• Pekný deň želám, dámy a páni, otváram rokovanie 16. schôdze. Poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 101 poslancov.

    Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na dnešnej schôdzi overovateľmi budú pán poslanec Goga a pán poslanec Mikloško, ich náhradníkmi sú páni poslanci Krajkovič a Csicsai.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Droba, Frešo, Kollár, Simon a Sulík.

    Pristúpime teraz k

    schvaľovaniu programu.

    Máte ho, dúfam, všetci rozdaný v laviciach. Nech sa páči, dámy a páni, ak chcete doplniť alebo zmeniť program.

    Takže nech sa páči, pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na 16. schôdzu Národnej rady komplexnú štúdiu uskutočniteľnosti avizovanej časti Zimných olympijských hier 2022, o ktorú sa vláda Slovenskej republiky plánuje uchádzať, a to vrátane ekologicko-environmentálnych aspektov a dlhodobej udržateľnosti plánovaných zariadení, ako aj návratnosti vynaložených investícií.

    Po druhé, navrhujem doplniť program 16. schôdze o Správu o plnení Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, tak ako to vyplýva z unesenia Národnej rady č. 1989/2002 bod B.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem dať dva návrhy na hlasovanie. Prvý návrh je, aby sme dali hlasovať o tom, že kandidáti na členov disciplinárnych senátov, aby boli verejne vypočutí v pléne. Odôvodňujem stavom súdnictva na Slovensku. V prípade, že by toto hlasovanie neprešlo, tak navrhujem ďalšie hlasovanie, aby boli vypočutí aspoň na ústavnoprávnom výbore. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, navrhujem zaradiť bod č. 48, ktorý máme pod tlačou 395, poslanecký návrh zákona č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov, za bod č. 4, čo je identický vládny návrh zákona. Odôvodnenie: Jedná sa o ten istý zákon a obe novely riešia podobnú problematiku. V prípade, že plénum schváli toto preradenie, tak súčasne navrhujem spojiť rozpravu o obidvoch bodoch.

  • Ďakujem. Budeme teraz hlasovať, najprv o návrhu pána predsedu výboru, pána poslanca Hubu, ktorý žiada správu od vlády, komplexnú správu, nebudem to celé citovať, o príprave zimných olympijských hier.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 33 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Huba ešte žiadal správu o udržateľnom rozvoji.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 37 za, 2 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina žiada, aby kandidáti do disciplinárnych senátov boli vypočutí v pléne Národnej rady. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 22 za, 69 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    A opätovne, alebo následne žiadal pán poslanec Hlina, aby sa predstavili na ústavnoprávnom výbore.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 37 za, 60 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikuš žiada zaradiť bod 48 za bod 4. Pán poslanec, zlúčime tam aj rozpravu?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Takže hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 118 za, 1 sa zdržal.

    Tento návrh pána poslanca Mikuša sme schválili.

    Hlasovali sme o návrhoch.

    Ešte predtým, ako budeme hlasovať o programe ako celku, dámy a páni, chcem vás informovať, že Správu o činnosti verejného ochrancu práv uvedie verejná ochrankyňa práv. Navrhujem, aby sme schválením programu schválili alebo umožnili vystúpiť verejnej ochrankyni práv.

    Takže budeme hlasovať o návrhu programu 16. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 102 za, 1 proti, 15 sa zdržalo.

    Schválili sme program 16. schôdze.

    Dámy a páni, navrhujem, vzhľadom na to, že začíname neobvykle ráno o 9.00 hod., aby sme o 11.00 hod. nehlasovali a dnes hlasovali len o 17.00 hod. V ďalších dňoch potom budeme, tak ako je obvyklé, hlasovať o 11.00 hod. a 17.00 hod., pokiaľ nedôjde k dohode na zmene. Takže dnes o 11.00 hod. hlasovanie nebude, bude až o 17.00 hod. Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, je to tlač 338. Spoločná správa je pod číslom 338a.

    Pán minister je tu. Takže poprosím pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka, aby odôvodnil vládny návrh.

  • Striedanie predsedajúcich.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 338.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že najracionálnejším inštitucionálnym nastavením riadenia eurofondov je umiestnenie Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade vlády, navrhujem presunúť túto pôsobnosť v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nemá ani sociálne vplyvy.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 338), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 412 z 31. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 186 z 26. februára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 117 z 5. marca 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 67 zo 6. marca 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh:

    V čl. II sa slová "1. apríla" nahrádzajú slovami "1. mája".

    Zároveň v čl. I v treťom bode v § 40 slová "1. apríla" sa nahrádzajú slovami "1. mája" a slová "31. marca" sa nahrádzajú slovami "30. apríla".

    Tento návrh však gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uznesení uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 338), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 78 z 12. marca 2013 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Dobré ráno, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, pardon, som si zabudol...

  • Rečník odišiel od rečníckeho pultu.

  • Ospravedlňujem sa, vážení kolegovia, som si zabudol telefón. Pre istotu si ho zoberiem, bo sú tu ľudia, ktorí sa živia vykrádaním nápadov, tak človek nikdy nevie, že či mu nezmizne aj telefón. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Trafená hus zagága. To, to možno niekedy inokedy o tom môžeme porozprávať.

    K tejto veci, čo tu predkladáme. Ja sa chcem spýtať, či sa zjaví, alebo nezjaví nejaký pozmeňovací návrh o tom, že keď je niečo absolútna hlúposť, či to je možné niekde reklamovať vôbec? Lebo to som mal na jazyku dlho a chcel som to povedať.

    Všetci vieme, aj tu smerom k parlamentu, po akom tankodróme ideme a, pán minister, myslím, že u vás prebieha nejaká súťaž, že nám, čiže súťaž vyhlasujete, že nám pošle niečo esemesku, že máme ísť na STK a bude to stáť miliardu. Viete, a tak neviem, kde sme to vlastne dopracovali a že či je možné vôbec to niekomu povedať, že je to hlúposť, hej, aspoň formálne. Ja to teda hovorím tu, ale občania tých možností veľa nemajú, že kde vlastne by sa to dalo povedať. Že či toto, tento váš návrh s takým niečím ráta, prípadne, že tu niekto nejaký taký pozmeňovací návrh predloží.

    Lebo je to naozaj, dúfam, že v tomto by sme sa mohli zhodnúť, hlúposť, dať miliardu za informačný systém, ktorý vám pošle esemesku, že máte ísť na STK-čku, ale pôjdete po cestách, po ktorých by ste tú STK-čku mali robiť trikrát ročne. Keď už je človek nejaký paranoik, tak povie, že to je naschvál, aby ste nakŕmili tých, čo majú STK-čky, že neprejdete tým, alebo aby automobilový priemysel zarobil viac, aby ste museli meniť autá. Čiže niekedy človek už nevie, že kde je vlastne pravda. Tak to som sa chcel teda spýtať.

    A už len doplním, že človek by aj tak rozmýšľal, že v čom je pes zakopaný, že takto sme to dopracovali s tou absurditou, že sme schopní dať miliardu na informačný systém a nie sme schopní opraviť cesty. Nuž, poviem vám, plus-mínus, v čom to je. Keď chcete dať opraviť cesty, tie výtlky, tak musíte mať niekoho, kto tam príde, musíte, kto ten asfalt vysype. Je tam určitá ľudská sila. To sa, ako sa hovorí, nedá tak ľahko ošáliť. To znamená plus-mínus nejaké tie náklady sú spojené. Kdežto pri vytvorení informačného systému za miliardu to nikto nikdy nezmerá. Lebo informačný systém za miliardu, hovorím stále v starých korunách, je v praxi, nezobral som si, možno jedno cédečko. To neni, to nie sú dva vagóny alebo štyri vagóny nejakých výrobkov, to neni tisíc ľudí v uliciach. Nie, to nie, to sú cédečko. A tam sa dá krásne, ako sa hovorí, s tým pracovať. Takže to je celé.

    Len ja už neviem, že či sme tu troška aspoň schopní kritičnosti, že komu sa dá na toto sťažovať. Komu sa dá povedať, že už sa to takto ďalej nedá, však je to absolútna hlúposť!

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému návrhu zákona.

    V prvom rade chcem povedať za seba, ale aj za mojich kolegov z KDH, funkciu vicepremiéra pre strategické investície považujeme v súčasnej dobe za absolútne zbytočnú funkciu. V čase konsolidácie verejných financií táto funkcia je vymyslená kvôli jednému človeku, kvôli jednej finančnej skupine, ktorá stojí za stranou SMER. Jeden z akcionárov SMER-u potreboval mať vo vláde svojho človeka. Tak ako ďalší akcionári SMER-u majú svojich ľudí vo vláde, tak aj táto finančná skupina potrebovala mať jedného človeka. Tak preto pán Vážny sa stal vicepremiérom. Toľko na úvod.

    Centrálna koordinačná jednotka bola na vláde, na ministerstve jednom, druhom, teraz naspäť na vláde pod vicepremiérom Vážnym. Myslím si, že tieto presuny centrálnej koordinačnej jednotke určite neprospievajú. Tí ľudia, ktorí tam robia, možno by potrebovali personálne posilniť a z môjho pohľadu je vlastne jedno, kto ich riadi. Ak kvalitne a dobre pracuje táto centrálna koordinačná jednotka, tak je jedno, na ktorom ministerstve to je. Vedel by som si to predstaviť pod Úradom vlády, priamo pod premiérom. Áno, tak to už bolo. Ale vytvárať novú funkciu vicepremiéra kvôli riadeniu centrálnej koordinačnej jednotky sa mi zdá zbytočné a zbytočne drahé.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k osobe pána vicepremiéra Vážneho, ktorý má riadiť eurofondy, centrálnu koordinačnú jednotku. Pán minister Vážny mohol v minulosti za prvej vlády Roberta Fica preukázať, aký obrovský záujem má na čerpaní eurofondov. To znamená, ak by R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou 46 kilometrov bol staval z eurofondov, najlepšie pripravený projekt na stavanie z eurofondov bola R1. Nie, pán minister Vážny rozhodol o tom, aj celá vláda ,samozrejme, že sa to stavalo pomocou PPP projektu. Severná časť D1, tej D1 o prepojení Bratislavy a Košíc, o ktorej sa už 20 rokov na Slovensku hovorí, tak D1 medzi Žilinou a Prešovom pán minister Vážny podpísal tretí balík PPP projektov, kde sa malo stavať nie z eurofondov, ale združenie súkromných investorov a bánk. Bol to najlepší kšeft pre súkromné firmy a pre banky v celej Európe.

    Dámy a páni, zopakujem tie čísla tu ešte raz, aby si to niektorí všimli a zapamätali. Za R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou platíme už dneska v tomto roku 130 mil. eur. A budeme tak platiť 30 rokov. A teraz ma počúvajte dobre, medzi Žilinou a Prešovom sa za tieto úseky, ktoré už boli podpísané pánom Vážnym, malo platiť zhruba 670 mil. ročne, plus tých 130 za R1, to je 800 mil. ročne. Táto krajina mala 30 rokov platiť. Všetci ministri financií, ktorí by tu prišli, ďalších 30 rokov museli by nájsť 800 mil. ročne.

    Vyjadrenie pána ministra Kažimíra spred dvoch-troch týždňov je, že táto krajina nemá na viac, aby vyčlenila na PPP projekty, ako 260 mil. eur. Z toho 130 už dneska platíme. To znamená, aj podľa vyjadrenia pána ministra Kažimíra máme dneska cca voľných 130 mil. na prípadné možné PPP projekty.

    Tak tu niečo nesedí. Prvá vláda Roberta Fica, kde bol aj pán minister Počiatek, aj pán minister Vážny, ktorý bol ministrom dopravy, aj pán súčasný minister Kažimír bol v tejto vláde ako štátny tajomník, chcela podpísať PPP projekty alebo podpísala PPP projekty za 800 mil. ročne? Dneska hovoríme, že nemáme na viac ako na 260 mil. Tu sa nebavíme o stotisícoch. Tu sa bavíme o miliónoch eur ročne.

    Áno, prišla vláda Ivety Radičovej a pán minister Figeľ ten PPP projekt zastavil medzi Žilinou a Prešovom. A spustil súťaže, kde sa vysúťažilo a z európskych fondov sa dneska stavajú štyri úseky medzi Žilinou a Prešovom.

    Ešte sa vrátim k R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Pre vašu informáciu, tá stavba mala stáť zhruba 400 mil. eur. Ak by sa stavala z európskych fondov, vyšla by nás zhruba na 15 až 20 % nákladov Slovenskej republiky, to znamená 80 alebo 100 mil. rozložené na 3 roky výstavby. Výstavbu sme mohli mať za sebou. A nemuseli sme platiť 130 mil. ročne krát 30 rokov.

    Vrátim sa ešte k tej D1 medzi Žilinou a Prešovom. Pán minister, aj včera som si prečítal, ako vaše ministerstvo, predpokladám, že vy, ste slávnostne oznámili prešovskému županovi Petrovi Chudíkovi, že občania sa môžu tešiť už o 2 roky na spojenie Ružomberka a Prešova. Dúfam, že to citujem správne. No, úžasnú vec ste mu oznámili. Vlastne ste mu povedali, že tie úseky, ktoré pán minister Figeľ, pozastavil PPP projekt, spustil a pripravil súťaže z eurofondov a ešte tie súťaže uzatvoril a tie úseky sa dneska stavajú, že tie úseky, ktoré pán minister Figeľ pripravil, spustil do výstavby, o 2 roky budú dokončené. Tak toto ste oznámili pánovi Chudíkovi. Pochválili ste sa prácou pána Figeľa. Dobre, ale dneska to budete dokončovať vy, tak kľudne sa tým môžte pochváliť.

    Prečo odrazu ale z úst ministerstva alebo pána ministra už málo počujeme o prepojení Bratislavy a Košíc. Odrazu aj vo včerajšom vyjadrení sme sa dopočuli, že prepojenie Bratislavy a Prešova bude v roku 2018. Dúfam, že znova to dobre citujem. Tak som si to prečítal v tlači včera, v tlačovej správe ministerstva. Prepojenie Bratislavy a Prešova. Nuž ja vám poviem, dámy a páni, prečo. Na D1 medzi Bratislavou a Košicami je úsek západo-južný obchvat Prešova D1. Neviem, či už vláda schválila zmenený plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Minule som bol presvedčený, že už je schválený. Potom ma pán minister poučil, že ešte nie. Dobre. Ale minimálne videl som materiály ministerstva, ktoré sú na webe, kde sa píše o tom, že západo-južný obchvat Prešova D1, ktorý je, samozrejme, strategický preto, aby sme mohli prepojiť Bratislavu a Košice, o ktorom už 20 rokov hovoríme na Slovensku, takže tento úsek bude zaradený do výstavby niekedy po roku 2014. Niekedy po roku 2014, môže byť aj v roku 2015,16,17, je to náročný úsek. Bude sa stavať minimálne, minimálne 3 roky. To znamená, asi preto pán minister o prepojení Bratislavy a Košíc nehovorí.

    A chcem sa tu zásadne spýtať. Hovoríme o inej diaľnici D1, ako bola tá diaľnica D1, o ktorej premiér Robert Fico v roku 2007 spolu v ministrom Vážnym povedali, že v roku 2010 bude D1 v Košiciach? Mimo tunelov, aby som bol korektný. Teraz hovoríme o inej D1, keď už nemáme odvahu ani zadefinovať, kedy D1 bude v Košiciach?

    Pán minister, boli ste ministrom aj prvej vlády Roberta Fica. Premiér bol premiérom aj vtedy, pán minister Vážny bol ministrom dopravy, dneska je vicepremiérom pre strategické investície. Tak ja sa vás pýtam, kedy tá D1 bude v Košiciach? Odrazu veľa hovoríme o R2, tam rozostávame 15-20 kilometrov, a o ďalších rýchlostných cestách. Ja som za to, aby sa stavali aj ďalšie rýchlostné cesty a diaľnice, ale táto strategická chrbtová kosť diaľnic medzi Bratislavou a Košicami, akosi sme upustili od tejto priority?

    Takisto ste včera povedali pánovi Chudíkovi, že urýchli sa R4. Ako sa urýchli, keď ste pozastavili projektovú prípravu na R4 v modrom variante, ktorý je jednoznačne výhodnejší pre celý tento región? Už vôbec nebudem hovoriť o tom, že chcete organizovať olympijské hry a R4 je strategické prepojenie Poľska a Slovenska, východného Slovenska. A chceme, aby teoreticky tu bola olympiáda s Poliakmi, a vy pozastavíte prípravu tejto R4. Kedy sa bude stavať? Kedy sa dokončí? O 15 rokov po tej plánovanej olympiáde?

    Naspäť k ministrovi, vicepremiérovi Vážnemu. Všetky jeho činnosti v prvej vláde Roberta Fica, jeho postoj k eurofondom pri R1, pri D1 ho diskvalifikujú k tomu, nemá dôveru, aby mohol riadiť eurofondy. Ideme do ďalšieho programového obdobia Európskej únie, kde je veľmi dôležité, ako sa nastavia jednotlivé operačné programy. Aj ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kolegovia to môžu potvrdiť, veľa o tejto príprave nevieme. A sme sa o to už párkrát zaujímali, mali sme špeciálny výbor k tomu, nedozvedeli sme sa nič. Vláda Slovenskej republiky pohŕda poslancami Národnej rady? Myslím si, že minimálne by sme mali byť informovaní. Predpokladám, že aj vládni poslanci SMER-u, aj ich by zaujímalo, ako sa pripravuje ďalšie programové obdobie Európskej únie. Aké sú, budú pripravené zdroje pre Slovensko, koľko operačných programov budeme mať. Nič sme sa na tom výbore nedozvedeli, keď sme sa vás, pána minister, pýtali. Áno, dneska už sa toho zbavíte. Vládni poslanci vám tento návrh zákona schvália. Od 1. apríla alebo od 1. mája to prejde pod vicepremiéra Vážneho, ale našu dôveru nemá a nemôže mať. Vo svojom vystúpení som sa to snažil poukázať. Sú tu pádne dôkazy na to, že my to takto podporiť nemôžme.

    Ešte by ma zaujímalo čisto filozoficky, prečo sa ministerstvo a vládni poslanci bránia tomu, keď predpokladám, že legislatívny odbor sa vyjadril k tomu, že nie od 1. apríla, ale od 1. mája. Neviem, či sa legislatívny odbor neobával toho, či pán prezident Slovenskej republiky bude mať 15 dní na to, aby stihol do 1. apríla podpísať tento zákon. Ale keďže vieme podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď v skrátenom legislatívnom konaní ste pánovi premiérovi dali 2-3 dni na to, aby to podpísal, a on vám veľmi rýchle vyhovel. Tak asi aj táto obava legislatívneho odboru je asi naozaj zbytočná. Pán prezident sa cíti súčasťou SMER-u a podpíše vám všetko, čo len chcete, ale nechcite to od opozičných poslancov. Ja a moji kolegovia z KDH toto nepodporíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásil jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Zajaca, ktoré sa týkalo možno aj takého širšieho kontextu týchto vecí, nielen samotného zákona. A chcel by som naozaj sa pridať k tomu, že tá situácia na východnom Slovensku je vážna. Bol som tam teraz cez víkend. A čo je možno dôležite, že ľudia, keď chodia po diaľnici, ak už existuje, tak si nebudú pamätať, či ju otváral Počiatek, alebo Figeľ, ale sú radi, že sa tam proste dostanú, že sa tam dostanú investori a tak ďalej.

    Je mi to ľúto, že už niekoľko v podstate volebných období vidím taký zápal, že sa to preťahuje o nejakú koncepciu tých diaľnic. A naozaj sa znova prihováram k tomu, aby koncepcia výstavby diaľnic nebola len nejaká koaličná, opozičná, ale naozaj celospoločenská a potom sa dávala za prioritu a pracovalo sa na tom už v závislosti na možnostiach štátneho rozpočtu a ďalších okolností, lebo inak bude stále ten východ Slovenska odstrčený a bude zaostávať. A budú tam ľudia, ktorí si naozaj nevedia inak pomôcť. Takže za toto sa prihováram.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Vyčerpali sme rozpravu, do ktorej už boli prihlásení aj ústne páni poslanci. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Áno.

    Nech sa páči.

  • Zareagujem teda krátko. Boli tu postavené nejaké otázky, pokúsim sa na ne odpovedať.

    Čo sa týka pána Hlinu, ten by si mal asi prečítať detailnejšie, že o čom tu vlastne dnes rokujeme. Čiže to vaše vystúpenie vôbec nesúviselo s predkladaným návrhom, takže nie je ani čo komentovať.

    Pán Zajac, prvá taká malá korekcia. Pri eurofondoch nie je spoluúčasť 15-20 %, pretože to závisí od cost benefit analýzy, čo by ste mali vedieť, a tá participácia štátneho rozpočtu je väčšia ako 15-25 % alebo 20 %.

    Na porovnávanie, takisto treba byť detailnejší aj v tom porovnávaní PPP projektov a klasického obstarávania. Tiež by ste mali vedieť, že na to existuje metodika, ktorá sa volá PSC, a porovnáva celkové náklady, ako sú aj údržba, financovanie v podobe súčasnej hodnoty budúcich splátok verzus to obstarávanie. A toto je jediná metodika, podľa ktorej môžme porovnať výhodnosť alebo nevýhodnosť toho projektu. R1 má tieto analýzy, môžte si ich pozrieť a dozviete sa tam, že tento komparátor vychádza v prospech financovania cez PPP.

    Keď ste sa pýtali na to, že kedy bude prepojenie Bratislavy a Košíc, stále a nič sa na tom nezmenilo, platí to, že našou ambíciou je, aby bolo všetko rozbehnuté tak, aby do roku 2018 toto spojenie bolo vrátane obchvatu Prešova.

    Keď hovoríte o tom, že sa tu niečo azda zanedbalo, tak sa chcem vás opýtať, že ukážte mi dokumentáciu, ktorá by hovorila o tom, že tento obchvat Prešova bol za vás pripravený tak, že by sa dal realizovať. Absolútna lož. Nič také nie je. Je to v ranom štádiu rozpracovanosti a tak ste to zanechali. Takže sa tu netvárte, že obchvat Prešova už stačilo len začať stavať. To vôbec nie je pravda.

    Takisto ako nie je pravda to, že vy tu hovoríte o tom, že jak ste vy mali perfektne pripravené prepojenie Bratislavy a Košíc. A napríklad jeden z úsekov Turany - Hubová vôbec nebol vyriešený. Súhlasím s tým, že momentálne je priorita financovať to z eurofondov, tak v tom prípade, keď toto ste nemali schválené Komisiou, ani dohodnuté s Komisiou, že to zaplatí z eurofondov, by ma zaujímalo, z čoho ste to chceli financovať.

    Takže je ľahko hovoriť, ale treba sa aj pozrieť na to, kam ste sa dostali vy. My sme mali na stole 18 kilometrov stavebných povolení. To je asi tak tá aktivita, ktorá po vás zostala na ministerstve, a to sa dohodnime, že teda nie je veľa. A z tohto ťažkého štartovacieho bodu sa postupne rozbiehame a už v tomto roku a už ste mohli vidieť aj vo vestníku konkrétne súťaže, ktoré prebiehajú, všetko to záleží len od toho, ako rýchlo prebehnú verejné obstarávania, ale v tomto roku rozostaviame viac ako 80 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. A toto tempo sa bude aj zvyšovať v budúcich rokoch.

    Čiže ten plán prepojiť Bratislavu s Košicami do roku 2018 je reálny. Všetko záleží najmä od toho, ako rýchlo sa pohnú verejné obstarávania.

    Čo sa týka R4, na ktorú ste sa, na ktorú ste tu tiež reagovali. To nie je o tom, či červený, alebo modrý variant. To je o tom, či nám tieto úseky preplatí Komisia, alebo nie. Pretože ak nie, tak štátny rozpočet naozaj na toto kapacitu nemá. Robíme všetko pre to, aby Komisia akceptovala, že tieto úseky sú pre nás prioritné, a zaradila ich tiež do financovania z budúceho programového obdobia. Ale to vyžaduje detailnú štúdiu realizovateľnosti týchto jednotlivých úsekov. A tú ste vy neurobili. To, že ste si nakreslili jeden alebo druhý variant, to je síce fajn, ale nepresvedčili ste Komisiu o tom, že toto bude financovať.

    Takže môžme sa k tomu hocikedy vrátiť a ukážte mi, kde ste mali vymyslené financovanie a ako. Pretože toto nie je tak lacná záležitosť, toto prepojenie Prešova a hranice.

    A vzhľadom na to, že budúce programové obdobie má zložitejšie pravidlá ako to súčasné, je nevyhnutné byť v úplnom synchróne s Európskou komisiou, najmä v duchu toho, čo oni chcú vidieť a ako my musíme preukázať oprávnenosť realizácie tých jednotlivých úsekov.

    Takže keď sa vrátim k tej meritórnej veci, stále si myslím, že je úplne najracionálnejším nastavením inštitucionálnym koordinácie eurofondov umiestnenie centrálnej koordinačnej jednotky na Úrade vlády. A nemyslím si, že je zmysluplné, keď to bude na akomkoľvek ministerstve, pretože väčšina ministerstiev aj implementuje eurofondy. A myslím si, že pravidlo, kto koordinuje, nemôže implementovať, je namieste.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 355. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 385.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za udelené slovo.

    Dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie splnomocňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky na ustanovenie vzoru nového tlačiva na ohlásenie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vykonávacom predpise k Colnému zákonu.

    V súlade s požiadavkami komunitárneho práva sa modifikuje právny režim vykonávania následných kontrol s cieľom zrýchliť a zefektívniť ich výkon. Zjednodušuje sa postup pri prerokovaní nedostatkov zistených následnou kontrolou s možnosťou doručenia písomného vyjadrenia, ako aj poskytnutia požadovaných údajov v elektronickej podobe. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy je možné opätovne vykonať nasledovnú kontrolu. Predloženým návrhom sa upravuje aj inštitút zabezpečenie colného dlhu a spresňuje sa spôsob zabezpečenia colného dlhu rovnocenný zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti. Keď osoba, ktorej sa vracia prebytok poskytnutého zabezpečenia colného dlhu, a precizuje sa vymedzenie subjektov, ktoré môže colný úrad schváliť ako ručiteľa.

    V nadväznosti na vykonávacie nariadenie k colnému kódexu sa ustanovuje aj povinnosť prikladať k písomnej deklarácii údajov o colnej kontrole a o colnej hodnote len kópiu faktúry a nie je tam povinnosť predkladať originál tejto faktúry.

    To je asi v zásade všetko o základných bodoch návrhu. Takže vás poprosím o prerokovanie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby

    1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,

    2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 385 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 405. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 384.

    Opäť vás prosím, pán podpredseda vlády, aby ste návrh uviedli.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže mi dovoľte, dovoľte mi vás informovať o zásadných zmenách, ktoré sú zahrnuté v návrhu novely zákona o bankách.

    Prvotným cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu. Pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte, sa uvedená smernica okrem zákona o bankách preberá aj do zákona o cenných papieroch a zákona o poisťovníctve.

    Prebratím smernice sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rôznych sektoroch finančného trhu, ktoré tvoria súčasť tzv. finančných konglomerátov. A to znamená, že Národná banka Slovenska ako náš hlavný regulátor sa, Národnej banke Slovenska poskytneme doplňujúce informácie a nástroje na vykonávanie doplnkového dohľadu nad takými finančnými konglomerátmi.

    Navrhovanou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o stavebnom sporení sa bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom v spotrebiteľských úveroch zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, resp. vedenie je podmienkou úverového vzťahu.

    Taktiež sa v zákone o bankách navrhuje, aby sa bezplatné úplné, čiastočné, predčasné splatenie hypotekárneho úveru sťahovalo aj na úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roka nedošlo k jej zmene.

    Návrhom sa taktiež novelizuje zákon o ochrane spotrebiteľa za účelom odstránenia tzv. aplikačného problému z praxe, pričom sa navrhuje, aby bol oprávnený, aby bol oprávnený požadovať peňažné plnenia od dodávateľa len taký spotrebiteľ alebo je aj združenie, ktoré sa však bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k tomuto dodávateľovi.

  • Rečník sa odmlčal pre ruch v sále.

  • Prosím o kľud v miestnosti, páni poslanci, pani poslankyňa. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Aj ja ďakujem.

    Cieľom právnej úpravy je takisto novela zákona o Štátnej pokladnici. Tu vás musím informovať o iniciatíve vlády, kde na základe aj uznesenia vlády z novembra minulého roku bola prijatá úloha, ktorá sa dneska transponuje do zákona. Ide vlastne o zapojenie vyšších územných celkov do systému Štátnej pokladnice. Čiže cieľom právnej úpravy je naozaj zapojiť do systému Štátnej pokladnice zostávajúcich päť samosprávnych krajov: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský a Prešovský, a to s celým svojím rozpočtom a aj so všetkými svojimi vedenými účtami v komerčných bankách.

    Návrh novely zákona o Štátnej pokladnici bol prerokovaný so Združením samosprávnych krajov SK8 a samosprávne kraje sa stanú povinným klientom Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Novela zabezpečí rovnaké podmienky pre pristupujúce vyššie územné celky, ako majú v súčasnosti už tri samosprávne kraje, ktoré sú napojené na Štátnu pokladnicu a ktoré sa stali klientmi Štátnej pokladnice dobrovoľne v minulých rokoch.

    A takisto ešte by som vás chcel upozorniť na jednu zmenu, ktorá vyplýva zase z novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, kde navrhovanou úpravou sa umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam využívať činnosť finančným agentov a priznáva sporiteľom používať rovnakú ochranu, aká je priznaná ostatným spotrebiteľom na trhu finančných služieb, a to aj s prihliadnutím na možnosť platenia dobrovoľných príspevkov pre sporiteľov, ktorá je účinná od 1. januára od tohto roku.

    Toľko informácie z hľadiska dosť rozsiahlej novely, s ktorou prichádzam do Národnej rady, a preto vás, vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím a žiadam, aby ste prerokovali návrh tejto novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 450), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 16., dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby

    1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,

    2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 384 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil za klub SDKÚ pán poslanec Miroslav Beblavý. Týmto mu zároveň dávam slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele. Na úvod si dovolím povedať, že tento návrh obsahuje viacero užitočných vecí, ktoré súvisia s makroreguláciou bankového sektora a ktorým do veľkej miery súvisia s našimi záväzkami v rámci Európskej únie a ktorým z tohto dôvodu sa asi netreba nejak obsiahlejšie venovať, hoci ide určite o zmysluplné kroky.

    Takisto chcem oceniť, že na základe našej pripomienky obsahuje predčasné splatenie hypotéky bez poplatku aj pre klientov variabilných hypoték. Som rád, že sme sa na tom dohodli s pánom ministrom, a preto to hovorím na začiatok, aby to neznelo, že moje vystúpenie chce byť nejaké nevyrovnané, ale myslím, že je pomerne prirodzené, že sa v tom vystúpení budem venovať skôr tomu, kde sú problémy. Takže dovoľte mi pristúpiť k problémom v tejto novele.

    V prvom rade začnem jednou vecou, ktorú môžem vyjadriť stručnejšie, a to je, že musím vyjadriť protest proti navrhovanému oslabeniu konkurenčného boja bánk tým, že sa znevýhodňujú pobočky zahraničných bánk v tomto zákone. A chcem sa spýtať pána ministra, čím si získali jeho srdce domáce banky tak, že navrhuje, aby pobočky zahraničných bánk už nemohli niektoré produkty ponúkať na slovenskom trhu. Nehovoriac o tom, že je veľmi pravdepodobné, že tento návrh je v rozpore s európskou legislatívou, a myslím, že nepotrebujeme ďalšie spory na Európskom súdnom dvore. Ale hlavne ak niekto prinášal do slovenského, trochu stojatého rybníka konkurenciu, tak to boli niektoré pobočky. Ja nechcem byť apologétom ani konkrétnej jednej, druhej pobočky, ktoré tu najviac pôsobia, ale chcem sa naozaj spýtať, aké sú tie vážne dôvody, ktoré vedú k tomu, že ich chceme z tohto konkurenčného boja čiastočne vylúčiť. Najmä sa však chcem venovať poplatkom za tzv. úverové účty.

    Návrh zákona, ako spomenul aj predkladateľ, obsahuje zákaz pre banky a iných poskytovateľov spotrebiteľských úverov žiadať od klientov poplatky za vedenie úverových účtov, teda účtov, na ktoré klienti splácajú svoje dlhy. Som rád, že ministerstvo financií konečne takýto návrh predložilo, pretože potrebujeme posilniť postavenie spotrebiteľa na finančnom trhu a konkurencie medzi bankami.

    Pýtate sa, ako taký zákaz posunie konkurenciu? Je to jednoduché. K poskytnutiu ani splácaniu úverov nie je úverový účet potrebný, zároveň takýto poplatok sťažuje možnosť klienta reálne si vyberať medzi bankami. Klient okrem úrokovej sadzby musí brať do úvahy aj poplatok, čím sa znižuje porovnateľnosť a jeho informovanosť. Ešte podstatnejšie je však to, že poplatok na rozdiel od úrokovej sadzby môže banka kedykoľvek zvýšiť a dodatočne tak klienta zdaniť bez možnosti, aby sa bránil. Potiaľ myslím si, že bude medzi nami panovať úplná zhoda.

    Obsah návrhu však vo mne vzbudzuje pochybnosti o úprimnosti tejto snahy, ktoré, musím povedať, že sú posilnené doterajším postupom ministerstva financií, a dovoľte mi preto uviesť malú chronológiu snahy o zrušenie tohto poplatku za ostatných 8 mesiacov.

    16. augusta minulého roku som odoslal ministrovi financií list, v ktorom som ho okrem iného upozornil na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora z roku 2011, a požiadal som o názor na uvedenú problematiku a o stanovisko, či sa ministerstvo financií v tomto smere plánuje nejakým spôsobom zasadiť o nastolenie takého právneho stavu, ako je v Spolkovej republike Nemecko. Minister financií odpovedal po šiestich týždňoch 19. septembra a zároveň 21. septembra uviedol na tlačovej konferencii nasledovné: "Takýto poplatok za vedenie úverového účtu nie je v súlade s dobrými mravmi." Potešil som sa a dúfal som, že budeme svedkami rýchlej akcie. Minister však zároveň povedal, že "spolu s ministrom spravodlivosti sa chceme obrátiť na Ústavný súd alebo na všeobecné súdy, chceme sa dozvedieť, či podľa slovenskej ústavy a podľa slovenských zákonov majú banky právo si účtovať poplatky za vedenie úverového účtu". Keď sa médiá pýtali, kedy sa plánuje ministerstvo financií na súd obrátiť a zrejme tak ušetriť tisíckam ľudí peniaze na poplatkoch, odpoveď nedostali. Hovorca rezortu poslal len SMS správu v tomto znení: "Som v posteli a dnes z nej nevyleziem, vypínam telefón. Pekný deň."

    A k tomu mi dovoľte povedať, že nechcem napádať PN-ku hovorcu, tá jeho stručnosť však mala aj svoj dobrý vecný dôvod, a to je ten, že podľa slovenského ústavného a právneho poriadku sa nemôže minister financií ani minister spravodlivosti, dokonca ani vláda obrátiť v takejto veci všeobecne s otázkou na všeobecné sudy, a dokonca ani na Ústavný súd, keďže nejde o to, s čím sa vláda môže obracať so žiadosťou o výklad, keďže nejde o ústavný zákon. To znamená, že to, čo pán minister 21. septembra na tlačovke povedal, jednoducho nebolo možné. A keď teda chceli médiá, aby to jeho hovorca vysvetlil, asi by im to ani vysvetliť nevedel.

    Sledujúc túto snahu zahrať celú vec do autu, sme s kolegyňou Žitňanskou predložili 28. septembra do parlamentu novelu Občianskeho zákonníka, ktorou by sa vyberanie tohto poplatku explicitne zaradilo medzi neprijateľné zmluvné podmienky.

    7. novembra poslanci SMER-u s výnimkou jedného, ktorý sa pomýlil, nepodporil novelu do druhého čítania, a tá preto nebola schválená. V rozprave však voči nej z ich strany neodznela žiadna námietka. Jediné vyjadrenie poskytla predsedníčka klubu a podpredsedníčka Národnej rady pani Dr. Laššáková, ktorá povedala: "Návrh mal opodstatnenie, ale s ministerstvom financií sme sa dohodli, že to budeme riešiť koncepčne a nie v rámci čiastkových opatrení."

    Ministrovi financií som preto na druhý deň poslal interpeláciu, kde som sa ho pýtal, kedy a ako chce tento problém riešiť. Následne 12. novembra predložilo ministerstvo financií do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o bankách a je to tá novela, ktorú dnes prerokúvame. Napriek všetkým dovtedy uvedeným vyjadreniam novela neobsahovala nič v súvislosti s poplatkom za vedenie úverového účtu.

    30. novembra 2012 som v rámci pripomienkového konania podal k návrhu novely zákona o bankách tri pripomienky, z ktorých sa jedna týkala práve vloženia novelizačných bodov zakazujúcich vyberanie poplatkov za vedenie úverového účtu spolu s legislatívnym návrhom.

    7. decembra som obdržal odpoveď ministra financií na moju predchádzajúcu interpeláciu, kde minister stále odmietol dať nejaký konkrétny záväzok a povedal, že ďalší postupu bude závisieť od záverov komisie pri ministerstve spravodlivosti.

    14. februára 2013 som sa z materiálu sprístupneného na stránkach poradných orgánov vlády však dozvedel, že ministerstvo napokon pripomienku k zákazu poplatkov za vedenie úverového účtu akceptovalo. Vyzerá to na happy end, ako napísal istý komentátor v inej súvislosti pri ministrovi Kaliňákovi, ktorý tiež predviedol veľmi, veľmi zaujímavý slalom pri zákone o verejnom obstarávaní. Ten hapy end však nie je ešte úplný. Prečo? Nepovažujem za až tak problematické, že SMER dokáže schváliť len vlastné návrhy, aj keď postup ministerstva financií ukazuje, že sa im do tohoto ani trochu nechce. Už trochu viac ma hnevá to, že vďaka takýmto naťahovačkám ten súčasný stav trvá o mnoho mesiacov dlhšie, než by mal, čo znamená ďalšie desiatky eur nákladov pre konkrétnych ľudí, ktoré už nemuseli mať. Ale to všetko ešte v záujme možno komplexnosti, o ktorej hovorila teda aj pani Dr. Laššáková, by som akceptoval. Čo ma však mrzí, je, že tento komplexnejší návrh je pomerne deravý. Dovoľte mi vysvetliť v čom.

    Návrh výslovne umožňuje vyberať poplatky za vedenie úverového účtu naďalej, ak ide o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu. To je v princípe okej, ale návrh nerieši nikde, ani v prechodných ustanoveniach, čo sa stane so súčasnými zmluvnými vzťahmi, čím umožňuje bankách širokú paletu právnych stratégií, ako si poplatky zachovať, prípadne ich zrušiť len pre obzvlášť rozhodných, právne zbehlých a vytrvalých klientov. Návrh zároveň neobsahuje zákaz žiadať poplatky za zrušenie úverového účtu, čo bankám v takýchto stratégiách výrazne pomôže, keďže ľuďom, ktorí by si ho zrušiť chceli, to budú môcť riadne osladiť.

