• Vážené panie poslankyne a páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prerokovaniu dvoch bodov, a to 65 a 66 v poradí, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Konkrétne je to Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012, ktorá je uverejnená ako tlač 431 a spoločná správa k nej ako tlač 431a. Druhým bodom je Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, ktorá má tlač 351 a správu z výborov pod označením 351a.

    Obidva tieto materiály uvedie podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Pán minister, pán vicepremiér, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012, tlač 431,

    a o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, tlač 351.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, začnem predstavením Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 a následne sa budem venovať Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.

    Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. februára 2013. Správa bola prerokovaná zahraničným výborom 12. marca a výborom pre európske záležitosti 13. marca. Správa hodnotí plnenie hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky vychádzajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012. Popri klasických, takpovediac zahraničnopolitických témach si vláda Slovenskej republiky a rezort zahraničných vecí v minulom roku definovali tri kľúčové priority: európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc slovenským občanom v zahraničí.

    Minuloročné predčasné parlamentné voľby súviseli okrem iného aj s európskym smerovaním Slovenska. Občania nám dali veľmi jasnú odpoveď. Vláda Slovenskej republiky tento jasný proeurópsky mandát od občanov transformovala do proeurópskeho vládneho programu a realizácie priamočiarej silnej proeurópskej politiky vlády v uplynulom roku. Európska agenda nepochybne predstavuje jednu z nosných oblastí pôsobenia rezortu diplomacie. V symbolickej rovine to potvrdzuje aj minuloročná zmena názvu na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

    Novelou kompetenčného zákona v roku 2012 bola zároveň posilnená koordinačná úloha ministerstva pri výkone európskych politík. Kým o roku 2011 sme hovorili ako o roku prehlbovania dlhovej krízy, rok 2012 môžeme označiť ako rok hľadania - a čo je dôležité - rok nachádzania východísk a riešení. Vďaka členstvu v najužšom jadre Únie bolo Slovensko plnohodnotnou súčasťou diskusií o ďalšom smerovaní európskeho projektu. V Bruseli sme jasne prezentovali naše pozície založené na rešpektovaní rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou.

    Pôsobenie Slovenskej republiky v rámci Európskej únie bolo konštruktívne a zároveň obhajujúce národné záujmy. Podporili sme opatrenia smerujúce k obnoveniu dôvery v spoločnú menu a návrhy týkajúce sa ďalšieho posilnenia európskej spolupráce. Významnú úlohu zohrali aj rozhodnutia prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky: k zmene článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, k Európskemu mechanizmu pre stabilitu, tu mám na mysli súhlas s ratifikáciou a prijatie vykonávacieho zákona, ako aj tzv. fiškálnej zmluve, tu mám takisto na mysli súhlas s jej ratifikáciou.

    Ku koncu roka sa podarilo stabilizovať euro aj situáciu na finančných trhoch. Špekulácie o rozpade eurozóny prestali byť témou. Naopak, posunuli sme sa o krok ďalej. Pod taktovkou predsedu Európskej rady začala ambiciózna diskusia o vytvorení skutočnej hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov: finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.

    Za aktívnej účasti Slovenskej republiky sa podarilo finalizovať legislatívu, týkajúcu sa jednej z ústredných súčastí bankovej únie, jednotného mechanizmu bankového dohľadu. Rovnako dôležité boli v roku 2012 rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020. Slovenská republika pri rokovaniach presadzovala ako svoje hlavné priority:

    1. pokračovanie silnej politiky súdržnosti a zabezpečenie dostatočných prostriedkov na rozvoj regiónov Slovenska,

    2. reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, zameranú na čo najrýchlejšie znižovanie rozdielov v úrovniach priamych platieb a

    3. pokračovanie primeranej finančnej pomoci Európskej únie na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.

    Úspech Slovenska v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci je najlepším potvrdením úspešnosti priamočiarej proeurópskej politiky. Náš jasný ťah na bránu sa prejavil okrem iného aj zvolaním stretnutia Priateľov politiky súdržnosti v októbri minulého roka v Bratislave. Aj keď sa nepodarilo ukončiť rokovania do roku 2012, môžeme byť s politickou dohodou zo začiatku tohto roka viac než spokojní. Zostáva nám ešte presvedčiť europoslancov, aj tu uvítam aj vašu pomoc na poli parlamentnej diplomacie.

    Vláda Slovenskej republiky urobila prvé dôležité kroky v rámci prípravy na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. Schválila viaceré koncepčné dokumenty, ako napr.: základné východiská a priority, Národný program vzdelávania, personálne obsadenie stáleho zastúpenia pri Európskej únii v Bruseli, ktoré budú postupne implementované. Bol tiež vytvorený poradný orgán vlády na úrovni štátnych tajomníkov - Medzirezortná koordinačná rada pre prípravu slovenského predsedníctva.

    Slovenská republika aj napriek neľahkým vnútorným výzvam Európskej únie podporovala proces rozširovania Európskej únie. Našou snahou bolo nedovoliť stagnáciu rozširovania. V Európskej únii sme razili tézu, že Únia sa nesmie utopiť vo svojich interných problémoch a zabudnúť, že život existuje aj mimo nej, že Európska únia nesmie rezignovať na svoju globálnu úlohu a zodpovednosť.

    Naša politika vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie bola založená na dvoch "A" - apelovaní na partnerov na západnom Balkáne smerom k reformám a väčšej zodpovednosti a zároveň advokácia rozširovania u našich partnerov v Európskej únii. To znamená, aby sme sa nestratili v našich vnútorných problémoch. Nie náhodou moje prvé cesty smerovali na západný Balkán. Teší nás, že nová srbská vláda pochopila výhody aj význam dialógu s Prištinou. Ten prináša prvé konkrétne výsledky, možno aj nad rámec našich očakávaní. Myslím, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k otvoreniu prístupových rokovaní s Čiernou Horou. A je len symbolickým vyjadrením týchto našich snáh, že práve slovenský parlament ako prvý ratifikoval prístupovú zmluvu s Chorvátskom, ktoré čoskoro rozšíri rady členských krajín Európskej únie.

    V politike Východného partnerstva sme boli jedným z lídrov diskusie o ďalšom smerovaní tohto kľúčového vektora zahraničnopolitického pôsobenia Európskej únie, pričom sme zdôrazňovali princíp kondicionality.

    V prípade Ukrajiny naša diplomacia či už pred parlamentnými voľbami v krajine, alebo po nich našla dostatočne jasný jazyk, aby politickej reprezentácii v Kyjeve odkomunikovala svoje očakávania týkajúce sa plnenia si domácich úloh. Súčasne sme odmietli obrátiť sa nášmu susedovi chrbtom a postavili sme sa do čela skupiny priateľov Ukrajiny.

    Moldavsko je jednoznačný líder medzi krajinami Východného partnerstva. Tento titul mu nemôže zobrať nikto, iba ono samotné. Preto nás znepokojuje momentálna politická kríza v krajine. O to viac, že východná politika Únie potrebuje úspech ako soľ. Len pripomínam, že vzhľadom na nárast aktivít voči Moldavsku vláda rozhodla o otvorení zastupiteľského úradu v Kišiňove v priebehu tohto roka.

    Krajinám západného Balkánu i Východného partnerstva Slovenská republika aj v minulom roku poskytovala nielen politickú podporu, ale aj konkrétnu technickú pomoc prostredníctvom programov Centra pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem pri ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré v tejto oblasti aktívne spolupracovalo s ďalšími rezortmi.

    Z pohľadu ekonomickej diplomacie možno označiť rok 2012 za rok jej zefektívnenia a predovšetkým zintenzívnenia spolupráce s podnikateľským prostredím. Podpísaním memoranda o spolupráci pri plnení úloh ekonomickej diplomacie medzi ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministerstvom hospodárstva sa upravila spolupráca oboch rezortov v tejto oblasti. Konkrétne kroky za uplynulé mesiace potvrdzujú, že ekonomickú diplomaciu nechceme robiť ani deklaratórne, ani od stola. Zintenzívnili sme spoluprácu a komunikáciu s podnikateľskou sférou, sme otvorení novým impulzom. Práve na ich základe sme upravili sieť ekonomických diplomatov. Vraciame ich tam, kde je po nich dopyt, kde môžu byť najviac nápomocní našim podnikateľom a našim hospodárskym záujmom. Limitované zdroje nám nedovoľujú mať samostatného ekonomického diplomata na každom našom zastupiteľskom úrade. Rovnako je limitovaný počet zastupiteľských úradov. No každý úrad sa ekonomickej diplomacii aktívne venuje. Presadzujem politiku, aby veľvyslanec v danej krajine bol zároveň hlavným ekonomickým diplomatom.

    Ako viete, bola vytvorená Rada vlády pre podporu exportu a investícií. Jej prvé zasadnutie sa uskutoční v pondelok 25. marca. V rámci rezortu sme prijali koncepciu zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Snaha o rozvoj ekonomickej spolupráce dominovala v roku 2012 bilaterálnym vzťahom s európskymi aj mimoeurópskymi krajinami.

    Aj udalosti uplynulého roka potvrdzujú, že nie sme všemocní, nemôžeme byť všade a nevieme robiť zázraky. Chceme však byť občanom čo najbližšie, neustále zvyšovať štandardy našich služieb, využívať pritom moderné technológie a zlepšovať komunikáciu, viditeľnosť a dostupnosť rezortu a jeho služieb.

    Konkrétnymi opatreniami a krokmi v konzulárnej oblasti v minulom roku bolo napríklad zriaďovanie sezónnych konzulátov, rozširovanie existujúcej siete našich zastúpení v zahraničí prostredníctvom dohôd o spolupráci v konzulárnej a vízovej oblasti s inými členskými štátmi Európskej únie, rozširovanie služieb poskytovaných honorárnymi konzulmi či pokračujúca elektronizácia verejnej správy. Bez ohľadu na nezriedkavú bulvarizáciu konzulárnej agendy v médiách môžem konštatovať, že celkový výkon konzulárnej pomoci Slovenskej republiky je pozitívny.

    Ľudská dimenzia diplomacie bola v predchádzajúcom roku rozšírená aj získaním, resp. posilnením kompetencie rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí v dvoch oblastiach: v oblasti krajanskej problematiky a v oblasti ľudských práv.

    Hlavné ciele a úlohy stanovené v zameraní zahraničnej politiky na rok 2012 považujeme za splnené. Zatiaľ čo predchádzajúci rok možno charakterizovať osobitne v kontexte nových kompetencií rezortu zahraničia ako rok zadefinovania a nastavovania mechanizmov, rok 2013 by sa mal stať rokom koncepčných riešení a implementácie týchto nových politík. Jednotlivé aspekty našej zahraničnej politiky v tomto roku sumarizuje Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 9. januára tohto roka a bolo prerokované zahraničným výborom 27. februára a výborom pre európske záležitosti 20. februára.

    Ja by som sa v ďalšej časti vystúpenia zameral na spomínané koncepčné aspekty činnosti rezortu v tomto roku. Dámy a páni, slovo kontinuita asi najlepšie charakterizuje zahraničnú politiku Slovenskej republiky počas 20 rokov jej samostatnej existencie. Kontinuitu smerovania zahraničnej politiky potvrdzuje aj zameranie na rok 2013. Zameranie nadväzuje na priority zahraničnej politiky stanovené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Opiera sa nielen o silný proeurópsky mandát vlády, ale aj o širokú mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Napriek možným odlišnostiam v názoroch na niektoré konkrétne riešenia sa všetci zrejme zhodneme, že budúcnosť Slovenska je spätá s Európskou úniou, bezpečnostnými garanciami Severoatlantickej aliancie či presadzovaním dôsledného uplatňovania multilateralizmu a medzinárodného práva vo vzťahu medzi štátmi. Špecifický rámec výkonu zahraničnej politiky v tomto roku nám dávajú významné jubileá: 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda, 20 rokov od vzniku Slovenskej republiky a tiež 10 rokov od podpisu zmluvy o pristúpení do Európskej únie.

    Zameraniu zahraničnej politiky na rok 2013 dominuje téma európskych záležitostí. Zameranie jasne deklaruje náš záujem zotrvať v centre európskej integrácie a byť aktívnym hráčom pri strategických rozhodnutiach o ďalšom smerovaní Únie. Máme záujem podieľať sa na formovaní a ďalšom prehlbovaní európskej integrácie. Diskusie o budúcnosti Európskej únie nebudú jednoduché. Máme preto záujem aktívne a zrozumiteľne komunikovať európske témy verejnosti. Rovnako máme záujem hľadať celospoločenský konsenzus k zásadným otázkam budúcnosti Európskej únie. Aj preto oživujeme v tomto roku projekt Národného konventu. Chceme efektívne koordinovať agendu európskych záležitostí na vnútroštátnej úrovni. Preto pripravujeme návrhy na jej zlepšenie vrátane revízie mechanizmu medziinštitucionálnej spolupráce v európskych záležitostiach. Zodpovedná príprava na predsedníctvo v Rade Európskej únie v roku 2016 bude pokračovať aj v tomto roku. Bude potrebné prijať zásadné rozhodnutia k materiálnemu zabezpečeniu predsedníctva a postupne budovať štruktúry v rámci jednotlivých rezortov, tzv. predsednícky korpus, začať vzdelávať a pripravovať jeho členov na úlohy súvisiace s predsedníctvom. Osobitná pozornosť bude venovaná príprave partnerskej dohody Slovenskej republiky s Európskou komisiou na nasledujúce programovacie obdobie 2014 - 2020. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí je v pozícii hlavného negociátora s Komisiou.

    Podpora hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky je jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky v roku 2013. V roku 2012 sme iniciovali viacero aktivít, ktoré by sa mali naplno rozbehnúť a priniesť výsledky v tomto roku. Ekonomická diplomacia - rovnako ako európske politiky - predstavuje oblasť, kde je podstatným faktorom úspechu efektívna koordinácia. Inými slovami odstránenie žabomyších sporov, posilnenie synergií, kvalitný tok informácií. V globálnej konkurencii neuspejeme, ak si budeme "konkurovať" navzájom v dôsledku nedostatočnej koordinácie jednotlivých aktérov. Hlavnou úlohou ministerstva bude preto pokračovanie v dialógu s podnikateľským sektorom, osobitne v rámci Rady vlády pre podporu exportu a investícií a koordinovanie pôsobenia ostatných štátnych aktérov na poli ekonomickej diplomacie tak, aby sme poskytovali čo najlepšie služby a podporu našim podnikom pri presadzovaní sa na zahraničných trhoch, aby sme získavali kvalitné investície, prinášali na Slovensko inovácie a nové technológie. V komunikácii navonok - nielen v rámci ekonomickej diplomacie - zohráva významnú úlohu príprava jednotnej koordinovanej prezentácie Slovenska v zahraničí. V roku 2013 chceme zásadnejšie napredovať v tejto oblasti. Okrem už spomínaných výročí je rok 2013 tiež rokom, v ktorom sú Košice hlavným európskym mestom kultúry. Všetky tieto udalosti si chceme dôstojne pripomenúť a využiť ich potenciál aj v prospech šírenia dobrého mena Slovenska vo svete.

    Dámy a páni, zameranie zahraničnej politiky na rok 2013 potvrdzuje vnímanie Severoatlantickej aliancie ako garanta vonkajšej bezpečnosti Slovenskej republiky. Budeme v rámci Aliancie aj, ako aj Európskej únie aktívne podporovať koncepcie inteligentnej obrany s cieľom zefektívňovania jej fungovania pri zachovaní úrovne bezpečnostných garancií. Naďalej sa budeme podieľať na misiách medzinárodného krízového manažmentu účasťou ozbrojených síl i civilných expertov či už pod velením Aliancie Európskej únie, alebo OSN.

    Osobitne by som chcel na tomto mieste vyzdvihnúť naše komplexné pôsobenie v Afganistane formou vojenskej angažovanosti prostredníctvom zložiek ISAF, ďalej finančnej podpory, našu pomoc budovaniu Afganských národných bezpečnostných síl a tiež aj formou rozvojovej pomoci. Afganistan je jednou z priorít našej rozvojovej pomoci aj v roku 2013. V nadchádzajúcom období budeme pokračovať v kvantitatívnej aj kvalitatívnej transformácii príspevku Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF. Jej súčasťou je aj príprava skupiny špeciálnych operácií, ktorú Slovenská republika plánuje nasadiť do Afganistanu už v roku 2014. Chcem sa pri tejto príležitosti poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky za podporu nášho úsilia v tomto pre Afganistan skutočne zlomovom období. Zahraničie si našu angažovanosť mimoriadne cení.

    Pre roky 2013 - 2014 sa náš zastupiteľský úrad v Belehrade stal kontaktným veľvyslanectvom NATO. Slovenská republika môže nesporne prispieť k zlepšeniu vnímania Aliancie v Srbsku. Hodnoty demokracie, dodržiavania ľudských práv a slobôd predstavujú základné východisko pri realizácii zahraničnej politiky. Zdieľame ich s našimi partnermi a spojencami v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii a snažíme sa ich presadzovať globálne v rámci bilaterálnych vzťahov, ako aj v rámci pôsobenia v medzinárodných organizáciách. V záujme posilnenia implementácie medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov a zefektívnenia príslušných politík Slovenskej republiky pripraví ministerstvo v tomto roku v spolupráci s členmi Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.

    Zefektívňovanie poskytovania služieb občanom bude prioritou aj v roku 2013. Poskytovanie konzulárnych služieb je pre verejnosť najčastejšia priama skúsenosť so službami ministerstva, a preto musí byť charakterizované ústretovým, aktívnym a profesionálnym prístupom. Naším cieľom je zlepšovať poskytované služby, robiť ich dostupnejšie pre slovenských občanov v zahraničí.

    Dámy a páni, môže sa zdať, že som na rozdiel od minulosti venoval vo vystúpení menej priestoru bilaterálnym vzťahom, otázkam tzv. klasickej diplomacie. Nevnímajte to ako stratu záujmu, i keď je pravda, že som sám v minulosti bol nútený konštatovať, i keď nerád, že tzv. klasickej salónnej diplomacii už odzvonilo. V tomto prípade ide skôr o to, že naša diplomacia dozrela. Už sa nepotrebujeme predstavovať, klopať na dvere. Naše bilaterálne vzťahy sa dostali do roviny normálnej konštruktívnej spolupráce. Som rád, že pred týždňom som to mohol s mojím partnerom konštatovať aj v tak citlivej relácii, ako je Maďarsko. Vzťahy so susedmi máme takpovediac ošetrené. Ukrajine sa usilujeme pomôcť. Višegrádska štvorka dosahuje najlepšie obdobie vo svojej histórii. S partnermi a spojencami v rámci Európskej únie vedieme pravidelný dialóg či už bilaterálne, alebo v multilaterálnych formátoch. Naša pozornosť smeruje aj mimo rámca štandardných oblastí nášho záujmu, kde hľadáme nové, najmä ekonomické príležitosti. Tento rok som začal v Latinskej Amerike, o mesiac idem na Kaukaz a v apríli do Mongolska. V roku 2013 bude dôležitý aj z hľadiska prioritných oblastí nášho zahraničnopolitického záujmu. Po 6 rokoch dôjde k ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie. Budeme netrpezlivo čakať aj na jarné správy Európskej komisie o pokroku v integračných procesoch na Balkáne, ktoré by mohli pootvoriť dvere k ďalšiemu rozširovaniu. Na jeseň nás čaká summit vo Vilniuse, ktorý bude kľúčový z hľadiska ďalšieho osudu Východného partnerstva.

    Vážené dámy a páni, spolupráca s Národnou radou Slovenskej republiky predstavuje významnú súčasť tvorby a realizácie zahraničnej politiky v jej parlamentnej dimenzii. Som nesmierne rád, že pri hodnotení nášho celkového zahraničnopolitického pôsobenia môžem kontakty a kooperáciu s parlamentnými výbormi či delegáciami pri medzinárodných organizáciách hodnotiť prívlastkami výborné a bezproblémové. Verím, že aj tomto roku bude naša veľmi dobrá spolupráca pokračovať. Obsah správy o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2012, ako aj zamerania zahraničnej politiky na rok 2013 je prirodzene ďaleko širšie, ako je moje úvodné slovo. Snažil som sa stručne poukázať na najdôležitejšie témy. Privítam vaše komentáre. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán vicepremiér, zaujať miesto za navrhovateľov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania materiálov vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 413 z 28. februára 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre európske záležitosti uznesením z 13. marca 2013, č. 62, a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. marca 2013, č. 39, kde odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.

    A teraz ešte k druhému bodu a to je spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 364 z 25. januára 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 20. februára 2013 pod č. 59 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. februára 2013 pod č. 13 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013 na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 37 z 27. februára 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, spoločné správy a otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči tiež zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od 4 pánov poslancov: pána Mikuláša Dzurindu za klub SDKÚ - DS a Juraja Drobu za klub SaS a jednotlivo od Františka Šebeja a Jozefa Mikloška.

    Takže podľa poradia dávam teraz slovo pánovi Mikulášovi Dzurindovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, panie kolegyne, páni kolegovia, keď sa zamýšľame nad tým, aký výsledok dosiahla slovenská zahraničná politika v uplynulom roku a čo chceme dosiahnuť, ako chceme orientovať slovenskú zahraničnú politiku v tomto roku, tak sa domnievam, že si kladieme celý rad otázok.

    Myslím, že takou základnou otázkou celkom prirodzenou je, v prvom rade to, aký to bol rok 2012 z pohľadu zahraničnej politiky, najmä aký to bol rok v Európe a pre Európu? Myslím si, že odpovedí je viacero. Aj pán podpredseda vlády niektoré ponúkol. Nepochybne bol to rok, kedy sme sa usilovali uchrániť, zachrániť jednotnú menu s výsledkami, ktoré pán podpredseda vlády opísal a ktoré sa dajú takto aj prijať. Bol to rok zápasu o... alebo úsilia o fiškálnu konsolidáciu. V každej krajine sa prijímali opatrenia, niekde rozdielne, niekde sa zvyšovali dane, niekde sa zavádzali milionárske, niekde sa Zákonník práce tak trošku zoskrutkovával, niekde sa uvoľňoval, ale to úsilie, myslím, plniť dohodnuté kritériá sme zaznamenali v Európe naprieč všetkými krajinami. Bol to aj rok úsilia o sprísňovanie pravidiel. Ukázalo sa, že nestačia tie pravidlá tak, aby sme nečelili nepríjemným prekvapeniam, že je potrebné ich sprísniť, že je potrebné sprísniť aj vymožiteľnosť dodržiavania týchto pravidiel. Bol to aj rok úsilia o koordináciu hospodárskych politík. Vieme, v ktorých oblastiach, myslím, že najviac sa hovorilo a najkonkrétnejšie predstavy Európa zaznamenala v oblasti fungovania budúcej bankovej únie.

    Ale bol to aj rok angažovanosti sa Európy a jednotlivých štátov pri riešení globálnych, niekde zmrazených a niekde aj celkom nových konfliktov. No a bol to aj rok mierneho napredovania procesu, ktorý nás zaujíma, na ktorom máme aj my Slovensko veľký záujem, a to je proces rozširovania. Myslím, že veľmi dôležitou otázkou, nad ktorou sa minulého roku zamýšľali lídri európskych krajín, bolo aj to, ako zabezpečiť v období neľahkej hospodárskej situácie konkurencieschopnosť našich ekonomík. Súvisí to s tým, čo som povedal aj pred chvíľou, že krajiny a aj Slovensko prijímali rôzne opatrenia v ekonomicko-sociálnej oblasti, ale aj iných, aby sme boli konkurencieschopní aj ako jednotlivé krajiny, aj Európska únia ako celok.

    No myslím si ale, že dá sa zamýšľať nad zahraničnou politikou aj vlani, aj s výhľadom do budúcnosti, aj cez otázku, že aký ten rok mal byť, mohol byť a možno nebol. Ja si myslím, že minulý rok mal byť rokom, v ktorom bolo potrebné nastoliť otázku, ktorej sa v Európe veľmi, veľmi starostlivo, až by som povedal, urputne vyhýbame, a síce ako riešiť rozpor alebo veľmi vážne a narastajúce protirečenie medzi starnúcou európskou populáciou a udržateľnosťou našich dôchodkovo-sociálnych systémov. Zriedkavo sa o tom píše povedzme v zahraničnej tlači, ale politickí lídri sa veľmi, veľmi starostlivo tejto kľúčovej otázke - podľa môjho názoru kľúčovej z pohľadu najbližších 10-15 rokov - vyhýbajú. Všetci sa pozeráme dozadu a skúmame, prečo sme sa dostali tam, kde sme sa dostali. No a najväčším úspechom je to, keď dokážeme alebo nájdeme odvahu kritizovať, skritizovať predchádzajúce vlády za to, že málo šetrili, že rozhadzovali, že zadlžovali, a nakoniec ich obviníme z morálneho hazardu, ale myslím si, že to nestačí.

    Myslím si, že nemáme v Európe odvahu, aby sme sa pokúsili vidieť, naozaj ako budeme platiť dôchodcov o 10 až 15 rokov. Mali by sme mať odvahu sa pozrieť a pokúsiť sa uvidieť túto budúcnosť, ktorá nie je tak vzdialená, ako sa možno pri počutí horizontu desiatich-pätnástich rokov môže zdať, a potom sa pustiť k tomu, čo vidíme alebo čo zbadáme, je potrebné sa pustiť v ústrety, samozrejme, najmä reformami, štrukturálnymi reformami. Niet pochýb o tom, že rok 2012 bol aj rokom bailoutov, alebo ak chcete, pomoci viacerým krajinám, ktoré boli v obrovských ťažkostiach. Ale myslím si, že to nebol rok, v ktorom by sme sa týmto bailoutom trošku postavili, vzopreli alebo im postavili limity, ohraničenia či obmedzenia. Vidíte teraz, čo sa deje na Cypre, vidíte alebo počujeme, že sú aj iné krajiny, nechcem ani preháňať, ani predháňať, ktoré naznačujú, že zďaleka sme s týmito bailoutami neskončili. A tak sa obávam, že stále pred nami visia otázky a nad nami výkričníky, aby sme sa nestali spoločenstvom, v ktorom sa neoplatí tvrdo pracovať a presadzovať reformy, ale omnoho viac sa oplatí špekulovať a spoliehať sa na pomoc iných. Iste by sa dalo charakterizovať, glosovať, popisovať, zamýšľať sa nad uplynulým politickým, zahraničnopolitickým rokom a zámermi na tento rok aj z iných uhlov pohľadu, ale aj myslím, že na základe toho, čo som povedal, sa dá postaviť logicky sformulovanú otázku: Akým hráčom na tomto zahraničnopolitickom poli bolo a je Slovensko? Aký je, aký bol, aký chce byť náš príspevok pri hľadaní tých otázok, o ktoré som sa pokúsil a ktoré nepochybne sa dajú ešte aj sformulovať. Ja si uvedomujem, že na zahraničnopolitickom poli sme nejakú výraznejšiu chybu v uplynulom období neurobili. Ak, samozrejme, si odmyslím "drobnosti" v úvodzovkách, ako boli výroky pána premiéra na adresu menšín alebo pokus pána prezidenta hľadať paralelu medzi súžitím Čechov a Slovákov a spolužitím Srbov a Bosniakov v Bosne a Hercegovine, o ktorú sa pokúsil nedávno Banja Luke. Ale myslím si, že dá sa stotožniť s formuláciou, že výraznejšiu zahraničnopolitickú chybu sme neurobili a boli sme viac-menej dostredivým hráčom, tak ako o tom hovoril pán podpredseda vlády. Zároveň, ale keď som tak premýšľal a počúval som, aj diskutoval som na obidvoch rokovaniach zahraničného výboru a aj aktívne sme sa porozprávali s pánom ministrom či pri hodnotení, alebo zameraní zahraničnej politiky, tak som si uvedomil a uvedomujem si a chcem sa s vami o tento poznatok podeliť, že v hodnotenom období sme boli hráčom skôr statickým a pasívnym ako tvorivým a aktívnym. Ja si dovolím k charakteristikám, ktoré sme tu počuli, ku glosovaniu, s ktorým sa dá súhlasiť, pridať aj toto moje videnie. Naša zahraničná politika a vôbec Slovensko, tak ako sme počuli, ako je faktom, dospela, má 20 rokov. Myslím si ale, že máme omnoho bohatšie skúsenosti, ako je iba tých 20 rokov. A teraz nemyslím iba na prechod od totality k demokracii so všetkým, čo k tomu súvisí, ale mám na mysli aj vskutku fundamentálne, štrukturálne, ekonomicko-sociálne, spoločenské, politické reformy, reformy verejnej správy, ktoré alebo vďaka ktorým, vykonaným na prelome tisícročí, sa Slovensko stalo naozaj modernou krajinou.

    Mám na mysli aj aktívnu službu mnohých slovenských diplomatov, ktorí pôsobili možno najvýraznejšie a najviditeľnejšie na Balkáne, ktorí zohrali významnú úlohu napríklad pri vzniku Čiernej Hory, ale aj pri otvorení alebo presadení Chorvátska ako krajiny, s ktorou sa oplatí začať rokovať. Až tak, že napokon práve v tomto roku bude Chorvátsko 28. členskou krajinou Európskej únie. Už to tak vyzerá. Samozrejme, tých aktivít bolo viac aj v Bosne a Hercegovine, aj v niektorých iných krajinách, ale myslím si, že práve tieto aktivity a tieto výsledky nás nielen oprávňujú, ale aj prikazujú, aby sme boli v zahraničnej politike aktívnejší, konštruktívnejší a prínosnejší, lebo - a zopakujem to ešte raz - aj keď s mnohým, čo som tu počul od pána podpredsedu vlády, čo som si prečítal v obidvoch dokumentoch, o čom sme sa rozprávali na výboroch, sa dá súhlasiť, stále keď sa pokúšam na to pozrieť takými kritickejšími očami, tak si dovolím povedať, že je to stále viacej o glosovaní zahraničnej politiky ako o jej formovaní a hľadaní slovenskej pridanej hodnoty v tejto zahraničnej politike. Rád by som to podoprel, aby to nebol len dojem, že je to moje také subjektívne alebo len opozičnícke videnie. Pokúsim sa to podoprieť dvoma konkrétnymi príkladmi.

    V septembri minulého roku sa zišli vo Varšave jedenásti ministri zahraničných vecí, ktorí vytvorili tzv. skupinu Budúcnosť Európy. Schádzali sa viackrát v rôznych krajinách a premýšľali, čo to má byť o 5, o 10 rokov. Či chceme federalizáciu, či chceme väčšiu centralizáciu, či chceme viacej harmonizácie, skrátka dali na papier svoju predstavu, a tento papier predložili najvyšším predstaviteľom Európskej únie ako ich konštruktívny príspevok, náhľad, možno návrh na opatrenia, ktoré sa potom budú rozmieňať na drobné povedzme formou zmienenej bankovej únie, ale aj v koordinácii, prehlbovaní ďalších politík.

    Slovensko sa práce tejto skupiny nezúčastnilo. No a druhý príklad je celkom čerstvý, pochádza z 15. januára tohoto roku. Štyri krajiny, boli to Nemecko, Švédsko, ale aj Česko a Poľsko, vypracovali charakterovo podobný dokument, svoju predstavu o tom, ako by po novom mal fungovať vzťah Európskej únie a krajín Východného partnerstva. Niet pochýb a máme to zapísané aj vo vládnom programe, všetci si to uvedomujeme, je to veľmi, veľmi prirodzené, že Slovensko má dva zásadné hlavné vektory, priority svojej zahraničnej politiky a geopolitického pôsobenia. A to je práve Východné partnerstvo a zmienený západný Balkán. Východné partnerstvo, známych 6 krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan. Prekvapilo ma, že Slovensko nefiguruje ani v tejto štvorčlennej skupine. Chcem pripomenúť, že pritom v marci v roku 2011 sa v Bratislave uskutočnil, domnievam sa, celkom významný samit na ministerskej úrovni, ministrov zahraničných vecí V4 a Východného partnerstva. Mali sme veľmi vážnu debatu aj s námestníkom ministra zahraničných vecí Bieloruska. Tohoto stretnutia sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Nemecka a aj šéfka takpovediac európskej diplomacie pani baronesa Ashton. Myslím si, že v podobných aktivitách a vo formovaní našej predstavy, našich návrhov, ako vplývať na dianie voči Východnému partnerstvu, sme mali a mali by sme pokračovať.

    Chcem pripomenúť, že Bratislava povedzme v roku 2011 bola stretnutím alebo stretávaním sa bieloruskej opozície a nielen za zavretými dvermi na ministerstve zahraničných vecí, ale aj na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, kde sme povzbudzovali bieloruskú opozíciu, aby sa nechala inšpirovať povedzme sviečkovou manifestáciou, aby sa nevzdávala. Najmladšia väzenkyňa bieloruského režimu Nasťa Palaženko, mladé dievča 25-ročné, ktorá nemôže študovať, sedela dlho vo väzení, jej snúbenec je tam dodnes, diskutovala veľmi odvážne so svojimi rovesníkmi na Univerzite Komenského v Bratislave a mohol by som dlho hovoriť o podobných aktivitách nielen z úrovne ministerstva zahraničných vecí, ale aj našich mimovládnych organizácií. Pripomeniem to, čo pán podpredseda veľmi dobre vie, že sme pomáhali pripraviť a otvárali sme národné konventy. Ja si pamätám na Moldavsko, na Ukrajinu. O to viac ma teda prekvapuje nielen to, že svoju predstavu formulujú povedzme aj Nemci, aj Švédi, Poliaci a je celkom prirodzené, pridali sa Česi - a Slovensko tam nefiguruje. Ale prekvapuje ma aj to, že v zameraní zahraničnej politiky na rok 2013 nenájdete o Ukrajine ani Bielorusku ani zmienku. Nájdete dva odseky, pomerne všeobecné venované Východnému partnerstvu ako takému. A pritom sa v týchto krajinách dejú a budú diať nesmierne významné veci. V Bielorusku režim priťahuje a v Moldavsku padá demokratická proeurópska vláda, Ukrajinu čaká nesmierne vážne rozhodovanie, ako sa zaspráva, má na to niekoľko mesiacov, aby v novembri za samite Východného partnerstva mohla podpísať s Úniou asociačnú dohodu, dohodu o, a dohodu o voľnom obchode. Preto ma to prekvapilo, že som si nemohol prečítať, ako konkrétne chce slovenská zahraničná politika konštruktívne nielen glosovať, ale vecne prispieť, aby sa dosahovali ciele ktoré sú v záujme Slovenskej republiky.

    Vrátim sa, vrátim sa k Bielorusku. Naozaj ma zarazilo, keď som v dokumente o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2012 hľadaľ prehľad aktivít, ktoré sme vyvíjali voči tejto krajine. V správe o plnení úloh sa takéto aktivity neuvádzajú, uvedená je takáto veta, citujem: "Vo vzťahu k Bielorusku vychádzala Slovenská republika predovšetkým z politiky Európskej únie voči tejto krajine." Koniec citátu. Podelím sa s vami o moje prekvapenie, že v období, o ktorom pán minister hovorí a pravdivo hovorí, že je už obdobie našej dospelosti, som si v súvislosti s Bieloruskom prečítal, že sme vychádzali predovšetkým z politiky Európskej únie voči tejto krajine. To ešte stále aj po 20 rokoch nášho členstva, po 20 rokoch našej suverénnej zvrchovanej zahraničnej politiky a po 10 rokoch od podpisu dohody o našom vstupe do Európskej únie, ešte stále dokážeme premýšľať v súvislosti s Európskou úniou v garde, že my a oni? Aká je politika Európskej únie voči Bielorusku? Ja si myslím, že politika Európskej únie voči Bielorusku je aj slovenská politika alebo slovenská pozícia. Skrátka takéto kategórie nejestvujú. My a oni. Myslím, že je úplne jasné, že je už iba jedna kategória a to sme my.

    A teda vrátim sa k tomu kľúčovému, lebo na tomto sa dá ilustrovať, kde sú naše rezervy, kde je náš potenciál, kde sú naše možnosti, ale podľa môjho názoru aj povinnosti.

    Nečakať len to, čo napíšu úradníci v kanceláriách Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Nespoliehať sa na to, iba čo vymyslia Nemci, Švédi, Česi, Poliaci, ale premietnuť našu veľmi aktívnu individuálnu skúsenosť do našich konkrétnych individuálnych návrhov. Pretože naozaj sa otázka sa dá postaviť veľmi jednoducho. Kde chceme prispieť viac, ako pri formovaní európskej politiky voči krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu?

    Spomenul som, že sme mali pomerne dobrú a kvalitnú diskusiu aj na zahraničnom výbore. Verím, že mi to pán podpredseda vlády nebude zazlievať alebo že to nevezme v zlom, že skôr ocení, že som pozorne počúval, lebo som si zapísal do hlavy to, keď s istým pohoršením nám oznámil, že téma Bieloruska nebola na rokovania Európskej rady už jeden rok. Nuž to je naozaj zlé, že nebola jeden rok. Títo štyria ministri, ktorých som, ktorých krajiny som spomínal, navrhujú, aby každý mesiac sa Európska rada touto tému zaoberala. No ale ak sa zhodneme na tom, že to bola chyba, myslím si, že sme sa s pánom podpredsedom vlády zhodli, že to bola chyba, veľmi logická otázka je, že koho to bola chyba, že sme nenaliehali, že sme nenastoľovali, aby táto téma nedriemala alebo nezaspávala?

    V zahraničnej tlači minulého týždňa som sa dočítal z pera veľmi kvalitných ľudí, že sa tvorí nová, odcitujem: "nová os európskej politiky voči východu Nemecko - Poľsko - Švédsko", to bol krátky citát. Zdá sa mi, že sa pridávajú Česi. Trošku mi je ľúto, že sme si, zdá sa, tohoto procesu doposiaľ nevšimli. Rovnako som si všimol výrok pána podpredsedu vlády na výbore, že v téme Bieloruska sme sa dostali do slepej uličky, že európska politika v Bielorusku zlyháva, parafrázujem to, čo nám pán podpredseda vlády na výbore povedal. Nuž ale potom treba povedať veľmi čestne, že naša politika, naša pozícia voči Bielorusku zlyháva. A čestne dodať, že nie všetky krajiny sa chcú s tým zmieriť, tak ako o tom svedčí príklad spomínaných štyroch štátov Nemecko, Švédsko, Poľsko a Česko.

    Podobne pozitívny, pardon, podobne pasívny prístup pozorujem aj v druhej prioritnej súradnici našej zahraničnej politiky. Venoval sa tomu obšírnejšie, ako o tom pojednávajú dokumenty, pán podpredseda vlády vo svojom expozé, a síce v našej politike voči Balkánu. Všetci vieme, že svojim špecifickým problémom čelí Albánsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, ale aj Srbsko a aj iné krajine. Nechcem naťahovať čas, ale chcem povedať celkom zrozumiteľne, že ja osobne nezaznamenávam žiadnu aktivitu slovenskej zahraničnej politiky v tomto priestore. Ak, samozrejme, za takúto aktivitu nepovažujem zdvorilostné návštevy, účasti na konferenciách alebo rôznych slávnostiach. Nezaznamenávam ale konkrétny aktívny príspevok slovenskej zahraničnej politiky napríklad k riešeniu kľúčového regionálneho problému, a to je usporiadanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom tak, aby boli pravdivé, a teda dlhodobo udržateľné.

    Iste sa môžem uchádzať o vašu dôveru a porozumenie, keď poviem, že rovnako ako pán podpredseda vlády sa teším z pokroku, ktorý na svojej európskej ceste dosiahlo Srbsko. Tie dva uplynulé roky sa mi zdajú až pozitívne neuveriteľné a je to dobré. Ale už sa menej teším z pretrvávajúcich snáh presadzovať vo vzťahu k občanom hlásiacim sa k národnostným menšinám kolektívne práva. Chcem o tom veľmi slobodne a otvorene hovoriť aj tu. Ja som sa vrátil v noci z Belehradu, včera sa opäť bol celý deň v Belehrade.

    Myslím, že presadzovanie kolektívnych práv - a nielen na Balkáne, nielen medzi, vo vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskou republikou - je cesta do slepej uličky v lepšom prípade a cesta k budúcim konfliktom v prípade horšom. Je tomu tak preto, lebo koncept kolektívnych práv vedie k požiadavkám na autonómie rôzneho druhu. A autonómie vedú ku etnickým konfliktom. Najlepšie vždy príklad. Tí, ktorí len trošku sledujete dianie v zahraničnej politike, iste pozorujete a možno vás vyrušilo - tak ako aj mňa - to, čo sa deje okolo Sikulskej samosprávy v Rumunsku. Veľmi to zhoršilo vzťahy medzi Rumunskou republikou a Maďarskom. Pýtal som sa pána vicepremiéra na výbore, ako hodnotí platformu srbského parlamentu. Srbský parlament prijal rezolúciu, ktorá definuje, aké usporiadanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom si predstavujú Srbi. Nenašiel som v jeho odpovedi postoj k tejto z môjho pohľadu a podľa môjho hlbokého presvedčenia kľúčovej otázke, odpoveď.

    Dovolím si povedať, že všetci, ktorí sme v tejto sále, dokonca si dovolím povedať, že všetci, ktorí sme získali aktuálny mandát, chceme Srbsku len to najlepšie. O to nemám najmenšie pochybnosti a chceme najlepšie nielen Srbom v Srbsku, ale, samozrejme, aj Srbom v Kosove. Slovenská zahraničná politika by však vo vzťahu k tejto otázke nemala byť tak nevšímavá a natoľko pasívna, ako sa o tom presviedčam takpovediac každodenne. Naopak, naša zahraničná politika by mala rokovania medzi Prištinou a Beogradom nie iba mapovať a sledovať, ale dovoľte mi to povedať na plnú pusu a celkom konkrétne, mala by na nich konštruktívne vplývať.

    Pred niekoľkými dňami sme sa stretli s poslancami zahraničného výboru maďarského parlamentu. Pán Šebej viedol delegáciu nášho zahraničného výboru. Jeden z poslancov zahraničného výboru Maďarskej republiky, podpredseda výboru a člen strany Jobbik - všetci vieme, čo je to za stranu Jobbik - sa ma opýtal, prečo má Slovensko problémy so zákonom o dvojitom občianstve, keď Rumunsko takéto problémy nemá? No tak som mu odpovedal pánovi poslancovi, že Rumunsko prijalo podobný koncept a nakoniec ho premenilo do podobného zákona s podobným princípom kolektívnych práv, a to vo vzťahu Rumunsko - Moldavsko. Rumuni sa rozhodli ponúknuť dvojaké občianstvo za podobných podmienok občanom Moldavskej republiky, ktorí sa hlásia k rumunskej národnosti, ale že Slovensko aj vo svojej ústave, aj vo svojej politike koncept kolektívnych práv odmieta, tak ako odmieta koncept kolektívnej viny, ale na strane druhej veľmi výrazne presadzuje koncept individuálnych práv občanov. My sa za občiansku spoločnosť, kde máme všetci občania rovnaké práva bez ohľadu na to, akej sme národnosti. Preto odmietame zákon Maďarskej republiky. A preto sme presvedčení, že aj v európskej politike je potrebné upustiť od toho, čo vedie do slepej uličky alebo k etnickým napätiam, a presadzovať to, čo vedie k perspektíve, k pokoju a k udržateľným riešeniam. Ja si nedovolím hodnotiť súčasné maďarsko-rumunské vzťahy celkom detailne a najmä ich perspektívu, ale dovolím si povedať a tu sa zhodujem s pánom podpredsedom vlády, že vzťahy Slovenskej republiky a Maďarskej republiky sú podstatne lepšie, ale aj preto, že dôsledne trváme na koncepte individuálnych práv. Preto, preto by sme aj do vzťahu medzi Belehradom a Kosovom mali aktívne zasahovať, usilujúc sa o tú najlepšiu budúcnosť. Opakujem: aj pre Srbov v Srbsku, aj pre Srbov v Mitrovici, aj pre Srbov v severnom Kosove, aj pre Srbov v celom Kosove. O tom som hlboko presvedčený.

    No a napokon myslím si, že celkom takou prirodzenou výhybkou som sa na záver dostal k najcitlivejšej susedskej relácii. Pán vicepremiér tým končil, myslím si, že celkom logicky v mojom zamýšľaní som sa k tejto téme dostal aj ja na samý záver. Hoci to neznamená, že by sme túto tému dávali na druhé alebo tretie miesto, alebo nižšiu prioritu. Chcem privítať kontinuitu v konštruktívnom prístupe súčasnej vlády k nášmu južnému susedovi. Je to nový prvok, keď porovnávam prvé obdobie vlády SMER-u a dnes, ale myslím si, že to je dobrý a správny prvok. Chcem otvorene povedať, že sa teším intenzite vzťahov medzi ústavnými činiteľmi. Treba sa rozprávať. Oceňujem aj viaceré dosiahnuté výsledky, najmä v oblasti budovania infraštruktúry a tie mosty tu nebudem vypočítavať, ani ktoré sme otvorili, ani ktoré chceme vybudovať. Nebudem pripomínať to, čo jemne naznačil pán vicepremiér, a síce že sme urobili významné zmluvy aj v oblasti energetiky, plynového pripojenia a neviem kde všade inde.

    Čo je však mojou úlohou, myslím si, ako aj opozičného politika, pripomenúť, že máme aj otvorené viaceré citlivé vzťahy. Spomeniem celkom konkrétne tri. Občania Slovenskej republiky, ktorí bývajú v Rajke, a myslím si, že majú tak podobné problémy aj iní Slováci, chcú dať svoje deti, sú to vo veľkej časti aj mladí ľudia, do predškolských zariadení v Rajke. Už asi tri roky sa nedarí s týmto problémom pohnúť. Pán podpredseda vlády nás informoval, že sa nedarí posunúť ani riešenie druhého problému, a to je príspevok maďarskej vlády na financovanie potrieb v oblasti kultúry, školstva občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k maďarskej národnostnej menšine. Je to zjavné porušenie dvojstrannej medzivládnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. No a napokon a hlavne je to udeľovanie maďarského občianstva občanom Slovenska bez toho, žeby medzi občanom Slovenska a Maďarskom jestvovala skutočná väzba.

    Chcem pripomenúť, že Slovensko navrhlo Maďarsku riešiť túto tému. Ja viem, že treba nájsť rozumný kompromis, my sme ho ponúkli vyriešiť cestou dvojstrannej medzištátnej zmluvy. Chcem pripomenúť pánovi vicepremiérovi, ale on to iste vie, že už vyše dva roky táto zmluva leží v Budapešti na stole ústavných vládnych činiteľov - od februára 2011. Zdá sa mi a prijmite mi to, tento môj postreh alebo pozorovanie ako postreh videný dobrým úmyslom, že výsledkom našej pasivity je rastúca aktivita maďarskej strany na viacerých európskych fórach. Vždy je najlepšie opäť príklad. Mohol by som hovoriť o rôznych príkladoch, ale rád uvediem hmatateľný, nevyvrátiteľný, a to je fakt, že europoslanci predložili v nedávnej minulosti petičnému výboru Európskeho parlamentu dva návrhy. Jeden na tzv. zrušenie tzv. Benešových dekrétov a potom dokonca aj návrh na zrušenie, ak sa nepomýlim, slovenského zákona o štátnom občianstve, ktorý bol reakciou na zákon prijatý v Budapešti. Práve včera mali koordinátori politických frakcií v Európskom parlamente prijať rozhodnutie, či odporučia petičnému výboru prijať tento návrh maďarských európskych poslancov na prerokovanie. Bol by som veľmi rád, ak pán vicepremiér má aktuálnu informáciu, lebo včera mali o tom rozhodovať, keby sa o túto informáciu s nami podelil, či petičný výbor prijíma túto petíciu na prerokovanie, alebo ju odmietol.

    Dámy a páni, toto je môj pohľad na dokumenty, ktoré považujem za nesmierne významné, o to významnejšie, že Slovensko je aktívnym hráčom v regionálnom priestore, že je členom Európskej únie, je členom jeho tvrdého jadra, tak chcem i povedať eurozóny, sme členom euroatlantického spojenectva, sme povinní hovoriť aj do konfliktov, ktoré sú vzdialenejšie, globálnejšie. A zakončil by som teda toto svoje videnie a otvorene poviem, samozrejme, že opozičného politika, ktorý ale, samozrejme, má záujem na tom nielen, aby Slovensko chránilo svoje záujmy a presadzovalo svoje priority, ale zároveň, aby sa tešilo kredibilite a čo najvyššej reputácii vo svete. Lebo o čo bude naša reputácia vyššia, o to bude vyšší záujem aj na Slovensko cestovať, so Slovenskom obchodovať, na Slovensku investovať.

