• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 4. rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Ľudovít Kaník a Juraj Miškov.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.

    Vládny návrh zákona má tlač 341. Spoločná správa výborov má tlač 341a.

    Teraz poprosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som vám predložil do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Návrh zákona, pre odôvodnenie veľmi v krátkosti, lebo už som to povedal v prvom čítaní, povedal som to v rámci druhého čítania rokovania na výbore, na gesčnom výbore; návrh zákona sleduje tri hlavné ciele, ktoré sa prejavia v procesnej oblasti uznávania dokladov o vzdelaní. Najdôležitejšou oblasťou návrhu zákona je úprava ukladaním kompenzačných opatrení, aplikačná prax poukázala na nedostatky a značné problémy pri uplatňovaní týchto kompenzačných mechanizmov, ako aj náhradných opatrení odstraňujúcich prípadné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave žiadateľa. Návrh zákona preto spresňuje predmetné ustanovenia určením konkrétnych podmienok, kedy je možné kompenzačný mechanizmus uložiť, ako aj náležitosti spôsobu jeho uskutočnenia.

    Po druhé. Z hľadiska prepracovania kompenzačných mechanizmov sa nanovo upravuje aj samotný proces uznávania dokladov o vzdelaní a dokladov o odborných kvalifikáciách. Cieľom je odstrániť nejednotnosť v konaniach a dosiahnuť zjednotenie a sprehľadnenie právnej úpravy.

    Napokon po tretie, vzhľadom na prijatie zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, v roku 2008, ako aj vzhľadom na zmeny v zákone o vysokých školách sa návrhom zákona zosúlaďujú jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní, preukazujúce stupeň vzdelania. Predmetnou úpravou sa taktiež odstraňuje aj neaktuálnosť niektorých úprav.

    Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Samozrejme, v návrhu zákona sú zohľadnené pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a boli prerokované v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Ďakujem vám za pozornosť a verím, že tento návrh zákona a novely zákona podporíte. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2013 sa rozhodla prerokovať a uzniesla sa prerokovať v druhom čítaní uvedený vládny návrh zákona a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory k návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia výborov, pardon, do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky podali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy. Zároveň odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v IV. časti v bodoch 1 až 8 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená svojím uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. marca 2013 č. 64. Zároveň ma gestorský výbor poveril informovať o výsledku rokovania výborov, o stanoviskách a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, páni ministri, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto zákonu, ktorý tu dnes prerokovávame v druhom čítaní. V prvom rade chcem podporiť novelu zákona o uznávaní vzdelávania, pretože aplikačná prax, tak ako predkladateľ uvádza aj v dôvodovej správe, ukázala, že je potrebné vyriešiť mnohé problémy, ktoré jednoducho priniesla prax, a práve tento návrh reflektuje na tieto skúsenosti s používaním a využívaním zákona. Čiže chcel by som naozaj podporiť tento zákon a rovnako by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate sa týka školstva a súvisí so zákonom 597. Hovorí o spôsobe, akým sa prerozdeľujú finančné prostriedky, ktoré sa prideľujú školám v rámci normatívov. Preto mi dovoľte tento pozmeňujúci návrh prečítať.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008.

    1. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:

    "Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona 523/2004, zákona č. 564/2004, zákona 689/2006, zákona 245/2008, zákona 462/2008, zákona 179/2009, zákona 184/2009, zákona 38/2011, zákona 390/2011, zákona 325/2012 a zákona 345/2002 sa mení a dopĺňa takto:

    1. § 2 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie:

    "Zriaďovateľ školy je povinný zabezpečiť v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, použitie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu podľa § 4 ods. 5 pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na financovanie nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie. Tieto finančné prostriedky môže škola vo výnimočných prípadoch použiť na financovanie nákladov, na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií len so súhlasom zriaďovateľa školy na návrh riaditeľa školy."

    2. § 4 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:

    "Ministerstvo každoročne určuje a zverejňuje na svojom webovom sídle v mesiaci december na nasledujúci kalendárny rok percentuálny podiel v časti normatívneho príspevku pre školu na kalendárny rok, zodpovedajúci osobným nákladom a percentuálnym podielom z časti normatívneho príspevku pre školy na kalendárny rok, zodpovedajúci prevádzkovým nákladom, ktorý je zriaďovateľ povinný prideliť škole podľa ods. 9."

    3. V § 7 ods. 9 sa vypúšťa písm. b).

    Doterajšie písm. c) až f) sa označujú ako písm. b) až e).

    4. V § 9d, za § 9d sa vkladá paragraf nový 9e, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013. Hodnoty percentuálnych podielov v roku 2013, ktoré je zriaďovateľ školy povinný prideliť škole, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 4 ods. 9, sú:

    a) 95 % z časti normatívneho príspevku zodpovedajúcemu osobným nákladom a

    b) 80 % z časti normatívneho príspevku zodpovedajúcemu prevádzkovým nákladom."

    Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.

    Účinnosť čl. II sa navrhuje od 1. mája 2013, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť zákona.

    V nadväznosti na vloženie nového čl. II sa v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov upraví názov zákona.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento pozmeňujúci návrh predkladám práve s úmyslom, aby sme dokázali účinne financovať školy v rámci či už samosprávy, obcí a miest, zriaďovateľov a rovnako aj zriaďovateľov vyšších územných celkov a rovnako aj neštátnych zriaďovateľov, zriaďovateľov cirkevných škôl. Cieľom je, aby sme umožnili školám v rámci jedného zriaďovateľa vyrovnávať rozdiely medzi jednotlivými školami, ktoré sú spôsobené rôznymi faktormi. Ale v prvom rade, čo je dôležité, že tento zákon zabezpečuje, aby finančné prostriedky išli do osobných nákladov, ktoré sú určené na osobné náklady, a iba vo výnimočných prípadoch v rozmedzí 5 %, čo je obmedzené práve v novom § 9e, je možné na žiadosť riaditeľa školy a so súhlasom zriaďovateľa to použiť aj na iné prípady, čiže prípady prevádzkové. A ešte raz podotýkam, vo výnimočných prípadoch, to znamená, iba vtedy, keď to je naozaj nevyhnutné. V opačnom prípade všetky finančné prostriedky musia plynúť do osobných nákladov. Čo je dôležité podotknúť, že ministerstvo v súčasnosti deklarovalo, že pripravuje nový zákon o financovaní škôl, a preto tento, táto novela bude v podstate účinná dovtedy, kým sa neprijme nový zákon o financovaní škôl, kde by sa mali vyriešiť všetky tie nuansy, ktoré medzi jednotlivými kapitolami v rámci financovania vždy vznikajú. Nebude to jednoduchá úloha, ale myslím si, že samotný normatívny prístup, ktorý je dnes na financovanie škôl, už je prekonaný a tá honba za študentmi a preťahovanie si študentov z jednej školy na druhú, jednoducho, už sa ukázalo, že neprospieva ku kvalite. Po tom, ako ministerstvo prišlo s návrhom zákona, ktorý sme v minulom roku schválili, že z gymnázií sa stanú konečne opäť výberové školy a nie náborové školy, pretože sa stanovilo kritérium, že každý, kto chce študovať na gymnáziu, musí mať priemer známok najmenej, najviac 2,0, potom je potrebné rovnako aj pristúpiť k zmene financovania. Pretože práve tento normatívny systém umožňoval, že jednoducho aj pri výbere na gymnáziá, na výberové školy sa veľakrát riaditelia uchyľovali aj k tomu, že boli prijímaní na gymnáziá študenti, ktorí v podstate sa tam trápili a nemali na to. Tento pozmeňujúci návrh predkladám aj s predchádzajúcim odkonzultovaním predkladateľa, pána ministra, ale rovnako chcem poprosiť, aby podporil tento môj pozmeňujúci návrh a vyjadril s ním súhlas.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rovnako aj vás chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Žitňanská Jana.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najskôr dve poznámky. Pán poslanec, normatívne financovanie máme aj vo Fínsku, čiže hovoriť o tom, že je to niečo prekonané, je, myslím si, že veľmi odvážne a treba sa pozrieť možno, ako to tam funguje, ale opakujem, je to normatív na žiaka. Takisto nesúhlasím s vami s tým, že teraz, keď sa zaviedol ten priemer známok 2,0 na gymnáziá, že automaticky tie gymnáziá sa stávajú výberovými školami. Vzdelanie a vzdelávanie nie je o známkach, ale keďže sa nevenujete školstvu, tak chápem, že vy to vnímate najmä z pohľadu zriaďovateľa, tieto veci asi príliš nesledujete.

    K samotnému pozmeňujúcemu návrhu chcem povedať, že opäť raz tu máme pozmeňujúci návrh, novelu zákona, ale ktorý neprerokuvávame, čiže nepriamu, čo je vždy na škodu veci, keď sa takýmto spôsobom vkladajú do iného zákona alebo teda sa pri inom zákone navrhujú ďalšie takéto návrhy.

    Ja si myslím, že problém je trošku inde, pretože už takýto stav sme mali, že zriaďovateľ mohol disponovať nejakou časťou tých financií. Vnášalo to rozpory medzi školy, vnášalo to rozpory medzi zriaďovateľa a školy. Problémom je, že v tom systéme alebo do školstva by malo ísť podstatne viacej peňazí, si myslím, a malo by sa aj ináč prerozdeľovať. Ja chápem váš pohľad ako zriaďovateľa, kedy na jednej škole, dajme tomu, máte menej žiakov a starších učiteľov, tým pádom potrebujete viacej financií ako inde. Na druhej strane, myslím si, že sa treba zamerať aj na také niečo, ako je zosúladenie kalendárneho a školského roka, kedy sa stávajú situácie, že napr. od septembra máte na škole asistenta pre žiaka, ale peniaze naňho škola môže dostať až od januára. Čiže podľa mňa treba urobiť veľké upratovanie v tomto celom systéme financovania. Nehovoriť, že automaticky normatívne financovanie je zlé, a nesústrediť sa len na známky a na tieto výsledky, ktoré nehovoria v skutočnosti o kvalite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Blanár, je vidno, že SMER asi nevie, čo robí. Teraz nenarážam možno konkrétne na vás, lebo vy ste zriaďovateľ a vy viete, čo ako zriaďovateľ potrebujete, ale rezort ako ministerstvo školstva, pretože opäť sa prináša do parlamentu už druhýkrát oprava zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Prvýkrát ste to zvrzali. Prvýkrát ste to opravovali, teraz to opravujete druhýkrát a ešte furt to nie je funkčné, ešte furt to nie je dobré. Dokedy budete opravovať svoj vlastný hlúpy zákon, ktorý ste prijali, pán minister? Hovorilo sa o kvalite, teraz hovoríte o prerozdelení. Nemôžme prideľovať financie na počet žiakov. A na čo to chcete prideľovať, na počet tried alebo na čo? Teraz koľko žiakov bude v triedach a tak ďalej. Absolútne nemáte vyriešený systém, vy proste idete bezhlavo a mám taký pocit, že skôr riešite financovanie školstva systémom pokus - omyl, vyjde - nevyjde, dá sa - nedá sa. No a tak, ako ste argumentovali, že ZMOS vie najlepšie, čo treba v rámci financovania škôl, tak vidíte, že vám pekne podpílili konár pod sebou. No a financovanie centier voľného času ide dostratena, resp. do zániku centier voľného času a voľnočasových aktivít detí. Stále si to nedáte povedať, stále ste riadení tým ZMOS-om a stále im len poklonkujete a že to je najlepšie, čo môže byť. A vidíme, že tie financie sa strácajú v tých samosprávnych rozpočtoch.

    Takže som zvedavý, že čo pripravujete zase za systémové financovanie. Tak ako kolegyňa Žitňanská už podotkla, tu je treba riešiť skutočne veľa vecí systémovo, ale nie systémom, že rozkrádanie a podobných záležitostí. Do systému financovania školstva je naozaj potrebné priliať ešte nejaké peniaze, ale nemôže sa to robiť systémom, keď samozrejme odchádzajú peniaze na vybavenie zdravotných poisťovní a iných pokútnych kšeftov, ktoré máte za chrbtom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Blanár, ja chcem podporiť tvoj návrh, lebo mám praktické skúsenosti zo samosprávy. Samosprávy, ktoré sú zriaďovateľom väčšieho počtu škôl, či je to v pôsobnosti napr. Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj nášho mesta, mesta Brezna, kde aj v samosprávnom kraji, aj v Brezne sme realizovali rad opatrení smerujúcich k racionalizácii siete škôl. No i napriek tomu musím povedať, že sa nájdu zariadenia, ktorým jednoducho ten limit mzdových prostriedkov nepostačuje, sú na to rôzne objektívne príčiny. Využijem príklad od nás z Brezna, kde máme základnú školu zriadenú na sídlisku zhruba dva kilometre od centra mesta, ktorá, keď to sídlisko bolo mladé, bolo tam veľa detí, tak tá škola vyučovala ešte aj na iných pracoviskách. Dneska, žiaľ, sídlisko zostarlo, detí je menej a tá škola, relatívne veľká škola, priestorov je, má malý počet žiakov. Nedá sa presťahovať, lebo školy, ktoré máme v meste, kapacitne by to nezvládli, lebo predtým sme už racionalizovali sieť. Takže jednoducho tu vidím možnosť, ale aj potrebu, aby sa tie prostriedky mohli prerozdeľovať medzi jednotlivé zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti toho-ktorého subjektu. Teda považujem tento návrh váš za potrebný a správny a myslím si, že zriaďovatelia, či sú to samosprávy, alebo iní zriaďovatelia, budú naozaj zodpovedne pristupovať k tomuto, k tejto možnosti, ktorá sa im takto dáva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, pán kolega, to je taká kľučka od začiatku k začiatku, návratu k tomu, čo bolo trošku v inej forme, na čo sme upozorňovali, že takto to, ako sa zmenilo, nie je dobré, ale budiž. Akurát, ako vám to už povedali, ide to cez iný zákon, to, už sa to stalo pomaly pravidlom, že takýmto spôsobom sa novelizujú zákony, a potom tí, ktorí ich majú používať, sa ťažko v nich vyznajú.

    Ale druhá moja poznámka je k tomu normatívnemu financovaniu. Iste, niektoré veci v normatívnom financovaní treba zmeniť, aby nedošlo k lanáreniu žiakov. Dvakrát som už navrhoval v tejto Národnej rade novelu zákona tak, aby sa to upravilo, aby bola odmeňovaná a financovaná kvalita. Povedal by som to, ľavou rukou hneď v prvom čítaní ste to zmietli. Takže to vyjadrenie, si myslím, vaše, že je prekonaný, je v tejto chvíli naozaj nemiestne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, odpoviem vám, pán poslanec Fronc, najskôr. Keby ste počúvali dobre, povedal som, že normatívne financovanie na žiaka tak, ako je dnes. To znamená, že normatívne financovanie tu bude, ale nebude hlavným kritériom žiak. To je dôležité, ktoré, čo treba podotknúť.

    A vrátim sa k tomu, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská. Viete, ja mám úctu k ženám a zachovám si ju aj teraz, pretože zachoval by som si trošku pokory pri vyjadreniach, že sa nevenujem školstvu a že asi tomu nerozumiem, medzi riadkami. Pani poslankyňa, povedal som, že normatívne financovanie na žiaka je prekonané, čiže nie je pravda, čo ste povedali, že vo Fínsku to používajú. Áno, ale majú viacej kritérií. Nielen na žiaka, ale sú tam aj iné. Ale vyjadrenie, že neviem, čo je školstvo, je podľa mňa dosť silné. Viete, čo nedokázala Dzurindova vláda, v ktorej bolo aj KDH, ktorého ste boli vy súčasťou, nedokázala zredukovať počet škôl, čo my sme dokázali. Zo 122 škôl v našom kraji Žilinskom, teraz hovorím, je dnes 65, a boli sme nútení to urobiť. Kde ste boli vy? Vás som tam nikde nevidel.

    Pán Hraško, pán poslanec. Viete, nie je to oprava. Je to explicitné vyjadrenie v zákone, to, čo tu bolo už aj predtým, pretože napr. aj KDH, ktoré dnes hovorí, že to nie je dobré, nebolo ochotné zastaviť, aby z osobných nákladov sa presúvali peniaze do prevádzkových nákladov, a mohli to urobiť. Čiže toto nie je záležitosť, čo sa týka nás. My len zlý systém financovania sa snažíme vylepšovať dovtedy, kým príde nové financovanie do platnosti, čo nebude jednoduché. To si povedzme úplne otvorene, že to nebude jednoduché.

    No a pán poslanec Demian, myslím si, že práve pre obce a mestá to rovnako môže, a predovšetkým pre väčších zriaďovateľov, veľmi pomôcť vyrovnať tie rozdiely.

    Takže ďakujem za podporu a aj za faktické poznámky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Treba hovoriť v pokore a navzájom sa neurážať, to je poučenie, ktoré treba vnímať aj pri tejto rozprave. To, čo predložil pán poslanec Blanár, aj keď ide nad rámec zákona, ako ste správne konštatovali, je, ide s mojím súhlasom a súhlasím s tým, aby sme túto vec riešili. To, čo tu bolo povedané, my neupravujeme novelu zákona o financovaní, my meníme predovšetkým vyššiu normu, ktorá bola v nariadení vlády 630 a ktorá sa teraz dostáva explicitne do vyššej normy zákonnej, do zákona, a čo je veľmi dôležité, kde je zafixované minimum, to, 95 % že ide len do mzdy a 5 % na prerozdeľovanie, ale zase predovšetkým v rámci škôl. Lebo máme takýto, takéto situácie v mestách a v regiónoch, kde treba tieto prostriedky, aby sme zachovali istým spôsobom nie status quo, ale tú kvalitu niektorých škôl, ktoré majú, samozrejme, zlú vekovú štruktúru, vyššie tarifné platy a tak ďalej, aby sme to mohli takýmto spôsobom riešiť. A opäť chcem povedať, tá analýza, ktorú sme dostali aj z McKinsey & Company, hovorila, že najslabším článkom nášho systému je riaditeľ. A my teraz povyšujeme a zvýrazňujeme postavenie riaditeľa školy ako kompetentného človeka, ktorý nesie zodpovednosť na jednej strane za školu a na druhej strane má práva predovšetkým rokovať so svojím zriaďovateľom a tieto veci riešiť. Opakujem ešte raz, pokiaľ pôjdeme k zmene zákona o financovaní, tento zákon som v základných rámcoch konzultoval na OECD s expertmi OECD a konzultoval som ho so samotným Ángelom Gurríom.

    Budeme mať expertov, ktorí nám pomôžu. Samozrejme, systém je rôzny a bude to istým spôsobom aj normatív na triedu, aj normatív na žiaka, aj kvalita. A táto kvalita merateľná, to je to najťažšie, čo musíme nejakým spôsobom nastaviť. A poviem aj rovno, to odporúčanie z OECD je jasné, minimálne 20 žiakov v jednej triede, minimálne 20 žiakov v jednej triede, odporúčanie OECD. A samozrejme, prirodzene, my budeme toto hodnotiť aj v rámci našich osobitných podmienok. Nebude sa to týkať špeciálnych škôl a niektorých špeciálnych tried, ktoré zabezpečujú deti zdravotne a fyzicky a iným spôsobom postihnuté, aby sme im pomáhali, ale budeme musieť tento systém nastaviť a hľadať isté minimum, počet žiakov v triede, isté optimum a, samozrejme, to, čo je naviac, aby dostala tá trieda bonifikáciu. Touto cestou pôjdeme, nebojíme sa, ale, samozrejme, budeme o nej diskutovať a bude to aj obsiahnuté v návrhu a odporúčaní expertov, ktorí so mnou pôsobia v rade pre systémové zmeny, tak z INEKO, aj z iných organizácií, ktoré tam pôsobia; tieto moje kroky konkrétne, pokiaľ pôjdeme, budú odporúčané a budú takýmto spôsobom predložené do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, žiadate záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 385, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 367.

    Teraz poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je transponovať smernicu Komisie Európskej únie 2012/7 z 2. marca 2012, ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku mení a dopĺňa časť III prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek.

    Smernica Komisie je novým nástrojom v legislatíve Európskej únie, ktorá umožňuje Európskej komisii po konzultácii s členskými štátmi priamo meniť základnú smernicu o bezpečnosti hračiek bez ďalšieho prerokovania v Rade a v Európskom parlamente. Vzhľadom na to, že sa očakáva prijatie niekoľkých takýchto smerníc ročne, ministerstvo hospodárstva navrhuje vyčleniť z platného zákona o bezpečnosti hračiek tie ustanovenia, ktoré sa týkajú niektorých osobitných bezpečnostných požiadaviek na chemické vlastnosti hračiek, a následne ich upraviť formou vykonávacieho predpisu vydaného ministerstvom. Takýto postup umožní pružne reagovať na ďalšie prípadné zmeny v oblasti niektorých chemických vlastností hračiek a osobitných upozornení a informácií.

    Predložený návrh ďalej reaguje na poznatky aplikačnej praxe, z ktorej vyplynula potreba spresniť niektoré ustanovenia platného zákona o bezpečnosti hračiek. Týka sa to najmä dokumentov, ktoré musia sprevádzať hračku, ďalej povinností dovozcov pred uvedením hračky na trh a informačných povinností orgánu dohľadu. Navrhuje sa tiež spresnenie ustanovení zákona týkajúcich sa notifikácie. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh vyhlášky ministerstva hospodárstva, ktorá upravuje oblasť bezpečnosti hračiek vyčlenenú zo zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážené panie poslankyne a poslanci, žiadam vás o podporu predloženého zákona.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Lei Grečkovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 385. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnozáväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. februára 2013 č. 367 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Vyhlasujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne?

    Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Nedá mi pri tých hračkách, aby som nereagoval, keďže som otcom ôsmich detí, mám päť vnúčat, dovolím si niekoľko slov.

    K navrhovanému zákonu je tu, ak napríklad jedna z vecí, aby hračky, aby boli bezpečné na používanie, aby obsahovali upozornenia na hračke, kde sa uvedie minimálny alebo maximálny vek dieťaťa. Paradoxom sa stáva, že naozaj hračka môže byť veľmi nebezpečná pre dieťa. Je to vhodné, ak je to tam to upozornenie, ale aj rodičia, aby dbali na to a dávali pozor.

    Nechcem ani tak reagovať možno na tie, na tie možné úrazy, ktoré pri tých hračkách môžu byť, alebo tie zdravotné dôsledky, ktoré by tu boli, tie somatické. Ale v dnešnej dobe chcem poukázať na trošku iný rozmer a to je ten psychický vývin dieťaťa. Škola a rovnako aj rodinné prostredie má pozitívne pôsobiť na psychomotorický vývin dieťaťa alebo aj na psychický, telesný, duševný vývoj dieťaťa. A rovnako tomu malo by to byť aj pri tvorbe týchto hračiek. Ja už takto celkom ten trh hračiek už tým, že máme syna najmladšieho 17-ročného, tak už to tak veľmi nesledujem, ale cez tie vnúčatá predsa len a cez tie malé deti. Minule som zachytil, ja to, ak to pomenujem nepresne alebo nejak tak, tak sa ospravedlňujem, ale mal som možnosť sa dozvedieť, že na trhu sa objavujú takzvané vampírky alebo upírky. To sú tie barbiny, ale také zubaté a také strašidlá a takto.

    Ja som chcel, pán minister, len na túto vec ukázať, že, poukázať, že ako pozitívne môže takáto hračka pôsobiť na vývoj dieťaťa. Ako? Ja si myslím, že len negatívne. Hej, toto dieťa, keď má prežívať nočné mory a toto má jeho rozvoj vnútorný, vnútorný svet a jeho duševný rozvoj ako rozvíjať, myslím si, že je to veľmi nesprávne. A čo si pripravujeme tuná budúce veštice, budúcich upírov alebo vampírov alebo ja neviem čo? Myslím si, že takéto hračky, tam nemá byť ani upozornenie, no možno pre dospelých, keď si ktosi chce urobiť nejaký vtip a máte 50 rokov a päťdesiatku a dostanete takúto hračku, no tak možno na nejakú, ako na zasmiatie, prosím, viem si to predstaviť. Ale že by malé deti sa hrali s takýmito hračkami, pán minister, by som vás veľmi pekne poprosil, ak by ste sa možno aj nad tým zamysleli. Aj to je čosi, čo by som povedal, mohli by sme označiť za nebezpečné. Ja len toľko k tomu som chcel ešte. Taký trošku iný pohľad a iný rozmer do toho vniesť.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca žiadne faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 386. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 368.

    Opäť poprosím pána ministra hospodárstva o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Táto norma reaguje na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 258/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 10. protokolu OSN o strelných zbraniach a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí, častí a streliva.

    Predmetné nariadenie zavádza osobitné postupy pri vývoze strelných zbraní na civilné použitie do tretích krajín. Súčasne poskytuje členským štátom Európskej únie primerané právomoci a povinnosť prijať potrebné a primerané opatrenia k získaniu informácií o transakciách zahŕňajúcich strelné zbrane a strelivo.

    Cieľom novej právnej úpravy je komplexne upraviť postup pri udeľovaní licencií na obchodovanie s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov tak v rámci členských štátov Európskej únie, ako aj štátov mimo územia Európskej únie, upraviť podmienky obchodovania s týmito výrobkami, vymedziť okruh orgánov štátnej správy, ktoré sa vyjadrujú k žiadosti o udelenie licencie, a upraviť výkon kontroly dodržiavania tohto zákona.

    Dôležitou súčasťou predloženého návrhu je vymedzenie priestupkov a iných správnych deliktov za porušenia ustanovení zákona, ktoré sú odstupňované podľa závažnosti porušenia, čo je riešené čl. II tohto návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, žiadam vás o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo opäť spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lei Grečkovej.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 386.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. februára 2013 č. 368 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nikto. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 399, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 387.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona predkladám s cieľom zabezpečiť transpozíciu Smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

    Z hľadiska transpozície uvedenej smernice sa predloženým návrhom rozširuje predmet úpravy platného zákona, ďalej precizujú a dopĺňajú niektoré definície, a najmä stanovujú infraštrukturálne požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po uloženie.

    Návrh zákona tiež rozširuje pôsobnosť dozorného orgánu a ustanovuje povinnosť poskytovať potrebné informácie verejnosti a zabezpečiť jej účasť v súvislosti s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom, s rádioaktívnymi odpadmi, samozrejme, po zohľadnení tých informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie.

    Ďalšou oblasťou, ktorá je predmetom návrhu zákona, je úprava výšky príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia, na stavbu jadrového zariadenia a na výrobu elektrickej energie. K zvýšeniu tohto príspevku dochádza z dôvodu zvýšených finančných potrieb Úradu jadrového dozoru SR v súvislosti s dokončovaním výstavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 a povoľovaním jej uvedenia do prevádzky a rovnako tak s podporou vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorej absencia bola vytknutá aj misiou IRRS vykonanou na Slovensku v júni 2012.

    Návrh zákona zvyšuje úroveň preventívnych opatrení počas výstavby, rekonštrukcie alebo opravy jadrových zariadení smerom k zvyšovaniu bezpečnosti a spoľahlivosti. Ide o zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti v etape výstavby a prevádzky tak, aby bola vo všetkých etapách činnosti na jadrovom zariadení zabezpečená kvalifikovaná kontrola montáže a výroby zariadení pre jadrové zariadenia a preberanie prác od dodávateľov pre jadrové zariadenia kvalifikovanými osobami.

    Návrh zákona súčasne už vopred reaguje na očakávané požiadavky v novej smernici o jadrovej bezpečnosti, pripravovanej Európskou komisiou. Okrem už spomenutých ťažiskových oblastí právnej úpravy sa predloženým návrhom zákona realizujú aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny, súvisiace s navrhovanou úpravou týchto ťažiskových oblastí.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu navrhovaného zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tento zákon je známy ako atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpady, odpadmi, je to zákon o jadrovom fonde, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 399.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2013 č. 387 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Pani poslankyňa Mezenská. Uzatváram možnosť a, samozrejme, pán spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku, nech sa páči.

    Pani poslankyňa, pán spravodajca má v zmysle rokovacieho poriadku možnosť vystúpiť kedykoľvek.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, ja chápem dôvody na predloženie novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie, ktorý teda my poznáme pod pojmom atómový zákon, ktorý tu predkladáte teda ako minister hospodárstva, aj keď je samozrejme zrejmé, že tento návrh zákona, čo je aj logické, bol vypracovaný na Úrade jadrového dozoru a potreba novelizácie tohto zákona, hlavne zákona 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde, ktorý som tiež spravodajcoval, tak ako ste povedali, vyplynula z nutnosti dôslednej transpozície Smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011 a my máme povinnosť ju teda transponovať do našej legislatívy do 23. augusta 2013, čo teda sa snažíte týmto spraviť.

    Je tiež pravdou, že vlastne tá smernica Euratomu týmto sa snaží zabezpečiť, aby členské krajiny chránili pracovníkov alebo zamestnancov a širokú verejnosť pred biologickými účinkami ionizujúceho žiarenia, teda v tom zmysle, že tie deterministické účinky by mali byť vylúčené, stochastické, obmedzené na čo najnižšiu možnú mieru tak, ako je to rozumne dostupné, aj keď u nás ten výkon a zaobchádzanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom je v poriadku, je na vysokej úrovni, nejako, čo sa týka všetkých držiteľov povolení a oprávnení, ktorí pracujú s takýmito rádioaktívnymi odpadmi. Tam nie je žiadny problém.

    Ten problém je skôr v tom, že smernica požaduje, aby členské štáty mali formulovanú svoju politiku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, a vy aj v dôvodovej správe uvádzate dokument medzinárodnej atómovej agentúry Policies and Strategies for Radioactive Waste Management. Je to presne citácia. Neviem, že či ministri hospodárstva Ficovej vlády majú takú obľubu v angličtine, alebo či ste si to teda nevšimli, keď ste čítali dôvodovú správu, že tam je vysvetlená alebo je tam citovaná Policies and Strategies v angličtine a nie je tam spravený teda žiadny preklad, len je tam potom povedané, že politika vlastne je to, čo je potrebné urobiť a kto má byť za to zodpovedný, a program, stratégia, ako to dosiahnuť.

    Ja možno nie úplne presne, ale sa pokúsim pre kolegov teda preložiť alebo povedať, v čom je ten hlavný problém. Ten dokument medzinárodnej atómovej agentúry hovorí, že politika je súbor stanovených cieľov a požiadaviek pre bezpečnostný manažment s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. A obvykle alebo normálne definuje národnú úlohu alebo národné úlohy a zodpovednosti, a ako taká politika je obvykle stanovená národnou vládou a môže preto byť teda tiež kodifikovaná v národnom legislatívnom systéme.

    Potom je tam vysvetlená stratégia, ako prostriedky pre dosiahnutie cieľov a požiadaviek stanovených v tej národnej politike pre bezpečnostný manažment s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. A stratégia je obvykle stanovená relevantným vlastníkom odpadu, alebo ten, kto s ním nakladá, a môže to byť vládna agentúra alebo privátny subjekt, privátna entita. A národná politika môže byť rozpracovaná v rozličných, viacerých stratégiách. A tie individuálne stratégie môžu teda obsahovať rôzne typy alebo prístup k rôznym typom odpadu, či sa to týka reaktorového odpadu, odpadu, ktorý vzniká z dekonšinengu, teda z vyraďovania v jadrových elektrárňach, inštituciálneho odpadu, alebo môžeme tie stratégie deliť podľa rozličných vlastníkov toho odpadu.

    V súčasnosti za politiku aj stratégiu, čo tu správne uvádzate, považujeme stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je upravená v zákone č. 238 o Národnom jadrovom fonde. Tá bola naposledy schválená vládou 21. mája 2008 a bolo k nej prijaté uznesenie vlády. A preto vy celkom správne v druhom článku navrhujete prostredníctvom úplne nového ustanovenia v § 3a, aby sa zabezpečil prehľad, stanoviť, čo má obsahovať politika, čo má obsahovať vnútroštátny program.

    Neviem, prečo sa bojíte slova stratégia, dobre, dávate sem slovo program. Takisto definujete v tých, tých, tých bodoch, v tom § 3a, ako sa s ňou bude nakladať, dokedy sa má ohlásiť jej prijatie do Bruselu. A takisto hovoríte o tom, že ministerstvo bude priebežne monitorovať jej plnenie. Jednoducho, k tejto prvej časti a k novele zákona o národnom jadrovom fonde ja nemám námietok. A aj, aj, a ten zákon podporím ako celok.

    No čo je naozaj trošku problematické, je tá druhá oblasť úpravy, a to je zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a od držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie.

    V dôvodovej správe ÚJD teda uvádza, že k zvýšeniu prichádza hlavne so zvýšenými finančnými nárokmi na ÚJD v súvislosti s výstavbou nových jadrových zariadení, s potrebou zabezpečovať výkon činnosti, a to som si zvýraznil, aj prostredníctvom externých osôb na komerčnej báze. Tu sa vždy ako môžeme pohybovať na tenkom ľade, ale ja poznám ľudí z Úradu jadrového dozoru aj celý úrad, teda nejakým spôsobom sa nebojím. No a hlavne tie prostriedky sa majú použiť na zvýšenie nákladov na výskum a vedu, ktorú vytkla, tak ako ste povedali, aj tá misia medzinárodnej atómovej agentúry pre integrované overovanie dozornej činnosti Úradu jadrového dozoru.

    Treba povedať, že to zvýšenie príspevku nie je malé. Zvýšenie príspevku za, za prevádzku jadrového zariadenia, prakticky ide o dva bohunické bloky, dva mochovecké bloky, je stopercentné. A za jeden megawatt tepelne inštalovaného výkonu zvyšujete ten príspevok z 383,38 eura na 766,76 eura a ročný príspevok na, na zariadenie, ktoré je teda vo výstavbe, alebo na stavbu zvyšujete jedenapolnásobne. Tým Úrad jadrového dozoru dostane veľmi pekné peniaze v roku 2014 a 2015 navyše, je to plus celé 4,6 milióna eur v roku 2014, 4,3 milióna v roku 2015.

    No a to podstatné, minutie teda týchto peňazí je na takzvaný Národný program vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Ja nechcem spochybniť, že by ho nebolo treba. Odvolávate sa na smernice, ktoré niečo také vyžadujú. Predpokladám, že aj misia takéto niečo vyžadovala. A aj tu definujete nejaké body, čo by mal ten národný program obsahovať. Ja som si ale všimol, že chcete teda určite, aby to prešlo. A spomínate tu aj Fukušimu, že je to treba aj v súvislosti s Fukušimou. To sa mi zdá, ako tá podpora s tou Fukušimou už tak na hrane. No ale čo je pre mňa trošku ako nedostatočne vysvetlené, je to, že program výskumu bude koordinovaný radou pre výskum Úradu jadrového dozoru.

    Takáto rada pre výskum Úradu jadrového dozoru ešte neexistuje. A píšete tu, že sa bude skladať z predstaviteľov kľúčových inštitúcií, teda z prevádzkovateľov, technické podporné organizácie, to neviem celkom, čo je, vysoké školy.

    No, táto rada bude mať pomerne asi, predpokladám, dosť veľké kompetencie. Ona bude stanovovať tie oblasti vedy a výskumu, v ktorých bude treba postupovať. No a preto by ma zaujímalo, akým spôsobom bude kreovaná. Či už bude teda zákonom, alebo nejakým výnosom, alebo vyhláškou, či ju menuje len predsedníčka Úradu jadrového dozoru, alebo bude to menovať, menovať vláda. A tu by som očakával teda ešte nejaké dovysvetlenie. Ďalšia časť tých peňazí sa má minúť na navýšenie počtu zamestnancov o desať a pätnásť v roku 2014 a 2015. A píšete tu celkom odvážne, že sa predpokladá aj posilnená úroveň ohodnotenia zamestnancov vykonávajúcich jadrový dozor.

    S týmto ja súhlasím, aj keď je to teda odvážne, pretože naozaj tí ľudia, ktorí vykonávajú dozor, majú podstatne menšie mzdy, majú podstatne menšie príjmy ako tí ľudia, ktorí prevádzkujú alebo robia v spoločnosti, ktorá teda nakladá s rádioaktívnymi odpadmi. Ale je to teda trošku, je to trošku odvážne, ale myslím si, že môžeme toto podporiť.

    Ja som si podrobne pozrel aj celý pripomienkovací proces a pre presnosť chcem tu predniesť aj bod 195, ktorý predložila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, možno ešte trošku v inej dikcii zákona. Ten som nečítal. Ten, ktorý bol daný na pripomienkovanie, kde, samozrejme, Slovenské elektrárne a asociácia protestujú proti stopercentnému navýšeniu príspevku za prevádzkované elektrárne. A konštatuje tam, že rozpočet ÚJD je už v roku 2010, v roku 2011 a v roku 2012, čo sa týka krytia činnosti, krytý z príspevkov na, podľa nich na 98 %, 105 % a 103,9 percenta. Ja, pravdupovediac, neviem celkom, čo oni mysleli pod krytím činnosti ÚJD, pretože rozpočet je vyšší, ale majú tu takú námietku, ktorú by bolo dobré pozrieť, že podľa zverejnených údajov zo záverečného účtu Slovenskej republiky je zrejmé, že ÚJD ani v súčasnosti nevyčerpá celý svoj rozpočet, a preto navrhované navýšenie príspevkov je neopodstatnené. Ide teda o skrytú formu dvojitého zdanenia držiteľa povolenia na prevádzku, keďže nevyčerpaná časť príspevku, ktorý je určený na dozornú činnosť ÚJD, sa čerpá na úplné účely v štátnom rozpočte.

    Je pravda, že rozporové konanie, kde sa nedohodli, bolo 13. 9. 2012, a potom správa IRRS, medzinárodnej atómovej agentúry, bola prijatá na vláde 28. 11. 2012, no a možnože už potom tam došlo k nejakému dovysvetleniu.