    Ak si myslíte, že som paranoidný alebo umelo hľadám chybičky na tom, čo predložil pán minister, tak si preskúmajte reakcie niektorých aj veľkých bánk na inú reformu, ktorú sme zaviedli, a to je možnosť platenia hypotéky bez poplatku pri zmene úrokovej sadzby. V skratke len poviem to, že niektoré banky boli ochotné ísť na hranu alebo až za hranu zákona, len aby neumožnili klientom túto možnosť, a vyžadovalo to opakovanú zmenu zákona, veľký mediálny nátlak, aby sa to ako-tak utriaslo a ešte stále to nie je úplne všade v poriadku.

    Návrh zároveň nerieši štátne a pološtátne inštitúcie. Spomeniem jednu, ktorú sme tu nedávno riešili, Fond na podporu vzdelávania. Teraz tieto poplatky budú môcť účtovať naďalej. Prečo? Návrh totiž nezakazuje plošne poplatky za úverové účty, ale zakazuje ich len bankám, stavebným sporiteľniam aj veriteľom podliehajúcim zákonu č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Fond na podporu vzdelávania je však z tohto zákona výslovne vylúčený a tak sú aj ďalšie podobné inštitúcie. A tak štát okrem zdierania vlastných klientov nastaví nemorálnu situáciu, kde sám bude inkasovať to, čo bankám ide zakázať. Návrh zároveň nepokrýva ani iné úvery, ktoré sa nezmestia do žiadneho z týchto zákonov, a tých výnimiek je v § 1 už spomínaného zákona 129 pomerne rozsiahly zoznam.

    Môžme ako vždy sa pri takýchto veciach pýtať, prečo vláda takýto deravý zákon schválila, či je to chyba, či je to úmysel. Koniec koncom vláda má záujem na mieri s bankami v tom, že ich sťahuje z kože bankovou daňou a nemá preto záujem, aby banky prišli o peniaze tým, že budú menej ťahať z klientov.

    V tom sa asi líšime, moje presvedčenie, že opatrenia voči bankám majú byť v prospech klientov primárne, nie v prospech ministerstva financií. Je tu však šanca, že sa mýlim a v tom prípade verím, že sa nám podarí tento zákon opraviť ešte počas rokovania pléna tak, aby skutočne pomohol klientom, a v tom prípade verím, že táto novela bude predstavovať jeden z príkladov spolupráce naprieč politickými líniami.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadnu faktickú poznámku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nikto nevyužil túto možnosť. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi stručne na otázku, ktorú pán poslanec Beblavý otvoril a týka sa v podstate ustanovenia zákona o bankách, ktorý by mal neumožňovať poskytovať hypotekárne úvery pobočkám zahraničných bánk. Chcem len s plnou vážnosťou potvrdiť, že toto ustanovenie do existujúcej novely zákona bolo presadené Národnou bankou Slovenska. To znamená, my sme ho tam naozaj zaradili na základe zásadnej požiadavky dohľadu, orgánov dohľadu po vyčerpávajúcej diskusii. Ja si uvedomujem aj riziká tohto ustanovenia a zároveň potvrdzujem aj problematiku možného rozporu s európskou legislatívou, ktoré sa momentálne rieši, ktoré sa momentálne rieši v konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie, a pevne verím, že budeme mať úplne jasný postoj k tejto problematike do momentu rokovania v druhom čítaní v Národne rade. Čiže vôbec nevylučujem ešte korekciu v tejto oblasti. Pretože naozaj potvrdzujem, že kľúčový je súlad s európskou legislatívou a kľúčovým je, samozrejme, snaha vyhnúť sa akýmkoľvek sporom arbitrážnym a podobne. Na druhej strane vás žiadam o pochopenie, že sme naozaj boli ústretoví iniciatíve dohľadu Národnej banky Slovenska a on na to určite dôvody mal.

    Čo sa týka chronológie, ktorú tu pán poslanec Beblavý spomenul, mám pocit, že pán poslanec sa snažil teda vybalansovať svoj postoj k návrhu novely v oblasti, ktorej sa on náruživo venuje, ja ďakujem za snahu o ten balans. Na druhej strane si nemyslím, že je jeho úlohou robiť psychoanalytickú analýzu môjho konania, záujmu, dobrej viery a podobne. Beriem to ako taký štuchanec. Ale na druhej strane stále je tu podaná ruka na to, že ak sú nejaké nápady, snahy, korekcie, ak sú tu nejaké obavy z hľadiska nejakého možného úniku subjektov finančného trhu, tak v druhom čítaní takisto vo výboroch sa na to proste môžme pozrieť. Je to veľmi citlivá oblasť a to je aj dôvod, prečo sme sa v podstate v prvom rade obrátili - na základe iniciatívy, ktorej autorom bol naozaj pán poslanec Beblavý -, obrátili sme sa na ministerstvo spravodlivosti, aby sme si boli úplne istí, ako môžme postupovať. A výsledok je v podstate v paragrafovej forme pred vami a pevne verím, že je prielomovým. Pretože naozaj na základe skúseností aj z iných krajín bude zakazovať bankám, ale aj ďalším finančným inštitúciách, stavebným sporiteľniam alebo aj nebankovým subjektom vyžadovať od klientov poplatok za niečo, čo si klient vyslovene nevyžaduje. To znamená, poplatok zostáva možnosťou len v prípade, ak klient dostane pridanú hodnotu od poskytovateľa služby a tú pridanú hodnotu si zároveň aj žiada. Vyslovene si ju vyžiada. Čiže to je tá zásadná zmena filozofie prístupu v prípade tohto poplatku. A samozrejme, že je to vážne rozhodnutie aj z hľadiska trhového vnímania a prostredia, v ktorom sa finančné inštitúcie hýbu ako také.

    Takže pevne verím, že návrh tohto zákona získa podporu dokonca aj v laviciach opozičných, a takisto pevne verím, že sa nám v tom procese legislatívnom podarí vychytať ešte všetky ďalšie problémy, na ktoré proste poukážete, lebo vždy platí, že viac hláv, viac rozumu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme rokovaním o dvoch bodoch schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava, ako to bolo odhlasované pri schvaľovaní návrhu programu.

    Ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 384. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 371.

    Druhým bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 395. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 378.

    Prosím pani ministerku Zuzanu Zvolenskú, aby vládny návrh uviedla, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je zlepšiť ochranu zdravia ľudí pred škodlivými účinkami fajčenia.

    Novelou zákona o ochrane nefajčiarov predovšetkým vytvárame nové dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavovaní na viacerých miestach. Jasne sa definujú miesta, kde je fajčenie zakázané alebo obmedzené. Zavádzajú sa aj nové sankcie. Obsahom novely zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúcej sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov.

    V smernici je uvedený aj nový zoznam dodatočných zdravotných výstrah.

    Navrhuje sa zákaz fajčenia v obchodných domoch, pričom sa umožňuje zriadenie fajčiarní. Upresňuje sa formulácia zákazu fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania. Za zariadenia spoločného stravovania sa budú považovať aj také zariadenia, v ktorých sa pokrmy nevyrábajú a nepripravujú, iba sa v nich podávajú.

    Zvyšuje sa pokuta ukladaná fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe za nezabezpečenie dodržiavania zákazu fajčenia. Orgány verejného zdravotníctva budú môcť uložiť pokutu minimálne vo výške 500 eur namiesto pôvodných 331 eur a v maximálnej výške 15-tisíc eur namiesto pôvodných 3 319 eur.

    Navrhuje sa, aby Slovenská obchodná inšpekcia mohla vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, osobám mladším ako 18 rokov za prítomnosti maloletej osoby.

    Návrh zákona transponuje takisto smernicu Komisie 2012/9/EÚ zo 7. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov. Upravuje nové znenie dodatočných zdravotných varovaní.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby uviedol poslanecký návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako predkladateľ návrhu zákona vystúpil k návrhu mňa a kolegu Viliama Novotného k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov.

    Úvodom by som chcel povedať, že podnety na riešenie problému, ktorý rieši nami navrhovaná novela, sme dostávali už dlhší čas. Predpokladám, že rovnaké podnety dostávali aj poslanci iných politických klubov, resp. iných politických strán, a tak trošku so sklamaním chcem povedať, že očakávali sme, že sa to bude riešiť vo vládnej novele.

    Nami navrhovaná novela reaguje na aktuálny a čoraz rozšírenejší problém absencie právnej regulácie, regulácie fajčenia v spoločných častiach a v spoločných zariadeniach bytových domov, ktoré sú buď v majetku fyzických osôb, alebo v majetku obcí, alebo bytových družstiev.

    Doterajšia právna úprava umožňovala, aby vlastníci, to znamená fyzické osoby, obce alebo bytové družstvá, svojím interným predpisom zakázali možnosť fajčenia v spoločných priestoroch, ktorými sú vchody, kočikárne, sklady alebo nejaké výklenky vo vchodoch. Problém je, že vymožiteľnosť tohto zákazu alebo kontrola tohto zákazu je prakticky nulová. Nakoľko tieto spoločné časti sú v osobnom vlastníctve, nemôže sa riešiť alebo nie je možné zákonom obmedzovať ich rozhodovanie alebo rozhodovaciu právomoc v nakladaní s týmito spoločnými časťami. Pokiaľ však vlastníci bytových domov rozhodnú o zákaze fajčenia v týchto priestoroch, predkladaný návrh zákona ho automaticky zaradí pod režim zákona o ochrane nefajčiarov. To znamená, že ak bude porušený interný predpis toho bytového domu, ktorý si spravia alebo ktorý schvália spoločníci vlastníkov bytov, alebo to bude nariadenie obce, alebo to bude nariadenie bytového družstva, a niekto tento interný predpis poruší, bude možné ho sankcionovať podľa zákona o ochrane nefajčiarov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi a ja vás chcem požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslanca Ladislava Andreánskeho, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k obidvom návrhom.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 384). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Novela nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani žiadne sociálne vplyvy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 371 z 8. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Poprosím aj správu k druhému zákonu.

  • Ďakujem. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 395). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 378 z 21. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci.

    Týmto dávam slovo pánovi poslancovi Novotnému, nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené pani podpredsedníčky Národnej rady, dovoľte mi, aby som vystúpil v tejto spojenej rozprave k obom návrhom zákona, aj k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, aj k tomu poslaneckému návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, ktorého som spolupredkladateľom.

    Hneď na úvod mi dovoľte, aby som sa poďakoval, a keď to tak môžem povedať, aby som aj pochválil pani ministerku Zvolenskú, že prišla s týmto vládnym návrhom zákona do parlamentu, považujem ho za dobrý návrh zákona a podporím ho a myslím, že aj spolu s kolegom Mikušom.

    Chcem hneď na úvod povedať, že tento vládny návrh zákona, budem chvíľu hovoriť o ňom, ide v európskom trende, ide v tom trende, ktorý je citeľný v Európskej únii, v trende ochrany nefajčiarov, ale ide aj v trende slovenskej legislatívy, ktorej sme svedkami v ostatných rokoch v Národnej rade Slovenskej republiky. Ide v trende zvyšovania ochrany nefajčiarov a ide v trende, chcem to tak veľmi kulantné povedať, znepríjemňovania fajčenia pre fajčiarov, veľmi jednoducho to formulujem.

    Nemusím, myslím, že veľmi dlho rozprávať, ale len tak pre poriadok sa patrí povedať aj to, prečo v Európe vládne v súčasnosti trend posilňovania ochrany nefajčiarov a strpčovania života pre fajčiarov.

    Fajčenie je veľkým civilizačným neduhom s vážnymi dôsledkami na zdravotný stav ľudí. Fajčenie je kauzálnou príčinou a dokázateľnou spolupríčinou pri rade civilizačných ochorení. Myslím si, že aj laici vedia, že fajčenie napomáha a spôsobuje kôrnatenie ciev, teda aterosklerózu ciev a všetky ochorenia, ktorých základom je ateroskleróza ciev, veľmi jednoducho to pomenujem laickým spôsobom, či už je to ischemická choroba srdca, ktorej jedným z najhorších prejavov je infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda, alebo ischemická choroba dolných končatín. Tieto ochorenia majú za následok vážnu invalidizáciu, dlhodobú práceneschopnosť, invalidizáciu a mnohokrát, žiaľ, i smrť. Je dokázaná príčinná súvislosť medzi fajčením a rakovinou ako komplexným pojmom, čo by som mohol rozmeniť na množstvo ďalších nádorových ochorení, ktoré sú takisto príčinou invalidizácie a úmrtia pacientov.

    Keď sa na to pozrieme z pohľadu ekonomiky zdravotníctva, fajčenie ako škodlivý zlozvyk, ako závislosť, ako toxikománia má nielen vážne zdravotné dôsledky, ale tieto vážne zdravotné dôsledky znamenajú aj vážnu záťaž pre zdravotnícke systémy, predovšetkým vo vyspelom svete a v Európskej únii. Nechcel by som tu začať vyčísľovať, mnohokrát sa o to pokúsil aj komisár, ktorý má na starosti zdravotníctvo, alebo mal na starosti zdravotníctvo, ale aj mnohí europoslanci, keď čítate informácie, koľko nás liečba ochorení, kde je príčinnou súvislosťou alebo dôvodom ich vzniku aj fajčenie, stoja. Viem, že zle sa to hovorí, keď hovoríme o zdraví, ale, žiaľ, liečba nádorových ochorení a ochorení, ktorých základom je ateroskleróza, stojí nemalé prostriedky zdravotné systémy, s vážnymi dôsledkami predovšetkým pre pacienta, ale aj pre celú ekonomiku krajiny. Tak preto ochrana nefajčiarov a preto boj, ktorý vedieme v Európskej únii proti fajčeniu. Veľmi to zjednodušujem, aby to bolo zrozumiteľné.

    Čo je súčasťou toho boja? Trend, ktorý vidíme v Európskej únii, a to je zvyšovanie dane z tabaku. Zvyšovanie dane z tabaku. Ďalšou líniou tohto boja je komplikovanie prístupu fajčiarov k tabakovým výrobkom, či už sú to špeciálne regále, špeciálne predajne, odstraňovanie automatov, resp. automaty môžu byť len na určitých miestach. Ďalej je to ochrana nefajčiarov a určovanie len vyhradených priestorov, kde môžu fajčiari fajčiť.

    Treba povedať, keď som hovoril o obrovských nákladoch, ktoré choroby, kde v príčinnej súvislosti fajčenie prinášajú pre zdravotnícke systémy v Európskej únii, povedať aj B, lebo nebolo by to fér, keby som hovoril len o A, a to B je, že, samozrejme, tabakové korporácie, výrobcovia cigariet, sú nekonečne mocné, disponujú obrovskými prostriedkami a ich tlak je nemalý. Treba povedať, že je tu aj nemalý tlak, o ktorom sa mnohokrát ani tak nehovorí, tlak na to, že fajčenie svojím spôsobom prostredníctvom dane z tabaku znamená vážny, vážny príjem pre štátny rozpočet v jednotlivých krajinách. Je to príjem pre štátny rozpočet, takisto ako daň z alkoholu alebo z pohonných hmôt.

    Treba povedať, že naozaj lavírovať a pohybovať sa medzi týmito dvoma mantinelmi, teda vysokými nákladmi v zdravotníctve na liečbu ochorení, ktoré spôsobuje fajčenie, a na druhej strane zaujímavými príjmami pre štátny rozpočet z dane z tabaku a tlakom lobistických skupín nie je jednoduché. Pamätám sa na európskeho komisára pána Johna Dalliho, bol aj tu, bol aj u nás na výbore pre zdravotníctvo, mali sme možnosť s ním diskutovať, ani nie tak dávno, ktorý vyhlásil veľmi tvrdý boj fajčeniu v Európskej únii. Hovoril o konkrétnych číslach, o koľko chce znížiť počet fajčiarov v Európskej únii a šetriť náklady zdravotných systémov. A dopadlo to, žiaľ, nevalne a odstúpil zo svojej funkcie pre podozrenie z korupcie. Tým len chcem povedať, že ten tlak lobistických skupín z druhej strany je naozaj obrovský.

    Teraz, ak dovolíte, budem hovoriť už o oboch zákonoch, ten úvod bol viac-menej všeobecný, chcem povedať, že to, s čím prichádza vládny návrh zákona, zákaz fajčenia v obchodných domoch, považujem za dobrý návrh. Za návrh, ktorý pokračuje v trende, ktorého sme boli svedkami v minulých rokoch. Návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Jožkom Mikušom, je o tom, aby sme pod vplyv a kuratelu zákona o ochrane nefajčiarov dostali aj zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov. Aj dnes je v spoločných priestoroch bytových domov možné zakázať fajčenie, ak sa na tom spoločenstvo vlastníkov bytov alebo majiteľ nájomného domu, alebo bytové družstvo dohodnú, tak naozaj možno aj v mnohých vašich domoch, v ktorých bývate, bytových domoch, môžete si dať na chodbu tabuľku, že zákaz fajčiť v spoločných priestoroch. Problémom ale je, že neexistuje postih, ako vymôcť tento zákaz fajčenia v spoločných priestoroch.

    Dostali sme množstvo podnetov, kolega Mikuš už o tom hovoril možno podrobnejšie, z regiónov, konkrétne príbehy týchto domových samospráv, kde v kočikárni je otvorený bar a chodia im všetci fajčiť do spoločného priestoru, kde im nezodpovední, nedisciplinovaní nájomníci fajčia v spoločných priestoroch a reálne si ten domový dôverník s tým nedokáže poradiť, nevie s tým urobiť nič. Nájomcovia sú nespokojní, resp. obyvatelia v tých domoch. My, keď sme predložili tento poslanecký návrh zákona, tak bola pomerne veľká diskusia aj na internete, dostal som mnoho podnetov, ako to už zvyká byť, aj tých kladných, ktorí podporujú tento návrh, aj tých negatívnych, že teda prečo riešime takúto banálnu záležitosť, a to čo, akože majú chodiť policajti po spoločných priestoroch bytových domov? Nie, nie. Nechceme, aby chodili spoloční policajti po priestoroch bytových domov, chceme len chrániť nefajčiarov. Chceme chrániť nefajčiarov, chceme chrániť deti, ktoré v tých domoch bývajú, a chceme chrániť aj tých nájomcov, ktorí si neprajú, aby mali chodbu plnú ohorkov a aby mali stále na chodbe dym, ktorý im cez vchodové dvere vchádza do bytu. A nechceme vymýšľať nič mimoriadne, iba to, že ak sa vlastník a vlastníci v bytovom dome dohodnú tak, že v spoločných priestoroch je zákaz fajčenia, tak aby sa na to vzťahovali ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov v zmysle sankcii, v zmysle toho, kto to môže kontrolovať, kto môže uložiť pokutu. Považujeme to za doplnenie určitého bieleho miesta, ktoré v slovenskej legislatíve bolo a ktoré akosi logicky je kompatibilné aj s tým, čo predkladá pani ministerka.

    Takže na záver, ak dovolíte, by som rád povedal, že keďže už som v parlamente strávil nejaký ten týždeň, pamätám sa, ako sme tu viedli priečkovú vojnu, neviem, či sa na ňu ešte pamätáte, keď sme riešili, že v nejakom zariadení reštauračnom, kaviarenskom musí byť priečkou oddelený priestor, kde sú fajčiari a kde sú nefajčiari, a koľko metrov štvorcových má mať jeden a koľko percent plochy má mať druhý a či tá priečka má byť pevná, alebo nepevná, bola okolo toho obrovská diskusia.

    Pamätám sa, keď sme upravovali v Národnej rade pravidlá predaja tabakových výrobkov a prišli sme s tými regálmi nad pokladňami, dneska cigarety neviete inde kúpiť v hypermarkete alebo aj v potravinách ako špeciálne na to určenom regáli, ktorý je pri pokladni, aby cigarety boli ťažšie dostupné povedzme mladistvým a maloletým, aby boli ťažšie dostupné aj ľuďom, ktorí pravidelne nefajčia, ale tak občas by si kúpili, teda to je presne tá línia, o ktorej hovorím, že chceme v európskej legislatíve, ten trend v európskej legislatíve sťažiť fajčiarovi fajčenie. Veľmi to zjednodušujem a ospravedlňujem sa za túto formuláciu, ale myslím si, že táto je najzrozumiteľnejšia, aby som nepoužíval nejaké komplikované výrazy.

    A pamätám si aj na ostatnú vojnu, ktorú sme zvádzali, to bol ministrom pán poslanec Raši, v Národnej rade, keď sme riešili tam, že tam, kde sa podáva jedlo, veľmi to zjednodušujem, sa nesmie fajčiť. Nielen vo vyhradených hodinách, ale nikdy sa tam nesmie fajčiť. Tá bitka nebola jednoduchá. Pamätám sa na to, ako sme o tom diskutovali, že kedy by tam to jedlo malo byť a či studené jedlo a oriešky sú jedlo, alebo nie sú jedlo.

    Musím povedať, že oba tieto návrhy, o ktorých diskutujeme teraz, pokračujú ďalej. Návrh vládny, ktorý predkladá pani ministerka Zvolenská, zakazuje fajčiť v obchodných domoch s výnimkou na to určených priestorov fajčiarní, kde nebude možné predávať žiadny tovar, čiže preložím to do slovenského jazyka: v malej kaviarničke si ku káve nezapálite v hypermarkete alebo v obchodnom dome. A návrh, ktorý predkladáme s kolegom Jožkom Mikušom, ktorý hovorí o tom, aby sme zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov dostali do zákona o ochrane nefajčiarov, teda aby sa na postihy vzťahovali sankcie, ktoré sú uvedené v zákone o ochrane nefajčiarov.

    Dámy a páni, chcel by som vás poprosiť o podporu oboch týchto návrhov zákonov, chcem, samozrejme, ústretovo povedať, že v prípade, ak by náš poslanecký návrh neprešiel do druhého čítania, budem sa naďalej uchádzať o vašu podporu formou pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní vládneho návrhu zákona. Naozaj tu nejde o politiku, tu ide o riešenie nejakého problému, na ktorý sme boli upozornení. A moja skúsenosť s týmito zákonmi z minulosti je taká, že väčšinou sa pri nich nehlasuje podľa toho, že kto patrí do ľavice a kto patrí do pravice, dokonca ani nie podľa toho, že kto je vo vládnej koalícii a kto je v opozícii, ale to hlasovanie prebieha naprieč celým parlamentom a politickým spektrom, čiže skôr sa rozdelíme na priateľov fajčenia a nepriateľov fajčenia pri tomto hlasovaní.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán predkladateľ, vážená pani predsedajúca, milé kolegynky, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladaným návrhom zákona. Hneď v úvode musím povedať, že budem mať trošku iný názor aj iný pohľad na danú vec, ako mal tuná Vilo Novotný, pán kolega, a aby tak aj tí možno prijímatelia správy, aj vy ako kolegovia by ste celkom neboli domýlení z toho, čo tu odprezentujem. Musím sa priznať, že som nefajčiar, hej, nefajčím, ale ak sa vám bude veľmi zdať, že sa zastávam tých fajčiarov, tak, áno, chcem sa ich zastať. Predstavte si, že chcem sa zastať fajčiarov. Z akého titulu a z akého dôvodu?

    Fajčenie je závislosť ako hociktorá iná a veľmi ťažko sa dá odnaučiť od toho fajčenia. Náš otec je tiež fajčiarom, my synovia všetci sme abstinenti a sme nefajčiarmi, teda aj podľa tej smernice, ako je to tuná napísané a dodatočné varovania, že je veľká pravdepodobnosť, keď rodičia fajčia, takže budú aj deti fajčiarmi. Je to pravda, s tým súhlasím, určite áno, ale vidíte, sú aj výnimky.

    Ja nechcem obhajovať tuná fajčenie, lebo, naozaj, tak jak je aj tá smernica Európskej únie a dávame to aj do zákona, tuná predkladaný vládny návrh, no a nechcem spochybňovať naozaj tie skutočnosti, ktoré sú tuná uvedené, že fajčenie spôsobuje deväť z desiatich prípadov rakoviny pľúc, rakoviny úst a hrdla, poškodzuje vaše pľúca, spôsobuje infarkt, porážku a ťažké zdravotné postihnutia. Toto sú naozaj všetky pravdivé veci, ktoré sú tuná uvedené, a naozaj je tomu tak. Ja skôr by som tuná chcel poukázať, a tak ako to aj pani ministerka tu uviedla, aj pán kolega to tu uvádzal, tak chcem sa dotknúť práve tých sankcií a tých pokút.

    Ja som proti zvýšeniu týchto pokút. Doposiaľ to bolo 331 eur pre fyzické a právnické osoby, od teda 331 do 3 319 eur a vo vládnom návrhu zákona je teraz od 500 do 15-tisíc. eur. Mne sa zdá, že tieto pokuty sú veľmi, veľmi vysoké, naozaj sú veľmi vysoké a zdajú sa mi skoro až, no, neviem, aj keď za minulý rok v dôvodovej správe vo vládnom návrhu je napísané, že za minulý rok sa vybralo na pokutách viac ako 15-tisíc eur, bolo to možno, tak neviem, je to príjmom štátneho rozpočtu, zdá sa mi to, že je to neprimerané a veľmi, veľmi vysoké. Veľakrát majú aj samotní tí úradníci s výberom týchto pokút a udeľovaním takýchto vysokých pokút, neviem, že či niektorí naozaj aj ministerskí úradníci, či by nabrali odvahu a udelili pokutu 15-tisíc eur za porušenie.

    K navrhovanému poslaneckému návrhu Jožka Mikuša a Viliama Novotného chcem toľko povedať, že, áno, môže to byť veľmi obťažujúce, to fajčenie v tých bytových domoch a v tých nebytových priestoroch, na schodiskách a tak ďalej. Veľakrát, ak sa to teda prijme v tomto zákone, mnohí ľudia naozaj nebudú vedieť a zvlášť títo fajčiari, že naozaj porušujú zákon a nebudú vedieť to, že im hrozí pokuta do výšky 331 eur. Na východnom Slovensku je to celomesačný príjem možno robotníka. Kto fajčí? Nefajčia, to fajčenie, alebo fajčia ľudia, nie sú to len tí, ktorí majú na to alebo že žijú luxusným životom. Tí možno fajčia cigary, ktorí na to majú. Ale obyčajne fajčiarmi sú obyčajní, jednoduchí ľudia, veľakrát sú to ľudia takí a tá závislosť je, žiaľ, taká veľmi silná, že nemajú na chlieb alebo nemajú na základné životné prostriedky, teda živobytie, ale na tie cigarety musia mať. Tá závislosť je veľmi vysoká, teda veľmi veľká a veľmi silná, a ak by takýto človek mal byť postihnutý ešte takouto vysokou pokutou, prepáčte mi, kolegovia, ale mne sa to zdá strašne ako veľmi vysoké. Kolega sa síce tuná usmieva, ale ja nebudem môcť zahlasovať práve kvôli týmto sankciám za návrhy týchto zákonov, aj keď chránime tuná naozaj nefajčiarov, ako to je tuná, ten úmysel je dobrý, ale ak by sa teda tie pokuty dokázali znížiť a zvlášť ako pre tie fyzické osoby, myslím si, že mohol by som sa nad tým nejak tak zamyslieť.

    Tuná v § 7 vo vládnom návrhu je zákaz fajčenia na letiskách, v priestoroch staníc, zastávok, čakárňach, prístreškoch, zastávkach, nástupištiach, v uzavretých verejných priestoroch, to je § 7 ods. 1 písm. a). A písmeno b), že takisto sa to vzťahuje v zdravotníckych zariadeniach, ale tu je taká výnimka, okrem fajčiarní, ktoré sú vyhradené na psychiatrických oddeleniach.

    Musím povedať, pani ministerka, že veľmi správne. Veľmi správne, že to tam je, lebo psychiatrické oddelenie je špecifickým oddelením a psychiatrickí pacienti, ktorí majú tie problémy rôzne ako psychické, neviem si to dostatočne predstaviť, že by boli takpovediac zo dňa na deň, z hodiny na hodinu odizolovaní od tak silnej závislosti, ako je nikotín, ako je fajčenie.

    Ale ak dovolíte, ja by som to ešte rozšíril trošku, tá veta by mohla mať pokračovanie a ja by som teda rozšíril nielen teda psychiatrické oddelenia, hej, teda že ktoré sú vyhradené na psychiatrických oddeleniach, ale by som dal tam "a ktoré môžu byť vyhradené v hospicoch a paliatívnych oddeleniach".

    Prečo to hovorím? Zomierajúci pacient je takisto špecifický pacient, môže byť onkologickým pacientom a dokonca môže zomierať na rakovinu pľúc, ale ak je terminálny pacient a je veľmi silne závislý ako fajčiar, myslím si, že aj lekári, ktorí ste tuná, aj vy by ste dovolili takému pacientovi, ak by teda mal chuť na tú cigaretu a to by ho potešilo v tých záverečných fázach života, myslím si, že nebol by to problém, aby takúto cigaretu vyfajčil. Dokonca poviem to takto, bolo by to možno aj v rozpore so zákonom, ale pacient ležiaci na lôžku, imobilný, nie je schopný sa pohnúť, mohlo by to byť aj za asistencie dokonca aj primára oddelenia a mohol by si zapáliť aj tú cigaretu takmer, povediac, aj priamo na tom lôžku, aj keď je to veľakrát, samozrejme, ak by to bolo pod dohľadom, viem si to predstaviť, že by takýto pacient, hej, sa mu dopriala aj takáto vec. Takže na tých psychiatrických oddeleniach, ak sú teda vyhradené tieto, hej, tak je to v poriadku, rozšíril by som to ešte o tie paliatívne a na tých hospicoch.

    Myslím si, že príjem štátneho rozpočtu podľa predchádzajúceho roku je z tých vybraných pokút, vybralo sa viac ako 15-isíc eur, ja si myslím, že ani pánu ministrovi financií už toľko tých peňazí tam nebude chýbať v tom štátnom rozpočte.

    Tak v závere len chcem ešte tuná k tomu poslaneckému návrhu kolegov, ktorí u nás dávajú doložku o posúdení vplyvov, tak si dovolím tuná body 2 a 3, ktoré sú tuná: "Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh zákona nebude mať dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života, na rozvoj podnikateľských aktivít" a tak ďalej. No dovolím si povedať, že práve naopak, bude mať dopad na kvalitu života, hej. A tuná vplyv na životné prostredie: "Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie." No neviem, aký bude mať dopad, kvalitný dopad na životné prostredie, myslím si, že práve toto nejak výnimočne neovplyvní nejak životné prostredie, myslím, že tá jedna cigareta, alebo dve, tak to nebude mať nejaký extra vplyv. Naopak, v tej doložke vládneho návrhu, kde je tam spomínané, kde vplyv na životné prostredie v tej tabuľke je to zaixkované, žiaden vplyv, myslím si, že je to správne ako, hej, že nebude mať žiaden vplyv.

    Pani ministerka, ste nejaká unavená, sa mi zdá.

  • Reakcie z pléna.

  • Asi sa veľmi postíte, alebo ste sa mi tak zdali, že ste tak viac unavená. Dobre.

    Tak chcem vám poďakovať, kolegovia, za pozornosť.

    Tak ešte v závere by som si tak dovolil spomenúť, ale nepohoršite sa teraz veľmi, ale bol som na takom osobnom stretnutí, mnohí poznáte pána doc. Rakúsa a on je aj veľmi tuhým fajčiarom, no chýbali mi tu liberáli, že by sa viac ako zasadzovali naozaj za tých fajčiarov, vidíte, ja taký konzervatívec, ale ktosi sa musí aj tých liberálov zastať, viete, aj tých fajčiarov, nemá sa kto v tom parlamente. No a pán doc. Rakús, budem teraz jeho citovať, tak aby ste to nevkladali potom, tie slová, mne do úst, tak on hovorí, že, no viete, tak nové štúdie, ale však to sa ani nezverejňuje a tak a fajčenie, tak hovoria, že majú aj pozitívny vplyv na zdravie človeka. A napríklad on povedal, tak ja neviem, ja som si to neoveroval, ale on napríklad hovoril a tvrdí, že fajčenie pôsobí ako prevencia proti rakovine hrubého čreva. Toto hovoril pán doc. Rakús. Tak ja som sa tak usmial, lebo ono to tak veľakrát aj platí, že dobrý moralista si všetko ospravedlní, no a...

  • Reakcia ministerky.

  • Hej, sú tam deti hore na balkóne, no, pani ministerka, ďakujem za upozornenie. Tuto mládež chcem takto upozorniť: nefajči! Lebo keď čím si mladší, čím máš menej rokov, tak ako teraz tam pozerám, možno máte 16, možno viac rokov (smiech v sále), 19, no tak dúfam, že som vás neurazil, ale ak ty v mladom veku alebo v dvanástich začneš fajčiť, oveľa rýchlejšie sa stávaš závislým na fajčení. Fajčenie ako také, to musím pre tú mládež povedať, nie je dobré, ale ak si už raz závislým a staneš sa závislým, veľmi ťažko sa oslobodzuješ z toho otroctva závislosti. A to je jedno, či to je fajčenie, či je to droga, či je to alkohol, alebo čokoľvek. Náš organizmus je tak nastavený a čím v mladšom veku začínaš, čím v ranejšom veku začínaš, tým skôr sa stávaš závislým na akejkoľvek závislosti, či sú, to cigarety, alkohol, drogy, alebo je to gamblerstvo, si závislý hráč. Mládež, hracie automaty a také reštaurácie obchádzajte veľmi zďaleka. Tam je to spojené s drogami, s alkoholom, ale aj fajčením. Ak to budete obchádzať a budete športovať, pán minister, vidíte, tuná aj chystajú vám aj futbalové ihriská, my sme ich nemali kedysi, ale my sme vybehli aj na trávnik, aj ku vode a sme si zašportovali, nepotrebovali sme veľké milióny na to míňať, aby sme mohli športovať. "Zober si loptu namiesto drog", tuná keď boli takto pred nejakým časom títo mládežníci, no veď áno, ale však čo ti na to, čo ti v tom bráni, veď ty nepotrebuješ na to veľké peniaze alebo čosi také. Však ku Dunaju môžte vybehnúť, do Karpát, máte tuná priestory aj také naozaj voľné, kde môžete naozaj veľmi aktívne tráviť spôsob života. Takže, mládež, držím vám palce, buďte dobrí, nefajčite, nedrogujte, nepite.

  • Smiech v sále.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Mikuš, Fecko, Novotný, Mikloško a Uhliarik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Štefan, povedal si, dúfam, že to poviem presne, že nepodporíš našu novelu kvôli výške sankcií, kvôli výške pokút. Tak také niečo si povedal, čiže k vecnej stránke veci si sa nevyjadril negatívne, ale na vine, že nepodporíš našu novelu, je to, že vláda navrhuje zvýšenie pokút. A keďže mnoho ľudí nemá na pokuty, takže ty nepodporíš tento návrh, túto novelu.

    No, musím povedať, že aj medzi nami poslancami sú veľkí fajčiari, aj na školách učitelia, aj v nemocniciach lekári sú fajčiari, ale všade tam vo verejných, vo verejných budovách je zákaz fajčenia v spoločných priestoroch. Jedine zákaz nie je v bytových domoch, pretože to sú súkromné, súkromné priestory, resp. nemôže štát zákonom do toho vstúpiť, že vo verejných priestranstvách alebo vo verejných priestoroch domov sa nesmie fajčiť. Toto zákon nemôže povedať.

    Takže tým, že ty nepodporíš našu novelu, podporuješ napríklad to, že bude zákaz fajčenia na verejných priestranstvách, napríklad na autobusových zastávkach, dokonca pred vchodom bytového domu alebo na nástupištiach železničných, ale teoreticky sa môže fajčiť v bytových domoch, v spoločných priestoroch bytových domov. Naša novela hovorí o tom, že ak vlastník bytového domu sa rozhodne, že chce mať zákaz fajčenia v spoločných priestoroch, to znamená na chodbách, schodištiach, v kočikárňach, skladoch, vo výklenkoch, kade-tade, kde sú tie, aké priestory sú v bytových domoch, tak keď sa on rozhodne, tak tieto priestory budú automaticky spadať pod zákon o ochrane nefajčiarov. O tom hovorí naša novela. Myslím, že ešte po rozhovore sa pokúsim, aby si prehodnotil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Tak ja, pán kolega, zasa na rozdiel od teba som a priori proti fajčeniu, to znamená, že aj tie pokuty, ktoré fungujú, nech sa páči, lebo myslím, že doba éry malého Joa, resp. iných filmov, kde tí boli in, ktorí mali niečo v ústach, myslím, že už skončila. Som veľmi rád, že Európa sa prebrala a že začína chápať, čo znamená si likvidovať telo.

    Ja nepochopím životnú filozofiu človeka, ktorý za vlastné peniaze si likviduje vlastné zdravie. To znamená, my chceme, aby sme sa dožili menej rokov života? To je zmysel života - likvidovať si svoje telo? Ja takouto cestou nejdem. A keď si zalistujem v histórii môjho života polodlhého, zatiaľ, tak musím povedať, že cigareta ma vôbec teda neláka ani nelákala. A myslím si, že keď neviete zvládnuť stres, lebo obyčajne mnoho ľudí to robí zo stresu, že nevie čo s tým, tak už má ruky nervózne, všetko možné, mal by si nájsť nejakú inú formu, čo neničí vaše telo. A uvedomte si, nie ste na svete na to, aby ste zajtra zomreli. Na svete ste na to, aby ste tu určité poslanie splnili. A koľko ľudí sa nemôže narodiť, koľko ľudí je mrzákom a tí, čo sú živí a zdraví, tak tí si ešte budú tým fajčením ničiť svoje zdravie. Tak ja takúto filozofiu nezdieľam a som tvrdo proti fajčeniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, ako som už avizoval vo svojom vystúpení, toto tu sa nebude teraz deliť na ľavicu a na pravicu, ale na priateľov fajčenia a nepriateľov fajčenia, alebo, keď chcete, na fajčiarov a nefajčiarov. Vždy tomu bolo tak v Národnej rade, takže som rád, že túto tradíciu drží aj táto snemovňa v tomto funkčnom období.

    Ale k Štefanovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že, vieš, Štefan, ty chceš byť dobrý ku každému. Vieš, aj tých fajčiarov, ale aj tých nefajčiarov aj chrániť, ale, vieš, až nie tak veľmi trestať, len tak trošku trestať. Tak som to nejak vyrozumel z tvojho vystúpenia.

