• Reakcia na zaznievanie gongu a príchod ministra.

  • Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Máme tu už aj pána ministra, pani spravodajkyňa zaujme svoje miesto.

    Otváram piaty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Mojmír Mamojka a Juraj Miškov.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 z. z. o službách zamestnanosti, tlač 362.

    Pán minister, aj pani spravodajkyňa už zaujali svoje miesta.

    Dávam slovo ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy, pani poslankyni Viere Šedivcovej a pripraví sa pani poslankyňa Jana Žitňanská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. O zákone č. 5/2004 o službách zamestnanosti sa včera v rámci rozpravy, myslím si, povedalo už takmer všetko, preto dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Šedivcovej, Milana Halúza a Márie Janíkovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bod 35 znie:

    "V § 25 ods. 4 sa vypúšťa písmeno f."

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 25, ods. 4, bod 32.

    V čl. I bod 38 znie:

    "V § 29 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ústredie nevydá povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má priznané postavenie sociálneho podniku podľa § 50b." a vypúšťa sa posledná veta."."

    Odôvodnenie: Návrhom na doplnenie § 29 ods. 4 sa jednoznačne ustanovuje, že právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má priznané postavenie sociálneho podniku, nie je možné udeliť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Cieľom návrhu je predchádzať prípadom v aplikačnej praxi, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie sociálneho podniku, požiadala o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Charakter činnosti agentúry dočasného zamestnávania je nezlučiteľný s hlavným cieľom sociálneho podniku, ktorým je vytváranie a udržanie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a podpora a pomoc pri ich uplatnení sa na otvorenom trhu práce.

    Po tretie. V čl. I v bode 109 v § 43 ods. 9 sa vypúšťajú slová "podľa § 46 ods. 10" a na konci sa pripája táto veta: "Ak ide o príspevok na služby pre rodinu s deťmi, požiadajú rodičia, ktorí sú manželia, alebo osoby podľa osobitného predpisu, tento príspevok sa poskytne len jednému z rodičov alebo jednej z oprávnených osôb."." Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky poskytovania príspevku na služby pre rodinu s deťmi.

    Po štvrté. V čl. I v bode 113 v § 46 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o príspevok na služby pre rodinu s deťmi, požiadajú rodičia, ktorí sú manželia, alebo osoby podľa osobitného predpisu, tento príspevok sa poskytne len jednému z rodičov alebo jednej z oprávnených osôb.".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky poskytovania príspevku na služby pre rodinu s deťmi.

    Po piate. V čl. I bode 123 v § 49 ods.10 znie:

    "(10) Úrad môže poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ak bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa špecifikovať obdobie 6 mesiacov, ktoré bude posudzované na účely možnosti poskytnutia príspevku v prípade pozastavenia, prerušenia alebo skončenia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti občana pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

    Po šieste. V čl. I bode 128 sa na konci pripájajú tieto slová: "a na konci sa pripájajú tieto slová: "Ústredie neprizná postavenie sociálneho podniku právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má vydané povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29."."

    Odôvodnenie: Z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 3 sa obdobne v § 50b ods. 4 navrhuje jednoznačne ustanoviť, že právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, nie je možné priznať postavenie sociálneho podniku.

    Po siedme. V čl. l bode 132 v § 50k ods. 1 v poslednej vete sa za slovo "neposkytuje" vkladajú slová "zamestnávateľovi, ak to ustanovuje osobitný predpis, a".

    Odôvodnenie: Návrhom sa zabezpečuje, aby z poskytovania štátnej pomoci boli vylúčené najmä podniky v ťažkostiach, na ktoré sa podľa platného nariadenia Európskej komisie o uplatňovaní pomoci de minimis pomoc nevzťahuje.

    Po ôsme. V čl. I bode 147 v § 56 ods. 2 sa slová "podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím a sú v priamom vzťahu k vykonávaniu jeho pracovnej činnosti" nahrádzajú slovami "zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa spresnenie normatívneho textu s cieľom zabezpečenia jednoznačnej štruktúry predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

    Po deviate. V čl. I bode 147 v § 56 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Náležitosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.".

    Odôvodnenie: V súvislosti s podmienkou predloženia podnikateľského zámeru ako súčasti žiadosti o poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 sa navrhuje ustanoviť, že náležitosti tohto podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.

    Po desiate. V čl. I bode 150 v § 56a ods. 3 v poslednej vete sa za slovo "štvrťročne" vkladajú slová "na základe dokladov preukazujúcich úhradu preddavku na poistné, poistného a povinných príspevkov podľa odseku 2, ktoré je zamestnávateľ povinný predložiť úradu".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa spresnenie normatívneho textu s cieľom odstrániť rozpor s navrhovanou úpravou v § 56a ods. 4 písm. c).

    Po jedenáste. V čl. I bode 154 v § 57 ods. 9 znie: "(9) Úrad môže poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a ktorý v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ak bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa špecifikovať obdobie 6 mesiacov, ktoré bude posudzované na účely možnosti poskytnutia príspevku v prípade pozastavenia, prerušenia alebo skončenia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti občana so zdravotným postihnutím pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

    Po dvanáste. V čl. I bode 179 v § 67 ods. 2 a 4 sa za slová "prílohách č. 1 až 3" vkladajú slová "a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 69".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou v § 67 ods. 2 sa zabezpečuje právny rámec pre poskytovanie štatistických a analytických údajov z informačného systému úradu tak, aby okrem údajov podľa prílohy č. 1 zákona boli do centrálneho informačného systému ústredia poskytované aj údaje v rozsahu ustanovenom vo vykonávanom predpise k tomuto zákonu. Navrhovanou úpravou v § 67 ods. 4 sa zabezpečuje právny rámec na spracúvanie údajov v informačnom systéme ústredia a úradov, a to aj v rozsahu ustanovenom vo vykonávanom predpise k tomuto zákonu.

    Po trináste. V čl. I bode 179 v § 67 ods. 3 sa za slová "prílohe č. 1" vkladajú slová "a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 69".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje právny rámec pre poskytovanie štatistických a analytických údajov z informačného systému ústredia tak, aby okrem údajov podľa prílohy č. 1 zákona boli do informačného systému ministerstva poskytované aj údaje v rozsahu ustanovenom vo vykonávanom predpise k tomuto zákonu.

    Po štrnáste. V čl. I bod 181 znie:

    "Paragraf 69 znie:

    "§ 69 Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

    a) podrobnosti sledovania dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní podľa § 32 ods. 2 písm. g),

    b) sumu cestovných výdavkov, od ktorej sa poskytuje náhrada cestovných výdavkov a výšku náhrady cestovných výdavkov podľa § 32 ods. 2 písm. d),

    c) podrobnosti o evidencii uchádzačov o zamestnanie a formy osobného preukazovania aktívneho hľadania zamestnania uchádzačom o zamestnanie podľa § 33 až 35 a § 36,

    d) podrobnosti o evidencii záujemcov o zamestnanie podľa § 37 až 39,

    e) podrobnosti o vedení evidencie voľných pracovných miest podľa § 40,

    f) výšku príspevku na služby pre rodinu s deťmi a zoznam dokladov, ktoré sú súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku na služby pre rodinu s deťmi podľa § 43 ods. 9 a § 46 ods. 10,

    g) podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb podľa § 43,

    h) podrobnosti o dôvodoch prerušenia odborných poradenských služieb alebo vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo jeho odstúpenia od dohody podľa § 43 ods. 11 a 46 ods. 14,

    i) výšku príspevku na dochádzku za prácou v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a zoznam dokladov, ktoré sú súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53,

    j) podrobnosti o vedení evidencie administratívnych činností podľa § 65b.".".

    Odôvodnenie: Ide o spresnenie predmetu vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, ktorý bude vydaný na základe § 69 a ktorý ustanoví podrobnejšie informácie o evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. informácie o poskytnutých príspevkoch podľa tohto zákona, o účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce a pod.), záujemcov o zamestnanie a o voľných pracovných miestach. Ďalej ustanoví konkrétne výšky príspevku na služby pre rodinu s deťmi, príspevku na dochádzku za prácou, ako aj výšku náhrady cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru uchádzača o zamestnanie.

    V súvislosti s navrhovanou úpravou navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie 10. bod spoločnej správy s odporúčaním neschváliť.

    Po pätnáste. V čl. I bod 189 znie:

    "V § 70 sa za ods.10 vkladajú nové odseky 11 a 12, ktoré znejú:

    "(11) Na príspevky, pri výpočte ktorých sa zohľadňuje celková cena práce, sa za rozhodujúce obdobie považuje obdobie, v ktorom bola uzatvorená písomná dohoda o poskytnutí príspevku. Počas poskytovania príspevku sa neprihliada na zmenu výšky priemernej mzdy podľa § 49 ods. 4.

    (12) Rozhodnutia a dokumenty vydané podľa tohto zákona vyhotovené elektronicky s použitím informačného systému možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky ústredia alebo úradu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.".

    Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 13.".

    Zároveň sa upravia vnútorné odkazy.

    Odôvodnenie: V súvislosti so zavedením nového informačného systému DMS na ústredí a úradoch, ako aj s cieľom urýchlenia vydávania rozhodnutí a automatizácie administratívnych činností, sa navrhuje ustanoviť vydávanie rozhodnutí podľa zákona č. 5/2004 Z. z. a ďalších dokumentov vyhotovených ústredím a úradom elektronicky, tzv. faksimile podpisom.

    Po šestnáste. V čl. I bode 190 sa slová "odsek 12" nahrádzajú slovami "odsek 13".

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 15 tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ak dovolíte, opravila by som v bode 2 v čl. I bod 38. V § 29 nie je odsek 4, ale odsek 5.

    Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem, pani poslankyňa.

    Poprosím vás, aby ste zaregistrovali aj tú opravu, ktorú pani poslankyňa uviedla, v bode 2 v čl. 29 nemá byť odsek 4, ale odsek 5.

    Nech sa páči, na pani poslankyňu nie sú faktické poznámky.

    Dávam slovo ďalšej ústne prihlásenej, pani poslankyni Žitňanskej.

    Pani spravodajkyňa, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno, pán minister, pani predsedajúca, pani spravodajkyňa, vážené dámy a páni. Myslím si a na tom sa zhodneme, že nie je možné, aby štát prijímal opatrenie, ktoré by znižovali doteraz garantovanú úroveň podpory a služieb pre občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce. Žiaľ, to sa ide udiať touto novelou.

    Novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, zlikviduje mnohé chránené dielne a pripraví osoby so zdravotným postihnutím o jediný možný zárobok. Okrem toho, že novela plošne znižuje príspevky na chránené dielne a chránené pracovisko, prináša aj vysoké riziko korupcie. Podľa návrhu priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a pridelenie príspevkov už nebude nárokovateľné po splnení zákonných podmienok, ale budú o nich rozhodovať novozriadené komisie na úradoch práce.

    Jedným z argumentov predkladateľa, prečo sa takéto niečo má udiať, bolo, že v minulosti dochádzalo k nežiadanému zneužívaniu systému. Chcem sa pri tomto pozastaviť, pretože obdobnú tému sme nedávno prerokovávali aj s pánom ministrom Čaplovičom, a bola to téma centier voľného času, kedy tiež dochádzalo v minulosti k zneužívaniu systému, spôsobu financovania. Namiesto toho, aby vinníci boli potrestaní, tak sa celý systém zrušil. Zaviedol sa nový systém financovania centier voľného času, a dnes vidíme, ako centrá voľného času postupne zanikajú a ako sa nám mnohé deti dostávajú na ulicu a nemajú kde zmysluplne tráviť voľný čas. Obdobná situácia môže nastať, ak sa schváli táto novela zákona bez pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladáme viacerí. Môže nastať situácia a nastane, že mnohé chránené dielne a chránené pracoviská zaniknú.

    Ďalším argumentom, prečo zmeniť spôsob financovania alebo prideľovania financií, bol zo strany ministerstva, že to bude lepšie, efektívnejšie, že to bude akési konsolidačné opatrenie. Ale povedzme si, na kom ideme šetriť? Pretože pôjde tu o šetrenie, zdá sa. Sú to ľudia, ktorí nie sú schopní sa zamestnať na voľnom trhu práce. Chránené dielne a chránené pracoviská sú jediné možné miesto, kde si môžu prilepšiť, kde môžu pracovať, realizovať sa. Ak zaniknú tieto chránené dielne a chránené pracoviská, mnohí zamestnávatelia budú mať problém aj kvôli tomu, že vďaka náhradnému plneniu, kedy odoberali služby a tovary z týchto chránených dielní a chránených pracovísk, už nebudú spĺňať zákon a budú teda asi platiť tie zvýšené odvody alebo tú pokutu, ktorá mimochodom je výhodnejšia, ako zamestnávať. Tá pokuta je nižšia, keď to rozrátate mesačne, tie odvody sú nižšie za nezamestnanie občana so zdravotným postihnutím ako jeho zamestnanie. Čiže je prirodzené, že mnohí zamestnávatelia radšej zaplatia zvýšené odvody, ako by mali zamestnať osobu so zdravotným postihnutím.

    Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím na voľnom trhu práce je u nás v súčasnosti legislatívne celkom nedostatočne podporované. Ako som spomínala, tí zamestnávatelia nie sú motivovaní zamestnávať. Táto novela je navyše v rozpore s čl. 27 Práca, zamestnávanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ku ktorému ste sa zaviazali vo svojom vládnom programe, vo svojom programovom vyhlásení v časti Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti. Navyše, aj podľa odborníkov táto novela, pokiaľ ide o ľudí so zdravotným postihnutím, je v rozpore aj s ďalšími dohovormi či medzinárodnými zmluvami. Napríklad Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, kde sa hovorí, citujem: "Za účelom podpory hospodárskeho rastu a rozvoja zvýšenia životnej úrovne krytia potreby pracovných síl a prekonania nezamestnanosti a neúplnej zamestnanosti každý členský štát vyhlási a bude vykonávať ako jeden zo svojich hlavných cieľov aktívnu politiku zameranú na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti a slobodnej voľby zamestnania." Ďalej Dohovor MOP o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní.

    Ďalej ide o Európsku sociálnu chartu čl. 15. Zdravotné postihnuté osoby majú právo na odbornú prípravu na pracovnú rehabilitáciu a na sociálnu readaptáciu bez ohľadu na pôvod a druh zdravotného postihnutia. Slovenská republika je zaviazaná po prvé, prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok na odbornú prípravu vrátane verejných alebo súkromných špecializovaných inštitúcii, ak je to potrebné; po druhé, prijať vhodné opatrenia na umiestňovanie zdravotne postihnutých osôb do zamestnania, ako sú špecializované umiestňovacie služby, zariadenia pre chránené zamestnanie, ako aj opatrenia na stimulovanie zamestnávateľov prijímať do zamestnania zdravotne postihnuté osoby. Keďže teda spomínaná táto predmetná novela nenapĺňa v dostatočnej miere záväzky, ktorými je Slovenská republika zmluvne viazaná, preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    Prvý bod. V 123. bode v § 49 ods. 1 sa slová "môže poskytnúť" nahrádzajú slovom "poskytne".

    Po druhé. V 123. bode v § 49 ods. 2 znie:

    "(2) Výška príspevku je po a) v Bratislavskom kraji najviac 35 % zo 16-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, po b) v ostatných krajoch najviac 45 % zo 16-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje."

    Tretí bod. V 125. bode v § 50 ods. 1 sa slová "môže poskytnúť" nahrádzajú slovom "poskytne".

    Po štvrté. V 147. bode v § 56 ods. 1 sa slová "môže poskytnúť" nahrádzajú slovom "poskytne".

    Po piate. V 147. bode v § 56 ods. 3 znie:

    "(3) Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je po a) v Bratislavskom kraji najviac 55 % zo 16-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, po b) v ostatných krajoch najviac 65 % zo 16-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

    Šiesty bod. V 150. bode v § 56 a) ods. 1 sa slová "môže poskytnúť" nahrádzajú slovom "poskytne".

    7. V 154. bode v § 57 ods. 1 sa slová "môže poskytnúť" nahrádzajú slovom "poskytne".

    8. V 154. bode v § 57 ods. 2 znie:

    "(2) Príspevok sa poskytuje vo výške ustanovenej v § 56 ods. 3."

    Posledný bod, deviaty. V 161. bode v § 59 ods. 4 uvádzacia veta znie:

    "Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 90 % celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda podľa ods. 6 na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania.

    Teraz odôvodnenia. Odôvodnenie k bodom 1, 3, 6, 7, 8: Návrhom novely zákona sa ruší nárokovateľnosť vo väčšine príspevkov služieb zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trhu práce. Doteraz poskytované príspevky, ktoré úrad poskytoval po splnení zákonom stanovených podmienok, úrad môže a nemusí poskytnúť. Zavedenie fakultatívnosti do celého procesu otvára možnosť manipulácie, zneužívania moci voči obyčajným ľuďom, znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a priestor pre korupciu. Ponechaním zásady, že pokiaľ občan splní zákonom stanovené podmienky, príspevok dostane, celý proces poskytnutia a neposkytnutia príspevkov je jasný, transparentný a nemanipulovateľný.

    Odôvodnenie k bodom 2 a 5: Novela plošne znižuje príspevky na služby zamestnanosti, čo prináša vysoko existenčné riziko pre tieto služby a neznamená to automatické vyradenie alebo potrestanie tých, ktorí systém zneužívali. Navrhované výšky príspevkov na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska znamenajú plošné zníženie príspevkov, s ktorými nie je možné súhlasiť. Oproti súčasnému stavu ide o zníženie na menej ako polovicu. Zmena určite vyvolá rapídny pokles potenciálnych zamestnávateľov na zakladaní chránených dielní a chránených pracovísk a zhorší tým už teraz bez tak zlú situácii v zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

    Odôvodnenie k bodu 9: Zníženie hornej hranice výšky príspevku zo súčasných 90 % na 70 % sa najviac dotkne pracovných asistentov, ktorí vykonávajú pracovnú asistenciu zamestnávateľa pre viacerých zamestnancov so zdravotným postihnutím. Takto nastavená štátna podpora pracovných asistentov bude v praxi znamenať znížený záujem zamestnávateľov zamestnávať takých občanov so zdravotným postihnutím, ktorí ich pomoc potrebujú. Sú to ľudia, ktorých dôsledky ich zdravotného postihnutia sú tak silné, že nie sú schopní sami fungovať na voľnom trhu práce. Potrebujú mnohé podporné systémy, ktoré im bežný zamestnávateľ nevie a nedokáže poskytnúť. Častokrát táto práca je jedinou podstatou a zmyslom ich života a možnosťou zabezpečenia jediného styku so spoločenským prostredím. Bez tejto práce by ich život bol sociálne prázdny. Táto časť novely bude viesť k obmedzeniu pracovnej asistencie a tým aj k obmedzeniu možnosti zamestnania občanov so zdravotným postihnutím.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Do rozpravy?

  • Takže nech sa páči, do rozpravy, ako spravodajkyňa môžete.

  • Ja len veľmi krátko. Vážim si pozmeňovací návrh pani kolegyne Žitňanskej, ale považujem tento návrh za totožný s pánom Józsefom Nagyom. Tento návrh je taktiež totožný.

    A chcela by som poprosiť, aby sme hlasovali o 17.00 hod., nakoľko bolo podaných veľa pozmeňovacích návrhov, pani podpredsedníčka parlamentu.

    Takže by som chcela povedať a poprosila by som pani kolegyňu, aby nezrovnávala tieto veci s centrom voľného času, lebo skutočne tam podal ZMOS, podpísal a podal námietku, že tam došlo k zneužívaniu finančných prostriedkov. Takže tento návrh považujem za skoro totožný, ale potom to preberieme a o 17.00 hod. Tak by som poprosila, pani podpredsedníčka, aby bolo hlasovanie, nakoľko bolo veľa pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa chce reagovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som zámerne prirovnala tú situáciu k tej situácii s centrami voľného času, pretože som presvedčená o tom, že keď máme nastavený nejaký systém a sú v ňom niektoré choré prvky, sú tam ľudia, ktorí zneužívajú ten systém, treba týchto ľudí potrestať, treba im odobrať príspevky, nech idú sedieť. Lebo nemôžu zneužívať prostriedky, či už na centrá voľného času pod rúškom programu pre deti, a tak isto je hyenizmus zneužívať prostriedky určené na vytvorenie pracovných miest pre ľudí so zdravotným postihnutím. Nech títo ľudia idú sedieť.

    Ale na druhej strane nemôžeme alebo nemali by sme meniť systém len kvôli jednotlivcom, ktorí ho zneužívajú, pretože tak, hovorím, ako v prípade centier voľného času nedoplatili na zmenu systému len tí nepoctiví, tí, ktorí brali tie peniaze a nedávali ich deťom, ale doplatili na tú zmenu systému aj mnohé slušné centrá voľného času. A ja sa obávam, že aj tu, keď dôjde k zmene systému, nedoplatia na to len tí gauneri, ale doplatia na to aj tí poctiví. A veľmi dobre sama viete, však sa venujete aj tejto téme, tie chránené dielne nie sú nejaké zárobkové miesta. Proste ony nevytvárajú zisk. Naozaj niekedy žijú z rúk do úst. A preto si myslím, že vniesť neistotu do radov týchto ľudí, nie je namieste.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa, na faktickú poznámku? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok k predkladanému návrhu zákona a možno aj pár poznámok k veciam, ktoré odzneli v diskusii.

    Som si vedomý a viem, že takmer nič, čo pripravuje a realizuje táto vláda, sa našej ctenej opozícii nepáči a všetko je zlé bez toho, aby sme sa dozvedeli z ich úst, čo je dobré. Ani z doterajších vystúpení som sa nedozvedel príliš veľa, možno až na nejakú tú výnimku, pozerám sa na pána Kaníka, o ktorej sa dá diskutovať. Takmer neustále sa opakujú tie isté všeobecné tvrdenia, ktoré sú však bez nejakých konkrétnych príkladov. A to, že nezamestnanosť je na Slovensku veľká, nielen na Slovensku, vieme všetci. Líšime sa, a to dosť podstatne, v pomenovaní príčin tejto nezamestnanosti. Na Slovensku snáď vie každý okrem ctenej opozície, že je Slovensko závislé od diania na okolitých európskych trhoch, kam smeruje takmer alebo vyše 90 % nášho exportu.

    Čo môžeme teraz v takto nadstavenej ekonomike, alebo čo môže v takto nastavenej ekonomike urobiť štát? No možno z krátkodobého hľadiska sa môže, čo robí, aj sa pokúšať zmierňovať neželané dôsledky tejto európskej a svetovej krízy. A predložený návrh je toho jasným príkladom, aj keď je podrobovaný kritike zo strany opozície. Mnoho kolegov z opozície pravidelne tvrdí, že za zvyšovanie nezamestnanosti v súčasnosti môže Zákonník práce. Údaje, ktoré som získal z ústredia práce alebo aj konkrétnych z praxe, potvrdzujú to, čo niektorí ľudia nie sú schopní, respektíve nechcú pochopiť, že neexistuje relevantný dôkaz, podľa ktorého by sa dala nezamestnanosť jednoznačne pripísať Zákonníku práce alebo daňovo-odvodovej legislatíve. Je pravda, že v novembri a decembri minulého roka sme videli relatívne masívne prepúšťanie v niektorých firmách. Pravdou môže byť i to, že zámerne prepúšťali, ešte skôr, ako začal v januári platiť nový Zákonník práce, pretože podľa neho by prepúšťanie v tomto roku bolo drahšie pre zamestnávateľov.

    Rád by som však poznal odpoveď na otázku, prečo sa tieto firmy vôbec museli zbavovať nejakých pracovníkov. A som absolútne presvedčený, že to nebolo kvôli Zákonníku práce. Bolo to preto, že strácali odbyt svojich výrobkov a že prestal byť záujem o ich služby. Veď logicky podnikateľa sa opýtam, prečo by prepúšťal alebo vyhadzoval ľudí zo zamestnania, keď by mal pre nich prácu. Tých ľudí, ktorí mu vlastne vyrábajú zisk, prečo on vlastne podniká. Ak má prácu a odbyt výrobkov, je záujem o jeho služby, ľudia mu prinášajú zisk, no načo by ich prepustil? Ak sa tak stalo, tak možno, ale to môže byť len malé percento, že si to prešpekulovali tak, že tým zamestnancom, ktorí ostali, dajú viac práce za nezmenené platy. Jednoducho ich prinútia, aby viac pracovali, dlhšie pracovali a možno za tie isté peniaze. Ale toto je veľmi krátkozraké, a nechce sa mi veriť, že takých firiem je veľa.

    Ďalším takým zaujímavým tvrdením opozície je, že nezamestnanosť sa zvýšila aj preto, že boli, boli zrušení tzv. dohodári. Ale to je zase len také tvrdenie bez konkrétnych dôkazov. Ak by to bola pravda, tak by som rád vedel, kde zmizli tí tzv. dohodári. Podľa dostupných informácií, a včera to tu odznelo, myslím si, že tu pani Nicholsonová a niektorí ďalší spomínali nejaké čísla, podľa dostupných informácií, teda po tom, čo sa z práce na dohodu začali platiť odvody, z evidencie zmizlo vyše tristotisíc dohodárov a ako nezamestnaných sa prihlásilo zopár stovák. Kde sú tí ostatní? Môžeme sa naozaj len dohadovať, koľko z nich prešlo na normálne zamestnanie, čo, mimochodom, bolo jedným z cieľov zmien v zákone. Možno koľkí začali samostatne podnikať, prípadne koľkí už medzi nezamestnanými figurovali aj predtým a pracovali načierno buď na svoje meno, alebo na meno niekoho iného. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že práve cez tento inštitút boli najväčšie daňové úniky. Netvrdím, že všetci dohodári sa na nich podieľali, ale takých, ktorí naozaj napĺňali podstatu dohôd o vykonaní práce či dohodu o pracovnej činnosti, bolo výrazne menej, než tých, ktorí tento inštitút zneužívali. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že sa vôbec nedá jednoznačne tvrdiť, že táto zmena je zodpovedná za rast nezamestnanosti. Skôr naopak, podarilo sa odstrániť inštitút, kade unikali peniaze.

    Spomínali niektorí kolegovia vo svojich vystúpeniach nezamestnanosť mladých ľudí. Je naozaj veľká a nie je dobré, že mladí, vzdelaní ľudia nemajú prácu. S tým súhlasím, aj s kolegom Zajacom. Ale nezamestnanosť mladých ľudí neodstránime tým, že ich navrhneme riešiť na úkor inej sociálnej skupiny, ako tu už boli návrhy. Nemôžeme ju ani riešiť na úkor vekovej skupiny nad 50 rokov. Musíme hľadať také formy, ktoré pomôžu mladých ľuďom nielen nájsť si prácu, ale si ju aj udržať. Samozrejme, že to nie je jednoduché, a vláda sa naozaj snaží tento problém riešiť.

    V tejto súvislosti by som vám dal ale do pozornosti, že by bolo možno vhodné sa zamyslieť aj nad tým, aké typy vzdelania si mladí ľudia vyberajú, či už stredoškolské alebo vysokoškolské. Nejdú náhodou na štúdium bez nejakej perspektívy len preto a len preto, aby čo najrýchlejšie a najjednoduchšie získali buď stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie? Som rád, že na ministerstve školstva sa už touto problematikou zaoberajú, a verím, že pomôže naštartovať rozhodovanie mladých ľudí, aby naozaj išli tam, na také odbory, ktoré majú perspektívu v našej krajine.

    Tvrdíte mnohokrát, že všemožný trh všetko vyrieši, no vidíte, že mnoho mladých ľudí si naozaj nevyberá vzdelanie podľa toho, aká je spoločenská objednávka, respektíve tam, kde by sa mohli ľahšie uplatniť. Myslím si, že tu treba začať pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí. A preto som rád, že sa objavili aj v tomto návrhu zákona také inštitúty, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní sa mladých ľudí o tom, že kam pôjdu študovať, aké odbory si vyberú, že je tam možnosť im poradiť, že je tam možnosť im ukázať v daných regiónoch, o čo vlastne trh má záujem.

    Ďalej sa táto vláda snaží riešiť aj daňové úniky, ktoré sú mimochodom hlavne v čase krízy nezamestnanosti iných sociálnych problémov takým tvrdým výsmechom do tváre tým ľuďom a firmám, ktorí si ich poctivo platia. Ako možno nazvať tie firmy, ktoré využívajú existujúce možnosti na to, aby sa daniam vyhýbali. Veď tie peniaze chýbajú! Chýbajú potom aj pre politiku zamestnanosti, chýbajú aj pri vytváraní nových pracovných miest.

    Ako je to možné, že dokonca sa tu priamo či nepriamo z úst niektorých poslancov nabáda k tomu, aby jednoducho takéto úniky tieto firmy robili? Je to možno legálne. Ale je to férové voči štátu, v ktorom podnikajú, a zamestnancom štátu, ktorí im vytvárajú zisk?! Tu podnikajú a inde platia dane. A dokonca sa nájdu aj takí politici, ktorí k tomu priam nabádajú, poprípade školia.

    Nezamestnanosť na Slovensku je naozaj veľkým problémom a vláda si je toho vedomá. A viem, že bude pod prísnym drobnohľadom pri všetkom, čo podniká na jej zníženie. Vy z opozície však búšite do vlády za niečo, začo do značnej miery nemôže, pretože našu...

  • Ruch v sále. Vystupujúci sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec vystupuje v rozprave, venujte mu pozornosť!

  • Ja počkám, pán Poliačik, keď vás to... No veď! Bohvie.

  • Hlas z pléna.

  • Vy ste drzý! (Reakcia na hlas z pléna).

    Spomeniem, vrátim sa k tomu, keď tvrdím, že opozícia búši do vlády za niečo, za čo do značnej miery my nemôžeme, pretože našu ekonomiku sme nenastavovali my, nastavoval ju niekto iný. Nezamestnanosť nevyrieši ani samotné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tobôž nie týmto zákonom, ktorý si to za cieľ ani nedáva, ani si to dať za cieľ nemôže. Verím, že aj týmto spôsobom, alebo týmto návrhom zákona sa politika a politikou zamestnanosti pomôžeme znížiť dôsledok krízy a pomôžeme tým, ktorí sú krízou najviac postihnutí, aj napriek tomu, že tu odznievajú, na konkrétne veci kritika, ktorá, nemyslím si, že je dobrá.

    Ak si však dáte do súvislosti všetko, čo táto vláda robí, a odosobníte sa, tak musíte vidieť jej snahu o riešenie dopadov krízy. Ak to nechcete takto vidieť, a mám pocit, že nechcete, tak i naďalej budete len tvrdo a bezbreho kritizovať.

    Ak chcete naozaj pomôcť, tak nevytĺkajte z nezamestnanosti politický kapitál, ale pokúste sa navrhnúť také riešenia, ktoré naozaj pomôžu riešiť problémy, ktoré kríza doniesla. Až na pár výnimiek sa to vôbec z radov opozície nedeje. Predpokladám, že vám takýto stav vyhovuje, že čím horšie pre krajinu, tým lepšie pre opozíciu. Nechce sa mi veriť, že je to tak všade, ale z mnohých vystúpení to tak vyzerá. Netvrdím, že je to jav všeobecný, ale odznelo to aj včera.

    Ak sa i naďalej budete riadiť podľa toho, čo som pred chvíľou povedal, tak to je nielenže krátkozraké pre politické strany, ale je to aj neférové voči občanom našej krajiny. A ja verím, tak ako som doteraz vždy veril, že obyvatelia Slovenska vedia, kto im chce dobre a kto len politikárči. A ubezpečujem vás, že tejto vláde ide v prvom rade o dobro nášho občana. A chcem vás len poprosiť a už som to urobil viackrát, skúsme viac diskutovať na výboroch, skúsme predkladať na výboroch rôzne návrhy, kde je možný priestor i čas si to rozdiskutovať. A možno tam nájdeme naozaj spoločné myšlienky, s ktorými sa môžeme stotožniť, a môžeme sa potom spoločne dohodnúť možno tak, ako pri zákone o verejnom obstarávaní, kde sa mnoho dobrých pozmeňujúcich návrhov do zákona dostalo. Lenže ťažko si ja viem vysvetliť, že niekto, kto predkladá až tu, odtiaľto pozmeňujúci návrh bez toho, aby sme sa o tom bavili na výbore, to myslí úprimne. Tu sa vrátim len k tomu, že čo robí. No politikárči! Ukáže aký je on sociálny, aký je on dobrý, ako by on chcel všetko v dobro zmeniť, ale nepríde k nám. Pán Zajac, príďte k nám na výbor pre sociálne veci, predložte tam návrhy zákonov, sme tam všetci a môžeme si to rozdiskutovať. A naozaj ja sa nebránim tomu, že ak sa s tým stotožníme, môžeme sa. Ale keď to predložíte tu, je tu málo času na to. A vy mnohokrát kričíte, že sa predkladajú tu návrhy a je málo času na to, aby sme ich prerokovali. Skúste urobiť aj vy také gesto a ja budem prvý, ktorý sa k tomu určite postaví tak, že sa budem tým vážne zaoberať, budem s vami o tom diskutovať. A keď prizveme aj odborníkov z ministerstva, verím, že mnoho dobrých myšlienok by sme vedeli dať do takých návrhov, na ktorých by sme sa vedeli všetci stotožniť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kaník, Novotný, Štefanec, Vaľová, Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán kolega ja som na výbore nielenže diskutoval o tom, ale ja som sa snažil byť veľmi konštruktívny a svoj pozmeňujúci návrh som odovzdal pánovi štátnemu tajomníkovi, že aby to na ministerstve prekonzultoval a pozrel na to. Reakcia bola na to, že mi nezodvihol niekoľko dní telefón a na esemesky neodpovedal. Tak takto vyzerá konštruktívny prístup zo strany vládnucej strany.

    A teraz k samotnému jadru, čo tam sa hovorilo. Zákonník práce. No firmy prepúšťali preto, mnohé dokonca nad rámec zvyklosti, a na to som upozorňoval mnohokrát aj na tlačových konferenciách, pretože videli, že problém tu môže nastať, a tak preventívne už prepúšťali. Mnohé po tom, keď sa situácia zlepšila, aj brali. Takže vlastne touto novelou ste pripravili zbytočne pár desiatok tisíc ľudí o prácu.

    Dohodári zmizli do oblasti čiernej práce. Mnohí z nich, ktorí pracovali na dohodu, dnes pracujú načierno. To ste dosiahli takýmto, sekerou urobenou zmenou v dohodách pre rozmach čiernej práce.

    My tie návrhy na to, aby nezamestnanosť nestúpala, ale klesala, podávame neustále, od samého začiatku, ako sa tu diskutuje o daňových zmenách, odvodových zmenách, Zákonníku práce. Preto varujeme pred tým smrteľným kokteilom, pretože varujeme pred nárastom nezamestnanosti. A neustále dávame návrhy, ako to zmeniť. Nemáme záujem na tom, aby rástla nezamestnanosť, a netešíme sa z toho, preto som dával aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som dával. A ja budem veľmi rád, keď budeme naozaj konštruktívni a keď sa budeme pozerať na to, čo je obsahom, a nie to, kto podáva tieto návrhy.

    Ja myslím, že prvé signály tu nejaké zazneli. Tak držme sa toho a skúsme aj v tom aj pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň, ja sa to pokúsim veľmi jednoducho zhrnúť, čo ste povedali. Vy vlastne za nič nemôžete, lebo to opozícia zle nastavila ekonomiku tejto krajiny, a do toho ešte prišla aj tá zlá hospodárska kríza. A vy vlastne chcete aj dobre konať pre tých ľudí, len akosi sa vám to nedarí. To bolo zhruba vaše vystúpenie, veľmi jednoducho zhrnuté.

    Pán poslanec, veľmi úprimne, pred voľbami ste sľubovali občanom istoty. Vedeli ste, že budete vládnuť v hospodárskej kríze, vedeli ste, že je Slovensko v hospodárskej kríze, napriek tomu ste klamali a na bilbordoch sľubovali ľuďom istoty. Ak je zlá ekonomická situácia, zlá ekonomika spôsobená tým, že predchádzajúca vláda, alebo nedajbože ešte Dzurindova vláda v rokoch 2002 - 2006 zle nastavila ekonomiku, nastavte ju ináč. Máte všetky nástroje v rukách, nemáte ani koaličného partnera, na ktorého by ste sa vyhovárali, nastavte ju. Lenže vy ju nastaviť neviete, vy ani neviete, ako ju treba nastaviť, pretože neprinášate konkrétne návrhy a konkrétne riešenia.

    To, čo prinášate aj na tejto schôdzi, napríklad v hospodárskej oblasti, sú úradnícke zákony. Zákony, ktoré píšu úradníci na ministerstve, zákony, ktoré neprinášajú riešenia pre rozhýbanie slovenskej ekonomiky, pre vytváranie nových pracovných miest. Je pravdou, že kríza dopadla na Slovensko, a je pravdou, že za krízu SMER ani socialistická vláda Roberta Fica nemôžu. Ale čo robíte pre zmiernenie dopadov krízy na občanov? Akými opatreniami zmierňujete dopad krízy na občanov? Vy tú krízu len zhoršujete Zákonníkom práce, vyššími daňami a odvodmi a teraz aj novelou zákona o službách zamestnanosti, kde rušíte fungujúce nástroje aktívnej politiky zamestnanosti.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Jasaň, tak, ako vaši kolegovia a vaša vláda, stále sa nás snažíte neúspešne presvedčiť, že vlastne vy za nič nemôžete, že to prichádza samo, že to prichádza z vonka, že nezamestnanosť rastie automaticky. Všetci vieme, že tomu tak nie je. Keby ste neprijali zlý Zákonník práce, keby ste nezrušili rovnú daň, keby ste neúmerne nezvýšili dane na najvyššiu úroveň z postkomunistických krajín, čo sa týka firemných daní, keby ste nezvýšili odvody a nezhoršili podnikateľské prostredie na najhoršiu úroveň, odkedy sa meria, od roku 2001, no tak by sme nemali rastúcu nezamestnanosť. Toto je výsledok vašej práce.

    Nie je to náhoda, lebo aj za prvej vlády SMER-u ste odovzdávali krajinu s rastúcou nezamestnanosťou, s rastúcou zadlženosťou, so zhoršenou životnou úrovňou. Táto vaša politika sa nezmenila, pokračuje aj za súčasnej vašej vlády, keď sa už nemáte na koho vyhovárať, ale keď občania majú možnosť na vlastnej koži, bohužiaľ, pocítiť výsledky vašej práce. A tie výsledky sú opäť len v zhoršení života a v istote, že sa ľudia nebudú mať lepšie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, poďakovať kolegovi Jasaňovi, pretože on ponúkol ústretovosť opozícii, aby sa mohla podieľať na zlepšení a na tom, že aby sa nezamestnanosť neprehlbovala. Ale naďalej počujeme, čo všetko sme neurobili.

    Ja zasa musím spomenúť pána kolegu Kaníka, ktorý povedal, že ak schvália zákonník 1. 9. 2011, tak o rok, respektíve pridal rok a pol, nezamestnanosť pôjde pod 10 percent. To sa nikdy nestalo, pretože v roku 2012 nezamestnanosť stúpla na 13,59.

    Vážení kolegovia z opozície, ja vás chápem, že to je vaša práca, aby ste oponovali, ale nechajte týmto opatreniam, ktoré tu dnes predkladáme, tak ako povedal pán kolega Kaníka, rok, on si dal rok a pol, nechajte rok a pol, a potom to môžete kritizovať, že tieto opatrenia, ktoré prijímame pre ľudí do 29 rokov, ktorí sú nezamestnaní, a presúvame tam eurofondy a ostatné finančné prostriedky, nechajte to plynúť a potom povedzte, že naše opatrenia fungovali, alebo nefungovali. Pretože vaša zmena zákonníka, kedy ste povedali, že ak zmeníte Zákonník práce, že pôjdete s nezamestnanosťou pod 10 %, sa nenaplnila.

    Tak si myslím, že máme taký nejaký spoločný záujem. A nie je to len o tom, aby sme sa navzájom kritizovali, ale o tom, aby sme skutočne pomohli nezamestnaným na Slovensku. A to je pre mňa veľmi dôležité.

    A musím povedať, že § 50 "ječko", teším sa, lebo už čakajú na to mestá a obce, všetci ho čakajú, kedy budú môcť pomôcť, nie tým, že ľudia pôjdu na aktivačné práce, ale tým, že ľudia budú zamestnaní na určitú dobu a že budú môcť vykonávať práce, ktoré budú v prospech miest a obcí. Takže počkajme si na tieto opatrenia a potom kritizujme, lebo toto je mlátenie prázdnej slamy.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, chcem vám povedať, moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dva z nich som predkladal ako návrhy zákonov, posledný o aktivačnej činnosti pre štátne podniky na poslednej schôdzi. Všetky pozmeňujúce návrhy som predkladal na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde bol pán štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí. Na tom výbore sedia aj kolegovia zo SMER-u, sú siedmi. Ja som myslel a tak som sa pýtal aj pána štátneho tajomníka, že ministerstvo vie o návrhoch, ktoré sa dotýkajú ministerstva, ktoré predkladajú aj opoziční poslanci, a pán štátny tajomník mi sľúbil, že mi vyjadrenie k mojim zákonom a pozmeňovákom zašle. Aj na moju výzvu, keď som mu písal, sa tak nestalo. Takže nehovorte o tom, že tieto pozmeňujúce návrhy prvýkrát predkladáme v pléne. Keď ich raz predkladám ako návrh zákona, potom ich predkladám vo výbore, kde je štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí, sú tam kolegovia zo SMER-u, tak nehovorte, že prvýkrát ste videli tieto návrhy a pozmeňujúce návrhy. A myslím si, že sú pomerne jednoduché a riešia meritum veci. Nie sú politické. Ak máte záujem, podporte ich.

    K tomu, čo ste hovorili o celkovej situácii, áno, nezamestnanosť je celkový problém. Hospodársky rast, ktorý si napísala vláda do programu, nenastáva. Situácia v eurozóne je zlá. Ako človek, ktorý 18 rokov zamestnával, vám poviem, firmy majú lepšie a horšie obdobie. Ale v tom horšom období si dobrý zamestnávateľ neprepustí svojich zamestnancov, ale musí mať nádej, že príde to lepšie obdobie. Zvýšením daní odvodov a poplatkov táto vláda nedáva nádej podnikateľom, že bude lepšie obdobie a hospodársky rast.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. No ono to by chcelo zase celé vystúpenie k tomu, ale aspoň v stručnosti.

    Pán Novotný, my neklameme. Určite nie. A presvedčíte sa do konca funkčného obdobia a uvidíte, že či tí ľudia sa budú mať lepšie, alebo nie. Budeme sa baviť po skončení, ale naozaj neklameme. A nechcite od nás za rok zázraky, keď vy ste to za desať rokov vládnutia nedokázali.

    Pán Štefanec, nič iné som samozrejme nečakal, len to, čo už hovoríte od Vianoc, respektíve pred Vianocami, ale naozaj aj pre vás platí, že ľudia sa budú mať lepšie, ale, znova opakujem to, čo som povedal aj pánovi kolegovi Novotnému, desať rokov ste mali možnosť zmeniť túto krajinu k lepšiemu. My teraz sme tu rok a musíme naprávať to, čo naozaj tá svetová kríza doniesla. Keby nebolo tej krízy, určite, určite by v tejto krajine bolo lepšie. A podsúvať nám, že my sme tí, ktorí tú krízu ešte sťažujeme, sa mi vôbec nepozdáva.

    Pán kolega Zajac, aj ja som zamestnával veľmi veľa ľudí, kým som neprišiel do parlamentu. A ja veľmi dobre viem, ako sa dá robiť s dohodami, a ja veľmi dobre viem, čo znamenajú istoty pre podnikateľa, keď chce prežiť. Takže mňa poučovať nemusíte. A vrátim sa ešte k tomu, ja vám ponúkam, ja osobne, ruku: poďte všetky vaše návrhy odkonzultovať so mnou. Poďte! Som podpredseda výboru, môžeme sa o tom baviť. A keď to bude fajn a dobré, ja to rád predložím, a určite Ľudo Kaník sa k tomu pridá a môžeme diskutovať. Ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ je to naozaj... Ja som o vašich návrhoch nepočul predtým na výbore. Nebráňte sa, je to sociálny výbor, treba tam prísť, môžeme sa o tom baviť. A nevyhovárajte sa na štátneho tajomníka, je to neférové.

  • Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto životne dôležitému zákonu, k novele zákona o službách v zamestnanosti. V prvom čítaní som hovoril konkrétne o chránených dielňach aj o tých paragrafoch, ktoré sa dotýkajú fungovania chránených dielní, respektíve, ktorých schválenie v pléne Národnej rady by spôsobilo skomplikovanie fungovania týchto chránených dielní a pracovných príležitostí pre zdravotne postihnutých ľudí. Nesklamem vás, aj v druhom čítaní budem hovoriť predovšetkým o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Budem sa venovať tejto problematike, ale nesklamem pani spravodajkyňu, nebudem čítať svoj prejav z prvého čítania, budem hovoriť trošku v iných súvislostiach aj vo vzťahu k problematike zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti, ktorú predo mnou otvoril pán kolega Jasaň.

    Takže ako som už povedal, a diskusia, ktorá tu plynie v pléne Národnej rady tretí deň, svedčí o tom, že naozaj diskutujeme o vážnom a životne dôležitom zákone, o novele zákona o službách zamestnanosti. Hádam nemusím nikomu zvlášť pripomínať, ani o tom rozprávať, že v súčasnej situácii, kedy za posledných 10 mesiacov, a budem veľmi presný, od janu..., od marca 2012 do januára 2013 pribudlo v evidencií 29 500 nových nezamestnaných. Teda nebudem tu šibrinkovať s percentami, nebudem hovoriť o tom, ktoré sú správne a ktoré nesprávne, faktom je, že od marca 2012 do januára 2013 pribudlo 29 500 nových nezamestnaných na úradoch práce. Je práve aktívna politika zamestnanosti, ktorá by mala byť obsahom zákona o službách v zamestnanosti, tým nástrojom, ktorý má pomáhať vytvárať a udržiavať pracovné miesta.

    To, že súčasná vláda robí žalostne málo na vytváranie pracovných miest, sme si, žiaľ, už mnohí mohli všimnúť a rezonovalo to aj v diskusii k tejto novele zákona. Všimli si to hlavne ľudia na východnom Slovensku, odkiaľ ja aj pani spravodajkyňa pochádzame, v okresoch Stropkov, Snina a Medzilaborce, kde každý piaty človek nemá prácu. Situácia pred rokom naozaj nebola ružová a súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, keď tu hovorila pred chvíľou o konkrétnych číslach. Pred rokom, aby som bol korektný, sme mali 17 okresov na Slovensku, kde bola vyššia miera nezamestnanosti ako 20 percent. Faktom ale je, že v januári tohto roku bolo takýchto okresov už 21. A vo februári sa napriek miernemu optimizmu pána ministra, ktorého som videl včera či predvčerom na tlačovej besede, táto situácia veľmi nevylepšila.

    Pán premiér nám cez víkend, celej verejnosti odkázal, že nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta. Súhlasím s ním. Nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta, to je pravda. Úlohou vlády je však vytvárať také podmienky a také príležitosti, aby zamestnávatelia tieto pracovné miesta mohli vytvárať. Čo však vláda urobila za 12, 11 mesiacov za to, pre to, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti na Slovensku, dámy a páni? Neurobila nič, naopak, komplikuje vytváranie nových pracovných príležitostí a ohrozuje aj tie pracovné príležitosti, ktoré na Slovensku sú, Zákonníkom práce, zvyšovaním daní a odvodov a, žiaľ, dnes aj novelou zákona o službách zamestnanosti.

    Nie je pre mňa veľkým prekvapením, ale skôr sklamaním, že táto novela zákona o službách zamestnanosti neprináša žiadne novinky na trh práce, do aktívnej politiky zamestnanosti, ktoré podporovali vytváranie nových pracovných miest. Čo je však horšie, a to chcem podčiarknuť svojím vystúpením, je, že táto novela ruší a komplikuje viac ako polovicu doteraz fungujúcich nástrojov politiky zamestnanosti. V praxi to, žiaľ, bude znamenať, že budú ohrozené už aj existujúce pracovné miesta a budú ohrozené aj existujúce pracovné miesta, na ktorých boli zamestnaní zdravotne postihnutí občania. Neviem, prečo si ministerstvo práce, sociálnych a rodiny myslí, alebo sa tak rozhodlo, že zdravotne postihnutí to majú dnes príliš jednoduché a treba im sťažiť zamestnávanie.

    V prvom rade táto novela ruší nárok na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Príspevok sa z obligatórneho mení na fakultatívny. A mnohí moji kolegovia hlavne z opozície, ktorí vystupovali, majú pravdu, že zmena prideľovania príspevku z obligatórneho na fakultatívny zväčšuje priestor na korupciu. Ale nie o tom chcem rozprávať. Chcem hovoriť o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Myslím, že tento problém tu bol vyargumentovaný v tejto snemovni počas troch dní rokovania o tomto návrhu zákona dostatočne.

    Vrátim sa ale k tomu, čo je cieľom ministerstva, práce, sociálnych vecí a rodiny. Prečo si myslí, že zdravotne postihnutí sa vedia ľahko zamestnanosť? Prečo vadí ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny súčasný spôsob zamestnávania zdravotne postihnutých? Na to nemám odpoveď, na to sa pýtam, je to rečnícka otázka. Zrejme na ňu ani odpoveď nedostanem.

    Len výsledok, ktorý po schválení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tejto novely zákona v praxi dosiahnete, bude, že od 1. mája ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozdelí zdravotne postihnutých na dve kategórie: na jednu skupinu, ktorej uľahčí zamestnávanie, a na druhú skupinu, ktorej sa otočí chrbtom.

    Druhý podraz, ktorý prináša táto novela pre zdravotne postihnutých občanov, spočíva v likvidačnom sprísnení podmienok vyplácania príspevku na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých. Akoby sme mali na Slovensku príliš veľa zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím a bolo by treba ich rady preriediť. Dávno už totiž neplatí, že chránená dielňa môže byť len kvázi výrobné družstvo. A mám taký pocit, že na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je ešte veľa úradníkov, ktorí sú presvedčení o tom, že chránená dielňa je len výrobné družstvo, nič iné to nemôže byť. Alebo šijú topánky, alebo lepia sáčky, alebo nemôžu byť chránenou dielňou. No tak to na mňa dýcha, duch tohto zákona.

    A uvediem veľmi konkrétny príklad, prečo hovorím o tom, že tento podraz na zdravotne postihnutých, toto likvidačné sprísnenie podmienok vyplácania príspevkov na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých môže konkrétne zdravotne postihnutých občanov pripraviť o tie pracovné príležitosti, o to zamestnanie, ktoré dneska majú. Minulý týždeň v pondelok som navštívil mesto Svidník. Na mestskom úrade ma informovali o tom, že mesto Svidník zamestnáva ôsmich ľudí so zdravotným postihnutím, či už ako obsluhu kamerového systému, pri predaji vstupeniek na plavárni, či v dome kultúry alebo ako vrátnika v ubytovni. Myslím, že uznáte, že sú to činnosti, ktoré zdravotne postihnutí vedia napriek svojmu postihnutiu zvládnuť. Tým, že sa komplikujú podmienky na preplácanie príspevkov a znižuje sa ich suma, vo Svidníku zostanú len dve možnosti: buď ponúknuť nižšiu mzdu za tú istú prácu, alebo zrušiť pracovné miesto. A to nie je len prípad Svidníka.

    Takýchto príkladov by sme na Slovensku našli mnoho. Takže budem veľmi konkrétny. Rád by som počul odpoveď, čo má urobiť primátor mesta Svidník, čo má urobiť mestský úrad na to, aby títo ôsmi zdravotne postihnutí v tejto ťažkej situácii, ktorá v samospráve je, mohli zostať zamestnaní, aby im zostala práce. Lebo zrejme uznáte, že vo Svidníku veľa pracovných príležitosti títo ľudia nenájdu. Ak prídu o túto prácu, ktorú dodnes veľmi svedomite a dobre vykonávajú.

    A tretí najväčší podraz, ktorý prináša táto novela zákona, je skôr taký morálno-etický. Možno aj trošku sociálny. Za ostatných deväť rokov si zdravotne postihnutí pomaly zvykli a ťažko hľadali prácu, ako sa aktívne zapojiť do spoločnosti. Lebo po desaťročiach sme si ako spoločnosť postupne začali uvedomovať, že zatvárať osoby so zdravotným postihnutím do ústavov, alebo ich vytláčať na okraj spoločnosti je zlé a dokonca pre spoločnosť nie prospešné. Práca totiž prináša osobám so zdravotným postihnutím najlepší spôsob, ako sa socializovať a nezostať vylúčený na okraji spoločnosti.

    Tento ťažko vybojovaný stav ide táto novela likvidovať. Mohli by sme rozprávať o každom jednom opatrení, či už krátenie príspevkov, obmedzovanie nárokov alebo úplné zrušenie niektorých možností, napríklad vzdelávanie zdravotných postihnutých v rámci prípravy na prácu. Výsledný efekt je však jednoznačný. Ministerstvo sa rozhodlo zlikvidovať väčšinu možností zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Zamýšľal som sa nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením úprav § 55a až c, § 56, § 56a, § 57 a § 60. Ja som o tom, čo prinášajú, veľmi konkrétne hovoril v prvom čítaní, takže nebudem to opakovať a nebudem zbytočne zdržiavať ctenú snemovňu. Môj kolega pán poslanec Kaník sa o to pokúsil, keď podal pozmeňujúci návrh ako reakciu na vypustenie § 55a, podľa ktorého by sa za, citujem, "aktivačnú činnosť mohli považovať aj menšie služby pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom zisku". Samozrejme vás chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme dali možnosť zdravotne postihnutým nájsť si pracovné príležitosti, ďalšie pracovné príležitosti v regiónoch.

    To, čo ale pán poslanec Kaník nepovedal vo svojom vystúpení, aby som trošku podporu pre tento pozmeňujúci návrh rozšíril, je e-mail, ktorý sme dostali až následne po predložení tohto poslaneckého návrhu od pána Mamojku, predsedu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím. Citujem z tohto e-mailu: "Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti. Tento nástroj im umožňoval poskytovať aj veľmi dôležité všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutých pre chod neziskovej organizácie, na ktoré napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky. Je nám preto ľúto, že sa tento nástroj aktívnej politiky trhu práce zo zákona vypúšťa.

    Ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú všeobecne prospešné činnosti v zákone vymenované." Toľko z e-mailu, ktorý poslal pán Mamojka, predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím.

    Ale vrátim sa teda k samotnému návrhu zákona. Naozaj som sa zamýšľal nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením týchto paragrafov. Na druhej strane chcem na záver povedať, že samotná filozofia predkladanej novely zákona je zlá. Nielenže neprináša nové nástroje na ďalšiu podporu tvorby pracovných miest, ale likviduje aj tie nástroje, ktoré dnes fungujú.

    Preto dávam procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, aby sme aj v zmysle toho, čo povedal môj predrečník pán poslanec Jasaň, mali viacej priestoru diskutovať o jednotlivých opatreniach na trhu práce.

    Dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôžeme prijímať zákon, dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôže táto snemovňa hlasovať za taký zákon, ktorý môže viesť k likvidácii ťažko vytvorených pracovných príležitostí. Pokiaľ novela zákona prejde v tomto znení, tak na záver trošku nadľahčene chcem odporúčať úradníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aby začali pracovať na novom kompetenčnom zákone, cieľom ktorého je premenovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Pani Vaľová, pán Muňko a pán Jasaň.

    Nech sa páči, Jana Vaľová.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega Novotný, no pred chvíľou, už sa nebudem toľkokrát opakovať, keď sme hovorili o Zákonníku práce, a kedy si pán kolega Kaník vyžiadal rok a pol, aby platili opatrenia, a potom ich vieme zhodnotiť.

    Ja musím povedať, že vaše opatrenia, ktoré ste zavádzali, dnes je rok a pol, nepriniesli zmenu, ani Zákonník práce, nepriniesli zníženie nezamestnanosti. Prepáčte mi, čo rozprávate, lebo ja som východniarka a vy ste východniar, že žalostne málo robíme pre východ a pre nezamestnaných. Ja si myslím, že to, čo ste vy nedokázali v roku 2011 preinvestovať na diaľnice, lebo ste nepreinvestovali nič z európskych fondov, to my dnes chceme preinvestovať na nezamestnaných, ktorí majú skutočne mladých nezamestnaných do 29 rokov, a tam sa snažíme urobiť to, že tí ľudia, ktorí nemajú skutočne prax, aby neboli nezamestnaní, pretože dnes sú nezamestnaní a my ich chceme zamestnať. Tak to je veľmi dôležité.

    A takisto musím povedať, že nerozprávajte o tom, že sa snažíme, aby sme ničili chránené dielne, pretože možno týmto nástrojom, ktoré boli v aktívnej politike práce, došlo k zneužívaniu. A tí ľudia, ktorí sú práve v regióne, vedia, kto ich zneužíval. A my chceme dať rozhodovanie konkrétne do rúk tým ľuďom, ktorí vedia v danom regióne komu majú pomôcť. Takže o tom nerozprávajme, pretože my ozaj chceme pomôcť zamestnanosti. A aby o tom rozhodovali priamo ľudia v regiónoch, nie ľudia z Bratislavy alebo ľudia z parlamentu. O tom to je. A naozaj sa snažíme o to, aby tá nezamestnanosť začala klesať. Ďakujem. A posúďte nás o rok a pol. Dajte nám rok a pol, ako si želal pán kolega Kaník, a potom nás posúďte.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou poznámkou pán Dušan Muňko.

  • Vážený pán poslanec, viete, už som zvyknutý, či už pri zdravotníckych zákonoch, ale aj týchto, to, čo kritizujete, nemáte pravdu. Táto novela zákona, pokiaľ sa týka aj chránených dielní, sa snaží ministerstvo len vylepšiť to, že ľudia, ktorí majú chránené dielne, zoberú poplatok a ku koncu roka túto chránenú dielňu hodia do konkurzu alebo ju nechajú padnúť a znova otvoria novú chránenú dielňu, pričom tie prostriedky používajú, väčšinu, vo svoj prospech a nie tých ľudí, ktorých zamestnávajú. Čiže táto novela sa snaží tomuto predísť, aby sa ten istý majiteľ tej chránenej dielne neobjavoval každý rok a stále, že to dáva ku koncu roku do konkurzu. Neplatí do sociálnej ani do zdravotnej poisťovne.

    Tá istá záležitosť je, aj pokiaľ sa týka sociálnych služieb, či je to tretí sektor alebo sú to normálne podnikateľské subjekty, ktoré takisto využívajú medzery v zákone a neplatia do sociálnej, do zdravotnej poisťovne. To len na doplnenie, aby som upresnil vašu záležitosť. Každá záležitosť, ktorá je dneska v novele zákona, sa snaží riešiť tie veci, ktoré sú v zákone deravé. Takže chcem vás len doplniť, aby sme to správne posudzovali. Nikto nechce ohrozovať ľudí, ktorí pracujú v chránených dielňach, ale aby pracovali nie jeden rok a potom prešli pod inú eseročku, pretože sa opakujú stále tí istí konatelia. A možno keď prídete do Sociálnej poisťovnei, tak vám ich ukážem, že sú to tí istí konatelia, ktorí toto robia. To isté aj pri niektorých sociálnych službách.

    Takže toľko, ďakujem.

  • S ďalšou poznámkou, nech sa páči, Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, nikto nikomu nič neberie, nechce brať prácu a nejde nikoho likvidovať. Cieľom je zamedziť zneužitie týchto inštitútov aktívnej politiky práce. Pozrite sa, čo je na tom zlé, keď sa napríklad pri absolventskej praxi, je podmienená príspevkom na dosiahnuté vzdelanie. Čiže nie každému, ale tomu, kto ide robiť v oblasti, na ktorej sa naučí, na čo ma vzdelanie.

    Čo je zlé na tom, čo je uvedené napríklad v národnej sústave povolaní, v informačných, poradenských službách vzdelávania a prípravy na trh práce? Čo je tam zlého? Povedzte mi, akým spôsobom tieto opatrenia likvidujú.

    Alebo čo je zlé na tom, keď sa snažíme efektívne využiť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť? Kde majú okrem, mimo iného dostať šancu všetci tí, ktorí nechcú špekulovať. Možno aj tí, ktorí museli byť samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo ich k tomu nútili. Teraz nenutia. Majú šancu samostatne zárobkovo podnikať s príspevkom, ak to nechcú zneužívať. Čiže nikto nikoho tu nezneužíva. Naopak, chceme to vyčistiť, chceme, aby to bolo každému jasné, že tu nedochádza k zneužívaniu. Nič viac, nič menej. To je ten cieľ tohto zákona. Ale vy, tak ako aj ostatní, ste si vybrali jednu časť, ktorá je veľmi taká možno "zaujímavá", a to všetci rozoberáte.

    Pozrite si komplexne tento návrh zákona! Nieže toľkoto sa ruší, toľkoto sa neruší, ale prečo a čo sa tým sleduje. A naozaj sa tu sleduje efektívne využívanie aktívnej politiky trhu práce. Nič viac, nič menej. Ale ja som to vo vystúpení povedal, vy to jednoducho nechcete pochopiť a budete len politikárčiť a ukazovať na všetko zlé, čo táto vláda urobila. Nič viac, nič menej.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Pani poslankyni Vaľovej, pani spravodajkyni chcem len povedať toľko, že keď ste si všimli, vo svojom vystúpení som len spomenul tú skutočnosť, že meníte obligatórnosť na fakultatívnosť, teda nárok na možnosť získať príspevok, a že o tom bude rozhodovať nejaká komisia. Ale to nebolo cieľom môjho vystúpenia. Cieľom môjho vystúpenia bolo chrániť zamestnanosť pre zdravotne postihnutých ľudí. A ja tvrdím, že opatrenia, ktoré prináša novela zákona o službách zamestnanosti, zhoršujú zamestnávanie, možnosť zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí.

    Súhlasím s tým, čo hovoril pán Muňko aj pán Jasaň. Áno, ak niekto zneužíval súčasný zákon, ak zneužíval finančné prostriedky určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých, treba ho potrestať. Súhlasím aj s tým, že treba nastaviť systém tak, aby sme minimalizovali alebo odstránili toto zneužívanie. Ja sa ale obávam toho, a na to som upozorňoval konkrétnymi paragrafmi, ktoré sú v novele tohto zákona obsiahnuté, že to, čo spôsobíte v praxi, je, že potrestáte tých, ktorých trestať netreba, a to sú zdravotne postihnutí ľudia. Uviedol som konkrétny príklad. Myslím si, že príklad zo Svidníka bol veľmi rukolapný. Iste Mestský úrad vo Svidníku neporušuje zákon o službách zamestnanosti. Iste netuneluje finančné prostriedky, ktoré sú určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých. Napriek tomu konkrétne opatrenie v novele zákona, ktorú predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ohrozí zamestnanie ôsmich zdravotne postihnutých ľudí vo Svidníku. Áno, lebo likvidačne znižujete príspevok na zamestnávanie týchto ľudí.

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani Ľubica Rošková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátky pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je legislatívne zjednotenie pôsobnosti a zriaďovania sektorových rád. Takže prečítam pozmeňujúci návrh poslankyne Ľubice Roškovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:

    "Čl. V. Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. sa mení takto: § 9 sa vypúšťa.".

    Doterajšie články V a VI sa označujú ako články VI a VII.

    Odôvodnenie: Ustanovením čl. I bodu 79 vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zriaďujú sektorové rady. Podľa vládneho návrhu zákona do pôsobnosti sektorových rád patrí určovanie požiadaviek na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce a vytvorenie predpokladov na ich prenos do systému celoživotného vzdelávania.

    Vzhľadom na účel sledovaný predpokladaným návrhom zákona, ktorým je zriadenie sektorových rád ako legislatívne riešenie platformy pre združovanie zamestnávateľov a určenie ich pôsobnosti, dochádza k prekrývaniu a duplicite pôsobnosti navrhovaných sektorových rád a sektorových rád podľa zákona č. 184/2009 Z. z. Dôvodom je aj skutočnosť, že ustanovenie § 9 zákona č. 184/2009 Z. z. sa prevažne neuplatňovalo, sektorové rady na naplnenie úloh podľa tohto zákona sa zriaďovali len výnimočne s krátkodobou pôsobnosťou. Na základe uvedeného sa ukazuje ako racionálne riešenie sektorové rady podľa zákona č. 184/2009 Z. z. zrušiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    To bola posledná vystupujúca v rozprave na základe prihlášky. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Nebudem hovoriť dlho. Mám trošku zdravotné problémy, aj to mi v tom bráni, ale predsa mi len nedá, aby som sa k niektorým návrhom z diskusie nevyjadril veľmi konkrétne. Nechcem sa zaoberať otázkou politikárčenia, ktoré aj v tej ústnej rozprave sčasti zaznelo. Včera som sa veľmi konkrétne vyjadril aj k otázke zamestnanosti. Len zopakujem, v plnej miere so všetkou zodpovednosťou sa hlásim k politike zamestnanosti. Aj novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú predkladám, je súčasťou tej mojej osobnej zodpovednosti.

    Ak dovolíte, viaceré diskusné príspevky, ktoré tu odzneli, išli však absolútne nad rámec celkovej filozofie návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Jasne som zadefinoval, že päť základných priorít je, je päť priorít, sú tie, tie nosné body, na ktorých ta novela zákona stojí, a to je efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a zohľadnenie regionálnych odlišností. Ak by som mal ísť nad rámec týchto základných priorít, jednoducho by som potrel novelu zákona ako takú. Chcem však zvýrazniť a ešte raz podčiarknuť, NKÚ, OECD, Svetová banka a ďalšie medzinárodné organizácie, ktoré vypracovali viaceré správy a stanoviská, ktoré sme mali maximálny záujem zohľadniť. NKÚ ako inštitúcia, ktorá má povinnosť kontrolovať efektívne používanie finančných prostriedkov, daňových poplatkov, urobila rozsiahlu kontrolu na úradoch práce ohľadom efektívneho využívania jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To bol jeden z veľmi zo zásadných dokumentov, z ktorého sme vychádzali, a kde sme mali záujem, lebo NKÚ pokladám za dostatočne objektívnu inštitúciu, vychádzať. Pred tým, než sme postavili tú základnú filozofiu zákona, sme oslovili všetky úrady práce a rozanalyzovali efektívnosť každého jedného nástroja v tej doterajšej aplikačnej praxi. Až na základe toho sme urobili zadanie a áno, na základe tohto zadania úradníci ministerstva pripravili návrh novely zákona.

    Pán poslanec Novotný, ja neviem, kto písal zákony aj za vašej vlády. Snáď nie bezdomovci pod bratislavským mostom? Nerozumiem tomu, ak vy chcete takýmto spôsobom dehonestovať odborníkov a úradníkov, možno nielen na mojom ministerstve, čo tým sledujete? Ja si dovolím povedať, že tí ľudia, ktorí na ministerstve práce a sociálnych vecí robia, to nie je len klasický pracovno-právny vzťah. To je vzťah aj k obsahu tej roboty, ktorú robia, či už to sú sociálne veci, deti, rodina, rodová rovnosť, samozrejmá vec, že aj problematika nezamestnanosti. Nezaslúžia si, nezaslúžia si takúto dehonestáciu.

    No a keď som pri vás, ak dovolíte, použili ste výraz morálne a etické. Chcem sa vás popýtať, pán poslanec, bolo morálne a etické, že vy a vaši kolegovia ste zdvihli ruku za rozpočet, v ktorom bola na politiku zamestnanosti nula?! Máte z toho dobrý pocit? Mysleli ste na tých zdravotne postihnutých? Mysleli ste na všetkých, ktorí sú odkázaní veľakrát na, na tie nástroje, ktoré aktívna politika trhu práce uplatňuje? Máte právo hovoriť o morálke a etike?

  • Výkrik z pléna.

  • Ale ja len reagujem na to, čo ste vy povedal. Práve preto si myslím, že morálka a etika je niekde inde. Prišli sme a museli sme zabezpečiť to, čo ste vy a vtedajší minister financií jednoducho konsolidovali. Konsolidovali tak, že táto rozpočtová kapitola dole, nič, žiadne nástroje aktívnej politiky trhu práce! Tu budeme šetriť. Absolútne nezodpovedná politika! Takýmto spôsobom jednoznačne my nepôjdeme.

    Samozrejmá vec, že chcem upriamiť pozornosť na štvrtý princíp, na ktorom sme postavili novelu zákona, a to je zamedzenie zneužívania. Áno a tu trvám, že pre tento účel, pre naplnenie tohto princípu meníme viaceré obligatórne nástroje na fakultatívne. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. To tu zaznelo včera. Absolútne nemôžem súhlasiť, že týmto meníme pravidlá pre niekoho. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. A ak môžem jednou vetou zareagovať na list pána Mamojku, no pýtam sa: Ponechanie možnosti platiť cez tento nástroj sekretariáty záujmových a spoločenských organizácií je účel aktívnej politiky trhu práce? Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja si pána Mamojku vysoko vážim, hodiny strávil štátny tajomník rokovaním s ním. Ja som ho prijal a povedal som mu, budem hľadať všetky zákonné možnosti, ktoré dotačná politika ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje, aby som ten sekretariát Národnej rady zdravotne postihnutých vedel zabezpečiť. Ja som ho ubezpečil o tom. Ale prečo by sme na toto mali využívať nástroje, ktoré sú v oblasti aktívnej politiky trhu práce? Skutočne tomu nerozumiem.

    Ak dovolíte, k niektorým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, by som sa chcel trošku pozastaviť, možno vyjadriť svoj postoj.

    Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová, ponechanie povinnosti pravidelnej jednomesačnej periodicity návštev úradov práce s výnimkou do troch mesiacov evidencie uchádzačov. No už aj tento postoj a tento návrh svedčí o tom, že nie každý evidovaný nezamestnaný má úplne rovnaké dôvody a potrebu chodiť pravidelne mesačne sa hlásiť na, na úrad práce. Že sú to individuálne a špecifické okolnosti a že sú aj individuálne nezamestnaní, ktorých je treba riešiť úplne inak. Jednoducho situácia bude taká, že budú takí nezamestnaní, ktorí budú pozvaní trikrát do mesiaca z objektívnych dôvodov, že buď sa im bude niečo ponúkať, alebo naopak, bude sa vykonávať nejaký, nejaký stupeň kontroly. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracuje metodické usmernenie pravidelných kontaktov na jednotlivé skupiny uchádzačov o zamestnanie, vrátane znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. To znamená, nebude to absolútne svojvoľné, ale bude to mať nižší právny stupeň, to znamená normu z hľadiska usmernenia prostredníctvom ústredia práce.

    No myslím, že pani podpredsedníčka Jurínová navrhovala, aby pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť občanov so zdravotným postihnutím sa isté veci vyrovnali, navrhovala istú úpravu. No treba povedať jednu vec, nižšia výška prvej časti príspevku, to znamená paragraf 57, je nastavená z toho dôvodu, že občan so zdravotným postihnutím má možnosť súbežného, opakujem ešte raz, súbežného čerpania príspevkov na prevádzkové náklady chráneného pracoviska. To znamená, on finančne nie je znevýhodnený. Opakujem ešte raz, je tam, je tam súbeh. Druhá pripomienka alebo druhý návrh, zrušenie podmienky jednomesačného vedenia uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím v evidencii. No, treba povedať, že táto prax je aj v súčasnej legislatíve, aj v doteraz platnom, platnom zákone, to znamená, že týmto by sme išli vôbec nad rámec aj teraz platného zákona.

    Príspevok na podporu vytvárania nových pracovných miest by v tomto prípade nemal byť zmenený z uchádzačov o zamestnanie, aby opätovne takýto nástroj nebol zneužitý. Aby jednoducho takýto občan neprechádzal z jednej firmy do druhej, kde sa zamestnávajú občania so zdravotným postihnutím, ale tá podmienka minimálnej mesačnej evidencie úradu práce má v tomto prípade logiku.

    Pokiaľ sa týka dobrovoľníckej služby. No, priznám sa, že ak hovorím o efektívnosti, u tohto nástroja vzhľadom na analýzu, minimálne napríklad v oblasti trvalého uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, za rok uplynulý predstavuje 7 percent. U 7-ch percent sa ťažko dá predpokladať, že je to efektívny nástroj, ale, a to aj napriek tomu, že sme prijali samostatný zákon, ktorý sa tejto problematiky týka, viem si predstaviť a podporím, aby tento nástroj nevypadol z nového zákona, ktorý dnes upravujeme, lebo dobrovoľníctvo vnímam v širších súvislostiach. Má ďaleko hlbší a väčší význam, ako je len, ako je len nejaké finančné vyjadrenie, ktoré s tým súvisí. Pre vašu informáciu, je to 5 mil. eur, ktorý tento nástroj v uplynulom roku použil alebo využil prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo toto nie je možné financovať prostredníctvom európskych peňazí. Ale opakujem ešte raz, tam by som hovoril aj o morálke, aj o etike. Samozrejmá vec, ja by som ďaleko viacej privítal nástroje, ktoré sa využívajú tak, aby ten, ktorý ich využíva, nebol naďalej evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Viacerí dobrovoľníci sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní. Ale ešte raz, podporujem, každopádne som rád, že sa na tom zhodla, zhodla aj vládna časť poslancov, aj opozícia. Tento nástroj budem, budem odporúčať, aby bol aj v novom zákone ponechaný.

    Čo sa týka otázky výborov zamestnanosti, prečo nie trinásť, prečo nedoplniť ďalších. No vychádzame z jedného, z jedného základného bodu a to je zákonný tripartitný rozmer. Ten je daný niečím a vieme, kto reprezentuje zamestnávateľov, vieme, kto reprezentuje zamestnancov. To znamená, ak by sme mali ísť na ten širší rozmer, tak to by bola akási rada solidarity, ktorá by možno obsahovala širší rozmer záujmových, spoločenských a iných združení na úrovni príslušného regiónu. Ja navrhujem iné riešenie, pretože nemám obavy z týchto výborov, že by, že by zneužívali nejaké svoje postavenie. Jednoducho, ak sa bude prerokovávať napríklad oblasť, ktorá sa týka zdravotne postihnutých, budú mať úrady práce nomináciu a k takejto problematike prizvú aj, aj zástupcu zdravotne postihnutých, ktorých budú nominovať. Viem si predstaviť takýmto spôsobom, ak sa bude rozhodovať o niektorých veciach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú mladých ľudí, že opätovne, ja neviem, rada vysokých škôl, stredných škôl by tam mala svojho zástupcu, aby sa mal možnosť k tejto problematike vyjadriť. To sú možnosti, ktoré každopádne tento zákon umožňuje, a tým jasne dávam najavo, že v žiadnom prípade tu nie je záujem zneužívať ten výbor. Ja to zopakujem a poviem ešte raz, bol by som veľmi rád, aby ten výbor mal čo najviac práce, aby bolo čo najviac záujemcov a uchádzačov o príspevky, ktoré aktívna politika trhu práce umožňuje.

    K pánovi Kaníkovi. Pán poslanec, chcem poďakovať. Chcem poďakovať, lebo sa otvoril problém, ktorý skutočne problémom je. Mladí ľudia, ktorí končia v detských domovoch a nastupujú do toho reálneho života, nie vždy sú celkom pripravení a vždy podliehajú aj istým možnostiam a vplyvom rodiny, jednoducho z prostredia možno, z ktorého vyšli, a nech mi odpustia, možno niekedy sú aj trošku naivní z hľadiska zodpovednosti narábania s finančnými prostriedkami.

    Mal som možnosť teraz v pondelok byť prítomný na otvorení nového centra DORKA pre obnovu rodiny, zhodou okolností vo Zvolene, kde boli prítomní aj čelní predstavitelia spoločnosti Priateľov detí detských domov, nadácie DEDO, to znamená nadácie detských domovov. Využil som tú príležitosť a možnosť a podrobne som s nimi tú otázku rozdebatoval. Všetci sa zhodli na tom, že je to potrebné riešiť. Áno, že sú zneužívané, zneužívaní tí mladí ľudia a nie vždy sú použité tie finančné prostriedky na tento účel. Ale všetci ma presviedčali, že pre nich je ďaleko dôležitejšie mať bydlisko. Mať ubytovanie. V konečnej miere aj preto vznikajú tieto centrá DORKA, pretože mimo toho, že riešia niektorú kritickú situáciu rodín, vždy majú polku tých kapacít, ktoré sú tam pripravené pre mladých ľudí, ktorí odišli z detských domovov, a prechodne im poskytujú nejaký ten stav, aby sa vedeli etablovať v tom konkrétnom živote.

    To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačná úloha. Áno, je sa tým treba zaoberať a asi k tomu pripravím odbornú komisiu a budeme tento, túto otázku mať možnosť hodnotiť. Ale chcem pripomenúť jednu vec, vyhláškou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je ustanovená výška tohto príspevku na desaťnásobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Teda celková výška príspevku ustanovená o 20 % nadol by v žiadnom prípade nepokryla tú navrhovanú čiastku sumy príspevku na odvody zamestnávateľa, čo predstavuje cca nejakých 150, 150, 150 eur.

    To znamená, že áno, ja každopádne chcem poďakovať za ponúknutie riešenia tohto problému. Nevylučujem, že sa vrátime aj, pán poslanec, k tomu tvojmu návrhu v rámci tej odbornej komisie. Každopádne si upozornil na problém, ktorý je reálny, a treba ho riešiť, a za to chcem poďakovať.

    Ak dovolíte, dve, tri myšlienky ešte. Pán poslanec Zajac, 65 % sumy životného minima v súvislosti s absolventskou praxou. Absolútne s vami súhlasím, že to je strašne, strašne nízka čiastka. Len pozrime sa, ako je nízka minimálna mzda. Ak odrátame to, čo platí zamestnanec z minimálnej mzdy, my sa vlastne týmto príspevkom približujeme k polovičnému pracovnému úväzku pracovníka s minimálnou mzdou. S minimálnou mzdou. Možno je tam rozdiel nejakých pár eur, ale nie je to ďaleko, lebo 13,6 % odvádza, odvádza zamestnanec.

    Čo chcem povedať? Náš problém je inde. Náš problém je v tom, že my máme veľmi nízku minimálnu mzdu. A tu by som vás chcel pekne poprosiť potom aj o istú osvetu, ak príde to obdobie, že sa budeme touto problematikou zaoberať, aby sa nestalo, že tá pravá časť spektra Národnej rady bude kričať, ako devastujem podnikateľské prostredie, čo to bude znamenať, že firmy odídu, ja neviem, do Afriky alebo do Rumunska, alebo kde. Všetko so všetkým tak trošku aj súvisí.

  • Všetko so všetkým trošku aj súvisí. Ja viem, aké mám problémy pri nastavení minimálneho dôchodku, pretože ak niekto celý život odvádza z minimálnej mzdy a z toho vyplývajúceho minimálneho vymeriavacieho základu, v podstate sa dostáva do tej istej pozície ako človek, ktorý predtým poberal štátne dávky. To je znova dôvod, ďalší, zamyslieť sa nad tým, prečo je tak nízko nastavená minimálna mzda.

    Tým chcem len povedať, že za takúto sumu, plus-mínus, na polovičný pracovný úväzok robia ľudia, ktorí poberajú minimálnu mzdu. To si je treba tiež tieto veci trošku uvedomiť. Ale čo je podstatné u absolventskej praxe. Viete, čo meníme? To, čo bolo veľmi dôležité. V predchádzajúcom období nebol viazaný zamestnávateľ, že musí uplatniť prax pre toho absolventa v jeho odbore, ktorý vyštudoval. Viacerí nezodpovední, prišiel absolvent, dali mu metlu a zametal sklad. My to meníme tak, že musí byť tá prax uplatnená v odbore, ktorý vyštudoval. To znamená, ekonóm by mal byť niekde v učtárni, technik by mal byť niekde na pracoviskách, konštrukcii a tak ďalej. Toto je reálne, toto je reálna prax, pretože v tom prvom prípade doteraz platnom zákone skôr znechutili viacerým mladým ľuďom tú prácu. A práve preto riešime to, čo sme pokladali v tomto prípade za ďaleko dôležitejšie. Každopádne tento nástroj je často využívaný a som presvedčený, že aj v týchto upravených podmienkach tomu tak bude, čomu som veľmi rád. A samozrejmá vec, že v maximálnej miere vítam aj pripravovanú legislatívu európsku, ktorá sa týka zamestnávania mladých ľudí do 26 rokov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, úplne na záver, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti, som presvedčený, že vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu, individuálny prístup v boji s dlhodobou nezamestnanosťou. Ďaleko väčšie právomoci a postoje na reakciu regionálneho trhu práce umožňujú jednotlivé nástroje, ktoré upravujeme. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu novely zákona o službách zamestnanosti, za čo vám vopred ďakujem.

  • Po záverečnej reči pána ministra želá si záverečné slovo spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Ja iba chcem poprosiť, aby hlasovanie o novele tohto zákona bolo o 17.00 hodine, nakoľko sa prihlásilo pätnásť poslancov a viacerí podali pozmeňovacie návrhy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže hlasovanie o tomto bode bude neskoršie, než o 11.00 hodine spravidla. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 127 a spoločná správa výborov 127a.

    Návrh vlády odôvodní minister práce pán Ján Richter.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je z pohľadu nášho ministerstva jedna z najdôležitejších zmlúv v tejto oblasti, pretože dôchodkovo zabezpečí veľké množstvo občanov Slovenskej republiky, ktorí boli alebo sú zamestnaní v USA.

    Ide o druhý zmluvný dokument o sociálnom zabezpečení medzi našimi krajinami. Výmenou diplomatických nôt bola uzatvorená dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spojených štátov amerických o recipročnom poukazovaní dôchodkov z 20. júna 1968 a z 20. júla 1968. Na základe tejto dohody sú obojstranne vyplácané dôchodky, na ktoré vznikol nárok za obdobie poistenia získané na území jedného štátu, ale len pre slovenských a amerických občanov bez ohľadu na ich bydlisko.

    Keďže práve právne predpisy Spojených štátov amerických neumožňujú poukazovanie dôchodku do tretieho štátu, je potrebné túto dohodu ponechať naďalej v platnosti. Na základe dohody môže americká inštitúcia poukazovať dôchodok štátnemu občanovi Slovenskej republiky aj do štátu, s ktorým nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu.

    K 31. 12. minulého roku sa v USA vyplácalo 399 dôchodkov občanom Slovenskej republiky. Počet občanov USA zamestnaných na území Slovenskej republiky k tomuto istému dátumu bol 279 osôb. Slovenské a ani americké právne predpisy neumožňujú priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava. Zmluvou sú riešené všetky osoby, ktoré na území druhého zmluvného štátu odpracovali, respektíve boli poistené v období aspoň jeden a pol roka. Podľa dostupných informácií v Spojených štátov amerických žije pomerne značná, značne zastúpená komunita osôb, ktoré časť produktívneho obdobia života pracovali a boli dlhodobo dôchodkovo poistení na území Slovenskej republiky. Časť z nich sa chce po určitom čase vrátiť späť na naše územie.

    Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov a na osoby, ktoré odvádzajú alebo odovzdajú svoje práva do týchto osôb.

    Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na dôchodkové dávky, starobné, invalidné a pozostalostné dávky. Zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými záväzkami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

    Dňa 10. decembra minulého roku bola zmluva podpísaná v Bratislave. Za Slovenskú republiku som ju podpísal ja a za Spojené štáty americké pán veľvyslanec. Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

    Skončil som, pán podpredseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľa.

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, pani poslankyňu Vieru Šedivcovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, tlač 127, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu:

    V bode 1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. januára 2013 č. 361 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    V bode 2. Gestorský výbor nedostal do 7. marca 2013 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    V bode 3. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. februára 2013 č. 184, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením zo 7. marca 2013 č. 37.

    V bode 4. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    V bode 5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, tlač 127, vyjadrených v uzneseniach uvedených v tejto časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    V bode 6. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, poslankyňu Vieru Šedivcovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci z 12. marca 2013 č. 43.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Písomne nikto. Ústne, nech sa páči, Jozef Mihál.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ruch a výkrik v sále.

  • Pani Šedivcová... Páni, dámy a páni, nemáme o čom hlasovať, ak teda je takáto otázka v pléne, nepriama. Budeme pokračovať v rokovaní a predchádzajúci bod bude hlasovaním uzavretý o piatej, dnes popoludní o piatej hodine.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dobrý deň prajem, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len pár slov k Zmluve o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ, Ján podpredseda NR SR

    Poprosím o kľud v sále.

  • Ono vám to možno príde automatické a nepochybujem, že všetci prítomní pri hlasovaní za túto zmluvu zahlasujú, ale môžem vám povedať svoju skúsenosť ako predchádzajúci minister, predchodca pána Richtera.

    Ten proces prijímania zmluvy so Spojenými štátmi bol svojím spôsobom veľmi bolestivý a veľmi dlhý, začalo to ešte za éry pani ministerky Tomanovej, pokračovalo to za mňa a som veľmi rád, že to sfinalizoval úspešne pán minister Richter. Takéto zmluvy tohto typu sú veľmi dôležité, pretože dávajú skutočnú istotu ľuďom, ktorí pracujú časť svojho života na území jedného alebo druhého zmluvného štátu, a zároveň to dáva istotu aj pri nemocenskom poistení a ďalších subsystémoch sociálneho zabezpečenia a naozaj nie v poslednom rade aj pokiaľ ide o platenie odvodov. Nie je to jednoduchá otázka. A taká významná krajina a náš partner, ako sú Spojené štáty americké, to nie sú desiatky ľudí, to sú stovky, tisíce ľudí, ktorým sa týmto spôsobom uľahčí život. Preto som veľmi rád, že táto zmluva je pod strechou.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajkyňa už išla na svoje miesto.

    Takže podľa schváleného programu budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 350, spoločná správa výborov má tlač 350a.

    Dávam slovo poslancovi Antonovi Cicoňovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, pani predsedajúca, uplatňovanie zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 v praxi preukázalo nevyhnutnosť upraviť a spresniť niektoré ustanovenia zákona tak, aby bola zabezpečená jeho jednoznačná aplikácia v praxi, ako aj aby právna úprava v oblasti činnosti s lesným reprodukčným materiálom dostatočne zohľadňovala očakávané klimatické zmeny vo vzťahu k zásadám prenosu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa. Prijatie účinných opatrení z hľadiska očakávaných klimatických zmien pri obnove lesa je základným predpokladom zvyšovania biodiverzity, ekologickej stability a zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Mičovského. Počkáme chvíľočku. Pán poslanec Mičovský je spravodajca.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu k tomuto zákonu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 425 z 5. februára 2013 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. (tlač 350), na prerokovanie týmto dvom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ich Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy s návrhmi gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. (tlač 350), schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a to č. 120 z 13. marca 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov Jána Mičovského predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem pekne, spravodajca, pán spravodajca. Otváram rozpravu.

  • Ak teda môžem využiť svoje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • By som ešte, prepáčte, písomnú prihlášku nemám.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • Rád by som sa teda prihlásil do tejto rozpravy ako prvý.

  • Ešte, prepáčte, dávam možnosť, samozrejme, dámy a páni, sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, chcem sa k tomuto zákonu vyjadriť ako spravodajca, aj ako lesník. Je to zákon, ktorý, môžem hneď v úvode povedať jednoznačne, že aj bez toho, aby bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý vám k nemu predložím, bol schválený tak, ako ho predkladatelia, kolegovia poslanci skoncipovali a ako predkladajú tomuto plénu, jednoznačne je tento zákon pokrokom oproti súčasne platnému legislatívnemu stavu. A teda chcem to hneď takto v úvode oceniť a možno aj povedať, že jednoznačne budem teda hlasovať aj bez toho pozmeňovacieho návrhu za to, aby takáto navrhovaná novela prešla do zákonného systému našej republiky. A dovolím si to isté odporučiť aj vám, mojim kolegom. Cítim to tak, že proste je to krok smerom dopredu.

    Možno, že patrí sa na úvod povedať veľmi stručne, bez nejakého snaženia o podrobnosti, popísať zmysel tohto zákona. Jednoznačne sleduje sa tu týmto, aby vznikla istá rovnosť v lesníctve pri zabezpečovaní obnovy lesa medzi zdrojom lesného reprodukčného materiálu, to znamená semenami lesných drevín, miestom ich vzniku a miestom, kde tento reprodukčný materiál, povedzme sadenice vypestované z takýchto semien budú spotrebované, budú umiestnené. Existuje tu istá zákonná súvislosť, že nie je možné prenášať lesný reprodukčný materiál krížom krážom, ale existujú na to isté princípy, ktoré treba používať a využívať, nie kvôli tomu, že je to v zákonoch, ale kvôli tomu, že to zodpovedá prírodným zákonom, ktoré stoja aj v tomto prípade nad zákonmi nás ľudí.