    A tak by som teda chcel zakončiť toto svoje vystúpenie vyjadrením hlbokého presvedčenia, že nestačí len to, čo pán podpredseda vlády povedal a čo teda podpíšem aj ja, robiť salónnu politiku, tuším tak to povedal pán podpredseda vlády, ja k tomu dodám, nestačí už iba dnes glosovať alebo trošku vulgárne poviem, nestačí iba pekne písať o tom, čo urobili iní. Ale myslím si, že je našou nielen dispozíciou, ale vzhľadom na to, čo som povedal, možno aj nepovedal, je našou povinnosťou začať omnoho viacej tvoriť a prispievať, pretože sa domnievam, že to sa od nás aj očakáva a že sa nám to potom, samozrejme, aj v dobrom vráti ako krajine, ako obyvateľom tejto krajiny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vstúpenie pána poslanca Dzurindu sú faktické poznámky: pán poslanec Blaha, Mikloško, Viskupič, Simon, Blanár a Érsek. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Ľuboš Blaha.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, teda ja vám neberiem váš pohľad a oceňujem dokonca aj tú časť o kontinuite, ale popravde vyrušila ma tá časť o pasivite a glosovaní. Ja to považujem za nemiestny žart. Pán minister zahraničných vecí a celkovo zahraničná politika novej vlády alebo vlády SMER-u je veľmi aktívna, najmä v Európskej únii to vidieť každý deň. Neviem, či to teda sledujete, ja som predsedom európskeho výboru, takže to nám možnosť vidieť. A viete, v prvom rade bolo treba prestať s hazardovaním s naším postavením v Európskej únie. To, ktoré prišlo za vášho pôsobenia aj vďaka vašim koaličným partnerom. Čiže to bol veľmi dôležitý krok a bola potrebná veľká aktivita.

    Ďalší príklad, ktorý by som použil. Stali sme sa lídrom skupiny kohézie, taký malý štát, ako je Slovensko, sa stalo lídrom. Hostili sme tu veľkých štátnikov, boli sme veľmi aktívni v tejto oblasti. To je proste neodškriepiteľné a hovoriť v tejto chvíli o glosovaní a pasivite, naozaj nemiestny žart.

    Ale ja by som použil ešte jeden príklad, ktorý nie je síce aktuálny, ale keďže včera bolo 10. výročie neférovej a nespravodlivej a vyslovene, použil by som výraz, negustióznej vojny v Iraku, kde ste sa aj, kde sme ako Slovensko aj vďaka vám zúčastnili, tu bol ten krásny príklad, akí sme aktívni a akí sme sebavedomí. Dokázali sme stiahnuť vojakov z Iraku ešte počas prvej Ficovej vlády. Prestali sme s tou vašou pudlíkovskou politikou a v tom je tá naša aktivita. Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel dve poznámky povedať. Prvá o špekuláciách finančných na burzách, o obchodoch s derivátmi, o kasínofinančníctve, o tom hovoril pán exminister. O tom sa vo svete málo hovorí a to je hlavný problém dnešného finančného systému. Banka urobí fatálne chyby a jej to nevadí, pretože niekto to za ňu zaplatí.

    Upozorňujem na taký Glass-Steagallov zákon. Ja som to už tu raz hovoril, ale to treba furt opakovať, lebo bez odozvy to bolo. V USA momentálne veľký tlak, aby sa k nemu vrátili, niekoľko desiatok kongresmanov, mám presný zoznam, to už podpísalo, je to z krízového, z minulého storočia - nepodporovať, nezachraňovať banky, ktoré špekulujú na burzách a ktoré robia fatálne chyby a hádžu to potom na niekoho iného. Takým nedať ozdravný balíček a myslím si, že aj v Cypruse sa, je to trošku podobné. No, ale to je už iná téma. Teda zapamätajte si slovo Glass-Steagall a skúste si to vygúgliť.

    Druhá poznámka je - dôchodky. Páči sa mi, že ako seniorom povedal pán exminister tiež toto. Situácia je, u nás je ešte relatívne dobrá, však inde je to ešte horšie. V Nemecku majú veľké penzie, ale z 3 : 1, pracovník - penzista, to rýchlo ide 1 : 1, a teda každý pracovník tam za chvíľu bude mať svojho dôchodcu.

    Tam, kde sa rodia deti, to není ani u nás, tam je tento problém menší a tam, kde aj prichádzajú konštruktívni imigranti, ktorých prijíma krajina, a sa asimilujú, resp. pomáhajú krajine, u nás je to tiež málo, tam tento problém není až takým problémom. Tam, kde rodičia sa venovali deťom, tak tam sa aj potom deti majú povinnosť venovať rodičom, a toto tiež u nás nie vždycky je a táto situácia, že starostlivosť detí o svojich rodičov, teda dôchodcov by bola dobrá. V Ázii, vo Filipínach vôbec nemajú penzie, pretože tam je úplne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Býva takým dobrým zvykom, že hĺbka rozoberaných problémov pri debate súčasného ministra s exministrom ponúkne niektoré otázky, ktoré sa štandardne poslanci nedozvedia. Ja by som z prejavu pána poslanca Dzurindu chcel alebo dovolím si položiť jednu možno doplňujúcu otázku. Súhlasím s tým, že dôsledná politika v uplatňovaní individuálnych práv, ako i to, že nás všetkých bude pravdepodobne spájať postoj k Srbsku, je dobrým predpokladom, ktorý v prejave odznel.

    Predsa len mi však chýbala pri téme Balkánu pointa pri vzťahu, keďže okrem návštev, ktoré ste spomínali, mali sme tu návštevu aj 11 poslancov z Kosova a mňa by teda zaujímal váš konkrétny pohľad na problematiku, keďže všetci vieme, že cesta do Európskej únie pre Srbov vedie cez Kosovo a cesta Kosova do Európskej únie vedie pravdepodobne cez Srbsko. Čiže ak by som to skonkrétnil, aký je váš konkrétny názor na problematiku Kosova a jeho neuznania, keďže sme poslední alebo teda sme, patríme medzi 5 krajín z Európskej únie, ktoré Kosovo neuznáva, a ako to vidíte vy z vášho pohľadu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, v mnohých veciach máte pravdu, ale k niektorým častiam, k tomu, čo ste povedali, mám svoje výhrady. Ale je treba povedať, že toto zahraničné zameranie, ktoré dnes máme na stole, je len papierovou formou. Papierovou formou a nie reálnou politikou. Hovoriť o dobrých susedských vzťahoch s Maďarskom sa dá len za podmienok, keď sa nebudeme dotýkať citlivých otázok.

    Vaše vyjadrenie k tomu, že aktívny vzťah občanov Slovenska maďarskej národnosti k Maďarsku nie je preukázaný. Pýtam sa, keď moja polovica rodiny je, bola vysťahovaná do Maďarska, je to aktívny vzťah? Ale aj moje otázky by sa dali položiť, ale treba sa dotýkať aj týchto otázok. Treba riešiť dvojaké občianstvo, pretože nie je možné trestať občanov Slovenskej republiky a brať im slovenské občianstvo takýmto spôsobom. My tieto témy obchádzame a potom naše zameranie zahraničnej politiky je asi správne, pretože máme dobré susedské vzťahy. Ale to nehovorí o tom, že niečo riešime.

    Spomenuli ste vo svojom vystúpení aj mnohé projekty infraštrukturálneho charakteru, ktoré, kde sa neurobil krok dopredu, ale dva kroky dozadu, pretože sa prestali realizovať a nedotiahnu sa.

    No a nakoniec niečo aj z môjho rezortu. Pán minister Lajčák s pánom ministrom Jahnátkom prezentovali na tlačovke, že dosiahli vo svojej zahraničnej politike viac peňazí pre farmárov na roky 2014 až '20 než v roku 2007 až 2013. Je to pravda, ale nie je to výsledok tejto vlády a tejto politiky, ale je to výsledok a premietnutie prístupovej zmluvy Slovenskej republiky. To znamená, že aj toto by sme mali kdesi zohľadňovať.

    Ďakujem.

  • Juraj Blanár s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán poslanec a exminister zahraničných vecí, nedalo sa necítiť vo vašom vystúpení takú osobnú nahnevanosť na to, že súčasnému ministerstvu zahraničných vecí a ministrovi sa darí naozaj robiť sebavedomú, konštruktívnu diplomaciu. A poviem, prečo to tak cítim. Pán poslanec, pretože ak vy ste označili politiku na západnom Balkáne len ako zdvorilostné návštevy, tak je to z vašej strany neúprimné. A práve pri pánovi ministrovi Lajčákovi, ktorý, myslím si, že jeden z odborníkov na znalosť západného Balkánu už len z jeho pozície, ktorú zastával, a vy ste to veľakrát oceňovali ako vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Myslím si, že v tomto prípade politika na západnom Balkáne diplomacie by nemala byť o pozérstve, ale o naozaj veľmi citlivej diplomacii, ktorú tam treba naozaj teraz presadzovať, a nie nejakom vyskakovaní.

    Mrzí ma aj váš postoj, ktorý ste povedali v súvislosti s európskou politikou a podieľaním sa Slovenskej republiky na európskej politike, lebo na jednej strane hovoríte, že je potrebné podporovať európsku spoločnú politiku. Citovali ste aj madam Ashton, ktorá je vlastne predstaviteľkou, a na druhej strane chcete, aby Slovenská republika robila nejaké unáhlené kroky bez toho, aby to nejakým spôsobom bolo koordinované. Ja si myslím, že práve tu je ten kľúč dobrej európskej spoločnej zahraničnej politiky, že najskôr si to budeme, a nie cez médiá, cez nejaké aktivity, diplomatickou cestou s európskymi predstaviteľmi pre diplomaciu prediskutovať a robiť potom spoločné kroky.

    Toto je, si myslím, že konštruktívny prístup, ktorý v súčasnosti robí aj minister zahraničných vecí pán Lajčák.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi asi naviazať to, čo povedal pán Simon v krátkosti, že mne sa zdá, že zbližovanie je len asi pri televíznych kamerách, pretože ak si zoberieme projekty, čo sa týka infraštruktúry, boli plánované dva ipeľské mosty na toto rozpočtové obdobie, nestavia sa ani jeden. Je plánovaný komárňanský most, tam je asi osem mesiacov už sklz pri realizácii projektov. Toto všetko je, pekne znie, ale myslím si, že k tomuto by mali zaujať premiéri nejakým spôsobom pozitívny postoj, pretože strácame 10 miliónov euro na ipeľské projekty, a v konečnom dôsledku, keby sme ich teraz mohli alebo zrealizovali tieto dva mosty, ďalšie dva môžme naplánovať v ďalšom finančnom období.

    A teraz je situácia taká, že aj tieto dva mosty a 10 miliónov euro, čo bolo vyčlenené na tieto dva mosty, prejdú do ďalšieho finančného obdobia a nie je istota, či vôbec potom Európska únia na tieto projekty prisúdi ďalšie finančné prostriedky. Takže bol by som rád, keby sme sa na toto lepšie zamerali, že tieto projekty, áno, odzneli, sú krásne, ale akurát sa nezrealizujú v tomto finančnom období. Toto je veľká škoda. A práve tam, kde je najväčšia zamestnanosť v okolí rieky Ipeľ, nezamestnanosť v okolí rieky Ipeľ, tieto dva mosty by určite pomohli a takisto sa týka toto celé aj komárňanského mostu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pánovi odchádzajúcemu kolegovi chcem povedať, že nahnevaný vyzerám úplne inak.

  • Povedané so smiechom.

  • A k pánovi kolegovi Blanárovi by som chcel povedať, že ak vás vyrušili tieto veci, ktoré ste zmienili, tak si myslím, že sa mi podarilo podnietiť uvažovanie v tom smere, o ktorom mi išlo.

    Kolega Štefanec mi tu pred sekundou vtipne povedal, že v zásade sa môžeme správať tak, že budeme inšpirovať Úniu, aby preberala naše skúsenosti, aby premýšľala nad našimi návrhmi, alebo budeme svedkami toho, že sa budeme vyhovárať a len pasívne preberať to, čo nám bude prichádzať z vonku. Myslím si, že to bola dobrá glosa.

    No, ale najviac sa chcem poďakovať kolegovi Viskupičovi, lebo položil otázky a nesmierne aktuálne a konkrétne. Ja som sa skupinou 11 kosovských poslancov stretol. Odšoféroval som si do Prištiny, do Mitrovice vlani v lete tri dni. Pobehal som krajinu. Chcel som jej aj trošku čuchnúť, nielen o nej čítať. Stretol som sa aj vlani v lete s ministrom Hodžajom, teda hovoria, že minister zahraničných vecí alebo teda je zodpovedný za túto oblasť.

    Po druhé - neuznanie. Myslím si, že bolo vynikajúcim rozhodnutím, že sme doposiaľ Kosovo neuznali, pretože vieme sa rozprávať aj v Prištine, ale aj v Belehrade. A o to viac môžeme vplývať na našich partnerov. Mám za sebou stovky rozhovorov aj s Američanmi, aj s Nemcami. Rozumejú tomuto postoju.

    A napokon ste sa pýtali, ako by sa táto téma dala riešiť. Priznám sa, že mám veľmi konkrétnu predstavu. A je postavená v dvoch princípoch. Po prvé na zásadnej decentralizácii verejnej správy a na zásadnom rešpekte k individuálnym právam, keď budete mať záujem, môžeme sa o tom porozprávať. Pozrite sa, koľko kompetencií sme zverili našim miestnym samosprávam. Ako sme vytvorili regionálne samosprávy. Majú kompetencie. Ľudia budú v kosovskej Mitrovici úplne inak vnímať vývoj, keď budú môcť takéto kompetencie užívať. Na tom je to postavené. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy za poslanecký klub je Juraj Droba. Za klub SaS. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, vítam túto ojedinelú príležitosť diskutovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničnej politike. Tých príležitostí by mohlo byť viac. Je dobré, že rozprava k obom tradičným materiálom, ktoré sú každoročne predkladané, je spojená a môžeme teda nielen hodnotiť uplynulý rok, ale pozrieť sa aj na to, čo chystá rezort robiť v tomto roku.

    Dnes predkladaný materiál hodnotím ako materiál s dobre formulovanými cieľmi a oblasťami. Stotožňujem sa s tým, že strategické smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky sa má opierať o široký spoločenský konsenzus a má mať podporu naprieč politickým spektrom, čo znamená, že rezort zahraničných vecí a európskych záležitostí by sa o tento konsenzus mal uchádzať dialógom.

    Teší ma, že v zásade to tak je. Oceňujem, pán minister, že ministerstvo je otvorené, komunikatívne a snaží sa prispievať k tomu, aby sa v otázkach zahraničnej politiky viedol konštruktívny dialóg.

    Mám hneď na úvod jednu otázku, že kedy sa najbližšie stretneme na pôde ministerstva zahraničných vecí ako členovia zahraničného výboru, prípadne výboru pre európske záležitosti, možno aj spolu. Dávam na zváženie.

    V základných otázkach sa zhodneme a prácu vás a vášho rezortu hodnotím kladne, hodnotím ju pozitívne. Ministerstvo vo veľkej väčšine prípadov stojí na profesionáloch a odborníkoch a váš rezort osobne hodnotím ako ten, kde politika zasahuje možno do tej miery, do akej sa patrí v porovnaní s mnohými ďalšími rezortmi.

    Súhlasím s tým, že zahraničná politika sa má opierať o hodnoty demokracie, o dodržiavanie ľudských práv a slobôd. U nás v strane Sloboda a Solidarita na tieto témy upozorňujeme často, pravidelne a nadnášame ich všade, kde je to možné. Ľudské práva a slobody by mali byť úplne prirodzenou a automatickou súčasťou nášho dialógu s predstaviteľmi neslobodných a autoritatívnych režimov. Spomeniem Kubu, spomeniem Severnú Kóreu, Bielorusko, ale aj Čínu. A v tejto súvislosti vítam, že pri nedávnej návšteve podpredsedu čínskej vlády ste otázku dodržiavania ľudských práv v tejto krajine - aj na základe našej výzvy - nadniesli.

    Ocenil by som však väčšiu asertivitu našej diplomacie v týchto témach. A k tejto časti si na záver nemôžem odpustiť aj jednu poznámku. Dôslední pri obhajobe demokracie by sme mali byť aj u nás doma. Týmto narážam na postavenie a úlohu opozície, ktorej kandidáti do viacerých kontrolných orgánov a inštitúcií sú vládnou väčšinou systematicky blokovaní. Ste podpredseda vlády a tým pádom ponesiete na tom aj svoj diel zodpovednosti.

    K ľudským právam mi ešte dovoľte jednu-dve vety. Oceňujem, že ste sa konštruktívne a bez predsudkov postavili k otázke práv osôb s neheterosexuálnou orientáciou. Samozrejme, k tomu, aby sa spoločnosť stala tolerantnou a zbavila sa prejavov homofóbie, nás čaká ešte veľký kus práce. A začať, bohužiaľ, budeme musieť práve tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde, bohužiaľ, viacerí naši kolegovia majú veľmi ďaleko od tolerancie a od rozmýšľania politika 21. storočia.

    Pár slov k ekonomickej diplomacii. Vnímam, že rezort sa vo väčšej miere ako v minulosti sústreďuje na ekonomický rozmer diplomacie, obchodné a ekonomické záujmy štátu. Podpora rozvoja investícií a obchodu a pomoc našim podnikateľom sú dôležité. A ja verím, že sa vám tie stanovené ciele, ktoré sú dosť ambiciózne, aj podarí naplniť. Nechcem, aby sme sa pohybovali iba v deklaratórnej rovine. Naše firmy musia získať pocit, že sa konkrétne niečo začalo konečne aj robiť, a chcel by som sa vás preto spýtať, či by ste mohli uviesť konkrétne príklady podpory a pomoci našim firmám po tom, ako prešli obchodní diplomati z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dlhodobo mi v tejto oblasti na strane štátnych inštitúcií chýbala jasná orientácia na firmu ako na zákazníka. Ono sa to možno v štátnej správe niekedy ťažko vníma, ale to naozaj sú vaši zákazníci a je povinnosťou vašej organizácie, aby sa tak k nim aj správala. Viem, že na ministerstve funguje podnikateľské informačné centrum. A moja ďalšia otázka bude, keby ste mohli povedať, aké máte skúsenosti s jeho fungovaním.

    V materiáli spomínate, že významným pozitívnym momentom pri získavaní zahraničných investícií a podpore exportu je spojenie jednotnej prezentácie Slovenskej republiky a ekonomickej diplomacie pod váš rezort. V tomto vám naozaj držím palce a tešilo by ma, keby tomu tak aj skutočne bolo.

    V tejto súvislosti mám ďalšiu otázku na vás, pán minister, ako hodnotíte spoluprácu s ostatnými aktérmi tohto súkolia, predovšetkým s rezortom hospodárstva, ale taktiež so SARIO-m a taktiež so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch.

    Nedá mi nespomenúť, že prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí začína u nás doma. A určite by lepšiemu obrazu Slovenska pomohlo, keby napríklad naše súdnictvo nebolo v takom zúfalom stave, keby ste nezrušili rovnú daň a ešte sa tým aj nevychvaľovali a podobne.

    Starostlivosť a pomoc občanov Slovenskej republiky v zahraničí - dlhodobo veľmi pozorne sledujem, ako rezort pristupuje k ochrane našich občanov v zahraničí a ako sa snaží pomáhať tým, ktorí sa vo svete ocitnú v núdzi. Musím s potešením konštatovať, že v tejto oblasti bol rezort v minulom roku úspešný. Ako najväčšie pozitívum vnímam, že sa postupne darí meniť to základné mentálne nastavenie pracovníkov zastupiteľských úradov, konzulov a úradníkov. Možno je to čiastočne aj o generačnej výmene, ale myslím si, že prvé ovocie začína prinášať aj systematická práca v tejto oblasti. Ja nechcem, a nesmie sa nikdy stať to, že občan v núdzi bude vyrušením a príťažou. Nemalo by sa stávať, že telefóny našich zastupiteľstiev v zahraničí majú buď obsadzovací tón, alebo nie sú odpovedané minimálne v pracovnej dobe.

    Vysoko oceňujem spustenie SMS služby, ktorá poskytuje kontaktné čísla v prípade núdze v zahraničí, promptnú reakciu ministerstva na viaceré krízové situácie, zriadenie hot lines registračných formulárov. A vyzdvihnem aj návrat občana Slovenska Mateja Valúcha z iránskeho väzenia. A mne je jasné, že časť tých informácií podlieha tajomstvu a nie ste, nie je vám umožnené o tom hovoriť, ale zaujímalo by ma, že čo sa tam vlastne stalo a že či to prípadne Slovensko aj niečo stálo a čo nás to stálo.

    Už dávnejšie volám po zavedení systému, ktorý by monitoroval spokojnosť občanov s konzulárnymi službami. Som pripravený naozaj proaktívne si sadnúť s ľuďmi z vášho ministerstva a prísť s niekoľkými nápadmi. A podľa mňa takýto systém feedbacku na pôsobenie jednotlivých ambasád by vám mohol aj pomáhať potom aj pri personálnej politike na ministerstve pri hodnotení zamestnancov, pri ich koncoročných odmenách a tak ďalej. Trošku keby sa to nastavilo viac ako firma, a to by zase posunulo rozmýšľanie úradníkov smerom k tomu, že sú tam na to, aby slúžili našim občanom. Máme urobené nejaké štatistiky. Existuje nejaký systém vyhodnocovanie z týchto skúseností a najlepších postupov.

    Pár slov k európskej politike. Neprekvapím, keď poviem, že s viacerými formuláciami v tejto časti materiálu by som vedel polemizovať. Začnem s tým, že sa stotožňujem s dôležitosťou zodpovednej prípravy na výkon predsedníctva Slovenska v Európskej únii v roku 2016. Oceňujem, že vaše ministerstvo už dnes realizuje prípravné práce, a verím, že naše predsedníctvo bude efektívne a úspešné a po dlhej dobe budeme opäť môcť byť na niečo medzinárodné hrdí. Bude to pre nás veľký rok. A nechcem hovoriť, že rozhodne o tom ako bude vnímané Slovensko na dlhé roky dopredu, ale tým, koľko podujatí sa v rámci nášho predsedníctva bude konať na pôde Slovenska, máme veľkú šancu ukázať, že vieme organizovať veci, že sme zodpovední a že sme progresívna krajina, ktorá funguje.

    Za dôležité považujem, a tu sa opäť asi zhodneme, aby Slovensko bolo aktívnym účastníkom diskusie o budúcnosti Európskej únie, aby sme boli v skutočnom jadre diskusie a rozhodovania o tom, aká bude Európska únia a akú ju naozaj chceme mať.

    Naša strana býva označovaná za protieurópsku. To však nie je pravda. Európska únia je pre nás priestorom a spoločenstvom, v ktorom sme prirodzene hodnotovo ukotvení. Ceníme si hodnoty a princípy, na ktorých bola Európska únia postavená, a chceme, aby tieto hodnoty boli aj dnes dodržiavané. Sme za zodpovednú a efektívnu Európsku úniu, ktorá si však ctí svoje vlastné pravidlá, a nebojí sa vynucovať ich dodržiavanie.

    Európska únia nemôže fungovať tak, že tí zodpovední budú opäť a opäť konfrontovaní s následkami politík tých, ktorí sú nezodpovední a spoliehajú sa na výnimky. V mnohom v tomto smere súhlasím s nedávnym prejavom britského premiéra Camerona. Spôsob, akým dnes Brusel funguje, sa jednoducho musí zmeniť. Od vlády Slovenskej republiky očakávam, že k tejto zmene bude aktívne prispievať.

    Pozorne som sledoval rokovanie o budúcom rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020 a bez ohľadu na to, že som opozičný poslanec, chcem povedať, že Slovensko vynegociovalo vcelku solídny výsledok. Verím, že návrh rozpočtu bude schválený aj Európskym parlamentom.

    V otázke vonkajších vzťahov Európskej únie súhlasím s tým, aby Slovensko naďalej podporovalo proces rozširovania EÚ, prioritne o krajine západného Balkánu. Európska perspektíva pre tieto krajiny je dôležitá, aj keď si myslím, že po Chorvátsku budeme svedkami útlmu rozširovania, a trúfam si povedať, že možno na ďalších 5 a viac rokov žiadna z krajín sa členom EÚ nestane.

    Bezpečnostná politika. V plnej miere podporujem záujem o zachovanie a prehĺbenie silného transatlantického partnerstva medzi Európskou úniou a USA. S USA nás spájajú spoločné hodnoty a záujmy. A musím byť naším cieľom vzájomnú spoluprácu posilňovať. Slovenská republika musí ostať pre svojich partnerov a spojencov v NATO spoľahlivým a čitateľným partnerom. V plnej miere podporujem našu pokračujúcu angažovanosť v operácii ISAF v Afganistane a týmto vzdávam hold všetkým príslušníkom našich ozbrojených síl, ktorí si svojou prácou a profesionalitou vyslúžili obdiv a uznanie. Musia cítiť, že ich misia má zmysel, že naša krajina si ich váži, a ja im ďakujem. Rovnako ďakujem aj všetkým tým, ktorí pôsobia v operáciách pod hlavičkou NATO, Európskej únie a OSN v ďalších častiach sveta.

    V tejto časti považujem za potrebné zmieniť sa aj o výdavkoch na obranu. Viem, že Slovenská republika zďaleka nie je jedinou členskou krajinou NATO, a skôr smutne patrí k tej väčšine, ktorá neplní záväzok poskytovať 2 % HDP na obranu. Viem, že zdroje sa hľadajú ťažko, ale táto otázka má pre mňa aj hlbší filozofický rozmer. Je nejaká šanca, aby sme sa stali lídrom? Ja by som to považoval za prejav uvedomenia si zodpovednosti spojenca a člena NATO. Ste podpredseda vlády, viete zalobovať za vyšší rozpočet na obranu? Európski členovia NATO sa už niekoľko desaťročí spoliehajú na Spojené štáty americké, avšak ako vidíme najnovšie kroky americkej diplomacie, tak naozaj to môže skončiť. A zrazu potom príde otázka, je Európa obranyschopná? Je Európa bojaschopná? Vieme rozmiestniť vojská? Máme funkčné letectvo? A tak ďalej a tak ďalej. Ja si myslím, že sa rútime do veľkého nebezpečenstva, ak sa touto otázkou nezačneme čím skôr zaoberať.

    Ja vyjadrujem plnú podporu konceptu inteligentnej obrany, prehlbovaniu spolupráce medzi EÚ a NATO a využívaniu potenciálu regionálnej spolupráce, predovšetkým v rámci Vyšehradskej štvorky. Nedávno som mal stretnutie s belgickými poslancami, ktorí nám rozprávali o výhodách ich fungovania v rámci bloku Benelux. Ďalším príkladom je severská spolupráca severských krajín, ale táto naša štvorčlenka môže byť naozaj veľmi vplyvná, veľmi efektívna v rámci Európskej únie aj v rámci NATO. A viem, že dokonca aj Poliaci prehodnotili svoj prístup k Višegrádskej štvorke. Pochopili, že medzi veľkých hráčov ako Francúzsko a Nemecko sa do tej ligy nikdy nedostanú. A dnes to už prináša aj prvé výsledky, kde náš štvorblok krajín vyrokoval, vyloboval či už na pôde NATO, alebo na pôde Európskej únie niekoľko pozitív pre náš región.

    S obavami sledujem vývoj v Iráne, a jeho netransparentný jadrový program. Tu si dovolím vyjadriť skepsu v otázke efektivity doterajšieho postupu medzinárodného spoločenstva. Tie, tie audity, ktoré, ktoré tam chodia, si myslím, že je to naozaj iba hračka, teda hra na mačku a myš a Ahmadínedžád ju využíva pre svoju vlastnú publicitu. O Iráne veľa hovoríme, zaviedli sme sankčný režim, ale sme dostatočne dôrazní? Darí sa nám zastaviť režim v Teheráne od získania jadrovej zbrane? Ako ďaleko sme skutočne ochotní zájsť, aby sme tento cieľ naplnili?

    Dovoľte mi pozitívne hodnotenie výsledkov takzvanej Arabskej jari označiť za ilúziu. Zisťujeme, že dnes v arabskom svete naozaj nevieme, kto sú tí good guys a kto sú tí bad guys. Kto sú naši spojenci, kto sú naši partneri. Kto má záujem o reformy a demokratizáciu týchto režimov a či vôbec niekto je schopný ju dosiahnuť? Vývoj v Egypte a Tunisku ma rozhodne nenapĺňa optimizmom a situáciu v Sýrii považujem priam za zúfalú. Obávam sa, že ten konflikt potrvá niekoľko rokov a prinesie desaťtisíce, až stotisíce obetí na ľudských životoch.

    Zároveň sa spýtam, prečo sa Slovensko bojí označiť Hamas za teroristickú organizáciu? Táto organizácia je síce politická, ale zároveň má prsty v niekoľkých krvavých útokoch po celom svete. Spojené štáty to urobili. Prečo nemôžme nasledovať a predbehnúť našich európskych a partnerov a jednoducho dať Hamas na zoznam teroristických organizácií?

    Terorizmus vnímam ako jednu z najväčších hrozieb súčasnosti. Je našou povinnosťou chrániť našich občanov, spoločnosť a naše hodnoty pred touto hrozbou. Apelujem na vládu, aby v spolupráci s našimi spojencami bola aktívnou súčasťou všetkých procesov, ktorých cieľom je prevencia a ochrana pred všetkými formami terorizmu.

    Pár slov k rozvojovej pomoci. Vnímam ju ako súčasť našej globálnej zodpovednosti. Objem financií vynakladaných na rozvojovú pomoc Slovenskej republiky má síce ďaleko od toho, aby sme plnili naše záväzky, ktoré vyplývajú z miléniových rozvojových cieľov, avšak vzhľadom na reálne možnosti nášho rozpočtu ho vnímam ako adekvátny. Rozvojová pomoc by zároveň mala slúžiť ako jeden z nástrojov našej zahraničnej politiky. Mala by dopĺňať naše záujmy a pomáhať v ich presadzovaní. Efektivita a transparentnosť využitia prostriedkov na projekty, ich konkrétny dopad a udržateľnosť by mali byť základnými kritériami na jej poskytovanie. V zásade sa stotožňujem s výberom krajín, ktoré sú recipientmi alebo prijímateľmi našej pomoci, ale nerozumiem celkom nášmu angažovaniu sa v Južnom Sudáne. Ak by ste, pán minister, boli taký láskavý a povedali k tomu pár slov a tiež, na aké konkrétne projekty v Južnom Sudáne idú naše slovenské peniaze.

    V závere mi dovoľte zaželať vám, vášmu rezortu veľa úspechov, teším sa na spoluprácu a budem rád, ak budete využívať nás poslancov Národnej rady pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky. Sme pripravení byť rezortu konštruktívni partneri vo všetkých dobrých iniciatívach.

    A ešte na záver znova zopakujem, klobúk dolu pred Vami osobne za iniciatívu pri zriaďovaní výboru vlády pre práva LGBT komunity. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Blanár, Blaha a Šebej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha. Či Blanár.

  • Ďakujem. Pán poslanec, najskôr sa vyjadrím k tomu úvodu, ktorý, a to sa zhodneme, nesúvisí so zahraničnou politikou, čo ste okomentovali, že nebodaj súčasná vládna strana vám neumožňuje opozícii zastávať nejaké opozičné alebo presnejšie kontrolné orgány. Vy veľmi dobre viete a toto, čo ste povedali nie je pravdou, pretože vy sa neviete dohodnúť na tom, čo vám vládna strana ponúkla. A vy ste práve ten svár aj v opozícii a, mimochodom, povedzme si aj v bývalej koalícii, ktorá dopadla, tak ako dopadla.

    No a teraz trošku k tej zahraničnej politike, ktorej ste sa tam venovali. Ja naozaj oceňujem, že ste tam vypichli mnohé čerešničky, ktoré sú síce detailami, ktoré urobilo zahraničné, ministerstvo zahraničných vecí, ale naozaj prispievajú dobrej veci. To je napríklad informovanie esemeskami, zlepšenie informovanosti našich občanov v zahraničí, konzulárne služby a tak ďalej. Čiže to naozaj je veľmi dobrá vec a myslím si, že to každý občan v zahraničí ocení.

    Avšak nemôžem sa nedotknúť jednej veci, čo ste spomínali, že prečo súčasná vláda nezvýši rozpočet na obranu. Nuž a prečo vy ste, pán poslanec, keď ste boli v koalícii, nepredkladali návrh na zvyšovanie obrany. Veď to je také klišé. Vy veľmi dobre viete, že v akej situácii sme. No a ešte ste hovorili o tom, že prečo Slovensko by nemalo byť prvé pri uznaní a predbehnúť svojich partnerov v Európskej únii v uznaní Hamasu za teroristickú organizáciu. Práve o tom je diplomacia pán poslanec. Nie o pozérstve, ale o normálnom vážení slova, pretože keď už ho raz vypustíte, už ho nedokážete zobrať späť, preto to treba veľmi dobre vážiť, a myslím si, že ministerstvo to robí veľmi dobre.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Droba, iba tri poznámky. V časti o ľudských právach ste sa venovali občianskym a politickým právam, teda prvej generácii ľudských práv. Súhlasím, je to významná téma. Venovali ste sa tretej generácii ľudských práv, postmateriálnym, a to znamená najmä ten dôraz na, na statusové menšiny. Tam ja osobne takisto veľmi silno kladiem dôraz na boj proti homofóbii a som rád, že sa v tomto zhodneme. Ale ako správny pravicový liberál ste úplne vynechali druhú generáciu ľudských práv, a to sú sociálne a ekonomické práva. V tomto by som váš trošku poopravil, netreba na to zabúdať. Ja som naozaj veľmi rád, že aj sociálne práva sú agendou ministra zahraničných vecí a naozaj v dnešnej dobe globalizácie by sme nemali zabúdať na to, že sa najmä v krajinách tretieho sveta zneužíva pracovná sila nadnárodnými korporáciami, a toto poďme riešiť. Toto je o dôstojnosti ľudí, toto je o vykorisťovaní, toto je o práve nežiť v chudobe.

    Druhá poznámka, hovorili ste a už pán kolega Blanár to naznačil, že treba vyšší rozpočet na obranu. Viete, v takej sociálnej situácii, v akej sa majú ľudia na Slovensku, hovoriť o vyššom rozpočte na obranu, objektívne znamená, že ste sa opäť ako správny pravicový liberál ukázali, že ste ale úplne odtrhnutý od reality.

    A tretia poznámka k Európskej únii. Viete, je pikantné, že vaším vzorom pre európske názory je názor konzervatívneho britského politika, kdežto názor liberála v Británii Nicka Clegga ste úplne opomenuli. V tomto smere naozaj vidieť ten čudesný potenciál slovenského liberalizmu, ktorý vy reprezentujete, ste v tomto prípade úplne, ale úplne mimo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja len, ja len drobná korigujúca poznámka, v tejto chvíli nejde o Hamas, ale o Hizballáh, pretože, pretože táto požiadavka je na stole, nakoľko to boli operatívci Hizballáhu, ktorí spáchali ten atentát na, na autobus s turistami v bulharskom Burgase, čiže na pôde Európskej únie, takže bolo by fajn, keby, naozaj keby Európska únia prišla k rozumu nejakým náhlym spôsobom a uznala, že sa jedná o teroristickú organizáciu, ale opakujem, nejedná sa v tom prípade o Hamas, ale o Hizballáh.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Droba. Zapnite sa, poprosím vás. Zapnite sa, prosím vás. Mali ste stlačiť trojku.

  • Dobre, už to je. Áno, už to je.

  • Dobre. Úplne od začiatku začnem. Áno, pán kolega Šebej, ďakujem. Ja som, samozrejme, Hizballáh, neviem, prečo mi ako prvý na jazyk prišiel Hamas.

    Čo sa týka kolegu Blahu. Sociálno-ekonomické práva, tam sa asi naozaj my dvaja nikdy nedohodneme, že čo vlastne sú sociálno-ekonomické práva. Z nášho pohľadu je to predovšetkým povinnosť štátu vytvoriť také prostredie, kde každý môže hľadať svoje šťastie, a také prostredie, ktoré sa dokáže postarať o tých, ktorí jednoducho toto šťastie hľadať nemôžu, lebo sú nejakým spôsobom znevýhodnení. Ja som, samozrejme, bolo by veľmi jednoduché pre mňa komentovať Nicka Clegga a hlásiť sa k nemu. Vo veľa veciach sa k nemu hlásim. Britskí liberáli sú nám ešte v tej európskej liberálnej rodine, samozrejme, jedni z tých najbližších, ale ja som zámerne vyzdvihol kolegu, teda britského premiéra Camerona, myslím si, že v mnohých veciach mal pravdu a bol v podstate takým prorokom toho, čo sa môže v Európe stať, ak sa nezačneme týmito otázkami zaoberať.

    Možno vám pomastím brucho, keď poviem, že napríklad náš liberálny kolega Guy Verhofstadt je pre mňa naozaj, nechcem byť pejoratívny na pôde Národnej rady, ale je to socialista, s ktorým sa nemôžem stotožniť, a mrzí ma, že je súčasťou našej frakcie v Európskom parlamente, lebo myslím si, že ten má od liberála strašne ďaleko.

    Pán kolega Blanár. K obrannému rozpočtu. Áno, mali by sme všetci robiť viac. To bola taká výzva, nebola to výčitka, bola to taká výzva, že poďme sa nad tým zamýšľať, poďme ho skúsiť zvýšiť. No a na záver, viete, keď na jednej strane deklarujete, že tie posty patria opozícii a na druhej sa hráte alibisticky so šiestimi, ôsmimi, desiatimi hlasmi, máte vplyv vo vašej strane, buďte chlap a dôjdite za nami, povedzte, nech sa páči, SMER vám dáva 83 hlasov. Prečo by nemohol byť predseda NKÚ zvolený...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Skončil vám čas, pán poslanec.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Šebej, predseda zahraničného výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Toto, čo sa chystám povedať, nie je, prosím, povinná jazda predsedu zahraničného výboru k téme, ktorá patrí k jeho pracovnej náplni, a poviem rovno, že nemienim byť nejak veľmi kritický k tým, k tým dvom materiálom. Mohol by som, ale, ale obral by som sa o príležitosť hovoriť k iným veciam, ktoré, ktoré v tých materiáloch nie sú povedané. A vlastne ani sa nedalo veľmi čakať, že povedané budú, ale bolo by fajn, keby na pôde nášho parlamentu zazneli.

    Pri takýchto materiáloch, najmä keď je reč o zameraní, o tom, že ako by mali veci vyzerať v budúcnosti, je úplne prirodzená ich istá deklaratórna povaha a ich, by som povedal, zasnívaný pohľad do diaľky. Ale takéto zasnívané pohľady sa obyčajne potom po čase zrazia s realitou. A o tej zrážke s realitou a o ich koreňoch a príčinách by som chcel hovoriť, pričom, samozrejme, že, že ak niečo, naozaj ja ako, ako človek, ktorý sa dlhodobo venuje situácii vo svete a zahraničnej politike, tak ak by som naozaj niečo chcel na slovenskej zahraničnej politike oceniť, je, je, pri všetkých zmenách a premenách niečo, čo by som nazval skutočnou kontinuitou.

    No ale dočítam sa napríklad, že Európska únia je globálny aktér a prostredníctvom členstva v nej sa Slovenská republika bezprostredne podieľa na riešení globálnych tém a nesie podiel zodpovednosti aj za jej politiku, vývoj a ďalšie smerovanie. Áno, samozrejme, a preto by som rád videl Slovenskú republiku pri tvorbe niečoho, čo zatiaľ fakt neexistuje, a to je spoločná zahraničná politika Európskej únie ako, ako asertívnejšieho hráča. Ja viem, že sú v zahraničnej politike hráči omnoho silnejší, ktorí majú väčší vplyv na to, že aký je konečne, v konečnej podobe spoločný postoj Európskej únie, ale netreba mať obavy z toho, že oni sú väčší a silnejší a nakoniec aj skúsenejší, sú to starší hráči na svetovej scéne a treba si uvedomiť, že majú svoje limity, majú svoje záujmové obmedzenia a obávam sa, že aj morálne obmedzenia. Poviem hneď, že čo mám na mysli.

    Už to tu spomenul kolega Droba a ja to zopakujem. To, že má Francúzsko a iné štáty problém s pripustením, aby Európska únia zaradila ako celok organizáciu zvanú Hizballáh na listinu teroristických organizácii, je pochopiteľné, je to bývalá koloniálna mocnosť, pod ktorej mandát, územie, na ktorom operuje Hizballáh, čiže Libanon spadal, spadalo, pochopiteľne je to krajina, na území ktorej agentúry, ktoré sa priamo podieľajú, tak, pod, pod hlavičkou mimovládnych organizácii, priamo podieľajú na financovaní Hamasu, Hizballáhu. Nachádzajú sa na území Francúzska, nielen Francúzska. Takže Francúzsko má problém aj s vlastnými voličmi, aj s vlastnou krajinou, aj s vlastnou minulosťou, ale my nemáme tento problém, ale my máme morálnu povinnosť mať k tomu nejaký postoj. Mohli sme ho preukázať, aj keď sa naposledy hlasovalo na pôde Valného zhromaždenia OSN o priznaní statusu pozorovateľského alebo pozorovateľského štátu pre Palestínsku samosprávu. Nebol žiadny dôvod zdržať sa hlasovania podľa mňa. Z celej Európskej únie len česká diplomacia mala dostatok odvahy hlasovať proti. Bol by som rád, keby túto odvahu mala aj slovenská diplomacia. Ale nevyčítam. Viem, že v Európskej únii bola čo najväčšia snaha mať v tejto veci jednotný postoj. Ja len chcem povedať, že niekedy mi pripadá snaha mať spoločný európsky postoj ako zbytočne uctievaná posvätná krava. Jednota, na oltár ktorej je obetovaná morálka, nie je v poriadku podľa mňa. A v zahraničnej politike a v postojoch štátov čosi ako morálka predsa len tu i tam môže existovať, aj keď dominujú záujmy. To je prvá vec.

    Druhá vec je, že, a to sa nemôže vyskytnúť v materiáli ako je tento. Realita prináša zrážky so situáciami, s ktorými takýto, by som povedal, koncepčný materiál nemôže vopred počítať. Tak napríklad som sa dočítal dnes, že pri výpovedi pred americkým kongresovým výborom James Stavridis, šéf ozbrojených amerických síl v Európe hovoril, že NATO uvažuje s viacerými scenármi v prípade Líbye, eh, v prípade Sýrie. Až ma obskočil mráz! Ja už si nespomínam, aký bol presne postoj Slovenska. Nebol nejaký, nejaký výrazný v prípade toho, čo sa odohralo v Líbyi. Ja len viem, že tam Severoatlantická aliancia strčila nos veľmi nešťastným spôsobom a malo to viac ako zlé dôsledky pre situáciu v severnej Afrike a nielen tam. A teraz počúvam, že podobným smerom sa uberajú aj úvahy v súvislosti so Sýriou.

    Rád by som, keby, keďže Slovenská republika opäť je krajina, ktorá nie je zaťažená ani historickým bremenom bývalej koloniálnej mocnosti, ani inými bremenami, keby svoj postoj v tejto veci riešila pomocou dvoch nástrojov. Ten jeden nástroj je zdravý rozum a ten druhý je morálka. Poviem, čo mám na mysli. Tá predstava, že súčasnej v Sýrii ide o zápas dobra so zlom, je prinajmenej zjednodušená, s najväčšou pravdepodobnosťou však úplne pomýlená. Nemám najmenšiu pochybnosť o tom, že sýrsky režim a Bašár al-Assad, jeho hlavný predstaviteľ je zločinný režim a že sa podieľa na masovom vraždení vlastného obyvateľstva. Ale to ten režim urobil už dávno. Ja len chcem pripomenúť, že tento konflikt má dávnu minulosť. Chcem pripomenúť, že v roku 1982 povstalo Moslimské bratstvo v meste Hamá a otec Bašár al-Assada Háfis al-Assad dal vtedy mesto Hamá obkľúčiť sýrskym vojskom, tankami a delostrelectvom tak, aby myš ani nemohla utiecť von, a nechal to mesto rozstrieľať a rozbombardovať aj letectvom. Zahynulo tam vtedy medzi 20- až 40-tisíc ľuďmi, samozrejme, že väčšinou civilmi, hoci tam bolo ozbrojené povstanie. Svet si to vtedy nie príliš všimol, ale bolo to povstanie sýrskej odnože Moslimského bratstva egyptského, čiže islamských fundamentalistov proti sekulárnemu režimu a nikto ani náhodou sa nemohol domnievať, že tam išlo o demokraciu. Áno, ten režim bol sekulárny, bola to diktatúra vtedy aj teraz sovietskeho typu s tajnou políciou, s politickými väzňami a so všetkým. Ale nebol to konflikt slobodomyseľných demokratov s diktatúrou. Bol to konflikt islamských fundamentalistov so sekulárnym režimom primárne. A tento konflikt sa ťahá, samozrejme, celou históriou toho regiónu. Nepochybne v Sýrii povstali alebo začali protestovať proti vlastne odpornej totalite režimu strany Baas aj ľudia, ktorí milujú demokraciu a chcú slobodný svet. Ale v danom okamihu celý konflikt je z veľkej časti v rukách zbehnuvších sa džihádistov zo všetkých koncov, končín arabského sveta. A ten, kto je tam fakt ohrozený, je napríklad kresťanská menšina v Sýrii. Tam sú, tam je, tam žije nie nepodstatná kresťanská menšina. Veď aj zakladateľ strany Baas niekedy počas druhej svetovej vojny bol Michel Aflak, sýrsky kresťan. Teda Arab, ale kresťan. A kto ohrozuje kresťanov proste v Sýrii? No tí istí, ktorí ich ohrozujú v Egypte. No islamisti, povstalci, nie sýrsky režim! A, pochopiteľne, že akékoľvek úvahy o zopakovaní líbyjského scenára v Sýrii sú úvahy, ktoré vedú do pekla, tak ako viedli v Líbyi. A ja by som bol rád, keby okrem všeobecných deklarácií, že nám záleží na ľudských právach, slovenská diplomacia, keď sa bude na pôde NATO rozhodovať, že čo urobí Severoatlantická aliancia v prípade so Sýriou, tak nabádala ku krajnej zdržanlivosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Chvíľočku, pán predseda. Len chcem pripomenúť členom poslaneckého grémia, že je zasadnutie o 10.50 hodine, ale my budeme pokračovať ďalej. Prepáčte. Nech sa páči.

  • No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy.

    Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: "No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"

    Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie.

    Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie.

    Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre.

  • Ruch v sále.

  • Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy.

    No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať.

  • Ruch v sále.

  • Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete...

  • Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, poprosím vás o pokoj, naozaj vyrušuje to vaše rozprávanie.