    Ale ja si myslím, že v týchto veciach by sme mali byť konzekventní. Ak je niekde zákaz fajčenia, tak vie, že je tam zákaz fajčenia, lebo musí tam byť tabuľka, vie, že sa tam fajčiť nesmie, lebo je to jednoznačné, a vie, že môže za to dostať pokutu. A keď tá pokuta bude smiešna, tak tam budeš kľudne fajčiť a spoliehať sa na to, že tam nepríde žiadny, ktorý by ti mohol, práve kontrolór, ktorý by ti mohol práve dať pokutu. Tá pokuta musí byť poriadna, lebo to je taká istá diskusia, že či by sme na našich cestách predsa len tie pokuty neznížili, lebo však porušil tú rýchlosť, ale on to druhýkrát možno neurobí. Nie. Tá pokuta musí byť taká, aby každý vedel, že sa mu to naozaj neoplatí v tejto chvíli fajčiť na mieste, kde je zákaz fajčenia. O tom je náš poslanecký návrh zákona.

    Chcem tiež povedať, že v Európskej únii je naozaj trend znížiť podiel fajčiarov. A myslím si, že je nám jasné, lebo ty si to aj naznačil vo svojom vystúpení, že fajčenie je závislosť. Je taká istá závislosť ako drogová závislosť alebo alkoholizmus. Len paradoxne fajčenie je tak spoločensky trošku tolerovaná závislosť. Ten trend, ktorý je v Európskej únii, je znížiť toleranciu k fajčeniu a chrániť nielen nefajčiarov, ale chrániť aj potencionálnych fajčiarov. Aby prístup k fajčeniu bol tak komplikovaný, aby fajčiť nezačali, pretože si ničia svoje zdravie.

  • Som, samozrejme, absolútne proti fajčeniu. Ako šéf by som si určite medzi fajčiarom a nefajčiarom vždy vybral nefajčiara do práce, najmä v mladom veku je to katastrofa a celoživotný, by som povedal, problém pre toho človeka. Kto si nevie odoprieť cigaretku, ťažko od neho očakávať špičkový výkon, obetavé staranie sa o dieťa atď.

    Včera sme vydali knihu Rodičovstvo od počatia, čo by ste mali vedieť o svojom očakávanom a narodenom dieťati. A sú tam vedecké štúdie, ako postoj budúcich matiek, aj fajčenie, alkohol, drogy hrozne ovplyvňujú budúce dieťa a naozaj robí ho v mnohom zmysle predikovaným pre veľmi zložité situácie v budúcnosti.

    Ale chcel som hovoriť najmä k pokutám. Temer na všetko sa mi zdajú nereálne. Dávajú na ľudí také bremená, ktoré sú temer nevymáhateľné. Mne sa aj pokuty v doprave zdajú absurdné a vysoké vzhľadom na platy a penzie, ktoré tu máme. Teraz prišla jar, v záhrade sú snežienky, babky ich trhajú, predávajú a k svojim 300-eurovým penziám si chcú privyrobiť. Nedávno ohlásili, že pokuta za trhanie snežienok je 3 300 eur. Takže pýtajme od tých babiek 3 300 eur, sa mi zdá, že je to úplne teda nadsadené a zbytočne takto vysoké. A neviem, či to od niekoho vymôžu. Ale stačí vymôcť od 20 babiek túto pokutu a máme opravenú cestu zo Svätého Jura do Bratislavy. No, čiže celkove k pokutám, sa mi zdajú neúnosne veľké a nereálne, nevymáhateľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Poďme od snežienok naozaj k týmto vážnym veciam, k fajčeniu.

    Chcem oceniť sprísňovanie tohto zákona z dielne ministerstva zdravotníctva a verím, že aj pozmeňovací návrh poslanca Mikuša a Novotného podporia poslanci za stranu SMER, pretože ide ešte ďalej a sprísňuje alebo dáva zákaz fajčenia v bytových domoch, kde takisto, podobne ako aj v obchodných domoch, sa vyskytujú malé deti, vyskytujú sa tam nefajčiari a ktorí sa tým pádom nemôžu brániť.

    K Štefanovi Kuffovi. Štefan, životné prostredie, keď si povedal, že nie je ovplyvnené, nie je len les a lúka, ale aj práve mikroklíma a mikroprostredie obchodných domov, kde tieto deti sa často vyskytujú a kde sa vyskytujú nefajčiari a pasívne musia prijímať vlastne tento cigaretový dym. Preto som takisto tvrdým zástancom, aby sa toto veľmi sprísnilo.

    Včera sme na výbore pre zdravotníctvo preberali európsku smernicu, ktorú bude musieť v budúcnosti pravdepodobne aj Slovensko aplikovať a prijať, a táto smernica ide ešte ďalej. Možno viete, že krabičky, ktoré obsahujú dnes niektoré obrázky, budú obsahovať iba nápisy. A je to preto, pretože bolo skutočne dokázané, že čím menej atraktívny obal, tým menej nových, väčšinou z radov mladých ľudí, nových užívateľov tabaku. To znamená, verím, že aj tento krok Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bol prvý, alebo teda jeden z prvých a bude takisto v budúcnosti na základe tejto európskej smernice prísnejší.

    A už len posledná otázka. Na rozdiel od teba, Štefan, si myslím, že pani ministerka dnes vyzerá veľmi dobre.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Lichotenie každého poteší.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa s reakciou.

  • Ďakujem za slovo. Veď ja som pani ministerke nepovedal, že vyzerá zle, ale že vyzerá unavene, hej, a to neznamená, že vyzerá zle. Ona vyzerá stále super tuná v tom parlamente. Ja som len povedal a navyše, že ju mám aj rád, a nie som do nej zamilovaný.

  • Smiech v sále.

  • Viete, už som jej to povedal.

    K tomu fajčeniu teraz by som to chcel. Ďakujem vám, kolegovia, aj za živú diskusiu.

    Aj Vilo Novotný povedal, je to také premixované, lebo sme aj fajčiari, aj nefajčiari. Ale ja ako nefajčiar tak si zas tak dovolím zastať sa práve ako tých fajčiarov.

    A tak ako Jozef Mikloško to spomenul, áno, tie pokuty sú tuná neprimerané. Za odtrhnutú snežienku, že by som ja dostal 3 300 eur pokutu, veď to je úplne absurdné. Kto od tej babky to vymôže? V tej prírode, dovolím si, kolegovia, tu tak verejne to povedať, aj tam pred mládežou hore na balkóne, že keď odtrhneš tú snežienku, neuškodíš tej prírode, lebo ona má cibuľku, zas len vyrastie aj na druhý rok. Rovnako aj v záhradke, keď si vytrhneš tú snežienku, nič tomu neurobíš. A dať takúto pokutu 3 300 eur, to je skutočne, nie je namieste.

    A rovnako je to aj pri to fajčení. Ja som neobhajoval fajčenie, že je dobré. Ja som nefajčiar. Aj tejto mládeži som hovoril, že nech nefajčia. Rovnako tak ako to bolo spomenuté, sú tam aj mnohé mladé dievčatá, budúce matky, tak fajčenie naozaj má negatívny vplyv aj na ďalší vývoj plodu. Doporučujem tej mládeži hore na balkóne, nech si prečítajú Cestu životem, to je od Říčana, psychológa, veľmi pekne je to napísané. Naozaj to fajčenie poškodzuje aj plod. Áno, poškodzuje aj tvoju plodnosť. Môžeš stratiť plodnosť. Rovnako aj tvoju potenciu. Hej, vyvoláva impotenciu. Toto je napísané aj v súlade s touto smernicou. To sú všetko tieto veci.

    Ale ja som len to chcel povedať, že tá závislosť je oveľa silnejšia. Darmo je tam 100 tabuliek zákazov a kdečo všetko. Vo väznici väzni rozbaľovali špaky, aby mohli fajčiť, a znižovali svoju dôstojnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka? Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Dovoľte mi na začiatok veľmi poďakovať, lebo toto je skutočne inštitúcia, ktorá je vrcholová v našej krajine, a zaznelo tu veľa, veľa toho, čo, dúfam, ľudia, aj keď to nepozerajú kontinuálne, zachytia v mnohom. Skutočne ďakujem za podporu ochrany nefajčiarov.

    Cieľom tohto zákona totiž skutočne nie je perzekúcia fajčiarov. Je to práve ochrana nefajčiarov pred pasívnym fajčením a pred jeho následkami. Práve preto sme aj do tejto novely všade v podstate, kde sa dalo a kde sme obmedzili pohyb fajčiarov a obmedzili sme ich možnosť fajčiť, sa pokúsili zriadiť miesto, kde môžu, ja to musím povedať rovno, tento svoj zlozvyk praktizovať.

    A dovoľte mi len hlavne upokojiť pána poslanca ohľadne pokút, pretože pokuty, ja tu znova zacitujem: "Zvyšuje sa pokuta ukladaná fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe za nezabezpečenie dodržiavania zákazu fajčenia." Jedná sa o podnikateľov a právnické či fyzické osoby prevádzkujúce zariadenia na miestach, kde sa zakazuje fajčiť. Či sú to pokuty pre, poviem laicky, kaviarnika.

    Takže, bohužiaľ, ja nepoznám podrobnosti návrhu. Určite sa s ním rada oboznámim. A tak ako tu zaznelo, my sme zvažovali skutočne všetky možné podnety, ktoré sme dostávali, a naozaj problém je vo vlastníctve týchto priestorov, čiže veľmi rada sa oboznámim s návrhom zákona, a pokiaľ sa tam podarilo sa s týmto vysporiadať, určite nebudeme proti. Lebo, tak ako tu odznelo v tomto prípade, to je naozaj o fajčiaroch a nefajčiaroch a ochrane zdravia.

    A ja si preto dovolím ešte nadviazať a využijem túto možnosť, ktorú mám, a predsa by som rada povedala možno len niekoľko vecí.

    Nezačnem dramaticky tým, že každých osem sekúnd niekoho fajčenie zabije. Aj v tejto chvíli. Ale tým, že na Slovensku máme šťastie, že za posledné roky sa naozaj našťastie počet fajčiarov znižuje, napriek tomu je to ešte stále 40 000 detí do 15 rokov, ktoré fajčia denne. Zvyšuje sa nám podiel dievčat oproti chlapcom, kde napriek tomu, že vo všetkých ostatných oblastiach budem tvrdo bojovať za rodovú rovnosť úplne všade, kde si ju viete predstaviť, naozaj zdravotný dopad fajčenia u dievčat je výrazne horší. Je horší aj z pohľadu ďalších populácií.

    Takže je to mnoho čísel, ktoré skutočne šokovali aj mňa. A aj v prípade napríklad nášho postoja trebárs k obrázkom, takzvaným, na tých krabičkách, musím povedať jasne. Nielen nikotín, 4-tisíc chemických látok, ktoré obsahuje papierik z tej cigarety, každým vdychom dostávate do tela. Sú to alergény, sú to rakovinotvorné látky a len jedna zo 4-tisíc týchto látok je nikotín. Preto musíme bojovať skutočne na všetkých frontoch. Ale hovorím znova: nie perzekvovať. Sú to naši spoluobčania takisto, majú svoje práva. Len sa snažiť, aby naše práva nefajčiarov boli ich konaním čo najmenej postihnuté.

    Takže znova ďakujem za podporu a prosím aj pri rozhodovaní o tomto návrhu zákona skutočne zvážiť aj to, že Slovenská republika ako jedna z mála má znižujúci sa trend napriek tomu, čo je veľmi znepokojivé, je to znižujúci sa trend u starších skupín, ale práve u detí a mládeže do 15 rokov nám tento trend narastá.

    Takže ďakujem veľmi pekne. Nie je len účelom pasívne fajčenie. Je účelom aj neukazovanie tohto príkladu, aby čím menej skutočne mladí ľudia, hlavne v ranom detstve, uvidia vôbec niekoho s takýmto zlozvykom, možnože tým menej ich to, dúfajme, napadne, aby to skúšali.

    Takže veľmi pekne vám ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pani ministerka. Chce k rozprave zaujať stanovisko aj druhý navrhovateľ, pán poslanec Mikuš? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 408. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 393.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo a uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona vypracovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na druhý polrok 2012.

    Hlavným cieľom predloženého vládneho návrhu je legislatívne podporiť zvýšenie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti informatizáciou zdravotníctva. Informatizácia je významnou zložkou rozvoja každej vyspelej spoločnosti presadzujúcej vedomostnú ekonomiku a trvalo udržateľný rozvoj a týka sa všetkých oblastí života spoločnosti, zdravotníctvo nevynímajúc.

    Účelom predloženého návrhu zákona je vytvorenie legislatívneho rámca pre informatizáciu zdravotníctva na národnej úrovni, umožňujúceho vybudovanie a prevádzku Národného zdravotníckeho informačného systému ako jeho základného piliera.

    Návrh zákona upravuje vymedzenie Národného zdravotníckeho informačného systému, jeho údajovú základňu, definuje národné administratívne registre, národné zdravotné registre, postup pri sprístupňovaní údajov, štandardy zdravotníckej informatiky, podmienky fungovania Národného zdravotníckeho informačného systému a jeho bezpečnosti, ako aj proces posudzovania zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s týmto informačným národným zdravotníckym systémom.

    Návrh zavádza pojmy elektronická zdravotná knižka, pacientsky sumár, elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a elektronický zdravotný záznam. Určuje sa i obsah a rozsah, upravujú sa podmienky a proces prístupu k nemu. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne upravuje, komu sa dané údaje poskytujú.

    Predloženým návrhom sa novelizuje aj ďalších deväť rezortných zákonov:

    V čl. II je to novela zákona 576/2004 Z. z., umožňuje sa vedenie zdravotnej dokumentácie s elektronickým podpisom.

    V čl. III novelou zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje spôsob vedenia príslušných registrov a ustanovujú sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom nové povinnosti v súvislosti s Národným zdravotníckym informačným systémom.

    V čl. V, čo je novela zákona 580/2004, sa zavádza nová forma preukazu poistenca. Preukaz poistenca s elektronickým čipom a zároveň sa zdravotným poisťovniam ukladá povinnosť vydať svojim poistencom nové preukazy do konca roka 2015.

    V čl. VI novelou zákona č. 581/2004 sa zavádza príspevok na správu Národného zdravotníckeho informačného systému a upravuje sa spôsob vedenia registrov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Povinnosť používať Národný zdravotnícky informačný systém sa ukladá aj poskytovateľom v záchrannej zdravotnej službe, operačnému stredisku, ako aj držiteľovi povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

    V čl. IX novelou zákona 362/2011 Z. z. sa za účelom budúcej úplnej elektronizácie predpisovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín zavádzajú pojmy preskripčný záznam, medikačný záznam a dispenzačný záznam.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pani ministerka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jozefovi Ježíkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 408). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v Legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh nezakladá zvýšené nároky na rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Finančné prostriedky vo výške 1 220 044 euro sú rozpočtované v rozpočte kapitoly ministerstva zdravotníctva ako transfer pre Národné centrum zdravotníckych informácií. Vplyvy na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 393 z 25. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Registrujem, že ústne do rozpravy sa hlási pán poslanec Hlina a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, ja len krátko chcem k tomuto návrhu zákona povedať, aby sme prípadne vedeli, o čom to je, a upozorniť na určité riziká s tým spojené a akcentovať, že ak sú niekde riziká, tak v tejto krajine sú krát dva. A to už všetci dobre vieme. Žiaľ, žijeme v tejto krajine, takže sa s tým buď zmierime, alebo s tým sa pokúsime niečo urobiť.

    Tento zákon hovorí o tom, že údaje mimoriadne senzitívne, mimoriadne citlivé budú vo virtuálnom priestore. A nuž ako vieme, z virtuálneho priestoru sa dá všeličo stiahnuť, všeličo pozmeniť, so všeličím manipulovať. Otázka stojí, či vôbec, a keď, ako je to chránené.

    Ak budú údaje o tom, koľkokrát bol niekto chorý, na čo sa lieči, s čím ma problémy, niekde vo virtuálnom priestore, tak okrem toho, že môžu pomôcť, tak môžu byť veľmi účinným nástrojom na manipuláciu, a na to chcem upozorniť, na toto riziko, na manipuláciu a iné činnosti, s ktorými, žiaľ, v tejto krajine sme častokrát svedkami, a metódy, ktoré uplatňovali ľudia, ktorí pracovali do osemdesiateho deviateho svojím určitým systémom práce, len plynulo prešli do nového systému práce a veľmi rýchlo sa naučili s modernými technológiami pracovať a dobre vedia, aká je cenná informácia toho, ako ktorý poslanec na akú chorobu prípadne trpí alebo z akej sa lieči.

    Nechcem tu byť za nejakého hrúziča alebo nejakého katastrofistu, len na tieto riziká spojené upozorňujem.

    A hovorím, žiaľ, teraz druhýkrát to zopakujem, v tejto krajine na to treba upozorniť dvakrát, lebo vieme predsa, kde žijeme.

    Takže môj návrh v tomto bude, že či sme si vedomí toho, aké je to vážne, a či vôbec a v akom rozsahu chceme, aby tieto informácie boli vo virtuálnom svete dostupné. A keď si definujeme, že áno, tak potom poďme hovoriť o tom, ako to tu u nás je chránené.

    Lebo z praktického hľadiska, teoreticky čo môže nastať. Môže nastať situácia taká, že vy máte vo virtuálnom svete uloženú informáciu, príklad, že niekto nemôže počať, tak v hospodárskom svete to je položené na peniazoch, vám zrazu domov príde ponuka nabalená, že ako sa dá počať. A vy ani neviete, že jak sa vám to. Viete, lebo dneska, keď chcete poslať informáciu, nejakú reklamu, musíte natlačiť milión letákov a niekde sa trafí. No tak to nebudete tlačiť milión, dostanete sa k týmto údajom a pošlete cielene iba ľuďom, ktorí s tým majú problém. Čiže hospodárska cena týchto informácií je enormná. To si treba uvedomiť.

    Otázka stojí, kto s tým bude manipulovať, za akých podmienok a či my tu máme v sebe tú morálku, že budeme sa toho báť a chrániť, s čím si ja dovolím pochybovať tuná v tejto krajine silne.

    Čiže toto môže nastať, ale už nehovorím, že môže nastať aj iný extrém, že vám niekto zmení, a teraz ma berte naozaj s rezervou, ale teoreticky to je možné, že vám niekto zmení krvnú skupinu z virtuálneho priestoru, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky.

    Čiže otázka stojí, definujme, koľko toho chceme, aby bolo vo virtuálnom priestore, aký rozsah, a potom definujme, ako to má byť chránené, ako to má byť prístupné a pre koho to má byť prístupné.

    Ja ľuďom, ktorí ovládajú zdravotníctvo, neverím ani nos medzi očami. Ľuďom, ktorí boli schopní zo zdravia urobiť biznis, neverím ani nos medzi očami. To znamená, ja im neverím ani to, že budú k týmto údajom pristupovať morálne a nebudú mať najmenší rozpor, keď zistia, že máte problém s počatím, vám domov poslať cielenú ponuku, ako môžte počať za 130 euro, príklad. Nemám s tým najmenší rozpor.

    A to je len to mierne zneužitie systému. Mierne. K zneužitiu systému môže dôjsť k ďaleko horším dôsledkom. Nemám najmenšiu dôveru voči tým ľuďom. Ľuďom, ktorí sa zaoberajú od zdravotníctva cez upratovanie budovy ministerstiev, cez neviem čo, nemám k nim najmenšiu dôveru. Čiže aj tu sa cítim ohrozený, že čo môže nastať, keď sa toto schváli a prijme.

    Ale ja nie som ani tu zo stredoveku, hej, že údaje majú byť písané, ja neviem, krvou na hlinené tabuľky uložené pod siedmimi zámkami. To tiež nehovorím. Čiže poďme hovoriť o tom, ako, kde sa s týmto vysporiadali. A to je presne to, čo som tu už nie raz spomínal a ešte to tu budem vás otravovať viac. Netrpme ambíciou, že sme najmúdrejší, lebo zďaleka nie sme. A poďme rozprávať o tom, ako, kde to inde robia. Nehovorme, ako to robia v krajinách, nechcem sa nikoho dotknúť, nejakého subsaharského kontinentu, ale poďme hovoriť o krajinách našich, tuná, nášho regiónu. To znamená, ako sa ony s týmito nejakými materiálmi alebo s týmto systémom vysporiadavajú a pripravme si tieto podklady, aby sme my vedeli prijať naozaj zodpovedné rozhodnutie, kde veciam pomôžeme a neublížime.

    Čiže to by bolo, aj tým v zásade budem končiť, aj môj apel na pani ministerku, že keby netrpela, alebo nebudeme trpieť tým pocitom, že je najmúdrejšia, nepotrebujeme sa od nikoho, nechcem povedať, že okopírovať, bo to sú iní kopírovači, ale inšpirovať, hej, a na porovnávanie, hej, že, že ako to robia inde, aby sme mali fakt že dôsledný podklad na to naše rozhodovanie.

    Čiže tá výzva je v tom, pani ministerka, že či by ste nám vedeli pripraviť a poslať, a to vás týmto aj chcem poprosiť, ja neviem, či môžem žiadať, ale poprosiť môžem, o porovnanie, ako sa s týmto vysporiadali a v akom rozsahu v európskych krajinách. Pre mňa to bude dosť dôležitým podkladom pre moje, moje rozhodovanie. Aby sme náhodou nespravili niečo, za čo by sme sa potom čudovali, že toto sme vlastne naozaj nechceli a kto by to bol vtedy povedal, že o toto vlastne tam ide.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci: pani poslankyňa Žitňanská, Martvoň, Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť toto, čo hovoril kolega, pán poslanec Hlina. Naozaj, existuje tu veľké riziko zneužitia týchto veľmi citlivých informácií. Každý vieme, že tieto informácie sú najcitlivejšie, pokiaľ ide o človeka. A preto by som sa priklonila k tomu, čo hovoril aj pán poslanec. Jednak máte nejakú porovnateľnú štúdiu, ako je to v iných krajinách, ako tam je to zabezpečené, aby nedošlo k zneužitiu? A taktiež možno premyslieť ten zámer, čo všetko má byť zverejňované, či na tých zdravotných knižkách elektronických, či musí byť naozaj uvedené všetko, alebo by nestačili len nejaké základné údaje. Pretože ja som presvedčená o tom, že je potrebná elektronizácia v zdravotníctve, že určite môže prispieť k skvalitneniu. Ale naozaj, aby sme zvážili, čo všetko tam bude zverejnené.

    A pokiaľ ide o, keď chceme mať zber dát na účely napríklad štatistiky alebo štátnej zdravotnej politiky, tam naozaj stačia anonymné tie údaje. Tam nepotrebujeme vedieť, že pán XY má cukrovku. Stačí, že vieme, že je tu jeden diabetes a tak ďalej.

    Čiže v tomto by som naozaj poprosila, pani ministerka, aby sme alebo aby ste zvážili, čo všetko bude zverejnené, alebo teda dané do tej elektronickej podoby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, ja som mal najskôr, najskôr taký problém, alebo teda pocit, že vás trápi hlavne problém počať, ale zjavne asi to tým nie je. Skôr vás trápi teda ten virtuálny priestor. No, asi neviete, že aj v súčasnosti máme množstvo dát vo virtuálnom priestore, ktoré súvisia s centrálnou evidenciou. Máme tzv. centrálny register obyvateľstva, kde máte množstvo údajov, registre rodných čísiel, elektronické súdne registre, registre Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, registre ešte aj motorových vozidiel. Všetko je vo virtuálnom svete, všetko je vo virtuálnom svete, ktoré môže hocikto kedy, keď budeme cez túto premisu rozmýšľať, ako keby heknúť. Ale práve na to je to, aby to bolo chránené, na to sú iné orgány. Máme Úrad pre ochranu osobných údajov ako taký, ktorý dohliada práve na ochranu osobných údajov a ich zabezpečenie ako také.

    Čiže nemyslím si, že by tu hrozilo niečo, čo, s čím sa nedá vysporiadať, a predpokladám, že aj tento návrh zákona predpokladá ochranu týchto citlivých údajov.

    Je to na druhej strane ešte zaujímavé, tak na jednej strane pána Hlinu trápia osobné údaje, na druhej strane nemá problém zverejňovať poslancov na internete, aj či tu sedia, alebo nesedia, alebo ich podobizne. Dokonca aj podobizeň poslanca Národnej rady patrí medzi jeho, dá sa povedať, kvázi osobný údaj, alebo teda ochranu osobnosti.

    Čiže toľko z mojej strany.

  • Alojz, my sme riešili túto otázku zhruba pred rokom a pol pri takom komplexnejšom pohľade na zavádzanie tzv. e-governmentu v jednotlivých krajinách, a vtedy sme sa s pár kolegami z Národnej rady vybrali do Estónska, ktoré je číslo 1, čo sa týka využívania dát elektronických pri styku občana a štátu, a tam je to naozaj zázračný systém, kde v zásade občiansky preukaz alebo tá ústredná ID karta slúži zároveň ako zdravotná karta, zároveň ako vodičský preukaz a zároveň sa dá vložiť cez čítačku do ktoréhokoľvek laptopu a je aj elektronickým podpisom. To znamená, že minister v estónskej vláde môže kdekoľvek svoj vlastný občiansky vložiť do ktoréhokoľvek počítača cez štandardnú čítačku a podpísať zákon. A dokonca volia, volia do Národnej rady, do parlamentu svojho volia cez internet. A funguje to.

    A pýtali sme sa ich, že čo je základným predpokladom toho, aby takéto niečo v inej krajine bolo možné, a oni povedali, že musí byť naprieč celým politickým spektrom a v obyvateľstve vybudovaná základná dôvera k systému. Čo my, bohužiaľ, na Slovensku nemáme a tvoj prejav v podstate to iba dokumentoval, že na Slovensku ešte stále pri každom zavedení akejkoľvek technológie v prvom rade hovoríme o jej zneužití. Je to symptóm, ale nemal by nás brzdiť pri tom, aby sme pohli niektoré veci dopredu, ale súhlasím s tebou, že treba veľmi opatrne pozerať na prsty.

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Je, že keď hľadáte zmysel práce, a jeden z ďalších, ktorý teda by som si možno aj ja našiel, schopnosť sebaovládania a aj vlastne že takého, výdrže počúvať, ale potom si poviete, že niekde sa stala chyba, že pokiaľ by ste tratili vlastne čas tým, že musíte počúvať pána Martvoňa. Že naozaj, ja mám pochopenie, všetci sme dietky Božie, ako by povedal kolega Škripek, ale niekedy tá úbohosť predháňa všetko možné, aj vaše najbúrlivejšie predstavy. A potom si poviete, fíha, niekde musí byť nejaká hranica, že za toto už asi nepôjdeme.

    Čiže naozaj aj vy, čo nominujete v SMER-e, ja vám nechcem do nejakej personálnej politiky sa pliesť, ale naozaj zvážte, lebo v zásade tuná je problém, pán Stromček, aj pán Paška hovorili, že to dehonestuje prácu poslancov, že sa zverejňujú zábery z kamier.

    Prácu poslanca zdehonestujú príspevky a la pán Martvoň. Viete, to sú naozaj vážne veci a pre tých ľudí to je dôležité, lebo toto viac poškodzuje. Nechcem sa k tomu, čo tam splietal, vyjadrovať.

    Poďme k pánovi Poliačikovi, on predsa len je o niekoľko rovín inde. Áno, presne to som ja hovoril, že je to o dôvere a, žiaľ, musíme sa, možno sa alebo verím, že sa zhodneme v tom, že tú dôveru sme dávno stratili, keď tu sa ľudia, ktorí by mali držať spolu, podrážajú. Čiže naozaj, strata dôvery je enormná v tejto krajine a nikomu sa netreba čudovať, že je opatrný a na to upozorňuje. Čiže naozaj upozorňujem na to, že v tejto krajine je všetko možné. To je naozaj krajina zasnúbená. Tu sme dovolili niekomu kúpiť zdravotníctvo, tak zachráňme, čo sa dá. Zachráňme aspoň niečo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca - teraz som chcel povedať milý Jožko, ale odpustite mi za takú familiárnosť -, vážená pani predsedajúca, určite návrh, predkladaný návrh zákona, vládny návrh zákona, predkladateľ dal si veľkú námahu. Je to takýto hrubý elaborát. Nie je to jednoduché ani prečítať, nieto ešte naštudovať. Ale ja som tej elektronizácii v zdravotníctve už aj pred nejakým časom venoval tomu nejaký ten čas, položil som si niekoľko otázok a naozaj, že asi kam smeruje táto krajina. Okrem iného aj ja som toto spomínal, tak ako kolega Hlina tu hovoril, a rovnako aj u mňa to evokuje tú obavu pri tej elektronizácii, že či sa nebudú zneužívať informácie.

    Je to veľmi citlivá vec, lebo na vlastné zdravie, alebo resp. aj ochorenia a choroby, ktoré máme diagnostikované, sme veľmi citliví. A toto je veľmi citlivá vec. To je oveľa vážnejšia vec ako ktorýkoľvek iný údaj, zdravotný stav pacienta. A toto, naozaj, aj ja mám obavu, aj keď dnes hovoríme, že, hej, sväto-sväte tento virtuálny svet, neubránime sa mu a že to všetko je zabezpečené takým systémom, takým softvérom a kdečo všetko. Ale vidíte, hakeri, tí nemajú problém sa nabúrať aj do austrálskej banky, aj do akejkoľvek banky, aj na naše účty a všetko vedia nabúrať, hej. A keď naozaj, ak by sa čosi takéto stalo, neviem si ani predstaviť takúto pohromu. Ja skôr by som bol v tomto smere aj taký zastaralý, ja si to viem aj predstaviť, že by naše zdravotníctvo aj fungovalo bez elektronizácie, napríklad.

    A neviem, pani ministerka, možno mi to potvrdíte, alebo nie, ale ja mám informáciu takú, aspoň teda bola taká stará, že tento projekt bude stáť 120 mil. eur? Toľko to je?

  • Reakcia ministerky.

  • To zavedenie ako tej elektronizácie. Ja som mal takú...

  • Reakcia ministerky.

  • Hej, no z európskych fondov, ale to sú peniaze, ktoré nespadnú z neba, ale tiež my ich musíme do tých európskych fondov takisto prispievať, takže sú to de facto naše peniaze, hej.

    Mne sa veľakrát aj, keď aj tak hovoríme o tých európskych fondoch, ale to nemierim teraz na vás, pani ministerka, ale vo všeobecnosti, my si tak myslíme a veľakrát aj poslanci alebo aj občania tejto republiky, že peniaze z Európskej únie, to sú také, ktoré sme dostali darom alebo čosi také. Nič není darom ani zadarmo. Ja už som to hovoril, zadarmo nie je nič, ani peniaze z Európskej únie. A veľakrát je to veľmi veľká daň a niekedy sa mi zdá až privysoká a, prepáčte mi trošku za taký úlet, aj veľakrát je to až strata slobody a vlastnej identity, čo mi to veľakrát vadí, a nijaké peniaze to nevyvážia, hej, slobodu a identitu.

    Tak 120 mil. eur. Keď by to toľko stálo, ako tá elektronizácia v zdravotnom systéme, však ja tak až zásadne, že by som celkom proti tomu bol, určite nie, lebo ťažko je to, ako pán kolega Martvoň to spomenul, že tej elektronizácii sa ubrániť, mladšie ročníky viac sú nastavené na tú informatizáciu a na tú elektronizáciu a žijete dneska, deti, dieťa sa narodí, hej, s mobilom v ruke a s počítačom. Má to dva roky a pomaly tie deti vedia lepšie robiť, jak rozprávať. Takže chápem tú mladšiu generáciu, ale my starší predsa len tieto obavy máme a myslím si, že sú veľakrát aj oprávnené, lebo životná skúsenosť je toho dôkazom, že naozaj veľakrát tieto informácie boli zneužívané.

    Elektronická zdravotná knižka, ktorá bude obsahovať veľmi citlivé údaje o nás, neviem si to skutočne predstaviť, ak by sa dostali takéto citlivé informácie do rúk nepovolaným ľuďom. Dneska sa obchoduje s orgánmi, hej, a je to hnusný, škaredý biznis, vo svete to funguje a dostať sa k týmto informáciám je to veľmi citlivá vec.

    Vrátim sa k tomu balíku peňazí, že tá elektronizácia bude stáť 120 mil. eur. Viete, no, je to veľa, je to málo? No, ja keď, mám aj osobnú skúsenosť, veď ja som to aj spomínal, ale keď som si tak aj prešiel nemocnice u nás na Slovensku a zdravotnícke zariadenia a možno veľakrát aj vy ste sa ocitli ako pacienti v našich nemocniciach, nechcem teraz dehonestovať naše zdravotníctvo, ale, pani ministerka, je to veľakrát až úbohý, žalostný stav.

    Veď už len taká základná vec, ako je lôžko toho pacienta. Veď to je strašné. Ťažko chorý ležiaci pacient, keď leží na tvrdom lôžku, tak, no skutočne, behom dňa, troch alebo týždňa nabehnú mu dekubity, preležaniny, to je úplne čosi, čosi strašné. Je to veľakrát neúctivé a nedôstojné pre tých ľudí. Ja to tak úsmevne hovorím, dnes môžeš byť ministrom zdravotníctva, zajtra si nevyliečiteľne chorý, ťažko chorý a zomierajúci a tí najbližší odskočia od teba. Aj tí, ktorí ti najviac nadbiehali, tak tí prví odskakujú od teba. Budeš šťastný, ak tí najbližší, rodina, manžel, manželka, deti, ťa neopustia. Veľakrát títo ľudia, ťažko chorí, nevyliečiteľne chorí, sú opúšťaní a opustení.

    Nič proti elektronizácii, hej, až tá výhrada tej bezpečnosti, ale kde sú tie naše priority v tejto krajine? My zavádzame elektronizáciu, ale my nemáme základné zdravotnícke vybavenie v našich nemocniciach. Ja keď som bol, nebudem menovať tú nemocnicu, aby som nebol veľmi adresný, bola to nemocnica tuná, na západnom Slovensku, bližšie to tak identifikujem, nový trakt, ktorý bol nedávno postavený v tejto nemocnici, ležala tam švagriná, keď som sa pozrel na tie postele, posteľná bielizeň dolátaná, dotrhaná. A som sa pýtal, to omylom dali? Ale keď som sa pozrel na lôžko, ktoré bolo vedľa pripravené pre pacienta, tak také isté bolo, dotrhané. No a my zavádzame elektronizáciu.

    No ja viem, lebo kolegovia mi tiež povedali, lebo dostávame peniaze z Európskej únie. No veď však buďme aj takí džentlmeni, povedzme, že my to jednoducho nechceme, tie peniaze, my potrebujeme na prioritnejšie veci, na základné veci, ktoré chýbajú v tomto zdravotníctve našom. My už zavádzame raketové motory a my nevieme orať ešte s pluhom, hej, a máme tie polia zanedbané.

    Takže ja by som mal aj odvahu aj odmietnuť takéto peniaze a nech to dajú v krajine takej, ktorá je na to pripravená. Ja si myslím, že naša krajina stále neni na to pripravená, aby sme my už zavádzali elektronizáciu, a pritom máme naozaj v tak dezolátnom stave mnohé nemocnice. Nehovoriac už o tom, ako tie samotné budovy veľakrát vyzerajú, ako koľkokrát vyzerajú sociálne zariadenia.

    Keď ste boli možno na operácii, ocitli ste sa ako bezvládni a odkázaní na pomoc zdravotníkov, prevážajú vás či už na posteli, alebo na vozíčku. A teraz máte ísť na toaletu alebo sa máte osprchovať a narážate na samé bariéry, na samé prekážky. Toto všetko máme ešte pozostatok z minulosti. Ja nechcem teraz pani ministerku z toho viniť, lebo to sú pozostatky z minulosti, ktoré tu jednoducho sú, ale nad tým sa treba zamyslieť. To sú veci, ktoré ja vidím ako prioritu, ktorú by sme mali riešiť predovšetkým v našom zdravotníctve. A ak sú na to teda peniaze, tak aby sme sa predovšetkým aj, možno aj na tie diagnostické pomôcky, zdravotnícke zariadenia, zdravotechniku, aby sme sa prioritne zamerali práve na tieto veci.

    Ku kolegovi Hlinovi, nie je tuná v pléne, ale tak som mu to chcel tak povedať, že jednoducho môže sa ti stať, že ti pošlú návod, ako počať dieťa. No, dneska je tá doba už posunutá kdesi ďalej. Kolega tuná nie je, hej, ale tak mu to tak odkazujem, že nepošlú ti návod. Rovno ti dneska, v dnešnej dobe pošlú rovno dieťa, ani nie ten návod na to dieťa.

    Taký konkrétny prípad? Brat sa venuje, Maroš, bezdomovcom, nie raz, nie dva razy a práve z nemocnice pošlú pacienta, ktorý nie je zaradený v spoločenskom systéme, tzv. bezdomovec, ale oni sa ho nepýtajú, že či ho chce prijať. On veľakrát o tom ani nevie. Sanitka príde, pacienta vyložia a zmiznú preč. Toto sa dneska deje, v dnešnej dobe. Stále aktuálne sa to deje.

    Kde je to naše zdravotníctvo? Kde je ten náš sociálny systém? Ja keď vidím stále potĺkajúcich sa bezdomovcov, a to je jedno, či som v Bratislave, či som v Košiciach, či som v Kežmarku, či som kdekoľvek na Slovensku, tak stále tento problém máme nevysporiadaný. Súvisí to veľmi, veľmi úzko, naozaj, aj s tým zdravotníctvom, pretože veľakrát medzi týmito ľuďmi sú ľudia takí, ktorí sú psychicky chorí. Jak môže psychicky chorý človek byť takto nevšímaný touto spoločnosťou? A jak taký tulák sa túla po uliciach a jednoducho táto spoločnosť ho kdesi marginalizuje a vytlačí na perifériu. Prepáčte mi, trošku som tak odbočil tuná v tomto. Ste zvyknutí.

    A chcem tak na záver ako povedať, že každý človek je jedinečný a neopakovateľný. Každý jeden. To si ty, Jaro, v lavici, to si ty, Anton, to si ty, Martin, to si ty, Helenka, jedinečný, neopakovateľný. Každý. A touto elektronizáciou ty nemôžeš byť len číslo. Ty nemôžeš byť len číslo, ty nemôžeš byť len kus.

    Pani ministerka, možno aj vy sa raz dožijete takejto situácie, kedy, ja vám želám sto rokov, aby ste mali, žeby ste sa dožili, ale keď budete mať tých sto rokov, už všetci zabudnú, že tá Zuzana Zvolenská bola kedysi ministerkou. A tam budú sa mladé dievčatá o vás starať, ony povedia, tam choď za tou ženou, tam na tej dvanástke, na desiatke. Budete číslo. Číslo. Taký je prístup v zdravotníckych zariadeniach.

