• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali títo páni poslanci: pán poslanec Tibor Bastrnák, Martin Fronc, Ján Hudacký, Igor Choma, Jozef Kollár, Ján Mičovský, Jozef Mihál a Zsolt Simon.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 393. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 386.

    Teraz prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi, a to nielen z teoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona a zároveň sa explicitne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na strane druhej majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu, napríklad psychická trauma, stres, úzkosť alebo frustrácia.

    V spojení so samotným konaním o poskytnutí odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by okrem iného plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho-ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.

    Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona o súdnej rehabilitácii, podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnej rehabilitácie a podľa zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú tzv. prekluzívne lehoty, v rámci ktorých by bolo možné uplatniť právo na odškodnenie, a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani v okruhu oprávnených osôb, ale len dopĺňa spôsob vyplácania platne uplatnených odškodňovacích nárokov.

    Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne emitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín aj ďalšie náklady, napríklad poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerané vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálneho efektívneho objemu emisie, čo v súčasnosti predstavuje okolo 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad z odškodnenia oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou.

    V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na účet, ktorý uvedie oprávnená osoba, a to aj v tých prípadoch, kedy by sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. februára 2013.

    Chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Viere Kučerovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 č. 386 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi z právnoteoretického hľadiska, ako aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 386.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová, dávam jej slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, jedným z účelov vládneho návrhu je podľa dôvodovej správy "precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi". Navrhuje sa teda nová definícia ujmy na zdraví, pod ktorú možno okrem ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti spôsobených akýmkoľvek úmyselným násilným trestným činom spáchaných inou osobu zaradiť aj morálnu škodu, teda škodu spôsobenú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Ustanovuje sa, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na strane druhej majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.

    V tejto časti návrh úplne podporujeme, súhlasíme s ním.

    Z doterajšej praxe a zo štatistických zistení i z počtu prípadov, ktoré žiadali o odškodnenie podľa tohto zákona, je zrejmé, že pri týchto trestných činoch je ťažké dokazovať práve nemajetkovú ujmu, napr. sťaženie spoločenského uplatnenia, a aj poškodenie fyzického zdravia nemusí byť nevyhnutne prítomné. Zároveň sú obete týchto trestných činov vystavované druhotnej ujme pri dokazovaní nemajetkovej ujmy a konanie, ktoré by malo viesť k spravodlivosti, vedie často k ďalšiemu psychickému poškodeniu obetí. Preto je určite spravodlivé, ak sa berie do úvahy, že pri týchto trestných činoch prichádza k takému závažnému narušeniu osobnej integrity, že je namieste uznať takúto ujmu za hodnú odškodnenia.

    Oceňujem preto, že návrh jednoznačne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú dva navzájom nepodmienené právne nároky, t. j. nárok na vyplatenie odškodnenia za prípadnú utrpenú ujmu, teda fyzickú ujmu na zdraví, náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.

    Stojí za zmienku, že práve túto novinku, teda odškodnenie morálnej škody, si veľmi rýchlo všimli aj médiá. Je chvályhodné, že k takémuto kroku slovenské zákonodarstvo pristupuje, i keď treba povedať, že objektívne sa nová právna úprava dotkne obmedzeného počtu osôb, a to jednak preto, že odškodnenie morálnej škody sa týka iba vymedzených troch skupín trestných činov a v iných prípadoch, kde k morálnej ujme dochádza rovnako, čo sú napr. lúpeže, nebezpečné vyhrážania a prenasledovania, obmedzovanie osobnej slobody, tomu tak zatiaľ nebude.

    Verejnosť málo rozlišuje, že tento zákon rieši iba otázky odškodňovania štátom, pričom presne definuje oprávnené osoby a podmienky poskytnutia odškodnenia. Slovenský zákon o odškodňovaní nereflektuje požiadavku, že obete trestných činov majú mať právo na náhradu škody od páchateľa, ale aj na kompenzáciu od štátu, ktorý je povinný starať sa o bezpečnosť svojich občanov.

    O odškodnenie podľa tohto zákona však môžu poškodení žiadať iba v prípade, že nie je možné dostať odškodnenie od páchateľa alebo finančnú náhradu iného druhu. Zároveň o možnosti žiadať o odškodnenie od štátu sa uchádza i málo oprávnených osôb. Tam môžeme špekulovať, prečo sa tak deje.

    Malá ilustrácia. V roku 2012 prišlo na ministerstvo spravodlivosti 87 žiadostí o odškodnenie podľa tohto zákona, teda 215/2006. V tom istom roku bolo odškodnenie vyplatené 60 žiadateľom, v 18 prípadoch nebolo priznané, 5 prípadov bolo riešených inak. Celkovo bolo na odškodnenie vyplatených necelých 433 154 eur. Len na okraj, priemerná suma odškodnenia bola necelých 7 220 eur, kde je to napríklad od výšky nárokov na odškodnenie, ktoré si pýta predseda Najvyššieho súdu napríklad.

    V tejto súvislosti sú zaujímavé tieto súvislosti. Podľa štatistík Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa na Slovensku ročne spácha niečo vyše 100-tisíc trestných činov. Pri tejto príležitosti mi nedá nepovedať, že skutočne dotknutých ľudí trestných činov je asi štvornásobok, to znamená, zo skupiny 100-tisíc ľudí máme veľkú armádu 400-tisíc, ktorí sú len dotknutí trestným činom. Vo veľkom počte trestných stíhaní je však neznámy páchateľ. Zistili sme, že je to viac ako 50 %. Pre trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti bolo v roku 2011 stíhaných 5 162 páchateľov. Za znásilnenie a sexuálne násilie bolo stíhaných 182, obžalovaných 113 a odsúdených spolu 87 páchateľov. Za sexuálne zneužívanie bolo 205 odsúdených.

    Je všeobecne známe, že trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú mimoriadne vysokú latenciu. Nevieme, koľko skutkov bolo naozaj spáchaných, podaných a prijatých trestných oznámení. Takéto štatistiky sme nezistili.

    Zo 60 prípadov, kedy bolo poškodeným priznané odškodnenie podľa tohto zákona, o ktorom sa bavíme, išlo v prevažnej väčšine o prípady ublíženia na zdraví. Počet odškodnených prípadov znásilnenia sa nám nepodarilo zistiť, je však údajne veľmi nízky.

    Je namieste teda otázka, čím je to spôsobené. Jednou z odpovedí môže byť aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nedostatočne poučujú poškodených o ich právach, o konkrétnych nárokoch a že zaobchádzanie s obeťami trestných činov u nás ešte stále nedosahuje európske štandardy. Teraz nemyslím procesné úpravy, tie sú v poriadku. Ide o také súvislosti, ktoré realizáciu týchto práv priamo podmieňujú, a to sú služby pre obete a odborná pripravenosť personálu, ktorý s poškodenými prichádza do profesionálneho kontaktu, to sú policajti, vyšetrovatelia, sudcovia, prokurátori a ďalší. Táto okolnosť prekračuje rámec tohto zákona, vo viacerých rovinách ho však pretína. Podľa toho, ako budeme definovať práva obetí trestných činov, medzi ktoré patrí aj právo na informácie, dôstojné a profesionálne zaobchádzanie a odškodnenie od páchateľa aj od štátu, budú sa meniť aj kritériá, formy a možnosti ich odškodňovania.

    Nevieme, ako sa premietne nové ustanovenie o náhrade morálnej škody v prípadoch znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania do praxe a predovšetkým do života obetí, ale určite je to pozitívny posun. Na to, aby sa dočkali satisfakcie tieto obete, potrebujú rozhodne kvalifikovanú pomoc a kompetentné zaobchádzanie vo všetkých fázach trestného konania i po ňom.

    Tento zákon a ustanovenie o odškodnení morálnej škody aspoň v definovaných kategóriách vítame ako ústretový krok voči obetiam a vykročenie správnym smerom.

    V nasledujúcom bode, ktorý by mal nasledovať, budeme rokovať o novele Trestného poriadku v súvislosti s transpozíciou dvoch smerníc, kde sa znova upravuje podobný problém, a zároveň nás čaká smernica Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti práv a ľudských práv, na ktoré poukazujem, podpory a ochrany voči trestných činom a jej implementácia. Bolo by dobré, keby sme sa sústredili na to, aby jej implementácia nebola skutočne iba formálna, aby sme nielen povinne zmenili niektoré ustanovenia trestných noriem, ale aby sme pripravili podmienky pre zmysluplnú pomoc obetiam, pre zmenu dominancie justičného systému, od sústredenia sa na trestanie páchateľov a na nápravu krívd a škôd obetí. Inak povedané, aby trestné senáty prestali považovať za svoju jedinú úlohu rozhodovanie o vine a treste a aby rozhodovali v rámci trestného konania, samozrejme, aj o odškodňovaní obetí. Majú možnosť, nerobia to, nevyužívajú to. Zatiaľ u nás vytrvalo odkazujú poškodených na občianskoprávne konanie bez ohľadu na reálne podmienky, všetky kritiky, školenia, medzinárodné dohovory a dokumenty. V ďalšom potom stojí za nasledovanie možno český príklad o prechode nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy na štát.

    Sme naozaj pripravení konzultovať aj spolupracovať s rezortom ministerstva spravodlivosti aj s ďalšími relevantnými rezortami práve pri aplikácii smernice Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Na pani podpredsedníčku nie sú faktické poznámky a pani podpredsedníčka bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 16. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 401. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 388.

    Opäť vás prosím, pán minister, o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Účelom návrhu zákona v čl. I je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie. Jednak ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV.

    Návrh v tejto časti súčasne smeruje k dosiahnutiu právneho súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, ktorý Slovenská republika podpísala 9. septembra 2009, a s Dohovorom Rady Európy v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ako vyplynuli z hodnotenia Slovenskej republiky skupinou expertov Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, tzv. GRETA.

    Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činoch s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tento návrh smeruje k vytvoreniu širších možností pre súdy účelnejšie a primeranejšie postihovať špecifické drogové trestné činy s ohľadom na účel trestu v závislosti od okolnosti danej trestnej veci a osoby páchateľa.

    Účel návrhu zákona v čl. II je transpozícia vyššie uvedených smerníc Európskej únie v procesnoprávnej oblasti a súčasne transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomocí v trestných veciach a ich urovnávaní.

    Návrh zákona v čl. I a II súčasne rieši skupinu opatrení prijatých na základe koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 379 8. júna 2011, ktoré vyplynuli z návrhu medzinárodnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu s cieľom posilniť boj proti extrémizmu prostredníctvom efektívnejšieho potierania a vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti.

    V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pripravená v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, s cieľom plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady č. 2004/68/SVV.

    V čl. IV sa navrhuje účinnosť zákona s ohľadom na transpozičné lehoty preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára 2013.

    Chcem požiadať poslancov o podporu tohto návrhu v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení, á, pani podpredsedníčka, prepáčte, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej v 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 č. 388 navrhol, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Účelom návrhu zákona je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie, konkrétne smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a smernice o prevencii obchodovania s ľuďmi a boja proti nemu. Navrhuje sa aj zníženie dolnej hranice trestnej sadzby pri drogovotrestných činoch.

    Ja osobne som rád, že v oblasti jednak drogovej politiky štátu aj v oblasti boja proti extrémizmu sa vládna strana konečne dostáva aspoň bližšie k definícii toho, čím vlastne sociálna demokracia v Európe je, že v oblasti drogovej politiky sa postupne menia aj legislatívne pravidlá k politike Harm reduction, ktorá aj vo svete je efektívnejšia a lacnejšia než doteraz presadzovaná politika čistého, law enforcement, presadzovania zákonov, ktorá bola formulovaná zhruba začiatkom 70. rokov ako vojna proti drogám a totálne zlyhala v celosvetovom merítku, napriek tomu na Slovensku ešte máme stále zopár jej veľmi zarputilých obhajcov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 388.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky nasledovných pánov poslancov: za klub KDH pán poslanec Hrušovský, ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy pán poslanec Daniel Lipšic a pani podpredsedníčka Erika Jurinová za OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dotknem sa len jednej časti navrhovanej novely Trestného zákona, a to je bod 24 § 172 ods. 1 Trestného zákona, ktorým navrhovateľ navrhuje, aby sa dolná sadzba hranice trestnej sadzby pri tejto skutkovej podstate zmenila zo 4 rokov na 3 roky.

    Dámy a páni, je to zdanlivo malá zmena, ale je to výnimočne zásadná zmena, na ktorú si dovolím upozorniť. A keďže sme len v prvom čítaní a nie je možné podávať pozmeňovacie návrhy, tak chcem informovať, že v druhom čítaní podám pozmeňovací návrh a budem žiadať, aby táto zmena bola vypustená z navrhovanej novely Trestného zákona.

    Áno, pán kolega Poliačik, sme každý na inej strane. Ja som tým, ktorý sa snaží zdravým rozumom, nie emóciou, vstupovať do tejto ťažkej problematiky, ako sú drogy. Ja ju nezľahčujem, ja naozaj venujem pozornosť tomu preto, lebo považujem to za pliagu tejto spoločnosti. A akékoľvek zmäkčovanie aj preventívnych prostriedkov, ktoré Trestný zákon dáva, považujem za nešťastné riešenie tohto problému. A chcel by som upozorniť na to, aby sme si všetci dokázali uvedomiť, čo vlastne touto zmenou sa chystá, čo sa pripravuje. Totiž súdy len obtiažne môžu, ale predsa len majú tú možnosť, ak je dolná hranica trestnej sadzby, uložiť aj podmienečný trest páchateľom, ktorí spadajú pod skutkovú podstatu trestného činu § 172, aj pri odseku 1.

    A len pre oživenie pamäti chcem pripomenúť, že pod túto skutkovú podstatu trestného činu spadá konanie toho páchateľa, ktorý "vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotronickú látku, jed alebo prekurzor, alebo kto takúto činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody až na 4 roky".

    Dámy a páni, to nie je užívanie. To je držanie, to je kšeft, to sú, nemusí byť kšeft, ale môže.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ale môže.

    Preto by som chcel poprosiť, pán minister, aby ste zvážili aj vy, či to stojí za to. Lebo argument, že máme plné väzenia, že niekedy sa aj neopatrným konaním mladí ľudia môžu ocitnúť vo väzení, keďže túto sankciu Trestný zákon stanovuje príliš prísne, zvážme preto, lebo ten výchovný účinok a tá prevencia je pre mňa oveľa dôležitejšia a aj tá výška trestu niekedy môže byť odrádzajúcim...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Podľa vás, pán kolega, nie je, podľa mňa je. A je povinnosťou štátu proti drogám bojovať, nie vytvárať tolerančné prostredie pre tých, ktorí ich síce ešte neberú, ale dostanú väčšiu guráž, keď zistia, že však sa mi nemusí nič stáť, že ten trest bude mierny, že sa mi to možno aj oplatí. Pán kolega, stačí skúsiť raz a už to letí, už to ide a už...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie je to mýtus, to je potvrdené odborníkmi. Ja nie som ani psychológ, ani psychiater, ale sú na to vedecké štúdie, ktoré to hovoria, a už len v malej dávke droga je nebezpečná pre každého, ktorý na ňu siahne.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec, Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • A pán poslanec Kadúc, dobre. Treba sa prihlásiť včas a kartu mať v zariadení.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Kadúc.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Kadúc, prepáčte ešte, nie ste na tabuli riadne.

  • Áno. Dobre. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán kolega, ja nerád to hovorím, ale nenechávate sa viesť zdravým rozumom, nenechávate sa viesť ani faktami, nechávate sa viesť vyslovene ideológiou a ten zdravý rozum máte zovretý ideologickými klapkami a mýtmi v spoločnosti, ktoré dávno neplatia. Keby ste sa nechali viesť zdravým rozumom a faktami, tak by ste vedeli, že na Slovensku existuje veľmi podrobne rozpracovaná správa, ktorá vznikla v roku 2009, ktorá hovorí o tom, že zmeny v drogových paragrafoch Trestného zákonníka nijakým spôsobom neovplyvňujú drogovú scénu, a tým pádom nepôsobia preventívne proti užívaniu, proti zvyšovaniu jednak počtu užívateľov, ani proti zvyšovaniu objemu drog na trhu. A to nie je a to nie je situácia len na Slovensku, ale aj vo svete.

    Zároveň platí, že oveľa efektívnejšie v rámci prevencie funguje terénna práca napríklad, kde jasne na cieľovú skupinu sú vynakladané prostriedky na to, aby bolo s ľuďmi pracované osvetou a terénnou prácou práve na mieste, oveľa viacej fungujú osvetové programy na školách, oveľa viacej funguje, keď je drogová politika robená mimo Trestného zákonníka a nie v ňom, a teda sa v prvom rade predchádza škodám, ktoré títo ľudia na sebe páchajú a na svojom okolí, a nespoliehame sa iba na to, že to z nich vytlčie basa, tak ako to robil pán kolega Lipšic, ešte keď bol pán minister.

    Preto jednoducho ten prístup nefunguje, nefunguje na celom svete a je načase, aby ste si to aj vy jednoducho jedného pekného dňa priznali, pretože to škodí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja len taká, taká pripomienka, že je nepochybné, že trestné činy súvisiace s drogami alebo omamnými látkami sú, sú závažné trestné činy a spoločnosť vyžaduje, aby boli akéto činy odsúdené a páchatelia, teda spoločnosť chránená a páchatelia odsúdení. Len tuto, čo sa zavádza, je možno drobná, súhlasím, že zásadná vec, ale dobrá. Pretože sa znižuje trestná, vlastne dolná hranica trestného činu o jeden rok, čo spôsobuje teda podmienečný odklad výkonu trestu, ale zároveň je tam povinnosť uložiť probačný dohľad, čo je istá forma výchovného opatrenia, čo je podľa mňa veľmi dobré.

    Ja by som si dovolil upozorniť aj na to, že horná hranica trestu sa nemení, a teda ten aktuálny stav bude taký, že sa uloží trest v hranici od 3 do 10 rokov, kedy súd má teda možnosť vzhľadom na závažnosť trestného činu, následky, osobu páchateľa, okolnosti spáchaného trestného činu, prípadne priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti uložiť trest odňatia slobody až vo výške 10 rokov. Čiže je to na posúdení sudcu a na konkrétnom prípade. Stále je teda možné uložiť veľmi prísny trest za trestné činy súvisiace s drogovou činnosťou.

  • S reakciou pán poslanec Hrušovský. Ale, pán poslanec, stlačte si trojku, aby ste mali ako faktickú, lebo budete mať... Tak, dobre. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

  • Pán kolega Kadúc, nemôžem súhlasiť s vami preto, lebo už aj dnes súdom § 39 Trestného zákona umožňuje vo výnimočných prípadoch po zvážení všetkých okolností uložiť aj za dnešného stavu, kedy dolná sadzba je stanovená na 4 roky, podmienečný trest. Nechajme to na voľnú úvahu sudcov. Načo to zmäkčujeme? Načo ideme touto cestou? Ja neviem pochopiť ten dôvod. Preto, lebo úlohou štátu je proti drogám bojovať. Naozaj. A toto sa mi zdá cesta k väčšiemu tolerovaniu drogy, ako bolo tomu doteraz.

    Pán poslanec Poliačik, tá osveta nestačí. Tu treba mať aj iný pocit, že za takéto páchanie trestnej činnosti mi hrozí trest, nielen zdvihnutý prst a osveta na školách alebo na nejakých mítingoch, kde pod tou osvetou niekedy tí, ktorí ju vykonávajú, robia úplne opačnú činnosť, akoby mali robiť. A vy o tom dobre viete.

  • Pán poslanec Lipšic, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr zmenil dve veci v tejto novele, ktoré tu zmienené ešte neboli, lebo sa niektorí zameriavajú len akoby na možnože jeden, jeden novelizačný bod dôležitý, ale jeden, pritom tam sú aj viaceré ďalšie, ktoré sú, jeden je sporný podľa mojej mienky a druhý je otázny, či niečo prinesie.

    Ten prvý, ktorý je otázny, je, že sa rozširujú možnosti pre uloženie ochranného liečenia, to je bod 10 novely. Problém je ale ten, že my máme pomerne široko koncipované, aj keď trošku v inej situácii, ustanovenia o detencii. Detencia sa práve týka recidivistov, sexuálnych delikventov, samozrejme, po tom, ako sú vo výkone trestu odňatia slobody, aby mohli byť ďalej izolovaní a neboli pre spoločnosť nebezpečenstvom.

    Detencia bola schválená v roku 2005 v rámci rekodifikácie. Doteraz Slovensko nemá detenčný ústav. Zmluva, ktorú som ja podpísal ešte ako minister spravodlivosti, a to už bolo teda hodne dávno, s vtedajším ministrom zdravotníctva, bola zrušená a odvtedy sa detenčný ústav, sa veľa o ňom hovorí, vymýšľajú sa nové riešenia, nové lokality, nové alternatívy, doteraz nie je vybudovaný. Považujem to za hrozbu pre bezpečnosť. Pretože ak si myslíme, že to vyriešime zmenou v Trestnom zákone, že rozšírime možnosti uloženia ochranného liečenia, tak proste to je nonsens. Pokiaľ nebude zabezpečený detenčný ústav práve pre sexuálnych delikventov, tak sa nepohneme ďalej. A to by podľa mňa mala byť väčšia priorita ako napríklad podpora Penty cez PPC. Myslím si, že to je oveľa dôležitejšie pre ľudí, pre bežných ľudí, ktorí môžu byť obeťami, áno, aj sexuálnych delikventov. Roky rokúce sa nedeje v princípe nič. Zmena zákona nevyrieši v tomto tiež nič, pretože ten problém už nie je v zákone. Zákon je v tomto pomerne dostačujúci.

    Druhá vec. Dopĺňa sa v bode 22 osobitný motív aj pre nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Zatiaľ osobitný motív bol, to znamená, osobitný motív je motív, ktorý, ak spáchate, teraz poviem, nejaký násilný trestný čin, ale aj majetkový, aj spreneveru napríklad, ak spáchate z tohto kvalifikovaného motívu, hrozí vám vyšší trest. Je to vlastne kvalifikačný znak pre použitie vyššej trestnej sadzby. Doteraz takýmto kvalifikačným znakom bola nenávisť kvôli etnicite, rase, farbe pleti. Teda ľahko zistiteľnej nejakej charakteristike. Dnes sa to dopĺňa ešte o sexuálnu orientáciu.

    No tak poďme ďalej. Prečo bude štát vyberať, kedy vyšší trest, kedy nižší? Prečo nie pre dôvod pre nejakú náboženskú orientáciu alebo pre vek, alebo pre zdravotné postihnutie? To znamená, že keď niekto niekoho napadne kvôli tomu, že je zdravotne postihnutý alebo že to je žena, alebo že je to starý človek, alebo že je to protestant, alebo že je to ateista. To je v poriadku. Tam mu hrozí nižší trest. Pri sexuálnej orientácii nie. Tam mu hrozí vyšší trest. To nedáva nijaký zmysel podľa mojej mienky v zásade. Preto by som bol veľmi opatrný.

    A ja napríklad som opatrný, aj keď tuná hovoríme, samozrejme, o násilných majetkových deliktoch, nielen o verbálnych. Aj pri verbálnych deliktoch, to chcem povedať ako všeobecnú poznámku, ide Trestný zákon príliš ďaleko. Myslím si, že je, a tam si myslím, že je vec, do ktorej Trestný zákon nemá čo hovoriť, k drogám podľa mňa má čo hovoriť, lebo tie ovplyvňujú mnohé veci, ale pri slobode prejavu by Trestný zákon mal mlčať. My dnes, a tento návrh novely to sčasti akoby potvrdzuje, ten stav, alebo ho zachováva, my dnes kriminalizujeme prejav, ktorý sa nám nepáči.

    Ja som už o slobode prejavu v tomto parlamente hovoril veľakrát a som prekvapený, že, nie prekvapený, proste je mi ľúto, že stále ten názor je menšinový, že by štát nemal rozhodovať, ktoré názory sú dobré, ktoré zlé a ktoré zlé názory bude trestne stíhať. Som o tom presvedčený roky a mrzí má, že či sú vlády ľavicové, liberálne alebo konzervatívne, tak tento názor je zjavne menšinový. Sloboda prejavu je najdôležitejšia politická sloboda, bez nej nie je diskusia a bez diskusie nie je demokracia.

    Ale teraz k zmienenému problému s drogami. Najskôr uvediem problém. Nehovoríme o užívateľoch marihuany. Hovoríme najmä, pán minister, hovoríme najmä o obchodníkoch, o díleroch s tvrdými drogami - s heroínom, s pervitínom. Za tento paragraf bol odsúdený napríklad aj herec pán Cinkota, za tento paragraf. To nebol užívateľom marihuany. To nie je v poriadku podľa mojej mienky. Čiže doteraz som mal pocit, že SMER-u tvrdé drogy prekážajú. Myslel som, že vám prekáža heroín aj pervitín. Doteraz som mal pocit, že aj kolegovia zo SMER-u vedia, aké rodinné tragédie dokážu tvrdé drogy spôsobiť.

    Keď jeden z našich kolegov, terajší spravodajca k zákonu, sa priznal k tomu, že užíval heroín a že sa dostal z toho, kolegovia zo SMER-u ho chceli vyhnať z parlamentu. Dokonca ešte na tejto schôdzi sa o ňom vyjadroval pán predseda parlamentu Paška veľmi nevhodne, predvčerom to bolo, a dehonestujúco, ale asi som sa mýlil. Mýlil som sa, keď som mal pocit, že SMER-u tvrdé drogy prekážajú.

    Zdá sa mi, že ak ideme liberalizovať obchod s tvrdými drogami a s hazardom, tak to nie je ten správny smer a to rozhodne nie je tá správna cesta. Musím povedať napriek všeobecnému presvedčeniu o opaku, že nová trestná kodifikácia v roku 2005 išla dvomi smermi. Po prvé zmiernila, a zdôrazňujem to zmiernila, zmiernila postih užívateľov drog. Dovtedy bolo prechovávanie pre vlastnú potrebu, len ak mal niekto pri sebe jednorazovú dávku. My sme to rozšírili a išli sme až na 10-násobnú dennú dávku. Čiže sme išli tým smerom, aby sme zmierňovali postih užívateľov, pretože mnohí z nich sú obeťami. Ale v prípade dílerov sme išli opačným postupom, sme sprísnili sadzby pre dílerov. Preto dostal Baki Sadiki 22 rokov kvôli novému Trestnému zákonu. Inak by mal 10, 8, možno výrazne menej.

    Bolo tu spomenuté, že nechajme to na sudcov. Však široké trestné sadzby od 0 do 20, však nech tak rozhodnú. Problém na Slovensku ale, páni poslanci, pani poslankyne, ale sú dolné hranice trestných sadzieb. Naše súdy v princípe z dôvodov mne nie celkom známych väčšinou využívajú len samotné spodné hranice. Čiže to, že horná hranica, aj Sadiki, tam bolo 20 rokov, myslím, spodná hranica, 20 rokov tam bola spodná hranica, hej, zaplať Pán Boh. Zaplať Pán Boh.

  • Reakcia ministra.

  • To je, myslím, 4 alebo 5 odsek. No tak to dúfam, zatiaľ.

    A to považujem za problém. Pretože práve aj pri iných trestných činoch, ako sú drogové aj násilné, žiaľ, naši sudcovia využívajú dolné hranice. Ak hornú nezmeníme, to nič nezmení. Tá dolná je podstatná! Ako je možné, a mám tuná spústu rozsudkov, môžem ich priniesť pri druhom čítaní, za štyri násilné trestné činy, štyri lúpeže, štyri znásilnenia trest na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby?! Aj kvôli tomu sme zavádzali asperačnú zásadu. To je problém. To je, to je vynikajúce, áno. A teším sa, že sa tomu aj advokáti tak tešia.

  • Reakcia ministra.

  • Nezrušil ju, len zmenil. Ale to, že Ústavný súd je aktivistický v tomto, pán minister, ja si myslím, že úloha ministra spravodlivosti nie je obhajovať záujmy advokátov, ale záujmy občanov. A potenciálne aj obetí trestných činov, pán minister.

    Poviem vám jednu vec. Od roku 2003, kedy bola zavedená asperačná zásada trikrát a dosť, vtedy sa zvýšili trestné sadzby najmä pre násilné trestné činy, klesla násilná kriminalita o polovicu. Iná trestná činnosť, majetková, to je proste fakt. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných 15 000 násilných trestných činov. V minulom roku len asi 7,5-tisíc. Ten pokles je každý rok. A viete, to sa vám zdá možno ako také čísla, také štatistiky. Vďaka vyšším trestom pre trestné činy, samozrejme, aj vďaka tomu, že vo väzniciach sú násilníci dlhšie a nevychádzajú von a nerecidivujú. A to sa vám možnože zdá byť ako určité číslo, ale keďže hovoríme o násilnom zločine, tak za každým z tých čísiel je nejaký ľudský príbeh. Príbeh bolesti, tragédia, príbeh strateného pocitu bezpečia, to nie sú len čísla, to sú konkrétne ľudské osudy. A násilný zločin si nevyberá medzi obeťami, kto sú voliči akej strany. To sú voliči všetkých strán. To môžu byť malé deti, ktoré môžu byť obeťami týrania. To môžu byť starí ľudia, ktorí môžu byť obeťami prepadnutia na ulici. Proste, áno, boj proti násilnému zločinu, pán minister, považujem za prioritu. Prioritu.

