodiť po lyžiarskej trati. S tým, že sa zintenzívnila zimná rekreácia, máme oveľa viac lyžiarov na týchto tratiach, znížil sa vek, odkedy sa deti lyžujú na lyžiarskych tratiach, sú tie lyže modernejšie, rýchlejšie, a preto aj častejšie dochádza k takým úrazom, ktoré majú veľmi závažné následky. Dokonca máme tu prípady a nie ojedinelé, že takéto úrazy skončia aj smrťou.

    Ochranná prilba, ktorá hlavne u detí by mohla zabrániť vážnej ujme na zdraví alebo po prípade aj smrti, je vecou prístupu ku zdraviu. Nie je to otázka financií, lebo lyžiarska prilba nie je až taká drahá záležitosť pre deti. Áno, nie je to jednorazové, to dieťa z tej prilby vyrastie. Ale sám tiež nekupujem stále nové prilby pre deti, sú v bazáre celkom schopné a dá sa to riešiť aj finančne veľmi jednoducho. Ale je to na nás, na rodičoch, ako k tomu pristúpime. Ale, bohužiaľ, sú medzi nami rodičia, ktorí tieto atribúty neberú do úvahy, deti lyžujú bez týchto ochranných prilieb a sú vystavené tomuto zvýšenému riziku. Preto ten návrh, aby sme v tom, do toho zákona o Horskej záchrannej službe, ktorá hovorím, že už o lyžiarskych tratiach pojednáva, vsunuli ďalší § 8a s tým, že by sme vymedzili povinnosti osôb na lyžiarskej trati. Jednak aby sa museli správať tak, aby neohrozili zdravie alebo život sebe ani inému, alebo nespôsobil škodu sebe ani inému.

    Po druhé, dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati vydanými prevádzkovateľmi lyžiarskej trate. No už v opačnom garde to už bolo napísané, že prevádzkovateľ môže vykázať takúto osobu, ale povinnosť taká nebola lyžiarom daná. A hlavne to, že osobám mladším ako 15 rokov by sme stanovili povinnosť nosiť počas lyžovania riadnu, upravenú ochrannú prilbu. Toto by mali v prípade týchto detí zabezpečovať ich zákonní zástupcovia v zmysle zákona. A nezostali by sme pri tom, dalo by sa to kontrolovať a hlavne sankcionovať. Ten, kto by nedodržal túto svoju povinnosť pre svoje deti, by mohol byť pokutovaný pokutou do výšky 50 eur. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Martinovi Chrenovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v zastúpení kolegu Eleméra Jakaba, ktorého Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona, mi v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dovoľte podať v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu.

    Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh posúdil a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho predložil na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Zároveň osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona nemá negatívny finančný dopad na štátny rozpočet, ani rozpočet obcí a vyšších územných celkov, naopak, doplnením nového ods. 2 do § 13 zákona možno očakávať mierny nárast príjmu do štátneho rozpočtu. Návrh zákona je zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s jej zákonmi.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali ako vždy v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Osuský, pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ a spravodajca, milí kolegovia, nebudem hovoriť dlho, myslím si, že toto je ukážka zákona, ktorý by touto snemovňou mal prejsť hladko, bez rozdielu politickej orientácie hlasujúcich. A zrejme možno márne volám po tom, aby sme prestali hlasovať o predkladateľoch a o ich straníckej príslušnosti a hlasovali o merite veci.

    Neviem si predstaviť, že by ktoréhokoľvek poslanca SMER-u potešil vážny úraz jeho dieťaťa alebo jeho vnúčaťa, ktoré by tento úraz utrpelo preto, lebo nemá ochranný prostriedok v podobe prilby. Rovnako si neviem predstaviť žiadneho poslanca, ani opozície, ani vládnucej strany, aby následok, ktorý spôsobí on pri lyžovaní narazením do dieťaťa, iného dieťaťa ako svojho, a ktorý by mohol byť tragický, ak by to dieťa nemalo prilbu, že nebude v tej chvíli ďakovať za existenciu tohto zákona. Nemyslím si, že sa v najbližších troch rokoch, ktoré nás spolu čakajú, zasypú priekopy až priepasti medzi vládnucou stranou a opozíciou, ale myslím si, že stavať rozumné mostíky, po ktorých prejde dobrá vec do života, by bolo primerané. A bolo by dobré, aby sme sa oprostili od žiarlivosti treťotriednych subriet v okresnej operete, nehlasujúc za návrh iného ako nášho. Ja sa i ako lekár, i ako otec, i ako perspektívne, dá Boh, starý otec, teším z rozumných návrhov. A tak ako sa napriek všetkému a všetkým úvodným pozdviženiam usadil celkom rozumný návrh na detské sedačky v autách, ktoré sú oveľa lepšie, ako zoškrabávanie dieťaťa z predného skla, tak si myslím, že návrh na nosenie prilby na lyžiarskych svahoch je vec tak rozumná, že by som očakával, ak nebude chrípka kosiť predkladateľa a ešte pár kolegov, že by to mohlo získať 143 hlasov. Vyslovujem návrhu plnú podporu a dúfam, že by sa to mohlo naplniť.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dovoľte mi niekoľko slov, vážené kolegyne, kolegovia, ja si dovolím predsa len mať nejakú pripomienku k návrhu tohto zákona, a to je tá k tej pokute. Dieťa, ktorá sa ocitne na svahu, hej, zodpovedá zaňho rodič a má dostať zákonný zástupca, má byť postihnutý tou pokutou za priestupok, ktorý sa tam udeje na tom svahu, vo výške 50 eur. Odporúčal by som navrhovateľom zákona, aby upustili od tejto pokuty, lebo tiež je tuná, jednu vetu si dovolím prečítať, ktorá sa dotýka: "Za porušenie povinnosti zodpovedná zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov." Ďalej je tu uvedené, porušenie povinnosti ustanovené v § 8a ods. 2 je priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu 50 eur, do 50 eur.

    Ja si myslím, že ak je prevádzkovateľ lyžiarskych vlekov, k takémuto porušeniu nemusí dôjsť, ak dáme povinnosť, že túto prilbu musia mať maloleté deti. Jednoducho prevádzkovateľ lyžiarskeho vleku takejto osobe neumožní lyžovať. Na jednej strane, áno, hovoríme, že prilba ochráni toto dieťa, zrejme je to bezpochyby tak, ale chcem uviesť predsa len nejaký iný príklad, ktorý sa pred mesiacom naozaj udial na lyžiarskom vleku v Levoči, v Levočskej doline, kde dospelý muž, ktorý lyžoval v Alpách, bežne športoval, a tak šiel na poslednú jazdu, ktorú absolvoval, a pri tej poslednej jazde prišiel o život. Mal prilbu, zrazil sa a práve príčinou smrti, aspoň patológ uvádzal, že práve na príčine bola paradoxne prilba. To nechcem teraz ako spochybňovať celkom tieto veci, ale skôr je tu k zamysleniu, a toto je veľmi vážny problém, ktorý na svahu sa deje, aby pod vplyvom alkoholu neboli lyžiari na svahu. Ak sa žena alebo dieťa zrazí s takým 120- alebo 140-kilovým chlapom, ktorý je podgurážený, obávam sa, že mu nepomôže ani táto prilba.

    Teda ja chcem len upozorniť na to, že tie pokuty by som tuná nezavádzal. Berte to ako odporúčanie, už akokoľvek to budete ďalej presadzovať, ale jednoducho zodpovednosť preniesť na prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov, a aby títo prevádzkovatelia, keď vidia zjavne, že je to maloleté dieťa, ak sa teda uznesieme na tom, že je povinné byť vystrojené tou prilbou, prosím, jednoducho mu zabránim v tom, nepustím ho na lyžiarsky svah a jednoducho rodič nie je sankcionovaný za priestupok svojho dieťaťa.

    Ja som z podtatranskej oblasti a tatranskej oblasti, chcem poukázať na to, možno vy tuná na dolniakoch to vnímate ináč, tie lyžiarske svahy, keď prídete raz za čas do lyžiarskych stredísk, ale predovšetkým sú to deti, ktoré žijú v týchto obciach a dennodenne chodia sa lyžovať. Teraz veľakrát rodičia sú v práci a tieto deti prídu domov, no tak idú, samozrejme, idú lyžovať. Však čo je dobré. Veď je to vždy lepšie, ako keď sedia pri internete, pri počítačoch alebo robia nejakú zlobu. A teraz takéto dieťa si zoberte, 12-, 13-ročné, ktoré je doma, má možno 500 metrov, 200 metrov ten lyžiarsky svah a vybehne hore na ten svah a teraz vám príde nejaká sankcia, lebo vaše dieťa nemalo prilbu. Pozrite sa, ja som mal malé deti a aj vnúčatka máme malé. A tie deti to necítia ako takú zodpovednosť. A zákonný zástupca má niesť zodpovednosť, hej. Veľakrát tie deti sú skôr, v prevažnej väčšine sú skôr doma, ako sme my, rodičia. A teraz idú na ten svah a jednoducho majú byť tuná za takéto porušenie uložené teda sankcie. Teda prilby áno, ale tie pokuty by som poprosil, skúste sa ešte nad tým zamyslieť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, pán poslanec Droba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Kuffa, to je taká zásadná dilema v tom, že sa neustále u nás snažíme snímať zodpovednosť z rodičov. Neviem ako vy, ale ja sa domnievam, že oni sú prví ručitelia, oni majú naučiť svoje dieťa, ktoré keď príde zo školy a ide na svah, že musí mať prilbu. Viete, to je taká debata, že opitá 16-ročná dievčina samozrejme môže viesť k tomu, že bude stíhaný krčmár, ktorý jej nalial. Ale bolo by vysoko cenné vedieť, ako rodičia plnia svoju zodpovednosť pred zákonom a pred svojim dieťaťom, keď ich dcéra je o druhej v noci na diskotéke opitá ako štek. A ja sa domnievam, že cesta nie je v tom, že budeme z rodičov snímať ich zodpovednosť. Dieťa je vec rodiča, ďaleko za kopou hnoja je vecou prevádzkovateľa vleku, ďaleko za kopou hnoja je vecou krčmára. Nosne je to zodpovednosť tých rodičov.

    A samozrejme, keď niet sankcie, tak akýkoľvek predpis vopred môžeme pokrčiť a hodiť do smetí. Nedomnievam sa, že cesta je zrušiť sankciu, lebo potom niet toho svätého, ktorý donúti nezodpovedných zmeniť svoj postoj.

    A pokiaľ ide o tú jednotlivú kazuistiku, samozrejme, že pri istom uhle dopadu a nárazu môže dokonca prilba zlomiť cervikálne stavce a viesť k smrti prerušením miechy. Samozrejme aj bezpečnostné pásy nezachránia 100 % ľudí. A nepochybne možno niektorí, ktorí spadli v aute do vody a topili sa a nedokázali sa vymotať, tak zahynuli "vďaka" bezpečnostným pásom. Ale štatistická odpoveď je jednoznačná. A preto uvádzať jednotlivú kazuistiku, to je ako s tým, čo celý život chlastal a fajčil a dožil sa 90-ch rokov. My poznáme tých druhých!

  • Pán kolega Kuffa, je tiež mám jedného kamaráta, ktorý prežil iba vďaka tomu, že v náraze pri 150-kilometrovej rýchlosti vyletel von cez predné sklo zo svojho auta. Takže, ako povedal už kolega Osuský, nie je to pre mňa žiadny argument, štatistika jednoducho nepustí. A pán kolega Osuský tak isto ma predbehol v tom, že bez možnosti sankcionovať nejaký priestupok alebo prečin alebo trestný čin, jednoducho nemá význam vôbec takú právnu úpravu zavádzať. Takže ja rozhodne budem trvať na tom, aby pokuta bola.

    K samotnému návrhu sa vyjadrovať ani nemusím, jednoznačne ho podporujem. Myslím si, že je veľmi rozumný. Možno by stálo za zváženie pripraviť obdobnú právnu úpravu, ktorá by regulovala alkohol na lyžiarskych svahoch, aj keď to by mohla byť dlhá diskusia, presne tak

  • Reakcia na hlas v sále.

  • , a asi by sme, asi by sme sa tu zamotali hodne dlho. Tak priniesli ste zaujímavú myšlienku, lebo je rozdiel mať vypité a je rozdiel byť opitý, ale to je na inú debatu.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Kuffa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, aj kolegom, ktorí reagovali. Ja som v závere to tak povedal, prilby áno, ale pokuty nie, a toto by som ako rozlíšil.

    Tuná k pánovi kolegovi Osuskému, rodičia nemôžu mať len zodpovednosť. My len stále perzekvujeme a berieme rodičov na zodpovednosť. Kde sú ich práva? Hej, ja som o tom chcel hovoriť, že predovšetkým rodičia majú aj práva, nielen zodpovednosť. Na zodpovednosť, to hneď vieme brať rodičov a hneď aj navymýšľať tisíc zákonov, ako rodiča trestať. Ale ako rodiny podporovať a ako ich povzbudzovať?

    Tu ste spomínali, u nás je možno menej tých prípadov takých, kde 14-ročné dieťa, dievča sa fláka po krčmách. Veď o tom som hovoril! Aby to dieťa nebolo v krčme, ale radšej nech je na svahu. Predsa tie deti veľakrát, aj keď my ako rodičia mnohé veci im prízvukujeme, pán Osuský, myslíte si, že rodičia súhlasia s tým 14-ročným dievčaťom, že je v krčme?! Nehovoria jej, nedohovárajú, nechoď do krčmy, správaj sa slušne?! Tu bezpochyby myslím si, že sa zhodneme. Rovnako, keď poviete aj decku a dieťaťu, či už chlapcovi alebo dievčaťu, zober si tú prilbu, keď pôjdeš na lyžiarsky svah a jednoducho dávaj pozor, aby sa čosi nestalo. Ja som o tom hovoril, že tie deti sú veľakrát nezodpovedné. My teraz budeme brať na zodpovednosť rodičov za to, že to dieťa prišlo zo školy a nešlo do krčmy, tak ako ste to uviedli, ale išlo na lyžiarsky svah, a príde vám domov pokuta. Ja o tom hovorím, ja o tom hovorím.

    Myslím si, že pokuty tuná nie sú na mieste. Ja tak budem úprimný. Ak sa tieto sankcie, tieto pokuty nestiahnu, ja budem potom hlasovať, nemôžem teda ho podporiť, tento návrh zákona. Darmo, pán Gál, keď aj kývate rukou, ja vám to nepodporím. Ja som z prostredia, kde sa chodí lyžovať. Aj my sme ako chlapci vyrastali na svahu, vždy to bolo lepšie, ako teraz v krčmách a pri internete.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Telegraficky, ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko dve veci. Základné pravidlo do teórie práva. Je dokonalá právna norma a nedokonalá. Dokonalá má za sebou za porušenie aj sankciu. To je vždy taká. Keď niekto má rád nedokonalosť, nech sa páči, to je jeho vec.

    Druhá záležitosť, pán poslanec Osuský veľmi dobre povedal, že treba pozerať, aký je ten zákon, nie kto ho predkladá. To pre vás, pán Kuffa. Ale naša averzia vzájomná kresťanská už asi bude pokračovať, kým my tu budeme. Ale nevadí, ja sa tohoto veľmi rád podujmem.

    A tretia záležitosť, to sú tie práva a povinnosti rodičov. Dávame tu teraz povinnosť nosiť prilbu na lyžiarskej trati deťom do 15 rokov. Nie každému. Lebo človek už nad tými 15-mi rokmi má sám povinnosť za seba do istej miery. A lyžiarska trať, pán poslanec Kuffa, treba si prečítať zákony a treba si prečítať aj zákon tak, že zákon hovorí o tom, že nie 50-eurová pokuta, ale do 50 eur, čo znamená, že do 50 eur, že môže byť pokuta nula, 5 eur, ale až 50 eur. A je to na nás, v prvom rade rodičov, že ako sa...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, nevyrušujte ma.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, prosím vás! Neviem, čo to je dneska, ale... Ale poprosím vás, pán poslanec Kuffa, pán navrhovateľ odôvodňuje veci. Pán navrhovateľ takisto...

  • Keď sa chcete rozprávať, choďte dozadu!

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nie, tak isto nie, tak isto vás, poprosím vás.

  • Ja keď ste rozprávali...

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, majte záverečné slovo.

  • Ja som tiež, keď ste rozprávali, tu som sedel kľudne a som vás nevyrušoval.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán navrhovateľ, prosím vás pekne, povedali ste, dokončte svoje vystúpenie!

  • Áno, keď dovolíte, dokončím svoj príspevok. Čiže je to aj na nás na rodičoch, že ako sa staviame my k týmto ochranným prilbám. Či ideme našim deťom príkladom, že aj my, keď ideme a obujeme si tie lyže, lyžiarky, či si dáme ochranné prilby na hlavu, alebo nie. Tento zákon nám túto povinnosť neprikáže, ale je to na nás, zodpovedáme za naše deti. Lenže tá pokuta je tam na to, aby sa ten zákon dodržiaval. A tá pokuta je do 50 eur, nie 50 eur.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nechce.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 388. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 370.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť návrh zákona, ktorý sa venuje oblasti hudby, kultúry, hudby s textom a venuje sa tomu, či budeme mať, či nám budú utekať peniaze do zahraničia, či iba 20 % poplatkov z autorských zväzov, ako je SOZA, zostane na území Slovenska, či zachováme rovnosť šancí našich umelcov voči umelcom iných krajín, pretože podobný návrh zákona, ktorý predkladám, je platný v súčasnosti v 12-ch krajinách Európskej únie a myslím, si, že sú tým naši umelci znevýhodnení a považujem za potrebné tento stav riešiť.

    Mám pocit, že v našich, v našom mediálnom svete sa udomácnil neblahý stav, a hlavne teda venujem sa oblasti hranosti slovenských textov, alebo hudby, ktorá je otextovaná slovenským textom, čiže štandardných pesničiek, alebo akokoľvek to nazveme. Je dlhodobý stav, že nech prepína poslucháč koľko chce, rádiá hrajú to isté. Mám pocit a možno to vyjadrím neskôr, uvidíme, ako sa, či sa rozbehne vôbec rozprava nad týmto bodom, že zaraďovanie skladieb alebo jednotlivé formáty rádií spôsobili neblahý stav, že sa nám naše prostredie zuniformovalo, a tým pádom sú umelci, ktorí tvoria v slovenskom jazyku, vyautovaní. Znamená to, že do rotácií našich rádií sa dostávajú skladby, ktoré prioritne uspeli v iných krajinách, a z hľadiska tohto, že komerčné rádiá alebo vysielatelia z licencie, ale aj verejnoprávny priestor, nechcú riskovať a zaraďujú pesničky, ktoré, alebo skladby, ktoré majú takzvaný rodný list, alebo to, akým spôsobom budú úspešné.

    Keďže slovenské alebo tvorba slovenských autorov, keďže na tomto poli sa hlavne pohybujeme a pohybujeme sa na poli tom, aby slovenská tvorba neupadala takým spôsobom, že už tu máme takmer havarijný stav a tieto pesničky sa nedostanú ani do slovenských rádií preto, že neboli otestované inými rádiami a nemá kto ich nasadiť do tých slovenských, je pre vysielateľov teda obrovským rizikom ich nasadzovať. A keďže oni fungujú nie na základe toho, či je skladba kvalitná alebo nekvalitná, slovenská alebo neslovenská, ale fungujú hlavne na tom, aby zarábali peniaze, tak sa stáva neblahý jav, že sa nám daná ponuka, ktorú cez naše FM-rádiá, alebo rádiá vysielajúce na frekvenciách, ktoré vlastní štát, a tieto rádiá ich dostávajú počas licenčného konania na obdobie ôsmich rokov, že táto ponuka je čím ďalej viacej uniformovaná.