    Takisto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení protestuje proti príspevkom, alebo jedenapolnásobnému zvýšeniu príspevku na výkon štátneho dozoru za JE vo výstavbe, pretože oni tvrdia, že jednoducho sedemdesiat percent dokumentácie, ktorá súvisí s dostavbou Mochoviec 3, 4, už je schválených, čo teda tá argumentácia ich má nejakú logiku. Hovoria o tom, že tieto peniaze môžu byť použité na externé posúdenia a, a, ale čo s nimi ja nesúhlasím, hovoria, že jednoducho nie sú to peniaze na ľudí, ktorých by Úrad jadrového dozoru prijal, pretože títo by sa nestihli vyškoliť. To nie je pravda, pretože Úrad jadrového dozoru ako spravidla len veľmi zriedka prijíma ľudí, ktorí idú priamo zo školy, tak, aby sa museli školiť. Ako obvykle tam idú skúsení špecialisti, a to z jadrových zdrojov alebo z JAVYS-u, alebo jednoducho ľudia, ktorí sú už hotoví.

    Ja tento zákon podporím do druhého čítania, nenachádzam tam ako nič zlé. Úradu jadrového dozoru verím, ale, pán minister, ja by som vás chcel poprosiť, či by ste sa predsa len nepozreli na jednu požiadavku, ktorú dala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, samozrejme, na návrh Slovenských elektrární. A to je úprava § 8 ods. 2 zákona č. 541/2004 Z. z., kde tá dikcia súčasná znie, že "Úrad jadrového dozoru teda môže vydať súhlas alebo povolenie na prevádzku najviac na dobu desiatich rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia je možné vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 7" a tak ďalej. Nebudem teda čítať celý ten § 8 ods. 2 zákona, ale zdá sa mi, že to odôvodnenie, ktoré asociácia dala, naozaj má, má, má svoju logiku. Píšu tu, že novelou sa ruší časové obmedzenie, na ktoré ÚJD vydáva povolenie. A dokonca uvádzajú tu, že ÚJD aj vyslovil súhlas. Ja neviem, či to bol predbežný súhlas. A ide o zjednotenie štandardnej praxe s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.

    A súhlasím s tým, čo tu píše asociácia zamestnávateľov. Jednoducho, aj keby tento desaťročný limit na povolenie bol odstránený, úradu vždy zostávajú legislatívne nástroje na zmenu odňatia alebo obmedzenie, obmedzenie súhlasu alebo povolenia, pretože v súčasnosti platí zákonná požiadavka, že prevádzkovateľ jednoducho každých desať rokov musí vykonávať takzvané Periodic Safety Rewiev, alebo periodické hodnotenie bezpečnosti. My sme, keď som bol teda vedúci odboru, práve za túto oblasť bezpečnosti som zodpovedal. Robili, je to už teda pár pekných centimetrov materiálu, ktorý musí dokladovať, že jednoducho tá elektráreň spĺňa aktuálne požiadavky na jadrovú bezpečnosť. No a aj keď sa ukáže, že keď periodické hodnotenie vykáže pozitívne závery, že všetko je v poriadku, tak aj tak je nevyhnutné otvárať konanie o vydanie nového povolenia na prevádzku, ak pôvodné stratilo svoju platnosť, zo zákona.

    Po takejto novelizácii, aby sa povolenie vydávalo neobmedzene, periodické hodnotenie by zostalo zachované v lehote každých desať rokov, ale k otváraniu konania vo vzťahu k povoleniu na prevádzku by dochádzalo len vtedy, ak by periodické hodnotenie vykázalo také nedostatky, že by vlastne viedlo ku konaniu na obmedzenie alebo odňatie povolenia.

    Samozrejme, či toto prijmete, alebo neprijmete, záleží od SMER-u. Máte tu osemdesiattri poslancov. Ja by som vás len chcel poprosiť, keby ste s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru aj so zástupcami Slovenských elektrární skúsili, že či naozaj by to nebolo zjednodušenie života, aj keď viem, že asi zelení by, by, by protestovali.

    Nebudem asi ani v druhom čítaní dávať takýto pozmeňujúci návrh, keď to teda nebude s vaším súhlasom.

    Ďakujem vám, pán minister, za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca a pána spravodajcu s faktickou poznámkou pán poslanec Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Lojzo, myslím si, že si komplexne zhodnotil tento návrh zákona. Je veľmi, povedzme predovšetkým pre neodborníkov, veľmi ťažko analyzovať celú tú situáciu ohľadom jadrovej energetiky. A v tejto súvislosti aj s touto novelou mňa zaujala táto časť, ktorá súvisí so zvyšovaním príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Ja s tým nemám až takéto problémy, možno skutočne je treba, aby sme oblasť výskumu, vývoja, oblasť jadrovej energetiky posilnili vzhľadom na to, že vývoj ide dopredu, a to súvisí dosť často s bezpečnosťou jadrových zariadení. Ja by som sa ešte možnože prihovoril, aby možnože časť týchto zdrojov Úradu jadrového dozoru, dozoru, ktorý bude manažovať tieto zdroje, či by nemohli ísť na určitú stimuláciu pre študentov, pre štúdium odborných škôl, respektíve elektrotechnických univerzít alebo elektrotechnických fakúlt, pretože odborníkov, ktorých máme v oblasti jadrovej energetiky, ubúda, výrazne ubúda. Pokiaľ som mal možnosť aj teraz v Mochovciach, keď sme boli na výjazde, hovoriť s ľuďmi z tejto oblasti, tak obávajú sa, že po čase, a keďže my na Slovensku predpokladáme, že budeme naďalej udržiavať jadrovú energetiku, my budeme potrebovať týchto ľudí, nových odborníkov, mladých odborníkov. Či by sme tam nevedeli urobiť nejaký, nejaký pokrok dopredu a možnože využiť časť týchto zdrojov práve aj na takýto účel.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán spravodajca, na faktickú poznámku? Áno, nech sa páči.

  • Pán kolega Hudacký, ja by som chcel povedať, je to, samozrejme, na zváženie, preto, tak ako som hovoril, je veľmi dôležité, kto bude tvoriť tú radu pre výskum Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Ja viem, že aj prevádzkovatelia možno inými formami podporujú alebo spolupracujú s vysokými školami. Je to dosť veľký peniaz, zobrať teda prevádzkovateľovi zase 100 miliónov korún ročne, ale, lebo v konečnom dôsledku zase budú mať o to menší zisk a nielen oni, ale aj, aj, aj štát, ktorý tam vlastní 33 percent akcií, ale myslím si, že ten vlastník Slovenských elektrární to prežije. Ale naozaj možno taká, taká, taká odmena by bola vlastne tá požiadavka tých, tej Asociácie zamestnávateľských zväzov na to, aby jednoducho nemuseli sa každých 10 rokov podrobovať tomu procesu povoľovania na prevádzku. A zdôrazňujem, že Úrad jadrového dozoru naozaj má dosť nástrojov, aby zasiahol, kedykoľvek je potrebné, a obmedzil to povolenie na prevádzku.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská, máte slovo.

  • Tak ja si dovolím stručne sa vyjadriť k tomuto zákonu. Viac-menej, asi už aj pre vás so známym postojom, že ja nie som zástancom progresu a rozvoja jadrovej energetiky, ako som sa už nechala viackrát počuť, skôr som za to, aby všetky podporné prostriedky, ktoré v rámci energetickej koncepcie budú využívané, smerovali k podpore obnoviteľných zdrojov, pretože ja práve podporu obnoviteľných zdrojov považujem za progresívne hľadisko, za progresívny prístup, za progresívne riešenie v oblasti energetickej politiky. Nielen kvôli ekonomickým hľadiskám, ale predovšetkým kvôli citlivejšiemu prístupu a citlivejším dopadom na prírodu, na ochranu a bezpečnosť, zdravie našich občanov.

    To som si dovolila povedať hneď v úvode, lebo vlastne s takýmto postojom ja som študovala aj analyzovala tento pripravený zákon, a teda mám reálne obavy nielen z jeho naplnenia, čo prinesie teda naplnenie tohto zákona, ale vôbec z toho, kde bude smerovať rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku. Chcem k tomu povedať, že ak budú dobudúcna pripravované takéto podklady a materiály, ja samotná sa už strácam v tom parcializovaní predkladaných navýšených nárokov jednotlivých položiek, a to už je jedno, v zásade jedno, či ide o Národný jadrový fond, alebo, teda úrad, alebo ide o samotných prevádzkovateľov týchto jadrových elektrární. Pretože skutočne by ma už zaujímalo také komplexné vyhodnotenie a sumarizácia, koľko investícií - či do jednej zložky, alebo do druhej zložky - bolo pripravovaných a aj realizovaných. Pretože možno takýmto nápočtom a takouto sumarizáciou zistíme a možno aj poprieme samotný argument, ktorý je ťažiskovým práve v rozvoji jadrovej energetiky, že je to najefektívnejší spôsob zabezpečenia energie.

    Naozaj mám už vážnu pochybnosť, spájajúc to s tou požiadavkou poslednej návštevy v jadrovej elektrárni, kde prezentovali títo prevádzkovatelia, že potrebujú navýšiť kvôli nesprávnym projektovým odhadom podporu zo strany štátu v sume, keď si dobre pamätám, 800 - 900 miliónov eur. V danom návrhu si Národný jadrový fond pýta ďalšie prostriedky, takže naozaj, ak môžem touto formou, chcem požiadať o komplexný sumárny prehľad, jednoduchý prehľad toho, koľko už našu republiku stála výstavba jadrovej, jadrových elektrární, aby sme si vedeli naozaj zhodnotiť, či to nie je nakoniec aj viac, berúc v úvahu napríklad aj náklady spojené s likvidáciou odpadu, či to nie je viac, ako sme možno odmietli investovať práve do obnoviteľných zdrojov. Tak, aby sme požiadavku, ktorú ja vnímam a tá je nastolená, je progresívna, aby sme čoraz viac približovali miesto výroby k miestu spotreby, berúc v úvahu aj nezávislosť jednotlivých jednotiek bez ohľadu na to, či už ide o domácnosti, alebo aj priemyselné subjekty. Lebo ak tu bol aj zákon o obnoviteľných zdrojoch, bola nastolená požiadavka aj väčších prevádzok na to, aby sa šlo cestou využívania obnoviteľných zdrojov. Takže túto požiadavku ja spájam s rozpravou a s predloženým zákonom.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Huba, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja som pôvodne ani nechcel vystúpiť v tomto bode programu, ale nedá mi nezareagovať na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej, podporiť jej stanovisko. Fakt je, že tento zákon má skôr rámcový charakter a nerieši nejaké technické detaily, ale napriek tomu, myslím si, že uchováva určité status quo a v podstate podporuje dominantné postavenie jadrovej energie v tom energetickom mixe, ktorý na Slovensku máme. A v tomto zmysle tiež by som chcel zdôrazniť nutnosť prechodu na trajektóriu obnoviteľných zdrojov, ale ešte pred to by som si dovolil predradiť fenomén energetických úspor, v ktorom zaostávame ešte oveľa viac ako v oblasti obnoviteľných zdrojov a kde Slovensko má obrovské rezervy. Hovorí sa o niekoľkonásobnom zaostávaní v prepočte na jednotku vyrobeného hrubého domáceho produktu v porovnaní s technologicky najvyspelejšími krajinami. Čiže ak do niečoho investovať tie úzkoprofilové prostriedky, tak toto je tá ideálna oblasť.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa teda krátko vyjadrím, lebo tu boli otvorené nejaké otázky. Samozrejme, k tej prvej časti bohato obsiahnutej v príspevku pána poslanca Přidala, sa vyjadrovať ani nebudem, lebo v zásade s ňou súhlasím. Tá druhá oblasť bola mierne akýmsi spôsobom spochybnená, alebo teda vyvstalo tam niekoľko otázok. Chcem povedať, ten nárast ceny, samozrejme, ktorý bude potrebné odvádzať v prospech tohto Úradu jadrového dozoru aj na vedu, výskum, aj na posilnenie kapacít pri preberaní jadrovej elektrárne Mochovce, samozrejme, najväčším oponentom tohto je najväčší prispievateľ, to je logické, ktorým sú Slovenské elektrárne. Ale na druhej strane musíme povedať, že je aj sám najväčšou príčinou, pretože Slovenské elektrárne mali záväzok dokončiť dva bloky v Mochovciach ďaleko skôr, ako tomu vyzerá byť teraz a, samozrejme, aj za ďaleko nižšie peniaze, ako to vyzerá, že to bude teraz.

    Samozrejme, že táto požiadavka kladie tie isté dôvody zvýšenia nákladov aj na Úrad jadrového dozoru SR, jednak, že musia v kratšom čase zhodnotiť všetky zmeny, ktoré či už priniesla nová technológia, či už to priniesli zmenené predpisy v dôsledku Fukušimy, alebo z iných dôvodov, takže s tým sa bude musieť vo veľmi krátkom čase zaoberať Úrad jadrového dozoru. Keby ste chceli vedieť, dokumentácie, ktoré treba schvaľovať, nie sú žiadne jednoduché papiere, všetko sú to veľmi zložité, náročné výkresy, ktorých je 12-tisíc, a ešte zostáva, samozrejme, odsúhlasiť z toho strašné množstvo. Ja to teraz kvantifikovať nechcem, ale je to určite veľký nápor na Úrad jadrového dozoru. A Úrad jadrového dozoru má tam aj závažné výzvy, čo sa týka posudzovania nových trendov, ktoré sa používajú, a to je veľmi dôležité, aby sme vedeli aj sa obrátiť na renomované inštitúcie z oblasti výskumu, vývoja materiálov a podobne, aby na toto vedeli reagovať, a tieto náklady bude potrebné do toho investovať.

    Nám na Slovensku takisto ubúda odborná kapacita na posudzovanie týchto vecí, preto veľmi súhlasím aj s návrhom pána predsedu Hudackého, ktorý povedal, že aby sme to investovali aj do výchovy. Ja si myslím, že keď tieto prostriedky pôjdu na samotné vysoké školy, tak budú k tomuto procesu privolávaní študenti, budú, samozrejme, témy tohto typu - či už formou diplomových, alebo iných prác -, takže ja si myslím, že študenti a aj patričné krytie, ktoré môže byť z tohto úradu poskytnuté slovenským vysokým školám, bude na správnej adrese.

    Súhlasím s návrhom k paragrafu 8, budeme mať možnosť o ňom diskutovať, určite na výbor predvoláme aj pani predsedníčku a budeme diskutovať, že prečo toto obmedzenie spravila. V tomto ohľade si myslím, že by sme mohli diskusiu pozitívne posunúť správnym smerom.

    K pani poslankyni Mezenskej chcem povedať, tá celková filozofia o energetike ako takej bude na programe v najbližších dňoch. Chceme predložiť energetickú politiku, jej zámery, do čoho investovať a ako sa orientovať na Slovensku, je, samozrejme, platforma pri tvorbe tejto energetickej politiky. Neviem zaručiť, že bude váš názor úplne vypočutý, ale každopádne budeme o ňom diskutovať a zatiaľ si myslím, tak ako pán predseda výboru Huba povedal, určite máme nekonečný priestor pri energetických úsporách. Tam si myslím, že by sa mala zamerať naša oblasť.

    Obnoviteľné zdroje sú, samozrejme, takisto problematika, ktorá má svoje miesto. Musíme jej dať priestor, na druhej strane neprimerané impulzy nevytvorili len u nás nespokojnosť s takouto podporou, ale aj v okolitých krajinách. Vidíte, že v Bulharsku je to proste problém, spojený až s pádom vlády. Takisto Nemecko sa nevyrovnáva s týmto ľahko a keď vidím, že musia podporovať dneska výrobu alebo výstavbu konvenčných elektrární z uhlia na to, aby vyrovnali vybilancovanie svojej energetickej kapacity, tak to možno tiež nie je úplne najsprávnejší model. Čiže v energetickej politike treba hľadať otázky a odpovede na to, ako budeme v najbližšom období narábať s našou výstavbou, s podporami a s celým energetickým komplexom. Nie je to jednoduché, sú tu, samozrejme, otázky protirečivého charakteru, ale našou úlohou je nájsť ten optimálny mix.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca krátko chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi. Ako zdá sa, že keď sme v odbornej rovine, že sa dohodneme aj v oblasti ako jadrovej energetiky. Súhlasím s tým, že v tom prvom bode ako, tam nie je žiadny problém, čo sa týka zákona o Národnom jadrovom fonde. Ja som ani nespochybnil ten, ten druhý, ten zvýšený, zvýšený príspevok. Vy ste použili to slovo. Ale priznajme si ako, že môže to vyvolávať otázniky. A naozaj aj vy ste sám povedali, že prvý, kto asi bude protestovať, je aj prevádzkovateľ. Neočakával som, že by ste zvýšili príspevky ako teda organizácii JAVYS, pretože by to nemalo žiadny zmysel, len teda prehadzovať peniaze z jedného vrecka do druhého. S tým plne súhlasím.

    Pani kolegyni Mezenskej. No, čo sa týka jadrovej energetiky, Kresťanskodemokratické hnutie aj vo svojom programe je za podporu jadrovej energetiky. My sme za to jednoducho, aby sa tu prevádzkovali jadrové elektrárne. Samozrejme, pri dodržovaní aktuálnych bezpečnostných štandardov, ktoré sú vydávané medzinárodnou atómovou agentúrou. Jednoducho chceme prevádzkovať jadrové elektrárne bezpečne, spoľahlivo, ekonomicky a ekologicky. Ja si neviem predstaviť taký energetický mix, ktorý by bol bez jadrovej energetiky. Jednoducho, poviem to možno tak trošku, ja som presvedčený, že napríklad pre región Bohunice, odkiaľ som, kde som teda sa narodil, a ja, môj celý život je spätý s jadrovou energetikou, s tou jadrovou elektrárňou. Ja som presvedčený, že jadrová energetika bola požehnaním pre Slovensko, čo sa týka rozvoja vedy, techniky, školstva, pracovných príležitostí, a ja verím, že môžete sa v tom trošku strácať, ale tie obnoviteľné zdroje vždy budú len nejaký doplnok alebo budú časť toho energetického mixu tvorené, tvoriť, a preto ja som za vyváženú skladbu teda energetických zdrojov aj na Slovensku. Ako pán minister správne povedal, ako aj Nemci už s emisiami začínajú mať problém. A ja si myslím, že to rozhodnutie bolo len politické a príde čas opäť, kedy jednoducho ten rozvoj jadrovej energetiky opäť, opäť, opäť nastane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 329. Spoločná správa výborov má tlač 329a.

    Teraz prosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola nutnosť reagovať na problémy aplikačnej praxe, ktoré neboli pôvodným zákonom č. 181/2011 Z. z. dostatočne pokryté. Týmto novým návrhom zákona sa navrhuje zefektívnenie systému poskytovania dotácií a zavádza nový druh dotácie pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako správca rozpočtovej kapitoly podľa pôvodného zákona poskytovalo dotácie na podporu baníctva a odstránenie následkov banskej činnosti, na podporu rozvoja malého a stredného podnikania, na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla, na podporu ochrany spotrebiteľa a v neposlednej miere na podporu rozvoja priemyselnej výroby a služieb. Tieto typy dotácií ostávajú aj v novom návrhu zákona. Predloženým návrhom sa rozširujú dotácie v oblasti baníctva o dotácie na úhradu sociálnych vplyvov útlmu banskej činnosti, ktoré však neznamenajú zvýšený vplyv na štátny rozpočet, pretože budú pokryté z rozpočtu ministerstva. Súčasne sa zavádza nový druh dotácie na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Tento druh dotácie považuje ministerstvo za vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor. Predloženým návrhom sa ďalej vymedzuje okruh osôb, upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií, kedy je možné poskytnúť finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva, a rovnako sa vymedzuje i okruh oblastí, na ktoré dotácie nie je možné poskytnúť. Okrem toho sa týmto návrhom ustanovuje pôsobnosť ministerstva na poskytovanie dotácií, upresňuje sa vzťah zákona k osobitným právnym predpisom, zavádza sa povinnosť zverejňovať na internetovej stránke ministerstva zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, zoznam poskytnutých dotácií a ich výšku, zoznam neposkytnutých dotácií s uvedením dôvodu zamietnutia žiadosti, ako aj evidencia uzavretých zmlúv. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, bude mať pozitívny sociálny vplyv a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné a podnikateľské prostredie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, žiadam vás o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, tlač 329, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, tlač 329, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods.1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 29. januára 2013 č. 404 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 26. februára 2013 č. 177, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 120.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne, s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 126. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec a predseda výboru hospodárskeho Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážení prítomní poslanci, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už v prvom čítaní som sa zmienila o potrebe zavedenia nástrojov a mechanizmov zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti v prideľovaní prostriedkov, dotácií ministerstva hospodárstva, konkrétne pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Hoci sa účel poskytovania dotácií ministerstvom viaže na rôzne oblasti pomoci a podpory, či už je to oblasť udržania banských činností, alebo rozvoja malého a stredného podnikania, podpory rozvoja priemyselnej výroby a služieb, alebo oblasť výskumu, vývoja a inovácií, konkrétnu skúsenosť a z toho aj vyplývajúci podnet mám práve za oblasť poskytovania podpory na oblasť ochrany spotrebiteľa. To je oblasť, ktorú ja dôverne poznám, preto si dovolím aj k nej predniesť svoje návrhy a doplňujúci návrh. Nedovolím si teda hovoriť za iné oblasti, s ktorými nemám konkrétnu a priamu skúsenosť a ku ktorej mi ani dotknutí žiadatelia nepredložili súvisiace podnety alebo pripomienky k zákonu. Nosným pilierom môjho návrhu je opätovné zavedenie verejných prezentácií, ktoré sa do roka 2010 organizovali, a celý rozhodovací proces bol takto pod väčšou verejnou kontrolou, bol otvorenejší, nevzbudzoval toľké pochybnosti o objektivite a spravodlivosti rozhodnutí. Rozhodovací proces o rozdeľovaní dotácií od času, keď sa verejné prezentácie, naopak, zrušili, v anonymnom priestore a pri atomizovanom prístupe stratili na svojej otvorenosti a transparentnosti. Odkedy boli verejné prezentácie projektov z dôvodu zabezpečenia bezcieľnej anonymity zrušené, v rozdeľovaní dotácií žiadateľským subjektom zavládla netransparentnosť, podozrenia a hmla.

    Druhým nástrojom, ktorý zabráni možnej jednostrannosti, účelovosti a tendenčnosti rozhodovacieho a vylučovacieho procesu, je konkretizácia a objektivizácia vydaných stanovísk o splnení, respektíve nesplnení podmienky vysporiadania finančných vzťahov s ministerstvom hospodárstva, teda s poskytovateľom. Nateraz tento inštitút nemá, ako som už aj v prvom čítaní spomenula, konkrétny, vecný a právne záväzný obsah a ani základ. Napriek tomu sa využíva ako kľúčový nástroj pri rozhodovaní o pridelení dotácie. Podľa súčasného znenia zákona, ale aj podľa znenia predloženého vládneho návrhu je zdôvodnenie zamietnutia žiadosti o dotáciu cez inštitút nevysporiadaných finančných vzťahov ponechané na svojvoľnom a jednostrannom výklade zástupcov odboru administrujúcich a rozhodujúcich o pridelení a zamietnutí dotácie. Na všetky možné vznesené oprávnené námietky dotknutých subjektov slúži iba jedna okrídlená, nesúrodá formulka: Na dotáciu nie je právny nárok. Pritom obvinenie o neoprávnenom čerpaní bez opravného prostriedku vecou dotknutého subjektu nevyplýva ani z vykonaného posudzovania plnených podmienok uvedených v obsahu schváleného projektu, ani z posúdenia plnenia projektových kritérií, ba dokonca ani z plnenia záväzkov z podpísanej záväznej zmluvy medzi oboma subjektmi, teda medzi ministerstvom a medzi žiadateľskou organizáciou. Určenie tohto neoprávneného čerpania ani po formálnej stránke nemá formu a podobu riadneho záväzného rozhodnutia, ktoré by malo byť výstupom riadneho šetrenia a posudzovania súladu reálneho čerpania so zazmluvnenými podmienkami a záväzkami. Dokonca za takýto výstup ani nikto nenesie zodpovednosť. V takých nedeklaratórnych a neurčených podmienkach, kedy na základe získaných a prežitých skutočností nemožno vylúčiť ani tlak obchodnej loby na ministerský aparát, pri možnom cielenom vylúčení žiadateľského subjektu nemožno, ak to s transparentnosťou a objektivitou rozhodovania myslíme vážne, v takýchto podmienkach naozaj nemožno viac zotrvať. Takto veľmi ľahko a drasticky môžeme odstaviť od pomoci a podpory subjekt, mimovládny subjekt, ktorý preukázateľne, zodpovedne a s plnou vážnosťou plní zmluvné záväzky, má tradíciu a narastajúcu návštevnosť poškodenými spotrebiteľmi. Sama som priamym svedkom takýchto nenáležitých postupov a ja to naozaj na základe vlastnej skúsenosti považujem za zneužívanie právomoci verejného činiteľa proti plneniu cieľov a priorít spotrebiteľskej politiky. Tento postup je pre mňa poburujúci o to viac, ak následne sa zistí, že verejnými prostriedkami bol podporený subjekt, ktorý je účelovo zriadený a možno aj spriaznený s niektorou politickou stranou.

    Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

    1. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:

    "Ak ministerstvo zamietne žiadosť z dôvodu, že žiadateľ nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, v odôvodnení oznámenia o zamietnutí žiadosti, ktoré žiadateľovi zašle do 10 pracovných dní odo dňa tohto rozhodnutia, uvedie rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre takéto oznámenie.

    Rozhodujúcu skutočnosť, rozhodujúcou skutočnosťou podľa ods. 2a sa rozumie, 2 sa rozumie:

    a) rozhodnutie súdu, správneho orgánu alebo iného subjektu, ktoré preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;

    b) je to správa vypracovaná následnou finančnou kontrolou podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;

    c) správa vypracovaná priebežnou finančnou kontrolou ministerstva podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;

    d) neschválenie vyúčtovania projektu, na ktorý bola žiadateľovi v minulosti ministerstvom poskytnutá dotácia, ak ministerstvom vytýkané nedostatky vo vyúčtovaní neboli žiadateľom odstránené ani do dňa doručenia žiadosti.

    (4) Ak je dôvodom pre oznámenie ministerstva podľa ods. 2 rozhodujúca skutočnosť uvedená v ods. 3 písm. c) alebo d), žiadateľ môže do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o zamietnutí žiadosti podľa ods. 2 podať podnet na vykonanie následnej finančnej kontroly z dôvodov uvedených v osobitnom predpise s cieľom preskúmať postup ministerstva pri zamietnutí žiadosti podľa ods. 2. Podanie podnetu má odkladný účinok vo vzťahu ku všetkým žiadostiam žiadateľa. Ministerstvo musí začať vykonávať následnú finančnú kontrolu do 10 pracovných dní odo dňa doručenia podnetu a ukončiť ju do troch mesiacov od jej začatia. Vykonávania následnej finančnej kontroly sa zúčastňujú aj prizvané osoby podľa osobitného predpisu."

    Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 5 až 10.

    K odôvodneniu: Navrhované ustanovenie zakotvuje ako podmienku zamietnutia dotácie riadne odôvodnenie takéhoto oznámenia, v ktorom nesmie chýbať ani uvedenie takzvanej rozhodujúcej skutočnosti, ktorá bola dôvodom pre zamietnutie žiadosti. Zároveň sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom rozhodujúca skutočnosť. Cieľom návrhu je väčšia transparentnosť pri udeľovaní dotácií a rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa o dotácie v prípadoch, keď dôvodom pre zamietnutie žiadosti sú nevyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom a takáto skutočnosť vyplýva buď z kontroly vyúčtovania projektu, na ktorý bola poskytnutá dotácia, alebo z výsledku priebežnej finančnej kontroly, keďže praktické skúsenosti žiadateľov preukazujú, že práve v takýchto prípadoch dochádza neraz k pochybeniam, respektíve k nesprávnym zisteniam na strane subjektu poskytujúceho dotácie. Nespochybňuje sa pritom princíp, že na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

    Rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa sa dosahuje tým, že sa mu v oboch vyššie uvedených prípadoch poskytuje možnosť podať podnet na začatie následnej finančnej kontroly, na ktorú sa v princípe vzťahujú ustanovenia zákona 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s určitými rozdielmi, ku ktorým patrí povinnosť kontrolného subjektu ministerstva začať takúto kontrolu, povinnosť ministerstva začať následnú finančnú kontrolu a skončiť ju v stanovenom čase, ako aj povinnosť ministerstva zabezpečiť účasť prizvaných osôb na takejto kontrole.

    Dôvody následnej finančnej kontroly môžu byť rôzne. Najčastejšie pôjde o overenie dodržania podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov a dodržania podmienok ich použitia, t. j. overenie, či takéto namietané zistenie útvaru ministerstva poskytujúceho dotácie je správne. Podanie podnetu má pritom odkladný účinok vo vzťahu k všetkým žiadostiam žiadateľa, ako som už predtým čítala, až do ukončenia následnej finančnej kontroly sa žiadosť nepovažuje za zamietnutú a v prípade, že podnet bol oprávnený, ministerstvo je povinné rozhodnúť o udelení dotácie.

    Podrobnejšie pravidlá stanoví v tomto smere vykonávajúci predpis ministerstva. Predpokladá sa, že dotačná komisia nezasadne skôr, ako bude rozhodnuté o všetkých podaných podnetoch.

    2. V § 11 ods. 2 sa slovo "trojčlenná" nahrádza slovom "päťčlenná".

    Ide o komisiu, rozhodovaciu komisiu. Pre zvýšenie transparentnosti, plurality názorov, zastúpenia odborníkov v dotačnej komisii a zníženie možnosti subjektívneho rozhodovania sa zavádza rozšírenie trojčlennej komisie na päťčlennú.

    3. V ods. 11, pardon, v § 11 ods. 5 sa slová "dvoch mesiacov" nahrádzajú slovami "jedného mesiaca".

    Odôvodnenie: Z dôvodu skoršieho a efektívnejšieho čerpania finančných prostriedkov zo strany úspešných žiadateľov sa navrhuje skrátiť doba na uzavretie dotačnej zmluvy na jeden mesiac, keďže doba dvoch mesiacov sa javí ako príliš dlhá a môže spôsobiť paralyzovanie fungovania projektu, keďže úspešní žiadatelia sú neraz závislí výlučne práve na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu.

    Pod bodom 4 navrhujeme v § 11 ods. 3 na konci pripojiť tieto slová: "okrem žiadostí podľa § 2 písm. d)".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na špecifiká programu, špecifiká dotačného programu týkajúceho sa podpory ochrany spotrebiteľa, nie je relevantné utajovanie identifikácie žiadateľov vzhľadom na relatívne úzko vymedzený okruh každoročne sa opakujúcich žiadateľov, ako aj členov dotačnej komisie.

    Pod bodom 5 navrhujeme: V § 11 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:

    "V prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) je jedným z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí aj spoločná verejná prezentácia projektov všetkých žiadateľov pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Ministerstvo zašle najmenej 10 pracovných dní pred uskutočnením spoločnej verejnej prezentácie pozvánku všetkým žiadateľom, v ktorej uvedie miesto, dátum a čas jej konania."

    Doterajšie ods. 7 až 10 sa označujú ako ods. 8 až 11.

    Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie zavádza spoločnú verejnú prezentáciu všetkých žiadateľov v prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) návrhu zákona ako jedno z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Takéto kritérium sa už uplatňovalo pri udeľovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva do roku 2010.

    Pod bodom 6 navrhujeme: V § 12 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Na vykonávanie finančnej kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie: "Zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 37 sa označí ako poznámka pod čiarou k odkazu 38.

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Návrhom sa docieli, že na vykonávanie finančnej kontroly sa budú vzťahovať ustanovenia zákona o finančnej kontrole, ak tento zákon neustanoví inak.

    Takže dovolím si požiadať vás o podporu tohto doplňujúceho návrhu v záujme väčšej transparentnosti a zvýšenia prehľadu o poskytovaní prostriedkov, verejných prostriedkov z ministerstva hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán predseda výboru hospodárskeho Hudacký, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, nebudem dlhý, v podstate som sa ani nechystal vystúpiť v rozprave, ale na nejakú faktickú poznámku by to bolo asi trochu dlhšie. V každom prípade ja by som rád spojil niektoré moje myšlienky tak s týmto návrhom zákona o dotáciách, rovnako aj s investičnou pomocou, pretože niektoré veci tam súvisia. Dotknem sa predovšetkým otázky výskumu, vývoja a inovácií.

    Trochu mi vadí, že prichádzame s návrhom zákona o dotáciách a nemáme doriešenú oblasť koncepcie rozvoja, výskumu, vývoja a inovácií aj v súvislosti s nejakými kompetenčnými, môžem to dokonca nazvať aj spormi medzi ministerstvom školstva a ministerstvom hospodárstva, kto bude nejakým spôsobom viac mať, alebo mať určitú gesciu nad touto oblasťou aj vzhľadom na to, že dosť často sa v tejto súvislosti využívajú štrukturálne fondy a aj v rámci prípravy novej kohéznej a štrukturálnej politiky je treba, aby sme už konečne urobili nejaký spoločný sektorový program, operačný program, ktorý by bol nadrezortný a ktorý by riešil oblasť podpory výskumu, vývoja a inovácií, ale aj vedy a základného výskumu.

    Čiže tu by som upriamil pozornosť. Ja vítam aj tento zákon o dotácii, o dotáciách, aj keď, priznám sa, že ako pravicový politik nie som nadšený takouto formou podpory vzhľadom na to, ak by sme mali dosť zdrojov, verejných zdrojov na to, aby sme každému jednému žiadateľovi mohli vyhovieť, tak všetko by bolo v poriadku. Ale akonáhle jeden, a predovšetkým to sa týka hospodárskej oblasti, jeden žiadateľ dostane, druhý nedostane, má priamu konkurenčnú výhodu, čo deformuje podnikateľské prostredie. Ale ak už teda máme takéto podmienky, aké máme, tak je treba citlivo pristupovať k podpore týchto žiadateľov.

    Čo sa týka podpory malého a stredného podnikania, niekto si myslí, že tým malým a stredným podnikateľom, predovšetkým mikropodnikateľom podľa nejakej európskej klasifikácie do deväť zamestnancov, ako keby bolo treba vytvoriť len to základné podnikateľské prostredie, čo je, áno, čo je aj pravda, ale na druhej strane je treba predovšetkým v súvislosti so štartom do podnikania alebo motiváciou týchto podnikateľov im pomôcť. A tu by som sa opäť prihovoril, aby sme, ak dávame dotácie, teda ak dávame nejaké finančné prostriedky, aby sme sa vyhli čo najviac dotáciám, čiže nenávratným finančným prostriedkom, a pretransformovali to viac na revolvingové fondy, pretože títo ľudia nepotrebujú až takto dostávať nenávratné prostriedky, dosť často sa nakoniec aj zneužívajú, ale aby sme ich pretransformovali do revolvingových fondov, či už sú to mikropôžičkové programy, či sú to už v podstate ďalšie väčšie zdroje na rozvoj malých a stredných firiem.

    Ale keď už hovoríme aj o inováciách a pre inovácie sú optimálne práve rizikové, rizikový kapitál, aby sme tam isto, takisto etablovali zdroje, ktoré budú kapitálovo podporovať takéto iniciatívy, takéto projekty, a opäť, aby sa tieto zdroje do určitej miery vracali, aby jednak mal štát kontrolu nad takýmito zdrojmi, ale aby boli disponibilné. To znamená, aby boli etablované aj na regionálnej úrovni. Takže toto by som chcel zdôrazniť, pán minister, aby sme ešte potom ďalej pracovali na celkovej koncepcii či už v otázkach rozvoja, výskumu, inovácií, technologického výskumu a podobne, ale aj v súvislosti s podporou malých a stredných podnikateľov na Slovensku, teda či už sa to týka štartovacieho kapitálu, rozvojového kapitálu, alebo rizikového kapitálu v súvislosti s inovatívnymi projektmi.

    A takisto, čo už som spomínal, hľadať spôsob, ako s ministerstvom školstva nájsť nejaké primerané, primeranú úroveň na to, aby sme mohli komplexnejšie riadiť predovšetkým verejné zdroje z európskych zdrojov, ktoré, ktoré nám môžu pomôcť výrazne posunúť slovenskú ekonomiku, slovenské hospodárstvo z takzvanej montážnej ekonomiky do znalostnej ekonomiky, pretože my nebudeme schopní zachytiť tie trendy. A vidíme dobre aj v súčasnosti, ako kríza nahlodáva naše hospodárstvo, ako sme závislí na, na jednom priemysle, automobilovom priemysle, množstvo subdodávateľov, a ja sa obávam, že toto sa môže dostať na povrch veľmi rýchlo a bolestne.

    Ešte na dôvažok, takisto, keď som hovoril, že zákon o dotáciách a zákon o investičnej pomoci, takisto je treba, aby to hralo spolu, pretože na jednej strane napríklad dávame dotácie na kotly na biomasu, respektíve slnečné kolektory, na druhej strane zákon o investičnej pomoci. Už ako keby sme zabudli na to, že dávať prostriedky alebo investičné stimuly, investičnú pomoc firmám alebo investorom, ktorí prídu a budú vyrábať na Slovensku, to je jedno, či slovenské firmy, alebo zahraničné firmy, kotly a slnečné kolektory na Slovensku. Čiže, aby bola v podstate nejaká integrovaná, to integrované prepojenie a komplexné prepojenie. Čiže na jednej strane zabezpečíme podporu domácnostiam, čiže znížime ich energetickú náročnosť, a teda budú platiť nižšie náklady na energie, na druhej strane pomôžeme našim výrobcom kotlov, slnečných kolektorov, ale aj iných vecí, ktoré budeme dotovať. Čiže musí to byť synergický efekt a ja verím, že len takýmto spôsobom môžeme na Slovensku niečo viac, niečo viac priniesť.

