• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som sa dozvedela, že dneska je deň optimizmu, takže vám želám všetkým veľa, svetový deň optimizmu, veľa optimizmu.

    Pokračujeme, otváram siedmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali páni poslanci Ján Babič, Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Lea Grečková, Vladimír Jánoš, Miroslav Kadúc, László Solymos.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, tlač 406.

    Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, obdobne aj pani spravodajkyňa Magda Košútová. V stredu 20. marca neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený rečník pán poslanec Martin Fecko, ktorému odovzdávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 406.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, dobrý deň, kolegyne a kolegovia, vyzerá, že ani desatina parlamentu nie je, nemá záujem o pozemkové úpravy a vypočuť si aspoň to úvodné slovo, ktoré by tu malo zaznieť pri zákone, ktorý sa predkladá v Národnej rade v prvom čítaní. Takže dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. Som rád, ešte raz musím povedať, že otvárame ďalší z plejád zákonov o pozemkovom nejakom fonde, resp. o pozemkovom fonde ako takom, nie slovenskom, ale pozemkovom fonde Slovenskej republiky, a ideme priamo k meritu veci. Takže myslel som si osobne, že to bude aj o odbornej veci. Zatiaľ to nie je, takže dúfam, že v druhom čítaní doplníme niektoré odborné veci týkajúce sa pozemkových úprav priamo k výkonu, lebo počas 32-ročnej, teda 22-ročnej histórie tohto zákona od roku 1991, myslím, že prax ukázala aj mnohé nedostatky tohto zákona, kde, samozrejme, bol novelizovaný, ale predsa len stále by som povedal, že by potreboval vylepšenie.

    Takže poďme k § 34, 3. bodu tohto pozmeňujúceho, teda vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon o pozemkových úpravách. Tu sa hovorí, že Slovenský pozemkový fond, v ods. 2, použije pozemok, ktorý bol nadobudnutý od príslušnej banky. Bude, použije ho na plnenie podľa ods. 20, úloh podľa osobitného predpisu. Čo sú tie osobitné predpisy, aby sme si ujasnili, a je to odkaz na č. 23. Takže ja pripomeniem, čo je pod tou dvadsaťtrojkou. Tak je to, samozrejme, zákon 229, to znamená prvý reštitučný zákon. Je tam zákon 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby, je tam stavebný zákon, je tam zákon teda 50/1976, je tam zákon 44/1988 o ochrane a využití rastlinného bohatstva, tzv. banský zákon, to znamená, aj na to sa bude môcť použiť, a je tam aj druhý reštitučný zákon 503/2003. Osobne mi tam chýba, je síce pravda, že v tej dvadsaťtrojke sa píše napríklad, ale chýba mi tam minimálne teda zákon o záhradkárskych osadách, lebo aj na to má povinnosti Slovenský pozemkový fond pri vyporiadaní záhradkárskych osád plniť cez pozemky štátu. Dobre, takže dúfam, že keď to je napríklad tak, že bude aj toto z týchto pozemkov Slovenský pozemkový fond, ak to bude nutné v danom katastrálnom území, plniť z takýchto pozemkov.

    Ďalej, trošku ma vyrušil ten odstavec, teda odsek 22 v § 34, ktorý je tam navrhovaný, ak pozemkový fond nemôže pozemok nadobudnutý podľa odseku 20 použiť na plnenie tých úloh, ktoré som teraz čítal, a spôsobom uvedeným v osobitnom predpise, to je tiež zákon 229 a 503, to je osobitný predpis, že môže ho predať osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku, živočíšnu a ďalšiu činnosť a tam je rozpísané, musí v prvom rade v tej obci, potom v okrese a v území Slovenskej republiky bývať. Krásne napísané, super, beriem, je tu možnosť, ale pýtam sa: Kto povie, že pozemkový fond nemôže tento pozemok použiť na tieto účely? Veď máme ešte tisíc nedoriešených reštitúcií! Pred dvomi rokmi ešte Slovenský pozemkový fond nevedel, koľko vlastne reštitúcií má v svojej nomenklatúre, koľko ešte potrebuje riešiť. Bola to výtka, áno, aj minulej riaditeľke Slovenského pozemkového fondu, aby si to ujasnili, koľko toho vlastne majú. A v súčasnosti chceme povedať, že nebude ani jeden okres, alebo teda, že bude nejaký okres, kde už budú mať reštitúciu ukončenú? Lebo reštitúcie v súčasnosti, keď vezmeme ten iba prvý zákon, iba ten zákon 229, môžu sa náhradné pozemky dávať v tom istom území, v susednom chotári, a po tretie v okrese. To znamená, keď hovoríme, že nebude môcť plniť, to znamená, chceme povedať, že budeme mať okresy, kde už nemáme ani jednu reštitúciu? Ja tomu neverím. Ja osobne hovorím, tomu neverím. A povedzte mi, kde bude tá lehota, alebo kto to rozhodne? Povieme si, od roku 2015, od čoho? Chýba mi tu tá miera. Kedy už to bude, že odvtedy už môžu, lebo tam už nemôže to plniť, a hovorím, to plnenie nie je iba podľa reštitúcie. Sú tu aj záhradkári, geologické zákony, ja som to čítal pred chvíľou. Vážení, to je kvantum plnení, kvantum plnení, ktoré si štát momentálne neplní, musím povedať. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme to ešte precizovali, lebo ja tvrdím, že tento prípad ani nemôže nastať. Ani nemôže nastať v tomto volebnom období, bodaj by nastal, že by sme mali všetko vysporiadané voči obyčajným ľuďom a občanom Slovenskej republiky, ktorí majú pohľadávky cez pozemky štátne na plnenie vecí, na ktoré sa štát zaviazal vo svojich zákonoch, ktoré som pred chvíľou citoval.

    Takže mne sa zdá, vážení, že toto je krásne populistické, áno, budem aj predávať, ale keď príde na lámanie chleba, neviem, pán minister, vysvetlite mi to! Budem veľmi rád, keď mi to vysvetlíte, lebo momentálne nevidím, keď ste povedali, že reštitúcie ani neukončíme v tomto volebnom období. Dúfam, že nepopriete, to ste mi povedali, že ani neukončíme. Tak sa pýtam, ako nastane ten prípad, že budeme môcť tieto pozemky dávať a odpredávať teda niekomu inému, keď ešte nemáme pokryté to prvé, čo ešte dlhujeme od roku 1991 našim reštituentom. Veď to je, to je na hlavu. Takže asi tak.

    No a poďme ďalej, aby som dlho nezdržiaval, ideme na 42s, to je bod 4 v tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o pozemkových úpravách. A tu hovoríme ďalšiu, by som povedal, že, áno, z praxe potrebnú vec, aby sme tie spoločné zariadenia, opatrenia, ktoré prešli schválením vykonania projektu pozemkových úprav, aby pozemky išli do vlastníctva obce, v ktorom sa nachádzajú. Áno, beriem, aby štát prakticky už po vykonaní týchto pozemkových úprav viac-menej nemusel tam robiť ďalšie veci. A myslím, že obec, to kvitujem, avšak ak pokračujeme v tomto paragrafe 42s znova navrhnutom, tak ideme, že špecifické, ak ide o špecifické spoločné zariadenia, opatrenia, obvodný pozemkový úrad rozhodne o ich prechode do vlastníctva inej osoby ako obce, ktorá s ohľadom na predmet činnosti zabezpečí účel ich použitia.

    Tak poďme si to trošku rozmeniť na drobné. Ja budem veľmi rád, keď ma poučíte, že moje vedomosti na to nestačia, aby som to pochopil z tohto znenia. To znamená, že hovoríme nie o pozemkoch už tu, tu hovoríme o stavbách, resp. verejnoprospešných stavbách, ktoré sú, a spoločných zariadeniach, ktoré sú tam. Vieme, o čom hovoríme? Neviem, či poslanci Národnej rady vedia, čo znamená spoločné zariadenie a opatrenie pri pozemkových úpravách. Aby sme si ujasnili, lebo nie, že pekná veta a nevieme, čo za tým je. Takže vážení, aby sme boli v obraze. Spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, obvod pozemkových úprav je spravidla katastrálne územie, to znamená, hovoríme o príslušnej obci, o príslušnom katastrálnom území obce, sú:

    a) cestné komunikácie, to znamená poľné a lesné cesty, ktoré slúžia k sprístupneniu pozemkov, a súvisiace stavby. To znamená mosty, priepusty, železničné priecestia. To sú normálne ťažké stavby.

    b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou a vodnou eróziou. To znamená zatrávnenie, zalesnenie, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, priehradzky, prieľahy a podobne.

    c) opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity. To znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň.

    A d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prírodnými vodnými zdrojmi, vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu. To znamená, to sú nádrže, poldre, odvodnenia, závlahy, to sú podľa mňa veľké celky stavebné, ktoré momentálne v tomto sú.

    A po ďalšie, po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia. To znamená, tam to môže byť od výmyslu sveta, by som povedal, špecifikované to zatiaľ nie je.

    Takže ja sa pýtam, že prakticky majiteľom pozemku bude obec, majiteľom týchto stavieb bude príslušná organizácia, ktorá má príslušný predmet činnosti? Pýtam sa, ten zabezpečí ich účel použitia v akom záujme? V akom záujme zabezpečí účel použitia týchto verejných a prospešných zariadení, lebo to mi chýba. My sme delegovali, my sme delegovali pri energii výkon verejného záujmu na držiteľov oprávnenia, aj to by som chcel tiež tuto počuť, že to bude nie na podnikateľské účely, ale že to bude normálne vo verejnom záujme tých občanov, ktorí tam do tých verejných a prospešných zariadení dali možnože časť aj, nie možno, ale 100-percentne časť pozemku, lebo z toho museli tam dať, lebo na to sa museli tri až desať percent z výmery, koľko tam bolo dojednané. Samozrejme, obce beriem, aj štát možnože nemá kapacity, aby takéto špeciálne zariadenia mohol na ich účel prevádzkovať.

    Ale ja sa pýtam na to, aby tam bolo aj to B, že to nebude na komerčné účely, že to bude na ten verejnoprospešný účel tých občanov, ktorí v tej obci tam žijú a sú. To mi tam chýba. Nehnevajte sa, chýba mi to tam. Takže, keď to má byť ináč, vysvetlite mi alebo z toho omylu ma vyveďte. Zatiaľ to tam ja nečítam. Takže asi tak. A hovorím, to sú, keď má niekto nádrž, polder veľký, železničné priecestie, to sú veľké mosty. Je pravdou, že v súčasnosti tých verejnoprospešných zariadení, pán minister, nie je až tak veľa, že, lebo tých pozemkových úprav máme niekoľko, nejakých 140 katastrálnych území ukončených, a viac-menej financie na dostavbu tých verejnoprospešných zariadení neboli, ale tento zákon sa neprijíma na pol roka ani na dva roky, ide do budúcna. To znamená, pokiaľ, samozrejme, sa nájdu na tú dépeháčku tie peniaze, aby pozemkové úpravy mohli ísť, lebo pozemkové úpravy nie sú komasácie. Pozemkové úpravy, preto sú pozemkovými úpravami, že robíme aj komasáciu, aj účelové iné zariadenia, ktoré slúžia pre občanov danej krajiny. A ideme na hon, nejdeme ani na Slovensko, ideme na hon. A to myslím, že o tom nemusím tu presviedčať.

    Dobre, takže toto by bolo k tomu paragrafu 42s. Potom, samozrejme, upravujeme dvestodvadsaťdevinu, to znamená, že tam sa nepoužije to, tá stoštyridsiatka, ten bezplatný bez teda, keď je bezplatný prevod Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Dobre, takže myslím si, že toto by som chcel teda vysvetliť, nechcem nejak ďalej rozvádzať, myslím, že v druhom čítaní tu ešte bude viacej času, pani kolegyňa Košútová. Takže ja sa pokúsim aj nejaký pozmeňujúci návrh z praktických skúseností našich kolegov na pozemkových úradoch, ktorí mi už niektorí avizujú, čo by tam chceli mať. A vtedy, dúfam, že bude, aj by som povedal po tej nejakej odbornej stránke, to je trošku precizované v tých už konkrétnych výkonoch, ktoré musia tie pozemkové úpravy riešiť. Záverom, pán minister, by som vás chcel požiadať, keby ste mali možnože aj teraz nejakú informáciu, že akým spôsobom, či vôbec uvažuje ministerstvo s pozemkovými úpravami pri tých suchotách doslova na tú dépeháčku a že aká vlastne je tam momentálne nejaká filozofia, či chceme, alebo čo urobíme iba tie komasácie nejako? Niekedy to bola aj taká filozofia bez tých spoločných a verejných, verejnoprospešných zariadení, ktoré by tam mali byť. Keby ste náhodou mohli mi odpovedať, bol by som veľmi rád.

    Dobre, z mojej strany zatiaľ toľko, ja by som bol veľmi rád, keby sme dobehli Čechov. Teraz som ukazoval, keby sme dobehli Čechov, ktorí nás pri rozdelení republiky predbehli o ďalších 20 rokov, a musím povedať, že majú to trošku ináč asi zariadené a neviem kde, neviem momentálne. Keď mi, kolega, budete vedieť povedať, kde je tá chyba, či v našej mentalite, alebo ja neviem v čom proste, ale my si to nevieme nejakým spôsobom dať dokopy. A ja hovorím, keď, a budem stále tvrdiť, pokiaľ nebude grunt, nebude nič. Takže hovorím, tu je veľká šanca, aby sme urobili cez tie pozemkové úpravy aj nápravu v tejto oblasti života občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, pani poslankyňa Košútová, Záhumenský a Mičovský. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne, ja by som chcela len pána kolegu ubezpečiť, ako ho ubezpečujem vždy, že je dostatok času na to, aby sme zákon vylepšili v druhom čítaní alebo respektíve medzi prvým a druhým čítaním. Aby tento čas využil či už na debatu aj s odbornými pracovníkmi ministerstva, alebo v rámci výboru, ale aby sme tieto veci riešili na výbore, kde je na to priestor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Martin, ja len jednu poznámku k tomu rozhorčeniu, že prečo Slovenský pozemkový fond ide predávať pôdu. Jedná sa len o pôdu, ktorá by v prípade, ktorá bude kúpená cez Slovenskú záručnú banku, a bola by, bol by tento úver nesplácaný. To znamená, že záručná banka by uplatnila svoje záložné právo vo vzťahu k tomuto pozemku, tak vtedy vlastne je pozemkový fond oprávnený predať len túto pôdu. To znamená, že pozemkový fond nemá vyčlenené zdroje na to, aby nakupoval pôdu alebo, alebo vracal peniaze záručnej banke, ale pôdu, ktorú záručná banka zoberie od klienta, ktorý by nesplácal svoj úver a prejde na Slovenský pozemkový fond, tak jednoducho aby premenil tú istú pôdu a predal ju znovu a získal tie peniaze späť. Čiže ide len o túto pôdu a ja si myslím, že tých prípadov bude zanedbateľné množstvo, to je po prvé. A myslím si, že je to úplne správne, aby Slovenský pozemkový fond nemusel vyčleňovať vo svojom rozpočte nejaké mimoriadne zdroje na takéto prípady, ktoré by sa stali, ak niekto zoberie úver zo Slovenskej záručnej banky a nebude schopný ho splácať. Takže to len preto a myslím si, že je to správne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým dobrý deň a chcem sa veľmi stručne pridať k tej záležitosti, ktorú zdôraznil pán poslanec Fecko. A to je to, že ozaj za prvé oceňujem, že je možné, že tieto pozemky, ktoré prepadnú ako nesplácaná záloha v prospech banky, je možné kúpiť do vlastníctva Slovenskej republiky. Je to veľmi správny krok. Veľmi správny krok je aj ten, že je možné tieto pozemky použiť, tak ako to pán poslanec zdôraznil, na množstvo povinností štátu voči reštituentom a ďalšie a ďalšie druhy použitia, ktoré tu boli spomenuté. A ozaj, sám chcem vyjadriť v tom treťom bode obavu, že predávať tieto pozemky do rúk tretím osobám môže byť zdrojom zase veľkého špekulantstva. Môžeme ich predávať, ale dohodnime sa, že potom, keď v Slovenskej republike budú všetky nároky oprávnených reštituentov a ďalšie oprávnené nároky uspokojené a v tom prípade kľudne to predajme, lebo pôda má byť obhospodarovaná a nemá ležať ladom na nejakých bankových účtoch, respektíve v ich depozitoch. Asi toľko, takže oceňujem, ďakujem a cítim to takto.

  • S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, že ste reagovali na moju rozpravu. Pani kolegyňa Košútová, áno, stále viac-menej máme ten čas na to doprecizovanie, takže dúfam, že aj teraz to nebude ináč. Pán kolega Záhumenský, chcem veriť, že to budú zanedbateľné množstvá tých pozemkov, ktoré takýmto spôsobom budú riešené. A myslím si, že je to jedno z riešení, ktoré proste tu ste podali, a dobre, kvitujem, je to tak. A pán Mičovský, ďakujem pekne, áno, ja som povedal to, ako to viac-menej tá celá filozofia toho pozemkového a reštitučného konania sa za tých 21 rokov, 22 rokov vyvíja, a musím povedať, že stále štát dlhuje, dlhuje našim občanom to, čo už dávno malo byť vysporiadané. Takže dúfam, že sa to pohne aj v tomto volebnom období, aj našou činnosťou, aj naším prispením aspoň o krok ďalej, aby sme mohli povedať, že zase odbudlo ja neviem 15 percent, 20 percent reštituentov, 50 percent. Najradšej by som, samozrejme, keby to bolo všetko, ale zatiaľ asi k takému cieľu, to by asi boli modré oči.

    Ďakujem pekne.

  • Vystúpili všetci písomne prihlásení páni poslanci, teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vzhľadom na to, že, oh, pardon, dobré ráno panie poslankyne, páni poslanci, zareagujem na vystúpenie pána Fecka. Pán poslanec, váš názor je absolútne logický v ponímaní, že beriete, že táto pôda sa nakupuje univerzálnym subjektom a predáva sa v prípade problémov univerzálnemu kupujúcemu. To, čo my sme sa snažili zvýrazniť v tom zákone, a preto je to takto, je, že cez tento mechanizmus sa môže uchádzať o kúpu pozemku len špeciálny kupujúci. Za prvé, musí to byť poľnohospodársky podnik alebo samostatne hospodáriaci roľník, čiže, a ešte k tomu, ktorý robí komplexnú poľnohospodársku výrobu, čiže musí mať aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, v tom je to špecifikum. Prečo? Lebo my chceme umožniť cez tento mechanizmus, aby ho, aby si pôdu mohli kúpiť len skutoční poľnohospodári a nie špekulanti s pôdou. Lebo špekulant, lebo to je v tej vašej línii, viete, a my sme tých špekulantov chceli odtiaľ vyhodiť a za to sme dali podmienky, že to musí byť poľnohospodár a musí mať rastlinnú a živočíšnu. Pokiaľ je to len rastlinná, musí mať minimálne desať percent špecializovanej rastlinnej výroby. Čiže ďalšie obmedzenie, aby to neboli tí činžiakoví poľnohospodári, ktorí si prenajmú 200 hektárov pôdy, sedí v činžiaku, cez technické služby si dá obrobiť pôdu, dostane dotácie z Bruselu cez PPA-čku a predá si pôdu a má minimálne 250 eur zisku na každom hektári, a na tej roli ani nebol. Ani nevie, ako vyzerá. Čiže takýmto nechceme umožniť cez tento mechanizmus nákup pôdy. My to chceme dať skutočným poľnohospodárom. Preto aj keď on sa dostane do ťažkostí, my ho nechceme zničiť, my ho nechceme zarezať, toho poľnohospodára, lebo môžu byť objektívne príčiny, no jednoducho, neviem, boli tri roky suchá alebo došli záplavy, zničilo mu to úrodu, on nevie zaplatiť. Ale to neznamená, že keď urobil už pokus, že si chcel kúpiť pôdu, tak my za to, že sa mu nedarilo a častokrát z objektívnych dôvodov, my ho teraz úplne udusíme a zničíme. Teraz tá konštrukcia v kontexte Slovenskej záručnej a rozvojovej banky je taká, že jemu sa dokonca vrátia aj tie peniaze, ktoré on zaplatil ako čiastkový úver, jemu sa tie peniaze vrátia. Ten, kto predal, dostane zaplatené, lebo ten dostal zaplatené zo Slovenskej záručnej banky, čiže ten pôvodný majiteľ je vysporiadaný, dostal za nejakú dohodnutú cenu, ten je vysporiadaný. Ten, kto sa dostal do ťažkostí, nenútime ho a zato tam nemá ani ručenie iným majetkom, len tou pôdou. My ho nechceme zlikvidovať, povieme, dobre, nepodarilo sa ti, ale, bohužiaľ, peniaze konsolidačná banka dala, musí ich dostať naspäť, a preto ju môže predať a znovu len špeciálnym zákazníkom, špeciálnym kupujúcim.

    My znovu chceme, aby to boli poľnohospodári. Ja viem, že je veľa pôdy nevysporiadanej. Ale my sme sa úmyselne vyhýbali stoštyridsiatke zákonu, nechceli sme to zmiešať s reštitúciami. Máte absolútnu pravdu, reštitúcie nie sú ukončené, ale toto je pôda Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá bola špeciálne ponúknutá cez nejaký mechanizmus na súkromné vlastníctvo, a preto chceme, aj keď ten prvý poľnohospodár to neskúpi, aby to kúpil buď v tom katastri, alebo v tom okrese, alebo na území Slovenska, ale znovu poľnohospodár. Čiže aby sme ten účel tej pôdy a tie pôžičky nestratili. Čiže zato je ten rozdiel a zato sme sa úmyselne, ešte raz opakujem, úmyselne vyhli stoštyridsiatke.

    lMožno, možno k tomu, tomu bodu 4 paragrafu 42s, ktorý ste. Ja si myslím, že práve, veď vy ste, vy ste čítali tie funkcie tých špecializovaných subjektov, na ktoré prejdú po pozemkových úpravách tieto pozemky, veď ony majú svoje v zakladacej listine, tú svoju funkciu definovanú, a tá nie je ani jedna určená na podnikateľskú činnosť. Čiže ja pokladám, že tak, ako je to definované v zákone, to absolútne stačí, lebo to ani jeden z tých subjektov nie je na podnikateľskú činnosť a môžu to dostať len tie subjekty.

    Takže, ale keď máte lepšiu precizáciu, ja sa nebránim, ale ja si myslím, že z tohto pohľadu to stačí. No ako bude s DPH, ja robím všetko preto, aby som dostal čo najviac peňazí na DPH, lebo je skutočne zle, keď máme vyčlenené peniaze z Európskej únie na pozemkové úpravy a my ich nevieme realizovať, lebo nemáme na dépéháčku. Tú si musíme zaplatiť sami. Pozrite sa, ešte predpokladám, že v priebehu pár mesiacov budete mať tu záverečný účet Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykázal asi 13 miliónov zisku. Keď cez parlament pridelíte viac, ako mne sa podarí uhrať cez vládu, ja budem len rád a budem vám za to povďačný. A o čo viac pôjde na konto ministerstva pôdohospodárstva na dépéháčku na pozemkové úpravy, o to viac pozemkových úprav môžeme urobiť. Dneska je asi 240 projektov v konaní, ale máme ešte dlhú cestu pred sebou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 321, spoločná správa výborov má tlač 321a. Opäť prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri návrhu zákona sa vychádzalo predovšetkým z doterajšej praxe štátnych orgánov, ako aj spoločenstiev samotných pri aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Poznatky z tejto praxe si vyžiadali najmä podrobnejšiu právnu úpravu niektorých doterajších inštitútov, ale aj celkom novú právnu úpravu, predovšetkým vzniku a postavenia nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom sa nezakladá spoločná nehnuteľnosť, ale len spoločné racionálne obhospodarovanie individuálnych pozemkov.

    Novým spôsobom sa tiež ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorá vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade stovák až tisícov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.

    Podrobnejšie sa v návrhu zákona upravuje postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a povinností vlastníkov, ktorým je štátu, ktorým je štát a tzv. neznámi vlastníci. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.

    Návrhom zákona sa zavádza toľko diskutovaná možnosť predaja podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti. Tu musím opätovne zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto možnosti v plnom rozsahu pre Slovenský pozemkový fond ako správcu podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu platia všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce realizáciu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Je teda vylúčené, že fond by mohol sám, resp. v súčinnosti s výborom pozemkového spoločenstva netransparentne predať podiely štátu vopred vybraným záujemcom.

    Na druhej strane predložený návrh výrazne modifikuje realizáciu predkupného práva medzi existujúcimi podielnikmi tak, že ho zjednodušuje, a to tým, že v prvom poradí umožňuje spoluvlastníkovi previesť svoj podiel na toho spoluvlastníka, ktorého si vyberie. Až následne bude ponúkať svoj podiel ostatným vlastníkom, a to prostredníctvom výboru spoločenstva, ktorý je povinný zaradiť túto ponuku na rokovanie valného zhromaždenia spoločenstva.

    Tu by som chcel zdôrazniť, že takto navrhovaná zmena bola iniciovaná organizáciami združujúcimi pozemkové spoločenstvá a ich členov. Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity majú mať podľa návrhu zákona povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou, keďže doterajšie skúsenosti s ich existenciou preukázali, že ich ďalšie udržiavanie je dnes neopodstatnené a neefektívne.

    Pozemkové spoločenstvá, ktoré boli založené ako občianske združenia, mali už podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto pôvodnému zákonu ešte v roku ´96. Keďže ju mnohé nesplnili, majú túto povinnosť i podľa predkladaného návrhu zákona. Nakoľko ministerstvo vnútra tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platného zákona, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré bude v tomto smere konať.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a jeho schválenie. Zároveň mi dovoľte poďakovať sa za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 410 z 30. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako je to uvedené v časti IV spoločnej správy, aj s odporúčaním gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 30 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pod číslom 118 z 13. marca 2013. V citovanom uznesení ma výbor poveril funkciou spoločného spravodajcu výborov a predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky týchto pánov poslancov: páni poslanci Galko, Mičovský, Fecko a Zsolt Simon.

    Nech sa páči, dávam slovo prvému písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Galkovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o pozemkových spoločenstvách poslanci strany SaS v prvom čítaní podporili. Tak, ako bol predložený predkladateľom, ho považujeme za istý posun k lepšiemu v porovnaní s právnou úpravou, ktorá je platná dnes. Na základe poznatkov od členov pozemkových spoločenstiev a na základe ich praktických skúseností s doterajšou aplikačnou praxou však máme za to, že niektoré navrhnuté ustanovenia sú len akýmsi polkrokom k úprave, ktorá by uspokojovala vlastníkov pozemkov združených v pozemkových spoločenstvách.

    Veľkým problémom, s ktorým sa vlastníci, členovia pozemkových spoločenstiev stretávajú v praxi, je vysoký počet členov, na to nadväzujúce rôzne miesta ich trvalého pobytu, pričom tieto miesta nie sú len v rôznych kútoch Slovenska, ale často aj v rôznych kútoch sveta. Nezanedbateľným faktom je aj vysoký vek členov spoločenstva a s tým súvisiace dedičské konania a neustále zmeny, pričom vlastníci majú rovnaké práva bez ohľadu na veľkosť podielu. Maličký podielnik, ktorý nemá záujem o činnosť spoločenstva, takto môže zastaviť dôležité rozhodovania spoločenstva. Toto spôsobuje problémy vtedy, keď je potrebné rozhodnúť o nakladaní s predmetom vlastníctva, vtedy, keď právny úkon musí vykonať každý vlastník. Toto je v praxi často nemožné a vlastníci tak prichádzajú o možnosť nakladať s predmetom vlastníctva.

    Dobrým príkladom je predkladateľom navrhovaná zmena, kedy už podpisy na napr. kúpnej zmluve nemusia byť na jednej listine, stačí, ak sa dodajú na viacerých listinách. Rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností však bude môcť byť vykonané až po dodaní aj poslednej listiny, ktorá je na takýto úkon potrebná. A tu práve ide o ten polkrok, o ktorom som hovoril, nápad je to dobrý, úprava sa uberá dobrým smerom, no, smerom, ale nie je dotiahnutá až tam, aby nakladanie s majetkom bolo pre vlastníkov bezproblémové alebo čo najbezproblémovejšie, teda také, aby mohli byť čo najlepšie naplnené práva vlastníkov a ich výkon.

    Aj preto po stretnutiach s členmi pozemkových spoločenstiev navrhujeme upraviť návrh zákona tak, aby bolo nakladanie s majetkom vlastníkov združených v takýchto spoločenstvách efektívnejšie a aby im bol zákon na prospech. Ide pritom o prípady, ktoré upravuje § 8 ods. 2 návrhu, teda o prípady, kedy je zo stanovených dôvodov potrebné oddeliť časť nehnuteľnosti a vytvoriť tak novú nehnuteľnosť, s ktorou je potrebné ďalej nakladať.

    Konštrukcia v návrhu zákona opäť vytvára len polkrok, pretože na jednej strane je možné o tomto oddelení novej nehnuteľnosti rozhodnúť stanovenou väčšinou, teda nie je potrebné jednohlasné rozhodnutie, a niektorí členovia môžu byť aj prehlasovaní. Následne potom však je potrebné, aby sa napr. na kúpnu zmluvu podpísali všetci tí vlastníci, členovia spoločenstva, ktorí s oddelením súhlasili. No stáva sa však, že niektorí členovia sú nezastihnuteľní, niektorí medzičasom skonajú a následné dedičské konania sa ťahajú neúmerne dlho. A vtedy by bolo dobré, keby sa celé konanie mohlo urýchliť, je to v záujme vlastníkov.