    A dúfam, že ďalšou novelou nebudete znižovať trestné sadzby aj u násilného zločinu, ale uvidíme. Ja som už varoval vládu a ministra spravodlivosti aj vás pri rokovaní o vládnom programe, aby ste zvažovali tie možno akademické frázy o dekriminalizácii a depenalizácii.

    Vrátim sa teraz späť k drogám. Keď pán poslanec Poliačik rozprával o svojej životnej skúsenosti, minister vnútra pán Kaliňák povedal: "Nerozumiem, že má pocit, že môže ešte sedieť v parlamente." Pán premiér Fico povedal: "Toto už je niečo, čo vo vzťahu k verejnosti prekračuje akékoľvek medze únosnosti." Pán minister Čaplovič, pán minister školstva, povedal: "V spojitosti s politikou vnímam priznanie k užívaniu drog nielen v rovine trestnoprávnej, ale aj morálnej a každý politik by z neho mal vyvodiť osobné závery."

    Dnes prichádza vláda do parlamentu s návrhom, aby dostávali nižšie tresty díleri, opakujem, díleri tvrdých drog, malí díleri. To je proste fakt! Ak niekto bude argumentovať, zrejme ako pán minister, že tam môže niekedy spadnúť aj niekto, kto má pri sebe aj väčšie množstvo drogy a bude hovoriť, že je pre vlastnú potrebu. Prvá odpoveď je, no tak niekde musí byť nejaká hranica. Nemôže mať niekto pri sebe kilogram heroínu a povedať, že to mám pre vlastnú potrebu, takže nie som díler. To je prvá vec.

    Druhá vec, druhá vec... Povedal som ako príklad ilustračný. Musí byť nejaká hranica.

    Druhá vec: mimoriadne zníženie trestu. Ak ide naozaj o čistého užívateľa, tak vzhľadom k okolnostiam prípadu, a to viete, je možné znížiť hranicu trestu aj pod dolnú hranicu.

  • Reakcia spravodajcu.

  • O tom rozhoduje súd. Ale ja som s pánom ministrom, ten návrh nie je váš, predpokladám, ale vlády, takže budem riešiť vládu. Čiže zdá sa mi, že ideme zlou cestou. Ja sa teraz nebudem vyjadrovať celkovo k otázke drogovej politiky, možno to niekedy v parlamente, je to legitímna téma, príde, ale v tomto okamihu si myslím, že témou dňa nie je dekriminalizácia pri užívateľoch, ak tá téma príde, budem o nej diskutovať. A na to sú možné legitímne názory rôzne. Tuná hovoríme o niečom inom.

    Nehovoríme o znižovaní trestných sadzieb, ešte raz opakujem, pri niekom, kto si zapáli jointa, o tom nehovoríme. Tento paragraf, táto kvalifikácia, pán minister, bola použitá pri Cinkotovi. Žiaden vyšší odsek. Táto kvalifikácia. To nebol užívateľ jointa, napriek tomu, že bola tu veľká petícia, nechcem ten prípad rozoberať, tak to bolo proste niekde inde. To bolo podľa mojej mienky, bol tento paragraf.

  • Reakcia ministra.

  • Ale áno. Bol to tento paragraf. Obávam sa, že nie. Si to pozrite radšej. Pozrite si to. On to vie? Áno, minule poučoval aj pána ministra financií o jednom exekučnom prípade, len použil proste zle. Ale v poriadku, čo sa týka mojej osoby. Takže by som to radšej pozrel ešte raz.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, nevykrikujte, však sa prihláste. Ste prihlásená. Tam išlo o recidívu a bol to tento paragraf.

    Tým chcem povedať, a zopakujem to ešte raz, že doteraz som naozaj mal pocit, že v SMER-e prevažujú názory, že tvrdé drogy a obchodovanie s nimi je škodlivé. A že prísne tresty pre tých, ktorí obchodujú s heroínom a pervitínom, ktorí spôsobujú rodinné tragédie v tejto krajine, sú adekvátne, správne a spravodlivé. A bol by som rád, keby som sa nemýlil. Keby ste v druhom čítaní tento bod z návrhu novely vypustili. Nemá tam absolútne žiadne opodstatnenie. Nesúvisí so žiadnou transpozíciou žiadnej smernice. Pre mňa je to bod, ktorý je nepochopiteľný, neakceptovateľný, nespravodlivý a je výsmechom voči obetiam drogových dílerov. Drogových dílerov tvrdých drog.

    Ďakujem vám pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Vašečka, Vaľová, Martvoň, Kadúc, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Lipšicovi za upozornenie na niektoré veci, špeciálne na bod 22, kde sa má doplniť osobitný motív "podľa spáchania trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu". Chcem povedať, že nenávisť je zlá. So žiadnou nenávisťou nesúhlasím, ani s nenávisťou voči niekomu pre jeho sexuálnu orientáciu.

    Ale chcel by som podčiarknuť to, čo povedal pán Lipšic, že táto vec je naozaj veľmi ťažko kvalifikovateľná a môže byť zneužitá z rôznych dôvodov. Bohužiaľ, máme takú skúsenosť už aj vo svete a vidíme to minimálne na mediálnej úrovni, že sú obviňovaní ľudia z týchto vecí. Zatiaľ to nemá trestnoprávne dôsledky, ale ak to tak bude, tak sa to môže zneužívať. Bohužiaľ, tak ako hovorí výrok, že mnohí liberáli nemajú problém so žiadnym, so žiadnym názorom okrem tých, s ktorými nesúhlasia. A veľakrát to takto je. A dá sa to veľmi zneužiť a niekoho strkať do kolónky, že je homofób a podobne.

    Takže ešte raz, nesúhlasím s nenávisťou, ale myslím si, že zaradenie tohto motívu do Trestného zákona znamená možnosť zneužitia, a preto s tým nesúhlasím a nepodporím to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Lipšic, neodpustím si takú poznámku, možno preto som aj vykríkla. Myslím si, že, alebo upozornila vás hlasnejšie, ja si nemyslím, že by pán minister bol tak krátko v advokácii, aby nevedel čítať paragrafy, aby v tejto sále vedel čítať paragrafy iba niekto. A možno aj preto je práve minister spravodlivosti, pretože veľmi dlho pôsobí v praxi.

    Nie som právnička, ale možno by som sa chcela s vami podeliť, a musím povedať v prvom rade, že som za najprísnejšie tresty pre tých, ktorí drogy predávajú, pre tých, ktorí zneužívajú. Som proti hazardu. Dokázala som to aj v meste Humenné, ako jedno z mála miest som zrušila hazard v meste, mala som päť protesty prokurátorov, ťažko som s týmto bojovala. A hovorím, že určite nie som za to, aby títo ľudia, ktorí páchajú trestnú činnosť, mali iba taký jednoduchý pobyt na slobode, ale aby boli, aby boli potrestaní a odsúdení aj najvyššími trestami.

    Ale nie som právnička, ale musím sa s vami podeliť v krátkosti s cestou. Ja som kedysi pracovala v Protidrogovom fonde a mala som pracovnú cestu v Spojených štátoch amerických, kde sme sa práve zúčastnili na takýchto protidrogových súdoch. Chcem povedať, že nemyslím si, že z každého malého zlodejíčka alebo z mladého človeka, ktorý je niekde na gymnáziu, ktorého prichytia a fajčí nejakú trávu, pretože ho kamaráti nahovorili, a možno ho nahovorili aj preto, aby bol odvážny, okamžite vzniká veľký delikvent. Treba sa ísť pozrieť do Spojených štátov, kde pracujú protidrogové súdy, kde títo ľudia sú na slobode, kde ich normálne zoberú a nedajú ich do väzenia. Pretože väzenie ich ešte pokazí. Pokazí ich. A zoberú a normálne na, ale je to na dlhšiu debatu, ja sa možno prihlásim v druhom čítaní, aby som sa s týmto podelila. A práve na tejto slobode sú tam ľudia, ktorí pracujú v resocializácii, kde ten sudca dostáva podrobnú správu, kde ich monitorujú a kde títo ľudia sa zaradia do pracovného procesu a títo ľudia... Nekričte na mňa, pán Lipšic, ste prihlásený. A kde títo ľudia jednoducho sa dokážu zaradiť do života. Nemyslím si, že z každého mladého človeka môžme hneď urobiť delikventa. Radšej sa snažme im pomôcť, ale tých, čo páchajú takéto trestné činy silné, týchto potrestajme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, o vás je v podstate všeobecne známe, že vy ste zástanca represie. Samozrejme, nepopierate to aj týmto vaším vystúpením, ktoré bolo ale fakt odborné, uznávam.

    Ja chcem reagovať práve na to, čo ste uviedli. No, k tým drogám konkrétne. Mne sa práve páči prístup pána ministra a ministerstva vo vzťahu k tomu, že mu bude umožnené cez túto zmenu zo zníženia trestnej sadzby zo štyroch na tri roky, teda pri tej dolnej, aby mohlo dôjsť teda k podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Toto podmienečné odloženie, sám dobre viete, že sa netýka opakovaných delikventov, čiže väčšinou je to prípustné iba v prípadoch, kedy ten páchateľ je prvýkrát s tou drogou v takej miere chytený. Nastávajú mnohokrát prípady, sám, alebo mnoho ľudí aj z nás poslancov sme o tom počuli, bol aj o tom film, že niekde na letisku niekomu dajú do kufra nejakí pašeráci nejakú drogu, ten človek je, samozrejme, s tým chytený a hneď, aj keď povedzme není dílerom, sa dostáva do roviny, že v tomto prípade je potom posudzovaný. Není tam možnosť, samozrejme, podmienky a je posudzovaný ako keby priamo na výkon trestu odňatia slobody.

    Čo sa týka odôvodnenia toho bodu 24, však je tam jasne napísané, že ide zjavne o bežného užívateľa drogy. Čiže v tomto prípade je to nastavené, pokiaľ ide iba o užívateľa drogy, ktorý má šancu nejakým spôsobom ešte naňho pôsobiť a nejakým spôsobom mu pomôcť. Samozrejme, pri díleroch dá sa zasiahnuť do kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu a nastaviť to tak, aby teda, čo povedala aj kolegynka Vaľová, aby tí díleri teda pykali za to, čo robia. Ale práve mne sa páči ten prístup ministerstva, že myslia na bežných ľudí, ktorí proste aj tým povedzme zlým prostredím sa môžu dostať do toho kontaktu s drogou a prvýkrát...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja som veľmi rád za to, za to vystúpenie aj za túto diskusiu, len, pán Lipšic, viete, aký je rozdiel - a však asi viete, aký bude rozdiel -, ak niekto prechováva ľahkú drogu alebo ľahkú omamnú látku v množstve troch dávok a niekto ju má v dávke 3,5. Určite viete, že ten, čo má 3, dostane, vlastne do basy nepôjde, ten, čo má 3,5, do väzenia pôjde. Podľa tohto návrhu by teda bola tam podmienka, bol by tam probačný dohľad.

    Ale, ako som povedal, som rád za tú diskusiu, pretože aj tu s mojím susedom sme sa tak zhodli na tom, že možnože je namieste, a tým by som vyzval možno pána ministra, oddeliť trestné činy alebo skutky, ktoré sa týkajú výroby, dovozu alebo obchodovania, a trestné činy týkajúce sa prechovávania. Ak by sme to oddelili, možno predídeme tejto diskusii a zasa pomôžeme vylepšiť Trestný zákon o malý krok.

  • Pán poslanec Lipšic, nechcem hovoriť k drogám, ale k tomu, na čo ste upozornili, aj na v podstate tie zadefinovanie, aj spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti kvôli inej sexuálnej orientácii. A tiež to tak vnímam, že pripadá mi, akoby si nejak táto skupina ľudí u vlády alebo na ministerstve vylobovali to, že teda tento trestný čin alebo táto konkrétna nenávisť sa medzi nenávisti zapíše, ale ostatné nenávisti sa tam nezapíšu.

    A mne naozaj pripadá potom zvláštne, že medzi definovanými nenávisťami sa nenachádza napríklad nenávisť kvôli sociálnemu statusu človeka. Sami vieme, že mnohokrát do roka, minimálne jeden, dva, tri prípady do roka sú také, že mladí chlapci poliali niečím bezdomovca, urobili mu jednoducho niečo, nejakým spôsobom mu ublížili a je to zvyčajne práve kvôli tomu sociálnemu statusu tohto človeka. A myslím si, že tento človek omnoho menej má šancu sa brániť ako človek s inou sexuálnou orientáciou.

    Takisto tam nie je trestný čin alebo nenávisť kvôli možno politickej orientácii. A preto si myslím, že by sme v tomto prípade nemali pristupovať takto selektívne, čo potom vzbudzuje pocit možno nejakého protekčného správania sa voči určitej menšine, ale mali by sme teda zadefinovať, že keď je trestný čin spáchaný z dôvodu akejkoľvek nenávisti alebo nenávisti na základe akýchkoľvek pohnútok, tak nech je to priťažujúca okolnosť.

    Samozrejme, na konci musím povedať, že netrpím nenávisťou voči homosexuálom, len sa mi v tomto prípade zdá, že niekto voči nim pristupuje príliš protekčne a nepozerá na tie zraniteľnejšie skupiny.

  • Skúsim stručne.

    Najskôr k represii. Pán poslanec Martvoň, po prvé ja som za represiu pri násilných zločinoch: pri vražde, pri lúpeži, pri znásilnení. Nie som za represiu pri verbálnych zločinoch, napríklad pri slobode prejavu. Mnohí majú opačný názor, že treba miernejšie trestať násilné zločiny a poriadne trestať verbálne. To nie je môj názor.

    Druhá vec. Ten príklad s tým kufrom ste nemysleli asi vážne, že? Lebo potom by sme mohli ísť touto cestou, že potom znížme aj pri pašovaní drog vo veľkom rozsahu trestné sadzby, lebo keď vám niekto hodí do kufra, ale to je rovnaká argumentácia, v takom prípade to nie je trestný čin, keď vám niekto podhodí niečo. To bol zlý, to bol veľmi zlý príklad, ale nechcem sa mu venovať.

    Pán poslanec Kadúc, u nás je to rozlíšenie medzi prechovávaním pre vlastnú potrebu a potom už teda vlastne tým dílerstvom desaťnásobok, nie trojnásobok, čiže to je pomerne, ešte raz hovorím, rekodifikácia, napriek tomu, čo hovoril pán poslanec Martvoň o represii, nová kodifikácia išla smerom, že zmiernila, zmiernila trestnú represiu voči užívateľom, a to je podľa mojej mienky správne. Tuná hovoríme o díleroch.

    A spomeniem to ešte raz. Kauza Cinkota, pán minister, to je táto právna kvalifikácia, žiadna iná. Táto právna kvalifikácia, áno.

    Čiže musím povedať, že hovoríme o díleroch. Preto si myslím, že je nesprávne, ak na jednej strane táto vláda pomaly šikanuje dôchodcov a zdravotne postihnutých, aby si vybavovali potvrdenky o tom, že či môžu mať odpustené koncesionárske poplatky, a na druhej strane zmierňujeme postihy pre dílerov, najmä pre dílerov tvrdých drog. A ja predložím aj štatistiku, pán minister, o tom, kto je vlastne za tento skutkový, teda tento trestný čin stíhaný z prokuratúry, lebo si myslím, že je to absolútne evidentné, že to sú najmä malí díleri tvrdých drog.

    Ak budem musieť, žiaľ, odísť, zostal by som, iba kvôli tomu, že mám dieťa v nemocnici, takže budem musieť odskočiť. Nerobím to akože z nejakého rozmaru, ak budem musieť, tak odskočím, keď nie, tak ostanem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O možnosť vystúpiť v rozprave požiadal pán spravodajca. Udeľujem mu slovo v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Mrzí má, že rodinné, rodinné podmienky pána Lipšica sú také, aké sú, ale chápem, že v niektorých veciach ide rodina na prvé miesto, a rozumiem tomu. Ale rád by som sa vyjadril k tomu, čo tu povedal, lebo v jednej veci s ním zásadne nesúhlasím, v jednej veci s ním v podstate súhlasím.

    Začnem tým súhlasom. Áno, v oblasti slobody slova by malo byť zrejme nepostihnuteľné vyjadrenie akéhokoľvek názoru. Len dnešný stav aj v Trestnom zákonníku aj v iných zákonoch nám stále trestá činy alebo názory, ktoré majú špeciálne motivácie. A v jednej veci súhlasím, možno aj pri tejto novele by stálo za to rozšíriť to ešte aj na základe nenávisti na základe náboženského vyznania, lebo, lebo aj v iných, v iných prípadoch to tam je, alebo to zrušiť úplne. A to znamená, buď pôjdeme cestou, ktorú, o ktorej hovorí pán Lipšic, ktorá je legitímna, a ja som ochotný s ňou súhlasiť, to znamená, že vyjadrenie názoru bude netrestateľné vo všetkých prípadoch, alebo keď už máme tresty za vyjadrenie konkrétnych názorov, alebo keď už máme tresty za konanie pri špeciálnych motiváciách, tak buďme potom spravodliví ku všetkým a v prípade, v tom prípade dajme tam aj zvýšený postih na základe nenávisti ku konkrétnej skupine obyvateľstva. A je už mi jedno, či je to na základe náboženského vyznania, politického vyznania alebo na základe sexuálnej orientácie. Ale keď už to tam je, tak tam vymenujme všetkých.

    Nie je náhoda zrejme, že spravodajcujem tento zákon. Ja sa tým, že sa venujem oblasti drogovej kriminality, netajím a netajím sa ani tým, že v tejto oblasti mám nejaké skúsenosti, aj keď bolo možné vidieť, že som si to párkrát od ľudí, ktorí nie úplne dobre vedia čítať moje vyjadrenia, zlízol. Niekoľko ľudí, s ktorými som vyrastal, je mŕtvych kvôli tvrdým drogám. Niekoľko z mojich najbližších ľudí boli veľmi blízko dnu a len s veľmi veľkým šťastím sa dostali z toho, že osobné peklo drogovej závislosti je pre nich dneska minulosťou.

    Ja som posledný človek, pán Lipšic, posledný človek, ktorý by zľahčoval tragédie, ktoré páchajú drogy v našej spoločnosti. Ale musím povedať, bohužiaľ, že aj vy osobne ste zodpovedný za stovky rodinných tragédií, ktoré sú spôsobené nezmyselným nastavením niektorých paragrafov Trestného zákonníka. Že ľudia, ktorí zvlášť pri marihuane a mäkkých drogách boli prichytení naozaj s mizivými množstvami, kvôli tomu, že nepoznali zákon, kvôli tomu, že nemali dobrých advokátov, kvôli tomu, že nevedeli využívať svoje možnosti, čo je napríklad § 39, o ktorom ste hovorili, skončili s tvrdými trestmi a skončili niektorí aj v base.

    Podľa mňa to, čo hovoríte, že, že hovoríme v prvom rade o díleroch tvrdých drog, nie je pravda a ja veľmi rád si pozriem, veľmi rád si pozriem tú štatistiku z prokuratúry, lebo keď som ju pozeral naposledy, tak väčšina, väčšina postihov za drogovú kriminalitu sa týkala práve marihuany. A keď sa pozrieme na to, že čo ten Trestný zákonník hovorí dnes, to jest viac ako 10-násobok bežnej dávky, tak môžme hovoriť o piatich gramoch sušenej rastliny. Už pri piatich gramoch sušenej rastliny podľa vašej definície a podľa toho, čo ste tu povedali, hovoríme o dílerovi, ktorý si zaslúži basu. Som presvedčený o tom, že to tak nie je, že drtivá väčšina z tých ľudí, ktorí sú s takýmito množstvami marihuany prichytení políciou, nie sú díleri, majú to pre vlastnú spotrebu, sú užívatelia a tá drogová sadzba je pre nich jednoducho neprijateľná. Tá trestná sadzba za túto drogovú kriminalitu je jednoducho neprijateľná, a preto je dobré, že sa touto novelou tá spodná hranica trestnej sadzby posúva ďalej, posúva dole.

    Hovorili ste o situácii na súdoch. Pozrime sa teda aj na to, že ako tá situácia vyzerá z pohľadu toho jednotlivého užívateľa. Ak máme človeka, ktorý je prichytený s piatimi gramami marihuany a ide na súd, nie je povinné, aby mal zástupcu. Nemusí mu ho štát prideliť a veľká väčšina týchto ľudí sa stále na súdoch obhajujú sami. Nevedia o tom, že existuje § 39, nevedia o tom, že môžu využiť túto možnosť na mimoriadne zníženie sadzby. Prokurátor si na to určite nespomenie, lebo jeho úlohou je potrestať páchateľa čo najtvrdšie, sudca detto. A máme ľudí, ktorí nám naozaj pri malých množstvách marihuany končia zavretí v base, a to sú tiež osobné tragédie ľudí a ich rodín, pán Lipšic, ktoré sa dejú a stále sa, diali sa a stále sa dejú. A ak existuje priestor na to, aby sme s tým mohli niečo urobiť, tak by sme to urobiť mali.

    Vy ste hovorili o tom, že by sme sa nemali všeobecne zaoberať drogovou politikou, no lenže my sa ňou zaoberať musíme, pretože je jednoducho nastavená zle. Váš vzor Spojené štáty americké, ktoré rozpútali vojnu proti drogám, sú dnes v situácii, keď máme štáty, kde už je marihuana legálna pre rekreačné použitie. To znamená, že sami pochopili, že to jednoducho nebola dobrá cesta, že tá cesta nefunguje, že tá cesta je mimoriadne drahá, zvyšuje počty užívateľov, zvyšuje objemy drog na trhu, zvyšuje silu mafie, zvyšuje silu teroristických skupín napojených na drogové kartely v krajinách, kde sú drogy produkované, a jednoducho tá cesta nefunguje. Poprední odborníci pri OSN v júni 2011 vydali správu, ktorá jednoznačne hovorí, že vojna proti drogám zlyhala a musíme začať politiku voči drogám meniť.

    Potom tu máme krajiny ako Holandsko alebo napríklad Španielsko, kde sa vydali cestou liberalizácie a vydali sa cestou takzvanej Harm reduction politiky, ktorá vychádza z toho, že, áno, máme v spoločnosti vždycky ľudí, ktorí drogy chcú brať a berú. A na rozdiel od toho, čo hovoril pán Hrušovský, nemyslím si, že prvoradou úlohou štátu je bojovať proti drogám. Myslím si, že prvoradou úlohou štátu v tejto otázke je znižovať ujmu na úrovni občana a jeho rodiny a blízkeho okolia za každých okolností. To znamená, robiť komplexné opatrenia, ktoré zabezpečia, že jednak užívateľ, jeho rodina, jeho najbližší alebo potencionálny užívateľ si sami sebe ublížia čo najmenej. To je definícia Harm reduction.

    A to znamená, že nie ako sa dialo opäť za minulých vlád, že sa znižovali kompetencie orgánov, ktoré mali zabezpečovať drogovú kriminalitu štátu. Nie, že sa kládli prekážky terénnej práci po celom Slovensku. Nie, že keď sme mali terénneho pracovníka, ktorý si po dvoch rokoch konečne získal dôveru v prostredí, v ktorom sa drogy predávali, tak na základe toho, že ho tam uvidel nejaký policajt, tak sa tam spravila razia a on mohol začať svoju prácu robiť od začiatku.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, len užívateľ, ešte raz, môže byť aj človek s piatimi gramami marihuany, ktorý podľa tohto zákona ešte, už môže byť nad hranicou 10-násobku dennej dávky, lebo už len tá definícia 10-násobku, pán Lipšic, je nezmysel. Každý jeden človek, ktorý je prichytený s drogou, keby si bol vedomý toho, že si môže dať spraviť psychiatrický posudok, lebo podľa zákona dávka musí byť vypočítaná na neho, tak sa tento štát nedoplatí. My sme platili 350 eur minimálne za každého jedného človeka prichyteného s drogou. Veď to je nonsens! Chvalabohu, sa to nedeje, ale to len preto, že ľudia nevedia, že si to môžu vypýtať.

    Preto aj v tejto oblasti určite treba zákon zmeniť a treba prejsť k definícii, ktorá bude kombinovať hmotnosť s koncentráciou účinnej látky, lebo potom bude jasné, čo tam máme, a nebudeme musieť našívať konkrétne množstvo drogy, ktorá bola nájdená, na špecifikovanú potrebu užívateľa, u ktorého bola nájdená.

    Tých dier je tam strašne veľa. Ale tento jeden krok je krok správnym smerom. Pretože nemusí pri užívateľoch sa využívať potom § 39, nemusí sa prihliadať, nemusí sa robiť výnimka z pravidla, ale pravidlo samotné umožní nižšiu sadzbu trojročnú s podmienkou a probačný dohľad by mal zabezpečiť, aby sa takýto človek z tej siete drogovej kriminality dostal.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Ale ešte raz, väčšina tých ľudí, Pali, nemá advokáta. Nikto nevie, že ten paragraf sa na tom pojednávaní môže využiť. Veď keď hovoríme o praxi, tak o nej hovorme z obidvoch strán. A prax je taká, prax je taká, že títo ľudia, ktorí sa častokrát zastupujú sami, sú vystavení šikane zo strany súdu, zo strany prokuratúry a sú ukladané oveľa vyššie tresty, než je spoločenská závadnosť ich konania. A keď sa pozrieme na 34. paragraf Trestného zákona, ten hovorí, že "pri určovaní druhu trestu a jeho výmere sa prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy". Len to sa nedeje.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ale zároveň, keď už je díler, tak tam ani len nemôžme hovoriť o tom, že by išlo sa nižšie, pretože spôsob a spoločenská závažnosť jeho konania je vyššia.

  • Reakcie z pléna.

  • Je vyššia.

    Preto, ešte raz, nikto, kto ma pozná, nemôže povedať, že by som nadržiaval drogovým dílerom. To určite nie. Zničili životy mnohých ľudí, ktorí mi boli srdcu blízki, a veľmi dobre viem, čo je to stáť vedľa človeka, ktorý stratil svoju vlastnú osobnosť, stratil život zo svojich vlastných rúk a človek je bezmocný, lebo nevie, akým spôsobom mu má pomôcť. Verte mi túto skúsenosť. Nechcel som ju mať, ale mám ju.

    Preto som posledný, ktorý by sa zastával človeka, ktorý si z nešťastia iných ľudí robí výhodný biznis. Ale zároveň tu máme ľudí, ktorých závadnosť a spoločenská ujma ich konania je malá a drogy sú súčasťou ich života, nešíria ich okolo seba, nežijú z toho, nerobia si živobytie z nešťastia iných ľudí, napriek tomu na základe doterajšej dikcie zákona častokrát prepadli sitom. A, áno, sú tam aj také modelové prípady, že chytili ho s piatimi drogami trávy, išiel do basy a odtiaľ po dvoch-troch rokoch išiel ako perfektne vyškolený heroínový díler. Pretože tým prostredím, s ktorým sa tam stretol, z neho toho dílera spravilo.

    Tomuto musíme zabraňovať, musíme mať vyrovnaný prístup a musíme oveľa viacej myslieť na znižovanie ujmy na úrovni ľudí, než na ideologické klapky, ktoré máme mnohí nasadené na svojich vlastných očiach.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa vrátim len k tomu veľmi krátkemu úvodu kolegu Poliačika, kde deklaroval, že v niečom sa nelíši názorovo od kolegu Lipšica. Ja veľmi často v živote zastávam menšinové názory a ako zaznelo z úst kolegu Lipšica, existuje v tom mojom jednom prípade väčšina.

    Ako predkladateľ paragrafu osvienčimskej a jáchymovskej lži akceptujem, že kolega Lipšic bol celý svoj politický život na opačnej strane. Boli tam i iní ľudia, ktorých si vážim, ako napríklad Peter Schutz. Ale znova, v prípade, že sa rozhodneme pre slobodu slova bez obmedzenia, tak by sme mali za prvé korigovať Ústavu Slovenskej republiky, pretože tá nachádza vo svojom paragrafe o slobode slova i dôvody, pre ktoré ju možno obmedziť. A keď teda bez obmedzenia sloboda slova, tak bez obmedzenia. Vrátane vyhlásení typu "vyzývam všetkých, aby sa vykašľali na obranu vlasti, pretože nebudeme cediť krv kvôli takej veci". Pamätám sa, ako vzbudili búrky prejavy alebo jedno vystúpenie Richarda Müllera, ktorý tam v tej chvíli nič s drogami nerobil, len povedal formuláciu nejakú svoju.