    V súčasnosti je ten princíp toho prenosu materiálu zabezpečený tak, že existujú v rámci lesníckej terminológie tzv. lesné vegetačné stupne. Je ich 8 a predstavte si, že teda ako keby rozčleňovali výškove celú našu republiku na 8 pásiem. Pre každé z týchto pásiem sú typické isté dreviny, ktoré vytvárajú tam istú dominanciu, a bez toho, aby som sa ich snažil teraz vymenovať všetky, vedeli by sme si predstaviť, že na tom najspodnejšom stupni našej krajiny nachádzame hlavne dub a postupne tie pásma idú cez bukovo-dubový a dubovo-bukový až po pásmo kosodreviny, ktoré je na najvyššom mieste našej krajiny, na vrcholoch hôr umiestnené. Momentálne ten platný stav, ktorý nevyhovuje, je založený na tom, že je možné prenášať reprodukčný materiál práve medzi dvomi zhodnými lesnými vegetačnými stupňami bez toho, aby bolo možné zameniť vegetačný stupeň medzi miestom jeho získania lesného reprodukčného materiálu a miestom, kde tento materiál spotrebujeme.

    To znamená, nemá nikto právo urobiť žiadny výškový posun a povedať si, ak sme to získali v piatom vegetačnom stupni, tak použijeme to v šiestom alebo štvrtom. Nie, musí to byť použité v piatom. Zdá sa, že by to bolo teda ako logické, lebo ozaj zodpovedá to istým prírodným princípom, len, žiaľ, naráža to na istý problém. Ten problém je daný tým, že už keď som spomínal prírodné zákony, tak viete, že dochádza tu ku klimatickým zmenám, ktoré sú pomerne výrazné a ktoré spôsobujú to, že sa nám dreviny už voľajako nechcú držať v tých vegetačných stupňoch tak, ako sme sa to naučili v škole, v tých ôsmich, ale majú tendenciu vybočovať z týchto stupňov a tak sa rozbiehať ako keby smerom hore aj dole. Vplyvom pribúdajúceho tepla, otepľovaním krajiny mnohé dreviny majú tendenciu posunu smerom do vyšších vegetačných stupňov. Zase vplyvom pribúdajúcej vlhkosti, áno, aj toto je zistenie dlhoročného sledovania, zase niektoré dreviny sa vydávajú aj opačným smerom. A tak niekedy to striktné dodržiavanie vegetačných stupňov a teda posunu, presunu lesného reprodukčného materiálu robí z tohto pohľadu problém.

    Ďalším problémom v tejto oblasti je aj fakt, že máme tu kalamity a je mnohokrát problém nájsť zodpovedajúce miesto zdroja lesného reprodukčného materiálu tak, aby sme vedeli zabezpečiť práve tú kontinuitu medzi jeho vznikom a jeho spotrebou, nakoľko niektoré celé výškové pásma sú rozvrátené a my nevieme nájsť dostatok semenných zdrojov, pretože zase, to som zabudol možno uviesť, musia byť uznané tie semenné zdroje, ešte to neznamená, že keď máme nejaký strom v nejakom vegetačnom stupni, tak každý z týchto stromov môže byť poskytovateľom reprodukčného materiálu. Musí byť to porast, strom, stromy, ktoré sú uznané. A ak teda sa pohybujem v takto vymedzenom rámci, tak práve vplyvom kalamít sa nám môže stať, že potrebujeme poverenie veľa zdrojov reprodukčného materiálu na miesta spotreby, ale nevieme nájsť primerané množstvo práve miest, kde by sme tento reprodukčný materiál mohli získať. Takže z toho vyplýva to, čo vlastne sledovali predkladatelia zákona, aby sme nemuseli byť až tak veľmi striktní a aby sme nemuseli dodržiavať tú neprekonateľnú rovnosť, že vegetačný stupeň, kde lesné semeno vzniklo, môže poskytnúť tento svoj materiál reprodukčný len na vegetačný stupeň, kde teda môžem sadenice z takéhoto semena vypestované, vysadiť. Veľmi správne uvažujú o tom, že umožňujú urobiť aj výškový presun, a to tak, že je možné použiť reprodukčný materiál v stupňoch, buď o jeden vyššie alebo o jeden nižšie.

    To znamená, matka príroda povedala, že sa teda tie dreviny rozbehli, tak ako som to popísal, a veľmi správne to tento návrh zákona to rešpektuje a umožňuje vlastne takýmto spôsobom zareagovať práve na tie klimatické zmeny, ako aj na zmeny na trhu s reprodukčným materiálom, kde teda akútny nedostatok vplyvom kalamity evidentne nám vzniká.

    V čom je problém a čo bude aj predmetom môjho pozmeňovacieho návrhu, je ten moment, že oni uvažujú s takouto možnosťou len v tom prípade, ak o tom rozhodne príslušný orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, teda lesný úrad. A tu sa ja domnievam, že tento moment by nemusel byť zakomponovaný do tejto legislatívnej normy, lebo mám taký pocit, že by bolo veľmi dobré, keby sme ponechali kompetenciu odbornému lesnému hospodárovi. Je to inštitút, ktorý je vážny, pravidelne preverovaný, skúšaný. Napriek tomu, že odborní lesní hospodári majú za sebou absolvovanie stredných a vysokých lesníckych škôl, napriek tomu musia ešte absolvovať ďalšie skúšky a pravidelne si ich obnovovať. To znamená, majú pomerne vysokú kvalifikáciu na to, aby vedeli kompetentne posúdiť, či je alebo nie je v danej chvíli situácia taká, že musia urobiť ten presun zo susedných dvoch najbližších vegetačných stupňov v prípade, že teda nemajú zodpovedajúci reprodukčný materiál z toho pravého vegetačného stupňa.

    No a tu sa domnievam, že by bolo veľmi dobré aj z pohľadu toho, aby sme nevytvárali zbytočne byrokratické zákruty a aby ten hospodár teda nemusel žiadať štátnu správu, pretože bez toho, aby som vyjadroval nejaké podozrenia, vždy tu vzniká minimálne na 100 % istota administratívnej záťaže, úradovania a možno aj istého klientelizmu alebo, nechcem povedať, že korupcie, že teda musím žiadať, aby si mi to odsúhlasil a možno ti to odsúhlasím, možno, že nie. Nič nebráni lesnému úradu, aby si prišiel skontrolovať prácu odborného lesného hospodára, avšak možno by sme sa mali zhodnúť na tom, že by mal mať takýto úkon vo svojej právomoci, pretože najlepšie pozná pomery na lesných celkoch, ktoré spravuje. Takže to je možno tá odlišnosť, ktorú si dovolím naznačiť, že teda keď aj jednoznačne súhlasíme s tým, že je potrebné presun vykonávať, bolo by dobré ho nenaviazať na rozhodnutie štátnej správy, ale ponechať to na rozhodnutie vysoko kvalifikovanému odbornému lesnému hospodárovi.

    No a potom ešte bude tu druhý moment, ktorý by som tiež rád vám popísal, pretože bude súčasťou toho istého pozmeňovacieho návrhu, ktorý v tejto veci podávam. Doteraz sme sa bavili o lesných vegetačných stupňoch, od toho dubového, prvého, až po ten ôsmy, kosodrevinový. Existuje tu skúsenosť, že máme možnosť ponúknuť aj praktickejšie a lepšie rozdelenie výškových zón slovenských hôr a lesov, a to nie na lesné vegetačné stupne, ktoré mnohokrát sa prelínajú a nie sú tak presne výškove definované, a máme možnosť ich nahradiť niečím, čo tu už bolo. Nazýva sa to výškové zóny a je to ešte oveľa ľahšie na predstavenie si, pretože v takomto prípade sa nebavíme už o tých drevinách, ale bavíme sa o tom, že celú plastickú mapu Slovenska rozrežeme na výškové zóny, ktoré idú po 200 metroch výškových nad morom, a práve takéto členenie pre potreby presunu lesného reprodukčného materiálu sa zdá, že je teda praktickejšie.

    Teda navrhujem, aby lesné vegetačné stupne boli zamenené výškovými zónami. Nie kvôli tomu, že ma to tak napadlo, že by bolo dobré zabŕdnuť do návrhu kolegov, aby som sa v niečom odlišoval, ale kvôli tomu, že vyhláška z roku 60, vyhláška č. 64 z roku 2001 s takouto možnosťou uvažovala. Bolo to vtedy aplikované a po skúsenostiach, ktoré som sa snažil si overiť na rôznych miestach svojich kolegov, to znamená lesníkov v štátnych aj neštátnych lesoch, producentov lesného reprodukčného materiálu, ako aj jeho spotrebiteľov, všade som sa dočkal odpovede, že takéto členenie pre výškový presun lesného reprodukčného materiálu, ktoré bolo dané výškovými zónami, bolo to najlepšie, čo v minulosti lesnícka prax poznala. A preto si dovolím teda navrhnúť, aby sme aj z tohto pohľadu sa pokúsili zhodnúť na tom, že ak to teda minulá prax osvedčila a ak sa teda k tomuto prihovárajú všetci tí, ktorých sa bude tento zákon týkať, nuž, jedná sa o rýdzo odbornú vec, kde ozaj nenachádzame žiadne politikum, ale kde nachádzame len snahu byť realisti a robiť zákony, ktoré sú použiteľné, ktoré slúžia k čo najlepšej správe tejto krajiny, v tomto prípade z hľadiska správy lesov, že by sme sa mohli na niečom takomto zhodnúť a vrátiť sa teda namiesto lesných vegetačných stupňov k výškovým zónam.

    Možnože ešte aj na také osvetlenie, jeden možno z detailov, ktorý je zahodno tu pripomenúť, je ten, že lesné dielce sú mnohokrát tvarované, alebo sú teda vedené v teréne tak, že môžu prechádzať pomerne veľkým výškovým rozpätím. Môžu ísť od 500 do 1200 metrov, to znamená, že máme tam pomerne veľa výškových zón, a ten vegetačný stupeň je stále tam iba jeden. Nuž bolo by možno dobré v tomto prípade byť vlastne presnejší a umožniť hospodárovi sa naviazať na konkrétnu výšku pri vertikálnom presune lesného reprodukčného materiálu tak, aby mohol vystihnúť podstatu toho, o čo sa tu v tomto zákone snažíme.

    Takže to bolo možno také popísanie toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz som povinný ho predniesť v plnom znení tak, ako je napísaný, ako ho máte rozdaný, takže snažím sa ho teraz prečítať.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. (tlač 350).

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. Za § 14 sa vkladá § 14a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§14a Vertikálny prenos lesného reprodukčného materiálu

    (1) Na účely vertikálneho prenosu lesného reprodukčného materiálu sa vymedzujú tieto výškové zóny: a) do 200 metrov nad morom, za b) od 201 do 400, c) od 401 do 600, d) od 601 do 800, e) od 801 do 1000, f) od 1001 do 1200, g) od 1201 do 1400 a za písm. h) nad 1401."."

    Ods. 2 hovorí: "Reprodukčný materiál možno vertikálne prenášať len do prvej najbližšej výškovej zóny, od výškovej zóny uznaného semenného zdroja."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Je tu odôvodnenie, ktoré je zhruba zhodné s tým, čo som povedal vo svojom voľnom prejave, takže to čítať nebudem. Myslím, že to nie je moja povinnosť, aby som šetril čas. Ale musím ešte prečítať teda "arabskú dvojku", ďalšiu zmenu.

    2. V čl. I sa vypúšťa bod 5 a doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Toľko znenie môjho pozmeňovacieho návrhu. Dovolím si zopakovať len to, že takéto znenie naozaj nie je prejavom mojej snahy byť v tejto chvíli nejak lesnícky zaujímavý a pokúsiť sa svojim kolegom povedať, ale nie, pripravili ste to dobre, ale ja to viem lepšie. To nie je pravda. Pripravili to dobre. A ešte raz opakujem, prosím všetkých, aby túto legislatívnu normu tak, ako bola navrhnutá, schválili. A teda, ak by sme sa rozhodli pripojiť sa aj k návrhu, ktorý predkladám, určite neurobíte žiadnu chybu, pretože by ste prevádzke, realite našej krajiny, lesníckym potrebám vyhoveli ešte lepšie, ako to mali predkladatelia tohto zákona na mysli. A odvolávam sa na to, že som si to ozaj overil na mnohých miestach lesníckej praxe Slovenska, keď som sa pripravoval k tomuto jednoduchému, ale myslím si, že potrebnému pozmeňovaciemu doplnku k tomuto zákonu. Takže asi toľko.

    Ďakujem vám za pozornosť. Vážený pán predseda, skončil som, idem zaujať miesto pre spravodajcu.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky, páni poslanci Martvoň a Brixi. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mičovský, dovoľte mi v prvej časti môjho vystúpenia teda povedať iba toľko, že ďakujem pekne za vaše odborné vystúpenie. Fakt vidno, že ste odborník na danú problematiku. A zároveň aj ďakujem ako spolupredkladateľ v mene ostatných za to, že ste vyjadrili uznanie nad predmetným návrhom zákona.

    Čo chcem povedať k vášmu vystúpeniu, všetci sa určite zhodneme, aj plne s vami súhlasím, že je to veľmi odborná tematika a veľmi potrebná téma hlavne vo vzťahu k tým kalamitám, ktoré boli na Slovensku a ktoré sú na Slovensku.

    Týmto návrhom, alebo chcem poukázať na to, že týmto návrhom strana SMER a my ako predkladatelia po dlhom čase v rámci poslaneckých návrhov znova v Národnej rade sa objavujeme s návrhom zákona, ktorý sa venuje tzv. zelenej téme alebo zelenej problematike, čím chceme poukázať na to, že strane SMER - SD nie je ochrana prírody krajiny alebo obnova lesa, ochrana lesa ľahostajná, a preto aj my poslanci tomu venujeme na čele s Antonínom Cicoňom, ktorý je predkladateľ, hlavným, teda tohto zákona, tejto problematike pozornosť.

    Samozrejme aj do budúcnosti určite budeme teda zeleným témam v strane SMER sa niektorí poslanci venovať. A chcem vysloviť opätovne teda uznanie nad vaším odborným vystúpením a poďakovať sa za vašu pochvalu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mičovský, ešte raz veľmi pekne ďakujem za veľmi odborný a vecný príspevok do diskusie. Ja len, čisto technicky vzato, chcem podotknúť, že prenos toho lesného reprodukčného materiálu sa bude uskutočňovať aj v nadväznosti na pripravovanú vyhlášku ministerstva pôdohospodárstva, tak ako ste to vo svojom pozmeňujúcom návrhu vy navrhli, a je možno, že jednoduchšie a technicky do budúcna ľahšie meniť vyhlášku, ako meniť konkrétne ustanovenia zákona aj s prihliadnutím na rôzne tie ekologické kalamity a katastrofy, ktoré sa na Slovensku, žiaľ, teda aj v tomto období uskutočňujú.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Ja chcem iba potvrdiť, že teda si vážim vecnosť tejto diskusie. A ja ďakujem za faktické poznámky a domnievam sa, že tento zákon, táto norma, táto zmena môže poslúžiť ako príklad toho, čo myslím že by malo byť príkladom často využívaným aj v iných oblastiach, že sa máme zamýšľať nad podstatou veci, ktorú riešime, a ozaj by mali ísť na bok nejaké ideologické nánosy, kde tu nájsť nejakú ideológiu v tomto prípade by bolo vari aj umením. Možno z mojej strany mohla byť lepšia komunikácie vopred a mohli sme to možno mať prediskutované. Ale ja si vážim, že v tomto parlamente sa nachádza veľa ľudí, ktorí majú blízko aj odborne, aj ľudsky k prírode, a predpokladám, že práve táto oblasť je tou, kde by sme mali vždy sa zhodnúť nad riešeniami, ktoré jednoznačne sledujú to, aby sme žili dobre a v múdro spravovanej krajine.

    Takže ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Veľmi krátko k pozmeňovaciemu návrhu kolegu Mičovského. Viac-menej pri tvorbe tohto, tejto zmeny zákona sme uvažovali, sú tam tri varianty, uvažovali sme nad tým, ako sa bude riešiť ten vertikálny prenos. Ako už povedal kolega Brixi, preto sme to nedali priamo do zákona, ale vlastne tento zákona umožní ministerstvu dať vykonávaciu vyhlášku. Vždy je ľahšie zmeniť vyhlášku ako zákon. Čiže vlastne vertikálny prenos sa bude riešiť vyhláškou.

    A k tým výškovým zónam. V podstate fungovalo to k všeobecnej spokojnosti ešte pred dvoma rokmi, potom sa to zmenilo na vegetačné stupne, kde vznikli tie problémy. Vlastne necháme na ministersto, ktorú variantu uprednostní. Buď sa vráti k prenosu podľa výškových zón, je tam vlastne rozpätie 600 metrov, alebo bude môcť byť schválený prenos medzi vegetačnými stupňami, a tam je trošku väčšia tolerancia, alebo väčší rozsah. Dokonca v tých vyšších, napríklad v šiestom vegetačnom stupni, tam to vychádza až okolo 1100 metrov, že bude rozsah prenosu. V piatom napríklad 900 metrov, hej. V štvrtom 700 metrov. Problematické alebo najväčšie problémy sú v tom šiestom, siedmom. Hovorím, tam je tých 1000 metrov, či je to výhodnejšie podľa, kvôli tomu sme nechali alebo budeme uprednostňovať vegetačné stupne, aby sme umožnili ten prenos sadbového materiálu zabezpečiť tak, aby mohli byť plochy po smrekových kalamitách obnovené a zabezpečené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? Pravdepodobne nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Faiča, Martvoňa na vydanie zákona č. 99, je to Občiansky súdny poriadok. Je to tlač 369. Správa výborov je pod č. 369a.

    Pán poslanec Martvoň, poprosím vás, aby ste odôvodnili návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 369.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aby som predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme poslanci Vladimír Faič a Anton Martvoň.

    Účelom tejto predloženej novely OSP je zabezpečiť dôsledné plnenie úloh prokuratúry Slovenskej republiky pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ide konkrétne o veci uvedené v § 35 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa taxatívne vymedzujú prípady, kedy prokurátor môže vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania.

    Navrhovaným opatrením sa v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky prispeje k zvýšeniu efektívnosti činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, čo zvýši zároveň aj dôveru v Slovensko, teda dôveru v prokuratúru Slovenskej republiky.

    Oproti pôvodnému zneniu návrhu zákona po veľmi dobrej a odbornej debate v ústavnoprávnom výbore, v podstate v rámci spoločnej správy to bude uvedené, došlo k takej drobnej zmene. Miesto slova "nahliadanie do spisov" sme využili a použili slová "právo na informácie z tých spisov" kvôli tomu, aby po tej technickej stránke sa vyjasnili určité nejednoznačnosti danej úpravy a nejasnosti nami navrhovanej úpravy.

    Našli sme takéto kompromisné riešenie a po v podstate, po tejto zmene teda prokurátorovi budú prichádzať tie informácie buď e-mailom, alebo nejakým spôsobom mu budú doručené, a nebude teda mať žiaden prístup do súdnych registrov ako takých, čo bolo hlavne predmetom tej odbornej debaty, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore.

    Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Poprosím pána poslanca Suska, ktorý je určeným spravodajcom, aby podal spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 369), v ústavnoprávnom výbore.

    Národná rada uznesením č. 426 z 5. februára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený návrh zákona v stanovenej lehote a odporúčal ho Národnej rade uznesením č. 191a z 12. marca 2013 schváliť.

    Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých siedmich pozmeňujúcich a doplňujúcich hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť a zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe výboru.

    Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona, tlač 369a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 196 z 12. marca 2013.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub SDKÚ - DS od pani poslankyne Žitňanskej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý vo svojej pôvodnej podobe, keď si odmyslíme zatiaľ spoločnú správu, je naozaj veľmi stručný a, dalo by sa povedať, nenápadný. Je to návrh zákona, ktorý rieši prístup prokurátorov k spisom a k súdnym registrom v tých prípadoch, kde prokurátor má právo vstúpiť do občianskeho súdneho konania.

    Ja si dovolím tú celú tému dať ale do trošku širšieho kontextu, aby sme vedeli širšie, o čom hovoríme. Preto začnem najskôr trošku všeobecne. Podľa nášho právneho poriadku prokurátor môže podať návrh na začatie konania, občianskeho súdneho konania a môže súčasne aj vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania. To, do akých občianskych súdnych konaní môže prokurátor vstúpiť, hovorí Občiansky súdny poriadok v § 35 odsek 2. Dámy, aby sme presne vedeli, o čom hovoríme, tak ja si dovolím vymenovať tie konania, do ktorých môže podľa nášho právneho poriadku prokurátor vstúpiť.

    Sú to

  • Výkrik z pléna.

  • , sú to tieto konania, do ktorých môže prokurátor vstúpiť: môže vstúpiť do začatého konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony, vo veciach vyhlásenia za mŕtveho, vo veciach zápisu do Obchodného registra, vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, vo veciach výchovy maloletých, vo veciach opatrovníctva, vo veciach konkurzu a vyrovnania, vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora, vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, vo veciach ochrany spotrebiteľa, vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

    Ja som to prečítala naschvál kvôli tomu, aby sme si boli vedomí šírky tých konaní, do ktorých podľa nášho právneho poriadku môže prokurátor vstúpiť. Sú to konania, kde ide o ochranu záujmu štátu, v poriadku, ale zároveň sú to aj čisto súkromno-právne konania, kde stoja oproti sebe dva súkromné záujmy, ako je napríklad konkurz a reštrukturalizácia, ako je, ako sú tisícky vecí, ktoré sa týkajú napríklad výchovy maloletých a podobne, čo sú všetko súkromné spory, ktoré sa pred súdom vedú. Čiže naozaj nehovoríme o nejakom malom rozsahu sporov a nehovoríme len o sporoch, kde z nejakého dôvodu treba chrániť záujem štátu.

    Hovorím to preto, pretože vlastne cez Občiansky súdny poriadok sa ako keby nastavuje pôsobnosť prokuratúry v tej takzvanej netrestnej oblasti. Ja to dám ešte do širšieho kontextu. Vždy keď hovoríme o justícii a prokuratúre, tak často citujeme Benátsku komisiu a odporúčania Benátskej komisie smerujúce k nejakým štandardom nezávislosti justície a nezávislosti prokuratúry. Ja si dovolím dať do pozornosti, nebudem citovať, ale dá sa to dohľadať na internete a dá sa citovať, že napríklad odporúčania Benátskej komisie vo vzťahu k prokuratúram, respektíve k štátnym zastupiteľstvám smerujú k tomu, aby sa prokuratúra orientovala predovšetkým na trestnú oblasť, a veľmi varuje Benátska komisia pred pôsobením prokuratúry práve v netrestnej oblasti tam, kde nejde o ochranu záujmu štátu, ale tam, kde ide naozaj o ochranu súkromných záujmov, pretože tu sa prokuratúra môže dostať aj do konfliktu záujmov. A ja tu upozorňujem na to, že áno, máme my cez Občiansky súdny poriadok danú pôsobnosť prokuratúry aj vstupovať do začatých konaní, napríklad vo všetkých veciach ochrany spotrebiteľa, výchovy maloletých, všetkých konkurzných alebo reštrukturalizačných konaní.

    Ja len dávam do pozornosti šírku, akú v našom právnom poriadku má prokuratúra, pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do začatých konaní, a že to naozaj nejde len o pár konaní alebo nejde len o konania, kde naozaj ide o ochranu záujmu štátu, aby sme hovorili, o akom kontexte hovoríme.

    Dnes platí, dnes platí, že prokurátor má možnosť vstúpiť do týchto začatých konaní. Spravidla vstupuje vtedy, keď z nejakého podnetu zistí, že proste v danom konaní na ochranu záujmov konkrétneho účastníka toho sporu je namieste, aby prokuratúra vstúpila do toho konania, a zároveň tam, kde ide o ochranu štátu alebo záujmov štátu, § 35 ods. 5 hovorí, že súd musí notifikovať prokuratúre, že takéto konanie začalo. To sa týka konaní vo veciach neplatnosti prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva alebo určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie, alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V týchto prípadoch súd notifikuje prokuratúre, že takéto konanie začalo, čo je podľa mňa v poriadku, pretože to sú konania, kde naozaj na jednej strane je štát a ide o to, aby sa dôsledne hájil v tomto prípade záujem štátu. A to ustanovenie sa tu dostalo po tom, čo sa zistilo, že jednotlivé ministerstvá nie vždy dôsledne ako strana sporu hája záujem štátu. Takže potiaľto súčasná právna úprava.

    Čo hovorí novela pánov poslancov Faiča a Martvoňa? Táto novela hovorí, že vo všetkých veciach uvedených v § 35 ods. 2, to znamená aj tie, kde je stranou sporu štát, ale aj tie všetky ostatné, to znamená ochrana spotrebiteľa, maloleté deti, konkurzy, vyrovnania, obchodné registre, má prokurátor právo nazerať do súdneho registra a súdneho spisu. To doteraz nemá. Bez toho, žeby prokurátor už sa stal účastníkom toho konania. Čiže tá novela vlastne hovorí, že vo všetkých tých veciach, čo som prečítala, prokurátor môže prísť na súd a nahliadnuť do súdneho spisu. To, čo sme si? A robiť si z toho odpisy a výpisy. Máme skúsenosti a musím povedať, teraz pred nedávnom nám nejaké zápisnice utiekli a zdá sa, že z prokuratúry. To, čo sme si vydiskutovali na ústavnoprávnom výbore a čo som veľmi rada, že sme sa nakoniec aj na tom zhodli, je, že nie je v poriadku, aby prokurátor pri súčasnom stave zabezpečenia informačných systémov na súdoch mohol mať právo nazerať do súdneho registra, pretože dnes tieto systémy nedokážu vyselektovať tie súdne konania, do ktorých prokurátor má právo vstúpiť, a teda de facto po tejto novele by sa mohlo stať, že prokurátor by sa mohol pozrieť vlastne na akékoľvek konanie, ktoré prebieha na súde, čo určite nie je v poriadku.

    Preto oceňujem pozmeňovací návrh, ktorý bol na základe tejto debaty predložený pánom poslancom Martvoňom a je súčasťou spoločnej správy, ktorý znie, že pokiaľ ide o súdne registre, prokurátor bude mať iba právo na informácie zo súdnych registrov, ktoré sa týkajú konaní, do ktorých môže vstúpiť. To znamená, dostane len informáciu, o ktorú si bude musieť požiadať, a nehrozí, že bude môcť si proste prehliadať súdne registre len tak, pretože prokuratúra podľa mojej mienky nestojí nad súdom. Takže toto je podľa mňa dôležitá zmena, ktorá sa na ústavnoprávnom výbore udiala a ktorá je súčasťou návrhu na zmenu v spoločnej správe.

    Ja si aj tak myslím, že je to veľa. Lebo ja si nemyslím, že by sme mali zájsť tak ďaleko, aby prokurátor mal právo nazerať do všetkých súdnych spisov, ku ktorým v konaniach, do ktorých má právo vstúpiť, pred tým, ako do toho konania naozaj vstúpi. Práve preto, že ide naozaj aj o konania, kde nejde len o ochranu záujmov štátu, konania, kde sú súkromné citlivé informácie. Opakujem, ochrana spotrebiteľa, konkurz, vyrovnanie, to sú všetky podnikateľské informácie, konania, ktoré sa týkajú výchovy maloletých. To sú tak citlivé dáta na týchto súdoch, ktoré podľa mojej mienky treba chrániť, nehovoriac o tom, že považujem za iluzórne, že by to vôbec aj prokuratúra mohla zvládnuť, ak by v tom nejakú rolu aj naozaj mala hrať.

    Preto môj návrh je, zúžme to právo nazerať do spisu a právo na prístup k informáciám zo súdneho registra len na tie konania, kde sa jedná o záujem štátu. To znamená len na tie konania, o ktorých už dnes má súd povinnosť informovať prokuratúru, a to sú tie konania, ktoré sa týkajú neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie, alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci tak, ako je to vymedzené v § 35 ods. 4.

    A v tomto duchu dávam pozmeňovací návrh, aby naozaj ten prístup do spisu a prístup do registrov, respektíve informácie z registrov mali prokuratúry len v tomto rozsahu, kde na jednej strane je štát, a pokiaľ ide o tie ostatné konania, kde majú právo vstúpiť, okej, keď na základe podnetu sa prokurátor rozhodne vstúpiť do konania, tak potom má všetky práva účastníkov, aj právo pozrieť si spis. Ale naozaj v týchto konaniach mnohokrát ide veľmi citlivé údaje, ktoré by sme mali chrániť.

    Preto si dovolím prečítať môj pozmeňovací návrh, ktorý znie:

    V čl. I novelizačný bod znie:

    "§ 35 sa dopĺňa o ods. 5:

    "(5) Vo veciach uvedených v ods. 4 má prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy a právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky."."

    Poprosím zároveň, pán spravodajca, aby sme vyňali zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod č. 2, aby sme mohli o mojom pozmeňovacom návrhu hlasovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Susko, končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len krátko zareagoval na skutočnosť, ktorú uviedla pani poslankyňa Žitňanská ohľadne toho, že prokurátor doteraz nemal vôbec žiadne takéto práva s výnimkou toho, ak vstúpil do začatého konania. Ono to nie je celkom pravda. Ak si pozriete zákon o prokuratúre, tak zákon o prokuratúre v § 37 ods. 2 hovorí výslovne, že na plnenie úloh ustanovených zákonom, má sa na mysli zákon o prokuratúre, pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny. Čiže v zásade bez toho, že by teda musel vstúpiť do začatého konania. To znamená, že ten prokurátor má právo nahliadnuť do tých spisov aj podľa zákona o prokuratúre priamo.

    Ďakujem.

  • Vaša reakcia, pani poslankyňa.

  • Keby sme toto takto široko vykladali, tak potom by tu dnes nemusela byť táto novela na svete, pretože to je samozrejme sporné. Pretože treba si jasne povedať, aké je postavenie súdu, aké je postavenie prokuratúry. A treba brať do úvahy kompletnú právnu úpravu, ktorá sa týka súdov a sudcov, a ustanovenia, ktoré hovoria práve v týchto zákonoch, ktoré sa týkajú súdov a sudcov, akým spôsobom sú chránené a musia byť chránené údaje, ktoré sa týkajú účastníkov súdneho konania.

    Čiže ja by som si takýto široký výklad ustanovení zákona o prokuratúre určite nedovolila akceptovať. A naozaj to treba vnímať v kontexte osobitnej právnej úpravy, ktorá sa, ktorá sa, ktorá upravuje súdy, a akým spôsobom ony musia nakladať s informáciami.

  • Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nemám prihlášku. A pán poslanec Hlina, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja som vôbec nemal záujem v tejto veci vystúpiť, ale po vystúpení pani Žitňanskej predsa len krátko poviem, aby sme stihli obed. Objasnila mi to, o čo ide, a ja to len doplním. Je to účelová zmena. Z tohto jednoznačne vyplýva účelová zmena a ide v lajne, v lajne toho, čo tu predstavujete, to znamená teroru. Terorizovať ľudí a umožňovať tým ľuďom, ktorí s tým v zásade nič nemajú, aby vedeli o niečom, čo sa môže zísť. Lebo o to ide.

    Tu spravíte z niektorých prokurátorov knihomoľov, ktorí budú sedieť na súde a študovať, že čo by sa mi mohlo niekedy v niečom o niekom zísť. To je celé. A predkladá to tu váš expert. Najväčší expert z expertov. Ja viem, že sa to nemá, ale už to som podozrievavý, keď to predkladá on. To je celé. Celé je to o tom. Je to účelová zmena. Pani Žitňanská to jasne povedala, ide to v lajne. V lajne toho, čo predstavujete. Terorizovať týchto ľudí. Furt im len nakladať, nakladať a nakladať. A dokedy im to chcete nakladať?! Teraz budú všetci prokurátori mať možnosť zistiť všetko, čo len chcú? Bez toho, aby sa stali účastníkmi konania?! Kto vám to poradil, pán Martvoň, že toto je potrebné? Načo je to potrebné? Zistiť niečo? Pre niečo, čo by sa dalo trošku povydierať? Nie? U vás by som si to "lajsol", že tu takýto človek je.

    Kolegovia, čaká nás dlhá cesta, ale tá cesta je poznačená vaším konaním. Nerobte toto! Prečo búrate všetko? Nerozumiem, ja tomu fakt nerozumiem. Nastúpili ste cestu teroru. Ja viem, že koľko z vás si povedalo, mali mu naložiť viac. O tom ešte bude reč, kde je precedens, kde nie je precedens. Ja viem, že ste si to pomysleli, aj na čele tuná s Martvoňom, že si to... Ale ja vám poviem, keby vás bili, ja poviem, je aký je, ale nemali. Ale vy idete úplne v inej lajne. Posilňujete to a dokazujete to na konkrétnych veciach. Toto je jedna z ďalších vecí.

    Je to účelová, ja to poviem do tej mojej milovanej priemyselnej kamery pre ľudí, ktorí sa v niektorých tých pojmoch nevyznajú, je to účelová zmena, ktorá umožní prokurátorom, ktorí, niektorí sú aj takí, aj nejakí. Však sme už všeličo počuli o tom, kto všetko je prokurátorom. A možno aj ľudia vedia niekde vo Svidníku a neviem kde, kto všetko je prokurátorom a aké prípadne záujmy má.

    Títo ľudia, teraz z nich spravíme knihomoľov, to znamená, môžu vedieť o všetkom všetko, o každom niečo, čo by sa prípadne niekedy, lebo človek nikdy nevie, kedy sa to môže zísť. A vy sa toho idete zúčastniť. Zase. A predkladá vám to, teraz si hryznem do jazyka, Martvoň.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu... Chcete reagovať, pán? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Najskôr budem reagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate dovolím si poukázať na to, čo ste aj povedali, teda aj na ten váš pozmeňujúci návrh, s ktorým samozrejme nesúhlasím. Vy poukazujete v podstate na ten § 35 ods. 2, pardon, ods. 4 v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, že v podstate, aby možnosť mať právo na informácie mal prokurátor iba vo veciach, ktoré sa týkajú štátu. Práve tu je ten dôvod, prečo my to takto zavádzame, a uviedol som to aj v úvode môjho vystúpenia, keď som uvádzal zákon. My chceme zabezpečiť, aby boli dôsledne chránené práva a zákonom chránené záujmy nielen štátu, ale aj fyzických a právnických osôb. Samozrejme, štát má aj verejný záujem na tom, aby bola samozrejme zákonnosť v týchto súkromno-právnych konaniach, ale aj na tom, aby bola zachovaná dôslednosť ochrany dodržiavania práv fyzických a právnických osôb v týchto konaniach.

    Pritom tieto konania, ktoré ste nazvali súkromno-právne, nie sú všetky len také jednoduché. Ide o veci vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, napríklad. Ide o veci výchovy maloletých, o veci výchovy opatrovníctva. Práve tu všetko sú toto prípady, kde, ako som uviedol, chceme, aby prokuratúra dôsledne chránila záujmy fyzických aj právnických osôb v kontexte verejného záujmu.

    Čo sa týka tohto, tak zdôrazňujem to aj tým, že práve prokuratúra má určité úlohy aj v týchto netrestných oblastiach, ktoré práve tento § 35 v oblastiach netrestných ste, bolo aj za vašej vlády, dokonca za vlády teda Mikuláša Dzurindu, to tam bolo dané. Tak je pochopiteľné, keď občania platia prokuratúru z našich daní, tak majú záujem, aby zákonnosť v týchto konaniach bola taktiež namieste.

    Čo sa týka citlivosti dát, ktoré obsahujú v týchto konaniach tie spisy, však ale si uvedomme, že tí prokurátori sú taktiež alebo musia byť bezúhonní, s čistým registrom ako takým. To, že sa tu nájde nejaká čierna ovca v prokuratúre, tak ako ste povedali, alebo čo ste naznačovali, alebo čo naznačoval aj pán Hlina, tak to je proste určitá chyba systému. Nemôžeme za to viniť ale všetkých prokurátorov ako takých. Máme aj poslancov v minulosti, ktorí boli proste korektní, čestní a ktorí proste zneužívali alebo teda porušovali zákon. Tu my reagujeme na zákonný výkon oprávnení prokurátorov, teda na zákonnú rovinu. Toľko.

    Čo sa týka ešte vystúpenia pána poslanca Hlinu, tak to, že by išlo o nejakú účelovú zmenu ohľadom teroru a terorizovania ľudí pri tejto novele, môže povedať iba človek, ktorý to absolútne nechápe, bez urážky teda. Ja som si, pán Hlina, o vás tiež myslel, že ste človek, ktorý sa vyjadruje k veciam, ktorým sa rozumie, a ktorý, poviem to takto, sa správa korektne k svojim kolegom, ale to, čo vy tu predvádzate na pôde tohto parlamentu a obmedzujete osobnú slobodu poslancov, keď idú hlasovať, a ďalšie tieto veci, tak to tu nemalo ešte obdobu. Nebudem to komentovať.

    Dovolím si iba povedať toľko teda, že to, ako vám to potom pani poslankyňa vysvetlila, asi teraz ste ju nepočúvali a ste ju zle pochopili, lebo vôbec týmto nedochádza k terorizovaniu a nedôjde k terorizovaniu ľudí, ale k ich ochrane ako takej. A zároveň poukazujem na to, že aj teraz tú kompetenciu tí prokurátori vstúpiť do toho konania majú. Majú právo na rôzne informácie, len nie sú dostatočne notifikovaní. A tu je ten problém.

    Čiže ja osobne, keď sa chovaniu kôz a teliat nerozumiem, tak sa k tomu nevyjadrujem. Čiže možno toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hod. bodmi, ktoré bude predkladať minister pôdohospodárstva.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 16. schôdze Národnej rady.

    A to prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z.

    Vládny návrh zákona má tlač č. 296 a jeho návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 274.

    Prosím teraz ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Slovenskou kynologickou jednotou, Komorou veterinárnych lekárov a Združením miest a obcí Slovenska z dôvodu akútnej potreby riešenia nárastu nebezpečných útokov psov niektorých plemien, ktoré mali za následok vážne ublíženie na zdraví alebo smrť človeka. Jeho zámerom je preto prednostne riešiť len problematiku držania takých psov, pri ktorých je oprávnený predpoklad zvýšeného rizika útoku na človeka alebo zviera a rizika vážneho poškodenia zdravia či ohrozenia života človeka, a prevenciu týchto útokov.

    Návrh zákona zavádza pre držiteľov týchto psov sprísnené podmienky chovu, držania a vodenia psa. Odborné činnosti súvisiace s plnením týchto podmienok bude zabezpečovať organizácia alebo organizácie z oblasti kynológie, ktoré výkonom týchto činností poverí ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V návrhu zákona sa nevychádza z predpokladu, že určité plemená psov sú prirodzene nebezpečné alebo agresívne, ale vychádza sa zo skutočnosti, že niektoré plemená psov boli šľachtené na účely stráženia pred ľuďmi alebo šelmami, prenasledovania ľudí alebo veľkých zvierat, prípadne dokonca i na psie zápasy. Tieto plemená psov preto disponujú takými vlastnosťami, ktoré boli pri šľachtení cielene posilňované, aby pes čo najlepšie plnil svoju úlohu. Tieto vlastnosti sú preto v prípade útoku na človeka relatívne oveľa nebezpečnejšie, než pri iných plemenách psov.

    Účelom návrhu zákona je teda pôsobiť preventívne a eliminovať riziko útokov psov istých plemien s určitými potenciálne rizikovými vlastnosťami na človeka. Má pôsobiť proti zanedbávaniu riadneho výcviku a chovu týchto psov, prípadne proti cieľavedomému posilňovaniu ich potenciálne rizikových vlastností. To si vyžaduje klásť zvýšené nároky na držanie, vodenie a chov týchto psov, ako aj ich evidenciu a spôsobilosť ich držiteľov ovládať ich správanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a o jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol, určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 77 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 274 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlášku od šiestich pánov poslancov. Za kluby: MOST - HÍD pán Andrej Hrnčiar, KDH, pán Hrušovský, SaS, Martin Poliačik. A jednotlivo František Šebej, Zsolt Simon a Gabriel Csicsai.

    Nech sa páči, prvý v poradí je Andrej Hrnčiar za klub MOST- HÍD.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pred istým obdobím sme zaznamenali v médiách správy o agresívnom sa správaní psov a ich útokov na človeka. Vtedy som si pomyslel, že určite príde nejaký poslanecký návrh, ktorý bude chcieť túto situáciu riešiť. Potešilo ma, keď zaznela v médiách informácia, že s takýmto návrhom príde rezort pôdohospodárstva, pretože som si myslel, že to bude novela zákona, ktorá bude veľmi odborná a bude naozaj urobená profesionálne a bude sa snažiť túto problematiku riešiť.

    Žiaľ, tešil som sa len krátko, pretože reakcia rezortu pôdohospodárstva prišla v podobe podľa môjho názoru nepremyslenej úpravy zákona, ktorý dokonca navodí stav zhoršenia situácie, ba rozšíri škálu agresívneho správania psov, čo je v úplnom protiklade k pôvodnému zámeru. Táto právna úprava nezníži nebezpečenstvo zo strany psov, ale urobí ich ešte nebezpečnejšími. Ide vskutku o nebezpečný zákon a teraz uvediem prečo.

    Osobne nie som proti novým zákonným úpravám chovu psov, avšak predložený zákon o podmienkach držania psov by som porovnal k záplatám niektorého tvorcu operačného, morálne zastaraného počítačového softvéru, ktorý, nakoľko mu unikla realita, a nový moderný produkt nemá pripravený. Je vopred zrejmé, že zaplátaný systém neprinesie to, čo sa od neho očakáva. Navrhované opatrenia vykazujú zásadné chyby, ktorých sa dopustili ich tvorcovia pravdepodobne z dôvodu prílišnej odtrhnutosti od reality, ale aj odbornosti. Inak by nepredkladali nepremyslené opatrenia, ktoré v dôsledku ich nízkej reálnej vykonateľnosti neprivedú stav nápravy.

    Ak by totiž tento zákon pripravovali odborníci, nepredložili by opatrenia, ktoré vychádzajú z mylne poňatých príčin agresívneho správania sa psov, ktoré navyše chcú riešiť zbytočnými a dokonca kontraproduktívnymi obmedzeniami, dôrazom iba na výcvik či zmenu vodenia psov na verejné priestranstvá. Každý odborník na správanie psov vie, že navrhované obmedzujúce opatrenia, vodenie psov iba na vôdzke a iba v určených nedostatočných priestoroch, znížia možnosti denného napĺňania všestranných etologických, sociálnych a teritoriálnych potrieb nielen zvolených plemien, ale dokonca úplne všetkých psov, čo v skutočnosti bude znamenať ich narastajúcu frustráciu, ktorá následne môže sa podieľať na zvýšení ich agresívneho potenciálu.

    Ako je možné, že odborníci toto vedia a prekladatelia tohto zákona nie? Chcel by som naozaj vedieť, že s kým sa radili pred tým, ako začali písať tieto nebezpečné návrhy. A tiež by som chcel poznať odpoveď na otázku, či vlastne tušia, kam môžu v tomto smere našu krajinu zavliecť. Aj psičkársky amatér vie, že dostatočná voľnosť pohybu pod dozorom vodiacej osoby je nevyhnutným predpokladom pre pohodu psa a je zároveň aj prevenciou voči akejkoľvek forme frustrácie psa, ktorá ho potom robí nebezpečným. Existujú na Slovensku mestá, ktoré prijali veľkorysú stratégiu voľného pohybu psov s minimálnym množstvom zákazov. Výsledky sú vynikajúce, pretože sa počty pohryznutí osôb znížili takmer na nulu, ba znížili sa aj počty sťažností voči chovateľom psov. A toto by mala byť cesta. Chcem však aj podotknúť, že ak aj k pohryznutiu osôb za posledné roky došlo, vždy to bol následok náhodného úteku psa z miesta jeho držania, spojeného navyše s nedostatočnou starostlivosťou. Išlo o psov, ktorým ich držitelia v rodinných domoch a firmách nezabezpečovali denné vychádzky, a psy preto využili prvú príležitosť k úteku, počas ktorého sa snažili agresívne vysporiadať s prostredím, teda osobami a psami, ktoré im náhodne prišli do cesty.