    Chýba tu, samozrejme, aj ten systém vzdelávania. Nebudem tu o tom hovoriť, lebo to keď bude pán minister Čaplovič, tak o tom vzdelávaní, ale chýba to stále nám ten prístup človeka k človeku. A ja sa obávam, že my síce zavádzame moderné technické informačné systémy a zabúdame pritom na človeka. Človek je ten, ktorý má byť prioritou. Ten má byť stredobodom, nie tá snežienka, jak to kolega tuná spomínal, že tá je prioritnejšia, lebo dostaneš pokutu 3 300 eur. Ale človek je na prvom mieste. Aj to životné prostredie, človek je súčasťou, je kontextom životného prostredia, aby sme neboli len také čísla virtuálneho sveta, ale aby sme boli ľudia, jedineční, neopakovateľní, takí, akí sme, a aby sme aj tú patričnú dôstojnosť všetci mali, či si chorý, či si zdravý, ale všetci žeby sme ju mali rovnako, či si minister, či si poslancom Národnej rady, alebo či si bezdomovec, alebo zomierajúci. Každý si zaslúži tú dôstojnosť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci, páni poslanci Martvoň, Mezenská, Novotný a Raši. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, Štefan, no v podstate myslím si, že, alebo dovolím si ťa ubezpečiť, že tvoje obavy vo vzťahu k tomu zdravotnému elektronickému systému sú zbytočné. Určite bude dobre zabezpečený. Ja tam skôr vidím veľké výhody, tak ako je to v mnohých zahraničných štátoch. Keď ty si povedzme z východného Slovenska, kartu máš na východnom Slovensku u lekárky, niečo sa ti stane tu na západnom Slovensku, povedzme havaruješ, tak minimálne cez tento elektronický systém budú vedieť, že akú krv ti majú dať, plus aké máš diagnózy, aby ti niečo nenaordinovali, čím by mohli ohroziť tvoj život, minimálne alergie a ďalšie tieto veci. Čiže ono to má väčší význam, ako sa zdá. Minimálne keď dám ako ten klasický príklad pri darovaní krvi, keď mnoho ľudí nemá ani v občianskom preukaze napísané, akú krv má a pri podaní zlej krvi dokážu mu ohroziť život.

    Zároveň chcem ale povedať ďalšiu vec. Tvoje vystúpenie chápem, bolo dobromyseľné. Tento systém prečo? No inde funguje na výbornej úrovni. Myslím si, že aj Slovensko by malo ísť krokom vpred a pomôcť občanom práve aj cez tento systém, čiže ja v ňom vidím výhody. Tvoje vystúpenie sa mi oveľa viac páčilo ako vystúpenie pána Hlinu, ktorý je taký, dá sa povedať, parlamentný táraj a pripomína mi tu bývalého Ľuptáka, o čom svedčí, o tom teda, že táraj, aj to, že momentálne ani nesedí v parlamente, pritom dal poslancov sledovať cez kamery, čiže vodu káže, víno pije. Kamerami nás sleduje a on sám si nevykonáva povinnosti poslanca. A preto vyzývam pána Hlinu, aby sa vrátil do sály a sadol si na miesto, kde má sedieť teda.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Pán poslanec Kuffa, za to, že si upozornil na rozpor a nepomer existujúcich akútnych neriešených potrieb v zdravotníctve k potrebám, ktoré aj ja v kontexte predkladaného zákona o zavedení informačného elektronického systému v zdravotníctve považujem za podružné. Aj preto, čo spomenul pán poslanec Hlina, teda pre ten bezpečnostný aspekt, ale aj pre tento uvedený nepomer nastavený v neprospech neriešených akútnych potrieb v zdravotníctve nemožno túto legislatívnu snahu z mojej strany považovať za správne načasovanú. Rovnako aj mne to pripadá, ako by sme chceli s Ferrari jazdiť po poľných deravých cestách. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Aj som vo svojom predchádzajúcom vystúpení k zákonu o ochrane nefajčiarov hovoril, že už si niečo z tohto parlamentu pamätám. Pamätám si, že všetky vlády mali vo svojom programe e-Health v zdravotníctve a všetky sa snažili nejakým spôsobom k tomu e-Healthu dopracovať. A naozaj aj ja by som mohol vystúpiť kriticky a povedať, aké sú riziká pri zavádzaní e-Healthu a čo sa mi možno aj na tomto vládnom návrhu nepáči alebo čo by trebalo urobiť skôr alebo neskôr a ako by to malo byť nastavené a koľko by to malo stáť, o tom diskutovať môžme.

    No len vystúpenie môjho kolegu Štefana Kuffu bolo trošku principiálnejšie až do tej miery, či vôbec ten e-Health treba, alebo netreba. Vieš, Štefan, trošku si mi pripadal ako tie hnutia v 19. storočí, čo rozbíjali stroje, lebo stroje berú prácu ľuďom, takže radšej manuálne vyrábajme. A ty si hovoril, že si proti elektronizácii v zdravotníctve. Chcem ti povedať, že elektronizácia v zdravotníctve, e-Health je potrebný, veľmi potrebný projekt a veľmi potrebný projekt aj na Slovensku. Elektronizácia v slovenskom zdravotníctve funguje a prebieha. O tom, o čom je tento návrh zákona, je skôr o zosieťovaní a o tom, aby sme šetrili zbytočné duplicitné vyšetrenia a predpisovanie liekov. Ale hlavne to, čo išlo aj tebe, aby sme chránili bezpečnosť pacienta pred zbytočnými duplicitnými predpisovaniami liekov a vyšetrení, pred prípadnými kontraindikáciami, o ktorých nemôže predpisujúci lekár vedieť, keď nemá komplexnú informáciu, a pred prípadnými interakciami liekov. Tento zákon je aj o ochrane pacientov.

    A keď už teda si takým nepriateľom tej elektronizácie, tak mi dovoľ ako praktizujúcemu lekárovi povedať, že ja už na písacom stroji písať nechcem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Robím to zriedkavo, ale ďakujem pekne, pán poslanec Novotný, presne to som chcel povedať.

    Pán poslanec Kuffa, dovoľte mi, aby som na vás zareagoval. Musím sa vrátiť k tým číslam, ako v dobrom, vy ste ale číslo!

  • Povedané s úsmevom.

  • Teda naozaj v dnešnej dobe, keď akékoľvek vyšetrenia kdekoľvek sú robené a prenášané v digitálnych dátach, je to magnetická rezonancia, mamografia, CT-čká, tie digitálne dáta a čísla, my s nimi žijeme, sme s nimi spojení a nedá sa vrátiť späť. Musíte odísť zo životov doby kamennej a žiť v realite. A ja neviem, koľkí z vás ste jazdili na Ferrari a ešte k tomu na cestách, ktoré sú plné jám, ale digitalizácia zdravotníctva je o zabezpečení bezpečnosti, komfortu a rýchlej výmeny dát pri liečbe a diagnostike pacientov. Digitalizácia zdravotníctva je o pomoci pacientom a o efektívnosti liečby. Digitalizácia nie je odtrhnutá od kontextu existencie našich nemocníc alebo systému. Je to súčasť, ktorá zlepší život pacientov a takisto aj lekárov.

    A keď sa niekto bojí o únik dát, aj dnes, keď všeobecný lekár chce, vie poskytnúť vaše údaje komukoľvek. A vie ich poskytnúť tak, že vašu kartu niekomu dá, keby to urobiť chcel. Ja verím, že to nikto nerobí. Nie. Keď zlyhá ľudsky, tak to urobí. Počas elektronizácie toto anonymne urobiť nebude môcť, pretože vaše dáta keď vyberie a ich niekomu poskytne, bude o tom záznam v tomto systéme. Čiže to je o bezpečnosti. Keď zlyhá ľudský faktor, skontroluje ho práve informatizácia celého systému. Takže my nerobíme niečo paralelne pri nemocniciach, ktoré potrebujú nové vybavenie, alebo pri starých ambulanciách, my robíme niečo, čo jednoznačne pomôže navrátiť životy a zdravie našich pacientov.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kuffa s reakciou.

  • Ďakujem za slovo.

    Začnem od posledného môjho kolegu, predsedu, pána poslanca Rašiho. No viete, ja tak vám to poviem, pán kolega, ak by sme mali takýchto diletantov, ako ste povedali, v zdravotníctve lekárov, to by bolo čosi strašné, keby dal takto niekomu zdravotnú kartu, neviem si to ani predstaviť. Zdravotná karta je vlastníctvom lekára prvého kontaktu. Je to tak, Jožko? Či je to pediater, alebo všeobecný lekár, patrí jemu.

    Ale tu ja som hovoril, pán kolega, o čomsi inom. Nie že lekár zlyhá a vydá jednu kartu, ale tuná že sa nabúra tento elektronický systém a to je čosi úplne iné. To nie je údaj o jednom pacientovi, ale to je údaj o nás všetkých. Však dal by Pán Boh, aby sa to nikdy nestalo, uvidíme, že čo nám prinesie život, lebo tá elektronizácia je silnejšia, ako som tu ja.

    A chcem vám, pán kolega, hej, poďakovať. No vidíte, kedysi ste ma posunuli tak 30 rokov dozadu, tuná kolega Vilo Novotný, ten ma posúva do 19. storočia a kolega Raši do doby kamennej.

  • Povedané s úsmevom.

  • No tak to je super. Najradšej by som sa tak videl v tej antickej dobe, tá mi je taká najbližšia. Ale prosím, môžme mať každý rôzny iný názor. Však, pán predseda, aj vy ste číslo sám osebe a máte zmysel pre humor, a to aj na našich výboroch, keď sme, ja tiež mám zmysel pre humor a aj sa viem zabaviť na vtipnej poznámke, ak sa vzájomne neurážame. A to beriem, že to bolo naozaj ako dobré.

    Chcem vám všetkým kolegom poďakovať za vaše faktické pripomienky.

    No a kolegovi ešte Novotnému chcem povedať, no, tie duplicitné vyšetrenia. To bola tá vojna nedávno, ktorá bola, že či výmenné lístky áno, alebo nie. Ja som hlasoval za výmenné lístky, tam nie je tá duplicita a aj ten lekár prvého kontaktu potrebuje mať spätnú väzbu, kde ten pacient bol na tých vyšetreniach, kde nebol. My to vieme si to ošetriť bez toho, že by sme si tuná nejakú veľkú extra elektronizáciu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Skutočne ja musím povedať, že z môjho pohľadu zákon, ktorý predkladáme, je pre mňa veľkou chvíľou, pretože odkedy som nastúpila do zdravotníctva, to bolo v roku 2002, moja prvá konferencia bola konferencia o eHealthe. E-Health naozaj nie je nadstavba. E-Health je prostriedok, e-Health je prostriedok na šetrenie zdravia, na šetrenie finančných prostriedkov. Od roku 2002 sa týchto konferencií, ktoré sa konajú minimálne dvakrát do roka, sme absolvovali strašne veľa, pretože práve boli na tému porovnávania toho, ako sme na tom my, ako je na tom zvyšok sveta. A práve preto, aby sme nevymýšľali vymyslené, aby sme skutočne šetrili prostriedky, ktoré sú viazané síce z Európskej únie, patria k opisu a na iné veci sa používať naozaj nedajú, museli by sme ich vrátiť.

    Bezpečnosť je najdôležitejšia. Ja som známa tým, že hovorím tú vetu od začiatku, e-Health nie je elektronický informačný projekt, nie je to projekt IT, je to spoločenský projekt. A práve kvôli závažnosti údajov a bezpečnosti. Preto sme toľko rokov venovali skúmaniu všetkých skutočne údajov, boli sme svedkami vymieňania si skúseností skutočne so všetkými európskymi štátmi a aj práve preto sme vyberali z mnohých variantov. A varianta, ktorú predstavujeme, je varianta, kde sa nezhromažďujú demografické osobné údaje a klinické zdravotné údaje na jednom mieste. Sú zhromažďované na miestach rozdielnych, a tým pádom sú plne anonymizované. Ani pri vyťahovaní akýchkoľvek zostáv a štatistík nie je možné priradiť údaje k vašim osobným personálnym údajom.

    V čom je práve ten posun, je, že, áno, v tejto chvíli existuje všetko to, čoho sa bojíme, my len neberieme na vedomie, že to dávno existuje. Pretože v momente, ako odovzdáte u lekára kartičku poistenca, si sadne lekár alebo sestra, natypuje dodávky presne, kto ste prišli, aké vyšetrenia vám vykonal, aké lieky vám predpísal, a tieto dávky každý mesiac normálne internetom len s klasickým zabezpečením bezpečnosti posiela do zdravotnej poisťovne, ktorá ich spracuje, zistí, dá svoje stanoviská, vzápätí na základe tejto dávky vystavuje faktúru a hradí ju. Čiže minimálne dvakrát do mesiaca vaše údaje o vašej, každej vašej návšteve u každého lekára normálne internetom fungujú medzi týmito dvoma inštitúciami: poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou. Zdravotná poisťovňa ďalej hlási dáta na Národné zdravotnícke centrum, ktoré sú už však anonymizované, sú štatistické.

    Veľkou ochranou pri tomto je, že okrem toho, že tieto dáta sa skutočne ukladajú na dvoch rôznych miestach, lekár už nebude môcť tak ako vy v tejto chvíli, nehovorím o prítomných poslancoch, hovoríme o bežných ľuďoch, ktorí ak sa tomu nevenujú, ani nevedia, že vlastne ten lekár niekam posiela, dostáva zaplatené za úplne konkrétne veci, ktoré vykoná s daným svojím pacientom, čiže poistencom poisťovne, už to bude vedieť. Pretože jedinou vstupkou, jediným možným spôsobom, ako sa dostane k vašim klinickým dátam, je vaša kartička poistenca, čiže on ju vloží a v tom momente vždy sa nájde stopa. A práve tu je ten moment, kde on, ktorý je, zabezpečuje akejkoľvek duplicite alebo fiktívnych úkonoch.

    Našťastie pacientska obec sa skutočne zmenila. To, čo ja sledujem hlavne za posledné roky, je, že začala sa výrazne viacej zaujímať o to, čo môj lekár na mňa vykazuje, čo dostáva zaplatené. V rámci dnešnej legislatívy pacienti majú plný nárok vyžiadať od zdravotnej poisťovne a dostávajú kompletný účet poistenca, ktorý celý, aj keď prechádzajú medzi poisťovňami, prechádza s nimi a majú možnosť sa pozrieť, čo teda vlastne ktorému lekárovi, kto si na nich čo vykázal. Častokrát poistenci zisťujú, že aj lekári, ktorých vôbec nepoznajú, si na nich kdečo vykazujú, pretože naozaj takéto veci sa, chvalabohu, u minimálneho počtu - a hovoríme naozaj o protizákonnom konaní a jedná sa skutočne o individuálne prípady - vyskytujú. Toto už nebude možné, pretože bez tej kartičky už nič do systému lekár nenahrá.

    Ja by som skutočne chcela povedať niekoľko dosť zásadných vecí v tom, že e-Health na Slovensku nie je ničím špecifický, špecifický v zmysle toho, že je tak, ako ho realizujeme my, tieto činnosti sú základnými špecifikami každého e-Healthu vo všetkých krajinách Európskej únie. Neprichádzame so žiadnymi nadštandardnými, práve naopak, bohužiaľ, v tejto chvíli v rámci elektronizácie zdravotníctva sme na konci Európskej únie, na konci v poradovníku krajín OECD. To, do čoho teraz vstupujeme a prečo ja som veľmi rada, že predkladám dneska takýto zákon, je, že z tej práve teoretickej, veľmi dlhej mnohoročnej práce prechádzame do realizačnej fázy. Tento zákon dáva konečne platformu legitímnu na skutočne realizáciu e-Healthu, a znova opakujem, pri jeho uvedení začíname len s tými základmi, s tými základmi, ktoré majú aj ostatné krajiny Európskej únie.

    Čo sa týka informovania o tom, ako vlastne, pretože skutočne, tak ako tu odznelo, ja na tému či e-Health áno, alebo nie, by som ani nepripustila si nejakú diskusiu, som o tom bytostne presvedčená, že ako vyjsť a najlepšie narábať so zdrojmi, ktoré teraz máme, a najlepšie ich zefektívniť a práve ich poslať tam, kde ich najviac potrebujeme, za pacientom, je mať plnú informáciu a skutočne my musíme narábať s tým, čo máme, šetriť to a posielať to tam, kde to treba pre našich pacientov. To je cieľom e-Healthu. E-Health skutočne vo všetkých krajinách znamenal výraznú efektivitu prostriedkov.

    Musím povedať, že pokiaľ ho zavedieme tak, ako je pripravený, podarilo by sa nám k 1. 1. 2016 sa umiestniť niekde v strede medzi krajinami Európskej únie. Zavádzame skutočne len štandardy a skutočne veľmi, veľmi zvažujeme, akým spôsobom. Na Slovensku ide...

  • Prerušenie vystúpenia kašľom rečníčky.

  • Rečníčka sa napila vody.

  • Ďakujem pekne a prepáčte.

    Čo sa týka informatizácie, skutočne my na rozdiel od väčšiny európskych krajín sme len v úplných začiatkoch. Ja som častokrát v minulosti vyjadrovala svoju obavu, že ešte aj môj syn, ktorý dorastie, sa po milióntykrát zúčastní konferencie e-Health na štartovacej čiare. Pretože takýchto konferencií som sama absolvovala mnoho. Tu prvýkrát predkladáme skutočne legislatívu, ktorá hovorí, že môj syn už dostane pravdepodobne možnosť kontrolovať výkony, ktoré sa dostávajú k nemu, že nebude musieť skutočne už absolvovať e-Health na štartovacej čiare a naozaj, ak sa bude touto problematikou zaoberať, bude sa zaoberať ďalším zdokonaľovaním bezpečnosti a zefektívňovaním prostriedkov prostredníctvom elektronizácie.

    Bezpečnosť je naozaj alfa-omegou, preto hovorím, je to spoločenský projekt. Pretože sme na tieto údaje, ktoré o nás sa zhromažďujú na rôznych miestach, skutočne citliví.

    Bezpečnosť a ochrana údajov sa zavedením e-Healthu, práve naopak, podstatne zvýši. Dnes sú zdravotné záznamy, ako som hovorila, okrem toho, že bežne behajú internetom a sú relatívne slabo chránené, takisto sa nachádzajú v papierovej forme a nemusíme hovoriť o tom, že zlyhá napr. ľudský faktor priamo lekára. Pretože ani v prípade e-Healthu nepredpokladáme, že zlyhajú informatickí pracovníci národného portálu. Predpokladám, že všetci sa bojíme toho, že prídu nejakí tí volení hakeri a že skutočne dokáže tieto údaje stiahnuť a nejakým spôsobom spárovať. Takisto títo ľudia sa presne vlámu do ordinácie, vyberú karty, koľkokrát sme v správach boli takýchto vecí svedkami. Našli sa zdravotné karty na smetisku.

    Musím povedať, že to je odpoveď na hakerov, je to, čo som už vravela. A je to odpoveď na to, že nie sú tieto dáta na rovnakých miestach. Vaše demografické, osobné a klinické zdravotné dáta sú na rôznych miestach a ich spárovanie je prakticky nemožné.

    Údaje pri prenose do Národného zdravotného informačného systému budú šifrované. Všetky štatistické údaje pre potreby či už ministerstiev, alebo úradu pre dohľad, jednoznačne budú len, len štatistické. Čiže nie je možné ani na žiadnej inej platforme tieto údaje spárovať. Údaje skutočne sa dajú spárovať len na základe súhlasu pacienta. A v prípade napr. neodkladnej zdravotnej starostlivosti je to skutočne neoceniteľné, pretože vy nemáte na tej kartičke nahraté nejaké svoje údaje. Je to kľúč, ktorý vás púšťa do rôznych častí toho systému. Čiže napr. v prípade, že odpadnete na ulici, ste v bezvedomí, nikto nevie, či ste epileptik, diabetik. Zdravotná služba sa dostane len do základných údajov. Presne o tomto, o čom vy ho chcete pustiť, či máte alergiu, či máte nejaké základné ochorenie, ktoré treba v prípade vášho bezvedomia riešiť.

    Takže pevne verím, že keďže už som dala pokyn a už sa aj pripravujú porovnania, tak ako požiadal pán poslanec, ony sú ináč všetky materiály už dlhé roky k dispozícii na odbornom portáli www.ezdravotníctvo.sk. Sú tam všetky odborné materiály zo všetkých dlhoročných vlastne prezentácií, ale už robíme také základné porovnanie, ako je to vo svete, ako je to u nás.

    Čiže pre mňa e-Health je základom skutočne racionálneho nakladania s prostriedkami v zdravotnom poistení, vôbec v zdravotnom systéme, ale najmä aj prostriedkom na ochranu a kontrolu samotného pacienta. Pretože je to skutočne, je to jeho osobnosť, je to jeho fyzická schránka, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, a má právo o zásahu do svojej osobnej integrity vedieť všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je 12.00 hod., vyhlasujem obedňajšiu prestávku, prajem vám všetkým dobrú chuť. A budeme pokračovať o 14.00 hod. o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 361. Spoločná správa výborov má tlač 361a.

    Teraz poprosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi nevracať sa k úvodnému slovu, ako som hovoril v prvom čítaní, vzhľadom na to, že zainteresovaní poslanci vedia, že ide o návrh zákona, ktorý predovšetkým precizuje tie ustanovenia zákona o dotáciách, ktoré sú pre žiadateľov o poskytnutie dotácií nejednoznačné a v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Čiže jeho cieľom je vytvorenie jednoduchých a jasných pravidiel pre podávanie žiadostí o dotáciu, pre rozhodovanie o týchto žiadostiach, aj pre informovanie o ich vybavení.

    Dovoľte mi skôr venovať sa niektorým otázkam a pripomienkam, ktoré padli pri rokovaní o tomto návrhu zákona v gesčnom výbore. Padla tam otázka, predpokladám, že skôr takého štylistického charakteru, na pojem "obnova zrúcaniny", či je správny, alebo nie je správny. Dovolím si uviesť, že je tu istým problémom skutočnosť, že pojem "zrúcanina" nie je súčasťou nášho právneho poriadku, bude definovaný až v novom katastrálnom zákone, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2014.

    Preto po diskusii vo výboroch podporujeme pozmeňovací návrh pána poslanca Senka, v ktorom sa uvádza, že ide o obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá sa nachádza v presne vymedzenom stave, v znehodnotenom vplyvom času, a výraz "zrúcanina" sa zavedie ako legislatívna skratka.

    Ďalej bola vznesená pripomienka, prečo sa v bode 6 vypúšťajú slová "na danú výzvu". Znenie bodu 6 vstupuje do § 6 ods. 1 písm. c) zákona, ktoré uvádza: "Ministerstvo kultúry zverejňuje na svojom webovom sídle výzvu na predkladanie žiadosti, ktorá obsahuje najmä" a potom sa v deviatich bodoch vypočítavajú náležitosti výzvy, menovite ide o 1. účel poskytnutia dotácie, 2. formulár žiadosti a tak ďalej atď. až po 9. bod návrh zmluvy.

    Z uvedeného výpočtu je teda zrejmé, že v ôsmich z deviatich bodov sa správne výzva nespomína, pretože z predvetia vyplýva, že ide o výpočet náležitostí výzvy. Naopak, v bode 4 sú tieto slová nadbytočné a mätúce, preto sa navrhujú aj z tohto bodu vypustiť.

    Ďalej bola vznesená otázka pánom poslancom Abrhanom, ktorá sa netýkala samotného návrhu, ale výnosu, ktorý s ním súvisí, prečo vo výnose majú vlastníci bytov výnimku. Len pre informáciu, novela výnosu bude ešte predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pri aplikácii platného znenia výnosu správcovia bytového domu podľa nášho názoru oprávnene namietali nemožnosť akceptácie záväzku vrátenia dotácie, pretože dotácia v programe Obnovme si svoj dom...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno, práve vás zmieňujem, pán poslanec, hovorím o tej vašej pripomienke, či tam nedochádza k diskriminácii medzi vlastníkmi bytov a inými vlastníkmi národnej kultúrnej pamiatky.

    Čiže dotácia v programe Obnovme si svoj dom sa poskytuje na obnovu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, napríklad aj bytového domu. Pri bytovom dome je oprávneným žiadateľom o dotáciu správca a tento nie je vlastníkom domu. Vlastník domu v tomto prípade ani neexistuje, pretože podľa zákona o vlastníctve bytov sú jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak v takomto bytovom dome jeden vlastník bytu predá byt, nie je spravodlivé požadovať, aby sa z tohto dôvodu vrátila dotácia poskytnutá na obnovu celého bytového domu.

    Pri predaji celého domu, ak na jeho obnovu bola poskytnutá dotácia, mala táto obnova, a tým aj dotácia určite vplyv na zvýšenie trhovej ceny domu. Preto je správne, aby pôvodný vlastník dotáciu vrátil, ak sa rozhodne dom predať.

    Iná situácia, ako som spomínal, je pri predaji jediného bytu. Vlastníci bytov si na obnovu domu väčšinou čerpajú úver z banky, ktorý potom splácajú prostredníctvom vyššej tvorby fondu opráv a údržby. Prípadná dotácia, ak ide o dom, ktorý je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou, sa na cene jednotlivého bytu ani nemusí prejaviť. Čiže preto sú tí vlastníci bytov z toho vyňatí, pretože tá dotácia ide na celý dom. Tu sa jedná tým pádom alebo žiadalo by sa vrátenie dotácie, keby sa predával celý bytový dom. Takže to je vysvetlenie. A hovorím, ide o výnos samotný, toto nejde o návrh zákona.

    Ďalej bola vznesená otázka, žeby z návrhu zákona vypadla možnosť, žeby ministerstvo nezverejňovalo výsledky všetkých žiadostí, čo by sa teda údajne mohlo zdať podľa § 6 ods. 1 a iného znenia písmena d). Tu by som rád uviedol, v bode 7 návrhu zákona uvádzame, že ministerstvo zverejňuje

    a) zoznam schválených žiadostí s uvedením čísla a názvu programu, názvu projektu a tak ďalej a

    b) zoznam neschválených žiadostí s uvedením identifikácie žiadateľa a tak ďalej.

    Znamená to, že v prvom zozname sa uvedú schválené žiadosti a v druhom zozname sa uvedú neschválené žiadosti. A znamená to tiež, že v týchto zoznamoch sa uvádzajú všetky žiadosti, pretože tam nie je uvedené, že v zoznamoch sa uvádzajú len vybrané alebo niektoré žiadosti.

    Doplnenie slová "všetkých" do použitých výrazov v zozname schválených žiadostí a zoznamu neschválených žiadostí i z hľadiska výrazového aj legislatívneho bolo nadbytočné.

    Hovorilo sa aj o doplnení povinnosti zverejňovať výšku zdrojov na všetky programy. Takáto požiadavka je už obsiahnutá v platnom znení zákona, a to takto:

    "Podľa § 6 ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle

    1. schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu na daný rozpočtový rok", to je v odseku 1 písmeno b), "a účely dotácie", to sú prakticky programy,

    "2. náležitosťou zverejňovanej výzvy je podľa odseku 1 písmena c) bod štyri aj disponibilný objem finančných prostriedkov, čím je prakticky opätovne zabezpečené, že pri každej výzve, ktorá sa dáva na konkrétny program, sa uvádza aj výška finančných prostriedkov na to vyčlenená v štátnom rozpočte."

    Toľko na úvod. Ďakujem, pani podpredsedníčka, môžete požiadať pána spravodajcu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, podávam spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý máme pod tlačou 361, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 419 z 5. februára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 176 z 26. februára 2013 odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 143 zo 7. marca 2013 odporučil vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 59 z 26. februára 2013 odporučil vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené, ako som hovoril v časti IV tejto spoločnej správy, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 71 11. marca 2013.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Krajcer, Abrhan a pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

  • Pekný deň. Dámy a páni, pán minister, vážení hostia, sú aj krajšie miesta ako Národná rada Slovenskej republiky, čo sa týka exkurzie v Bratislave, ale vitajte.

    Moje vystúpenie k tomuto bodu bude v zásade krátke, nepolitické a vecné. Niektoré zmeny v predloženej novele totiž naozaj reagujú na aktuálny vývoj v oblasti poskytovania dotácií. Oceňujem, že jednou z tých oblastí je aj obnova hradov a hradných ruín.

    Tu len možno taká formulačná odbočka. Naozaj som naďalej presvedčený, pán minister, že formulácia "obnova zrúcanín" nie je celkom v súlade ani s pamiatkovou koncepciou, a ak, tak odporúčam formuláciu "obnova hradov a hradných ruín". To je naozaj to, čo istým spôsobom pokrýva aj časť oblasti obnovy kultúrneho dedičstva alebo obnovy národných kultúrnych pamiatok. Ale to je naozaj návrh, ktorý máte možnosť si osvojiť, alebo nie. Nie je to tá zásadná pripomienka, jedna z nich, ktoré mám k predloženému návrhu.

    Súčasťou návrhu sú okrem tých aktualizačných bodov totiž aj také, ktoré už nie sú na prospech žiadateľov ani transparentnosti poskytovania dotácií v rámci dotačného systému ministerstva kultúry. Ja som o tom hovoril aj na výbore a naozaj to predkladám, tie moje pozmeňovacie návrhy, len čisto ako vecný príspevok k tejto diskusii s hlbokým presvedčením, že ten návrh to môže vylepšiť a v takom prípade nemám problém aj s kolegami z nášho poslaneckého klubu tento návrh ako taký podporiť pri hlasovaní.

    Takže pokiaľ by som mal najskôr voľne spomenúť tie problematické body, prvý z nich sa týka bodu č. 3, čiže § 4 ods. 1, kde sa vypúšťa dátum. Počas doby, keď sme my predkladali tento návrh zákona v roku 2010, tak zámerne sme uvádzali aj konkrétny dátum, dokedy najneskôr sa má vyhlásiť výzva na ten nasledujúci rok. Takýto termín, ktorý sme uviedli, bol 10. november. Som naďalej presvedčený, že je v prospech žiadateľov, aby ministerstvo jednoducho malo takýto hraničný termín, dokedy je potrebné vyhlásiť výzvu na ďalší rok. Všetci, ktorí poznajú trochu systém dotácií v rezorte kultúry, vedia, že tým, že takýto termín neexistoval, tak častokrát sa tie lehoty predlžovali, a tým pádom trvalo niekedy aj počas celého pol roka toho aktuálneho roku, kým sa žiadosti spracovali. To je pochopiteľne komplikácia pre žiadateľov pri čerpaní s pridelenou dotáciou. Takže ja som naďalej presvedčený, že tento dátum by mal v zákone ostať.

    Rovnako nepovažujem za správne, pokiaľ sa v rámci bodu 6 v § 6 ods. 1 písm. c) vypúšťajú slová "na danú výzvu". Som presvedčený, že v takom prípade sa môže zverejňovať len celkový objem v dotačnom systéme a nie je potom úplne zrejmé, koľko finančných prostriedkov sa vzťahuje na ten-ktorý konkrétny program. Opäť si myslím, že je to informácia, ktorá má svoje opodstatnenie, a je to na prospech žiadateľov.

    No a úplne tá posledná výhrada sa týka bodu 7, kde sa teda vypúšťajú z paragrafového znenia formulácie "všetkých", či už podporených, alebo nepodporených. Ak teda je záujmom ministerstva rovnako ako naším, aby tie informácie boli čo najkomplexnejšie, tak nevidím dôvod, prečo by sa nedal akceptovať tento pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľočku prečítam a uvediem, aby jednoducho slovo "všetkých" sa vzťahovalo k podporeným aj nepodporeným žiadostiam. Tým pádom by sa vypúšťal bod 6 a doterajší bod 7 by sa označil ako bod 6.

    Teraz konkrétne k tým pozmeňujúcim návrhom. Dovolím si ich teda prečítať.

    Navrhujem, aby v bode 3 § 4 ods. 1 sa v druhej vete vypustili slová "v termíne" a nahradili sa slovami "najneskôr do 10. novembra príslušného rozpočtového roka, na ktorý sa dotácia požaduje".

    Vysvetlil som, prečo je dobré, aby ministerstvo bolo zaviazané konkrétnym termín, dokedy má vyhlásiť výzvu, že tým pádom sa skracujú lehoty, zefektívňuje sa spôsob využívania dotácií a je to vysoko na prospech žiadateľov.

    Zároveň navrhujem, aby sa vypustil bod 6 a doterajší bod 7 by sa označil ako bod 6.

    To je tá formulácia, ktorá vypadáva, konkrétne znenie na danú výzvu. Rieši sa tým ten problém, aby bolo zrejmé, koľko finančných prostriedkov je alokovaných na ten-ktorý program.

    No a zároveň v bode 6 v § 6 ods. 1 písm. d) sa za slovo "zoznam" vkladá slovo "všetkých". A rovnako aj v § 6 ods. 1 písm. e) sa za slovo "zoznam" vkladá slovo "všetkých".

    Som presvedčený, že tieto návrhy môžu vylepšiť predložený návrh zákona. A pokiaľ aj kolegom z vládnej strany ide o to, aby ten zákon bol predovšetkým na prospech žiadateľov a transparentnosti celého dotačného systému, tak verím, že tieto návrhy budú akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Daniel, ďakujem ti pekne za tvoj pozmeňovák aj za jeho vysvetlenie. Som pod ním podpísaný aj ja, pretože takisto si myslím, že tie návrhy sú dobré a mne tam hlavne chýbala kvôli štatistike možno taká, alebo teda chýbal mi údaj nielen o výške a účele poskytnutej dotácie, ale aj o požadovanej výške dotácie.

    Ja si robím už dlhé roky také štatistiky v rámci grantového systému, pretože sa mi mnohokrát nepáčili podporené projekty, ale hlavne ich výšky. V grantovom systéme ministerstva kultúry je strašne veľké množstvo žiadostí a veľa žiadostí aj podporených, alebo teda projektov, ale, žiaľ, veľmi malými sumami, čo som z pohľadu mňa ako zainteresovaného človeka, ktorý v minulosti podával nejaké žiadosti na schválenie projektov, tak sa dostávali vyslovene smeti a realizácia projektu, ktorý skutočne bol zmysluplný, tak nebola uskutočniteľná. Takže z tohto pohľadu si myslím, že je dôležité aj zverejňovať požadované sumy jednotlivých programov.

    Takisto podporujem možnosť rekonštrukcie hradov a zrúcanín, takže vítam aj túto iniciatívu, čo je veľmi dobrá. Preto, ak bude podporený návrh pozmeňovací pána Krajcera, som takisto ochotný podporiť aj tento zákon.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan, pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, budeme asi pokračovať v tej diskusii z výboru. Pán minister tu už spomenul, ja som aj vtedy diskutoval, aj teraz by som sa chcel vrátiť ani nie tak k textu zákona, ale k vyhláške, k výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, lebo podľa môjho názoru tam je pes zakopaný a tam je ten problém.

    Návrh zákona vlastne rozširuje možnosť žiadať o dotáciu aj na bytové domy a nebytové priestory, pokiaľ sú národnou kultúrnou pamiatkou, a to je v poriadku. Doteraz tie dotácie boli ošetrené takým spôsobom, že ak vlastník požiadal o dotáciu a táto dotácia bola, tak musel podpísať čestné prehlásenie, že ak predá takúto nehnuteľnosť do desať rokov, tak dotáciu, ktorú dostal, vráti. Teraz sa vlastne zákonom rozšírila táto možnosť aj o bytové priestory a práve v tom výnose je v § 4 ods. 2 písm. b), hovorí, že, čestné vyhlásenie vlastníka kultúrnej pamiatky, že "sa v zmluve o poskytnutí dotácie zaviaže vrátiť poskytnutú dotáciu, ak prevedie vlastníctvo kultúrnej pamiatky do desiatich rokov od poskytnutia dotácie;" to bolo doteraz, to je to, čo som povedal. A ďalej pokračuje, "to neplatí pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa osobitného predpisu, ktorý je kultúrnou pamiatkou, na ktorú sa dotácia žiada".

    A v tomto je ten náš rozpor, ktorý som aj ja hovoril na výbore a hovorím to aj teraz, lebo ak správca alebo vlastník takéhoto dostane dotáciu, tak sa zhodnotí každý jeden byt v takomto dome podľa môjho názoru. Viem si predstaviť to ošetriť tak, že ak správca alebo ten, kto požiada, tak aby doložil, ak je tam viac vlastníkov bytov, aby doložil takéto čestné prehlásenie aj od tých viacerých vlastníkov bytov. Podľa mňa nie je vhodné a nie je dobré a nie je správne, aby sme dávali dotácie na obnovu kultúrnej pamiatky, ktorú vlastník, keď aj jedného bytu, potom takto zhodnotenú, nie po uplynutí aspoň desaťročnej doby, vzápätí predá, po roku alebo po týždni. A toto je celý náš spor.

    A v tomto by som predsa len prosil, pán minister, nie je to predmet zákona, čiže nemôžem dať pozmeňujúci návrh, ale toto sa môže stať predmetom rôznych obchodov a zbytočne vy budete mať s tým problémy. Preto by som prosil, keby to bolo, tento výnos keby mohol byť v tomto zmysle upravený, aby bol rovnako, aby sa rovnako týkal všetkých vlastníkov kultúrnych pamiatok bez ohľadu na to, či ide o byty, bytové domy, hrady alebo zrúcaniny.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na pána poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič, teraz v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako dvaja predrečníci hovorili, tak pokračujeme troška v duchu debaty, ktorú sme mali na výbore pre médiá a kultúru, kultúru a médiá. Súhlasím viac-menej, takisto ako sme prerokovali tento bod na našom klube, so zámerom ministerstva do určitej miery precizovať súčasné pravidlá. Ale takisto ako môj priamy predrečník pán poslanec Abrhan hovoril, že je veľmi ťažké prikročiť k úprave zákona pozmeňujúcim návrhom práve v oblasti, ktorú veľmi plasticky naznačil, a to je, že keďže úmysel zmeny a úmysel zákonodarcu bol začleniť, a to považujeme za správnu iniciatívu, do možnej dotačnej agendy aj vlastníkov, správcov domov, ktoré sú, ktoré sú teda vhodné, podporiť aj teda z tejto dotačnej politiky ministerstva, je podľa mňa, sme troška, predbiehame ten proces, ak sme neprikročili najprv k úprave priamo toho výnosu.