    Pohybujeme sa teda na pôde rovnosti šancí, rovnosti prístupu k tomu, ako, akým ďalším, alebo aký nástroj zvolíme na to, aby sme danú a slovenskú tvorbu, hlavne teda ako podľa môjho návrhu zákona, čiže je to hudba, ktorá je produkovaná so slovenským textom, ako ďalej bude hrať. S čím to všetkým súvisí, budem sa snažiť vysvetliť neskôr.

    Prečo navrhujem riešenie týmto spôsobom? Prečo je zvolené kritérium slovenského jazyka? Disponujem prekladom, ale aj originálnym znením stanoviska, ktoré sme si dali pre tento účel vypracovať na úrovni Európskej únie. Toto stanovisko zodpovedalo dvom, dvom konkrétnym otázkam, prečo teda krajiny Európskej únie navrhujú, alebo majú upravené, a keďže je ich dvanásť, čo je už takmer 50 %, a okrem anglofónnych, ak zarátame aj anglofónne krajiny, tak je to vyšší podieľ ako 50 %, prečo pristúpili niekedy Francúzi, následne krajiny ako Írsko, Holandsko, z našich susedov Poľsko a Maďarsko, k tomu, že musia nejakým spôsobom umožniť rovnosť šancí svojej domácej tvorbe a domácej tvorbe v jazyku členských štátov, jednotlivých členských štátov.

    Keďže pri tejto debate sa otvárala otázka práve toho kritéria, prečo to je jazyk, tak na základe otázok, kde nás upozornili, konkrétne pán Xavier Troussard, vedúci oddelenia, ktorý sa venuje kultúrnym otázkam, na to, že nejde použiť žiadne iné kritérium, ani kritérium teritória, ani kritérium pôvodu autora, dokonca, keďže sme si dali preskúmať aj to, či tým kritériom nemôže byť nejaký, či už autorský alebo iný zväz, ani tadiaľto cesta nevedie. A na základe konkrétnych ustanovení, dokonca rozhodnutia judikatúry Európskeho súdneho dvora, je jediné možné kritérium pri zavedení ochrany a možného prerozdelenia finančných prostriedkov, ktoré z tejto ochrany vyplýva, je možné len kritérium jazyka.

    Čiže ten systém kvót, ak ho tak nazveme, nie je založený na národnostnej príslušnosti, ale na kultúrnej motivácii ako ochrana jazyka členského štátu. A toto by z hľadiska čl. 49 a 56 bolo v rozpore so základnou zmluvou fungovania Európskej únie, avšak všetky krajiny, ktoré toto zaviedli, sa opreli o judikatúru Európskeho súdneho dvora, kde môže byť takéto obmedzenie odôvodnené, ak sleduje cieľ takzvaného všeobecného záujmu a je vhodné pre dosiahnutie cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je potrebné pre dosiahnutie cieľa. Cieľom je ochrana tvorby v jazyku členského štátu. Súdny dvor teda uznal, že ochrana a podpora úradného jazyka alebo štátneho jazyka členského štátu predstavuje cieľ všeobecného záujmu, preto označili nami zamýšľaný návrh za plne kompatibilný s právom Európskej únie.

    Podstata môjho návrhu nesúvisí len s tvorbou akou takou, ale ona má niekoľko rovín. Ja by som si v úvodnom slove dovolil zvýrazniť jednu. Jeden dôležitý aspekt. A to je takzvaná nová tvorba a nový autor. Vôbec si neosobujem nejaké právo hovoriť, že tento návrh zákona spĺňa všetky známky dokonalosti. Nemusí byť dokonalý a sme v prvom čítaní. A myslím si, že diskusia, ktorá je potrebná, pretože tejto otázke sa možno rôzne diskusné fóra venujú dlhší čas, ale od či už členstva v európskej, od členstva Slovenskej republiky v Európskej únii od roku 2004 a dlho, dlho pred tým, som nezachytil žiadnu konkrétnu iniciatívu v tom, akým spôsobom funguje náš mediálny priestor. Chcel by som povedať, že náš mediálny priestor, ktorý upravuje zákon 308 o vysielaní a retransmisii z roku 2000, systém kvót by nezaviedol touto novelou. Sme, ak sa pozrieme na tvorbu televíznu, zákon prebral európsku iniciatívu v tomto bode a máme viac ako 50-percentnú kvótu na televíznu tvorbu. Ak by sme išli po citácii zo zákona, je presne určená tým, že musí obsahovať slovenská, vysielanie televízií, či už zo zákona alebo televízií verejnej služby, viac ako 50 percent. Možno si ctení kolegovia budú pamätať debatu z augusta, kedy sme zavádzali 20-percentnú kvótu na takzvané služby on-demand, čiže filmy, ktoré si môže zákazník objednať cez televíziu, kde sme zaviedli tak isto 20-percentnú kvótu na európsku tvorbu do služieb on-demand.

    Prečo sa teda Európska únia rozhodla ísť týmto, týmto, touto cestou, je pravdepodobne zrejmé z toho, že jednopilierová agenda Európskej únie, ktorá hovorí o jednotnosti trhu, ktorý spôsobuje mnohé benefity pri zavádzaní jednotných pravidiel, jednotných štandardov, je otázne, do akej miery sa to darí, ktoré prospievajú a mali by prospieť biznisu, obchodu, odstráneniu administratívy a podobne. Na druhej strane spôsobuje unifikáciu, unifikáciu tam, kde zrovna nie je vhodná, a skôr teda spôsobuje ju v oblasti kultúry. Keďže druhý pilier Európskej únie hovorí o zachovaní kultúrnej diverzity, respektíve rôznosti, tak judikatúra, ktorú som odcitoval, umožnila národným alebo členským štátom túto svoju oblasť, ktorá je venovaná práve, alebo teda je zavesená na kritérium jazyka, práve umožňuje a tým pádom zabezpečuje to, aby sme v nejakom 20-, 30-ročnom horizonte nemali unifikovanú aj kultúrnu oblasť, pretože práve to by bola zlá vizitka celého integračného procesu. Integrácia, odstraňovanie bariér v obchode by nemala ísť na úkor rôznosti krajín, jazykov a celého kultúrneho sveta jednotlivých členských štátov.

    Chcel by som záverom úvodného slova povedať, že ak príde nejaká kritika tohoto predkladaného návrhu, chcel by som povedať, že neosobujem si to, že návrh je dokonalý. Chcel by som iba otvoriť diskusiu o tom, či cesta cez zákonné vyrovnanie šancí medzi domácou a anglofónnou alebo domácou a zahraničnou tvorbou je možná, aj z pohľadu nejakým spôsobom zavedenia pravidiel možná a schodná. A ak vznikne diskusia, ak vznikne podpora tohto návrhu zákona v prvom čítaní, je možné sa potom zamýšľať nad konkrétnou terminológiou, je možné zamýšľať sa nad časovým pásmom, kedy sa tento ochranný mechanizmus, ktorý má podporiť slovenskú tvorbu, môže zavádzať. Je takisto otvorená otázka, koľko percent tejto tvorby má v rotáciách rádií existovať.

    Posledná poznámka pri predkladaní je, chcem zamerať sa na novú tvorbu a nových autorov. Je vyjadrená presne percentom, čiže nie je výrazom, tento predkladaný návrh, nejakého lobizmu starých a osvedčených autorov. Skôr naopak, venuje sa až v miere 40 % zavádzania hranosti novej tvorby. Dokonca zavádza termín nového autora a presne špecifikuje, čo by tieto kategórie mali obsahovať.

    Budem vás, vážení páni, kolegyne a kolegovia, žiadať o podporu pri tomto návrhu zákona v prvom čítaní a podporu o to, či slovenská tvorba potrebuje podporu alebo ju nepotrebuje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo poslancovi, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Pavlovi Abrhanovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. februára 2013 č. 370 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Iba pán poslanec Jarjabek je ústne prihlásený do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. A pán predseda pre kultúru a médiá.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, máme pred sebou návrh zákona, ktorý má ambíciu riešiť situáciu, ktorá je v slovenskej pôvodnej tvorbe z hľadiska médií. Je to čin určite veľmi dobrý. Veľmi si vážim kolegu pána poslanca Viskupiča, že sa podujal na takúto ťažkú prácu preto, lebo naozaj je to biely priestor na mape pôvodnej slovenskej tvorby, je to priestor, ktorý určite si žiada reguláciu v tom dobrom slova zmysle. Je to priestor na to, aby podpora slovenskej pôvodnej tvorby bola ešte výraznejšia, ako je doteraz, a aby bola akýmsi návrhom zákona regulovaná.

    Na jednej strane veľké áno a veľká vďaka. Ja skôr ale vnímam tento návrh, tento návrh tak, ako to povedal nakoniec aj predkladateľ vo svojom úvodnom slove, ako istý začiatok diskusie, ktorá určite nesmie začať tuná v parlamente, ale ona musí začať v spoločnosti. A ten parlament by mal reagovať na to, čo v tej spoločnosti vznikne takýmto spôsobom a po takejto diskusii. Ona vlastne aj začala. Začala iniciatívou interpretov z pop-music alebo z populárnej tvorby, alebo z toho vyššieho populáru, keď chcete, napríklad s pánom Lipom, pánom Ďurindom, s pánom Rážom, pridávajú sa k nim mnohí a mnohí interpreti. Ale nielen interpreti. Hovorí o tom Boris Filan, hovorí o tom Kamil Peteraj, hovoria o tom všetci tí, ktorých sa táto tvorba týka, všetci tí, ktorí vlastne túto tvorbu produkujú a poukazujú na mnohé štáty iné, kde táto tvorba má, samozrejme, inú podporu. A treba povedať, že v každom štáte je to trošku inak. Porovnávania, ako to už býva zvykom, vždycky krívajú na jednu nohu, čiže v žiadnom prípade sa nedá prebrať taký alebo onaký model.

    Bolo by veľmi dobré, keby takáto diskusia v spoločnosti vznikla takým spôsobom, ako bola napríklad diskusia okolo, pred niekoľkými rokmi okolo, ja neviem, Národného divadla, vôbec okolo, vtedy sme diskutovali o tom, vôbec aký význam má kultúra, hovorili sme o tom, aký význam má pôvodná slovenská tvorba, a na základe toho parlament prijal vtedy nejaké uznesenie, ktoré sa potom realizovalo. Čiže po tejto stránke a doteraz ja naozaj vítam túto iniciatívu, ale bavme sa trošku aj o tom, čo okrem tejto iniciatívy, ktorá bola proklamovaná pánom Viskupičom, pánom poslancom Viskupičom ako začiatok diskusie, prináša konkrétny návrh zákona.

    No v prvom rade neviem, ja som si to nechal odkontrolovať a teda istým spôsobom odobriť aj mojimi priateľmi z právnickej oblasti vzhľadom na to, že nie som právnik. No a máme taký pocit, že autor návrhu účelovo vybral časti zo správy Kennedy & Radio and Television and Telekommunikation Kommission, pričom ich používa bez uvedenia zdroja, čiastkovo, účelovo neúplne, aby vyvolal dojem istej štátnej regulácie v situovaných krajinách, a neberie pritom do úvahy špecifiká jednotlivých krajín. Ani to, že Kanada okrem iného nie je členom Európskej únie. Tak nám to proste vychádza z toho. Možno je to pravda, možno nie je to pravda. Určite sa k tomu pán poslanec Viskupič vyjadrí.

    No k samotnému tomu návrhu ja by som, ak dovolíte, bol konkrétny a vyvolal by som istú aj polemiku. Opäť pre pána poslanca, prešiel by som konkrétne k tomu, čo v tomto návrhu zákona je napísané a prečo sa tento návrh nedá realizovať. Nedá realizovať preto, lebo je v prvom rade akýmsi vyjadrením podpory istého výseku pôvodnej tvorby. Istého výseku, neponíma tu pôvodnú slovenskú tvorbu, hudobnú tvorbu ako celok.

    Ja by som bol konkrétny a teraz by som si dovolil odcitovať právne názory. Napríklad v bode 2 navrhovanom § 27b ods. 1 zavádza predkladateľ pojem "pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku", ktoré vymedzuje "ako hudobné dielo s textom vytvorené v slovenskom jazyku v ktoromkoľvek štáte bez ohľadu na to, z ktorého štátu pochádza autor diela alebo producent diela alebo ich zamestnanec za podmienky, že nositeľa práv pri výkone jeho práv podľa osobitného predpisu zastupuje právnická osoba, ktorej bolo uvedené oprávnenie na výkon kolektívnej správy podľa osobitného predpisu". Toľko citácia. Pojem "hudobné dielo v slovenskom jazyku" je v rozpore s terminológiou tak autorsko-právnou, ako aj hudobno-teoretickou. V hudobnej teórii jednoducho pojem "hudobné dielo v slovenskom jazyku" neexistuje. Z hľadiska formy existujú hudobné diela, ktorých súčasťou je text spievaný či hovorený, ale neexistuje hudobné dielo v určitom jazyku, reči, len text hudobného diela môže byť v konkrétnom jazyku. Samotná legálna definícia tak, ako je uvedená v návrhu zákona, diskriminuje hudobné diela bez textu, ktoré majú z hľadiska kultúrneho a autorského rovnakú hodnotu. To znamená, že všetky napríklad orchestrálne diela by z hľadiska tejto textácie neboli považované za pôvodnú slovenskú tvorbu? Teraz to trošku priťahujem za vlasy. Ale tá textácia k tomu napomáha. Toto nám evokuje takýto výklad. Určite autor nemal na mysli diskrimináciu žánrov povedzme v tomto smere.

    Diskriminujú sa tiež slovenskí autori a umelci, ktorí tvoria v inom než slovenskom jazyku. Tí, ktorí trošku poznáte hudobnú literatúru a ktorí sa zoberáte vokálnou hudobnou literatúrou, konkrétne, ja neviem, piesňovými cyklami rôznych autorov typu Moyzesa, Cikkera, Zelienku, Ferencziho, Mikulu, atď., atď., viete veľmi dobre, že títo autori netvorili len v slovenskom jazyku. Známe sú napríklad, napríklad je známy piesňový cyklus Otta Ferencziho Shakespearove sonety, ktorý je písaný v angličtine. Pritom Ferenczi je slovenský autor. Tvoril pôvodnú slovenskú tvorbu. Len ju tvoril v originálnom jazyku. To znamená, že táto tvorba by už podľa tejto citácie do tohto návrhu zákona nepatrila? Nehovorme o Proglase v staroslovienčine, atď., atď. Mohol by som citovať, mohol by som citovať ďalších autorov, ktorí tvorili v inom jazyku, ako je slovenčina.

    Napríklad, čo s autormi, ktorí tvoria hudobné diela bez textu? Návrh nerieši, ako by sa postupovalo v prípade, ak by časť textu bola v slovenskom jazyku a časť textu v inom jazyku. Podľa tejto právnickej, tohto právnického výkladu by podpora zaraďovania do vysielania takto vymedzených národných hudobných kultúr mohla hraničiť s obmedzovaním slobody tvorby umelcov, ktorých hudobné dielo by sa započítavalo do zákonnej kvóty len v prípade, ak by to bolo dielo s textom a navyše tento text by musel byť v jazyku slovenskom. Vysielatelia rozhlasovej programovej služby by tak logicky boli motivovaní nezaraďovať do vysielania inštrumentálnu hudbu slovenských autorov alebo hudobné diela slovenských autorov napríklad s anglickým textom.

    Na dosiahnutie účelu podpory tzv. domácej tvorby sa javí ako nevyhnutné nastaviť iné kritériá, ako sú jazykové, aby sme práve neprichádzali k takýmto hudobným anomáliám. Návrh totižto vychádza z predpokladu, ktorý je v priamom rozpore s autorským zákonom, a to, že každý nositeľ práv je povinný byť zastúpený organizáciou kolektívnej správy. Autorský zákon v žiadnom prípade nestanovuje povinnosť zastúpenia organizáciou kolektívnej správy, nositeľ práv sa môže rozhodnúť, že si bude svoje práva spravovať individuálne. Dokonca ani v prípade povinnej kolektívnej správy v zmysle § 78 ods. 3 autorského zákona nie je ustanovená povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o zastupovaní organizáciou kolektívnej správy. Nie je teda možné nositeľov práv diskriminovať na základe toho, že sa slobodne rozhodnú dať, alebo nedať sa zastupovať organizáciou kolektívnej správy. Navyše väčšina začínajúcich či tzv. nových autorov a umelcov na začiatku svojej umeleckej kariéry nie sú zastupovaní organizáciou kolektívnej správy a, naopak, množstvo starších autorov a umelcov trvalo žije v zahraničí a sú zastupovaní napríklad českou organizáciou kolektívnej správy napriek tomu, že tvoria texty hudobných diel v slovenskom jazyku. Takýto prípad bol napríklad nedávno, aj pred rokom 1989, konkrétne, konkrétne pán Pálka, tvoril v slovenčine a pritom to bol autor, ktorý trvalo žil v Prahe. A mohli by sme hovoriť o týchto, o týchto autoroch, hlavne spred roku 1986, 1985, veľmi veľa. Z takéhoto konceptu možností voľby organizácie kolektívnej správy bez ohľadu na miesto jej sídla vychádza aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva, na využívanie hudobných diel on-line na vnútornom trhu.

    Ale poďme ďalej. Po druhé, v navrhovanom § 27b ods. 2 predkladateľ zavádza do právneho poriadku pojem "platinová platňa". Ide o ocenenie, ktoré udeľuje, ten, ten zámer je jasný, proste ten, kto nedostal platinovú platňu, proste... Prosím?

  • Reakcia na poznámku predkladateľa.

  • Áno, áno, ten zámer je jasný, len hovorím, ide tuná o zavádzanie proste nového pojmu. Nového pojmu. Ide o ocenenie, ktoré udeľuje hudobné vydavateľstvo výkonnému umelcovi za úspešný predaj jeho hudobných nosičov. Ide o neprávny inštitút, ktorý nie je upravený v zákone, ani inom právnom predpise. Keďže v zmysle čl. 6 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády možno v zákone používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy, nepovažujeme zavádzanie tohto pojmu do normatívneho textu zákona za vhodné.

    Ďalej v § 27c sa navrhuje zavedenie povinného podielu pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku vo vysielaní rozhlasovej programovej služby a vo vysielaní prostredníctvom internetu. Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ďalej aj zákon č. 308/2000 Z. z. sa vzťahuje len na vysielateľa prostredníctvom internetu, ktorý vysiela programovú službu výhradne prostredníctvom internetu, ale za takéhoto vysielateľa prostredníctvom internetu sa považuje len vysielateľ televíznej programovej služby v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov, za vysielanie rozhlasovej programovej služby sa nepovažuje šírenie informácií alebo iných komunikátov prostredníctvom internetu.

    Ja budem trošku odborne tieto veci citovať, lebo naozaj tá iniciatíva pána Viskupiča je strašne fajn, len v takomto, v takomto ponímaní, ako ju napísal pán poslanec, je dosť ťažko realizovateľná. Ale ešte raz, pán poslanec, ten úmysel je nespochybniteľný a je fajn, že vlastne táto debata sa začína.

    Zákon č. 308/2000 Z. z. sa teda nevzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu. Aj keď predkladateľ jednoznačne nešpecifikuje, či má ísť o rozhlasové alebo televízne vysielanie prostredníctvom internetu, je možné vyvodiť, že jeho úmyslom bolo, aby sa táto povinnosť vzťahovala na rozhlasové vysielanie prostredníctvom internetu. Keďže však zákon č. 308/2000 Z. z. na vysielateľov rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu sa nevzťahuje, nemožno takýmto vysielateľom ukladať povinnosť na základe tohto zákona. A toto je asi pripomienka, ktorá je nesmierne zásadná a možno aj najzásadnejšia. Z legislatívno-technického hľadiska by bolo vhodnejšie upraviť postupné stúpanie kvóty v prechodných obdobiach, v prechodných ustanoveniach, pardon.