  • ... pre tých, ktorí to neviete, je to organizácia, ktorá združuje, bola založená v '96 a združuje takých šampiónov demokracie ako je Rusko, Čína, Kazachstan, teraz aj Turkmenistan, Tadžikistan, proste krajiny bývalého, stredoázijské krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a turecký premiér Erdogan sa nechal počuť, že keď príjmu Turecko za stáleho člena, že Turecko zabudne na Európsku úniu, pretože s týmto spoločenstvom diktatúr Turecko zdieľa spoločné hodnoty. No ak je pravda, že Turecko zdieľa s Kazachstanom a Tadžikistanom spoločné hodnoty, tak ich nezdieľa s Európou alebo potom som prestal rozumieť svetu. Čakal by som od európskej diplomacie, že toto povie otvorene a naplno bez nejakých ohľadov na, čo ja viem, by som povedal, tak ľahko zraniteľné city tureckého premiéra a tureckej vládnej strany a tak ďalej a tak podobne. Ja vás ďalej, kolegovia, nebudem trápiť a zaťažovať úvahami. Ešte by som rád povedal jednu ďalšiu vec. Ja tiež by som rád videl spoločnú európsku zahraničnú politiku. Mne tiež na rozdiel od mnohých euroskeptikov sa sen o Spojených štátoch európskych nezdá taký za hlavu, za vlasy pritiahnutý, až na to, že je k nemu dosť ďaleko a vidno to na tom príklade spoločnej európskej zahraničnej politiky. Poviem vám, prečo neexistuje zatiaľ, hoci sa o ňu snažia všetci zúčastnení dosť úprimne. Jednoducho zahraničnú politiku je možné interpretovať vtedy, keď sa nejaké spoločenstvo, povedzme národ alebo jeho politická reprezentácia dohodnú na tom, ako vidia svoje dejiny a svoju budúcnosť. Keď sa dohodnú na tom, že ako interpretujú svoje dejiny, a keď sa dohodnú na tom, čo sú ich záujmy a čo sú hrozby, čoho sa boja. Ale Európa nedokáže spoločným spôsobom interpretovať svoje dejiny. Nedokáže, pretože Rusko je úplne iný fenomén, iný živočích pre Poliakov, Maďarov, Slovákov a Čechov ako pre Francúzov. Nám je severná Afrika vzhľadom na naše dejiny vzdialená, cudzia. Pre Francúzov a Španielov nie, je to životne dôležitý priestor. Nevnímame rovnako hrozby, nevnímame rovnako svoje záujmy, a preto máme taký problém my v Európe a Slovensko s Európou prekoktať sa k spoločným postojom v čomkoľvek závažnejšom. V tých drobných veciach, samozrejme, problém nemáme. Preto by som bol v našom zasnívaní sa nad zámermi našej zahraničnej politiky, čo sa týka napríklad spoločnej európskej zahraničnej politiky, taký opatrnejší, menej optimistickejší, mal by som menšie očakávania. Je to na dlhú debatu. V každom prípade chcem povedať, že s väčšinou materiálu, ktorý sa volá Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky, súhlasím. Nie je tam jediný zámer, ktorý by som nepodporoval, len varujem, že naše zameranie, naše zámery sa už v dohľadnej budúcnosti zrazia s realitou. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vstúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, páni poslanci Osuský a pán poslanec Blaha. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte zasadá poslanecké grémium. Dokončíme faktické poznámky a potom by pravdepodobne malo byť hlasovanie alebo pán predseda oznámi výsledky poslaneckého grémia.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Nedá sa nestotožniť s takým sumárnym konštatovaním kolegu Šebeja, že naša zahraničná politika, jej kontinuita a jej zámery sú jedným z najsvetlejších obrazov fungovania Slovenskej republiky. Nedá sa, než si zaželať, aby sme aj v iných oblastiach fungovali kontinuálne a dobre. Problémom nášho začlenenia do európskej politiky je to, že to ťažisko je skôr na tej európskej, nie na tej našej strane, pretože Európa, tak ako tu zaznelo, hľadá ten najmenší možný spoločný menovateľ, ktorý je krížom a kolíziou historických, záujmových, morálnych a iných záležitostí a, samozrejme, ak existuje dlhodobý špeciálne preferenčný vzťah Španielska k zločinnému kubánskemu diktátorského režimu, ak malo Taliansko historický a iný špeciálny vzťah k diktátorskému zločineckému Kaddáfimu, ak malo Francúzsko i dokonca sám osobne Jacques Chirak dobrý vzťah k atómovému reaktoru v Osiraku, tak, samozrejme, je potom ťažko hľadať široký a morálny konsenzus. Napadá ma v tejto veci, že európska, a to je to pekné slovo, klasika Augustína Mariána Húsku - európska zahraničná politika pred Slovensko stavia možno otázku svojstojnosti. Svojstojnosti v tom, že nie sme viazaní záujmami a historickými väzbami a môžme si dovoliť zaujímať i morálne a principiálne stanoviská. Na záver verejne ďakujem pánu ministrovi, urobil som tak už aj osobne, za jeho postoj pri návšteve čínskeho vicepremiéra.

  • Pán kolega Šebej, ja len takú drobnú poznámočku. Začali ste tým, keď ste glosovali situáciu v Arabskej jari a v severnej Afrike, že pociťujete nechuť k invázii do Líbie a celkovo k Arabskej jari, pretože tieto akcie vyvolali na jednej strane chaos, na druhej strane otvorili dvere náboženským fundamentalistom. Viete, cítim drobnú nekonzistentnosť. Vy ste boli jeden z tých najväčších jastrabov, ktorí obhajovali vojnu v Iraku. Ako je možné, že keď všetci vidíme, že v Iraku tam je absolútny chaos, že tá vojna priniesla len veľmi negatívne dôsledky, a dneska vy kritizujete severnú Afriku alebo invázie do severnej Afriky, ale v prípade Iraku naďalej zotrvávate na stanovisku, že vojna bola správna. Pán kolega, takáto nekonzistentnosť nesvedčí vášmu intelektuálnemu potenciálu. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • S reakciou na faktické poznámky pán predseda výboru Šebej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán kolega, no tak nie všetci máme dar naplno využívať svoj intelektuálny potenciál, viete, akože...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • To je všetko? Mám informáciu, že hlasovať o jedenástej sa nebude. Máme len jeden bod, takže dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Mikloškovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, také privilégium pred takouto sálou som ešte nemal - a už asi ani nebudem mať - rečniť. Ďakujem vám za to, že ste všetci prišli na môj prejav.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ja by som chcel povedať, prezradiť jednu tajnosť, štátne tajomstvo, o ktorom neviete. Moji fízli povedali, že pán minister Lajčák mal včera päťdesiatku. Neviem, či to je pravda? Je to pravda. No, tak prvý som teda na to došiel, takže chcem mu pogratulovať, zdravie, sily, nervy, tvorivosť, flexibilitu a dobré rozhodnutia. Ja keď som mal 50, bolo to v '89.

  • Ja som mal 50 v '89, akurát tu bol čas revolúcie, bol to fantastický čas. Veľmi rýchlo to ubehlo, pán minister. Pozor na to, ide to rýchlo, veľmo rýchlo!

    K správe. Pokladám ju za vyrovnanú, kvalifikovanú. Tentokrát aj bilaterálne vzťahy sa mi zdajú, že sú dobre, vyrovnane napísané. Maličké poznámky by som chcel tieto povedať, že do zahraničného výboru nám prichádzajú skutočne v poslednom čase na hearing budúci veľvyslanci, profesionáli kvalifikovaní. Nedá sa nič voči ním namietať, sú dobre vybraní. Chcel by som apelovať na to, že je veľa dnes mladých ľudí, ktorí vyštudovali politológiu, vedia reči, vyštudovali diplomaciu dokonca, čiže umožniť im viac možnosť vstúpiť do služieb MZV nejakým spôsobom. Čiže viac prezentovať konkurzy, keď sa budú diať. Druhá poznámočka je taká, že viem, že chodíte často s podnikateľmi von. Myslím, že nedávno ste boli v Rusku so stovkou, lebo koľko ich bolo.

  • Ruch v sále.

  • Čiže keď ich pripravujete možná, že by troška zverejniť, alebo vieme, napríklad združenie kresťanských podnikov, je to pár sto ľudí, čiže keby jeden z nich sa dostal niekedy k vám na túto cestu, bolo by to veľmi dobré. Mojou hlavnou námietkou k správe je nová kompetencia ministerstva, a to sú ľudské práva. Je to troška bokom k zahraničným vzťahom...

  • Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ja viem, že pán poslanec Mikloško bol potešený, že hovorí, vystupuje v rozprave pred takou plnou sálou, ale poprosím vás, aby ste ho počúvali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovensko často skloňuje ľudské práva, ale v konkrétnostiach, keď treba naozaj niečo povedať, väčšinou mlčíme. Ja som bol viackrát v americkom Kongrese, mhm, Senáte a tam veľmi často kongresmani, senátori schvaľujú krátke uznesenia o veľmi konkrétnych veciach, vyjadrujú postoj k niečomu vo výboroch aj v pléne a hneď si každý všimne, že americký výbor alebo kongres má takéto stanovisko k niečomu. To robí aj Európsky parlament. Ja som sa pár krát pokúsil nejaké uznesenie v súvislosti s ministerkou, expremiérkou Tymošenkovou, tu bolo to vždy zamietnutie, ale Falung Gong - osem poslancov z piatich strán dalo nedávno takú rezolúciu, nula bodov, zahraničný výbor poslal potom pani Ashtonovej, baronese žiadosť, aby dala stanovisko k Falung Gong, čo sa týka Európy, nateraz ešte neprišlo, no. Niekde som čítal, že každým 5 minút zabijú vo svete jedného kresťana skrz vieru. Mám celý kalendár, kde každý deň je niekto spomenutý z týchto obetí, resp. celé krajiny. Čiže v tomto smere by naše výbory a aj plénum malo viac svoju kompetenciu využívať a niektoré uznesenia k niektorým veľmi konkrétnym veciam schváliť. To ide naprieč politického spektra, nejde o opozíciu - koalíciu, ide o stanovisko k nejakým zahraničným veciam.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prepáčte, ja vás na chvíľočku preruším. Kolegyne, kolegovia, ktorí skutočne nechcete počúvať vystúpenia pána poslanca Mikloška, aby ste opustili rokovaciu sálu a diskutovali mimo rokovaciu sálu! Ďakujem.

  • Ešte stále je tu dosť ľudí, hajajáj. Pán minister, teraz by som ťa, vás prosil, že jeden návrh dávam, že keby ste ho počúvali, prepáč mi, priateľ Julo, ja ti to budúci krát vrátim, keď ty budeš rečniť. No, že v '91 vo Federálnom zhromaždení bola predložená správa o ľudských právach v ČSFR. Predkladal to podpredseda vtedajšej vlády, náhodou som to bol ja, potom generálny prokurátor, to bol terajší prezident Gašparovič a minister vnútra Langoš, čiže bolo to v slovenských rukách. Deň sa o tom vo Federálnom zhromaždení diskutovalo a veľmi by som povedal múdre úlohy, závery, uznesenia sa dali a malo sa to každoročne opakovať a bolo to veľmi dobré. No, žiaľbohu, išlo to dostratena, ale ja si myslím, že aj dnes na Slovensku by mali v tomto smere niečo robiť také globálne. Dnes budeme mať správu, onedlho hneď za tým ombudsmana slovenského o ľudských právach, najmä vo vzťahu jednotlivcov k verejnej správe. Onedlho tu bude správa o rodovej rovnosti, ktorou sme zaviazaní každoročne o nej hovoriť. Všetci čakáme na správu o Rómoch, ktorá by tiež mal byť, prípadne o ďalších menšinách, neprišla ešte. Ja si myslím, že zobrať deklaráciu OSN o ľudských právach a preprať to trochu tie všetky individuálne a kolektívne práva by nezaškodilo a by to bolo dobre, keby sme tomu pár hodín venovali. Máme tu veľa nevládnych organizácií, medzinárodných organizácií, všetko o ľudských právach, ale nejaká jednotiaca správa, jednotiaci ťah, ktorý by zmapoval, ako je to u nás, by nebol zlý. Nedávam na to uznesenie, aj tak by neprešlo, ale je to ako domáca úloha, či by sa v budúcnosti o tomto nedalo viac hovoriť.

    Budeme tu mať o chvíľu pani ombudsmanku, veľa vo svojej správe hovorí o tom, ako nemá peniaze na to, na čo, v podstate asi je to pravda, no ale ministerstvo zahraničia minulý rok dalo 450-tisíc eur na tému o ľudských právach, ale boli to témy ako LGTBI, feministické hnutie a ďalšie veci, nehovorím, že, treba ich tolerovať, treba ich aj nejakým spôsobom brať v úvahu, aj snáď podporiť ich prácu, ale zas na druhej strane, mne sa zdá, že 450-tisíc eur dať na tieto témy, je trocha mnoho a keby sa k tomu niečo prihodilo ombudsmanke, bolo by dobre.

    Čo sa týka zahraničnej politiky, sme malý štát vo svete, čiže nemôžeme veľmi vyskakovať, ale niektoré svetové a európske zlyhania jaksi by som chcel komentovať, ktoré sa v správe nie veľmi prejavili. No tak už niekto tu spomenul 10 rokov invázie od Iraku, no už neviem to začleniť do filozofických, metodologických, politologických a neviem akých prúdov, o ktorých vždy hovorí pán Blaha, no ale bol som vtedy v Ríme a sledoval som veľmi postoje, ktoré vtedy prebiehali. Vtedy bolo úplne jasné, že ten minister zahraničia - alebo čo bol Cheney - nehovorí pravdu, proste toľko rozporov bolo v tom, toľko všelijakých kritík, ktoré vlastne existovali. Veľmi fundovane som sledoval vatikánske stanoviská, pápeža, Sodana - predsedu vlády terajšej, proti vojne, zásadne proti vojne. Potom tam prišiel Michael Novak, slovenský rodák a oháňal sa sv. Augustínom od nutnosti obrannej vojny, atď. a z týchto postojov, tieto postoje vyústili do dnešnej situácie, keď naozaj je tam omnoho horšia situácia, ako bola predtým, skôr by som povedal katastrofa, no ale, ale nikto nevie teraz ako ďalej.

    Teraz hovoríme o tom, že dve z tých troch hlavných dôvodov USA, ktorí išli do tej unilatelárnej akcie, resp. keď do toho bolo vtiahnuté aj NATO, tak sú zlé. Ja si myslím, že všetky vtedy boli zlé, no. Pamätám si na tú pesničku Madony, keď spievala o irackej invázii a na pozadí boli všetky zástavy, ktoré sa na tom zúčastnili, na šťastie slovenská sa vždy len tak mykla tam, nebolo ju celkom vidieť, ale mnohé bolo veľmi dobre vidieť a tá pesnička ešte stále beží.

    Obávam sa troška, že podobná situácia nastáva aj s Afganistanom, no, špičkoví diplomati, najmä ruskí, mnohokrát povedali, aj americkí, že tam sa nedá vyhrať, že USA dopadne tak ako my Rusi voľakedy, Kábul nie je Afganistan, majú tam hory, bojovníkov, ktorí bojujú už 30 rokov a sú profíci, atď. Do toho nechcem zasahovať, Slovensko je malá krajina a ja v podstate oceňujem to, že nesieme bremeno a zodpovednosť aj za tamojší stav, ale však nesmieme hovoriť, že to je mierová misia, to je tvrdá vojnová misia. Taliani spravili takú chybu svojho času, už to nerobia, oni majú najviac, asi 15-tisíc vojakov v mierových misiách na svete a stále hovorili, že Irak, to je mierová misia, mierová, vôbec im nedali nejaké ťažšie zbrane na podporu atď. Skončilo to tak, že v roku dvetisíc tuším štyri 19 z Nasírie boli tvrdo zabití a to, keď ich doniesli domov v rakvách, tak potom si uvedomili, že ide o misiu vojnovú, aj to vláda potom tak hovorila.

    O Arabskej jari sa tu veľa hovorilo, nechcem sa už k tomu vracať. Tie vlády, ktoré boli aké-také, nenahradila demokracia, ale militantné islamské štáty, už toho tu bolo o tom bolo dosť.

    Vážení, mám tu ešte všelijaké poznámky, ešte by sa dalo rozprávať o Turecku, o zaujímavej téme obavy írskeho a troška aj slovenského ľudu, je to nový, by som povedal, zákon Európskej únie, ktorý sa aj nás týka a išiel tak trocha do stratena v médiách, o Európe, o prezentáciách Slovákov v zahraničí, atď. o slovenských krajanoch, ale to prenecháme aj iným. Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Jurinová, Kaník, Kuffa, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja cez pána poslanca Mikloška by som možnože taký apel na pána ministra. Okrem iného rozprával pán Mikloško o ochrane ľudských práv. Alebo teda práve som prišla do pléna, keď rozprával aj o tejto oblasti, a začula som pána ministra, keď v svojom úvodnom slove hovoril práve o vypracovaní celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Ja by som ho chcela poprosiť a vyzvať, že aby myslel práve pri tvorbe tejto stratégie aj na to, ako zracionalizovať činnosti kompetencie a celkovo ako nastaviť spoluprácu ľudskoprávnych inštitúcií. Jednak tých štátnych, ktoré sú zriadené zákonom, ktoré zriaďuje vláda, rovnako aj mimovládnych organizácií, ktoré sa dotýkajú často výkonu alebo vzdelávania. Týka sa to určite aj inštitútu detského ombudsmana a myšlienky, ktorú budeme počuť možno v ďalšej správe, ktorú bude predkladať pani Dubovcová, zriadenia takého nejakého domu ľudských práv, kde naozaj je tá myšlienka postavená na tom, sceliť všetkých, ktorí sa zaoberajú ľudskými právami, ochranou ľudských práv do jednej, nechcem povedať inštitúcie, len do jedného domu, samozrejme, tie inštitúcie zostanú zachované v takom pomere, ale bolo by to veľmi zjednodušené potom aj pre občanov, ktorí často sa strácajú v tej spleti, na koho sa obrátiť. Takže len cez pána Mikloška taký apel na pána ministra. Ďakujem pekne.

  • Mňa táto debatu, ktorá tu prebieha, táto rozprava priviedla k tomu, že som si spomenul na veľmi zaujímavé postoje nášho pána premiéra Fica v oblasti zahraničnej politiky, na ktoré by som rád upozornil, a pripomenul to pánom poslancom aj celému Slovensku, lebo ma veľmi zarazili. Keď tu bol pán premiér Turecka pán Erdogan, ako všestranne a absolútne neochvejne a bez zaváhania prehlásil pán Fico, že Slovensko...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, vy reagujete v rozprave na pána poslanca Mikloška? Vy nereagujete.

  • Áno, veď on hovoril o situácii vo vzťahu k moslimským krajinám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nie, nereagujete. Ja vás poprosím, pán poslanec, dodržiavajte rokovací poriadok.

  • Ja ho dodržiavam. Tu sa práve vraví o vzťahu Európy a okolia a toto je práve o vzťahu Európy, teda slovenskej zahraničnej politiky a okolia. A pán premiér jednoznačne povedal, že podporujeme vstup Turecka do Európskej únie. Turecka, 80-miliónovej moslimskej krajiny. Vieme si predstaviť, čo by to spravilo s Európskou úniou, čo by to spravilo so Slovenskom, čo by to spravilo so životom v tejto krajine? Toto slovenský premiér, takýto projekt, takúto cestu plánuje pre Slovensko, takže uvedomujme si, a chcem upozorniť aj na tieto súvislosti, aké má zahraničná politika a ako a kam nás táto vláda vedená pánom premiérom Ficom chce zaviesť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ja len chcem reagovať na predrečníka. Spomenul tu irackú inváziu, tiež ju považujem rovnako ako aj on za nešťastie, teraz keď aj to recipročne dozadu prehodnocujem, tak tie veci a tie dôvody, ktoré boli na tú inváziu, tak z troch naozaj dva vôbec ani neexistovali. Rovnako aj Afganistan, kde sú aj naše vojská, tak ako to spomenul a naozaj mnohí odborníci a tí, ktorí sú experti ako na túto zahraničnú politiku, ale aj vojenstvo, v Afganistane naozaj sa nedá vyhrať tá vojna. Členitosť tejto krajiny, ktorá tam je a už skúsenosti, ktoré títo občania aj vojaci tam majú, tak v tejto krajine nie je možné vyhrať ani túto vojnu.

    Pánu ministrovi, chcel som sa pridať tuná k predrečníkovi, a teda mu popriať k tej päťdesiatke veľa zdravia, Božieho požehnania, s Božím požehnaním, to je to všetko, čo rečník môj povedal, tak ja pridávam ešte aj to Božie požehnanie, Boh vám žehnaj. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, s reakciou, nech sa páči.

  • Podporujem návrh pani Jurinovej, je to dobrý návrh, naozaj treba si ho všimnúť. Ľudské práva u nás sú rozštiepené kde-kade vo vládnych aj nevládnych organizáciách. Uznesenie vlády k tomu prispelo, keby sa to trocha zjednotilo, alebo nejaká konferencia na tú tému a tak sa nejak začalo. Bude o chvíľu správa o tom, tam aj v návrhu pani ombudsmanky je návrh, aby bol taký dom ľudských práv, kde všetky tieto inštitúcie boli pokope, aby sa určite s tým veľa usporilo. Ten detský ombudsman je skôr taká webová stránka, to o chvíľu budeme počuť, ale mnoho iných tém: pacienti, väzni, deti, atď. by mohli mať svojich podombudsmanov alebo zodpovedných ľudí zato. Čo sa týka Turecka, privilegované partnerstvo, nechcem o tom viac hovoriť, ale v Európskej únii by nemali byť a nemôžu byť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja poslanci, traja, štyria poslanci, posledný pán poslanec Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, v predkladanej správe zľahka sa dotknem dvoch parametrov, ktoré boli spomínané, je to konzulárna pomoc a ekonomická diplomacia.

    Čo sa týka konzulárnej pomoci a ja som to tu minule hovoril a už sme si to s pánom ministrom vydiskutovali, že je potrebná, aby bola komplexná a plnohodnotná a pre každého. V tejto príležitosti len spomeniem, že prípadne ak by ste boli s nejakými našimi europoslancami, tak im odkážte, že na tomto fronte je to ešte nedopovedané. A pokiaľ niekto ide do Európskeho parlamentu zastupovať záujmy svojich občanov, tak to mať robiť naozaj a nie formálne a týmto ich chcem prípadne upozorniť, že keby si náhodou zmysleli, že tam chcú kandidovať ešte raz, že koho stretnem, tomu poviem, že to nie je dobrá voľba. Lebo tu identifikujem, kto všetko kde všade chce kandidovať, jeden chce byť prezidentom, druhá župankou, avšak to, čo mali robiť v Európskom parlamente, nerobili. Dokázateľne.

    To je, čo sa týka jedného parametru zahraničnej politiky konzulárnej pomoci, čo sa týka druhého, a ten myslím, že je rovnako, ak nie o niečo viac dôležitejší, a to je tá ekonomická diplomacia. Tu dovoľte, aby som niečo povedal. Poviem to takto. V Číne sa ráno zobudí miliarda ľudí a väčšina z nich ide do roboty. U nás sa ráno zobudí 4 milióny ľudí, 1,5 milióna sa zobudí, ako sa, mi študenti sme hovorili na Zákrutu a čaká, čo bude, čo prípadne SMER ponúkne z toho, čo všetko nasľuboval a v tomto, nejakej tejto tenzii dovoľte, aby som toto rozviedol o niečo ďalej, a chcem sa pristaviť konkrétne pri tejto krajine a na tejto niečo dokumentovať, že kde sú prípadne slabiny v našej ekonomickej diplomacii.

    V Číne sme stratili pozície, ktoré sme mohli mať v priemysle úplne jasne a dokázateľne. Ja som keď pred 20 alebo koľko rokmi, tam ešte bol Mečiar, keď sme tam boli, tak ešte plus-mínus, a teraz sa nechcem dotknúť, musím byť veľmi opatrný a diplomatický, ale naozaj tam vstupovali do jednania silné subjekty, tam sme to už nadobro stratili. Môžme analyzovať, kde sa stala chyba, tých chýb bolo viac. Jedna bola aj v tej určitej našej neschopnosti a nekorektnosti vôbec diskutovať a poznať danú krajinu. Tam už môžme naozaj urobiť nad tým taký malý krížik, avšak chcem upozorniť na jednu vec, že strácame ďalšiu pozíciu, ktorá mohla byť ešte ako tak zapichnutá a nejaká vlajka na nej. To je pozícia v nejakých sféry služieb, sféry nejakého turizmu, ja do Číny lietam 22 rokov a dakedy bol v lietadle 1-2 Číňania, teraz je v lietadle tak do desať Európanov a ostatní sú Číňania, čiže ono sa to celé zmenilo. Táto, tento potenciál je obrovský, všetci, čo tomu rozumejú to vedia, hej, a tu je ten moment, je naozaj kľúčový a kľúčový je aj pre našu krajinu a my prudko, ale prudko strácame pozíciu aj v tomto prípadnom segmente. My sme stratili pozíciu v segmente alebo poviem to v oblasti Schengenu aj konzulárnou prácou, žiaľ, turisti, keď chcú ísť do strednej Európy, tak si vybavujú schengenské víza vo Viedni z Číny, čo má, samozrejme, aj ekonomický dopad, lebo keď ho vybavujete na nejakom veľvyslanectve, proste sú tam určité požiadavky, na to, že koľko v tej danej krajine máte byť a to sú také veci, ktoré zase tiež sa akože tou jednou komunikáciou medzi ľuďmi niesli, hej, lebo to, čo dakedy možno malo význam, v tejto chvíli je prudko obťažujúce, keď ľudí, ktorí sú častokrát bohatší ako neviem kto, tak spovedáte pomaly, že či majú na kávu. Takže ale to sú také veci, ktoré proste fungujú a v tomto svete fungujú a dopadli, ako dopadli. To znamená, túto pozíciu sme prudko stratili. Ostávame na pozícií toho, že na pol dňa sem nejaký ten čínsky turista príde. A ja, ak by malo myť nejaký zmysel toto vystúpenie, tak aspoň túto pozíciu by som chcel, aby sme si uchránili, lebo pri našej schopnosti komunikovať ešte prídeme aj o to a nakoniec tí čínski turisti z Viedne nepôjdu do Bratislavy, ale do Brna. Na to by som naozaj, to už by bolo obrovským úspechom a to by som to chcel na to upozorniť, aby sme si na to dali pozor. Ja nechcem tu nejak analyzovať nejak z pohľadu marketingu alebo čo, ale dlhodobo to identifikujem, neschopnosť toho pohybu v danom priestore, čoho jasným a exemplárnym dôkazom bolo napríklad umiestnenie olympijského domu. Hej, ono sa to tu predávalo, ponúkalo, že aký bol dobre umiestnený olympijský dom. Ono je to, jak by som vám to, na akom príklade povedal, ono ako keby bol dajme tomu že olympijský dom tuná na niektorej tejto malej uličke. Ono síce je blízko centra, ale však nikto tú uličku poriadne z Bratislavčanov nepozná. Nikto tam vôbec nechodí. To bolo detto prípad tohto. Čiže už na tomto príklade vieme povedať, že niekde sa stala chyba, ale ja teraz nemyslím, pán minister, na vás však s tým ste vy vtedy v ten daný moment naozaj asi nič nemali, ale tie chyby pokračujú ďalej a necítim, tak preto si dovolím to povedať, že sa to lepší. My máme možno jedinečnú a z posledných možností ako zapichnúť alebo vlastne začať sa identifikovať, lebo v tom priestore je to naozaj ťažké, že cez čo by mali tí ľudia identifikovať nás v tej, v týchto geografických podmienkach, ako je Čína, naozaj nemáme ani syry, nemáme ani švajčiarske hodinky, je to mimoriadne ťažké, ale ja keby som len trošku chcel poradiť, neberte to v zlom, keby si niekto na dvoch cayannoch, keby prešiel dvakrát Peking hore-dole, dvakrát Šanghaj a povedal - vyrobené na Slovensku, tak pre túto krajinu spravíte viac ako 350 konferencií s neviem akou účasťou. A to je proste taký jednoduchý fakt, hej, čiže a toto je vlastne taká okrem iného že nám, to že sa tým bohatým Číňanom ten Cayenne páči, tak nám drží hospodársky rast, keď sa to prestane páčiť, tak bude po raste, ale to chcem hovoriť, že na princíp toho, tej komunikácie naozaj je jedna z posledných šancí ako tam nechať a záverom skončím, že už to neustojíme tak vzhľadom na pokročilosť toho, tej našej doterajšej komunikácie, že Slovensko je krajina, kde vyrábajú aj Porsche Cayenne, ale aspoň to ustojme tak, že Slovensko je krajina, kde vyrábajú Porsche Cayenne. Ako toto ešte plus-mínus neviem, či sa rozumieme, nemyslím to doslovne, hej, ale že aby sme aspoň aspoň niečo niekde.

    A teraz týmto končím vystúpenie k tejto téme, ešte si dovolím malú poznámku, pán minister, ak prípadne budete hovoriť, ja som jediný možno, možno jediný alebo neviem, prípadne ma opravte, ktorý ešte nemá ten diplomatický pas, mne sa tam nechce ísť na tú, ku tým policajtom si to vybaviť a ináč, mimochodom, odvtedy, čo som poslancom, som bol niekoľkokrát v Číne, a kde inde sa vám zíde, ak nie v Číne, ale ja rád si na tieto veci moc nepotrpím, ale po skúsenostiach z minulého týždňa a to sa vás chcem prípadne spýtať, pôjdem si vybaviť diplomatický pas lebo mám obavy, že keď ma budú tĺcť po uliciach, že či prípadne by ma neochránil takýto diplomatický pas. Takže jedna z posledných šancí, ktorú cítim, že by mi mohla pomôcť, že si pôjdem vybaviť tento diplomatický pas. Čiže to je taká. Takže a naozaj už s týmto s končím.

    Pamätám si minulý rok, keď tu prednášala správu ombudsmanka. Pri všetkej úcte, vážení kolegovia, boli tu vtedy, bolo tu vtedy 5 ľudí alebo koľko. Ono je to o ľudských právach, ono by to malo byť, ja viem, že to tu nie celkom zazvoní, ale malo by to mať určitú takú, akože nás to zaujíma, aspoň sa tvárime, že nás to zaujíma. Poprosím vás, naozaj vás poprosím, že keď tu bude ombudsmanka prednášať správu o ľudských právach na Slovensku, že či by sme nemohli sa dohodnúť, že nás tu bude viac ako päť. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Droba.

  • Pán kolega Hlina, s niektorými vašimi postrehmi musím súhlasiť a myslím si, že máte taký veľmi praktický glosátorský pohľad na niektoré veci, ktoré v podstate súvisia s tou zahraničnou politikou, teraz mám na mysli konkrétne vaše príklady o slovenských výrobkoch a spôsobe, akým by mohli byť promované a odkomunikované v zahraničí na tak dôležitých trhoch, akým je napríklad Čína. No a čo sa týka diplomatického pasu tak, naozaj vám odporúčam si ho dať vyhotoviť, môže vás v niektorých situáciách ochrániť a pomôcť vám a pred nakladačkou na Slovensku vás asi neochráni nič, keď sa niekto správa výtržnícky, ale možno ho ochráni poslanecký preukaz. Takže toľko.

  • Ďakujem za slovo. Tiež som len chcel reagovať na ten diplomatický pas. No imunitu sme si zrušili no tak potom dopadneme na tej ulici tak. Ale, samozrejme, nie je správne, ak jeden verejný činiteľ tlčie druhého verejného činiteľa. Ja som to nemal možnosť takto zažiť ani vidieť presnejšie, len mám to sprostredkované, že čo sa tam asi udialo, ale keby akokoľvek, myslím si, že aj pritom tom zásahu tí policajti vedeli, že sa jedná o poslanca Národnej rady. Ale to máme to, čo sme si pripravili, a to, čo stále na to aj upozorňujeme. Upozorňujem, kopeme sami do seba. Keď sami do seba kopeme, no tak vidíte, že tá úroveň aj tá autorita, aj tá úcta voči poslancovi Národnej rady stále klesá a klesá. Nerobme to, ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani, pán poslanec Hlina s reakciou. Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, ja som ešte zabudol v tom mojom vystúpení, že ja som hovoril, to namodeloval na príklade Číny, lebo trošku jej rozumiem, ale v zásade sú to aplikovateľné modely aj na iné krajiny. To som teda chcel povedať. A ku kolegovi Drobovi, ja milujem, ja vás normálne milujem, vás liberálov, že máte vo svojich radoch človeka ako Greksu, ktorý si dáva statusy na Facebooku, ako si dáva, potom tu máte pani Nicholsonovú. Ešte raz príde pani Nicholsonová s nejakým zákonom a bude tu hovoriť, ako jej na niečom záleží, a nevyjadrí sa k tejto téme, ja milujem vás liberálov, kolega Juraj Droba, pozri si to video, či som sa ja správal výtržnícky, pozri si to video, či som sa ja správal výtržnícky. Viete, to je presne to, keď už liberáli toto povedia, že zo mňa urobia výtržníka, tak niečo je zlé v tejto krajine. A že to povieš zrovna ty, tak to ma mrzí ešte o niečo viac. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja by som sa nakrátko vrátila späť k materiálom, ktoré, o ktorých tu rokujeme, ak dovolíte.

    Áno, tieto materiály sú známe tým, že sú suchými výpočtami a určitými suchými predpokladmi. A aj preto stále narážame na problém a ukazuje sa to aj v tejto debate, nakoľko suché majú byť tieto správy a zároveň dodržať tú diplomatickú hladkosť a nepovedať ani o slovo viac, ako je nutné, pretože tieto materiály sú, samozrejme, analyzované všetkými ambasádami, o nich idú telegramy do všetkých ústredí na celom svete. A v, aj tak, presne tak ako táto debata, lebo na tejto debate sa nezúčastňujú len tí, ktorí tu sedia, tento televízny postoj neplatí, na tejto debate sa zúčastňujú oveľa oveľa viacej ľudia a nielen v Slovenskej republike. A ale musím povedať, že čo sa týka zamerania, pán minister, pripadá mi, možno je to len môj súkromný názor, to zameranie ešte viacej suchšie, povedala by som úradníckejšie, než kedykoľvek predtým: splnili sme, pokračovali sme, aktívne sme sa podieľali, v kontexte... Rozumiem tomu, je to ten jazyk, ktorým sa zvykneme vyjadrovať, ale nájdeme tam aj také slovo ako pokračovanie, teda kontinuitu a mali by sme byť za túto kontinuitu v zahraničnej politike mimoriadne vďační a ja som za ňu vďačná po tých všelijakých peripetiách, ktoré sme zažili za posledných 20 rokov, čo sa týkali zahraničnej politiky, keď nespomeniem len moju milovanú politiku štyroch svetových strán pána Zalu. Tak za týmto obdobím už definitívne sme a ja som veľmi šťastná, že sme za týmto. Ale cez to všetko je pre mňa správa trochu chladná, povedala by som úradnícka a vlastne neviem, že či je to našťastie, alebo nie. Chcem si položiť niekoľko otázok v krátkosti. Máme ministerstvo zahraničných vecí - a v debate sme už na to narazili - a máme zároveň ministerstvo európskych záležitostí. Pre mňa, nemôžem si pomôcť, pán minister, ale stále mám pocit, že sa nám vkráda do tejto myšlienky, že európska politika je vlastne niečo, kde sú oni - a tuto sme my. A pritom európska politika - a to treba znovu zdôrazniť aj pre verejnosť, ktorá sa dostane k tejto debate - európska politika je naša vnútorná politika okrem, samozrejme, tých 3 % celej agendy, ktorú vedie lady Ashton. A to súvisí aj s tým, kde vlastne je koordinátor európskej politiky. V Nemecku, v Poľsku je to pri, priamo pri premiérovi. Tam, tam je tá koordinácia európskej politiky, niežeby som vám, pán minister, chcela zobrať kompetencie, ale myslím si, že táto systémová zmena má, bude mať aj dôsledky v systémovom vnímaní a riešení európskych problémov, teda našich vnútorných politických problémov. Na ministerstve zahraničných vecí sú mimoriadne kompetentní ľudia, sú to diplomati, skúsení ľudia, ale sú to diplomati, úradníci a koordinácia európskej politiky si vyžaduje politický prístup. Politický prístup politického orgánu vedľa pána premiéra, toto je moje presvedčenie, možno že sa mýlim, ale potrebovala som to povedať teraz. A, samozrejme, je krátky čas, aby sme po trištvrte roku hodnotili, ako táto systémová bude mať, aký budem mať dosah. Počkáme si na to, ako to bude vplývať na priority, projekty, ale aj na vnímanie verejnosti, kam vlastne európska politika patrí. Počkáme a uvidíme alebo ako naši ruskí priatelia hovoria - "padažďom, uvýdim". Takže to je jedna vec.

    Druhá vec. Moja obľúbená téma, pán minister, ekonomická diplomacia. Zachytila som, že aj veľvyslanci by mali byť vlastne kovaní v ekonomickej politike. Ja sa nepamätám, a slúžila som 8 rokov ako veľvyslankyňa, že by niekedy ma neboli hodnotili podľa toho, aké výsledky z krajiny, z ktorej som bola, boli premietané do našej hospodárskej politiky. Vždy to tak bolo. Iná vec je, či si ľudia niektorí prečítali aspoň Samuelsona, aby vedeli, o čo ide. A ale znova sa vrátim k tejto téme. Naše veľvyslanectvá veľmi potrebujú ekonomických radcov. Vy ste o tom sa zmienili, pán minister. Povedali ste, že na to nemáme. Ale je obrovský rozdiel medzi obchodným zástupcom a ekonomickým radcom. To je, to sú nebe a dudy, ako hovoria naši českí priatelia. Títo ekonomickí radcovia nám v najdôležitejších štátoch a regiónoch, ktoré sú strategické pre nás, mimoriadne chýbajú. Ľudia, ktorí by domov posielali analýzy zmien energetického mixu u našich dôležitých partnerov, sledovali by politiku bánk a strategických podnikov vo svojich krajinách alebo v regiónoch, v ktorých pôsobia. Alebo napríklad presadzovali by účasť Slovenska na dôležitých ekonomických fórach vo svete. Povedzte mi slovenského politika, ktorý bol naposledy v Davose? Nenájdete. Povedzte mi. A tam vystúpil s niečím? Alebo na významných nemeckých veľtrhoch. Zachytila som, že posledný významný technologický veľtrh v Nemecku otváral premiér Poľska Tusk s kancelárkou Angelou Merkel. To sú tie veci, ktoré vlastne posúvajú tú ekonomickú diplomaciu krajiny dopredu. Ja rozumiem, že obchodní zástupcovia, ktorí sa vrátili, podľa mňa, pre mňa nepochopiteľne do krajín Európskej únie, s ktorou máme 93 % všetkej obchodnej výmeny, že sa vrátili, rozumiem tomu tak, čo moja veľvyslanecká prax mi potvrdzuje, že budú proste dohadzovať proste biznisy. Ak majú červený pas, bude s tým ako vždy veľký problém. Ale Slovensko by sa malo usilovať znovu sa stať tým tigrom, a keď už nie tigrom, tak aspoň tigríkom Európy. Samozrejme, že je veľmi dobré a veľmi oceňujem a bola to práca predošlej vlády, že sa obchodní zástupcovia dostali pod kontrolu veľvyslancov, ktorú doteraz nemali. To je mimoriadne dôležité a ušetríme si veľa nepríjemností, ale ekonomická diplomacia by nemala byť len o poriadaní malých regionálnych stretnutí v tom, že príde niekto a povie, prosím vás, pomôžte mi. Na to majú niektoré štáty vybudované obchodné oddelenia, ktorá nie sú diplomaticky kryté v krajinách, na ktorých im veľmi záleží, a tí robia túto drobnú prácu. Ale my sme v najužšom jadre európskej integrácie, ako sa to píše v materiáli. Áno, my sme dosiahli to, po čom túžia baltské štáty, Poľsko a celý Balkán, Ukrajina. My sme tam a naše ambície aj v ekonomickej diplomacii musia tomu zodpovedať, inak to bude zase len o tých drobných veciach, o ktorých viem dostatočne veľa.

    A čiže v tejto ekonomickej diplomacii sa objavuje aj správa o jednotnej prezentácii Slovenska. Musím sa priznať, pán minister, ja viem, že vám to prisunuli, ale ja tomu nie celkom dobre rozumiem. Pretože o to sa - o jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí - sa pokúšali mnohí, a vždy to skončilo len pri vytvorení nejakého projektu. Teraz má ministerstvo projekt. Ja ho mám, preštudovala som si ho veľmi dobre a chcem oceniť, pán minister, že ste, že aj v zameraní hovoríte, že budete v tomto projekte pokračovať, že ešte ho budete vylepšovať, a tak ďalej, lebo praxou bolo, že síce sa na nejakom projekte pracovalo, ale potom sa vyhodil tento projekt spolu s tými ľuďmi, ktorí z ministerstva, ktorí to vypracovali. Vy ste teda urobili jednu polovicu práce. Vyhodili ste tých ľudí, ktorí to urobili, ale mienite teda v tom projekte pokračovať, takže nejaký pokrok v tom je. Len mne sa prieči to slovo jednotná prezentácia. Ja neviem, čo si mám pod tým predstavovať. Mám si pod tým predstavovať, že kto bude prezentovať Slovensko inak, takže čo, nebude pod to spadať? Alebo ako to bude vyzerať? Ja to taký jazyk, ktorému ja sa vyhýbam. A nerozumiem mu. Ale viem, ale ja vás predsa, pán minister, nepovažujem za neskúseného človeka a predpokladám, že vám nejde o prikázanú prezentáciu, ale o koordinovanú a nie kontrolovanú prezentáciu. Ja sa ešte trošku k tomu vrátim.

    Ešte pár slov k energetickej bezpečnosti. Nič, nič dnes nie je nestabilnejšie ako plánovaný energetický mix, ktorý bol nastavený pred pár rokmi. To, čo platilo včera, dnes je považované nielen za nedostatočné, ale aj nepochopiteľné. Samozrejme, je veľmi dôležité budovanie siete prepojení energetických, ropovodných, ale hlavne plynárenských, ale ide o pomaly. Keby tak pomaly stavali Nemci s Rusmi Nord Stream dnes by sme mali plnšiu našu tranzitnú rúru cez naše územie. Keď k tomu pripojíme takú vec, ako je odchod zo 49 % v našom najväčšom plynárenskom gigante SPP Nemcov a Francúzov a vkročenie českého konzorcia, ktoré sa nikdy plynárenstvom nezaoberalo, pre mňa osobne s pánom Křetinským na čele, tam si musíme začať klásť množstvo otázok, ktoré sa naozaj bezprostredne týkajú našej energetickej bezpečnosti. A k tej bezpečnosti ešte Slovenska - spomínate tam veľmi v krátkosti projekty TEN - dopravná európska infraštruktúra. Len by som tu chcela uviesť, že bratislavský primátor zatavil definitívne projekt TEN-T 17 v hodnote 457 mil. eur, ktoré mal znamenať vybudovanie konečne modernej podzemnej železničnej stanice, tunela pod Dunaj a tak ďalej a tak ďalej. Miesto toho nakúpime nové električky a teraz sme zistili, že bez absolútnej rekonštrukcie teraz tie nové električky tak či tak nebudú môcť chodiť. Ešte si na to postavíme a v rámci tohto ešte mienime postaviť aj najodpornejší most nový, ktorý v Európe bude vybudovaný. Pozrite sa na to, ako vyzerá. Je to hanba. Za to nahlas začíname znovu uvažovať o širokorozchodnej železnici miesto toho, aby sme sa išli pozrieť do Katovíc, tam končí jedna vetva širokorozchodnej železnice, aby sme sa pozreli, čo vlastne, kam by sme speli, a čo to znamená, a poradili spoločne s tými všetkými, ktorým končí širokorozchodná na území, aké rozumné postoje by sme k tomuto mali zaujať. Ale ja registrujem, pán minister, že váš postoj je mimoriadne rozumný v tejto záležitosti. Len keď hovoríme o bezpečnosti a ja si spomínam na vyjadrenie pána premiéra Fica: "Radar americký? Nie, nikdy, nebudeme!" To sú veci, ktoré sa takto vysoko postaveným ľuďom asi nemajú stávať, ak naozaj chceme seriózne debatovať o bezpečnosti našej.

    A ešte posledné. Pár slov ku kultúrnej diplomacii. Ako členke výboru pre kultúru a médiá mi to dokonca prináleží. Ono panuje všeobecná mienka, že kultúrna diplomacia je o umení. O tom, že sa niekde urobí výstava, našich šesť inštitútov - myslím, že ich ešte nemáme viacej - alebo sedem, osem - aha, prepáčte - urobí proste nejakú vec alebo nejaká putovná výstava pôjde potom. Chcela by som tu preto zdôrazniť, že, a citujem zo zamerania, že "kultúrna diplomacia", a teraz citujem: "neznamená", teraz citujem: "dôraz na prezentáciu moderného i tradičného slovenského umenia". To je mimoriadne zúženie tohto celého problému a tej možnosti kultúrnej diplomacie. Tento zúžený pohľad na kultúru nám zakrýva možnosti kultúrnej diplomacie. Nediskutujeme to, napríklad akým spôsobom táto kultúrna diplomacia môže súvisieť s verejnou diplomaciou, čo by vôbec na Slovensku bolo veľmi dobré. Ale zoberme si príklad. Taký Rok Chopina u našich susedov. To nebolo o výstavbách. To bola sústredná činnosť jeden celý rok, kde ako sa dneska smejú Francúzi, Poliakom sa podarilo presvedčiť, že Chopin bol vždy Poliakom, dokonca Slovanom a s Francúzmi mal spoločné len to, že sa mu zapáčila George Sand alebo George Sand sa zapáčil Chopin. Je to úsmevné. Myslím to ako vtip pre tých, ktorí by snáď na to chceli reagovať. Ale hovorím o tom, pretože to bol komplexný projekt. Komplexný projekt, ktorý ale nebol koordinovaný politikmi, nebol koordinovaný ministerstvom, mal špeciálny rozpočet, bol pripravovaný štyri roky dopredu a viedol ho inštitút, ktorý má v popise práce prezentáciu Poľska, nielen kultúry v zahraničí. Ale aby sme nehovorili len o Poľsku. Projekt Mozart, ktorý začali pred vyše 20 rokmi Rakúšania bol presne takto isto nastavený. A dnes už nepotrebujú robiť nejakú mozartovskú, mozartovský rok alebo niečo, pretože ten ide kontinuálne a prináša obchodné, ekonomické, strategické, imidžové, všetky možné výhody pre Rakúsko, aké si len viete predstaviť.

    Čiže kultúrna diplomacia nie je o tom, že máme 8 inštitútov alebo nielen o nich, to je o niečom inom, ale obávam sa, že sme na to ešte neprišli a týka sa to aj 1150. výročia vierozvestcov, a tu mám niekoľko otázok, pán minister, na vás. Sme schopní sa dohovoriť s Čechmi? Pretože, ako viem, zatiaľ nie. Budeme mať rozličný termín a nie sme schopní sa dohovoriť, hoci to najdôležitejšie územie, my máme na tomto území dnes len ten najstarší kostolík, hej, v Kopčanoch. Ale jednoducho pokiaľ sa nedohovoríme s Čechmi, bude to len výstrely také tie regionálne, ktoré budeme mať a budeme oslavovať hlavne pre nás doma. Ani pápeža nevoláme spoločne, aby prišiel. Nevoláme spoločne. Česi svojou cestou, my svojou cestou. Pokiaľ mám dobré informácie, pán minister, tak pápež nepríde na Slovensko, teda nepríde ani tam, ani tam. Dokonca teda o tom hovoril aj hovorca konferencie biskupov pán Kováčik. Nevieme zatiaľ, koľko vlastne financií je na ten projekt, lebo to nie je len zo štátnych zdrojov, ale z ostatných verejných zdrojov a tak ďalej a tak ďalej. O tom nevieme a projekt, skutočný projekt, komplexný projekt som, bohužiaľ, nevidela. Možno niekde je. Takže keby ste mi poradili, rada sa na to pozriem.

    Chcela by som nakoniec oceniť, že sa Slovenská republika vracia k národnému konventu. Chcem to zdôrazniť možno aj trošku sebecky preto, že som stála pri zrode Národného konventu v Slovenskej republike. A keď ho už teda tak úspešne vyvážame do Srbska, do Ukrajiny a do Moldavska, bolo by chyba, chybou, keby sme my sami tento projekt zaznávali priamo u nás doma. Škoda, že bol prerušený. Ja, samozrejme, ten projekt potrebuje modernizáciu, ale som rada, že sa k nemu znovu vrátime. A ešte posledné. S radosťou som si prečítala v zameraní, že považujete, pán minister, za potrebné prijať výnos, aby sme presadzovali pri udeľovaní dotácií na projekty z vášho ministerstva, a to citujem: "na podporu predchádzania foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie a ostatných prejavov intolerancie" - tu končí moje, moja citácia. Ale keď čítam kultúrne časopisy, keď čítam pána Machalu, tak pevne spojeného so SMER-om, a keď si pozriem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, je 12.00 hodín, pani poslankyňa, neviem, že koľko máte ešte.

  • ... prejav Fica v Matici, pán minister, tento výnos budeme veľmi, veľmi potrebovať.

    Dovoľte mi na záver poďakovať všetkým diplomatom. Prosím, odovzdajte moje poďakovanie za perfektnú prácu. Často som s nimi v spojení. Robia naozaj niekedy až nemožné veci, sú to ľudia na svojom mieste.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Sú dvaja poslanci. Pán poslanec Kaník, Blanár.

    A budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne, obedňajšia prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Budeme pokračovať pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Včera do 12.00 hodiny položili poslanci písomne otázky na predsedu vlády a na členov vlády, 16 otázok pre pána premiéra a 19 otázok pre členov vlády. Bolo vyžrebované poradie. Budeme odpovedať len na otázky tých poslankýň a poslancov, ktorí sú v rokovacej sále.

    Pán predseda vlády, poprosím vás, aby ste nás informovali, kto z členov vlády bude odpovedať za, na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Prajem vám všetkým dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vzácni hostia na balkóne, vitajte na Národnej rade, hoci ja tu nie som, ale dovolím si toto privítanie urobiť.

  • Dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, ktorý je na pracovnej ceste. Zastupuje ho podpredseda vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je aj minister životného prostredia, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli. Zastupuje ho opäť podpredseda vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Z dôvodu choroby sa ospravedlnili Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. Rovnako z dôvodu choroby sa ospravedlňuje aj minister obrany Martin Glváč.