    Dával som pozor veľmi na argumentáciu, ktorá zaznela pri uvádzaní tohto návrhu v druhom čítaní, kde pán minister hovoril, ak som to teda správne pochopil, tak ten výnos by sa v tejto oblasti mal zmeniť. A teda vzhľadom, rešpektujúc proces, nezostáva nám teda nič iné, keďže je vôľa tento návrh zákona podporiť, zostať v nejakom bona fide i rozmere alebo dobromyseľnom, že skutočne by vlastníci domov, či už sa jedná o celkový dom, alebo konkrétneho vlastníka, pretože ak sa podporí dom, cena nehnuteľnosti, nemusíme sa tu hrať, narastie ako taká, či je to konkrétny užívateľ, alebo vlastník bytu, alebo či je to vlastník domu ako takého. Čiže ten argument celkom nesedí a podľa mňa tieto dotácie by sa nemali stať predmetom nejakých možno nekalých podnikateľských zámerov, kedy - ak si v rámci prípravy na to najhoršie, a počítajme s tým lepším - niekto získa nejakú dotáciu a zhodnotí tým tú svoju nehnuteľnosť a následne prikročí k jej predaju a nebude tam ani tá preklenovacia doba desiatich rokov.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána Krajcera, pána poslanca Krajcera, pod ktorým, tak ako kolega Hraško, sme podpísaní obaja, myslíme si, že v tendencii transparentnosti, ktorú pri nakladaní s verejnými prostriedkami by sme mali rešpektovať, sa dá tento návrh, ktorý bol označený za nepolitický, ale vecný, podporiť. My ho podporíme a myslím si, že pri určitej danej, nazvem to, politickej vôli, si myslím, že je vypracovaný natoľko kvalitne a hovorí o tom, že či už zverejňovanie všetkých zámerov, či všetkých dotácií, alebo v tom konkrétnom bode z hľadiska tej aspoň približnej časovej orientácie, vzhľadom na realizácie aktivity, ako ten návrh spomína, by bolo možno vhodné podporiť.

    Celkovo teda môžem zhrnúť a povedať, že iniciatívu v zmysle precizovania niektorých vecí a rozšírenie tej skupiny vítame a chceme predchádzať možným momentom zneužitia tejto iniciatívy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť pána poslanca Viskupiča v tom, že spoločne, takisto ako aj on, som presvedčený, že ak aj ide o dotáciu do bytového domu, tak sa zhodnotí aj každý jednotlivý byt, čiže aj každý jednotlivý vlastník.

    Samozrejme, je potom otázka, že či ak takýto vlastník takéhoto bytu ten byt predá, či má vrátiť alebo prečo by mal byť zaviazaný vrátiť celú dotáciu do toho domu. Ale viem si predstaviť, že to sa dá upraviť alikvotnou časťou, dajme tomu podľa metrov štvorcových, koľko je tam bytov a jaké, čiže ak je vôľa, tak sa to dá urobiť aj takýmto spôsobom, aby zbytočne nedochádzalo k špekuláciám s takýmito dotáciami, ktoré by boli poskytnuté na obnovu kultúrnych pamiatok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, páni poslanci, za korektnú debatu. Najprv mi dovoľte sa venovať otázke, ktorú opätovne zmienili pán poslanec Abrhan a pán poslanec Viskupič.

    Určite na ministerstve nemáme záujem spôsobovať nejaké právne problémy. Len teda zopakujem, že ten výnos bol predložený zatiaľ len na informáciu a bude ešte predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Právnici na ministerstve majú trochu iný názor ako vy. Ja laicky tiež vidím trošku rozdiel, ak jednoducho dostane dotáciu osoba, ktorá je absolútnym vlastníkom nejakej národnej kultúrnej pamiatky, a ak je dotácia poskytnutá na bytový dom, kde vlastník bytu je jeden z mnohých. A je to možno na ďalšiu právnu debatu. Ja budem dbať na to, aby v MPK sa povedzme aj s inými pripomienkujúcimi subjektmi táto otázka ešte raz prebrala. Nemám žiadny záujem tuná si spôsobovať nejaké, nejaké prípadné problémy, ale pozícia ministerstva kultúry je taká, akú zatiaľ ja hovorím.

    K pripomienkam pána poslanca a aj k návrhom pána poslanca Krajcera. Už v úvodnom slove som sa snažil vysvetliť otázku, že vynechanie slov "na danú výzvu" alebo "všetkých" nespôsobí to, o čom sa domnieva pán poslanec Krajcer. Pretože naozaj podľa znenia zákona sa, ak sa aj vypustia slová "na danú výzvu", tak z výpočtu tých požadovaných náležitosti je jasné, že tá výzva sa nespomína, pretože ide o výpočet náležitostí výzvy uvedených v návrhu zákona. A v bode 4 sa nám javia tieto slová aj nadbytočné a mätúce.

    Čo sa týka vypustenia slová "všetkých", ktoré sa teda vzťahuje na to, či sa informačná povinnosť týka všetkých žiadostí, je tam opäť vymenované. Týka sa informačná povinnosť aj schválených žiadostí, aj neschválených žiadostí.

    Je už, povedal by som, na naozaj otázku ten návrh, ktorý sa týka toho dátumu, je faktom, že ako uvádza pán poslanec Krajcer, v § 4 ods. 1 je zmienka o tom, že na základe, "žiadosť sa predkladá ministerstvu na základe ministerstvom zverejnenej výzvy na webovom sídle ministerstva najneskôr do 10. novembra príslušného rozpočtového roka, na ktorý sa dotácia požaduje". Rovnako však sa v platnom znení zákona v § 6 ods. 1 písm. c) uvádza ustanovenie, že "ministerstvo zverejňuje výzvu spravidla dva mesiace pred termínom uzávierky k termínu predkladania žiadostí".

    Ja sa domnievam, že toto znenie je vyhovujúce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 381. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 365.

    Teraz poprosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána ministra Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Bytová politika je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky tejto vlády, čo jasne pomenúva aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

    Cieľom tohto návrhu je vytvoriť efektívnejšie legislatívne podmienky a zamerať podporu najmä na obstaranie nájomných bytov a obnovu bytových domov.

    Zásadnou zmenou v porovnaní s teraz platným znením zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je vytvorenie podmienok pre vstup súkromného sektora do oblasti sociálneho nájomného bývania. Výhodný úver na obstaranie nájomných bytov budú môcť získavať aj iné právnické osoby než obce. Aj v tomto procese je však nevyhnutná spolupráca so samosprávou.

    Ďalšou významnou zmenou je nastavenie parametrov podpory (výška podpory, výška úrokovej sadzby, lehota splatnosti úveru) tak, aby vlastníci bytového fondu boli motivovaní k riešeniu komplexnej obnovy bytových domov. Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa popri zatepľovaní obnovovali aj potrebné technické zariadenia v domoch, ako sú rozvody vody, plynu, elektriny alebo výťahy.

    Do oblasti obnovy podpory sa presúva odstraňovanie systémových porúch. Tu teda dochádza k zmene systému podpory z dotačnej na úverovú.

    V súlade s programovým vyhlásením vlády sa dotvárajú tiež podmienky na zefektívnenie využitia nástrojov finančného inžinierstva JESSICA v Štátnom fonde rozvoja bývania, čím sa umožní použitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie aj v novom programovom období vo forme výhodných úverov na zatepľovanie bytových domov.

    V neposlednom rade ministerstvo pristúpilo k zjednodušeniu procesu podávania žiadostí na obstaranie nájomných bytov, nakoľko žiadosť o poskytnutie dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žiadosť o poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa budú odteraz predkladať na jednom mieste.

    Tento návrh zákona bol pripravený v úzkej spolupráci s územnou samosprávou, profesijnými organizáciami, akademickou obcou a ďalšími odborníkmi z danej oblasti.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 381). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. januára 2013 č. 365 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán minister, chcete ešte? Nie, ďakujem. Pán minister nechce už vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 382. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 366.

    Teraz poprosím opäť pána ministra dopravy, aby sa ujal slova a uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

    Jeho vypracovanie súvisí s navrhovanou zmenou v systéme podpory odstránenia systémových porúch bytových domov, ako aj úpravami, ktoré sú vyvolané aplikáciou zákona v praxi. Navrhuje sa zúženie rozsahu podporovaných systémových porúch, a to len na tie, ktoré ohrozujú bezpečnosť užívania bytových domov. Súčasne sa však navrhuje, aby celý komplex systémových porúch bol podporený zvýhodneným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

    V platnom znení zákona je nastavený mechanizmus úpravy súm oprávnených nákladov a dotácie. Tento mechanizmus navrhujeme upraviť tak, že zákon bude stanovovať len limity dotácií, ale podrobnosti už upraví nariadenie vlády. To umožní pružnejšie reagovať na aktuálny ekonomický vývoj.

    Navrhujú sa aj úpravy vo výške dotácií na obstaranie nájomných bytov, kde pri bytoch bežného štandardu bude možné poskytnúť dotáciu až do výšky 40 % oprávnených nákladov a pri bytoch nižšieho štandardu až do výšky 75 % oprávnených nákladov. Tento podiel je dokonca možné zvýšiť ešte o 5 % pri navrhnutí stavby s lepšími tepelno-izolačnými parametrami, ako sú normované hodnoty.

    Ďalšou významnou zmenou je možnosť poskytnutia dotácie aj na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prípade, že obec obstaráva nájomné byty kúpou. Všetky tieto navrhované zmeny majú vytvoriť lepšie podmienky pre obstarávanie nájomných bytov pre riešenie sociálneho bývania.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, opäť pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 382). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. januára 2013 č. 366 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja mám naozaj len pár poznámok k tej zmene, ktorú prinášate, pán minister. Ja si myslím, že tá zmena, ktorú navrhujete, vôbec nemusí byť zlá a viac-menej s ňou súhlasím. Ja mám len zopár takých postrehov možno do budúcnosti, ktoré by vám mohli byť nápomocné.

    Viem si predstaviť, že tá zmena tohto zákona môže priniesť obciam, ktoré potrebujú zrekonštruovať obecné sociálne byty, alebo teda odstrániť teda systémovú poruchu bytových domov, plus ktoré vôbec nemusí byť bezvýznamné. Vieme, v akom stave majú obce sociálne bývania. Ale na Slovensku, samozrejme, rôzne obce zabezpečujú to sociálne bývanie rôznymi spôsobmi. Nie vždy ide o tie obecné sociálne byty.

    Ja keď som chodila po Slovensku a predovšetkým som sa teda sústreďovala na ľudí, ktorí v takýchto sociálnych bytoch bývali a pochádzali z tých sociálne vylúčených spoločenstiev, častokrát som narazila na obce, ktoré si cez nejakého prostredníka riešia to sociálne bývanie. Veľakrát to boli ľudia ako vlastníci tých bytových domov, kde prenajímali tie tzv. sociálne byty za katastrofálnych podmienok. Môžem povedať, že to bolo také až výpalníctvo na tých sociálne slabých ľuďoch, s ktorými, častokrát nevedomými, podpísali zmluvy, a pritom tá finančná odplata, ktorú od nich požadovali, bola napríklad na úrovni 200 eur, ale ten byt ani náhodou nenapĺňal tie štandardy toho, ako by mal nejaký sociálny byt vyzerať. Častokrát išlo o jednu izbu, kde steny boli pokryté plesňami, nebola tam zavedená ani voda, ani elektrina, ani plyn. A tí ľudia, samozrejme, často z peňazí, ktoré dostávali od štátu cez dávky v hmotnej núdzi, museli plniť to, v čom sa zaviazali, teda v tej nájomnej zmluve.

    Ja by som len chcela apelovať na to, aby sme si pre budúcnosť ustriehli, aby sa nám takíto ľudia, ktorí doslova vypaľujú tých sociálne slabých, aby sa nám nestalo, že začnú vypaľovať cez tieto dotácie štát. To znamená, vy im dáte peniaze na rekonštrukciu a podobne, aby sme si ustriehli, že akým spôsobom sa bude tá rekonštrukcia uskutočňovať a či naplnia aspoň zďaleka tie štandardy takého nájomného sociálneho bytu.

    Druhá vec, na ktorú by som chcela upozorniť, je tá, že, ako som povedala, častokrát v týchto nájomných sociálnych bytoch bývajú ľudia z tých sociálne vylúčených spoločenstiev a vieme, ako sa správajú k majetku, teraz ide hlavne o tie obecné sociálne byty, ako sa správajú k majetku, ktorý prakticky dostávajú zadarmo. Častokrát zničia tie byty, nevážia si to a podobne. A preto ja si myslím, že možnože aj s touto zmenou je načase, aby si tento štát povedal, akým spôsobom vlastne chceme zabezpečovať to sociálne bývanie. A ja si myslím, že v súvislosti s týmito neprispôsobivými občanmi by sme sa mali začať zamýšľať nad tým, ako vniesť princíp zásluhovosti do získania takéhoto sociálneho bytu. Hovorím o tom trojstupňovom prestupnom modeli sociálneho bývania, kde, samozrejme, to predpokladá, že to sociálne bývanie ako naplnenie jednej z najzákladnejších potrieb jednotlivca bude sprevádzané sociálnymi službami. Ten prvý level toho sociálneho bývania by mali byť úplne jednoduché ubytovne, kde tí ľudia prídu a nebudú mať nárok povedzme ani na žiadne súkromie. Budú tam môcť bývať za odplatu úplne minimálnu, ale za presne a veľmi jasne stanovených podmienok. To znamená, žiaden alkohol, nemôžu ničiť interiér, exteriér a podobne. Ak sú schopní to naplniť, prestúpia do toho druhého levelu toho sociálneho bývania, kde už povedzme môžu byť samostatné izby. A až tá tretia forma toho sociálneho bývania, prestupného sociálneho bývania, by mali byť samostatné byty.

    Pretože ja si naozaj myslím, že ak to takto nenastavíme, tak potom donekonečna budeme dávať peniaze na rekonštrukciu niečoho, čo vzápätí bude aj tak zničené. A to si myslím, že tento náš štát asi nie je taký bohatý, aby sme takto neefektívne plytvali s peniazmi. Ale upozorňujem, toto sa netýka tých, ktorí naozaj potrebujú sociálne bývanie, ako napríklad mladé rodiny a podobne. Teraz vyslovene hovorím o neprispôsobivých občanoch, ktorí, ako vieme z praxe, častokrát teda ničia to, čo od štátu dostanú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som, podobne ako moja predrečníčka, tiež chcel upozorniť na širší kontext tohto problému. Je to len zdanlivo úplná drobnosť, ktorá však v prípade, že ju neustrážime, môže mať dosť významné negatívne dôsledky. A tá tzv. drobnosť je architektonicko-urbanistická stránka umiestňovania a stvárňovania nových sociálnych bytových domov. Po ére panelákov, ktorá nám vizuálne znehodnotila nielen naše mestá, ale aj veľkú časť vidieckych sídiel, sa nám tu v posledných rokoch začína šíriť nová neresť, a to je výstavba bytových domov s často veľmi nízkou architektonickou kvalitou, s fasádami, ktoré sú farebne stvárnené v tých najabsurdnejších farebných kreáciách. A často sú tieto bytové domy lokalizované na rôzne siluetotvorné miesta v našej vidieckej krajine, ktoré často do značnej miery znehodnocujú.

    Čiže nie som si istý, či to patrí priamo do zákona, alebo do nejakej podzákonnej normy. Ale urobiť v tomto poriadok by som považoval za veľmi záslužný počin zo strany predkladateľa.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Bublavý. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, musím, i keď nechcem zdržovať plénum, ale musím povedať, že som veľmi potešený, že s takýmto vládnym návrhom prišla vláda, čo sa týka zákona o 443-ke, ktorým mení a dopĺňa, o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. A tú radosť mám hlavne z toho, že naozaj pomôže veľa mladým rodinám, ale i rodinám, ktoré čakajú na bývanie, na byt ako na soľ.

    Vrátim sa niekoľko rokov naspäť, keď tento zákon v roku 2010 a v 2011, 1. 1. bol právoplatnený, kde ma zarazilo niekoľko bodov. A som rád, že teraz sa to odstraňuje. Kde veľa obcí a miest prestalo stavať nájomné byty, a to z dôvodu toho, že v technickej vybavenosti, kde sú dotácie v terajšej platnosti 50 %, bolo navrhnuté a schválené parkovanie pozdĺžne. Tí, čo si to vedia predstaviť, bytovky alebo paneláčiky, a predstavte si, že tie autá, ktoré ľudia v bytoch majú, sú odparkované pozdĺžne, nie priečne. To je proti zdravému rozumu, ale schválilo sa to. Takže si predstavte, že postavíte nejakých päťdesiat bytov a musíte ich umiestniť pozdĺžne. Čiže či už zatarasíte prístupovú cestu, alebo celé okolie. A možno ak by to parkovanie, že je poblíž obec, tak až do susednej obce by to parkovanie bolo pretiahnuté.

    A tento návrh, vládny návrh zákona toto ozaj, takú hlúposť, by som povedal, to musel byť asi inžinier z NDR, jeden kolega to tu spomínal, ktorý to vymyslel, to dáva na pravú mieru a môže byť do technickej vybavenosti opäť priečne parkovanie.

    A čo ma viacej teší, že táto dotácia na technickú vybavenosť, či je to už na kanalizáciu, vodovod a komunikácie, bude navýšená z 50 % na 70 až 80 %, záleží podľa podmienok, ktoré splní investor, obec alebo mesto. To je naozaj veľmi príjemný počin. A veľa obcí a miest, ktoré váhali stavať nájomné byty, toto ocenia a pustia sa, som o tom presvedčený, do výstavby buď tento rok, alebo na budúci rok.

    Čo je ešte potešujúce na tomto vládnom návrhu, to je dotácie na samotnú výstavbu nájomných bytov. Doteraz je dotácia na obecné nájomné byty bežného štandardu do 50 metrov štvorcových, je 30-percentná. Čiže 70 % si musí obec alebo mesto vziať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, i keď je to vynikajúci úver, myslím, že to je jednopercentný, že sa nemýlim, ale ak bude táto dotácia 40 % po schválení tohoto vládneho návrhu, tak naozaj je to záslužný počin a ja som o tom presvedčený, že výstavba nájomných bytov a samotné stavebníctvo, ktoré je tiež na bode mrazu, ani stavbári nemajú prácu, tak tí, čo váhali doposiaľ, ja som o tom presvedčený, že s touto výstavbou začnú.

    A dotácia na byty od 50 metrov do 56 metrov štvorcových, ktorá doposiaľ bola len 25 %, bude 35-percentná. A na byty, ktoré boli od 56 metrov do 60 metrov štvorcových, súčasná dotácia bola 20-percentná, tak v návrhu je 30 %. Ja som naozaj aj z tohoto dôvodu veľmi rád a určite komunálni politici, starostovia a primátori, ktorí doposiaľ váhali, s touto výstavbou začnú.

    A ešte jeden bod je tam veľmi dôležitý, že vláda, vládny návrh nezabúda i na to, ak by prišla náhodou nejaká zmena v DPH, je to tam upravené, že sa s týmto počíta, ak by bolo posunuté DPH. Lebo 2-3 roky naspäť ja sám som mal skúsenosť, že sme stavali nájomné byty a zvýšila sa DPH z 19 na 20 % a všetku túto ťarchu museli na pleciach odniesť stavbári, čiže obce a mestá. Nikto nám nezagarantoval, že to bude inak. A teraz tento vládny návrh naozaj s tým ráta. A v tých časoch, keď sme dostali ako ešte darček obce a mestá platiť daň z predaja majetku, tak to naozaj bolo pre nás v tých časoch kruté.

    Ja veľmi pekne ďakujem za takýto vládny návrh zákona a prosím všetkých kolegov a tých, ktorí rozmýšľajú, ako riešiť bytovú otázku v našom štáte, aby za tento zákon hlasovali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú na pána poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o stavebných výrobkoch.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 389. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 376.

    Opäť odovzdávam slovo pánovi ministrovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 6. februára 2013 schválila návrh tohto zákona bez pripomienok a prijala ho uznesením č. 54 z roku 2013. Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie. K návrh zákona neboli predložené žiadne pripomienky zo strany Komisie ani členských štátov Európskej únie.

    Návrh zákona implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh do slovenského právneho poriadku.

    Návrh zákona upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ich sprístupňovanie na domácom trhu. Návrh zákona je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií štátneho dohľadu nad činnosťou vnútroštátnych orgánov, nad domácim trhom a úpravy sankcií za porušenie ustanovených pravidiel.

    Návrh zákona upravuje okrem iného aj požiadavky na systémy posudzovania, overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov pred ich uvedením na domáci trh, postup vydávania vyhlásení výrobcov, certifikátov a technických posúdení, vymenovanie orgánu technického posudzovania, notifikáciu právnickej osoby, autorizáciu právnickej osoby na technické posudzovanie a na posudzovanie a overovanie nemennosti výrobcom deklarovaných parametrov podstatných vlastností výrobkov.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o stavebných výrobkoch (tlač 389). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 2013 č. 376 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristupujeme k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001) a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 232. Spoločná správa výborov ako tlač 232a.

    Prosím, pán minister dopravy, odôvodnite návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol materiál návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru.

    Zásobníkový dohovor vychádza z Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené ropným znečistením z roku 1969, ktorý nadobudol platnosť 19. júna 1975 a ktorého Slovenská republika nie je zmluvnou stranou.

    Požiadavkou zásobníkového dohovoru je povinnosť uzavretia poistenia vlastníka zaregistrovanej námornej lode. Zásobníkový dohovor požaduje, aby vlastníci všetkých námorných lodí s hrubou priestornosťou viac ako 1 000 registrovaných ton mali uzavreté poistenie alebo inú formu finančnej zábezpeky a náhradu škody spôsobenú znečistením bolo možné uplatňovať priamo voči poisťovateľovi.

    Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru vyplýva z rozhodnutia Rady 2002/762/ES z 19. septembra 2002, na základe ktorého sú členské štáty splnomocnené k podpísaniu, ratifikácii alebo pristúpeniu k zásobníkovému dohovoru pred 30. septembrom 2002.

    Zásobníkový dohovor je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je podľa čl . 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení, spôsobom ustanoveným zákonom, prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Pristúpenie k zásobníkovému dohovoru a jeho vykonávanie nemá vplyv na životné prostredie, nemá negatívne finančné ani ekonomické vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Františka Petra, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001) a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru (tlač 232).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. februára 2013 č. 375 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 26. februára 2013 a prijal uznesenie č. 187. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 5. marca 2013 a prijal uznesenie č. 118. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovili súhlas s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001, s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky podľa čl. II rozhodnutia Rady z 19. septembra 2002, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme Spoločenstva podpísali a ratifikovali alebo pristúpili k zásobníkovému dohovoru. A rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001), s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky podľa čl. II rozhodnutia Rady z 19. septembra 2002, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme Spoločenstva podpísali, ratifikovali alebo pristúpili k zásobníkovému dohovoru. A rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady SR bola schválená uznesením gestorského výboru z 12. marca 2013 č. 130. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Má záujem ešte k tomu niečo dodať pán predkladateľ? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A mali by sme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 403. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 390.

    Ale nevidím tu pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, takže dávam krátku prestávku do 15.15 hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Už je tu. Takže nech sa páči. Nemáme žiadnu prestávku.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte návrh zákona. Začínate tlačou 403, vládnym návrhom zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, poslanci, evidencia trvalého pobytu a prechodného pobytu tvorí jednu zo základných databáz informácií o fyzických osobách pre potreby orgánov verejnej moci, vďaka ktorej verejná správa môže konať voči fyzickým osobám a zabezpečuje efektívne fungovanie procesov, na ktoré je nadviazaný údaj trvalého alebo prechodného pobytu.

    Postup prihlasovania a odhlasovania na pobyt, práva a povinnosti povinných subjektov a inštitucionálne zakotvenie základných pojmov upravuje v právnom poriadku zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov.

    Novelizácia predmetného právneho predpisu vychádza jednak z potreby reagovať na problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, hlavne z potreby vytvoriť základ pre elektronizáciu služieb verejnej správy na centrálnej úrovni a predovšetkým pre služby ich avermentu.

    Cieľom legislatívnej úpravy je zriadenie informačného systému register fyzických osôb a jeho zavedenie do rutinnej prevádzky.

    Právna úprava umožní vytvoriť register, ktorý bude slúžiť ako zdroj aktuálnych osobných údajov o občanoch Slovenskej republiky s pobytom na území Slovenskej republiky a s pobytom mimo územia Slovenskej republiky, o cudzincoch s pobytom na území Slovenskej republiky, ako aj o iných osobách, ktoré sa na slovenskom území zdržujú. Zriadením registra sa o týchto objektoch vytvorí jednotný a dátovo konzistentný zdroj aktuálnych údajov, ktorý následne bude slúžiť pre viaceré organizácie, ktoré budú z neho čerpať.

    Okrem už spomenutého registra fyzických osôb navrhovaná právna úprava upravuje aj zriadenie centrálnej ohlasovne ako elektronickej služby, ktorá umožní občanom prihlasovanie a odhlasovanie z pobytu prostredníctvom využitia internetu. Vznikne tak nový model pre nové procesy agendy hlásenia a evidencie pobytu občanov Slovenskej republiky, ktorého uplatnenie vyplýva z požiadaviek na realizáciu elektronických služieb centrálnej ohlasovne.

    Pri tvorbe navrhovanej právnej normy sa prihliadalo na skúsenosti a poznatky získané z aplikačnej praxe, ako aj poznatky získané rokovaniami na medzinárodnej úrovni prostredníctvom pracovných skupín členských krajín Európskej únie.

    Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, rád by som vás požiadal o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Kubánkovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 403). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informáciu spoločnosti, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Navrhované ustanovenia sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie. Zavedenie nového systému registra fyzických osôb bude mať však dopad na rozpočet verejnej správy v súvislosti s potrebou vytvorenia nových pracovných miest a výdavkov na udržanie výsledkov projektu, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 30 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský a pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, pokiaľ ide o základný zámer návrhu zákona, možno tento považovať za správny. Výhrady možno mať k formálnemu riešeniu z hľadiska jeho systémovosti a k niektorým parciálnym aspektom návrhu, o ktorých by som tu rád povedal pár slov.

    K tým jednotlivým návrhom možno povedať, že napríklad úprava veku maloletých z 15 na 18 nepochybne nie je problematickou a je dobrým prvkom tejto novely. To, že sa vypúšťa ustanovenie, že súhlas vlastníka nehnuteľnosti s prihlásením občana na trvalý pobyt sa nevyžaduje, ak ide o prihlásenie nájomcu, ak má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Podľa dôvodovej správy nájomná zmluva nezakladá právo pobytu a je na vlastníkovi, či nájomcovi súhlas pobytu udelí. Zmena môže skomplikovať získavanie trvalého pobytu ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v prenajatých bytoch a ako trvalý pobyt majú evidované svoje pôvodné bydlisko, v ktorom už roky reálne nebývajú. Na prvý pohľad môže táto zmena pôsobiť ako snaha vo väčšej miere rešpektovať vlastnícke práva vlastníka nehnuteľnosti, nájomcovia sa nebudú môcť prihlásiť na trvalý pobyt v prenajatej nehnuteľnosti bez výslovného súhlasu jej vlastníka. Prihlásenie občana na trvalý pobyt má však len evidenčný charakter a prihlásený občan na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti ani k jej vlastníkovi, preto v skutočnosti nejde o reálny zásah do vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti. Navyše podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona ohlasovňa záznamov o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti, alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme, občanovi, ktorý nemá k budove alebo k jej časti žiadne užívacie právo. Čiže po skončení nájmu môže vlastník nehnuteľnosti dosiahnuť aj zrušenie trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené môže byť táto zmena považovaná za problematickú a spôsobujúcu väčšie praktické problémy občanom, ktorí žijú v prenajatých nehnuteľnostiach, ako prinášajúca reálny prospech vlastníkom takých nehnuteľností.

    Zavádza sa okrem iného zrušenie prechodného pobytu na návrh vlastníka aj bez uplynutia lehoty, na ktorú bol prechodný pobyt ohlásený (čo je bod 15 novely týkajúci sa § 8), a toto nepochybne nepovažujeme za problematické a je to dobrý krok.

    Iná vec je, že sa zavádza povinnosť ohlásiť vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní (bod 16 novely týkajúcej sa § 9 zákona). Zákon v súčasnosti ustanovuje, že občan vycestovanie na takúto dobu ohlási príslušnej ohlasovni pobytu. Novela navrhuje formuláciu: "je povinný ohlásiť". Nesplnenie si uvedenej povinnosti umožní správnemu orgánu postihovať nesplnenie tejto povinnosti ako priestupok a ukladať zaň sankcie. Navrhovaná úprava je absolútne nevhodná a nadmerne zasahujúca do slobodného pohybu občanov. Ak občan nemá v úmysle zrušiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je mu nevyhnutné ukladať povinnosť hlásiť úradu pobyt v zahraničí, hoc ide i o pobyt dlhší ako 90 dní. Rovnako nevhodné a nesprávne je občana za nesplnenie takejto povinnosti sankcionovať.

    Vhodným riešením by bolo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vypustiť tento bod z návrhu novely, poprípade navrhnúť úplné vypustenie § 9 zo zákona.

    Navrhuje sa zriadiť centrálna ohlasovňa, s ktorou budú môcť občania komunikovať prostredníctvom internetu, avšak len prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu (bod 19 novely týkajúci sa navrhovaného nového § 10 ods. 3 zákona). Zriadenie centrálnej ohlasovne a zavedenie možnosti komunikácie občanov s ňou prostredníctvom internetu je nesporne pozitívnym návrhom. Problematickou sa ale javí požiadavka podpisovať elektronické formuláre len prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Systém zaručeného elektronického podpisu nie je v súčasnosti dostatočne rozšírený. Jeho využívanie nie je efektívne pre subjekty, ktoré ho nepotrebujú používať viacnásobne. Aj samotná dôvodová správa k tomu uvádza, že sa v počiatku poskytovania tejto služby bude musieť požadovať ako záruka na ich pravdivosť zaručený elektronický podpis. V budúcnosti s postupom elektronizácie sa počíta s ďalším zjednodušovaním tejto agendy. Čo je cesta dobrým smerom.

    Je jasné, že komunikácia občanov s centrálnou ohlasovňou musí byť nejakým spôsobom regulovaná a nie je možné, aby občania ohlasovali zmenu pobytu z neregistrovaných e-mailových adries. Na diskusiu však je, či práve taká zásadná zmena, ako vytvorenie registra fyzických osôb a centrálnej ohlasovne nemá byť spojená s nahradením doterajšieho, nie veľmi efektívneho a úspešného systému zaručeného elektronického podpisu novým jednoduchším systémom, o ktorom sa zmieňuje aj dôvodová správa. Povedzme systémom dátových schránok občanov pre komunikáciu s verejnou správou, aký funguje v Českej republike. Alebo ako dočasné riešenie niečo na spôsob úpravy komunikácie daňových subjektov so správcom dane aj bez zaručeného elektronického podpisu.

    V ďalšom sa navrhuje nahradiť slovné spojenie "prepustenie zo štátneho zväzku" slovným spojením "strata štátneho občianstva" (bod 24, 25 a 28 novely). Ide o premietnutie novely zákona o štátnom občianstve z roku 2010, umožňujúcej odobrať občanom občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli, do zákona o hlásení pobytu. Navrhované zmeny v zákone o hlásení pobytu nebudú mať dopad na zákon o občianstve, iba zosúladia terminológiu zákona o hlásení pobytu s terminológiou zákona o občianstve. Zo symbolického hľadiska však znamenajú legitimizáciu zmien v zákone o občianstve, ktoré umožňujú, aby občania Slovenskej republiky strácali občianstvo aj proti svojej vôli, ak nadobudnú občianstvo iného štátu. Preto ten z nás, kto nesúhlasil so zmenami v zákone o štátnom občianstve z roku 2010, by nemal hlasovať za takúto zmenu.

    Navrhuje sa tiež vytvorenie registra fyzických osôb (bod 34 novely). Nie je dostatočne zdôvodnené, prečo majú vedľa seba existovať register fyzických osôb a register obyvateľov Slovenskej republiky, keď druhý má byť prakticky celý obsiahnutý v prvom.

    V bode 34 novely sa nachádza pravdepodobne chybná formulácia § 23c ods. 3: "Fyzická osoba, o ktorej sa nevedie informácia v registri, môže požiadať o informáciu o svojich údajoch z registra fyzických osôb." Zrejme má ísť o osobu, o ktorej sa vedie informácia, ak sa informácia o osobe nevedie, ťažko o ňu môže požiadať.

    V zásade možno povedať, že, ako som uviedol na začiatku, zákon je krokom dobrým smerom vzhľadom na to, čo som ovšem uviedol v ďalšom, by bolo vhodné, a bez nejakého truc postoja, tento zákon v zmysle naznačených pripomienok dopracovať.

    A preto navrhujem, aby bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie s tým, že ak sa upravia niektoré namietané veci, nemyslím si, že ten zákon by neprospel. V takomto prípade by sa dalo zvážiť jeho podporenie. A vyzývam preto pána ministra, aby sa pokúsil zamyslieť nad niektorými z prednesených problémov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo. Nevidím ho prítomného v sále, takže stráca, á, už je tu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k jednému problému alebo vlastne položil otázky k jednej problematike. Viaceré otázky už položil môj predrečník, takže ja iba k jednému.

    V súčasnosti existuje register obyvateľov Slovenskej republiky, tzv. REGOB. Je to súčasťou štátneho informačného systému. Obsahuje súbor údajov obyvateľov Slovenskej republiky, na základe ktorých možno identifikovať osobu a zistiť pobyt a vzťahy k iným osobám. Tento REGOB je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Register obyvateľov tvorí centrálnu evidenciu obyvateľov Slovenskej republiky. Tento REGOB obsahuje údaje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt, cudzincoch prihlásených na pobyt na území Slovenskej republiky a cudzincoch, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky.

    Moja otázka zneje: Aká je budúcnosť súčasného REGOB-u po zavedení registra fyzických osôb, či zanikne, alebo tieto údaje budú aktualizované, alebo obidva tieto systémy budú existovať? Lebo zdá sa mi, že existencia obidvoch systémov by bola pre náš štát pravdepodobne neefektívna. Takže zaujímalo by ma, čo sa stane s REGOB-om.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ja budem len veľmi stručný.

    Pán poslanec Osuský (rečník hľadá očami poslanca v pléne), tu je pán poslanec Osuský, tie veci, ktoré ste dali na zamyslenie, sú vecami, ktoré sú presne na to vhodné, aby sme o nich rozmýšľali. Môžme urobiť nejakú hlbšiu diskusiu pri tých vlastníkoch nehnuteľností. Väčší problém býva v tých prípadoch, kedy sa na jednu nájomnú zmluvu zrazu nahlási 70 ľudí a, samozrejme, samotný vlastník nehnuteľnosti, či už pri komunikácii s úradmi, alebo s ďalšími inštitúciami, má pomerne zásadný problém, pretože takýto počet nie je jeden, máme aj rekordné jednoizbové byty v Petržalke s 211 obyvateľmi. Čiže tam skôr, myslím, asi smerovala tá úprava. Pričom rešpektujem ten názor, ktorý ste povedali, a mám pocit, že by sme to určite mohli podrobnejšie rozdiskutovať.

    V oblasti zákona o štátnom občianstve, tam na to proste máme iný názor. To je vecou, kde nemôžem hovoriť, že ho legitimizujeme, lebo ten zákon je platný, on je legitímny, ten zákon je platný atď. Rozumiem vášmu nástroju, že proste zavádza vec, s ktorou proste principiálne nesúhlasíte. Jasné, preto chápem váš postoj. Myslím si, jediný rozdiel máme, teda názor máme rozdielny v tom, že ja si nemyslím, že sú to také chyby systémovej povahy, ktoré by vyžadovali vrátenie zákona. Pretože ich úprava nenaruší samotnú chrbticu samotného zákona, keby sme ju aj urobili. Preto si myslím, že je dobrý priestor pre druhé čítanie, kde sme, samozrejme, otvorení prijímať, tak ako aj u ostatných zákonov, návrh, ktorý by aj z vášho pohľadu mohol niektoré ustanovenia vylepšiť. A tou cestou by sme, samozrejme, aj mohli ísť.

    A druhá časť, čo sa týkalo pána poslanca, tu hlavne hovorím o informačnom systéme ako takom. Nový systém, ktorý bude, samozrejme, so starým systémom spolupracovať, nebudeme mať nejaké dva oddelené systémy, ktoré budú vyžadovať dvakrát toľko peňazí a podobne. Skôr rieši otázku, aby sme boli schopní on-line vymieňať informácie so všetkými inštitúciami, ktoré na to právo majú, čo dnes nie je úplne dostatočne dobre možné. Sú už prvé pokusy, ale nie je to úplne plne funkčné. A tá snaha je vedená práve k tomu, aby v prípade dajme tomu okresného úradu alebo v prípade klientskeho centra v menšom okresnom meste, akými sú napríklad Turčianske Teplice alebo Detva, mali k dispozícii všetci tí, ktorí budú pracovať so žiadosťou občana, to znamená aj kataster, aj sociálne veci, aj životné prostredie, aj každý, všetky informácie k dispozícii a vedeli sa on-line vymieňať. Je to aj pre občana dôležité a, samozrejme, to bude slúžiť aj k pasívnej komunikácii, tých integrovaných obslužných miest bude omnoho veľa, omnoho viacej.

    Čo sa týka ešte návrhu pána poslanca Osuského, ktorý hovoril o dátových schránkach, alebo teda o občianskych preukazoch, kde by sme v rámci čipov chceli zavádzať aj možnosť práve elektronického fungovania, má veľkú pravdu v tom, že ten zaručený elektronický podpis nespružňuje takto situáciu, akoby mal, bezpochyby.

    Estónsko je na to celkom dobrým príkladom, kedy ono má vlastne svoje elektronické, má voľby, ale vlastne v tých prvých rokoch využívalo tie možnosti len 6 až 11, neskôr 17 %.

    Čiže tu treba povedať, že, áno, tu treba hľadať riešenie, ktoré uľahčí ten prístup. V rámci tézy, že musíme chrániť, aby sme nepustili do osobných dát človeka, ktorý, samozrejme, nemá s tou fyzickou osobou, ktorá sa v tej komunikácii chce prezentovať, nič spoločné.

    Čiže ja si myslím, že cesta dátových schránok, o ktorých sa veľmi intenzívne hovorí, je to, čo ste hovorili ako veľmi dobrý nápad, resp. občiansky preukaz s čipom nám by tiež niektoré z týchto vecí mal umožniť. Toto riešenie vlastne bude, samozrejme, aj veľmi skoro predstavené.

    Ďakujem pekne, kolegovia, za vecnú diskusiu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 352. Spoločná správa výbor má tlač č. 352a.

    Teraz poprosím pána podpredseda vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. Potom si to vydiskutujete. Nech sa páči. Tlač č. 352 o pobyte cudzincov. Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, i keby sa zdalo, že hovoríme teraz o opačnej strane barikády v tomto zákone ako v zákone predtým, myslím si, že je to pomerne dosť spojené. Naopak, v tomto zákone sa snažíme mnohé ustanovenia aj zjednodušiť.

    Tento zákon o pobyte cudzincov predovšetkým reaguje na smernicu a transformáciu smernice Európskej únie 2011/51 a predovšetkým ide o rozšírenie okruhu osôb, ktorým možno udeliť dlhodobý pobyt, o azylantov a cudzincov, ale my sme sa rozhodli, že doplníme tento zákon aj o ďalšie ustanovenia. Boli sme svedkami možno nie všetci prednedávnom takej komplikovanej zmeny, ktorá úplne, neviem prečo a ako vznikala, ale mala zjavne svoje dôvody, ktoré nechtiac, ešte v roku 2011 nechtiac skomplikovala situáciu zahraničným Slovákom. Dokonca mnohí, ktorí mali vydané úplne nové preukazy zahraničných Slovákov s dobou platnosti napríklad do konca roku 2013, tak vlastne podľa zákona sa stali neplatnými, o čom nikto ale držiteľov týchto kariet, samozrejme, neinformoval a tí nemohli tušiť, že už karty majú neplatné a zrazu sa im porušili pobyty atď. Mnohí tu sú ako či už pedagogickí zamestnanci a profesori, niektorí sú tú na štúdiách a pomerne výrazne sme im týmto zákonom skomplikovali situáciu.

