• Príjemné dobré ránko, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Ján Mičovský, Martin Poliačik a Zsolt Simon.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF. Návrh má tlač 430 a správa výboru má tlač 430a.

    Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky Martin Glváč. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.

  • Pekné dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa prihlásila k úsiliu medzinárodného spoločenstva o stabilizáciu Afganistanu a s cieľom aktívne prispievať k tomuto úsiliu spolu so spojencami a partnermi sa od roku 2004 podieľa na vojenskej operácii v Afganistane ISAF. Zároveň sa Slovenská republika prihlásila k pokračovaniu v podpore Afganistanu aj po skončení operácie ISAF v roku 2014, a to nielen formou rozvojovej, ale aj formou vojenskej pomoci.

    Cieľom predkladaného materiálu je posilniť výcvik, poradenstvo a podporu ozbrojených a bezpečnostných národných zložiek nasadením jednotky špeciálnych operácií SOTG, a to od januára 2014, prípadne teda podľa formy výcviku v prvej polovici roku 2014. Vyslanie SOTG je nielen naplnením priorít operácie ISAF, ale podporí dosiahnutie národných cieľov, ku ktorým sa Slovenská republika ako členský štát NATO prihlásila ešte v roku 2008. Zároveň je vhodnou príležitosťou pre príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky získať nové skúsenosti a poznatky, ktoré budú môcť odovzdávať po návrate do Slovenskej republiky. Takto získané skúsenosti bude možné využiť pri plnení ďalších nových záväzkov v rámci domáceho alebo medzinárodného krízového manažmentu.

    Finančné náklady v zmysle predloženého materiálu budú hradené z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. A v súčasnosti ministerstvo obrany rokuje s partnermi zo Spojených štátov amerických o poskytnutí asistencie pri vybudovaní SOTG. Na základe posledných rokovaní pôjde o a máme prisľúbenú finančnú dotáciu 19 miliónov až 20 miliónov eur.

    Predkladaný materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky, Bezpečnostnou radou a žiadam vás o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Martina Fedora, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podáva Národnej rade túto správu.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 412 z 28. februára 2013 pridelil návrh na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF na prerokovanie zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady prerokovali návrh na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v určenej lehote a súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním, predĺžením času vyslania a ukončením času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.

    Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý by som si dovolil tiež prečítať, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním, predĺžením času vyslania a ukončením času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.“

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub strany Sloboda a Solidarita vystúpi pán poslanec Galko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pridal pár postrehov k návrhu na predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.

    Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh, v porovnaní so zámermi predchádzajúceho vedenia rezortu. Je to pokračovanie v procese plánovanom aj v minulosti, keď som bol v čele rezortu ja. Po páde vlády bol celý proces podľa môjho názoru neuvážene zastavený, avšak teraz som rád, že sa v ňom pokračuje. Posilnenie výcviku afganských vojakov a tým pádom napĺňanie tzv. tranzície (t. j. postupné odovzdávanie zodpovedností do rúk samotných Afgancov) je len jedným z pozitívnych aspektov navrhovanej zmeny. Tým druhým a nemenej kľúčovým je výrazný prínos pre transformáciu ozbrojených síl. Nech by to znelo hoci ako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že vie bojovať a je pripravený bojovať, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa hlavne nasadenie jednotky špeciálnych operácií v roku 2014, ktorá bude pôsobiť takpovediac „vonku, za plotom“ čiže v reálnych bojových podmienkach, je pre Slovensko nespochybniteľný. Už teraz sú to elitní príslušníci ozbrojených síl a ešte elitnejšími sa po svojom absolvovaní tejto zahraničnej operácie stanú. O predĺžení času pôsobenia strážnej jednotky na vojenskej základni Kandahár vzhľadom na požiadavku vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe by sa možno v dnešnej ťažkej ekonomickej dobe dalo diskutovať. Avšak v zásade je potrebné dokázať a ukázať, že Slovensko je dôveryhodným členom Severoatlantickej aliancie. Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré v operácii ISAF nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takej náročnej zahraničnej operácie, robí našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave, je aj to, že paradoxne práve v súčasnosti sa diskutuje o tom, že našim vojakom vládna strana SMER ide v rámci konsolidácie financií uberať z ich sociálnych výhod. Treba oceniť, že chce riešiť osobitný dôchodkový účet a obrovský deficit, ktorý je na ňom, či už sa to týka policajtov alebo vojakov. Zároveň je paradoxom, že práve pri prejednávaní tohto bodu, ktorý je prerušený, som dával návrh, aby sa zamýšľané zmeny nedotkli súčasných vojakov a policajtov. A pri hlasovaní o 11.00 hodine uvidíme, či bude vôľa ho podporiť.

    Chcem z tohto miesta všetkým príslušníkom ozbrojených síl a nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu ďaleko od svojich rodín, ale aj tým, ktorí pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. Mám teraz na mysli nielen výzbroj a výstroj, ale aj spoločenské uznanie. Keď sa totiž práve teraz v súčasnosti rozpráva o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov a o tom ich okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo „odborníkov“, obrovské množstvo ľudí, čo majú k tomu čo povedať. Ale keď sa rozpráva, alebo skôr má sa rozprávať o obrovskom riziku, o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, a teda ich životov, vtedy je skôr ticho alebo je to riziko často mnohými marginalizované.

    Chcem z tohto miesta vytvoriť presvedčenie, že sa nielen tí vojaci, čo teraz budú v operáciách ISAF končiť, ale aj tí, čo ich čoskoro vystriedajú, aj všetci nasledujúci v budúcnosti po ukončení ich rotácie v operácii vrátia do jedného živí a zdraví domov naspäť k svojim rodinám.

    A zároveň chcem vyjadriť nádej, že keď sa podobne ako teraz, pretože ešte kedykoľvek v budúcnosti môže k tomu prísť, začne hovoriť opäť o okresávaní ďalších sociálnych výhod a o takzvaných „nič nerobiacich vojakoch“ aj napríklad tu v tomto parlamente, tak si spomenieme viacerí na prerokovávanie nielen tohto, ale aj všetkých podobných bodov, ktoré sa týkajú misií našich vojakov.

    Klub SaS návrh na predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podporí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Pán poslanec bol jediný, čo sa prihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Vidím, že hlásia sa pán spravodajca a pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, na úvod chcem povedať, že tento návrh podporím spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

    Naša angažovanosť v tomto druhu operácií je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenska, ale aj so záujmami ozbrojených síl. Predstavuje totiž získavanie skúseností, ale aj prestíž. Rád konštatujem, že slovenskí vojaci v misiách robia dobré meno Slovenskej republike. Myslím si ale tiež, že je dobré všimnúť si niekoľko vecí.

    Kontingent, ktorý vláda navrhuje, bude nadproporčný vzhľadom na veľkosť Slovenska, slovenskú účasť v tejto misii, ak to porovnávame s inými krajinami. Hovorím to aj v súvislosti s tým, že v Afganistane dochádza k dramatickému znižovaniu podielu vojakov mnohých krajín. Ďalej si musíme byť vedomí, že Afganistan a táto misia je najnebezpečnejšou, na akej sa v súčasnosti podieľajú slovenské ozbrojené sily. A treba si tiež všimnúť, že ide o významný posun v názore druhej vlády vedenej premiérom Ficom oproti prvej vláde. Počas svojej prvej vlády sa premiér Fico jednoznačne staval proti vyslaniu bojových jednotiek. Dnes vláda navrhuje stiahnuť z Afganistanu ženistov a vyslať do misie jednotky pre špeciálne operácie. Čo by sme mali pozorne sledovať v súvislosti s týmto rozhodnutím, to sú tiež náklady, ktoré s tým budú spojené. Predpokladám, že výbor pre obranu a bezpečnosť bude o nich informovaný, pretože dôvodová správa ich neuvádza, aj keď ústne sme počuli aj z úst pána ministra, že vlastne budú tam aj nejaké dotácie z mimorozpočtových zdrojov, dokonca mimo republiky. Na mysli mám ale potrebu dovybavenia našich vojakov, ako o tom hovoril minister obrany aj náčelník Generálneho štábu.

    Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že máme v tomto čase na našich stoloch dva vážne materiály, návrh Bielej knihy a Rozvojový plán rezortu obrany s výhľadom do roku 2024. Oba materiály sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A práve z týchto je úplne očividné, že máme vážny problém v rezorte obrany a v ozbrojených silách. A tú podstatu problému by som definoval asi v štyroch okruhoch. Po prvé, popísaný stav zaostávania modernizácie ozbrojených síl sa prakticky nelíši ničím od toho, ako bol popísaný niekde pred siedmimi rokmi. Po druhé, je očividný rozpor medzi finančnými zdrojmi a modernizačnými plánmi, tak ako sú aj v týchto nových dokumentoch zapísané. Po tretie, registrujem nízku vôľu súčasnej vlády na reformy v tomto volebnom období. V materiáloch vidím takmer nulovú ochotu priznať si, že modernizačné plány ozbrojených síl do roku 2024 v navrhovanej štruktúre a rozsahu a predpokladané finančné možnosti sú nekompatibilné podľa môjho názoru. Po štvrté, všetko podstatné, čo sa v týchto materiáloch navrhuje, sa odkladá za horizont mandátu súčasnej vlády. Akurát sa ráta s tým, že niekedy na konci mandátu súčasnej vlády dôjde k uzavretiu významných modernizačných kontraktov. Hovorím o tom v súvislosti s prerokovanými materiálmi preto, že považujem za dôležité, aby aj do vybavenie vojakov pre túto misiu a pre túto operáciu bolo pod dôkladnou kontrolou a aby bolo naozaj efektívne. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja by som chcel najprv poblahoželať pánovi ministrovi k synovi. Všetko dobré.

    Ďalšia vec, len krátko k tejto záležitosti. Ja som zo Žiliny a jeden z vojenských útvarov, ktorý sa bude zapájať do tejto operácie alebo teda do zmeny v mandáte tejto operácie je 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. A z toho dôvodu vítam túto možnosť jednak zvýšiť si spôsobilosť, ako to už hovoril aj pán poslanec Galko, a navyše aj nejakým spôsobom poukázať na takú potrebu vytvorenia síl pre špeciálne operácie, ktoré u nás na Slovensku zatiaľ nemáme tak ako v iných krajinách, čo je veľmi efektívna skupinka ozbrojených síl.

    A jeden z dôvodov, prečo aj podporujem toto uznesenie a túto zmenu, je v tom, že vlastne to prechádza do takého normálneho stavu. To znamená, že Afganistan bude spravovaný Afgancami a mi prispejeme k tomu, aby títo afganskí vojaci a ďalší príslušníci ozbrojených zložiek boli vycvičení boli kvalitní a mohli vlastne si už svoju krajinu spravovať sami. Takže toto uznesenie podporím. Ďakujem.

  • Na pána poslanca nie sú faktické poznámky. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Chce pán minister zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno len v krátkosti.

    K poďakovaniu. Ďakujem veľmi.

    Vrátim sa trošku ku konkrétnostiam, ktoré vyšli od pána môjho kolegu, ktorý bol predo mnou ministrom obrany. Vie to a vrátil sa k niektorým témam. A je to sociálny systém, ktorý bol dlhodobo neriešený. Ale netvárme sa, že tento sociálny systém sme nejakým spôsobom nabúrali my teraz. Vieme, čo to stojí. A nerobme, páni a dámy, z toho politiku. A vojaci s tým nemajú problém. Ja som spolu s ministrom vnútra Kaliňákom obišiel desiatky stretnutí. A tento model sme my dohodli spolu s vojakmi, s aktívnymi vojakmi, s dôchodcami. Oni sú s navrhovaným modelom, ktorý je momentálne tuná v parlamente, spokojní. To nie je, že sme si ho vymysleli na ministerstve a my im teraz niečo tlačíme. Oni si uvedomili, že sociálny systém a osobitný účet by mohol padnúť. A konsenzuálne sme prišli k takémuto riešeniu. Môžete si tu rozprávať, čo chcete, proste 120 mil. eur ročne v tejto forme nemáme. A proste oni vedia, že o dva o tri roky by nebolo nič. To je jedna poznámka.

    Druhé. Vieme, aký je rozpočet, Biela kniha, áno, môžeme o nej debatovať, máte ju všetci, ale to je tak isto 20-ročný proces a máme dnes najnižší rozpočet, ako ste, pán kolega, správne podotkli pred asi dvomi týždňami, ale keď ideme čokoľvek kúpiť, tak vy ako bývalý minister obrany poviete, to sú vyhodené peniaze. To ste radšej mohli dať učiteľom. Ale ja som minister obrany. A v tomto prípade musím povedať, že ma musí zaujímať ten rezort. A bez ohľadu na to, čo budete tu rozprávať, budem kupovať a budem robiť výzbroj. A moje plány, ktoré sú, sú reálne. A toto je výsledok, aj napríklad ten príspevok, ktorý máme. A poviem vám, pred rokom mi každý povedal, obrana nemôže čerpať eurofondy. Smiali sa mi, nikdy nečerpali, no vidíte, dnes máme na ministerstve životného prostredia ešte zo starého programovacieho obdobia 11 mil. eur, plus tento príspevok, ktorý sme naozaj vyrokovávali dlhodobo. A mohli sme pred pol rokom povedať, že, áno, tak však my tam teda pôjdeme, však sú to naše národné ciele. Nie, veľmi korektne sme sa bavili, korektne sme sa dohodli, 20 mil., dámy a páni, plus 11 mil. je 31 mil. eur, ktoré sme z mimorozpočtových zdrojov doniesli do rezortu obrany a do štátu. Čo pri 7,5 keď je 0,1 %, tak máme o 0,4 vyšší rozpočet. A nie je to z peňazí daňových poplatníkov. Len na margo tohto, národné spôsobilosti, národné ciele máme mať k 1. 1. 2018, zaplatíme ich z cudzích peňazí. Súhlasím aj na základe toho, že naši vojaci sú tak hodnotení, ako všetci hovoríme. Toto boli také možno konkrétnosti a vhľad politiky.

    Ale čo chcem povedať na záver. Ďakujem všetkým aj kolegom, ktorí sa venujú obrane. Ďakujem, že takto pristupujete k požiadavke zahraničných partnerov. A ďakujem, že dnes za tento návrh zahlasujete. Naozaj si to vážim či ja, ale v prvom rade naši zahraniční spojenci. A som veľmi rád, že ste takto pristúpili k tomuto materiálu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 359, spoločná správa výborov má tlač 359a.

    Teraz, nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, máme za sebou dlhú cestu, komplikovanú, ale myslím si, že stála za to. Je to zákon, ktorý pravdepodobne prekonal mnoho štandardov, ktoré máme zavedené v rámci aj našej legislatívy, a to najmä tým, že v pripomienkovom konaní bol takmer trištvrte roka, že aj predkladateľ zákona už počas jednotlivých čítaní akceptoval niektoré návrhy z pléna počas prvého čítania. Aj z toho dôvodu sme pripravili do výborových čítaní niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré reflektovali napríklad na vystúpenia poslancov, ktoré zazneli v tejto sále už počas prvého čítania.

    Rád by som teda predovšetkým zdôraznil, že v rámci nového zákona o verejnom obstarávaní hovoríme predovšetkým o zásadnej zmene v oblasti zverejňovania, v oblasti transparentnosti a nadväzujeme na doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. A to je zverejňovanie zmlúv. K tomu z obidvoch strán tohto procesu pridávame zverejňovanie tak celého procesu obstarávania, ako aj celého procesu plnenia samotnej zmluvy až do posledného dňa, pretože sa často stávalo, že jedna vec sa obstarala a niečo úplne iné sa v konečnom dôsledku dodalo často v inej cene, v inej kvalite a v inom počte.

    Často sa tu hovorí o počte súťažiacich a o tom, aby sme zvýšili dôveryhodnosť slovenského verejného obstarávania a dostali sme do verejného obstarávania čo najväčší počet uchádzačov a tým pádom vytvárali podmienky pre kvalitnú súťaž, dobré ceny a vysokú kvalitu. Preto napríklad už nebude musieť podnikateľ navštevovať jednotlivé webové stránky obstarávateľov, Úradu pre verejné obstarávanie a podobne, ale bude vždy môcť nájsť u každého obstarávateľa jednak jeho kompletný zoznam obstarávaní, ale, čo je podstatné, po tom, čo sa prihlási do zoznamu podnikateľov, bude pravidelne informovaný aktívne zo strany obstarávateľa či Úradu pre verejné obstarávanie o jednotlivých obstarávaniach, ktoré sa týkajú komodít, ktoré vyrába, dodáva alebo poskytuje služby. To znamená, že štát bude aktívne oslovovať všetkých podnikateľov, ktorí sa nachádzajú na trhu, a bude ich žiadať o to, aby prišli do súťaže so štátom a urobili svoju ponuku. Toto, si myslím, jednak spôsobí zvýšený počet uchádzačov, pretože nebude žiadna súťaž, ktorá by zostala utajená, schovaná alebo akýmkoľvek iným spôsobom nepovšimnutá, a bude možné, aby sme vedeli vždy porovnávať jednotlivé kvality a ceny všetkých obstarávateľov v regulárnych súťažiach.

    Zavádzame niekoľko úplne nových titulov, ako je napríklad ex ante kontrola, čo veľmi pomôže potom, či sa tento model plne uplatní, pretože bude prechádzať ešte v nasledujúcom období niekoľkými ďalšími zmenami. Zavádzame len jeho úvodnú podobu, kde najmä obce a menší obstarávatelia, ktorí nemajú vytvorené vlastné odborné pracoviská len pre obstarávanie, budú môcť si nechať skontrolovať svoje podklady, aby už pri vyhlásení súťaže sme hovorili o kvalitných súťažných podkladoch.

    Rovnako tak posilňujeme princíp najvýhodnejšej ponuky, pretože často sa otázka iba samotnej ceny stávala predmetom špekulácie. A zavádzacia cena síce bola nízka, ale všetky následné náklady na údržbu, na dodanie určitých častí spotrebného materiálu, najmä hovoríme teraz o hardvéri, či už sú to tlačiarne alebo kopírky alebo ďalšie veci, ktoré sú mimoriadne rozšírené na našich úradoch. Tak samotná zavádzacia úvodná cena napríklad tlačiarne bola veľmi lacná, ale už tonery do tejto tlačiarne štát nakupoval niekoľkonásobne drahšie, ako je to bežné na trhu. To isté platí o mnohých službách, ako sú servis áut a podobne.

    Rovnako tak sa zavádza podľa mňa jedna z tých revolučnejších častí tejto novely a to je otázka elektronického trhoviska, ktoré bolo často predmetom diskusií. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že to je jednoznačne prínosom, elektronické trhovisko, ktoré má pracovať na mierne obrátenom systéme, ako sú bežné súťaže, to znamená, registruje ponuky podnikateľov. Obstarávateľ si z týchto ponúk vyberá. A následne v nasledujúcich 72 hodinách dochádza k elektronickej aukcii o najlepšiu cenu. Zavádzame možnosť v podlimitných zákazkách nakupovať veľmi rýchlo a veľmi efektívne v priebehu 72 hodín.

    Takisto hovoríme o zákaze dodatkov.

    Hovoríme v tomto zákone o zrušení známeho rokovacieho konania bez zverejnenia, keď nešlo ani tak o zneužívanie tohto inštitútu ako predovšetkým o obstarávanie, o ktorom málokedy niekto vedel. Preto zavádzame povinnosť, aby obstarávanie, ktoré spĺňa tieto kritériá, a sú uvedené dôvody, pre ktoré je možné obstarávať týmto spôsobom, boli, ale vždy vopred zverejňované, aby sa mohli napríklad ozvať aj podnikatelia, ktorí dokážu túto službu splniť napriek komplikovanej situácii, ktorú obstarávateľ môže mať, pre ktorú má právo využívať takýto spôsob konania.

    Takisto hovoríme o zrýchlení celého procesu, ktorý bude znamenať námietkové konania v dvoch častiach a predovšetkým v zlúčení jednotlivých námietkových konaní a rozhodnutí do dvoch častí, čo zásadným spôsobom má možnosť zrýchliť obstarávanie.

    Zavádzame aj systém referencií kvality, ktorý predovšetkým má odstrániť problémy so špekulatívnymi firmami, s nekvalitnými dodávkami a predovšetkým s firmami, ktoré podvádzajú a správajú sa nečestne. Často poškodzujú tak svojich subdodávateľov ako aj samotné obstarávania, obstarávateľa tým, že vedia, že je v časovej tiesni. A snažia sa za tých okolností vyjednať neprimerané podmienky výhodné pre dodávateľa. Všetky takéto porušenia budú, samozrejme, „odmenené“ určitými sankciami, či už to budú zákazy činnosti alebo podobne.

    Je tu množstvo ďalších opatrení, ale preberali sme ich viackrát v tomto zákone.

    A myslím si, že to, čo chcem na záver úvodného slova predovšetkým povedať, je, že sme počas celého priebehu akceptovali naozaj množstvo pozmeňujúcich návrhov, aj medzi prvým a druhým čítaním, keď sme pripravili veľký pozmeňujúci návrh, ktorý jednak súvisel so zrýchleným konaním, kde sme prednedávnom prijali niekoľko ustanovení, ale predovšetkým rešpektoval niekoľko námietok, ktoré tu zazneli z úst predovšetkým opozičných poslancov, sme akceptovali a zapracovali už do samotného návrhu zákona. Spomeniem iba tie, ktoré sa dotýkajú napríklad samotnej komisie, ktorá bude rozhodovať na druhom stupni, kde sme vypustili z účasti v tejto komisii šéfa služobného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie. A zaviedli sme pravidlá výberového konania a určitej rotácie jednotlivých členov tejto rady Úradu pre verejné obstarávanie, rovnako tak v prípade podlimitnej výnimky, ktorá bola zavedená na tie prípady, keď naozaj obstarávanie buď nie je vôbec žiadúce, alebo ani nie je možné realizovať, kde sme pri námietke, ktorá hovorila o tom, že zavedenie 5-miliónového stropu je, samozrejme, vysoké, tak sme v prípade napríklad stavebných prác išli na limit, ktorý platí aj pre samotné služby. Sú to prípady, o ktorých aj v samotnom zákone hovoríme, či už sú to detské domovy alebo napríklad Slovenská pošta, ktorá všetky svoje ceny musí zverejňovať a musí ich mať pevné. A nedokáže v niektorých prípadoch, samozrejme, byť adekvátny súťažiteľ. A mnoho ďalších prípadov, ktoré sa vyskytnú, schvaľovať bude vláda. Bude to teda naozaj transparentné. A bude jasné, o čom v tomto prípade hovoríme.

    Myslím si teda, že návrh bol viackrát prerokovaný s jednotlivými aj mimovládnymi organizáciami, bol prerokovaný aj s opozičnými poslancami. Samozrejme, chcem sa predovšetkým poďakovať poslancom strany SMER, kde ešte počas samotného pripomienkového konania prišli všetky návrhy. A mohli sme ho zapracovať vlastne už do samotného prvého textu tohto zákona. A príležitosť mali všetci tí, ktorí sa rozhodujú, aby to ešte urobili. V tejto chvíli, samozrejme, majú priestor. A argumenty a návrhy, ktoré budú zlepšovať tento návrh, sme pripravení akceptovať.

    Verím, že po prijatí tohto zákona sa situácia na Slovensku zlepší a stane sa predovšetkým to, že peniaze, ktoré zo štátu majú prúdiť do jednotlivých zákaziek, majú za úlohu posilniť vnútornú spotrebu štátu, teda aj zvýšiť hospodársky rast, a teda aj vytvoriť primeraný počet pracovných miest v rámci samotného slovenského trhu, pretože v čase krízy sa stávajú štátne zákazky často jediným motorom, ktorý ekonomika v niektorých regiónoch vôbec má. Preto verím, že aj rýchle prijatie tohto zákona umožní, aby na Slovensku nepriaznivá situácia v oblasti zamestnanosti sa mala možnosť otočiť, a tento zákon tomu jednoznačne prispieť. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2013 č. 416 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 26. februára 2013 č. 174, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2103 č. 139, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 119 a 12. marca 2013 č. 131, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. marca 2013 č. 69.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 9 až 24, 26 až 56, 59 až 84, 86, 90, 92 a 93 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 2, 3, 8, 25, 57, 58, 85, 87, 88, 89 a 91 osobitne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 125. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, hlási sa za poslanecký klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Žitňanská, za MOST – HÍD pán poslanec Hrnčiar, Kresťanskodemokratické hnutie pán poslanec a predseda výboru Ján Hudacký, za stranu Sloboda a Solidarita pán poslanec Ľubomír Galko, ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy pán poslanec Miroslav Beblavý, podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová, pán poslanec Chren, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, za klub SDKÚ – DS, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si v úvodnom prejave pána ministra Kaliňáka, ktorý hovoril o neštandardnom legislatívnom procese, tak ja asi nadviažem na tento neštandardný legislatívny proces, pretože myslím si, že to je téma, ku ktorej sa treba vrátiť, pretože toto je vládny návrh zákona, toto je spoločná správa, zhruba rovnako hrubé. A ja sa stavím, pán minister, že ak budeme dnes tento návrh zákona schvaľovať, tak všetkých 150 poslancov tohto parlamentu ho dnes bude schvaľovať s plným vedomím, že nevedia naozaj, čo schvaľujú. A to je pravda. Ja sa venujem zákonu o verejnom obstarávaní profesionálne dlho. Nejaké novely som dokonca fyzicky písala, keď som ešte nebola v pozícii ústavného činiteľa, nejaké novely tohto zákona som gestorovala. A naozaj sa snažím. Na ústavnoprávny výbor sme nedostali pozmeňujúci návrh. Prišla som sa pozrieť na hospodársky výbor, kde som sa dostala k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Bagačku. Včera som sa dozvedela, že hospodársky výbor pozmenil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Bagačku. Snažila som sa naozaj venovať v priebehu tých 24 hodín spoločnej správe, ale pri všetkej pozornosti, ktorú venujem tomuto zákonu, poznajúc zákon ako taký a, dovolím si o sebe tvrdiť, slušne sa mu venujúc a poznajúc zákon o verejnom obstarávaní ako taký, ja neviem garantovať, že poznám všetky nuansy toho, čo sa tu dnes bude schvaľovať. Viem povedať, že asi je v tom zákone, v tej kompletnej podobe niečo dobré, určite, posuny k lepšiemu, najmä aby obstarávanie išlo rýchlejšie. Viem povedať, že asi určite sú tam aj veci, ktoré nie sú dobré. A určite s nimi nemôžem súhlasiť. A určite viem povedať, ak neschválite môj pozmeňujúci návrh, že sa posilní pozícia ministra Kaliňáka pri veľkých verejných obstarávaniach na úrovni vlády, pretože beriete pod seba spoločné verejné obstarávanie pre všetky ministerstvá zatiaľ bez možnosti, aby vám mohli ministerstvá ubziknúť z toho verejného obstarávania. To viem so stopercentnou istotou. Preto môj prvý návrh, ktorý si dnes dovolím dať, je návrh na vrátenie zákona na dopracovanie, pretože ak je v ňom veľa dobrého, tak ako hovoríte, tak ja si myslím, že tento návrh zákona si zaslúži to, aby ste nám ho doniesli v jednom normálnom kompletnom znení, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. A dokonca keby sme si spravili takú skúšku, a teraz by som vám začala čítať jednotlivé pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, aj vás nachytám pán minister, ani vy celkom úplne tak do detailov neviete, čo tam všetko máte. O tom som presvedčená.

    Takže si zopakujme ten proces. Ten proces začal fajn, začal diskusiami, začal pripomienkovým konaním. Už vtedy sme hovorili, že ten zákon má možno niektoré dobré veci. Ale mal aj niektoré vyslovene zlé veci. Možno niečo z toho boli bubliny, od ktorých, ste vedeli od začiatku, upustíte, ako sú strategické zákazky. Ale v rámci pripomienkového konania tá debata sa dá nazvať ako štandardná debata štandardného legislatívneho procesu. A potom prišiel tento návrh zákona sem k nám do parlamentu. Jeho prvé čítanie prebehlo veľmi fajn, boli ste veľmi ústretový, pán minister, ja to veľmi oceňujem, viedli sme pomerne dobrú diskusiu, vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. A potom sa naraz na vláde spamätal pán minister Vážny, že niečo treba urobiť strašne rýchlo vraj kvôli eurofondom. A prišla novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme v tomto parlamente v skrátenom legislatívnom konaní aj schválili, novela, ktorá proste vyňala časť tej novely, ktorá tu už bola v procese legislatívnom, niečo iné tam ešte doplnila. A potom sme sa dozvedeli, že vlastne to vôbec nebolo tak akútne, pretože v tom čase, keď to prišlo do parlamentu, tak premiér Fico už vedel, že vlastne to s tými eurofondmi až také akútne nemá, pretože je vyrokované, že máme viac času na čerpanie týchto fondov. Čiže ten 18. február naozaj nebol až taký akútny. A tá otázka, ktorú sme kládli, prečo nestačí tieto zmeny spraviť k 1. aprílu, bola absolútne, absolútne korektne namieste. A teraz, samozrejme, už nám z toho vznikol chaos. Vedeli sme, že príde nejaký veľký pozmeňujúci návrh, lebo musí prísť, pretože inak by to celé nedávalo zmysel. No tak prišiel pán poslanec Bagačka ráno s pozmeňujúcim návrhom na hospodársky výbor, ktorý mal 78 bodov, 24 strán, bol trošičku iný ako ten, ktorý pán poslanec Bagačka večer pred tým kolegom poslancom poslal. A v priebehu štvrťhodiny hospodársky výbor schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku. A teraz čítam, že tie isté body, ktoré hospodársky výbor schválil pred týždňom, dnes sú už v spoločnej správe nanovo v inom znení schválené na základe iného pozmeňujúceho návrhu. A teraz tam máme podobné texty, hospodársky výbor odporúča niečo schváliť, niečo nie.

    A ja nerozumiem, prečo pred týždňom bol nastavený okruh výnimiek nejako a prečo za ďalší týždeň ten okruh výnimiek spod zákona o verejnom obstarávaní má byť nastavený nejako inak. A nikto mi to nevysvetlil. Takže je to veľmi neštandardný legislatívny proces, ktorého výsledkom je zmarenie možno všetkej úprimnej snahy o dobrý návrh zákona, pretože výsledok je chaos a výsledok je to, že dnes naozaj 150 poslancov v tomto parlamente nebude tak celkom presne vedieť, o čom v konečnom dôsledku hlasuje. A naozaj, čo tento zákon v skutočnosti znamená, sa dozvieme asi až v praxi. Len taký detail, pod heslom „Potrebujeme urýchliť verejné obstarávania kvôli eurofondom“ táto snemovňa schválila v skrátenom konaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ja už dnes mám z praxe podnety. A koniec koncov aj sa to písalo, že určité typy verejných obstarávaní, naopak, trvajú dlhšie podľa tej novely, ktorú sme schvaľovali preto, aby verejné obstarávane trvalo kratšie. Takže preto som presvedčená o tom, že to, čo táto novela prinesie, sa vlastne dozvieme, až keď ju začneme uplatňovať. Takže toto je moja zásadná výhrada k tomuto návrhu zákona. A som hlboko presvedčená, že takýmto spôsobom sa zákony schvaľovať nemajú.

    Ja som si včera prehrala spätne tlačovú konferenciu premiéra Fica keď bol na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti. A dobre som sa započúvala opäť do toho apelu pána premiéra na ministra spravodlivosti a predsedu Legislatívnej rady, aby dbal na to, aby naozaj legislatívny proces prebiehal štandardne, ako je to dôležité, aby sa legislatíva prijímala po dôkladnom uvážení, a ako je dôležité naozaj tomuto venovať náležitú pozornosť. Pán minister spravodlivosti vlastne dostal úlohu od premiéra Fica starať sa o to, aby prebiehal štandardne legislatívny proces. Tak vidíme ako ministri berú svojho premiéra vážne, pretože v opačnom prípade toto, čo sa tu dnes deje, by sa diať nemohlo.

    Priznám sa, my sme sa s kolegom Beblavým zapojili do procesu prípravy tohto zákona v štádiu pripomienkového konania. Dávali sme pripomienky už v pripomienkovom konaní. Musím povedať, že v tej prvej fáze príliš veľa ústretovosti sme nezaznamenali, lebo to, že pán minister Kaliňák upustil od strategických zákaziek, neberiem ako ústretovosť k nám. To naozaj vnímam tak, že to bola od začiatku taká bublina v tom zákone. Na druhej strane vnímam, že tuto v procese rokovania parlamentu už k nejakým možno korekciám došlo. Ja to akceptujem aj v tom skrátenom konaní, aj teraz, ale dovolím si upozorniť na tri alebo štyri okruhy, kde nedošlo k zmenám, na ktoré sme upozorňovali od začiatku, odkedy je tento návrh zákona v pripomienkovom konaní. A mám za to, že je to dôležité. Čiže v tomto si dovolím predložiť aj pozmeňujúci návrh. Táto novela totižto nesleduje efektivitu verejných obstarávaní, nesleduje efektivitu vynakladania verejných prostriedkov. Sleduje možno cieľ rýchlosti verejného obstarávania, ale nesleduje cieľ, ako čo najmenej zabrániť plytvaniu. A tu znova musím upozorniť na to, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme, keď použijeme vlaňajšie čísla, za vlani o 3,9 mld. eur, to znamená, hovoríme o sume, ktorá predstavuje dokopy skoro štvrtinu štátneho rozpočtu. Takže naozaj nie je jedno, ako sú tieto prostriedky použité. Preto si dovolím upozorniť na tri body.

    V prvom rade už mnou spomínané spoločné verejné obstarávanie, kde tak ako ten návrh je nastavený, tak naozaj koncentruje spoločné verejné obstarávanie pre ministerstvá, na ministerstve vnútra, pokiaľ ide o nadlimitné zákazky, s tým, a to považujem za zlé, že neumožňuje ministerstvám nakúpiť lacnejšie, pokiaľ nakúpiť lacnejšie vedia. Aby bolo jasné, ja som zástanca spoločného verejného obstarávania, pretože si myslím, že je to dobré. Rozumiem všetci, čo sú to úspory z rozsahu. A pretože, áno, keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Ale zároveň musí existovať aj možnosť, podľa mojej mienky zo zákona, ak jednotliví aktéri toho spoločného verejného obstarávania vedia nakúpiť lacnejšie, tak im túto možnosť musíme ponechať, pretože v opačnom prípade sa stráca tlak na to, aby v tom spoločnom verejnom obstarávaní naozaj ponúkali dodávatelia tovary alebo služby za najlepších alebo najvýhodnejších podmienok pre štát, nehovorím len o cene, hovorím aj o ekonomicky výhodnej ponuke, to je v poriadku. A toto je pre mňa dôležité. Tak ako je to dnes nastavené, mám takú príhodu z debát s podnikateľmi, čo všetko sa dá skryť pod pojem úspory z rozsahu. Spoločné verejné obstarávanie má svoju logiku, pretože pre obstarávateľa môžeme v rámci neho dosiahnuť nižšiu cenu, pretože naozaj keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Úspory o rozsahu, zdá sa, majú aj svoju druhú stránku, pretože mne v podnikateľských kruhoch zo žartu povedali, že to je asi dobré, že bude spoločné verejné obstarávanie, pretože aj úplatky keď sa budú koncentrovať na jednom mieste, tak možno dôjde k nejakým úsporám z rozsahu. Čiže úspory z rozsahu sú zjavne na dvoch stranách. Ale ja si aj tak myslím, že by bolo správne, keby ministerstvá, keď vedia nakúpiť lacnejšie, mohli nakúpiť lacnejšie, pretože to vyvolá tlak na to, aby v rámci spoločného obstarávania sme mali naozaj ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

    Druhou mojou výhradou je, že sa ustupuje od povinnosti elektronických aukcií všade tam, kde je to možné. Je zjavné z čísiel za predchádzajúce obdobie, že elektronické aukcie podporujú mieru súťaživosti a tým pádom aj mieru toho, aby obstarávatelia mohli získať tovar alebo služby za najvýhodnejšiu cenu. Ja rozumiem tomu, že zavádzate elektronické trhovisko, ale elektronické trhovisko sa bude vzťahovať len na bežne dostupné tovary. Preto nevidím dôvod, aby tento inštitút sa nevyužíval naďalej ako povinný inštitút, pretože inak sa používať nebude.