    Predkladacia správa taktiež obsahuje viacero argumentov odvolávajúcich sa na podporu audiovizuálnych diel v iných krajinách či na medzinárodný audiovizuálny trh. Dovolím si upozorniť, že takáto argumentácia nie je v súvislosti s predkladaným návrhom zákona celkom na mieste, keďže ten sa týka len rozhlasového vysielania. Rozhlasové vysielanie však nie je audiovizuálnou mediálnou službou, keďže mu chýba zložka obrazu, t. j. vizuálna zložka. Z uvedeného dôvodu sa na rozhlasové vysielanie nevzťahuje ani smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, na ktorú sa chybne predkladateľ taktiež na viacerých miestach odvoláva, napríklad na strane 8 osobitnej časti dôvodovej správy, kde sa uvádza, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách ponecháva podporu domácej tvorby v oblasti rozhlasového vysielania v právomoci členských štátov Európskej únie.

    Dámy a páni, mohol by som pokračovať, ale asi by som bol v tejto chvíli už únavným. Dovoľte mi ešte raz konštatovať: ja beriem tento návrh zákona pána poslanca ako istý začiatok tvorivej diskusie, ktorá bude prebiehať na skutočne hudobno-profesionálnom, kultúrno-profesionálnom poli. A nielen. Verejnosť sa musí taktiež k tomu vyjadriť, či vôbec je tu chcenie, aby sa pôvodná slovenská tvorba v rádiách zvýraznila takýmto spôsobom. Ja si dovolím upriamiť pozornosť, že to má zmysel z toho hľadiska, pamätáme si spred dvadsiatich rokov situáciu v slovenských televíziách, či už verejnoprávnej alebo súkromnej, kde sme boli zahltení tými kadejakými Šeherezá...., Šehera...

  • Výkrik v sále.

  • , no, Omarmi, áno, aj Omarmi, kde jednoducho sme dostali do vienka čosi, nad čím sme sa všetci čudovali po legendárnych pondelkoch v Slovenskej televízii, kde teda pôvodná tvorba bola zastúpená veľmi výrazne. Čosi, čo tu bolo, zrazu sme sa dostali kdesi do nejakej, nejakej mediálnej spodiny, kde sme teda museli pozerať túto lacnú seriálovú službu. Dnes po dvadsiatich rokoch sme na inej úrovni a bez zákona. Pozrite sa, koľko pôvodnej tvorby je, či už vo verejnoprávnej televízii alebo v súkromných médiách. A predsa je tu, aj v súkromných médiách, je tu dopyt po takejto tvorbe. Tá tvorba má čísla, ktoré sa nedajú len tak hodiť za hlavu. Keby ich nemala, tak by sa asi nevysielala v súkromných televíziách.

    Treba sa spýtať, do akej miery z hľadiska, z hľadiska tohto návrhu zákona treba brať na vedomie rozdiel medzi verejnoprávnou inštitúciou a súkromnými médiami. Treba sa opýtať vysielateľov, čo si o tomto probléme myslia. Jednoducho tá diskusia musí tuná zaznieť.

    Preto ešte raz, návrh pána poslanca Viskupiča v tomto smere je nesmierne dôležitý, si myslím, ako začiatok istej novej etapy v tomto ponímaní hudobnej kultúry na Slovensku v médiách. Ja verím, že takáto diskusia v médiách prebehne a nielen v médiách preto, lebo je to vecou nás všetkých, tá spoločenská potreba tu asi je.

    Takže ďakujem veľmi pekne ešte raz, ale v tejto forme tento návrh zákona nemôžeme podporiť, pretože vlastne by sme podporovali len istú časť hudobnej kultúry.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Mičovský, pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Aj pán poslanec Viskupič, zasuňte si kartu, počkám chvíľu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Chcem oceniť ocenenie, ktoré vyslovil pán poslanec Jarjabek, pretože mne sa tiež princíp zákona, ktorý navrhol pán poslanec Viskupič, páči. Páči sa mi nie ako odborníkovi, ale tak pocitovo, lebo si myslím, že zvyšovanie podielu slovenskej hudby v princípe je správnym úmyslom. Myslím si, že je to celkom pekná analógia s tým, keď hovoríme o tom, že kupujme slovenské výrobky, a asi nikto z nás nepochybuje, že také niečo skutočne podporí veľmi prirodzene a funkčne slovenské ekonomické zdroje a ich hospodárske produkcie.

    Je tu len jeden problém, na ktorý som ani neprišiel sám, ale na ktorý ma upozornili niektorí mladší ľudia, ktorí možno majú iné hudobné vkusy. Ja počúvam hlavne stanicu Devín a priznám sa, tam, myslím, že so slovenským slovom není problém. Hudba, ktorá tam zaznieva, je buď krásna a bez slov, alebo, ak je tam slovenská reč, tak je tiež krásna a v dostatočnom rozsahu zastúpená. Ale možno tie modernejšie stanice, tie ozaj produkujú hudbu, o ktorej sa domnievajú títo moji konzultanti mladí, že ak by sme takýto zákon zaviedli, tak tu vzniká nebezpečenstvo, že síce hegemóniu zahraničných muzík trošinka otupíme, ale vznikne tu nová hegemónia istých slovenských šikovných producentov, ktorí zaplavia naše rozhlasové médiá tým, čo veľmi by títo ľudia, s ktorými som to konzultoval, počúvať nechceli.

    A tak si myslím, že tento ozaj dobrý nápad pána kolegu Viskupiča by bolo treba dopracovať vlastne v tej podobe, aby sme jednu hegemóniu, tú zahraničnú, nenahradili hegemóniou inou, tých šikovných, v úvodzovkách, producentov slovenskej muziky, ktorí by dokázali tie percentá využiť tak, aby sa tu točili dookola piesne a hudba, ktorú oni veľmi počúvať, teda tí konzultanti, nechcú. Tak ja sa k nim pridávam a dávam takú otázku.

  • Pán kolega Jarjabek, bol mi sympatický taký váš konštruktívny prístup k veci. A teda páčilo sa mi, skorej ten odborný potom pohľad na to, a teda, že ste to podkuli vlastne takým odborným stanoviskom, čo sa vám na zákone nepáči. Na druhej strane si myslím, že to sú výčitky, ktoré by sa dali bez najmenších problémov za ten mesiac a pol, koľko nás čaká vlastne do ďalšej schôdze, myslím teda do toho druhého čítania, odstrániť. A chápem síce na druhej strane, že chcete teda možno nejakú takú širšiu diskusiu, či s tvorcami, s vysielateľmi, ale myslím si, že určite, ak by bolo trošku dobrej vôle, tak ste ten zákon mohli posunúť do druhého čítania a tieto výčitky sa mohli opraviť alebo teda námietky opraviť v druhom čítaní.

    Na druhej strane obávam sa trošku, že keď hovoríte o tom, že to jazykové kritérium, ktoré Jozef vlastne navrhuje, ak by sme išli cestou úplne odstránenia toho jazykového kritéria, tak zase by sme asi nedosiahli úplne to, čo by sme chceli. Že možno by to mala byť taká kombinácia viacerých kritérií, kde by sme vlastne možno určovali pomer slovenskej hudby v prípade inštrumentálnej tvorby a v prípade teda spievanej, alebo neviem jak sa presne nazýva, tvorby, by tam bolo to jazykové kritérium. Lebo ja by som sa nechcel dožiť toho, že už nebudem svojim frajerkám hovoriť "láska", ale budeme im hovoriť "bejby". Nebudeme peniazom hovoriť "peniaze", ale "many", nebudeme namiesto jasné, alebo teda, keď budeme namiesto "jasné" hovoriť "okej", alebo namiesto "ahoj" "helov".

    A toto si myslím, že je taký ten druhý prínos, ktorý by tento zákon mohol zabezpečiť, že mladí ľudia žijúci na Slovensku, že by tú slovenčinu počuli možno aj v tej hudbe a nesnažili sa opičiť iba po zahraničných výstrelkoch v zahraničnej hudbe. A vôbec si nemyslím, že mladí tvorcovia majú priestor sa dnes rozvíjať. Určite sú za súčasného stavu znevýhodnení.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Nemáte zase kartu zasunutú, pán poslanec. Kvôli vám sme čakali. A teraz, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som si tak zobral kartu. Ja pravdepodobne budem musieť zhrnúť všetky výhrady, aj odborné, ktoré boli. V záverečnom slove, i keď sa budem snažiť byť stručný, ale k jednej fakticky. Ja som sa aj v úvodnom slove snažil naznačiť to, čo nás, čo nás rámcuje a kde sa vlastne z hľadiska toho, kam nás Únia pustí, môžeme pohybovať. Neexistuje teda žiadny iný rámec, ako sa v tomto priestore nejakým spôsobom pohnúť, okrem toho kritéria národného jazyka, keďže ten jazyk národného alebo teda členského štátu Únie je zvolený ako kritérium v ostatných štátoch. Ja sa budem snažiť to odcitovať, i keď je veľmi zložité sa potom dostať na pôdu tvorby bez textu a tvorby v inom jazyku ako v jazyku členského štátu.

    Ale chcem iba povedať, že toto bude treba vybojovať na inom fóre ako na fóre národného parlamentu, keďže 12 štátov Európskej únie pristúpilo v rôznych podobách k uplatneniu toho, aby na základe jazyka nejakým spôsobom nastavila kvóty a zostávame jedni z posledných, ktorí vyautovávajú alebo nechávajú pôvodnú alebo slovenskú tvorbu bez akéhokoľvek povšimnutia, bez akejkoľvek, ako vy ste hovorili, regulácie, i keď to je pojem vodohospodársky skôr. Takže budem sa snažiť iba povedať, prečo ten jazyk je jedno z možných a mám pocit, že z jediných kritérií.

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pán poslanec Jarjabek s reakciou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým za diskusné príspevky k tomu, čo som povedal.

    Áno, pán Mičovský, máte pravdu a treba ísť v tých analýzach ešte ďalej. Napríklad treba si povedať, že koľko sa vysiela tej pôvodnej slovenskej tvorby v skutočnosti. Málokto vie, že v Slovenskom rozhlase, v tej časti RTVS škaredej, sa vysiela 30 až 40 % pôvodnej slovenskej tvorby, hej? To je taký škaredý názov, to RTVS, ja mám radšej Slovenský rozhlas, preto som to tak povedal. Tridsať až štyridsať percent pôvodnej slovenskej tvorby. Devín bol založený donedávna len, len na pôvodnej tvorbe v rámci vážnej muziky. Takže ako treba si zistiť tie, spätne tie, naozaj tie percentá. Analýzu v tomto smere zatiaľ nikto nespravil. Tie analýzy si robia trošku tak ad hoc tie médiá samé.

    Aj pán Matovič má pravdu. Opäť sa vrátim ale k tomu, čo som povedal. Je zlé, keď vznikne návrh zákona v parlamente a potom sa aplikuje v spoločnosti. Ja si myslím, že ďaleko lepšie je, keď vznikne návrh zákona na základe toho, keď v spoločnosti sa rieši nejaký problém. Preto tá celospoločenská debata, rozprava, ak chcete, o ktorej hovoril nakoniec aj pán predkladateľ, je nesmierne dôležitá. Je tu vôbec celospoločenské chcenie riešiť tento problém? Alebo len my máme ten pocit? Ja si myslím, že je. Len do akej miery je silné? A keď teda zistíme, že áno, ako ho budeme riešiť? Rovnako pre verejnoprávne inštitúcie a pre súkromné médiá?

    To sú proste otázky, na ktoré by som chcel poznať odpoveď skôr, ako sa začnem zaoberať nejakou zákonnou normou, ktorá má reagovať na tento podnet.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Predsa len, keďže sa do rozpravy zapojil predseda kultúrneho výboru, dovolím si odpovedať na niektoré poznámky, ktoré som si poznačil z tých výhrad k návrhu zákona. Začnem tým posledným.

    Áno, je pravdou, že audiozložka, alebo teda Slovenský rozhlas je jedinou zložkou, ktorá vedie nejakým spôsobom dohľadateľnú štatistiku pri nejakej uznateľnej metodológii, a tým pádom vieme, koľko asi tvorby, slovenskej tvorby sa v Slovenskom rozhlase nachádza. U ostatných vysielateľov, existuje tu iniciatíva napríklad Rádia SK, ktorá na základe 64 tisíc účastníkov, ktorých majú na streamoch, vieme, ak toto dáme za nejakú reprezentatívnu vzorku, vieme vyhodnocovať, kto čo zhruba počúva, a zároveň oni si vedú nejaké štatistiky o tom, akým spôsobom sú zastúpené, akým spôsobom je zastúpená hudobná tvorba v jednotlivých médiách vysielateľov z licencie.

    Môj návrh zákona práve zavádza okrem iného aj parameter toho, aby, keďže my tu máme orgán, ktorý dohliada nad médiami, je to Rada pre vysielanie a retransmisiu, môžeme si myslieť o jej obsadzovaní čokoľvek, ale nemusíme ho tvoriť tak ako v iných štátoch, ktoré podobný princíp, ako sa snaží môj návrh zákona zaviesť, už zavedený majú, a tým pádom by nám by bolo potrebné viesť nejakým spôsobom metodologicky ustálenú štatistiku, akým spôsobom je vlastne zastúpená slovenská tvorba v rádiách. Momentálny stav je taký, že či už my ako kultúrny výbor, či už poslanci alebo samotné ministerstvo nevieme, koľko hudby sa naozaj v slovenských rádiách hrá. To, že si nejakým spôsobom vedú štatistiky samotné rádiá, je viac-menej jasné.

    Zároveň viem, že napríklad SOZA bude musieť takýmto údajom disponovať, ale je veľmi ťažko dohľadateľný, a tým pádom verejnosť ani nemôže byť nejakým spôsobom informovaná a konfrontovaná. A tu súhlasím teda s pánom predsedom, že nie je jasné, koľko sa na Slovensku hrá slovenskej tvorby. Podľa akého kritéria si už stanovíme, je pre tento účel jedno. Čiže jednotná metodika, ustálenosť pojmov a vedenie tejto štatistiky vôbec tej téme pomôže a priori, než do toho vstúpime. Môj návrh zákona zavádza povinnosť, aby táto štatistika bola vedená a odovzdávaná orgánu, Rade pre vysielanie a retransmisiu.

    Prečo v dôvodovej správe? Dôvodová správa odpovedá na otázky v tej časti 8, keď som si ju otvoril, kde spomínal pán predseda Jarjabek smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách, hovorí o kvótovom systéme ako takom. Nevenovala sa čisto tomu. Lebo mal som pocit, a tu odpoviem na tú zásadnú výhradu, tento návrh zákona nevznikal zo dňa na deň. Diskusia s ľuďmi, ktorých ste spomínali aj vy, či už je to pán Peteraj, či už sú to rôzni umelci, či už je to riaditeľ fondu, bývalý alebo súčasný šéf SOZA, ale aj konkrétni umelci. A ja si teraz dovolím povedať, že o koľko, kto sú vlastne tí, tie subjekty alebo tie skupiny ľudí, ktorých sa návrh zákona dotýka. Je ich sedem. To znamená, že aby mohol vzniknúť nejaký kompromis, a ja považujem aj tento návrh zákona za výraz už nejakého kompromisu, tak tých sedem skupín, sú nasledovné:

    Sú to v prvom rade poslucháči, o tých sa hovorilo, či existuje alebo neexistuje objednávka. V druhom rade sú to samotní vysielatelia. V treťom rade umelci. A teraz umelci tuná boli rozdelení medzi umelcov, ktorí tvoria v slovenskom jazyku, tvoria bez textu a tvoria v inom jazyku ako v slovenskom. Potom sú to producenti a dramaturgovia veľkých verejných vystúpení. Potom sú to majitelia, a tu je zásadný, majitelia verejných prevádzok s technickým zariadením. Tu sa odvolám na terminológiu, ktorú používajú naše OKS-ky, alebo teda kolektívne ochranky autorského práva. Odvolám sa ešte raz potom, prečo bol zavedený pojem umelecké dielo, hudobné umelecké dielo s textom, pretože sa priamo odvoláva na ochranky a náš právny systém ich pozná.

    Umelecké alebo dokonca autonómne hudobné dielo s textom alebo bez textu je uvedené priamo v poriadku slovenského, jednej zo slovenských kolektívnych ochraniek, ale následne ho preberajú iné, a to je tá najznámejšia a najčastejšie používaná a to je Slovenský ochranný zväz autorský. Ona priamo s týmto pojmom pracuje.

    A tu sa chcem teda zastaviť, pri tých majiteľoch verejných prevádzok s technickým zariadením. Ak by sme sa teda zaoberali, že kto všetko toto platí a prečo teda my pristupujeme nie do, a to je aj odpoveď na tvoju, Janko, otázku, my nepristupujeme k pravidlám, kto má čo počúvať. My hovoríme o tom, kto má čo hrať a do miery, ktorá rešpektuje to zavádzanie v krajinách, ako je Írsko, ako je Holandsko, ako je Poľsko, ako je Maďarsko, kde pristúpili vo svojom audiopriestore, pretože mali za to, že potrebujú ochrániť nejakým spôsobom, v miere, akú si stanovili. Ja navrhujem, ja navrhujem nábehovú krivku. To znamená v roku 2014 10 %, v roku 2015 20 % a v roku 2016 tridsať. Je otázne, či neísť napríklad na päťročné obdobie. Ale pristupovali sme k tomu preto tak, že ešte počas funkčného obdobia tejto Národnej rady by sme to mali v rukách a dá sa to vyhodnotiť. Pri desiatich percentách samotní vysielatelia hovoria, že to nie je problém. Čiže dva roky to nie je problém, rok 2013, rok 2014. Pri dvadsiatich percentách by bola dvojročná príprava.

    Nemyslím si, že by tu vznikol nejaký lobizmus slovenských autorov, ktorí by ako keby, a to je jedna z najčastejších, pretože tá verejná diskusia začala, a toto sú len, to je stručný súbor článkov, ktorý sa vzniesol ako keby z jednej strany kriticky a z druhej strany podporovaný, a ten kompromis naozaj musí prísť. Musí prísť k tomu, že sa dohodnú poslucháči, vysielatelia, umelci, producenti, majitelia verejných prevádzok a teraz Európska únia a členský štát Európskej únie, čiže tento parlament na nejakom kompromisnom riešení. Únia tým, ako má nastavené parametre, a to som sa snažil v úvodnej reči povedať, ona v mnohých prvkoch budovania jednotného trhu, a keďže komerčné rádiá v prvom ich, ich účel nie je kultivovať, ich účel nie je mať na zreteli kultúru, nikto to od nich ani nemôže chcieť, ich účel je uspieť na trhu, čiže im kategória tvorby jednotného trhu cez celú Európsku úniu výrazne pomáha a nikto proti tomu nemá nič, ani mať nemôže. Preto sme do tej Únie vstupovali.

    Ale na druhej strane sa obeťou tohto stáva kultúrna diverzita. A tá kultúrna diverzita na parametroch samotnej Únie stojí na tom, že národné štáty môžu svoj audiopriestor nejakým spôsobom upraviť. Dvanásť štátov už k tomu pristúpilo a sú medzi nimi štáty, ako Francúzsko, ktorí boli prví, kde nebudeme možno nejako ten liberalizmus veľmi hľadať, ale aj štáty ako Holandsko. To znamená, že tvorba v národnom alebo v jazyku členského štátu je pre nich dostatočným výrazom na zabezpečenie do budúcna kultúrnej diverzity, respektíve rôznosti. Čiže aby sa parameter jednotného trhu nestával, nešiel na úkor unifikácie aj toho, čo unifikovať nechceme, a to je kultúrny priestor.