    Problémom, ktorý je v návrhu zákona tiež nedoriešený, je aj poskytnutie primeranej náhrady tým vlastníkom, ktorí nesúhlasili s oddelením novej nehnuteľnosti a nemali by sa tak podieľať na jej predaji a výnose z predaja. Inštitút primeranej náhrady je však tak nedostatočne upravený, že vyvoláva viac otázok ako dobrých a uspokojivých riešení.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, rieši tieto problémy a zlepšuje právne postavenie vlastníkov, členov spoločenstiev. Vychádza z prelomenia starej rímskoprávnej zásady, ktorá sa stále využíva v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Podstatou tejto zásady nemo plus iuris je, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má. Podľa toho by teda niekto, kto nie je vlastníkom, nemal vystupovať na strane predávajúceho pri kúpnej zmluve a predávať niečo kupujúcemu, k čomu sám nevie preukázať vlastníctvo či iné právo nakladať s touto vecou. Túto zásadu však možno prelomiť a deje sa tak aj v našom právnom poriadku vtedy, ak je to na prospech účastníkov právneho vzťahu. Pozmeňujúci návrh teda na základe prelomenia tejto zásady umožní vlastníkom, členom spoločenstva, menej komplikovaný, niekedy v súčasnosti až nemožný prevod vlastníckeho práva k oddeleniu nehnuteľností. Zároveň sa na výnose z takéhoto predaja budú podieľať všetci členovia, teda aj tí, v úvodzovkách, prehlasovaní. Za vlastníkov, teda na strane predávajúceho bude konať výbor, teda štatutárny orgán pozemkového spoločenstva. Jeho legitimita je odvodená z toho, že členovia tohto štatutárneho orgánu sú volení zhromaždením a jemu je aj výbor zodpovedný, pričom takýto postup plne korešponduje s pôvodnými pravidlami, ktoré platili pri bývalých urbariátoch. Predkladaný pozmeňujúci návrh je na prospech vlastníkov, uľahčuje niektoré konania a umožňuje vlastníkom naplniť ich vlastnícke práva aj reálne a nielen na papieri. Detaily viac priblížim v samotnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz prednesiem.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, parlamentná tlač 321.

    1. V § 8 sa vypúšťa ods. 3.

    Doterajší odsek 4 sa označuje ako ods. 3.

    Odôvodnenie: Navrhované uznesenie § 8 ods. 3 počíta s tým, že členovia spoločenstva, ktorí sa nepridajú k rozhodnutiu o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti, majú dostať primeranú náhradu. Toto ustanovenie má niekoľko nedostatkov:

    a) Zákon neustanovuje, čo je to v tomto prípade primeraná náhrada. Má ísť o nový pozemok alebo zväčšenie vlastníckeho podielu? To je nemožné. Má ísť o finančnú náhradu? Akú? Určenú znaleckým posudkom alebo určenú inak?

    b) U koho si títo členovia spoločenstva majú túto primeranú náhradu uplatniť? U spoločenstva? Prečo, keď toto de facto v celom tomto procese nevystupuje ako ozajstná právnická osoba? Z akých výnosov alebo prostriedkov by malo spoločenstvo túto primeranú náhradu vyplatiť? Ak nie u spoločenstva, malo by ísť o tretiu osobu? A o ktorú?

    c) Po rozhodnutí o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti má nasledovať predaj tejto novovytvorenej nehnuteľnosti. Keďže to, ako je namodelovaný konštrukt predaja ďalej v návrhu zákona, je veľmi zložité a niekedy nevykonateľné, môže nastať bizarná situácia - a síce to, že tí členovia spoločenstva, ktorí boli prehlasovaní, dostanú primeranú náhradu, aj keď nevieme ako, ale tí členovia spoločenstva, ktorí hlasovali za oddelenie časti spoločnej nehnuteľnosti, sa k výnosu z predaja nedostanú, resp. v niektorých prípadoch len veľmi zložito, pretože bude veľmi obtiažne získať potrebné dokumenty od každého člena spoločenstva - viď nižšie v pozmeňujúcom návrhu. Teda tí, ktorí nesúhlasili s daným krokom, by sa teoreticky mohli dostať k peniazom, teda k náhrade skôr, ako tí, ktorí súhlasili a ďalej postupovali podľa zákona. Z dôvodov uvedených nedostatkov navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 3, ako aj z dôvodu, že tento pozmeňujúci návrh predkladá iné riešenie celého postupu, navrhujeme ods. 3 z § 8 vypustiť.

    2. V § 9 sa vypúšťa ods. 10.

    Doterajšie odseky 11 až 13 sa označujú ako 10 až 12.

    Odôvodnenie: Ide o zásadnú požiadavku na nový zákon z hľadiska pozemkových spoločenstiev a ich fungovania - a tou je možnosť, aby zmluvu o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti mohol uzatvárať v mene spoločenstva výbor.

    Na túto požiadavku nadväzujú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy a odôvodnenie je nasledovné: Pokiaľ prijmeme tézu, s ktorou vyšiel predkladateľ - že pozemkové spoločenstvá majú byť právnickými osobami a takto majú aj konať - je zrejmé, že v mene právnických osôb konajú orgány týchto právnických osôb. Doterajšie pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity boli založené práve na tom, že tam síce boli združení vlastníci, ale spoločenstvo nevystupovalo ako jedna právnická osoba. Predkladaná právna úprava vychádza z toho, že spoločenstvá vlastníkov už majú ďalej do budúcnosti fungovať len ako spoločenstvá s právnou subjektivitou. Túto zmenu treba privítať, bolo by však dobré, aby táto zmena so sebou niesla aj ďalšie atribúty, ktoré by mala mať. A tou je najmä to, aby v niektorých veciach mohli konať orgány spoločenstva, v tomto prípade výbor ako orgán spoločenstva, t. j. aby sa všetky aj závažné, resp. niektoré zo závažných rozhodnutí nenechávali, nenechávali opäť len na jednotlivých členoch spoločenstva, čo so sebou prináša mnohé komplikácie. V prípade, že zo zákonom stanovených dôvodov (§ 8 ods. 2) je potrebné oddeliť parcelu, vytvoriť tzv. novovytvorený pozemok - zákon tu síce tiež vyžaduje rozhodnutie členov spoločenstva, ale počíta s tým, že nemusia súhlasiť všetci členovia, t. j. niektorí z nich môžu byť prehlasovaní. Keď teda rozhodne o oddelení pozemku požadovaná väčšina, o predaji, respektíve ďalej nakladať s takýmto pozemkom by mal štatutárny orgán, ktorým je práve výbor. Ako si ukážeme ďalej a ako nám ukazuje aj aplikačná prax, doterajšia požiadavka podpisov všetkých vlastníkov na jednej listine bola takmer nesplniteľná; zákon vychádza v ústrety vlastníkom v tom, že už nie je potrebná jedna listina. Pre platný vklad do katastra je ale potrebné predložiť súhrn všetkých listín, ktoré sa v danom prípade požadujú, t. j. v krajnom prípade by ich malo byt' toľko, koľko je vlastníkov.

  • Ruch v sále.

  • Potrebujem trošku kľud, lebo ja si myslím, že pán minister sa zasadí o to, že tento pozmeňovák bude prijatý. Tak by som bol rád, keby sa mohol aj on sústrediť na to.

    Ako si ukážeme ďalej a ako nám ukazuje aplikačná prax, doterajšia požiadavka podpisov všetkých vlastníkov na jednej listine bola takmer nesplniteľná. Zákon vychádza v ústrety vlastníkom v tom, že už nie je potrebná jedna listina. Pre platný vklad do katastra je ale potrebné predložiť súhrn všetkých listín, ktoré sa v danom prípade požadujú, to jest v krajnom prípade by ich malo byť toľko, koľko je vlastníkov. Kataster vykoná vklad v prospech nového vlastníka až po predložení poslednej listiny. Toto je však takisto takmer nesplniteľná požiadavka, pretože napríklad mnohí z vlastníkov žijú v cudzine, niektorí z nich medzitým zomreli a beží dedičské konanie a podobne, teda existuje mnoho reálnych prekážok, kedy nie je možné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností tak, ako to vyžaduje zákon. V takýchto prípadoch najmä vlastníci združení v pozemkovom spoločenstve ťahajú za kratší koniec. Požiadavka, aby v takýchto prípadoch konal výbor - štatutárny orgán volený zhromaždením, by vedela vyriešiť mnohé komplikácie, ktoré sú s prevodmi vlastníckeho práva k pozemkom spojené a bolo by to v prospech vlastníkov samotných. Zákon tu prelomuje zásadu, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Z uvedenej zásady existuje niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto právo dobromyseľne v tom, že tomu, od koho právo nadobúda, toto právo aj skutočne patrí.

    Pokiaľ hovoríme o výnimkách, môžeme hovoriť napríklad o nadobudnutí vlastníckeho práva od nevlastníka na základe kúpnej zmluvy; spoločenstvo nie je vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, vlastníkmi sú spoločníci. V prípade však, že zákon predpokladá prehlasovanie niektorých spoluvlastníkov pri rozhodovaní o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti a ďalšie naloženie s oddelenou nehnuteľnosťou, prelomenie zásady "nemo plus iuris" má svoje opodstatnenie aj v ďalšom procese. Čo je však podstatné, je to, že je to na prospech vlastníkov, t. j. členov spoločenstva.

    3. V § 9 ods. 10 znie nasledovne:

    ,,(10) Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom spoločenstva. Rozdelený bude medzi jednotlivých členov spoločenstva podľa veľkosti podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Výnos z predaja podľa veľkosti z podielov na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými nakladá fond, bude uložený v depozite spoločenstva po dobu najmenej desať rokov. Vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými nakladá fond, alebo jeho právny nástupca môže písomne u spoločenstva uplatniť svoje právo na vydanie výnosu z predaja v lehote desiatich rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva, ak predloží doklady, ktorými preukáže svoj nárok, inak jeho právo zaniká."

    Poznámka pod čiarou 17) sa vypúšťa.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Aha. Uhm. Takže sa opravujem. V § 9 ods. 11 znie nasledovne: Dobre, poznačte si to. Ďakujem.

    Odôvodnenie: Pokiaľ počítame s tým, že bude naplnená podstata pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby, teda už nebudú existovať pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity, ale ani pozemkové spoločenstvá "de facto bez právnej subjektivity", ako to vyplýva z vládneho návrhu, predaj oddelenej časti nehnuteľnosti uskutoční štatutárny orgán spoločenstva - výbor.

    Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností, teda po prevode vlastníckeho práva a zaplatení kúpnej ceny bude táto prevedená na účet predávajúceho - teda právnickej osoby pozemkového spoločenstva. Výnos z predaja pre jednotlivých členov spoločenstva bude medzi nich rozdelený podľa veľkosti ich vlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti a toto sa týka všetkých členov, teda aj tých, ktorí budú pri rozhodovaní o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti prehlasovaní. Vyrieši to problém s "primeranou náhradou", ktorá je v návrhu v § 8 ods. 3 a ktorá má potenciál vytvárať aplikačné problémy v praxi. Výnos z predaja bude prevedený na účet spoločenstva celý, t. j. vrátane prostriedkov za tie podiely, ktoré spravuje fond. To umožní jednak to, že fond dostane finančné prostriedky za "svoje" podiely, jednak sa stanovuje povinnosť spoločenstva uložiť prostriedky do minimálne desaťročného depozitu pre tých vlastníkov, ktorým podiely z rôznych dôvodov spravuje fond.

    4. V § 14 ods. 1 sa v piatej vete vypúšťajú slová "v médiu s celoštátnou pôsobnosťou".

    Odôvodnenie: Tento návrh vyplýva z aplikačnej praxe. Berúc do úvahy fakt, že počty členov spoločenstiev sú veľmi často vysoké, pričom títo jednotliví členovia nemajú trvalé bydlisko len v mieste sídla spoločenstva, ale aj po celom území republiky, často však aj v cudzine, je požiadavka zverejňovania oznámenia o konaní zhromaždenia v médiu s celoštátnou pôsobnosťou zbytočná. Naopak, popri inej administratíve táto požiadavka zbytočne zvyšuje náklady na činnosť spoločenstva. Obyčajne sa to robí tak, že spoločenstvo zaplatí inzerát v celoštátnom médiu, čo sú nemalé peniaze. Prax však ukázala, že táto požiadavka je vzhľadom na cieľ - dosiahnutie účasti členov spoločenstva - zanedbateľná a v podstate zbytočná. Všetci dostávajú na zhromaždenia pozvánky.

    5. Za § 16 ods. 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Výbor vykonáva všetky potrebné úkony vo veci prevodu vlastníckeho práva k novovytvorenej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia zhromaždenia podľa § 8 ods. 2 vrátane podpisu potrebných dokumentov."

    Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.

    Odôvodnenie: Toto ustanovenie má zabezpečiť to, na čom sú založené pozmeňujúce návrhy v bodoch 1 až 3. Ide o dosiahnutie toho, že pokiaľ zhromaždenie rozhodne o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2, následne sa má uskutočniť väčšinou predaj tejto novovytvorenej nehnuteľnosti. Predaj za predpokladu podpisu jednotlivých členov spoločenstva a následný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je však veľmi zložitý a komplikovaný - a to najmä v tom, že niekedy je v podstate nemožné takúto podmienku splniť. V prípade prelomenia zásady "Nemo plus iuris" sa umožňuje predaj, ktorého procesná stránka je omnoho jednoduchšia a pre vlastníkov nehnuteľnosti priaznivejšia v tom, že celý proces - vrátane získania výťažku z predaja - je rýchlejší a omnoho menej komplikovaný. V takomto prípade koná za vlastníkov orgán právnickej osoby - výbor - ako orgán nevlastníka. Po rozhodnutí zhromaždenia o oddelení nehnuteľnosti sa však má za to, že táto má byť aj scudzená, a preto je tu takýto konštrukt výhodnejší. Pri tejto úprave, ktorá nadväzuje na návrhy v bodoch 1 až 3 tohto pozmeňujúceho návrhu a tvorí s nimi jeden logický celok, sa opäť vychádzalo z aplikačnej praxe a z požiadaviek členov pozemkových spoločenstiev. Sťažujú sa najmä na to, že doterajšia právna úprava, ako aj navrhovaná ich dostáva do situácie, keď po oddelení časti nehnuteľnosti už na tieto svoje vlastnícke práva nevykonávajú, už na tejto svoje vlastnícke práva nevykonávajú. Napríklad sa na nej postavila cesta a podobne, ale k výnosu z predaja tejto nehnuteľnosti práve z dôvodu zložitosti celého procesu sa nemôžu dostať celé roky.

    Chcem požiadať o dve hlasovania. Jedno hlasovanie k bodom č. 1, 2, 3 a 5 spolu. A jedno hlasovanie o bode č. 4 tohto pozmeňovacieho návrhu samostatne.

    Pán minister, pani predsedajúca povedala dnes na začiatku schôdze, že dnes je deň optimizmu. Ja nerobím politické obchody systémom, že vy schváľte niečo nám a my schválime niečo vám, alebo nejakým spôsobom takto sa dohodneme. Toto je zákon, ktorý vylepšuje váš návrh zákona. Je to pozmeňovací návrh na prospech vlastníkov spoločenstva a ide v línii s vaším návrhom zákona. Ja by som vás chcel poprosiť a požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu. Keď sa tento pozmeňovací návrh zjavil, tak som dostal niekoľko, aj niekoľko mailov od členov spoločenstiev, ktorí sa tomuto návrhu potešili a stotožnili sa s ním a vyjadrili nádej, že bude prijatý.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím si, že takto prednesený doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý si podal, má svoje ratio, má aj svoju kvalitu. Takže dúfam, že budú vyslyšané tvoje posledné slová, že mohlo by sa dať priechod. A som rád, že si dal hlasovať rozdelene, lebo má to aj nejakú súvislosť. Takže myslím si, že zlepšuje jednoznačne kvalitu predloženého vládneho návrhu. A ja budem mať tiež pozmeňujúci návrh, ktorý bude dopĺňať aj tie tvoje veci, takže dúfam, že to prejde aj v tvojom, aj mojom prípade niektoré veci, ktoré zlepšujú tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ja len jednu takú malú poznámku. Pán kolega, keby ste si boli pozreli spoločnú správu, tak v spoločnej správe je už § 8 ods. 3 vypustený. Takže vy ho navrhujete vypúšťať, on už je vypustený. Je to úplne zbytočný návrh a ostatné pozriem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, ja už som pri prvom čítaní ocenil niekoľko motívov, ktoré sú dané do tohto nového zákona o pozemkových spoločenstvách, a na tom aj trvám. Spomeniem len letkom tú jednu vec, ktorú považujem za veľmi sympatickú a dôležitú, že pozemkové spoločenstvo môžu vytvoriť aj vlastníci samostatných pozemkov, ide hlavne mnohokrát o vlastníkov mnohých malých pozemkov. Je to vec, ktorá odblokuje pomerne efektívnym spôsobom výdaj množstva takýchto pozemkov z rúk štátnych podnikov. A je to niečo, čo veľmi chýbalo, a je to niečo, čo veľmi pomôže. Ten § 2 ods. 1 písm. c), ktorý umožňuje takýto vznik, je ozaj potrebný a ja to vítam.

    Je niekoľko vecí, ktoré nevítam a ktoré budú predmetom pozmeňujúceho návrhu, ktorý príde až po mne z úst pána poslanca Fecka, a teda nebudem sa tomu venovať. Chcem sa venovať len úplne jednému konkrétnemu paragrafu, a dokonca len jednému odseku z tohto paragrafu. Dovolím si vám to predniesť formou akéhosi scenára, ktorý by mohol vzniknúť nie tým, že ho napísal scenárista, ale že ho napísal sám život. Skúsime prebehnúť niekoľko obrazov.

    Obraz číslo jedna nás zavedie do Viedne 18. storočia, do Hofburgu, kde Mária Terézia so svojimi múdrymi poradcami rozhodla o tom, aj keď mala na to svoje veľmi praktické finančné dôvody, že v okolí našich obcí vtedy vznikli a dodnes to tak vlastne je, pozemkové spoločenstvá, kde zdôraznila ale rukou nerozdielnou, kto bude užívať, táto obec, toto spoločenstvo, budú tam ideálne podiely. Išlo jej hlavne o to, aby jej neunikli dane. Ale vlastne tento fakt, tento historický fenomén sa zachoval dodnes a je istým veľmi dôležitým parametrom, dokonca typickým prípadom alebo typickou ukážkou toho, na čom sú založené pozemkové spoločenstvá.

    Obraz číslo jedna máme za sebou a môžeme skočiť v tomto scenári k obrazu číslo dva, ktorý nás zavedie už do súčasnosti do Bratislavy, kde v parlamente práve vysoký štátny úradník ubezpečuje poslancov, že teda ak ide o problém predkupného práva v prípade, že vlastníci podielov vo vnútri spoločenstva navzájom si toto svoje vlastníctvo predávajú, tak že toto predkupné právo tu bude zdôraznené a že nebude zrušené. Bolo to výsledkom praktickej diskusie, keď vznikla istá obava, že zánik predkupného práva v tomto prípade by mohol viesť k dôsledkom, ktoré sa reťazia až do veľmi závažných výsledkov pri správe pôdohospodárskych majetkov, pozemkových spoločenstiev, najmä lesov.

    Obraz číslo tri nás v tomto scenáriku zavádza rok dozadu na štátnu hranicu Slovenskej republiky a Rakúska, kde sa nám zjavuje zaujímavý pán, ktorý, pomerne bohatý a rozhodol sa byť ešte bohatším. Nazvime tohto pána pánom Schwarzom a možnože prichádza práve z Rakúska, ale mohlo by to byť aj z inej krajiny. Tento pán Schwarz prichádza s tým, že si chce vytypovať nejaké zaujímavé miesto, a to zaujímavé miesto nachádza pre svoju investíciu. Je to malá obec, môžeme ju nazvať Lehotou, takýchto obcí je na Slovensku pomerne veľa. Potrebuje nájsť partnera v tejto obci, ktorá má zaujímavé pozemkové spoločenstvo, kde je veľa kubíkov ťažby, veľa kalamity aj veľa podielnikov. Keďže je cudzím štátnym príslušníkom, nemá veľké možnosti do tohto zasiahnuť, ale peniaze robia svoje, použije peniaze na to, aby našiel, povedzme v tej terminológii súčasnej, v kriminálnej praxi to zvykli tuším nazývať bielym koňom. Nachádza takéhoto bieleho koňa ako člena pozemkového spoločenstva jedného podielnika a keďže sme už ho nazvali bielym koňom, tak mu môžeme kľudne prisúdiť, že je to pán Biely. Vzniká zaujímavé spoločenstvo medzi pánom Schwarzom a pánom Bielym. Keďže sme zdôraznili, že pán Schwarz má pomerne veľa peňazí, tak vie týmito peniazmi vypomôcť veľmi výdatne pánovi Bielemu a pán Biely začína robiť jednu zaujímavú vec. Ako podielnik začína od svojich spolupodielnikov skupovať jednotlivé vlastnícke podiely. Aj keď tu funguje inštitút predkupného práva, napriek tomu za istých nevyjasnených okolností sa mu to darí istým spôsobom obísť, že aj áno, aj nie, to predkupné právo bolo uplatnené. Dosť na tom, že bez toho, aby sa o tom väčšina spoločenstva dozvedela, vzniká pomerne zaujímavý kontrolný balík vlastníckych podielov v rukách pána Bieleho. Je dokonca taký veľký ten vlastnícky balík, že pán Biely dokáže zmeniť a zvrátiť rozhodovacie pomery v tomto veľkom a na kubíky bohatom pozemkovom spoločenstve. Nuž a čo sa deje ďalej? Deje sa jednoduchá vec. Výbor, ktorý doteraz riadil toto spoločenstvo, stráca oporu vo svojej členskej základni takpovediac, pretože pán Biely má dostatok podielov na to, aby mohol zvrátiť riadenie tohto pozemkového spoločenstva, a urobí, nazvime to pracovný prevrat. Jednoducho je to legitímne, ale nie je to celkom z hľadiska elegancie v poriadku. Zvráti vlastnícke pomery, resp. riadiace pomery do tej miery, že namiesto výboru č. 1 v tomto pozemkovom spoločenstve sa ujíma vlády a riadenia nad ním výbor č. 2. Ten výbor č. 2 vlastne tiež môže konať len v duchu zákona, ale predsa len sa tu pomerne rýchlo prestavujú prúdy dreva a prúdy financií, ktoré s týmto drevom súvisia. A vzniká tu situácia, že mohli by sme nazvať to, že pán Schwarz, ktorý prišiel takto k tomuto pozemkovému spoločenstvu, začína prichádzať do obdobia, keď sa mu začína jeho investícia svojím spôsobom rentovať.

    Je to situácia, ktorá nie je nezákonná, ale predsa len nie je v poriadku, a výbor č. 1 sa tak trochu búri a poukazuje na súvislosti, ktoré nie sú v poriadku pri tom, ako vzniklo k tejto zmene vlastníckych pomerov, a obracia sa na rôzne kontrolné orgány a dokonca s dôverou sa obracia aj na vysokého predstaviteľa štátu a nachádza uňho pochopenie. Rezortný šéf dokázal veľmi elegantne a skutočne v súlade s právom rozhodnúť o tom, že dáva za pravdu, že výbor č. 1 sa mal naďalej ujímať svojich právomocí a že to nebolo v poriadku, že odišiel. No tak, keď už vysoký štátny predstaviteľ takto rozhodol, človek by očakával, že vlastne spravodlivosť zvíťazila a je to v tejto chvíli ako keby príbeh ukončený. Nie je to však celkom tak, pretože pozrime sa, napriek tomu, že vysoký rezortný predstaviteľ takto rozhodol a rozhodol v súlade s právom a rozhodol správne z pohľadu nielen zákona, ale aj z pohľadu toho, aby efektívne bolo v tomto pozemkovom spoločenstve narábané s hodnotami, ktoré spravuje, napriek tomu rezortné orgány nerešpektujú jeho rozhodnutie a nám to môže pripomínať tak trošinka istý typ anarchie.

    No, dochádzame k záveru tohto krátkeho scenára. A ten záver, ako to býva v moderných filmových dielach, nebýva už polopatistický, že teda sa musíme dozvedieť, kto je dobrý, kto je zlý a že dobro zvíťazilo a zlo bolo porazené, ale ostáva nám tu taký otvorený koniec. Ak si spomenieme na prvé obrazy tohto krátkeho scenára, tak sme sa tu zaoberali predkupným právom. Predkupným právom, ktoré vlastne by malo zabrániť tomu, aby potichu vznikali vlastnícke podiely, ktoré umožnia takýto spôsob palácových prevratov v našich pozemkových spoločenstvách.

    Ja teraz by som chcel upriamiť v závere pozornosť na § 9 ods. 7, ktorý bude predmetom pozmeňujúceho návrhu, kde vlastne napriek tomu, že v tom obraze 2 ten vysoký štátny predstaviteľ sľúbil, že túto vec vie efektívne vysporiadať, tak k dnešnému dňu sa v tom zákone takáto vysporiadanosť nenachádza a stále tam čítame o tom, že v prípade prevodu vlastníckych podielov medzi členmi spoločenstva sa predkupné právo neuplatňuje. Zdanlivo nevinná veta, lebo možnože to aj tvorca zákona myslel dobre, prečo by tí ľudia navzájom medzi sebou museli všetkých informovať, keď ide možno o dohodu dvoch členov. Len na tom krátkom scenári som chcel poukázať na to, aké veľké a nedobré dôsledky pre pozemkové spoločenstvo, ale aj pre túto krajinu môžu mať práve slovíčka v zákone. Pretože ja viem, že niektorí viete o tom viac, niektorí menej, ten príbeh pána Schwarza a pána Bieleho a príbeh Lehoty nie je vymyslený. Napísal ten scenárik život. A ten dôsledok je taký, že ak to použijeme ako malú vzorku, tak sa dostaneme k záveru, že takýchto pozemkových spoločenstiev je veľa a množstvá dreva, ktoré nám pod vplyvom takýchto rozhodnutí unikajú spôsobom, ktorý sa nedá nazvať legitímny alebo úplne v poriadku, je ešte viacej. A ja sa teda domnievam, že možno by sme mali venovať pozornosť práve aj takýmto detailom, lebo neverím, že niekto z menovaných, aj tu z prítomných by mohol mať skutočný záujem na tom, aby sa takéto veci mohli stávať. A preto prosím, aby § 9 ods. 7, tak ako to bude neskôr pánom poslancom Feckom prečítané, bol v tomto ohľade pozmenený tak, aby to predkupné právo bolo aj medzi členmi spoločenstva uplatňované a aby sme tým pádom zabránili veciam, ktoré naozaj sa stávať nemusia, nemajú, lebo škodia spoločenstvu, škodia tejto krajine, škodia nám všetkým. Nuž prečo by sme potom takéto dve slovíčka nepoužili v záujme dobrej veci.

    Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, veľmi dobre poznáš situáciu v pozemkových spoločenstvách a myslím si, že ak sa na to pozrieš reálne a pragmaticky, tak toto riešenie je jedno z mála, ak nechcem povedať, že jediné riešenie, akým spôsobom odblokovať stav, ktorý je v spoločenstvách. V spoločenstvách sa v drvivej väčšine jedná o veľmi malé podiely a keďže ide o predkupné právo podľa súčasne platného zákona, tak by bolo treba poslať všetkým členom spoločenstva doručenkou oznámenie o tom, že chcem podiel predať. Ja som o tom bytostne presvedčený, že len poštovné by v drvivej väčšine prípadov bolo ďaleko drahšie, ako je podiel samotný. Čiže toto je jeden závažný dôvod, prečo legislatívna úprava, ktorá sa navrhuje, dáva vlastne možnosť predávať podiely aj bez predkupného práva. Prvá vec je, že len poslatie zásielok je drahšie, ako je samotný podiel. A druhý problém, ktorý to celé blokuje, je, že na povedzme 200-hektárové spoločenstvo je 800 alebo 1 000 členov, kde z mnohých, nepoznajú sa adresy. Väčšinou starší ľudia a žijú po celom svete. Ak im pošlete takéto zásielky, tak musíte čakať, kým sa vráti tá posledná, aby to vaše rozhodnutie mohlo byť právoplatné, keďže nepoznáte ani adresy, alebo pošlete ich na niektoré adresy, ktoré dávno nie sú platné, tak tento proces je nekonečný. Je nekonečný a je niekoľkonásobne drahší, ako je hodnota toho podielu. Takže preto si myslím, že toto je správne riešenie a je to snáď asi možné jediné riešenie, ako odblokovať stav predaja tých podielov.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, v plnej miere s vami súhlasím. To, čo ste sa tu nám snažili predstaviť, mnohí možnože kolegovia si myslia, že to je fikcia. Ja sa chcem spýtať, či ste hovorili o Rejdovej, pretože je to skutočnosť. A takisto, kolegyne, kolegovia, možnože podiely sú malé, ale aký je rozdiel medzi malým podielom a veľkým podielom? Žiadny. Ústava Slovenskej republiky každému vlastníkovi dáva právo na vlastníctvo a práva, právo na primeraný prístup. A toto podľa mňa nie je úplne v súlade s primeraným prístupom. Bohužiaľ, je treba povedať, že na Slovensku platí právo a nie spravodlivosť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, áno. Tak, ako to budem aj za chvíľu citovať, vlastne neuplatnením si predkupného práva otvárame ďalšiu dieru na únik vlastníctva zo spoločenstva. A myslím si, že nevieme doceniť momentálne tú vážnosť tohto kroku, ktorý v tomto vládnom návrhu je. A budem veľmi rád, keď to nebude klinec do rakvy pozemkových spoločenstiev týmto zákonom, ale k tomu sa ešte vyjadrím v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem povedať hneď v úvode, že veľkú časť toho, čo som chcel povedať v rámci faktickej pripomienky, povedal pán poslanec Záhumenský. Ja sa ťa len chcem spýtať, pán poslanec Mičovský, či si naozaj myslíš, nebudem to nazývať fikciou, lebo nevylučujem, že sa takýto prípad môže stať, ale naozaj si myslíš, že v takej, tak by som povedal, spoločenskou kontrolou, vzájomnou spoločenskou kontrolou previazanej komunite, ako sú vlastníci alebo spoluvlastníci podielov v pozemkových spoločenstvách, je treba naozaj zasahovať ešte aj právne do ich povinností? Však medzi sebou tí jednotliví spoluvlastníci dokážu veľmi rýchlo a veľmi účinne nejakých tých bielych, ako si ich nazval alebo ako si toho pána Bieleho, v úvodzovkách, bieleho koňa nazval, identifikovať. Rovnako, čo sa týka zabezpečenia kontroly hospodárenia pozemkových spoločenstiev, lebo dosť často si spomínal a upozorňoval na to, že môže dôjsť k zameraniu istých cieľov týchto, pána Bieleho a pána Schwarza, ako si ich nazval, predovšetkým na ťažbu. Veď v každom pozemkovom spoločenstve, či je to štátny objekt, alebo v tomto prípade neštátny sektor, alebo bez ohľadu na to, či sa jedná o štátny, alebo neštátny sektor, všade sú odborní lesní hospodári, ty to dobre vieš. Všade sa hospodári podľa schválených plánov starostlivosti alebo teda programov starostlivosti o les. Štátny dozor funguje. Tak ja len chcem zdôrazniť to, že či si naozaj myslíš, že tá spoločenská kontrola v rámci tých komunít je tak slabá, že si nedokážu s tým poradiť aj sami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým kolegom za pripomienky. Pokúsim sa stručne zodpovedať. Pán kolega Záhumenský, problém adries je ľahko riešiteľný a vlastne je to aj navrhnuté v zákone. Nebudeme trvať na tom a určite je to správne, že na to upozorňujete, aby sa poslalo všetkým. Úplne stačí, keď webové sídlo takéhoto pozemkového spoločenstva alebo jeho vývesná tabuľa bude informovať všetkých, ktorí majú snahu venovať sa takémuto informačnému médiu, o tom, že ktosi čosi predáva, a úplne by to stačilo na to, aby takýmto spôsobom tá kontrola vzájomná bola zabezpečená.

    Pánovi poslancovi Simonovi chcem len odpovedať, že Rejdová to síce nie je, je to o niečo ďalej, ale kľudne by sme mohli ísť aj zase o niečo bližšie, tých obcí, ktoré, alebo pozemkových spoločenstiev, ktoré ja poznám, je niekoľko, kde sa udial takýto postup. A dokonca tí páni Schwarzovia z jedného pozemkového spoločenstva, keď to tam akože vybývajú, tak potom idú do druhého pozemkového spoločenstva. Skutočne, nájdeme takého pána Schwarza, ktorý v jednej západoslovenskej dedinke už skončil a pokračuje v jednej východoslovenskej dedinke presne podľa tohto vzorca.

    Pán poslanec Fecko, áno, som rád, že to tak cítiš, lebo skutočne máme tu dobrý úmysel. No ak je tu nejaká malá dierka, tak ju zastavme. A tobôž chcem upozorniť na to, že predkupné právo, napokon poznáme jeho uplatňovanie podľa § 11, kde sa teda bavíme s podielmi štátu, tam hovoríme v odseku 2, že sa uplatňuje predkupné právo. Nuž, ak ho vieme uplatniť tu a nevidíme problém s informovanosťou, tak určite nie je problém ani v tom jednom prípade. Uznajte, že by to bolo nelogické, aby v jednom prípade sme to kritizovali a v druhom zavádzali.

    A možno to najdôležitejšie, pán poslanec Lebocký, ozaj súhlasím s tým, že inštitúty ochrany tu máme a že mnohokrát fungujú dobre, ale povedzme si úprimne, mnohokrát fungujú aj zle. To, čo som videl, bolo mnohokrát veľmi zlé.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu o pozemkových spoločenstvách, ktoré, ako som už v prvom čítaní povedal, áno, zákon, ktorý bol pôvodný, dozrel svojho konca a prax povedala, je potrebný nový zákon. Takže je tu predkladaný nový zákon. V takom duchu, ako bol predložený, musím konštatovať, že v tom mesačnom období, kedy mohli byť dávané rôzne pripomienky a pozmeňujúce návrhy, prakticky sme polovicu paragrafov zmenili, zvyšná polovica ostala nezmenená. Zhruba z vtedajších paragrafov 18, respektíve 16 bolo zmenených. Zmenené boli pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré hlavne prišli v gestorskom výbore, kde zo šiestich, respektíve z piatich pozmeňujúcich návrhov štyri boli prijaté, jeden prijatý nebol.

    Čo k tomu povedať? Pozemkové spoločenstvá majú svoju históriu. Majú svoju logiku vzniku a bol by som veľmi rád, keby tento zákon im túto logiku podržal a nerobil z nich nepozemkové spoločenstvá, lebo robiť nepozemkové spoločenstvá, tak potom povedzme, že to ideme zrovnoprávniť na spoluvlastnícke podiely a spoločnú nehnuteľnosť nebudeme poznať. Musím povedať, že tak sa mi zdá, že poslanci, respektíve navrhovatelia zákonov, hlavne vládnych, majú radi výhybky. Majú radi výhybky, neviem, či všetci sú železničiari, ale robia dvojkoľajnosť. Tak ako v zákone o nebezpečných zvieratách a ich držbe, exotických ja teda hovorím, kde sme rozdelili vyhlášku na cicavce a ostatné triedy, vyzerá, že ideme rozdeľovať aj tu, zase nejakú dvojkoľajnosť a konkrétne pri minimálnom podiele, ktorý môže byť aj v pozemkovom spoločenstve. Chcete mi povedať, poslanci vládnej strany, že ste proti drobeniu podielov? Toto mi chcete povedať? Keď navrhujete vo vládnom návrhu, aby sa podiely v spoločenstve, v lesných pozemkoch z 5-tisíc metrov zmenšovali na 2-tisíc? Vy mi chcete, vy ma chcete presvedčiť, že to nie je drobenie pozemku? Stále hovoríme, že máme dedičstvo našich otcov, ktoré bolo uhorské právo. Viackrát som ho tu spomínal. Prečo zase dvojkoľajnosť? Máme zákon 180, ktorý hovorí, že pri dedení, respektíve iných prevodoch u poľnohospodárskej pôdy 2-tisíc metrov, u lesnej 5-tisíc. Zase u pozemkových spoločenstiev to dávame na 2-tisíc, paušál všetko. No nehnevajte sa, keď toto nie je drobenie, tak ja potom tomu nechápem, ja nechápem to. To ako mi niekto povedal na výbore, však sú tam aj nižšie podiely, no však, sú tam tie nižšie podiely, však sú tam. Však práve preto, aby sme nerobili ešte ďalšie nižšie podiely. Pretože ja zas hovorím o tom, že keď niekto príde dediť svoj podiel v urbariáte a má hektár lesnej pôdy, tak ho môžu dediť iba dvaja, lebo je to 5-tisíc a 5-tisíc. Ale keď tam dáme 2-tisíc, tak tam budú už piati. To znamená, zväčšujeme podiel účastníkov v pozemkovom spoločenstve. Toto chceme? Toto je zmysel tohto zákona? No ja neviem, asi moje IQ na to nestačí, keď toto nie je deľba na menšie časti.

    Ďalej. Som veľmi smutný, že poslanci nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neodsúhlasili na výbore, aby mohol vystúpiť pán Vanko. Ja som veľmi smutný. Ja som ho chcel počuť, pretože dával pozmeňujúce návrhy. On vlastne zastupuje združenie vlastníkov neštátnych lesov, žiadal vystúpenie, pani spravodajkyňa, žiadal vystúpiť. Ja by som si ho bol veľmi rád vypočul po výbore, teda na výbore, kde sme dávali aj my pozmeňujúce návrhy, aby povedal svoj názor k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, nebolo mu dopriate. Dobre, rozloženie moci je také, aké je, takže nebudem sa k tomu vracať, ale je mi z toho smutno. Takže, pán Vanko, sa vám ospravedlňujem, že ste nemohli vystúpiť na našom výbore.

    Ďalší bod z pozmeňujúcich návrhov. To, čo povedal pán kolega Mičovský, to predkupné právo slávne. Áno, kolega Záhumenský sa pokúsil riešiť, by som povedal, náš atak na to predkupné právo v prvom čítaní, ktoré sme tu zdôraznili. Pán minister povedal, však to pridelím našim legislatívcom, budeme to nejako riešiť. Tak neviem, či to malo byť riešenie, ktoré bolo v pozmeňujúcom návrhu, kde sa v § 9 ods. 7 píše: "Ak o podiel neprejavujú záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe." Tento § 9 ods. 7 hovorí, že na prevod podielu spoločných nehnuteľností medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o projekt podľa § 11 ods. 2. To je to, že predkupné právo pri pozemkovom fonde je, pri účastníkovi pozemkového spoločenstva nie je. Zase dvojkoľajnosť nejaká. Ja neviem, neviem, vy ste všetci výhybkári alebo neviem, neviem, ja to nechápem. Proste stále komplikovať a komplikovať a komplikovať. Veď sme tu na to, aby sme to zjednodušovali, však občania už ani nevedia, ako sa majú správať. Veď za rok niektoré zákony aj trikrát novelizujeme. Však si pozrite v každých druhých médiách sa hovorí, ako je komplikovaná naša legislatíva. Ako sa tu ťažko žije v tých zákonných normách, ktoré vytvárame. A tu zase ideme niečo komplikovať. No nehnevajte sa, tak ja tomu nechápem, no ja tomu nechápem.

    Najväčší problém vidím v tomto § 9 ods. 7, lebo ten pokračuje druhou vetou a tá druhá veta znie: "Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže", opakujem, "môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru". Nie, že musí, ale môže. To znamená u mňa: môže, nejdem, lebo zákon mi to neprikazuje. A tu je ten problém. Tak preto chcem povedať, že to predkupné právo, ktorí mnohí, neviem, dúfam, že viete, čo je predkupné právo. A keď neviete, tak ja vám ho budem citovať, aby ste boli v obraze. Lebo predkupné právo je to, ktoré chráni tých ostatných spoluvlastníkov, aby s ich vôľou a ešte keď máme spoločnú nehnuteľnosť, u mňa to je ešte ďalšia strecha, kde nemôžeme, prakticky aby ich právo bolo v demokratickej spoločnosti zachované, aby sa mohli k tomu vyjadriť, či to chcem, alebo nechcem kúpiť.

    Takže poďme na ten Občiansky zákonník, § 140, lebo to musím povedať, lebo mne to vyslovene, ja neviem, kto nechápe, ale nemôžem si s tým pomôcť. Takže § 140: "Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, majú spoluvlastníci predkupné právo iba, že ide o prevod blízkej osobe." Vtedy nemajú. A čo je blízka osoba?

    Blízka osoba je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, aby ste boli v obraze. A čo je príbuzný v priamom rade? Je to dopredu a dozadu žijúci priamy potomok, to znamená syn, vnuk, pravnuk, otec, dedo, pradedo, prapradedo, pra-pra-pra, všetko, čo žije, aby sme boli v obraze, lebo mnohí asi nevieme, o čom sa tu debatuje a aký je tu vážny moment. To znamená, tu nehovoríme o tom, že budeme to dávať našim, mojej rodine, alebo budeme to dávať, ten môj podiel, niekomu cudziemu, ktorý je so mnou v tom spoločenstve. A ja ho musím osloviť, lebo sme tam v spoločnej nehnuteľnosti.

    Takže keď toto má byť nejakým spôsobom liečba súčasných problémov tých malých podielov, pán kolega, nehnevajte sa, ja vidím, že to je klinec do rakvy. Takže áno, bolo by to východisko, keby sme to predkupné právo nechali a povedali, áno, môže ho ponúknuť aj prostredníctvom výboru, nie je problém, prostredníctvom výboru už to ide na hlavu výboru. Ale predkupné právo tu je. A ďalšia vec, načo máme Slovenský pozemkový fond? Načo ho máme? Akých vlastníkov on zastupuje? No predsa neznámych. Keď sa dedí a dedičstvo trvá tri roky, tak teraz čo? S tým majetkom je ako vo vzduchoprázdne? No, Slovenský pozemkový fond, nech sa páči. Máš ďalší podiel, s ktorým môžeš hovoriť a vyjadrovať sa k tomu, veď to je normálne, však nato sme zriadili ten fond predsa. Však zastupuje neznámych vlastníkov. A to aj ten, keď nevieme o dedičoch. To znamená, že na liste vlastníctva nemáme reálneho žijúceho človeka. To je neznámy vlastník, vážení. A zrazu my hovoríme, aký to je veľký problém. No nie je problém, len treba sa na to trošku pozrieť lepšie. No tak ma nehnevajte, lebo vyzerá, že v mnohých prípadoch, hovorím, komplikujeme také výhybky, že mne je z toho zle.

    Poďme ďalej, aby som sa pohol, lebo vyzerá, že tých vecí je tu veľa. Ideme na § 9 ods. 8.

    To, pani spravodajkyňa, by som si dovolil požiadať o samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, je to bod 7.

    Vážení, ideme na § 9 ods. 8. "Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný." To znamená, že spoločná nehnuteľnosť je tvorená s viacerými a je zakázaný prevod alebo prechod. Iba na niektorých tých pozemkoch. Musí to byť na všetky, lebo to tvorí spoločnú nehnuteľnosť, aby ste boli v obraze. A čo dostávame v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe pod tým bodom 7? Vypúšťame slovo "prechod". To znamená, už iba prevod bude možný, aby sa práva k podielu patriacich do týchto nehnuteľností, bol zakázaný.

    A čo je prevod a čo je prechod? Aj to si musíme ujasniť. Odôvodnenie, prečo to vypúšťajú. Ide o spresnenie ustanovenia vzhľadom na umožnenie realizovať prechod v prípade dedičstva, exekúcií a podobne. Takže prevod vlastníckeho práva je na základe zmluvy, to znamená, môže byť kúpna, darovacia, iný, zámena a ja neviem, aká zmluva. Zmluva. To je prevod.

    Prechod hovorí iné skutočnosti právne, to znamená, nie na základe zmluvy, a to je dedenie a rozhodnutie iných orgánov, týkajúcich sa tej nehnuteľnosti. To znamená, že v súčasnosti hovoríme, že vypúšťame prechod. To znamená, prechod, to znamená dedičstvo bude mi môcť byť teraz tak robené, že v tej spoločnej nehnuteľnosti, keď sa bude dediť a tá bude mať päť parciel, tak sú piati dedičia a v každom tom urbariáte bude, Fero bude dediť jednu časť tej spoločnej nehnuteľnosti, Jano druhú, Jožo tretiu, Mária štvrtú a ten piatu. To znamená, zase zvyšujeme počet podielnikov v urbariáte. No, ja neviem, to je už nieže, to je štvorkoľajnosť, nehnevajte sa. No, ja pozerám, ja neviem, neviem, či neviem čítať slovenskou rečou, ale takto mi to z toho vychádza. My to dávame preč. Takže toto by som chcel, aby ste dali na samostatné hlasovanie, pretože keď toto prejde, tak hovorím, že robíme ďalšie množenie, počet spoločníkov v spoločnej nehnuteľnosti.

    Je tam ešte veľa ďalších vecí, ale dali sme pozmeňujúci návrh spoločne s pánom Mičovským a s pani Helou Mezenskou a kolegom Mikulášom Hubom. Tak dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a k jednotlivým bodom sa pokúsim ešte aj vysvetlenie, ktoré si myslím, že by tu malo zaznieť, aby sme, keď o tridsať rokov budeme konštatovať, že Slovensko nemá pozemkové spoločenstvá, lebo nás všetci rozkúpia a nebudeme vlastne mať legislatívu, ktorá by chránila nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti, tak potom si spomeňte, pre pamäť národa, ako hovorí Alojz Hlina, pre pamäť národa sa to stalo, že schválením tohto zákona sme dali základný kameň na likvidáciu pozemkových spoločenstiev na Slovensku.

    Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321. Vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 2 ods. 2 znie:

    "(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3, 8 až 10 a 14, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak."

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodmi 9, 12 a 26 tohto pozmeňujúceho návrhu a § 11 ods. 8 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý by vzhľadom na svoje znenie mal byť tiež uvedený v § 2 ods. 2 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách. Prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu dôjde k prečíslovaniu § 11 ods. 8 na § 11 ods. 6.

    2. V § 2 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5-tisíc metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok."

    Odôvodnenie: Napriek tomu, že § 21 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby osobitný zákon, t. j. predložený vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách upravil podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, nazdávame sa, že nielen z praktického hľadiska s cieľom zabrániť drobeniu pozemkov nad únosnú mieru, ale aj z hľadiska určitej vnútornej konzistencie slovenského právneho poriadku by bolo žiaduce, aby obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov, pokiaľ ide o výmeru, stanovili sa rovnako, ako je tomu v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov. To znamená, aby nesmel pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorého výmer je v prípade poľnohospodárskej pôdy menší ako 2-tisíc a v prípade lesnej menší ako 5-tisíc metrov štvorcových. To, čo som povedal už predtým v tejto rozprave.

    3. V § 5 ods. 1 písm. c) sa za slová "zapísaná spoločná nehnuteľnosť" vkladajú slová "alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti" a na konci pripájajú tieto slová "alebo do spoločne obhospodarovaných nehnuteľností".

    Spoločenstvo, odôvodnenie: Spoločenstvo sa podľa navrhovaného znenia zákona zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Zmluva o spoločenstve podľa § 5 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách musí preto obsahovať nielen katastrálne územie, čísla listov vlastníctva, iných listín, parcelné čísla, druh a výmeru pozemkov spoločnej nehnuteľnosti, ale tieto údaje by mali byť uvedené v zmluve aj pre prípad identifikácie a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, keďže spoločenstvom sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách myslia aj spoločenstvá založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Takže myslím si, že tu vlastne sme doprecizovali tie dve kategórie spoločnej a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, takže dúfam, že toto má svoju logiku.

    4. V § 5 ods. 1 písm i) sa za slová "§ 10 ods. 1 a 2" vkladá čiarka a slová "ktoré vlastní obec".

    Odôvodnenie: V pozemkových spoločenstvách sa často vyskytujú prípady, keď spoluvlastnícke podiely vlastní obec. Považujeme za potrebné, aby spoluvlastnícke podiely obce boli rovnako ako podiely Slovenského pozemkového fondu alebo právnickej osoby podľa § 10 ods. 6 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách uvedené v zmluve o spoločenstve. Majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom, teda s ich spoluvlastníckymi podielmi upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obce v znení neskorších predpisov.

    Myslím si, že malo by to byť ujasnené, že aj obce sú tam, a nie je problém, aby boli zadefinované v tomto zákone.

    5. V § 5 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 15 ods. 1, 3 a 4" nahrádzajú slovami "§ 15 ods. 1 a 3".

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 26 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    6. V § 5 ods. 3 sa za slovo "spoločenstva" vkladá slovo "podľa § 18".

    Ide o terminologické spresnenie ustanovenia, aby bolo jasné, že aké spoločenstvo podľa ktorého paragrafu.

    7. V § 8 ods. 1 sa slovo "pozostáva" nahrádza slovom "môže pozostávať".

    Takisto ide o terminologické spresnenie ustanovenia, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnú nehnuteľnosť môže tvoriť len jeden pozemok, ktorý bude mať viacero spoluvlastníkov, podielnikov.

    8. V § 8 sa ods. 2 dopĺňa písm. f) ktoré znie:

    "f) ide o prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločné nehnuteľnosti, o ktorom rozhodlo zhromaždenie."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosti oddeliť novovytvorený pozemok na základe rozhodnutia zhromaždenia aj na prípady, v ktorých pozemkové spoločenstvo vlastní podiely spoločnej nehnuteľnosti a chce ich previesť na iné osoby, či už na spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo tretie osoby. Návrh reaguje na prípady z praxe, v ktorých má pozemkové spoločenstvo vo svojom vlastníctve rozdrobené plochy s rôznymi druhmi pozemkov, neužíva ich a vlastníci susedných pozemkov majú záujem o kúpu týchto pozemkov. Pozemkovému spoločenstvu sa týmto naším pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť realizovať prevod podielu s následným oddelením novovytvoreného pozemku na základe rozhodnutia zhromaždenia. Z procesného hľadiska je potrebné uviesť, že na takýto postup sa bude vyžadovať rozhodnutie zhromaždenia ako najvyššieho orgánu pozemkového spoločenstva, a to dvakrát. Prvýkrát bude zhromaždenie o prevode vlastníctva rozhodovať nadpolovičnou väčšinou hlasov spoločenstva a druhýkrát o delení pozemku kvalifikovanou väčšinou v súlade s § 15 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 4 vládneho návrhu zákona.

    9. V § 9 ods. 7 znie:

    "(7) Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve."

    Odkaz na bod 15. Bod 15 pod čiarou: § 140 Občianskeho zákonníka.

    "Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spôsobom ako predajom je vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti povinný túto skutočnosť písomne oznámiť výboru vopred."

    Odôvodnenie: Vlastne už pri vzniku urbárskych a iných spoločenstiev bolo definované predkupné právo členov spoločenstva ako jeden zo základných pilierov systému pozemkových spoločenstiev. Predkupné právo je takýmto spôsobom zakotvené v slovenskom právnom poriadku všeobecne a myslím si, že malo by to byť aj v tomto zákone. Preto tento pozmeňujúci návrh, už som sa vyjadril k tomu, takže nebudem celé odôvodnenie čítať.

    Idem k bodu 10.

    10. V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová "k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabraňuje diskriminovaniu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k podielu od člena spoločenstva. V súčasnej dobe existuje niekoľko pozemkových spoločenstiev, kde jedným z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je samotné pozemkové spoločenstvo. Pri určovaní podielov spoluvlastníkov vrátane pozemkových spoločenstiev sa pritom vychádzalo z evidencie pozemkových kníh, ako i z urbárskych kníh. Na rozdiel od toho nie je žiaduce, aby sa umožnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože to popiera samotnú existenciu príslušného spoločného hospodárenia na pôde.

    Tu chcem uviesť, že musíme rozlišovať spoločnú nehnuteľnosť a spoločné obhospodarovanie. To je diametrálny rozdiel a myslím si, že nie je možné, aby sme nútili niekoho, aby svoje časti dával povinne, keď majú raz spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, aby dával spoločne do tohto spoločenstva.

    11. V § 9 ods. 11 prvá veta znie: "Výnos z predaja oddelenej nehnuteľnosti, časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti."

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby výnos z predaja bol príjmom všetkých vlastníkov, nielen tých, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako ako sú rozhodnutia väčšiny záväzné pre všetkých členov pozemkového spoločenstva, teda aj pre tých, ktorí boli prehlasovaní, mal by sa výnos získaný z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti stať príjmom všetkých vlastníkov. Nie je dôvodné na jednej strane zisk z predaja považovať za príjem len tých členov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode, a tých, ktorí nepristúpili, odkázať na náhodu.

    Myslím, že to je logické, a nemám k tomu čo viacej dodať. Myslím, že všetci by sme mali byť rovnocenní aj pri takomto nakladaní s touto spoločnou nehnuteľnosťou, respektíve spoločne obhospodarovanou.

    12. § 9 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:

    "(14) Ak sa záložné právo na podiel spoločnej nehnuteľnosti zriaďuje písomnou zmluvou, na jej platnosť sa vyžaduje súhlas zhromaždenia."

    Odôvodnenie: V praxi sa vyskytujú prípady, keď sú zriadením záložného práva na podiel spoločnej nehnuteľnosti obmedzované vlastnícke práva ostatných spoluvlastníkov podielov v spoločnej nehnuteľnosti. Navrhovanou úpravou reagujeme na stav, keď sa záložné právo k podielu spoločnej nehnuteľnosti zriaďuje v súlade s Občianskym zákonníkom písomnou zmluvou bez vedomia a súhlasu spoločenstva. Preto sa navrhuje podmieniť zriadenie záložného práva na podiel na spoločnej nehnuteľnosti v takom prípade vydaním súhlasu zhromaždenia, ktoré by rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s nimi nenakladá Slovenský pozemkový fond.

    Takže myslím, že to je takisto ďalšia logika, že keď niekto zaťažuje tento pozemok, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou, tak malo, samozrejme, by sa o tom minimálne teda to spoločenstvo k tomu vyjadriť, lebo je to vážny zásah do spoločnej nehnuteľnosti a spoločná nehnuteľnosť to nie je tak, že ja si poviem a všetko platí. To je spoločná nehnuteľnosť, to si musíme uvedomiť.

    13. V § 10 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: "ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. c), e), f), g) a j), fond na zasadnutí zhromaždenia nemôže vykonávať hlasovacie právo".

    Myslím, že ide o spresnenie právomoci Slovenského pozemkového fondu, ktorý je aj v starom zákone takto nejako definovaný podobne a my to chceme upresniť, aby bolo jasné, že v týchto kategóriách hlasovacie právo nevykonáva.

    14. V § 11 ods. 1 v 1. vete sa slová "iných osôb" nahrádzajú slovami "vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva".

    15. V §11 ods. 2 sa vypúšťa.

    Doterajšie body 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.

    16. V §11 ods. 3 znie:

    "(3) Fond uzavrie s vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo so spoločenstvom zmluvu o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti."

    17. V § 11 sa vypúšťa ods. 5.

    Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.

    Odôvodnenie k týmto všetkým bodom 14 až 17: Navrhované znenie vládneho návrhu zákona odporuje základnému princípu vzniku a fungovania pozemkových spoločenstiev, ktorých členovia vlastnia ideálne podiely a nie konkrétne reálne podiely z výmerov. Podiely štátu v spoločnej nehnuteľnosti sú súčasťou týchto pozemkových spoločenstiev, majú rovnako ideálny charakter a ich premena na konkrétne pozemky s možnosťou následného predaja tretím osobám mimo spoločenstva je z podstaty vecí neprípustná. Z tohto dôvodu sa pozmeňuje vládny návrh zákona čo do okruhu osôb, ktoré sa môžu stať vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré určil fond.

    Vlastníkmi nemôžu byť akékoľvek tretie osoby, ale len vlastník alebo vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo. Navrhované znenie zaistí, aby sa k prevádzaným štátnym podielom nedostali tretie osoby, ktoré by mohli účelovo zvrátiť pomer hlasov pri výkone hlasovacích práv. Navyše takýto úmysel možno považovať za účelový, lebo má za cieľ odpredaj konkrétnych podielov tretím osobám. V extrémnych prípadoch by mohlo ísť dokonca o skrytú privatizáciu štátneho majetku.

    Na rozdiel od vládneho návrhu zákona, ktorý neumožňuje skupovanie podielov spoločenstva samotným spoločenstvom, tento pozmeňujúci návrh to umožňuje, a to aj v prípade, keď to predáva fond. Myslím si, že spoločenstvo by tu malo byť to najvyššie, ktorému by to malo byť dané, a myslím si, že spoločenstvo musí mať postavenie, aké mu z historických dôb existencie urbariátu prináleží. Nemôžeme ho ignorovať iba tým, že žijeme v roku 2013. Nehnevajte sa, nemôžeme. Takže preto hovoríme, že aj na spoločenstvo sa môžu prevádzať tieto podiely.

    18. V § 11 ods. 7 sa slová "znáša nadobúdateľ" nahrádzajú slovami "znáša ju fond a nadobúdateľ rovnakým dielom".

    Odôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie účastníkov pri prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti z fondu na nadobúdateľa a zaviazanie účastníkov k spoločnej úhrade nákladov spojených s prevodom rovnakým dielom.

    Myslím, že tu je logické, aby tu nebolo, že jeden viacej, druhý menej, je to fifty-fifty, 50 na 50, vybavené.

    19. V § 13 ods. 2 sa za slová "volení členovia" spoločenstva vkladajú slová "starší ako 18 rokov" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Člena orgánu spoločenstva možno zvoliť aj opätovne."

    Doterajšia druhá veta sa označuje ako tretia veta.

    Odôvodnenie: Ide o spresnenie vekovej hranice, kedy môže člen pozemkového spoločenstva využiť pasívne volebné právo a byť volený do niektorého z orgánov spoločenstva a následne túto funkciu vykonávať. Do orgánov spoločenstva môže byť zvolená iba osoba i opakovane bez obmedzenia počtu zvolení. Myslím, že má to svoje ratio, je to demokratické, takže môže byť aj znovu zvolený. A definujeme to konkrétne v tomto § 13.

    20. V § 13 ods. 4 znie:

    "(4) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, odkaz na bod 30 (bod 30 § 566 až 576 Obchodného zákonníka), ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti."

    Odôvodnenie: Je žiaduce priamo v zákone upraviť aspoň základné práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva a neponechať úpravu týchto otázok výlučne na zmluvu o výkone funkcie, a to najmä s cieľom dosiahnuť minimálne štandard pri zodpovednom fungovaní pozemkových spoločenstiev. Ponecháva sa systém zakotvený vo vládnom návrhu zákona, t. j. na uzavretie zmluvy o výkone funkcie, na ktorú sa primerane vzťahujú stanovy Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a ktorá musí byť schválená buď zhromaždením, alebo dozornou radou.