    Musíme sa teda rozhodnúť, či chceme bezbrehú slobodu slova za Larryho Flynta, alebo jej postavíme isté medze. A ak teda je napríklad verejné zdravie alebo bezpečnosť krajiny, alebo mravnosť dôvodom na jej obmedzenie i podľa ústavy, tak ak sa dožadujeme bez obmedzenia tejto slobody, musíme tieto obmedzenia i z ústavy vyňať. A potom, ak hovoríme, že slovo nepácha zlý čin, tak to musí platiť pre absolútne akékoľvek slovo o čomkoľvek, vypovedané kýmkoľvek, v akejkoľvek situácii.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Aj v zmysle tejto diskusie musím skonštatovať, že je to fakt otvorená odborná, áno, ťažká téma. Určite, pán poslanec Poliačik, dá sa súhlasiť v jednej veci, s ktorou aj otvorene súhlasím, je potrebné, aj v teórii, aj v praxi sa to často používa, rozlíšiť pojem medzi dílerom a užívateľom. Áno, podľa môjho názoru je to potrebné, Trestný zákon to priamo nevymedzuje alebo dostatočne to nevymedzuje ako také.

    Treba však poukázať na to, že je fakt veľmi ťažké posúdiť, že či ide o držanie, alebo nelegálnu držbu drogy, ktorá bude posudzovaná podľa § 171 ods. 1, teda do 10 dávok, a podľa § 172 ods. 1, teda nad 10 dávok. Je tam veľmi tenká hranica. Ono je to skonštatované aj v dôvodovej správe tohto návrhu, že závisí od kvality drogy, od osoby toho, čo tú drogu užíva, že či to pri niekom bude posudzované ako 9 dávok alebo ako 10 dávok.

    Ja čo chcem ale povedať, určite treba tvrdo trestať dílerov. Určite, možno aj v rámci tej kvalifikovanej skutkovej podstaty by to trebalo ešte viac upresniť, že díleri aby vedeli, že jednoducho sa im to, nikto sa s nimi babrať nebude. Ale na druhej strane fakt treba pomôcť mladým ľuďom, ktorí mnohokrát nevedia a tú drogu proste majú alebo im ju niekto dá.

    Ja dokonca si dovolím poukázať na to, že držanie drog je asi už v takej miere problémové, ako podávanie alkoholu mladistvým podľa § 175, kde je to dokonca odlíšené tým spôsobom, že taktiež tam možno dostať tri roky, ale vyžaduje sa sústavná činnosť, teda sústavné podávanie a vo väčšom množstve. Čiže možno aj na ten § 175 by sa trebalo pozrieť, lebo je to vo veľkej miere tiež a pácha to také isté škody ako tie drogy, keď niekto robí z mladých ľudí alkoholikov ako takých.

    Toľko z mojej strany.

  • Pán poslanec Lipšic. Prosím, zapnite pána poslanca Lipšica.

  • Krátka pauza.

  • Tak dobre. Pár poznámok len.

    Pán poslanec Osuský, sloboda prejavu nie je bezbrehá, ale musí mať nejakú, proste v zásade jasné rozčlenenie, čo chránené je, čo nie je. Podľa mňa prejav, ktorý podnecuje násilné konanie, chránený nie je. Proste ako zvolanie skinheada pred rómskou osadou "Poďme ich zlynčovať!" chránené nie je. To je povel ku konaniu. Kdežto prejav, ktorý neiniciuje priamo násilné konanie, chránený byť podľa mojej mienky musí. Ale to je diskusia na dlhšie asi. Čiže tá hranica určená byť musí a nemôže ju určovať svojvoľne parlament, čo sa nám páči a čo nie.

    Pán poslanec Poliačik, ale nebudem k nemu reagovať, mimoriadne zníženie trestu, súd nerozhoduje na návrh, rozhoduje sám. Iura novit curia (súd pozná právo), to znamená, aj bez advokáta a bez návrhu prokurátora súd rozhoduje o výške trestu, aj o tom, či sú podmienky splnené pre mimoriadne zníženie, alebo nie.

    Ja by som naozaj rád tu mal jeden prípad o tých piatich gramoch marihuany, za ktorý dostal niekto nepodmienečný trest štyri roky. To by som veľmi rád už konečne ten prípad, ale konkrétny, videl, počul, lebo sa o ňom skôr hovorí a taký prípad podľa mojej mienky neexistuje žiaden. Preto hovorím, že sa týka táto novela, a to je vaša legitímna agenda, pán poslanec, k tomu ja vám nechcem nič hovoriť, že to prevzal teraz SMER, túto agendu, ma prekvapuje. Ma prekvapuje. Doteraz agenda SMER-u bola iná.

    A opakujem ešte raz, § 172 sa týka dominantne dílerov, dominantne. Dokonca aj keď má pri sebe väčšie množstvo drogy a nie je preukázateľné, myslím, to bol prípad aj Cinkotu, že to ďalej distribuuje, ale mal väčšie množstvo drogy, tak podľa mojej mienky je to malý díler. Je to malý díler. Ešte raz kauza Cinkota, to bola táto právna kvalifikácia.

    Ospravedlňujem sa, žiaľ, musím ísť na otočku do nemocnice, ak ešte stihnem, tak sa, samozrejme, hneď vrátim.

  • Teraz v rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rozprúdila sa veľmi vášnivá debata, ale pôvodne som k tejto téme nechcela vôbec nič povedať, chcela som sa zamerať na tému, ktorú som v predchádzajúcom vstupe rozvinula. Ale nedá mi, možno len pár vetami. Obávam sa, že všetci chceme to isté a tým spôsobom, ktorý na to ideme použiť, nevieme nájsť spoločný spôsob, ako dospieť k rovnakému bodu. Obávam sa, že toto bude asi rozdeľovať a polarizovať toto osadenstvo stále, ale možnože nie vecne, ale skôr ideologicky, že jedni proti druhým to musíme.

    Každopádne poviem len svoj názor ako neprávnika. Určite som za to, aby tí, ktorí len prechovávajú to množstvo, si neviem ani predstaviť, možnože len preto, lebo som nemala nikdy osobnú skúsenosť s ľuďmi, ktorí priamo sa dostali do styku s drogami a tvrdo za to zaplatili, neviem posúdiť, rovnako ako neviem posúdiť, či § 172 Trestného zákona sa vyslovene týka len dílerov. Každopádne ak sa podarí oddeliť hranicu alebo nájsť riešenie, ako oddeliť tých, ktorí len užívajú drogu, a tých, ktorí drogu posúvajú ďalej, tak to bude možno malé víťazstvo celého parlamentu. Práve to, že to sa nedá, takže ten spor bude pretrvávať.

    Ale na druhej strane to, čo hovoril Martin Poliačik, s tým množstvom drogy, ak má niekto predsa len, fakt neviem si predstaviť, že koľko to je dostatočné množstvo drogy, alebo teda malé množstvo drogy na to, aby som to len sám používal, keď sa stretnem na večierku s niekým ako užívateľ, mám pri sebe niekoľko dávok, ponúknem ich automaticky aj druhým, takže ja tam už teda možnože tú nejakú trestnú zodpovednosť potom vidím a môže sa to posúvať takýmto smerom ďalej a rozširovať ďalej, bohužiaľ.

    Ďalšiu vec, ktorú takisto otvoril Martin Poliačik, tá sa, tou by som mohla možnože nadviazať na to, čo chcem povedať, alebo k čomu chcem ten svoj príspevok smerovať. Začal hovoriť o tom, že tí postihnutí, tí, ktorí sa, myslím, postihnutí v tom zmysle, že sú trestne stíhaní, nevedia využívať svoje možnosti, ktoré v zákone už teraz majú. Toto musím podporiť, pretože chcem hovoriť o tom, ako máme nastavené procesy, čo som opäť už spomenula v predchádzajúcom vstupe, ale tí ľudia nedostávajú dostatočné informácie. Ak by boli všetci skutočne vyškolení tak, ako sa patrí, možno mnoho prípadov by sa nemuselo riešiť alebo dostať do takého štádia, v akom ich máme dnes. Takže dovolím si týmto premostiť.

    Celý Trestný zákon alebo možnože to hlavné, alebo teda nie hlavné, vidím, že sú drogy, ale možnože väčšia časť toho Trestného zákona sa týka transpozícií troch záväzných aktov Európskej únie. Hej, ide o dve smernice a jedno rámcové rozhodnutie. Tu by som možno upozornila pána ministra, že takú drobnú technickú chybu sme našli, že v celej vládnej novele aj v dôvodovej správe sa nachádza chybne uvedené číslo...

  • Reakcia ministra.

  • Áno. Hej, že namiesto čísla 2011/93, ktoré sa uvádza, by malo byť správne 2011/92 Európskej únie. A za dôležitejšie však považujem okolnosť, ktorá sa týka obsahu transpozície smerníc do národného zákonodarstva. V jednom z článkov smerníc sa píše, že "členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a právne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou".

    A toto je vec, v ktorej by som chcela ďalej pokračovať, rozvinúť ju, kde by som chcela apelovať nielen na ministerstvo spravodlivosti. Podľa navrhovanej novely a skúseností z praxe to totiž vyzerá tak, že v našej legislatíve síce premietneme navrhované zmeny do zákona, do Trestného zákona, resp. Trestného poriadku, neimplementujú sa však do nemenej dôležitých iných právnych predpisov a právnych opatrení. Často sú preto naše úpravy a podmienky aplikácie zákonných opatrení pekné na papieri, tak ako to už vlastne aj Martin Poliačik odprezentoval, ale nerealizované v praxi.

    Podľa dôvodovej správy, nebudem ju tuná čítať, ale došlo k rozporu medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce v súvislosti so zabezpečením požiadaviek obidvoch smerníc vo vzťahu k prístupu obetí trestných činov patriacich do predmetu týchto smerníc. V otázke prístupu k právnej pomoci má ministerstvo spravodlivosti rovnako za to, že ciele smerníc sú naplnené prostredníctvom právnej úpravy Trestného poriadku, ktorá garantuje obetiam prístup k právnej pomoci prostredníctvom informačnej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a tak ďalej. A toto považujem za kameň úrazu. Nie je totiž vôbec dostatočné, že máme dobre naformulované procesné práva obetí, keďže ich uplatnenie v praxi je veľmi limitované. Upozorňujú na to akademické kruhy, profesné odborné skupiny, mimovládne organizácie i hodnotenie všetkých zahraničných expertov.

    Je pravda, že Trestný poriadok ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať poškodených o existencii bezplatných služieb pre obete, tu sú však hneď dve prekážky, a to spôsob informovania je skutočne veľmi formálny. Jeho zmysel, bohužiaľ, často nechápu ani sami informátori, to znamená, policajti, ktorí sú ako prví v styku s obeťami, a bolo by veľmi žiaduce v budúcich úpravách myslieť práve aj na túto okolnosť. Druhá vec je, samotná informácia nijako negarantuje prístupnosť a kvalitu potrebnej služby. Predovšetkým preto, že služby poskytujú mimovládne organizácie, ktoré nemajú garantované vôbec existenčné podmienky a namiesto toho, aby rozširovali a skvalitňovali svoje služby, bojujú každoročne o prežitie a každoročne sa musia uchádzať o finančnú pomoc iba z grantových programov, prípadne dotácií. A každoročne, musia to robiť skutočne každý rok, z roka na rok sú ich podmienky horšie a sťažené. Ani u tých najosvedčenejších organizácií, ktoré sú zaradené do nadnárodných sietí a spĺňajú medzinárodné štandardy, nie je záruka, že nejakú finančnú podporu získajú. Toto sa mi zdá značne choré.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani podpredsedníčka, prepáčte. Kolegyne, kolegovia, aj keď nás je tak málo v sále, by som vás poprosila, aby ste diskutovali mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne.

  • Právny nárok na takúto podporu neexistuje a schvaľovanie predkladaných projektov závisí v mnohom od posudkov a odporúčaní ľudí, ktorí nie sú v problematike zbehlí a zorientovaní.

    Výhrady mám tiež k ďalším informáciám uvedeným v dôvodovej správe, že na rozdiel od dôvodovej správy som presvedčená, že súčasná právna úprava reálne negarantuje ani ďalšie práva, napríklad na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, iba ich umožňuje v niektorých prípadoch a za určitých okolností.

    Prehodnotenie platnej úpravy práv poškodených v trestnom konaní bude ministerstvom spravodlivosti vykonané v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady, v rámci ktorej sa predpokladá komplexné riešenie práv obetí v trestnom konaní vrátane prístupu k právnej pomoci v zmysle označenej smernice. Myslím si totiž, že naozaj treba zosúladiť a na jednotnej báze riešiť problémy a úlohy nastolené množstvom medzinárodných odporúčaní, dohovorov, rámcových opatrení a smerníc. Len upozorňujem, že to asi nebude stačiť. Nebude stačiť len prehodnotenie platnej úpravy práv poškodených v trestnom konaní. Možno preto aj v niektorých krajinách, naposledy v Českej republike, pristúpili k tomu, k riešeniu tejto širokej a naozaj nadrezortnej a nadnárodnej problematike samostatným zákonom o obetiach trestných činov, ktorý bol prijatý 30. januára a bude účinný od 1. augusta 2013. Osobne by som sa prihovárala za obdobný prístup a budem rada, ak sa pán minister vyjadrí aj k tejto, teda k tejto otázke, ktorú som nastolila.

    Máme tiež k dispozícii príklady dobrej praxe a skupiny odborníkov s medzinárodným renomé ochotných spolupracovať. Hlavným cieľom je dosiahnuť nielen legislatívne bezchybné zákony, ale vytvoriť i podmienky pre reálny pokrok v eliminácii násilnej trestnej činnosti a pomoci obetiam zločinov. Aby sme naozaj neplakali nad rozliatym mliekom, keď dôjde k tragédiám, a nehľadali potom vinníkov, často izolovane v jednotlivých rezortoch, ale aby sme vedeli v súčinnosti kvalifikovane predchádzať, zasahovať a pomáhať s garanciou zmysluplných zákonov.

    Takže opäť vás, pán minister, súvisí to s tým predchádzajúcim, prosím o dialóg a spoluprácu v tejto oblasti.

    Vzhľadom na to, že táto diskusia, ktorá tu prebieha, ani veľmi nevzbudzuje až tak veľmi pozitívne nálady, nebudem schopná podporiť tento návrh na rozdiel od predchádzajúceho.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som reagoval teda na pani podpredsedníčku Jurinovú v tom zmysle, že v podstate s niektorými vecami, čo bolo povedané v tomto vystúpení, môžem plne súhlasiť, minimálne v tom, že ide o zložitú problematiku, na ktorú treba hľadať rôzne riešenia, ktoré budú koncepčného i nekoncepčného charakteru.

    Jednu vec ale musím povedať, že podľa môjho názoru je proces, ktorý ministerstvo zvolilo, dobrý, ide postupnými krokmi, nedá sa táto problematika riešiť úplne komplexne. Teraz sa hlavne, aspoň ja to tak chápem, ministerstvo zameralo na mladých ľudí a na mládež, a teda mladým ľuďom, ktorí sú povedzme nad 18 rokov, aby pomohli a mali možnosť teda dostať sa naspäť do toho normálneho života, aby nemuseli byť teda za tú drogu priamo odsúdení.

    Tie príklady, čo tu boli aj spomínané s Cinkotom, no jedna vec, na ktorú musím upozorniť, čo tu nikto nepovedal, že ten Cinkota mal vyše 230 dávok, čiže tam to bolo zjavné. Tu, o čom hovoríme, aj v týchto prípadoch tejto novely Trestného zákona, je to okolo 10, 11 dávok, o čom sa sporíme, kde fakt závisí, že ten mladý človek, keď dostane náhodou kvalitnú drogu, tak pre neho bežne to isté množstvo môže znamenať 11 dávok a pre dospelého človeka by to znamenalo 5 dávok a bol by v úplne inej kategórii trestného činu. Čiže aj sadzby.

    Čiže treba fakt rozlišovať to a sústrediť sa na to a to vnímam a pozitívne vnímam u ministerstva spravodlivosti, že chce pomôcť mladým ľuďom a nie dílerom. My SMER dílerov odsudzujeme a sme za to, že díleri, podobne ako tí, čo vo veľkej miere dávajú alkohol mladistvým, patria za mreže.

  • S reakciou pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja mám opäť pocit, že si asi nesledoval celkom môj príspevok. Mne je jasné, že to, čo som žiadala od pána ministra, to znamená, aby sa smernica, ktorá bola nedávno prijatá, aby sa jej venovalo. Máme čas dva roky, aby sa dostala do nášho právneho poriadku, takže som si istá, že ani som, alebo teda buď si ty istý, že ja som vôbec neočakávala, že v tomto, v tejto zmene alebo v novele Trestného poriadku bude zapracovaná smernica, o ktorú žiadam, hej, to aby na vyjasnenie bolo.

    A naozaj len okrajovo som sa dotkla Trestného poriadku v tom zmysle, kde bola teda vyprovokovaná naozaj dostatočná diskusia. Tam veľmi nemám čo dodať, ja zopakujem, že budem veľmi rada, ak dokážeme oddeliť tých, ktorí len prechovávajú drogu, od tých, ktorí ju posúvajú niekomu ďalej, a tým sa vyrieši problém. Ale, bohužiaľ, nie som odborne zdatná natoľko, aby som vedela toto rozlúsknuť.

    Ďakujem.

  • V tejto chvíli otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce, áno, štyria poslanci, päť poslancov, uzatváram možnosť, šesť poslancov, posledný pán poslanec Škripek, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo som už spomenul vo faktickej poznámke, týka sa to bodu 22 z navrhovaného zákona. Zacitujem: "Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu o spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu." Možno by som to previazal aj s bodom 23, kde sa navrhuje rozšírenie katalógu trestných činov extrémizmu o trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov.

    Chcem povedať hneď na začiatok, že nenávisť je zlá. Je zlá ako motív, je zlá ako prejav a s tým súhlasím, či je to voči inak sexuálne orientovaným alebo z dôvodu sexuálnej orientácie, ale aj z dôvodu iného názoru, napr. aj náboženského. Chcel by som možno túto vec, ten motív z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu napríklad porovnávať, už to tu bolo porovnávané, porovnať napríklad s ohováraním a osočovaním cirkvi v médiách. Hovorili sme o tom, že rozširujeme, pridávame rôzne motívy a je otázka teda, že či zavrhneme všetky a nebudú takéto dôvody, alebo to budeme rozširovať o nejaké dôvody. Viete si predstaviť, že vyjde napríklad článok v nejakých novinách, kde bude teda podaný návrh na trestné stíhanie z dôvodu ohovárania alebo osočovania napríklad cirkvi a bude tam vyššia trestná sadzba, pretože sa jedná o cirkev a evidentne nenávisť voči cirkvi? Ja si myslím, že takéto niečo by bolo veľmi spochybniteľné.

    Problém je s tým, že ak hovoríme napríklad o tom popieraní holokaustu alebo zločinov komunizmu a fašizmu, to sú veci dokázané a overiteľné, preto to zneužitie tam môže byť ťažko použité na nejaké potláčanie názorov. Kdežto nenávisť sa ťažko preukazuje a je ľahko zneužiteľná, alebo ten motív je ľahko zneužiteľný. Z toho dôvodu si myslím, že tento bod by mal byť odstránený a nemal by byť predložený v rámci toho zákona.

    A bod alebo krok B k tomu je taký, že by o tejto veci mala naozaj prebiehať celospoločenská diskusia. Mne naozaj prekáža, a pokladám to za škodlivé, že zákony, ktoré zaväzujú s najvyššou autoritou všetkých občanov Slovenskej republiky, prídu tak, že sa o nich aj tí, ktorí sme vnútri, vlastne dozvedáme len tak mimochodom pomedzi množstvo ďalších predpisov. Ja napríklad nie som právnik a skutočne tento zákon nebol v nejakom mojom merítku alebo v mojom, proste pozornosti, v mojej pozornosti a na niektoré tie veci prichádzam až počas rozpravy. Je to dobré, je prvé čítanie. Ale pozrime sa na občanov, ktorí o takýchto veciach vôbec nevedia. V niektorých krajinách ešte raz, áno, bolo pripomienkovanie ešte raz. Ja som sa napríklad nepozrel na ten zákon z dôvodu, že sa venujem zákonom v oblasti školstva, nie právnickým a trestným záležitostiam.

    Ale chcem povedať inú vec, že zákony by mali byť, aby mali čím väčšiu autoritu pre občanov, na základe nejakej celospoločenskej dohody. Sú krajiny, v ktorých demokratická tradícia ich vedie k tomu, že sa snažia, aby na nejakom zákone bola 85-percentná, 90-percentná spoločenská zhoda. Nie u všetkých to, samozrejme, ide. Ale je zlé, ak u nás zákony sú preto, lebo, lebo 76, lebo 83, to je problém a rozpolťuje to spoločnosť a vytvára to v nej napätie, akoby taký pocit určitej presilovky väčšiny: "My na to máme, tak to presadíme." Samozrejme, je to parlamentná matematika a patrí to k parlamentnej demokracii, ale je dôležité, aby sme dávali zákonom nielen právnu silu, ale aj morálnu silu. Aby sme vedeli, že keď je nenávisť zlá, tak sa o tom rozprávajme. Ľudia, pozor, občania, nielen politici, nielen tí, čo sa zapoja do medzirezortného pripomienkovania, ale občania, je tu problém s nenávisťou. Niekto povie, napríklad zástupcovia inak sexuálne orientovaných, keď to tak nazvem, vnímame to ako problém, nenávisť, napadli ma takto, vynadali mi takto. Áno, ja poviem, je to zlé, nepáči sa mi to, som proti takejto forme nenávisti. A teraz otázka: Je to dobré dávať do Trestného zákona, lebo áno, lebo nie? Hej? A niekto povie, mám pocit, že ľudia nenávidia cirkev alebo mnohí novinári sa vyjadrujú negatívne, prinášajú rôzne naozaj veľmi čudné a také, by som povedal, nechutné, nevkusné vyjadrenia. Máme to dať do Trestného zákona ako motív, ako osobitný motív, podľa ktorého by sa mala zvyšovať sadzba? A ak tieto veci vyriešime, tak bude menej napätia v spoločnosti a tie zákony budú mať väčšiu nielen právnu, ale aj morálnu silu.

    Preto aj v tomto prípade by som bol rád, keby sme vedeli tento bod stiahnuť. Ideme do druhého čítania a vedeli to nejak sformulovať a nielen pridávali, že tak toto tam dáme teraz, hej. Poďme sa baviť o tom, že či celý ten paragraf, alebo tie písmená, v ktorých je uvedený osobitný motív, že či to má byť celé preč, alebo tam máme dať toto, tamto, vyvážiť to naľavo, napravo, zhora, zdola, liberálne, konzervatívne, lebo je to zákon pre všetkých, či sú konzervatívci, či sú liberáli, či sú veriaci, neveriaci, či sú ľavicoví, pravicoví.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Matovič. Pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja by som sa, keďže to už viacejkrát bolo spomenuté, a myslím si, že aj teda na začiatku schôdze to vyvolalo celkom zaujímavú polemiku, chcel vyjadriť k Martinovi Poliačikovi, a teda vlastne k dvom veciam podľa mňa, ktoré boli dôležité v tom rozhovore, ktorý svojho času spravil. Jeho priznanie, alebo vnímam tam vlastne tie dve roviny, čo sa vyjadroval k drogám.

    Jedna vec je priznanie k tomu, že niekedy mal problém s heroínom, odskúšal to, dostal sa z toho. A osobne považujem za, každého človeka, ktorý toto Martinovi Poliačikovi vyčíta, za hlupáka, nech je akokoľvek vysoko ústavne postavený. Jednoducho myslím si, že odsudzovať niekoho, kto sa čestne prizná k tomu, že mal negatívnu skúsenosť s drogami a že sa z toho dostal, je naozaj farizejské a toto mi vadí.

    Avšak čo vadí mne na tom jeho vyjadrení, bolo to, že povedal tam niečo o tom, že čistý heroín je vlastne pre telo neškodný, a neuvedomoval si silu toho vyjadrenia, ktoré urobil. Áno, môže hovoriť, že možno niekto ho nepochopil v kontexte, ale ten rozhovor čítalo mnoho mladých ľudí, ktorí takto s odstupom času niekoľkých mesiacov z toho celého rozhovoru si pamätajú iba jedno jediné, heroín je neškodný.

    Na toto som upozorňoval možno aj neštandardným spôsobom a nemám sa za čo ospravedlniť, Martin Poliačik. Ak ústavný činiteľ takýmto neuváženým spôsobom podľa mňa propaguje heroín, lebo si musí ústavný činiteľ, ak rozmýšľa, uvedomiť to, že naozaj tí ľudia s odstupom času budú si pamätať z takéhoto rozsiahleho rozhovoru nie celý kontext, nie celé súvetia, ale budú si pamätať iba jedno jediné, heroín je neškodný. A toto som ti ja vyčítal a toto ti naďalej vyčítam. Nikdy v živote ti nebudem vyčítať to, že si sa priznal k užívaniu heroínu, lebo si myslím, že to je čestné, a kto to kritizuje, je farizej.

    Čo sa týka predloženej novely zákona, na prvý pohľad sa vlastne nič nedeje, však číslo 4 meníme na číslo 3, čiže namiesto rozpätia trestov od 4 do 10 rokov slovenskí díleri už budú mať rozpätie trestov od 3 do 10 rokov. Lenže veľmi dôležité je, že odrazu už tie 3 roky budú môcť byť podmienečne. Čiže inak povedané, keď doteraz to bolo natvrdo 4 až 10, tak teraz to bude v pohode, nie natvrdo, čiže podmienka, do 10 rokov natvrdo. A toto je veľmi veľký rozdiel. Ja sa obávam, že v situácii, kedy sami vieme, že ako máme postavené právo, a vôbec nie som právnik a, prepáčte, ako možno laický pohľad na vec, ale v situácii, kedy zákony sú písané tak, že veľakrát záleží od takého subjektívneho vnímania alebo subjektívneho rozhodnutia sudcu a tým pádom možno niekedy aj od nie práve čestných motivácií, ktoré sa môžu vyskytnúť voči nejakému nečestnému sudcovi, čiže, áno, možno nejaká korupčná ponuka a podobne, sa môže v takejto situácii stať, že tí, ktorí možno teraz dostali 4,5 roka natvrdo, tak zrazu dostanú 3 roky a budú mať podmienku. Zrazu díler, ktorý teraz bol odsúdený na to, aby išiel na výkon trestu do basy, zrazu bude mať podmienku a nič sa mu nestane, lebo správny sudca, nehovorím, že všetci sú takí a zďaleka nie väčšina, ale správny nečestný sudca bude správnym spôsobom motivovaný na to, aby ten subjektívny pohľad na posúdenie daného prípadu využil tak, aby dal trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

    Čo ma zároveň mrzí, že znižujeme trest dílerom. Áno, v tomto § 172 čiastočne môžu byť aj užívatelia možno drog. Hlavne ja teda tam vidím priestor alebo kde to chápem, tak v § 172 sa píše aj o človeku, ktorý dovezie v podstate akékoľvek množstvo drogy. Čiže keď to správne chápem, pán minister, tak je to o tom, že dovezie jedného jointa cez hranice, dovezie si jednu marihuanovú cigaretu a automaticky vlastne teraz ide na 4 roky do basy. A to mi nepripadá zase fér voči tomu užívateľovi vlastne drogy, ktorý si ju doviezol pre svoju vlastnú potrebu. A tuná tú motiváciu tejto zmeny plne chápem. Lenže naozaj si myslím, že najprv by sme mali veľmi dôsledne oddeliť užívateľov a dílerov. Užívateľov, ktorí sú obete samotných dílerov. A pripadá mi to, že aj celkovo vlastne v tom prístupe k tej drogovej problematike na Slovensku, že úplne zbytočne dávame všetkých ľudí do jednej kopy. Mne to trošku, paralela, rovnako mi pripadá zvláštne aj pri braní a dávaní úplatku. Prečo dávame tých ľudí, ktorí úplatok dávajú, spolu s tými, ktorí úplatok berú, do jednej skupiny a nerozdeľujeme dôsledne medzi týmito ľuďmi. Ten, veľakrát aj ten, ktorý úplatok dáva, je možno práve obeťou toho, kto si úplatok vypýtal, ale my ich trestáme de facto rovnako.

    Ja si myslím, že to nie je správne a rovnako to nie je správne aj v tej drogovej problematike. Užívateľ je obeť dílera, človeka, ktorý si povedal, že zbohatne na nešťastí druhého človeka. Na tom, že rozbije jeho osobnosť, že rozbije druhým alebo pokazí druhým ľuďom životy, lebo vieme, že potom práve títo užívatelia alebo obete, ktoré sú závislé, tak spravia čokoľvek, spáchajú akýkoľvek trestný čin, len aby sa dostali k svojej dávke.