    Toľko z mojej strany. Ja inak proti týmto návrhom nemám nejaké výrazné pripomienky, takže ďakujem pekne a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hudacký, vy ste presne povedali to, čo som ja už tuná párkrát zdôraznil, a to, že v prvom rade by malo ísť o tú podporu, aby si domácnosti mohli zaviesť také zariadenia, ktoré im umožnia energetickú výhodnosť, to znamená, že znížiť cenu za odber a odobratú elektrickú energiu, prípadne za teplo. Takže toto je adekvátna podpora. Len neviem, či sa to bude dať, keďže sa snažíme v prvom rade podporovať energetické monopoly, ktoré sa snažia ľudí skôr okrádať, by som povedal. A stále si zvyšujú cenu na úkor obyvateľov tak, ako sa to stalo v prípade zateplenia panelákov, teda veľkých, väčších budov, ktoré sú v správe spoločenstiev. A keďže dodávateľovi energií klesli zisky, automaticky zdvihol cenu energií. Takže toto by nemalo byť cieľom. Takže cieľom by malo byť skutočne to, aby si rodiny mohli zaviesť také zariadenia, ktoré by im dokázali usporiť tú energiu, a znížili si náklady na energiu vo svojich domácnostiach. Takže podporujem to, čo ste povedali.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete zareagovať, pán poslanec? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Keďže je jedna minúta do 11.00 hodiny, vyhlasujem krátku prestávku a budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, pekné predpoludnie. Ešte vás chcem poprosiť o chvíľočku vzhľadom na to, že budeme hlasovať o prerokovaných bodoch aj o návrhu zákona o verejnom obstarávaní, kde ešte spravodajca aj niektorí navrhovatelia dávajú dokopy svoje predstavy o pozmeňujúcich návrhoch. A keďže tých bolo pomerne veľa, aby sme neurobili chybu, chceme ešte vopred niektoré veci radšej prejsť.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči zatiaľ.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme zákon 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií vrátili naspäť na rokovanie výborom, nakoľko pozmeňovák, ktorý podal dnes ráno pán Blanár, významne mení tento zákon, zasahuje do financovania škôl a normatívneho systému, bolo by dobré znovu si ho prebrať na výboroch. A keďže ide tiež o výsledky štrajku učiteľov, keď oni dosiahli nejaké ústupky a teraz im ich v zásade chceme zobrať, tak by bolo dobré, si to naozaj na výbore ešte prebrať.

    Ďakujem.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 7 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať, dámy a páni, o prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Bagačku, aby ako určený spravodajca uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 25 o verejnom obstarávaní, je to tlač 359. Bude to pomerne dlhé hlasovanie. Poprosím vás o koncentráciu, dámy a páni.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 359.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpilo 13 poslancov, opakovane odznel návrh pani Žitňanskej, Hudackého, Jurinovej vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Viacerí poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pani poslankyňa Žitňanská požiadala o vyňatie bodov 1, 2, 11 a 35 zo spoločnej správy, pani poslankyňa Jurinová požiadala o vyňatie bodov 55 a 57, poslanec Bagačka požiadal o vyňatie bodu 21 zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte najprv hlasovať o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na, na dopracovanie.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 78 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. O bodoch 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12 až 20, 22, 23, 24, 26 až 34, 36 až 54, 56, 59 až 84, 86, 90, 92 a 93 spoločne, s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • O bode 3, s odporúčaním neschváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, nikto nebol za, 130 proti, 6 sa zdržali.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem. O bodoch 8, 25, 58, 85, 87, 88, 89 a 91, s odporúčaním neschváliť, hlasovať nebudeme, nakoľko boli schválené body 7, 24, 56, 84 a 90. Tieto sa navzájom vylučujú. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy vyňatých na osobitné hlasovanie. Budeme hlasovať o bode 1, s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 1 za, 130 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej o bode 2, s odporúčaním neschváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 proti, 3 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej o bode 11, s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bode 11 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 1 za, 123 proti, 10 sa zdržalo.

    Bod sme neschválili.

  • O bode 21, s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 127 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej o bode 35, s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 55 proti, 4 sa zdržali.

    Tento bod sme schválili.

  • O bode 55, s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 56 proti, 4 sa zdržali.

    Bod sme schválili.

  • O bode 57, s odporúčaním neschváliť, hlasovať nebudeme, nakoľko bol schválený bod 56 spoločnej správy. Tieto body sa navzájom vylučujú.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Pán predseda, o bode 3 z prvého návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej hlasovať nebudeme, nakoľko bol schválený bod 35 spoločnej správy. Tieto body sa navzájom vylučujú.

    Ďalej, pán poslanec Hrnčiar podal dva pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Andreja Hrnčiara.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Andreja Hrnčiara.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jána Hudackého.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Hudackého.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 49 za, 78 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podpredsedníčky Eriky Jurinovej podľa jej požiadaviek takto: o bodoch 1 a 2 spoločne.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch 1 a 2 z návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Jurinová.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 78 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej pani podpredsedníčka žiadala hlasovať o bodoch 3, 4, 5 a 7 spoločne, ale keďže bol schválený bod 55 spoločnej správy, ktorý sa vzájomne vylučuje s bodom 3, o jej návrhoch o bodoch 3, 4, 5 a 7 hlasovať nemôžeme.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Dobre. Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o bode 6 tohto návrhu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 8 tohto návrhu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 78 proti, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pani podpredsedníčka ďalej žiadala hlasovať o bodoch 9 až 14 spoločne, ale keďže bol schválený bod 56 spoločnej správy, ktorý sa vzájomne vylučuje s týmito bodmi, nemožno o nich hlasovať.

    Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martina Chrena.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 za, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 77 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Igora Matoviča.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Lucie Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Lucie Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 85 za, 52 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani podpredsedníčka Jurinová v treťom čítaní.

    Pán spravodajca, poprosím vás, zaujmite miesto.

  • Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia, vzhľadom k tomu, že došlo k schváleniu pozmeňovacieho návrhu alebo časti pozmeňovacieho návrhu, konkrétne bodu 6, tým, že iné body neboli schválené, tak vás poprosím o technickú zmenu číslice, a to konkrétne v § 110 ods. 19 je nutné, aby všetko sedelo, nahradiť číslo 19 číslom 3.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku.

  • Najprv ešte budeme hlasovať, pani podpredsedníčka dala legislatívno-technický návrh na zmenu, takže budeme hlasovať o prečíslovaní, kde dôvod vznikol neschválením predchádzajúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím legislatívu, aby zaznamenala túto zmenu. Pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 za, 85 za, 2 proti, 51 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.

    Pani poslankyňa Kučerová uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Je to tlač 393.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 393.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, k predloženému vládnemu návrhu zákona vystúpila v rozprave pani podpredsedníčka Jurinová, ktorá nedala žiadny pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Pán poslanec Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 300/2005 Z. z. Je to trestný zákon, tlač 401.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 401.)

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili 2 poslanci, neboli podané žiadne procedurálne návrhy, dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 9 proti, 36 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 za, 1 proti, 5 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Vitteková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Je to tlač 402.

  • Ďakujem. K uvedenému vládnemu návrhu zákona v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Brixi uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, tlač 339.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 339.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať spoločne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 2 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď, pričom dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 87 bolo za, 50 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch.

    Pán poslanec Gaži uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov. Je to tlač 358.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 358.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy. Dajte najprv hlasovať o bodoch 1 až 12, 14 až 33 a o bode 37 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 101 za, 1 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o bodoch 34 až 36 a 38 až 46 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 90 za, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, nakoľko bol schválený bod 14 spoločnej správy, o bode 13 už nebudeme hlasovať. Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach zo spoločnej správy. Gestorský výbor ma oprávnil predniesť návrh podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 1 proti, 57 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 2 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov.

    Pán poslanec Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Je to tlač 404.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 404.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 21 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili a postúpili návrh do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, teraz v súlade s §74 ods. 1 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

    Pavol Paška, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 111 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 12 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Goga uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 293 o uznávaní odborných kvalifikácií, je to tlač 341.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z., tlač 341.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec a podal pozmeňujúci návrh. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 8 vo 4 časti spoločnej správy, a to spoločne, s odporúčaním gestorského výboru ich schváliť.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 2 proti, 57 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k návrhom zo správy. Vzhľadom na to, že dnes v rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte, prosím, pán predseda hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o týchto podaných návrhoch.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 56 proti, 3 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Blanár a s jeho návrhom pred hlasovaním vyslovil súhlas aj zástupca navrhovateľa. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o návrhoch pána poslanca Blanára.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 54 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predseda, hlasovať.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 49 proti, 11 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za, 50 proti, 8 sa zdržali.

    Schválili sme novelu zákona 293 o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Pani poslankyňa Grečková v prvom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 78 o bezpečnosti hračiek. Tlač 385.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 385.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nepredložil žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že prerokujeme uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 111 za, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte vás poprosím, pani poslankyňa, uviesť aj hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, je to tlač 386.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 386.

  • V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 za, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, pre hospodárske záležitosti a výboru pre obranu a bezpečnosť, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Přidal uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 541 o mierovom využívaní jadrovej energie. Tlač 399.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 399.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepredložili žiaden návrh. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 110 za, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Taktiež o tom, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pavol Paška, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 124 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva SR. Je to tlač 329.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Hudacký. Pani poslankyňa Mezenská podala jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, najprv je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Prosím, dajte hlasovať.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 bolo za, 3 sa zdržali.

    Máme súhlas, ešte pred tým pani poslankyňa Mezenská.

  • Pán predseda, pán spravodajca, chcem vás poprosiť, aby ste dali osobitne hlasovať o bodoch 2, 3 a 1, 4, 5, 6 z môjho doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem.

    Pavol Paška, predseda NR SR

    Takže budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne, s odporúčaním schváliť.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 za, 6 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 2 a 3 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mezenskej.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 bolo za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tieto body z návrhu pani poslankyne sme schválili.

  • Ďakujem, dajte teraz, prosím, hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 6 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mezenskej.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 34 proti, 45 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Pavol Paška, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie. Pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Pavol Paška, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať o súhlas so zmenou programu 16. schôdze. Vzhľadom na zahraničnú pracovnú cestu pána ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka navrhujem, aby sa jeho body, ktoré sú označené pod, ako 33 až 36, sú to tlače 296, 406, 321 a 328, prerokovali 20. marca od 14.00 popoludní. Je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna). Ďakujem vám pekne.

    Želám všetkým Jozefom a držiteľom tohto mena ešte pekný zvyšok dňa a ešte predtým, ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcem len poprosiť o opravu hlasovania č. 95 k tlači 341, hlasoval som za.

    Ďakujem pekne.

  • Do záznamu, poprosím.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály, pána ministra Malatinského.

    Pekné popoludnie, panie kolegyne, páni kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 340. Spoločná správa výborov má tlač 340a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, skrátene zákon o energetickej efektívnosti, predkladám s cieľom spresniť niektoré ustanovenia platného zákona, reagujúc tak na poznatky aplikačnej praxe.

    Predloženým návrhom sa precizujú niektoré ustanovenia platného zákona, ktorých výklad je nejednoznačný, a definujú nové pojmy ako: spotrebiteľ energie, obchodná energetická spoločnosť, montážna prístupnosť a veľká budova. V záujme dôslednejšej kontroly postupu pri výkone energetického auditu vykonávaného energetickým audítorom sa v § 8 zavádza povinnosť poskytnúť písomnú správu z energetického auditu prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, pričom táto kontrola nebude zameraná na povinné subjekty, t. j. spotrebiteľov, ale výlučne na odborné osoby a kvalitu ich práce. Návrh zákona súčasne upravuje termín, ktorý stanovuje vlastníkovi alebo správcovi veľkej budovy povinnosť vyregulovať vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody, a to z pôvodného termínu do konca roku 2013 na koniec roku 2015. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj právom Európskej únie. Schválenie návrhu zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani sociálne vplyvy.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu uvedeného zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, je to zákon známy pod menom zákon o energetickej efektívnosti, a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z., tlač 340, podáva teda Národnej rade Slovenskej republiky v súlade § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. januára 2013 č. 405 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Oba výbory prerokovali návrh zákona v lehote stanovenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. februára 2013, je to uznesenie č. 178, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 121.

    V IV. časti spoločnej správy sú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je to zmena alebo upresnenie definície, čo je celková spotreba energie, a legislatívno-technické návrhy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne o bode 1 až 4, s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor tiež na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z., schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 127. A týmto uznesením aj mňa výbor predložil spravodajcovať tento zákon.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Alojz Hlina. Dávam mu zároveň slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, na úvod dovoľte, aby som privítal všetkých bojovníkov za lepší život v tejto krajine. Je nás tu presne toľko, koľko tu nás má byť, to znamená skoro nikto. Ale keďže údajne mám rád priemyselnú kameru, tak do tej budem hovoriť, možno to niekto bude počuť.

    Tento zákon, ktorý sa hovorí, ktorý sa volá o energetickej efektívnosti, môžeme kľudne volať aj zákon o obaľovaní trúbiek. To je proste zákon, ktorý nám hovorí, že treba obaľovať trúbky, aby sa netratilo teplo. Vytvárame znova ďalšiu vec, ako ľudí trošku pobuzerovať, trošku im pohroziť pokutami, trošku vytvoriť nejakú pozíciu, kto to bude kontrolovať, ako keby to ľudia nevedeli, že treba šetriť. Hej, čiže ľudia to nevedia, tak vytvoríme nejaké zákony, k tomu nejaké pozície, ktoré to budú následne kontrolovať, nejak sa to bude, nejakým spôsobom dotovať a proste ďalší blue ocean, ďalší modrý oceán, to znamená, ďalšia možnosť, ako kde trošku zarobiť, sa vytvorí. Toto je zákon o obaľovaní trúbiek. Pán Malatinský nám ho tu prišiel predložiť.

    Ja by som si v tejto súvislosti dovolil upozorniť na jednu skutočnosť. Ja tomu hovorím čarovná konštanta. Čarovná konštanta hovorí, v zásade je jedno, koľko ušetríte, v zásade je jedno, ako teplo je vonku, furt platíte rovnako. Trošku preháňam, ale v zásade je to pravda. Ono to, keby sme pokračovali možno v určitej takej, by som to nazval, aby som to dobre povedal, že vytvoríte zákon, ako ľudí naučíte šetriť, čo je všetko v poriadku, nespochybňujem, oni teda niečo ušetria, ale nikde sa to neodzrkadlí, iba u tých, ktorí dodávajú. Vlastne spotrebujú menej, ako by mali, ale vyfakturujú to isté. Čiže má to ten význam, ktorý si od toho sľubujeme. Ja môžem len povedať, že je to na úrovni mierne konšpiračnej teórie, môžeme, súhlasím. Poďme však rozvinúť túto myšlienku ďalej.

    Naozaj si myslím, že tu platí, v tejto krajine je jedno, ako je vonku teplo, je jedno, ako zateplíte, pomaly je to furt to isté. Ja čakám kedy, ja neviem, či sa to do tohto zákona dá, alebo kedy pán minister príde so zákonom, ktorý by hovoril o tom, že ľudia majú platiť za elektrinu. To by bol taký krásny názov aj zákona, ak by sme to nevedeli prípadne tuná vopchať, zákon, ktorý hovorí, že ľudia platia za elektriku, lebo oni teraz neplatia za elektriku. Elektrika a vôbec, ceny energií dlhodobo v Európe klesajú, lebo sa otepľuje, lebo sa zatepľuje a energeticky náročné výroby sú už dávno v Číne. Dávno v Číne. To znamená, ten potenciál, ktorý tu bol, výroby elektriky tu je a existuje, spotreba klesá, aj cena by mala klesať. V slušných krajinách klesá. Cena megawattu energie klesá. U nás, samozrejme, nie. Ohlasujeme ako pomaly víťazstvo, že nebude prudké stúpanie. Zajtra, vážení občania, zajtra by mohla stáť energia o 30 % menej. Nič by sa nestalo, lebo taký je celoeurópsky trend. Ale nebude stáť o 30 % menej, vám garantujem, preto, lebo občania neplatia za elektriku v tejto krajine. Občania platia ľuďom ako Hatina, ich elektrárne. Ľudia nevedia, že za minulý rok každý občan, každý, novorodeňa, každý dôchodca, ktorý berie úbohý dôchodok, dal Hatinovi euro na jeho elektráreň a predtým rok tiež euro.

    To treba ľuďom povedať. Je to férové, keby sme ľuďom povedali, že neplatia za elektriku. Oni neplatia za elektriku. Oni platia okrem elektriky ešte súkromné projekty iných ľudí, ktoré sa skrývajú pod iné zákony. Ja budem hlbšie sa tomu venovať v ďalšom zákone, ktorý tu predkladáte, pán minister, o investičnej pomoci. Tam sa to pokúsim rozobrať trošku hlbšie, aby plus-mínus sme tomu rozumeli, lebo ten zákon sa síce, tento konkrétne, sa volá energetický, efektívnosti, mohol by sa volať o obaľovaní trúbiek a buzerácii ľudí, ktorý, vlastne vy vytvárate nejaký systém, ako keby nevedeli, že majú šetriť. Nehovorím o tom, že ľudia už dávno v tejto krajine neplatia za elektrinu. Už dávno neplatia za energie, ale platia iks ďalších nabalených, dodatočných nákladov, ktoré sú veľmi dobre a veľmi rýchlo a veľmi dopredu už rozdelené.

    To som chcel povedať a hlbšie sa tomu budem venovať v tom ďalšom zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem faktické poznámky. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 356, spoločná správa výborov má tlač 356a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, takzvaný puncový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odstrániť problémy aplikačnej praxe, upraviť skúšanie výrobkov z drahých kovov, identifikáciu drahých kameňov, práva a povinnosti výrobcov, obchodníkov a dovozcov výrobkov z drahých kovov alebo drahých kameňov, ako aj dohľad štátu nad touto činnosťou. Ďalej definovať, čo sa považuje za výrobky z drahých kovov, upraviť zákonnú rýdzosť pre zlatý, strieborný a platinový tovar, vymedziť pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky, upraviť výkon kontroly dodržiavania zákona a tiež vymedziť priestupky a iné správne delikty za porušenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Navrhované úpravy si vyžadujú zmeny niektorých súvisiacich právnych predpisov, a to zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júla 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, v rámci ktorého neboli k návrhu uplatnené žiadne pripomienky zo strany Európskej komisie alebo členských štátov Európskej únie.

    Prijatie navrhovanej právnej úpravy bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som. Žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Viliamovi Holevovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu gestorského výboru. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2013, uznesením č. 407, pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 26. februára 2013, uznesením č. 179, výbor pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2013 č. 140, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013, uznesením č. 122, a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. marca 2013, uznesením č. 70.

    Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplýva 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať takto: o bodoch 1 až 26 spoločne, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, puncový zákon, a o zmene niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013, uznesením č. 128. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k rokovaniu, k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 357, spoločná správa výborov má tlač 357. Dávam slovo pánovi ministrovi, nech uvedie vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, upravuje všeobecné podmienky na poskytovanie investičnej pomoci, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie tejto pomoci splniť, ďalej spôsob a postup pri schvaľovaní zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj povinnosti prijímateľov pomoci a príslušných orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci, pričom zachováva kontinuitu poskytovania investičnej pomoci. S cieľom vytvoriť predpoklady na poskytnutie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov a tým motivovať podnikateľské subjekty, aby sa aktívne zapájali do riešenia lokálnej zamestnanosti a spolupodieľali sa na zmierňovaní dopadov globálnej finančnej hospodárskej krízy, minimálna výška oprávnených nákladov pre investičné zámery v oblasti priemyselnej výroby sa navrhuje znížiť, konkrétne zo 14 mil. eur na 10 miliónov, respektíve zo 7 na 5, alebo z 3,5 na 3, a to v závislosti od miery nezamestnanosti v danom regióne, v ktorom sa má investičný zámer realizovať. Investičnú pomoc bude možné poskytnúť iba za predpokladu, ak investičný zámer bude viesť k čistému nárastu nových pracovných miest. Toto je zmena oproti pôvodnému, doteraz platnému zákonu, kde to bolo možné aj na udržanie pracovných miest.

    O poskytnutie investičnej pomoci na nový investičný zámer môže ten istý prijímateľ požiadať až po skončení investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená investičná pomoc. Takisto je jednoznačné, že každý musí mať uzatvorený predchádzajúci vzťah s investičnou pomocou, aby mohol otvoriť nový, a to tiež túto opakovanú investičnú pomoc v priemyselnej výrobe a cestovnom ruchu bude možná, poskytnúť, opakovaná len vo forme úľavy na dani z príjmu.

    V článku II návrhu zákona sa taktiež navrhuje v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upraviť výpočet pomernej časti základu dane na uplatnenie nároku na úľavu na dani. Vypúšťa sa koeficient 0,8. Návrh zákona obsahuje aj legislatívno-technické úpravy, ktoré vyplynuli z doterajšej aplikačnej praxe. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný materiál má nepriamy vplyv na štátny rozpočet a verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Zároveň nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorých, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 357, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 30. januára 2013 č. 408 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 26. februára 2013 č. 180, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2013 č. 141 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 123. Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 16 spoločne, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 357, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 129. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku dvoch poslancov. Pán poslanec Alojz Hlina a pán poslanec Mikuláš Huba.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, keďže tu nevidím žiadneho z titanov ekonomiky, tak ja amatér skúsim niečo k tomu povedať a hájiť aspoň akú-takú česť toho, že rozprávame o dôležitom zákone pre, pre túto krajinu. Tak ako ten predchádzajúci, respektíve pred, pred, predchádzajúci by sa mohol volať zákon o obaľovaní trúbiek, tak aj k tomuto zákonu poviem, že on by sa tiež mohol volať v zásade ináč a kľudne by sa mohol volať zákon o investičnej pomoci pre J&T.

    Ono je dobré ľuďom povedať, že aká je skutočnosť, lebo v tých paragrafoch nie vždy sa človek vyzná, nie vždy má na to čas, obzvlášť keď titani to ignorujú a neviem čo vybavujú, ale bojujú možno za to, aby sa v tejto krajine žilo lepšie, čo uznáme, že je potrebné, asi na iných frontoch. Ja tomu nerozumiem, koniec koncov ako veľa veciam, takže. K tejto veci, prečo si to myslím, že rozprávame, ten zákon by sa mal volať o niečo ináč, ako sa nám tuná predkladá, pán minister, skúsim vám to povedať. Hovoríme o existujúcom zákone a o tom, čo, čo pripravujeme. Existujúci zákon poznal projekty v oblasti cestovného ruchu, definoval ich, definoval, aké majú mať, tri služby tam musia byť, čo je teda logické, hej, však nebudete mať na lyžiarskom stredisku ja neviem kníhkupectvo alebo železiarstvo. Tak a potom v sedmičke v paragrafe, pokúsim sa to tak povedať, aby sme tomu rozumeli, hej, lebo ja tomu tak rozumiem, ale nevylučujem vzhľadom na to, že tu nie sú titani, hej, priemyslu a ekonomiky, že sa mýlim, tak ma prípadne opravte potom. Paragraf 7 definoval presnejšie, že čo je cestovný ruch a aké sú podmienky. Hovoril o tom, že môžme podporiť vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho o nové služby. A to je kľúčový moment, hej? Lebo keď máte určité služby v rámci cestovného ruchu, máte ich a už poväčšine tie existujúce, lebo my nemôžme hovoriť o tom, že sa vybuduje nejaké nové stredisko cestovného ruchu, ktoré by sa možno týkalo, lebo v zásade nie, môžme hovoriť o rozšírení existujúcich. Doterajší zákon poznal o nové služby, to znamená toho sa to netýkalo, lebo existujúce už všetky služby mali. To znamená, tuná bol problém. Problém treba vyriešiť. Vyriešil sa v novom zákone, vo vládnom návrhu tak, že to nový vládny návrh zákona nehovorí o nových službách, hej, hovorí už iba o projekte v cestovnom ruchu a v zásade opakuje všetko, čo tam bolo, okrem toho, že o novú službu. Čiže zjednodušene povedané, pokiaľ rozšírite niečo existujúce za splnenia tých ostatných podmienok, relatívne vysokej investičnej náročnosti, na čo už dneska nemá hocikto a nikto sa po hlave do toho nevrhne, tak sa to týka, tak ako sme tu mali predtým zákon, ktorý sme mohli volať Pentalex, tak teraz máme J&Tlex, týka sa to strediska v Jasnej, poprípade strediska v Tatranskej Lomnici.

    Otázka stojí, keď pripravíme zákonné predpoklady na to, aby dostali investičný stimul, že dokedy to príde, že ho dostanú. A ako to urobiť, aby to nebolelo, hej? Ono sa to teda takto nejako zamotá, že to je olympiáda a pri olympiáde treba nejako investovať a je to neviem čo všetko s tým spojené. Takže, vážení, ono je férové tým ľuďom povedať, že toto je zákon o investičnej pomoci pre skupinu J&T na vybudovanie a dobudovanie ich lyžiarskych stredísk v Jasnej a v Tatrách. Treba to povedať a treba to možno aj tak predstaviť.

    Pán minister, však príďte, tu sa postavte a povedzte, viete čo, pozrite sa, nebudeme tu okolo toho chodiť ako okolo horúcej kaše, chalani z J&T majú s tým trošku problém, potrebujú s tým pomôcť, takto sme to upravili, prosím vás, podporte to. Tu ste pred chvíľou povedali, žiadam vás o podporu tohto zákona, vzhľadom na systém práce u vás povedzte teda tak, aby, to už nemusíte ani formu držať, žiadam vás o podporu, lebo chalani proste potrebujú. No tak hádam nad tým tu nebudeme nejako dlho mudrovať, nie? Proste tak to je. Treba to ľuďom povedať, treba to takto odprezentovať. A ja vám poviem, ja to tým ľuďom z J&T nemám za zlé. Ja im to vôbec nemám za zlé, že idú, pokiaľ sa dá. Však idú, pokiaľ sa dá, však to je ich povinnosťou, to je ich úlohou voči akcionárom ísť, pokiaľ sa dá. Ale v slušných krajinách narážajú na záujmy spoločnosti.

    A teraz si povedzme, my budeme mať lyžiarske stredisko, aké nemajú pomaly v St. Moritzi, ale o 10 kilometrov na Zemi je Kongo, Džibuti je šuvix. Tam ľudia jedia zo zeme, tam je stredovek. Viete, to je to, prísť niekde a povedať, máme stredisko ako v St. Moritzi, ale povedzte aj B, že máme 10 km odtiaľ, máme tam stredovek. Tam, kde je stredisko ako v St. Moritzi, vám garantujem, že 10 km odtiaľ nie je stredovek. A to je presne to, to sú tieto lumpenštáty, ktoré toto dovolia. To sú presne tie, máme najväčšie Audicentrum v Európe. Čo sme tu najväčší milovníci Audi alebo, ja tomu nechápem. To sú presne tie excesy, u ktorých v normálnych podmienkach neprejdete. U normálnej banky by vás vysmiala a poviete, že čo to je za blbosť, že chcete najväčšie Audicentrum, neprejdete, hej. Tuná neviete čo, lebo ste vyťažili ropu zo štátneho rozpočtu, tak si urobíte exces, hej. My máme, tretíkrát a posledný to poviem a kolega, ak ma prestanete rušiť, tak prípadne to skrátim, ale keď budete rozprávať, tak počkám, kým dorozprávate a...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. No vidíte, však si pomáhame navzájom. Ja to skrátim, vy si to môžte potom prísť dopovedať, určite to bolo niečo dôležité.

    Tieto excesy, týchto excesov tu máme viac. Otázka stojí, že či to chceme. Teda ideme tvoriť zákon o investičnej pomoci pre skupinu J&T, alebo chceme, aby v Medzilaborciach niekto došiel s piatimi korunami. To by sme ale museli splniť aj iné požiadavky, to by bola úplne iná krajina, ale dobre. To je to, že ako chcete, že ja nehovorím, že tam to stredisko nemá byť. Ja nehovorím, že tam to stredisko nemá byť, keď majú toľko peňazí, nech je také, aké je. Ale ja sa pýtam, prečo ho máme podporovať? Tomu nerozumiem. Ja tomu fakt nerozumiem, budete to mať ťažké obhájiť, ale verím, že to ustojíte, ono to nejak to zašmodrcháte a ustojíte to, že prečo by chlapci z J&T mali dostať nejakú tú daňovú úľavu, však tie Tatry, pozrite, ako vyzerajú. No, však to sa všetko bude dať, ale v Medzilaborciach budú nosom ryť zem, a to nikoho bolieť nebude. Takto presne nejakým spôsobom to bude fungovať.

    To, čo ste doteraz stvárali s tými stimulmi a odteraz, čo možno budete stvárať, to aj Američania majú zásadu: S teroristami sa nevyjednáva. A ináč, ona je ťažká, náročná, ale sa im oplatila. Pokiaľ spravíte precedens, že pustíte, no tak už budete musieť pustiť všade. Filo dostal, pán Filo dostal jednu úľavu, že ide spraviť kogeneračný kotol v Ružomberku, páliť smeti z celého Liptova, to ste povedali tým Liptákom? Povedzte, normálne férovo tu sa postavte a povedzte, že štát dal daňovú úľavu človeku, ktorý ide vybudovať kotol, v ktorom bude páliť smeti z celého Liptova. Povedzte to, však to treba povedať, nech to ľudia vedia, že ste to podporili. Však v poriadku, už im tam smrdí, či bude smrdieť o čosi viac, z toho sa nestrieľa, nie? Pre vás, však to tu kým to dosmrdí ku vám. Dostal túto pomoc. Túto jednu pomoc dostal. Ja som si pozrel tú vyhlášku komisie, ktorá hovorí, že nemôže byť duálna. Dáte mu ďalšiu pomoc. Podľa zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, keď v tom kotli, keď bude páliť tie smeti, bude robiť elektriku, tak bude dostávať ďalšiu pomoc. A ja sa pýtam, myslíte si, že keby ste mu povedali, že nedáme, že neurobí ten kotol? Ten kotol urobí, ten kotol je jasné, že urobí. To už bolo dávno rozhodnuté, že kotol tam bude. To len je o tom, že idem vyskúšať, či niečo dajú. No dali. Čo myslíte, že J&T nepostaví tie lanovky? No postaví, ale oni vedia, že tam to treba vyskúšať. Je to síce už o čosi horšie, ako to šlo niekedy, ale stále sa dá. Stále to tu prejde. Myslíte si, že nepostaví tie lanovky, keď nedostane? Postaví, jasné že postaví. Veď to už je všetko dávno prepočítané. Otázka stojí, je to kľúčový zákon, teším sa, že titani tu aktívne vstupujú do tohto procesu, ako urobiť túto krajinu lepšou. Otázka stojí, že či to ideme profilovať takýmto spôsobom. Lebo to je naozaj, žiaľ, pravdou, že tento zákon účelovo upravuje tie ustanovenia, ktoré doteraz neboli možné, nebolo ich možné obísť, teraz ich upravujete tak, že sa to bude dať do toho vopchať. A je to tam. A znova a poslednýkrát to poviem, im to nemám za zlé. Ale odo mňa to nechcite. Ja nebudem aportovať ako Lery, ja nebudem aportovať k nohám pána Filu, chlapcov z J&T, nebudem aportovať. Nie som ochotný. Možnosti sú moje také, že to tu poviem, hovorím a vy aportujte. Noste k nohám všetko, čo si umanú, čo si zamanú, čo si zmyslia, lebo však tu to takto funguje.

    Ale tá pravda vás dobehne, tá pravda vás dobehne. Keď raz ten St. Moritz budete ponúkať ako St. Moritz a ten novinár si dá tú robotu, že, že, že kukne trošku bokom, viete, tam len zistí toho Potemkina, tam len zistí, že čo toto je za krajinu, však to je na hanbu, na posmech. Čo toto je za krajinu, čo nám to chcú ponúknuť, čo to tu predávajú? Tu má byť olympiáda? Prosím vás, však keby tu nejakí olympionici prišli, však ešte by sa ani neobzreli a už by nič nezostalo, by nemali ani z čoho zísť po tom svahu. To je to, vážení, že takto to nefunguje. Táto hra na niečo, tento Potemkin, však to už aj v literatúre zostalo ako Potemkin, nebudujte ďalšieho Potemkina! Na čo sa to hráme? Na čo?

    Pán minister, povedzte tak, ako sa má, že ako sa veci majú. Veci sa majú tak, ako sa majú, treba to jasne ľuďom povedať, netreba sa za nič kryť.

    Skončím, na radosť, verím, kolegov, že naozaj si myslím, že parlament by nemal slúžiť na to, aby aportoval ako psík Leri, k nohám niekoho, ktorí to v zásade už ani nepotrebujú lebo majú dosť, ale skúšajú. No však, kto by neskúsil? Som ochotný pomôcť ľuďom, ktorí nemajú, tých je tu strašne veľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie registrujem, pani Mezenská, to bola asi tiež faktická, áno? Takže tri faktické poznámky aj s pani Mezenskou. Ste prihlásená? Pán technik, ak by ste vedeli pomôcť. Skrátka s faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Simon, Bagačka a pani poslankyňa Mezenská.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu. Keby sme v tejto krajine nerozdávali investičný stimul a nerozdali, táto vláda nerozdala investičný stimul bezhlavo, na udržanie pracovných miest, nie že na vytváranie nových, na udržanie, tak by sme mohli znížiť dane pre všetkých živnostníkov a podnikateľov v tejto krajine a žilo by sa im tu lepšie. Zamestnali by viac ľudí a nerástla by nezamestnanosť. Ale teraz v skutočnosti investičné stimuly táto krajina kdesi aj potrebuje, ale nie celoplošne. Nie v lokalite Bratislavy, Trenčína, ale v lokalite Rimavskej Soboty, v lokalite Spiša, tam, kde je vysoká miera nezamestnanosti 20 rokov.

    Pán kolega, nemáte pravdu s SCP Ružomberok. Oni nedostali investičný stimul na ten kotol len tak. O tej investícii sa rozhodlo dávno pred touto vládou, ako nastúpila, to ešte začiatkom minulého roku za predchádzajúcej vlády, že budú mať surovinu, že budeme s nimi rokovať. Vy ste im dali 20, táto vláda im dala 25 miliónov daňovej úľavy a teraz od januára dostávajú ročne drevo, dodávky od štátnych lesov o 4 mil. eur lacnejšie, ako to urobili, a podpísali zmluvu s odberateľom Lencingu do papierne v Rakúsku, lebo tam je cena o 4 eurá vyššie. Pri milióne kubíkov, keď to zoberiem na päť rokov, tak to je dosť veľká pálka.

  • Ďakujem pekne. Tak všetci vieme, že investičné stimuly pokiaľ by zmizli v rámci Európy a krajín európskych, myslím si, že všetci by sme boli spokojní, pretože by to bola taká jedna štartovacia čiara, či sa týka dotácie alebo, alebo, alebo stimulov Ale, bohužiaľ, to tak nie je a jednoducho tak, ako spomíname naše ťažké doliny, ako ty si trebárs spomínal Medzilaborce alebo našu Rimavskú, Poltársku, Revúcku dolinu, jednoducho bez takýchto investičných stimulov tam podnikateľ jednoducho nepríde. Preto ja vítam, že je tam spresnené a že sú tam dané do popredia tieto ťažšie doliny v rámci, v rámci Slovenska. A pre mňa je podstatné to, že stimul bude dávaný pre podnikateľov alebo firmy, ktoré prídu podnikať, investorov na tie pracovné miesta. Dobre, nie na udržanie, to nechajme, to bude trebárs za nami, ale na nové pracovné miesta. A mne je to jedno, či to bude v Nízkych Tatrách, Medzilaborciach, Svidníku, Hnúšti alebo, alebo v Poltári, len nech prídu, nech sa vytvoria pracovné miesta. Toto je teraz pre nás podstatné. Takže ja by som zákon chápal zo širšieho hľadiska, môže mať aj nejaké úskalia, ale myslím, že toto je základ, ktorý treba podporiť.

    Ďakujem.

  • Tak ja v mnohom, čo tu pán poslanec Hlina povedal, v mnohom súhlasím, hlavne z toho dôvodu, že nejaká podpora kapitalizácie zisku pomerne silných subjektov, ktoré tu aj boli vymenované, myslím si, že nie je cesta nejakej, nejakého zrovnovážnenia alebo nejakej proporcionality, snahy o proporcionálny hospodársky rast alebo hospodársky rozvoj. To znamená, že taktiež sa hlásim k tomu, aby práve malé a stredné podniky boli podporované, aby na ne bola zameraná táto investičná pomoc, investičná podpora, pretože aj mne mnohé z týchto subjektov, menších subjektov hlásia, že majú nie rovnakú šancu a možnosť uchádzať sa o tieto zdroje. Keď som si aj pozrela prehľad, akým spôsobom sa čerpala pomoc napr. pre oblasť cestovného ruchu, tak naozaj rôzne modifikácie, v ktorých funguje alebo figuruje istá finančná skupina, mala ďaleko jednoduchší prístup k týmto zdrojom. Ja som si vedomá toho, že nijakým spôsobom nedokážeme nabúrať celú koncepciu a filozofiu tohto zákona, ale naozaj môže sa nám to zrátať a je treba sa vážne zamyslieť nad tým, či toto je cesta, ako vyvažovať rozdiely medzi jednotlivými sektormi - či už priemyselnej výroby, alebo aj možno terciárnej sféry. Nemôžem súhlasiť s takýmto prístupom ani s filozofiou.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak pán Simon, nakoniec zistíme, že tá pomoc pre pána Fila bola v troch oblastiach, to znamená dostal investičný stimul. Dostal zo štátnych lesov drevo a ešte, keď to postaví a bude páliť, tak bude dostávať v zmysle zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, bude dostávať doplatok. No však radosť žiť. Ale naozaj otázka stojí, že či toto sme chceli.