    A môj tretí návrh tiež podporuje to, aby sa dosiahla vyššia miera súťaživosti v rámci súťaží vo verejných obstarávaniach. Ja na jednej strane kvitujem, že zavádzate ten limit, strop, keď si obstarávateľ dá do podmienok, že uchádzač musí prezentovať z minulosti schopnosť, že dodá tovar v nejakom objeme. Čiže to, že sa zavádza strop, je podľa mňa fajn, na druhej strane podľa mňa trojnásobok predmetu hodnoty zákazky je naozaj strašne veľa. A môže mnohých uchádzačov vyradiť zo súťaží. My sme v schválenom vecnom zámere nového zákona o verejnom obstarávaní navrhovali strop 50 % hodnoty zákazky. Ja tu idem v mojom pozmeňujúcom návrhu na kompromis, ja navrhujem hodnotu zákazky, lebo keď raz uchádzač dokázal v hodnote zákazky niečo dodať, tak asi je toho schopný aj druhýkrát. Neviem, prečo je tam strop trojnásobok, nikto mi počas celého toho procesu práve toto rozhodnutie nevysvetlil.

    No a zároveň budem navrhovať aj osobitné hlasovanie o niektorých bodoch spoločnej správy, ktoré súvisia s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.

    A zároveň budem žiadať aj osobitné hlasovanie o bode spoločnej správy, kde sa zavádza tá možnosť, aby ministerstvo financií, resp. v druhom variante pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku vláda rozhodovala o výnimkách z použitia zákona o verejnom obstarávaní, čo nepovažujem za dobré riešenie, pretože to umožňuje subjektívne rozhodovanie.

    Dovolím si preto teraz predniesť môj pozmeňujúci návrh.

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 17 sa v navrhovanom § 10 ods. 2 za slová „dohodnuté inak“ vkladajú slová „alebo ak ich verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nemôže obstarať za nižšiu cenu".

    Súčasne navrhujem, aby o bode 11 spoločnej správy sme hlasovali osobitne, pretože tam sú prekryvy.

    Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 33 sa slová „trojnásobok predpokladanej hodnoty“ nahrádzajú slovami „predpokladanú hodnotu".

    A tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 66. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    Tu sa vraciame k tej textácii elektronických aukcií, ako je dnes. Myslím si, že budeme musieť, aby sme o tomto mohli hlasovať, osobitne hlasovať o bode 35 spoločnej správy, pán spoločný spravodajca. Čiže dávam návrh vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 35 spoločnej správy.

    Súčasne dávam návrh, aby o bodoch 1 a 2 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne. Ide o tie body spoločnej správy, v ktorých sa zavádza, aby ministerstvo financií, resp. vláda, pretože obidva tie varianty sú v spoločnej správe, mohli udeliť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní.

    Na záver ešte raz sa vrátim vlastne na začiatok môjho prejavu. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak naozaj berieme našu rolu v tomto parlamente vážne, a teraz sa naozaj obraciam na poslancov strany SMER, tak nemôžeme hlasovať o zákone, pri ktorom, som o tom presvedčená, ani jeden z nás dnes naozaj do poslednej bodky nevie, o čom naozaj hlasuje. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Přidal.

  • Pán minister, neodchádzajte, prosím. Ja by som naozaj chcel potvrdiť, že to, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská, je pravda. My sme žiadali na hospodárskom výbore pána ministra, aby stiahol tento návrh zákona, lebo to sa nedalo sledovať. K zákonu je 21 strán pozmeňujúcich návrhov, 81 bodov. Ja som presvedčený, že to je katastrofa, čo sa tu udialo, a že normálny poslanec ani obyčajný človek jednoducho nemôže postihnúť, čo to tu pán minister vlastne predkladá. V tom sa nevyzná ani besná sviňa. To, čo ste tu dali, to je katastrofa. Toto právnik predsa nemôže spraviť. Ja sa čudujem, čo sa tu deje. My sme žiadali, pani kolegyňa Mezenská žiadala aspoň čas. Prerušme rokovanie o tomto bode. Dajte nám čas. Nie, poslanci strany SMER nás prevalcovali na výbore. A stalo sa presne to, čo sme očakávali. Pán poslanec Bagačka na gestorskom výbore jednoducho opravoval svoj pozmeňujúci návrh. My sme sa vrátili k druhému čítaniu, otvorili sme ho a zase sme to opravovali. Ja som skutočne rozmýšľal o tom, či tu nevystúpim a neprečítam celú tú spoločnú správu. Veď to je na tri hodiny čítania. Ja neviem, kde sme sa to dostali. Naozaj poslanci strany SMER zahlasujú za hocičo? Povedzte mi, čítal to niekto z vás, viete, o čom to je? Jednoducho normálny človek nemôže takýto legislatívny proces podporiť. To je niečo absurdné. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič.

    Ale ešte predtým ja by som poprosila pánov poslancov, aby si výrazy také ako besná sviňa nechali kdesi pred bránami parlamentu. Myslím si, že ani tam nepatria. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pani kolegyňa Žitňanská, ja sa chcem toho jedného momentu chytiť, ktorý ste spomínali, kde ste predstavili takú myšlienku, či by teda nám nemohlo ministerstvo ako predkladateľ predložiť nejaké kompletné ucelené znenie vlastne toho zákona, ja si myslím, naozaj pre taký pokoj možno aj v tejto sále, a aj z dôvodu toho, že ide o kľúčový zákon, ktorý rieši verejné obstarávanie, veľmi citlivý moment. A v podstate teoreticky chceme odstrániť aj týmto zákonom vlastne nejaké to korupčné prostredie. Alebo keď ministerstvo tento úmysel má, tak ja si myslím, že jeden deň navyše napríklad dať tomu, to zosumarizovať, pôvodný návrh, potom to vyčistenie o tú rýchlu novelu, teraz prvý Bagačkov pozmeňujúci návrh, druhý Bagačkov pozmeňujúci návrh, prípadne ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré budú, a sadnúť si s opozičnými poslancami tými, ktorí chcú, a vysvetliť a možno prejsť si tie jednotlivé body a urobiť vlastne z toho nejaký materiál, kde by sme mali pomôcť aj možno pri tom hlasovaní, by bolo iba na prospech veci, lebo sám, priznám sa, rád by som zahlasoval za dobré veci, ale keď z toho bude chaos, tak radšej sa zdržím hlasovania, lebo jednoducho v rýchlosti takto náročný zákon sa nedá naozaj naštudovať a ten jeden deň by, myslím si, ukázal dobrú vôľu, ktorú, si myslím, teraz veľakrát ministerstvo ukázalo pri prejednávaní toho zákona aj pri tom, že sa vlastne odtiaľ vyčistili tie možno najproblematickejšie veci. A tento jeden deň by upokojil situáciu a možno viacerí by sme potom mali dobrý pocit pri tom hlasovaní, aj keď vo finále možno by sme ho nepodporili celý, ale za tie jednotlivé dielčie veci v pozmeňujúcich návrhoch by sme mohli v kľude hlasovať.

  • Ja sa, pani poslankyňa Žitňanská, v plnej miere stotožňujem s tým, čo ste predniesli. Rovnako sa pripájam k vášmu návrhu, aby bol tento zákon stiahnutý. A hoci sa zákonu vecne nevenujem, nepoznám ho do detailov možno ako vy, rovnako si myslím, že ani jeden z poslancov, ktorí dnes budú hlasovať za tento zákon, nebude ovládať pointu a zmysel, cieľ tohto zákona. Myslím si, že po príprave takéhoto zákona, ktorá trvala trištvrte roka, mal byť postavený, nastavený v celistvej, komplexnej, ujednotenej a ustálenej podobe, k čomu zjavne nedošlo, pretože mňa samu pobúrilo, keď na hospodárskom výbore sme mali v niekoľkých etapách predložené niekoľké modifikácie aktualizovaného návrhu zákona.

    K tomuto vášmu návrhu na stiahnutie zákona sa pripájam aj po tom, čo som mala možnosť počuť prvé ohlasy odbornej obce, ktorá s týmto zákonom pracuje. A tá ma upozorňovala na to, že zákon s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie to, čo sa očakáva a čo spomenul aj predkladateľ, zjednodušenie, ale práve, naopak, vyvolá ďalší účelový chaos. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja k nosnej myšlienke toho vystúpenia pani kolegyne. Poslanci budú hlasovať v zásade o tom, čomu nemôžu rozumieť. Žiaľ, po mojej ročnej skúsenosti musím povedať, že keby len to bolo. Naozaj v tomto prípade určite tuná budú dneska poslanci hlasovať o niekom, koho v živote nevideli, dnes budú hlasovať o zákone, ktorý nemôžu vlastne v zásade, možno povedať, ani teoreticky poznať, lebo sa to nedá skompletizovať. Tých absurdností je tu naozaj strašne veľa. A keď bude na to niekto upozorňovať možno trošku expresívnejšou formou, tak bude za blázna. A to mi je trošku ľúto, že podľa mňa niečo iné je zlé. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hrnčiar vystúpi v rozprave, pripraví sa pán poslanec Hudacký.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, za poslanecký klub Most –Híd.

    Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal dostatočný časový priestor, aby sme úplne porozumeli všetkým tým zmenám. A súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí hovorili, že môže vnášať do celého procesu tohto schvaľovania zákona chaos.

    Ja som sa k tejto novele vyjadril podrobnejšie v prvom čítaní, v prvej časti môjho vystúpenia som hovoril o kladných stránkach a prínosoch tejto novely a v tej druhej časti som pomenoval časti tohto zákona, s ktorými nesúhlasíme alebo sa nestotožňujeme. A práve preto náš poslanecký klub pripravil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som vám teraz predložil.

    Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Po prvé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.

    Po druhé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.

    Odôvodnenie. V súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné v žiadnom prípade uzatvoriť dodatok, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa. Nie je možné identifikovať žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimitu a legalitu takéhoto prípadného postupu. Čiže tento pozmeňujúci návrh dáva len do súladu navrhovanú novelu s platnou a existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

    Ďalší pozmeňujúci návrh.

    Po prvé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a ods. 10 sa slová „rade úradu (ďalej len „rada“)“ nahrádzajú slovom „úradu“.

    Odôvodnenie. Podľa nášho názoru nie je efektívne, aby plnenie základných povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov bolo presúvané na radu, ktorá by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Konkrétny príklad, firma dá žiadosť obstarávateľovi, aby jej vystavil referenciu, obstarávateľ to neurobí, táto firma sa obráti na radu, ja si myslím, je to zbytočné administratívne zaťaženie, že takúto úlohu by mal spĺňať úrad.

    Po druhé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „V prípade ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovejú žiadosti dodávateľa podľa odseku 11 v lehote 15 pracovných dní odo dňa podania uvedenej žiadosti, môže dodávateľ podať návrh na úrad na uloženie povinnosti odstrániť chybu v referencii alebo úpravu referencie, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému stavu. Úrad rozhodne o návrhu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“

    Odôvodnenie. Možnosť žiadať preskúmanie referencie úradom má za cieľ zobjektivizovať kvalitu a obsah referencií a vylúčiť akékoľvek náznaky subjektivizmu pri hodnotení dodávateľov.

    Po tretie, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 3 sa slovo „rade" nahrádza slovom „úradu".

    Po štvrté, k bodu 18. V navrhovanom § 10a odseky 4 a 5 znejú:

    Odsek 4: „Ak úrad určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia úradu.“

    Odsek 5: „Úrad rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 30 dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“

    Odôvodnenie. Nie je efektívne, aby vo veci určenia, či nastali okolnosti odôvodňujúce zmenu ceny predmetu zmluvy rozhodovala rada. Rada by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Rovnako sa ustanovenie upravuje s ohľadom na zmeny navrhované v bode 3.

    Po piate, k bodu 39. V § 32 ods. 8 sa za doterajší text dopĺňa veta, ktorá znie: „Lehota na predloženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní.“

    Odôvodnenie. Návrh zákona neobsahuje lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukazoval čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dávala široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určene takej lehoty na predloženie dokladov, ktorú nie je možné objektívne stihnúť.

    Po šieste, k bodu 71. V § 45 ods. 6 sa pred slovo „deň" vkladá slovo „šestnásty"

    Odôvodnenie. Chápeme snahu o zrýchlenie procesu verejného obstarávania. Táto snaha je legitímna, nie je však možné túto realizovať na úkor práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Ak bude možné zmluvu uzatvoriť deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach, stráca v zásade akýkoľvek súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o námietkach zmysel. V uvedenom čase nie je objektívne možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a súd nemá ani teoretickú šancu včas rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o námietkach. S ohľadom na obmedzenú možnosť žalovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v procese verejného obstarávania súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bol aspoň akou takou garanciou zákonnosti v zásade jednostupňového administratívneho konania na úrade.

    Po siedme, k bodu 78. Uvádzacia veta v odseku 6 znie: „Ak ide o rokovacie konanie so zverejnením podľa § 55 ods. 1 písm. e) a nebolo uplatnené obmedzenie počtu záujemcov podľa § 56 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ...“

    Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má zabrániť situácii, keď verejný obstarávateľ obmedzí počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, na troch a následne práv, z týchto troch si vyberie dodávateľa v zásade nie celkom podľa objektivizovateľných kritérií. Pri výbere poskytovateľov poradenských služieb je vhodné určovať aj iné kritériá ako iba cenu, avšak nie je možné celkom vylúčiť súťaž. Takto sa umožňuje porovnanie ponúk všetkých uchádzačov.

    Po ôsme, k bodu 105. V § 111a odsek 1 znie: „Zriaďuje sa Rada úradu ako nezávislý kolektívny štátny orgán pre prieskum v dohľade nad verejným obstarávaním so sídlom v Bratislave. Rozpočet rady je súčasťou rozpočtu úradu. Funkciu sekretariátu Rady pre reguláciu plní úrad. Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vymenúva a odvoláva členov rady tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň piati členovia rady mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.“

    V ostatnom texte návrhu sa slová „člen rady menovaný vládou" v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „člen rady" v príslušnom gramatickom tvare.

    Odôvodnenie. S ohľadom na dlhotrvajúci stav v oblasti rozhodovania v rámci revíznych postupov je zriadenie rady pozitívny krok. Tento orgán by však mal byť nezávislý od vedenia úradu, ktoré má zodpovedať za chod úradu a rozhodovanie o námietkach pripadne kontrole v prvom stupni. Nie je vhodné, aby vedenie úradu v rámci súčasnej formy rozhodovania o námietkach rovnako malo ingerenciu aj v druhom stupni. Na zabezpečenie statusovej nezávislosti a riadne fungovanie rady je potrebné legislatívne zabezpečiť jej postavenie.

    Po deviate, k bodu 105. V § 111a odseky 3 a 4 znejú:

    Odsek 3: „Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.“

    Odsek 4: „Na prvom rokovaní rady členovia rady zvolia predsedu a podpredsedu rady.“

    Po desiate, k bodu 105. V § 111a ods. 8 sa slová „predseda úradu“ nahrádzajú slovom „vláda".

    Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ide o technické zmeny s ohľadom na zmenu navrhovanú podľa bodu 9.

    Po jedenáste. V § 138 ods. 20 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vždy, keď nerozhodne o námietkach v zákonnej lehote podľa § 139 ods. 5."

    Odôvodnenie. Je právom účastníkov konania o námietkach, aby úrad rozhodoval o týchto v zákonom stanovenej lehote. Aj s ohľadom na možné výšky kaucií je spravodlivé, aby navrhovateľovi bola vrátená kaucia v celej výške vždy, keď úrad nesplní svoju zákonnú povinnosť prejednať námietky a rozhodnúť o nich v určenej lehote.

    Po dvanáste, k bodu 146. V § 142 ods. 1 sa slová „o námietkach" nahrádzajú slovami „rozhodnutiu podľa § 139 ods. 2 až 4".

    Odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 139 ods. 2 mohlo byť podané odvolanie. Úrad v rámci kontroly má relatívne veľké kompetencie, ktoré by mali byť v druhom stupni revidovateľné rozhodnutiami rady.

    Po trináste, k bodu 146. V § 142 odsek 5 znie: „Podanie odvolania má odkladný účinok po dobu trvania lehoty podľa odseku 8 prvej vety alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

    Odôvodnenie. Ak má mať rozhodovanie rady význam, je potrebné, aby jej kompetencie boli dostatočné na prípadné zamedzenie podpisu zmluvy. Jednou z takýchto kompetencií je aj odkladný účinok odvolania, ktorý musí byť garantovaný. Uvedené platí aj pre podlimitné zákazky.

    To je z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som naviazať na predrečníka v tej časti, kde opisoval postup. A takisto to mala aj jeho predrečníčka pani Žitňanská, ako sa tvoril a prijímal tento zákon. Ako člen gestorského výboru chcem len povedať snemovni, že rovnako sme pripomienkovali na gestorskom výbore alebo podobne sme pripomienkovali tento postup v čase rozhodovania. A je pravdou, že dobrá myšlienka, a myslím, že to bola aj ambícia pána ministra, bola riadne pokrivená inou zlou myšlienkou. A v legislatívnom postupe nastal na naše pomery dosť nevídaný chaos. Výbor v druhom čítaní dostal veľký pozmeňujúci návrh deň dopredu. A v snahe pomôcť veci opoziční poslanci navrhovali, aby sa odložilo hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu o týždeň, aby sa stihol prerokovať, pretože vtedy ešte sme hovorili, že určite ešte príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude naprávať danú vec. Vládni poslanci to neprijali. A preto o týždeň bolo treba opätovne otvoriť druhé čítanie a prijať upravený pozmeňujúci návrh už dovtedy upraveného schváleného pozmeňujúceho návrhu pána kolegu Bagačku. Preto otázka znie, koľko vecí, ktoré sa nestihli vychytať v priebehu konania, takýchto problémov ešte je v tom zákone a napríklad akým spôsobom by sa ten zákon vyrovnával s tým, keby teoreticky boli schválené pozmeňujúce návrhy, musím povedať, niektoré dobré pozmeňujúce návrhy, ktoré odznievajú teraz v pléne. A tak je ozaj škoda, že tak dôležitý zákon, ktorý sa týka obrovského množstva obstarávateľov a ešte väčšieho množstva súťažiacich a ktorý mal ambíciu posunúť vec dopredu, a myslím si, že to bola aj ambícia pána ministra, dopadol takto chaoticky, neštandardným konaním. A jeho dopady pocítime alebo upresní len prax.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudacký, pripraví sa pán poslanec Galko.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, pred mnohými mesiacmi, keď bol ministerstvom vnútra avizovaný vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, priznám sa, že som to privítal. Privítal som to úsilie uvedomujúc si zrejme nielen ja skutočnú potrebu zmeny pôvodného zákona, ktorý bol často brzdou procesu implementácie projektov financovaných z verejných zdrojov, či už sa to týka štátnych alebo európskych. Aj ten pôvodný zákon bol často predmetom mnohých podozrení, že je netransparentný, neeliminuje korupciu a podobne. Dôležitým aspektom zákona aj toho, ktorý sa predkladá a je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, by mal byť princíp väčšej transparentnosti a nestrannosti pri verejných súťažiach na ktorejkoľvek úrovni. V tejto súvislosti, samozrejme, očakávame úsilie o odbúranie korupcie, akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku súťaží, eliminovania kartelu a tak ďalej. Pôvodne navrhovaná novela prerokovaná v prvom čítaní v Národnej rade napriek mnohým nedostatkom ukazovala progres v určitých oblastiach, či už sa to týka dôležitosti referencií, kvality, dôrazu na ekonomický najvýhodnejšie ponuky, majetkovú štruktúru súťažiacich subjektov, ex ante kontrolu pre obstarávateľov, povedzme, zákazy dodatkov a tak ďalej. Skutočne som tam videl mnoho pozitívnych vecí, na ktorých sa dalo popracovať. Takisto som vnímal aj odbornú verejnosť v rámci medzirezortného konania, ktorá prišla so stovkami pripomienok na vylepšenie novely, že majú záujem, aby sa konečne dostal takpovediac na legislatívny trh jeden kvalitný produkt, aby sa zakomponovalo z týchto pripomienok čo najviac, pretože vychádzali z konkrétnej praxe.

    Ak niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.

    Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.

    Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.

    Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.

    Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.

    O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.

    Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).

    V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:

    Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“

    Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“

    Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“

    Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“

    Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh.

    Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.

    No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Galko vystúpi v rozprave, pripraví sa pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt, tu pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub strany SaS tento vládny návrh nepodporí. Nie je totiž kvalitný. Už tu viackrát zaznelo z úst mojich predrečníkov, že pre krátkosť času nebolo v podstate ani možné poriadne všetko preštudovať. Ja som presvedčený, že ak nie všetci, tak viacerí kolegovia, ktorí sa vyjadrujú k tak dôležitému zákonu, konzultujú s rôznymi odborníkmi z praxe a z praktického života. A môžem podčiarknuť slová môjho predrečníka o tom, že títo odborníci, aj odborníci, s ktorými konzultujeme my v strane Sloboda a Solidarita, sú veľmi znepokojení spôsobom, akým je tento zákon prijímaný.

    Už v prvom čítaní som popísal a praktickými príkladmi ilustroval deväť hlavných problémov tejto navrhnutej legislatívnej normy. A takisto som informoval, že strana SaS sa stotožnila s jedenástimi pripomienkami Transparency International Slovensko. A konštatujem, že tieto neboli zohľadnené alebo boli zohľadnené len v minimálnej miere. Kvôli efektivite času už ich nebudem opakovať, nebudem opakovať to, na čo som upozornil v prvom čítaní. Kto má záujem môže si to vystúpenie vyhľadať v archíve. A venovať sa budem už len problémom novým, pretože chcem, aby tu v snemovni zazneli.

    Problém číslo jedna, výnimka z postupov vo verejnom obstarávaní v prípade podlimitných metód (§ 1 ods. 5 bod 3). Navrhovaný postup nie je transparentný a je priamym obchádzaním procesov verejného obstarávania. Navyše takýto postup nie je vôbec v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie. Táto úprava povedie k nárastu korupčného konania a klientelizmu. A jeho výsledkom môže byť nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, nakoľko tieto nebudú podliehať procesu verejného obstarávania. Navyše, ministerstvo nemá ani odborné kapacity na takéto rozhodnutia. A zároveň takéto rozhodnutia spadajú do právomoci Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa riadi aj platnými a pre Slovenskú republiku záväznými smernicami Európskej únie. V tomto bode by som ešte podotkol, že v prípade takéhoto konania a následného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s uplatnením výnimky v rámci čerpania fondov Európskej únie by toto konanie nebolo obhájiteľné pred Európskou komisiou a viedlo by k vracaniu poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovaná úprava poškodí nielen verejné zdroje, ale aj samotných dodávateľov, ktorí sa nebudú môcť do verejnej súťaže zapojiť aj napriek tomu, že by boli kvalitní a lacnejší ako verejným obstarávateľom na základe výnimky vybraný, možno aj jemu blízky dodávateľ. Ešte by som upozornil, že v súčasnosti platnom zákone je možné určité situácie riešiť zrýchleným konaním, v podstate okamžite, ako napríklad havarijné stavy, výnimočný stav alebo stavy ohrozujúce zdravie či život vrátane situácií, keď by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám a podobne. Vždy to však verejný obstarávateľ musel odôvodniť na Úrade pre verejné obstarávanie. Pokiaľ bolo jeho odôvodnenie klamlivé, lživé alebo netransparentné, bola mu udelená pokuta. Vo veľkej novele sa tiež na takúto situáciu myslelo v podstate rovnakým spôsobom, a preto podľa nás nie je dôvod to nahradiť nezmyselnou výnimkou.

    Problém číslo dva, postupy podlimitných zákaziek (§ 32 ods. 3 písm. c)). Navrhované znenie priamo zakazuje vykonať verejným obstarávateľom vymedzenú časť plnenia pomocou subdodávateľa, pričom vylúčenie sa nesmie týkať celého rozsahu zákazky. Takže to znamená, že zákon o verejnom obstarávaní zakáže tomu, kto podpísal zmluvu, teda tomu, kto ručí za včasné dodanie tovarov, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služby za kvalitu a odborné prevedenie predmetu zákazky zmluvne, že nemôže na časť určenú verejným obstarávateľom využiť subdodávku. To znamená, že ideme posudzovať a riešiť vzťahy tretích osôb. Toto je v príkrom legislatívnom rozkole viacerých platných legislatívnych noriem v rámci Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie a navyše to odporuje aj niektorým ustanoveniam tejto novely.

    Dámy a páni, rád by som vás ešte upozornil, že v poslednej tzv. malej novele zákona o verejnom obstarávaní ste prijali nasledovné. Jedná sa o súlad právnych predpisov ustanovenia § 149 Správne delikty ods. 1 písm. k) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej, ustanovenia § 140 zákona s Ústavou Slovenskej republiky podľa druhej hlavy piateho oddielu čl. 35. Podľa nášho názoru porušuje ústavné práva a obmedzuje výkon práv v spojitosti na právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa nášho názoru ustanovenie hraničí s novodobou modernou aplikáciou čl. 18 ods.1, keď za určitých okolností smeruje k napĺňaniu znakov vykonávania nútených služieb. Ustanovenie § 149 zákona v znení citujem: „Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 20 000 eur za každých začatých 15 pracovných dní omeškania so splnením povinností podľa § 136 ods. 9 písm. a), b), c), d) alebo e), ak nedošlo k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody." Reálne spôsobí bez úmyselného konania dotknutých subjektov verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7, najmä u fyzických osôb, ktoré zabezpečujú výkon verejného obstarávania pre uvedené subjekty, ich absolútnu likvidáciu. Uplatnením správnej pokuty rozumieme výpalníctvo, výpalníctvo štátu, až do zákonom možnej vymáhateľnej sumy 1 921 060 eur pre jeden, aj keď nechtiac zabudnutý prípad nahlásenia informácie úradu podľa ustanovenia § 136 Žiadosť o nápravu odsek 9 v znení: Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 je povinná zaslať úradu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedia, písomnú informáciu o tom, že a) bolo všetkým záujemcom doručené oznámenie o výsledku výberu záujemcov podľa § 52 ods. 1, § 56 ods. 1, § 60 ods. 3, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 105 ods. 2 alebo § 108i ods. 1 s uvedením dátumu doručenia, ak dochádza k výberu záujemcov, b) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom doručené oznámenie o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka s uvedením dátumu doručenia, c) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní časti ponúk označených ako ostatné, d) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní časti ponúk označených ako kritériá, e) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov s uvedením dátumu doručenia. Nakoľko aplikácia zákona je platná a účinná v prípadoch tak úmyselného, ako aj neúmyselného konania, môže prakticky spôsobiť nútenú správu pre všetky subjekty štátu, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb podľa § 6 až § 8 zákona o verejnom obstarávaní. Pre skupinu fyzických osôb prostredníctvom uplatnenia spôsobenej vzniknutej škody, ktoré zabezpečujú výkon verejného obstarávania, stačí, ak nebudú môcť vykonávať svoju činnosť z dôvodu ohrozenia života alebo straty života a nebudú schopné do troch dní túto správu doručiť. Aj v takomto extrémnom prípade spôsobia zákonom vymáhateľnú škodu. Samozrejme, tých možných a nemožných prípadov v súvislosti s nezmyselným ustanovením § 149 zákona nielen môže byť viac, lebo ony aj reálne vzniknú, stačí výmena zamestnancov na pozíciách a podobne. Ak toto je sľubovaná istota, tak plne s tým súhlasím, ale iba s dôvetkom „prirodzenému úbytku duševne zdravej populácie".

    Dámy a páni, verejné obstarávanie je mimoriadne zložitá a odborná téma. To, čo nám predkladateľ vo svojej novele, a to aj malej i veľkej, ukazuje, je iba tiché prevzatie moci a kontroly nad procesmi vo verejnom obstarávaní. Zároveň je to ukážkou, ako scentralizovať všetky finančné pochody v štáte pod jednu inštitúciu, pod jednu hlavu. Ako som už uviedol, v minulosti sme predložili jednotlivé návrhy na zlepšenie transparentnosti a takisto prehľadnosti a efektívnosti a hospodárnosti procesov v rámci verejného obstarávania. No, bohužiaľ, tí, ktorí majú tú moc s tým niečo urobiť, nič neurobili a výsledkom je aj táto novela, ktorá vôbec neakceptuje naše pripomienky. Navyše hazarduje nielen s občanmi tejto krajiny, s občanmi Slovenska, ale aj s dodávateľmi a obstarávateľmi a navyše porušuje aj záväzné nariadenia a smernice Európskej únie. A tak len opäť pripomínam, že pri tak náročných témach je dôležité predkladať stopercentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a ako som uviedol už na začiatku vystúpenia, klub strany SaS ho nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Beblavý, pripraví sa pani podpredsedníčka Jurinová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní opätovne k tejto novele.

    V prvom čítaní som spomenul citát komentátora Hospodárskych novín Arpáda Soltésza, ktorý k tejto novele ešte koncom júla minulého roku napísal: „Robertom Kaliňákom avizované zmeny vo verejnom obstarávaní by skrátka mali zabrániť škandálom, akým bol nástenkový tender či predaj emisií počas prvej vlády strany SMER. Druhá Ficova vláda nastaví pravidlá tak, aby sa pochybné obstarávanie mohlo stať legálnou normou. Toto by si rozhodne zaslúžilo čestný titul „oligarcha roka".“

    Hovorili sme aj o tom, že stratégia vlády a ministra bola zjavne v tom, že keď do zákona nastrieľam veľa dier, tak mi aspoň polovica prejde bez povšimnutia. Takým najväčším bielym slonom boli strategické zákazky, ktoré boli zo zákona vypustené. Keď som v prvom čítaní toto spomenul, že pán minister priznal, že to bola ich úloha, tak pán minister to poprel. Takže dovoľte mi odcitovať z týždenníka Trend váš výrok, pán minister. Keď sa vás pýtali na strategické zákazky a prečo ich presadzujete, doslova ste vtedy odpovedali: „Takýmto ustanoveniam v zákone sa hovorí hromozvod. Ešte v škole nás učili, že treba dať do zákona hromozvod. Potom hromozvod odstránite a všetky ostatné veci, čo ste potrebovali, sú prijaté.“ Takže hromozvod ste odstránili, ale treba povedať, že vďaka pomerne rozsiahlej práci aj opozičných poslancov, aj médií, aj mimovládnych organizácií vám tie ostatné veci až tak bez pozornosti neprešli. Medzitým ste už parlamentom pretlačili asi najexpresnejšiu novelu tohto zákona, ako sa to dá, aj keď treba povedať, že táto novela mala jednu veľkú výhodu. Keď sme v opozícii zistili, že v otázke verejného obstarávania sa začína angažovať pán vicepremiér Vážny, posilnila sa znateľne naša náklonnosť k vám, pán minister. Princíp menšieho zla totiž nepustí ani pri verejnom obstarávaní. A pri akejkoľvek kritike, ktorú voči vám môžem vysloviť, keď si porovnám v oblasti verejného obstarávania vás s pánom vicepremiérom Vážnym, viem, kto je menším zlom. A určite to nie je pán vicepremiér.

    Rovnako medzitým pribudli už spomínané pozmeňujúce návrhy obrovskej dĺžky, ktoré v niečom technicky zákon čistili, v niečom ho naozaj vylepšovali a v niečom obsahovali nové míny. Asi takou najzaujímavejšou novou mínou, ktorá bola dodaná v parlamente, bola tá snaha umožniť po výnimke ministerstva financií obstarávať stavebné práce do piatich miliónov eur bez súťaže. Dnes ste nám ráno oznámili ako výdobytok toho zákona, že ste túto netransparentnosť vloženú vo výbore znížili na dvestotisíc.

    O tom všetkom by sa dalo hovoriť a dalo by sa možno zopakovať mnoho vecí aj z prvého čítania, hovoriť niektoré nové, ale myslím si, že treba skôr robiť inventúru tohto zákona ako celku, možno idúc aj trochu ďalej do minulosti, lebo o tej, samozrejme, ešte nevieme tušiť, čo sa schváli o niekoľko hodín. Dá sa predpokladať, že sa to bude veľmi podobať na to, čo už je v spoločnej správe, ako ste sa už v tejto veci rozhodli. Takže dovoľte mi, vychádzajúc z tohto predpokladu, hovoriť trošku, o čom je príbeh zákona o verejnom obstarávaní. Príbeh zákona o verejnom obstarávaní v tejto krajine je o tom, ako hľadať diery na to, aby som nemusel súťažiť, a je o tom, ako sa snažíme tie diery zapchávať, aby tí, čo súťažiť nechceli, súťažiť museli.

    Prvý zákon o verejnom obstarávaní bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch, nechcem ísť tak ďaleko, ani to asi už pre dnešok nie je zaujímavé. Ale tento zákon dnešný, ktorý tu novelizujete, bol prijatý na konci Dzurindovej druhej vlády v roku 2006. Tá ho však ani nestihla využiť. A vlastne ten zákon sa začal testovať až za vašej vlády. A videli sme, že ten zákon obsahoval dier pomerne veľa. Následne sa v roku 2011 za Radičovej vlády udialo prvé veľké zapchávanie týchto dier. Aby sme boli konkrétni, čo boli tie najväčšie diery? Prvá z nich bola, že mnohé verejné inštitúcie vôbec neboli verejnými obstarávateľmi. Vďaka doslovnému a niekedy aj nesprávnemu preberaniu európskych smerníc jednoducho mnohé verejné inštitúcie hospodáriace s našimi peniazmi nemuseli súťažiť, pretože mali zo zákona výnimku. Druhým problémom bolo zneužívanie inštitútu mimoriadne nízkej ceny na vyhadzovanie nepohodlných ponúk. Najslávnejším príkladom toho je mýtny tender, ale bolo mnoho ďalších. Ja spomeniem len napríklad projektovú dokumentáciu na tunel pod Bratislavou, ktorá sa začala realizovať v druhej polovici roku 2006, kde z troch ponúk bola jedna vyradená za formálny nedostatok a druhá za príliš nízku cenu tak, aby to dostala nakoniec tretia, tá správna vybraná, ktorá bola asi o 300 miliónov korún drahšia od tých ostatných dvoch. Jeden z najväčších průserov boli tzv. neprioritné služby. Ich takou známou vlajkovou loďou je nástenkový tender za 3,6 miliardy korún. Ale bolo ich viac než dosť iných. Ďalším problémom bolo zneužívanie užších súťaží, kde stačilo, aby si obstarávateľ zohnal piatich uchádzačov, ktorí boli dohodnutí, na nich obmedzil vôbec možnosť sa uchádzať a potom už si to zmanažoval správne, ako to potreboval. A, samozrejme, veľmi častým krokom bolo vyhadzovanie zo súťaže kvôli formálnym chybám. Stačilo vám, pečiatka na jednej strane že nebola alebo niekde chýbal jeden podpis na stopäťdesiatstranovom papieri, kde ich bolo ďalších 149, a už ste mohli ísť von. Posledným problémom bol aj pomerne vysoký limit na súťaže, ktorý bol v podstate okolo milióna korún, čo znamenalo, že, samozrejme, mnohé pomerne rozsiahle výdavky najmä na komunálnej úrovni išli úplne bez súťaže. V roku 2011 veľká novela tohto zákona sa pokúsila tieto diery zapchať, zásadne rozšírila toho, kto musí obstarávať, obmedzila možnosť zneužívania mimoriadne nízkej ceny a zrušila neprioritné služby, teda tie sa obstarávať museli a musia dodnes rovnako ako ostatné, a zvýšila počet súťažiacich v užšej súťaži na desať, aby to bolo naozaj ťažko manipulovateľné, zásadne obmedzila možnosť vyhadzovať kvôli formálnym chybám, zaviedla povinné elektronické aukcie a znížila limit pre obstarávanie. K čomu to viedlo? Viedlo to k trom veciam. Zvýšila sa súťaživosť obstarávania, lebo dnes už máme čísla, že počet súťažiacich sa znateľne zvýšil. Viedlo to k úsporám, máme čísla o tom, koľko stoviek miliónov eur sa odvtedy ušetrilo, a zároveň môžeme povedať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím, kolegovia, kolegyne, keby ste sa utíšili.

    Zrejme nemáte ešte toho veľa, takže môžeme dokončiť vaše vystúpenie?

  • O takých desať minút približne? Neviem, či...

  • Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili vystúpenie?

  • Reakcie z pléna.

  • O desať minút pán poslanec nech to dokončí. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Okej, takže po hlasovaní budem pokračovať?

  • Hlasy z pléna.

  • Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Nebudeme hlasovať, či je všeobecný súhlas.

    Nech sa páči priestor, pán poslanec aby dokončil svoje vystúpenie.

  • Hlasy v sále.

  • Mne je to jedno.

    Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán kolega, viete čo, je jedenásť hodín, pôjdeme hlasovať, nech sa páči, potom budete pokračovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Petra Šucu, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 353.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili deviati poslanci. Nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 29 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 29.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 82 za, 53 sa zdržalo.