    Čiže toto mi chýba a najprv by som na vašom mieste, pán minister, išiel cestou dôsledného oddelenia, identifikovania obete a samotného dílera. Preto teraz v § 171, áno, tam beriem, tam sú užívatelia, a v 172-ke by mali byť iba díleri. Ale osobne, keďže to je, napríklad to dovezie, ktoré som povedal, že jedna marihuanová cigareta, keď ju prevezie cez hranice, už je považovaný za človeka, ktorý doviezol drogu, a automaticky má 4 roky natvrdo, tak túto vidím ten priestor že práve na to dôsledné oddelenie. A potom sa bavme.

    Ja osobne, ak by, mne sa zdá, že preto, že sa na užívateľov pozerám ako na obete dílerov, tak ja osobne by som im doprial všetkým beztrestnosť, všetkým užívateľom, ale, samozrejme, nie zadarmo. Čiže možno takú podmienenú beztrestnosť, beztrestnosť podmienenú tým, že ak užívateľ akejkoľvek drogy, či mäkkej, alebo tvrdej, hodnoverným spôsobom identifikuje dílera, tak v tom prípade dajme mu beztrestnosť a urobme nielen iba policajtov, bojovníkov proti dílerom na Slovensku, ale urobme v podstate každého jedného prichyteného užívateľa dôsledným bojovníkom proti vlastne celej, celej tej chobotnici, drogovej mafii na Slovensku.

    Čiže to som chcel iba k tomu povedať, že vadí mi, že nejdeme najprv cestou dôsledného oddelenia užívateľov od dílerov, cestou oddelenia obetí od dílerov a vlastne teraz takýmto spôsobom znižujeme trestnú sadzbu pri paragrafe, v ktorom sa de facto môžu nájsť aj obete, aj díleri spoločne. Čiže znižujeme trestné sadzby dílerom vzhľadom na to, lebo keď podľahne niektorý nečestný sudca pokušeniu, tak toto korupčné prostredie môže využiť na to, že mu dá najnižšiu trestnú sadzbu a odrazu díler bude beztrestný.

    Z tohto dôvodu návrh zákona nemôžem podporiť.

  • S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, dovolím si súhlasiť. Na tom sa zhodneme. Aj v predchádzajúcich diskusiách, teda vystúpeniach, to bolo povedané, že treba hľadať možnosti pre odlíšenie obete od dílera. Samozrejme, v plnej miere musím uviesť a v plnej vážnosti to, že drogy sú satanské dielo. Práve preto treba k tomu pristupovať špecifickým prístupom.

    Ale s jednou vecou nesúhlasím. Nie je dôvodné kritizovať nejakého nečestného sudcu, že môže dať podmienku ako takú podľa tohto ustanovenia alebo za tohto nastavenia. Však teoreticky ten nečestný sudca tú podmienku môže dať aj teraz za súčasnej platnej právnej úpravy. Dôležité je ale práve to, poukázať na to, že tí sudcovia, ja predpokladám, že mnohí, taktiež ako my tu v parlamente, nemajú radi drogy ako také a dílerov. Čiže ten sudca vie rozlíšiť a musí vedieť rozlíšiť, že či pri 11 dávkach bude toho obvineného alebo páchateľa posudzovať ako dílera, alebo ako niekoho, čo v podstate to iba nedopatrením previezol alebo prechováva tú drogu.

    Zároveň chcem upozorniť ešte na jeden procesný inštitút a na jedného človeka, čo je práve v tom trestnom konaní, a to je prokurátor. Práve prokurátor má tiež tú možnosť posúdiť, že či ten sudca dobre zvážil a dal niekomu podmienku alebo dal dva roky, alebo tri roky, alebo nie. A práve tam je ten inštitút, že prokurátor sa môže odvolať voči tomu rozhodnutiu ako takému, čiže aj ten sudca má nepriamo náprotivok prokurátora, ktorý môže dohliadať nad tým, že či ten sudca náhodou nie je nečestný a nespravodlivý.

    Čiže v tej prvej časti tvojho vystúpenia sa zhodneme, v tej druhej časti odborne iba poukazujem na to, že v podstate to, ako to nastavil pán minister, alebo teda ministerstvo spravodlivosti, ide skôr za účelom pomôcť mladým a nie dílerom. Díleri patria za mreže.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, keby ste diskutovali mimo sálu, alebo ak chcete reagovať k téme, tak potom faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Pán kolega Matovič, spôsob a obsah slov na adresu môjho kolegu Martina Poliačika vnímam veľmi pozitívne, aj keď ste povedali, že nejde o ospravedlnenie. Vnímam ho ako ospravedlnenie za to, čo ste si v minulosti voči nemu dovolili. Takže skladám pred vami klobúk dolu a ďakujem. Dá sa diskutovať aj kultivovane.

  • Ďalší v rozprave vystúpi, faktická poznámka, nech sa páči, pán poslanec Matovič s reakciou.

  • Skúsim od konca.

    Ďuro, neviem, ja som iba zopakoval presne to isté, čo som hovoril vtedy, keď sa ma novinári pýtali, prečo som Martinovi vysypal nejaké striekačky symbolicky na hlavu. Ja som ho nikdy nekritizoval za to, že sa priznal k užívaniu drogy. To by sme mali takýchto ľudí, a keď to spraví možno aj ústavný činiteľ, práveže by sme ich mali za to pochváliť, lebo práve možno tým, že sa prizná k tomu a povie, akým spôsobom sa z tohto pokušenia alebo závislosti prípadne dostal, tak to môže byť ako pozitívny príklad voči mladým ľuďom a je to podľa mňa oceniteľné a nie odsúdeniahodné.

    Čo mne ale teda vadí, a to som znova povedal to isté, čo predtým, aj teraz, je to, že vlastne neuvážene podľa mňa, a doteraz to neoľutoval, hovoril medzi tisíc vetami o tom, že čistý heroín je pre telo neškodný. Ale tí mladí ľudia si z toho nezapamätajú nič iné, iba to, že heroín je neškodný. A toto bolo z jeho strany nezodpovedné a to naďalej odsudzujem.

    Čo sa týka Martina, á, Tóna Martvoňa, hovorí, že sudcovia môžu dať podmienku aj teraz. No jednoducho nemôžu. Ak presiahne, ak jednoznačne ten človek bol identifikovaný ako díler, tak mu podmienku nemohol dať a dostal napríklad, jak som spomínal, dostal 4 roky natvrdo, lebo bol díler. Ale, bohužiaľ, teraz, my predtým, jako oddelíme dôsledne užívateľov od dílerov v zákone, aby sme, a necháme ich vlastne de facto v jednom paragrafe, tak so snahou znížiť prípadne trest pre, alebo zabezpečiť podmienku pre užívateľa, ktorý si napríklad prevezie cez hranice jednu marihuanovú cigaretu, zároveň aj znižujeme dolnú sadzbu pre dílerov a vystavujeme nečestných sudcov pokušeniu podľahnúť tomu pokušeniu a dať aj dílerovi podmienku. A to je jednoducho neprijateľné. Ja by som práve ešte išiel úplne opačným smerom. Dílerom natvrdo najmenšiu sadzbu aj 10 rokov a užívateľov beztrestných, jak udajú dílera.

    Ale toto je, ideme presne opačným smerom. Zavádzame beztrestnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, je 11.00 hod., mali by sme pokračovať hlasovaním, ale keďže máme prerokovaný len jeden bod, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali bez hlasovania dnes do tej 14.00 hod.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia...

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, ktorí chcete počúvať vystúpenie pána poslanca Hlinu, takže zotrvajte v sále, tí, ktorí nie, poprosím diskutovať mimo rokovaciu sálu.

  • Jasné. Tak nech sa páči.

    Som rád, že pán minister tu je, lebo minulý rok som mal pocit, že preňho je trestné právo ako Mojžišove kamenné tabuľky, lebo tak sme sa vtedy pochytili, že sa to nemá meniť, takže som rád, že sme tu a otvárate Trestný zákon. A poviem potom ku koncu môjho vystúpenia, krátkeho vystúpenia, menej emotívneho jak včera, že aj čo by som predložil, prípadne ako s kolegyňou, ako pozmeňovací návrh.

    K tejto veci, o ktorej tu sme rozprávali, ja som bol ináč, poviem pravdu, trošku na pomedzí, ale aj po diskusii som už presvedčený, ale, žiaľ, musím povedať, presvedčený opačne, čiže na strane pána Lipšica. Presvedčený dokonca, hlboko presvedčený, i keď som bol otvorenej mysle.

    Je, ja to takto poviem, čoho sa aj trošku bojím, to je taká, taká, ten signál a potom poviem aj vecne, hej. Signál je napríklad to, čo ja som si raz onehdá dovolil, že som zaprotestoval proti jednému marihuanovému protestu a nemal som to robiť. Lebo tá spŕška, čo sa na mňa, a to by ste neverili, že čo sa na mňa zosunulo, som pomaly nevedel, že kde uhnúť. A takto len to poviem, splastičním to. Najskôr sa ten protest volal "Za legalizáciu marihuany" a potom sa to switchlo, hej, pre korekciu "Protest za dekriminalizáciu marihuany". Ja sa bojím jednej veci, že po prijatí tejto novely zákona vydáme signál a niektorí kolegovia sediaci na spravodajskej stoličke to budú ohlasovať ako víťazstvo. A to je podľa mňa veľmi nebezpečné a to je aj určitý precedens pre verejnosť, pokiaľ toto ohlásime ako víťazstvo. A ja si myslím, že táto komunikácia týmto spôsobom asi aj bude navonok púšťaná.

    Teraz skúsim vecne k tejto veci, ktorá tu bola, čiastočne to naznačil môj predrečník. Existuje v podnikateľskej sfére také niečo, akože objavíte nový trh. Objavíte nový trh a to znamená, že zvýšite výnosy. A ja to trošku pritiahnem za vlasy, ale v dnešnej dobe totálnych absurdít a cynizmu môžme povedať, žiaľ, s ľútosťou, že možno aj toto tu sa dá identifikovať. Znížením spodnej hranice trestu zväčšíte, objavíte nový trh pre ľudí, ktorí sa v tejto oblasti hospodárstva vyskytujú. Od právnikov, tí legálne a potom nelegálne sa v tejto oblasti vyskytujú aj sudcovia a prokurátori. Tento nový trh má dobrých klientov, lebo díleri sú poväčšine dobrí klienti. Viete, keby ste objavili nový trh u niekoho, kto, z koho nevytrasiete ani euro, tak to nemá zmysel. Avšak u týchto ľudí je vysoký predpoklad, že budú mať na zvýšené plnenie, ktoré im umožní v tom veľmi diapazóne, v tom veľkom rozsahu plávať. Je rozdiel, či dostanete 3 roky podmienečne s probačným dohľadom a ten max je, myslím, že 7 alebo koľko natvrdo. Ja neviem, kde je, v Ilave alebo kde, hej, čiže to je rádový rozdiel. A ako sa to dá celé posúdiť. Nuž včera sme tiež mali o tom určitú debatu, hovoríme tomu aj stav súdnictva. Žiaľ, pri stave dnešného súdnictva musím povedať, že je to možné posúdiť rôzne.

    Takže, vážení kolegovia, špeciálne zo SMER-u, naozaj v tomto prípade zvážte aj toto, či ste sa nestali súčasťou tejto hry, lebo v tomto prípade naozaj nejde o chudáka, ktorý si zoberie dve marišky do vrecka. Nejde. V tomto prípade o to nejde, lebo hovoríme o minimálnej, v tomto prípade ide o to, že objavujete nový trh. Ja nechcem povedať, nedajbože, pán kolega, že ste v konflikte. Pozrite sa, keď máte takú variáciu, že čo môže, aký trest nastať, a záleží to od posúdenia...

  • Reakcia ministra.

  • Áno. Čiže toto, vážení kolegovia, stále platí to, čo som povedal, i keď pán minister má snahu mi to vysvetliť a dovysvetľovať, ja som pozorne počúval.

    Stále toto nerieši, že chcete, aby chudák, ktorý má dva jointy vo vrecku, nešiel do basy. Toto nerieši. Toto rieši to, že díleri budú mať možnosť si to vybaviť, áno, a strpia nejaký ten probačný dohľad a z existujúcich výnosov proste si to zošérujú, rozdelia to medzi zúčastnené strany, ktoré im vytvorili tento nový trh. Doteraz to nebolo možné, lebo tam to bolo prudko zastavené. Teraz to možné je.

    Žiaľ, za normálnych okolností by ste ti toto ani v zásade nemali dovoliť povedať, leto tým by ste ako keby urážali. Žiaľ, ja si to kľudne môžem dovoliť povedať vzhľadom na skúsenosti, aké tu sú. Takže je to na, samozrejme, na vašom zvážení, že ak sa k tomu postavíte a k čomu sa chcete ako postaviť, či chcete pomáhať, alebo nechcete pomáhať. Ja tu nechcem hovoriť o príbehoch, tragédiách, o ktorých všetci dobre vieme.

    Ešte drobnú poznámku, aj som rozmýšľal, či ju poviem, alebo neviem, k ohlasovaniu toho takéto určitého víťazstva, nepoviem ju.

    Poviem to, čo som chcel povedať. Pán, ohlasujem, pán minister, že keď otvárate Mojžišove hlinené tabuľky, tak je tu taký zámer, že s kolegyňou pani Horváthovou, ktorá tomu rozumie a...

  • Reakcia z pléna.

  • ... ktorá tomu rozumie a aplikačná prax naozaj ukázala, že vznikajú problémy u ľudí, ktorí sú v kontakte s inými ľuďmi, a vznikajú štatisticky častejšie, ako vznikali doteraz, to znamená, keď už to otvárame, tak návrh bude v tom, že medzi chránené osoby sa zahrnú učitelia, tí tam nie sú, sú v inom zákone, ale v Trestnom nie sú, a zdravotníci, čo je, krátko zdôvodním, verím, že uznáme aj na určité príbehy, ktoré sme počuli, naozaj namieste. Pokiaľ sú už medzi chránenými osobami zahrnuté iné kategórie.

    Pán minister, chcem vás poprosiť o určitú ústretovosť v tomto. My vám návrh toho pozmeňovacieho zákona predložíme. Verím, že bude na túto tému kľudná a odborná debata.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

    A predsa len si dovolím ešte jednu poznámku na ukončenie, lebo už viem, že je prihlásená, ak neni, za chvíľku sa prihlási tuná kolega Martvoň, ktorý povie, že, včera to tu povedal, vodu káže, vodku deťom nalieva.

    Vážení, ja som v čase, ja som vytvoril prevádzky, v ktorých je tisíc stoličiek a robí cirka sto ľudí. A tam vzniknú aj sedávať ľudia. V čase, keď v jednej v tej prevádzke naliali, som ja bol nad Uralom. Takže si zásadne vyprosujem, nad Uralom a mám aj palubný lístok na rozdiel od Počiatka. V čase, keď naliali jednej slečne, ja vám to poviem, boli traja, jeden bol šedivý, jedna bola úplne jasné, že má viac ako, a jedna mala údajne 16, ale nevyzerala. Moja dcéra má 16, a keď s ňou idem po meste, tak si ľudia povedia, aha, somár Hlina si narazil frajerku. Ale dobre, nech to niekto chce. Boli traja, objednali si dve vodky. Zadanie novinárov bolo jasné: načapať ma. Načapali.

    Ale verím, že po tomto vysvetlení, vážení kolegovia, len čistý úbožiak, čistý a absolútny úbožiak, ktorý je schopný si vytvoriť vlastné niky, ktoré si píše, že aký je schopný rečník, čistý úbožiak, ktorý sa ide najesť do McDonaldu k žene, ktorú zabezpečil, aby vyhodili, ešte tu bude niečo splietať o tom, či sa nalieva deťom!

    Pán kolega, ja mám iba jednu trpezlivosť. Ešte raz otvoríte tie svoje nevymáchané ústa a mne poviete, že nalievam deťom, upozorňujem vás aj pri ministrovi spravodlivosti, že mám iba jednu spravodlivosť!

    Ďakujem.

    Spravodlivosť, to určite, ale trpezlivosť!

  • S reakciou, faktické poznámky dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Horváthová.

  • Ja by som chcela trošku upokojiť tú situáciu a zareagovať vlastne na ten avizovaný pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať zaradenia lekárov alebo vybraných zdravotníckych pracovníkov, učiteľov medzi chránené osoby.

    Viem, že takéto snahy už boli. Dúfam, že sa to technicky bude dať spraviť. A nemám nejaké bočné úmysly aj s pánom kolegom, teda ja osobne určite nie, a ide mi o to, aby sme vydali taký nejaký pozitívny signál voči týmto skupinám, ktoré v súčasnosti, situácia je komplikovaná aj v zdravotníctve, aj v školstve, množia sa útoky na lekárov, na záchranárov. Takže myslím si, že si zaslúžia vyčleniť ich do skupiny chráneným osôb, aby požívali určitú takú, možno aj spoločenskú, vážnosť a aby vnímali to, že napríklad aj členom tohto pléna záleží na tom, na nich a na ich práci.

    Ďakujem pekne.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, skutočne utíšte sa. Tí, ktorí nechcete zotrvať a byť v sále, tak vás poprosím, aby ste opustili rokovaciu miestnosť.

    Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ono sa to vždy tak krásne povie, trafená hus zagága. Vy, čo tu predvádzate, iba gágate. Na dôvažok k tomu, čo ste povedali.

    Nebudem reagovať na to neslušné slovo, ktorým ste ma nazvali, keď ste odchádzali, čo nepatrí do tohto parlamentu. To, čo si vy možno doma v domácnosti používate, je vaša vec, ale v parlamente si vyprosím, aby ste mňa tu nazývali tým neslušným slovom, čo ste použili, keď ste odchádzal, po prvé.

    Po druhé, k tým vašim obvineniam, čo ste tu včera uviedli voči mne a mojim kolegom a ostatným, viete čo, no, poviem to takto, ja to znovu zopakujem: ja som nikoho nevyhodil. Univerzita Komenského má 3-tisíc zamestnancov a ja nemám dosah ani dôvod, ani predstavu, kto všetko tam je prijatý, neprijatý. Ja viem iba jednu vec, keď som si zisťoval, tá pani dala sama výpoveď. A dokonca nehovoriac o tom, že ja nie som ani jej nadriadený, ani nič. Čiže zasa si vymýšľate, klamete a tárate. To je ale vaša praktika, ktorú využívate.

    K tomu, ako vy fungujete, ešte jednu takú vec, aby ste si trošku osviežil pamäť. Ako ja si myslím, že je veľmi smutné, keď tu sedí človek, ktorý zvláštnym spôsobom sponzoruje študentské akcie, kde sa podáva alkohol a kde dokonca jeho firma v minulosti, minimálne to bolo na určitých beániách, podáva alkohol ľuďom, kde na tých beániách sa objavujú aj mladiství. Čiže znova to chcem povedať, ľudia, ktorí nalievajú mladým ľuďom, alebo teda mladistvým, alkohol a díleri drog patria tam, kde majú patriť, a teda za mreže.

  • Dobre. Vidíte, že sa ma tu pýtali, že či tak sa viem vytočiť. Ja som kontrolovaný, pán kolega, pozrite sa. Ja to tu kolegom vysvetlím.

    Na beániu majú vysokoškoláci, ja viem, že sú géniovia ako vy, ktorí možno už chodili na vysokú v trinástich, ale poväčšine vysokoškoláci majú viac ako 18. Áno, mali sme program...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nechajte ma dohovoriť.

    Každý, kto prišiel, povedal, že má beániu, dostal od nás 5-tisíc korún a 3-tisíc korún dostal bonus na konzumáciu. Čo som urobil zlé? Tak ako sme vydali tisíce polievok zadarmo, polievku za skúšku, tak sme robili aj toto.

    Je úbohé, jak tak úbohý človek môže sedieť na mieste spravodajcu? To je otázka pre kolegov zo SMER-u. Verím, že už to identifikujete.

    Ja sa naozaj pýtam, už to hovorím tretíkrát, dúfam, že už to nebudem musieť hovoriť. Naozaj, kolegovia, zvážte personálnu prácu vo vašej, človek, ktorý je schopný sa ísť obslúžiť k úradníčke, ktorú vyhodili, a dokazovať, pokorujúco jej to dokazovať, že ako to dopadlo, je nieže úbožiak, ober, über, aber úbožiak (potlesk) a s vami sedí a k vám sa vyjadruje a mudruje tu, splieta hlúposti, uráža a je váš kolega. Vážení, však on by mal mať dištančný odstup 5 metrov okolo neho!

  • Ruch v sále.

  • Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Viskupič, pripraví sa pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, no, späť k zákonu. Sme sa podozvedali veci, však?

    Ja mám tento návrh zákona, teda možno ste aj, pán minister, nepredpokladal takú plamennú diskusiu a možno aj dlhšiu, ako sú bežné návrhy zákonov, ktoré tu prechádzajú, ako sa im dostáva pozornosti. Tento návrh zákona otvára rôznymi rečníkmi z rôzneho uhla pohľadu niekoľko zásadných vecí.

    Mám pocit, že táto snemovňa, odkedy prebehli posledné voľby, sa vždy nejakým spôsobom, ak sa dotýka práv niektorých menšín alebo ak sa dotýka problematiky drog, trošička zasekne a ľudia majú, alebo tuná kolegyne a kolegovia majú pocit, že sa k danej téme musia vyjadriť.

    Ja som zvažoval toto vystúpenie, pretože niekto to tu predo mnou spomínal predtým, deje sa tu aj čosi, čo sa môže považovať za symbol na vydanie sa na ďalšiu cestu. Keďže návrh zákona okrem preberania dvoch smerníc, ktoré jednajú o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a boj proti detskej pornografii a v prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a ochrane obetí obchodovania, to sú dve veľké témy, sa dotýka aj problematiky, ktorú všeobecne môžme nazývať problematikou drog.

    Túto problematiku je veľmi ťažké riešiť bez toho, aby sme išli možno salámovou metódou, a myslím si, že niekedy je dobré robiť menšie kroky, ako urobiť jeden a zásadný, pretože ak sa teda jedná o symboly, tak vydať sa správnou cestou, a v tomto prípade ja budem s iniciatívou ministerstva súhlasiť, je treba sa zamerať na podstatu.

    Myslím si, že podstata, a to, čo kritici daného zámeru hovoria, že sa jedná o dílerov a pravdepodobne navrhovatelia a všetci tí, ktorí budú danú zmenu podporovať, hovoria, že sa jedná o obete, o obete zneužitia drog, a teda aj obete daných dílerov, si ja myslím, že na základe toho, ako funguje daný systém, sa vydávame na dobrú cestu a vydávame dobrý signál. Poviem aj prečo.

    Myslím si, že kompromisné návrhy, ak sa jedná o veľmi zložitú tému, sú niekedy a hlavne pri tom, ako by sme mali pristupovať k tvorbe zákonov, sú dobrým riešením. Ten kompromisný návrh možno, možno to znie aj ako otázka, by chcel a mal za cieľ určiť to, že aby sme sa na obete dílerov vedeli pozerať aj v súdnej praxi a pri uplatňovaní práva takým spôsobom, že ich nebudeme nadmieru trestať, a teda zníženie sadzby v dolnej hranici zo 4 na 3 roky, ktoré odomyká proces ten, že títo, tieto obete, ktoré sa dotknú veľmi nemilého sveta drog, budú mať možno aj druhú šancu v živote. Toto je podstata.

    To, čo tu bolo spomínané jedným z kritikov daného zámeru, bol tu spomínaný herec Cinkota, veď vieme všetci, že recidíva, 8-ročný trest, 230 dávok, či koľko to bolo, tohto človeka predsa nikto nemôže považovať za používateľa alebo obeť dílera. Proste tento človek s 230 dávkami dostal 8-ročný trest a nebavíme sa o tom, i keď sme uplatnili daný paragraf, i keď sme uplatnili daný paragraf a hýbeme sa v jeho tej hornej hranici, s ktorou sa nič nedeje.

    Ešte raz, aby sme boli na tom, deje sa tu boj medzi ľuďmi, ktorí zavádzajú tieto praktiky, ktorí sú mafiáni, a s hornou sadzbou sa nerobí nič. A obeťami tejto činnosti sú ľudia, ktorí, a nechcem to teraz znevažovať, či tu budeme rozprávať o 5 gramoch marihuany alebo dvoch jointoch, ale ktorí môžu prísť v nejakých, súhre okolností s dostatočne intenzívnou drogou v množstve, ktorá sa bude kvalifikovať aj zo zákona. Pretože tuná, tuná súhlasím, že, ale pravdepodobne aj podľa mojich informácií, tu príde k nejakej zmene a bude ambícia definovať, koľko bude tá dávka. Ale toto nechajme skutočne na odborníkov. Neviem, či tu môžme kvalifikovať sa, niektorí majú pedagogické skúsenosti, niektorí majú osobnú skúsenosť. Ja musím vyhlásiť za seba, že osobnú skúsenosť s drogami nemám, takže na vlastnom, ale takisto mám veľké množstvo priateľov, bývalých teda, ktorí sú už po skúsenosti s drogami mŕtvi, a mám obrovské množstvo priateľov, keďže som pôsobil aj v takom sektore, kde bola táto riziková skupina, ktorí sa liečili a úspešne liečili, a ak by bol na nich zákon udrel tvrdou silou, tak mám za to, že by sme z nich, ako to bolo správne pomenované, tvrdosťou zákona a tvrdosťou represie vychovali veľmi dobrých, školených dílerov, pretože, a tu chcem povedať a povedať tú podstatu, ľudia, ktorí sa s drogovým svetom stretli a dostali sa do väzenia, sú v spoločnosti uplatniteľní veľmi ťažko. Tým pádom sa z nich naozaj môžu stať väzenským prostredím vyškolení díleri, čiže tí, proti ktorým má akýkoľvek zákon, ktorý tu prijímame, hlavne bojovať.

    Čo sa týka druhej témy, ktorá tu takisto veľmi často vzbudzuje vášne, a je to ako keby trest za alebo zvýšenie trestnej hranice, ktorá sa týka ľudí inej sexuálnej orientácie a podobne, na základe daného návrhu, takisto si myslím, že by sme mali dôsledne dohliadať na slobodu slova. A ja si vážim to, že niekto môže svoj názor vyjadriť. Ale tuná sa bavíme o skutkových podstatách a o tom, že či sa v našej spoločnosti vyskytuje, a tým pádom aj zákonodarca to zreflektuje, spôsob, že niekto niekoho okrem toho, že ho napadne, ublíži mu a podobne, to robí z nejakého dôvodu. Pri tomto dôvode, ktoré ministerstvo chce zaviesť, čiže ak ten dôvod má byť iná sexuálna orientácia, si myslím, že rozširovaním týchto dôvodov je jedna cesta, myslím, že to tu spomínal pán spravodajca. Buď sa teda vydáme cestou takou, že nebudú žiadne dôvody na zvyšovanie sadzby zadefinované, alebo ich teda rozšírme a môžme ich rozšíriť aj o dôvody z nenávistného, alebo z výrokov nenávistných voči cirkvi, náboženstvu a podobne a môžme sa k tomu dostať. Ale určite tuná s týmto návrhom ja osobne nemám problém. Ak chce ísť niekto ďalej, v prvom čítaní sa dajú vyjadriť výhrady, v druhom čítaní buď to vyjmime, alebo to teda kolegovia, ktorí majú za cieľ rozšíriť danú skupinu, ktorá by mala byť definovaná v Trestnom zákone, nech predložia návrh a môžme sa o tom baviť.

    Takže z hľadiska oboch vyhajlajtovaných zákonných úprav, ktoré by mali byť upravené, si myslím, že sa vydávame správnou cestou. A ja tento návrh v prvom čítaní podporím, prípadne v druhom čítaní, ak bude potreba, predložím vlastný pozmeňovací návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším v rozprave prihlásený je pán poslanec Kuffa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem spomenúť, kolega Dodo Hlina tuná nie je, ale spomínal tuná Mojžišove tabule, tie nie sú hlinené. To sa neodvádza z vlastného mena, ale sú kamenné tie tabule, kedy dostal Mojžiš na hore Sinaj tieto dve kamenné tabule. To je Desatoro Božích prikázaní, to len k tomu.

    Ja by som to veľmi neprirovnával k Trestnému zákonu, lebo v Desatore je naozaj zhrnuté všetko. Pán minister, vy ste ministrom spravodlivosti, čo myslíte, ak by sa Desatoro Božích prikázaní tak naozaj skutočne dodržiavalo v praxi, trebalo by nám takéto zákony tuná?

  • Reakcia ministra.

  • Spoločnosť by vyzerala ináč. Ďakujem pekne. Áno, vyzerala by ináč. A to je len desať príkazov. Zoberme si, koľko my máme zákonov, ústav a kdečo všetko a aká to je spleť, veľakrát sa v tom až nevyznáme. Odpusťte mi, možno budem mať zase taký trošku iný názor.

    V úvode hneď musím povedať, že drogy sú zlé, nie sú dobré a hlavne tie dôsledky, ktoré sú ako z toho, hoci samotní užívatelia drog a tí, ktorý ich užívajú, podčiarkujem, užívatelia, tí, ktorí majú skúsenosť s drogami, hovoria, že drogy nie sú zlé. Áno, vyvolávajú tie emócie a pocity, kde sú tí ľudia ako šťastní. Ale čo je najväčšou tragédiou? Tie dôsledky a závislosti z užívania drog, tie sú priam katastrofálne. To sú nešťastní mnohí ľudia a takisto aj rodiny.