    A v tomto spočíva hlavná chyba koncepcie opatrení v rámci navrhovanej zmeny zákona. Mylne sa orientuje na tisícky nevinných psov a ich majiteľov, ktorí sa ničoho nedopustili počas vodenia na vychádzky, a pritom však úplne prehliada hlavné príčiny väčšiny doterajších napadnutí: frustrácie psov zavretých v objektoch spojených s nedostatočným oplotením a so zanedbanou starostlivosťou o nich. Zákon chce obmedziť tisícky nevinných psov a ich majiteľov vo voľnosti ich pohybu, čím stav len zhorší. Veď bez dostatočného vybíjania energie pohybom sa budú navrhované opatrenia priamo podieľať na možnosti zvýšenia ich agresivity. To rovnako platí aj pre vytipované plemená, u ktorých sú neraz temperament a energia geneticky ešte vyššie a rovnako sú tým pádom vyššie aj ich požiadavky na pohyb, teritórium a sociálne vzťahy.

    Chcel by som sa opýtať odborníkov, ktorí pripravovali túto novelu, aby mi odpovedali na otázku: Ak začnú naši pitbully chodiť výhradne na vodidle, a podľa dikcie nového zákona nielen oni, ale aj všetci ostatní psi, tak by som rád vedel, aká bude ich psychika už po pár týždňoch, keď si nebudú môcť denne slobodne preskúmať a označiť veľké teritórium, do ktorého sú vodení? Nebudú sa môcť stretnúť s inými psami a vykonať zoznamovacie a pozdravné rituály, pretože vždy im v tom bude brániť nepríjemné vodidlo. Čo sa stane po tom, ak raz zlyhá chovateľ, alebo sa vodidlo pretrhne, je zrejmé. Teda je to zrejmé všetkým, okrem tých, ktorí navrhli tieto nezmyselné zmeny do zákona, a samozrejme okrem tých, ktorí za ne tu v parlamente zdvihnú ruku.

    Vyčleňovať malé, etologicky nepostačujúce priestory na voľný pohyb psov v obci, ako je predložené v návrhu, nepridá na šťastí ani psom, ani ich chovateľom. Opäť platí, navodí len stav zvýšeného napätia u psov. Vodiť psa na voľno za mestom taktiež nie je možné, pretože hneď za okrajom sa začína poľovný revír so svojimi písanými a ešte viacej nepísanými pravidlami. Chovatelia psov sa tak po prijatí tohto zákona jednoducho ocitnú v pasci. Dostatočný pohyb pre svojho psa nebudú mať kde zabezpečiť. V meste nie a za mestom tak isto nie. Pričom im to však zákon o veterinárnej starostlivosti a jeho vykonávacia vyhláška 123/2017 priamo ukladá za povinnosť zabezpečiť psovi denne dostatočnú voľnosť pohybu. Ja sa pýtam, že kde? Vláda ide takýmto zákonom priamo proti podstate psov.

    Okrem toho nikto nemusí byť zvláštnym špecialistom na správanie psov, aby pochopil, že právna úprava ukladá také povinnosti, ktoré pri celkovom počte päťsto tisíc psov nie je možné tak masovo zvládnuť, napríklad povinnosť naučiť všetkých päťsto tisíc slovenských psov noseniu náhubka, nie je možné. Z uvedených dôvodov prinesie zákon viacej zlého ako dobrého. Ak máme naozaj záujem riešiť chovateľské problémy na Slovensku, tak sa v prvom rade naučme používať už doterajšiu legislatívu, ktorá umožňovala preventívne zabraňovať napádaniu občanov psami preventívnymi kontrolami chovu psov, inštitútom zhabania psa a zákazu chovu. Bohužiaľ, nenašla si svoje miesto v spoločnosti a je používaná len, keď sa medializuje nejaký prípad. Ak sa však prísnejšie sústredíme na jej výkon a uplatňovanie v praxi, dosiahneme rýchlejšie stav nápravy, ako komplikovaným uvádzaním predložených úprav zákona do života.

    Opakujem, nie som osobne proti zákonom riadenej regulácie chovu psov. Veď počet psov sa od roku 1990 zdvojnásobil a dosiahol na Slovensku kritickú hranicu pol milióna jedincov. Spoločnosť však bude musieť zanedlho zamerať svoju pozornosť na príčiny problematiky a nie riešiť jej následky, navyše s malými vyhliadkami na úspech. Preto vízia do budúcnosti by mala znieť: pripraviť taký nový zákon, ktorý celoplošne zabráni hlavnej príčine všetkých následných chovateľských problémov. Tou príčinou je popri neregulovanom rozmnožovaní najmä voľné, ničím nepodmienené nadobúdanie psov, neexistujúce kritériá, ktoré by vopred, teda ešte pred nadobudnutím psa, musel splniť záujemca o chov psa. Toto je naozaj náročná úloha, ktorá nás bude čakať do budúcnosti. Má však myšlienku a racionálny zámer. Presadiť ju raz do života bude náročné a bude vyžadovať premyslený systém a metodiku, pretože akákoľvek rozumná právna úprava problematiky chovu psov nemôže byť založená na zbrklom a nepremyslenom zákone na základe urýchlenej politickej objednávky. A práve toho sme tu teraz svedkami.

    Považujem ešte za potrebné predstaviť vám, do akého prostredia našej slovenskej reality chcete uviesť navrhovanú úpravu zákona. Súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz nebudem detailne zaoberať, ale uvediem jeden konkrétny, výsledky dlhoročného monitoringu uskutočneného v okrese Martin, ktorý na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov ukázal, že až 93 percent chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencii chovateľskej legislatívy, 5 percent chovateľov má obmedzené poznatky zo súvisiacej chovateľskej legislatívy a iba mizerné dve percentá chovateľov legislatívu primerane ovláda aj sa ňou riadi.

    Uvádzať akýkoľvek nový zákon do takéhoto neznalostného prostredia, je vopred odsúdené na neúspech, tobôž v prípade, že sa má stať bičom aj na tých chovateľov, ktorí doteraz legislatívu neporušovali. Tí, ktorí ju porušovali a neboli za to potrestaní, sa nám smiali doteraz a budú sa smiať aj naďalej.

    O koho ide? O tisícky psov, ktorým nie je poskytnutá starostlivosť v súlade s legislatívne prijatými imperatívmi odrážajúcimi ich biologické i etologické potreby. Ide o tisícky chorých, no neliečených psov, tisícky utečených, vyhodených a túlajúcich sa psov, vzájomne sa páriacich bez akejkoľvek kontroly ich majiteľov a spoločnosti. Ide o tisícky psov celoživotne uviazaných na reťaziach či zavretých v kotercoch. To všetko naša legislatíva už dlhodobo zakazuje. A aké sú výsledky? Výsledky sú žalostné. A práve tieto nedostatočné, no takmer nikým nekontrolované podmienky generujú psov, ktorí sa neskôr dopúšťajú toho, čo sa predložený zákon usiluje riešiť, napádanie a ohrozovanie občanov. Tu vôbec nie je až tak dôležité, či ide o psov, ktorí sú formálne považovaní za nebezpečných. Ide o psov, ktorých nedostatočná starostlivosť zo strany človeka priviedla do stavu zvýšenej iritácie ich psychiky, ktorú pri prvej vhodnej príležitosti, napríklad pri náhodnom úteku, uvoľnia voči prvému subjektu, ktorý sa im ocitne v dosahu.

    Druhou nesprávnou rovinou je delegovanie nových, rozšírených právomocí obciam. Ak existuje problém so správaním psov, tak patrí do rúk odborníkom a nie samosprávam. Navrhované úpravy mali rozšíriť právomoci veterinárnych správ a ich inšpektorov ochrany zvierat, a nie starostov obcí, ktorí od roku 2002 až doteraz venovali tejto problematike okrajový záujem, hoci mali na to konkrétne právomoci, najmä v riešení ohrozovania osôb psami a sankcionovaní pohryznutí občanov. Ba obce spravidla nedokážu ani len previesť plošnú kontrolu fyzického stavu psov a ich zaradenia do evidencie obce. Iba 74 percent psov na Slovensku je prihlásených do evidencie.

    Ako chce nový zákon riešiť a postihovať tých vlastníkov psov, ktorí nemajú psa ani len prihláseného v evidencii, a teda de jure nie sú ich držiteľmi? Nariaďme najprv výkon plošnej kontroly evidencie psov, ktorá jediná umožní vykonateľnosť akéhokoľvek chovateľského zákona v plnej miere.

    Dnešná navrhovaná úprava zákona 282 o niektorých podmienkach držania psov rozširuje právomoci obce, hoci pre obce sa skôr stanú neželanými povinnosťami. Ak by ste sa našich starostov opýtali, čo by si oni sami želali v tomto zákone zmeniť, bola by to zmena nezmyselného paragrafu, ktorý nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu svojho psa do tridsiatich dní. Tu sa totiž jednoznačne žiada zmena na okamžité nahlasovanie bezprostredne po zistení straty psa. Tak to potom v našich obciach vyzerá, že sa po nich potuluje množstvo bezprizorných psov, ktorých majiteľ nie je v tom čase známy.

    Na záver môjho vystúpenia ešte spomeniem ešte základné chyby v koncepcii predkladaných opatrení. Tento zákon naozaj nemohli pripravovať odborníci, ba aj jeho výkon prenáša na odborne úplne nezdatné obce, zároveň na akési vymyslené poverené organizácie, ktorých ustanovenie nemusí mať vždy dostatočné odborné zázemie. Napriek tomu im zákon prisudzuje výrazné kontrolné a rozhodovacie právomoci, pričom v skutočnosti pôjde o komerčných cvičiteľov, ktorí vo všeobecnosti tak radi cvičia psov na obranu nácvikom útoku psa na figuranta s ochranným rukávom, teda ich cvičia na útok proti človeku, a s tým je vždy spojené dráždenie psa za účelom zvýšenia jeho agresivity. Tieto osoby majú teraz na celom Slovenku učiť chovateľov psa agresivitu znižovať, potláčať a blokovať.

    Ostáva nám sa už len naozaj modliť, aby to všetko negatívne, čo som spomenul, sa naozaj nestalo. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, poslanecký klub strany MOST - HÍD túto novelu zákona nepodporí.

    A ja dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu, aby sa uvedená novela stiahla z rokovania tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Hrnčiara sú štyri faktické poznámky. Aj pán minister? Nech sa páči. Nie faktickú, ale hlási sa o slovo. My si dokončíme kolečko a vy potom môžete. Áno.

    S prvou poznámkou, nech sa páči, František Šebej, Vladimír Jánoš, pardon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nie celkom dobre som rozumel niektorým veciam, ktoré vo vašom príspevku odzneli. Na jednej strane sa bránite povinnostiam ako predstaviteľ mesta, ako primátor mesta, bránite sa povinnostiam, ktoré z tohto zákona mestám a obciam určite budú vyplývať. Na druhej strane sa môžeme spýtať: Kto vyberá daň za zvieratá, za psa? Myslím si, že mestá a obce. Takže na toto ste trošku pozabudli. Ak vyberáte, alebo ak mestá a obce vyberajú daň za zviera, za zvieratá, aj za psov, tak si myslím, že určité povinnosti im z tohto vyplývajú. Minimálne také, že evidencia by mala byť v poriadku. Keď ste spomínali to, že sa túlajú psy, ako myslím si, že kto má do týchto vecí zasahovať, ak nie mesto, ak to je na teritóriu miest a obcí? Myslím si, že v prvom rade musí samospráva zakročiť a spraviť si poriadok v týchto veciach.

    Ale čo ma viacej zarazilo, to bola skutočnosť, že ste sa zamýšľali a kládli ste otázku do pléna, že či sa zamýšľame nad tým, aká bude psychika pitbulla alebo psa, ktorý bude na vôdzke. A opýtali ste sa na druhej strane, aká je psychika napríklad matky, ktorá ide s dieťaťom po parku a vedľa nej prebehne stádo pitbullov alebo vlčiakov? A ich majiteľ sa spoza kríka usmieva a má z toho obrovskú radosť, ako vystrašil bezbranné deti, ako vystrašil bezmocnú matku dieťaťa, ktorá sa nemá šancu nejakým spôsobom brániť a iba tŕpne a možno sa modlí, aby ten pes nezaútočil na jej dieťa a nerozhrýzol ho?! Takže myslím si, že skôr nad tým, ako sa zamýšľať nad psychikou poblázneného pitbulla alebo nejakého agresívneho psa, je skôr zamýšľať sa nad psychikou a obavami bežných ľudí, ktorí sa s takouto problematikou stretávajú v mestských parkoch, v obecných parkoch. Takže treba prehodnotiť tento postoj.

    A ja v závere by som snáď len poďakoval ministerstvu, že sa touto problematikou vážne zaoberalo a predložilo takýto vládny návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, František Šebej.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Úplne ma mráz preskočil pri predstave stáda pitbullov cválajúcich po mestskom parku. Dobre.

    Pán kolega Hrnčiar, ja som rád, že konečne niekto spomenul meritum veci, a síce to, že nebezpečný pes je predovšetkým nesocializovaný pes. Pes je sociálny tvor. Pes priviazaný na reťazi, na dvore, v koterci je tvor, ktorý a priori už z povahy veci, kvôli tomu, aké je to zviera, to by vám etológovia vedeli povedať, je pes, ktorý je a priori v prostredí, ktoré ho neurotizuje, ktoré z neho urobí narušeného tvora, narušeného psa, psychicky narušeného psa. A taký je potom nebezpečný.

    Pes, ktorý má príležitosť sa socializovať, presne, ako ste to povedali, je potom pes, z ktorého nehrozí nič, a to bez ohľadu na to, akého je plemena a bez ohľadu na to, aký je veľký ten pes. Predpokladom na to, a to by som rád podrhol a poďakoval sa, že ste to spomenuli, predpokladom na to, aby pes bol bezpečný pre svoje okolie, je, aby to nebol narušený, neurotický pes, aby to bol pes, ktorý bol, sa stal sociálnym tvorom. A to nie je možné, keď bude v kuse priviazaný na reťazi, držaný v koterci a inak obmedzovaný v živote. Jednoducho, proste to je, to je, to je stáročná skúsenosť človeka so psami. Prekvapuje ma, že tento zákon ju ignoruje.

  • S ďalšou faktickou Zoltán Daniš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nuž, vážený pán kolega, dovoľte tiež zopár poznámok k vášmu vystúpeniu. Hneď v úvode ste ma prekvapili, keď konštatujete, že ide o nebezpečný zákon. O akýže zákon nebezpečný ide? Alebo politická objednávka, dokonca zaznelo z vašich úst. Nuž ja si myslím, že útoky psov, ktoré sme v minulosti zaznamenali na človeka, si skutočne vyžadovalo nejaké opatrenie zo strany vlády. A ja vítam a ten zákon predložený tu je. Čiže diskutujme o podmienkach. Ale nazvať ho nebezpečným zákonom, v nijakom prípade nie.

    Ďalej, asi trikrát ste spomenuli odbornosť. Spochybňujete odbornosť. Nuž v úvodnom slove pán minister povedal, s kým všetkým prakticky, kto stál medzi spracovateľmi. Mimochodom, bolo to aj Združenie miest a obcí Slovenska, tiež ste jeden z ich reprezentantov. A ja pokladám Slovenskú kynologickú jednotu skutočne za spolok odborníkov, tak isto Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Ja tiež som kynológ - amatér, chovám psov, ale skutočne netrúfam si sadnúť za roveň s tými odborníkmi napríklad z "eskajéčky" (SKJ).

    Nuž a ja sa plne hlásim k tomu, čo povedal Vlado Jánoš. Viete, ja keď chodím po našom zoborskom lesnom parku a vidím toho pitbulla, ako ide oproti mne, alebo idú nejaké, dogy bežia, a chovám psov, tak skutočne mám veľký rešpekt. A nehovorím ešte o tom, aká je reakcia tej matky. Krásne to plasticky vystihol.

    Prosím vás pekne, my sme povinní urobiť nejaké opatrenia, ktoré samozrejme nikdy nevylúčia, že môže prísť k nejakému útoku, ale rozhodne musíme tú pravdepodobnosť na minimum znížiť. Nuž a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Ľuboš Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Andrej Hrnčiar, z vášho krátkeho a takého chabého vystúpenia je mi jasné, že skutočne nie ste v obraze. Najprv tu tvrdíte, že to robili neodborníci. Štátna veterinárna správa, Komora veterinárnych lekárov, Združenie miest a obcí a tak isto v spolupráci so Slovenskou kynologickou jednotou. Osobne sa vám čudujem, že si dovolíte nazvať členov aj Slovenskej kynologickej jednoty za neodborníkov. Toľko k vašej odbornosti, respektíve neodbornosti.

    Ďalej ste sa veľmi úzko zamerali na priestranstvá pre voľný pohyb psov, že psom sa bráni, keď idú na vôdzke a tak ďalej. Veď v tomto zákone je jednoznačne určené, že priestranstvá pre voľný pohyb psov určí samospráva. Vy snáď ako primátor mesta Martina máte problém určiť priestor pre voľný pohyb psov a zrobiť také opatrenia, aby tieto psy so sprísneným držaním mohli tam mať dostatočne veľký výbeh? Ale na druhej strane tu básnite, ako tí chudáci psi sú bití týmto.

    Je problém nejaký, že kto chce držať takéhoto psa, musí prejsť cez kynologický výcvik a mať odbornú spôsobilosť na to? Ako sa budete tváriť, keď budete utekať cez park a pri vás bude nejaká brazílska fila alebo pitbull? Vy viete, že ako bola cvičená, aký je majiteľ, chovateľ, držiteľ? Nemáte prehľad ani o poľovnom revíri, ani o zákone o poľovníctve, kde keď mu dáte obojok iný, od srsti, môže voľný pohyb.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar.

    Hlásil sa. Môžete ho zapnúť?

  • V prvom rade by som sa chcel kolegom ospravedlniť za moje chabé vystúpenie, ja sa naozaj budem nabudúce snažiť pripraviť lepšie. V mojom vystúpení som hovoril práve aj osobnú prax z mesta Martin. Ja som to nemenoval, lebo nechcel som to menovať, ale to mesto, ktoré som spomínal s tým voľným pohybom psov, kde sa znížilo pohryznutie takmer na minimum, to je práve mesto Martin. A práve opatreniami, ktoré sme v meste Martin zaviedli, si myslím, že by sa mala uberať aj pripravovaná novela tohto zákona. A stojím si za tým.

    A myslím si, že každý z vás, páni poslanci, ste dostali za posledné obdobie stovky e-mailov od chovateľov psov nielen zo Slovenska, ale prvýkrát sa stalo pri prerokovávaní zákona, že som dostal do svojej e-mailovej stránky aj e-maily zo zahraničných odborných organizácií, ktoré sa venujú kynológii a chovu psov. Takže pripravujeme niečo, čo nemá v Európskej únii obdobu. A ja si za svojím vystúpením plne stojím. Pripravoval som si ho spolu s odborníkmi, ktorí sa tejto problematike venujú, a bolo pripravené aj na základe praktických skúseností práve z môjho pôsobenia v meste Martin.

    A ja som aj, aby som odpovedal aj pánovi poslancovi Jánošovi, konkrétne povedal, čo by nám ako primátorom a starostom pomohlo, a to je, zmeniť ten paragraf, ktorý prikazuje a nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu okamžite, nie do 30 dní. Prečo by mal čakať 30 dní? Preto behajú tie psy. Teda nám nie, lebo my ich odchytávame, ale nie každé mesto má útulok a zabezpečenú službu na odchyt psov. My s týmto problém nemáme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    O slovo predtým požiadal navrhovateľ, tak mu ho teraz dávam.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne so nechcel vystúpiť, ale motivovali ma k tomu také tri veci. Za prvé, pán predsedajúci, ja som si pozrel rokovací poriadok Národnej rady, kde v § 27, rozprava, sa v ods. 8 píše: "Spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo kedykoľvek o to požiada." Tam nie je napísané, že po faktických poznámkach. Alebo aspoň ja to v tomto origináli nemám napísané. Čiže myslím si, že toto nebol správny postup. Ale to nie je...

  • Výkrik z pléna.

  • Vy nevykrikujte, pán poslanec! Pán predseda, môžete zabezpečiť poriadok?

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, pokračujte! Nech sa páči, pokračujte, pán minister!

  • Zabezpečte poriadok, lebo niektorí poslanci zvyknú nejaké také zvláštne látky používať a potom sa nevedia kontrolovať na verejnosti.

    Čo sa týka ale samotného vystúpenia. Pán Hrnčiar, predpokladal som viac, ale dobre. Povedali ste si, čo ste pokladali za potrebné, len chcel by som napraviť niektoré veci. Neviem, kto vám písal ten príspevok, ale vám ho písal na základe informácií, ktoré sa objavovali v médiách, a nie na základe toho, čo je napísané v paragrafovom znení. To je ten základný rozdiel. A to je aj dôvod, prečo som teraz vystúpil, lebo predpokladám, že ako ste tam naškatuľkovaní všetci z opozície, tak asi budete používať rovnakú rétoriku.

    Tento zákon, a ja som to v úvode povedal, nerieši problematiku psov ako takých, ale reaguje na akútny stav, ktorý nastal v priebehu minulého roka, kde bolo zaregistrované usmrtenie človeka, vážne ublíženie na zdraví a bolo treba rýchle reagovať na to, aby sa zamedzilo takýmto prípadom. Ešte raz opakujem, neriešime psov ako takých, ale riešime dve kategórie psov. Tento zákon hovorí o dvoch kategóriách psov. Sú to psi, ktorých zákon definuje ako psov so sprísneným režimom, a v zákone máte jasne napísané a bolo to aj v úvodnom slove, sú to psi, ktorí majú vo svojej genetickej výbave, že sú to psi agresívni, ktorí boli šľachtení, aby strážili väzňov, aby zahnali indiánov, aby riešili problém, keď mali policajti zásahy, aby chránili hospodárske zvieratá proti veľkým šelmám.

    Čiže jednoducho sú to všetko plemená, ktoré boli špeciálne vygenerované tak, aby mali tieto útočné sklony. A to je tých, ja neviem, 14 psov, či koľko je v tej prílohe jedna definovaných. To je jedna skupina, ktorú rieši.

    Druhú skupinu, ktorú rieši, sú tzv. nebezpečné psy, kde sa už nehovorí, aké je to plemeno, či je to kríženec, či je to čokoľvek, ale je to útočný pes, ktorý zaútočil bez zjavného popudu buď na človeka, psa alebo hospodárske zviera. To je pes, ktorý jednoducho zoskratoval, a treba ho dostať pod určitú kontrolu. To sú jediné dve kategórie psov, o ktorých hovoríme.

    My nehovoríme o pohybe všetkých psov, len tieto dve skupiny. To znamená, keď mám v genetickej výbave toho psa agresívne prvky, respektíve mám evidované, že ten pes bezdôvodne útočí, no jednoducho myslím si, že je povinnosťou, aby sa takýto pes dostal pod kontrolu.

    Tak isto je absolútne nepochopené, čo ste prezentovali v oblasti toho bežného života toho psa. Ešte raz hovorím, my hovoríme len o dvoch skupinách psov a vy to všetko tlačíte na psov ako takých, čo nie je pravda, čo nie je pravda. Toto nie je zákon o psoch všetkých, ale zákon alebo novela zákona o dvoch typoch psov.

    Vy vyčítate, že takýto pes, keď bude niekde vo vyhradenom priestore, môže byť agresívny. To je absolútne nepochopenie veci. My práve hovoríme, že pokiaľ v tom režime dňa ten pes má byť v nejakom koterci, ten koterec musí zodpovedať určitým podmienkam, aby ten pes tam mal komfort, aby ten pes tam mal hygienu, aby ten pes tam mal normálny, normálny pocit. Preto hovoríme, nie je možné, aby takéto agresívne psy boli doteraz držané v nejakých malých búdach alebo zavreté v nejakom rohu na dvore alebo nebodaj držané, držané v byte v nejakom paneláku. My hovoríme o tom, aby ten pes dostal takú istú príležitosť, akú si zaslúži na dôstojný život, a aby tie podmienky, v ktorých bude on chovaný, aby ten koterec spĺňal určité podmienky, ktoré vydefinujú kynológovia a príslušná regionálna veterinárna správa. Ak poznáte lepších odborníkov, ako sú kynológovia, ako sú veterinári, dobre, môže to určovať aj primátor Martina. Ale ja si myslím, že veterinári a kynológovia sú tí najlepší odborníci, ktorí povedia, že pre daný druh psa je najvýhodnejší takýto priestor, kde by mal pôsobiť.

    Čo sa týka voľného pohybu, jednoducho už to aj v diskusii bolo povedané, no vy znovu zneužívate situáciu a hovoríte o psoch ako takých. O možno poľovných, o rôznych rodinných miláčikoch, ale my hovoríme, ešte raz, len o dvoch kategóriách psov, s genetickou výbavou na agresivitu a nebezpečných psoch, ktoré už preukázali, že sú agresívne. Keď sa tam čudujete, že pri pohybe cez uzavretú obec má mať náhubok a má mať vodítko, no ja som z toho prekvapený, lebo ja by som sa určite bezpečne necítil. A mám doma troch psov, čiže viem, čo je to práca so psami, ja viem, ako sa pes dokáže správať, ale pri voľne pohybujúcom sa psovi niekde po ulici by som určite nemal dobrý pocit. A určite by som nemal dobrý pocit, keby pri mne, stála pri mne dva a pol ročná vnučka a behal by tam nejaký pitbull, určite nie.

    Vy ste tu povedali, že ten pes absolútne nemá, nemá kde behať. Keby ste si boli prečítali zákon a nielen to, čo vám niekto napísal, tak by ste zistili, že v § 4 ods. 5 je exaktne napísané, kde pes nemôže ísť, a je to tam jednoznačne napísané: školy, škôlky, detské športoviská a športoviská ako také. A obec si určí výnimky, ktoré môže dať. Čo je na tom zlé?! No mne sa jednoducho nepáči, aby na detské športovisko mal voľný prístup pitbull, tam, kde sa hrajú malé deti. Keď je váš názor, že sa tam môžu s tými agresívnymi psami hrať malé deti, je to váš názor, ale ja v zákone predkladám návrh, že takéto psy by na tých pieskoviskách a priestoroch vyhradených pre deti a pre športovcov nemali vôbec čo robiť. Sme tam v názorovom rozpore, ale ja nesúhlasím s tým, aby ste zovšeobecňovali, že celé to vzťahujeme na všetkých psov. My hovoríme o dvoch kategóriách psov.

    Čo sa týka obce, z toho som veľmi prekvapený, že vy ako primátor by ste mali vedieť, že obyčajne tí štatutárni zástupcovia obce majú obrovský problém s tým, lebo nemajú vôbec prehľad o tom, či sa im tieto agresívne plemená vôbec nachádzajú v regióne. Nemajú. Lebo nikto nemá ohlasovaciu povinnosť oznámiť tomu starostovi, len ohlási pri daňovom priznaní, že mám jedného psa, tak mu vyrubím daň za psa, a to je všetko. Ale práve v tomto našom paragrafovom znení my dávame do kompetencie toho starostu alebo primátora, že on môže rozhodnúť o tom, či vôbec niektorý jedinec z tohto definovaného množstva psov, ktoré sú buď v jednej alebo v druhej kategórii, či vôbec majú byť na území daného mesta. Jednoducho, keď tá obec povie, že my tu nechceme pitbullov, no tak nedá súhlas, a tá stanica, alebo ten chov sa tam nemôže vôbec zriadiť. Pokiaľ sa zriadi, porušuje zákon a ide sa buď podľa priestupkového, alebo sa ide podľa Trestného zákona. To je ďalší problém, toto tu my teraz neriešime, to rieši iná legislatíva. Ale práve my posilňujeme kompetenciu obce a obec môže rozhodnúť, či vôbec takého psa tam môže dať.

    Viete, bol som veľmi sklamaný z toho, ako ste úvodom začali všetkých urážať, všetkých urážať. Keď pre vás sú neprofesionáli ľudia zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, keď pre vás sú neprofesionáli a neodborníci ľudia zo Slovenskej kynologickej jednoty, z Komory veterinárnych lekárov, zo združenia miest a obcí, je to poľutovaniahodné. A ja nemôžem za to, že primátor Martina si myslí, že má viac skúseností a viac vedomostí hovoriť o psoch, ako to robia odborní kynológovia, veterinári a ľudia, ktorí sa profesionálne celý život touto problematikou zaoberajú.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra je päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Chcem vám, pán minister, povedať, že áno, keď požiadate o slovo, je vám a bude vám udelené, ale v záujme dialogickej rozpravy sa najprv dokončí vystúpenie a reakcie naň...

  • Hlas v sále.

  • Áno, pán minister, nepoúčajte parlament! Paragraf 33, faktická poznámka. Vo vláde môžete možnože iné pravidlá si stanovovať, tu je zákon. Poslanci majú v rozprave právo na jednu faktickú poznámku, čiarka, pán minister, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Teraz ste vy ostatným rečníkom, preto dávam slovo Františkovi Šebejovi, aby na vás mohol reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, tie dve kategórie psov, ktoré ste pomenovali a na základe ktorých vznikla aj tá zákonná predloha, aj ten zoznam, majú jeden zásadný problém. Ja nemám problém s tou kategóriou druhov, čo sú psy s anamnézou útočného správania. Tam predpokladám, že je veľa dôvodov proste ich chov a držanie veľmi prísne regulovať, ktorí majú osobnú tú anamnézu.

    Druhá vec je predpoklad, že existujú nejakí psi s genetickou výbavou pre agresivitu. Preto mám, o tomto mám pochybnosti a budem o tom hovoriť vo svojom diskusnom príspevku. Ale celkom takto jednoducho to nefunguje, a sa divím, že na takomto zozname spolupracovala Slovenská kynologická jednota, lebo ten zoznam z tohoto hľadiska, teda z hľadiska genetickej výbavy tých zvierat, je dosť nezmyselný. Potom poviem bližšie prečo.

  • Nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Pán minister, napriek tomu dnu, ktoré ste predviedli opäť ako mnohí iní predstavitelia vašej strany pri útoku na moju osobu, len jednu vec, ste predstaviteľom vlády, ktorá má mandát od tohto parlamentu. Je vyslovene neprístojne, aby ste vy poučovali Národnú radu o jej rokovacom poriadku. Keby ste boli poslanec, môžete pripomenúť, ale je naozaj neprístojné, aby minister vlády, ktorá má legitimitu od tohto parlamentu, prišiel a kázal nám o našich vlastných pravidlách rokovania. Zvlášť, keď nemá pravdu, zvlášť, keď nemá pravdu. A poviem vám k tomu viacej, keď budem za pultíkom.

    Čo sa týka toho, čo ste povedali, ony tie problémy sú pomenované dobre, ale riešenie je totálne nezmyselné. Jednak čo sa týka zoznamu plemien a podobne, ako Fero Šebej budem sa tomu venovať viacej vo svojej reči, ale aj niektoré riešenia. Ja nespochybňujem odbornosť niektorých ľudí v tých organizáciách, ale skôr mám dojem, že oni sa len snažili naozaj okresať ten veľmi zlý zákon, s ktorým ste prišli úplne na začiatku. Sám viete, že toto je už asi tretia alebo štvrtá verzia. A už to, čo bolo prvé, bola totálna katastrofa. A toto je už iba menšia katastrofa, ale stále katastrofa. Takže predpokladám, že odbornosť týchto ľudí sa skôr sústreďuje na to, aby vás odhovorila aspoň od tých najhorších vecí, ktoré v tom zákone sú.

    Ja sa naozaj snažím byť konštruktívny, ale prosím vás o dve veci. Nepoučujte parlament, zvlášť, keď nemáte pravdu! A poďme k nejakému odbornejšiemu a konštruktívnejšiemu dialógu!

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, som rád, že máte prehľad aj o rokovacom poriadku, koniec koncov pôsobili ste istý čas aj ako poslanec Národnej rady. A občas nezaškodí, keď aj vedenie Národnej rady poučíte o tom, aké máte práva ako predkladateľ návrhu zákona.

    Vrátim sa ale naspäť k zákonu. Prosím vás pekne, som veľmi rád, že došlo k tomu, že vaše ministerstvo konečne predložilo tento návrh zákona. A to konečne podmieňujem v tom zmysle slova, že ste nepredložili zákon takpovediac od zeleného stola, ale ste tento zákon konzultovali s odbornou verejnosťou. A to si nesmierne vážim, pretože ja tiež dostávam veľa listov aj elektronicky, kde sa na mňa obracajú hlavne občania, ktorí už mali nepríjemnú skúsenosť s útokom psa.

    Aj preto zrejme viete, že v novembri som sa veľmi vážne pohrával s myšlienkou predloženia zákona, aj keď to bolo v úplne inej oblasti, v oblasti Trestného zákona, zmeny Trestného zákona. Avšak na základe toho, že som videl iniciatívu práve vášho ministerstva, som od tohto kroku odstúpil a som veľmi rád, že ste predložili tento zákon. A verím, že tento zákon bude posunutý do druhého čítania a nakoniec bude schválený aj v konečnej fáze.

    Ešte raz zdôrazním, nesmierne si cením to, že bol konzultovaný širokou odbornou verejnosťou. A tento zákon tak, ako som si ho prečítal je fundovaný a je položený na odborných základoch.

    Ešte raz pekne ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja len v úvode chcem povedať, pán minister, že ani poslanci Národnej rady nemáme všetci rovnaký názor, tak ako ste tu povedali. Lebo ja napríklad, mne sa návrh zákona celkom pozdáva. A naozaj nemôže byť chránený viac pes ako človek. Tie útoky tých psov naozaj za posledné obdobie mali sme tu toľko, ale nielen za posledné obdobie, ale vôbec aj celkovo. Ísť po meste, a to je jedno, či je malé, veľké alebo obec, báť sa prechádzať ulicami, lebo prechádza okolo vás nejaký neprimerane veľký pes a vy neviete, či je krížený síce alebo je čistokrvný, hej, to je zase druhá vec, a majiteľ je kdesi ako ďaleko, alebo keď je blízko, tak ešte sa teší z toho, aký máte veľký strach prechádzať okolo toho psa.

    Tak ako ste to povedali správne, psy nepatria do škôl, na detské ihriská. Jednak je tam nebezpečenstvo ohrozenia, to je jeden rozmer, ale aj nákaza infekčnými chorobami. Myslím si, že robiť poriadky s tými psami, aj keď pozerám, že dáka psičkárska loby veľmi sa do toho tak púšťa. Ja som mal tiež čosi také podobné na mysli, aby človek, ľudia, my, občania, sme boli ako chránení pred týmito psami.

    Veľakrát majitelia psov sa správajú veľmi, veľmi nezodpovedne, musím to povedať. Koľkokrát vyhodia psa, ktorého dostali na Vianoce, k narodeninám alebo tak podobne, vyhodia ho na ulicu a máme potulné psy, ktoré ohrozujú naše zdravie a naše životy. Ja len toľko, ja sa chystám v rozprave ešte vystúpiť.

    Takže ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, ja sa domnievam, že keď väčšina z nás dostala stovky, stovky e-mailov, ktoré hovoria i tak, i tak, a upozorňujú na viaceré veci, myslím, že minimálne by sme mali o tom vážne diskutovať a hľadať odpovede na tie.

    A ja mám jednu otázku na vás, pretože z toho zákona mi nie je jasné, aký bude, ako sa bude správať, alebo aký bude režim ku krížencom, ktorý síce vyzerá ako, kríženec ako zlatý retríver, jemný pes, ale je skrížený s nejakým útočným plemenom? A to jednoducho je nie dobre identifikované v zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, v prvom rade vysoko si oceňujem fakt, že ste vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona. V tomto musím povedať, že ako sa javí aj z prihlásených, aj záujem o tento zákon, minimálne budí záujem rovnaký ako sociálne zabezpečenie alebo sociálne zákony, ktoré idú v tomto parlamente.

    Musím povedať, že tento zákon z vašej dielne je ale zlým a šikanuje 99,5 % chovateľov, majiteľov psov. Áno, časť chovateľov, ktorí sa nesprávajú a nevychovávajú svoje zvieratá tak, ako by mali, tak sa stávajú zbraňou. Pes je aj miláčikom, ale môže byť aj zbraňou v ruke svojho pána, presne tak isto ako akákoľvek zbraň alebo auto, alebo čokoľvek iné, ale viac sa vyjadrím vo svojom vystúpení. A musím povedať, že bol by som nesmierne rád, keby sme prestali šikanovať 99 % chovateľov zvierat na Slovensku. Pretože aký je rozdiel medzi psom nebezpečným a nebezpečnými živočíchmi, ktoré takýto prísny dozor nemajú?

  • Ďalším...

    Chcete reagovať vo forme faktickej poznámky? Alebo potom v rozprave neskoršie?

    Tak zapnite na dve minúty vo forme reakcie na faktické pána ministra.

  • Prosím vás pekne, mali by sme si ujasniť jednu základnú vec. Tento zákon, on nechráni len človeka, ale on chráni aj toho psa. Ten pes, ktorý je v tej kategórii prvej so sprísneným režimom, ten jedinec, ten pes, to plemeno, nemôže za to, že si ho človek vygeneroval, lebo je umelým spôsobom vygenerovaný do tej podoby. A ten pes, to plemeno za to nemôže, ale existuje. Preto aj tomu psovi treba dať šancu, aby mal dôstojné podmienky na život, aby mal aj dôstojnú ochranu a aby sa v jeho dennodennom živote správal jeho majiteľ k nemu tak, aby sa neprejavovali v ňom útočné prvky. To je základný zmysel tohto zákona, ktorý, ešte raz, hovorí len o dvoch kategóriách psov.

    Znovu to vidieť z tejto diskusie, z týchto faktických podmienok, znovu to otáčate a metiete verejnosť, otáčate to na psov ako takých. Prosím vás, hovoríme o dvoch typoch psov, so sprísneným režimom a nebezpečných psoch. Nedávajme do toho iné!

    Ja vás chápem politicky, psy zareagova..., zarezonovali v médiách, zarezonovali u ľudí, ktorí, dneska veľa domácností má k dispozícii psov, čiže práve takými klamlivými informáciami a vystúpeniami, ktoré tu predvádzate, dostávate do pochybnosti práve týchto občanov. A preto je potom aj taká reakcia. Ale vy to robíte úmyselne, lebo potrebujete na svoju stranu získať čo najviac ľudí. A práve takéto témy, ako je, ako sú psy, ako je poľovníctvo, to sú populárne témy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalším prihláseným do rozpravy v poradí je pán Pavol Hrušovský za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, možno vás mnohých prekvapilo, že k tejto téme vystupujem. A pred tým ešte, ako poviem pár mojich názorov, chcem povedať, že nie som ani majiteľom, ani držiteľom, ani som nikdy nemal, okrem nebohých rodičov, psa v dvore na reťazi uviazaného. A s týmto skúsenosti mám. Ale nedá mi, aby som aj na základe stretnutí tých, ktorých sa táto problematika týka, sa krátko nevyjadril preto, lebo považujem to za dôležité. Aj preto, dámy a páni, lebo mám s tým osobnú skúsenosť, so psami, ak budete mať trpezlivosť, a budem sa snažiť to povedať.

    Krátko poviem. Keď sa trošku oteplí, chodím rekreačne behávať v Nitre na Šúdolí. Pán minister vie, kde to je. V jedno takéto ráno o pol šiestej, keď som utekal po poľnej ceste, z jedného ohradeného objektu vybehli dvaja vlčiaci. Toľko ešte schopností mám, aby som plemeno od plemena rozoznal. A v tom momente som naozaj pocítil strach o svoj holý život. Nevedel som, čo robiť, nikdy som nebol konfrontovaný s takýmto priamym atakom, až útokom na mňa, na bezbranného človiečika, naširoko-naďaleko nikoho. Kričať som sa neodvážil. Tak som odprosil za všetky hriechy, ktoré som mal, lebo som sa už pripravoval na to najhoršie, ale, našťastie, to dopadlo lepšie, ako som si myslel, pretože tu stojím živý a zdravý. Ale prvýkrát som pocítil ohrozenie na vlastnom živote zvieraťom a ešte konkrétnejšie psom.

    Tak preto som, keď som tento návrh zákona v parlamente dostal, konzultoval s odborníkmi. A za jedného z takýchto odborníkov považujem aj predsedu Komory veterinárnych lekárov, ktorá, komora, zaujímala odborné stanovisko k tomuto návrhu. A sám pán predseda mi povedal, že väčšia časť ich pripomienok bola po tom, ako vláda stiahla z rokovania návrh zákona, zapracovaná do tejto novely a je súčasťou prerokovávaného návrhu.

    Dámy a páni, niekedy, keď znovu sa stretávam s takýmito plemenami psov, ktorým už na očiach vidieť, že asi nie sú len také jednoduché psíky a že môžu aj pohryznúť, ale iné chcem povedať, že neviem rozlíšiť, že či sa mám viacej báť majiteľa, alebo psa. Naozaj, takto sa niektorí majitelia týchto bojových plemien správajú. A preto si odvážne dovolím navrhnúť, zatiaľ nie sme v prerokovávaní návrhu zákona v druhom čítaní, aj zo skúseností, ktoré máme tu v parlamente pri prerokovávaní návrhu zákona o zbraniach a strelive, kde sme dni odkladali definitívne rokovanie o návrhu zákona a diskutovali, či ten, ktorý chce vlastniť zbraň, či ju nosiť alebo držať, pred tým, ako mu takéto povolenie vydané bude, sa nemá podrobiť psychotestom. Odsúhlasili sme, že áno.

    Už tu niekto povedal, že, myslím, že pán poslanec Simon, že pes je v jednej chvíli riadnou zbraňou, pokiaľ nie je pod kontrolou majiteľa, alebo je zatvorený v klietke, z ktorej utiecť nemôže. Preto sa nazdávam, že ak niekto chce vlastniť takéto bojové plemeno, a teraz neviem sa vyjadriť v terminológii odbornej, tak pred tým, ako sa stane majiteľom takéhoto psa, mal by sa podrobiť psychotestom a až potom absolvovať na kynologických odborných fórach nejaké ďalšie prípravy, ktoré mu umožnia toho psa doma držať, chovať a ho teda mať.

    Osobne vychádzam z toho názoru, že zdravie a život človeka má byť prednejšie ako pes. Preto, pán minister, dávam takýto návrh, či nestojí za zváženie, aby sme naozaj sa zaoberali aj vnesením takéhoto nového prvku do tohto návrhu zákona preto, lebo považujem to za dôležité. Naozaj nie som odporcom psíkov, obdivujem všetkých, ktorí ráno namiesto vyvaľovania sa v posteli po sídliskách chodia, venčia, obliekajú a tešia sa z toho. Ale tak, ako povedal pán minister, tu prerokovávame úplne inú kategóriu problému, ako len chváliť sa s tým, ako mám pekne vymaľovaného, ostrihaného alebo upraveného psíka.

    Ďalej som toho názoru, že nie je dôležité plemeno, ale dôležitá je zodpovednosť za konanie toho psíka. Ten pes za to nemôže, či je veľký alebo malý, či je bojový alebo nebojový. Poznám rodinu, v ktorej psíček, ktorý bol miláčikom a spával skoro s majiteľom v posteli, jeho dieťaťu skoro odhryzol nos. Ako tam nevieme predvídať to konanie. Preto by majiteľov týchto bojových psov, sa mi zdá, že absentuje v zákone navrhnutie trestnoprávnej zodpovednosti za prípadne ublíženie na zdraví takýmto plemenom psa...

  • Hlas z pléna.

  • No to by bolo ešte lepšie, pán kolega, akýmkoľvek psom, ale ja to považujem za celkom normálne preto, lebo naozaj, povedzme si otvorene, ten pes za to nemôže. Za chovanie, správanie toho psa môže vždy a najviac zodpovedať len majiteľ.

    Preto, aby sme mali čas na odstránenie týchto nedostatkov, a neberte to, prosím, ako nejaký politický atak alebo výhradu väčšiu, by som rád, keby sme prijali uznesenie podľa § 73 písm a) a nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej, vytvorili si ďalší časový priestor na zapracovanie možno iných, lepších, ako som ja povedal, návrhov do tohto zákona, aby sme uspokojili všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, pozorne som ťa počúval a myslím si, že si to myslel aj úprimne, ale nemôžem súhlasiť s niektorými vecami, ktoré si povedal hlavne v závere. Myslím si, že odložiť takýto dôležitý zákon, ako predkladá súčasný minister Jahnátek, by nebolo najlepšie riešenie, pretože ja tvrdím opak, ten zákon tu už mohol byť skôr. Pán poslanec, ten zákon tu už mohol byť skôr. Ale som rád, že tu je, pretože znovu zopakujem, že je postavený na odborných podkladoch a na odborných základoch.