    Body sme schválili.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Galka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 32 za, 78 proti, 21 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fronca, ktorý ale predniesol pán poslanec Fecko.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 29 za, 10 proti, 97 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 81 za, 12 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    Pán poslanec Fedor uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF. Je to tlač 430.

  • Áno, ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Nedali žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Dajte preto, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako bol predstavený spravodajcom.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 bolo za, 1 sa zdržal a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s ukončením členstva pána poslanca Radoslava Procházku v poslaneckom klube Kresťanskodemokratického hnutia podali poslanci, členovia tohto poslaneckého klubu, návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady a v stálej delegácii Národnej rady Slovenskej republiky. Máte tento návrh rozdaný ako tlač pod číslom 445. Podávam návrh na zaradenie tohto nového bodu do programu 16. schôdze. Budeme hlasovať teraz o zaradení tohto návrhu do programu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k prerokovaniu

    návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pánovi poslancovi zaniklo členstvo vo výbore na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a pán poslanec Radoslav Procházka sa vzdal členstva v Stálej delegácii Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Chcem vás poprosiť, aby ste, dámy a páni, vzali na vedomie túto informáciu. A poslanci, členovia klubu za KDH, navrhujú zvoliť pána poslanca Mariána Kvasničku za člena výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a vymenovať pána poslanca Martina Fronca za člena Stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Dámy a páni, chce niekto zaujať stanovisko k týmto návrhom? Ak nie, dávam hlasovať o týchto návrhoch, ktoré máte uvedené v tlači pod číslom 445.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    To boli prerokované body, dámy a páni, vyhlasujem krátku prestávku.

    A ešte predtým pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia zo zahraničného výboru, dovoľte, aby som vám pripomenul, že o 12.00 hodine máme schôdzu výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pán poslanec Chmel.

  • Ďakujem pekne. Poprosím kolegyne a kolegov z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, o 13.00 hodine máme schôdzu. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru pán poslanec Fedor.

  • Tiež chcem poprosiť členov výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, zasadnutie výboru je o 12.30 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže nasleduje krátka päťminútová prestávka do 11.19 hodiny a budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 16. schôdze, o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec Beblavý bude pokračovať v rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tých z vás, ktorí nie sú na moje slová zvedaví, tak, samozrejme, pochopím, ak tu nebudete, pre tých, ktorí sú ochotní zvážiť zotrvanie, chcem uviesť, že nás ešte čaká niekoľko, dúfam, zaujímavých skutočností, ktoré ešte v tejto rozprave nezazneli.

    V úvode, ktorý bol pred prerušením rozpravy pre hlasovanie, som sa pokúsil zhrnúť to, ako sme už raz zažili jeden cyklus využívania dier v zákone o verejnom obstarávaní a potom ich zapchávania veľkou novelou prijatou v roku 2011. Skúsme teraz, dúfam, že sa pán minister neurazí, keď to nazvem Kaliňákovou novelou, je to naozaj jeho novela politicky, nie je to myslené pejoratívne, sa na túto novelu pozrieť z tohto pohľadu, aké diery zapcháva, aké diery vytvára, na aké diery vôbec ani nereaguje a čo môžeme očakávať, že sa po jej prijatí stane.

    Predtým, než k tomu pristúpime, mi dovoľte dať jednu poznámku pod čiaru. Ako správne povedala kolegyňa Žitňanská, zopakovali po nej viacerí kolegovia Přidal, ale aj Hrnčiar a ďalší. Nikto z nás nevie presne, čo v tej novele v tejto chvíli je, pretože tie obrovské pozmeňujúce návrhy predložené na poslednú chvíľu vo výbore a ešte ich opravy následné spôsobujú situáciu, že ani po opakovanom čítaní si nemôžeme byť istí, že skutočne chápeme dôsledky všetkého, čo je tam uvedené. Napriek tomu si myslím, že vieme urobiť základnú mapu toho, ako tá novela dnes vyzerá, s tým, že sú tam šedé zóny, možno nepoznané riziká, o ktorých sa budeme môcť rozprávať už aj po jej prijatí.

    Dovoľte mi preto takúto mapu predstaviť v troch skupinách. Prvá skupina sa týka toho, kde si ministerstvo dalo povedať, pán minister, a čo sú buď odstránené hrozby, alebo dokonca pozitívne kroky v tejto novele. V druhej kategórii je to, čo zostalo ako průser a, ak to bude v tejto podobe schválené, bude aj problémom. A treťou kategóriou, o ktorej sa zatiaľ nehovorilo, sú diery, ktoré vidíme v zákone, ktorých využívanie hromadne narástlo za posledných 12 mesiacov a ktoré tento zákon vôbec nijakým spôsobom nerieši. A dovoľte mi totiž povedať, že myslím si, že by sme mali na novelu z dielne ministra Kaliňáka mať rovnaký nárok ako na novely z dielní poslancov za minulej vlády, teda nepozerať sa na to, či zhoršujú existujúci stav vytváraním aktívnych dier v zákone, ale či aj prispievajú k riešeniu existujúcej aktuálnej situácie s dierami, ktoré sa nám v čase vynárajú, ako kreatívni manažéri, obstarávatelia hľadajú, ako súťaže obísť. Preto mám tam aj tú tretiu kategóriu.

    Začnem tým pozitívnym.

    Najpozitívnejšie, čo sme už spomínali, je vypustenie strategických zákazov z pôvodného návrhu zákona. Tam som, bohužiaľ, však musel odcitovať ten citát pána ministra, ktorý pre tých kolegov, ktorí tu neboli, musím odcitovať znovu, ktorý o strategických zákazkách povedal ešte na jeseň, že takýmto ustanoveniam v zákone sa hovorí hromozvod. Ešte v škole nás učili, že do zákona treba dať hromozvod, potom hromozvod odstránite a všetky ostatné veci, čo ste potrebovali, sú prijaté. Hromozvod zafungoval, zákon je v procese, avšak vďaka kverulantom, poslancom, novinárom, mimovládkarom sa upozorňuje aj na tie ostatné veci.

    Druhá pochvala je tiež len za odstránenie alebo predídenie problému, ktorý ste sám v tom zákone vytvorili, teda oficiálne kolega Bagačka. Ale myslím, že nikto nebude popierať, že tie návrhy išli z ministerstva. To ani nie je v ničom nelegitímne. A to bola naozaj tá výnimka 5 miliónov eur na stavby bez súťaže, so súhlasom ministerstva financií. Ako prišlo minulý týždeň na výbore, tak potom odišlo na ďalšom výbore. Môžeme teda byť len radi, že ste si dali povedať z akýchkoľvek dôvodov.

    Okrem týchto dvoch průserov, ktoré ste najprv sami navrhli a od ktorých ste potom ustúpili, dovoľte mi hovoriť o veciach, ktoré sú naozaj skôr pozitívne.

    Prvá z tých vecí je novo vytváraná Rada pri Úrade pre verejné obstarávanie. Pán minister ju nazval komisiou, dneska ráno opakovane. Ja na rozdiel od vás nebudem teraz vás označovať za klamára len preto, že ste povedali niečo iným slovom. Takže myslím, že vieme, a čom sme hovorili. Tá rada je niečo, na čom bola zhoda medzi opozíciou a koalíciou, že ju treba. Nezhoda bola len o tom, ako má byť menovaná z hľadiska procesu, z hľadiska obdobia funkčného, z hľadiska výberu ľudí. Musím konštatovať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je predložený aj v spoločnej správe, znateľne vylepšuje zloženie tejto rady aj jej proces kreovania, aj jej funkčné obdobie. A povedal by som, že ak dodržíte nielen literu, ale aj ducha zákona, to znamená, ak ten výberový proces, ktorý je v tom návrhu obsiahnutý, bude skutočne otvorený a nebude teda len formalitou, ako podpísať ľudí, ktorých ste si už dopredu vybrali, tak si myslím, že tá rada môže byť spolu aj so všetkými rizikami pozitívnym fenoménom. Napriek tomu si myslím, že pozmeňujúci návrh, ktorý ide predložiť pani podpredsedníčka Jurinová, je ešte lepší a výrazne lepší v tomto smere. A myslím si, že by nemal byť žiadny problém pre vás ho prijať, lebo ideologicky a duchovne ide tým istým smerom, len je precíznejší. Ale napriek tomu chcem povedať, že ak to aj prejde takto, rada má šancu, ak to naozaj naplníte, by som povedal v dobrej viere, byť skôr pozitívnym prvkom. To je pre mňa asi jedno z najvýznamnejších pozitív tohto zákona.

    Druhé pozitívum, ktoré nesúvisí so zákonom, je posilnenie Úradu pre verejné obstarávanie finančne. Ja sa ale nechcem vracať, pán minister, teraz k nejakým rekrimináciám, len chcem povedať, že už v legislatívnom zámere, ktorý pani ministerka Žitňanská ešte vo vláde predložila teda do pripomienkového konania, bolo o tomto hovorené, my sme vám tú pripomienku dali ako zásadnú pripomienku na jeseň minulého roka k tejto novele, vtedy ste nám odkázali, že výdavky budú hradené v rámci schválených limitov, teda že netreba pridávať. To znamená, že som rád, že ste zmenili názor...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No myslím, že my sme nehovorili o tom, z akých limitov to má ísť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ale v tom vyhodnotení sa hovorí o schválených limitoch, kapitoly ÚVO, lebo ÚVO má samostatnú kapitolu, ale, hovorím, som rád, že za necelý mesiac medzi 8. januárom a 10. februárom došlo aj v tomto k vylepšeniu.

    Tretia vec, ktorú tiež vnímam, že je tak, môže skončiť aj zle, ale skôr chcem veriť, že skončí dobre, je elektronické trhovisko. Elektronické trhovisko ako také opäť sme všetci podporili ako myšlienku. Debata bola o tom, či v tej forme, ako ste ju navrhli, je dobre robené a manipulovateľné. My sme vám navrhovali dve zásadné zmeny. Jedna bola, aby nebolo monopolné elektronické trhovisko pod ministerstvom vnútra, ale aby bolo ako v Českej republike viac licencovaných, tak aby bola medzi nimi súťaž, čo by aj obmedzilo korupciu, cez to v rámci trhoviska, a druhá bola, aby ste nedali povinnosť ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, lebo tá nemusí byť vhodná pri mnohých bežných tovaroch a niekde je potrebná aj cena. V tom prvom ste nám neustúpili, ale v tom druhom áno. A je teda v tom pozmeňujúcom návrhu opäť uvedené, ak som to správne prečítal, že bude môcť byť aj cena ako kritérium v rámci elektronického trhoviska. Povedal by som tak, že spôsob, ktorým v tejto chvíli súťažíte, opis toho trhoviska, jeho dizajn, vo mne ste nevyvolali veľkú dôveru a vrátim sa k tomu o chvíľku, ale napriek tomu toto je vec, kde by som vám ako keby rád dal dôveru na to, aby ste sa ukázali, lebo ak trhovisko bude dobre fungovať, môže byť významným pozitívnym prvkom. O rok, o dva roky to zhodnotíme a budeme vidieť, s čím to reálne prišlo.

    Posledné pozitívum, aj keď už veľmi také päťdesiat na päťdesiat, je zmena v procese námietok, kde opäť bola zhoda v tom, že kľúčom je nebrať možnosť dodávateľom brániť sa proti neférovým praktikám obstarávateľov, kľúčom je ich organizačne urobiť tak, aby minimálne zdržali proces obstarávania a zachovali práva dodávateľov a právo na férovú súťaž. Tá snaha vaša zjednotiť to do dvoch bodov v princípe bola chvályhodná, problémom bolo to, že ste chceli niektoré veci z námietkových konaní vyňať úplne, a druhým problémom je technické zvládnutie. To prvé sa do veľkej miery podarilo opraviť. Teda aj pod tlakom argumentov, že by to mohlo európske fondy zneplatniť, sa ten námietkový proces ako keby neostrihal až tak veľmi, ako ste ho chceli pôvodne dohola ostrihať. Ale druhý problém, ktorý zostal, na ktorý teraz neupozorňujem ja, ale na ktorý upozorňujú odborne spôsobilé osoby už po prijatí tej tzv. malej novely, je, že z technického hľadiska tú deľbu tých ponúk na dve skupiny a námietky ste úplne nezvládli. To znamená, že v praxi hovoria, že to vyvolá skôr zdržanie ako urýchlenie. Tam môžem vás len povzbudiť v tom, aby ste tento čisto technický, nie politický problém doriešili či novelou alebo inými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii.

    Toľko pozitíva alebo možné pozitíva, aby som bol presnejší.

    Teraz najväčšie problémy. Tam budem stručnejší, lebo už o nich hovorili niektorí kolegovia.

    Prvý problém je naozaj centralizácia verejného obstarávania. Tam, pán minister, ste neustúpili argumentom nielen nás, ale aj iných odborníkov, že centrálne obstarávanie môže fungovať naozaj dobre len vtedy, keď je tam tá poistka, nemusím obstarávať centrálne, ak viem nakúpiť lepšie sám. Vy ste tam síce teraz vložili tie pozmeňujúce návrhy, že ten drobný obstarávateľ sa môže dohodnúť s ministerstvom vnútra, že pôjde sám, len ministerstvo vnútra predsa ako centrálny obstarávateľ nemá žiadnu motiváciu také veci umožňovať, pokiaľ si to niekto nevybaví, povedzme, po politickej alebo inej linke. To znamená, že to právo obstarávateľa, viem nakúpiť lepšie sám, nemusím ísť, to je nie dôležité len preňho, ale preto, aby vás tlačilo nakupovať efektívne, inak vám tí obstarávatelia z toho systému utečú. Na to už sú procesy. Tak toto pokladám ja osobne, a pani kolegyňa Žitňanská o tom hovorila obsiahlo, za jeden možno z najväčších problémov. Samozrejme, veľkosť toho problému závisí od toho, ako ambiciózne sa pustíte do centrálneho obstarávania. Ak zostane nenaplnené to zákonné ustanovenie, tak sa nič nestane. Ak, naopak, o pár rokov budete prevádzkovať obrovský systém centrálneho obstarávania, tie potenciálne straty z tohto problému sú obrovské.

    Druhý a zásadný problém, ktorý tam je, je zrušenie povinnosti elektronických aukcií. Priznám sa, že nie som v politike ako poslanec až tak dlho, iba od júna 2010, a ešte, samozrejme, sa musím veľa učiť o politickom úsudku, ale keby sa ma bol býval niekto spýtal, či si akákoľvek vláda dovolí zrušiť elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní, tak by som odpovedal, že nie, lebo že bude z toho taký krik, že to jednoducho nikto si netrúfne. Vy ste si na to trúfli. A zatiaľ vám to dokonca vyzerá, že vám to aj prejde. Musím sa priznať, že pre mňa je to šokujúce, osobitne vzhľadom na to, že žiadny inštitút nie je čierno-biely, ale výhody elektronickej aukcie sú tak jasne zadokumentované v porovnaní s mnohými inými vecami vrátane čísel, prípadov, štúdií, dlhých rokov aj testovania, pilotovania, rozširovania po obciach, po úradoch, že musím sa priznať, som veľmi prekvapený nielen v tom, že to robíte, ale že vám to asi prejde. To, sa priznám, by som nikdy nebol býval očakával.

    Tretí zásadný problém je zmena v obstarávaní neprioritných služieb. Neprioritné služby sú tie smutne známe nástenky, poradenské, konzultačné, právne a mnohé iné, kde teda novela, ktorú sme s kolegom Krnáčom zo SaS predložili a presadili v tomto parlamente, ale aj s podporou ľudí ako Igor Matovič, ktorého tu teraz vidím, Anton Marcinčin, ktorý už je dnes na vašej strane, ale aj niektorí ďalší, to zrušila, pretože nebol žiadny dôvod pre to, aby neprioritné služby mali osobitnú reguláciu. Ten dôvod, prečo ony v európskych podmienkach majú osobitnú reguláciu, je ten, že v Európskej únii ide cez predpis o verejnom obstarávaní o utvorení cezhraničných trhov. Ale v právnych alebo v konzultačných službách veľmi cezhraničné trhy nie sú, tak to veľmi nemá význam až tak regulovať. Vy dnes zavádzate to, že nebude musieť vybrať si obstarávateľ najvýhodnejšiu ponuku a stačí, ak bude ponuka menej ako 20 % nevýhodná oproti tej. A ja čo k tomu chcem povedať, je, že zase si cením, že ste síce najprv na mňa vybehli na minulej schôdzi v tej rozprave, ale potom ste opravili to, že tých 20 % je oproti najlacnejšej ponuke, nie oproti priemeru, lebo oproti priemeru by to bolo už úplne manipulovateľné. A zostáva ten zásadný problém, aká bude motivácia akejkoľvek právnickej firmy ísť do súťaže, keď bude vedieť, že pokiaľ sa zmestí do 20 % jej konkurencia, tak jednoducho nemá šancu vyhrať ani s najlepšou ponukou. Môže mať najlepších právnikov, najlepšie referencie, najlepšiu metodiku. Samozrejme, kupovať právnikov je náročné, ale teraz to neberte v zlom, ja by som povedal, za každej vlády. Myslieť si, že úradníci a politici, keď budú môcť vyberať podľa ľubovôle, budú vyberať lepšie právnikov, je, povedal by som, nie celkom konzistentné s našou dvadsaťročnou skúsenosťou v tejto krajine. Namiesto toho by som očakával, ak s tým máte problém a keďže osobne ste právnik aj advokát, tak myslím, že viete veľa o tom trhu.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Keby ste prišli sa uchádzať, ja by som vás kúpil, lebo vaše rétorické a analytické schopnosti nemajú až takú konkurenciu, takže ja by som vás v pohode kúpil, naopak, pán minister, keby na to došlo. Ale inú vec som chcel povedať. Ale chcem sa vrátiť k tým právnym službám v tom, že jednoducho nebudú tam súťaže. Budú tam priame zadania, pretože ktorá právnická firma najmä seriózna, by sa uchádzala, keď bude vedieť, že dá najlepšiu ponuku a aj tak ju nemusia vybrať?

    Ďalší problém, ktorý tam zostal, spomínala kolegyňa Žitňanská, to je legalizácia tých nezmyselných vysokých referencií vo výške 300 % zákazky. To je naozaj veľmi premyslený ťah v tom, že pod zámienkou obmedzenia legalizuje vlastne požiadavku, ktorá umožní tie súťaže bez problémov manipulovať z hľadiska vstupu.

    A posledný veľký problém, ktorý tam zostal, je obmedzovanie možnosti ÚVO preskúmať súťaže len na konanie, ktoré je buď v námietke uvedené, alebo ktoré je celkom zjavne mimo medzí zákona, sme hovorili o tom minule, že to znamená, že pokiaľ aj obstarávateľ napr. nasadí diskriminačné kritériá, pokiaľ tá diskriminácia je aspoň rádovo zdôvodniteľná, to znamená, nie je celkom zjavne mimo medzí zákona, ako ten pozmeňujúci návrh hovorí, tak ÚVO podľa zákona by to skúmať nemal.

    Dostaneme sa teraz k tretej kategórii. A to sú tie diery, ktoré vidíme za posledný rok a ktoré vôbec nezatvárate, možno aj preto, že niektoré z nich sám iniciatívne vŕtate. Takže asi by to bol konflikt záujmov a schizofrénia, keby ste ich chceli riešiť. Ale napriek tomu ako gestor verejného obstarávania by ste mali.

    Prvá vec, ktorej sme svedkami, sú právne služby bez súťaže cez argument časovej núdze. Ja neviem, priatelia, kto z vás to sleduje, ale Fond národného majetku je momentálne nový biznis model, kde zoberie existujúci právny spor a argumentujúc, že nemá čas vytendrovať právnikov poriadne, lebo ide pojednávanie, obstará právnika priamym zadaním. Potiaľ, myslím, by sme mohli súhlasiť, aj keď moja otázka by bola, že keďže Fond národného majetku je permanentne v právnych sporoch, mal by mať vyriešenú túto vec dlhodobo a systémovo, ale nechajme ju bokom, povedzme, prišlo nové vedenie, zistilo nejakú dieru, potrebuje obstarať. Predstavte si seba, potrebujete kúpiť právnika, lebo o dva dni je pojednávanie, nemáte čas urobiť súťaž. No tak by ste nejakého právnika objednali, akéhokoľvek, o ktorom viete, ktorého poznáte, dali by ste mu nejakú dočasnú zmluvu a povedali by ste mu, že zaplatíte tie úkony, kým vytendrujete či už jeho alebo niekoho iného riadnym spôsobom. To by bolo úplne legitímne, pokiaľ tá časovú núdza je ozajstná, nikto by nenamietal. Fond národného majetku však prišiel s novou inovatívnou metódou, kde dočasným právnikom objednaným bez súťaže v tej zmluve dá obrovské provízie za výhru sporu. To znamená, že argumentuje, že prichádza pojednávanie, on nemá ani čas sa s tým spisom poriadne zoznámiť, my nemáme čas ho vytendrovať, ale ak ho náhodou zázračne stihne rýchlo vyhrať na tom jednom pojednávaní, dostane 4,5 % ceny, 9 % ceny, teda z hodnoty sporu, čo sú dneska milióneurové sumy. Písal o tom Plus 7 dní, písali o tom Hospodárske noviny. To znamená, že my sa dnes môžeme dočkať situácie, keď máme spor, kde niekto žaluje fond, možno aj vymyslene, možno oprávnene, možno neoprávnene, vedenie fondu zadá bez súťaže zákazku s obrovskou províziou za výhru sporu dočasnú, zároveň tendruje súťaž a ak náhodou v tom medziobdobí ten právnik zázračnou genialitou napr. tento aj vymyslený problém vyrieši, tak zinkasuje päť-desať miliónov eur. Musím povedať, že toto je veľmi inovatívna metóda, o ktorej som predtým nikdy nepočul. A patrí všetka česť novému vedeniu Fondu národného majetku, že s tým prišlo.

    Druhá inovatívna metóda, ktorej autorom už ste vy alebo vaši ľudia, je, ako hromozvod odstrániť, a pritom si ho ponechať. Hovorili sme o tom, že ste strategické zákazky odstránili, aby teda ten hromozvod sa stratil, a zároveň ste vďaka kreatívnosti svojich poradcov prišli na to, že sa ony vlastne dajú robiť aj na hrane, prípadne za hranou dnešného zákona, cez metódu tzv. súťažného dialógu, ktorá je síce stavaná na veľmi úzko špecifické veci, kde je nejaká konkrétna zákazka, ktorá je tak zložitá, že ju nevieme dopredu definovať, a chceme opakovaným dialógom s uchádzačmi ten predmet dodefinovať, ale vyhlásili ste tú metódu na zadanie, ktoré je veľmi široké, a pri ktorom takúto metódu v realite ťažko uplatňovať, a zároveň ste obmedzili zásadné informovanie verejnosti o tejto súťaži a odmietli ste zverejniť čokoľvek mimo jednostranovej informácie vo vestníku o tejto súťaži. Nevieme dokonca ani jej objem. Nevieme dokonca ani presnú špecifikáciu zadania, len nás teda žiadate, aby sme vám verili, že to robíte dobre.

    Tretí problém, tiež ste jeho autorom, je súťaž návrhov ako nástroj priameho zadania. Už som spomínal, že tendrujete teraz opis toho elektronického trhoviska a tendrujete ho veľmi zaujímavým spôsobom, ktorý sa volá súťaž návrhov. Súťaž návrhov prebieha tak, tak sa štandardne robia akurát architektonické veci, že teda nie je to štandardná verejná súťaž, ale uchádzači donesú návrh a porota vyberie najlepší návrh podľa nejakých kritérií. Vy to používate na opis toho elektronického systému, na čo sa on celkom nehodí. Ale je to na hrane zákona, takže poďme, súhlasme s tým. Je však problém v tom, že ste tam dali tri absolútne nevyhodnotiteľné kritériá, objektívne, lebo sú komplexnosť... A teraz sa priznám, že tie druhé dva už boli tak formulované, že som ich ešte aj zabudol, lebo jedno je komplexnosť, potom je jednoznačnosť. A neviem, či si pamätáte to tretie, pán minister. Ale boli to také kritériá, ktoré som nikdy vo verejnom obstarávaní nevidel, na čo sa vaši ľudia obhajovali v novinách, že, áno, to je síce pravda, že to je veľmi subjektívna súťaž, ale prečo sa rozčuľujeme, to je súťaž za päťtisíc eur, je prvá cena, to znamená, že vy ste to teoreticky mohli zadať priamo, takže keď už urobíte aj nedokonalú súťaž s nejasnými kritériami, je to stále lepšie, ako keby ste to rovno zadali. Problém je však v tom, že v tom zákone je uvedené také malé písmenko, ktoré hovorí, že ak cez súťaž návrhov niečo vysúťažím, tak nedostávam autorské práva na tú vec, ale len práva na tú hmotnú vec. To znamená, inými slovami, vy ste vlastníkom toho kusa papiera, ktorý vám za to niekto dal, ale nie ste vlastníkom autorských práv, ktoré s tým súvisia, a tie si môžete priamym zadaním zakúpiť následne. To znamená, že vy síce súťaž absolútne nejasnými kritériami vytendrujete za päťtisíc eur súťažou návrhov niekoho, a potom môžete zadať neobmedzenú zákazku na autorské práva, dopracovanie tohto predmetu, plne v súlade so zákonom.

    Štvrtá metóda, ktorá sa začala teraz hojne používať, váš kolega Vážny, zvaný aj väčšie zlo, je asi jej najväčším exponentom teraz, je používanie nezmyselne vysokej zábezpeky ako obmedzenia vstupu do súťaže. O čo ide? Keď sa robí súťaž, tak existuje možnosť žiadať zábezpeku, kauciu, ktorú musí každý uchádzač zložiť na účet, aby preukázal, že je seriózny. To znamená, že, viete, aby ľudia nemohli dávať desiatky ponúk nedopracovaných, zaťažovať obstarávateľov, tak existuje možnosť, že chcem, aby ste mi niečo zložili s tým, že ak sa súťaže zúčastníte, aj keď prehráte, dostanete peniaze späť, ak sa jej ale zúčastníte a potom napr. vyhráte a nedodržíte záväzky, nepodpíšete zmluvu, tá kaucia vám prepadá. Je to nástroj, ako trošku neserióznych obstarávateľov prefackávať alebo ich tak preventívne odrádzať. Tomu, samozrejme, zodpovedá výška kaucie, ktorá, ak sa používa, môže byť podľa súťaže päťtisíc, desaťtisíc eur, viem si predstaviť, možno aj päťdesiattisíc eur pri nejakej obrovskej súťaži, aby teda niekto sa tam s tým nehral. Pán minister Vážny vyhlásil súťaž za viac ako dvadsať miliónov eur na poradenské služby pri eurofondoch na ďalšie programovacie obdobie ako Úrad vlády, kde už má ale kauciu vo výške, ktorá je v šesťcifernej sume. A neexistuje ani teda žiadny racionálny dôvod, aby takto vysoká kaucia bola okrem obmedzenia konzultačných firiem štandardných, ktoré nemajú na účte takéto peniaze, štandardne, ale, samozrejme, pre toho, kto bohaté vrecká má, je to jeden z dobrých spôsobov, ako sa v tej súťaži ocitnúť, ak nie sám, tak aspoň s čo najmenším počtom. Takže to sú len príklady, ktorých sme svedkami za posledné mesiace a pri ktorých s ničím z toho ste nič neurobili v tomto návrhu. Dokonca teda musím povedať, že ste naozaj spoluautorom alebo gestorom, aby som bol presný.

    Takže z tohto hľadiska už nebudem zdržovať, už dvadsaťdva minút hovorím.

    Kolegyňa Žitňanská vám vyčítala chaos, viacerí praktici upozornili, že postup, ktorý ste zvolili, pravdepodobne vyvolá viac problémov, než ich vyrieši. A to nie je nutné vždy zo zlej vôle, ktorú niekde vám pripisujeme, ale niekde naozaj aj z toho zmätku a z tej komplexnosti.

    V tejto súvislosti vám poviem, že s pánom kolegom Bagačkom, myslím si, nemáme zatiaľ žiadny vzájomný konflikt ani problém, ale dávam na zváženie pre budúcnosť, či je dobré, keď spravodajcom zákona je človek, ktorý je zároveň autorom zásadných pozmeňujúcich návrhov tak rozsiahlych, lebo spravodajca má fungovať ako trošku také objektívne sito a zrkadlo toho procesu. To nie je, samozrejme, nič protiprávne. Len dávam to na zváženie, či je to dobré, lebo trošku to kumuluje dve funkcie, ktoré mali byť trošku proti sebe, aby sa tá kvalita legislatívy strážila. Ale to je naozaj len pre budúcnosť.

    Čo by som vám ja vyčítal, pán minister, je, že po tomto zákone bude sa ľahšie kradnúť z verejného obstarávania ako doteraz a zároveň nedôjde k zásadnému obmedzeniu administratívneho bremena pre poctivých obstarávateľov, dôjde len k vytvoreniu dier pre špekulantov a k jemnému zníženiu toho administratívneho bremena pre všetkých. Inými slovami, keď si vezmeme na váhy tie dva ciele, teda kupovať čo najlepšie a zároveň teda aby čo najmenej okolo toho bolo papiera, tak to druhé sa zlepší, ale nezlepší sa až tak zásadne, kvôli mnohým nedokonalostiam za cenu toho, že sa naozaj nastrieľajú veľké diery do tých výhodných nákupov. Z pohľadu verejného záujmu preto si myslím, že tento zákon bude čisté mínus, a to veľké, možno aj miliardové mínus, v horizonte najbližších dvoch-troch rokov. Verím, že budeme mať možnosť sa presvedčiť.

    Jedinú vec si na záver dovolím vysloviť ako prosbu na vás, prípadne ak by ste boli ochotný tlmočiť aj ostatným členom vlády alebo ich hovorcom, aby po prijatí tohto zákona, ktorý ste si sami vytvorili, utvorili, preformovali, už nezaznievala výhovorka pri neefektívnom alebo škandalóznom obstarávaní, že je to ale v súlade so zákonom, lebo tým len budete potvrdzovať, že platí to, čo pán Soltész, ktorého som citoval na úvod z Hospodárskych novín, povedal, že to bolo hlavným cieľom toho zákona. To znamená, že zákon ste si upravili. Predpokladám, že si ho dnes alebo zajtra aj schválite. A tým pádom už budete musieť niesť aj zodpovednosť za to, že ak niečo škandalózne bude viesť v súlade s ním, tak slová „je to v súlade so zákonom“ nebudú dostatočným odôvodnením. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, nie sú.

    Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, celým doobedím sa v podstate tiahne možnože najviac otázka napádania procesu pri prijímaní zákona o verejnom obstarávaní. Bolo to tu dostatočne popísané. Dokonca sa mi až dosť zle bude hovoriť, ešte šťastie že budem zväčša len čítať, po takom odbornom výklade pána kolegu poslanca Beblavého s poukazovaním na tie najväčšie míny, ktoré v tomto zákone čakajú. Vzhľadom na to, že nemám osobné skúsenosti s verejným obstarávaním, budem veľmi opatrná naozaj v hodnotení toho, aký úmysel mal minister sám a samotné ministerstvo pri vypracovaní tohto návrhu zákona. Ono to všetko vyzeralo veľmi pekne a príjemne na začiatku. Ani nie rozprava, ale tá diskusia pri návrhu zákona bola veľmi dlhá a živá. Urobil sa tam predpoklad na robenie veľmi dobrých pozitívnych zmien. Pri tom by som aj zostala, že verím tomu, že je tam naozaj, tak ako kolega hovoril, veľa pozitívnych zmien, ale, bohužiaľ, obavám sa, že tie nášľapné míny, ktoré sú tam ponechané, sa ešte len ukážu v čase. Možnože niektoré boli predstavené. Ale môže sa stať, že namiesto toho, aby sa proces urýchľoval, aby sa prostriedky šetrili, dospejeme presne k opačnému stavu. Tohto sa naozaj veľmi obávam.

    Čo sa týka toho procesu, ktorý prebieha, skutočne by som to možno prirovnala, keď sme sa dozvedeli o tom, že ide ešte rýchla novela, jeden pozmeňovák, druhý pozmeňovák, k tomu, ako keby sa ministerstvo zľaklo možno niečoho veľkého, na čo opozícia prišla sčasti, možno na čo prišli sami tvorcovia zákona, a v záchvate ja neviem ako keby sa niekto chytil elektriny a začal sa triasť a rýchlo, rýchlo vytvoril zmeny, ktoré by to vylepšili. A prvou zmenou sa to zrejme nepodarilo, tak druhou, treťou naozaj ten proces sa stal tak chaotický a neprehľadný a protivný, že by som sa pripojila kľudne k pani poslankyni Žitňanskej, ktorá navrhuje zákon z tohto procesu stiahnuť. A naozaj bolo by najlepšie, pokiaľ by k nám prišla jedna ucelená novela, v ktorej bude všetko jasné.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pripájam sa k tomu.

    Ja by som sa teda pustila priamo k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý určite možnože nepostrehne všetky diery, ktoré sú v tomto zákone, ale možnože majú snahu vylepšiť v prvom rade kreovanie Rady ÚVO, predsedu ÚVO, ale, samozrejme, aj takú drobnosť, ako opäť vrátiť obce na elektronické trhovisko.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Ešte upozorňujem na to, že budem žiadať potom samostatné hlasovanie o niektorých bodoch, asi ich rovno aj vymenujem, takže bodoch 1 a 2 spolu, bodoch 3, 4, 5, 7 spolu, samostatne bode 6, bode 8 a bodoch 9 až 14 spolu.

    Zároveň poviem, že dva z týchto bodov kolidujú aj s bodmi zo spoločnej správy, takže preto poprosím aj vyňať na samostatné hlasovanie bod zo spoločnej správy 55, ktorý koliduje s mojím bodom 3, a bod 57 spoločnej správy, ktorý koliduje s bodom 9.

    Takže prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 95 § 91 ods. 1 písm. b) 2. bode sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa slovo „alebo".

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá nadviaže na úprave v bode 2.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 95 § 91 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa 3. bod.

    Tento bod naozaj zabezpečuje, aby sa opäť obce vrátili do elektronického trhoviska, aby mali povinnosť zúčastňovať sa na takomto obstarávaní. Podrobné odôvodnenie nebudem čítať.

    Bod tri. V článku I bod 103 znie: „V § 110 odsek 1 znie: „Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada") na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov na funkciu predsedu úradu (ďalej len „kandidát"). Verejné vypočutie kandidáta zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad vlády") a jeho súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja úradu a plánu rozvoja v oblasti verejného obstarávania. Verejné vypočutie sa koná na schôdzi vlády, ktorá je verejná. Úrad vlády je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na verejnom vypočutí. Verejné vypočutie je vysielané naživo na webovom sídle úradu vlády.".“

    Takže hlavný dôvod je väčšia transparentnosť tohto celého výberového procesu. Opäť, podrobnejšie odôvodnenie je v pozmeňujúcom návrhu samotnom.

    Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 17, ktoré znejú:

    Odsek 2: "Úrad vlády zverejní najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho predsedu úradu výzvu na prihlásenie kandidátov na svojom webovom sídle a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Výzvu na prihlásenie kandidátov zverejní aj úrad na svojom webovom sídle v rovnakej lehote.“

    Odsek 3: „Ak sa výkon funkcie predsedu úradu skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, Úrad vlády zverejní do 10 dní od skončenia výkonu funkcie predsedu úradu výzvu na prihlásenie kandidátov podľa odseku 2.“

    Odsek 4: „Za predsedu úradu možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá a) je občanom Slovenskej republiky, b) sa prihlásila za kandidáta na výzvu Úradu vlády, c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná, d) má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa a najmenej päť

    rokov odbornej praxe v oblasti riadenia.“

    Odsek 5: „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, alebo za trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.“

    Odsek 6: „K prihláške kandidát prikladá v štátnom jazyku a) fotokópiu vysvedčenia, diplomu alebo iného rovnocenného dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní podľa osobitného predpisu, b) čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, c) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, d) profesijný štruktúrovaný životopis, e) motivačný list v štruktúre 1. motivácia uchádzača o funkciu predsedu úradu, 2. zhodnotenie doterajšej odbornej praxe uchádzača vo vzťahu k obsadzovanej funkcii, f) čestné vyhlásenie o občianstve Slovenskej republiky, g) čestné vyhlásenie o splnení podmienky odbornej praxe v oblasti riadenia s uvedením osoby, u ktorej túto prax vykonával, h) projekt riadenia a rozvoja úradu vrátane plánu rozvoja v oblasti verejného obstarávania.“

    Odsek 7: „Prílohou prihlášky je aj udelenie súhlasu kandidáta na spracovanie a zverejnenie jeho osobných údajov podľa osobitného predpisu na účely výberového konania.“

    Odsek 8: „Prihlášku spolu s prílohami uvedenými v odsekoch 6 a 7 možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. V prípade podania elektronickými prostriedkami je kandidát povinný doručiť prihlášku spolu s prílohami uvedenými v odsekoch 6 a 7 Úradu vlády aj písomne, a to najneskôr v deň verejného vypočutia kandidáta, ktorý je uvedený v pozvánke podľa odseku 10.“

    Odsek 9: „Prihlášku kandidáta a dokumenty uvedené v odseku 6 písm. d), e) a h) zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle počas celej doby trvania výberu kandidáta. Rovnako postupuje aj úrad.“

    Odsek 10: „Kandidáta, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 4 a 5 a ktorého prihláška obsahuje prílohy podľa odsekov 6 a 7, pozve vláda na verejné vypočutie najmenej päť pracovných dní pred jeho začatím. V pozvánke na verejné vypočutie uvedie dátum, miesto a hodinu verejného vypočutia.“

    Odsek 11: „Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov zaujme vláda stanovisko a následne predloží v lehote najviac 90 dní od zverejnenia výzvy na prihlasovanie kandidátov skompletizovaný návrh na voľbu predsedu úradu spolu so svojím stanoviskom Národnej rade.“

    Odsek 12: „Hlasovanie o voľbe predsedu úradu zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady.“

    Odsek 13: „Zvolený je kandidát, ktorý získal po voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady.“

    Odsek 14: „Ak žiaden z kandidátov nebol podľa odseku 13 zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.“

    Odsek 15: „Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený.“

    Odsek 16: „Ak predseda úradu nebol zvolený, vykoná sa nová voľba. Výzvu na prihlasovanie kandidátov do novej voľby predsedu úradu zverejní úrad vlády do piatich dní od neúspešnej opakovanej voľby, a to spôsobom podľa odseku 2.“

    Odsek 17: „Návrh na voľbu predsedu úradu spolu so stanoviskom vlády sú verejne prístupné. Návrh na voľbu predsedu úradu spolu so stanoviskom vlády zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle najneskôr do troch pracovných dní odo dňa verejného vypočutia. Rovnako postupuje aj úrad.".“

    Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 18 až 20.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 17a až 17c znejú: „17a) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 17b) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 17c) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhovaný postup detailne pospisuje postup výberového procesu na funkciu predsedu úradu v súlade s cieľmi uvedenými v bode 3. Výberové kritériá a postup kopírujú výberové procesy v iných verejných inštitúciách a ich cieľom je výber nezávislého odborníka transparentným a otvoreným spôsobom. Postup umožňuje verejnú kontrolu konečného výberu predsedu Úradu vlády zo strany verejnosti.

    Piaty bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 ods. 4 sa slová „odseku 3" nahrádzajú slovami „odseku 19"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Šiesty bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 ods. 19 sa na konci pripája veta: „Predseda úradu a podpredseda úradu nesmú byť členmi politickej strany alebo politického hnutia, nesmú vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech."."

    Zámerom zavedenie podmienky, na základe ktorej predseda alebo podpredseda úradu nesmú byť členmi politickej strany alebo politického hnutia, je, aby sa vytvoril predpoklad, ktorý bráni spolitizovaniu týchto funkcií. Ide o verejné funkcie, politika by tam nemala nič hľadať.

    Siedmy bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 111 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 110 ods. 3 a 4" nahrádzajú slovami „§ 110 ods. 19 a 20"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodom päť až sedem. Ide o legislatívnu úpravu, ktorá súvisí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode štyri.

    Bod osem pozmeňujúceho návrhu: V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 111 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e)." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V tomto bode pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje vypustiť možnosť odvolať predsedu na základe dôvodu, ktorým je skutočnosť, že úrad neplní úlohy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zdá sa nám to príliš vágne ustanovenie a umožňuje naozaj veľmi široký a účelový výklad daného ustanovenia.

    Prepáčte, chcem sa spýtať, či to môžem teda dokončiť.

  • Ešte na dlho to máte, pani podpredsedníčka?

  • Je súhlas, aby pani podpredsedníčka...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Deviaty bod. V čl. I bode 105 § 111a odseky 1 až 3 znejú:

    Odsek 1: „Rada má deväť členov. Členmi rady sú predseda úradu, podpredseda úradu a siedmi ďalší členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda (ďalej len „člen rady menovaný vládou") tak, aby v rade boli zastúpení a) traja členovia na návrh Národnej rady, z ktorých aspoň dvaja musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, b) dvaja členovia na návrh zástupcov reprezentatívnych združení podnikateľov, z ktorých aspoň jeden musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, c) jeden člen na návrh reprezentatívnych záujmových združení miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou (ďalej len „záujmové združenie miest a obcí"), d) jeden člen na návrh mimovládnych organizácií.“

    Odsek 2: „Vláda vymenúva a odvoláva členov rady menovaných vládou tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň traja členovia rady menovaní vládou mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Národná rada volí členov rady menovaných vládou podľa osobitného predpisu18a). Predseda Národnej rady predloží predsedovi vlády návrh na vymenovanie príslušného počtu členov rady menovaných vládou uvedených v ods. 1 písm. a) najneskôr mesiac pred ich vymenovaním. Na základe výsledkov výberového konania uskutočneného podľa § 111b ods. 5 predloží vedúci Úradu vlády predsedovi vlády návrh na vymenovanie členov rady menovaných vládou uvedených v ods. 1 písm. b) až d) najneskôr mesiac pred ich vymenovaním. Spolu s návrhom predloží vedúci Úradu vlády aj správu o priebehu a výsledkoch výberového konania, v ktorej uvedie kritériá hodnotenia jednotlivých kandidátov a určí ich poradie podľa hodnotenia. Správa o priebehu a výsledkoch výberového konania obsahuje aj a) meno a priezvisko, tituly a hodnosti všetkých kandidátov s uvedením subjektu, ktorý ich navrhol, b) dosiahnuté vzdelanie a počet rokov odbornej praxe vo verejnom obstarávaní všetkých kandidátova, c) kritériá výberu kandidátov spolu s odôvodnením výberu úspešných kandidátov.“

    Odsek 3: „Správa o priebehu a výsledkoch výberového konania je verejne prístupná. Správu o priebehu a výsledkoch výberového konania zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle najneskôr do troch pracovných dní odo dňa ukončenia výberového konania. Rovnako postupuje aj úrad."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie: „18a) § 2 ods. 4 a § 39a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 153/2011 Z. z."

    Desiaty bod pozmeňujúceho návrhu. Poznámka pod čiarou k odkazu 18a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 18b.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom deväť.

    Jedenásty bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 105 sa § 111b dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Návrhy kandidátov na členov rady menovaných vládou predkladajú subjekty uvedené v § 111a ods. 1 písm. b) až d) Úradu vlády písomne alebo elektronickými prostriedkami v lehote uvedenej vo výzve na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou. V prípade predloženia návrhov elektronickými prostriedkami je subjekt, ktorý návrh predložil, povinný doručiť svoj návrh aj písomne, a to najneskôr v deň uskutočnenia výberového konania.“

    Odsek 4: „Prílohou návrhov podľa odseku 3 sú dokumenty podľa § 110 ods. 6 písm. a), b), c), d) a f) a ods. 7, ako aj čestné vyhlásenie kandidátov o splnení podmienky odbornej praxe vo verejnom obstarávaní s uvedením osoby, u ktorej túto prax vykonávali, a písomný súhlas kandidátov s ich kandidatúrou.“

    Odsek 5: „Návrhu na vymenovanie členov rady menovaných radou uvedených v § 111a ods. 1 písm. b) až d) predchádza uskutočnenie výberového konania. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou zverejňuje Úrad vlády na svojom webovom sídle a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače najneskôr 30 dní pred uskutočnením výberového

    konania. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou zverejní aj úrad na svojom webovom sídle v rovnakej lehote. Podrobnosti o výberovom konaní, najmä o predkladaní návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad vlády."

    Dvanásty bod. V čl. I bode 105 sa § 111c dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú, ide už o posledný bod pozmeňujúceho návrhu:

    Odsek 4: „Ak sa výkon funkcie člena rady menovaného vládou skončí z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. a), vláda vymenuje nového člena rady vždy najneskôr mesiac pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho člena rady a vymenovaný člen rady sa ujme funkcie v deň nasledujúci po dni uplynutia funkčného obdobia doterajšieho člena rady.“

    Odsek 5: „Ak sa výkon funkcie člena rady menovaného vládou skončí z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. b) až d) pred uplynutím jeho funkčného obdobia, nového člena rady menovaného vládou vymenuje vláda z kandidátov, ktorí sa umiestnili v poradí na ďalšom mieste tak, aby bol dodržaný počet a zloženie členov rady menovaných vládou podľa § 111a ods. 1; ustanovenie § 111a ods. 6 tým nie je dotknuté. Ak takíto kandidáti nie sú, uskutoční sa nové výberové konanie podľa § 111b ods. 5 a následne sa postupuje podľa § 111a ods. 2 štvrtej až šiestej vety a ods. 3. Ak je týmto členom kandidát navrhnutý Národnou radou, postupuje sa podľa § 111a ods. 2 druhej a tretej vety."

    Odôvodnenie k bodom deväť, jedenásť a dvanásť. Predkladateľ návrhu zákona vytvára silnú radu úradu so značnými právomocami a dosahom na priebeh verejného obstarávania. Skutočne bude mať táto rada ÚVO veľmi silné kompetencie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné zabezpečiť čo najkvalitnejšie a najširšie zloženie, ktoré zabráni jej rozhodovaniu v prospech konkrétnych záujmov. Kombináciou členov, ktorých navrhuje Národná rada Slovenskej republiky, záujmové združenia miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou, podnikateľské združenia a mimovládne organizácie, sa zabezpečí rovnováha a vyvážené rozhodovanie tohto orgánu.

    Trinásty bod. Poznámka pod čiarou k odkazu 18b sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 18c.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Štrnásty bod. V čl. I bode 170 § 155l ods. 14 sa za slovom „pričom" slovo „dvoch" nahrádza slovom „troch".

    Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Ja iba na záver zopakujem, že ide v našom prípade o stransparentnenie celého procesu výberu rady vlády, predsedu ÚVO. A zároveň teda apelujem na vás, aby ste naozaj uvažovali, či sú skutočne relevantné dôvody na to, aby boli obce vypustené z elektronického trhoviska, pričom vieme, že cez samosprávy ide určite veľmi veľké množstvo verejných obstarávaní. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, o 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je hodina otázok. Dobrú chuť želám.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 12 otázok na predsedu vlády a 24 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (pracovná cesta mimo Bratislavy), zastúpi ho minister životného prostredia Peter Žiga. Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír má plánované prijatie, zastúpi ho minister dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Mariána Kovačócyho a otázka znie: „Pán premiér, ako hodnotíte prvý rok vašej vlády?“

    Nech sa páči, pán podpredseda, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odpovedal na položenú otázku.

    Ak by som mal v skratke vyjadriť ročnú bilanciu vlády, povedal by som, že plníme, čo sme sľúbili voličom, a po roku máme za sebou konkrétne výsledky v oblastiach, ktoré sú pre úspešné zvládnutie dnešnej neľahkej situácie kľúčové.

    Keď sme vytvárali vládu, nemali sme žiadne ilúzie o tom, aké obdobie našu krajinu a budúcu vládu čaká. Vedeli sme, že ekonomický vývoj v Európe bude nepriaznivý, čo sa odrazí na našom hrubom domácom produkte a pracovnom trhu. Očakávania sa po roku vo veľkej miere naplnili. Eurozóna sa v treťom štvrťroku 2012 prepadla do recesie a navyše zúri aj dlhová kríza. V tomto roku sa podľa dostupných prognóz očakáva v krajinách eurozóny naďalej recesia a len pomalé zotavovanie z hlbokej krízy.

    Pozícia a úloha vlády nie je jednoduchá. Je objektívne determinovaná viacerými faktormi. Na jednej strane je to situácia v ekonomike, ktorá si bezpochyby vyžaduje v dôsledku pretrvávajúceho negatívneho vývoja globálnej, finančnej a hospodárskej krízy potrebu stimulácie hospodárskeho rastu a podporu vytvárania pracovných miest. Na druhej strane sa od našej vlády požaduje udržanie makroekonomickej stability a zabezpečenie konsolidácie verejných financií.

    Stotožnili sme sa s dlhodobými cieľmi hospodárskej a spoločenskej politiky Slovenskej republiky. Na ich dosiahnutie však ponúkame odlišné nástroje ako predchádzajúca vláda. Začali sme preto realizovať program založený na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii.

    Základným východiskom činnosti vlády je v podmienkach trvalého sociálneho dialógu eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.

    Ak chceme hodnotiť výsledky prvého roku vládnutia, musíme brať do úvahy v prvom rade celoeurópsky kontext, v ktorom je pre nás ekonomický a sociálny vývoj, samozrejme, rozhodujúci. Faktom je, že Európska únia je dnes v druhej recesii po kríze z roku 2009. V minulom roku zaznamenala eurozóna takmer jednopercentný pokles ekonomiky, pre rok 2013 predpovedá Európska komisia pokles o 0,3 %. A nezamestnanosť je na historicky rekordných úrovniach a má dosiahnuť úroveň nad 12 % aj v krajinách s tradične nižšou mierou nezamestnanosti ako napríklad v Českej republike. V Českej republike dosahuje takisto nezamestnanosť historicky najvyššie miery. Európa teda pokračuje v boji s dlhovou krízou. Predpísala si bolestivý recept, ku ktorému máme aj kritické výhrady. Ale sme pripravení hovoriť o jeho úpravách, zatiaľ však tento koncept platí a my sme pripravení ho dodržať.

    Skôr ako prejdem k zásadným krokom a výsledkom vlády, treba v kontexte (ekonomicky aj politicky ťažko zvládateľné situácie v Európe) spomenúť výhodu Slovenska, ktorú predstavuje jednofarebná vláda. To prináša so sebou potrebnú stabilitu a schopnosť rýchlo prijímať zásadné rozhodnutia. V maximálnej miere sú tak eliminované hrozby vnútorných sporov a neschopnosti presadiť plány vlády.

    Podarilo sa nám dosiahnuť pozíciu spoľahlivého, zodpovedného a akcieschopného člena európskeho klubu. S tým súvisí aj vysoká dôvera v Slovensko, v jeho schopnosť zvládať úlohy, čo je dnes v európskom kontexte vzácnou komoditou. Uvedené má aj finančné vyjadrenie v miere úrokových sadzieb pri predaji štátnych dlhopisov, teda má cenu usporených peňazí pre štát. Všetci veľmi dobre viete, že Slovensko si požičiava za historicky najnižšie úroky, aké kedy malo k dispozícii. Má to, samozrejme, svoj význam aj pre konsolidáciu verejných financií, pretože dlhová služba sa stáva zásadne, zásadne lacnejšou. Sú to násobky, sú to násobky percent, za aké si slovenská vláda požičiavala na začiatku tohto desaťročia.

    Konsolidácia verejných financií bola prvou a najnevyhnutnejšou úlohou vlády, keďže je kľúčová z hľadiska dôveryhodnosti krajiny u rozhodujúcich európskych partnerov a medzinárodných finančných inštitúcií. O úspešnosti splnenia tejto úlohy asi viac vypovedá fakt, že vďaka plneniu deficitného záväzku Slovensku veria finančné trhy natoľko, že sa nám podarilo, ako som už povedal, historicky najvýhodnejšie predať štátne dlhopisy, inak povedané, vďaka zodpovednému prístupu k ozdravovaniu verejných financií sa nám darí lacnejšie financovať potreby štátu, čo nám prináša výrazné úspory, konkrétne môžeme hovoriť v tomto prípade o úspore v objeme 120 miliónov eur, 3,6 miliardy v starých slovenských korunách.

    Rovnako podstatný je aj postup, ktorý sme si pri ozdravovaní verejných financií zvolili. Jasne sme povedali, že konsolidáciu nebudú na svojich pleciach niesť tí, ktorí krízu nespôsobili. Súčasne sme pristúpili k úsporám na strane štátu cez viazanie výdavkov, znižovanie prevádzkových aj mzdových nákladov vládnych rezortov. Konsolidácia v celkovom objeme 3,5 miliardy eur je náročná úloha, vyžaduje nespočetné množstvo rokovaní, najmä ak sme sa rozhodli plošne nezvyšovať daň z pridanej hodnoty, čo by bolo, mimochodom, najjednoduchšie, ale súčasne sociálne najnespravodlivejšie riešenie, pretože cez zdraženie tovarov by sa dotklo najmä ľudí s nižšími príjmami.

    K téme „o trestaní úspešných" zvyšovaním daní chcem uviesť, že aj po zvýšení dane z príjmu fyzických osôb je na Slovensku miera progresivity nižšia ako vo väčšine európskych krajín a aj miera zdanenia firiem je nižšia ako priemer Európskej únie.

    K daňovej problematike je potrebné uviesť, že po rozvrate, ktorý nám súčasná opozícia zanechala v daňovej správe a ktorý výraznou mierou prispel k zníženiu daňových príjmov, a tým k zvyšovaniu objemu konsolidačného balíka, sa nám v poslednom období darí zvyšovať razanciu aj úspešnosť v boji proti daňovým únikom. K uvedenému prispeli legislatívne opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, limitu na hotovostné platby, ale aj konkrétne kroky špecializovaných policajných zložiek.

    S konsolidáciou verejných financií súvisí aj úspešne rozbehnutá realizácia programu ESO. Efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa môže celkom otvorene naznačiť, že program má zámer uskutočniť zásadné zmeny v systéme štátnej správy. Jeho cieľom je zjednodušiť kontakt občana so štátnou správou a zároveň zvýšiť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, ako aj ich účinnú kontrolu. Na základe schválených zmien v legislatívnom rámci štátnej správy sa k 1. januáru 2013 vykonali prvé organizačné zmeny, predovšetkým integrácia časti špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni. Ďalej sme vykonali zmeny v princípoch ekonomického a personálneho riadenia miestnej štátnej správy. Tieto činnosti boli výrazne centralizované. A od komplexnej reformy štátnej správy ESO očakávame lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov.

    Dnes môžeme konštatovať, že konsolidácia verejných financií prebieha úspešne. Dokazuje to aj vývoj verejných financií v prvých mesiacoch tohto roka. Súčasne platí, že ak by nastal vývoj, ktorý by ohrozil plnenie cieľa trojpercentného deficitu verejných financií, sme pripravení na ďalšie opatrenia, pri ktorých ale garantujeme, že nebudú na strane príjmov, teda charakteru zvyšovania daní, ale výlučne na strane úspor v štátnej spotrebe.

    S konsolidačným úsilím priamo súvisí prorastová hospodárska politika, pretože rast je nevyhnutným predpokladom daňových príjmov a s politikou rastu v čase utlmenia verejných investícií zase priamo súvisí oblasť čerpania fondov Európskej únie. Žiaľ, musím konštatovať, že v kľúčovej oblasti efektivity čerpania fondov Európskej únie nám predchádzajúca vláda zanechala veľmi zlú východiskovú pozíciu, z prostriedkov pre rok 2011 v objeme 1,7 miliardy eur, ktorých čerpanie je obmedzené do konca roku 2013, prevzali sme pripravenosť prakticky na úrovni nula, čo by znamenalo škody pre Slovensko nielen v podobe prepadnutia zdrojov, ale aj nevyužitia ich prínosu pre investície do rastu domácej ekonomiky. Preto sme vyvinuli maximálne úsilie na urýchlenie čerpania vrátane čiastkových zmien v oblasti verejného obstarávania. A dnes môžeme konštatovať postupné zlepšovanie miery čerpania eurofondov. Zvýšenie efektivity čerpania eurofondov z aktuálneho programovacieho obdobia kontrolujeme na každotýždennej báze.

    Veľké úsilie sme v ostatných mesiacoch venovali aj budúcemu programovaciemu obdobiu. Veríme, že výsledok rozpočtového samitu Európskej rady sa nebude pre Slovensko zásadne meniť, pretože sme v tejto oblasti dosiahli veľké úspechy, keď sa nám podarilo zvýšiť objem peňazí na viac než 13 miliárd eur v rokoch 2014 až 2020. Aby sme uvedené zdroje vedeli čo najviac využiť pre hospodársky rozvoj, zriadili sme Radu pre partnerskú dohodu pre čerpanie fondov Európskej únie pre budúce rozpočtové obdobie. V rade sú zastúpení všetci relevantní aktéri. Súčasne ideme do zníženia počtu operačných programov a do väčšej centralizácie koordinácie na pôde Úradu vlády a nového postu podpredsedu vlády pre investície, ktorý gestoruje aj agendu eurofondov.

    Vláda vytvára predpoklady, aby bolo maximum zdrojov z Únie využitých pre prorastové investície. Príkladom je naplánovaná suma 8 miliárd eur do projektov infraštruktúry, ktoré majú potenciál zvýšiť ročne rast HDP o 0,4 % a vytvoriť tisícky pracovných miest v stavebníctve. Slovensko je dnes jednou z mála krajín Únie s ekonomickým rastom, za štvrtý štvrťrok 2012 sme spolu s Poľskom a Rumunskom obsadili štvrtý najrýchlejší rast, pričom v roku 2014 by mal náš rast dosahovať bezmála 3 %. Preto sme v rámci kontrolných dní na ekonomických rezortoch dospeli k dohode a do vlády už bol predložený program deviatich podporných prorastových opatrení z dielne rezortu hospodárstva, ktoré sa sústredia na podporu podnikateľského prostredia, exportu a investovania do zmien v odbornom školstve, do oblasti výstavby infraštruktúry či energetickej efektívnosti.

    Dôraz na prorastové opatrenia je kľúčový z hľadiska boja proti najväčšiemu sociálnemu problému krajiny, vysokej nezamestnanosti. Aby sme dali obraz živený rozdrobenou opozíciou bez iniciatív a bez tém do reálneho kontextu, treba pripomenúť, že vysoká nezamestnanosť je chronický problém Slovenska. V podstate počas celého obdobia posledných desiatich rokov sme patrili k štyrom krajinám s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európskej únii. Čiže nejde o nový fenomén. Rovnako je faktom, že nezamestnanosť rástla počas minulého roka v devätnástich krajinách Únie, teda vo väčšine členských štátov. Na Slovensku rástla rovnako rýchlo ako v eurozóne, kde dosahuje historické rekordy. Nárast nezamestnanosti je pripisovaný návratu krízy, konkrétne dlhovou krízou a striktnou politikou úspor, ktorou na krízu Európa reaguje a ktorá, samozrejme, brzdí rast.

    Slovensku komplikuje situáciu aj jeho pozícia malej, šiestej najotvorenejšej ekonomiky na svete priamo naviazanej na odbytové trhy v rámci Únie, z ktorých väčšina zažíva výrazný ekonomický prepad. Úloha domáceho trhu je prakticky zanedbateľná, keď si uvedomíme, že vývoz zo Slovenska slovenských produktov predstavoval až 95 % našej produkcie.

    Zároveň musím dodať, že na základe doteraz známych údajov žiadne z opatrení vlády neprispeli k zvýšeniu miery nezamestnanosti. Vychádzam z porovnania vývoja miery nezamestnanosti na konci minulého a na začiatku tohto roka, keď sa podľa opozície mali negatívne prejaviť viaceré legislatívne kroky vlády. V skutočnosti to však podľa oficiálnych údajov vyzerá práve naopak. Ak napríklad porovnáme počet ľudí, ktorí pribudli do evidencie nezamestnaných na úradoch práce v mesiacoch október až december 2012, tak každý z týchto mesiacov pribudlo o sedemtisíc až deväťtisíc nových nezamestnaných menej ako rok predtým. Ak sa dozvuky našich opatrení mali prejaviť až začiatkom tohto roka, tak v januári pribudlo nových nezamestnaných menej ako v tom istom mesiaci za posledné štyri roky. Napríklad vlani ich bolo o päťtisícpäťsto viac...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán podpredseda vlády, chcem vás upozorniť, že uplynul stanovený 15 minútový limit. Takže...

  • Ďakujem. Ja teda poviem iba jednu vetu, pani podpredsedníčka.

  • Tých úloh, ktoré sme splnili za ten rok, je zjavne tak veľa, že ich ani za 15 minút nestihneme popísať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Monika Gibalová na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a otázka znie: „Vážený pán minister, aká bola výška vyplatenej dávky v zmysle zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb za rok 2012 a koľkým občanom?“

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, príspevok na pohreb je jednorazová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zosnulého. Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je plnoletá osoba, fyzická osoba, ak, po prvé, zabezpečila pohreb, po druhé, má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, po tretie, je trvalý pobyt zomretého na území Slovenskej republiky v čase smrti a, po štvrté, pochovaný zosnulý na území Slovenskej republiky ak mal v čase smrti prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výška príspevku na pohreb predstavuje čiastku 79,67 eura. Úprava výšky príspevku na pohreb je zákonom ustanovená ako možnosť zvýšiť sumu príspevku na pohreb nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorá sa však využíva podľa možností príslušného štátneho rozpočtu. Suma príspevku na pohreb bola naposledy upravená k 1. septembru 2007 nariadením vlády Slovenskej republiky č. 393/2007 Z. z. V roku 2012 bola podľa verejne dostupných údajov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatená táto čiastka 49 756 osobám v celkovej výške 3 995 000 eur. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Táto dávka slúži na úhradu výdavkov spojených s pohrebom. Ako ste už povedali, je vo výške približne tých 80 eur. A má obligatórny charakter. A v súvislosti s tým sa vás chcem opýtať, či neuvažujete o zmene nárokovateľnosti tejto dávky a solidárnom prerozdelení. Pýtam sa na to v tejto konkrétnej súvislosti a skúsenosti, že mám nedávnu osobnú skúsenosť ako možný prijímateľ tejto sociálnej dávky, keď som túto dávku odmietla z jednoduchého dôvodu, že nebola som na ňu odkázaná. Si myslím, že je viac takých občanov, ktorí o túto dávku možno aj požiadajú a nie sú na to odkázaní. A považujem to za chybu, pretože mala by byť podľa môjho názoru aj táto dávka zmenená a mala by byť prerozdeľovaná ináč, solidárnejším spôsobom. Ak teda môžete, odpovedzte mi na to, či plánujete aj úpravu tejto dávky. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, uvažujeme o tom, ale nie v tomto kalendárnom roku, ale pre budúci kalendárny rok. Ale už je na to stanovená pracovná skupina, ktorá prehodnocuje alternatívy možného ďalšieho postupu. Takže na vašu otázku odpoviem, áno, pre rok 2014 sa o tom uvažuje.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhú otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: „Pán minister, podľa mojich informácií Národná diaľničná spoločnosť uzavrela začiatkom tohto roka kvôli výstavbe nového oplotenia diaľnice D1 v úseku Trnava – Horná Streda dohodu s obcou Pečeňady o úhrade za realizáciu, výrobu drevín v katastrálnom území obce Pečeňady v sume 154 407 eur, podľa uvedenej zmluvy nie je jasné, na akých parcelách obecných alebo súkromných sa bude realizovať predmetný výrub a ani to, aká je spoločenská hodnota odstránených drevín, teda za čo vlastne vyplatí NDS obci Pečeňady viac ako 154 tisíc eur, schválil tento výrub príslušný úrad životného prostredia?“

    Pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, tento výrub drevín sa realizuje na parcele č. 705/3 o výmere 62 306 metrov štvorcových v katastrálnom území obce Pečeňady, ktorej vlastníkom je podľa listu vlastníctva č. 345 Národná diaľničná spoločnosť. Výrub drevín v katastri obce, ako aj ďalších 17 obcí a miest je nutný kvôli vybudovaniu oplotenia diaľnice z dôvodu zabezpečenia ochrany zdravia účastníkov cestnej premávky na diaľnici D1, pretože migráciou zveri v tomto úseku dochádza často k dopravným nehodám.

    Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a umiestňovaní a druhovom zložení cestnej zelene a o výrube jej drevín rozhoduje cestný správny orgán po dohode s orgánom životného prostredia, čo je v tomto prípade obec. Obec Pečeňady sa vyjadrila, že k vydaniu povolenia výrubu nemá námietky a za predpokladu dodržania dohody uzavretej medzi NDS a obcou Pečeňady, na základe ktorej bude v rozhodnutí uložená finančná náhrada vo výške spoločenskej hodnoty drevín, výrub sa realizuje na základe rozhodnutia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vydaného podľa citovaného § 14 ods. 3 cestného zákona, ktorým bol povolený výrub stromov a krov v zmysle dendrologického prieskumu a inventarizácie drevín vypracovaného spoločnosťou IPOS, spol. s r. o., pre projekt Oplotenie diaľnice.

    Zároveň bola uložená povinnosť zaplatiť finančnú náhradu za výrub drevín jednotlivým mestám a obciam vrátane obce Pečeňady vo výške spoločenskej hodnoty drevín vyplývajúcej z dendrologického prieskumu. Spoločenská hodnota drevín je vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V katastrálnom území Pečeňady sa výrub týkal 43 stromov s obvodom kmeňa menším ako 40 centimetrov a 207 stromov s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov, z toho boli 2 agáty, 2 duby, 23 hrabov, 3 jablone, 51 javorov, 15 jaseňov, 59 topoľov, 1 breza a 51 vŕb a kríkov na celkovej ploche 3 990 metrov štvorcových. Spoločenská hodnota drevín bola podľa dendrologického prieskumu a inventarizácie drevín vyčíslená na hodnotu 154 407,19 eura. Obec je povinná tieto finančné prostriedky použiť na starostlivosť o zeleň. Oprávnenosť využitia prostriedkov kontroluje Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte možnosť v lehote dvoch minút položiť doplňujúcu otázku.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, pán poslanec ju chce položiť. Nech sa páči.

  • Pán minister, tak sme sa zasmiali a teraz vážne. NDS-ka na svojom pozemku, ako ste to sám povedali, objedná si firmu, ktorá vyrúbe stromy. A zaplatí obci 154 000 eur za čo? Za nič. Pán minister, náletové kroviny, ktoré sa tam nachádzajú, aj niektoré stromy, ktoré ste spomenuli, dokáže likvidovať NDS-ka aj vlastnými prostriedkami, vlastnými pracovníkmi, ale obci sa platí, ako sme správne počuli, za nič, pretože ten pozemok je pozemok NDS-ky. NDS-ka to realizuje a obec dostáva peniaze za nič. A aby sme to rozšírili, nejedná sa o jednu obec, podľa mojich dnešných informácií takúto podobnú čiastku dostalo 18 obcí v tomto regióne. Ja sa pýtam, za čo 18 obcí dostalo podľa mojich informácií možno až niekoľko miliónov eur za nič, v čase konsolidácie verejných financií, v čase, keď máme cesty i. triedy ako tankodrómy v celej republike, štátna firma, štátna akciová spoločnosť NDS vyplatí státisíce, možno milióny za nič? Moja doplňujúca otázka je: Koľko NDS-ka zaplatila týmto osemnástim obciam, aká je celková čiastka za nič?

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vy ste asi nepočúvali, ale zákon definuje niečo, čo sa volá spoločenská hodnota drevín, a v rámci ochrany životného prostredia je tu nejaký štandardizovaný postup, keď každá tá drevina má určitú spoločenskú hodnotu, ktorú musíte kompenzovať za to, že tam nebude, a pritom povinnosťou obce je zase sa starať o tú zeleň, čo, som hovoril, kontroluje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia.

  • Výkriky v sále.

  • Neviem, prečo vykrikujete, upokojte sa. Existujú nejaké zákony, ktoré proste treba dodržiavať. A keď vy ste, možnože ste úplní ignoranti k životnému prostrediu, asi áno, lebo bývalé vedenie ministerstva nemalo problém s tým, ignorovať to, čo znamená riešenie napríklad veľkých líniových stavieb z pohľadu životného prostredia, preto napríklad sme tak dopadli aj na úseku Turany – Hubová, pretože ste sa tomu nie dôsledne venovali. Asi vám nič nehovorí niečo také, aké platia dnes zákony o životnom prostredí. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, prosím vás pekne, naozaj nevykrikujte, pokračujeme ďalšou otázkou.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová položila otázku ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: „Vážený pán minister, nedávno ste v médiách odprezentovali opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré z nich máte pripravené a rozpracované tak, aby mohli byť uvedené do praxe v blízkej dobe?“

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať a potom oznámte ukončenie svojej odpovede.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Predmetné opatrenia sú obsahom pripravovaného materiálu Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, s návrhmi na jeho zlepšovanie. Vyplynuli aj ako dôsledok umiestnenia Slovenskej republiky v hodnotiacom rebríčku kvality podnikateľského prostredia Svetovej banky. Uvedený materiál ešte nebol predmetom rokovania vlády, ale je medzi materiálmi zaradenými na prerokovanie.

    Podotýkam, že aktuálne umiestnenie Slovenskej republiky i napriek tomu, že je dlhodobo najlepšie spomedzi ekonomicky a vývojovo porovnateľných krajín, t. j. krajín V-4, je 46. zo 185 hodnotených krajín sveta.

    Ako som už viackrát uviedol, a trvám na tom, systematické zavádzanie pozitívnych zmien v podnikateľskom prostredí v Slovenskej republike môže v strednodobom horizonte výrazne akcelerovať rozvoj ekonomiky a zvyšovať zamestnanosť. Ukazujú to skúsenosti tak z predchádzajúcich rokov, ako aj najrozvinutejších postindustriálnych ekonomík. V tomto smere je v podnikateľskom prostredí Slovenskej republiky neustále čo zlepšovať či už v oblasti vymožiteľnosti práva, administratívnych bariér, regulácie, prístupu k financiám, daňovej a odvodovej oblasti a tak ďalej.

    Opatrenia v celkovom počte 24, ktoré sú teraz pripravené na rokovanie vlády, ktoré ministerstvo hospodárstva predkladá v rámci materiálu Správa o stave podnikateľského prostredia a ktoré boli vykonzultované so zainteresovanými rezortmi, majú strednodobý charakter. Z časového hľadiska ide o opatrenia, ktorých realizácia je v priebehu tohto roku, respektíve v priebehu roku 2014. Z týchto 24 opatrení je len jedno opatrenie pripravené s termínom realizácie do konca roka 2015. Ide o opatrenie uložené napríklad predsedníčke Úradu geodézie a kartografie a katastra. A tam je to viazané na zavedenie Centrálneho systému katastra nehnuteľností, ktorý je budovaný v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti. A práve dôsledkom týchto medzirezortných rokovaní boli upravenia týchto termínov a možnosti ich realizácie, resp. ich prerokovávania v niektorých neskorších termínoch. Ministerstvo hospodárstva ihneď po schválení materiálu vládou spustí verejne dostupný informačný portál pre nahlasovanie duplicitných informačných povinností vyplývajúcich podnikateľom z legislatívy.

    V štádiu finalizácie je i zmapovanie administratívnych nákladov legislatívy, ktorá je v kompetencií Ministerstva hospodárstva SR, na čo priamo nadväzuje opatrenie zabezpečiť školenia zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy k metodike štandardného nákladového modelu s termínom realizácie do 31. augusta 2013 a opatrenie Aktualizácia Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, t. j. vplyvov na verejné financie, štátny rozpočet, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti do konca roku 2014 s cieľom zabezpečiť prípravu právnych noriem, ktoré budú stabilné a nebudú vyžadovať následné úpravy.

    Ministerstvo hospodárstva dlhodobo spolupracuje s ministerstvom vnútra pri zefektívňovaní činnosti jednotných kontaktných miest, a tým i uľahčovaní celého procesu začatia podnikania v Slovenskej republike. V tejto súvislosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako gestor vypracuje do konca tohto roku novely legislatívnych noriem vzťahujúcich sa na súdny poplatok tak, aby jeho sadzba pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednom kontaktom mieste bola totožná so sadzbou súdneho poplatku pri celoelektronickom podaní do obchodného registra realizovanom prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.