    Byť závislým na čomkoľvek, kolegovia, na čomkoľvek, mládež tuná není, ale sú tam nejakí mladí ľudia hore, hej, byť závislým na čomkoľvek je tou najväčšou tragédiou.

    Aby som nebol chápaný zase zle, tak chcem aj povedať toľko, že so špinavou vodou, alebo vanička, v ktorej umyjem to dieťa, aby som nevylial aj dieťa, aj špinavú vodu. Dieťa zachytím a špinavú vodu vylejem, a to je ten podstatný rozdiel. Ak je ktosi závislý, hej, to je veľmi, veľmi ťažká vec a jednoducho veľakrát tí ľudia aj chcú skutočne tú zmenu, ale nevládzu, hej, že síce duch je ochotný, ale telo nevládze, hej. Teda to naše telo stále víťazí nad týmto.

    A naozaj, možno pán kolega nebude teraz so mnou súhlasiť, ale sú drogy také návykové, že po jednom užívaní, tvrdil to pred chvíľou, že je to mýtus, tak ja to tiež som len tak počul aj z dostupnej literatúry, čiže tam píšu mýty alebo ako, tak sa stávaš závislý. Možnože ja vo svojom veku neviem, či by som sa stal, alebo nestal, ale u mladého organizmu viem si to predstaviť, že je to 15-, 16-, 18-ročný mladý človek, hej, a stáva sa veľmi rýchle závislý a naozaj to môže byť po aplikácii len jednej jedinej. A navyše ešte každý ľudský organizmus je iný, jedinečný, každý človek je jedinečný a je neopakovateľný, rovnako aj organizmus náš, jeden možnože znesie alebo sa stáva návykový po troch, možno piatich dávkach, ale sú takí ľudia, ktorí po prvej dávke, a viem si to predstaviť.

    Ja si dovolím tuná prečítať to z dôvodovej správy, aby som to neskomolil, lebo keď som to tuná tak aj počúval, tak sa mi to zdalo, že niekedy asi neviem, ja to aj vysvetlím, ako aj to chápem, no potom nevieme sa dopracovať v podstate k tomu poznaniu tej pravdy. Okrem iného v dôvodovej správe je napísané: "Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činoch s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody u páchateľov, ktorí nie sú dílermi drog, ale výhradne ich užívateľmi." Podčiarkujem, ktorí nie sú dílermi drog, ale užívateľmi.

    Ja to teda chápem, pán minister, že sa to dotýka samotných užívateľov. Áno, vznikla tu polemika o tom, že v podstate kto je teda užívateľ a kto je tým dílerom. Myslím si, neviem, či je to možné, ale určite je to možné, však máme odborníkov, možno, pán minister, sa zamerať na to, že, a presne to definovať, hej, možno ešte presnejšie to určiť, možno ako, pán minister, ako predtým, keď to spomínal pán Lipšic, že čo je to vlastne ešte užívateľ drog a čo je to díler drog.

    Dílerov drog sa nebudem zastávať vôbec, pretože sú to obyčajne ľudia, ktorí nie sú užívateľmi, sú len dílermi, ktorí len sprostredkúvajú a predávajú a je to, je to sprostý biznis, prepáčte za výraz, je to sprostý biznis na nešťastí druhých ľudí. Mnohých ľudí dostávajú do nešťastia, mnohé rodiny dostávajú do nešťastia. Pre nich možno aj 20 rokov by som dal, pán minister, hej.

    Ale byť drogovo závislý a byť závislý na čomkoľvek, a to je to dieťa, ktoré ja okúpem v tej vaničke, aby som ho ja nevylial s tou špinavou vodou, tak už byť drogovo závislý, samozrejme, tá prevencia je veľmi dôležitá, tá je najdôležitejšia zo všetkého, ale tá musí predovšetkým začínať v rodinách. A to nie sú len tie zákony a represná zložka, ktorá tuná bude, a ja som to už aj tak aj spomínal, čím tvrdší zákon, čím väčšia tá represia, tak ten očakávaný ten výsledok, že teda tá spoločnosť bude teda sa správať, spravodlivejšie a lepšia bude. Naopak, neni to tak. Neni to. A veľakrát je to čím vyšší trest, tak naopak, tá kriminalita veľakrát aj stúpa. Sú to také paradoxy, ale to životná skúsenosť to hovorí, máme to overené aj v dejinách ako ľudstva, že to tak naozaj je.

    Ja napríklad chcem oceniť aj túto snahu, aj to, že pán minister otvára Trestný zákon, a ja v podstate s tou probačnou, probačným dohľadom súhlasím. Nehovorím to len čiste teoreticky, ale aj prakticky. Môj brat Maroš má takýchto u seba chovancov, chlapcov, ktorí boli drogovo závislí, hej, a sú teraz ako uňho a sám som aj ja mal možnosť, aj stále mám aktuálne možnosť s týmito ľuďmi sa stretávať aj rozprávať, akým peklom ako prechádzali. Myslím si, že človek, ktorý padne a stane sa užívateľom a závislým ako na drogách, a ja verím, že pán minister má tento úmysel, aby sme im dali šancu. A tá šanca, to je tá, že naozaj to probačné obdobie, myslím, že 3 roky by teda bolo, hej, že môže dostať podmienku na 3 roky, a teda ty máš právo sa vo svojom živote potknúť, pomýliť sa, hej, a stať sa ako tým narkomanom. Ja nehovorím, že je to dobré, je to tvoj poklesok alebo možno tvoja slabosť, ale si sa potkol vo svojom živote. Myslím si, že aj systém, spoločenský systém, aby dával šancu na opravu. A tá šanca na opravu je práve tá, že dostaneš podmienku pod dohľadom a máš možnosť v pôstnej dobe, to poviem, máš možnosť činiť aj pokánie. A ja verím, že je aj táto cesta, hej, a naozaj nejak striasť sa toho zlozvyku užívania drog.

    Aj keď výsledky a štúdie a psychiatri, psychológovia a lekári, rovnako jak alkohol a alkoholizmus, rovnako aj narkomani a drogy, sú to závislosti, ktoré sú liečiteľné, ale predstavte si, kolegovia, nie sú vyliečiteľné. A máme tuná pána doktora, neviem, či sú tu ešte nejakí lekári, á, sú, sú, no. No áno, liečiteľné sú, ale nedajú sa vyliečiť, nedajú sa vyliečiť. Ale dodávam, nad alkoholom dá sa zvíťaziť, ale aj nad drogou dá sa zvíťaziť, a to je tá prevencia a to je tá výchova a to je to vedenie. To nie je veľakrát, áno, byť doživotným abstinentom, to je tvoja cesta. To je tvoja cesta: byť doživotným abstinentom. Inej cesty nemáš strednej, že budeš len piť, ak si bol závislý na alkohole, že budeš len trošku piť. No nebudeš trošku piť, hej. A ak by sme vedeli vyliečiť z alkoholu, no tak aj Predná Hora by mala výsledky. Ale to by nemohli byť tam ľudia, ktorí idú na Prednú Horu trikrát a stále prídu naspäť a znova upadnú do toho. V Žakovciach bol tam rekordman taký, ktorý bol 13-krát na protialkoholickom liečení.

    No a keď už sme u toho a možno, ja som to, prepáčte, pán predseda, keď trošku málinko sa vrátim k predchádzajúcemu zákonu, a to bol možno, tie, tie pokuty za fajčenie a podobne, tak súvisí to s touto témou, hej, lebo tiež je to ako závislosť. A ak už by sme mali niekoho trestať, ak si nepolepšiteľný a správaš sa nezodpovedne aj ku svojmu zdraviu, no tak tvojím postihom bude tvoja priama participácia na liečbe. Zaplatíš si, hej. Predáš dom, predáš auto, aby si mohol platiť liečbu, hej, keď si sa stal, ja neviem, alkoholikom. No len taký alkoholik obyčajne nemá nič a veľakrát aj takýto narkoman, hej, títo ľudia sa správajú nezodpovedne tak, že prepije svoju vlastnú rodinu, svoju manželku, majetok, deti, všetko, hej. Takže to je väčší problém, ale viem si to predstaviť. Rovnako aj pri fajčiarovi, ktorý by, trebárs nevie sa vpratať do kože a teda fajčí a takto, no tak máš rakovinu pľúc, no tak budeš prispievať pri liečbe, pri tej rakovine pľúc, lebo tie chemoterapie, samozrejme, nie sú lacnou záležitosťou. Ale nedávať zase takto pokuty, že kdesi ktosi si zafajčí, ani nevie poriadne, že porušuje ten zákon, a je tá pokuta vo výške jeho mesačnej mzdy, tak s tým nemôžem súhlasiť.

    K tomu boju proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografie. Aj túto snahu ako oceňujem, pretože skutočne pri tých sexuálnych deviáciách, ktoré dnešná doba ako prináša, tak sú tu už hrozné absurdity, aj keď chcem povedať, že pri pedofílii a sexuálnom zneužívaní obeťou sa stáva nielen dieťa, ale aj samotný ten páchateľ. Obidvaja sú obeťami, pretože ten nevie udržať tie svoje vášne a proste takto, hej. Čo je veľkou tragédiou, hej, aj pre jedných, aj pre druhých, ale, samozrejme, dieťa je to, ktoré nie je schopné sa brániť. Nie je schopné sa brániť. A veľakrát takéto sexuálne zneužívanie je, práve sa pácha to sexuálne zneužívanie na deťoch vo vlastných rodinách. Veľakrát to nevie zvládnuť tá samotná rodina. Určite áno, spoločnosť má byť tým, ktorá má pomáhať v týchto skutočnostiach.

    Tak ja len na záver by som chcel toľko snáď dodať, že ja si viem predstaviť návrh, predkladaný návrh zákona a chcem aj doceniť aj toto úsilie a snahu, aj keď to možno tak posmešne tu bolo ako povedané, ale aj ja mám taký pocit, akoby naše väznice na Slovensku boli preplnené. Nerobme to, lebo to nie je len ten trest a väznica a za každý tvoj prešľap a priestupok a zavrieť každého len do basy. Veď naozaj potom, aby sme potom v každom meste mali väznicu a trestali týchto ľudí. Táto skutočnosť, ktorá je tuná, ten úmysel, samozrejme, ľudia sú zodpovední a sú aj nezodpovední, ale väčšina ľudí, chvalabohu, je zodpovedných a rovnako aj sudcov, ako tuná kolegovia ako spomínali. Áno, život prináša všeličo, môže to byť aj sudca taký, ktorý, ktorý možno zneužije túto situáciu, ale vo väčšine prípadov a v drvivej väčšine prípadov ja verím, že to bude naozaj ako prospešné a, samozrejme, aj tí sudcovia zo samotnej praxe a veľakrát aj zo životnej skúsenosti stretávajú sa s týmito prípadmi, tak myslím si, že to bude veľmi dobrá vec, aby naozaj mohli títo mladí ľudia, lebo väčšinou sa to dotýka mladých ľudí, aby naozaj dostali podmienku a mali tú šancu, aby mohli to, čo vo svojom živote pokazili, aby to mohli napraviť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, od pánov poslancov Poliačika, Mikloška; Mikloška, Jarjabka a Poliačika, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Oceňujem snahu tohto zákona smerom k väčšej represii týchto trestných činov najmä preto, že mám tiež ambície prispievať k ochrane detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Teda podporujem tento trend. Je to v zhode aj s prekvapujúcim záujmom Európskeho parlamentu a jeho nedávnou rezolúciou ohľadom pornografie. A dúfam, že budú v tom pokračovať ďalej, tak ako tento zákon.

    Sem však patria aj trestné činy v oblasti sexuálneho násilia, vykorisťovania, zneužívania, teda myslím na ten Európsky parlament, a tam je čo ešte stále doháňať.

    Trocha ináč je to s drogami. Máme i negatívny príklad Západu, ktorí sú na tom podstatne horšie ako my. Bol som prvé dva roky, ´90 - ´92, predseda federálnej protidrogovej, prvej, komisie, ktorá v týchto rokoch urobila kus práce, z ktorej potom s určitým meškaním čerpali obe republiky. Už vtedy bola snaha legalizovať aj dekriminalizovať drogy. Všade však, kde sa o to pokúsili, doplatili na to. Pamätám sa na návštevy svoje Švajčiarska. Otrasné pohľady v tých parkoch, doteraz na to nezabudnem. Treba tvrdšie proti dílerom, ale mať väčšiu empatiu pre ich obete.

    Upozorňujem na obrovské náklady, ktoré treba na liečenie drog, drogovo závislých. V globále tieto drahé chemické odvykania majú malý dopad na vyliečenie a zaujímavé sú tie cesty očisťovania, aké sú v komunitách Cenacolo, ale to je už trocha iná téma, ale iste o nich všetci viete.

    Poznám také prípady, keď hlúpe puberťáčky si dali do kabelky od niekoho dávku, policajti to našli a dievky môžu dostať trest a zápis do registra. Na druhej strane termín, ktorý je v tom zákone, že mierne prevyšovanie 10-násobok dávky, obvyklej dávky, sa mi zdá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Kuffa, ja mám len jednu jedinú otázku na vás. Úprimne a jednou vetou keby ste mi odpovedali. Čo ste chceli povedať vaším diskusným príspevkom? Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, pán Poliačik.

  • Štefan, musím povedať, že si ma veľmi príjemne prekvapil podporou tohto zámeru, a neviem, či je to spôsobené tým, že tvoj brat naozaj reálne má skúsenosti s tým, ako vyzerá tá šedá zóna, ak je to tak, tak som rád, že prax potvrdzuje, že ten zákon je jednoducho potrebné zmeniť.

    A ešte sa vrátim úplne na začiatok, my nepotrebujeme celé Desatoro na to, aby bol svet lepším, nám úplne stačí od štvorky ďalej. Ako prvé tri prikázania sú ako vytvorenie vzťahu medzi Bohom a jeho vyvoleným, s jeho vyvoleným nádorom, národom, prepáč, a tam v podstate si iba dohadujú, hej, Mojžiš s Bohom, že my sme Tvoji a Ty si náš Boh, ale všetko to od štvrtého ďalej beriem. Keby platilo vo všeobecnosti, bol by svet oveľa krajším miestom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo aj za kolegov. Áno, tak ako kolega Mikloško to hovoril, aj keď si myslím, že v úvode trošku inak, ale tvrdšie postupovať voči dílerom a mať pochopenie pre tých samotných užívateľov a tam im dávať aj ten priestor na to, aby mohli oni pod tým probačným dohľadom naozaj sa zmeniť.

    Pán Jarjabek, viete, ja vám tiež tak úsmevne odpoviem, že ste nepochopili, čo som chcel tu povedať, tak asi ste tu neboli v sále alebo ste vyrušovali s kolegom, no tak ste to nepochopili. Viete, tuná veľakrát diskutujeme, rozprávame a sa vzájomne nepočúvame, potom to aj tak vyzerá. Potom sa pýtate, že čo ste chceli povedať. No tak keď ste mali zapchaté uši alebo ste vyrušovali, to je rovnako jak aj v škole. Koľkokrát sú takí uličníci, ktorí vyrušujú, nedávajú pozor, a čo tá pani učiteľka povedala, čo chcela povedať? No tak ja nechcem vás tuná zase takto napomínať, no ale keď si sedíte na ušiach alebo ignorujete. Máte pravdu, ale zbytočne sa potom nehláste faktickou poznámkou, aby ste reagovali.

    Cenacolá, ktoré boli tuná spomenuté, sú naozaj plné mladých ľudí drogovo závislých. Tam je jednou z terapií a práve to je, Martin, na to nadväzuje, na to Desatoro Božích prikázaní. Tie prvé tri sú základom. A to nie sú náhodou na jednej tabuli a tie druhé, ďalších zvyšných sedem je na tej druhej tabuli. To sú dve tabule. A to je základ. Tam je práca a modlitba. Tu nemôže byť jedno bez druhého. Sestra Elvíra, ktorá má s tým ako dobré skúsenosti a dobré výsledky, tam je práve ten náboženský kontext pri liečbe drogovo závislých. Nepodceňuj to, lebo Boh by sa potom pomýlil pri tom, keď dával Mojžišovi tieto tabule. Nepomýlil sa. A výsledkom sú naozaj aj ich práca s drogovo závislými. Majú veľmi dobré úspechy.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrím sa k dvom bodom.

    Prvý je, samozrejme, tento o drogách a o znížení alebo sprísnení tých trestov. Mne sa zdá tento návrh dobrý, tak ako tam je. Tiež som v živote prešiel prostredím, kde sa takéto veci dejú, stávajú, a po rokoch je mnoho mojich kamarátov mŕtvych. Niekoľko mojich, prepáčte, nie mnoho, je niekoľko mojich kamarátov mŕtvych. Neviem, koľko mnoho, ale o viacerých viem, pretože sa stali užívateľmi drog, niektorí aj dílermi. Je hrozné pozerať sa na ľudí, ktorí si mohli založiť rodinu, žiť krásne hodnotný život a pre niekoľko hlúpych okamihov životných došli do stavu, kedy ich život skončil v troskách a na márach zostalo ich telo.

    Dovolím si tu predniesť môj pohľad na celú túto vec. Bavíme sa tu fakticky o tom, čo dosiahnu tresty alebo čo spôsobia, či je lepšie to zmäkčiť. Ozývajú sa tu tí, ktorí hovoria, že to bude hrozné, lebo vlastne to uľahčíme dílerom. A zasa tí zástancovia hovoríme, že je treba dať priestor tým nešťastným, možno trošku hlúpym deťom, ktoré sa do toho dostanú nechtiac. Zrejme aj chtiac, alebo je to proste ľahkovážnosť, by som povedal, ktorá ich privedie k tomu, aby sa stali obeťami. A mne ide tiež o to, aby sme urobili možno ešte niečo šikovnejšie, lepšie naformulovali tie vyjadrenia v zákone. Pretože tiež mi ide o to, aby sme tvrdšie potrestali dílerov a urobili možnosť pre tých nešťastných mladých ľudí, ľahkovážne konajúcich mladých ľudí alebo jednoducho ľudí, ktorí by sa radi už zbavili týchto vecí, ale pre tvrdé tresty sa dostanú do výkonu do nejakého nápravného zariadenia, do výkonu trestu.

    Ja som sa porozprával s kaplánom pôsobiacim v Leopoldove, s väzenských kaplánom pôsobiacim v leopoldovskej väznici a povedal mi, sme dávni známi, on je teraz, pôsobí tam, ja teraz pôsobím tu. A on mi hovorí: "Vieš, mne je tak strašne ľúto, koľko tu máme úplne zbytočne zavretých mladých ľudí. Majú totálne zničené životy pre niekoľko nerozumných trestov, ktoré náš systém udeľuje." Hovoril mi, možno trošku tým odbočím, o tvrdých trestoch, teda výkon odňatia slobody za zadržanie vodičského preukazu, kedy šoférovali títo mladí ľudia hlúpo a ľahkovážne. Zobrali otcovi tajne auto, odišli na diskotéku, napili sa a vrátili sa domov, a teda chceli sa vrátiť, buď aj spôsobili nehodu, alebo nie, len ich zadržala teda cestná kontrola dopravná. Odňatie slobody aj s odložením výkonu trestu, pretože existujú rôzne možné odloženia, pre rôzne dôvody došlo k tomu, že po rokoch mladý človek už si založil rodinu, či je to aj dáma, teda žena, muž založil si rodinu, už pracuje, má dokonca deti a náhle dôjde k tomu, že mu príde prípis, že má nastúpiť na výkon trestu. Títo sa tam dostanú a zažijú, a toto sú slová ľudí z prostredia nápravných ústavov, väčšinou zažijú veľmi negatívny vývoj vo svojom živote. Tá náprava represiou nie je tak kvalitná, ako by sme si my možno mysleli.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno, práve dosahujeme opak väčšinou. Toto hovoria ľudia so skúsenosťami. Nehovorím o žiadnej teórii z knižky.

    On mi povedal, pán kaplán v Leopoldove, že vieš, Braňo, máme tu kapacitu, myslím, že 3 alebo 4 osoby na celu, ale už ich tu máme uskladnených 8, takže sme už prestali aj zahraničné návštevy vodiť a nikomu už neukazujeme tú našu basu, pretože je to už úplne neúnosné. A vieš prečo? Lebo je tu obrovské množstvo ľudí, ktorí sú tu zbytočne, ktorých stav by bol vyriešil dobre uložený alternatívny trest, dobre vykonaný alternatívny trest a tie nešťastné tri bodky teraz povedia toľko, že my tento systém ešte vyrobený tak dobre nemáme pripravený.

    Ja som sa v zahraničí stretol s tým, všetci, zrejme všetci, alebo mnohí poznáme tie dobré príklady, komunita Cenacolo alebo a tých alebo niekoľko podobných komunít existuje na svete viacej, omnoho viacej, i keď naviac hovoríme len o tejto v Medžugorí. Ale v Spojených štátoch vidím, že existujú celé centrá alebo mnoho centier. Vyzerá to ako komunita, ako farma. Je tam chlap alebo niekoľko ľudí, ako ktorí tvoria rodinu. Buď je tam muž s rodinou, ktorí sa venujú mladým ľudom, ktorých na takéto alternatívne tresty dostanú. A oni sa im venujú vyslovene osobných spôsobom. Učia sa pracovným návykom. To znamená, že pracujú na tej farme a ten človek naozaj prežije prerod. Prerod, zmenu myslenia, zmenu konania, uvedomenia si, čo je zodpovednosť, čo je život, čo sú hodnoty. Neskôr z neho môže byť dokonca nielen niekto, kto je vytrestaný, teda aj ten alternatívny trest prežil, on je dokonca aj zmenený, ba dokonca stáva sa motivátorom iných.

    A mne sa zdá, že u nás máme vytvorený pohľad, že jediný dobrý trest je taký, ktorý človeka dostatočne zastraší, aby už nerobil zlú vec. Ja chápem, že je to jedna z dobrých ciest. V našom systéme vyvoláme v tom človeku strach, zlomíme ho, lebo niečo spáchal, a on sa už v budúcnosti tomu bude vyhýbať. Ja chápem, že toto je účinok, ktorý má človeka zmeniť a priviesť ho k tomu, aby viacej takto nekonal. Ale toto je len v prípade, ak sa v base úplne nepokazí. A, bohužiaľ, aj ja poznám ľudí, ktorí sa v base naozaj úplne pokazili. A aj keď jeden z tých účinkov je, že človek si takýmto trestom, pobytom vo väzení rôzneho stupňa zapamätá, aké to bolo zlé, že tam bol, a preto sa v budúcnosti bude chovať inak, výsledok však je, výsledok trestu je dvojaký: vyvolá v človeku vzburu alebo zlomenosť. Takže buď sa stane ešte horším človekom, alebo vo vnútornej vzbure žije a je to taký napätý človek celý život, alebo je z toho zlomený, že bol v takomto zariadení, a teda bude si dávať pozor.

    A ja by som chcel povedať, predstavme si, že by sme z takéhoto človeka alternatívnou cestou trestu, či už pobytom v komunite, alebo v takom resocializačnom zariadení, urobili nielen zlomeného človeka, čo sa už bude báť tak konať, ale človeka, ktorý bude schopný pracovať pre to, aby sa takéto veci nediali, ktorý bude schopný a bude vo svojom živote robiť zo všetkých síl niečo pre to, aby sme ukázali mladým ľuďom hodnoty, ktoré ich privedú na úplne iné životné cesty. Čiže nielen zlomiť a vyrobiť z toho človeka, a v tomto ja vidím zmysel toho zmäkčenia trestu, ale explicitne poviem, lebo tam sa to uvádza veľmi presne v tej dôvodovke, že "keď zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu". Lebo aj sa som počul, aj teda z radov mojich pradávnych známych, o ľuďoch, ktorí sa stali dílermi a zničili životy, a strašným spôsobom zničili životy druhých ľudí.

    Takže ja by som bol veľmi rád, keby ste boli precíznejší v tomto, pán minister, a dosiahli, že sa to podarí lepšie odlíšiť toho nerozumného užívateľa. Je to technický problém, ja tomu rozumiem, ako už vidím, aké je to ťažké, len by som vás poprosil, že podľa mňa má toto obrovský dopad na vydanie tohto zákona, aby bol precíznejší, precizovaný v tejto veci, aby sme dosiahli, že tí ľahkovážni, nerozumní, možno aj skazení mladí ľudia, lebo zdá sa mi, že súčasná kultúra naozaj nabáda ľudí na veľmi povrchné hodnoty a jednou veľmi príťažlivou je hlúpe užívanie rôznych typov drog.

    Ja by som bol za, aby sa vám to podarilo dosiahnuť, aby bolo možné viac podávať alternatívne tresty, ukladať, ale zároveň keby, je to v kompetencii vášho ministerstva, aby sme sa zamerali na vytváranie tých alternatívnych systémov. Neviem, či je to možné, alebo kto by mal toto spraviť? Ale ak nám tu chýbajú také komunity takéhoto typu alebo farmy, kde by naozaj mohli mladí ľudia nerozumným spôsobom zabŕdnutí do drog prísť, nájsť tam v podstate náhradnú rodinu, zároveň s tým prísnym trestom dohľadu niekoho, kto im bude dávať, životné hodnoty ukazovať, niekoho, kto sa im bude venovať. Ja také miesta po svete poznám, osobne som ich navštívil a videl som zmenu v ľuďoch. Tak to by som si povedal, že fantastické, keď toto na Slovensku môžme mať.

    Tak takto vidím tento návrh. A bol by som hrozne rád, keby sa ho podarilo precizovať a lepšie spraviť, pretože ma zaujímajú aj argumenty pána Lipšica a iných, ktorí tu hovoria, prečo je dôležité zachovať tie tvrdé tresty. Ale ja vidím tieto dve veci. Nejakým spôsobom je to napätie, ktoré nezdá sa mi, že jedna alebo druhá z týchto alternatív tu podávaných je absolútne správna. Buď to, že úplne to sprísnime, lebo, a pán Lipšic ako uvádzal argumenty, lebo napríklad Cinkota, to bol spravodlivo potrestaný a dobre, že to tak dopadlo. Alebo pán Poliačik hovoril len o tom, ako to treba ideálne zmäkčiť, aby to už na tých mladých ľudí nepôsobilo takto zle. No, zdá sa mi, že by trebalo tieto dve veci nejako lepšie premiesiť.

    Zároveň by som si však dovolil drobnú poznámku, pán kolega Poliačik, k tomu, že by som vás povzbudil ku ešte dôslednejšiemu osobnému príkladu alebo takému dobrému vyjadreniu na túto tému. Pretože ten váš nešťastný výrok, o ktorom sme tu už veľakrát diskutovali, pán kolega, urobili by ste ešte väčšiu prácu, keby ste v nejakom veľmi dobre sledovanom interview povedali: "Ospravedlňujem sa verejnosti aj mladým ľuďom za tú blbosť, čo som treskol minule. To nemôžeme tak ľahkovážne brať, ako som to trošku poľahky povedal."

    Bolo by to podľa mňa o dosť lepšie, ako sa neustále brániť, že nič zlé som nepovedal, nič zlé som nepovedal, nič zlé som nepovedal. Ja si myslím, kolega, že povedali ste veľmi zlú vec a má to zlý dopad na to, ako to tí mladí ľudia budú brať.

    Tým som skončil prvú časť vyjadrenia k tomuto návrhu zákona. Ale chcem sa vyjadriť k druhej a tou je bod 22. Tento návrh, pán minister, ste priniesol a všetci sa tu venujeme predovšetkým tejto otázke trestnej sadzby za užívanie drog, alebo teda držbu a užívanie, ale bavíme sa tu aj o zneužívaniu detí, o pornografii detskej a bavíme sa tu aj o, a teraz citujem: Pozmeňujúci návrh v § 140 písm. f) znie, že dodávame v bode f) "z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu, alebo".

    Čiže je tu pozmeňujúci návrh, aby sme dodali definíciu trestov za nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Ja navrhujem takisto vypustiť tento bod, tak ako kolega Vašečka, pretože aj na základe širokej diskusie, ktorú sme tu mali po návrhu kolegov z SaS o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ja aj po tejto diskusii opätovne tvrdím, že toto je podľa mňa zdroj kriminalizovania názorov v našej spoločnosti. Takéto podobné ustanovenia a skúsenosti zo zahraničia viedli ku kriminalizovaniu a prenasledovaniu ľudí, ktorí jednoducho povedali, že mne sa nepáči, keď niekto koná takýmto spôsobom, homosexuálnym spôsobom. Viete čo? To je názor. A ten názor zaručuje ústava každého civilizovaného štátu, že je slobodný a môže byť vyslovený. A zrazu sa tu stretávame s množstvom svedectiev zo zahraničia, že niekto len si dovolí povedať, že mám takýto názor, nedávno vo Francúzsku nejaký kardinál alebo biskup mal kázeň, kde uviedol biblický názor na homosexualitu a za to bola podaná obžaloba. Roky pred tým prvá obrovská senzácia nejakého pastora vo Švédsku Akea Greena, sa mi zdá, alebo Grena, neviem, ako sa to číta, ktorý bol perzekvovaný a kriminalizovaný za to, že kázal proti tomu, aby ľudia sa nevydávali na homosexuálnu cestu života. Niečo takéto, nehovorím to presne, necitujem ho presne. Prečo bol kriminalizovaný? Toto je vyvolávanie nenávisti, že si dovolím povedať, že mám iný názor alebo neželám si, aby?