    Taktiež nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo si povedal, že nie je dôležité plemeno. Nie je to celkom tak. Vieš, ono je diametrálny rozdiel medzi pitbullom a čivavou, ako, či chceme, alebo nechceme, ten rozdiel tam je. A jednoducho, ak to poviem možno na inom príklade, je rozdiel medzi osobným a nákladným autom. Aj preto nákladné vozidlá nemôžu ísť 200-kilometrovou rýchlosťou, pretože tie následky v prípade kolízie by boli obrovské. Niečo podobné je aj pri psoch. Je rozdiel, či zaútočí malá čivava na teba, či zaútočí agresívny pitbull alebo vlčiak alebo niektoré iné plemeno, to je skutočne diametrálny rozdiel. A myslím si, že práve tento zákon zohľadňuje aj tento nesmierne dôležitý fakt, nesmierne dôležitý fakt zohľadňuje.

    A ja znovu chcem poprosiť aj vás, poslancov z opozície, aby ste prehodnotili niektoré, niektoré požiadavky hlavne na vrátenie zákona, pretože je najvyšší čas, že ten zákon je v pléne Národnej rady. Ja som veľmi rád, že ten zákon je tu.

    Ďakujem pekne.

  • Pali, je pravda a bolo to aj zjavné z toho vystúpenia, že nie je to tvoja téma, ale zazneli tam veci, ktoré napriek tomu určite stoja za to, aby sme sa nad nimi zamysleli.

    Ja osobne tiež si myslím, že rozmýšľať nad zvýšenou zodpovednosťou majiteľa psa je dobrý smer, akým sa vydať. A presne tam sa nerozlišuje jedno plemeno od druhého, jeden pes od druhého, ale kladie sa zodpovednosť na majiteľa psa podľa toho, ako sa ten daný pes správa. Už len pri tom tvojom zážitku s dvoma vlčiakmi, treba povedať, že tento zákon, ak tie vlčiaky nikdy nikoho nenapadli, tak tento zákon, táto novela ich nijakým spôsobom nerieši. Napriek tomu, že štatisticky máme najviac útokov od psa práve zo strany nemeckých ovčiakov, tak v tom zozname, ktorý predložilo ministerstvo, toto plemeno nie je, lebo to je jednoducho pracovné plemeno. A áno, v tej štatistike sa určite zobrazuje to, že je to najviac používané pracovné plemeno na Slovensku. Ja nemám nič proti tomu, ale ak máme riešiť problém útokov psa na človeka, potom by sme sa mali pozrieť aj na to, že ktoré plemená psov vlastne na tých ľudí na Slovensku alebo v Európe útočia. Viacej poviem vo svojom príspevku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Nuž, Paľko, dovoľ tiež zopár poznámok k tvojmu vystúpeniu. Na rozdiel od teba si myslím, že treba pokračovať. A máme na to priestor mesiac, aby sme v druhom čítaní prípadné návrhy tam posúdili a uplatnili. Je to veľmi aktuálna téma, neodkladajme ju. Súhlasím plne s tebou, že v prvom rade je to zodpovednosť majiteľa, a správne si sa zamyslel aj nad tou trestnoprávnou zodpovednosťou.

    Bojové plemená. Paľko, nuž bojové plemená ako také neexistujú. Aj Medzinárodná kynologická federácia uvádza 10 plemien, prvá skupina sú ovčiarske, pastierske, honecké, desiate sú chrty.

    Dvaja vlčiaci. Nuž, dvaja vlčiaci, to je svorka, to je skutočne už nebezpečná situácia. Jeden neznámy vlčiak, dvaja. Čiže nie je to tak, ako pán kolega Poliačik povedal, to je zanedbanie povinnosti toho majiteľa, nemá v poriadku chovný priestor. To je jeho psia povinnosť, ale toho majiteľa, zamedziť, aby ten pes kedykoľvek vybehol a trebárs spôsobil ti takú traumu, aká sa ti stala pri rannom džogingu.

    No a poslednú vec chcem povedať. Nuž pán minister to dvakrát zdôraznil, my, ľudia, sme niektoré tie vlastnosti posilňovali, šľachtili, aby sme ich medzi iným pripravili aj na nejaké bojové hry, čiže na psie zápasy. Pretože prirodzene žiadne plemeno sa nediskriminuje, diskriminujeme ho, človek, pretože sme niektoré jeho vlastnosti potláčali, naopak, niektoré sme rozvíjali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať pánovi Hrušovskému za dobrý a vyvážený príspevok na túto tému. A som rád, že sa dotkol aj tej otázky, ktorú, sa nesie tu priestorom, že je to o prostredí. A ja naozaj chcem aj upozorniť na to, aby sme boli opatrní v tom, v tých formuláciách, že otvárame možno aj trinástu komnatu, i keď to sa niekomu nezdá. A pri tých niektorých formuláciách treba byť opatrný. Genetická výbava k agresivite, v zásade treba povedať v určitom kontexte, nielen tak voľne, lebo môže to byť problém v inom kontexte.

    Pes je druh, canis lupus, tak ako žirafa, a koniec koncov, a berte ma, prosím vás, s rezervou, aj človek. A to sú naozaj vážne veci, či my povieme, že niekto má genetickú výbavu k agresivite, lebo to môžeme potom hovoriť o možnosti určitého zneužitia aj v inom. A to sú tie spory tzv. plominovcov, že čo je silnejšie, či genefond alebo fenofond, a na tom sa, na tomto spore vznikli aj nešťastia.

    Mám pocit, že pán Šebej to cíti, a mám pocit, že sa bude tomu v jeho príspevku venovať. Čiže ja som chcel na to upozorniť, že nehovoríme o 10-ch či 9-ch plemenách psov, ale hovoríme, keď si to zoberieme zo širšia, o relatívne vážnej veci. A mali by sme byť opatrní v niektorých konštatovaniach, špeciálne pán minister.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete zareagovať? Nie.

    Takže budeme pokračovať ďalším prihláseným do rozpravy.

    Pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Najprv si dovolím naozaj tú sľúbenú malú vsuvku k rokovaciemu poriadku. Pán minister, predstavte si, že by sme mali, že by ste sa prihlásili do rozpravy bez toho, aby prešli faktické. Potom pán spravodajca, ktorý môže tiež bez toho, aby prišli faktické, a po troch alebo štyroch takýchto rečiach tu máme zrazu dvadsať faktických, pri ktorých nevieme povedať, na koho smerujú. Práve preto je ustanovenie toho rokovacieho poriadku. Jasne hovorí o tom, že sa reaguje na posledného rečníka, tým pádom faktické majú odznieť a potom môžete na základe prihlásenia vystúpiť. Jediný bod, ktorý som k tomu chcel povedať.

    Ale poďme k vládnemu návrhu zákona. Treba povedať, že odvtedy, čo bol stiahnutý z rokovania a vrátil sa nám v novej podobe, doznal zmien, že už nemáme úplný zákaz niektorých plemien. A to je určite chvályhodná zmena. Ale stále je v ňom veľa problematických ustanovení. A nebudem sa odrážať len od toho, čo zaznelo v médiách, pán minister. Budem sa odrážať priamo od toho, čo máme napísané v zákone.

    Takže prvá vec. Ja úplne s vami súhlasím, čo sa týka definície problému. Áno, to, že psy útočia na ľudí, je problémom v našej spoločnosti, na ktorý by malo byť prijaté nejaké systémové riešenie. Zároveň však sa ale musíme pozrieť na štatistiky útokov psov na ľudí v Európe a potom, keď si porovnávame tieto štatistiky útokov s tým zoznamom plemien, ktorý vy tam, pán minister, predkladáte ako súčasť tohto zákona, tak nám to nejako nesedí. Útočia častokrát pracovné psy - rotvajlery, dobermani, vlčiaci. Napriek tomu ich do skupiny nebezpečných psov nebudeme zaraďovať. Máme tu stredoázijského ovčiaka, kaukazkého ovčiaka, juhoruského ovčiaka. Aký je rozdiel, čo sa týka genetickej výbavy, medzi týmito troma plemenami a výstavným kusom slovenskej kynológie slovenským čuvačom? Boli šľachtení presne na tú istú vec, sú to v podstate rovnako veľké psy, napriek tomu tieto tri plemená na tom zozname sú. A ja nevravím, že tam máme čuvača zaradiť, nedajboh. Len hovorím, že mi tu chýba nejaké zmysluplné triedenie.

    Ďalší problém je ten, o ktorom hovoril kolega Fronc, a to sú kríženci. V zákone hovoríte, že kríženec je pes bez preukazu o pôvode, ktorý spĺňa požiadavky podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 7a písm. a), čo je vyhláška ministerstva, ktorá ale definuje iba náležitosti toho preukazu. Ona nehovorí o tom, že akým spôsobom budeme posudzovať pôvod toho daného kríženca. A v tomto prípade sa dostávam k tomu, že idete riešiť neproblémových chovateľov, to znamená poctivých chovateľov, ktorí majú psov s papiermi, ktorí chodia po výstavách, ktorí sa starajú o čistý genofond svojich vlastných psov.

    Ale ľudí, ktorí reálne spôsobujú problémy, to sú tie hlavohrude, ktoré nám prechádzajú po sídliskách s môže byť pitbullom, so stafordšírom, ale takisto to môže byť argentínska doga, alebo to môže byť fila, alebo to môže byť kríženec, ale nemá papiere pes, tak toho týmto nepostihneme. Pretože on povie, to je kríženec, ja nemôžem nijakým spôsobom dokladovať jeho pôvod, a tým pádom sa ma zákon netýka.

    Preto hovorím, že systémové nastavenie toho zákona je zlé, lebo tým, že hovoríme len o papierových psoch, to znamená o psoch, pri ktorých je jasne dokladovateľné plemeno, ideme šikanovať hlavne ľudí, ktorí reálne venujú obrovské finančné prostriedky a obrovskú energiu a lásku do chovu psov, na ktorých môžu byť hrdí. A verte mi, že reťazami ovešaná hlavohruď niekde na sídlisku s pitbullom alebo s akýmkoľvek iným psom, uslintaným a zle vychovaným, ktorý skáče na všetko, čo sa hýbe, určite nie je človek, ktorý má psa s papiermi. A tým pádom, keď uvidí takýto zoznam, povie: toto sa môjho psa netýka. K jeho psovi žiadny papier neexistuje. Sám mi určite dáte za pravdu, že keď vidím psa na chodníku, tak kým nemám jeho rodokmeň, tak neviem spoľahlivo určiť, aké je to plemeno, a tým pádom...

  • Hlas v sále.

  • No môžem povedať, je to kríženec pitbulla, áno, ale kým zákon sa nevyjadruje ku krížencovi pitbulla a o nejakom pomere alebo o nejakom znaku, o ktorom máme hovoriť, tak v zásade váš zákon teraz problémy s problémovými chovateľmi a psami nerieši.

    Druhá vec sú psi, ktorí sú nezvládnutí chovateľom. Môže to byť vlčiak, môže to doberman, môže to byť rotvajler, to znamená pracovní psi. Ak majú naozaj majiteľa, ktorý z nich chce vychovať krvilačnú beštiu, tak z nich krvilačnú beštiu vychová bez ohľadu na to, aké sú genetické predispozície, aj keď ja v niečo podobné vôbec neverím, ale čo ste hovorili, že ak je tam nejaká genetická predispozícia k agresivite.

    Inak, ďalšia vec, rodézsky ridžbek, pes, ktorý bol šľachtený na to, aby chytal zbehnutých otrokov, v zozname chýba. Ja by som predpokladal, že presne u tohto psa by sme predpokladali presne to, čo ste hovorili. Ale opäť, keďže ja zoznam nepovažujem za riešenie, iba sa pozastavujem nad zvláštnym spôsobom, akým boli rasy doňho zaradené.

    Hovorili ste o individuálnej histórii každého psa, na základe ktorej môžeme vyhodnotiť jeho nebezpečnosť, a na základe toho zaraďujete medzi subjekty, na ktoré je útočené, nielen človeka, ale aj spoločenské zviera alebo hospodárske zviera. Takže ste nepovedali úplne presne vo vašom príspevku, že ide o útok na psa alebo iného človeka alebo hospodárske zviera. Ide o...

  • Hlas predkladateľa.

  • No lenže tu je napísané spoločenské zviera alebo hospodárske zviera, alebo človek. A spoločenské zviera a pes nie je to isté. Na tom sa zhodneme. To znamená, že aj pes útočiaci na mačku sa stáva nebezpečným psom? Aj čivava útočiaca na škrečka sa stáva nebezpečným psom, keď dotiahneme túto definíciu do absurdného konca? Nejaká forma agresívneho správania je predsa každému psovi vlastná.

    Veď pes si formou vyjadrenia nadradenosti výhražným cvaknutím v podstate komunikuje s ostatnými psami, akým spôsobom medzi nimi funguje hierarchia. Veď psi proste nie sú plyšáci, ktorí sa k sebe správajú len pekne. Ale sú nejaké hranice, v rámci ktorých sa socializujú. Sú nejaké hranice, v rámci ktorých si vymedzujú svoje vlastné pravidlá, a každý normálny chovateľ, by podľa mňa, mal tieto základné veci rešpektovať a nie zneužívať každé vycerenie zubov na to, aby povedal, že tento pes mi útočí na psíka.

    Bohužiaľ, dnes mnohí psi sú len karikatúry toho, čo má pes byť. Ľudia predpokladajú, že každého psíka môžu zrazu hladkať, že každé dieťa k nemu môže mať prístup. No samozrejme, že pes, ktorý je vycvičený na to, aby ochraňoval svojho majiteľa alebo strážil nejaký pozemok, tak nemôže byť priateľský ku každému človeku. Ale to neznamená, že to je automaticky agresívny pes a musí byť posudzovaný. Ak on výstražne štekne alebo vycerí zuby, tak to ešte stále nemôže byť považované za útok. Úplne súhlasím s tým, že áno, v momente, keď je majiteľ so psom medzi ľuďmi, má mať psa na vôdzke. Nie je nutné s náhubkom každého, ale dokonca pri väčších psoch, kde by som možnože skôr išiel od kilogramov ako od plemena, aj ten náhubok je patričný. Aj kvôli tomu, aby sa tí psi ochránili pri styku náhodnom, ich vzájomnom, aby si neublížili. Ale myslím si, že tieto ustanovenia jednoducho nie sú poriešené dobre, a tým pádom neriešite problém, ktorý ste definovali na začiatku.

    Ďalšia vec v zákone, ktorú píšete, je, že psi so prísneným držaním nemôžu byť chovaní v byte. Pitbull je pes, ktorý má 20 - 25 kg. Je normálnou súčasťou mnohých rodín, žije s deťmi, žije s rodinou, je to teriér, preboha, spoločenský pes. A vy týmto ľuďom idete tých psov jednoducho zobrať, členov ich rodiny! A zároveň 80-kilový pes, nejaký írsky vlkodav, ktorý je väčší ako hociktoré dieťa a mne je po pás, môže byť v byte o 30-ch metroch štvorcových. Tak kde je tu zmysel, pán minister? Keď psík, ktorý za normálnych okolností, socializovaný, normálne nažíva jednak s ľuďmi, jednak so zvieratami. A mnohí z nich nepáchajú žiadne zlo. Dvadsaťpäťkiloví psi! Zrazu ich vyženieme z bytov ich majiteľov bez náhrady.

    Viete si predstaviť, že máte trojročného psa, žijete v byte s rodinou, je členom vašej rodiny a niekto vám ho zoberie?

  • Hlas predkladateľa: K plénu hovorte, nie na mňa!

  • Vy ste predkladateľ a vy máte v rukách tú možnosť stiahnuť tento zákon. Neviem si popravde predstaviť, že sa bude rodina, ktorá nemá možnosť sa presťahovať, pozerať roky na to, ako im niekto vyrve psa z rúk, z domácnosti a dá ho niekam inam. Neviem si to predstaviť. A keby to malo aspoň nejaký ušľachtilý cieľ, ale nemá.

    Ďalšia veľmi zaujímavá vec je ustanovenie, ktoré sa týka získania výcviku. To znamená, že psa so sprísneným držaním môže mať len človek, ktorý má na to výcvik. Ale vy potrebujete toho psa na to, aby ste získali ten výcvik. Veď vy nemôžete prísť na cvičisko a tam si vyžrebovať nejakého ľubovoľného pitbulla a na ňom získať preukaz! Veď vy musíte cvičiť so svojím vlastným psom. Ale keď ja ho nemôžem mať, ako mám získať preukaz na to, aby som s ním mohol pracovať?! Veď to je nonsens! A nemôžem, to nie je autoškola. Veď predsa výcvik psa je o vzťahu. A keď preukaz na prácu so psom so sprísneným držaním môžem mať len tak, že pracujem so psom so sprísneným držaním, nemôžem si na čivave získať preukaz na brazílsku filu, tak po tom by som mal mať možnosť. Ja viem, že je tam prechodné ustanovenie, ale to je do konca roka 2013. Akým spôsobom si potom budú ľudia, ktorí chcú pracovať napríklad s brazílskymi filami, ktoré majú rozšírený počet naozaj profesionálnych chovateľov po Slovensku, noví členovia získavať oprávnenie s takýmto psom pracovať? Tiež nevidím zmysel tohto.

    Zároveň, napriek tomu, čo ste povedali, pán minister, že nejdeme riešiť psov ako takých, ale iba týchto nebezpečných, mne nie je úplne jasná táto motivácia, že prečo ste sa rozhodli, že toto je priorita, a nie riešiť chov psov ako takých. Pretože v tom, v tej situácii, ktorú máme so psami na Slovensku, by som čakal, že sa budeme v prvom rade zaoberať tým, že máme akútne premnožené psy, že máme preplnené útulky, že máme preplnené záchytné stanice, do ktorých vy idete teraz napchať všetkých tých pittbullov z tých bytov. Už teraz praskajú vo švíkoch! A to riešia iba problémových psov. A vy tam idete napchať, do tých karanténnych staníc, ešte aj tých psov, ktorí majú svojich majiteľov, o ktorých sa majitelia starajú, o ktorých by malo byť normálne postarané a ktorí nepôsobia v zásade žiadny problém, tak nie, vy do tej, do toho problematického prostredia tej karanténnej stanice, ktorá je poddimenzovaná, podfinancovaná, idete napchať ešte aj psov, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí budú utratení.

    Čakal by som, že budeme riešiť kastračné programy, aby sa nám nemnožili psy na uliciach. Čakal by som, že budeme pri vzťahu samosprávy k tejto otázke hovoriť o povinnosti odchytovej služby a útulkoch. Čakal by som, že budeme hovoriť o vymáhaní pravidiel, ktoré sa týkajú čipovania psov, ktoré už je povinné.

    Toto sú systémové otázky. A najdôležitejšia, čakal by som, že budeme hovoriť o ilegálnych chovateľoch, ktorí majú neskutočný biznis z týrania psov, kde máme fenky zatvorené v krabiciach v tme päť - šesť rokov, ktoré nerobia nič iné, len rodia štence a potom sú vyhodené do lesa za absolútne neuveriteľných podmienok. Že tu máme biznis s tzv. lacnými šteniatkami, ktorý nikto nereguluje, nezdanený, kde unikajú peniaze štátu. Toto by som čakal, že budeme, pán minister, pri vzťahu so psami riešiť, a nie pár pohryznutí, akokoľvek závažných. Čakal by som, a čo, chvalabohu, je náznak riešenia v tejto novele, že budeme hovoriť o prísnych podmienkach držania psov, ktoré strážia nejaký areál, že budeme definovať tie podmienky, že budeme hovoriť o tom, aké podmienky má spĺňať takýto areál, keď je tam pes bez psovoda, aby sa nestalo to, čo Palovi Hrušovskému, že mu vybehnú takíto dvaja psi pri jeho jarnom rozjímaní do cesty.

    Toto sú problémy, ktoré naozaj máme riešiť. A to je vaša zodpovednosť.

  • Hlas predkladateľa.

  • A v prípade, že hovoríte, že veď ich riešte, tak ja tú rukavicu dvíham. V parlamente, ako isto viete, v minulom volebnom období bola pracovná skupina, ktorá bola zostavená práve kvôli tomu, aby sa riešila legislatíva ohľadom ochrany zvierat. Bol v nej aj váš pán poslanec, pán Pellegrini, a boli v nej zastúpení všetci, boli v nej zastúpené všetky politické strany a frakcie vo vtedajšom parlamente. V tomto parlamente takisto vzniká taká skupina. Za SMER v nej bude pán kolega Brixi, budem v nej ja, budú v nej iní kolegovia. Ak ste naozaj mysleli vážne, čo ste povedali, že riešte, my máme množstvo nápadov, pán minister, ktoré vám môžeme doniesť, ktoré sú odkonzultované jednak s ochranármi, tak s veterinármi.

  • Hlas predkladateľa.

  • Jednoducho kapacity na takúto veľkú legislatívnu iniciatívu, uznáte, má hlavne minister.

  • Hlas predkladateľa.

  • Ale ak sa máme, pán minister, ak sa máme naozaj dostať k riešeniu problémov, tak ja nechápem, ako môžete od tohto dať ruky preč?! Naozaj nechápem. Potom je naozaj namieste otázka, či vám ide o dobrú vec, alebo len o pretlačenie zákona.

    Ja pevne dúfam, že tento zákon neprejde do druhého čítania, pretože si myslím, že vôbec nerieši problémy, ktoré si on stanovil, že by riešiť mal, a že prinesie viacej zlých výsledkov ako riešení. Som presvedčený, že keď tento zákon prejde, tak počet napadnutých ľudí psami znížený nebude. Ale čo tu určite budeme vidieť, je zbytočné šikanovanie poctivých chovateľov psov. A to by sme nemali dopustiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, ja na takéto dve veci zareagujem vo vašom vystúpení. V prvom rade ste sa zmienili, že je tu nejaké šikanovanie. Ja neviem, aké tu je šikanovanie, keď držiteľ predmetných a uvedených plemien zrobí si kynologický výcvik. Nerozumiem, aké to je šikanovanie. A to zdôrazňujem, že máte mať chovný priestor zabezpečený, aby pes nemohol ho preliezť, aby nemohol sa podhrabať, aby nebolo nejaké oko v tom oplotení, kadiaľ by pes unikol.

    A hlavne tá druhá oblasť je veľmi závažná. Hneď nadväzujem na to, že vravíte, niektoré pittbully sú ako mačiatka. Áno, ale niektoré pittbully boli také, že zaživa roztrhali babku. Keďže už viete určite o tomto prípade, tak tu snáď nechcete nám nahovoriť, že keď niektorý pittbull je ako mačička a druhý ako tento? Zvlášť ma veľmi zarazil váš výrok: Veď to robíte pre pár pohryznutí! Určite pre pár pohryznutí, pokiaľ sa to, netýkajú tieto pohryznutia vás, len vtedy to môžete konštatovať, ak pár pohryznutí sa netýka vás. Keby sa to týkalo, nedajbože, vás, a ja to vám neprajem a nikomu to neprajem, aj keď takisto držím poľovného psa, nikomu neprajem, aby ho ten pes pohrýzol.

    Základom tejto novely zákona je to, čo ste skutočne nepochopili, že zdravie a život človeka je viac ako ktorýkoľvek pes. To je základná filozofia toho k všetkým, k úcte k psom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky, pán Poliačik.

  • Pán kolega, ja tie pohryznutia nijako nezľahčujem. A povedal som na začiatku a niekoľkokrát počas mojej reči, že s definíciou problému súhlasím. Áno, útoky psov na ľudí treba riešiť. Akurát zákon, ktorý prerokúvame, práve neponúka riešenia na tento problém. To som povedal.

    A keď mám hovoriť o šikane, tak to je presne to, že zoberiete, vytrhnete psa z rodinného prostredia, z bytu, na čo nie je žiadny logický argument. Napríklad to je šikana. Keď máme povolené v byte držať 90-kilového psa, tak ja nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali zakazovať niekomu držať tam 25-kilového psa. A áno, máte pravdu, niektorý pittbull sa utrhne. A rovnako tak sa utrhne niektorý vlčiak, niektorý doberman, niektorý rotvajler. A takisto sa vám utrhne čivava. A minulý mesiac v Nemecku, alebo, kde to bolo, jack russell, malý teriér, roztrhal dieťa na smrť. Stane sa. Je to nezvládnutá výchova toho psa a môže za ňu človek, to nie je o plemene.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený písomne do rozpravy, pán poslanec František Šebej.

    Prepáčte, ospravedlňujem sa, pán minister sa hlásil.

  • Ja skutočne len na chvílečku. Nechcel som pôvodne vystúpiť, ale nejak, keď som pánu Hrnčiarovi, keď som vystúpil na, na rozpravu pána Hrnčiara, povedal, že som trošku sklamaný z toho, očakával som viac, pán Poliačik, u vás musím povedať, splnili ste presne moje predstavy. U vás som vôbec nie prekvapený. Predpokladal som, že budete hovoriť dlho a o ničom. A presne ste naplnili tie moje predstavy.

    Už len samotný úvod, môžete si to prehrať, môžete si to poslanci pozrieť, začali ste hovoriť o nebezpečných psoch, ale pri tom ste evidentne, pokiaľ by ste boli čítali ten zákon, evidentne ste hovorili o psoch so sprísneným režimom. To je tá veľká chyba, že niekto sa začne veľmi razantne vyjadrovať k tejto problematike a mýli si pojmy s dojmami. Nepoužíva pojmový aparát tak, ako je nastavený. A potom vznikajú tie dezinformácie smerom na verejnosť. A vám sa to teda ideálne podarilo.

    Za druhé, vystúpil som úmyselne pri prvom vystúpení poslanca, aby som jasne povedal, neriešte problematiku psov v tomto zákone, lebo tento zákon nerieši problematiku psov ako takých, ale rieši akútny prípad, ktorý sa stal, alebo akútne prípady, ktoré sa stali v priebehu druhého polroku roku 2012, a bolo treba okamžite reagovať, aby sa smrteľné úrazy nestávali a vážne poranenia ľudí nestávali. Preto bola rýchla novela zákona, aby sme čo najrýchlejšie zareagovali na tento problém.

    Boli ste viac otočený ku mne ako k poslancom, pritom hovoríte k poslancom. Keď si myslíte, že je akútny problém riešiť psov ako takých, ste ústavný činiteľ, riešte to. Riešte to! Najmite si odborníkov, najmite si právnikov, riešte to! Ja v tomto štádiu riešim len problém vlastne nebezpečných psov alebo psov so sprísneným režimom. Znovu, druhýkrát vystupujem, nezneužívajte tému všeobecne na psov! Používajte pojmový aparát "pes so sprísneným režimom" a "nebezpečný pes" tak, ako je to definované v zákone. My ďalej nejdeme, riešime tieto dve kategórie, kategórie psov.

    Pýtate sa ma, čo s krížencami? No, kríženci, vieme, čo je kríženec. No čo s ním? Kríženec je kríženec. Vtedy sa stáva predmetom záujmu podľa novely tohto zákona, akonáhle zaútočí bezdôvodne. Opakujem, bezdôvodne musí zaútočiť. Vtedy sa dostáva pod kontrolu. A to je jedno, či je to kríženec vlčiaka alebo iného, iného druhu, jednoducho, keď zaútočil. Viete, zľahčovať u vás, že v byte môže byť 90-kilový pes a, a vyčítame, že je tam nejaký 23-kilový pes, no toto je už absolútna úvaha uletená. Ide o genetickú výbavu, to je problém, lebo ten 100-kilový pes nemusí mať takú genetickú výbavu, ako ten 20-kilový, ktorý je špeciálne cvičený na to, aby útočil na ľudí. A vám garantujem, keď v tom byte je taký pes, je otázkou času, kedy zaútočí. Skutočne je to otázkou času.

    Čo sa týka toho preukazu, no jednoducho ten preukaz si musí vybaviť, musí byť zatiaľ uzavretý ten pes niekde v koterci, ten majiteľ ho zatiaľ nemôže vodiť po verejnosti, ale musí si ho dať osobe spôsobilej na dočasné držanie. A keď si urobí tú spôsobilosť, tak si ho zoberie k sebe, pokiaľ má schválené podmienky, a potom môže chodiť aj na prechádzku s takýmto psíkom. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Veď teraz ste potvrdili presne to, o čom som hovoril, pán minister. Pes, ktorého ten hrubokrký mládenec označí za kríženca, vôbec nie je postihovaný týmto zákonom a kľudne môže byť kríženec presne tých dvoch plemien z toho zoznamu. To znamená, že vy idete šikanovať ľudí, ktorí poctivo papierového psa chovajú, ktorí minú peniaze na to, aby mali zaregistrovaný chov, ktorí sa starajú o to, aby mali naozaj prvotriednych jedincov v tom chove, tak tí ľudia sa budú musieť obracať. A človek, ktorý si kúpi pitbulla alebo stafordšíra alebo bandoga bez papierov a chodí s ním po tom sídlisku, tak u neho budeme čakať, kým zaútočí?! Akým spôsobom potom riešime ten problém? Veď práve keď zaútočí a stane sa nebezpečným, tak tomu sme chceli nejakým spôsobom predísť. A to nerobíme týmto zákonom.

    Preto vám hovorím, že neriešime problém, ktorý ste definovali, a zbytočne ideme šikanovať ľudí, ktorí si to nezaslúžia. A môžete ma tu cvičiť na slovíčkach, koľko chcete, na tejto pravde nič nezmeníte.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený, pán poslanec František Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja začnem od konca. Začnem, a prepáčte, prosím vás o trpezlivosť, že budem chvíľu citovať niečo, čo som napísal pred dlhým, dlhým časom, keď istý poslanec v tejto snemovni, možnože ho spoznáte z toho textu, podával analogický, priznávam, že menej sofistikovaný a omnoho škodlivejší návrh zákona, kde tiež vymedzoval isté plemená psov. No a ja som si vtedy z neho robil tak trochu žarty. A keďže sa chcem dostať k tomu zoznamu psov, tak tento text, ktorý vám teraz prečítam, sa týka pravdepodobného vzniku takéhoto zoznamu.

    Volá sa to celé, že Koniec beštií. "Desiatky, ba stovky nevinných ľudí", to je tak, to je, pardon, toto, citujem jeden literárny útvar, toto nie je diskusia k tomu textu zákona. "Desiatky, ba stovky nevinných ľudí zomierajú v tesákoch zúrivých nebezpečných plemien psov a už je najvyšší čas niečo s tým urobiť, na tom sa zhodnú všetci. Nie všetci sú však takí činorodí, ako poslanec slovenského parlamentu Tomáš Gambavý. Ako to už u činorodých ľudí býva zvykom, porodil čin, legislatívny čin.

    Nebezpečné plemená treba jednoducho zakázať a bude po probléme, povedal si a hneď začal písať príslušný zákon. Postupoval takto, najprv si položil otázku: ktoré sú nebezpečné plemená psov? Odpoveď je ľahká. Tie, o ktorých si to myslím, odpovedal si vzápätí. Na to sa predsa nemusím nikoho pýtať, vidno im to na tvári, pardon, na morde. Majúc tak zabezpečený spoľahlivý zdroj odborných informácií, rozhodol sa pristúpiť k zostaveniu zoznamu vysokých odborných kvalít. Dobrý legislatívny návrh totiž potrebuje skutočne odborný background. Ten vlčiak od vedľa sa na mňa hnusne pozerá, určite ma chce zjesť. Vlčiaky sú nebezpečné, povedal si Tomáš Gambavý hneď na začiatku zoznamu. Na druhej strane, asi by sa nahnevali policajti, ktorí majú vlčiaky, skorigoval hneď a správne svoju prvú voľbu. Postupne sa však do zoznamu dostávali psy ako pitbull, oprávnene, lebo je to hnusoba, redbull, neoprávnene, lebo to je nápoj, ktorý dáva krídla, somnambul, tiež neoprávnene, to je námesačník, ináč druh poslanca, a (K)kábul, opäť neoprávnene, lebo to je mesto v Afganistane.

    Drobné nedostatky zoznamu možno skorigovať v druhom čítaní zákona. To Tomáš Gambavý vedel a tak sa s detailami príliš nezdržoval. Pribudla aj brazílska fila a argentínska doga. O tých sa už rozprávalo v parlamentných kuloároch. Alebo to bola brazílska doga a argentínska fila? - zaváhal na okamih pán poslanec. Ale potom mávol rukou. Nemeckú dogu Tomáš Gambavý nezaradil, lebo s Nemcami sme v Európskej únii, a čo by povedal Schröder?

    Vďaka geografickému vnuknutiu, ktoré prišlo po zahĺbení sa do zemepisného atlasu, však pridal paraguajskú filu, venezuelskú dogu, peruánsku filu, čílsku dogu, bolívijskú filu, ekvádorskú dogu a ďalšie nebezpečné plemená z Latinskej Ameriky, ktoré síce ešte zatiaľ neexistujú, ale treba s nimi rátať. Zákon musí platiť aj do budúcnosti. A francúzskeho buldočka, o ktorom všetci vedia, že je to buldog, nebezpečné plemeno, len malý. Veľkosťou sa pri posudzovaní nebezpečnosti vôbec totiž netreba dať mýliť, to vedel poslanec s istotou, odkedy mu istý malý orech natrhol pravú gaťu.

    Na základe tohto poznatku pribudli do odborného zoznamu popri dobermanovi aj pinč a ratlík, na ktorých sa stačí pozrieť a hneď je jasná ich príbuznosť s dobermanom, najmä u ratlíka. Na základe významnej koncovky "šir" potom pribudol popri stafordšírskom teriérovi aj jorkšírsky teriér, Neapolský mastin sa však na zozname neocitol, lebo jeho meno naznačovalo, že by mohol mať niečo s mastínskou alebo takou nejakou dohodou...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, ja vám do toho skočím, ja by som bola rada, keby sme sa naozaj venovali prerokovaniu zákona.

  • Ja sa venujem téme. Je to fejtón, jasné.

    "Kaukazský ani stredoázijské ovčiaky sa tam zase neocitli, lebo o nich pán poslanec nepočul. Ergo neexistujú. A ani slovenské čuvače, lebo sú slovenské, teda naše. Tie nech zakazujú v Latinskej Amerike, povedal si vlastenecky Tomáš Gambavý, a vynechal maďarské kuvase kvôli koaličným partnerom."

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, vzhľadom k tomu, že odišli zo svojich miest pán spravodajca, aj pán predkladateľ...

  • Hlasy v sále.

  • Áno, ja by som ale naozaj poprosila, aby sme skrátili...

  • Pani predsedajúca, pri všetkej úcte, ako komentár k tomu, čo hovorím v tejto podobe, je naozaj aj podľa rokovacieho poriadku neprípustný. Stále hovorím o plemenách psov. A keď niekomu vadí, že si z neho uťahujem, je to jeho problém. Ale v tejto snemovni si musíte zvyknúť aj na to, že si z vás ľudia uťahujú. To je úplne v poriadku.

  • A, prosím, neprerušujte ma.

    Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte.

  • To, že prichádzajú pán spravodajca a pán minister o literárny skvost, je na ich vlastnú škodu.

    Ale dokončím. "Legislatívny proces..."

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Nech sa páči. Prosím pána spravodajcu, aj pána predkladateľa, aby zaujali svoje miesta. Vysvetlil, že nie je to od veci.

  • "Legislatívny proces na Slovensku bol vtedy v správnych rukách."

    Ale teraz sa dostanem k tomu, čo som týmto celým chcel povedať. Vravel som, že začnem od konca, a teda zoznamom, ktorý sa ocitol na konci tohto zákona.

    Dámy a páni, dôvodová správa sa síce odvoláva na spoluprácu s odborníkmi a konkrétne teda aj so Slovenskou kynologickou jednotou, čo je organizácia, ktorú ja mám v hlbokej úcte, ale neverím, opakujem, neverím, že tento zoznam vzišiel z tohoto fóra. Neverím tomu, pretože by som musel mať vážne pochybnosti o ich odbornej spôsobilosti. Ja si myslím, že zákon bol konzultovaný s kynologickými organizáciami, ale tento zoznam nepochádza z ich dielne. Hneď vysvetlím, prečo.

    V tom zozname je, ak to dobre počítam, trinásť alebo štrnásť plemien psov, ktoré niektoré majú vzájomne spoločné to, že majú podobných predkov, alebo rovnakých predkov. Väčšina tých ovčiarskych psov, ktoré sú tu spomínané, stredoázijský ovčiak, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, šarplaninac, tornjak, kangal, to sú psy, ktoré pochádzajú pôvodne kedysi dávno z tibetskej dogy, ale z tibetského mastifa vlastne. Ale tieto psy majú úplne presne rovnaký genetický koreň, ako má napríklad pyrenejský ovčiak, ako má slovenský čuvač, ako má maďarský kuvas, ako má poľský ovčarek podhalanský a celá hromada ďalších skvelých pastierskych psov. Áno, sú to veľké, majestátne a teritoriálne plemená, ale každý, kto o tom niečo vie, tak vie zároveň, že sa na nich nemôže vzťahovať takáto charakteristika, že majú genetickú výbavu na agresivitu. Sú to dobré strážne psy, ale agresivita je úplne iná vlastnosť.

    Väčšina tých psov, ktoré sa tu spomínajú, majú, naopak, povesť síce tvrdých, a keď treba, aj hryzúcich psov, ale ináč s pokojnou, vyrovnanou a v zásade neagresívnou povahou. A ja teda nechápem, že čím je šarplaninac nebezpečnejší ako pyrenejský ovčiak? Alebo ako slovenský čuvač. Nechápem. To je prakticky identický pes, len má iný kožuch. A nechápem, ako sa dostali do spoločnosti s pitbullom a bandogom?

    A čo tam hľadá tosa inu? Preboha, to tam dal kto?! Videl niekto živú tosa inu? Ja áno. To je pes, ktorý v zásade sa nemá držať v koterci. Každý, kto videl tosu, vie, na čo bol ten pes chovaný v Japonsku, ako vznikol ten pes. To je pes, ktorý síce bol vychovaný na zápasy, ale na zápasy, ktoré boli ritualizované. Tí psi sa nehrýzli. Nesmeli sa hrýzť, lebo by boli diskvalifikované. To je pes, ktorého nesmiete chovať v koterci, musí byť s vami doma, lebo ináč, proste je z neho jeden ťažký neurotik, to neprežije. To je pes, ktorý potrebuje spoločnosť. Áno, je to obrovský pes.

    Ale tento zoznam je, je absolútne pre mňa neuveriteľný. Ako to, že na tom zozname, keď už sa bavíme o psoch, ktoré majú genetickú výbavu byť útočné, nie sú služobné psy?! Preboha, veď nemecký ovčiak celkom zaručene spôsobil ľuďom viacej zranení, ako šarplaninac alebo brazílska fila. Ja neviem, no tak, ja viem len to, že nemecké ovčiaky, veď predsa celé generácie boli šľachtené na to, aby napádali narušiteľov. Celé generácie policajných a pohraničiarskych psov takto vyradíme z chovu nemeckých ovčiakov? A čo dobermany? A čo rotvajlery? Čo nemecké dogy? A čo celá plejáda moloserov? Prečo tam nie je neapolský mastin, keď už sa o tom bavíme? Prečo tam nie je mastif? Čo je toto za nezmyselný zoznam, ktorý je selektívny, až rasistický, by som povedal?

    Ja z tohto uzatváram len toľko, že po prvé, tento zoznam nevznikol na popud Slovenskej kynologickej jednoty. Neverím tomu. A po druhé, ten zoznam nerobili ľudia, ktorí sa vyznali v psoch. To je zoznam, ktorý niekto si vygooglil. Nič iného k tomu neviem povedať, len to, že to je zoznam v podstate na základe toho, čo si medzi sebou ľudia rozprávajú a čo sa dá nájsť na googli. To je jedna vec.

    Druhá vec teda sa týka genetických predpokladov pre nejakú vlastnosť. No sú psy, ktoré a priori sú bezpečnejšie ako iné psy, lebo majú povedzme menší teritoriálny pud. Napríklad, ja mám doma írsku teriérku a ja vám poviem rovno, írsky teriér sa nehodí na stráženie, lebo nestráži. On sa s každým kamaráti. S inými psami sa bije, ale ináč je to priateľský pes. Je to poľovnícke plemeno. Preto môže pokojne behať aj bez vodítka. Keby som mal vlčiaka, tak ja ako majiteľ ho nepustím na voľno, keď vidím, že na okolí sú ľudia, ktorí by mohli dostať strach, alebo ich deti, o ktoré by sa mohli báť, alebo iní psi. Ale nie preto, že si myslím, že má nejakú agresívnu genetickú výbavu.

    Jednoducho, proste, tento zoznam psov absolútne ignoruje napríklad to, že väčšina tých naozaj nebezpečných psov, nech už vyzerajú alebo sú pitbully alebo stafordy americké, sú nie vlastne, to nie sú psy s rodokmeňom. To vlastnia rôzne hrubokrké, agresívne, narušené indivíduá, ktoré si to nakúpili, to sú, aby, aby zdôraznili, by som povedal, nebezpečné črty svojej osobnosti. Ten pes je kupovaný ako deklarácia. Ako, mám veľké svaly, chodím do posilňovne a k tomu potrebujem pitbulla. No ale takýchto psov to nepostihuje, lebo k takým psom neexistuje rodokomeň. Tie psy sú obyčajne produktom ilegálnych čiernych chovov, alebo chovov proste, ktoré jednoducho nevedú genetické knihy. Preto si myslím, že ten zoznam je tak trochu nezmyselný. To po prvé.

    A teraz, po druhé, pokúsim sa nejako inak ešte rozvinúť, prečo si myslím, že táto predloha, ja pripúšťam, že motív pre tento zákon je úplne legitímny. Áno, boli prípady, že psy napadli ľudí. Boli prípady, že psy napadli iné zvieratá, iných psov. Ja si len myslím, že tento zákon, keby sme ho aj prijali, riziko takýchto útokov, ani ich počet nezmenší. A poviem tiež, prečo si myslím, že Andrej Hrnčiar, keď tu hovoril, hovoril niečo, čo je veľmi dôležité.

    Dámy a páni, každý, kto mal psa, a určite aj pán minister mi to potvrdí, každý, kto má psa, kto niečo o tých tvoroch vie, vie, že nebezpečný pes je skôr ten, ktorý je držaný na reťazi celý život, ako ten, ktorý je pri vás doma, a to bez ohľadu na to, o akú veľkú obludu ide. Pretože pes sa stal domestikovaným tvorom, pôvodne z vlka, a to len preto, že je to sociálny tvor. Kedysi dávno, keď si praľudia osvojili vlkov, tak to bolo preto, že štruktúra, sociálna štruktúra vlčej svorky plus-mínus zodpovedala sociálnej štruktúre ľudských skupín lovcov a zberačov, a teda psy majú veľmi zložitú sociálnu komunikáciu. Preto nikdy z mačkovitej šelmy nebude nič podobné. Ani mačka sa nespráva ako pes, nemáme pocit, že s ňou môžeme natoľko komunikovať ako so psom. Pochopiteľne. Pretože, keď si tie praveké deti doniesli domov malé vĺča, tak to vĺča malo geneticky v sebe schopnosť proste sociálnej komunikácie, schopnosť zaradiť sa do nejakej sociálnej hierarchie. Pes je sociálny tvor, ktorému keď odmietnete spoločnosť, a my sme jeho svorka, ľudskú spoločnosť, tak sa z neho stáva neurotické, zlé, agresívne indivíduum.

  • Presne tak, ako sa stáva z človeka, ktorého zavriete na samotku a dáte ho za mreže, eventuálne na reťaz, tak sa z neho stane psychopatický, neurotický jedinec, ktorý je nebezpečný pre svoje okolie.

    Jediný spôsob, ako urobiť psa nie nebezpečným, je socializovať ho. Dovoliť mu byť s inými psami a ľuďmi a vtedy jednoducho si osvojí schémy správania, ktoré sú sociálne. Takže moja výhrada k tejto zákonnej norme je v tom, že ona napriek tomu, že ten úmysel chápem, akože naozaj sa to nedá počúvať, že nejaký, nejaká svorka pitbullov vybehla a roztrhala nejakého človeka. Lenže, lenže ja si myslím, že tento zákon tak, ako je urobený, toto nebude riešiť. Že v skutočnosti agresívnych psov neubudne, pretože tá psia agresivita nevzniká tak, ako predpokladá tento zákon, a síce genetickou výbavou toho či onoho plemena, ale vzniká zanedbanou socializáciou psov.