    To, že nechali len úzky priestor, po ktorom sa dá kráčať, a to je tak, ako som odcitoval slová pána Xaviéra, to je práve jazyk, tak to, hovorím, je treba vybojovať na úplne inom fóre, ako je fórum členského štátu. Členský štát má iba nástroje, ktoré má, a to je, stanovte pravidlá na základe jazyka, keďže je to vo všeobecnom záujme, ako je odcitované, a s týmto na základe rozhodnutia aj súdneho dvora a jeho judikatúry problém nie je, hovorím, v platnosti.

    A ja si pre účely vyčerpanosti tejto debaty, alebo dovolím teda zacitovať: "Prehľad kvót stanovený právnymi poriadkami niektorých štátov: Bulharsko - 50 % rádio, 50 % produkcie. Francúzsko - 40 %, dvadsať z nej je nová tvorba. Írsko - 30 %. Holandsko - 50 % európskej produkcie, od 2011 v rádiách 25 % holandskej hudby. Poľsko - 30 % poľskej produkcie. Portugalsko 25 až 40 portugalčina, minimum 35 % musí tvoriť hudba produkovaná za posledných 12 mesiacov; to je ten nový autor. Rumunsko - viac ako 50 % EÚ produkcie, z ktorej 40 % musí byť rumunskej. Slovinsko - rádio 55 % EÚ produkcie. Španielsko 2- 5 % produkcie v katalánčine. Švédsko - 33 % vysielania musí byť venované lokálnym programom. A tak ďalej a tak ďalej.

    To sú vlastne parametre, ktoré si stanovovali, a na základe toho, že Únia im nechala ten úzky priestor, kde to stanoviť môžu. A my teraz zostávame akoby mimo. A teraz, čo to teda spôsobuje, a tu je tá odpoveď, že prečo sa po dvoch rokoch, odkedy sa tou témou zaoberám, ja túto terapiu, alebo nazývam ju, ako keby to bolo s chemoterapiou, prečo sa tomu venujeme, tuná je absolútny pokles vydávania nových slovenských cédečiek alebo novej slovenskej tvorby. Za posledných päť až sedem rokov nastal pokles až o 90 percent.

    To znamená, že skutočne tu máme nedobrý stav, keďže rádiá, ktoré používajú svoj priestor, ktorý vysielajú, okrem hovoreného slova, na reklamný priestor, predávajú reklamu, chcú byť úspešní na trhu, tým pádom sa správajú takým spôsobom, aby minimalizovali riziko. Možno ste si viacerí všimli, alebo niekto si všimol tzv. formátovanie rádií. Čo to teda znamená? Niekto stanovil formát rádií, aby bol úspešný pri danej cieľovej a vekovej skupine. Ak vynechám teraz nejakú odbornú debatu na tému formátu, čo to ale znamená úspešné rádio, ktoré je zacielené do vekovej skupiny 19 až 39 rokov, môže niekto v Londýne zobrať a celý jeho playlist a umiestniť ho na Slovensku. Bude vychádzať z predpokladu: to, čo bolo zaradené v Londýne a úspešné bolo, zabezpečovalo predaj reklamného času, sa môže vysielať aj na Slovensku. Nikto mu v tom v súčasnom parametri zabrániť nemôže a on na trhu bude úspešný.

    Čo to ale znamená? Nedostane sa tam jeden prvok členského štátu, a tým pádom je to úplne prirodzené z hľadiska rádia, pretože minimalizuje riziko, minimalizuje komerčné riziko, a keď nič iné od neho nečakáme, zároveň nám to ale uniformuje ponuku. Keďže sa tu budú vysielať produkty alebo playlisty, ktoré môžme nazvať produktom zo zahraničia, a nikto do toho zasiahnuť nemôže a budeme sa viesť iba na vlne tej, že ide nám iba o ten jeden pilier, ktorý chce Únia zavádzať, no tak sa nič teda s domácou tvorbou nestane, zmizne úplne z rádií. Potom sa nám teda stáva to, že nebude vydávaná nová tvorba. A argument, že predsa u nás nová tvorba sa objavuje viacej na rôznych streamoch YouTube a podobne, je falošný argument, pretože môže mať niekto dvojmiliónovú klikateľnosť na YouTube, ale jeho všeobecná známosť bude zaradená iba v úzkej skupine. Jeho všeobecnú známosť, kde by mali médiá, ktoré vysielajú na licenciách štátom vlastnených, a dostali a plne to licenčné konanie bolo aj zacielené do podpory domácej tvorby, je podľa mňa falošné. Navyše, o pravidlá do vysielania rádií, klesne nie medzi, lebo budú platiť na všetkých rovnako, ale konkurenčne sa ako keby nebudú biť navzájom, ale prehrajú ako keby s internetom. To znamená, že rádiá, ich všeobecná počúvanosť by klesla natoľko, že by to ohrozovalo ich komerčné fungovanie, pretože všetci by sa posunuli na internet, je tak isto falošná.

    Chcem teda povedať a odpovedať aj pánovi predsedovi, že ja diskusiu vítam, i keď ona, nikdy by som si nedovolil predložiť návrh zákona, ak by som všetkých tých sedem kategórií, ktoré sú zaujímavé z tohto pohľadu, alebo ktoré vstupujú do toho procesu, nebol mal prediskutované.

    Chcem ešte záverom povedať, že existuje možno aj iná cesta. A pracujem na inom návrhu zákona, ktorý sa venuje priamo teda rádiám a úprave zákona 308, a hovorí, je to téma tzv. umožnenia vzniku monotematických rádiových staníc, alebo tzv. umožnenia krížového vlastníctva. U nás máme síce povolené vlastníctvo alebo teda môžu sa v licenčnom súboji pred Radou pre vysielanie retransmisiu pobiť o licencie, ale hovoríme, že iba jedna právnická osoba môže vysielať jednu programovú skladbu. Chcel by som, a pozývam v rámci tej diskusie aj ostatných poslancov, ktorým leží slovenská pôvodná tvorba na srdci, zamerať sa na to, že môže byť výrazom pomoci našej alternatívnej scéne, ktorá nebude mať kritérium jazyka, ani kritérium inštrumentálneho vyjadrenia a bude teda môcť vyhovieť tým požiadavkám, ktoré tu zazneli, a to je to, že môže tu vzniknúť napríklad Express Jazz Rádio, že sa bude venovať čisto monotematickej hudbe, keďže veľa z tých kritikov hovorí o tom, že aj tak slovenská tvorba väčšinou sa nachádza niekde v alternatíve. Čiže budem sa snažiť predložiť aj iný návrh zákona, ktorý sa bude venovať tomu, že slovenskej tvorbe vie pomôcť aj to, že vzniknú na Slovensku s použitím know - how vysielateľov, ktorí sa teraz venujú mainstreamu, aj tzv. monotypové rádiá, ktoré sa budú venovať rocku, jazzu, metalu a podobne, a nebudú to, nebudeme, a ak sa teda táto snemovňa rozhodne, nebudeme im v tom klásť nejaké prekážky.

    Chcel by som teda na záver povedať, že kvóty nikto nechce. Považujem ich za chemoterapiu. A myslím si, že ak pred tým, než k tejto chemoterapii alebo nepopulárnej, nepopulárnemu spôsobu riešenia tohoto problému prídeme, musíme stanoviť dobrú diagnózu. Diagnóza je, že slovenská pôvodná tvorba kolabuje a nachádza sa podľa mňa v dosť zlom stave. A myslím si, že bolo by dobré, aby sme prikročili k nejakej dohode, či už to bude spôsobom tým, že uvoľníme na jednej strane ruky komerčným vysielateľom, na druhej strane presne zadefinujeme, akým spôsobom by sa mali, s majetkom štátu, ktoré sú teda, medzi ktoré frekvencie patria, bude nakladať.

    Takže dúfam, že tá diskusia nezanikne a nebudeme sa tu baviť o ďalší rok, dva o tom, že otvárame nejakým spôsobom diskusné fóra, pričom 60 % prostriedkov, ktoré odovzdajú cez zaplatenie ochranným zväzom tí majitelia verejných prevádzok s technickým zariadením, odchádza mimo územie štátu. Šesťdesiat percent prostriedkov odchádza mimo Slovenska, 60% prostriedkov, ktoré by mohli použiť naši autori. Pre porovnanie, v Českej republike je to okolo 27,3.

    Takže odchod peňazí, agónia slovenskej tvorby a prostredie, ktoré nám umožňuje nejakým spôsobom zadefinovať pravidlá, sú výzvou. A dúfam, že sa v dohľadnom čase dopracujeme k riešeniu tohoto problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Jozefa Mikuša, Jána Hudackého, Juraja Miškova a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 394, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 377.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Poslanecký. Poslanecký, nie vládny.

  • Jaj, sa ospravedlňujem, dobre. Aby návrh zákona uviedol, poslaneckého. Dobre.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, impulzom pre návrh novely zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike bol schválený zákon o obnoviteľných zdrojoch energie na minulej schôdzi Národnej rady. Na Slovensku je už zvykom, že do tejto snemovne prichádzajú zákony týkajúce sa energetiky, ktoré majú obrovský dosah na ceny energií na dlhé obdobia a na obrovskú podporu jednotlivých firiem, respektíve osôb. Tak to bolo pri podpore výroby elektrickej energie z fotovoltaických panelov, alebo, ako som spomínal na minulej schôdzi, podpora fosílnych palív, konkrétne zemného plynu. Takéto konanie vyvoláva dojem, že ide o zákony a nariadenia, ktoré sú účelové, ktoré môžu zvýhodňovať konkrétne spoločnosti, respektíve osoby, a ak hovorím o osobách, tak tieto sú ukryté za spoločnosťami a verejnosť sa nemá šancu nikdy dozvedieť, o koho konkrétne ide.

    Preto predkladáme návrh zákona, ktorý sme avizovali už na minulej schôdzi, a som rád, že ho podporili aj kolegovia z opozičných politických strán Ján Hudacký, Juraj Miškov a Gabriel Csicsai.

    Novela reaguje na súčasné znenie predmetného zákona, podľa ktorého v prípade žiadosti o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zdroja, žiadateľ, pokiaľ ide o právnickú osobu, uvádza svoje vlastné osobné údaje. Ministerstvo hospodárstva, ktoré osvedčenie vydáva, nemá v súčasnosti zákonnú možnosť byť informované o tom, kto v týchto prípadoch skutočným konečným žiadateľom je.

    Poslanecká novela zákona ustanovuje novú obsahovú náležitosť žiadosti o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zdroja alebo zariadenia v prípade práve v tom, keď je žiadateľom právnická osoba. Povinnosťou takéhoto žiadateľa bude v predmetnej žiadosti taxatívne uviesť meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu konečného žiadateľa. A práve definíciou konečného žiadateľa, alebo definícia konečného žiadateľa bude zakomponovaná v uvedenej navrhovanej novele. Návrh zákona tak zabezpečí väčšiu mieru transparentnosti v súvislosti s vydávaním osvedčení na výstavbu energetických zariadení.

    Podľa súčasného platného znenia zákona ministerstvo takýchto žiadateľov, respektíve zoznam vydaných osvedčení zverejňuje na stránkach svojho vestníka a na webovej stránke ministerstva. Novelizáciou ustanovenia § 12 budú tieto informácie, ktoré hovoria o konečnom žiadateľovi, nasledovne aj zverejnené.

    Ďakujem pekne. Chcem požiadať kolegov poslancov o podporu navrhovanej novely. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby podal spravodajskú informáciu k poslaneckému návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša, Jána Hudackého, Juraja Miškova a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., je to tlač 394.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem tiež, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia tohto návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu, súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. februára 2013, je to rozhodnutie č. 377, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky týchto pánov poslancov: Jozef Mikuš, Mikuláš Huba a pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, dávam slovo prvému písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Mikušovi.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vystupujem aj v rozprave, aby bola možnosť prípadných faktických poznámok, aby som nevystupoval len pri predkladaní a povedzme v záverečnom slove.

    Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, aby som využil príležitosť a upriamil vašu pozornosť, aj keď nás tu nie je veľa, na oblasť energetiky, na smerovanie Slovenska v tejto oblasti a v konečnej fáze aj na vývoj hospodárstva v nasledujúcich desaťročiach. Možno to úvodom odľahčím, sa mi celkom páčili tie prestrelky navrhovateľa a pána predsedu mediálneho alebo kultúrneho výboru o tom, že je pekné, keď sa hovorí o slovenských potravinách, hovorí sa o slovenskej hudbe. Ja by som chcel hovoriť o slovenskej energetike. A páčilo sa mi aj to, ako predseda kultúrneho výboru povedal, že najskôr treba celospoločenskú diskusiu, a potom návrhy zákonov v Národnej rade.

    Už sa stalo viackrát, ako som spomenul aj v úvodnom slove, že do tejto snemovne prišli návrhy, ktoré významne zasiahli do oblasti energetiky, a pritom nebrali do úvahy akúkoľvek ucelenú koncepciu, či dokonca ani nesledovali nejakú ucelenú myšlienku, ako sa má Slovensko v tejto oblasti uberať ďalej. Nepomohlo dokonca ani to, že Európska únia, kam Slovensko patrí, prikladá oblasti energetiky a životného prostredia mimoriadny význam. Svedčí o tom známa koncepcia 20-20-20, podľa ktorej sa Únia zaviazala do roku 2020 znížiť emisie oxidu uhličitého o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 20 percent. K tomuto smerovaniu sa pridalo aj Slovensko. Koniec koncov aj programové vyhlásenie vlády pokračuje v tomto trende. A hoci ambícia nie je až taká veľká, svoje záväzky proklamovalo, lebo ako člen zoskupenia nemôže zostať bokom.

    Práve naplnením tohto vznešeného cieľa sa v minulosti napr. ospravedlňoval krok, ktorým za prvej vlády Roberta Fica masívne sa podporilo budovanie fotovoltaických elektrární. Na prvý pohľad išlo o koncepčný krok, veď sa postupovalo podľa smerníc Európskej únie. Opak bol však pravdou. Voľnosť členských štátov pri prijímaní konkrétnych opatrení je pomerne veľká, dôležité je, aby sa dosiahli konečne stanovené ciele, konečné stanovené ciele. Dnes sa dá s plnou váhou povedať, že jednorazová, nesystémová injekcia pre fotovoltaické elektrárne spravila podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie medvediu službu. Pravidlá boli voči investorom nastavené tak veľkoryso, že podpora priveľmi zdvihla konečnú cenu elektrickej energie. A hoci to nebola až taká katastrofa, ako sa o tom hovorí, alebo ako sa to prezentuje, a, bohužiaľ, zasial sa aj veľmi negatívny signál do verejnosti, obnoviteľné zdroje nám neúmerne zdražujú účty za elektrickú energiu. Pripomeniem ale, že podľa mojich výpočtov sa priama podpora pre fotovoltaiku podieľala v roku 2011 na cene elektrickej energie len 2,8 %, bolo to menej ako podpora jadra.

    Napriek tomu si myslím a som presvedčený, že nemala byť taká vysoká. Tí, čo ju takto prisľúbili, vedeli, čo robia a čo ich len usvedčuje z toho účelového konania a bezkoncepčnosti rozmýšľania, o čom som hovoril v úvode.

    Spomeniem aj opačný prípad, ktorý je z dielne tej istej politickej strany. Na minulej schôdzi tento parlament prijal novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorou negoval už vlastný názov upravovaného zákona. Týmto verdiktom sa bude v budúcnosti masovo podporovať výroba energie z fosílnych palív, konkrétne zemného plynu. Slovensko tým súčasne výrazne znižuje podporu obnoviteľným zdrojom energie, čo je ďalší bezkoncepčný krok, ktorý dokonca ide proti záväzkom, čo Slovensko v Európskej únii má. Je mi smutno, že v takej dôležitej oblasti, akou je energetika, nemáme na Slovensku stále jasno. Máme síce staršiu energetickú koncepciu, tá je však natoľko všeobjímajúca a nekonkrétna, že z nej nemožno vyčítať žiadne smerovanie. A v Európskej únii sa ani zďaleka nemôžeme porovnávať so štátmi, ktoré majú diskusiu a následné prijatie záväznej dlhodobej koncepcie o energetickom smerovaní dávno za sebou.

    Slovensko akoby spalo, pritom je rokmi, čoraz viac ekonomicky je primknuté k Nemecku, a preto si treba príklad zobrať najmä z tohto motora Európy. Nemecko urobilo významné rozhodnutie ohľadom ústupu od výroby elektriny v jadrových elektrárňach. Mnohým, ktorých to aspoň trošku zaujíma, rezonuje v hlave ohlásenie zastavenia všetkých jadrových reaktorov po roku 2022. Toto razantné vyhlásenie prišlo po havárii jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime pred dvoma rokmi. Málokto však vie, že dohoda o zastavení jadrových elektrární v Nemecku vznikla už v roku 2000, teda jedenásť rokov pred smutnou udalosťou v Japonsku. Na tejto dohode sa po dlhej diskusii podieľali všetci, občania, centrálna vláda, miestne vlády a hlavne veľké energetické firmy. Stala sa jedným z pilierov novej energetickej politiky, ktorú Nemci nazývajú Energiewende, čo v preklade znamená zásadný obrat v energetike.

    Keďže toto svoje vystúpenie považujem za možno prvý krok, nabádajúci rozprúdiť na Slovensku odbornú diskusiu o smerovaní energetiky na Slovensku, aspoň pár slovami poviem, o čo v Energiewende ide. Nemecko si dalo za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s rokom 2008 o 40 % a do roku 2050 o 80 až 95 percent. Pritom Európska únia si zatiaľ stanovila iba cieľ poklesu emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 a na ďalšie obdobie sa iba pripravuje dohoda, ktorej podpis sa chystá v roku 2015. No kto bude tým motorom tej budúcej dohody? Čo sa týka obnoviteľnej energie, Nemecko cieľ schválený Európskou úniou, že do roku 2020 bude z obnoviteľných zdrojov pochádzať 18 % výroby energie, zvýšilo na 35. Navyše si stanovilo ďalší samostatný cieľ, že do roku 2050 bude z obnoviteľných zdrojov až 80 % energie. A ešte ambicióznejší cieľ je v znižovaní energetickej náročnosti. Do roku 2020 by sa mala oproti roku 2008 znížiť celková spotreba energie v Nemecku o 20 % a do roku 2050 dokonca o 50 percent. Navyše, spotreba elektriny sa do roku 2020 oproti 2008 má znížiť o 10 % a do roku 2050 o 25 %.

    Ide o oveľa odvážnejšie zámery, ako zamýšľa Európska únia. V Nemecku sa jednoznačne preorientovávajú na obnoviteľné zdroje, znižujú energetickú závislosť, stavajú nové budovy s minimálnou spotrebou energie. Mnohí dnes kritizujú Nemecko, pretože robia niektoré kroky, ktoré nakrátko možno aj robia problémy okolitým krajinám. Ja o tom hovorím len preto, že v takej krajine ako Nemecko vedia, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tom, ako a či je to správne, ale vedia naprieč politickému spektru, ako chcú v budúcnosti v tomto smere pokračovať.

    Už z toho vidíme, kto mal a má najväčší dosah na prijímanie koncepčných materiálov na pôde Európskej únie. Jedným z najvýznamnejších ťahúňov je teda samozrejme Nemecko.

    My, čo sa stále viac pridŕžame Nemecka, nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera, ktorého považujeme za garanciu finančnej stability v stredoeurópskom priestore, postupujeme v energetike úplne inak. Naše rozhodnutia sprevádzajú chaotické kroky, ktoré bývajú pretláčané úzkymi záujmovými skupinami. Nemáme žiadnu víziu, nevieme myslieť dvadsať rokov dopredu. Na jednej strane veľkohubo vyhlasujeme, že masívnymi investíciami do vyčerpateľných zdrojov energie posilňujeme svoju energetickú bezpečnosť, na druhej strane si nezmyselné kroky nechávame zaplatiť vlastnými občanmi.