    A pán Bagačka, presne ja o tom hovorím, dal by pánboh, že by niekto ku vám prišiel. Dal, o tom to je. Ale prečo to ponúkate, prečo tam muselo k tomu. Viete, možno paradoxne, že na to, aby to nebolelo, tak možno to pomôže, i keď tam treba ešte iné nastavenia, hej, ale predkladá sa to kvôli tomu, že do nejakého času príde to, len to bude treba vhodne politicky odkomunikovať, že prečo je potrebné poskytnúť investičný stimul ľuďom, ktorí robia vleky na kopcoch. Však nech ich robia, to je v poriadku, ale nechápem celkom, prečo to treba celkom stimulovať. To je, tam bolo, tam je pes zakopaný, ale keď sa popritom zvezie jedna fabrika v Hnúšti, pánboh zaplať za ňu, ale tam sú iks ďalších nastavení, a to, čo sa vyminie na tom, že niekto, aby v tej lanovke vám už kúrilo pomaly spod zadku, tak sa vyminie na to, že už nebude na to, aby prišli do Hnúšte. To je to. Otázka stojí, čo chceme podporovať a ako chceme podporovať? A keď si tuná ideme robiť Potemkina ďalej, že sa budeme tváriť na St. Moritz, a tretíkrát to poviem, a vedľa budú ľudia jesť zo zeme, nech sa páči, ale raz to niekto prekukne. Raz to niekto odhalí a povie, no fí, Jano, toto, to čo je za krajinu?

    Ďakujem.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Mikuláš Huba.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, budem stručný a na úvod môjho doplňujúceho návrhu poviem len niekoľko slov. O sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve ako doktríne fungovania a smerovania nášho štátu sa píše v Ústave Slovenskej republiky. Minimálne od roku 1992, kedy sme sa ešte ako súčasť Česko-slovenskej federatívnej republiky zaviazali dodržiavať záväzky konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. Definitívne od roku 2001, kedy vláda Slovenskej republiky prijala národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, máme povinnosť prihliadať nielen na sociálne a ekonomické, ale v maximálnej možnej miere aj na environmentálne aspekty rozvoja.

    Predložený návrh novely zákona o investičnej pomoci obsahuje ustanovenie, ktoré by malo zabrániť tomu, aby sa investičná pomoc poskytovala na projekty ohrozujúce životné prostredie. To vítam, ale zároveň som presvedčený, že by sme mali k tejto problematike pristupovať nielen reštriktívne, ale aj proaktívne. Inými slovami, investičná pomoc by nielenže nemala poškodzovať životné prostredie, ale mala by ho aj zlepšovať. S týmto zámerom predkladám aj nasledujúci stručný a jednoduchý doplňujúci návrh, ktorý podľa môjho názoru vylepšuje predložený vládny návrh a dopĺňa do neho novú spoločensky žiaducu dimenziu. Preto si myslím, že nikto z vás, vážené kolegyne a kolegovia, by s prijatím tohto môjho doplňujúceho návrhu nemusel mať problém. Podotýkam, že pod návrhom je šestnásť poslaneckých podpisov. A teraz mi dovoľte predniesť samotný doplňujúci návrh.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto.

    1. V čl. I v bode 1 v § 1 ods. 1 sa za slovo "rozvoja" vkladá čiarka a slová, citujem, "zlepšenia životného prostredia a kvality života", koniec citátu.

    Odôvodnenie: Účel poskytovania investičnej pomoci sa rozširuje o environmentálne parametre, ktorých zohľadnenie pri investičných stimuloch by malo byť samozrejmé pre krajinu oficiálne podporujúcu paradigmu trvalo udržateľného rozvoja s troma základnými piliermi, sociálnym, ekonomickým a environmentálnym.

    2. V čl. I bode 2 v § 3 písm. a) sa za slová "existujúcom podniku" vkladá čiarka a slová, opäť citujem: "zlepšenie environmentálnych parametrov výroby", koniec citátu.

    Odôvodnenie: Do definície investičného zámeru sa pripája aj environmentálny parameter výroby, ktorý by mal byť podľa predkladateľa súčasťou tejto definície z dôvodu žiaducej podpory ochrany životného prostredia pri akomkoľvek investičnom zámere.

    3. V čl. I v bode 13 sa § 5 dopĺňa písm. d), ktoré znie:

    "d) realizácia investičného zámeru vedie k zlepšeniu stavu životného prostredia."

    A napokon po štvrté, v čl. I v bode 13 sa § 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie:

    "d) realizácia investičného zámeru vedie k zlepšeniu stavu životného prostredia", koniec citátu.

    A odôvodnenie k týmto dvom posledným bodom: Tak činnosť technologických centier, ako aj centier strategických služieb by mala smerovať okrem iného i k zlepšeniu stavu životného prostredia. Z tohto dôvodu sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre oba typy centier rozširujú o novú podmienku, ktorá zohľadňuje environmentálne aspekty investície.

    Navrhujem, pán spravodajca, aby sme o bode 1 a 2 hlasovali spoločne a následne o bodoch 3 a 4 spoločne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto, pardon, pani poslankyňa Mezenská sa prihlásila s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Chcem podporiť kolegu pána poslanca Hubu v jeho snažení, pretože ja práve tú optiku alebo ten parameter zhodnocovania environmentálnych dopadov pri rozhodovaní o pridelení investičnej pomoci považujem dnes už za štandardnú a normálnu výbavu každého jedného rozhodovacieho procesu, takže sa prihováram a v plnej miere podporujem toto kritérium.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa len poďakovať kolegyni a som rád, že v tejto snemovni pribúda ľudí, ktorí majú aj environmentálne cítenie a myslenie.

  • Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto túto možnosť nevyužil. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, pán minister?

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, poslankyne, diskutujúci, ja by som chcel reagovať na niektoré príspevky. K tým investičným stimulom chcem povedať, najmä teda k tej výtke pre cestovný ruch, že ja neevidujem v tejto chvíli oficiálne ani neoficiálne žiadne snahy o investičný stimul pre J&T, respektíve nejakej inej skupiny pre veľké investičné projekty v cestovnom ruchu.

    Na druhej strane chcem povedať, že cieľom tohto zákona je, aby sa vytvárali pracovné miesta práve v oblastiach, kde je vysoká miera nezamestnanosti, a preto je aj ten zákon takto orientovaný.

    Takisto budeme a chceme podporovať i do miest možno s nižšou mierou nezamestnanosti, ale každopádne s investorom, ktorý by priniesol technologicky vyspelé výroby, ktoré na Slovensku chýbajú, s inovačným potenciálom, a musím povedať, že takéto výroby alebo takéto investície sú u nás na stole a plánujeme ich podporiť. V tejto chvíli máme napríklad 22 projektov, ktoré postupne chceme predložiť na schválenie vláde, čo je potrebné, a z toho ide 20 do stredoslovenského a východoslovenského kraja, kde vysoká miera nezamestnanosti presahuje 150 % priemeru Slovenskej republiky. Takže, a to sú proste naše pomery. Neevidujeme žiaden, v tejto chvíli žiaden popud alebo nejaký dopyt na investičnú pomoc v oblasti cestovného ruchu. Takže to len chcem k tomu povedať.

    Každopádne, keď príde nejaký takýto dopyt a bude spĺňať zákonné podmienky a vytvorí pracovné miesta, nevidím dôvod, aby sme sa tomuto vyhýbali.

    K pani poslankyni Mezenskej. Určite podpora malého a stredného podnikania nie je v tomto zákone dostatočne riešená. Chceme ale, aby to bolo inou formou, a pripravujeme podobný model, ktorý by nemusel mať schvaľovací proces taký náročný, že najprv to musí schváliť ministerstvo a potom to ide až na zasadnutie vlády, keď pôjde o finančne alebo daňovo menej náročnú pomoc a počet tých pracovných miest bude v nižšom pomere, ako je spodná hranica v tomto zákone určená.

    Takisto k tomu Ružomberku, je to téma SCP Ružomberok. Samozrejme, ja keď som prišiel na ministerstvo, proces bol na ministerstve schválený vo všetkých poradách ministra až po podpis ministra, akurát nebol predložený vláde. Ja som rokoval s investorom, znížili sme jeho požadovanú čiastku na daňovú úľavu a tam bola ešte aj požiadavka na priamu finančnú pomoc. Takže my sme dali len daňovú úľavu, dali sme daňovú úľavu v nižšej miere a práve tento zákon má vyriešiť nejednoznačnosť v takomto postupe.

    Každopádne si myslím a som o tom presvedčený, že táto aj keď možno pre niektorých polemická investícia generuje ďalšie pokračovanie investovania v Ružomberku, a myslím si, že vytvorenie pracovných miest a konkurencieschopnosť tejto firmy Ružomberok sám a jeho zamestnanci ocenia.

    K návrhom pána predsedu výboru pána poslanca Hubu by som chcel povedať, že si myslíme, že ten návrh zákona tak, ako je koncipovaný, je vyvážený a každý ten investičný zámer, o ktorý sa uchádza uchádzač o podporu formou štátnej investičnej pomoci, musí spĺňať nielen sociálne, ekonomické, ale aj kritériá environmentálne. Environmentálny vplyv investičného zámeru je osobitne posudzovaný v rámci odborného posudku. Na posúdenie environmentálneho vplyvu je potrebné stanovisko ministerstva životného prostredia, čo je v § 10 ods. 5 tohto návrhu zákona zakotvené. Preto si myslíme, že tento návrh ide trošku nad rámec vyváženosti týchto jednotlivých vplyvov, a myslíme si, že tak, ako je to upravené v zákone doteraz, je to postačujúce.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Žiadate sa vyjadriť? Teda ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 362.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Janu Vaľovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci Július Brocka, József Nagy a Ivan Štefanec.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, pripraví sa pán poslanec Nagy.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, už aby tu bola jar. To znamená viac práce aj sezónnej, lebo pán minister sa spolieha aj na sezónne práce, a ony znižujú nezamestnanosť na Slovensku. 19. marca a jar nikde.

    Dámy a páni, rokujeme teraz o veľmi dôležitom zákone z toho pohľadu, že tento návrh zákona môže výrazne pomôcť alebo zmenšiť najväčší problém, ktorý na Slovensku dnes máme. Aspoň v prieskumoch verejnej mienky, ak sa ľudia vyjadrujú k tomu, čo ich najviac trápi a z čoho majú najväčší strach, tak to je nezamestnanosť, teda najmä vysoká nezamestnanosť.

    15-percentná nezamestnanosť je na naše pomery vysoká. Aj cez obed sme mali také stretnutie v skupine belgického priateľstva a ten kolega poslanec, senátor z Belgicka, keď počul to číslo, tak zatváril sa naozaj tak, že to, to by bol veľký problém v Belgicku.

    U nás je to o to väčší problém, že my nie sme takí bohatí ako Belgicko. Nezamestnanosť má svoje negatívne dôsledky z rôznych pohľadov. Aj z pohľadu jednotlivca, keď zrazu príde o príjem zo zamestnania a je odkázaný alebo na dávky od štátu, alebo na pomoc od svojej rodiny. Má to negatívne dôsledky pre celé rodiny a má to negatívne dôsledky aj na verejné financie, pretože ľudia, ktorí nemajú prácu a sú nezamestnaní, tak neprispievajú do verejných rozpočtov, neprispievajú na svoj dôchodok, do Sociálnej poisťovne, neprispievajú do zdravotnej poisťovne, neodvádzajú štátu dane. A samozrejme, že potom tí, ktorí pracujú, tak tí sú na tom takisto horšie, lebo musia oni oveľa väčší diel spoluúčasti mať na práve sanovaní tých negatívnych dopadov z nezamestnanosti.

    Čiže nezamestnanosť je vážny problém a dnes to už nie je len problém, by som povedal, ekonómov. Nezamestnanosť ako fenomén je problém aj pre sociológov, psychológov, pretože nezamestnanosť a jednotlivec, to je zaujímavé sledovať, čo to robí s človekom, ktorý je aj vzdelaný, aj zdravý, aj mladý, aj šikovný, a ako to negatívne vplýva na jeho psychiku, keď celé mesiace sa usiluje nájsť si prácu a myslí si, že veď on je schopný a on si prácu nájde. A keď si ju nenájde, tak potom naozaj je klientom aj nášho zdravotníctva a zasa len sú to zvýšené výdavky, ktoré pri lepšej ekonomickej situácii a vyššej zamestnanosti by sme nemuseli vynakladať ani zo zdravotníctva.

    Preto som v prvom čítaní hovoril o probléme solidarity, že keď je kríza a keď je vysoká nezamestnanosť, tak solidarita, táto konzervatívna hodnota, nadobúda nové rozmery. Každý sa môžeme nejakým spôsobom solidarizovať. Mne pán poslanec Jasaň hovorí a vyzýva ma, aby som sa vzdal svojho, polovice svojho poslaneckého platu a venoval chudobným. A pritom, ja sa vám priznám, že poslanecký plat je môj jediný príjem. To znamená, že som celkom dobre zabezpečený z poslaneckého platu, ale sa solidarizujem s rôznymi aj príležitosťami, aj ľuďmi zo svojho príjmu. Ale predsa len si myslím, že keď musíme siahať na rezervy, aj štát, tak sú tu vypuklejšie príklady, ktoré sa so solidaritou veľmi neráčia. A to je, to je ten problém, keď niekto vykonáva veľa mandátov. A ešte aj to si viem predstaviť, voľakedy to tak bolo, predstavte si, ja si pamätám tie časy v Národnej rade, že boli ste poslanec, vykonávali ste aj iný úrad alebo funkciu, ale nemohli ste brať iný príjem. A potom prišlo obdobie, ktoré asi sme neustriehli, ale z radov poslancov išiel návrh, že toto by sa nemalo takto diskriminovať ústavných činiteľov, že keď niekto má viac funkcií, tak predsa je jeho právo, aby poberal príjem aj z viac funkcií.

    No a to prešlo a dnes je to možné, a preto sme svedkami takých zvláštnych situácií, na ktoré ste vy, keď o tom ja hovorím, alergickí, ale my to máme v programe. Ako KDH chce presadiť, že jeden mandát stačí. A to nie je návrh v kríze. My to presadzujeme, že to je, to je princíp, ktorý by sme chceli presadiť do nášho právneho poriadku. Zúžim to, jeden mandát platený v čase krízy by mal stačiť. A aj keď sme niečo navrhovali zmeniť v našej legislatíve z radov KDH, tak to bolo tak, že si ten, koho sa to týka, môže vybrať. V prípade tých, ktorí boli zamestnanci štátnej správy a zároveň sú dôchodcami, tak sme, kolegyňa Gibalová navrhovala, aby v takom prípade, nie že je to porušenie Zákonníka práce, ale že ten človek si môže vybrať, či chce byť ďalej zamestnancom štátu, alebo chce byť dôchodcom.

    Ja si myslím, že dnes je taká doba a najmä vládna strana SMER by mala ísť v tomto príkladom. By v tomto mala ísť príkladom, že tí, ktorí majú veľa práce, tak by sa s tou prácou mali podeliť s tými, ktorí tú prácu nemajú a neúspešne sa o ňu uchádzajú. Je to, myslím si, princíp, ktorý je ľahko vysvetliteľný, verejnosťou akceptovaný, a myslím si, že v ťažkých časoch sa tak zodpovedné vlády aj správali. Ten príklad, ktorý mám z literatúry a som ho tu už neraz spomínal, že poslanci v čase, to bolo síce cez vojnu, to boli možno ešte ťažšie časy, ale ten príklad, že poslanci ľudovej strany v tom čase urobili také gesto, že ich manželky, ak boli zamestnané, tak uvoľnili miesto niekomu, kto bol proste nezamestnaný, kvalifikovaný, a tak sa solidarizovali s ľuďmi, ktorí, ktorí boli bez príjmu alebo bez práce.

    Ja si myslím, že takéto gesto sa teraz žiada skôr od vlády ako od opozície, lebo to nie je náš prípad, to je skôr váš prípad. A naozaj, veď to sú extrémne prípady, aby niekto bol tri, štyri, nositeľom piatich platených funkcií, tak to je, to nie je normálne. To nie je normálne! A naozaj, keď my tu v parlamente sedíme tri týždne od rána do večera, tak nemožno v tom čase stíhať plnohodnotne iné platené funkcie, ktoré poslanci zastávajú v regiónoch.

    Prepáčte, že to opakujem, ale zdá sa mi, že to je menej škodlivé, keď niektoré veci aj opakujem, a že to je menej škodlivé, ako keď niekto má veľa funkcií platených z verejných zdrojov a neodvádza tomu trebárs adekvátnu prácu.

    Teraz by som rád zareagoval na dnešnú tlačovú konferenciu pána ministra, aby som nezabudol, preto som si to tak vsunul teraz do svojho príspevku, keď vystupujem za poslanecký klub. Pán minister dnes prezentoval verejnosti informáciu, okolo dvadsiateho vždycky je štatistika za predchádzajúci mesiac, že na Slovensku sa znížila nezamestnanosť o jednu desatinu percenta. Zo 14,9 na 14,8. Tak na túto správu sme, samozrejme, dlho čakali. Chcem ukázať, že nie je pravda, čo hovoril Robert Fico, minulý týždeň to bolo, že vláda nemôže nič urobiť v boji s nezamestnanosťou. Vidíte, že môže, a pán minister sa dokonca deň skôr, ako to oficiálne zverejní teda ÚPSVaR, to je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže pán minister sa ponáhľal to o deň skôr, v predstihu povedať, že tá nezamestnanosť už je nižšia.

    No a ja by som rád povedal k tomu jednu-dve vety, že ako to je s tým znižovaním, lebo, samozrejme, ja si myslím, že vláda môže urobiť veľa. Vláda môže urobiť veľa, veď dokonca aj zákon, ktorý teraz preberáme, tak to je jeden z nástrojov, ako nezamestnanosť znížiť. No ale dá sa to robiť rôznym spôsobom, teda tak, že budete rozdávať peniaze spôsobom, že takmer všetky mzdové náklady vám zaplatíme, ak zamestnáte niekoho, kto je evidovaný na úrade práce. No, nezobrali by ste to? Mne sa to zdá jasné, že ľahšie sa rozdávajú akože cudzie peniaze, keď sú to európske zdroje. No ale, ak takto budeme znižovať nezamestnanosť, tak ani tie miliardy eur by nám nestačili z Európskej únie, a to sú jednorazové príjmy, lebo my by sme kvázi z tých nezamestnaných urobili zamestnancov štátu. Ja si myslím, že je oveľa zmysluplnejšie, keď vláda bude vytvárať priaznivé podmienky, aby vznikali pracovné miesta najmä v súkromnej sfére, teda zmysluplné pracovné miesta.

    To spomínam preto, lebo zhodou okolností v návrhu zákona o službách zamestnanosti vláda ide rušiť jeden nástroj aktívnej politiky trhu práce, a to je ten aktivačný príspevok formou dobrovoľníckej práce. A argumentujú tým, že veď je zákon o dobrovoľníctve. Ale sa mi zdá, že predkladateľ si trošku mýli tieto dva pojmy, lebo ak niekto je dobrovoľník, a to je jedno či u nás, alebo v Indii, tak to sú obyčajní ľudia, ktorí majú pracovné návyky. To sú ľudia, ktorí sú dobrovoľníci z oveľa hlbších pohnútok, ako získať obživu. Proste to sú ľudia, ktorí sú, to sú filantropi, to sú misionári, to sú ľudia, ktorí proste robia to z iného popudu, v rómskych osadách, že pracujú s rómskou komunitou, že sa venujú deťom v mimoškolskom čase. Jednoducho tento nástroj, ktorý v tomto zákone doteraz bol, tak bol s tým zámerom, že to je nástroj za pár eur pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa chcú zúčastniť práve týchto dobrovoľníckych aktivít, ale nie ako tí dobrovoľníci podľa zákona o dobrovoľníctve. Preto je mi ľúto, že ten návrh zo zákona vypadá, ale keďže už predo mnou niektorí kolegovia vystúpili a myslím, že kolega Kaník tento návrh opäť dáva, ja som mal pripravený ten istý pozmeňovací návrh už aj z nášho výboru, takže nebudem ho predkladať, ale budeme zaň hlasovať, a to je jedna z podmienok hlasovania za tento návrh zo strany poslaneckého klubu KDH.

    Keď je reč o štatistikách a o znižovaní nezamestnanosti, tak ešte by som rád zareagoval na čísla alebo postoje pána ministra k tomu, že s tými dohodármi to tak nebolo, my opozícia strašíme, lebo podľa štatistík sa na úradoch práce evidovalo len 47 dohodárov, teda bývalých, ktorí zrušili, s ktorými bola zrušená dohoda a stali sa z toho titulu nezamestnaní, a vo februári iba 216, čiže aký poplach. Čiže žiadnych 300-tisíc. No, ten počet dohodárov klesol o tých 300-tisíc, len boli to dohodári, ktorí pracovali asi popri svojom zamestnaní ešte aj na dohodu a mali akoby vedľajší príjem. Čiže oni týmto pádom stratili ten vedľajší príjem, zamestnávateľ tým pádom na nich šetrí, využije to tak, že budú musieť oveľa intenzívnejšie pracovať, možnože to bude cez nejaké nadčasy, ale najmä, že budú si musieť v rámci interných podmienok vyriešiť problém alebo to, že doteraz tú prácu vykonávali dohodári.

    Ale to, samozrejme, je tiež len jednorazová vec. To znamená, teraz to zamestnávatelia urobili, bolo to ako pieskové vrece na balóne, odstrihli ho a tým si pomohli. Potom ale na druhej strane sú tam aj čísla, že živnosť ukončilo 7 800 živnostníkov. Sedemtisícosemsto, ale najvyšší počet novoprihlásených do evidencie úradov práce boli dobrovoľne nezamestnaní, 3 286 osôb. No a to je polovica z tých ľudí, o ktorých som ja hovoril, keď sme rokovali o zákone o daniach z príjmov, že keď vláda ruší odpočítateľnú položku na manželku alebo manžela, tých 60 eur mesačne, tak uvidíte, že týchto ľudí vyženiete do evidencie úradov práce z jednoduchého dôvodu, lebo úrad práce zdravotné poistenie platí za tých, ktorí sú v evidencii úradu práce. Dobrovoľne nezamestnaným, keďže sme túto daňovú úľavu zobrali a obyčajne to nie sú bohatí ľudia, tí, ktorým ste zvyšovali daň z príjmu z 19 na 23 percent. To sú ľudia aj so 700-eurovým príjmom. Ak sme mu, ste mu zrušili daňovú úľavu na manželku, tých 60 eur mesačne, to sú tí, a ja si myslím, že to je len malá časť, keď po jednom mesiaci už vedia, že čo majú urobiť. Niektorí to možno zbadajú až o pol roka, takí, čo robia daňové priznanie raz za rok, to znamená, za tento rok budú robiť a nesledujú to cez rok, tak si to možno ani nevšimnú, že zrazu prídu o 720 eur za jeden rok. A to je, to je dosť tvrdý pozdrav a títo ľudia budú podľa mňa rozširovať rady nezamestnaných na úrade práce.

    Čiže, ešte možno k jednej veci, ktorú sme viacerí spomínali aj pri prvom čítaní a čo je zas najzásadnejší problém tohto zákona, a to je to, že ani nie, že rušíte viacero tých príspevkov aktívnej politiky trhu práce, lebo niektoré sa už teda nevyužívajú, ale objektívne, a niektoré sú prekonané, ale to, že robíte z tých, na ktoré bol nárok, a že budú len, teda ich možnosť získať bude fakultatívna, že o tom budú rozhodovať 11-členné výbory, to považujem za kardinálnu chybu tohto zákona.

    A už som spomínal, veď váš človek hovoril, vy sa vraciate, ako keby ste sa nič nenaučili, k chybám, ktoré ste robili aj v minulosti. Šumný, bývalý generál ústredia práce hovoril, keď to takto bolo, 30 % peňazí sa strácalo a neslúžili na účel, na ktorý boli určené. Ak to sledujete, tak je to podpora klientelizmu, korupcie, a to nie je dobré prostredie na rast zamestnanosti. Preto je absurdné, že zákon, ktorý má byť nástrojom boja proti nezamestnanosti, tak bude vlastne tú nezamestnanosť takto nepriamo vyrábať.

    Ja som použil aj tvrdší výraz, že toto je postup zo strany SMER-u, ani nie že výraz boja proti nezamestnanosti, ale takto to vyzerá, keď sa delí korisť. No, je už rok od volieb a vy ste s tým ešte neskončili.

    To, ako ste sa postavili k chráneným dielňam a zdravotne postihnutým, tak sa ma dotklo aj v piatok, keď kolegyňa Jurinová hovorila, uvádzala svoje pozmeňovacie návrhy, tak spravodajkyňa hovorila, že veď tí ľudia, to sú poberatelia invalidných dôchodkov a ešte aj na asistenta 200 eur, keď sú zamestnaní, tak inými slovami, že ako by sme k tomu prišli. No veď som to už spomínal. Od hocikoho by som to prijal, ale, ale od pani Vaľovej mi to nejde.

    Dámy a páni, je to návrh, ktorý je výrazom nevyužitej príležitosti alebo zbytočný. Niektoré veci meníte tak, že keď príde iná vláda, zodpovednejšia vláda, bude to musieť vrátiť späť. No a keďže zatiaľ, po rokovaní výboru, sa neukazuje, že by ste to chceli zmeniť, my počkáme na hlasovanie o tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré ohlásila aj pani poslankyňa Jurinová, sú to väčšinou tie, ktoré som chcel aj ja predložiť. Jeden dokonca o tej dobrovoľníckej práci aj s podpismi mám pripravený, ale keďže kolega Kaník taký istý pozmeňovací návrh už predložil, tak vás ním nebudem unúvať.

    Ak by neprešli tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré by ho mohli ako-tak tento vládny návrh zákona vylepšiť, poslanci za KDH tento návrh zákona nepodporia.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyne a páni poslanci Vaľová, Martvoň, Jasaň a aj... S faktickou či do rozpravy? Tak faktickú nie, dobre. Takže páni poslanci Martvoň, Jasaň, Hlina, Bublavý, Šedivcová, Vaľová, Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, najskôr vás poopravím. ÚPSVaR nie je úrad práce, ale ústredie práce, tá skratka. To iba na upresnenie.

    Čo sa týka, ja sa budem venovať tej časti vášho vystúpenia, ktoré ste venovali eurofondom a peniazom z eurofondov, teda tomu nástroju. No, vy ste tu nazvali, že my to používame, alebo teda ako nástroj boja proti nezamestnanosti. No, ono je to možno spôsob, ako to chápe, ako to ktorá strana chápe. My to, aspoň ja to chápem ako nástroj na naštartovanie zamestnávania a zvýšenia zamestnanosti ako takej. Tie peniaze z eurofondov sú tu. Ja osobne z praxe mám práve skúsenosť takú, že podnikatelia tento nástroj vítajú a pomáha to fakt tú zamestnanosť naštartovať. Podľa môjho názoru treba iba vyčkať, nakoľko je to vo viacerých fázach, kým to teda nadobudne taký efekt, aký si predstavujeme. Ale už teraz z regiónov, bol som tento týždeň na Orave a, teda minulý týždeň, a tam to fakt tí zamestnávatelia vítajú, že im to pomáha vytvárať nové pracovné miesta. Čiže je to možno iba uhol pohľadu, z ktorého sa na to treba pozerať.

    A ja som toho názoru, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zvolilo práve na naštartovanie toho zamestnávania a zvýšenia zamestnanosti dobrú cestu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja len také štyri poznámky, lebo nedá mi, aby som nereagoval, aj keď som pôvodne naozaj neuvažoval, ale... Vy hovoríte o solidarite, no viete, z vašich úst je to také, také zvláštne. Neviem, či ste mali na mysli solidaritu tých vašich nominantov, ktorí dostali zlaté padáky a do dnešného dňa ich nikde nedali. Ak je to tá solidarita vo vašom ponímaní, tak potom akože už sa k tomu vyjadrovať nebudem.

    Vy často hovoríte o tých viacmandátových poslancoch. Pán Brocka, ja vám môžem kľudne povedať niekoľko mien a len tu z Bratislavy viacmandátových poslancov z radov KDH aj v minulosti. Niektorí už nimi nie sú, takže, viete, skúste si najprv urobiť poriadok doma a potom ukážte, ako taký pekný príklad, ako sa to dá. Potom to možno budeme akceptovať.

    Dohodári, no ja vám odporúčam, keby ste o tomto, o tom nehovorili, pretože tomu naozaj nerozumiete. A keď to bude hovoriť človek, ktorý zamestnával dohodárov a vie, akým spôsobom a prečo, a vie to porovnať s tým, čo sa teraz udialo, tak to potom budem akceptovať, ale neteoretizujte, pretože naozaj sa v tom nevyznáte. A ja vo svojom vystúpení sa k tomu, k tomu niečo poviem.

    A posledná poznámka. Ja som nepočul nič také zásadné, čím by ste vy za váš klub chceli obsahovo obohatiť tento návrh zákona tak, aby podľa vašich slov naozaj pomáhal znižovať nezamestnanosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem doplniť pána kolegu, lebo asi mu to ušlo, ale mne to príde, že naozaj to je potrebné a obzvlášť aj pri tomto zákone o službách zamestnanosti, ako by sa ešte dalo, alebo aké sú možnosti. No sú. Pán Petranský nám to jasne ukázal. Proste to sú úplne úchvatné veci, čo sa dajú v zmysle vašich zákonov robiť. V Ústave pamäti národa máme tri odborové, štyri dokonca odborové organizácie. To je, to je, to je úžas. To je, ja, ja to stále hovorím, nás si ešte nevšimli v tej Európe, my naozaj, my ešte spravíme dieru. Naozaj, my ešte ukážeme celému svetu, čo sme tu zač. V zmysle vašich zákonov pracujú tí ľudia a udržiavajú si zamestnanosť.

  • So smiechom.

  • Zákon, úplne krásne. To sú, to je smiech cez plač.

    ÚPN by malo byť, to som niekde tam čítal, že svedomím národa. Ono to vlastne asi je aj pravdou, že to ÚPN je naším svedomím, keď tam sú takí ľudia a toto tam stvárajú, ale idú v lajne, pán minister, pardon, ale teda, reagujem teda na predrečníka, že idú v lajne zákonov, ktoré tu úplne ľavou zadnou, nemihneme brvou, ideme ako šrauby. Normálne ako namastený stroj, úplne krásny, krásny šrotovník, čo tam hodíte, ide, a to máte výsledky. To sú výsledky. To je úplný úžas, úžas.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Brocka, ja vám teraz poviem od srdca, lebo už niekoľkokrát ste útočili do ľudí, ktorí robia aj v samosprávach a sú aj poslancami Národnej rady. Rozprávate o solidarite. Vy ste v parlamente vyše dvadsať rokov. Dvadsať rokov vo vysokej politike. Zažili ste divokú privatizáciu počas vášho aj vládnutia. Rozdávali ste štátne majetky, možno vy, kolegovia, a bohvie za čo a ako.

    Málokto dostáva rentu z Európskej únie a zároveň bol aj podpredsedom Národnej rady, ako sa to podarilo vášmu členovi. Každému sa nepodarí dostať byt za facku, ako sa to darilo tiež vašim kolegom.

    Pán Brocka, vy ako kresťan závidíte finančnú odmenu za prácu, ktorú každý jeden, ktorý je tu a je aj starostom alebo primátorom, ktorú odvádza. Vieme, že je teraz vyspelá technika, je internet, sú mobily. A ak si človek okolo seba dá dokopy slušný kolektív, tak sa to dá zvládnuť. Ja som bol trikrát v priamych voľbách, kde mi ľudia dali dôveru, a môžem robiť a vykonávať starostu preto, lebo som ich presvedčil výkonom. Skúste aj vy kandidovať a presvedčiť v priamych voľbách, nie schovávať sa za stranu, a dostaňte miesto v samospráve. Nie je správne po kresťansky len rozprávať, ale treba po kresťansky aj žiť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ak dovolíte, ja by som zareagovala iba na ten § 52a, ktorý ste tu spomínali. Musím povedať, že je to naozaj veľmi nákladný projekt, keď za jeden rok sa vyčerpalo na tento projekt viac ako päť miliónov eur a zamestnanosť z tohto projektu, len sedem percent ľudí sa následne zamestnalo. Takže niektorí naozaj možno ani nemali nejakú silnú motiváciu, aby si hľadali prácu, pretože mali istotu, že stále sa v tomto projekte budú točiť, ale verím tomu, že si nájdu, vyberú z iných nástrojov. Napríklad veľmi dobrý nástroj nový, ktorý tam je v zmysle § 50, je príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, kde určite si budú môcť vybrať zamestnávatelia, ktorí doteraz využívali § 52a. A je to dobrý nástroj, pretože po dobu deviatich mesiacov zamestnajú uchádzača s tým, že budú platiť iba dvadsať percent z ceny práce, takže toto je vynikajúci nástroj. A myslím si, že čiastočne teda nahradí tento nástroj 52a, ktorý teda vypúšťame zo zákona.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán Brocka, že máme predsa len krízu a mali by sme dbať na dostatočný, alebo dávať dostatočný priestor na to, aby nevznikali možnosti odoberania štátnych zdrojov. Tým narážam naozaj na dvojité, trojité mandáty, možnože nie tak razantne sa na to pozerám. Podľa mňa, ak teda ten človek naozaj ide do volieb a dostane od ľudí hlas a podporu, tak skrátka, nech si ten človek vyberie, ktorý príjem bude poberať. Ja by som sa kľudne uspokojila aj s týmto, ak by sa už niekto našiel, kto by takýto zámer podporil.

    Ďakujem mu takisto za to, že sa zastal zdravotne postihnutých, nie mňa, ale naozaj skupiny zdravotne postihnutých, ktorí stále teda bijú na poplach, že môže to spôsobiť veľké problémy.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Nedá sa asi na všetkých, ale tak koľko za tie dve minúty stihnem. A možno tak na preskáčku, možno tie, ktoré ma najviac zaujali.

    Pán poslanec Bublavý, neberte to ako útok na viacmandátových poslancov, že skúste kan..., vyzvali ste ma, že skúste kandidovať na starostu. Pán Bublavý, ja si myslím, že to sa nepatrí, že to sa nepatrí, aby som ja, poslanec Národnej rady, kandidoval u nás v obci za starostu. Veď v našej obci je toľko schopných ľudí, ktorí môžu túto funkciu vykonávať! A prečo by som, prečo by som im napríklad bral túto možnosť, keď ja môžem ovplyvňovať celoštátnu legislatívu?

    Pán poslanec, mne stačí ten mandát v Národnej rade a sa tu dostatočne realizujem. A naozaj nepotrebujem všetko robiť, na to v našej obci je veľa schopných a šikovných ľudí a jednoducho, ja som spokojný s týmto stavom. Čo nie som spokojný, a je to aj u nás v obci, takmer každá druhá obec pomaly využila možnosť čerpať zdroje z európskych fondov. Ak si myslíte, že toto je váš priestor, že takto sa ľahšie dostanete k európskym peniazom, ja pochybujem o zmysluplnosti polovice vynaložených prostriedkov, ktoré boli použité na Slovensku zo zdrojov Európskej únie.

    Ak dvadsať miliónov - a teraz či v korunách, alebo v eurách - ste vyhodili na opravu a skultúrnenie obecných centier a vydláždili ste ich zámkovou dlažbou, a pritom ani tí ľudia, ktorí v tej obci sú dlhodobo nezamestnaní, z toho nemali žiaden profit, lebo nemohli sa tých prác zúčastniť. A na druhej strane, ľudia dnes, keď v tej obci vid...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo požiadala pani spravodajkyňa. Nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som reagovala na veci, ktoré boli v rozprave, pretože v prvom čítaní som dosť výrazne sa snažila vysvetliť niektoré paragrafové znenia tohto zákona, ale dotknem sa aj pragmatických častí tohto zákona.

    V prvom rade, ak dovolíte, by som zareagovala na svojho predrečníka pána Brocku a potom postupne tak, ako to bolo v rozprave. Ja sa plne stotožňujem, že nezamestnanosť je vysoká. Je mi to veľmi ľúto. Dokonca si myslím, že tým, že som aj primátorka, podnikám kroky, a určite to robia aj iní primátori, nielen poslanci Národnej rady, ktorí, samozrejme, viac-menej miesto toho, aby možno dali nejaké účinné opatrenia a pozmeňovacie návrhy, tak kritizujú tie, ktoré momentálne prijímame. Je mi to veľmi ľúto, ale keď si všimnete palcové titulky vo všetkých novinách, tak sa tam jednoznačne píše, Európa má historicky najväčšie čísla v nezamestnanosti.

    Čiže Slovensko nie je nejaká veľká samostatná krajina, ktorá si môže dovoliť diktovať Európe, ale, bohužiaľ, je naviazaná ekonomicky na európske štáty a na štáty Európskej únie. Preto chcem povedať, že po prvé, by som nepreháňala, že je pätnásťpercentná nezamestnanosť, pretože by som to nečakala od bývalého ministra sociálnych vecí a rodiny, pretože by sa mal vyjadrovať správne, pretože aj jedna desatina percenta pri takomto objeme nezamestnaných ľudí sú určité čísla, a počítame to približne asi okolo tisícpäťsto ľudí.