    Myslím si, že všetky práva a povinnosti by mali byť jasne definované, preto sme to aj do tohto pozmeňujúceho návrhu zapracovali a tým pádom sa nebude môcť nikto vyhovárať, však ja som to nevedel, ja som nemal tú znalosť, máte to tam. Takže toľko k tomuto bodu.

    21. V § 14 ods. 1 v tretej vete sa za slovo "spoločenstva" vkladajú slová "podľa potreby".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa špecifikujú prípady zvolávania zhromaždenia a to vždy v prípade, keď vznikne potreba zvolať zasadnutia zhromaždenia. Výbor je však povinný zvolať zhromaždenie minimálne 1-krát za rok. Tým sa ujasňuje právomoc výboru týkajúca sa periodicity zasadnutia zhromaždenia a odstraňujú sa prípadné nedorozumenia vyskytujúce sa v praxi.

    Samozrejme, minimálne raz, ale podľa potreby aj každý deň, ľudovo povedané.

    22. V § 14 ods. 1 v 5. vete sa slová "v médiu s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle" nahrádzajú slovami "na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky".

    Odôvodnenie: Splnenie povinnosti oznámiť zasadnutie zhromaždenia pozemkového spoločenstva prostredníctvom média s celoštátnou pôsobnosťou alebo prostredníctvom vlastného webového sídla je pre mnohé spoločenstvá, najmä tie menšie, značne finančne náročné. Navrhovanou úpravou sa zjednocuje povinnosť oznámiť zasadnutie zhromaždenia na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bez ohľadu na finančnú situáciu toho-ktorého pozemkového spoločenstva. Na webovej stránke uvedeného ministerstva by uverejnenie takýchto informácií mohlo zasadnutia zhromaždenia sprehľadniť a sprístupniť pre širší okruh osôb.

    Myslím si, že my tu nemáme iba spoločenstvá, ktoré majú 500, 1 200 členov. Ja som členom spoločenstva, ktorých máme 24, respektíve 31 členov, už nejakí, sú tam dedičské konania. To znamená minispoločenstvo. Nemáme stovky hektárov. To znamená aj pre nás, my sa zberáme, máme iba v ochrane lesy, to znamená žiadny biznis, žiadne zisky. To znamená aj takéto zverejňovanie, myslím, že z našej kasy a z kasy mnohých by vytiahlo podstatnú čiastku financií, ktorá myslím, že nie je odôvodnená v takýchto prípadoch.

    23. V § 14 ods. 1 v 6. vete sa vypúšťajú slová "čiastkovú schôdzu alebo".

    Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 26 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ku ktorému sa dostanem ešte.

    24. V § 14 ods. 1 v 7. vete sa slová "podľa § 11 ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 11".

    Odôvodnenie: Nahradenie slov je legislatívno-technickou úpravou, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 14 až 17 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    25. V § 15 ods. 2 znie:

    "Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b) a d) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva. Na rozhodnutie podľa § 14 ods. 4 písm. h) a i) je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva. V ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

    Máme za to, že pri tak dôležitých rozhodnutiach, akým je zrušenie spoločenstva, respektíve jeho vstupu do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, nemôže predsa o tom rozhodovať iba 50 % účasť plus jeden. Hovoríme minimálne dve tretiny musia o tom rozhodnúť, lebo to je tak závažný moment, že vlastne rušíte spoločenstvo. Takže toľko k bodu 25.

    26. V § 15 sa vypúšťa ods. 3.

    Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 3.

    Odôvodnenie: Zvolávanie riadnych a mimoriadnych zasadnutí zhromaždenia a ich navrhovanú zákonnú úpravu považujeme za dostatočnú. Umožniť zhromaždeniu zasadať formou čiastkových schôdzí, ako i umožniť výboru zloženému z minimálne troch osôb, ako navrhujeme v bode 28 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, rozhodnúť o zvolaní čiastkového zhromaždenia nepovažujeme za vhodné. Jednak sa domnievame, že zvolávanie čiastkových schôdzí je možné ľahko zmanipulovať a taktiež sa tým potláča zmysel zasadnutí zhromaždenia, ktorým je účasť všetkých členov spoločenstva na zasadnutiach jeho najvyššieho orgánu, rozhodovanie o najdôležitejších otázkach pozemkového spoločenstva, rozhodovania o jeho smerovaní robené. Členovia na zhromaždení prezentujú svoje názory, iní členovia na ne reagujú. Zavedením čiastkových schôdzí by naplnenie uvedeného zámeru nebolo možné, respektíve bolo veľmi oslabené. Tam vidíme veľký nedostatok, malo to byť nejako dopracované ešte do podrobnejších vecí, lebo zdá sa mi, že čiastkové schôdze si môže zvolať dvoch, troch, piatich ľudí a budeme zasadať 350 ráz, nie je tam ani obmedzené, do akej doby by tá členská schôdza mala byť. Je tam kopa iných komplikácií, ktoré sa nám zdá, radšej to vypustiť a nech to funguje v tomto režime, ako je.

    27. V § 15 ods. 4 v prvej vete sa slovo "môže zvolať" nahrádza slovom "zvolá".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa ukladá výboru povinnosť zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ak sa hlasovania na zhromaždení aspoň dvakrát počas 6 mesiacov nezúčastnia členovia pozemkového spoločenstva, ktorí disponujú nadpolovičnou väčšinou hlasov. Ide o zabezpečenie výkonu riadnej starostlivosti o majetok členov. Ak sa ponechá len možnosť zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia výborom, nesplní sa ani účel, ktorý sa chce dosiahnuť vládnym návrhom zákona.

    To znamená, on musí zvolať, nie, že môže zvolať.

    28. V § 16 ods. 3 sa slovo "päť" nahrádza slovom "troch".

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje na vznik možného problému, ktorým je zabezpečenie personálneho obsadenia výboru vhodnými osobami.

    Momentálne návrh hovorí minimálne päť. No hovorí, keď máme spoločenstvo, ktoré má 30 členov, a keď budeme mať minimálne piatich vo výbore, v dozornej rade ďalší piati, v ďalšom výkonnom orgáne ďalší piati, vlastne polovica spoločenstva budú výborníci, ktorí budú v nejakom tom dozorujúcom orgáne. Mne sa zdá, že to nie je možné, tak preto dávame minimálne troch, a keď si určí spoločenstvo, že je veľká, potrebuje 21, nech sa páči, má 21, ale myslím, že tá trojčlenná hranica je adekvátna.

    29. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája veta: "Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako."

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách síce v § 16 ods. 5 špecifikuje zodpovednosť predsedu spoločenstva za škodu, takáto úprava však chýba vo vzťahu k poverenému členovi výboru, ktorý predsedu spoločenstva zastupuje v čase jeho neprítomnosti.

    Myslím, že malo by to byť precizované aj na toho zastupujúceho, lebo je to jednoznačne aj jeho povinnosť, keď je už v tom výbore.

    30. V § 16 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu dozornej rady".

    Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách je v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena výboru má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch podielnici nevedia posúdiť mieru zásluh jednotlivých členov výboru a ani im nie je známa skutočnosť, akou čiastkou vyčlenenou na odmeny môžu zo spoločného pozemkového spoločenstva disponovať. Preto navrhujeme, aby zhromaždenie o výške odmeny pre člena výboru síce rozhodovalo aj na základe návrhu dozornej rady, takýmto návrhom však nie je zhromaždenie viazané.

    31. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu výboru".

    Je to obdobné ako v bode 30, takže nebudem čítať odôvodnenie, ale musím zase tam urobiť na základe návrhu výboru, dozorná rada ako má mať odmeňovanie.

    32. V § 26 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:

    "(4) Ak navrhovateľ na výzvu obvodného lesného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, obvodný lesný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať."

    Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.

    Odôvodnenie: Obvodný lesný úrad v konaní o zápis pozemkového spoločenstva do registra postupuje v súlade so zákonom č. 71/1967 o správnom konaní a keďže správny poriadok umožňuje navrhovateľovi podať odvolanie proti rozhodnutiu obvodného lesného úradu o zastavení konania z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, čo nemožno považovať za vhodné na účely vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, je potrebné upraviť osobitnú otázku priamo vo vládnom návrhu uvedeného zákona.

    33. V § 28 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 1, 2 a 4 riadne a včas".

    Odôvodnenie: Nie je dôležité len to, či si vedie spoločenstvo zoznam podľa § 18 ods. 1 a 2 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, resp. či si ho nevedie, ale tiež to, či sa takýto zoznam vedie riadne a včas, poskytuje informácie, ktoré mu ako povinnosť vyplývajú z týchto ustanovení.

    34. V § 30 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová "ak tento zákon neustanovuje inak".

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 32 tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.

    Vážení, toľko k pozmeňujúcemu návrhu zákona. Teraz by som si dovolil pani spravodajkyni navrhnúť hlasovanie o našich bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu a v takomto poradí. Takže, pani kolegyňa, keď môžem diktovať:

    Spoločne o bodoch 1, 5, 12, 23 a 26.

    Samostatne o bode 2, samostatne o bode 3, samostatne o bode 4.

    Spoločne o bode 6 a 7.

    Samostatne o bode 8, o bode 9 samostatne.

    Spolu o bodoch 10, 14 až 17 a 24.

    Samostatne o bode 11, samostatne o bode 13.

    Spoločne o bodoch 18, 21 a 22, spoločne o bodoch 19 a 27.

    Samostatne o bode 20, samostatne o bode 25, samostatne o bode 28, samostatne o bode 29.

    Spolu o bodoch 30 a 31 a spolu o bodoch 32 až 35.

    Vážení, som rád, že som mohol dokončiť svoju rozpravu k tomuto vládnemu návrhu pred skoro plným plénom Národnej rady. Dúfam, že ako som už povedal, schválením tohto zákona neuderíme klinec do rakvy pozemkových spoločenstiev, a verím, že ak sa každý zamyslí nad touto otázkou, ktorá sa týka pozemkových spoločenstiev, ktorá sa týka skoro každého občana Slovenskej republiky, tak verím, že sa vo vás svedomie pohne a dáte priechod aj našim pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme v súčasnosti, ja za mojich kolegov, ktorí sme spolupredkladatelia, predložili. Takže chcem v to veriť, že bude to bez nejakého straníckeho trička, pretože pozemkové spoločenstvá sa týkajú každej rodiny na Slovensku.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Lebocký, Mičovský, Martvoň, Hraško, Viskupič, pani poslankyňa Mezenská. Faktické poznámky potom po hlasovaní. Vyhlasujem prestávku, 11.04.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcem dať procedurálny návrh. Parlamenty vznikli na to, aby rokovali a hlasovali. Neexistuje najmenší dôvod, aby sme v pondelok nehlasovali, pokiaľ za dôvod nechcete povedať, že aby ľudia nemuseli prísť v pondelok do práce. Parlamenty vznikli, ako vznikli, potoky krvi, my sme ho dostali skoro zadarmo, preto sa k nemu tak správame. Absolútne tomu nerozumiem. Neničme aspoň myšlienku parlamentarizmu. Žiadam vás, to je môj návrh, pokiaľ nebude všeobecný súhlas, aby ste dali hlasovať o tom, že v pondelok keďže rokujeme, budeme aj hlasovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Hlina, parlament má rôzne zvyklosti a jedna z takých základných je rešpektovanie väčšinového názoru a poslankyne a poslanci sa cez svoje zastúpenie v poslaneckých kluboch na grémiu, ktoré je na to určené, zhodli,

  • Reakcia z pléna.

  • ale vy môžete nesúhlasiť, pán Hlina. Ja len, sa oháňate obvyklosťami a históriou. Nuž historicky to funguje tak, že keď sa väčšina na niečom zhodne, tak je to tak. Tak budeme hlasovať teraz o tom, aby sme kedy v pondelok hlasovali?

  • Reakcia z pléna: O piatej.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 10 bolo za, 67 proti, 20 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.

    Váš návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím pani poslankyňu Liškovú, aby uviedla hlasovanie o

    návrhu uznesenia k správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012. Je to tlač pod číslom 400.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dvaja z nich predložili procedurálny návrh. Pani poslankyňa Tomanová predložila procedurálny návrh,

  • Zaznievanie gongu.

  • aby Národná rada vrátila správu verejného ochrancu práv na dopracovanie.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tomanovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 51 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh, aby verejný ochranca práv správu o činnosti za rok 2012 vzal späť a po prepracovaní ju znova predložil do Národnej rady.

    Bolo ešte iné hlasovanie, pani spravodajkyňa?

  • Aj pán poslanec Hlina predložil procedurálny návrh, aby sa odložilo hlasovanie o správe verejného ochrancu práv do času, kým sa správa nedoplní o odpoveď premiéra a predsedu Národnej rady na list verejnej ochrankyne práv, ale tým, že sme schválili návrh pani poslankyne Tomanovej, je bezpredmetné už o tomto návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Pani poslankyňa Košútová bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Je to tlač 406.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 406.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Fecko a pán poslanec Simon. Pán poslanec Simon navrhol, aby sme tento návrh zákona, aby tento návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre rozpočet, financie a menu. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 84 bolo za, 2 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre rozpočet, financie a menu. Dajte, prosím, hlasovať. A ďalej ešte...

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Je tam aj návrh pána poslanca? Ešte raz vás poprosím.

  • Aby hlasoval, prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre rozpočet, financie a menu a zároveň, aby za gestorský výbor určil výbor hlasovaním výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory prerokujú tento návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 131 bolo za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Odhlasovali sme dva prerokované body. Chcem vás ešte, dámy a páni, požiadať o súhlas so zmenou programu 16. schôdze. Navrhujem, aby body 39 a 44, sú to tlače 298 a 422, sme prerokovali v stredu 27. marca od 9.00 hod. ráno. Ide o dva poslanecké návrhy, od pána poslanca Rašiho a pána poslanca Brixiho. Je to novela zákona o ochrane verejného zdravia a potom novela zákona o zdravotnej starostlivosti. Takže poprosím vás o súhlas s touto zmenou programu. Čiže v stredu ráno 9.00 budúci týždeň. Je všeobecný súhlas? Nie je, budeme hlasovať, takže.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 78 za, 12 proti, 22 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Schválili sme zmenu programu.

    Ešte chcem aj vo vašom mene pozdraviť na balkóne delegáciu 35 študentov zo školy z Olevano Romano z Talianska, ktorí sú tu spolu so študentmi talianskeho gymnázia. Takže vitajte.

  • Vyhlasujem, vyhlasujem, pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, teraz rešpektujem, lebo teraz to bolo rozhodnutie väčšiny, nech si každý spraví názor sám. Teraz to bolo rozhodnutie väčšiny a stále si však myslím, že nehlasovať len kvôli tomu, aby ľudia nemuseli prísť v pondelok do pléna, je úbohé. A ešte doplním, ak niekto chce povedať, že je to kvôli sviečkovej demonštrácii, ktorej oslavy sú v pondelok, že začínajú o šiestej, a aj tak by väčšina z vás bola na tom balkóne v Carltone.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Vyhlasujem krátku prestávku do 11.20 h a budeme pokračovať v rozprave.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rozprave.

    Poprosím faktické poznámky. Pán poslanec Lebocký, je tu? Nie je, je. Nech sa páči.

    Dámy a páni, poprosím vás.

  • Ďakujem za slovo. Škoda, že tu nie je pán poslanec Fecko, lebo idem reagovať teraz naňho faktickou poznámkou.

    Pri všetkej úcte, vážený pán poslanec, ak niekde počúvate v priestoroch Národnej rady, dovoľte mi konštatovať, že ak niekto po tak vecne i politicky ústretovom legislatívnom procese, ktorého sme boli svedkami pri úprave alebo teda pri vylepšovaní zákona o pozemkových spoločenstvách, vystúpi v druhom čítaní s pozmeňujúcimi návrhmi v počte 34, ja túto skutočnosť považujem za stratu súdnosti. Nechcem povedať stratu politickej súdnosti, ale stratu akejkoľvek súdnosti.

    Prečo? Sám pán minister sa poďakoval za konštruktívnu spoluprácu vo výboroch, sám pán Fecko konštatoval, že takmer polovica ustanovení bola vecne a odborne aj formálne v niektorých prípadoch upravená, ale neodpustil si a teatrálne tu vystúpil a poďakoval sa, respektíve spomenul, že pánovi Vankovi ako predstaviteľovi neštátnych lesov sme na výbore nedali priestor, aby vystúpil.

    Pán poslanec Fecko, ja som pána Vanku ako predstaviteľa Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska oslovil, pretože mi nedalo, aby som sa nevenoval tomu súboru 34 pozmeňujúcich návrhov. Prepošlem vám jeho stanovisko. Ale čo je podstatné, je to, že Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska z vašich 34 pozmeňujúcich návrhov zásadne nesúhlasí v piatich bodoch, zhodou okolností aj v tom bode o predkupnom práve. S 28 bodmi nesúhlasí a len so šiestimi, väčšinou terminologickými, súhlasí. Tak toto je pravda.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Chcem povedať, že cítil som v príhovore, v prejave pána poslanca Fecka veľa dôležitých bodov, ktoré jednoducho ozaj je potrebné, aby sme sa nad nimi zamýšľali. A chcem zdôrazniť a priklincovať to podstatné, ktoré tu už zaznievalo a ktoré cítim ako jednu ozaj z kardinálnych záležitostí, a to je to predkupné právo toľkokrát skloňované.

    Chcem upozorniť, že tu funguje a mala by fungovať úplne jasná rovnica. Zavedenie predkupného práva v tomto prípade rovná sa zabráneniu výpredaja historického pozemkového vlastníctva pozemkových spoločenstiev a tomu, aby sa majetok týchto spoločenstiev dostal do rúk ľuďom nepriamou cestou, ktorí nemajú záujem regionálne hodnoty zveľaďovať, ale majú zištné osobné záujmy. Toto zdôrazňujem, nie je to politikum, je to fakt. Je jednoducho potrebné, život to dokázal, že do pozemkovej algebry Slovenskej republiky je takúto rovnicu jednoducho nevyhnutné zaviesť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko tu taktiež nie je, ale budem reagovať naňho. Pán poslanec Fecko, vy ste kritizovali, že z pôvodného návrhu sa vypúšťa slovo prechod ako taký z dôvodu dedenia exekúcie. No práve preto sa to vypustilo, lebo kebyže to tam zostane v tom zákone, tak dostalo by sa to do konfliktu minimálne ďalších piatich zákonov. Kdežto už stovky rokov je zakotvené vo všetkých demokratických občianskych zákonníkoch, že proste ten spôsob dedenia sa dedí medzi pozostalých určitým dielom, ale väčšinou je to rovným dielom podľa počtu pozostalých, ktorí neodmietnu dedičstvo ako také. Čiže z tohto dôvodu sa to slovo prechod vypustilo, aby sa to nedostalo do konfliktu s ďalšími piatimi zákonmi ako takými a išlo to iba v rámci legislatívnej čistoty a, samozrejme, dôslednosti v rámci toho, aby ten zákon bol normálne účinný a praktizovateľný v praxi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Nuž, Martin, mal si naozaj dosť tých pozmeňovákov, no a ako vidno, že vládna strana, ministerstvo si vie osvojiť niektoré veci, ktoré sú im celkom ľúbivé a môžu im prihrať ich vlastné politické body, ale, žiaľ, niektoré, ktoré sú možno aj podstatnejšie a opodstatnenejšie, tak tie si osvojiť ani nechce. Samozrejme, my vieme, ako tieto pozmeňováky dopadnú a že nebudú vôbec prijaté.

    V každom prípade viem, že ti ide o jednu vec, tak ako nám ostatným, ktorým nám záleží na tom našom Slovensku. Nechceme, aby naše lesy získavali zahraničné osoby a firmy na úkor ľudí, ktorí ich vlastnili doteraz. Je to o to horšie, že sa k našim lesom dostávajú nepriamym spôsobom cez nastrčené či dosadené osoby. Nerušte preto predkupné právo, lebo naši potomkovia už nebudú mať kam ísť do slovenského lesa - a to je naša obava. Stratíme naše slovenské lesy!

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Tvoj dlhý prejav Maťo, pán poslanec Fecko, bol tak, ako sme u teba zvyknutí, ak sa jedná o tvoju agendu, možno až tak hlboko, tak hlboko odborný, že ja by som bol nerád, aby sa stratili dve zásadné veci. Chcel by som, keby si mohol v záverečnom slove povedať, že prečo je drobenie, to, čo si niekoľkokrát spomenul, prečo je drobenie takým problémom a prečo si myslíš, že toto je skutočne nedobrý stav.

    No a druhé, čo už tu spomínal si ty a niektorí tvoji predrečníci, je ten, tá problematika predkupného práva. Treba naozaj a na plné ústa povedať, že niekto tu môže, ak toto právo nebude zabezpečené, pofidérnymi a pokútnymi spôsobmi dostať slovenské lesy či už do zahraničného vlastníctva, alebo, či, alebo do vlastníctva niekoho, kto pokútnym spôsobom vie, akým spôsobom to funguje v týchto spoločenstvách, a pokútnym spôsobom nebude informovať ostatných vlastníkov a dostane sa k riadiacim a rozhodovacím mechanizmom v týchto spoločenstvách. Treba to povedať na plné ústa, čo riskujeme, ak ten, ak toto predkupné právo nebude zabezpečené.

    Ďakujem.

  • Ja verím, že mnoho návrhov a pripomienok, ktoré predložili kolegovia pán Fecko a pán Mičovský, bolo v rámci výboru zapracovaných, konštruktívne zapracovaných, ale po tom, ako som si vypočula aj túto rozpravu, aj kolegov, ich bezprostredné výstupy z tohto výboru, to podstatné - a to je ponechanie inštitútu predkupného práva - v tomto zákone ponechané nebolo.

    Ja chcem, poslanec pán Fecko, oceniť tvoju snahu, obdivujem naozaj tvoj vytrvalý a neutíchajúci záujem o záchranu slovenskej pôdy a tvoju snahu o sprehľadnenie pozemkových vzťahov.

    Ďakujem ti rovnako za vecný, odborný, argumentačne výživný a nespochybniteľný príspevok.

  • Pán poslanec Fecko, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa a kolegovia, že som vás zaujal svojou rozpravou. To, že ja to možnože prežívam trošku aj tak citovo, srdcovo, tak to proste berte. Každý sme nejaký. Takže to je o mne.

    A prečo je tá rozdrobenosť zlá? No, samozrejme, zlá je kvôli tomu, že obhospodarovanosť pozemku musí spĺňať, samozrejme, nejaké kritériá. V súčasnosti máme pozemky, ktoré majú 24 cm šírku a dlhé sú 400 metrov. Majiteľ obrába takýto pozemok. Takže berte to takto, že všetko by malo so všetkým súvisieť a tá rozdrobenosť u nás by sa nemala zväčšovať, ale tvrdím, malo by sa to sceľovať, a preto aj tie pozemkové úpravy, čo sme mali zákon predtým, asi to sceľovanie garantuje. Všetko je o obhospodarovanosti pozemku, či sa na ňom obhospodarovať dá, alebo nedá. Takže to je k tej rozdrobenosti.

    Čo sa týka tých anomálií týkajúcich sa možnosti zneužitia toho predkupného práva, tak tam, samozrejme, hrozí, že urbariát ako z logiky veci bol niekedy feudálnym pánom iba v tých jednotlivých územiach daných. Vy ste nemali urbariát, že ste mali v Snine jeden majetok, potom ste mali v Senici a potom ste mali niekde v Humennom. Tak to nebolo. Urbariát fungoval stále iba na tom jednom mieste a vlastne tí urbárnici dostali od toho pána feudála, aby mohli vyžiť, tak dostali tú spoločnú nehnuteľnosť, aby sa z nej mohlo či ťažiť drevo, alebo pásť dobytok.

    No a v súčasnosti, pokiaľ by sme to chceli nejakým spôsobom tých ľudí stade dostať, tých miestnych, ktorí vlastne dostali to ako dedičstvo našich otcov a predkov, tak, samozrejme, toto predkupné právo, zabezpečenie teda nepredkupného práva spôsobuje to, že tam dostane taký doslova guľáš, ktorý prakticky spôsobí, že tí miestni budú mimo. A potom už rovno zrušme urbariáty, lebo nemá to zmysel. Takže asi tak.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Simon, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Ako opozičný politik nemám snahu predkladať pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože v prvom rade zodpovednosť za prijatie tejto legislatívnej novely je na pleciach vládnej strany SMER-u, ktorá tento materiál predkladá do parlamentu. Ale vzhľadom k tomu, že úloha opozičného politika je v tom, aby poukázal na chyby a nedostatky v zákone, tak som to urobil aj v prvom čítaní. Rovnako som vystupoval a kritizoval zákon vo výbore a dovoľte, aby som na niektoré problematické body upozornil aj teraz.

    V prvom rade je treba si uvedomiť pri prijímaní tohto návrhu zákona, že kde vlastne má štát väčšinu štátnych pozemkov v pozemkových spoločenstvách. Je to územie juhu Slovenska, východu Slovenska a severu Slovenska, Kežmarok a Dobšiná. Je to územie, kde žili Maďari a Nemci. Tam, kde sa po roku 1945 uplatnilo nariadenie 104/1945 a Benešove dekréty. Na základe týchto rozhodnutí štát nadobudol vlastníctvo. Toto vlastníctvo dnes ideme predávať.

    Keď sa pozriem na to, aký je spôsob predaja tohto majetku v prípade, keď sa rozhodne predať majetok Slovenský pozemkový fond, viem s ním z veľkej časti aj súhlasiť. Pretože vtedy Slovenský pozemkový fond oznámi výboru, že ide predávať tento pozemok, prostredníctvom výboru sa členovia v pozemkovom spoločenstve majú možnosť dozvedieť, že takýto krok sa chystá a môžu sa na tom podieľať.

    Ale s čím mám vážny problém, to je odsek toho istého, tretí odsek toho istého paragrafu, ktorý hovorí o tom, keď vlastník takéhoto spoločenstva požiada Slovenský pozemkový fond o odkúpenie podielu v pozemkovom spoločenstve, v tom prípade už Slovenský pozemkový fond nemá povinnosť oznámiť túto skutočnosť výboru ako takému. To znamená, že členovia pozemkového spoločenstva nemajú alimentárne najmenšiu šancu sa dozvedieť, že predaj podielov štátu v ich spoločenstve sa ide udiať. A na základe tohto momentu je možné, že jeden z vlastníkov nadobudne viac ako 51-percentný, 50-percentný podiel v urbárskom, urbárskej spoločnosti.

    Potom, keď súhlasím s tým, aby sme zmenili formu, právnu formu pozemkového spoločenstva na právnickú a rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, tak takáto jedna osoba zvýhodnená štátnou inštitúciou - Slovenským pozemkovým fondom - pri dodržaní celej litery zákona získa väčšinu a ostatní vlastníci sa budú pozerať ako teľa na nové vráta, ale nebudú môcť zasahovať do tohto procesu, pretože to bude absolútne v súlade s právom, ktorý Národná rada sa chystá na návrh vlády schváliť.

    Za druhý meritórny problém považujem stanovenie hlasovania na dielčích valných zhromaždeniach. Zákon nejako nikde nedefinuje, že v akom prípade je možné dielčie valné zhromaždenie vykonať. Keď je 20 členov, ktorí sa zmestia do jednej malej miestnosti, robiť dielčie členské schôdze asi sa neoplatí. Nemá zmysel. Možnože v prípade, keď je tam 1 000, 1 200 vlastníkov, že máme, majú problém, že by to mala byť športová hala, kde sa majú zmestiť a nevedia to vykonať, v tom prípade eventuálne by som to chápal. Ale potom by som očakával, že v zákone je obmedzenie, že v ktorom prípade nie. Pretože môže byť, že dvadsiatich členov zvoláme na štyri dielčie valné zhromaždenia, nemáme určený časový rozdiel, za ktorý dielčie valné zhromaždenia majú byť vykonané. To dáva obrovský priestor na špekulácie a ovplyvňovanie tých ľudí, ktorí sa majú zúčastniť na tej ďalšej dielčej, dielčom valnom zhromaždení, čo môže byť tiež nesmierne veľkým problémom. A zo skúsenosti zo Slovenska, kde môže byť problém, ten problém aj vznikne.

    Dovoľte, aby som poukázal aj na ďalší moment z tohto návrhu zákona, a tým je spôsob predaja a stanovenia ceny Slovenským pozemkovým fondom, pokiaľ sa o to vlastník alebo niektorý zo spoluvlastníkov bude uchádzať. Cenu podielov spoločnej, citujem ods. 4 § 11, nasledovne: "Cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti možno splatiť v splátkach v lehote najneskôr 10 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti." Takéto znenie ustanovenia umožňuje, že prvých deväť rokov vlastník, ktorý má byť nadobúdateľom, ktorému vlastníctvo zapíšu do katastra síce s ťarchou, ale môže zaplatiť 1 euro. Nie je to tu nijak zadefinované, že nie.

    Z úst pána ministra prostredníctvom médií široká verejnosť bola ubezpečená, že takáto situácia nemôže nastať. Nechcem ironizovať ani porovnávať, ale musím pripomenúť roky deväťdesiate, keď z úst pána Mečiara vtedy pri privatizácii zaznievali obdobné stanoviská, že nemôže nastať, že niekto za privatizovaný majetok nezaplatí, a ako máme možnosť a skúsenosť, tak za privatizáciu mnohí privatizéri zďaleka nezaplatili ani desatinu kúpnej ceny.