    Čiže my sme v rámci možnosti upravili naše interné predpisy, ale zjavne si vyžadovala táto reakcia aj úpravu legislatívnych predpisov, a preto sme sa pokúsili výrazne zjednodušiť prístup nášmu pobytu zahraničným Slovákom, ktorí v podstate dnes už majú, nemajú žiadne, tak, alebo zlikvidovali sme akékoľvek administratívne bariéry ich prihlásenia na Slovensku vrátane zníženia nákladov poplatkov k prihlasovaniu.

    Rovnako tak sme hovorili aj o pobyte, zatraktívnenia pobytu pre študentov, výskumníkov, vysokoškolských učiteľov zo zahraničia tak, aby sme podporili aj študijnú mobilitu.

    Registroval som tu aj niekoľko diskusií medzi prvým a druhým čítaním. Je tu nejaký priestor na komunikáciu, nie všetko, ale bolo úplne dobre komunikované, pretože opäť ten návrh, ktorý zaznel, bol orientovaný len na jednu skupinu, a tým pádom by znevýhodňoval inú. Musíme robiť tie návrhy tak, aby rešpektovali vždy generálne všetkých tých, ktorých by sa zákon mohol týkať.

    V každom prípade vám veľmi pekne ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352), podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 414 z 31. januára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené pod bodom III spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovať takto: o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 69 na svojej 16. schôdzi.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 353. Spoločná správa výborov má tlač 353a.

    A teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu diskutujeme už tiež pomerne, pomerne dlho. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov je vždy veľmi citlivou a háklivou témou. Vždy je častokrát spájaný aj s mnohým nepochopením systému, prečo vôbec takýto systém existuje a ako s ním manipulovať.

    Ja by som na úvod ešte pri mnohých nepochopeniach vyjadril taký drobný komentár, pretože som to aj v médiách počul z úst mnohých poslancov, že načo taký systém dobrý je.

    Treba si uvedomiť, že všeobecnovzdelávací proces, ktorý na Slovensku prebieha, prebieha v určitých odboroch a kvalifikáciách a zaradením sa do ozbrojených zborov dostáva každý z týchto príslušníkov ešte ďalšie nadstavbové vzdelanie smerom k ozbrojeným zborom.

    V roku ´98 vyhodnotili, že tou zlomovou hranicou, kedy človek stráca spätný kontakt so svojím pôvodným vzdelaním a pôvodnou praxou, je približne 15 rokov, a preto bolo nevyhnutné, aby ako určitú formu kompenzácie pre zníženie možnosti uplatnenia v ďalšej časti produktívneho života bolo umožnené, aby jednotliví absolventi, keď to tak poviem, 15-ročnej služby v ozbrojených zboroch mohli mať určitú formu výsluhového dôchodku, ktorá začínala z pomerne nízkej sadzby a postupne sa zvyšovala, ako prichádzal zamestnanec alebo človek v služobnom pomere k 30 rokom alebo k 55, väčšinou k 55. roku fyzického veku.

    Čiže ten dôvod, pre ktorý vznikol osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov, naďalej platí, naďalej tu je. Je to, samozrejme, nielen kvôli zníženiu možnosti ďalšieho pracovného uplatnenia, ale aj z dôvodu nebezpečnosti povolania, ktoré jednotliví príslušníci vykonávajú. Myslím si, že niet sporu, keď budeme hovoriť či už o vojakoch, policajtoch, colníkoch, príslušníkoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, že toto povolanie je mimoriadne náročné aj z pohľadu ohrozenia života a aj náročné z pohľadu psychického výkonu.

    Keďže sme si jasne uvedomovali alebo uvedomujeme, že nevyhnutnosť zachovať tento systém ako taký so všetkými podmienkami, na druhej strane však tento systém sa ukázal po veľmi tvrdých zásahoch v rokoch 2010 - 2011 ako neideálne stabilný a vláda Ivety Radičovej aj vypočítala, že do roku 2015 tento systém bude v strate alebo v deficite 520 mil.

    Bolo nevyhnutné, aby sme urobili určitú úpravu. Ako minister vnútra som mohol, samozrejme, zavrieť oči nad týmto problémom a povedať si, veď tie štyri roky ten deficit osobitného účtu ministerstva vnútra bude nejaký, ale v zásade ho nejako zvládneme, veď to nakoniec je, samozrejme, úloha predovšetkým ministerstva financií, aby nároky zo zákona, ktoré vyplývajú, bol schopný zadotovať. Myslím si však, ale, že akonáhle by sa dostal systém do odhadovanej straty, ktorú teda sme si nevymysleli my, ale to reálne odhadla a vypočítala vláda predchádzajúca, tak myslím si, že už veľmi ťažko by sa formovali rozpočty v roku 2016, 2017 práve s vedomím polmiliardového deficitu na osobitných účtoch ozbrojených zborov.

    To bol dôvod, pre ktorý sme sa teda rozhodli, že je nevyhnutné urobiť pomerne hlbokú a zásadnú zmenu tohto systému tak, aby v čo najkratšom termíne bol schopný dosiahnuť stabilizáciu, aby predpokladal svoju stabilizáciu na obdobie aspoň 40 rokov a predovšetkým aby reflektoval aj na dĺžku služby, na motiváciu čo najdlhšie slúžiť a, samozrejme, to, aby sa odzrkadľovalo aj následne na výške a stanovení prípadného výsluhového dôchodku.

    Z toho dôvodu asi už poznáte tie základné pravidlá, ktoré hovoria o zmene z 15 rokov služby na 25 rokov. Takisto keď sa bavíme o zvýšení platenia poistného, kde ozbrojené zbory vlastne zo svojej vlastnej mzdy budú prispievať 7 % v porovnaní s civilným sektorom, ktorý prispieva 4 %. A myslím si, že tak nastavený systém, ktorý má ešte niekoľko viacej detailov, ktoré sme si ale už veľakrát prešli, ja nechcem zdržiavať v tejto úvodnej reči, majú za cieľ predovšetkým tento systém stabilizovať.

    Som veľmi rád, že inak veľmi kritický inštitút finančnej politiky, ktorý máva rezervovaný vzťah práve k analýzam tohto typu, spolupracoval a nakoniec vyhodnotil, že tieto ustanovenia robia systém udržateľným na také dlhé obdobie, ako som pred chvíľkou spomínal. Čo ma nakoniec teší, je dôležité, aby sme sa na ten problém nepozerali krátkozrako na prvé tri roky alebo ďalšie tri roky, ale na to, že tí policajti, ktorí dnes už nastúpili alebo sú už nastúpení, budú ten dôchodok výsluhový poberať aj 20 rokov po skončení tej služby. A to je asi na tom to najpodstatnejšie, že uprostred systému sa nezrúti systém, tak ako v niektorých okolitých krajinách, kde došlo či už k úplnému zrušeniu tohto systému, alebo následne k 50-percentnému zníženiu vôbec všetkých platieb. Čo jednak má problém, samozrejme, s ústavným právom, ale aj vôbec s komunikáciou tých predovšetkým, ktorí si už tú službu vlasti odpracovali.

    Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Šucovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, minister vnútra, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 353).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 415 z 31. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

    III. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami v bodoch 1 až 29. Tieto pripomienky čítať nebudem, máte ich na svojich stoloch.

    Dovoľte mi, prosím, aby som upozornil v bode na preklepovú chybu, v bode 6 na preklepovú chybu. Namiesto slov "v prípravnej službe" majú byť slová "prípravnej služby". Ide o preklep.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 29 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 353), v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 68 na svojej 16. schôdzi.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému bodu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, a to za poslanecký klub strany Slobody a Solidarita pán poslanec Galko a za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, už nebudem nejak obšírne politicky rozprávať, myslím si, že som si to vyčerpal v rozprave v prvom čítaní. Zopakujem len to, že prijatím tohto zákona idete porušiť niekoľko vašich predvolebných sľubov, keď ste deklarovali, že nezasiahnete do súčasných výhod súčasných aktívnych vojakov, aktívnych policajtov a ostatných príslušníkov ozbrojených zborov.

    Ja oceňujem, že ste sa podujali riešiť tú vážnu situáciu, ktorá je, riešiť prehlbujúci sa deficit na osobitnom dôchodkovom účte tak u policajtov, ako aj u vojakov. Naďalej sme presvedčení, že sa dalo razantnejšie zúžiť okruh poberateľov výsluhových dôchodkov do budúcnosti.

    Vy ste, pán minister, sa tak ohradili naposledy, že už nemáme tie dámy alebo panie, ktoré vydávajú v uniformách tie pasy a proste ďalšie dokumenty, ale ja naďalej trvám, že minimálne na ministerstve obrany sú, a pomerne dosť tabuľkových miest, kde sú vojaci, ktorí vykonávajú prácu, ktorá vykazuje všetky znaky civilného zamestnania, a myslím si, že keby sa či už v tomto zákone, alebo ruka v ruke s týmto zákonom výrazne zúžil okruh poberateľov výsluhových dôchodkov do budúcnosti, tak by ste možno nemuseli zasiahnuť do tých výhod súčasných príslušníkov ozbrojených zborov, a tým pádom by som nemusel dávať ten pozmeňovací návrh, ktorý teraz prednesiem.

    Takže ten celý pozmeňovací návrh sa nesie len v tom duchu, aby boli vyňatí z tohto zákona všetci vojaci, všetci policajti a ostatní príslušníci ozbrojených zborov, aby sa vzťahoval len na vojakov, policajtov, ktorí nastúpia do služby vlasti až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Myslím si, že je to voči nim fér a myslím si, že keďže nastupovali do armády alebo do ozbrojených síl, do Policajného zboru za určitých podmienok, ktoré im boli garantované, tak nie je korektné, že im ideme alebo že im idete tieto výhody a tieto veci, ktoré s nimi boli dohodnuté, za pochodu brať.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 353).

    1. V čl. I v 118. bode § 143x až § 143ad znejú:

    "§ 143x

    Policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončil po 30. apríli 2013, má odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru nárok na výsluhový príspevok podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

    § 143y

    Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, nárok na odchodné a jeho výška sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

    § 143z

    Policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

    § 143aa

    Základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa určí podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

    § 143ab

    Zvýhodnené započítané doby výkonu funkcií výkonných letcov a doby výkonu služby v zahraničí pre vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, získané podľa § 59 ods. 1 písm. a) a c) tohto zákona v znení účinnom do 30. apríla 2013, zostávajú zachované, ak služobný pomer policajta a profesionálneho vojaka vznikol pred 1. májom 2013 a trvá po 30. apríli 2013.

    § 143ac

    Sirotský výsluhový dôchodok, určený z výsluhového dôchodku priznaného podľa § 137 alebo § 143h ods. 1, sa upraví ku dňu úmrtia zomretého zo sumy výsluhového dôchodku vypočítaného podľa § 143h ods. 3. Takto upravený sirotský výsluhový dôchodok sa začne vyplácať odo dňa jeho priznania, najskôr však od 1. mája 2013.

    § 143ad

    Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. májom 2013, má pri súbehu nároku na materské a na výsluhový príspevok nárok na ich výplatu podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013."

    2. V čl. I sa vypúšťajú § 143ae a § 143af.

    To bol pozmeňovací návrh, ktorý predkladám, predložil som ho aj na výbore pre obranu a bezpečnosť. Tam, žiaľ, neprešiel tesnou väčšinou, všetci poslanci opozície zahlasovali za tento pozmeňujúci návrh, poslanci vládnej strany SMER sa s ním nestotožnili, takže som si dovolil predložiť aj tu v pléne.

    A chcem vás požiadať v mene všetkých aktívnych vojakov a policajtov o jeho podporu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, za klub KDH.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, ja nebudem pokračovať v tom tóne ako môj predrečník, lebo on vystupoval skôr v duchu, že pán minister berie časť benefitov terajším policajtom a vojakom a že teda je to nespravodlivé. Ja, naopak, ja budem pokračovať v tej tónine ako v prvom čítaní, že pán minister v istom zmysle málo berie, aj keď v podstate neberie policajtom a vojakom, ale dopoviem tú vetu v porovnaní s inými občanmi, ktorí sú na dôchodku zabezpečení dôchodkom zo všeobecného dôchodkového systému. A zvažujem teda, aby som sa vyhol tomu, že, pán minister v úvode hovoril o tom, že aby sme to neposudzovali krátkozrako, a spomínal to po tom, ako hovoril o tom, že ten osobitný účet napriek úpravám, ktoré v tomto zákone sa robia, aj tak naďalej bude deficitný, čiže aby sme to nebrali len z pohľadu troch rokov, ako je aj v návrhu zákona uvedené, aj čísla, ale že aby sme sa na to pozerali dlhodobo. No a ja sa práve na to chcem pozrieť tak dlhodobo, ale možno to bude aj krátkozraké, lebo nie je to populárne, čo teraz budem hovoriť.

    Ja som sa potešil, keď SMER mal ambíciu vstúpiť rázne do systému sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov práve preto, že ten systém je neudržateľný a kozmetické úpravy ho nezachránia. Naozaj, ako liečiť ťažkú chorobu vitamínom, myslím si, že to nestačí. Ale budem za chvíľočku aj konkrétnejší.

    Je tu taká iniciatíva, určite ste ju zaregistrovali, že minister Richter s jeho štátnym tajomníkom Burianom a už aj sa v tom kontexte spomínal aj minister financií, minister Kažimír, že hľadajú dohodu s opozičnými stranami na ústavnej ochrane nášho dôchodkového systému. Ako chvályhodná iniciatíva, keby sme si nepamätali, čo bolo pred pár mesiacmi, že kto do dôchodkového systému teda robil najdramatickejšie a najdrastickejšie zásahy. To nebola opozícia, to bol SMER, a preto, ale dobre, veď musíme, sú veci, pri ktorých musíme hľadať spoločné riešenie, lebo skôr či neskôr to dobehne všetkých, a dôchodkový systém je taká téma. A preto poviem to, čo by som možno mal povedať na záver, ja si myslím, že do tej skupiny na strane SMER-u, to znamená minister sociálnych vecí Richter a Kažimír, by mal pribudnúť aj minister vnútra, aj minister obrany a mali by sme spoločne hľadať ústavnú, dokonca, ochranu naozaj dlhodobo udržateľného dôchodkového alebo sociálneho zabezpečenia aj policajtov, aj vojakov, aj všetkých dôchodcov.

    Čiže mne sa zdá, že naozaj, keď by ste mali problém, že 83 hlasov akože je málo, lebo na prijatie tohto zákona to bohate stačí, ale na tie ďalekosiahle úpravy a zmeny pokojne, a myslím si, že to je rozumná úvaha, že by sa mali toho zúčastniť aj opozícia, aj koalícia. A preto budem ďalej pokračovať teda v takom konštruktívnom tóne, aj keď ja mám rád emócie, ale aby som mohol prípadne pokračovať aj ďalej tak bez vyrušenia.

    Predstavte si, a ja to teraz len zopakujem možno jedno, dve čísla, že tento rok je deficit na krytie výdavkov výsluhových dôchodkov a sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, budem len milióny hovoriť, 160 mil. eur. Po úprave, ktorá, keď schválime tento zákon, tak už to bude len 96 mil. eur, čiže nie 160, ale 96. Na budúci rok by ten deficit mal byť 177 mil., na ďalší 189, tak prudko to rastie. No a to je tých pol miliardy eur, čo pán minister spomínal, že za tri roky ten deficit, to znamená, chýbajúce prostriedky budú na úrovni 500 mil. eur. Po úpravách, ktoré z tohto zákona teda vyplývajú, tak za tie tri roky ten deficit nebude 527 mil. eur, ale bude len 333 mil. eur. Hovorím "len", len. Teda to je ten krátkozraký môj pohľad, že za tri roky to teda nie je koniec, v ďalších rokoch sa to bude zmenšovať, čiže ako tento deficit bude menej. Ale stále vyrábame deficit.

    A teraz, aby ste mali predstavu, aká je to miera vyrábania deficitu tými bývalými policajtmi a vojakmi v porovnaní s dôchodcami zo všeobecného systému, tak vám poviem ešte niekoľko čísiel.

    Počet poberateľov výsluhového dôchodku je asi 33-tisíc. Tridsaťtritisíc. Priemerný výsluhový dôchodok policajta, to je číslo, možno je to niekoľko mesiacov staré, ale je to všeobecne dostupný údaj, 619 eur a výsluhový dôchodok vojaka je 806 eur, aby sa to ľahšie počítalo v priemere 700 eur. Sedemsto. Ročné náklady na výsluhové dôchodky sú 280 mil. eur pre skupinu 33-tisíc ľudí; 33-tisíc ľudí poberá výsluhový dôchodok, to je viac ľudí, ako má minister vnútra v rezorte. 46?

  • Reakcia ministra.

  • Tak, tak. Viac ako policajtov.

    Teraz: keď podelíte deficit, ktorý vyrábajú poberatelia výsluhových dôchodkov, to znamená tých 100 mil. po úprave, po úprave, 100 mil. eur za rok lomeno 33-tisíc poberateľov je 3 030 eur za rok jeden výsluhový dôchodca. Čiže jeden výsluhový dôchodca tento rok, budeme mu musieť zadotovať cez štátny rozpočet a verejné financie 3 030 eur.

    Deficitný je aj dôchodkový systém všeobecný a bez ohľadu na existenciu druhého piliera. Aby som delil čísla, ktoré sa ľahko pamätajú, tak poberateľov dôchodkov starobných, invalidných zo všeobecného systému je 1 200-tisíc, budem zaokrúhľovať, 1 200-tisíc. Pri 800-miliónovom deficite ročnom vyrábajú starobní dôchodcovia 667 eur za rok na jedného dôchodcu.

    Čiže deficit vyrábaný vo všeobecnom systéme je okolo 650 eur, v tom univerzálnom systéme, ale v silových rezortoch je to vyše 3-tisíc, je to päťkrát rýchlejšie tempo prehlbovania deficitu v tomto osobitnom dôchodkovom systéme. To len aby sme vedeli, že v akých sa rádovo pohybujeme sumách.

    Samozrejme, že, a to ešte keby som také detaily rozprával, že priemerná doba služby policajta, vojaka, na základe ktorej má on potom výsluhový dôchodok, je polovica, je polovica priemerného platu, á, priemernej dĺžky alebo doby prispievania na dôchodok dôchodcu zo všeobecného systému. To znamená, policajti a vojaci v priemere robia polovicu času ako všeobecní dôchodcovia, ale ich dôchodok je dvakrát tak veľký ako dôchodcov zo všeobecného dôchodkového systému. No a teraz čo s tým?

    Samozrejme, minister urobil prvý krok. Ja som čakal, že urobí dlhší, väčší, bolo to tak, by som povedal, sú dosť silní, silové rezorty, to si hociktorý minister netrúfol v minulosti, prosím, toto je, by som povedal, na čo si myslíte, že máte. Ja si myslím, že máte na viac.

    Ale v tejto situácii dnes, keď je na Slovensku 15-percentná nezamestnanosť a armáda, tiež armáda, 430-tisíc nezamestnaných ľudí bez príjmu a to sú fatálne dôsledky pre jednotlivca, pre život rodiny, ale aj pre verejné financie, tak mne sa zdá v tomto kontexte luxus, aby niekto v našej krajine bol zabezpečený výsluhovým dôchodkom a zároveň v tú ranu poberal ďalší príjem, a nie malý, napríklad z verejných zdrojov. Zo štátnej alebo z verejnej služby, alebo dokonca niekoľko.

    A preto si myslím, že by v tomto smere v SMER-e mali byť konzistentní. A poviem prečo. Je tu istý inštitút predčasných dôchodkov. Poznáte to, zo všeobecného systému dnes už to je možné len dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Keď niekto ide do dôchodku skôr, predčasne, vo všeobecnom systéme, o dva roky skôr, tak jeho vyrátaný dôchodok mu znížia o 12 %. Prvá sankcia 12 %.

    My sme spolu ešte v bývalej vláde presadili zákaz poberania predčasného dôchodku a príjmu zo zamestnania. To znamená, keď poberáš predčasný dôchodok, a dôchodok je prvý princíp dôchodkových systémov, že dôchodok je náhrada za stratu príjmu, tak jednoducho musíš si vybrať, alebo si zamestnaný, a to znamená, berieš plat a platíš si na dôchodok, alebo berieš dôchodok, a to znamená, nemôžeš jedno aj druhé, no.

    A SMER išiel ešte ďalej. Predstavte si, že oni pred pár mesiacmi zakázali dohody predčasným dôchodcom, to znamená, ten, kto má predčasný znížený dôchodok, dneska nemôže robiť na dohodu. Ani na dohodu si nemôže zvýšiť príjem.

    Ale prejdime do tejto skupiny kategória silové rezorty, tam je to ako v pohode. Mladý muž, veď to sú slová predsedu vlády Roberta Fica, že 40-roční mladí muži s dobrým výsluhovým dôchodkom ďalej pracujú. Ale teraz ma nezaujímajú v súkromnej sfére alebo sú podnikatelia, to predsa je iná oblasť a tam platia iné pravidlá. Ale vo verejnom sektore?

    Keď som to hovoril na výbore, mal som pocit, že pani ministerke Tomanovej sa to páčilo, lebo mi aj prikyvovala, že dobre, veď poďme do toho spolu. Pozrite, to čaro, ja nemám nič proti tomu v tejto chvíli, keď niekto je 45-ročný výsluhový dôchodca a má len výsluhový dôchodok ako náhradu za stratu príjmu aj do smrti. Nech ho poberá. Ak je to jeho jediný príjem. Ale už ak má ďalšie príjmy, tak, a nemáte deficit, je tu 330 mil. eur, každý rok vyše 100 mil., no proste na to nemáme.

    A ja si myslím, že tak ako ste to urobili pri tých dohodách, hoci je to dosť drsné, tak ja si myslím, že tu takýto princíp, že výsluhový dôchodok alebo plat, že to je celkom legitímna požiadavka.

    Pred dvomi týždňami som bol na jednej konferencii o udržateľnosti dôchodkových systémov v strednej Európe. Bol tam aj poslanec z maďarského parlamentu a musím vám povedať, ako keby som to mohol hodnotiť, on síce bol z FIDESZ-u, ale ja som mal pocit, ako keby to bol poslanec zo SMER-u. Bol to už starší pán poslanec, na dôchodku, a on okrem iného teda bránil znárodnenie druhého dôchodkového pilieru, lebo FIDESZ to v Maďarsku pred niekoľkými rokmi urobil. Ale on povedal jednu zaujímavú informáciu, že, viete, dámy a páni, ja som už v dôchodkovom veku, ale ja dôchodok nepoberám, lebo ja som poslanec. Ja som poslanec. Ako mňa to zaujalo, fajn, akože to je, to sa určite ľuďom páči, nie, keď by vedeli, že poslanec má len poslanecký plat, no. Takže keď tí Maďari teda už takéto drobnosti urobili a myslím si, že ich za to verejnosť pochváli, lebo to sa môže páčiť, najmä keď je 15-percentná nezamestnanosť v krajine, tak takúto iniciatívu keby si pán minister osvojil a prišiel by do tej skupiny, ktorú zvoláva pán minister Richter na ochranu, udržateľnosť, ústavnú ochranu nášho dôchodkového systému, tak nielen ja, ale aj Kresťanskodemokratické hnutie by to podporilo.

    Inak, keďže ten návrh je ďaleko za tými očakávanými zmenami, že budú zdanené výsluhové dôchodky, že budú osobitné odvody, teda z týchto výsluhových dôchodkov tam nie sú, tak ja zatiaľ teda tlmočím pôvodné stanovisko z prvého čítania, že ja nebudem hlasovať za ten návrh zákona.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec... Štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť návrh pána poslanca Brocka, pretože si myslím, že v tejto ťažkej dobe, dobe konsolidácie, naozaj musíme využívať všetky možnosti, ako teda situáciu zmierniť, a toto je jeden zo spôsobov.

    A pripomeniem naozaj to, že na rokovaní výboru, sociálneho výboru, vyzeralo, že nastáva zhoda naprieč celým spektrom. To bol taký pozitívny aj pre mňa moment. Takže v tomto smere to podporujem.

    Na druhej strane ja som sa ešte k tomu zákonu nevyjadrovala nikde, ale môžno ja by som ocenila prístup celého ministerstva, všetkých zložiek, ktoré na tom spolupracovali, že myslím si, že je to naozaj celkom zaujímavý kompromis. Sú tam určite miesta, ktoré sú sporné, ale v konečnom dôsledku ho hodnotím vcelku pozitívne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Brocka, ja by som vážne chcel oceniť váš konštruktívny prístup k riešeniu tohto problému. Tak ako ste povedali, boli ste vecný, boli ste pragmatický. Ale nerád by som nepovedal, že s niektorými vecami, čo ste rozprávali, si nedovolím alebo si dovolím nesúhlasiť.

    Vy ste v úvode povedali, že na tento ťažký liek, ako je udržanie osobitného odvodového účtu, SMER použil vitamíny. Ja si myslím, že na túto ťažkú chorobu SMER použil antibiotiká, ktoré adekvátne reagujú na vzniknutú situáciu.

    Svoje tvrdenie ste podporili číslami, tie čísla sú zaujímavé, ten priemerný plat toho policajta, vojaka, alebo 619 u policajtov, 806 u vojakov a to priemerné číslo 700 eur, no, pochopiteľne, že tie čísla ste použili tak, aby podporili to, čo ste rozprávali.

    Ja vám chcem povedať toto: To sú priemerné čísla, ktoré ľuďom robia obraz taký, že to sú chlapi, ktorí odišli alebo nastúpili v 20 rokoch ku policajtom, v 35-ke odišli, sú to chlapi plní sily, majú vysoké výsluhové dôchodky a poprípade robia ešte niekde inde, s čím vy máte, vy máte problém. Legitímny váš názor.

    No ja poznám výsluhových dôchodcov, ktorí odslúžili 15 rokov, odišli do dôchodku nie preto, že by chceli odísť, ale preto, že boli rôzne organizačné zmeny u polícii a u armády, a odišli, a tí chlapi majú 250 eur, 230 eur. To sú muži, ktorí sú ženatí, majú dve deti, platia si byt a potrebujú žiť.

    Pán poslanec Brocka, ja viem, že mi na to budete odpovedať tak, že sú ľudia aj v civile, ktorí žijú z takto málo peňazí, ale ja nemám ten pocit, že by tí ľudia nemali právo robiť. Nemám ten pocit. Živiť rodinu z 250 eur je veľmi ťažko jak v civile, tak takisto aj tí chlapi, ktorí slúžili štátu, ktorí slúžili národu a veľakrát v rôznych misiách, keď to zoberiem na vojakov, ale aj na policajtov, riskujú, riskujú počas svojej roboty život.

    Takže ja absolútne stojím za tým, čo teraz poviem, že ja nemám s tým osobne problém, aby tí ľudia - výsluhoví dôchodcovia - ešte mohli po...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa chcem dotknúť len dvoch vecí, ktoré ste spomenuli vo vašom vystúpení, pán poslanec.

    Tou prvou je ústavná ochrana vlastne dôchodkov, ja s tým koniec koncov nemám problém a kľudne môžeme do ústavného zákona dať aj ochranu týchto výsluhových dôchodkov, ktoré dnes, ktoré dnes preberáme.

    Čo sa týka tej druhej veci, ste spomínali, že stále to bude nejakým spôsobom vyrábať deficit. Ja si myslím, že tieto osobitné účty nebudú vyrábať deficit v budúcnosti, preto na tej strane príjmovej sa v tomto zákone navrhuje zvýšiť tieto odvody na tieto osobitné úcty. Ale, a spomínal som to aj v prvom čítaní, na druhej strane musia byť, keď odídu aktívni policajti zo služby, hasiči, vojaci a tak ďalej, tak musia byť títo opätovne nahradení, aby ten príjem na tie osobitné účty bol aj v budúcnosti. Toto je jedna dôležitá podmienka, ktorá musí byť splnená na to, aby tie deficitné účty, deficity osobitných účtov v budúcnosti neboli. No ja mám informácie, že tých výsluhových dôchodcov je až 40-tisíc, nie 33-tisíc.

    Spomínali ste tiež, že nejakým spôsobom ste prirovnali predčasný dôchodok možno k tým výsluhovým dôchodkom, ja chcem tu povedať, že výsluhový dôchodok neznamená predčasný dôchodok. Ten výsluhový dôchodok je ohodnotenie tých bývalých policajtov, hasičov, vojakov, ktorí tu prácu v minulosti robili.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len také tri poznámky, nebudem opakovať to, čo povedal kolega Šuca, tiež som to chcel spomenúť, že je veľa výsluhových dôchodkov, kde sú veľmi nízke tie dôchodky.

    A tiež súhlasím, a chcel som teda povedať, že porovnať predčasný a výsluhový dôchodok sa naozaj nedá. To sú dve odlišné kategórie.

    Tretia poznámka, všetci tu hovoríte, a zvlášť z opozície, že treba šetriť, šetriť, a keď sa tu nájde človek, minister, ktorý urobí tento prvý odvážny krok, tak namiesto toho, aby ste to všetci vysoko ocenili ako prvý krok k niečomu, čo môže v budúcnosti vyriešiť aj tento problém, tak nie, vy hľadáte tie chyby, ktoré tam mnohokrát ani nie sú.

    A posledná otázka, a to už na také odľahčenie, lebo my s kolegom Brockom máme takú psychologickú prestrelku. Ja by som možno očakával od vás, keď sa vám toľko nepáči, že ľudia niekedy berú viac peňazí z verejných zdrojov, že by ste možno mohli povedať, že poslanec, ktorý je v parlamente viac ako 10 rokov a žije si dobre z toho platu, by sa mohol v značnej časti z toho akože vzdať v prospech tých, ktorí nemajú. Keby ste to urobili, potom by som možno ocenil aj tie vaše ďalšie pripomienky. Ale to len naozaj na také odľahčenie.

    Ďakujem pekne.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Pán poslanec Šuca, ja bránim aj výsluhových dôchodcov s nízkymi dôchodkami. Ten priemer som urobil preto, aby som vás neotravoval číslami so štyrmi za desatinnou čiarkou, proste som zaokrúhľoval, veď tak sa zaokrúhľuje, aj keď sa počíta priemerný starobný dôchodok, keď niekto povie, že je 375 eur, tak pritom všetci vieme, že sú aj 200-eurové, ale sú aj 700-eurové dôchodky, ale priemer.

    Samozrejme, keď vítate možnosť pracovať, teda pre ministra, v takej skupine na ochranu dôchodkového systému, tak tam môžeme doladiť detaily. Že tí, ktorí žijú z 200-eurového výsluhového dôchodku, no tak veď to sú sociálne prípady. Ja som nie proti tým vystupoval. Ale ja som na výbore sa pýtal štátneho tajomníka, že či mu nevadí, že na ministerstve vnútra alebo obrany sú ľudia, ktorí v podstate odišli zo služobného pomeru a zároveň neodišli, lebo pracujú na tom rezorte, to znamená, ako využívajú výhody systému, ktorý je pre nich veľmi štedrý. A to sa mi zdá byť v dnešnej situácii ako neúnosné. A vás to poškodzuje. Naozaj, veď tá armáda nezamestnaných, to sú ľudia, ktorí od vás čakajú, že im pomôžete s prácou. Čiže ja bránim aj chudobných výsluhových policajtov a vojakov.

    No ale predčasný a výsluhový dôchodok. Pri predčasných dôchodkoch ste zakázali aj dohody. Pri predčasnom dôchodku ani na dohodu nemôže si vylepšiť situáciu. No tak poďme na to aj pri tých ostatných, najmä pri tých vysokých výsluhových dôchodkoch...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce teraz prihlásiť ústne? Sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Lipšic, Fronc, Hlina, Kuffa, Vašečka, Fedor a Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, na jednej strane, samozrejme, ten návrh zákona, to, že do parlamentu prišiel, je správne, reagujúc na pána poslanca Jasaňa, to ja oceňujem. Myslím si, že keby ten návrh zákona sme priniesli do parlamentu my, tak by ste to až tak neocenili, lebo ten náš zámer, ktorý bol takmer totožný, ste práveže kritizovali. Ale doba sa mení. Však?

  • Povedané s úsmevom.

  • Ja si myslím, že systém, ktorý bol nastavený v 90. rokoch, bol neudržateľný a bol sčasti aj nespravodlivý. To je proste fakt. Neudržateľný bol finančne. To, že na rezorte vnútra to zachránili na chvíľku hasiči kvôli tomu, že v princípe boli tí, ktorí prispievali a nečerpali na pár rokov, to dlhodobo nebolo žiadne riešenie, teda riešenie, proste nebolo to dlhodobé riešenie alebo riešenie systémové. To bolo proste konkrétne ad hoc riešenie.

    Na jednej strane je, samozrejme, dôležité, aby mali vybrané kategórie profesií, najmä bezpečnostné zložky, záchranné zložky, výsluhové dôchodky aj preto, že je ťažko predstaviteľné, aby najmä aktívne jednotky, či armádne, alebo policajné, alebo záchranárske, slúžili do štandardného dôchodkového veku. To možné proste nie je. Nikto z nás by nechcel, aby v prípade bankovej lúpeže alebo niečoho podobného, čo sa udialo v Devínskej Novej Vsi, zasahovali policajti pred dôchodkovým, štandardným dôchodkovým vekom. Pretože ten zásah by asi nebol adekvátny. Ten vek, samozrejme, na každého nás spravodlivo pôsobí, viac alebo menej. Čiže systém musí byť nejaký špeciálny.

    Na strane druhej systém, ktorý bol nastavený za Mečiarovej vlády, bol nie že nadštandardný, bol nespravodlivý. Jednak doba výsluhy bola príliš krátka, 15 rokov, ale aj to, že sa vyrátaval výsluhový dôchodok z najlepšieho roku z desiatich posledných rokov, aj to nebolo najsystémovejšie riešenie. Takže tie zmeny museli, samozrejme, že prísť. Poviem možno, že zmena, ktorá sa udiala v tomto vašom návrhu oproti návrhu, ktorý pripravila bývalá vláda, a tento návrh je o niečo akoby prísnejší v tom, že sa vzťahuje, aj keď postupne, aj na policajtov, vojakov, záchranárov, ktorí už sú v služobnom pomere.

    Náš zámer bol, že by sa mal návrh vzťahovať len na vojakov a policajtov, ktorí vstúpia do služobného pomeru. Je to asi korektnejšie v tom slova zmysle, že vedia, za akých podmienok vstúpia do služobného pomeru. Čiže je to korektnejšie, ako im meniť pravidlá počas hry. Aj keď, samozrejme, len tým, ktorí ešte nemajú výsluhu rokov. Meniť aj tým, ktorí ju už majú, by bolo samovražedné. To by nemohlo fungovať, lebo by väčšina z nich, ktorí majú nárok na výsluhu, odišla pred tým, ako by v parlamente bol návrh zákona schválený. Čiže to je nezmysel, to urobiť. To je likvidačné.

    Čiže myslím si, že je to krok, ktorý ide - teraz ako povedať inak správnym smerom - šípkou nejakou takou.

  • Reakcia z pléna.

  • Direkcia, to je, toto nie. Nie. Smer nie je správny. A teraz si myslím, že ďalší krok by asi mal byť, čo sme hovorili na výbore pre obranu a bezpečnosť, možno sa pozrieť, ako systémovo fungujú dôchodkové zabezpečenia týchto vojensko-policajno-záchranárskych zložiek v iných krajinách. To znamená, nielen koľko je doba výsluhy, nielen z čoho sa vyrátava výsluhový dôchodok, ale napríklad aj to, koho sa reálne týka. Či sa týka všetkých policajtov, všetkých vojakov, alebo len proste časti, ktorá je v tom naozaj aktívnom výkone, teraz to zvulgarizujem, na tej ulici, alebo aj tých, čo sú v administratíve, kde predsa len môže byť tá osoba až do štandardného dôchodkového veku. Čiže nielen dva parametre skúmať: doba výsluhy a spôsob výpočtu dôchodku. Ale celkovo ako ten systém v princípe zakotvený je, na koho sa reálne vzťahuje.

    Takže som rád, že na výbore prešiel návrh, ktorý dal pán poslanec Hlina, aby ministerstvo pripravilo ani možnože nie porovnanie, ale tam stačí z každej krajiny EÚ proste jedna strana, nejak štruktúrovaná, samozrejme, v čom spočíva osobitný systém sociálneho zabezpečenia silových zložiek. Takže to si myslím, že je fajn, že to prešlo, a ja sa budem tešiť na to, keď to príde do parlamentu, aby sme mohli diskutovať priebežne o tom, ako ten systém v budúcnosti nastaviť možno ešte o niečo systémovejšie, ako ho nastavíme možno po schválení tejto novely.

    Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie nebude dlhé, ale mám jeden pozmeňujúci návrh. A ja to poviem, ja si myslím, že, tak ako to aj verejnosť vníma, aj mnohí ľudia, že možno je to malý krok, ale ide správnym smerom; s malým "s", aby sme to povedali presne.

    Ale dlhodobo tu existuje problém, ktorý dokonca už sa ocitol aj na Ústavnom súde, a to sa týka policajtov, obecných policajtov, ktorí nie sú zahrnutí v tomto. Zahrnutí sú tam colníci, SIS, NBÚ, Horská služba, hasiči, justičná stráž atď. Obecní policajti, ktorí v mnohom vykonávajú, povedal by som, takmer rovnakú činnosť, nie celkom totožnú, samozrejme, ale ako poriadková polícia v tom nie sú. A v tomto smere ich vnímanie je, a mám pocit, že dlhodobo, akoby boli na okraji. Vcelku mám dlhé zdôvodnenia aj vysvetlenia, koľko ich je, je ich 2 500, a koľko zásahov. Ja si myslím, že to nie je potrebné.

    Ten môj pozmeňujúci návrh znie, aby, a teraz ho prednesiem, v čl. I bod 1 znie:

    V § 1 ods. 2 sa za slová "Policajného zboru" vkladajú slová "obecnej polície" a za slovom "stráže" vypúšťa čiarka a slová "Železničnej polície".

    Teda aby do tohto boli zahrnutí, pokiaľ to takto funguje, aj obecní policajti. Nič viac a nič menej. Ja si myslím, že je to ináč dosť, ale ten problém mnoho rokov existuje neriešený, neposunutý ďalej.