    Pokiaľ ide o interpelácie, na interpeláciách nebude prítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať v stanovenom časovom limite na otázky.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda vlády, máte 15 minút. Prvá otázka je od pána poslanca Mariána Kéryho a znie:

    "Vážený pán predseda vlády, na rokovaní vlády ste schválili materiál podpory samospráv s nákladmi spojenými s opravou výtlkov na cestách, čo ako poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja veľmi oceňujem. Môžete nám podať bližšie informácie o tom, ako to bude prebiehať? "

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne za položenú otázku. Vážený pán poslanec, keďže problém s dierami na cestách v zimnom období nás sprevádza takmer každý rok, aj tento rok sme čakali, že budeme mať podobné problémy. Avšak tohtoročná mimoriadne dlhá zima s množstvom snehových zrážok a mrazivých dní tento problém vyhrotila do takých rozmerov, že situácia s výtlkmi na cestách sa stala takmer neúnosnou a musela na ňu zareagovať aj vláda Slovenskej republiky. Ja som dokonca hovoril o technickej katastrofe, ktorá sa stala, pretože nepoznáme takéto vážne dôsledky zimy na našich komunikáciách.

    Chcem však poprosiť, vážené dámy a páni, o porozumenie, pretože najviditeľnejším orgánom na Slovensku je, pochopiteľne, vláda Slovenskej republiky a jej členovia a obracajú sa na nás ľudia so všetkými žiadosťami aj v tých najindividuálnejších prípadoch. Ale aby bolo zrejmé, že vláda Slovenskej republiky a štát ako taký nenesie zodpovednosť za všetky cesty na Slovensku, len chcem pripomenúť, že cesty II. a III. triedy spadajú do kompetencie vyšších územných celkov a miestne komunikácie do kompetencie samospráv, miest a obcí. Štát nesie priamu zodpovednosť len za diaľnice, rýchlostné komunikácie a cesty I. triedy. To ale neznamená, že sa budeme pozerať na túto katastrofu, ktorá tu je s otočeným chrbtom a nepodáme mestám, obciam a samosprávnym krajom pomocnú ruku. A preto som veľmi rád, že minister financií, podpredseda vlády veľmi promptne zareagoval a vyškrtal z niektorých výdavkov štátu sumu 16 mil. eur, ktorá bude rozdelená pre mestá, obce a vyššie územné celky. Ďalej je pravda aj to, že minister dopravy našiel ďalšie zdroje, ktoré ponúkneme samosprávam na opravu cestnej infraštruktúry.

    Podpredseda vlády, minister financií informoval na rokovaniach vlády 13. a 20. marca tohto roku o návrhu na riešenie kritického stavu cestnej infraštruktúry v pôsobnosti VÚC, miest a obcí, vzniknutého po zimnej prevádzke z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ako som už povedal, napriek tomu, že cestná sieť je kompetenčne rozdelená, vláda sa rozhodla preukázať solidaritu voči vyšším územným celkom, mestám a obciam a plánuje uvoľniť zo štátneho rozpočtu takmer v slovenských korunách pol miliardy slovenských korún alebo 16 mil. eur, plus peniaze, o ktorých už informoval aj minister dopravy. Finančné prostriedky určené na tento účel budú pochádzať z úsporných opatrení na úkor škrtov v niektorých rezortoch. Opäť sme preukázali veľkú dávku zodpovednosti za správu krajiny a išli sme cestou škrtov iba v tých prípadoch, kde to nebude mať primárny dopad na bežných ľudí.

    Pri rozdeľovaní financií sa bude prihliadať na to, koľko kilometrov ciest spravuje daná samospráva, ale aj na situačnú správu Slovenskej správy ciest, ktorá bude informovať o aktuálnom stave jednotlivých cestných úsekov. Finančné prostriedky vo výške 8 mil. eur budú uvoľnené samosprávnym krajom už do 26. marca 2013 a ďalších 8 mil. eur bude postupne uvoľnených aj pre obce a mestá. Najviac peňazí na opravu výtlkov dostanú Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj, a to približne 1,4 mil. eur pre Banskobystrický a 1,4 mil. eur pre Prešovský samosprávny kraj; 1,1 mil. eur získa Nitriansky samosprávny kraj, takú istú sumu približne Košický samosprávny kraj. Pre Trnavský samosprávny kraj je určených 914-tisíc, pre Trenčiansky samosprávny kraj 855, pre žilinský 829. Najmenej financií pôjde Bratislavskému samosprávnemu kraju, ktorý na opravu ciest dostane 293-tisíc eur.

    Na základe rozhodnutia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ako som už uviedol, bude uvoľnených navyše ďalších 15 mil. eur pre Slovenskú správu ciest, ktoré budú určené na opravu najakútnejších úsekov ciest poškodených počas tohtoročnej zimy. Tieto mimoriadne pridelené prostriedky sa vrátia späť do rozpočtu prostredníctvom eurofondov. Vláda podniká aj systémové kroky zamerané na dlhodobejšie riešenie uvedenej problematiky, o čom svedčí aj utorňajšie stretnutie ministra dopravy s predstaviteľmi samospráv, na ktorom zazneli zásadné podnety, ale aj návrhy konkrétnych východísk zo vzniknutej situácie. Aspoň na ilustráciu uvediem, že spomínaní partneri sa dohodli na riešení kamiónovej dopravy najmä na úsekoch ciest 1. a 2. triedy, samosprávu trápia aj nevysporiadané majetky pod cestami v kompetencii VÚC, čo predstavuje výraznú brzdu pre investície. Spomeniem napríklad len Nitriansky samosprávny kraj, kde 75 % takýchto nevysporiadaných majetkov, čo predstavuje plochu približne 13 mil. metrov štvorcových. Župani spolu s ministrom dopravy rokovali aj o možnostiach, ako pripraviť samosprávne kraje na čerpanie financií na údržbu a rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy z fondov Európskej únie, aby bol dostatočne využitý potenciál finančných prostriedkov programového obdobia 2014 - 2020. Ako som už v úvode naznačil, problémy s opravami výtlkov nie sú aktuálne iba počas tejto zimy, i keď terajšiu situáciu možno označiť za kritickú, ale boríme sa s nimi už roky. Uvoľnenie finančných prostriedkov na tento účel pokladám v danej situácii síce za nevyhnutné, som si však vedomý toho, že týmto jednorazovým príspevkom sa systematicky nevyrieši stav ciest spadajúcich pod kompetencie regionálnej či miestnej samosprávy. Vzhľadom na to, že cestná infraštruktúra je strategicky dôležitá pre celé naše hospodárstvo, je nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky na pravidelnú údržbu a opravy ciest, ale aj investície do moderných technológií, ako sú napríklad infražiariče, ktoré sa v susednej Českej republike na opravu výtlkov využívajú už roky. U nás túto technológiu zatiaľ využíva len Žilinský samosprávny kraj a mestá Košice a Nitra.

    Ďakujem ešte raz za otázku a pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie.

    Takže, pán premiér, poprosím vás ešte odpovedať na druhú otázku a pýta sa pán poslanec Peter Náhlik:

    "Vážený pán premiér, na samite Európskej únie dňa 14. a 15. marca ste rokovali aj o témach ako znižovanie deficitu verejných financií pod 3 %, podpora hospodárskeho rastu či podpora vytvárania nových pracovných miest najmä pre mladých. Akých spôsobom chcú lídri krajín Európskej únie dosiahnuť stanovené ciele?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem za otázku. V rámci problematiky znižovania deficitu verejných financií sa členské štáty zhodli na potrebe pokračovať vo fiškálnej konsolidácii rešpektovaním súčasne platných pravidiel hospodárskeho riadenia, no poukázali aj na nutnosť nasmerovať verejné výdavky do tých oblastí hospodárstva, ktoré majú potenciál generovať hospodársky rast.

    Dnes je potrebné klásť osobitne dôraz na podporu zamestnanosti mladých, čo sa obzvlášť týka aj Slovenska, ďalej na dobudovanie jednotného trhu a tiež na znižovanie regulačnej záťaže ako pre obyvateľov, tak aj pre podnikateľov.

    Vážené dámy a páni, veľmi stručne sa pokúsim zosumarizovať základné východiská, ktoré máme.

    1. Vláda oficiálne potvrdzuje, že splní záväzok dodržať deficit verejných financií na úrovni 3 % v roku 2013 a nemáme žiadny záujem, aby ktorákoľvek krajina v Európskej únii alebo v eurozóne sa z tohto záväzku vymkla a išla by inou cestou. Na druhej strane máme však záujem zúčastniť sa diskusie, že či tempo konsolidácie verejných financií, tak ako je nastavené v rámci Európskej únie v rokoch 2014 a ďalších rokoch, je tempo, ktoré ide proti hospodárskemu rastu, alebo je zlučiteľné s hospodárskym rastom. Myslím si, že nepotrebujeme na to žiadne špeciálne ekonomické vzdelanie, aby sme vedeli, že konsolidácia verejných financií, najmä veľmi rýchla, nejde ruka v ruke s podporou hospodárskeho rastu. A nie je dôvod sa čudovať, že hospodársky rast v tomto priestore sa spomaľuje a že niektoré krajiny sú v recesii. Uvedomme si, že eurozóna očakáva aj v roku 2013, tak ako to bolo aj v roku 2012, ako celok recesiu. Čiže budeme mať hospodársky prepad. V tejto situácii, hoci Slovensko je životne naviazané na ekonomiky ako nemecká alebo francúzska, Slovensko dosiahne v roku 2013 pozitívny hospodársky rast, veríme, že to bude niekde na úrovni okolo 1 %, s tým, že očakávame, že v roku 2013 bude mať Slovensko hospodársky rast vyšší ako 2,5 %, bude to jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne.

    Ďalej chcem povedať, že máme druhý, respektíve tretí najnižší dlh verejných financií v eurozóne. Teda budeme patriť ku krajinám, ktoré budú mať najvyšší hospodársky rast, najnižší dlh verejných financií. Rovnako sme svedkami rekordného nárastu nezamestnanosti. Eurozóna má rekordne vysokú nezamestnanosť a blíži sa k 12 %. Susedná Česká republika má rekordne historicky najvyššiu nezamestnanosť. My sme na úrovni, ktorá je momentálne zastabilizovaná, a ja som veľmi privítal informáciu, ktorú predniesol minister práce, že došlo k určitej stabilizácii a že sa február, hoci stále ešte nie sú sezónne práce, došlo k veľmi malému, ale predsa len k poklesu nezamestnanosti. Všetci veríme a robíme preto všetko, aby tento trend pokračoval ďalej. A znovu sa chcem obrátiť na našich priateľov v opozícii, aby sa netešili zo zlých vecí. Počul som vyjadrenia niektorých poslancov opozície typu, keď sme oznámili, že je dobrý výber daní, za február prvýkrát sme vybrali 103 % daní v porovnaní s plánom, ktorý bol na február. Hneď sa objavil pán Kaník a povedal, však to zlé ešte len príde, počkajte, vás to čaká v marci, v apríli alebo niekedy v máji. Akonáhle minister práce povedal, že je tu určitá stabilizácia, pokiaľ ide o nezamestnanosť, už bola tlačová konferencia, že falšujeme čísla a ďalšie veci. Prosím, nemodlite sa toľko, aby Slovensku bolo zle. Porazte nás programom, porazte nás alternatívou, ale netešte sa z toho, že na Slovensku je krízová situácia. Táto vláda krízovú situáciu nespôsobila!

  • Nie je to korektné, nie je to korektné, ale vidieť na vás, že čakáte len na zlé správy a tešíte sa, keď sa objaví vysoké číslo nezamestnanosti, tešíte sa zo všetkých zlých čísel, ktoré prichádzajú! Ale snáď to nerobí táto vláda zle? Ak máme jeden z najnižších verejných dlhov, jeden z najvyšších hospodárskych rastov vôbec, aký v Európskej únii a v eurozóne sa vyskytuje. A robíme všetko pre to, realokujeme teraz zdroje v rámci európskych fondov. Podporujeme zamestnávanie mladých ľudí. Dnes môžem povedať, že minister práce otvoril mimoriadne úspešný projekt, pokiaľ ide o zamestnávanie mladých ľudí pre 13- až 14-tisíc mladých ľudí. Znovu tam dáme ďalšie zdroje pokiaľ to bude potrebné, aby sme týchto ľudí dostali do práce. Robíme celý rad konkrétnych prorastových opatrení, ktoré budú oznámené na zasadnutí Rady solidarity v krátkom čase, je to pod gesciou ministra hospodárstva, ktorý na tomto dokumente veľmi intenzívne pracuje. Myslím si, že Slovensko má na to, aby v druhej polovičke roku 2013 už boli len pozitívnejšie správy. Má na to, aby sme sa mohli opäť sústrediť na priority sociálneho štátu. Jednoducho na to, čo je typické pre pre sociálnodemokratickú vládu. Ale nebudeme rešpektovať politiku, čím horšie, tým lepšie, lebo to nie je férová politika. Dajte alternatívy, ukážte, čo by ste urobili. Jediné, čo ste ponúkli Slovensku je zvýšenie dane z pridanej hodnoty, čo je totálne zdražovanie, takúto politiku my odmietame a my DPH zvyšovať určite nebudeme.

    Ďakujem ešte raz za otázku, ale čas mi bráni odpovedať ďalej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Budeme, vzhľadom na to, že váš 15 minútový limit ste vyčerpali, pokračovať odpoveďami, ktoré poslanci položili pre členov vlády.

    Prvá je od pána poslanca Simona. Žiada pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka odpovedať na otázku:

    "Vážený pán minister, tento týždeň ste boli v Bruseli na rokovaní ministrov. Prosím informujte nás, či Slovenská republika bude v nasledujúcom období uplatňovať systém SAPS alebo systém platobných nárokov?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za otázku. Rada ministrov Európskej únie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. až 19. marca 2013 v Bruseli, mala za cieľ dosiahnutie všeobecného prístupu k legislatívnemu balíku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2014 až '20. Jednou z tém, ktorá bola predmetom diskusie, bola aj otázka možnosti zachovania zjednodušeného modelu poskytovania základnej platby na príjem farmára bez využitia systému platobných nárokov. Otázka režimu jednotnej platby na plochu pod skratkou SAPS, tak ako ho poznáme z programovacieho obdobia 2014 až 2020, však nebola nastolená. Text návrhu nariadenia o priamych platbách, tak ako ho predkladá všeobecný prístup Rady Európskej únie, predpokladá možnosť uplatňovania členským štátom, ktoré uplatňovali v dobiehajúcom programovacom období systém SAPS, prechodnú zjednodušenú schému s množstvom nových prvkov, ako je zameranie na aktívneho farmára, rozsah krízového plnenia, ekologická zložka, nový sankčný mechanizmus v prípade závažných porušení legislatívy pre oblasť poskytovania priamych platieb a podobne, ktoré si v režime SAPS, ktoré neboli v režime SAPS uplatňované. Predložený nový režim či už vo svojej zjednodušenej forme, alebo vo forme platobných nárokov je oveľa ambicióznejší, čo sa týka zamerania na farmára produkujúcich statky. Možno konštatovať, že Rada Európskej únie bude počas politickej dohody s Európskym parlamentom hľadať spoločné možnosti, ktoré vyústia do predstáv textu akceptovateľného pre všetky inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu. Z uvedeného vyplýva, že dnes ešte nie je možné jednoznačne konštatovať, aké režimy priamych platieb a v akej forme budú v nadchádzajúcom programovacom období uplatňované jednak na úrovni Európskej únie a taktiež na úrovni Slovenskej republiky. Ministerstvo však preferuje a bude preferovať také podporné mechanizmy nielen v oblasti poskytovania priamych platieb, ktoré efektívnym spôsobom podporia rozvoj špecializovanej rastlinnej výroby, ako je ovocie, zelenina, vinič a chov zvierat kategórie hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Krátka pauza.

  • Ďakujem. Pán minister, v rámci doplňujúcej otázky sa chcem spýtať, ktorú z týchto dvoch alternatív preferujete, pretože pred časom sme tu mali materiál, ktorý ste predkladali o reforme, a informovali ste nás. Vtedy ste nás informovali viac-menej, že ste za platobné nároky. V materiáloch, ktoré boli prerokované aj v pondelok na rade, skôr je tam možnosť ísť ďalej programom SAPS. Preto sa pýtam, povedzte mi jednoducho pre vás ako pre ministra pôdohospodárstva, ktorá z týchto dvoch alternatív je bližšia k srdcu?

  • Pán poslanec, rokovania k 4 vykonávacím smerniciam, ktoré budú definovať podmienky pre poľnohospodára v novom programovacom období, ako sú priame platby, program rozvoja vidieka, spoločná organizácia trhu a horizontálne opatrenia, sú vo veľkej dynamike. Ja som sa vrátil včera na obed z rokovania, kde som bol od pondelku, a rokovalo sa jeden deň do desiatej večer od rána, 2. deň do polnoci od rána a nenašla sa jednota. Tá jednota vyplýva z rôznych prístupov k jednotlivým opatreniam. Ten SAPS, tak ako sme ho poznali doteraz, on nebude existovať. Zabudnite. SAPS nie je. Sú dve možnosti. Buď je prechodný, zjednodušený systém pre platby, ale s novými prvkami, ktoré SAPS nepoznal, ako je greening. Greening doteraz nebol. Otázka je, koľko sa vydíluje v sankčnom mechanizme na greening. Neboli rezervy tak tvorené, neboli, je otázka ako budú zadefinované citlivé sektory. Čo sa týka na druhej strane platobných nárokov, do 12. hodiny utorku bolo výhodnejšie ísť pod platobné nároky. Citlivé, čo je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme podporili tie naše priority, ktoré nám bohužiaľ za 20 rokov v poľnohospodárstve vypadli, ako je rastlinná výroba, živočíšna výroba, ošípané, hydina, viete ich zafinancovať za podmienky, že máte vytvorené zdroje, ktoré si viete vytvoriť cez povinne viazanú platbu, teda dobrovoľne viazanú platbu, kde ju viete povinne dať do nejakých sektorov, a tá druhá podmienka je tam, či tie sektory, ktoré chcete podporiť, budete si môcť určiť na úrovni členského štátu alebo bude pokračovať systém, ktorý bol doteraz, že ho nadiktuje Brusel.

    Keď získame tú voľnosť a bude dobrovoľné určenie citlivých sektorov, v tom momente je pre nás výhodnejší ten renovovaný starý systém, lebo zatiaľ sa naň realokuje 12 %, to je posledný návrh, ktorý vyšiel z Rady ministrov v utorok v noci. Staré členské štáty, ktoré mali platobné nároky, si môžu realokovať len do 7 %. Čiže celá tá váha sa presúva niekde a musím povedať, že mnohé tie prvky, ktoré sa v utorok nastavovali v tom mechanizme, sú už bližšie k tej internej konvergencii, po ktorej sme teda žiadali predchádzajúcich 6 rokov, ale vzhľadom na to, že Slovensko a Slovinsko nepodporili jednotný mandát pre predsedajúcu krajinu pri vyjednávaní v trialógu, a tie dôvody ľahko poviem, prečo sme nepodporili túto reformu. Sťažila sa pozícia predsedajúcej krajiny voči Európskemu parlamentu a voči Európskej rade. Dôvod, prečo sme nepodporili, mali sme tri priority, kde sme povedali: 15 % dobrovoľne viazaná platba a voľnosť, národné definovanie citlivých sektorov. Toto bola pre nás tzv. redline, cez ktorú sme už nechceli ísť, plus sme mali výsadbové práva a kvóty na cukor, ale myslím si, že tie posuny, ktoré tam nastali, sú, by sa dali akceptovať za podmienky tej prvej, že citlivé sektory si vieme nastaviť.

    Dali sme väčšiu vyjednávaciu silu Európskemu parlamentu práve týmto, že sme zneistili mandát Rady ministrov, lebo keď si v globále narátam to, čo predložil Európsky parlament, to, čo predložila Rada, Európska rada, a to, čo predložila Rada ministrov, tak musím povedať, najhoršie je pre nás to, čo predložila Rada, druhé najhoršie je to, čo vyšlo z porady ministrov, a najvýhodnejšie nám vychádza tá pozícia, ktorú deklaroval ENVI výbor Európskeho parlamentu. Čiže preto bola tá naša taktika, že keď sú tri zlé riešenia, tak podporme to najmenej zlé riešenie, ale všetko bude záležať a odpoveď vám konkrétnu na vašu otázku dám vtedy, keď budem vedieť, a predpokladám, že do pol roka, do konca júna budeme mať definované jednotlivé rozdiely, ktoré sú v týchto troch stanoviskách, vtedy bude aj definitívne rozhodnutie, ktorou cestou Slovensko pôjde.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Darina Gabániová ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému. Otázka znie:

    "Vážený pán minister, zálohovanie polyetylénových fliaš 5 centov, by umožnilo očistiť našu prírodu a vôbec životné prostredie od tejto záťaže a zároveň by sa dôsledne zužitkovala táto druhotná surovina. Bolo by možné toto zrealizovať?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v prvom rade by som chcel podotknúť, že problematika zálohovania obalov patrí do pôsobnosti ministerstva životného prostredia, a preto si dovolím odpovedať len stručne.

    Pokiaľ ide o problematiku zálohovania PET fliaš všeobecne, v minulosti sa objavila viackrát. Naposledy v roku 2011, keď bolo zálohovanie PET fliaš zahrnuté aj do vyhlášky ministerstva životného prostredia a o zálohovaní obalov na nápoje, avšak za nulovú cenu. Ministerstvo životného prostredia preto kládlo dôraz aj na činnosti obcí, ktoré majú zabezpečovať separovanie zberu. Ministerstvo životného prostredia sa otázkou zálohovania PET fliaš zaoberala aj koncom roka 2008, keď k problematike zorganizovalo verejný okrúhly stôl. Takýto krok vtedy podporovali environmentalisti, kritizovali ho však zástupcovia obchodu s tým, že nemajú vytvorené podmienky na takýto spätný odber PET fliaš.

    Pokiaľ ide konkrétne o návrh odplatného zálohovania, ktoré navrhujete, Zväz obchodu a cestovného ruchu sa dlhodobo vyslovuje proti zálohovaniu PET fliaš, pretože ho na základe viacerých štúdií považuje za asi päťnásobne drahší ako systém separovaného zberu, ktorý na Slovensku už dlhšiu dobu funguje a rozvíja sa. Takúto separáciu pokladá za optimálne a perspektívne riešenie zberu a recyklácie toho druhu obalovalého odpadu. Ako som už uviedol na začiatku, odporúčam vám položiť otázku, túto otázku položiť ministrovi životného prostredia, ktorého ministerstvo sa touto problematikou dlhodobo zaoberá.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, ja som sa chcela opýtať vás preto, lebo som myslela, že sa to bude dať robiť cez obchodnú sieť, ale myslím si, že teda, to potom potrebuje dôslednejšie zainteresovanie alebo, by som povedala, výchovu obyvateľstva, vyzretosť spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja len chcem, keď z môjho pôsobenia v Asociácii zamestnávateľských zväzov vám môžem povedať, že to bola veľmi diskutovaná téma, veľmi ťažká téma. Myslím, že bola jednou z príčin rozpadu Asociácie zamestnávateľských zväzov v roku 2004. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, Tomášovi Borecovi. Otázka znie:

    "Vážený pán minister, v akom stave sú a aké budú priority práce ministerstva na rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku, ktorá je naozaj dnes nadmieru aktuálna, keďže práve v týchto chvíľach prebieha rozporové konanie k legislatívnemu zámeru v rámci medzirezortného pripomienkového konania, takže dnes a teraz som tu, ale zároveň na ministerstve doteraz som riešil túto otázku. V súčasnosti vyhodnocujeme teda pripomienky a myslím si, že sa s jednotlivými subjektmi, ktoré si uplatnili tieto zásadné pripomienky, vo väčšine alebo absolútnej väčšine zrejme zhodneme. Vzhľadom na to, že tie pripomienky vnímajú alebo ten materiál vnímajú tí, ktorí aj pripomienkujú, tak prevažne veľmi pozitívne, a tie pripomienky, ktoré sme dostali, sú naozaj vecné. Našou ambíciou je, aby táto veľká časť z pripomienok, ktoré nám došli, naozaj aj zapracovať do legislatívneho zámeru. A myslím si, že okrem tých kľúčových východiskových pozícií, ktoré máme a z ktorých neustúpime, tak všetky tie ostatné vieme, vieme uplatniť.

    Predpokladám, že legislatívny zámer odošleme vláde Slovenskej republiky koncom budúceho týždňa, takže naozaj je to už na spadnutie. Ak bude legislatívny zámer potom vládou schválený, okamžite začneme pripravovať už paragrafové znenia týchto nových kódexov. Aj pri príprave paragrafového znenia plánujeme, tak ako doposiaľ veľmi intenzívne komunikovať tieto veci so širokou odbornou verejnosťou, aby sa nachystala na veľké zmeny. Cieľom tejto novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia, čo sa najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov súdneho konania. To všetko za predpokladu zodpovedného prístupu jednotlivých subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. S touto prioritou nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ. Zlepšenie vymožiteľnosti práva judikovaného v civilnom konaní. To predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu nielen v samotnom civilnom sporovom poriadku, ale aj v paralelne novelizovaných zákonoch, akým je najmä Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní.

    Spolu s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku je totiž zamýšľaná aj rozsiahla revízia ďalších noriem, ako je: Exekučný poriadok, zákon o rozhodcovskom konaní, či Notársky poriadok. Pokiaľ ide o Exekučný poriadok, a myslím, že táto téma momentálne dosť rezonuje vo verejnosti a taktiež o zákon o rozhodcovskom konaní, zásadné zmeny v podobe noviel zákonov budú verejnosti predstavené už v najbližších týždňoch. Ak sa vrátim k samotnej rekodifikácii, z formálneho hľadiska bude najmarkantnejšou zmenou sprehľadnenie právnej úpravy civilného procesu, ktorá sa odčlení do troch osobitných právnych predpisov: Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Takáto špecializácia právnej úpravy umožní vytvoriť pravidlá šité na mieru pre jednotlivé druhy súdnych konaní. To prispeje k vyššej efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti správneho konania, a čo je najdôležitejšie, vytvorí predpoklady pre spravodlivejšie súdne konanie.

    Očakávam, že paragrafové znenia nových procesných kódexov budú pripravené na jeseň budúceho roka. Samozrejme, vzhľadom na to, že pôjde o skutočne zásadné zmeny, počítame aj s primeranou najmenej 12-mesačnou legisvakačnou alebo prípravnou lehotou, počas ktorej sa užívatelia právneho predpisu budú môcť podrobne oboznámiť s novými zákonmi.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi na záver zdôrazniť, že rekodifikáciu civilného práva procesného považujem za jednu z mojich najväčších priorít. Som totiž presvedčený o tom, že platné pravidlá súdneho konania z obdobia spred 50 rokov už jednoducho nezodpovedajú požiadavkám dnešnej doby. A ak chceme zásadne zefektívniť súdne konania, musíme sa jednoducho v tejto veci pohnúť ďalej.

    Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si skonštatovať, že plne, pán minister, s vami súhlasím z pohľadu rozsahu tejto rekodifikácie. Dokonca, dovolím si poznamenať, že ide asi o najväčšiu rekodifikáciu civilného procesu za posledných 20 rokov a z toho dôvodu vám chcem aj zaželať veľa, teda veľa chuti do ďalšej práce, nakoľko teda...

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Monika Gibalová, keďže pani poslankyňa nie je v sále, otázka nebude zodpovedaná. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zoltán Daniš ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému.

    Otázka znie: "Vážený pán minister, v minulých dňoch sa konalo zasadanie Rusko-slovenskej medzinárodnej komisie. Môžete, prosím, informovať o prípadných záveroch, ktoré sa dotýkajú hospodárskeho života?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, počas konania Rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu v marci tohto roku sa ministerstvo hospodárstva zúčastnilo rokovaní v rámci pracovných skupín pre spoluprácu v oblasti energetiky, jadrovej energetiky, v oblasti priemyslu a v skupine pre vojensko-technickú spoluprácu.

    V oblasti energetiky sa obe strany dohodli na pokračovaní spolupráce v sektore zemného plynu vrátane pokračovania strategického partnerstva pri dodávkach zemného plynu pre domáci trh a tranzit cez územie Slovenskej republiky. Obe strany sa zhodli na príprave komerčnej dohody o spoľahlivých dodávkach plynu, a to v súlade s podmienkami trhu.

    V sektore ropy bude pokračovať spolupráca týkajúca sa tranzitu ropy cez ropovod Družba. Strany odsúhlasili potrebu prehodnotenia účelnosti zmluvy medzi vládami Slovenskej republiky a Ruskej federácie v oblasti dodávok ropy zo 14. januára 1999. Bol tiež potvrdený záujem o komerčnú spoluprácu pri modernizácii a výstavbe zariadení v elektroenergetike a tepelnej energetike.

    V oblasti jadrovej energetiky sa v protokole obe strany dohodli naďalej pokračovať v plynulých a dlhodobých dodávkach jadrového paliva pre prevádzkované aj nové bloky na Slovensku, naďalej spolupracovať pri predĺžení doby životnosti jadrových elektrární Jaslovské Bohunice a pokračovať v posúdení možnej spolupráce pri výstavbe nového bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, v oblasti... ehm, Jadrovej elektrárne Bohunice. Slovenská strana prejavila záujem na spolupráci v oblasti výstavby nových blokov jadrovej elektrárne v Ruskej federácii a na území tretích krajín. A ruská strana zase prejavila záujem na modernizácii existujúcich blokov jadrovej elektrárne na Slovensku a na dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

    V oblasti priemyslu boli identifikované snahy slovenskej a ruskej strany o rozširovanie spolupráce vrátane takých odvetví, ako je: energetické a dopravné strojárenstvo, zdravotnícky priemysel a výroba automobilových komponentov. Konkrétne možno uviesť, že úspešne pokračuje spolupráca spoločnosti Konštrukta Industry a. s. Trenčín s ruskými spoločnosťami na dodávku technologických zariadení a modernizáciou závodov na výrobu pneumatík, konkrétne jaroslavľského, omského a nižnekamského závodu. Táto spoločnosť spolu s Moskovskou štátnou strojárskou univerzitou MAMI prejavili záujem o spoluprácu vo vedecko-technickej a vzdelávacej sfére a taktiež v komerčnej oblasti vo forme organizácie marketingového centra pre oblasť strojárenského priemyslu.

    V oblasti vojensko-technickej spolupráce komisia potvrdila nasledovné smery spolupráce:

    - pokračovanie opravárenských práce s cieľom predĺžiť životnosť slovenských protivzdušných raketových systémov,

    - zabezpečenie servisu lietadiel MIG-29 vzdušných síl Slovenskej republiky a

    - pokračovanie prác v oblasti podpory letovej spôsobilosti a zabezpečenia prevádzky a opráv vrtuľníkov MI 17 Vzdušných síl Slovenskej republiky.

    V priebehu rokovania strany tiež posúdili návrh medzivládnej dohody o opravách a modernizácie vrtuľníkov typu MI na území Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť, toľko k tej medzivládnej komisii. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť pánovi ministrovi doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď.

  • Nie je tomu tak. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jana Žitňanská ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi:

    "Vážený pán minister, koľko financií išlo v minulom roku na podporu chránených dielní a chránených pracovísk, koľko prípadov zneužitia týchto príspevkov sme zaznamenali?"

    Odpovedať bude pán minister školstva pán minister Dušan Čaplovič.

  • Krátka pauza.

  • Pán minister školstva zastupuje pána ministra práce, sociálnych vecí.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, budem vám čítať to, čo mi pripravili minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže je veľmi vážne, je chorý, aj má chrípku, takže sa nemohol zúčastniť.

    Začnem. V roku 2012 bolo na príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v § 56 vynaložených 14 720 450 eur, na príspevky občanom so zdravotne postihnutím na prevádzkové alebo prevádzkovanie, alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, čo, o čom hovorí § 57 4 676 904 eur a na príspevky na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne zamestnancov alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, to je ten § 60, bolo vyčerpaných 16 221 310 eur.

    Na zariadenie alebo zriadenie a prevádzku chránených dielní a chránených pracovísk bolo v roku 2012 vynaložených spolu summa summarum 35 618 666 eur, tam sú ešte dva centy, ale to je zaokrúhlene 666 eur. Spolu s ďalšími aktívnymi opatreniami na trhu práce určenými na podporu pracovného uplatnenia občanov so zdravotne postihnutím bolo vynaložených 39 526 555 eur, čo predstavuje celkove summa summarum v percentách 27,82 % všetkých výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce v roku 2012.

    V druhej časti vašej otázky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sleduje využívanie poskytnutých príspevkov pre chránené dielne a chránené pracoviská na základe vykonávaných následných finančných kontrol a výšky neoprávnených použitých finančných prostriedkov zistených vykonávanými kontrolami.

    Celkove bolo v roku 2011 porovnateľne s rokom 2012, budeme porovnávať tieto dva roky, ako to mám pripravené, v rámci aktívnych opatrení trhu práce uskutočnených kontrol v roku 2011 460, v roku 2012 635, počet kontrolou, ktoré boli zistené vo vzťahu k roku 2011, zistenia boli, tam pochybenia, z tých 460 bolo 118, čo predstavuje 25,6 %, a suma neoprávnene použitých finančných prostriedkov v roku 2011 bola 519 535 eur.

    Rok 2012, ako som už hovoril, bolo spolu uskutočnených kontrol 635. Z toho kontroly, ktoré sa dajú charakterizovať ako so zisteniami, bolo 148, to znamená z celkového počtu to bolo 23,3 % a neoprávnených, suma neoprávnených použitých finančných prostriedkov bola v eurách 396 417 eur. Vychádza to teda, samozrejme, z analýzy, ktorá je k dispozícii ako zdroj Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Z uvedených kontrolných zistení v rokoch 2011 až 2012 vyplýva, že takmer vo štvrtine prípadov vykonaných kontrol dochádzalo k neoprávnenému používaniu finančných prostriedkov.

    Kontrolné zistenia sa vyskytovali najmä v súvislosti s nedodržaním dohodnutých podmienok a to, nedodržanie z povinnosti preobsadenia pracovného miesta pri § 56, nedodržanie povinného dvojročného obdobia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, § 57, a využívanie finančných prostriedkov na účely, ktoré neboli vymedzené v podnikateľskom zámere, to je § 57. Existuje k tomu množstvo materiálov, ktoré, ak by ste mali možnosť, tak si ich môžete preštudovať a pozrieť aj na ústredí práce.

    Myslím si, že z hľadiska toho, čo som dostal od pána ministra a v nadväznosti na tú otázku, ktorá bola rozložená do dvoch podotázok, aby to bolo spresnené, som sa snažil vám dať vyčerpávajúcu odpoveď.

  • Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Pani poslankyňa, ale musíte sa, sa, hej...

  • Prerušenie vystúpenia ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala ďalšie otázky, len vzhľadom k tomu, že naozaj pán minister zastupuje svojho kolegu, tak ďakujem veľmi pekne za túto odpoveď a budem komunikovať naďalej s pánom ministrom Richterom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa aj pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi:

    "Pán minister, od 1. marca 2013 České dráhy výrazne znížili cestovné v lokálkach. Až na 44 tratiach sa bude platiť o štvrtinu lacnejšie cestovné, niekde dokonca dostanú ľudia až 50-percentnú zľavu.

    Ako chce vaše ministerstvo riešiť problém s nízkou obsadenosťou regionálnych spojov, okrem ich rušenia alebo výraznej redukcie a prilákať viac cestujúcich do vlakov. Nechcete sa inšpirovať českými kolegami?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, myslím si, že dnes je ešte predčasné hodnotiť tarifnú úpravu, ktorú pripravili českí kolegovia. Až čas ukáže, či jej výsledkom bude reálne zvýšenie počtu cestujúcich v málo využívaných vlakoch. Samozrejme, dobré a osvedčené myšlienky radi aj u nás akceptujeme.

    Na druhej strane však netreba zabúdať na to, že obyvatelia Slovenska už dnes prostredníctvom svojich daní dotujú osobnú vlakovú dopravu sumou 205 mil. eur ročne.

    Navyše treba povedať, že zníženie cien lístkov, samozrejme, neznamená automaticky zvýšenie záujmu cestujúcich a môže tak viesť len k ďalšiemu prepadu tržieb štátneho železničného osobného prepravcu, ktorý je, ako som už hovoril, dotovaný.

    Jediný dôvod, prečo už na niektorých linkách nepremávajú osobné vlaky, je nezáujem cestujúcich o ne. Napríklad počas decembrovej veľkej zmeny železničného grafikonu sme spoje ubrali na tratiach, kde dlhodobo cestovalo v priemere 9 ľudí v celom vlaku. Asi sami uznáte, že je nielen ekonomickejšie, ale určite aj ekologickejšie týchto v priemere 9 ľudí prepravovať možno jedným mikrobusom ako veľkou lokomotívou.

    Vlakokilometre zo všetkých zrušených liniek sme presunuli tam, kde je o cestovanie vlakom záujem. Posilnili sme teda 13 regionálnych liniek od Bratislavy až po Humenné. Nejde o šetrenie zo strany štátu, ale o efektívnejšie využívanie existujúcich verejných zdrojov. Som presvedčený, že obyvatelia Slovenska si v súčasnej ekonomickej situácii nemôžu dovoliť dotovať prázdne vlaky, napriek tomu že sa to niektorým lokálnym obyvateľom môže nepáčiť, ale jednoducho na to štát nemá, aby premávali prázdne vlaky, a musia premávať plné vlaky. Čiže koncom minulého roku sme v spolupráci s osobným prepravcom zaviedli taktový grafikon. Jeho pozitívom je prehľadnosť a pravidelnosť, čo by malo viesť v konečnom dôsledku k zvyšovaniu komfortu cestujúcich. Zavedenie takéhoto systému v okolitých krajinách viedlo k zvýšeniu záujmu cestujúcich o železničnú prepravu a predpokladáme, že by to mohlo znamenať rovnaký efekt aj u nás.

    Je však treba prejsť ešte dlhú cestu a napraviť aj mnohé chybné rozhodnutia, ktoré sa tu kopili desiatky rokov. Už dnes vedieme veľmi intenzívne rokovania aj so samosprávnymi organizáciami, ktoré majú na starosti autobusovú prepravu, a to iste viete, že je tu problém takzvaných súbehov autobusovej autobusovej a železničnej dopravy.

    Často sa stáva, že jedným smerom z jedného miesta prakticky úplne v rovnakom čase odchádza poloprázdny vlak, ako aj poloprázdny autobus, ktoré si navzájom konkurujú.

    Čo je jasné, že je úplne neefektívne, keďže aj vlaková, aj autobusová doprava sú dotované. Čiže keby som to zhrnul, riešenie vidím v lepšej harmonizácii dopravných systémov, osobitne vlakov a autobusov, aby sa využili ich prednosti a synergický efekt najmä v dobre nadväzujúcej hromadnej a tarifne zjednotenej prepravy a aby sa odstránili ekonomicky nevýhodné vedenia súbežných liniek a takýmto spôsobom by sa obmedzil negatívny vplyv aj tej individuálnej automobilovej dopravy.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku, pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán minister, prečítam vám názor dlhoročných pracovníkov železníc z východu:

    "Taký grafikon, aký je tohto roku si nepamätám. Hotová katastrofa. Keby tak fungovala súkromná firma, už by ju zatvorili," povedal nám jeden z dlhoročných pracovníkov železníc. Doprava na Bardejov bola prakticky zlikvidovaná. Cestujúci z Lipian do Košíc musia v Prešove čakať 20 minút. Odpílili vlak medzi Plavčom a Starou Ľubovňou, na ktorom chodili žiaci do školy. Teraz prešli na autobusy, už sa sotva vrátia, povedal pracovník železníc, ktorému prekáža, že prijatý grafikon vyháňa ľudí z vlakov. Nerozumiem tomu, ako mohol byť taký nezmyselný grafikon prijatý, dodáva železničiar s tým, že prijaté novinky zlý grafikon nevylepšia.

    Jedna vec je grafikon, pán minister, druhá vec je cenotvorba. V tejto súvislosti sa chcem spýtať na cenotvorbu železničnej dopravy, konkrétne na nákladnú dopravu Cargo.

    "Pán minister, je pravda, že cenotvorba slovenského Carga, slovenské Cargo je také drahé, že slovenskí veľkovýrobcovia, veľké fabriky začínajú spolupracovať a prepravovať svoje tovary pomocou poľského Carga?"

  • Cenotvorba sa zásadným spôsobom oproti stratégii, ktoré malo Cargo pod vašim vedením, nezmenila. Takže asi by ste to mali vedieť aj sám, aká je cenotvorba. Problém je, že tlak súkromných prepravcov na Cargo štátne tu je a zvyšuje sa. Viete, že prebehla liberalizácia a Cargo čelí obrovskej výzve. Jedna z možností je uvažovať aj ešte nad znižovaním ceny dopravnej cesty práve preto, aby sa otvorili väčšie možnosti štátnemu Cargu pri cenotvorbe. Je pravdou, že napríklad poľské Cargo, a to treba aj preveriť, má veľmi záhadnú cenotvorbu v určitých prípadoch. Teraz sme si to vyskúšali aj v prípade košického U. S. Steel-u, kde tie ceny, ktoré ponúkali, bude treba preskúmať aj z pohľadu európskej legislatívy, čo môže byť úplne iná stratégia poľského Carga. Takže toto ešte neznamená, že tie ceny generuje naozaj objektívne len situácia na trhu, ale môže to znamenať aj širšie súvislosti, súvislosti, širšie súvislosti s taktikou poľského Carga možno expandovať aj na iné trhy.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň. Nenachádza sa v rokovacej sále. Nasledujúce dve otázky pani poslankyňa Monika Gibalová, taktiež nie je v rokovacej sále.

    Nasledujúca otázka je od pána poslanca Milana Halúza, opäť na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Počiatka:

    "Vážený pán minister, nakoľko je sústavne opozíciou kritizovaný úsek R1 a jeho financovanie, mohli by ste pre porovnanie uviesť počet smrteľných dopravných nehôd v minulosti a teraz?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, cesta prvej triedy 1/65, tzv. zlatomoravecká cesta od Nitry po Tekovské Nemce patrila v minulosti medzi najnebezpečnejšie úseky našej cestnej infraštruktúry kvôli výskytu alebo veľmi veľkému výskytu dopravných nehôd najmä v zimnom období.

    Výstavba rýchlostnej cesty R1 v úseku Nitra až po Tekovské Nemce zabezpečila bezpečnejšiu a rýchlejšiu alternatívu pre občanov, ktorí cestujú týmto úsekom Slovenska. Pre porovnanie z hľadiska štatistických údajov o dopravných nehodách v zimnom období od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011 bolo evidovaných 42 dopravných nehôd na ceste 1/65, pri ktorých bola 1 osoba usmrtená, ťažko zranené boli 2 osoby a ľahko zranených bolo 21 osôb. V období od 1. 11. 2011 do 30. 4. 2012, kedy bol úsek R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami už v prevádzke, klesol počet dopravných nehôd na 11, pri ktorých bola 1 ľahko zranená osoba. V období od 1. 11. 2011 až 30. 4. 2012 boli na úseku R1 Nitra - Tekovské Nemce evidované štyri dopravné nehody, pri ktorých boli 2 ťažko zrazené osoby a 4 ľahko zranené osoby.

    V roku 2012 celkovo na ceste 1/65 bolo evidovaných 120 dopravných nehôd, pri ktorých boli 2 usmrtené osoby a na rýchlostnej ceste R1 úsek Nitra - Tekovské Nemce bolo evidovaných 51 dopravných nehôd, pri ktorých nebola žiadna usmrtená osoba.

    Vzhľadom k vyššie uvedenému je úplne evidentné, že výstavbou rýchlostnej cesty R1 významným spôsobom klesol počet dopravných nehôd, ktoré mali za následok ujmu na zdraví účastníkov cestnej premávky, resp. ich usmrtenie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem, pán minister.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Jana Žitňanská ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi:

    "Vážený pán minister, aké dôvody vás viedli v minulom roku prijať nariadenie o tom, že celých 100 % normatívu pôjde so žiakmi na ich školu."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Keby som to mal jednoducho odpovedať, tak by som odpovedal, že to boli vyslovene pragmatické dôvody, pretože mojím cieľom je, aby všetky zdroje, ktoré sa týkajú financovania mzdy pedagogických a odborných zamestnancov v rámci prenesených kompetencií, za ktoré nesiem hlavnú zodpovednosť, nie za originálne, aby sa dostávali na výplatné pásky našich učiteľov a pedagógov.

    Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenie, bol s účinnosťou, ako ste vy sama konštatovala, je to pravdivá konštatácia, od 1. januára 2013 upravený § 5, a to percentuálny podiel z časti normatívneho príspevku pre školu, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie na kalendárny rok zodpovedajúci osobným nákladom z 90 % na 100 %. Normatív, ktorý ide na jedného žiaka, je členený na dve časti. Na tzv. prevádzkový a tzv. mzdový, môžme to takto jednoducho povedať. Z prevádzkového ide 20 %, z toho 100-percentného prevádzkového normatívu na možnosti prerozdeľovania zriaďovateľom. A doteraz, teda do toho 1. 1. bola možnosť prerozdeľovať zo mzdového 10 %. Vyplývalo to, samozrejme, zo zákona, ktorý bol schválený o financovaní našich škôl v roku 2004, a, samozrejme, bola vytvorená istá rezerva, pretože nie na každej škole bol rovnaký vekový priemer pedagógov, nie rovnaké ocenenie pedagógov tým pádom aj na tarifné platy a z toho dôvodu sa vytvorili podmienky, aby bola možnosť pre zriaďovateľa, ak to považuje za potrebné v minulosti, dokonca roku 2012 možnosť tieto prostriedky prerozdeliť. Prerozdeliť a, samozrejme, bola tam aj jasne konštatácia, ktorá sa zrejme uplatňovala, že sa to dávalo niekedy aj sčasti na prevádzkové náklady. Na základe toho sa jasne povedalo, že zdroje, ktoré majú ísť na platy, majú ísť na platy, a zdroje, ktoré sú nastavené z jednotlivých normatívov na rôzne druhy škôl, ktoré sa týkajú prevádzky, majú ísť na prevádzku. Veľmi často sa to porušovalo, a vy sama dobre viete, že tie porušovania boli veľmi časté.

    Keď sa nastavil tento systém, a to tiež treba povedať, že vznikol najmä v niektorých mestách, hovorím o mestách a, prirodzene, aj v regiónoch, napríklad v samotnej Bratislave problém, na čo upozornil aj pán poslanec a župan Bratislavského samosprávneho kraja pán Frešo, že niektoré školy dostali veľmi vysoký zdroj finančných prostriedkov, ten celkový balík a niektoré dostali ďaleko menší.

    A teraz sme si museli postaviť otázku ako to budeme riešiť a pritom, aby sme v maximálnej miere, nie ako doteraz bolo tých 90 %, ale aby sme ešte viacej zaviazali tie peniaze, ktoré majú ísť na mzdy a vytvorili si, vytvorili istý rámec pre zriaďovateľa, pokiaľ sa neprijme nový zákon o financovaní školstva, alebo nová novela zákona, ktorá sa pripravuje teraz na našom rezorte, aby sme vytvorili podmienky pre to, aby bola možnosť niektoré školy, resp. ktoré boli v tom slabšom pásme nedocenenia a nedofinancovania a mohli by nielen prepúšťať, ale by mohli povedzme v decembri tohto roku zavrieť vzdelávanie, tak museli sme urobiť túto zmenu a povedali sme si, že 95 % musí byť viazaných jednoznačne na mzdy. Čiže nie ako v minulosti 90, ale 95 %. A 5 %, tak to bolo aj prijaté zmenou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ako predložil pán poslanec Blanár, s platnosťou od 1. 5. 2013 by bolo možné prerozdeliť, ale na mzdy. Opäť zase len mzdy, aby sme to prechodné obdobie do prijatia zákona o financovaní, alebo novely zákona o financovaní školstva, ktorý bude mať jasnú legisvakačnú dobu, to znamená, niektoré veci by buď platili od 1. januára, a niektoré budú platiť až od 1. septembra, od nového školského roku 2014, čo je celkom prirodzené. Nechceme rozbiť, a to rozbiť celý tento systém, aby sme toto obdobie mohli prekonať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, prepáčte, ale čas určený na hodinu otázok uplynul.

  • Chcel som to poriadne povysvetľovať, ale už, keďže mi nebolo umožnené, tak môžem odpovedať prípadne a nielen na výbore, ale, samozrejme, v písomnej interpelácii. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Končím tento bod programu.

    A nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 20. februára 2013, tlač 387.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 387 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram v tejto chvíli rozpravu. Písomne do rozpravy sa prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Mikuláš Huba.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo za rečníckym pultom.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 387.