    Takže nemôžem povedať, že je pätnásť percent. A ak minister na tlačovke povie, že zo 14,9 nezamestnanosť sa znížila na 14,7, tak je to možno o nejakých päť-, šesťtisíc ľudí. Takže to nie je hore-dole jedna desatina, ako by sme povedali, môže to povedať laik, ale nemôže to povedať človek, ktorý bol bývalým ministrom práce a sociálnych vecí a mal by sa teda vyjadrovať odborne. Ešte raz hovorím, je mi to veľmi ľúto, ale bojuje s tým celá Európa.

    A na dôvažok musím povedať, nerada hovorím o ľuďoch, ktorí tu nesedia, pán kolega Kaník tu nie je, ale je to taká, stále taká téma, ku ktorej sa vraciam a ku ktorej som si dala aj stávku, keď ste bývalá vláda, kde boli členmi aj KDH, prijímali Zákonník práce 1. 9. 2011, tak pán Kaník sa stavil, že za rok, potom povedal že za rok a pol, pretože som povedala, ja sa stavím, že to takto nebude, povedal, že znížite nezamestnanosť pod desať percent. V roku 2012 nezamestnanosť stúpla na 13,59. O rok, vážení.

    Takže si nerozprávajme, že všetci máme fantastické recepty na zázračné, na zázračné pečenie alebo na zázračné varenie a každého z nás ten recept je správny. Ja si myslím, že práve preto tu sedíme. Práve preto dávame tieto zákony. A práve preto sa snažíme, aby sme skutočne túto nezamestnanosť dostali čo na najnižšiu hranicu, aj keď s ňou bojuje celá Európa a my sme súčasťou celej Európy.

    Takže nie je pravda a možno všetky opatrenia nefungujú stopercentne, ale my sa snažíme. Ja si myslím, že aj teraz všetci viete, nebudem to opakovať, čo sa týka pána ministra, že sa snažíme európske financie alebo peniaze z Európskej únie, ktoré sa nevyčerpali, a pán minister ma dobre, môže, doplní, pán Figeľ, ktorý tvrdil, že vyčerpá finančné prostriedky, pán minister, je to tak, tak nevyčerpal ani korunu za rok 2011. Všetky nám zostali. A my sa snažíme ich pretransformovať práve na to, aby sme zamestnali mladých ľudí. Aby sme pomohli mladým ľuďom dostať sa do svojho prvého zamestnania, aby nabrali pracovné skúsenosti. Samozrejme, ja dneska možno stojím v pozícii aj zamestnávateľa, a vôbec sa nehanbím za to, lebo, dôjdem aj k tým mandátom. Vôbec sa nehanbím za to, že svet vidím z viacerých častí, že nesedím dvadsať rokov v parlamente ako kolega Brocka, že nie som odtrhnutá od reality, ale sa dennodenne stretávam s ľuďmi. Dennodenne sa stretávam s nezamestnanými, dennodenne sa stretávam s Rómami a dennodenne prijímam opatrenia nielen v parlamente, ale aj v miestnej samospráve.

    Takže k tomu by som asi k tejto nezamestnanosti, asi toľko. Verím tomu, že tie naše opatrenia môžeme hodnotiť v priebehu polroka, v priebehu roka. A možno aj polroka, ako hovorí pán Kaník, roka a pol. Takže počkajme si na tieto opatrenia a počkajme si, čo s tými vecami, ktoré tu dneska navrhujeme, čo s tými financiami, ktoré prídu z Európskej únie, ktoré chceme použiť na nezamestnanosť, čo sa udeje na trhu práce. A potom môžeme kritizovať, pretože vždycky sa treba porovnávať a vždycky treba sa pozrieť do spätného zrkadla, lebo teraz čo sa nám všetko zdá, tak vlastne až budúcnosť ukáže, ako sa tieto veci vyvinú.

    Chcela by som sa vrátiť teraz k jednej veci, ktorú spomenul takisto pán kolega Brocka. A myslím si, by som ho chcela upozorniť, myslím si, že uráža a znevažuje aj svojich kandidátov, ktorých ako KDH postavili na kandidátky a ktorí boli bežne starostami, prednostami obvodných úradov, ale to už asi zabudli. Ja som si tu kandidátku otvorila, ktorí boli zástupcami primátorov, a keď im tu sedel pán primátor za KDH Bratislavu, prečo sa nevzdal mandátu. Prečo tu sedel ako primátor a prečo tu sedel ako poslanec Národnej rady?

    Čiže to je, viete, kedy nám to vyhovuje, vtedy je to fajn, a kedy nám to nevyhovuje, tak vtedy na to budeme nadávať. Tak neviem, pán Brocka, ako vy plníte, alebo ako KDH sa snaží plniť volebný program, pretože akosi máte to v programe, ale akosi vám to nejde. Akosi vám to nejde ten váš volebný program plniť. Takže asi toľko.

    Dala som si poslať esemeskou, čo sa týka mandátov, a ja sa potom vyjadrím aj k svojim mandátom. Vôbec s tým nemám obavy a vôbec s tým nemám problém. Bývalý krajský predseda pán Tarčala dostal ako člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovenska stotisíc eur padák. Bývalý krajský predseda predstavenstva sedel aj vo VÚC. Takisto pracoval. Dostal zlatý padák. A mal kopu funkcií. A to je i možno oveľa viac, ale ja som si práve naňho spomenula, lebo som s ním sedela v Prešovskom samosprávnom kraji.

    A pozrite si aj svoju kandidátku, koľkých ste tam mali starostov, primátorov. Chvalabohu, že neprešli, si poviete. Teraz tu môžte krásne sa postaviť a krásne takto tu ležérne rozprávať svoju pravdu, že oni by sa boli tých mandátov vzdali. Prečo ste ich tam dávali, keď hovoríte, že majú na výber?

    A ešte jednu vec by som povedala. Pán kolega, ja vás poprosím, už konečne rozlišujte, čo je volená funkcia a čo je funkcia, ak pracujete vo verejnom alebo štátnom záujme ako zamestnanec, že vás tam niekto nominuje, alebo vás niekto do toho zamestnania prijme.

    Lebo ja sa vás spýtam jednu otázku. Ja som kandidovala ako primátorka mesta Humenné. Nikomu som nezahmlievala, že som vo vyššom územnom celku ani že som v Národnej rade.

    Všetci to vedeli, aj tak ma volili. Všetci, čo ma volili, pretože som skončila v okrese vo vyšších územných celkoch dvakrát ako prvá. Porazila som dvakrát bývalého primátora. Všetci, čo ma volili, tí, ktorí mi dali hlas, ja im ďakujem. Ale ja som povedala, že sa nevzdám mandátu len preto, že tu bude nejaký pán poslanec Brocka, prepáčte, pán poslanec, vyskakovať, že sa mám vzdať mandátu, a povedala som, že svojich voličov nesklamem a počkám, kým dôjde, skončí mandát. Ten čas došiel tohto roku a ja kľudne ten svoj mandát nechám a nebudem ďalej kandidovať. Ale pozor, aby sme sa porozprávali o tom, čo je volená funkcia a čo nie je volená funkcia.

    Ja som kandidovala ako primátorka, pán kolega Brocka, a so mnou kandidoval bývalý primátor - lekár, so mnou kandidoval jeden nezamestnaný, so mnou kandidovala učiteľka a so mnou kandidoval podnikateľ. Pán kolega Brocka, prečo ľudia nedali prednosť nezamestnanému, veď ľudia si mohli zvoliť z piatich kandidátov? Veď to nie je o pracovnej pozícii. Ja som sa tam nešla živiť, ako vy radi počúvate, ja som tam šla pracovať. Ja som šla niečo urobiť pre svoje mesto. Ja sa pýtam, prečo ľudia nedali prednosť, podľa vašich slov, nezamestnanému. Prečo tak ľudia nevybrali? Prečo nevybrali pani učiteľku? Prečo? Veď to je predsa o priamej voľbe. Veď vy sa musíte v priamej voľbe postaviť tým občanom a oni vás priamo zvolia. To nie je o skrytej voľbe na kandidátke, pretože vy hovoríte: Uvoľnite niekomu miesto. Prečo? Prečo vy by ste mne mali zakazovať alebo mojim kolegom, alebo niekomu inému, aby kandidoval? Pretože vy možno viete, že keď sa postavíte do priamych volieb, že vás nikto nezvolí? Prečo to nezakazujete aj kolegom, ktorí sú poslanci vo VÚC-kach, v mestských zastupiteľstvách? Prečo? Lebo je to volená funkcia. To nie je o tom, že vám niekto dá štátnu funkciu. A potom ako toho pána Tarcalu ste možno odvolali, lebo je aj poslanec, aj štátnu funkciu ste mu dali, aj zlatý padák, tak potom už ste nevedeli, čo robiť, ale to nie je o nejakom rozdávaní. To je priamo sa postaviť ľuďom do volieb a keď hovoríme o solidarite, pán kolega, tak ja vám poviem, čo je solidarita, že v roku 2006 až 2010 som svoj poslanecký plat mestského poslanca kompletne dávala na sociálne účely a možno aj preto tí ľudia vedia o mne, ako som činila, a dneska môžem povedať, že za svoj plat podporujem kluby, futbalové, hokejové, mládež, podporujem sociálne veci a dvakrát som si ako jediná primátorka na Slovensku nepodpísala zvýšenie platu, keď mi ho schválili poslanci, pán kolega, dvakrát som si nepodpísala zvýšenie platu ako jediná primátorka na Slovensku. A viete prečo? Lebo som solidárna. A ja sa pýtam, ak by ľudia zvolili toho nezamestnaného, nehovorím, možno by bol schopný, ale mesto Humenné je 380-tisíc eur v pluse, mesto Humenné investuje, je zadlžené, 13 percent, vážení, a mesto Humenné je vo vynikajúcich číslach a buduje a nie je tam nič spreneverené. Pán kolega, to nie je o tom, že vás tam niekto položil. To je o tom, že ľudia si vyberú nie toho, či je nezamestnaný, alebo či je taký, ale tomu, komu asi veria, že niečo v tom meste dokáže.

    A prečo ešte si myslím, že tu majú sedieť primátori a starostovia. Majú. Pretože ak sa týkajú zákony priamo ich, tak ako tu sedí lekár, tak ako tu sedí, ja neviem, možno lesník, tak tu má sedieť aj primátor a starosta. Veď aj pre mestá a obce sa tuná tvoria zákony a kto sa lepšie rozumie do rozpočtu, kto sa lepšie rozumie do vecí, ktoré sú priamo v obci? No predsa tí, ktorí s tým priamo pracujú. Čiže tu by som poprosila rozlišovať a tu by som poprosila, aby sme aj takto sa k týmto veciam stavali. Takže ešte raz zopakujem, ľudia si nevybrali ani podnikateľa, ani učiteľku, ani nezamestnaného, a mohli to urobiť vo voľbách.

    Teraz sa vrátim k zákonu ako takému. A to je o vzniku nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku, o tom, že budú rozhodovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Áno, ja si myslím, že zamestnanecké rady fungujú, a skutočne tak, ako som povedala, v každom regióne je úplne iná situácia. Úplne iná situácia, úplne iný dopyt, úplne iný dopyt a po, po nejakých profesiách, či už po, či už sú to profesie, a takisto sa to odvíja aj v školstve. A preto chcem povedať, že cieľom je, aby sme v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne, takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať takéto nástroje a v takejto miere sa, v akej miere sa majú použiť. Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, čiže to nebude anonymný výbor, to nebude výbor, že sa tam ľudia stretnú a niekomu dajú tie peniaze a niekomu nedajú, a respektíve zamietnu tie žiadosti, ale bude ich aj zdôvodňovať. To by som chcela povedať, že ľudia si po tom, čo, čo vlastne padne takéto rozhodnutie, budú môcť všetko prečítať na webovej stránke, kde kľudne nájdu nielen rozhodnutie toho výboru, ale aj zdôvodnenie toho výboru a potom, samozrejme, že pri zamietnutí takejto žiadosti majú dôvod a budú mať dôvod sa obrátiť buď na ten úrad práce, alebo na vyššie orgány. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne pred zverejnením a zdôvodnením pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, respektíve vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky. Pretože rozhodnutie komisie nebude konečné a bude ho možné zmeniť, pretože dané odporúčania ešte schvaľuje vedenie úradu práce.

    Takže možno niekedy aj tí občania, ak sa dočítajú, že nejaký človek, ktorý zneužíva, alebo nehovorím, že všetci chcú zneužívať, ale sú aj takí, tak môžu na ten úrad práce priamo poskytnúť informácie, ktoré, si povedzme, sa kedysi vôbec na ministerstvo nedostali, ale na ten úrad práce, miestne príslušný, sa určite dostanú. Takže netreba sa niekedy toho báť, lebo všade, kde je ľudský faktor, všetko sa dá nejakým spôsobom inde nasmerovať.

    Ale ja by som ešte chcela k jednej veci, ktorou ma práve starostovia a primátori a všetci veľmi vítajú v tomto zákone, a to je § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti. Musím povedať, že ten paragraf sa skutočne osvedčil a vlastne my tu zlučujeme tri paragrafy do jedného, a musím povedať, že skutočne sa na to už primátori a starostovia tešia, pretože pomôže tým, ktorí skutočne hľadajú prácu a nemôžu ju nájsť, tak týchto, hoc len krátkodobo môžu zamestnať a, samozrejme, že si môžu pomôcť v danej obci alebo v danom meste vylepšiť situáciu, ktorú majú, a nebude to len na to, že ako na aktivačné práce, že len by mal niekto poupratovať ulice. Áno, potrebujeme aj to, ale na ten § 50j môžete ľudí kdekoľvek prijať a kdekoľvek vlastne ten človek má omnoho lepšiu pozíciu, ako je to na tých, na tých, ako je to pri aktivačných prácach.

    A ešte minule ma tak trošku prekvapilo, keď sa tu rozprávalo o aktivačných prácach, že prídeme do nejakej dediny a tí ľudia tam na tých aktivačných prácach nie sú. Vážení, ja už som, skutočne dosť dlho sa pohybujem okolo týchto vecí a teraz momentálne ako primátorka mám takisto zamestnaných 38 ľudí na aktivačné práce. Viete, niekedy je ťažko povedať, keď je tu pani kolegyňa Tomanová, my sme ešte vtedy vkladali, aby, aby práve tí, ktorí sú na aktivačných, nemohli zneužívať to, že vybavia si lístok maródny od lekára, a o to nás prosili starostovia, a neprídu. Ozaj, niekedy si myslím, že niektorí ľudia ani nepatria na tie aktivačné práce, a môže sa stať, že polovička z tých ľudí vôbec nepríde do zamestnania, že možno, možno by sme ich mali nejako ináč preklasifikovať. Ale ja vám rovno poviem, na hlásenie, keď sme my zobrali 35 ľudí na aktivačné práce, traja z toho hneď prišli pod vplyvom alkoholu, ani nemohli do tej práce nastúpiť, dvaja možno, keď odpracujú, si dajú hneď maródku, takže niekedy nie je dobré viniť ani to mesto, ani toho starostu, že tam nemá plný počet. A opäť je to len to, že nepoznáme tú prax, že s tou praxou nežijeme a nevieme, ako to v praxi funguje.

    Takže asi toľko a poprosila by som ešte pána kolegu Brocku, nech ma neobviňuje, že niekoho tu napadám. Pre mňa napadnutie vyznieva celkom ináč. Ja sa takisto vyjadrujem ako on a nikoho tu nenapadám, teda sa snažil zastať pani podpredsedníčky Jurinovej. Ja som jasne povedala, že pani podpredsedníčka Jurinová mala otázky, a za tým si stojím a na tom aj trvám, pretože ani pán kolega Kaník sa k tomu nevyjadril, a myslím si, že pán štátny tajomník jej relevantne a dosť dlho odpovedal na výbore. Ak toto považuje niekto za napadnutie, tak potom je veľmi precitlivelý a, ale ja si myslím, že niektoré pojmy mu unikajú, ako je zamestnanie, ako som povedala, volená funkcia, napadnutie, konštatácia. Myslím si, že v tom treba nejaký poriadok si urobiť.

    A trošku sa ma dotkli aj slová pani podpredsedníčky Jurinovej, že my tu kašleme na sociálne slabších. Vážení, keď sa posudzovali sociálne príjmy pre invalidných dôchodcov a my sme museli vracať peniaze, pani, pani Tomanová ma doplní, lebo neviem presne, o koľko tam išlo, o miliardu? Koľko?

  • Hlas z pléna.

  • Pre pána Kaníka, keď sme museli vracať invalidom. Dve miliardy, 2,8 miliardy.

    Vážení páni z pravice, smeje sa vám, keď títo ľudia nemali na dôchodky a vy poviete, že my tu kašleme! Koľko zákonov sme urobili? Koľko dobrých vecí sme sociálnych urobili! Ako si dovolíte také niečo povedať!?

    A ďalšia vec je, veď pani kolegyňa Jurinová podáva zákon, podáva zákon, ktorý budú platiť mestá a obce, pretože nebude ich platiť ani štát, ale je to príspevok pre sociálne slabších, ak je dieťa do 3 rokov telesne postihnuté, tak aby rodičia mali nárok na cestovné, a dokonca sa pridali k tomuto návrhu predsa naši poslanci. Veď naši poslanci spolu s ňou podávajú tento návrh. Tak,

  • Hlas z pléna.

  • Nekričte na mňa, pán kolega, máte sa možnosť prihlásiť. Chovajte sa slušne.

    Takže ja sa pýtam, však my sme sa k tomuto zákonu prihlásili a my spolu s pani Jurinovou, tento zákon, teda naši poslanci podávame a ona povie, že my tu na niečo kašleme. Tak sa nehnevajte na mňa, ale tak toto je ozaj, ako sa mám k tomu vyjadriť, ale veď my tento zákon spolu podávame, s našimi poslancami. A tento zákon prejde, budú ho platiť mestá a obce a nikto proti tomu neprotestuje.

    A čo som povedala, za tým si stojím, pretože dostala som k tomu aj mail, ja za tým si stojím. Ak je niekto invalidný dôchodca, tak preto, že je invalidný dôchodca, dostane dôchodok, pretože je to náhrada príjmu za to, že nemôže pracovať. Ale ak mi prídu ľudia povedať, že sú invalidní dôchodcovia, ktorí poberajú invalidný dôchodok, a títo ľudia stopercentne pracujú, tak ja sa pýtam, nepoberajú miesta tým, ktorí by mohli pracovať? Toto som sa vyjadrila ja. Alebo máme taký prípad, čo ja viem, z úradu práce, nebudem hovoriť, v ktorom meste, že je človek, ktorý má psychickú poruchu, je invalidný dôchodca a on študuje vysokú školu, vážení. A má invalidný dôchodok, že je vážne psychicky chorý, a on študuje vysokú školu. Tak ja sa o tom, o tom rozprávam, nie o tom, že či tým deťom pomôžeme, alebo nie, ale o tom sa rozprávam, že ak má niekto invalidný dôchodok, to je jeho náhrada príjmu, že nemôže pracovať, ako sa potom majú stavať títo občania k tomu, keď ten človek vykonáva stopercentne prácu. O tom som ja rozprávala, vážení kolegovia, o ničom inom, a keď sme sa nepochopili, je mi to veľmi ľúto, ale ja si za svojimi slovami stojím.

    Takže, takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami osem pánov poslancov. Pán poslanec Brocka, Hraško, Hlina, pani podpredsedníčka Jurínová, Martvoň, Žitňanská, Přidal, Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Na rozcvičenie, pani poslankyňa, ja som povedal, zníženie nezamestnanosti o jednu desatinu percenta. To znamená, zo 14,9 na 14,8 percenta, to je o jednu desatinu percenta.

    A teraz k tomu, čo ste najviac oponovali alebo o tom hovorili. Jeden mandát. Pani poslankyňa, každý mesiac tu sedíme 2 - 3 týždne len v pléne Národnej rady, a vy hovoríte do mikrofónu, že dennodenne sa stretávate so svojimi voličmi. No, ja si to ťažko viem predstaviť, ako sa v Humennom môžete dennodenne stretávať, keď 2 - 3 týždne z mesiaca musíte tu byť ako poslanec Národnej rady. Ale okrem toho, vy ste ešte, veď sú aj zastupiteľstvá vyššieho územného celku, ešte aj tam sedíte, predpokladám. Potom ešte sú aj zastupiteľstvá mestského zastupiteľstva, ešte aj tam sedíte, lebo vy ste niekoľkonásobne volený funkcionár.

    Ale teraz, aby ste vedeli, ako to my v KDH máme, že aj naši starostovia kandidujú do Národnej rady. Áno, kandidovať môžete, to je v poriadku, ale keď ste úspešný a vás zvolia do Národnej rady, tak v KDH si musí ten poslanec vybrať, či chce byť poslancom Národnej rady, alebo ďalej starostom. No a keďže boli v minulosti také prípady, že niekto, úspešný primátor sa stal aj poslancom Národnej rady, vidíte, aký to je problém, ja si to uvedomujem, že niektorí z tých ľudí dokonca zvolili formu, že odišli zo strany, aby sa nemuseli identifikovať s tým princípom. Ale ja si myslím, že to je princíp, ktorý sa páči aj v SMER-e a že spoločne by sme ho presadili. Ak by ste to podporili, tak ja som presvedčený, že to v Národnej rade prejde, lebo to je o solidarite tých, čo prácu majú, s tými, čo prácu nemajú. Ja nehovorím, že aby nezamestnaný človek vás nahradil, aby ste sa vzdali funkcie.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No teraz vidím, že som celkom rád, že ste sa, pani kolegyňa, v piatok už nedostali k slovu, aby ste nám nepokazili víkend.

    A teraz k veci, k tým vašim veciam, ktoré ste uvádzali. Kritizujú sa z našej strany len zlé návrhy. Dobré návrhy sme nikdy nekritizovali. Hovorili ste, že Európa má najvyššiu nezamestnanosť. Výborne, tak jej pomôžme vylepšovať túto štatistiku, že jej pridáme zopár tisíc nezamestnaných geniálnymi riešeniami, že, však to vidno. Hovorili ste o zázračných receptoch, no tie vám, žiaľ, nepomôžu, ak ste nafigu kuchár. A žiaľ, toto je váš problém. Ak ste nafigu kuchár, nepomôžu vám ani normálne recepty. Musíme vraj čakať, ako sa veci vyvinú, pretože teraz sa niektoré veci zavádzajú. No len, žiaľ, u vás sa to zavádza systémom pokus - omyl. A to nielen v tomto rezorte, ale aj v rezorte školstva, o ktorom som už hovoril ráno. Takže ďakujeme pekne.

    No a pani Vaľová, hovorili ste na margo viacerých mandátov. Odporúčam vám ísť príkladom vo vašej strane SMER. Takže kľudne môžete začať. Začnite a potom to isté môžete vytýkať iným. No a už keď sa nevzdáte mandátu, nemusíte sa vzdať mandátu, stačí, keď sa vzdáte platu za tie zvyšné mandáty, ktoré vykonávate. Ako jediná na Slovensku ste si nepridali ku platu. To je síce chvályhodné, ale ja vám odporúčam, aby ste si dali plat primátora v Hriňovej. Potom vám budem možno tlieskať. No a to sa nestarajte, koľko má obyvateľov. Myslím, že sa to určuje percentuálne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, poprosím vás.

    Hraško, Igor, poslanec NR SR

    Takže nevykrikujte po mne. Zistite si, aký má primátor plat, ale vám môžem garantovať, že má najnižší plat v tej miere, ktorú môže mať na počet obyvateľov. No a pani Vaľová, ešte vás poprosím, napíšte mi, koľko tých dobrých zákonov ste urobili. Potom vám zatlieskam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pristavím len pri jednej veci, lebo som nie celkom počúval. Ospravedlňujem sa. Ale som zachytil, že ste vraveli o tom, že má byť to cielené vzdelávanie a tak. A som rád, že konečne ste mi, teda začínam to chápať, že prečo je to tak, ako to je. A že prečo máme robiť vzdelávanie s tou, v budúcnosti a prečo tu už boli Nostradamovia, už začínam chápať tomu, že prečo toľko ľudí vyštudovalo sociálnu prácu, že naozaj tí ľudia už v dostatočnom predstihu tušili, že to bude jeden z najperspektívnejších odborov, sociálna práca. Myslím, že ich veľa ľudí vyštudovalo, aj študuje, ešte aj tu v parlamente, a bude. A žiaľ, musím povedať, že tým systémom sociálnej politiky, ktorý tu vy predstavujete, medzi tie perspektívne študijné programy teda okrem sociálnej práce, tu som si to napísal, budeme ešte potrebovať špeciálnu pedagogiku, vychovávateľ, štandardný vychovávateľ v nejakých ústavoch, policajt a väzenský dozorca. Ak som prípadne na niekoho zabudol, mi pomôžte. Ale takýmto nejakým smerom by som ja fokusoval to vzdelávanie a investovanie, lebo tam asi budú najpotrebnejší absolventi týchto fakúlt.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči,

  • Ďakujem za slovo. Tiež len dve veci si vyberiem. Opäť ste sa dotkli dôchodkov, invalidných dôchodkov. Ja len zopakujem, podobne ako som to povedala v piatok, že beriem to, čo hovoríte. Je to pravda, že mnohí zneužívajú to, že majú invalidný dôchodok, pracujú naplno. Ale zopakujem, že to sa netýka tohto zákona, pani poslankyňa. Je to, viete sama veľmi dobre, že je to vec posudzovania. Ja som nevidela od vás žiadnu iniciatívu, že by ste sa snažili naozaj to posudzovanie prehodnotiť. Viem, že je to, alebo vláda to má v legislatívnom pláne úloh. Ale teda kritizujete na nesprávnom mieste.

    A druhá vec. Som veľmi rada, že ste teda na plné ústa povedali, že strana SMER podporí, už som to dostala avizované aj od iných pánov poslancov, podporí návrh novely práve o kompenzáciách, aj keď je to teda krátka, jednovetová novela. A poviem vám len toľko k tomu. Pamätám si vašu prvú reakciu, ako ste naozaj zareagovali negatívne, keď ste sa dozvedeli, že niečo takéto chceme predkladať. Aj keď, viete, aj v dôvodovej správe je napísané, že sa to dotkne, alebo že toto zastihne štyristo detí. Štyristo detí, respektíve ich rodičov. Štyristo detí je vo veku od nula do tri, ktoré budú mať možnosť požiadať o tento príspevok alebo teda o to, aby mohli byť zapísaní, aby mohli mať zapísaného sprievodcu. Takže päťtisíc ľudí už teraz má takúto možnosť. Jedná sa o štyristo detí podľa štatistík, ktoré som si vytiahla z úradu práce priamo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolegynka Janka Vaľová, plne s tebou súhlasím z pohľadu, teda budem sa venovať tej téme zamestnávania mladých, čo si povedala. To, že je to problém, vníma to už aj Európska únia, ktorá v podstate aj vydala štatistiky, že ku koncu roku minimálne 24 percent nezamestnaných v Európe boli mladí ľudia. To, že to je vážny problém, dosvedčuje to aj práve taktika Európskej únie, ktorá chce navýšiť v rozpočte peniaze na zamestnávanie mladých o niekoľko, teda o ďalšie stovky miliónov eur. A ja to vítam, lebo myslím si, že problém zamestnávania mladých ako takých je problém v každom štáte Európskej únie. Preto vyslovujem aj teda v tomto prípade aj pochvalu zo strany nášho ministerstva, že tomuto problému sa venuje. Je to skôr téma, ktorej by sme sa mali venovať naprieč celým politickým spektrom, zamestnávanie mladých ľudí. A myslím si, že každý nápad, ktorý pomôže zamestnanosti a zamestnávaniu mladých ľudí, pomôže mladým ľuďom na Slovensku, ktorí ešte mnohí nemali v živote žiadnu prácu a nenašli si alebo nemôžu si nájsť prácu - či už teda po škole, alebo keď neštudujú, tak keď nastúpili teda do reálneho života.

    Čo sa týka druhej časti tvojho vystúpenia, dovolím si povedať iba toľko, že nereaguj na reči typu, že kašleme na sociálne slabších. Ten, kto kašle na sociálne slabších, sa ukázalo v roku 2012, keď sa teda vtedy koalícia dostala do opozície a voliči a občania im to jasne spočítali, ako teda mysleli na nich, a urobili im teda také zrkadlo, ako sa myslelo na sociálne slabších, a preto sú tam teraz na tej strane spektra, kde sú, a s toľkými poslancami. Tak iba toľko, že nevzrušuj sa nad tým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste to mysleli vážne, keď ste hovorili, že ten invalidný dôchodok má byť čisto náhrada za mzdu? Pretože pri priemere 190 eur títo ľudia sú povinní, musia pracovať alebo sa aj zamestnať, aby mohli dôstojnejšie žiť! Čiže naozaj hovoriť o tom, že to má byť nejaká náhrada príjmu, tak neviem si predstaviť, kto dokáže žiť so 190 eurami mesačne.

    A ešte druhú poznámku. Keď ste hovorili a sa hrdili tým, že podporíte ten návrh, ktorý kolegyne Jurinová a Horváthová dávajú, ja si spomínam, že ten návrh tu bol niekoľkokrát a niekoľkokrát ho museli stiahnuť a až keď sa podpísali ďalší dvaja poslanci za stranu SMER, vtedy ste s tým súhlasili. Na obsahu sa nič nemenilo, čiže nie je to celkom úprimné z vašej strany.

  • Pani kolegyňa Vaľová, ja vám prečítam ten návrh zákona, ktorý tu aj ako predrečníčka hovorila, pani Horváthovej a pani Jurinovej. Ten zákon, to je jedna veta. V čl. 1 v § 14 ods. 10 sa vypúšťa druhá veta. A článok 2. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2013. Vám vôbec nejde o tých štyristo detí! Vám ide len o seba! Povedzte mi, čo tam na tomto zákone spravil pán Podmanický a pani Šedivcová? Ja som tu a každú schôdzu podporím tri-štyri zákony vládne, ktoré sú dobré. Jednoducho bez ohľadu na to, že ich dáva vláda, že som opozičný poslanec. Ako sa vy chováte k týmto ľuďom, ktorí tu tri, štyrikrát museli schváliť ten návrh zákona, len aby to nedala opozícia? Jednoducho vám nejde o ľudí. Len o seba, o svoj populizmus a o propagandu!

  • Pani kolegyňa Vaľová. Ešte raz k tým viacerým mandátom. Ústava Slovenskej republiky nedovoľuje, aby bol občan volený za poslanca Európskeho parlamentu a zároveň bol poslancom národného parlamentu slovenského. Ani tvorcov ústavy nenapadlo, že sa nájde občan Slovenskej republiky, ktorý bude chcieť byť poslancom Európskeho parlamentu a zároveň predsedom VÚC. Konkrétne váš kolega pán Maňka, predseda VÚC v Banskej Bystrici. O toto tu ide, čo ste vy povedali. Ani neviete o tom, akú pravdu ste povedali, keď ste povedali, že "dennodenne sa stretávam s občanmi Humenného, dokonca aj s Rómami". No nemôžete sa s nimi dennodenne stretávať! Naozaj sa nedá sedieť v Bratislave a zároveň byť v Humennom. Naozaj sa nedá byť v Bruseli a zároveň byť županom v Banskej Bystrici a tam dennodenne sedieť. Pretože keby ste sa stretávali dennodenne, a sama ste povedali, že skúsenosti s aktivačnými prácami, prechádzam k aktivačným prácam, sú také, že aktivační teda pracovníci prídu alebo v podnapitom stave, alebo neodrobia toľko hodín, koľko by mali odrobiť. Tak ja som predkladal návrh zákona o aktivačných prácach, kde som to rozširoval aj na štátne podniky a tam som navrhoval, že aktivačný príspevok dostanú len tí, ktorí odpracujú 16 hodín týždenne. Za chvíľu vystúpim s pozmeňujúcim návrhom, aktivačné práce pre štátne podniky navrhnem znova aj s tými 16 hodinami, ktoré musí pracovník odpracovať týždenne. To sú skúsenosti starostov a ľudí, ktorí robia s aktivačnými pracovníkmi. Som zvedavý, či takýto návrh, pozmeňujúci návrh podporíte.

  • Ďakujem pekne. Ja chápem kolegov z KDH, že sú nervózni, pretože vo VÚC-kach do Prešovského kraja a v Humennom neprešiel ani jeden poslanec KDH z piatich. Tak sú nervózni. Pretože keď tam sedia poslanci alebo chcú byť tí, ktorí sú za SMER, ľudia si vyberú iných, nie ich. Lebo je to výber občanov. Kolegovia, nebuďte nervózni, tohto roku už nejdem do VÚC-iek kandidovať. Možno sa jedno miesto uvoľní a možno si tam sadne konečne aj slabší alebo menej výkonnejší človek, ktorého ľudia nechceli. Už bol predtým na kandidátke, ale už budú mať menší výber. To chce pán Brocka docieliť, aby občania mali menší výber. Aby tí, ktorých nechcú, tých z KDH, ktorých tam stále nevolia. Nebuďte nervózni, možno už aj vám zvolia nejakého poslanca. Mne je to ľúto, pán kolega.

    A viete, pán kolega Brocka, použijem slová vášho kolegu pána poslanca, nie je tu teraz, aby mi nešiel čas, ja si na to spomeniem, Mikloška, ktorý mi povedal: Pani poslankyňa, viete ten pán Brocka, už keď vám toto koľkokrát toto rozpráva, už aj keď manžel to povie manželke, už je to trápne. Pán kolega, vy ste už taký, skutočne taký nasrdený starý pán, ktorý tu sedí 20 rokov a vybíja sa tu na poslancoch. Skutočne je mi to ľúto. Vyjdite trošku už vonku, lebo 20 rokov ste taký už. Áno, to nie je urážka, ja, to je moje hodnotenie.

    A tí, ktorí stále rozprávajú o platoch, tak nech sa pozrú, tak nech sa pozrú o platy. Platy sú jednoducho zo zákona. A ja nemôžem mať plat, ako má plat niekto v obci, pretože vykonávam úplne inú prácu.

    A čo sa týka stretávania s občanmi, čo sa stretávame s občanmi, tak ja sa s občanmi stretávam aj tuná, pretože ja mám voličov, aj všetci, ktorí sme tu, máme voličov všade. Nielen tam presne, kde bývame, v tom meste alebo v tej obci. Takže ja sa so všetkými snažím stretnúť. Takže ešte raz, KDH, nebuďte nervózni. Ak my smeráci, toľko na nás tlačíte, ja teraz uvoľním jedno miesto a budem vám pán Brocka referovať, či v Prešovskom kraji niekoho z KDH zvolia v Humennom, lebo už tam nie je možné, aby si vybrali niekoho z KDH.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Hraško, poprosím vás, nevykrikujte tu v sále.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi pár slov a jeden pozmeňovací návrh k predkladanému zákonu o službách zamestnanosti. Nezamestnanosť je, pochopiteľne, témou dnešných dní, pretože je najvážnejším problémom Slovenska. Predovšetkým preto, lebo súčasná vláda jednej strany vytvorila pre mnohých ľudí istotu nezamestnanosti. Považujem za veľkú dávku bezradnosti časté prejavy vládnych predstaviteľov o tom, že veď aj v Európe je veľká nezamestnanosť, nič sa s tým nedá robiť. Opak je pravdou, dámy a páni. Keď sa pozrieme na štatistiky európskych krajín, nájdeme tam zaujímavé fakty, že na Slovensku za posledné mesiace, či už si to zoberieme od novembra do januára, alebo od októbra do januára, rastie nezamestnanosť omnoho rýchlejšie ako v iných krajinách. Dokonca Slovensko patrí za toto obdobie na tretiu priečku, čo sa týka rastu nezamestnanosti. Hneď po Cypre a Portugalsku nezamestnanosť rastie najrýchlejšie. Sme tretia najrýchlejšie rastúca krajina v počte nezamestnaných v Európskej únii. Stojí za úvahu fakt, že v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, nezamestnanosť klesá a je na najnižšej úrovni od zjednotenia Nemecka. Nezamestnanosť klesá v Maďarsku, Rumunsku, v pobaltských krajinách. Nie je to teda tak, že by sme sa mali s týmto faktom automaticky zmieriť a len sa bezradne pozerať na zástupy nezamestnaných. Práve naopak. Je potrebné robiť proti tomuto trendu opatrenia a podľa môjho hlbokého presvedčenia vláda ich nerobí. Robí práve opak, pretože rady nezamestnaných práve ona spôsobila tým, že zhoršila pracovné právo zmenou Zákonníka práce, dramaticky zvýšila priame dane, zrušila rovnú daň, neúmerne zvýšila odvody, poplatky. To sú všetky opatrenia, ktoré, ktoré sa podpísali pod rast nezamestnanosti. Podnikateľské prostredie, ktoré je najlepším indikátorom toho, či sa na Slovensku budú tvoriť pracovné miesta, alebo nie, je na historicky najnižšej úrovni počas doby merania od roku 2001. Takáto je situácia. A bohužiaľ, zákony, ktoré vláda predkladá, k tomuto trendu len ďalej dopomáhajú, k trendu rastu nezamestnanosti.

    Je buď tomu tak preto, že napríklad v tomto zákone sa ruší dvanásť nástrojov aktívnych opatrení trhu práce, obmedzuje sa deväť nástrojov aktívnej politiky na trhu práce a ako vieme, sedem obligatórnych nástrojov sa mení na fakultatívne. Čiže tento zákon nielenže nezníži nezamestnanosť, podľa môjho názoru ho opäť, tento trend len prehĺbi. Ale naviac vytvára sa prostredie pre korupciu a klientelizmus, keďže z nástrojov, ktoré boli automatické, sa presúvajú tieto nástroje do rúk úradníkov a nominantov vlády jednej strany, ktorí takto budú rozhodovať, či niekto tento príspevok dostane, alebo nie.