    Čiže toto je môj pozmeňujúci návrh. Dám ho pánovi spravodajcovi s tým, že ja som presvedčený, že problém výsluhový dôchodkov je naštartovaný, pohol sa prvým dobrým smerom, ale ja si myslím, že pri tomto to asi nemôže zastať. Že ešte sa k tomu bude musieť aj politická reprezentácia, asi ešte vládna, vrátiť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Lipšic.

  • No, ja s návrhom rozšíriť tento systém na obecné polície, samozrejme, že nesúhlasím. Ak majú mestá záujem riešiť osobitne výsluhové dôchodky alebo zabezpečenie sociálne svojich policajtov, nech to riešia mestá a obce. Určite nie štát podľa mojej mienky.

    A skôr sa mi zdá, že by sme mali v budúcnosti pristupovať k zúženiu rozsahu osôb, ktorých sa majú tieto dôchodky týkať, ako k rozširovaniu. Lebo samozrejme, že potenciálne sú aj iné profesie, ktoré po nejakom veku už nemôžu sa vo svojej profesii uplatňovať. Teraz to poviem tak možno nadnesene, že baletky. No ale neviem, či by sme mali prijímať osobitné zákony, ktoré sa týkajú ďalších a ďalších profesií. Stačí to naozaj zúžiť na policajné, vojenské a záchranné zložky, ktoré ale má v gescii štát, nie samospráva.

    Lebo potom sú aj dobrovoľní záchranári, dobrovoľní hasiči, a proste ak to raz začne týmto smerom v tomto prípade, tak nebude mať kde skončiť.

  • Pán poslanec Fronc s reakciou, nech sa páči.

  • Áno, pán poslanec Lipšic, len keď sa vrátite do minulosti, zistíte, že postupne sa ten zoznam rozširoval, že tam trebárs nebola Horská služba alebo podobne. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka je, ide o výkon povolania, čo všetko tí ľudia robia a jednoducho zákonom sa presunuli na nich kompetencie a výkon veľmi podobný tomu, čo robí poriadková polícia, a pritom sa na nich opomenulo. Ja nemyslím, že to, čo navrhujete a jak to vidíte vy, že to je v poriadku, ale som ochotný o týchto veciach diskutovať. Ak neprejde aj ten pozmeňujúci návrh, ja si myslím, že minimálne by mali politici uvažovať o hľadaní riešenia aj pre obecných policajtov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, začnem tak možno ako netradične. Ja som, myslím, že som vám to už aj spomínal, aj som dokonca pánovi Borecovi tú tabuľku dal. Ja som dal si vyliať do bronzu takú tabuľku so žalmom, že: "Som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb." Čo tým chcem povedať? Že kľudne si môžete dať do kancelárie, ale ešte dôležitejšie je sa ňou riadiť. Lebo naozaj už starozákonníci vedeli, že to funguje, a nebáť sa byť spravodlivý. A budeme identifikovať, pokúsim sa v krátkosti, nechcem zaťažovať, identifikovať nespravodlivosť, ktorá v existujúcom systéme je, ktorá spôsobuje to, že má vplyv úplne logicky na funkčnosť daného systému, hej. Že pokiaľ je v ňom nespravodlivosť, tak nemôžte čakať, že všetci sú tak veľkí a že to prehryzú a nebudú sa tým, vôbec ich to netrápi, že budú vidieť, že na vedľajší stôl nevidia, že aké je to nespravodlivé. Práve naopak, veľmi silne to pôsobí.

  • Ruch v sále.

  • Počkám pre istotu, mňa to trošku ruší. Ja sa tiež snažím nehovoriť, keď niekto hovorí. Je to znakom takej určitej úcty, ale možno sa nevážime navzájom. Ale ja počkám, však keď dohovoríte.

  • Reakcia poslancov.

  • Hej, takže. Dobre.

    Takže má to určite vplyv na to, že pokiaľ tam cítia tú nespravodlivosť, že funkčnosť daného systému môže byť oslabená, hej. To tým chcem povedať. A čiže, už to tu zaznelo, k tomu sa pridávam, to vrátenie sa k tomu systému určite ešte nejakým spôsobom bude.

    Ale ja chcem povedať inú vec. Parametrický, pokiaľ hovoríme, že výsluhové dôchodky sú preto, lebo, a teraz je tam určité ohrozenie. Žartom, berte ma s rezervou, poviem, mám pocit, že niekedy sú učiteľky viac ohrozené niekde ako policajti, lebo ešte aký-taký rešpekt z uniformy ide.

  • Reakcia ministra.

  • A tam sme to, žiaľ, dopracovali sociálnou politikou, že učiteľky sú ohrozené. Čiže budete mať možnosť sa k tomu postaviť čelom, keď bude tuná návrh, či majú byť chránené, alebo nemajú byť chránené osoby, a nielen učiteľky, ale aj zdravotní záchranári, ktorí sú tiež častokrát v ohni, jak sa hovorí, hej, sú v kontakte.

    Čiže toto, tento parameter je logický úplne, ale otázka je, nakoľko on vplýva, kolega Lipšic to tu veľmi dobre povedal, s tým sa stotožňujem, že tých parametrov je veľmi málo, ktoré sa vyhodnocujú, a potom dôsledkom toho je, že z tej spravodlivosti...

  • Ruch v sále. Rečník prestal rozprávať.

  • ... tej spravodlivosti je tam o niečo menej. Takže... Teraz som stratil niť.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, ten parameter, to som chcel povedať, že tých parametrov, parametre na vyhodnocovanie tej spravodlivosti je málo, ako kolega Lipšic povedal, iba dva. Hej, že pokiaľ je kritériom na to, že priznávame tie výsluhové preto, lebo je tam fyzická záťaž, je tam ohrozenie života a neviem čo, tak mal by sa zohľadňovať a tam vidím ja veľké rozdiely a to chcem teda hovoriť, že naozaj, už to tu kolegovia naznačili, je rozdiel. Je naozaj rozdiel slúžiť v Bronxe, žiaľ, znova poviem, sociálnou politikou aj kolegov sme Bronxy vytvorili, a je rozdiel slúžiť niekde v poklidnej strediskovej obci, až takej "vesničke střediskovej". Čiže to sú tiež, to sú jedna, ale tie sa nedajú absolútne, ale ja to poviem na jednom príklade, ktorý sedí. A sedí v tom, že príslušníci armády sa hlásia do 5. pluku výsadkárov, hej, čiže môžu sa stať členmi 5. pluku výsadkárov, sa môžu stať príslušníci armády, ale nie všetci to zvládnu a už vôbec to nezvládnu tak, ako to zvládol náš premiér, čo treba v tejto chvíli oceniť, že ako to zvládol. Ale čo tým chcem povedať? To znamená, že už tu je vidno prvý rozdiel, hej. A tu už je to semienko nespravodlivosti, že sú z toho istého fachu, ale nezvládnu to fyzicky, proste neprejdú, hej, a teraz títo ľudia, ktorí sú v 5. výsadkovom, ja som bol v Afganistane, neni to teda bohviečo, povedzme si pravdu, jednak stáť na tej bráne, ale dokonca sú tam ľudia, ktorí sú priamo vonku, a to už vôbec nie je bohviečo. A nedá sa to určite zrovnať s nejakým tylovým zabezpečením niekde, hej. A toto sa dá aplikovať aj pre policajné zložky, že máte tie zásahové jednotky ľudí, ktorí sa zlania zo siedmeho poschodia, hej, a potom máte ľudí, ktorí teda vykonávajú kancelársku prácu.

    Čiže to je ten parameter, ktorý, ja si myslím, treba zohľadňovať a má zárodok v tej spravodlivosti, o ktorej by sme tu mali mať snahu sa k nej približovať. Čiže, a ja verím, že aj tí ľudia v tých silových zložkách to takto cítia, hej. Cíti to ten človek, ktorý prešiel, že je v 5. pluku, je výsadkár, vie, že tam je s Afgancami niekde zo zeme, hej, a okrem teda mierne vyššieho platu, ale v zásade neni tam až taký veľký diametrálny rozdiel. Čiže to sú parametre, ktoré, a teraz si dovolím toto tvrdenie povedať bez toho, aby som ho mal potvrdené, ktoré sa potvrdí aj tým, čo na moje veľké prekvapenie prešlo vo výbore, že sa vytvorí, abo vaše ministerstvo vypracuje takú komparáciu jednotlivých systémov v krajinách, v ktorých kde ako-tak plus-mínus to funguje. To znamená, nie krajiny, nechcem sa dotknúť, už by som sa opakoval, nejakej subsaharskej Afriky, ale hovorme o krajinách s dlhodobou demokratickou tradíciou, ako k týmto veciam ony pristupujú a aké sú tam tie jemné nuansy.

    Treba v tejto chvíli povedať aj, že požívate veľký rešpekt, aj keď ste fyzicky nie, lebo ja som len povedal, že pán minister, z jeho výrazu z prvého čítania som mal pocit, že by sa tej štúdii nebránil, a stačilo to na to, aby to hlasovaním prešlo. Ale ja verím, že výsledkom toho je dobrá vec. A ja verím aj tomu, a tú sú aj ľudia, ktorí majú sen, a ja sa k nim pridávam, teda k ľuďom, ktorí chcú mať sen, ja tiež rád verím, že bude sen môj v tom, že budú odbory, nazvime ich, komparácie na jednotlivých ministerstvách, ktoré budú určitým spôsobom chladiť tú našu ambíciu byť najlepší, najmúdrejší, a tieto odbory komparácie pri legislatívnych návrhoch budú komparovať, že ako to robia inde. A možno by sme to mohli aj tak, jak pri predkladaní zákona je, že či je súlad, či je vplyv na štátny rozpočet, možno by tam mohla byť položka, že či návrh zákona prešiel odborom komparácie a že či to není, ja teraz to poviem zjednodušene, úlet. Lebo tu častokrát aj úlet prejde a potom sa čudujeme, že čo vlastne prešlo.

    Čiže sme na dobrej ceste, to naozaj oceňujem, pán minister, že aj ste tam neboli, ale ten váš duch tam bol toho, že ste k tomu prístupný, že tu chápete tej metóde komparácie, že má význam. Čiže pre túto chvíľu my to ukončíme, schválime, to je v poriadku, ale ja si myslím, že to je vec, ktorá nás čaká, hej, aby sme sa k nej vrátili, aby sme cizelovali ten systém takým spôsobom, že na konci nájde ten rozdiel a aj dovnútra vyšle signál, dovnútra zboru, nie že my z nich teraz aj rétorikou, aj niečím spravíme pomaly, ja neviem čo, darmožráčov a neviem čo. Vôbec nie! Práve naopak, hej, že ten systém bude cizelovaný do tej miery, že tí ľudia, ten zákon im to dokáže, že to ich nasadenie, nie v kancelárii, ale že to nasadenie pri zlaňovaní 7-poschodového paneláku, to bude ten parameter, sa niekde odrazí. Hej, čiže to bude dovnútra veľký signál a to, o čo by nám tu všetkým malo ísť, a v časoch ťažkých obzvlášť, aby sme mali funkčné systémy silových zložiek, nám tomuto pomôže.

    Takže toto chcem tým povedať a asi aj skončiť, že, pán kolega, že budeme sa teda k tomu nejakým spôsobom vrátiť. Verím, že nájdeme aj taký, by som povedal, že kultivovaný dialóg na to, že akým spôsobom, hej, niekde ubrať, niekde pridať, hej, a nakoniec to bude spravodlivejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pozorne som počúval aj svojich predrečníkov, ktorí tuná tak hovorili. Áno, máme rôzne názory na tú istú vec, čo je dobré v podstate. Ak pán minister počúva, tak možno aj niektoré veci tak aj upraví podľa toho, ako tuná tak bolo.

    Ja skôr sa budem uberať asi v tej svojej rozprave v tom duchu, ako vystupoval tu pán kolega Brocka, pán kolega Hlina aj pán kolega Fronc, až na to, že tú obecnú políciu ja osobne takisto by som nezahrnul medzi tie silové zložky. Tak ako kolega Lipšic to tu hovoril, že ak teda majú byť zvýhodňovaní obecní policajti, prosím, môžu byť, ale nech sa tam, nech sa tým zaoberajú obce a mestá, hej, kde tá polícia je. Lebo mňa napadlo aj v tej chvíli, kolega Hlina to tu spomenul, že v podstate, áno, na výkon toho povolania sa zabudlo a ja tuná to spomeniem. Tak ako to spomenul pekne tých učiteľov, ale ja som mal napísané, tak som si to tak takú poznámku dal, ale výkonom povolania, to sú aj zdravotníci, to sú aj lekári. A čo je to menej hodnotná skupina, ako sú možno zamestnanci práve tých silových rezortov, či sú to policajti, alebo vojaci, alebo sú to hasiči, alebo teda Horská záchranná služba? Je to takisto veľmi ťažké povolanie aj u týchto ľudí. Ak by sme dali trebárs návrh takéhoto zákona, že by aj títo zamestnanci alebo títo ľudia mali ísť do predčasných dôchodkov, a tak ako to teda doposiaľ bolo, že 35-ročný chlapec sa ocitol ako na dôchodku, vnímal som to ako nespravodlivú vec aj ja, dovolím si to tak povedať. A tento návrh zákona, aj keď možno v nie takom rozsahu, ako kolega Brocka to tu spomínal, ale predsa len má tuná náznak a ambíciu dať dané veci ako na poriadok. Myslím si, že je naozaj spravodlivejšie pre tento rezort odpracovať aspoň minimálne teda tých dvadsaťpäť rokov, ak chcem byť na tom predčasnom výsluhovom dôchodku.

    Zdá sa mi veľakrát potom, áno, aj vedú sa také tie polemiky, či je to spravodlivé, alebo je to nespravodlivé. Pán minister, možno, poviem to takto, prestrelím ako trochu, hej, celý ten sociálny systém, ktorý je vypracovaný zvlášť pre tieto rezorty, keď tento návrh zákona som aj pozeral, je to naozaj aj dosť komplikované, ale ja napríklad by som sa prikláňal, ak teda sú títo ľudia nasadzovaní v tých prvých líniách a tak v ohni, ako to tu bolo ako spomenuté, no tak doceňme ich službu vtedy, keď v tej prvej línii sú, v tom ohni. Dvihnime im platy. No len to by sme museli asi aj znížiť počet polície, nebola by tu armáda 20-tisíc, ale možno len 10-tisíc. Neviem, hovorím dobre? Či 20-tisíc je policajtov?

  • Reakcia ministra.

  • Tak 23-tisíc. Dvadsaťtritisíc. No tak by sme mali, keď by sme mali takú odvahu, tak možnože tak na polovicu a dať im raz také platy, aké sú. Ja viem, mne sa to ľahšie asi rozpráva, lebo som opozičný poslanec, nie som ministrom a možno nemám tie také úplne detailné informácie ako vy, pán minister.

    Ale v zásade chcel som povedať to, aby títo ľudia, ak teda nasadzujú svoje životy, svoje zdravie a tak ďalej, nech sú docenení v tej službe priamo, keď je to aktuálne. Potom, myslím si, že aj ten, tie sociálne výhody, ktoré ako potom majú, myslím si, že aj keď som mal možnosť s niektorými policajtmi rozprávať, tak oni ani tak nestoja o tie sociálne výhody, ktoré tam sú, ale oni chcú zarobiť ten peniaz, keď poviem, keď nasadzujú svoje zdravie a životy, v tej aktuálnej chvíli, v ktorej je.

    Návrh zákona, doceňujem ho v tom, že naozaj, ak má dôjsť k úspore cca 170 mil. eur za tri roky, teda predpoklad bol ten deficit, ak by sa to nezmenilo, pol miliardy, päťsto miliónov a bude, v úvodzovkách, ako pán kolega to tu spomínal, bude to 333 mil. eur, tak myslím si, že ten smer je naozaj ako - smer, vidíte (zasmiatie sa rečníka) - je dobrý, že predsa len dôjde k tým úsporám.

    Štyridsaťtisícová armáda poberateľov predčasných výsluhových dôchodkov, myslím si, že takáto je, tak sa to tu upravilo plus-mínus, pán Brocka hovoril 33, ale bolo to upresnené na 40, hej, zhruba. Je to naozaj vysoké číslo, a keby sme aj chceli dávať ako aj tie výsluhové dôchodky, tak ten sociálny systém našej krajiny to neutiahne. A preto chcem ako aj oceniť, hej, to, že je tuná tento návrh zákona.

    Je otázne naozaj to, ak potom, ako to aj kolega Brocka tu už spomínal, že sú tu dvakrát vyššie výsluhové dôchodky, ako sú reálne dôchodky bežných ako dôchodcov, tak to tuná spomínal. Spomínal tu aj vysoké percento nezamestnanosti, 15 %, 430-tisíc a ten súbeh možno toho výsluhového dôchodku a práce v tej štátnej službe, to je naozaj tak na zváženie. Mali sme tuná návrhy zákonov, možno, snáď ešte to tu príde do tohoto pléna, že sa budeme o tomto baviť.

    Myslím si, že ja som len chcel toľko ako dodať. Tak teda tú snahu chcem teda oceniť, hej, 170 mil. úspory nie je malý peniaz. Ale tak dovolil som si aj tak naniesť tu trošku aj iný pohľad na danú vec.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Teraz v rozprave pán poslanec Vašečka, máte... Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel možno vyjadriť k takej konkrétnej časti tohto návrhu zákona, vládneho návrhu zákona, a to sa týka valorizácie dôchodkov.

    Jeden zo spôsobov, ktorý je tam uvedený, v tomto návrhu zákona, mi príde taký zvláštny, pretože napríklad poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý odišiel do toho dôchodku po pätnástich rokoch, bude mať valorizovaný dôchodok o 37 centov. Hej? 0,37 eura. Pretože nielen pri výpočte samotného dôchodku, ale aj pri valorizácii teraz, na najbližšie roky do roku 2018, bude používaný taký určitý špecifický model, ktorého účel mi nie je celkom zrejmý, pri ktorom sa bude znova zohľadňovať počet odslúžených rokov. Naproti tomu aktuálne pri poberateľoch starobných dôchodkov je použitý model, kde sa zvyšuje o rovnakú sumu bez ohľadu na výšku dôchodku, pričom sa vychádza z medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve našej republiky.

    Keď sme túto vec preberali na výbore, mal som k tomu otázku na pána štátneho tajomníka, pretože pán minister sa z výboru ospravedlnil, mal nejaké povinnosti (reakcia ministra) v Bruseli. Ďakujem. Tak on mi povedal, pán štátny tajomník, že to má mať aj určitý motivačný, motivačný dopad. S čím súhlasím, je dobré, aby teda sme vedeli namotivovať tých policajtov a vojakov, aby zostávali v službe, o tom sa už hovorilo, to nechcem rozoberať. Ale nerozumiem celkom tomu motivačnému momentu pri tých, ktorí už sú na tom dôchodku a povedzme odišli nie preto, že chceli si užiť dôchodok a využiť len to, čo im štát dáva po pätnástich rokoch, ale odišli napríklad aj zo zdravotných dôvodov, hoci neboli chorí, neboli invalidi, ale nezvládali povedzme tú službu, že im bude valorizované o 37 centov, čo mi príde ako taká zvláštna suma. Skôr by som pochopil to, že vec, vec nebude, že povieme, že nemáme peniaze a nebudeme teda valorizovať tie dôchodky, lebo sú také, hentaké a počkáme do toho roku 2018. Pretože tie sumy začínajú byť zaujímavé až od nejakého takého pomerne dosť vysokého počtu odslúžených rokov.

    Tak ako som tú otázku položil pánu štátnemu tajomníkovi, tak možno ak mi vie túto vec ešte vysvetliť pán minister, bol by som rád.

    Dobre. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Jedna poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tiež by som možnože tú myšlienku, ktorú rozvinul kolega Richard Vašečka, rada počula od pána ministra, alebo teda vyjadrenie na túto myšlienku, že prečo nepostupoval rovnako, ako sa postupuje pri klasických dôchodcoch, že prečo tie nožnice sa naozaj v tomto prípade rozširujú takým neúmerným spôsobom. Ďakujem pekne.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme o 17.00 hod. pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás pekne, aby sme pred samotným hlasovaním, aby ste si vytiahli karty vzhľadom k tomu, že bol problém s technickým zariadením, aby sme potom mohli hlasovať. Poprosím vás vytiahnuť karty. Dobre? Všetci ste si vytiahli karty, páni poslanci? Vložíme späť karty...

  • Smiech v sále.

  • ... a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 338).

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Glendovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 338.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca...

  • Ruch v sále.

  • ... v rozprave vystúpili páni poslanci Alojz Hlina a Pavol Zajac. Nepodali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pani predsedajúca, preto dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, o bode 1, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 54, proti 81, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, pozmeňovací návrh zo spoločnej správy sme neschválili. Ďalšie pozmeňujúce návrhy neboli. Mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa a... Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 81, proti 44, zdržalo sa 12 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 81, proti 43, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon (tlač 355).

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 355.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, konštatujem, že v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona nevystúpili žiadni poslanci. Preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 101 poslancov, proti 7, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 385 z 25. februára tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 137, proti 0, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (tlač 405).

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Vladislava Petráša, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 405.

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpil poslanec Beblavý. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 90, proti 0, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz dajte hlasovať o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 384 z 25. februára tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 138, proti nebol žiaden poslanec, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov (tlač 384).

    Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Ladislav Andreánsky. Prosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 384.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, nepodali žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 112 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 22 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Uveďte, pán spravodajca, hlasovanie o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 134 poslancov, proti nebol nikto, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Opäť prosím poslanca Ladislava Andreánskeho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov (tlač 395).

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 395.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 84 (pozn. red.: správne má byť "proti 4"), zdržalo sa 82 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude, neprerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajcu určené..., ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslanca Jozefa Ježíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme (tlač 408).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás, hlasujeme, takže...

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 408.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, prosím...

  • Hovorené súčasne s predsedajúcou. Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás, hlasujeme, takže zachovajme pokoj.

  • Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 88 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 52 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte ďalšie návrhy.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 133 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry (tlač 361).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá poslanec Ján Senko. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 361.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Procedurálny návrh nebol predložený. Pozmeňujúce návrhy predložil len pán poslanec Krajcer. Najskôr budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o tom hlasovať, pani predsedajúca.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 82 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 59 poslancov.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, dajte ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • V dnešnej rozprave boli podané pozmeňujúce návrhy, vzhľadom k tomu dajte, pani predsedajúca, najskôr hlasovať o skrátení lehoty.

  • Budeme hlasovať o skrátení lehoty. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 142 poslancov.

    Máme schválenú skrátenú lehotu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Krajcera, o bodoch 1 a 2 samostatne a o bodoch 3 a 4 spoločne. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o prvom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Krajcera.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o 1. bode pána poslanca Krajcera.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 61, proti 80, zdržal sa hlasovania 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, teraz dajte hlasovať o druhom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 60 poslancov, proti bolo 6, zdržalo sa 76 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Budeme hlasovať o treťom a štvrtom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca. Spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o treťom a štvrtom bode spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 60 poslancov, proti boli 4, zdržalo sa 78 poslancov.

    Ani tieto návrhy sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Nakoľko sme hlasovali o všetkých návrhoch podaných v rozprave, budeme hlasovať o postúpení do tretieho čítania. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 79 poslancov, proti boli 2 poslanci, zdržalo sa 60 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z pánov poslancov do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v zmysle schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 83 poslancov, proti bol 1 poslanec, zdržalo sa 57 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý máme ako tlač 381.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, a preto prosím, pani podpredsedníčka, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 103 poslancov, proti bol 1 poslanec, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 137 poslancov, proti nebol nikto, zdržali sa 5 páni poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    A teraz opäť dávam slovo spravodajcovi Marošovi Kondrótovi, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 382).

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, avšak nebol podaný žiadny návrh, o ktorom by sme mali hlasovať. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 96, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 44 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 135 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1 pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Andreja Kolesíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o stavebných výrobkoch (tlač 389).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. V rozprave k tomuto návrhu zákona nevystúpil žiaden z poslancov a nebol teda podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Prosím vás, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 83 poslancov, proti nebol žiaden, zdržalo sa 57 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 137 poslancov, proti nebol nikto, zdržali sa 5 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom (tlač 232).

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Františka Petra, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001) a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru, tlač 232.)

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k predmetnému bodu nevystúpil žiaden poslanec. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Ďakujem. Chcem len pripomenúť, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 141 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov, ktorý má tlač 403.

    Spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Stanislav Kubánek. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 403.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. V rozprave vystúpili poslanci Peter Osuský a Pavol Zajac. Poslanec Peter Osuský podal procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní tohto zákona. Prosím, pani predsedajúca, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána Osuského.

  • Reakcia z pléna.

  • Aby sa vrátil na prepracovanie, áno, takto znel...

  • Reakcia z pléna.

  • Takto znel procedurálny návrh. Takže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 59 poslancov, proti bolo 81 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalšie návrhy.

  • Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada predmetný zákon prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 83, proti boli 12 poslanci, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, pokračujte.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 132 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Matejičku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (tlač 352).

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhuzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 352.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 114 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 28 poslancov a 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 93 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 49 poslancov a nehlasoval 1 poslanec.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 93 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body programu.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ale vyhlasujem krátku prestávku do 17.45 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom k tomu, že dneska večer je niekoľko akcií, sme, viac-menej dávam vám taký návrh, aby sme prerokovali tento vládny návrh zákona, to znamená o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, aby vystúpili ešte dvaja páni poslanci, pán poslanec Fedor a pán poslanec Fecko, ktorí sú prihlásení, potom, samozrejme, pán minister aby sa vyjadril k rozprave a prerušili by sme dneska rokovanie s tým, že verejné obstarávanie by sme začali zajtra ráno.

  • Reakcie z pléna.

  • Nechcem, ale myslím si, že takéto riešenie by mohlo byť. Vzhľadom a aby ste sa mohli aj na akciách, ktoré sú, aby ste sa mohli zúčastniť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ja mám ešte jeden pozmeňovací návrh k tomuto návrhu, že či teda by sme nezačali zajtra rozpravou.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale môžme.

  • To uvedenie zákona je také, že sme to už robili asi tri-, štyrikrát, čiže by sme...

  • Reakcie z pléna.

  • Ako chcete, no tak ja som vám chcel ušetriť čas, aby ste, aby ste...

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Viete čo, nebudeme sa, myslím si, že nebudeme sa takto handrkovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale teraz ma ešte upozornili, že máme termínovaný bod zajtra ráno. Prvý bod sú vojaci, áno, takže potom budeme ďalej pokračovať. Dobre?

    Takže nech sa páči, pán poslanec Fedor, máte slovo.

  • Striedanie predsedajúcich.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že, bohužiaľ, má vláda v predkladanej novele problém, ak to rovno nenazvem kamuflážou, pred poslancami aj pred verejnosťou.

    V prvom čítaní som ocenil, že sa vláda rozhodla niečo urobiť s nastavením osobitného účtu sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov, a na tom sa nič nemení. Povedal som ale tiež, že navrhované zmeny považujem za nespravodlivé a systém naďalej za neúnosne deficitný. Dnes k tomu musím, bohužiaľ, dodať, že úspory sa tu dokonca kamuflujú čiastočne aj pred poslancami a naplno pred verejnosťou.

    Minister vnútra vyhlásil, že vláda do konca roka 2015 ušetrí 193 mil. Tu a z tohto miesta vyhlásil, že úspory by mali predstavovať, a teraz citujem, "až 200 mil. alebo 193, aby som bol presný, 193 mil. eur, čo je, samozrejme, bez mála veľmi zásadná úspora". Koniec citátu. Teda bez mála by to zásadná úspora bola. S tým súhlasím, keby to bola pravda.

    Lenže ono je to pravda nie bez mála, ono je to pravda spolovice. Odkiaľ pochádza tá suma 193 mil.? Keď si nalistujete dôvodovú správu na strane štvrtej, hneď hore je tabuľka, kde v pravom stĺpci je suma 193 mil. napísaná alebo nadpísaná ako Zníženie výdavkov nárokov na rozpočet verejnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Ja neviem, ale príliš asi je tu hlučno na môj vkus.

  • Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v sále, ctené kolegyne a kolegovia, prebieha rozprava.

  • Keď sa teda lepšie pozrieme na túto nenápadnú tabuľku, aby sme sa dostali k sume 193 mil., musíme zarátať stĺpce, ktoré majú nadpis Zvýšenie poistného a stĺpec Financovanie a úmrtného z rozpočtu služobného úradu. Vtedy, keď zrátame tieto dva stĺpce, tak dostaneme 193 mil. Inými slovami, tú úsporu, ktorú vláda tak hrdo predkladá, predstavuje len prvý stĺpec, teda dokopy za tri roky 100 mil. eur. Ten druhý stĺpec a suma 92 mil., to je len presunutá položka, ktorá sa už nebude vyplácať z osobitného účtu, ale vyplácať sa bude naďalej, akurát ju bude vyplácať služobný úrad ministerstva.

    Dámy a páni, asi sa zhodneme, že z hľadiska úspor verejných financií je úplne jedno, či vláda dotuje osobitný účet, alebo vypláca peniaze inak. Sú to jedny a tie isté peniaze daňových poplatníkov. V tomto prípade nebude úspora 193 mil., ako to tu odznieva, ale úspora bude v skutočnosti, dúfajme, 100 mil., a teda, aby som použil výraz pána ministra, len bez mála polovica.

    Chcel by som pri tejto príležitosti vysloviť nádej, že týmto spôsobom sa nebude šetriť aj pri iných zákonoch, napríklad pri projekte ESO, že sa ušetrením nenazýva to, čo je ušetrením tak približne spolovice; bez mála, ako by povedal pán minister. Lebo v takom prípade občania a celá krajina by na tom bola bez mála... - a radšej to nedopoviem.

    Krátko na záver. Je správne, že sa vláda rozhodla neudržateľný systém reformovať. Bohužiaľ, skutočná úspora pre verejné financie je polovičná a navyše zmeny sú nespravodlivé. Nové pravidlá postihujú tých príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí sú dnes v službe. A ak by mal byť spravodlivý, potom by musel náklady šetrenia rozdeliť spravodlivo na všetkých tých, ktorí v tomto systéme dnes sú.

    A aj z týchto dôvodov preto poslanecký klub SDKÚ - DS predkladaný návrh novely tohto zákona nepodporí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďalším a posledný v rozprave je pán Martin Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež trošku pridal do rozpravy a ako jeden z podpísaných poslancov pod pozmeňujúci návrh, ktorý bol tu predložený, tak dovolím si povedať niekoľko slov ku tým mestským policajtom a obecným policajnom.

    Samozrejme, že beriem ako obyčajný človek, že keď mi niekto povie policajt, tak, áno, má to nejakú kategóriu, sú to nejaké, dá sa povedať, ako bolo povedané, silové zložky, takže som bol veľmi nemilo prekvapený, keď som zistil, že viac-menej štátni policajti a obecní policajti v tých sociálnych výhodách to majú takto diferencovane rozdelené. Takže potom by som, myslím, že by to bolo legislatívne čisté, keby sme tých obecných policajtov nazvali ináč, a nie policajti. Neviem, obecné služby, obecné neviem čo, ochrana verejného poriadku, obecný ochranca, neviem čo. Ale to už nechám asi na legislatívcov.

    Takže keďže som sa pod neho podpísal a nakoniec ho aj prečítam, pretože nebol prečítaný, tak aby sme splnili literu zákona. Samozrejme, odôvodnenie nie, lebo je dlhé, to máte, pán spravodajca, pred týmto, aspoň ten úvod, aby bolo jasné, že čo vlastne sa mení.

    Takže pozmeňujúci návrh k tlači č. 353.

    V čl. I bod 1 znie: V § 1 ods. 2 sa za slová "Policajného zboru" vkladajú slová "obecnej polície" a za slovom "stráže" sa vypúšťa čiarka a slová "Železničnej polície".

    To je návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol tu predložený kolegom z KDH.

    Mestskí policajti, no, musím vám povedať takto, že mnohí z nich máme aj zlé skúsenosti, mnohí aj dobré, aj zlé, takže myslím si, že na tom sa zhodneme, ale tvrdím jedno, že pokiaľ v mnohých prípadoch majú skoro rovnaké povinnosti, ktoré im v tom teréne vyplývajú z ich štatútu, tak myslím si, že aj to sociálne zabezpečenie by mali mať aspoň nejaké, resp. aby sme aspoň o tom hovorili.

    Som si vedomý, že či to prejde, neprejde, je v rukách vládnych poslancov strany SMER, ale myslím, že túto otázku a tento problém by mal zaznieť v tejto sieni zákonnosti, ako hovorí môj kolega Ján Mičovský, a trošku by som si dovolil zacitovať určité súvislosti týkajúce sa obecných policajtov.

    Vlastne boli zriadení zákonom 369/1990 o obecnom zriadení a vytvoril sa vlastne právny rámec a vznik a činnosti obecnej polície ako poriadkového a bezpečnostného útvaru pre obce. Pôvodná koncepcia obecnej polície ako poriadkového útvaru občianskeho charakteru pôsobiaceho pri zabezpečení obecných vecí verejného poriadku však od začiatku nebola striktne dodržiavaná a postupne sa upúšťalo od nej a prijímaním jednotlivých novelizácií, napríklad aj zákona č. 564/1991, ale aj iných, ktoré smerovali k rozširovaniu právomocí obecnej polície a k posilneniu jej represívnej zložky jej činnosti, to znamená aj k suplovaniu niektorej činnosti Policajného zboru Slovenskej republiky. Žiaľ, to je asi, nie že asi, ale stopercentne holý fakt. To znamená, keď aj kompetencie, tak potom aj nejaké tie, by som povedal, v úvodzovkách, výhody, resp. čo za to majú.

    V súčasnosti je obecná polícia ozbrojenou zložkou zriadenou obcou, príslušníci obecných polícií sú oprávnení pri výkone svojej právomoci použiť donucovacie prostriedky: hmaty, chvaty, údery, obušky, putá a tak ďalej. Pri plnení úloh nosia zbraň a rovnošatu jednotnú na celom území Slovenskej republiky a majú postavenie verejných činiteľov. Ich kompetencie sa v značnej miere kryjú a vlastne spolupôsobia pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím. Pri výkone poriadkovej služby, resp. hliadkovej činnosti týchto zložiek sú ich úlohy a zákonné prostriedky úplne prakticky totožné s policajtami z Policajného zboru Slovenskej republiky.

    Kompetencie všetkých týchto zložiek sú na úseku týmto zákonom úplne identické. Pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti má obecná polícia vyslovene postavenie ozbrojeného zboru. Priestupkový zákon č. 282/2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky, napríklad, teda priestupky podľa tohto zákona, ktorým sa upravujú podmienky držania psov, prejednáva v blokovom konaní takisto obecná polícia, rovnako ako orgán Policajného zboru.

    Kompetenciu prejednať v blokovom konaní priestupky podľa zákona 406/2009 o ochrane nefajčiarov má tiež obecná polícia, Železničná polícia, ako aj Policajný zbor Slovenskej republiky, to znamená, je to adekvátna činnosť, ktorú vykonávajú všetky tieto zložky.

    V oblasti cestnej premávky prejednávajú priestupky týkajúce sa dynamickej dopravy, prekročenie rýchlosti a podobne, príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky a priestupky týkajúce sa statickej dopravy, napríklad parkovanie a iné, príslušníci obecných polícií. Príslušníci oboch týchto zložiek postupujú pri prejednávaní priestupkov podľa toho istého procesného predpisu zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vlastne predchádzania priestupkov, viac-menej to je tá prvá fáza predchádzania trestných činov, ktoré následne môžu ísť. Priestupky sú ten prvý stupeň. Keď ten človek už trochu, by som povedal, že zlaboruje, by som povedal, začína pochybovať a je v priestupkovom konaní a k trestnému činu už nemusí byť veľmi ďaleko. A vlastne v týchto priestupkoch obecní policajti tiež zasahujú, pán minister. To asi viete. Takže nehovorím vám nič nové. Ale chcem to tlmočiť tejto, týmto poslancom v sieni zákonnosti, aby aj im to bolo zrejmé.

    Pri plnení úloh majú, samozrejme, postavenie verejných činiteľov, sú ozbrojení a oprávnení používať donucovacie prostriedky a v súlade so zákonom zasahovať do inak chránených práv a slobôd občanov pri výkone služobných zákrokov.

    Ďalej príslušníci obecnej polície sa opakovane prostredníctvom svojej samosprávnej organizácie domáhali aspoň čiastočne osobitnej právnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o riešenie postavenia dlhoročných príslušníkov obecných polícií po 55. roku veku, ktorí strácajú v obecných políciách prakticky uplatnenie a zároveň ich uplatnenie na trhu práce je vzhľadom na ich vek a špecifické pracovné skúsenosti veľmi problematické. Tieto požiadavky boli zo strany ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny, ako i ministerstva vnútra opakovane odmietnuté.

    Takže, pán minister, ja by som chcel apelovať, aby sme túto problematiku nastolili a aby sa to nejakým spôsobom riešilo. A môžem povedať, že keď si pozrieme štatistiku v priestupkovom konaní, tak poriadková polícia Policajného zboru Slovenskej republiky pri počte evidovaných príslušníkov 8 514 mala zistených priestupkov 108 031; na jedného príslušníka to predstavovalo 12,6 priestupka. U obecnej a mestskej polície, ktorých je 2 458 príslušníkov oproti 8,5-tisíc príslušníkov v Policajnom zbore, čo sa týka počtu priestupkov, 360 008. Počet priestupkov na jednotného príslušníka obecnej a mestskej polície 146,5 oproti 12,6 na policajta Policajného zboru. Myslím, že to je nepomer. To je nepomer.

    A viac-menej pýtam sa, prečo, prečo takýmto spôsobom oni potom nemajú šancu sa domôcť tých svojich sociálnych výhod, keď takéto štatistiky sú dávané, a predpokladám, že aj rezort ministerstva vnútra o nich vie? Myslím si, že mali by mať zastanie sa, viete ako. Takže ale áno, hovorím, robia oni, majú priestupky, majú priestupky, však je to...

  • Reakcia ministra.

  • Aj priestupky, áno, beriem. Takže myslím si, že malo by sa aj s tým zaoberať aj ministerstvo.

    Keď by sme si pozreli, že koľko príslušníkov z tých 2,5-tisíc, necelých, obecných a mestských policajtov do roku 2019 by nám odišlo teda do toho výsluhového dôchodku po 20 rokoch, teraz to bude po 25, tak v poriadku, tak hovoríme o sume osôb, 336 osôb z tých 2,5-tisíc. Takže nehovoríme o tisícoch, o desať tisícoch, proste hovoríme o nejakých stovkách policajtov obecných a mestských polícií.