    Podľa údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, mali slovenské domácnosti v druhej polovici roka 2011 tretiu najvyššiu cenu elektrickej energie v Európskej únii. V takejto situácii Slovensko stavia tretí a štvrtý blok Jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorých výstavba sa stále viac a viac predražuje a dostavanie sa odsúva ďalej a ďalej. A nielen to. Hoci na začiatku zneli ako fantastické vyhlásenia druhej vlády Roberta Fica, dnes už reálne sa uvažuje o výstavbe novej Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Jadrová energetická spoločnosť Slovensko už začala cez svoju dcérsku spoločnosť vykupovať pozemky, na ktorých má v budúcnosti stáť. Pritom je dnes Slovensko európska hviezda vo výrobe silovej elektriny, ktorú produkujeme dominantne v bežiacich dvoch blokoch v Bohuniciach a dvoch blokoch v Mochovciach.

    Podľa podkladov, ktoré mám z akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne, po otvorení ďalších dvoch blokov v Mochovciach bude výroba na Slovensku presahovať spotrebu takmer o zhruba 15 %, a to hovorím o spotrebe na súčasnej úrovni. Keď k tomu pripočítame, že potreba bude zvyšovaním efektívnosti budov a zariadení klesať, či už reálne čísla zo slovenských elektrární v začiatku tohto roka, budú pravdivé, alebo nie, ukáže budúcnosť. Nechcem si ani predstaviť, kam sa dostaneme, ak zapojíme do siete nové Bohunice.

    Keď doma elektrinu neminieme, budeme ju predávať?

    Kam a za akým podmienok, keď celá Európska únia ide presne opačným smerom a uprednostňuje energiu obnoviteľných zdrojov?

    Kde v tejto schéme, ak to vôbec možno takto nazvať, vidíme ekonomický rozmer?

    Ako zohľadňujeme postoj k vlastnému životnému prostrediu

    Ako vážne berieme záväzky voči Európskej únii?

    Ako si predstavujeme budúcu energetickú bezpečnosť Slovenska?

    A napokon, ako vnímame masívnejšiu podporu využívania obnoviteľných zdrojov ako nástroja na podporu tvorby pracovných miest a rozvoja na vidieku?

    Veď si len zoberme, aký význam v našom živote zohráva uspokojovanie energetických potrieb a aká vážna hrozba visí nad nami, ak budeme zotrvávať na ľpení na neobnoviteľných zdrojoch.

    Skúsim sa na problém pozrieť od koreňa, teda od jeho podstaty. Energie a ich spotreba majú rozhodujúci význam pre ekonomický, sociálny a environmentálny rozvoj ľudskej populácie, a preto si dovolím pripomenúť niektoré základné paradigma. V odbornej, ale aj laickej verejnosti neexistuje spor o tom, že fosílne zdroje energií, teda ropa, uhlie a zemný plyn, napriek stále sa objavujúcim novoobjaveným ložiskám, ako napr. v prípade bridlicového plynu, budú vyčerpané a že ich spaľovaním dochádza k masívnemu znečisťovaniu životného prostredia. V tejto otázke dokonca existuje jediná zhoda medzi zástancami obnoviteľných zdrojov energií a predstaviteľmi fosílnej a jadrovej energetickej loby. A to aj napriek tomu, že nielen ľudia, v úvodzovkách, od fachu, veľmi dobre vedia, že rozhodujúca časť v súčasnosti využívaných energií pochádza práve z fosílnych palív, najmä uhlia a zemného plynu a že bez zásadných zmien nie je možné tento stav ľahko a jednoduché zmeniť. Spory medzi zainteresovanými sa vedú len o tom, kedy sa tak stane a či a s akými dopadmi to biosféra znesie.

    Základná otázka v tejto súvislosti znie: Dokáže si ľudstvo poradiť so zásobovaním energiami, využívaním viazaných zdrojov zeme, najskôr fosílnych a po ich vyčerpaní mobilizáciou energetických prasíl prahmoty?

    V prípade využívaním jadra, ide o kopírovanie výroby energie Slnka v podmienkach na zemi. Vysoká politická podpora, ktorá umožňuje nasadenie neskutočne vysokých finančných zdrojov pre výskum štiepnych a fúznych reakcií od 50. rokov 20. storočia, jednoznačne nasvedčuje, že mnohí, dá sa povedať, že väčšina ľudstva, uverili, že je to možné.

    V protiklade s týmto presvedčením vznikla a stále sa rozširuje skupina priaznivcov obnoviteľných zdrojov energie, teda tých, ktorí sú presvedčení, že návrat k energii Slnka, tu mám na mysli všetky jej formy, ktorá mnoho tisícročí od vzniku ľudstva, prakticky až od vzniku priemyselnej revolúcie dokázala zásobovať jeho energetické potreby, pri udržaní environmentálnej stability biosféry, je v kontexte nových vedeckých poznatkov jediným riešením pre zachovanie a rozvoj trvalo udržateľného života na zemi.

    Nezaraďujme sa ani k jednej, ani k druhej skupine a skúsme sa na tento problém pozrieť s nadhľadom a pomôžme si niektorými fyzikálnymi zákonmi. Kľúčovými zákonmi v tomto kontexte sú termodynamické zákony, ktoré sú známe viac ako sto rokov a o ktorých Albert Einstein povedal, že termodynamika je jediná fyzikálna teória, ktorú nebude možné nikdy sfalšovať.

    Stručne, prvá termodynamická veta je zákon o zachovaní energie, čiže energiu nemožno ani vyrábať, nemôže byť ani zničená, môže byť len premieňaná z jednej formy do druhej. Dôležitejšia je druhá termodynamická veta, ktorá hovorí, že pri každej premene energie z jednej formy do druhej nevyhnutne vznikajú straty. Pri premene viazanej energie na energiu použiteľnú a následne rozptýlenú a nepoužiteľnú vznikajú teda nevyhnutné straty a na ich základe sa uvoľňuje teplo a ďalšie emisie, ktoré poriadok v atmosfére menia na chaos a v konečnom dôsledku vyvolávajú tepelnú smrť. Tento jav ľudstvo nazýva entropiou, čo je zloženinou gréckych slov energia - sila, energeja - sila a tropos - premena. Entropia definuje prechod od systému s usporiadaním, teda syntropie, k systému bez usporiadania. Atmosférický obal našej zeme spolu s ozónovou vrstvou tvorí pomerne uzavretý systém. Využívanie zdrojov s viazanou energiou v tomto uzavretom systéme znamená systematické zvyšovanie entropie.

    Napriek skutočnosti, že táto zákonitosť je známa viac ako sto rokov, ľudstvo nie je schopné rozoznať, kedy môže prírastok entropie spôsobiť takú neusporiadanosť obalového systému Zeme, ktorá bude pre všetkých nebezpečná. Obzvlášť od začiatku 20. storočia, odkedy dych vyrážajúci rast spotreby energií nesmierne dynamicky zvyšuje túto entropiu. Entropia je prirodzený proces, ktorý prebieha 150 miliónov kilometrov od našej planéty na Slnku, odkiaľ ako výsledok tohto procesu na Zem prichádza vo forme slnečného žiarenia. Takzvaná voľná energia v nepredstaviteľnom objeme, za cirka 15 minút je to celoročná spotreba ľudstva, ktorú bez vynakladania ďalšie energie môžeme využívať.

    Voľná energia ako výsledok entropických procesov na Slnku v podmienkach Zeme, okrem možnosti využívať ju ako dodatočný užívateľ, vyvoláva aj proces, ktorý sa nazýva negentropia. Je to možno trošku komplikované, ale je to veľmi jednoduché. Negentropiu definujeme ako proces od systému bez usporiadania k novému usporiadaniu, ktorý sa práve prejavuje napríklad v raste poľnohospodárskych plodín alebo drevnej hmoty.

    Z tohto kontextu vyplýva, že slnečná energia je integrálnou súčasťou zhruba rovnovážneho stavu zemskej prírody. A túto neodvratnú skutočnosť si uvedomuje čoraz viac ľudí a výsledkom týchto aktivít je čoraz širšia snaha krajín vytvárať podmienky a podporu pre využívanie voľnej energie Slnka, teda obnoviteľných zdrojov energie.

    Fatálny dopad pokračovania súčasného energetického konceptu až do úplného vyčerpania fosílnych, ropa, zemný plyn a uhlia, a uránových zásob pri dramaticky sa zvyšujúcej spotrebe primárnych energií vedie v konečnej fáze neodvratne k zániku života na Zemi, ako to jednoznačne potvrdzujú tie termodynamické zákony.

    Teraz zacitujem z renomovaného zdroja zástupcov fosílnej energetiky British Petroleum z roku 2011. "Pokiaľ energetická náročnosť ľudstva porastie doterajším tempom, sú zásoby fosílnych zdrojov energie ľahko vyčerpateľné v časovom horizonte, ktorý je zanedbateľný nielen s porovnaním s dobou existencie človeka ako živočíšneho druhu, ale dokonca aj s trvaním civilizácie, respektíve obdobím, o ktorom sú k dispozícii písomné záznamy. Životnosť zásob fosílnych palív určená ako podiel zásob a ročnej spotreby sa počíta v desiatkach rokov." British Petroleum, Statistical Review of World Energy 2011.

    Napriek nebezpečenstvu prevádzky jadrových elektrární, čo dokázala aj nedávna havária v japonskej Fukušime, vo svete a ešte viac u nás existuje veľa zástancov využívania tohto spôsobu výroby energie ako hlavnej možnosti uspokojovania potrieb rastúcej a bohatnúcej svetovej populácie.

    Pripomeniem však, že podľa prepočtov Európskeho atómového fóra, ak by sme chceli nahradiť celú súčasnú spotrebu energií získavanú z fosílnych palív konvenčnou atómovou energiou, bolo by potrebné uviesť do prevádzky okrem dnešných 426 atómových reaktorov ďalších asi 1 000 reaktorov s jednotkovým výkonom 1000 megawatt na produkciu elektriny. Ďalej, keby sme chceli pokryť celú spotrebu tepla, vrátane priemyselných procesov, bolo by potrebné k sieti pripojiť ďalších cirka 1 000 reaktorov so spomínaným výkonom a ešte keby sme chceli nahradiť aj všetko palivo pre automobilovú prevádzku, tak by bolo potrebné pripojiť ďalších asi 1200 atómových reaktorov.

    Nebudem hovoriť o tom, že bolo by to potrebné, každé tri dni postaviť jeden reaktor a každých 30 až 40 rokov bez dodatočných investícií na predĺženie by sme sa museli vyrovnať viac ako s 3500 vrakmi týchto elektrární. Podotýkam, že spotreba energií od spomínaného dátumu 1992, z ktorého som citoval štatistické údaje, neprestajne dynamicky narastá.

    Stávka, do ktorej ľudstvo v snahe zabezpečiť dostatok energie vsadilo nielen ekonomickú ale aj politickú silu, ale aj riziko udržateľnosti životného prostredia, si doteraz vyžiadala nevyčísliteľné finančné prostriedky. Na ilustráciu uvádzam, že podľa Medzinárodnej energetickej agentúry len štáty v nej združené medzi rokmi 1984 až 1995, to jest jedenásť rokov, vynaložili finančné prostriedky na výskum konvenčnej atómovej energie vo výške 42 mld. amerických dolárov. Okrem toho, nie sú zahrnuté finančné prostriedky na vývoj jadrových zbraní, kde informácie tohto druhu sa využívali aj v nukleárnej energetike. Týka sa to len kratučkého časového obdobia 11-ch rokov a prostriedky na zadný cyklus v nej nie sú započítané. V koncových cenách elektriny nie sú tieto výdavky zahrnuté, a preto sa atómová energia môže prezentovať ako lacná. V rovnakom období bolo v tých istých krajinách na výskum obnoviteľných zdrojov energie vynaložených 9,2 mld. dolárov. Podotýkam, že na vyššie spomínanú perspektívu atómovej energie prostredníctvom súčasnej vlády a jej tlaku nielen na výstavu Mochoviec, ale aj nových Jaslovských Bohuníc, sa bez celospoločenskej diskusie a dohody majú spoliehať všetci obyvatelia našej krajiny bez ohľadu na to, či si to želajú.

    Ako je to teda s obnoviteľnými zdrojmi? Diskrimináciu obnoviteľných zdrojov najlepšie vyjadrujú údaje o vynaložených prostriedkov na výskum sumárne. Fosílne energie a všetky formy jadrovej energetiky spolu 88,5 mld. amerických dolárov, obnoviteľné zdroje spomínaných 9,3. To je, roky ´84 až ´95, biednych 11 rokov. Pripomínam, že celkového čísla sú násobne vyššie, pretože tento 11-ročný časový úsek je len krátkou epizódou, ktorá sa začala vlastne objavením parného stroja. Tieto čísla hovoria jasnou rečou.

    Nepochybne by bolo veľmi zaujímavé zistiť, ako sa tieto údaje o vynaložených prostriedkoch prejavujú na koncových cenách. No treba povedať, že nijako, pretože sa do nich nezapočítavajú. Avšak takmer denne je verejnosť zahlcovaná informáciami o tom, aké sú obnoviteľné zdroje drahé a aká lacná je energia z fosílnych palív a jadra.

    Ja si myslím, že politici sú na to, aby ľuďom slúžili a hovorili pravdu. My tu nie sme na to, aby sme vybraným a spriazneným podnikateľským subjektom z vreciek daňových poplatníkov zákonmi garantovali ceny. Ako príklad rozumnej alternatívy spomeniem slnečnú energiu. Podľa uznávaných stratégov možno jednoznačne preukázať, že potenciál slnečnej energie vo všetkých jej formách umožňuje úplne nahradiť všetky doterajšie energetické zdroje, zabrániť klimatickým katastrofám, znížiť ďalšie možné riziká v súčasnosti využívaných energetických zdrojov a dokáže prekonať nedostatok energie a energií v rozvojových krajinách. Tento potenciál je určený aktuálnou ponukou energie, technickými možnosťami premeny energie a hospodárskymi podmienkami aplikácie týchto techník.

    Možno by sme sa mali zaoberať Slovenskom, ale budem trošku nadčasový, a je to o vyvolaní diskusie.

    Položím teda otázku, ako dokážu pokryť energetické potreby rozvojových krajín Afriky a Ázie a Južnej Ameriky napríklad atómové reaktory, keď tam nie je vybudovaná žiadna infraštruktúra? Viete si predstaviť, že by sa v týchto oblastiach napríklad atómové zdroje budovali, že nebudú zneužité na vojenské účely?

    Obnoviteľné zdroje, pretože sú to decentralizované zdroje, však toto za veľmi nízkych investičných nákladov dokážu. Treba však tento program naštartovať, čo však nevyhovuje určitým fosílnym a jadrovým zástancom. Nebudem hovoriť o tom, že vo Fínsku sa predražila výstavba jadrovej elektrárne o sto percent. U nás v priebehu niekoľkých rokov sa zvyšuje z 3 mld. na 3,8 mld. eur. A mnohí možno z vás aj teraz, keď to počúvate, si myslíte, že ani táto pôda možno nie je vhodná na to, aby sme tu riešili energetické problémy ľudstva. Ja som však presvedčený o tom, že sme súčasťou tohto sveta, sme závislí od okolia, v ktorom žijeme, a sme určitým spoločenstvom všetkých ľudí, ktorí žijú na Zemi. Už dve desaťročia sa správame tak, že sa nám nemôže nič stať.

    Pozrite sa na okolité štáty, ako postupne diverzifikujú svoje dodávky energetických nosičov a ako sa utiekajú k nevyčerpateľným obnoviteľným zdrojom. Už som spomínal, kam sa uberá Nemecko, ktoré si tak často kladieme za vzor. My však prešľapujeme na mieste, a preto nie div, zo štátov Višegrádskej štvorky máme najvyššiu závislosť od dovozu energetických nosičov zo zahraničia. Nemáme žiadnu dlhodobú aspoň dvadsaťročnú koncepciu, kam budeme smerovať, ako budeme posilňovať svoju energetickú bezpečnosť, ako využijeme vlastné vnútorné zdroje na rozvoj a osoh pre vlastných našich slovenských ľudí.

    Tak trošku apelujem na všetkých prítomných, aby sme otvorili túto diskusiu o tejto problematike. Toto je môj príspevok, ktorý nie je tak jednoznačný, a možno z neho aj nevyjdete, na ktorej strane som. Ale vychádzajme z toho, že chceme pre našich ľudí, aby žili v čistom životnom prostredí. Chceme, aby im nové formy výroby energie prinášali pracovné príležitosti. Myslím na to, myslíme na to, že vidiek potrebuje pomoc, impulz na rozvoj. Myslíme na to, že chceme byť potravinovo bezpeční v budúcnosti. Ak dáme všetky tieto požiadavky dohromady, vyjde základné smerovanie. Využime mimoriadny potenciál, ktorý nám ponúka tunajšie prostredie. Prepojme poľnohospodárstvo s energetickými aktivitami, zapojme do tohto procesu ľudí na pôde v dedinách. Nehovorím nič prevratné, lebo takto už dávno postupujú v Nemecku, Rakúsku či Holandsku.

    Chcem len apelovať na všetkých nás, aby sme si ako vrcholní politici v tomto štáte stanovili pre seba úlohy rozprúdiť diskusiu, ktorá vyústi do prijatia všeobecne záväznej dlhodobej koncepcie rozvoja energetiky. Urobme analýzy, postavme na váhy, čo je výhodnejšie, koľko disponibilných zdrojov máme a kam chceme smerovať výroby rôznych druhov energií, aby náš mix bol udržateľný a výhodný. Upozorňujem, že ak sa do tejto diskusie zapojíme s plnou vážnosťou a úprimnosťou, zbavíme sa dvoch neduhov, ktoré nás kvária 20 rokov. Ustúpime od rezortizmu, lebo pochopíme, že o dôležitých veciach sa nedá rozhodovať v jednotlivostiach, ale musia byť súčasťou celku. Napríklad, ak budeme riešiť otázku cieleného pestovania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely, budeme musieť brať do úvahy pestovanie potravinových plodín, respektíve musíme brať do úvahy.

    Tieto dva smery akoby si protirečili, ale už dnes je dostatok prepočtov, že dokážeme uživiť vlastných obyvateľov a zároveň na nevyužívanej pôde masovo pestovať rýchlorastúce rastliny na energetické účely. Ak pristúpime k širokej podpore tohto duálneho využívania pôdy, nájdeme príležitosti na vytváranie desiatok tisícov nových pracovných miest tam, kde to najviac podporujeme, na vidieku. Tam, kde dnešná nezamestnanosť najviac bolí. A ani priemyselné parky, ani veľkí investori, ani diaľnice tomuto nepomôžu. Tým pádom siahneme po koncepčnom nástroji vytvárania pracovných miest a nebudeme musieť vymýšľať a absolvovať drahé a neúčinné programy na podporu zamestnávania, ako to vidíme dnes.

    Druhým samozrejmým produktom širokej diskusie zavŕšeným prijatím koncepcie bude program potierajúci politické cykly. A opäť sa vrátim k Nemecku. Tam sú už tak ďaleko, že o krokoch v energetickej oblasti už nerozhoduje to, ktorá politická strana je pri moci. Ani sa politici nemerajú podľa priazne, ktorú preukazujú jednotlivým energetickým lobistom, lebo sami veľkí energetickí hráči sa už v priebehu prijímania koncepcie stotožnili so spoločným postupom na dlhé desaťročia. Keď sa to podarilo Nemecku, prečo by sa to nemohlo podariť na malom Slovensku? Azda len preto, že niekomu bude bližší vlastný osobný záujem škodiaci ostatným ako spoločenský záujem? Skúsme nad tým uvažovať.

    Aby som sa vrátil k návrhu novely

  • Smiech v sále.