    Pripúšťam, že niektoré psy môžu byť potenciálne nebezpečnejšie ako iné. Konkrétne pitbull a staford sú psy, ktoré vývojovou líniou boli používané pôvodne, lebo to je dneska hlboko ilegálna činnosť, na zápasy psov. Vieme to. Dobre, lenže tie psy, robil sa rozsiahly výskum v Amerike, že čo vlastne je taký pitbull alebo stafford zač. No áno, on je nebezpečný pre iných psov, lebo má tendenciu sa biť, ich napadá a má strašne silné čeľuste. Preto je nebezpečnejší ako iné, ale pre iných psov. Nenapadá ľudí. Ale ja si myslím, že žiadny pes nenapadá ľudí, pokiaľ vyrastá medzi ľuďmi, je chovaný s ľuďmi. Môže sa stať, aj psovi môže začať šibať, tak ako aj človekovi môže začať šibať. Ale, dámy a páni, ak máme prijímať zákony, ktoré iba reagujú, ako médiá zvyknú reagovať na nejakú situáciu, tak pravdepodobne sa naše zákony minú účelom.

    Ja som to nepovedal, keď sme prerokovávali zákon, ktorým sme zaviedli povinnosť podstúpiť psychologické testy pre majiteľov zbrojných preukazov. Ja som to ale vtedy povedal súkromne autorovi toho zákona, že nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ja si nemyslím napríklad, že keď donútim dvestotisíc poľovníkov, aby, alebo stopäťdesiattisíc poľovníkov, aby podstúpili psychologické testy, že znížim pravdepodobnosť, že nejakému psychotikovi zašibe a niekoho zavraždí. Iba budem šikanovať ľudí a doprajem mojim vlastným kolegom psychológom, aby dobre zarobili na tých testoch. A tie testy nemajú potenciál odhaliť v budúcnosti sa vyskytnuvšiu možnú psychickú poruchu.

    Čiže, dámy a páni, skončím tým, že ja osobne tento návrh do druhého čítania nepodporím, lebo si myslím, že ten koncept toho zákona jednoducho nesplní účel a že to nie je dobrý nápad.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Fero, ďakujem veľmi pekne, že si rozviedol opäť tú myšlienku a to prirovnanie, že ten zoznam zrejme niekto vygooglil, mi príde naozaj veľmi trefné. Pretože nech by sme sa na to pozreli akokoľvek, neexistuje odborný argument, prečo práve tieto plemená a prečo napríklad tie plemená, o ktorých som hovoril aj ja, alebo o ktorých si hovoril aj ty, by tam byť nemali, čo iba potvrdzuje základnú premisu, že akýkoľvek zákon postavený na zozname plemien je jednoducho zlý.

    Treba sa baviť o celkových podmienkach držania psov, treba sa baviť, čo treba spraviť, ak zaútočí, treba sa baviť o tom, akým spôsobom ochrániť miesto, kde je ten pes schovaný. A v zásadnej veci s tebou úplne súhlasím, pes je najmenej nebezpečný práve vtedy, keď sa mu niekto venuje, a nie keď je zavretý v klietke.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja ešte využijem svoju reakciu. Ja samozrejme súhlasím s kolegom Poliačikom, ja len využijem svoju reakciu ešte na jednu veľmi rýchlu poznámku. Tam, myslím pán kolega Martvoň, alebo ktorý to bol, nie, Jánoš spomenul potrebu zaoberať sa trestnou zodpovednosťou. Spomenul to aj pán kolega Hrušovský. Áno, venujme sa tomu, človek je primárne zodpovedný za nešťastia, ktoré sa stanú v súvislosti so psami, nie tí psi. Trestnej zodpovednosti sa treba venovať v každom prípade.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no, tento zákon vyvolá mnoho emócií a vášní. Asi preto, lebo veľa ľudí, obyvateľov tejto krajiny chová miláčikov, psov, mačky, a u každého, ktorý sa zaoberá chovom akéhokoľvek zvieraťa, ten citový vzťah k nemu je veľmi úzky. Ale nedá mi, aby som nepovedal, že návrh z dielne ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka je zlý a chorý tak, ako bol predložený do Národnej rady.

    Tešil som sa, keď v decembri pán minister zákon stiahol. A bol som veľmi prekvapený, že ten zákon opäť máme tu.

    Musím povedať, že naozaj pes je aj miláčikom, ale aj je zbraňou v ruke, pretože keď ho vycvičíte, aby na povel zaútočil, tak na povel zaútočí aj jazvečík. Zaútočí aj čivava. Treba si položiť otázku, keď vás vlčiak uhryzne do nohy, do lýtka, vás bude bolieť viac, ako keď čivava vás uhryzne niekde inde, kde by to bolo citlivejšie. No asi rozdiel medzi tým veľmi nie je.

    Tento zákon rieši mnoho vecí, hlavne byrokraciu a buzeráciu občanov tejto krajiny. Ale nerieši problém, ktorým je útok psov na ľudí a poškodzovanie zdravia.

    Položme si otázku, kolegyne a kolegovia, koľko máme psov v tejto krajine? Koľko psov chováme v tejto krajine? Koľko prípadov útokov psov máme v tejto krajine do roka? Je to zanedbateľné promile oproti tomu, čo chováme psov. A tento parlament sa ide zaoberať a ide šikanovať každého jedného vzorného chovateľa psa, ktorý sa o svojho miláčika stará. Či už je to na, len pre svoje potešenie, pre svoje hobby ako poľovníctvo, alebo je to z hľadiska stráženia svojho objektu.

    Tento zákon rieši kopec problémov. Rieši preukazovanie pôvodu. Postihuje neohlásenie, neoznačenie a nepreukázanie. Tieto skutky, keď neurobíte a neprídete na obecný úrad, nevykonáte, tak pod hrozbou sankcie dostanete pokutu od 700 do 2 000 eur. Chcem sa spýtať: dôchodcovia, ktorí dostávajú dôchodok a majú týchto psov vonku na dedine na to, aby strážili svoj pozemok, aby im všetko neukradli, tí, ktorí nemajú z čoho žiť, ako zaplatia 700-eurovú pokutu? No bude to veľmi ťažké. Ale treba si to uvedomiť, kto tento zákon predložil, treba si uvedomiť a pozrieť sa, kto za takýto zákon hlasovať aj bude. Pretože ja za takýto zákon hlasovať neviem.

    Na neodbornosť prípravy tohto zákona chcem poukázať aj na ďalšom bode. Raz bol stiahnutý, opätovne predložený. Pán minister, obec môže uložiť pokutu od 700 do 2000 euro. Keď prejde táto novela bez zmeny tak, ako ju máme na stole, ale žiadny občan tejto krajiny nemá kde zaplatiť túto pokutu, pretože zo zákona podľa legislatívneho návrhu, ktorý minister druhýkrát predložil do lavíc Národnej rady, vypadlo, že je to príjmom štátneho rozpočtu alebo príjmom obce. Takýto je skutočný stav a príprava tohto návrhu zákona, že aj keď obec udelí pokutu 700 euro alebo 2000, nemáte komu zaplatiť. Toľko k meritu tohto zákona.

    Zaoberáme sa tu psami. Prečo sme sa nezaoberali alebo nezaoberáme sa aj pumou záhorskou? Na Záhorí puma niekoľko dedín držala v strachu, že ľudia nemohli vyjsť, pretože tam pobehovala puma, a poľovali na ňu veterinári, aby ju odchytili. Pýtam sa, to zviera nie je zbraňou? To nemôže ublížiť občanom tejto krajiny?

    Položme si otázku, že tento týždeň, či minulý, našli v Košiciach hada kráľovského, škrtiča, kde chodia deti. Čo keby náhodou? Tak potom aj to ideme riešiť? Prečo to tu nie je?

    Prečo len niektoré psy, prečo neriešime podstatu? Podstata je, tak ako aj moji kolegovia povedali, podstata je v trestnoprávnej zodpovednosti toho, kto zviera chová. Zviera je aj miláčik, ale je aj zbraňou. Tento zákon trestá dobrých ľudí, chovateľov, ktorí sa starajú o svoje zviera. Nedovolia, aby sa dostal von, nedovolia, aby ohrozili kohokoľvek iného, pretože to je jeho psia povinnosť zabezpečiť. Tak riešme tak, ako povedal kolega Jánoš, trestnoprávnu zodpovednosť tých, ktorí nezabezpečia svojich miláčikov. Áno, aj pes môže mať defekt a v afekte môže zaútočiť, lebo cíti nejaké ohrozenie. Môže sa všetko stať, však to je živé stvorenie. Treba sa na to pozrieť a treba to zvážiť.

    Prečo tento zákon nerieši skutočnosť, že pes, ktorý zaútočí bez odôvodnenia, dohryzie človeka, tak tento zákon neprikazuje, aby sme takéhoto psa utratili? Kladiem si otázku: prečo? Keď chceme riešiť podstatu a odstrániť to, že pes zaútočí a spôsobí niekomu ujmu, tak potom by sme mali povedať, že tieto psy zo zákona je treba utratiť. Lebo tie, keď raz zaútočili, zaútočia aj druhýkrát. A musím povedať, že bez rozdielu plemena, lebo nie je možné, aby sme to posudzovali.

    Ale teraz k tým plemenám. No ideme kontrolovať chovný priestor. Pán minister vymedzuje chovný priestor týmto zákonom a dáva oprávnenie akémusi kontrolórovi z obce, ktorého poverí starosta a ktorý nemá dokončenú základnú školu. Kontrolóra, ktorý nemusí byť bezúhonný, aby vám vstupoval na súkromný pozemok a pozeral sa, čo vy tam máte.

    Kolegyne a kolegovia, to je choré. Keď policajt chce vám prísť do dvora, potrebuje na to súhlas súdu. Ale keď kontrolór z obce s niekoľkonásobne trestným prehreškom je poverený a dostane poverenie od starostu, ktorý nemá dokončenú základnú školu, tak takýto človek môže vám prísť a môže vám prezrieť všetko, lebo kontroluje chovný priestor psa. Prepáčte, ale to je choré. Tak potom kvôli pár ojedinelým prípadom my ideme trestať každého jedného občana?

    Pán minister v zákone napísal, že chovným priestorom nie je bytový dom, to znamená, že v mestách, v panelových domoch môžete chovať akéhokoľvek psa, pretože tam žiadny kontrolór nemá právo prísť a nemá právo vstúpiť. Citujem: "Chovným priestorom alebo zariadením na chov je priestor, zariadenie, pozemok alebo stavba, v ktorej sa chová alebo rozmnožuje pes, okrem priestorov bytového domu." Pokiaľ to robíte v bytovom dome, nie. Pokiaľ starosta poverí, že má, niekto si stráži svoju banku alebo svoj podnik takýmito psami, poverí takéhoto človeka, môže vám tento človek prísť a obrátiť celý podnik naruby, pretože to nie je bytový priestor, a kontrolovať chovný priestor pod podmienkou kontrolovania chovného priestoru psa.

    Ako, dámy a páni, ja si myslím, že tento zákon tak, ako bol predložený, hraničí s ústavnosťou a ústavnými právami obyvateľov tejto krajiny. Ako keď chceme, tak povedzme, že každý, kto chová psa, musí splniť isté povinnosti. Keď tieto povinnosti chovateľ nevie zabezpečiť a tento pes spôsobí komukoľvek a akúkoľvek ujmu, tak ten chovateľ je za to zodpovedný. Je to možné preukázať, je to možné prepojiť, však máme čipovanie. Obce vyberajú miestne dane a poplatky, majú evidenciu od svojich chovateľov. Dobre, za istých podmienok si viem predstaviť, že obce rozšíria svoju evidenciu a budú mať prísnejšiu evidenciu alebo presnejšiu evidenciu, než majú dnes, ale riešme podstatu. A podstata je škoda, ktorú spôsobí pes preto, lebo jeho pán, jeho chovateľ nezabezpečil jemu primerané podmienky. Tie primerané podmienky závisia aj od druhu a od plemena psa a od podmienok, na ktoré ten pes bol šľachtený. Ale nepoďme riešiť zástupné problémy.

    Neukladajme, že každý jeden chovateľ psa musí ísť na výcvik, musí mať osvedčenie o tom, že môže byť chovateľom. Pomaly to k tomu dôjde. Tento zákon, musím povedať, že viac-menej podľa mojej mienky vznikol ako istá mediálna propaganda a reakcia na médiami trošku zveličené prípady útokov psov. Musím povedať, že trošku zveličené, pretože tých útokov nie je denne päť. Potom by sme mali riešiť, že každý poľovník by mal ísť povinne na psychotest, alebo by sme mu mali zobrať zbraň, pretože v predchádzajúcich rokoch stali sa nehody so zbraňou v ruke. Potom zakážme každému občanovi tejto krajiny šoférovať auto, pretože keď vybehne na chodník a zrazí nejakého človeka a usmrtí ho, je to zbraň. Ale nech sa na to pozerám z ktoréhokoľvek uhla, stále je to ten človek, v ktorého rukách sú tieto prostriedky, či ten prostriedok sa volá pes, či ten prostriedok je puma, či ten prostriedok je auto alebo puška, stále je to ten človek, ktorý vie nakladať s tým, čo má v ruke. On sám sa za to rozhodol.

    Zodpovednosť za chov zvieraťa má jeho chovateľ. Tento zákon túto zodpovednosť absolútne, ale absolútne nerieši. Pokiaľ by riešil trestnoprávnu zodpovednosť, so všetkými desiatimi podporím.

    Preto dovoľte, aby som podal procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3, aby sme návrh sme vrátili predkladateľovi na jeho úplné prepracovanie a aby prišiel sem v takej podobe, v ktorej, podobe, dokáže pomôcť a vyriešiť tento problém.

    Ale nie takým spôsobom, že budeme vyberať poplatky za to, že vy opomeniete, alebo chovateľ, ktorý roky rokúce žiadnu chybu neurobil, nič zlého nespravil, stará sa o svojho psa, zabezpečil ho, nikomu žiadnu majetkovú alebo inú ujmu neurobil, ale my mu dávame pokutu 2 000 eur, keď nepríde a neohlási na obecný úrad, že on má nejakého psa. A nedávajme priestor na to, aby starosta bez dokončeného základného vzdelania poslal akéhosi kontrolóra, ktorý má právo prísť a vstupovať do vašich priestorov a kontrolovať, že či ten pes má tam chovateľské priestory, alebo nie. Pretože, keď to chce urobiť policajt tejto krajiny, tak ten na to potrebuje súhlas súdu. Toto je choré v tomto zákone.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Simon, nijako si nevybočil z tvojej logiky myslenia. Pýtaš sa, koľko je denne útokov psov na ľudí a ideme za pár útokov robiť problém so psami. Spýtaj sa teda rodičov zmrzačených detí alebo dohryzených detí, spýtaj sa ľudí, ktorí boli napadnutí psami a bolo im vážne poškodené zdravie, a spýtaj sa to aj normálnych ľudí, ktorý stretli zúrivých psov na ulici, v parku alebo kdekoľvek, napríklad aj kolegu Hrušovského, že akú trauma prežíva, aj keď nebol priamo naňho urobený útok, akú traumu prežil, že stretol takéhoto psa.

    Takže ak si ty myslíš, že pokiaľ nie je väčšine spôsobená ujma, tak sa tým nemusíme zaoberať, tak to je presne tvoja filozofia myslenia. Ale ja si myslím, že pokiaľ je právny štát, musí zabezpečiť pokojný a spokojný život, bezpečný život každému jednému občanovi, aj každému jednému, na ktorého bol spáchaný takýto útok. Tých riešení môže byť veľa. Sto ľudí, sto názorov. Môžeme sa baviť v druhom čítaní o tom, či to bude tak urobené, alebo tak ako bol urobený zákon. Ale filozofia, ktorú ty hovoríš, že bolo iba pár útokov, a tým pádom nie je dôležité venovať útočným psom pozornosť. A že aj čivava môže pohrýzť. Áno, môže pohrýzť, ale nemôže zabiť. A v tom je ten základný rozdiel.

    A keď hovoríš, že ak ušla puma niekde, alebo bol veľhad kráľovský nájdený, tak ten, ktorému ušla, spáchal trestný čin všeobecného ohrozenia. Je to rozdiel oproti tomu, keď niekomu ujde zúrivý pes na ulicu a nespáchal nič. V tom je ten rozdiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zsolt Simon, svojím vystúpením si ma skutočne nesklamal. Ako obyčajne, tvoje vystúpenie bolo opäť účelovo zavádzajúce. Ja sa len dvoch tém dotknem, ktoré si ty spomenul. Spomenul si tu ohľadom, utratenie psa a otázku utratenia psa, že to nerieši a tak ďalej. Neviem, ako to máš naštudované, tak preto si dovolím ti zacitovať. "V prípade útoku psa, správny orgán môže rozhodnúť o utratení psa. Rozhodnutie o utratení psa je súčasťou výroku o prepadnutí psa alebo o jeho zhabaní. Náklady utratenia psa uhrádza držiteľ psa." Tak ja teda neviem, čo tu rozprávaš, že vôbec sa tu nerieši žiadne utratenie psa, ak niekoho pohryzie alebo ak niekomu spôsobí ujmu na zdraví, nebodaj stratu života.

    Ďalej ma skutočne a sarkasticky na mňa zapôsobil tvoj výrok o zveličených mediálnych útokoch. Aké zveličené mediálne útoky, keď pitbully zaživa roztrhali babku?! To je jednoducho holý fakt. O čom ty tu básniš? Čo je tvojím cieľom?

    Ale najviac zo všetkého ma prekvapilo, keď si sa zmienil o pokutách, kde tí ľudia na to naberú? Ja som skutočne udivený tvojím dnešným sociálnym cítením. Škoda, že si ho nemal za čias ministrovania. To je všetko.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Poprosím, zapnite pána poslanca Simona.

  • Ďakujem. Pán kolega Martinák, musím povedať, že mne osobne je ľúto, keď pes roztrhá babku alebo niekomu spôsobí ujmu. Ale pýtam sa, ako bol potrestaný majiteľ tých psov? Pretože to je podstata. A to tento zákon nerieši. Prepáčte, že musím povedať, ale keď medveďa budete mať na vodítku, a ten zaútočí, aj ten vás roztrhá. Podstata je, vo všeobecnosti každé zviera môže zaútočiť, môže vám spôsobiť ujmu. Kde trestáme tých, ktorí za to zodpovedajú? Ľudí, ktorí chovajú takéto zvieratá a nemajú ich zabezpečené.

    A dovoľte, aby som ešte jeden fakt spomenul. Prečo nemáme povinnosť utratiť toho psa, ktorý zaútočí? Máme to len ako možnosť. Tie pitbully, ktoré roztrhali tú tetku, boli utratené? Všetky boli utratené, ktoré zaútočili na človeka? Neboli. Všetky neboli.

  • O slovo požiadal pán minister.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Už dúfam, že naposledy k tomuto zákonu. Priznám sa, že po dnešnom, po dnešných pár hodinách poobedných, ktoré som tu strávil v tomto parlamente, vám až začínam závidieť. Tu je sveta žiť. Vy si tu robíte poobedne, poobede literárne krúžky, čítate si tu eseje, o ktoré síce nikto nemá záujem, ale musíte si ich vypočuť, lebo ste za to platení, a potom kľudne sa prihlási človek, ktorý viac ako štvrť hodinu reční a sa tak zakomplikuje, že ani nevie, čo vlastne povedal a čo chcel povedať. Tým myslím na pána Simona.

    Pán Simon, ja skutočne neverím, že vy viete, čo ste chceli vôbec povedať. Veď vy ste toto zas tak všetko domotal a doplietol! Ja, najlepšie by bolo ísť podľa záznamu a ísť vetu po vete, lebo to je neuveriteľné, čo ste vy zas povystrájali v tom vašom vystúpení.

    Šikovne znovu prehadzujete tú kartu a vyťahujete ten problém z tých dvoch kategórií psov, so sprísneným režimom a nebezpečných, na všetkých psov. Ešte raz opakujem, jedná sa o dve kategórie psov. Nepleťte do toho problematiku všeobecne psov, lebo tá je tak komplikovaná, že tú keď začneme riešiť, budeme potrebovať skutočne na to možno dva roky a dvadsať poradných tímov, aby sme sa s problematikou psov ako takých, túlavých psov, nechcených psov a pod., aby sme sa z toho vôbec dostali. To je oveľa komplikovanejší problém.

    Je až šokujúce, keby ste neboli ministrom pôdohospodárstva, dal by som si povedať, že dobre, máte právo na omyl. Ale vy do zákona o psoch chcete natlačiť hadov a, čo ste to tam mali, pumu? Jako to!

  • Hlas z pléna.

  • Medveďov! Len by ho pohrýzol. Ale otázka znela, prečo v zákone o psoch nemá byť riešená aj nejaká puma na Záhorí a nemá tam byť nejaký had z Košíc riešený. Ale veď je to o psoch. Keď budeme hovoriť o hadoch, tak budeme možno riešiť aj toho vášho hada.

    Viete, vy ste tu povedali takú vetu, že prečo automaticky ten pes, ktorý zaútočí, nemá byť utratený? Pán Simon, viete, čo je rozdiel v tejto, v tejto, v predlohe tohto zákona oproti vášmu mysleniu? Že my hovoríme, že ten pes má rovnaké právo ako aj ten človek, lebo ten pes zaútočil za nejakých podmienok, či podľa genetickej výbavy alebo podľa vonkajších okolností, a nemá byť okamžite utratený. Nie, my len hovoríme, je v kategórii nebezpečný pes, a ten má sprísnený režim. To je celé. My nejdeme vaším štýlom, že kto je proti nám, toho zlikvidujeme. My dávame tým psom šancu.

    A teda ja gratulujem MOST-u - HÍD, keď, dúfam, že máte viac takých členov, ako je pán Simon, lebo keď pre vás mŕtvy človek, mŕtvy človek je trošku mediálne zveličené, tak to už je silná káva na mňa. Pán Simon, to už je silná káva, keď mŕtvy človek je pre vás len trošku zveličený mediálny problém. To vám gratulujem, aj MOST-u - HÍD, že máte takých členov. Dúfam, že ich máte viac a určite sa vám to potom odzrkadlí aj pri voľbách.

    Ďakujem.

  • S reakciou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Teda pán poslanec Simon, ale poprosím vás skôr. Dvaja poslanci.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Viete, pán minister, vy začínate vždy dvomi vecami každé svoje vystúpenie. Tou prvou je nejaký podlý osobný útok a tou druhou je školenie o slovíčkach. Ale my veľmi dobre vieme, že čo je v tom zákone napísané, ale vy sa vyhýbate odpovedi na základné otázky.

    Prvá otázka, ktorú som dal ja a dal ju aj Fero Šebej: podľa akého kľúča bol zostavený ten nezmyselný zoznam plemien? Menovali sme vám niekoľko psov, ktorí sú v zásade geneticky to isté, len v inom kožuchu, a vy neviete jednoducho povedať, prečo tento do toho zoznamu patrí a tento nie. To je prvá otázka.

    A druhá otázka: akým spôsobom pri nulovej kontrole krížencov, chcete zabrániť práve psom, pri ktorých je najväčšie riziko, že zaútočia, aby tak konali? A môžete sa tu otáčať koľko chcete, útočiť na ľudí, koľko chcete, môžete robiť školenie o slovíčkach, ale na dve základné otázky, ktoré vám tu dali, a k Ferovi Šebejovi ste ani nepípli, lebo všetko, čo povedal, bola pravda, neviete odpovedať.

    A každý rozumný argument, ktorý je v prospech chovateľov aj v prospech psov v tejto krajine, po vás steká ako po teflóne. A vy jediné, čo dokážete naozaj urobiť, hájiť túto nezmyselnú pozíciu, ale aby ste sa otvorili tomu, za čo ste zodpovední, t. j. komplexným riešeniam na úrovni ministerstva a hádžete ich nám do parlamentu, keď vy tam máte na to celý aparát, tak to tu nie je ani v diskusii zákona, len nezmysluplne stále hájiť svoju pozíciu, aj keď argumenty hovoria proti vám, čo je smutné a zbabelé.

  • Ďakujem pekne. Naozaj, pán minister, ja som sa snažil zaoberať sa zákonom a nie osobnou rovinou. Pretože keby som sa mal zaoberať osobnou rovinou, tak by som musel povedať, že keby ste boli pes a, chvalabohu, nie ste, tak by sa mal vás tento zákon povinnosti registrácie týkať.

    Ďakujem.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Csicsai.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem, vážené dámy, páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moji ctení kolegovia predo mnou už to povedali, myslím si, že dosť. A myslím, že celkom závažné veci. Takže ja pokúsim sa zostať nejaký reálny a zostať na poli realít a tak nejak zhrnúť tú celú záležitosť. A tak isto ako pán kolega Šebej, tiež by som to otočil zozadu, lebo myslím si, že to je podstata celej veci.

    Pán minister spomenul, že tento zákon vlastne sa zaoberá dvomi kategóriami psov, s čím maximálne ako súhlasím, len práve to je ten problém tohto zákona, že, primárny problém, že biľaguje psov, biľaguje chovateľov. Skrátka takéto rozdelenie psov a chovateľov nesmie a nemôže existovať.

    Už keď, aby sme zostali pri tej odbornej téme, keď som zobral ten zoznam plemien, tak hneď prvý pitbull teriér. Hľadal som ďalších podobných psov. Hľadal som tu stafordšírskeho bulteriéra. Taký istý pes, tak isto veľkosťou, tvorbou, tak pri tvorbe plemena sa spolunadievali tie isté plemená. A není tu. Keď idem ďalej, tak isto bandog, stredoázijský ovčiak, ovčiarski psi. Díval som sa, není tu čuvač, slovenské národné plemeno, ale tak isto môžem povedať kuvas a komondor, maďarské národné plemeno. Tak isto tu chýba tibecká doga, chýba tu bernský šalasnícky pes, ktorý je tak isto podobný, tak isto pastiersky pes, chráni územia. Jednoducho vôbec sa nelíšia títo psi.

    Každý chovateľ vám povie, že niekomu sa páči čierna farba, niekomu biela, všetko má nejakých 50, 70 kíl a všetci môžu byť nebezpeční. Samozrejme, keď sa naštvú a v záujme obrany teritória, tak samozrejme že zaútočia. Není medzi nimi žiadny rozdiel.

    Ale povedzme ako nejaký, tvrdšie príklady, je to americký stafordšírsky teriér. Prečo tu nie je bulteriér? Taký istý teriér, ten výzor je ešte horší, keby som vám tu postavil amstafa a bulteriéra, tak všetci sa zľaknete bulteriéra, a medzitým amstaf je tu, bulteriér nie je. Povahou ten istý. Ja by som si dovolil tvrdiť, že bulík je ešte tvrdšie plemeno, trošku ešte vygumovanejšie a možnosť skratu je oveľa pravdepodobnejšia u bulteriéra ako u amstafa. Tornjak, brazílska fila, tak isto sme tu rozprávali, ale bolo to povedané, že niektoré plemená sú kvázi predispozične vyšľachtené na, ako to bolo povedané, na lov indiánov vôbec. Tak isto neapolský mastin. Veď ten bol šľachtený na hry v cirkuse, tak isto ako útočný pes dral v cirkuse nevinných ľudí. Rodézsky ridžbek. Rodézsky ridžbek, jednoznačne poľovnícke plemeno. Bolo vyšľachtené pôvodne na lov levov a následne v Rodézii chytali s tým, s prepáčením, utečených černochov. A teraz nechcem pejoratívne urážať túto rasu, ale každého utečenca s tými ridžbekmi chovali. A my tu na Slovensku ich chováme. A keď niekto je tvrdé plemeno, tak rodézsky ridžbek je, a nebezpečné, si myslím.

    Dobre, je tu kangal, fajn. Kangal je obrovské plemeno, nejakých 70 kíl, ale v Turecku kangal je používaný na psie zápasy medzi sebou, prípadne pustený priamo, čo je odsúdeniahodné jednoznačne. Ale tak isto ako kangal je tu, mali by tu byť aj ostatné plemená, americký buldog, moskovský strážny pes. Vážení, moskovský strážny pes jedna k jednej, či jak sa volá ten s tým, pomôžte mi, moskovský strážny pes a bernardín, jedna k jednej. Laik sa pozrie, nerozozná to, len jeden je moskovský, druhý je bernardín. Tak isto má 80 kíl, tak isto kvázi stráženie, ale není tam žiadny rozdiel. Takže nejak stále mi uniká a unikalo, akým spôsobom boli vybraté tie plemená. A už ani nehovorím o tom, že pracovné plemená ako doberman, ako nemecký ovčiak. A už keď rozprávame o tom, že kto je bližšie vlkovi, tak je tu naše slávne československé plemeno, československý ovčiak, ktorý, keď už nič iné, tak už v 50. rokoch suka nemeckého ovčiaka bola nakrytá s normálnym vlkom, nechaná vonku a z toho horko-ťažko bol vypestovaný slovenský ovčiak, ktorý dodnes je také labilné plemeno, že si ho môže dovoliť fakt len špičkový chovateľ, ktorý je dostatočne trpezlivý na to, aby sa venoval tomu psovi, aby sa socializoval vôbec. Není tu.

    Takže mne to, mne to je dosť ako otázne, že prečo práve tento výber plemien. A nehovoriac o tom, že keď som prečítal definíciu nebezpečného psa, tak dovolím si to citovať: "Plemeno, ktoré z dôvodu jeho znakov a vlastností môže pri útoku na človeka alebo útoku na zviera ohroziť vážnym spôsobom". Tak, prosím vás, povedzte mi jedného psa, ktorý nepatrí do tejto definície? Ktorý je ten pes, ktorý keď má minimálne 20, 30 kíl, tak keď zaútočí, lebo otázka je dôvod, prečo zaútočí, ale keď zaútočí takýto pes, každý pes je nebezpečný. Každý pes, hovorím, čo má nad 30 kíl, len je otázka, že na koho. Máme tam, čo ja viem, dvoch 50-kilových psov, ktorí sa len naháňajú, čo sme sa tu rozprávali, je tam nejaké malé decko, jeden, dva, jednoducho môžu ohroziť, že zvalcujú dokonca, veď nemusí ani zahryznúť, ale zvalcujú, a nevidíme tam nebezpečných psov.

    Takže zatiaľ je mi to záhadou. A preto si myslím, že vôbec deliť chovateľov a psov na takzvaných nebezpečných a bilokovať ich, ako niekedy robili trestancom a niekedy robili otrokom, ja si myslím, že v roku 2013 je veľmi nedôstojne a najmä na Slovensku by sme to nemali. Nehovoriac o tom, že takéto rozdelenie alebo takýto spôsob už vyskúšali v iných krajinách. Vyskúšali to v Taliansku, Holandsku, Škótsku a nikde nedošlo k nejakej úprave. Dokonca posledné údaje z Dánska, kde sa objavil v roku 2010 veľmi podobný zákon, s veľmi podobným znením dokonca, ale tam to urobili tak, že dávajú tomu zákonu tri roky, po troch rokoch sa prehodnotí, a keď nebude nejaké pozitívum, tak jednoducho sa zruší. Po prvom roku, čo robila výskum alebo štatistiku univerzita v Odense, prišli na to, že počet tých útokov alebo poškodení vôbec sa neznížil, dokonca mierne sa zvýšil. Takže nejaké zvláštne opodstatnenie deliť týchto psov na zvlášť nebezpečných alebo chovaných je dosť nedobré.

    Ďalšia časť zákona, paragraf, čo tiež mi nebolo jasné, "držať alebo vodiť psa so sprísneným držaním môže len osoba odborne spôsobilá na ovládanie psa". Osobne si myslím, že kto napíše takú vetu, buď ignoruje, alebo nepozná etológiu psa. Dovolím si to trošku ozrejmiť. Keď to šteňa sa narodí, prvé týždne je malé šteniatko, každému sa páči, hocijaký pes sa z neho akože stane. Ale zhruba v tom veku od toho piateho týždňa a do troch mesiacov, to znamená tých 10 - 12 týždňov, je takzvaná fáza socializácie. Šteňa sa socializuje v rámci vrhu. Tam sa ukáže, že ktorý je dominantný jedinec, ktorý bude dobrý na nejaké iné účely, proste, kto bude submisívna povaha. A keď príde nejaký chovateľ a vyberie si toho psíka, tak podľa toho si vyberá, čo potrebuje, ako submisívneho alebo dominantného. Potom keď ten chovateľ si zoberie toho psa k sebe, nasleduje obdobie, zhruba do tých siedmich, ôsmich mesiacov, normálna socializácia, socializácia smerom k ľuďom. To znamená, že za to obdobie, tri mesiace a nejakých osem, deväť mesiacov, čo zažije ten malý pes, ten dorastajúci pes, podľa toho bude vyzerať alebo chovať sa ako dospelý.

    To znamená, že my tým, že zaviažeme niekoho alebo chodiť na cvičák a má nejaký kurz a začal sa venovať psovi rok a vyššie, ale zanedbal to obdobie socializácie, že ten pes nie je zvyknutý na ľudí, nie je zvyknutý, že môže chodiť vonku, nie je zvyknutý, že nebude hrýzť do hocikoho, toto obdobie už je pase, toto obdobie už je za nami. A to závisí od daného človeka, že ako pristupuje k tomu psovi. A to je normálna jednoduchá etológia chovu psa. To netreba k tomu nejakú zvláštnu vysokú školu. A jednoducho ten, kto sa zaoberá psami, to vie.

    To znamená, že viazať niekoho, aby robil školu, kurz na ovládanie, to už je trošku v tomto štádiu neskoro. A nehovoriac o tom, že tak isto chcel by som ozrejmiť, že my si neuvedomujeme jednu vec, slovenská chovateľská verejnosť sa viac-menej delí, tak by som povedal, na dve časti. Jedna časť, a tá je tá väčšia, ktorá chová výstavných psov, to znamená, to je hocijaké plemeno z týchto vymenovaných, nechová na prácu, nechová na stráženie, a chová k tomu, k tomu, že môže ísť na výstavu a môže, ako výstava krásy, a ten pes tam musí byť úplne, úplne ako baránok, nesmie štekať alebo nesmie útočiť na cudzích psov. Tam to musí úplne ovládať v rámci výstavy. Takže nemal vôbec žiadnu, spoločné nič so strážením.

    A ďalšiu skupinu, samozrejme najmä tých pracovných psov, tak potom chovajú na stráženie, na výkon. Tam už áno, tam treba cvičák, ale to je trošku iné. A teraz v rámci toho zákona my chceme nútiť týchto chovateľov, týchto vystavovateľov, aby sa buď vzdali svojich psov, alebo robili nejaký kurz. Možno, že to neurobia, lebo ja poznám strašne veľa týchto ľudí, a niektorí jednoducho nie sú schopní to urobiť. A teraz sú dve možnosti, buď to zaplatia, a už keď zaplatia, tak ako im to dajú, že budiš, nech to máte.

    Ale ten zákon neplní účel, lebo ten človek nebude ovládať to väčšmi, ani menej toho psa, len urobil ten kurz. Jednoducho ten kurz nepotrebuje. A na to nadväzujem. Mám z toho taký dojem, že práve to je buzerácia tých slušných ľudí, ktorí majú chovné stanice s papiermi. Lebo tento zákon nerozpráva o ľuďoch, ktorí majú, nemôžem povedať, že dané plemeno, lebo plemeno je čisté vtedy, keď má pôvod, papier, pôvod, má plemenný pôvod. Má preukaz pôvodu. Akonáhle nemá preukaz pôvodu, nikto si nedovolí povedať, že to je dané plemeno, lebo není evidované. To môže byť, s prepáčením, prekrížené hore, dole, môže sa len podobať na to. A tento zákon na týchto ľudí, a to sú nebezpeční ľudia, na ktorých si nespomína.

    Teraz chcel by som ako demonštrovať, aby som to nejak uzavrel, aj nejaký praktický príklad. Rozprávali sme sa o tom, že naposledy sa stali na Slovensku dva prípady, kvôli tomu vlastne ten zákon bol iniciovaný. Prvá bola tá babka. A dokonca dovolím si, teraz nepamätám sa, myslím, že neboli to psy, ale bol jeden pes, a...

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, psy, ale, a babka nebola babka, ale staršia pani, ktorá sa starala o tých psov. To znamená, že ale tí psi neboli plemenne čistokrvní, takže koniec koncov tento zákon na ten chov sa ani nevzťahuje. To znamená, že keď zoberieme potencionálne, že tento zákon by bol v platnosti už pred pol rokom, tak jednoducho toto nerieši túto fázu. A tak isto posledný prípad, čo si pamätám, to zase boli Košice. V Košiciach čo ušli dvaja psi, kríženci nemeckého ovčiaka, respektíve podobajúci sa na nemeckých ovčiakov. Ale tak isto len ušli, ušli z uzavretého priestoru, proste niekoho zahryzli, ale keby bol zákon, na tých psov tento zákon by tak či tak sa nevzťahoval. Takže neboli by sme vedeli zabrániť tomu, čo sa stalo. Preto hovorím, že tento zákon v takej forme myslím, že nerieši, len zaťažuje normálnych ľudí, ktorí akože chovajú alebo sa snažia.

    Nehovoriac o tom, že kto môže vydávať tieto preukazy alebo tieto povolenia na ďalší chov. Mne sa to zdá, že je tu určitý biznis, lebo ja neviem, koľko ľudí je chovateľov, ale to bude niekoľko tisíc. To znamená, niekoľko tisíc ľudí bude musieť urobiť kurz, samozrejme nie zadarmo, niekoľko tisíc ľudí musí, bude musieť zaplatiť nejakú sumu a zatiaľ nie sú na to vyhradené konkrétne organizácie. Niekto sa prihlási, nejaký cvičák. Áno môže, nemôže, to tiež je také dosť otázne.

    No a keď pokračujem ďalej, tak isto mi dosť vadí na tom takzvaná tá kontrola. Tu sa píše, že "zamestnanec obce poverený výkonom kontroly", takzvaný kontrolór. Kontrolór, vážení, na jednej strane my chceme od ľudí, ktorí chovajú týchto psov, aby mali výcvik, normálne odbornú skúšku, a nezadefinovali sme, kto môže byť kontrolórom. Aspoň ja to chápem z tohoto zákona.

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • Ako nevidím to, možno je to tam, ale nevidím. Skrátka, starosta dediny poverí, neviem, Juli nény, že ty tam robíš, budeš kontrolórkou, ideš tam, ideš pozrieť si chovný priestor. Ale kto dokáže ohodnotiť chovný priestor, či je vhodný na držanie daného psa, a nie!? Na jednej strane chceme, na druhej strane nevyžadujeme žiadnu, žiadnu odbornú znalosť. Neviem, možno, že ak je inde. Tak ak je to tak, tak sa ospravedlňujem. Takže tým pádom je to dajme tomu bezpredmetné.

    Dobre, tu sú ešte malé drobnosti. Chovať, alebo nechovať v byte. To je také otázne. Každý pes samozrejme má individuálnu potrebu pohybu. Vôbec samotný ten, ten chovný priestor, je to ako na každom, že ako to urobí. Áno, samozrejme, treba to zabezpečiť, ale akým spôsobom neviem.

    Zároveň ešte by som pár štatistík, čo som chcel povedať. Že štatistiky ukazujú, že väčšina, drvivá väčšina, viac ako 50 % uhryznutí robia kríženci. Ešte raz zopakujem, podľa toho zákona, ako som sa dočítal, krížencov sa to netýka. Tento zákon sa nevzťahuje na krížencov, jedine na papierových psov. Ak sa vzťahuje, tak potom áno.

    A ešte by som sa pozastavil, čo by som chcel. Mám podobný názor ako pán kolega, že pes, ktorý uhryzne alebo nejakým spôsobom poškodí, ale vôbec zaútočí na človeka, bez mihnutia ako musí byť utratený. A to hovorím s veškerou vážnosťou. Možnosť resocializácie psa síce existuje, ale nikdy potom v budúcnosti nedá sa vylúčiť, že sa to opakuje presne kvôli tomu, lebo už keď raz pes sa rozhodne uhryznúť, zahryznúť a zaútočiť na človeka, toto, podvedome to má. Áno, je tu možnosť, ešte raz hovorím, resocializovať, ale tá možnosť, že opakne to, je stále. Je to možno, že kruté. A možno, že veľa ľudí nebude so mnou súhlasiť. Ale z hľadiska ochrany života a zdravia ľudí v tomto prípade nemali by sme vôbec diskutovať. A v zákone by to malo byť striktne zakotvené bez nejakých okolkov, že môže rozhodnúť. Nerozhodne sa, jednoducho sa musí.

    No a ešte samozrejme, o praktických veciach sme sa nerozprávali, lebo tento zákon udáva aj nejaké termíny, dokedy to treba stihnúť. Ja si neviem dobre predstaviť, že čo sa stane, keď možnože polovička alebo dve tretiny alebo jedna tretina ľudí, ktorí by spadali pod účinnosť tohto zákona, by neurobili tieto skúšky. Kam dovedú tých psov? Nemáme toľko kynológov, ktorí by boli ochotní a boli by mohli akože zobrať týchto psov k sebe a chovať ich ďalšie obdobie. Jednoducho je to úplne nereálne. Hovorím, toto, kto robil tieto state, nepremyslel. Podľa mňa nemá ani šajnu o tom, že koľko je chovateľov a koľko není.

    Takže toto preto akože na záver by som chcel povedať, že tiež by som navrhoval alebo navrhujem, aby tento zákon bol v takejto podobe stiahnutý napriek tomu, že kvitujem, že sa zaoberá problematikou útokov psa na ľudí a proste zabránenia tomu. Je to treba v každom prípade riešiť. A smer riešenia, a to je dosť podstatné, ja si myslím, že netreba to, ísť cez, na chovateľov, cez chovateľov a cez psov. Treba ísť smerom trestnoprávnej zodpovednosti chovateľov. Proste každý musí byť zodpovedný za svojho psa. A ja som si dovolil ako vybrať Trestný zákon. V Trestnom zákone sa spomína pokuta do výšky nejakých 1 500 eur v prípade, ak došlo k trvalému poškodeniu, dokonca k usmrteniu človeka psom, smerom k majiteľovi. Nepíše sa žiadne, že odníma sa sloboda vôbec. Ja si myslím, že treba tento zákon pritvrdiť, to znamená, že či koho pes uhryzie, poškodí alebo usmrtí človeka, musí znášať v celom rozsahu následky toho, hoc aj trestnoprávne, zavretím, odškodnením rodiny, odškodnením poškodeného až do konca života. Skrátka tie tresty musia byť také vysoké, aby tí ľudia boli nútení starať sa o psov, aby zabezpečili, aby nemohlo dôjsť k poškodeniu ľudí.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci, traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem sa venovať iba tej časti vášho vystúpenia, teda v závere, čo ste spomínali, že ste za to, aby každý pes bol utratený za to, keď niekoho pohryzie. Úplne, ale úplne s vami nesúhlasím a som proti tomu, lebo treba rozlišovať situácie, kedy ten pes toho človeka uhryzne. Môže to byť v sebaobrane, môže to byť v obrane svojho pána, môže to byť výslovne pri hraní sa s tým psom, že to nechtiac uhryzne. Čiže jednoducho sú rôzne situácie. A dávať to iba do tej roviny, že každý pes, čo niekoho uhryzne, aj keď obraňuje svojho pána, mnohokrát tých psov majú ženy kvôli tomu, aby ich chránili tie psy, tak jednoducho je to nemiestne. Čiže v tejto veci s vami nesúhlasím.

    A k ostatnej časti vášho vystúpenia teda nebudem sa vyjadrovať, lebo som nebol od začiatku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, samozrejme oceňujem, vy ste profesionál, vy ste veterinár. S mnohými vecami, čo ste povedali, súhlasím. Ak dovolíte, len takých pár krátkych poznámok. Nadviažem na kolegu Martvoňa. Čiže utratiť, treba zdôrazniť, keď ten pes bezdôvodne, nemá dôvod a zaútočí, toto je veľmi dôležité. To slovíčko akosi opomíname. Pes môže uhryznúť, len či tam nebol skutočne dôvod na to, aby sa tak prejavil. To chcem.