    Takže v dôvodovke je napísané: "Návrh je tu v súvislosti s plnením úloh Koncepcie boja proti extrémizmu." Kolegovia, aký je extrémizmus na Slovensku voči homosexuálom, povedzte mi? Kto tu akú nenávisť prejavuje voči ľuďom inej sexuálnej orientácie? Nehnevajte sa. Aký je extrémizmus? Prosím vás, kde tu ich prenasleduje nejaká skupina skinheadov alebo skupina, je tu nejaká malá armáda, ktorá vyhľadáva kde, kto je homosexuál a bije ich na ulici? Ja som nič takéto nezaregistroval. Mne sa nezdá, že tu vôbec rieši nejaký sudca takýto, takýto problém, a preto je tu treba zavádzať nejaký pozmeňujúci bod. Takže nenávisť z dôvodu, a teda pre sexuálnu orientáciu.

    Potom by som tiež navrhoval, že tak jak si to ty, kolega Poliačik, pred chvíľou tu spomenul, že však potom to doplňme aj o precizovanejšie vyjadrenia voči inému náboženskému presvedčeniu. Že keď zase nedávno kolega Blaha ma tu napadol alebo povedal, nie napadol, ospravedlňujem sa za tento výrok, povedal, že ja tu zavádzam nejaké svoje bigotné názory, ktoré vyplývajú z môjho presvedčenia. No, tak potom sa poďme navzájom prenasledovať za takéto jednoduché názorové vyjadrenia.

    Ak by tu bolo extrémistické hnutie alebo prejavy, ktoré, naozaj ja som nepočul o tom, že tu ľudia niekoho bijú alebo urážajú, alebo zhadzujú z hradieb, lebo je homosexuál. Naopak, hovorím, že táto spoločnosť praje, súčasná doba, nie táto spoločnosť, ešte raz, opravujem sa, táto doba praje inak orientovaným ľuďom a necháva ich tolerantne žiť, nech sa páči, žiadne prenasledovanie, žiadne upaľovanie, žiadne vysmievanie sa. Ja zdôrazňujem, že im patrí úcta ako každej ľudskej bytosti. Ale kvôli tomuto nemusíme zavádzať zákony, kvôli tomu tu nemusíme vytvárať ďalšie, ďalšie zákonné ustanovenia.

    Ja si myslím, že je to zbytočná poznámka, a tvrdím, že toto je už ošetrené v našom Trestnom zákone. Tento termín, prepáčte, aj motív je dostatočne vymedzený a nie je treba ho rozširovať. Takže nie je treba teraz zavádzať prejavy nenávisti kvôli sexuálnej orientácii. Takže § 140, tam sa píše, Trestného zákona: "Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu

    a) na objednávku,

    b) z pomsty,

    c) v úmysle zakryť alebo zľahčiť," c), d), e), f), citujem bod g),

    "g) so sexuálnym motívom."

    Ja myslím, že týmto je to dostatočne ošetrené a nepotrebujeme sa tu začať stretávať s tým, čo zo zahraničia tu čítame množstvo článkov na túto tému, kde stačí, aby sme niekde povedali svoj názor na to, že nesúhlasím s homosexuálnom aktivitou a už budem narknutý, že ja mám nenávisť a vyvolávam nenávisť a som extrémistický alebo som extrémista, alebo tu budem spadať pod nejaký, pod nejakú Koncepciu boja proti extrémizmu.

    Takže ja sa chcem vyjadriť aj k tejto časti a zdá sa mi, ja neviem, je to tam len tak ukryté do tohoto celého návrhu zákona? Že najširší náš záujem alebo celá naša pozornosť je upretá na tie drogy, znížiť tú sadzbu, zvýšiť ju, urobiť to tvrdšie alebo mäkšie. Máme tu nejaké veľmi zaujímavé paragrafy o tej detskej pornografii, sú dosť podrobné, je to tam dobré. A zrazu je tu takáto vetička jedna maličká, ja tvrdím, že za týmto niekto konkrétne stojí. Konkrétna loby, ktorá má na to dosť síl alebo vplyvu, a strčíme tam takú drobnosť maličkú, ale tvrdím, že za týmto stojí kriminalizovanie názorov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na naše vystúpenie registrujem sedem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Tak ja mám dve pripomienky a potom jednu akoby výzvu.

    Takto. Ten osobitný motív sa týka, samozrejme, že nie samotne len verbálnych deliktov, týka sa najmä násilných a majetkových deliktov. Čiže tam podľa mňa nenaráža na ústavné limity. Ja som to spomenul vo svojom vystúpení, že naráža na také nejaké vecné zdôvodnenie. No dobre. To znamená, že vyššia trestná sadzba bude, lebo zatiaľ tam bola farba pleti, rasa, jasne rozlíšiteľná vec, vyššia trestná sadzba bude, keď bude motív napadnutia pri, čo ja viem, homosexuálovi, heterosexuálovi, ale keď pôjde o katolíka, protestanta, žida, ateistu, zdravotne postihnutého, to bude motív napadnutia, tam bude nižší trest. Čiže kde sa zastavíme potom? Ak to raz začne to koliečko sa rozbiehať, tak potom sa nemá kde zastaviť, podľa mňa to je akože problém.

    Druhá vec, ktorú hovoril pán poslanec Škripek, no ja si myslím, že treba diferencovať pri drogových deliktoch, preto to spomínam stále znovu a znovu a znovu. Nová trestná kodifikácia zmiernila postih konzumentov drog, čo je podľa mňa správne, tam nie je záujem na tvrdej represií a, naopak, sprísnila postih drogových dílerov, čo je podľa tiež mňa správne. Lebo keď niekto bohatne na tragédii a nešťastí iných ľudí, tak si myslím, že adekvátny trest je potrebný.

    Posledná možno len výzva k pánovi ministrovi. Ja som sa teraz našťastie stihol vrátiť, keby ste ešte mohli možno vystúpiť k rozprave, ja som to zvykol robiť tiež, aby sme ešte mohli zareagovať aj z pléna s faktickými poznámkami.

    Ďakujem pekne.

  • Braňo, tak ja ti to prečítam, hej? "Považujete drogy za svinstvo?" Moja odpoveď bola: "Tvrdé drogy typu pervitín a heroín určite, zvlášť preto, ako to s nimi vyzerá obchod na Slovensku, keď sú kadečím riedené." "Ale svinstvom sú snáď aj neriedené," povedal pán redaktor. A ja hovorím: "Čistý heroín je pre telo v zásade neškodná vec, resp. ani zďaleka nie je taký škodlivý ako ten, čo miešajú s rôznymi prímesami. Vytvára síce silnú závislosť, ale človek dokáže nejako fungovať. Preto sa napríklad v Španielsku upustilo od metadónovej liečby a silným závislákom dávajú čistý heroín. Nemusia si tak pichať svinstvo z ulice a nemusia sa podieľať na kriminalite. Vďaka predpísaným dávkam čistého heroínu sa vedia zaradiť späť do normálneho života."

    K čomu sa mám ospravedlniť, povedz mi? Toto je popísanie stavu a toto je popísanie faktu. To, že Igor Matovič si nedokáže prečítať tri vety za sebou tak, aby pochopil ich v kontexte, to, že niekto si to zjednoduší a dá si to do titulku, nie je môj problém. Ja som popísal stav taký, aký je.

    A čo sa týka tej motivácie pre trestné činy, tu sa nehovorí o vyjadrení názoru, tu sa hovorí o tom, a keď bude najbližšie PRIDE, tak si to môžeš ísť pozrieť, že tam človek stojí s ceduľkou "Buzerantov do plynu" a hádže na ľudí kamene.

  • Reakcia z pléna.

  • To je o tom. A ten človek patrí do basy. A som presvedčený o tom, že by malo byť aj, by mal mať aj prísnejší trest kvôli tomu, že je takouto vecou motivovaný k páchaniu násilia. Ale súhlasím aj s pánom Lipšicom. Lepšia cesta by bola škrtnúť to úplne. Ale kým máme nejaké motívy, tak tento tam podľa mňa patrí.

  • Ja sám som navštívil 6-krát najstráženejšie americké väznice, kde majoritou boli dlhodobé tresty za drogy. Napísal som o tom aj rôzne reportáže a videl som, kde proste tam celé dni beží rock muzika, cvičenie a strážcovia, ľudia povedali, že sex a, bohužiaľ, aj drogy. Jak sa tam dostávajú, nikto nevedel. A z tých rozhovorov s tými autoritami som potom pochopil, alebo mi povedali, že vlastne nikto v týchto väzeniach sa nikdy nepolepší. Ide von, keď ide po mnohých rokoch zlomený, nahnevaný a dá sa povedať, že nadržaný na všetko, čo tam zažil. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka je, že často prebieha v tlači alebo najmä na Západe som to videl, že díleri majú na skúšku také rôzne malinovky, cukríky, lízatká, ktoré ponúkajú dievčatkám a chlapcom a potom, keď...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ja viem, že ponúkajú, ja viem, že keď to decko raz skúsi, tak už sa mu to zapáči. A ja viem to, že keď raz začne s jednou drogou, tak neostaneš pri nej, raz ti nestačí, skúšaš ďalšiu, ďalšiu, ďalšiu a proste ide to hore a horšie s tebou. No, toto je fakt, neviem, že by niekto pri marihuane zostal celý život, no, možnože tak je.

    Posledná poznámka, že možná by bolo zaujímavé si prečítať nejakú štúdiu psychológov, pedagógov z väzníc našich, či z nich vychádzajú ľudia polepšení, s akými názormi, či sa vracajú do väzenia, alebo či sme ich tam zlomili a ešte viac rozhnevali proti druhým, proti spoločnosti. Keby taká štúdia bola, veľmi rád by som si ju, pán minister, prečítal.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Škripek, s väčšinou toho, čo ste povedali, súhlasím, ale špeciálne chcem upozorniť na ten bod 22, o ktorom ste hovorili, to je ten nový osobitný motív z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Takisto si myslím ako vy, že je úplne zbytočné zavádzať tento ďalší motív, pretože o písmeno vyššie je skoro ten istý motív, len všeobecnejšie formulovaný. Takže súhlasím s vami, že je to úplne zbytočná nadpráca. A rovnako tak tam vidím lobing nejakej skupiny, ktorá systematicky pracuje na tom, aby sa postupne posúvali tie hranice až tak, že o chvíľu väčšina bude diskriminovaná menšinou.

    Ja naozaj s týmto nesúhlasím a ja urobím všetko pre to, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne, prípadne vy, pán poslanec, v rozprave vystúpte a ja budem presviedčať aj pána ministra, aj svojich kolegov, nech nerobíme toto, nech nepokračujeme v tomto trende. Lebo kam to pôjde, vážení kolegovia? Kúsok po kúsku, až do zničenia tejto spoločnosti, zničenia našej kultúry, zničenia našich tradícií? Ja to nechcem. Ja to nechcem, a preto ja isto budem robiť všetko pre to, aby sme nerobili takéto kroky.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Škripek, chcem oceniť odvahu a autenticitu, s akou ste vystúpili k tejto téme. Ja si vašu schopnosť ísť proti očakávaniam vážim a ďakujem, že ste ju prejavili aj dnes v tejto polemickej a kontroverznej téme.

    Vy ste sa sústredili na popis kontraproduktívnych dôsledkov prvoplánovej represie a ja to beriem. Napriek tomu si myslím, že v predĺženej podobe ten návrh novely, ktorý sa týka tej prvej časti, nie je zrelý na súhlas a na prijatie. Ja tam vidím dva povedzmeže technické alebo systémové nedostatky. Jeden súvisí s tým, že 10-násobok toho objemu jednej dávky sa posudzuje post hoc, čiže po tom, ako bol trestný čin spáchaný, na základe nejakých individualizovaných posudkov, čo je v rozpore s tou odvekou zásadou, že obsah povinností alebo obsah trestného činu by mal byť známy dopredu a nemal by sa dotvárať po jeho spáchaní. A ale čo sa mi zdá dôležitejšie, je to, že to vytvára priestor pre manipuláciu v priebehu trestného konania. Tých príkladov aj z dennej tlače, aj z odbornej tlače máme dennodenne na stole viacero, kedy práve v závislosti od toho, aké sú hranice rôznych ukazovateľov, tak sa s tými dôkazmi následne manipuluje a celý ten proces je natoľko netransparentný, že toto vlastne ide proti tomu, čo ja si myslím, že Slovenská republika potrebuje, a to je menej pravidiel, ale viac právnej istoty. Väčšiu prehľadnosť a dôslednejšie dodržiavanie tých pravidiel, ktoré máme.

    Ale dôvod, pre ktorý som sa prihlásil o tú faktickú poznámku, je, je vlastne taký jednoduchý prejav uznania spôsobu, akým ste vystúpili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Tu v rámci tej diskusie, ktorá tuná vznikla, tak máme problém rozlíšiť medzi tým, čo je díler a čo je užívateľ, kde tá hranica alebo ten ľad je taký veľmi tenký. Treba naozaj, aby sme to vedeli jasne definovať, hej, že čo je díler a čo je užívateľ, to je veľký problém.

    Ten bod 22, ktorý kolega tuná spomínal, tak naozaj, čo je nenávisť pre sexuálnu orientáciu, ako to nadefinujeme? To je tiež taký tenký ľad. Keď pri predchádzajúcej veci nevieme to nadefinovať, že aký je tam rozdiel, ako toto budeme vedieť? A tu je hrozba naozaj šikanizácie za to, len za to, že ja mám iný názor. Ako kolega to tu spomenul. Áno, táto hrozba tuná je, aj keď iný kolega sa tu usmieval a smial sa z toho, ale že menšina bude tlačiť tú väčšinu, hej, a bude šikanovať väčšinu. A toto je tá hrozba a tú vidím ako nebezpečenstvo.

    Ja by som poprosil pána ministra, ak je to možné, aby to, aby vypadol ten bod, aby sme nemuseli osobitne hlasovať o týchto veciach. Ale aby táto vec naozaj tam nebola, lebo ak by vystúpil kňaz kdesi na verejnosti alebo možno, na verejnosti, to je aj v kostole, a bude len naozaj hlásať Slovo Božie a Evanjelium a Desatoro Božích prikázaní, no tak čo, budeme takýchto ľudí teraz zatvárať vo väzniciach? Naozaj v zahraničí dejú sa tieto veci, neni to dobré a naozaj tuná ukrajujeme z práv a slobôd väčšiny, nie menšiny. A tá menšina má sa vpratať aj do kože, to nemôže byť tá, ktorá vytvára tlak na tú väčšinu. Je mi to ľúto, že sa to dostalo tuná do návrhu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja by som chcel poďakovať Braňovi za to, že tie veci ešte teda objasnil. A je to prvé čítanie, možno, ako už bolo poznamenané aj v niektorých vyjadreniach, že niekedy nie celkom dobre vystihujeme, v čom je problém, pretože nie sme právnici a tomuto zákonu sme sa nevenovali vopred v medzirezortnom pripomienkovaní.

    Preto teda aj navrhujem a môj postoj k tomu je taký spolu s poslancom Škripekom, aby táto diskusia mohla prebehnúť o tak vážnej otázke aj mimo len právnických kruhov, aby tento bod bol stiahnutý alebo vynechaný a my podáme aj v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, aby takáto vec bola učinená. Nie preto, že by sme chceli podporovať nenávisť alebo, naopak, neumožniť lepšie eliminovať nejaké nenávistné konanie, ale preto, aby táto vec sa objasnila, vyjasnila, aby sa dosiahol na nej konsenzus a aby sme sa prípadne mohli zhodnúť aj v čím širšej miere, nielen aby tam bolo niečo vsunuté ako nejaký záujem drobnej skupiny, ale aby o tom bola seriózna spoločenská diskusia, aj odborná diskusia, aj tu v pléne Národnej rady.

    Takže budem rád, budem rád, keď v tejto veci budeme vedieť sa porozprávať aj s pánom ministrom, prípadne s poslancami vládnej strany a dosiahnuť nejaký vhodný spoločný výsledok.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem. Tak ďakujem kolegom za všetko, na čo ste ma upozornili, aj čo ste mi vyjadrili.

    Prvé sa dotknem pána kolegu Poliačika. Pán kolega, tak ja ti presne poviem, za čo sa máš ospravedlniť. A chcel by som ti povedať, že keď to dokážeš spraviť, tak si získaš, skutočne získaš veľkú popularitu u mnoho rodičov. U mnohých rodičov, ktorí politickú scénu sledujú a teba tiež a teraz ti vyslovujú priam hnev za to, čo si povedal. Ale ak dokážeš teda odlíšiť a pochopiť, čo si zlé spravil. Tak keď sa ma pýtaš, tak urobil si toto. Ďakujem, že si citoval výrok. Pán kolega Osuský jasne povedal, že všetci, ktorí proti tebe zle hovoria, nevedia čítať s porozumením, čo nevie ani naša mládež, a práve na to sa odvolávam, že to naša mládež nevie, a preto bol tvoj výrok ľahkovážny, pretože tvoj výrok má obrovský zničujúci dopad na ľahkosť, pardon, s akou si nejeden mladý človek vezme heroín. Pre-to-že dôležitá politická postava, pretože ty si dneska dôležitý politik ako všetkých 150 tuná, je dôležité, čo povieš. Povie mladík niekde, keď mu nejaký díler len tak ponúkne heroín: Však aj Poliačik povedal, že to je v pohode. Je jasné, že ty si to nepovedal, ale takto je to čítané.

    A preto mal Matovič pravdu, že nečuduj sa, kolega Poliačik, ak ti náhodou na ulici natiahne jednu poriadnu bombu nejaký zničený otec alebo matka, lebo ich dcéra či chalan sa dali na túto cestu. Vieš prečo? Lebo ty si psychicky silný človek, ty si psychicky silný človek a tvoje telo tú dávku čistého heroínu mohlo poľahky spracovať, ale nie telo iného mladého labilného človeka, ktorý to vôbec nespracuje.

    Takže, prosím ťa, pokús sa odlíšiť, čo ľahkovážneho si spravil, a niekde jasne vyjadri, že to chceš zmeniť.

    A druhá vec, ja už viacej nestihnem.

  • Ďakujem pekne.

    O slovo požiadal v rámci rozpravy pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať za doterajší priebeh diskusie, lebo tá téma je naozaj kontroverzná, a myslím si, že všetci tí, ktorí prispeli do diskusie a dostatočne jasne vyjadrili svoje pozície a názory, a myslím si, že z nich jasne vyplynulo, že tá téma je naozaj zložitá. Nie je to jednoduchá téma, keď hovoríme o drogách, samozrejme, a hovoríme o drogovej trestnej činnosti.

    Hneď na začiatku by som chcel povedať jednu vec, že absolútne odmietam celým svojím vnútrom a takisto aj silou svojej pozície, že v žiadnom prípade nemám ani pomyslením záujem na tom, aby boli drogoví díleri akokoľvek oslobodení, resp. stíhaní na slobode, resp. odsúdení na trest odňatia slobody podmienečne. To je prvá vec.

    Druhá vec, čo chcem povedať, je, že skutočne je problémom, a viackrát to tu zaznelo, technicky oddeliť spotrebiteľa čistého drogy od dílera. Faktom je, že existuje právna úprava, ktorá bola nastavená v roku 2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006, Trestný zákon č. 300/2005, ktorý hovorí v paragrafe, jednak v § 171 o tých, ktorí sú spotrebitelia, a trestná hranica je tam do 3 rokov, čiže je tam možné aj uložiť trest odňatia slobody podmienečne. A potom sú tu tí, ktorí sú díleri, a tí sú uvedení v § 172 v jednotlivých odsekoch podľa závažnosti ich činu.

    To rozdelenie medzi týmito dvomi skupinami je vytvorené hranicou desiatich dávok spotreby drogy. Ale iste uznáte, že život je pestrejší ako čisté, suché vyjadrenie zákona, a je fakt, že tí, ktorí drogu kupujú, nevedia, koľko dávok si kúpia pre vlastnú spotrebu. A potom nastáva presne tá situácia, ktorá v realite nastáva, že ak si kúpi obvyklú dávku drogy pre svoju potrebu, ktorá je koncentrovanejšia, ako je obvykle zvyknutý, tak od dílera, ktorý, samozrejme, je ináč posudzovaný a zadrží ho polícia, pri preskúmaní dávky, ktorú má u seba, príde k tomu, že má 11, 12 obvyklých teda tých dávok, tak tento človek, hoci je spotrebiteľ, tak sa dostáva do kategórie dílera. A to je ten problém, ktorý my chceme vyriešiť.

    Vyriešiť ho tým spôsobom, ako už tu bolo spomínané, čiže nechcem to opakovať, čiže v dôvodovej správe je jasne uvedené, že chceme práve riešiť tých, ktorí majú mierne nad u seba, ako je tých 10, 10 dávok, áno.

    Príklad, ktorý spomenul, a ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Lipšicovi, že prišiel naspäť a dúfam, že dieťa je v poriadku, teda aspoň v rámci možností. Ale príklad, ktorý uviedol, myslím si, že nie je ten príklad, ktorý sa týka tejto zmeny. Pretože my meníme § 172 ods. 1, ktorý hovorí, že ten, kto jednoducho je dílerom, áno, aby som to necitoval a zbytočne vás nezaťažoval, tak tento bude potrestaný od 4 do 10 rokov. Áno?

    Pán Cinkota bol odsúdený za recidívu podľa druhého odseku, čiže ani náhodou sa nemohol dostať do kategórie odseku 1, čiže ani náhodou, aj keby v prípade táto novela platila, tak by nemohol spadnúť do tejto kategórie. A myslím si, že u pána Cinkotu to bolo úplne jasné, že akým spôsobom som sa postavil k jeho prípadu. Išlo podľa odseku 2, pán poslanec, a bolo to mimoriadne zníženie trestu na 8 rokov z 10, áno. Tam u druhého odseku za recidívu je od 10 do 15 rokov. Môžete si to overiť. Takže pán Cinkota potom bol predmetom preskúmavania v rámci ministerstva spravodlivosti ohľadom milosti, keďže bola petícia, a ja som odporučil, aby prezident petícii nevyhovel, áno. Čiže týmto vám dávam na vedomie úplne jasne, akým spôsobom sa staviam k dílerom drog. Čiže toľko k tejto téme.

    Samozrejme, sme v prvom čítaní, čiže je tu ešte možné sa baviť aj o pozmeňovacích návrhoch v ďalšom procese legislatívnom, ale myslím, že bolo potrebné na toto zareagovať úplne jasne. A naozaj chcem povedať, že akýkoľvek návrh, ktorý by smeroval k tomu, v tejto chvíli, pretože my pripravujeme ešte ďalšiu novelizáciu Trestného zákona, kde sa budeme podrobnejšie zaoberať touto témou, ale v tejto chvíli si myslím, že ak niekto dokáže technicky lepšie oddeliť spotrebiteľa od dílera, lebo momentálne platí fikcia naozaj tých desiatich dávok a v reáli naozaj nie je možné potom povedať, že kto je spotrebiteľ a kto je díler, podľa súčasne platného znenia.

    Čiže v tomto smere ja aj vás vyzývam, samozrejme, pokiaľ nájdete nejaké riešenie alebo máte na mysli nejaké riešenie, ako odstrániť túto fikciu a ísť na realitu, čo, si myslím, v tejto chvíli asi nie je možné, tak vám budem veľmi vďačný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán minister, ďakujem, že ste vystúpili v rámci rozpravy, považujem to za korektné.

    Ku kauze Cinkota jedna poznámka. On ako recidivista išiel podľa odseku 2, ale podľa odseku 1 išiel tiež, lebo odsek 2 je len odkazom, ale dokonca, pokiaľ viem, podľa písmena d).

  • Reakcia ministra.

  • No. Čiže vlastne aj on bol, vlastne ako keby sa bránil, že prechovával pre akúkoľvek dobu, ale vyššiu, mal vyššiu dávku. A niekde asi hranica byť musí. To znamená, keď niekto, potom by sa každý bránil tým, že má 20-násobok, 30-násobok, ale to má pre vlastnú potrebu, a pokiaľ by nešiel do dajme tomu väčšieho rozsahu alebo do ďalších odsekov, tak by bol považovaný za bežného konzumenta. To podľa mňa nie je dobré. To sú naozaj malí díleri.

    Po druhé. Všeobecne by som povedal, že, no, keď sa robila kodifikácia nová, tak sa prebral starý Trestný zákon v tom, že sa len zvýšila jednorazová dávka na 10-násobnú dávku, tým sa, opakujem, zmiernil postih konzumentov. A samozrejme, že je to individuálne posúdenie. Lebo každý má asi nejakú inú tú jednorazovú dávku. Iné je, keď to je len nejaký náhodný konzument, iné je to, keď to je nejaký naozaj človek, ktorý je závislý dlhodobo na pomerne vysokých dávkach. Ale v poriadku. Ak chceme ten systém zmeniť, to znamená, že dajme tam presne množstvo, koncentráciu účinnej látky, urobme to aj tak. A nech sa pripraví, akože dajme tomu o tom diskusia bola pred tými siedmimi rokmi, nech sa urobí komplexná novela, ja som za. Ale nie týmto spôsobom.

    Keď sa pán minister pýtal, že kto by to mal urobiť? Vy, v zásade si myslím. Čiže preto si myslím, že toto dajte z tohto návrhu von, a ak bude diskusia, nech je, ja som na ňu pripravený, podľa mňa je legitímna diskusia ohľadne aj užívateľov, aj dílerov a dajme tomu rozlíšenie typu drogy, samozrejme, že áno, ja som za. Ale toto je zlá cesta, lebo znižovanie sadzby, a ja tú štatistiku potom prinesiem z prokuratúry, sa v tomto búde týkať pri tomto paragrafe najmä, najmä dílerov, a nie konzumentov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja v tomto prípade sa chcem zastať pána ministra a znova to zopakovať. My týmto návrhom sa snažíme pomôcť mladým ľuďom, ktorých sa to predovšetkým týka, a nie dílerom. Tak ako tu bolo povedané, díleri patria za mreže. Samozrejme, na druhej strane, pokiaľ pomôže niečo rozlíšiť medzi užívateľom alebo spotrebiteľom a dílerom, tak, samozrejme, vítam to aj ja. Treba fakt odlíšiť alebo lepšie možno hľadať cestu na odlíšenie medzi pojmom díler a užívateľ drogy. Ďakujem.

  • Ja som sa v poslednej dobe rozprával s pomerne veľkým množstvom ľudí, ktorí pracujú priamo v teréne, to znamená, že orientujú sa v tom, ako tá drogová scéna vyzerá, ako sa vyvíja. A treba povedať, že naozaj pri týchto množstvách, o ktorých sa tu rozprávame, nie je možné, nie je možné oddeliť čistého užívateľa od človeka, ktorý občas posunie drogu aj niekomu v jemu blízkej komunite. A teda to, po čom sa tu volá, po čom sa tu kričí, tá jasná čiara, prax nám ukazuje, že ona neexistuje. Preto sa musíme vysporiadavať s tým, akým spôsobom sa títo ľudia, akým spôsobom sú nebezpeční pre spoločnosť. A to má byť hlavným kritériom posudzovania ich trestu.

    Čo sa týka, čo sa týka veľkej novely Trestného zákonníka, tiež ja čakám na to, akým spôsobom príde ministerstvo s tým komplexným riešením. A, áno, to, o čom hovorí aj pán kolega Lipšic, to znamená, v podstate dneska český model, to znamená, zadefinovanie gramáže a v kombinácii s koncentráciou účinnej látky je určite aj podľa toho pravidla, o ktorom hovoril Rado Procházka, že vopred by malo byť jasné, je lepším riešením ako individuálna dávka, ktorá okrem toho štát neskutočne veľa stojí, ak by sme ju mali u každého skúmať.

    Takže ja si myslím, že tento krok je dobrý. Do jesene, kým nám má prísť tá veľká novela, môžeme pozerať na to, čo to s tou scénou spraví, a poprípade možno potom v rámci tej veľkej novely sa na to pozrieť znovu. Ale nemyslím si, že by niečo zásadne bránilo tomu, aby táto malá novela bola schválená teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. A týmto uzatváram. Či, pán minister...

  • Reakcia ministra.

  • Dobre.

    Takže nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Ešte veľmi krátko záverom som chcel povedať, naozaj, čas beží neúprosne vpred, mám ešte ďalšie body, ale myslím si, že je to dosť dôležitá vec, aby som sa ešte krátko vyjadril bez toho, že by som chcel otvárať nové otázky. Chcel len zareagovať na to, čo tu bolo povedané.