    Vážení, takže dúfam, nechcem rozvádzať ďalej, pretože vyzerá, že všetci ste nervózni, chcete ísť na tie akcie, ktoré sú pripravené, dúfam, že tento problém a táto problematika sa v tejto Národnej rade otvorí, či to bude rezort ten, alebo iný, je to jedno. Je tu skupina osôb, ktorá, myslím si, že mala by doznať svoje docenenie aj cez legislatívu Slovenskej republiky, a verím, že aspoň týmto mojím mini rozpravovým príspevkom som tuto prispel, aby sme sa my poslanci Národnej rady a poslankyne týmto(k tomuto) problému vrátili a chcem vás pekne poprosiť, pokiaľ vaše svedomie a presvedčenie by bolo naklonené k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, samozrejme, je to iba v prvom, je to už druhé čítanie, pardon, už druhé čítanie, takže, no, možnože aj, to by bol zázrak malý, keby ten priechod, ten náš pozmeňovák tu mal, ale budiž, je to na vás, poslanci vládnej strany.

    Takže dúfam, že v budúcnosti sa k tomuto problému vrátime, a bol by som rád, keby sme sa vrátili aj buď s vládnym návrhom k tomuto, alebo minimálne s poslaneckým návrhom poslancov vládnej strany SMER.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť, kolegovia a kolegyne.

  • Ďakujem za vystúpenie. Na neho je jedna faktická poznámka od pána poslanca Antona Martvoňa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fecko, zopár postrehov.

    Prvý, často ste používali pojem železničná polícia, ako keby išlo aj o nejaké sociálne istoty železničnej polície ako nejakej osobitnej zložky polície. Dovolím si upozorniť, že v podstate železničná polícia je súčasťou už Policajného zboru, čiže to na upresnenie.

    Ale konkrétne teda k tým vašim argumentom, čo ste povedali, k tej obecnej polícii. No, nesúhlasím s vami, že priestupky budete používať, alebo počet priestupkov teda používate ako kritérium, prečo by mali dostať nejaké sociálne výhody.

    Čo sa týka prejednávania a prešetrovania priestupkov, tak priestupky prejednávajú a prešetrujú aj iní zamestnanci iných orgánov štátnej správy, rôzni inšpektori, kontrolóri ako takí a tiež nemajú osobitné sociálne výhody ako takí vo vzťahu k priestupkom. Čiže vám tam aj v tých vašich štatistikách práve chýbajú štatistiky prešetrovania trestnej činnosti a trestných činov, ktoré majú v kompetencii, samozrejme, policajti, a to už dáva úplne iný rozmer ako taký.

    Preto z tohto dôvodu vzhľadom na to, že pri obecnej polícii nejde o štátnu zložku polície, ale o neštátne zložky polície, za ktorej činnosť zodpovedá teda obec alebo mesto, tak nemyslím si, že by mali byť zahrnutí do sociálnych výhod poskytovaných týmto zákonom.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na túto faktickú poznámku Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za pripomienku. Samozrejme, práve v tomto pozmeňujúcom návrhu vypúšťame tú Železničnú políciu, ktorá ešte v návrhu zákona, teda v zákone je. Sme si vedomí toho, že bola ako teda už delimitovaná, takže viac-menej to treba opraviť aj v zákone, lebo tam to není. Tak to chcem aj upozorniť, že by to stálo za to.

    A, samozrejme, je váš názor, takže myslím si, pán kolega, že áno, v poriadku, ale potom to nevolajme policajtmi. Volajme to nejako inak, jak som povedal. Lebo u mňa policajt aj v národe policajt, to znamená tá silová zložka, ktorá tu je. Takže povedzme niečo iné. Takže potom by som to bral, ale dobre, je to váš názor.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Pán vicepremiér, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, som veľmi prekvapený, poviem na rovinu, som veľmi prekvapený, osobitne u niektorých poslancov, ktorých tu spomeniem osobitne, keby som to mohol nafotiť, ja to aj zaznamenám do nejakej kamery a potom by som to niekde púšťal, že takto vyzerá vecná diskusia k problému. Od prvého po posledného poslanca, no, som z tohto príbehu, ktorý sme tu dneska mali, týchto pár hodín, som naozaj úprimne, bez akejkoľvek irónie nadšený, takto si to predstavujem.

    Čiže chcem sa vám poďakovať za to, že ste pristúpili k tomuto dôležitému zákonu z pohľadu, každý zo svojho, samozrejme, niekde súhlasíme, niekde nesúhlasíme, ale vec je tá, že každý to pojal vecne.

    Ja by som sa teda pokúsil ku každému poslancovi, ktorý vystúpil k hlavnej myšlienke, ktorú hovoril, zareagovať z pozície našej.

    Čo sa týka pána poslanca Galka, ktorý vystúpil a podal pozmeňovací návrh, ktorý znamená, že by sa to malo týkať iba pre nových. Ja som mu chcel pripomenúť, že bol vo funkcii takmer 19 mesiacov a tento problém existuje dlhodobo a mohol k nemu, samozrejme, adekvátne aktívne aj pristúpiť. A viem, že začala debata na túto tému, dokonca aj boli nejaké zásady už spracované, ale sa, samozrejme, nedotiahli, preto musím povedať, že tá snaha nejaká bola, ale už tej odvahy možno bolo o niečo menej.

    V každom prípade platí, že jeho pozmeňovací návrh by znamenal, že by sme o takýchto číslach nemohli vôbec hovoriť a ten prepad toho deficitu by bol dramatickejší. Ešte raz, ja som to v úvode povedal, keby som bol naozaj ten, taký ten čistý definovaný populista, tak poviem, že bez problémov štyri roky ustojím deficit, ktorý sa padá, pretože zhoda okolností, ministerstvo vnútra ten deficit nemalo taký dramatický, ako ho má obrana. Pretože pre porovnanie, obrana tento rok na úrovni 118 mil., ministerstvo vnútra malo plánovaných 42, polovičku, hoci má podstatne viacej aktívnych policajtov, a už aj viacej dôchodcov, ale vnútornými opatreniami režimovými, ktoré sme urobili aj v rámci vnútra, sme skresali tento deficit zo 42 na 24. To znamená, to sú už úspory, ktoré sa udiali.

    Čiže my by sme vedeli ísť v takejto podobe tých úspor zhruba, čiže by sme zmiernili ten nárast, tých 523 by to nebolo, bolo by to možno 470 a podobne. Ale buď egoista, minister, a teda však povedz si, že tie 24 alebo 30 mil. ročne vieš zatiahnuť, pri 700-miliónovom rozpočte by sa to niekde proste schovalo. Čiže mohol som naozaj sa k tomu postaviť alibisticky a povedať si, veď mňa sa to až tak netýka, toto je suma, ktorá sa dá zvládnuť, a nebolo treba tú zmenu pripraviť.

    Prečo sme ju teda ale pripravili? Predovšetkým preto, a niektoré odpovede budú aj neskôr, to je napríklad odpoveď pánovi poslancovi Vašečkovi a pani poslankyni Jurinovej, pani podpredsedníčke Jurinovej, že my nemáme záujem na tom, aby fungoval tento systém len tieto tri-štyri roky, alebo možno by ešte prežil čas novej vlády, ktorá príde v roku 2016. Len tam by sa už tak naddimenzovával ten rozpočet, že ten civilný sektor, a to napríklad hovoril pán poslanec Brocka, ktorý porovnával civilných dôchodcov a ozbrojených, by už naozaj ten nepomer pri nich predstavoval neakceptovateľnú sumu. Neakceptovateľnú sumu a nastalo by nejaké opatrenie, ktoré nastalo napríklad v Maďarsku alebo v Litve, alebo v Lotyšsku, alebo v niektorých iných krajinách, kde prišlo k nekompromisnému 50-percentnému, napríklad, zosekaniu celého systému a vrátane zníženia dôchodkov. Čo je u nás nepredstaviteľná situácia nielen z pohľadu destabilizácie zboru, ale aj z pohľadu všetkých tých, ktorí už si tých svojich ix rokov v tých zboroch odpracovali.

    Preto som sa rozhodol, že teda nie je dobré byť alibista, pretože o 10 rokov by som nevedel odpovedať na otázku, čo ste urobili pre to, aby ste ten systém stabilizovali?

    Ja som sa o prvú stabilizáciu pokúsil ešte v roku 2008, to tu ináč spomenul aj pán poslanec Lipšic, kedy sme vytvorili na ministerstve vnútra pri zmenách, ktoré súviseli s platovkou, ako sa to civilne volalo, určitý bezpečnostný ochranný vankúš, ktorý v roku 2010 predstavoval zhruba 1,2 mld. korún, kedy osobitný účet ministerstva vnútra bol v pluse 1,2 mld. korún. A za dva roky sa prepadlo tých 1,2 do mínus ďalších asi 524, no to je nejak viac, okolo 24 mil. teda bol deficit tohto roku, dobre, proste veľa peňazí. Tých dôvodov, prečo sa to stalo, je veľa, ale faktom zostáva, že napríklad obrana neustála ten vývoj deficitu a prepadla sa hlbšie. Súviselo to najmä, nie je tu pán poslanec Mikloš, s neochotou ministerstva financií proste obsadzovať niektoré tabuľky, ono sa to ukázalo aj u učiteľov v takej inej podobe, ale jednoducho si povedal, že 2-tisíc ľudí robiť v týchto rezortoch nebude, a tým pádom ubudlo tých, ktorí prispievajú do toho systému. Čiže ako keby ste na trhu práce zrušili bez náhrady proste 200-tisíc pracovných miest a hotovo. To by určite pocítila Sociálna poisťovňa dosť intenzívne, že proste prestalo 200-tisíc ľudí platiť do systému.

    A to boli hlavné dôvody, o ktorých môžme diskutovať. A hovorím to vecne, nie politicky, a preto ten systém začal mať naozaj prudký pád a ten pád bolo treba zastaviť. Súhlasím, že 193 mil. nie je úspora celých 523, ale tu treba vidieť dva horizonty. Treba vidieť bezpečnostné zbory, ktorým je vnútro, ZVJS - Zbor väzenskej a justičnej stráže, colníci a potom vojaci. Tieto systémy sa dostanú v priebehu tohto roka do plusu a budú vlastne svoje krivky, ktoré sa postupne zmenšujú, tie sínusoidy, až do rovnej čiary okolo nuly v priebehu asi 20 rokov, vykrývať ten cyklus celoživotný, lebo od ´98. len 15 rokov. Priemerná práca, sám ste to povedali, pán poslanec, je okolo 22 až 25, to znamená, ešte 10 rokov na tú absolútnu stabilizáciu proste potrebujeme.

    Kdežto u vojakov je situácia iná. U vojakov sme sa v ´93., ak sa ja nemýlim, sme zdedili 46- alebo 47-tisíc, také nejaké číslo, profesionálnych vojakov. Dnes má armáda 13-tisíc profesionálnych vojakov. To znamená, my sme zásadným spôsobom znížili početnosť našej armády, a preto sme vlastne rozhodnutiami o racionalizácii armády vytlačili dlhoročne slúžiacich vojakov do dôchodku. Preto vlastne oni pomer medzi sebou a dôchodcom mali dlhodobo nepriaznivý a ten systém sa odvíjal, tá krivka ide proste iným číslom, ako to ide v bezpečnostných zboroch, ktoré v tom cykle sú stále a dokonca, naopak, policajtov o niečo viacej pribudlo, o nejakých pár stovák. Čiže ten odlišný vývoj je tu a ten obrovský deficit vo väčšej miere spôsobili, samozrejme, vždy vojaci.

    Čo treba do toho ale tiež započítať, je napríklad, že sociálny systém v rokoch ´98 až 2002 produkoval veľké plusy, pretože málokto odchádza do dôchodku, každý si to chcel odrobiť a tie prebytky, tuším niekto vypočítal, to bolo niekde na úrovni okolo 3-3,5 mld. vtedajších korún. Aj tie prebytky sa všetky odvádzali do Sociálnej poisťovne. Čiže ony neostali na osobitných účtoch. Čiže keby dnes sme mali tieto prebytky v tejto hodnote zhruba na tých účtoch, samozrejme, číslo je iné, lebo to bol práve ten vankúš, ktorý sa vytváral v počiatočných rokoch, ktorý potom mal vyklesať a v stabilizovanom 25. roku mal vykazovať nejaké normálne čísla.

    Čiže neviem, či by som úplne povedal, že bol zle nastavený ten systém, možno bol trošku optimistický, to beriem, ale nejaké úpravy sa vykonali ešte za ministra Pittnera, myslím, ktoré práve napríklad pracovali veľmi s otázkou motivácie, ostať čo najdlhšie v službe, aby presunuli ten rast percent do neskoršieho veku služby v rámci polície. Čiže keby sme napríklad tieto peniaze, ktoré odvádzali bezpečnostné zbory do Sociálnej poisťovne ako prebytky svojho osobitného účtu, vrátili naspäť, dnes tá situácia a tie čísla by boli úplne iné, úplne iné z pohľadu deficitu a podobne.

    Čiže tiež nie je úplne objektívne hovoriť, že toto sú iba výsledky ich, pretože pôvodné peniaze sa minuli v civilnom sociálnom systéme. Čiže toto bola aj odpoveď na pána poslanca Galka.

    Teraz odpoveď na pána poslanca Brocku. Hovoril predovšetkým o súbehu. My sme nad ním pomerne uvažovali, bola to jedna z alternatív, keď ministerstvo financií na vnútro, ale teda hlavne na obranu a na vnútro zatlačilo z pohľadu toho, že chce mať výsledky, ktoré budú reprezentovať stabilitu a nejakú stabilizáciu toho systému. My sme chceli urobiť nejaký kompromis medzi požiadavkami financií a tým, čo chceme chrániť svojich vlastne akože zamestnancov, resp. dôchodcov, a vyšlo nám, že týmito opatreniami dosahujeme výsledky podobné. Neviem povedať presné percento, ale možno ho skúsim nájsť, aby som vám ho vedel povedať úplne presne, ale nie je nejaké zásadné, ktoré pracuje priamo v štátnej správe v podobe, ako si my predstavujeme, že sú to nejakí klasickí úradníci.

    Keď zistíme napríklad v polepšovniach (povedané s úsmevom), tak veľké množstvo vychovávateľov, ktorí poberajú 400 euro, sú práve bývalí policajti, ktorí to za tých 400 euro pôjdu robiť, lebo majú ďalších 400 euro na dôchodku, alebo 350. Čiže dokopy majú sumu, ktorá predstavuje zhruba nejakú priemernú mzdu, a ťažko povedať, či by ste našli aj ľudí kvalifikovaných a mnohokrát s vysokoškolským vzdelaním na robotu tohto typu.

    Keď som bol na tých debatách s výsluhovými dôchodcami po celom Slovensku, tak práve tieto prípady, že oni sú mnohokrát pedagogickí pracovníci, tak, a nie teda nejakí úradníci, tak sa ozývali práve preto, že na tú pozíciu, bola vždy voľná, lebo nikoho nevedeli za tie peniaze zamestnať.

    Ja poznám jeden prípad, a je to podľa mňa objektívny príklad, pretože to bol jeden z kritizujúcich policajtov túto novelu. On popri dôchodku pracuje ako právnik na priestupkovom oddelení. A právnik, absolvent univerzity, za 600 hrubého. Tak na rovinu, právnika s x-ročnou skúsenosťou za 600 euro hrubého, teda vysokoškolsky vzdelaný, univerzitného typu, asi na trhu proste, a hlavne v Bratislave, nenájdete. To proste ľubovoľný koncipient má viacej a to ešte nie je teda profesionál.

    Čiže väčšinou idú na pozície, ktoré sú platovo nižšie zaradené, a toho, kto nemá tento príspevok, ako keby z toho, z toho osobitného sociálneho zabezpečenia by vlastne si nelákal pri kvalifikácii, ktorá sa vyžaduje k tomu miestu.

    Čiže aj keby sme im všetkým zakázali súbeh, nemyslím si, že vlastne uvoľníme pracovný trh pre tých, ktorých hlavne chceme zamestnať, a to sú buď nízko kvalifikovaní, alebo dlhodobo nezamestnaní. Lebo ide väčšinou o kvalifikované miesta minimálne s vysokoškolským vzdelaním. A aj keby som rád takéto miesto ponúkol a určite by ho zobrala absolventka Pedagogickej fakulty za 600 hrubého, to by mohol byť nejaký relatívny vkus, nemohla by tú prácu robiť, lebo nemá vzdelanie tohto typu, napríklad právnické, čo väčšina policajtov v konečnom dôsledku má. Niekedy teda, samozrejme, nie je to vždy univerzitné, niekedy je to aj Policajná akadémia.

    Čiže vyhodnotiť, aký prospech by bol z takéhoto opatrenia, je veľmi ťažké, lebo keby sme zobrali ministerských úradníkov, hovoril to tu pán poslanec Zajac, myslím v minulosti, tak som zistil, že má veľmi zlé čísla. Lebo on povedal, že len u vás v budove ministerstva pracuje 200 policajných dôchodcov, dvesto-, tuším, -štyridsať povedal, no to je ale celý počet úradníkov, ktorí v budove ministerstva pracujú a tí teda nie sú všetci. Čiže tam k nejakému omylu došlo, on mi aj ukazoval papier, čiže on neklamal, on len vychádzal z informácií, ktoré mu boli dodané. My sme si ich preverili. Skúsili sme spočítať ten počet. Nebolo to 228, ale asi iba nejakých 28, alebo nejakých 30, pričom, áno, to by sme mohli riešiť. Ale opätovne sa bavíme, že či to miesto by sme vedeli, na to miesto vedeli nájsť adekvátnu náhradu z pohľadu vzdelania, praxe a činnosti, ktoré naozaj robia.

    Čiže neviem vyhodnotiť, určite by sme to nevedeli urobiť 1 : 1, že je to 100-percentný výnos, že tie miesta, ktoré sa uvoľnia, budú okamžite zaplnené, skôr by mohlo v niektorých prípadoch dôjsť, nehovorím, že ku kolapsu, ale k obmedzeniu výkonu štátnej správy, lebo by sme na to adekvátneho úradníka so vzdelaním a skúsenosťami možno nedostali.

    Druhou alternatívou, ktorá sa aj podobala, bola v podstate odvod, ktorý napríklad som aj ja vlastne v úvode spomínal, to bolo 10 % v produktívnom veku. To znamená, aby sme im nezakazovali súbeh, pretože veľké množstvo policajtov, áno, pracuje, tak ako ste povedali, v súkromnej sfére, ale väčšinou v civilných bezpečnostných službách. To znamená, robia vrátnikov, povedané jednoducho. A tým, že majú nejaký dôchodok, tak, samozrejme, tam sú tie platy naozaj veľmi nízke, na úrovni 2, 2,50 eur, 3 eurá proste na tú hodinu. Čo vlastne, akonáhle by nemal tú druhú polovičku, zase bavíme sa väčšinou o nejakých 300-400 eurách, tak by to asi ťažko našli kvalifikovanú osobu na to.

    A treba povedať, že tá priemerka, o ktorej hovoríte, tých 619 alebo 800 euro, je trochu deformovaná, pretože museli by ste rozdeliť podľa počtu odrobených rokov. To keď poviete, že priemerný dôchodok, tak všetci vedia, že je to po 42, tuším, rokoch, je to dôchodok, že všetci majú 42. Ale tu by sme museli, že koľko majú 15-roční policajti, koľko majú 17-, koľko 20-, koľko 25-, koľko 30-. Keby sme hovorili o 30-ročných policajtoch, tak hovoríme, samozrejme, o dôchodku, ktorý je vyšší ako 619 v priemere. Ale keby sme hovorili o tých 15-ročných, ktorí ešte majú šancu, majú šancu sa uplatniť na pracovnom trhu a dokonca majú šancu na druhý dôchodok, podľa toho pravidla, čo bol doteraz 15 rokov, tak u nich sme na priemere, aký je aj v civile, to znamená okolo tých 350. Máme aj 124-eurové dôchodky, sú aj, sú aj 200-, 250-, 300-eurové dôchodky ako úplným štandardom, ale do tej priemerky to zvyšujú vlastne tí starí policajti, ktorí majú odrobených 30-35 rokov, kde ten dôchodok je naozaj už teda vyšší, lebo tá výsluha a ich plat je určite vyšší ako v civile.

    Čiže nebol som si istý, že to opatrenie by bolo také efektívne, že by sme dosiahli, že ak poviem, že máme 3 000 ľudí v štátnej správe z dôchodcov, takže by to 3 000 miest uvoľnených pracovných znamenalo pre pracovný trh.

    Ten odvod potom vlastne sa zmenil po konzultácii najmä s dôchodcami, ktorí prakticky vo všetkých mailoch, ktoré mi kedy prišli a ktoré teraz komunikoval aj pán poslanec Vašečka, písali, že teda podľa nich je neférové nemať vôbec valorizáciu, oni chcú civilnú valorizáciu. A my sme teraz vyšli v ústrety, len teraz nie sú úplne spokojní, to vysvetlím, keď budem reagovať na poslanca Vašečku a pani poslankyňu Jurinovú.

    Čiže z pohľadu ekonomického a toho modelu výpočtu udržateľnosti toho systému sa tieto opatrenia nakoniec vyvážili, vyvážili opatrenia, keby sme robili zákaz súbehu alebo 10-percentný odvod na zhruba rovnaké peniaze. Vy poznáte inštitút finančnej politiky, ktorý sa nemazná so žiadnou vládou a v podstate, tak ako častokrát kritizujú zdravotníctvo alebo nás, tak v tomto prípade, ako keby ja hovorím, že dali nám ten certifikát, že tých 45 rokov je teda udržateľná báza a že ten systém prestane byť, produkovať straty úplne. Čiže on sa vlastne dostane na nulu. Vojaci najneskôr, my prakticky už po niekoľkých mesiacoch. Ministerstvo vnútra bude v pluse už tento rok, resp. bude na nule, ale podstatné je, že ono má vlny. Čiže my sa ešte v niektorých rokoch na chvíľu dostaneme do ľahkého mínusu a potom zase plusu, ale tie mínusy budú vykrývané z toho, čo sa vytvorí v tom pluse, až sa tá situácia úplne stabilizuje do štandardu.

    Preto bolo nevyhnutné ísť aj na diskusiu so súčasnými policajtmi, čo si myslím, že všetci prijali v podstate zhodne, najmä preto, že to podporí aj odborová organizácia, kde tí, ktorí sú v službe nad 15 rokov, majú nárok, to spomínal poslanec Lipšic, že tak tí by asi mali rýchly únik, tak tí platia dneska prakticky dvakrát toľko zo svojho platu, lebo však, samozrejme, aj zamestnávateľ veľa prispieva, to je pravda, ale toto z čistého platu. Svojho čistého. Čiže o to nižší čistý plat majú, tým, že si prispievajú o ďalšie 3 % navyše oproti 4 %, ktoré si platí civilný sektor. Je otázka, ako by sme vypočítali výšku dôchodku, keby si každý zamestnanec v civilnom sektore platil dobrovoľne každý mesiac 3 % napríklad do tretieho pilieru, že čo by mu to urobilo s dôchodkom a jeho výškou.

    Čiže to je k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka. Ešte raz sa k tomu vrátim, oceňujem, ďakujem. Sú to návrhy, ktoré možnože po tom, čo urobíme ten návrh ohľadne porovnávania s inými, teda som už prešiel k poslancovi Lipšicovi, takže možno túto tému ešte niekedy budem diskutovať. A veľmi oceňujem, áno, my by sme boli radi, keby sa tento zákon o ústavnom garantovaní sociálneho systému, my by sme radi do neho určite tiež nejakým spôsobom prispeli a budeme pripravení na diskusiu. Ten nápad vítam a ďakujem zaňho.

    Samozrejme, systém sme porovnávali aj s inými, dokonca sme mali relatívne slušný prehľad, čiže by nemuselo ani tak dlho trvať, aby sme poskytli to porovnanie, tú komparáciu s ostatnými štátmi, ale treba vychádzať, že každý je z inej bázy. A preto, síce teoreticky môžme hovoriť o percentách, môžme hovoriť o rokoch, ale v absolútnom čísle zaujíma každého, kto koľko dostane. Čiže pokiaľ nemecký policajt je dajme tomu v 4- alebo v 5-násobnej sume, ktorú proste dostáva, tak on má posunutý nárok, ale výpočet má pomerne vysoký, čiže tie dôchodky sú, tak ako aj mzda, trikrát také vyššie. Čiže pri tomto pomere by sme mohli povedať, že tie systémy sú veľmi podobné, len u každého dochádza k tomu výpočtu niekedy inokedy. Sú krajiny, ako je Švédsko napríklad, kde sa slúži až do 65-ky, ale teda od 55-ky už je zo zákona zakázané veliť takýchto policajtov do nočnej služby, je ich zakázané veliť do pohotovosti a podobne, čiže sa de facto stávajú úradníkmi v policajnej uniforme a týchto 10 rokov zarátavajú za štandardnú policajnú službu.

    Čiže to je smerom k tomu porovnaniu. Áno, určite to pripravíme, možno z toho odvodíme nejaké nové poučenie, z ktorého v nejakom ďalšom období budeme opäť konzultovať, čo ďalej urobíme. I keď ja som presvedčený, že po tom, čo túto novelu pripravíme, aj nová vláda nebude musieť túto senzitívnu otázku otvárať, ibaže by sa stala nejaká ekonomická katastrofa, ktorá vždy môže prísť, a štát by sa rozhodol dramaticky znížiť počet policajtov alebo vojakov, vtedy by sa tá otázka musela otvoriť znovu, pretože by ubudol počet tých, čo platia, platia na dôchodky.

    Pán poslanec Fronc a nakoniec aj poslanec Fecko: mestská polícia. Zásadný problém mestskej polície. Prepáčte, ja sa iba napijem.

  • Rečník si zobral pohár s vodou.

  • Zásadný problém mestskej polície je v tom, že zamestnanci mestskej polície nie sú zamestnancami štátu. To znamená, že financovanie mestskej polície má na starosti mesto a aj ich platí. To znamená, oni sú civilnými zamestnancami mesta. Ľubovoľný pozmeňovací návrh, ktorý podal tak poslanec Fronc, aj poslanec Fecko, by sme kľudne mohli prijať, ale on by nebol platný, lebo sa bavíme, že tento osobitný systém platí iba na príslušníkov v služobnom pomere, čo mestská polícia nie je. Čiže zaradenie názvu, len to, že teda vzťahuje sa osobitný systém aj na mestskú políciu, by v praxi znamenal, že by sme mestá, de facto rovno poslali smerom ku krachu, pretože mesto by muselo začať vyplácať dôchodky z fondov, ktoré vlastne vôbec nemá. Ono ich nemá vytvorené.

    Čiže ak sa chceme baviť o mestskej polícii, a ja akceptujem absolútne všetky veci, čo povedal aj pán poslanec Fecko, aj pán poslanec Fronc, že oni vykonávajú veľmi náročnú prácu, áno, v oblasti priestupkov, na rozdiel o poriadkovej polície, ktorá má na starosti aj trestné činy, a tak je vlastne aj rozdelenie, že v oblasti verejného poriadku statické dopravy fungujú mestskí policajti, na to nadväzujú štátni policajti, ktorí sú v priestupkoch aj napríklad už v domácom násilí a v rôznych iných proti verejnému poriadku, ale zároveň idú do trestných činov. To znamená, ten rozdiel tam je. Ja si viem predstaviť, že by sa im zriadil systém, ale de facto každá, každé mesto, obec by mali mať osobitný účet, z ktorého financujú takéto typy dôchodku mestskej polície.

    Kedy by sme mohli zaradiť mestskú políciu, to je napríklad prípad hasičov, že hasiči tiež nemávali osobitný systém a až vtedy, keď prešli hasiči z pôsobnosti obvodných úradov a stali sa súčasťou ministerstva vnútra v pravom slova zmysle, vstúpili do služobného pomeru, mohlo sa začať uvažovať nad tým, aby boli, aby mali nejakým spôsobom aj dôchodky, čo je veľmi dôležité, aj tam to trvalo nejakých 5 rokov. Čiže ja sa nebránim tomu, aby mestská polícia mala osobitný systém dôchodkového zabezpečenia, ale to by museli chcieť predovšetkým mestá a obce a na tieto je správne orientovaná požiadavka.

    Keďže mestskí policajti nie sú zamestnancami štátu, nemôže im štát ani poskytovať nadštandardný dôchodok, tak ako im to poskytuje, ostatným ozbrojeným zložkám. Preto je tento pozmeňovací návrh, ktorí podali obidvaja páni poslanci, ne-vy-ko-na-teľ-ný. Samozrejme, tým, že sú v služobnom pomere a nie sú v služobnom pomere a sú zamestnancami mesta, nemáme k nim žiadne riadiace možnosti a schopnosti, nevieme im veliť a nevieme ich zaraďovať ani do nášho výkonu. Som rád, ak niekde majú spoločný výkon, napriek tomu ale nie sú nám podriadení z pohľadu veliacej štruktúry.

    Pán poslanec Hlina. Hlavná poznámka vystúpenia je kancelária verzus výkon, to tu spomínali viacerí, aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Lipšic. To sa strašne ľahko hovorí, aj je to také ľahučké, povedať, že proste ten si nezaslúži, čo je v kancelárii. Pán poslanec Galko to často spomína, ten príklad nejakého právnika, ktorý robí na ministerstve, ale to sú prípady, ktoré spočítate proste na rukách. Ja keď si zoberiem ľubovoľného policajta, zoberiem si napríklad takého klasického, mám jedného, možno ho aj poznáte, bol to bývalý viceprezident Policajného zboru, volá sa pán plukovník Nociar, bol to viceprezident Policajného zboru ešte za pána ministra Palka a neviem, či aj náhodou nie za pána ministra Šimka. Po tom, čo plukovník Nociar, 20, tuším, 5, alebo nejakých 20 rokov pracoval v polícii na všetkých stupňoch, to znamená, obšliapal si chodník, robil na obvodnom oddelení, na okresnom riaditeľstve, prešiel všetky typy služby, skončil dnes ako jeden z riaditeľov odborov v rámci sociálneho a personálneho zabezpečenia. Robí to posledné 3 roky. Čiže čo mu teraz poviem, keď z posledných 25 rokov bol 20 rokov vo výkone a posledné 4 roky v rámci kariérneho postupu a už aj tým, že vekom vlastne sa dostáva do veku blízkeho 55 rokov, ja si myslím, že pre tú políciu odviedol veľa, a to povedal správne aj pán poslanec Lipšic, nikto nečaká, že kukláč bude mať 50 rokov. To je aj nezmysel, nesplnil by limity. Každá služba v polícii má iné limity, fyzické napríklad. Akonáhle ich prestane policajt spĺňať, buď musí klesnúť o rang nižšie, to znamená do iného odboru, alebo úplne prestane spĺňať nároky na výkon služby a ide z polície úplne preč. Čo, samozrejme, napríklad nemôžeme chcieť ani od 60-ročného hasiča, aby behal s plnými hadicami vody, ktoré viete, aké sú ťažké, na ôsme poschodie hasiť byt. To tiež nie je dostatočne dobré možné.

    To znamená, ten vývoj je klasický. Čiže ak na ministerstvách nachádzate vojakov, ktorí sú stále v službe, sú to väčšinou vojaci, ktorí už majú niečo odkrútené vo svojej praxi v priamom výkone. Čiže toto platí a toto máme vlastne zohľadnené práve tým, že existuje niečo ako kariérny postup, ktorý núti každého policajta, ktorý vstúpi, minimálne v polícii to tak je, nie je možné, aby bol zaradený do výkonu bez toho, aby si neobšliapal chodník minimálne dva roky priamo na ulici na obvodnom oddelení. Potom môže ísť robiť skrátené vyšetrovanie na obvodné oddelenie, potom môže ísť robiť vyšetrovateľa. Vo výnimočných prípadoch sa robili výnimky asi pred 4 rokmi, kedy ešte bol problém s atraktivitou tohto povolania, ale dnes už proste nerobíme výnimky ani v prípade vyšetrovateľov. Musia si tú svoju povinnú časť odkrútiť na chodníku. Čiže v rámci kariérneho postupu prakticky, poviem, o 97 % prípadov policajtov nájdete aj tých, čo sedia pri vydávaní zbraní a registrácii zbraní, že majú za sebou proste odrobenú časť na chodníku, v dopravnej polícii, dopraváci na križovatke, kdekoľvek, kde to budeme chcieť. Čiže toto je zohľadnené.

    Potom o tom hovoril pán poslanec Kuffa, o tom, že by chcel oceniť tých, čo sú v prvej línii. Ale to už je v zákone upravené. U tých, ktorí sú v prvej línii, ktorí robia najnebezpečnejšie povolania, čiže u vojakov, ktorí sú v Afganistane, u našich tajných agentov, keď to takto poviem, alebo teda spravodajských dôstojníkoch, ktorí sú priamo v teréne nasadení v štruktúrach organizovaného zločinu ako súčasť vlastne tímu, ktorí ich rozkladajú znútra, tých, čo robia proste naozaj veľmi náročné operácie, vrátane Policajného zboru, tí napríklad majú možnosť, aby im bola zarátaná doba služby jeden a pol až dvakrát.

    To znamená napríklad, poviem to na príklade človeka, ktorého asi meno budete dobre poznať, to je napríklad Oskar Fegyveres. Oskar Fegyveres bezpochyby vykonával aj tým, akým spôsobom sa postavil napríklad k demokracii, veľmi nebezpečné povolanie a tak ďalej. Uňho som podpisoval práve výnimku na vyšší zápočet rokov, ako pôvodne vlastne mal. Čiže aj v tomto došlo k oceneniu, že teda, ako sa hovorí, že za jeden rok, "by one get one free", za jeden rok dostal vlastne dva roky ako keby služby.

    Čiže tam pri tých veľmi náročných povolaniach, tam vlastne máte možnosť získať vlastne túto výhodu, u tých, čo priamo nasadzujú život v línii, ale len za ten čas, ktorý tu v tej línii boli nasadení. Čiže ak vojak dajme tomu slúži ako spravodajský dôstojník niekde v zahraničnej misii, je tam rok, tak vlastne ako keby mal dva. Čiže to je tá výhoda, ktorú získava prvolíniový, čo nikdy kancelársky, samozrejme, nedostane, ani nemá šancu. Čiže pripomienku pána Kuffu sme takýmto spôsobom vyriešili.

    A posledná vec, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Jurinová, pani podpredsedníčka Jurinová, otázka s valorizáciou. Prišlo vám mnoho mailov, predpokladám, aké je to nespravodlivé. Treba vedieť, že tú úpravu, ktorú sme zapracovali, je priamy návrh výsluhových dôchodcov. Ak si to nie úplne správne spočítali, ja s tým málo urobím. Je to ich návrh, ktorý dávali ako protinávrh k desiatim percentám odvodu, ktorý ekonomicky vychádza plus-mínus rovnako. Ja som povedal v úvode, nepovažujem za spravodlivé valorizovať policajné dôchodky, pokiaľ ich kolegovia nemajú valorizované platy. Pretože tí im na tie dôchodky prispievajú. To nie je zásluhový, to je vyslovene priebežný systém.

    Čiže z tohto pohľadu sme sa potom ale rozhodli, že keďže o to žiadali, naozaj všetci žiadali, povedali sme fajn. Poďme teda do systému, že skopírujeme presne civilný systém a bude presne civilná valorizácia, aj so sumou, so všetkým. No len v civilnom sektore je to 11 euro, či koľko to tuším je, za 42 rokov. Čiže u nás za 30 rokov je to 11,2. Za kratšiu dobu. No, ale ak má niekto 15 rokov, tak musí byť adekvátne odstupňované, počet odrobených rokov. Nemôže mať tú istú valorizáciu pevnou sumou 15-ročný a takisto 30-ročný policajt. Pretože 15-ročný policajt má jednoznačne šancu odrobiť v produktívnom veku ďalších 15 alebo 20 rokov a získať civilný dôchodok. Čo 30-ročný policajt jednoznačne nemá.

    Čiže všetci tí, a to som zabudol povedať, ktorí robia, ešte k pánovi poslancovi Brockovi, ktorí robia aj v štátnej správe, platia odvody do Sociálnej poisťovne dokonca najvyššie, pretože nemajú žiadne odpočítateľné položky, keďže sú dôchodcovia, ale nikdy z nich čerpať už nebudú, pretože nezískajú ten nárok 15 alebo 20 rokov na dôchodok. Čiže tak trošku saturujú tú výhodu, ktorú získavajú, že tam nie je ten súbeh, lebo platia odvody a nikdy ich čerpať nebudú. Čiže ako keby nejaká marža alebo nejaký poplatok za to, že to môžu robiť, tam naozaj je.

    Čiže preto je ten problém. Ja rozumiem, čo tam oni píšu, že aké je to voči nim nespravodlivé, ale nie je to pravda. Pretože systém pevnej sumy práve znižuje tie nožnice. Pretože ak by som dal 3 % všetkým, tak ten, čo má 1 000-eurový dôchodok, tak dostane, samozrejme, 3 %. To je koľko? 30 euro? 30 euro. A ten, čo má 300-eurový dôchodok, tak, samozrejme, dostane 9 eur. Takto dostanú obidvaja 11. Ja si myslím, že tie nožnice sme rozhodne zastavili. Na to ten systém je. Preto som ja s ním súhlasil, lebo sa mi zdá spravodlivý.

    Ale už sa mi nezdá spravodlivé, že rovnakú valorizáciu má dostať ten, čo 15 rokov odrobil pre políciu, ako ten, čo 30, hoci ten 15-ročný, ak odrobí ďalších 15 v civile, má aj druhý dôchodok. Čo tento nie. Čiže to je ten dôvod.

    Ale musím povedať, že nie som toho autorom. Autorom boli samotní výsluhoví dôchodcovia. A teraz nerozumiem tým sťažnostiam, lebo potom si musia urobiť poriadok viac-menej doma.

    Faktom zostáva, že, ešte raz, posledná veta, táto novela je urobená preto, aby aj tí, čo dnes sú jeden rok v polícii, mali istotu o 40 rokov, že 20 rokov po skončení svojej služby alebo 15 rokov po skončení svojej služby ten dôchodok dostávať budú. Lebo keby tá krivka išla tak, ako povedal pán poslanec Brocka, došlo by k rozhodnutiu, že ten systém je už naozaj neudržateľný a niekto by ho skrečol. Pretože to sú už peniaze, ktoré nikto nie je ochotný na to prispievať.

    Čiže veľmi pekne ďakujem za príspevky, ktoré ste dali v tejto diskusii. Ešte raz sa k tomu vrátim, bola to vecná diskusia, akú som na pôde tohto parlamentu dávno nezažil, a veľmi som sa z nej tešil. Ešte raz sa chcem osobitne poďakovať aj poslancovi Brockovi, čo som si podrobne zapísal, aj ostatným, pretože to boli veľmi dobré príspevky. A k tej jednej veci sa hlásim priamo, čo vo svojom vystúpení uviedol.

    Veľmi pekne vám všetkým ďakujem a ďakujem, že to bolo takto naprieč celým spektrom.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Chce sa k návrhu vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Oceňujem. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň rokovanie schôdze. Podľa návrhu a dohody budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hod. bodom, ktorý sa týka verejného obstarávania.

    Príjemný, pekný večer všetkým. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.38 hodine.