    Preto pri svojom prvom vystúpení v prvom čítaní som upozornil na to, že tento problém tu existuje, a aj na výbore. Upozornil som na to aj mediálne a očakával som, že vláda bude na to nejakým spôsobom reagovať. Hold, som sklamaný, že takýto návrh z dielne vládnych poslancov alebo samotnej vlády sa nenašiel, aby sa v tomto prípade stanovilo, že ročná kúpna cena musí byť vo výške minimálne jednej desatiny kúpnej ceny, aby sa to v pravidelných splátkach platilo, nie tak, že jedno euro deväť rokov a posledný rok všetko. Pretože toto znenie, ktoré tu je, umožňuje.

    Práve preto musím povedať, že podávam procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie jeho predkladateľovi, aby odstránil tieto nedostatky, pretože takýmto spôsobom ublížime viac. Opakujem, nemám snahu predkladať žiadny pozmeňujúci návrh, pretože je to plná miera zodpovednosti na pleciach vládnych poslancov a vlády Slovenskej republiky, ktorá predkladá návrh. Úloha opozičného politika je, a dúfam, že aj moji kolegovia sa tak k tomu budú stavať, že budú upozorňovať na chyby a nedostatky, možné riziká v návrhoch, ktoré predkladá vláda a poslanci vládnej strany SMER-u. Práve preto žiadam, aby tento návrh procedurálne bol vrátený naspäť predkladateľovi na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam možnosť teraz sa prihlásiť do rozpravy ústne, pretože pán poslanec Simon bol ešte písomne prihlásený. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Pavlovičová, Fecko a Mezenská.

    Pani poslankyňa Pavlovičová.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Svetlany Pavlovičovej a Jána Babiča k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, parlamentná tlač č. 321.

    1. V § 27 ods. 2 písm. c) a § 28 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája slovo "alebo".

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka vyjadrujúca alternatívu.

    2. V § 31 ods. 8 sa slová "§ 26 ods. 5 písm. a)" nahrádzajú slovami "§ 26 ods. 3 písm. a)".

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka spresňujúca znenie.

    Zároveň s týmto pozmeňovacím návrhom navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 23 spoločnej správy a odporúčam ho neschváliť, nakoľko tento pozmeňujúci návrh je vylepšený.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý prakticky hovorí o upresnení a legislatívno-technickej úprave, aby to neboli nejaké zmätky. Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý vám bude za chvíľu rozmnožený a pani spravodajkyni ho teraz si dovolím odovzdať.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321.

    1. § 2 ods. 3 znie: "Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 metrov štvorcových, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok. To neplatí, ak prevádzajúci prevádza celý svoj podiel na nového vlastníka."

    Je to vlastne to upresnenie, takže to je ten druhý pozmeňujúci návrh. Pätnásť podpisov je pod ním, takže dúfam, že bude mať podporu aj v tejto snemovni zákonnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Mezenská ako posledná do rozpravy.

  • Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, ja chcem ako spolupredkladateľka pozmeňujúceho návrhu k zákonu o pozemkových spoločenstvách podporiť a oceniť úprimnú a pretrvávajúcu snahu všetkých troch mojich kolegov - pána poslanca Fecka, pána Mičovského a pána Hubu - o sprehľadnenie operácií a manipulácie s poľnohospodárskou pôdou a lesnými pozemkami. Vynechaním dvoch systémových opatrení, ktoré sú ťažiskom nášho spoločného predkladaného návrhu, a to je vypustenie predkupného práva pre členov pozemkového spoločenstva, ako aj zrušenie rozhodovacej dvojtretinovej väčšiny pri zásadných zmenách vnútri spoločenstva, sú vážnou hrozbou pre netransparentné, neriadené a nekorektné preskupovanie podielov pozemkov.

    Táto legislatívna snaha, ktorej zmyslom je znovuzavedenie a ponechanie spomenutých inštitútov, preventívne a systémovo zamedzí prevodu štátneho majetku, ako aj pôdy spoločenstiev vyvoleným osobám záujmami postavenými mimo záujmov spoločenstiev, ba dokonca je možné, že postavených aj mimo verejných záujmov našej republiky. Ten trend tu už je, ten trend tu už reálne je a je aj uchopiteľný.

    Predložený predmetný pozmeňujúci návrh je preto pre mňa dôkazom vlasteneckého a pronárodne orientovaného prístupu poslancov. Chcela by som zdôrazniť, že predmetný predložený pozmeňujúci návrh vyplýva nielen z poznania a skúsenosti predkladajúcich poslancov, ale aj z pripomienok samotných aktívnych zástupcov spoločenstiev, ktorých pripomienky a návrhy neboli zohľadnené a do zákona zapracované.

    Pokiaľ tak vážne systémové opatrenia, ako som spomenula a aké predkladáme v našom návrhu za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, nebudú prijaté, ja osobne mám vážne podozrenie, že sa opäť silou moci presadí jeden z lobistických a klientelisticky orientovaných zákonov.

    Každá vlastenecká a pronárodne orientovaná vláda si uvedomuje hodnotu svojej pôdy pod vlastnými nohami. Chcem veriť, že tak, ako sme zapredali všetky strategické subjekty a zdroje, nezapredáme aj to posledné okrem vzduchu, čo nám na Slovensku ostalo.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ešte faktická poznámka od pánov poslancov Simona, Lebockého. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Simon.

  • Pani kolegyňa, dovoľte, aby som vás doplnil. Podľa mojich odhadov jedná sa o výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorá môže byť predmetom predaja a na úrovni okolo stotisíc hektárov.

  • Ďakujem za slovo. Milá pani kolegyňa Mezenská, vystúpenie bolo veľmi pôsobivé najmä v tej oblasti, keď ste používali tie pojmy o národnom cítení a podobne. Ale spomenuli ste aj to, že tieto pozmeňováky alebo pozmeňujúce návrhy sú z dielne vašich poslancov. V prvom rade ten zákon by sa mal robiť pre občanov.

    Názor poslancov je síce veľmi, veľmi potrebný a je ho treba akceptovať, ale dovoľte mi, aby som vás upozornil na jednu skutočnosť. Celý ten súbor tridsiatich štyroch pozmeňujúcich návrhov som ešte raz podrobil osobnému posúdeniu so zástupcami Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Skutočne som hľadal isté možnosti, že napriek tomu, že mnohé veci sme vyriešili vo výbore, že by bol ešte priestor, aby sme niektoré vaše návrhy akceptovali. Ten výsledok je, žiaľ, taký, že obidva body, ktoré ste tu označili ako pre vás tie najdôležitejšie, obidva boli označené práve tými najkompetentnejšími, respektíve tými, pre ktorých je tento zákon určený, v tom zmysle, že sú zásadne neprijateľné.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal záver z tohto rokovania. Ja vám to potom prepošlem aj e-mailom. Citujem: "Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je neprijateľný najmä preto, že nabúraváva celkovú podstatu zákona tak, ako bol tento postupne dohodnutý pri rokovaniach zástupcov neštátnych lesov a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Akceptovaním týchto návrhov vzniká nebezpečenstvo, že čiastkovými zmenami sa naruší vnútorná logická stavba zákona so všetkými dôsledkami na jeho vykonateľnosť a prínos pre život." Koniec citátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. A prepáčte, prepáčte, pán minister.

    Pardon, ospravedlňujem sa, pani poslankyňa. Vaša reakcia.

  • Áno. Pán Lebocký, ja vás chcem ubezpečiť, že tak, ako vy ste komunikovali s kompetentnými, sme s kompetentnými komunikovali aj my. A komunikovali sme aj s občanmi. Teda priamo, ako som aj uviedla v mojom príspevku, so zástupcami týchto pozemkových spoločenstiev.

    A prepáčte mi, tie argumenty, ktoré tu boli uvedené na to, aby sa tie dva systémové inštitúty, teda to predkupné právo a dvojtretinová väčšina, aby sa tieto inštitúty vynechali a zrušili, vaše argumenty ma nepresvedčili.

    Ďakujem.

  • Takže teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, zaujmite stanovisko.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Ja by som v prvom rade sa chcel poďakovať všetkým vystupujúcim, lebo myslím si, že toto bola rozprava nie politická, ale rozprava odborná. Aj keď sú tu názorové rozdiely, a o tom je rozprava, aby sa vyčisťovali názorové rozdiely, predsa si myslím, že k nejakému výsledku sa speje.

    Ja nebudem komentovať teraz všetky tie vystúpenia všetkých poslancov, lebo vo faktických poznámkach si myslím, tie reakcie boli adekvátne a zodpovedalo sa tam, kde boli nejaké otázniky. Ak dovolíte, ja by som sa sústredil len na dve veci, ktoré sa mi zdajú byť kľúčové z celej tej diskusie. A to je otázka tej minimálnej rozlohy päť hektárov lesov. Pán poslanec Fecko vystúpil v ústnej rozprave s tým druhým pozmeňovacím návrhom, ktorý si myslím, že vystihol tú podstatu. A ja podporujem tento váš druhý návrh, ktorý ste dali. Myslím si, že je to dobrým smerom dané. A ja s tým nemám problém. Čiže ja by som poprosil kolegov, keby sa skutočne zamysleli nad tým druhým pozmeňovacím návrhom, a ja doporučujem ho schváliť.

    Druhý taký kľúčový moment z tej diskusie, ktorý mi vyšiel, je otázka zabrániť nákupu podielov nejakým tretím osobám, aby sa do toho pozemkového spoločenstva nedostali nejakí špekulanti. Ja chápem túto obavu. Myslím si, že zákon rieši svojím spôsobom prienik nejakej tretej osoby do spoločenstva. Výhrada je, že predkupné právo pri členoch spoločenstva, kde by mohol vzniknúť ten biely kôň, ako to nazval pán Mičovský. Bijú sa tu dve veci, na jednej strane ja chcem predať, lebo nechcem mať ten podiel, potrebujem peniaze, chcem si predať svoj podiel v podnikovom, pozemkovom spoločenstve, nemôže mi nikto brániť, lebo je to môj majetok, je to môj podiel. Na druhej strane, áno, chcem, aby ten pozemok zostal, alebo ten môj podiel zostal v spoločenstve, aby zostal na využívanie tak, ako si stanovilo spoločenstvo svoj podnikateľský zámer.

    Doterajší systém bol vlastne neúnosný tým, že pokiaľ zostalo predkupné právo, musíme osloviť všetkých členov spoločenstva. A už tu niekoľkokrát v diskusii bolo povedané, že je to niekoľko niekedy aj stoviek alebo tisíc ľudí, ktorí sú aj mimo územia Slovenskej republiky, čiže tu nastáva dosť veľká komplikácia. Ale padlo tu jedno riešenie, s ktorým by som sa ja vedel stotožniť. A to je otázka, že keď sa jedná o prevod medzi členmi spoločenstva, môže sa to zrealizovať, ale po realizácii alebo kľudne aj pred realizáciou, mne je to jedno, sa oznámi, oznámi, nežiada sa súhlas, sa oznámi, že títo dvaja členovia spoločenstva si preniesli podiel, aby teda všetci ostatní zaregistrovali, že došlo tu k pohybu. A táto informácia by sa zverejnila napríklad na webovom, webovej stránke príslušného pozemkového spoločenstva.

    Čiže aby sme identifikovali, že došlo k pohybu, a aby sme upozornili ostatných členov: Pozor, možno tu niekto sa snaží skúpiť nejaký prevažujúci podiel. Čiže keby sme našli takúto nejakú formuláciu, vedel by som sa vysporiadať aj s tým predkupným právom. Ja viem, že už nie je možné do toho vstúpiť. Viem, že nemáme pripravený takýto nejaký kompromisný návrh ani na jednej strane, čiže ponúkam riešenie, keď bude hlasovanie, som pripravený prísť do tretieho hlasovania otvoriť znovu diskusiu. A keď vieme takéto riešenie tam vsunúť, rád sem prídem a umožním aj zobjektivizovať ten, to predkupné právo.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa.

    Pán minister, toto pred hlasovaním, nie počas. To už nejde, dobre, keď naozaj chcete ešte, tak to musíte urobiť predtým.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len pre čistotu legislatívy chcela poprosiť, aby sme vyňali bod 1 zo spoločného hlasovania na osobitné hlasovanie, nakoľko pán poslanec Fecko podal ďalší pozmeňujúci návrh a nevyňal tento bod na osobitné hlasovanie.

    Takže ďakujem pekne, len toľko.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 274 o poľovníctve, je to tlač 328. Spoločná správa výborov je tlač 328a.

    Pán minister Jahnátek uvedie vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 328.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť niektoré postupy pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov, ako i postupy pri priebehu zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní žiadosti o uznanie a zmenu hraníc poľovných revírov.

    Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 1. septembra 2009, aplikáciou niektorých ustanovení zákona v praxi sa ukázalo, že je potreba tieto postupy zjednodušiť a presnejšie zadefinovať. Pri aplikácii zákona o poľovníctve v praxi tiež vyplynula potreba upraviť postup nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu.

    Diskusia vo výboroch, ktorým bol tento návrh pridelený na prerokovanie, ako aj počet pozmeňovacích návrhov svedčia v prospech toho, že bolo potrebné navrhnúť novelu základného právneho predpisu upravujúceho nakladanie s právom poľovníctva a s jeho výkonom. To, že názory na niektoré čiastkové body novely sa rôznia, je prirodzené, pretože ide o úpravu, predmet ktorej sa priamo alebo nepriamo dotýka nielen veľkého množstva fyzických a právnických osôb, ale aj tak citlivej oblasti, akou je tvorba a ochrana prírodného prostredia, integrálnou súčasťou ktorého poľovníctvo nesporne je.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie navrhovaného zákona. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Lebocký je spravodajcom.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 411 z 31. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 328, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti 4 spoločnej správy, aj s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 30, 32 až 43, 45 až 48 a 50 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    O bodoch spoločnej správy č. 31 a 44 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    O bode 49 hlasovať samostatne, bez odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvaný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 119 z 13. marca 2013. V citovanom uznesení výboru ma poveril tento výbor ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov, a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Otváram rozpravu. Ešte predtým, ako dám slovo, mám písomné prihlášky, za klub MOST - HÍD pán poslanec Simon a potom ešte písomne je pán poslanec Poliačik a pán Mičovský.

    Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Je za klub MOST-u prihlásený, pán poslanec, dám slovo spravodajcovi. Súhlas?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem veľmi pekne aj pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi za ústretový prístup. Ja naozaj nebudem hovoriť dlho, chcem len niektoré veci upresniť, ktoré po schválení spoločnej správy boli upresnené, niektoré skutočnosti, ktoré predpokladajú, aby spravodajca vystúpil v rozprave a aby predniesol isté návrhy na zmeny a doplnenie tohto zákona. Dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Tibora Lebockého, Róberta Puciho a Františka Petra k vládnemu návrhu zákonu, zákona, tlač 328.

    1. V čl. I. v bode 22 sa v § 13a slová "výberového konania" nahrádzajú slovami "obchodnej verejnej súťaže" a celý text za bodkočiarkou sa vypúšťa.

    Krátke odôvodnenie: Podmienky obchodnej verejnej súťaže sú jasne formulované v paragrafoch 281 až 288 Obchodného zákonníka. Vyhlasovateľ v súlade s § 286 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vyberie najvhodnejší z predložených návrhov, ktorý najlepšie vyhovuje jeho výzve na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Na váhové vyhodnotenie špecifík kritérií stanovených zo zákona, tak ako to bolo navrhnuté v znení, v súčasnosti neexistuje jednotná metodika ani nezávislá inštitúcia, preto je rozhodovanie o splnení kritérií výzvy potrebné ponechať na vyhlasovateľa.

    Samozrejme, v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom dávam žiadosť na vyňatie bodu č. 6 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    2. V čl. I. sa za doterajší bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:

    "42. V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová "neziskovou organizáciou" nahrádzajú slovami "organizáciou, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku"."

    Doterajšie body sa prečíslujú.

    Krátke odôvodnenie: Ide o opravu terminologickej nepresnosti vzhľadom na skutočnosť, že táto organizácia nespĺňa kritériá neziskovej organizácie podľa zákona o neziskových organizáciách a doterajšie znenie nie je v súlade so zákonom, zákonom o združovaní občanov.

    Pán predseda, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prosím prihláseného do rozpravy pána poslanca Zsolta Simona, ktorý je prihlásený za stranu MOST - HÍD. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Poľovníctvo je veľmi senzitívna oblasť. Ja by som to prirovnal k hračke, ktorú dieťa má rado. Keď mu ju zoberiete, bude plakať a kričať a celý život si to zapamätá, že mu niekto tú obľúbenú hračku zobral. Keď niekto má nejakú hračku rád, tak urobí všetko preto, aby tú hračku mohol mať. Preto musím povedať, že táto oblasť je veľmi senzitívna, nielen z hľadiska záujmu financií, ale z hľadiska záujmu, hobby, relaxu, z hľadiska záujmu, akéhosi subjektívneho pocitu.

    Tento zákon prešiel dosť búrlivým, búrlivou diskusiou nielen v prvom čítaní, ale aj na výbore a vôbec ako takom. Preto musím povedať, že najskôr, než sa vyjadrím, že problém so zákonom o poľovníctve je nielen v tejto podobe novely, ktorú doniesol pán minister Jahnátek, ale ja ho považujem kdesi problém aj z hľadiska vôbec existencie a spôsobu. S pánom Lebockým sme mali výmenu názorov vo výbore, že dnes Slovenská poľovnícka komora zjednocuje a zastrešuje všetky poľovnícke organizácie a je akési jednotné velenie.

    Ja musím povedať, že to jednotné velenie bolo aj pred týmto zákonom, pred existenciou Slovenskej poľovníckej komory, a to v podobe Štátnej správy lesného hospodárstva, prostredníctvom lesných úradov. To, čo sa zmenilo od roku 2009, to, že v mnohých prípadoch disciplinárne konania a mnohé konania poľovníckej komory dnes už nie je možné posúdiť v zmysle zákona o správnom konaní, pretože naňho prenesený výkon štátnej správy sa nevzťahuje. To znamená, že nie je možné, keď niekto pociťuje problém skrivodlivosti, nepravdy, tak nie je možné sa obrátiť klasicky na súd a v zmysle správneho konania žiadať nápravu. Zákon hovorí aj o tom, že poľovnícka komora ako taká si ďalšie povinnosti alebo ďalšie podmienky ustanoví vo svojich stanovách. Preto dnes nie je možné priamo nám zákonodarcom, možné vstúpiť do celého rozhodovacieho procesu alebo do spôsobu rozhodovania poľovníckej komory, pretože je to ich vnútorná, interná záležitosť a nie legislatívne obmedzená časť.

    Toto som považoval za potrebné, aby som povedal predtým, než vôbec vystúpim k tomuto návrhu zákona, a teraz ako meritórne, pretože s tým súvisí aj búrlivá diskusia o tom, či povinné členstvo, či nepovinné členstvo, či nepriamo povinné členstvo a všetky súvislosti s tým spojené. Osobne s tým mám problém, ale nie je to predmetom tejto novely a opäť sa vrátim k tomu, čo som povedal aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Ako opozičný politik nemám snahu predkladať návrhy riešení. Návrh riešení a prijatia legislatívnej podoby je na pleciach a zodpovednosti vládnej, vlády, vládnej strany SMER a mojou úlohou ako opozičného politika je poukázať na nedostatky a problémy v tomto zákone a jeho dopady na občanov v Slovenskej republike ako tak.

    Teraz dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi, že niektoré moje pripomienky z prvého čítania a z výboru zapracovali do pozmeňujúcich návrhov, za čo si myslím, že treba sa poďakovať. Ale musím povedať, že ešte mnoho problémov zostalo otvorených.

    Teraz k tomu najzávažnejšiemu. V zákone je uložená povinnosť mať verejné obstarávanie pre štátny podnik, pokiaľ spravuje dve tretiny pozemku, ak chce takýto pozemok prenajať inej osobe na výkon práva poľovníctva. Na túto skutočnosť som upozornil vo výbore, ako aj na podmienky prideľovania týchto poľovných revírov. Podmienky prideľovania poľovných revírov pán spravodajca v svojom návrhu, ktorý pred chvíľkou prečítal, reflektuje a odstraňuje, že nebude, nebudú tam stanovené rôzne váhy, 30, 30 až 40 percent a bude to ponechané na, len na verejnú obchodnú súťaž, ako sa to bude posudzovať. Ale meritórny problém vzniká v tomto zákone zavedením tvorby revíru s počtom 51 percent. Predtým dovoľte, aby som vysvetlil, prečo na to poukazujem.

    V roku 2009 bola to práve vládna strana, súčasná vládna strana SMER, aj vtedy vládnuca strana, s koaličnými partnermi, ktorí reagovali na Mečiarove praktiky prideľovania poľovných revírov takým spôsobom, že vtedy v roku 2009 pri prijímaní zákona zaviedli, že keď dve tretiny treba na vytvorenie revíru a takto možnú, takýto revír, ktorý je možné vytvoriť, keď ho postupuje štátna organizácia, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky tretej osobe alebo ďalšej osobe, tak sa to musí diať na základe verejnej obchodnej súťaže. Dnes tá istá vládna strana SMER vytvára priestor na to, aby nemusela robiť verejnú obchodnú súťaž pri prideľovaní poľovných revírov v rozmedzí od 51 percent do dvoch tretín. Zhruba sa dá povedať, že to sa môže týkať tak 20 až 30 percent všetkých poľovných revírov na Slovensku.

    Celkovo na Slovensku máme viac ako 1 800 poľovných revírov. Je treba povedať, že väčšina poľovných revírov bola uznaná v rokoch 2003 a 2004. To znamená, že desaťročné obdobie, na ktoré to bolo uzatvorené, práve končí a v roku 2013, v roku 2014 bude potrebné ich prerevírovať a nanovo schváliť. Keďže nanovo pri schválení bude treba nie dve tretiny, ale len nadpolovičnú väčšinu, tak môže nastať situácia v mnohých prípadoch, v niekoľkých sto prípadoch, že štátny podnik vytvorí poľovný revír, pretože má spolu so Slovenským pozemkovým fondom väčšinu v danom poľovnom revíre, ale nemá dvojtretinovú výmeru, a takúto, takýto revír môže prideliť, komu len chce, bez verejnej obchodnej súťaže.

    Novela alebo úprava, ktorú predniesol pán spravodajca, týka sa len ďalšieho ustanovenia a toto ustanovenie, že ako má postupovať štátny podnik v prípade, keď spravuje dve tretiny, tam zostáva. To znamená, keď je naozaj čestný úmysel politickej strany SMER a nechce obchodovať a nechce mať trafiky a nechce zavádzať mečiarovské praktiky, tak by mala reflektovať na to, že verejná obchodná súťaž na pridelenie poľovných revírov, ktoré nebude využívať slovenský, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, budú musieť ísť všetky prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže. Čo dnes v zákone takto umožnené a stanovené ale nie je. Na toto som upozorňoval aj vo výbore a je tam, je tam ten rozdiel.

    Za ďalší, za ďalší problém považujem aj skutočnosť, že prečo, keď pán minister, a uvítal som to, keď po prvom čítaní v záverečnom slove vystúpil a povedal spolu aj s kolegom Záhumenským, že dokážu si predstaviť celoživotný poľovný lístok. Poľovný lístok je akési oprávnenie na to, aby som mohol vykonávať nejakú činnosť. Keď niekto skončí vysokú školu, dostane diplom, že je inžinier, nebude chodiť každých 5 rokov na obnovenie diplomu. Súhlasím s tým, že poľovník má platiť poistku, lebo musí byť poistený, pretože výkon jeho hobby alebo činnosti môže ohroziť majetok a zdravie ostatných a musí sa to poistiť, aby sa z toho tie následky dali odstrániť, ale potom treba dieťa pomenovať správne. Potom treba vyžadovať od poľovníkov, aby platili poistku, platili členské, ale neplatili a neobnovovali každých 5 rokov či 10 rokov poľovné lístky.

    Kolega Záhumenský to riešil v spoločnej správe, bod 24, takým spôsobom, že 1- a 5-ročné poľovné lístky sa dopĺňajú 1, 5 alebo 10 a na konci sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú slová "a osobám nad 62 rokov na dobu neurčitú". Kolegyne a kolegovia, toto je choré, buď každému na dobu neurčitú a prečo len nad 62 rokov? Ostatne, nad 62 rokov máme prísnejšie riešené, sankcionované, zákon o zbraniach a strelive, čo všetko musí takýto človek splniť. Keď ja som sa raz naučil rozlišovať medzi jeleňom a srnkou, tak na tom sa v našich zemepisných šírkach každých 5 rokov nič horibilné nezmení.

    Ja viem, že to sú, to je peniaz pre Slovenskú poľovnícku komoru, ročne niekoľko desaťtisíc eur, ktoré sa z toho vyberú. Meritórne, keď komora chce vyberať peniaze a potrebuje peniaze na svoju činnosť a výkon prenesenej štátnej správy nad rámec zmluvy, ktorú má s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvo mu dáva peniaze a nepostačujú, tak nech si to stanoví v členskom poplatku. Nech si to stanoví do poplatku za poistné, ale nehovorme, že každých 5 rokov potrebujem vydávať, preboha, poľovný lístok. Práve toto sú dôvody, uvítal som aj túto zmenu, lebo aj toto, toto je niečo plus, aspoň pre tých starších poľovníkov, ale principiálne takýto prístup je chorý a scestný.

    Práve preto dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi na jeho prepracovanie, odstránenie týchto nedostatkov a opätovné predloženie do pléna Národnej rady. A potom ho je možné, myslím si, širokou podporou tento návrh zákona schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Pán Simon, kritika k návrhu zákona alebo k zákonu, ktorý bol schválený v roku 2009, práve z tvojich úst je dosť paradoxná, keďže si bol ministrom od roku 2010 do roku 2012. Na tomto poli si neurobil nič. Neurobil si vôbec nič. A dneska tu vystúpiš s plamenným prejavom, že ten zákon je z princípu zlý od roku 2009. Tak potom sa musia pýtať všetci poľovníci oprávnene práve teba, prečo si, keď si mal možnosť, mal si vynikajúcu možnosť v roku 2010 až 2012 ten zákon zmeniť, aby si ho mohol zmeniť.

    No ale na druhej strane musím povedať, že aj súhlasím s tým, aj keď tých revírov nad päťdesiat do dvoch tretín je iba dvesto, nie väčšina, tak určite tam vykonáva, prebieha tam verejná súťaž a ja verím, že aj pán minister spraví to, aby všetky revíry, ktoré boli vo verejnej súťaži normálne dražené alebo nejakým spôsobom vyhodnocované tak, aby najlepšia ponuka výhodná pre štát bola úspešná.

    Ďakujem, toľko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Reakcia pána poslanca Simona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, pripravovali sme novelu zákona. Tá vláda bola povalená koaličnými partnermi a práve preto nebola predložená do parlamentu, pretože po roku nebolo možné to prijať. Ale dovoľte, aby som rovnako mohol zastávať názor, aký som mal v roku 2009, pretože ten môj názor je konzistentný v pohľade na vznik Slovenskej poľovníckej komory a je rovnaký a identický ako v roku 2009.

  • O slovo požiadal pán minister. Ešte by som upozornila technikov, že požiadali ma o výmenu poradia. Pán poslanec Mičovský pôjde ako prvý, pán Poliačik pôjde po ňom. Tak poprosím technikov, aby to vymenili. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím, a to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi päťdesiat a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejak nám to ušlo. Čiže zato som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som vám dal časový priestor alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať. Ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity a myslím si, že to bola správna pripomienka.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie reaguje pán poslanec Zsolt Simon ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za pochopenie, pán minister. Škoda, že sa to od výboru do dnešného dňa nestalo. Vítam tento krok. Ja si myslím, že v prípade, keď prídete v pondelok alebo v utorok pred hlasovaním, otvorí sa, otvoríte rozpravu opätovne, tak dovtedy sa bude dať pripraviť pozmeňujúci návrh, pokiaľ sa to dnes nepodarí. Pretože pokiaľ tento návrh zákona prejde tak, ako je v tejto chvíli, tak by to mohol byť naozaj problém. To, akú formu si zvolí politická strana SMER, je na jeho pleciach.

    Ďakujem pekne za pochopenie.

  • Ďalší teda nasleduje, ďalší rečník je pán poslanec Ján Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, možno je dobre v tejto chvíli, ak môžem veľmi operatívne zareagovať na fakt, ktorý práve pred chvíľočkou zaznieval ohľadom dôležitej veci, ktorú oznámil pán minister, že je teda ústretový zmenám v dôležitej oblasti, kde teda pán poslanec Simon namietal ten rozpor medzi polovičným a dvojtretinovým podielom pozemkov. Netreba nič, pán minister, predkladať, netreba nič, rýchlo aktivovať poslancov. Súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere svojej reči poviem, je aj táto zmena, kde sa teda upravuje povinnosť používať verejnú súťaž už od nadpolovičnej väčšiny štátnych pozemkov v danom revíri, nemusíme ani čakať. Mysleli sme na to. A chcem oceniť atmosféru, ktorá dnes je nejaká tvorivá a prajná, keď vidím, že niektoré veci začínajú sa podobať tomu, čomu sa má diskusia v parlamente podobať, vecným, konštruktívnym pripomienkam. Nech zaiskrí, nech niekedy aj je trochu humoru, ale nech sledujeme to hlavné, na čo sme tu. A to je prijímať funkčné zákony. A oceňujem, že práve teraz aspoň v oblasti tohto jedného konkrétneho paragrafu 13a v zákone o poľovníctve, alebo teda k jeho novele, práve k takémuto cieľu smerujeme.