  • , návrh novely je len mikrokrokom, ktorý môže, môže aj preventívne pôsobiť na lobistické presadzovanie čiastkových krokov, o ktorých vlastne bol môj celý, celý príspevok, na skutočnosť, že v prvom rade by nám malo ísť o občanov Slovenskej republiky, o dlhodobú bezpečnosť slovenskej energetiky tak, aby bola udržateľná a hlavne v budúcnosti lacná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Hudacký, pán poslanec Poliačik, Kolesík. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mikloško ešte ako štvrtý.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, Jozef, ja ako jeden zo signatárov návrhu tohto zákona musím len súhlasiť s tou základnou myšlienkou, na ktorej sme sa zhodli a dohodli. Myslím si, že je aj na mieste vzhľadom na to, že je treba, aby sme zvýšili transparentnosť pri predkladaní žiadostí na výstavbu energetického zdroja, pretože za tými právnickými osobami je obyčajne množstvo ľudí, ktorí sú prepojení všelijako na rôzne úzke záujmové skupiny, ktoré potom dosiahnu to, že sa naša energetická koncepcia mení z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Vlastne nemáme nejakú stálu dlhodobú energetickú koncepciu. A už nehovoriac o tom, ako si spomínal ty, energetickú koncepciu v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Takže ja som veľmi rád, že som sa mohol podpísať pod návrh tohto zákona a budem robiť všetko pre to, aby sa tá situácia zlepšila.

    My sme hovorili veľakrát o tom, že je na Slovensku treba urobiť jednoznačnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, a na tom trvám. V konečnom dôsledku dosť veľa si o tom hovoril. Problém je v tom, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku je trochu vnímaný možno aj inak, a ja ho tiež trochu chápem a potrebovali by sme zrejme na to ďaleko viac času a určitý taký evolučný prístup vzhľadom na to, že nedá sa z roka na rok, respektíve z mesiaca na mesiac prejsť z jadrovej energetiky na obnoviteľné zdroje. Čiže je treba, aby sme tlačili konkrétnu vládnu garnitúru, aby prišla s novým návrhom koncepcie obnoviteľných zdrojov a aby sa s týmto stotožnili všetky tie záujmové skupiny, teda relevantné skupiny, ktorým na tom záleží.

    Ďakujem.

  • Jozef, toto bol určite najpoctivejšie do kontextu zapustený dvojčlánkový návrh zákona za posledné mesiace, možno roky, aspoň čo som ja počul. Takže ďakujem, že aj pre nás, ktorí sa nevenujeme téme, si venoval dostatok času a priestoru, aby si na konci nám povedal, že do čoho, do akého kontextu je to zapustené.

    V zásade s mnohými vecami súhlasím, aj keď som osobne presvedčený, že tie čísla, čo sa týka fosílnych palív na svete, určite nie sú správne. Ak by zobrali do úvahy obrovské zásoby bridlicového plynu, ktorý sa teraz len začína skúmať, tak tam máme stovky rokov. Ja nevravím, že ho musíme spáliť, ale že ho máme na tejto planéte a že je možné ho využiť, to so mnou zrejme budeš súhlasiť.

    A ďalšia vec, o ktorej si nehovoril, a myslím si, že pri energetickej politike je dôležitá a aj pri nemeckom modeli je dôležitá, je decentralizácia. To znamená, podpora naozaj malých elektrární z obnoviteľných zdrojov, ktoré ale neslúžia tak ako u nás na rozkývavanie tej veľkej siete, že máme obrovské polia tých slnečných kolektorov a producentov energie, ktoré potom rozkývajú celú sieť, ale že máme konkrétneho užívateľa, ktorý má ten panel na streche, a všetku energiu, ktorú ten panel alebo tá vrtuľa vyprodukuje, tak sám spotrebúva. Ja si myslím, že budúcnosť je práve v tom, podporovať decentralizáciu, aby si naozaj malé jednotky vyrábali svoju vlastnú energiu, tým pádom sa znižujú straty, o ktorých si hovoril, ktoré vznikajú na tých veľkých vzdialenostiach. To znamená, nielen o samotnom zdroji energie, ale aj kto tú energiu vytvára a koľko. Aj o tom sa musíme baviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Mikuš, otvoril si veľa tém vo svojom vystúpení. My sme spolu už o mnohých z nich diskutovali aj na pôde výboru pre hospodárske záležitosti. Ja som ťa pozorne počúval, urobil som si zopár poznámok.

    Tak k tomu Nemecku, možno vieš, možno nie, minulý štvrtok mala kancelárka Angela Merkelová stretnutie so 16-mi predsedami vlád spolkových krajín, nemeckých, z ktorého nie sú žiadne závery, respektíve záver jeden, že sa nedohodli. Toto stretnutie bolo ohľadom energetickej politiky. Nuž Nemecko nemá žiadnu jednotnú koncepciu energetickej politiky. Takýchto koncepcií má 16, toľko, koľko je spolkových krajín.

    Takisto sú veľké problémy od prechodu od jadrovej energetiky k tej nejadrovej. Na severe rastú vrtule ako huby po daždi, ale práveže južné časti Nemecka, ktoré potrebujú spotrebovať elektrickú energiu, nie sú vybudované vedenia. Tá sústava na to nie je jednoducho pripravená. Takže čo z tých vrtúľ budú mať, keď nevyriešia aj tento problém?

    Takisto ja nie som odporca obnoviteľných zdrojov. Ja si myslím, že vhodná kombinácia a vhodný pomer klasických zdrojov, či už sú to fosílne, jadrové a potom obnoviteľných zdrojov, je podľa mňa rozumný. Treba nájsť nejaký rozumný kompromis a budovať obnoviteľné zdroje tam, kde je produkovaná nejaká ich súčasť, kde nám napríklad vzniká drevoštiepka, je dobre postaviť elektráreň spaľujúcu tento produkt a tak ďalej.

    Nemyslím si, že plošné zaberanie kvalitnej poľnohospodárskej pôdy novými fotovoltaickými panelmi alebo masová výstavba vrtúľ na vietor, sú tým správnym krokom.

  • Ja ďakujem pánu poslancovi tiež za peknú prehľadnú prednášku o tomto odbore. Sme sa všeličo poučili. Ak dovolíte, pár poznámočiek k tomuto z mojej skúsenosti.

    Samozrejme, som za alternatívne zdroje energie, slnko, vietor, voda, ale stále si myslím, že jadro je dnes predsa len najperspektívnejšie a snáď neskoršie plazma. No ale diskutovať samozrejme o všetkom treba na odbornej úrovni. V energetike je veľa lobingu a špekulácií s cenami aj zdrojmi, a aj u nás to cítime. Nedávno koloval taký e-mail, ak sa pamätáte, koľko projektov je už v elektromobiloch jasných a ako to odkúpili automobilové koncerny a stopli to, lebo potrebujú benzín.

    Poznáme situáciu v Amerike, kde vlastne vlaková doprava sa totálne zabila smerom na tiráky a smerom na benzín, aby sa míňal, lebo nateraz všetci do toho investovali, tak to potrebujú minúť. Ja som bol v Taliansku dlho, kde všetci veľmi ľutovali, že po Černobyle urobili referendum a že teda majú tam jadro na prakticky skoro večné časy zakázané. Myslím, že Enel bol, aj to bol dôvod vstúpenia na náš energetický trh, že chcel vstúpiť cez nás, chceli vstúpiť cez nás do atómovej loby, čo sa im v podstate snáď aj darí. No ja si myslím teda, že napríklad aj Budmerice boli pre ložisko zavreté, to všetci viete, a teda nevzdávajme sa jadra, keď nemáme niečo iné. A ja verím, že tento zákon prejde. Ale zase nejako zabiť jadro?

    V Taliansku bol taký vtip, že Berlusconi sedí vždycky na hraniciach a kontroluje, či ten atóm je z jadra alebo z vody. A keď je z vody, pustí, keď je z jadra, nepustí ho. Takže v podstate dneska je to tak popletené, že už dneska nevieme, ktorý atóm a ktorá energia ide odkiaľ.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Na základe toho, koľko nás tu je a koľkí ľudia zareagovali, tak si myslím, že to bol úspech. A chcem sa poďakovať aj za tie myšlienky.

    Janko Hudacký, ja nehovorím, ja som hovoril vo svojom vystúpení o časovej dimenzii 50 a viac rokov. Len, bohužiaľ, my robíme dnes kroky, ktoré napríklad zabijú podporu obnoviteľných zdrojov na 15 rokov, pretože sme prijali podporu fosílnych palív na nedávnom pléne, kde jednoducho sa vylučuje už ďalšia podpora obnoviteľných zdrojov, pretože tej energie máme dnes nadvýrobu.

    Kolega Poliačik, v tomto prípade som ani nechcel, aby som dosiahol nejakú zhodu. Ja som hovoril o nejakých faktoch, alebo zozbieraných informáciách, v ktorých možno veľmi málo bolo mojich myšlienok. Ja som to len dal do súvisu a chcel som to podať, kam sa uberá svet, kde sme a čo bude nevyhnutné. To, že u nás tá diskusia nie je, no, bohužiaľ, nie je. Ale keď Nemci už v roku 2000 prijali nejakú stratégiu, tak oni o nej diskutovali predtým desať rokov. No, bohužiaľ, my sme ešte nezačali ani diskutovať. Ja som rád, že diskutujeme aspoň v kuloároch niekde na hospodárskom výbore a dnes možno prvýkrát tu.

    Oceňujem, čo si povedal ohľadne diverzifikácie. Áno, to je cesta. To je cesta, aby čo najviac energie sa spotrebovalo tam, kde sa vyrobí, a to je bezpečnosť, to je práca Slovenska, to je zahraničný obchod, to je bezpečnosť energie a energetiky v budúcnosti.

    A Andrej Kolesík, zopakujem len, že som hovoril v dlhšej dimenzii, čo sa týka tých Nemcov. Nemci majú štátnu doktrínu, samozrejme, aj podpora v rámci tých nižších krajín je v rámci vyjednávania, a aj naši župani chodia, vyjednávajú s vládou.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Huba do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, mňa inšpiroval predkladateľ tohto návrhu zákona k tomu, aby som sa prihlásil do rozpravy, aj keď potom ma trochu zaskočil tým, že povedal veľkú časť toho, čo som chcel pôvodne povedať ja. Ale to len vítam, že nie som sám vojak v poli, a on snáď víta zase to isté, recipročne, že nás je tu viac s podobným názorom na vývoj našej energetiky. Tak sa pokúsim povedať len to, čo on buď nepovedal, alebo málo zdôraznil.

    Začnem možno aspektami etickými, o ktorých sa všeobecne málo hovorí v tejto súvislosti, a pritom sú podľa mňa najdôležitejšie. Teda sú spravidla obchádzané, aj keď z principiálneho hľadiska podstatné. Budúcim generáciám totiž zanechávame kontaminované zariadenia, rádioaktívne zamorené ekosystémy i celý potravinový reťazec a nebezpečné jadrové odpady bez toho, aby sme mali spoľahlivý recept na ich zneškodnenie alebo aspoň na trvalo bezpečné uloženie. Po príklad nemusíme chodiť do Černobyľu alebo Fukušimy, stačí aj naša prvá jadrová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá už viac ako 30 rokov stojí odstavená po havárii a stále ešte predstavuje potenciálne nebezpečenstvo už aj pre deti detí narodených v čase tejto havárie.

    Takisto je amorálne tvrdiť, že po odstavení jednej jadrovej elektrárne a jej nahradení druhou, problém tej prvej prestane existovať. Ťažko je totiž čo i len teoreticky si predstaviť, a v našej krajine tobôž, že by sa lokalita, na ktorej stála jadrová elektráreň, uviedla skutočne do pôvodného stavu. Amorálne je preto už samotné vzbudzovanie ilúzie o úplnej nahraditeľnosti jednej jadrovej elektrárne druhou.

    Obrovskou amorálnosťou je utajovanie informácií o haváriách a nehodách jadrových elektrární, čoho sme opakovane svedkami, a nielen v prípade Černobyľu a minimálne dočasne aj Fukušimy, ale aj celého radu iných menej tragických, našťastie, udalostí, ale takisto nie zanedbateľných. Na toto by sa dal efektívne, nie na toto, ale na to zvýšenie informovanosti a tú diskusiu, po ktorej opakovane volá aj pán poslanec Mikuš, by sa dalo aspoň čiastočne dosiahnuť tým, keby sme naozajpri prijímaní nových energetických politík a stratégií naozaj ich dôsledne podrobili procesnosti strategického environmentálneho hodnotenia. Toto sa stalo viac-menej uspokojivým spôsobom len raz za ostatných 23 rokov, a to koncom 90-tych rokov, keď sa naozaj seriózne diskutovalo o vtedy predloženom návrhu energetickej politiky. Bol vypracovaný aj alternatívny návrh, porovnávali sa a boli to také, aj keď nie dokonalé, ale na naše pomery hviezdne chvíle diskusie na túto tému. Myslím si, že aj tie výsledky boli relatívne pozitívne, len škoda je, že zostali z veľkej miery len na papieri. Tam ten proklamovaný odklon, postupný odklon od tej orientácie jadrovej a príklon k nejadrovej zostal v platonickej podobe aj preto, že keď sa potom tvoril rozpočet a prijímali konkrétne ekonomické nástroje, tak naozaj, ako to tu bolo spomínané aj mojimi predrečníkmi, tak väčšina toho zostala v rovine pekných sľubov a tá dominancia orientácie na jadrové a iné neobnoviteľné zdroje pretrvávala napriek tej celkom progresívne vyzerajúcej podobe vtedajšej energetickej politiky Slovenska.

    Veľa by sa dalo hovoriť o aspektoch environmentálnych, ale to si nechám asi na nejaký samostatný vstup v budúcnosti, takisto aspektoch bezpečnostných, a pretože sme na pôde parlamentu, tak sa trochu povenujem, ak dovolíte, aspektom politickým. Nebudem nijako zvlášť originálny, keď poviem, že jadrová energetika zvyšuje zahraničnú závislosť každého štátu, ktorý nemá patričné zdroje k dispozícii, ale netýka sa to len paliva, týka sa to samozrejme aj odpadov a následne pôžičiek a ich splácania. A tým aj stále sa zvyšujúcej zraniteľnosti Slovenska.

    Nechcem hovoriť o tom, že jadrová energetika predstavuje pravdepodobne najväčšiu treciu plochu vo vzťahu k nášmu bezprostrednému susedovi Rakúsku. Iste môžete mi protirečiť, že aj Rakúšania v tomto môžu vstúpiť do seba, ale celkom to prehliadať asi nie je taktické.

    Druhé medzinárodné faux pas podľa mňa predstavuje aj dlhodobé ignorovanie ponúk na zahraničnú pomoc pri hľadaní nejadrových ciest rozvoja našej energetiky. Z hľadiska plnenia medzinárodných konvencií je podpora rozvoja jadrovej energetiky dokázateľne v rozpore s viacerými zásadami, napríklad deklarácie z Rio de Janeiro, ktorej sme signatármi, a pri tejto príležitosti sme sa zaviazali nepodporovať rozvoj trvalo neudržateľných spôsobov výroby, pričom práve tento typ výroby energie nepochybne medzi takéto cesty alebo spôsoby patrí.

    Z hľadiska vnútropolitického, tiež to tu už bolo naznačené, ide o posilňovanie nebezpečných centralisticko-monopolistických tendencií, ktoré pôsobia tak proti decentralizácii, ako aj proti reálnemu fungovaniu trhu s energiami, a v konečnom dôsledku ohrozujú demokraciu.

    Opäť sa čiastočne budem opakovať, alebo budem opakovať po mojom predrečníkovi, že tá dlhodobá orientácia na jadrový scenár rozvoja našej energetiky na dlhé roky a možno desaťročia spomalí, prípadne takmer celkom umŕtvi realizáciu iných alternatív, keďže Slovensko jednoducho nemá potenciál na paralelné rozvíjanie jadrovej aj nejadrovej cesty rozvoja energetiky.

    Teraz by som prešiel stručne na aspekty sociálne, pretože nie je žiadnym tajomstvom, že prítomnosť jadrových elektrární, úložísk jadrového odpadu a ďalších súvisiacich zariadení postihuje, či už reálne alebo potenciálne, negatívnym spôsobom aj región, v ktorom sa nachádza. Pritom tie záväzky, ktoré sa prijímajú pri výstavbe týchto zariadení alebo pred uvedením do prevádzky, sa nie vždy realizujú. O tom by vedeli rozprávať starostovia aj obyvatelia dotknutých regiónov.

  • Výkrik z pléna: Čože?

  • Dobre, dobre, dobre, môžeme sa k tomu ďalej vyjadriť.

    Málo sa hovorí o porovnaní počtu pracovných príležitostí, ktoré poskytuje jadrová energetika, snáď s výnimkou doby výstavby jadrovej elektrárne, a o realizácii jadrových ciest, teda pardon, alternatív ciest získavania energie vrátane, alebo možno hlavne permanentného zvyšovania energetickej účinnosti celého národného hospodárstva.

    Podľa dostupných prepočtov poskytuje jadrová energetika menej pracovných príležitostí v porovnaní s decentralizovanou nejadrovou energetikou, založenou napríklad na báze obnoviteľných zdrojov. Navyše, kým pri stavbe jadrovej elektrárne dochádza ku koncentrácii pracovných príležitostí spravidla v značnej vzdialenosti od miesta bydliska, čím sa nepriaznivo zasahuje do sociálnych, rodinných a iných vzťahov, decentralizácia v prípade alternatív voči jadru umožňuje budovanie energetických zdrojov, respektíve zabezpečovanie energetických služieb priamo v mieste bydliska.

    Čoho som bol svedkom napríklad v Rakúsku pri návšteve tých lokálnych energetických zariadení, ktorých sú v Rakúsku stovky, a najmä v oblasti zásobovania teplom veľká časť rakúskeho vidieka žije naozaj na báze domácich obnoviteľných zdrojov, tak je to posilnenie autonómie a sebestačnosti jednotlivých sídiel. A je to aj zaujímavý príspevok k pocitu zdravého lokálpatriotizmu miestnych obyvateľov. Bolo by zaujímavé uskutočniť nejaký poslanecký prieskum v týchto zariadeniach v Rakúsku. Je to tam priam hmatateľné v tých rozhovoroch s ľuďmi a predstaviteľmi obcí.

    No a opäť sa vrátim aj tak trošku aj k tej ekonomickej stránke, že nie sú zanedbateľné z ekonomického ani sociálneho hľadiska dopady drahého a riskantného spôsobu získavania energie, ktorý predstavujú jadrové elektrárne na vrecká daňových poplatníkov. Asi sa môžeme usmievať, ale keď si pozrieme na štruktúru nášho dlhu, asi tam objavíme dosť veľké percento viazané práve na splácanie úverov z čias výstavby nových blokov jadrových elektrární

    Tým ekonomickým aspektom sa vyhnem. Možno to ukončím takou zmienkou o aspektoch synergických, pretože všetky tieto spomínané aspekty vzájomne úzko súvisia. A z tohto pohľadu jadrová energetika predstavuje bludný kruh už v súčasnosti, nieto ešte v budúcnosti, keď na nasledujúce generácie doľahne v plnej miere ťarcha riešenia akútnych problémov s jestvujúcimi fyzicky a morálne zastaranými jadrovými elektrárňami, odpadom a vyradenými jadrovými zariadeniami zdedenými v minulosti, so splácaním pôžičiek, do istej miery touto cestou rozvoja ovplyvnenou efektivitou ekonomiky a nerozvinutými spôsobmi alternatívneho získavania energie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán predseda, páni poslanci, Kolesík, a pán spravodajca, pán poslanec Přidal. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda výboru, vážený pán profesor, pozorne som počúval vaše vystúpenie a dovolím si v niektorých bodoch, zásadných pre mňa, nesúhlasiť. Spomínali ste, že krajiny, ktoré majú jadrovú energetiku, sú nezdravo závislé od tohto surovinového zdroja, no tu sa, žiaľ, pán profesor, mýlite. Dlhodobo sú ceny jadrového paliva, teda oxidu uraničitého na svetových trhoch stabilné. Jeho zásoby sú také, ktoré sú takmer, pri dnešných metódach výroby jadrového paliva takmer nevyčerpateľné.