    Zaujali ma slová pána ministra na dnešnej tlačovej konferencii, ktorý sa relatívne uspokojil s tým, že za posledný mesiac nezamestnanosť rekordne nerástla, a hovoril o týchto číslach ako relatívne dobrých. Nuž, ja nepovažujem tieto čísla za dobré, už aj z uvedených dôvodov, aj z hľadiska toho, že keď si zoberieme vývoj za posledný rok, nezamestnanosť je na Slovensku o vyše 1 % vyššia. Napriek tomu je potrebné robiť opatrenia, je možné robiť celoplošné opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť podnikateľské prostredia, pomôžu vytvárať pracovné miesta. Sú to opatrenia nielen v daniach a odvodoch, ale aj opatrenia, ktoré sa týkajú tohto zákona o službách zamestnanosti. Pretože ľuďom, ktorým sa najviac uškodí, to sú práve absolventi, ľudia so zdravotným postihnutím aj dobrovoľníci, ktorí boli spomínaní, ale aj ľudia s nízkymi mzdami. Práve aby sme zamedzili tomuto trendu, chcem predložiť jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka samospráv. V navrhovanom zákone je klauzula o tom, že na komunálnej úrovni sa môžu, môžu čerpať príspevky počas doby deviatich mesiacov. Podľa môjho názoru za tento čas ľudia si nezvyknú na pracovné návyky, nedostanú sa do pracovného procesu, väčšinou sa dostanú opäť na úrad práce. A tam opäť daňových poplatníkov zas len niečo stoja. Chcem preto presmerovať tieto príspevky, ktoré nezamestnaní dostávajú cez úrad práce, práve na komunálnu úroveň, aby cez príspevok na odvody mohli ďalej pracovať minimálne po dobu dvoch rokov s tým, že, samozrejme, mzdy by kryla samospráva. Samotní starostovia, primátori podporujú takýto návrh, pretože majú záujem na tom, aby ľudí takisto vtiahli do pracovného procesu.

    Pozmeňovací návrh je teda nasledovného znenia:

    V § 50j ods. 4 znie nasledovne:

    "(4) Príspevok sa poskytuje podľa ods. 3 najviac počas prvých deviatich kalendárnych mesiacov a následne vo výške odvodov na sociálne a zdravotné poistenie vypočítanej z minimálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje najviac počas 15 nasledujúcich kalendárnych mesiacov bez možnosti jeho opakovaného poskytovania na zamestnávanie toho istého zamestnanca počas obdobia dvoch rokov bezprostredne nasledujúcich po skončení pracovného pomeru podľa odseku 1."

    Odôvodnenie je nasledovné: Navrhovanou úpravou reagujeme na potrebu vytvárania pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni pri spoluúčasti štátu na vytváraní štátom podporovaných pracovných miest v obciach, samosprávnych krajoch a nimi zriadených a založených organizáciách. Na základe skúseností z praxe sa navrhuje predĺženie doby vyplácania príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti o 15 kalendárnych mesiacov vo výške odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Ak sa totiž zamestnanec vráti naspäť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, štát platí za neho odvody. Toto opatrenie neprinesie teda žiadne zvýšenie nákladov štátu, na druhej strane pomôže zamestnávateľom udržať pracovné miesta a ľudí v pracovnom procese. Toľko odôvodnenie.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože verím, že aspoň čiastočne pomôže zmeniť ten nepriaznivý trend, a je našou povinnosťou hľadať také opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať pracovné miesta.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovolím si, pán poslanec, pripomenúť jednu vec. Ministerstvo práce nie je ten rezort, ktorý vytvára pracovné príležitosti a ktorý skutočne rieši ako takú zamestnanosť. Na to sú tu ďalšie ekonomické rezorty, ktoré takúto činnosť vyvíjajú a musia vyvíjať. Ministerstvo práce sa stará predovšetkým o nezamestnaných a stará sa o tých, ktorí sú ohrození nezamestnanosťou. A bola by som veľmi rada, keby ste aj zákon o službách zamestnanosti vnímali len ako podporu tomuto cieľu.

    Pokiaľ ide o udržiavanie pracovných návykov, už som si vypočula aj názor niektorých ľudí vrátiť sa k verejnoprospešným prácam. Prosím vás pekne, ľudia, ktorí sú nezamestnaní, nemôžu byť otrokmi! Ale na druhej strane je potrebné udržiavať ich pracovné návyky. Čiže toto je práca ministerstva práce, ktoré sa snaží zvyšovať odborné vedomosti a praktické skúsenosti a udržiavať pracovné návyky.

  • Ak dovolíte, ja zareagujem na pána kolegu Štefanca v tom jednom bode, že sedem nástrojov sa mení z obligatórneho na fakultatívne. Ja sa s tým stotožňujem a podporím tento zákon aj z toho dôvodu, že mám osobnú praktickú skúsenosť, pretože viem, že častokrát sa práve tento nástroj dosť zneužíval. Viem príklady z praxe, kedy rôzne občianske združenia, neziskové organizácie, samozrejme, sú to výnimky, zamestnali cez tento nástroj celú svoju rodinu a naozaj sa to míňalo účelu. Výbory na úradoch práce sú tak zložené, že naozaj by nemalo dochádzať k nejakým individuálnym posudzovaniam. To zastúpenie je tam také široké, že som presvedčená, že budú rozhodovať naozaj v záujme týchto občanov a že sa tento nástroj nebude viacej zneužívať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, ďakujem aj paniam poslankyniam za faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Šedivcová, no pokiaľ by sme mali úplne zabezpečiť, že sa tieto nástroje nebudú zneužívať, no tak potom ich úplne zrušme. Problém je v tom, že keď sa menia obligatórne na fakultatívne nástroje, problém je v tom, že niekomu sa ujdú, niekomu nie. Pre mňa nie je komisia ani úradník, ani politický nominant zárukou toho, že sa tieto prostriedky minú skutočne účelne. Ja si myslím, že buď vytvárajme nástroje také, že vytvárajú rovnaké pravidlá pre všetkým, pre všetkých. A buď títo ľudia majú nárok, alebo nie. Alebo nevytvárajme prostredie také, ktoré umožňuje niekomu dať, niekomu nedať. Z môjho pohľadu je to problém, pretože automaticky je to podhubie pre klientelizmus a možnú korupciu.

    Pani poslankyňa Tomanová, myslím si, že prvýkrát, čo som v tejto snemovni, s vami, tak musím s vami súhlasiť. S vetou, že štát nie je na to, aby vytváral pracovné miesta, ako hlboko s vami súhlasím v tomto. Štát vytvára len rámec pre pracovné miesta a, bohužiaľ, ale tie zákony, ktoré vy presadzujete, tak pracovné miesta obmedzujú. Ten trend je žalostný a je to len a len výsledok vášho vládnutia. Keď hovoríte o pracovných návykoch a o tom, že ľudia by mali na pracovných miestach skutočne dostať určitý čas, no tak z tohto pohľadu verím, že podporíte práve pozmeňovací návrh, ktorý som predložil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec bol posledným, ktorý bol písomne prihlásený. Otváram teraz ústnu rozpravu. Ale kým otvorím ústnu rozpravu, o slovo požiadal pán poslanec, pán minister Richter. Nech sa páči. Pán minister, ešte počkajte, otvorila som ústnu rozpravu. Počkám, 10 poslancov, poprosím, 11, posledná pani poslankyňa Rošková, Mezenská, 12. Poprosím technikov. Pani poslankyňa Mezenská posledná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.

    A nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli písomne prihlásení do diskusie, ktorí prezentovali postoj jednotlivých poslaneckých klubov, pokladám za potrebné zaujať stanovisko ale hlavne v rovine politickej. Ja sa k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, pretože reálne predpokladám, že hlavne v tej druhej časti, to znamená v ústnej rozprave, odznejú, samozrejmá vec, že vyjadrím vo svojom záverečnom slove. Úvodom by som však chcel povedať jednu vec. Ostal som nemilo prekvapený, že v tej realizačnej fáze zákona, predtým, než prišiel do pléna Národnej rady, som očakával, že hlavne sociálny výbor bude zahltený pripomienkami hlavne zo strany opozičných poslancov. Nedočkal som sa. Je to na škodu veci, lebo chcem zvýrazniť, ak by boli padli pozmeňovacie návrhy na výbore, bol reálny priestor a čas na stretnutie sa aj s odborníkmi z ministerstva práce a sociálnych vecí a objektívne hovoriť o možnostiach posúdení jednotlivých názorov, jednotlivých návrhov. Keď ste to neurobili, asi ste mali nejaký cieľ z toho, ale každopádne, opakujem ešte raz, je to na škodu veci.

    Teraz, ak dovolíte, tá diskusia sa veľmi veľa nesie problematikou zamestnanosť, nezamestnanosť, Zákonník práce ako téma každodenná v tomto parlamente. Mne nedá, aby som k tomuto nezaujal stanovisko. A zvlášť, keď boli spochybnené kroky, ktoré som urobil aj na dnešnej tlačovke. Veľmi ma prekvapil pán poslanec Brocka. Ak ide spochybňovať použitie európskych peňazí na politiku zamestnanosti, na vytváranie nových projektov pre zamestnávanie ľudí, tak potom neviem, k čomu vlastne tento nástroj má slúžiť. Riadiaci orgán, ktorý, za ktorý je zodpovedné ministerstvo práce a sociálnych vecí, má jeden operačný program. Operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia. Veď mne priamo z tohto vyplýva úloha hľadať projekty, ako zabezpečiť zamestnanosť, a to hlavne v rizikových skupinách. A to robím. Ak toto niekto spochybňuje a bývalý minister práce, tak potom tomu jednoducho nerozumiem. Alebo naopak, nechce tomu rozumieť niekto, kto toto tvrdí.

    Ak dovolíte, vrátim sa k tomu často diskutovanému Zákonníku práce a niektorým štatistikám. Mňa celkom iste neteší výška nezamestnanosti, ktorá tu je. Ale prosím vás, skúsme sa trošku pozrieť na konkrétne čísla. Počet ľudí, ktorí pribudli do evidencie nezamestnaných na úradoch práce v mesiacoch október až december 2012, za každý jeden z týchto mesiacov pribudlo 7- až 9-tisíc nových nezamestnaných, menej ako predtým. Teda za vašej vlády. Opakujem, menej ako predtým za vašej vlády. Ak teda dozvuky opatrení sa mali prejaviť začiatkom tohto roka, to znamená v januári, pribudlo nových nezamestnaných menej, ako tomu bolo za posledné štyri roky. Za posledné štyri roky. Konkrétne za vašej vlády ich bolo o 5 500 viac. Z toho robím záver, no Richter prijal a ponúkol tomuto plénu lepší Zákonník práce ako pravicová vláda, čo sa prejavilo v nižších nárastoch nezamestnanosti, ak by som mal prijať filozofiu, ktorú mi tu tvrdíte vy. Dokonca ukazuje sa, že aj opatrenia našej vlády nespôsobili ani spomalenie vzniku nových pracovných príležitostí, pretože stále tvrdím: Čo robiť s nezamestnanosťou? No ponúknuť aktívnu politiku zamestnanosti. To znamená, nad nezamestnanosťou, na nezamestnanosť treba použiť tvrdú politiku zamestnanosti, a o to sa snažíme. K tomu idú projekty. K tomu ponúkam nové a nové riešenia. A chvalabohu, máme aj nejaké konkrétne výsledky.

    A teraz k tej tlačovke. Tlačovka nebola zvolaná kvôli tomu, aby som ja oboznamoval vývoj nezamestnanosti za mesiac február. My sme na tlačovke predstavovali nový projekt. Nový projekt, ktorým ideme riešiť najmä dlhodobo nezamestnaných, najmä tých, ktorí sú v evidencii nad 24 mesiacov. To sú ľudia, ktorí to potrebujú. Pretože reálne za tú dobu by mohli stratiť pracovné návyky a my im musíme podať pomocnú ruku a vytvoriť isté predpoklady pre to, aby sa zamestnali. K tomu bola tlačovka, ten projekt, ktorý sme ponúkli, by mal do konca tohto roku zabezpečiť, že 4- až 5-tisíc ľudí z tej kategórie dlhodobo nezamestnaných by mali z evidencie zame..., nezamestnaných ubudnúť. O tom bola tlačovka. Samozrejmá vec, že na tlačovke som prezentoval aj výsledky za mesiac február, pretože 20. je posledný termín, kedy zo zákona musí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uviesť tieto výsledky za uplynulý kalendárny mesiac. Znovu len veľmi konkrétne veci. Poopravím, ak sme evidovali v januári 14,8 %, za február je to 14,71. Žiaden veľký zázrak, ani to tak, ani to tak ja nehodnotím, ale poteší. No mňa osobne poteší, pretože február, mesiac ako taký, ešte zďaleka nezahrňuje napríklad sezónne práce, ale isté trendy sa tu objavili, ktoré sú pozitívne. Nič menej, nič viacej. Toto bol hlavný faktor. Je tu 51 okresov, kde poklesla nezamestnanosť, a len v 26 sa mierne zvýšila. Aj to je pozitívny trend, ktorý som mal záujem v tomto prípade prezentovať. A ak dovolíte, nejaké štatistiky v porovnávaní vy a my, čo tu ponúkate, tak prítok do úradov práce do pozícií nezamestnaných za rok 2011: vo februári 26 800, za február minulého roku 26 164, tohtoročný február 20 362. Odtok z evidencie nezamestnaných: v ´11 roku 23 000, vo februári minulého roku 23 300, tohto roku 21 737. Ak to mám zhodnotiť štatisticky, tak výsledok je takýto: Pred dvomi rokmi, roku 2011, vo februári pribudlo v nezamestnanosti 3 800 ľudí, vo februári minulého roku pribudlo 2 900 ľudí, vo februári tohto roku, chvalabohu, ubudlo 1 400 ľudí. To sú konkrétne čísla, ktoré sme ponúkli, a myslím, že sú veľmi konkrétne a veľavravné a absolútne vyvracajú tie vaše, tie vaše tvrdenia.

    A teraz, ak dovolíte, zároveň sme priebežne hodnotili aj jeden projekt, ktorý sme oslovili, a mali záujem dostať do práce mladých ľudí do 29 rokov aj z podpory Európskej komisie, pretože sám Barroso vyzval a, a istým spôsobom nám aj dopomohol z hľadiska realokácií, možnosti uplatnenia tohto projektu. Ja môžem len s hrdosťou povedať, že k dnešnému dňu od novembra, kedy sme ten projekt dali na úrady práce, je, sú podpísané zmluvy s 5 596 mladými ľuďmi. 5 600 ľudí našlo prácu prostredníctvom tohto projektu! Mladých ľudí, ktorí to veľmi potrebujú, pretože potrebujú začať pracovať, aby získali pracovné návyky aj z hľadiska budúcnosti. Ako, to je jeden z konkrétnych výsledkov.

    A smerom k pánovi Brockovi. Týchto všetkých zamestnali súkromní podnikatelia. Buď sú to živnostníci, alebo sú to vo väčšine malé alebo stredné podniky. Lebo celkove 2 441 subjektov sa prihlásilo k týmto, k týmto projektom, ktoré sme tu navrhli. To je o tom, to je o súkromníkoch, to nie sú žiadni štátni zamestnanci, ako tu bolo spomínané, že vytvárame nejakých nových štátnych zamestnancov. Oni budú za podmienok, ktoré sme určili, pôsobiť v súkromných firmách. Nerozumiem celkom tej diskusii, nerozumiem tej kritike. Ja som pripravený prijímať kritiku, v tomto rezorte ako, bohužiaľ, sa tomu vyhnúť ani nedá, je príliš široký a je tam príliš veľa problémov na to, aby sa tomu dalo, ale ako nech to je konštruktívna kritika, nech je o niečom. Ale mám obavy, že to, čo tu doteraz zaznelo, je veľmi ďaleko od akýchkoľvek reálnych, reálnych faktorov.

    No a posledná poznámka. Pán Brocka často používa slovo solidarita. Použil ju aj dneska. Pýtam sa vás, kolegovia z opozície, bolo solidárne pre rok 2012 schváliť rozpočet, v ktorom nebola ani koruna na politiku zamestnanosti? Mysleli ste na tých ľudí, ktorí sú na to odkázaní? 150 miliónov eur.

  • Vy všetci ste zdvihli za to ruky. Zaujímali vás tí ľudia? Museli prísť socialisti, ktorí to zmenili a tých 150 miliónov našli, aby mohli riešiť politiku zamestnanosti. Máte právo hovoriť o solidarite? Vy ste ju pošliapali, tú solidaritu, vlani. My sme našli ten rozmer aj tie peniaze, ktoré sme, ktoré sme do tohto projektu dali. Takisto sú pripravené aj pre tento rok. To, čo hľadáme, je otázka maximálnej efektívnosti, ktorá by súvisela s týmto projektom, pretože o tú nám jednoznačne ide. Ide nám o odstránenie akejkoľvek plošnosti v súvislosti s týmto, aby boli tie nástroje a príspevky adresné, aby boli, aby bolo zamedzené zneužívanie, no a samozrejme, aby sme zvážili aj regionálne odlišnosti. Dneska regionálny trh práce je veľmi odlišný. Kraj medzi krajom sa veľmi líši. Keď mám sa vrátiť aj k týmto mladým ľuďom, ktorí prijali tú ponuku, je ich drvivá väčšina z východného Slovenska a z Banskobystrického kraja. Je to celkom prirodzené, lebo tam tá nezamestnanosť jednoducho je najväčšia. Preto by som bol rád, aby aj tá časť, ďalšia časť diskusie bola skôr konštruktívna. Akékoľvek dobré nápady sme pripravení realizovať. Toto nie je zákon o pravici a ľavici a toto nie je zákon ani o tom, že SMER má záujem prostredníctvom výborov, ktoré budú o niektorých fakultatívnych nástrojoch rozhodovať. Ja som to povedal minule a zopakujem to s plnou vážnosťou aj teraz. Nezáleží nám na tom, do ktorého kostola tí ľudia chodia a ktorú politickú stranu vo voľbách volia. Ak požiadajú a majú záujem objektívne podnikať, plniť si povinnosti voči svojim zamestnancom, odvádzať za nich odvody a vytvoriť im bezpečné pracovné prostredie, tak majú našu plnú podporu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister Richter, vy sa snažíte všemožne kamuflovať výsledky vašej práce, ale jednoducho to nejde. Február 2012: nezamestnanosť 13,76 percenta, február 2013: nezamestnanosť 14,71 percenta. To je výsledok vašej politiky po roku vašich istôt. Viac než jednopercentný nárast v absolútnych číslach z hľadiska počtu nezamestnaných. Môžete šermovať hocijakými číslami, tento trend len dokazuje fakt, že nevytvárate dostatok pracovných miest. To je výsledok vašej politiky. To je výsledok Zákonníka práce, rušenia rovnej dane, zvyšovania daní a odvodov, poplatkov. Toto je výsledok vašej práce, za rok viac než o 1 % nárast počtu nezamestnaných na Slovensku. A, bohužiaľ, tento trend, ako som hovoril vo svojom vystúpení, je jeden z najrýchlejších v Európskej únii za posledné mesiace, tretí najrýchlejší nárast nezamestnanosti po Cypre a Portugalsku. Keď hovoríte o vytváraní pracovných miest, hovoríte, že za 15 miliónov eur vytvoríte 5-tisíc pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, nuž ale za december a január vašimi opatreniami Slovensko prišlo o 23,5-tisíca pracovných miest. Za dva mesiace, pán minister, ste vyhnali zo Slovenska 23,5-tisíca pracovných miest. Vy miniete 15 miliónov eur na to, že ani štvrtina týchto pracovných miest sa neobnoví. Toto je problém a toto je výsledok len a len vašej politiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať pánovi ministrovi za jeho vystúpenie a obdivujem ho, že má v sebe ešte dosť energie vystupovať proti tým neustálym, neustále opakovaným tvrdeniam a výmyslom našich pravicových kolegov. Ja niekedy už tú energiu nemám, lebo mám niekedy pocit, že môžeme povedať akékoľvek čísla, akékoľvek argumenty, vždy sa nájde nejaký poslanec pravice, ktorý vystúpi a znova si to otočí podľa seba a znova bude pomaly nás viniť za všetko zlé, čo sa deje v galaxii. Hoci je tu celkom jasné, že je svetová hospodárska kríza, že všetky štáty Európy, ale aj iní, iné vyspelé krajiny sveta sa trápia s nezamestnanosťou, že je tu množstvo iných problémov, ktoré tú nezamestnanosť spôsobujú, ale naši pravicoví kolegovia vidia vinníka tejto celosvetovej krízy a vidia ju v strane SMER. To mi je ľúto, lebo myslím si, že aj medzi, aj na tej pravej strane politického spektra sú ľudia, ktorí vedia, že to tak nie je, ale napriek tomu vystúpia a tvrdia, že to tak je.

    Ja chcem len vypichnúť ten jeden program, ktorý rozbehlo ministerstvo práce, je to zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov. Je to naozaj úspešný projekt, sám z regiónu vidím, že je o to obrovský záujem. Keď pán minister o tom hovoril, tak zaznelo tu od pani poslankyne Vášáryovej, že samozrejme je o to záujem, keď ste im to zaplatili. Ja chcem len doplniť, že štát platí len časť tých nákladov na vytvorenie nových pracovných miest, ale ďalšieho pol roka musí ten samotný zamestnávateľ vyčleniť finančné prostriedky na všetkých alebo celkové náklady ceny práce, a mnohí dávajú mladým ľuďom zmluvy na dobu neurčitú a dávajú im viac, než je zákonná požiadavka. Takže je to dobrý program.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pán poslanec Hrnčiar.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    1. V čl. I sa za bod 149 vkladá nový bod 150, ktorý znie:

    "150. V § 56 sa za ods. 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

    "10. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok v zmysle podmienok § 56 ods. 4 až 9 zákona a ten prestane vykonávať svoju činnosť z dôvodu porušenia týchto podmienok, sa opakovaná žiadosť o príspevok zamieta."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Jedným z argumentov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k zmene príspevku z obligatórneho na fakultatívny bolo jeho časté zneužívanie. Pri porušení zákonných podmienok pre poskytnutie príspevku už takýto zamestnávateľ o príspevok nebude môcť žiadať, teda zavedie sa pravidlo 1-krát a dosť. Týmto sa výrazne obmedzí zneužívanie príspevku, a teda nie je dôvod meniť jeho status obligatórnosti.

    Dovoľte mi, aby som k tomu povedala len pár poznámok a zareagovala aj na vystúpenie pána ministra. Prijatie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu má zmysel, by mal, by malo zmysel len vtedy, ak by bol prijatý aj pozmeňujúci návrh, ktorý už som nechcela uplatniť, ale súvisí s tým, a to je ten, ktorý sa týka späť z fakultatívnosti na obligatórny, čo sa týka príspevku na zriadenie chránenej dielne. Ale keďže v lavici som našla, mnohí aj avizovali, že takýto pozmeňujúci návrh podajú, tak som ja tento nepodávala, ale opakujem, že má zmysel môj prijať len vtedy, ak bude prijatý aj návrh mojich kolegov.

    Pán minister, nemohla som tento návrh uplatniť na výbore, pretože práve na výbore som sa inšpirovala výpoveďami poslancov aj pána štátneho tajomníka, ktorí hovorili o tom, a sčasti sa s tým dá súhlasiť v mojom prípade aspoň teda, že tento príspevok bol a je veľmi často zneužívaný. Ja si nemyslím, že keď je príspevok zneužívaný, že je rozumné v tomto prípade na zriadenie chránenej dielne tento príspevok kvôli zneužívaniu ho prekvalifikovať na príspevok fakultatívny. Charakter obligatórnosti podľa môjho názoru je treba pre tento príspevok nechať a zvoliť skôr také opatrenia, ktoré zamedzia zneužívaniu toho príspevku až do takej miery, ktorý možno môže byť až tvrdý. Ak ten zamestnávateľ, ktorý o ten príspevok požiadal a ho poruší, isté pravidlá, a dokáže sa, že bol tento príspevok zneužívaný, tak jednoducho opakovane už sa mu tento príspevok zamietne. To by som považovala za lepšie riešenie, ako dostať týchto zamestnávateľov statočných a poctivých do situácie veľkej neistoty. Čiže, prosím, zvážte a prosím vás o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hrnčiar, pripraví sa pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame zákon o službách zamestnanosti s mnohými dobrými a naozaj potrebnými zmenami a opatreniami. Má nesporne naozaj niekoľko racionálnych opatrení a vidieť v ňom snahu o obmedzovanie zneužívania rozpočtových prostriedkov.

    Samozrejme, nemôžeme súhlasiť so všetkými zmenami, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele zákona, a chcem poukázať na slabé alebo negatívne miesta. Určite každý z vás zaregistroval niekedy v médiách reklamu na výrobky z chránených dielní. Prednedávnom som takúto reklamu zaregistroval aj ja a hovorilo sa v nej, že kúpou výrobku alebo služieb od chránených dielní prispievame postihnutým pracujúcim. Prispievame nielen na ich živobytie, ale aj na vnútorný pocit uspokojenia, že nie sú hendikepovaní občania, naničhodní, zbytoční a nepotrební ľudia, ktorí nič nedokážu. Zajtra budeme hlasovať o tomto zákone, ktorý sa v tomto znení existenčne dotýka chránených dielní a chránených pracovísk. Pre krátku rekapituláciu, chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených uchádzačov, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Na Slovensku je viac ako 6 200 chránených dielní a pracovísk, v ktorých je zamestnaných vyše 11 300 ľudí so zdravotným postihnutím.

    Navrhovaná novela vo väčšine parametrov zhoršuje platnú legislatívu. Mnohé existujúce dielne hrozia zánikom, iní hovoria o krutej redukcii počtu pracovných miest. Minulý týždeň ma oslovil drobný podnikateľ, živnostník z Ružomberka, ktorý má malú potravinársku prevádzku, kde zamestnáva 10 ľudí, z toho šiestich z chránenej dielne, zdravotne postihnutých, a poprosil ma, aby som vystúpil k tomuto zákonu práve v oblasti, ktorá sa týka chránených dielní a chránených pracovísk, a povedal mi jeho konkrétnu skúsenosť, že ak bude uvedený zákon prijatý v takejto podobe, tak neostáva mu nič iné, ako v deň účinnosti tohto zákona prepustiť všetkých šiestich zdravotne postihnutých ľudí a bude musieť kúpiť linku z Nemecka, aby ich nahradil. A má to vypočítané, že do dvoch rokov sa mu tie investičné náklady vrátia. Čiže on si kúpi linku v Nemecku a šiesti zdravotne postihnutí zostanú na dlažbe.

    Zníženie podpory až o 60 % považujeme za neadekvátne v porovnaní s ostatnými rezortmi. Z hľadiska spoločenského nám prekážajú nové právomoci výborov a komisií pre posudzovanie oprávnenosti príspevkov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak zrušíte nárokovateľnosť aj pri splnení všetkých zákonných podmienok, tak okamžite hrozí klientelizmus a korupcia. Nedá sa zaručiť transparentnosť týchto rozhodnutí. Vraciame sa takto pred rok 2004, keď úradník, nominant skrytý za skupinku vyvolených vo výbore, bude svojvoľne rozhodovať o osude nielen nových, ale aj existujúcich pracovísk v chránených dielňach.

    Zhodneme sa na tom, že za 12 rokov existencie zákona si vynachádzaví podnikatelia našli cestičky nielen, ako využívať, ale aj ako zneužívať tento nástroj. Súhlasím, že sú tu rezervy, a čo sa týka nákladov na zriadenie pracovného miesta, má svoju racionalitu aj zákaz kumulácie príspevkov a iné úsporné opatrenia. Pýtam sa však, ak ministerstvo vyhlásilo, že nechce znižovať objem peňazí poskytnutých na tento účel, tak mi vychádzajú z toho len dve veci, buď to, čo ministerstvo ušetrí likvidáciou už existujúcich vybudovaných a zabehnutých pracovísk, chce rozdeliť cestou svojich plánovaných regionálnych úderiek pre svojich verných, alebo sa dopredu plánuje spontánna nevyčerpateľnosť týchto finančných prostriedkov.

    Môj kolega Jozef, József Nagy na výbore pre sociálne veci predložil jednoduchý a kompromisný pozmeňovací návrh, kde bez vecných argumentov tento návrh zo strany vládnych poslancov bol zamietnutý. Preto využívam túto príležitosť a dávam na zváženie prijatie pozmeňovacieho návrhu, aby ste do zákona vrátili nárokovateľnosť príspevkov pri splnení zákonných podmienok. Lebo ak podpora chránených pracovísk bývala zneužívaná, tak kde je garancia, že po výbere komisiou zneužívaná nebude? Garancia nie je žiadna.

    Čo sa týka úsporných opatrení, súhlasím s tým, že sa musia pomerne zúčastniť všetci účastníci spoločnosti, ale až kým to pre nich nebude likvidačné. Čo sa týka efektívneho využitia prostriedkov, niektoré zrušené a väčšinou intenzívne znížené dávky, niekde až o 65 %, samy osebe zaručia, že sa budú robiť len také činnosti, ktoré budú mať ekonomické opodstatnenie. Veď odteraz významnú časť financií musí svojou činnosťou zabezpečiť práve prevádzkovateľ. Nechajte výber na nich, tak si poradí s tým, čo sa oplatí naozaj podporovať. Chránené pracoviská sú dobrým nástrojom v rukách podnikateľov, starostov a mimovládnych organizácií. Preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, žiadam, aby ste zvážili pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľu prednesiem. Ja verím, že nikto v tejto snemovni nechce, aby hendikepovaní zostali na okraji spoločnosti, dokonca zatvorení medzi štyrmi stenami.

    Preto chcem predložiť v mene 15 poslancov poslanecký pozmeňovací návrh, bez ktorého prijatia nemôže strana MOST - HÍD túto novelu podporiť.

    K čl. 1 bodu 147, v § 56 odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".

    Odôvodnenie: Zmenou príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska z obligatórneho na fakultatívny sa stráca istota a tým sa aj zníži počet záujemcov o vytváranie pracoviska napriek splneniu všetkých zákonom stanovených podmienok zo strany žiadateľa.

    K čl. 1 bodu 150, v § 56a odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".

    Odôvodnenie: Zmenou príspevku z obligatórneho na fakultatívny sa stráca istota udržania občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Návrh v praxi spôsobí finančnú nestabilitu zamestnávateľa a tým aj znížený záujem o udržanie pracovných miest.

    V čl. 1 bodu 154, v § 57 odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".

    Odôvodnenie: Zmenou sa stráca istota pridelenia príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, čo väčšinu občanov so zdravotným postihnutím odradí od samozamestnania.

    A čo platí pre všetky tri body, je, že subjektívne posudzovanie žiadostí vytvára priestor na možné zneužívanie, ako i na korupciu a klientelizmus zo strany posudzovateľa, a s tým nemôžeme súhlasiť. Z uvedeného dôvodu navrhujeme ponechanie obligatórnosti poskytovania príspevkov aspoň tu v predložených troch prípadoch, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky. Ak prijmete tento, alebo ak prijmeme tento návrh, tak výsledkom nebude armáda frustrovaných hendikepovaných občanov na Slovensku, ale naozaj efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, pán primátor, prv sa chcem spýtať, či si ty v komisii v službách zamestnanosti, lebo ako primátor by si mal byť, to by ma veľmi zaujímalo, a ak áno, či sa zúčastňuješ takýchto stretnutí? Pretože ja sa zúčastňujem práve týchto komisií a nemyslím si, že tí ľudia, ktorí sú v regióne, chcú, aby zanikli tie chránené dielne alebo aby tí ľudia, ktorí skutočne sú hendikepovaní a potrebujú tieto chránené dielne, aby zanikli, to je po prvé.

    Po druhé, trošku sa mi nepáčili tie slová úderky, lebo neviem, čo sú to úderky. My sme to nemali, ani to nemáme, možno ste to mali za vašej vlády vy nejaké úderky, ktoré, neviem, čo robili, kde udierali a koho zastupovali, pretože práve v týchto komisiách budú zastúpení primátori, poslanci vyššieho územného celku a vlastne ľudia, ktorí sú aktívni vo verejnom živote, ale aj zamestnanecké zväzy a zamestnanci a zamestnávatelia.

    A ešte jednu veci by som chcela podotknúť, že ak je niečo obligatórne, znamená, že ak si vypíšete papiere, dáte žiadosť, je to automaticky vám schválené. Ak niekto porušil a musel vracať peniaze za to, že zle spravoval alebo nerobil v chránenej dielni, vypísal si ďalšie papiere a schválila sa mu ďalšia chránená dielňa. A sú ľudia, ktorí mali aj tri, štyri chránené dielne a ani jedna nebola taká, aká mala byť. A viete prečo, pán kolega primátor, pretože to bolo obligatórne, pretože sa to neposudzovalo, to znamená, kto si vypísal papiere, ten mal nárok na to, aby dostal podporu. Tak si myslím, že to nie je celkom fér, ani celkom účinný nástroj. A my takisto hľadáme nejaké formy, ako ľuďom neubližovať, ale ako zase neplytvať s finančnými prostriedkami, ktorých nie je dosť. A ako vlastne tí najbližší, ktorí pri vás sú, tí poznajú vaše pomery a tí by vám mali najviac chcieť pomôcť. Ja určite ako, keď tam budem sedieť, nebudem chcieť poškodzovať vlastných občanov, pretože by to bol nezmysel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nebudem sa vyjadrovať ku chráneným dielňam, lebo kolegyňa to povedala veľmi jasne, ale zarazilo ma niečo iné.

  • Ruch v sále.

  • Kľud, nepočujem.

    Ale zarazilo ma jedno u vás, že ste povedali, ak vy podporíte náš pozmeňovák, my podporíme váš zákon. Čiže to znamená, ak ho nepodporíte, tak my nepodporíme váš zákon. Čiže zákon je síce dobrý, lebo by sme ho podporili, ale len vtedy, keď vy podporíte náš pozmeňovací návrh. Tak tomuto, tejto filozofii MOST-u ja naozaj nerozumiem. Buď je zákon dobrý a ho podporím a pokúsim sa predložiť taký pozmeňovák, aby som presvedčil aj ostatných, alebo je zlý a nepodporím ho ani vtedy, keď prejde môj pozmeňovák, ktorý zásadným spôsobom ho celý nemení. Nerozumiem tomu.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, oceňujem pomerne konštruktívny prístup vo vašom vystúpení, avšak, pán poslanec, chcete od nás zmenu, ktorá je v totálnom rozpore s tým, na čom je postavená novela tohto zákona. Čiže chcete opätovné vrátenie obligatórnosti nárokov pri aktívnych opatreniach trhu práce. Práve v tom je podstata predloženej novely zákona, že konštatujeme, že obligatórnosť nepriniesla poriadok a nepriniesla tú účinnosť a tú efektivitu, ktorá sa od aktívnych opatrení očakávala. Naopak, takto nastavený systém, ako bol nastavený počas vašich vlád, znamenal obrovské zneužívanie a neadresnosť príspevkov pre uchádzačov o trh práce. Práve obligatórnosť znamenala obrovské zneužívanie, mnohí, ktorí čerpali tieto prostriedky, tak ich používali, ako mi sami tlmočili, napr. na dovybavenie dielne, to bol zmysel príspevku, ktorý poskytovali úrady práce. Práve novela, ktorú predkladáme, bude znamenať väčšiu adresnosť, pán poslanec, bude znamenať aktívnejšie miestne rozhodovanie, bude znamenať individuálny prístup. To znamená, predpokladáme, že novela zákona, ktorú predkladáme, prinesie tie finančné prostriedky tam, kde majú ísť, teda k vytvoreniu nových pracovných miest.

  • S reakciou pán poslanec Hrnčiar. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, úlohou opozície je poskytovať možno, alebo ponúkať iný pohľad na, na predkladané vládne zákony. Ja som hneď na úvod môjho príspevku, a to chcem pánovi poslancovi Jasaňovi povedať, zrejme si tu možno nebol na začiatku, ja som hovoril o zákone, kde som podotkol, že má mnohé dobré a potrebné zmeny a opatrenia. Obligatórnosť navrhujeme ponechať iba v troch bodoch, ktoré som prečítal v pozmeňujúcom návrhu.

    K pani poslankyni Vaľovej chcem podotknúť len to, že uprednostňujem nie prácu v komisiách, ale fyzický kontakt s podnikateľmi a s ľuďmi, uprednostňujem fyzickú prácu v regióne a ja som naozaj len reprodukoval názor podnikateľa, ktorý 15 rokov platí dane, zamestnáva ľudí, má vytvorenú chránenú dielňu, ktorú bude musieť po prijatí tohto zákona zrušiť a podporiť ekonomickú, ekonomiku Nemecka. Takže ja som, my by sme tu mali byť poslanci na to, aby sme aj tlmočili názory občanov z regiónov, podnikateľov, živnostníkov, takže ja si túto funkciu plním.

    A čiže ešte k pánovi poslancovi Jasaňovi, nehovoril som, že zákon je zlý, dali sme pozmeňovací návrh, ktorý keď podporíte, tak ja zahlasujem za váš zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme, pokračovať v hlasovaní, vyhlasujem prestávku do 17.02 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona číslo 476 o efektívnosti pri používaní energie, je to tlač 340. Pán poslanec Přidal bude uvádzať hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z., tlač 340.)

  • Vážení páni poslanci, vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Hlina, nepodal žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Pristúpme preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Paška, Pavol,predseda NR SR

    Prepáčte, pán spravodajca, dámy a páni, poprosím vás.

    Nech sa páči.

  • Takže pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 4 zo spoločnej, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 133 bolo za, 9 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme teda schválili tie body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčať, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 88 bolo za, 54 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 84 bolo za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o energetickej efektívnosti.

    Pán poslanec Holeva bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, je to tlač 356.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov, tlač 356.)