  • Vážená pani predsedajúca, ja som tých interpelácií mal celý rad, ale a nieže by som teda bol so všetkými odpoveďami spokojný, ale vybral som si len jednu. Je uvedená pod bodom 11, pardon, 12, čiže ide o odpoveď pána ministra životného prostredia pána Žigu na interpeláciu podanú 29. januára 2013 vo veci postupu ministerstva a ním riadených organizácií vo veci plánovaného vodného diela Slatinka.

    Pýtal som sa ho, ja som to tu vlastne aj predniesol pred mesiacom, nechcem sa k tomu vracať a zdržiavať vás. Len pre lepšiu informovanosť ako úvod uvediem, že som sa ho pýtal na očakávané dopady plánovaného vodného diela na prírodu a krajinu vrátane biotopov a druhov európskeho významu, na otázky vodného režimu rieky Slatiny a jej inundačného územia v spojitosti s teraz plánovaným vodným dielom, ako aj na proces posudzovania vplyvov uvažovaného vodného diela vo väzbe na obec Slatinka a jej zázemie. A teda tá moja odpoveď na odpoveď znie:

    V jednom s vami súhlasím, vážený pán minister, a to v tom, že ide o zámer z roku 1953, teda z päťdesiatych rokov minulého storočia. Len naša interpretácia tohto faktu sa diametrálne líši. Kým vy, tejto skutočnosti pripisujete pozitívny význam, ja tvrdím, že ide o jeden z dôkazov toho, že sa jedná o zámer poplatný filozofii 50. rokov v duchu známeho budovateľského hesla súdruha Gottwalda a ďalších: "Rozkážeme vetru, dažďu!"

    Dnes, teda o 60 rokov neskôr je svet našťastie v nazeraní na rieky, ich prirodzený režim, na funkciu inundačných území, zachovanie prirodzených biotopov a biodiverzity, ale aj tradičného charakteru krajiny podstatne inde a ďalej: smerom k prírode blízkym riešeniam vrátane revitalizácie tokov a povodí poškodených technokratickými prístupmi z minulosti.

    V tejto súvislosti si vás dovolím upozorniť na dôležitý aktuálny dokument Európskej únie k implementácii Rámcovej smernice o vode z novembra 2012 The Blueprint to Safeguard Europe's Water Resources, v ktorom Európska únia upozorňuje na potrebu preferovať "zelené" udržateľné opatrenia v povodiach pred technickými.

    Ale vašu odpoveď, vážený pán minister, považujem za nedostatočnú a neuspokojivú aj z viacerých iných vecných dôvodov:

    1. Je to rozpor medzi konštatovaním na strane 1 vašej odpovede, kde sa priznáva, že v dotknutom území sa vyskytuje viacero druhov a biotopov európskeho významu a konštatovaním na strane 2, že zámer vodného diela Slatinka nezasahuje do žiadneho chráneného územia, do žiadneho územia európskeho významu a že z hľadiska vplyvov na životné prostredie je v poriadku, z čoho akoby malo vyplynúť, že ide po stránke ekologickej, environmentálnej a krajinárskej o bezcenné územie. Fakty však hovoria niečo úplne iné.

    Z plochy 266 ha, ktorá by mala byť vodným dielom zatopená, zaberajú biotopy európskeho a národného významu celých 144 ha! Spoločenská hodnota priehradou ohrozených biotopov a rastlín bola vyčíslená 22,3 mil. eur, pričom táto suma nezahŕňa spoločenskú hodnotu lesných biotopov a zničených jedincov živočíchov. Lokalita Slatina nebola zaradená do zoznamu chránených území dodatočne, ako sa píše vo vašej odpovedi. Údolie Slatiny bolo zaradené medzi navrhované územia európskeho významu už tretíkrát. Prvýkrát bolo vyradené spolu s desiatkami ďalších lokalít v roku 2004, druhýkrát v roku 2007 na základe inciatívy vtedajšieho vedúceho služobného úradu na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici a tretíkrát teraz.

    Už v roku 1995 spracoval okresný úrad životného prostredia a Slovenská agentúra životného prostredia návrh na vyhlásenie chráneného územia alúvium Slatiny a nasledujúci rok úrad oznámil v zmysle zákona zámer vyhlásiť túto prírodnú rezerváciu, čím začala plynúť lehota na doručenie stanovísk a vyjadrení vlastníkov a užívateľov pôdy. Úradník a prednosta úradu boli na toto konanie, za toto konanie po zmene politickej moci prepustení a rezervácia nebola vyhlásená.

    Podobný osud stihol aj návrh na vyhlásenie prírodnej pamiatky Meandre Slatiny v roku 2006.

    2. Ide o rozpor vášho tvrdenia, že prevádzka zamýšľaného vodného diela Slatinka sa stane prínosom pre ekológiu toku i okolitú krajinu, s odborným názorom väčšiny zoológov, botanikov, ekológov, krajinných ekológov, hydrogeografov a ďalších odborníkov na túto problematiku.

    Dovoľte mi tiež poznámku k vami opakovanému tvrdeniu, že záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie napadli iba z procesných dôvodov a čisto špekulatívne členovia združenia Slatinka. Teraz malý citát: "Zákon, podľa ktorého mal proces prebiehať, začal platiť šesť mesiacov po začatí procesu posudzovania. Občania, ale ani samosprávy nevedeli, ako bude proces pokračovať, čo sa stane s pripomienkami a podobne." To je citát zo stanoviska mesta Zvolen z 28. apríla 1994.

    Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia z roku 1996 vzniklo ako finálny produkt nezákonného procesu posudzovania. To hovorí aj nález Ústavného súdu z novembra 2001. Toto záverečné stanovisko 3-krát preskúmal povoľujúci orgán a 3-krát zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutie z dôvodu, že Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, nepredložila ku konaniu potrebné podklady, okrem iného aj zákonné záverečné stanovisko z procesu EIA. Bolo to v auguste 2002, v septembri 2003 a v septembri 2007.

    V rámci tohto posúdenia viaceré úrady, samosprávy, občania, aj iniciatívy upozorňovali na to, že je potrebné, citujem: "...dopracovanie alternatívnych riešení na takú úroveň, aby boli objektívne porovnateľné," koniec citátu. To je citát z uznesenia mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 56/1995 zo septembra roku '95. A ďalší citát: "...podrobnejšie rozpracovať všetky alternatívy riešenia, stanoviť kritériá ich porovnávania a doplniť správu o hodnotení." Koniec citátu. Ide o výrok okresného úradu životného prostredia vo Zvolene z 20. augusta 1995.

    Aj v odbornom posudku v správe o hodnotení sa uvádza, že, citujem: "...v správe sa odrazila rozdielna rozpracovanosť posudzovaných variantov, v nevyváženosti porovnávaných variantov s variantom vodného diela Slatinka." Napriek tomu, došlo teda k odporúčaniu tohto variantu vodného diela. A jedným z argumentov bola paradoxne údajne výborná úroveň spracovania tohto variantu.

    Ja nebudem tuná už teda pokračovať v tejto časti, aby som vás príliš nevyčerpal.

    A prejdem k tomu 3. dôvodu, prečo vyjadrujem nespokojnosť s touto odpoveďou, a to je ten, že za neadekvátne považujem vami prezentované chápanie rámcovej smernice o vode. V rámci implementácie Rámcovej smernice EÚ o vode na Slovensku prebieha za účasti odborníkov z rôznych štátnych akademických a mimovládnych subjektov dlhoročný proces identifikovania zmenených vodných útvarov, problémov, cieľov a nakoniec aj opatrení a dosiahnutie dobrého stavu vôd v povodí rieky Hron.

    Na základe toho boli navrhnuté opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vodných tokov. Medzi opatreniami nie je ani náznakom navrhnuté budovanie veľkých nádrží, ani vodného diela Slatinka, ale, naopak, sú navrhované opatrenia na odstránenie existujúcich priečnych prekážok v toku, zníženie znečistenia a podobne. Rámcová smernica o vode síce hovorí, že zásobovanie vodou je službou verejného záujmu. To však neznamená, že ak si niekto zmyslí, že potrebuje pre svoje podnikanie a maximalizáciu zisku veľa vody, štát je povinný za svoje zdroje, prípadne za verejné zdroje vytvoriť nádrž alebo mu povoliť odbery z rieky bez obmedzenia.

    Štátne orgány v zmysle národnej legislatívy aj smernice o vode majú povinnosť povoliť iba také odbery vody z rieky, ktoré nepoškodzujú jej vodné ekosystémy. Ak je pravdou, čo uvádzate v odpovedi na moju interpeláciu, že, citujem: "V súčasnosti sa odbery vody realizujú na úkor prietokov v rieke, čím výrazne trpí životné prostredie v okolí Hrona a celej údolnej nive." Koniec citátu. Štát takto de facto skryte dotuje činnosť súkromných spoločností tým, že im nadmerne dovoľuje odoberať vodu z rieky Hron.

    Elimináciu negatívnych vplyvov týchto odberov však neprenáša na toho, kto ich spôsobuje, ale na verejné zdroje, prípadne na Európsku úniu. A to je v priamom rozpore s rámcovou smernicou o vode, aj s ďalšími relevantnými predpismi.

    A napokon po štvrté, z vašej odpovede, vážený pán minister, som sa nedozvedel odpoveď na moju otázku, kto menovite rozhodol v tejto veci, tak ako rozhodol. Podobne som sa nedozvedel ani to, prečo a kým bol naposledy zastavený proces prípravy návrhu dotknutého územia na dodatočné zaradenie do zoznamu chránených biotopov európskeho významu.

    Z vyššie uvedených dôvodov, nepovažujem vašu odpoveď, vážený pán minister za uspokojivú. A žiadam pani predsedajúcu, aby dala hlasovať o mojom návrhu, nezobrať túto odpoveď na moju interpeláciu na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Registrujem teda aj vašu požiadavku samostatného hlasovania s nespokojnosťou s odpoveďou. Toto bol písomne prihlásený poslanec na odpovede členov vlády na interpelácie. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Do rozpravy sú prihlásený pán poslanec Martin Fedor a Marián Kvasnička.

    Nech sa páči, pán poslanec Fedor.

  • Ďakujem za slovo. Dovolím si krátku reakciu na odpoveď pána ministra obrany, na moju interpeláciu pod č. 22, tak ako je uvedené v tomto prerokovávanom, v prerokovávanej tlači. Vážený pán minister, ďakujem za, chcem poďakovať za odpoveď. Pýtal som sa totiž na spoločné vystúpenie pána ministra obrany s pánom ministrom Richterom v januári tohto roku o cvičeniach nezamestnaných na Lešti za viac ako milión eur. Na vašej spoločnej, vašej spoločnej tlačovej konferencii sa vtedy dostala veľká publicita. A vyznelo to tak, a tak to bolo prezentované, ako začiatok, pilotný projekt nejakej dobrovoľnej vojenskej služby.

    Sám som vtedy odpovedal na množstvo e-mailov, otázok novinárov, čo to je, ako to je, ako to má byť, ako to bude. Aby som bol úprimný, celkom mi odľahlo, že ste vo svojej odpovedi uviedli na pravú mieru mediálne šumy, teda že, a citujem z vašej odpovede: "Spomínaný projekt z dielne rezortu práce nemá s navrhovaným systémom dobrovoľnej vojenskej služby aktívnych záložných síl nič spoločné." Koniec citátu.

    Horšia správa, pravdaže, je - a toho som sa tiež obával -, že tu teda máme zrejme do činenia s akousi novou formou neslávne známych sociálnych podnikov z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto konkrétnom prípade za viac ako 30 miliónov v starých korunách pre 150 nezamestnaných. A, samozrejme, s otáznym či žiadnym pozitívnym efektom na nezamestnanosť.

    Toto však už je mimo vašej kompetencie, takže len zopakujem, ďakujem aspoň za to, že do toho nebudú nejak trvalo zatiahnuté aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec, prepáčte, ja som nezaregistrovala, žiadate? Nie. Dobre. Ďakujem. Ďalší prihlásený do rozpravy. Takže rušíte teraz prihlásenie do tejto časti rozpravy.

  • Krátka pauza.

  • Chce k vystúpeniam poslancov, chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády? Evidentne nie. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení, budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    A otváram ďalší bod,

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesie interpelácie, ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa bodu, do bodu interpelácie neprihlásili, neprihlásili páni poslanci. Preto sa pýtam, či sa chce niekto do tohto bodu prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásil sa pán poslanec Marián Kvasnička a pán poslanec Mikuláš Huba.

    Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, páni ministri, pani ministerka, kolegovia a kolegyne, napriek tomu, že tu nie je minister zahraničných vecí a podpredseda vlády, chcem aj verejným spôsobom podať interpeláciu.

    Vážený pán podpredseda vlády minister zahraničných vecí, európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák, dovoľte mi, aby som sa na vás obrátil touto verejnou interpeláciou a položil vám dve otázky.

    Prvá. Prečo ste zo svojho rezortu vyčlenili 200-tisíc eur - podľa mojich informácií ešte koncom roku 2012 - a presunuli ste ich na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, konkrétne pre výbor, teda na výbor pre rodovú rovnosť. Nebolo by vhodnejšie použiť tieto prostriedky v rezorte, ktorý spravujete na posilnenie administratívnych kapacít, napríklad v konzulárnej oblasti, čím zvýšiť zastúpenie konzulov v krajinách, kde to naši občania potrebujú?

    V tejto súvislosti si dovolím vysloviť názor, že aj medializované problémy s adopciou slovenských detí, napríklad vo Veľkej Británii, ale aj inde a iných krajinách by sa darilo lepšie riešiť, pokiaľ by sme v problémových krajinách mali viac konzulárnych pracovníkov. To je prvá časť mojej otázky v interpelácii.

    Druhá časť. Prečo politicky presadzujete požiadavky homosexuálnej loby na Slovensku? Známe sú aktivity homoloby vo viacerých štátoch v zahraničí. Zástupcovia homosexuálnych aktivistov celosvetovo žiadajú najmä tieto veci, aby negatívne, kritické hovorenie, písanie o homosexualite bolo trestané, aby bolo teda trestným činom alebo aspoň priestupkom v rámci trestnej kvalifikácie, ktorej sa hovorí hate speech.

    Ďalej presadzujú zákon o registrovanom partnerstve, adopciu detí pre homosexuálov, a tiež aby v školských osnovách bola aktívna homosex..., ale aby bolo aktívne homosexuálne správanie považované za niečo úplne normálne, bežné a štandardné. Iniciovali a presadili ste vznik Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, takzvaného Výboru pre práva homosexuálov.

    Vnímam to ako jeden z krokov presadzujúcich ciele, o ktorých som hovoril. Pýtam sa vás, aké dôvody a pohnútky vás vedú k tomu, že sa ako podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti aktívne angažujete v prospech nadštandardných práv a privilégií pre homoloby? Ďakujem za odpoveď.

    Len pre vašu informáciu, z projektov na túto oblasť v nedávnom čase miesto toho, čo by sme považovali za ideál podpory tradičnej rodiny, boli podporené tieto: Lexikón sexizmu, to je projekt, ktorý vláda podporila sumou 19 384 eur, Iniciatívu Inakosť, tá dostala od vlády v roku 2012 na štyri projekty spolu 82 034 eur, projekt Možnosť voľby, teda občianske združenie Možnosť voľby na dva projekty takmer 35-tisíc eur a spoločnosť pre plánované rodičovstvo na projekt Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv 20-tisíc eur.

    To len štatistická časť, ktorá ma opodstatňuje podať túto verejnú interpeláciu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší prihlásený do rozpravy ústne pán poslanec Mikuláš Huba. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ja mám niekoľko stručných interpelácií. S troma som sa obrátil na pána predsedu vlády a ďalších dvoch členov vlády v súvislosti s avizovanou spolukandidatúrou na zimné olympijské hry 2022, takže pôjdem po rade.

    Interpelácia predsedu vlády Slovenskej republiky.

    "Vážený pán predseda vlády, podľa tlačovej agentúry SITA, ako aj servera aktuálne.sk ste na margo prípadnej kandidatúry Slovenska na spoluorganizovanie zimných olympijských hier v roku 2002 (pozn. red.: 2022) povedali tieto slová, citujem: "My do toho pôjdeme, či ten materiál bude alebo nebude prerokovaný vo vláde, určite pánovi premiérovi Donaldovi Tuskovi poviem, že vláda Slovenskej republiky oficiálne podporí túto kandidatúru". Koniec citátu. Neviem, či si to uvedomujete, ale prípadná kandidatúra na ZOH 2022 z hľadiska ekonomického a rozvojového, ale ešte viac ekologicko-environmentálneho predstavuje rozhodnutie ďaleko presahujúce horizont mandátu akejkoľvek vlády či parlamentu. V rámci mojej interpelácie sa vás chcem v prvom rade opýtať, či ste citované slová presne v takejto podobe povedali? Ak bude odpoveď na túto otázku kladná, potom sa pýtam, či takýto postup považujete za správny a či je podľa vás v súlade s ústavnými kompetenciami, ktorými disponuje predseda vlády Slovenskej republiky.

    A napokon by ma zaujímalo, či podobne plánujete postupovať aj v budúcnosti, napríklad v súvislosti s projektom širokorozchodnej železnice naprieč Slovenskom, výstavbou nového ropovodu, ťažbou uránu v lokalite Jahodná nad Košicami, ťažbou zlata s použitím kyanidovej metódy v blízkosti Detvy či Kremnice a ďalšími diskutovanými investičnými zámermi. Toľko k tej prvej.

    Tá druhá bola adresovaná pánovi Petrovi Žigovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a znie: "Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci ekologicko-environmentálnych aspektov zimných olympijských hier 2022, budem používať len skratku ZOH, keďže rozhodnutie kandidovať na ne nedávno verejne oznámil predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico. K rozhodnutiu o kandidatúre Slovenskej republiky na ZOH 2022 musela logicky predchádzať štúdia uskutočniteľnosti a ďalšie komplexné analýzy z hľadiska ekonomického, sociálneho, kultúrneho i environmentálno-ekologického. Z tohto dôvodu sme zorganizovali stretnutie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom sme si od vás, vážený pán minister, chceli vypočuť komplexnú informáciu o výsledkoch štúdie uskutočniteľnosti ZOH 2022 a správu o ďalších analýzach environmentálno-ekologických aspektov, ako aj o vašich predstavách o zosúladení predpokladaných dopadov olympiády v národných parkoch so zákonom o ochrane prírody a krajiny, zákonom o vodách, zákonom o vzduší, zákonom o lesoch a s ďalšími právnymi normami na národnej i medzinárodnej úrovni. Namiesto toho sme sa tesne pre podujatím od vás s prekvapením dozvedeli, že nám požadované informácie nemôžete poskytnúť, lebo je to údajne predčasné a že všetky konkrétne investičné zámery súvisiace so ZOH budú posúdené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, skrátene EIA. Ide podľa nás o nedorozumenie, lebo otázku uskutočniteľnosti zimnej olympiády na Slovensku vo vzťahu k chráneniu prírody je treba zodpovedať skôr, než prípadnú prihlášku vôbec predložíme. Naproti tomu proces EIA posudzuje zámery a projekty už konkrétnych navrhovaných, respektíve projektovaných stavieb, teda v neskoršom štádiu príprav. Bolo by plytvaním verejných a súkromných finančných prostriedkov, keby sa takéto zámery či projekty vypracovali a až následne by sa zistilo, že z rôznych dôvodov olympiádu na Slovensku nemožno uskutočniť, napríklad kvôli nereálnosti vybudovania potrebnej infraštruktúry, neprijateľnej devastácii prírody v dotknutých územiach, k prekročeniu medzí únosnosti zaťažiteľnosti ekosystémov, významnému narušeniu estetických kvalít krajiny, neúnosnosti nákladov pre slovenskú ekonomiku, neudržateľnosti a nerentabilnosti celého projektu, rozpory s platným právnym poriadkom a podobne. Navyše uplynulé desaťročie prinieslo nespočetné množstvo dôkazov toho, ako bezohľadne pristupujú niektorí developeri k tatranskej prírode a ako pri tom zlyháva inštitút EIA a dotknutá verejná správa. Dovoľte preto, aby sme sa na zásadné otázky, ktoré sme si s vami chceli vykonzultovať osobne, opýtali formou tejto interpelácie. Aký je postoj súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR a štátnej ochrany prírody SR k avizovanému zámeru usporiadať zimné olympijské hry 2022 v regióne Tatier, teda na území minimálne jedného národného parku? V ktorých európskych štátoch sa konali zimné olympijské hry na území národných parkov? Ako chce ministerstvo životného prostredia a štátna ochrana prírody SR reagovať na zjavný nesúlad zámeru ZOH v regióne Tatier so znením zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého má byť na území národných parkov ochrana prírody nadradená nad ostatné aktivity? Bola hotová štúdia o uskutočniteľnosti ZOH 2022 s ekologicky a environmentálnych aspektov predtým, ako predseda vlády Slovenskej republiky vyhlásil, že Slovensko sa spolu s Poľskom bude uchádzať o ich usporiadanie? Ak áno, aké sú hlavné zistenia a závery tejto štúdie a kde sa s ňou môže verejnosť oboznámiť? Ak nie, prečo sa urobili zásadné politické vyhlásenia ku kandidatúre, pred vznikom takejto štúdie? Ak takáto štúdia a následné analýzy jasne preukážu, že zimná olympiáda v regióne Tatier sa nedá uskutočniť bez neprípustných devastačných dopadov na prírodu národných parkov a krajinu ich ochranných pásiem, bude ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vetovať kandidatúru Slovenska na zimné olympijské hry 2022? S nádejou na komplexné a konkrétne odpovede a s pozdravom Mikuláš Huba."

    Tá tretia interpelácia bola adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Týkala sa ekonomickej uskutočniteľnosti celého podujatia a odpoveď som už dostal. Je stručná a viac-menej ma odkazuje na ministra školstva, vedy a športu, ktorý túto problematiku gestoruje. Čiže z tej odpovede som sa veľa nedozvedel, takže nebudem čítať ani tú interpeláciu.

    A posledná stručná na inú tému je adresovaná pánovi ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Vážený pán minister, interpelujeme vás vo veci avizovaného zámeru zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu Inštitút urbanizmu a územného plánovania, skratka URBION, zriaďovateľom, ktorej je vami vedené Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Dovoľujeme si vás upozorniť na to, že rastúce nároky vo sfére výstavby, jej efektívnej regulácie, až po tvorbu urbanistických súborov i celej kultúrnej krajiny, sú skôr dôvodom na materiálne a personálne posilnenie jestvujúcej odbornej inštitúcie URBION a nie na jej rušenie. Toto naše konštatovanie podporujú aj medzinárodné skúsenosti a odporúčania. Interpelujeme vás preto s požiadavkou, aby ste zámer na zrušenie URBION-u prehodnotili v zmysle vyššie uvedeného. Túto interpeláciu sme predložili spolu s kolegom, pánom poslancom Igorom Hraškom.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Len pripomínam, že všetky interpelácie máte povinnosť predložiť zároveň aj písomne. Pýtam sa členov vlády, či sa niektorí, či niektorý chce zodpovedať vypovedané interpelácie ústne? Nie.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Budeme pokračovať. Bude krátka prestávka, pán minister zahraničných vecí a podpredseda vlády je na ceste, takže päťminútová prestávka, prerušujem rokovanie.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 6. dňa 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej zlúčenej rozprave k správe o plnení úloh zahraničnej politiky, tlač 431, a k zameraniu zahraničnej politiky, tlač 351. Pán minister už zaujal svoje miesto, pán spravodajca Krajkovič rovnako. S faktickými poznámkami sú na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej prihlásení páni poslanci Ľudovít Kaník a pán poslanec Juraj Blanár, ktorých nevidím. To znamená, strácajú možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    A prosím teda k rečníckemu pultu pani poslankyňu Evu Horváthovú so svojím vystúpením. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012, tlač 431,

    a o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, tlač 351.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť v Zameraní zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 k jednej stati, ktorá, som veľmi rada, že zo šestnástich strán je na celú stranu rozvinutá. To znamená, že ministerstvo zahraničných vecí, predpokladám, dbá teda veľmi na plnenie záväzkov, ktoré máme. A síce ide o rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. V tejto stati by som vypichla viacero vecí. A síce uvádza sa tu, že pri poskytovaní rozvojovej pomoci bude Slovensko vo väčšej miere využívať efektívne nástroje slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, ako vysielanie dobrovoľníkov, poskytovanie mikrograntov a trilaterálnu formu spolupráce najmä s tradičnými donormi. Ako všetci vieme, táto oficiálna rozvojová pomoc má dve také hlavné formy. Jednou z nich je teda multilaterálna pomoc, ktorá tvorí až 75 % všetkých zdrojov, ktoré idú do rozvojovej pomoci, a 25 % tvorí zhuba bilaterálna pomoc. O to viacej si vlastne cením, že ministerstvo zahraničných vecí bude dbať na presadzovanie vlastne trilaterálnej pomoci, kde spolupracujú sa tradiční donori, ktorí sú podľa mňa, v tejto pomoci majú nezastupiteľnú úlohu a Slovensko má hlavne v tejto časti veľmi silný potenciál.

    Píše sa tu ďalej, že v roku 2013 bude vypracovaná Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2014 až 2018 a pripravená aj novela zákona o rozvojovej pomoci. Ako mi je známe, tak v najbližších dňoch príde na návštevu Slovesnej republiky expertná misia OECD, ktorá má za cieľ diskutovať o možnostiach vstupu Slovenskej republiky do výboru OECD pre rozvojovú pomoc a s tým vlastne súvisiacim aj plnením vstupných kritérií Slovenskej republiky. Chcem sa pána ministra pri tejto príležitosti opýtať, budem rada, keď sa k tomu potom na konci vyjadrí. Dozvedela som sa, teda že máme záujem v strednodobom horizonte sa do tohto výboru začleniť, čo bude vlastne takými, čo je záväzkom Slovenska, čo je podmienkou toho, aby sme mohli vstúpiť do takejto skupiny, či máme záujem, a teda čo to znamená ten strednodobý horizont? Či to bude v priebehu jedného roka alebo dvoch rokov? No a, samozrejme, dôležité je aj to, ako píšete, dosiahnuť efektívne a transparentné zapojenie podnikateľských subjektov do rozvojových programov a projektov Európskej únie.

    Z môjho pohľadu si myslím, že Slovensko má veľký potenciál, čo sa týka rozvojovej pomoci, a je veľmi dôležité o tom hovoriť, pretože je to, myslím si, jedna z našich veľmi silných stránok. Máme obrovský ľudský potenciál a veľmi veľa dobrovoľníkov, o ktorých môžme dennodenne počuť, ktorí vlastne v rozvojových krajinách pracujú a nielen v tých najchudobnejších častiach, ale aj v chudobných krajinách Európy, ako na, v republikách teda na Balkáne, kde môžme vlastne dať týmto štátom svoje skúsenosti s transformáciou a začlenenia do, napríklad aj do Európskej únie, a u zmien, ktoré prebehli pozitívnym spôsobom v Slovenskej republike. Ako všetci viete, tak od roku 2000 je Slovensko uznané ako rozvinutá krajina. Teda má nejaké medzinárodné záväzky pomáhať najchudobnejším krajinám sveta. Tu smeruje vlastne druhá moja otázka na vás, pán minister. Vieme, že každý rok máme povinnosť, zaväzujeme sa prispieť určitým množstvom finančného objemu z hrubého domáceho produktu na rozvojové projekty. To percento je 0,33 percenta z HDP. Zaviazali sme sa, že do roku 2010 to bude 0,17 % HDP, a vieme, že Slovensko sa umiestnilo v roku 2011 na 9. mieste, kde to bolo len 0,09 percenta, a dali sme zhruba objem 61,9 miliónov eur do rozvojovej pomoci. Viem, že Slovensko má veľké problémy. V rámci krajiny riešime, máme množstvo sociálnych problémov, avšak myslím si, že teda sú ľudia na svete, ktorí, samozrejme, sa majú oveľa horšie ako my, a teda myslím si, že by sme tieto medzinárodné záväzky mali dodržiavať. Chcem sa teda opýtať: Ako to vidíte vy, či sme schopní do toho roku 2015 tento záväzok dodržať, alebo čo budeme robiť preto, aby sme sa mohli priblížiť aspoň k tým percentám, keďže na úrovni 0,09 z krajín Európskej únie vlastne boli len Bulharsko, Rumunsko a nižšie pod nami len Estónsko a Litva, myslím? Alebo či nestojí za zváženie, ja neviem, či medzinárodne sme schopní znížiť tie percentá, teda nesľubovať to, čo vieme dopredu, že nie sme schopní splniť? Pretože si myslím, že by to, že, viem, asi to nie je teda možné, ale napriek tomu by ma potešila vaša odpoveď a hlavne, ako to vidíte, aká je to vaša priorita, či to považujete za dôležité, ako sa vy staviate vlastne k tejto rozvojovej a humanitárnej pomoci?

  • Krátka pauza.

  • Čo si myslím, že by sa malo zlepšiť, čo kde máme možno rezervy, je viesť taký intenzívnejší dialóg s občianskou spoločnosťou a zamerať sa vlastne na dopady všetkých politík Slovenskej republiky na rozvojovú pomoc - teda tej rozvojovej politike a iných nerozvojových - a zamerať sa na rozvoj ľudských práv v rozvojových krajinách, ktoré sú teda nedodržiavané, a teda ten stav dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách, by som povedala, je takmer nulový vo viacerých oblastiach. Často prednášam svojim študentom o právach žien, o právach detí v podmienkach Slovenskej republiky. Vždy sa snažím im priblížiť aj podmienky v rozvojových krajinách. V jednej z nich som pôsobila dlhšiu dobu ako lekár aj ja. Čiže mám informácie aj z toto prvého kontaktu. Pracovala som vlastne ako lekár primárneho kontaktu, čiže som prichádzala do styku s ľuďmi, ktorí, ktorí tú pomoc skutočne potrebovali, a môžem povedať, že Slovensko má skutočne veľmi dobrý, hlavne ten ľudský potenciál. A aj napriek týmto nedostatkom, ktoré som spomenula, môžme byť hrdí na Slovákov, ktorí v zahraničí robia, aj na inštitúcie, ktoré túto pomoc poskytujú. Musím povedať, že viacero týchto projektov je aj z projektov, ktoré sú v rámci oficiálnych rozvojových projektov. Čo ja veľmi oceňujem, je to, že zvolili sme si programové krajiny, ako sú Keňa a Južný Sudán, kde máme skúsenosti s mnohými projektmi, a teda nadväzujeme na to, čo už v týchto krajinách funguje. Vďaka vlastne mojej pôsobnosti tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky mala som možnosť sa zúčastniť takého týždňového pobytu v Etiópii, ktorý organizovala platforma mimovládnych rozvojových organizácií, kde v podstate sme mali taký prierez všetkým, čo v Etiópii aj Slovensko poskytuje, ale aj krajiny V4. Boli tam zástupcovia vlastne z každej krajiny po dvaja poslanci a veľmi ma zaujala myšlienka teda spolupráce krajín V4 v týchto krajinách. Chcem vám dať do pozornosti, že, ehm, myslím si, že má veľký význam, keby sa tieto štyri krajiny spojili a našli spoločné programové alebo povedzme prioritné krajiny, ktorým by sme sa venovali, pretože každá krajina má typ tej rozvojovej pomoci, a teda typické projekty, ktoré tam má, a fungujú na veľmi dobrej úrovni. A čo je najdôležitejšie, je vlastne vedieť to know-how, ako sa dostať do tej krajiny, ako tam pôsobiť. Lebo nielen je dôležitá tá túžba chcieť ísť pomôcť, ale aj vedieť to zrealizovať, čo býva obrovským problémom, a zažila som to naozaj na vlastnej koži. Je to jednak veľká korupcia v týchto krajinách a veľké administratívne problémy pri zriaďovaní nových projektov. Čiže v tomto tiež by som sa chcela opýtať, či podnikáte nejaké kroky na zlepšenie situácie, napríklad v týchto programových našich krajinách? Či komunikujete vlastne? Verím, že áno, lebo tá situácia sa tam aj zlepšuje, a tu vidím takisto také možné rezervy v našej spolupráci s týmito rozvojovými krajinami a našej pomoci. Čo sa týka, keď som spomínala vlastne tú pomoc, a teda spoluprácu rozvojových politík a nerozvojových, treba sa teda venovať téme koherencie politík pre rozvoj, ktorá je vlastne veľmi dôležitou prioritou aj Európskej únie. Čiže myslím si, že by táto problematika mala viacej rezonovať aj na Slovensku. A zapojiť vlastne do rozvojovej spolupráce rôzne rezorty - a pokiaľ to bude možné - a rôznych politikov. Myslím si, že aj my by sme mali tu viac hovoriť o rozvojovej pomoci a vážiť si to, čo máme na Slovensku. To, že keď sme chorí, môžme ísť k lekárovi, to, že máme vodu z vodovodu, ktorú môžme piť, a ďalšie veci, ktoré sú pre nás úplnou samozrejmosťou, a ľudia v treťom svete takéto niečo nepoznajú.

    Záverom by som možno povedala, ako vnímajú ľudia v subsaharskej Afrike, v strede Afriky, v Keni Slovensko. Keď sme dali našim študentom nakresliť mapu Európy, nakreslili v strede obrovské Slovensko. Okolité krajiny boli také prilepené k Slovensku. Takže myslím si, že to je naša veľmi dobrá vizitka, ktorú by sme mali ďalej rozvíjať, tento náš potenciál a tejto rozvojovej pomoci sa venovať a ďalej sa takto zviditeľňovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vyše vystúpenie registrujem faktickú poznámku od pána poslanca Hubu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že máme v tejto snemovni konečne človeka v osobe pani profesorky Horváthovej, ktorý má dlhodobú autentickú skúsenosť s realizáciou rozvojovej pomoci vo veľmi postihnutých regiónoch afrických, a chcel by som pripomenúť jedno podľa mňa veľmi vydarené podujatie, ktoré sme robili 10. decembra minulého roku na pôde Národnej rady. Bolo to zhodou okolností a nie náhodou na Deň ľudských práv, pretože sme sa pokúsili spojiť dve možno alebo prehliadanú súvislosť medzi dvoma fenoménmi, a to medzi fenoménom ľudských práv a rozvojovej pomoci. Pretože ľudské práva často chápeme len v tej ich jednej dimenzii, keď sú ohrozované nejakým bezprostredným násilím. Na druhej strane aj tá nepredstaviteľná bieda a nedostatok, v akom žijú milióny a stámilióny ľudí najmä v treťom svete, je svojím spôsobom prejavom porušovania ľudských práv v takomto širšom kontexte a ja si uvedomujem, že väčšine ľudí na Slovensku, a je to aj pochopiteľné, je táto problematika vzdialená. Na druhej strane sme členmi elitných medzinárodných zoskupení najbohatších a najvyspelejších krajín sveta, nielen EÚ, ale aj OECD napríklad, a preto, nielen preto, ale aj preto je našou povinnosťou dnes už viac dávať, ako prijímať, a preto chcem apelovať aj na nás všetkých, aby sme trochu zmenili náš postoj k odkázaným nielen u nás, ale aj v rozvojom svete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy alebo posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, asi málokto tušil, že dneska začínajúc schôdzu o deviatej, tu budeme ešte aj o štvrtej.

  • Reakcie z pléna.

  • Presne tak. Preto som sa pripravil skôr aj sem prísť, aby som zbytočne nezdržoval. Mám tri okruhy, ktoré by som vzhľadom na predloženú správu, ktorá sa týka zamerania zahraničnej politiky na Slovensku, chcel možno položiť otázku alebo troška vyhighlightovať.

    Prvý okruh sa dotýka otázky, ktorú hovorila aj moja predrečníka, a je to otázka, ktorá sa venuje oficiálnej rozvojovej pomoci, i keď ja mám problém aj s touto terminológiou, ten anglický termín znie troška lepšie, keďže sa jedná o oficiálnu, official development assistance, čiže nie pomoc, ale nejakú asistenciu, ale to nechajme bokom. Je pravdou, že sa zmenili priority s tým, neviem, či to Eva spomínala, sme mali možnosť na základe aktivít organizácie tretieho sektora navštíviť krajinu, ktorá medzi prioritami bola. Jedná sa o Etiópiu. Ak by som mohol použiť voľnú analógiu, Addis Abeba sa vzhľadom na Africkú úniu stáva, voľnou analógiou to chcem povedať, možným Bruselom Afriky, i keď tie parametre nemusia byť celkom porovnateľné. A vzhľadom na to, že vypadla táto krajina z priorít a my tam máme niektoré živé projekty, ktoré vzhľadom na to, že nie sú prioritizované, nemôžu byť vypisované výzvy. A tieto živé projekty zamerané na oblasť vzdelávania a zdravotníctva môžu byť ohrozené vzhľadom na financovanie. Ale nechcem úplne do konkrétna, možno taký všeobecný, také všeobecné zameranie. Rozumiem aj tomu, že keďže naša rozvojová pomoc je v objeme, sa delí na tzv. multilaterálnu a bilaterálnu a náš väčšinový záväzok z hľadiska použitia finančných prostriedkov ide práve na naše povinnosti vzhľadom na to, v akých organizáciách sme integrovaní, tak sa teda deje v tom balíku multilaterálne a na tú bilaterálnu zostáva omnoho menší balík. A práve preto teda rozumiem tej snahe o vytvorenie priorít. Napriek tomu si myslím, že niekde by sme mohli prehodnotiť stav vzhľadom na dôležitosť projektov, ktoré už sú rozbehnuté a kde tá privatizácia bola predtým. Čo sa týka celkového rámca vzhľadom na to, ako, myslím, že tu je chystaný Deň Afriky, kde by pravdepodobne aj táto téma, viem, že sa to chystalo aj v spolupráci s ministerstvom, a myslím, že to zastrešil nakoniec zahraničný výbor pod vedením pána poslanca Šebeja, kde otázky bilaterálnej medzinárodnej pomoci, asistencie pravdepodobne tretí sektor predloží.

    Druhou otázkou alebo druhou témou, ktorá z hľadiska tejto správy pre mňa bola dôležitá, bol tzv. problém, ktorý sme otvárali aj pri, na začiatku volebného obdobia pri obede na ministerstve zahraničných vecí, bol problém ekonomickej diplomacie alebo možno pre odborníkov pod skratkou OBO, kde okrem celkovej kontinuity, ktorú tú viacerí predrečníci nejakým spôsobom ocenili, zrovna oblasť našich ekonomických diplomatov kontinuálna nebola, keďže sa prikročilo k tomu, že naši ekonomickí diplomati sa stiahnu aj na pôdu Európskej únie. Možno, nechcem teraz vzhľadom na to, že je to úplne nový proces, a pravdepodobne nejaké vyhodnotenie tohoto procesu je veľmi skoro, i keď v ideovej rovine by som si dovolil teda otázku, či ministerstvo si myslí, že toto je správny krok a či náš ekonomický diplomat v krajinách mimo Európskej únie neurobí viacej práce, ako ak bude zastúpený v Rakúsku, v Maďarsku alebo tam, kde vieme využiť z hľadiska našej integrácie v tomto priestore niektoré iné nástroje alebo iné nástroje pôsobenia hlavne teda v ekonomickej oblasti, kde ekonomickí diplomati pôsobiť majú. Zároveň mi z hľadiska aj správy pri tejto téme napadá, ja by som chcel oceniť, možno že tu nastalo nejaké terminologické nezrozumenie ohľadom pojmu jednotné vystupovanie v našej zahraničnej službe. Ja toto skutočne vítam, pretože pod rôznymi tlakmi, možno rozdrobenosti vládnej moci, kde sa museli jemne vyvažovať záujmy rôznych koaličných strán, pri súčasnom vládnom zoskupení je možnosť vytvoriť jednotnú zahraničnú politiku a aktivity ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa dajú koordinovať cez, či už EXIMBANK-u, ministerstvo hospodárstva, SACR, SARIO, SOP a tak ďalej, čiže toto, či už použijeme termín jednotnej politiky, alebo použijeme termín koordinovanej, myslím si, že je všetkým jasné, o čo ide, a toto je z hľadiska aj správy, ktorá sa tomuto venuje, veľmi dobrý krok a myslím si, že vzhľadom na na túto, môžem ju nazvať, historickú možnosť, ktorej sa ministerstvo chopilo, je dobré.

    K tej ekonomickej diplomacii. Možno tá všeobecná otázka, ako to vníma aj do budúcna ministerstvo zahraničných vecí.

    Poslednou témou vzhľadom na to, že som členom výboru pre európske záležitosti, pri preberaní tejto správy sme sme mali možnosť sa pýtať príslušného štátneho tajomníka, som si dovolil otázku, keďže ju reprezentujem jednak ako podpredseda kultúrneho výboru, a jednak poslanec, ktorý v európskom výbore zastrešuje oblasť kultúry. Otázku na tzv. kultúrnu diplomaciu. Ja ju považujem v mnohých oblastiach za možno otázku, ktorá môže otvárať dvere. Vnímam ju ako soft nástroj diplomacie ako taký a skutočne, ako aj správa uvádza, máme tento rok niekoľko, teda správa konštatuje, 3 významné výročia, ktoré jednak môžu prezentovať našu krajinu navonok, a môže otvoriť mnohé príležitosti a nadviazať tieto soft kultúrne alebo soft diplomatické vzťahy. Jedná sa teda o 20. výročie vzniku Slovenskej republiky, 1150. výročie svätého, príchodu svätých Cyrila a Metoda a zároveň projekt, ktorý v danom roku, projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý okrem Košíc organizuje aj Marseille, a dokážeme tento nástroj, dúfam, teda v danom roku veľmi dobre využiť. Moja otázka skôr smeruje na budúcnosť. Takisto som ju kládol pánovi štátnemu tajomníkovi. Keďže nie vždy každý rok je táto možnosť, či ministerstvo ráta možno na pôde podpisu možných kultúrnych memoránd a podobne, kde sa dajú využívať nástroje bilaterálneho pôsobenia s niektorými krajinami, ktoré aj jednak ich neuznávame, ak použijem túto terminológiu, myslím úplne konkrétne napríklad na kultúrne memorandum, ktoré podľa mojich informácii sa na pôde ministerstva kultúry chystá, a je to krajina Taiwan a viem, že je to veľmi citlivá otázka aj z politiky jednotnej Číny a podobne. Ale či si vieme predstaviť, teda použijúc nástroj kultúrnej diplomacie aj v mnohých ďalších oblastiach, nielen na rok 2013, ktorý nám v rámci týchto kalendárových akcií, ktoré na rok 2013 máme, vieme predpokladať aj do budúcna, že budeme pôsobiť a možno si otvárať dvere tam, kde zostávajú zavreté aj možno na, ak to označím veľmi rýchlo, aj tam, kde žijú enklávy slovenských, teda Slovákov žijúcich v zahraničí a podobne. Vieme, že teraz končí návšteva, prvá historická návšteva argentínskych Slovákov, ktorá nejakým spôsobom priniesla aj tému chlebovej emigrácie za prvej republiky, a teda možno aj tej politickej a tak ďalej a tak podobne.

    Nechcem hovoriť dlho, dal som si vnútorný záväzok, že to nepresiahne 10 minút, čo sa práve teraz stalo. Čiže zhruba tie otázky, ktoré som na výbore pre európske záležitosti sa snažil položiť, a možno že ak sa zmestia do záverečnej reči, bol by som a ocenil by som, keby sa k nim dostali odpovede. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som rád nadviazal, pretože na výbore pre európske záležitosti som v podstate položil tú otázku, že čo priniesla tá zmena, že ekonomická diplomacia, teda že obchodné zastupiteľstvá sa dostali pod jednu strechu. V zásade musím povedať, že túto myšlienku som pokladal za dobrú, ale odvtedy uplynul už nejaký rok a len také všeobecné konštatovanie sa mi zdá málo, že je to dobré, a myslím, že by bolo rozumné, aby bolo aj také komplexnejšie vyhodnotenie, čo to všetko prinieslo v dobrom a aj aké problémy to vyvolalo. Pretože nič nie je celkom čiernobiele. No nie celkom som dostal uspokojivú odpoveď a bol by som rád v tom smere, keby, aj keď nie v tejto chvíli bezprostredná odpoveď, ale nejaký taký materiál na ministerstve zahraničných vecí vznikol, aby sme ho mali. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči. S reakciou pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Veľmi krátko. Áno, myslím, že sme na výbore sa dohodli, ak si to dobre pamätám, že nejaká správa pod teda požiadavkou pána poslanca Fronca na otázku ekonomickej diplomacie by mohla prísť aj z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale toto bude asi výborová agenda, pretože asi potrebuje väčší priestor. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážim si možnosť viesť diskusiu na tému zahraničnej politiky Slovenskej republiky, dokonca v takom časovom rozsahu, s akým sme ani určite nerátali. Je to vždy dobré, lebo z môjho pohľadu ako ministra zahraničných vecí nie je nikdy dosť diskusií o zahraničnej politike, a naozaj ja diskutujem rád a rád aj polemizujem a rád aj komunikujem s ľuďmi, ktorí majú iné názory, pretože len v takej polemike vlastne sa dopracujeme k niečomu, čo je možno spoločný názor, alebo si rozšírime našu poznatkovú bázu. Samozrejme, za predpokladu, že tie vystúpenia sú dobre mienené. Do tejto kategórie, žiaľ, naozaj dneska nezapadlo vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ktoré teda naozaj dnes sa mu nezadarilo. Už som zažil teda ďaleko lepšie vystúpenie. Toto bolo zlé, tendenčné, zakomplexované, ješitné a plné neprávd. Nie je pre mňa nič ľahšie, než ho vysmiať a rozbiť na každom fakte, ktorý tu priniesol, lebo tu bolo toľko hlúpostí, ktoré tu narozprával, až sa čudujem, že človek s jeho históriou, ale zrejme je to už dneska o histórii a nie o prítomnosti.

    Ale aby Mikuláš Dzurinda hovoril mne, že naša zahraničná politika je statická a pasívna a jeho je tvorivá, aktívna, keď všetci vieme, že on bol prvý, a dúfajme, že posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto prácu vykonával takpovediac popri zamestnaní, keď sa mu uvoľnila chvíľka času popri riadení jeho strany, tak tu človeku zostáva rozum stáť. Hovoril tu o skupine Budúcnosť Európy, kde je 11 ministrov zahraničných vecí, ktorá sa stretla v septembri vo Varšave. Ušlo pánovi Dzurindovi, že tá skupina fungovala od marca 2012. A položím vám otázku: Kto bol ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky v marci 2102? Odpoveď je správna. Áno, Mikuláš Dzurinda. Čiže ak sa Mikuláš Dzurinda pýta mňa, prečo Slovensko nebolo pozvané do tejto skupiny, tak ja sa pýtam jeho, prečo ho nepozvali do tej skupiny? Myslím si, že plače naozaj na nesprávnom hrobe a mal by sa pozrieť do zrkadla, prečo ho tam nepozvali.

    Potom sa tu nejak strašne pozastavoval nad nejakým papierom, ktorý podpísali Nemecko, Švédsko, Poľsko, Česko. Takých papierov koluje desiatky a my niektoré spolupodpisujeme a niektoré nie a všetko závistí od toho, či sa chceme k niečomu pripojiť, alebo nechceme k niečomu pripojiť. Ale môžem vás ubezpečiť, že už nežijeme v polovici 90. rokov, keď sme všetci prežívali, že či nás niekde pozvali alebo nepozvali, a čo to znamená, že nás nepozvali. Slovensko veľmi aktívne spolutvorí zahraničnú politiku Európskej únie, osobitne vo vzťahu k Balkánu a k východnému partnerstvu a to, že či na nejakom papiere sme podpísaní, to naozaj každý ten, čo len trošku rozumie zahraničnej politike, sa nemôže nad tým pozastavovať, pokiaľ teda nie je zaujatý a účelový. Tá skvelá konferencia, ktorá sa konala v marci 2011 v Bratislave, ona bola dobrá, veď Slovensko bolo predsedníckou krajinou Višegrádskej štvorky, a každá predsednícka krajina Vyšehradskej štvorky organizuje raz za rok stretnutie V4 plus Východné partnerstvo a raz za rok V4 plus západný Balkán. To znamená robilo ju Slovensko v 2011, robilo ju Česko v roku 2012, robí ju Poľsko v tomto roku a budeme ju robiť zase my, čiže to je štandard, prax, ktorá tu existuje už celý rad rokov.