    Dovolím si povedať, že parlamentní humoristi niekedy zvyknú povedať, že zákon o poľovníctve je kmeňový zákon krajiny. Je to taký podľa mňa gogoľovský smiech cez slzy, lebo na jednej strane tu skutočne máme takmer 60-tisíc poľovníkov, ktorí majú krásnu záľubu, ktorú vykonávajú so srdcom, s láskou a ktorej rozumejú. No a potom tu máme takú maličkú, ale pomerne vplyvnú skupinu snobov, ktorí si myslia, že z titulu ich funkcie patrí sa vykonávať právo poľovníctva a že jednoducho to majú a musia, aj keď sa v tomto ohľade, podľa mňa, veľmi často mýlia. Ale táto tradícia je s poľovníctvom spojená nielen v tejto dobe, voľáko vždycky to tak bolo.

    Keď som urobil zmienku o kmeňovom zákone štátu, dovolím si tu urobiť jednu veľmi krátku odbočku o zákone ako takom. Zákon o poľovníctve, samozrejme, nie je dominantným zákonom tohto volebného obdobia ani súčasnej 16. schôdze. Sú zákony oveľa dôležitejšie, možno práve tie sociálne, ktoré tu zaznievali. Treba ich vidieť ozaj ako zákony, ktoré majú väčší záber na väčšie množstvo občanov, ktorých tu zastupujeme. Napriek tomu ešte aj nad takými sociálnymi zákonmi sa nachádzajú zákony, ktoré považujem za ešte dôležitejšie. Sú to zákony svedomia. Zákony, ktoré ozaj musia byť nad všetkými hrátkami a prekáračkami pri hľadaní dobrých riešení. Sú to zákony, ktoré nám velia postaviť sa na správnu stranu a ktoré ozaj nesmú poznať žiadne politické spektrum.

    A tu sa chcem vrátiť k sobote minulého týždňa, keď mnohí z vás alebo viacerí z vás, a to chcem tu verejne oceniť v sieni zákonnosti, či to boli zo SMER-u, či to boli nezávislí, či pán Blaha, pán Hlina, či to bol primátor Ftáčnik, veľmi jasne povýšili zákon svedomia nad všetky zákony, ktoré bežne sa tu posudzujú, a vo chvíli, keď treba jasne zaujať stanovisko, či sa postavíme na stranu tých, ktorí vidia vo fašistickej minulosti tejto krajiny inšpiráciu, alebo tých, ktorí vidia v tom veľké nebezpečenstvo, sa títo ľudia postavili jednoznačne na stranu tú, ktorá má byť vo svedomí úplne jasne vyriešená. Prepáčte, bola to nenáležitá odbočka, ale považoval som to za veľmi dôležité tu povedať a oceňujem všetkých, ktorí tam boli alebo ktorí to tak cítia.

    No a teraz naspäť k poľovníctvu. Ďalší humoristi hovoria, to už sú takí znalci ale väčší, že celá táto novela bola vymyslená kvôli jednému jedinému paragrafu. Tak trošinka budem vylamovať otvorené dvere, lebo už to tu zaznelo, že vládny SMER si osvojil nový pohľad a už to zrejme nebude také akútne. Ale predsa len, ten paragraf 13a je paragraf, ktorý predsa predstavuje veľmi dôležitý prielom do poľovníckeho života. A ja si tu nemôžem odpustiť poznámku, že chcem poďakovať osobitne pánovi ministrovi za to, že mi dal veľmi zaujímavé školenie tak pri prvom čítaní, ako aj pri prerokovaní tejto novely zákona vo výbore, keď, a to oceňujem úprimne bez nejakej irónie, keď využil situáciu a veľmi jasne sa pasoval do role zástancu ľudového poľovníctva a vyjadril prekvapenie, že nejaký Mičovský z OĽaNO bude tu zastávať boháčov, ktorých teda zastávať netreba. Keď som si to analyzoval, tak som si povedal: Je to dobré školenie, naozaj. Neviem, či to pán minister v tej chvíli tak proste šikovne mu to jeho mnohoročné skúsenosti našepkali, že to využije, alebo to proste bola možno nejaká rada esemeskou, to nie je dôležité. Podstatné je to, že to bolo šikovné, a podstatnejšie je to, že to bolo nepravdivé. Skutočne § 13a neobhajuje ľudové poľovníctvo, ale obhajuje bohatých ľudí tejto krajiny, ktorí si zvykli poľovať za lacno, za bagateľ a ktorí by chceli v tomto pokračovať.

    Dovoľte krátku exkurziu do stavu početnosti poľovných revírov. Už to tu zaznelo. Máme ich asi okolo 1 800 a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prišiel, mal teda nejakých 160 v časoch, keď začalo mečiarovské drancovanie krajiny. Z tých stošesťdesiatich o nejakú stovku prišiel, prišiel nedôstojným spôsobom, ktorý nemal nič spoločné s efektívnym využívaním štátneho majetku, v tomto prípade na poli poľovníctva, a tie revíry sa dostali do rúk ozaj, nuž hádajte koho? Bohatých, najbohatších ľudí tejto krajiny. Neboli to žiadni ľudoví predstavitelia poľovníctva. Boli to tí, čo mali správne styky na správnom mieste a ktorí si myslia, že poľovanie je akási súčasť ich funkcie. Nuž odišli revíry, tie, ktoré mali ostať alebo ktoré mali byť za veľmi dobrých podmienok vysúťažené, spôsobom, ktorý jednoducho nemožno nazvať inakšie ako rozpredaním, rozkradnutím, rozflákaním štátneho majetku. Možno sú to tvrdé slová, možno by sa dalo o tom hľadať nejaké tie maličké otázničky, že ktoré to slovíčko je správne. Ale verte tomu a myslím, že tomu veríte, že ten spôsob nakladania s tými revírmi v rokoch, keď o tom rozhodoval zať pána Mečiara ako poradca na Lesoch Slovenskej republiky, že to tento dôsledok malo.

    A ja teraz sa dostávam k tomu paragrafu 13a, ktorý treba pomenovať presnejšie, ktorý určuje spôsob, akým sa má štátny podnik zúčastňovať prenechania svojich štátnych pozemkov, za ktoré zodpovedá, záujemcom o poľovné revíry v prípade teda, že sa tak rozhodne. Nikto ho nenúti, to treba zdôrazniť, ale ak chce sa takto rozhodnúť, tak táto 13-áčka mu ukladá presný postup, ako to má urobiť. A ukladá mu to spôsobom, ktorý je netypický, až netradične veľmi presne špecifikovaný, že má urobiť výberové konanie, v ktorom cena nie je dôležitá, je druhotná a v ktorom prvotné sú také veci ako výhľadový plán, poľovnícke hospodárenia alebo referencie. Nuž, môžeme si tak trošinka zatipovať, že keď dôjde k tým rozhodovacím procesom, že či zvíťazí cena. Asi nie, keď je až druhotná. A koho plán výhľadový poľovného hospodárenia bude vyhodnotený ako ten najlepší? Je to rýdzo subjektívny charakter a priamo to nahráva tomu, aby bolo možné pri výberovom konaní postupovať tak, že dáme prednosť komusi, kto predloží krásny plán a zároveň mizernú cenu. Je to, je to veľmi nepríjemne vymyslené a ja by som o tom rozprával dlhšie, ale nepatrí sa, lebo oceňujem to, že toto, vzhľadom na to, že predstaviteľ vládneho SMER-u pán poslanec Lebocký to už tu oznámil. Pravdepodobne, teda s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, táto časť nebude zahrnutá a ja teda už len tak s úsmevom zaspomínam, že to politické školenie, ktoré mi pán minister dal, že teda patrí to k tomu. On sa proste zrealizoval ako zástanca ľudu a ja ako obhajca bohatých. Ale čert potom. Teší ma, že tento zákon 13a, jednoducho ten paragraf 13a odchádza preč - a to je to najpodstatnejšie. Pretože vlastne, pán minister, týmto pomáhate skutočne podniku, najvýznamnejšiemu štátnemu podniku, ktorý v tejto republike máme, k tomu, aby odolal budúcim, lebo to už vždycky za každej garnitúry tak je, to sa nedá s tým nič urobiť, aby odolal záujmom lobistických skupín a tlakom, ktoré by priamo, ak by tento paragraf 13a ostal, nútili vedenie podniku povedať si: No nedá sa nič robiť, krásny plán, slabá cena, ale vieme, no sú tu záujmy. Proste ten paragraf priamo určoval, ako vyhovieť tým, ktorým vyhovieť jednoducho voľáko treba, lebo sú to ľudia vplyvní.

    Možno treba zdôrazniť ešte ten fakt, že tých sto revírov, ktoré sú v hre, že sú to veľmi dôležité revíry, veľmi cenné z hľadiska poľovného hospodárenia a ktoré majú len tú maličkú chybu, v úvodzovkách, že práve im končia tie desaťročné zmluvy postupne. Tak práve tí ľudia, o tých práve ide. Možno nejde o stovky revírov, ako to tu zaznelo, ale o tú jednu stovku. Práve tá stovka revírov potrebuje sa dostať do situácie, aby ľudia, ktorí majú záujem v nich pokračovať, aby zaplatili opäť nedôstojne nízku cenu, tak ako to dostali na začiatku. Práve preto bolo treba vymyslieť 13-áčku a práve preto je dobré, že 13-áčka tu nebude, lebo bude môcť štátny podnik Lesy Slovenskej republiky hospodáriť tak, ako mu to ukladá zdravý rozum a zákon. S citom hospodára, najlepšie, ako sa dá. A tu treba vidieť fakt, že ono to v tom septembri roku 2009, keď začal platiť nový zákon, ktorý už vtedy povedal: Hop, všetky revíry sa budú, všetky pozemky prenajímať formou verejnej súťaže. Viete, čo sa stalo?

    Záujem tých bohatých, vplyvných skupín klesol skoro na nulu a jednoducho neboli tam skoro žiadne ďalšie už dopyty a keď boli, pán minister, doplním aj váš úsmev, boli nejaké, presne tak, nebolo ich vôbec veľa. Už nešlo o stovky, už išlo len o pár a viete, čo sa stalo? Napríklad revír neďaleko tuná, pri Kamenici alebo pri Brezne, nebudem ich menovať, ale dalo by sa, ale nie je dôvod tých ľudí, lebo ja ich oceňujem. Už neplatili 2 - 3 tisícky eur za ročný prenájom tohto revíru, ale viete, koľko zaplatili? 20-tisíc, 40-tisíc za jeden revír a jeden rok, za štátne pozemky. Koľko sme povedali, že ich je, sto? Ideme počítať? Počítajte, za 10 rokov platnosti zmluvy sa dostaneme k miliarde korún. Pán minister, k miliarde korún, ktorá znie lepšie, ako keď budem hovoriť iba o eurách, ale to voľajako tak aj využívam. A to sú peniaze, a tu sa chcem naviazať na vašu ľudovosť, to sú peniaze, ktoré zoberieme skutočne bohatým ľuďom, ktorí si chcú zapoľovať, poľovačka nie je životná nevyhnutnosť, a ktoré dáme prostredníctvom podniku, ktorý nepriamo riadite, od ktorého chcete, a aj ste to dosiahli, 20 miliónov eur odvodov, od ktorého chcete, aby splnil aj sociálne funkcie. Lebo preto ste aj zastavili reformu, ste mi to sám povedali na výbore, že teda je potrebné pozerať na sociálne funkcie, a preto ten podnik nemôžete pustiť do nejakých oprávnených ekonomických reforiem, ktoré by si vyžadoval. A my chceme tomuto podniku zobrať miliardu korún za 10 rokov. Nuž tak, to je tá ľudovosť, to sú peniaze, ktoré potrebujeme cez tento podnik na jeho fungovanie, na sociálne funkcie, keď už nejaké má, ktoré potrebujeme nepriamo cez ten odvod pre pána ministra financií, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na učiteľov, takže v tom vidím tú nepravdivosť toho vášho vystúpenia ohľadom zástancu ľudového poľovníctva, že ja sa tu zastávam ľudí, ktorí síce možno nepoľujú, ale ktorí potrebujú práve, aby štátny podnik hospodáril najlepšie, ako sa dá. A viete, čo vám pripomeniem, len slová vášho šéfa, podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka z 31. januára. Sedel v tejto snemovni, keď povedal, že je doba krízy, neostáva nič iné, len aby štát využíval zdroje a prostriedky, ktoré má k dispozícii z vlastných zdrojov, čo najlepšie. Plne súhlasím s pánom podpredsedom a verím, že aj vy ako jeho minister nemáte s týmto problém. Takže vlastne veci hrajú, pasujú, nemáme čo ani sa veľmi o tom sporiť. Ozaj nechcem vyrážať otvorené dvere v podobe 13-áčky, len zdôrazňujem fakt, ktorý jednoducho tu zdôrazniť bolo treba, že to, s čím ste ma školili, bolo politicky šikovné, len tomu chýbala tá úprimná poctivá koncovka. Ale koniec dobrý, všetko dobré, veď vy mi to zrátate, ale ja sa na to teším, určite si nájdete na to spôsob, ako mi pripomenúť, že nemám celkom pravdu. Ale mňa teší ten záver a záver bude slúžiť ľudu tejto krajiny a dobrej správe jeho majetku.

    Ale predsa len tu potrebujem zdôrazniť to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Zsolt Simon, a som rád teda, že bola tu prejavená verejná ochota a vlastne rozhodnutie pána ministra, že nemá s tým problém, že teda ten rozdiel medzi polovičnou a dvojtretinovou, dvojtretinovým vlastníctvom štátnych pozemkov je možné vyriešiť, keď predložíme pozmeňovací návrh. Ja ho predložím a veľmi to oceňujem, lebo skutočne ďalšiu škáru, ktorá umožňovala lobistickým skupinám žiadať, že teda tam je iba 55 % štátneho, takže na to sa nevzťahuje žiadna rozhodovacia matica ani verejná súťaž, že ste prejavili túto ochotu. Lebo keď som rozprával s pánom spravodajcom, oceňujem, veď rozprávame, žijeme tu, povedal mi, že toto už by možno bolo trocha priveľa, takže aj slovo ministra oceňujem ako slovo chlapa, že to nie je priveľa a že to považujete za správne. A ja fakt chcem v tejto chvíli poďakovať vládnemu SMER-u, že nechce svoj štátny podnik vohnať do biedy a že sa rozhodol ustúpiť. A všetky tie milé reči na moje konto obhajoby bohatých rád pripúšťam, opakujem sa, teší ma to, lebo zaujíma ma tu cieľ a nie prekáračky. Takže toľko možno by som povedal k tej 13-áčke, s tým poďakovaním môžem aj skončiť.

    A ideme na ďalšie veci, ktoré vás zaujímajú v tomto zákone, ktoré už nepovažujem za také kardinálne, ale ktoré sú súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý predkladám s pánom poslancom Feckom a ktoré teda chcem najprv popísať spôsobom, ktorý by relatívne stručne ozrejmil naše myšlienkové pochody. V tejto novele zákona sa hovorí o zverniciach. Vyrušuje nás a vadí nám, že sa tu hovorí o tom, že zvernice je možné budovať aj v chránených územiach, to znamená v národných parkoch alebo dokonca v národných prírodných rezerváciách, a že sa na to vyžaduje súhlas orgánov životného prostredia. Myslíme si, že a priori je takýto prístup nesprávny a že keďže pribúda bohatých ľudí, opäť sme u tých bohatých, ale tá poľovačka - to je magnet pre bohatých, ktorí chcú mať svoje zvernice, a tých zverníc pribúda a sú to zvernice, ktoré ozaj napriek všetkým ušľachtilým cieľom treba považovať za vážne technické zasiahnutie do prirodzenosti prírody. Nuž prosím pekne, keď už teda ich pribúda, keď ich chceme aj tým bohatým odsúhlasiť, tak im ich, preboha, len neodsúhlasujme v národných parkoch a v chránených územiach, lebo to je absurdum, ktoré zase, myslím, nepotrebujeme tu podrobnejšie analyzovať, neobstojí. Národné parky sú na to, aby sme tam chodili my. Nesúhlasím s pohľadom ochranárov, ktorí hovoria, že v národných ja nemôžem v noci prespať. Ja musím, ja ako človek sa tam viem správať slušne, po mne stopu nenájdete, ale prosím pekne, ploty mnohohektárové - a pribúdajú. Tak vari, vari toto nie! Prosím, aby teda táto časť pozmeňovacieho návrhu, to je jedna z tých, ktoré neprešli, oceňujem, že viaceré prešli, ktoré budem spomínať a pôjdem celkom rýchlo cez ne, aby sme túto záležitosť vyriešili a spravili, že tie zvernice by boli zásahom, ktorý v národnom parku nemá čo robiť.

    Poďme sa pozrieť na vec, ktorú oceňujem, opäť môžem oceniť, že po vystúpení vo výboroch bolo to prijaté a to ma teší. Urobíme teraz maličkú odbočku a zaspomíname si na nedávnu dobu, keď sme sa tu bavili v lesoch o jazdcoch na koni a o bicykloch. Pamätáte si, sme povedali, že no tak to by bolo vážne rušenie, pretože jazdci na koníkoch a bicyklisti sú niečím, čo teda veľmi ruší a bolo tam za tým trocha cítiť také záujmy nejakých lobistov. A teraz už naspäť k poľovníckemu zákonu. Tu sa hovorí v návrhu pôvodnom o tom, že je možné, aby na návrh užívateľa poľovného revíru, štvorkolky, trojkolky, terénne autá, snežné skútre šantili po našich lesoch tak, ako si zachcú. No všetci vieme, koľko je tých nepríjemných štvorkolkárov, trojkolkárov a snežných skútristov, ktorí nám ničia bežecké stopy, a všetko to zavíja a smrdí a som veľmi rád, že táto vec, môžeme ju prejsť pomerne rýchlo, je vyriešená a že nebude možné dať návrh ani len teoreticky lesnému úradu na to, aby niektoré ďalšie strany, neužívatelia poľovných a lesných pozemkov takéto stroje využívali. Oceňujem tiež to, že tam bolo doplnené aj v časti, ktorá hovorí o užívaní, o užívateľoch poľovných revírov, že tí môžu používať tieto prostriedky, ale len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je spojený s prácou v revíri alebo v lese. To znamená, že ak niekto si myslí, že má terénne autisko a má tam revír a bude robiť kolečká od rána do večera, budete odskakovať z lesných ciest, tak už nie, ani on už nemôže. On môže odviesť jeleňa, môže ísť na chatu, ale nemôže tam šantiť ako na ródeu. Takže oceňujem, že táto vec bola tiež prijatá, pretože v kontexte s týmito koníkmi a bicyklistami sa mi to zdalo smiešne, že vôbec sa do návrhu takéto niečo mohlo dostať.

    Poľovný hospodár. Hovorí sa v novele zákona, že poľovný hospodár musí byť odvolaný na návrh užívateľa poľovného revíru. Nesúhlasíme. Ja poľovného hospodára chápem ako človeka, ktorý zastupuje v revíri zákonnosť a ktorý je ten najmúdrejší z poľovníkov, ktorý upozorní svojich aj keď preškolených, ale laických poľovníkov, že povie im: Pozor, toto nemôžeme urobiť, to je mimo pravidiel, mimo zákona. Zdá sa mi nedôstojné aj vo vzťahu k lesnému úradu, aby mu zákon povedal, že musí. Nuž tak potom, milý lesný úrad, ani vlastne ani ty nemusíš, keď musíš, lebo načo teda lesný úrad, ktorému zákon nedáva právomoc posúdiť veci. Možno ten poľný hospodár je skutočne rigorózny, striktný, poriadkumilovný a lezie na nervy svojim spolupoľovníkom, tak preto si myslím, že ponechajme lesnému úradu možnosť, aby zvážil okolnosti, určite môže také nájsť, aby rozhodol suverénne, tak, ako sa na orgán štátnej správy na úseku poľovníctva patrí, a aby ho zákon nenútil, že odvolávať musí. Takže tiež bude to súčasťou návrhu, ktorý v závere budem musieť predniesť. Teda nebudem musieť, ja ho prednesiem, ale musím ho potom čítať.

    Škody vlkom. Hovorí sa tu o škodách vlkom, za ktoré má zodpovedať užívateľ poľovného revíru, ktorý nedokázal urobiť opatrenia primerané tomu, aby týmto škodám zabránil. Nuž aj keď vlk má krátke obdobie lovu, ale zo spôsobu jeho života, zo spôsobu jeho odvahy a niekedy až drzosti v dobe hladu vyplýva, každý to vie z praktických poľovníkov, ja nie som až taký praktický poľovník, aj ked poľovník som, že je veľmi ťažké robiť takéto opatrenia. A preto navrhujeme, aby teda škody vlkom, tak ako to je pri medveďovi, ktorý je, samozrejme, celoročne chránený, boli takéto škody sanované štátom. Nie sú nejaké dramatické, ale myslím si, že by to bol celkom správny postup, aj keď v tomto nevidím až také, takú dominanciu.

    Dôležitejší bod bude teraz Slovenská poľovnícka komora. Je to možno bod, ktorý vzbudzuje najväčšie diskusie, nechcem povedať vášne, a je to záležitosť, ktorú uznávam, že patrí do suverénnej rozhodovacej právomoci poľovníkov, legitímne komora vznikla, legitímne funguje. Bavenie sa o tom, koľko hlasov tomu pomohlo, alebo ako to prešlo, nemá význam. Bolo to demokratické a prešlo to. Ja len chcem poukázať na to, že sa ako poslanec, a viem, že to nie je len môj prípad, stretávam s množstvom výhrad voči nútenému členstvu v Slovenskej poľovníckej komore, čo zodpovedá, lepšie povedané, no čo zodpovedá záujmom, čo nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky, pretože spolčovať sa môžeme, ale nie musíme. Vzniká tu istá nerovnováha na poli tej verejnej diskusie, lebo tak ako možno aj mnohí z vás aj ja som dostal veľa správ z okresných poľovníckych zväzov, z okresného politického zväzu alebo z regionálnych komôr, kde sa funkcionári jasne a jednoznačne vyjadrujú, že komora má svoje opodstatnenie, že je potrebná a že teda všetky tie reči niektorých iných spolkov považujú za reči, ktoré sú škodlivé. A ja nechcem sa stavať na stranu rozhodcu, že kto tu má pravdu alebo kto nemá. Pretože demokracia je taká, že tak to ľudia môžu pociťovať, väčšina si to takto vybrala a ja to uznávam. Len chcem upozorniť, že možnože by sme mali byť citliví a že tie listy mnohé, ktoré sú tak trocha ako cez kopirák, možno mi na nich chýba mnohokrát podpis. Keď je tam iba napísaná komora, no teda, alebo meno okresu, ale to je taký technický detail. Sem-tam sa usmejem aj nad tým, že čaru nechceného, nebudem menovať toho odosielateľa, ale napísal, že oprávnené pripomienky v členskej základni spôsobujú potom problémy. Takže, keď sú oprávnené, nuž tak potom nespôsobujú problémy, ale spôsobujú návrhy na riešenie daného stavu a v tomto prípade teda by som rád neriešil vnútorné veci komory. Navrhujem len, aby sa zvážil fakt a taký ho dávame aj do samotného znenia pozmeňujúceho návrhu, aby toto členstvo nebolo povinné a aby sme sa tým dostali teda do situácie, že tí, ktorí to uznávajú a uplatňujú túto potrebu, aby jednoducho tak aj činili, majú na to plné právo. Ale tí, čo si myslia, že to nie je správny prístup, aby neboli diskriminovaní tým, že v takomto prípade nedostaneš poľovnícky lístok alebo nebudeš mať nárok na revír.

    Otázky tých finančných tokov, ktoré mi pán spravodajca minule taktiež zrátal pri prvom čítaní, že ako som si vôbec dovolil poukázať na hospodárenie ako také. No ja som určite nepovedal, že hospodárenie považujem a priori za nejaké čierne, nesprávne. Ja som len poprosil, aby bolo transparentné. Tak ako sme si tu už pomaličky zvykli na to, že štátne organizácie nemôžu robiť objednávku, faktúru, dohodu, zmluvu bez toho, aby to bolo na internete. No prečo by sme v takomto prípade možno aj nad rámec zákona nemohli si povedať, nech sa páči, vážení poľovníci, vážená verejnosť, vy búšite do komory? Vy sa zamýšľate nad tými peniazmi, ktoré my používame v prospech slovenského poľovníctva, ozaj s nadšením, s láskou a so srdcom? Nech sa páči, pozrite sa.

    Takže navrhujem, tak to naši právnici potom posúdili, keď som chcel, aby to bolo takto transparentne, aby minimálne to bolo podriadené 211-tke zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, že každý, teda kto bude chcieť vedieť podrobnosti, ako sa financie, v ktorom prípade kde využili, aby mal možnosť tak urobiť. Nevidím v tom nikdy a myslím, že to nie je otázka len Slovenskej poľovníckej komory, to je otázka všetkých verejných zdrojov, všetkých spolkových zdrojov, všetkých štátnych zdrojov, že minimálne ľudia, ktorí vytvárajú, majú právo vedieť do puntíka o spôsobe ich využitia a je to vec, ktorú neverím, že by niekto našiel proti tomu argument. Možno na technické riešenia, ale brániť ľuďom, aby sa dozvedeli, ako sa peniaze používajú v klube filatelistov alebo ja neviem v telovýchovnej jednote, no však by to bolo voči, voči dobe. To už takéto časy máme za sebou. Nestaraj sa, báť a my to urobíme a dozorná rada raz do roka prečíta cyklostylovaný papier, že ako sme preverili, všetko je v poriadku. Veď si to pamätáme z dôb, aspoň my starší, ako dozorné rady z rôznych organizácií za starých čias všetko hodnotili. Takže prosím len o to, že aby poľovná komora bola hodnotená ako dobrovoľný spolok a aby jej financie podliehali transparentnej kontrole každého, koho to zaujíma.

    Ďalší moment. Trvalé odobratie poľovného lístka. Existuje taký trest, zrejme je to trest, ktorý bol daný poľovníckymi orgánmi v dobrom vedomí, že je to trest veľmi vážny a že je zrejme adekvátny prečinu mnohokrát so zdravotnými alebo aj smrteľnými následkami. Zdá sa mi zase neodôvodnené, spolu s kolegom Feckom, keď sme sa nad tým zamýšľali, že by sme takýmto postupom umožnili, aby po desiatich rokoch bolo možné vykonať poľovnícke skúšky opäť. Poľovačka nie je nárokovateľná, nie je to životná nevyhnutnosť, keď si raz urobil taký veľký prúser, že to tak vyhodnotili tvoje orgány v tvojom zväze, tak potom ja by som v tomto ohľade prosil, aj pre poučenie všetkých, lebo zbraň je nebezpečná záležitosť, aby sa to tak už nikdy nemohlo stať. Lebo poznám prípady, stávajú sa aj v mojom regióne. Chlap, samozrejme, je potrestaný na svojom svedomí do smrti, zastrelí svojho kolegu poľovníka, ale po pár rokoch ho vidíte spolu s puškou zase. Na jednej strane sa spytujem, ako mu to svedomie dalo. Nuž, asi mu dalo. Ale musím sa spýtať, ako mu to vôbec mohli dať orgány, ktoré o tom rozhodli, a dokonca ako to môžu navrhovať v takomto prípade. Tak mu potom nedajme trest doživotný, dajme mu desať rokov a po desiatich rokoch nech urobí skúšky a nech poľuje. Veľmi prosím, viete dobre, že škody, teda škody, smrteľné nehody sa stávajú v poľovníctve napriek všetkej opatrnosti, a preto je obozretnosť v takomto prípade namieste.

    No poďme k inej veci, možnože trocha úsmevnejšej, ale u mňa až taký úsmev nevyvoláva, a to je lov vysokej netrofejovej zveri alebo teda vysokej, myslím, že srnčej a jelenej, aby som to správne povedal, a teda netrofejovej zveri na spoločných poľovačkách.

    Viete, ja som sa spoločných poľovačiek zúčastňoval rád z titulu svojej funkcie. Ja sa môžem priznať aj k tomu, že som ozaj, urobím maličkú odbočku ešte raz, veľmi rád robil poľovačky tak, keď som voľakedy pred 25 rokmi bol riaditeľom závodu, ako sa má. A boli to pre mňa veľké ocenenia, keď takí ozaj zdatní poľovníci potom pri večernom nejakom rozhovore alebo pri ceste domov mi povedali: Viete, pán riaditeľ, vám sa mnohí smejú za chrbtom, že to tieto vaše ohníky, lesnice, nástupy, poriadky, zver samčia, tak samičia, tak ako to všetko musí, že to máte všetko vyčítané len z knižiek. Ale ja vám musím povedať jednu vec, ja som tak parádne zorganizovanú poľovačku, a už som napoľoval sa kade-kde, ešte nevidel. Takže to chcem len zdôrazniť, že, že mám rád tradície, cením si nesmierne múzeum vo Svätom Antone, ktoré udržiava poľovnícke tradície, a som nesmierne hrdý na to, že, že vlani z vlastnej iniciatívy vstúpilo do siete významných lesníckych miest, ktorú mám česť, ktorú som mal česť založiť na Slovensku a na ktorú som hrdý a som rád, že sa rozrastá.