    Okrem týchto opatrení, ktoré sú súčasťou uvedeného materiálu správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, v tejto chvíli ministerstvo hospodárstva pripravuje v spolupráci s ostatnými rezortmi i opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, ako spomenul pán podpredseda vlády už v úvodnej otázke, ktorá bola adresovaná premiérovi Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani podpredsedníčka, chcete doplňujúcu otázku? (Reakcia podpredsedníčky NR SR) Nech sa páči. Poprosím, zapnite pani podpredsedníčku. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo. No dozvedela som sa, že pripravujete materiál, ktorý je pripravený na rokovanie vlády. Možno keby ste mi upresnili, na ktoré rokovanie vlády to je, či na to o týždeň alebo na to o mesiac, o pol roka. Hovorili ste o niektorých krokoch, ktoré sú už rozpracované tak, že budú môcť byť teda možno už aj spracované do konca alebo v priebehu tohto roka. To sú tie systémové kroky, ktoré ste spomenuli, ale necítite potrebu urobiť niečo možno pre tých 10 000 živnostníkov, ktorí teraz veľmi váhajú, či živnosť zanechať alebo si ju ponechať, možnože aj keď nesystémovo, aj keď drobnými krokmi, ktoré naozaj by zabezpečili, aby tí drobní podnikatelia, ktorí u nás zvažujú, či vôbec majú podnikať, naozaj podnikať zostali, lebo mám pocit, že za ten čas, ktorý strácame pri vytváraní len systémových dlhodobých krokov, verím, že sú potrebné, určite to nikto nepopiera, nám pomedzi prsty utečú možno tisícky ľudí, ktorých zasa zachytíme len v tej sociálnej sieti, bohužiaľ. Ďakujem za odpoveď.

  • Pán minister, nech sa páči, odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Áno, pani podpredsedníčka, vláda by mala prerokovať tento materiál. Bude to na najbližšom rokovaní vlády, v stredu budúci týždeň. Takže by sme mali mať prvých 24 opatrení vonku. Sú medzi nimi aj opatrenia, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie pre drobných živnostníkov v krátkodobom horizonte. A v súbore opatrení hospodárskeho rastu, ktorý taktiež plánujeme prezentovať a schváliť na vláde niekedy na konci prvého štvrťroka, resp. druhého, čo bude do mesiaca, tam sú takisto opatrenia, ktoré majú pomôcť malému a strednému podnikaniu, či už sú to finančné nástroje, ktoré rozhýbu Mikropôžičkový program, a podobné nástroje, ktoré by mali živnostníka presvedčiť, aby sa mu podnikať na Slovensku oplatilo. Samozrejmá vec, ideálny stav tu nie je. Ale aj tieto drobné zlepšenia, si myslím, vytvoria podmienky na to, aby podnikanie a živnostenský stav na Slovensku sa rozmnožoval. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: „Vysvetlite, ako je možné, že naše cesty sú plné výtlkov a v Rakúsku takéto problémy nie sú, pričom náklady na údržbu u nás sú štyrikrát vyššie ako v Rakúsku?“

    Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, nie je mi zrejmé, odkiaľ máte také informácie, pretože ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja takýmito nedisponuje. Máme porovnanie údajov poskytnutých českým ministerstvom dopravy a rozpočtovanými výdavkami na opravu a údržby diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy v Slovenskej republike na rok 2013. A v tomto porovnaní výdavky na Slovensku dosahujú v prepočte na kilometer len približne polovičnú hodnotu výdavkov Českej republiky. Predpokladám, že je táto suma určite nižšia ako v Rakúsku a nie štyrikrát vyššia. Ale ak máte takú štatistiku, rád si ju pozriem. Ale veľmi o tom pochybujem, pretože dlhodobo je na Slovensku práve problém, že sa veľmi málo investovalo do cyklickej a pravidelnej údržby a obnovy diaľnic, ale najmä ciest I. triedy, ktoré sú naozaj v žalostnom stave. A v tom sa s vami úplne zhodnem. A myslím si, že to je jasné každému. Problém však je ten, že je to história, ktorá netrvá, samozrejme, rok ale desiatky rokov alebo veľa rokov minimálne. A dá sa presne pozrieť, koľko prostriedkov išlo do pravidelnej údržby ciest I. triedy. Hovoríme najmä a cestách I. triedy za posledné obdobie. V tomto roku je v rozpočte Slovenskej správy ciest plánovaných na ich opravu a údržbu 32 500 000 eur čo je asi polovička potrebnej sumy, ktorá by zabezpečila sanáciu tohto stavu a nejakú udržateľnosť. Čiže zhruba 60 miliónov až 70 miliónov eur by bolo treba každoročne investovať do pravidelnej údržby ciest I. triedy. Problém je však ten, že prostriedky štátneho rozpočtu sú limitované. A je jasné, že aj v strednodobom pohľade limitované budú. Takže preto je momentálne nevyhnutné využiť historickú šancu, ktorú Slovensko má v podobe eurofondov. A snažíme sa ju aj naplno využiť. Ešte v tomto volebnom období plánujeme zmodernizovať viac ako tisíc kilometrov ciest I. triedy a zvýšiť tak, samozrejme, bezpečnosť cestnej premávky. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec chce doplňujúcu otázku položiť. Nech sa páči, pán poslanec, máte na to dve minúty.

  • Pán minister, tie údaje sú asi každému dostupné, každý ich mohol zachytiť. V dennej tlači boli publikované. V elektronických médiách boli reportáže, ktoré porovnávali tieto údaje. Netýkalo sa to len ciest I. triedy, o ktorých ste hovorili, ale aj normálne obecných komunikácií, čo nie je vaša kompetencia. Ale myslím si, že tam je situácia veľmi obdobná. A tá moja otázka smeruje skôr k tej nezrovnalosti, že náklady vynakladáme veľké, efekty ale sú absolútne iné. A v čom je problém? To je technológia, to je kvalita tých zmesí, to je nejaká schopnosť tých firiem, ktoré to vykonávajú, alebo ich neschopnosť? A ja si myslím, nikto iný, iba ministerstvo dopravy by malo pátrať po tejto odpovedi a poskytnúť kvalifikované vysvetlenie a prípadne teda snažiť sa o odstránenie tejto situácie.

    Napríklad aby sme sa dostali zasa k cestám I. triedy. Tá šesťdesiatšestka spomenutá v druhej otázke, ktorá ale nepríde zrejme na rad, ktorá je od Brezna cez Horehronie, je v hroznom stave a zároveň teda chcem využiť to a v doplňujúcej otázke sa spýtať, kedy a v akom rozsahu plánujete s touto cestou robiť niečo, opravy, rekonštrukcie.

    Ale aby som nezabudol na to podstatné. Kde je problém v tom, že naozaj po každej zime na Slovensku fakt máme samé výtlky, samé diery? A stačí prejsť cez tie hranice do Rakúska a je jedno, na akej komunikácii sa nachádzame, či je to na diaľnici, na ceste I. triedy, na obecnej komunikácii, tie cesty sú kvalitné. A z tých údajov, ktoré všeobecne boli dostupné, náklady sú nižšie ako na Slovensku. Neviem tomu porozumieť.

  • Pochybujem o tom, že náklady na kilometer bežnej cyklickej údržby sú nižšie v Rakúsku ako na Slovensku. Pritom sa pýtam, odkiaľ to máte. Keď mi ukážete relevantné dáta, ja vám poviem, že mám relevantné dáta z Čiech, priamo z ministerstva, ktoré majú výpovednú hodnotu. A to, že vy ste sa niekde dočítali, no tak to moc veľa neznamená. Ak ukážete nejakú detailnú štatistiku, tak sa môžeme o tom baviť. Podľa mojich informácií na kilometer na pravidelnú údržbu ide, samozrejme, v Rakúsku oveľa viac finančných prostriedkov ako u nás. A to je ten problém, keď sa pýtate. Problém nie je ani tak technológia ako to, že tie cesty sú dlhodobo zanedbané. Pokiaľ sa niekto stará o tie cesty pravidelne, hovorím, že na Slovensku by bolo treba len na cesty I. triedy zhruba dvojnásobnú sumu ročne a investovať pravidelne, aby boli v takom stave, že tie výtlky jednoducho nebudú vznikať v takej miere, v akej vznikajú. To znamená rádovo 30 miliónov až 40 miliónov eur len na cesty I. triedy viac ročne. A Slovensko je momentálne v stave, že si to jednoducho dovoliť nevie. Vláda sa momentálne rozhodla.

    A správne ste povedali, že množstvo ciest má v správe samospráva, ktoré majú tiež veľa výtlkov, stačí sa pozrieť v Bratislave a v iných veľkých mestách, ktoré, keď sa ich spýtate, tak vám určite povedia, v čom je problém. Asi nie v tom primárne, že by nemali technológie na to ako to urobiť, ale jednoducho v tom, že na to nemajú peniaze. Teraz sa vláda rozhodla poskytnúť výnimočnú pomoc samosprávam v objeme 16 miliónov eur vzhľadom na to, že táto zima bola ešte výnimočnejšia ako iné z pohľadu tých teplôt a vlhkosti a jej agresivity voči cestám. A už samy samosprávy hovoria, že to je málo, že to je jednoducho málo peňazí. No a taktiež sa snažíme, čiže to je pre samosprávy či cesty, ktoré majú v správe, čo je naozaj výnimočná pomoc zo strany vlády, a taktiež hľadáme možnosti, ako poskytnúť Slovenskej správe ciest ďalších aspoň 15 000 000 na sanáciu toho doslova havarijného stavu v niektorých miestach.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí piatu otázku položila pani poslankyňa Mária Ritomská ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi. A otázka znie: „Vážený pán minister, ako poslankyni dostala sa mi informácia, že sa chystáte zabezpečiť na úradoch práce službu terénnych pracovníkov, môžete informovať verejnosť, kedy bude táto záslužná úloha aktuálna a aká bude presná náplň práce týchto pracovníkov?“

    Pán minister, nech sa páči, odpoveď, ako aj oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, v prvom rade treba uviesť, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vo všeobecnosti časť svojich úloh vykonávajú v teréne. V súvislosti s otázkou, ktorá je zameraná na oblasť možno sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je osobitne potrebné zdôrazniť, že aj keď sú zamestnanci orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zamestnancami v štátnej službe, snáď s výnimkou zamestnancov referátov poradensko-psychologických služieb, ich práca rozhodne nie je práca úradnícka. Podmienkou riadneho výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je okrem iného dokonalá znalosť rodinného prostredia dieťaťa či iného prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Je to práca, ktorá je svojou povahou založená najmä na terénnej sociálnej práci, pričom jej základným cieľom je vykonávať opatrenia tak, aby mohlo každé dieťa vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí, prípadne ak to nie je možné, v čo najvhodnejšom prostredí náhradnom.

    Jednou zo základných úloh rezortu je zabezpečiť podmienky, a to tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne, na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pripravil za týmto účelom koncom minulého roku národný projekt Podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorý sa začal realizovať vo februári tohto roku. Hlavným cieľom národného projektu je vytváranie a rozvoj opatrení podporujúcich život detí v prirodzenom náhradnom rodinnom prostredí a pokračovanie podpory vykonávania náhradnej starostlivosti na komunitnej úrovni. Špecifickými cieľmi národného projektu sú skvalitnenie vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prirodzenom rodinnom prostredí na predchádzanie umiestňovania detí do inštitúcií, po ďalšie, podpora a uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti a náhradnej osobnej starostlivosti, po ďalšie, zintenzívnenie transformácie a podpory deinštitucionalizácie v poskytovaní starostlivosti v detských domovoch, komplexná podpora profesionálnych rodín, zvyšovanie odbornosti a prehlbovanie zručností zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately v detských domovoch. Jednou z hlavných aktivít národného projektu je vytvorenie nového modelu manažmentu sanácie rodiny, na čo sa viaže aktivita etablovania rodinných asistentov do štruktúr orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V rámci tejto aktivity bude vytvorených 92 nových pracovných miest takzvaných rodinných asistentov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v oddeleniach v sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 2 na každý úrad. Hlavnou úlohou rodinných asistentov bude výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prirodzenom rodinnom prostredí za účelom udržania podpory rodiny, predchádzania vyňatia dieťaťa z rodinného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že pôjde o prácu mimoriadne náročnú, požadovanou požiadavkou pre uchádzača je okrem iného vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca. Vytvorené miesta budú reálne obsadzované koncom prvého polroka tohto roku.

    Pre úplnosť chcem uviesť aj ďalšie aktivity, ktoré máme rozpracované, respektíve sú v štádiu realizácie. V rámci národného projektu Podpora opatrovateľskej služby, ktorý budú realizovať obce a neverejní poskytovatelia a ktorého cieľom je, po prvé, podpora sociálnej inklúzie s rozšírením dostupnosti opatrovateľskej služby, po ďalšie, posilnenie lokálnych kapacít opatrovateľskej služby a umožniť seniorom a osobám so zdravotným postihnutím zotrvať vo svojej rodine a v komunite s náležitou odbornou pomocou, na tento projekt rátame s 1 500 novými pracovnými miestami v opatrovateľskej službe. Ministerstvo v súčasnosti dokončuje prípravu národného projektu komunitných centier, ktorým sa vytvoria predpoklady na budovanie siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity, cirka 120 centier na Slovensku. Cieľom je zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít ich lepším prístupom k sociálnym službám, aktivitám vykonávaným v komunitnom centre. Komunitné centrum bude poskytovať služby najmä pre rodiny s deťmi. Pôjde o aktivity zamerané na sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, výchovno-preventívnu, vzdelávaciu, aktivačnú činnosť, sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím, nízko prahové programy pre deti a mládež, predškolskú prípravu, programy včasnej starostlivosti, záujmovú činnosť a ďalšie aktivity. Predpokladaný počet novo vytvorených pozícií v rámci týchto komunitných centier predstavuje 615 miest nových komunitných pracovníkov.

    Vážená pani poslankyňa, ak by som to mal celé zhrnúť do jedného čísla, celkove ideme posilniť terénnych sociálnych pracovníkov o takmer 2 300 nových osôb. Chcem zároveň poukázať na skutočnosť, že konsolidujeme verejné prostriedky, šetríme, ale v každom prípade nie na úkor ľudí, ktorí sú odkázaní na našu pomoc. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno, nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Tá vaša odpoveď bola vyčerpávajúca, už aj v tom, ako som to položila. Išlo mi o náplň a kedy to bude. Ale jednu vec by som ešte chcela vedieť. Pracovníci, ktorí budú prijímaní na tieto pracovné miesta, si vyžadujú, aby boli aj školení, aby boli vlastne nejako usmerňovaní. Tak by som chcela vedieť, ako bude táto oblasť vlastne z pohľadu úradu práce nasmerovaná, pretože sa stáva, že úrad práce nie je tak v spojení s verejnosťou a je veľa tých negatívnych príkladov. Čiže skôr by si to vyžadovalo, aby bolo také prepojenie a usmernenie aj tých štátnych pracovníkov. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, to, že je niekto absolventom vysokej školy druhého stupňa v odbore sociálna práca, je základný predpoklad na to, aby mohol v danej oblasti pôsobiť. Ale nie je to zďaleka ešte postačujúce pre to, aby mohol konkrétne nastúpiť a mnohé činnosti vykonávať. Preto máme pripravený samostatný projekt vzdelávania v rámci Európskeho sociálneho fondu. Všetci títo pracovníci predtým, než nastúpia a budú realizovať konkrétnu náplň, ktorá im z toho vyplýva zabsolvujú vzdelávanie prostredníctvom rezortného Európskeho sociálneho fondu, teda eurofondov, ešte v priebehu tohto roku. Takže tie riziká, ktoré ste naznačili, by mali byť týmto eliminované.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec tiež ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a otázka znie: „Pán minister, vaším Zákonníkom práce ste už výrazne prispeli k rastu nezamestnanosti na Slovensku, prečo chcete tento stav ešte ďalej zhoršovať zákonom o kolektívnom vyjednávaní, ktorý škodí najmä malým podnikateľom?"

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, v prvom rade vás musím trošku vyviesť z omylu. Návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní nebude mať dopad na zamestnanosť, aspoň nie priamy. Ak bude nepriamy, tak si dokonca dovolím povedať, že možno bude aj pozitívny. V novele totiž chceme stanoviť férové pravidlá pre rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pravidlá, ktoré navrhujeme, na jednej strane nezabrzdia rozširovanie, ako je tomu dnes, na druhej strane stanovujú presné podmienky pre celý proces, aby rozširovanie nemalo škodlivé dopady na jednotlivé podniky, preto vytvoríme priestor zamestnávateľom, aby mohli uplatniť pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Hodnotiť ich bude tripartitná komisia zložená zo zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a štátu, v tomto prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistického úradu Slovenskej republiky a nášho rezortu, rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa vôbec mohla byť rozšírená, bude treba splniť podmienku tzv. reprezentatívnosti. Čiže rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa musí pokrývať väčší počet zamestnancov v danom odvetví ako zamestnávatelia, združených v inej asociácii. Zároveň z rozšírenia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona úplne vylúčime presne vymedzené kategórie zamestnávateľov, po prvé, na ktorých sa ku dňu účinnosti rozšírenie vzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, po ďalšie, ktorí sú ku dňu účinnosti rozšírenia v úpadku alebo v likvidácii alebo v ozdravnom režime, prípadne na ktorých sa vzťahuje nútená správa, po ďalšie, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov, to chcem podčiarknuť ešte raz, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov, ktorí zamestnávajú aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím, ktorých postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia stále trvajú, ako aj takých, ktorí ku dňu účinnosti rozšírenia podniku fungujú menej ako 24 mesiacov. Je teda jasné, že veľká skupina malých podnikov bude z rozširovania o záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vylúčená na základe uvedených konkrétnych podmienok. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je približne 82,5 % zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 20. To znamená, automaticky zo zákona sa týchto zamestnávateľov nebude dotýkať rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

    Zároveň však upozorňujem, že návrh zákona vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce pod číslom 91 a je plne v súlade s podmienkami, ktoré toto odporúčanie obsahuje. Okrem toho niektoré krajiny Európskej únie majú rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa automaticky priamo zo zákona bez ustanovenia výnimiek, teda rozširovanie sa týka všetkých zamestnancov aj zamestnávateľov v danom odvetví. Jedná sa napríklad o Belgicko, Francúzsko, Fínsko, Luxembursko, Rakúsko, Španielsko. V iných krajinách, ako je napríklad Maďarsko, Poľsko, možno toto rozšírenie vykonávať na základe žiadosti zmluvných strán a rozšírenie sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného ministra práce za podmienky predchádzajúceho posúdenia v konkrétnej tripartitnej rade. Obdobný princíp rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ako je v našom návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, sa napríklad uplatňuje aj v susednej Českej republike. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Máte na to dve minúty. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď. Mám iný názor na zhoršovanie pracovného práva na Slovensku, ako prezentoval pán minister, čo sa týka nielen Zákonníka práce, ale aj tohto zákona o kolektívnom vyjednávaní. Pán minister, podobne ste argumentovali už aj pri predložení novely o Zákonníku práce. Vieme, ako to dopadlo. Dnes máme nezamestnanosť 14,8 % a pamätáme si, že už za prvej vlády Roberta Fica podobný zákon ste presadili. Vieme takisto, aký to malo vývoj, že ten vývoj na trhu práce bol veľmi, veľmi negatívny a vláda Ivety Radičovej tento zákon zrušila. Považujem takýto návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní za veľmi škodlivý, ktorý opäť len zhorší situáciu na slovenskom trhu práce. A dokonca si myslím, že tak ako ten prvý návrh zákona bol protiústavný, že aj takéto úmysly môžu hraničiť s protiústavnosťou, uvidíme, v akej forme ho predložíte. Zatiaľ len vieme, že tí, ktorých sa to týka, ostro protestujú, sú to teda tvorcovia pracovných miest.

    A myslím si, že tento zákon už vo svojej ideovej podobe nie je dobre pripravený, pretože diskriminuje tých, ktorí tvoria pracovné miesta. Pán minister, ťažko môžete niekomu prikazovať, keď nie je organizovaný v nejakom združení, aké má mať podmienky. Podľa môjho názoru je to zásah do slobody podnikania. Keď ste teraz argumentovali, že sa to netýka viac ako 82 % zamestnávateľov, resp. firiem, ktoré sú menšie, pod 20 ľudí, tak moja otázka je, prečo to potom robíte, prečo diskriminujete tých, ktorí majú od 21 zamestnancov viac. Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, máte ešte 31 sekúnd na odpoveď.

  • Pán poslanec, je mi ľúto, pokiaľ by ste boli bývali mali záujem si vypočuť moju odpoveď, ja by som vám ju veľmi rád povedal aj smerom k Zákonníku práce, boli by ste mi nechali na to časový priestor. Bohužiaľ, takto ho nemám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul, máme ešte šesť sekúnd, mohli by sme položiť siedmu otázku v poradí. Položil ju pán poslanec Vladislav Petráš ministrovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pánovi Lajčákovi, takže aby som úplne vyčerpala tú hodinu určenú na hodinu otázok a odpovedí, končím tento bod programu.

    Budeme pokračovať ďalej v rokovaní

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako aj pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

  • Prosím pána podpredsedu vlády a ministra Kaliňáka, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pán minister už je v miestnosti.

    Poprosím pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto. Ten je tiež tu prítomný.

    Takže dávam slovo pánovi poslancovi Chrenovi, ktorý je prihlásený písomne do rozpravy, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, o tomto návrhu zákona celkovo už dosť diskutovali moji kolegovia predrečníci. A nechcem sa k nemu vyjadrovať nejako podrobne. Myslím si, že v sebe prináša nielen riziká, ale aj niekoľko naozaj dobrých nápadov.

    A práve na jeden z týchto lepších nápadov (elektronické trhovisko) by som chcel nadviazať v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je rozdistribuovaný do vašich lavíc a ktorý budem musieť podľa parlamentných pravidiel celý predniesť.

    O čo ide v mojom pozmeňujúcom návrhu. Existujú určité tovary a služby, ktoré sa dajú považovať, nazvime to, za štandardizované tovary a služby. Nakupujú ich všetky úrady a všetky verejné inštitúcie rovnaké a v rovnako veľkej kvalite. Príkladom môže byť napríklad kopírovací papier pre čiernobielu tlač. Novela zákona prináša možnosť obstarávať takéto tovary a služby prostredníctvom elektronického trhoviska, čo je teda skutočne prínosom. Nie všetky inštitúcie verejnej správy však budú mať na takéto elektronické trhovisko prístup. Za všetky môžem uviesť príklad napr. mnohých menších obcí, ktoré často nemajú technické vybavenie, dokonca ani pripojenie na internet.

    Môj pozmeňujúci návrh prináša do zákona o verejnom obstarávaní tzv. myšlienku benchmarkingu. To znamená porovnávanie cien pri nákupe takýchto štandardizovaných tovarov alebo služieb.

    Samotný návrh sa skladá z takých dvoch hlavných častí. Prvá časť hovorí o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie by mal raz za štvrťrok, každé tri mesiace, zverejniť zoznam všetkých obstarávateľov, všetkých úradov, ktoré nakúpili tak napríklad ten kopírovací papier, a to vo forme prehľadnej tabuľky, kde budú všetky zoradené podľa toho, za akú cenu ich nakúpili. Na základe toho sa vnáša významný prvok transparentnosti do zákona, pretože občania, verejnosť, ale aj novinári budú v jednej prehľadnej tabuľke vidieť, že jedna inštitúcia nakúpila kopírovací papier, povedzme za jedno euro za balík, zatiaľ čo iná ho nakúpila za 3 eurá, a už budú musieť môcť zisťovať, kde nastal rozdiel. Čiže takýmto prvkom transparentnosti vďaka benchmarkingu sa výrazne zjednoduší prístup ku kontrole efektívnosti a hospodárnosti vynakladania verejných financií. Zavedením tohto prvku sa nám však zároveň umožní rozviazať do určitej miery ruky obstarávateľom a znížiť množstvo byrokracie, ktorá sa spája hlavne s menšími verejnými obstarávaniami.

    V zásade môj návrh obsahuje časť, ktorá hovorí, že v prípade, že ide o menšie nákupy, o podlimitné zákazky takýchto štandardných tovarov a služieb, ako je napríklad kopírovací papier, ak nejaká inštitúcia verejného sektora sa ho rozhodne nakúpiť za cenu nižšiu, než je priemer nákupných cien, od všetkých ostatných obstarávateľov, môže použiť zjednodušený postup verejného obstarávania. Čiže, inými slovami, ak nejaká menšia obec ide nakúpiť za pár tisíc eur kopírovací papier a nemá prístup na elektronické trhovisko, ak ho kúpi za cenu nižšiu, než je priemer za posledný štvrťrok na celom Slovensku všetkých ostatných inštitúcií, môže postupovať priamo rokovaním a nemusí absolvovať celú tú byrokratickú tortúru spojenú s verejným obstarávaním.

    Toľko teda k môjmu návrhu. Rokoval som o ňom aj s pánom ministrom a viem, že ten prístup nie je zatiaľ odmietavý. Napriek tomu, aký komplexný je to zákon, so svojím právnym tímom sme si dali veľmi záležať na tom, aby už predložené znenie bolo v súlade s predloženým znením novely aj pozmeňujúceho návrhu pána Bagačku. Dovoľte mi teda naplniť svoju poslaneckú povinnosť a predniesť tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 359).

    Po prvé. V čl. I bode 95 § 91 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) môže postupovať podľa prvej časti a § 102a a 102b, ak ide o dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu a o 1. verejného obstarávateľa podľa písm. b) 3. bodu, ktorému technické možnosti objektívne neumožňujú postupovať podľa písm. a), alebo o 2. verejného obstarávateľa, ktorý by bol oprávnený postupovať podľa § 98“.

    Odôvodnenie. Tento návrh má za cieľ doplniť systém verejného obstarávania, pričom navrhovaný spôsob by stál popri elektronickom trhovisku a je určený hlavne pre verejných obstarávateľov, ktorí nemajú technické možnosti zúčastniť sa obstarávania na elektronickom trhovisku, resp. spĺňajú iné predpoklady stanovené zákonom. Ide teda najmä o obce, právnické osoby založené alebo zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu Slovenskou republikou zastúpenou svojimi orgánmi, obcou, vyšším územným celkom a podobne. Verejný obstarávateľ, to ešte doplním, ktorý by bol oprávnený postupovať podľa § 98, je v zásade taký obstarávateľ, ktorý spĺňa aspoň jednu z podmienok, aby bol oprávnený postupovať rokovacím konaním bez zverejnenia.

    Po druhé. V čl. I bode 95 § 91 ods. 2 sa za slová „ods. 1 písm. a)" dopĺňajú slová „alebo c)".

    0dôvodnenie. Doplnene tohto ustanovenia o písmeno c) spresňuje pravidlo, podľa, ktorého, pokiaľ sa postupuje spôsobom obstarávania cez elektronické trhovisko alebo spôsobom, ktorý stanovuje tento pozmeňujúci návrh, nie je možné uzatvoriť rámcovú dohodou ani zadať koncesiu.

    Po tretie. V článku I sa za bod 95 vkladá nový bod 96, ktorý znie: „96. Za § 102 sa vkladajú § 102a a 102b, ktoré vrátane nadpisu „Podlimitné zákazky s využitím porovnania cien“ znejú:

    § 102a

    Odsek 1: „Úrad vedie zoznam vybraných tovarov, stavebných prác a služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu (ďalej len „porovnávací zoznam"). Pri zaradení tovaru, stavebnej práce alebo služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu do porovnávacieho zoznamu, vychádza úrad z prehľadu najčastejšie obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu. Porovnávací zoznam obsahuje ku každému tovaru, stavebnej práci alebo službe, ktoré sú bežne dostupné na trhu, jeho slovný názov, klasifikáciu podľa hlavného slovníka obstarávania, identifikáciu obstarávateľa, cenu, za ktorú obstaral konkrétny tovar, stavebnú prácu alebo službu voľne dostupnú na trhu a jednotkovú obstarávaciu cenu určenú váženým priemerom za predchádzajúci kalendárny štvrťrok; na účely určenia jednotkovej ceny váženým priemerom úrad vychádza z údajov z elektronického trhoviska, ako aj z vlastných poznatkov o realizovaných verejných obstarávaniach.“

    Odsek 2: „Porovnávací zoznam zverejňuje úrad vo vestníku a na webovom sídle úradu vždy do desiatich dní odo dňa skončenia kalendárneho štvrťroka za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.“

    Odsek 3: „Podrobnosti o vytváraní, vedení, aktualizovaní, zverejňovaní zoznamu, ako aj o spôsobe získavania potrebných informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“

    § 102b

    Odsek 1: „Ak ide o dodanie tovaru, stavebnej práce alebo služby, ktoré sú zaradené v porovnávacom zozname, verejný obstarávateľ môže vyzvať na rokovanie jedného alebo viacerých vybratých záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy. Verejný obstarávateľ pri určovaní ceny zákazky určí cenu najviac v sume podľa porovnávacieho zoznamu z ceny určenej váženým priemerom.“

    Odsek 2: „Verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu so záujemcom, ktorý mu tovar, stavebné práce alebo službu, ktoré sú bežne dostupné na trhu, ponúkne za cenu nižšiu alebo rovnú cene určenej podľa odseku 1.“

    Odsek 3: „Pre náležitosti zmluvy sa použijú ustanovenia § 99 ods. 3 prvej vety rovnako.“

    Odsek 4: „Ak ide o oznámenie o uzavretých zmluvách a o uchovávanie dokladov, verejný obstarávateľ postupuje podľa § 102 primerane.“.“

    Doterajšie body 96 až 171 sa označujú ako body 97 až 172.

    Odôvodnenie je rozdané v poslaneckých laviciach. A v podstate zahŕňa to, čo som povedal v úvode, čiže tieto dva paragrafy práve zavádzajú spôsob, ako zjednodušene pri malých podlimitných zákazkách v prípade, že ide o cenu nižšiu, než je priemerná na Slovensku, postupovať pre obstarávateľov pri nákupe týchto štandardných tovarov alebo služieb, prípadne stavebných prác.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť. Som rád, tento pozmeňujúci návrh že si získal podporu kolegov z väčšiny opozičných strán. A dúfam, že teda padne na úrodnú pôdu, pretože naozaj je to vecný návrh, ktorý je úplne apolitický a prináša aj vyššiu transparentnosť, aj menej byrokracie, čo sú aj ciele predkladateľa pri tomto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vaše vystúpenie je bez faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalej do rozpravy poprosím pani poslankyňu Vášáryovú.

  • Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán minister, pani predsedajúca, ja som vystupovala aj k prvému čítaniu. Toto je zákon, ku ktorému ľudia, ktorí sedia vo výbore pre kultúru a médiá, väčšinou nevystupujú. Ale hovorila som o tom, ako pred štyrmi či piatimi rokmi sme prijímali za prvej vlády Roberta Fica novelu zákona o verejnom obstarávaní, že aj do tohto zákona musíme zapracovať veľmi dôležité ustanovenie, že sa tento zákon, tak ako je nastavený, nebude týkať niektorých kultúrnych inštitúcií a umelcov a zmlúv s umelcami, ktorí budú pozývaní na niektoré umelecké produkcie. Uvádzala som príklad, napríklad keď chcete urobiť operu Barbier zo Sevilly a chcete, aby tam vystupovali nejakí zahraniční umelci, tak môžete urobiť verejné obstarávanie po celom svete, ale bolo by to mimoriadne smiešne. Zrejme by bolo aj dosť nenáležité, keby chcela Slovenská filharmónia kúpiť nejaký hudobný nástroj a presne vie, ktorý, aby robila po celom svete vo firmách v Düsseldorfe alebo neviem v ktorej nejaké verejné obstarávania. A preto som veľmi rada, že som sa podpísala nielen ja a naši kolegovia tu, ktorí sedia, pod novelu, ktorú budem teraz predkladať, ale aj všetky poslanecké kluby, takže predpokladám, že prejde. A myslím, si, že sa veľmi poteší šéf Slovenskej filharmónie aj šéf Opery Slovenského národného divadla aj v Košiciach, aj v Bystrici. A mnohí takíto riaditelia pred štyrmi či piatimi rokmi zúfalo telefonovali, prepánajána, čo budeme robiť s týmto zákonom. Takže som veľmi rada, že sa nakoniec ujalo ministerstvo kultúry tejto úlohy a pripravilo novelku. Ale, ako kážu dobré mravy, keďže som prišla s tou ideou, tak ju predkladám ja.

    Dovoľte, aby som vám prečítala, tak ako káže organizačný poriadok, pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).

    V článku I sa vkladajú nové body.

    1. V § 1 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „a u divadelných umelcov alebo hudobných umelcov aj na uzavretie zmluvy podľa osobitného predpisu5b.)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie: „5b) Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."

    Naše odôvodnenie. Verejní obstarávatelia, bohužiaľ, sa musím ospravedlniť, pán minister, lebo ministerstvo kultúry má problémy so slovenčinou, takže napísali ypsilon, hej, ale určite sa ponáhľali, takže im to odpustíme

  • , v oblasti umenia a kultúry, ktorými sú napríklad Slovenské národné divadlo alebo Slovenská filharmónia, potrebujú v rámci svojej činnosti angažovať umelcov, umelecké zoskupenia, autorov umeleckých diel, pričom vzhľadom na výnimočnosť a špecifickosť ich činnosti nie je vhodné v tomto prípade realizovať postupy verejného obstarávania. Kritérium najnižšej ceny rovnako ani kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nie je možné aplikovať pri angažovaní divadelného alebo hudobného umelca, nakoľko ekonomické kritérium v tomto prípade neodráža jeho požadovanú kvalitu, schopnosti a skúsenosti. Primárnym a determinujúcim kritériom je v tomto prípade kvalita umeleckého výkonu angažovaného umelca.

    Myslím si, že je to veľmi dobré zdôvodnenie a jasné asi pre všetkých.

    2. V § 1 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, nadobúdanie individuálnych hudobných nástrojov na osobitné účely verejným obstarávateľom, ktorého zriaďovateľom je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) a výroba scénických a kostýmových výprav pre verejného obstarávateľa, ktorý je právnickou osobou podľa osobitného predpisu6ab)". Poznámka pod čiarou k odkazu 6ab znie: „6ab) § 4 a 5 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.“ Nasledujúce body v zákone sa prečíslujú.

    K tomuto bodu č. 2 som už hovorila, že obstarávanie hudobných nástrojov je veľmi špecifická činnosť, je to pre orchester Slovenskej filharmónie, Štátnej filharmónie Košice, Štátnej opery v Banskej Bystrici, Lúčnicu, SĽUK, ktoré proste musia tiež obstarávať. A je to veľmi dôležité. A nemôžu sa riadiť cenou, ale musia sa riadiť tým, ktorý nástroj vlastne v tom momente potrebujú. Takže nemôže byť pre nich kritérium ani najnižšia cena, ani najvýhodnejšia ponuka, ale potrebujú vlastne ten-ktorý nástroj, to vy viete, pán poslanec, vy ste hudobník v oblasti folklórnej hudby, ale, ako ste zistili, týka sa to aj folklórnych súborov. Myslím, že budete v tomto prípade spokojný. Takže v tomto prípade zdôvodnenie požaduje nákup individuálnych hudobných nástrojov vyňať z procesu verejného obstarávania.

    A čo sa týka kostýmov, to sa týka hlavne kostýmov pre Slovenské národné divadlo, Lúčnicu a SĽUK, pretože vyžadovanie tohto zákona v týchto súboroch by znamenalo veľké problémy z dôvodov plánovania , ale aj samotnej umeleckej prevádzky, pretože ide o prototypy a len ťažko možno definovať dopredu to tak, ako keby išlo o priemyselnú výrobu, ktorú robia viaceré firmy, ale ide o činnosť, kde sa nakladá s veľmi obmedzeným druhom tovarov. Takže, samozrejme, toto je veľmi dôležité.

    A som rada, že celý výbor pre kultúru a médiá, ale nakoniec aj niektorí iní poslanci zo všetkých poslaneckých klubov podpísali tento návrh. A ja si dovolím ho odovzdať pánu spravodajcovi. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi.

  • Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na slová predrečníčky pani poslankyne Vášáryovej. Naozaj je to zákon, tá novela zákona, ktorú vypracovalo ministerstvo kultúry, naozaj je to návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne, opozícia, ako aj koalícia, preto, lebo skutočne to umelecké prostredie, resp. divadelné prostredie, a teda prostredie kultúry je špecifickým prostredím, na ktorý zákon o verejnom obstarávaní jednoducho nie je šitý a jednoducho nedá sa ušiť.