    Skutočne chystáme veľkú novelu, kde tieto veci chceme riešiť. Ja som skôr, a možno sme sa nepochopili, hovoril o tom, že k tomuto návrhu, ktorý je tu dnes, ak to chcete upresniť nejako a viete ako, tak budem veľmi rád, keď mi pomôžete.

    Ale ja by som upozornil ešte raz na bod 24, dôvodová správa, kde sa hovorí úplne jasne, že tu nejde o nepomerné, nepomerné dávky k tej desaťdávkovej alebo k tej minimálnej dávke, ktorá je desať, áno, alebo tá suma, ten horný limit. Vy ste spomínali Cinkotu, ten mal 230 dávok u seba. No tak to je, samozrejme, niečo úplne iné. My hovoríme o spotrebiteľoch, ktorí majú, ja to odcitujem, ktorí majú u seba "množstvo mierne prevyšujúce hranicu desaťnásobku obvyklej jednorazovej dávky".

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nehovorím, že je záväzná, ale, samozrejme, je to jasný návod zákonodarcu, akým spôsobom myslí úpravu právnu. Takže ja netvrdím, že to je prameň práva, to by sme sa asi dostali veľmi ďaleko v argumentácii. Ale vysvetľuje úplne jasne, kam zákonodarca mieri. A skutočne ide o to, ako to už bolo viackrát povedané, že ide o tých držiteľov drogy, ktorí sa dostávajú do pasce skutočne desaťnásobku jednorazovej dávky. Keď majú 11-násobok alebo 12-násobok, možno 15-násobok maximálne, áno, tak títo sa dostávajú na 4 roky do väzenia. A týchto chceme uchrániť od tejto neprimeranej sankcie.

    Toľko som chcel povedať.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Už neregistrujem žiadne faktické poznámky. Týmto uzatváram zároveň rozpravu. Pán minister, chcete ešte zaujať stanovisko?

  • Reakcia z pléna.

  • On to chcel v rámci faktickej, ale postavil sa k pultu, takže pre istotu som...

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. To bolo v rámci rozpravy, ešte nebola uzavretá.

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte raz zopakujem, pán minister vystúpil ešte v rámci rozpravy, na ktorú nikto nereagoval. Uzatvorila som potom rozpravu a teraz sa pýtam, či sa chce vyjadriť navrhovateľ. Nechce. Pán spravodajca? Ďakujeme pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o odovzdávaní uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.

    Vládny návrh zákona má tlač 402. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 389.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi, nech sa páči, uveďte návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladám do prvého čítania návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí opatrenia dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.

    Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia opatrenia dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie.

    Návrh zákona upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona na jednej strane definuje podmienky odovzdania výkonu dohľadu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu vrátane právomoci cudzozemského súdu prijímať vo veci následné rozhodnutia a na druhej strane stanovuje postup slovenských súdov pri uznaní a výkone dohľadu v Slovenskej republike spolu s možnými dôvodmi odmietnutia takéhoto postupu.

    Návrh zákona tiež obsahuje ustanovenia o informačnej povinnosti zúčastnených justičných orgánov, vymedzuje prípady vzájomnej konzultácie a výmeny informácií a definuje pre justičné orgány jazykový režim, spôsob styku a zasielania relevantných písomností vrátane štandardných formulárov využívaných pri postupe podľa tohto zákona.

    Vzťah návrhu zákona k ustanoveniam Trestného poriadku týkajúcich sa nahradenia väzby je upravený v poslednej novele tohto právneho predpisu, ktorá bola súbežne s týmto návrhom predložená do legislatívneho procesu.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu nutnosti zabezpečovať preklady určených písomností do úradného jazyka vykonávajúceho štátu, ktorých úhrada však bude realizovaná v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok. Návrh zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy a rovnako ani vplyvy na životné prostredie, podnikateľské prostredie či informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára 2013.

    Chcem požiadať poslancov o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Anny Vittekovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 pod č. 389 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vláda predkladá návrh zákona s cieľom transpozície rámcového rozhodnutia Rady z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 389.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto nevyužil túto možnosť. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme rokovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 339. Spoločná správa výborov má tlač 339a.

    Nech sa páči, pán minister, predneste, odôvodnite návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, rozčlení zoznam správcov na oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby. To umožní správcom špecializovať sa na základe ich slobodného výberu a vykonávať iba tú agendu, o ktorú majú skutočne záujem. V prípade ustanovenia správcu na návrh veriteľov bude môcť byť správca vybraný v rámci väčšieho obvodu ako doteraz.

    Ďalší tematický okruh návrhu súvisí s úpravou ukladania sankcií lehotami na zánik zodpovednosti za správny delikt a dopĺňajú sa dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov.

    V súvislosti s novou úpravou prihlasovania pohľadávok u správcu sa novela zaoberá aj okruhom otázok súvisiacich s vedením kancelárie správcu.

    Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 12. marca tohto roku, pričom ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 5 s návrhom schváliť.

    Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ottovi Briximi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením z 5. februára 2013 č. 431 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, pričom za gestorský výbor určila výbor ústavnoprávny.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 195 z 12. marca tohto roku a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 116 z 5. marca tohto roku. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých piatich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním ich schválenia.

    Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 12. marca tohto roku č. 197. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto nevyužil túto možnosť. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Chcete, pán minister, zaujať stanovisko? Pán navrhovateľ zrejme tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou č. 358. Spoločná správa výborov má tlač 358a.

    Odovzdávam slovo opäť pánovi ministrovi spravodlivosti, aby vládny návrh zdôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Takže dokončiť ešte chcem toto moje dnešné turné, je to piaty v poradí zákon. Tak, čo sa týka, pani predsedajúca, veľmi pekne ďakujem.

    Vážené pani kolegyne, kolegovia, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to z dôvodu, že ochrana osobných údajov je jedným z ľudských práv, z ktorých časť agendy bola po zrušení funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny k septembru 2012 delimitovaná z tejto časti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje dôsledná transpozícia smernice o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, a to s ohľadom na pripomienky Európskej komisie z roku 2006, analyzujúc doterajšie aplikačné praxe, ako aj na rýchly rozvoj spoločenských zmien a vývoj informačných technológií, ktoré v značnom rozsahu zasahujú práve do oblasti ochrany osobných údajov.

    Návrh zákona je zároveň koncipovaný tak, aby sa ním zabezpečilo plnenie úloh pre oblasť ochrany osobných údajov vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky.

    Návrh zákona poskytuje prehľadnejšiu úpravu práv a povinností osôb začlenených do procesu spracovania osobných údajov, čo predstavuje účinnejší spôsob na zabezpečenie rovnakého výkladu a uplatňovania pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov, ktorá svojou povahou predstavuje neoddeliteľnú súčasť základných práv a slobôd. Sprehľadnením a zavedením jednoznačnej právnej úpravy sa posilní právna istota nielen fyzických osôb jednotlivcov pri ochrane osobných údajov a uplatňovaní ich práv, ale aj právna istota pri plnení povinností zo strany prevádzkovateľov a sprostredkovateľov spracúvajúcich osobné údaje.

    Predpokladané znenie návrhu zákona predstavuje základné a súčasne nevyhnutné kroky pre konsolidáciu slovenského právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov.

    Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 9. januára 2013.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 13. marca tohto roku. Predkladateľ, čiže ministerstvo spravodlivosti, sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 12 a 14 až 46 s návrhom schváliť a osobitne s hlasovaním o bode 13 s návrhom neschváliť.

    Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Petrovi Gažimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 358) vo výboroch v druhom čítaní.

    Uvedený návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 432 z 5. februára 2013 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o pripomienkach nasledovne: spoločne o pozmeňujúcich návrhoch č. 1 až 12, 14 až 33 a o bode 37 s odporúčaním schváliť; spoločne o pozmeňujúcich návrhoch č. 34 až 36 a 38 až 46 s odporúčaním schváliť a samostatne o pozmeňujúcom návrhu v bode 13 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade aj zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 44 z 13. maca 2013.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán minister zajať stanovisko? Pán navrhovateľ, teda pán navrhovateľ povedal, pán spravodajca takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledovať bude prvé čítanie, ešte vzhľadom k tomu, že ešte zatiaľ tu nie je pán minister práce, tak vyhlasujem krátku prestávku. Je vraj na ceste, takže chvíľku prestávku, päť minút.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať v ďalšom bode programu, teda nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 404. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 391.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

    Účelom návrhu zákona je zlepšiť podmienky zaisťovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov.

    Z tohto dôvodu sa navrhuje

    - najmä zmena podmienok účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch,

    - vymedziť činnosť, pri ktorých bude zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie preukazu, resp. osvedčenia, alebo dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na vykonávanie niektorých pracovných činností,

    - aby preukazy a osvedčenia fyzickým osobám na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení vydávali inšpektoráty práce.

    Návrh zákona sa tiež zaoberá a predpokladá s cieľom reagovať na poznatky, ktoré za uplynulé obdobie vyplynuli zo samotnej aplikačnej praxe.

    V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 zo 7. marca 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 391 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vláda návrh zákona predkladá ako iniciatívny na základe Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Jeho cieľom je pomôcť riešeniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych nástrojov politiky trhu práce.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor odporúčam výbor pre sociálne veci, pričom zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nemá ani pán minister asi, ani spravodajca záujem zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 362. Spoločná správa výborov má tlač 362a.

    Znova dávam slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi a poprosím ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

    Ide o kľúčovú právnu normu, ktorá upravuje základné nástroje aktívnej politiky trhu práce. Tento zákon ponúka základné nástroje, ktorými štát, predovšetkým prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, podporuje ľudí, ktorí po prvé nemajú zamestnanie, aby sa opäť vrátili do pracovného procesu, ako aj začínajúcich živnostníkov a podnikateľov, najmä na regionálnom trhu práce.

    Účelom návrhu novely zákona o službách zamestnanosti je upraviť najmä aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1. Zamestnanosť, Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky pre rok 2012, v ktorej sa uvádza sa, citujem: "Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a ich skutočnej efektivite. Vláda pritom položí dôraz na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Systém bude zjednodušený najmä obmedzením počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii aktívnych politík trhu práce. Zámerom je najmä prehodnotiť obligátnosť nástrojov tak, aby boli efektívnejšie a účinnejšie."

    Predstavitelia ministerstva absolvovali v minulom roku viaceré rokovania so zástupcami Európskej komisie, Svetovej banky, OECD, ktorí hĺbkovo analyzovali vývoj nášho trhu práce a stav služieb zamestnanosti. S medzinárodnými inštitúciami sme konzultovali i tento návrh novely tak, aby sme zvýšili efektívnosť, účinnosť aktívnej politiky zamestnanosti a vo väčšej miere zabránili zneužívaniu viacerých príspevkov.

    K rovnakému záveru dospela aj hĺbková kontrola Najvyššieho kontrolného úradu.

    Chcem zvýrazniť skutočnosť, že novela zákona o službách zamestnanosti nesleduje konsolidáciu verejných financií, čo dokazuje aj rozpočet pre rok 2012, ale najmä efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a, samozrejmá vec, pojíma aj regionálne odlišnosti.

    Vo fáze prípravy zákona sme oslovili širokú odbornú verejnosť, uskutočnili sme niekoľko konzultatívnych rokovaní s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím. Výsledkom boli niektoré kompromisy, ktoré nebudú mať likvidačné dôsledky pre žiadne chránené dielne či chránené pracoviská, ale umožnia vo väčšej miere zabrániť zneužívaniu, pomáhať všetkým, ktorí to myslia poctivo, a naďalej garantujeme podporu každej chránenej dielni či pracovisku, ktorá rozbehne svoju činnosť a bude fungovať v prospech zamestnávania zdravotne postihnutých občanov.

    Na záver by som chcel uviesť, že sa stotožňujem s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň vás chcem požiadať o ich podporu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu poskytovania služieb, pre nezamestnaných vytvorí väčší priestor pre individuálny prístup s dôrazom najmä na boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Vytvorí tiež väčší priestor na využívanie pozitívnych skúseností a úspešných nástrojov politiky zamestnanosti aj z iných krajín, najmä Európskej únie, a spolu s ďalšími opatreniami nám pomôže účinnejšie podporovať zamestnanosť na Slovensku, čo v súčasnej vážnej dobe je našou absolútnou prioritou.

    Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu novely zákona o službách zamestnanosti.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 362), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362 (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 418 z 5. februára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 183 z 26. februára 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 147 zo 7. marca 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 36 zo 7. marca 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 72 zo 6. marca 2013. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 12, za návrh uznesenia hlasovali 6 poslanci, 4 boli proti a 2 sa zdržali hlasovania.

    Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 12 pozmeňovacích návrhov, ktoré máte všetci v písomnej podobe v tejto spoločnej správe.

    Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste teraz otvorili rozpravu k tomuto bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj za prosbu.

    Otváram týmto rozpravu a chcem oznámiť, že som dostal štyri písomné prihlášky. Zároveň sa hlási do rozpravy pani podpredsedníčka Erika Jurinová, tak jej dávam slovo. Prihlásenými sú ďalej pán Ľudo Kaník, Július Brocka, József Nagy a Ivan Štefanec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa zapojila do diskusie k zákonu o službách zamestnanosti. Nebudem to veľmi naťahovať, pretože mám iné povinnosti, dohodli sme sa s kolegyňou, že pozmeňovacie návrhy, o ktorých vám veľmi krátko poviem, prednesie kolegyňa.

    Na výbore som vyjadrila všetky svoje námietky, v podstate aj v prvom čítaní, ktoré máme, ktoré sa budeme snažiť tými pozmeňovacími návrhmi vylepšiť prostredie, ktoré pripravuje vláda. Nehovorím, že všetky opatrenia, ktoré sú nachystané, sú zlé, určite nie, je tam kopu vecí, s ktorými sa dá súhlasiť, ktoré sú potrebné, až nutné. Na druhej strane vidím veľký priestor povedať, že práve jednej skupine obyvateľov, na ktorú sa naozaj málo prihliada, zdravotne postihnutým sa uberajú možno až nejaké možnosti lepšej existencie, čo mi je veľmi ľúto, pretože táto vláda si dáva prívlastok sociálna. Opakuje sa to stále a, bohužiaľ, musím to opäť len potvrdiť, že z toho, ako je návrh koncipovaný, mi to nevyplýva.

    Takže dovoľte len, aby som vás oboznámila zhruba s pozmeňovákmi, ktoré budeme podávať.

    Prvú vec, ktorú sme kritizovali v prvom čítaní, je vytváranie výborov a komisií. Sú koncipované tak, že majú 11 členov, navrhujeme, aby okrem záujmových združení, ktoré sú súčasťou tripartity, aby boli zahrnutí do týchto komisií aj ľudia, ktorí buď priamo pracujú s ľuďmi so zdravotným postihnutím, poprípade majú samotnú organizáciu, neziskovú organizáciu.

    Druhá vec, ktorú budeme chcieť pozmeniť alebo vrátiť do pôvodného stavu, je dobrovoľnícka služba. Keď sme debatovali o tom, či dobrovoľnícka služba áno, alebo nie, tak hlavný argument bol, že, alebo aj v dôvodovej správe sa vlastne tento argument nachádza, že dobrovoľnícka služba sa odtiaľto musí vyhodiť, pretože máme zákon o dobrovoľníctve. Tu by som opäť pripomenula, že úlohou tohto príspevku nebolo možno to, aby ľudia pracovali len za náklady, za, ja neviem, za poistenie a za stravu, prípadne ubytovanie, ale išlo o to, aby sa formou tohto príspevku mohli aktivizovať. Veľmi často bol tento príspevok používaný práve pri sociálnych službách, ktoré aktivizoval, ako som spomenula, ženy napríklad po päťdesiatke, ktoré majú veľké problémy so zamestnaním. Naozaj by som ho prirovnala možno k takej buď predpracovnej príprave, alebo k aktivačnému príspevku, niečo v tom duchu, ale to odôvodnenie, ktoré som našla v dôvodovej správe, skutočne pre mňa nie je dostatočne relevantné. Preto by som takisto poprosila, aby bola šanca tento príspevok vrátiť späť, navrhujeme zmenu názvu tohto príspevku, aby sa naozaj nezamieňali pojmy.

    Ďalší pozmeňovací návrh sa týka pracovných asistentov. Ich hodnotenie sa znižuje v tejto novele zákona z 90 % na 70 % priemernej mzdy. Problémom je, ono, keď to takto počujeme, zdá sa nám, že však to im stačí. Možno keby sme vedeli, aký problém je vôbec nájsť nejakého pracovného asistenta k zdravotne postihnutému, možno by sme mali v tejto veci opatrnejšie narábať s číslami. Každopádne viete sami, že tých 90 % vedel získať zdravotne postihnutý na svojho asistenta jedine vtedy, ak sa staral počas práce minimálne, alebo teda nie minimálne, ale musel mať na starosti aspoň troch zdravotne postihnutých. Takže preto si myslím, že to zníženie maximálnej hranice nie je žiaden motivačný prvok v hlavnom prípade preto, aby ľudia pomáhali zdravotne postihnutým v ich pracovnej činnosti.

    Pokiaľ sa chceme tváriť, že, pokiaľ sa chcem tváriť, že chceme zdravotne postihnutých integrovať do spoločnosti, v tom prípade by aj tie legislatívne pravidlá, ktoré vychádzajú, legislatíva samotná, ktorá vychádza z vlády, by mala k tomu smerovať. A naozaj zatiaľ tieto opatrenia, ktoré som hovorila, zhoršujú možnosť zapojiť sa zdravotne postihnutému do procesu v spoločnosti.

    Ďalšie ustanovenie, ktorého sa bude týkať pozmeňovací návrh, je povinnosť zapísania sa alebo nahlásenia sa zdravotne postihnutého na úrad práce. Tunák sa priznám, že mali sme trochu inú ambíciu, ale vzhľadom k tomu, ako rýchlo prebehol, sme sa dostali k tomuto zákonu, jednoducho povedané, volili sme teda alternatívu úplne vypustiť zo zákona tú povinnosť jeden mesiac, ktorú majú zdravotne postihnutí teraz, ak chcú získať príspevok pred zamestnaním, pri zamestnaní.

    Tunák namieste by som ale rada povedať, že pôvodne sme mali naozaj záujem riešiť hlavne prípady, kedy sa stáva, a nie raz, že zdravotne postihnutý prechádza od zamestnávateľa k zamestnancovi po vzájomnej dohode. Nejde o žiadnu špekulatívnosť, jednoducho stane sa, tak jako zdraví menia svoje zamestnanie, rovnako sa to stáva aj zdravotne postihnutým; tých prípadov, určite, určite chápete, že týchto prípadov je veľmi málo, ale v tomto prípade sa stane, že zdravotne postihnutý bude nútený, nútený bude na jeden mesiac sa prihlásiť na úrad práce, to znamená nepracovať, čo sa mi zdá choré.

    Takže ešte raz poviem, že síce predložíme návrh, že úplne vylúčiť, ale nepodarilo sa nám to spracovať tak, možnože ak by mal pán minister, ja som vo veľkej skratke povedala, o čo máme záujem, vravím, nestihli sme to pripraviť takto. Ak by tá myšlienka bola priechodná, tak verím, že pracovníci z ministerstva by sa na to aspoň pozreli a našli by spôsob, ako to zapracovať.

    Posledná vec, ktorou sa zaoberá pozmeňovací návrh, je výška príspevku pre SZČO v prípadoch teda, že sa jedná o zdravotne postihnuté osoby. Tu by som poukázala na, nechcem to nazvať diskrimináciou, ale nenapadá ma to správne slovo, poukázala by som na nerovnakú, na nerovnakosť pri poskytovaní príspevku pre zdravých SZČO a pre zdravotne postihnutých SZČO. Ak máte schválený príspevok, tak zdravotne postihnutý má nárok na preddavok 30 %, vo výške 30 %. Keby sme si to rozobrali z tej praktickej stránky, zistíme, že v podstate ten zdravotne postihnutý má oveľa menšiu šancu získať na rozbeh svojej činnosti nejaké prostriedky. Takže preto sa mi zdá dosť nezrozumiteľná, nezrozumiteľné práve to, že zdravý človek dostane 60 % preplatených a zdravotne poistený dostane 30 % preddávkovej časti.

    Toto sú také najväčšie otázniky, ktoré vo mne vznikali, na ktoré mi dostatočne ani neodpovedal pán, alebo nepochopil, neviem, či medzi nami vzniklo nepochopenie, ale, ale... Prepáčte a ďakujem. Mala som pocit, že mi dostatočne jasne nezodpovedal tieto otázky pán štátny tajomník na sociálnom výbore. Preto sme sa rozhodli teda podať takéto pozmeňovacie návrhy. Neviem, aké má stanovisko ministerstvo k tomu, ale teda budem veriť, že aspoň o tom budú premýšľať a debatovať, že či je niečo, nejaká z týchto výčitiek opodstatnená.

    Tak ako pán minister hovoril, že dlhé hodiny rokoval aj s organizáciami zdravotne postihnutých, samozrejme, že je úplne jasne, že rokoval a rokovali a vzájomne sa dohodli. Len by som chcela podotknúť, že naozaj tých objektov alebo subjektov, ktorých sa to týka, je naozaj veľa. A nie všetci zdieľali rovnaké myšlienky, čo je takisto na druhej strane samozrejmé. Ale ak sa mi väčšina subjektov pristavila pri rovnakých bodoch, ktoré sa im zdajú až neprekonateľné pri ďalšej činnosti, tak asi na tom niečo pravdy bude.

    Tak len by som vás poprosila, pán minister, že či by ste sa mohli potom vyjadriť opäť k týmto otázkam, ktoré som povedala, ktoré vlastne kolegyňa v ďalšom v rozprave prednesie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani Jurinovej jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pani kolegyňa Jurinová, to isté, čo ste prečítala na výbore, ste prečítala takisto teraz, myslím si, že niekedy si pripravíme jednu vec a prečítame ju dvakrát, ale v poriadku. Myslím, si že pán štátny tajomník vám dostatočne odpovedal, dokonca ste sa bavili a tvrdila ste, že ste nestihla prichystať pozmeňovacie návrhy, že ich prichystáte do pléna, a pán štátny tajomník vám bod po bode odpovedal na výbore, pretože som tam bola. Takže myslím si, že ste to isté predniesla už pre oko diváka a teraz na pána ministra, aby to tak dôveryhodne veľmi vyzeralo, ale všetky odpovede boli zodpovedané.

    Ale chcela by som povedať jednu vec. Hovoríme o, v tomto zákone hovoríme aj o vysokej nezamestnanosti bežných občanov, ktorí nie sú telesne postihnutí. Ja si myslím, že telesne postihnutí občania to majú určite sťažené, ale zase si povedzme, že ak niekto poberá invalidný dôchodok, tak je to náhrada, je to náhrada za to, že nemôže pracovať. Ak my mu ešte budeme platiť asistenta, to znamená, že ak on nie je schopný sa o seba starať, bere náhradu, tak nemôže podať taký pracovný výkon, ako môže podať zdravý človek. Čiže samozrejme, že to musí byť v tomto zákone určite odstupňované a musí to byť a musí byť aj takto pristupované. Pretože mne aj mnoho ľudí napíše a mnoho ľudí mi aj povie, keďže som aj vo výbore pre zamestnanosť: Pani primátorka, pozrite sa, alebo, pani poslankyňa, koľko invalidov nám pracuje a idú pracovať na plný úväzok, veď predsa niekto je invalid, pretože na plný úväzok alebo na čiastočný úväzok nie je schopný túto prácu vykonávať.

    Čiže aj tu musíme pozerať na to, že čo to je, ak je človek zdravý a ak je človek invalidný. A musíme sa pozerať na to, že či potrebuje ešte asistenta, ktorý ten asistent bude zase u neho na plný úväzok. A jednoducho tu si myslím, že tie rozdiely asi veľmi ťažko vnímate, ale my ich vnímame a samozrejme, že nerušíme ani chránené dielne, nesnažíme sa nepomáhať invalidným ľuďom, ale musíme tieto veci rozlišovať.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi by som sa čudovala, keby ste sarkasticky zase nevystúpili na moje vystúpenie, ale všakže si to všímam, to už sa stáva takou tradíciou.

    Ja by som chcela pripomenúť, že otázky, ktoré som teraz mala nachystané, aj som to povedala, asi ste nepočúvali, že už som ich otvorila na výbore, ale že sa mi nezdali dostatočne zodpovedané. Takže to nechajte na mňa, áno, čo usúdim, že čo bolo dostatočne vysvetlené a čo nie. A to, že sa zaoberám skupinou zdravotne postihnutých, nech vás netrápi, pretože som hneď v úvode povedala, že je tam kopu dobrých opatrení. Takže poprosím vás, pani kolegyňa, počúvajte nabudúce, to bude veľmi dobré.

    Chcem povedať, vy ste, znova otvorili ste otázku invalidi, ktorí pracujú aj na plný úväzok, ale, bohužiaľ, vy vôbec v tomto zákone neriešite otázku posudzovania lekármi. Akože viete, že najväčší problém sú posudky lekárov. Takže toto je úplne iná téma, akú ste otvorili.

    Vraciam sa opäť k tomu možnože tejto skupiny, verím, že je veľmi malá, a zdá sa, že zbytočne o nej rozprávam, mne je to ľúto, pretože práve takejto skupiny sa málokto zastane, čo svedčí aj o vás, pani kolegyňa. Nikto tu nehovorí, že nezamestnanosť netreba riešiť, samozrejme, že je to prvoradé, ale ako vidím, že odborníkov na to tunák máme ďalších, ja som sa rozhodla, že sa zastanem menšej skupiny, na ktorú každý kašle.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave za klub poslancov SDKÚ - DS je pán Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dobre asi si znova tak povedať, že v akej situácii sa teraz nachádzame, v akej situácii sa nachádza krajina. Ten jeden z najväčších problémov alebo najväčší, rovno si povedzme, najväčší problém, ktorý dneska je, je ťažká ekonomická situácia prejavujúca sa vysokou mierou nezamestnanosti. Všetky možné indikátory, ktoré vykazujú alebo odzrkadľujú stav ekonomiky, sa vyvíjajú nepriaznivo. To je, to je proste fakt. A v takej situácii očakávame od vlády, že urobí všetko, čo vie, preto, aby tento stav nejakým spôsobom zvrátila, aby prišla s riešeniami, aby vnímala vývoj situácie a prípadne aj revidovala svoje rozhodnutia, ktoré urobila možno s pocitom, že robí dobrú vec, ale vývoj situácie, pokiaľ ukáže, že to nebolo šťastné rozhodnutie, treba takéto kroky zmeniť. Pretože tie zlé rozhodnutia v konečnom dôsledku vždy dopadajú na plecia jednoduchých ľudí, ktorí za to nemôžu, ale ktorých situácia sa výrazne zhoršuje.

    Máme naozaj rekordne rastúcu nezamestnanosť. Ďalší mesiac ukáže pravdepodobne ďalší nárast nezamestnanosti. Máme zastavený rast HDP, stojíme na nule alebo tesne nad nulou. O hospodárskom raste teda môžeme len snívať. A reči o tom, ako úlohou alebo prioritou tejto vlády bude podporiť hospodársky rast, sa ukazujú v praxi ako utópia. Podnikateľská nálada v priemysle je historicky na, nie na bode mrazu, tak hlboko pod bodom mrazu, ako ešte nebola nikdy.

    Dnes sme ukazovali na tlačovej konferencii graf, ktorý zachytáva vývin tohto ukazovateľa, a z neho jasne vidno, a nie je to jediný ukazovateľ, ktorý odráža ten reálny stav, že ekonomika a ukazovatele, a konkrétne tento ukazovateľ rástol, rástol systematicky až do roku 2006. Od roku 2006, t. j. ten pamätný rok, kedy vládu nad Slovenskom prevzala ľavica, reprezentovaná vládou Roberta Fica, začal tento ukazovateľ prudko padať dole. Zároveň s tým, samozrejme, vždy prudko rastie nezamestnanosť. Tento pokles, dramatický pokles dôvery podnikateľského, podnikateľov v priemysle sa na chvíľu zastavil, na chvíľočku, počas vlády Ivety Radičovej a opäť prudko padá dole, až je historicky v najhlbšom mínuse, odkedy je tento ukazovateľ na Slovensku meraný a zaznamenávaný. Už toto by malo byť obrovskou výstrahou pre všetkých, že ideme po zlej ceste, že treba zmeniť tú cestu, pretože tá cesta vedie nie do slepej uličky, ale rovno do priepasti.

    Ďalším veľmi negatívnym javom alebo negatívnym ukazovateľom je to, že podľa správy Štatistického úradu, poslednej, po dvoch rokoch prestala rásť zamestnanosť. Nastal pokles zamestnanosti. To je ďalší veľký výkričník. Nielen nám rastie nezamestnanosť, ale klesá zamestnanosť, že niekedy môže dochádzať k situácii, že rastie nejakým tempom nezamestnanosť, ale zároveň rastie práve väčšinou pomalším, ale rastie zamestnanosť. Po dva roky predchádzajúce zamestnanosť rástla, teraz prvýkrát sa tento trend zlomil a zamestnanosť začala padať.