    Takže aj tým iba chcem dokumentovať, že ak teraz budem rozprávať o love na netrofejovú zver pri spoločných poľovačkách, tak budem rozprávať o niečom, čo považujem za neetické, nevhodné a svojím spôsobom aj nebezpečné. No ak strieľame na diviaky, na čiernu zver, ktorá, ako to hovoria poľovníci, je mäkká na ranu a veľmi rýchlo padá, alebo ak niekto v tom behu trafí tú líšku, tak je to otázka istej šikovnosti, patrí to k tradíciám. Len prečo tie jelenice, ktoré vybehnú ako prvé a stoja alebo utekajú, mám po nich strieľať na spoločných poľovačkách, lebo tak sa rozhodol hospodár, lebo neplnia plán lovu? Ja viem, môže to byť tak ako posúdené, že praktici povedia, no a čo. Ja hovorím, ale veď práve tie tradície, na ktoré som upozorňoval. Aj keď kedysi dávno, už ma na to na výbore upozornil jeden kolega poslanec, že voľakedy sa lovilo aj na vysokú, voľakedy sa kadečo aj do želiez chytalo, aj tak mne to jednoducho pripadá ako istá neúcta k tradíciám, aby sme na vysokú zver netrofejovú poľovali na spoločných poľovačkách. A tento návrh považujem za nepoľovnícky, neetický a ak ho niekto považuje za praktický, tak potom dovolím si povedať, že možno sme tu aj na to, aby sme strážili práve aj tie tradície a etiku a tú praktickú stránku veci. No tak, tak nesplníme plán lovu. Áno, nech ho, nepovažujme to za vec, na ktorej to všetko padá.

    Ďalšia poznámka smeruje k usmrteniu zranenej zveri. Môj priateľ poľovník Karol, ten veľký odborník na zver, na hodnotenie zveri, sám hovoril, neraz on ma na to upozornil, nájdem zver, ktorá zjavne trpí. Poranená v oku, aj to sa stalo, alebo proste jednoducho postrieľaná a v tejto chvíli mi vlastne platná legislatíva neumožňuje konať tak, ako by som konať chcel - skončiť trápenie tejto zveri a uloviť ju. Takže dávam tu taký návrh, je to súčasťou pozmeňováku, ktorý budem čítať, že takýto prípad treba riešiť tým, že ten poľovník má právo, keď vyhodnotí tak, že tú zver nemôžu už vyliečiť ani zachrániť, ju usmrtiť a má, samozrejme, povinnosť potom podľa jednotlivých prípadov to oznámiť poľovnému hospodárovi alebo aj orgánom Policajného zboru.

    Posledná z pripomienok, ktoré takto letom-svetom hovorím k poľovníctvu, je otázka škôd. Veľmi veľa škôd vzniká vplyvom prezverenia, vplyvom nedobrých vzťahov niekedy medzi vlastníkmi pozemkov a užívateľmi poľovných revírov. V našom návrhu s pánom poslancom Feckom sa snažíme, aby tieto problémy boli trošinka urýchľované ich riešenie a aby bolo možné do 30 dní, akonáhle sú škody nahlásené, tieto reálne aj zaplatiť a aby bolo možné prípadne, že sa nevedia dohodnúť, dať do rúk lesnému úradu ako kompetentnému orgánu štátnej správy rozhodnúť, na čej strane je pravda, aby to proste neodchádzalo dostratena. Lebo viete, jeden z dôsledkov toho, že, ešte raz spomeniem tých bohatých, nech mi je odpustené, že máme pomerne pribúdajúcej škody zverov na lesných kultúrach, je práve to, že oni sa dostanú k revíru, oni, samozrejme, nemajú problém zakrmovať, oni nemajú problém stiahnuť zver zďaleka a dostanú sa teda k tomu, že majú nádherne zazverený až prezverený revír. Tešia sa z toho, možno ani toľko nechcú strieľať a tešia sa však iba zo zveri, ale ich vôbec nezaujíma, že táto zver vo svojej početnosti spôsobuje veľké škody. A toto je fakt, ktorý si opäť nevymýšľam, ale ktorý potvrdzujú skúsenosti lesnej prevádzky. Takže, nechcem to zase zovšeobecňovať, že všade je to tak, ale škody zverov nám pribúdajú, a preto by nám mala pribúdať aj snaha operatívne sa postaviť k ich riešeniu. Možno sú tam ešte nejaké drobné poznámky, ale čas je vzácny.

    A ja teraz som povinný prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Jedná sa o tlač 328. Budem čítať, ako mi ukladá rokovací poriadok všetky zmeny, odôvodnenia už čítať nebudem, ak, tak len slovíčko-dve.

    V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. V § 6 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Obvodný lesný úrad nesmie uznať zvernicu podľa ods. 2 ani schváliť zvernicu podľa ods. 3, ak sa pozemky, z ktorých má byť zriadená, alebo ich časť nachádzajú v treťom až piatom stupni ochrany podľa osobitného predpisu, 7a."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie: "7a) § 14 až 16 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie som povedal vo voľnej rozprave.

    Druhá zmena. V čl. I sa vypúšťa bod 12.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Legislatívno-technická úprava, netreba ju ďalej rozvádzať.

    A ideme k tej 13-áčke, kde teda som, ešte raz to využijem, budem veľmi vďačný pánovi ministrovi k jeho verejnému prístupu, že, prísľubu, že to vie takto zúradovať operatívne.

    V čl. I v bode 22 v § 13a sa v nadpise slovo "dvojtretinovou" nahrádza slovom "nadpolovičnou". Aj tá podstata.

    V čl. I v bode 22 v § 13a prvej vete sa slovo "dvojtretinová" nahrádza slovom "nadpolovičná".

    V čl. I v bode 22 v § 13a písm. a) sa slovo "40 %" nahrádza slovom "90 %".

    V čl. I v bode 22 v § 13a sa vypúšťa písmeno b).

    Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

    V čl. I v bode 22 v § 13a písm. c) sa slovo "30 %" nahrádza slovom "10 %".

    K tomu už len toľko, že tieto návrhy v tejto fáze alebo v tejto časti sú bezpredmetné, lebo vlastne návrh pána poslanca Lebockého išiel nad rámec v tomto ohľade, oni vôbec zaviedli absolútnu povinnosť použiť verejnú súťaž pri ponúknutí revírov, pozemkov do revírov, takže ja som sa tam hral s pánom poslancom Feckom s tým, že sme teda dali váhu na cenu a znížili sme váhu tých faktorov, ktoré sú nie kvantifikovateľné. Ale uznávam, že toto tu v tejto časti je vlastne už prekonané práve ich návrhom, ktorý oceňujem. Takže k tomu odôvodneniu len toľko.

    Ôsma zmena hovorí: V čl. I za bod 25 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).

    Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno g)."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Tu ale odôvodnenie prečítam: Zmluva o užívaní poľovného revíru nebude môcť byť zrušená z dôvodu ukončenia členstva užívateľa poľovného revíru v Slovenskej poľovníckej komore. Navrhovaná zmena a úprava súvisí tiež s bodmi 13 a 14 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Ďalšia zmena pod deviatkou: Za bod 28 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 19 odsek 6 znie:

    "(6) Obvodný lesný úrad môže odvolať poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V čl. I bod 29 v § 19 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).

    Takže tu len tá zmena, že nie, že musí, ale môže, vo svojej reči som túto vec, myslím, dostatočne objasnil.

    Poďme ďalej.

    V čl. I sa za bod 41 vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 26 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:

    "q) uhradiť poškodenému škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri v zmysle § 69, a to postupom podľa § 70."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Sú to zmeny, ktoré vyplývajú práve z tej úpravy, ktorú som popisoval, zdôvodňoval v oblasti povinnosti nahrádzať funkčným mechanizmom pri úhrade škôd na lesných a poľnohospodárskych kultúrach.

    Zmena č. 12. Za bod 51 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 41 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Komora je povinnou osobou podľa osobitného predpisu, 26a)."

    A poznámka pod čiarou k 26a znie:

    "26a) § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Takže to je vec, ktorú som tiež zdôvodnil, aby teda prístup k informáciám o finančných tokoch Slovenskej poľovníckej komory bol zabezpečený týmto spôsobom. Je to vo verejnom záujme, máte texty podrobné, kto to chce prečítať, pred sebou.

    13. zmena: Za bod 51 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 43 ods. 1 sa slovo "je" nahrádza slovami "môže byť"."

    A doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Opäť sme tu pri povinnom členstve v Slovenskej poľovníckej komore, keď sa odôvodnenie vyjadruje takto naše: Nejaví sa byť v súlade s princípmi, na ktorých je založený slovenský právny poriadok, osobitne v súlade s článkom 37 Ústavy Slovenskej republiky, že každý má právo slobodne sa združovať a nie povinnosť, aby bol teda niekto nútený k združovaniu v stavovských organizáciách. O tie stavovské organizácie môže byť ešte aj nejaká debata, lebo vieme, že tu možno využiť oponentúru v tom slova zmysle, že predsa advokáti a notári a tak ďalej. Len to sú profesionáli, ktorí majú istú prenesenú právomoc, a my hovoríme pri poľovníkoch, aj keď o vysoko špecializovanej, ale predsa len záujmovej činnosti.

    Poďme na pätnástku. V § 51 ods. 10 druhá veta znie: "Osobe, ktorej bol poľovný lístok odňatý natrvalo, nemôže obvodný lesný úrad povoliť vykonanie skúšky podľa § 50 ods. 1 písm. a)."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Opäť som to zdôvodnil. Kto doživotne prišiel o poľovný lístok, nech je výstrahou pre všetkých, ktorí majú v rukách zbraň.

    16. V čl. I sa vypúšťa bod 56.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Je to otázka lovu netrofejovej zveri. Zdôvodnil som, takže to je vlastne, ak odsúhlasíme túto zmenu, odsúhlasíme to, že nebude možné strieľať, teda loviť netrofejovú zver na spoločných poľovačkách.

    17. úprava hovorí, že bod 59 znie nasledovne:

    "V § 63 ods. 5 znie:

    "Ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je užívateľ poľovného revíru povinný zistiť príčinu usmrtenia zveri alebo zranenia zveri. Ak došlo k nálezu zranenej zveri v poľovnom revíri a takúto zver nie je možné vyliečiť a opätovne vypustiť do poľovného revíru podľa § 22 ods. 3 a 4, je užívateľ poľovného revíru povinný zranenú zver usmrtiť, na usmrtenie zranenej zveri sa primerane vzťahuje § 23 ods. 8. Ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, je užívateľ poľovného revíru povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o celoročne chránenú zver, oznámi užívateľ poľovného revíru nález aj orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu, v poznámke 32a."."

    Odôvodnenie nečítam, povedal som ho predtým.

    18. zmena. V § 69 ods. 4 znie:

    "Za škody spôsobené vlkom dravým nezodpovedá užívateľ poľovného revíru, ale štát.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú. Opäť odôvodnenie nečítam.

    19. Za bod 66 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "§ 70 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

    "(3) Užívateľ poľovného revíru je povinný poškodenému nahradiť škodu, ktorú si u neho uplatnil v súlade s odsekmi 1 a 2 v lehote 30 dní od jej nahlásenia. Ak tak užívateľ poľovného revíru v uvedenej lehote neurobí, poškodený môže požiadať obvodný lesný úrad, aby rozhodol o nároku na náhradu škody a o jej výške. Obvodný lesný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní od jej doručenia. Trovy konania znáša užívateľ poľovného revíru."

    Odsek 4 hovorí nasledovné: "Nárok na náhradu škody spôsobené vlkom dravým si uplatní poškodený formou žiadosti u obvodného lesného úradu pri škodách na veciach uvedených v odseku 1 písm. a) v lehote podľa odseku 1 písm. a) a pri škodách na veciach uvedených v odseku 1 písm. b) za obdobie a v lehote podľa odseku 1 písm. b). Na uplatnenie nároku na náhradu škody sa rovnako vzťahuje odsek 2. Obvodný lesný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní od jej doručenia."."

    Odôvodnenie opäť nie je potrebné už opakovať.

    20. úprava. Za bod 68 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 74 ods. 1 písm. d) sa slová "podľa § 17 ods. 1 písm. h)" nahrádzajú slovami "podľa § 17 ods. 1 písm. g)"."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Legislatívno-technická úprava.

    21. Za bod 69 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    V § 74 ods. 1 za písm. g) vkladá sa nové písm. h), ktoré znie:

    "o žiadosti poškodeného týkajúcej sa nároku na náhradu škody a jej výšky podľa § 70 ods. 3 a 4."

    Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená i) a j).

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    22. V bode 71 v § 76 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

    "f) ak užívateľ poľovného revíru neplní povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. q)".

    Navrhované písmená f) až k) sa označujú ako písmená g) až l).

    Súvisí to stále so škodami spôsobenými zverou na porastoch, plodinách a kultúrach.

    23. Za bod 75 sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 78 ods. 3 písm. f) znie:

    "ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri a užívateľ poľovného revíru nezabezpečí zisťovanie príčiny usmrtenia zveri alebo zranenia zveri, alebo ak zranenú zver, ktorú nie je možné vyliečiť a opätovne vypustiť do poľovného revíru, užívateľ poľovného revíru neusmrtí, alebo ak po usmrtení zranenej zveri užívateľ poľovného revíru nevykoná opatrenia podľa § 23 ods. 8, alebo ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, neoznámi nález bezodkladne Policajnému zboru a pri celoročne chránenej zveri aj orgánu ochrany prírody a krajiny (§ 63 ods. 5)."

    Sa vám to zdá možno podobné, ako som už čítal, ale v tomto prípade je však bod, ktorý som bol povinný prečítať, lebo súvisí zase s porušeniami tohto zákona a taxatívnym vymenovaním týchto porušení.

    Ďalšia zmena sa týka bodu 76, za ktorý sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "V § 79 ods. 2 písm. i) sa slová "podľa § 74 ods. 1 písm. a) a i)" nahrádzajú slovami "podľa § 70 ods. 3, pokiaľ ide o lehotu pre rozhodnutie a trovy konania, podľa § 70 ods. 4, pokiaľ ide o lehotu pre rozhodnutie podľa § 74 ods. 1 písm. i) a j)".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Opäť je to legislatívno-technická úprava.

    V bode 77 sa § 80a dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

    "(5) Obvodný lesný úrad rozhodne o zániku zvernice v súlade s § 74 ods. 1 písm. a), ak zvernica nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 ods. 4 druhej vete a ak osoba, ktorá požiadala o vydanie rozhodnutia o uznaní zvernice podľa § 6 ods. 2 alebo o vydanie rozhodnutia o schválení zvernice podľa § 6 ods. 3, alebo jej právny zástupca nepredloží do 31. decembra 2013 stanovisko príslušného orgánu ochrany prírody podľa osobitného predpisu, že takéto uznanie zvernice alebo schválenie zvernice je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny.

    (6) Konania podľa § 70 začaté pred 1. júlom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 52 znie: "§ 6 ods. 2 a § 9 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    Opäť sa to týka toho, čo som v úvode hovoril, zverniciam v chránených územiach, nie je potrebné ďalej rozvádzať.

    A sme pri poslednej zmene, 26. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    Čl. III." Tam musím vymenovať sadu čísiel.

    "Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., ako aj zákona č. 145/2010 Z. z. a zákona č. 408/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

    "V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písm. k), ktoré znie:

    "zriadiť poľovnícke zariadenie podľa osobitného predpisu". Poznámka 56a, ktorá znie: "§ 6 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z."

    Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.

    To bola posledná zmena, ďakujem za trpezlivosť. Záverom teda len poďakujem ešte raz za to, čo som už zdôraznil. Áno, ešte, ďakujem, budem musieť ešte poprosiť, ako sa má, ako sa má hlasovať, a potom až bude ďakovačka.

    Takže chcem poprosiť, vážený pán spravodajca, aby boli body 3 a 4 vyňaté na osobitné hlasovanie, a dúfam, že sa nedopustím nejakého faux pas. Ja mám svoje poznámky ešte takto napísané, že prosím, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 1, 2, 25 a 26, to sú tie zvernice.

    Inak tu ma napadá jedna vec, že by sme možno mali žiadať technickú úpravu v tejto sále, mne by pomohlo ohromne, keby tie jednotlivé úpravy, zmeny naskakovali aspoň kľúčovými slovami pri hlasovaniach. Lebo ja sa priznám, neraz mám problém sa orientovať v tom, že keď je tých zmien veľa, že o čom hovoríme. Kľúčové slovo by mi pomohlo, ale zrejme je to nad rámec toho, čo mám hovoriť.

    Potom prosím, aby body 3 až 7, ale to som žiadal na osobitné hlasovanie, takže to musím nejakým spôsobom, 3 až 7 som chcel, aby bolo o nich hlasované spoločne, ale teda 3 a 4 zostáva to osobitné hlasovanie, takže dobre. A potom musím teda z toho skrátiť, že 5, 6 a 7 bude ďalšia sada na osobitné hlasovanie, to je tá 13-áčka paragraf. Takže áno, 3 a 4 som povedal v úvode, a to, ďakujem, a potom päťku a šestku a sedmičku, 5, 6, 7 ďalšia sada, prepáč, máš to, hej.

    Potom prosím, aby v ďalšej sérii bolo hlasované o pozmeňovákoch 8, 12, 13, 14 a 20, to sa týka Slovenskej poľovníckej komory.

    Potom prosím, aby ďalšia sada bola odhlasovaná, alebo aby o nej bolo hlasované pod, teda zmeny pod číslami 9 a 10, to sú zmeny týkajúce sa poľovného hospodára.

    Ďalšia sada, aby bola osobitne odhlasovaná, zmeny pod číslami 11, 19, 21, 22, 23 a 24, takže ešte opakujem: 11, 19 a od 21 až po 24, to boli škody.

    Potom doživotné odňatie osobitne prosím hlasovať pod, zmena pod bodom 15.

    Netrofejové lovenia alebo teda lovenie netrofejovej zveri na spoločných poľovačkách ako samostatné hlasovanie pod bodom 16.

    Zranená zver pod bodom 17 samostatne a vlk a jeho škody pod bodom 18.

    Takže týmto som naplnil to, čo som mal v závere povedať a v tom úplnom závere veľmi od srdca a úprimne: Som rád, že aj keď nie všetky zmeny, ale to, čo som považoval za podstatné, a to bola tá 13-áčka, ktorou som začínal a ktorou aj skončím a ktorú aj, ešte si spomínam na slová pána ministra vo výbore, keď povedal, no keď vám to tak vadí, ak sa nebojíte postaviť sa pred verejnosť a vysvetliť jej, že vy chránite záujmy bohatých a nie chudobných. Nuž nebojím sa a som rád, že ani pán minister sa už nebojí a že to takto spoločne vďaka teda jeho celkom sympatickému rozhodnutiu sa dostáva do roviny, ktorá pomáha všetkým, ktorí to s uplatňovaním práva poľovníctva a s finančnými tokmi, ktoré sú s tým spojené, veľmi súvisí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, hovoril som dlho, ale v každom prípade vám zo srdca ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nie som poľovník, ja tak pozorne počúvam, aby som sa aspoň čiastočne do tej problematiky dostal, ale mňa zaujalo to, čo ste hovorili, pán kolega. Tá zvernica v tých chránených územiach, lebo priznám sa, tomu nie celkom dobre rozumiem, že to naozaj? Alebo to je, lebo to mi príde dosť absurdné, aby v chránených územiach boli zvernice. Lebo v dnešných podmienkach a v dnešnej krajine je dosť možné, že niekto oplotí Lomničák a bude tam mať kamzičiu zvernicu. Čiže tu by som si rád nechal dovysvetliť prípadne, že by ste mi to mohli povedať, že ako, ako to funguje. Že v treťom až v piatom stupni ochrany môžu byť zvernice, čiže keď teraz môžu, to znamená, že doteraz nemohli byť. To znamená, je to zmena, ale hovorím, nepracujem s tým, rád si to nechám vysvetliť, ale nerád by som sa dožil nejakého oploteného pozemku v národnej prírodnej rezervácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Je skvelé, že z novely zákona, ako sme sa dozvedeli, vypadáva ustanovenie o liberalizácii vstupu motoriek, štvorkoliek, terénnych áut a podobne do lesov. Ale zároveň som aj zhrozený z toho, ako sa do návrhu zákona vôbec mohlo takéto ustanovenie dostať a to, paradoxne, práve zo strany tých, ktorí nás tu len celkom nedávno strašili nárastom počtu bicyklov v našich lesoch.

    Ďalšia vec, na ktorú by som chcel poukázať - nadviažem na kolegu Hlinu - je ten návrh, čo sa týka zverníc a vylúčenia možností, aby vznikali alebo rozširovali sa zvernice v chránených územiach. V tom chcem tiež podporiť tento pozmeňujúci návrh kolegov Mičovského a Fecka.

    No a, samozrejme, dôležité sú aj ďalšie tie navrhované zmeny, čo sa týka napr. toho, aby Slovenská poľovnícka komora bola povinnou osobou v zmysle zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, alebo čo sa týka dobrovoľného členstva v komore.

    Iste, dalo by sa pokračovať, stotožňujem sa aj s tou navrhovanou väčšou reguláciou inštitútu spoločných poľovačiek a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Janko, ďakujem aj za uvedenie niektorých vecí, o ktorých je podľa mňa potrebné sa rozprávať. Ja tiež poľovník nie som, ale mnohí poľovníci ma oslovili s tým, že väčšinové zastúpenie alebo tá tzv. poľovnícka loby jednoducho nie je ochotná počúvať. Mnohé veci z tvojho pozmeňovacieho návrhu podporujem, len pri jednej nie som si úplne istý, a to je to, to je to povolenie vlastne ulovenia poranenej zveri. Pretože, sú tu odborníci, možno nám to budú vedieť vysvetliť, alebo ty by si mi to vedel vysvetliť, akým spôsobom sa potom dokáže, že to zviera naozaj zranené bolo. Aby sme týmto v podstate nevytvárali priestor na to, aby bolo voľne ulovené zviera, ktoré dodatočne môže byť nejakým spôsobom upravené a potom bude vlastne to zranenie iba výhovorka. Takže ja v zásade to beriem ako šľachetnú motiváciu, áno, môže to pomôcť, len aby to nevytvorilo priestor na to, aby si, aby si niekto z toho nevytvoril potom výhovorku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S ďalšou faktickou Ján Mičovský.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja ďakujem všetkým, ktorí zareagovali, ďakujem ešte raz všetkým, ktorí majú záujem, aby tieto súvislosti boli funkčné.

    Lojzko, myslím, že k tej samotnej zvernici, to sme si vysvetlili a tvoje prekvapenie a údiv zdieľam. Verím, že sa nám to podarí vyriešiť.

    Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, ktorý ozaj má dôvody tiež byť prekvapený s tými zavýjajúcimi a smrdiacimi mechanizmami, ktoré mali podľa tohto zákona relatívne voľne jazdiť po našich revíroch a lesoch.

    Ale možno najväčší čas by som mal venovať pánovi poslancovi Poliačikovi. Martin, máš pravdu, všetko sa dá zneužiť, keď na to príde. Tak aj tu si viem predstaviť kohosi, kto pod rúškom skrátenia utrpenia urobí dačo zlé. Dovolil by som si povedať, že možno v prípade neistoty, nejak odvodiť to z rímskeho práva, takže v prospech, v prospech zveri trpiacej, a nie v prospech teda tomu zlému poľovníkovi, ktorých je určite menej ako tých dobrých. Ale chcem upozorniť aj na praktický rozmer, že ak teda nájdem trpiacu zver, ktorá je dlhodobo už chytená v oku povedzme a zjavne má na tele stopy dlhodobého násilia, alebo ktorá má mokvajúcu ranu, ktorá jednoducho svedčí o tom, že tá zver trpí a je v nejakom terminálnom štádiu svojho života, tak že to sú veci, ktoré zdokumentujem, ktoré si potom ten hospodár pozrie aj poľovník. Rozhodne nemôžem uloviť zver pod týmto rúškom, a ktorá sa jednoducho potom stane akýmsi predmetom zištnosti, že pod rúškom záchrany zveri ja teda zneužívam tento paragraf. Takže prihováral by som sa za to, že, mám to od ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Ja som spomínal toho svojho poľovníckeho priateľa Karola, ktorý mi tento podnet dal, o ktorom viem, že v živote neurobil nič iné, len sleduje záujem, aby ušľachtilé poľovníctvo aby ušľachtilým aj zostalo. Asi toľko.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je Martin Poliačik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Predpokladám, že teraz budeme svedkami zopár úškrnov, že zase Poliačik sa ide vyjadrovať k veciam, s ktorými teda nemá až také skúsenosti, ale ja som tiež zástupca niektorých voličov a niektorých ľudí, tí ma oslovili a pomenovali jasne problémy, ktoré majú. Ja som ich konzultoval aj s pánom kolegom Mičovským, s ktorým predkladáme aj pozmeňovací návrh, ktorý nakoniec predložím. A myslím si, že nad to, čo už prezentoval on, je tu pár vecí, o ktorých minimálne je potrebné sa rozprávať, a možnože aj pár nápadov, ktoré môžu niektoré veci zlepšiť.

    Nie je to tak dávno, čo sme rozprávali o poľovnom zákone v parlamente a prešiel zákaz strieľania psov v poľovných revíroch a takisto zákaz strieľania mačiek, teraz sa nám mačky do zákonu vracajú naspäť. Neteší ma to, ja badám ten posun, že vlastne od voľného strieľania mačiek sa to posúva k tomu režimu, ktorý platí pre psov. V spoločnej správe, predpokladám, že to prejde, ale vy sa orientujete lepšie v tej spoločnej správe, no takže vždycky hovorím na človeka, ktorý mi môže aj prikývnuť aspoň. Takže neteší ma, že sú tam tie mačky zavedené naspäť, ale nebudem tu teraz opäť zvádzať ten, ten boj o genetický kód divej mačky, ktorý sme tu mali predtým, už tu prebehol. Keď sa to aspoň upraví na ten režim, ktorý je u psov, bude to zlepšenie toho, čo bolo navrhnuté v novele, aj keď si myslím, že tento problém sa nemal tak skoro opäť riešiť v poľovnom zákone.

    Preto by som chcel požiadať v súvislosti s týmto o vyňatie bodov 21 a 17 na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy.

    Takisto chcem poprosiť o samostatné hlasovanie o bodoch 22 a 25 zo spoločnej správy, a to z toho dôvodu, že ich budem nahrádzať v pozmeňovacom návrhu inými riešeniami.

    K samotnému pozmeňováku: najprv ho prečítam, potom v odôvodnení sa budem venovať každému bodu zvlášť, alebo teda bodom, ktoré spolu súvisia.

    Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    1. Bod 42 znie:

    ,,42. V § 32 ods. 1 písm. a) znie:

    "a) je združením občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,"."

    2. Za bod 42 sa vkladá nový bod 43, ktorý znie:

    ,,43. V § 32 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

    "b) vykonáva svoju činnosť podľa tohto zákona, inú činnosť môže vykonávať za podmienok ustanovených osobitnými predpismi."

    Poznámka pod čiarou 25a), ktorá sa viaže k tomu b): ,,25a) zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a Obchodný zákonník."

    Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená c) až e).

    Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Je všeobecne dobrým pravidlom, myslím si, že veci, ktoré nie sú upravené nejakým špeciálnym pravidlom, by mali platiť pre všetkých rovnako. To znamená, že ak aj poľovnícke organizácie aj poľovníci samotní vykonávajú niektoré činnosti, ktoré by sa dali označiť ako bežné podnikanie, bežný predaj, bežný obchod, tak by sa na ne mali vzťahovať pravidlá, ktoré upravujú bežné podnikanie, bežný obchod a bežné narábanie napríklad s majetkom. Keďže v tom zákone sú špecificky dané činnosti, ktoré odlišujú poľovníctvo od všetkého ostatného, tak v prípade, že sa vykonávajú aj činnosti, ktoré sa neodlišujú, napríklad predaj mäsa, predaj poľovačky ako takej alebo narábanie s majetkom, tak si myslím, že je dobré, aby sme do zákona voviedli aj živnostenský aj Obchodný zákonník a tým pádom dali pravidlá tam, kde poľovníci nevykonávajú žiadnu činnosť, ktorá by bola špecifická len pre nich. To znamená, že by vykonávali normálne podnikanie, normálny obchod a narábanie s majetkom.

    Novelizačný bod, teda bod pozmeňováku číslo 3. Za bod 52 sa vkladá nový bod 53, ktorý znie:

    ,,53. V § 51 ods. 1 sa slová "obvodná komora, v ktorej" nahrádzajú slovami "obvodný lesný úrad, v ktorého"."

    Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    4. Za bod 54 sa vkladá nový bod 55, ktorý znie:

    ,,55. V § 51 ods. 4, ods. 5 a ods. 9 sa slová "Obvodná komora" nahrádzajú slovami "Obvodný lesný úrad"."

    Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    5. Za bod 55 sa vkladá nový bod 56, ktorý znie:

    ,,56. V § 51 ods. 11 a 12 sa slová "obvodnej komore" nahrádzajú slovami "obvodnému lesnému úradu"."

    Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    Spoločné odôvodnenie k bodom 3 až 5: Obvodná komora nie je jasne zákonom upravená, v zmysle súčasne platných právnych predpisov sa Slovenská poľovnícka komora člení na obvodné komory, ktorých postavenie majú upraviť stanovy, pričom často v praxi majú obvodné komory postavenie poľovníckej organizácie, ktorá má podľa súčasne platnej právnej úpravy postavenie neziskovej organizácie. Ja viem, že to všetko sa v tomto zákone mení, ale musíme vychádzať zo zákona, ako platí teraz. Zároveň však zákon stanovuje, že tieto obvodné komory majú právomoc vydávať poľovné lístky, ktoré sú verejnou listinou. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby táto kompetencia bola naspäť prevedená na štát, ktorý na to má príslušných úradníkov, jasne stanovené postavenie zákonom a právomoc, pričom príjmy, ktoré budú plynúť z vydávania poľovných lístkov, budú príjmom štátneho rozpočtu. Komora je subjekt združujúci právnické a fyzické osoby, pričom obvodné komory majú navyše právne nejasné postavenie, má vyberať poplatky od svojich členov na svoju činnosť, ale prenesenie právomoci na vydávanie a odnímanie poľovných lístkov vrátane vyberania poplatkov by malo byť zverené štátnemu orgánu ako subjektu, ktorý je právnym postavením jasný a nadradený občanom, ktorí žiadajú o vydanie poľovných lístkov.