    Druhá vec, pán Csicsai, kríženci to je veľká téma. O tom už hovoril pán minister trikrát dneska, skúsme sa k tomu vrátiť a musíme sa k tomu vrátiť. To sa nedá. A predkladateľ si ani nedal v tomto prípade úlohu, že bude riešiť an block celú problematiku. To je druhá poznámočka.

    To, čo ste povedal, ušli kríženci. Nuž, tam je iný problém. Akože ten majiteľ alebo ten, ktorý, zabezpečovali mu tí psi ochranu, prosím vás pekne, zabezpečil ten priestor jednak chovný a jednak ten priestor? Pretože ja si pamätám, nuž, psy sa podhrabali a napadli človeka. Ako sa môže podhrabať? To je plot, keď je pletivo? My všetci vieme, že musí byť nejaká podmurovka, aby sa pes nepodhrabal. Takže prosím vás pekne.

    No a pokiaľ sa týka zoznamu plemien, toto je tiež veľká téma. Ja súhlasím s vami, pán doktor, skúsme, ale na to máme priestor teraz. Máme ďalší mesiac a môžeme do druhého čítania skutočne veci konzultovať a môžeme ten zákon doplniť a zlepšiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, som rád, že aj odborníci, ktorých autorita sa tu nespochybňuje zo strany SMER-u, hovoria o tom, že jednoducho riešenia ponúknuté v tejto novele nebudú riešiť to, čo bolo pomenované ako problém, a budú riešiť iba to, že ministerstvo a pán minister, možnože s dobrým úmyslom, len s nedostatkom informácií, naozaj chce riešiť medializované kauzy, len, bohužiaľ, spôsobí viacej problémov, než by priniesol konkrétnych riešení.

    Ja by som sa vôbec nedivil, keby po tejto rozprave sa naozaj dištancovali jednotlivé odborné organizácie od toho, čo tu pán minister povedal, lebo som presvedčený o tom, že zneužíva ich meno a že odborníci, ktorými sa oháňa, nesúhlasia s argumentáciou alebo s náznakom argumentácie, ktorú tu pán minister predvádza. Som presvedčený o tom, že žiadny odborník z kynologickej jednoty by nebol ochotný podpísať sa pod tento zoznam plemien. A takisto som presvedčený o tom, že tu bolo iba zneužité meno kynologickej jednoty na to, aby bolo demagogickým spôsobom nejakou autoritou zastrené to chovanie, ktoré tu zo strany ministerstva vidíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čo sa týka tých, toho slovíčka bezdôvodne. Mohli by sme o tom polemizovať, ale budiš, toto akože beriem. V tejto fáze som akože schopný, ochotný to prijať. Ale čo sa týka tých krížencov, práve to je ten problém, že tento zákon je o psoch, ktoré majú papiere. Proste, ktoré sú plemenné, čistých chovateľov. To znamená, postihuje chovateľov. A práve tých krížencov to nerieši, kde štatistiky ukazujú, že 50 % uhryznutí bolo skrz krížencov. A to je ten závažný problém.

    A presne, nepostihuje tento zákon tých ľudí, ktorí nemajú psov s papiermi a jednoducho chovajú, ako chcú. Proste tí ľudia, ktorí chodia na výstavy, chodia na cvičák, tí budú, s prepáčením, buzerovaní, že musia robiť výcvik, jedno s druhým evidovať, bla, bla, bla. Ja nie som proti evidovaniu. Dokonca teraz vstúpi do platnosti zákon, ku koncu roka, že každý pes na Slovensku musí byť čipovaný. Takže tá zodpovednosť chovateľa tam bude jednoznačne, od konca roka každý pes. Síce bude dosť veľký nátlak na dediny, lebo predpokladám, že na poslednú chvíľu tí tzv. tiež chovatelia vyložia plno psov, aby nemuseli za to platiť, ale potom bude poriadok v tomto štáte, lebo každý pes bude čipovaný. Takže ujde pes, zahryzne, uhryzie alebo nejaký problém bude evidovaný, ale nemáme stále nástroj, ako brať na zodpovednosť. Nemáme dostatočný nástroj, ako brať na zodpovednosť majiteľa nezodpovedného. A ja by som videl tento, namiesto tohto zákona pritvrdiť zákon, Trestný zákon za pochybenie alebo za nesprávne držanie psa.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Csicsai bol posledný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy. Otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústnej. Traja, štyria poslanci. Posledný pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar. Počkajte, pán poslanec!

    Pán poslanec Lebocký. Poprosím, prosím vás, zapíšte ešte pána poslanca Lebockého, nešlo mu zariadenie. Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod mi dovoľte, aby som sa, pán minister, ospravedlnil, ak som sa počas môjho prvého diskusného príspevku vás nejako dotkol. Naozaj to nebolo mojím cieľom, nakoľko sa snažím v Národnej rade vystupovať naozaj argumentačne a neútočiť osobnými invektívami. Takže nebolo mojím cieľom sa vás osobne dotknúť.

    Ja som spochybnil odbornosť pripravovanej novely a tých tzv. odborníkov, ktorí túto novelu mali pripraviť. Za to som si vyslúžil spŕšku kritiky. Pán kolega

  • Po chvíli odmlky hlas predkladateľa: Martinák.

  • , ja viem, Martinák ma označil, označil moje vystúpenie ako bezduché, neodborné. Kládli sa otázky, že či sa ja pasujem do úlohy odborníka a že či ja som múdrejší ako Slovenská kynologická jednota. Na každú otázku sa, je slušné odpovedať. Necítim sa byť múdrejší a necítim sa byť väčší odborník, ako sú zástupcovia Slovenskej kynologickej jednoty. Úprimne to priznávam. A váš najväčší argument bol ten, že práve táto organizácia je tým najodbornejším tímom, ktorý sa podieľal na príprave tejto novelizácie. Na tomto sa určite zhodneme, a preto mi dovoľte prečítať stanovisko tejto organizácie, ktorá pripravovala novelu zákona podľa vašich slov, ktoré som dostal hneď po mojom, alebo respektíve po vašich invektívach, po mojom diskusnom vystúpení.

    Je to dopis podpísaný Ing. Jozefom Jursom, CSc., za Prezídium Slovenskej kynologickej jednoty. A poprosil by som špeciálne kolegov zo SMER-u, aby počúvali.

    "Slovenská kynologická jednota sa snaží neustále o čo najobjektívnejší pohľad na problémy, ktoré vyvolávajú v spoločnosti nezodpovední majitelia psov, a snažila sa aktívne spolupracovať pri príprave tohto návrhu zákona s riadiacimi orgánmi. Žiaľ, spolupráca na tvorbe návrhu zákona, ktorý je predkladaný na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky v tomto období, sa obmedzila na zneužitie návrhu Slovenskej kynologickej jednoty ohľadne predchádzania útokom psov na človeka, na vytrhnutie zoznamu plemien z kontextu", opakujem, "z kontextu návrhu Slovenskej kynologickej jednoty. Týmto spôsobom sa zákon, ktorý je predkladaný do Národnej rady, obmedzil na návrh zákona, ktorý namiesto toho, aby bol zákonnou normou, ktorá by mala predchádzať konfliktom medzi majiteľmi psov a nekynológmi, resp. určiť zásady prevencie a ochrany obyvateľov pred útokmi psov, ktorí môžu spôsobiť vážne zranenia, sa stáva prostriedkom na šikanovanie zodpovedných majiteľov psov, ktorí sa venujú svojmu koníčku pri dodržiavaní určitých zásad chovu a šľachtenia.

    Stáva sa zákonom, ktorý ide proti organizovanej kynológii a dáva ešte väčší priestor nedisciplinovaným chovateľom, ktorí rozmnožujú a chovajú psov agresívnych, ktorí zámerne krížia plemená za účelom zvýšenie agresivity ich psov. Zásady chovu v organizovanej kynológii výrazne obmedzujú chov psov agresívnych. Všetci psi zaraďovaní do chovu prechádzajú náročnými povahovými testami, v ktorých sa vyraďujú z chovu psi s prejavom agresivity. V neorganizovanej kynológii sa naopak často v chove využívajú psy, ktoré neprešli určenými testami, z dôvodu prílišnej agresivity dochádza ku kríženiu plemien s cieľom získania čo najagresívnejších jedincov. Neregistrovaní chovatelia chovajú psy často v nehumánnych podmienkach len za účelom ich rozmnožovania a získavania finančného prospechu.

    Predkladaný návrh zákona vôbec nerieši tieto problémy, ktoré v zahraničí poškodzujú dobré meno Slovenskej republiky a u nás vyvolávajú problémy v spolunažívaní kynológov a nekynológov. Z tohto dôvodu pokladáme návrh zákona za veľmi nevyvážený, poškodzujúci organizovanú kynológiu a obmedzujúci organizovaných a disciplinovaných chovateľov niektorých plemien psov. Všetky útoky psov na človeka s fatálnymi následkami, ktoré sa udiali v minulom roku, ktoré prakticky iniciovali vznik tohto zákona", pán kolega Martinák, "vyvolali psy krížence z neregistrovaných chovov. Návrh zákona pritom vôbec nerieši túto skupinu psov. Obmedzil sa na šikanovanie zodpovedných majiteľov čistokrvných psov, ktorí sa riadia určitými pravidlami.

    Organizovaná kynológia na Slovensku má vynikajúce meno vo svete. Kynológovia a cvičitelia psov v služobných i poľovníckych plemenách reprezentujú túto krajinu na vlastné náklady na vrcholných medzinárodných súťažiach. Organizovaní kynológovia získavajú často najvyššie tituly na majstrovstvách sveta a svetových výstavách. Všetko robia bez akéhokoľvek štátneho príspevku, bez nároku na dotácie zo strany štátu.

    Uznávame, že spolužitie majiteľov psov a nekynológov nie je často ideálne. Ak to však chceme riešiť zákonnou cestou, je potrebné, aby zákon vznikol na základe dôkladnej a dlhodobej diskusie medzi odborníkmi a zástupcami oboch strán. Tento návrh zákona však je šitý horúcou ihlou a neprispeje k vyriešeniu týchto problémov. Podľa nášho názoru ich ešte zhorší.

    Vyzývame preto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážili negatívne dopady tohto zákona na organizovanú kynológiu na Slovensku. Prosíme vás, neschváľte zákon, ktorý vôbec nerieši podstatu problému, kvôli ktorému je predložený, ale obmedzuje a šikanuje zodpovedných chovateľov psov."

  • Vzhľadom na to, že som prečítal názor odbornej skupiny ľudí, za ktorú sa vy schovávate, a ktorí boli, respektíve mali byť pri návrhu tohto zákona, ja si už nedovolím ďalší komentár, pretože myslím si, že ďalší komentár nepotvrdzuje. Ja som rád, že tento list potvrdzuje inými slovami môj prvý diskusný príspevok, ktorý ste dehonestovali a označili ste ho za bezduchý a neodborný.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Po prečítaní tohto listu mi prichádza na um povedať len jedno: Soudruzi někde udělali chybu, hold.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, je 17.00 hodín. Len sa chcem spýtať, či je súhlas, aby sme dokončili faktické poznámky, alebo...

  • Ruch v sále a po nesúhlasnej reakcii prevládajú výkriky: Áno.

  • Takže poprosím teraz faktické poznámky,.

    Pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nie som psičkár, nie som ani odborník na túto tému, ale po tomto vystúpení pána Hrnčiara, ja si myslím, že nastala chvíľa, pán minister, že by ste mali tento zákon stiahnuť z tohto rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Pripájam sa k predrečníkovi. Pán minister, všetci sme dostali ten list s oficiálnou pečiatkou podpísaný Ing. Jozefom Jursom. Dokazuje len to, že diskusia na úrovni ministerstva zjavne prebehla inak, než ste o tom buď boli informovaný, alebo ste o tom informovali.

    Je to veľmi dôležitá informácia, že ľudia, ktorými ste sa oháňali od začiatku prerokovania tohto zákona, sú zásadne proti tomu, aby bol v parlamente prijatý. Stiahnite ho, pán minister, a nechajte priestor, aby sme naozaj našli dobré koncepčné a systémové riešenia.

  • Ďakujem pekne. No, kolega Hrnčiar, musím povedať, že bolo veľmi miestne prečítať tento otvorený list poslancom z, od kynológov, pretože naozaj potvrdzuje to, že pri predkladaní tohto návrhu zákona v parlamente sme ako poslanci boli trošku zavádzaní a dostali sme nepravdivé informácie od predkladateľa. A práve preto ja si myslím, že bolo miestne tento zákon zobrať späť, keby pán minister bol taký láskavý.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hrnčiar, celý ten proces predloženia tohto zákona do Národnej rady má už svoju istú históriu. A vy to dobre viete. Pretože z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby ste vo svojej reakcii na moju faktickú poznámku oznámili nielen to, že kto ten list podpísal, ale kedy to bolo. Dátum, prosím vás.

    Pretože, aby ste vedeli ostatní páni poslanci, ktorí ste tak horlivo reagovali, tento zákon už raz bol vrátený pánovi ministrovi alebo jeho rezortu na prepracovanie, keď neprešiel v, myslím si, že to bolo v decembri 2012, u nás v poslaneckom klube SMER - sociálna demokracia. Vtedy evidujem, že také stanoviská boli aj zo strany Slovenskej kynologickej jednoty. Ešte raz opakujem, na základe rozhodnutia klubu bol tento zákon vrátený na dopracovanie. Preto je veľmi dôležité, či ten list, ktorý ste tu teraz prečítali, bol poslaný teraz, respektíve hovoríte o liste z minulého roka, alebo hovoríte o liste, ktorý sa týka už tejto verzie. Poprosím vás, aby ste na to reagovali vo faktickej, alebo teda v reakcii na moju faktickú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja len stručne. Zaznelo tu meno predsedu, o ktorom možno neviete, ale inžinier Jursa je medzinárodne uznávaný odborník na kynológiu. Toľko len k závažnosti toho listu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Pánovi kolegovi Lebockému môžem odpovedať konkrétne, tak ako potvrdil kolega poslanec Poliačik, ten list prišiel dnes e-mailom. Takže ja neviem, aký list ste dostali vy a na základe čoho nebol, alebo bol stiahnutý z minulej schôdze tento zákon.

    Pokiaľ viem, tak vláda tento zákon prerokovala len raz. A ak sa prerábal, tak už druhýkrát na vláde nebol. Mňa teší len to, že keď nabrali kolegovia odvahu kritizovať môj prvý diskusný príspevok, som rád, že nenabrali odvahu vystúpiť a kritizovať príspevok odbornej organizácie, za ktorú sa navrhovatelia tohto zákona schovávajú.

    Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o 17.07 hodine.

  • Prestávka.

  • Zaznievanie gongu.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Je to tlač 362.

    A ešte pán poslanec Mihál, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som požiadať kolegyne a kolegov, aby podporili môj návrh, podľa ktorého by sa mal zákon o službách zamestnanosti vrátiť do výboru pre sociálne veci, respektíve výborov, z dôvodu množstva závažnosti a rozsahu vznesených pozmeňovacích návrhov. Je to veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dotýka osudov tisícov, desať tisícov nezamestnaných, absolventov a najmä aj občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, chránených dielní.

    Preto verím, že, kolegyne a kolegovia, podporíte tento môj návrh, aby sme neschválili niečo, čo by nás mohlo v budúcnosti mrzieť.

  • Ďakujem.

    Ešte pán poslanec Poliačik, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby boli spojené rozpravy k bodom 57, to je tlač 419, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a bod 58, tlač 42, čo je zákon, ktorý sa mení, zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sú to zákony, ktoré sú tematicky blízke, súvisia navzájom, takže spojená rozprava dáva zmysel.

    Ďakujem.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 5 proti, 74 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím potom spravodajcov a navrhovateľov, aby zaznamenali, že budeme mať spoločnú rozpravu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, budeme hlasovať o zákone č. 5.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362.

  • Vážený pán predseda, v rozprave, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpila poslankyňa pani Jurinová, pán Kaník, Brocka, Vaľová, Štefanec, Gibalová, Hrnčiar, Zajac, Tomanová, Nicholsonová a Šedivcová, Žitňanská, Jasaň, Novotný a poslankyňa Rošková.

    Pán predseda, najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Novotného vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na prepracovanie.

    Paška, Pavol. predseda NR SR

    Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhoch poslancov, ktoré boli podané dnes na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní.

    Paška, Pavol. predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 54 proti, 6 sa zdržali.

    Máte súhlas.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Pani poslankyňa Šedivcová podala procedurálny návrh vyňať na osobitné hlasovanie bod 10 zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o návrhoch 1 až 9 a 11 a 12 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 10 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Upozorňujem, že v rozprave bol podaný komplexný návrh. Takže hlasujeme, alebo dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 9 bolo za, 81 proti, 50 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch poslancov podaných v rozprave v poradí tak, ako boli predložené.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Kaníka. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 2 proti, 78 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 1 proti, 77 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Poprosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 13 proti, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Poprosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 10 proti, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu poslanca Andreja Hrnčiara.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 71 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Zajaca, ktorý žiadal hlasovať o každom bode osobitne.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom bode návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 52 za, 78 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Vaľová Jana, poslankyňa NR SR

    Poprosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o druhom bode návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 78 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o treťom bode návrhu pána poslanca Zajaca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Zaznievanie gongu.

  • , poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Tomanovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 90 za, 22 proti, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Tomanovej, a to spoločne o bodoch 1 až 3 a 5 až 11.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 4 proti, 55 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 4 návrhu pani poslankyne Tomanovej, a tu chcem upozorniť, že v rozprave bol podaný komplexnejší návrh pani poslankyni Šedivcovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Poprosím, pán predseda, teraz dajme hlasovať o prvom návrhu pani poslankyni Nicholsonovej, a to hlasujeme o bode 1. Tak?

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 za, 75 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 71 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Nicholsonovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 74 proti, 6 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme pokračovať v hlasovaní o prvom návrhu pani poslankyne Jurínovej. Vzhľadom na to, že bol schválený pozmeňujúci návrh pani poslankyni Tomanovej, o bodoch 1 až 3 návrhu pani poslankyni Jurínovej nemožno hlasovať. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 4 a 5 z prvého návrhu pani poslankyne Jurínovej.

  • Hlasovanie.

  • Poprosím technikov, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Ospravedlňujem sa, bežal čas. Ešte raz budeme hlasovať o návrhu.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 4 a 5 z prvého návrhu pani poslankyne Jurínovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 55 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o druhom návrhu pani poslankyni Jurínovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 47 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať o treťom návrhu pani poslankyne Jurínovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 46 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o štvrtom návrhu pani poslankyne Jurínovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 40 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o piatom návrhu pani poslankyne Jurínovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 43 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Šedivcovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 87 za, 11 proti, 43 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za, 15 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Roškovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, preto vás prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 59 proti, 3 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 60 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 5 o službách zamestnanosti.

    Pani poslankyňa Šedivcová uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu uznesenia na

    vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení.

    Je to tlač 127.

  • Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 20. marca 2013 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení po a) vyhlasuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení a po b) rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Pán poslanec Mičovský uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Cicoňa, Brixiho a Martvoňa na vydanie zákona číslo 138 o lesnom reprodukčnom materiáli. Je to tlač 350.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z., tlač 350.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, v rozprave som vystúpil iba ja, podal som pozmeňujúci návrh, ktorý mal dva body. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 7 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 109 za, 31 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ako jediný v rozprave som vystúpil ja. Keďže rozprava prebehla dnes, najskôr musíme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83, ods. 4 rokovacieho poriadku. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o skrátení tejto lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 nehlasoval.

    Môžete dať hlasovať pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom bode môjho pozmeňujúceho návrhu. O druhom bode môjho pozmeňujúceho návrhu nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod č. 3 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 82 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali, vážený pán predseda, o všetkých bodoch zo spoločnej správy a aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 107 bolo za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru prerokovaný zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 92 bolo za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 138 o lesnom reprodukčnom materiáli.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Susko uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Faiča a Martvoňa na vydanie zákona č. 99 Občiansky súdny poriadok. Je to tlač 369.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 369.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpila pani poslankyňa Lucia Žitňanská a pán poslanec Hlina. Pani poslankyňa Žitňanská podala pozmeňujúci návrh a žiadala vyňať na osobitné hlasovanie 2. bod zo spoločnej správy. Vzhľadom k tomu, že pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, prosím najprv o hlasovanie o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 bolo za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas.

  • Ďakujem pekne. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v správe výboru. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch č. 1, 3, 4, 5, 6 a 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 2 zo správy výboru, ktorý žiadala vyňať na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Žitňanská, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 48 proti, 12 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pokiaľ teda ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, nemôžeme o ňom hlasovať, lebo sme schválili bod 2 správy výboru.

    Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 46 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 45 proti, 17 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu Občianskeho súdneho poriadku.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás len upozorniť, že zajtra ráno od 9.00 hod. budeme pokračovať podľa schváleného programu prerokovaním bodov 65 až 67. To znamená, začíname správou o plnení úloh zahraničnej politiky. Potom je to zameranie zahraničnej politiky a správa o činnosti verejného ochrancu práv.

    Zároveň chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa zajtra o 10.50 hod. stretli nakrátko, aby sme si prešli ďalší priebeh schôdze. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.40 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona č. 282. Poprosím vás, dámy a páni, tí, ktorí nemáte záujem o rozpravu, aby ste radšej odišli z rokovacej sály. Pán minister požiadal o slovo.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Prosím vás, musel som si zobrať teraz slovo, lebo v závere pred hlasovaním tu vznikol vážny moment, kedy na základe listu, ktorý prečítal pán poslanec Hrnčiar, vzniklo podozrenie, ako by ministerstvo klamalo alebo si vymýšľalo, že zoznam tých psov bol na základe nie podkladov Slovenskej kynologickej spoločnosti, ale len ako by sme boli zneužili ich meno. Takže pravda je trošku iná. Mám kolegov tu v parlamente, ktorí boli v tej pracovnej skupine, a pán Jursa bol v pracovnej skupine, ktorá definovala práve tie skupiny nebezpečných psov, skupiny so zvláštnym režimom. A dokonca v prvom kole Slovenská kynologická spoločnosť dala aj tú prvú kategóriu tých dvoch plemien, ktoré boli nežiaduce. Tento zoznam nám dal do pracovnej skupiny pán Jursa. My sme potom tú prvú skupinu zrušili a tie dve plemená sme dali do skupiny, ktorá je dneska definovaná v tej prílohe.

    Pán Jursa dvakrát verejne v priamom vysielaní televízií potvrdil a priamo odpovedal na otázku redaktorov, či sú autorom zoznamu, alebo nie, odpovedal, že sú autorom. Bolo to v Televízii JOJ v relácii Slovensko naživo a bolo to v Slovenskej televízii v Správach a komentároch. Kolega, ktorý bol v obidvoch diskusiách, sedí tu na balkóne a môže to potvrdiť. Ale nie je žiadny problém, lebo v archíve si viete každý nájsť, či pán Jursa potvrdil, že sú autormi tohto zoznamu, alebo nie sú autormi tohto zoznamu.

    Samozrejme, využili sme prestávku počas hlasovania a moji kolegovia sa spojili s pánom Jursom, prečo je náhla zmena tohto stanoviska. Pán Jursa povedal, že necíti sa byť viazaný týmto zoznamom vzhľadom na to, že do zákona sa nedostali aj kríženci, ktorých on navrhoval, riešenie. Lebo my sme chceli zjednodušiť ten zákon a krížencov sme riešili vlastne cez tie nebezpečné psy, cez tú druhú kategóriu.

    Záver. Aby sa pán Jursa cítil byť znovu viazaný tým zoznamom tých psov, my predložíme návrh riešenia aj krížencov, presne podľa toho, ako ich navrhol, a dostanete ich v druhom čítaní na stôl. Verím, že pán Jursa po tomto zmení svoje stanovisko. A pokladám to skutočne za zvláštny prístup odbornej organizácie, profesnej a za zvláštny prístup človeka, ktorý je pokladaný za vynikajúceho odborníka nielen na Slovensku v oblasti kynológie, ale aj z medzinárodného hľadiska je to skutočne odborník. A mňa veľmi mrzí, ale asi si budeme musieť zvyknúť, že, bohužiaľ, aj profesné organizácie sa začínajú miešať do politiky.

    Takže ešte raz. Môžte si to overiť na Televízii JOJ - Slovensko na živo. Môžete si to overiť na "estevéčke" v Správach a komentároch. V archívoch si jeho vystúpenie nájdete. A aby som splnil tú jeho požiadavku, že sa necíti byť viazaný zoznamom, sľubujem, že do druhého čítania dostanete aj ten jeho návrh, ako riešiť krížencov.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Hrnčiar. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hrnčiar.

  • Ďakujem. Aby sme zostali v odbornej rovine, ja by som chcel aj cteným kolegom prečítať stanovisko Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Komora, nebudem ho čítať celé, len tú jednu zaujímavú pasáž, "Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky s predloženým návrhom zákona nesúhlasí, nakoľko sa nestotožňuje so spôsobom riešenia generálnej prevencie útoku zvieraťa na človeka alebo zviera postavenej na základe určovania plemennej príslušnosti psov". Takže toľko stanovisko veterinárov, ktorých považujem za naozaj kompetentných odborníkov v tejto oblasti.

    Ďakujem za pozornosť.

    A ešte, aby som využil a spresnil tú moju odpoveď na predošlú faktickú poznámku, tak ten list bol podpísaný včera.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, ja vám poviem, čo sa stalo. Stalo sa to, že ste si formálne prizvali odborníkov do skupiny, ktorá mala niečo vyriešiť. Stalo sa to, že ste odignorovali podstatné systémové návrhy, ktoré vám títo odborníci dali, jednak veterinári a jednak Slovenská kynologická jednota. A keď ste boli usvedčený zo lži, neviem, či vedomej alebo nevedomej, ale máte tu dve stanoviská dvoch organizácií, ktoré ste si postavili pred seba ako štít, pán minister, a vy si z nich vyberiete čiastkové veci, ale dôležité veci, ktoré tam boli napísané v tom liste, ste sa ich opäť vôbec nedotkli.

    Ako ste, prosím vás, vyvrátili to, že idete v prvom rade poškodzovať organizovanú kynológiu a obmedzovať organizovaných a disciplinovaných chovateľov niektorých plemien psov?! Vyvráťte to tvrdenie! Nemôžete! Nemôžete ho vyvrátiť, a to z jednoduchého dôvodu, pretože tie obmedzujúce ustanovenia zákona, ktoré tam sú, tam ostanú. Teraz sme mali stanovisko veterinárov. Ako hovorí Alojz, priznajte si, soudrozi prostě někde udělali chybu.

    Je potrebné si týchto odborníkov zrejme na tú pracovnú skupinu zavolať. A nielen na to, aby ste si mohli potom mená ich organizácií pred seba postaviť ako štít, ale na to, aby ste reálne počúvali, čo vám tí ľudia chcú povedať, aby ste vedeli, ako to vyzerá v praxi. A že ten zoznam, ktorý, neviem, za akým účelom tam bol na začiatku daný, ale zjavne nie za tým, ako ste ho použili, zjavne dobrý nie je. A áno, je potrebné riešiť krížencov tak isto, ako je treba riešiť každého iného nebezpečného psa, ale len tým, že tam doplníte krížencov. Tvrdenie, že idete poškodiť organizovaných a poctivých chovateľov, nijakým spôsobom nevyvrátite. Drobí sa vám to pod rukami, pán minister, drobí sa vám to pod rukami a nebudete schopný to udržať. Buďte chlap, priznajte si to a zoberte ten zlý zákon z parlamentu preč.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež trošku vyjadril k tej téme, ktorú tu máme o chove psov. Áno, je to zákon o chove psov a ich držania. Ako pán Zsolt Simon povedal, prečo sa tu nevenujeme chovu hadov a iných, tak to sme mali minule v zákone o veterine, kde mi samozrejme tento zákon neprešiel, pretože asi som opozičný, takže mám smolu. Ale dáme ho naspäť, nebojte sa, pán Zsolt Simon, budem aj to riešiť.

    Či som chovateľom alebo nie som chovateľom. Choval som psov, samozrejme aj teraz mám psa. Aj ja som bol v podobnej situácii, ako bol pán Hrušovský, že prakticky mňa napadli štyria psi. Boli to slovenskí čuvači, dva čuvači, dvaja kríženci, a bol som na lúke sám. Správali sa ako svorka a vtedy obkľúčili ma a ja som si vtedy spočítal, že koľko je dva a dva, a iba som čakal. To boli psi, ktorí strážili stádo ovčie. Ušli bačovi a ja som len vtedy čakal proste, dúfal, že ten bača ich tak vycvičil, že na mňa nezaútočia. Nezaútočili, takže som živý, zdravý, som tu.

    Chcel by som sa trošku povenovať, ako vlastne ja cítim držbu a chovanie psov. Podľa mňa je zodpovednosť chovateľa kľúčovým problémom v tejto situácii. Za akýkoľvek akt agresie psa voči človeku i k inému zvieraťu nesie plnú zodpovednosť chovateľ, majiteľ zvieraťa. To, ako sa pes prejavuje, je v prevažnej väčšine výsledkom výchovy a podmienok, v ktorých je zviera držané. Takmer vo všetkých prípadoch ťažkého ublíženia na zdraví človeka psom išlo o zvieratá, ktoré boli nedostačne socializované, držané v neprimeraných podmienkach, mali trvalý úväz, nedostatok potravy, chronicky frustrované, prípadne cielene vedené k agresivite a podobne. Skúsenosti z praxe ukazujú, že módna vlna, ktorá priniesla rozkvet chovu, zrodila aj veľké množstvo chovateľov s minimálnymi až úplne absentujúcimi informáciami a skúsenosťami s chovom, ktorí nepoznajú ani základné formy správania sa svojho zvieraťa, a tým pádom dochádza k množeniu prípadov nezvládnutia zvierat. To znamená útoky, pohryzenia a podobne. Významnú úlohu zohrávajú samozrejme etické a psychické dispozície chovateľov.

    Veľkým problémom sa stáva i neregulovanie, množenie psov a s ním súvisiaci obchod. Vo svete sa k týmto princípom pristupuje z dvoch aspektov. Po prvé, zásada výhradnej zodpovednosti majiteľa akéhokoľvek psa. A po druhé, zásada tzv. kolektívnej viny plemien. Toto musíme rozlišovať. Na základe týchto dvoch aspektov sa aj prijíma príslušná legislatíva v jednotlivých krajinách.

    Zásada kolektívnej viny toho plemena, tak prakticky tu sa dostávame do určitých disproporcií, a síce, že je značne rozšírený chov psov, ktoré sú asi nepodchytené v plemenných knihách, a v takomto prípade na základe vonkajších znakov je veľmi ťažko určiť jeho rodokmeň. A vlastne to ani nemôžme, to myslím, že uzná každý. V prípade súdnych sporov prakticky žalobca bude nutne čeliť dôkazovej núdzi, pretože pes je druhovou jednotkou, a do úvahy tak neprichádzajú genetické testy. Takže prakticky sudca má veľmi ťažkú situáciu potvrdiť, nepotvrdiť daný plemenný druh.

    V Slovenskej republike nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o počte jedincov jednotlivých plemien psov, a teda ani údaje o tom, aký je podiel jednotlivých plemien na útokoch voči ľuďom. Pre tento prípad je však možné získať predbežnú orientáciu v problematike k nahliadnutiu do štatistických údajoch zhromaždených napríklad v Nemecku. Vyplýva z nich, že väčšinu napadnutí človeka psom reprezentujú tzv. malé plemená a za nimi nasledujú nemecké ovčiaky, buldogy, rozliční kríženci. Môžeme tu dať nejaký príklad, ktorý je ilustrujúci, z Českej republiky, ktorý bol uskutočňovaný na základe metodiky Európskej veterinárnej federácie, kde sa uskutočnilo vyšetrenie 18 482 psov v súvislosti s poranením ľudí. Tzv. nebezpečné plemená psov, t. j. akita inu, americký stafordšírsky teriér, staford bulterriér, argentínska doga, buldogská doga, bazílska fila, mastif, bulmastiff, pitbull, rodézsky ridžbek, rotvajler, tosa a doberman, boli v tomto súbore zastúpení 8,1 percentami. Plemená ovčiakov, nemecký ovčiak, belgický ovčiak, československý vlčiak tvorili 22,8 % súboru, jazvečíky 11, kokeršpaniely 6,6, pudle 3,1 a 48,8 % bolo reprezentovaných ostatnými plemenami a krížencami. Aby sme sa trošku dostali do nejakého toho obrazu, ako to vlastne s tými útokmi jednotlivých plemien je.

    Z dostupných údajov v Česku a Nemecku vyplýva, že veľa tých útokov, a to až 70 % je útokov psov na ľudí a odohráva sa v domácnostiach a obeťami sú, žiaľ, príslušníci, ktorí tú domácnosť teda užívajú. Často sa jedná o psoch, ktoré sú chované v nevhodných podmienkach, a o starších psoch, ktoré sú neurotizované chorobami. Tým, že začneme zameriavať svoju pozornosť na určité plemená, odpútava sa pozornosť od nezodpovedných majiteľov týchto psov. Zase na druhej strane, keby sme to riešili tak, ako to bolo v prvom navrhovanom zákone, že zrušíme a zakážeme chov určitých plemien, tak prakticky by sme spôsobili to, že by nastal nárast popri iných plemien, ktoré môžu rovnako pôsobiť ako nebezpečné psy, a útoky by nemuseli byť eliminované na zvieratá, ani na ľudí.

    Zástupcovia tejto jednoznačnej, by som povedal, kolektívnej viny plemena, argumentujú napríklad tým, že ak môže byť zakázané chovať v panelovom dome kone, hydinu, exotické nejaké zvieratstvo a podobne, prečo by sa nemohlo zakázať aj chovať určité plemená psov. Ak sa pri niektorých druhoch, a raz sa môže oplatiť mať princíp klasifikácie podľa rasy, prečo by sa to nemohlo týkať psov? No myslím si, že to asi nie, to by asi nemalo ten správny význam.

    Bolo tu hovorené, koľko vlastne tých útokov u nás v republike je, nie je. Áno, uznávam, nemám najnovší údaj. Parlamentný inštitút sa tým zaoberal ešte na môj podnet v roku 2011. Myslím, že za dva roky nám to až tak veľmi neušlo, aby tam nejaké tie ďalšie veci nemohli byť porovnateľné. Žiaľ, dali mi iba údaje za roky 1994 až 2003. Novšie sa nenašli. Takže aspoň, aby sme videli, o akých počtoch hovoríme útokov, respektíve smrteľných prípadoch. Hovorím o Slovenskej republike, nehovorím o Česku, Nemecku, hovorím o Slovenskej republike. Takže v roku 1994 - 382 útokov, žiadny smrteľný úraz, 1995 - 156 útokov, žiadny smrteľný úraz, 1996 - 138 útokov, žiadny smrteľný úraz, 1997 - 134 útokov, teda uhryznutie psom, to je tá diagnóza V54-ka, žiadny, v 1998 - 162, žiadne úmrtie, 1999 - 231 útokov a pohryznutie teda psom, žiadne úmrtie, v roku 2000 - 180, žiadne úmrtie, v roku 2001 - 182, jedno úmrtie, v roku 2002 - 176 útokov a pohryznutí, žiadne úmrtie, a v roku 2003 - 116 útokov a až 3 úmrtia. Takže z toho môžte vidieť, že vlastne to pohryznutie, útoky psov na človeka sa pohybujú v stovkách, jednom až dvoch stovkách prípadov za rok.

    Z poznatkov autoritatívnych odborných inštitúcií, ktoré použil náš Parlamentný inštitút, vyplýva, že miera nebezpečnosti psov bez ohľadu na plemeno je v najpodstatnejšej miere ovplyvnená ranným štádiom výcviku, podmienkami držania a celkovej starostlivosti. Obmedzenia vedúce k izolácii psov majú za následok nedostatočnú socializáciu, respektíve neschopnosť komunikovať. Taktiež pes permanentne obmedzovaný vôdzkou a náhubkom vycíti, že nemôže brániť seba ani svojho pána. Výsledkom je strach, podráždenosť a následná agresivita. Bolo to už spomínané, takže viac-menej všetko je od toho výcviku a od toho chovateľa, ako sa k nemu správa. Nechcem to opakovať, ale chcem to iba zvýrazniť, že tak by sme to mali chápať.

    Pozrime sa, ako to majú inde. Myslím, že aj to by mohol byť nejaký motív, ako možno tento zákon zlepšiť. Možno sa aj poučiť, možnože ho rozšíriť, možnože niečo ubrať, niečo pridať. Na princípe tej kolektívnej viny plemena sa v Európskej únii takýmto spôsobom vyvíja legislatíva v štátoch - Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Švédsko, Španielsko, mimo Európu v niektorých štátoch USA a najnovšie aj v Austrálii v dvoch štátoch. To znamená prakticky zákaz určitých plemien.

    Konkrétne môžem spomenúť Nemeckú republiku, kde je v určitých štátoch zákaz chovu plemien v počte od 3-ch až do 42 plemien týchto nejakých nežiaducich a nebezpečných psov. V niektorých spolkových krajinách požadujú dokonca absolvovanie testov povahy psa. Na základe tohto môže byť dokonca nariadené jeho utratenie, alebo v opačnom prípade, že môže, nemusí nosiť náhubok, keď je na verejnosti. Takže aj možno tým sa môžeme nejakých spôsobom inšpirovať. A čo je paradox, tak samozrejme, že medzi nebezpečných psov v Nemecku nemajú zaradených nemeckých ovčiakov ani jeho krížencov. Takže to už nechám na legislatívu, ako sa s tým vysporiada, a na naše nejaké odborné orgány.

    Čo sa týka Belgicka, obdobne majú tú kolektívnu vinu plemena, že je za to zodpovedná, a v tomto prípade tu vyzerá, že konštatujú, že takýto zákon není veľmi účinný, keď to dáme na to plemeno zákazu, a 90 % prípadov majú na svedomí tzv. malé plemená. Následne teda upravujú zákon, sprísňujú evidenciu, ukladajú samospráve nové povinnosti a sprísňujú obchod, kontrolu obchodu so psami.

    Ako to máme u susedov v Rakúsku? V Rakúsku sa celá táto filozofia držania psov uberá k sprísneniu držania chovu, dokonca z držania psov sú vylúčení jedinci, ako ľudia odsúdení za násilné trestné činy, príživníctvo alebo týranie zvierat. To znamená, to je tiež možno na zamyslenie, či náhodou aj takto by sme sa nemohli nejakým spôsobom vyvarovať ďalším možným útokom týchto nebezpečných psov. Samozrejme, že všetci psi musia byť v Rakúsku vybavení mikročipmi, vyzerá to, že u nás to budeme mať tiež od budúceho roku, a majiteľ musí mať poistenie na krytie prípadných škôd spôsobených psom. Samozrejme, že majitelia psa, ktorý prejavil sklony k napadnutiu ľudí a zvierat, musia preukázať odbornú spôsobilosť psa držať.

    Ako to majú vo Veľkej Británii? Tak v Británii vyzerá, že zákon novelizovali v roku 1997, a u nich je zákaz chovania štyroch druhov psov, konkrétne pitbull teriér, japonská tosa, argentínska doga a brazílska fila. Zákon sa týka aj všetkých krížencov vymenovaných plemien týchto psov. Treba ďalej poznamenať, že vo Veľkej Británii sú nebezpeční psi posudzovaní podľa typu, nie podľa plemena, a to je dôležité. Takže myslím si, že tu je ďalší nejaký návod, že aj to by dobré bolo nejakým spôsobom zapracovať do tejto novely. V druhom čítaní teda, keď to druhé čítanie bude, pretože vieme, aký je pomer síl, takže dúfam, že možnože aj z toho by sme sa mohli poučiť a nejak to zapracovať.

    Ešte si vezmem Dánsko a Spojené štáty, keď dovolíte. V Dánsku začal platiť v júli 2010 zákon o zákaze chovu a predaja bojových plemien psov. Týka sa 13-ch rás a majitelia, ktorí pred týmto termínom ich vlastnili, samozrejme si ich môžu ponechať, ale viac-menej už ich nemôžu rozmnožovať a platia pre nich sprísnené pravidlá.

    Ďalej ešte Spojené štáty americké, tu viac-menej sa regulácia zabezpečuje v jednotlivých štátoch, v mestských a okresných vyhláškach, ktoré sú vydávané, a tiež trestným zákonom. Samozrejme, že sú tu zakázané psie zápasy, chov nebezpečných psov, atď., a jednotlivé mestské a okresné vyhlášky stanovujú a upresňujú presné konkrétne prípady, akým spôsobom týchto nebezpečných psov chovať. To je k tomu.

    A odporúčanie odbornej verejnosti, teraz hovorím za rok 2011, ako to náš Parlamentný inštitút vygeneroval, tak po prvé, povinná evidencia je nezameniteľný spôsob značenia všetkých psov. Vyzerá, že tie mikročipy, čo budeme mať, tak toto by sme mohli mať splnené. Sprísnenie trestnoprávnej zodpovednosti majiteľov psov a zvýšenie zodpovednosti správnych orgánov obce, na to apelujú viacerí poslanci, ktorí momentálne v tejto rozprave vystúpili. Apelujem aj na to proste, že keď máš hobby a máš toho psa, respektíve je to tvoj možnože aj biznis, tak mal by si byť spôsobilý a mal by si aj práva a povinnosti a všetku trestnoprávnu zodpovednosť znášať, pretože ty si zodpovedný. A keď už ohrozuješ aj život a zdravie, tak to si už ani neviem predstaviť, že by to mal byť niekto iný, ako majiteľ psa. A po tretie, samozrejme, že chovateľ, držiteľ nebezpečného psa, to bolo ešte brané, ako bol nebezpečný pes definovaný v tom pôvodnom zákone 282-ke, ktorý teraz sa takto novelizuje, by mal byť podrobený samozrejme povinnej skúške spôsobilosti ovládania psa a prípadne by mohla byť aj individuálna skúška povahy psa, čo zatiaľ momentálne v tomto zákone, ani v tej novele není nejakým spôsobom zadefinované. Samozrejme je tu ešte aj odporúčanie pre obce, že mali by sa zriaďovať kynologické výcvikové strediská, prípadne zvýhodňovať sterilizovaných chovateľov psov a samozrejme osvetu a vydávanie rôznych materiálov.

    Tak toto som si dovolil odcitovať nejakú tú pasáž z legislatívneho spracovania nášho Parlamentného inštitútu v roku 2011. A chcel by som jednoznačne trvať na tom, že hoci tento zákon, teda novela zákona, ktorá je tu predložená. Nehovorím, že všetko je tam na figu, s prepáčením, ale je tam veľa nedostatkov. Tá trestnoprávna zodpovednosť toho majiteľa, ktorý za to zodpovedá, na to by sme mali apelovať a mali by sme ju posilniť aj podľa mňa nepriamou novelou v tomto zákone, lebo tých nepriamych noviel sme mali dosť, tak myslím si nič by nám nebránilo, aby sme zaviazali tohto majiteľa aj po tejto stránke. Myslím si, že táto otázka musí byť u nás riešená, nemôžeme predsa zanedbávať zdravie našich občanov aj tým, že budeme tvoriť nedôslednú legislatívu, nedôsledné zákony a prakticky, keď o nich vieme, tak myslím si, že nemali by sme to dopúšťať.

    Aj napriek tomu, že som spomenul, že je tam dosť veľa vecí, vidím, že prevažujú tie negatíva, tak ako to už bolo spomínané, nechcem sa opakovať, lebo my sme tu iba na tláchanie prázdnej slamy, takže odoporúčam spravodajcovi tento návrh vrátiť späť na dopracovanie ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Ľuboš Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Martin Fecko nás tu skutočne oboznámil so štatistikami, ktoré plemená podľa štatistík, jeho štatistík, alebo akú mal možnosť vybrať, že menšie plemená viackrát útočili ako tieto veľké, a tak ďalej. Štatistika je jedna stránka veci. Koľko bolo smrteľných úrazov, koľko nebolo smrteľných úrazov, koľko len pohryznutia, a tak ďalej.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám za to, že viac sa tu, bohužiaľ, zaoberáme psychikou psa ako psychikou ľudí. Koľkokrát tu teraz hlavne zo strany opozičných poslancov bolo hovorené o tom, že ako ten pes trpí, keď je na vodítku, ako trpí, keď má náhubok, ako trpí, keď sa s ním zle zaobchádza. Samozrejme, zlé zaobchádzanie so psom je poľutovaniahodné. Zamyslel sa z vás, ale z nás spoločne niekto, akú psychickú traumu zažije dieťa, keď naňho zaútočí pes a čo len ho i trochu pohryzie? Zamyslel sa z nás niekto nad tým, čo tá trauma znamená pre ďalší jeho vývin, nielen fyziologický, fyzický, ale hlavne aj psychický? Zamyslel sa z nás niekto nad tým, že dieťa, ktoré po takej traume o pol roka zbadá psa, veľkého psa bez vodítka, že vbehne pod auto? Takže skúsme sa aj nad tým zamyslieť.