    Pán poslanec Dzurinda dojemne spomínal na to, ako sa stretol s bieloruskou disidentkou Nasťou Palažanko, len zabudol povedať, že dali Nasti Palažanko finančnú odmenu a hneď sa na to pochválili na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí, až na to, že to je v Bielorusku trestný čin. Čiže aby sa predviedli doma, akí sú bojovníci za demokraciu v Bielorusku, tak vystavili nešťastnú Nasťu Palažanko riziku trestného stíhania v Bielorusku. A to je zásadný, Bielorusko je dobrý príklad toho, aký je rozdiel medzi zahraničnou politikou Mikuláša Dzurindu a mojou. Mikuláš Dzurinda robil zahraničnú politiku na vnútropolitický efekt a ja ju robím na zahranično-politickú efektivitu. Necítim potrebu so všetkým bežať do novín, zvolávať tlačové konferencie a chváliť sa - pozrite sa, čo som urobil. Tá skvelá akcia, ako sa postavil na Hviezdoslavove námestie s portrétom disidenta, no viem si predstaviť Alexandra Lukašenka, ako išiel páchať harakiri, keď mu KGB donieslo správu, že Mikuláš Dzurinda stojí na Hviezdoslavovom námestí a má fotku disidenta. Čo sa zmenilo v Bielorusku? Nič, to je presne to, ako sa robila zahraničná politika pod vedením Mikuláša Dzurindu. Na to, prepáčte za to slovo, ktoré použijem, ale výstižnejšie nie je, a to je sebaukájanie. Pozrite sa, akí sme dobrí, budeme sa bubnovať do hrudi, ale že za nami zostáva spúšť a spálená zem a že sme nič nedosiahli, to nás nezaujíma, dôležite je, aby sme sami sebe dokázali, že my sme teda tí kingovia. Ja takú zahraničnú politiku robiť nebudem a myslím si, že za mnou budú výsledky na rozdiel od týchto prázdnych slov a fráz.

    No a už pochopiteľne všeličo by som čakal, ale že mňa niekto bude školiť, že som pasívny voči Balkánu, to už naozaj tu rozum zostáva stáť, to už naozaj, skôr by som bol pripravený, keby mi niekto vytýkal, že príliš veľa pozornosti venujem Balkánu, nad tým by som sa zamyslel, ale že my sme pasívni voči Balkánu? Ja sa teším, že pán poslanec Dzurinda objavuje Balkán, veď to je fajn, veď to je len dobré a to je presne ten rozdiel, že keď niečo viete, tak si uvedomujete, koľko ešte neviete, a, naopak, keď o niečom nemáte ani potuchy, tak máte pocit, že by ste mali školiť iných, hej. Čiže pán poslanec Dzurinda navštívil minulý rok Kosovo, aj dnes nás o tom hrdo informoval, napísal o tom 3 blogy, dal 5 interview. Ja Kosovo navštevujem od roku '99, som v kontakte s poslancami a s politikmi Kosova, chodia za mnou, pýtajú sa ma, radia sa. Necítim potrebu robiť tlačové konferencie, ja ctím potrebu prispieť k tomu, aby medzi Belehradom a Prištinou sa našlo riešenie. A môžem vás všetkých ubezpečiť, že sa so mnou radí aj srbská strana, aj kosovská strana, aj Catherine Ashtonová a že Slovensko hrá veľmi významnú úlohu, a vôbec ma netrápi, že sa o tom nepíše v novinách, lebo ešte raz: mne ide o výsledok. Čiže pri všetkej úcte, ako aby mňa niekto školil o Západnom Balkáne, to už musí byť teda naozaj veľký diletantizmus, lebo netuší pán poslanec Dzurinda, kto všetko sa so mnou o Balkáne rozpráva, na aké fóra ma pozývajú, a kto všetko sa ma pýta na môj názor.

    Takže vravím, sú lepšie a horšie dni, ale toto vystúpenie naozaj chápem, že by strašne chcel ako opozičný poslanec niečo nájsť na našej zahraničnej politike a že ho to hrozne irituje, že to nevie nájsť, no ale aby teda sa takýmto spôsobom ukázal, aký je diletant zahraničnopolitický, ako tu dneska predviedol, až mi je to ľúto.

    Pokiaľ ide o tú poslednú otázku pána poslanca Dzurindu, ako to dopadlo v petičnom výbore, tak chcem informovať, že koordinátori politických skupín v petičnom výbore Európskeho parlamentu včera zamietli návrh politickej skupiny EPP, do ktorej, mimochodom, patrí strana SDKÚ pána Dzurindu, na zorganizovanie špeciálneho hearingu k Benešovým dekrétom, a preto politická skupina EPP zvažuje zorganizovanie vlastnej konferencie k Benešovým dekrétom, čo by som však chcel apelovať na našich poslancov, ktorí sú členmi politickej rodiny EPP, aby ste využili vaše skvelé kontakty a aby ste ovplyvnili túto debatu spôsobom, ktorý nebude pre Slovenskú republiku urážlivý.

    Prejdem k vystúpeniu pána poslanca Drobu. Pýtal sa, kedy sa stretneme znovu na ministerstve zahraničných vecí. Kedykoľvek, budem veľmi rád, tie debaty sú veľmi dôležité, samozrejme, takže ste vítaný. Pýtal sa na konkrétne prípady alebo príklady pomoci a podpory našim firmám v zahraničí. Nuž poviem, že sme vytvorili podnikateľské centrum na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré poskytuje bezplatný informačný servis, konzultácie s podnikateľmi, riešenia konkrétnych prípadov a pod. Vytvorili sme portál k podnikaniu v zahraničí, na ktorom sú zverejňované aktuálne informácie zo zahraničia pre podnikateľov, veľtrhy, výstavy, dopyty, ponuky, investičné možnosti, verejné obstarávanie a podobne. Prispôsobili sme sieť ekonomických diplomatov a to je vlastne, týmto by som odpovedal aj na podnet, ktorý povedala pani poslankyňa Vášáryová aj pán poslanec Viskupič.

    Pozrite sa ja, naozaj veľa vecí som nepochopil, čo sa dialo za tých 20 mesiacov, keď som nebol ministrom. A jedna z nich je, že ako môžme zrušiť ekonomických diplomatov v krajinách, s ktorými máme najväčší obchod? Veď náš hlavný partner je Nemecko, na druhom miesto je Česko, potom ide Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Môj predchodca zrušil v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku ekonomických diplomatov. Presne tam, kde chodia naše firmy, kde potrebujú radu, pomoc, nadviazanie kontaktov, tam ich zrušili. Ja som sa rozprával s podnikateľmi, každý sa chytal za hlavu, pochopiteľne, veď naše zastupiteľské úrady boli bombardované dopytmi našich našich podnikateľov. Ten ekonomický diplomat tam chýbal ako soľ, logicky, že sme ich vrátili tam, kde sú naše firmy. Veď preboha živého nebudeme ich posielať do Silicon Valley, keďže tam nemám ani jednu firmu. Ja viem, že Silicom Valley je dôležité globálne, ale pre Slovensko nie je dôležité, pre Slovensko je dôležité - Užhorod. Tak budem mať ekonomického diplomata tam, kde sú malí a strední podnikatelia zo Slovenskej republiky, lebo ja som minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Čiže to je to, čo robíme.

    Pokiaľ ide o spoluprácu s ministerstvom hospodárstva so SARIO-m, so SACR, urobili sme celý rad systémových krokov a zase, na to sa pýtal aj pán poslanec Viskupič, ja som vravel, minulý rok bol rokom nastavovania modelov a tento rok je rok, kedy chceme vidieť ten model, že bude prinášať výsledky. Podpísali sme memorandum o spolupráci s ministerstvom hospodárstva, zriadili sme rozhodnutím vlády z 19. decembra Radu vlády pre potrebu exportu a investícií. Prvýkrát sa stretne v pondelok 25. marca a to je ten orgán, kde budeme koordinovať naše pôsobenie v zahraničí. Presne ste to vyslovili, pomenovali pán poslanec a ja vám za to ďakujem, lebo je to presne moja filozofia bez ohľadu na to, kto je pri moci. Slovensko má jednu stranu politickú, konečne môžeme proste sa zbaviť toho hlúpeho rozdelenia medzi politické strany, ktoré nám neumožňovalo, aby sme vystupovali koherentne ako strana, lebo ministerstvo zahraničných vecí mala jedna politická strana, ministerstvo hospodárstva iná politická strana a my si navzájom nelezieme do kapusty. Ale že sme v zahraničí míňali peniaze a neboli schopní vystupovať ako slušná krajina, to nikomu neprekážalo. Ja chcem nastaviť model, kde každé euro, ktoré ide zo štátneho rozpočtu, bude transparentné a bude výsledkom posúdenia všetkých relevantných faktorov, zahraničné veci, hospodárstvo, SARIO, SOPK, podnikateľská obec.

  • Pýta sa pán poslanec Droba na telefóny našich ZÚ, aby teda nebol obsadzovací tón alebo ich dvíhali. Dvíhajú a skúšame ich každé dva týždne. Strašne nám na tom záleží a neexistuje, naozaj máme 100-percentnú úspešnosť, musím povedať, toho, že nám dvíhajú. Navyše odkedy sme zaviedli tam SMS servis, tak volajú ľudia kedykoľvek, volajú preto, aby sme im rezervovali lístky na vlak alebo aby sa opýtali, aké bude počasie a podobné záležitosti, ale volajú a všetci naši diplomati vedia, že to číslo sa musí dvíhať. Takže toto je jedna z principiálnych záležitostí.

    Návrat Valúcha nás nestál nič, ešte raz chcem povedať, ani politický záväzok, ani finančné záväzky, nič. Budeme s Iránom komunikovať, budeme viesť konzultácie v oblastiach, ktoré nespadajú do sankčného režimu, ale neurobili sme žiaden kompromis s našimi záväzkami, naozaj nie.

    Výdavky na obranu, ja súhlasím, ja ako minister zahraničných vecí nie som šťastný s tým, že sú na tej úrovni, na akej sú, vieme dobre, že 24 z 28 členských krajín NATO nespĺňa teda tú podmienku alebo záväzok 2 % výdavkov. Keď bol pán premiér v centrále Aliancie, tak dal prísľub generálnemu tajomníkovi NATO a ten prísľub bol akceptovaný, že vo chvíli, keď to naše čísla, náš ekonomický rast umožní, keď sa nám začnú zlepšovať čísla, tak sa nám začnú zlepšovať aj čísla, pokiaľ idú o naše výdavky na obranu, ja myslím, že je to férové.

    Súhlasím si tým, že Vyšehradská štvorka má veľmi veľký potenciál, povedal som aj v mojom vystúpení, že zažíva asi najlepšie obdobie. Tento rok navyše je rok poľského predsedníctva, poľská váha predsa len objektívne väčšia. Vďaka tomu sa nám podarilo zorganizovať podujatia, ktoré, na ktoré by sme nemali v minulosti ambíciu, napr. stretnutie premiérov Vyšehradskej štvorky plus prezidenta Francúzska a premiérky Nemecka. Alebo sme mali veľmi zaujímavé stretnutie v Dánsku ministrov zahraničných vecí Višegrádskej štvorky, nordickej päťky, baltickej trojky, veľmi zaujímavý formát, lebo krajiny, ktoré plus-mínus rovnaké. Máme záujem v tom všetkom pokračovať a naozaj konečne Višgrádská štvorka je v polohe, keď si všetci uvedomujú, že je pre nich dobre, že sme súčasťou V4, je to značka, ktorá má čoraz väčšiu prestíž.

    Irán, ako ďaleko sme ochotní ísť. Presne o tom je dnešná návšteva prezidenta, včerajšia a dnešná návšteva prezidenta Obamu v Izraeli, čo je definícia červených čiar. V každom prípade my silne podporujeme Catherine Ashtonovú v jej rokovaniach v mene skupiny P3 + 3 a stále si myslíme, že diplomacia by mala dostať šancu, pretože ak zlyhá diplomacia, tak nastupujú vojaci, ale myslím si, že to nikomu nevyhovuje a nikto to nemôže chcieť. Čiže uvedomujeme si riziko, a keď nedemokratický režim sa môže dostať k tomu, aby mal jadrovú zbraň, a myslím si, že vôľa medzinárodného spoločenstva je, že sa to nedopustí, ale urobím všetko preto, aby sme to vyriešili diplomatickou cestou.

    O Hizballáhu sme hovorili, problém nie je v tom, či ho chceme alebo nechceme dať na zoznam. My, nikto nemá ilúzie o charaktere hnutia Hizballáh. Problém je v tom, aký cieľ sme tým dosiahli, to znamená, čo chceme dosiahnuť a či zaradenie Hizballáhu na zoznam teroristických organizácií, nás k tomu cieľu privedie. Uvažujme konečne viac ako jeden krok dopredu. To znamená ak, povedzme si, čo je naším cieľom, a potom si položme otázku, či ten cieľ vieme dosiahnuť iba tým, že bude Hizballáh na zozname, alebo ho vieme dosiahnuť trebárs cielenými sankciami voči jednotlivcom alebo inštitúciám pod kontrolou Hizballáhu, ako je napr. letisko alebo prístav v Libanone. Aby sa zase nestalo, že sme urobili krok A, a zistili sme, že sme sami seba vyradili z hry a vlastne stratili sme schopnosť ovplyvňovať dianie. Hamas je na zozname teroristických organizácií, jeho vplyv, jeho postavenie to nezmenšilo, ale zmenšilo to našu schopnosť ovplyvňovať dianie a komunikovať s Hamasom. Čiže vravím, tu vôbec nemáme ideologické oči, ale uvažujeme pragmaticky, to znamená do akého cieľa sa chceme dostať.

    Prečo južný Sudán je medzi našimi prioritami? No jednoducho je medzi, bol medzi teritoriálnymi prioritami už Sudán ako taký od roku 2003 a južný Sudán od svojho vzniku v roku 2011. Máme tam celý rad projektov, teda konkrétne 12, aby som bol úplne presný. Máme tam dlhoročné skúsenosti a máme tam konkrétne výsledky viacerých našich mimovládiek, čiže my tie krajiny projektové a programové určujeme na základe toho, aké sú naše možnosti tam niečo urobiť, do akej miery je dopyt po tých krajinách zo strany našich mimovládnych organizácií alebo podnikateľského sektora. Napr. pýtali sa ma ľudia, prečo nie je Vietnam, lebo jednoducho neboli projekty do Vietnamu, v južnom Sudáne projekty sú, sú tam naše mimovládky, takže ich podporujeme takýmto spôsobom.

    Pán poslanec Šebej, no ja nezdieľam úplne ten skeptický názor ohľadne toho, či Európska únia, teda nezdieľam ho vôbec, že nemá zahraničnú politiku. Európska únia je vždy proces, work in progress, ale v každom prípade od prijatia Lisabonskej zmluvy a od vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, od zriadenia funkcie vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku sa viditeľnosť Európskej únie výrazne, výrazne zlepšila, logika toho, kto hovorí v mene Európskej únie je jasne, zreteľne viditeľná. A ako som povedal, je to proces, ja zajtra budem v Dubline, máme neformálnu schôdzku ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Jedna z tém alebo dominantná téma nášho rozhovoru bude práve ďalšie skvalitnenie EEAS, to znamená prehodnotenie doterajšieho fungovania, ako ju urobiť ešte viditeľnejšou, ešte efektívnejšou. Samozrejme, že EÚ je zoskupenie 27, o chvíľu 28 členských krajín - malých, veľkých, s rozličnými záujmami - a EEAS a vysoký predstaviteľ je priesečníkom týchto záujmov, ale ten, keď sa pozrieme, kde sme dnes, kde sme boli pred troma rokmi, piatimi, siedmimi, desiatimi, tak vidíme, že ideme dopredu a ideme správnym smerom.

    To povzdychnutie ohľadom vývoja v regióne Arabskej jari, ja k tomu nemám čo dodať, naozaj robíme si starosti, snažíme sa to ovplyvniť do tej miery, do akej to Európska únia ovplyvniť vie. Práva kresťanov, napr. to je jeden z dôvodov, pre ktorý sme my ako Slovenská republika zatiaľ neuznali sýrsku opozičnú koalíciu ako jediného predstaviteľa sýrskeho ľudu, pretože sme zatiaľ, a ja som s al-Chatíbom hovoril dvakrát, nedokázal ma presvedčiť o tom, že jeho zoskupenie je inkluzívne a že záleží na právach iných náboženských skupín a osobitne kresťanov. Ja, také rozhodnutie chceme prijať až potom, keď budeme vedieť, že sme ho prijali zodpovedne, dnes tam nie sme.

    Západný Balkán a uznanie Kosova, je to tento orgán, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá prijala svoju rezolúciu v roku 2007, ktorá je pre nás ako pre vládu Slovenskej republiky záväzná a bude to na vás, aby ste rozhodli alebo prijali stanovisko k tomu, akým spôsobom Slovenská republika má ku Kosovu postaviť do budúcna. Nemali by sme si zakrývať oči pred tým vývojom, ktorý tam prebieha. To, že vlastne prezidenti, premiéri, komunikujú, ja som rád, že ste sa viacerí z vás stretli aj s poslancami kosovského parlamentu, aby sme tak trošku aspoň tú tému detabuizovali, aby sme videli za tým ľudí, konkrétne otázky, konkrétne témy, veď žijú tam naši občania, rodia sa, ženia sa, zomierajú, žiaľ, máme tam podnikateľov, to znamená, majme takú pozíciu, aby sme neubližovali našim vlastným záujmom ako Slovenskej republiky.

    No a pokiaľ ide o Turecko, ja by som chcel povedať dve veci. Asi je v našom záujme, aby tak významná krajina, ako je Turecko, bola v našom hodnotovom priestore, lebo neexistuje vzduchoprázdno, ak nebude v našom priestore, tak bude v inom priestore. A po druhé my vyznávame, Slovenská republika konzistentne, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie, vyznáva filozofiu, že ten, kto splní podmienky, by mal dostať šancu stať sa členom. To znamená, asi by sme nemali v tejto chvíli prijímať rozhodnutia, či Turecko môže byť, dnes nemôže byť, lebo dnes tie podmienky nespĺňa. Ale je to dôvod, aby sme zastavili prístupové rokovania? Ja osobne poviem nie, ja si myslím, žeby Turecko by malo dostať tú istú šancu, ako sme dostali my, ako majú krajiny západného Balkánu a na základe výsledkov pristúpili k rokovaniu, ktoré sú v našich rukách, kde my definujeme pravidlá, sa potom rozhodneme, že či áno, alebo nie. Ale dnes je táto diskusia predčasná, a aj škodlivá.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Mikloška, ministerstvo je otvorené mladým a šikovným ľuďom, samozrejme, robíme transparentné výberové konania a ľudia sa môžu prijať, potrebujeme mať šikovných mladých ľudí, o tom niet pochýb. Pokiaľ ide o účasť podnikateľov na misiách, organizujeme, vždy keď je to možné v Moskve som bol minulý týždeň, bolo so mnou viac než 120 našich podnikateľov, v druhý aprílový týždeň budem na veľkej ceste na Kaukaz, takisto počítam s tým, že pôjde so mnou podnikateľská misia. Obvykle sa obraciame na ministerstvo hospodárstva, na SARIO na SOPK, aby oslovili svojich členov alebo teda išli cez svoju databázu a odporučili nám účastníkov takýchto ciest.

    Ľudské práva je, samozrejme, veľmi dôležitá, jeden z pilierov našej zahraničnej politiky a tu vy ako poslanci parlamentu máte pomerne veľký priestor, aby ste sa vyjadrovali. Predsa len poslanec je slobodnejší vo svojom mandáte, než je trebárs člen exekutívy, a istým spôsobom nám budete pomáhať v tom, keď budete hovoriť, čo si myslíte, lebo, vravím, aj nám, ako mne ako členovi vlády, ako ministrovi to, to len pomôže, takže vás chcem povzbudiť v tom, aby ste boli veľmi zreteľní a jasní, pokiaľ ide o otázky ľudských práv.

    Pani podpredsedníčka Jurinová, pokiaľ ide o stratégiu ľudských práv, dnes sme mali mať Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale sme ju teda zrušili kvôli tomu, že naša rozprava pokračuje. V každom prípade na najbližšom rokovaní rozbehneme proces draftovania tejto stratégie, bude to inkluzívny proces, pozývame všetkých účastníkov, ktorí majú o to záujem, a bol by som veľmi rád, keby ste aj ten váš podnet nám doručili, aby sme, samozrejme, chceme ju mať hotovú v septembri, takže je, máme istý časový priestor a veľmi nám záleží na tom, aby táto stratégia prvá vôbec v histórii Slovenska, aby naozaj bola dokumentom, pod ktorý sa podpíšu všetci, ktorí sa venujú ľudským právam, každý zo svojej perspektívy.

    Pán poslanec Hlina, pokiaľ ide o Čínu, ja, máte pravdu v tom, čo hovoríte, samozrejme, nám, ja chcem len povedať to, že jedna vec je tá synergia, na ktorej nám záleží, aby sme pôsobili v vzťahu k Číne aj vo vzťahu ku všetkým ostatným, druhá vec je, že pokiaľ ide o Čínu špecificky, mali sme tu nedávno podpredsedu vlády a okrem toho, že som s ním hovoril o ľudských právach, tak som s ním hovoril aj o ekonomickej spolupráci, identifikovali sme oblasti, ktoré my vnímame ako prioritné alebo najperspektívnejšie, jedna z nich je aj cestovný ruch. Po lete sa uskutoční zmiešaná komisia, tam by sme chceli naozaj identifikovať konkrétne veci, aby sme nestrácali čas prázdnymi slovami, ale aby sme sa vedeli pohnúť v našej spolupráci ďalej, lebo vo všeobecnosti Slovensko vo vzťahu k viacerým krajinám veľa sa rozpráva a málo sa robí. Tieto by sme chceli naozaj zmeniť. Pýtal sa na svoj diplomatický pas, viacerí z vás aj na to reagovali. Určite poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má nárok na to, aby mal diplomatický pas, a v zahraničí vás, vám môže pomôcť a môže vás ochrániť, doma určite nie, ale v zahraničí áno. Takže odporúčam, tí, ktorí ho zatiaľ nemáte, aby ste si ho vyzdvihli.

    Pani poslankyňa Vášáryová, zameranie suchšie, no viete, no to je tá večná debata, či je málo strán, veľa strán, no či tej krajine, onej. My sme, ja som to aj uviedol v mojom úvodnom slove, sa sústredili na priority, to znamená, že to, čo je gro našej práce v zásade je tak ako keby pomimo, a tie veci, na ktoré sme, lebo tie, ktoré sú istým spôsobom nóvum a na ktoré chceme upriamiť väčšiu pozornosť, to je Európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc občanom v zahraničí, čiže tým sme venovali špecifický priestor, takže sa vám môže zdať, že niektoré iné témy boli možno, možno viac v úzadí, ale vravím v každodennej práci určite nie sú.

    Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí - cieľom toho premenovania môjho rezortu nie je povedať oni a my, ale cieľom toho je práve povedať, to, čo ste vy pomenovali, že európska politika, nie je zahraničná politika. To znamená my sme rezort, ktorý má na starosti európsku politiku, na to neexistuje jednotný model, sú krajiny, ktoré to majú pri úrade vlády, sú krajiny, ako je Francúzsko, Dánsko, Rakúsko, ktoré to majú pri ministerstve zahraničných vecí, sú krajiny, ktoré majú samostatné ministerstvá pre Európske záležitosti, čiže tu komu čo vyhovuje. Nám vyhovuje to, že je to pod ministerstvom zahraničných vecí. Ale dôležité je to, aby nevznikal omyl, že politika voči Európskej únii je zahraničná politika, lebo nie je, čiže toto sme chceli zdôrazniť.

    Hovorili sme o ekonomickej diplomacii, ja myslím, že som vám v tomto odpovedal, tí naši ekonomickí diplomati sú diplomati, zastavili sme trend, že keď sa za ekonomických diplomatov proste vysielali kamaráti kamarátov, a bolo to vnímané ako trafiky a bolo to celé roky. A chceme, aby to boli ľudia, ktorí sú zamestnancami štátnej správy, ktorí nejdú na trojročný kontrakt, počas ktorého sa musia zabezpečiť do konca svojho života, ale ľudia, ktorí sa zase vrátia na ministerstvo zahraničných vecí a vedia, že pracujú v prospech štátu, ľudia, ktorí majú načítané, ktorí rozumejú makroekonomickým číslam. A aby zastupovali naozaj štát, aby nešli, ja som nikdy nepochopil a nikdy som s tým nebol stotožnený s tým, že boli vyslaní ľudia na dobu určitú, lebo tým pádom bolo jasné, že deň po návrate je na ulici, tým pádom celé svoje vyslanie prispôsobil tomu, aby si našiel nejaký džob pre seba, a nie pre štát. Čiže o to nám ide, musia vzhľadom na to, koľko máme ľudí, koľko máme rozpočtu, musia v sebe kombinovať aj úlohy ekonomických diplomatov, aj úlohy istým spôsobom obchodných radcov, pretože naše firmy sa na nich obracajú, potrebujú pomoc našich zastupiteľských úradov, nemá to kto iný urobiť, než títo naši ekonomickí diplomati. Ale zároveň, pochopiteľne, od nich čakáme vyhodnocovanie trendov a identifikovanie možností, kde umiestniť slovenské výrobky na zahraničných trhoch, kde pritiahnuť zahraničný kapitál na Slovensko. Jednoducho snažíme sa to robiť tak, ako to, čo si môžme dovoliť. Asi toľko muziky, koľko máme za to peňazí. O tom návrate našich diplomatov som už hovoril. Len ekonomických diplomatov do susedných krajín a naozaj si za týmto stojím, nemá logiku, aby sme nemali ekonomických diplomatov tam, kde máme firmy, presne naopak, musia byť presne tam, kde sú.

    Jednotná prezentácia Slovenska. Hovoríme o, hovoríme o brandingu, hovoríme o tom, to neznamená, že bude teraz prikázané, ako máme prezentovať Slovensko, ale skôr aby sme už konečne skoncovali s tým, že my máme 15 značiek Slovenska, lebo každý rezort, každý ústredný orgán má svoj rozpočet a vydáva si svoje, a niekto, pre niekoho sú to tuaregy a pre niekoho je to bača s fujarou. Už si poďme konečne povedať, čo je Slovensko, ako ho vnímame, poďme si, proste prezentovať, tak ako keď povieme Švajčiarsko alebo povieme Nemecko, alebo povieme Nórsko, tak každému z vás sa vybaví jeden imidž. Tak keď povieme Slovensko, tak každému z nás sa vybaví čosi iné, čiže toto chceme urobiť. A myslíme si, že predsedníctvo Slovenska v Európskej únii v roku v roku 2016 je možno poslednou príležitosťou, aby sme nejak odprezentovali to Slovensko, ktoré my chceme, aby nás takto vnímali. Čiže o tom to je a naozaj ja som podľa novely kompetenčného zákona zodpovedný za túto tému. Venujeme sa tomu veľmi vážne u nás na ministerstve.

  • Ja som neprepustil žiadnych ľudí, ja som len urobil to, že som odišiel z ministerstva zahraničných vecí a vrátil som sa do centrály SDKÚ, no tak som musel urobiť opatrenia, aby som centrálu SDKÚ zase zmenil na ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo zahraničných vecí. A ľudia, ktorí nepochopili, že odišiel ich chlebodarca, a naďalej mali na sebe modrý dres, tak logicky, že ja potrebujem štátnych úradníkov, ktorí kopú za štát, za Slovenskú republiku.

  • Čiže to nebolo celkom korektné.

    A pokiaľ ide o 1150. výročie Cyrila a Metoda, je viacero krajín, ktoré sa k tomu výročiu a k tomu odkazu hlásia a každá z tých krajín si ju chce uchopiť svojím spôsobom. To znamená, nie je záujem koordinovať to ani z jednej strany. My máme zaradenú prezentáciu 1150. výročia do programu našich aktivít na celý tento rok a robíme to sami, lebo, vravím, každý k tomu odkazu pristupuje trošku inak, v inej polohe. Pokiaľ ide o príchod Svätého otca, samozrejme, teraz je úplne nová situácia tým, že máme nového pápeža, pozvanie dostal, bolo zopakované, veríme, že tá príležitosť 1150 rokov naozaj je, že oslavy 5. júla sú veľkou príležitosťou. Uvedomujeme si aj to, že po nástupe do tohto vysokého úradu, pochopiteľne, je to zložitejšie, ale povedal by som veľmi úprimne a otvorene, že táto otázka je otvorená v tejto chvíli.

    K Národnému konventu o Európskej únii sa vraciame, otvoríme ho v máji na výročie, vlastne na Deň Európy chceme, národný konvent sa nám osvedčil, kedysi sme ho vnímali ako platformu pre kultiváciou našej diskusie o budúcom členstve v EÚ, dnes si dávame tri hlavné témy. Po prvé - ako pozeráme na výzvy ktorým čelí Európska únia, po druhé - čo nám prinieslo desať rokov členstva v Európskej únii, aké možnosti sme využili, aké sme nevyužili a po tretie - príprava na predsedníctvo, to znamená je to osvedčený formát, ale s aktualizovaným, updateovaným obsahom a veľmi rád budem tlmočiť vaše poďakovanie našim diplomatom, pretože súhlasím s vami, že si to zaslúžia.

    Pani poslankyňa Horváthová, ďakujem pekne za všetko, čo ste povedali na adresu našej rozvojovej pomoci, lebo toho nie je nikdy dosť a je treba šíriť osvetu rozvojovej pomoci, lebo jednoducho Slovensko je dnes v kategórii krajín, ktoré už pomoc nepotrebujú, ale od ktorej sa očakáva, že budú pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie. A naozaj, aj keď si to doma nechceme priznať a keď človek otvorí noviny, má pocit, že sme tá najposlednejšia krajina na svete. Ono to tak nie je a my žijeme v relatívnom blahobyte v porovnaní s dvoma tretinami alebo troma štvrtinami krajín na tejto planéte a podľa toho sa správame a snažíme sa pomáhať tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a vravím každá osveta v tomto duchu je veľmi dobrá. Snažíme sa vstúpiť do, ako ste povedali v tom, v tom do, do výboru DAC v rámci OECD, základná podmienka je, že nespĺňame objem poskytovanej rozvojovej pomoci, lebo mal by byť minimálne 100 mil. dolárov a my sme niekde na úrovni 60 mil. eur. Ale zároveň vnímame to ako výzvu, ako strednodobý horizont, či sú to dva, tri, štyri roky, zhruba tu sa niekde pohybujeme, koordinujeme to aj s ďalšími členskými krajinami Vyšehradskej štvorky, myslíme si, že takýto koordinovaný postup by mal byť v záujme všetkých.

    Veľmi intenzívne komunikujeme s občianskou spoločnosťou, samozrejme, s platformou mimovládnych rozvojových organizácií už spolupracujeme 10 rokov, máme podpísanú dohodu, memorandum o spolupráci a mimovládne organizácie podieľajú na rozpracovaní vlastne programu, priorít, pri definícii, čiže tam je naozaj každodenná komunikácia.

    To, čo je istým spôsobom nové v našej rozvojovej pomoci s mojím opätovným príchodom na ministerstvo zahraničných vecí, je intenzívnejšia spolupráca alebo intenzívnejšie zapojenie našich podnikateľov do rozvojovej pomoci. Pretože vychádzame z toho, že rozvojová pomoc by mala pomáhať aj našim podnikateľom, aby sa presadili na nových trhoch, a prijali sme viacero programových dokumentov, prijali sme koncepciu zapájania slovenských podnikateľov do ODA, vytvorili sme nové modality, program Start Up napríklad. Pomáhame práve to, aby prostredníctvom rozvojovej pomoci nielen demokratizovali, ale aj pozdvihovali ekonomické štandardy v krajinách, v ktorých sme aktívni, a aby sme to robili s našimi podnikateľmi teda alebo našimi prostriedkami. Toto ja vnímam ako dôležité. Spolupracujeme s Vyšehradskou štvorkou jednak využívaním vyšehradského fondu, ale spolupracujeme aj s ďalšími donormi. Úprimne povedané, Vyšehradská štvorka sú krajiny, ktoré sú si veľmi blízke, ale aj v tom, že veľa peňazí na rozvojovú pomoc neposkytujú, lebo jej veľa nemajú, čím skôr sa snažíme orientovať na bohatšie krajiny, na Holandsko, na Nórsko, na krajiny, kde my dávame know-how - znalosť regiónov a oni majú dostatok prostriedkov, ale trebárs nemajú takú orientáciu v niektorých regiónoch a, samozrejme, sa, poskytujeme rozvojovú pomoc aj cez multilaterálne platformy. No a súhlasím s tým, že treba o rozvojovej pomoci viac hovoriť.

    Pán poslanec Viskupič, myslím, že o ODA sme si povedali to isté, a ďakujem aj vám, že ste jeden z ľudí, ktorí o tejto téme hovoria a hovoria pozitívne. My znižujeme počet krajín, aby sme teda združovali prostriedky a plus pri deficitoch, ktoré sú krajiny programové, projektové, vychádzame z toho, aký je dopyt. Ako som povedal, kde máme čo ponúknuť, kde je záujem našich mimovládiek, našich podnikateľov. O ekonomickej diplomacií sme si povedali, takže už sa nebudem opakovať, jednotné pôsobenie v zahraničí, to sme si takisto povedali a ďakujem pekne a hovorte to často, všade, lebo to je presne to, čo by sme mali pochopiť, že o čo nám ide. Nie je možné, aby tento štát proste z toho malého mešca peňazí, ešte aby sme to rozhadzovali na desať strán. Nikdy si to nebudeme môcť dovoliť.

    Kultúrna diplomacia je nesmierne dôležitá. Tento rok je unikátny, lebo máme krásne výročia. Máme 20-ročný príbeh nezávislosti Slovenska a máme Košice - hlavné mesto európskej kultúry a máme 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda. Lebo v dnešnom svete musíte zaujať. Musíte zaujať príbehom. A toto je krásne. Veď ja som už vďaka tomu bol v celom rade dôležitých európskych hlavných miest, kde sme urobili krásne podujatia prezentačné s účasťou vysokých ústavných činiteľov, kde sa o Slovensku hovorilo a hovorilo sa veľmi pekne v Londýne, v Paríži, v Berlíne napríklad. To znamená, využime to, že máme tento rok ten príbeh, a predajme ho, lebo je ten príbeh, je dobrý, je pozitívny. A budeme uvažovať, samozrejme, aj do budúcna, lebo budúci rok bude o niečom inom, ale ten príbeh tu je vždy, ak máme záujem.

    Chceme spolupracovať, pochopiteľne, aj s Taiwanom za podmienok, ktoré sú akceptovateľné, a my ich máme veľmi presne zadefinované, čo je prijateľné aj pre Čínu, čo je v súlade s našou politikou jednej Číny. Zároveň veľmi dobre si uvedomujeme, že Taiwan je jeden z významných investorov na Slovensku. Investovali tu viac než 400 mil. eur. Vytvorili tu niekoľko tisíc pracovných miest. To všetko je naozaj dôležité, a preto logicky máme záujem vzťahy rozvíjať. Ako som povedal, za tých podmienok.

    Využívať Slovákov v zahraničí je prirodzené a logické a snažíme sa o to, lebo to sú naše mostíky do celého radu krajín a regiónov sveta.

    No a pán poslanec Fronc čo priniesol. Ako som povedal, pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, že ten minulý rok bol nastavovania systému, že sme si, naozaj sme mali niekoľko rokovaní so všetkými partnermi v ekonomickej diplomacii. Povedali sme si, aký bude systém. Prijali sme tú radu vlády, to bolo niekoľkomesačný proces toho, čo vlastne od nich očakávame. Vravím, v decembri bol ten materiál schválený. Redefinovali sme sieť ekonomických diplomatov, rozbehli sme výbery ľudí na tieto konkrétne miesta, čiže ja tento rok očakávam, že model, tak ako sme ho vlani nastavili, že začne prinášať výsledky. A myslím si, že keď sa takto stretneme koncom roka alebo budúci rok pri prerokovaní tohto materiálu, tak už nebudem hovoriť o modeli, ale budem hovoriť o konkrétnych výsledkoch.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vám všetkým veľmi pekne poďakovať za túto debatu, za váš záujem o zahraničnú politiku. Budem sa tešiť na našu ďalšiu spoluprácu predovšetkým s našimi gestorskými výbormi, ale, pochopiteľne, dvere nášho ministerstva sú otvorené pre každého z vás a ďakujem za korektnú spoluprácu a teším sa aj do budúcna. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Spravodajca nechce zaujať stanovisko, a teda nechce mať záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    A teraz nasleduje

    Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012.

    Správa je pod tlačou 400 a správa výboru má tlač 400a.

    Teraz poprosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby správu uviedla. Nech sa páči, pani ombudsmanka.

  • Dobrý deň. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená pani predsedajúca, som rada, že som sa dostala na rad a že môžem oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky so svojím komentárom povedzme k Správe verejného ochrancu práv o jeho činnosti za rok 2012.

    Ja vychádzam z toho, že písomná správa bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky, že poslanci ju majú k dispozícii. Národná rada vo svojom výbore prerokovala túto správu, a preto moje vystúpenie, moje ústne vystúpenie k správe, budem v ňom uvádzať iba a bude sa týkať iba tých vecí, ktoré považujem ja za podstatné a o ktorých si myslím, že by poslanci Národnej rady mali odo mňa aj počuť, nielen čítať.

    Pokiaľ ide o môj komentár k správe o činnosti verejného ochrancu práv, tak budem sa v ňom venovať dôvodom, dôvodom, ktoré uvádzam v správe, ktoré ma viedli k formulovaniu niektorých opatrení pre Národnú radu Slovenskej republiky a budem sa vo svojej ústnej správe a komentári venovať aj k určitej pôsobnosti verejného ochrancu práv a podmienkach jeho činnosti.

    Pokiaľ ide o poznatky o dodržiavaní ľudských práv orgánmi verejnej správy a niektorými orgánmi verejnej moci, tak podľa § 23 zákona o verejnom ochrancovi práv by pravidelne mal každoročne podávať verejný ochranca práv Národnej rade správu o úrovni dodržiavania ľudských práv týmito orgánmi a vlastne o tých poznatkoch, ktoré získal z vlastnej činnosti. Ja som sa oboznamovala so správami, ktoré boli predkladané Národnej rade v uplynulých rokoch, a tam podstatnou správu pre Národnú radu bolo to, že v uplynulých rokoch verejný ochranca práv konštatoval, že najčastejšie porušovaným a najviac porušovaným základným ľudským právom je právo na konanie vo veci bez zbytočných prieťahov, a konštatoval aj časté porušovanie práva občanov na súdnu alebo inú právnu ochranu. No a ja musím konštatovať, že za tých deväť mesiacov uplynulého roka ja som čiastočne dospela aj k iným poznatkom. Myslím si, že pokiaľ by som vychádzala tiež iba z podnetov, ktoré podávajú občania verejnému ochrancovi práv, tak by som mohla skonštatovať toto isté, že teda najčastejšie porušovaným právom je právo na konanie bez zbytočných prieťahov buď pred súdmi, alebo inými orgánmi verejnej správy. Ale takýto prístup považujem za nie veľmi dostatočný, pretože občania sa na verejného ochrancu práv obracajú s podnetmi, z ktorých 58 % sa netýka jeho pôsobnosti, pretože ju dobre nepoznajú. To znamená, že urobiť záver len z takého malého výseku poznania by som ja považovala takýto záver za skresľujúci. Verejný ochranca práv má vykonávať okrem poznávania úrovne dodržiavania základných ľudských práv z podnetov, mal by vykonávať aj na základe vlastnej iniciatívy rôzne prieskumy. Prečo ja hovorím, že nestačí vychádzať iba z toho, čo vieme z podnetov a prečo hovorím, že je to skresľujúce poznanie? Pretože napríklad veľká časť občanov, ktorí, ktorí, žijú v našej republike nepoznajú, nevedia rozoznať, ktoré sú základné práva a ktoré sú iné práva. A takisto nemusia vedieť, že existuje verejný ochranca práv a môžu si vysvetľovať jeho pôsobnosť po svojom. Nestalo sa v priebehu minulého roka okrem možno troch prípadov, že by sa na verejného ochrancu práv v podnete, písomne podanom podnete, obrátil napríklad nejaký Róm s určitým problémom alebo problematikou alebo príslušníci národnostných menšín. Čiže pokiaľ by som ja Národnú radu informovala v tom zmysle, že z podnetov som zistila, že najčastejšie porušovaným základným právom je právo na konanie vo veci bez zbytočných prieťahov, bola by to pravda, ale bola by to len malá časť pravdy o úrovni dodržiavania základných práv.

    V tejto správe sú navrhnuté opatrenia, ktoré navrhuje verejný ochranca práv Národnej rade Slovenskej republiky, a tieto opatrenia teda nevznikli len na základe tých poznaní z podnetov, ale aj na základe vlastnej činnosti. A ja sa teraz k týmto jednotlivým opatreniam zmienim, pretože ostatné podrobnosti o činnosti sú v tej písomnej správe uvedené. Ja dávam odporúčania Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa venovala niektorým okruhom tém, ktoré som zistila vo svojej činnosti a v niektorých prípadoch to zistil aj môj predchodca. Navrhujem Národnej rade a niektorým poslancom, ktorí sa zaoberajú týmito témami, aby sa pokúsili zmeniť platnú zákonnú úpravu nároku na vdovský a vdovecký dôchodok. K tejto téme prišlo veľa podnetov v minulom aj predminulom roku a verejný ochranca práv to navrhoval, ja pokračujem v tomto navrhovaní, aby sa poslanci Národnej rady zamysleli nad touto právnou úpravou, pretože ona umožňuje z takého ľudského hľadiska tým občanom mať pocit, že sú ukrivdení, pretože z nich vznikli dve skupiny týchto vdov a vdovcov, podľa nich sú ukrivdení tým spôsobom, že od určitého dátumu majú niektorí nárok na inú dávku ako tí predchádzajúci. Nie je to prvýkrát v rámci platných právnych úprav. Samozrejme, že rešpektujem zákaz retroaktivity právnej normy a som si vedomá toho, že každú právnu normu možno nastaviť len do budúcnosti, ale ten pocit krivdy, proste, je taký veľký a tých podnetov je tak veľa, že si myslím, že stojí za to sa s touto právnou úpravou začať zaoberať a pokúsiť sa nastaviť ten systém tak, aby sme možno tento problém odstránili. Ja som rokovala na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a bolo mi prisľúbené, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží možno v prvom polroku roku 2013 návrh zmeny tejto právnej úpravy, a preto upozorňujem a apelujem na poslancov, aby ak takýto návrh sem príde, aby si ho naozaj pozorne všimli. A v prípade, ak by neprišiel, tak aby sa tí, ktorí sa zaoberajú sociálnymi vecami, tak aby pouvažovali nad tým, či by sami nemohli nejakú právnu úpravu predložiť.

    Na základe vlastnej iniciatívy som vykonávala činnosť v oblasti sociálnoprávnej ochrany. Tiež ma k tomu viedlo niekoľko podnetov, ale najmä aj iné informácie, ktoré som mala k dispozícii, takže som vykonávala veľmi rozsiahly prieskum toho, ako fungujú orgány sociálnoprávnej ochrany v Slovenskej republike, a zistila som, že pokiaľ ide o uplatňovanie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, tak v Slovenskej republike nemáme pre jeho uplatňovanie vytvorené dobré podmienky v orgánoch verejnej správy a preto medzi odporúčania, ktoré dávam Národnej rade Slovenskej republiky som zaradila aj takéto odporúčanie:

    Navrhujem, aby sa poslanci Národnej rady pokúsili predložiť úpravu, zákonnú úpravu, ktorou by bola vytvorená štátna profesionálna sieť pomáhajúcich profesií, aby boli ustanovené v tomto zákone podmienky pre intenzívne vykonávanie profesionálnej, vyhľadávacej, monitorovacej a pomáhacej terénnej práce, terénnej sociálnej práce, ktorá by slúžila, táto sieť pre potrebu odborov sociálnoprávnej ochrany. Táto myšlienka nie je nová. Mnohé občianske združenia to navrhovali už po dobu niekoľkých rokov, ale prieskumom mojej činnosti som zistila, že skutočne Slovenská republika je viazaná čl. 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a má vytvoriť také podmienky, aby sociálnoprávnu ochranu bolo možné vykonávať na patričnej úrovni. Úroveň, ktorú som zistila, tak tú som uviedla v správe, v osobitnej v správe na tému. Správa je zverejnená a tá úroveň je, ja nechcem používať silné slová, ale katastrofálna. Takže preto je najvyšší čas, aby sme naozaj vytvorili štátnu profesionálnu sieť týchto pomáhajúcich profesií a aby sme začali vykonávať na profesionálnej úrovni terénnu sociálnu prácu.

    Taktiež navrhujem poslancom Národnej rady, aby sa začali zaoberať právnou úpravu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. A to nielen čo do hmotno-právnej úpravy, ale aj čo do procesno-právnej úpravy. Je veľa signálov, že táto právna úprava, ktorá pochádza zo 60. rokov už v súčasnosti nie je dobre uplatniteľná, pretože uplatňovaním doterajších postupov môže dochádzať k porušovaniu základných ľudských práv. Na túto tému vyšlo už aj jedno rozhodnutie, jeden nález Ústavného súdu, čiastočne sa touto tému Ústavný súd zaoberal. A ja apelujem na poslancov Národnej rady, že pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony nie je podľa môjho názoru v súčasnosti dobre upravené a že súčasná právna úprava môže byť v rozpore s čl. 14 našej ústavy. Podľa čl. 14 našej ústavy ma každý spôsobilosť na práva. Takže je to veľmi vážna téma a myslím si, že je hodná vašej pozornosti.

    Tiež prieskumom z vlastnej činnosti som zistila, že bolo by potrebné vstúpiť do právnej úpravy právneho postavenia zamestnancov v tých prípadoch, keď z nejakých dôvodov skončí zamestnávateľ vykonávanie svojej činnosti a nevydá o tom doklady týmto zamestnancom.

  • Ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj, aby mohla pani ombudsmanka dokončiť informáciu. Nech sa páči.

  • Ja by som poprosila o pozornosť, lebo napríklad práve opatrenie, o ktorom teraz hovorím, je veľmi vážne a môže sa týkať tisícov ľudí. Hospodárska situácia v Slovenskej republike sa veľmi zhoršila a stáva sa často, že firmy, stredne veľké firmy jednoducho krachujú zo dňa na deň bez toho, aby si plnili akékoľvek povinnosti vo vzťahu k štátu, ale myslím si, že orgány štátu predsa len majú lepšiu pozíciu ako zamestnanci, ktorí nie sú krytí ničím. Takáto firma, keď skrachuje a nevydá doklad o skončení pracovného alebo zamestnaneckého pomeru tomu človeku, tak on sa nemôže uchádzať o žiadne dávky. On totižto pre náš úrad verejnej správy nemá žiadny doklad o tom, že jeho pracovný pomer skončil a že si tie dávky uplatňovať môže. Tento formalistický alebo formálny prístup je, vyplýva zo zákona, pretože keď sa zákony tvorili, tak sa nepredpokladalo, že v takomto hromadnom množstve sa tieto situácie budú vyskytovať. Ja si preto myslím, že je potrebné upraviť toto právne postavenie zamestnancov v týchto prípadoch v zákone tak, aby právna úprava riešila ich postavenie, tých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevyplácal mzdu, kedy zrušil, opustil alebo uzavrel alebo vypratal prevádzku bez toho, aby im dal tieto doklady o skončení pracovno-právneho vzťahu. Veď je to situácia, ktorá sa dá preukázať. Vychádzam z konkrétneho prípadu v praxi, ktorý sme preskúmavali, a kde títo zamestnanci, bolo od nich žiadané, aby doklad predložili, ale keď oni si sami ten doklad vydať nemôžu, tak požiadavka, aby ho predložili je vlastne nenaplniteľná. Takže myslím si, že to veľmi dôležité a týka sa to tých naj-, ľudí, ktorí potrebujú najviac pomoc.

    Takisto v tomto istom prípade, keď sme preskúmavali, tá správa je čiastočne uvedená stručne aj v tejto správe o činnosti verejného ochrancu práv, ale je uverejnená aj osobitne a samostatne. Takisto sme zistili veľké nedostatky podľa môjho názoru v inom postupe orgánov verejnej správy, ktoré síce nehraničia, neporušujú presne základné ľudské právo nejakej konkrétnej osoby, ale vlastne poškodzujú štát. Je to ten prípad, čo ste sa s ním možno oboznámili, že vlastne neplatič odvodov, ktorý nevyplácal ani mzdy zamestnancov, neplatil odvody až do výšky 852 000 eur, bolo naňho podaných Sociálnou poisťovňou 23 exekučných návrhov, ale nebol podaný návrh na konkurz. Pritom v určitom momente tohoto vývoja, keby bol ten návrh na konkurz podaný, jednak tí zamestnanci by nemali to bezprávne postavenie, ale zároveň by sa zabránilo aj narastaniu dlhu. Teraz sa odpíše na úkor štátu, nielen tých 852 000 eur, odpíšu sa všetky náklady, ktoré boli spojené s vymáhaním pohľadávok, a odpíšu sa všetky platby, ktoré boli vyplatené z garančného fondu. Ja si myslím, že sa tomu dá zabrániť dobrou právnou úpravou. Na to, aby táto právna úprava bola dobrá a účinná, je potrebné nastaviť ju tak, aby orgány verejnej správy v určitom momente takéhoto zlyhávajúceho, takejto zlyhávajúcej firmy mohli a museli podať návrh na konkurz, a pokiaľ by to neurobili, tak aby z toho boli vyvodené dôsledky a zodpovednosť.