    A práve z dôvodu, o ktorom hovorila predrečníčka, len teda pre príklady, aby teda aj široká verejnosť pochopila, že naozaj to prostredie je úplné iné, by som chcel povedať, že týka sa to napr. všetkých konaní pri predstaveniach tam, kde by malo dôjsť „k verejnému obstarávaniu". Hovorím to najmä preto, lebo v umení zákon o verejnom obstarávaní reálne spôsobuje problémy. Iste vám bude pripadať celkom normálne a prirodzené, že umelec nedostáva nejaký univerzálny paušál za vystúpenie, že mladá začínajúca speváčka na výchovnom koncerte v okresnom meste dostane iný honorár ako rešpektovaná umelecká osobnosť, ktorá spieva na prestížnych svetových javiskách. Režiséri a dirigenti často prichádzajú do divadiel či koncertných sál s presnou predstavou, ako dielo obsadiť, kto v ňom bude účinkovať. A nie vždy je možné využiť výlučne interných zamestnancov. Takže nezostáva nič iné, ako prizvať na spoluprácu hosťa či hostí. V konečnom dôsledku v tom praktickom živote je to tak, že vám sa napr. stane, že sa dozviete o desiatej, o jedenástej, že vám predstaviteľka ja neviem Traviaty alebo nejakej inej opery z dôvodov indispozície proste je chorá, ochorie. A teraz vy aby ste zachránili predstavenie, tak hľadáte po celej Európe, hľadáte doma, hľadáte v zahraničí, ste radi, keď niekoho nájdete, ste radi, keď to predstavenie zachránite. A v tej chvíli určite nemôžete aplikovať tento návrh zákona, hej, určite ste radi, že zachránite prevádzku. A často sa stane, že vlastne ten spevák alebo speváčka, alebo dirigent, alebo muzikant, alebo ja neviem napríklad baletka vlastne zmluvu podpisuje až po predstavení, až potom, ako sa to predstavenie realizuje. A tie dohovory sú len ústne, a predsa predstavenie sa zachránilo. Čiže opäť tento návrh zákona vy nemôžete aplikovať. Riaditeľ Slovenskej filharmónie či národného divadla by teda mal vypísať verejnú súťaž na potrebné umelecké kapacity. Niekoľko kompetentných odborníkov by voľky-nevoľky muselo sedieť v skúšobni a počúvať všetkých uchádzačov, potom výberové konanie riadne uzatvoriť, vyčkať zákonom predpísanú lehotu, či niekto z odmietnutých uchádzačov nepodá námietku. A potom nakoniec by teda režisér a dirigent mohli začať robiť svoju prácu. Problém je, že kým toto všetko prebehne, je dávno po termíne, ktorý malo divadlo a vedúce umelecké osobnosti vyhradené na prípravu koncertu či inscenácie. A minulosťou je plánovaný dátum premiéry. A filharmónii či divadlu bude verejnosť oprávnene vyčítať, že neplnia úlohy, ktoré majú zapísané v zriaďovacích listinách. To ešte nehovorím o situácii, keď o dvanástej príde napríklad k zmene predstavenia.

    Aby sme netlačili riaditeľov do situácie hraničiacich s porušovaním zákona, pridávame sa, samozrejme, koalične k tomuto návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Vášáryová, je podpísaný aj koaličnými poslancami.

    V divadlách sa ďalej stretávame ešte s jedným prípadom, keď cena nie je to najdôležitejšie. Ide o oblasť scénickej a kostýmovej výpravy. Ich výroba musí zodpovedať jednak umeleckým potrebám, pretože priamo vstupujú do tvorivého procesu a podieľajú sa na celkovom vyznení diela, nie nemenej je dôležité, aby všetko perfektne, spoľahlivo a bezpečne fungovalo počas predstavení. To sú tie zložky všetky, ktoré tvoria predstavenie. Tam sú zvukári, osvetľovači, kostýmoví výtvarníci, scénickí výtvarníci a tak ďalej a tak ďalej, celá táto plejáda umeleckých zamestnancov.

    Dámy a páni, nechcem zdržovať, ja toto hovorím len preto, aby aj široká verejnosť podporila, že tu nejde o nejaké protekčné vyčlenenie sa zo zákona, lebo jednoducho tá prevádzka kultúrnych zariadení, divadiel, či hudobných, či dramatických, či tanečných, je takým spôsobom nastavená, že tento zákon takýmto spôsobom sa na to jednoducho nedá aplikovať.

    Preto ďakujem veľmi pekne ešte raz za koalično-opozičnú podporu a budem sa tešiť, že tento návrh, ktorý predložila pani Vášáryová spoločne opozično-koalične schválime. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, poslanec Hraško.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Jarjabek, som skutočne rád, že aj vy ste podporili tento návrh, pretože keďže sme z umeleckej obce a vieme presne, ako to funguje, vieme že sa jednoducho takýto zákon nedá aplikovať do našej práce. A sám môžem potvrdiť, skutočne taký SĽUK zakúpil nedávno hudobný nástroj, ktorý sa volá ninera. Vám to mnohým určite absolútne nič ani nehovorí. A kupoval sa dokonca z Maďarska, pretože na Slovensku síce je výrobca hudobných nástrojov, ale ten, žiaľ, nerobí také kvalitné nástroje. Takže neviem si predstaviť, ako by sa vypisovalo výberové konanie na nákup takéhoto nástroja. A to neplatí teda len pre SĽUK, ale aj pre ostatné umelecké telesá, ako ste to povedali. Takže veľmi pekne ďakujem aj vám a takisto aj kolegyni Vášáryovej.

    A by som si zase trošku možno aj rypol do vás. Tak síce vidno, že sa robí dobrá robota, ale na druhej strane niektorí zo zamestnancov ministerstva zrejme neodviedli dobrú robotu, keďže ten návrh má skutočne veľa tých pozmeňujúcich návrhov a pozmeňujúcich návrhov pozmeňujúceho návrhu. Takže dúfam, že pán minister z toho vyvodí nejaké tie dôsledky. Takže mi neostáva nič iné, len skonštatovať teda, že ten zákon bol zbabraný dvakrát, prvýkrát, keď sa z neho vycuclo to skrátené legislatívne konanie, a druhýkrát, keď sa vlastne robili pozmeňujúce návrhy pozmeňujúcich návrhov. Takže toto vám nesvedčí ako dobré, aj keď teda myšlienka toho zákona, samozrejme, ja dobrá, pretože všetci potrebujeme, aby ten systém verejného obstarávania bol transparentný, zjednodušil robotu nám všetkým a hlavne čerpanie eurofondov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hraško, naozaj máte pravdu, je to tak. Ja si na tom ešte okrem toho cením aj to, že vlastne, dá sa povedať, prvý raz sme sa zhodli, rezort ministerstva, opozícia, koalícia, že všetci vlastne ťaháme za jeden povraz a všetci hovoríme o tom istom. A ja si len prajem, aby toto, čo sa deje v súčasnosti v parlamente, sa dialo aj v iných rezortoch a častejšie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, takže je prihlásená aj pani poslankyňa Vášáryová do rozpravy, pôjde zrejme posledná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A zároveň teda oznamujem, tá pani poslankyňa Vášáryová tam stále nie je, páni technici. Do rozpravy je teda prihlásený pán Matovič, pani Žitňanská, pán Bagačka a bola prihlásená aj pani poslankyňa Vášáryová, už tam je. A, ešte, pán poslanec Bagačka ako spravodajca chce vystúpiť v rozprave?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre.

    Zároveň ma pán minister požiadal o krátku technickú pauzu na 5 – 10 minút. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem. Vyhlasujem teda prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k bodu programu o verejnom obstarávaní.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi. Nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia priznám sa vôbec nemám chuť opakovať sa po svojich opozičných kolegoch a hovoriť tie konkrétne výčitky vlastne, ktoré možno naďalej ešte sa dajú použiť voči tomuto zákonu. Aj mňa mrzí ten proces, ktorý možno dosť zásadne tú situáciu zneprehľadnil. A chcel by som hneď aj takto na začiatok poprosiť prípadne pána ministra nech zváži, že či by pre taký väčší pokoj neprospela taká jednodňová pauza, kde by možno si sadol s tými opozičnými poslancami, ktorí o to stoja, lebo niektorí iba prezentujú, že o to stoja, ale v skutočnosti by na také stretnutie neprišli, prišiel a možno poveril nejakého svojho človeka, keď majú otázky, prejsť si to vlastne súčasné znenie, ku ktorému sme sa nejakým spôsobom dopracovali, aby vedeli, keď chcú naozaj hlasovať v súlade so svojím svedomím a presvedčením, a nie v nejakej nevedomosti alebo v chaose, naozaj o čom hlasovať chcú. Ja by som to urobil na vašom mieste, pán minister. A bol by to celkom taký sympatický krok a možno vyvrcholenie možno takej dosť veľkej snahy. Nechcel by som hovoriť, že vidím tu iba stále snahu, že by ste chceli iba si nachystať nejaké korupčné prostredie na nejaké väčšie kšefty. Je dosť veľa dobrých vecí v samotnom návrhu zákona. Ale sú tam jednoznačne dosť veľké otázniky, ktoré treba vyriešiť.

    Chcel by som predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh mňa a Petra Polláka podľa môjho názoru riešiaci dosť kľúčovú vec pri verejnom obstarávaní. A pevne verím, že tento názor po predstavení toho pozmeňujúceho návrhu budete mať aj vy. Dnešný systém je asi taký, a my sme to pred voľbami párkrát riešili a ľuďom, priznám sa, sme aj sľubovali, že tento problém sa pokúsime riešiť, to je problém taký, že, áno, sú draci, ktorí vyhrávajú verejné obstarávania, následne si prenajmú živnostníkov alebo nejakých svojich subdodávateľov, ktorí pre nich pracujú. A tí draci zinkasujú peniaze za štátnu zákazku, ale nezaplatia ďalej tým živnostníkom alebo dodávateľom, ktorí tú zákazku realizovali, ktorí následne takisto majú nejakých svojich buď živnostníkov, alebo zamestnancov, alebo subdodávateľov ďalších, ktorí takisto pre nich možno tú zákazku dodávajú alebo dodali nejaký materiál alebo tovar potrebný na realizáciu zákazky.

    Ten pozmeňujúci návrh, ktorý predstavím alebo ktorý vám predstaviť chcem, chce vyriešiť práve tento problém spôsobom takým, že vlastne firmám tak podvodníckym, ktoré vstupujú do verejných obstarávaní za tým účelom, podbíjajú v podstate niekedy systematicky ceny. A následne neplatia svojim dodávateľom alebo živnostníkom, čo podotýkam, sme tam pridali, máte nové znenie v laviciach, aj zamestnancom. Tak týchto by sme de facto chceli vylúčiť z verejného obstarávania pri subdodávateľoch a živnostníkoch tým pádom, lebo to sú teda vlastne tieto osoby. Čiže pri týchto firmách a živnostníkoch by to boli nezaplatené vlastne záväzky, ktoré už sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, ale ktoré súvisia s verejným obstarávaním. Ale pri zamestnancoch sme postavili tak tú podmienku, že ak firma raz má záväzok voči zamestnancovi, ktorý sa vymáha výkonom rozhodnutia, čiže už je v exekúcii a je na základe akéhokoľvek titulu alebo ten záväzok je bez ohľadu na to, či to bolo za výkon práce, ktorý súvisí alebo nesúvisí s realizáciou zákazky pri verejnom obstarávaní, tak automaticky takáto firma by sa jednoducho nemohla zúčastňovať verejného obstarávania. Riešime to formou teda čestného vyhlásenia, kde v prípade, ak by tá firma to čestné vyhlásenie nedala alebo nebolo by pravdivé, tak následne by nasledovali sankcie a by sa následne už nemohla nie iba toho jedného verejného obstarávania, ale ani ďalších verejných obstarávaní zúčastňovať. Čiže o tomto je tento pozmeňujúci návrh. Čiže, stručne, jasne, ešte raz, ak chceš súťažiť, musíš preukázať, že platíš svojim dodávateľom, teda či eseročkám, či akciovým spoločnostiam, či živnostníkom, a ak chceš súťažiť vo verejnom obstarávaní musíš zároveň platiť aj svojich zamestnancov. Čiže, inak povedané, podvodníci nesúťažia, čestné firmy súťažia.

    Dovoľte teda, aby som teraz prečítal samotný pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Petra Polláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).

    Prvý bod. V článku I bod 31 znie: „V § 26 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) a j), ktoré znejú: „i) nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny alebo odplaty zo zmluvy s osobou, ktorá je alebo bola subdodávateľom vo vzťahu k zákazke, zadanej podľa tohto zákona, ktorá sa vymáha výkonom rozhodnutia, j) nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, na vyplatenie ktorých má zamestnanec nárok, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia“.“

    Bod druhý. V článku I sa za bod 32 vkladá nový bod 33, ktorý znie: „V § 26 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) písm. i) a j) čestným vyhlásením“." Ostatné novelizačné body vo vládnom návrhu sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.

    Tretí bod. V čl. I (doterajšom) bode 119 § 129 ods. 2 prvej vete sa za slová „písm. f)" vkladajú slová „a písm. g)".

    Odôvodnenie k bodom 1 až 3. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že obstarávateľ vo verejnom

    obstarávaní vynakladá prostriedky vo verejnom záujme a je teda vo verejnom záujme aj to, aby tieto prostriedky boli použité aj na uhradenie všetkých záväzkov, ktoré úspešnému záujemcovi vzniknú voči subdodávateľom. Úprava zároveň predpokladá u záujemcu neexistenciu záväzkov voči zamestnancom, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia.

    Navrhovaná úprava sa premieta do troch ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    K bodu 1. V ustanoveniach týkajúcich sa osobného postavenia záujemcu o účasť vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplniť požiadavku platobnej disciplinovanosti voči subdodávateľom pre

    zákazky z verejného obstarávania. Rovnako sa navrhuje vyžadovať dodržiavanie záväzkov voči zamestnancom záujemcu.

    K bodom 2 a 3. Novú požiadavku formulovanú v bode 1 preukáže záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi čestným vyhlásením a toto čestné vyhlásenie aj predkladá na účely zápisu do zoznamu podnikateľov.

    To je znenie teda celého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zákona.

    Tak ako bolo spomenuté, aj v odôvodnení, ktoré som čítal, ak raz spomíname verejné obstarávanie, tak zároveň poznáme s tým aj druhý pojem. A to je verejný záujem. Čiže ak hovoríme, že verejné obstarávanie sa realizuje v súlade s verejným záujmom tak v súlade alebo na základe použitia zdravého rozumu, tak každý štát, ktorý chce niečo realizovať vo verejnom záujme, by mal sledovať celý možno ten reťazec toho verejného záujmu. Nemalo by byť záujmom štátu mať ten vzťah iba s tým prvým súťažiacim, ktorý verejné obstarávanie vyhrá, tento mať vlastne vysporiadaný a čistý a nezaujímať sa o to, vlastne ten súťažiaci akým spôsobom pristupuje k svojim dodávateľom, hlavne v tomto prípade ako najzraniteľnejším práve tým živnostníkom a zamestnancom. Čiže tento pozmeňujúci návrh zabezpečuje podľa nás takú základnú spravodlivosť pri verejnom obstarávaní, aby to nebolo iba o tom, že vyplatíme peniaze tomu veľkému, ktorý má schopnosť vyhrať veľkú zákazku, lebo doteraz realizoval veľké kšefty, ale naozaj, aby sa tie peniaze dostali aj k tým najposlednejším, ktorí tu prácu pri tej verejnej zákazke vykonávajú. A to sú na samom konci hlavne práve tí ľudia, zamestnanci, či už vo forme zamestnaneckého vzťahu alebo vo forme živnostenského oprávnenia pracujúci pre subdodávateľov, ich subdodávateľov alebo subdodávateľov, subdodávateľov, subdodávateľov, to je úplne jedno, v podstate aby tento vzťah bol čistý, pretože to je vo verejnom záujme. Vo verejnom záujme každého rozumného štátu musí byť to, aby vzťahy medzi podnikateľmi boli čisté. A ak do toho vstupuje štát, tak si myslíme, že má na to takýto následný nástroj, ktorým je možnosť povedať, že ľudí alebo firmy, ktoré čestne nehrajú, nepustia ani do systému verejného obstarávania.

    Čo chcem na záver k tejto veci povedať, tak je podľa mňa veľmi konštruktívny a, myslím si, férový prístup pána ministra k veci, keď som mu tieto dve idey predstavil, a myslím si, že trvalo to veľmi krátko, tak veľmi rýchlo sme sa dohodli. A myslím, že takto by to mohlo fungovať aj pri ostatných veciach. Jednoducho keď to má hlavu a pätu, keď to je v súlade so zdravým rozumom, keď to je v súlade s verejným záujmom, tak sa na dobrej veci dohodneme. A teraz je pár dní po výročí jedného roku od volieb. My sme hneď v ten deň, keď sa vyhlasovali výsledky volieb, verejne sľúbili, že budeme sa správať konštruktívne, že budeme konštruktívnou opozíciou. Áno, ľudia vo voľbách rozdali karty tak, ako rozdali. Vy ste získali väčšinu alebo strana SMER získala väčšinu. My ste vtedy uznali svoju porážku. A povedali sme, že budeme konštruktívnou opozíciou, ale v tom duchu konštruktívnou, že budeme podporovať dobré veci, ktoré vládna strana predkladať bude, a budeme kritizovať tie veci, ktoré sa nám nepozdávajú. Čiže odmietame politikárčenie a búšiť do vás iba preto, lebo jednoducho teraz vy vládnete, tak ako je to, bohužiaľ, už dlhé roky na Slovensku módou. Vtedy sme zároveň aj vyslovili možno také iba zbožné prianie, že rovnakého prístupu sa dočkáme zo strany vládnej moci. A toto je taká malá lastovička, keď aj tento pozmeňujúci návrh sme vypracovali so súhlasom pána ministra. S prísľubom podpory tohto pozmeňujúceho návrhu sa mi aj poslanec Martvoň zo strany SMER na pozmeňovák symbolicky podpísal. Takže pevne verím, že pozmeňovák si nájde podporu a pri všetkých veciach, ktoré v tom zákone sa upravujú, budeme mať možno dušu namieste, že sme pomohli v tomto prípade naozaj tým najzraniteľnejším, tým, ktorí stoja na samom konci toho radu subdodávateľov pri verejných zákazkách, doteraz dlhé roky na Slovensku štát voči nim pristupoval doslova ignorantsky, že nás vlastne nezaujímalo, čo následne ten súťažiaci s tými svojimi peniazmi urobí, či vyplatí toho malého drobného živnostníka na konci alebo ho nechá jednoducho vyhladovať. V súčasnej dobe, keď ste im zdvihli odvody, keď nie je moc práce k dispozícii na Slovensku, keď prežíva kopa firiem z ruky do úst, je veľmi dôležité chrániť tých najzraniteľnejších. A toto v tomto prípade, keď zahlasujete za ten pozmeňujúci návrh, urobíte. A pevne verím, že to urobia aj poslanci opozičných strán, lebo tento návrh nemá v sebe politikum, tento návrh má iba v sebe zdravý rozum. Ďakujem pekne za podporu a ďakujem pekne aj ministrovi.

  • Faktické poznámky. Jeden poslanec sa hlási do faktických. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, musím uznať, nezvyknem to robiť, urobil som to prvýkrát, že som sa podpísal pod opozičný pozmeňujúci návrh, pri tomto návrhu musím fakt povedať, že išlo a ide o konštruktívny, odborne vyhotovený návrh, ktorý je vo verejnom záujme. Vidím, že jednoducho aj opozícia sa k návrhu tohto zákona, ktorý predložil pán minister Kaliňák, postavila konštruktívne, vedie sa odborná debata. Tento návrh, ktorý je predložený, jasne preukazuje, aj opoziční poslanci z OĽaNO majú teda záujem o to, aby ten zákon o verejnom obstarávaní bol pripravený kvalitne pre viaceré generácie, aby to fungovalo v praxi.

    Týmto chcem aj zároveň poukázať na to, že strana SMER, dovolím si povedať, jasne dáva signál tým, že odborne tu diskutujeme na túto tému, že každý dobrý návrh z opozície, pokiaľ je fakt dobrý, môže byť vypočutý. A budem apelovať na mojich kolegov v strane SMER, aby tento pozmeňujúci návrh pánov poslancov Matoviča a Polláka podporili. Ja osobne ho podporím, nakoľko fakt ide o verejný záujem.

    A zároveň sa preukazuje aj to, že pán minister Kaliňák fakt ten vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní pripravuje tým spôsobom, že všetky dobré návrhy, ktoré mohli prísť aj z opozície, aj zvonku, sa doň zapracovali, pokiaľ sú vo verejnom záujme. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič s reakciou, nech sa páči.

  • Tóno, však to by som ti dal, keby si návrh, ktorý si podpísal, nepodporil. Takže to je povinná jazda, sorry. Každopádne ďakujem ešte aj takouto formou. Mne, čo len teda hovorím, chýba vzhľadom na to množstvo pozmeňujúcich návrhov a pozmeňujúcich návrhov, pozmeňujúcich návrhov, dať tomu ešte možno jednodňovú nejakú pauzu na vychladnutie hláv a v kľude si to vysvetliť. Veľmi rád by som podporil všetky dobré veci, možno aj keď celý zákon nie. Ale aspoň jednoducho tie dielčie veci by som tam veľmi rád podporil. Ale chcel by som mať v tom prehľad. A myslím si, že hovorím za viacerých poslancov opozície a určite aj vládnej strany.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, že som nedala svoj pozmeňujúci návrh podpísať pánovi poslancovi Martvoňovi, teraz si to vyčítam, ale ešte stíhate.

    Ja som v dnešnej rozprave už vystúpila aj som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal troch bodov. A v rámci následnej diskusie s pánom ministrom sme dospeli k záveru alebo pán minister dospel k záveru, že po určitých korekciách dva body z môjho pozmeňujúceho návrhu vylepšujú text zákona a mohli by byť priechodné. Konkrétne ide o ten bod, kde spoločné verejné obstarávanie sa zveruje pod ministerstvo vnútra (centrálna obstarávacia organizácia), s tým, kde som v mojom dopoludňajšom vystúpení kritizovala, že návrh neumožňuje ministerstvám, ak vedia kúpiť lacnejšie, aby mohli kúpiť lacnejšie. Našli sme riešenie, ktoré je viazané na to, ak preukážu na základe prieskumu trhu, že takéto tovary, stavebné práce alebo služby by vedeli obstarať za nižšiu cenu, tak ich môžu obstarať za nižšiu cenu, čiže to bude predmetom tohto môjho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem, žiaľ, musieť čítať dlhšie z technických dôvodov, aby sme lícovali so spoločnou správou.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týkal referencií, kde som kritizovala tú hranicu trojnásobku hodnoty zákazky. Ten kompromis, ktorý vylepšuje text zákona, sa týka toho, že ostal by trojnásobok pri podlimitných zákazkách a pri nadlimitných zákazkách by tá referencia bola ohraničená predpokladanou hodnotou zákazky. Takže v tomto duchu ja si dovolím prečítať môj pozmeňujúci návrh.

    A aby sme v tom nemali chaos, pán spravodajca, tak vás veľmi pekne poprosím stiahnuť, v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu sťahujem body 1 a 2. Ostáva bod 3, tam dohoda nie je.

    A teraz si dovolím prečítať môj druhý pozmeňujúci návrh.

    Po prvé. V článku I bod 17 znie:

    § 10 vrátane nadpisu „Centrálna obstarávacia organizácia“ znie:

    Odsek 1: „Centrálna obstarávacia organizácia na účely tohto zákona je a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu, pre verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) ak nejde o prípad podľa písmena a), verejný obstarávateľa, ktorý zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo zadáva zákazky, alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov, c) obstarávateľ, ktorý zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre obstarávateľov alebo zadáva zákazky, alebo uzaviera rámcové dohody určené pre obstarávateľov, alebo d) ak nejde o prípad podľa písmena a), európsky orgán verejnej moci, ktorý 1. zabezpečuje tovary, stavebné práce alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov alebo 2. zadáva zákazky alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.“

    Odsek 2: „Ak ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu, verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) je povinný nadobúdať také tovary, stavebné práce alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie podľa ods. 1 písm. a) alebo jej prostredníctvom, ak nie je v písomnej dohode medzi centrálnou obstarávacou organizáciou podľa ods. 1 písm. a) a verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) dohodnuté inak alebo ak verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nevie na základe prieskumu trhu preukázať, že takéto tovary, stavebné práce alebo služby by vedel obstarať za nižšiu cenu. Verejný obstarávateľ v prípadoch iných než podľa prvej vety a obstarávateľ môžu nadobúdať tovary, stavebné práce alebo služby prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie alebo od centrálnej obstarávacej organizácie.“

    Odsek 3: „Ak centrálna obstarávacia organizácia podľa ods. 1 písm. a) až c) postupovala pri centrálnom verejnom obstarávaní v súlade s týmto zákonom, platí, že aj verejný obstarávateľ a obstarávateľ, v prospech ktorého alebo na účet ktorého sa verejné obstarávanie vykonalo, uzavrel zmluvu v súlade s týmto zákonom.“

    Odsek 4: „Centrálna obstarávacia organizácia podľa odseku 1 písm. a) až c) je povinná postupovať pri centrálnom verejnom obstarávaní podľa tohto zákona.“

    Aby sme mohli hlasovať v tomto bode o tomto pozmeňujúcom návrhu, ja len zopakujem, pán spravodajca, že bude treba ten bod 11 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Hovorila som to aj dopoludnia, ale hovorím to aj teraz pre poriadok.

    Druhý bod. V čl. I bode 33 sa za slová „12 mesiacov" vkladajú slová „,ak ide o podlimitnú zákazku alebo nesmie presiahnuť predpokladanú hodnotu zákazky vypočítanú na obdobie 12 mesiacov, ak ide o nadlimitnú zákazku“.

    Odovzdávam pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Bagačka, ktorý je zároveň spravodajcom. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem dlho hovoriť, ale nedá mi nereagovať hlavne na niektoré vystúpenia, ktoré boli na začiatku našej rozpravy. A keď sa zvykne povedať A, tak je dobré povedať aj B. To znamená, vôbec neberiem názor niektorých kolegov, čo sa týka predkladania či pozmeňujúcich návrhov, či ich obsahu, množstva a podobne. Ale ja by som to tiež v krátkosti tak chronologicky vysvetlil.

    Bolo prvé čítanie k tomuto zákonu o verejnom obstarávaní, kde samotná opozícia vo svojich vystúpeniach dávala nejaké tie podnety, ktoré boli naozaj aj racionálne. A videl som teda, že aj pán minister, ale aj ja sme sa snažili niektoré si poznačiť a tiež ich teda aj premietnuť do aj súčasnej podoby. Samozrejme, potom prišla aj skrátená novela, ktorá bola schválená. A na tie všetky podnety aj z parlamentu, od odbornej obce, od organizácií, samozrejme, bolo treba reagovať. A reagovalo sa pozmeňujúcim návrhom, ktorý som preniesol. A tu musím povedať ale zas otvorene, že pokiaľ niekto trošku bližšie spoznal zákon o verejnom obstarávaní, jeho jednotlivé ustanovenia, nemohol mu tento pozmeňujúci návrh, aj keď sa opticky zdá, že bol v sedemdesiatich ôsmich bodoch, spraviť problémy najmä preto, že z dvoch tretín obsahoval spresnenie, legislatívne usporiadanie, poprípade gramatické nejaké náležitosti. A len jedna tretina z týchto bodov bola zameraná na obsahovú stránku. Takže nemyslím si, že sa to nedalo zvládnuť, nedalo sa to prečítať. Možno bolo treba o hodinku skôr vstať a boli by ste to zvládli.

    Len na porovnanie chcem zas povedať, že kedy inokedy sa má zákon vylepšovať ako medzi prvým a druhým čítaním. Pozrite si dnešný deň. Dnes bolo podaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov. To ešte možno nie je koniec, to už nehovorím o tom terajšom návrhu pani poslankyne Žitňanskej, ktorý má 40 bodov a 70 odsekov. To je niečo podobné, ako čo sa kritizuje, že bol podaný ten pozmeňujúci návrh v rámci výboru. No ale pokiaľ je to v rámci dobrej veci a chceme niečo vylepšiť, no tak prečo nie? Pokiaľ je ešte trošku možnosť, kým zákon nie je schválený, prečo by sa nevylepšili veci, pokiaľ je to možné? A v tomto momente určite ešte je to možné.

    V rámci ešte takých kritických slov, že sa často otvárajú niektoré zákony a verejné obstarávania a taký pozmeňovák a toľko bodov a podobne. Ja len na margo prečítam, kedy bol tento zákon otvorený a doplnený v predchádzajúcich rokoch. Tak kus počúvajte. Bolo to 31. 3. 2011, 1. 4. 2011, 15. 6. 2011, 20. 7. 2011, 1. 8. 2011, 1. 2. 2012, 9. 3. 2012.

    Ale ja nekritizujem to, pokiaľ naozaj ten zákon všetko to, čo sa malo dostať a dostalo doň, celé to verejné obstarávanie a všetko, všetky okolo procesy vylepšovali. Veď ja si myslím, že na to sme tu. A keby prišla aj taká situácia, ktorú tiež sme mohli urobiť, že teda tak ako v prvom čítaní bol zákon predložený, tak ho tak schválime, tak potom zas by bola kritika na druhej strane, že vôbec nepočúvame názory opozície alebo organizácií.

    Takže z tohto pohľadu je to moje B.

    A, ešte raz, zákon podľa mňa treba vylepšovať, dokiaľ sa dá. Pokiaľ sa nájde nejaká chyba alebo na doplnenie to, čo ho zlepšuje, treba to využiť. A myslím si, že takto sme to urobili aj my. Ďakujem pekne.

    Ešte chcem podotknúť, že v rámci aj hlasovania bod 21 budem navrhovať vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som.

  • Faktická poznámka je jedna. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Bagačka, netvárte sa, že ten pozmeňovák označovaný vaším menom je z vášho pera. Nie je to tak, samozrejme. Každý to vie. Ste povedali, že kedy sa má vylepšovať zákon, ak nie medzi prvým a druhým čítaním. No a priori má prísť do Národnej rady dobrý zákon, povedzme, v takom stave, ako bude ten zákon s tými zmenami, ktoré obsahuje spoločná správa. To by bol veľmi dobrý návrh, veľmi dobrý materiál, základný materiál k tomu, aby sme vedeli o niečom rokovať. No, viete, podávať pozmeňujúce návrhy k pozmeňujúcim návrhom sa nedá. Čiže terajší stav je taký, že určité zmeny, ktoré by ešte vylepšili ten zákon, sa nedajú dať, môžeme ich podať len k tomu základnému textu.

    Na moje prekvapenie všetky moje výhrady z prvého čítania boli zapracované do vaším menom označovaného pozmeňujúceho návrhu. Kvôli tomu ani nevystupujem. Ale tieto moje výhrady boli známe už na jeseň. Nie jednu tlačovku sme k tomu spravili. Čiže mohli sme predísť tomuto marazmu. Ešte je stále čas, ešte je stále možnosť, aby sme celý zákon vrátili do výborov, aby sme to prečesali. A môžeme sa dopracovať aj k takej forme, že by sme za to aj my, opozícia, mohli zahlasovať. Táto možnosť stále tu je. Takže využite to.

  • Ďakujem pekne za poznámku. Vôbec sa netvárim, že je to môj návrh. A určite som troškou prispel k tomu, že som sa na ňom podieľal. Ale keby ste počúvali trošku, ako som vysvetlil aj celú tú hierarchiu.

    Myslím, že nebudem to viac opakovať, len nesúhlasím s vami, čo ste teraz povedali, pretože podľa mňa celý ten text a celé tie pozmeňujúce návrhy, pokiaľ idú k zlepšeniu toho zákona, tak to má byť, lebo, inak, to, čo som povedal, mohli sme spraviť tak, že podáme návrh zákona, máme nadpolovičnú väčšinu a schváli sa. Potom by ste tiež vystúpili, predpokladám, a povedali, že všetky tie vaše pripomienky z prvého čítania neboli vypočuté a zákon nepodporíte.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Vášáryová, chcem sa spýtať, či máte to na viac ako dve minúty, pretože o 16.30 hodine by sme mali pristúpiť k prerokovaniu návrhov na tajnú voľbu.

  • Reakcie z pléna.

  • Je všeobecný súhlas, že by sme dokončili tento bod a potom by sme pristúpili k ďalšiemu.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Čiže pani poslankyňa Vášáryová.

  • Vážení priatelia, rýchle to prečítam, dobre, tak aby každý tomu rozumel.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslankyne..., mňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).

    Prvý bod. V článku I body 2 až 4 znejú:

    Bod 2. V § 1 odsek 3 znie: „Tento zákon sa nevzťahuje ani na podlimitnú zákazku, ktorej predmetom je a) činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na účely občianskeho súdneho konania, trestného konania vrátane prípravného konania, správneho konania, rozhodcovského konania alebo iného obdobného konania, odborná činnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby na účely trestného konania vrátane prípravného konania a odborná činnosť prizvanej osoby na účely kontrolnej činnosti alebo na účely správneho konania a odborná činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby na účely štátnej expertízy podľa osobitného predpisu6aa), b) nadobúdanie knižničných fondov, c) dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorú zadáva zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí alebo ktoré sú určené na oficiálnu rozvojovú pomoc, medzinárodnú humanitárnu pomoc alebo logistickú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, d) dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorých odberateľom je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo b) a dodávateľom 1. Zbor väzenskej a justičnej stráže, ak ide o tovar, stavebné práce alebo služby zabezpečované zamestnávaním odsúdených a obvinených, alebo 2. stredná odborná škola, ak ide o tovar, stavebné práce alebo služby zabezpečované žiakmi strednej odbornej školy v rámci praktického vyučovania, e) dodanie tovaru alebo poskytnutie služby na zabezpečenie úhrady výdavkov na deti a mladých dospelých v profesionálnych rodinách a zabezpečenie potrieb detí a mladých dospelých z vyčleneného rozpočtu na stravovanie a hospodárenie v samostatných skupinách detského domova podľa osobitného predpisu6ab), f) výroba scénických a kostýmových výprav pre verejného obstarávateľa, ktorý je právnickou osobou podľa osobitného predpisu6ac), nadobúdanie hudobných nástrojov, poskytnutie umeleckého výkonu alebo použitie umeleckého výkonu a u divadelných umelcov alebo hudobných umelcov aj na uzavretie zmluvy podľa osobitného predpisu6ad), g) poskytnutie služby, ktorou je poštová služba v rozsahu univerzálnej služby podľa osobitného predpisu6ae), h) uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia než 200 000 eur, dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak na takéto dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby udelí výnimku vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) podľa odseku 5).“ Poznámky pod čiarou k odkazom 6ab až 6ae znejú: „6ab) § 52 ods. 1 a § 53 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 6ac) § 4 a 5 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., 6ad) „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, 6ae) § 3 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Bod 3. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Ak by postup podľa tohto zákona znemožnil alebo významne sťažil plnenie úloh verejného obstarávateľa podľa osobitných predpisov alebo viedol pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného obstarávateľa, verejný obstarávateľ môže požiadať o udelenie výnimky z tohto zákona pre podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia než 200 000 eur, na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby; na udelenie výnimky nie je právny nárok. Žiadosť predkladá verejný obstarávateľ, ktorý nie je ministerstvom, tomu ministerstvu, do vecnej, zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ktorého patrí, a ak takého ministerstva niet, tak Ministerstvu financií Slovenskej republiky, s uvedením dôvodov na udelenie výnimky podľa prvej vety. Ministerstvo, ktorému bola žiadosť predložená, môže vláde navrhnúť udeliť výnimku na základe žiadosti verejného obstarávateľa a najviac v jej rozsahu, ak má za preukázané, že by postup podľa tohto zákona znemožnil alebo význame sťažil plnenie úloh verejného obstarávateľa podľa osobitných predpisov, alebo viedol pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného obstarávateľa; ak je verejným obstarávateľom ministerstvo, predkladá návrh vláde priamo tento verejný obstarávateľ. Ak vláda výnimku udelí, uvedie v rozhodnutí o udelení výnimky identifikáciu verejného obstarávateľa a určenie rozsahu výnimky. Vláda zverejní rozhodnutie o udelení výnimky na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky a doručí ho verejnému obstarávateľovi a Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“); spolu so zverejnením rozhodnutia zverejní vláda aj odôvodnenie udelenia výnimky. Úrad rozhodnutie vlády bezodkladne zverejní vo Vestníku verejného obstarávania a v profile verejného obstarávateľa podľa § 113 ods. 3 (ďalej len „profil“). Ak ide o podlimitnú zákazku, na ktorú sa vzťahuje výnimka na základe rozhodnutia vlády, verejný obstarávateľ je povinný pri jej zadávaní postupovať podľa § 9 ods. 9.".“ Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.“

    Bod 4. V § 1 ods. 7 sa slová „odsekov 2 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 5“.