    Už v súčasnosti napríklad právna subjektivita obvodných komôr bola minimálne spochybniteľná. Práve preto vlastne teraz v tej novele zákona sa určuje právna subjektivita týchto obvodných komôr, ale stále nevidím dôvod, prečo by malo záujmové združenie, to jest komora, konať, respektíve vykonávať činnosti, na ktoré máme úradníkov a ich činnosť nerušíme. Prečo nechávame zákon v podstate otvorený akejkoľvek zmene stanov poľovníckej komory, keď dokážeme nejakou podzákonnou normou a priamym riadením organizácie ho naplniť už teraz? Zákon sa nám odvoláva na stanovy komory, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť, čo nie je úplne štandardné. Lebo za normálnych okolností dávame zákon, respektíve vláda dáva zákon do parlamentu a ak sa odvoláva na podzákonnú normu, čím určite stanovy nejakej organizácie sú, tak by mala byť táto norma priložená k tomu zákonu väčšinou vo forme vyhlášky alebo nariadenia ministra. V tejto situácii vôbec nevieme, čo v tých stanovách v budúcnosti bude. Tým pádom si myslím, že zo strany štátu je dôslednejšie a zodpovednejšie zobrať určenie pravidiel do svojich vlastných rúk a tým pádom zveriť túto agendu obvodným lesným úradom. A takisto bude iba na prospech, keď výnos tejto činnosti, finančný, to jest poplatky napríklad za vydanie lístkov, pôjdu do štátneho rozpočtu a nie do rozpočtu komory.

    Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. Za bod 55 sa vkladá nový bod 56, ktorý znie:

    "56. V § 53 ods. 7 sa za slovo "hospodárovi" vkladajú slová "spolu s nepoužitými značkami na označenie ulovenej zveri"." Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhujeme, aby mala osoba, ktorá mala vydané povolenie na lov, ktoré musí vrátiť po skončení platnosti, mala byť stanovená povinnosť vrátiť aj nepoužité značky na ulovenie, na označenie ulovenej zveri, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu. Ide o takzvané plomby, ktoré majú v podstate poľovníci vydané spolu s povolením na ulovenie zveri, ktorými v podstate ulovená zver, ktorými je potom označená a tým pádom je jasne identifikovateľné, že kto vlastne túto zver ulovil a že to je zver ulovená legálne. V súčasnosti, keď musia vrátiť povolenie na lov, tak vracajú vlastne iba to povolenie, ale plomby si môžu nechať, čo otvára priestor niekedy pre zámenu, pre pytliačinu. A myslíme si, že v prípade, že boli tieto plomby vydané a tieto označenia vydané, tak spolu s povolením na lov by mali byť takisto vrátené. Vnesie to poriadok a zabráni to možným zámenám, možným špekuláciám a znepríjemní to život potenciálnym pololegálnym pytliakom.

    Siedmy bod. V 66. bode sa v § 67 ods., pozor, tu je zmena, 3, oproti textu, ktorý hovorí 2, takže odsek 3 za slovo "vyšetrení" dopĺňajú slová "a po schválení obvodným lesným úradom".

    Odôvodnenie: Dôvodom, pre ktorý navrhujeme doplnenie schvaľovania prostredníctvom obvodného lesného úradu, je skutočnosť, aby sa do poľovného revíru nedostávala zver, ktorá je nežiaduca z hľadiska druhu, napríklad iné druhy jelenej zveri, a prípadne nie je kompatibilná s lovnou zverou, ktorá sa v revíri už nachádza.

    Totiž dnes, keď chce nasadiť do revíru niekto novú zver, tak to schvaľuje iba veterinárna správa. Ale tá dokáže vyhodnotiť len to, že či je zviera zdravé, alebo nie. Ale nie vždy dokáže určiť, či genofond toho zvieraťa je, je kompatibilný so zvieratami, ktoré v tom revíri už žijú. Myslíme si, že ak by sa spolupodieľal na tom rozhodnutí aj obvodný lesný úrad, tak by sme zamedzili možnostiam, že by napríklad boli iné poddruhy vysokej zveri nasadené tam, kde už nejaké žijú, a tým pádom by ich mohli začať vytláčať. Existujú už teraz v podstate geneticky manipulované poddruhy vysokej zveri napríklad kvôli mohutnejšiemu parožiu, ktoré takisto nemusia byť kompatibilné. Myslím si, že je správne, aby sa obvodný lesný úrad vyjadril k tomu, či to novonasadzované zviera je kompatibilné s tými, ktoré v revíri už žijú, alebo nie.

    Verím, že, že aspoň tie naozaj praktické body z tohto pozmeňujúceho návrhu prejdú. Verím aj tomu, že je možné vrátiť niektoré kompetencie naspäť na, na obvodné lesné úrady, pretože sú na to plne vybavené aj odborne, aj personálne a nevidím dôvod, prečo by aj zisky, ktoré z týchto činností plynú, mali byť v rukách komory a nie v rukách štátneho rozpočtu, zvlášť, keď tam peniaze chýbajú.

    Z tohto pozmeňujúceho návrhu, pán spravodajca, budeme hlasovať o bode 1 a 2 spolu, o bodoch 3 až 5 spolu, o bode 6 samostatne a o bode 7 samostatne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Ján Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja si vôbec nemyslím, že by zaslúžili sa tu nejaké, vhodné boli úškrny nad vystúpením pána poslanca Poliačika. Lebo ja si skôr myslím, že jeho prístup k rôznym témam, tak ako sa na ne pripravuje a ako k nim pristupuje, nám môže slúžiť mnohým, možno začínajúcim poslancom, ako vzor. Mne sa celkom páči jeho aktivita, takže úškrny vôbec nie sú namieste, keby aj nejaké boli.

    A teraz vecne. K tým mačkám, musím chlapsky priznať, že tu by sme asi neboli v súzvuku, aj keď to nebolo predmetom nášho spoločného pozmeňováku. Ja som sa tu pridal k tým, ktorí cítia, že v mačkách je ozaj veľmi vysoké reálne nebezpečenstvo drobnej zveri a hlavne vtáctva. Poznám ich názory a chcem tu zdôrazniť, Martin, jednu vec, že tak ako žiadny psík ani žiadna mačička, nech je to akokoľvek bezprizorná, ak má na sebe obojok výrazný, tak nemá nikto právo ju uloviť, nech by sa akokoľvek potulovala v akejkoľvek vzdialenosti, tak ja to považujem za veľmi výraznú ochranu všetkým. Je to aj odpoveď milovníkom zveri, že v takomto prípade to cítim ako dostatočné a je to veľmi pekné kompromisné riešenie.

    Čo sa týka možno ešte citlivejšej témy tej živnosti. Mám málo času, ale tak rýchlejšie. Bolo by možno dobré povedať si, že ak nejaký dôchodca musí predať svoju chatku, aby mal viacej na lieky, a jednoducho tých 5-tisíc eur, ktoré dostane za tú chatku, mu ohromne pomôže, ale musí z nich zaplatiť daň, no tak ak niekto predá jeleňa za 5-tisíc eur, tak si myslím, že je úplne v poriadku, ak to budeme hodnotiť ako povinnosť zaplatiť aj z toho daň. Veď predsa musíme cítiť ten kvalitatívny rozdiel! Takže aj keď viem, že tu si nevyslúžime týmto návrhom nejaké veľké vďaky, ale cítim to, že my musíme hovoriť to, čo je potrebné pre túto krajinu a nielen pre istú skupinu ľudí.

    A čo sa týka toho zásahu lesných úradov, tu je veľké nebezpečenstvo geneticky modifikovanej zveri, takže správne, ten lesný úrad tam má čo robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou, nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Ďakujem. Ďakujem za podporu, Janko. Presne s tým súhlasím, že v momente, keď sa snaží štát naozaj z každého možného zdroja vytĺcť nejakú korunu, tak si myslím, že nechávať úplne bežné nakladanie s majetkom, bežné predaje nejakej služby alebo nejakého produktu bez zdanenia len pod rúškom nejakej kvázi neziskovej organizácie nie je správne. Ja viem, že sa to predefinuváva na niekoľko spôsobov. Poďme sa dohodnúť na tom najlepšom. Tých návrhov je tam niekoľko vedľa seba, ale som presvedčený o tom, že akonáhle niekto nevykonáva nejakú špeciálnu činnosť vo verejnom záujme, tak všetko, čo robí, by malo byť zdanené a zodvodnené rovnako ako pri všetkých ostatných činnostiach. Keď môžu bežní živnostníci, bežní obchodníci, bežní producenti platiť dane, nie malé, a odvody, tak nevidím dôvod, prečo niektoré skupiny by mali byť od tohto oslobodené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali časť rozpravy na základe písomných prihlášok. Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja kolegovia. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani Magda Košútová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Vladimíra Jánoša a Magdy Košútovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, tlač 328.

    1. V čl. I sa za doterajší bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie:

    "23. V § 14 ods. 2 sa za slovo "rokov" vkladajú slová "v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri"."

    Doterajšie body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Cieľový vek samčej časti populácie jelenej zveri je z aspektu kulminácie trofejovej kvality a zachovania genofondu 11 rokov (§ 31 ods. 1 vykonávacej vyhlášky k zákonu). Jelene ulovené po tomto veku sa bez ohľadu na ostatné selektívno-chovateľské kritériá považujú za správny odstrel. Z toho vyplýva, že užívateľ poľovného revíru by mal mať k dispozícii dostatočný časový priestor na dosiahnutie trofejovej kulminácie hlavného druhu zveri, čo sa v prípade jelenej zveri za 10 rokov starostlivosti a chovu nedá dosiahnuť bez rizika, že dôjde k predčasnému lovu geneticky najhodnotnejších jedincov len preto, že sa končí doba nájmu poľovného revíru.

    2. V čl. I sa v doterajšom bode 77 v § 80a vypúšťa odsek 4.

    Odôvodnenie: V dôsledku posunutia účinnosti prijatia zmeny § 77 až na 1. január 2014 je potrebné navrhovanú úpravu riešiť v osobitnom ustanovení (navrhovaný bod 4 pozmeňujúceho návrhu).

    3. V čl. I v 77. bode sa v § 80a v nadpise slová "od 1. júla" nahrádzajú slovami "od 1. mája" a v § 80a ods. 1 sa slová "podľa doterajších predpisov, odvolávka na 51, pridelené identifikačné číslo organizácie" nahrádzajú slovami "pred 1. májom 2013 pridelené identifikačné číslo, odkaz 51".

    Odôvodnenie: Ide o úpravu bodu 45 spoločnej správy z dôvodu navrhovaného vypustenia § 80a ods. 4 v bode 2 pozmeňujúceho návrhu.

    V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 45 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    4. V čl. I v 77. bode sa dopĺňa § 80b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    ,,§ 80b Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014

    Disciplinárne konanie začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa doterajších predpisov."

    Odôvodnenie: Zmena dátumu v nadväznosti na zmenu účinnosti § 77 v 47. bode spoločnej správy.

    V tejto súvislosti sa legislatívno-technicky upraví znenie úvodnej vety v 77. bode.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Martin Fecko. Dávam mu týmto slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, aspoň dúfam, snažím sa to čím skôr prečítať. V prvom rade ale chcem sa vyjadriť k tomu nášmu pozmeňováku trochu. Samozrejme, že som za to, aby poľovnícka komora bola dobrovoľná. To som deklaroval aj v V. volebnom období, kedy takýto pozmeňujúci návrh bol tu podaný. Neprešlo to, vieme. Takže teraz sme si to s pánom Mičovským dali znovu do nášho pozmeňujúceho návrhu a uvidíme, ako sa k tomu bude správať tento parlament, ktorý je trošku v inom zložení.

    Čo sa týka mačiek a odstrelu, tak tam bola tiež naša iniciatíva, ktorú sme mali aj v V. volebnom období, a myslím, že je to jasne označená, tak tá z tej, by som povedal, možnosti odstrelenia vypadá. A keď mi niekto povie, že sa mačky značiť nedajú, tak poviem, že iďte do Bulharska a tam máte krásne označené mačky, krásnym obojkom a iným a je to funkčné. Takže asi tak.

    Vážení, nebudem sa k tomuto listu vyjadrovať, ale nakoľko je adresovaný poslancom Národnej rady, tak sa ho bez nejakých mojich vnútorných, by som povedal, disproporcií, resp. nejakých hodnotení ho prečítam a nech si každý urobí o tom obraz, lebo týka sa práve tohto poľovníckeho zákona.

    "Vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, touto výzvou by sme vás chceli oboznámiť so situáciou v slovenskom poľovníctve. Výzva vyvolala diskusie o tom, ako sa bude uberať naše poľovníctvo, ale získali sme aj podporu veľkého množstva našich poľovníkov. Taktiež aj z tých, ktorých kritizujem, reagovali napríklad, pán prezident všetkých svojich zamestnancov vyzval, aby našu výzvu odsúdili. A aj poslušne reagovali a písali plamenné výzvy o tom, ako chceme zničiť naše poľovníctvo, ako všetci podporujú vedúcu úlohu Slovenskej poľovníckej komory a tak ďalej. To, že naše tvrdenie o tom, že to dostali zhora, preukazuje, preukazuje aj stanovisko Okresnej poľovníckej komory Nitra, kde pán prof. Točka píše: "Na základe vašej výzvy, aby sme reagovali na výzvu SLOS Pribina a ZPO Hubert". Nik však nepovedal, v čom spočíva naša rozvratnícka činnosť. Obyčajných poľovníkov sa pán prezident Slovenskej poľovníckej komory a Slovenského poľovníckeho zväzu nepýtal, iba funkcionárov a zamestnancov Slovenského poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej komory. Čo ak by mali podobný názor, ako máme my? A sme presvedčení, že skutočne reprezentujeme drvivú väčšinu poľovníkov. Veľmi ho pobúrilo, že sme si dovolili napísať 90 % nespokojných poľovníkov. No moju otázku, na moju otázku, aké percento poľovníkov mu dalo mandát na vytvorenie takej Slovenskej poľnohospodárskej komory, teda Slovenskej poľovníckej komory, ako funguje doteraz, neodpovedal. Argument pána Šubu, že petíciu na podporu poľovníctva v roku, neviem akom, podpísalo 350-tisíc ľudí, neobstojí, pretože táto petícia nehovorila nič o vzniku poľovníckej komory a určite nie takej, ako funguje teraz. A túto podpísalo aj veľa poľovníkov, ktorí sa teraz hlásia k nespokojným poľovníkom. Nespomeniem radšej ako, nespomeniem radšej, ako manipulovali s uverejnením zákona o poľovníctve, lebo mali strach. A ukázalo sa, že oprávnene, lebo napríklad zníženie výmery revírov odsúdili všetky okresné poľovnícke komory. Ako je možné, že novelu, hoci ju tvorili, nedali pripomienkovať svojim členom? Nebyť náhody, tak ako sa im to, tak sa im to prepečie. Až po našom uverejnení hromadnej pripomienky sa komora pýtala svojich funkcionárov, čo oni na to. Až potom to dokonca aj uverejnili na svojej webovej stránke. Na zasadnutí výboru pre poľnohospodárstvo pán minister veľmi pekne hovoril o tom, že poľovníci sú obyčajní ľudia, opravil sa, že nie OĽaNO, ale jednoduchí, ktorí sa starajú o svoje revíry, o zver, prírodu a podobne. Vraj treba na to myslieť a nevytvárať podmienky na to, aby bolo poľovníctvo pre nich nedostupné. Pekné slová socialistického politika, len škoda, že na moju otázku, čo so Slovenskou poľovníckou komorou, odpovedal, že však to tri roky funguje a asi je to v poriadku. Chápem ho, aj počas jeho odpovede stál pri ňom jeden z tvorcov zákona o poľovníctve pán dr. Puškáč. A ten ho informuje, tak ako informuje, preto sa nemôžeme čudovať.

    Podľa nášho názoru podstata vzniku povinnej Slovenskej poľovníckej komory je v tom, že v roku 1993 bolo novelou zákona o poľovníctve zrušené povinné členstvo v Slovenskom poľovníckom zväze. Začali vznikať nové poľovnícke organizácie a niektoré riešili pre svojich členov aj zákonné poistné. Skončil monopol pre funkcionárov Slovenského poľovníckeho zväzu, a preto hľadali možnosti, ako znovu získať poľovníctvo na Slovensku do svojich rúk. A to sa im podarilo v zákone 274/2009 vznikom povinnej Slovenskej poľovníckej komory, ktorá sa spojila so Slovenským poľovníckym zväzom, a znovu všetko ovládajú, riadia a hlavne peniaze všetkých poľovníkov majú v jedných rukách.

    Chcel by som pripomenúť, že SLOS Pribina, to znamená Slovenský lovecký ochranný spolok Pribina, v minulosti organizoval petíciu za zrušenie povinnej Slovenskej poľovníckej komory. Poľovníci ju podpisovali a dokiaľ nezačalo masívne zastrašovanie zo strany Slovenského poľovníckeho zväzu, dokonca ich orgány na zasadnutí v Žiline nás vyzvali na zastavenie tejto činnosti. Pritom SLOS Pribina je takou istou poľovníckou organizáciou ako Slovenský poľovnícky zväz. Táto činnosť sa nedala inak nazvať ako hrubým zasahovaním do našich ústavných práv. Petíciu podpísalo skoro 5-tisíc občanov.

    Keď nedávno ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnilo návrh súčasnej novely zákona na stránke ministerstva spravodlivosti, tak sme zorganizovali hromadnú pripomienku, ktorá obsahovala aj požiadavku na zrušenie povinnej Slovenskej poľovníckej komory. Za štyri dni sme dostali 1 166 podpisov a potrebných je ďalších 500. Tak preto si s istotou dovolíme tvrdiť, že zastupujeme drvivú väčšinu nespokojných poľovníkov, pretože týchto, keby to pokračovalo ďalej, bolo by viacej. Je smutné, že zo strany vrcholových funkcionárov poľovníctva sa tu podsúvajú nepravdivé informácie o tom, o aké malé čiastky sa jedná pre jednotlivcov, ktorí vykonávajú výkon práva poľovníctva. Tieto malé čiastky dávajú v sume viac ako 1,5 mil. eur pre minoritnú skupinu funkcionárov Slovenského poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej komory. Vládne tu tvrdý komunizmus a činnosť Slovenskej poľovníckej komory nie je transparentná a prospešná pre jej členov. V prípade nespokojnosti sú členovia nesprávne informovaní aj zastrašovaní rôznymi teóriami, ako sa chcú ich revírov zmocniť bohatí kapitalisti zo Západu. Nesúhlasíme s tým, že poľovný lístok môžu mať iba členovia Slovenskej poľovníckej komory, aj keď slovenskí poľovníci sú obyčajní ľudia, ako sa vyjadril pán minister, no nie sú profesionáli. Toto pokladáme za niečo protiústavné.

    Pán Lebocký sa vyjadril napríklad, že aj advokáti musia povinne mať komoru. Tento názor nekomentujeme. S naším názorom súhlasí aj veľa poslancov, ktorým sme vysvetľovali túto situáciu, aj niektorí poslanci strany SMER nám dávajú za pravdu. Ale poslušná stranícka disciplína je dôležitejšia, jednota poslaneckého klubu sa nesmie narušiť aj za cenu, že táto vláda neustále rozpráva o tom, ako chce všetko robiť pre ľudí, aby nepociťovali dôsledky ekonomickej krízy, v ktorej sa nachádzame. A to, že tu funguje zákon, ktorý pokladáme za protiústavný, protisociálny a v niektorých prípadoch v nesúlade so zdravým rozumom, im nevadí. Tak prečo iné hovoríte a iné konáte? Ako ďalej? No budeme sa snažiť o zmenu. Nie rozbitie, ako nás obviňujú, o zmenu zákona spôsobom, ktorý nám dovoľuje ústava. Čo je dobré v zákone, nech je lepšie, a čo je zlé, nech sa odstráni. Nebránime sa jednotnej organizácii, ktorá by zastrešovala všetky poľovnícke organizácie na Slovensku aj na báze dobrovoľnosti, transparentnosti a prospešnosti pre všetkých poľovníkov. Máme návrhy na zmenu návrhu zákona, aj sme ich predložili, len musí aj ministerstvo byť ochotné komunikovať a prestať s politikou podporovania a krytia jedinej organizácie. Takýchto právnických osôb je viac ako 900, a to sme zo strany bosov slovenského poľovníctva nezaznamenali."

    Podpísaný inžinier Peter Cagala, ZPO Hubert.

    Nič viacej, nič menej, mal som, cítil som tú povinnosť to prečítať. Nechcem to komentovať, je to na vás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na rečníka sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Tibor Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.

    Pán poslanec Fecko, prečítanie takéhoto listu na pôde Národnej rady považujem za stotožnenie sa príslušného poslanca s názormi tej skupiny, ktorá v podstate ten list, tak ako si povedal, zrejme doručila niektorým poslancom. Všetkým určite nie, lebo ja napríklad som ho teraz čítal prvýkrát. Ale môže v tom byť, samozrejme, zámer a ten zámer, ak mi ho nedali, tak vlastne podčiarkuje celý účel takéhoto zverejnenia, alebo teda vydania takéhoto listu. Chcem jednoznačne, úplne jednoznačne odmietnuť množstvo poloprávd, množstvo zavádzajúcich informácií, ktoré sa v tomto liste vyskytujú. Keby som sa mal k nemu podrobne vyjadrovať, tak vystupujem v rozprave minimálne možno pol hodiny alebo viac. Ale nerobilo by mi to problém, ale jednoducho na takýto list plný žlče, plný nepoznania základných, či už interných, alebo externých, alebo teda všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu ku fungovaniu Slovenskej poľovníckej komory, plný osobných atakov na moje pôsobenie vo funkcii predstaviteľa národnej poľovníckej samosprávy, považujem za nemiestne a nedôstojné na tomto mieste. Istá vec je, a to čestne prehlasujem, každý jeden poslanec, ktorý bude mať záujem, aby sme tento list, Slovenská poľovnícka komora, komentovali, respektíve aby sme zaujali k tomu stanovisko, tak dostane úplné, úplne jednoznačné stanovisko aj k jednotlivým odstavcom zaváňajúcim ničím iným, len nenávisťou a nepoznaním podstaty riadenia poľovníctva na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S ďalšou faktickou Ján Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja sa nechcem postaviť do role arbitra, kde je pravda. Ale, Martin, ďakujem, že, že si to prečítal, možno nie kvôli tomu, aby takéto listy tu zaznievali ako pravidlo, ale preto možno, aby sme to použili ako príklad toho, že je potrebné vyzvať ozaj aj občanov k tomu, že aj keď my poslanci zastupujeme ich s tým najlepším vedomím a svedomím, ale krajina nemôže byť riadená dobre vtedy, keď sa všetci budú skrývať len za nejaké listy a že možno tá, ten občiansky princíp istého nasadenia, ako sme napríklad včera videli pri ľuďoch, ktorí išli obhajovať to, aby výstavba priehrady v Slatinke tu nebola, proste, ktorí prejavia svoj názor, že je potrebné takýchto ľudí mať všade, aj v poľovníctve. Ak tu prišli desiatky listov z okresných organizácií, ktoré podporili stanovisko Slovenskej poľovníckej komory, na druhej strane je tu list z Pribiny, no, možno by tu mali prísť ďalšie listy, listy, ktoré predstavujú občiansku odvahu, kde sa vyjadria názory, ktoré jednoducho ľudia tak cítia a možno práve to je cesta, ako veci meniť k lepšiemu. Napriek tomu, že tu sedíme s tým najlepším úmyslom, a napriek tomu, že si myslím, že by sme tu fakt nemali čítať všetky listy, ktoré sem prídu, ďakujem. Toto je príklad toho, aby sme poukázali na potrebu občianskej statočnosti a na to, že je potrebné jednoducho sa vedieť niekedy vyjadriť k veciam spoločným, tobôž, keď sa ma priamo týkajú. A možno by mohli prísť na prezídium komory ďalšie desiatky listov, ktoré vyjadria svoj názor nie pod hlavičkou anonymných okresných organizácií, ale pod hlavičkou Jána Koreňa, Petra, Miška a konkrétnych mien. Toto považujem za prístup, ktorý môže veci riešiť. Samozrejme, vždy očakávam z každej strany dobrý úmysel, nenávisť, osočovanie a invektívy nepatria ani do parlamentu, ani do verejného života.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické, nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste reagovali. Pán kolega Lebocký, myslím, že pluralita názorov v tejto rokovacej sále by mala mať priechodnosť a mali by sme v takomto duchu niesť aj ďalšie rokovacie dni, ktoré tu ešte, dúfam, že Národná rada má. A myslím, že sa tu nič, nejakým spôsobom nikto nechce urážať, ale musí odznieť aj tá druhá stránka veci.

    A, pán kolega Mičovský, myslím si, že si to vystihol. Je to tak, aby sme si tu vedeli pozrieť priamo do očí - aj jednej, aj druhej strane. A nie iba, by som povedal, s klapkami, aby sme videli a vedeli počuť, možnože aj zamyslieť sa nad tým, čo rozpráva druhá strana, hoci je v minorite a nie je v tej väčšine, ktorá tu je. To je aj s tou Slatinkou, ako sme to včera mali, že nikto nechce počúvať a prakticky je s tým problém.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie je tomu tak. Oceňujem.

    Pán spravodajca. Takisto, myslím, že všetci to oceňujeme, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Myslím, že aj vzhľadom na čas aj dátum môžeme v tejto chvíli ukončiť dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať podľa programu, tak ako bolo dohodnuté, v pondelok.

    Chcete ísť? Nech sa páči, ak chcete ešte, predložiť návrh. Nech sa páči, tak dobre, predložme, ale je záujem, potiahnuť ešte. Prosím.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 305, spoločná správa 305a. Dávam teraz slovo poslancovi Milanovi Gécimu na odôvodnenie návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, hlavným účelom navrhovanej novely zákona č. 219/1996 Z. z. je riešiť súčasné disproporcie pri zabezpečovaní verejného poriadku obcou, ktorá môže prijatím nariadenia obmedziť alebo zakázať činnosti súvisiace s predajom, podávaním alebo požívaním alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach na určitý čas alebo na určitom mieste bez obmedzenia iba v určitých hodinách alebo dňoch. Podľa súčasnej právnej úpravy je obec v nejasnej pozícii, do akej miery môže požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach obmedziť na určitý čas alebo na určitom mieste. Súčasný právny stav neumožňuje obmedzenie na dobu neurčitú nepretržite počas celého roka a na miestach vymedzených obcou nariadením, lebo pojmoslovím v určitých hodinách alebo dňoch sa dostane do pozície štatistu pri uvedenom časovom pásme v prípade narušenia verejného poriadku a pri následnom uplatňovaní sankcie.

    Zámerom predmetnej navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť obciam priestor na vlastné rozhodnutie, akým spôsobom si určia obmedzenia časové, ale aj priestorové, pri zohľadnení konkrétnych potrieb počas celého roka alebo s vymedzením časových úsekov jednotlivými hodinami, dňami, respektíve mesiacmi. Takouto právnou úpravou je možné vyhnúť sa situácii, kedy napríklad v čase od tretej hodiny do piatej hodiny rannej je požívanie alkoholických nápojov, ako je to v meste Košice na zastávkach MHD, detských ihriskách alebo bezprostredne v blízkosti školských zariadení a kostolov prípustné.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, predložil som správu.

  • Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre zdravotníctvo pánovi Jozefovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 305. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť.

    V časti IV, v štvrtej spoločnej správy je uvedená jedna pripomienka. Gestorský výbor rokoval dňa 12. marca 2013 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil neschváliť pozmeňujúci návrh obsiahnutý v spoločnej správe.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Predpokladám, že vaša prihláška je prvá, možno aj jediná do rozpravy ústne. Takže nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Iba stručne chcem podať ešte jeden pozmeňujúci návrh k tomuto zneniu novely zákona, ktorý vyplýva z praxe. Ide o to, že v poslednom období boli viacerým obciam a mestám doručené protesty prokurátora proti všeobecne záväzným nariadeniam, ktoré boli prijaté na základe splnomocňujúceho ustanovenia a v zákone č. 219 z roku 1996 Z. z.

    Na základe uvedeného sa navrhuje v § 2 doplniť nový odsek 6, na základe ktorého budú obce splnomocnené určovať z ustanovených zákazov výnimky. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh, teraz ho prečítam v celom znení, k uvedenému návrhu zákona.

    Čiže v článku I v druhom bode sa § 2 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

    "(6) Obce môžu určiť výnimky zo zákazu alebo obmedzenia predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov, ktorý ustanovili podľa odsekov 4 a 5."

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Fakticky? No, veď ste sa mali hlásiť, pán poslanec. No. No, aby nebolo nedorozumenie, pretože ja som vlastne vyzval, že písomne nie je nikto. Ústne pán poslanec Ježík sa hlásil, nikto iný.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nie je tomu tak.

    Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, vzhľadom na čas aj predchádzajúce vyhlásenie v tejto chvíli prerušujem aj rokovanie do pondelka, kde budeme pokračovať tak, ako je dohodnuté v programe, o ďalších poslaneckých návrhoch.

    Ďakujem pekne, príjemný víkend všetkým. Dovidenia, šťastlivý, šťastné cesty.