    Všetko, jedno s druhým, svedčí o zlej hospodárskej politike súčasnej vlády. A keď my čakáme na to, ako na to vláda zareaguje, pretože vláda zodpovedá, má zodpovednosť za Slovensko a jedna strana, strana SMER, má zodpovednosť za to, ako sa ľuďom na Slovensku žije, tak veľa úsilia nevidíme. Keď sa pozrieme na program rokovania vlády, tak už druhý týždeň nevidím žiadne zásadné návrhy zákonov, s ktorými by vláda prichádzala. Sú to spravidla len také zotrvačné veci, ktoré pripravujú bez ohľadu na to, ktorá vláda je pri moci, pracovníci ministerstva a ministri ich nosia do vlády, aby sa schvaľovali, ale nič zásadného. A teraz potrebujeme zásadné veci.

    Nádejali sme sa, že zákon o službách zamestnanosti si tú ambíciu dá, keďže súvisí so zamestnanosťou, s jej podporou, alebo so zahataním rastu nezamestnanosti, že tam nájdeme jednak pochopenie týchto negatívnych procesov, ktoré prebiehajú, a nejaké nové nástroje, ktoré tam sú. Ale nič také tam nenachádzame. Skôr vidíme, že ten trend sa obracia k takému byrokratickému a úradníckemu vnímaniu tejto problematiky, dochádza k posilňovaniu subjektivity pri rozhodovaní, ktorá sa posúva na úroveň okresov, prenáša sa zodpovednosť na novo tvorené orgány alebo komisie, alebo skupiny ľudí, ktoré nie sú volené, ale budú menované, ktoré budú rozhodovať o nie malých peniazoch, o obrovských čiastkach, budú ich rozdeľovať a nikto nevie zaručiť, že budú rozhodovať objektívne, nestranne a zodpovedne. To je jeden z najvýraznejších prvkov tohto zákona.

    Napriek tomu, že tento zákon má niekoľko nepriamych noviel, že novelizuje ďalšie zákony, tých nepriamych novelizácií ďalších zákonov je tam, až som dobre počítal, až šesť. Napriek tomu ani tam, aj keď tá možnosť bola, nevidíme žiadne výrazné zmeny. Nereaguje sa tam výrazným spôsobom na to, aby sme zabránili plytvaniu, ku ktorému dochádza pri čerpaní aktivačných prác alebo prostriedkov na aktivačné práce. Plné médiá, donedávna skoro na dennom poriadku, sú správ o tom, ako sa zneužívajú tieto prostriedky, ako sa formálne vykazujú aktivačné práce, ako tisíce nezamestnaných sú zaradení na aktivačné práce v malých obciach, ale keď tam príde sa na tvár činu, tak nikoho s lopatou, s hrabľami, s metlou nevidno, len obrovský bordel, ktorý je všade naokolo.

    Je smutné, že novinári, redaktori a televízia musí na základe takýchto zrkadiel, ktoré nastavia tomu, ako sa šafári so štátnymi prostriedkami, vyvolať zmenu stavu, že zrazu sa behom týždňa, dvoch dokázala táto obec, resp. jej časť, osada, vyupratovať. A že zrazu sa tam aj začalo pracovať.

    Kde boli pracovníci príslušných úradov, ktorí toto majú v náplni práce, ktorí majú na toto kompetencie, ktorí majú povinnosť dozerať na to, akým spôsobom sa vykonávajú tieto práce a akým spôsobom sa čerpajú tieto prostriedky? Nevidím tam žiadnu zmenu alebo veľmi malú. To je ďalšia nevyužitá príležitosť.

    Takže nemáme dôvod na nejakú novú nádej, novú víziu, že aj po prijatí tohto zákona sa čokoľvek zmení k lepšiemu. Nič sa, žiaľbohu, k lepšiemu nezmení. Naopak, zmení sa k horšiemu. Ale keďže my vždy sa snažíme priniesť nejaké riešenie, nejaké vylepšenie, aby sme pomohli tej situácii, tak predkladám zároveň dva pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa nášho názoru by mohli prispieť k tomu, aby predsa len aspoň niečo alebo aspoň ďalšia malá zmena k dobrému nastala.

    Prvý návrh sa zameriava na to, aby v rámci aktivačných prác, keďže ste sa rozhodli vyradiť z možnosti čerpať aktivačné práce alebo organizovať aktivačné práce v rámci dobrovoľníckej služby, aby mohli čerpať tieto, alebo organizovať tieto práce aj organizácie, ktoré sú vytvorené nie za účelom vytvárania zisku. Je mnoho takých organizácií, ktoré slúžia či už zdravotne postihnutým, alebo fungujú v tejto oblasti služieb pre takéto skupiny ľudí a takýchto pracovníkov vedeli využívať a využívali a dnes takú možnosť nemajú. Takže prejdem k samotnému textu.

    V bode 1: za bod 140 sa vkladá nový bod 141, ktorý znie: V § 52 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:

    "(12) Za aktivačnú činnosť podľa odseku 1 sa považujú aj menšie služby pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku a ktorej predmetom činnosti je

    a) starostlivosť o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo poskytovanie verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, športu, pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akcií pre osoby podľa tohto ustanovenia,

    b) pomoc pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách a humanitárnej pomoci."

    Ustanovenia 4 až 11 platia primerane.

    Doterajšie odseky 12 až 13 sa prečíslujú na 13 až 14.

    V odôvodnení uvádzame, že tento pozmeňujúci návrh je reakciou na vypustenie § 52a "Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby" zo zákona o službách zamestnanosti. Nestotožňujeme s odôvodnením vypustenia tohto príspevku, keďže by mohlo dochádzať k zamieňaniu dobrovoľníckej služby podľa § 52a s dobrovoľníckou činnosťou podľa zákona č. 406/2011 o dobrovoľníctve. Dobrovoľnícka služba podľa tohto zákona o službách zamestnanosti je forma aktivizácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti. Jej cieľom je získanie praktických skúseností uchádzača o zamestnanie pre potreby trhu práce. Naproti tomu zákon o dobrovoľníctve upravuje právne postavenie dobrovoľníka, pričom za dobrovoľníka je považovaná fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti. U dobrovoľníka sa nepredpokladá, že by potreboval získavať praktické skúsenosti potrebné k uplatneniu na trhu práce. Ide teda o dva rôzne účely.

    Osoba, ktorá ako dlhodobo nezamestnaná má len minimálne príjmy, nebude mať záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zmysle zákona o dobrovoľníctve, pretože jej prioritou je získať príjem. Aktivačnú činnosť nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, považujeme za nenahraditeľný nástroj zavádzania a udržania pracovných návykov tejto skupiny občanov. Tieto činnosti posilňujú aj pocit sebahodnoty, najmä u dlhodobo nezamestnaných s vyšším dosiahnutým vzdelaním, čo považujeme za prevenciu proti upadaniu do apatie nezamestnaného. Na druhej strane tento nástroj umožňoval organizáciám poskytovať aj veľmi dôležité, všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutných pre chod neziskovej organizácie, na ktoré i napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky iným spôsobom, napríklad sprievodcovská, predčitateľská služba pre nevidiacich a podobne.

    Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť, pričom väčšina aktivačných pracovníkov si ešte v priebehu tejto činnosti, prípadne po jej ukončení našla nové stále zamestnanie. Preto ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú činnosti v zákone vymenované.

    Toľko prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci sa zase zameriava na oblasť ľudí, ktorých voláme mladí dospelí, a sú to deti, ktoré odchádzajú z detských domovov. Je to nie malá skupina ľudí, ktorá je veľmi špecifická a ktorá je veľmi slabá alebo znevýhodnená pri uplatňovaní sa na trhu práce. Treba si uvedomiť, že štát vkladá nemalé prostriedky do každodennej prevádzky detských domovov a vynakladá nemalé prostriedky na každé dieťa, ktoré je v týchto detských domovoch, kým z neho vychová dospelého človeka. Títo ľudia získavajú počas tohto aj vzdelanie mnohokrát lepšie a kvalitnejšie vzhľadom k systematickosti prístupu ako osoby v marginalizovaných skupinách. Napriek tomu, vzhľadom k tomu, že nie sú dokonale pripravení a vytrénovaní na samostatný život, po odchode z detských domovov dochádza k tomu, že celá táto energia a finančné prostriedky vynakladané na tento účel vychádzajú nazmar, pretože títo ľudia sa nevedia uplatniť na trhu práce, nevedia rýchlo nájsť prostriedky. A dobrý úmysel, ktorý viedol pred niekoľkými rokmi k tomu, aby počas pobytu v detských domovoch sa týmto deťom na ich účtoch alebo vkladných knižkách akumulovali finančné prostriedky, sa obracia proti zámeru, pôvodnému zámeru zákonodarcu. Títo mladí dospelí odchádzajú z detských domovov s nie malou finančnou hotovosťou v ruke vzhľadom k možnostiam a k tomu, na čo boli dovtedy naučení a zvyknutí. Zákon hovorí o tom, že odchádzajú s hotovosťou, ktorá prevyšuje 1 000 euro.

    A je veľmi smutným javom, že práve v tej chvíli sa zrazu po 18 rokoch ozýva biologická rodina, zrazu si spomenula na svojho potomka, ktorého predtým odložila v detskom domove na náklady štátu, a zrazu sa tu objaví milujúca rodina, ktorá vtiahne alebo pritiahne k sebe tohto mladého dospelého. Ale, žiaľbohu, len do doby, pokiaľ tieto prostriedky, ktoré si odnesie so sebou, sa neminú. A tieto prostriedky sa minú veľmi rýchlo. A opäť účel, na ktoré boli určené, na uľahčenie štartu do života, ale do života na vlastných nohách, nie do života takého, z akého toto dieťa vzišlo, do života v marginalizovaných skupinách alebo do života ako bezdomovec, alebo ako klient rôznych organizácií, ktoré sa starajú o takýchto ľudí, ale do života, kde človek pracuje, vybuduje si postupne svoje zázemie, svoju rodinu a stáva sa plnohodnotným členom spoločnosti.

    Preto prichádzam s pozmeňujúcim návrhom, ktorý mení túto filozofiu zásadným spôsobom. A mení ju takým spôsobom, že vytvára nový nástroj na trhu práce, nový aktívny nástroj, ktorý je určený pre, slúži na podporu zamestnávateľov, ktorí zamestnajú takéhoto človeka, mladého dospelého, a tieto peniaze, ich veľkú časť, podľa návrhu zákona 80 % z týchto peňazí, najprv presúva na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a z týchto zdrojov je potom financovaný príspevok pre zamestnávateľa, ktorý takéhoto človeka, mladého dospelého, zamestná po dobu najmenej jedného roka, príspevkom na úhradu odvodov spojených so zamestnávaním, spojeným so mzdovými nákladmi takéhoto človeka. 20 % zostáva stále ako hotovosť, ktorá je vyplatená danému mladému dospelému, aby nezostal úplne bez prostriedkov, ale som presvedčený, že toto je múdrejšie, racionálnejšie a viac smerujúce v prospech daného mladého dospelého opatrenie, pretože je zamerané na to, aby získal prácu, aby sme mu nedávali rybu, ktorú zje za jeden večer, ale aby sme mu do ruky dali tú povestnú udicu a aby tým pádom si začal zarábať na svoje živobytie sám, aby sa postavil na vlastné nohy, aby sa nevrátil do toho prostredia, ktoré ho vyvrhlo do prostredia detského domova.

    Takže samotný text, a veľmi dávam do pozornosti túto myšlienku aj tento návrh pozmeňujúceho návrhu pánovi ministrovi. Ja si myslím, že urobili by sme veľmi dobre, keby sme sa na ňom naozaj všetci zhodli a podporili ho. Samotný text.

    K čl. I. Za bod 132 sa dopĺňa nový bod 133: 133. Za § 50k sa dopĺňa nový § 50I, ktorý znie:

    "§ 50l

    Príspevok na uplatnenie sa uchádzačov o zamestnanie mladých dospelých, ktorým bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove

    (1) Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi podľa odseku 2, ktorý prijme do pracovného pomeru mladého dospelého, ktorému bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove (ďalej len "mladý dospelý"), vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej na jeden rok.

    (2) Za zamestnávateľa sa na účely tohto ustanovenia považuje

    a) právnická osoba, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, združením samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu, a právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj,

    b) právnická alebo fyzická osoba pôsobiaca na trhu práce najmenej jeden rok, ktorá zamestnáva najmenej jedného zamestnanca.

    (3) Príspevok sa poskytuje mesačne počas prvého roku doby trvania pracovného pomeru vo výške sumy odvodov zamestnávateľa, najviac vo výške 150 euro mesačne.

    (4) Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa mladý dospelý zamestná, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada.

    (5) Zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi."

    Dopĺňa sa nový článok VI.

    Článok VI: Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení č. 330/2007 Z. z. a č. 643/2007 Z. z., zákona č. 215/2008 Z. z., zákona č. 466/2008 Z. z., č. 317/2009 Z. z., č. 466/2008 Z. z., č. 466/2008 Z. z., č. 180/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 69 ods. 1 sa v poslednej vete vypúšťajú slová "osamostatnenia sa" a nahrádzajú sa slovami "zamestnania sa formou príspevku na uplatnenie sa uchádzačov o zamestnanie mladých dospelých, ktorým bolo ukončené poskytovanie starostlivosti v detskom domove podľa osobitného predpisu slúžiaceho na úhradu odvodov zamestnávateľa vzťahujúcich sa na pracovné miesto pre mladého dospelého".

    2. § 69 odsek 2 znie:

    "(2) Príspevok na uľahčenie zamestnania sa mladého dospelého poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom miestne príslušného úradu, v ktorého obvode sa mladý dospelý zamestnal. Poskytuje ho zamestnávateľovi mladého dospelého na základe žiadosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu."

    3. § 69 odsek 3 znie:

    "(3) Príspevok na uľahčenie zamestnania sa mladého dospelého sa poskytuje najviac vo výške 15-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu a poskytne sa tak, že detský domov prevedie 80 % sumy príspevku na osobitnom účte mladého dospelého podľa § 65 ods. 8 tohto zákona Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a 20 % vyplatí v peňažnej forme mladému dospelému ku dňu jeho odchodu z detského domova."

    4. V § 69 ods. 4 sa v prvej vete vypúšťajú slová "osamostatneniu sa" a nahrádzajú sa slovami "zamestnania sa".

    Odôvodnenie: Ročne opustí brány detských domovov len mizivé percento 25-ročných vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí. Mnohí z nich boli prijatí do zariadenia už v útlom veku a do dosiahnutia veku plnoletosti sa im nepodarilo zabezpečiť náhradnú formu rodinnej starostlivosti. Týmto deťom je poskytovaná v zariadení celodenná starostlivosť pobytovou formou, prípadne v profesionálnych rodinách. Štát na túto starostlivosť poskytuje priemerne cca 9 až 10 707 eur na dieťa ročne. Nezanedbateľný je aj fakt úsilia a kvality náročnej práce personálu v zariadeniach venované týchto deťom podľa ich pobytu v zariadení. Aj napriek týmto faktom väčšina mladých dospelých opúšťa brány zariadenia a nie je pripravená na samostatný život a neuvedomuje si zodpovednosť za svoje konanie.

    Poukazujeme na fakt, že cca 88 až 89 % detí v detských domovoch tvoria deti z marginalizovaných skupín. Je potrebné tiež poukázať na to, že ročne opúšťajú detské domovy rôzne typy osobností mladých dospelých. Pri odchode z detského domova dostáva mladý dospelý príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa, čo predstavuje výšku 15-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je v mnohých prípadoch motivujúce práve pre blízkych dieťaťa, ktorí sa paradoxne odrazu začnú zaujímať o jeho osobu a prejavia vôľu prijať ho medzi seba. Časť mladých dospelých opúšťajúcich detský domov rieši tak svoju situáciu návratom ku svojej biologickej rodine a ľahko sa dokáže prispôsobiť životu svojich blízkych.

    Tento jednorazový finančný príspevok je zneužívaný a práve presadením tohto nástroja alebo zavedením dostávajú, sa dostáva do nesprávnych rúk. Zmenou tohto príspevku podľa nášho návrhu dostávajú mladí dospelí reálnu šancu uplatniť sa na trhu práce, čo z pohľadu systémového riešenia danej problematiky je výrazne dôležitejšie ako poskytnutie len jednorazového príspevku, ktorý sa veľmi ľahko a nezodpovedne utratí, a tak zostávajú títo ľudia bez finančných prostriedkov, ako aj iných prostriedkov potrebných pre ďalší život.

    Pokúšam sa to skrátiť, keďže čas pokročil.

    Z uvedeného je teda zrejmé, že túto cieľovú skupinu je možné považovať za štátom nedoriešenú a rizikovú z hľadiska fungovania v spoločnosti, ktorá je a ostáva pre štát výrazne zaťažujúca. Z praxe je tiež potrebné upozorniť, že v rokoch 2012 až 2016 opustí brány detských domovov veľmi vysoký počet mladých dospelých vzhľadom na vysoké počty detí žijúcich v súčasnom období v detských domovoch, narodených v rokoch ´92, ´93 až ´97. Toto opatrenie je preventívneho charakteru a vo svojom konečnom dôsledku bude navyše znamenať veľmi výrazné úspory, pretože štát nebude musieť vyplácať sociálne dávky, ktoré dnes vypláca mladým dospelým, ktorí sa neuplatnia na trhu práce, stávajú sa poberateľmi sociálnych dávok a všetkých ďalších súvisiacich nákladov, ktoré s takýmto sociálnym zabezpečením štát má.

    Javí sa nám omnoho účelnejšie nasmerovať tieto finančné prostriedky na podporu zamestnania s tým, že sa vytvorí príspevok pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladého dospelého, a naakumulované finančné prostriedky sa z 80 % prevedú na účet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a poslúžia na krytie nákladov spojených s výplatou daného príspevku a v hotovosti sa mladému dospelému vyplatí 20 % z usporenej čiastky.

    Toľko samotný príspevok. Niekedy treba aj päťkrát povedať.

  • Povedané s úsmevom.

  • Čiže ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kaníka sú faktické poznámky. Je ich päť, končím možnosť.

    Nech sa páči, Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, keby ste mi ešte nechal ten pozmeňujúci návrh č. 2, lebo keď ste ho päťkrát zopakoval, aby som si ho aj zapamätala, mala ho aj písomne. Ďakujem vám pekne.

    Ja by som sa len dotkla trošku tej nezamestnanosti, v ktorej sa tak takpovediac, že ja si myslím, že sa v nej boríme všetci a všetkých nás to trápi. A pripomeniem, že Slovensko neni samostatný, tak silne ekonomický štát, ale, bohužiaľ, je v eurozóne a všade vidíme, že najväčšia nezamestnanosť je historicky najväčšia v eurozóne. Neberem to ako výhovorku, ale porovnám zmenu Zákonníka práce. Keď si spomínate, pán kolega, my sme sa tu dvaja preli, dokonca sme sa stavili, dodnes ste ešte stávku nevyrovnal, musím povedať. Keď v roku 2000 zmenili ste Zákonník práce a v roku 2012, vlastne keď váš Zákonník bol už účinný, pretože ste ho menili 1. 9., ak sa nemýlim, 2011, ste tvrdili, že nezamestnanosť po zmene vášho Zákonníka práce po roku a pol, dodal ste pol roka potom ešte, preto bolo po roku, klesne pod 10 %. V roku 2011 do roku 2012 nezamestnanosť stúpala o 0,61 percentuálneho boda a išla až na 13,94.

    Takže znamená, že, viete, práve tie opatrenia prichádzali vaše do účinnosti, a preto ja chápem plne, že je vysoká nezamestnanosť, my sme menili Zákonník práce 1. 1. 2013 napríklad a teraz aj robíme opatrenia pre mladých ľudí, snažíme sa tie peniaze, ktoré sme nevyčerpali z Európskej únie, aby sme ich poskytli na tú, vlastne na tú zamestnanosť. Takže skutočne môžme po roku, ako vy hovoríte, po roku a pol, opakujem len vaše slová, hodnotiť to, čo my teraz prijmeme, či to skutočne bude mať takýto vplyv. Lebo skutočne do toho roku 2012 to vaše opatrenie, ten váš Zákonník práce alebo vaše opatrenia prinášali nejaké to ovocie.

    Takže nebola to pravda, že ten Zákonník práce tak vysoko vplýva, pretože ani vám sa to nepodarilo pod 10 %. A uvidíme, ako budú vplývať opatrenia. Čiže ja by som to skutočne hodnotila po roku, aby sme si tu nehádzali ten horúci zemiak.

  • S ďalšou faktickou Július Brocka.

  • Pán kolega Kaník, mne vo vašom vystúpení chýbala jedna vec. Vy ste vystupovali po tom, ako pani Vaľová napadla pani poslankyňu Jurinovú, keď hovorila o tom, ako prebiehalo rokovanie v sociálnom výbore. Vy ste podpredseda sociálneho výboru, ja som od vás očakával, tiež že využijete túto príležitosť a poviete, že pani Vaľová klame. Prvá vec.

    A ak vyčíta pani Jurinovej, že dvakrát hovorí to isté a dokonca ešte jej zazlieva, že pani Jurinová bráni asistentov zdravotne postihnutých ľudí, tak ja si myslím, že to nie je žiadna škoda, keď tu niekto aj dvakrát, dokonca aj štyrikrát povie to isté. Je to vždycky menšia škoda, ak tu niekto berie tri, štyri platy za robotu, ktorú neodvedie.

    Dnes je hospodárska kríza, na Slovensku sú tisíce ľudí nezamestnaných, živitelia rodín, ktorí nemajú z čoho žiť, a v sociálnodemokratickej strane sú ľudia, ktorí berú platy, niekoľko platov, a pritom sa stavajú do role(roly), že oni sú obrancovia chudobných. Je to veľké divadlo, je to lož.

    A ja som, pán poslanec Kaník, očakával, že využijete tú príležitosť, že v piatok na koniec rokovania Národnej rady, že poviete túto zásadnú vec. Všetko to ostatné, si myslím, že by počkalo aj do utorka budúceho týždňa.

  • S ďalšou faktickou Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za to vystúpenie pána Kaníka. Ja tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá, považujem za veľmi dobré a my to určite podporíme. Osobitne ten, ktorý rieši tú situáciu mladých dospelých, teda odídencov z detských domovov.

    Musím povedať, že aj my na ministerstve, síce neskoro, ale zaoberali sme sa veľmi vážne tým, aby ten príspevok pre odídencov z detských domovov bol účelovo viazaný. Mali sme niekoľko rokovaní práve so ZMOS-om, odkiaľ vznikla, vzišla tá iniciatíva, pretože vieme, aká je situácia obcí a miest. A musím povedať, že to bolo naprieč politickým spektrom. V tomto sa naozaj všetci starostovia, primátori zhodovali, že to je príspevok, ktorý by mal byť účelovo viazaný, pretože práve oni sú tými očitými svedkami toho, že ten mladý dospelý odíde z toho detského domova s tými peniazmi v hotovosti, trikrát sa otočí v mieste svojho bydliska, hovorím aj o tých sociálne vylúčených, a jednoducho peniaze zrazu nemá a naozaj na nič zmysluplné ich nevie použiť.

    Takže ja som všetkými desiatimi za to a som rada teda, že to takto riešiť.

    A musím povedať, že ma tešia aj tie navrhované zmeny v súvislosti s aktivačnými prácami, hlavne to, že rozširuješ vlastne tie entity, ktoré môžu organizovať aktivačné práce, pre ktoré je možné vykonávať aktivačné práce. Ja by som možnože išla ešte ďalej, ale rozumiem tomu, tomu zámeru, prečo to dávaš len tým, ktorí teda nevykonávajú prácu kvôli tomu, aby produkovali zisk. Ja totiž stále hovorím, že na Slovensku podľa mňa naozaj je tej práce veľa, ale nemá ju kto vykonávať, lebo ju nemá kto organizovať.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, s ďalšou faktickou Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, ja keď som videl, kto sa hlásil do diskusie, tak som si povedal, že nebudem vôbec reagovať, ale ono to jednoducho nejde.

    Ľudvo Kaník, akože zrazu si použil taký, použili ste taký výraz, takže "zrazu" až teraz ste zistili, že z detských domovov odchádzajú mladí dospelí, "zrazu" až teraz ste prišli na to, že to treba riešiť. Tak ja len jednu otázku, ani dve minúty nevyčerpem.

    Skúste mi povedať, možnože si nepamätám, ja už mám šesťdesiat rokov, už si nemusím pamätať všetko: Čo také ste urobili vy počas toho, keď ste vládli toľko rokov, pre týchto mladých dospelých? Skúste mi povedať a ja si to naštudujem, pozrem si to a možno prídem za pánom ministrom a poviem, že, pán minister, pokračujme v tom dobrom, čo oni všetko urobili. Možnože nemali čas to dokončiť, lebo si povalili vládu, alebo ja neviem prečo. Ale skúste mi povedať, čo takého ste urobili, a ja budem prvý, ktorý pôjde za pánom ministrom: "Poďme do toho."

    Ďakujem.

  • Pán kolega Kaník, kritizujete aktivačné práce a ja si myslím, že sa dobre pamätám, veď to bolo vaše dieťa. A dávate príklad v médiách preferovanej obce, kde je väčšinou rómske obyvateľstvo, ktoré, organizovanie týchto aktivačných prác naozaj pokrivkáva preto, lebo asi aj celá samospráva tam zjavne nefunguje. Ale ja poznám veľa obcí a miest, kde aktivačné práce sa využívajú, kde sa naozaj čistia obecné majetky, prostriedky, priestory, kde sa odhŕňa sneh, kde sa kosia priestranstvá a hrabú, čo tie potrebné práce pre obce sa vykonávajú. Takže ja si myslím, že to je naozaj len na zodpovednosti.

    A ešte kritizujete výbory pre otázky zamestnanosti, ktoré budú jedenásťčlenné, kde sú zastúpené úrady práce, zástupcovia samospráv, samosprávnych krajov, zástupcovia miest, zástupcovia zamestnávateľov pôsobiacich v ich územnom obvode, zástupcovia odborových organizácií. Vy všetko takto kritizujete. Vy nedôverujete ľuďom. Myslím si, že zloženie ľudí, ktorí veľmi dobre poznajú svoj región, je potrebné, aby mali dôveru, aby mohli posúdiť jednotlivé žiadosti.

    Ďakujem, ja len toľko.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem všetkým kolegom za podporu.

    A začnem tým, že keďže ja sa snažím naozaj v zložitých situáciách hľadať konštruktívne riešenia, tak potom sa sústredím na tie konštruktívne riešenia. A, Julo, také tie prestrelky nechám kľudne radšej na teba a to vybavím mimo mikrofónov.

    Takže poďme k tým konštruktívnym riešeniam.

    Ten Zákonník práce, ktorý pani poslankyňa Vaľová spomenula, ten náš Zákonník práce začal byť účinný 1. septembra 2011 a v októbri padla vláda. To si treba uvedomiť, takže z toho je jasne vidieť, koľko pôsobiť mohol a ako to vlastne fungovalo. A naozaj, keď si ho, keď si pozrieme a očistíme to od sezónnych vplyvov, lebo samozrejme, že v zime vždy o niečo nezamestnanosť vzrastie, tak vzrástla aj vtedy, alebo to práve sezónnymi vplyvmi. A to jediné obdobie, kedy na tej vzostupnej, na tej, kedy nezamestnanosť rastie a zamestnanosť klesá, to bolo obdobie, kedy stagnovala alebo dokonca zamestnanosť rástla a nezamestnanosť minimálne stagnovala. A dobre by sa to vyvíjalo, keby ste to nepokazili. Ale ste to pokazili.

    Pán poslanec Jasaň, no, čo konkrétne? Tak my, ja som bol ministrom, keď vznikol zákon o kuratele, to znamená, pre tých mladých dospelých sme spravili to, že tie peniaze sa im tam sporia. To je naše dielo. To predtým nebolo, aby si len vedel. A teraz kritizujem to, že sa to minulo správnym účelom a že to treba napraviť. Pretože mnohokrát spravíte veľa vecí s dobrým úmyslom, ale prax ukáže, že niekde niekto to buď zneužil, alebo našiel škáročku, a preto každý výrobok, každý produkt treba zdokonaľovať, netreba mať klapky na očiach. Takže, áno, urobili sme pre tých mladých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vzhľadom na čas, ktorý je už pokročilý, prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že budeme pokračovať v rozprave na budúci týždeň. V utorok začneme bodom, tak ako je schválené, osem pána ministra Čaploviča. Budú pokračovať návrhy pána ministra Malatinského a potom sa vrátime k prerušenej rozprave o tejto téme.

    Ďakujem pekne. Prajem všetkým šťastnú cestu a pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.06 hodine.