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci a nepodali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 26 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 26 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 89 bolo za, 53 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 91 bolo za, 51 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

    Holeva, Viliam, poslanec NR SR

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 88 bolo za, 54 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely puncového zákona.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona číslo 561 o investičnej pomoci. Je to tlač 357.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 357.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili páni poslanci Hlina a pán poslanec Huba, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Poprosím o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 100 bolo za, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Poslanci vyslovili súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločne, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 16 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 bolo za, 60 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Hubu, najprv o bodoch 1 a 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 38 za, 79 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrhy sme neschválili.

  • Ďalej poprosím, dajte hlasovať o bodoch 3 a 4 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 74 proti, 11 sa zdržalo.

    Ani tieto body sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 1 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v záverečnom hlasovaní.

    Bagačka, Michal, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 bolo za, 2 proti, 58 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 561 o investičnej pomoci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme tri prerokované body. Vyhlasujem prestávku do 17.20 a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Poprosím pána ministra a pani poslankyňu Vaľovú, ktorá je spravodajcom, aby zaujali svoje miesta. Dámy a páni, poprosím vás, ideme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predseda, pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, rokujeme tu o zákone o službách zamestnanosti. Ten sa veľmi úzko, až bytostne dotýka najväčšieho problému, aký máme na Slovensku, a tým je nezamestnanosť. Nezamestnanosť nám medziročne stúpla o 1 %, čo znamená desaťtisíce nezamestnaných, ktorí nám pribudli na Slovensku. Živnostníci, ktorí odovzdali svoje živnosti. Pán minister, chcem vám povedať, pri týchto štatistikách, keď sa tu občas naťahujeme o desatinné miesto, nie sú v tom zahrnutí ľudia, ktorí z dôvodov toho, že prišli o miesto, odišli, alebo majú prísť o miesto, sú na péenkách. A tých nie je málo, tých nie je málo. Je ich takisto niekoľkotisíc na Slovensku. Ale nie o tom som chcel hovoriť.

    Chcel som hovoriť o tom, lebo bola tu debata o tom, prečo toľko nezamestnaných na Slovensku máme. Skúsme si to povedať. Kto vytvára pracovné miesta na Slovensku? No, je to podnikateľský sektor. Samozrejme. Čo urobila vláda Roberta Fica hneď po víťazných voľbách? Odkázala celému podnikateľskému sektoru, že dvihne dane, dvihne odvody, dvihne poplatky. V preklade, budeme vám robiť zle. Je hospodárska kríza v Európe a my odkážeme podnikateľskému sektoru, teda vláda Roberta Fica odkázala podnikateľskému sektoru, že budeme vám robiť zle. A potom prišli následne v priebehu roka návrhy zákonov o tých vyšších daniach, odvodoch, poplatkoch, ktoré aj reálne začali robiť podnikateľskému sektoru zle. Na podnikateľský sektor, teda podnikateľský sektor zahŕňa v sebe aj pracovníkov. Mimochodom, tí pracovníci majú svoje rodiny, tie rodiny majú nejakú domácu spotrebu. Ak sme odkázali, ak vláda Roberta Fica odkázala podnikateľskému sektoru, že robí zle, všimli si to aj obyvatelia Slovenska a klesla domáca spotreba. Podnikatelia, ale aj obyvatelia sa začali správať racionálne. Podniky začali svoje výdavky, hľadať všetky možné spôsoby, ako ich okresať čo najviac, a jedným z tých výdavkov sú výdavky na mzdy. Tie tvoria v podnikaní jednu, jednu z najväčších položiek. Mzdy a odvody a dane. A preto prišlo k prepúšťaniu týchto pracovníkov. Mimochodom, aj vplyvom Zákonníka práce. Všetci sme mohli vidieť pred dvoma týždňami graf, ako nám stúpala nezamestnanosť v priebehu jednotlivých mesiacov a po Zákonníku práce v októbri, novembri, decembri táto krivka, ktorá postupne išla hore, samozrejme, ale táto krivka veľmi prudko v priebehu októbra, novembra a decembra stúpala.

    Vláda Roberta Fica si napísala hospodársky rast do svojho programového vyhlásenia. Je tam niekoľkokrát spomínaný tento hospodársky rast. Ako zbožné želanie je tam napísaný, ale on neprichádza sám a automaticky. Tými zlými opatreniami v daniach, odvodoch, poplatkoch, ktoré ste urobili, je to len zbožné prianie. Vláda má určité nástroje na riešenie nezamestnanosti. Áno, jedným z nich je aj zákon o službách zamestnanosti. A mne nedá, aby som na tejto pôde nespomenul napríklad aj to, štát zamestnáva zhruba 250-tisíc zamestnancov. Ak tu moja kolegyňa pani Gibalová aj s ďalšími kolegami na minulej schôdzi navrhovali zákon o nemožnosti súbehu práce v štátnom a verejnom sektore a zároveň poberania starobného a výsluhového dôchodku, skoro nikto zo strany SMER k tomu nevystúpil. Bolo to riešenie čiastočné na zvýšenie zamestnanosti. A bolo to obrovské riešenie na konsolidáciu verejných financií. Boli tu určité príklady, kde až 100 mil. eur ročne sa mohlo usporiť. Nikto zásadne zo SMER-u k tomu nevystúpil. A mne to vadilo tak, že som požiadal vtedy spravodajcu, aby informoval vládu Roberta Fica o takomto návrhu, že KDH predkladá taký návrh, ktorý má za cieľ zvýšiť zamestnanosť a konsolidovať verejné financie. Tie, ktoré minister financií momentálne hľadá po všetkých kútoch ministerstiev. Preto som verejne žiadal spravodajcu, aby informoval Roberta Fica o takomto návrhu zákona. A musím povedať, že asi to nebolo zbytočné, táto moja požiadavka, pretože, pán minister, vy ste tu asi pred polhodinou povedali, že poslanci opozície boli málo aktívni na výboroch. Tak ja vám poviem: Na výbore pre verejnú správu som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov a dva návrhy boli také, ktoré som navrhoval v septembri a vo februári, ktoré sa dotýkali zákona o službách zamestnanosti. Hoci sa necítim odborníkom na sociálnu oblasť, ale tento problém č. 1 na Slovensku, nezamestnanosť, ma v podstate donútil k tomu, aby som hľadal aj ja možnosti a riešenia, ako napomôcť tomu, aby viacej ľudí sa mohlo zamestnať. V septembri som navrhol zákon o podpore znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vo februári som navrhol to, aby aktivačné práce mohli prevádzať aj štátne podniky. A pán štátny tajomník na výbore sa najprv tváril, ako keby o nich vôbec nevedel, o týchto návrhoch. Tak som sa pýtal: Vláda Slovenskej republiky nevie o návrhoch zákona, ktoré predkladajú opoziční poslanci, ktoré sa bytostne dotýkajú príslušného ministerstva? A na to mi, samozrejme, pán štátny tajomník, ktorého som tu, mimochodom, pred chvíľou videl, povedal, že existuje stanovisko ministerstva sociálnych vecí a rodiny k týmto predkladaným zákonom. Ja som mu povedal, že ja som ich nevidel. Od poslancov SMER-u som v rozprave o nich nepočul, takže pán štátny tajomník mi povedal, že mi zašle toto stanovisko.

    Pán minister, prešiel týždeň a pol, ja som to stanovisko nedostal. Možno ministerstvo nepozná mailovú adresu poslanca Národnej rady. To je ako vtip.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister, dobre viete, že hovorím o zákonoch, ktoré sa bytostne dotýkajú zamestnanosti, a aj vy ste pripravovali tento zákon o službách zamestnanosti a bolo by vhodné, aby k takémuto opozičnému návrhu v pléne Národnej rady niekto vystúpil a povedal stanovisko, alebo ministerstvo zaslalo svoje stanovisko. Takže na, v tejto rozprave predložím tri pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich bude, bude presne ten istý, ktorý som predkladal na minulej schôdzi a bude sa dotýkať aktivačnej práce aj pre štátne podniky.

    Dovoľte teraz, aby som teraz najprv okomentoval všetky tri pozmeňujúce návrhy a keďže jeden z nich je dlhý, potom to v kuse prečítam.

    Začnem prvým návrhom, v ktorom navrhujem, teda ministerstvo vo svojom návrhu navrhuje, aby absolventská prax, ktorá doteraz bola platená na úrovni životného minima, aby absolventi, ktorí absolvujú túto absolventskú prax, aby dostávali len 65 % zo životného minima. Pre vašu informáciu, tí, ktorí neviete, aké je životné minimum, je to dneska 194 eur. 65 % zo životného minima je, aby som bol presný, 126 eur. Dámy a páni, ja sa pýtam, vysokoškolsky vzdelaný človek na Slovensku alebo stredoškolsky vzdelaný človek, ktorý je absolventom, má odpracovať mesačne 80 hodín za 126 eur? To si robíte srandu z tých ľudí? Vidím hore na balkóne pána prezidenta, odborového bosa pána Machyňu.

    Kľud, pani spravodajkyňa!

    To odbory sa zúčastňujú na rade solidarity, vyjadrovali sa k tomu zákonu? Oni majú predstavu, že absolvent vysokej alebo strednej školy má odpracovať 80 hodín za 126 eur? To keď si zaplatí cestovné, možno mu ešte zostane na obedy? Robíme z týchto absolventov vysokoškolsky vzdelaných, stredoškolsky vzdelaných, mnohí z nich majú červené diplomy, chceme ich, z nich novodobých otrokov? Ja som za to, aby bola možnosť, aby mladí ľudia sa zúčastňovali na absolventskej praxi, ale musí to byť trošku dôstojné. Nedá sa obhajovať iba tých, čo sú v odboroch, a tí, čo nie sú v odboroch, tak na tých kašleme, tí nech sú novodobí otroci. Veď to je hanba! Povieme, že 194 eur je životné minimum, a potom povieme, tebe stačí 65 %, 126. Je absolútne nedôstojné, aby mladý človek aj za štyri hodiny denne, to znamená za 20 hodín týždenne a za 80 hodín mesačne, robil za 126 eur. To už ani v Číne nerobia za takú mzdu.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý potom prečítam, sa dotýka aktivačnej činnosti, ktorú navrhujem rozšíriť aj pre štátne podniky. Podrobne som sa k tomu vyjadroval pred mesiacom na minulej schôdzi. Je to to isté, ktorý, predkladám to teraz ako pozmeňujúci návrh. Mimochodom, keď sa médiá zaujímali o môj návrh pred mesiacom, tak sa ma pýtali, že čo vadí poslancom SMER-u na tomto návrhu zákona. Dodneska som to nezistil ani ja. Až prišla jedna redaktorka a povedala, no, vadí im na tom to, že oni zároveň predkladajú služby zamestnanosti ako samostatný zákon. Na to som jej povedal, že za to ja nemôžem, ja som tento návrh dal ešte niekedy v októbri alebo novembri, ale že keď im to tak vadí, ja to predložím ako pozmeňujúci návrh. Teda keď to je jediná výtka k tomuto návrhu zákona.

    A čo je meritum toho, čo predkladám spolu s kolegom Hudackým? No to, aby sme našli zmysluplnú prácu pre ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby sa mohli zúčastňovať na aktivačných prácach. Pani spravodajkyňa dneska sa k tomu vyjadrila. Len určité množstvo aktivačných pracovníkov sú schopné pojať mestá a obce. Naozaj, počet ako 150 aktivačných pracovníkov na nejakej obci, alebo ten exemplárny príklad z Jarovníc, 1 180 aktivačných pracovníkov v obci. To je blud! Nie je to možné, aby starosta manažoval toľko ľudí a nemá pre nich dostatok zmysluplnej práce. Preto môj návrh bol v tom, aby štátne podniky, Lesy Slovenskej republiky, povodie, meliorácie, aby mohli týchto pracovníkov zamestnať, aby mohli vyčistiť naše potoky, naše odvodňovacie a závlahové kanály, lesy, divoké skládky. Je tam roboty habadej a je to zmysluplná práca. Povedal som minule, poviem to znova. Niekedy netreba ani vystúpiť z auta, keď niekedy idete, pozrite sa, ako vyzerá naša krajina. Aké, aké sú zarastené potoky, aké sú zarastené odvodňovacie a závlahové kanály. Choďte sa pozrieť ku riekam, ako to tam vyzerá. Kopu práce je tam. My máme 185-tisíc ľudí v hmotnej núdzi a my im nemáme čo dať robiť! Obce a mestá sú schopné pojať len určitý počet týchto pracovníkov. Bol by som rád, ak by ministerstvo dokázalo, možno aj nejakou svojou vyhláškou, nariadiť, koľko percent pracovníkov z obce alebo mesta môže pracovať na aktivačných prácach. Kľudne by to mohlo byť v závislosti od, od výšky nezamestnanosti v príslušnom okrese, ale nie je možné nenájsť tým ďalším ľuďom zmysluplnú prácu. Toto je zmysel druhého pozmeňujúceho návrhu. A je tam, v tomto pozmeňujúcom návrhu aj to, aby aktivačný pracovník, ktorý zoberie 63 eur, aby odpracoval 16 hodín týždenne. Pani kolegyňa, pani primátorka, sama ste to povedali, veď nie je možné, aby niekto nastúpil na aktivačné práce, na druhý deň doniesol péenku a on tento aktivačný príspevok dostane. Samozrejme, preto, preto navrhujeme aj toto. Ale meritum druhého pozmeňujúceho návrhu je to, aby sa našla zmysluplná práca pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí sú ochotní pracovať na aktivačných prácach.

    Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa dotýka príspevku na presťahovanie za prácou. Je to § 53. Tento príspevok na presťahovanie za prácou je v zákone, myslím si, že od roku 2008 a keď bol tento, tento paragraf daný do služieb zamestnanosti, počítalo sa, že tento príspevok ročne využije niekoľkotisíc ľudí. Dnes počet ľudí, ktorí dostávajú tento príspevok, je na úrovni 47, 50, 60, myslím v príslušnom roku. Je to veľmi malý počet ľudí, ktorí tento príspevok poberajú. A viem o tom, že ministerstvo uvažovalo nad tým, že úplne zruší tento príspevok. A prečo je problém? Prečo tak málo ľudí dostáva príspevok vtedy, ak si nájde prácu viac ako 80 kilometrov od svojho trvalého bydliska? Prečo tí ľudia nechcú príspevok? Tí ľudia, ktorí sa presťahujú niekedy aj 500 km z východného Slovenska, nájdu si prácu, je to dobré? No, je to dobré, že si nájdu prácu v inom regióne. A štát by im týmto príspevkom mohol prispieť napríklad na nájdenie si bývania alebo podnájmu. Ale je tam jeden veľký problém. A to je ten, že ľudia musia doložiť zmenu trvalého bydliska. A uznajte sami, že trvalé bydlisko v Bratislave znamená mať nemovitosť a to pre ľudí, pre chudobných ľudí, ktorí si nájdu prácu, predsa je skoro nemožné. Preto ten počet ľudí 47, 50 ročne, ktorí tento príspevok len dostanú. Preto v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby postačovalo, aby dokladovali, ak si nájdu teda túto prácu v inom regióne, aby postačovalo dokladovať prechodný pobyt. A navrhujem, aby výška toho príspevku bola 1 o000 eur. Myslím si, že to by bola vhodná čiastka. Takže to je komentár k mojim pozmeňujúcim návrhom.

    A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 362.

    Prvý pozmeňujúci návrh. Pani spravodajkyňa, budem žiadať samostatne hlasovať o každom bode, o každom pozmeňujúcom návrhu samostatne.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V článku I, bod 136 sa text "65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, 13a," nahrádza textom "65 % úrovne minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu, 48a."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie: "48a) zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde".

    Predsa len ešte niečo poviem k odôvodneniu toho prvého návrhu, že som kritizoval tých 126 eur, za ktoré by mal absolvent absolvovať túto prax. A keďže vy ste tam navrhli 65 % a ja vo svojom návrhu dávam 65 % z minimálnej mzdy, myslím si, že to, čo tí absolventi robia v tých firmách, by malo sa odvíjať nie od životného minima, ale od minimálnej mzdy. Takže myslím si, že tých 65 % z minimálnej mzdy, to je dneska 219,5 eura, si určite zaslúžia.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Ten bude dlhší. V článku I, bod 140 sa nahrádza novým textom vrátane nadpisu, ktorý znie:

    "§ 52 Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik

    (1) Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, 48, na účely tohto zákona je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

    (2) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj a ochrana, ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže, na rozvoj a podporu komunitnej činnosti a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.

    (3) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom alebo rozpočtovou organizáciou, alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom alebo, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je samosprávny kraj, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.

    (4) Menšie služby pre štátny podnik organizované štátnym podnikom alebo odštepným závodom, alebo organizáciou, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štátny podnik, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.

    (5) Menšie služby pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva nepretržite v rozsahu minimálne 16 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala. Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik. Počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších obecných služieb pre obec alebo štátny podnik. Počas vykonávania menších služieb podľa § 52 sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať dobrovoľníckej služby podľa § 52a.

    (6) Na účely organizovania menších obecných služieb pre obec miestne príslušný úrad poskytne obci raz za mesiac o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii, tieto údaje:

    a) meno, priezvisko a dátum narodenia,

    b) ulicu, obec alebo mestskú časť trvalého pobytu,

    c) dosiahnutý stupeň vzdelania, získané odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce,

    d) dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

    e) informáciu o tom, či je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

    (7) Na účely organizovania menších služieb pre samosprávny kraj poskytne miestne príslušný úrad samosprávnemu kraju na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii v rozsahu podľa § 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad v rámci územného obvodu samosprávneho kraja, na ktorého území má samosprávny kraj záujem organizovať menšie služby.

    (8) Na účely organizovania menších služieb pre štátny podnik poskytne miestne príslušný úrad štátnemu podniku na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii v rozsahu podľa ods. 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad v rámci územného obvodu štátneho podniku alebo odštepného závodu, na ktorého území má štátny podnik alebo odštepný závod záujem organizovať menšie služby.

    (9) Úrad poskytne obci, samosprávnemu kraju alebo štátnemu podniku príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov, na osobné, ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov, časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť.

    (10) Príspevok podľa ods. 9 sa poskytne na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, samosprávnym krajom alebo štátnym podnikom na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonaním menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších 12 kalendárnych mesiacov a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie služby pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik.

    (11) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má dlhodobo nezamestnaný občan trvalý pobyt.

    (12) Dohoda uzatvorená podľa ods. 10 obsahuje:

    a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,

    b) počet dlhodobo nezamestnaných občanov prijatých na vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, dĺžku trvania a ich vykonávania jedným dlhodobo nezamestnaným občanom,

    c) druh a rozsah vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,

    d) celkovú výšku, termín a dĺžku poskytovania príspevku podľa ods. 10,

    e) počet zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnanými občanmi a týždenný rozsah odpracovaných hodín jedným zamestnancom, ktorý organizuje vykonávanie menších obecných alebo menších služieb,

    f) záväzok úradu, že poskytne príspevok podľa ods. 10 mesačne najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov,

    g) záväzok obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku, že oznámi úradu každé nedodržanie rozsahu hodín vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnaných občanov,

    h) záväzok obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku, že najneskôr do 15 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,

    i) podmienky poskytovania príspevku,

    j) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

    k) spôsob a lehotu vrátane príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

    l) ďalšie dohodnuté náležitosti.

    (13) Ak obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik porušil dohodu uzatvorenú s úradom podľa ods. 12 a úrad z tohto dôvodu odstúpi od tejto dohody, novú dohodu je možné uzatvoriť najskôr po uplynutí 12 mesiacov od odstúpenia úradu od predchádzajúcej dohody.

    (14) Úrad uzatvára s dlhodobo nezamestnaným občanom dohodu o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, ktorá obsahuje:

    a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,

    b) druh vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,

    c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,

    d) záväzok úradu zabezpečiť dlhodobo nezamestnanému občanovi vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,

    e) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana vykonávať menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik zabezpečené úradom,

    f) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana dodržiavať vnútorné predpisy a pokyny obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,

    g) ďalšie dohodnuté náležitosti.

    (15) Ak sa dlhodobo nezamestnaný občan nemôže zúčastniť menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu do troch pracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak dočasná pracovná neschopnosť dlhodobo nezamestnaného občana počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik trvá viac ako 30 kalendárnych dní, úrad od dohody odstúpi.

    Poznámka pod čiarou: 48) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, 49) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Tretí pozmeňujúci návrh. Tretí pozmeňujúci návrh. V článku I sa za bod 142 vkladá nový bod 143, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 53a Príspevok na presťahovanie za prácou

    (1) Príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len "príspevok") je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 1 000 eur, ak miesto jeho výkonu nového zamestnania je na území Slovenskej republiky a je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 80 kilometrov.

    (2) Výdavky súvisiace s presťahovaním za prácou sú aj preukázané výdavky na cestovanie, nájomné a na prvé platby súvisiace s užívaním bytu.

    (3) Úrad poskytuje príspevok občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu v súvislosti so získaním nového zamestnania.

    (4) Príspevok poskytuje úrad na základe preukázania zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu zamestnancom.

    (5) Ak o príspevok požiadajú písomne obaja manželia, ktorí spĺňajú podmienky podľa ods. 3, úrad poskytne príspevok len jednému z manželov.

    (6) Príspevok poskytuje úrad jednorazovo raz za dva roky."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Dovoľte mi, aby som odovzdal spravodajkyni tento, tieto pozmeňujúce návrhy. Ešte raz žiadam, žiadam hlasovať samostatne.

    Dovoľte mi na záver povedať, od pána premiéra Roberta Fica veľmi často opozícia dostáva námietku, aby sme predložili návrhy zákonov alebo riešenia, ktoré pomôžu konsolidovať verejné financie, a ja k tomu dodávam, znižovať nezamestnanosť na Slovensku, ktorá, zopakujem, je problémom č. 1. Takéto návrhy zákonov, ktoré som aj spomínal, aj tie, ktoré som s kolegom Hudackým predkladal, ale aj návrhy k zákonu, kde kolegyňa Gibalová s ďalšími kolegami navrhovali, aby nebolo možné poberať súbeh dôchodku starobného, invalidného a zároveň pracovať aj v štátnej, aj verejnej správe. Toto sú návrhy opozície, ktoré pomáhajú riešiť reálne problémy na Slovensku. Aj tieto tri pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dovolím si ich nazvať, že sú apolitické. Sú veľmi vecné a boli by sme veľmi radi, ak by vládna strana SMER a jej poslanci dokázali aj takéto opozičné návrhy podporiť. Preto sa na vás obraciam s touto prosbou, aby ste ich podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou, či chcete vystúpiť do rozpravy, pani? Vystúpiť do rozpravy. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tomanová, Janíková, Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová, máte slovo.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca, za udelenie slova. Ja len si dovolím pripomenúť pánovi poslancovi, že pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pani Gibalovej, ktorou chcela vytvoriť viacej pracovných miest tým, že by sa nezamestnávali dôchodcovia poberajúci dôchodok v rámci štátnej správy a teda v rámci verejnej správy, minimálne ja som upozorňovala na to, že toto je diskriminačné a je to v rozpore s ústavnými právami, s článkom 35 a, samozrejme, s antidiskriminačným zákonom. V tejto súvislosti mi nedá, pán poslanec, skutočne povedať ešte jednu vec, že stále je tu problém zamieňania si aktivačných prác a verejnoprospešných prác a nejaké zamestnanie. V žiadnom prípade nejde o zamestnanie, ide len o udržiavanie pracovných návykov a naviac, samozrejme, že starosta to nedokáže, nedokáže organizovať pre také obrovské množstvo ľudí. Pokiaľ viem, celkovo sú aktivačné práce, pohybuje sa to okolo 62- až 64-tisíc ľudí, ktorí sú do nich zapojení z celkového počtu nezamestnaných. Ja len pripomínam, že na túto činnosť dostáva koordinátor, ktorý koordinuje v rámci obce vlastne tieto, tieto aktivačné práce, dostáva na to príspevok. Takže je tam množstvo ďalších vecí, kde, pán poslanec, treba sa veľmi zamyslieť nad aktivačným príspevkom v rámci pomoci v hmotnej núdzi a v rámci aktivačných príspevkov a príspevkov na aktivačné práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Ja som to tu už nie raz vysvetľovala.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Janíková, nech sa páči.

  • Ja by som sa chcela dotknúť vášho začiatku vystúpenia, kde ste hovorili o absolventských prácach, absolventoch, mladých ľuďoch, ktorí, podľa vašich slov, nedôstojnosť mladých ľudí zarábať 126 eur za 4 hodiny práce. Takisto by som chcela apelovať ako, čo je dôstojné, nedôstojné, podľa mňa je nedôstojné, keď ľudia nad 50 rokov, keď 20, 30 rokov robia za kruhom a zarábajú minimálnu mzdu, ktorá je teraz 337 eur. Toto je nedôstojné. A keď navrhujete, aby zarábali 240 eur za 4 hodiny práce, tak potom by som od vás čakala návrh, že minimálna mzda bude vyše 500 eur. To by sme vám všetci tlieskali, ale neviem, ako sa pravica s tým vysporiada.

    A tak isto chcem apelovať na to, že aktivačné práce, verejnoprospešné práce a tieto, vy si to naozaj zamieňate, je to aktívna politika trhu práce, ktorú naozaj ministerstvo musí riešiť a rieši a nie je to len o tých zametaniach. Ako vy by ste boli radšej, aby sa zdvihla voľajaká dávka v hmotnej núdzi alebo niečo len zato, že budú sa podpisovať na úrade práce a nepôjdu ani do toho terénu. A v tom teréne, keď hovoríte, že sú dediny alebo starostovia, kde je vyše 1 100 aktivačných pracovníkov, sú tam koordinátori. Neviem teraz, či na desať, pätnásť nezamestnaných jeden koordinátor, čiže záleží to naozaj aj od tých koordinátorov, aj od tých starostov. A ja vám môžem ukázať fotky naozaj v mojom okrese, keď ja som bola riaditeľka úradu práce, sa nezametali len ulice, robili sa aj chodníky, robili sme altánky, robili sme detské ihriská. Čiže nie je to len o zametaní a naozaj toto je aktívna politika trhu práce, aspoň niečo aby robili. Ak nechceme si nahovoriť, že napríklad na východe, kde je naozaj veľká nezamestnanosť, že necháme tých ľudí aj bez tohto, bez tej almužny. Neviem, čo by robili. A verejnoprospešné práce, to je, neviem rozdiel. To by som chcela od vás počuť, aký je rozdiel medzi verejnoprospešnými ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja len také tri poznámočky k tým vašim pozmeňovacím návrhom. Ja počkám na vyjadrenie odborníkov z ministerstva, s nimi budem o tom diskutovať, lebo mnohé vaše návrhy, ktoré, nemyslím osobne, ale z opozície, na prvý pohľad vyzerajú veľmi lákavo, ako ten, ktorým ste chceli ušetriť 20-tisíc pracovných miest a nakoniec vo vašej vlastnej, v diskusii vaši vlastní kolegovia to vyvrátili, pretože naozaj, je to, je to, je to hlúposť a do dnešného dňa mi nikto z vás neodpovedal, že čo si myslíte, keď by ste dali tým pracujúcim dôchodcom na orgánoch štátnej správy možnosť buď sa zamestnať, alebo odísť do dôchodku, že koľkí by do toho dôchodku odišli. Asi nikto, ale to už nechám na vás. A tá tretia poznámka, viete, vaším zbožným želaním, no nielen vaším osobným, ale zbožným želaním celej opozície takmer je, aby si všetci mysleli, všetci mysleli, že nezamestnanosť stúpa kvôli Zákonníku práce. Je to naozaj hlúposť. Do dnešného dňa nikto z vás nepredložil jeden jediný dôkaz o tom, že je tomu tak a ak sa dostanem k vystúpeniu, tak ja vám vysvetlím, že naozaj je to hlúposť.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým predrečníkom. Ani raz som nepoužil slovo verejnoprospešné práce. Neviem, odkiaľ ste to nabrali, ale všimol som si vo všetkých troch vystúpeniach, že nikto z vás nenapadol to, aby zmysluplnú prácu sme našli pre aktivačných pracovníkov aj v štátnych podnikoch, v lesoch, v povodiach, v melioráciách. Ani od jedného z vás som to nepočul, ani pred mesiacom, keď som predkladal tento návrh zákona, ani teraz. To znamená, asi ste za to. Tak mi nepodsúvajte verejnoprospešné práce, ktoré som nepoužil ani raz. Ja viem, čo sú aktivačné práce. Ja som to na začiatku aj čítal, keď som hovoril, na čo majú slúžiť aktivačné práce. Majú slúžiť na to, aby si ľudia v hmotnej núdzi, aby si obnovili svoje pracovné návyky. A tých 63 eur je niekedy, v ťažkej životnej situácii, pre nich pomerne príspevok, ktorý im pomôže zvýšiť ich životný komfort.

    Pýtali ste sa, pán Jasaň, pri súbehu, či by dôchodca, dôchodcovia zo štátnej a verejnej správy odišli, neodišli, a naznačovali ste, že asi skôr že by neodišli, že čo by sa stalo. No stalo by sa to, že podľa toho návrhu tohto zákona by nebrali starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa by usporila obrovské desiatky miliónov eur. Pri konsolidácii verejných financií asi, asi by sa nám zišli tieto desiatky miliónov eur. Sociálnej poisťovni by sa zišli tieto milióny eur. Takže my sme dávali na výber, aby títo pracovníci mohli si vyberať, či robia v štátnej, verejnej správe, alebo poberajú dôchodok.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja, časť povedali moje predrečníčky, ale chcela by som sa vyjadriť, pán kolega poslanec Zajac, že možno to naozaj myslíte dobre, len viete, myslím si, že trošku vám chýba to pôsobenie v tej sociálnej politike, trošku vám chýba zorientovať sa v zákonoch a trošku vám chýba taký ten pragmatizmus. Možno pred chvíľou tu padla taká žartovná poznámka, že kto má školu, sociálnu prácu, kto má sociálne vzdelanie, pán Hlina to povedal, nesmiala by som sa z toho, , preto sa aj ministerstvo práce volá ministerstvo práce a sociálnych vecí, že je tam potrebné niečo z toho sociálneho vzdelania mať a potom to doplniť v praxi. A ja vám hneď poviem a odpoviem vám aj na tú otázku, na ktorú sa vehementne pýtate, a prečo hovorím, že nemáte prax. No lebo ja som vás, pán poslanec, keď ste boli vo vláde, ani raz nepočula vystúpiť. Ani zápalisto, ani nijak pri sociálnych zákonoch, nikdy ste ...

  • Reakcia z pléna.

  • Neboli ste poslancom, dobre, tak to beriem späť, tak sa ospravedlňujem, uvidím, keď budete, keď budete poslancom ďalšie volebné obdobia, tak uvidím, ako bude. Ale ja som vás nepočula ani regionálne vystupovať, nikde, aby ste dávali pripomienky svojej vlastnej vláde, to ste mohli takisto. Mohli ste vyjsť do médií a povedať, že vaša vláda by mala robiť sociálnejšie veci. To ste takisto nevystupovali, ale veľmi dobre sa viete rozprávať v opozícii, kedy čokoľvek môžeme navrhnúť bez toho, aby sme pozreli, že aký to má vplyv, ako, ako, ako sa to vlastne v praxi udeje.

    Takisto vás, ste vyzvali, že ako to vyzerá v praxi s aktivačnými prácami. No nemáte pravdu, pán kolega, lebo ja som primátorka, poviem vám, použili ste slovo starosta, nemôže pojať. Nehovorme o pojmutí, povedzme, že koľko môže mať v obci alebo meste aktivačných pracovníkov. No ja by som ich chcela mať aj tristo. Keby bolo z čoho vybrať, keby bol kto. A ďalšia vec je, starosta nedozerá na aktivačných pracovníkov. Na aktivačných pracovníkov, a tu je tá základnej veci znalosť, dozerá koordinátor, ktorý je na 20 pracovníkov zaplatený. To znamená, že koordinuje ich prácu. Čiže aj tu ste vlastne rozprávali možno nie v zlom, ale proste neviete, ako je to v praxi, celkom tomu nerozumiete. Takže určite mestá, obce sú schopné pojať, sú schopné pojať, ako ste vy povedali, oveľa väčšie množstvo aktivačných pracovníkov. Takže určite.

    Ďalšiu vec, ktorú ste povedali, že ja som povedala, pretože veľmi rada, nie som rada, ak niekto interpretuje moje slová, ktoré dobre nepočúva, že ak niekto príde na aktivačnú činnosť a má péenku, že ho platíme. No neplatíme ho, lebo my sme ten zákon zmenili a po 30 dňoch, zase vám to chcem povedať, ak má viac dní ako 30 péenku, automaticky sa s ním zmluva zruší. A neplatí sa ďalej ako aktivačný pracovník. Čiže aj v tomto ste nemali pravdu a nakoniec ste to čítali v svojom zákone, v ktorom ste chceli zmeniť, aby tieto aktivačné činnosti platili aj v štátnych podnikoch. Vy ste to tam na konci čítali, že po 30 dňoch, vidno, že ste ten pozmeňovák nerobili sám, lebo by ste tomu rozumeli a by ste vedeli, že to platí aj pri obecných službách, nielen pri tom, čo vy navrhujete, lebo ste to čítali zo zákona, ktorý zrejme platil v roku 2008.

    V ďalšej veci, ktorá bola úplne nepresná alebo zavádzajúca, alebo zahmlievajúca, je, čo sa týka, čo sa týka študentov, ktorí idú si teda, ja tomu hovorím, že si idú zlepšiť svoju zručnosť v danom odbore a idú na absolventskú prax. Viete, neporovnávajte životné minimum. Nerozumiem, prečo porovnávate životné minimum s nejakou mzdou alebo s odmenou, to úplne je, ako keby ste porovnávali, ja neviem, orechy s kvetmi alebo s jablkami, alebo s hruškami, pretože životné minimum nemá nič spoločné so mzdou. Mzdu môže porovnávať len, minimálnu mzdu, odpracovaných 8 hodín a odpracovanie 4 hodín. To znamená, že ak sme znížili, ak sme znížili absolventskú prax, kedy, kedy títo absolventi poberali životné minimum, ako vy hovoríte, tak sme to znížili preto, že, tak ako povedala kolegyňa Janíková, ako to môžeme porovnať s ľuďmi, ktorí 8 hodín plnohodnotne pracujú za minimálnu mzdu, majú minimálnu mzdu 337,50 eura, ako to môžeme porovnať? Keď ten človek pracuje za minimálnu mzdu, je vyučený, má pracovné zručnosti a tak ďalej, zatiaľ čo absolvent ide sa ešte iba učiť, potrebujeme k nemu ďalšieho človeka, ktorý sa oňho stará, ktorý musí mu ukázať, ako má pracovať, a vy mu chcete dať tú istú mzdu, ako dávate za minimálnu mzdu. Ja by som bola tiež za, ja by som bola veľmi rada, a chodím aj po firmách a vám poviem, že väčšinou podnikatelia, nehovorím, že či majú viac peňazí, alebo nemajú, dávajú minimálne mzdy ľuďom. Ako potom môžete porovnať toho absolventa ako toho pracovníka? Čiže ak SMER išli dole na tých 126 eur, nešli sme na 4 hodiny len preto, že si tam robia, že si tam nadobúdajú svoje zručnosti v odbore.

    Ale ja vás chcem upozorniť na niečo, pán kolega. Viete čo, aj my si myslíme, že tá absolventská prax je len dočasná pomoc. A práve preto sme prišli s opatrením, ktoré tu už omieľame možno dva mesiace, prišli sme s projektom pre mladých do 29 rokov, kde my tých absolventov nechceme zneužívať, pretože ani nechceme ich používať. Slúži im to preto, aby si nadobudli zručnosť, a garantujem vám, že máloktorý podnikateľ si takéhoto absolventa aj nechá. Ale my, my čo chceme? Všetci tu rozprávate, aj vy, že my chceme jednoducho zvýšiť nezamestnanosť, vlastne pardon, chceme zvýšiť zamestnanosť. Ospravedlňujem sa, a znížiť nezamestnanosť. Takže k čomu my smerujeme? Nesmerujeme k tomu, aby sme mladých posielali na absolventskú prax, ale smerujeme k tomu, aby sme mladých zapojili a tlačíme k tomu, aby sme ich zapojili do projektu pre mladých do 29 rokov, kde tie podmienky pre tých mladých, ktorí možno ani nemajú zručnosť, alebo aj tí, ktorí už absolvovali absolventskú prax, kde my ich môžeme zamestnať na 8 hodín, a to je veľký rozdiel. Veľký rozdiel, že my ich už zamestnáme, kde im úrad práce môže preplatiť 465,06 eura mzdu, to znamená aj s odvodmi, ale nikde nie je napísané, že im zamestnávateľ nemôže dať viac, a nikde nie je napísané, že na absolventskej praxi im zamestnávateľ nemôže dať viac. Pretože aj ja, keď si zoberiem troch absolventov a z tých troch absolventov na úrade, na mestskom úrade jeden z nich je maximálne zručný a poviem si, no tak toto je človek, ktorého by som tu chcela mať, tak mu, tak mu aj priplatím tú mzdu. Ale aj požiadam, aby ostal v tej práci dlhšie. To znamená, že my nepreferujeme tie, tie nástroje aktívnej politiky, ale preferujeme teraz momentálne zamestnanosť, aby sme znížili nezamestnanosť. A to je ten projekt na tých 29 rokov, kde my budeme aj tých absolventov chcieť do tohto projektu vložiť, aby oni boli zamestnaní. Aby mali trvalý pracovný pomer. Aby mali odvody, aby sa na nich všetko vzťahovalo.