    Ďakujem pekne. Prečítala som to čo najrýchlejšie a poprosím, pán spravodajca, aby ste tento bod vyňali na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vášáryová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť veľmi stručný. Nakoniec, podobne ako som to včera hovoril po prerokovaní zákona o zmene dôchodkového systému v ozbrojených zložkách, aj v tomto prípade až na drobné výnimky išlo predovšetkým o vecnú diskusiu, čo k tomu prispelo.

    Na úvod by som chcel povedať, že viackrát zaznelo v tejto snemovni, že zákon je v tejto chvíli komplikovaný, má mnoho pozmeňujúcich návrhov, je to vlastne určitá pre mnohých ako keby neprehľadná džungľa právnych predpisov. To sa ale stáva väčšinou v prípade, keď aj navrhovateľ je ochotný počúvať.

    Najväčší pozmeňujúci návrh, a tu chcem trošku na rozdiel od pána poslanca Gábora Gála povedať, ten, ktorý sme spracovali aj s pánom poslancom Bagačkom, bol naozaj spoločným dielom, ale keby sme išli podľa vašej dikcie, tak ten zákon, samozrejme, nie je možné označovať ako môj, ale by sme ho museli označovať ako zákon pána doktora Kaľavského a pani inžinierky Behrovej. Čiže z tohto uhla pohľadu si myslím, že vždy je dôležité aj určité autorstvo, aj určitá forma integrácie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov. A tu sa chcem určite poďakovať popri kolegoch, ktorí spolu tvorili tento zákon, ktorých som tu spomínal, aj pánovi poslancovi Bagačkovi, pretože sa tej úlohy zhostil veľmi dobre. A ja osobne si takto predstavujem aj úlohu spravodajcu. Treba teda povedať, že mali sme na výber. A tu som tak trošku pri takej drobnosti, ktorá mi príde minimálne ako dilematická, že, áno, mohli sme predložiť zákon, ktorý by prišiel ako jasný dokument, prešiel by dvoma čítaniami, a dnes by sme schválili dokument, ktorý by bol pre vás čistý, jasný a nemenný. Vtedy by ste ale hovorili o valci, o nedemokratickom prístupe, o tom, že vás nepočúvame, o tom, že nechceme načúvať vašim návrhom, ktoré proste boli v najväčšej miere v týchto návrhoch zapracované. Ten pozmeňujúci návrh, napríklad ktorý predložil pán poslanec Bagačka, reflektoval vaše pripomienky z prvého čítania. To málokedy býva. Ja si myslím, že toto je trošku aj prelomová vec, tak ako pán poslanec Gál povedal, že našiel akceptované všetky svoje pripomienky bez toho, aby predložil pozmeňujúci návrh. Čiže my sme jednoducho počúvali, čo hovoríte, a snažili sme sa na to reagovať. To sme robili počas celého trištvrte roka. Čiže vaša kritika, komu že je to vlastne v tejto chvíli komplikovaná novela, mi príde ako pochvala v tom, že sme načúvali vašim návrhom a zmenám, ktoré ste predkladali, lebo sú tam zapracované, ale za to vám, samozrejme, ďakujem. Je to špecifická forma, ale rozhodne si myslím, že bola určite myslená takto.

    Pani poslankyňa Žitňanská vystúpila ako prvá, vystúpila dvakrát. Tam by som rád iba poupravil tú otázku, keď hovorila o tom, že sme predkladali zrýchlenú novelu v čase, keď sme vedeli, že pán predseda vlády Robert Fico vyjednal určité zjednodušenie situácie v oblasti čerpania eurofondov na samite Európskej únie v Bruseli. Problém tohto bezpochyby veľkého víťazstva je v tom, že Únia bola ochotná zapracovať dodatok k memorandu o tom, že bude so Slovenskom niečo robiť. Ale nepovedala ako a kedy. To znamená, to neplatí totižto len pre rok 2013, ale aj pre roky 2014 a 2015. Čiže my sa kľudne môžeme dozvedieť o tom, akým spôsobom sa to bude riešiť až na konci roka a možno to bude platiť iba pre roky 2014 a 2015. To znamená, z tohto uhla pohľadu bola tá novela, samozrejme, nevyhnutná.

    Keď sa vrátim k tým, samozrejme, aukciám, ony ostali povinné. To, na čo boli aukcie vymyslené, znamená tovary, služby bežného charakteru. Ale viackrát sa vyskytlo, že na jednej strane sa aukciovali veci, ktoré aukciovať ani nie je veľmi dobre možné práve pre komplikovanosť systému, čoho dôkazom boli niektoré aukcie, kde sa odhadovaná cena dostala práve preto, že nevedel dobre obstarávateľ to vyhodnotiť, samotná obstarávacia cena bola o polovičku nižšia, no a, samozrejme, aukčná firma si vypýtala skoro celý ten rozdiel, lebo boli bežné sumy, keď sa v státisícoch eur platili odmeny za to, že sa vykonala aukcia. Tam to vidíme ako naozaj zbytočné, pretože samotný súťažný princíp donúti podávať ceny, ktoré sú adekvátne.

    K tej téme vlastne, ktorá sa týkala centrálneho obstarávania a nižšej ceny, ja som len hovoril, že akonáhle niekto bude musieť zisťovať, či vie mať nižšiu cenu, musel by fakticky súťažiť. Akonáhle by súťažil, vystavoval by sa riziku, že vysúťaží aj vyššiu cenu, nie vždy nižšiu. A musel by potom kupovať za vyššiu cenu, napriek tomu, že centrálne obstaraná zmluva obsahuje, samozrejme, cenu lepšiu. A čo je najväčší problém? Že tým pádom by centrálne obstarávanie stratilo význam, pretože akonáhle by mal súťažiť, tak stráca čas na to, aby zistil, či nevie náhodou získať lacnejšiu cenu. Preto ten pozmeňujúci návrh, ktorý následne predložila pani poslankyňa Žitňanská, si myslím, je už tou cestou, ktorá asi spĺňa tú predstavu, ktorú mala. A zároveň si myslím, že je pre samotný zákon prínosom. Preto chcem oceniť de facto obidva návrhy, ktoré pani poslankyňa predložila aj v oblasti centrálneho obstarávania a garancie nákupu pri prípadnej nižšej cene. A to isté platí aj pri referencii ohľadne realizácie zákazky trojnásobku hodnoty tejto zákazky, kde pri podlimitných zákazkách to má stále význam, v nadlimite, samozrejme, kde už je suma omnoho vyššia, tam stačí stopercentná hodnota tejto referencie.

    Pán poslanec Hrnčiar v tej prvej časti, ktorú prezentoval, takisto si myslím, ten pozmeňujúci návrh prispieva k tomu, aby ten návrh zákona bol, samozrejme, lepší. V tých zvyšných častiach v podstate poskytuje iný pohľad na tú istú vec. Myslím si, že tá cesta, ktorú sme zvolili, je stále kompromisom. Pri tom prvom pozmeňujúcom návrhu ho považujem za návrh vylepšujúci. A myslím si, že si zaslúži aj podporu.

    Vystúpenie pána poslanca Hudackého skôr by som videl ako politické. Jeho pozmeňujúci návrh je v rozpore s úplne všetkými pravidlami, ktoré fungujú. Nie je možné vylučovať zo súťaže, samozrejme, podnikateľov z Košíc, ak sa súťaží v Banskobystrickom kraji, pretože v tom prípade by ľahko mohlo dochádzať k tomu, že sa rozhodnem, že chcem podnikateľov iba z obce, kde všetkých podnikateľov poznám. A to je presný priestor na to, aby som si mohol vyberať súťažiteľov podľa toho, kde sa mi to hodí, podľa toho usporiadam súťaž a podľa toho si viem vyberať región, ktorý mne najviac vyhovuje, čo je niečo, diskriminácia, čo je nielen v našej ústave, samozrejme, popierané. Ale s tým by nás Európska únia vyhnala ešte skôr, ako by zákon stihol byť vytlačený.

    Podobne je to v prípade vystúpenia pána poslanca Galka, kde podľa mňa v jednej veci nedošlo k pochopeniu situácie. A to je v prípade, že je sankcia podnikateľovi, ktorý má uzatvoriť zmluvu. Nuž tak ak raz sa prihlási do súťaže a aj ju vyhrá, tak nemôže svojím postojom, nechcením uzavrieť zmluvu, vydierať, vydierať jednak obstarávateľa, aby možno dal lepšie podmienky, lepšiu cenu, a hlavne tak likvidovať napríklad obce, ktoré na túto súťaž majú časovo limitované prostriedky. Preto tam tá sankcia, samozrejme, je.

    A v priamom rozpore je jeho tvrdenie, ktoré dal napríklad v pozmeňujúcom návrhu následne pán poslanec Matovič. Naopak, pán poslanec Galko chcel chrániť neserióznych subdodávateľov, pretože chránil práve tie firmy, ktoré boli špekulatívne, chránil firmy agentúrne, ktoré nemajú ani jedného zamestnanca, dvadsať právnikov a dvadsať odborníkov na verejné obstarávanie a zadávajú potom zákazky malým a stredným podnikateľom, ktorých máme podporovať, živnostníkom, ale potom im neplatia po vykonanej práci a nechávajú veľké pomníky malých skrachovaných firiem, ktoré majú 5, 7, 10 zamestnávateľov, čo vlastne má byť tým hnacím motorom ekonomiky. Čiže skôr si myslím, že tam nebol zlý úmysel, len nepochopenie možno presne tej dikcie zákona.

    Čiže tieto dve vystúpenia hodnotím viac politicky.

    Určitým prekvapením bolo vystúpenie pána poslanca Beblavého, ktorý sa v tomto prípade naozaj obmedzil na vecné pripomienky. A v dvoch prípadoch, si myslím, naozaj aj vedia veci posunúť dopredu, budem ale postupne reagovať.

    V jednej časti vystúpenia si trochu protirečil, pretože na jednej strane on rád udáva, že bolo dosiahnuté číslo 4,9 súťažiaceho na súťaž, na druhej strane hovorí, že no ale v prípade užšej súťaže si ktokoľvek kedykoľvek zoženie 5 svojich kolegov a budú s ním súťažiť. Tak teraz ktoré číslo je pravdivé? S čím sa vlastne dá nejakým spôsobom manipulovať, že mám 5 spolusúťažiacich a tým pádom vytváram dojem, že v súťaži bolo 5 ľudí čiže ešte viacej ako ten priemer? Alebo teda sám pripúšťa, že číslo 3,9 je číslo nepočítateľné, pretože nerešpektuje reálnu situáciu v niektorých súťažiach, pretože niekde tých súťažiacich proste viacej nie je.

    Čo sa týka predĺženia tej krátkej úpravy novely, ktorú sme predložili, a zdržania, áno, zdržanie nastáva práve v tých situáciách, kde je iba jeden súťažiaci a nikto nič nenamieta, tak musí sa tá súťaž ešte raz skontrolovať. To je ale zdržanie 15 dní. A my hovoríme o ušetrení troch-štyroch mesiacov. Takže to je neporovnateľné.

    Potom jeho pripomienka k centrálnemu obstarávaniu, s ktorou súhlasím, ktorá sa nakoniec odzrkadlila aj v prípade pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej, to bola dobrá pripomienka. Myslím, že išla správnou cestou. V prípade právnikov sme sa aj dokonca rozprávali, toto bol návrh, ktorý bol asi najlepší z tých, ktoré sme mali k dispozícii, i keď ja osobne preferujem možnosť univerzálnej dohody zo Slovenskou advokátskou komorou, ktorej advokáti sú jediní, ktorí môžu poskytovať právnické služby. Ak by tam mohlo dôjsť k dohode medzi štátom a advokátskou komorou, otázka súťaženia právnikov by bola naozaj veľmi, veľmi jednoduchá a z môjho pohľadu aj omnoho transparentnejšia.

    Otázku trojnásobku obratu, ktorú tu pán poslanec Beblavý naznačil, sme vyriešili alebo vyriešila pani poslankyňa Žitňanská vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý, si myslím, je takisto, ako som už spomenul v úvode, hodný podpory. V oblasti kaucií vychádza zrejme pán poslanec Beblavý zo starého textu a iba som ho upozornil na to, že sme znížili hodnotu kaucií o 50 %.

    Pán poslanec Chren, ktorý vystúpil, vystúpil s návrhom, ktorý môže pomôcť práve tým obciam, ktoré nemajú ešte dostatočné technické vybavenie na realizáciu trhoviska, alebo ďalším spoločnostiam, pretože benchmarking cien je vec, ktorou sme viackrát chceli ísť. A bude to prirodzená cesta, ktorá môže napríklad slúžiť aj ako prepojenie prieskumu trhu, o ktorom hovorí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, a teda stanovenie, či cena napríklad v rámcovej zmluve je lepšia na trhu momentálne, na čo, ináč, reaguje aj staré ustanovenie zákona, ktoré sa volá negatívny floating, ktorý núti dodávateľa v rámci zmluvy k tomu, aby znižoval cenu aj počas platnosti zmluvy v závislosti od vývoja cien jednotlivých komodít na trhu. Čiže myslím si, že návrh pána poslanca Chrena je rovnako akceptovateľný.

    Pán poslanec Matovič doniesol návrh, ktorý súvisí s ochranou subdodávateľov. Pôvodný návrh rátal iba s určitou formou sankcie, tento návrh to rozširuje. Myslím si, že to má základnú logiku v tom, že posilňujeme práve tých drobných živnostníkov a remeselníkov, ktorí často sa stávali obeťami špekulantov, práve ktorým neplatili, pretože cez to sa vykonávali tie najnižšie ceny. Nakoniec, most v Kurimanoch to tak dosť zvýraznil, keď na rozdiel od hlavného dodávateľa, nemeckej firmy, na ktorej meno si už nespomeniem, ten posledný, kde jeden z pracovníkov bol poškodený na zdraví, bol až 5. alebo 6. firmou v poradí, na rozdiel od toho, kto garantoval stavbu. U mnohých z nich nedochádzalo k včasnému plateniu faktúr, čo je veľmi dobré ustanovenie.

    Smerom k zamestnancom je ustanovenie zaujímavé. Uvidíme, ako to bude fungovať v praxi. Tu tak rozmýšľam o miernom probléme so zneužívaním. Ale verím, že bude pochopené správne, a preto si myslím, že tento návrh v obidvoch prípadoch si rovnako tak zaslúži svoju podporu.

    V prípade pani poslankyne Vášáryovej by som chcel poďakovať za návrh, ktorý v prípade nášho technokratického prístupu, samozrejme, mohol uniknúť. Kultúrna obec zjavne má dôvody na to, aby to takto fungovalo. Rozumiem, zakúpenie majstrovského nástroja, ktorý býva často jedinečný, asi nemôže byť predmetom súťaže. Trošku nadľahčene by som sa posťažoval, že ma mrzí, že pani poslankyňa nezaradila orchester ministerstva vnútra do týchto výnimiek. Ale v každom prípade my sa skúsime o to adekvátne postarať. V každom prípade hovoríme o vzorových telesách kultúrnych, ktoré v Slovenskej republike fungujú. A preto je na toto, samozrejme, určite priestor. A myslím si, že tento pozmeňujúci návrh zákon rovnako tak vylepšuje a zaslúži si podporu.

    Takže na záver by som to rád zhrnul. Okrem návrhov, ktoré sme zapracovali do toho rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol často kritizovaný, ktorý ale vychádzal z pripomienok, ktoré boli prednesené ešte v prvom čítaní tak, ako napríklad pán poslanec Gál našiel všetky svoje pripomienky upravené v tomto veľkom pozmeňujúcom návrhu, si myslím, za pozornosť a za určitú podporu stoja dva návrhy pani poslankyne Žitňanskej, ako ich predniesla v ústnej rozprave, prvý návrh pána poslanca Hrnčiara, pána poslanca Beblavého vlastne návrhy boli zapracované v návrhu pani poslankyne Žitňanskej, návrh pána poslanca Chrena, pána poslanca Matoviča a pani poslankyne Vášáryovej. Veľmi pekne ďakujem vzhľadom na to, že tých návrhov bolo naozaj veľa.

    A ešte taká drobná štatistika. Počet bodov, ktoré boli prednesené v rozprave, je veľmi príbuzný tomu veľkému pozmeňujúcemu návrhu. Čiže ak sa jednotliví opoziční poslanci sťažovali, že tých návrhov bolo veľa, a nemali čas na veľmi preštudovanie, keby sme hlasovali dnes o tomto zákone, tak toho času na preštudovanie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili jednotliví opoziční poslanci, by bolo tiež určite málo. Preto by som si dovolil pána poslanca Bagačku ako spravodajcu poprosiť, že možno by bolo ideálne, keby sme mohli o tomto návrhu hlasovať budúci týždeň v utorok. A tak by sme vyčistili všetky veci za tieto štyri dni a prešli si vlastne jednotlivé veci. Veľmi pekne ďakujem za pochopenie.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že na základe toho, čo bolo povedané, dávam návrh, aby sme o tomto zákone hlasovali v utorok o 11.00 hodine.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokovaniu návrhov na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o týchto bodoch programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrhy, aby sa tieto voľby vykonali tajným hlasovaním. O týchto návrhoch poslancov budeme hlasovať po skončení rozpravy k jednotlivým bodom programu.

    Teraz poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby podal informáciu o výsledku rokovania výboru o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 433.

    Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite svoje miesto.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 415 z 5. marca 2013 určil voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa bude konať na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dňa 4. marca 2013 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu poslancom Národnej rady Jurajom Miškovom za stranu Sloboda a Solidarita, ktorý navrhuje Ing. Vladimíra Klimeša.

    Dňa 4. marca 2013 bol doručený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh kandidáta na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu za poslancov Národnej rady Mikuláša Hubu a Radoslava Procházku, ktorí navrhujú doktora Milana Galandu.

    Návrh na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 415 z 5. marca 2013 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 12. marca 2013.

    Výbor pre financie a rozpočet predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí dňa 7. marca 2013 a prijal k nim uznesenie č. 145. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaných kandidátov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahujú požadované náležitosti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ.

    Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii.

    Zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 146 zo 7. marca 2013 schválil stanovisko výboru, určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru, poveril ho predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub OĽaNO. Pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, nechcem vás zdržovať, alebo teda prišli ste na hlasovanie, ale cítim potrebu možno trošku aj zopakovať to, čo som hovoril pri predošlej voľbe predsedu NKÚ. A jednoducho cítim potrebu to zopakovať.

    Podľa môjho názoru post predsedu NKÚ je najvyšší kontrolný post v Slovenskej republike. A myslím si, že práve preto by sme mali pristupovať k voľbe človeka, ktorý tento post bude zastávať, veľmi obozretne a vybrať veľmi kvalitného a nespochybniteľného kandidáta. My sme za náš klub povedali opozičným stranám, a v tomto prípade SaS, že podporíme vlastne opozičného kandidáta. De facto trikrát sme podporili a ďalej už podporovať nebudeme kandidáta, ktorý bude vybraný na základe nejakého straníckeho systému, že sa politické strany dohodnú, teraz nominujeme tohto kandidáta, ale podľa nášho názoru veľmi netransparentným spôsobom, jednoducho vybraného kandidáta. Tým nespochybňujem kvalifikáciu konkrétneho človeka, ktorého predkladáte. Ale myslím si, že už iba ten post, alebo Slovensko, alebo ľudia na Slovensku, ktorí sa pred rokom znechutili Gorilou a ktorí dlhodobo trpia nedôverou voči politikom a politickému systému, tak očakávajú, že na takéto posty budeme dosadzovať ľudí, ktorí budú vybraní veľmi čistým, transparentným a nespochybniteľným spôsobom, a nie v nepodstatnom rade odborníka. Preto som povedal teda aj opozičným stranám, že iba do určitého momentu budeme podporovať toho straníckeho kandidáta, keď teda na takejto dohode sa dohodli. Ale keďže sme videli, že v troch voľbách opozičné strany, bohužiaľ, neboli schopné dať dokopy ani svoje vlastné hlasy, ale to nevyčítam, poslanci hlasujú slobodne, ale hlavne opozičné strany neboli schopné presvedčiť poslancov strany SMER, aby im podporili kandidátov, ktorých opozičné strany navrhli, tak si myslíme, že najlepšia cesta, ako prinútiť poslancov strany SMER alebo postaviť ich do horšej situácie pri hlasovaní o kandidátovi na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, je vybrať kandidáta vo verejne prístupnom výberovom konaní, kde každý záujemca, ktorý bude chcieť získať v tomto prípade, povedzme, nomináciu opozície, verejne pred médiami a tým pádom pred ľuďmi, pred poslancami, ktorí budú chcieť, pred kýmkoľvek na Slovensku bude musieť vystúpiť so svojím projektom, predstavou, akým spôsobom chce ten úrad viesť, akým spôsobom chce zabezpečiť transparentnosť nakladania s verejnými prostriedkami, akým spôsobom sa chce chopiť funkcie, veľmi dôležitej, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Myslím si, že nič opozičným stranám nebránilo v tom, aby sme urobili takýto precedens, aby sme takýmto transparentným spôsobom kandidáta vybrali a ukázali potom prípadne prstom, stále by ste mali možnosť, politické strany, povedať, áno, tento kandidát, si myslíme, je najlepší, preto, preto, preto, preto. Ľudia by mohli konfrontovať vaše kritériá s ich kritériami alebo s ich pohľadom na vec. A myslím si, že takto vybraný kandidát, ak by bol pod verejnou kontrolou vybraný, tak by bol veľmi silný a legitímny kandidát. A poslanci strany SMER alebo strana SMER by bola vo veľmi zlej situácii alebo ťažkej situácii, aby povedala, že nie, tento kandidát je netransparentným spôsobom vybraný alebo nie je dostatočný odborník. A preto som presvedčený, že v situácii, v ktorej vidíme, že SMER prisľúbil síce podporu opozičnému kandidátovi, ale v skutočnosti ju v tajnom hlasovaní nie je ochotný ju dať, tak myslím si, že toto je jediná cesta, akým spôsobom získať podporu jednotlivých poslancov strany SMER, keď by vlastne videli, že opozícia sa snažila naozaj postaviť nespochybniteľného kandidáta cez verejne prístupný konkurz vybraného.

    Tým som chcel iba obhájiť ten náš postoj, keď sme si povedali „trikrát a dosť“, pán Lipšic. V tomto prípade ide o stranícku nomináciu. Klub Obyčajných ľudí ďalej sa nebude podieľať na straníckych hrách v prípade nominácií na šéfa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Stojíme si za tým a prišli sme do politiky, aby sme politiku očistili v prvom rade od straníckych nominácií, v prvom rade od toho, čo považujeme za korupciu, lebo, či sa nám to páči alebo nie, ak si raz niekto môže dosadiť, nehnevajte sa, neviem teraz presne, ktorá z vás to bola, svoju dcéru za šéfku daňových kontrolórov, aj keď nemá vôbec šajnu tá jej dcéra o tejto robote, nikdy v živote tam nebude zachovaná objektivita tých daňových kontrol, ktoré tam budú vykonávané. Takto nemôžeme ďalej fungovať. Slovensko na toto zomiera. Stranícke nominácie sú rakovinou politického systému, lebo rozožierajú ten systém. Kým budú mať politici možnosť nominovať vedenie polície, kým budú mať politici možnosť nominovať vedenie de facto prokuratúry, kým budú mať politici možnosť nominovať vedenie súdov, dovtedy spravodlivosť na Slovensku nebude. A my si myslíme, že musí nastať táto chvíľa, keď spravíme hrubú čiaru medzi politiku, verejnú správu, políciu, prokuratúru a súdy. Bude to bič na nás všetkých, samozrejme, ale vtedy začne byť politika naozaj o výkone verejnej služby, o službe občanom, lebo každý z nás alebo naši ľudia niektorí, ktorých niekde by sme si dosadili, budú žiť v strachu, že niekto nezávislý im pozerá na prsty. Súčasný systém, keď si politik dosadí svojich ľudí de facto do inštitúcií, ktoré ho majú vyšetrovať, obžalovať a následne súdiť, jednoducho nemôže fungovať. Tento systém je zlý. A, bohužiaľ, v tomto sme tam, kde sme boli pred rokom 1989. Čiže toto je moje presvedčenie. A toto je presvedčenie nášho klubu.

  • Ukážka transparentu.

  • Hovoril som to aj v predošlom volebnom období. Nie je to nič nové. Stranícke nominácie sú jednoznačná korupcia, lebo umožňujú korupciu, vytvárajú korupčné prostredie a vytvárajú priestor, kde môže korupcia rásť, lebo ak raz niekto žije v pocite beztrestnosti, kde vie, že vlastne môžem kradnúť, lebo potom moji chlapci mi neklepnú po prstoch, ktorých som si niekam dosadil, tak tento systém vytvára priestor na korupciu. Ak každý z nás, a nepochybujem o nikom v tejto sále, hovorí o tom, že korupcia je zlá a chceme ju vykynožiť, tak jediná cesta a základná cesta je odstrániť stranícke nominácie zo slovenského politického systému.

    Ak by som ešte povedal v pozícii, prečo je ešte možno taký trošku dôkaz, taký zvláštny a prekvapivý, prečo je veľmi dôležité konečne nominovať predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, tak použijem na to možno zvláštnu vec.

  • Ukázanie e-mailu.

  • Ale dostal som to od občana. A dostali to aj viacerí ľudia. Dostal tento e-mail do schránky aj predseda vlády, myslím si, aj predseda parlamentu, myslím si, aj niektoré médiá. Ale nikde som to nepostrehol a nikto o tom nehovorí. Ja priznám sa, že neviem, či je pravda, čo je tu napísané. Ale dostal som preposlanú kópiu e-mailu, vraj od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jasovského. A dovolím si ho vám ukázať. Neviem, či to budete úplne presne vidieť, ale keď nie, tak potom vám to prečítam. Je tam komplet napísané – from Ján Jasovský, nku.gov.sk, wednesday (streda), 6. marec, 14.15 hodín

  • Posiela to PaeDr. Jánovi Labaničovi.

  • , subjekt, odpoveď na nejaký e-mail, Obecný úrad Horné Orešany, výzva). Vraj Ján Jasovský predseda slovenského Najvyššieho kontrolného úradu odoslal tomuto človeku, občanovi, ktorý sa sťažoval, zrejme omylom e-mail so znením: "Prosím, rieš tohto úchyláka, treba mu vysvetliť, že nemá čo žiadať!" Ak toto je pravda, je to katastrofa. Ak najdôležitejší kontrolný post v štáte, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, zastáva človek, ktorý svojmu podriadenému zrejme chcel preposlať e-mail, alebo poslať e-mail a omylom ho poslal občanovi s takýmto znením, že označuje občana, ktorý sa sťažuje, za úchyláka, tak myslím si, že neexistuje lepší dôkaz toho, že stranícke nominácie zlyhali. Ján Jasovský štyri alebo päť rokov predtým, ako sa dostal na tento post, bol poslancom za HZDS v slovenskom parlamente. Ja verím, že nikto z vás sa takýmto spôsobom nevyjadruje o ľuďoch, ktorí s vami komunikujú. Nepoznám pána Labaniča. Možno je to človek, ktorý je profesionálny sťažovateľ. Sú takí, existujú takí, ale myslím si, žiadnemu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu nie na Slovensku, ale v žiadnej krajine na svete nemôžu tak rupnúť nervy, že žiadneho občana nemôže označiť za úchyláka. Ešte raz na konci hovorím, neviem, či to je pravda, ale neverím, že by občan posielal mne aj predsedovi parlamentu, aj predsedovi vlády e-mail, ktorý by bol vymyslený. Keď iný dôvod nie je na to, aby sme spoločne sa dohodli na tom, že treba konečne zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, toto určite dôvod je. Dovolím si ten e-mail ukázať aj na druhú stranu

  • Ukázanie e-mailu časti pléna.

  • Takže už, poslanci zo strany SMER, nemusíte si robiť srandu, ešte slzy. Ja viem, keď som tu minule bol, neviem, na akú tému to bolo, tie emócie som neudržal, ale ja si myslím, naši liberálni bratia, SaS-kári, sa rehocú, lebo im to nič nehovorí. Hrajú politiku svojím systémom, do stroja nalejú nejaký olej a myslia si, že emócie do politiky nepatria. Ja som prišiel do politiky robiť ju od srdca, tak ako to cítim. A odprezentoval som tu iba normálne veci. Myslím si, že ak odprezentujem e-mail od nejakého človeka, robiť si z toho srandu nie je asi dôstojné, pán kolega.

  • S faktickými poznámkami sa hlási desať poslancov, pán poslanec Martvoň ako posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Madej, chcete mať procedurálny alebo faktickú?

  • Reakcia z pléna.

  • Takže poprosím o slovo pána poslanca Krajcera.

  • Igor, nehnevaj sa, ale toto, čo si predviedol je tvoje klasické, ľúbivé, obyčajné divadielko pre občanov a pre voličov. Vieš prečo? Toho istého kandidáta, ktorého teraz podporiť nejdete, ste v predchádzajúcej voľbe podporili. A bol vybratý takým istým spôsobom ako teraz. Vaším postojom celého klubu len napomáhate strane SMER, ktorý nechce dodržať svoje slovo, ktoré vyslovil ústami svojho predsedu Roberta Fica, že podporí opozičného kandidáta. To je výsledok tejto tvojej aktivity.

    A ešte na záver ti jednu vec poviem, v čom spočíva opäť rozpor veľký v tvojom vystúpení aj bez sĺz. Kritizoval si Jána Jasovského, uvedomuješ si, že takýmto postojom ho naďalej udržiavaš vo funkcii?

  • Pán kolega Matovič, vy ste došli robiť politiku od srdca, ja by som sa vás už tretíkrát a dosť, už sa nebudem pýtať, opýtal, kedy od srdca poviete, kto vám ponúkal tých dvadsať miliónov za pád vlády Ivety Radičovej. A vy ste za ten pád vlády zahlasovali.

    Tiež by som vám chcel povedať, že v zmysle tej logiky politické nominácie = korupcia najväčší korupčník ste vy. Vy sám vyberáte kandidátov na kandidátku vašej strany. Povedzte, aký orgán o nich rozhodoval? Viete, ako sa súťaží v iných stranách, keď sa chcete dostať na kandidátku politickej strany?

  • Igor, ja neviem, aká je motivácia, či je úprimná alebo nie, ale každopádne výsledok je presne ten, o ktorom hovoril pred chvíľkou Dano Krajcer, pretože bez ohľadu na to, akým spôsobom opozícia vyberie svojho kandidáta, akým spôsobom ho nominuje, a, bohužiaľ, aj bez ohľadu na to, ako kvalitný ten kandidát je, mohol by to byť Al Caponeho najväčší nepriateľ, mohol by to byť ktorýkoľvek najväčší americký šerif bez poškvrny, tí, ktorí o tom rozhodujú, sedia na druhej strane tejto sály, my jediné, čo potrebujeme urobiť, je ako opozícia sa jednoznačne zhodnúť na jednom mene. Tak ako sme sa zhodli na mene podpredsedníčky parlamentu, ktorú sme nominovali ako opozícia, tak ako sme sa dohodli na iných pozíciách, na ktoré sme ako opozícia mali právo a za ktoré sme zahlasovali, keď boli tie hlasovania, tak aj teraz, keď SaS nominovala podľa politickej dohody svojho kandidáta, ostatné strany ho podporili, tak jednoznačne musíme čakať na to, ako sa zachová vládna strana. A vládna strana, bohužiaľ, stále nie je schopná dostáť svojmu slovu. A môžeme tu mať akokoľvek veľké prejavy o tom, aká je páchaná nespravodlivosť, fakt je taký, že takýmito prejavmi držíme súčasného riaditeľa na jeho stoličke a takýmito prejavmi iba dávame dôvod vládnej strane SMER, aby nemala človeka, ktorý by sa pozeral na jej prsty. A to nie je dobre.

  • Stranícka nominácia nie je korupcia, môže ňou byť. Ja som bol na 34. mieste, nikto mi nič nedal a ani ja som nikomu nič nedal a dostal som sa do parlamentu s, neviem, akou korupciou? No ale to je troška osobné. Chcem poukázať na Taliansko, odkiaľ došla táto metóda. Poznáte Beppe Grilla, herca, komika. Ja si myslím, že je dobré hlasovať podľa svedomia, bez inštrukcií strán a tak ďalej. Ale znehodnocovať dôveru voči politickým stranám a hovoriť, že všetci sú zlodeji, klamári, bagáž? Čo napr. Beppe Grillo robil? A oni, záchrancovia obyčajní ľudia z ulice, nepolitici, ženy z domácnosti, automechanici a tak ďalej, roľníci, oni (Hnutie piatich hviezdičiek), oni budú riešiť politickú krízu v Taliansku? To je, samozrejme, hlúposť. No výber poslancov hlasovaním cez internet, kampaň na internete klikaním, spochybňovať doterajšie strany, že sú skorumpované, podplatené, nemožné, skompromitované a tí ľudia z ulice mali všetko vyriešiť? Nechcú sa s nikým teraz spojiť a Taliansko je teraz v patovej situácii. Samozrejme, nezachránia títo ľudia svet. Politika je vecou kompromisu, hľadania spojencov, metódou drobných krokov sa snažiť prispieť k všeobecnému spoločnému dobru, teda nie Beppe Grillom. Ale potrebujeme etiku a morálku do politiky a nemáme nič lepšie ako dnes demokraciu. Keď to nájdeme, tak to, povedzme, určite výber ľudí z ulice, ktorých názory nepoznáme, nie je riešením.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, neprekvapili ste ma vôbec svojím vystúpením, pretože rád všetko zveličujete. Ale som prekvapená, že sa postavíte pred poslancov Národnej rady a obviníte človeka z toho, čo vôbec nemusí byť pravda, a pritom sám priznáte, že nemáte overené, či je to pravda alebo nie je to pravda. Nie je to korektné. A myslím si, že takto poslanec Národnej rady by sa nemal správať a rozhodne by nemal prezentovať niečo, čo nemá overené. Ďakujem pekne.

  • Ja nechcem prilievať oheň do ohňa, teda ani oheň do ohňa, ani olej do ohňa, ani olej do oleja, ale

  • Hlas v sále.

  • , keby ste boli taký dobrý, pán Matovič, na jednej strane vy hovoríte, že neviete, či je to pravda, na druhej strane to prezentujete ako pravdu. Pritom pán Jasovský má nejaké deti, má nejakú rodinu, má nejaké renomé, má nejaké postavenie, má nejakých spolupracovníkov a vy jednoducho znehodnocujete úplne vedome jeho dobré meno. Ja by som sa len chcel spýtať, či ste ochotný, pokiaľ to nie je pravda, sa ospravedlniť, presne takisto verejne v takej istej dĺžke vášho prejavu, ako ste to spravili doteraz, lebo to je osočenie. To je osočenie a môže to byť kľudne okrem iného aj politická hra z vašej strany, lebo vy očierňujete konkrétneho človeka, pričom na to nemáte dôkazy, aby ste ho očierňovali. To je jedna vec.

    Potom keby ste to naozaj chceli riešiť nie takýmto spôsobom mediálne, tak predsa existujú nejaké interpelácie. Vy takýmto spôsobom sa môžete dozvedieť veci, ktoré by ste sa dozvedeli korektne. A mohli ste interpelovať a môžete stále interpelovať pána predsedu NKÚ bez takéhoto nejakého mediálneho divadielka.

    Proste nezdá sa mi to korektné z vašej strany. A v každom prípade ja si myslím, že úprimný úmysel v tomto zmysle, tak ako ste sa to snažili prezentovať, nemáte. Ďakujem za pozornosť.

  • Igor, na Slovensku máme stále parlamentnú demokraciu. Strany opozície zastupujú hlasy občanov, ktoré im dali vo voľbách ich voliči. A naši voliči očakávajú, že budeme kontrolovať vládnu väčšinu aj vaši voliči, Igor, očakávajú, že budete kontrolovať vládnu moc. Svojím konaním nahrávate strane SMER, ktorým súčasný stav vyhovuje.

    A ešte možno dve poznámky, jedna k tej samotnej korupcii. Igor, ty si mal jedinečnú možnosť ísť príkladom a oznámiť pokus o korupciu, keď ti ponúkali 20 miliónov ako úplatok za položenie Radičovej vlády a zlyhal si. Zlyhal si, Igor, na plnej čiare. Preto tvoje vyhlásenie o boji proti korupcii mi znie v ušiach veľmi falošne.

    A na záver si neodpustím povedať jednu poznámku k tým straníckym nomináciám. Nuž čím iným, ak nie politickou a straníckou nomináciou je váš splnomocnenec pre rómsku problematiku pán Pollák.