    A už ako viackrát som tu tvrdil, nedávajme hodnoty a starostlivosť o psa nad hodnotu ľudského života. A ja mám vážne podozrenie, že často tu k tomu, hlavne zo strany opozičných poslancov, dochádza.

  • Chcete reagovať, pán Fecko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za reakciu na moje vystúpenie. Samozrejme ja tiež zdieľam názor, že zvieratá nemôžu byť nad ľudské zdravie, ale práve som apeloval, aby bola tá trestnoprávna zodpovednosť toho majiteľa, ten musí byť stíhaný, či sa mu páči alebo nepáči, lebo vlastniť psa neznamená iba práva, ale aj veľké povinnosti a veľkú zodpovednosť voči zdraviu svojich spoluobčanov. Ako bolo spomínané, je to zbraň. Pes je zbraň, ktorá útočí, tak preto prakticky dúfam, že sa to vylepší do takej polohy, aby sme, áno, týmto zákonom, nedávali nadradenosť zvieraťa nad ľudským životom a ľudským zdravím.

    Ďakujem.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Štefan Kuffa.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. A hneď v úvode musím povedať, že ako opozičný poslanec budem mať odlišný názor od mojich kolegov a ja úplne vážne rozmýšľam a uvažujem nad tým, že tento zákon by som podporil, aj keď som si tu vypočul rôzne názory, a určite má svoje úskalia a má svoje ako nedostatky. Ale dovolil by som si položiť takú rečnícku otázku, ktorú som nie tak dávno aj položil: ktorý z tých našich zákonov je taký dokonalý? Ktorý? Ani jeden si dovolím povedať, lebo stále ich tu máme, tie zákony, a opakujú sa, stále len ich dopĺňame. A ešte len, keď beží zákon, ktorý ešte neprebehol vôbec tým hlasovaním a schválením, tak v priebehu koľko pozmeňujúcich návrhov padá v pléne? Myslím si, že ak bude tuná druhé čítanie, je tu priestor na to, aby prípadne po konzultáciách sa tieto veci doplnili.

    Dovolím si z dôvodovej správy prečítať hneď jednu z úvodných viet a to by som chcel tak zároveň odpovedať na tie listy, ktoré sa tuná vytiahli, a teda ten predseda tej kynologickej jednoty, že či ten list napísal teraz, alebo predtým. Hneď druhý odsek je tu návrh, teda "návrh zákona bol pripravený v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Slovenskou kynologickou jednotou, Komorou veterinárnych lekárov a Združením miest a obcí Slovenska". Tí, ktorí vieme čítať s porozumením, je to napísané v minulom čase, teda bol. A ja preto, mne tiež vyvstala tuná otázka, keď sa prečítal ten list, aký je tam dátum na tom liste, hej. Nie kedy bol poslaný, ale aký je tam dátum. Pán kolega Hrnčiar to upresnil, povedal, že ten dátum je spred dvoch dní.

    No dobre, ale pán minister, keď pripravoval tento návrh zákona, aj bola písaná táto dôvodová správa, tak to nebolo pred dvoma dňami, pán minister, pripravované. Predpokladám, že nie, lebo to trvalo oveľa dlhšie.

    A teda vychádzam z predpokladu takého, že pán Jurso, tak ako to pán minister tuná povedal, tak naozaj po konzultácii s ministerstvom pôdohospodárstva, hej, bol pri tvorbe tohto zákona, a ako pán minister to povedal, že ten zoznam tých sprísnených plemien psov predložil. Ono je to potom, hej, však máme samozrejme právo aj zmeniť ako svoj názor aj tak, ale bolo to trošku trápne. Prepáčte mi, ale potom aj ministra dostávame do takej trápnej situácie, že na médiá pred týždňom, príklad uvádzam, ja neviem, kedy to bolo povedané, tak poviem to tak a vzápätí o niekoľko dní tak zase reagujem inak. Tak dobre, máme na to ako právo, ale predpokladám, že tá dôvodová správa naozaj sa opiera o tieto organizácie tak, ako je to tuná uvádzané, a naozaj nemám najmenší dôvod si myslieť tuná, že by pán minister klamal. Nedovolím si ho takto tuná osočovať a myslím si, že vám nemusím hovoriť, že ja odvahu mám povedať pravdu, aj možno veci také, ktoré sú možno viac ako bolestivé, a tuná nemám dôvod nejak, že by som sa farizejsky ako správal.

    Tá problematika psov je naozaj veľmi komplikovaná. Ja chcem práve vyzdvihnúť to úsilie ministerstva, že predkladá vôbec tento zákon. Toľko pertraktované tuná tie zoznamy tých psov, že či tie plemená také alebo také. No nejakú skúšku tých psov, nebudem to rozvádzať, že kde a v akej príležitosti, ale necítim sa samozrejme byť odborníkom, ako expertom na tých psov, ale ja v tomto nevidím, ja osobne, najmenší problém. Lebo ten zoznam dnes je taký, zajtra môže byť iný, pozajtra zase iný. A ešte budeme mať druhé čítanie. Tak ten zoznam naozaj môžme doplniť, lebo tuná tých plemien, som ani netušil, že toľko veľa je tuná tých bojových plemien, hej. A keď si myslíme, že by tam mal byť rotvajler alebo doberman, tak jak to tuná bolo to ohýňané, aj všelijaké tie ázijské bojové plemená, prosím, môže sa to tam dať, poslanci máme možnosť dávať pozmeňujúce návrhy, môže sa to dopĺňať.

    Naozaj, bolo to tu spomenuté a dovolím si to povedať, hodnota psa ako takého, alebo pohľad na tých psov, však nechcem, aby to vyznelo, že nemám rád ako psov, alebo nemám rád zvieratá, mám rád prírodu a do toho patrí, vrátane aj ten pes, aj všetky živé tvory, ale zas na druhej strane nemôže byť viac, ako je ľudský život, nemôže byť viac ako človek. Ja v tejto chorej, dovolím si povedať, spoločnosti vnímam taký úplne totálny extrém. Veď psy a mačky majú väčšie práva v mnohých štátoch a v mnohých krajinách Európskej únie, ale aj u nás, ako človek. Tak, kde sme? My sme medzitým zabudli na človeka.

    Ono dobre sa to hovorí, že aj štatisticky, ja som si to nezisťoval, že koľko bolo tých napadnutí, ale keby to bola len tá jedna, jediná pani na Slovensku spred troch mesiacov, ktorú roztrhali psy, no tak to už je hodné toho, aby sme sa naozaj úplne vážne týmto zaoberali. Koľkokrát nás hystéria pri všelijakých maličkostiach zachytáva! A tak závažná vec, tak my ju nemôžeme tak zase bagatelizovať, že to je len čosi také, lebo mne sa to nestalo a nedotklo sa to mojej blízkej osoby. Ale akonáhle by sa to dotklo teba, tvojej blízkej osoby, tvojej manželky, tvojej dcéry, tvojho syna, no tak by si veľmi precitlivelo reagoval. A my, poslanci, v podstate máme reprezentovať ľud tejto krajiny a tak by to aj malo byť.

    Aj keď si teraz uvedomujem, že možnože naozaj tak politicky nevystupujem, ale snažím sa nevystupovať ako v tejto téme politicky, lebo sa to spolitizovalo. Ale tá téma by mala byť nad politikou, naozaj, či nám ide o dobro veci. A mnohé tie možno nedostatky, ktoré ten zákon, a kolegovia z opozície tuná to vyčítali a vykrikovali, však, prosím, v druhom čítaní je možné, aby sa tieto veci naozaj tuná, dali na správnu mieru. Tak ako som pozorne počúval tuná aj som si to tak overoval, za posledné roky, evidovaných, ja neviem, koľko je v skutočnosti, myslím si, že to ani nedokážeme zrátať, ale pol milióna psov, no tak si myslím, že to je naozaj veľmi veľa.

    Ja som si zrobil tu poznámku ku tým krížencom, ktoré treba riešiť, pán minister to tuná vysvetlil, aj spomínal tuná pána predsedu Jursu, ktorý nejak tak zmenil tento názor na základe toho, že sa mu tam do návrhu zákona ten jeho návrh vo vzťahu k tým krížencom nepremietol, tak preto zmenil ten názor. Aspoň tak som to pochopil, pán minister, a dal som si tu aj ja tuná tú poznámku, ako ku tým krížencom. No samozrejme, však treba riešiť aj tie. No tak to myslím si, že to dá logiku, lebo tie krížence naozaj môžu byť ešte oveľa agresívnejšie ako možno tie čistokrvné rasy, ktoré poznáme, lebo tu nevieme, keď sa skrižujú tie bojové plemená, ako by tak reagovali.

    Ja som dával pozor, počúval som pozorne kolegov svojich z opozície, svojich vlastných a tak isto z vládnej strany, rovnako aj pána ministra. A mne sa tu páči, ako pán minister to tuná vysvetľoval a hovoril, že sú tuná dve kategórie tých psov, a to sú tí psi so sprísnením režimom alebo držaním, alebo tie útočné a nebezpečné psy. Hej, tak rozdelené je to naozaj na tieto dve kategórie a dotýka sa tento zákon práve týchto dvoch skupín.

    Potom ďalšia vec, ktorá tu naozaj bola aj spomenutá a odznela tu tiež a je samozrejme aj v návrhu toho zákona. No tak si predstavte, že mladé mamičky idú s deťmi na detské ihriská, do pieskovísk a tak ďalej. Tak tu nie je len nebezpečenstvo toho, že ten pes napadne ako tie deti, samozrejme, že, že to zakazujeme, aby to tak nebolo, ale tak isto aj tie výkaly, ktorými je to pieskovisko, je to znečisťované, aj, aj to okolie okolo, tak myslím si, že tu je ďalšie riziko rôznych infekčných ochorení, ktoré tieto psy eventuálne aj potenciálne by tam mohli šíriť. Takže aj tento rozmer je veľmi ako dôležitý.

    Myslím si, že tak ako to je uvedené aj v tej dôvodovej správe, že "účelom návrhu zákona je eliminovať riziko útokov psov". No ja som uveril pánovi ministrovi, že mu úprimne o to ide. Presvedčil ma jednoducho, tuná aj niekoľkokrát, aj chcem to doceniť, že naozaj mal odvahu a vystúpil niekoľkokrát ako v rámci tejto rozpravy. Bežne ministri toľkokrát nevystúpia. A pán minister mal tú odvahu a od rečníckeho pulta. Neboli to faktické poznámky, kedy poslanci nemôžeme, alebo v záverečnej reči, kedy už na pána ministra nemôžme, alebo na ministra alebo ministerku, reagovať, ale bolo to v rámci rozpravy. A to sa mi páčilo a je to naozaj také veľmi, veľmi chlapské. A za to ho chcem aj pochváliť. Neviem, či to je také bežné alebo tradičné zase, že by som vás až veľmi neprechválil. No.

  • Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.

  • Ale čo je pravda, tak, tak je pravda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Pochvala s výhradou.

  • Že ako? Nerozumel som.

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Že pochvala s výhradou sa tomu hovorí.

  • Aha, že pochvala s výhradou. No myslím si, že budem končiť. Nejak tak to mi to vypadlo. No ešte tak snáď by som tak, tak zo života. Myslím si, že každý z nás, ktorí tuná v tomto pléne sme, tak máme nejaký ten zážitok s tým psom alebo psíkom, aj ten pekný, ale aj ten menej pekný. Ale tí, ktorí ste zažili útok psa a taký atak, no tak to je stres taký, na ktorý sa nedá zabudnúť. Kolega Hrušovský, ktorý tu spomínal atak dvoch vlčiakov, sa priznám, že aj ja som takýto atak zažil psa, ktorý na mňa zaútočil, a to bolo v takom šere alebo prítmí, kde vybehol v podstate z nejakého dvora. Ja som, no je to možno viac než dvadsať rokov, ale dodnes si to pamätám, ja som sa veľmi naozaj naľakal a veľmi zľakol. Nebol ten fyzický kontakt, našťastie, lebo ten pes sa asi viac zľakol toho môjho výkriku, jak ja jeho, keď na mňa tak hlučne zaútočil. Ale ten bezprostredný atak a ten kontakt, keď vás zažne trhať pes! A u môjho brata naozaj tam sa stalo, že z dediny pes zaútočil na chlapca, ktorému pretrhol žily a tepny na ruke, a bol v takom šoku, že v podstate, ak by nebola poskytnutá mu pomoc, on to hovoril, že v podstate, že nič sa nedeje, nič sa nedeje, samozrejme museli mu poskytovať prvú pomoc a volať "erzetpéčku", ináč by bol vykrvácal.

    Takže chcem oceniť ešte raz návrh tohto zákona, ktorý pán minister tuná predkladá. A tie ďalšie nedostatky, ktoré tento zákon má, viem si predstaviť, že v druhom čítaní by sa upravili. Jednu snáď by som mal tuná výhradu aj ja, keď spomenul sa trestnoprávny ako rozmer a možnože to vstupovanie do tých chovných zariadení a tak. Je to také na zváženie, lebo ľudské obydlie a dom a možno aj tá záhrada, tak sú to veľmi citlivé témy a problematika, keď aj polícia, alebo, chce vstúpiť ako, či už do obydlia alebo na záhrady a dvory, tak jednoducho potrebuje súhlas prokuratúry alebo súdu, sa mi zdá, že toto tí kontrolóri obecní, boli by tie ich kompetencie až príliš vysoké. Ak by boli zodpovední, viem si to predstaviť, ale tak ako aj pán predseda to tu spomenul, že keď niekomu dáme moc, tak s mocou rastie chuť, aby aj tí kontrolóri obecní hádam sa tak nesprávali ako takí mocipáni, lebo oni teraz môžu tam vstupovať. Tak toto by som snáď aj poprosil, keby pán minister možno sa ešte na to pozrel a túto vec ako prehodnotil.

    A na záver celkom chcem ešte povedať, ja skôr som razenia tendencie takej, áno, zas mám iný názor ako moji kolegovia, kde tu bol, pred chvíľou povedal kolega, však ho nebudem menovať, ale že veľmi prísne a čím prísnejšie a ešte prísnejšie tresty. No my si myslíme, že prísnejšie a ešte prísnejšie tresty navodzujú poriadok. Není to tak. Je to presne naopak, hej. Naopak, cesta prevencie. Ja si myslím, že pán minister ten úmysel má tuná a toto by bola jedna z vecí, a to nielen ako trestoprávne za každú cenu každého riešiť, ale tá výška trestu má byť. Áno, trest má byť, lebo to je spravodlivé aj výchovne, ale má byť primeraná. Ak je prehnaná a nie je primeraná, je to veľmi zle. Tu by som ešte poprosil možno snáď pána ministra v jednej veci, v tej záverečnej, lebo sú tu pokuty, kde je možné udeliť v zmysle § 3 tie pokuty od 700 až do 2000 eur. Či je to teda primerané, tá doložka, ktorá je tam ako, hej, tých vplyvov, tak je tam v podstate, že príjem pre tú samosprávu, že je pozitívny. No tak aby to nebolo zase z tých pokút. A hovorím, že ak by to boli na tých obecných úradoch, čo môžu byť na Slovensku a to nevieme ako zaručiť, ak budú nezodpovední ľudia, alebo možno budú takí, ktorí budú to chcieť zneužiť, alebo bude sa chcieť pomstiť tomu svojmu susedovi, tak toto zvážiť, že či takéto až veľké právomoci dať týmto ľuďom do rúk.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Kuffu sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Vladimír Jánoš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem oceniť iba jednu vec, a tu snáď tú najdôležitejšiu, že ako predstaviteľ opozičnej, opozičného spektra v Národnej rade Slovenskej republiky ste túto tému sa snažili odpolitizovať. A tak to má byť. Toto nie je politická téma. Skutočne, toto nie je politická téma. Nie je to téma, na ktorej by sa dalo vybíjať politický kapitál, pretože cieľom tohto návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva je jedná vec, a to chrániť ľudí pred útokmi psov. Toto je dôležité bez rozlíšenia politického spektra. A toto ste veľmi správne nazvali.

    Myslím si, že mali ste aj niektoré už konkrétne pripomienky, povedzme teraz v závere, čo sa týkalo sadzieb pokút, a tak ďalej a tak ďalej. Chcem pripomenúť, že sme v prvom čítaní, je dôležité posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, kde samozrejme bude priestor na určité korekcie v rámci, či už pozmeňovacích zákonov alebo nejakých pripomienok v rámci výborov, ktoré, ktoré budú rokovať priamo o tomto zákone.

    Takže ešte raz kvitujem veľmi to, že ste to odpolitizovali. A tak to má byť. Toto nie je politická téma.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím s kolegom Kuffom mierne nesúhlasiť v jednej veci, že v zásade nemali by sme robiť takým princípom zákon, že čo i len jeden prípad, keby sa stal, tak sme povinní. Poviem, ja som za komunistov vykupoval dobytok, mňa nabral býk na rohy, teraz ma baran naháňal na salaši. Určite sa aj niekomu inému stalo, hej, však aj zajac skočí, hej. Čiže takto v zásade by sme nemali, hej. To není je podľa mňa dobrý, dobrý prístup. To som chcel, takú akože výhradu k tomu povedať.

    A ja tiež identifikujem to, čo kolega Kuffa, že úmysel je dobrý, ten úmysel treba oceniť, avšak myslím, že zaznelo dosť povedaného, že sa stali nejaké chyby v procese. A ten rozsah je tak veľký, že pozmeňovacie návrhy by asi prerobili úplne, čiže ja si myslím, že nič sa nestane, nikto nestratí tvár, hej, keby proste sa tento návrh stiahol. A myslím, že sme sa zhodneme, že je tu názor na to, že je potrebný, hej, ale treba ho odkonzultovať o niečo komplexnejšie, to poviem takto diplomaticky, a predložiť znova. Naozaj v tomto stave, ako tu je, ukázala aj diskusia, že ani učesať pozmeňovacími návrhmi sa pravdepodobne nebude dať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Štefan Kuffa, nech sa páči s reakciou.

  • Ďakujem kolegom za pripomienky. Dovolím si takto reagovať. No tiež to len tak potvrdím, že nemuseli by sme to tak spolitizovávať, tak ako som to ako povedal.

    A kolegovia, ktorí tu ešte spomínali, že predkladá sa tu zákon kvôli tomu, že to bolo medializované a je to spoločenská téma, ja si to nemyslím. Mňa toto napadlo už oveľa skôr, keď pán kolega, predseda sociálneho výboru (Ako sa to volá? Pán hore sedí. Ako sa volá pán predseda?), pán Podmanický, ďakujem, ktorý predkladal tuná o tých nebezpečných zvieratách. Mňa tie psy, aj som mu to povedal tuná v lavici, mňa to hneď vtedy napadlo, hej, že prečo len taká úzka skupina tých zvierat. Aj kolega Martin Fecko, keď tuná predkladal, a sme sa kolegovia smiali, že to je taká skúška ako z latiny. Tak aj na tieto veci sa ako pozrieť.

    No len potom áno, tuná keď kolegovia z MOSTU - HÍD, keď potom hovoria a spomínajú aj tých dvojmetrových hadov plaziacich sa v mestách, uliciach, tak aby to tuná nebolo. Myslím si, že veľakrát sa stráca miera.

    A ono, áno stavajú sa úrazy rôzne pri poľnohospodárskych zvieratách, ako kolega Hlina to tu ako spomínal, ale myslím si, že toto nesúvisí celkom s tými psami. Tých atakov zo strany psov a uhryznutí je oveľa viac, ako štatisticky máme zdokumentované, lebo veľmi veľa takýchto uhryznutých ani nikde sa do nejakej štatistiky nedostane. Sú veľakrát prípady také, kde sa len zrealizuje domáce ošetrenie, doma sa to všetko ako ututlá a zostáva to len na tej úrovni. Tých atakov zo strany psov, je oveľa viac. A ľudský život je nenahraditeľný, je jedinečný, ako aj ľudské zdravie. A ak ti ho raz ktosi poškodí, a keď je to pes alebo ktokoľvek, a stratíš toto zdravie a stratíš ľudský život, tak to je to najcennejšie, čo máme.

  • Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Tibor Lebocký.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no, štvorhodinová rozprava v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona. Ja osobne za seba môžem povedať, aj keď teda nechcem, aby moje vystúpenie v rozprave vyzeralo ako záverečná reč spravodajcu, pretože spravodajca je tu vedľa mňa a zrejme ešte záverečnú reč bude mať, ja som s tou rozpravou veľmi spokojný. Prečo? Jednoducho preto, lebo očakávali sme, že samotný návrh zákona o psoch je aj politicky veľmi citlivá téma, a očakávali sme, že tie vystúpenia teda skutočne budú a budú predovšetkým politické. Zo začiatku to tak aj bolo, ak si spomeniete na vystúpenia niektorých, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy, tak sa tam spomínalo, že zákon je nebezpečný, zákon je totálna katastrofa, ale už v tejto podobe je menšia katastrofa, ako bol predtým. Ideme šikanovať ľudí, návrh je zlý, chorý a podobne.

    Ja osobne som teda veľmi príjemne prekvapený, že po všetkých týchto vstupoch sa to dostalo, našťastie, v tej záverečnej fáze vďaka mojim predrečníkom, teda ostatným dvom, či už pánovi Kuffovi, ale predovšetkým Martinovi Feckovi

  • Tu je? Tu je.

  • , a to aj napriek tomu, že na záver povedal, že žiada zákon nepodporiť a vrátiť na prepracovanie, ale dostalo sa to nakoniec do takej racionálnej podoby, ktorú si veľmi vážim.

    A vážim si ju preto, lebo aj Martin Fecko pracoval s faktami, skutočne s faktami. A dobre to povedal aj Jánoš, teda poslanec Jánoš, že teda to odpolitizovanie tu nastalo. A s tým faktami, keď som posudzoval tento vládny návrh zákona, som pracoval aj ja so svojimi kolegami z gestorského výboru k tomuto zákonu. Ale veľmi ma mrzí jedna vec, že v podstate v rámci rozpravy ako keby sme sa boli bývali chceli my navzájom tu poslanci presvedčiť o tom, respektíve vyslať signál, či už prostredníctvom médií alebo prostredníctvom hostí, ako keby sme sa chceli presvedčiť o tom, že my tu na Slovensku teraz zavádzame niečo, čo je absolútne nové, čo je neznáme v ostatnej časti Európy, čo je diskriminujúce, čo je nevhodné, napriek tomu, že pán minister v úvodnom slove vystúpil veľmi zrozumiteľne a každý, kto vnímal jeho slová, a každý, kto to má v hlave usporiadané, vie, že o čom to je, tak jednoducho odôvodnil potrebu, úplne, jednoznačne a zrozumiteľne.

    Prečo? No z politického hľadiska minimálne preto, poznáme posledné prípady, poznáme prípady, ktoré vyvolali vlastne potrebu tohto zákona. Ak by nič nebol býval pán minister urobil, tak tu nie je dnes štvorhodinová rozprava v prvom čítaní, ale je tu obrovská kritika za to, že nekoná, nič nespravil. Možno, že by sme sa dostali až do takej pozície alebo do takého extrému, že by tu niekto požiadal, že či tu náhodou nie je dôvod na odvolanie pána ministra, že on nič nespravil, pretože zaútočili pitbully a zabili človeka. Čiže tieto záležitosti majú v podstate veľmi zrozumiteľný aj politický kontext. Tomu, samozrejme, rozumieme všetci.

    Ale, čo je veľmi dôležité, je to, máme na stole zákon, ktorý nie je žiadnou novinkou v Európe. Martina Fecka som spomínal. Uviedol tu niekoľko príkladov z legislatívy krajín Európskej únie. My sme si tiež dali trošku roboty a posúdili sme 14 náhodne vybraných krajín, respektíve ich legislatívy, ktoré túto problematiku upravujú. Nebudem sa zaoberať tými vecmi, ktoré tu už boli spomenuté, ako si niekto myslí, Fecko to nazval tak, že kolektívna vina plemena, vyhodnocoval vlastne tie trendy, analýzy cez pojem kolektívna vina plemena. Ale najviac čo tu rezonovalo dnes v tejto sále, bola otázka potreby alebo nepotreby nejakej regulácie, potreby alebo nepotreby nejakých zákonov,zákazov alebo obmedzení. No a my sme to vyhodnotili práve podľa týchto kritérií, kde sú obmedzenia, či vôbec sú regulácie, a keď sú, tak do akej miery sú prísne. A na podporu toho, že skutočne je treba tento zákon posunúť do druhého čítania a v každom prípade ho v zmysle tých možno pripomienok, ktoré odzneli, či už z pravej alebo ľavej strany tohto auditória, upraviť, dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko príkladov. Lebo ja som mal z tej rozpravy taký dojem, ako keby tu niekto skutočne obviňoval nepriamo pána ministra, že on tu zavádza nejaké zoznamy alebo chce regulovať z toho dôvodu, že chce nejakým spôsobom ľudí šikanovať a podobne. Je to absolútny nezmysel.

    Príklady. Nebudem spomínať Dánsko, Nemecko, Rakúsko, to už kolega Fecko spomenul. Ale zoberme si napríklad Švajčiarsko. Regulácia. Vo Švajčiarsku je zoznam rás, ktoré je možné chovať len s povolením. Celkovo sa jedná o 36 plemien a ich krížencov. A teraz si všímajte, že vždy budem hovoriť plemien a ich krížencov. Alebo ak zoberiem Francúzsko, regulácie, sú regulované dve plemená alebo dve kategórie bojových plemien. V tej prvej kategórii je zákaz chovu, psy bez preukazu pôvodu typu pitbull, boerboel a tosa. Čiže aj v legislatíve týchto krajín je naznačené, že v každom prípade je treba hovoriť aj o krížencoch, pokiaľ chceme, aby ten zákon naozaj nebol bezzubý a aby neperzekvoval len tých, ktorí sa venujú chovu psov na úrovni chovateľských klubov, samozrejme, pri dodržaní všetkých štandardov a všetkých vecí týkajúcich sa evidencie v plemennej knihe a podobne.

    Spomeniem ešte jednu krajinu. Ak už hovoríme o tom, či zákazy, nezákazy a do akej miery by mal byť alebo nemal byť niekto "šikanovaný". Portugalsko, milé dámy, vážení páni, v Portugalsku regulácia piatich plemien, pri ktorých sa majiteľ musí preukázať čistým registrom trestov dokonca. Psy musia byť vykastrované. Čiže až do takýchto extrémov legislatíva v rámci Európskeho spoločenstva, Únie alebo v rámci Európy sa môže, respektíve sa k dnešnému dňu v iných krajinách dostala.

    Som preto presvedčený a nebudem uvádzať ďalšie a ďalšie príklady, pretože sú tu naozaj úplne jednoznačné, by som povedal, legislatívne podmienky, ktoré sú nastavené v krajinách, o ktorých hovorím. Ale čo je to najdôležitejšie, je to, že ak si urobíme takého spoločného menovateľa zo všetkých týchto zákonov, ono skutočne tie plemená označované ako nebezpečné, alebo ten zoznam plemien, ktoré sú označované ako nebezpečné, existuje. Aj ten je ilustrovaný a je prílohou tohto materiálu, o ktorom teraz hovorím. Čiže otázka je, či tie veci, respektíve tá príloha, ktorá je súčasťou vládneho návrhu zákona, či bola vygooglovaná alebo nebola vygooglovaná. Otázkou je, či je nevyhnutné, aby v tom zákone zostal ten zoznam. A otázkou je aj to a zostáva aj to, či v tom zozname majú byť 4 plemená, tak ako v niektorých krajinách, o ktorých teraz momentálne hovorím, alebo až 38 plemien ako v iných krajinách, ktoré nám nie sú až tak vzdialené. Čiže môj názor je taký, že vždy, a to je veľmi dôležité, keď sa hovorí o nebezpečných plemenách, tak sa u legislatívne porovnateľných krajín Európskej únie pripúšťa a na záver uvádza, kríženci uvedených plemien. Každá jedna legislatíva uvažuje aj o regulácii krížencov, nielen čistokrvných tzv. plemien označovaných ako nebezpečné.

    Čiže na záver len veľmi krátko toľko. Som skutočne zástanca toho, aby sa tento zákon posunul do druhého čítania. Padlo tu veľmi veľa podnetných návrhov na zmenu a doplnenie. Skutočne niektoré sú úplne jednoznačné, je nevyhnutné, aby boli posúdené ešte predkladateľom. Môj osobný názor je taký, posuňme do druhého čítania, urobme z tohto zákona taký, aby bol zárukou nielen ochrany zdravia, života a zdravia našich obyvateľov, ale aby bol prejavom alebo aby s ním bola spokojná nielen komunita kynológov, ale samozrejme aj ostatní občania Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Som rád a teším sa, že princíp a metódu komparácie, neviem, či začíname, ale ja ju identifikujem minimálne, a už sa zjavil. A som tomu rád. Lebo predsa len, keď opustíme tú ambíciu, že sme najmúdrejší, keď sa necháme poučiť, tak zistíme veľa vecí. A toto je dôležité. A zistíme, že nerobíme precedens, že naozaj sa tomu niekde už nejakým spôsobom venovali. To je tiež kľúčové poznať a zistiť.

    Pravdou však je, že tu toto nie celkom bolo zvládnuté. To tu dneska jasne odznelo. A viete, tam sú roviny. To, že sme zabudli na krížencov, kde inde jasne už s krížencami, to môžme prípadne doplniť pozmeňovákom. Ale tam sú tie veci vstupu do obydlia. To už je ústava, to sú naozaj už také, by som povedal, precedensy dosť vážne. Čiže ono posunúť do druhého čítania, potom sa uvidí. No tak posuňme čistý biely papier do druhého čítania, potom tam všetko podokladáme, čo za mesiac zistíme. No takto v zásade legislatívna práca by nemala fungovať. Malo by to mať určitú štábnu kultúru, hej. Čiže ja si naozaj myslím, že keby sa toto posunulo do druhého čítania, tak by sme to museli prečesať celé a nakoniec by to bolo niečo úplne iné. Takže myslím si, že pre túto chvíľu, na túto chvíľu bez toho, aby niekto trpel pocitom, že stratil tvár vzhľadom na závažnosť, kľudne to nazvime, že to treba stiahnuť na dopracovanie a s odbornou verejnosťou ešte prekonzultovať, dokonzultovať nakoniec tak, aby spoločenská objednávka, ktorá tu v určitej sile existuje, bola splnená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ako si povedal, malo by to byť, mal by to byť zákon, ktorý by podľa mňa zjednodušoval život, nestraumatizoval ho v danej nejakej situácii, ktorá môže vzniknúť pri strete s daným psom. A malo by sa v ňom, mal by sa v ňom nájsť každý, kto sa do jeho tvorby nejakým spôsobom zapojí, a malo by to tú celospoločenskú objednávku, ktorá tu 100-percentne je zo strany našich voličov a našich občanov, malo by to zahrnúť. A to by bolo to najkrajšie. Pretože mne sa to stalo napríklad v zákone o pozemkových spoločenstvách, kde urbariát zo Sniny a urbariát z Malaciek v tej istej veci mal ten istý názor. A to je super.

    To znamená, keď takýmto spôsobom by sme vedeli aj v tomto zákone zladiť všetky tie jednotlivé, by som povedal, podnety a doplňujúce návrhy, ktoré dávajú, aj tá odborná verejnosť, tak myslím, že malo by to potom zmysel. A tento zákon by mal byť taký, aký si ho predstavujeme všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nežiada sa reakcia, takže chcem týmto vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať zároveň pána navrhovateľa. Nie, nie je treba záverečné stanovisko. Pán spravodajca? Takisto, veľmi to oceňujem.

    Tým pádom môžeme prerušiť rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, máte ešte silu? Áno?

    Tak ideme, ešte uvedieme prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona je pod tlačou 406. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 382.

    Takže, pán minister, opäť prosím o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh obsahuje najmä stručnú novelizáciu právnej úpravy postavenia Slovenského pozemkového fondu obsiahnutú v § 34 zákona 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj stručnú novelizáciu obidvoch zákonov upravujúcich pozemkové reštitúcie, t. j. zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to ustanovení upravujúcich spôsob vydávania náhradných pozemkov.

    Vychádzajúc z pripravovaného úverového produktu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, je navrhnuté, aby v prípade realizácie záložného práva úverovaného k pozemku Slovenský pozemkový fond mohol takýto pozemok odkúpiť a následne ho primárne použiť na plnenie svojich reštitučných povinností. Keďže v podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva Slovenskej republiky budú predmetom očakávaných nákupov pôdy aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, je potrebné na uvedený účel vylúčiť aplikáciu predkupného práva k týmto spoluvlastníckym podielom. Nakoľko Slovenský pozemkový fond už v súčasnosti vo viacerých katastrálnych územiach nedisponuje vhodnými reštitučnými pozemkami v celosti, navrhujeme, aby sa predkupné právo nevzťahovalo ani na bezodplatné prevody náhradných pozemkov do vlastníctva oprávnených osôb.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorá je navrhnutá, určená navrhnutým gestorským výborom pre pôdohospodárstvo, pani Magde Košútovej.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 115 z 5. marca 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pridelil ho na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona, o súvislostiach s inými zákonmi, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú, navrhujem, že po rozprave odporučíme uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. februára 2013, ktoré je pod č. 382, navrhujem, aby prerokovali tento predmetný návrh tieto výbory: Ústavnoprávny Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovávania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od dvoch pánov poslancov, a to Zsolta Simona a Martina Fecka.

    Nech sa páči, ideme podľa poradia, pán Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem potrebu a nutnosť riešiť financovanie poľnohospodárov pri nákupe svojej pôdy. Preto sa pri svojom vystúpení zameriam skôr na technický problém podľa mňa, ktorý asi na ministerstve úplne nedomysleli, a pokúsim sa na to poukázať, aby bol dostatok časového priestoru na to, aby sme veci poriešili a nie vytvorili špekulatívny priestor na to, aby sme zneužili verejné financie. Keďže tento zákon sa dopĺňa o ustanovenia, ktoré sa dotýkajú bankového sektora, verejných financií, tak by som navrhoval, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Teraz k meritu. Oceňujem snahu riešiť financovanie poľnohospodárov cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Ale skúsme sa pozrieť na to, čo je v tomto návrhu zákona zapísané, čo to v skutočnosti bude znamenať. V nových regiónoch, poviem tak, že v drvivej väčšine tejto krajiny cena tržná, za ktorú poľnohospodárska pôda sa kupuje a predáva, je ďaleko a ďaleko, hlboko pod výnosom ministerstva financií z roku 2004, ktorý stanovuje cenu pôdy. To je tá vyhláška, ktorá stanovuje, z akej ceny pôdy platíme dane. Dnes de facto môže nastať situácia, že farmár príde a kúpi za tržnú cenu pôdu, zoberie na to úver zo záručnej banky a záručná banka v prípade, že tento úver sa nebude vedieť splácať, tak túto založenú pôdu kúpi od jeho majiteľa a vyplatí banku, ale za cenu, ktorú stanovuje vyhláška ministerstva financií.

    O čom rozprávam? Pozemkový fond môže do vlastníctva Slovenskej republiky, pardon, pozemkový fond môže do vlastníctva Slovenskej republiky za cenu podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou 6fc, kúpiť poľnohospodársky pozemok alebo pozemok podľa ods. 16, ku ktorému banka so stopercentnou majetkovou účasťou štátu vykonáva záložné právo, odkaz 23ae, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, sa pri výkone záložného práva nepoužije. Odkaz 6fc je odkaz na vyhlášku ministerstva financií, to znamená, že keď v Rimavskej Sobote je úradná cena, budem konkrétny, v Padarovciach podľa tejto vyhlášky 3 000 eur, ale tržná, reálna tržná hodnota, za ktorú je možné predávať a kupovať, je 1 000 eur, tak keď to príde niekto a kúpi za 1 000 eur, založí si ho pri banke, nebude ho vedieť splácať, tak banka mu za túto pôdu vyplatí podľa súčasne predloženého návrhu cenu, ktorú stanovuje vyhláška. Práve preto by bolo treba do tohto ustanovenia dopracovať, že Slovenský pozemkový fond pri nákupe takejto pôdy doplatí len rozdiel, ktorý daný farmár dlhuje banke, ale maximálne do ceny, ktorá je stanovená vyhláškou. Keď toto sa takto nestane, tak tam, kde je veľký rozdiel, nehovorím, že všade, ale tam, kde je veľký rozdiel medzi tržnou cenou a cenou vyhláškovou, môže nastať špekulatívnym úmyslom obchodovanie s pôdou na úkor štátneho, teda verejných financií a na úkor Slovenského pozemkového fondu.

    Upozorňujem na túto skutočnosť, pretože pri pozemkoch v mnohých prípadoch dochádzalo k zneužitiu, hlavne počas Mečiarovej éry, pričom nechcem spochybniť, opakujem, pričom nechcem spochybniť úmysel ministerstva financií poskytnúť úver garantovaný štátom alebo štátnou inštitúciou a za ním Slovenským pozemkovým fondom. Osobne s takýmto návrhom súhlasím. Takýto návrh sme mali rozpracovaný aj za predchádzajúcej vlády, bohužiaľ, musím povedať, že vtedy koaliční partneri neboli dostatočne ochotní reflektovať na to, aby sme to riešili. Chcem len poukázať na to, že tuto tento skutočný rozdiel existuje a je treba sa na to poriadne pozrieť a zamyslieť, sa aby sa tento mechanizmus ne-zne-užil do budúcna. To znamená, že je treba vyprecizovať § 34 ods. 20 a s tým súvisiace odseky pod čiarou tak, aby skutočne slúžil v prospech poľnohospodárov, ale nie na prospech špekulantov s pozemkami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným písomne prihláseným je Martin Fecko, dávam mu týmto slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyňa a kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona. Ako vyzerá, počas mojej éry začali sme zákonom 229, potom 64-kou, teraz 229-ou, 181-kou, pozemkovými zákonmi a máme už aj 330-ku. Super! Vyzerá, že sa nám to zahusťuje, pán minister, tak som rád, že pôda začína mať tiež nejakým spôsobom i v Národnej rade trend, aby sa o nej debatovalo.

    Prvé, čo ma napadlo, či to bude debata o odborných veciach týkajúcich sa pozemkových úprav, pretože táto knižočka, legislatívci z ministerstva ju poznajú a pamätajú

  • Vystupujúci ju ukazuje plénu.

  • , na základe tejto knižočky milióny ľudí na Slovensku vzdávalo nejak vďaku, že takéto zákony boli prijaté, aj zákon 229, aj zákon 330, ktorý hovoril o krivdách a náhrade týchto krívd. Aj v 330-ke máme náhrady ku reštitúciám, hlavne pozemkových spoločenstiev. Pán minister, ja vám toto darujem, pretože zákon o pozemkových spoločenstvách je o takejto krajine

  • Vystupujúci ukazuje obrázok.

  • . Keď takúto krajinu budeme mať na Slovensku, ja budem veľmi rád. Ja budem veľmi rád, pretože tak by to malo vyzerať. Nie poľnohospodárska púšť.

  • Hlas v sále.

  • No, áno, ale takto to máme v Nitre napríklad, to už namaľované není. A tak by sme to potrebovali mať aj v našom slovenskom poľnohospodárstve. Pán minister, ja vám to darujem, nech sa páči, keď môžem.

    A tak nás to učili aj na škole. Aj teba, pani kolegyňa, že aký je optimálny hon, že to nemôže byť 80 hektárov, musí to byť 2 až 5 hektárov a musí mať osevný postup, musí tam byť alej, musí tam byť remízka a kadečo. Kde je to všetko? Viete kde. A pozemkové úpravy, zákon o pozemkových úpravách práve toto rieši. Tak preto som sa vlastne nádejal, že čo vlastne, pán minister, akej, by som povedal, témy sa v tomto zákone chytí, či budeme debatovať o združení účastníkov pozemkových úprav, či budeme debatovať o spoločných zariadeniach, alebo čo vlastne budeme debatovať, pretože to, čo majú Česi, ktorí nám ušli o dvadsať rokov, viete ako, a stále iba sa hrbíme a konštatujeme, že pozemkové úpravy sú niekde v nedohľadne. A, pán minister, áno, máte pravdu, nemáme na DPH-áčku, že? Aby sme to, pokračovali v tom, takže to je ďalší veľký problém, ktorý tu máme. Peniaze od eurofondov máme, na DPH nemáme, tak reku super. Takže neviem, ako ďalej, ale ja dúfam, že zavejú aj normálne vetry.

    Takže poďme k meritu veci. Je tu predložený vlastne zákon, není dlhý, musím povedať, že nejaké štyri body a tri články, štyri články myslím, že taký, ani veľký, ani malý, akurát. A poďme po jednotlivých bodoch asi. To znamená, hneď idem k bodu jedna, kde v § 25 prikladáme na konci vety "na základe poverenia ministerstva krajským pozemkovým úradom a obvodným pozemkovým úradom alebo inou osobou, na základe ktorej návrhu sú pozemkové úpravy povolené". Povolené, to znamená, že dostávame sa do kategórií, kde dochádza k zmene užívacích práv a vlastníckych, to znamená ten najvšeobecnejší princíp, ktorý po 89-om u nás nastal, že už nie sú tie užívacie práva nad, ale vlastnícke práva sú nad užívacími. Takže viac-menej predpokladám, že tých, ktorí mohli dať návrh na povolenie pozemkových úprav, máte asi na mysli VÚC-ky a obce, ktoré prakticky možno, § 66, sa snažia vysporiadať tie pozemky nevysporiadané. Takže jeden z týchto podnetov dúfam, že je tento.

    Ďalej v § 34 hovoríte a doplňujete v ods. 16, konktrétne, že môže, za slovo "môže" sa vkladajú "do vlastníctva Slovenskej republiky". Budem to citovať celé, "pozemkový fond môže" a dopĺňame tam "do vlastníctva Slovenskej republiky kupovať pozemky." No doteraz to kupoval pre koho? Slovenský pozemkový fond to doteraz kupoval pre svoje kšefty?

  • Vyslovené s pobavením.

  • Dúfam, že nie, že to bolo automaticky. Ale precizujeme, dobre, precizujeme do vlastníctva Slovenskej republiky, lebo z toho mi vyplýva, že doteraz to mohol robiť, akože, nikto to nepostrehol, až teraz, že to ide na list vlastníctva Slovenskej republiky? Tak reku dobre, super, do vlastníctva SR.

    Ďalej, k tým bankám. Nie som bankár, neviem, dám sa poučiť. Koľko máme bánk so stopercentnou účasťou? Jednu, tri, päť?

  • Hlas v sále.

  • Jedna iba? Dobre, tak som zase múdrejší. Neviem to. Takže myslím si, že toto by mohol byť dobrý krok. A ako som povedal už predtým, v tých našich poľnohospodárskych zákonoch, že každý, každý podaný prst, ktorý nášmu poľnohospodárovi ministerstvo podá, budem rád, keď mu ho podáme. V akej forme a v akých veľkostiach, to už necháme na toho ministra a na jeho ministerstvo, akým spôsobom si to ustriehnu.

    Teraz ďalší a toto ma aj trošku potešilo, že hovoríme, že tieto pozemky, ktoré takýmto spôsobom prejdú na Slovenský pozemkový, teda na štát, v správe teda Slovenský pozemkový fond, ktorý bude spravovať, že tie pozemky budú následne môcť byť použité na riešenie podľa osobitných predpisov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, ak dovolíte, ja vás prerušujem, pretože vidím, že máte dobrý rozbeh.

  • No rozbeh je dobrý.

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Je 19.00 hod., tých bodov máte zrejme viac. Takže chcem vás aj požiadať, aj zároveň ostatných o to, že prerušujeme rokovanie v tomto bode. Budeme pokračovať podľa programu. Teda ráno sú iné body inej agendy, ale budeme pokračovať v rozprave v tomto bode.

  • Áno, jasné, jasné, v pohode.

  • Všetkým vám ďakujem, pán minister, aj vám.

    Príjemný večer. Zajtra pokračujeme. Vďaka.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.