    No a ešte k tým, možno k tým, čo ste povedali pred chvíľočkou, rada solidarity. Neurážajme nikoho z rady solidarity, tak ako tam sedia odborári, tak tam sedia aj zamestnávatelia a my zamestnávateľov neurážame, pretože si vážime, ak vytvoria pracovné miesta. Takže ja by som nikoho z tej rady solidarity neurážala, pretože sú to nejakí relevantní zástupcovia, niekto ich tam dal, alebo niekto ich tam zvolil. A zastupujú dosť veľa ľudí, takže tu by som trošku bola opatrná.

    No a teraz vám prečítam k tomu vášmu zákonu, alebo vám poviem, o ktorom tak vehementne rozprávate, že by sme tie aktivačné služby mali rozšíriť aj na štátne podniky. No my toho názoru nie sme. A viete, prečo nie sme? Lebo sa obávame jednej veci, ja to nebudem celé čítať, ale môžem vám to aj prečítať.

    Sme toho názoru, že navrhovanou úpravou § 52 zákona o službách zamestnanosti by sa podporilo používanie uchádzačov o zamestnanie na výkon činnosti v oblasti pôsobnosti štátnych podnikov pred vytváraním pracovných miest. Súčasne môže v týchto štátnych podnikoch dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov a k vykonávaniu ich práce dlhodobo nezamestnanými občanmi prostredníctvom aktivačných činností. Navrhovanými zmenami sa taktiež znižuje motivácia dlhodobo nezamestnaných občanov hľadať si riadne zamestnanie, čím by sa podporovalo len ich ďalšie zotrvávanie v evidencii uchádzača o zamestnancov.

    Poznamenávame, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti, niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, reaguje na potrebu zvýšenia efektívnosti, aktivity, politiky trhu práce za účelom zníženia zamestnanosti znevýhodnených skupín občanov a podpory vytvárania reálnych pracovných miest na regionálnej úrovni v zmysle aktualizácie národného programu reforiem a tým súvisiacu potrebu riešenia dlhodobej nezamestnanosti, považujeme predložený poslanecký návrh za nesystémový a kontraproduktívny. A ja vám poviem prečo.

    Pred chvíľočkou ste povedali, prečo nie, prečo nie vo vodohospodárstve, prečo nie v lesoch a pod. Ja vám poviem prečo. Lebo dnes tam robia na plný úväzok tí, čo sťahujú drevo, tí, čo možno, tí čo možno pracujú pri vodných tokoch, ale akonáhle by prišla možnosť, že im dáme aktivačné práce, tak ja sa spýtam, možno aj každý sa chová trhovo dnes, čo sa udeje? Presne to, čo som vám teraz prečítala.

    Možno váš návrh, fakt si myslíte, že je dobrý, ale bol by kontraproduktívny, a to z toho dôvodu, že by došlo k prepúšťaniu a nahrádzali by sa tieto práce aktivačnými prácami. Čo by zase nedonieslo efekt, ale donieslo by to vyššiu nezamestnanosť. A my ešte raz hovoríme: Chceme podporovať také politiky zamestnanosti, ako sú, pred chvíľou sme povedali, to je ten istý prípad. Študent potrebuje si urobiť zručnosť, ale akonáhle tú zručnosť má, absolventskú prax alebo aj je šikovný, môže ísť rovno na zamestnanecký pomer, a to sú práve tie pracovné pomery do 29 rokov. Čiže čo budeme my podporovať, aby tie práce dneska, ktoré sú pomocné vo vodohospodárstve, aby sme nahradili aktivačnými, a tí ľudia sú potom pre nás lacnejší a potom aj tieto podniky môžu začať prepúšťať. Takže niekedy si myslím, že možno všetci máme tú jednu myšlienku, len každý máme na to trošku, trošku iný názor a trošku ináč vidíme tie štatistiky a trošku ináč sa chceme chovať. Ale veríme, že naše opatrenia, ktoré budete môcť hodnotiť možno po roku, roku a pol, ako si vyžiadal pán kolega Kaník, keď ste predkladali Zákonník práce, potom môžete relevantne povedať, či ozaj tie opatrenia fungovali, sú funkčné. Ale robíme všetko pre to, aby sme nezamestnanosť zvýšili, lebo nás to skutočne trápi.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Zajac a pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že som vám stál za to, že ste vystúpili. Bol som rád, že konečne niekto vystúpil k tým aktivačným prácam pre štátne podniky. Ešte raz. Zmysluplnú prácu pre ľudí v hmotnej núdzi nájsť. Choďte sa pozrieť k riekam, odvodňovacím kanálom, potokom, aké divoké skládky, aký neporiadok až bordel je tam. To nie je o tom, že títo aktivační pracovníci zoberú prácu tým stabilným pracovníkom, ktorí dneska robia. Mimochodom, povodie nemá na to pracovníkov, ktorí by čistili odvodňovacie a závlahové kanály. Povodie nemá na to, aby čistilo potoky, rieky. Lesy nemajú na to, aby čistili divoké skládky, nemajú na to pracovníkov. Nájsť zmysluplnú prácu pre sociálne odkázaných občanov - či chcete, alebo nie - budete musieť k tomu pristúpiť. Obce a mestá sú schopné pojať len určitý počet ľudí.

    Teraz k tým absolventom. Na jednej strane beží teraz projekt absolventov do 29 rokov, kde dostávajú zamestnávatelia zhruba 450 eur na mesiac, ale ten projekt skončí. Ten projekt je obmedzený nejakými finančnými prostriedkami a skončí. Tento zákon mám dojem, že bude pokračovať aj ďalej. Tak jednému absolventovi, ktorý nastúpi do firmy, idete vy, sociálna vláda zo životného minima dávať len 65 %, to znamená 126 eur, a druhému absolventovi, firme prispejete 450 eur. Tak aký nepomer tu je? Tento projekt, kde štát vyhodí okolo 70 mil. eur aj z prostriedkov Európskej únie, ten projekt raz skončí. Toto umelé zamestnávanie nie je možné trvale, a druhému absolventovi len 124 eur! Sociálna vláda!

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa, mne to tak pripadá, ako keby ste ten zákon predkladali vy a nie vláda, lebo vyzerá, že ste múdrejšia ako pán minister, keďže on sa ešte k tomu nevyjadril. Ale v konečnom dôsledku ide o to, že tie vaše podporné mechanizmy sú, by som povedal, také zvláštne a nikto nevie, či prinesú skutočne aj nejaký efekt. Viete, tých pokusov ste tuná už mali za dlhé roky iks, keď ste vyčítali tam pánovi Brockovi, že je dvadsať rokov v parlamente, tak SMER bol pri vláde tiež pekných pár rokov a nebolo badať, že by ste využili také nástroje, ktoré by skutočne tej zamestnanosti pomohli na Slovensku, a nevyzerá to, že jej chcete pomôcť ani teraz. Takže nehnevajte sa na mňa, ja mám tento pocit z vás.

  • S reakciou pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • 114.

    Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Zajac, ani toto mladým nehovorte, že štát na nich vyhodí peniaze, lebo viete, čo tu bude? Tí mladí, čo sú nezamestnaní? No ja by som nechcela ísť vo vlaku na vašom mieste, keď hovoríte, že štát na nich vyhodí peniaze, ktorí sú nezamestnaní. To je po prvé.

    Po druhé. Ešte raz vám hovorím, nezrovnávajte životné minimum s minimálnou mzdou. Ešte raz. Za prácu patrí pláca a odmena. Čiže ak je minimálna mzda 337 eur 50 centov a ju dostane kvalifikovaný človek, nemôže ju dostať za štyri hodiny alebo tri štvrtiny z nej človek, ktorý si ešte iba ide urobiť, ja nie som proti tým mladým, a ktorí sú šikovní, však ich môže zamestnávateľ doplatiť. Každý jeden ich môže doplatiť, nikde nie je napísané, že nesmie sa doplácať mzda absolventovi. Každý môže doplatiť, len nemôžu byť na tej istej úrovni ako človek, ktorý pracuje za 337 eur, a nemôžu mať polovičku z toho, keď si ešte len robia zručnosti. Ja som sa, ako pani Janíková, tak potom nech zvýšia všetci podnikatelia mzdu a dajme aj tým mladým.

    A čo sa týka pána Hraška, pán Hraško, viete, politika nie je o pocitoch. Pocity môžem mať rôzne. Pocity majte doma pri nejakých oslavách, ako sa cítite. Politika je o argumentoch, politika je o číslach a politika je o skutočných veciach. Takže poprosím vás, mám strašne rada politikov aj komunálnych, ktorí stále rozprávajú o svojich pocitoch. My nie sme tu na to, aby sme rozprávali o svojich pocitoch, môžeme, ale sme tu o tom, aby sme dávali v tomto parlamente argumenty a zastupovali ľudí, a nie je to o našich vlastných pocitoch, ale je to o tom, že máme zastupovať ľudí a prenášať ich argumenty do parlamentu. Takže nabudúce až sa rozcítite, skúste si prejsť aj odborne dané veci.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová, prihlásená do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, prepáčte, vážený pán minister, prepáč, prosím ťa, vážená pani predsedajúca, z opačného konca, prosím, ospravedlňte ma za to. Dovoľte mi, nechcem zbytočne zdržiavať, a preto mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh, je to pozmeňujúci návrh pani poslankyne Šedivcovej a môj k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa vypúšťajú body 93 a 140.

    V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    2. V čl. I bod 141 znie:

    "141. V § 52a ods. 4 sa slovo "poskytuje" nahrádza slovami "môže poskytnúť"."

    3. V čl. I sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie:

    "142. V § 52a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Príspevok podľa prvej vety úrad poskytne, ak je uzatvorená dohoda podľa ods. 9."."

    V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    4. V čl. I v bode 176 v § 65b sa slová "§ 52, § 53" nahrádzajú slovami "§ 52, § 52a, § 53".

    5. V čl. I v bode 184 v § 70 ods. 6 sa slová "§ 51, § 53b" nahrádzajú slovami "§ 51, § 52a a § 53b".

    Vážené dámy, vážení páni, s cieľom podpory udržania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie s následnou možnosťou ich uplatnenia na trhu práce navrhujeme ponechať medzi aktívnymi opatreniami príspevok na dobrovoľnícku službu. Toľko jeden pozmeňovací návrh.

    A druhý pozmeňovací návrh, ktorý je pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Šedivcovej a môj, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 7 znie:

    "7. V § 12 písm. 1 v prvom bode sa slová "odsek 4" nahrádzajú slovami "odsek 5" a slová "odsek 3" sa nahrádzajú slovami "odsek 2"."

    Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 3 tohto pozmeňujúceho návrhu.

    2. V čl. I bod 37 znie:

    "37. V § 29 ods. 1 znie:

    "(1) Agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (ďalej len "dočasný agentúrny zamestnanec") na účely jeho dočasného pridelenia užívateľskému zamestnávateľovi, odkaz 35, na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účely jeho vyslania podľa osobitného predpisu, odkaz 35a. Ak sa nepreukáže inak, za dočasné pridelenie podľa prvej vety sa považuje aj činnosť, ktorú vlastnými zamestnancami vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činností agentúry dočasného zamestnávania na základe iného právneho vzťahu, ako je vzťah založený podľa osobitného predpisu, odkaz 35b, pre inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak

    a) iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba ukladá zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje ich prácu a dáva im na tento účel pokyny,

    b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch inej právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby a jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach inej právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby,

    c) ide o činnosť, ktorú má iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 35a a 35b znejú:

    "35a) § 5 zákona 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    35b) § 58 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."."

    Odôvodnenie: V § 29 ods. 1 sa definuje, kto je agentúrou dočasného zamestnávania. Agentúra dočasného zamestnávania zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere na účely jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnancovi alebo na účely jeho dočasného vyslania. Dočasné pridelenie má predovšetkým realizovať agentúra dočasného zamestnávania (iný zamestnávateľ, len ak sú u neho objektívne prevádzkové dôvody). Podmienky, za ktorých je subjekt agentúrou dočasného zamestnávania, upravuje zákon o službách zamestnanosti. Doplnenie druhej vety v § 29 ods. 1 sa navrhuje vo väzbe na opakujúce sa podnety v oblasti agentúrneho zamestnávania, kde dochádza právnickými a fyzickými osobami, ktoré majú aj povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania, k obchádzaniu kvalifikácie zmluvného vzťahu ako vzťahu, kde dochádza k dočasnému prideleniu zamestnania zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi podľa tohto zákona, ako aj podľa § 58 Zákonníka práce, a to cez tzv. poskytovanie služieb výsledku, pričom zo znakov a prejavov konania zmluvných strán je zjavné, že služba, ktorá sa poskytuje, je poskytnutie zamestnancov na výkon práce, t. j., že nejde o zabezpečenie výsledku, ale len o zabezpečenie zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu u iného zamestnávateľa, pod jeho riadením, kontrolou, v jeho priestoroch, na jeho zariadeniach a pod. Cieľom takéhoto konania je nedodržať porovnateľné podmienky pre zamestnávateľa, ktoré by sa inak museli dodržať, ak by išlo o dočasné pridelenie, ako aj využitie možnosti, ktorá je pri dočasnom pridelení zakázaná, t. j. výkon práce cez zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

    Z tohto dôvodu sa zavádza vyvrátiteľná domnienka, možno však preukázať opak existencie dočasného pridelenia, ak zamestnanci právnickej alebo fyzickej osoby vykonávajú u inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby práce, ktorou právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje inej právnickej alebo fyzickej osobe službu, ktorou nie je služba poskytnutá zamestnancom, ale zabezpečenie výsledku. Takto si ju, dá sa povedať, formálne kvalifikovali zmluvné strany, pričom zo znakov vzťahu a konania jednotlivých subjektov je však zreteľné, že ide o zastretie dočasného pridelenia podľa tohto zákona a podľa § 58 Zákonníka práce, a teda cieľom je obísť dodržanie porovnateľných podmienok pre dočasne prideleného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa a zákaz používania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pri dočasnom pridelení zamestnancov.

    Zároveň z ustanovenia vyplýva, že ak je osoba, ktorá dočasne pridelila zamestnanca v zmysle vyvrátiteľnej domnienky agentúrou dočasného zamestnávania s povolením, samozrejme, na výkon tejto činnosti, koná v tomto prípade ako agentúra dočasného zamestnávania, keďže, samozrejme, ide o dočasné pridelenie podľa prvej vety.

    3. V čl. I sa za bod 37 vkladajú nové odseky 38 a 39, ktoré znejú: 38. Nové body, pardon, ešte raz.

    V čl. I sa za bod 37 vkladajú nové body 38 a 39, ktoré znejú:

    "38. V § 29 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) O dočasné pridelenie podľa odseku 1 nejde, ak užívateľský zamestnávateľ opätovne dohodol s agentúrou dočasného zamestnávania alebo s agentúrami dočasného zamestnávania dočasné pridelenie toho istého zamestnanca v rámci 24 mesiacov po sebe nasledujúcich viac ako päťkrát s výnimkou dôvodu uvedeného v osobitnom predpise; odkaz 35c), opätovné dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. V prípade podľa prvej vety zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom."

    Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 35c znie: "35c) § 48 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."."

    39. V § 29 ods. 4 v celom texte sa slová "najmenej prvého" nahrádzajú slovom "druhého"."

    V súvislosti s vložením nových bodov sa, samozrejme, nasledujúce body prečíslujú.

    Odôvodnenie: V § 29 odsek 2 sa vymedzuje, čo sa už nemôže považovať za dočasné pridelenie agentúrou dočasného zamestnávania, pretože z konania zmluvných strán vyplýva, že cieľom nebolo dočasné, a teda časovo obmedzené pridelenie zamestnanca cez agentúru dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi, ale cieľom je zneužitie tohto inštitútu na obchádzanie ustanovení o priamom vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    Z tohto hľadiska, kedy dochádza k nadmernému reťazeniu dočasných pridelení od agentúry dočasného zamestnávania alebo od viacerých agentúr k jednému užívateľskému zamestnancovi, to jest užívateľský zamestnávateľ si opakovane necháva prideliť toho istého zamestnanca od jednej agentúry alebo od viacerých agentúr dočasného zamestnávania počas určitého obdobia, sa už nepovažuje za dočasné pridelenie, ale priamo za vzťah medzi užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom.

    Cieľom tohto navrhovaného ustanovenia je zabrániť, aby sa agentúry dočasného zamestnávania, a to v súlade s § 29 ods. 1 prvá a druhá veta, podieľali na obchádzaní ustanovení tohto zákona a Zákonníka práce, ako aj účelu inštitútu dočasného pridelenia.

    Navrhovaná požiadavka dosiahnutého vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa ako jednej z podmienok pre vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania smeruje k zvýšeniu kvality činností, ktoré vykonáva agentúra dočasného zamestnávania.

    4. V čl. I bode 38 sa slová "ods. 4" nahrádzajú slovami "ods. 5".

    5. V čl. I bode 39 sa slová "ods. 5" nahrádzajú slovami "ods. 6".

    6. V čl. I bode 40 sa slová "ods. 6" nahrádzajú slovami "ods. 7".

    7. V čl. I bode 41 uvádzacej vety sa slová "odsek 7" nahrádzajú slovami "odsek 8".

    Odsek 7 sa označí ako odsek 8.

    8. V čl. I bode 42 sa slová "ods. 8" nahrádzajú slovami "ods. 9".

    9. V čl. I bode 43 uvádzacej vete sa slová "odsekom 10" nahrádzajú slovami "odsekom 11".

    Odsek 10 teda sa označí ako odsek 11.

    Odôvodnenie k týmto bodom 4 až 9: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3 tohto pozmeňujúceho návrhu.

    10. V čl. I bod 47 znie:

    "47. V § 31 ods. 3 sa za písmeno c) vkladajú nové písmená d) a e), ktoré znejú:

    "d) Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

    e) zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou podľa osobitného predpisu, odkaz 33a), zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov."

    Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno f).

    Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie: "33a) § 149 a 239 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť vlastne okruh oprávnených subjektov, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania o zástupcu zamestnancov, ak bolo zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov, a to v záujme zvýšenia ochrany dočasných agentúrnych zamestnancov.

    11. V čl. I bode 191 v § 72t sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Ustanovenie § 72d ods. 2 sa od 1. mája 2013 neuplatní. Fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2013 vykonávala činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo konala v mene právnickej osoby vykonávajúcej činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 a ktorá

    a) nemá skončené vysokoškolské vzdelanie, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2013, a ak do 30. apríla 2013 začala alebo do 31. decembra 2013 začne štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2020,

    b) do 30. apríla 2013 začala alebo do 31. decembra 2013 začne štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, môže uvedenú činnosť vykonávať až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2019, a ak začne do 31. decembra 2019 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2024,

    c) má skončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ale nemá skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2019, a ak začne do 31. decembra 2019 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2024."

    Odseky 2 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 11.

    Odôvodnenie: V súvislosti s navrhovanou úpravou v § 29 ods. 4 sa navrhuje prechodné ustanovenie s určením obdobia, do ktorého je fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania, alebo fyzická osoba, ktorá koná v mene právnickej osoby vykonávajúcej činnosť agentúry dočasného zamestnávania, povinná splniť podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som, ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.

    Teraz dávam slovo ďalšej prihlásenej do rozpravy pani poslankyni Nicholsonovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem vôbec hovoriť dlho. Ja som tu hlavne preto, aby som tiež teda prečítala pozmeňujúce návrhy.

    K tomu návrhu som vystúpila v prvom čítaní, a teda už sme boli upozornení pani spravodajkyňou, že by sme nemali opakovať naše vystúpenia.

    Všetci tí predrečníci z opozičného spektra kritizovali predovšetkým to, že z obligatórnych sa stávajú fakultatívne teda príspevky, čo, samozrejme, otvára ten priestor pre korupciu aj klientelizmus. Musím sa k tomuto prihlásiť, aj ja som o tom hovorila.

    Kolegovia z opozície ale viem, že pripravili celkom dosť pozmeňujúcich návrhov, ktoré by to mohli aspoň sčasti teda buď odstrániť, alebo zmierniť. Chcem povedať, že ja ich teda určite podporím, a myslím si, že možno medzičasom, tak ako aj pani kolegyňa Tomanová napráva, čo sa napraviť dá, pozmeňujúcimi návrhmi, tak možno aj predkladateľ prišiel na to, že nie všetky tie pozmeňujúce návrhy z opozície sú zlé a že nepripravujeme tie pozmeňujúce návrhy len preto, aby sme niečo pripravili alebo kritizovali, ale skutočne si myslím, že časť z nich stojí za to, aby ste sa na to pozreli a podľa možností to podporili.

    Tá druhá vec, ktorá kritizovaná je a kritizovala som to aj ja, je to, že rušíte tú povinnosť pre dlhodobo nezamestnaných navštíviť aspoň raz za mesiac úrad práce. Ja som vtedy hovorila o tom, že je to naozaj dobré podľa mňa aj pre ich socializáciu. Je to jediná povinnosť, ktorú tí ľudia majú, za to, aby ich štát podporoval v tej ich dlhodobej mizérii, a skutočne si myslím, že to má veľmi veľa pozitív. To negatívum, samozrejme, je, že takýmto spôsobom dávate zelenú čiernej práci.

    Ja chcem povedať, že my sme teda aj s kolegami s ďalšími zo SaS tento víkend strávili v Prešove. Ja som tam bola ubytovaná na, v takom strašne milom penzióne, ktorý vedie otec so synom. Ten syn pracoval 15 rokov v Nemecku na to, aby mohli vôbec začať prevádzkovať tento penzión. Od tohto štátu nezobral ani jeden jediný cent, dokonca sa neuchádzal ani o podporu z eurofondov určenú na podporu cestovného ruchu, a to preto, že mu bolo nepriamo naznačené, že by musel dať 30-percentnú províziu, aby sa vôbec k týmto peniazom dostal. No a títo dvaja páni zamestnávali teda šesť dám cez dohodu, ktoré im pomáhali v tom penzióne. A skutočne tým, čo ste urobili v tom odvodovom zaťažení aj pri dohodároch, to spôsobilo, že päť z týchto dám museli prepustiť. A za tým naozaj, pán minister, nie je globálna kríza, za tým sú naozaj tie odvody pre dohodárov, takže museli tých päť dám prepustiť.

    Samozrejme, my sa môžeme teraz naťahovať o tých číslach, že koľko dohodárov takýmto spôsobom skončilo na tej ulici a nemôže si privyrobiť. Ja nejdem do tejto hádky, lebo považujem to za zbytočné. Podľa mňa sa všetci zhodneme na tom, že je zlé, ak by to mali byť len desiatky dohodárov, ktorí takýmto spôsobom skončia na ulici a prídu teda o tú možnosť privyrobiť si peniaze. Na čo chcem ale poukázať, je, že tá práca sa nevyparí. To, že niekto prepustí alebo, alebo ukončí dohodu s tým dohodárom, neznamená, že tá práca nemusí byť urobená. To znamená, čo sa stane? Tí ľudia naďalej tú prácu budú asi vykonávať, ale budú ju už vykonávať načierno, už to nebude ten legálny vzťah, kedy bola uzavretá tá dohoda len preto, aby nemuseli platiť tie vysoké odvody. A do tejto situácie, do ktorej teda ste nás všetkých dostali odvodovým zaťažením, prichádzate s návrhom, že chcete zrušiť aj tú jednu jedinú návštevu za mesiac na úradoch práce. Považujem to za veľmi nešťastné, pretože všetci veľmi dobre vieme, že tá čierna práca na Slovensku je fenomén, proti ktorému treba bojovať, a myslím si, že toto vaše opatrenie spôsobí opak.

    Preto jeden z tých mojich pozmeňujúcich návrhov, dovoľte mi, aby som vám ho aj hneď prečítala, sa týka práve toho, že sa snažím o to, aby sme tam ponechali aspoň tú jednu návštevu úradu práce za mesiac ako povinnosť, ale, samozrejme, vynímam z toho osoby, ktoré sú v evidencii menej ako tri mesiace, aby, lebo v tom s vami súhlasím, že to zbytočne postihuje študentov, mladých ľudí, ktorí si urobia vysokú školu, strednú školu sú na úrade práce, pretože v tom čase si hľadajú aktívne zamestnanie a týmto spôsobom sú istým spôsobom molestovaní.

    Takže pozmeňujúci návrh.

    V čl. I bod 62 znie:

    "62. V § 34 ods. 6 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "To neplatí pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade evidovaný najviac tri mesiace."."

    2. V čl. I sa vypúšťa bod 63.

    Nasledujúce body sa, samozrejme, primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa zachováva aj naďalej minimálna mesačná periodicita návštev nezamestnaných osôb na úrade. Úplne zrušenie tejto povinnej jednomesačnej návštevy nezamestnanými osobami by výrazne zvýšilo riziko čiernej práce, kedy určité osoby by mohli bez problémov vykonávať aj prácu načierno mimo trvalého bydliska alebo dokonca v zahraničí dva až tri mesiace, pričom počas tejto doby by boli na území Slovenskej republiky evidovaní aj naďalej ako nezamestnaní.

    Na druhej strane navrhujeme, aby osoby, ktoré sú evidované na úrade maximálne počas obdobia troch mesiacov, nemali povinnosť tejto jednomesačnej návštevy, pretože častokrát ide o študentov po absolvovaní strednej alebo vysokej školy, ktorí si po skončení štúdia hľadajú zamestnanie mimo svojho trvalého pobytu, alebo o krátkodobo nezamestnané osoby, ktorým by to mohlo komplikovať hľadanie novej práce. Týmto návrhom sa však nezľahčia podmienky hlásenia sa pre osoby, ktoré sú dlhodobo evidované na úrade.

    A tá druhá vec, o ktorú by som vás, kolegovia, chcela poprosiť, asi si spomínate, že som nedávno predkladala návrh na zmenu zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tam išlo o tie pre vás sporné obedy pre deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A ten druhý návrh sa týkal toho, aby školské pomôcky, ktoré tieto deti dostávajú zadarmo, aby sa stali majetkom školy alebo materskej škôlky, ktorú navštevujú, aby nedochádzalo k takým nepríjemným javom ako to, že dieťa si to zoberie domov, rodičia to predajú a polroka musí čakať na to, kým dostane nové pomôcky. A keďže som sa dozvedela zo spoločnej správy, že my vstupujeme do zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak mi nedalo, aby som nepredložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka týchto školských pomôcok.

    Ja musím povedať, že takú odvahu na to, aby som to predložila, som dostala aj po tom, ako som sa od niektorých z vás, teda z poslaneckého klubu SMER, dozvedela, že súhlasíte s takouto zmenou.

    Takže ten druhý pozmeňujúci návrh, ten druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, znie:

    Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:

    "Čl. V Zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení zákona č. 393/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: "V § 4 v ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová "ktoré sú vo vlastníctve materskej školy alebo základnej školy, ktorú dieťa navštevuje."."

    Doterajší čl. V a čl. VI sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa bezplatné školské pomôcky stali majetkom základnej školy alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, a tak bude mať škola dosah na ochranu týchto pomôcok. Je v záujme školy, ale v neposlednom rade aj v záujme rodičov detí, aby mali počas vyučovania vždy k dispozícií školské potreby, keďže ich primárnym účelom je pomáhať deťom počas vyučovacích hodín.

    Musím povedať, že keď mi to neprešlo v pléne ten návrh zákona, návrh na zmenu zákona, ktorú som predkladala, tak sa na mňa obrátili učitelia zo základných škôl, ktorí opätovne teda potvrdili to, o čom som hovorila, že vychádzam z aplikačnej praxe, a je to vec, ktorú úplne jednoduchým spôsobom vieme napraviť. Takže veľmi pekne vás žiadam o podporu.

    A pani spravodajkyňa, ak môžem, tak by som požiadala, aby sa o každom z tých pozmeňujúcich návrhov hlasovalo samostatne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Iba tak krátko. Pani poslankyňa Nicholsonová, povedali ste taký krásny príbeh, kde ste pochválili toho podnikateľa. Ja mu držím palce, že sa vrátil z Nemecka na Slovensko, to je tiež veľmi chvályhodné, a že tu teraz bude prenášať tie dobré príklady, ktoré sa možno tam naučil v gastronómii. Len vás prosím, neškoďte tomu pánu podnikateľovi, pretože vy ho rovno posúvate pred orgány činné v trestnom konaní. Pretože ak sa poslanec dozvie, že niekto od podnikateľa žiadal 30 % úplatku za eurofondy, alebo ak povie, že tá práca nevyšumela alebo neodišla, alebo sa nevyparila, to je pravda, a že to bude načierno, tak vy ho rovno posúvate pred orgány činné v trestnom konaní a mali by ste to ohlásiť. A mne by toho podnikateľa bolo ľúto, takže nabudúce: buď to nie je pravda, alebo ako poslanec Národnej rady máte takú povinnosť. Lebo toto sú závažné skutočnosti, o ktorých ste povedali.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ja len veľmi krátko. Ďakujem za upozornenie. Ja som si toho, samozrejme, vedomá. Po prvé, to, že sa pri prerozdeľovaní eurofondov žiadajú provízie, tak to je verejným tajomstvom, o ktorom vám úplne slobodne porozpráva každý jeden, kto kedy mal s týmto skúsenosť. Žiaľbohu je to tak.

    A po druhé, ja som vôbec nehovorila o tom, že tá práca nevyšumela, musí byť vykonaná načierno v súvislosti s týmto pánom podnikateľom. Ja som hovorila, že takých, ktorí museli byť prepustení, alebo teda museli byť s nimi rozviazané dohody kvôli tomu nezmyselnému odvodovému zaťaženiu dohodárov, ktoré ste priniesli, tak takých sú na ulici desiatky, stovky. Môžeme sa sporiť o to číslo, ale ja som vôbec v tejto súvislosti nehovorila práve o tomto konkrétnom podnikateľovi.

    Takže ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, ešte chvíľu. Ja sa len chcem opýtať, máte tie svoje pozmeňováky podpísané? Áno, dobre, lebo pani spravodajkyňa ma upozornila, že aj, už ste dali, boli, dobre, dobre, dobre. Ďakujem pekne, len pre poriadok.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne teda prečítať pozmeňovacie návrhy, o ktorých som už hovorila v piatok. Som ich predstavila, teda v takej myšlienke, že azda v piatok sa skončí rozprava k zákonu o službách zamestnanosti. Neudialo sa, takže dovolím si ich prečítať.

    Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Prvý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vypúšťajú body 93,140 a 141.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    2. V čl. I bode 176 v § 65b sa slová ,,§ 50, § 50j, § 50k, § 51, § 52, § 53, § 53a, § 53b, § 53d, § 54, § 56, § 56a, § 57" nahrádzajú slovami ,,§ 50, § 50j, § 50k, § 51, § 52, § 52a, § 53, § 53a, § 53b, § 53d, § 54, § 56, § 56a, § 57".

    3. V čl. I bode 191 v § 72t ods. 6 sa vypúšťajú slová ,,§ 52a".

    Odôvodnenie k bodom 1, 2 a 3: Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s nasledujúcim bodom 4.

    4. Slová "dobrovoľnícka služba" alebo "dobrovoľnícka činnosť" sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahrádzajú slovami "predpracovná príprava" alebo "činnosť" v príslušnom tvare.

    Odôvodnenie k bodu 4: Tu by som povedala, že vlastne až pri čítaní pozmeňovacieho návrhu pani Tomanovej som zaregistrovala, okrem iných návrhov, ktorými verím, že vylepšila, ale tie som si už potom nedovnímala poriadne, že takisto má snahu o vrátenie späť dobrovoľníckej služby, čo skutočne vítam. My sme išli kúsok ďalej. Chceme ju naozaj nazvať nie tak, aby do budúcna mýlila, ale nazvať ju predpracovnou prípravou, pretože na to sme mali aspoň také ohlasy od ľudí, ktorí to používajú, ktorí tento príspevok používajú, že v skutočnosti ide často naozaj o prípravu, o predpracovnú prípravu. Cieľom teda daného pozmeňovacieho návrhu je zachovať a premenovať príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby so zmenou zároveň jeho názvu.

    Piaty bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. V § 52a ods. 1 druhej vete sa slová "dobrovoľníckej činnosti" nahrádzajú slovami "tejto činnosti"."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Opäť odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s navrhovaným bodom č. 4.

    Ďalší pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Eriky Jurinovej a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon o službách zamestnanosti 5/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bode 147 v § 56 ods. 1 sa vypúšťajú slová "najmenej jeden mesiac".

    Odôvodnenie: Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zavádza nezmyselná požiadavka, na základe ktorej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím iba vtedy, pokiaľ je táto zdravotne ťažko postihnutá osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac. To vedie niekedy k absurdnej situácii, keď v prípade zmeny zamestnávateľa nemôže osoba so zdravotným postihnutím ukončiť pracovno-právny vzťah s jedným zamestnávateľom a na nasledovný deň vstúpiť do pracovno-právneho vzťahu s iným zamestnávateľom, pretože novému zamestnávateľovi by nevznikol nárok na príspevok. Požiadavka minimálnej časovej evidencie uchádzača sa stáva prekážkou pružného zamestnávania, vedie k zámernému, umelému predlžovaniu lehoty na prijatie takéhoto zamestnanca do pracovného pomeru a navyše spôsobuje nadbytočné zaťaženie aj pre samotný úrad, nehovoriac o nerovnakých podmienkach zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo vzťahu k občanom bez zdravotného postihnutia. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vypustiť túto jednomesačnú lehotu a zachovať tak pôvodný stav.

    Tretí pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Heleny Mezenskej opäť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

    V čl. I bode 154 v § 57 ods. 4 sa slová ,,30 %" nahrádzajú slovami ,,60 %".

    Odôvodňujeme, aby princíp poskytovania príspevku občanom so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť bol rovnaký ako pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť zdravým osobám. Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti totiž nerovnako pristupuje k podpore samostatne zárobkovej činnosti u zdravých občanov a u občanov so zdravotným postihnutím, keď určuje, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne zdravému občanovi začínajúcemu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť príspevok najskôr vo výške 60 % a po splnení zákonom stanovených podmienok poskytne zvyšnú časť príspevku. Inak však v zmysle vládneho návrhu zákona má postupovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, pretože ten dostane príspevok iba najviac vo výške 30 % a po splnení zákonom stanovených podmienok zvyšnú časť. Takže tuná apelujeme na to, aby bol rovnaký postup použitý aj pri občanoch so zdravotným postihnutím.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Chcem ešte upozorniť, že v tomto pozmeňovacom návrhu potom za týmto textom nasleduje alternatíva A k bodom č. 1 a 2, takže túto vetu, prosím vás, neberte v úvahu.

    Prvý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I bode 19 v § 16 ods. 2 sa slová "11 členov" nahrádzajú slovami "13 členov", za slovom "úradu" sa slovo "a" nahrádza čiarkou, bodka na konci sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "jedného zástupcu neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, poznámka 20ca), a jedného zástupcu organizácie občanov so zdravotným postihnutím."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 20ca znie: "20ca) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: V snahe zabezpečiť objektívne rozhodovanie výboru pre otázky zamestnanosti sa navrhuje, aby jeho členmi boli aj zástupcovia neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a súčasne zástupca organizácie občanov so zdravotným postihnutím. Výbor tak bude mať namiesto navrhovaných 11 členov až 13 členov, pričom kompetencie výboru nie sú týmto pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom menené. Sme za to, že členmi výboru by mali byť ľudia z praxe, ktorí poznajú problémy práve dotknutej skupiny obyvateľov a danej oblasti života, o ktorej výbor rozhoduje.

    Druhý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:

    "X. V § 16 sa za ods. 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú:

    ,,(7) Zástupcu neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ ústredia na základe vzájomnej dohody nadpolovičnej väčšiny týchto organizácií.

    (8) Zástupcu organizácie občanov so zdravotným postihnutím vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ ústredia na základe vzájomnej dohody nadpolovičnej väčšiny týchto organizácií."

    Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 9 až 13."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: V súvislosti s novým zložením výboru je potrebné tiež ustanoviť spôsob, akým bude zástupca neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby vymenovaný do svojej funkcie a prípadne z nej aj odvolaný. Navrhuje sa, aby takúto právomoc mal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a to na základe návrhu aspoň nadpolovičnej väčšiny týchto organizácií, ktoré sa pred predložením návrhu budú musieť vzájomne dohodnúť. Toľko k odôvodneniu.

    Posledný pozmeňujúci návrh...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nechám, chcem všeobecný súhlas, aby pani podpredsedníčka prečítala ešte aj posledný pozmeňujúci návrh a potom prerušíme rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať zajtra ráno pani poslankyňou Šedivcovou.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne. Tento pozmeňovací návrh je krátky. Takže opäť, pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

    V čl. I sa vypúšťa bod 161.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Cieľom pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je zachovať doterajšiu výšku príspevku na činnosť pracovného asistenta, ktorý sa v zmysle súčasného znenia § 59 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 90 % z hodnoty vypočítanej podľa kritérií uvedených v § 59 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti.

    Jednoducho chceme, aby sa výška príspevku na pracovného asistenta vrátila do pôvodnej, do pôvodnej výšky, pretože si myslíme, že ak naozaj sa pracovný asistent stará o viacerých zamestnancov v podniku, bude oveľa ťažšie nájsť takéhoto človeka za poskytnutú plácu.

    Verím, pán minister, že prehodnotíte niektoré postoje. A ešte raz zopakujem, som veľmi rada, že ste pristúpili k tomu, že dobrovoľnícka služba sa opäť vracia, že má,

  • Reakcia z pléna.

  • áno, ale tým, že ho dáva kolegyňa z vašej, z vášho poslaneckého klubu, tak verím, že by nešla triafať do čiernej diery len tak. Takže som rada, že ste predsa len prehodnotili. Aspoň nabrala odvahu to podať. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie, ale vítam to.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky. Keďže už je po 19.00 hodine, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prajem vám krásny večer. Jozefom peknú oslavu, až budú oslavovať.

    Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 hodine a budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Šedivcovej. Dovidenia a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.