    Taktiež predkladám Národnej rade opakovane návrh o tom, že je potrebné zmeniť časť zákona o energetike, ktorý sa menil v roku 2012. Môj predchodca dával v Národnej rade Slovenskej republiky návrh o tom, aby bola otázka vecného bremena v tomto prípade riešená pedantne takým spôsobom, aby vlastnícke právo z dôvodu verejného záujmu, aby bolo dotknuté v nevyhnutnej miere. Toto sa v zákone neobjavilo a teraz sa stáva a je to z praxe známa vec a mali sme aj my také podania, že z titulu verejného záujmu je urobený taký zásah do vlastníckeho práva, ktorý v každom prípade možno označiť za neprimeraný. Čiže je to v rozpore s ústavou. Preto apelujem na to, že dá sa naformulovať toto ustanovenie aj tak, aby zásah bol vykonávaný iba v nevyhnutnej miere, pretože takáto úprava potom bude v súlade s ochranou vlastníckeho práva a zároveň umožní realizovať verejný záujem v primeranej miere.

    No a potom apelujem na Národnú radu kvôli verejnému ochrancovi práv. Navrhujem vo svojich odporúčaniach, aby poslanci Národnej rady pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2014 zobrali do úvahy poslanie verejného ochrancu práv. Čo sa totižto stalo v Slovenskej republike? Ja som presvedčená o tom, jednak vás pozdravujem ako štátny bezdomovec, pretože verejný ochranca práv je bezdomovec. Nemá žiadne svoje sídlo. Je to ústavný orgán Slovenskej republiky. Ústavný orgán, ktorý je zriadený jedenásť rokov.

  • Ruch v sále.

  • Toto volanie po sídle, to nie je nejaká bezúčelná vec, ale, ale je to spôsob ako znefunkčniť činnosť verejného ochrancu práv. On totiž na svoju činnosť nedostáva žiadne, skoro takmer žiadne finančné prostriedky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani ombudsmanka, opýtam sa, ešte dlho budete? Lebo už 17.06 hodín.

  • Keď verejný ochranca práv zaplatí nájomné v trhovej cene, keď zaplatím ja odvody, čo sú povinné platby, na celý rok jeho činnosti mu zostane 126 821 eur deleno 12, je to tisíc eur na mesiac. Tak sa pýtam, je tu tichá spoločenská dohoda, že má iba existovať, ale nemá vykonávať činnosť? Ak áno, ja potom si myslím, že bolo by to treba prehodnotiť, že spravme novú spoločenskú dohodu, kde na jednej strane bude Slovenská republika, verejný ochranca práv, a vytvorme podmienky, aby mohol svoju činnosť vykonávať. Ak si chceme klamať o úrovni dodržiavania ľudských práv, tak potom to môže ostať takto. Ale ak ju chceme spoznať, tak potom na činnosť verejný ochranca práv musí mať prostriedky. Ja nesúhlasím s tým, že mi ministerstvo financií odpísalo, že to je v mojej kompetencii, že som nezávislý orgán a že nech si zháňam budovu tak, aby to bolo ekonomicky výhodné. To, toto nie je súkromná trafika alebo obchodná firma. Veď verejný ochranca práv je ústavný orgán Slovenskej republiky. Ja apelujem na poslancov Národnej rady, aby sa nad tým zamysleli. My napríklad teraz máme výpadok z práce, dneska sme to odstránili, štyri dni úrad nefungoval preto, lebo padol server a my sme ho nemohli vymeniť pre nedostatok prostriedkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani ombudsmanka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, ale dáme ešte slovo spravodajkyni a potom budeme hlasovať?

    Áno, nech sa páči, pani spravodajkyňa, uveďte spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu o prerokovaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012, tlač 400, v gestorskom výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. februára 2013 č. 383 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 20. schôdzi 14. marca 2013 a prijal k nej uznesenie č. 65, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu za rok 2012. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte k dispozícii ako súčasť tlače 400a.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvoríte rozpravu?

  • Otváram rozpravu, do rozpravy som dostala písomné prihlášky pána poslanca Jozefa Mikloška, pani poslankyňu Vieru Tomanovú a pána poslanca Alojza Hlinu.

    Teraz prerušujem rokovanie, budeme hlasovať a potom budeme pokračovať rozpravou. Pripraví sa pán poslanec Jozef Mikloško.

  • Krátka pauza. Zaznievanie gongu.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Ešte predtým vás chcem informovať o výsledku stretnutia poslaneckého grémia, ktoré bolo dnes pred jedenástou. Vedenia poslaneckých klubov sa dohodli, že rokovanie o programe 16. schôdze budeme zajtra rokovať do 14.00 hodiny, budeme hlasovať o 11.00 hodine o prerokovaných bodoch a neobvykle budeme pokračovať potom v prerušenom rokovaní v pondelok od 13.00 hodiny s tým, že v pondelok hlasovanie nebude a v utorok budeme pokračovať od 9.00 hodiny a o 11.00 hodine bude hlasovanie. Uvidíme podľa priebehu rokovania o ostávajúcich bodoch, ako bude 16. schôdza prebiehať. Takže neobvykle vás chcem požiadať, aby ste si zariadili svoj program tak, aby v pondelok 13.00 hodine sme mohli pokračovať s tým, že hlasovanie poobede v pondelok nebude.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu.

    Poprosím pána poslanca Martináka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 282. Je to zákon, ktorý upravuje niektoré podmienky držania psov, tlač 296.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z., tlač 296.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpilo 11 poslancov. Páni poslanci Hrnčiar, Hrušovský a pán poslanec Csicsai navrhli, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán predseda, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 72 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Páni poslanci Simon a Fecko navrhli vrátiť zákon na prepracovanie.

    Dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 76 proti, 6 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 49 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 102 bolo za, 9 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Budeme hlasovať teraz o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, je to tlač 387.

    Najprv budeme hlasovať o tom, že, budeme hlasovať, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pána poslanca Mikuláša Hubu, že písomnú odpoveď ministra životného prostredia na interpeláciu č. 12 vo veci postupu ministerstva ohľadom plánovaného vodného diela Slatinka nepovažuje za uspokojivú.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 387. Hlasovanie o vyjadrení poslanca Hubu, že písomnú odpoveď ministra životného prostredia Petra Žigu na jeho interpeláciu č. 12 nepovažuje za uspokojivú.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 za, 80 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz ešte hlasovať, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktoré podali predsedovi Národnej rady do 20. februára 2013.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 387.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 1 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Zobrali sme písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov na vedomie.

    Poprosím pána poslanca Krajkoviča, aby uvádzal dve hlasovania, najprv o návrhu uznesenia k

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012.

    Je to tlač 431.

  • Ďakujem. V zlúčenej rozprave k predmetným bodom vystúpilo 8 poslancov. Nepodali však žiadny procedurálny ani pozmeňovací návrh, a preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 84 za, 57 sa zdržalo.

    Zobrali sme správu na vedomie a schválili návrh uznesenia.

    Ešte jedno hlasovanie o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.

    Je to tlač 351.

  • Áno, ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 55 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu 16. schôdze. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.25 hodiny. Poprosím všetkých tých, ktorí majú záujem o rozpravu k správe ombudsmana, aby zostali v sále. Ostatných, ak nemajú záujem, radšej aby nerušili rozpravu a opustili priestor.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme teraz pokračovať v rozprave. Ešte predtým, ako vystúpia písomne prihlásení, požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady. Poprosím pani spravodajkyňu, aby zaujala miesto.

  • Pokračovanie rokovania o Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012, tlač 400.

  • Vážený pán predseda, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne, kolegovia, rada by som povedala pár slov k správe, ktorú sme tu mali predloženú pani ombudsmankou. Vidím také nóvum v tejto správe v tom, že zvolila nový prístup nielen k písaniu správy, ale zároveň aj k svojej činnosti. Nechcem vôbec, aby to vyznievalo ako možnože zveličovanie toho, čo sa udialo. Porovnávam naozaj len správy, ktoré, ktorá bola predložená aj minulý rok, aj keď bola teda prečítaná terajšou pani ombudsmankou, ale obsahovo s tým, čo sme počuli a čo máme možnosť prečítať si v pripravenej správe.

    V prvom rade by som sa možno krátko vyjadrila k organizácii alebo jednoducho to nazvem nejakej reštrukturalizácii na úrade. V tomto vidím tiež veľký prínos, pretože sa pokúsila o racionalizáciu chodu kancelárie. Sama hovorila, ako je to s verejnými financiami, ktoré boli určené alebo ktoré boli rozpočtované pre jej úrad. Z toho, čo nám povedala, čo sme si mohli prečítať, je jasné, že najväčšiu záťaž alebo najväčšiu časť rozpočtu jej zožerie správa, jednoducho povedané, alebo náklady, náklady na budovu, nájom. Je smutné, ak skutočne, aj keď si myslíme, že ten balík peňazí je dostatočne veľký, je smutné, že na samotnú činnosť okrem platov jej zostáva 10,2 %. Z toho naozaj nemôže robiť vlastné alebo poriadne vykonávať to, čo jej chce zákon uložiť. Toto beriem ako niečo, čo by bolo treba naozaj riešiť a k čomu by sa možnože, čím by sa malo zaoberať nielen, čím by sme sa mali zaoberať nielen my poslanci, ale naozaj taký apel na vládu, aby sa tým zaoberala hlavne exekutíva. To by som bola veľmi rada, keby sa slová aj samotnej ombudsmanky potvrdili a venovali by sa tomu tí, ktorí tomu môžu pomôcť.

    Druhú myšlienku, ktorú by som si vybrala zo správy pani ombudsmanky, o ktorej tuná nehovorila, ale mňa zaujala. Spomenula som to aj vo faktickej poznámke, možno aj na to, na pána ministra Lajčáka, ktorý tu sedel pred pani ombudsmankou. Zaujala ma myšlienka, ktorú vlastne zopakujem. Pán Lajčák sa vyjadril, že do septembra bude vytvorená stratégia ochrany ľudských práv, veľmi zjednodušene povedané. A apelovala som naňho, aby v rámci tohto sa snažil racionalizovať svoje konanie aj myslenie v tom, aby tá myšlienka spolupráce jednotlivých organizácií, či už ktoré sú garantované štátom, alebo možno, ktoré majú vo svojom portfóliu mimovládne organizácie, aby boli istým spôsobom dané dokopy. To znamená, poďme sa na tú stratégiu pozerať tak, aby sme spojili to, čo je spojiteľné, aby nastal naozaj synergický efekt.

    Minulý týždeň som viackrát vo svojich vystúpeniach, ktoré sa týkali teda opäť možno niečoho mimo, ale súviselo to s ľudskými právami. Išlo o implementáciu smerníc Európskej únie. Spomenula, že je potrebné nielen nastaviť systém, ktorý funguje, ale naozaj ľudí aj nastaviť tak, aby vedeli, a poučiť ich tak, aby vedeli, kam sa majú v prípade problémov obrátiť. U nás je človek v spleti možností, ale málokedy vie, kam skutočne môže ísť za kým, na koho sa obrátiť. Preto sa mi tá myšlienka, ktorá tu bola povedaná a ktorú som si potom vzadu aj s pánom poslancom kolegom rozdiskutovala, myšlienka domu ľudských práv zdala veľmi zaujímavá.

    Aj keď teda podľa slov pána poslanca Martvoňa je to nereálne, myslím si, že je to základ, na ktorom by sme mohli stavať, možno sa nepodarí, možno je to naozaj fantasmagória žiadať vás o niečo také, aby sa vytvoril, aby sa našla jedna budova, jedna štátna budova, v ktorej by mali sídla ľudskoprávne organizácie aj konkrétne centrum právnej pomoci a národné stredisko ľudských práv, a vravím, aj kopu mimovládnych organizácií, ktoré sa práve ľudskými právami zaoberajú výkonne, pomáhajú aktívne ľuďom. To by bol úplný ideál, ku ktorému by sme mohli aspoň smerovať. Jedno miesto by bol veľmi dobrý príklad vo svete. Boli by sme unikátom.

    Ďalšia vec, ktorej by som sa dotkla, je, zo správy som si vytiahla, že bolo daných 3-tisíc podnetov. Pani ombudsmanka sa k tomu aj vyjadrila, že podnetov bolo veľa, ale nie všetky patria do pôsobnosti. Uvádza, že až 58 podaní patrí mimo pôsobnosť, to je opäť tá myšlienka, keby sme mali jednotnú, jedno sídlo, ktoré sa venuje ľudským právam, tak vedel, hneď by vedel pracovník posunúť podnet na správne miesto. Neposielali by sme, neterorizovali by sme obyvateľa tým, že veď skúste tam a tam.

    Zároveň chcem oceniť aj vlastnú iniciatívu. Zo skúmaní, ktoré sa, o ktorých som si čítala v správe, ma zaujali naozaj správa o ochrane práv maloletých detí, kde bolo zaujímavé, že bol to podnet, ktorý prišiel ešte pred ujatím sa funkcie. Z toho, čo pani ombudsmanka vyskúmala, je jednoznačne dané, že ide o nedostatočné znalosti pracovníkov verejnej správy a o nespoluprácu medzi jednotlivými orgánmi verejnej správy. Toto som rada, že už naozaj ministerstvo práce, sociálnych vecí rieši, a ja dúfam, že teda, že to dorieši do šťastného konca.

    A druhá vec, ktorá ma zaujala, je kauza Slotex, kde sa našli pochybenia v činnosti opäť štátnych orgánov a inštitúcií. Sociálna poisťovňa, inšpektorát práce, dokonca polícia - nedodržanie lehôt, inšpektorát práce - vyvodzovanie dôsledku a zodpovednosti podať návrh, Sociálna poisťovňa, že nevyužila svoju kontrolnú povinnosť a možnosť podať návrh na exekúciu. Práve preto ma tieto dve kauzy zaujali, lebo v nich vidím taký jeden veľký spoločný menovateľ. A to nekvalifikované postupy. Tunák ma napadá jedna vec. Máme vytvorené Národné stredisko pre ľudské práva a myslím, že zo zákona má určenú hlavnú úlohu, a to je vzdelávať. Vzdelanie je to, čo nás v tejto oblasti, čo nám v tejto oblasti veľmi chýba. Práve to, že ľudia nevedia, kam sa majú obrátiť, spôsobuje, že vlastne nevedia ani svoje problémy riešiť, preto by som opäť možnože obrátila pozornosť aj na Národné stredisko ľudských práv, aby konalo hlavne v tej oblasti, v ktorej konať má, to znamená, aby sa viacej zapájalo do aktivít vzdelávania. Súvisí to skutočne aj so slovami pána ministra zahraničných vecí Lajčáka o spracovávaní stratégií. Takže bola by som veľmi rada, ak by na tej stratégii samotnej pracovali všetky zainteresované organizácie, aby tak ako hovoril ústretovo, že prizve všetkých, ktorí majú chuť, aby sa to v skutočnosti aj udialo, aby to neboli len vypovedané slová pred parlamentom, aby nás uspokojili, ale aby sa to skutočne aj udialo.

    Na záver by som už len povedala, že je mi ľúto, že najväčšie zlyhanie boli zistené naozaj v štátnej správe, že ide o verejné inštitúcie. Doplatili na to nielen zamestnanci firiem a jednotlivci, jednotliví ľudia, deti, ale značnú škodu utrpel aj štát a to znamená my všetci. Na záver by som sa spýtala či opatrenia, ktoré navrhla pani ombudsmanka, nájdu naozaj odozvu medzi nami, najlepšie by bolo keby našli odozvu práve u exekutívy, na vláde, u ministra práce, sociálnych vecí, tam sa zrejme dejú nápravy, ale bola by som rada, keby sa naozaj k tomu postavil pozitívne aj pán minister spravodlivosti. Ak sa tak neudeje, tak budem veľmi uvažovať o tom a rada sa pričiním o to, aby sa nápravy, aby sa už podobné konania neuskutočňovali, aby som sa o to pričinila. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky pani poslankyňa Janíková, Nicholsonová, Vaľová a Mezenská. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Janíková.

  • Pani poslankyňa Jurinová, chcela by som len tak v krátkosti dotknúť sa vášho takého zásadného kladného stanoviska k pani verejnej ochrankyni práv k tomu rozpočtu, k tým verejným financiám, ktoré aj podľa verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej sú nedostatočné. Takisto k tomu výroku. Štátny bezdomovec. Viete, ja ako laik si predstavujem štátneho, verejného ochrancu práv ako inštitúciu, ako človeka toho posledného, ktorý má pomôcť tým ľuďom, ktorí naozaj zlyhajú buď či vo verejnej, štátnej sfére, že naozaj tá byrokracia ich zabrzdí, alebo tie štandardy nefungujú tak, ako by mali fungovať, ale mne to trošku tak pripadá, ja to poviem otvorene, také, viete, čo môžme čakať od verejného ochrancu práv, keď si nevie poradiť vo vlastnej inštitúcii? Hovorím to v úvodzovkách, aby ste sa neurazili, ale naozaj verejné financie, rozpočet na rok 2012 vám dávala bývalá vláda. Asi preto tuto kolegovia z pravice tak vehementne tlieskali nad tým, že nemáte peniaze, vo vašom príspevku ste sa aj pomýlili v tom rozpočte, zle ste si to vydelili, pozrite si, ja som si pozerala pred chvíľkou tabuľku. Tak isto by som poprosila, neviem, ja mám poznatok, že je dosť štátnych inštitúcií a voľných, či máte voľajaký projekt spravený, keď rok máte problém s tým, že ste štátny bezdomovec, že či je voľajaký projekt, či ste oslovili niekoho, čiže na toto by som potrebovala taký voľajaký váš dotaz, čo k tej práci vlastne potrebujete? Lebo tá budova, viem, kde ste, naozaj funguje už roky, takže neviem, bývalí ochrancovia práv nemali problém, takže takto. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja zdieľam názor pani podpredsedníčky, ktorý tlmočila v tom príspevku v rozprave. Chcem tiež veľmi oceniť činnosť verejnej ochrankyne práv a jej tímu. My sme v tomto pléne zvyknutí na to, že nám sem chodia správy, ktoré sú písané vyslovene formálne bez nejakých konkrétnych odporúčaní, a musím povedať, že prvý raz sa k nám dostala správa, ktorá je úplne iná tým, že pani ombudsmanka si dala tú námahu a veľmi jasne pomenovala veci, ktoré zlyhávajú v tomto štáte v oblasti ochrany ľudských práv. Bola schopná potom dať odporúčania, ktoré sú viac než konkrétne a nad ktorými by sme sa mali viacerí zamyslieť. Ja osobne určite porozmýšľam nad legislatívnou úpravou terénnej sociálnej práce, pretože absolútne zdieľam ten názor, že v tejto krajine zlyháva vlastne monitorovanie v teréne. A práve preto máme prípady utýraných detí, utýraných Luciek a skutočne aj na tomto troskotá ten systém sociálnoprávnej ochrany detí dlhodobo, takže chcem sa veľmi pekne poďakovať za tú správu, chcem sa veľmi pekne poďakovať aj za tých, ktorí sa postavia za pani ombudsmanku, a ja teda za ňou stojím, aj čo sa týka rozpočtu, akokoľvek ho ideme spochybňovať, pretože ja som sa rozprávala s niektorými ľuďmi z jej tímu a podľa mňa je pod úroveň, aby v krajine, ktorá deklaruje, že jej záleží na ochrane ľudských práv, aby sa tento úrad potýkal s tým, že napríklad museli stopnúť nákup toaletného papiera, aby vôbec dokázali vykonávať tú činnosť, ktorú majú zo zákona vykonávať. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že nikto z nás, kto tu sedí, nikdy nespochybňoval a nespochybňuje inštitút verejného ochrancu ľudských práv, pretože je to dôležitá inštitúcia. Občania, ak majú svoje ťažkosti, skutočne hľadajú pomoc a chcú byť nápomocní. Samozrejme, keď pani ombudsmanka, keď sme, keď ste teda boli zvolená, je mi veľmi ľúto, že skutočne vašu situáciu komplexne neriešila bývalá premiérka, čo sa týka budovy a ostatných vecí, pretože myslím si, že bola už vtedy tá možnosť, keď ste vstupovali na úrad, aby pani premiérka vyčlenila budovu, pretože si myslím, že rok 2013 není rokom jednoduchým, a to aj z toho dôvodu, že rozpočet je skoro totožný s rokom 2012, ktorý ste vlastne aj vy sama schvaľovali a za ktorý ste určite aj vy sama hlasovali, a viete o tom, že nevyhovárame sa, pretože ozaj si vážime tú prácu, ale je, sú 3 %, ideme konsolidovať finančné prostriedky, mestá, obce, všetci ideme konsolidovať finančné prostriedky, takže nie je to jednoduché a možno na margo toho zrejme asi by som povedala, že trošku ste sa možno že zmýlila, lebo ako povedala moja predrečníčka, 126-tisíc eur deleno 12 je 10 500 eur, nie tisíc, takže zrejme tam asi tá bola tá chyba, ale určite si myslím, že ste minuli tých 10 500 eur, lebo bolo potrebné ich minúť, takže asi toľko.

    A verím tomu, že určite do budúcna tá situácia sa bude zlepšovať, ale treba brať skutočne ohľad na zdroje vo finančnom rozpočte, na trojpercentnú konsolidáciu finančných zdrojov na 3 %, kde sme sa vlastne zaviazali. Ďakujem.

  • Ja si tiež dovolím predniesť svoj názor k tomu, čo tu bolo prednesené v rámci správy ombudsmanky. Ja tomu naozaj nerozumiem, pretože na jednej strane sa všade zdôrazňuje potreba zvyšovania vymožiteľnosti práva, odznelo to aj dnes, ako jeden z vážnych stimulov možno aj hospodárskeho rastu, aj uskutočňovania národného programu verejnej reformy, a na druhej strane tu skôr asi aj podľa slov samotnej ombudsmanky zisťujem, že nie je ochota takéto aparáty alebo výkonné úrady, ktoré na to majú dohliadať, podporovať. Skôr teda je tu spomínaný režim podvýživy a poddimenzovania.

    Moja však osobná skúsenosť, o ktorej môžem hovoriť, a to som predložila pani ombudsmanke dva podnety niekedy v jeseni, potvrdzuje to, že mi neprišla do dnešného dňa žiadna spätná väzba. A ja teraz naozaj neviem posúdiť ani určiť hranicu medzi tým, či to bolo naozaj bez akejkoľvek spätnej väzby alebo bez výsledku z toho dôvodu, že je tu istý druh nečinnosti alebo nedostatočných dispozícií a zdrojov. Ak to má ďalej takto fungovať, tak by som poprosila, aby sme nedávali ľuďom falošné nádeje, ani tým, ktorí takéto podnety predkladajú, lebo naozaj asi nikoho z nás dlhodobo nebude baviť, aby sme mali takéto formálne úrady.

    Takže naozaj túto, vysporiadanie sa s tým, ako tento úrad bude ďalej fungovať je a bude našou záťažou.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali cezo mňa vlastne na pani ombudsmanku.

  • Povedané so smiechom.

  • A každopádne ja by som povedala k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Janíková a Vaľová, mali v podstate podobnú tému, o ktorej hovorili. Je to pravda, všetci chápu, že je čas konsolidácie a uťahovania opaskov a čas reštrikcií. A práve o tom si myslím, že pani ombudsmanka hovorila. Hovorila jednoznačne o tom, že tá budova, v ktorej je, je pre ňu veľká záťaž. Odčerpáva jej najviac prostriedkov, preto žiadala o pomoc, bola v rokovaniach, to myslím, že hneď, neviem, dlhšie sme sa o tom rozprávali spolu s ňou dosť krátko po voľbách.

    Čo sa odvtedy udialo neviem, ale predpokladám, že tie rokovania prebiehali ďalej. Takže to, ak ste jej vyčítali, že málo bola aktívna v tejto oblasti, tak ubezpečujem vás, že určite nie. Skôr nechápem negatívny postoj vlády, kde si myslím, že možnosť šetrenia prostriedkov je práve v tejto oblasti. S rovnakým rozpočtom, s lacnejším nájmom by sa dali uživiť možno aj dve organizácie. Teraz som to prehnala, ale podľa mňa tam je pes zakopaný a mne chýba tá súčinnosť práve exekutívy, ktorá jej skôr má záujem nevyhovieť, ako pomôcť. A nielen jej, ale možno aj stredisko, Centrum právnej pomoci. Keď som sa rozprávala s Centrom právnej pomoci alebo teda s ľuďmi odtiaľ, tak oni práve by ocenili, keby naozaj tá spolupráca medzi jednotlivými úradmi existovala, bola na vyššej úrovni, preto sa mi aj tá myšlienka spojenia možno alebo blízkeho naviazania jednotlivých organizácií, bola skutočne reálna. Asi toľko. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloško, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, dovoľte pár slov. A môj záujem o tú problematiku vyplýva aj z toho, že som prvý federálny zákon o ombudsmanovi v roku 1992 mal sám na starosti, potom 10 rokov bola pauza, až vlastne na Slovensko to došlo až v roku 2002, keď sa menoval ombudsman, a odvtedy sa teším, že ho máme. Teším sa, že pracuje, aj keď táto správa zdá sa mi troška až rozsiahla. Ukazuje na rôzne problémy, ktoré sú tam a ktoré, samozrejme, treba riešiť. Ako by som povedal, nie je veľmi optimistická, zdá sa mi až niekedy až príliš transparentná, detailná. Úplne ukazuje, ako to v tom ústave je, 54 miest štátnozamestnaneckých iste nie je málo, z toho 17 právnikov, tak som sa to dočítal. Tie platy sú až príliš detailné, osobné príplatky iste sú aj diferencované, myslím, platy a není to nejako vsjo rovno. No a podaní z 2275 sa polovica, temer polovica podarila vybaviť, ešte asi 1555 nie je vybavených, tak som sa dočítal a snáď by som sa opýtal, že čo znamená, to vybavenie, či to znamená s tým, že ten človek má ten problém vyriešený alebo len že mu presne poviete, že teda čo má robiť alebo kam ten problém patrí.

    Iste ten ústav alebo úrad je finančne podvyživený, ale najmä to súvisí s tou budovou, ako to tu už bolo spomenuté. 1,1 mil. euro nie je málo, aj keď väčšina z toho ide na mzdy, a teda na prenájom, ktorý je 255-tisíc v trhových cenách na rok, čiže to je určite veľa. V tomto smere si myslím naozaj, že sám úrad by si mal hľadať také priestory, keď už nedostane nejakú pomoc zhora. Určite by mal byť v nejakej štátnej budove, všetky štátne budovy im klesajú stavy pracovníkov, ale stále priestory nie sú. Ten nápad, o ktorom pani poslankyňa Jurinová už hovorila, že mať jeden dom pre ľudské práva, kde by boli všetky inštitúcie aj nevládne, aj všelijaké ďalšie, by bola dobrá myšlienka a myslím, že našla by sa taká budova v Bratislave, hovorím, keď škrkáme a skracujeme, čo je správne, tak myslím, že by bolo možné takúto dom ľudských práv nájsť.

    Potom je časť konkrétna, tam sa hovorí o presných číslach, áno, 92 porušení základných práv sa mi zdá celkom dobré na to, že dennodenne vidíme, že tie ľudské práva najmä jednotlivcov sa porušujú, tak je to v celej Európe, bohužiaľ, no. Iba 36 prieťahov súdnych sa ukázalo, dokázalo iba dokonca jeden prípad policajtov, čiže to tiež není také až zlé, keď vieme, že tých prieťahov súdov sú naozaj veľmi, veľmi veľa. Sociálna poisťovňa prieťahov 8. Máme 1,2 mil. dôchodcov, to je tiež výborné číslo, iste tých problémov je ďaleko, ďaleko viac. A potom sú to také celkom jednotlivé prípady: právo na informácie, právo na vzdelanie, prieťahy verejnej správy. To sú jedna, dva, tri, päť, tam sa mi zdá, že tie príklady, ktoré sa tam uvádzajú, aj keď je tam iba jeden príklad na jeden prípad, by bolo možné dať snáď niekde do prílohy alebo silne skrátiť, lebo to predlžuje tú správu a nie je to až tak podstatné, konkrétny prípad konkrétneho človeka do takejto správy dávať.

    Tam som si všimol tú sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. Máme u nás 557 zamestnancov, ktorí sa len o toto starajú. Je to málo, je to veľa? No problémy s deťmi a s adopciami a s rôznymi inými vecami, s detskými domovmi. Je ich tu veľmi veľa, a teda 557 miest na tieto veci sa mi nezdá až tak málo. Tu by som chcel poradiť pani ombudsmanke asi to, že nechcem radiť, len že možná, že lepšie ako čakať na nejaké podnety písomné, je konať iniciatívne. Napr. vidíte prípad v médiách alebo v televízii, alebo v novinách, tak ihneď za tým a proste vedieť, že ombudsman tam došiel a tak ďalej, iste to bolo ťažké, keď ste minulý rok mali tuším 357 na cestovné domáce, a na zahraničné temer vôbec nič, no ale to súviselo najmä s tým platením za tú budovu. Čiže konať iniciatívne. Napr. ja mám prípad, som aj o tom blog písal, že človeka niekto, manželka, svokra, označila, že nesexuálne zneužíva deti, o dva dni prišli, keď postavil pekný dom pre celú rodinu, veľký, o dva dni došli policajti, dali ho do väzenia a 13 mesiacov sedel v base aj v Leopoldove. Nervy si zničil, všetko, povesť, po trinástich mesiacoch ho zo všetkého oslobodili, ale už sa to nikdy nedalo na poriadok. Ten biľag je stále na ňom a nikomu, kto ho udal, sa vlastne nič nestalo. Ten prípad je veľmi zaujímavý, môžem vám ho prípadne poslať, ale práve takéto veci, na ktoré niekto poukáže, toho sa chytiť a ísť za tým a spraviť tam troška čoro-moro, no.

    Detský ombudsman je pekná myšlienka aj hrdo to znie, no zas na druhej strane sa to týka len webovej stránky, kde deti môžu písať svoje problémy, tak 851 detí to využilo, čo je dobré, ale ja by som bol radšej, keby jedna osoba bola akože detský ombudsman patriaca vám, ale zároveň by mala právo riešiť tieto detské problémy, ktorých je veľmi veľa.

    No, posledné myšlienky sú asi také, že to som povedal aj pánovi ministrovi Lajčákovi, že skutočne chýba mi tu a iste aj mnohým, jedna správa pre všetky organizácie, ktoré robia s ľudskými právami. V '91 sme také niečo mali vo Federálnom zhromaždení, vtedy to dával podpredseda pre ľudské práva, generálny prokurátor a minister vnútra. Ja by som k tomu ešte pridal aj ombudsmanku, možno aj ľudovú rovnosť, ktorá sa každoročne dáva, aj o Rómoch, aj menšiny, aj, aj ministerstvo spravodlivosti, väzenstvo a tak ďalej by k tomu malo čo povedať, možno aj ministerstvo zdravotníctva, práva pacientov a tak ďalej. Čiže jednu poriadnu správu a venovať tuná v parlamente jeden deň debatám na túto tému. To by mnohé veci osvetlilo.

    Ja oceňujem tých 7 doporučení na konci správy. Sú adresované Národnej rade, ale iste by mnohé mohli patriť aj ministerstvám, iste aj výborom Národnej rady a treba si ich všimnúť a nejakým spôsobom zapamätať, lebo naozaj poukazujú na prípady, napr. to vdovstvo alebo práv dieťaťa, ktoré sú naozaj akútne.

    Odporúčam teda úradu viac sa prezentovať na verejnosti, hovoriť o svojich úspechoch aj bojoch, viac informovať verejnosť pravidelne trebárs aj v novinách - rubrika ombudsmanka. A celkove hodnotím správu pozitívne, odporúčam ju akceptovať. A som sľúbil, že to bude do 10 minút, takže som vlastne vyhral aj stávku. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tomanová do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani verejná obhajkyňa práv, vážené dámy, vážení páni, je nás tu veľmi málo a ja sa tak obzerám a chcela som hneď v úvode povedať, že malo by tu byť medzi nami hneď niekoľko ministrov práce, sociálnych vecí, bývalých ministrov spravodlivosti a ich štátnych tajomníkov, a musím povedať, že v minulosti platilo, že nech sme sa už dohodli na mnohých veciach, témou ochrany detí sme sa všetci, snáď len s jednou výnimkou, zaoberali s rovnakým rešpektom, záujmom, odhodlaním a najmä za niekoľko málo rokov sme dosiahli to, že budovaný systém aj z medzinárodného hľadiska - a teraz budem ale veľmi skromná - je v podstate veľmi rešpektovaný. Samozrejme, sú rôzne problémy, je veľa prípadov, málo ľudí. Je veľa unavených ľudí nielen z práce, ale aj z neustáleho napádania, perzekvovania. Hovorím aj o tom, čo spomenul aj môj predrečník, ktorý hovoril o tom, že či je tých ľudí málo alebo veľa, myslím si, že terénnych sociálnych pracovníkov na vyhľadávaciu prácu je skutočne málo.

    Mala som však a mám za to, že to, čo sme robili a robíme, je dobré, že sme na dobrej ceste. A čo sa teda stalo, že ako keby nič z toho nebolo pravdou. Z čoho to všetko pramení? Kto a prečo to robí? Prečo to niekto živí? Voľakedy sme na ministerstve a moje kolegynky zo sociálnoprávnej ochrany hovorievali, že to máš jednoduché, futbalu, deťom a sociálnemu rozumejú všetci a každý. Skúsme porozmýšľať, či práve v tomto náhodou nie je problém. Zdá sa to v podstate veľmi jednoduché. Deti, pomôžeme im, robíme všetko pre to, aby sme ich ochránili, aby sme im pomohli, nakoniec tento základný princíp, že dokonca aj tretia osoba, ktorá sa len sprostredkovane dozvie o problémoch dieťaťa je povinná vlastne o tomto probléme informovať príslušné orgány, a teda keď robíme všetko, spýtam sa, čo už na tom by asi malo byť zložité? Nie je to však také jednoduché. Sociálnoprávna ochrana detí je vo svojej podstate jeden z najkomplikovanejších systémov. Naozaj treba si uvedomiť, že musíte ovládať veľmi veľa zákonov, musíte ich vedieť prepájať medzi sebou. Musíte vedieť a poznať veľmi veľa medzinárodných aktov, ktoré musíte tiež dokázať poprepájať s vnútroštátnym právom. Musíte vedieť vystupovať pred súdom, políciou. Musíte ovládať rôzne odborné metódy a nielen to. Musíte mať prehľad aj o odborných metódach iných odvetví. Musíte dokázať hovoriť s deťmi, ich rodičmi, inými ľuďmi na úradoch, v rodinách. Musíte si zachovať nadhľad, a to bez ohľadu na to, kto na vás tlačí, či sú to rodičia, médiá, ktokoľvek. Nesmiete nič povedať, vyjadrovať sa, lebo chránite deti a častokrát chránite deti proti ich vlastným rodičom. Teda nie je to jednoduché a vôbec, aby to bolo jednoduché, musíte vlastne vymyslieť niečo, čo teda nebude jednoduché a čo bude deti chrániť.

    Kladiem si teda otázku, čo je teda tomuto systému kladené za vinu, že o tom hovorí aj správa o činnosti verejnej ochrankyne práv za minulý rok. V tejto chvíli musím úprimne povedať, nebránim sa akýmkoľvek navrhnutými opatreniam, ktoré by mali zlepšiť postavenie detí a postavenie dokonca aj rodičov. Nebránim sa prijatiu akýchkoľvek opatrení vo veci riešenia pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Myslím však, že je treba veľmi opatrne s týmto inštitútom narábať a možno ho zameniť za niečo úplne iné, napr. ako Nemci majú sprievodcu životom. Je to veľmi, veľmi nebezpečný inštitút, ale chcela by som počuť, ako na to a s akými zámermi. Čiže ešte raz. Prijímam akékoľvek opatrenia, ktoré sú vykonané na základe analýzy alebo ktoré priniesla aplikačná prax a ktoré pomôžu zlepšiť systém, ale dôsledne sledujem vývoj najmä v poslednom polroku, a to teda aj všetky správy a vyjadrenia aj pani verejnej ochrankyne práv.

    Je mi veľmi ľúto, že si dovolím konštatovať, že mám pocit, že aj tu sa zlial, žiaľ, futbal s deťmi. V čom je teda problém? Poviem, pani verejná ochrankyňa práv, v čl. 228, v čl. 242 predkladanej správy, kde je obvinené ministerstvo práce, ústredie, úrady práce, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, že nekonali tak ako mali, že dokonca niekedy nekonali vôbec v prípadoch slovenských detí žijúcich v zahraničí. Ako dobre to znie pre médiá, samozrejme, a pre ľudí. Našli sme tých zlých štátnych úradníkov, na ktorých môžeme všetko zhodiť. Pozrela som si dôkladne aj iniciatívnu Správu verejnej ochrankyne práv o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov, z novembra 2012 aj text v dnes predkladanej správe o činnosti tak ku konkrétnemu podnetu, ako aj vlastným zisteniam verejnej ochrankyne práv.

    Budem používať všetky dostupné správy a zistenia verejnej ochrankyne práv, nakoľko sú podkladom pre závery v predkladanej správe o činnosti. O čo teda ide?

    Názov iniciatívnej správy znie Správa verejnej ochrankyne práv o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktorí sa ocitli v cudzine bez starostlivosti rodičov. Prosím, zapamätajte si ten názov, osobitne časť "bez starostlivosti rodičov". Úvodná časť iniciatívnej správy popisuje, že v kancelárii verejného ochrancu práv bol vo februári 2012 doručený prvý podnet týkajúci sa práv maloletých detí, ktoré sa v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a severného Írska ocitli bez starostlivosti rodičov, a preto sa začalo v Spojenom kráľovstve súdne konanie a o ich zverenie do náhradnej starostlivosti, ako začala kancelária hneď vo veci konať a ako pociťuje zo strany orgánov verejnej správy v tomto konaní, dochádza k zanedbávaniu ochrany práv maloletých detí, prerástol v istotu. Kľúčovým slovom je slovo konanie, konanie súdne v Spojenom kráľovstve. O pár riadkov ďalej sa dozvieme, že bola citujem: "... medzi tzv. TOP témami verejnej ochrankyne práv na rok 2012 a 2013 zaradená téma Repatriácie maloletých detí." Ďalšie kľúčové slovo repatriácia.

    Na str. 6 je uvedené, že správa je založená na faktoch. Teda poďme k faktom. Faktom je, že všetka pozornosť iniciatívy verejnej ochrankyne práv bola nakoncentrovaná len na prípady v Spojenom kráľovstve. Vysvetľujem si to tak, že s inými prípadmi v iných krajinách problémy neboli, neboli teda zaujímavé, dobre. Ako je teda možné povedať generálny záver, že postupy sú zlé, ak predmetom záujmu je len jedna časť? Je teda problém na Slovensku, alebo niekde inde? Vráťme sa k východiskovému bodu. Deti, slovenskí občania sa nachádzajú v zahraničí nie preto, že by ich tam Slovensko poslalo, zobrali ich tam ich vlastní rodičia, zopakujem: ich vlastní rodičia. Spravidla preto, že chcú v Anglicku žiť, pracovať a majú tam rodinu. Alebo dokonca tieto deti sa tam narodili a majú tam obvyklý pobyt. Nikdy na Slovensku nežili. A toto je rozhodujúci moment.

    Vráťme sa k východiskovému bodu. V prípade maloletých detí v zahraničí, teda aj v Anglicku, sa rodičia týchto detí nachádzajú spolu s nimi. Bývajú, žijú tam dobrovoľne a k tomuto ich pobytu na území cudzej krajiny sa spravidla viaže aj nadobudnutie obvyklého pobytu dieťaťa na území tejto krajiny. To, či má, alebo nemá dieťa na území tej krajiny obvyklý pobyt, posudzuje v každom jednom prípade sudca a nemožno vylúčiť ani to, že dieťa nadobudne v závislosti od okolnosti konkrétneho prípadu obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu. To znamená, že sa na týchto ľudí vzťahuje právo tej krajiny, kde majú tento obvyklý pobyt.

    Okrem iných vecí, ak má dieťa obvyklý pobyt na území inej krajiny, a niečo sa stane, napríklad rodičia sa nestarajú o dieťa alebo je iný dôvod odňatia, napríklad páchanie trestnej činnosti, zdravotný stav rodičov alebo dokonca úmrtie rodičov, konajú miestne úrady a o tomto dieťati rozhoduje súd tej krajiny, v ktorej má dieťa obvyklý pobyt. Rovnako by to bolo a aj je v prípadoch, ak občania iných krajín žijú na Slovensku, ak by sa niečo stalo, konali by slovenské sociálne úrady a aj slovenské súdy.

    Vrátim sa teraz k samotnému názvu správy - Správa verejnej ochrankyne práv o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov. No neocitli sa bez starostlivosti rodičov, to je úplne iná téma. To by bola téma maloletých bez sprievodu, aj takýto termín poznáme a máme ho v zákona zakotvený.

    Prečo je to také dôležité? Pokúsim sa to vysvetliť. Lebo z tohto mylného východiska vychádza celá iniciatíva správy verejnej ochrankyne práv a následne aj správa o činnosti za uplynulý rok a aj posudzovanie podnetu. Deti sa tam neocitli bez starostlivosti detí, mali tam svojich rodičov či iných oficiálne určených zástupcov a z ich starostlivosti boli podľa zákonov platných v Anglicku odňaté. Prečo je to tak? Prečo anglické súdy, anglické úrady? Lebo bola daná jednoznačne právomoc súdu Veľkej Británie, a to podľa nariadenia Rady Európskeho spoločenstva číslo 2201/2003 z 27. novembra 2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

    Článok 8 odsek 1 tohto nariadenia ustanovuje, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Teda nie naše slovenské zákony sa upravujú tieto veci. V podmienkach Európskej únie je to práve citované nariadenie, mimo Európskej únie sú to, samozrejme, iné právne akty. Celú problematiku upravuje medzinárodné právo, ktoré v podmienkach Európskej únie má okrem iného podobu nariadení, ktorými sú členské štáty a členské krajiny viazané. Sú súčasťou aj nášho právneho poriadku. Nie je to teda výmysel Slovenskej republiky.

    Rovnako by bolo a aj v prípadoch, ak občania iných krajín žijú na Slovensku, ak by sa niečo stalo, konali by slovenské sociálne úrady a slovenské súdy. Obe správy pani verejnej obhajkyne, ochrankyne, pardon, vychádzajú z dvoch absurdných východísk podávaných v správach ako fakt, že Slovenská republika, teda jej štátne orgány, má vstupovať do súkromného sporu, vo veci ktorého rozhoduje súd v zahraničí, napríklad ako tretia strana v konkrétnom konaní, a že Slovenská republika má podávať návrhy na súd iného štátu na návrat, teda repatriáciu dieťaťa. Ani jedno nie je faktom a už vôbec nie preto, že to píše verejná ochrankyňa práv. Vrátim sa naspäť k nariadeniu 2201/2003, toto nariadenie upravuje súkromnoprávne rodinné vzťahy s medzinárodným prvkom, ako aj systém spolupráce medzi ústrednými orgánmi a súdmi. Dávam do pozornosti, že podľa článku 53 tohto nariadenia každý členský štát určí jeden alebo niekoľko ústredných orgánov na pomoc pri uplatňovaní tohto nariadenia a vymedzí územnú alebo funkčnú právomoc.

    Ak členský štát určí na niekoľko ústredných orgánov - písomný styk sa uskutočňuje priamo s príslušným ústredným orgánom - zdôrazňujem slovo písomný styk - , teda komunikáciu ústredných orgánov a fyzických a právnických osôb, vrátane súdov, ako aj spoluprácu medzi nimi, má administratívny charakter. Ďalej vysvetlím aj prečo je to dôležité. Slovenská republika určila v lehote určenej v nariadení na ústredné orgány vo veciach rodičovských práv a povinností štátne orgány a to Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo spravodlivosti. Centrum má podľa článku 55 písmeno a), b) a e) tieto úlohy: zhromažďuje, zabezpečuje výmenu informácií o situácii dieťaťa o všetkých začatých konaniach alebo o prijatých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú dieťaťa; poskytuje informácie a pomoc nositeľom rodičovských práv a povinností - spravidla je to rodič -, ktorí sa snažia o uznanie a výkon rozhodnutí najmä tých, ktoré sa týkajú práva styku a návratu dieťaťa. Uľahčuje dosiahnutie dohody medzi nositeľmi rodičovský práv a povinností, mediáciou alebo iným metódami a pri uľahčení cezhraničnej spolupráce na tento účel ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti spolupráce vo veciach rodičovských práv a povinností podľa článku 55 písmeno d) poskytovalo informáciu o pomoc, ktorú súdy potrebujú za účelom umiestnenia dieťaťa v inom členskom štáte, ak zvažujú jeho umiestnenie do zariadenie alebo do pestúnskej starostlivosti v tom druhom štáte, článok 56.

    V roku 2010 požiadalo ministerstvo práce o zmenu ústredného orgánu pri uplatňovaní nariadenia a od prvého júna 2001 vykonáva aj pôvodné právomoci ministerstva Centrum medzinárodnoprávnej ochrany detí.

    Ministerstvo spravodlivosti vykonáva spoluprácu vo veciach rodičovských práv a povinností na uľahčenie komunikácie medzi súdmi najmä pri uplatňovaní niektorých ustanovení týkajúcich sa únosu dieťaťa a tu týkajúce sa postúpenie veci súdu, ktorý je vhodnejšie umiestnený na jej prejednávanie.

    Spolupráca medzi slovenskými ústrednými orgánmi a ústrednými orgánmi v zahraničí v zmysle článkov 55 až 57 nariadenia je založená na výmene informácií a poskytnutí pomoci medzi ústrednými orgánmi dvoch členských štátov. Článok 55 veľmi jasne definuje rozsah úloh, ktoré môže ústredný orgán plniť na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu alebo nositeľa rodičovských práv a povinností s obvyklým pobytom v inom členskom štáte, hovorím o článku 57 nariadenia. Na základe takejto žiadosti môže v zmysle nariadenia ústredný orgán vykonávať tie úlohy iba na území svojho členského štátu, a to buď priamo alebo prostredníctvom iných orgánov v závislosti, samozrejme, od vnútroštátneho poriadku daného členského štátu.

    Nariadenie v žiadnom prípade neumožňuje ústredného orgánu členského štátu vykonávať úlohy vyplývajúce z tohto nariadenia na území iného členského štátu, teda neupravuje ani možnosť iných štátov vstupovať do konania na území štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Táto kompetencia je daná, táto kompetencia nie je daná žiadnemu štátnemu orgánu Slovenskej republiky ani medzinárodným právom súkromným, ani inými právnymi predpismi. Zopakujem ešte raz: nie je daná žiadnemu štátnemu orgánu Slovenskej republiky ani medzinárodným právom súkromným, ani právnymi predpismi. Nie je a ani nemôže byť, lebo sa spravujú princípom vnútroštátnej teritoriality. Takže pokiaľ nechceme upraviť súkromné rodinné veci a to hneď, dovoľte mi povedať, vedľa vojny v medzinárodnom práve verejnom, platí pre nás daný platný právny stav daný nariadením.

    V súlade s článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nemôže orgán štátu, ktoré postavenia a právomoci zákon upravuje konať z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy nad rozsah svojich zákonných právomocí.

    Je treba jednoznačne konštatovať, a to nezávisle od akéhokoľvek súkromného či politického názoru, že žiadny právny predpis či už medzinárodný a následne aj vnútroštátny nepriznáva slovenskému ústrednému orgánu právomoc vykonávať úlohy vyplývajúce z nariadenia na území iného členského štátu. To jest ani právomoc vstupovať do súdnych sporov pred súdmi iných členských štátov, napríklad ako tretia strana sporu konajúcich v súkromnoprávnom spore. Zopakujem ešte raz, ak dovolíte, naše možnosti teda jasne upravuje nariadenie. Toto nariadenie, či sa nám to páči alebo nie, jednoducho súdom zveruje kompetencie konať podľa obvyklého pobytu dieťaťa, teda určuje kompetenciu rozhodnúť súdu krajiny, kde má dieťa obvyklý pobyt. Na to, aby tento súd mohol získať potrebné informácie, nariadenie zaviedlo povinnosť štátom ustanoviť ústredné orgány, to jest orgány, ktoré si určia krajiny na komunikáciu medzi sebou. Ak ústredný orgán krajiny, v ktorej sa nachádza dieťa osloví ústredný orgán druhej krajiny s nejakou požiadavkou, tento zabezpečí to, o čo bol požiadaný.