    Nemyslím si a nesúhlasím s vami, a to teda dosť zásadne, sám som žil a pochádzam z regiónu Jaslovských Bohuníc a nevidel som tam to, čo vy ste spomínali, všetky tie negatíva. Videl som pozitíva. Ľudia majú prácu. Častokrát vynikajúco platenú. Obce sa rozvíjajú. Chráni sa životné prostredie. Je veľa peňazí z miestnych daní na rôzne investičné projekty. Videl som rozvoj. A nevidel som ho len u nás na Slovensku. Nedávno som navštívil Francúzsko, a povedali mi predstavitelia samosprávy, že súťažili. Súťažili o to, kde padne rozhodnutie, aby sa začala stavať jadrová elektráreň. Mám na mysli teraz jadrovú elektráreň, ktorá je vo výstavbe vo Flamanville. Súťažili a chodili lobovať do Paríža, pretože chceli, aby práve v ich regióne alebo okrese stála táto jadrová elektráreň.

    Takže, pán profesor, menej strašenia a viac faktov. Od človeka s vaším akademickým vzdelaním, ktorého si veľmi vážim, by som očakával vecnejší a korektnejší prístup.

  • Takže, vážený pán profesor, ja sa nestačím čudovať, ako tu bol predložený nejaký kozmetický návrh energetického zákona a my tu otvárame diskusiu o jadrovej energetike, o koncepcii rozvoja, energetickej. Jednoducho na Slovensku je dostatok seminárov, dostatok odborných konferencií. Tam môžete uvádzať ako svoje názory. Naozaj s niektorými nemôžem vôbec súhlasiť. Vy ste povedali pomaly, že jadrová energetika je ohrozenie demokracie, čo sa mi zdá smiešne ako.

    Ja celý život robím v jadrovej energetike a neviem si predstaviť slovenskú energetiku bez vyváženého mixu energetických zdrojov, kde nepochybne patrí aj jadrová energetika. A môžem vám povedať, že nad jadrovou bezpečnosťou tu dozerá Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorý stráži, aby sa aktuálne štandardy, európske aj svetové, jednoducho udržiavali.

    Čo sa týka tej zamestnanosti, práve naopak. Pozrite sa, koľko ľudí zamestnáva, ja viem, taký paroplyn v Malženiciach, koľko zamestnáva elektráreň Bohunice. To je úplne nepravda, čo ste povedali, čo sa týka starostov. A jednoducho ten región Jaslovských Bohuníc aj Mochoviec je zžitý s tou jadrovou energetikou. Ja som presvedčený, že práve naopak, že tá jadrová energetika pre Slovensko, pre rozvoj vedy, techniky a aj pre tú zamestnanosť ľudí bola požehnaním, a som pyšný na to, že sme robili v tejto oblasti. Robili tam naozaj ako, a stále tam robia ľudia, na ktorých som hrdý, ktorí sú odborníci, ktorí učia aj teraz Talianov. Tá pravda je naozaj, naozaj úplne iná.

    Jednoducho, jadrová energetika, ja som presvedčený, že má budúcnosť. A je len otázka času, aj Nemecko prehodnotí....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Budem stručný, lebo je to zas taká nová Pandorina skrinka, zase by sme tu mohli dlho hovoriť. A verím, že ešte bude veľa príležitostí v budúcnosti.

    Trvám na tom, že každé využívanie neobnoviteľných zdrojov energie, hlavne v krajine, ktorá tie zdroje nemá disponibilné, je zvyšovaním strategickej zraniteľnosti tým, že je to vždy nejaká závislosť na krajine, v tomto prípade zatiaľ a ešte asi dlho, monopolnom vývozcovi tohto paliva smerom k nám. Najmä, keď tu máme alternatívu nielen už spomínaných alternatívnych zdrojov, ale ešte oveľa väčšiu alternatívu v energetických úsporách a znižovaní tej, by som povedal, až katastrofálnej energetickej neefektívnosti celého nášho národného hospodárstva.

    Čiže aj preto som rád, že pán kolega Mikuš to zasadil do takéhoto širokého kontextu, tento takzvane kozmetický návrh zákona. A ja si myslím, že aj ten samotný návrh zákona, aj keby sme nešli do týchto širších súvislostí, nie je až taký kozmetický. A naozaj jeho dôsledná realizácia by nám priniesla nezanedbateľné profity. O tom som sa zabudol zmieniť vo svojom vystúpení, tak využívam túto formu faktickej poznámky.

    Je fakt, že som nežil v tom regióne. Na druhej strane bolo v minulosti pomerne veľa signálov aj zo strany predstaviteľov miestnej samosprávy, kde sa dožadovali dôslednejšieho plnenia tých sľubov, ktoré im boli dané v čase spúšťania jadrových reaktorov. Takže v zásade stojím si za tým, čo som povedal, aj keď ste ma tu podrobili zdrvujúcej kritike. Ale ja si myslím, že pomerne skorá budúcnosť ukáže, ktorá strana sporu mala pravdu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, nepôjdem tak do hĺbky ako pán kolega. I keď by ma to lákalo. Budem naozaj vecnejší a vecný v tom, že keď hovoríme o tom, že zmyslom návrhu zákona bolo, aby sme sa dozvedeli, kto, čo, ako, kde, hej, čiže vlastní. Čo nie je na škodu vedieť, hej, že, ako by ma prípadne kolega opravil, nie je tu, že čo je cui prodest, alebo není cui prodest, že častokrát, že kvôli čomu sa zákony tvoria, alebo netvoria, v prospech koho.

    Toto je tabuľka z ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Veľmi prehľadná, ktorá hovorí o tom, že za minulý rok dostali doplatok jednotlivé subjekty, ktoré sa zaoberajú "ozé" a "qvet", to znamená obnoviteľnými zdrojmi a vysoko účinnými zdrojmi, 300 mil. eur. Tristo miliónov eur je, počítam dobre, 9 mld. korún. Deväť miliárd korún dostali za minulý rok títo výrobcovia ako doplatok, čiže normálne im to príde na účet. Zo známych mien poviem, trebárs pán Hatina dostane 5,5 mil., pán Kmotrík 7,5 mil. korún. Potom je tam ix mien, ktoré sú kryptované, a asi to je zmyslom, aby sme prípadne rozkryptovali, lebo ja si dovolím tvrdiť, že v tomto hrubom zozname je veľa mien s politickou históriou.

    My sme nastavili zákony tak, že takto to dopadlo. To znamená 9 mld. korún za minulý rok sa doplatilo ľuďom, ktorí robia takúto energiu. Ale pozor, nie štát, nie nejakou dodatočnou daňou. Občania. To znamená

  • Vystupujúci si odkašľal.

  • , pardon, ten účet, ktorý vám príde domov, či zo Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej energetiky, vy ste to zaplatili. Keď sa hovorí, že je milión domácností, tak každá domácnosť na Slovensku za minulý rok zaplatila 300 eur. To znamená 9 000 korún, každá domácnosť zaplatila na podporu ľudí trebárs, a teraz to poviem trošku politicky, ako pán Hatina alebo pán Kmotrík, okrem iných. Alebo ináč to povedzme, každé novorodeňa, každý nevládny, bezvládny občan tejto krajiny 60 eur.

    A teraz ja poviem, čo zvyknem hovoriť, ja to v zásade nemám za zlé tým ľuďom, ktorí to využili, lebo to je ich úlohou. Ich úlohou je zarábať peniaze, maximalizovať zisk, ich úlohou je plniť záväzky voči akcionárom, ktorí investovali, a presne to robia. A majú tu dobrú živnú pôdu, lebo toto je lumpenštát, ktorý to vlastne umožní, ktorý zaťaží svojich občanov. Zaplaťte im to! On to povedal, tento štát povedal, zaplaťte im to, a títo občania zbití biedou, jedia zo zeme, na východe stredovek, krajina v rozvrate, ale platíme energoprojekty vplyvných ľudí. Lebo títo poslanci, toto vedenie povedalo, my to cez tých, my to z tých ľudí vytiahneme. A vytiahli. Za minulý rok vytiahli 9 mld. korún z biedy. Z takej biedy, aká je tu na Slovensku.

    Krajina, ktorá, okrem iných ukazovateľov chudoby, má ešte aj ďalší primát, takzvaný, energetickú chudobu. Tam sú trošku rozpory, že aké tie parametre sú, aká je metodika výpočtu, tam sa to líši. Jedna hovorí, že sme energeticky najchudobnejší, druhé hovorí, že sme tretí najchudobnejší. Každopádne sme tam, kde máme byť. To znamená, úplne na konci, to znamená, sme najchudobnejší. To znamená, pomer výdavkov z rozpočtu rodiny na energie je u nás, ak nie najvyšší, tak tretí najvyšší v Európe. Presne tam ste vy, vašimi zákonmi dostali tých biedakov, ktorí žijú z 300-eurových dôchodkov, tých biedakov, ktorí nemajú čo jesť, presne tam ste ich dostali. Lebo každý ráno, keď sa zobudí, musí zasvietiť v kúpeľni. Každý chce mať aspoň nejakých 18 stupňov. A to je presne ten princíp. Lebo kde sa najlepšie zarába? Na biede! To znamená na odkázanosti. To súvisí aj s úžerníkmi. Samozrejme, na tých sa najlepšie zarába, na odkázanosti. Tam nastavíme parametre, zákony, ako to z tých ľudí dostať. A presne to funguje. Ten systém je dokonalý. Podarilo sa, vytuningovali ste to k dokonalosti. Môžeme inšpirovať. To nikto nechcel.

    Európska komisia dala vyhlášku, najskôr prvú o obnoviteľných zdrojoch energie. Dobrý úmysel na začiatku stál. Potom dala druhú, o vysoko účinných výrobňach, čo už je nelogické, ale to už ničí, to už hovorí o tom, kam ide Európska únia. To znamená, umrie sama na krásu, na svoj socializmus, lebo bude podporovať vysoko účinne, to znamená to, čo by malo byť logické, tak to ide podporovať. No to je ad absurdum, čiže to je presne neklamným znakom, že to ide zle. Čiže dala druhú vyhlášku a odporučila členským štátom v zmysle týchto vyhlášok sa správať, podporovať primerane. No, nuž neboli sme to my, keby sme to nevytunovali, a miesto primeranosti sme urobili nebo. Podnikateľské nebo. Ľuďom, ktorí nie sú odkázaní, ľuďom, ktorí majú dosť. Ja viem, že to znie boľševicky, už som mal byť možno skorej, slovník tuná. Ale ja sa tým ľuďom nečudujem, že to využili. Presne týmto ľuďom ste to vytvorili, nastavili a pripravili, doniesli na tanieri. A tí ľudia povedali okej, ideme do toho. Však kto by nešiel?!

    Ak investícia na výstavbu paroplynu bola niekde na úrovni 50 mil. eur a táto investícia príde na doplatkoch ani nie za 10 rokov, len na doplatkoch, však kto by nešiel? Okrem toho predám elektriku a ešte teplo Levičanom. Však kto by nešiel?! To je presne to, že my vytvárame systém, aj pri úžerníkoch, že vytvárame systém, lebo aj požičiavanie peňazí, aj výroba elektriky je podnikanie a s podnikaním je spojené riziko. S rizikom je spojené aj to, že nezarobíte. Ale štáty, ako lumpenštáty, naša krajina pod vedením trebárs, momentálne vás, smerákov, zabezpečí výnos, absolútny výnos, dokonca násobný výnos. To znamená, my popierame princípy vôbec podnikania. Tu už nikto neriskuje. Úžerníci neriskujú ani trošku, ba práve naopak, preto je taký záujem o toto podnikanie. Podnikatelia v energobiznise, čo by riskovali? Nič. Však to je nebo! Štát to zabezpečil. Doniesli sme vám nebo, poďte! Presne o tom to je.

    Ale hovorme o parametri, ktorý by tu sem-tam mal zaznieť, že čo je zmyslom parlamentu. Zodpovedzme si, čo je vašou úlohou? Ja viem, že 90 percent z vás si myslí, že vašou úlohou je tu byť aj nabudúce. Nie je to vašou úlohou! Úlohou poslanca nie je tu byť aj nabudúce, a keď to znamená držať, tak držím, keď to znamená, hryznem si. Úlohou poslanca je snažiť sa pomôcť, keď cítim nejakú nespravodlivosť.

    Ja vám hovorím o jednej absolútnej nespravodlivosti v nastavení systému. To znamená, vy ste zaťažili obyčajného biedaka účtami na energiu, na to, aby tí, čo majú dosť, mali ešte viac. A pýtam sa vás: Zašejkuje to trošku s vami? Kývne to s vami, zobudí vás to, alebo to rozchodíte?! Poviete, že niečo na tom nesedí? Ja vám poviem, vážení, keby zajtra stála elektrika o 20 percent menej, nič sa nestane. Ono totižto tá elektrika aj iné energie už tri roky mohli stáť o 20 percent menej. Nestoja! Viete prečo? Lebo by niekde ubudlo.

    A kalkulujeme. S čím kalkulujeme? Kalkulujeme s tým, že títo ľudia si to nechajú. S tým kalkulujeme. Ceny energií, nie to, čo píšu v novinách, že stúpajú, ceny energií klesajú. A ja som chlapec so sedliackym rozumom a ja vám poviem, keď sa otepľuje, i keď nie teda dneska zrovna, ale ono sa fakt otepľuje. Ono sa fakt zatepľuje. Všetko, čo žralo elektriku, energeticky náročné výroby sú už dávno v Ázii. Dávno, dávno v Ázii. A k tomu ešte kríza. Keď si toto zozbierate a potenciál výrobný tu zostal, tak vám vyjde prebytok. V štandardnej ekonomike to znamená, keď máte prebytok, cena ide dole. Lenže to by musel tu byť slušný štát. Cena ide dole v slušných krajinách. Tuná nie, tuná nemôže, tuná budete ohlasovať ako víťazstvo pracujúceho ľudu, že ceny nestúpli. Ceny mohli byť dva roky, tri roky o 20 percent nižšie. Zajtra môžu byť o 20 percent nižšie. Nikomu sa nič nestane, lebo objektívne je to fakt. Ceny energií prudko poklesli. Ale my do toho tým chudákom... Ale však im to povedzte!

    Čiže ja vám to, ľudia, hovorím, keď vám príde domov faktúra zo Západoslovenskej energetiky, tak neplatíte za energiu. Teda platíte, ale iba z určitej časti, a ten pomer sa prudko znižuje, že či platíte skutočne za energiu. Vy platíte za ix ďalších nákladov spojených trebárs aj s podporou takých projektov, ako je projekt pána Hatinu alebo pána Kmotríka alebo ix ďalších subjektov s politickým pozadím, ktorí si pripravili v tomto parlamente zákony tak, aby sa to oplatilo, aby to vyšlo. Lebo z tejto biedy to vytrieskaš. Tu by som možno parafrázoval, že niekde pôjde niekto, do Nemecka hovoriť, politici sa budú báť. Prosím ťa, ja z tých našich vytrieskam, čo chcem! Kým oni zdvihnú chrbát, ja to už budem mať trikrát otočené. Presne tak, s týmto sa kalkuluje. Tu kým niekto zdvihne hlavu, nieže chrbát, tak to trikrát otočím. Z tejto biedy vytrieskate, čo len chcete. Jasným, úplne jasným príkladom je to, že firmy, ktoré inde sú zakopané 40 kilometrov pod zemou a v podsvetí, pôsobia v podsvetí ako, ako mafiánske štruktúry s požičiavaním peňazí, u nás inzerujú v TA3. To je presne to. To je jasný dôkaz.

    Aj energetika sa teší obľube. Teší obrovskej obľube ľudí. No však bodaj by nie! Nebo, zaručené nebo. Nič krajšie nie je, len sa tam dostať, a keď si tam, si vybavený, si vybavený nadlho. Lebo v tejto krajine nezdvihnú hlavy ľudia a nepovedia: však prečo zaťažujete tie domácnosti? Mimochodom, to by som si rád pozrel tú štatistiku, zaťaženie domácnosti týmito nákladmi ako projekty, energoprojekty niektorých ľudí, či je štandardom alebo je len presne tým, čím tu trpíme v tejto krajine, naším hokusom-pokusom. Lebo iné krajiny riešia podporu. Tiež sa obávajú bezpečnosti, úplne logicky. Hľadajú, alternujú, primerane podporujú, ale cez iné schémy. My sme zvolili schému najjednoduchšiu, od ľudí. Vyber to od nich! Neboj sa, vyberieš.

    Vážení, energetika sa v kontexte toho, čo som spomínal, to znamená nevyhnutnosti, bude tešiť obrovskej záľube aj naďalej. Dokonca celý ten proces ovládania sa bude dramaticky stupňovať a bude mierne agresívnejší, nervóznejší a možno ešte uvidíme veľa vecí, s ktorými sme si ani nemysleli. Okolo energetiky krúžia supy. Teraz sa dočítame, že, že Francúzi zabezpečili to, čo bolo ich úlohou. Mimochodom, svojmu akcionárovi, to znamená francúzskemu štátu zabezpečili maximálny zisk, aký sa dal. Treba sa tešiť, Francúzov, že majú také firmy, že majú firmy, ktoré im idú do iných regiónov zabezpečiť maximalizovaný výnos. Sami to priznávajú, ani sa netreba čudovať, ani to netreba mať za zlé. To znamená, Électricité de France tuná maximalizovalo zisk úplne absolútne, krásne, pre francúzsky ľud, balia sa. A supy krúžia. Supy krúžia vo vetrení ohromnej koristi a toho, čo sa bude dať ešte z tejto biedy vytĺcť. Čo sa ešte bude dať z tejto biedy vytĺcť. Lebo z tejto biedy ešte vytlčiete. A plus získavate do rúk politicko-mocenský nástroj. Keď ovládate milión elektromerov, tak to viete. Ale ja nejdem robiť tu nejaké paranoidné teórie. Ja len hovorím, v tejto krajine je v všetko možné. Ja viem, že to niekedy je pritiahnuté, v tejto krajine si zvyknime aj na to, že aj to môže byť kalkul, pokiaľ okolo stredoslovenskej energetiky krúžia ľudia ako Penta, krúžia ľudia ako Filo, lebo cítia ohromnú korisť. Cítia, že majú oporu v poslaneckom zbore, a zákony, len stačí to poslať vo worde, ono sa tam niekto toho chytí a tým smerákom to dá schváliť. Všetko úplne dokonale funguje.

    Pán predseda, skončil som, nebudem dneska hovoriť to, čo som avizoval, že budem hovoriť, pre dnešok som to už hovoril. Avizujem vám prípadne zajtra, aj doobeda, aj poobede budem vám trošku sa montovať do remesla a pokúsim sa do priemyselnej, vy do veľkej, kamery hovoriť a varovať ľudí pred tým, čoho sme schopní. To znamená, nechať pôsobiť firmy, ktoré by v štandardných podmienkach boli zakopané 40 kilometrov pod zemou, legálne, firmy, ktoré po vašom, vašej upútavke upútajú odkázaných, sociálne odkázaných ľudí na to, aby si požičali 100 euro na jednopercentný úrok denne. To sme dopracovali! Legálne. Jednopercentný úrok denne. Kde hovoria o zmluvnej pokute 15 percent poplatkov na vymáhanie. Tridsať percent ľudí, ktorí si požičajú 100 euro, si zničia život. Takéto firmy v roku 2013 inzerujú po vystúpení predsedu parlamentu v krajine, ktorá je v Európskej únii.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Sulík a Viskupič, končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hlina, môžem len povedať, že máte pravdu, môžem len s vami súhlasiť. Slovensko má najvyššiu alebo jednu z najvyšších cien za distribúciu elektriny, z toho pohľadu možno aj privatizácia rozvodných závodov nebol ten najšťastnejší krok.