  • Tak začnem od konca, lebo potom si to lepšie ľudia pamätajú.

    Ďuro Miškov, hovoríš, že mal som jedinečnú možnosť vypovedať. Vieš, ale ja som jediný v tejto sále, ktorý mal odvahu ísť na detektor a odpovedať na otázku, či...

  • Smiech v sále.

  • Môžete sa všetci zbabelci smiať, koľko sa vám to páči. Pani Vášáryová, vy by ste tú odvahu nemali, lebo viete, prečo by ste ju nemali. Čiže, ešte raz, ja som jediný v tejto sále, a bez problémov to spravím kedykoľvek, odpovedal na otázku, Juraj, aj ty sa môžeš smiať a nebudem ti hovoriť to, čo pani Vášáryovej, ktorý nabral tú odvahu a zodpovedal túto otázku, či niekedy dostal ponuku na relevantný úplatok. To som ti zodpovedal týmto.

    Peter Pollák bol vyžiadaný stranou SMER a obávam sa...

  • Smiech v sále.

  • Smejte sa, koľko chcete. A obávam sa, ak by sme sa na Petrovi Pollákovi nedohodli, nebude rómska reforma, bohužiaľ.

    Čiže, Dano Krajcer a Martin Poliačik, hovoríte, že napomáhame strane SMER. Vy si nepripadáte trápne, že dnes nominujete tretíkrát človeka, o ktorom vám dvakrát poslanci strany SMER povedali, že je neakceptovateľný? Tak myslím si, že nemá to žiadny zmysel.

    Takže zároveň chcem povedať tým, že nepôjdeme voliť. Zrejme viacerí sme slobodní, každý sa rozhodne, ako chce. Krysy z opozície, ktoré doteraz tvárili sa pred kamerami, že podporujú spoločného opozičného kandidáta, dnes môžu so slobodným svedomím hlasovať zaňho.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán Přidal, k vám hovorím. Aký orgán hovorí o obsadení našej kandidátky? Určite lepší ako ten, ktorý vybral vás na kandidátku, pán Přidal, lebo inak určite by ste neprešli.

    Pán Mikloško, Beppe Grillo dokázal, že treba veriť obyčajným ľuďom. A ja si myslím, že raz táto doba nastane na Slovensku.

    A či sa vám to všetkým páči alebo nie, opakujem to, čo bolo na tom plagáte, stranícke nominácie sú korupcia. Stranícke nominácie sú korupcia ako vyšitá. A toto rozožiera Slovenskú republiku.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Matovič. Nech sa páči. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, nezdržujem, ale zabudol som iba pánovi Jarjabkovi povedať, že, samozrejme, ak sa ukáže, že to nie je pravda, že ten občan ma zaviedol a preposlal mi nejaký vymyslený e-mail, samozrejme, sa mu ospravedlním. Povedal som to na začiatku aj na konci toho vystúpenia. Prepáčte.

  • Faktické poznámky nie sú. Ukončujem prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? (Reakcia navrhovateľa) Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme rokovaním o

    návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Návrh je pod tlačou 432.

    Dávam slovo poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, Národnej rade Slovenskej republiky bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade osem kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to osem sudcov, z ktorých bude Súdna rada voliť štyroch členov disciplinárnych senátov. Dôvodom je uplynutie funkčného obdobia štyroch doterajších členov disciplinárnych senátov zaradených v databáze členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých NR SR. Národná rada predkladá dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    Za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolený sudca, ktorý vo funkcii pôsobí najmenej päť rokov, proti ktorému sa nevedie žiadne disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené

    disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom

    súdu.

    Sudca môže byť zvolený za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

    Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 22. februára 2013 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne bolo predložených osem návrhov.

    Ústavnoprávny výbor návrhy prerokoval na 31. schôdzi dňa 26. februára 2013.

    Uznesením č. 194 konštatoval, že navrhnutí kandidáti doktorka Tatiana Buchvaldová, doktor Mikuláš Géczi, doktorka Iveta Halvoňová, doktorka Anna Peťovská, doktor Patrik Príbelský, doktor Miroslav Račko, doktorka Blažena Stašíková a doktor Michal Truban spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b ods. 1 a 3 zákona o sudcoch a prísediacich.

    Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku NR SR a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením NR SR zo 17. júna 2011 pod číslom 498.

    Pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, výbor odporúča podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.

    Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov, výbor odporúča podľa článku 16 volebného poriadku vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe. Rozhodnutie výboru platí pri každej novej voľbe.

    Pán predseda alebo pani predsedajúca, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Matoviča. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, budem určite kratší. Chcem v tejto veci s vedomím, v akom stave súdnictvo na Slovensku je a akú dôveru požíva, vyjadriť svoje hlboké sklamanie z toho, že na tomto mieste ste, myslím si, neuváženým spôsobom využili a podľa mňa aj doslova zneužili svoju moc, keď ste odmietli návrh, aby kandidáti, ktorých ste navrhli, lebo de facto iba strana SMER ich navrhla, títo ľudia boli vypočutí aspoň na ústavnoprávnom výbore. Nikdy som s tým nesúhlasil. A myslím si, že by to bolo hlúpe teátro, ak by sme pristúpili na to, čo, myslím, poslanec Hlina navrhoval, aby tí ľudia sa predstavovali v pléne parlamentu, že tu by sme asi pravdepodobne nevedeli tých ľudí dostatočne dobre konfrontovať. Ale na výbore príslušnom, na ústavnoprávnom výbore aby kandidáti na členov disciplinárnych senátov, ľudia, ktorí následne budú rozhodovať o tom, či nejakého sudcu potrestajú alebo nie, si myslím, minimálne na tomto odbornom priestore alebo na tomto odbornom mieste sme bez problémov tých ľudí mohli vypočuť.

    Veľmi mi bolo ľúto, že ste ten návrh nepodporili. A verím, že aj niektorým z vás je to ľúto, lebo nikomu by sme tým neubrali ani nepridali. A mali by sme tak možnosť. Aj ja osobne veľmi rád by som išiel voliť, ak by som tých ľudí aspoň raz videl. Jednoducho nie som človek, ktorý dokáže voliť človeka, ktorého absolútne nepozná a o ktorom v tomto prípade možno Miro Kadúc na ústavnoprávnom výbore by mi mohol povedať, že, áno, tento človek v ňom vyvolal dobrý dojem, tamten ho nevyvolal. Mal by o ňom viacej informácií. Možno aj sám by som vtedy na ten výbor nešiel, ale tam od nás išli by určite tí ľudia, ktorí by následne mohli dať informáciu ostatným.

    Tým že ste ten návrh nepodporili, zamedzili ste, aby sme my v opozícii sa mohli s týmito ľuďmi nejakým spôsobom zoznámiť. A to by vôbec neublížilo. Možno by ste tým mali iba o tri, štyri, päť, možno dvadsať hlasov navyše pri tých jednotlivých kandidátoch a mňa by to na vašom mieste tešilo.

    Jasné, uznávam, máte 83 hlasov, máte v rukách veľký valec, ktorým môžete si prevalcovať čokoľvek, ale veľakrát ukazujete a od viacerých vašich ministrov vidím ten ústretový prístup.

    Aj minister Kaliňák pred chvíľou, keď tu bol, v priebehu hodiny, dvoch hodín v podstate odsúhlasil nejaké štyri pozmeňujúce návrhy opozičným poslancom pri zákone o verejnom obstarávaní. To bol príklad vyslovene racionálneho prístupu a ústretového prístupu k opozícii. Aj veľmi by som bol rád, aby takýmto spôsobom sa tu budovali vzťahy.

    To, že neumožníte, aby títo ľudia ani na ústavnoprávnom výbore vystúpili, iba mi je jednoducho ľúto. Veľmi rád by som sa s tými kandidátmi zoznámil, nepoznám ich, neumožnili ste mi to. Tým pádom ja osobne za seba hovorím, určite voliť nejdem, zvoľte si ich sami. Je to vaše rozhodnutie.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Madej, Sulík, Martvoň, Gál. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, musím skonštatovať, že mne je ľúto, že to, ako vy vystupujete, je smutné teátro z niekoľkých dôvodov, v prvom rade preto, že máte kolegu člena ústavnoprávneho výboru, ktorý mohol takéto niečo navrhnúť na samotnom rokovaní ústavnoprávneho výboru, čo sám nenavrhol, v druhom rade preto, že ten návrh už bol podaný ústavnoprávnym výborom. Myslím si, že z hľadiska profesionálnych životopisov osoba sudcu s dostatočne dlhou praxou je dobrou garanciou.

    Ale čo je podstatné, pán poslanec. Na to ste podstatné úplne zabudli. Vy svoju neschopnosť a nezáujem o súdnictvo, pán poslanec, aj so svojimi kolegami z opozície zakrývate pod takéto vymyslené argumenty. Vy ste nepredložili ani jedného kandidáta na sudcu disciplinárneho senátu. V rámci slobodnej a voľnej súťaže politických síl by ste sa ako konštruktívna opozícia o tom každá politická strana v opozícii mali pokúsiť.

    Pani poslankyňa Žitňanská nedávno povedala, že to nemá význam. A ja tvrdím, že to sú výhovorky a nezmysly, ktorými zakrývate svoj nezáujem. Dávam za príklad jún roku 2012. Nedávno, len pred ôsmimi mesiacmi sme rovnako volili kandidátov do disciplinárnych senátov. Opýtajte sa pána poslanca Gála. Ten navrhol kandidáta. A bol Národnou radou zvolený.

    Diskusia má význam, ale vy tú diskusiu nechcete. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, no musím na to reagovať.

    V prvom rade chcem upozorniť, že personálne a osobné kvality týchto kandidátov už raz hodnotila Súdna rada pri ich vyberaní a navrhovaní na sudcov a potom prezident Slovenskej republiky pri ich menovaní za sudcov, kandidátmi sú iba sudcovia ako tak.

    Ďalej si dovolím upozorniť na to, že to vystúpenie bolo úplne zbytočné, nakoľko my navrhujeme iba teda osem kandidátov, ktorých navrhujeme Súdnej rade. A z týchto ôsmich kandidátov Súdna rada si vyberá štyroch, čo znamená, že ešte tam pred Súdnou radou bude prebiehať proces toho finálneho výberu ako takého.

    Ďalšia vec, na ktorú chcem upozorniť. No ja osobne dovolím si upozorniť na to, že byť členom disciplinárneho senátu pre sudcov nie je žiaden med lízať. A mnohí títo ľudia, čo sú tu navrhnutí, boli dokonca prosení, aby teda prijali ten návrh alebo tú nomináciu z toho dôvodu, že tam nikto nechcel ísť. Čiže tu je ten problém, že pokiaľ by mal niekto z vašej politickej strany záujem niekoho navrhnúť, myslím si, že bol priestor, výzva išla na všetky poslanecké kluby. A práve to, že ide o dosť nepopulárne senáty, disciplinárne senáty pre sudcov, tak ja osobne dovoľujem si aspoň poďakovať týmto sudcom, ktorí zobrali tú odvahu a kandidujú teda na tých členov disciplinárnych senátov.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Matovič, kvôli vám a vám podobným poslancom, ktorí používajú v tejto sále rétoriku ako „krysy“, a nechcem v tomto pokračovať, aké ďalšie pojmy tu používate, odborne zdatní ľudia, čestní ľudia sa zdráhajú toho, aby išli do kandidatúry, aby vôbec ich meno bolo tuto nejako navrhnuté. Práve aj pri voľbe členov disciplinárnych senátov je tých možných kandidátov kvôli tomu tak primálo, lebo sa boja, že budú považovaní, budú označkovaní za straníckych kandidátov. A pritom vôbec nemusí ísť o ľudí, ktorí budú mať nejaké stranícke pozadie. Sudcovia alebo ďalší ľudia s právnickým vzdelaním nie sú navrhovaní kvôli tomu, kvôli dvom ľuďom asi, čo je aktuálne, kvôli dvom ľuďom, lebo okamžite keď nejaká politická strana ich navrhne, povedzme, za člena disciplinárneho senátu, budú opečiatkovaní ako stranícki kandidáti. Z tých dvoch jeden človek ste vy a druhý je Štefan Harabin.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Madej, hovoríte, že nechceme diskusiu, alebo teda kolega Martvoň potom váš hovoril o tom, že sme tam, že tí ľudia sú možno dobrí, alebo neviem, kto to z vás ešte iný spomínal zo strany SMER, ale ja som vôbec nespochybňoval kvalitu tých ľudí. Ja som iba hovoril to, že ja som si z nich chcel vybrať možno niektorého, ktorého by som rád išiel voliť, vášho kandidáta, úplne v poriadku, ale vy ste mi to neumožnili. Bola to podľa mňa legitímna požiadavka, aby tí ľudia aspoň na tom ústavnoprávnom výbore vystúpili.

    A, pán predseda ústavnoprávneho výboru Madej, ja si myslím, že ak by vám išlo o to, aby ste získali pre týchto ľudí aj podporu z opozície a nechceli by ste si ich pretlačiť iba svojím valcom, 83-členným, tak by ste sám navrhli, aby títo ľudia prišli na váš výbor, ktorému predsedáte. A nepotrebujete k tomu žiadny návrh žiadneho poslanca, lebo ak by ste si vážili tú demokraciu a chceli získať podporu pre týchto ľudí, sám by ste s tým návrhom prišli. A pokiaľ viem, tak kolega Kadúc bol v tom čase jediný opozičný, ktorý sa vám vopred z toho konkrétneho rokovania ospravedlnil. Takže to už si vysporiadajte vy.

    Pán kolega Gál, keď hovoríte, že kvôli mne a podobným ľuďom títo ľudia nechcú kandidovať, lebo boli by označení za straníckych nominantov. Odpovedal som aj na to predtým. Ja som ich neoznačoval, že sú stranícki nominanti. Ja by som v poriadku, v pohode sám podporil človeka, ktorého aj SMER predloží, ale chcem ho aspoň vidieť, aspoň raz chcem vidieť toho človeka. Čo by sa stalo, ak by ste nám toto sprostredkovali? Ja viem, že sú tu ľudia, ktorým stačí možno rozdať nejaké lístočky, pričom automaticky volia, aj keď v živote toho človeka nevideli, a krúžkujú. Jednoducho ja taký nie som, my takí nie sme a my takto politiku robiť nechceme, či sa to niekomu páči, nepáči, jednoducho je to náš spôsob robenia politiky.

    A keď hovoríte, pán kolega Madej, že týchto sudcov personálne a morálne kvality posudzovala Súdna rada, dúfam, že nemyslíte tú Súdnu radu, ktorej predsedá Štefan Harabin.

  • Dávam možnosť, dámy a páni, prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina sa hlási do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda a vážení kolegovia, bude ťažko aj mne, ale pokúsim sa predstaviť príbeh konzistentnosti na rozdiel od iného príbehu. Ja musím byť citlivý, lebo uvedomujem si to a nechcem skončiť ako poniektorí iní. Takže pokúsim sa preklopiť cez to, čo tu zaznelo, a pokúsim sa povedať niečo meritórne k tejto veci, o ktorej tu hovoríme.

    Neviem, ktorý z vás si pamätá alebo nepamätá, kolega Madej to tu spomínal, bolo to v júni, sme tu volili sudcov, kandidátov, do disciplinárnych senátov. Ja vtedy som avizoval, že mám s tým problémy, nezmenilo sa to ani teraz, vážení. Naozaj, čestné slovo, neprešiel som nejakým prerodom. Vnútorne to znova tak cítim, ako som to vtedy cítil. Vtedy som tu šaškoval s tou topánkou, hej, všetci sa smejete. Ale čo ma teší? Že vtedy za ten môj návrh zahlasovali pätnásti z môjho bývalého klubu OĽaNO. Teraz za môj návrh aby boli predstavení aspoň na výbore, zahlasovali, som si to pozeral, všetci prítomní členovia opozície okrem pána Muránskeho. To znamená, teším sa. A znamená to progres. Znamená to veľkú vec. Znamená to, že to má význam. To je naozaj to, že človek si povie, že niečo na konci má význam, že to trošičku možno začíname chápať, prečo si niekto myslí, že má zmysel poznať niekoho, koho idem voliť. Rozumiete, lebo to absolútne nesedí. Ak mám niekoho voliť, mal by som ho poznať. To je úplné. Ja neviem som rozmýšľal, aký vám dám taký exemplárny príklad, prečo by to tak malo sedieť. Ale však ste tu dostatočne tvoriví, vy si vymyslíte sami, proste to nefunguje. Keď raz chcete niekoho voliť, mali by ste ho poznať. Tu som dával ten návrh, plénum bolo zmietnuté zo stola. Ale všimol som si progres aj u vás. Pani Laššáková tam naznačovala niečo v tom zmysle. Pán Madej, ktorý mal úplne iné starosti, tam sa bavil s pánom Rašim proste v tej mimike, som to videl, že načo je to, hej. Takže bola signálom pre vás, kolegovia, táto mimika, že, nie, ideme ďalej.

    Nuž a teraz vám poviem, prečo s tým mám trošku problém. Vážení, toto je jedinečná šanca, keď môžeme aspoň trošku na ten stav, ktorý je už pre nás nepreklenuteľným, zabalený nejakým závojom nedotknuteľnosti, vplývať, ale vplývať tak, aby to niekto nepochopil zle, ale senzitívne, a preniesť pohľad bežného občana, ktorý toho má už tiež dosť.

    Ja poviem príklad o tej absurdite, ktorá narástla od toho minulého roka. Viete, sme sa tu dneska o tom bavili, že ten človek má v sebe to už, že je schopný do odôvodnenia, požadovania tej náhrady v tej obrovskej výške napísať, že tie modré slúchadlá mal preto, lebo je to najbezpečnejšia farba dostupná. Viete, to je presne to. Ono je to možno aj pravda. Ono je to možno aj pravda, i keď červené slúchadlá, ja po stavbách som chodil dosť, videl som častejšie. A to je to, že to je už na diagnózu, že keď to niekto tam napíše a to dá do odôvodnenia, to tam je v tom odôvodnení, to znamená, že akože maketa samopalu rachotí, tak keď je to maketa, tak nemôže rachotiť. Dobre, nesedí to. Ale však v našich súdoch to prejde. A modré slúchadlá sú najbežnejšia farba. Toto vážení, je v odôvodnení na náhradu škody. Ja Nový Čas vôbec nemusím čítať, to je pravda, ale ak by to prešlo, tak ja neviem, už kde všade zostaneme na smiech.

    O chvíľku sem príde sudca, ktorý spomenie ten podvod, ktorý sa stal pod mojimi oknami, teda keď to takto zoberieme, okolo ktorých chodíme, že tých 25 hektárov lesa niekto vymenil za 15 000 eur, o chvíľku to bude na súde. A niekto povie, áno, nomen – omen, je to v poriadku. To tu bude, o chvíľku nás na to prichystajú a vy to akceptujete. Ja to neakceptujem. Nikdy sa s tým nezmierim, pokiaľ tu v tejto sále budem. A budem sa pozerať na 25 hektárov lesa, ktoré niekto podvodne ukradne ľuďom tejto krajiny, lebo už im ukradol všetko, ešte ten les im chýbal. Tak nikdy sa s tým nezmierim. A verím, že možno nazbieram niekoho, že sa niekto v tomto ku mne pridá. To by bolo super. Máme jedinečnú šancu vytvoriť niečo. Tomuto môžeme pomôcť, pretože disciplinárne súdy i keď sú dosť formálne, majú to v akom takom štatúte, môžu tomuto pomôcť. A vy máte tú šancu tomuto pomôcť. Chcete tomuto pomôcť? Chcete splniť objednávku verejnosti, že ju to trápi? Chcete aspoň čiastočne prispieť k tomu, že sa to zlepší? Poznať tých ľudí, ktorí budú v tých senátoch, chcete alebo nechcete?

    Stačí vám, keď pán Madej povie, že to netreba. Ja takého človeka nepoznám, vážení. Ja ho tu vidím raz za čas. Ja neviem, kto je pán Madej, čo urobil pre túto krajinu, okrem toho, že chodil s premiérovou sestrou či s čím. Ja neviem, čo urobil, v čom je jeho sila, v čom je jeho presvedčenie, že má tú moc, keď môžeme hovoriť o zlepšení stavu v súdnictva a jeho jeden náznak stačí pre vás. V čom je jeho sila? Povedzte mi to. Ja poznám týchto ľudí, ktorí to sú. Ja im hovorím predsedovia ubytovacej komisie. Nikto nebol horší na intráku ako predsedovia ubytovacej komisie. Nechcem tu robiť analýzu. Poznám týchto ľudí bez akejkoľvek sociálnej skúsenosti. Zo školy išli rovno do parlamentu. V čom je sila pána Madeja, že si dovolil urobiť to gesto? V čom je vaša sila? To by ma fakt sakramentsky zaujímalo.

    Vážení, ešte na jeden paradox vás chcem upozorniť, návrh predkladá, teda ak sme si uvedomili, o čom ideme hlasovať alebo o čom chcete hlasovať, pán Martvoň. To je ďalší z vašej omladiny. A viete, hovorí sa, že ide tá ďalšia liga. No ja sa bojím o túto krajinu, pokiaľ toto je vaša omladina. Človek bol schopný sa ísť najesť do reštaurácie McDonalds k pani, ktorú vyhodili z právnickej fakulty, ja nebudem detaily hovoriť, ktorá dostala potom bielu vranu. To je ľudský príbeh, že niekto je schopný tam ísť. To je na žalúdok, vážení. A ten, kto ho má, to musí cítiť. Ten, kto ho nemá, má trojku, plech. Tento človek predkladá návrhy na členov disciplinárnych senátov? Za to sa nehanbíte? Však to je presne to, k čomu sme dospeli, takýto človek, z úcty k čomu. Ani mi nemusíte odpovedať. Mimochodom, dneska som napísal blog, že ma vyvediete násilím. Tento človek sa mi prišiel vyhrážať. Prišiel sa mi vyhrážať, že podá na mňa trestné oznámenie a že zverejní, ako som si prenajal pozemok z univerzity. Pán kolega, taký úbožiak ako vy sa mi nemusí vyhrážať. Mne sa iné kalibre vyhrážali. A vám poviem, že sa vy mne vyhrážate, to ma uráža. Vy ste o štyri triedy nižšie.

  • Smiech v sále.

  • Je našou psou povinnosťou, pokiaľ si to uvedomujeme, sa postaviť k tejto voľbe zodpovedne, aspoň formálne, že nás to zaujíma. Nieže teraz pôjdete a neviete, kto to je, a poviete, že vám to Martvoň doniesol. Nechápete, krásne ako to vzniklo a ako ľudia vnímajú problém súdnictva? Je to psou povinnosťou.

    Dávam procedurálny návrh, aby sa odložilo hlasovanie o tomto bode do času, kým sa kandidáti nepredstavia vo verejnom vypočutí na ústavnoprávnom výbore. Chcem, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať.

    Vážení kolegovia, ja poviem aj B. Neviem, čo bude ukazovať pán Madej. Schopnosti alebo možnosti poslanca sa často preceňujú. Aj mne píšu, že sa mám venovať zamestnanosti a neviem čo mám riešiť. Ja sa snažím. Ale moje možnosti sú tiež len nejaké. A veľa ľudí ich preceňuje. Ja sa snažím, ale nie sú nekonečné. Ale povedzte mi, čo mám ešte urobiť. Pokiaľ uznáme, že vymožiteľnosť práva je jedným zo základných atribútov zdravej krajiny, teda krajiny, kde sa dá slušne žiť, krajiny, kde niekto aj príde a nechá nejakých päť korún, tak ak máme možnosť tomu pomôcť, tak pomáham. Pomáham aj zamestnanosti. Dávam to, snažím sa, presvedčujem vás. Budete mať možnosť hlasovať. Čo mi zostáva? Zostáva mi len protestovať, lebo tento parlament, vážení, patrí, a ja viem, že to vyznie tak zle, ale možno zvláštne, ľuďom tejto krajiny. A mňa sem niektorí aj poslali. A dali mi možno ten mandát, ktorý nie každému tu vyhovuje, aby som niečo možno aj za nich povedal. A v tejto chvíli sa cítim dosť silný na to, že ten mandát mám dosť silný aj na to, aby som povedal, že chcú, aby sa zlepšilo súdnictvo, nechcem povedať, za každú cenu, ale za využitia všetkých možností, ktoré sú. Čiže ponúkam vám, zahlasujte za odloženie tohto bodu do verejného vypočutia a ja nebudem protestovať. Keď tak nebude, donútite ma protestovať.

    Tu som minule búchal topánkou. Teraz čo mám urobiť? Rozmýšľal som. A viete, čo urobím? Kolegovia, tu niektorí medzi vami sú ľudia, ktorí vchádzajú a vychádzajú do jedného otvoru. To je systém práce. Tajné voľby prebiehajú v zadnej časti. Vchádzate tam dvoma možnosťami. Jednu vám zablokujem, aby ste si plasticky zažili to, čo vlastne urobíte, že vchádzate a vychádzate z jedného otvoru, to, že nie ste slobodní, to, že vám stačí jedno gesto Madeja, ktorý nemá žiadnu sociálnu skúsenosť, a nechcete zlepšiť stav súdnictva, tak vám to doprajem. Doprajem vám tú skúsenosť, ako to je, vchádzať a vychádzať z jedného otvoru. Budem tam stáť pri tom druhom a budem búchať topánkou. A aké máte možnosti? Vážení, máte možnosti fyzickej sily. Jedinú možnosť máte.

    Ak môžem o niečo poprosiť, tak vás poprosím o jednu vec. Aspoň za mnou neposielajte ženu, lebo tu ste boli takí hrdinovia, lebo som bol asi, ako si dobre pamätám, jediný, keď tu nejaký hulvát, prasák nadával žene na parkovisku, kto sa postavil proti tomu. Ja som vtedy povedal, že s tým človekom by som nesedel v jednej sále. Vtedy som mu zobral vlajku. Aspoň za mnou neposielajte tam ženu. Keď pán predseda sa rozhodne, že ma dá vyviesť fyzicky, neposielajte za mnou ženu. Ľuďom, ktorých poverí tým, aby ma šli vyniesť fyzicky, ak sa tak rozhodne, chcem len povedať, aby to nebrali osobne. Ďakujem.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Madej, Martvoň, pani poslankyňa Mezenská a páni poslanci Miškov a Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Hlina, moja faktická poznámka bude veľmi podobná tej, ktorú som adresoval pánovi poslancovi Matovičovi. Súhlasím s jednou časťou, jedinou časťou, keď ste povedali, že k tejto voľbe je potrebné sa postaviť zodpovedne. Musím ale konštatovať, že celá opozícia vrátane vás, pán poslanec Hlina, sa k tejto voľbe zodpovedne nepostavila. Predsa prácou každého poslanca je v rámci svojich kompetencií v rámci personálnych návrhov aj hľadať návrhy ľudí, o ktorých si myslí, že by zodpovedali funkciám, ktoré sa obsadzujú voľbou v Národnej rade. Žiaden poslanec z opozície nepredložil návrhy kandidátov. Teraz sa vyhovárate na to, že je tu nejaká parlamentná väčšina. Dámy a páni, ale v rámci voľného a slobodného boja politických síl, voľnej súťaže by v prvom rade každý mal predkladať alternatívy, predkladať návrhy a až potom by mal vyplakávať, že niečo neprešlo.

    A pokiaľ chcete povedať, dámy a páni, že tu nie je diskusia, zopakujem, že kandidát opozície v tomto volebnom období zvolený bol, keď bol zvolený kandidát pána poslanca Gála. Takže, pán poslanec Hlina, kto sa tu nezodpovedne v rámci tejto voľby správa, ste vy a vaši kolegovia z opozície. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, začnem asi toľko. Pri vašej osobe sa dá povedať iba jedna vec: „Vodu kážem, vodku maloletým nalievam.“

    Po prvé, tá pani, čo ste ju spomínali, sama dala výpoveď. Keď nemáte zistené fakty, tak proste tu netárajte.

    Čo sa týka mojej osoby, tak myslím si, že ja som na viacerých fórach vysvetľoval, ako to vôbec s tou reštauráciou McDonalds bolo, že ja som vôbec nevedel, že tam niekto robí. A vôbec nie je pravda, že ja by som sa ja bol u nej išiel nejako najesť. To vôbec nie je pravda. Čiže znova klamete.

    Viete, vy ste taký človek, že prídete protestovať do Tatier s Rómami proti Polu, ale prídete sám oblečený v bunde Ralph Lauren za tisíc eur. Vy tu rozprávate, ako sú ľudia chudobní, ako bojujete za ľudí, a prídete oblečený do parlamentu v obleku Dior, čo je tiež za niekoľko pár tisíc eur. Vy ste človek, ktorý tu rozpráva, ako ste hrdý Oravec a ako bojujete, povedzme, za chudobných ľudí, ale volebnú kampaň si robíte na Orave lietadlom, ktoré ťahá transparent s nápisom Volím Hlinu. Čiže vy ste takýto človek, vy ste obyčajný farizej.

    Čiže ja čo vám môžem povedať, pán poslanec Hlina. Hanbite sa. Ja ľutujem vôbec stranu Obyčajní ľudia, že vás vôbec navrhli na túto danú kandidátku, kde ste sa dostali do parlamentu. Dokonca ešte aj vaše volebné letáky ste si dali robiť v Číne. Čiže toľko ste vy taký patriot, Slovák ako taký.

    Čiže toľko z mojej strany k vašej osobe.

    A to trestné oznámenie naozaj podám, lebo ste v tom blogu klamali.

  • Ja vzhľadom na to, aký je stav súdnictva a stále sa prepadajúca vymožiteľnosť práva všeobecne, aj vzhľadom na to, že pociťujem potrebu podporiť oboch poslancov, aj pána Matoviča, aj pána Hlinu, v tom, aby sa voľba odložila dovtedy, kým nebudú zástupcovia disciplinárneho senátu vypočutí na ústavnoprávnom výbore, chcem takto podporiť aj samotnú spoločenskú objednávku, ktorá sa dlhodobo dovoláva toho, aby sa stav v súdnictve zmenil. Takže chcem vás všetkých poprosiť, aby sme k takýmto voľbám pristupovali s takou zodpovednosťou a váhou, ako si to situácia vyžaduje.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja by som vás chcel len poprosiť, lebo pochopil som, že chcete blokovať jeden z tých dvoch otvorov, či by ste naozaj nezvážili, či by ste nezablokovali otvor na tej strane, pretože z tejto strany ide opozícia, z tej strany chodia smeráci.

  • Ukazovanie rukou.

  • A podľa mojich informácií opozícia nemá v pláne zúčastniť sa volieb sudcov do disciplinárneho senátu. To znamená, že budete možno blokovať nesprávny vchod, preto možno ten vchod na druhej strane bude lepší. Ďakujem. A my to máme bližšie odtiaľto.

  • Lojzo, možno je to zvláštne, ale ja aj naozaj s tebou súhlasím v tej podstate veci, že naozaj je nezodpovedné sa správať v takejto situácii nezodpovedne, keď podľa mojich informácií prvýkrát za predsedovania pána poslanca Madeja ústavnoprávnemu výboru kandidáti do disciplinárnych senátov nebudú vypočutí na ústavnoprávnom výbore. Mne to je naozaj ľúto. Ja by som ich naozaj veľmi rád podporil, ale keď neviem, kto tam je, bohužiaľ, nemôžem hlasovať aj za vašich kandidátov. Čiže tu nejde momentálne o stranícke nominácie alebo nestranícke nominácie. Veľmi rád, by som vám ich podporil. Neumožnili ste nám to.

    A, Lojzo, nepreceňuj sa, zas na druhej strane ja si myslím, že pán predseda parlamentu ťa zoberie s nadhľadom a ani si ťa nevšimne a budeš tam niekde búchať topánkou a v kľude určite za tebou nepošle žiadnych bodyguardov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som to už aj včera hovoril. A, pán predseda, vy ste tu neboli. Ja viem, že mi neprináleží, ale musíte to aj sám vidieť, opýtať sa, či nezlepšíte trošku personálny výber. Naozaj je to zlé. Proste tie dôkazy sú jasné. Vy ste tu hádam asi jeden z najvplyvnejších v strane, ktorá rozhoduje o tejto krajine. Chcem na vás apelovať do budúcna, aby ste naozaj zvážili personálne nominácie do vášho poslaneckého zboru, lebo je to zlé.

    A, pán kolega Miškov, áno, ja som zabudol, lebo ja som nevedel, že budú zlúčené dve voľby. A, samozrejme, toto rešpektujem. Ja takto navrhujem, ja tam pôjdem do toho rohu

  • Ukázanie rukou.

  • , ale, samozrejme, ľudí od nás pustím.

  • Smiech v sále.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Dámy a páni, ešte predtým, ako pristúpime k samotným hlasovaniam, chcem vás požiadať o súhlas so zmenou programu 16. schôdze. A podávam návrh, aby body, ktoré bude uvádzať pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský, sú to body 18 až 24, sme prerokovali v utorok 19. marca po bode pána ministra Čaploviča (bod 8), to už máme schválené, že o 9.00 hodine v utorok budeme o ňom rokovať. Takže dávam návrh, aby sme body 18 až 24 prerokovali v utorok 19. marca po prerokovaní bodu 8. Dnes po ukončení hlasovania budeme pokračovať bodmi 25 až 29 schváleného programu. Sú to body, ktoré predkladá pán minister spravodlivosti.

    Budeme hlasovať teraz o návrhu na zmenu programu.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 104 bolo za, 3 proti, 3 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Schválili sme zmenu programu.

  • Búchanie v sále.

  • Ešte vás, dámy a páni, chcem poprosiť o hlasovanie o návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú vykonať tajnú voľbu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ a takisto voľbu členov disciplinárnych senátov tajným hlasovaním.

    Takže budeme najprv hlasovať o tom, že vykonáme voľbu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ tajným hlasovaním. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 79 bolo za, 38 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Voľbu vykonáme tajným hlasovaním.

    Ešte jedno hlasovanie je o návrhu skupiny poslancov, aby voľba členov disciplinárnych senátov prebehla tajným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 80 bolo za, 35 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že voľbu členov disciplinárnych senátov vykonáme tajným hlasovaním.

    Poprosím teraz skrutátorov a overovateľov, aby zaujali svoje miesta a využili právo voľby.

    Pristúpime k samotnému tajnému hlasovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

    a o

    návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás spýtať, či ste všetci využili možnosť hlasovať. Tých, ktorí ju ešte nevyužili, tak prosím, aby tak učinili.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, ukončujem hlasovanie a vyhlasujem prestávku až do spočítania výsledkov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím pána poslanca Gogu, aby nám vyhlásil výsledky voľby o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu NKÚ Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. marca 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 126 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 126 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dvaja poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných.

    Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 39 poslancov, proti návrhu 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Vladimír Klimeš.

    Overovatelia zároveň poverili svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prosím, nech sa páči, predneste druhé výsledky voľby.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, aby som predniesol zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa konala 14. marca 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 40 neplatných.

    Zo 77 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Milana Galandu za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 12 poslancov, proti návrhu 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Milan Galanda.

    Overovatelia zároveň poverili svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré začne plynúť 15. marca 2013, ďalej konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila Milana Galandu za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré začne plynúť 15 marca 2013.

    Vzhľadom na tom, že sa blíži...

    Aha, ešte máme jedny výsledky volieb, ospravedlňujem sa, o

    návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 14. marca 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 123 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 123 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 123 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 102 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že hlasovalo pri Tatiane Buchvaldovej za návrh 81 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov, Mikulášovi Géczim za návrh 79 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 15 poslancov, Ivete Halvoňovej za návrh 82 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov, Anne Peťovskej za návrh 81 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov, Patrikovi Príbelskom za návrh 84 poslancov, proti návrhu 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 11 poslancov, Miroslavovi Račkovi za návrh 80 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov, Blažene Stašíkovej za návrh 79 poslancov, proti návrhu 9 poslancov, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov, Michalovi Trubanovi za návrh 81 poslancov, proti návrhu 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli z kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení Patrik Príbelský, Iveta Halvoňová, Tatiana Buchvaldová, Anna Peťovská, Michal Truban, Miroslav Račko, Mikuláš Géczi, Blažena Stašíková.

    Overovatelia poverujú mňa Milana Halúza oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní navrhuje Súdnej rade na členov disciplinárnych senátov všetkých kandidátov, tak ako ich uviedol pán overovateľ.

    Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že sa blíži 19.00 hodina, navrhujem, aby sme prerušili dnešný deň rokovania. Prajem vám pekný večer. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.