    Pani ombudsmanka, preto sa spytujem, teda aké obdobia nečinnosti? Je nemorálne, aby práve ústavný inštitút, verejný ochranca práv vyčítal nekonanie štátnym inštitúciám, ktoré jednoducho nemohli z ústavy konať to, čo nemajú upravené v zákone, v tomto prípade v nariadení. Pani verejná ochrankyňa, veď to celé máte postavené na tom, že im to nič nezakazuje. Tak mohli. A ja poviem, žiaľ, nemohli. Je to východisko, ktoré nie je hodné myslím si ústavou konštituovaného činiteľa. Účasti slovenských inštitúcií na súdnych konaniach v postavení tretej strany už len toľko, aby sme už neverili vlastnej krajine, ak by by sme jej teda už neverili, nie je známe, že by iné krajiny žiadali o vstup do konania vedenou na súde inej krajiny v takejto veci.

    Stačí, keď pozriete webové stránky úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu v susednej v Českej republiky, dámy, páni, úradu, ktorý prezentuje názor, že takýto vstup do súkromného sporu by mohol byť považovaný aj za porušovanie zvrchovanosti cudzej krajiny. Otázkou je tiež, čo má vypovedať táto tretia strana, koho zastupuje? Slovenskú, koho zastupuje, Slovenskú republiku, pýtam sa? S akým mandátom, veď to v neposlednom rade sledujeme sami v medializovanom prípade. Čo sme sľúbili, prečo, komu, a na základe čoho, akých platných predpisov?

    Nepáči sa nám, že rozhodujú iné súdy a iné úrady. No ale prečo by sme my nemohli na Slovensku teda rozhodovať o dávkach, ktoré majú poskytovať anglické úrady. Veď sú to naši občania, nie? Prečo neposlať potom našich policajtov do Anglicka, veď aby preverovali tie krádeže slovenských občanov, pretože tam to zle vyšetrujú?

    Vážené dámy, vážení páni, je vylúčené pripisovať slovenským úradom kompetencie, ktoré jednoducho nemajú. O tom je aj ďalšie zistenie v správe, a to nevykonávanie opatrení smerujúcich k repatriácii, to jest, verejná ochrankyňa práv si myslí, že je možné podávať návrhy na súd na repatriáciu. Takúto možnosť v takýchto prípadoch, nariadenie jednoducho nepoznám. Problém je v tom, že celý postup, ktorý je popisovaný v správach ako správny a ktorý slovenské úrady podľa správy nerobili, je postup upravený v nariadení pre prípady rodičovských únosov detí. Zopakujem: pre prípady rodičovských únosov detí. Nariadenie číslo 2201/2003 ustanovuje okrem iného aj presne podmienky, kedy subjekt vykonávajúci opatrovnícke právo je oprávnený podať žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku, aby dosiahol návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. A to je situácia takzvaného rodičovského únosu. Konanie, kde súd jednej krajiny koná vo veci návrhu a návratu dieťa, nie návrhu, kde súd koná vo veci návratu dieťaťa na územie inej krajiny, je vec takzvaného rodičovského únosu, a to v žiadnom prípade nie sú prípady zo správ verejnej ochrankyne práv.

    Východiskom pre tvrdenia k návratu detí je podľa iniciatívnej správy § 28 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Toto východisko je však zlé. Je potrebné prečítať si celý paragraf a to vrátane názvu. Je v ňom upravený postup slovenských inštitúcií na území Slovenskej republiky v situáciách, keď sa maloleté dieťa nachádza na území iného štátu bez sprievodu svojho zákonného zástupcu, napríklad ak dieťa utečie z domu a podobne. Ustanovenia § 28 sa rozhodne nevzťahujú na situáciu, keď je rozhodnutím príslušného orgánu alebo súdu v inom štáte dieťa odňaté z nejakého vážneho dôvodu zo starostlivosti jeho rodičov alebo iných osôb s opatrovníckymi právami, ktorí žijú s týmto dieťaťom na území iného štátu, navyše ak toto dieťa má na území iného štátu obvyklý pobyt.

    Navyše aj tento zákon je súčasťou slovenského právneho poriadku a jednoducho neupravuje vykonávanie úloh slovenských orgánov v zahraničí. O akomkoľvek opatrení vždy rozhodne súd. Nič sa neudeje bez rozhodnutia súdu, ani návrat do rodiny, ani návrat k starým rodičom, ani návrat s rodičmi na Slovensko, alebo zverenie starým rodičom, ktorí žijú na Slovensku. Rozhodujúcim je vždy rozhodnutie, kto sa bude o dieťa starať, to jest, do koho starostlivosti súd dieťa zverí. Repatriácia je vlastne návrat, to jest premiestnenie dieťaťa v situácii, ak osoba alebo zariadenie, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti, sú v inej krajine než dieťa a súd, ktorý rozhodol.

    Prípady v Anglicku jednoducho nie sú prípady maloletých bez sprievodu, prípady detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte, takže správa je preto aj v tejto časti vyfabulovaná a ničím nepodložená konštrukcia.

    Nepochopiteľným odvodzovaním z neexistujúcich kompetencií sa v správach verejnej ochrankyne práv ocitlo aj odmietanie spolupráce a stretnutie so zamestnancami sociálnych úradov Spojeného kráľovstva na území Slovenska. Dovoľte mi, tomuto sa osobitne krátko venovať. Pýtam sa: Ktorý právny predpis či v tomto prípade nariadenie upravuje postup sociálnych úradov iných krajín na území Slovenskej republiky? Neexistuje taký predpis. Slovenským orgánom sociálnoprávnej ochrany detí je vyčítané, že neposkytli súčinnosť anglickým sociálnym službám. Zdôrazním slovo súčinnosť. Pani verejnej ochrankyni práv je istý zrejmý rozdiel medzi slovom spolupráca a súčinnosť.

    Podľa mojich informácií slovenské orgány vždy preverili záujem rodiny na Slovensku strpieť šetrenie z Anglicka, ak o to boli požiadané. Ale ísť na spoločné šetrenie? Chápete, aké to môže mať dôsledky? Ak závery z týchto šetrení budú prezentované anglickými sociálnymi službami ako spoločné závery zo šetrenia, čo ak s nimi nebudeme súhlasiť? Je iné podpísať záznam zo šetrenia, teda faktický stav a iné zo záznamu vyvodzovať závery. Že sa nechceli o prípadoch rozprávať? Na základe čoho? Informácie majú a dávajú podľa nariadenia písomne, ak je potrebné doplniť ich, tak ich doplnia. Chápete, aké môžu byť vôbec dôsledky týchto rozhovoroch o prípadoch? Ako môžete ovplyvniť to, čo bude povedané ako výsledky rozhovoru o 2 000 km ďalej na súde, pri ktorých nie ste prítomní, napríklad? To nie je o ochote a neochote. Takýto postup jednoducho upravený nikde nie je. Nie je možné ani len odhadnúť jeho dôsledky. A pripomínam, že v konečnom dôsledku sa jedná o deti.

    Zistenia typu, že neboli vykonávané dostatočné opatrenia na navrátenie dieťaťa na územie Slovenskej republiky, lebo návrat prichádza do úvahy, ak by sa preukázalo, že je to v záujme dieťaťa, a nie sú vhodné ani komentáre, ako preukazovať, čo je v záujme dieťaťa, keď je dieťa v inom štáte. Môžete si to myslieť, môžete povedať, že na Slovensku sú vytvorené vhodné podmienky, že rodina, kam by sa mohlo dieťa vrátiť je vhodná, ale preukázať, že je to v záujme dieťaťa, keď nemáte to najpodstatnejšie, nemáte to dieťa. Ako môže byť teda porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa slovenskej ústavy, keď vec rieši anglický súd a anglický sociálny úrad? Ako môže byť porušené právo na súdnu a inú ochranu podľa slovenskej ústavy, keď konajú a ochranu zabezpečujú súdy a sociálne úrady inej krajiny? A ako čistý výsmech potom pôsobia tak v negatívnych správach odporúčania na vydanie manuálu a vnútorných noriem. Kde je konkrétny návrh? Konkrétny návrh na zmeny zákonov, no nemôže byť, pretože je to obrovský problém. Kde sú návrhy smerom k nariadeniu? Aj to je problém. Popreli ste podstatu Európskej únie medzinárodných dohovorov. Za spôsoby inej krajiny viníte Slovenskú republiku. Prečo? Lebo ste vyhodili starú matku a takto to súbežne s mediálnym ošiaľom chcete kompenzovať? Lebo tomu nerozumiete? Áno, je to zložité, ale vy ste verejná ochrankyňa práv, právnička, pre ktorú pracuje reálne asi 35 ľudí, z toho väčšina právnikov. Lebo sa to niekomu hodí? Áno, ale vy ste aj bývalá sudkyňa a minimálne ústavné východiská by vám mali byť ako bývalej sudkyni sväté.

    V tejto súvislosti, vážené dámy a páni, necítila som sa dostatočne kompetentná, aj keď pracovala som v tejto oblasti dlhé roky, niekoľko desaťročí, preto som požiadala o stanovisko k predmetu veci aj bývalú ústavnú sudkyňu, moju bývalú kolegyňu, a musím úprimne povedať, že v niektorých veciach ma ešte podučila, ale konečný verdikt je veľmi jednoznačný, ktorý teda dala na papier a ktorý vlastne podpísala a prikláňa sa, plne podporila moje stanovisko, že absolútne zodpovedá platnému právnemu stavu.

    Keď o tomto hovorím, musím hovoriť, že je mi z toho smutno, pretože jedna vec je smutnejšia ako druhá. Prípady detí v Anglicku sú zložité, citlivé a predovšetkým sú smutné. Stali sa predmetom médií, a preto sú populárne aj medzi politikmi, či inak verejne činnými osobami a citlivo ich určite vníma aj verejnosť. Majú však svoju podstatu v tom, že rodičia týchto detí sa zdržiavajú na území Anglicka dobrovoľne a často aj dlhodobo. A preto sa jednoducho musia riadiť pravidlami toho štátu. Ak ich porušia, nie sú schopní ani oni, ani ich príbuzní splniť podmienky tohto štátu. Zodpovednosť je v prvom rade na nich. Je tiež jasné, že v prípade neúspechu sa hľadá niekto, kto za to môže. Len je zvláštne to, že sa hľadá tu na Slovensku.

    Som zásadne proti tomu, aby sa pred vlastnou rodinou preferovalo osvojenie, rovnako, ako som zásadne proti tomu, aby sa v prípadoch, keď sa rodičia jednoducho nevedia starať o svoje deti, bolo osvojenie brané ako to najvhodnejšie riešenie, ale to nie je o Slovenskej republike.

    Nepáči sa nám právny systém inej krajiny nielen preto, že ovplyvňuje tých, ktorí majú väzbu ku Slovensku, ale existujú predsa aj iné spôsoby ako nadávanie na vlastných ľudí, na systém, ktorý je úplne odlišný od toho, ktorý kritizujeme. Chápem dotknuté rodiny, ktoré jednoducho potrebujú niekoho, na koho môžu nadávať, aby vôbec takúto situáciu psychicky zvládli. Dokonca dokážem pochopiť aj médiá. Úprimne to hovorím, aj keď zásadne s nimi nesúhlasím, ani s ich spôsobmi a dala som na nich niekoľko trestných oznámení a dokonca aj žalobu. Potrebujú príbeh. Potrebujú ho a musia ho dlho živiť, lebo príbeh predáva, a príbeh o deťoch sa naozaj dlho živiť dá. Čo ale nechápem, je, ak do bulvárnych praktík skĺzne verejný ochranca práv. A teda nechápem ani to, keď v tejto správe, ako som už povedala, čo nie je, ale mohlo sa konať, prečo pani verejná ochrankyňa práv nezakročila na adresu denníkov a médií, ktoré hovorili o deťoch právoplatne adoptovaných do inej krajiny, ktoré majú zákonných zástupcov a o ktorých tu boli popísané rôzne nepravdy a klamstvá bez toho, aby to bolo prerokované, aby s tými súhlasili ich zákonní zástupcovia.

    Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vaša správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012 obsahuje minimálne dve chybné časti. A to časť 228 a 242. Nemôžem ani len povedať, že obsahuje chyby, považujem ich za celé zlé. Hrubé chyby, ktoré každý, kto sa s témou zaoberá profesionálne, musí vidieť. Zastávam názor, že vyfabulované úvahy v žiadnom prípade nie je možné tolerovať verejnému ochrancovi práv a že správa tá, tak ako je predložená, nemala by byť schválená.

    A preto predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila predloženú správu na prepracovanie.

    Mám svoj súkromný názor a nechcem ho, nechcem ho, nechcem, aby som ho tak príkro povedala, ako mi prichádza momentálne na jazyk, ale, pani verejná ochrankyňa, skutočne odporúčam vám, alebo, ja neviem, ako to povedať, zastávam názor, že takouto správou vlastne narušujete dôveru človeka v to, že máte predpokladané schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti na to, aby ste takú funkciu, akú máte, zastávali.

    Odpusťte mi za tento záver, ale deti sú pre mňa najcitlivejšou oblasťou v živote. Prihlásila som sa k nulovej tolerancii násilia na deťoch. Ak rodič sa sťažuje, že v Nórsku, ktoré akceptovalo nulovú toleranciu násilia voči deťom či už psychickú, alebo fyzickú, potrestajú rodičov za to, že bijú dieťa. Rodič, ktorý tam s deťmi šiel, si mal toto preveriť, mal vedieť, aké sú tam zákonné podmienky. Ak s takýmto niečím nesúhlasil, nemal do Nórska ísť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyni s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som určite podporila v tomto pani poslankyňu Tomanovú, ale ja by som tam dala, že na dopracovanie tejto správy, pretože táto správa je skutočne veľmi stručná. Nachádza sa v nej veľmi málo poznatkov, veľmi málo riešení od úradu ombudsmana, čo možno myslím si, že aj v určitých prípadoch vykonali. Ja pozriem práve tú časť 228, kde sa píše: "Verejná ochrankyňa práv, preto požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, riaditeľku Centra a medzinárodnej ochrany" a tak ďalej, "aby v podobnej situácii zabránili a konali." A čo konal ombudsman? Čiže to sú také len upozornenia. Takže ja si myslím, že v tak citlivých veciach, ako sa týka detí, ako skutočne táto správa hovorí o starých ľuďoch, hovorí o rôznych sociálnych dávkach, by som skutočne privítala aj nielen to, že sme niekoho upozornili, ale možno ste to urobili, aby sme vedeli, v čom ste konali, ako ste konali. A aby sme vedeli priamejšie, čo ste urobili, aké boli vaše kompetencie a čo ste mohli urobiť.

    A takisto by som sa vrátila k bodu, čo ma tak trošku prekvapilo, ale verím tomu, že to bola iba stručnosť pisateľov, spolupráca so zahraničnými inštitúciami ombudsmana. A viete, aká sa tam nachádza veta? Dňa 6. septembra 2012 sa zamestnankyňa kancelárie zúčastnila na seminári, ktorý sa konal v Moldavsku. No ak toto je spolupráca so zahraničným ombudsmanom za celý rok, tak to potom si myslím, že tá spolupráca so zahraničným je veľmi slabá. Rozprávame o Anglicku, rozprávame o iných veciach, možno zle čítam. Ale práve preto si myslím, že keby sa táto správa dopracovala, možno by sme sa dozvedeli, že skutočne tých 35 ľudí, ak je to tak, ako hovorí pani poslankyňa Tomanová, skutočne tú prácu si vykonávalo lepšie a poctivejšie. A ja si tiež myslím, že by sme to mohli dopracovať, lebo ozaj tie informácie sú veľmi stručné, málo ich je a skresľujú možno prácu, ktorú naozaj sa snažíte poctivo a neľahko vykonávať. Takže verím tomu, že tomu tak je a že dopracujete tú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete reagovať pani poslankyňa? Nie.

    Nech sa páči, ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Alojz Hlina. Máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, aby som na niečo nezabudol, pre mňa je toto dosť kľúčová téma. Som to avizoval aj minulý rok, aj, Bože, aj po tom všetkom, čo tu bolo povedané.

  • Povedané so smiechom.

  • No skúsim.

    Ja tomu tak zvyknem hovoriť, že, žiaľ, ale musím to povedať, že keby na nás záležalo, teda na nás, na našej krajine, pokrok v Európe, tak v Európe sa skáče ešte zo stromu na strom. Naozaj, že my sme sa vždycky len pridali, alebo nás už aj pomaly za rukáv ťahali, že poďte, aha, už ako to funguje. Tuná neviem, možno nikto nebol na film Lincoln a ten, kto by aj šiel na Lincolna, tak po piatich minútach by odišiel. Ja viem, že tu není hlboké presvedčenie o niečom. Viem, že možno si niekto myslí, že ľudské práva, to je, to je čo vlastne. A možno si niekto, keď preženiem, do absurdity pôjdem, že či to sa dá kúpiť, alebo to sa niekde objedáva, alebo...

    Ja nebudem chcieť hovoriť a mohol by som o mojich príbehoch, kde mojim ľudským právam, dotkli sa mojich ľudských práv, ako sa ma kto zastal. Nuž, ale nebudem biediť, lebo viem, v akej krajine žijem. Takže nebudem sa tu smútiť, že aký, aký ohlas. Nechcem povedať, že čo bolo, bolo, ale niektoré veci majú svoj čas a k určitému procesu a vývodu dôjde a potom sa prípadne k tomu môžme vrátiť.

    Budem hovoriť o tejto správe a k tejto správe chcem povedať takú jednu, možno by sa to dalo povedať, že trošku technickú vec a jednu takú obsahovú vec. Ja naozaj - tu pani Šedivcová taká pobúrená, že som povedal, že teda, že zo stromu na strom - a ja to pritvrdím. My sme mizerná krajina. My sme naozaj mizerná krajina a hovorím to s plným vedomím. Zatiaľ. Ale ja sa pokúsim to zmeniť. Čo sme to za krajinu? Ja som si dal tu prácu. Ja som si prečítal tú vašu správu. Čo sme to my za krajinu, keď posadíme úrad ombudsmana do súkromných priestorov bývalého politika, a ročne mu platíme 250-tisíc euro!? Poviem to, nie tu, tu nikto není, nie je, poviem to ľuďom, ktorí to možno počúvajú, 250-tisíc euro ročne platíme súkromnej firme pána bývalého politika Mórica. Jedenásť-dvanásť rokov? 250-tisíc euro je 7 a pol mil. ročne. Ja som si to tu vypočítal. To je vážení, 650-tisíc mesačne! To je 21-tisíc korún denne!

    Pani ombudsmanka, dneska, čo ste tu presedeli celý deň, 21-tisíc štát zaplatil. Čo sme to za krajinu? Čo sme to za mizernú krajinu? Ja som nečítal predchádzajúce správy. Ja neviem, či predchádzajúci ombudsmani to písali, že čo je to. Asi ste prvá, predpokladám. Ja vám za to ďakujem. Ak tu niekto písal, beriem späť, ale ak to niekto písal, ak to tam bolo, čo ste urobili? Veď to je, čo ste, ale veď však ste nemohli nič, lebo vás to nezaujíma. Poslancov nezaujíma správa ombudsmana. Nezaujíma. Prosím vás pekne, 12 rokov na Nevädzovej, mizerne niekde v Ružinove, 12 rokov 90 mil. korún zaplatil tento štát Móricovi. Nehanbíte sa? Nehanbíme sa? Budem tu apelovať na konkrétnych ľudí za to aspoň trošku. A potom napíšu, že mali 6-tisíc, za rok minuli na benzín. Lebo na viac iné nemali. A tu potom bude niekto vykrikovať, že bola iba v Moldavsku. No nič v zlom. Však za čo. Hanbím sa, hanbím sa aj za vás, pokiaľ to tatko necháte! A ja dám na konci. A bude možno v lajne ten procedurálny návrh. Pokiaľ to takto necháme.

    V tej správe bolo napísané, že pani ombudsmanka napísala list pánovi Paškovi - ešte poviem pánovi - a pánovi premiérovi, že o riešenie problémov s kanceláriami. Koľko, koľko voľných priestorov vo vlastníctve štátu je? V Bratislave? Strašne veľa. Prečo? A to bude ten procedurálny. Ja chcem vedieť odpoveď. Chcem vedieť, prečo úrad ombudsmana nesedí v dôstojných priestoroch, lebo už keď tento štát niekomu ublížil a poškodil, tak nech sa aspoň príde sťažovať do dôstojných priestorov vo vlastníctve štátu! Nie do nejakej mizernej administratívnej budovy na periférii! Úbohosť! Obrovská úbohosť! Nechať ombudsmana v priestoroch súkromnej firmy.

    Ja keď som to čítal, som si to teraz prečítal, do mňa vošla taká zlosť, taká obrovská zlosť, ale aj bezmocnosť zároveň, že to, čo sme. V akej krajine to vlastne žijeme, že toto sme schopní 12 rokov tolerovať!? 90 mil. korún dostal ten človek za to, že sedí ombudsman, a oni mali 6-tisíc euro na benzín! Však to rozum stojí. A to je úrad, ktorý má dozerať na dodržiavanie ľudských práv! No jasné, veď toto koho by tu zaujímalo, ľudské práva!? Tu vás zaujíma, že či máte dobré čísla v telefóne! Celá táto krajina je mizerná, pani Šedivcová! Je mizerná, pokiaľ aj vy s tým niečo neurobíte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, pán poslanec, držte sa naozaj, ako správy. A nie je pekné, keď poslanec Národnej rady nadáva na krajinu, v ktorej žije. Tak.

  • Prosím vás pekne, pani podpredsedkyňa, viete čo, táto krajina, pokiaľ sa niečo nezmení, je mizerná krajina! Opravte ma ešte raz! Toto si nemôže dovoliť jedna slušná krajina, že 12 rokov platí človekovi, bývalému politikovi bez kúska hanby 7,5 mil. ročne! A potom nemajú na benzín. A majú sa starať o ľudské práva v tejto krajine! Rozum stojí. Ten procedurálny dám na konci.

    Poviem aj významovú vec. Čo je ľudským právom? V tejto krajine naozaj treba povedať, že ľudským právom čo je. Ľudským právom je aj to, aby ste neboli ožobráčení. A tu musím povedať, znova v kontexte toho, čo som tu už ikskrát povedal, v tejto mizernej krajine, s pomocou štátu, ožobráčení s pomocou štátu! A to je napríklad možno mierna výtka. Ja som spokojný s tou správou, ale by som ju doplnil. Ako štát, pomocou štátu ožobráčujete týchto ľudí! S pomocou štátu.

    Všeobecná deklarácia práv v čl. 17 hovorí: "Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku." Prosím vás pekne, keď si niekto požičia 500 euro, a zoberú mu za to dom. A štát to vidí! Štát to nechá. Čo to je? To je porušenie ľudských práv! A tu sa na to pozeráte! Ani vás to brvou nemihne.

    My sme vyzvali ministra Boreca, aby riešil exekučný, on povedal, že bude, je to v legislatívnom pláne. Niekdy je naozaj ťažké. Ja neviem, čo ešte sa má stať v tejto krajine? Koľko ľudí ožobráčite? 40-tisíc dôchodcov s požehnaním. Pre tých, ktorí reagujú na iné slovo: s požehnaním štátu. Štát to vie! Štát nastavil podmienky exekúcií. Tri dni na odvolanie. Odmeny. Požičiate si mizerných 100 euro, ale vás vyháňajú z bytu, ženu, deti, čítame v novinách. Sem tam možno niekto sa povie, no to je hrozné, ale kto je za to zodpovedný? My sme za to zodpovední. A ja za to nechcem byť zodpovedný.

    U koho z vás je ešte zostatok niečoho, že si povie, nechcem byť toho účastný. Nechcem byť toho účastný. Chcem sa voči tomu postaviť. Zaujíma ma to. Že čosi sme naozaj pokazili. Ako, na akých príkladoch vám to mám ukázať, že sme naozaj niečo pokazili? Prosím vás pekne, ak niekto požičiava, podniká. Ak podniká, berie riziko. Ako je možné, že si od štátu zabezpečil mechanizmy, že mu neguje riziko, tak potom nepodniká. Tak čo to je? Že štát mu zabezpečí ten výnos v iných podmienkach a na úkor toho, že tých osudov, a určite ich poznáte, koľko ich je. Čo to je? Koho to tu trápi? Trápi to tu niekoho? Dali sme výzvu. Minister Borec povedal, že to je v legislatívnom pláne. Je to ľudským právom nebyť ožobráčený. A verím, že na budúci rok to v tej správe bude.

    A chcem sa doznať aj jednej veci, že v tej správe na budúci rok už nebude toto hnusné. To je hnusné. To je normálne hnusné, že ten, lebo ja viem, že ste to 12 rokov, to tu nikto, tí, čo ste tu matadori, ste si to ani nečítali. Ste možno ani nevedeli, koľko je podiel nákladov na kancelárie a podiel na ostatné výdavky. Ja to vidím prvýkrát. A je to hnusné. A verím, že to tam budúci rok nebude. A teraz povedzte, čo mám urobiť.

    Pani ombudsmanka v tej správe píše, že vyzvala pána Pašku, aj pána premiéra o priestory. Prosím vás, tu by mohli sedieť. Veď tu, koľko ľudí tu nič nerobí! Koľko ľudí? Koľko prázdnych kancelárií tu je? Tu by mohla sedieť pani. Tu hneď, vedľa. Ja by som bol prvý za. Na Západnej terase, nech sa páči. Tu. Tam a práve tu, lebo už keď štát niekomu zničí život, nech sa aspoň prídu na dôstojné miesto sťažovať. Nebolo v tej správe napísané tam, že vám prišla nejaká odpoveď z ministerského úradníka, arogantného. Mňa zaujíma odpoveď. Pre mňa bude kľúčová odpoveď premiéra a predsedu parlamentu na váš list ohľadom kancelárie.

    Preto chcem a dávam procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie do času, kým sa správa nedoplní o odpoveď na váš list zo strany premiéra a predsedu parlamentu. Na toto potrebujeme vedieť odpoveď.

    Ja viem pani Laššáková, že vašou jedinou starosťou teraz je skončiť do utorka! To je celé. To je starosťou 90 % z vás.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale tak. Poprosím vás, ako zachovajme pokoj.

  • ... rozmýšľal som jednu vec, že vám to prečítam, tú správu, lebo 12 rokov, verím, že ju nikto neprečítal. A prvýkrát prišla takáto. Mal som sto chutí vám ju prečítať. Sto chutí som vám ju mal prečítať. To by trvalo tak do zajtra, do 12.00 hodiny. Pre tento rok to neurobím. Tento rok vám ju neprečítam. Budúci rok tu ešte budem. Budúci rok, ak sa nič nezmení, vám ju prečítam. A prečítam vám aj tie predchádzajúce, aby ste si vedeli porovnať.

    Niekedy je naozaj ťažko, aj mne je niekedy ťažko, že už sa nechcem vracať, že aby človek cítil ten zmysel a význam a potom aj takú, aj taký ľúty boj. To tu minule pani Žitňanská povedala, že taký je to niekedy, fakt, cítiť takú márnosť, že niekto možno to tak necíti. Ale, možno u niekoho zafunguje len tá prízemnosť toho, toho ekonomického efektu, že ako je možné - a teraz to poviem - 12 rokov, že platíme Móricovi, že štát platí Móricovi také peniaze!?

    A pritom tu je toľko kancelárií. Na Západnej terase, tam môžete pavučiny ometať, tam nikto není. Tu môžete pavučiny ometať. A Móricovi sme zaplatili 90 mil. korún. Ľudia, prosím vás, pomôžte, veď sa pýtajte, kričte, hovorte, tu pána Šucu sa spýtajte v Poprade, že čo si o tom myslí, keď tu po mne vykrikuje, že či to je správne. Spýtajte sa ho doma v Poprade, ak to niekto od vás v Poprade pozerá...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prosím vás, naozaj ukľudnite sa. A rozprávajte k správe, dobre.

  • Ja som kľudný. No tak, toto hádam nemyslíte vážne?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ja rozprávam k správe. A úplne presne rozprávam k správe.

    Pani ombudsmanka, ďakujem vám za vašu správu. Ďakujem vám aj za tie návrhy, ktoré ste tam formulovali. Ďakujem vám aj za to, čo ste tu hovorili, že zodpovedajme si na otázku, že čo to je, že čo je vlastne váš úrad. To je len pro forma, aby Móric dostal legálne peniaze, aby tam nejakých tých ľudí robil a nemáme na telefón!

    Zodpovedzme si tú otázku. Zodpovedzme si, že v akej úcte máme ľudské práva. Nepoviem to už, dobre. Ale ja verím a ja mám rád tuto krajinu, ja som tu iks akcií pod tým názvom urobil. Ja ju mám strašne rád. A urobím všetko pre to, aby sa to zmenilo. A môžte mi pomôcť, aj vy, pani Šedivcová, usmievajte sa, že apelujte u vás na klube, apelujte na pána Pašku, keď dá o tom hlasovať, ak vôbec dá o tom hlasovať, lebo zase zabudne dať o tom hlasovať. Ak vôbec dá o tom hlasovať, tak povedzte: Viete čo, ale tam niečo pravdy kus na tom bolo. Mňa by to tiež zaujímalo, že či sa to nedá riešiť ináč, že nemusia toľko platiť za kancelárie, a čo ušetria na kancelárii, budú mať na telefón, budú mať na benzín, možno na lepších právnikov. Na to, aby pomohli ľuďom. Ten úrad bol, viete na čo, vytvorený? Aby pomohol ľuďom. Nie, aby pomohol Móricovi.

    Ja viem, že tu takto robíte zákony! Ja ich také robiť nebudem a nechcem! Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová, Tomanová, Kuffa, Bublavý, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem mať trošku tak viacero pripomienok. Možno určitá filozofia, ktorú povedal pán poslanec Hlina, má v sebe opodstatnenie, ale začnem z tejto strany. Pozrite sa na tieto lavice, vedľa. Kde sú poslanci SDKÚ, KDH, ktorí volili ombudsmanku? Ani jeden tu nie je. Jediný pán Mikloško, áno. Ani jeden tu nesedí. Dvaja. To už je z Most - Híd. Ani jeden z tých ľudí ju nepodporuje, ani jeden z nich nesedí, ani jedného z nich nezaujíma správa ombudsmanky, ktorú kedysi volili a navrhli. To je prvá vec.

    Ja som na začiatku hneď spomenula, že pani ombudsmanka išla ešte za čias, a to sa nevyhovárame teraz stranícky, Ivety Radičovej. A myslím si, že skutočne v prvom rade každý šéf svojho úradu musí hľadať riešenie. Ja pokiaľ som postrehla list pána ministra Kažimíra, tak myslím, že správne bolo napísané, že nájdite riešenie a príďte s ním.

    No veď predsa nemôže prísť, nehnevaj sa, Alojz, premiér a pozerať, ktoré kancelárie sú prázdne, aby pani ombudsmanke zabezpečil, aby sa presťahovala. Veď jednoducho, ona predsa musí dať návrh. A ja neverím tomu, že sa nikto nebude týmto riešením zaoberať, ale určite takýto návrh na úrad vlády nedala. Ja som sama za to, aby sa to riešilo. Určite. A čo som povedala o tej služobnej ceste, možno sme sa Alojz trošku nepochopili. Je pravda, že treba viacej nákladov na to, aby mohli pracovať, ale ja som povedala to, že ak spolupráca so zahraničným ombudsmanom je sústredená tým, že je napísané, že boli na jednej služobnej ceste a sa stretli, no tak to je veľmi slabá spolupráca. Tak to je aká spolupráca so zahraničím? Čiže ja som nemyslela teraz na náklady, ale myslela som na tú spoluprácu. A ja si myslím, že podporujem efektívnosť v štáte, a neverím, že tu sedí jeden v snemovni, ktorý ju nepodporuje.

    A nehovorme o tom, že nás správa ombudsmana nezaujíma, pretože my tu sedíme a tu sme, ale správne kritizuješ tých, ktorí tu nie sú, a to sú práve tí, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi, pekne pani predsedajúca. Pán poslanec, najskôr poviem to, že absolútne súhlasím s vaším názorom, že toto sú totálne neefektívne vynakladané finančné prostriedky, ale musíte si uvedomiť, že každý šéf štátneho orgánu plne zodpovedá za efektivitu prevádzky svojho úradu a musí hľadať také riešenia, ktorými dokáže usporiť. Hovorím to z vlastnej skúsenosti a napriek všetkému sme každý rok na ministerstve dokázali ušetriť od 2 miliárd, až do, myslím vyše 3 miliárd korún, čiže dá sa to urobiť a dajú sa hľadať riešenia také, aby skutočne pani ombudsmanka tam nemusela sedieť. Naviac vláda, keď ju konštituovala a rozpočet bol schvaľovaný dokonca až v decembri, mohla okamžite upozorniť na to, že potrebuje novú budovu, pretože tieto nekresťanské peniaze takýmto spôsobom vynakladať je absolútne svinstvo. V tomto súhlasím. Nepochopím, prečo ste napadli našu poslankyňu pani Vierku Šedivcovú, ktorá tak ako vy sedí prvýkrát v parlamente a ktorá nikdy toto nemohla ovplyvniť. Vy sám ste povedali, že sa 12 rokov táto budova prenajíma. Za koho sa tá budova, za koho vlády sa táto budova prenajímala? Za koho vlády bola osadená pani ochrankyňa verejných práv, práv do tejto pozície a bola posadená do tejto budovy? Aj ona si mohla uplatniť svoje práva pri schvaľovaní rozpočtu v roku 2011 na rok 2012. Čiže pán poslanec, nič v zlom, súhlasím s vaším názorom, ale za to zodpovedá predstavený alebo hlavný činiteľ, ktorý ten, ktorý štátny orgán vedie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, ja sa teším z toho, že tu mám pred sebou a takto môžem hľadieť a pozerať sa na štátneho bezdomovca. Ja sa z toho naozaj veľmi teším, pretože, keď som sa tak nad tým zamyslel, všetko zlé je na niečo dobré a tu mi prepáčte, pani Dubovcová, aj toto vnímam túto vec, síce je zlá, ale je na niečo dobrá. Pozrite sa koľko v našej krajine je ľudí a v súlade s ľudskými právami a zomierajú na ulici. Myslíte si, že je to dobré? Že tak je to správne? Veď koľkí z týchto ľudí sú psychicky chorí? Koho to zaujíma v tejto krajine? A v súlade s ľudskými právami, však ten človek nech zomrie na lavičke, v parku alebo pod mostom, alebo kdekoľvek. Tak čo sú to za ľudské práva!? Tak my sme až takí demokratickí a takéto vytvárame podmienky, však nech ľudia zomierajú na ulici a prekračujme ich. Tak je to dobré, keď aj štátny zamestnanec je v takej pozícii takého štátneho bezdomovca, aby mal ten zážitok, že čo to je byť tým bezdomovcom. Prepáčte, ja to tak neironizujem, ja to myslím úplne vážne.

    A prepáč, kolega Dodo Hlina, chcel som ťa poprosiť, ale tak už to pani ministerka Tomanová povedala, ale vieš, Dodo, na dámy sa nekričí. Vieš, keby ťa tieto dámy, a to nemusí byť ochranka, aby ťa nevyviedli z tejto sály a sa nedohodli, lebo dneska je ich tu dosť veľa. Ja ťa nezosmiešňujem teraz, ale myslím to úplne vážne a úprimne, na dámy nekričme. Môžme mať iný názor, ale ho odprezentujme aj tak na úrovni mužov a skutočných gentlemanov.

    Ja verím, že pani, pre pani ombudsmanku sa priestory nájdu. Ďakujem.

  • Pán kolega Lojzko, ja sa strašne čudujem, že chváliš pani ombudsmanku za to, že upozornila na nájom, ktorý, dobre si povedal, správne, nekresťansky prebieha už 12 rokov, ale toto, tento problém pani ombudsmanka mala v prvom rade riešiť, ak nastúpila za minulej vlády. Veď tú správu, ja si myslím, že čo písala teraz, už predtým čítala niekoľkokrát a ja si myslím, že to riešenie malo byť v prvom rade, a ja pevne verím, že teraz prebieha reorganizácia verejnej správy a že tie priestory sa určite v štátnych organizáciách uvoľnia a tie priestory budú a ja by som naozaj apeloval na pani ombudsmanku, aby to v prvom rade riešila a nieže len napíše niekomu list a je, je. Tu minulú vládu, čo som spomínal, naozaj to myslím úprimne, že to tá vláda mohla riešiť.

    Ďalej, myslím si, že o podstatu si ale nezavadil, že tá správa je slabá, že je zlá a samá priznáva tá správa síce v drobných písmenách, že som si musel aj ja už okuliare nasadiť, ale tu sama konštatuje pani ombudsmanka, že sa nepodarilo vytvoriť podmienky pre pravidelné prieskumy v orgánoch verejnej správy. No však si sami priznávame, že to slabo robíme a zle. Takže tá správa je naozaj zlá, treba byť aj kritická. Okrem toho, že nám unikajú peniaze, tak ešte nerobíme to, čo by sme mali. A to si myslím, že treba napraviť. Ďakujem za pozornosť.

  • Lojzo, dovolím si najprv alebo teda dovolím si najprv súhlasiť s kolegyňou Vaľovou, lebo je, myslím si, že v celku príznačné pre našu opozíciu alebo pre pravicové strany, že vlastne tu je jeden jediný zástupca štyroch pravicových strán, ktoré svojho času súčasnú pani ombudsmanku nominovali do tohto postu. Je na hanbu SDKÚ, že tu je 0 poslancov, na hanbu MOST - HÍD, že tu je 0 poslancov. Jeden?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Sa dostavil. Na hanbu SaS 0 poslancov a 1, teda najstarší člen zákonodarného zboru za KDH. Je tu 10 poslancov SMER-u, 7 poslancov z Obyčajných ľudí, myslím si, že hovorí to za všetko. Je mi to teda veľmi ľúto.

    Samozrejme, súhlasím s neefektívnym alebo teda upozornením na neefektívne čerpanie, čo urobila pani ombudsmanka verejných zdrojov na predražený prenájom, ale teda dovolím si ťa upozorniť na jedno. Urobil si podľa mňa rovnakú chybu, ako urobila svojho času tu pred mesiacom Lucia Nicholsonová, kedy povedala, že Slovensko je hnusná krajina. Ty zase hovoríš o Slovensku ako mizernej krajine, ale skús sa zamyslieť nad tým, že nie krajina je mizerná, nie Slovensko je mizerné, nie Slovensko je hnusné, ale ľudia, ktorí uzatvárajú takéto nevýhodné zmluvy. Ľudia, ktorí obchodujú so svojimi politickými súkmeňovcami, so svojimi sponzormi, kamarátmi. Robia s nimi, uzatvárajú predražené zmluvy, tí sú mizerní, tí sú hnusní. Čiže niektorí ľudia, ktorí túto krajinu vedú 23 rokov, tí sú mizerní, tí sú hnusní. Slovensko je krásne, takže poprosím ťa do budúcna, nehovor Slovensku, že je mizerné alebo hnusné, ako Nicholsonová.

  • Pán poslanec, len vám chcem povedať, že poslancov SMER-u je tu viacej ako ste povedali, je ich tu 12. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. A ešte aj pán minister je tu.

  • Ďakujem veľmi pekne. V tom kontexte, ako som to povedal, to sedí. Že ako som to myslel. Ja nemusím, tí čo ma poznajú, nikoho presviedčať, či mám rád túto krajinu, alebo nemám rád túto krajinu. Ja som už pred troma rokmi začal sériu akcií pod názvom Mám rád túto krajinu. Ja naozaj mám rád, ja ju milujem, ale v tom kontexte, ako som to povedal, žiaľ, musel som to povedať. Ale áno, prísne vzaté, rozobraté do detailov, je to tak, jak povedal kolega Matovič.

    Ak som v tom nejakom rozprávaní bol možno mierne ofenzívnejší k pani Šedivcovej, tak sa ospravedlňujem, ale nemyslel som to v zlom. Ja som to myslel v tej expresii, v tom výraze, v tom dôraze. Tak ak sa vás to prípadne dotklo, sa ospravedlňujem a vecne k celej tejto záležitosti, ja naozaj si myslím, lebo ten list pani ombudsmanka napísala pánovi Paškovi a pánovi premiérovi. Mňa naozaj zaujíma, že aká prišla odpoveď. Ja, o to ide. Mňa zaujíma, ak dovolíte, dopoviem, mňa zaujíma odpoveď na tie listy, lebo môže byť odpoveď aj taká, že neprišla, môže byť odpoveď nejaká, mňa skutočne, boli informovaní o tom stave a mňa zaujíma, čiže to je ten procedurálny návrh, aby sme sa dozvedeli a z toho, čo ste tu hovorili s tým zásadne so mnou súhlasili. Možno ste nesúhlasili s formou, ale všetci sa zhodneme na tom, že to je, to je nepredstaviteľné. Prosím vás, povedzte prípadne pánovi predsedovi, že nech nezabudne dať hlasovať o tom procedurálnom návrhu, ktorý som dal. Aby sme sa dozvedeli, že, že ako to vlastne je, a hlavne, hlavne si pomôžme navzájom, že sa to zlepší, aj po malých krôčkoch sa dá. Ja som nikdy nebojoval jak venezuelská misska za svetový mier. Ja mám rád malé drobné víťazstvá a toto bude jedno malé, drobné víťazstvo, že sa to zmení. Musím sa to zmeniť. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že pani spravodajkyňa si váš procedurálny návrh zapísala, hlasovanie, návrhy na hlasovanie dáva pani spravodajkyňa, takže určite o tomto vašom návrhu budeme zajtra hlasovať.

    Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz sa môžme rozhodnúť, či prerušíme rokovanie a zajtra ráno budeme pokračovať záverečným stanoviskom pani predkladateľky a spravodajkyne, alebo alebo ukončíme to dneska a...? Ukončíme. Je všeobecný súhlas? Áno? Aby pokračovala. Dobre. Máte na dlho pani? Nech sa páči, nech sa páči, takže dáme slovo pani navrhovateľke, aby, pani ombudsmanke, aby povedala teda svoje stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne poslancom Národnej rady, ktorí, ktorí sa zúčastnili tejto rozpravy k správe, ktorú som predložila do Národnej rady, za to, že sa zapojili do diskusie a že som sa mohla dozvedieť ich stanoviská a názory na predloženú správu.

    K tým veciam niekto, viacerí sa vyjadrovali k tomu číselnému údaju, ktorý som uvádzala ja v rámci ústneho komentára k správe ohľadne rozpočtových prostriedkov verejného ochrancu práv. Tak chcem to uviesť na správnu mieru, pretože ste sa domnievali, že som uviedla zlú sumu, ktorá mesačne ostáva, približne teda, na prevádzkovanie kancelárie verejného ochrancu práv.

    Schválený rozpočet, keď od neho odpočítame nájomné, mzdy a odvody, poistné, ostane 126 821 eur. Z tejto sumy, keď potom odpočítame poštovné, cestovné, benzín, tak na samotnú činnosť verejného ochrancu práv, na to, aby mohli robiť prieskumy, aby mohol ísť do terénu, ostáva ešte menej ako tých tisíc eur, čo som povedala. A to som ja chcela zdôrazniť, že vlastne podľa § 17 zákona o verejnom ochrancovi práv, jeho funkcia je koncipovaná práve tak, aby mohol chodiť ad hoc kontrolovať, navštevovať verejné inštitúcie, pýtať si od nich doklady, dokumenty na mieste. Navyše verejný ochranca práv nemá ani regionálne pracoviská, čiže ak má takýto stav finančných prostriedkov, tak tú svoju činnosť nemôže vykonávať dobre, nemôže ju vykonávať v celom rozsahu. Nie z dôvodu, že ju vykonávať nechce. Jeho činnosť sa potom viac-menej obmedzuje na činnosť na vybavovanie písomných podaní a na vybavovanie od stola, z budovy, v ktorej sídli. A ja podľa môjho názoru, teda ten počet podaní je obmedzený tým, že mnohí ani nevedia, že sa na neho môžu obrátiť, plus niektoré nepatria do jej pôsobnosti, čiže keď vychádzam z toho, že len z týchto podaní by som mala hodnotiť, aký je stav dodržiavania ľudských práv v činnosti orgánov verejnej správy, tak to je neúplná informácia. To je nedostačujúce. To vedie k skresleným záverom. Verejný ochranca práv musí pôsobiť v celej Slovenskej republike, musí chodiť, musí byť proste prítomný vo viacerých inštitúciách, úradoch. Preto o tom hovorím a zo žiadnych iných dôvodov.

    Keď som inštitúciu nazvala štátny bezdomovec, myslela som tým, navrhla som naozaj riešiť túto situáciu možno nejakým ľudskoprávnym domom, lebo je viacero inštitúcii, ktoré sa zaoberajú v Slovenskej republike touto oblasťou, aj keď nemajú postavenie ústavného orgánu, ako verejný ochranca práv je ústavný orgán Slovenskej republiky, napriek tomu si myslím, že ak vykonávajú tieto činnosti a nemajú takisto vyriešené svoje sídlo, že by bolo efektívne pre Slovenskú republiku, keby, keby sme netrieštili sily, keby sme boli možno v jednej budove, lebo nie je to veľký počet ľudí, že by to bolo efektívnejšie z ekonomického hľadiska, ale najmä by to bolo komfortné pre ľudí, pretože by chodili na jednu adresu. Vedeli by kde, kde sa majú obrátiť. A už úplný sen by bolo, keby v každom krajskom meste bol taký maličký dom ľudských práv, kde by pôsobili tieto inštitúcie. Ja som sa, áno, obrátila som sa na predsedu Národnej rady aj na premiéra Slovenskej republiky. Myslím si, že oni ovládajú túto situáciu, že vedia, aký je stav. Ja som dúfala, že pri reorganizácii verejnej správy, že sa bude na to myslieť, pretože riešením by bolo, nemusí byť navyšovaný rozpočet, ale riešením by bolo, keby sme nemuseli platiť to nájomné za tú trhovú cenu. Lebo ja to považujem takisto za ako neprijateľný stav, aby sa to 12 rokov riešilo týmto spôsobom, že dostane z rozpočtu, niekto dostane, štátne inštitúcia z rozpočtu štátne verejné prostriedky, a potom ich umiestni na základe komerčných podmienok na trhu a potom sama nemá na svoje fungovanie. Čiže považovala som za potrebné toto vysvetliť. Pokiaľ ide aj o kritické stanoviská niektorých k správe verejného ochrancu práv, ja sa nimi budem veľmi vážne a veľmi podrobne zaoberať. Ja som za ne vďačná, som vďačná aj za tie, ktoré pochválili túto správu, aj za tie, ktoré ju kritizovali, pretože mám pocit užitočnosti, lebo nebolo to tak, že predložil verejný ochranca práv správu za, 10-minútovým prejavom ju skomentoval a všetci odišli k ďalšiemu bodu. Ja som veľmi rada, že sme sa tomu venovali a budem vám vďačná za to, keď to bude nabudúce ešte, ešte vo väčšom merítku. Ak som zabudla na niečo z toho, čo tu odznelo, tak mám zapísané poznámky. Možno sa individuálne niektoré veci pokúsim vysvetliť, ale teraz vzhľadom na to, čo som povedala, na to, že bola predložená písomná správa, si myslím, že najzákladnejšie veci som odpovedala, a myslím si, že som odpovedala aj na to, že prečo nemáme tie kontakty okrem internetových a písomných iné s ostatnými ochrancami práv.

  • Ďakujem, ďakujem pani verejnej ochrankyni práv za stanovisko a odpoveď na jednotlivých rečníkov. Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a chcem vás len upozorniť, prajem vám všetkým dobrú noc a chcem len upozorniť, že zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať vládnym návrhom zákona o pozemkových spoločenstvách. Písomne do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Fecko, ktorý...

  • Reakcia z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, ale čítala som dobre, teda že ste písomne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Fecko.

    Takže zajtra ráno o 9.00 hodine. Ešte raz dobrú noc a uvidíme sa zajtra. A nebudeme robiť všetko preto - pán poslanec Hlina tu nie je -, aby sme v utorok skončili. Naozaj my sme tu na to, aby sme rokovali, dokedy je potrebné.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.