    A na záver mojej krátkej faktickej poznámky, keby ste sa obmedzili na takéto k veci vystúpenia a odpustili si nejaké búchanie topánkou po, po stene a po lavici a neviem, kde všade, tak možno, že by tieto vystúpenia mali aj ďaleko vyššiu váhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takisto sa pripájam. Priznávam, že v energetickej problematike sa neorientujem, ale zachytil som, že podobné trendy, ako si spomínal v prejave, ohľadom Slovenska sa nachádzajú aj v susednej Českej republike, kde solárny alebo fotovoltaický Klondike s podpisom firiem, ktoré postúpili do toho podnikateľského neba, ako si ho nazval, sa deje aj u nás u susedov, kde niekoľko firiem posledný deň, 31. 12. dostali. Len je tam jeden rozdiel s Čechmi, je tam niekoľko trestných oznámení a je tam niekoľko úspešných vyšetrovaní, s tým, kto sa touto problematikou zaoberal. A dokonca sa snažia rozkódovať aj to, kto z týchto firiem podniká v podnikateľských rajoch, alebo teda tam, kde nie je možné dopátrať majiteľskú štruktúru. A niektorých, ktorých majú, tak už im hrozí naozaj reálne trestné stíhanie. U nás pravdepodobne k tomuto ešte vedie dlhá cesta.

    Ďakujem.

  • Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Možno sa len vyjadrím k niektorým vystúpeniam. Možno začnem tam, kde skončil pán spravodajca Lojzo Přidal, a svojím spôsobom mu dávam jasne za pravdu.

    Jadrová energetika na Slovensku má dnes svoje supervýznamné zastúpenie v energetickom mixe a bude na Slovensku, predpokladám, viac ako štyridsať rokov minimálne v tom rozsahu, ako je dnes. Nevylučujem, že sa zainvestuje aj do predĺženia životnosti stavajúcich, stavajúcich blokov.

    Ja som hovoril o vízii a o krokoch, a možno preto som, a aj preto teda som hovoril tak dlho, pretože energetika, to sú najväčšie peniaze, ktoré sa točia v tomto štáte. A my schvaľujeme návrhy zákonov, ktoré malým odstavčekom alebo malou formulkou menia obrovský presun týchto peňazí. A málokto si to možno v tejto snemovni uvedomuje. A samozrejme, ja nie som zástanca ani jednej, ani druhej. Ja som zástanca toho, aby Slovensko vedelo, kam smeruje, aby sa nestávali veci, že zákony sú predkladané do Národnej rady nie pre potrebu nejakého dobra alebo nejakej stratégie, ale pre potrebu niekoho, v danom okamihu konkrétneho človeka alebo firmy, ktorý chce tým zákonom zarobiť alebo si prilepšiť.

    Prečo sa o tom nediskutovalo možno skôr? Možno preto, lebo do minulej schôdze parlamentu sa nestali také veci v energetike. Napriek tomu, a vrátim sa k tej fotovoltaike, napriek tomu, že sa samozrejme robili kroky zlé, ale minulý parlament urobil krok naspäť. Za ostatné roky sa zmenilo v energetike, také tri zásadné veci poviem, všetky kroky, z môjho pohľadu, zlé. Prvá. Nevídaná podpora fotovoltaiky. Ale dôležité nie je to, aký to malo, teda je dôležité, aký to malo dopad, ale nie je to až také dôležité dnes, keď to presúvame dozadu. Dôležitejšie je, že my sme to spravili dva roky po Čechoch a štyri roky po Nemcoch. Nemci na to doplatili relatívne veľmi, Česi doplatili na to štyrikrát viac ako my a my napriek tomu, a teraz poviem v úvodzovkách, "poučení", niektorí vyvolení, aby sa ten zákon aplikoval na Slovensku podobne, alebo to nariadenie, 420 eur. Dnes je silová energetika štyridsať. A to bude 15 rokov.

    Čiže volám po tom, aby sme vedeli, kam bude energetika Slovenska smerovať, pretože my už, my máme nejaký stávajúci stav. Máme nejaké zdroje a máme odsúhlasené nejaké podpory. Tá relatívne zlá podpora fotovoltaike, a to najhoršie nie je ani v tej cene, to najhoršie je v tom, že na najúrodnejších pôdach nám vznikli fotovoltaické elektrárne. Ako nezmyselne, úplne nezmyselne nám po Slovensku vzniklo 420 mega elektrární! Úplne mimo trendu! Však fotovoltaika patrí na strechy, patrí do panelov, patrí tam, kde sa, to, čo sme tu hovorili, čo Martin Poliačik. Čiže som veľký kritik toho kroku. Ale vláda Ivety Radičovej v priebehu trištvrte roka tento Klondike zastavila. A podpora obnoviteľných zdrojov bola nastavená relatívne dobre. Čiže môžeme povedať, že to bol chybný krok, ale nebol to krok späť.

    Ale minulá schôdza parlamentu schválila podporu zemného plynu, čo je krok späť. Pätnásť rokov budeme opäť podporovať podporu zemného plynu. A keď budeme teraz robiť koncepciu, alebo ak bude robiť nejaký, táto krajina, ak bude robiť koncepciu, víziu, stratégiu, nazvime to ako chceme, už bude musieť brať ohľad, že zemný plyn na 15 rokov v danom stave. Toto platí. Dnes nevieme, koľko tých zariadení bude. Zastaví to táto vláda? Alebo to zastaví budúca vláda? Aby sa vedelo koľko? Pretože dnes je to otvorené a kto príde, ten bude dostávať tú podporu.

    A ten tretí krok. Dnes sa vykupujú pozemky pod Jaslovské Bohunice. Pod ďalšie bloky budúcej možnej energetiky vyrábanej, elektrickej energie vyrábanej z jadra. No, je to v súlade, keď dnes už máme silové energie cez vrch? A preto prišla táto novela. Aby bolo jasné, kto pretlačí, alebo kto je tak silný, že dokáže zlomiť politikov, aby ten zákon, ako som spomínal vo svojom úvodnom, teda vo svojom príspevku, účelový, tendenčný, zvýhodňujúci určitú skupinu, ktorá nie je v súlade s nejakou stratégiou. Pretože, myslím pán Hlina alebo pán Poliačik, neviem, ktorý hovorili, áno, však kto na to má, nech sa páči, investuj do energetiky, ber tie podporné programy, ale v súlade s programom Slovenska, v súlade s tým, čo si táto krajina želá, alebo po všeobecnom dohovore chce, aby energetika v budúcnosti nejakým spôsobom vyzerala.

    Preto táto novela, ktorá hovorí o tom, aby keď sa toto odkryje a keď budeme tak kriticky, ako možno pán Hlina, pristupovať k návrhom jednotlivých konkrétnych tých zákonov, no tak potom ja som presvedčený o tom, že taký zákon, ako prešiel na minulej schôdzi, už neprejde. Ja si spomínam a spomeňte si, ako tu zbitý pán minister Malatinský sedel, keď to predkladal. Ja tvrdím, no niekto zlomil ministra. A pán Malatinský pri zákone na tejto schôdzi, pri investičných stimuloch povedal jednu dobrú vetu. A naviažem na to a toto bude argument so žiadosťou alebo prosbou o podporu novely. Pán minister Malatinský na kritiku toho, že v minulom roku dal investičné stimuly na udržanie pracovných miest povedal: Aby takéto žiadosti nechodili, treba urobiť zákon. Áno, treba vedieť, kto je v energetike, treba mať stratégiu. Potom už ten, kto to bude chcieť robiť, môže, ale potom to bude v súlade so spoločenským dobrom alebo spoločenskou požiadavkou.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu... Či rozprava už skončená bola. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Ivana Štefanca, Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 397. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 380.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Uvedenou novelizáciou sa zjednodušujú podmienky na začatie podnikania hlavne pre uchádzačov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

    V doterajšej úprave bolo nutné pre vznik nároku na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, aby bol uchádzač vedený najmenej tri mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V praxi to znamenalo, že prevažná väčšina začínajúcich podnikateľov, ktorá chcela začať podnikať, sa tak zapisovala na tri mesiace do evidencie, aby jej vznikol nárok na dávku, aj keď už boli vlastne pripravení začať podnikať. Takýto stav je nelogický a zbytočne spôsobuje oddialenie začatia podnikania, oddialenie začlenenia sa do pracovného procesu, následne aj spomaľuje hospodársky rast.

    Cieľom tejto novelizácie je skrátiť tento proces a odstrániť podmienku trojmesačného čakania, aby uchádzači čo najskôr začali podnikať. Zároveň sa navrhuje, aby sa celkový príspevok, ktorý uchádzač môže dostať, navýšil o nevyčerpanú dávku v nezamestnanosti, maximálne však tri mesiace, ktorý bol nevyhnutnou podmienkou na získanie nároku na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy. Má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, pretože v súčasnosti, keď vidíme, že každý deň je témou číslo jedna nezamestnanosť, keď ľudia strácajú prácu a keď sú ohrození najmä tí, ktorým by sme mali najviac pomáhať, a to sú živnostníci a malí podnikatelia, tak toto je jeden z rady zákonov, ktorými chceme túto situáciu riešiť. Tento návrh zákona nemá žiadne negatívne vplyvy na štátny rozpočet. Tie peniaze, ktoré idú nezamestnaným, by sa dali vlastne len ľuďom, ktorí chcú začať podnikať. Nemusia zbytočne čakať na túto podporu. Podstata posudzovania, či podpora ide živnostníkovi, alebo nie, sa nemení, pretože stále o tom rozhoduje príslušná komisia. Táto podpora, ako vieme, je rôzna v rôznych regiónoch. Čím ďalej od Bratislavy, čím je vyššia nezamestnanosť, tak tým je táto podpora vyššia. Podstata udeľovania sa nemení. Jediný dôvod a jediná zmena, ktorá je navrhovaná v tomto zákone, je zrušenie trojmesačnej čakacej lehoty, aby ľudia, ktorí chcú začať podnikať, aby im v tom nebolo bránené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajkyňou určenou výborom je pani poslankyňa Gibalová. Poprosím ju o informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpila ako spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 397, určená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 zo 7. marca 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 380 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

    Vážený pán predseda, skončila som spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Zatiaľ prihlásený pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, vážená pani kolegyňa, kolegyne, kolegovia. Dovoľte pár slov k predloženému návrhu, ktorý považujem za veľmi zaujímavý, a keď tak pragmaticky hodnotím jeho obsah, tak myslím si, že získa jasnú podporu v tejto parlamentnej snemovni. Prečo?

    Podstatou tohto návrhu je, aby začínajúci nádejný živnostník nemusel tri mesiace čakať v evidencii na úrade práce ako evidovaný nezamestnaný a aby mohol okamžite po strate svojho predošlého zamestnania požiadať o dotáciu stále, aj po znížení, stále v zaujímavej výške niekoľko tisíc eur na rozbeh svojho podnikania. Takže podstata je teda tá, 3-mesačná čakacia doba v evidencii na získanie tohto príspevku sa odstráni.

    Aj z mojej praxe, ministra práce, aj z mojich ďalších skúseností po potulkách po Slovensku je mi jasné, že veľmi mnoho živnostníkov, ktorí v konečnom dôsledku získajú túto dotáciu, voľky-nevoľky, niekto by povedal špekulatívne, idú do evidencie na úrade práce, aby spĺňali túto zásadnú a pritom otázniky vyvolávajúcu podmienku na získanie dotácie na svoje budúce podnikanie.

    Chcel by som pripomenúť udalosti, mediálne výstupy z minulého týždňa. Minulý týždeň pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter s veľkou radosťou a hrdosťou oznámil, že miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne poklesla temer o jednu desatinu percenta. Vynikajúci úspech v kontexte toho, že evidovaná nezamestnanosť nám stále stúpa z každého mesiaca na mesiac. Takže ten pánom ministrom deklarovaný pokles o jednu desatinu je v tomto smere skutočne úžasná vec.

    Tu však vyšlo najavo, na druhý deň, keď sa do práce pustili analytici, že tá deklarovaná nižšia nezamestnanosť závisí od toho, akou optikou sa pozrieme na čísla, ktoré každý mesiac, nie štatistický, pardon, každý mesiac Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje. Totiž to, počet nezamestnaných celkovo neklesol, ale, naopak, o približne dvetisíc ľudí stúpol, zo 435 tisíc. na 437 tisíc. Čiže celkový počet potenciálnych uchádzačov o prácu nám z januára na február stúpol o 2 tisícky. Tým sa pán minister Richter ale nepochválil, ani nemohol. On si zobral pod svoju lupu to druhé číslo, mieru, alebo počet tzv. disponibilných evidovaných nezamestnaných. To je číslo, ktoré je od tej celkovej sumy evidovaných nezamestnaných očistené od takých nezamestnaných, ktorí sú v evidencii, ale nemôžu obrazne povedané na druhý deň nastúpiť do práce, aj keby ju aj mali ponúknutú, pretože buď sú práce neschopní, alebo sa zúčastňujú absolventskej praxe.

    No a čo sa tu nestalo? Stalo sa tu to, že medzimesačne nám počet ľudí na absolventskej praxi stúpol približne o 4 tisíc. Čiže celkový počet nezamestnaných nám stúpol o 2 tisícky, ale počet tých disponibilných, to je to číslo, ktoré vytiahol pán minister, ten skutočne klesol, pretože 4 tisíc ľudí šlo na absolventskú prax. Takže taká bola pravda o znížení nezamestnanosti, tak ako ju, pravda v úvodzovkách, prezentoval pán minister minulý týždeň.

    A teraz sa vrátim k tomuto zákonu. Tento zákon je úplne vynikajúca vec. Ďalší výborný účtovný trik ako znížiť nezamestnanosť. Veď si len vezmite, že približne 5-6 tisíc evidovaných nezamestnaných, ktorí do tej evidencie šli len a len preto, aby naplnili túto nezmyselnú podmienku 3-mesačného čakania v evidencii, aby získali túto dotáciu. Čiže keď schválite tento návrh kolegov poslancov, tak o približne 5 tisíc ľudí klesne evidovaná nezamestnanosť na Slovensku. Pán minister môže ísť na ďalšiu tlačovku a môže to prezentovať ako vynikajúci úspech vlády Roberta Fica v boji proti nezamestnanosti. A nemusí to stáť ani tých 15 mil. eur, ktoré má pána ministra stáť projekt, podľa ktorého sa má zamestnať alebo vytvoriť 5 tisíc pracovných miest. O 5 tisíc ľudí vám to klesne tým, že podporíte tento návrh, a bude to úplne zadarmo, stlačiť len správne tlačítko na hlasovacom zariadení.

    Druhá vec je, nedávno pred pár dňami schválený zákon, vládny návrh novely zákona o službách zamestnanosti zaviedol alebo zmenil poskytovanie tohto príspevku, tejto dotácie na začatie podnikania z nárokovateľného na fakultatívny. To znamená, že už ho nedostane automaticky žiadateľ, ktorý splní podmienky, ale o pridelení tohto príspevku budú rozhodovať výbory. Výbory, v ktorých, ako je každému, kto má päť pohromade, vie, že bude mať prevahu vládnuci SMER, či priamo alebo nepriamo, buď svojimi ľuďmi, alebo svojimi koaličnými partnermi typu miestni odborárski predáci. Je mi jasné, že mnohí ľudia, najmä na východe Slovenska, túžobne čakajú na tento nový systém, tak im ho dajme skôr. Veď tí vaši, v úvodzovkách, nádejní živnostníci o tri mesiace skôr dostanú tú vytúženú dotáciu. Preto by ste mali podporiť tento návrh.

  • Do rozpravy pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, predkladatelia návrhu zákona. Ja len veľmi krátko, v úvode chcem hneď povedať, že predmetný návrh zákona podporím, je naozaj dobrý. Len som si položil otázku, že prečo to tak je, prečo to nebolo skôr, alebo že to nebolo v tom zákone o zamestnanosti zapracované.

    Veď je naozaj nelogické, dávať, klásť podmienku, že aby uchádzač o zamestnanie, ktorý chce dostať dotáciu na podnikanie, musí byť tri mesiace v evidencii na úrade práce. Nedáva to logiku, aby tam títo uchádzači boli. Veľakrát naozaj na úrady práce prichádzajú ľudia takí, ktorí by tam neboli, hej, tie tri mesiace a boli by naozaj oveľa kratšie. Určite sú medzi nimi aj takí, ktorí účelovo idú na úrad práce, oni by tak či tak podnikali aj bez tej dotácie, alebo aj s tou dotáciou, ale už teda, keď sú v tej evidencii na úradoch práce, aby tam boli čo najkratšie. Tá lehota sa mi celkom páči, teda že sa vlastne zruší alebo nemusí tam teda byť tie tri mesiace, aby mohol začínajúci podnikateľ podnikať.

    Možno zamyslieť sa ešte nad otázkou takou, kedy skrátiť tú lehotu možno evidencie na úradoch práce na minimum, aj keď tuná je tá možnosť ešte dočerpať prípadne tú dávku maximálne tri mesiace, podporu v nezamestnanosti. Áno, tento zákon bude mať na pozitívny vplyv na zamestnanosť, aj na sociálne vplyvy, preto tento zákon podporím a ďakujem kolegom, že ho predkladajú.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa veľmi pekne poďakovať aj kolegom poslancom za podporu, pánovi exministrovi a poslancovi Mihálovi, poslancovi Kuffovi, ktorí povedali to, čo ja som ešte nestihol povedať v úvodnom slove, že ozaj tento zákon bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože keď ozaj tú 3-mesačnú lehotu zrušíme, no tak podporíme tých, ktorých podporiť by sme mali. Živnostníkov, malých podnikateľov. Ľudia začnú skôr podnikať, začnú vytvárať pracovné miesta, ozaj nás to nič nestojí, tak ako pán poslanec Mihál povedal, to rád zopakujem, pretože to považujem za veľmi trefné. Pán minister Richter hovoril o čiastke 15 mil. eur preto, aby sa vytvorilo 5 tisíc pracovných miest, ale tuto je to zadarmo, dámy a páni. V tomto zákone je to zadarmo, nestojí nás to ani jedno euro, aby sme podporili zamestnanosť. Nemusíme na to žiadať žiadne fondy z peňazí daňových poplatníkov, nebudeme potrebovať žiadne dodatočné zdroje, ale podporíme zamestnanosť.

    Tiež, ako bolo povedané v rozprave, téma nezamestnanosti je ozaj kľúčová a chcel by som zdôrazniť to, na čo bolo upozornené, a to sú štatistiky nezamestnanosti. Skutočne, od apríla roku 2012 až dodnes nám neradostne stúpali počty nezamestnaných, dokonca o 39 200 ľudí. To je, ako keby z mapy Slovenska zmizlo jedno mesto typu Humenného, Piešťan alebo Liptovského Mikuláša. Dnes máme už viac ako 437 tisíc ľudí bez práce. Je to viac ako 16-percent. Nepomôže nám, že sa na to budeme pozerať optikou tých, ktorí sú rekvalifikovaní alebo sú na ,,péenke", jednoducho si musíme hovoriť pravdu. Kamufláž a pohľady na čísla, ktoré prekrúcajú realitu, sú len gréckou, alebo teraz v posledných dňoch vieme, že skôr cyperskou cestou.

    Musíme si teda hovoriť pravdu aj o tom, aká je neradostná situácia s nezamestnanosťou a podporovať práve také zákony, ktoré nezamestnanosť znížia a práve podporia tých, ktorí pracovné miesta vytvárajú. Keďže tento návrh zákona si kladie tento cieľ, ja som presvedčený, že práve pri jeho úspešnej realizácii dosiahneme to, o čo sa všetci usilujeme, aby bolo práce na Slovensku viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Je 19.00 hod., dámy a páni, prerušujem rokovanie 16. schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. ráno. Upozorňujem, že o 11.00 hod. budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.